(1)

Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 430/2013 (2) bolo uložené konečné antidumpingové clo na dovoz liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny a z liatiny s guľôčkovým grafitom s výnimkou prvkov svorných spojok s metrickým závitom podľa normy ISO DIN 13 a okrúhlych káblových spojok so závitom z kujného železa bez príklopky, v súčasnosti patriaceho pod číselný znak kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „KN“) ex 7307 19 10 (kód TARIC 7307191010) a ex 7307 19 90 (kód TARIC 7307199010) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a Thajsku (ďalej len „súčasné opatrenia“). Clo, ktoré bolo založené na úrovni odstránenia dumpingu, sa pohybovalo v rozsahu od 14,9 % do 57,8 %.

(2)

Dňa 12. júna 2013 čínsky vyvážajúci výrobca, spoločnosť Jinan Meide Castings Co., Ltd., podal na Všeobecnom súde Európskej únie návrh na zrušenie nariadenia (EÚ) č. 430/2013 v rozsahu, v akom sa uplatňuje na tohto výrobcu. Všeobecný súd 30. júna 2016 vo svojom rozsudku skonštatoval, že bolo porušené právo spoločnosti Jinan Meide na obhajobu, a zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v ktorom sa ním ukladalo antidumpingové clo na dovoz liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny, ktoré vyrába spoločnosť Jinan Meide.

(3)

V nadväznosti na tento rozsudok Európska komisia (ďalej len „Komisia“) prostredníctvom oznámenia (3) z 28. októbra 2016 opätovne začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny, ktoré vyrába spoločnosť Jinan Meide.

(4)

Prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1146 (4) z 28. júna 2017 Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo vo výške 39,2 % na dovoz liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny s pôvodom v ČĽR vyrábaného spoločnosťou Jinan Meide Castings Co., Ltd.

(5)

Dňa 25. novembra 2015 Komisia na žiadosť spoločnosti Metpro Limited začala čiastočné priebežné revízne prešetrovanie týkajúce sa určitých typov liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny s pôvodom v ČĽR a Thajsku s cieľom určiť, či sa na ne vzťahujú platné antidumpingové opatrenia. Komisia toto čiastočné priebežné revízne prešetrovanie ukončila 18. júla 2016 vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2016/1176 (5) po tom, čo žiadateľ svoju žiadosť stiahol.

(6)

Dňa 23. mája 2017 Komisia na žiadosť spoločnosti Hebei Yulong Casting Co., Ltd., začala čiastočné priebežné revízne prešetrovanie týkajúce sa určitých typov liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny s pôvodom v ČĽR a Thajsku s cieľom určiť, či sa na ne vzťahujú platné antidumpingové opatrenia. Komisia toto čiastočné priebežné revízne prešetrovanie ukončila 11. januára 2018 vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2018/52 (6) po tom, čo žiadateľ svoju žiadosť stiahol.

(7)

Súdny dvor Európskej únie 12. júla 2018 rozhodol, že príslušenstvo vyrobené z liatiny s guľôčkovým grafitom (známej aj ako tvárna liatina) nezodpovedá pojmu „kujná liatina“, ako je definovaný v rámci podpoložky KN 7307 19 10. Súdny dvor dospel k záveru, že príslušenstvo vyrobené z liatiny s guľôčkovým grafitom sa musí zatriediť do zostatkovej podpoložky KN 7307 19 90 (ako ostatné predmety z iného železa). Komisia 14. februára 2019 uverejnila nariadenie (EÚ) 2019/262 (7), ktorým sa menia odkazy na kódy TARIC, aby boli v súlade so závermi Súdneho dvora. Keďže sa antidumpingové opatrenia ukladajú v súlade s definíciou výrobku bez ohľadu na nomenklatúrne zatriedenie tovaru, táto zmena nemá žiadny vplyv na vymedzenie výrobku v rámci súčasných opatrení.

(8)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (8) platných antidumpingových opatrení bola Komisii doručená žiadosť o revízne prešetrovanie (ďalej len „žiadosť“) podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(9)

Žiadosť podal 13. februára 2018 výbor na obranu odvetvia Európskej únie vyrábajúceho liate príslušenstvo so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny (ďalej len „žiadateľ“). Výroba žiadateľa predstavuje vyše 95 % celkovej výroby liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny a z liatiny s guľôčkovým grafitom v Únii.

(10)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(11)

Keďže Komisia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 8. mája 2018 uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) (9).

(12)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2017 do 31. marca 2018 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(13)

Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(14)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia o začatí prešetrovania osobitne informovala žiadateľov, známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v ČĽR a Thajsku a čínske a thajské orgány, a známych dovozcov, dodávateľov, používateľov a obchodníkov, ktorých sa začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich na spoluprácu.

(15)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie.

(16)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku zainteresovaných strán.

(17)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie.

(18)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja podobného výrobku v roku 2017, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty.

(19)

Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 70 % celkového odhadovaného objemu predaja v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Komisia preto dospela k záveru, že vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

(20)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Požadované informácie poskytlo sedem neprepojených dovozcov.

(21)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja prešetrovaného výrobku v roku 2017, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty.

(22)

Táto vzorka pozostávala z troch dovozcov z Únie. Neboli doručené žiadne pripomienky k vybratej vzorke. Komisia preto dospela k záveru, že vzorka je reprezentatívna pre dovozcov z Únie.

(23)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, požiadala všetkých známych výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(24)

Požadované informácie poskytli dvaja výrobcovia v ČĽR, ktorí súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na nízky počet spolupracujúcich výrobcov rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(25)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, požiadala všetkých známych výrobcov v Thajsku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Thajského kráľovstva pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(26)

Prihlásil sa jeden výrobca v Thajsku, ale neposlal odpoveď na účely výberu vzorky.

(27)

Výrobcovia z Thajska teda nespolupracovali.

(28)

Komisia zaslala dotazníky trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, trom neprepojeným dovozcom zaradeným do vzorky, dvom výrobcom z ČĽR, ktorí sa prihlásili do výberu vzorky, a čínskej vláde. Vyplnené dotazníky boli doručené iba od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(29)

Výrobcovia z ČĽR teda nespolupracovali.

(30)

Komisia od spolupracujúcich strán vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje prešetrovanie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia z Únie

(31)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy svedčiace o existencii výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(32)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí konania všetkých známych výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí konania v súvislosti so vstupmi použitými na výrobu prešetrovaného výrobku. Informácie požadované v prílohe III predložili tí istí dvaja výrobcovia, ktorí zaslali aj odpovede na účely výberu vzorky.

(33)

V snahe získať informácie, ktoré Komisia považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia zaslala dotazník aj čínskej vláde. Čínska vláda neodpovedala.

(34)

V oznámení o začatí konania Komisia okrem toho vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy, ktoré sa týkajú vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(35)

Jeden čínsky výrobca vyhlásil, že metodika, ktorú mala Komisia v úmysle použiť, je protiprávna a nie je v súlade so záväzkami EÚ vyplývajúcimi z antidumpingovej dohody WTO. Táto zainteresovaná strana však svoje tvrdenie nepodložila.

(36)

Tento čínsky výrobca navyše tvrdil, že neexistujú nijaké deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia a že jeho ceny a náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl. Tieto tvrdenia neboli riadne doložené a uvedená strana pri prešetrovaní nespolupracovala.

(37)

Vzhľadom na to, že tvrdenia neboli vôbec doložené, Komisia sa nimi nemohla podrobnejšie zaoberať. Komisia však v každom prípade posúdila, či sa vyskytli deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Toto posúdenie je uvedené ďalej v oddieloch 3.2.2.2 až 3.2.2.9.

(38)

V oznámení o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(39)

Komisia 20. júna 2018 uverejnila prvú poznámku do spisu (ďalej len „poznámka z 20. júna 2018“) (10) s cieľom získať stanoviská zainteresovaných strán k relevantným zdrojom, ktoré by Komisia mohla použiť na určenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) druhou zarážkou základného nariadenia. Táto poznámka obsahovala zoznam všetkých výrobných faktorov, ako napr. materiál, energia a pracovná sila, ktoré čínski výrobcovia využívajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Útvary Komisie okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovali štyri možné reprezentatívne krajiny: Thajsko, Turecko, Argentínu a Brazíliu. Pokiaľ ide o posledné dve krajiny, v poznámke z 20. júna 2018 sa uznáva, že zjavne chýbajú dostatočne dostupné verejné finančné údaje.

(40)

Všetky zainteresované strany mali príležitosť vyjadriť sa. Pripomienky však predložil iba jeden zo žiadateľov a jeden čínsky výrobca.

(41)

Pripomienkami k poznámke z 20. júna 2018 sa zaoberala druhá poznámka k zdrojom na určenie normálnej hodnoty z 8. marca 2019 (ďalej len „poznámka z 8. marca 2019“) (11). Bol zostavený zoznam výrobných faktorov a skonštatovalo sa, že v danom štádiu bolo Thajsko najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky, žiadne pripomienky však neboli doručené.

(42)

Výrobkom, ktorý je predmetom revízneho prešetrovania, je liate príslušenstvo so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny a z liatiny s guľôčkovým grafitom s výnimkou prvkov svorných spojok s metrickým závitom podľa normy ISO DIN 13 a okrúhlych káblových spojok so závitom z kujného železa bez príklopky, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7307 19 10 (kód TARIC 7307191010) a ex 7307 19 90 (kód TARIC 7307199010) a s pôvodom v ČĽR a Thajsku (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(43)

Medzi hlavné vstupné suroviny patrí kovový šrot, koks/elektrická energia/plyn, piesok (na formovanie) a zinok (na galvanizáciu). Prvým krokom výrobného procesu je roztavenie kovového šrotu. Nasleduje proces lisovania a odlievania rôznych tvarov, ktoré sú potom rozdelené na jednotlivé kusy. Tieto výrobky musia prejsť zdĺhavým procesom žíhania, aby sa zabezpečila ich dostatočná tvárnosť na použitie v aplikáciách, kde sa vyžaduje napr. odolnosť voči nárazom a vibráciám, a aby odolávali náhlym zmenám teploty. Následne môže príslušenstvo prejsť galvanizáciou. Potom sa pristúpi k rezaniu závitov a ďalšiemu obrábaniu.

(44)

Liate príslušenstvo so závitom na rúry alebo rúrky sa používa na spojenie dvoch alebo viacerých rúrok alebo rúr, na pripojenie rúrky k zariadeniu, na zmenu smeru prúdenia kvapaliny alebo plynu alebo na uzatvorenie rúrky. Liate príslušenstvo so závitom na rúry alebo rúrky sa používa najmä v plynovodných, vo vodovodných a vykurovacích systémoch obytných alebo nebytových budov. Používa sa aj v potrubných systémoch ropných rafinérií. Toto príslušenstvo je dostupné v mnohých konfiguráciách, pričom najčastejšie sú 90-stupňové kolená, T-kusy, spojky, kríže a prípojky. Vyrábajú sa v čiernej (negalvanizovanej) a galvanizovanej úprave.

(45)

Ako sa už zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(46)

Tieto výrobky sa preto považovali za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(47)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platných opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu zo strany ČĽR.

(48)

Ako sa uvádza v odôvodnení 29, ani jeden čínsky výrobca pri tomto prešetrovaní nespolupracoval. Čínski výrobcovia nepredložili vyplnené dotazníky, a teda ani údaje o vývozných cenách a nákladoch, cenách a nákladoch na domácom trhu, kapacite, výrobe, investíciách atď. Rovnako čínska vláda a čínski výrobcovia nepredložili žiadne pripomienky k dôkazom uvedeným v spise vrátane Pracovného dokumentu útvarov Komisie o výrazných deformáciách v ekonomike Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (ďalej len „správa“) (12). Komisia preto v súlade s článkom 18 základného nariadenia použila dostupné skutočnosti.

(49)

Komisia informovala čínske orgány a obidvoch čínskych výrobcov o uplatnení článku 18 ods. 1 základného nariadenia a poskytla im možnosť predložiť pripomienky. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(50)

Z toho vyplýva, že zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, ktoré sú uvedené ďalej v texte, vychádzajú v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia z dostupných skutočností, najmä z informácií uvedených v žiadosti, z podaní predložených zainteresovanými stranami a zo štatistických údajov zhromaždených na základe článku 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“) a z ďalších verejných zdrojov špecifikovaných v prípade potreby ďalej v texte (odôvodnenia 115 a 127).

(51)

Zo štatistických údajov z databázy podľa článku 14 ods. 6 vyplýva, že v období revízneho prešetrovania bolo do Únie z ČĽR dovezených 7 666 ton príslušenstva z kujnej liatiny, čo predstavuje 21 % celkovej spotreby v Únii. Komisia tak dospela k záveru, že skutočný dovoz počas obdobia revízneho prešetrovania bol reprezentatívny, a preto skúmala, či počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval dumping.

(52)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(53)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia v prípade, „[a]k sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(54)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a čínskych výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(55)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(56)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní neúplný zoznam prvkov v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej dotknutý výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa prirodzene nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých z prvkov zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch.

(57)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(58)

Zainteresované strany boli v čase začatia konania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Komisia sa v tejto súvislosti opiera o uvedenú správu, ktorá preukazuje existenciu značného zasahovania vlády na viacerých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v kľúčových faktoroch výroby (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. oceliarsky a chemický priemysel), ktoré majú osobitný význam pre toto prešetrovanie. Správa bola vložená do vyšetrovacieho spisu.

(59)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia bolo alebo nebolo vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov, predovšetkým z čínskych právnych predpisov, zo zverejnených oficiálnych dokumentov týkajúcich sa čínskej politiky, zo správ, ktoré vydali medzinárodné organizácie, a zo štúdií a článkov uznávaných akademických pracovníkov, ktoré sú osobitne uvedené v správe. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do jej vlastného hospodárstva vo všeobecnosti, ale aj na konkrétnu situáciu na trhu v danom sektore vrátane prešetrovaného výrobku.

(60)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 28 až 33, čínska vláda ani čínski výrobcovia nepredložili pripomienky ani neposkytli dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise vrátane správy, ani ďalších dôkazov predložených žiadateľmi o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(61)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správu hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. vlastníctvo celého ľudu a kolektívne vlastníctvo pracujúcich“. Štátom vlastnené hospodárstvo je „vedúcou silou národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (13). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a je vyzdvihovaná ako všeobecný princíp vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom sú čínske zákony o vlastníctve: odkazujú na primárne štádium socializmu a štát poverujú podporovaním základného ekonomického systému, v ktorom verejné vlastníctvo zohráva dominantnú úlohu. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom zákon im umožňuje rozvíjať sa bok po boku so štátnym vlastníctvom (14).

(62)

Okrem toho sa podľa čínskeho práva socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú od seba odlíšiť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za prvú vetu ustanovenia, t. j. „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny.“ (15) Je to názorný príklad kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom ČĽR. Táto kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú rozsiahlu makroekonomickú kontrolu v medziach, v ktorých voľne pôsobia trhové sily.

(63)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri sledovaní cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (16). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(64)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú maticu sektorov a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sa stanovuje aj poradie prostriedkov na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány obsahujú explicitné ciele z hľadiska výstupov. Podľa plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty vyberajú ako (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priraďujú sa k nim konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.2.2.5 ďalej) (17).

(65)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík zosúladiť svoju činnosť s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby primárne posudzovali ekonomické výhody daného projektu (pozri aj oddiel 3.2.2.8 ďalej) (18). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Aj keď ich význam je v porovnaní s bankovým sektorom nižší, tieto súčasti finančného sektora sú inštitucionálne a prevádzkovo vytvorené spôsobom, ktorý sa nezameriava na maximalizáciu efektívneho fungovania finančných trhov, ale na zabezpečenie kontroly a umožnenie zásahov zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (19).

(66)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, majú zásahy štátu do hospodárstva viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je vymedzená, čo prenecháva rozhodovacím orgánom široký priestor pre voľnú úvahu (20). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda ponecháva značnú kontrolu a vplyv, pokiaľ ide o zacielenie a objemy štátnych aj súkromných investícií. Orgány využívajú skríning investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo podporovanie domáceho priemyslu (21).

(67)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála vládnych intervencií. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne prideľovanie prostriedkov v súlade s trhovými zásadami (22).

(68)

V ČĽR predstavujú podniky, ktoré vlastní, ovláda a nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, podstatnú časť hospodárstva.

(69)

Pokiaľ ide o otázku vlastníctva štátu, veľkou mierou vlastníctva zo strany čínskej vlády sa stále vyznačuje oceliarske odvetvie. Niekoľko významných výrobcov je vo vlastníctve štátu a niektorí z nich sú konkrétne uvedení v pláne „Steel Industry Adjustment and Upgrading plan for 2016-2020“ (Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu 2016 – 2020) (23) ako príklady dosiahnutých úspechov v 12. päťročnom plánovacom období (napr. Baosteel, Anshan Iron and Steel, Wuhan Iron and Steel atď.). Napriek tomu, že podľa odhadov je počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí sa umiestnili v prvej desiatke najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (24). Hoci podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda má v úmysle konsolidovať 60 až 70 % výroby železa a ocele približne do desiatich veľkých podnikov do roku 2025 (25). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (26).

(70)

Pokiaľ ide o ovládanie zo strany štátu, vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktoré zabezpečujú ich neustály vplyv v podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne vytvára všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými podnikmi, ale nárokuje si aj svoje práva zúčastňovať sa na prevádzkovom rozhodovaní v týchto podnikoch. Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v oceliarskom a železiarskom odvetví, sa podrobnejšie rozoberajú v oddiele 3.2.2.4, najmä v odôvodnení 75.

(71)

Pokiaľ ide o vykonávanie politického dozoru a o usmerňovanie zo strany štátu v odvetví, takýto dozor alebo usmerňovanie sa prejavujú na jednej strane tesným prepojením podnikov v železiarskom a oceliarskom odvetví s Komunistickou stranou Číny, ktorá je v týchto podnikoch prítomná a nárokuje si právo rozhodovať v nich (pozri najmä odôvodnenia 74 – 75), a na druhej strane sa prejavujú existenciou dokumentov štátneho priemyselného plánovania, ako aj ďalšími nástrojmi vládnej politiky a politickými smernicami, ktoré sa uplatňujú na odvetvie (pozri najmä odôvodnenia 79 – 83). Vzhľadom na vysokú mieru kontroly a zasahovania vlády do oceliarskeho a železiarskeho priemyslu, ako sa uvádza ďalej, sa aj súkromným výrobcom liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky bráni vo fungovaní za trhových podmienok.

(72)

Kontrola a dozor nad odvetvím a jeho usmerňovanie zo strany čínskych orgánov ďalej vyplýva z cieľov hlavnej priemyselnej odvetvovej asociácie, Čínskeho združenia výrobcov železa a ocele (ďalej len „CISA“). Podľa článku 3 stanov združenia CISA združenie „slúži podnikom, slúži odvetviu a slúži vláde […] a snaží sa o vytvorenie mostu medzi vládou a dotknutými podnikmi“. Okrem toho sa v článku 24 stanovuje, že združenie CISA má „plniť akékoľvek ďalšie úlohy, ktorými ho poverí vláda a príslušný správny orgán“, kým podľa článku 26 má združenie CISA „náležite dodržiavať smerovanie, usmernenia, politiky a politické riadenie strany“ (27).

(73)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že trh s liatym príslušenstvom na rúry alebo rúrky v ČĽR bol do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré ovláda čínska vláda, ktoré podliehajú jej dozoru alebo ktoré vláda usmerňuje.

(74)

Čínsky štát dokáže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich zamestnancov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (28), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to v štátnych, ako aj v súkromných podnikoch, predstavujú ďalší kanál, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností v ČĽR sa má v každom podniku zriadiť organizácia Komunistickej strany Číny (ktorú majú podľa ústavy Komunistickej strany Číny tvoriť aspoň traja členovia strany (29)) a podnik má zabezpečiť potrebné podmienky na činnosti straníckej organizácie. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne vymáhaná. Minimálne od roku 2016 však Komunistická strana Číny posilnila svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Podľa určitých informácií Komunistická strana Číny takisto vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby na prvom mieste presadzovali „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (30). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom tieto organizácie Komunistickej strany Číny vyvíjajú čoraz väčší tlak, aby mali pri obchodných rozhodnutiach v rámci týchto spoločností posledné slovo (31). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve vrátane železiarskeho a oceliarskeho odvetvia. Preto sa považuje za preukázané, že sa tieto pravidlá uplatňujú aj na výrobcov príslušenstva z kujnej liatiny a na dodávateľov ich vstupov.

(75)

Konkrétne v železiarskom a oceliarskom odvetví existujú tesné prepojenia medzi rozhodovacími procesmi podnikov pôsobiacich v odvetví a štátom, t. j. najmä Komunistickou stranou Číny. Počas najnovšieho antisubvenčného prešetrovania určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR (32) Komisia zistila, že tri zo štyroch skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky boli štátom vlastnené podniky. Vo všetkých troch skupinách predsedovia predstavenstva alebo prezident vykonávali aj funkciu tajomníka výboru strany v organizácii Komunistickej strany Číny v rámci skupiny. Podobne možno v súvislosti s prešetrovaným výrobkom u čínskych výrobcov preukázať existenciu straníckych štruktúr, v ktorých dochádza k personálnemu prekrývaniu s riadiacimi orgánmi. Ako príklad možno uviesť podpredsedu predstavenstva spoločnosti Jinan Meide Casting Co. Ltd., ktorý minimálne v rokoch 2013 až 2016 zastával zároveň aj funkciu tajomníka výboru strany v spoločnosti (33).

(76)

Prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do finančných trhov (pozri aj oddiel 3.2.2.8 uvedený ďalej), ako aj do poskytovania surovín a vstupov má dodatočný rušivý vplyv na trh (34).

(77)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že prítomnosť štátu vo firmách v železiarskom a oceliarskom odvetví, ako aj vo finančnom sektore umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(78)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a určuje ciele, na ktoré sa musia zamerať ústredné štátne orgány a miestne samosprávy. Na všetkých úrovniach štátnej správy existujú príslušné plány, ktoré pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia, pričom ciele stanovené plánovacími nástrojmi majú záväzný charakter a orgány na každej administratívnej úrovni monitorujú plnenie týchto plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Celkovo tento systém plánovania vedie v ČĽR k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré za prioritné, resp. inak politicky významné určila vláda, namiesto toho, aby boli tieto prostriedky alokované v súlade s trhovými silami (35).

(79)

Čínska vláda považuje železiarsky a oceliarsky priemysel za kľúčové výrobné odvetvie (36). Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa ocele, ktoré sa vydávajú na vnútroštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, ako napr. „Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu 2016 – 2020“. V tomto pláne sa uvádza, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným odvetvím čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom“ (37). Hlavné úlohy a ciele stanovené v tomto pláne pokrývajú všetky aspekty rozvoja priemyslu (38) vrátane špecifických cieľov týkajúcich sa oceľového šrotu (39). Existencia priemyselných politík týkajúcich sa oceľového šrotu vyplýva aj z dodatočných dokumentov vlády, ako sú ciele stanovené ministerstvom priemyslu a informačných technológií na postupné zvyšovanie používania oceľového šrotu (40).

(80)

V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (41) sa plánuje podpora pre podniky vyrábajúce oceľové výrobky vyššej kategórie (42). Tento plán sa zameriava aj na zabezpečenie kvality výrobku, jeho trvanlivosti a spoľahlivosti prostredníctvom podporovania spoločností, ktoré využívajú technológie čistej výroby ocele, presného valcovania a zvyšovania kvality (43).

(81)

V „Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013)“ (44) (ďalej len „katalóg“) sú železo a oceľ uvedené medzi podporovanými odvetviami. Katalóg predovšetkým podporuje „[r]ozvoj a používanie technológií na účely vysokovýkonných, vysokokvalitných a inovačných oceľových výrobkov, okrem iného vrátane automobilových plechov s vysokou pevnosťou najmenej 600 MPa, vysokoúčinnej potrubnej ocele na prepravu ropy a plynu, vysokopevných širokých a hrubých dosiek pre lode, ocele pre námorné staviteľstvo, dosiek strednej hrúbky s pevnosťou najmenej 420 MPa pre budovy, mosty a ostatné stavby, ocele pre vysokorýchlostné železničné trate a trate s vysokým zaťažením, kremíkovej ocele s nízkymi stratami železa a vysokou magnetickou indukciou, ocele odolnej proti korózii a opotrebeniu, legovanej nehrdzavejúcej ocele s úsporou zdrojov (moderná feritická nehrdzavejúca oceľ, duplexná nehrdzavejúca oceľ a nehrdzavejúca oceľ s prísadou dusíka), špeciálnych oceľových tyčí a valcovaného drôtu pre vysokovýkonné základné súčiastky (vysokovýkonné ozubené prevody, spoje so stupňom pevnosti 12,9 alebo vyšším, pružiny s vysokou pevnosťou a ložiská s dlhou životnosťou) a vysokokvalitných špeciálnych oceľových kovaných materiálov (nástrojová oceľ a oceľ na lisovanie, nehrdzavejúca oceľ a oceľ pre strojné zariadenia, okrem iných)“. Platnosť katalógu bola potvrdená nedávnym antisubvenčným prešetrovaním určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR (45).

(82)

Navyše v posledných rokoch ČĽR udržovala rôzne vývozné obmedzenia týkajúce sa vstupných surovín nevyhnutných na výrobu prešetrovaného výrobku, hoci časť z nich bola na základe rozhodnutia WTO nakoniec odstránená (46). Čínska ľudová republika konkrétne uplatňovala vývozné clo na oceľový šrot a zinok, ako aj na feromangán (47). Toto clo bolo v súlade s politikami na podporu domáceho výrobného odvetvia, ktoré sa uplatňujú a ktoré boli stanovené v 13. päťročnom pláne pre odvetvie výroby neželezných kovov, v ktorom sa požadovala prísna kontrola nových zariadení na tavbu zinku a technologická reforma zastaraných výrobných kapacít pre zinok (48). Podobne sa v 13. päťročnom pláne pre nerastné suroviny plánuje štátna kontrola nad kapacitami ťažby zinku a požaduje sa v ňom koncentrácia zdrojov do oporných podnikov vo vybraných zemepisných oblastiach (49).

(83)

Čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj železiarskeho a oceliarskeho odvetvia v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc, ktoré sa okrem iného týkajú: zloženia a reštrukturalizácie trhu, surovín, investícií, odstraňovania kapacít, sortimentu výrobkov, premiestňovania, modernizácie, atď. Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia (50). Súčasný problém nadmernej kapacity je nepochybne najjednoznačnejším prejavom dôsledkov politík čínskej vlády a následných deformácií.

(84)

Skutočnosť, že čínska vláda má verejné politiky, ktoré ovplyvňujú voľné pôsobenie trhových síl, pokiaľ ide o výrobu liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky a o suroviny používané na jeho výrobu, sa preto považuje za preukázanú.

(85)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných cieľov, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou tohto stavu môže byť skutočnosť, že hoci čínske konkurzné právo formálne spočíva na podobných zásadách ako analogické právne predpisy v iných krajinách, čínsky systém charakterizuje systematické nedostatočné presadzovanie. Počet konkurzov je chronicky nízky, keď zoberieme do úvahy veľkosť hospodárstva tejto krajiny, a to v neposlednom rade aj preto, že insolvenčné konanie trpí viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v rámci insolvenčného konania, pričom v mnohých prípadoch môže priamo ovplyvniť jeho výsledok (51).

(86)

V systéme vlastníckych práv sú okrem toho zvlášť zreteľné nedostatky, pokiaľ ide o vlastníctvo pôdy a práva na užívanie pôdy v ČĽR (52). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v spoločnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je prideľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (53). Okrem toho orgány pri prideľovaní pôdy často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (54).

(87)

Preto sa zdá, že čínske konkurzné a majetkové právo nefunguje tak, ako by malo, čo vedie k deformáciám umožňujúcim, že insolventné firmy môžu ďalej podnikať, ako aj k deformáciám v súvislosti poskytovaním a nadobúdaním pôdy v ČĽR. Tieto právne predpisy sa uplatňujú aj v súvislosti so železiarskym a oceliarskym odvetvím vrátane vyvážajúcich výrobcov prešetrovaného výrobku.

(88)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v železiarskom a oceliarskom odvetví, a to aj pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok.

(89)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv organizovať sa a kolektívne vyjednávať. ČĽR neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (55). Podľa celoštátneho práva je aktívna len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracujúcich sa zapája len rudimentárnym spôsobom (56). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnému rozsahu dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len pre miestnych obyvateľov danej administratívnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci bez registrácie miestneho pobytu sú ako zamestnanci zraniteľní a dostávajú nižšiu mzdu ako držitelia registrácie miestneho pobytu (57). Tieto skutočnosti vedú k deformácii mzdových nákladov v ČĽR.

(90)

Železiarske a oceliarske odvetvie vrátane oblasti výroby prešetrovaného výrobku takisto podliehajú opísanému čínskemu systému v oblasti pracovného práva. Odvetvie výroby liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky preto ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov, a to priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku) aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v ČĽR).

(91)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že mzdové náklady v železiarskom a oceliarskom odvetví, a to aj v sektore výroby prešetrovaného výrobku, boli deformované.

(92)

Pri prístupe obchodných subjektov ku kapitálu dochádza v ČĽR k rôznym deformáciám.

(93)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silnou pozíciou štátom vlastnených bánk (58), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (59), a rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré vypracovala vláda. Banky si tak plnia výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu (60). Túto situáciu ešte viac zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do tých sektorov, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (61).

(94)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne nástroje môžu odkazovať na potrebu dodržiavať zvyčajné bankové postupy a pravidlá obozretného podnikania, ako napr. nevyhnutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z relevantných dôkazov vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu (62). V predchádzajúcich prešetrovaniach na ochranu obchodu sa takisto dospelo k rovnakému záveru (63).

(95)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou akejkoľvek implicitnej záruky zo strany vlády. Z odhadov dosť jasne vyplýva, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (64).

(96)

Túto situáciu ešte viac zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do tých odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (65). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(97)

Po druhé, náklady na úvery a pôžičky sa umelo udržiavali na nízkej úrovni, aby sa podporil rast investícií. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokazuje nedávny nárast financovania dlhu podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo naznačuje, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(98)

Po tretie, aj keď sa v októbri 2015 dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené deformáciami zo strany vlády. Podiel úverov poskytnutých za referenčnú úrokovú mieru, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a využívanie cielených úverov sa podľa všetkého zintenzívnilo, pretože tento podiel sa od roku 2015 značne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby spôsobujú podhodnotenie cien a následne aj nadmerné využívanie kapitálu.

(99)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii, keď sa zvyšujú rizikové dlhy, sa čínska vláda rozhodla zamedziť bankrotom. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili ich prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho príčiny.

(100)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli v snahe liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený zásadnými systematickými problémami a deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(101)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že výrobcovia liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky mali prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.

(102)

Komisia konštatovala, že deformácie opísané v správe sa netýkajú len železiarskeho a oceliarskeho odvetvia vo všeobecnosti. Naopak, z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a prvky čínskeho systému opísané v predchádzajúcich oddieloch 3.2.2.1 až 3.2.2.5, ako aj v časti A správy sa uplatňujú v celej krajine a naprieč odvetviami hospodárstva. To isté platí aj pre opis faktorov výroby, ako sa uvádza v oddieloch 3.2.2.6 až 3.2.2.8 a v časti B správy.

(103)

Na výrobu liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky je potrebná široká škála vstupov. Keď výrobcovia liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, potom ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovné sily, ktoré sú ovplyvnené týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých sektoroch.

(104)

V dôsledku toho nielenže nemožno použiť predajné ceny liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky na domácom trhu, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pôdy, financovania, práce atď.), pretože tvorba ich cien je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych faktorov výroby, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(105)

Z analýzy uvedenej v oddieloch 3.2.2.2 až 3.2.2.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do svojho hospodárstva vo všeobecnosti, ako aj v železiarskom a oceliarskom odvetví (vrátane liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky), vyplynulo, že ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda ani čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(106)

V dôsledku toho Komisia pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čo v tomto prípade znamená jej vytvorenie na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa uvádza v ďalšom oddiele. Komisia pripomína, že v rámci prešetrovania nespolupracovali žiadni čínski výrobcovia a že nebolo predložené žiadne tvrdenie, podľa ktorého niektoré domáce náklady neboli deformované v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) tretej zarážky základného nariadenia.

(107)

Výber reprezentatívnej krajiny vychádzal z týchto kritérií:

(108)

Ako sa vysvetľuje v poznámke z 20. júna 2018, Komisia informovala zainteresované strany, že identifikovala štyri možné reprezentatívne krajiny: Argentínu, Brazíliu, Thajsko a Turecko, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ďalšie krajiny.

(109)

Pokiaľ ide o reprezentatívnu krajinu, Komisii bolo na základe poznámky z 20. júna 2018 doručené podanie čínskeho výrobcu, spoločnosti Jinan Meide Casting Co., Ltd. (ďalej len „podanie z 18. júla 2018“). Výrobca vyjadril nesúhlas so zámerom Komisie použiť metodiku v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia a predložil niekoľko pripomienok, ktoré sa rozoberajú v odôvodneniach 35 a 36.

(110)

Pokiaľ ide o úroveň hospodárskeho rozvoja, Komisia konštatuje, že podľa Svetovej banky sa Thajsko, Brazília aj Turecko nachádzajú na rovnakej príjmovej úrovni „vyššie stredné príjmy“. Thajsko, Turecko a Brazília sú preto v tejto súvislosti rovnako vhodné ako reprezentatívne krajiny. Argentína sa naproti tomu považuje za krajinu s vysokými príjmami, a tak sa v tejto analýze ďalej neposudzovala.

(111)

Spoločnosť Jinan Meide Casting Co., Ltd. vo svojom podaní podporila výber Thajska ako reprezentatívnej krajiny na rozdiel od Turecka, a to z dôvodu zemepisnej, kultúrnej a hospodárskej blízkosti Thajska a ČĽR. Ďalšie argumenty sa týkali Turecka a jeho vyššej úrovne rozvoja v porovnaní s Thajskom a ČĽR a skutočnosti, že Turecko je kandidátska krajina na vstup do EÚ a že je v colnej únii s EÚ.

(112)

Pokiaľ ide o to, že Turecko je kandidátskou krajinou na vstup do EÚ, alebo o skutočnosť, že Turecko je v colnej únii s EÚ, Komisia takisto konštatuje, že tieto skutočnosti nie sú podstatné pre posúdenie vhodnosti krajiny ako reprezentatívnej krajiny. Spoločnosť Jinan Meide neposkytla nijaký argument alebo dôkaz, ktoré by vysvetľovali, ako by tieto prvky mohli viesť k vyvráteniu vhodnosti krajiny na účely jej posúdenia ako potenciálnej reprezentatívnej krajiny. V tejto súvislosti sú Thajsko aj Turecko rovnako vhodné. Ani kultúrna či zemepisná blízkosť nemajú vplyv na vhodnosť niektorej krajiny. Posúdenie vhodnosti je založené na hospodárskych kritériách, nie na kultúrnych či geografických kritériách. Z tohto dôvodu boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(113)

Ako sa uvádza v poznámke z 20. júna 2018, Komisia nedokázala nájsť verejné finančné údaje týkajúce sa Brazílie. Po dôkladnejšej analýze Komisia potvrdila, že tieto informácie neboli dostupné, ako sa uvádzalo pôvodne. Žiadna zainteresovaná strana neposkytla ani alternatívne zdroje, kde by sa tieto údaje dali nájsť. Komisia preto dospela k záveru, že ďalšie posúdenie v rámci tejto analýzy by sa malo týkať iba Thajska a Turecka.

(114)

Ako sa uvádza v poznámke z 20. júna 2018, Komisia našla verejne dostupné finančné výkazy nasledujúcich výrobcov prešetrovaného výrobku v potenciálnych reprezentatívnych krajinách:

(115)

Po uverejnení poznámky z 20. júna 2018 boli výsledky všetkých troch spoločností za rok 2017 sprístupnené v databáze „Orbis“ (68). Ziskovosť spoločnosti Siam sa v roku 2017 premenila na stratu. Na výber reprezentatívnej krajiny preto Komisia vzala do úvahy zvyšné dve spoločnosti – BIS z Thajska a Trakya Döküm z Turecka.

(116)

Spoločnosť BIS vyrába takmer výhradne iba prešetrovaný výrobok. Podľa verejne dostupných informácií sortiment jej výrobkov pokrýva iba liate príslušenstvo na rúry alebo rúrky vyrábané podľa amerických a britských noriem a podľa noriem DIN.

(117)

Trakya Döküm je veľká skupina, ktorá vyrába množstvo ďalších výrobkov. Podľa verejne dostupných informácií spoločnosť Trakya Döküm vyrába pre tieto priemyselné odvetvia: automobilový priemysel, biela technika, hydraulika, elektrotechnický priemysel, strojové zariadenia, železnica, príslušenstvo a stavebníctvo (vrátane príslušenstva a svoriek na rúrky z kujnej liatiny) a ďalšie výrobky, ako sú upínacie výrobky, články reťazí a ručné kolesá. Prešetrovaný výrobok tvorí len malú časť výroby spoločnosti.

(118)

Z toho vyplýva, že kým spoločnosť BIS vyrába takmer výlučne prešetrovaný výrobok, tento výrobok predstavuje iba jednu podkategóriu v rámci ôsmich kategórií výrobkov spoločnosti Trakya Döküm. Takže z dôvodu väčšieho podielu prešetrovaného výrobku na celkovom obrate spoločnosti Komisia považovala dostupné informácie týkajúce sa spoločnosti BIS za vhodnejšie než informácie súvisiace so spoločnosťou Trakya Döküm. Dôvodom je, že v prípade spoločnosti BIS súvisia údaje týkajúce sa administratívnych, predajných a všeobecných nákladov a zisku viac s prešetrovaným výrobkom, kým v prípade spoločnosti Trakya sú jej údaje menej presné.

(119)

Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa výrobných faktorov, v prípade obidvoch krajín, Turecka aj Thajska, Komisia zistila, že sú k dispozícii informácie, ktoré sú dostatočne podrobné. Komisia analyzovala podiel čínskeho dovozu do Thajska a Turecka v prípade hlavného výrobného faktora – oceľového šrotu. V Thajsku tvoril dovoz s pôvodom v ČĽR iba 4 % celého dovozu. Pokiaľ ide o Turecko, podiel čínskeho dovozu nebolo možné určiť, lebo vyše 50 % dovozu oceľového šrotu bolo vykázaných ako dovoz do tureckých zón voľného obchodu bez toho, aby sa uvádzal ich pôvod. Keďže údaje o pôvode väčšiny dovozu hlavného výrobného faktora do Turecka nie sú k dispozícii, a preto nie je možné vylúčiť dovoz z ČĽR, za vhodnejšiu reprezentatívnu krajinu sa považuje Thajsko.

(120)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia je cieľom nájsť v potenciálnej reprezentatívnej krajine všetky zodpovedajúce nedeformované výrobné faktory používané čínskymi výrobcami a nedeformované sumy režijných nákladov spojených s výrobou, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku alebo čo najviac týchto faktorov a súm.

(121)

Podľa predchádzajúcej analýzy Thajsko vyhovuje všetkým kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Thajsko predovšetkým disponuje značnou produkciou prešetrovaného výrobku a úplným súborom údajov, ktoré sú k dispozícii pre všetky výrobné faktory, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(122)

Vzhľadom na to, že sa stanovilo, že Thajsko je v tomto prípade vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné ďalej analyzovať úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany v Thajsku.

(123)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) štvrtého pododseku základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(124)

Na tento účel Komisia použila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk thajskej spoločnosti BIS vykázané v údajoch v účte ziskov a strát spoločnosti BIS za rok 2017.

(125)

V tejto súvislosti neboli v stanovenej desaťdňovej lehote doručené žiadne pripomienky.

(126)

Režijné náklady spojené s výrobou nie sú v dostupných údajoch v účte ziskov a strát spoločnosti BIS osobitne rozlíšené. Z tohto dôvodu sa Komisia domnievala, že bude vhodnejšie použiť režijné náklady týkajúce sa tohto procesu založené na overených informáciách výrobcu z Únie zaradeného do vzorky, ako sa uvádza ďalej v odôvodnení 135.

(127)

V poznámke z 20. júna 2018 Komisia uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) na stanovenie nedeformovaných nákladov väčšiny výrobných faktorov. Okrem toho v poznámke z 8. marca 2019 uviedla, že v prípade miezd vo výrobnom sektore použije údaje thajského národného štatistického úradu/Národnej banky Thajska a v prípade nákladov na energiu použije údaje úradu Electricity Generating Authority of Thailand, thajského úradu pre výrobu elektrickej energie.

(128)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 39 a v poznámke z 20. júna 2018, Komisia sa snažila vytvoriť úvodný zoznam výrobných faktorov a zdrojov určených na použitie pre všetky výrobné faktory, ako napr. materiál, energia a práca, ktoré pri výrobe prešetrovaného výrobku použil spolupracujúci vyvážajúci výrobca.

(129)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia pri špecifikovaní výrobných faktorov použitých pri výrobe príslušenstva z kujnej liatiny vychádzala z informácií žiadateľa.

(130)

Pokiaľ ide o výrobné faktory, spoločnosť Jinan Meide Casting Co., Ltd. v podaní tvrdila, že výrobky, z ktorých sa odvodí náhradná hodnota vstupov používaných čínskymi výrobcami, by mali byť výrobky s osemmiestnym kódom colného sadzobníka a mali by sa upraviť v prípade, ak sa tento kód vzťahuje aj na iné výrobky.

(131)

Kód pri začatí konania, ako sa uvádza aj v poznámke z 20. júna 2018, bol šesťmiestny, keďže sa riadil podľa štandardnej medzinárodnej nomenklatúry výrobkov Svetovej colnej organizácie, ktorý sa označuje ako „harmonizovaný systém“ alebo len „HS“. Keď však Komisia určila vhodnú reprezentatívnu krajinu, použila najpodrobnejšiu úroveň kódu, ktorá je dostupná v danej krajine, aby mohla byť pri určovaní hodnoty rôznych nákladov na vstupy s cieľom stanoviť normálnu hodnotu čo najpresnejšia. Preto, ako vidno ďalej v tabuľke 1, Komisia použila až jedenásťmiestne kódy špecifické pre Thajsko, a to v závislosti od dostupných informácií v jednotlivých prípadoch.

(132)

Komisii neboli doručené pripomienky týkajúce sa konkrétnych výrobných faktorov uvedených v oddiele 2 poznámky z 20. júna 2018.

(133)

Keďže žiaden čínsky výrobca nepredložil vyplnený dotazník, Komisia sa opierala o skutočnosti týkajúce sa výrobných faktorov, ktoré boli zistené pri prešetrovaní, ako sa uvádzajú ďalej.

(134)

Na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, ktoré sa potvrdili pri overovaniach a ktoré sú takisto v súlade s dôkazmi zhromaždenými v rámci prešetrovania, ktorým sa uložili opatrenia (odôvodnenie 1), pri výrobe liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky sa používajú dva hlavné, od seba odlišné výrobné procesy. Hlavný rozdiel medzi nimi sa týka počiatočného štádia tavenia vstupných surovín. V prvom procese sa energia použitá na zohriatie surovín získa spaľovaním koksu v kuplovej peci, tzv. kuplovni. Pri druhom procese vzniká teplo na roztavenie surovín použitím elektrickej energie prostredníctvom elektrického oblúka. V dôsledku toho Komisia konštatovala v tomto prvom štádiu výroby rozdiely týkajúce sa výrobných faktorov v obidvoch výrobných procesoch. Týmito rozdielmi sú najmä úroveň spotreby koksu a úroveň spotreby elektrickej energie.

(135)

Na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii z pôvodného prešetrovania a z výberu vzorky pre súčasné prešetrovanie, najväčší výrobca príslušenstva z kujnej liatiny v ČĽR používa kuplové pece, a preto sa Komisia rozhodla použiť výrobné faktory, pomer spotreby a režijné náklady spojené s výrobou, ktoré sú typické pre tento proces, založené na informáciách, ktoré jej poskytol výrobca z Únie používajúci kuplové pece.

(136)

Po zohľadnení všetkých informácií, ktoré predložil žiadateľ, boli v relevantných prípadoch identifikované tieto výrobné faktory a súvisiace položky colného sadzobníka podľa thajskej colnej nomenklatúry:

Tabuľka 1

Výrobné faktory

(137)

Pokiaľ ide o oceľový šrot, dvaja čínski výrobcovia, ktorí poskytli úplné odpovede zodpovedajúce prílohe III k oznámeniu o začatí konania, uviedli kód HS 7204 10. Tabuľka obsahuje jedenásťmiestny kód špecifický pre Thajsko, ktorý Komisia vzhľadom na neexistenciu ďalších informácií od čínskych výrobcov alebo pripomienok ďalších zainteresovaných strán použila na účely vytvorenia normálnej hodnoty.

(138)

Pokiaľ ide o zinok, tento výrobný faktor nahlásil jeden z výrobcov z Únie a jeden z čínskych výrobcov, ale s odlišnými kódmi. Kým výrobca z Únie uviedol kód 7901 11 00 pre „Neopracovaný (surový) zinok, nelegovaný, obsahujúci 99,99 hmotnostného % alebo viac zinku“, čínsky výrobca navrhol použitie kódu 2608 00, čiže „Zinkové rudy a koncentráty“. Komisia zistila, že použitie kódu pre zinkovú rudu nebolo vhodné, a rozhodla sa použiť kód HS, ako sa uvádza v tabuľke, tak, ako to navrhoval výrobca z Únie.

(139)

V súvislosti s ferosilíciom žiadatelia uviedli „ferozliatiny“ bez uvedenia kódu. Čínsky výrobca a dvaja výrobcovia z Únie navrhli použitie kódu 7202 21 00. Komisia použila jedenásťmiestny kód uvedený v tabuľke, ktorý je špecifický pre Thajsko.

(140)

V súvislosti s feromangánom žiadatelia uviedli „ferozliatiny“ bez uvedenia kódu. Jeden čínsky výrobca navrhol použiť kód HS 7202 30 zodpovedajúci ferosilikomangánu. Ukázalo sa, že jedenásťmiestny kód špecifický pre Thajsko, ktorý použila Komisia, slúži lepšie na opis výrobného faktoru používaného výrobcami liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky.

(141)

V súvislosti s pieskom sa vyskytol rozpor medzi kódom, ktorý navrhol jeden čínsky výrobca, a kódmi zistenými počas prešetrovania. Čínsky výrobca s odvolaním sa na „živicový piesok“ navrhol kód 3824 10 00, ktorý označuje „Pripravené spojivá pre odlievacie formy alebo jadrá“, ktorý však nezodpovedá opisu výrobného faktora navrhovaného jedným výrobcom z Únie. Výrobca z Únie neuviedol kód. Na základe opisu výrobného procesu Komisia použila jedenásťmiestny kód uvedený v tabuľke. Tento kód sa riadi Memorandom Ministerstva obchodu USA z 21. októbra 2016 (71) (ďalej len „memorandum“), ktoré Komisii poskytol jeden z čínskych výrobcov.

(142)

Pokiaľ ide o bentonit, jedenásťmiestny kód uvedený v tabuľke a použitý na výpočet označuje ten istý materiál ako všeobecnejší osemmiestny kód navrhovaný jedným z výrobcov z Únie. V memorande sa stanovuje rovnaký jedenásťmiestny kód. Zodpovedá „bentonitu“. Ani jeden z vyvážajúcich výrobcov nenavrhol colný kód pre bentonit.

(143)

V prípade všetkých materiálov, o ktorých nie sú k dispozícii informácie z thajského trhu, Komisia vychádzala z dovozných cien. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a okrem týchto krajín s iným ako trhovým hospodárstvom: Azerbajdžan, Bielorusko, Kazachstan, Severná Kórea, Turkménsko a Uzbekistan.

(144)

Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, pretože v odôvodnení 105 konštatovala, že v predmetnom prípade nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR vzhľadom na existenciu výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b). Na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na skutočnosť, že tieto dôkazy neboli vyvrátené zainteresovanými stranami, sa Komisia domnieva, že vývozné ceny sú ovplyvnené rovnakými deformáciami. Po vyňatí krajín uvedených v odôvodnení 143 zostal dovoz z iných tretích krajín reprezentatívny a pohyboval sa v rozpätí od 94 % do 100 % z celkového objemu dovozu do Thajska.

(145)

Na to, aby bolo možné stanoviť nedeformovanú cenu materiálov dodaných k bránam závodu čínskeho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou, Komisia pripočítala domáce náklady na dopravu.

(146)

Pokiaľ ide o náklady práce, Komisia použila údaje z výberového zisťovania pracovných síl národného štatistického úradu, ministerstva pre digitálne hospodárstvo a spoločnosť (72). Komisia tieto náklady konkrétne vypočítala na základe priemernej mesačnej mzdy plus všetky mzdové príplatky vo výrobnom sektore, ktoré zamestnanci dostávajú. Posledné obdobie, za ktoré sú k dispozícii údaje, bol prvý štvrťrok 2017, čiže štvrťrok bezprostredne predchádzajúci obdobiu revízneho prešetrovania.

(147)

Pokiaľ ide o koks, tento výrobný faktor nahlásil jeden z výrobcov z Únie so šesťmiestnym kódom, ktorý predstavuje „Koks a polokoks z čierneho uhlia, hnedého uhlia alebo rašeliny, tiež aglomerovaný; retortové uhlie“. Pokiaľ ide o tento výrobný faktor, osobitnú pozornosť treba venovať skutočnosti, že sa ako zdroj energie používa koks a nie „uhlíkový prach“ alebo „spekavé uhlie“, ktoré môžu predstavovať vstupné suroviny. Komisia použila jedenásťmiestny kód špecifický pre Thajsko, ktorý predstavuje „Koks a polokoks z čierneho uhlia“. Tento kód bol presnejší než kód, ktorý oznámil jeden z výrobcov z Únie, a presnejšie označoval koks používaný ako zdroj energie.

(148)

Pokiaľ ide o náklady na elektrickú energiu, Komisia použila priemernú predajnú cenu energií pre priamych zákazníkov uvedenú vo výročnej správe orgánu Electricity Generating Authority of Thailand za rok 2017 (73).

(149)

Pokiaľ ide o zemný plyn, Komisia takisto použila údaje uverejnené vo výročnej správe Electricity Generating Authority of Thailand za rok 2017, v ktorej sa uvádza priemerná cena zemného plynu za rok 2017 vo výške 239 bahtov/milión BTU (74). Jednotka BTU (britská tepelná jednotka), používaná v Thajsku, bola prepočítaná na 1 000 m3, čo je jednotka, ktorú použil výrobca z Únie, s použitím rovnocennej miery 1 000 m3 = 35 915 milióna BTU (75).

(150)

Na účely stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty Komisia postupovala v týchto dvoch krokoch.

(151)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované výrobné náklady. Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia použila rovnaké materiály, prácu a energiu a súvisiaci pomer spotreby ako najväčší výrobca z Únie. Potom vynásobila koeficienty používania nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v Thajsku ako reprezentatívnej krajine a pripočítala domáce náklady na dopravu.

(152)

V druhom kroku na uvedené výrobné náklady Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk thajskej spoločnosti BIS a režijné náklady spojené s výrobou najväčšieho výrobcu z Únie.

(153)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že nespolupracovali žiadni čínski výrobcovia, sa normálna hodnota stanovila pre celú krajinu a nie pre každého jednotlivého výrobcu.

(154)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena sa stanovila na základe údajov Eurostatu o cenách CIF (náklady, poistenie a prepravné) upravených na úroveň ceny zo závodu.

(155)

V prípadoch, keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Normálna hodnota sa upravila smerom nahor o 8 % o nevratnú DPH. Na základe informácií od žiadateľa sa vývozná cena upravila smerom nadol v rozpätí od 4 do 7 % s cieľom zohľadniť náklady na medzinárodnú prepravu a poistenie.

(156)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien na úrovni ceny zo závodu.

(157)

Na základe toho Komisia zistila dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, a to na úrovni približne 26 %.

(158)

Komisia preto dospela k záveru, že dumping pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania.

(159)

Ako už bolo preukázané, zistilo sa, že dovoz liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky z ČĽR bol počas obdobia revízneho prešetrovania dumpingový. V záujme úplnosti Komisia prešetrovala aj pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by sa opatrenia zrušili. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, cenové správanie vyvážajúcich výrobcov v ČĽR na iných trhoch a atraktívnosť trhu Únie.

(160)

V dôsledku nespolupráce výrobcov z ČĽR bolo toto preskúmanie založené na informáciách, ktoré má Komisia k dispozícii, čiže na informáciách poskytnutých v žiadosti, na informáciách z ďalších nezávislých dostupných zdrojov, ako sú oficiálne štatistiky o dovoze, a na informáciách získaných od zainteresovaných strán počas prešetrovania.

(161)

Podľa informácií v žiadosti (76) je presný objem výroby prešetrovaného výrobku v ČĽR neznámy. Trh je fragmentovaný a pôsobí na ňom množstvo malých výrobcov a niekoľko veľkých výrobcov. Na základe informácií od žiadateľa Komisia zistila, že spoločná výrobná kapacita šiestich z 30 známych výrobcov je minimálne 310 000 ton.

(162)

Dvaja výrobcovia, ktorí poslali odpovede na účely výberu vzorky, v odpovediach uviedli voľnú kapacitu približne 10 %. Za predpokladu, že ostatní výrobcovia majú rovnaký podiel voľnej kapacity, výsledkom bude voľná kapacita 31 000 ton. Aj keď sa použije tento konzervatívny prístup, bude voľná kapacita čínskych výrobcov predstavovať vyše 80 % spotreby v Únii.

(163)

Na stanovenie možného vývoja dovozu v prípade zrušenia opatrení Komisia preskúmala atraktívnosť trhu Únie z hľadiska cien.

(164)

V tejto súvislosti Komisia overila informácie z databázy Global Trade Atlas (77) uvedené pod kódom HS 7307 19 Príslušenstvo na rúry alebo rúrky, liate, zo železa i. n. a. n. (78) alebo z ocele. K dispozícii je iba šesťmiestny kód a pod týmto kódom sa podľa všetkého skrývajú aj výrobky, ktoré nepatria do rozsahu tohto revízneho prešetrovania, ako je príslušenstvo z tvárnej liatiny, drážkované spojky atď.

(165)

Na účely analýzy tak Komisia použila odpovede na výber vzorky, ktoré poslali dvaja čínski výrobcovia, a zistila, že ceny na trhu v EÚ sú atraktívnejšie než ceny na určitých vývozných trhoch a na domácom trhu. Ak by teda došlo k zrušeniu opatrení, trh Únie sa stane ešte atraktívnejší a pravdepodobne dôjde k presmerovaniu istého množstva výrobkov, ktoré sa v súčasnosti predávajú na iných trhoch. Je pravdepodobné, že sa dovoz z ČĽR do Únie zvýši výraznou mierou a bude prebiehať za dumpingové ceny.

(166)

Prešetrovaním sa preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania čínsky dovoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny. Vzhľadom na prvky preskúmané v oddieloch 3.3.1 a 3.3.2 Komisia takisto dospela k záveru, že je vysoko pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by čínski výrobcovia vyvážali značné množstvá liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky do Únie za dumpingové ceny. Komisia tak dospela k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení bude dumping s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať.

(167)

Ako sa uvádza v odôvodnení 27, ani jeden thajský výrobca pri tomto prešetrovaní nespolupracoval. Komisia preto informovala thajské orgány, že z dôvodu nespolupráce uplatní článok 18 základného nariadenia a vo svojich zisteniach týkajúcich sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu bude vychádzať z dostupných skutočností. Komisia dostala pripomienky z odboru zahraničného obchodu ministerstva obchodu a od thajskej spoločnosti BIS Pipe Fitting Industry. Na tieto pripomienky sa reaguje ďalej v odôvodneniach 196 a 197.

(168)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu thajských výrobcov Komisia na stanovenie normálnej hodnoty pre Thajsko použila fakty, ktoré mala k dispozícii. Na tento účel sa použili informácie predložené žiadateľom.

(169)

Normálna hodnota tak vychádzala z cien na thajskom domácom trhu, ktoré boli založené na zozname cien na domácom trhu obsahujúcom veľké množstvo druhov výrobku. Keďže sa zoznam cien nepovažoval za aktuálny, na ceny zo zoznamu sa uplatnil korekčný faktor získaný použitím oficiálnych štatistických údajov a doplňujúcich informácií zo zdrojov informácií o trhu. Na účely získania cien zo závodu sa odpočítal odhadovaný zisk distribútorov a náklady na dopravu.

(170)

Keďže thajskí výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena sa stanovila podľa údajov Eurostatu o dovoznej cene CIF (náklady, poistenie a prepravné) upravených na úroveň ceny zo závodu.

(171)

V prípadoch, keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na základe informácií žiadateľa sa vývozná cena upravila smerom nadol v rozpätí od 5 do 9 % o náklady na prepravu a poistenie.

(172)

Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala normálnu hodnotu podobného výrobku uvedenú žiadateľom s vývoznou cenou na úrovni ceny zo závodu.

(173)

Na základe toho Komisia zistila dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, a to na úrovni približne 33 %.

(174)

Komisia preto dospela k záveru, že dumping pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania.

(175)

V nadväznosti na zistenie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Thajsku, vzťah medzi vývoznými cenami pri vývoze do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii a atraktívnosť trhu Únie.

(176)

V záujme preskúmania pravdepodobného vývoja vývozu z Thajska v prípade zrušenia opatrení a vzhľadom na nespoluprácu Komisia použila najlepšie dostupné informácie z verejne dostupných zdrojov (webové sídla spoločností a štatistické údaje z databázy Global Trade Atlas) a informácie uvedené v žiadosti.

(177)

V prípade Thajska sa v žiadosti spomínajú traja výrobcovia. Thajské orgány navyše pri začatí prešetrovania identifikovali 30 možných výrobcov (79), pričom dvaja z nich sú uvedení už v žiadosti. Poskytnuté však boli len čiastočné informácie o výrobných a voľných kapacitách thajského výrobného odvetvia.

(178)

V pôvodnom prešetrovaní mali dvaja thajskí vyvážajúci výrobcovia, ktorí predstavovali podstatnú časť thajského vývozu, voľnú kapacitu 38 % alebo 8 200 ton. Podľa verejne dostupných informácií sa odvtedy objem ich podnikania z veľkej časti nezmenil (obidve spoločnosti vyrábajú takmer výlučne liate príslušenstvo na rúry alebo rúrky).

(179)

V druhom kroku Komisia prešetrila, či je možné, že ostatné trhy zatiaľ túto voľnú kapacitu absorbovali. Celkový vývoz z Thajska v roku 2011, t. j. v období prešetrovania pôvodného prešetrovania, dosiahli úroveň 16 506 ton. V roku 2017 dosiahol celkový vývoz 18 610 ton, čiže približne o 2 100 viac ako v roku 2011.

(180)

Komisia dospela k záveru, že iba časť voľnej kapacity, ktorá existovala v priebehu pôvodného prešetrovania, bola po uplatnení ciel nasmerovaná na iné trhy. Domáci trh je veľmi malý (< 10 % odbytu) a takisto nemohol absorbovať voľnú kapacitu.

(181)

Je preto pravdepodobné, že väčšina voľnej kapacity 8 200 ton (22 % spotreby v Únii), ktorá existovala v priebehu pôvodného prešetrovania, sa stále môže použiť a nasmerovať na trh Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení. Aj pri uplatnení konzervatívneho predpokladu, že sa voľná kapacita zníži celkovým zvýšením vývozu, dostupná voľná kapacita bude stále predstavovať 6 100 ton alebo 17 % trhu Únie.

(182)

Z tohto dôvodu Komisia dospela k záveru, že v Thajsku existuje značná voľná kapacita a v dôsledku toho je veľmi pravdepodobné, že v prípade zrušenia antidumpingových opatrení dôjde k výraznému zväčšeniu objemu vývozu.

(183)

Napriek uplatňovaniu antidumpingových ciel Thajsko počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovalo vo vývoze do Únie, pričom jeho trhový podiel predstavoval 4,5 %, z čoho vyplýva, že Únia zostala atraktívnym trhom a atraktívnym cieľom vývozu. Vzhľadom na nízku mieru využitia kapacity thajských výrobcov je veľmi pravdepodobné, že v prípade, ak by uplynula platnosť opatrení, sa thajskí vývozcovia pokúsia znovu získať stratený podiel na trhu.

(184)

Z thajských štatistických údajov o vývoze vyplývajú vyššie priemerné ceny pre takmer všetky ostatné hlavné vývozné trhy s príslušenstvom z kujnej liatiny než v prípade trhu Únie. Príčinou tohto rozdielu v cenách môžu byť rozdiely v sortimente výrobkov alebo v platných opatreniach. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu thajských výrobcov Komisia nemôže tieto cenové rozdiely spoľahlivo posúdiť.

(185)

Prešetrovaním sa preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania thajský vývoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny. Okrem pomerne nízkeho objemu dovozu v porovnaní so spotrebou v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia posudzovala aj vysokú voľnú kapacitu a predchádzajúcu prax thajských výrobcov.

(186)

Vzhľadom na prvky preskúmané v oddieloch 4.3.1 a 4.3.2 tak Komisia dospela k záveru, že v prípade uplynutia opatrení pravdepodobne dôjde k značnému zvýšeniu vývozu do Únie za dumpingové ceny.

(187)

Prešetrovaný výrobok v posudzovanom období vyrábali piati výrobcovia v Únii. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(188)

Komisia na základe informácií, ktoré jej poskytlo výrobné odvetvie Únie, zistila, že celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola približne 33 000 ton. Ako sa uvádza v odôvodnení 17, výroba výrobcov z Únie zaradených do vzorky predstavovala vyše 70 % celkovej výroby v Únii.

(189)

Komisia stanovila spotrebu v Únii ako súčet objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a celkového dovozu do Únie založeného na správach Eurostatu na úrovni TARIC.

(190)

Spotreba prešetrovaného výrobku v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

(191)

Po zvýšení v rokoch 2016 a 2017 spotreba v Únii v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2014 klesla o 3 %. Trh s príslušenstvom z kujnej liatiny je stabilne rozvinutý a počas posudzovaného obdobia sa na ňom neprejavovali žiadne veľké výkyvy.

(192)

Komisia preskúmala, či by sa dovoz liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky s pôvodom v dotknutých krajinách mal posudzovať súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(193)

Dumpingové rozpätie stanovené v súvislosti s dovozom z každej dotknutej krajiny bolo väčšie než hraničná hodnota de minimis definovaná v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Objem dovozu z jednotlivých dotknutých krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia.

(194)

Vzhľadom na porovnateľné konkurenčné podmienky medzi dovozom z týchto dvoch krajín a podobným výrobkom v Únii, t. j. prostredníctvom rovnakých predajných kanálov a pre rovnaké kategórie zákazníkov, bolo v pôvodnom prešetrovaní považované za primerané ich súhrnné vyhodnotenie. Komisii nebol v tejto súvislosti predložený žiadny dôkaz o zmenách z hľadiska súčasného prešetrovania. Komisia preto tieto zistenia považuje za stále platné.

(195)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa všetky kritériá uvedené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia považovali za splnené. Dovoz z ČĽR a Thajska sa preto skúmal súhrnne.

(196)

Zastúpenie Thajska a spoločnosť BIS Pipe Fitting Industry Co., Ltd., thajský výrobca, v podaniach tvrdili, že dovoz z Thajska by sa mal vyňať z revízneho prešetrovania na základe trvalo klesajúceho objemu dovozu a z dôvodu, že zlúčenie s dovozom z ČĽR nie je ani právne, ani hospodársky zdôvodniteľné.

(197)

Komisia tieto tvrdenia zamietla, keďže z prešetrovania, pri ktorom sa použili podrobné údaje Eurostatu na úrovni TARIC, vyplýva, že napriek tomu, že dovoz z Thajska poklesol, objem dovozu prevyšujúci 5 % celkového dovozu je stále značný a môže sa teda použiť v rámci súhrnného vyhodnotenia v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(198)

Komisia určila objem dovozu z ČĽR a Thajska do Únie na základe údajov Eurostatu na úrovni TARIC a jeho podiel na trhu porovnaním tohto objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako sa uvádza v tabuľke 2.

Tabuľka 3

Objem dovozu do Únie (v tonách)

(199)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu prešetrovaného výrobku z dotknutých krajín na trh Únie znížil o 22 %.

(200)

Trhový podiel dumpingového dovozu z dotknutých krajín sa počas posudzovaného obdobia znížil o 6 percentuálnych bodov z 32 % na 26 %. Tento podiel na trhu sa znížil najmä v období od roku 2016 do konca obdobia revízneho prešetrovania. Tento trend kopíroval vývoj dovozu.

Tabuľka 4

Podiel na trhu Únie

(201)

Dovoz z ČĽR a Thajska do Únie teda aj napriek zavedeným opatreniam pokračoval počas celého posudzovaného obdobia.

(202)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe štatistických údajov Eurostatu o dovoze na úrovni TARIC. Priemerné ceny dovozu z ČĽR a Thajska do Únie sa vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny (EUR/t)

(203)

Dovozné ceny z Thajska boli počas celého posudzovaného obdobia pomerne stabilné, kým dovoz z ČĽR bol spočiatku v roku 2014 na oveľa nižšej cenovej úrovni než thajský dovoz, ale ku koncu posudzovaného obdobia túto stratu dohnal.

(204)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

(205)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percento ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(206)

Z porovnania vyplynulo priemerné cenové podhodnotenie na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania vo výške 47 %, pokiaľ ide o dovoz z ČĽR, a 44 % v prípade dovozu z Thajska.

(207)

Napriek určitému zvýšeniu priemernej ceny dovozu z dotknutých krajín, ktorého príčinou bolo najmä zvýšenie dovozných cien z ČĽR, úrovne cenového podhodnotenia ostali naďalej vysoké.

(208)

Trhový podiel dovozu prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín sa vyvíjal takto:

Tabuľka 6

Podiel dovozu na trhu

(209)

Trhový podiel dovozu z iných tretích krajín bol počas posudzovaného obdobia stabilný s miernym zvýšením v rokoch 2015 a 2016.

(210)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(211)

Ako sa uvádza v odôvodnení 17, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(212)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy.

(213)

Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov predložených výrobným odvetvím Únie a na základe overených vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(214)

Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených vo vyplnených dotazníkoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(215)

O oboch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(216)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(217)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(218)

Objem výroby v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 8 % napriek poklesu spotreby.

Tabuľka 8

Výrobná kapacita Únie (v tonách)

(219)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie bola v posudzovanom období stabilná. Faktorom obmedzujúcim kapacitu je proces žíhania, ktorý si vyžaduje značné aktíva (pece) a čas. Pece nie je možné rýchlo zastaviť ani zahriať a spotrebúvajú veľké množstvo energie.

Tabuľka 9

Využitie výrobnej kapacity Únie

(220)

V dôsledku vyššieho objemu výroby v Únii sa o 4 percentuálne body zvýšilo využitie kapacity.

(221)

Objem predaja výrobcov z Únie na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil približne o 7 % v súlade so zvýšením výroby a napriek poklesu spotreby, a zo zavedenia antidumpingového cla tak mali títo výrobcovia prospech.

Tabuľka 10

Objem predaja v Únii (v tonách)

(222)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 6 percentuálnych bodov alebo o 11 %, kým dumpingový dovoz sa v tom istom období znížil o 22 %, takže výrobné odvetvie Únie nahradilo časť predaja predtým dovážaného liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky.

Tabuľka 11

Podiel na trhu Únie

(223)

Zamestnanosť vyjadrená v ekvivalente plného pracovného času sa nevyvíjala úplne v súlade s nárastom objemu výroby v Únii, čo značí, že výrobné odvetvie Únie v období revízneho prešetrovania racionalizovalo výrobný proces a zvýšilo svoju produktivitu.

Tabuľka 12

Zamestnanosť v ekvivalente plného pracovného času

(224)

Výrobné odvetvie Únie bolo schopné zvýšiť produktivitu, čo viedlo k vyššiemu rastu objemu výroby v Únii, než bolo zvýšenie zamestnanosti v ekvivalente plného pracovného času.

Tabuľka 13

Produktivita (tony/ekvivalent plného pracovného času)

(225)

Zvýšenie produktivity vyplýva aj z priemyselných inovácií, v rámci ktorých sa pracovníci v továrňach nepretržite nahrádzajú robotmi, a to najmä v oblasti strojového obrábania a expedovania.

(226)

Ako sa uvádza v tabuľke 2, spotreba v Únii sa od roku 2014 do konca obdobia revízneho prešetrovania znížila o vyše 1 000 ton, kým objem dumpingového dovozu klesol v rovnakom období o vyše 2 000 ton. Výrobné odvetvie Únie bolo schopné zvýšiť svoj predaj o vyše 1 000 ton, pričom využilo zníženie dumpingového dovozu.

(227)

Dumping zostal počas obdobia revízneho prešetrovania na výraznej úrovni, ako sa uvádza v predchádzajúcom oddiele 3.

(228)

Keďže objem dumpingového dovozu z ČĽR a Thajska bol nižší než v čase pôvodného obdobia prešetrovania, Komisia dospela k záveru, že vplyv veľkosti dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Únie bol oveľa menej výrazný než v čase pôvodného prešetrovania.

(229)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 15

Priemerné výrobné náklady za tonu v Únii

(230)

Klesajúci trend je výsledkom tlaku dumpingového dovozu na trh.

(231)

Priemerná predajná cena výrobcov zaradených do vzorky na trhu v Únii sa v danom období znížila o 4 %, kým priemerné výrobné náklady vzrástli v rovnakom období o 4 %, ako sa uvádza ďalej.

(232)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období zvýšili o 5 %:

Tabuľka 16

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(233)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia znížil. Celkovo došlo k jeho zníženiu o 33 %. Tento pokles je odrazom lepších interných postupov výrobcov z Únie zameraných na racionalizáciu zásob s cieľom uvoľniť ich prevádzkový kapitál.

Tabuľka 17

Zásoby (v tonách)

(234)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(235)

Ziskovosť počas posudzovaného obdobia klesla o 24 %, a to najmä po roku 2016.

(236)

Čistý peňažný tok, schopnosť výrobného odvetvia Únie samofinancovať svoje činnosti, sa do roku 2016 výrazne zvyšoval a v období revízneho prešetrovania klesol na nižšiu úroveň, ktorá je však stále o 17 % vyššia než v roku 2014.

(237)

Vývoj investícií výrobcov z Únie potvrdil, že toto výrobné odvetvie je veľmi náročné na kapitál. Značné prostriedky sa musia investovať s cieľom vyhovieť čoraz prísnejším environmentálnym normám, ako aj na vyváženie čoraz vyšších nákladov na zamestnancov potrebných vo výrobe vzťahom na ich nahrádzanie robotmi. Pokles investícií v období revízneho prešetrovania do roku 2015 bol spôsobený načasovaním/schvaľovacím postupom jedného výrobcu zaradeného do vzorky a neznačí nijakú zmenu trendu. V skutočnosti sa výrobcovia z Únie domnievajú, že v záujme udržania dostatočnej miery ziskovosti v budúcnosti budú potrebné ďalšie veľké investície.

(238)

Návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie, čiže zisk čistej účtovnej hodnoty aktív v percentách, klesla v posudzovanom období o 26 %. Dôvodom je najmä zvýšenie hodnoty kapitálu použitého pri výrobných aktívach v porovnaní s iba mierne klesajúcimi ziskami, ktoré sa dosiahli v posudzovanom období.

(239)

Vďaka dostatočnej ziskovosti a návratnosti investícií boli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vo všeobecnosti schopní získať kapitál na svoje nevyhnutné kapitálové výdavky. Niektorí výrobcovia z Únie však upozornili na väčšie ťažkosti pri získavaní kapitálu so zreteľom na neisté pokračovanie opatrení a neistotu budúcich investícií.

(240)

Uložením konečných antidumpingových opatrení v máji 2013 sa začal klesajúci trend dovozu z dotknutých krajín v posudzovanom období. Klesajúci objem dovozu za nižšie ceny v porovnaní s priemernými predajnými cenami výrobného odvetvia Únie so sebou priniesol zmiernenie negatívnych účinkov na trh Únie.

(241)

To zas pomohlo zlepšiť situáciu výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období a umožnilo mu zotaviť sa z predchádzajúceho škodlivého vplyvu dumpingu.

(242)

Toto zotavenie pomohlo zvýšiť výrobu a objem predaja výrobcov z Únie, pozitívne peňažné toky a návratnosť investícií a umožnilo spoľahlivú, i keď klesajúcu ziskovosť.

(243)

Napriek tomu sa konštatuje, že hoci sa výrobné odvetvie Únie vo veľkej miere zotavilo z minulej ujmy a podľa všetkého je na správnej ceste k udržaniu svojho stavu v dlhodobom horizonte, jeho situácia je naďalej neistá z dôvodu veľmi obmedzeného rastového potenciálu trhu Únie a pretrvávajúceho tlaku na ceny.

(244)

Vysoké kapitálové nároky tohto odvetvia navyše mimoriadne zvyšujú jeho citlivosť na pokles objemu predaja alebo jednotkovej ceny.

(245)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(246)

Komisia v odôvodnení 245 dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posudzovala, či je v prípade, ak by uplynula platnosť opatrení, pravdepodobný opätovný výskyt ujmy z dumpingového dovozu z ČĽR a Thajska.

(247)

V tejto súvislosti Komisia preskúmala výrobnú a voľnú kapacitu v dotknutých krajinách, atraktívnosť trhu Únie a vplyv čínskeho dovozu z dotknutých krajín na situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade, ak by uplynula platnosť opatrení.

(248)

Podľa záverov v odôvodneniach 182 a 162 majú dotknuté krajiny značné nadmerné kapacity. Komisia nezistila nijaké prvky, ktoré by mohli naznačovať akýkoľvek výrazný nárast domáceho dopytu po prešetrovanom výrobku v dotknutých krajinách alebo na trhu niektorej inej tretej krajiny v blízkej budúcnosti, ktorý by túto voľnú kapacitu absorboval.

(249)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 165 a 183, trh Únie je atraktívny pre vyvážajúcich výrobcov z dotknutých krajín.

(250)

Táto skutočnosť sa potvrdila v čase od júna 2016 do júna 2017, keď došlo k výraznému zvýšeniu čínskeho dovozu po dočasnom zrušení antidumpingového cla na prešetrovaný výrobok vyrábaný spoločnosťou Jinan Meide. Tento výrobca v prvom štvrťroku 2017 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom a zvyčajnou hodnotou prvého štvrťroku počas celého posudzovaného obdobia zdvojnásobil svoj dovoz do Únie za nízke ceny.

(251)

Z toho vyplýva, že pri neexistencii opatrení by výrobcovia z dotknutých krajín pravdepodobne zvýšili svoju prítomnosť na trhu Únie z hľadiska objemu aj podielu na trhu, za dumpingové ceny, ktoré by boli oproti predajným cenám výrobného odvetvia Únie výrazne podhodnotené.

(252)

Zrušenie zavedených opatrení by znamenalo, že výrobcovia z Únie utrpia ujmu. Vzhľadom na pravdepodobný príchod veľkého objemu čínskeho a thajského dovozu s podhodnotenými cenami by výrobné odvetvie Únie bolo nútené značne obmedziť svoju výrobu, v dôsledku čoho by nastalo rýchle zníženie úrovne ziskovosti.

(253)

Citlivosť výrobného odvetvia Únie na pokles objemu výroby alebo predajných cien by spôsobila veľmi rýchle zhoršenie jeho ziskovosti a ďalších ukazovateľov výkonnosti.

(254)

Odvetvie výroby liateho príslušenstva na rúry alebo rúrky si vyžaduje značné množstvo kapitálu. Na prevádzku zlievarne sa musia postaviť veľké zariadenia vrátane pecí, formovacích strojov, galvanizačných a žíhacích liniek. Robotika potrebná na vyrovnanie sa so zvyšujúcimi sa nákladmi práce v Únii tým, že sa ľudská práca nahradí, je navyše veľmi drahá. Obstaranie jedného automatizovaného stroja na rezanie závitov jedného konkrétneho druhu príslušenstva môže stáť až 1 milión EUR. Ide o veľmi vysoký výdavok v porovnaní s obratom a ziskami, ktoré sú pre toto odvetvie typické.

(255)

Potrebné nepretržité investovanie do dlhodobého majetku by už nebolo odôvodnené a návratnosť už nadobudnutých investičných aktív by bola neistá. To by mohlo viesť k zatváraniu závodov a súvisiacim stratám v oblasti zamestnanosti a nakoniec k zániku výrobného odvetvia.

(256)

Zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k značnému zvýšeniu dumpingového dovozu z dotknutých krajín za poškodzujúce ceny, čoho výsledkom by bol opätovný výskyt značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

(257)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, veľkoobchodníkov, maloobchodníkov a používateľov.

(258)

Pri pôvodnom prešetrovaní sa usúdilo, že prijatie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je revíznym prešetrovaním, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už antidumpingové opatrenia platia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu súčasných antidumpingových opatrení na dotknuté strany.

(259)

Na tomto základe sa skúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a opätovného výskytu ujmy možno vyvodiť záver, že zachovanie opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie.

(260)

Prešetrovaním sa preukázalo, že prípadné uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo výrazný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. Situácia výrobného odvetvia Únie by sa rýchlo zhoršila vzhľadom na nižšie objemy predaja a predajné ceny, ktoré by spôsobili výrazný pokles ziskovosti. Pokračovanie opatrení by umožnilo výrobnému odvetviu Únie v plnej miere využívať svoj potenciál na trhu Únie, na ktorom platia rovnaké podmienky pre všetkých.

(261)

Zachovanie platných antidumpingových opatrení je preto v záujme výrobného odvetvia Únie.

(262)

Ako sa uvádza v odôvodnení 20, Komisia zaradila do vzorky troch dovozcov a vyzvala ich na spoluprácu pri prešetrovaní. Žiadny z nich sa neprihlásil.

(263)

Počas pôvodného prešetrovania sa zistilo, že vzhľadom na zisky dovozcov a zdroje dodávok by prípadný negatívny vplyv uloženia opatrení na dovozcov nebol neúmerný.

(264)

Komisia v súčasnom prešetrovaní nemá k dispozícii žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali opak, a preto možno zodpovedajúcim spôsobom potvrdiť, že v súčasnosti platné opatrenia nemali zásadný negatívny vplyv na finančnú situáciu dovozcov a že pokračovanie opatrení sa ich príliš nedotkne.

(265)

Komisia sa pri tomto prešetrovaní obrátila na všetkých známych používateľov a vyzvala ich na spoluprácu. Na prešetrovaní nespolupracovali žiadni používatelia.

(266)

V súčasnom prešetrovaní nie sú v spise žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že by sa platné opatrenia akokoľvek negatívne dotkli používateľov. Z dôvodu nízkej ceny je podiel prešetrovaného výrobku na celkových nákladoch na novú stavbu alebo zariadenie takisto obmedzený.

(267)

Na základe toho sa potvrdilo, že v súčasnosti platné opatrenia nemali významný negatívny vplyv na finančnú situáciu používateľov a že pokračovanie opatrení sa používateľov príliš nedotkne.

(268)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody v záujme Únie proti zachovaniu konečných antidumpingových opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR a Thajsku.

(269)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia, o pokračovaní dumpingu, opätovnom výskyte ujmy a záujme Únie by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny a z liatiny s guľôčkovým grafitom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a v Thajsku mali zachovať.

(270)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, z ktorých vychádzal zámer zachovať platné antidumpingové opatrenia. Poskytla sa im aj lehota, v rámci ktorej mohli predložiť svoje pripomienky k tomuto poskytnutiu informácií a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(271)

V stanovenej lehote 25 dní neboli doručené žiadne pripomienky.

(272)

Podľa článku 109 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (80), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(273)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sú uplatniteľné iba na dovoz prešetrovaného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnickými osobami. Pri dovoze prešetrovaného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu použiť a dovoz podlieha colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(274)

Každú žiadosť o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predávajúcich subjektov) je potrebné bezodkladne adresovať Komisii (81) spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä o akejkoľvek zmene činností spoločnosti v oblasti výroby, predaja na domácom trhu a predaja na vývoz, ktorá je spojená napríklad s danou zmenou názvu alebo danou zmenou týkajúcou sa výrobných a predávajúcich subjektov. V prípade potreby sa potom nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(275)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko,

(1)

Dohodu o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej (1) (ďalej len „dohoda“, strany dohody ďalej len „zmluvné strany“ ), podpísanú 6. októbra 2010, Únia uzavrela rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/2169 (2). Uplatňuje sa od 1. júla 2011 (3).

(2)

V článku 15.1 dohody sa zriaďuje Výbor pre obchod, ktorý môže okrem iného zvážiť zmeny tejto dohody alebo zmeniť ustanovenia tejto dohody v prípadoch osobitne stanovených v tejto dohode. V článku 15.5 ods. 2 dohody sa stanovuje, že zmluvné strany môžu v rámci Výboru pre obchod rozhodnúť o zmene príloh, dodatkov, protokolov a poznámok k dohode v závislosti od príslušných právnych požiadaviek a postupov zmluvných strán.

(3)

Podľa článku 3 písm. d) prílohy 2-C k dohode majú zmluvné strany preskúmať dodatky 2-C-2 a 2-C-3 k prílohe 2-C a to minimálne každé tri roky od nadobudnutia platnosti dohody s cieľom zlepšiť akceptovanie výrobkov podľa písmena a) toho istého článku, a to s ohľadom na prípadné zmeny právnych predpisov na medzinárodnej úrovni alebo na úrovni zmluvných strán. Článok 3 písm. d) prílohy 2-C ďalej ustanovuje, že o prípadných zmenách dodatkov 2-C-2 a 2-C-3 rozhoduje Výbor pre obchod.

(4)

Keďže dohoda sa začala uplatňovať, technické predpisy uvedené v dodatkoch 2-C-2 a 2-C-3 k prílohe 2-C k dohode, ako aj niektoré rozsahy výrobkov sa zmenili. S cieľom zohľadniť tento vývoj Únia a Kórea zmenili technické predpisy a zároveň zachovali rovnaký stupeň prístupu na trh podľa článku 1 ods. 2 prílohy 2-C k dohode.

(5)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v rámci Výboru pre obchod.

(6)

Pozícia Únie v rámci Výboru pre obchod by preto mala byť podporiť prijatie pripojeného návrhu rozhodnutia Výboru pre obchod,

(1)

Rámcová dohoda o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej (1) (ďalej len „dohoda“) nadobudla platnosť 1. marca 2018.

(2)

Článkom 48 ods. 1 dohody sa zriaďuje spoločný výbor, ktorý má zabezpečiť riadne fungovanie a vykonávanie dohody (ďalej len „spoločný výbor“).

(3)

V článku 48 ods. 5 dohody sa stanovuje, že spoločný výbor prijme svoj rokovací poriadok, a v článku 48 ods. 3 sa stanovuje, že môže zriadiť špecializované podvýbory.

(4)

Aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie dohody, mal by sa čo najskôr prijať rokovací poriadok spoločného výboru.

(5)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v spoločnom výbore.

(6)

Pozícia Únie v spoločnom výbore by preto mala byť podporiť prijatie pripojených návrhov rozhodnutí spoločného výboru,