(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1484/95 (3) sa stanovili pravidlá uplatňovania systému dodatkových dovozných ciel a reprezentatívne ceny v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín.

(2)

Z pravidelnej kontroly údajov, z ktorých sa vychádza pri stanovovaní reprezentatívnych cien výrobkov v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín, vyplýva, že reprezentatívne ceny pre dovoz niektorých výrobkov treba zmeniť, pričom sa zohľadňujú rozdiely v cenách v závislosti od pôvodu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1484/95 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Treba zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, a preto by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

(1)

V marci 2007 Rada po antidumpingovom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) nariadením (ES) č. 260/2007 (2) (ďalej len „konečné nariadenie“) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých volfrámových elektród, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 8101 99 10 a ex 8515 90 80 (kódy TARIC 8101991010 a 8515908010) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“).

(2)

Konečným nariadením sa uložilo antidumpingové clo so sadzbami v rozpätí od 17,0 % do 41,0 % na dovoz od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a so sadzbou 63,5 % na dovoz od všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR.

(3)

Rada po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) rozhodla vykonávacím nariadením (EÚ) č. 508/2013 (3) o zachovaní platného antidumpingového cla.

(4)

Komisia uverejnila 2. septembra 2017 oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti platných antidumpingových opatrení na dovoz volfrámových elektród s pôvodom v ČĽR v Úradnom vestníku Európskej únie (4).

(5)

Dňa 27. februára 2018 dvaja výrobcovia z Únie (Gesellschaft für Wolfram Industrie mbH a Plansee SE) (ďalej len „žiadatelia“), ktorí predstavujú 100 % celkovej výroby volfrámových elektród v Európskej únii (ďalej len „Únia“), podali žiadosť o revízne prešetrovanie v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (5) (ďalej len „základné nariadenie“).

(6)

Žiadatelia svoju žiadosť odôvodnili tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(7)

Keďže Komisia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 31. mája 2018 uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti v Úradnom vestníku Európskej únie (6) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(8)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2017 do 31. marca 2018 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(9)

Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(10)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľov, známych dovozcov a používateľov volfrámových elektród v Únii, orgány v ČĽR a známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich na spoluprácu.

(11)

Všetky zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Neboli doručené žiadne pripomienky k začatiu prešetrovania ani žiadosti o vypočutie.

(12)

Komisia vo svojom oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(13)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania vyzvala dovozcov, aby sa prihlásili a poskytli konkrétne informácie potrebné na to, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila.

(14)

Zo 46 neprepojených dovozcov, ktorých oslovila, sa prihlásilo päť spoločností. Dve z nich však v období revízneho prešetrovania nedovážali volfrámové elektródy s pôvodom v ČĽR a tri zvyšné spoločnosti o sebe tvrdili, že sú používatelia, nie dovozcovia, a iba jedna z nich prejavila záujem byť zainteresovanou stranou. Jeden ďalší dovozca sa ozval v neskoršom štádiu prešetrovania a bolo mu priznané postavenie zainteresovanej strany. Nevybrala sa preto žiadna vzorka dovozcov.

(15)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, požiadala všetkých známych výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastupiteľský úrad ČĽR pri Európskej únii, aby určil a/alebo oslovil prípadných iných výrobcov v ČĽR, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(16)

Požadované informácie poskytli traja výrobcovia v ČĽR, ktorí zároveň súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na nízky počet spolupracujúcich výrobcov rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný, a požiadala všetkých čínskych výrobcov, ktorí poskytli odpovede na účely výberu vzorky, aby vyplnili dotazník.

(17)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania vyzvala používateľov, aby sa prihlásili a spolupracovali. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 14, prihlásili sa traja používatelia, ale iba jeden chcel byť zaevidovaný ako zainteresovaná strana.

(18)

Komisia poslala dotazníky dvom výrobcom z Únie, trom výrobcom z ČĽR, ktorí sa prihlásili do výberu vzorky, a vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“). Vyplnené dotazníky boli doručené iba od dvoch výrobcov z Únie a od jednej čínskej spoločnosti, Shaanxi Yuheng Tungsten & Molybdenum Industrial Co., Ltd. Táto spoločnosť bola v minulosti výrobcom prešetrovaného výrobku vymedzeného v odôvodnení 32, ale v súčasnosti výrobu pozastavila a vykonáva iba obchodné činnosti.

(19)

Čínska vláda ani výrobcovia (7) prešetrovaného výrobku z ČĽR (bez ohľadu na to, či výrobok vyvážali) tak vôbec nespolupracovali. Komisia informovala výrobcov o dôsledkoch nedostatočnej spolupráce; napriek tomu však pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny výrobca.

(20)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(21)

Keďže pri začatí prešetrovania boli dostupné dostatočné dôkazy nasvedčujúce existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(22)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí revízneho prešetrovania všetkých známych výrobcov z ČĽR, aby poskytli informácie požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania v súvislosti so vstupmi používanými na výrobu prešetrovaného výrobku. V tejto súvislosti poskytli informácie dvaja čínski výrobcovia.

(23)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 18, Komisia v snahe získať informácie, ktoré považuje za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, zaslala dotazník aj čínskej vláde. Od čínskej vlády neprišla žiadna odpoveď.

(24)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia okrem toho vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy, ktoré sa týkajú vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v ČĽR v tejto súvislosti nepredložili žiadne informácie ani ďalšie dôkazy.

(25)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(26)

Komisia 8. novembra 2018 sprístupnila prvú poznámku k spisu (ďalej len „poznámka z 8. novembra 2018“) s cieľom získať stanoviská zainteresovaných strán k relevantným zdrojom, ktoré by mohla použiť na určenie normálnej hodnoty. Poznámka z 8. novembra 2018 obsahovala zoznam všetkých výrobných faktorov, ako napríklad materiál, energiu a pracovnú silu, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Útvary Komisie okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt v tomto štádiu identifikovali ako potenciálne reprezentatívne krajiny Brazíliu, Mexiko, Rusko a Turecko. V poznámke z 8. novembra 2018 sa ďalej uvádzalo, že pre náklady na hlavnú surovinu sa zamýšľa použiť medzinárodné referenčné hodnoty.

(27)

Všetky zainteresované strany mali príležitosť vyjadriť do desiatich dní svoje pripomienky. Pripomienky predložili dvaja výrobcovia z Únie. Výrobné odvetvie Únie konkrétne tvrdilo, že náklady v Turecku predstavujú lepší základ než údaje z Mexika, Brazílie či Ruska.

(28)

Komisia sa pripomienkami, ktoré poslali daní dvaja výrobcovia z Únie, zaoberala v druhej poznámke k zdrojom na určenie normálnej hodnoty zo 6. marca 2019 (ďalej len „poznámka zo 6. marca 2019“). V poznámke zo 6. marca 2019 bolo na základe informácií dostupných v danom štádiu za najvhodnejšiu reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia určené Turecko. V poznámke zo 6. marca 2019 sa ďalej uvádzalo, že v súvislosti s nákladmi práce a nákladmi na elektrickú energiu Komisia zamýšľa použiť údaje, ktoré uverejnil turecký štatistický úrad. Okrem toho bolo uvedené, že na základe dostupných informácií sa zdá, že prešetrovaný výrobok sa nevyrábal nikde inde mimo ČĽR a Únie. Komisia preto uviedla, že pokiaľ ide o režijné náklady spojené s výrobou, administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk, má v úmysle použiť verejne dostupné údaje dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie. Pokiaľ ide o čistú cenu suroviny [oxid volfrámový v dodekavolfrámane amónnom (z angl. ammonium paratungstate, APT)], použije sa medzinárodná referenčná hodnota podľa Platts Metals Week, ktorú vydáva stredisko National Minerals Information Centre Geologického ústavu USA (U.S. Geological Survey).

(29)

Všetky zainteresované strany mali príležitosť vyjadriť do desiatich dní svoje pripomienky, neboli však doručené žiadne.

(30)

Komisia 6. mája 2019 zverejnila základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať antidumpingové clá (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli predložiť svoje pripomienky k poskytnutým informáciám a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(31)

Jedna strana predložila pripomienky, pričom poukázala na skutočnosti, ktoré sú v tomto nariadení už náležite vysvetlené. Neboli doručené žiadne žiadosti o vypočutie.

(32)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní, a to volfrámové zváracie elektródy vrátane volfrámových tyčí a prútov pre zváracie elektródy, ktoré obsahujú najmenej 94 hmotnostných % volfrámu, iné ako získané jednoduchým spekaním, tiež upravené do stanovenej dĺžky, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 8101 99 10 a ex 8515 90 80 (kódy TARIC 8101991010 a 8515908010) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(33)

Prešetrovaný výrobok sa používa pri zváraní a podobných procesoch vrátane zvárania elektrickým oblúkom v ochrannej atmosfére pomocou volfrámovej elektródy, zvárania plazmovým oblúkom a rezania plazmou. Tieto procesy sa využívajú v širokom spektre priemyselných odvetví, ako je stavebníctvo, stavba lodí, výroba automobilov, námorné, chemické a jadrové inžinierstvo, letectvo, ako aj v ropovodoch a plynovodoch. Vzhľadom na fyzické a chemické vlastnosti a zameniteľnosť jednotlivých druhov výrobku z hľadiska používateľa sa na účely tohto konania považujú všetky volfrámové elektródy za jeden výrobok.

(34)

K podobnému výrobku nepredložila pripomienky žiadna zainteresovaná strana. A tak, ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že výrobok vyrábaný a predávaný na domácich trhoch ČĽR a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a konečné použitia. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(35)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti platných opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(36)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 18 a 19, ani jeden čínsky výrobca pri tomto prešetrovaní nespolupracoval. Čínski výrobcovia nepredložili vyplnené dotazníky, a teda ani údaje o vývozných cenách a nákladoch, cenách a nákladoch na domácom trhu, kapacite, výrobe, investíciách atď. Rovnako čínska vláda a čínski výrobcovia nepredložili žiadne pripomienky k dôkazom uvedeným v spise vrátane správy. Komisia sa preto v súlade s článkom 18 základného nariadenia uchýlila k použitiu dostupných skutočností.

(37)

Komisia informovala čínske orgány a obidvoch čínskych výrobcov, ktorí sa prihlásili do výberu vzorky, o uplatnení článku 18 základného nariadenia a poskytla im možnosť predložiť pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky, ktoré by mohli zmeniť použitie článku 18 základného nariadenia.

(38)

Na základe toho zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, ktoré sú uvedené ďalej v texte, vychádzajú v súlade s článkom 18 základného nariadenia z dostupných skutočností, najmä z informácií uvedených v žiadosti, z podaní predložených zainteresovanými stranami a zo štatistických údajov dostupných v databáze podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia a z ďalších verejných zdrojov špecifikovaných v prípade potreby ďalej v texte.

(39)

Zo štatistických údajov z databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia vyplýva, že v období revízneho prešetrovania bolo do Únie z ČĽR dovezených 45 000 – 50 000 kg volfrámových elektród, čo predstavuje 40 – 50 % z celkovej spotreby v Únii. Komisia tak dospela k záveru, že skutočný dovoz počas obdobia revízneho prešetrovania bol reprezentatívny, a preto skúmala, či počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(40)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia „[n]ormálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(41)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo vhodné uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(42)

V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia: „Výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(43)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa v posúdení existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní neúplný zoznam prvkov uvedených v predchádzajúcom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej dotknutý výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Pri posudzovaní rôznych prvkov zo zoznamu sa navyše môžu použiť tie isté faktické okolnosti. Každý záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dôkazoch, ktoré sú k dispozícii. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky hospodárskeho a administratívneho nastavenia vyvážajúcej krajiny dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do trhových síl, čo potom poukazuje na skutočnosť, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(44)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že v prípade, „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(45)

Zainteresované strany boli v čase začatia konania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Komisia sa v tejto súvislosti opiera o správu (8), ktorá preukazuje existenciu značného zasahovania vlády na viacerých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v kľúčových výrobných faktoroch (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. oceliarsky a chemický priemysel). Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu. Žiadosť obsahovala aj niektoré relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú.

(46)

Žiadateľ sa v žiadosti odvoláva na deformácie v odvetví volfrámu uvedené v správe, a konkrétnejšie na tieto skutočnosti:

(47)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov, predovšetkým z čínskych právnych predpisov, zo zverejnených oficiálnych dokumentov týkajúcich sa čínskej politiky, zo správ, ktoré vydali medzinárodné organizácie, a zo štúdií a článkov akademických pracovníkov, ktoré sú osobitne uvedené v správe. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku.

(48)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 18 a 19, čínska vláda ani čínski výrobcovia nepredložili pripomienky ani neposkytli dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise vrátane správy, ako ani ďalších dôkazov predložených žiadateľmi o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(49)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, najmä všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (9). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do ekonomiky, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom sú čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali sa popri štátnom vlastníctve (10).

(50)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „Socialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová, druhá veta, ktorá znie takto: „Určujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny.“ (11) Dokladá to kontrolu Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú rozsiahlu makroekonomickú kontrolu v rámci hraníc určených voľným pôsobením trhových síl.

(51)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa viac zhodujú s politickým programom stanoveným Komunistickou stranou Číny, než zohľadňujú prevládajúce ekonomické podmienky na voľnom trhu (12). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé a zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania, finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(52)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa spravovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktoré ovplyvňuje všetky ekonomické činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj prostriedky na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. V niektorých plánoch sa uvádzajú konkrétne vyjadrené ciele z hľadiska objemu výroby. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Záväznosť plánov a skutočnosť, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, nútia hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.3.1.5 ďalej) (13).

(53)

Po druhé, na úrovni prideľovania finančných prostriedkov ovládajú finančný systém Číny štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.3.1.8) (14). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Aj keď ich význam je v porovnaní s bankovým sektorom menší, tieto súčasti finančného sektora sú inštitucionálne a prevádzkovo vytvorené spôsobom, ktorý sa nezameriava na maximalizáciu efektívneho fungovania finančných trhov, ale na zabezpečenie kontroly a umožnenie zásahov zo strany vlády a Komunistickej strany Číny (15).

(54)

Po tretie, na úrovni regulačného prostredia prebieha zasahovanie štátu do hospodárstva viacerými spôsobmi. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie iných politických cieľov než ekonomickej efektívnosti, čím sa oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V platných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa vykonáva tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (16). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (17).

(55)

V stručnosti, čínsky ekonomický model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa ustanovujú a podporujú rôzne zásahy vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (18).

(56)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, v ČĽR predstavujú podstatnú časť hospodárstva.

(57)

Pokiaľ ide o otázku vlastníctva štátu, odvetvie volfrámu sa stále vyznačuje veľkou mierou vlastníctva zo strany čínskej vlády. Mnoho veľkých spoločností, ktoré ťažia volfrám, je vo vlastníctve štátu, keďže licencie na ťažbu volfrámu sa zväčša udeľujú štátom vlastneným podnikom (19).

(58)

Pokiaľ ide o ovládanie podnikov štátom, vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neustály vplyv v podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne formuluje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými podnikmi, ale osobuje si aj právo zúčastňovať sa na ich operatívnom rozhodovaní. Medzi prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví volfrámu, patria ťažobné licencie, investičné obmedzenia a obmedzenia vývozu (20). Okrem toho sa v 13. päťročnom pláne pre odvetvie výroby neželezných kovov stanovuje veľké množstvo podrobných cieľov a kvót (21).

(59)

Analýza vykonávania dozoru a usmerňovania v danom odvetví zo strany štátu sa uvádza ďalej v texte v oddieloch 3.3.1.4 a 3.3.1.5. Vysoká miera kontroly a zasahovania vlády do odvetvia volfrámu, ako sa uvádza ďalej, bráni aj súkromným výrobcom v odvetví volfrámu, aby fungovali za trhových podmienok.

(60)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že trh s volfrámovými elektródami v ČĽR bol do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré ovláda čínska vláda, ktoré podliehajú jej dozoru alebo ktoré usmerňuje.

(61)

Čínsky štát môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (22), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú ďalším kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností v Číne sa má v každom podniku zriadiť organizácia Komunistickej strany Číny (ktorú majú podľa ústavy Komunistickej strany Číny tvoriť aspoň traja členovia strany (23)) a podnik má zabezpečiť potrebné podmienky na činnosti straníckej organizácie. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne vymáhaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Podľa určitých informácií Komunistická strana Číny takisto vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby na prvom mieste presadzovali „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (24). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom organizácie Komunistickej strany Číny vyvíjajú čoraz väčší tlak, aby mali pri obchodných rozhodnutiach v rámci príslušných spoločností posledné slovo (25). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve vrátane odvetvia volfrámu. Považuje sa teda za preukázané, že tieto pravidlá sa uplatňujú aj na výrobcov volfrámových elektród a na dodávateľov ich vstupov.

(62)

Konkrétne v odvetví volfrámu (vrátane prešetrovaného výrobku) existujú tesné prepojenia medzi rozhodovacími postupmi podnikov pôsobiacich v odvetví a štátom, konkrétnejšie Komunistickou stranou Číny. Výrobcovia v odvetví volfrámu sú združení v Čínskom združení odvetvia volfrámu, ktoré je súčasťou Čínskeho združenia odvetvia neželezných kovov. Čínske združenie odvetvia neželezných kovov sa očividne riadi vládnou politikou, ktorá núti zamestnancov a členov, aby okrem iného sprostredkúvali a plnili ducha dvoch plenárnych zhromaždení – Lianghui (26). Čínske združenie odvetvia volfrámu vykonáva vládne politiky, čo má za následok deformácie nákladov a cien na čínskom trhu. V roku 2016 osem veľkých výrobcov v ČĽR oznámilo, že plánujú znížiť objem výroby volfrámových koncentrátov, Čínske zduženie odvetvia volfrámu požiadalo svojich členov, aby znížili výrobu a čínsky Úrad pre štátne rezervy usporiadal ponukové konanie na nákup volfrámových koncentrátov. Keďže ČĽR vyrába vyše 80 % celosvetového objemu výroby volfrámu, takýto postup má vplyv na čínske, ale aj svetové ceny volfrámu. Po druhé, väčšina kvóty na ťažbu volfrámu je rozdelená medzi šesť hlavných štátom vlastnených podnikov: China Minmetals, Aluminium Corporation of China, China Northern Rare Earth Group High-Tech, Xiamen Tungsten, China Southern Rare Earth Group, Guangdong Rare Earth Industry Group (27). Prítomnosť štátu v odvetví volfrámu v Číne sa tak vykonáva priamo v štátom vlastnených podnikoch, ale aj prostredníctvom Čínskeho združenia odvetvia volfrámu.

(63)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.3.1.8), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (28).

(64)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že prítomnosť štátu vo firmách v odvetví volfrámu, ako aj vo finančnom sektore a iných odvetviach vstupov, v kombinácii s rámcom opísaným v oddiele 3.3.1.3 a nasledujúcich oddieloch, umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(65)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a určuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Na všetkých úrovniach štátnej správy sa uplatňujú príslušné plány, ktoré pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia, ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Vo všeobecnosti vedie v ČĽR systém plánovania k tomu, že zdroje smerujú do odvetví označených ako strategické alebo inak politicky významné namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (29).

(66)

Čínska vláda dôkladne kontroluje a reguluje odvetvie volfrámu. Túto skutočnosť potvrdzuje 13. päťročný plán pre odvetvie výroby neželezných kovov a 13. päťročný plán pre nerastné suroviny, ale aj právne predpisy týkajúce sa regulácie ťažby a spracovania, vývozu a investovania do odvetvia volfrámu.

(67)

V 13. päťročnom pláne pre nerastné suroviny sa volfrám uvádza ako jeden z 24 strategických nerastov, ktoré predstavujú „kľúčové prvky makrokontroly nerastných surovín, dohľadu nad nimi a hospodárenia s nimi“ (30). V pláne sa navyše obmedzuje celkový objem ťažby volfrámovej rudy na 120 000 ton ročne (31) a jeho zámerom je stabilizovať rozsah ťažobných činností a konsolidovať volfrámové surovinové základne na juhu Ťiang-si, Chu-nan (Čchen-čou). Ďalším cieľom plánu je, aby stredne veľké bane tvorili viac ako 12 % všetkých baní, a usiluje sa zabezpečiť podnikovú koncentráciu a rozvoj veľkých a stredných baní, ktoré sú konkurencieschopné na trhu (32).

(68)

V 13. päťročnom pláne pre odvetvie výroby neželezných kovov sa stanovuje cieľ „zlepšiť obmedzenia výroby a mechanizmy ochrany hodnoty týkajúce sa volfrámu atď., [a] primerane prispôsobiť kontrolné ukazovatele objemu ťažby volfrámu a kontrolovať ich“ (33).

(69)

Volfrám je navyše uvedený v zozname výrobkov, ktoré podliehajú vývozným clám (34), vývozným licenčným požiadavkám (35), ako aj štátom riadenému obchodovaniu (36). To spoločne s prísnymi kontrolami výrobných kvót, ako aj s veľkými rezervami, ktoré uchováva Úrad pre štátne rezervy (37), umožňuje čínskej vláde kontrolovať ponuku volfrámu v Číne.

(70)

Považuje sa teda za preukázané, že čínska vláda má zavedené verejné politiky, ktoré ovplyvňujú voľné pôsobenie trhových síl, pokiaľ ide o výrobu volfrámu a volfrámových zváracích elektród. Takéto opatrenia bránia normálnemu fungovaniu trhových síl.

(71)

Komisia navyše konštatuje, že hoci na preukázanie toho, že verejné politiky ovplyvňujú voľné pôsobenie trhových síl v sektore volfrámových elektród nebolo potrebné uskutočniť analýzu týkajúcu sa surovín používaných pri výrobe prešetrovaného výrobku, zistila, že hlavná surovina, dodekavolfráman amónny, podlieha v Číne udeleniu vývoznej licencie (38).

(72)

Vývozné licencie boli v Zozname vývozných obmedzení priemyselných surovín OECD uznané za druh vývozných obmedzení (39). Vývozné licencie umožňujú vláde kontrolovať vývozcov a množstvo vyvážaného tovaru (40), čo jej poskytuje možnosť značne obmedziť vývoz zadržiavaním výrobkov na domácom trhu. To zas môže viesť k väčšej ponuke, ktorá nevyhnutne nesúvisí s väčším dopytom, čo môže mať za následok stlačenie cien na domácom trhu. To môže poukazovať na deformáciu v podobe nepriameho subvencovania domáceho výrobného odvetvia, ktoré používa komoditu, ktorej sa obmedzenia týkajú, ako vstup (41). Zavedené vývozné licencie na dodekavolfráman amónny tak znamenajú pre čínske výrobné odvetvie ďalší stimul, aby vyrábalo a vyvážalo za nižšie ceny, keďže odberateľské odvetvie má na výrobu dotknutého výrobku prístup k lacnejším surovinám. To má vplyv na konkurenčný vzťah medzi dotknutým výrobkom a podobným výrobkom, keďže čínske výrobné odvetvie je schopné vyrábať a vyvážať prešetrovaný výrobok za cenu, ktorá v dôsledku vývozných licencií nie je výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(73)

Stručne, Komisia preukázala, že čínska vláda zaviedla verejné politiky, ktoré ovplyvňujú voľné pôsobenie trhových síl aj v prípade hlavnej suroviny, dodekavolfrámanu amónneho, používanej na výrobu volfrámových elektród.

(74)

Podľa informácií v spise sa čínsky konkurzný systém zdá nedostatočný, pokiaľ ide o dosahovanie svojich hlavných cieľov, ako je spravodlivé urovnanie sporov a dlhov a ochrana zákonných práv a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza z podobných zásad ako zodpovedajúce právne predpisy v iných krajinách, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (42).

(75)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (43). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku v spoločnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine platia právne predpisy, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto predpisy sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú svoje pozemky zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (44). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (45).

(76)

Preto sa zdá, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri poskytovaní a nadobúdaní pozemkov v ČĽR. Tieto právne predpisy sa uplatňujú aj v súvislosti s odvetvím volfrámu vrátane vyvážajúcich výrobcov prešetrovaného výrobku.

(77)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví volfrámu, a to aj pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok.

(78)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni v právach na kolektívne organizovanie. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (46). Podľa vnútroštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracujúcich sa zapája len rudimentárnym spôsobom (47). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k celej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, sú z pohľadu pozície v zamestnaní zraniteľnejší a majú nižší príjem než držitelia registrácie bydliska (48). Tieto zistenia vedú k deformácii mzdových nákladov v ČĽR.

(79)

Odvetvie volfrámu vrátane volfrámových elektród takisto podlieha opísanému čínskemu systému v oblasti pracovného práva. Odvetvie volfrámu je preto ovplyvnené deformáciami mzdových nákladov priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku), ako aj nepriamo (keď má prístup ku kapitálu alebo vstupom od spoločností, na ktoré sa vzťahuje rovnaký pracovnoprávny systém v ČĽR).

(80)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že mzdové náklady v odvetví volfrámu, a to aj v súvislosti s prešetrovaným výrobkom, boli deformované.

(81)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR podlieha rôznym deformáciám.

(82)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (49), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny), (50) a rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky spravidla vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si tak plnia výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu (51). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (52).

(83)

Uznáva sa, že hoci môžu existovať rôzne právne nástroje odkazujúce na potrebu dodržiavať štandardné bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nevyhnutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z príslušných dôkazov vyplýva, tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu (53). Na základe zistení v predchádzajúcich prešetrovaniach na ochranu obchodu sa takisto dospelo k rovnakému záveru (54).

(84)

Okrem toho ratingy dlhopisov a úverové ratingy sú neraz skreslené z rôznych dôvodov vrátane tohože posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej záruky vlády. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (55).

(85)

To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(86)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť investičný rast udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií pri čoraz nižšej návratnosti investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(87)

Po tretie, aj keď sa v októbri 2015 dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené deformáciami zo strany vlády. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(88)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa očakávalo v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla zabrániť úverovým zlyhaniam podnikov. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili predlžovaním ich splatnosti, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(89)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa vykonali v záujme liberalizácie trhu, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR v podstate poznačený zásadnými systematickými problémami a deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(90)

Konkrétne v odvetví volfrámu sa v rámci 13. päťročného plánu pre odvetvie výroby neželezných kovov a 13. päťročného plánu pre nerastné suroviny poskytuje široký okruh podporných opatrení a subvencií na podporu príslušných priemyselných odvetví vrátane odvetvia volfrámu (56). Keďže odvetvie volfrámu je uvedené v zozname priemyselných odvetví podporovaných štátom v 13. päťročnom pláne pre odvetvie výroby neželezných kovov a 13. päťročnom pláne pre nerastné suroviny a pretože banky nastavujú svoje úverové politiky v súlade s týmito plánmi, vyvážajúci výrobcovia aj ich dodávatelia majú prístup k preferenčnému financovaniu, ako sa opisuje v tomto oddiele (57).

(91)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že výrobcovia volfrámových elektród mali prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.

(92)

Komisia konštatovala, že deformácie opísané v správe sa netýkajú len odvetvia volfrámu vo všeobecnosti alebo konkrétne odvetvia volfrámových zváracích elektród. Naopak, z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a prvky čínskeho systému opísané v predchádzajúcich oddieloch 3.3.1.1 až 3.3.1.5, ako aj v časti I správy sa uplatňujú v celej krajine a naprieč odvetviami hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov, ako sa uvádza v predchádzajúcich oddieloch 3.3.1.6 až 3.3.1.8 a v časti II správy.

(93)

Kľúčovým vstupom na výrobu volfrámových zváracích elektród je dodekavolfráman amónny. Keď výrobcovia volfrámových zváracích elektród nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovné sily, ktoré sú ovplyvnené týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(94)

V dôsledku toho nielenže nemožno použiť predajné ceny volfrámových zváracích elektród na domácom trhu, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože tvorba ich cien je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa opisuje v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pozemkami, prácou, energiou a surovinami sa totiž vyskytujú v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(95)

Analýza uvedená v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o všeobecnom zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia volfrámu (vrátane prešetrovaného výrobku), preukázala, že ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda ani výrobcovia z ČĽR nespolupracovali, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(96)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj, ktoré odrážajú nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele. Komisia pripomenula, že v rámci prešetrovania nespolupracovali žiadni čínski výrobcovia a že nebolo predložené žiadne tvrdenie, podľa ktorého niektoré náklady na domácom trhu neboli deformované v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) tretej zarážky základného nariadenia.

(97)

Výber reprezentatívnej krajiny vychádzal z týchto kritérií:

(98)

Ako sa uvádza v odôvodnení 26, Komisia v poznámke z 8. novembra 2018 informovala zainteresované strany, že identifikovala štyri možné reprezentatívne krajiny: Brazíliu, Mexiko, Rusko a Turecko, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ďalšie krajiny.

(99)

Pokiaľ ide o reprezentatívnu krajinu, Komisii bolo na základe poznámky z 8. novembra 2018 doručené podanie od výrobného odvetvia Únie.

(100)

Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že náklady v Turecku predstavujú lepší základ než údaje z Mexika, Brazílie či Ruska. Dôvodom je to, že náklady v týchto troch krajinách sú deformované z rôznych dôvodov vrátane vysokej inflácie a ochranných vládnych opatrení.

(101)

Výrobné odvetvie Únie konkrétne namietalo proti vhodnosti Ruska a tvrdilo, že ceny energií sú veľmi deformované. Túto skutočnosť podporili odkazom na nedávne zistenia Komisie v kontexte prípadu, ktorý sa týkal dusičnanu amónneho [vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1703]. Keďže Komisia (ako sa vysvetľuje v odôvodnení 108) vybrala za vhodnú reprezentatívnu krajinu pre toto prešetrovanie Turecko, lebo zistila, že Turecko má najpodrobnejšie štatistické údaje týkajúce sa nákladov práce spomedzi zvažovaných potenciálnych reprezentatívnych krajín, nebolo v rámci tohto konania potrebné zaoberať sa touto námietkou a skúmať existenciu deformácií cien energií v Rusku.

(102)

Pokiaľ ide o úroveň hospodárskeho rozvoja, Komisia konštatuje, že podľa Svetovej banky (60) sa všetky krajiny uvedené v odôvodnení 98 nachádzajú na rovnakej príjmovej úrovni „vyššie stredné príjmy“, a preto sú v tejto súvislosti rovnako vhodné ako reprezentatívne krajiny.

(103)

Komisia v poznámke zo 6. marca 2019 informovala zainteresované strany, že na základe dostupných informácií sa prešetrovaný výrobok vyrábal iba v ČĽR a v Únii. V tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky.

(104)

Keďže k dispozícii bolo viac možných reprezentatívnych krajín než len jedna, Komisia v súvislosti s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia zohľadnila dostupnosť príslušných verejných údajov reprezentatívnej krajine.

(105)

Komisia zohľadnila význam výrobných faktorov volfrámových elektród. Popri najvýznamnejšej surovine, dodekavolfrámane amónnom, ktorá tvorí väčšinu nákladov na konečný výrobok, sú druhým a tretím najvýznamnejším faktorom práca a elektrická energia. Komisia následne porovnala štyri potenciálne reprezentatívne krajiny so zreteľom na kvalitu informácií o nákladoch práce a nákladoch na elektrickú energiu.

(106)

Na základe dostupných informácií Komisia určila, že najpodrobnejšie štatistické údaje týkajúce sa nákladov práce spomedzi posudzovaných potenciálnych reprezentatívnych krajín má Turecko. Turecký štatistický úrad zverejňuje podrobné údaje o nákladoch práce pre každú hospodársku činnosť. Preto sú konkrétne náklady práce za odvetvie výroby základných kovov verejne dostupné. Podobne boli dostupné aj podrobné údaje o cene elektrickej energie pre priemyselných používateľov.

(107)

Po zohľadnení informácií, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, a dostupnosti relevantných verejných údajov v reprezentatívnej krajine Komisia vo svojej poznámke zo 6. marca 2019 navrhla, aby sa ako reprezentatívna krajina použilo Turecko, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(108)

So zreteľom na uvedenú analýzu a údaje dostupné v spise Komisia použila údaje Turecka, aby stanovila príslušné náklady práce a náklady na elektrickú energiu vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(109)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(110)

V poznámke z 8. novembra 2018 Komisia uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa nemohla oprieť o údaje o dovoze z vhodných reprezentatívnych krajín s cieľom stanoviť hodnotu hlavného výrobného faktora. Dôvodom je mimoriadna nestálosť dovozných cien v prípade kódu HS týkajúceho sa hlavnej suroviny (dodekavolfráman amónny), ale aj ostatných výrobkov v štyroch možných reprezentatívnych krajinách. Namiesto toho sa na stanovenie nedeformovaných nákladov na hlavnú surovinu použila medzinárodná referenčná hodnota uverejnená strediskom National Minerals Information Centre Geologického ústavu USA (U.S. Geological Survey).

(111)

Ako zdroj nákladov práce a nákladov na elektrickú energiu Komisia použila informácie, ktoré poskytol turecký štatistický úrad.

(112)

V poznámke z 8. novembra 2018 sa Komisia snažila zostaviť prvotný zoznam výrobných faktorov a zdrojov, ktorý sa mal použiť pre všetky výrobné faktory, ako napr. materiál, energia a práca, ktoré spolupracujúci výrobcovia používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(113)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia pri špecifikovaní výrobných faktorov použitých pri výrobe vychádzala z informácií žiadateľov a dvoch respondentov, ktorí poskytli odpovede k prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania.

(114)

Komisii neboli doručené nijaké pripomienky týkajúce sa konkrétnych výrobných faktorov.

(115)

Po zohľadnení všetkých informácií, ktoré predložil žiadateľ, boli v náležitých prípadoch identifikované tieto výrobné faktory a súvisiace položky colného sadzobníka:

Tabuľka 1

Výrobné faktory

(116)

Hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku je dodekavolfráman amónny. Vo svojej poznámke zo 6. marca 2019 Komisia uviedla, že plánovala použiť medzinárodnú referenčnú hodnotu podľa Platts Metals Week vydávanú strediskom National Minerals Information Centre Geologického ústavu USA (U.S. Geological Survey) (61) v rámci mesačných prehľadov nerastných surovín.

(117)

Dodekavolfráman amónny sa pred použitím ako surovina na výrobu volfrámových elektród musí spracovať na práškový volfrám.

(118)

Keďže medzinárodná referenčná hodnota udáva cenu dodekavolfrámanu amónneho podľa obsahu oxidov volfrámu v ňom a takisto sa musia pripočítať náklady na spracovanie, referenčné údaje boli upravené násobkom 1,26 a pripočítaním 0,767 EUR na kilogram spracovanej suroviny. Návrh výrobného odvetvia Únie týkajúci sa týchto nákladov na spracovanie bol sprístupnený zainteresovaným stranám, pričom Komisia nedostala v tejto súvislosti žiadne pripomienky.

(119)

Pokiaľ ide o náklady práce, Komisia vo svojej poznámke zo 6. marca 2019 uviedla, že zamýšľa použiť údaje, ktoré uverejnil turecký štatistický úrad. Komisia predovšetkým uviedla, že zamýšľa použiť hodinové náklady práce v spracovateľskom priemysle za rok 2016, za hospodársku činnosť C.24 (výroba základných kovov) podľa NACE Rev. 2 (62), ktoré sú najaktuálnejšími dostupnými štatistickými údajmi (63). Ďalej uviedla, že hodnoty sa primerane upravia o infláciu podľa cenového indexu domácich výrobcov (64), ktorý zverejnil turecký štatistický úrad. Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia uplatnila tento prístup.

(120)

Pokiaľ ide o náklady na elektrickú energiu, Komisia vo svojej poznámke zo 6. marca 2019 uviedla, že zamýšľa uplatniť priemernú jednotkovú cenu elektrickej energie pre priemyselných používateľov uvedenú v tlačovej správe tureckého štatistického úradu. Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia uplatnila tento prístup.

(121)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk. Okrem toho sa musela stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch.

(122)

Komisia v poznámke z 8. novembra 2018 identifikovala iba dvoch výrobcov volfrámových elektród mimo ČĽR, ktorými boli spolupracujúci výrobcovia z Únie. Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia použila údaje týkajúce sa režijných nákladov spojených s výrobou, administratívnych, predajných a všeobecných nákladov a zisku týchto dvoch výrobcov. Keďže iba jeden z týchto dvoch výrobcov z Únie zverejnil svoje finančné výkazy, ktoré boli jednoducho dostupné z databázy Orbis (65), použili sa údaje iba jedného z výrobcov.

(123)

Na určenie nedeformovanej hodnoty režijných nákladov spojených s výrobou a administratívnych, predajných a všeobecných nákladov Komisia použila podiel priamych výrobných nákladov, ktorý v štruktúre nákladov spolupracujúceho výrobcu z Únie predstavujú režijné náklady spojené s výrobou a administratívne, predajné a všeobecné náklady.

(124)

Presnejšie povedané, Komisia skutočné režijné náklady spojené s výrobou a administratívne, predajné a všeobecné náklady spolupracujúceho výrobcu z Únie najprv vyjadrila ako percentuálny podiel celkových skutočných priamych výrobných nákladov. Potom ten istý percentuálny údaj uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov, aby získala nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a administratívnych, predajných a všeobecných nákladov.

(125)

V prípade zisku Komisia použila finančné údaje od toho istého výrobcu z Únie. Presnejšie povedané, Komisia použila údaje o zisku vykázané v audítorsky skontrolovaných účtoch spoločnosti za obdobie od 1. marca 2017 do 28. februára 2018.

(126)

V dôsledku toho sa do nedeformovaných priamych výrobných nákladov započítali tieto položky:

(127)

Na účely stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty Komisia postupovala podľa týchto krokov.

(128)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia použila rovnaký pomer spotreby materiálu, práce a energie ako v prípade výrobcu z Únie s najväčšou výrobou v Únii. Použité údaje sa týkali výroby najbežnejšie používanej elektródy WL15 s priemerom 2,4 a dĺžkou 175 mm.

(129)

Komisia potom vynásobila spotrebu výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi stanovenými v tabuľke 1 a pripočítala režijné náklady spojené s výrobou, administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk opísané v odôvodnení 126.

(130)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(131)

Keďže žiadni čínski výrobcovia nespolupracovali, normálna hodnota sa stanovila za celú krajinu a nie pre každého výrobcu jednotlivo.

(132)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena sa stanovila podľa údajov o nákladoch, poistení a prepravnom CIF týkajúcich sa dovoznej ceny získaných z databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia.

(133)

V prípadoch, keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a vývoznú cenu s prihliadnutím na rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(134)

Normálna hodnota sa upravila smerom nahor o vývoznú DPH vo výške 17 %, keďže neexistuje nijaká úľava na vývoznej DPH pri vývoze prešetrovaného výrobku, a vývozná cena sa upravila smerom nadol o náklady na medzinárodnú a domácu nákladnú dopravu a poistenie.

(135)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala normálnu hodnotu podobného výrobku s vývoznou cenou na úrovni ceny zo závodu.

(136)

Na základe toho Komisia zistila dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, a to na úrovni približne 55 %.

(137)

Komisia preto dospela k záveru, že dumping pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania.

(138)

V nadväznosti na zistenie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie a narušenia v súvislosti so surovinami.

(139)

V dôsledku nespolupráce výrobcov z ČĽR bolo toto preskúmanie založené na informáciách, ktoré má Komisia k dispozícii, čiže na informáciách poskytnutých v žiadosti, na informáciách z ďalších dostupných zdrojov, ako je databáza podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia, a na informáciách získaných od zainteresovaných strán počas prešetrovania.

(140)

Vzhľadom na nespoluprácu výrobcov z ČĽR sa nasledujúci záver zakladá na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, na informáciách poskytnutých výrobným odvetvím Únie počas prešetrovania a na informáciách, ktoré poskytla spoločnosť Shaanxi Yuheng Tungsten & Molybdenum Industrial Co., Ltd.

(141)

Čínska výrobná kapacita týkajúca sa volfrámových elektród sa podľa žiadosti o revízne prešetrovanie odhaduje na 2 000 000 až 4 000 000 kg ročne. Kapacita stanovená v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti bola 1 600 000 s využitím kapacity 63 %, čo predstavuje nevyužitú kapacitu približne 600 000 kg, a to je takmer päťkrát viac, než celková spotreba v Únii.

(142)

Pri súčasnom prešetrovaní dvaja výrobcovia, ktorí odpovedali vo fáze výberu vzorky, vykázali voľnú kapacitu 17 %. Po uplatnení tohto pomeru na najskromnejší odhad výrobnej kapacity v ČĽR je jej voľná kapacita oveľa vyššia než celková spotreba podobného výrobku v Únii.

(143)

Z toho možno vyvodiť záver, že ČĽR má značnú voľnú kapacitu, ktorá by sa mohla v prípade uplynutia platnosti opatrení nasmerovať do Únie. Zároveň nie sú žiadne náznaky toho, že by trhy tretích krajín alebo domáci trh boli schopné absorbovať túto veľkú voľnú kapacitu.

(144)

Čínski výrobcovia preukazovali neustály záujem o trh Únie a boli schopní zvýšiť podiel na trhu na 40 – 50 %. Únia má silnú priemyselnú základňu a je aj veľkým trhom, na ktorý sústavne pripadá viac ako 10 % celkovej odhadovanej výroby v Číne.

(145)

Ako sa uvádza v tabuľkách 4 a 9, ceny výrobcov z Únie sú nastavené na úrovni výrazne prevyšujúcej dovozné ceny. Značný dovoz z ČĽR do Únie aj napriek zavedeniu antidumpingového cla potvrdzuje veľkú atraktívnosť trhu Únie.

(146)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 71 až 73 a vysvetľuje v oddiele 12.4.1 správy, hospodárska situácia spoločností závisí aj od podmienok ponuky surovín (68). Ak teda existujú zavedené vládne opatrenia, ktoré uprednostňujú domácu spotrebu surovín oproti rozdeleniu surovín na základe medzinárodnej ponuky a dopytu, rovnaké podmienky hospodárskej súťaže sa naklonia v prospech nadväzujúceho domáceho odberateľského odvetvia.

(147)

Volfrámové elektródy sa vyrábajú iba v ČĽR a v Únii. Čínska ľudová republika uplatňuje vývozné obmedzenia na hlavnú surovinu, ktorá sa zväčša vyskytuje iba v ČĽR. Vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie, veľké inštalované voľné kapacity v ČĽR a pokračovanie výrazného dumpingu Komisia dospela k záveru, že existuje veľká pravdepodobnosť, že dumping by v prípade zrušenia opatrení pokračoval.

(148)

V priebehu obdobia revízneho prešetrovania vyrábali v Únii podobný výrobok dvaja známi výrobcovia. Obaja výrobcovia pri tomto prešetrovaní plne spolupracovali. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(149)

Komisia posúdila ujmu na základe trendov týkajúcich sa výroby, výrobnej kapacity, využitia kapacity, predaja, podielu na trhu, zamestnanosti, produktivity a rastu, a na základe trendov týkajúcich sa cien, ziskovosti, peňažného toku, schopnosti získavať kapitál a investície, zásob, návratnosti investícií a miezd.

(150)

Keďže iba dve spoločnosti tvoria výrobné odvetvie Únie, budú údaje o výrobnom odvetví Únie uvedené v rozpätiach, aby bola chránená dôvernosť podľa článku 19 základného nariadenia.

(151)

V záujme ochrany dôvernosti výrobného odvetvia Únie sa aj dovoz z ČĽR získaný z databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia uvedie v rozpätiach, keďže jeho zverejnenie by mohlo poskytnúť takú úroveň podrobnosti údajov, ktorá by umožnila presne zistiť výrobu a predaj výrobného odvetvia Únie.

(152)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola v rozpätí 35 až 40 ton, čo je menej než v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti.

(153)

Komisia určila spotrebu v Únii sčítaním štatistických údajov o dovoze na úrovni TARIC pomocou informácií zhromaždených na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia a objemu predaja v Únii za výrobné odvetvie Únie.

(154)

Spotreba prešetrovaného výrobku v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

(155)

Spotreba v Únii v posudzovanom období klesla o 14 %. Z analýzy jednotlivých rokov vyplýva takmer postupný pokles počas celého obdobia až do roku 2017 a potom jej mierne zvýšenie o 3 % v období medzi rokom 2017 a obdobím revízneho prešetrovania.

(156)

Komisia určila objem dovozu z ČĽR do Únie na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia a jeho podiel na trhu porovnaním tohto objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako sa uvádza v tabuľke 2.

(157)

Podiel na trhu a dovoz z ČĽR sa vyvíjali takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(158)

V súlade s poklesom spotreby v Únii sa objem dovozu prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR v posudzovanom období znížil o 3 %, pričom počas obdobia revízneho prešetrovania sa udržiaval na úrovni 45 000 – 50 000 kg (pozri tabuľku 3). Napriek tomuto poklesu sa podiel čínskych vývozcov na trhu zvýšil o 12 %, takmer na polovicu celkového trhu Únie.

(159)

Pre analýzu ujmy je dôležité poznamenať, že dovoz z ČĽR do Únie pokračoval so zaplatenými clami počas celého posudzovaného obdobia.

(160)

Komisia použila ceny dovozu z ČĽR vykázané v databáze podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia.

(161)

Priemerná cena dovozu z ČĽR do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny z ČĽR (v EUR/t)

(162)

Priemerné ceny dovozu z ČĽR sa v roku 2015 zvýšili o 8 %, v roku 2016 klesli a v roku 2017 ostali stabilné, následne sa počas obdobia revízneho prešetrovania zvýšili takmer na úroveň z roku 2014.

(163)

Počas posudzovaného obdobia ostala priemerná dovozná cena z ČĽR výrazne nižšia než priemerná predajná cena a priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie uvedené v tabuľke 9.

(164)

Komisia stanovila podhodnotenie ceny počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala vážený priemer predajných cien, ktoré dvaja výrobcovia z Únie účtovali neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravených na úroveň cien zo závodu, s údajmi z databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia o dovozných cenách prešetrovaného výrobku z ČĽR na úrovni CIF, upravenými na frankocenu na hranici Únie po preclení.

(165)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percento priemernej ceny dvoch výrobcov z Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(166)

Z porovnania vyplynulo, že dovoz z ČĽR bol na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania v priemere podhodnotený o vyše 50 %, a to aj napriek existencii antidumpingového cla, prostredníctvom ktorého sa mali napraviť konkurenčné rozdiely medzi danými dvomi výrobkami.

(167)

Objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a trendy cien dovozu prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín sú uvedené v tabuľke 5. Tento objem a trendy cien sú založené na údajoch z databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia.

Tabuľka 5

Dovoz z iných tretích krajín ako ČĽR

(168)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období znížil o 25 %.

(169)

Podiel dovozu na trhu z iných tretích krajín sa v tom istom období znížil o 13 %.

(170)

Priemerné ceny dovozu z tretích krajín iných ako ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 11 %, zostali však výrazne pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v tabuľke 10.

(171)

Ako sa uvádza v odôvodnení 28, prešetrovaný výrobok sa vyrába iba v ČĽR a v Únii. Dovoz z iných tretích krajín tak s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzal z ČĽR.

(172)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(173)

Komisia na účely určenia ujmy použila údaje jediných dvoch výrobcov z Únie, aby stanovila ukazovatele ujmy.

(174)

Medzi ukazovatele ujmy patria: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu, ako aj priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažné toky, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(175)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(176)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 6 % v súlade s poklesom spotreby v Únii. V roku 2016 došlo k výraznému poklesu o 12 %, v nasledujúcom roku sa však výroba zvýšila o 6 % a počas obdobia revízneho prešetrovania ostala na tej istej úrovni.

(177)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie ostala v posudzovanom období stabilná.

(178)

Využitie kapacity počas posudzovaného obdobia kolísalo. Najprv sa využitie kapacity medzi rokmi 2014 až 2015 zvýšilo o 1 %, v roku 2016 však kleslo o 13 % a potom sa v roku 2017 zas zvýšilo o 6 % a na tejto úrovni už ostalo. Vo všeobecnosti zostala miera využitia kapacity nízka a počas posudzovaného obdobia sa znížila o 6 %.

(179)

Výroba a využitie kapacity výrobného odvetvia Únie klesli o 6 %, pričom kopírovali trend 14 % poklesu spotreby v Únii, znížil sa však aj dovoz z ČĽR (o 3 %) a dovoz z tretích krajín (o 25 %).

(180)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(181)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 4 %. Toto zníženie nasledovalo po poklese spotreby v Únii.

(182)

Výrobnému odvetviu Únie sa podarilo zvýšiť podiel na trhu v rokoch 2014 až 2017 o 18 %, ale počas obdobia revízneho prešetrovania stratilo 7 %. Výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia celkovo zvýšilo svoj podiel na trhu o 11 %.

(183)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba výrobného odvetvia Únie znížila o 6 %, kým spotreba v Únii sa znížila o 14 % a objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa zmenšil o 4 %. Pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období by sa mal vnímať v kontexte klesajúcej spotreby v rovnakom období. Podiel Únie na trhu sa zvýšil o 11 %.

(184)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(185)

Napriek obmedzenej výrobe sa počas posudzovaného obdobia zvýšila zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie o 6 %. To ovplyvnilo produktivitu výrobcov z Únie, ktorá v posudzovanom období klesla o 11 %.

(186)

Priemerné predajné ceny a výrobné náklady výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny v Únii

(187)

Priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii kolísala, vo všeobecnosti však počas posudzovaného obdobia klesla o 3 %, zatiaľ čo jeho výrobné náklady ostali v rovnakom období pomerne stabilné s miernym zvýšením o 1 % v roku 2015 a následným poklesom o 10 % v roku 2016.

(188)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(189)

Priemerné náklady práce na pracovníka vo výrobnom odvetví Únie počas posudzovaného obdobia kolísali, celkovo sa však trošku zvýšili o 1 %.

(190)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(191)

Konečný stav zásob počas posudzovaného obdobia kolísal. Celkovo počas tohto obdobia klesol o 19 %.

(192)

Komisia stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie tak, že zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(193)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(194)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období kolísala. Hoci sa v rokoch 2015, 2016 a 2017 zlepšila, počas obdobia revízneho prešetrovania sa prepadla na úroveň stratovosti.

(195)

Čistý peňažný tok, schopnosť výrobného odvetvia Únie samofinancovať svoje činnosti, sa počas posudzovaného obdobia znížil o 411 %. V rokoch 2015, 2016 a 2017 bol stabilný, ale potom v období revízneho prešetrovania prudko klesol.

(196)

Počas posudzovaného obdobia ročné investície výrobného odvetvia Únie do podobného výrobku kolísali, celkovo sa však zvýšili o 63 %.

(197)

Návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie, čiže zisk ako percento čistej účtovnej hodnoty aktív, sa v posudzovanom období zvýšila o 104 %, jej úroveň v období revízneho prešetrovania však ostala veľmi nízka.

(198)

Prešetrovaním sa ukázalo, že väčšina ukazovateľov ujmy sa vyvíjala negatívne a hospodárska a finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zhoršila.

(199)

Vďaka zavedeným opatreniam výrobné odvetvie Únie na upadajúcom trhu dokázalo zvýšiť svoj trhový podiel o 11 % aj napriek znižovaniu cien.

(200)

Objem výroby a predaja výrobného odvetvia Únie sledoval rovnaký negatívny trend ako spotreba v Únii. Ziskovosť sa zlepšila, ale v období revízneho prešetrovania bola stále záporná. Peňažný tok sa zhoršil a počas obdobia revízneho prešetrovania bol záporný. Investície sa počas posudzovaného obdobia znížili. Návratnosť investícií sa trochu vzchopila, v období revízneho prešetrovania sa však držala len mierne nad nulou.

(201)

Vývoj ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií bol na začiatku posudzovaného obdobia pozitívny. V období revízneho prešetrovania sa však výrobné odvetvie Únie stalo opäť stratovým.

(202)

Zároveň sa počas posudzovaného obdobia znížil objem dovozu z tretích krajín aj v absolútnom vyjadrení, aj z hľadiska jeho podielu na trhu. Napriek poklesu spotreby v Únii sa podiel čínskeho dovozu na trhu zvýšil o 4 %, kým jeho cena sa znížila. Hoci priemerné ceny dovozu z tretích krajín boli mierne vyššie než veľmi nízke čínske ceny, Komisia nedokázala vyvodiť záver, či tento dovoz pochádzal v skutočnosti z ČĽR, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 171. Priemerná jednotková cena z tretích krajín je iba o trochu vyššia ako ceny, za ktoré počas obdobia revízneho prešetrovania vstupoval na trh Únie dovoz z ČĽR. Teda bez ohľadu na to, či dovoz z tretích krajín v skutočnosti pochádza z ČĽR alebo nie, sa toho zhoršujúca hospodárska a finančná situácia výrobného odvetvia Únie časovo zhoduje s pokračujúcou prítomnosťou dumpingového dovozu z ČĽR na trh Únie v reprezentatívnom objeme, ktorý bol naďalej výrazne podhodnotený voči cenám výrobného odvetvia Únie, a preto naďalej vyvíjal nespravodlivý konkurenčný tlak na výrobné odvetvie Únie.

(203)

Komisia po celkovom posúdení faktorov ujmy dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie naďalej trpelo značnou ujmou, keďže nezlepšilo svoju hospodársku a finančnú situáciu a nezotavilo sa zo značnej ujmy, ktorú Komisia konštatovala v pôvodom prešetrovaní.

(204)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by v prípade uplynutia platnosti opatrení ďalej dochádzalo k značnej ujme spôsobovanej dumpingovým dovozom z ČĽR.

(205)

S cieľom určiť pravdepodobnosť pokračovania ujmy v prípade zrušenia opatrení proti ČĽR Komisia analyzovala i) voľnú kapacitu dostupnú v ČĽR, ii) atraktívnosť trhu Únie a iii) vplyv čínskeho dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(206)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 140 až 143, v ČĽR je značná voľná kapacita prešetrovaného výrobku, ktorá počas obdobia revízneho prešetrovania výrazne presahuje celkovú spotrebu v Únii.

(207)

Komisia okrem toho nezistila žiadne prvky, ktoré by mohli naznačovať prípadný výrazný nárast domáceho dopytu po prešetrovanom výrobku v ČĽR alebo na trhu niektorej inej tretej krajiny v blízkej budúcnosti. Komisia preto dospela k záveru, že domáci dopyt v ČĽR ani na trhoch iných tretích krajín nebude schopný absorbovať dostupnú voľnú kapacitu v ČĽR.

(208)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 144 až 145, trh Únie je atraktívny pre vyvážajúcich výrobcov z ČĽR. Podiel dovozu z ČĽR na trhu počas pôvodného obdobia prešetrovania (2001 – 2005) predstavoval 76,2 %, čo naznačuje možnú úroveň dovozu z ČĽR v prípade, ak by platnosť opatrení uplynula.

(209)

Dovoz z ČĽR bez antidumpingového cla by v období revízneho prešetrovania bol vzhľadom na predajné ceny výrobného odvetvia Únie podhodnotený o vyše 60 %. Naznačuje to pravdepodobnú cenovú úroveň dovozu z ČĽR v prípade zrušenia opatrení. Na základe toho je pravdepodobné, že v prípade zrušenia opatrení by sa cenový tlak na trhu Únie zvýšil, čo by viedlo k tomu, že výrobné odvetvie Únie by utrpelo ďalšiu ujmu.

(210)

Z toho vyplýva, že pri neexistencii opatrení by vyvážajúci výrobcovia z ČĽR pravdepodobne zvýšili svoju prítomnosť na trhu Únie z hľadiska objemu aj podielu na trhu a za dumpingové ceny, ktoré by boli výrazne podhodnotené voči predajným cenám výrobného odvetvia Únie.

(211)

Pretrvávajúca prítomnosť dumpingového dovozu z ČĽR na trhu Únie a jeho nízka cenová politika zabránili tomu, aby výrobné odvetvie Únie mohlo v plnej miere využiť existujúce antidumpingové opatrenia a zotaviť sa z minulých dumpingových praktík spôsobujúcich ujmu. Vzhľadom na prítomnosť tohto dumpingového dovozu výrobné odvetvie Únie nedokázalo premietnuť svoje náklady do svojich predajných cien, čo spôsobilo výrazné zhoršenie jeho ziskovosti v období revízneho prešetrovania na stratovú úroveň.

(212)

Ak sa opatrenia zrušia, výrobné odvetvie Únie si nedokáže udržať svoj objem predaja a podiel na trhu oproti dovozu z ČĽR za nízke ceny. Je veľmi pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by podiel ČĽR na trhu prudko vzrástol. Ďalšia strata objemu predaja by viedla k ešte nižšej miere využitia kapacity a k zvýšeniu priemerných výrobných nákladov. Spolu s väčším cenovým tlakom, keďže cenové podhodnotenie by bez opatrení prevyšovalo 60 %, by to viedlo k ďalšiemu zhoršeniu už aj tak chúlostivej finančnej situácie výrobného odvetvia Únie a v konečnom dôsledku k zatváraniu výrobných prevádzok a prípadne aj k zániku tohto výrobného odvetvia kdekoľvek mimo ČĽR.

(213)

Komisia preto dospela k záveru, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu ujmy utrpenej v dôsledku dumpingového dovozu z ČĽR a že situácia výrobného odvetvia Únie, ktorá je už teraz chúlostivá, by sa ešte viac zhoršila.

(214)

Zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k značnému zvýšeniu dumpingového dovozu z ČĽR za výrazne podhodnotené ceny voči cenám výrobného odvetvia Únie. Komisia preto dospela k záveru, že v prípade zrušenia opatrení existuje veľká pravdepodobnosť pokračovania ujmy.

(215)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku.

(216)

Pri stanovení záujmu Únie Komisia vychádzala z posúdenia všetkých rôznych dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov. Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanoviská podľa článku 21 ods. 2 základného nariadenia.

(217)

Na základe toho Komisia preskúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(218)

Z prešetrovania vyplynulo, že v prípade zrušenia opatrení by sa krehká situácia výrobného odvetvia Únie s veľkou pravdepodobnosťou ďalej výrazne zhoršila. To by mohlo viesť k jeho zániku a k monopolizácii trhu zo strany Číny.

(219)

Komisia preto dospela k záveru, že pokračovanie opatrení proti ČĽR by bolo výrobnému odvetviu Únie na osoh.

(220)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 14 a 17, iba jeden dovozca a jeden používateľ vyjadrili záujem prihlásiť sa ako zainteresovaná strana a ani jeden z nich v tomto prešetrovaní nepredložil nijaké pripomienky. Slabú úroveň spolupráce dovozcov aj používateľov v súlade so zisteniami predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti možno vysvetliť malým vplyvom prešetrovaného výrobku na ich výrobné náklady. Zdá sa, že výrobok je považovaný za komoditu a jeho cena a schopnosť zásobiť sa všetkými potrebnými druhmi výrobku od jedného dodávateľa sú pre zákazníkov prvoradým kritériom. Vzhľadom na zjavne okrajový vplyv prešetrovaného výrobku na náklady výrobkov v ďalšom článku sa dospelo k záveru, že opatrenia nebudú mať nepriaznivý vplyv na dovozcov a používateľov.

(221)

Komisia so zreteľom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody vedúce k záveru, že predĺženie platnosti existujúcich antidumpingových opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR nie je v záujme Únie.

(222)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s pravdepodobnosťou pokračovania dumpingu a ujmy a so záujmom Únie, by sa mali antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz volfrámových elektród s pôvodom v ČĽR zachovať.

(223)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa uplatňujú iba na dovoz prešetrovaného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Pri dovoze prešetrovaného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú konkrétne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s uvedenými konkrétnymi subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využívať a takýto dovoz podlieha colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(224)

Každú žiadosť o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) je potrebné bezodkladne adresovať Komisii (69) spolu so všetkými náležitými informáciami. Najmä pokiaľ ide o všetky zmeny činností spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, predajom na domácom trhu a predajom na vývoz, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo zmenou výrobných a predajných subjektov. V náležitých prípadoch sa potom nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(225)

Podľa článku 109 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (70), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorá sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(226)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 základného nariadenia,

(1)

Predmet navrhovanej iniciatívy občanov s názvom „Skoncujme s érou plastov v Európe“ je tento: „Vyzývame Európsku komisiu, aby zrevidovala smernicu o vplyve určitých plastov na životné prostredie s cieľom zakázať v Európe všetky jednorazové plasty.“

(2)

Ciele navrhovanej iniciatívy občanov sú tieto: „Európska únia prekročila 10. mája limit zdrojov, ktoré planéta poskytuje. Aj napriek vedeckým správam, v ktorých sa zdôrazňuje naliehavá potreba konať, Európa vo svojom modeli nevykonáva zásadnú zmenu. Plast je príznakom tvrdohlavého odmietania faktov, ktoré je v rozpore s potrebami životného prostredia. Žiadame preto zákaz používania všetkých plastových obalov a fliaš do roku 2027 tak, aby sa mohli zaviesť konkrétne opatrenia s cieľom dodržania limitov našich zdrojov.“

(3)

Zmluva o Európskej únii (ZEÚ) posilňuje občianstvo Únie a ďalej zlepšuje demokratické fungovanie Únie okrem iného tým, že stanovuje právo každého občana zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie prostredníctvom európskej iniciatívy občanov.

(4)

Postupy a podmienky požadované v prípade iniciatívy občanov by preto mali byť v záujme podpory účasti občanov a zaistenia väčšej prístupnosti Únie jasné, jednoduché, používateľsky ústretové a primerané povahe iniciatívy občanov.

(5)

Komisia má právomoc predkladať návrhy právnych predpisov Únie na účely vykonávania zmlúv o prijatí opatrení zameraných na dosiahnutie cieľov udržiavania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia, podpory ľudského zdravia, rozvážneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov a podpory opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy, na základe článku 192 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 191 ods. 1 ZFEÚ.

(6)

Navrhovaná iniciatíva občanov preto nie je zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b) nariadenia.

(7)

Okrem toho bol v súlade s článkom 3 ods. 2 nariadenia vytvorený občiansky výbor a boli určené kontaktné osoby a navrhovaná iniciatíva občanov nepredstavuje zjavné zneužitie práva, nie je zjavne neopodstatnená alebo šikanujúca, ani nie je zjavne v rozpore s hodnotami Únie uvedenými v článku 2 ZEÚ.

(8)

Navrhovaná iniciatíva občanov s názvom „Skoncujme s érou plastov v Európe“ by sa preto mala zaregistrovať.

(1)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/287/EÚ (2) sa stanovujú kritériá vytvárania a hodnotenia európskych referenčných sietí a ich členov, ako aj kritériá na uľahčenie výmeny informácií a odborných poznatkov v súvislosti s vytváraním a hodnotením takýchto sietí Podľa článku 6 uvedeného rozhodnutia sa členské štáty vyzývajú, aby zriadili radu členských štátov, ktorá by rozhodovala o schválení alebo neschválení návrhov sietí, ich zložení a ukončení činnosti. Členské štáty zriadili radu členských štátov, ktorá následne v decembri 2016 schválila 23 európskych referenčných sietí (European Reference Network – ERN) a ďalšiu referenčnú sieť vo februári 2017. Všetky siete začali svoju činnosť v roku 2017.

(2)

S cieľom zvýšiť efektivitu európskych referenčných sietí by sa rada členských štátov mala stať fórom na výmenu informácií a odborných poznatkov, aby urýchlila rozvoj ERN, poskytovala im i členským štátom usmernenia a radila Komisii v otázkach súvisiacich so zriaďovaním sietí. Na podporu výmeny skúseností, ako aj uľahčovania procesu zodpovedajúceho iným cezhraničným formám výmeny zdravotných informácií, by rada mala počítať s úzkou spoluprácou so sieťou eHealth (elektronického zdravotníctva), aby sa podľa možnosti dospelo k dosiahnutiu spoločných postupov, dátových štruktúr a usmernení na uľahčenie transparentného prístupu k rôznym službám a zjednodušenie pravidiel pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Rada by mala podporovať aj diskusiu s inými relevantnými fórami EÚ (ako je riadiaca skupina pre podporu zdravia, prevenciu chorôb a manažment neprenosných chorôb) v oblastiach spoločného záujmu.

(3)

Zo súčasných skúseností z fungovania 24 existujúcich ERN vyplýva, že na zaručenie účinného fungovania každej z nich by mali jej členovia úzko spolupracovať na efektívnom a bezpečnom vykonávaní svojich úloh, ako je napríklad výmena zdravotných údajov o diagnózach a liečbe pacientov, a tým prispievať k vedecko-výskumným činnostiam a k tvorbe usmernení v oblasti zdravotníctva. Úzka spolupráca si vyžaduje vzájomnú dôveru medzi členmi každej zo sietí a vzájomné uznanie, najmä pokiaľ ide o vedecké poznatky a kompetentnosť, kvalitu klinickej starostlivosti, ako aj špecifické ľudské, štrukturálne zdroje a prístrojové vybavenie v zmysle bodu 2 prílohy II k delegovanému rozhodnutiu Komisie 2014/286/EÚ (3).

(4)

Vzájomná dôvera a uznanie zo strany partnerov sú rovnako dôležité v prípade, že sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti chcú stať členmi siete, keďže títo partneri musia garantovať potrebné predpoklady na budúcu spoluprácu v rámci siete. Súhlasné stanovisko rady siete k žiadosti o členstvo daného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na základe partnerského hodnotenia vykonaného príslušnou sieťou podľa kritérií a za podmienok stanovených v bode 2 prílohy II k delegovanému rozhodnutiu Komisie 2014/286/EÚ by preto malo byť súčasťou žiadosti pri jej posudzovaní nezávislým hodnotiacim orgánom vymenovaným Komisiou. Aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti mohol vyjadriť svoje názory k stanovisku rady siete, mal by mať možnosť predkladať svoje pripomienky k návrhu stanoviska jeden mesiac po jeho obdržaní.

(5)

Rada siete by mala mať na vypracovanie návrhu a konečného znenia stanoviska dostatok času. Termín vypracovania konečného znenia stanoviska by sa preto mal stanoviť na štyri mesiace. Ak však poskytovateľ zdravotnej starostlivosti predloží svoje pripomienky k návrhu stanoviska rady siete, termín štyri mesiace na predloženie konečného znenia stanoviska by sa mal predĺžiť o jeden mesiac, aby rada siete mohla tieto pripomienky zohľadniť. Na účely zaručenia právnej istoty sa v prípade, že rada siete nedoručí návrh stanoviska, prípadne jeho konečné znenie v stanovených termínoch, konečné znenie stanoviska sa považuje za súhlasné.

(6)

Ak rada siete zamietne žiadosť o členstvo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom dostala písomný súhlas od členského štátu, v ktorom je daný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti usadený, mal by mať tento členský štát možnosť požiadať radu členských štátov, aby na základe kritérií a podmienok stanovených v bode 2 prílohy II k delegovanému rozhodnutiu Komisie 2014/286/EÚ rozhodla o tom, či táto žiadosť napriek tomu nemohla byť doručená Komisii.

(7)

V snahe pomáhať zdravotníckym pracovníkom v rámci ERN v cezhraničnej spolupráci pri diagnostikovaní a liečbe pacientov so zriedkavými alebo komplexnými chorobami či stavmi s nízkou prevalenciou, ako aj s úmyslom uľahčiť vedecký výskum, prípadne podmienky výskumu týchto chorôb alebo stavov, Komisia vytvorila pre ERN systém manažmentu klinických údajov o pacientoch (Clinical Patient Management System – CPMS), aby zjednodušila zriaďovanie a fungovanie ERN v súlade s článkom 12 ods. 4 písm. c) smernice 2011/24/EÚ.

(8)

CPMS by mal zdravotníckym pracovníkom zabezpečiť spoločnú infraštruktúru na spoluprácu v rámci ERN pri diagnostike a liečbe pacientov so zriedkavými alebo komplexnými chorobami či stavmi s nízkou prevalenciou. Jeho úlohou by mala byť podpora čo najefektívnejšej výmeny informácií a odborných poznatkov o týchto chorobách v rámci ERN.

(9)

CPMS by preto mal byť vybavený takou IT infraštruktúrou, ktorá by bezpečne poskytovala spoločné rozhranie, kde by si poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí sú členmi ERN, ako aj pridružení partneri (4) alebo hosťujúci používatelia (t. j. poskytovatelia zdravotnej starostlivosti s prístupom do CPMS) mohli v rámci sietí vymieňať informácie o príslušných pacientoch, ktorí by tak mohli ľahšie získať prístup k bezpečnej a špičkovej zdravotnej starostlivosti, čím by sa zároveň podporila efektívna spolupráca členských štátov v oblasti zdravotnej starostlivosti vďaka zjednodušeniu výmeny potrebných informácií.

(10)

S cieľom zaručiť súlad s pravidlami ochrany údajov a zabezpečiť efektívne a bezpečné využívanie elektronickej výmeny osobných údajov o pacientoch medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rámci ERN na účely uvedené v článku 12 ods. 2 smernice 2011/24/EÚ by k takejto výmene informácií malo dochádzať len s výslovným súhlasom pacienta a iba prostredníctvom CPMS. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú zodpovední za bezpečnosť údajov, ktoré spracujú mimo CPMS a chcú ich do CPMS vložiť, ako aj za bezpečnosť údajov, ktoré do CPMS nevložia, ale spracujú ich s ohľadom na CPMS (napr. tlačivá o vydaní súhlasu), prípadne údajov, ktoré si stiahli z CPMS a spracovali bez použitia CPMS.

(11)

CPMS spracúva citlivé údaje týkajúce sa pacientov s ojedinelými alebo zriedkavými ťažkými ochoreniami. Tieto údaje sú spracovávané výlučne na účely uľahčenia diagnostiky a liečby pacientov tým, že sa ukladajú do príslušných registrov, prípadne iných databáz ojedinelých alebo zriedkavých ťažkých ochorení, ktoré potom slúžia na vedecký výskum, vypracovanie klinických či zdravotných predpisov, ako aj na nadväzovanie kontaktov s možnými záujemcami o zapojenie sa do iniciatív vedeckého výskumu. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v rámci ERN by mali byť schopní spracovať údaje o pacientoch v CPMS hneď po tom, ako získajú konkrétny, informovaný a dobrovoľný súhlas pacienta s tromi možnými spôsobmi použitia jeho údajov (vyjadrenie lekára k jeho zdravotnej karte z hľadiska diagnózy a liečby, uloženie jeho údajov do registrov ojedinelých chorôb, prípadne do iných databáz zriedkavých alebo komplexných chorôb s nízkou prevalenciou, a možnosť osloviť pacienta, či by sa nechcel zapojiť do vedeckého výskumu). Súhlas by mal byť vydaný samostatne pre všetky tri prípady. V tomto rozhodnutí by sa mal stanoviť účel a záruky spracovávania takýchto údajov v CPMS. Komisia by mala predovšetkým vysvetliť všeobecné charakteristiky CPMS v prípade každej zo sietí, vytvoriť a spravovať potrebnú IT infraštruktúru a zároveň zabezpečiť jej technickú funkčnosť a bezpečnosť. V súlade so zásadami minimalizácie údajov by Komisia mala spracúvať iba tie osobné údaje, ktoré sú absolútne nevyhnutné na zabezpečenie fungovania CPMS v prípade každej zo sietí, a preto by nemala mať prístup k údajom o pacientoch, ktoré si jednotlivé európske referenčné siete vymieňajú, pokiaľ to nepotrebuje na výkon svojich povinností ako spoločného prevádzkovateľa.

(12)

Toto vykonávacie rozhodnutie by sa malo uplatňovať iba v prípade spracovávania osobných údajov, ktoré prebieha v CPMS v rámci ERN, a to najmä kontaktných údajov a údajov o zdravotnom stave.

(13)

V článku 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (5) a v článku 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (6) sa spoločným prevádzkovateľom spracúvajúcim osobné údaje ukladá povinnosť transparentne určiť svoju príslušnú zodpovednosť za splnenie požiadaviek uvedených v daných nariadeniach. Zároveň sa v nich uvádza, že ich zodpovednosť môže byť daná právom Únie alebo členského štátu, ktorému spoloční prevádzkovatelia podliehajú.

(14)

Vykonávacie rozhodnutie 2014/287/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(15)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa v tejto veci konzultovalo v súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725, pričom stanovisko vydal 13. septembra 2018.

(16)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného v zmysle článku 16 smernice 2011/24/EÚ,

(1)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/709/EÚ (4) sa stanovujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch, v ktorých boli potvrdené prípady tejto choroby v populácii domácich alebo divo žijúcich ošípaných (ďalej len „dotknuté členské štáty“). V prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu sa v častiach I až IV vymedzujú a uvádzajú určité oblasti dotknutých členských štátov rozdelené podľa miery rizika vyplývajúcej z epidemiologickej situácie v súvislosti s danou chorobou. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ bola niekoľkokrát zmenená s cieľom zapracovať zmeny epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v Únii, ktoré treba zohľadniť v uvedenej prílohe. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ bola naposledy zmenená vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/1247 (5) po výskyte afrického moru ošípaných v Poľsku, Bulharsku a Litve.

(2)

Odo dňa prijatia vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2019/1247 sa zistili ďalšie výskyty afrického moru ošípaných v populáciách divo žijúcich a domácich ošípaných v Bulharsku, Poľsku a Litve, ktoré takisto treba zohľadniť v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ.

(3)

V júli 2019 bolo v Bulharsku v regióne Ruse zaznamenané jedno ohnisko afrického moru ošípaných v populácii domácich ošípaných v oblasti, ktorá je v súčasnosti uvedená v časti I prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Toto ohnisko afrického moru ošípaných v populácii domácich ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Preto by sa táto oblasť Bulharska postihnutá africkým morom ošípaných mala uvádzať v časti III prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ, a nie v jej časti I.

(4)

V júli 2019 bol v Bulharsku v regióne Silistra zaznamenaný jeden prípad afrického moru ošípaných v populácii divo žijúcich ošípaných v oblasti, ktorá je v súčasnosti uvedená v časti I prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Tento prípad afrického moru ošípaných v populácii divo žijúcich ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Preto by sa táto oblasť Bulharska postihnutá africkým morom ošípaných mala uvádzať v časti II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ, a nie v jej časti I.

(5)

V júli 2019 boli v Poľsku v okresoch lubartowski, ciechanowski a sokołowski zaznamenané tri ohniská afrického moru ošípaných v populácii domácich ošípaných v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti uvedené v časti II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Tieto ohniská afrického moru ošípaných v populácii domácich ošípaných predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Preto by sa tieto oblasti Poľska postihnuté africkým morom ošípaných mali uvádzať v časti III prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ, a nie v jej časti II.

(6)

V júli 2019 bolo v Litve v kraji Alytus zaznamenané jedno ohnisko afrického moru ošípaných v populácii domácich ošípaných v oblasti, ktorá je v súčasnosti uvedená v časti II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Toto ohnisko afrického moru ošípaných v populácii domácich ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Preto by sa uvedená oblasť Litvy postihnutá africkým morom ošípaných mala uvádzať v časti III prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ, a nie v jej časti II.

(7)

S cieľom zohľadniť najnovší epidemiologický vývoj afrického moru ošípaných v Únii, ako aj s cieľom proaktívne bojovať proti rizikám spojeným so šírením tejto choroby by sa v prípade Bulharska, Poľska a Litvy mali vymedziť nové dostatočne veľké oblasti s vysokým rizikom, ktoré by sa mali náležite uviesť v častiach I, II a III prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,