(1)

Úspory domácností v Únii patria k najvyšším na svete, ale väčšina uvedených úspor je na bankových účtoch s krátkymi splatnosťami. Viac investícií do kapitálových trhov môže pomôcť čeliť výzvam, ktoré so sebou prináša starnutie obyvateľstva a nízke úrokové miery.

(2)

Starobný dôchodok je nevyhnutnou súčasťou príjmu dôchodcov a pre mnohých primerané dôchodkové zabezpečenie predstavuje rozdiel medzi pohodlnou starobou a chudobou. Starobnými dôchodkami je podmienené uplatňovanie základných práv stanovených v Charte základných práv Európskej únie vrátane jej článku 25 o právach starších osôb, v ktorom sa uvádza: „Únia uznáva a rešpektuje právo starších osôb na dôstojný a nezávislý život a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote“.

(3)

Únia čelí viacerým výzvam vrátane demografických výziev vyplývajúcich z toho, že Európa je starnúcim kontinentom. Okrem toho, kariérne modely, trh práce a rozdelenie bohatstva prechádzajú zásadnými zmenami, a to v neposlednom rade v dôsledku digitálnej revolúcie.

(4)

Značná časť starobných dôchodkov sa poskytuje v rámci verejných systémov. Bez ohľadu na výlučné právomoci členských štátov, pokiaľ ide o organizáciu dôchodkových systémov, ako sa vymedzuje v zmluvách, sú primeranosť príjmov a finančná udržateľnosť systémov dôchodkového zabezpečenia jednotlivých štátov kľúčové pre stabilitu Únie ako celku. Z presmerovania väčšieho objemu úspor Európanov z hotovostných a bankových vkladov do dlhodobých investičných produktov, ako sú dobrovoľné dôchodkové produkty dlhodobého dôchodkového charakteru, by mali úžitok jednotlivci (ktorí by mali prospech z väčšej návratnosti a primeranejších dôchodkov) aj ekonomika ako taká.

(5)

V roku 2015 malo 11,3 milióna občanov Únie v produktívnom veku (20 – 64 rokov) bydlisko v členskom štáte, ktorého neboli občanmi, a 1,3 milióna občanov Únie pracovalo v členskom štáte, v ktorom nemali bydlisko.

(6)

Prenositeľnosť celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (ďalej len „PEPP“) s dlhodobým dôchodkovým charakterom zvýši jeho atraktívnosť ako produktu, najmä pre mladých ľudí a mobilných pracovníkov, a občanom Únie ešte viac umožní uplatňovať právo žiť a pracovať v celej Únii.

(7)

Osobné dôchodky sú dôležité z hľadiska prepojenia dlhodobých sporiteľov s dlhodobými investičnými príležitosťami. Väčší európsky trh s osobnými dôchodkami podporí ponuku finančných prostriedkov pre inštitucionálnych investorov a investície do reálnej ekonomiky.

(8)

Toto nariadenie umožňuje vytvoriť osobný dôchodkový produkt dlhodobého dôchodkového charakteru, ktorý bude zohľadňovať environmentálne faktory, sociálne faktory a faktory riadenia a správy (ďalej len „faktory ESG“) v zmysle zásad Organizácie Spojených národov na zodpovedné investovanie, a bude čo najjednoduchší, najbezpečnejší, cenovo najdostupnejší, najtransparentnejší, najvhodnejší pre spotrebiteľov a prenositeľný v rámci celej Únie a bude dopĺňať súčasné systémy v členských štátoch.

(9)

Vnútorný trh s osobnými dôchodkovými produktmi v súčasnosti nefunguje bez ťažkostí. V niektorých členských štátoch ešte ani neexistuje trh s osobnými dôchodkovými produktmi. V iných sú síce osobné dôchodkové produkty k dispozícii, ale vyskytuje sa vysoká miera fragmentácie medzi vnútroštátnymi trhmi. V dôsledku toho majú osobné dôchodkové produkty len obmedzenú mieru prenositeľnosti. Jednotlivci môžu mať preto ťažkosti s využívaním svojich základných slobôd. Mohlo by im to napríklad zabrániť v tom, aby sa zamestnali alebo strávili dôchodok v inom členskom štáte. Poskytovatelia navyše nemôžu využívať slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby, pretože im v tom bráni nedostatočná štandardizácia osobných dôchodkových produktov.

(10)

Keďže vnútorný trh s osobnými dôchodkovými produktmi je veľmi roztrieštený a rôznorodý, PEPP môže mať v rôznych členských štátoch diametrálne odlišný dosah, a rovnako sa môžu líšiť aj cieľové skupiny. V niektorých členských štátoch by PEPP mohli predstavovať riešenie pre ľudí, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k primeranému zabezpečeniu. V iných členských štátoch by PEPP mohli rozšíriť možnosti výberu pre spotrebiteľov alebo ponúknuť riešenia pre občanov, ktorí využívajú právo na voľný pohyb. Cieľom PEPP by však nemalo byť nahradenie existujúcich vnútroštátnych dôchodkových systémov, keďže ide o dodatočný a doplnkový osobný dôchodkový produkt.

(11)

Únia kapitálových trhov pomôže mobilizovať kapitál v Európe a usmerniť ho do všetkých obchodných spoločností vrátane malých a stredných podnikov, infraštruktúry a dlhodobo udržateľných projektov, ktoré potrebujú zdroje na rozšírenie a vytvorenie pracovných miest. Jedným z hlavných cieľov únie kapitálových trhov je zvýšiť investície a rozšíriť možnosti pre retailových investorov zlepšením využitia európskych úspor. Na tento účel bude PEPP vďaka svojej podpore dlhodobého financovania reálnej ekonomiky krokom vpred v záujme posilňovania integrácie kapitálových trhov, ktorý bude zohľadňovať dlhodobý dôchodkový charakter produktu a udržateľnosť investícií.

(12)

Ako Komisia oznámila 30. septembra 2015 vo svojom akčnom pláne na vybudovanie únie kapitálových trhov, „Komisia posúdi možnosti politického rámca pre vytvorenie úspešného európskeho trhu s jednoduchými, efektívnymi a konkurencieschopnými osobnými dôchodkami, a určí, či sú na podporu tohto trhu potrebné právne predpisy EÚ“.

(13)

V uznesení Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov (3), Európsky parlament zdôraznil, že „treba podporovať prostredie, ktoré stimuluje inovácie finančných produktov, vytvára väčšiu rozmanitosť a prínosy pre reálnu ekonomiku a poskytuje zvýšené stimuly pre investície, a ktoré tiež môže prispieť k zabezpečeniu primeraných, bezpečných a udržateľných dôchodkov, napríklad vypracovaním celoeurópskeho dôchodkového produktu (PEPP), s jednoduchým transparentným dizajnom“.

(14)

Európska rada vo svojich záveroch z 28. júna 2016 vyzvala na „rýchly a rozhodný pokrok s cieľom zabezpečiť ľahší prístup podnikov k finančným prostriedkom a podporovať investície do reálnej ekonomiky prostredníctvom napredovania v cieľoch únie kapitálových trhov“.

(15)

Komisia vo svojom oznámení zo 14. septembra 2016 Únia kapitálových trhov – urýchlenie reformy oznámila, že „zváži návrhy na jednoduchý, efektívny a konkurencieschopný osobný dôchodkový produkt EÚ […] Zvažované možnosti zahŕňajú prípadný legislatívny návrh, ktorý by mohol byť predložený v roku 2017.“

(16)

Komisia vo svojom oznámení z 8. júna 2017 o preskúmaní akčného plánu únie kapitálových trhov v polovici trvania oznámila „legislatívny návrh o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) do konca júna 2017. Tento návrh položí základy bezpečnejšieho, nákladovo efektívnejšieho a transparentnejšieho trhu s cenovo dostupným a dobrovoľným osobným dôchodkovým sporením, ktoré možno spravovať v celoeurópskom meradle. Uspokojí potreby ľudí, ktorí chcú svoje dôchodkové úspory lepšie zhodnotiť, bude riešiť demografickú výzvu, doplní existujúce dôchodkové produkty a systémy a zvýši nákladovú efektívnosť osobných dôchodkov tým, že poskytne vhodné príležitosti na dlhodobé investovanie úspor na osobný dôchodok“.

(17)

Vytvorenie PEPP prispeje k rozšíreniu možností dôchodkových úspor, najmä pre mobilných pracovníkov, a vytvorí trh Únie pre poskytovateľov PEPP. Mal by však mať iba doplnkový charakter k verejným dôchodkovým systémom.

(18)

Finančné vzdelávanie môže podporiť porozumenie možnostiam úspor domácností v oblasti dobrovoľných osobných dôchodkových produktov a informovanosť o nich. Sporitelia by tiež mali mať reálnu príležitosť plne pochopiť riziká spojené s PEPP a jeho vlastnosťami.

(19)

Legislatívny rámec PEPP položí základy úspešného trhu s dostupnými a dobrovoľnými dôchodkovými investíciami, ktoré možno spravovať na celoeurópskej úrovni. Doplnením existujúcich povinných a zamestnaneckých dôchodkových systémov a produktov prispeje k uspokojeniu potrieb ľudí, ktorí chcú lepšie zhodnotiť svoje dôchodkové úspory, k riešeniu demografickej výzvy a k zabezpečeniu výdatného nového zdroja súkromného kapitálu na dlhodobé investície. Tento rámec nenahradí existujúce vnútroštátne osobné dôchodkové produkty alebo systémy, ani ich nebude harmonizovať, ani neovplyvní existujúce vnútroštátne povinné a zamestnanecké dôchodkové systémy a produkty.

(20)

PEPP je individuálny dôchodkový produkt, ktorý nie viazaný na pracovný pomer, a do ktorého sa sporiteľ PEPP dobrovoľne zapojil z dôvodu odchodu do dôchodku v budúcnosti. Keďže PEPP by mal zabezpečiť dlhodobú akumuláciu kapitálu, možnosti predčasného výberu kapitálu by mali byť obmedzené a mohli by byť penalizované.

(21)

Týmto nariadením sa harmonizuje súbor základných vlastností PEPP, ktoré sa týkajú kľúčových prvkov, ako sú distribúcia, minimálny obsah zmlúv, investičná politika, zmena poskytovateľa alebo cezhraničné poskytovanie a prenositeľnosť. Prostredníctvom harmonizácie týchto základných vlastností sa zlepší úroveň rovnakých podmienok pre poskytovateľov osobných dôchodkov ako celku a pomôže sa urýchliť dobudovanie únie kapitálových trhov a integrácia vnútorného trhu s osobnými dôchodkami. Povedie to k vytvoreniu vo veľkej miere štandardizovaného celoeurópskeho produktu, ktorý bude dostupný vo všetkých členských štátoch a ktorý posilní postavenie spotrebiteľov, aby mohli naplno využiť vnútorný trh prostredníctvom prevodu svojich dôchodkových práv do zahraničia a prostredníctvom ponuky širšieho výberu medzi jednotlivými typmi poskytovateľov vrátane cezhraničných. Keďže bude existovať menej prekážok v poskytovaní cezhraničných dôchodkových služieb, PEPP zvýši konkurenciu medzi poskytovateľmi na celoeurópskej úrovni a vytvorí podmienky na úspory z rozsahu, čo by malo byť prínosné pre sporiteľov.

(22)

V článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa umožňuje prijímanie aktov v podobe nariadení alebo smerníc. Uprednostňuje sa prijatie nariadenia, pretože by bolo priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Pomocou nariadenia by sa preto umožnilo rýchlejšie zvýšenie miery využívania PEPP a rýchlejšie by sa prispelo k riešeniu potreby väčšieho množstva dôchodkových úspor a investícií v kontexte únie kapitálových trhov. V tomto nariadení sa harmonizujú základné vlastnosti produktov PEPP, na ktoré sa nevzťahujú osobitné vnútroštátne predpisy, a tak sa nariadenie v tomto prípade javí ako lepšia možnosť ako smernica. Naopak na vlastnosti, ktoré sú mimo rámca pôsobnosti tohto nariadenia (napríklad podmienky sporiacej fázy), sa vzťahujú vnútroštátne predpisy.

(23)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť jednotné pravidlá registrácie, poskytovania, distribúcie a dohľadu nad PEPP. Na PEPP by sa mali vzťahovať ustanovenia tohto nariadenia, príslušné sektorové právo Únie, ako aj príslušné delegované a vykonávacie akty. Okrem toho by sa mali uplatňovať právne predpisy prijaté členskými štátmi v rámci vykonávania sektorového práva Únie. Na prípady, ktoré nie sú upravené v tomto nariadení alebo v sektorovom práve Únie, by sa mali uplatňovať príslušné právne predpisy členských štátov. PEPP by mal byť tiež predmetom zmluvy uzavretej medzi sporiteľom PEPP a poskytovateľom PEPP (ďalej len „zmluva o PEPP“). Súčasťou zmluvy o PEPP by mal byť súbor hlavných charakteristických znakov produktu. Týmto nariadením by nemali byť dotknuté pravidlá Únie týkajúce sa medzinárodného práva súkromného, najmä pravidlá upravujúce jurisdikciu a uplatniteľné právo. Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté ani vnútroštátne zmluvné, sociálne, pracovné a daňové právo.

(24)

V tomto nariadení by sa malo jasne stanoviť, že zmluva o PEPP musí byť v súlade so všetkými príslušnými pravidlami. Okrem toho by sa v zmluve o PEPP mali stanoviť práva a povinnosti zmluvných strán a jej súčasťou by mal byť súbor hlavných charakteristických znakov produktu. Zmluvu o PEPP by mohol uzavrieť aj zástupca skupiny sporiteľov PEPP, napríklad nezávislé združenie sporiteľov, ktoré koná v mene uvedenej skupiny, za predpokladu, že sa tak deje v súlade s týmto nariadením a príslušným vnútroštátnym právom a že sporitelia PEPP, ktorí sa pre takýto spôsob zastupovania rozhodli, budú mať prístup k rovnakým informáciám a poradenstvu ako sporitelia PEPP, ktorí uzavierajú zmluvu o PEPP buď priamo s poskytovateľom PEPP alebo prostredníctvom distribútora PEPP.

(25)

Poskytovatelia PEPP by mali mať prístup na celý trh Únie s jednotnou registráciou produktu, ktorá sa má udeliť na základe jednotného súboru pravidiel. S cieľom uviesť výrobok na trh pod označením „PEPP“ by žiadajúci poskytovatelia PEPP mali požiadať o registráciu svoje príslušné orgány. Toto nariadenie nebráni registrácii už existujúceho osobného dôchodkového produktu, ktorý spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení. Príslušné orgány by mali prijať rozhodnutie o registrácii, ak žiadajúci poskytovateľ PEPP poskytol všetky potrebné informácie a ak má zavedené vhodné opatrenia na dosiahnutie súladu s požiadavkami tohto nariadenia. Po prijatí rozhodnutia o registrácii príslušnými orgánmi by tieto orgány mali informovať Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (4) o registrácii poskytovateľa PEPP a PEPP v centrálnom verejnom registri. Takáto registrácia by mala byť platná v celej Únii. S cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad dodržiavaním súladu s jednotnými požiadavkami stanovenými v tomto nariadení by sa akékoľvek následné zmeny informácií a dokumentov poskytnutých v rámci registračného postupu mali bezodkladne oznámiť príslušným orgánom a v náležitých prípadoch aj orgánu EIOPA.

(26)

Orgán EIOPA by mal zriadiť centrálny verejný register, ktorý by obsahoval informácie o registrovaných PEPP, ktoré by mohli byť distribuované v Únii spolu s informáciami o poskytovateľoch PEPP a zozname členských štátov, v ktorých sa PEPP ponúka. Ak poskytovatelia PEPP nedistribuujú PEPP na území členského štátu, ale môžu pre daný členský štát otvoriť podúčet, aby pre svojich klientov PEPP zabezpečili prenositeľnosť, uvedený register by mal obsahovať aj informácie o členských štátoch, pre ktoré poskytovateľ PEPP ponúka podúčty.

(27)

Spôsob organizácie a regulácie inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „IZDZ“) v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 (5) sa medzi členskými štátmi významne líši. V niektorých členských štátoch môžu uvedené inštitúcie vykonávať len činnosti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, kým v iných členských štátoch uvedené inštitúcie, vrátane oprávnených subjektov zodpovedných za ich prevádzku a konajúcich v ich mene, ak IZDZ nemajú právnu subjektivitu, môžu vykonávať činnosti v oblasti zamestnaneckého aj osobného dôchodkového zabezpečenia. To nielenže vedie k rozdielnym organizačným štruktúram IZDZ, ale aj k rôznej úrovni dohľadu na vnútroštátnej úrovni. Konkrétne, prudenciálny dohľad nad IZDZ, ktoré môžu vykonávať činnosti zamestnaneckého a osobného dôchodkového zabezpečenia, je rozsiahlejší ako prudenciálny dohľad nad tými IZDZ, ktoré vykonávajú len činnosti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

S cieľom neohroziť finančnú stabilitu a zohľadniť rozličnú organizačnú štruktúru a dohľad by sa malo umožniť poskytovať PEPP iba tým IZDZ, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov oprávnené poskytovať aj osobné dôchodkové produkty a nad ktorými sa v súlade s týmito vnútroštátnymi právnymi predpismi vykonáva dohľad. Okrem toho a v záujme ďalšieho posilnenia finančnej stability by mal byť všetok majetok a záväzky týkajúce sa vykonávania činnosti v oblasti poskytovania PEPP oddelené, bez možnosti ich prevodu na inú činnosť inštitúcie v oblasti dôchodkového zabezpečenia. IZDZ, ktoré poskytujú PEPP, by mali vždy dodržiavať príslušné normy stanovené v smernici (EÚ) 2016/2341 vrátane podrobnejších investičných pravidiel, ktorými sa transponuje uvedená smernica, stanovených členskými štátmi, v ktorých sú zaregistrované alebo povolené, a ustanovenia pre ich systém správy a riadenia. Rovnako ako v prípade iných poskytovateľov PEPP, ak sú v tomto nariadení stanovené prísnejšie ustanovenia, mali by platiť takéto ustanovenia.

(28)

Jednotné povoľovanie PEPP zabezpečí vytvorenie vnútorného trhu s PEPP.

(29)

Poskytovatelia PEPP by mali mať možnosť distribuovať produkty PEPP, ktoré vytvorili, a produkty PEPP, ktoré nevytvorili, za predpokladu, že sa dodrží príslušné sektorové právo. Distribútori PEPP by mali mať právo distribuovať PEPP, ktoré nevytvorili. Distribútori PEPP by mali distribuovať len tie produkty, o ktorých majú dostatočné znalosti a schopnosti v súlade s príslušným sektorovým právom.

(30)

Poskytovatelia PEPP alebo distribútori PEPP by mali potenciálnym sporiteľom PEPP poskytovať poradenstvo ešte pred uzavretím zmluvy o PEPP, pričom zohľadnia dlhodobý dôchodkový charakter produktu, individuálne požiadavky a potreby sporiteľa PEPP a obmedzenú možnosť predčasnej výplaty. Poradenstvo by sa malo osobitne zamerať na informovanie sporiteľa PEPP o vlastnostiach investičných možností, úrovni kapitálovej ochrany a formách výplat.

(31)

Na základe slobody poskytovať služby alebo slobody usadiť sa môžu poskytovatelia PEPP poskytovať PEPP a distribútori PEPP môžu distribuovať PEPP na území hostiteľského členského štátu po otvorení podúčtu pre uvedený hostiteľský členský štát. S cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu služby a účinnú ochranu spotrebiteľa by domovské a hostiteľské členské štáty mali úzko spolupracovať pri presadzovaní záväzkov stanovených v tomto nariadení. V prípade, že distribútori PEPP a poskytovatelia PEPP vykonávajú činnosť v rôznych členských štátoch v rámci slobody poskytovať služby, príslušné orgány domovského členského štátu by mali zodpovedať za zaistenie plnenia záväzkov stanovených v tomto nariadení, pretože majú užšie styky s poskytovateľom PEPP. S cieľom zabezpečiť spravodlivé rozloženie zodpovedností medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu, ak príslušné orgány hostiteľského členského štátu zistia, že na ich území dochádza k porušeniam záväzkov, mali by upovedomiť príslušné orgány domovského členského štátu, ktoré by mali mať povinnosť prijať primerané opatrenia. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu by mali byť navyše oprávnené zasiahnuť, ak príslušné orgány domovského členského štátu neprijmú primerané opatrenia alebo prijaté opatrenia nie sú dostatočné.

(32)

Príslušné orgány členských štátov by mali mať k dispozícii všetky prostriedky potrebné na zabezpečenie riadneho vykonávania činnosti poskytovateľov PEPP a distribútorov PEPP v celej Únii bez ohľadu na to, či sa vykonáva na základe slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. Všetky opatrenia prijaté príslušnými orgánmi by mali byť v záujme zabezpečenia účinnosti dohľadu primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík pri výkone činnosti konkrétneho poskytovateľa alebo distribútora.

(33)

Celoeurópsky rozmer PEPP možno rozvinúť nielen na úrovni poskytovateľa prostredníctvom možností na cezhraničnú činnosť, ale aj na úrovni sporiteľa PEPP prostredníctvom prenositeľnosti PEPP a služby zmeny poskytovateľa, čím sa prispeje k zachovaniu osobných dôchodkových práv osôb vykonávajúcich svoje právo na voľný pohyb podľa článkov 21 a 45 ZFEÚ. Prenositeľnosť zahŕňa aj situáciu, keď sporiteľ zmení miesto svojho bydliska do iného členského štátu bez zmeny poskytovateľa PEPP, zatiaľ čo zmena poskytovateľa PEPP nemusí nevyhnutne zahŕňať zmenu bydliska.

(34)

PEPP by mal zahŕňať vnútroštátne podúčty, pričom každý z nich by mal zodpovedať vlastnostiam osobného dôchodkového produktu, ktoré umožnia, aby príspevky do PEPP alebo výplaty spĺňali požiadavky na získanie stimulov, ak sú k dispozícii v členských štátoch, pre ktoré poskytovateľ PEPP sprístupní podúčet. Podúčet by sa mal použiť na evidenciu príspevkov uskutočnených počas sporiacej fázy a vyplatených dávok uskutočnených počas výplatnej fázy v súlade s právom členského štátu, pre ktorý bol podúčet otvorený. Na úrovni sporiteľa PEPP by sa prvý podúčet mal vytvoriť pri uzavretí zmluvy o PEPP.

(35)

S cieľom umožniť poskytovateľom PEPP bezproblémový prechod by sa povinnosť poskytovať PEPP zahŕňajúce podúčty pre najmenej dva členské štáty mala uplatňovať tri roky od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia. Po uvedení PEPP na trh by mal jeho poskytovateľ poskytnúť informácie o tom, ktoré podúčty sú bezprostredne dostupné, aby sa zabránilo možnému zavádzaniu sporiteľov PEPP. Ak sa sporiteľ PEPP presťahuje do iného členského štátu, pre ktorý nie je dostupný žiaden podúčet, poskytovateľ PEPP by mal sporiteľovi PEPP umožniť bezodkladne a bezplatne prejsť k inému poskytovateľovi PEPP, ktorý poskytuje podúčet pre daný členský štát. Sporiteľ PEPP by zároveň mohol naďalej prispievať na podúčet, na ktorý boli poukazované príspevky pred zmenou bydliska.

(36)

Berúc do úvahy dlhodobý dôchodkový charakter PEPP a súvisiacu administratívnu záťaž by poskytovatelia PEPP a distribútori PEPP mali potenciálnym sporiteľom PEPP a poberateľom dávok PEPP poskytovať jasné, ľahko pochopiteľné a primerané informácie s cieľom podporiť ich rozhodovanie o odchode do dôchodku. Z rovnakého dôvodu by poskytovatelia PEPP a distribútori PEPP mali rovnako zabezpečiť vysoký stupeň transparentnosti vo všetkých fázach PEPP vrátane predzmluvného štádia, uzavretia zmluvy, sporiacej fázy (vrátane fázy pred odchodom do dôchodku) a výplatnej fázy. Mali by poskytovať najmä informácie o nadobudnutých dôchodkových nárokoch, predpokladanej výške dôchodkových dávok PEPP, rizikách a zárukách, začlenení faktorov ESG, ako aj o nákladoch. Ak predpokladaná výška dôchodkových dávok PEPP vychádza z hospodárskych scenárov, potom by uvedené informácie mali obsahovať aj scenár najlepšieho odhadu a nepriaznivý scenár, ktorý by mal byť extrémny, ale realistický.

(37)

Potenciálni sporitelia PEPP by pred uzavretím zmluvy o PEPP mali dostať všetky informácie potrebné na informované rozhodnutie. Pred uzavretím zmluvy o PEPP by mali byť špecifikované požiadavky a potreby potenciálneho sporiteľa PEPP súvisiace s dôchodkom a malo by mu byť poskytnuté poradenstvo.

(38)

Poskytovatelia PEPP by na účely zabezpečenia optimálnej transparentnosti produktu mali vypracovať dokument s kľúčovými informáciami o vytvorených produktoch PEPP (ďalej len „PEPP“ KID) pred tým, ako sa uvedené produkty PEPP môžu distribuovať sporiteľom PEPP. Mali by zodpovedať aj za správnosť PEPP KID. PEPP KID by mal nahradiť a prispôsobiť dokument s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 (6), ktorý by preto v prípade PEPP nebolo nutné vypracúvať. Pre základný PEPP by sa mal vypracovať samostatný PEPP KID. Ak poskytovateľ PEPP ponúka alternatívne investičné možnosti, mal by sa poskytnúť aj všeobecný KID pre alternatívne investičné možnosti, ktorý by mohol obsahovať aj odkazy na iné dokumenty. Alternatívne, ak požadované informácie o alternatívnych investičných možnostiach nie je možné poskytnúť v rámci jedného samostatného KID, mal by sa poskytnúť samostatný KID pre každú alternatívnu investičnú možnosť. To by však malo platiť len v prípade, ak by poskytnutie všeobecného KID pre alternatívne investičné možnosti bolo v rozpore so záujmami klientov PEPP. Preto, keď príslušné orgány posudzujú súlad PEPP KID s týmto nariadením, mali by v náležitých prípadoch zabezpečiť optimálnu porovnateľnosť rôznych investičných možností, zohľadňujúc najmä aktuálne poznatky z analýzy správania, aby sa predišlo akýmkoľvek kognitívnym skresleniam spôsobeným predložením informácií.

(39)

S cieľom zaistiť rozsiahle šírenie a dostupnosť PEPP KID by sa týmto nariadením malo stanoviť, aby poskytovateľ PEPP zverejňoval PEPP KID na svojom webovom sídle. Poskytovateľ PEPP by mal zverejniť PEPP KID pre každý členský štát, v ktorom sa PEPP distribuuje na základe slobody poskytovať služby alebo slobody usadiť sa, ktorý by obsahoval špecifické informácie o podmienkach týkajúce sa sporiacej fázy a výplatnej fázy pre daný členský štát.

(40)

Na vnútroštátnej úrovni sa už vyvíjajú kalkulačky na výpočet osobných dôchodkových produktov. Na to, aby tieto kalkulačky boli pre spotrebiteľov čo najužitočnejšie, by však mali zohľadňovať aj náklady a poplatky účtované rôznymi poskytovateľmi PEPP spolu so všetkými ďalšími nákladmi a poplatkami, ktoré si účtujú sprostredkovatelia alebo iné subjekty v investičnom reťazci a ktoré ešte nezahrnuli poskytovatelia PEPP.

(41)

Podrobnosti o informáciách, ktoré sa majú zahrnúť do PEPP KID, a spôsob predkladania týchto informácií by sa mali ďalej harmonizovať prostredníctvom regulačných technických predpisov, zohľadňujúc existujúci a prebiehajúci výskum v oblasti správania spotrebiteľov vrátane výsledkov testovania účinnosti rôznych spôsobov predkladania informácií spotrebiteľom. Komisia by mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy. Návrh regulačných technických predpisov by mal vypracovať orgán EIOPA po porade s ostatnými európskymi orgánmi dohľadu (ďalej len „európske orgány dohľadu“) – Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (7) a Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (8), ako aj s Európskou centrálnou bankou, príslušnými orgánmi a po spotrebiteľských a odvetvových testoch ako sa uvádza v tomto nariadení, v ktorých by sa mali uviesť podrobnosti a spôsob predkladania informácií, ktoré má obsahovať PEPP KID, podmienky, na základe ktorých by mal byť PEPP KID preskúmaný a revidovaný, podmienky pre splnenie požiadavky poskytnúť PEPP KID, pravidlá na stanovenie predpokladov na prognózu dôchodkových dávok, podrobnosti predkladania informácií, ktoré majú byť obsiahnuté vo výkaze dávok PEPP, a minimálne kritéria, ktoré musia spĺňať techniky zmierňovania rizika. Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov by mal orgán EIOPA zohľadňovať rôzne možné typy PEPP, dlhodobý charakter PEPP, spôsobilosti sporiteľov PEPP a vlastnosti PEPP. Pred predložením návrhu regulačných technických predpisov Komisii by v náležitých prípadoch mali byť vykonané spotrebiteľské testy a odvetvové testy so skutočnými údajmi. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. Komisia by mala byť splnomocnená prijať prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 aj vykonávacie technické predpisy vypracované orgánom EIOPA, pokiaľ ide o podrobnosti spolupráce a výmenu informácií spolu s požiadavkami potrebnými na predkladanie uvedených informácií v štandardizovanom formáte, ktorý umožňuje porovnanie, a to po porade s ostatnými európskymi orgánmi dohľadu a príslušnými orgánmi a po vykonaní odvetvových testov, pokiaľ ide o formát oznamovania orgánom dohľadu.

(42)

PEPP KID by mal byť jasne odlíšiteľný a oddelený od akéhokoľvek marketingového materiálu.

(43)

Poskytovatelia PEPP by mali vypracovať výkaz dávok PEPP určený pre sporiteľov PEPP, v ktorom uvedú kľúčové osobné a všeobecné údaje o PEPP a zabezpečia priebežné poskytovanie informácií o ňom. Výkaz dávok PEPP by mal byť jasný a komplexný a mal by obsahovať príslušné a náležité informácie, aby sa uľahčilo chápanie vývoja nárokov na dôchodok v čase a vo všetkých dôchodkových produktoch, ako aj prispelo k pracovnej mobilite. Výkaz dávok PEPP by mal zároveň obsahovať kľúčové informácie o investičnej politike týkajúce sa faktorov ESG a mal by uvádzať, kde a ako môžu sporitelia PEPP dostať dodatočné informácie o začlenení faktorov ESG. Výkaz dávok PEPP by sa mal sporiteľom PEPP poskytovať každoročne.

(44)

Poskytovatelia PEPP by mali sporiteľov PEPP informovať dva mesiace pred tým, ako sporitelia PEPP môžu zmeniť svoje možnosti vyplácania dôchodku, o nadchádzajúcom začiatku výplatnej fázy, možných formách výplaty a možnosti zmeny formy výplaty. V prípade, že sa otvorí viac ako jeden podúčet, sporitelia PEPP by mali byť informovaní o možnom začatí výplatnej fázy pre každý podúčet.

(45)

Počas výplatnej fázy by poberatelia dávok PEPP mali naďalej dostávať informácie o dávkach PEPP a zodpovedajúcich možnostiach ich vyplácania. Toto je osobitne dôležité vtedy, keď v štádiu vyplácania značnú úroveň investičného rizika znášajú poberatelia dávok PEPP.

(46)

Na to, aby sa dostatočne chránili práva sporiteľov PEPP a poberateľov dávok PEPP, poskytovatelia PEPP by mali mať možnosť zvoliť si také umiestnenie aktív, aké presne vyhovuje povahe a trvaniu ich záväzkov vrátane dlhodobých záväzkov. Preto sa vyžaduje účinný dohľad, ako aj prístup k pravidlám investovania, ktorý umožňuje poskytovateľom PEPP dostatočnú pružnosť, aby rozhodli o najistejšej a najúčinnejšej investičnej politike, a ktorý ich zároveň zaväzuje konať obozretne a v najlepšom dlhodobom záujme všetkých sporiteľov PEPP. Dodržiavanie zásady obozretnosti si preto vyžaduje investičnú politiku upravenú podľa štruktúry klientov poskytovateľov PEPP.

(47)

Stanovením zásady obozretného správania ako základnej zásady kapitálového investovania a umožnením, aby poskytovatelia PEPP fungovali cezhranične, sa podporuje presmerovanie úspor do oblasti osobného dôchodkového zabezpečenia, čím sa prispieva k hospodárskemu a spoločenskému pokroku. Zásada obozretného správania by v rámci investičného procesu mala výslovne brať do úvahy aj úlohu faktorov ESG.

(48)

Týmto nariadením by sa mala poskytovateľom PEPP zaistiť primeraná úroveň slobody investícií. Poskytovatelia PEPP ako investori s veľmi dlhým investičným horizontom s nízkymi rizikami likvidity majú možnosť prispieť k rozvoju únie kapitálových trhov prostredníctvom investovania do nelikvidných aktív ako sú akcie a do iných nástrojov, ktoré majú dlhodobý ekonomický profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, v mnohostranných obchodných systémoch (ďalej len „MTF“) alebo organizovaných obchodných systémoch (ďalej len „OTF“) v rámci limitov obozretnosti. Môžu využívať aj výhody medzinárodnej diverzifikácie. Investovanie do akcií v iných menách, než sú meny, v ktorých majú záväzky, a do iných nástrojov, ktoré majú dlhodobý ekonomický profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, v MTF alebo OTF by sa preto nemalo obmedzovať z iných dôvodov ako sú dôvody obozretnosti, a to v súlade so zásadou obozretnosti na ochranu záujmov sporiteľov PEPP a poberateľov dávok PEPP.

(49)

V súvislosti s prehlbovaním únie kapitálových trhov chápanie toho, čo predstavujú nástroje s dlhodobým ekonomickým profilom, je široké. Takéto nástroje sú neprevoditeľnými cennými papiermi, a preto nemajú prístup k likvidite sekundárnych trhov. Často si vyžadujú záväzky na pevne určený čas, ktoré obmedzujú ich obchodovateľnosť a mali by sa chápať tak, že zahŕňajú účasť a dlhové nástroje a pôžičky v nekótovaných podnikoch, ktoré sú im poskytnuté. Nekótované podniky zahŕňajú projekty infraštruktúry, rozvíjajúce sa nekótované spoločnosti, nehnuteľnosti alebo iné aktíva, ktoré by mohli byť vhodné na dlhodobé investičné účely. Nekótovanými aktívami sú často nízkouhlíkové projekty infraštruktúry a projekty infraštruktúry odolné voči zmene klímy, ktorých financovanie závisí od dlhodobých úverov. Poskytovateľom PEPP sa vzhľadom na dlhodobý charakter ich záväzkov odporúča, aby umiestnili dostatočnú časť portfólia svojich aktív do udržateľných investícií do reálnej ekonomiky s dlhodobými hospodárskymi prínosmi, najmä do infraštruktúrnych projektov a obchodných spoločností.

(50)

Faktory ESG sú dôležité z hľadiska investičnej politiky a systémov riadenia rizík poskytovateľov PEPP. Poskytovatelia PEPP by sa mali podnecovať k tomu, aby v rámci investičných rozhodnutí posudzovali tieto faktory a aby zohľadňovali začlenenie týchto faktorov v rámci systému riadenia rizík s cieľom vyhnúť sa „uviaznutým aktívam“. Informácie o faktoroch ESG by mali byť k dispozícii orgánu EIOPA, príslušným orgánom a sporiteľom PEPP.

(51)

Jedným z cieľov regulácie PEPP je vytvoriť bezpečný a nákladovo prijateľný produkt dlhodobého dôchodkového sporenia. Keďže investovanie týkajúce sa osobných dôchodkových produktov je dlhodobé, osobitná pozornosť by sa mala venovať dôsledkom rozloženia aktív z dlhodobého hľadiska. Malo by sa prihliadať najmä na faktory ESG. Úspory PEPP by sa mali investovať vzhľadom na faktory ESG, napríklad tie stanovené v cieľoch Únie v oblasti klímy a udržateľnosti, ako sa stanovujú v Parížskej dohode o zmene klímy (Parížska dohoda), cieľoch OSN trvalo udržateľného rozvoja a hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv.

(52)

S cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia PEPP dodržiavali povinnosť vytvárať investičnú politiku v súlade so zásadou obozretnosti, malo by sa im zabrániť v investovaní v nespolupracujúcich jurisdikciách identifikovaných v príslušných záveroch Rady o zozname nespolupracujúcich jurisdikcií na daňové účely, ako aj vo vysokorizikovej tretej krajine so strategickými nedostatkami uvedenej v príslušnom delegovanom nariadení Komisie prijatom na základe článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (9).

(53)

Vzhľadom na dlhodobý dôchodkový cieľ PEPP by sa mal vypracovať prehľad investičných možností poskytovaných sporiteľom PEPP zahŕňajúci prvky, ktoré investorom umožnia prijať investičné rozhodnutie (vrátane počtu investičných možností, z ktorých si môžu vybrať). Po prvej voľbe pri zapojení sa do PEPP by mal mať sporiteľ PEPP možnosť zmeniť svoju voľbu, a to najskôr po piatich rokoch od zapojenia sa do PEPP alebo v prípade následných zmien od poslednej zmeny investičnej možnosti, aby sa poskytovateľom zabezpečila dostatočná stabilita na vykonávanie dlhodobej investičnej stratégie a zároveň aj ochrana investora. Poskytovatelia PEPP by však mali mať možnosť umožniť sporiteľom PEPP zmeniť zvolenú investičnú možnosť častejšie.

(54)

Základný PEPP by mal byť bezpečným produktom a mal by slúžiť ako štandardná investičná možnosť. Mohol by mať formu buď techniky zmierňovania rizika, ktorá by bola v súlade s cieľom umožniť sporiteľovi PEPP získať späť kapitál, alebo záruky na investovaný kapitál. Technika zmierňovania rizika v súlade s cieľom umožniť sporiteľovi PEPP získať späť kapitál by mohla byť konzervatívnou investičnou stratégiou alebo stratégiou životného cyklu, ktorou sa postupne znižuje celková miera rizika. Záruky poskytnuté v rámci štandardnej investičnej možnosti by sa mali vzťahovať aspoň na príspevky počas sporiacej fázy po odpočítaní všetkých odplát a poplatkov. Záruky by mohli zahŕňať aj odplaty a poplatky a mohli by zabezpečiť úplné alebo čiastočné pokrytie inflácie. Záruka na investovaný kapitál by mala byť splatná na začiatku výplatnej fázy a v náležitých prípadoch počas výplatnej fázy.

(55)

S cieľom zabezpečiť nákladovú efektívnosť sporiteľov PEPP a dostatočnú výkonnosť by sa náklady a odplaty za základný PEPP mali obmedziť na pevne stanovený percentuálny podiel naakumulovaného majetku. Kým tento limit by sa mal stanoviť na 1 % naakumulovaného kapitálu, bolo by vhodné v regulačných technických predpisoch bližšie určiť druhy nákladov a poplatkov, ktoré treba zohľadniť s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre rôznych poskytovateľov PEPP a rôzne typy PEPP s ich osobitnými štruktúrami nákladov a poplatkov. Komisia by mala byť splnomocnená prijať takéto regulačné technické predpisy, ktoré by mal vypracovať orgán EIOPA. Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov by mal orgán EIOPA predovšetkým zvážiť dlhodobý charakter PEPP, rôzne typy PEPP a nákladové faktory, ktoré súvisia s ich osobitnými vlastnosťami, aby sa zabezpečilo spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie s rôznymi poskytovateľmi PEPP a ich produktmi, pričom treba zohľadniť charakter základného PEPP ako jednoduchého, nákladovo efektívneho a transparentného produktu, ktorý poskytuje dostatočnú dlhodobú skutočnú návratnosť investícií. Okrem toho by sa mala starostlivo posúdiť forma výplat, aby sa zachoval dlhodobý dôchodkový charakter produktu, najmä pokiaľ ide o doživotné anuity. V tomto rámci a s cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia PEPP ponúkajúci kapitálové záruky mali rovnaké podmienky ako ostatní poskytovatelia, by mal orgán EIOPA náležite zohľadniť štruktúru nákladov a odplát. Okrem toho by sa percentuálne hodnoty nákladov a poplatkov mali pravidelne revidovať, aby sa zabezpečila ich trvalá primeranosť s prihliadnutím na akékoľvek zmeny v úrovni nákladov. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

S cieľom zabezpečiť trvalú nákladovú efektívnosť a chrániť klientov PEPP pred nadmerne zaťažujúcimi štruktúrami nákladov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu percentuálnej hodnoty, pričom sa zohľadnia jej preskúmania, najmä skutočná úroveň nákladov a poplatkov a jej zmeny a vplyv cenového stropu na dostupnosť produktov PEPP, a primeraný prístup rôznych poskytovateľov PEPP, ktorí poskytujú rôzne druhy PEPP, na trh.

(56)

Príslušné orgány by mali uplatňovať svoje právomoci, pričom medzi hlavné ciele by mala patriť ochrana práv sporiteľov PEPP a poberateľov dávok PEPP a stabilita a riadne hospodárenie poskytovateľov PEPP.

(57)

V prípade, že poskytovateľom PEPP je IZDZ alebo správca alternatívneho investičného fondu EÚ (ďalej len „správca AIF z EÚ“), mal by vymenovať depozitára v súvislosti s úschovou aktív, ktoré zodpovedajú výkonu činnosti v oblasti poskytovania PEPP. Vo vzťahu k subjektu, ktorý koná ako depozitár, a jeho funkciám sú potrebné ďalšie záruky, keďže v súčasnosti sú pravidlá upravujúce funkciu depozitára v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (10) zamerané na fondy uvádzané na trh len pre profesionálnych investorov, s výnimkou európskych dlhodobých investičných fondov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 (11), pre retailových investorov a sektorové právo vzťahujúce sa na IZDZ sa nevyžaduje vymenovanie depozitára vo všetkých prípadoch. S cieľom zabezpečiť čo najvyššiu úroveň ochrany investorov v súvislosti s úschovou aktív, ktoré zodpovedajú výkonu činnosti v oblasti poskytovania PEPP, sa v tomto nariadení vyžaduje, aby IZDZ a správca AIF z EÚ poskytujúci PEPP dodržiavali pravidlá stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (12), pokiaľ ide o vymenovanie depozitára, plnenie jeho úloh a jeho dohľad.

(58)

Transparentnosť a spravodlivosť nákladov a odplát sú nevyhnutné na získanie dôvery sporiteľov PEPP a umožní im prijímať rozhodnutia na základe informácií. Malo by sa teda zakázať používanie netransparentných postupov na tvorbu cien.

(59)

S cieľom naplniť ciele stanovené v tomto nariadení by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie podmienok na vykonávanie intervenčných právomocí orgánom EIOPA a príslušnými orgánmi a kritérií a faktorov, ktoré má orgán EIOPA uplatniť, aby zistil, či existuje vážna obava týkajúca sa ochrany sporiteľa PEPP. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(60)

Bez toho, aby bolo dotknuté právo klientov PEPP podať žalobu na súde, medzi poskytovateľmi PEPP alebo distribútormi PEPP a klientmi PEPP by sa mali vytvoriť ľahko dostupné, primerané, nezávislé, nestranné, transparentné a účinné postupy na alternatívne riešenie sporov vznikajúcich v dôsledku práv a povinností stanovených v tomto nariadení.

(61)

Na účely vytvorenia účinného a efektívneho postupu na riešenie sporov by poskytovatelia PEPP a distribútori PEPP mali zaviesť účinný postup na riešenie sťažností, ktorým sa ich klienti môžu riadiť predtým ako sa spor predloží na riešenie v rámci postupu na alternatívne riešenie sporov alebo v rámci súdneho konania. V rámci postupu na riešenie sťažností by sa mali uplatňovať krátke a jasne vymedzené časové lehoty, v rámci ktorých by poskytovateľ PEPP alebo distribútor PEPP mal odpovedať na sťažnosť. Orgány pre alternatívne riešenie sporov by mali mať dostatočnú kapacitu na primerané a účinné zapájanie sa do cezhraničnej spolupráce so zreteľom na spory týkajúce sa práv a povinností podľa tohto nariadenia.

(62)

S cieľom zabezpečiť lepšie podmienky pre svoje investície a aj na podnietenie hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi PEPP by sporitelia PEPP mali mať právo v sporiacej fáze zmeniť poskytovateľa PEPP na iného poskytovateľa PEPP, ktorý sa nachádza v rovnakom alebo inom členskom štáte, prostredníctvom jasného, rýchleho a bezpečného postupu. Poskytovatelia PEPP by počas výplatnej fázy však nemali byť povinní poskytovať službu zmeny poskytovateľa PEPP, ak sporitelia poberajú dávky v podobe doživotných dôchodkov. Odovzdávajúci poskytovatelia PEPP by mali počas zmeny previesť z účtu PEPP príslušné sumy alebo v náležitých prípadoch nepeňažný majetok z účtu PEPP a zrušiť ho. Sporitelia PEPP by mali uzavierať zmluvy s prijímajúcimi poskytovateľmi PEPP o otvorení nového účtu PEPP. Nový účet PEPP by mal mať rovnakú štruktúru podúčtov ako predchádzajúci účet PEPP.

(63)

V rámci služby zmeny poskytovateľa sa sporitelia PEPP môžu rozhodnúť pre prevod nepeňažného majetku, len ak k zmene dochádza medzi poskytovateľmi PEPP (napríklad investičnými spoločnosťami alebo inými oprávnenými poskytovateľmi, ktorí sú držiteľmi dodatočnej licencie), ktorí sú zapojení do správy portfólia pre sporiteľov PEPP. V takom prípade je potrebný písomný súhlas prijímajúceho poskytovateľa. PEPP Pokiaľ ide o správu kolektívneho investovania, zmena nepeňažných aktív nie je možná, pretože neexistuje oddelenie aktív pre každého sporiteľa PEPP.

(64)

Proces zmeny by mal byť pre sporiteľa PEPP priamočiary. Prijímajúci poskytovateľ PEPP by mal teda zodpovedať za začatie a riadenie procesu v mene sporiteľa PEPP a na jeho žiadosť. Pri vytváraní služby na zmenu poskytovateľa by poskytovatelia PEPP mali mať možnosť dobrovoľne používať aj dodatočné prostriedky, ako sú technické riešenia. Ak v členskom štáte, do ktorého sa sporiteľ PEPP presťahuje, nie je k dispozícii žiadny podúčet, vzhľadom na celoeurópsku povahu produktu by sporitelia PEPP mali mať možnosť zmeniť poskytovateľa bezodkladne a bezplatne.

(65)

Pred udelením oprávnenia na zmenu by sporiteľ PEPP mal byť informovaný o všetkých krokoch postupu a o nákladoch, ktoré sú potrebné na vykonanie zmeny s cieľom umožniť sporiteľovi PEPP, aby urobil informované rozhodnutie o zmene služby.

(66)

Na úspešnú zmenu poskytovateľa je potrebná spolupráca odovzdávajúceho poskytovateľa PEPP. Odovzdávajúci poskytovateľ PEPP by mal teda prijímajúcemu poskytovateľovi PEPP poskytnúť všetky informácie potrebné na obnovenie platieb na druhom účte PEPP. Takéto informácie by však nemali presahovať rámec potrebný na vykonanie zmeny poskytovateľa.

(67)

Sporitelia PEPP by nemali byť vystavení finančným stratám (vrátane poplatkov a úrokov) spôsobeným akoukoľvek chybou zo strany ktoréhokoľvek poskytovateľa PEPP zapojeného do procesu zmeny poskytovateľa. Sporitelia PEPP by najmä nemali znášať žiadnu finančnú stratu vyplývajúcu z platby dodatočných poplatkov, úrokov alebo iných položiek a ani pokút, sankcií či akéhokoľvek iného druhu finančného poškodenia v dôsledku omeškaného vykonania zmeny poskytovateľa. Keďže na začiatku a počas výplatnej fázy by sa mala zabezpečiť ochrana majetku, odovzdávajúci poskytovateľ PEPP by nemal byť povinný zabezpečiť ochranu majetku alebo záruku v čase zmeny poskytovateľa. Poskytovateľ PEPP by sa zároveň mohol rozhodnúť, že v čase zmeny poskytovateľa zabezpečí ochranu majetku alebo poskytne záruku.

(68)

Pred zmenou poskytovateľa by mali mať sporitelia PEPP možnosť urobiť informované rozhodnutie. Prijímajúci poskytovateľ PEPP by mal dodržiavať všetky podmienky distribúcie a informovania vrátane poskytovania PEPP KID, poradenstva a primeraných informácií o nákladoch súvisiacich so zmenou poskytovateľa a s prípadnými negatívnymi dôsledkami na ochranu majetku, ak sa zmena týka PEPP so zárukou. Náklady na zmenu poskytovateľa, ktoré si uplatňuje odovzdávajúci poskytovateľ PEPP, by nemali presiahnuť výšku, ktorá by predstavovala prekážku mobility, a nesmú presiahnuť 0,5 % prevádzanej sumy majetku alebo peňažnej hodnoty nepeňažných aktív, ktoré sa majú previesť.

(69)

Pri zapojení sa do PEPP a pri otvorení nového podúčtu by sporitelia PEPP mali mať možnosť rozhodnúť o forme vyplácania (anuity, jednorazová výplata alebo iný spôsob) vo výplatnej fáze, ale s možnosťou prehodnotiť svoje rozhodnutie jeden rok pred začiatkom výplatnej fázy, na začiatku výplatnej fázy a v čase zmeny poskytovateľa, aby s blížiacim sa dôchodkovým vekom mohli čo najlepšie prispôsobiť rozhodnutie o spôsobe vyplácania svojim potrebám. Ak poskytovateľ PEPP umožní viac ako jednu formu výplaty, sporiteľ PEPP by mal mať možnosť rozhodnúť sa pre rôzne možnosti vyplácania pre každý podúčet otvorený na jeho účte PEPP.

(70)

Poskytovateľom PEPP by sa malo umožniť ponúknuť sporiteľom PEPP širokú škálu foriem výplat. Uvedeným prístupom sa podarí dosiahnuť cieľ rozsiahleho využívania PEPP, pretože sporitelia PEPP budú mať väčšiu flexibilitu a širšie možnosti voľby. Poskytovateľom by to umožnilo vytvoriť produkty PEPP nákladovo najefektívnejším spôsobom. Je to v súlade s ostatnými politikami Únie a je to politicky priechodné, pretože členských štátom sa ponecháva dostatok flexibility pri rozhodovaní o tom, ktoré formy výplat chcú podporovať. V súlade s dlhodobým dôchodkovým charakterom produktu by členské štáty mali mať možnosť prijať opatrenia na uprednostňovanie určitých foriem výplat, ako sú kvantitatívne limity pre jednorazové výplaty, s cieľom podporiť doživotné dôchodky a postupné čerpanie.

(71)

Vzhľadom na celoeurópsky charakter PEPP je potrebné zabezpečiť neustálu vysokú úroveň ochrany sporiteľov PEPP na celom vnútornom trhu. To si vyžaduje primerané nástroje na účinný boj proti porušovaniu pravidiel a na predchádzanie poškodzovaniu spotrebiteľa. Právomoci orgánu EIOPA a príslušných orgánov by sa preto mali doplniť explicitným mechanizmom, ktorý by umožňoval zákaz alebo obmedzenie uvádzania na trh, distribúcie alebo predaja akéhokoľvek PEPP, ktorý by vyvolával vážne obavy, pokiaľ ide o ochranu sporiteľa PEPP, vzhľadom na dlhodobý dôchodkový charakter produktu, riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému alebo jeho časti, ako aj primeranú koordináciu a právomoci orgánu EIOPA pre prípad nepredvídaných udalostí.

Právomoci orgánu EIOPA by sa mali zakladať na článku 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 s cieľom zabezpečiť, aby sa takéto mechanizmy intervencie mohli uplatňovať v prípadoch vážnych obáv, pokiaľ ide o ochranu sporiteľov PEPP, vzhľadom na osobitný dlhodobý dôchodkový charakter PEPP. Ak sú splnené podmienky, príslušné orgány by mali byť oprávnené preventívne uložiť zákaz alebo obmedzenie ešte pred tým, než je PEPP ponúkaný, distribuovaný alebo predaný sporiteľovi PEPP. Tieto právomoci nezbavujú poskytovateľa PEPP zodpovednosti plniť všetky príslušné požiadavky podľa tohto nariadenia.

(72)

Mala by sa zaručiť úplná transparentnosť nákladov a odplát súvisiacich s investovaním do PEPP. Vytvorili by sa rovnaké podmienky pre poskytovateľov, a zároveň sa zabezpečí ochrana spotrebiteľa. Budú k dispozícii porovnateľné informácie o jednotlivých produktoch, a tak sa bude stimulovať konkurenčná tvorba cien.

(73)

Hoci priebežný dohľad nad poskytovateľmi PEPP budú vykonávať príslušné orgány, orgán EIOPA by mal koordinovať dohľad nad produktmi PEPP, aby sa zaručilo konzistentné uplatňovanie jednotnej metodiky dohľadu, čím sa prispeje k celoeurópskemu a dlhodobému charakteru PEPP.

(74)

V záujme posilnenia práv spotrebiteľov a uľahčenia prístupu k mechanizmu podávania sťažností by sporitelia PEPP mali mať možnosť buď jednotlivo alebo spoločne predkladať sťažnosti príslušným orgánom členského štátu podľa miesta bydliska, bez ohľadu na to, kde k porušeniu došlo.

(75)

Orgán EIOPA by mal spolupracovať s príslušnými orgánmi a mal by uľahčovať ich spoluprácu a zabezpečovať konzistentnosť. V tomto smere by orgán EIOPA mal zohrávať úlohu v právomoci príslušných orgánov uplatňovať opatrenia dohľadu prostredníctvom poskytovania dôkazov o porušeniach týkajúcich sa PEPP. Orgán EIOPA by mal takisto poskytovať záväznú mediáciu v prípade rozporov medzi príslušnými orgánmi v cezhraničných situáciách.

(76)

S cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením zo strany poskytovateľov PEPP a distribútorov PEPP a s cieľom zabezpečiť, aby sa na nich vzťahovalo podobné zaobchádzanie v rámci celej Únie, mali by sa zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce správne sankcie a iné opatrenia.

(77)

V súlade s oznámením Komisie z 8. decembra 2010 o Posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb a s cieľom zaistiť splnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení je dôležité, aby členské štáty podnikli potrebné kroky na to, aby sa v prípade porušenia tohto nariadenia uplatnili primerané správne sankcie a ďalšie opatrenia.

(78)

Aj keď členské štáty môžu stanoviť pravidlá pre správne a trestnoprávne sankcie za rovnaké porušenia, od členských štátov by sa nemalo vyžadovať, aby stanovili pravidlá pre správne sankcie za porušenia tohto nariadenia, ktoré sú predmetom vnútroštátneho trestného práva. Zachovanie trestnoprávnych sankcií za porušenia tohto nariadenia namiesto správnych sankcií by však nemalo obmedziť ani inak ovplyvniť schopnosť príslušných orgánov spolupracovať, mať prístup k informáciám a informácie si včas vymieňať s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch na účely tohto nariadenia, a to ani po žiadnom postúpení predmetných porušení príslušným súdnym orgánom na trestné stíhanie.

(79)

Príslušné orgány by mali mať plnú moc ukladať peňažné sankcie, ktoré sú dostatočne vysoké na to, aby vyvážili skutočný alebo možný zisk a aby boli odrádzajúce aj pre väčšie finančné inštitúcie a ich manažérov.

(80)

Pri stanovovaní druhu správnych sankcií alebo iných opatrení a úrovne peňažných sankcií by príslušné orgány mali zohľadniť všetky relevantné okolnosti s cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanie sankcií v rámci celej Únie.

(81)

S cieľom zabezpečiť, aby rozhodnutia príslušných orgánov o porušeniach a sankciách mali na širokú verejnosť odrádzajúci účinok, a s cieľom posilniť ochranu spotrebiteľa upozorňovaním na produkty PEPP distribuované v rozpore s týmto nariadením by sa uvedené rozhodnutia mali uverejňovať, ak takéto zverejnenie neohrozí stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie.

(82)

S cieľom zistiť možné porušenia by príslušné orgány mali mať potrebné vyšetrovacie právomoci a mali by zaviesť účinné mechanizmy na umožnenie oznamovania možných alebo skutočných porušení.

(83)

Týmto nariadením nie sú dotknuté žiadne ustanovenia právnych predpisov členských štátov týkajúce sa trestných činov.

(84)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov vykonávané v rámci tohto nariadenia, ako napríklad výmena alebo zaslanie osobných údajov príslušnými orgánmi, alebo spracúvanie osobných údajov poskytovateľmi PEPP alebo distribútormi PEPP, by sa malo vykonať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (14) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (15). Akákoľvek výmena alebo zaslanie informácií európskymi orgánmi dohľadu by sa malo vykonať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (16).

(85)

Vzhľadom na citlivosť osobných finančných údajov je veľmi dôležitá prísna ochrana údajov. Preto sa odporúča, aby orgány na ochranu údajov boli úzko zapojené do vykonávania tohto nariadenia a dohľadu nad týmto vykonávaním.

(86)

Postupy registrácie a oznamovania podľa tohto nariadenia by nemali nahrádzať žiadne dodatočné vnútroštátne postupy, ktorými sa poskytujú výhody a stimuly na vnútroštátnej úrovni.

(87)

Hodnotenie tohto nariadenia by sa okrem iného malo vykonať na základe posúdenia vývoja na trhu (napríklad vznik nových druhov produktov PEPP), ako aj vývoja v iných oblastiach práva Únie a skúseností členských štátov. V takomto hodnotení by sa mali zohľadňovať rôzne ciele a účely vytvorenia dobre fungujúceho trhu s PEPP a predovšetkým by sa malo posúdiť, či si v dôsledku tohto nariadenia viac európskych občanov sporí na udržateľné a primerané dôchodky. Význam minimálnych európskych noriem pre dohľad nad poskytovateľmi PEPP spočíva aj v tom, že sa vyžaduje hodnotenie poskytovateľov PEPP, pokiaľ ide o súlad s týmto nariadením a príslušným sektorovým právom.

(88)

Vzhľadom na možné dlhodobé dôsledky tohto nariadenia je dôležité pozorne monitorovať vývoj počas počiatočnej fázy vykonávania. Komisia by pri hodnotení mala brať do úvahy aj skúsenosti orgánu EIOPA, zainteresovaných strán a odborníkov a oznamovať Európskemu parlamentu a Rade všetky prípadné pripomienky.

(89)

Týmto nariadením by sa malo zabezpečiť rešpektovanie základných práv a dodržiavajú sa zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, predovšetkým práva starších ľudí viesť dôstojný a nezávislý život a podieľať sa na spoločenskom a kultúrnom živote, právo na ochranu osobných údajov, vlastnícke právo, sloboda podnikania, zásada rovnosti medzi ženami a mužmi a zásada vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa.

(90)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilnenie ochrany sporiteľov PEPP a zvýšenie ich dôvery v produkty PEPP vrátane cezhraničnej distribúcie týchto produktov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu jeho dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ (3) sa od členských štátov vyžaduje, aby akceptovali plnenie ohlasovacích povinností pre lode plávajúce do prístavov Únie a z prístavov Únie v elektronickom formáte a zabezpečili ich prenos prostredníctvom jednotného kontaktného miesta s cieľom uľahčiť a urýchliť námornú dopravu.

(2)

Námorná doprava je základom obchodu a komunikácie v rámci jednotného trhu i mimo neho. V záujme zjednodušenia námornej dopravy a na účely ďalšieho zníženia administratívnej záťaže pre lodné spoločnosti by sa mali informačné postupy plnenia ohlasovacích povinností uložených lodným spoločnostiam právnymi aktmi Únie, medzinárodnými právnymi aktmi a vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov ďalej zjednodušiť a harmonizovať, pričom by mali byť technologicky neutrálne a podporovať nadčasové riešenia pre ohlasovanie.

(3)

Európsky parlament aj Rada často vyzývali na väčšiu interoperabilitu a komplexnejšiu a používateľsky ústretovejšiu komunikáciu a informačné toky s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu a uspokojiť potreby občanov a podnikov.

(4)

Hlavným cieľom tohto nariadenia je stanoviť harmonizované pravidlá poskytovania informácií požadovaných pri zastavení v prístave, najmä zabezpečením toho, aby sa rovnaké súbory údajov mohli nahlasovať každému vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu rovnako. Cieľom tohto nariadenia je aj uľahčiť prenos informácií medzi deklarantmi, príslušnými orgánmi a poskytovateľmi prístavných služieb v prístave zastavenia a inými členskými štátmi. Uplatňovaním tohto nariadenia by sa nemali zmeniť časové rámce ani podstata ohlasovacích povinností a nemalo by ním byť dotknuté následné uchovávanie a spracovávanie informácií na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni.

(5)

Existujúce vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto v každom členskom štáte by sa malo zachovať ako základ pre technologicky neutrálne a interoperabilné európske prostredie jednotnej námornej platformy (ďalej len „EMSWe“ – European Maritime Single Window environment). Vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto by malo predstavovať komplexné ohlasovacie kontaktné miesto pre prevádzkovateľov námornej dopravy a vykonávať funkcie získavania údajov od deklarantov a rozosielania údajov všetkým dotknutým príslušným orgánom a poskytovateľom prístavných služieb.

(6)

S cieľom zvýšiť efektívnosť vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest a pripraviť sa na ďalší vývoj by malo byť možné zachovať súčasné pravidlá, ktoré v členských štátoch platia pre využívanie vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest, na ohlasovanie podobných informácií v spojení s inými spôsobmi prepravy, alebo zaviesť nové pravidlá.

(7)

Na strane deklarantov by sa na úrovni Únie mali harmonizovať vstupné rozhrania uvedených vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest s cieľom uľahčiť ohlasovanie a ďalej znížiť administratívnu záťaž. Táto harmonizácia by sa mala dosiahnuť využívaním softvéru spoločného rozhrania na výmenu informácií medzi systémami, ktorý by bol vyvinutý na úrovni Únie, v rámci každého vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta. Členské štáty by mali niesť zodpovednosť za integráciu a riadenie tohto modulu rozhrania a za pravidelnú a včasnú aktualizáciu softvéru, keď Komisia poskytne nové verzie. Komisia by mala vyvinúť tento modul a podľa potreby k nemu poskytovať aktualizácie, keďže digitálne technológie sa vyvíjajú rýchlo a akékoľvek technologické riešenie by sa vzhľadom na nový vývoj mohlo rýchlo stať zastaraným.

(8)

Iné ohlasovacie kanály, ktoré zabezpečujú členské štáty a poskytovatelia služieb, ako napríklad systémy pre prístavnú komunitu, by sa mohli zachovať ako nepovinné ohlasovacie kontaktné miesta a mali by byť schopné plniť funkciu poskytovateľov dátových služieb.

(9)

Aby sa nekládla neprimeraná administratívna záťaž na vnútrozemské členské štáty, ktoré nemajú námorné prístavy, tieto členské štáty by mali byť oslobodené od povinnosti vytvoriť, zriadiť, prevádzkovať a sprístupniť vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto. To znamená, že pokiaľ dané členské štáty budú využívať túto výnimku, od takýchto členských štátov by sa nemalo vyžadovať plniť povinnosti, ktoré sú spojené s vytvorením, zriadením, prevádzkou a sprístupnením vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta.

(10)

Súčasťou vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest by malo byť ľahko použiteľné grafické používateľské rozhranie so spoločnými funkciami, aby mohli deklaranti informácie ohlasovať manuálne. Členské štáty by mali grafické používateľské rozhranie ponúkať na manuálne vkladanie údajov aj prostredníctvom odosielania harmonizovaných digitálnych tabuliek. Komisia a členské štáty by okrem zabezpečenia spoločných funkcií mali koordinovať svoje úsilie s cieľom zaručiť, aby bolo používanie grafických používateľských rozhraní čo najpodobnejšie.

(11)

Rozvíjajúce sa nové digitálne technológie predstavujú čoraz väčšie možnosti na zvýšenie efektívnosti odvetvia námornej dopravy a na zníženie administratívnej záťaže. S cieľom čo najskôr využívať výhody, ktoré tieto nové technológie ponúkajú, Komisii by mala byť splnomocnená zmeniť prostredníctvom vykonávacích aktov technické špecifikácie, normy a postupy harmonizovaného ohlasovacieho prostredia. To by malo účastníkom trhu umožniť flexibilitu pri vývoji nových digitálnych technológií a pri revízii tohto nariadenia by sa takisto mali zohľadniť nové technológie.

(12)

Deklarantom by sa mala poskytnúť primeraná podpora a informácie týkajúce sa postupov a technických požiadaviek súvisiacich s používaním vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest prostredníctvom ľahko dostupných a používateľsky ústretových vnútroštátnych webových sídiel so spoločnými normami pre „vzhľad a formu“.

(13)

V Dohovore o uľahčení medzinárodnej námornej dopravy (ďalej len „dohovor FAL“) (4) sa stanovuje, že verejné orgány musia vo všetkých prípadoch vyžadovať ohlasovanie len dôležitých informácií a zachovať počet položiek na minime. Miestne podmienky však môžu vyžadovať špecifické informácie na zaistenie bezpečnosti plavby.

(14)

Na umožnenie fungovania EMSWe je potrebné zriadiť komplexný súbor údajov v rámci EMSWe, ktorý by mal zahŕňať všetky informačné prvky, ktoré by mohli vyžadovať vnútroštátne orgány alebo prevádzkovatelia prístavov na administratívne alebo prevádzkové účely, keď loď uskutočňuje zastavenie v prístave. Komisia by pri zriaďovaní súboru údajov v rámci EMSWe mala zohľadniť príslušnú prácu vykonanú na medzinárodnej úrovni. Keďže rozsah ohlasovacích povinností sa medzi jednotlivými členskými štátmi líši, vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto v danom členskom štáte by malo byť nastavené tak, aby prijímalo súbor údajov v rámci EMSWe bez akejkoľvek zmeny a nebralo do úvahy žiadne informácie, ktoré nie sú relevantné pre uvedený členský štát.

(15)

Za výnimočných okolností by členský štát mal mať možnosť požiadať deklarantov o dodatočné údajové prvky. Takéto výnimočné okolnosti môžu nastať napríklad vtedy, keď je naliehavo potrebné chrániť vnútorný poriadok a bezpečnosť alebo riešiť závažné ohrozenie zdravia ľudí alebo zvierat alebo závažné ohrozenie životného prostredia. Pojem výnimočné okolnosti by sa mal vykladať striktne.

(16)

Príslušné ohlasovacie povinnosti uvedené v právnych aktoch Únie a v medzinárodných právnych aktoch by sa mali uviesť v prílohe k tomuto nariadeniu. Uvedené ohlasovacie povinnosti by mali poskytovať základ pre vytvorenie komplexného súboru údajov v rámci EMSWe. V prílohe by sa takisto malo odkazovať na príslušné kategórie ohlasovacích povinností na vnútroštátnej úrovni a členské štáty by mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby zmenila súbor údajov v rámci EMSWe na základe ohlasovacích povinností uvedených v ich vnútroštátnych právnych predpisoch a požiadavkách. Právne akty Únie, ktorými sa mení súbor údajov v rámci EMSWe na základe ohlasovacej povinnosti uvedenej vo vnútroštátnych právnych predpisoch a požiadavkách, by mali zahŕňať výslovný odkaz na uvedené vnútroštátne právne predpisy a požiadavky.

(17)

Vždy, keď sa informácie od vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest rozosielajú príslušným orgánom, prenos by mal spĺňať spoločné požiadavky na údaje, formáty a kódy týkajúce sa ohlasovacích povinností a formalít stanovených v právnych aktoch Únie uvedených v prílohe a mal by byť vykonaný prostredníctvom IT systémov stanovených v uvedených právnych predpisoch, akými sú napríklad techniky elektronického spracovania údajov uvedené v článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (5).

(18)

Pri vykonávaní tohto nariadenia by sa mali zohľadniť systémy SafeSeaNet zriadené na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ktoré by mali naďalej uľahčovať výmenu a rozosielanie informácií prijatých prostredníctvom vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta medzi členskými štátmi v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (6).

(19)

Prístavy nie sú konečným miestom určenia tovaru. Efektívnosť zastavení lodí v prístavoch má vplyv na celý logistický reťazec týkajúci sa prepravy tovaru a cestujúcich do prístavov a z prístavov. S cieľom zabezpečiť interoperabilitu, multimodalitu a bezproblémovú integráciu námornej dopravy do celkového logistického reťazca a s cieľom uľahčiť ostatné druhy dopravy by vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesta mali umožňovať výmenu relevantných informácií, akými sú napríklad časy príchodu a odchodu, s podobnými rámcami vypracovanými pre ostatné druhy dopravy.

(20)

S cieľom zlepšiť efektívnosť námornej dopravy a obmedziť duplicitu informácií, ktoré sa musia poskytnúť na prevádzkové účely, keď loď uskutočňuje zastavenie v prístave, by sa informácie, ktoré deklarant poskytol vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu, mali poskytovať aj niektorým ďalším subjektom, akými sú napríklad prevádzkovatelia prístavov alebo terminálov, ak to povolil deklarant a s prihliadnutím na potrebu rešpektovať dôvernosť, citlivé obchodné informácie a právne obmedzenia. Cieľom tohto nariadenia je zlepšiť spracúvanie údajov pri plnení ohlasovacích povinností na základe zásady „ohlasovať len raz“.

(21)

V nariadení (EÚ) č. 952/2013 sa ustanovuje, že na tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie, sa musí vzťahovať predbežné colné vyhlásenie o vstupe, ktoré musí byť predložené colným orgánom elektronicky. Vzhľadom na význam, ktorý majú informácie uvedené v predbežnom colnom vyhlásení o vstupe pre riadenie bezpečnosti a finančných rizík, sa v súčasnosti vyvíja osobitný elektronický systém na predkladanie a správu predbežných colných vyhlásení o vstupe na colnom území Únie. Predbežné colné vyhlásenie o vstupe preto nebude možné predložiť prostredníctvom modulu harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie. Avšak vzhľadom na to, že niektoré údajové prvky predložené spolu s predbežným colným vyhlásením o vstupe sú takisto potrebné na splnenie ďalších colných a námorných ohlasovacích formalít, keď loď uskutočňuje zastávku v prístave Únie, EMSWe by malo mať možnosť spracovávať údajové prvky predbežného colného vyhlásenia o vstupe. Mala by sa zvážiť aj možnosť, že vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesta by mohli získať relevantné informácie, ktoré už boli predložené prostredníctvom predbežného colného vyhlásenia o vstupe.

(22)

Aby sa úplne harmonizovali požiadavky týkajúce sa ohlasovania, colné, námorné a iné príslušné orgány by mali spolupracovať na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie. Vnútroštátni koordinátori s osobitnými zodpovednosťami by mali podporovať efektívnosť tejto spolupráce a bezproblémové fungovanie vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest.

(23)

S cieľom umožniť opätovné použitie informácií poskytovaných prostredníctvom vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest a s cieľom uľahčiť predkladanie informácií zo strany deklarantov je potrebné zriadiť spoločné databázy. V rámci EMSWe by sa mala zriadiť databáza lodí, ktorá by zahŕňala referenčný zoznam údajov o lodi a výnimiek z ohlasovania, ktoré pre ňu platia, tak ako boli ohlásené príslušnému vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu. S cieľom uľahčiť deklarantom predkladanie informácií mala by sa zriadiť spoločná databáza lokalít, ktorá by obsahovala referenčný zoznam kódov lokalít, ktorý zahŕňa kód Organizácie Spojených národov pre lokality obchodu a dopravy (UN/LOCODE), osobitné kódy systému SafeSeaNet a kódy prístavných zariadení, ako sú zaregistrované v Globálnom integrovanom informačnom systéme námornej dopravy (GISIS) Medzinárodnej námornej organizácie (IMO). Okrem toho by sa mala zriadiť spoločná databáza nebezpečných materiálov, ktorá by obsahovala zoznam nebezpečného a znečisťujúceho tovaru, ktorý sa má oznamovať vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu v súlade so smernicou 2002/59/ES a s formulárom IMO FAL 7, pričom sa zohľadnia príslušné prvky údajov z dohovorov a kódexov IMO.

(24)

Spracúvanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia príslušnými orgánmi by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (7). Spracúvanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia zo strany Komisie by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (8).

(25)

EMSWe a vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesta by nemali byť dôvodom žiadneho iného spracúvania osobných údajov okrem toho, ktoré je potrebné na ich fungovanie, a nemali by sa používať na udeľovanie nových práv prístupu k osobným údajom.

(26)

Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa mala delegovať na Komisiu pokiaľ ide o doplnenie tohto nariadenia stanovením a zmenou súboru údajov v rámci EMSWe a určením definícií, kategórií a špecifikácií údajov pre údajové prvky a pokiaľ ide o, zmenu prílohy, aby zahŕňala ohlasovacie povinnosti existujúce na vnútroštátnej úrovni a aby zohľadňovala aj všetky nové ohlasovacie povinnosti prijaté na základe právnych aktov Únie. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa dodržiavali spoločné požiadavky na údaje, formáty a kódy stanovené v právnych aktoch Únie a v medzinárodných právnych aktoch uvedených v prílohe. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (9). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(27)

Komisia by pri príprave delegovaných aktov mala zabezpečiť transparentné a dostatočne včasné konzultácie s odborníkmi z členských štátov a so zástupcami podnikateľského prostredia.

(28)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(29)

Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci najmä s cieľom stanoviť funkčné a technické špecifikácie, mechanizmy kontroly kvality a postupy na zavedenie, udržiavanie a používanie modulu harmonizovaného rozhrania a súvisiacich harmonizovaných prvkov vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest. Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci aj s cieľom stanoviť technické špecifikácie, normy a postupy pre spoločné služby v rámci EMSWe.

(30)

Toto nariadenie by malo vychádzať z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (11), ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých členské štáty uznávajú určité prostriedky elektronickej identifikácie fyzických a právnických osôb, ktoré patria do oznámenej schémy elektronickej identifikácie iného členského štátu. V nariadení (EÚ) č. 910/2014 sa stanovujú podmienky pre užívateľov s cieľom poskytnúť im možnosť používať elektronickú identifikáciu a autentifikáciu na online prístup k verejným službám v cezhraničných situáciách.

(31)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Mali by sa získavať informácie s cieľom prispieť k uvedenému hodnoteniu a s cieľom umožniť posúdenie efektívnosti tohto nariadenia v porovnaní s cieľmi, ktoré sledujú. Komisia by okrem iného mala tiež zhodnotiť pridanú hodnotu zriadenia centralizovaného a harmonizovaného európskeho systému ohlasovania, ako je napríklad centrálne rozhrania na ohlasovanie.

(32)

Smernica 2010/65/EÚ by sa preto mala zrušiť s účinnosťou od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(33)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (12),

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 377/2004 (2) bolo podstatným spôsobom zmenené. Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné uvedené nariadenie prepracovať.

(2)

Prudký nárast zmiešaných migračných tokov v rokoch 2015 a 2016 vyvinul tlak na systémy riadenia migrácie, azylu a hraníc. Únia a členské štáty sa tak ocitli pred výzvou, ktorá poukázala na potrebu posilniť politiku Únie v oblasti migrácie v záujme dosiahnutia koordinovanej a účinnej európskej reakcie.

(3)

Cieľom politiky Únie v oblasti migrácie je nahradiť neregulované a nekontrolované migračné toky bezpečnými a dobre riadenými cestami prostredníctvom komplexného prístupu zameraného na zabezpečenie účinného riadenia migračných tokov vo všetkých fázach v súlade s časťou V kapitolou 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(4)

Dodržiavanie ľudských práv je základnou zásadou Únie. Únia sa zaviazala chrániť ľudské práva a základné slobody všetkých migrantov bez ohľadu na ich migračný status a v plnom súlade s medzinárodným právom. Preto by sa v rámci opatrení, ktoré imigrační styční dôstojníci prijímajú pri vykonávaní tohto nariadenia, najmä v prípadoch týkajúcich sa zraniteľných osôb, mali dodržiavať základné práva v súlade s príslušným medzinárodným právom a právom Únie vrátane článkov 2 a 6 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len "Zmluva o EÚ") a Charty základných práv Európskej únie.

(5)

S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie všetkých aspektov politík Únie v oblasti prisťahovalectva by sa mal uskutočňovať dôsledný dialóg a spolupráca s kľúčovými tretími krajinami pôvodu a tranzitu migrantov a žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Takáto spolupráca v súlade s komplexným prístupom stanoveným v Európskej migračnej agende by mala zabezpečiť lepšie riadenie prisťahovalectva vrátane odchodov a návratov, podporovať schopnosť zhromažďovať a vymieňať si informácie, a to aj o prístupe žiadateľov k medzinárodnej ochrane a podľa možnosti a potreby aj o reintegrácii, a mala by zabezpečiť prevenciu a potláčanie nelegálneho prisťahovalectva, prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi.

(6)

K nástrojom ochrany patria opatrenia globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM). Stratégie a kanály legálneho prisťahovalectva medzi Úniou a tretími krajinami by mali zahŕňať aj migráciu pracovnej sily, víza pre študentov a zlúčenie rodiny, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov.

(7)

Vzhľadom na narastajúci dopyt po analýze a informáciách na podporu tvorby politiky a operačných reakcií založených na dôkazoch je potrebné, aby imigrační styční dôstojníci zabezpečili, aby ich porozumenie a znalosti plne prispievali k vytvoreniu komplexného situačného prehľadu o tretích krajinách.

(8)

Informácie o zložení migračných tokov by mali podľa možnosti a potreby obsahovať informácie o deklarovanom veku migrantov, rodovom profile a rodine a o maloletých bez sprievodu.

(9)

Vyslanie súčasných európskych styčných dôstojníkov pre migráciu do kľúčových tretích krajín pôvodu a tranzitu, o ktoré sa žiadalo v záveroch osobitného zasadnutia hláv štátov a vlád 23. apríla 2015, bolo prvým krokom k posilneniu spolupráce s tretími krajinami v otázkach súvisiacich s migráciou a k zintenzívneniu spolupráce s imigračnými styčnými dôstojníkmi vyslanými členskými štátmi. Na základe týchto skúseností sa malo predpokladať dlhodobé vyslanie imigračných styčných dôstojníkov Komisiou do tretích krajín s cieľom podporiť rozvoj a vykonávanie opatrení Únie v oblasti migrácie a maximalizovať ich vplyv.

(10)

Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť lepšiu koordináciu a optimalizovať využívanie siete imigračných styčných dôstojníkov vyslaných do tretích krajín príslušnými orgánmi členských štátov, a to aj orgánmi presadzovania práva, ak je to vhodné, a tiež Komisiou a agentúrami Únie s cieľom účinnejšie reagovať na priority Únie v oblasti prevencie a boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a súvisiacej cezhraničnej trestnej činnosti, ako je prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi, v oblasti uľahčenia dôstojného a účinného návratu, činností týkajúcich sa readmisie a reintegrácie, prispievania k integrovanému riadeniu vonkajších hraníc Únie, ako aj v oblasti podpory riadenia legálneho prisťahovalectva vrátane oblasti medzinárodnej ochrany, presídlenia a integračných opatrení pred odchodom prijatých členskými štátmi a Úniou. Takáto koordinácia by mala plne rešpektovať existujúcu hierarchiu velenia a vzťahov medzi imigračnými styčnými dôstojníkmi a ich príslušnými vysielajúcimi orgánmi, ako aj medzi imigračnými styčnými dôstojníkmi navzájom.

(11)

Vychádzajúc z nariadenia (ES) č. 377/2004, cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť, aby imigrační styční dôstojníci lepšie prispievali k fungovaniu európskej siete imigračných styčných dôstojníkov, a to predovšetkým vytvorením mechanizmu, prostredníctvom ktorého môžu členské štáty, Komisia a agentúry Únie systematickejšie koordinovať úlohy a funkcie svojich styčných dôstojníkov vyslaných do tretích krajín.

(12)

Vzhľadom na to, že styční dôstojníci, ktorí sa zaoberajú problematikou migrácie, sú vysielaní rôznymi príslušnými orgánmi a že ich mandáty a úlohy sa môžu prekrývať, je potrebné vynaložiť náležité úsilie na zlepšenie spolupráce dôstojníkov pôsobiacich v rámci tej istej tretej krajiny alebo regiónu. Ak sú imigrační styční dôstojníci vyslaní do diplomatických misií Únie v tretej krajine Komisiou alebo agentúrami Únie, mali by pomáhať rozvíjať a podporovať sieť imigračných styčných dôstojníkov v tejto tretej krajine. Podľa potreby by sa takéto siete mohli rozšíriť o styčných dôstojníkov vyslaných inými krajinami ako členskými štátmi.

(13)

S cieľom minimalizovať medzery v informáciách a duplicitu práce, ako aj maximalizovať operačné spôsobilosti a účinnosť je nevyhnutné vytvoriť spoľahlivý mechanizmus, ktorým sa zabezpečí lepšia koordinácia a spolupráca medzi všetkými styčnými dôstojníkmi, ktorí sa v rámci svojich povinností zaoberajú problematikou prisťahovalectva. Riadiaci výbor by mal poskytovať usmernenia v súlade s prioritami politiky Únie a pri zohľadnení vonkajších vzťahov Únie a mal by mať potrebné právomoci, najmä na prijímanie dvojročných pracovných programov pre činnosti siete imigračných styčných dôstojníkov, schvaľovanie prispôsobených ad hoc opatrení určených imigračným styčným dôstojníkom so zameraním na priority a vznikajúce potreby, na ktoré sa už nevzťahuje dvojročný pracovný program, prideľovanie prostriedkov na dohodnuté činnosti a mal by zodpovedať za ich vykonávanie. Úlohami riadiaceho výboru ani úlohami sprostredkovateľov pre rozvoj sietí imigračných styčných dôstojníkov by nemala byť dotknutá právomoc vysielajúcich orgánov v súvislosti s poverovaním ich príslušných imigračných styčných dôstojníkov. Pri vykonávaní svojich úloh by riadiaci výbor mal zohľadniť rozmanitosť sietí imigračných styčných dôstojníkov, ako aj názory najviac dotknutých členských štátov, pokiaľ ide o príslušné tretie krajiny.

(14)

Riadiaci výbor by mal pravidelne zostavovať a aktualizovať zoznam imigračných styčných dôstojníkov vyslaných do tretích krajín. Tento zoznam by mal obsahovať informácie týkajúce sa umiestnenia, zloženia a činností rôznych sietí vrátane kontaktných údajov a zhrnutia úloh vyslaných imigračných styčných dôstojníkov.

(15)

Malo by sa podporovať spoločné vyslanie styčných dôstojníkov s cieľom zlepšiť operačnú spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi, ako aj reagovať na potreby na úrovni Únie, ako ich definuje riadiaci výbor. Z prostriedkov Únie by sa malo podporovať spoločné vyslanie najmenej dvomi členskými štátmi, čím sa podporí angažovanosť a poskytne pridaná hodnota všetkým členským štátom.

(16)

Mali by sa prijať osobitné ustanovenia pre všeobecnejšie akcie Únie v oblasti budovania kapacít pre imigračných styčných dôstojníkov. Takéto budovanie kapacít by malo pozostávať z rozvoja spoločných hlavných osnov a kurzov odbornej prípravy pred vyslaním, a to aj v oblasti základných práv, v spolupráci s príslušnými agentúrami Únie, a posilnenia operačnej kapacity sietí imigračných styčných dôstojníkov. Takéto osnovy by mali byť nepovinné a mali by byť doplnkom k vnútroštátnym osnovám vypracovaným vysielajúcimi orgánmi.

(17)

Siete imigračných styčných dôstojníkov by sa mali vyhnúť duplicite práce agentúr Únie a iných nástrojov alebo štruktúr Únie vrátane práce miestnych skupín schengenskej spolupráce a mali by priniesť pridanú hodnotu k tomu, čo už dosiahli v oblasti zhromažďovania a výmeny informácií v oblasti prisťahovalectva, a to najmä zameraním sa na operačné aspekty. Uvedené siete by mali pôsobiť ako sprostredkovatelia a poskytovatelia informácií z tretích krajín na podporu agentúr Únie pri plnení ich funkcií a úloh, najmä ak agentúry Únie ešte nenadviazali spoluprácu s tretími krajinami. Na tento účel by sa mala rozvinúť užšia spolupráca medzi sieťami imigračných styčných dôstojníkov a príslušnými agentúrami Únie. Imigrační styční dôstojníci by mali mať za každých okolností na pamäti, že ich kroky môžu mať dôsledky na prevádzku alebo dobré meno miestnych a regionálnych sietí imigračných styčných dôstojníkov. V tomto duchu by mali imigrační styční dôstojníci vykonávať svoje úlohy.

(18)

Orgány členských štátov by mali zabezpečiť, aby sa vo vhodných prípadoch a v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom informácie, ktoré získali styční dôstojníci vyslaní do iných členských štátov a strategické a operačné analytické produkty agentúr Únie v súvislosti s neregulárnym prisťahovalectvom, dôstojným a účinným návratom a reintegráciou, cezhraničnou trestnou činnosťou alebo medzinárodnou ochranou a presídľovaním účinne dostali k imigračným styčným dôstojníkom v tretích krajinách a aby sa informácie získavané imigračnými styčnými dôstojníkmi vymieňali s príslušnými agentúrami Únie, najmä s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“) a Európskym podporných úradom pre azyl (ďalej len „EASO“) v rámci ich príslušných právnych rámcov.

(19)

S cieľom zabezpečiť čo najúčinnejšie využívanie informácií zhromaždených sieťami imigračných styčných dôstojníkov by takéto informácie mali byť dostupné prostredníctvom bezpečnej webovej platformy na výmenu informácií v súlade s platnými právnymi predpismi na ochranu osobných údajov.

(20)

Informácie zhromaždené imigračnými styčnými dôstojníkmi by mali podporovať vykonávanie technického a operačného európskeho integrovaného riadenia hraníc uvedeného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (3) a mali by prispievať k rozvoju a údržbe vnútroštátnych systémov hraničného dozoru v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 (4).

(21)

Malo by byť možné využívať dostupné zdroje podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 (5) na podporu činností európskej siete imigračných styčných dôstojníkov, ako aj na spoločné vysielanie imigračných styčných dôstojníkov členskými štátmi.

(22)

Každé spracúvanie vrátane prenosu osobných údajov členskými štátmi v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (6). Komisia a agentúry Únie by pri spracúvaní osobných údajov mali uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (7).

(23)

Spracúvanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia by sa malo uskutočňovať na účely pomoci návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, uľahčenia presídlenia osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a vykonávania opatrení Únie a členských štátov v súvislosti s prijímaním na účely legálnej migrácie a predchádzania nelegálnemu prisťahovalectvu, prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi a boja proti nim. V tejto súvislosti je preto potrebný právny rámec, v ktorom sa uznáva úloha imigračných styčných dôstojníkov.

(24)

Imigrační styční dôstojníci musia spracúvať osobné údaje s cieľom uľahčiť riadny priebeh konaní o návrate, úspešné vykonávanie rozhodnutí o návrate a reintegráciu, ak je to vhodné a možné. Tretie krajiny návratu často nepodliehajú rozhodnutiam o primeranosti, ktoré prijala Komisia podľa článku 45 nariadenia (EÚ) 2016/679, a často neuzatvorili alebo neplánujú uzatvoriť dohodu o readmisii s Úniou alebo inak ustanoviť primerané záruky v zmysle článku 46 nariadenia (EÚ) 2016/679. Napriek nesmiernej snahe Únie pri spolupráci s hlavnými krajinami pôvodu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje povinnosť návratu, nie je vždy možné zabezpečiť, aby takéto tretie krajiny systematicky plnili povinnosť stanovenú medzinárodným právom prijať späť svojich vlastných štátnych príslušníkov. Dohody o readmisii, ktoré Únia alebo členské štáty uzavreli alebo o ktorých rokujú a v ktorých sa stanovujú primerané záruky na prenos údajov do tretích krajín podľa článku 46 nariadenia (EÚ) 2016/679, sa preto vzťahujú na obmedzený počet takýchto tretích krajín. V prípade neexistencie takýchto dohôd by osobné údaje mali prenášať imigrační styční dôstojníci na účely vykonávania návratových operácií Únie, v súlade s podmienkami stanovenými v článku 49 nariadenia (EÚ) 2016/679.

(25)

Ako výnimka z požiadavky na rozhodnutie o primeranosti alebo na primerané záruky by sa mal umožniť prenos osobných údajov orgánom tretích krajín podľa tohto nariadenia s cieľom vykonávať politiku návratu Únie. Preto by malo byť možné pre imigračných styčných pracovníkov využiť výnimku stanovenú v článku 49 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2016/679 za podmienok stanovených v uvedenom článku na účely tohto nariadenia, najmä v záujme dôstojného a účinného návratu príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky na vstup, pobyt alebo trvalý pobyt v členských štátoch v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (8).

(26)

V záujme dotknutých osôb by imigrační styční dôstojníci mali mať možnosť spracúvať osobné údaje osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a ktoré sú predmetom presídľovania, a osôb, ktoré sa chcú legálne presťahovať do Únie, s cieľom potvrdiť ich totožnosť a štátnu príslušnosť. Imigrační styční dôstojníci pôsobia v kontexte, v ktorom pravdepodobne získajú dôležité poznatky o činnosti zločineckých organizácií zapojených do prevádzačstva migrantov a obchodovania s ľuďmi. Preto by mali mať takisto možnosť vymieňať si osobné údaje spracúvané v rámci svojich povinností s orgánmi presadzovania práva a v rámci sietí imigračných styčných dôstojníkov pod podmienkou, že príslušné osobné údaje sú potrebné buď na prevenciu a riešenie neregulárnej migrácie alebo na predchádzanie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie prevádzačstva migrantov alebo obchodovania s ľuďmi.

(27)

Cieľom tohto nariadenia je optimalizovať využívanie siete imigračných styčných dôstojníkov vyslaných do tretích krajín členskými štátmi, Komisiou a agentúrami Únie s cieľom vykonávať priority Únie účinnejšie a zároveň rešpektovať vnútroštátne právomoci členských štátov. Medzi takéto priority Únie patrí zabezpečenie lepšieho riadenia migrácie s cieľom nahradiť neregulárne toky bezpečnými a dobre zvládnutými cestami prostredníctvom komplexného prístupu, ktorý by sa zaoberal všetkými aspektmi prisťahovalectva vrátane predchádzania nelegálnemu prisťahovalectvu, prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi a boja proti nim. Ďalšími prioritami Únie je uľahčiť dôstojný a účinný návrat, readmisiu a reintegráciu, prispieť k integrovanému riadeniu vonkajších hraníc Únie a podporovať riadenie legálneho prisťahovalectva alebo systémov medzinárodnej ochrany. Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich veľkého rozsahu a ich účinkov v celej Únii, ho možno lepšie dosiahnuť prostredníctvom koordinácie na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(28)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a E rozhodnutia Rady 1999/437/ES (10).

(29)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (11), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/149/SVV (12).

(30)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (13), ktoré patria do oblasti uvedenej článku 1 bodoch A a E rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (14).

(31)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(32)

V súlade s článkom 5 ods. 2 Protokolu č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Spojené kráľovstvo oznámilo 1. októbra 2018 želanie nezúčastniť sa na prijatí tohto nariadenia. V súlade s článkom 5 ods. 3 uvedeného protokolu Komisia predložila 31. januára 2019 návrh rozhodnutia Rady, ktoré sa týka oznámenia Spojeného kráľovstva o tom, že si už neželá zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis obsiahnutých v nariadení (ES) č. 377/2004. Na základe toho Rada 18. februára 2019 (15) rozhodla, že odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia sa na Spojné kráľovstvo prestane uplatňovať rozhodnutie Rady 2000/365/ES (16) a bod 6 prílohy I k rozhodnutiu Rady 2004/926/ES (17), pokiaľ ide o nariadenie (ES) č. 377/2004 a všetky jeho ďalšie zmeny.

(33)

Írsko sa zúčastňuje na tomto nariadení v súlade s článkom 5 ods. 1 Protokolu č. 19 a v súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/192/ES (18).

(34)

Účasť Írska na tomto nariadení v súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia 2002/192/ES sa týka zodpovednosti Únie za prijatie opatrení, ktorými sa menia ustanovenia schengenského acquis proti organizovaniu nelegálneho prisťahovalectva, na ktorom sa zúčastňuje Írsko.

(35)

Toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2011,

1.

„imigračný styčný dôstojník“ je styčný dôstojník určený a vyslaný do zahraničia príslušnými orgánmi členského štátu alebo Komisiou alebo agentúrou Únie, v súlade s príslušným právnym základom, ktorý sa zaoberá problematikou prisťahovalectva, a to aj ak ide len o časť jeho povinností;

2.

„vyslaný do zahraničia“ je byť vyslaný do tretej krajiny na primerané časové obdobie, ktoré určí príslušný orgán, a to do:

3.

„osobné údaje“ sú osobné údaje vymedzené v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

4.

„návrat“ je návrat vymedzený v článku 3 bode 3 smernice 2008/115/ES.

(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (4) sa stanovuje spoločná rybárska politika (ďalej len „SRP“) na ochranu a udržateľné využívanie rybolovných zdrojov.

(2)

Nástrojmi na podporu vykonávania SRP sú technické opatrenia. Hodnotenie súčasnej regulačnej štruktúry v súvislosti s technickými opatreniami však ukázalo, že sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť ciele SRP a že treba zaujať nový prístup na zvýšenie účinnosti technických opatrení, ktorý sa zameria na prispôsobenie štruktúry riadenia.

(3)

Je potrebné vyvinúť rámec na reguláciu technických opatrení. Uvedeným rámcom by sa mali na jednej strane stanoviť všeobecné pravidlá, ktoré budú platiť vo všetkých vodách Únie, a na druhej strane by sa ním malo zabezpečiť prijatie technických opatrení, ktoré prostredníctvom procesu regionalizácie zavedeného v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 zohľadnia regionálne osobitosti jednotlivých druhov rybolovu.

(4)

Rámec by sa mal vzťahovať na lov a vyloďovanie rybolovných zdrojov, ako aj na používanie rybárskeho výstroja a vzájomné pôsobenie rybolovných činností a morských ekosystémov.

(5)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na rybolovné operácie, ktoré vo vodách Únie vykonávajú rybárske plavidlá Únie, rybárske plavidlá z tretích krajín a štátni príslušníci členských štátov bez toho, aby tým bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu, ako aj na rybárske plavidlá Únie pôsobiace vo vodách Únie v najvzdialenejších regiónoch uvedených v článku 349 prvom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Okrem toho by sa malo uplatňovať na rybárske plavidlá Únie a štátnych príslušníkov členských štátov vo vodách nepatriacich Únii, pokiaľ ide o technické opatrenia prijaté v regulačnej oblasti Komisie pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) a v oblasti dohody o Všeobecnej rybárskej komisii pre Stredozemné more (GFCM).

(6)

V relevantných prípadoch by sa technické opatrenia mali vzťahovať na rekreačný rybolov, ktorý môže mať výrazný vplyv na populácie druhov rýb a mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov.

(7)

Technické opatrenia by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov SRP – loviť na úrovniach maximálneho udržateľného výnosu, znížiť nechcené úlovky, eliminovať odhadzovanie úlovkov, a prispieť k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (5).