12.7.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 188/1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1154

z 20. júna 2019

o viacročnom pláne obnovy stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2107

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Cieľom spoločnej rybárskej politiky (ďalej aj „SRP“) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (3) je zabezpečiť využívanie morských biologických zdrojov za udržateľných hospodárskych, environmentálnych a sociálnych podmienok.

(2)	Únia je zmluvnou stranou Medzinárodného dohovoru o zachovaní atlantických tuniakov (ďalej len „dohovor ICCAT“).

(3)

Počas výročného zasadnutia Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ďalej len „ICCAT“), ktoré sa v roku 2016 konalo vo Vilamoura v Portugalsku, zmluvné strany dohovoru ICCAT a spolupracujúce nezmluvné strany, subjekty alebo rybolovné subjekty uznali potrebu riešiť znepokojujúci stav mečiara veľkého (Xiphias gladius) v Stredozemnom mori (ďalej len „stredomorská populácia mečiara veľkého“), ktorý je v posledných 30 rokoch lovený nadmerne. Na tento účel – ako aj s cieľom zabrániť zániku populácie – a po preskúmaní vedeckého odporúčania Stáleho výboru pre výskum a štatistiku (SCRS) prijalo ICCAT odporúčanie 16-05, ktorým sa stanovuje viacročný plán obnovy stredomorskej populácie mečiara veľkého (ďalej len „plán obnovy ICCAT“). Vzhľadom na to, že súčasné biologické vlastnosti, štruktúra a dynamika stredomorskej populácie mečiara veľkého neumožňujú dosiahnuť úroveň biomasy, pri ktorej možno v krátkodobom horizonte dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (MSY) napriek tomu, že sa prijali drastické a naliehavé riadiace opatrenia ako úplný zákaz rybolovu, plán obnovy ICCAT sa má vzťahovať na roky 2017 – 2031. Odporúčanie ICCAT 16-05 nadobudlo účinnosť 12. júna 2017 a je pre Úniu záväzné.

(4)

Únia informovala sekretariát komisie ICCAT listom z decembra 2016, že niektoré opatrenia uvedené v odporúčaní ICCAT 16-05 by mali nadobudnúť účinnosť v Únii v januári 2017, a to najmä v súvislosti s obdobím zákazu rybolovu od 1. januára do 31. marca a prideľovaním kvót pre rybolov v stredomorskej populácii mečiara veľkého. Všetky ostatné opatrenia uvedené v odporúčaní ICCAT 16-05, spoločne s niektorými už zavedenými opatreniami, by sa mali začleniť do plánu obnovy stanoveného týmto nariadením.

(5)

V súlade s článkom 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa pozície Únie v rámci regionálnych organizácií pre riadenia rybárstva majú zakladať na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach, aby sa zabezpečilo, že s rybolovnými zdrojmi sa hospodári v súlade s cieľmi SRP, najmä v súlade s cieľom postupnej obnovy a udržiavania populácií rýb nad úrovňami biomasy, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos, aj keď v tomto konkrétnom prípade je termínom, dokedy sa má uvedený cieľ dosiahnuť, rok 2031, a s cieľom poskytnúť podmienky pre ekonomicky životaschopné a konkurencieschopné odvetvie rybolovu a spracovania rýb a pre činnosti na súši súvisiace s rybolovom. Zároveň sa zohľadňuje článok 28 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, v ktorom sa stanovuje, že sa podporujú rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov Únie vo vzťahu k prevádzkovateľom z tretích krajín;.

(6)

Plán obnovy ICCAT zohľadňuje špecifiká rôznych typov rybárskeho výstroja a rybolovných techník. Pri vykonávaní plánu obnovy ICCAT by sa Únia a členské štáty mali usilovať o podporu pobrežných rybolovných činností a výskumu a používania rybárskeho výstroja a rybolovných techník, ktoré sú selektívne, aby sa tak znížil vedľajší úlovok zraniteľných druhov, a ktoré majú menší vplyv na životné prostredie, vrátane výstroja a techník používaných v tradičnom a maloobjemovom rybolove, a prispievať tak k primeranej životnej úrovni miestnych hospodárstiev.

(7)	V nariadení (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovuje koncepcia minimálnych ochranných referenčných veľkostí. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť by sa koncepcia minimálnych veľkostí podľa dohovoru ICCAT mala implementovať do práva Únie vo forme minimálnych ochranných referenčných veľkostí.

(8)

Podľa odporúčania ICCAT 16-05 jedince zo stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktoré pri ulovení nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, sa musia odhodiť. To isté platí pre úlovky zo stredomorskej populácie mečiara veľkého presahujúce obmedzenie vedľajších úlovkov, ktoré členské štáty stanovili vo svojich ročných rybolovných plánoch. Aby si Únia splnila svoje medzinárodné záväzky, ktoré jej vyplývajú z dohovoru ICCAT, v článku 5a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/98 (4) sa stanovujú výnimky z povinnosti vylodiť úlovky zo stredomorskej populácie mečiara veľkého podľa článku 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Delegovaným nariadením (EÚ) 2015/98 sa vykonávajú určité ustanovenia odporúčania ICCAT 16-05, ktoré stanovuje povinnosť odhadzovať úlovky zo stredomorskej populácie mečiara veľkého plavidlám, ktoré prekročili pridelené kvóty alebo maximálne množstvo povolených vedľajších úlovkov. Do rozsahu pôsobnosti uvedeného delegovaného nariadenia patria aj plavidlá, ktoré vykonávajú rekreačné rybárstvo.

(9)	Keďže plánom obnovy stanoveným v tomto nariadení sa bude vykonávať odporúčanie ICCAT 16-05, ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2107 (5) týkajúce sa stredomorskej populácie mečiara veľkého by sa mali vypustiť.

(10)

Rybolovné činnosti s použitím unášaných sietí zaznamenali v minulosti prudký nárast z hľadiska rybolovného úsilia a nedostatočnej selektívnosti. Nekontrolované rozšírenie týchto činností predstavovalo vážne riziko pre cieľové druhy a ich použitie bolo podľa nariadenia Rady (ES) č. 1239/98 (6) zakázané pri love rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti vrátane mečiara veľkého.

(11)

Na zabezpečenie súladu so SRP boli prijaté právne predpisy Únie, ktorými sa zaviedol systém kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov, ktorého súčasťou je boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu. V prvom rade bol nariadením Rady (ES) č. 1224/2009 (7) zriadený systém Únie na kontrolu, inšpekciu a presadzovanie pravidiel s globálnym a integrovaným prístupom, aby sa zaistilo dodržiavanie všetkých pravidiel SRP. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 404/2011 (8) sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia (ES) č. 1224/2009. Nariadením Rady (ES) č. 1005/2008 (9) sa zriaďuje systém Spoločenstva na zabraňovanie NNN rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie. Dané nariadenia už zahŕňajú viacero ustanovení vzťahujúcich sa na niekoľko opatrení uvedených v odporúčaní ICCAT 16-05. Tieto ustanovenia preto netreba opakovať v tomto nariadení.

(12)

V prípade dohôd o prenájme rybárskych plavidiel sú vzťahy medzi vlastníkom, nájomcom a vlajkovým štátom často nejasné. Niektorí prevádzkovatelia vykonávajúci NNN činnosti sa vyhýbajú kontrolám tým, že tieto dohody zneužívajú. Prenájom zakazuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1627 (10) v rámci rybolovu tuniaka modroplutvého. Ako preventívne opatrenie na ochranu obnovovanej populácie a v záujme súladu s právom Únie je vhodné prijať podobný zákaz v pláne obnovy stanovenom v tomto nariadení.

(13)	Právnymi predpismi Únie by sa mali vykonávať odporúčania ICCAT tak, aby sa na rybárov Únie a tretích krajín vzťahovali rovnaké podmienky a aby tieto pravidlá všetci akceptovali.

(14)

S cieľom urýchlene zaviesť do práva Únie budúce odporúčania ICCAT, ktorými sa zmení alebo doplní plán obnovy ICCAT, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu príloh k tomuto nariadeniu a určitých ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa lehôt na nahlasovanie informácií, trvaní období hájenia, minimálnych ochranných referenčných veľkostí, úrovní tolerancie náhodných úlovkov a vedľajších úlovkov, technických vlastností rybárskeho výstroja, percenta využívania kvót na účely informovania Komisie, ako aj informácií, ktoré sa majú poskytnúť o rybárskych plavidlách. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (11). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(15)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o formát pre výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia predkladanú členskými štátmi. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(16)	Delegovanými aktmi a vykonávacími aktmi, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, by nemalo byť dotknuté vykonávanie budúcich odporúčaní ICCAT do práva Únie prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu.

(17)

Príloha II k nariadeniu Rady (ES) č. 1967/2006 (13) povoľuje plavidlám, ktoré cielene lovia mečiara veľkého, nasadiť alebo mať na palube maximálne 3 500 háčikov, zatiaľ čo odporúčania ICCAT 16-05 povoľujú maximálne 2 500 háčikov. S cieľom riadne transponovať toto odporúčanie do práva Únie treba zodpovedajúcim spôsobom zmeniť nariadenie (ES) č. 1967/2006.

(18)

Kapitola III oddiel 2 nariadenia (EÚ) 2017/2107, ktorým sa ustanovujú niektoré technické a kontrolné opatrenia týkajúce sa stredomorskej populácie mečiara veľkého. Opatrenia stanovené odporúčaním ICCAT 16-05, ktoré sa implementujú do práva Únie týmto nariadením, sú z hľadiska obnovy tejto populácie reštriktívnejšie alebo presnejšie. Kapitola III oddiel 2 nariadenia (EÚ) 2017/2107 by sa preto mala vypustiť a nahradiť príslušnými opatreniami stanovenými v tomto nariadení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú všeobecné pravidlá, podľa ktorých má Únia v rokoch 2017 až 2031 vykonávať viacročný plán obnovy populácie mečiara veľkého (Xiphias gladius) v Stredozemnom mori (ďalej len „stredomorská populácia mečiara veľkého“), ktorý prijala ICCAT.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa uplatňuje na:

rybárske plavidlá Únie a plavidlá Únie vykonávajúce rekreačné rybárstvo, ktoré:

i)	lovia stredomorskú populáciu mečiara veľkého; alebo

ii)	vykonávajú prekládky alebo prevážajú na palube stredomorskú populáciu mečiara veľkého, a to aj mimo oblasti dohovoru ICCAT;

b)	rybárske plavidlá tretích krajín a plavidlá tretích krajín vykonávajúce rekreačný rybolov, ktoré pôsobia vo vodách Únie a ktoré lovia stredomorskú populáciu mečiara veľkého;

c)	plavidlá tretích krajín, ktoré sa podrobujú inšpekciám v prístavoch členských štátov a majú na palube stredomorskú populáciu mečiara veľkého alebo produkty rybolovu stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktoré ešte neboli vylodené ani prekladané v prístavoch.

Článok 3

Cieľ

Odchylne od článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je cieľom tohto nariadenia dosiahnuť do roku 2031, aby biomasa stredomorskej populácie mečiara veľkého zodpovedala aspoň so 60 % pravdepodobnosťou maximálnemu udržateľnému výnosu (MSY).

Článok 4

Vzťah k ostatným aktom Únie

Toto nariadenie sa uplatňuje okrem toho na tieto nariadenia, alebo ak tieto nariadenia stanovujú výnimky z neho:

a)	nariadenie (ES) č. 1224/2009;

b)	nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403 (14);

c)	nariadenie (EÚ) 2017/2107.

Článok 5

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„rybárske plavidlo“ je každé plavidlo s vybavením na komerčné využívanie morských biologických zdrojov;

2.	„rybárske plavidlo Únie“ je rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;

3.	„oblasť dohovoru ICCAT“ sú všetky vody Atlantického oceánu a priľahlých morí;

4.	„Stredozemné more“ sú morské vody Stredozemného mora na východ od 5°36′ z. d.;

5.	„ZS“ sú zmluvné strany dohovoru ICCAT a spolupracujúce nezmluvné strany, subjekty alebo rybárske subjekty;

6.	„oprávnenie na rybolov“ je oprávnenie vydané rybárskemu plavidlu Únie, ktoré ho oprávňuje vykonávať špecifické rybolovné činnosti počas špecifikovaného obdobia v danej oblasti alebo v rámci daného druhu rybolovu za špecifických podmienok;

7.	„rybolovná možnosť“ je kvantifikovaný právny nárok na rybolov vyjadrený z hľadiska úlovkov alebo rybolovného úsilia;

8.	„populácia“ je morský biologický zdroj, ktorý sa vyskytuje v danej oblasti hospodárenia;

9.	„produkty rybolovu“ sú vodné organizmy, ktoré sa získali akoukoľvek rybolovnou činnosťou, alebo produkty, ktoré sa z nich získali;

10.	„odhodené úlovky“ sú úlovky, ktoré sa vrátia do mora;

11.	„rekreačné rybárstvo“ sú nekomerčné rybolovné činnosti, pri ktorých sa využívajú morské biologické zdroje na účely rekreácie, cestovného ruchu alebo športu;

12.	„údaje systému monitorovania plavidiel“ sú údaje o identifikácii rybárskych plavidiel, zemepisnej polohe, dátume, čase, kurze a rýchlosti zasielané satelitnými sledovacími zariadeniami nainštalovanými na palube rybárskych plavidiel do strediska monitorovania rybolovu vlajkového členského štátu;

13.	„vylodenie“ je prvé vyloženie akéhokoľvek množstva produktov rybárstva z paluby rybárskeho plavidla na pevninu;

14.	„prekládka“ je vyloženie všetkých alebo niektorých produktov rybolovu z paluby jedného plavidla na iné plavidlo;

15.	„prenájom“ je dohoda, na základe ktorej rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu počas vymedzeného obdobia zmluvne využíva prevádzkovateľ v inom členskom štáte alebo v tretej krajine bez toho, aby došlo k zmene vlajky;

16.	„lovné šnúry“ sú rybársky výstroj, ktorý pozostáva z hlavnej šnúry, ku ktorej sú pripevnené nadväzné šnúry s háčikmi; dĺžka týchto šnúr a odstupy medzi nimi sa líšia v závislosti od cieľového druhu;

17.	„háčik“ je zahnutý, zaostrený kúsok oceľového drôtu;

18.	„udica“ je výstroj používaný rekreačnými rybármi, ktorý pozostávajú zo šnúry umiestnenej na prúte navinutej na otočnom mechanizme (navijaku), ktorý slúži na jej navíjanie.

HLAVA II

RIADIACE OPATRENIA, TECHNICKÉ OCHRANNÉ OPATRENIA A KONTROLNÉ OPATRENIA

KAPITOLA 1

Opatrenia na riadenie

Článok 6

Rybolovné úsilie

1. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby rybolovné úsilie rybárskych plavidiel plaviacich sa pod jeho vlajkou zodpovedalo rybolovným možnostiam pre stredomorskú populáciu mečiara veľkého, ktoré má tento členský štát k dispozícii.

2. Prenos nevyužitých kvót na stredomorskú populáciu mečiara veľkého sa zakazuje.

Článok 7

Prideľovanie rybolovných možností

1. V súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 členské štáty pri prideľovaní rybolovných možností, ktoré majú k dispozícii, používajú transparentné a objektívne kritériá vrátane kritérií environmentálnej, sociálnej a hospodárskej povahy a taktiež sa usilujú spravodlivo rozdeliť vnútroštátne kvóty medzi rôzne segmenty flotily s ohľadom na tradičný a maloobjemový tradičný rybolov a poskytovať stimuly rybárskym plavidlám Únie, ktoré používajú selektívny rybársky výstroj alebo rybolovné techniky so zníženým vplyvom na životné prostredie.

2. Každý členský štát stanoví v rámci svojej kvóty pre stredomorskú populáciu mečiara veľkého kvótu na vedľajšie úlovky tohto druhu, ktorú Komisii oznámi pri zasielaní svojho ročného rybolovného plánu v súlade s článkom 9. Takýmto opatrením sa zabezpečí, že sa z kvóty odpočítajú všetky mŕtve jedince zo stredomorskej populácie mečiara veľkého.

3. Členské štáty sa usilujú o pridelenie všetkých zvýšení rybolovných možností vyplývajúcich z úspešného vykonávania tohto nariadenia tým rybárskym plavidlám, ktorým predtým neboli pridelené kvóty pre stredomorskú populáciu mečiara veľkého a ktoré spĺňajú kritériá prideľovania rybolovných možností stanovené v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

Článok 8

Obmedzenia kapacity

1. Počas trvania plánu obnovy stanoveného týmto nariadením sa uplatňuje obmedzenie kapacity rybárskych plavidiel podľa typu rybárskeho výstroja. Členské štáty obmedzia podľa typu rybárskeho výstroja počet rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod ich vlajkou a sú oprávnené loviť v stredomorskej populácii mečiara veľkého, na priemerný ročný počet plavidiel, ktoré sa plavia pod ich vlajkou a ktoré v rokoch 2013 až 2016 lovili, ponechávali na palube, vykonávali prekládky, prepravovali alebo vyloďovali jedincov zo stredomorskej populácie mečiara veľkého.

2. Bez ohľadu na odsek 1 sa členské štáty môžu rozhodnúť, že počet plavidiel, ktoré sa plavia pod ich vlajkou a ktoré v roku 2016 lovili, ponechávali na palube, vykonávali prekládky, prepravovali alebo vyloďovali jedincov zo stredomorskej populácie mečiara veľkého, použijú na účely výpočtu obmedzenia kapacity, ak je uvedený počet nižší než priemerný ročný počet plavidiel počas obdobia 2013 – 2016. V prípade rybárskych plavidiel by sa uvedené obmedzenie kapacity malo uplatňovať podľa typu výstroja.

3. Na kapacitný limit uvedený v odseku 1 môžu členské štáty na roky 2018 a 2019 uplatniť 5 % toleranciu.

4. Členské štáty do 1. marca každého roka informujú Komisiu o opatreniach prijatých na obmedzenie počtu rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod ich vlajkou a sú oprávnené loviť v stredomorskej populácií mečiara veľkého. Tieto informácie sa zahrnú do ročných rybolovných plánov predkladaných v súlade s článkom 9.

Článok 9

Ročné rybolovné plány

1. Členské štáty predložia svoje ročné rybolovné plány Komisii do 1. marca každého roka. Takéto ročné rybolovné plány musia byť predložené vo formáte stanovenom v usmerneniach ICCAT na predkladanie údajov a informácií a musia obsahovať podrobné informácie o kvótach pre stredomorskú populáciu mečiara veľkého pridelených podľa typu rybárskeho výstroja vrátane kvóty pridelenej na rekreačný rybolov (v relevantných prípadoch) a na vedľajšie úlovky.

2. Komisia zhromaždí ročné rybolovné plány uvedené v odseku 1 a ich obsah začlení do rybolovného plánu Únie. Komisia postúpi uvedený rybolovný plán Únie sekretariátu komisie ICCAT do 15. marca každého roka.

KAPITOLA 2

Technické ochranné opatrenia

Oddiel 1

Rybárske sezóny

Článok 10

Obdobia zákazu rybolovu

1. Počas obdobia zákazu rybolovu sa nesmie loviť (či už ako cieľový druh alebo vedľajší úlovok), ponechávať na palube, prekladať ani vyloďovať stredomorská populácia mečiara veľkého. Obdobie zákazu rybolovu je každoročne od 1. januára do 31. marca.

2. V záujme ochrany stredomorskej populácie mečiara veľkého sa na plavidlá, ktoré od 1. októbra do 30. novembra každého roka cielene lovia v stredomorskej populácii tuniaka dlhoplutvého (Thunnus alalunga) lovnými šnúrami, uplatňuje obdobie zákazu rybolovu.

3. Členské štáty monitorujú účinnosť období zákazu rybolovu uvedených v odsekoch 1 a 2 a každoročne predkladajú Komisii aspoň dva mesiace a 15 dní pred výročným zasadnutím komisie ICCAT všetky relevantné informácie o vhodných kontrolách a inšpekciách vykonaných v predchádzajúcom roku na účely dosiahnutia súladu s týmto článkom. Komisia každoročne postúpi dané informácie sekretariátu komisie ICCAT najmenej dva mesiace pred výročným zasadnutím komisie ICCAT.

Oddiel 2

Minimálna ochranná referenčná veľkosť, náhodné úlovky a vedľajšie úlovky

Článok 11

Minimálna ochranná referenčná veľkosť jedincov zo stredomorskej populácie mečiara veľkého

1. Odchylne od článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa zakazuje cielene loviť, ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, prepravovať, skladovať, predávať, vystavovať alebo ponúkať na predaj stredomorskú populáciu mečiara veľkého vrátane úlovkov v rámci rekreačného rybárstva:

a)	ktorých dĺžka meraná od dolnej čeľuste po vidlicu chvostovej plutvy je menej ako 100 cm; alebo

b)	ktorých hmotnosť je menej ako 11,4 kg živej hmotnosti alebo 10,2 kg v prípade jedincov bez žiabier a vnútorností.

2. Ponechať na palube, prekladať, vyloďovať alebo prepravovať prvou prepravou po vylodení možno len celé jedince stredomorskej populácie mečiara veľkého, z ktorých nebola odstránená žiadna vonkajšia časť, alebo jedince zbavené žiabier a vnútorností.

Článok 12

Náhodné úlovky zo stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť

Bez ohľadu na článok 11 ods. 1 rybárske plavidlá, ktoré cielene lovia v stredomorskej populácii mečiara veľkého, môžu ponechávať na palube, prekladať, premiestňovať, vyloďovať, prepravovať, skladovať, predávať alebo vystavovať alebo ponúkať na predaj náhodné úlovky zo stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, pokiaľ hmotnosť alebo počet jedincov ulovených dotknutými rybárskymi plavidlami nepresiahne 5 % z celkového úlovku zo stredomorskej populácie mečiara veľkého.

Článok 13

Vedľajšie úlovky

1. Vedľajšie úlovky zo stredomorskej populácie mečiara veľkého nesmú kedykoľvek po rybolovnej operácií presiahnuť obmedzenie vedľajších úlovkov, ktoré členské štáty stanovili vo svojich ročných rybolovných plánoch pre celkový úlovok na palube z hľadiska hmotnosti ani počtu kusov druhov.

2. Odchylne od článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 rybárske plavidlá, ktoré nelovia v stredomorskej populácii mečiara veľkého cielene, nesmú ponechávať na palube úlovky zo stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktoré prekračujú dané obmedzenie vedľajších úlovkov.

3. Odchylne od článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 platí, že ak dôjde k vyčerpaniu kvóty pre stredomorskú populáciu mečiara veľkého pridelenej vlajkovému členskému štátu, všetky jedince stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktoré boli chytené živé, sa vypustia.

4. Ak dôjde k vyčerpaniu kvóty pre stredomorskú populáciu mečiara veľkého pridelenej vlajkovému členskému štátu, spracovanie a komerčné využitie mŕtvych jedincov zo stredomorskej populácie mečiara veľkého sa zakazuje a všetky úlovky sa musia zaznamenať. O množstve takýchto mŕtvych jedincov zo stredomorskej populácie mečiara veľkého členské štáty každoročne informujú Komisiu, ktorá ich v súlade s článkom 21 postupuje sekretariátu komisie ICCAT.

Oddiel 3

Technické vlastnosti rybárskeho výstroja

Článok 14

Technické vlastnosti rybárskeho výstroja

1. Rybárske plavidlá cielene loviace v stredomorskej populácii mečiara veľkého môžu nasadiť alebo mať na palube maximálne 2 500 háčikov.

2. Odchylne od odseku 1 platí, že v prípade dlhších ako dvojdňových výjazdov môžu mať rybárske plavidlá na palube náhradnú súpravu 2 500 pripravených háčikov za predpokladu, že je riadne priviazaná a uskladnená v podpalubí tak, aby sa nedala bezprostredne použiť.

3. Veľkosť háčikov nesmie byť menej ako 7 cm na výšku.

4. Pelagické lovné šnúry nesmú byť dlhšie ako 30 námorných míľ (55,56 km).

KAPITOLA 3

Kontrolné opatrenia

Oddiel 1

Článok 15

Oprávnenia na rybolov

1. Členské štáty vydávajú oprávnenia rybárskym plavidlám cielene loviacim v stredomorskej populácii mečiara veľkého a plaviacim sa pod ich vlajkou v súlade s príslušnými ustanoveniami stanovenými v nariadení (EÚ) 2017/2403, najmä jeho článkami 20 a 21.

2. Povolenie na cielený lov, ponechávanie na palube, prekladanie, vyloďovanie, prepravovanie alebo spracovávanie jedincov zo stredomorskej populácie mečiara veľkého majú iba plavidlá Únie zapísané v registri ICCAT pre plavidlá v súlade s postupom stanoveným v článkoch 16 a 17, a to bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 13 o vedľajších úlovkoch.

3. Veľkokapacitné rybárske plavidlá s oprávnením od členských štátov musia byť zapísané v registri ICCAT pre plavidlá s najväčšou dĺžkou 20 metrov alebo viac, ktoré majú oprávnenie pôsobiť v oblasti dohovoru ICCAT.

Článok 16

Informácia o plavidlách s oprávnením loviť stredomorské populácie mečiara veľkého a tuniaka dlhoplutvého v tomto roku

1. Členské štáty predložia elektronicky každý rok Komisii tieto informácie vo formáte stanovenom v usmerneniach komisie ICCAT k predkladaniu údajov a informácií:

a)	do 1. januára informácie týkajúce sa rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod ich vlajkou a sú oprávnené loviť v stredomorskej populácii mečiara veľkého, ako aj plavidiel, ktoré sú oprávnené loviť v stredomorskej populácii mečiara veľkého v rámci rekreačného rybárstva;

b)	do 1. marca informácie týkajúce sa rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod ich vlajkou a sú oprávnené cielene loviť v stredomorskej populácii tuniaka dlhoplutvého.

Komisia každoročne zašle sekretariátu komisie ICCAT informácie uvedené v písmene a) do 15. januára a informácie uvedené v písmene b) do 15. marca.

Informácie o rybárskych plavidlách uvedených v prvom pododseku písm. a) a b) tohto odseku obsahujú názov plavidla a číslo v registri rybárskej flotily Únie (Community fleet register number, CFR) ako je vymedzené v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/218 (15).

2. Okrem informácií podľa odseku 1 členské štáty oznámia Komisii každú zmenu informácií týkajúcich sa rybárskych plavidiel podľa odseku 1 do 30 dní od tejto zmeny. Komisia do 45 dní odo dňa zmeny postúpi dané informácie sekretariátu ICCAT.

3. Okrem informácií zaslaných sekretariátu ICCAT v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku Komisia podľa potreby v súlade s článkom 7 ods. 6 nariadenia EÚ 2017/2403 bezodkladne zašle aktualizované údaje o plavidlách uvedených v odseku 1 tohto článku sekretariátu ICCAT.

Článok 17

Informácie o plavidlách, ktoré boli počas predchádzajúceho roku oprávnené na cielený lov v stredomorskej populácii mečiara veľkého harpúnou alebo pelagickou lovnou šnúrou

1. Členské štáty elektronicky predkladajú Komisii do 30. júna každého roka tieto informácie týkajúce sa rybárskych plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou, ktoré boli počas predchádzajúceho roka oprávnené cielene loviť v stredomorskej populácii mečiara veľkého pelagickou lovnou šnúrou alebo harpúnou:

a)	názov plavidla (ak názov neexistuje, registračné číslo bez kódu krajiny);

b)	číslo v registri rybárskej flotily Únie v zmysle prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/218;

c)	číslo v registri ICCAT.

2. Informácie uvedené v odseku 1 sa predkladajú vo formáte stanovenom v usmerneniach komisie ICCAT k predkladaniu údajov a informácií.

3. Komisia zašle informácie uvedené v odseku 1 sekretariátu komisie ICCAT do 31. júla každého roka.

Oddiel 2

Monitorovanie a dohľad

Článok 18

Systém monitorovania plavidiel

1. Z dôvodov kontroly sa prenos údajov systému monitorovania plavidiel (ďalej len „systém VMS“) z rybárskych plavidiel s oprávnením na lov v stredomorskej populácii mečiara veľkého počas prítomnosti uvedených plavidiel v prístave nepreruší.

2. Členské štáty zabezpečia, aby ich strediská monitorovania rybolovu postúpili Komisii a ňou určenému orgánu v reálnom čase a vo formáte „https data feed“ hlásenia systému VMS zaslané rybárskymi plavidlami, ktoré sa plavia pod ich vlajkou. Komisia dané správy zašle elektronicky sekretariátu komisie ICCAT.

3. Členské štáty zabezpečia, aby:

a)	hlásenia systému VMS od rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod ich vlajkou, boli postupované Komisii aspoň každé dve hodiny;

b)	v prípade technickej poruchy systému VMS alternatívne hlásenia doručené podľa článku 25 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 404/2011, ktoré zasiela rybárske plavidlo plaviace sa pod ich vlajkou, boli postupované Komisii do 24 hodín po prijatí ich strediskami monitorovania rybolovu;

c)	hlásenia systému VMS postúpené Komisii boli číslované podľa poradia (jedinečným identifikačným číslom), čím sa zabráni dvojitým hláseniam;

d)	hlásenia systému VMS postupované Komisii boli v súlade s článkom 24 ods. 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 404/2011.

4. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby sa so všetkými hláseniami systému VMS sprístupnenými jeho inšpekčným plavidlám zaobchádzalo dôverne a aby sa použili výlučne na účely inšpekcie operácií na mori.

Článok 19

Prenájom rybárskych plavidiel Únie

Prenájom rybárskych plavidiel Únie na cielený lov v stredomorskej populácii mečiara veľkého sa zakazuje.

Článok 20

Vnútroštátne programy vedeckých pozorovateľov pre plavidlá na lov pelagickou lovnou šnúrou

1. Každý členský štát s kvótou pre lov v stredomorskej populácii mečiara veľkého zavedie vnútroštátny vedecký program pozorovateľov pre plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou a určené na cielený lov v stredomorskej populácii mečiara veľkého pelagickou lovnou šnúrou v súlade s týmto článkom. Vnútroštátny program pozorovateľov musí spĺňať minimálne požiadavky stanovené v prílohe I.

2. Každý dotknutý členský štát zabezpečí, aby vnútroštátni vedeckí pozorovatelia boli prítomní najmenej na 10 % plavidiel s najväčšou dĺžkou viac ako 15 metrov plaviacich sa pod jeho vlajkou a určených na cielený lov v stredomorskej populácii mečiara veľkého pelagickou lovnou šnúrou. Percentuálny podiel sa meria ako počet rybolovných dní, záťahov, plavidiel alebo výjazdov.

3. Každý dotknutý členský štát musí navrhnúť a uplatňovať metódu vedeckého monitorovania s cieľom zozbierať informácie o činnostiach pelagických plavidiel s dlhými lovnými šnúrami a s najväčšou dĺžkou do 15 metrov plaviacich sa pod jeho vlajkou. Každý vlajkový členský štát do roku 2020 vo svojom ročnom rybolovnom pláne uvedenom v článku 9 predloží Komisii podrobné údaje o tejto metóde vedeckého monitorovania.

4. Komisia ihneď postúpi podrobné údaje o metóde vedeckého monitorovania uvedenej v odseku 3 na vyhodnotenie Stálemu výboru ICCAT pre výskum a štatistiku (ďalej len „SCRS“). Skôr, ako sa metódy vedeckého monitorovania začnú používať, musí ich na svojom výročnom zasadnutí schváliť komisia ICCAT.

5. Členské štáty vydajú svojim vnútroštátnym vedeckým pozorovateľom úradný doklad totožnosti.

6. Okrem plnenia úloh stanovených v prílohe I členské štáty požadujú od vedeckých pozorovateľov, aby posudzovali a nahlasovali tieto údaje týkajúce sa stredomorskej populácie mečiara veľkého:

a)	množstvo odhodených jedincov, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť;

b)	veľkosť a vek dosiahnutia pohlavnej zrelosti pre daný región;

c)	využívanie biotopov na účely porovnania dostupnosti stredomorskej populácie mečiara veľkého pre rôzne druhy rybolovu vrátane porovnania medzi tradičným rybolovom a rybolovom mezopelagickou lovnou šnúrou;

d)	vplyv rybolovu mezopelagickou lovnou šnúrou z hľadiska zloženia úlovku, úlovku na jednotku úsilia a zloženia úlovku podľa veľkosti; a

e)	mesačný odhad podielu pohlavne zrelých rýb a doplnkov v úlovku.

7. Členské štáty predložia Komisii do 30. júna každého roka informácie za predchádzajúci rok získané v rámci svojich vnútroštátnych programov vedeckých pozorovateľov. Komisia postúpi dané informácie sekretariátu komisie ICCAT do 31. júla každého roka.

Oddiel 3

Kontrola úlovkov

Článok 21

Zaznamenávanie a oznamovanie úlovkov

1. Kapitán každého rybárskeho plavidla oprávneného na lov v stredomorskej populácii mečiara veľkého vedie rybársky denník v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe II a predkladá informácie z lodného denníka vlajkovému členskému štátu.

2. Bez toho, aby boli dotknuté nahlasovacie povinnosti členských štátov podľa nariadenia (ES) č. 1224/2009, členské štáty zasielajú Komisii štvrťročné správy o všetkých úlovkoch zo stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktoré ulovili oprávnené plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou, pokiaľ sa takéto informácie nezasielajú v mesačných intervaloch. Tieto štvrťročné správy sa zasielajú vo formáte správy o súhrnných údajoch o úlovkoch najneskôr do 15 dní po skončení každého štvrťroka (a to do 15. apríla, 15. júla a 15. októbra každého roka a 15. januára nasledujúceho roka). Komisia zasiela tieto informácie sekretariátu komisie ICCAT do 30. apríla, 30. júla a 30. októbra každého roka a do 30. januára nasledujúceho roka.

3. Okrem informácií uvedených v odseku 1 členské štáty predkladajú Komisii do 30. júna každého roka tieto informácie týkajúce sa rybárskych plavidiel Únie, ktoré boli počas predchádzajúceho roku oprávnené cielene loviť v stredomorskej populácii mečiara veľkého pelagickou lovnou šnúrou alebo harpúnou:

informácie týkajúce sa rybolovných činností podľa cieľového druhu a oblasti, buď na základe odberu vzoriek alebo za celú flotilu, vrátane:

i)	obdobia/období rybolovu a celkového počtu rybolovných dní plavidla za rok;

ii)	geografických oblastí (rozčlenené podľa štatistických obdĺžnikov ICCAT) pre rybolovné činnosti plavidla;

iii)	typu plavidla;

iv)	počtu háčikov, ktoré plavidlo použilo;

v)	počtu sád lovných šnúr, ktoré plavidlo použilo;

vi)	celková dĺžka všetkých sád lovných šnúr plavidla;

údaje o úlovkoch za čo najkratšie časovo-priestorové úseky vrátane:

i)	veľkosti a pokiaľ možno aj vekového zloženia úlovkov;

ii)	úlovkov a zloženia úlovkov na plavidlo;

iii)	rybolovného úsilia (priemerný počet rybolovných dní na plavidlo, priemerný počet háčikov na plavidlo, priemerný počet sád lovných šnúr na plavidlo, priemerná celková dĺžka lovných šnúr na plavidlo).

Komisia postúpi uvedené informácie sekretariátu komisie ICCAT do 31. júla každého roka.

4. Informácie uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 sa predkladajú vo formáte stanovenom v usmerneniach komisie ICCAT k predkladaniu údajov a informácií.

Článok 22

Údaje o využívaní kvót

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 34 nariadenia (ES) č. 1224/2009, každý členský štát bezodkladne informuje Komisiu, keď sa predpokladá, že bolo dosiahnuté 80 % využitie kvóty pre lov v stredomorskej populácii mečiara veľkého pridelenej pre daný typ rybárskeho výstroja.

2. Ak akumulované úlovky zo stredomorskej populácie mečiara veľkého dosiahli 80 % vnútroštátnej kvóty, vlajkové členské štáty zasielajú údaje o úlovkoch Komisii každý týždeň.

Oddiel 4

Vyloďovanie a prekládky

Článok 23

Určené prístavy

1. Úlovky zo stredomorskej populácie mečiara veľkého, vrátane vedľajších úlovkov a úlovkov v rámci rekreačného rybárstva, v prípade ktorých nie je každý jedinec označený štítkom podľa článku 30, sa môžu vyloďovať alebo prekladať iba v určených prístavoch.

2. Každý členský štát určí v súlade s článkom 43 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1224/2009 prístavy, v ktorých sa uskutočňujú vylodenia a prekládky zo stredomorskej populácie mečiara veľkého uvedené v odseku 1.

3. Každý rok do 15. februára členské štáty predložia Komisii zoznam určených prístavov. Každý rok do 1. marca Komisia zašle uvedený zoznam sekretariátu komisie ICCAT.

Článok 24

Predchádzajúce oznámenie

1. Na kapitánov rybárskych plavidiel Únie s najväčšou dĺžkou 12 metrov alebo viac, ktoré sú zapísané v zozname plavidiel uvedenom v článku 16 tohto nariadenia, sa uplatňuje článok 17 nariadenia (ES) č. 1224/2009. Predchádzajúce oznámenie stanovené v článku 17 nariadenia (ES) č. 1224/2009 sa zašle príslušnému orgánu členského štátu alebo ZS, ktorých prístavy alebo zariadenia na vylodenie chcú použiť, ako aj vlajkovému členskému štátu, ak nejde o prístavný členský štát.

2. Kapitáni rybárskych plavidiel Únie s najväčšou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré sú zapísané v zozname plavidiel uvedenom v článku 16, oznámia príslušnému orgánu členského štátu alebo ZS, ktorých prístavy alebo zariadenia na vylodenie chcú použiť, ako aj vlajkovému členskému štátu, ak nejde o prístavný členský štát, najneskôr štyri hodiny pred predpokladaným časom príchodu do prístavu tieto informácie:

a)	predpokladaný čas príchodu;

b)	odhadované množstvo úlovkov zo stredomorskej populácie mečiara veľkého držaných na palube; a

c)	informácie o geografickej oblasti, z ktorej úlovok pochádza.

3. Ak je rybolovný revír menej než štyri hodiny od prístavu, odhadované množstvá stredomorskej populácie mečiara veľkého ponechané na palube možno zmeniť kedykoľvek pred príchodom.

4. Príslušné orgány prístavných členských štátov vedú záznamy o všetkých predchádzajúcich oznámeniach za aktuálny rok.

Článok 25

Prekládky

1. Prekládky na mori vykonávané plavidlami Únie, ktoré prevážajú na palube úlovky zo stredomorskej populácie mečiara veľkého, alebo plavidlami tretích krajín vo vodách Únie sú zakázané za každých okolností.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 51, článok 52 ods. 2 a 3 a články 54 a 57 nariadenia (EÚ) 2017/2107, plavidlá môžu prekladať úlovky zo stredomorskej populácie mečiara veľkého iba v určených prístavoch.

Oddiel 5

Inšpekcie

Článok 26

Ročné plány inšpekcií

1. Každý rok do 31. januára členské štáty predložia Komisii svoje ročné plány inšpekcií. Pri vypracovaní týchto ročných plánov inšpekcií treba zohľadniť:

a)	ciele, priority a postupy, ako aj kritériá pre inšpekčné činnosti stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2018/1986 (16); a

b)	vnútroštátny kontrolný akčný program pre stredomorskú populáciu mečiara veľkého vypracovaný podľa článku 46 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

2. Komisia zhromaždí vnútroštátne plány inšpekcií a ich obsah začlení do plánu inšpekcií Únie. Plán inšpekcií Únie zašle sekretariátu komisie ICCAT na schválenie zo strany ICCAT spolu s ročnými rybolovnými plánmi uvedenými v článku 9.

Článok 27

Program ICCAT pre spoločné medzinárodné inšpekcie

1. Spoločné medzinárodné inšpekcie sa vykonávajú v súlade s programom ICCAT pre spoločné medzinárodné inšpekcie (ďalej len „program ICCAT“) stanoveným v prílohe III.

2. Členské štáty, ktorých rybárske plavidlá sú oprávnené loviť v stredomorskej populácii mečiara veľkého, pridelia v rámci programu ICCAT inšpektorov a vykonávajú inšpekcie na mori. Inšpektorov Únie pôsobiacich v rámci programu ICCAT môže prideliť Komisia alebo ňou určený orgán.

3. Zakaždým, keď v oblasti dohovoru ICCAT vykonáva rybolov v stredomorskej populácii mečiara veľkého súčasne viac ako 50 rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod vlajkou jedného členského štátu, daný členský štát vyšle inšpekčné plavidlo na účely inšpekcie a kontroly na mori v Stredozemnom mori, a to na celé obdobie činnosti daných plavidiel. Táto povinnosť sa považuje za splnenú vtedy, keď členské štáty spolupracujú na vyslaní inšpekčného plavidla alebo keď sa do oblasti Stredozemného mora vyšle inšpekčné plavidlo Únie.

4. Činnosti dohľadu a inšpekcie vykonávané v mene Únie koordinuje Komisia alebo ňou určený orgán. V koordinácii s príslušným členským štátom môže Komisia pripraviť spoločné inšpekčné programy, aby si Únia mohla plniť povinnosti v rámci programu ICCAT. Členské štáty, ktorých rybárske plavidlá vykonávajú rybolov v stredomorskej populácii mečiara veľkého, prijmú opatrenia potrebné na uľahčenie realizácie spoločných inšpekčných programov najmä z hľadiska potrebných ľudských a materiálnych zdrojov a období a geografických oblastí používania daných zdrojov.

5. Každý rok do 1. decembra členské štáty oboznámia Komisiu s menami inšpektorov a názvami inšpekčných plavidiel, ktoré počas nasledujúceho roka plánujú prideliť na program ICCAT. Komisia na základe daných informácií v spolupráci s členskými štátmi vypracuje ročný plán účasti Únie na programe ICCAT a zašle ho sekretariátu komisie ICCAT do 1. januára každého roka.

Článok 28

Inšpekcie v prípade porušení

Ak sa plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu dopustí porušenia ustanovení tohto nariadenia, tento členský štát zabezpečí, aby bola v rámci jeho právomoci vykonaná fyzická inšpekcia uvedeného plavidla v jeho prístavoch, alebo keď sa plavidlo nenachádza v žiadnom z jeho prístavov, aby takúto inšpekciu vykonala ním určená osoba.

KAPITOLA 4

Rekreačný rybolov

Článok 29

Riadiace opatrenia

1. Každý členský štát, ktorý povoľuje rekreačný rybolov mečiara veľkého v Stredozemnom mori, stanoví v rámci svojej vnútroštátnej kvóty kvótu na vedľajšie úlovky v rámci rekreačného rybárstva, ktorú Komisii oznámi pri zasielaní svojho ročného rybolovného plánu v súlade s článkom 9. Týmto opatrením sa zabezpečí, že sa z kvóty odpočítajú všetky mŕtve jedince zo stredomorskej populácie mečiara veľkého.

2. Členské štáty uvedené v odseku 1 tohto článku musia zabezpečiť, aby plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou, ktoré sú zapojené do rekreačného rybolovu mečiara veľkého v Stredozemnom mori, boli zahrnuté do informácií o oprávnených plavidlách uvedených v článku 30 ods. 2. Plavidlá, ktoré nie sú uvedené v rámci týchto informácií, nie sú oprávnené loviť v stredomorskej populácii mečiara veľkého.

3. Zakazuje sa predávať a uvádzať na trh akoukoľvek inou formou jedince zo stredomorskej populácie mečiara veľkého ulovené v rámci rekreačného rybárstva.

4. Bez ohľadu na článok 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je v rámci rekreačného rybárstva zakázané loviť, ponechávať na palube, prekladať alebo vyloďovať viac ako jedného jedinca stredomorskej populácie mečiara veľkého na plavidlo na deň. Dotknuté členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa v čo najväčšej možnej miere zabezpečí a uľahčí vypúšťanie jedincov stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktoré boli chytené živé v rámci rekreačného rybárstva, a môžu prijať prísnejšie opatrenia, ktoré zlepšujú ochranu stredomorskej populácie mečiara veľkého.

Článok 30

Kontrolné opatrenia

1. Oprávnenie na lov v stredomorskej populácii mečiara veľkého v rámci rekreačného rybárstva majú len plavidlá s udicou.

2. Medzi informácie o oprávnených rekreačných plavidlách zasielané sekretariátu komisie ICCAT v súlade s článkom 16 ods. 1 písm. a) patrí:

a)	názov plavidla (ak názov neexistuje, registračné číslo bez kódu krajiny);

b)	prípadne predchádzajúci názov plavidla;

c)	najväčšia dĺžka plavidla;

d)	meno a adresa vlastníka a prevádzkovateľa plavidla.

3. V súlade s článkom 21 sa zaznamenávajú a oznamujú údaje o každom jedincovi zo stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktorý bol ulovený, držaný na palube alebo vylodený v rámci rekreačného rybárstva, vrátane dĺžky od konca spodnej čeľuste po vidlicu chvostovej plutvy a živej hmotnosti.

4. Jedince zo stredomorskej populácie mečiara veľkého sa môžu vyloďovať iba celé alebo bez žiabier a vypitvané, a to buď v určenom prístave v súlade s článkom 23, alebo so štítkom pripevnenom na každom jedincovi. Každý štítok má jedinečné číslo špecifické pre členský štát a je chránený proti neoprávnenej manipulácii.

5. Členské štáty vytvoria program označovania štítkom na účely tohto nariadenia a zahrnú jeho špecifikácie do svojich ročných rybolovných plánov uvedených v článku 9.

6. Každý členský štát povolí použitie štítkov len v prípade, ak akumulované množstvá úlovkov nepresahujú kvóty, ktoré mu boli pridelené.

7. Členské štáty každoročne Komisii zasielajú výročnú správu o vykonávaní programu označovania štítkom, aspoň dva mesiace a 15 dní pred výročným zasadnutím komisie ICCAT. Komisia zhromaždí informácie od členských štátov a najmenej dva mesiace pred výročným zasadnutím komisie ICCAT ich zašle sekretariátu komisie ICCAT.

HLAVA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 31

Výročná správa

1. Členské štáty predložia Komisii do 15. septembra každého roka správu za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorej uvedú informácie o vykonávaní tohto nariadenia a všetky ďalšie relevantné informácie.

2. Výročná správa obsahuje informácie o prijatých zmierňujúcich opatreniach na zníženie vedľajších úlovkov a obmedzenie odhadzovania úlovkov stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, ako aj o akomkoľvek relevantnom výskume v tejto oblasti.

3. Komisia zhromaždí informácie doručené podľa odsekov 1 a 2 a do 15. októbra každého roku ich postúpi ho sekretariátu komisie ICCAT.

4. V súvislosti s podrobnými požiadavkami na formát výročnej správy uvedenej v tomto článku môže Komisia prijať vykonávacie akty. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 2.

Článok 32

Preskúmanie

Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch plánu obnovy stanoveného v tomto nariadení do 31. decembra 2025.

Článok 33

Financovanie

Plán obnovy stanovený v tomto nariadení sa na účely nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 (17) považuje za viacročný plán v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

Článok 34

Postup prijímania zmien

1. Pokiaľ je to potrebné na účely transpozície odporúčaní ICCAT, ktorými sa mení alebo dopĺňa plán obnovy ICCAT a ktoré sa pre Úniu stanú záväznými, do práva Únie a pokiaľ zmeny práva Únie nepresahujú rámec odporúčaní ICCAT, je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 35 delegované akty na účely zmeny:

a)	lehôt na nahlasovanie informácií, ako sa uvádza v týchto článkoch: článok 9 ods. 1 a 2, článok 10 ods. 3, článok 16 ods. 1 a 3, článok 17 ods. 1 a 3, článok 21 ods. 2 a 3, článok 22 ods. 2, článok 23 ods. 3, článok 26 ods. 1, článok 27 ods. 5 a článok 31 ods. 1 a 3;

b)	období zákazu rybolovu podľa článku 10 ods. 1 a 2;

c)	minimálnej ochrannej referenčnej veľkosti jedincov stanovenej v článku 11 ods. 1;

d)	úrovní tolerancie uvedených v článkoch 12 a 13;

e)	technických vlastností rybárskeho výstroja uvedených článku 14 ods. 1 až 4;

f)	percenta využitia kvót uvedeného v článku 22 ods. 1 a 2;

g)	informácií o plavidlách uvedených v článku 16 ods. 1 a 2, článku 17 ods. 1, článku 21 ods. 1 až 4 a článku 30 ods. 2 a

h)	príloh I, II a III.

2. Všetky zmeny prijaté v súlade s odsekom 1 sa striktne obmedzujú na implementáciu zmien alebo doplnení zodpovedajúcich odporúčaní ICCAT v práve Únie.

Článok 35

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 34 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 15. júla 2019. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 34 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 34 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 36

Postup výboru

1. Komisii pomáha Výbor pre rybolov a akvakultúru uvedený v článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 37

Zmeny nariadenia (EÚ) 2017/2107

V nariadení (EÚ) 2017/2107 sa vypúšťajú články 20 až 26.

Článok 38

Zmeny nariadenia (ES) č. 1967/2006

V prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1967/2006 sa odsek 6 bod 2 nahrádza takto:

„2.	2 500 hákov na plavidlo cielene loviace mečiara veľkého (Xiphias gladius), keď tento druh predstavuje aspoň 70 % živej váhy úlovku po triedení;“.

Článok 39

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. júna 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 174.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. júna 2019.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

(4) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/98 z 18. novembra 2014 o vykonaní medzinárodných záväzkov Únie v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 v rámci Medzinárodného dohovoru o zachovaní atlantických tuniakov a Dohovoru o budúcej mnohostrannej spolupráci v oblasti rybárstva v severozápadnom Atlantiku (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2015, s. 23).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2107 z 15. novembra 2017, ktorým sa stanovujú riadiace, ochranné a kontrolné opatrenia uplatniteľné v oblasti dohovoru Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) a ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1936/2001, (ES) č. 1984/2003 a (ES) č. 520/2007 (Ú. v. EÚ L 315, 30.11.2017, s. 1).

(6) Nariadenie Rady (ES) č. 1239/98 z 8. júna 1998, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 894/97 ustanovujúce určité technické opatrenia na ochranu zdrojov rybolovu (Ú. v. ES L 171, 17.6.1998, s. 1).

(7) Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

(8) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2011 z 8. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 112, 30.4.2011, s. 1).

(9) Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1627 zo 14. septembra 2016 o viacročnom pláne obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 302/2009 (Ú. v. EÚ L 252, 16.9.2016, s. 1).

(11) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(13) Nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 (Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11).

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403 z 12. decembra 2017 o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 81).

(15) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/218 zo 6. februára 2017 o registri rybárskej flotily Únie (Ú. v. EÚ L 34, 9.2.2017, s. 9).

(16) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1986 z 13. decembra 2018, ktorým sa zriaďujú špecifické kontrolné a inšpekčné programy pre rybolov určitých druhov a ktorým sa zrušujú vykonávacie rozhodnutia 2012/807/EÚ, 2013/328/EÚ, 2013/305/EÚ a 2014/156/EÚ (Ú. v. EÚ L 317, 14.12.2018, s. 29).

(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1).

PRÍLOHA I

MINIMÁLNE NORMY ICCAT PRE PROGRAMY VEDECKÝCH POZOROVATEĽOV RYBÁRSKYCH PLAVIDIEL

Všeobecné ustanovenia

Táto príloha obsahuje minimálne normy pre programy vedeckých pozorovateľov uvedené v odporúčaní ICCAT 16-14.

Kvalifikácie pozorovateľov

Bez toho, aby bola dotknutá odborná príprava alebo technické kvalifikácie, ktoré odporúča výbor SCRS, zmluvné strany dohovoru zabezpečia, aby ich pozorovatelia mali tieto minimálne kvalifikácie na plnenie svojich úloh:

a)	dostatočné znalosti a skúsenosti na identifikáciu druhov ICCAT a konfigurácií rybárskeho výstroja;

b)	schopnosť sledovať a presne zaznamenávať informácie, ktoré sa majú zhromažďovať v rámci programu;

c)	schopnosť plniť úlohy stanovené v odseku 7 ďalej v texte;

d)	schopnosť odoberať biologické vzorky; a

e)	absolvovaná minimálna a adekvátna odborná príprava v oblasti bezpečnosti a prežitia na mori.

V záujme zabezpečenia integrity svojich vnútroštátnych programov pozorovateľov zmluvné strany dohovoru okrem toho zabezpečia, aby pozorovatelia:

a)	neboli členmi posádky pozorovaného rybárskeho plavidla;

b)	neboli zamestnancami vlastníka ani skutočného vlastníka pozorovaného rybárskeho plavidla; a

c)	nemali aktuálne finančné záujmy alebo iný prospech v súvislosti s pozorovaným typom rybolovu.

Podiel pozorovaných plavidiel

Každá zmluvná strana dohovoru zabezpečí v súvislosti so svojimi vlastnými programami pozorovateľov:

podiel pozorovaných plavidiel by mal zodpovedať minimálne 5 % rybolovného úsilia pri rybolove, na ktorý sa používajú pelagické lovné šnúry, lode s návnadou, pasce, žiabrovky a vlečné siete (v zmysle definície v glosári ICCAT). Podiel pozorovaných plavidiel sa vypočíta:

i)	v prípade rybolovu lovnou šnúrou v počte rybolovných dní, záťahov alebo výjazdov;

ii)	v prípade rybolovu loďami s návnadou a pascami v rybolovných dňoch;

iii)	v prípade rybolovu žiabrovkami v rybolovných hodinách alebo dňoch; a

iv)	v prípade rybolovu vlečnými sieťami v rybolovných záťahoch alebo dňoch;

Bez ohľadu na písmeno a) platí, že pokiaľ v prípade plavidiel s najväčšou dĺžkou menej ako 15 metrov potenciálne hrozí mimoriadne bezpečnostné riziko, ktoré znemožňuje prítomnosť pozorovateľa na palube, môže zmluvná strana dohovoru použiť alternatívnu metódu vedeckého monitorovania, pomocou ktorej sa zhromaždia údaje rovnocenné s údajmi špecifikovanými v odporúčaní ICCAT 16-14 spôsobom, ktorým sa zaručí porovnateľný podiel. V každom takomto prípade musia zmluvné strany dohovoru, ktoré majú záujem použiť alternatívnu metódu, predložiť podrobné údaje o danej metóde na posúdenie výboru SCRS. Výbor SCRS poskytne ICCAT svoje vyjadrenie k vhodnosti alternatívnej metódy z hľadiska splnenia povinnosti zberu údajov stanovených v odporúčaní ICCAT 16-14. Skôr, ako sa alternatívna metóda na základe tohto ustanovenia začne používať, musí ju na svojom výročnom zasadnutí schváliť ICCAT.

Reprezentatívna vzorka činnosti flotily z hľadiska času a priestoru s cieľom zabezpečiť zhromaždenie primeraných a vhodných údajov v zmysle požiadaviek odporúčania ICCAT 16-14 a požiadaviek akéhokoľvek ďalšieho vlastného programu pozorovateľov zmluvnej strany dohovoru s prihliadnutím na vlastnosti flotily a druh rybolovu.

d)	Zber údajov o relevantných aspektoch rybolovnej operácie vrátane úlovku (viac v odseku 7).

Zmluvné strany dohovoru môžu uzatvárať bilaterálne dohody, na základe ktorých jedna zmluvná strana dohovoru vyšle svojich vlastných pozorovateľov na plavidlá plávajúce pod vlajkou inej zmluvnej strany dohovoru s výhradou splnenia všetkých ustanovení odporúčania ICCAT 16-14.

Zmluvné strany dohovoru sa vynasnažia zabezpečiť, aby pozorovatelia neboli stále vysielaní na rovnaké plavidlo.

Povinnosti pozorovateľa

Zmluvné strany požadujú od pozorovateľov, aby okrem iného plnili tieto úlohy:

zaznamenávanie a nahlasovanie rybolovnej činnosti pozorovaného plavidla, t. j. minimálne:

zber údajov, medzi ktoré patrí kvantifikácia celkových úlovkov cieľových druhov, odhodených úlovkov a vedľajších úlovkov (vrátane žralokov, morských korytnačiek, morských cicavcov a vtákov), odhad alebo v prípade potreby meranie zloženia podľa veľkosti, zaobchádzanie s úlovkom (t. j. ponechané, odhodené mŕtve, vypustené živé) a biologické vzorky na účely štúdií životného cyklu (napríklad gonády, sluchové kamienky, chrbtica, šupiny);

ii)	zber a nahlasovanie všetkých nájdených označení;

iii)

informácie o rybolovnej operácii vrátane:

—	lokality úlovku podľa zemepisnej šírky a dĺžky;

—	miery úsilia (ako napríklad počet záťahov, počet háčikov atď.);

—	dátum každej rybolovnej operácie a v prípadne potreby aj čas začiatku a ukončenia rybolovnej činnosti;

—	používanie objektov na zhlukovanie rýb vrátane zariadení na zhlukovanie rýb (ďalej len „FAD“); a

—	všeobecný stav vypustených živočíchov z hľadiska miery prežitia (t. j. mŕtve/živé, zranené atď.);

b)	pozorovanie a zaznamenávanie používania zmierňujúcich opatrení na zamedzenie vedľajším úlovkom a iných relevantných informácií;

c)	v možnom rozsahu pozorovanie a zaznamenávanie podmienok na mori (napríklad stav mora, poveternostné a hydrologické parametre atď.);

d)	pozorovanie a nahlasovanie zariadení FAD v súlade s programom pozorovateľov ICCAT prijatého v rámci viacročného programu ochrany a riadenia tropických tuniakov; a

e)	vykonávanie akýchkoľvek iných vedeckých úloh odporúčaných výborom SCRS a schválených ICCAT.

Povinnosti pozorovateľa

Zmluvné strany dohovoru zabezpečia, aby pozorovateľ:

a)	nezasahoval do elektronického vybavenia plavidla;

b)	bol oboznámený s núdzovými postupmi na palube plavidla vrátane umiestnenia nafukovacích záchranných člnov, hasiacich prístrojov a lekárničiek;

c)	komunikoval podľa potreby s kapitánom o relevantných aspektoch a úlohách pozorovania;

d)	nerušil rybolovné činnosti a bežnú prevádzku plavidla, ani do nich nezasahoval;

e)	zúčastňoval sa na informačných stretnutiach so zástupcami vedeckých inštitúcií alebo vnútroštátnych orgánov zodpovedných za realizáciu programu pozorovateľov.

Povinnosti kapitána

Zmluvné strany dohovoru zabezpečia, aby kapitán plavidla, na ktoré bol pridelený pozorovateľ:

a)	povolil potrebný prístup k plavidlu a jeho operáciám;

umožnil pozorovateľovi efektívne vykonávať povinností, okrem iného tak, že:

i)	poskytne primeraný prístup k výstroju, dokumentácií (vrátane elektronických a papierových lodných denníkov) a úlovkov plavidla;

ii)	kedykoľvek komunikoval s relevantnými zástupcami vedeckého inštitútu alebo vnútroštátneho orgánu;

iii)

zabezpečil primeraný prístup k elektronickému a inému vybaveniu súvisiacemu s rybolovom vrátane (no nie výhradne) týchto zariadení:

—	satelitné navigačné zariadenie;

—	prostriedky elektronickej komunikácie;

iv)

zabezpečil, že nikto na palube pozorovaného plavidla nebude zasahovať do vybavenia ani dokumentácie pozorovateľa, ani ich nezničí; nebude zamedzovať činnosti pozorovateľa ani do nej zasahovať, ani konať spôsobom, ktorý by mohol zbytočne mariť plnenie jeho úloh; nebude žiadnym spôsobom zastrašovať ani obťažovať pozorovateľa, ani mu nespôsobí ujmu; nepodplatí ani sa nepokúsi podplatiť pozorovateľa;

c)	zabezpečil pozorovateľom ubytovanie vrátane stravy a primeraného sanitárneho vybavenia a zdravotnej starostlivosti, ako majú ako dôstojníci;

d)	zabezpečil, aby pozorovatelia mali primeraný priestor na mostíku alebo vo veliteľskej kabíne na vykonávanie svojich povinností, ako aj priestor na palube potrebný na plnenie svojich povinností.

Povinnosti zmluvných strán dohovoru

10.

Každá zmluvná strana dohovoru:

a)	požaduje od svojich plavidiel, aby pri rybolove druhov ICCAT mali na palube vedeckého pozorovateľa v súlade s ustanoveniami odporúčania ICCAT 16-14;

b)	dozerá na bezpečnosť svojich pozorovateľov;

c)	v realizovateľných a primeraných prípadoch podporuje vedeckú inštitúciu alebo vnútroštátny orgán svojej krajiny, aby uzavreli dohodu s vedeckými inštitúciami alebo vnútroštátnymi orgánmi iných zmluvných strán dohovoru na účely vzájomnej výmeny správ pozorovateľov a údajov z činnosti pozorovateľov;

poskytne vo svojej výročnej správe určenej ICCAT a výboru SCRS konkrétne informácie o plnení odporúčania ICCAT 16-14, okrem iného aj:

podrobné informácie o štruktúre a koncepcii svojho programu vedeckých pozorovateľov, okrem iného aj tieto:

—	cieľový podiel pozorovaných plavidiel podľa druhu rybolovu a typu rybárskeho výstroja, ako aj spôsob, akým sa meria,

—	povinne zbierané údaje,

—	zber údajov a používané protokoly na spracovanie údajov,

—	informácie o tom, ako sa vyberajú plavidlá, na ktoré sa prideľujú inšpektori, aby sa dosiahol cieľový podiel pozorovaných plavidiel, ktorý si stanovila zmluvná strana dohovoru,

—	požiadavky na odbornú prípravu pozorovateľov a

—	požiadavky na kvalifikáciu pozorovateľov;

ii)	počet monitorovaných plavidiel a podiel pozorovaných plavidiel podľa druhu rybolovu a typu rybárskeho výstroja; a

iii)	podrobné informácie o spôsobe výpočtu uvedeného podielu;

po úvodnom predložení informácií vyžadovaných na základe odseku 10 písm. d) bodu i) nahlási vo svojej výročnej správe prípadné zmeny štruktúry alebo koncepcie svojho programu pozorovateľov. Zmluvné strany dohovoru aj naďalej každoročne nahlasujú ICCAT informácie požadované podľa odseku 10 písm. d) bodu ii);

každý rok prostredníctvom elektronických formulárov, ktoré vypracoval výbor SRCS, nahlasuje výboru SCRS informácie, ktoré vďaka vlastným programom pozorovateľov zhromaždil pre ICCAT, najmä na účely posúdenia stavu populácií a iné vedecké účely, a to v súlade s platnými postupmi a inými požiadavkami na nahlasovanie údajov, ktoré zodpovedajú vnútroštátnymi požiadavkami na dôvernosť.

g)	zabezpečí, aby jeho pozorovatelia používali pri vykonávaní svojich úloh podľa odseku 7 spoľahlivé protokoly zberu údajov vrátane prípadného použitia fotografií.

Povinnosti výkonného tajomníka

11.

Výkonný tajomník uľahčí výboru SCRS a ICCAT prístup k relevantným údajom a informáciám, ktoré boli predložené na základe odporúčania ICCAT 16-14.

Povinnosti výboru SCRS

12.

Povinnosti výboru SCRS sú:

v potrebných a vhodných prípadoch vypracuje príručku práce pozorovateľa, ktorý môžu zmluvné strany dobrovoľne používať na účely svojich vlastných programov pozorovateľov; takýto manuál by okrem iného mal obsahovať vzorové formuláre na zber údajov a štandardizované postupy zberu údajov, pričom pri jeho tvorbe výbor SCRS zohľadní iné existujúce príručky práce pozorovateľa a súvisiace materiály od iných zdrojov, ktorými môžu byť okrem iného zmluvné strany dohovoru, regionálne a subregionálne orgány a iné organizácie;

b)	vypracuje pokyny týkajúce sa elektronických systémov monitorovania zameraných na konkrétne druhy rybolovu;

c)	poskytne ICCAT zhrnutie vedeckých údajov a informácií, ktoré zhromaždil a nahlásil v súlade s odporúčaním ICCAT 16-14, ako aj všetky ostatné relevantné súvisiace zistenia;

v potrebných a vhodných prípadoch vypracuje odporúčania k spôsobom, ako zlepšiť účinnosť programov vedeckých pozorovateľov tak, aby ICCAT dostávala všetky údaje, ktoré potrebuje vrátane zmien odporúčania ICCAT 16-14, alebo s prihliadnutím na to, ako zmluvné strany využívajú tieto minimálne normy a protokoly.

Elektronické systémy monitorovania

13.

V prípade, že výbor SCRS rozhodol, že pri konkrétnom druhu rybolovu je účinné používať elektronické systémy monitorovania, možno tieto systémy nainštalovať na palube rybárskych plavidiel na doplnenie práce nalodeného pozorovateľa alebo (kým sa čaká na odporúčanie výboru SCRS a rozhodnutie ICCAT) jeho nahradenie.

14.

Zmluvné strany dohovoru by sa mali riadiť všetkými platnými pokynmi k používaniu elektronických systémov monitorovania, ktoré schválil výbor SCRS.

15.

Výbor SCRS nabáda zmluvné strany, aby mu nahlasovali, aké majú skúsenosti s používaním systémov elektronického monitorovania pri rybolove v oblasti pôsobnosti komisie ICCAT ako doplnenia programu pozorovateľov. Výbor SCRS nabáda zmluvné strany dohovoru, ktoré takéto systémy zatiaľ nezaviedli, aby ich vyskúšali a nahlásili svoje zistenia výboru SCRS.

PRÍLOHA II

POŽIADAVKY NA RYBÁRSKE DENNÍKY

Minimálne špecifikácie pre rybárske denníky:

1.	Listy denníka sú očíslované.

2.	Zápisy do denníka sa vykonávajú každý deň do polnoci alebo pred príchodom do prístavu.

3.	Do denníka je nutné zapisovať inšpekcie na mori.

4.	K denníku je ako príloha pripojená jedna kópia jeho listov.

5.	Na palube je potrebné uchovávať denníky pokrývajúce jeden rok činnosti plavidla.

Minimálne štandardné informácie zapisované do rybárskeho denníka:

1.	Meno a adresa kapitána.

2.	Dátumy a prístavy odchodu, dátumy a prístavy príchodu.

3.	Názov plavidla, registračné číslo, registračné číslo ICCAT, medzinárodný rádiový volací znak a číslo IMO (ak je k dispozícii).

Rybársky výstroj:

a)	kód typu podľa FAO;

b)	rozmery (napr. dĺžka, veľkosť ôk, počet háčikov).

Operácie na mori (minimálne) s jednou šnúrou na deň výjazdu, s uvedením týchto údajov:

a)	činnosť (napr. rybolov, plavba);

b)	pozícia: presné denné polohy (v stupňoch a minútach) zaznamenané za každú rybársku operáciu alebo na poludnie v prípade, že sa počas uvedeného dňa nevykonával rybolov;

záznamy o úlovkoch vrátane:

kódu FAO;

ii)	zaokrúhlenej hmotnosti (RWT) v kg na deň;

iii)	počtu jedincov na deň.

6.	Podpis kapitána.

7.	Spôsob merania hmotnosti: odhad, váženie na palube.

8.	Do denníka sa zaznamenáva hmotnosť v ekvivalente živej hmotnosti rýb a uvádzajú sa koeficienty prepočtu použité pri hodnotení.

Minimálne údaje zaznamenávané do rybárskych denníkov v prípade vylodenia alebo prekládky:

1.	Dátum a prístav vylodenia alebo prekládky.

Výrobky:

a)	druhy a úprava podľa kódu FAO;

b)	počet rýb alebo prepraviek a množstvo v kg.

3.	Podpis kapitána alebo zástupcu plavidla.

4.	V prípade prekládky: názov prijímajúceho plavidla, jeho vlajka a registračné číslo ICCAT.

PRÍLOHA III

PROGRAM ICCAT PRE SPOLOČNÉ MEDZINÁRODNÉ INŠPEKCIE

Podľa článku IX odseku 3 dohovoru ICCAT, ICCAT odporúča, aby sa v záujme uplatňovania dohovoru ICCAT a opatrení platných v jeho rámci neho zaviedli tieto ustanovenia pre medzinárodnú kontrolu mimo vôd patriacich do právomoci štátov:

I. Hrubé priestupky

Na účely týchto postupov hrubý priestupok je jedno z týchto porušení ustanovení ochranných a riadiacich opatrení ICCAT prijatých komisiou ICCAT:

a)	rybolov bez licencie, povolenia alebo oprávnenia vydaného vlajkovou zmluvnou stranou dohovoru;

b)	nevedenie dostatočných záznamov o úlovkoch a údajoch spojených s úlovkami v súlade s požiadavkami komisie ICCAT na podávanie správ alebo predkladanie značne chybných správ o takýchto úlovkoch alebo s nimi súvisiacich údajoch;

c)	rybolov v uzavretej oblasti;

d)	rybolov počas obdobia hájenia;

e)	úmyselný výlov alebo držba druhov v rozpore s ktorýmkoľvek uplatniteľným ochranným a riadiacim opatrením, ktoré prijala komisia ICCAT;

f)	závažné porušenie obmedzení úlovkov alebo kvót platných podľa predpisov ICCAT;

g)	používanie zakázaného rybárskeho výstroja;

h)	falšovanie alebo úmyselné schovávanie označenia, identifikácie alebo registrácie rybárskeho plavidla;

i)	zatajenie, pozmenenie alebo odstránenie dôkazov týkajúcich sa vyšetrovania priestupku;

j)	niekoľkonásobné priestupky, ktoré spoločne predstavujú hrubé nedodržanie opatrení platných podľa predpisov ICCAT;

k)	napadnutie oprávneného inšpektora alebo pozorovateľa, odpor voči nemu, jeho zastrašovanie, sexuálne obťažovanie, zasahovanie do jeho činnosti či zamedzovanie alebo zdržovanie jeho činnosti;

l)	úmyselné pozmeňovanie alebo vypnutie systému VMS;

m)	ďalšie podobné priestupky, ktoré môže určiť komisia ICCAT po ich zahrnutí do revidovaného a ďalej rozširovaného znenia týchto postupov;

n)	zásahy do satelitného systému monitorovania alebo prevádzky lode bez systému VMS;

o)	prekládka na mori.

V prípade, že počas nalodenia na rybárske plavidlo a inšpekcie daného plavidla oprávnení inšpektori spozorujú činnosť alebo okolnosť, ktorá by mohla predstavovať závažné porušenie v zmysle odseku 1, orgány vlajkového štátu inšpekčného plavidla ihneď informujú vlajkový štát rybárskeho plavidla, a to priamo aj cez sekretariát ICCAT. V takýchto situáciách by mal inšpektor informovať aj všetky inšpekčné plavidlá vlajkového štátu rybárskeho plavidla, ktoré sa podľa jeho informácií nachádzajú v blízkosti.

Inšpektori ICCAT zaevidujú vykonané inšpekcie a (prípadné) zistené porušenia do lodného denníka rybárskeho plavidla.

Vlajkový štát, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, zabezpečí, že po inšpekcii uvedenej v odseku 2 príslušné rybárske plavidlo ukončí všetky rybolovné činnosti. Vlajkový štát, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, uloží rybárskemu plavidlu povinnosť, aby sa do 72 hodín dostavilo do ním určeného prístavu, kde sa začne vyšetrovanie.

V prípade, že sa pri inšpekcii zistí činnosť alebo stav, ktorý by mohol predstavovať závažné porušenie, plavidlo by sa malo podrobiť kontrole podľa postupov uvedených v odporúčaní ICCAT 11-18, ktorým sa znovu mení odporúčanie ICCAT 09-10 Zostavenie zoznamu plavidiel, o ktorých sa predpokladá, že vykonávali nezákonné, nenahlásené a neregulované rybolovné činnosti v oblasti dohovoru ICCAT s prihliadnutím na všetky nadväzujúce opatrenia a ďalšie následné činnosti.

II. Vykonávanie inšpekcií

Inšpekcie vykonávajú inšpektori určení vládami zmluvných strán. Názvy oprávnených vládnych agentúr a mená jednotlivých inšpektorov, ktorých na daný účel určila príslušná vláda, sa oznámia komisii ICCAT.

Inšpekčné plavidlá, ktoré vykonávajú medzinárodné povinnosti nalodenia a inšpekcií v súlade s touto prílohou, sa plavia pod špeciálnou vlajkou alebo zástavou, ktoré schválila komisia ICCAT a poskytol sekretariát ICCAT. Názvy plavidiel používaných na tento účel sa oznámia sekretariátu ICCAT, a to čím skôr pred začiatkom činností inšpekcie. Sekretariát ICCAT sprístupní informácie o určených inšpekčných plavidlách všetkým zmluvným stranám dohovoru, okrem iného aj uverejnením na svojej heslom chránenej webovej lokalite.

Inšpektori nosia pri sebe vhodný doklad totožnosti vydaný orgánmi vlajkového štátu, ktorý zodpovedá vzoru v odseku 21.

S výhradou opatrení dohodnutých podľa bodu 16 platí, že rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou zmluvnej strany, ktoré loví tuniaky alebo tuniakovité ryby v oblasti dohovoru ICCAT mimo vôd patriacich pod právomoc svojho štátu, preruší plavbu, keď od inšpekčného plavidla plaviaceho sa pod zástavou ICCAT podľa bodu 7, na palube ktorého sa nachádza inšpektor, dostane príslušný signál v medzinárodnom signálnom kóde; výnimku predstavuje prípad, keď rybárskeho plavidlo práve vykonáva rybolovné operácie – v tom prípade preruší plavbu okamžite po ukončení takýchto operácií. Kapitán rybárskeho plavidla umožní inšpekčnému tímu podľa bodu 10 nastúpiť na loď a je povinný poskytnúť palubné závesné schody. Kapitán umožní inšpekčnému tímu kontrolu vybavenia, úlovku alebo výstroja a všetkých relevantných dokumentov, pokiaľ to inšpektor považuje za potrebné z hľadiska overenia dodržiavania odporúčaní ICCAT platných pre vlajkový štát rybárskeho plavidla, ktoré sa podrobuje inšpekcii. Okrem toho môžu inšpektori požiadať o objasnenie akýchkoľvek otázok, ktoré považujú za potrebné.

10.

Veľkosť inšpekčného tímu určí veliaci dôstojník inšpekčného plavidla s prihliadnutím na konkrétnu situáciu. Počet členov inšpekčného tímu by mal byť čo možno najnižší, no musí postačovať na bezpečné a spoľahlivé vykonanie úloh stanovených v tejto prílohe.

11.

Po nalodení sa každý inšpektor preukáže dokladom totožnosti opísaným v odseku 8 tejto prílohy. Inšpektori sa riadia všeobecne uznávanými medzinárodnými predpismi, postupmi a zvyklosťami v záujme bezpečnosti rybárskeho plavidla, ktoré je predmetom inšpekcie, ako aj jeho posádky, a čo možno najmenej zasahujú do rybolovných činností alebo skladovania produktov a v rámci možností sa zdržiavajú vykonávania činností, ktoré by sa mohli negatívne prejaviť na kvalite úlovku na palube. Inšpektori obmedzia svoje pôsobenie na overenie skutočností, ktoré súvisia s dodržiavaním odporúčaní ICCAT platných pre vlajkový štát dotknutého rybárskeho plavidla. Pri vykonávaní inšpekcie môžu požiadať kapitána rybárskeho plavidla o akúkoľvek potrebnú pomoc. Inšpektori vypracujú správu o inšpekcii vo formáte schválenom komisiou ICCAT. Inšpektori podpíšu správu v prítomnosti kapitána rybárskeho plavidla, ktorý má právo doplniť alebo dať doplniť do správy všetky pripomienky, o ktorých sa domnieva, že sú vhodné, a tieto pripomienky musí podpísať.

12.

Kópie správy dostane kapitán rybárskeho plavidla a vláda inšpekčného tímu, ktorá kópie postúpi príslušným orgánom vlajkového štátu rybárskeho plavidla, ktoré bolo podrobené inšpekcii, a komisii ICCAT. V prípadoch, že došlo k odhaleniu porušovania odporúčaní ICCAT, inšpektor vo všetkých možných prípadoch informuje aj všetky inšpekčné plavidlá vlajkového štátu rybárskeho plavidla, ktoré sa podľa jeho informácií nachádzajú v blízkosti.

13.

V prípade kladenia odporu voči inšpektorom alebo nedodržiavania ich pokynov koná vlajkový štát rybárskeho plavidla, ktoré je podrobované inšpekcií, podobne, ako by konal v prípade takýchto prejavov voči národnému inšpektorovi.

14.

Inšpektori vykonávajú svoje povinnosti v rámci týchto opatrení v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení, zostávajú však pod operačnou kontrolou svojich vnútroštátnych orgánov a im sa aj zodpovedajú.

15.

Zmluvné vlády zohľadňujú správy o inšpekcií, zápisy o pozorovaniach podľa odporúčania ICCAT 94-09 a vyhlásenia vyplývajúce z kontrol podkladov vyhotovené zahraničnými inšpektormi a konajú na ich základe podľa týchto ustanovení podobne, ako by pristupovali k správam národných inšpektorov podľa vlastnej vnútroštátnej legislatívy. Ustanovenia tohto odseku neukladajú zmluvnej vláde povinnosť prisúdiť správe od zahraničného inšpektora vyššiu preukaznú hodnotu, akú by mala v krajine inšpektora. Zmluvné strany spolupracujú v záujme uľahčenia súdneho alebo iného konania, ku ktorému dôjde na základe správy inšpektora predloženej podľa týchto ustanovení.

16.

Do 1. januára každého roka zmluvné vlády informujú komisiu ICCAT o svojich predbežných plánoch vykonávania inšpekčných činností podľa odporúčania ICCAT 16-05 na daný kalendárny rok a komisia ICCAT môže zmluvným stranám predkladať návrhy týkajúce sa vzájomnej koordinácie národných operácií v tejto oblasti, okrem iného aj pokiaľ ide o počet inšpektorov a inšpekčných plavidiel;

ustanovenia uvedené v odporúčaní ICCAT 16-05 a plány na účasť sa uplatňujú medzi zmluvnými vládami; výnimku predstavujú prípady, keď sa zmluvné vlády dohodnú inak, pričom takúto dohodu oznámia komisii ICCAT. Platí však podmienka, že ak jedna zo strán o danej veci upovedomí komisiu ICCAT, vykonávanie programu sa pozastaví, až kým nedôjde k naplneniu takejto dohody.

17.

a)	Rybársky výstroj sa podrobí inšpekcii v súlade s predpismi platnými pre podoblasť, v ktorej sa vykonáva inšpekcia. Vo svojej inšpekčnej správe inšpektori uvedú podoblasť, v ktorej sa konala inšpekcia, a opis všetkých zistených porušení;

b)	inšpektori majú právo podrobiť inšpekcii všetok rybársky výstroj, ktorý sa používa alebo nachádza na palube.

18.

Inšpektori označia všetok skontrolovaný rybársky výstroj, ktorý sa zdá byť v rozpore s odporúčaniami ICCAT platnými pre vlajkový štát dotknutého rybárskeho plavidla, identifikačným znakom schváleným komisiou ICCAT, a zaznamenajú uvedenú skutočnosť vo svojej správe.

19.

Inšpektori môžu fotografovať výstroj, vybavenie, dokumentáciu a všetky ďalšie prvky, v prípade ktorých to považujú za potrebné, a to tak, aby fotograficky zachytili vlastnosti, ktoré podľa ich názoru nie sú v súlade s platnými predpismi; v takom prípade je potrebné dané odfotografované prvky uviesť v správe a kópie fotografií pripojiť ku kópii správy určenej pre členský štát.

20.

Inšpektori podľa potreby skontrolujú celý úlovok na palube na účely overenia dodržiavania odporúčaní ICCAT.

21.

Vzor preukazu totožnosti inšpektorov:

Rozmery: šírka 10,4 cm, výška 7 cm.

12.7.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 188/25

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1155

z 20. júna 2019,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Spoločná politika Únie v oblasti víz je neoddeliteľnou súčasťou budovania priestoru bez vnútorných hraníc. Vízová politika by mala zostať kľúčovým nástrojom na uľahčenie cestovného ruchu a podnikania a zároveň by mala pomôcť čeliť bezpečnostným rizikám a riziku neregulárnej migrácie do Únie. Spoločná vízová politika by mala prispievať k rastu a byť v súlade s ostatnými politikami Únie, napríklad v oblasti vonkajších vzťahov, obchodu, vzdelávania, kultúry a cestovného ruchu.

(2)	Únia by mala využívať svoju vízovú politiku pri spolupráci s tretími krajinami, ako aj zabezpečovať lepšiu rovnováhu medzi obavami v súvislosti s migráciou a bezpečnosťou, hospodárskymi aspektmi a celkovými vonkajšími vzťahmi.

(3)	V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (3) sa stanovujú postupy a podmienky vydávania víz na plánované pobyty na území členských štátov, ktorých dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

(4)	Žiadosti o víza by mali posudzovať a rozhodovať o nich konzulárne úrady alebo, na základe odchýlky, ústredné orgány. Členské štáty by v záujme zabezpečenia integrity konania o udelení víza mali zabezpečiť, aby konzulárne úrady a ústredné orgány mali dostatočné znalosti miestnych pomerov.

(5)

Postup vybavovania žiadostí by mal byť pre žiadateľov čo najjednoduchší. Malo by byť jasné, ktorý členský štát je príslušný preskúmať žiadosť, najmä ak má žiadateľ v úmysle navštíviť viacero členských štátov. Ak je to možné, členské štáty by mali umožňovať elektronické vyplňovanie a podávanie formulárov žiadostí. Ak príslušný členský štát uznáva elektronický podpis, malo by sa tiež žiadateľom umožniť podpísať formulár žiadosti elektronicky. Pre jednotlivé fázy konania by sa mali stanoviť lehoty, a to najmä preto, aby sa cestujúcim umožnilo plánovať vopred a vyhnúť sa obdobiam zvýšeného záujmu o víza na konzulárnych úradoch.

(6)

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (4), a najmä jej článku 5 ods. 2, by sa od členských štátov nemalo požadovať zachovanie možnosti priameho prístupu na účely podávania žiadostí na konzulárnom úrade na miestach, kde bol zbieraním žiadostí v jeho mene poverený externý poskytovateľ služieb.

(7)

Vízový poplatok by mal zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na pokrytie výdavkov na spracúvanie žiadostí vrátane vhodných štruktúr a dostatočného počtu pracovníkov na zabezpečenie kvality a integrity preskúmania žiadostí, ako aj dodržiavania lehôt. Výška vízového poplatku by sa mala revidovať každé tri roky na základe objektívnych posudzovacích kritérií.

(8)

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, by mali mať možnosť podať žiadosť v krajine svojho bydliska, aj keď príslušný členský štát nemá na účely zbierania žiadostí konzulárny úrad v danej tretej krajine a ani ho v nej nezastupuje žiaden iný členský štát. Na tento účel by sa členské štáty mali snažiť spolupracovať s externými poskytovateľmi služieb, ktorým by sa malo umožniť vyberať poplatok za služby. Uvedený poplatok za služby by v zásade nemal presiahnuť výšku vízového poplatku. Ak však takáto výška poplatku nepostačuje na zabezpečenie úplnej služby, externému poskytovateľovi služieb by sa malo umožniť vyberať vyšší poplatok za služby podliehajúci hornej hranici ustanovenej v tomto nariadení.

(9)	Dohody o zastúpení by sa mali zjednodušiť a uľahčiť, pričom je potrebné predchádzať prekážkam, ktoré bránia uzatváraniu takýchto dohôd medzi členskými štátmi. Zastupujúci členský štát by mal byť zodpovedný za celé konanie o udelení víza bez zapojenia zastupovaného členského štátu.

(10)	Ak sa jurisdikcia konzulárneho úradu zastupujúceho členského štátu nevzťahuje len na hostiteľskú krajinu, malo by byť možné, aby sa dohoda o zastúpení vzťahovala aj na takéto tretie krajiny.

(11)

V záujme zníženia administratívneho zaťaženia konzulárnych úradov a uľahčenia cestovania častým alebo pravidelným cestujúcim, mali by sa žiadateľom, ktorí spĺňajú podmienky vstupu počas celej platnosti udeľovaného víza, na základe objektívne stanovených spoločných kritérií udeľovať víza na viac vstupov s dlhou platnosťou bez obmedzenia na konkrétne účely cesty alebo kategórie žiadateľov. V uvedenom kontexte by členské štáty mali zvlášť prihliadať na osoby, ktoré cestujú na účely výkonu svojho povolania, ako sú podnikatelia, námorníci, umelci a športovci. Malo by byť možné udeľovať víza na viac vstupov s kratšou platnosťou, ak na to existujú opodstatnené dôvody.

(12)

Vzhľadom na rozdielne miestne podmienky, pokiaľ ide o migračné a bezpečnostné riziká, ako aj vzťahy, ktoré Únia udržiava s konkrétnymi krajinami, by konzulárne úrady v jednotlivých lokalitách mali posudzovať, či je potrebné prispôsobiť pravidlá udeľovania víz na viac vstupov a umožniť tak priaznivejšie alebo prísnejšie uplatňovanie. V rámci priaznivejšieho prístupu pri vydávaní víz na viac vstupov s dlhou platnosťou by sa mala zohľadniť najmä existencia obchodných dohôd týkajúcich sa mobility podnikateľov. Na základe uvedeného posúdenia by Komisia mala prostredníctvom vykonávacích aktov prijať pravidlá týkajúce sa podmienok udeľovania takýchto víz, ktoré sa budú uplatňovať v každej jurisdikcii.

(13)

V prípade nedostatočnej spolupráce určitých tretích krajín, pokiaľ ide o readmisiu tých ich štátnych príslušníkov, ktorí boli zadržaní v neregulárnej situácii, a neochoty týchto tretích krajín účinne spolupracovať v rámci procesu návratu, by sa malo pristúpiť k reštriktívnemu a dočasnému uplatňovaniu určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 810/2009 na základe transparentného mechanizmu vychádzajúceho z objektívnych kritérií s cieľom zlepšiť spoluprácu danej tretej krajiny v oblasti readmisie neregulárnych migrantov. Komisia by mala pravidelne a najmenej raz za rok posúdiť spoluprácu s tretími krajinami, pokiaľ ide o readmisiu, a preskúmať oznámenia členských štátov týkajúce sa spolupráce s treťou krajinou v oblasti readmisie neregulárnych migrantov. Komisia by mala vo svojom posúdení, či tretia krajina spolupracuje dostatočne a či je potrebné prijať opatrenia, zohľadniť celkovú spoluprácu danej tretej krajiny v oblasti migrácie, najmä v oblastiach riadenia hraníc, predchádzania a boja proti prevádzačstvu a predchádzania tranzitu neregulárnych migrantov cez jej územie. Ak Komisia dospeje k záveru, že tretia krajina nespolupracuje dostatočne, alebo ak jednoduchá väčšina členských štátov oznámila, že tretia krajina nespolupracuje dostatočne, mala by predložiť Rade návrh na prijatie vykonávacieho rozhodnutia a zároveň pokračovať v úsilí o zlepšenie spolupráce s dotknutou treťou krajinou. Okrem toho, ak Komisia v súvislosti s úrovňou spolupráce tretej krajiny s členskými štátmi pri readmisii neregulárnych migrantov posúdenej na základe relevantných a objektívnych údajov dospeje k záveru, že tretia krajina spolupracuje dostatočne, mala by mať možnosť predložiť Rade návrh na prijatie vykonávacieho rozhodnutia týkajúceho sa žiadateľov alebo kategórie žiadateľov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi danej tretej krajiny a žiadajú o vízum na jej území, ktorým sa zavedie jedno alebo viacero zjednodušení vízového režimu.

(14)

S cieľom zabezpečiť, aby sa primerane zohľadnili všetky relevantné faktory a možné dôsledky uplatňovania opatrení na zlepšenie spolupráce tretej krajiny v oblasti readmisie, a so zreteľom na mimoriadne citlivú politickú povahu takýchto opatrení a ich horizontálne dôsledky pre členské štáty a samotnú Úniu, najmä pre ich vonkajšie vzťahy a celkové fungovanie schengenského priestoru, by sa mali na Radu preniesť vykonávacie právomoci, ktorá koná na návrh Komisie. Udelením takýchto vykonávacích právomocí Rade sa primerane zohľadňuje potenciálne politicky citlivý charakter vykonávania opatrení na zlepšenie spolupráce tretej krajiny v oblasti readmisie, a to aj vzhľadom na dohody o zjednodušení vízového režimu, ktoré členské štáty uzavreli s tretími krajinami.

(15)

Žiadatelia, ktorým bolo udelenie víza zamietnuté, by mali mať právo na odvolanie. V oznámení o zamietnutí by mali byť uvedené podrobné informácie o dôvodoch zamietnutia a odvolacom konaní. Počas odvolacieho konania by žiadatelia mali mať prístup ku všetkým informáciám, ktoré sú pre ich prípad relevantné, v súlade s vnútroštátnym právom.

(16)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava práva a zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Jeho účelom je predovšetkým zabezpečiť plné dodržiavanie práva na ochranu osobných údajov, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práv dieťaťa a ochranu zraniteľných osôb.

(17)

Pre harmonizované uplatňovanie spoločnej vízovej politiky a správne posúdenie migračných a bezpečnostných rizík je rozhodujúca miestna schengenská spolupráca. V rámci uvedenej spolupráce by členské štáty mali posúdiť operačné uplatňovanie konkrétnych ustanovení so zreteľom na miestne podmienky a migračné riziko. Spoluprácu a výmeny medzi konzulárnymi úradmi v jednotlivých lokalitách by mali koordinovať delegácie Únie.

(18)

Členské štáty by mali pozorne a pravidelne monitorovať činnosti externých poskytovateľov služieb, aby zabezpečili dodržiavanie právneho nástroja, ktorým sa upravujú im zverené úlohy. Členské štáty by mali každý rok predložiť Komisii správu o spolupráci s externými poskytovateľmi služieb a ich monitorovaní. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby bol celý postup spracúvania žiadostí a spolupráce s externými poskytovateľmi služieb monitorovaný vyslanými pracovníkmi.

(19)

Mali by sa stanoviť pružné pravidlá, ktoré by členským štátom umožnili optimalizovať spoločné využívanie zdrojov a rozšíriť konzulárne pokrytie. Spolupráca medzi členskými štátmi (schengenské vízové centrá) by mohla mať akúkoľvek formu, ktorá je vhodná vzhľadom na miestne podmienky, s cieľom rozšíriť geografické konzulárne pokrytie, znížiť náklady členských štátov, zvýšiť viditeľnosť Únie a zlepšiť služby poskytované žiadateľom.

(20)

Systémy elektronického podávania žiadostí sú dôležitým nástrojom na uľahčenie postupov vybavovania žiadostí. V budúcnosti by sa malo vyvinúť spoločné riešenie zamerané na digitalizáciu, čím by sa v plnej miere využil nedávno dosiahnutý pokrok v právnej a technologickej oblasti, aby bolo možné podať žiadosti online vychádzajúc v ústrety potrebám žiadateľov a aby sa do schengenského priestoru prilákalo viac návštevníkov. Mali by sa posilniť a jednotne uplatňovať jasné a racionalizované procesné záruky. Okrem toho by sa pohovory mohli podľa možností uskutočňovať prostredníctvom moderných digitálnych nástrojov a diaľkových komunikačných prostriedkov, ako sú napríklad volania alebo videohovory cez internet. Počas postupu vybavovania žiadostí by mali byť zaručené základné práva žiadateľov.

(21)

S cieľom zabezpečiť možnosť revidovať výšku vízových poplatkov stanovených v tomto nariadení by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o zmenu tohto nariadenia v súvislosti s výškou vízových poplatkov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (5). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(22)	S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 810/2009 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(23)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(24)	Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (7); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(25)	Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (8); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(26)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (10).

(27)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (11), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (12).

(28)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (13), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (14).

(29)	Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003.

(30)	Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005.

(31)	Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2011.

(32)	Nariadenie (ES) č. 810/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 810/2009 sa mení takto:

Článok 1 sa mení takto:

a)	odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Týmto nariadením sa stanovujú postupy a podmienky udeľovania víz na plánované pobyty na území členských štátov, ktorých dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.“;

b)	dopĺňa sa tento odsek: „4. Členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia konajú v plnom súlade s právom Únie vrátane Charty základných práv Európskej únie. V súlade so všeobecnými zásadami práva Únie sa rozhodnutia o žiadostiach podľa tohto nariadenia prijímajú na individuálnom základe.“

Článok 2 sa mení takto:

v bode 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)	plánovaný pobyt na území členských štátov, ktorého dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, alebo“;

bod 7 sa nahrádza takto:

„7.	„uznaný cestovný doklad“ je cestovný doklad, ktorý uznal jeden alebo viaceré členské štáty na účely prekročenia vonkajších hraníc a vlepenia víza podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ (*1);

(*1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2011, s. 9).“;"

dopĺňajú sa tieto body:

„12.	„námorník“ je každá osoba, ktorá je zamestnaná, najatá alebo pracuje v akomkoľvek pracovnom zaradení na palube lode plaviacej sa na mori alebo v medzinárodných vnútrozemských vodách;

13.	„elektronický podpis“ je elektronický podpis podľa článku 3 bodu 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (*2).

(*2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).“"

V článku 3 ods. 5 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

„b)

štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného povolenia na pobyt vydaného členským štátom, ktorý sa nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, alebo členským štátom, ktorý ešte v plnej miere neuplatňuje ustanovenia schengenského acquis, alebo štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi jedného z platných povolení na pobyt uvedených v prílohe V, ktoré vydala Andorra, Kanada, Japonsko, San Maríno alebo Spojené štáty americké a ktoré zaručujú ich bezpodmienečnú readmisiu, alebo ktorí sú držiteľmi platného povolenia na pobyt pre jednu alebo viaceré zámorské krajiny a územia Holandského kráľovstva (Aruba, Curaçao, Svätý Martin, Bonaire, Svätý Eustach a Saba);

štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného víza do členského štátu, ktorý sa nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, alebo členského štátu, ktorý ešte v plnej miere neuplatňuje ustanovenia schengenského acquis, alebo krajiny, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Kanady, Japonska alebo Spojených štátov amerických alebo držiteľmi platného víza pre jednu alebo viaceré zámorské krajiny a územia Holandského kráľovstva (Aruba, Curaçao, Svätý Martin, Bonaire, Svätý Eustach a Saba), pokiaľ cestujú do krajiny, ktorá vízum vydala, alebo akejkoľvek inej tretej krajiny, alebo ktorí sa po použití víza vracajú z krajiny, ktorá vízum vydala;“

V článku 4 sa vkladá tento odsek:

„1a. Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty rozhodnúť, že žiadosti skúmajú a rozhodujú o nich ústredné orgány. Členské štáty zabezpečia, aby tieto orgány mali dostatočné znalosti o miestnych pomeroch krajiny, v ktorej sa žiadosť podáva, s cieľom posúdiť migračné a bezpečnostné riziko, ako aj dostatočnú znalosť jazyka na analýzu dokumentov a aby sa konzulárne úrady v prípade potreby podieľali na dodatočných skúmaniach a pohovoroch.“

V článku 5 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	ak návšteva zahŕňa viac ako jednu destináciu alebo ak sa má počas obdobia dvoch mesiacov uskutočniť viacero samostatných návštev, ten členský štát, ktorého územie predstavuje hlavnú destináciu návštev(-y) vzhľadom na dĺžku pobytu počítanú v dňoch alebo účel pobytu, alebo“

Článok 8 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členský štát môže súhlasiť, že bude zastupovať iný členský štát, ktorý je príslušný podľa článku 5, na účely skúmania žiadostí a rozhodovania o nich v mene tohto členského štátu. Členský štát môže tiež v obmedzenej forme zastupovať iný členský štát výhradne na účely zbierania žiadostí a registrácie biometrických identifikátorov.“;

b)	odsek 2 sa vypúšťa;

odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3. Ak je zastúpenie obmedzené podľa druhej vety odseku 1, zhromažďovanie údajov a ich prenos zastúpenému členskému štátu sa uskutočňujú v súlade s príslušnými predpismi o ochrane a bezpečnosti údajov.

4. Medzi zastupujúcim členským štátom a zastúpeným členským štátom sa uzavrie dvojstranná dohoda. V tejto dohode:

a)	sa stanoví trvanie zastúpenia, ak je len dočasné, a postupy jeho ukončenia;

b)	sa môže stanoviť poskytnutie priestorov, pracovníkov a platieb zo strany zastúpeného členského štátu, najmä ak má zastúpený členský štát v dotknutej tretej krajine konzulárny úrad.“;

odseky 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„7. Zastúpený členský štát informuje Komisiu o dohodách o zastúpení alebo o ukončení takýchto dohôd najneskôr 20 kalendárnych dní pred nadobudnutím alebo ukončením ich platnosti, okrem prípadov zásahu vyššej moci.

8. Konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu zároveň s informovaním podľa odseku 7 informuje konzulárne úrady ostatných členských štátov a delegáciu Únie v dotknutej jurisdikcii o dohodách o zastúpení alebo o ich ukončení.“;

dopĺňajú sa tieto odseky:

„10. Ak členský štát nie je prítomný ani zastúpený v tretej krajine, v ktorej má žiadateľ podať žiadosť, takýto členský štát sa v danej tretej krajine usiluje spolupracovať s externým poskytovateľom služieb v súlade s článkom 43.

11. Ak konzulárny úrad členského štátu v danej lokalite čelí dlhšie trvajúcim technickým problémom spôsobeným zásahom vyššej moci, uvedený členský štát sa usiluje o dočasné zastupovanie iným členským štátom v danej lokalite pre všetky alebo niektoré kategórie žiadateľov.“

Článok 9 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Žiadosti sa podajú najskôr šesť mesiacov a v prípade námorníkov pri výkone ich povinností najskôr deväť mesiacov pred začiatkom plánovanej návštevy a spravidla najneskôr 15 kalendárnych dní pred začiatkom plánovanej návštevy. V individuálnych odôvodnených naliehavých prípadoch môže konzulárny úrad alebo ústredné orgány povoliť podanie žiadostí neskôr ako 15 kalendárnych dní pred začiatkom plánovanej návštevy.“;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 13, žiadosť môže podať:

žiadateľ;

b)	akreditovaný sprostredkovateľský subjekt;

c)	profesijné, kultúrne, športové alebo vzdelávacie združenie alebo inštitúcia v mene svojich členov.“;

c)	dopĺňa sa tento odsek: „5. Od žiadateľa sa nesmie vyžadovať, aby sa na účely podania žiadosti osobne dostavil na viac než jedno miesto.“

Článok 10 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Žiadatelia podajú žiadosť osobne, aby im mohli byť odobraté odtlačky prstov v súlade s článkom 13 ods. 2, 3 a článkom 13 ods. 7 písm. b). Bez toho, aby bola dotknutá prvá veta tohto odseku a článok 45, môžu žiadatelia v prípade možnosti podať svoje žiadosti elektronicky.“;

b)	odsek 2 sa vypúšťa.

Článok 11 sa mení takto:

v odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„1. Všetci žiadatelia predložia ručne alebo elektronicky vyplnený formulár žiadosti uvedený v prílohe I. Formulár žiadosti musí byť podpísaný. Podpísať ho možno ručne, alebo ak členský štát, ktorý je príslušný žiadosť preskúmať a rozhodnúť o nej, uznáva elektronický podpis, elektronicky.“;

b)	vkladajú sa tieto odseky: „1a. Ak žiadateľ podpíše formulár žiadosti elektronicky, elektronický podpis musí byť kvalifikovaným elektronickým podpisom v zmysle článku 3 bodu 12 nariadenia (EÚ) č. 910/2014. 1b. Obsah prípadnej elektronickej verzie formulára žiadosti je stanovený v prílohe I.“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Formulár je k dispozícii minimálne v týchto jazykoch:

a)	v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, o ktorého vízum sa žiada, alebo zastupujúceho členského štátu a

b)	v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľskej krajiny.

Okrem jazyku alebo jazykov uvedených v písmene a) môže byť formulár k dispozícii aj v akomkoľvek inom úradnom jazyku či jazykoch inštitúcií Únie.“;

d)	odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Ak úradný jazyk alebo jazyky hostiteľského štátu nie sú súčasťou formulára, žiadateľom sa samostatne poskytne preklad do tohto jazyka alebo jazykov.“

10.

Článok 14 sa mení takto:

odseky 3 až 5 sa nahrádzajú takto:

„3. Demonštratívny zoznam sprievodných dokladov, ktoré možno vyžadovať od žiadateľa na overenie splnenia podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2, sa nachádza v prílohe II.

4. Členské štáty môžu od žiadateľov vyžadovať, aby vyplnením formulára vypracovaného každým členským štátom poskytli dôkaz o finančnom zabezpečení počas pobytu alebo súkromnom ubytovaní alebo o obidvoch. Vo formulári sa uvedú predovšetkým tieto údaje:

a)	či je jeho účelom preukázať finančné zabezpečenie alebo súkromné ubytovanie alebo oboje;

b)	či je sponzorom alebo pozývajúcou osobou fyzická osoba, spoločnosť alebo organizácia;

c)	totožnosť a kontaktné údaje sponzora alebo pozývajúcej osoby;

d)	údaje o totožnosti (meno a priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia a štátna príslušnosť) žiadateľa alebo žiadateľov;

e)	adresa ubytovania;

f)	dĺžka a účel pobytu;

g)	možné rodinné väzby so sponzorom alebo pozývajúcou osobou;

h)	informácie požadované podľa článku 37 ods. 1 nariadenia o VIS.

Formulár sa okrem úradného jazyka alebo jazykov členského štátu vypracuje aspoň v jednom ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Únie. Vzor formulára sa zašle Komisii.

5. Konzulárne úrady v rámci miestnej schengenskej spolupráce posúdia uplatňovanie podmienok stanovených v odseku 1 s cieľom zohľadniť miestne pomery a migračné a bezpečnostné riziká.“;

vkladá sa tento odsek:

„5a. Ak je to potrebné na účely zohľadnenia miestnych pomerov podľa článku 48, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme harmonizovaný zoznam sprievodných dokladov, ktoré sa majú používať v rámci jednotlivých jurisdikcií. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.“;

odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Od požiadaviek uvedených v odseku 1 tohto článku možno oslobodiť žiadateľa, ktorý je konzulárnemu úradu alebo ústredným orgánom známy svojou bezúhonnosťou a spoľahlivosťou, najmä v súvislosti so zákonným využívaním predchádzajúcich víz, ak neexistuje pochybnosť, že v čase prekročenia vonkajších hraníc členských štátov bude spĺňať požiadavky uvedené v článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (*3).

(*3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).“"

11.	V článku 15 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto: „2. Žiadatelia o vízum na viac vstupov preukážu, že majú primerané a platné cestovné zdravotné poistenie na obdobie prvej zamýšľanej návštevy.“

12.

Článok 16 sa mení takto:

a)	odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto: „1. Žiadatelia zaplatia vízový poplatok vo výške 80 EUR. 2. Deti vo veku od šiestich do 12 rokov zaplatia vízový poplatok vo výške 40 EUR.“;

b)	vkladá sa tento odsek: „2a. Ak Rada prijme vykonávacie rozhodnutie podľa článku 25a ods. 5 písm. b), vyžaduje sa vízový poplatok vo výške 120 EUR alebo 160 EUR. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na deti, ktoré nedovŕšili 12 rokov.“;

c)	odsek 3 sa vypúšťa;

v odseku 4 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)	výskumní pracovníci podľa článku 3 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 (*4), ktorí cestujú na účely uskutočňovania vedeckého výskumu alebo účasti na vedeckom seminári alebo vedeckej konferencii;

(*4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21).“;"

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Od vízového poplatku môžu byť oslobodení:

a)	deti vo veku od šiestich do 18 rokov;

b)	držitelia diplomatických a služobných pasov;

c)	osoby vo veku do 25 rokov vrátane, zúčastňujúce sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie.“;

odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. V jednotlivých prípadoch sa môže vízový poplatok odpustiť alebo znížiť, ak to slúži na podporu kultúrnych alebo športových záujmov, záujmov v oblasti zahraničnej politiky, rozvojovej politiky a iných oblastí zásadného verejného záujmu, alebo z humanitárnych dôvodov alebo z dôvodu medzinárodných záväzkov.“;

v odseku 7 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Ak sa vízový poplatok vyberá v inej mene ako v eurách, jeho výška v danej mene sa určuje a pravidelne reviduje na základe referenčného výmenného kurzu eura, ktorý stanovuje Európska centrálna banka. Vyberaná suma sa môže zaokrúhliť, pričom sa v rámci miestnej schengenskej spolupráce zabezpečí, aby sa vyberali podobné sumy.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„9. Komisia každé tri roky posúdi, či je potrebné revidovať výšku vízových poplatkov uvedenú v odsekoch 1, 2 a 2a tohto článku, pričom zohľadní objektívne kritériá, ako napríklad všeobecnú mieru inflácie v Únii, ktorú uverejňuje Eurostat, a vážený priemer platov štátnych úradníkov členských štátov. Na základe týchto posúdení Komisia prijme v prípade potreby delegované akty v súlade s článkom 51a týkajúce sa zmeny tohto nariadenia, pokiaľ ide o výšku vízových poplatkov.“

13.

Článok 17 sa mení takto:

a)	v odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto: „1. Externý poskytovateľ služieb uvedený v článku 43 môže vyberať poplatok za služby.“;

b)	odsek 3 sa vypúšťa;

vkladajú sa tieto odseky:

„4a. Odchylne od odseku 4, v tretích krajinách, v ktorých príslušný členský štát nemá konzulárny úrad na účely zbierania žiadostí a v ktorých ani nie je zastúpený iným členským štátom, nesmie poplatok za služby v zásade presiahnuť 80 EUR.

4b. Ak poplatok vo výške uvedenej v odseku 4a vo výnimočných prípadoch nepostačuje na zabezpečenie úplnej služby, možno vyberať vyšší poplatok za služby až do výšky 120 EUR. Dotknutý členský štát v takomto prípade oznámi Komisii svoj úmysel povoliť vyberanie vyššieho poplatku za služby najneskôr tri mesiace pred začatím jeho uplatňovania. V tomto oznámení sa uvedú dôvody stanovenia výšky poplatku za služby, najmä podrobný rozpis nákladov, ktoré viedli k určeniu vyššej sumy.“;

d)	odsek 5 sa nahrádza takto: „5. Dotknutý členský štát môže zachovať možnosť, aby všetci žiadatelia podávali svoje žiadosti priamo na jeho konzulárnych úradoch alebo na konzulárnom úrade členského štátu, s ktorým má dohodu o zastúpení podľa článku 8.“

14.

Článok 19 sa mení takto:

a)	v odseku 1 sa úvodná časť nahrádza takto: „1. Príslušný konzulárny úrad alebo ústredné orgány príslušného členského štátu overia, či:“;

v odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2. Ak príslušný konzulárny úrad alebo ústredné orgány príslušného členského štátu zistia, že podmienky uvedené v odseku 1 sú splnené, žiadosť je prípustná a konzulárny úrad alebo ústredné orgány:

—	konajú podľa postupov uvedených v článku 8 nariadenia o VIS a

—	ďalej skúmajú žiadosť.“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Ak príslušný konzulárny úrad alebo ústredné orgány príslušného členského štátu zistia, že podmienky uvedené v odseku 1 nie sú splnené, žiadosť je neprípustná a konzulárny úrad alebo ústredné orgány bezodkladne:

—	vrátia formulár žiadosti a všetky dokumenty, ktoré predložil žiadateľ,

—	zničia zozbierané biometrické údaje,

—	vrátia vízový poplatok a

—	žiadosť neskúmajú.“;

d)	odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Žiadosť, ktorá nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1, možno odchylne od odseku 3 považovať za prípustnú z humanitárnych dôvodov, z dôvodov národného záujmu alebo z dôvodu medzinárodných záväzkov.“

15.

Článok 21 sa mení takto:

odsek 3 sa mení takto:

i)	úvodná časť sa nahrádza takto: „3. Pri kontrole toho, či žiadateľ spĺňa požiadavky na vstup, konzulárny úrad alebo ústredné orgány overia:“;

ii)

písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)	prípadne či má žiadateľ primerané a platné cestovné zdravotné poistenie pokrývajúce obdobie plánovaného pobytu alebo, ak sa žiada o vízum na viac vstupov, obdobie prvej plánovanej návštevy.“;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Konzulárny úrad alebo ústredné orgány v prípade potreby overia dĺžku predchádzajúcich a plánovaných pobytov, aby overili, či žiadateľ neprekročil maximálnu dĺžku povoleného pobytu na území členských štátov, bez ohľadu na možné pobyty oprávnené na základe národných víz na dlhodobý pobyt alebo povolenia na pobyt.“;

c)	v odseku 6 sa úvodná časť nahrádza takto: „6. Pri skúmaní žiadosti o letiskové tranzitné vízum konzulárny úrad alebo ústredné orgány overia najmä:“;

d)	odsek 8 sa nahrádza takto: „8. Počas skúmania žiadosti môžu konzulárne úrady alebo ústredné orgány v odôvodnených prípadoch uskutočniť so žiadateľom pohovor a vyžiadať si dodatočné doklady.“

16.

Článok 22 sa mení takto:

odseky 1 až 3 sa nahrádzajú takto:

„1. Členský štát môže z dôvodov ohrozenia verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti, medzinárodných vzťahov alebo verejného zdravia vyžadovať, aby ústredné orgány iných členských štátov počas skúmania žiadostí podaných štátnymi príslušníkmi určitých tretích krajín alebo určitými kategóriami takýchto štátnych príslušníkov uskutočňovali konzultácie s jeho ústrednými orgánmi. Takéto konzultácie sa neuplatňujú pri žiadostiach o letiskové tranzitné víza.

2. Konzultované ústredné orgány poskytnú konečnú odpoveď čo najskôr, najneskôr však do siedmich kalendárnych dní od doručenia žiadosti o konzultáciu. Ak odpoveď v uvedenej lehote neposkytnú, znamená to, že nemajú žiadne dôvody namietať proti udeleniu víza.

3. Členské štáty oznámia Komisii zavedenie alebo zrušenie požiadavky na predchádzajúcu konzultáciu spravidla najneskôr 25 kalendárnych dní pred nadobudnutím jej účinnosti. Táto informácia sa poskytne aj v rámci miestnej schengenskej spolupráce v dotknutej jurisdikcii.“;

b)	odsek 5 sa vypúšťa.

17.

Článok 23 sa mení takto:

a)	odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Túto lehotu možno v jednotlivých prípadoch predĺžiť najviac na 45 kalendárnych dní, najmä ak je potrebné ďalšie preskúmanie žiadosti.“;

b)	vkladá sa tento odsek: „2a. V individuálnych odôvodnených naliehavých prípadoch sa o žiadostiach rozhodne bezodkladne.“;

c)	odsek 3 sa vypúšťa;

odsek 4 sa mení takto:

vkladá sa toto písmeno:

„ba)	udelení letiskového tranzitného víza podľa článku 26 alebo“;

ii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)	zamietnutí víza podľa článku 32.“;

iii)	písmeno d) sa vypúšťa.

18.

Článok 24 sa mení takto:

odsek 1 sa mení takto:

i)	tretí pododsek sa vypúšťa;

ii)	štvrtý pododsek sa nahrádza takto: „Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 písm. a), doba platnosti víza na jeden vstup zahŕňa „tolerančnú dobu“ 15 kalendárnych dní.“;

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Ak žiadateľ spĺňa podmienky vstupu stanovené v článku 6 ods. 1 písm. a) a písm. c) až e) nariadenia (EÚ) 2016/399, udelia sa víza na viac vstupov s dlhou platnosťou pre tieto doby platnosti, pokiaľ platnosť víza nepresiahne platnosť cestovného dokladu:

a)	doba platnosti jeden rok, ak žiadateľ počas predchádzajúcich dvoch rokov získal a zákonne využil tri víza;

b)	doba platnosti dva roky, ak žiadateľ počas predchádzajúcich dvoch rokov získal a zákonne využil predchádzajúce vízum na viac vstupov platné jeden rok;

c)	doba platnosti päť rokov, ak žiadateľ počas predchádzajúcich troch rokov získal a zákonne využil predchádzajúce vízum na viac vstupov platné dva roky.

Letiskové tranzitné víza a víza s obmedzenou územnou platnosťou udelené podľa článku 25 ods. 1 sa na účely udeľovania víz na viac vstupov neberú do úvahy.“;

vkladajú sa tieto odseky:

„2a. Odchylne od odseku 2 možno dobu platnosti udeleného víza v individuálnych prípadoch skrátiť, ak existujú odôvodnené pochybnosti, či budú podmienky vstupu splnené počas celej doby.

2b. Odchylne od odseku 2, konzulárne úrady v rámci miestnej schengenskej spolupráce posúdia, či je vzhľadom na prijatie priaznivejších alebo prísnejších pravidiel v súlade s odsekom 2d potrebné prispôsobiť pravidlá udeľovania víz na viac vstupov uvedené v odseku 2 tak, aby zohľadňovali miestne pomery a migračné a bezpečnostné riziká.

2c. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, možno vízum na viac vstupov platné maximálne päť rokov udeliť žiadateľom, ktorí preukážu potrebu alebo odôvodnia svoj zámer často alebo pravidelne cestovať, za predpokladu, že preukážu svoju bezúhonnosť a spoľahlivosť, najmä zákonné využitie predchádzajúcich víz, svoju ekonomickú situáciu v krajine pôvodu a skutočný úmysel opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víza, o ktoré žiadajú.

2d. Ak je to potrebné na základe posúdenia uvedeného v odseku 2b tohto článku, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme pravidlá týkajúce sa podmienok udeľovania víz na viac vstupov stanovených v odseku 2 tohto článku, ktoré sa budú uplatňovať v každej jurisdikcii s cieľom zohľadniť miestne pomery, migračné a bezpečnostné riziká a celkové vzťahy Únie s dotknutou treťou krajinou. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.“

19.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 25a

Spolupráca v oblasti readmisie

1. V závislosti od úrovne spolupráce tretej krajiny s členskými štátmi pri readmisii neregulárnych migrantov, ktorá sa posúdi na základe relevantných a objektívnych údajov, sa článok 14 ods. 6, článok 16 ods. 1, článok 16 ods. 5 písm. b), článok 23 ods. 1 a článok 24 ods. 2 a 2c nevzťahuje na žiadateľov alebo kategórie žiadateľov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, ktorá sa považuje podľa tohto článku za krajinu, ktorá dostatočne nespolupracuje.

2. Komisia pravidelne a aspoň raz ročne posudzuje spoluprácu tretích krajín v oblasti readmisie, pričom berie do úvahy predovšetkým tieto ukazovatele:

a)	počet rozhodnutí o návrate vydaných osobám z danej tretej krajiny, ktoré sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov;

počet skutočných nútených návratov osôb, ktorým boli vydané rozhodnutia o návrate, ako percento z počtu rozhodnutí o návrate vydaných štátnym príslušníkom danej tretej krajiny, a to prípadne aj na základe readmisných dohôd s Úniou alebo dvojstranných readmisných dohôd, počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prechádzali cez územie danej tretej krajiny;

c)	počet žiadostí o readmisiu rozčlenený na jednotlivé členské štáty, ktoré tretia krajina akceptovala, ako percento z počtu takýchto žiadostí, ktoré boli tejto tretej krajine predložené;

úroveň praktickej spolupráce v súvislosti s návratom v rôznych fázach konania o návrate, ako napríklad:

i)	pomoc poskytovaná pri určovaní totožnosti osôb, ktoré sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, a pri včasnom vydávaní cestovných dokladov;

ii)	akceptovanie európskeho cestovného dokladu pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osobitného preukazu (laissez-passer);

iii)	akceptovanie readmisie osôb, ktoré majú byť v súlade s právnymi predpismi vrátené do ich krajiny;

iv)	akceptovanie návratových letov a operácií.

Takéto posúdenie je založené na používaní spoľahlivých údajov, ktoré poskytli členské štáty, ako aj inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie. Komisia pravidelne a aspoň raz za rok podá správu o svojom posúdení Rade.

3. Členský štát môže Komisii na základe rovnakých ukazovateľov ako v odseku 2 oznámiť, že čelí podstatným a pretrvávajúcim praktickým problémom pri spolupráci s treťou krajinou v oblasti readmisie neregulárnych migrantov. Komisia o tomto oznámení bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu.

4. Komisia preskúma každé oznámenie podľa odseku 3 v lehote jedného mesiaca. Komisia o výsledkoch svojho preskúmania informuje Európsky parlament a Radu.

5. Ak Komisia na základe analýzy uvedenej v odsekoch 2 a 4 a po zohľadnení krokov, ktoré sama vykonala na zlepšenie úrovne spolupráce s dotknutou treťou krajinou v oblasti readmisie, a celkových vzťahov Únie s danou treťou krajinou, a to aj v oblasti migrácie, dospeje k záveru, že daná krajina nespolupracuje dostatočne a že je preto potrebné prijať opatrenia, alebo ak počas 12 mesiacov jednoduchá väčšina členských štátov zašle Komisii oznámenie podľa odseku 3, Komisia pokračuje v svojom úsilí o zlepšenie spolupráce s dotknutou treťou krajinou a zároveň predloží Rade návrh na prijatie:

vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa dočasne pozastaví uplatňovanie niektorého alebo viacerých z týchto článkov – článku 14 ods. 6, článku 16 ods. 5 písm. b), článku 23 ods. 1 alebo článku 24 ods. 2 a 2c – na všetkých štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny alebo na určité kategórie týchto štátnych príslušníkov;

vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa postupne uplatní jeden z vízových poplatkov stanovených v článku 16 ods. 2a na všetkých štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny alebo na určité kategórie týchto štátnych príslušníkov, ak sa na základe posúdenia zo strany Komisie označia opatrenia uplatňované v súlade s vykonávacím rozhodnutím uvedeným v písmene a) tohto odseku za neúčinné.

6. Komisia na základe ukazovateľov stanovených v odseku 2 nepretržite posudzuje a podáva správy, či možno konštatovať podstatné a trvalé zlepšenie spolupráce s dotknutou treťou krajinou v oblasti readmisie neregulárnych migrantov, a môže s prihliadnutím na celkové vzťahy Únie s uvedenou treťou krajinou predložiť Rade návrh na zrušenie alebo zmenu vykonávacích rozhodnutí uvedených v odseku 5.

7. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku, ktorý sa dosiahol, pokiaľ ide o spoluprácu danej tretej krajiny v oblasti readmisie, najneskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti vykonávacích rozhodnutí uvedených v odseku 5.

8. Ak Komisia na základe analýzy uvedenej v odseku 2 a s ohľadom na celkové vzťahy Únie s dotknutou treťou krajinou, a to najmä pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti readmisie, dospeje k záveru, že dotknutá tretia krajina spolupracuje dostatočne, môže predložiť Rade návrh na prijatie vykonávacieho rozhodnutia týkajúceho sa žiadateľov alebo kategórií žiadateľov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi danej tretej krajiny a ktorí žiadajú o vízum na území danej tretej krajiny, v ktorom sa ustanoví jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)	zníženie vízového poplatku uvedeného v článku 16 ods. 1 na 60 EUR;

b)	skrátenie lehoty, v ktorej sa musí rozhodnúť o žiadosti, uvedenej v článku 23 ods. 1 na 10 dní;

c)	predĺženie doby platnosti víz na viac vstupov, uvedenej v článku 24 ods. 2.

Uvedené vykonávacie rozhodnutie sa uplatňuje najviac jeden rok. Jeho platnosť sa môže predĺžiť.“

20.

Článok 27 sa mení takto:

odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme pravidlá vypĺňania vízovej nálepky. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.

2. Členské štáty môžu do vízovej nálepky v časti „Poznámky“ vpisovať vnútroštátne záznamy. V týchto záznamoch sa neopakujú povinné údaje stanovené v súlade s postupom uvedeným v odseku 1.“;

b)	odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Vízová nálepka pre vízum na jeden vstup sa môže vyplniť rukou len pri technických problémoch z dôvodu vyššej moci. Na vízovej nálepke vyplnenej rukou sa nesmú robiť žiadne zmeny.“

21.

Článok 29 sa mení takto:

a)	odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Vízová nálepka sa vlepí do cestovného dokladu.“;

b)	vkladá sa tento odsek: „1a. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme podrobné pravidlá vlepovania vízovej nálepky. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.“

22.

Článok 31 sa mení takto:

odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Členský štát môže vyžadovať, aby jeho ústredné orgány boli informované o vízach, ktoré iné členské štáty udelili štátnym príslušníkom konkrétnych tretích krajín alebo konkrétnym kategóriám týchto štátnych príslušníkov, s výnimkou letiskových tranzitných víz.

2. Členské štáty oznámia Komisii zavedenie alebo zrušenie požiadavky na takéto informovanie najneskôr 25 kalendárnych dní pred nadobudnutím jej účinnosti. Uvedená informácia sa poskytne aj v rámci miestnej schengenskej spolupráce v dotknutej jurisdikcii.“;

b)	odsek 4 sa vypúšťa.

23.

Článok 32 sa mení takto:

v odseku 1 písm. a) sa vkladá tento bod:

„iia)

neodôvodní účel a podmienky zamýšľaného letiskového tranzitu;“;

b)	odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Rozhodnutie o zamietnutí a dôvody, na ktorých sa zakladá, sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe VI v jazyku členského štátu, ktorý prijal konečné rozhodnutie o žiadosti, a v ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Únie.“;

c)	odsek 4 sa vypúšťa.

24.

Článok 36 sa mení takto:

a)	odsek 2 sa vypúšťa;

b)	vkladá sa tento odsek: „2a. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme operačné pokyny týkajúce sa udeľovania víz námorníkom na hranici. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.“

25.

V článku 37 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2. Skladovanie vízových nálepiek a zaobchádzanie s nimi podlieha primeraným bezpečnostným opatreniam, aby sa predišlo podvodom alebo stratám. Každý konzulárny úrad vedie záznamy o svojej zásobe vízových nálepiek a zaznamenáva účel použitia každej vízovej nálepky. Všetky významné straty nevyplnených vízových nálepiek sa oznamujú Komisii.

3. Konzulárne úrady alebo ústredné orgány vedú archív žiadostí v papierovej alebo elektronickej forme. Každý jednotlivý spis obsahuje relevantné informácie umožňujúce v prípade potreby zrekonštruovať okolnosti prijatia rozhodnutia o žiadosti.

Jednotlivé spisy žiadostí sa uchovávajú najmenej jeden rok odo dňa prijatia rozhodnutia o žiadosti podľa článku 23 ods. 1 alebo, v prípade odvolania, do ukončenia odvolacieho konania, podľa toho, čo nastane neskôr. Ak je to možné, jednotlivé elektronické spisy žiadostí sa uchovávajú počas doby platnosti udeleného víza.“

26.

Článok 38 sa mení takto:

a)	názov sa nahrádza takto: „Zdroje na skúmanie žiadostí a monitorovanie konaní o udelení víza“;

b)	odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Členské štáty nasadia na konzulárne úrady potrebný počet vhodných pracovníkov na vykonávanie úloh spojených so skúmaním žiadostí, aby zabezpečili primeranú a harmonizovanú kvalitu služieb pre verejnosť.“;

vkladá sa tento odsek:

„1a. Členské štáty zabezpečia, aby bolo celé konanie o udelení víza na konzulárnych úradoch vrátane podania a vybavovania žiadostí, tlače vízových nálepiek a praktickej spolupráce s externými poskytovateľmi služieb monitorované vyslanými pracovníkmi a zabezpečila sa tak integrita všetkých fáz konania.“;

d)	odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Ústredné orgány členských štátov zabezpečia primeranú odbornú prípravu vyslaných pracovníkov a miestnych pracovníkov a sú zodpovedné za to, aby sa im poskytovali úplné, presné a aktualizované informácie o relevantnom práve Únie a vnútroštátnom práve.“;

vkladajú sa tieto odseky:

„3a. Ak ústredné orgány podľa článku 4 ods. 1a skúmajú žiadosti a rozhodujú o nich, členské štáty poskytnú špecifickú odbornú prípravu, aby zabezpečili, že pracovníci uvedených ústredných orgánov budú mať dostatočné a aktualizované vedomosti o miestnych sociálno-ekonomických pomeroch v danej krajine, ako aj úplné, presné a aktualizované informácie o relevantnom práve Únie a vnútroštátnom práve.

3b. Členské štáty tiež zabezpečia, aby konzulárne úrady disponovali dostatočným počtom riadne vyškolených pracovníkov, ktorí pomáhajú ústredným orgánom pri skúmaní žiadostí a rozhodovaní o nich, a to najmä tým, že sa zúčastňujú na zasadnutiach v rámci miestnej schengenskej spolupráce a výmene informácií s inými konzulárnymi úradmi a miestnymi orgánmi, pričom na miestnej úrovni zhromažďujú relevantné informácie o migračnom riziku a podvodných praktikách, a vykonávajú pohovory a dodatočné preskúmania.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„5. Členské štáty zabezpečia zavedenie postupu, ktorým sa žiadateľom umožní podávať sťažnosti týkajúce sa:

a)	správania sa personálu konzulárnych úradov a prípadne aj externého poskytovateľa služieb, alebo

b)	postupu podávania žiadostí.

Konzulárne úrady alebo ústredné orgány vedú záznamy o sťažnostiach a opatreniach, ktorými sa na ne reagovalo.

Členské štáty zverejnia informácie o postupe stanovenom v tomto odseku.“

27.

V článku 39 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2. Pracovníci konzulárnych úradov a ústredných orgánov pri vykonávaní svojich povinností v plnej miere rešpektujú ľudskú dôstojnosť. Všetky prijaté opatrenia musia byť primerané cieľom, ktoré sa nimi sledujú.

3. Pracovníci konzulárnych úradov a ústredných orgánov vykonávajú svoje povinnosti tak, aby nedochádzalo k diskriminácii osôb z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.“

28.

Článok 40 sa nahrádza takto:

„Článok 40

Organizácia a spolupráca konzulárnych úradov

1. Každý členský štát je zodpovedný za organizovanie konaní týkajúcich sa žiadostí.

2. Členské štáty:

a)	vybavia svoje konzulárne úrady a orgány zodpovedné za udeľovanie víz na hraniciach, ako aj prípadné úrady svojich honorárnych konzulov zariadením potrebným na zbieranie biometrických identifikátorov podľa článku 42;

b)	spolupracujú s jedným alebo viacerými členskými štátmi v rámci dohôd o zastúpení alebo akejkoľvek inej formy konzulárnej spolupráce.

3. Členský štát môže takisto spolupracovať s externým poskytovateľom služieb podľa článku 43.

4. Členské štáty oznámia Komisii organizáciu a spoluprácu svojich konzulárnych úradov pre každé miesto, kde sa konzulárne úrady nachádzajú.

5. V prípade ukončenia spolupráce s inými členskými štátmi sa členské štáty usilujú zabezpečiť, aby sa v plnej miere pokračovalo v poskytovaní služieb.“

29.	Článok 41 sa vypúšťa.

30.

Článok 43 sa mení takto:

a)	odsek 3 sa vypúšťa;

b)	odsek 5 sa nahrádza takto: „5. Externí poskytovatelia služieb nemajú za žiadnych okolností prístup do VIS. Prístup do VIS je vyhradený výlučne riadne oprávneným pracovníkom konzulárnych úradov alebo ústredných orgánov.“;

odsek 6 sa mení takto:

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)	poskytovať všeobecné informácie o vízových požiadavkách podľa článku 47 ods. 1 písm. a) až c) a o formulároch žiadosti;“;

ii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)	zbierať údaje a žiadosti (vrátane zbierania biometrických identifikátorov) a postúpiť žiadosť konzulárnemu úradu alebo ústredným orgánom;“;

iii)

písmená e) a f) sa nahrádzajú takto:

„e)	riadiť udeľovanie prípadných termínov stretnutí žiadateľa na konzulárnom úrade alebo v priestoroch u externého poskytovateľa služieb;

f)	vyzdvihnúť cestovné doklady vrátane prípadného oznámenia o zamietnutí z konzulárneho úradu alebo ústredného orgánu a vrátiť ich žiadateľovi.“;

odsek 7 sa nahrádza takto:

„7. Pri výbere externého poskytovateľa služieb dotknutý členský štát posúdi spoľahlivosť a platobnú schopnosť danej organizácie alebo spoločnosti a zabezpečí, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov. Posúdenie zahŕňa podľa potreby kontrolu potrebných povolení, výpisu z obchodného registra, stanov a bankových zmlúv.“;

odsek 9 sa nahrádza takto:

„9. Členské štáty zodpovedajú za dodržiavanie pravidiel o ochrane osobných údajov a zabezpečia, aby bol externý poskytovateľ služieb monitorovaný dozornými orgánmi pre ochranu údajov podľa článku 51 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (*5).

(*5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).“;"

odsek 11 sa mení takto:

v prvom pododseku sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a)	všeobecných informácií o kritériách, podmienkach a postupoch predkladania žiadosti o vízum podľa článku 47 ods. 1 písm. a) až c) a o obsahu formulárov žiadostí, ktoré žiadateľom poskytuje externý poskytovateľ služieb;

všetkých technických a organizačných bezpečnostných opatrení potrebných na ochranu osobných údajov pred náhodným alebo nezákonným zničením alebo náhodnou stratou, zmenou, neoprávneným sprístupnením alebo prístupom, najmä ak spolupráca zahŕňa prenos súborov a údajov konzulárnym úradom alebo ústredným orgánom dotknutých členských štátov, a tiež na ochranu pred všetkými inými nezákonnými formami spracovania osobných údajov;“;

ii)

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Na tento účel konzulárne úrady alebo ústredné orgány dotknutých členských štátov pravidelne a aspoň každých deväť mesiacov vykonávajú kontroly na mieste v priestoroch externého poskytovateľa služieb. Členské štáty sa môžu dohodnúť na spoločnom znášaní záťaže tohto pravidelného monitorovania.“;

g)	vkladá sa tento odsek: „11a. Členské štáty do 1. februára každého roku predložia Komisii správu o svojej spolupráci s externými poskytovateľmi služieb na celom svete a o ich monitorovaní, ako sa uvádza v prílohe X bode C.“

31.

Článok 44 sa nahrádza takto:

„Článok 44

Šifrovanie a bezpečný prenos údajov

1. V prípade spolupráce medzi členskými štátmi a spolupráce s externým poskytovateľom služieb a využitia honorárnych konzulov dotknuté členské štáty zabezpečia, aby boli údaje plne šifrované, bez ohľadu na to, či sú prenášané elektronicky alebo fyzicky na elektronickom pamäťovom médiu.

2. V tretích krajinách, ktoré zakazujú, aby sa zašifrované údaje elektronicky prenášali, dotknuté členské štáty nedovolia elektronický prenos údajov.

V takýchto prípadoch dotknuté členské štáty zabezpečia, aby elektronické údaje prenášal fyzicky konzulárny úradník členského štátu v plne zašifrovanej forme na elektronickom pamäťovom médiu alebo, ak by si takýto prenos vyžadoval neprimerané alebo neopodstatnené opatrenia, iným bezpečným a zabezpečeným spôsobom, napríklad využitím uznávaných subjektov, ktoré majú skúsenosti s prepravou citlivých dokumentov a údajov v dotknutej tretej krajine.

3. Vo všetkých prípadoch sa úroveň bezpečnosti prenosu prispôsobí stupňu citlivosti údajov.“

32.

Článok 45 sa mení takto:

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Činnosť akreditovaných sprostredkovateľských subjektov sa pravidelne monitoruje vykonávaním kontrol na mieste, ktoré zahŕňajú osobné alebo telefonické pohovory so žiadateľmi, overovanie ciest a ubytovania a vždy, keď sa to považuje za potrebné, overovanie dokladov, ktoré sa týkajú návratu skupiny.“;

b)	v odseku 5 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Každý konzulárny úrad a ústredný orgán zabezpečí zverejnenie zoznamu prípadných akreditovaných sprostredkovateľských subjektov, s ktorými spolupracuje.“

33.

Článok 47 ods. 1 sa mení takto:

vkladajú sa tieto písmená:

„aa)	kritériách, ktoré je potrebné splniť, aby sa žiadosť považovala za prípustnú, ako sa ustanovuje v článku 19 ods. 1;

ab)	skutočnosti, že biometrické údaje sa v zásade majú zbierať každých 59 mesiacov počnúc dňom prvého zberu;“;

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)	mieste, kde je možné žiadosť podať (príslušný konzulárny úrad alebo externý poskytovateľ služieb);“;

dopĺňa sa toto písmeno:

„j)	postupe podávania sťažností podľa článku 38 ods. 5.“

34.

Článok 48 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Konzulárne úrady a delegácie Únie v rámci každej jurisdikcie spolupracujú, aby sa zabezpečilo harmonizované uplatňovanie spoločnej vízovej politiky pri zohľadnení miestnych pomerov.

Na tento účel Komisia v súlade s článkom 5 ods. 3 rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ (*6) vydá delegáciám Únie pokyny, aby vykonávali príslušné koordinačné úlohy stanovené v tomto článku.

Ak ústredné orgány podľa článku 4 ods. 1a skúmajú žiadosti podané v dotknutej jurisdikcii a rozhodujú o nich, členské štáty zabezpečia aktívnu účasť uvedených ústredných orgánov v rámci miestnej schengenskej spolupráce. Pracovníci prispievajúci k miestnej schengenskej spolupráci musia byť náležite vyškolení a zapojení do skúmania žiadostí v dotknutej jurisdikcii.

(*6) Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).“;"

vkladá sa tento odsek:

„1a. Členské štáty a Komisia spolupracujú, a to najmä s cieľom:

a)	vypracovať harmonizovaný zoznam sprievodných dokladov, ktoré majú žiadatelia predkladať, a to pri zohľadnení článku 14;

b)	pripraviť miestne vykonávanie článku 24 ods. 2, pokiaľ ide o udeľovanie víz na viac vstupov;

c)	podľa potreby zabezpečiť spoločný preklad formulára žiadosti;

d)	vypracovať zoznam cestovných dokladov vydávaných hostiteľskou krajinou a pravidelne ho aktualizovať;

e)	vypracovať spoločný informačný dokument obsahujúci informácie uvedené v článku 47 ods. 1;

f)	podľa potreby monitorovať vykonávanie článku 25a ods. 5 a 6.“;

c)	odsek 2 sa vypúšťa;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Členské štáty si v rámci miestnej schengenskej spolupráce vymieňajú tieto informácie:

a)	štvrťročné štatistické údaje o jednotných vízach, vízach s obmedzenou územnou platnosťou a letiskových tranzitných vízach, o ktoré bolo požiadané, ktoré boli udelené a ktoré boli zamietnuté;

informácie týkajúce sa posúdenia migračných a bezpečnostných rizík, najmä informácie o:

i)	sociálno-ekonomickej štruktúre hostiteľskej krajiny;

ii)	zdrojoch informácií na miestnej úrovni vrátane sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, daňových registrov a registrácii vstupov a vycestovania;

iii)	používaní falošných alebo pozmenených dokladov;

iv)	trasách neregulárneho prisťahovalectva;

v)	trendoch podvodného konania;

vi)	trendoch týkajúcich sa zamietnutí;

c)	informácie o spolupráci s externými poskytovateľmi služieb a dopravnými spoločnosťami;

d)	informácie o poisťovniach poskytujúcich vhodné cestovné zdravotné poistenie vrátane overenia druhu poistného krytia a možnej spoluúčasti.“;

e)	v odseku 5 sa druhý pododsek vypúšťa;

f)	dopĺňa sa tento odsek: „7. V každej jurisdikcii sa každoročne do 31. decembra vypracuje výročná správa. Na základe týchto správ Komisia zostaví výročnú správu o stave miestnej schengenskej spolupráce a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.“

35.	Článok 50 sa vypúšťa.

36.

Článok 51 sa nahrádza takto:

„Článok 51

Pokyny týkajúce sa praktického uplatňovania tohto nariadenia

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme operačné pokyny týkajúce sa praktického uplatňovania ustanovení tohto nariadenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.“

37.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 51a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 ods. 9 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. augusta 2019. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 ods. 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 ods. 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(*7) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“"

38.

Článok 52 sa nahrádza takto:

„Článok 52

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor (ďalej len „výbor pre víza“). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*8).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

39.	Príloha I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu.

40.	Príloha V sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tomuto nariadeniu.

41.	Príloha VI sa nahrádza textom uvedeným v prílohe III k tomuto nariadeniu.

42.	Prílohy VII, VIII a IX sa vypúšťajú.

43.	Príloha X sa nahrádza textom uvedeným v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Monitorovanie a hodnotenie

1. Komisia do 2. augusta 2022 vypracuje hodnotenie uplatňovania nariadenia (ES) č. 810/2009 v znení zmenenom týmto nariadením. Toto celkové hodnotenie zahŕňa preskúmanie dosiahnutých výsledkov v porovnaní s cieľmi, ako aj preskúmanie vykonávania ustanovení nariadenia (ES) č. 810/2009 v znení zmenenom týmto nariadením.

2. Komisia zašle hodnotenie uvedené v odseku 1 Európskemu parlamentu a Rade. Komisia na základe tohto hodnotenia podľa potreby predloží vhodné návrhy.

3. Členské štáty do 2. mája 2020 poskytnú Komisii relevantné dostupné údaje o používaní cestovného zdravotného poistenia uvedeného v článku 15 nariadenia (ES) č. 810/2009 zo strany držiteľov víz počas ich pobytu na území členských štátov, ako aj o nákladoch, ktoré vznikli vnútroštátnym orgánom alebo poskytovateľom zdravotníckych služieb v súvislosti s držiteľmi víz. Na základe týchto údajov Komisia do 2. novembra 2020 vypracuje správu, ktorá sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Uplatňuje sa od 2. februára 2020.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli 20. júna 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 142.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. júna 2019.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).

(5) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(7) Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(8) Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

(9) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(10) Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(11) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(12) Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(13) Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(14) Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

PRÍLOHA I

„PRÍLOHA I

Harmonizovaný formulár žiadosti

ŽIADOSŤ O SCHENGENSKÉ VÍZUM

Tento formulár žiadosti je bezplatný

(1)

Rodinní príslušníci občanov EÚ, EHP alebo Švajčiarska nevypĺňajú kolónky č. 21, 22, 30, 31 a 32 (označené *).

Kolónky 1 – 3 sa vypĺňajú v súlade s údajmi uvedenými v cestovnom doklade.

1.	Priezvisko:

LEN NA ÚRADNÉ ÚČELY

Dátum žiadosti:

Číslo žiadosti:

2.	Rodné priezvisko (predchádzajúce priezvisko/-á):

3.	Meno/-á (krstné meno/-á):

4.	Dátum narodenia (deň – mesiac – rok):

5.	Miesto narodenia:

6.	Krajina narodenia:

7.	Súčasná štátna príslušnosť: Štátna príslušnosť pri narodení, ak je iná: Iné štátne príslušnosti:

Žiadosť podaná:

☐	na veľvyslanectve/konzulárnom úrade

☐	u poskytovateľa služieb

☐	u sprostredkovateľského subjektu

8.	Pohlavie: ☐ muž ☐ žena

9.	Osobný stav: ☐ slobodný/-á ☐ ženatý/vydatá ☐ registrované partnerstvo ☐ odlúčený/-á ☐ rozvedený/-á ☐ vdovec/vdova ☐ iný (uveďte):

☐	na hraniciach (názov): … …

☐

Inde:

10.	Osoba vykonávajúca rodičovské práva a povinnosti (v prípade maloletých)/zákonný opatrovník (priezvisko, meno, adresa, ak sa líši od adresy žiadateľa, telefónne číslo, emailová adresa a štátna príslušnosť):

Spis vybavuje:

11.	Vnútroštátne identifikačné číslo, ak existuje:

Sprievodné doklady:

☐	cestovný doklad

☐	prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom

☐

pozvanie

12.	Druh cestovného dokladu: ☐ bežný pas ☐ diplomatický pas ☐ služobný pas ☐ úradný pas ☐ špeciálny pas ☐ iný cestovný doklad (uveďte):

13.	Číslo cestovného dokladu:

14.	Dátum vydania:

15.	Platnosť do:

16.	Vydal (krajina):

☐	cestovné zdravotné poistenie

☐	dopravný prostriedok

☐

iné:

Rozhodnutie o víze:

☐	zamietnuté

☐

udelené:

☐

LTV

☐

Platnosť:

Od:

Do:

17.	Osobné údaje prípadného rodinného príslušníka, ktorý je občanom EÚ, EHP alebo Švajčiarska

Priezvisko:

Meno/-á (krstné meno/-á):

Dátum narodenia (deň-mesiac-rok):

Štátna príslušnosť:

Číslo cestovného dokladu alebo preukazu totožnosti:

18.	Prípadný rodinný vzťah s občanom EÚ, EHP alebo Švajčiarska: ☐ manžel/manželka ☐ dieťa ☐ vnúča ☐ závislý príbuzný po vzostupnej línii ☐ registrované partnerstvo ☐ iné:

19.	Adresa bydliska a e-mailová adresa žiadateľa:

Telefónne číslo:

20.	Bydlisko sa nachádza mimo krajiny súčasnej štátnej príslušnosti: ☐ Nie ☐ Áno. Povolenie na pobyt alebo ekvivalentný doklad … č. … Platnosť do ….

*21.	Súčasné zamestnanie:

Počet vstupov:

☐ 1 ☐ 2 ☐ viac

Počet dní:

*22.	Zamestnávateľ, jeho adresa a telefónne číslo. V prípade študentov názov a adresa vzdelávacej inštitúcie:

23.	Účel/-y cesty: ☐ turistika ☐ služobne ☐ návšteva rodiny alebo priateľov ☐ kultúra ☐ šport ☐ oficiálna návšteva ☐ zdravotné dôvody ☐ štúdium ☐ letiskový tranzit ☐ iné (uveďte):

24.	Doplňujúce informácie o účele pobytu:

25.	Hlavný cieľový členský štát (a prípadné ostatné cieľové členské štáty):

26.	Členský štát prvého vstupu:

27.	Počet požadovaných vstupov: ☐ jeden vstup ☐ dva vstupy ☐ viac vstupov Plánovaný dátum príchodu v rámci prvého plánovaného pobytu v schengenskom priestore: Plánovaný dátum odchodu zo schengenského priestoru po skončení prvého plánovaného pobytu:

28.	Odtlačky prstov odobraté v minulosti na účely podania žiadosti o schengenské vízum: ☐ Nie ☐ Áno. Dátum, ak je známy …. Číslo vízovej nálepky, ak je známe …

29.	Povolenie na vstup do prípadnej konečnej cieľovej krajiny: Vydal …. Platné od … do …

*30.	Priezvisko/-á a meno/-á pozývajúcej osoby/pozývajúcich osôb v členskom štáte/členských štátoch. Ak neexistujú, uveďte názov hotela/-ov alebo prechodnú/-é adresu/-y v členskom štáte/členských štátoch:

Adresa a emailová adresa pozývajúcej osoby/pozývajúcich osôb/hotela/hotelov/dočasnej adresy/dočasných adries:

Telefónne číslo:

*31.	Meno a adresa pozývajúcej spoločnosti/organizácie:

Priezvisko, meno, adresa, telefónne číslo a emailová adresa kontaktnej osoby v spoločnosti/organizácii:

Telefónne číslo spoločnosti/organizácie:

*32.	Cestovné výdavky a životné náklady počas pobytu žiadateľa hradí:

☐	samotný žiadateľ

Prostriedky podpory:

☐

hotovosť

☐	cestovné šeky

☐	kreditná karta

☐	predplatené ubytovanie

☐	predplatená doprava

☐	iné (uveďte):

☐	sponzor (hostiteľ, spoločnosť, organizácia), uveďte:

….☐ uvedené v kolónke 30 alebo 31

….☐ iné (uveďte):

Prostriedky podpory:

☐

hotovosť

☐	zabezpečené ubytovanie

☐	uhradené celé náklady počas pobytu

☐	predplatená doprava

☐	iné (uveďte):

Som si vedomý/-á, že vízový poplatok sa nevracia, ak sa vízum zamietne.

Uplatniteľné v prípade žiadosti o vízum na viac vstupov:

Som si vedomý/-á, že na môj prvý pobyt a všetky ďalšie návštevy územia členských štátov je potrebné vhodné cestovné zdravotné poistenie.

Som si vedomý/-á nasledujúcich skutočností a súhlasím s nimi: poskytnutie údajov, ktoré sa v tomto formulári vyžadujú, fotografovanie a prípadné odobratie odtlačkov prstov sú na účely preskúmania žiadosti povinné; a všetky osobné údaje týkajúce sa mojej osoby, ktoré sú uvedené v žiadosti, ako aj moje odtlačky prstov a moja fotografia budú poskytnuté príslušným orgánom členských štátov a spracované týmito orgánmi na účely rozhodnutia o mojej žiadosti.

Tieto údaje spolu s údajmi, ktoré sa týkajú rozhodnutia o mojej žiadosti alebo rozhodnutia o odvolaní, zrušení alebo predĺžení udeleného víza, budú vložené do vízového informačného systému (VIS) a budú v ňom uchovávané najviac päť rokov; počas tohto obdobia budú dostupné vízovým orgánom a príslušným orgánom, ktoré vykonávajú kontrolu víz na vonkajších hraniciach a v rámci členských štátov, imigračným a azylovým orgánom v členských štátoch na účely overenia, či boli splnené podmienky na oprávnený vstup na územie členských štátov a oprávnený pobyt na ňom, ako aj na určenie totožnosti osôb, ktoré tieto podmienky nespĺňajú alebo prestali spĺňať, na posúdenie žiadosti o azyl a na určenie toho, kto je príslušný na takéto posúdenie. Za určitých podmienok budú tieto údaje dostupné určeným orgánom členských štátov a Europolu na účely predchádzania trestným činom terorizmu a iným závažným trestným činom, ich odhaľovania a vyšetrovania. Orgánom členského štátu zodpovedným za spracovanie údajov je: [(…)].

Som si vedomý/-á, že vo všetkých členských štátoch mám právo byť oboznámený o údajoch týkajúcich sa mojej osoby, ktoré sú zaznamenané vo VIS, ako aj o členskom štáte, ktorý tieto údaje preniesol, a mám právo žiadať, aby boli nesprávne údaje týkajúce sa mojej osoby opravené a nezákonne spracované údaje týkajúce sa mojej osoby vymazané. Na moju výslovnú žiadosť ma bude orgán, ktorý moju žiadosť posudzuje, informovať o spôsobe, akým môžem uplatniť svoje právo na kontrolu mojich osobných údajov a ako môžem dosiahnuť ich opravu alebo vymazanie vrátane súvisiacich opravných prostriedkov v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu. Sťažnosti týkajúce sa ochrany osobných údajov bude vybavovať vnútroštátny dozorný orgán daného členského štátu [kontaktné údaje: ….].

Vyhlasujem podľa svojho najlepšieho vedomia, že údaje, ktoré som poskytol/-la, sú správne a úplné. Som si vedomý/-á, že akékoľvek nepravdivé vyhlásenia povedú k zamietnutiu mojej žiadosti alebo k zrušeniu už udeleného víza a môžu ma vystaviť prípadnému postihu v zmysle práva členského štátu, ktorý žiadosť vybavuje.

Zaväzujem sa, že v prípade udelenia víza opustím územie členských štátov pred skončením jeho platnosti. Bol/-a som poučený/-á, že udelenie víza je iba jednou z podmienok vstupu na európske územie členských štátov. Udelením víza mi nevzniká nárok na náhradu škody, ak nesplním príslušné ustanovenia článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/399 (Kódex schengenských hraníc) a ak mi preto bude odoprený vstup. Splnenie podmienok vstupu sa znovu posúdi pri vstupe na európske územie členských štátov.

Miesto a dátum:

Podpis:

(za maloletých podpis osoby vykonávajúcej rodičovské práva a povinnosti/zákonného opatrovníka):

“.

(1) V prípade Nórska, Islandu, Lichtenštajnska a Švajčiarska sa logo nevyžaduje.

PRÍLOHA II

„PRÍLOHA V

ZOZNAM POVOLENÍ NA POBYT, KTORÉ DRŽITEĽA OPRÁVŇUJÚ NA TRANZIT CEZ LETISKÁ ČLENSKÝCH ŠTÁTOV BEZ TOHO, ABY MUSEL MAŤ LETISKOVÉ TRANZITNÉ VÍZUM

ANDORRA:

—	autorització temporal (dočasné prisťahovalecké povolenie – zelené),

—	autorització temporal per a treballadors d'empreses estrangeres (dočasné prisťahovalecké povolenie pre zamestnancov zahraničných podnikov – zelené),

—	autorització residència i treball (povolenie na pobyt a pracovné povolenie – zelené),

—	autorització residència i treball del personal d'ensenyament (povolenie na pobyt a pracovné povolenie pre pedagogických pracovníkov – zelené),

—	autorització temporal per estudis o per recerca (dočasné prisťahovalecké povolenie na účely štúdia alebo výskumu – zelené),

—	autorització temporal en pràctiques formatives (dočasné prisťahovalecké povolenie na účely stáží a odbornej prípravy – zelené),

—	autorització residència (povolenie na pobyt – zelené).

KANADA:

—	permanent resident (PR) card (preukaz osoby s trvalým pobytom),

—	permanent Resident Travel Document (PRTD) (cestovný doklad osoby s trvalým pobytom).

JAPONSKO:

—	pobytový preukaz.

SAN MARÍNO:

—	permesso di soggiorno ordinario (platnosť jeden rok s možnosťou predĺženia po skončení platnosti),

—

osobitné povolenia na pobyt z týchto dôvodov (platnosť jeden rok s možnosťou predĺženia po skončení platnosti): univerzitné štúdium, šport, zdravotná starostlivosť, náboženské dôvody, osoby pracujúce ako zdravotné sestry a ošetrovatelia vo verejných nemocniciach, diplomatické funkcie, konkubinát, povolenie pre maloletých, humanitárne dôvody, rodičovské povolenie,

—	sezónne a dočasné pracovné povolenia (platnosť 11 mesiacov s možnosťou predĺženia po skončení platnosti),

—	preukaz totožnosti vydávaný osobám, ktoré majú úradný pobyt „residenza“ v San Maríne (platnosť päť rokov).

SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ:

—	riadne udelené prisťahovalecké vízum, ktorému sa neskončila platnosť; môže byť potvrdené v mieste vstupu na jeden rok ako dočasný doklad o pobyte, kým bude vystavený preukaz I-551,

—	riadne vystavený formulár I-551 (preukaz osoby s trvalým pobytom), ktorému sa neskončila platnosť; môže byť platný 2 až 10 rokov – v závislosti od kategórie vstupu; ak sa v preukaze neuvádza dátum skončenia platnosti, preukaz je platný na cestovné účely,

—	riadne vystavený formulár I-327 (povolenie na opätovný vstup), ktorému sa neskončila platnosť,

—	riadne vystavený formulár I-571 (cestovný doklad utečenca s potvrdzujúcou poznámkou „Permanent Resident Alien“ – „cudzinec s trvalým pobytom“), ktorému sa neskončila platnosť.

“.

PRÍLOHA III

„PRÍLOHA VI

(1)

ŠTANDARDNÝ FORMULÁR PRE OZNÁMENIE DÔVODOV ZAMIETNUTIA, ZRUŠENIA ALEBO ODVOLANIA VÍZA

ZAMIETNUTIE/ZRUŠENIE/ODVOLANIE VÍZA

Vážená pani/Vážený pán …,

☐

veľvyslanectvo/generálny konzulárny úrad/konzulárny úrad/[iný príslušný orgán] … v … … [v mene (názov zastúpeného členského štátu)];

☐

[iný príslušný orgán] …;

☐

orgány zodpovedné za kontroly osôb na …

preskúmal/-i:

☐

Vašu žiadosť;

☐

Vaše vízum číslo: …, udelené: … [deň/mesiac/rok].

☐	Vízum bolo zamietnuté.

☐	Vízum bolo zrušené.

☐	Vízum bolo odvolané.

Toto rozhodnutie sa zakladá na tomto dôvode (týchto dôvodoch):

☐	bol predložený falošný/pozmenený cestovný doklad

☐	nebolo poskytnuté odôvodnenie účelu a podmienok plánovaného pobytu

☐	neposkytli ste doklady preukazujúce, že máte k dispozícii dostatočné finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s dĺžkou plánovaného pobytu alebo na návrat do krajiny pôvodu alebo bydliska, alebo na tranzit do tretej krajiny, ktorá Vás určite prijme

☐	neposkytli ste doklady preukazujúce, že ste schopný zákonne nadobudnúť dostatočné finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s dĺžkou plánovaného pobytu alebo na návrat do krajiny pôvodu alebo bydliska, alebo na tranzit do tretej krajiny, ktorá Vás určite prijme

☐	na území členských štátov ste sa už zdržali 90 dní v rámci súčasného 180-dňového obdobia, a to na základe jednotného víza alebo víza s obmedzenou územnou platnosťou

☐	v Schengenskom informačnom systéme (SIS) bol vydaný zápis na účely odopretia vstupu zo strany … (označenie členského štátu)

☐	jeden alebo viacero členských štátov Vás považuje za hrozbu pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť

☐	jeden alebo viacero členských štátov Vás považuje za hrozbu pre verejné zdravie podľa článku 2 bodu 21 nariadenia (EÚ) 2016/399 (Kódex schengenských hraníc)

☐	jeden alebo viacero členských štátov Vás považuje za hrozbu pre ich medzinárodné vzťahy

10.

☐	informácie poskytnuté v súvislosti s odôvodnením účelu a podmienok plánovaného pobytu neboli dôveryhodné

11.

☐	existujú odôvodnené pochybnosti o spoľahlivosti poskytnutých vyhlásení, pokiaľ ide o … (uveďte)

12.

☐	existujú odôvodnené pochybnosti o spoľahlivosti alebo pravosti predložených sprievodných dokladov alebo o pravdivosti ich obsahu

13.

☐	existujú odôvodnené pochybnosti o Vašom úmysle opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víza

14.

☐	nebol poskytnutý dostatočný dôkaz o tom, že ste nemohli požiadať o vízum vopred, čo by odôvodňovalo žiadosť o vízum na hranici

15.

☐	nebolo poskytnuté odôvodnenie účelu a podmienok plánovaného letiskového tranzitu

16.

☐	neposkytli ste dôkaz o tom, že máte primerané a platné cestovné zdravotné poistenie

17.

☐	o odvolanie víza požiadal jeho držiteľ (2).

Ďalšie poznámky:

…

Proti rozhodnutiu o zamietnutí/zrušení/odvolaní víza sa môžete odvolať.

Pravidlá týkajúce sa odvolania proti rozhodnutiam o zamietnutí/zrušení/odvolaní víza sú stanovené v (odkaz na vnútroštátne právne predpisy):

…

Príslušný orgán, na ktorý je možné podať odvolanie (kontaktné údaje):

…

Informácie o postupe, ktorý je potrebné dodržať, možno nájsť tu (kontaktné údaje):

…

Odvolanie sa musí podať do (uvedie sa lehota):

…

Dátum a odtlačok pečiatky veľvyslanectva/generálneho konzulárneho úradu/konzulárneho úradu/orgánov zodpovedných za kontroly osôb/iných príslušných orgánov:

Podpis dotknutej osoby (3): ….

“.

(1) V prípade Nórska, Islandu, Lichtenštajnska a Švajčiarska sa logo nevyžaduje.

(2) Proti odvolaniu víza z tohto dôvodu nie je možné podať odvolanie.

(3) Ak sa vyžaduje podľa vnútroštátneho práva.

PRÍLOHA IV

„PRÍLOHA X

ZOZNAM MINIMÁLNYCH POŽIADAVIEK, KTORÉ SA ZAHRNÚ DO PRÁVNEHO NÁSTROJA V PRÍPADE SPOLUPRÁCE S EXTERNÝMI POSKYTOVATEĽMI SLUŽIEB

V právnom nástroji sa:

a)	uvádzajú úlohy, ktoré má vykonávať externý poskytovateľ služieb, v súlade s článkom 43 ods. 6 tohto nariadenia;

b)	uvádzajú miesta, na ktorých má externý poskytovateľ služieb pôsobiť, a konzulárny úrad, ktorému sa príslušné centrum pre podávanie žiadostí zodpovedá;

c)	uvádza zoznam služieb, ktoré sa poskytujú za povinný poplatok za služby;

d)	uvádza pokyn pre externého poskytovateľa služieb, aby jasne informoval verejnosť o tom, že ostatné poplatky sa vzťahujú na voliteľné služby.

Pokiaľ ide o ochranu údajov, externý poskytovateľ služieb pri výkone svojej činnosti:

a)	zabraňuje tomu, aby kedykoľvek došlo k akémukoľvek neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, úprave alebo mazaniu údajov, predovšetkým počas ich prenosu konzulárnym úradom členských štátov, ktoré sú zodpovedné za spracovanie žiadosti;

v súlade s pokynmi vydanými dotknutými členskými štátmi prenáša údaje:

—	elektronicky, v zašifrovanej forme, alebo

—	fyzicky, zabezpečeným spôsobom;

údaje prenáša čo najskôr:

—	v prípade fyzicky prenášaných údajov aspoň raz za týždeň,

—	v prípade elektronicky prenášaných zašifrovaných údajov najneskôr na konci dňa, počas ktorého sa zozbierali;

d)	zabezpečuje vhodné prostriedky na sledovanie pohybu jednotlivých spisov žiadostí na konzulárny úrad a z konzulárneho úradu;

e)	vymazáva údaje najneskôr sedem dní po ich prenose a zabezpečuje, aby jedinými údajmi, ktoré sa uchovajú do vrátenia pasu žiadateľovi a vymažú päť dní po vrátení pasu, boli meno a kontaktné údaje žiadateľa na účely dohodnutia termínu na stretnutie a číslo pasu;

zabezpečuje všetky technické a organizačné bezpečnostné opatrenia potrebné na ochranu osobných údajov pred náhodným alebo nezákonným zničením alebo náhodnou stratou, zmenou, neoprávneným sprístupnením alebo prístupom, najmä ak spolupráca zahŕňa zasielanie spisov a údajov konzulárnym úradom dotknutých členských štátov, a tiež na ochranu pred akoukoľvek inou formou nezákonného spracovania osobných údajov;

g)	spracúva údaje len na účely spracovania osobných údajov žiadateľov v mene dotknutých členských štátov;

h)	uplatňuje normy ochrany údajov, ktoré sú aspoň rovnocenné normám stanoveným v nariadení (EÚ) 2016/679;

i)	poskytuje žiadateľom informácie požadované podľa článku 37 nariadenia o VIS.

Pokiaľ ide o správanie pracovníkov, externý poskytovateľ služieb pri výkone svojej činnosti:

a)	zabezpečuje, aby jeho pracovníci boli náležite vyškolení;

zabezpečuje, aby jeho pracovníci pri výkone svojich povinností:

—	zdvorilo prijímali žiadateľov,

—	rešpektovali ľudskú dôstojnosť a integritu žiadateľov, nediskriminovali osoby z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a

—	dodržiavali pravidlá týkajúce sa dôvernosti; uvedené pravidlá sa uplatňujú aj po tom, čo pracovníci ukončia pracovný pomer alebo keď sa pozastaví alebo ukončí vykonávanie uvedeného právneho nástroja;

c)	zabezpečí, aby bolo kedykoľvek možné určiť totožnosť pracovníkov pracujúcich pre externého poskytovateľa služieb;

d)	preukáže, že jeho pracovníci nemajú záznam v registri trestov a majú požadované odborné znalosti.

Pokiaľ ide o kontrolu vykonávania jeho činnosti, externý poskytovateľ služieb:

a)	kedykoľvek umožňuje pracovníkom, ktorých na to poveril dotknutý členský štát alebo členské štáty, vstup do svojich priestorov bez prechádzajúceho oznámenia, predovšetkým na účely inšpekcie;

b)	na účely inšpekcie umožňuje vzdialený prístup do svojho systému udeľovania termínov na stretnutia;

c)	zabezpečuje používanie relevantných metód monitorovania (napr. testovací žiadatelia, webové kamery);

d)	zabezpečuje prístup vnútroštátneho dozorného orgánu členského štátu na ochranu údajov k dôkazom o dodržiavaní predpisov o ochrane údajov vrátane oznamovacích povinností, externých auditov a pravidelných kontrol na mieste;

bezodkladne podáva dotknutým členským štátom písomné správy o akomkoľvek narušení bezpečnosti alebo akýchkoľvek sťažnostiach žiadateľov týkajúcich sa zneužívania údajov alebo neoprávneného prístupu a koordinuje svoju činnosť s dotknutým členským štátom alebo členskými štátmi s cieľom nájsť riešenie a poskytnúť žiadateľom rýchlu odpoveď na ich sťažnosť spolu s vysvetlením.

Pokiaľ ide o všeobecné požiadavky, externý poskytovateľ služieb:

a)	koná na základe pokynov členského štátu alebo členských štátov príslušných na spracovanie žiadosti;

b)	prijíma primerané opatrenia na boj proti korupcii (napr. primerané odmeňovanie pracovníkov, spolupráca pri výbere zamestnancov pracujúcich na danej úlohe, pravidlo dvojčlennosti, zásada rotácie);

c)	v plnej miere dodržiava ustanovenia daného právneho nástroja, ktorý obsahuje doložku o pozastavení alebo ukončení vykonávania, najmä v prípade porušenia zavedených pravidiel, ako aj doložku o revízii s cieľom zabezpečiť, aby právny nástroj odrážal najlepšie postupy.

“.

12.7.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 188/55

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1156

z 20. júna 2019,

ktorým sa uľahčuje cezhraničná distribúcia podnikov kolektívneho investovania a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 345/2013, (EÚ) č. 346/2013 a (EÚ) č. 1286/2014

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Odlišné prístupy v oblasti regulácie a dohľadu týkajúce sa cezhraničnej distribúcie alternatívnych investičných fondov (ďalej len „AIF“) v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (3) vrátane európskych fondov rizikového kapitálu (ďalej len „EuVECA“) v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 (4), európskych fondov sociálneho podnikania (ďalej len „EuSEF“) v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 (5) a európskych dlhodobých investičných fondov (ďalej len „ELTIF“) v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 (6), ako aj podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“) v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (7) vedú k roztrieštenosti a prekážkam pri cezhraničnom uvádzaní AIF a PKIPCP na trh a prístupe k nim, čo by mohlo brániť ich uvádzaniu na trh v iných členských štátoch. PKIPCP môže byť spravovaný externe alebo interne v závislosti od jeho právnej formy. Každé ustanovenie tohto nariadenia týkajúce sa správcovských spoločností PKIPCP by sa malo vzťahovať na spoločnosti, ktorých bežnou činnosťou je správa PKIPCP, a na každý PKIPCP, ktorý neurčil správcovskú spoločnosť PKIPCP.

(2)

S cieľom posilniť regulačný rámec uplatniteľný na podniky kolektívneho investovania a lepšie chrániť investorov by marketingové oznámenia pre investorov do AIF a PKIPCP mali byť identifikovateľné ako také a mali by opisovať riziká a prínosy vyplývajúce z nákupu podielových listov alebo akcií AIF alebo PKIPCP rovnako zreteľným spôsobom. Všetky informácie zahrnuté v marketingových oznámeniach pre investorov by navyše mali byť poskytované nestranným, jednoznačným a nezavádzajúcim spôsobom. Na zabezpečenie ochrany investorov a rovnakých podmienok pre AIF a PKIPCP by sa na marketingové oznámenia o AIF a PKIPCP mali uplatňovať normy týkajúce sa marketingových oznámení.

(3)

V marketingových oznámeniach pre investorov do AIF a PKIPCP by sa malo presne určiť, kde, ako a v akom jazyku môžu investori získať súhrnné informácie o právach investorov, a malo by sa v nich jasne uviesť, že správca AIF, správca EuVECA, správca EuFSP alebo správcovská spoločnosť PKIPCP (spoločne len „správcovia podnikov kolektívneho investovania“) má právo zrušiť opatrenia prijaté na účely uvádzania na trh.

(4)

S cieľom zvýšiť transparentnosť a ochranu investorov a uľahčiť prístup k informáciám o vnútroštátnych zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach, ktoré sa uplatňujú na marketingové oznámenia, by príslušné orgány mali uverejňovať takéto texty na svojich webových sídlach aspoň v jazyku, ktorý sa obvykle používa v oblasti medzinárodných financií, ako aj ich neoficiálne súhrny, ktoré by umožnili správcom podnikov kolektívneho investovania získať široký prehľad o týchto zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach. Toto uverejňovanie by malo slúžiť len na informačné účely a nemalo by vytvárať právne záväzky. Z rovnakých dôvodov by európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (8) (ďalej len „ESMA“) mal vytvoriť centrálnu databázu obsahujúcu súhrny vnútroštátnych požiadaviek na marketingové oznámenia a hypertextové odkazy na informácie uverejnené na webových sídlach príslušných orgánov.

(5)

Na podporu osvedčených postupov na ochranu investorov, ktoré sú zakotvené vo vnútroštátnych požiadavkách na nestranné a jednoznačné marketingové oznámenia, vrátane online aspektov takýchto marketingových oznámení, by orgán ESMA mal vydať usmernenia o uplatňovaní uvedených požiadaviek na marketingové oznámenia.

(6)

Príslušné orgány by mali mať možnosť požadovať poskytovanie marketingových oznámení vopred, a to na účely overenia vopred ich súladu s týmto nariadením a inými uplatniteľnými požiadavkami, napríklad, či sú marketingové oznámenia identifikovateľné ako také, či rovnako zreteľným spôsobom opisujú riziká a prínosy vyplývajúce z nákupu podielových listov PKIPCP, a ak členský štát umožní uvádzať AIF na trh pre retailových investorov, riziká a prínosy vyplývajúce z nákupu podielových listov alebo akcií AIF, a či sú všetky informácie v marketingových oznámeniach predložené nestranným, jednoznačným a nezavádzajúcim spôsobom. Uvedené overenie by sa malo vykonať v obmedzenom časovom rámci. Ak príslušné orgány vyžadujú, aby bolo poskytnutie marketingových oznámení vopred, nemalo by im to brániť v následnom overovaní marketingových oznámení.

(7)

Príslušné orgány by mali orgánu ESMA oznamovať výsledky uvedených overení, žiadosti o zmeny a všetky sankcie uložené správcom podnikov kolektívneho investovania. S cieľom zvýšiť informovanosť a transparentnosť pravidiel uplatniteľných na marketingové oznámenia na jednej strane a zabezpečiť ochranu investorov na druhej strane by orgán ESMA mal každý druhý rok vypracovať a poslať Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o uvedených pravidlách a ich praktickom uplatňovaní na základe overení vopred a následných overení marketingových oznámení príslušnými orgánmi.

(8)

Na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so správcami podnikov kolektívneho investovania a na uľahčenie ich rozhodovania, či sa majú zapojiť do cezhraničnej distribúcie investičných fondov, je dôležité, aby poplatky a platby vyberané príslušnými orgánmi za dohľad nad cezhraničnými činnosťami boli primerané vykonávaným úlohám dohľadu a verejne známe a aby na posilnenie transparentnosti boli uvedené poplatky a platby uverejňované na webových sídlach príslušných orgánov. Z toho istého dôvodu by sa na webovom sídle orgánu ESMA mali uverejňovať hypertextové odkazy na informácie uverejnené na webových sídlach príslušných orgánov a týkajúce sa poplatkov a platieb, a tak existovalo ústredné informačné miesto. Webové sídlo orgánu ESMA by malo obsahovať aj interaktívny nástroj umožňujúci orientačné výpočty uvedených poplatkov a platieb vyberaných príslušnými orgánmi.

(9)

S cieľom zabezpečiť lepšie vymáhanie poplatkov alebo platieb a zvýšiť transparentnosť a jasnosť štruktúry poplatkov a platieb, ak sú takéto poplatky alebo platby vyberané príslušnými orgánmi, by správcovia podnikov kolektívneho investovania mali dostávať faktúru, individuálny výkaz platieb alebo platobný pokyn, na ktorých bude jasne uvedená výška splatných poplatkov alebo platieb a spôsoby platby.

(10)

Keďže orgán ESMA by v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010 mal monitorovať a posudzovať vývoj na trhu v oblasti jeho právomoci, je vhodné a potrebné zvýšiť úroveň znalostí orgánu ESMA rozšírením jeho existujúcich databáz tak, aby zahŕňali centrálnu databázu, v ktorej bude uvedený zoznam všetkých AIF a PKIPCP, ktoré podliehajú cezhraničnému uvádzaniu na trh, správcov týchto podnikov kolektívneho investovania a členských štátov, v ktorých sú uvádzané na trh. Na uvedený účel a s cieľom umožniť orgánu ESMA viesť aktualizovanú centrálnu databázu by príslušné orgány mali zasielať orgánu ESMA informácie o oznámeniach, oznamovacích listoch a informáciách, ktoré dostali podľa smerníc 2009/65/ES a 2011/61/EÚ v súvislosti s cezhraničnou činnosťou týkajúcou sa uvádzania na trh, ako aj informácie o všetkých zmenách uvedených informácií, ktoré by sa mali premietnuť do uvedenej databázy. V tejto súvislosti by orgán ESMA mal zriadiť oznamovací portál, do ktorého by príslušné orgány mali ukladať všetky dokumenty týkajúce sa cezhraničnej distribúcie PKIPCP a AIF.

(11)

S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky medzi kvalifikovanými fondmi rizikového kapitálu v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 345/2013 alebo kvalifikovanými fondmi sociálneho podnikania v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 346/2013 na jednej strane a inými AIF na strane druhej je nevyhnutné do uvedených nariadení zahrnúť pravidlá týkajúce sa predmarketingu, ktoré budú totožné s pravidlami týkajúcimi sa predmarketingu stanovenými v smernici 2011/61/EÚ. Takéto pravidlá by správcom zaregistrovaným v súlade s uvedenými nariadeniami mali umožniť, aby sa zamerali na investorov testovaním ich ochoty využiť nadchádzajúce investičné príležitosti alebo stratégie prostredníctvom kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania.

(12)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 (9) majú byť určité spoločnosti a osoby uvedené v článku 32 uvedeného nariadenia oslobodené od povinností podľa uvedeného nariadenia do 31. decembra 2019. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje, že Komisia ho má do 31. decembra 2018 preskúmať s cieľom posúdiť okrem iného aj to, či by sa uvedené prechodné oslobodenie malo predĺžiť alebo či by sa na základe zistenia potreby akýchkoľvek úprav mali ustanovenia o kľúčových informáciách pre investorov uvedené v smernici 2009/65/ES nahradiť alebo považovať za rovnocenné s dokumentom s kľúčovými informáciami stanoveným v uvedenom nariadení.

(13)

S cieľom umožniť Komisii vykonať preskúmanie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1286/2014, ako bolo pôvodne stanovené, by sa lehota na uvedené preskúmanie mala predĺžiť o 12 mesiacov. Príslušný výbor Európskeho parlamentu by mal podporiť proces preskúmania Komisiou zorganizovaním vypočutia na túto tému s príslušnými zainteresovanými stranami zastupujúcimi záujmy odvetvia a spotrebiteľov.

(14)

S cieľom zabrániť tomu, aby investori dostávali dva rôzne dokumenty predbežného poskytnutia informácií, a to dokument s kľúčovými informáciami pre investorov, ako sa požaduje podľa smernice 2009/65/ES, a dokument s kľúčovými informáciami, ako sa požaduje podľa nariadenia (EÚ) č. 1286/2014, pre ten istý podnik kolektívneho investovania, dokiaľ sa neprijmú a nezačnú vykonávať legislatívne akty vyplývajúce z preskúmania Komisie v súlade s uvedeným nariadením, by sa prechodné oslobodenie od povinností podľa uvedeného nariadenia malo predĺžiť o 24 mesiacov. Bez toho, aby bolo dotknuté uvedené predĺženie, by sa všetky zúčastnené inštitúcie a orgány dohľadu mali usilovať čo najrýchlejšie ukončiť uplatňovanie uvedeného prechodného oslobodenia.

(15)

Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy vypracované orgánom ESMA, pokiaľ ide o štandardné formuláre, vzory a postupy pre príslušné orgány týkajúce sa uverejňovania a oznamovanie vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ako aj ich zhrnutí týkajúcich sa požiadaviek na uvádzanie na trh uplatniteľných na ich územiach, výšky poplatkov alebo platieb, ktoré vyberajú za cezhraničné činnosti, a prípadne príslušných metód výpočtu. Na zlepšenie prenosu informácií orgánu ESMA by sa mali prijať aj vykonávacie technické predpisy vzhľadom na oznámenia, oznamovacie listy a informácie o cezhraničných činnostiach týkajúcich sa uvádzania na trh, ktoré sú požadované podľa smerníc 2009/65/ES a 2011/61/EÚ, a technické opatrenia potrebné na fungovanie oznamovacieho portálu zriadeného orgánom ESMA. Komisia by mala prijímať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(16)	Je nevyhnutné určiť informácie, ktoré sa majú štvrťročne oznamovať orgánu ESMA na účely aktualizácie databáz všetkých podnikov kolektívneho investovania a ich správcov.

(17)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov uskutočňované v rámci tohto nariadenia, ako napríklad výmena alebo prenos osobných údajov príslušnými orgánmi, by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (10) a akákoľvek výmena alebo prenos informácií orgánom ESMA by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (11).

(18)	S cieľom umožniť vnútroštátnym orgánom vykonávať funkcie, ktoré im boli pridelené v tomto nariadení, by členské štáty mali zabezpečiť, aby uvedené orgány mali všetky potrebné právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania.

(19)	Komisia by mala do 2. augusta 2024 vykonať hodnotenie uplatňovania tohto nariadenia. V hodnotení by sa mal zohľadniť vývoj na trhu a malo by sa posúdiť, či zavedené opatrenia zlepšili cezhraničnú distribúciu podnikov kolektívneho investovania.

(20)	Komisia by mala do 2. augusta 2021 uverejniť správu o investovaní a dopyte z vlastnej iniciatívy investora, pričom uvedie rozšírenosť uvedenej formy upisovania fondov, jej geografickú distribúciu, a to aj v tretích krajinách, a jej vplyv na režim európskeho povolenia.

(21)

Na zabezpečenie právnej istoty je potrebné zosynchronizovať dátumy začatia uplatňovania vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktorými sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1160 (12), a tohto nariadenia, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa marketingových oznámení a predmarketingu.

(22)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie efektívnosti trhu pri budovaní únie kapitálových trhov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa uverejňovania vnútroštátnych ustanovení o požiadavkách na uvádzanie podnikov kolektívneho investovania na trh a marketingových oznámení pre investorov, ako aj spoločných zásad týkajúcich sa poplatkov a platieb vyberaných od správcov podnikov kolektívneho investovania v súvislosti s ich cezhraničnými činnosťami. Stanovuje sa v ňom aj vytvorenie centrálnej databázy cezhraničného uvádzania podnikov kolektívneho investovania na trh.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a)	správcov alternatívnych investičných fondov;

b)	správcovské spoločnosti PKIPCP vrátane každého PKIPCP, ktorý neurčil správcovskú spoločnosť PKIPCP;

c)	správcov EuVECA a

d)	správcov EuSEF.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„alternatívne investičné fondy“ alebo „AIF“ sú AIF v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ a zahŕňajú EuVECA, EuSEF a ELTIF;

b)	„správcovia alternatívnych investičných fondov“ alebo „správcovia AIF“ sú správcovia AIF v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2011/61/EÚ, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 6 uvedenej smernice;

c)	„správca EuVECA“ je správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu v zmysle vymedzenia v článku 3 prvom odseku písm. c) nariadenia (EÚ) č. 345/2013 a zaregistrovaný v súlade s článkom 14 uvedeného nariadenia;

d)	„správca EuSEF“ je správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 346/2013 a zaregistrovaný v súlade s článkom 15 uvedeného nariadenia;

e)	„príslušné orgány“ sú príslušné orgány v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. h) smernice 2009/65/ES, alebo v článku 4 ods. 1 písm. f) smernice 2011/61/EÚ alebo príslušné orgány pre AIF z EÚ v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. h) smernice 2011/61/EÚ;

f)	„domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom má správca AIF, správca EuVECA, správca EuSEF alebo správcovská spoločnosť PKIPCP svoje sídlo;

g)	„PKIPCP“ sú PKIPCP, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 5 smernice 2009/65/ES;

h)	„správcovská spoločnosť PKIPCP“ je správcovská spoločnosť podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES.

Článok 4

Požiadavky na marketingové oznámenia

1. Správcovia AIF, správcovia EuVECA, správcovia EuSEF a správcovské spoločnosti PKIPCP zabezpečia, aby všetky marketingové oznámenia pre investorov boli identifikovateľné ako také a aby opisovali riziká a prínosy vyplývajúce z nákupu podielových listov alebo akcií AIF alebo podielových listov PKIPCP rovnako zreteľným spôsobom a aby všetky informácie obsiahnuté v marketingových oznámeniach boli nestranné, jednoznačné a nezavádzajúce.

2. Správcovské spoločnosti PKIPCP musia zabezpečiť, aby marketingové oznámenia obsahujúce konkrétne informácie o PKIPCP neboli v rozpore s informáciami uvedenými v prospekte podľa článku 68 smernice 2009/65/ES alebo s kľúčovými informáciami pre investorov podľa článku 78 uvedenej smernice, ani neznižovali význam uvedených informácií. Správcovské spoločnosti PKIPCP musia zabezpečiť, aby vo všetkých marketingových oznámeniach bolo uvedené, že existuje prospekt a že sú k dispozícii kľúčové informácie pre investorov. V takýchto marketingových oznámeniach sa musí uviesť kde, ako a v akom jazyku môžu investori alebo potenciálni investori získať prospekt a kľúčové informácie pre investorov a musia sa v nich uviesť hypertextové odkazy na uvedené dokumenty alebo adresy webového sídla, na ktorých sú uložené.

3. V marketingových oznámeniach uvedených v odseku 2 sa musí uviesť kde, ako a v akom jazyku investori alebo potenciálni investori môžu získať zhrnutie práv investorov a musí sa v nich uviesť hypertextový odkaz na takéto zhrnutie, ktoré prípadne zahŕňa informácie o prístupe k mechanizmom kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v prípade súdneho sporu.

Takéto marketingové oznámenia musia obsahovať aj jasnú informáciu o tom, že správca alebo správcovská spoločnosť uvedení v odseku 1 tohto článku sa môžu rozhodnúť zrušiť opatrenia prijaté na účely uvedenia svojich podnikov kolektívneho investovania na trh v súlade s článkom 93a smernice 2009/65/ES a s článkom 32a smernice 2011/61/EÚ.

4. Správcovia AIF, správcovia EuVECA a správcovia EuSEF zabezpečia, aby marketingové oznámenia obsahujúce výzvu na nákup podielových listov alebo akcií AIF, ktoré obsahujú konkrétne informácie o AIF, neboli v rozpore s informáciami, ktoré majú byť zverejnené investorom v súlade s článkom 23 smernice 2011/61/EÚ, s článkom 13 nariadenia (EÚ) č. 345/2013 alebo s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 346/2013, ani neznižovali ich význam.

5. Odsek 2 tohto článku sa primerane vzťahuje na AIF, ktoré uverejňujú prospekt v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 (13) alebo v súlade s vnútroštátnym právom, alebo uplatňujú pravidlá týkajúce sa formátu a obsahu kľúčových informácií pre investorov uvedených v článku 78 smernice 2009/65/ES.

6. Orgán ESMA vydá do 2. augusta 2021 a následne pravidelne aktualizuje usmernenia o uplatňovaní požiadaviek na marketingové oznámenia uvedené v odseku 1, v ktorých zohľadní online aspekty takýchto marketingových oznámení.

Článok 5

Uverejňovanie vnútroštátnych ustanovení o požiadavkách na uvádzanie na trh

1. Príslušné orgány uverejňujú a vedú na svojich webových sídlach aktuálne a úplné informácie o platných vnútroštátnych zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach upravujúcich požiadavky na uvádzanie na trh, ktorými sa riadia AIF a PKIPCP, a ich zhrnutia, a to aspoň v jazyku bežnom v oblasti medzinárodných financií.

2. Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA hypertextové odkazy na webové sídla príslušných orgánov, na ktorých sa uverejňujú informácie uvedené v odseku 1.

Príslušné orgány bez zbytočného odkladu oznámia orgánu ESMA každú zmenu v informáciách poskytnutých podľa prvého pododseku tohto odseku.

3. Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých určí štandardné formuláre, vzory a postupy pre uverejňovanie a oznamovanie podľa tohto článku.

Orgán ESMA predloží uvedený návrh vykonávacích predpisov Komisii do 2. februára 2021.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 6

Centrálna databáza orgánu ESMA obsahujúca vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na uvádzanie na trh

Orgán ESMA do 2. februára 2022 uverejní a vedie na svojom webovom sídle centrálnu databázu obsahujúcu zhrnutia uvedené v článku 5 ods. 1 a hypertextové odkazy na webové sídla príslušných orgánov uvedené v článku 5 ods. 2.

Článok 7

Overenie marketingových oznámení vopred

1. Príslušné orgány môžu výlučne len na účel overenia súladu s týmto nariadením a vnútroštátnymi opatreniami týkajúcimi sa požiadaviek na uvádzanie na trh požadovať vopred poskytnutie marketingových oznámení, ktoré správcovské spoločnosti PKIPCP zamýšľajú priamo alebo nepriamo použiť v styku s investormi.

Požiadavka na poskytnutie marketingových oznámení vopred uvedená v prvom pododseku nesmie predstavovať predbežnú podmienku uvádzania podielových listov PKIPCP na trh a nesmie byť súčasťou postupu oznamovania uvedeného v článku 93 smernice 2009/65/ES.

Ak príslušné orgány požadujú poskytnutie marketingových oznámení vopred, ako je uvedené v prvom pododseku, informujú do 10 pracovných dní po doručení marketingových oznámení správcovskú spoločnosť PKIPCP o každej požiadavke na zmenu jej marketingových oznámení.

Poskytnutie marketingových oznámení vopred uvedené v prvom pododseku sa môže požadovať systematicky alebo v súlade s akýmikoľvek inými postupmi overovania a nesmú ním byť dotknuté akékoľvek právomoci v oblasti dohľadu týkajúce sa následného overovania marketingových oznámení.

2. Príslušné orgány, ktoré požadujú poskytnutie marketingových oznámení vopred, stanovia, uplatňujú a na svojich webových sídlach uverejňujú postupy týkajúce sa takéhoto poskytovania marketingových oznámení vopred. Vnútorné pravidlá a postupy musia zabezpečiť transparentné a nediskriminačné zaobchádzanie so všetkými PKIPCP bez ohľadu na členské štáty, v ktorých bolo PKIPCP udelené povolenie.

3. Ak správcovia AIF, správcovia EuVECA alebo správcovia EuSEF uvádzajú na trh podielové listy alebo akcie svojich AIF pre retailových investorov, odseky 1 a 2 sa primerane uplatňujú na uvedených správcov AIF, správcov EuVECA alebo správcov EuSEF.

Článok 8

Správa orgánu ESMA o marketingových oznámeniach

1. Príslušné orgány do 31. marca 2021 a následne každý druhý rok oznamujú orgánu ESMA tieto informácie:

a)	v relevantných prípadoch počet žiadostí o zmenu marketingových oznámení vykonaných na základe overenia vopred;

b)	počet žiadostí o zmenu a rozhodnutí prijatých na základe následného overenia, v ktorých sú jasne rozlíšené najčastejšie porušenia a ktoré zahŕňajú opis a povahu uvedených porušení;

c)	opis najčastejších porušení požiadaviek uvedených v článku 4 a

d)	jeden príklad každého porušenia uvedeného v písmenách b) a c).

2. Orgán ESMA predloží do 30. júna 2021 a následne každý druhý rok Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu obsahujúcu prehľad požiadaviek na uvádzanie na trh uvedených v článku 5 ods. 1 vo všetkých členských štátoch a analýzu účinkov vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktorými sa riadia marketingové oznámenia, a to aj na základe informácií získaných v súlade s odsekom 1 tohto článku.

Článok 9

Spoločné zásady týkajúce sa poplatkov alebo platieb

1. Ak poplatky alebo platby vyberajú príslušné orgány za vykonávanie svojich povinností súvisiacich s cezhraničnými činnosťami správcov AIF, správcov EuVECA, správcov EuSEF a správcovských spoločností PKIPCP, takéto poplatky alebo platby musia byť v súlade s celkovými nákladmi súvisiacimi s výkonom funkcií príslušného orgánu.

2. Príslušné orgány zasielajú v prípade poplatkov alebo platieb uvedených v odseku 1 tohto článku faktúru, individuálny výkaz platieb alebo platobný pokyn, ktoré jasne stanovujú spôsob platby a dátum splatnosti, na adresu uvedenú v článku 93 ods. 1 treťom pododseku smernice 2009/65/ES alebo v bode i) prílohy IV k smernici 2011/61/EÚ.

Článok 10

Uverejňovanie vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa poplatkov a platieb

1. Príslušné orgány na svojich webových sídlach do 2. februára 2020 uverejnia a vedú aktuálne informácie uvádzajúce poplatky alebo platby uvedené v článku 9 ods. 1 alebo prípadne metódy výpočtu uvedených poplatkov alebo platieb, a to aspoň v jazyku, ktorý je bežný v oblasti medzinárodných financií.

2. Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA hypertextové odkazy na webové sídla príslušných orgánov, na ktorých sa uverejňujú informácie uvedené v odseku 1.

3. Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých určí štandardné formuláre, vzory a postupy pre uverejňovanie a oznamovanie podľa tohto článku.

Orgán ESMA predloží uvedený návrh vykonávacích predpisov Komisii do 2. februára 2021.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 11

Uverejňovanie poplatkov a platieb orgánom ESMA

1. Orgán ESMA na svojom webovom sídle do 2. februára 2022 uverejní hypertextové odkazy na webové sídla príslušných orgánov uvedené v článku 10 ods. 2. Uvedené hypertextové odkazy sa priebežne aktualizujú.

2. Orgán ESMA do 2. februára 2022 vypracuje a sprístupní na svojom webovom sídle interaktívny nástroj, ktorý bude verejne prístupný aspoň v jazyku bežnom v oblasti medzinárodných financií a ktorý bude poskytovať orientačný výpočet poplatkov alebo platieb uvedených v článku 9 ods. 1. Uvedený nástroj sa priebežne aktualizuje.

Článok 12

Centrálna databáza orgánu ESMA o cezhraničnom uvádzaní AIF a PKIPCP na trh

1. Orgán ESMA do 2. februára 2022 na svojom webovom sídle uverejní centrálnu databázu o cezhraničnom uvádzaní AIF a PKIPCP na trh, ktorá bude verejne prístupná v jazyku bežnom v oblasti medzinárodných financií a v ktorej budú uvedené:

a)	všetky AIF, ktoré sa uvádzajú na trh v inom členskom štáte než v domovskom členskom štáte, ich správca AIF, správca EuSEF alebo správca EuVECA a členské štáty, v ktorých sa uvádzajú na trh, a

b)	všetky PKIPCP, ktoré sa uvádzajú na trh v inom členskom štáte než v domovskom členskom štáte PKIPCP v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. e) smernice 2009/65/ES, ich správcovská spoločnosť PKIPCP a členské štáty, v ktorých sa uvádzajú na trh.

Uvedená centrálna databáza sa priebežne aktualizuje.

2. Povinnosťami uvedenými v tomto článku a v článku 13, ktoré súvisia s databázou uvedenou v odseku 1 tohto článku, nie sú dotknuté povinnosti súvisiace so zoznamom uvedeným v článku 6 ods. 1 druhom pododseku smernice 2009/65/ES, s ústredným verejným registrom uvedeným v článku 7 ods. 5 druhom pododseku smernice 2011/61/EÚ, s centrálnou databázou uvedenou v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 345/2013 a s centrálnou databázou uvedenou v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 346/2013.

Článok 13

Štandardizácia oznámení orgánu ESMA

1. Príslušné orgány domovského členského štátu štvrťročne oznamujú orgánu ESMA informácie, ktoré sú potrebné na vytvorenie a vedenie centrálnej databázy uvedenej v článku 12 tohto nariadenia, pokiaľ ide o akékoľvek oznámenie, oznamovacie listy alebo informácie uvedené v článku 93 ods. 1 a článku 93a ods. 2 smernice 2009/65/ES a v článku 31 ods. 2, článku 32 ods. 2 a článku 32a ods. 2 smernice 2011/61/EÚ, a každú zmenu uvedených informácií, ak by takáto zmena viedla k zmene informácií v uvedenej centrálnej databáze.

2. Orgán ESMA zriadi oznamovací portál, do ktorého každý príslušný orgán uloží všetky dokumenty uvedené v odseku 1.

3. Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých bližšie určí informácie, ktoré sa majú oznamovať, ako aj formuláre, vzory a postupy oznamovania informácií príslušnými orgánmi na účely odseku 1 a technické opatrenia potrebné na fungovanie oznamovacieho portálu uvedeného v odseku 2.

Orgán ESMA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 2. februára 2021.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku.

Článok 14

Právomoci príslušných orgánov

1. Príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania potrebné na plnenie ich úloh podľa tohto nariadenia.

2. Právomoci udelené príslušným orgánom podľa smerníc 2009/65/ES a 2011/61/EÚ a nariadení (EÚ) č. 345/2013, (EÚ) č. 346/2013 a (EÚ) 2015/760 vrátane právomocí týkajúcich sa sankcií alebo iných opatrení musia byť uplatňované s ohľadom na správcov uvedených v článku 4 tohto nariadenia.

Článok 15

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 345/2013

Nariadenie (EÚ) č. 345/2013 sa mení takto:

V článku 3 sa dopĺňa toto písmeno:

„o)

‚predmarketing‘ je priame alebo nepriame poskytovanie informácií alebo oznámení o investičných stratégiách alebo investičných zámeroch zo strany správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, alebo v jeho mene, potenciálnym investorom s bydliskom alebo so sídlom v Únii s cieľom preveriť ich záujem o zatiaľ nezaložený kvalifikovaný fond rizikového kapitálu alebo o kvalifikovaný fond rizikového kapitálu, ktorý je založený, ale ešte nebol oznámený pre uvedenie na trh v súlade s článkom 15, v tom členskom štáte, v ktorom majú potenciálni investori bydlisko alebo sídlo, a ktoré v jednotlivých prípadoch nepredstavuje ponuku ani umiestnenie u potenciálneho investora týkajúcu sa investovania do podielových listov alebo akcií daného kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 4a

1. Správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu môže vykonávať predmarketing v Únii s výnimkou prípadov, keď informácie predložené potenciálnym investorom:

a)	sú postačujúce na to, aby investorom umožnili zaviazať sa k nadobudnutiu podielových listov alebo akcií určitého kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu;

b)	predstavujú upisovacie formuláre alebo podobné dokumenty, či už vo forme návrhu alebo v konečnej podobe, alebo

c)	predstavujú zakladajúce dokumenty, prospekt alebo ponukové materiály ešte nezaloženého kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu v konečnej podobe.

Ak sa poskytuje návrh prospektu alebo ponukové materiály, nesmú obsahovať informácie postačujúce na to, aby investorom umožnili prijať investičné rozhodnutie, a musí sa v nich jasne uvádzať, že:

a)	nepredstavujú ponuku ani výzvu na upísanie podielových listov alebo akcií kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, a

b)	na informácie, ktoré sú v nich predložené, sa nemožno spoliehať, pretože nie sú úplné a môžu sa zmeniť.

2. Príslušné orgány nesmú od správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu požadovať, aby príslušným orgánom oznamoval obsah alebo adresátov predmarketingu ani aby pred vykonávaním predmarketingu splnil iné podmienky alebo požiadavky než tie, ktoré sú stanovené v tomto článku.

3. Správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu zabezpečia, aby investori nenadobudli podielové listy alebo akcie v kvalifikovanom fonde rizikového kapitálu prostredníctvom predmarketingu a aby investori kontaktovaní v rámci predmarketingu mohli nadobudnúť podielové listy alebo akcie v danom kvalifikovanom fonde rizikového kapitálu len prostredníctvom uvedenia na trh povoleného podľa článku 15.

Každé upisovanie profesionálnymi investormi do 18 mesiacov po tom, ako správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu začal s predmarketingom, vzťahujúce sa na podielové listy alebo akcie kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, na ktorý sa odkazuje v informáciách poskytnutých ako súčasť predmarketingu, alebo na podielové listy alebo akcie kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, ktorého založenie je výsledkom predmarketingu, sa považuje za výsledok uvádzania na trh a podlieha uplatniteľným postupom oznamovania uvedeným v článku 15.

4. Správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu zašle do dvoch týždňov po tom, ako začal s predmarketingom, príslušným orgánom svojho domovského členského štátu neformálny list v papierovej podobe alebo elektronicky. V tomto liste uvedie členské štáty, v ktorých sa predmarketing uskutočňuje alebo sa uskutočnil, ako aj príslušné obdobie, stručný opis predmarketingu vrátane informácií o predložených investičných stratégiách a v relevantných prípadoch zoznam kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktoré sú alebo boli predmetom predmarketingu. Príslušné orgány domovského členského štátu správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu o tom bezodkladne informujú príslušné orgány členských štátov, v ktorých správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu vykonával predmarketing. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa predmarketing uskutočňuje alebo sa uskutočnil, môžu požiadať príslušné orgány domovského členského štátu správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu o poskytnutie ďalších informácií o predmarketingu, ktorý sa uskutočňuje alebo sa uskutočnil na ich území.

5. Tretia strana smie vykonávať predmarketing v mene oprávneného správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, iba ak jej bolo udelené povolenie ako investičnej spoločnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (*1), ako úverovej inštitúcii v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (*2), ako správcovskej spoločnosti PKIPCP v súlade so smernicou 2009/65/ES, ako správcovi alternatívneho investičného fondu v súlade so smernicou 2011/61/EÚ, alebo ak koná ako viazaný sprostredkovateľ v súlade so smernicou 2014/65/EÚ. Na túto tretiu stranu sa vzťahujú podmienky stanovené v tomto článku.

6. Správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu zabezpečí primerané zdokumentovanie predmarketingu.

(*1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349)."

(*2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).“"

Článok 16

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 346/2013

Nariadenie (EÚ) č. 346/2013 sa mení takto:

V článku 3 sa dopĺňa toto písmeno:

„o)

‚predmarketing‘ je priame alebo nepriame poskytovanie informácií alebo oznámení o investičných stratégiách alebo investičných zámeroch zo strany správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, alebo v jeho mene, potenciálnym investorom s bydliskom alebo so sídlom v Únii s cieľom preveriť ich záujem o zatiaľ nezaložený kvalifikovaný fond sociálneho podnikania alebo o kvalifikovaný fond sociálneho podnikania, ktorý je založený, ale ešte nebol oznámený pre uvedenie na trh v súlade s článkom 16, v tom členskom štáte, v ktorom majú potenciálni investori bydlisko alebo sídlo, a ktoré v jednotlivých prípadoch nepredstavuje ponuku ani umiestnenie u potenciálneho investora týkajúce sa investovania do podielových listov alebo akcií daného kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 4a

1. Správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania môže vykonávať predmarketing v Únii s výnimkou prípadov, keď informácie predložené potenciálnym investorom:

a)	sú postačujúce na to, aby investorom umožnili zaviazať sa k nadobudnutiu podielových listov alebo akcií určitého kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania;

b)	predstavujú upisovacie formuláre alebo podobné dokumenty, či už vo forme návrhu alebo v konečnej podobe, alebo

c)	predstavujú zakladajúce dokumenty, prospekt alebo ponukové materiály ešte nezaloženého kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania v konečnej podobe.

a)	nepredstavujú ponuku ani výzvu na upísanie podielových listov alebo akcií kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, a

b)	na informácie, ktoré sú v nich predložené, sa nemožno spoliehať, pretože nie sú úplné a môžu sa zmeniť.

2. Príslušné orgány nesmú od správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania požadovať, aby príslušným orgánom oznamoval obsah alebo adresátov predmarketingu ani aby pred vykonávaním predmarketingu splnil iné podmienky alebo požiadavky než tie, ktoré sú stanovené v tomto článku.

3. Správcovia kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania zabezpečia, aby investori nenadobudli podielové listy alebo akcie v kvalifikovanom fonde sociálneho podnikania prostredníctvom predmarketingu a aby investori kontaktovaní v rámci predmarketingu mohli nadobudnúť podielové listy alebo akcie v danom kvalifikovanom fonde sociálneho podnikania len prostredníctvom uvedenia na trh, ktoré je povolené podľa článku 16.

Každé upisovanie profesionálnymi investormi do 18 mesiacov po tom, ako správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania začal s predmarketingom, vzťahujúce sa na podielové listy alebo akcie kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, na ktorý sa odkazuje v informáciách poskytnutých ako súčasť predmarketingu, alebo na podielové listy alebo akcie kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, ktorého založenie je výsledkom predmarketingu, sa považuje za výsledok uvádzania na trh a podlieha uplatniteľným postupom oznamovania uvedeným v článku 16.

4. Správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania zašle do dvoch týždňov po tom, ako začal s predmarketingom, príslušným orgánom svojho domovského členského štátu neformálny list v papierovej podobe alebo elektronicky. V tomto liste uvedie členské štáty, v ktorých sa predmarketing uskutočňuje alebo sa uskutočnil, ako aj príslušné obdobie, stručný opis predmarketingu vrátane informácií o predložených investičných stratégiách a v relevantných prípadoch zoznam kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, ktoré sú alebo boli predmetom predmarketingu. Príslušné orgány domovského členského štátu správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania o tom bezodkladne informujú príslušné orgány členských štátov, v ktorých správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania vykonáva alebo vykonával predmarketing. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa predmarketing uskutočňuje alebo sa uskutočnil, môžu príslušné orgány domovského členského štátu správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania požiadať o poskytnutie ďalších informácií o predmarketingu, ktorý sa uskutočňuje alebo sa uskutočnil na ich území.

5. Tretia strana smie vykonávať predmarketing v mene oprávneného správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, iba ak jej bolo udelené povolenie ako investičnej spoločnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (*3), ako úverovej inštitúcii v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (*4), ako správcovskej spoločnosti PKIPCP v súlade so smernicou 2009/65/ES, ako správcovi alternatívneho investičného fondu v súlade so smernicou 2011/61/EÚ, alebo ak koná ako viazaný sprostredkovateľ v súlade so smernicou 2014/65/EÚ. Na túto tretiu stranu sa vzťahujú podmienky stanovené v tomto článku.

6. Správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania zabezpečí primerané zdokumentovanie predmarketingu.

(*3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349)."

(*4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).“"

Článok 17

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1286/2014

Nariadenie (EÚ) č. 1286/2014 sa mení takto:

1.	V článku 32 ods. 1 sa dátum „31. decembra 2019“ nahrádza dátumom „31. decembra 2021“.

Článok 33 sa mení takto:

a)	v odseku 1 prvom pododseku sa dátum „31. decembra 2018“ nahrádza dátumom „31. decembra 2019“;

b)	v odseku 2 prvom pododseku sa dátum „31. decembra 2018“ nahrádza dátumom „31. decembra 2019“;

c)	v odseku 4 prvom pododseku sa dátum „31. decembra 2018“ nahrádza dátumom „31. decembra 2019“.

Článok 18

Hodnotenie

Komisia do 2. augusta 2024 na základe verejnej konzultácie a v nadväznosti na diskusie s orgánom ESMA a príslušnými orgánmi vykoná hodnotenie uplatňovania tohto nariadenia.

Komisia do 2. augusta 2021 na základe konzultácie s príslušnými orgánmi, orgánom ESMA a inými príslušnými zainteresovanými stranami predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o investovaní a dopyte z vlastnej iniciatívy investora, v ktorej určí rozšírenosť uvedenej formy upisovania fondov, jej geografickú distribúciu, a to aj v tretích krajinách, a jej vplyv na režim európskych povolení. V uvedenej správe sa tiež preskúma, či by sa oznamovací portál zriadený v súlade s článkom 13 ods. 2 mal vytvoriť tak, aby sa prostredníctvom neho uskutočňovali všetky prenosy dokumentov medzi príslušnými orgánmi.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. augusta 2019.

Avšak článok 4 ods. 1 až 5, článok 5 ods. 1 a 2, článok 15 a článok 16 sa uplatňujú od 2. augusta 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. júna 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 50.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. júna 2019.

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 98).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1160 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu podnikov kolektívneho investovania (pozri stranu 106 tohto úradného vestníka).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).

12.7.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 188/67

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1157

z 20. júna 2019

o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 21 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Zmluvou o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa rozhodlo uľahčiť voľný pohyb osôb a pritom zaručiť bezpečnosť národov Európy utvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v súlade s ustanoveniami Zmluvy o EÚ a Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(2)

Občianstvom Únie sa priznáva každému občanovi Únie právo na voľný pohyb s výhradou určitých obmedzení a podmienok. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (3) sa uvedené právo stáva účinným. Článkom 45 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa takisto zabezpečuje sloboda pohybu a pobytu. Sloboda pohybu znamená právo odchádzať z členských štátov a vstupovať do nich s platným preukazom totožnosti alebo pasom.

(3)

Podľa smernice 2004/38/ES majú členské štáty vydávať a obnovovať preukazy totožnosti alebo pasy svojim štátnym príslušníkom v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Okrem toho, uvedená smernica stanovuje, že členské štáty môžu žiadať od občanov Únie a ich rodinných príslušníkov, aby sa zaregistrovali na príslušných orgánoch. Od členských štátov sa vyžaduje, aby vydali občanom Únie registračné potvrdenia za podmienok stanovených v uvedenej smernici. Podľa uvedenej smernice sa od členských štátov takisto vyžaduje, aby vydali pobytové preukazy rodinným príslušníkom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, a aby na požiadanie vydali doklady, ktorými sa osvedčuje trvalý pobyt, a aby vydali preukazy o trvalom pobyte.

(4)

Smernica 2004/38/ES stanovuje, že členské štáty môžu prijať potrebné opatrenia na odmietnutie, ukončenie alebo zrušenie akéhokoľvek práva priznaného podľa uvedenej smernice v prípade zneužívania práv alebo podvodu. Falšovanie dokladov alebo nesprávne predloženie vecnej skutočnosti týkajúcej sa podmienok súvisiacich s právom na pobyt boli identifikované ako typické príklady podvodu podľa uvedenej smernice.

(5)

Medzi úrovňami zabezpečenia národných preukazov totožnosti, ktoré vydávajú členské štáty, a povolení na pobyt pre občanov Únie, ktorí majú pobyt v inom členskom štáte, a ich rodinných príslušníkov existujú značné rozdiely. Uvedené rozdiely zvyšujú riziko pozmeňovania dokladov a s tým súvisiacich podvodov a tiež spôsobujú občanom aj praktické problémy, keď chcú uplatniť svoje právo na voľný pohyb. Štatistické údaje európskej siete pre analýzu rizika podvodov v oblasti dokladov ukazujú, že počet falšovaných preukazov totožnosti sa zvýšil.

(6)

Komisia vo svojom oznámení zo 14. septembra 2016 s názvom „Posilnenie bezpečnosti vo svete mobility: lepšia výmena informácií v boji proti terorizmu a lepšie chránené vonkajšie hranice“ zdôraznila kľúčový význam bezpečných cestovných dokladov a dokladov totožnosti vo všetkých prípadoch, keď je potrebné bez pochybností stanoviť totožnosť určitej osoby, a oznámila, že predloží akčný plán na riešenie podvodov týkajúcich sa cestovných dokladov. Podľa uvedeného oznámenia sa má zlepšený prístup opierať o odolné systémy na predchádzanie zneužívaniu a hrozbám pre vnútornú bezpečnosť vyplývajúcim zo zlyhaní v oblasti zabezpečenia dokladov, najmä v súvislosti s terorizmom a cezhraničnou trestnou činnosťou.

(7)

Podľa akčného plánu Komisie z 8. decembra 2016 na posilnenie európskej reakcie na podvody týkajúce sa cestovných dokladov (ďalej len „akčný plán z roku 2016“), najmenej tri štvrtiny falošných dokladov odhalených na vonkajších hraniciach, ale aj v oblasti bez kontrol na vnútorných hraniciach boli vydané členskými štátmi a krajinami pridruženými k schengenskému priestoru. Menej zabezpečené národné preukazy totožnosti vydávané členskými štátmi sú najčastejšie odhaľovanými falošnými dokladmi, ktoré sa používajú pri cestovaní v rámci schengenského priestoru.

(8)	Členské štáty by s cieľom odradiť od podvodov s osobnými údajmi mali vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch zabezpečiť primerané sankcie za pozmeňovanie a falšovanie dokladov totožnosti a používanie takýchto pozmenených alebo falšovaných dokladov.

(9)

V akčnom pláne z roku 2016 sa riešilo riziko vyplývajúce z podvodných preukazov totožnosti a dokladov o pobyte. Komisia sa v akčnom pláne z roku 2016, a vo svojej správe o občianstve EÚ za rok 2017 zaviazala analyzovať možnosti politiky s cieľom zlepšiť zabezpečenie preukazov totožnosti a dokladov o pobyte.

(10)

V súlade s akčným plánom z roku 2016 si vydávanie pravých a zabezpečených preukazov totožnosti vyžaduje spoľahlivý proces registrácie totožnosti a zabezpečené zdrojové dokumenty na podporu procesu podania žiadosti. Vzhľadom na vyššiu mieru používania falošných zdrojových dokumentov by Komisia, členské štáty a príslušné agentúry Únie mali naďalej spolupracovať, aby boli zdrojové dokumenty menej zraniteľné voči podvodom.

(11)

Týmto nariadením sa nevyžaduje, aby členské štáty zaviedli preukazy totožnosti alebo doklady o pobyte, ak nie sú ustanovené podľa vnútroštátneho práva, a nariadenie nemá vplyv ani na právomoc členských štátov vydávať podľa vnútroštátneho práva iné doklady o pobyte, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, napríklad pobytové preukazy vydávané všetkým osobám s pobytom na danom území bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

(12)	Týmto nariadením sa členským štátom nebráni, aby nediskriminačným spôsobom uznávali na účely identifikácie iné doklady ako cestovné doklady, napríklad vodičské preukazy.

(13)	Doklady totožnosti, ktoré sú vydávané občanom, ktorých práva na voľný pohyb boli obmedzené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, a v ktorých sa výslovne uvádza, že sa nemôžu použiť ako cestovné doklady, by sa nemali považovať za doklady patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(14)

Cestovné doklady, ktoré sú v súlade s časťou 5 dokumentu 9303 Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) o strojovo čitateľných cestovných dokladoch (siedme vydanie, 2015) (ďalej len „dokument ICAO 9303“), ktoré neslúžia na účely identifikácie vo vydávajúcom členskom štáte, napríklad pasová karta vydávaná Írskom, by sa nemali považovať za doklady patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(15)

Toto nariadenie nemá vplyv na používanie preukazov totožnosti a dokladov o pobyte s funkciou elektronickej identifikácie členskými štátmi na iné účely, ani nemá vplyv na pravidlá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (4), ktorým sa zabezpečuje vzájomné uznávanie prostriedkov elektronickej identifikácie v rámci celej Únie v prístupe k verejným službám a pomáha sa občanom presúvajúcim sa do iného členského štátu tým, že sa vyžaduje vzájomné uznanie prostriedkov elektronickej identifikácie podliehajúce určitým podmienkam. Lepšie preukazy totožnosti by mali zabezpečiť jednoduchšiu identifikáciu a prispieť k lepšiemu prístupu k službám.

(16)

Náležité overovanie preukazov totožnosti a dokladov o pobyte si vyžaduje, aby členské štáty používali správny názov pre každý typ dokladu, na ktorý sa vťahuje toto nariadenie. S cieľom uľahčiť kontrolu dokladov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, v iných členských štátoch by mal byť názov dokladu uvedený aj aspoň v jednom ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Únie. Ak už členské štáty používajú v prípade preukazov totožnosti zavedené označenia iné ako názov „preukaz totožnosti“, túto možnosť by mali mať naďalej vo svojom úradnom jazyku alebo jazykoch. V budúcnosti by sa však nemali zavádzať žiadne nové označenia.

(17)

Ochranné prvky sú potrebné na overenie toho, či je doklad pravý, a na zistenie totožnosti osoby. Stanovenie minimálnych bezpečnostných noriem a začlenenie biometrických údajov do preukazov totožnosti a pobytových preukazov rodinných príslušníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, predstavujú dôležité kroky k tomu, aby bolo ich používanie v Únii bezpečnejšie. Zaradenie týchto biometrických znakov by malo občanom Únie umožniť v plnej miere využívať svoje práva na voľný pohyb.

(18)

Uchovávanie podoby tváre a dvoch odtlačkov prstov (ďalej len „biometrické údaje“) v preukazoch totožnosti a pobytových preukazoch, ako sa už stanovilo v súvislosti s biometrickými pasmi a povoleniami na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín, je najvhodnejšou kombináciou spoľahlivej identifikácie a overovania so zníženým rizikom podvodu s cieľom posilniť zabezpečenie preukazov totožnosti a pobytových preukazov.

(19)	Na overenie pravosti dokladu a totožnosti jeho držiteľa by členské štáty mali v rámci všeobecne zaužívanej praxe overovať predovšetkým podobu tváre a v prípade potreby by mali v záujme jednoznačného potvrdenia pravosti dokladu a totožnosti držiteľa overiť aj odtlačky prstov.

(20)	Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v prípadoch, keď overenie biometrických údajov nepotvrdí pravosť dokladu ani totožnosť jeho držiteľa, kvalifikovaní pracovníci vykonali povinnú manuálnu kontrolu.

(21)

Toto nariadenie neposkytuje právny základ na vytvorenie alebo vedenie databáz na vnútroštátnej úrovni na účely uchovávania biometrických údajov v členských štátoch, čo je záležitosť vnútroštátneho práva, ktoré musí byť v súlade s právom Únie v oblasti ochrany údajov. Okrem toho, toto nariadenie neposkytuje právny základ na vytvorenie alebo vedenie centralizovanej databázy na úrovni Únie.

(22)

Biometrické identifikačné znaky by sa mali zbierať a uchovávať v pamäťovom médiu preukazov totožnosti a dokladov o pobyte na účely overenia pravosti dokladu a totožnosti držiteľa. Takéto overenie by mali vykonávať len riadne oprávnení pracovníci a len keď sa podľa zákona požaduje vystavenie dokladu. Okrem toho by sa biometrické údaje uchovávané na účely personalizácie preukazov totožnosti alebo dokladov o pobyte mali uchovávať nanajvýš bezpečným spôsobom, a len do dátumu vyzdvihnutia dokladu a v žiadnom prípade nie dlhšie ako 90 dní od dátumu vydania dokladu. Po uplynutí uvedenej doby by sa uvedené biometrické údaje mali okamžite vymazať alebo zničiť. Týmto by nemalo byť dotknuté žiadne iné spracúvanie uvedených údajov v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom v oblasti ochrany údajov.

(23)	Na účel tohto nariadenia by sa mali zohľadniť špecifikácie dokumentu ICAO 9303, ktorými sa zabezpečuje celosvetová interoperabilita aj vo vzťahu k strojovej čitateľnosti a použití vizuálnej kontroly.

(24)

Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či do dokladu, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, zahrnú rod osoby. Ak členský štát do tohto dokladu zahrnie aj rod osoby, mali by sa v náležitých prípadoch použiť špecifikácie dokumentu ICAO 9303 „F“, „M“ alebo „X“ alebo zodpovedajúce písmeno v jazyku alebo jazykoch tohto členského štátu.

(25)

S cieľom zabezpečiť, aby sa v náležitých prípadoch riadne zohľadnili budúce bezpečnostné normy a technické špecifikácie prijaté podľa nariadenia Rady (ES) č. 1030/2002 (5), pokiaľ ide o preukazy totožnosti a pobytové preukazy by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6). Na tento účel by mal Komisii pomáhať výbor zriadený článkom 6 nariadenia Rady (ES) č. 1683/95 (7). V prípade potreby by malo byť možné, aby prijaté vykonávacie akty zostali tajné s cieľom zabrániť riziku falšovania a pozmeňovania.

(26)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli zavedené primerané a účinné postupy zberu biometrických identifikačných znakov, a aby uvedené postupy boli v súlade s právami a zásadami stanovenými v charte, Dohovore Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa. Členské štáty by mali zaistiť, aby sa počas celého postupu zberu v prvom rade zohľadňoval najlepší záujem dieťaťa. Na uvedený účel by mali kvalifikovaní pracovníci absolvovať primeranú odbornú prípravu v oblasti postupov zberu biometrických identifikačných znakov s ohľadom na potreby detí.

(27)	V prípade ťažkostí v súvislosti so zberom biometrických identifikačných znakov by členské štáty mali zabezpečiť, aby boli zavedené vhodné postupy rešpektujúce dôstojnosť danej osoby. Preto by sa mali osobitne zohľadňovať otázky súvisiace s rodom a osobitné potreby detí a zraniteľných osôb.

(28)

Zavedenie minimálnych bezpečnostných noriem a noriem formátu preukazov totožnosti by malo členským štátom umožniť spoľahnúť sa na pravosť týchto dokladov, keď občania Únie uplatňujú svoje právo na voľný pohyb. Zavedenie prísnejších bezpečnostných noriem by malo poskytnúť dostatočné záruky verejným orgánom a súkromným subjektom, aby sa mohli spoľahnúť na pravosť preukazov totožnosti, ak ich občania Únie používajú na účely identifikácie.

(29)	Rozlišovací znak v podobe dvojpísmenového kódu krajiny členského štátu, ktorý vydal doklad, vytlačeného inverzne v modrom obdĺžniku a obklopeného 12 žltými hviezdičkami uľahčuje vizuálnu kontrolu dokladu, najmä ak jeho držiteľ uplatňuje právo na voľný pohyb.

(30)

Aj keď je zachovaná možnosť stanovenia ďalších vnútroštátnych prvkov, by členské štáty mali zaistiť, aby tieto prvky neznížili efektívnosť spoločných ochranných prvkov ani negatívne neovplyvnili cezhraničnú kompatibilitu preukazov totožnosti, ako napríklad možnosť, že preukazy totožnosti môžu byť čítané strojmi, ktoré sa používajú v iných členských štátoch než tých, ktoré preukazy totožnosti vydávajú.

(31)

Zavedenie bezpečnostných noriem do preukazov totožnosti a pobytových preukazov rodinných príslušníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, by nemalo viesť k neúmernému zvýšeniu poplatkov pre občanov Únie alebo štátnych príslušníkov tretích krajín. Členské štáty by mali zohľadňovať túto zásadu pri vyhlasovaní výziev na predkladanie ponúk.

(32)

Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby biometrické údaje správne identifikovali osobu, ktorej bol vydaný preukaz totožnosti. Na tento účel by členské štáty mohli zvážiť zber biometrických identifikačných znakov, najmä podoby tváre, a to priamo v kancelárii príslušného vnútroštátneho orgánu vydávajúceho preukazy totožnosti.

(33)

Členské štáty by si mali navzájom vymieňať tie informácie, ktoré sú potrebné na prístup k údajom obsiahnutým na bezpečnom pamäťovom médiu, na overenie ich pravosti a kontrolu. Formáty používané pre bezpečné pamäťové médium by mali byť interoperabilné, a to aj v súvislosti s automatizovanými hraničnými priechodmi.

(34)

Smernica 2004/38/ES sa týka situácie, keď sa občanom Únie alebo rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktorí nemajú potrebné cestovné doklady, má udeliť každá primeraná možnosť, aby dokázali inými prostriedkami, že sa na nich vzťahuje právo na voľný pohyb. Takéto prostriedky môžu zahŕňať dočasne používané identifikačné doklady a pobytové preukazy vydávané takýmto rodinným príslušníkom.

(35)

Týmto nariadením sa dodržiavajú záväzky stanovené v charte a Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Členské štáty sa preto nabádajú, aby spolupracovali s Komisiou na zaradení ďalších prvkov, vďaka ktorým budú preukazy totožnosti prístupnejšie a ich používanie bude jednoduchšie pre ľudí so zdravotným postihnutím, ako sú napríklad osoby so zrakovým postihnutím. Členské štáty majú preskúmať využívanie riešení, ako sú napríklad mobilné registračné zariadenia, na vydávanie preukazov totožnosti osobám, ktoré sa nemôžu dostaviť do priestorov orgánov zodpovedných za vydávanie preukazov totožnosti.

(36)

Doklady o pobyte vydávané občanom Únie by mali obsahovať konkrétne informácie, aby sa zabezpečilo, že budú ako doklady o pobyte identifikované vo všetkých členských štátoch. Malo by sa tak uľahčiť uznávanie uplatňovanie práva občanov Únie na voľný pohyb a práv spojených s týmto uplatňovaním, ale harmonizácia by nemala presahovať to, čo je primerané na vyriešenie nedostatkov súčasných dokladov. Členské štáty si môžu zvoliť formát, v ktorom sú tieto doklady vydané, a mohli by ich vydávať vo formáte, ktorý je v súlade so špecifikáciami dokumentu ICAO 9303.

(37)

Pokiaľ ide o doklady o pobyte vydávané rodinným príslušníkom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, je vhodné používať rovnaký formát a ochranné prvky ako tie, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1030/2002 v znení zmenenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1954 (8). Okrem preukázania práva na pobyt sa týmito dokladmi takisto môžu oslobodiť ich držitelia, ktorí inak podliehajú vízovej povinnosti, od požiadavky na získanie víza, ak sprevádzajú občana Únie na území Únie alebo sa k nemu pripájajú.

(38)

Smernica 2004/38/ES stanovuje, že doklady vydávané rodinným príslušníkom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, sa majú volať „Pobytový preukaz rodinného príslušníka občana Únie“. S cieľom uľahčiť ich identifikáciu by mal pobytový preukaz rodinného príslušníka občana Únie obsahovať normalizovaný názov a kód.

(39)

Vzhľadom na bezpečnostné riziko a náklady, ktoré vznikajú členským štátom, by sa mali preukazy totožnosti, ako aj pobytové preukazy rodinného príslušníka občana Únie s nedostatočnými bezpečnostnými normami postupne zrušiť. Vo všeobecnosti by obdobie postupného rušenia v trvaní 10 rokov v prípade preukazov totožnosti a piatich rokov v prípade pobytových preukazov malo byť dostatočné na dosiahnutie rovnováhy medzi frekvenciou, s ktorou sa zvyčajne doklady nahrádzajú, a potrebou odstrániť existujúci bezpečnostný nedostatok v rámci Únie. V prípade preukazov, ktoré nemajú dôležité bezpečnostné prvky alebo nie sú strojovo čitateľné, je však z bezpečnostných dôvodov potrebné kratšie obdobie rušenia.

(40)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (9) sa uplatňuje so zreteľom na osobné údaje, ktoré sa majú spracúvať v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia. Je potrebné podrobnejšie stanoviť záruky vzťahujúce sa na spracované osobné údaje a najmä citlivé údaje, ako sú biometrické identifikačné znaky. Dotknuté osoby by mali byť informované o existencii pamäťového média v ich dokladoch, ktoré obsahuje ich biometrické údaje, vrátane jeho bezkontaktnej prístupnosti, ako aj o všetkých prípadoch, keď sa používajú údaje obsiahnuté v ich preukazoch totožnosti a dokladoch o pobyte. V každom prípade by dotknuté osoby mali mať prístup k osobným údajom spracovaným v ich preukazoch totožnosti a dokladoch o pobyte a mali by mať právo na ich opravu prostredníctvom vydania nového dokladu, ak sú tieto údaje chybné alebo neúplné. Pamäťové médium by malo byť nanajvýš bezpečné a malo by účinne chrániť osobné údaje, ktoré sú na ňom uchované, pred neoprávneným prístupom k nim.

(41)	Členské štáty by mali byť zodpovedné za riadne spracovanie biometrických údajov od zberu až po vloženie údajov na vysoko bezpečné pamäťové médium v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

(42)	Členské štáty by mali zachovávať osobitnú obozretnosť pri spolupráci s externým poskytovateľom služieb. Takáto spolupráca by nemala vylučovať žiadnu zodpovednosť členských štátov vyplývajúcu z práva Únie alebo vnútroštátneho práva za porušenie povinností v súvislosti s osobnými údajmi.

(43)

V tomto nariadení je potrebné stanoviť základ pre zber a uchovávanie údajov na pamäťovom médiu preukazov totožnosti a dokladov o pobyte. Členské štáty by v súlade právom Únie alebo vnútroštátnym právom a pri dodržiavaní zásad nevyhnutnosti a proporcionality mali mať možnosť uchovávať iné údaje na pamäťovom médiu na účel elektronických služieb alebo na iné účely súvisiace s preukazom totožnosti alebo dokladom o pobyte. Spracúvanie takýchto iných údajov vrátane ich zberu a účelov, na ktoré môžu byť použité, by malo byť povolené právom Únie alebo vnútroštátnym právom. Všetky vnútroštátne údaje by mali byť fyzicky alebo logicky oddelené od biometrických údajov, na ktoré sa odkazuje v tomto nariadení, a mali by sa spracúvať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

(44)	Členské štáty by mali začať uplatňovať toto nariadenie najneskôr 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia jeho účinnosti. Od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia by členské štáty mali vydávať len doklady, ktoré sú v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

(45)

Komisia by mala podať správu o vykonávaní tohto nariadenia dva roky, a potom 11 rokov od dátumu začatia jeho uplatňovania, a to aj o primeranosti úrovne bezpečnosti, s ohľadom na jeho vplyv na základné práva a zásady ochrany údajov. V súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (10) by Komisia mala šesť rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia a následne každých šesť rokov vykonať hodnotenie tohto nariadenia na základe informácií zozbieraných prostredníctvom osobitných monitorovacích opatrení s cieľom posúdiť skutočné účinky tohto nariadenia a potrebu prípadného ďalšieho opatrenia. Na účely monitorovania by členské štáty mali zbierať štatistické údaje o počte preukazov totožnosti a dokladov o pobyte, ktoré vydali.

(46)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zvýšenie bezpečnosti a uľahčenie uplatňovania práv voľného pohybu občanmi Únie a ich rodinnými príslušníkmi nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(47)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä chartou vrátane ľudskej dôstojnosti, práva na nedotknuteľnosť osoby, zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, práva na rovnosť pred zákonom a nediskriminácie, práv detí, práv starších osôb, rešpektovania súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov, práva na voľný pohyb a práva na účinný prostriedok nápravy. Členské štáty by pri vykonávaní tohto nariadenia mali dodržiavať chartu.

(48)	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko 10. augusta 2018 (11) a Agentúra pre základné práva vydala stanovisko 5. septembra 2018 (12),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa posilňujú bezpečnostné normy vzťahujúce sa na preukazy totožnosti vydávané členskými štátmi ich štátnym príslušníkom a na doklady o pobyte vydávané členskými štátmi občanom Únie a ich rodinným príslušníkom pri uplatňovaní ich práva na voľný pohyb v Únii.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a)	preukazy totožnosti vydané členskými štátmi ich vlastným štátnym príslušníkom podľa článku 4 ods. 3 smernice 2004/38/ES. Toto nariadenie sa neuplatňuje na dočasne vydávané identifikačné doklady s dobou platnosti kratšou ako šesť mesiacov;

b)	registračné potvrdenia vydávané v súlade s článkom 8 smernice 2004/38/ES občanom Únie, ktorí sa zdržiavajú viac ako tri mesiace v hostiteľskom členskom štáte a doklady potvrdzujúce trvalý pobyt vydávané v súlade s článkom 19 smernice 2004/38/ES občanom Únie na základe žiadosti;

pobytové preukazy vydávané v súlade s článkom 10 smernice 2004/38/ES rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, a preukazy o trvalom pobyte vydávané v súlade s článkom 20 smernice 2004/38/ES rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu.

KAPITOLA II

NÁRODNÉ PREUKAZY TOTOŽNOSTI

Článok 3

Bezpečnostné normy/formát/špecifikácie

1. Preukazy totožnosti vydávané členskými štátmi sa vyhotovujú vo formáte ID-1 a obsahujú strojovo čitateľnú zónu (ďalej len „SČZ“). Takéto preukazy totožnosti vychádzajú zo špecifikácií a minimálnych bezpečnostných noriem stanovených v dokumente ICAO 9303 a spĺňajú požiadavky stanovené v písmenách c), d), f) a g) prílohy k nariadeniu (ES) č. 1030/2002 v znení zmenenom nariadením (EÚ) 2017/1954.

2. Údaje, ktoré sú súčasťou preukazov totožnosti, musia byť v súlade so špecifikáciami stanovenými v časti 5 dokumentu ICAO 9303.

Odchylne od prvého pododseku sa číslo dokladu môže vložiť do zóny I, zatiaľ čo uvedenie rodu osoby je nepovinné.

3. Doklad musí mať názov „preukaz totožnosti“ alebo iné zavedené vnútroštátne označenie v úradnom jazyku alebo jazykoch vydávajúceho členského štátu a obsahovať slovné spojenie „preukaz totožnosti“ aspoň v jednom inom úradnom jazyku inštitúcií Únie.

4. Preukaz totožnosti musí na prednej strane obsahovať dvojpísmenový kód krajiny členského štátu, ktorý preukaz vydal, vytlačený inverzne v modrom obdĺžniku a obklopený 12 žltými hviezdičkami.

5. Preukazy totožnosti musia obsahovať vysoko bezpečné pamäťové médium, ktoré obsahuje podobu tváre držiteľa preukazu a dva odtlačky prstov v interoperabilných digitálnych formátoch. Na zachytávanie biometrických identifikačných znakov členské štáty uplatňujú technické špecifikácie stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Komisie C(2018)7767 (13).

6. Pamäťové médium má dostatočnú kapacitu a schopnosť zaručiť integritu, pravosť a dôvernosť údajov. Uložené údaje musia byť prístupné bezkontaktne a byť chránené, ako je stanovené vo vykonávacom rozhodnutí C(2018)7767. Členské štáty si vymieňajú informácie potrebné na overenie pamäťového média a na prístup k biometrickým údajom uvedeným v odseku 5 a ich kontrolu.

7. Deti mladšie ako 12 rokov môžu byť oslobodené od požiadavky poskytnúť odtlačky prstov.

Deti mladšie ako šesť rokov sú oslobodené od požiadavky poskytnúť odtlačky prstov.

Od požiadavky poskytnúť odtlačky prstov sú oslobodené osoby, od ktorých je fyzicky nemožné odobrať odtlačky prstov.

8. Ak je to nevyhnutné a primerané na dosiahnutie cieľa, členské štáty môžu uviesť také podrobnosti a poznámky na vnútroštátne použitie, ako sa požaduje v súlade s ich vnútroštátnym právom. Nesmie sa v dôsledku toho znížiť efektívnosť minimálnych bezpečnostných noriem ani cezhraničná kompatibilita preukazov totožnosti.

9. Ak členské štáty začlenia do preukazu totožnosti dvojité rozhranie alebo samostatné pamäťové médium, toto ďalšie pamäťové médium musí byť v súlade s príslušnými normami ISO a nesmie dochádzať k interferencii s pamäťovým médiom uvedeným v odseku 5.

10. Ak členské štáty uchovávajú v preukazoch totožnosti údaje na účel elektronických služieb, ako je elektronická verejná správa a elektronický obchod, tieto vnútroštátne údaje musia byť fyzicky alebo logicky oddelené od biometrických údajov uvedených v odseku 5.

11. Ak členské štáty dopĺňajú do preukazov totožnosti ďalšie vnútroštátne ochranné prvky, nesmie sa v dôsledku toho znížiť cezhraničná kompatibilita takýchto preukazov totožnosti a efektívnosť minimálnych bezpečnostných noriem.

Článok 4

Doba platnosti

1. Minimálna doba platnosti preukazov totožnosti je päť rokov a maximálna je 10 rokov.

2. Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty stanoviť dobu platnosti:

a)	na menej ako päť rokov v prípade preukazov totožnosti vydaných maloletým;

b)	vo výnimočných prípadoch na menej ako päť rokov v prípade preukazov totožnosti vydaných osobám za osobitných a obmedzených podmienok, a ak je doba platnosti obmedzená podľa práva Únie a vnútroštátneho práva;

c)	na viac ako 10 rokov v prípade preukazov totožnosti vydaných osobám vo veku 70 rokov a viac.

3. Členské štáty vydajú preukaz totožnosti s dobou platnosti 12 mesiacov alebo menej, ak je dočasne fyzicky nemožné odobrať odtlačky prstov jedného z prstov žiadateľa.

Článok 5

Postupné zrušenie

1. Preukazy totožnosti, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 3, strácajú platnosť uplynutím ich doby platnosti alebo 3. augusta 2031 podľa toho, čo nastane skôr.

2. Odchylne od odseku 1:

a)	preukazy totožnosti, ktoré nespĺňajú minimálne bezpečnostné normy stanovené v časti 2 dokumentu ICAO 9303 alebo ktoré neobsahujú funkčnú SČZ, ako sa uvádza v odseku 3, strácajú platnosť uplynutím doby ich platnosti alebo 3. augusta 2026 podľa toho, čo nastane skôr;

b)	preukazy totožnosti osôb vo veku 70 rokov a viac k 2. augustu 2021, ktoré spĺňajú minimálne bezpečnostné normy stanovené v časti 2 dokumentu ICAO 9303 a ktoré majú funkčnú SČZ, ako sa uvádza v odseku 3, strácajú platnosť po uplynutí doby ich platnosti.

3. Na účely odseku 2 je funkčná SČZ:

a)	strojovo čitateľná zóna, ktorá je v súlade s časťou 3 dokumentu ICAO 9303, alebo

b)	každá iná strojovo čitateľná zóna, v prípade ktorej vydávajúci členský štát oznámi pravidlá požadované na čítanie a zobrazovanie informácií, ktoré sú v nej obsiahnuté, pokiaľ členský štát neoznámi Komisii do 2. augusta 2021 nedostatočnú kapacitu na čítanie a zobrazovanie týchto informácií.

Po prijatí oznámenia uvedeného v písmene b) prvého pododseku Komisia zodpovedajúcim spôsobom informuje dotknutý členský štát a Radu.

KAPITOLA III

DOKLADY O POBYTE PRE OBČANOV ÚNIE

Článok 6

Minimálne informácie, ktoré sa majú uviesť

V dokladoch o pobyte vydávaných členskými štátmi občanom Únie sa uvádza aspoň:

a)	názov dokladu v úradnom jazyku alebo jazykoch príslušného členského štátu a aspoň v jednom ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Únie;

b)	jasný odkaz, že doklad je vydaný občanovi Únie v súlade so smernicou 2004/38/ES;

c)	číslo dokladu;

d)	meno (priezvisko a meno/mená) držiteľa;

e)	dátum narodenia držiteľa;

f)	informácie, ktoré sa majú uvádzať v registračných potvrdeniach a dokladoch potvrdzujúcich trvalý pobyt, vydaných v súlade s článkami 8 a 19 smernice 2004/38/ES;

g)	vydávajúci orgán;

h)	na prednej strane dvojpísmenový kód krajiny členského štátu vydávajúceho doklad, vytlačený inverzne v modrom obdĺžniku a obklopený 12 žltými hviezdičkami.

Ak sa členský štát rozhodne odobrať odtlačky prstov, zodpovedajúcim spôsobom sa uplatňuje článok 3 ods. 7.

Od požiadavky poskytnúť odtlačky prstov sú oslobodené osoby, ktorých odtlačky prstov nie je fyzicky možné odobrať.

KAPITOLA IV

POBYTOVÉ PREUKAZY PRE RODINNÝCH PRÍSLUŠNÍKOV, KTORÍ NIE SÚ ŠTÁTNYMI PRÍSLUŠNÍKMI ČLENSKÉHO ŠTÁTU

Článok 7

Jednotný formát

1. Pri vydávaní pobytových preukazov rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, členské štáty používajú rovnaký formát, ktorý je stanovený nariadením (ES) č. 1030/2002 v znení zmenenom nariadením (EÚ) 2017/1954 a ako sa vykonáva vykonávacím rozhodnutím C(2018)7767.

2. Odchylne od odseku 1 sa preukaz označí názvom „Pobytový preukaz“ , alebo „Preukaz o trvalom pobyte“ . Členské štáty uvedú, že tieto doklady sú vydané rodinnému príslušníkovi občana Únie v súlade so smernicou 2004/38/ES. Na tento účel členské štáty použijú normalizovaný kód „Rodinný príslušník EÚ Čl. 10 (2004/38/ES)“ alebo „Rodinný príslušník EÚ Čl. 20 (2004/38/ES)“ v dátovom poli [10], ako sa uvádza v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1030/2002 v znení zmenenom nariadením (EÚ) 2017/1954.

3 Členské štáty môžu zaznamenávať údaje na vnútroštátne použitie v súlade s vnútroštátnym právom. Pri zaznamenávaní a uchovávaní týchto údajov členské štáty dodržiavajú požiadavky, ktoré sú stanovené v druhom odseku článku 4 nariadenia (ES) č. 1030/2002 v znení zmenenom nariadením (EÚ) 2017/1954.

Článok 8

Postupné zrušenie existujúcich pobytových preukazov

1. Pobytové preukazy rodinných príslušníkov občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v článku 7, strácajú platnosť uplynutím ich doby platnosti alebo 3. augusta 2026 podľa toho, čo nastane skôr.

2. Odchylne od odseku 1 pobytové preukazy rodinných príslušníkov občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktoré nespĺňajú minimálne bezpečnostné normy stanovené v časti 2 dokumentu ICAO 9303 alebo ktoré neobsahujú funkčnú SČZ, ktorá je v súlade s časťou 3 dokumentu ICAO 9303, strácajú platnosť uplynutím ich doby platnosti alebo 3. augusta 2023 podľa toho, čo nastane skôr.

KAPITOLA V

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 9

Kontaktné miesto

1. Každý členský štát určí aspoň jeden ústredný orgán ako kontaktné miesto na vykonávanie tohto nariadenia. Ak členský štát určil viac ako jeden ústredný orgán, určí, ktorý z týchto orgánov bude kontaktným miestom na vykonávanie tohto nariadenia. Názov tohto orgánu oznámi Komisii a ostatným členským štátom. Ak členský štát zmení svoj určený orgán, zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje Komisiu a ostatné členské štáty.

2. Členské štáty zabezpečia, aby boli kontaktné miesta informované o relevantných informačných a asistenčných službách na úrovni Únie zahrnutých do jednotnej digitálnej brány stanovenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 (14) a aby boli schopné spolupracovať s takýmito službami.

Článok 10

Zber biometrických identifikačných znakov

1. Biometrické identifikačné znaky zbierajú len kvalifikovaní a riadne oprávnení pracovníci určení orgánmi zodpovednými za vydávanie preukazov totožnosti alebo pobytových preukazov na účel vloženia týchto identifikačných znakov do vysoko bezpečného pamäťového média stanoveného v článku 3 ods. 5 v prípade preukazov totožnosti a v článku 7 ods. 1 v prípade pobytových preukazov. Odchylne od prvej vety, odtlačky prstov odoberajú len kvalifikovaní a riadne oprávnení pracovníci takýchto orgánov, s výnimkou žiadostí predložených diplomatickým a konzulárnym orgánom členského štátu.

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť biometrických identifikačných znakov s totožnosťou žiadateľa sa žiadateľ musí v priebehu procesu vydávania preukazu v prípade každej žiadosti dostaviť aspoň jedenkrát osobne.

2. Členské štáty zaručia zavedenie primeraných a účinných postupov zberu biometrických identifikačných znakov a súlad týchto postupov s právami a so zásadami stanovenými v charte, Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa.

V prípade ťažkostí pri zbere biometrických identifikačných znakov členské štáty zabezpečia, aby boli zavedené vhodné postupy na zaručenie dôstojnosti danej osoby.

3. Okrem prípadu, keď je to potrebné na spracovanie v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, sa biometrické identifikačné znaky uchovávané na účely personalizácie preukazov totožnosti alebo dokladov o pobyte uchovávajú nanajvýš bezpečným spôsobom a len do dátumu vyzdvihnutia dokladu, a v žiadnom prípade nie dlhšie ako 90 dní odo dňa vydania dokladu. Po uplynutí tejto dovy sa tieto biometrické identifikačné znaky okamžite vymažú alebo zničia.

Článok 11

Ochrana osobných údajov a zodpovednosť

1. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679, členské štáty zaistia bezpečnosť, integritu, pravosť a dôvernosť údajov zozbieraných a uchovávaných na účely tohto nariadenia.

2. Orgány zodpovedné za vydávanie preukazov totožnosti a dokladov o pobyte sa na účely tohto nariadenia považujú za prevádzkovateľa uvedeného v článku 4 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2016/679 a sú zodpovedné za spracovanie osobných údajov.

3. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mohli v plnej miere vykonávať svoje úlohy uvedené v nariadení (EÚ) 2016/679 vrátane prístupu ku všetkým osobným údajom a všetkým potrebným informáciám, ako aj prístupu príslušných orgánov do akýchkoľvek priestorov alebo k akémukoľvek vybaveniu na spracovanie údajov.

4. Spolupráca s externými poskytovateľmi služieb nevylučuje zodpovednosť členského štátu, ktorá môže vyplývať z práva Únie alebo vnútroštátneho práva, za porušenie povinností v súvislosti s osobnými údajmi.

5. Informácie v strojovo čitateľnej podobe sa do preukazu totožnosti alebo dokladu o pobyte vložia iba v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnym právom vydávajúceho členského štátu.

6. Biometrické údaje uložené v pamäťovom médiu preukazov totožnosti a dokladov o pobyte používajú v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom len riadne oprávnení pracovníci príslušných vnútroštátnych orgánov a agentúr Únie na overenie:

a)	pravosti preukazu totožnosti alebo dokladu o pobyte;

b)	totožnosti držiteľa pomocou priamo dostupných porovnateľných znakov, ak sa podľa zákona vyžaduje predloženie preukazu totožnosti alebo dokladu o pobyte.

7. Členské štáty vedú a každoročne oznamujú Komisii zoznam príslušných orgánov, ktoré majú prístup k biometrickým údajom uloženým na pamäťovom médiu uvedenom v článku 3 ods. 5 tohto nariadenia. Komisia uverejní online súhrn takýchto národných zoznamov.

Článok 12

Monitorovanie

Komisia do 2. augusta 2020 stanoví podrobný program na monitorovanie výstupov, výsledkov a vplyvu tohto nariadenia vrátane jeho vplyvu na základné práva.

V monitorovacom programe sa stanoví spôsob zhromažďovania údajov a iných potrebných dôkazov, ako aj intervaly ich zhromažďovania. Určia sa v ňom opatrenia, ktoré má prijať Komisia a členské štáty v súvislosti so zberom a analýzou údajov a iných dôkazov.

Členské štáty poskytnú Komisii údaje a iné dôkazy potrebné na takéto monitorovanie.

Článok 13

Podávanie správ a hodnotenie

1. Komisia dva roky a 11 rokov po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o jeho vykonávaní, najmä o ochrane základných práv a osobných údajov.

2. Komisia vykoná šesť rokov po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia a následne každých šesť rokov hodnotenie tohto nariadenia a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Správa sa zameria predovšetkým na:

a)	vplyv tohto nariadenia na základné práva;

b)	mobilitu občanov Únie;

c)	účinnosť biometrického overovania pri zaisťovaní bezpečnosti cestovných dokladov;

d)	prípadné používanie pobytových preukazov ako cestovných dokladov;

e)	prípadnú ďalšiu vizuálnu harmonizáciu preukazov totožnosti;

f)	potrebu zavedenia spoločných bezpečnostných prvkov dočasne používaných identifikačných dokladov s cieľom zabezpečiť ich lepšie uznávanie.

3. Členské štáty a príslušné agentúry Únie poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie uvedených správ.

Článok 14

Dodatočné technické špecifikácie

1. S cieľom v náležitých prípadoch zabezpečiť, aby preukazy totožnosti a doklady o pobyte uvedené v článku 2 písm. a) a c) boli v súlade s budúcimi minimálnymi bezpečnostnými normami, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví dodatočné technické špecifikácie týkajúce sa:

a)	dodatočných ochranných prvkov a požiadaviek vrátane posilnených noriem zamedzujúcich pozmeňovaniu, napodobňovaniu a falšovaniu;

b)	technických špecifikácií pre pamäťové médium biometrických prvkov uvedených v článku 3 ods. 5 a ich zabezpečenia vrátane zamedzenia neoprávnenému prístupu a uľahčenia validácie;

c)	požiadaviek na kvalitu a spoločných technických noriem v súvislosti s podobou tváre a odtlačkami prstov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

2. V súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 možno rozhodnúť, že špecifikácie uvedené v tomto článku majú byť dôverné a nemajú sa zverejniť. V takomto prípade sa sprístupnia iba subjektom, ktoré členské štáty určia ako zodpovedné za tlač, a osobám, ktoré riadne splnomocnil členský štát alebo Komisia.

3. Každý členský štát určí jeden subjekt zodpovedný pre tlač preukazov totožnosti a jeden subjekt zodpovedný pre tlač pobytových preukazov rodinných príslušníkov občanov Únie a oznámi názvy týchto subjektov Komisii a ostatným členským štátom. Členské štáty sú oprávnené zmeniť tieto určené subjekty a zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú Komisiu a ostatné členské štáty.

Členské štáty môžu takisto rozhodnúť, že určia iba jeden subjekt zodpovedný pre tlač preukazov totožnosti, ako aj pobytových preukazov rodinných príslušníkov občanov Únie a oznámia názov tohto subjektu Komisii a ostatným členským štátom.

Dva alebo viaceré členské štáty môžu takisto rozhodnúť, že na uvedené účely určia iba jeden subjekt, a zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú Komisiu a ostatné členské štáty.

Článok 15

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor zriadený článkom 6 nariadenia (ES) č. 1683/95. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatní sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 2. augusta 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. júna 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 78.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. júna 2019.

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(5) Nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1).

(7) Nariadenie Rady (ES) č. 1683/95 z 29. mája 1995 stanovujúce jednotný formát víz (Ú. v. ES L 164, 14.7.1995, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1954 z 25. októbra 2017, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Ú. v. EÚ L 286, 1.11.2017, s. 9).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(10) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(11) Ú. v. EÚ C 338, 21.9.2018, s. 22.

(12) Zatiaľ neuverejnené.

(13) Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2018)7767 z 30. novembra 2018, ktorým sa stanovujú technické špecifikácie pre jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín a ktorým sa zrušuje rozhodnutie C(2002)3069.

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

12.7.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 188/79

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1158

z 20. júna 2019

o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 153 ods. 2 písm. b) v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. i),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)	V článku 153 ods. 1 písm. i) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že Únia má podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti na trhu práce a rovnaké zaobchádzanie v práci.

(2)

Rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou Únie. V článku 3 ods. 3 druhom pododseku Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa stanovuje, že Únia má podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi. Obdobne sa v článku 23 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) vyžaduje, aby rovnosť medzi mužmi a ženami bola zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania.

(3)	V článku 33 charty sa na účely zosúladenia rodinného a pracovného života stanovuje právo na ochranu pred prepustením z práce z dôvodu spojeného s materstvom, ako aj právo na platenú materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku po narodení alebo osvojení dieťaťa.

(4)

Únia ratifikovala Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006. Tento dohovor je preto neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie a právne akty Únie sa musia čo možno najviac vykladať v súlade s uvedeným dohovorom. V dohovore sa najmä v článku 7 ods. 1 stanovuje, že jeho zmluvné strany majú prijať všetky nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečia deťom so zdravotným postihnutím plné využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými deťmi.

(5)	Členské štáty ratifikovali Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989. V článku 18 ods. 1 dohovoru sa stanovuje, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a že hlavným záujmom rodičov by mal byť najlepší záujem dieťaťa.

(6)

Politiky na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom by mali prispievať k dosahovaniu rodovej rovnosti, a to podporovaním účasti žien na trhu práce, rovnomerným rozdelením opatrovateľských povinností medzi mužmi a ženami a odstraňovaním rozdielov v príjmoch a odmeňovaní žien a mužov. Takéto politiky by mali zohľadňovať demografické zmeny, ako aj dôsledky starnutia obyvateľstva.

(7)	Vzhľadom na výzvy vyplývajúce z demografických zmien spolu s vyplývajúcim tlakom na verejné výdavky v niektorých členských štátoch sa očakáva, že potrebnosť neformálnej opatery bude narastať.

(8)

Na úrovni Únie už niekoľko smerníc v oblasti rodovej rovnosti a pracovných podmienok upravuje určité otázky, ktoré sú relevantné pre zabezpečovanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (4) a 2010/41/EÚ (5) a smernice Rady 92/85/EHS (6), 97/81/ES (7) a 2010/18/EÚ (8).

(9)	Zásady rodovej rovnosti a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom sa potvrdili v zásadách 2 a 9 Európskeho piliera sociálnych práv, tak ako ho spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017.

(10)

Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom zostáva aj naďalej veľkou výzvou pre mnohých rodičov a pracovníkov, ktorí majú opatrovateľské povinnosti, najmä z dôvodu predlžovania pracovného času a meniacich sa pracovných rozvrhov, čo má negatívny vplyv na zamestnanosť žien. Významným činiteľom, ktorý prispieva k nedostatočnému zastúpeniu žien na trhu práce, je náročnosť zosúladiť pracovné a rodinné povinnosti. Ženy, ak majú deti, spravidla pracujú menej hodín v platenom zamestnaní a viac času trávia plnením neplatených opatrovateľských povinností. Takisto sa ukázalo, že ak je v rodine chorý alebo odkázaný rodinný príslušník, má to negatívny vplyv na zamestnanosť žien a v dôsledku toho niektoré ženy úplne opustia trh práce.

(11)

Súčasný právny rámec na úrovni Únie poskytuje obmedzené stimuly pre mužov pre rovnomerné zdieľanie opatrovateľských povinností. Nedostatok platenej otcovskej a rodičovskej dovolenky v mnohých členských štátoch prispieva k tomu, že otcovia ju čerpajú v nízkej miere. Nerovnováha v koncepcii politík týkajúcich sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom medzi ženami a mužmi posilňuje rodové stereotypy a rozdiely v oblasti práce a opatrovateľských povinností. Cieľom politík v oblasti rovnakého zaobchádzania by malo byť riešenie otázok stereotypov v mužských aj ženských povolaniach a úlohách, a sociálni partneri by sa mali podnecovať pri plnení svojej kľúčovej úlohy a informovať pracovníkov aj zamestnávateľov a zvyšovať ich informovanosť o boji proti diskriminácii. Okrem toho sa ukázalo, že využívanie foriem organizácie práce, ktoré zabezpečujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, otcami, napríklad dovoleniek alebo flexibilných foriem organizácie práce, má pozitívny vplyv na znižovanie pomerného množstva neplatenej práce v domácnosti, ktorú vykonávajú ženy, a ženám tak poskytuje viac času na platené zamestnanie.

(12)

Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty mali brať do úvahy, že rovnaké čerpanie dovoleniek z rodinných dôvodov medzi mužmi a ženami závisí aj od iných vhodných opatrení, ako napríklad poskytovanie prístupných a cenovo dostupných služieb starostlivosti o deti a dlhodobej opatery, ktoré sú rozhodujúce pre to, aby rodičia a iné osoby, ktoré majú opatrovateľské povinnosti, mohli vstúpiť, zostať alebo sa vrátiť na trh práce. Odstránenie hospodárskych demotivačných faktorov môže podnietiť aj osoby v domácnosti, ktoré dosahujú nižšie zárobky, väčšinou ženy, aby sa plne zapojili na trh práce.

(13)	Na posúdenie vplyvu tejto smernice by Komisia a členské štáty mali naďalej navzájom spolupracovať s cieľom vypracovať porovnateľné štatistiky rozčlenené podľa pohlavia.

(14)

Komisia uskutočnila v súlade s článkom 154 ZFEÚ dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi o výzvach súvisiacich s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom. Sociálni partneri nedosiahli dohodu o začatí rokovaní o uvedených záležitostiach vrátane rodičovskej dovolenky. Napriek tomu je dôležité podniknúť kroky v tejto oblasti, a to modernizáciou a adaptáciou súčasného právneho rámca za súčasného zohľadnenia výsledku uvedených konzultácií, ako aj verejnej konzultácie, ktorá sa uskutočnila s cieľom zistiť názory zainteresovaných strán a občanov.

(15)

Smernicou 2010/18/EÚ sa upravuje rodičovská dovolenka, a to uvedením do účinnosti rámcovej dohody uzatvorenej medzi sociálnymi partnermi. Táto smernica stavia na pravidlách stanovených v smernici 2010/18/EÚ a dopĺňa ich posilnením existujúcich a zavedením nových práv. Smernica 2010/18/EÚ by mala byť zrušená a nahradená touto smernicou.

(16)

Touto smernicou sa stanovujú minimálne požiadavky týkajúce sa otcovskej, rodičovskej a opatrovateľskej dovolenky a flexibilných foriem organizácie práce pre pracovníkov, ktorí sú rodičmi alebo pre osoby, s opatrovateľskými povinnosťami. Prostredníctvom zosúladenia pracovného a rodinného života takýchto rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami by mala táto smernica prispievať k plneniu cieľov rovnosti medzi mužmi a ženami zakotvených v zmluve, pokiaľ ide o príležitosti na trhu práce, rovnaké zaobchádzanie v práci a podporu vysokej úrovne zamestnanosti v Únii.

(17)

Táto smernica sa uplatňuje na všetkých pracovníkov, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v inom pracovnoprávnom vzťahu, čo zahŕňa aj zmluvy týkajúce sa zamestnania alebo pracovnoprávneho vzťahu pracovníkov na kratší pracovný čas, pracovníkov so zmluvou na dobu určitú alebo osôb, ktoré majú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah s agentúrou dočasného zamestnávania, ako sa predtým stanovovalo v smernici 2010/18/EÚ. S ohľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) týkajúcu sa kritérií na určenie statusu pracovníka, je na členských štátoch, aby vymedzili pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy.

(18)	Členské štáty majú právomoc vymedziť manželský stav a rodinný stav, ako aj určiť, ktoré osoby sa majú považovať za rodiča, matku a otca.

(19)

V záujme podpory rovnomernejšieho rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v ranom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti. Členské štáty môžu poskytovať otcovskú dovolenku aj v prípade narodenia mŕtveho dieťaťa. Je na členských štátoch, aby určili, či umožnia čerpať časť otcovskej dovolenky pred narodením dieťaťa, alebo či budú požadovať, aby sa celá táto dovolenka čerpala až po narodení, ďalej určili časový rámec, kedy sa má otcovská dovolenka vyčerpať a či a za akých podmienok bude možné, aby sa otcovská dovolenka čerpala na čiastočný úväzok, počas striedajúcich sa období, napríklad počas niekoľkých na seba nadväzujúcich dní dovolenky oddelených od seba pracovnými obdobiami, alebo iným flexibilným spôsobom. Členské štáty môžu určiť, či sa otcovská dovolenka vyjadruje v pracovných dňoch, týždňoch alebo iných časových jednotkách pri zohľadnení toho, že 10 pracovných dní zodpovedá dvom kalendárnym týždňom. V záujme zohľadnenia rozdielov medzi členskými štátmi, právo na otcovskú dovolenku by sa malo uplatňovať bez ohľadu na manželský stav alebo rodinný stav, ako je vymedzený vo vnútroštátnom práve.

(20)

Keďže väčšina otcov nevyužíva svoje právo na rodičovskú dovolenku alebo prevádza značnú časť svojho nároku na matky, táto smernica predlžuje z jedného na dva mesiace minimálne obdobie rodičovskej dovolenky, ktoré nemožno preniesť z jedného rodiča na druhého, s cieľom povzbudiť otcov, aby čerpali rodičovskú dovolenku, a zároveň zachovať právo každého rodiča minimálne na štyri mesiace rodičovskej dovolenky, ako sa stanovuje v smernici 2010/18/EÚ. Cieľom zabezpečenia toho, aby aspoň dva mesiace rodičovskej dovolenky boli k dispozícii výlučne každému rodičovi a nemohli byť prenesené na druhého rodiča, je podnietiť otcov, aby využili svoje právo na takúto dovolenku. Okrem toho sa tým podporuje a uľahčuje opätovné začlenenie matiek na trh práce po skončení materskej a rodičovskej dovolenky.

(21)	Podľa tejto smernice sa pracovníkom, ktorí sú rodičmi, zaručujú aspoň štyri mesiace rodičovskej dovolenky. Členské štáty sa podnecujú k tomu, aby priznali právo na rodičovskú dovolenku všetkým pracovníkom, ktorí vykonávajú rodičovské povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi systémami.

(22)

Členské štáty by mali mať možnosť špecifikovať dĺžku lehoty, v rámci ktorej má pracovník zamestnávateľa informovať o svojej žiadosti o čerpanie rodičovskej dovolenky, a mali by mať možnosť rozhodnúť o tom, či je právo na rodičovskú dovolenku podmienené určitou dĺžkou pracovnoprávneho vzťahu. Vzhľadom na rastúcu rozmanitosť pracovných zmlúv, na účely výpočtu tejto dĺžky pracovnoprávneho vzťahu by sa mal vziať do úvahy súhrn po sebe nasledujúcich pracovných zmlúv na dobu určitú u toho istého zamestnávateľa. V záujme nastolenia rovnováhy medzi potrebami pracovníkov a zamestnávateľov by členské štáty takisto mali mať možnosť rozhodnúť o tom, či bude zamestnávateľom za určitých okolností umožnené oddialiť schválenie rodičovskej dovolenky, za podmienky, že zamestnávateľ takýto odklad písomne zdôvodní.

(23)

Vzhľadom na to, že vďaka flexibilite je pravdepodobnejšie, že každý rodič, najmä otec, využije svoj nárok na rodičovskú dovolenku, pracovníci by mali mať možnosť požiadať o čerpanie rodičovskej dovolenky na plný alebo čiastočný úväzok, počas striedajúcich sa období, napríklad počas niekoľkých na seba nadväzujúcich týždňov dovolenky oddelených od seba pracovnými obdobiami, alebo inými flexibilnými spôsobmi. Zamestnávateľ by mal mať možnosť prijať alebo odmietnuť takúto žiadosť o rodičovskú dovolenku v inej forme, ako na plný úväzok. Členské štáty by mali posúdiť, či by mali byť podmienky nároku na rodičovskú dovolenku a podrobné náležitosti pre rodičovskú dovolenku prispôsobené osobitným potrebám rodičov v osobitne znevýhodnených situáciách.

(24)	Lehota, v rámci ktorej by pracovníci mali mať nárok na čerpanie rodičovskej dovolenky, by mala byť závislá od veku dieťaťa. Tento vek by sa mal stanoviť tak, aby sa obom rodičom umožnilo skutočne vyčerpať celú rodičovskú dovolenku, na ktorú majú nárok podľa tejto smernice.

(25)

V záujme uľahčenia návratu do práce po rodičovskej dovolenke sa pracovníci a zamestnávatelia vyzývajú, aby v priebehu rodičovskej dovolenky zostali v dobrovoľnom kontakte, zároveň sa môžu dohodnúť na vhodných opatreniach zameraných na uľahčenie opätovnej integrácie na pracovisku. O takýchto kontaktoch a opatreniach sa má rozhodnúť medzi dotknutými stranami, berúc do úvahy vnútroštátne právo, kolektívne zmluvy alebo zaužívanú prax. Pracovníci by mali byť informovaní o procesoch povýšenia a interných voľných miestach a mali byť mať možnosť zúčastniť sa na takýchto procesoch a uchádzať sa o takéto voľné miesta.

(26)

Štúdie preukazujú, že v členských štátoch, v ktorých sa poskytuje významná časť rodičovskej dovolenky pre otcov a v ktorých sa vypláca pracovníkovi platba alebo príspevok počas tejto dovolenky s relatívne vysokou mierou náhrady, je vyššia miera využívania zo strany otcov a pozitívny trend v miere zamestnanosti matiek. Je preto vhodné umožniť pokračovanie týchto systémov za predpokladu, že spĺňajú určité minimálne kritériá namiesto toho, aby poskytovali platbu alebo príspevok na otcovskú dovolenku, ako sa stanovuje v tejto smernici.

(27)

V záujme toho, aby mali muži a ženy s opatrovateľskými povinnosťami viac príležitostí zostať na trhu práce, každý pracovník by mal mať právo na opatrovateľskú dovolenku v trvaní päť pracovných dní ročne. Členské štáty môžu rozhodnúť, že takáto dovolenka sa môže čerpať v trvaní jedného alebo viacerých pracovných dní naraz. S cieľom zohľadniť rozdielne vnútroštátne systémy by členské štáty mali mať možnosť prideliť opatrovateľskú dovolenku na základe obdobia iného ako je jeden rok, a to s odkazom na osobu, ktorá potrebuje opateru alebo podporu, alebo podľa konkrétneho prípadu. V dôsledku starnutia obyvateľstva a súvisiaceho zvyšovania výskytu porúch súvisiacich s vekom, sa predpokladá pokračujúci nárast potrieb v oblasti opatery. Členské štáty by pri vypracúvaní svojich politík v oblasti opatery mali zohľadňovať nárast potrieb v oblasti opatery, a to aj pokiaľ ide o opatrovateľskú dovolenku. Členské štáty sa povzbudzujú, aby umožnili právo na opatrovateľskú dovolenku v súvislosti s ďalšími rodinnými príslušníkmi, ako sú starí rodičia a súrodenci. Členské štáty môžu vyžadovať vopred lekárske potvrdenie o potrebe rozsiahlej opatery alebo podpory na základe vážneho zdravotného dôvodu.

(28)

Popri práve na opatrovateľskú dovolenku stanovenom v tejto smernici by sa pre všetkých pracovníkov malo zachovať ich právo vziať si pracovné voľno, bez straty získaných alebo získavaných zamestnaneckých práv, z dôvodu vyššej moci v naliehavých a neočakávaných rodinných situáciách, ako je stanovené v smernici 2010/18/EÚ, v súlade s podmienkami určenými členskými štátmi.

(29)	S cieľom zvýšiť motiváciu pre pracovníkov, ktorí sú rodičmi, a najmä mužov, aby čerpali jednotlivé dovolenky v trvaní stanovenom v tejto smernici, by pracovníci mali mať právo na adekvátny príspevok počas takejto dovolenky.

(30)

Členské štáty by preto mali stanoviť úroveň platby alebo príspevku, pokiaľ ide o minimálne obdobie otcovskej dovolenky, ktoré by boli prinajmenšom rovnocenné s úrovňou nemocenských dávok v danom štáte. Keďže poskytovanie práv na otcovskú dovolenku a materskú dovolenku sledujú podobné ciele, konkrétne vytvorenie väzby medzi rodičom a dieťaťom, členské štáty sa vyzývajú, aby stanovili platbu alebo príspevok na otcovskú dovolenku, ktoré by sa na vnútroštátnej úrovni rovnali platbe alebo príspevku poskytovanému na materskú dovolenku.

(31)

Členské štáty by mali stanoviť platbu alebo príspevok za minimálne neprenosné obdobie rodičovskej dovolenky garantované podľa tejto smernice na primeranej úrovni. Pri stanovovaní úrovne platby alebo príspevku za minimálne neprenosné obdobie rodičovskej dovolenky by členské štáty mali zohľadniť skutočnosť, že čerpanie rodičovskej dovolenky často rodine spôsobuje stratu príjmu a že osoby s najvyšším príjmom v domácnosti môžu využiť svoje právo na rodičovskú dovolenku len v prípade, ak je dostatočne platená, aby si mohli zachovať dôstojnú životnú úroveň.

(32)	Hoci sa členské štáty môžu rozhodnúť, či poskytnú platbu alebo príspevok na opatrovateľskú dovolenku, povzbudzujú sa, aby zaviedli takúto platbu alebo príspevok s cieľom zaručiť účinné uplatňovanie práva zo strany osôb s opatrovateľskými povinnosťami, a to najmä zo strany mužov.

(33)

Touto smernicou nie je dotknutá koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (9) a (EÚ) č. 1231/2010 (10) a nariadenia Rady (ES) č. 859/2003 (11). Členský štát, ktorý je príslušný pre sociálne zabezpečenie daného pracovníka, sa určuje uvedenými nariadeniami.

(34)

S cieľom stimulovať pracovníkov, ktorí sú rodičmi a osobami s opatrovateľskými povinnosťami k tomu, aby zostali na trhu práce, by takíto pracovníci mali mať možnosť prispôsobiť svoje rozvrhnutie pracovného času svojim osobným potrebám a preferenciám. Na tento účel a so zreteľom na potreby pracovníkov majú právo požiadať o flexibilné formy organizácie práce s cieľom prispôsobiť svoje rozvrhnutie pracovného času na účely plnenia opatrovateľských povinností, a to aj, ak je to možné, prostredníctvom využívania práce na diaľku, pružného pracovného času alebo skráteného pracovného času.

(35)

S cieľom zaoberať sa potrebami tak pracovníkov, ako aj zamestnávateľov by členské štáty mali mať možnosť obmedziť trvanie flexibilných foriem organizácie práce vrátane akéhokoľvek skráteného pracovného času či akejkoľvek formy práce na diaľku. Hoci sa preukázalo, že práca na kratší pracovný čas je užitočná na to, aby niektorým ženám umožnila zostať na trhu práce aj po tom, ako majú deti alebo ako sa starajú o rodinných príslušníkov, ktorí potrebujú opateru alebo podporu, dlhé obdobia skráteného pracovného času môžu viesť k nižším príspevkom na sociálne zabezpečenie, čo sa môže ďalej premietnuť do nižších alebo absentujúcich nárokov na dôchodok.

(36)

Pri posudzovaní žiadostí o flexibilné formy organizácie práce by mali zamestnávatelia mať možnosť okrem iného zohľadňovať trvanie požadovanej flexibilnej formy organizácie práce, ako aj svoje zdroje a prevádzkovú kapacitu na ponúkanie takýchto foriem. Zamestnávateľ by mal mať možnosť rozhodnúť, či prijme alebo zamietne žiadosť pracovníka o flexibilné formy organizácie práce. Osobitné okolnosti, na základe ktorých vznikla potreba flexibilnej formy organizácie práce, sa môžu zmeniť. Pracovníci by preto mali mať nielen právo vrátiť sa po skončení vzájomne dohodnutého obdobia k svojmu pôvodnému pracovnému času, ale mali by mať takisto možnosť o to požiadať skôr, keď si to vyžiada zmena daných okolností.

(37)

Bez ohľadu na požiadavku posúdiť, či podmienky prístupu k rodičovskej dovolenke a podrobné náležitosti čerpania rodičovskej dovolenky by mali byť prispôsobené osobitným potrebám rodičov, najmä v znevýhodnených situáciách, sa členským štátom odporúča, aby posúdili, či by sa podmienky prístupu a podrobné náležitosti pre uplatňovanie práva na otcovskú dovolenku, opatrovateľskú dovolenku a flexibilné formy organizácie práce mali prispôsobiť osobitným potrebám, napríklad potrebám osamelých rodičov, adoptívnych rodičov, rodičov so zdravotným postihnutím, rodičov detí so zdravotným postihnutím alebo dlhodobou chorobou či rodičov v osobitnej situácii, ako sú napríklad okolnosti týkajúce sa viacnásobného pôrodu a predčasného pôrodu.

(38)

Účelom ustanovení o dovolenkách je podporovať pracovníkov, ktorí sú rodičmi a osobami s opatrovateľskými povinnosťami počas určitého časového obdobia a cieľom týchto ustanovení je zachovať a presadzovať pokračujúcu väzbu pracovníkov na trh práce. Je preto vhodné výslovne stanoviť ochranu zamestnaneckých práv pracovníkov, ktorí čerpajú druhy dovolenky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Touto smernicou sa chráni najmä právo pracovníkov vrátiť sa na to isté alebo rovnocenné pracovné miesto po vyčerpaní takejto dovolenky a právo na to, aby nedošlo k žiadnemu zhoršeniu podmienok ich pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu v dôsledku čerpania takejto dovolenky. Pracovníci by si mali zachovať svoj nárok na príslušné práva, ktoré už nadobudli alebo ktoré nadobúdajú, a to až do konca takejto dovolenky.

(39)

Ako sa stanovuje v smernici 2010/18/EÚ, od členských štátov sa vyžaduje, aby vymedzili štatút pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu počas rodičovskej dovolenky. Podľa judikatúry Súdneho dvora sa pracovnoprávny vzťah medzi pracovníkom a zamestnávateľom počas dovolenky zachováva a v dôsledku toho zostáva pracovník čerpajúci takúto dovolenku počas tohto obdobia pracovníkom v zmysle práva Únie. Pri vymedzovaní štatútu pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu počas obdobia druhov dovolenky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, aj pokiaľ ide o nárok na sociálne zabezpečenie, by členské štáty mali preto zaručiť zachovanie pracovnoprávneho vzťahu.

(40)	Pracovníci, ktorí si uplatňujú svoje právo na čerpanie dovolenky alebo právo požiadať o flexibilné formy organizácie práce, ako sa stanovuje v tejto smernici, by mali byť chránení pred diskrimináciou alebo znevýhodňovaním z dôvodu uplatnenia týchto práv.

(41)

Pracovníkom, ktorí si uplatňujú svoje právo čerpať dovolenku alebo právo požiadať o flexibilné formy organizácie práce, ako sa stanovuje v tejto smernici, by mala byť priznaná ochrana pred prepustením a akýmikoľvek prípravnými krokmi na možné prepustenie z dôvodu požiadania o takúto dovolenku alebo jej čerpania, či z dôvodu uplatnenia svojho práva požiadať o takéto flexibilné formy organizácie práce v súlade s judikatúru Súdneho dvora vrátane jeho rozsudku vo veci C-460/06 (12). Pracovníci, ktorí sa domnievajú, že boli prepustení z dôvodu, že si uplatňovali takéto práva, by mali mať možnosť zamestnávateľa požiadať o náležité odôvodnenie ich prepustenia. Ak pracovník požiadal o otcovskú dovolenku, rodičovskú dovolenku alebo opatrovateľskú dovolenku, ako sa uvádza v tejto smernici, alebo takúto dovolenku čerpal, mal by zamestnávateľ písomne odôvodniť jeho prepustenie.

(42)

Dôkazné bremeno o tom, že k prepusteniu nedošlo z dôvodu, že pracovník požiadal o otcovskú, rodičovskú alebo opatrovateľskú dovolenku, ako sa uvádza v tejto smernici, alebo že takúto dovolenku čerpal, by mal niesť zamestnávateľ v prípade, keď pracovník informoval súd alebo iný príslušný orgán o skutočnostiach, na základe ktorých možno predpokladať, že k prepusteniu došlo z uvedených dôvodov.

(43)

Členské štáty by mali zaviesť účinné, primerané a odradzujúce sankcie pre prípady porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice alebo vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú už platné v deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice a ktoré sa týkajú práv, ktoré patria do jej rozsahu pôsobnosti. Takéto sankcie môžu zahŕňať administratívne a finančné sankcie, ako sú pokuty alebo vyplatenie náhrady, ako aj iné druhy sankcií.

(44)

Účinné uplatňovanie zásad rovnakého zaobchádzania a rovnosti príležitostí si vyžaduje primeranú súdnu ochranu pracovníkov pred nepriaznivým zaobchádzaním alebo nepriaznivými dôsledkami vyplývajúcim zo sťažnosti alebo konaní súvisiacich s právami priznanými touto smernicou. Je možné, že obete sú odrádzané od uplatnenia svojich práv vzhľadom na riziko odvetných opatrení, a preto by mali byť chránené pred akýmkoľvek nepriaznivým zaobchádzaním, ak si uplatňujú svoje práva stanovené v tejto smernici. Takáto ochrana sa týka najmä zástupcov pracovníkov pri výkone ich funkcií.

(45)

S cieľom ďalej zlepšiť mieru ochrany práv stanovených v tejto smernici by vnútroštátne orgány pre rovnosť mali mať právomoci v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa diskriminácie, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vrátane úlohy poskytovania nezávislej asistencie obetiam diskriminácie pri presadzovaní ich sťažností.

(46)

Touto smernicou sa stanovujú minimálne požiadavky, a tým sa členským štátom dáva možnosť zaviesť alebo zachovať ustanovenia, ktoré sú pre pracovníka výhodnejšie. Umožnenie toho, aby jeden z rodičov preniesol na druhého rodiča viac ako dva mesiace zo štyroch mesiacov rodičovskej dovolenky stanovenej v tejto smernici, nepredstavuje ustanovenie, ktoré je pre pracovníka výhodnejšie než minimálne ustanovenia stanovené v tejto smernici. Práva, ktoré už boli nadobudnuté ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, by sa mali naďalej uplatňovať, pokiaľ táto smernica neustanovuje priaznivejšie ustanovenia. Vykonávanie tejto smernice by sa nemalo použiť na obmedzenie práv stanovených v existujúcich právnych predpisoch Únie, ani by sa nemalo považovať za platný dôvod na obmedzenie všeobecnej úrovne ochrany priznanej pracovníkom v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

(47)	Konkrétne, nič v tejto smernici by sa nemalo vykladať ako obmedzenie práv stanovených v smerniciach 2010/18/EÚ, 92/85/EHS a 2006/54/ES vrátane článku 19 smernice 2006/54/ES.

(48)

Mikropodniky, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) vymedzené v prílohe k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (13), ktoré predstavujú veľkú väčšinu podnikov v Únii, môžu mať obmedzené finančné, technické a ľudské zdroje. Pri vykonávaní tejto smernice by sa členské štáty mali snažiť neukladať také správne, finančné či právne obmedzenia, ktoré by odrádzali od vzniku a rozvoja MSP alebo by nadmerne zaťažovali zamestnávateľov. Členské štáty sa preto vyzývajú, aby dôkladne posúdili vplyv svojich vykonávacích opatrení na MSP s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými pracovníkmi, zabezpečiť, aby MSP neboli opatreniami neprimerane zasiahnuté, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať mikropodnikom a zabezpečiť, aby sa zabránilo akémukoľvek zbytočnému administratívnemu zaťaženiu. Členské štáty sa vyzývajú, aby MSP poskytovali stimuly, usmernenia a poradenstvo s cieľom pomôcť im pri plnení ich povinností podľa tejto smernice.

(49)

Akékoľvek pracovné voľno z rodinných dôvodov, najmä materská dovolenka, otcovská dovolenka, rodičovská dovolenka a opatrovateľská dovolenka, ktoré je k dispozícii podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv, by sa malo započítavať do plnenia požiadaviek na jednu alebo viaceré druhy dovolenky uvedených v tejto smernici a smernici 92/85/EHS, ak sú splnené minimálne požiadavky v uvedených smerniciach a ak nie je znížená všeobecná úroveň ochrany poskytovanej pracovníkom v oblastiach patriacich do ich rozsahu pôsobnosti. Pri vykonávaní tejto smernice sa od členských štátov nevyžaduje, aby premenúvali alebo inak menili rôzne druhy dovolenky z rodinných dôvodov, ktoré sú ustanovené vo vnútroštátnom práve alebo kolektívnych zmluvách a ktoré sa započítavajú na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

(50)

Členské štáty sa povzbudzujú k tomu, aby v súlade s vnútroštátnou praxou podporovali sociálny dialóg so sociálnymi partnermi s cieľom podporiť zosúladenie pracovného a súkromného života, a to aj presadzovaním opatrení na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom na pracovisku, zavedením dobrovoľných certifikačných systémov, poskytovaním odbornej prípravy, zvyšovaním povedomia a uskutočňovaním informačných kampaní. Okrem toho sa členským štátom odporúča, aby sa zapájali do dialógu s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú mimovládne organizácie, miestne a regionálne orgány a poskytovatelia služieb, s cieľom podporiť politiky na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v súlade s vnútroštátnym právom a zaužívanou praxou.

(51)	Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať, aby podporovali dobrovoľné certifikačné systémy posudzovania rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom na pracovisku.

(52)

Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečiť uplatňovanie zásady rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o príležitosti na trhu práce a zaobchádzanie v práci naprieč celou Úniou, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich z dôvodu ich rozsahu a účinkov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa stanovujú minimálne požiadavky určené na dosiahnutie rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o príležitosti na trhu práce a zaobchádzanie v práci, uľahčovaním zosúladenia pracovného a rodinného života pre pracovníkov, ktorí sú rodičmi alebo osobami s opatrovateľskými povinnosťami.

Na tento účel sa touto smernicou zabezpečujú individuálne práva súvisiace s:

a)	otcovskou dovolenkou, rodičovskou dovolenkou a opatrovateľskou dovolenkou;

b)	flexibilnými formami organizácie práce pre pracovníkov, ktorí sú rodičmi alebo osobami s opatrovateľskými povinnosťami.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na všetkých pracovníkov a pracovníčky, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu, ako sú vymedzené v práve, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platnými v každom členskom štáte, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„otcovská dovolenka“ je pracovné voľno pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní, pri príležitosti narodenia dieťaťa na účely poskytovania starostlivosti;

b)	„rodičovská dovolenka“ je pracovné voľno pre rodičov, z dôvodu narodenia alebo adopcie dieťaťa na účely starostlivosti o toto dieťa;

„opatrovateľská dovolenka“ je pracovné voľno pre pracovníkov s cieľom poskytovať osobnú opateru alebo podporu rodinnému príslušníkovi alebo osobe žijúcej v rovnakej domácnosti ako pracovník, ktorá potrebuje rozsiahlu opateru alebo podporu na základe vážneho zdravotného dôvodu, ktorý vymedzuje každý členský štát;

d)	„osoba s opatrovateľskými povinnosťami“ je pracovník poskytujúci osobnú opateru alebo podporu rodinnému príslušníkovi alebo osobe žijúcej v rovnakej domácnosti ako pracovník, a ktorá potrebuje rozsiahlu opateru alebo podporu na základe vážneho zdravotného dôvodu, ktorý vymedzuje každý členský štát;

e)	„rodinný príslušník“ je syn, dcéra, matka, otec, manžel/manželka alebo partner v registrovanom partnerstve, ak sú takéto partnerstvá uznané vnútroštátnym právom;

f)	„flexibilné formy organizácie práce“ je možnosť pre pracovníkov prispôsobiť svoj rozvrh pracovného času, a to aj prostredníctvom využívania práce na diaľku, pružného pracovného času alebo skráteného pracovného času.

2. Odkaz na pracovné dni v článkoch 4 a 6 sa chápe ako odkaz na model plného pracovného úväzku, ako je vymedzený v príslušnom členskom štáte.

Nárok pracovníka na dovolenku sa môže vypočítať úmerne k pracovnému času pracovníka v súlade s pracovným úväzkom uvedeným v pracovnej zmluve pracovníka alebo v jeho pracovnoprávnom vzťahu.

Článok 4

Otcovská dovolenka

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby otcovia alebo rovnocenní druhí rodičia, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní, mali právo na otcovskú dovolenku v rozsahu 10 pracovných dní, ktorú majú čerpať pri príležitosti narodenia dieťaťa pracovníka. Členské štáty môžu určiť, či sa otcovská dovolenka má čerpať čiastočne pred narodením dieťaťa alebo len po ňom, ako aj či sa môže čerpať vo flexibilných formách.

2. Právo na otcovskú dovolenku nie je podmienené požiadavkou na odpracované obdobie ani požiadavkou na určitú dĺžku pracovnoprávneho vzťahu.

3. Právo na otcovskú dovolenku sa priznáva bez ohľadu na pracovníkov manželský alebo rodinný stav, ako sú vymedzené vo vnútroštátnom práve.

Článok 5

Rodičovská dovolenka

1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mal každý pracovník individuálne právo na rodičovskú dovolenku v trvaní štyroch mesiacov, ktorú má vyčerpať pred tým, než dieťa dovŕši určitý vek, maximálne do veku ôsmych rokov, ktorý stanoví každý členský štát alebo kolektívna zmluva. Tento vek sa určí tak, aby sa zabezpečilo, že každý rodič môže účinne uplatniť svoje právo na rodičovskú dovolenku na rovnakom základe.

2. Členské štáty zabezpečia, aby boli dva mesiace rodičovskej dovolenky neprenosné.

3. Členské štáty určia primeranú dĺžku lehoty, v rámci ktorej musia pracovníci zamestnávateľa informovať o uplatnení svojho práva na rodičovskú dovolenku. Členské štáty pri tom zohľadnia potreby zamestnávateľov, ako aj pracovníkov.

Členské štáty zabezpečia, aby sa v žiadosti pracovníka o rodičovskú dovolenku uvádzal plánovaný začiatok i koniec obdobia tejto dovolenky.

4. Členské štáty môžu podmieniť nárok na rodičovskú dovolenku požiadavkou na určité odpracované obdobie alebo určitú dĺžku pracovnoprávneho vzťahu, ktorá nesmie presiahnuť jeden rok. V prípade po sebe nasledujúcich pracovných zmlúv na dobu určitú v zmysle smernice Rady 1999/70/ES (14) u toho istého zamestnávateľa sa na účely výpočtu kvalifikovateľného obdobia vezme do úvahy súhrn týchto zmlúv.

5. Členské štáty môžu vymedziť okolnosti, za ktorých môže byť zamestnávateľovi po konzultácii v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami alebo zaužívanou praxou umožnené odložiť schválenie rodičovskej dovolenky o primeranú lehotu z dôvodu, že čerpanie rodičovskej dovolenky by v požadovanom čase vážnym spôsobom narušilo riadne fungovanie zamestnávateľa. Zamestnávatelia písomne odôvodnia akýkoľvek takýto odklad rodičovskej dovolenky.

6. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby pracovníci mali právo požiadať o čerpanie rodičovskej dovolenky flexibilným spôsobom. Členské štáty môžu špecifikovať podrobné náležitosti na uplatnenie takéhoto flexibilného spôsobu čerpania. Zamestnávateľ takéto žiadosti zváži a bude na ne reagovať s prihliadnutím na svoje potreby, ako aj potreby pracovníka. Zamestnávateľ písomne odôvodní akékoľvek zamietnutie takejto žiadosti v primeranej lehote po podaní žiadosti.

7. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby zamestnávatelia pri posudzovaní žiadostí o rodičovskú dovolenku na plný úväzok, pred akýmkoľvek odkladom v súlade s odsekom 5, v čo najväčšej možnej miere ponúkali flexibilné spôsoby čerpania rodičovskej dovolenky podľa odseku 6.

8. Členské štáty posúdia, či je potrebné prispôsobiť podmienky prístupu k rodičovskej dovolenke a podrobné náležitosti na jej uplatňovanie potrebám adoptívnych rodičov, rodičov so zdravotným postihnutím a rodičov s deťmi so zdravotným postihnutím alebo dlhodobou chorobou.

Článok 6

Opatrovateľská dovolenka

1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mal každý pracovník právo na opatrovateľskú dovolenku v trvaní piatich pracovných dní ročne. Členské štáty môžu určiť dodatočné podrobnosti, pokiaľ ide o rozsah a podmienky opatrovateľskej dovolenky, v súlade s vnútroštátnym právom alebo zaužívanou praxou. Využitie tohto práva môže byť podmienené riadnym zdôvodnením v súlade s vnútroštátnym právom alebo zaužívanou praxou.

2. Členské štáty môžu prideliť opatrovateľskú dovolenku na základe iného referenčného obdobia ako je jeden rok, za osobu, ktorá potrebuje opateru alebo podporu, alebo za jednotlivý prípad.

Článok 7

Pracovné voľno z dôvodu vyššej moci

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mal každý pracovník právo na pracovné voľno z dôvodu vyššej moci z naliehavých rodinných dôvodov v prípade choroby alebo úrazu, pri ktorých je nevyhnutná bezprostredná prítomnosť pracovníka. Členské štáty môžu obmedziť právo každého pracovníka na pracovné voľno z dôvodu vyššej moci na určité časové obdobie za každý rok, alebo na jednotlivé prípady alebo obidvoje.

Článok 8

Platba alebo príspevok

1. V súlade s vnútroštátnymi okolnosťami, ako sú vnútroštátne právo, kolektívne zmluvy alebo zaužívaná prax, a s prihliadnutím na právomoci delegované na sociálnych partnerov členské štáty zabezpečia, aby pracovníci, ktorí si uplatňujú svoje právo na dovolenku stanovenú v článku 4 ods. 1 alebo článku 5 ods. 2, dostali platbu alebo príspevok v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku.

2. Pokiaľ ide o otcovskú dovolenku, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1, takáto platba alebo príspevok zaručuje príjem rovnocenný aspoň príjmu, ktorý by dotknutý pracovník dostal v prípade prerušenia pracovnej činnosti z dôvodov súvisiacich s jeho zdravotným stavom, pričom sa uplatní akýkoľvek strop stanovený vnútroštátnym právom. Členské štáty môžu právo na platbu alebo príspevok podmieniť predchádzajúcimi obdobiami zamestnania, ktoré nesmú presiahnuť šesť mesiacov bezprostredne pred očakávaným dátumom narodenia dieťaťa.

3. Pokiaľ ide o rodičovskú dovolenku, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2, takúto platbu alebo príspevok určí členský štát alebo sociálni partneri, a stanoví sa tak, aby sa uľahčilo čerpanie rodičovskej dovolenky oboma rodičmi.

Článok 9

Flexibilné formy organizácie práce

1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pracovníci s deťmi do určitého veku, ktorý sa stanovuje minimálne na osem rokov, a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali právo požiadať o flexibilné formy organizácie práce na účely opatery. Dĺžka trvania takýchto flexibilných foriem organizácie práce môže podliehať primeranému obmedzeniu.

2. Zamestnávatelia zvážia žiadosti o flexibilné formy organizácie práce uvedené v odseku 1 a reagujú na ne v primeranej lehote s prihliadnutím na potreby zamestnávateľa, ako aj pracovníka. Zamestnávatelia odôvodnia akékoľvek zamietnutie takejto žiadosti alebo akýkoľvek odklad takýchto foriem organizácie práce.

3. Ak je dĺžka trvania flexibilných foriem organizácie práce uvedených v odseku 1 obmedzená, pracovník má právo vrátiť sa po skončení dohodnutého obdobia k svojmu pôvodnému rozvrhnutiu pracovného času. Pracovník má tiež právo požiadať o návrat k pôvodnému rozvrhnutiu pracovného času pred skončením dohodnutého obdobia, ak je to odôvodnené zmenou okolností. Zamestnávateľ zváži žiadosť o skorší návrat k pôvodnému rozvrhnutiu pracovného času a reaguje na ne s prihliadnutím na svoje potreby, ako aj potreby pracovníka.

4. Členské štáty môžu podmieniť právo požiadať o flexibilné formy organizácie práce požiadavkou na určité odpracované obdobie alebo požiadavkou na určitú dĺžku pracovnoprávneho vzťahu, ktoré nesmú presiahnuť šesť mesiacov. V prípade po sebe nasledujúcich pracovných zmlúv na dobu určitú v zmysle smernice 1999/70/ES u toho istého zamestnávateľa sa na účely výpočtu kvalifikovateľného obdobia vezme do úvahy súhrn týchto zmlúv.

Článok 10

Zamestnanecké práva

1. Práva už nadobudnuté alebo v procese nadobúdania pracovníkmi ku dňu začatia dovolenky uvedenej v článkoch 4, 5 a 6 alebo pracovného voľna uvedeného v článku 7 sa zachovajú až do konca takejto dovolenky alebo pracovného voľna. Po skončení takejto dovolenky alebo pracovného voľna sa uplatňujú uvedené práva vrátane akýchkoľvek ich zmien vyplývajúcich z vnútroštátneho práva, kolektívnych zmlúv alebo zaužívanej praxe.

2. Členské štáty zabezpečia, aby po skončení dovolenky uvedenej v článkoch 4, 5 a 6 mali pracovníci nárok vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo na rovnocenné pracovné miesto za podmienok, ktoré pre nich nie sú menej priaznivé, a aby sa na nich vzťahovalo akékoľvek zlepšenie pracovných podmienok, na ktoré by mali nárok, ak by túto dovolenku nečerpali.

3. Členské štáty vymedzia štatút pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu počas obdobia dovolenky uvedenej v článkoch 4, 5 a 6 alebo pracovného voľna uvedeného v článku 7, aj pokiaľ ide o nároky na sociálne zabezpečenie vrátane príspevkov na dôchodkové zabezpečenie, a zároveň zabezpečia, aby bol pracovnoprávny vzťah počas daného obdobia zachovaný.

Článok 11

Diskriminácia

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na to, aby zakázali znevýhodňovanie pracovníkov z dôvodu požiadania o dovolenku uvedenú v článkoch 4, 5 a 6 alebo pracovné voľno uvedené v článku 7 alebo ich čerpania, či z dôvodu uplatnenia práv stanovených v článku 9.

Článok 12

Ochrana pred prepustením a dôkazné bremeno

1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na to, aby zakázali prepustenie a všetky prípravy na prepustenie pracovníkov z dôvodu požiadania o dovolenku stanovenú v článkoch 4, 5 a 6 alebo jej čerpania alebo z dôvodu uplatnenia práva požiadať o flexibilné formy organizácie práce uvedené v článku 9.

2. Pracovníci, ktorí sa domnievajú, že boli prepustení z dôvodu požiadania o dovolenku uvedenú v článkoch 4, 5 a 6 alebo jej čerpania alebo z dôvodu uplatnenia práva požiadať o flexibilné formy organizácie práce uvedené v článku 9, môžu zamestnávateľa požiadať o náležité odôvodnenie ich prepustenia. Pokiaľ ide o prepustenie pracovníka, ktorý požiadal o dovolenku uvedenú v článku 4, 5 alebo 6, alebo ju čerpá, zamestnávateľ písomne odôvodní toto prepustenie.

3. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade, že pracovníci, ktorí sa domnievajú, že boli prepustení z dôvodov požiadania o dovolenku stanovenú v článkoch 4, 5 a 6 alebo jej čerpania, informujú súd alebo iný príslušný orgán o skutočnostiach, na základe ktorých možno predpokladať, že boli prepustení z takýchto dôvodov, bolo na zamestnávateľovi, aby dokázal, že k prepusteniu došlo z iných dôvodov.

4. Odsek 3 nebráni členským štátom, aby zaviedli pravidlá dokazovania, ktoré sú pre pracovníkov výhodnejšie.

5. Členské štáty nemusia uplatňovať odsek 3 na konania, v ktorých zisťovanie skutkových okolností prislúcha súdu alebo príslušnému orgánu.

6. Odsek 3 sa neuplatňuje na trestné konania, pokiaľ členské štáty neustanovia inak.

Článok 13

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice alebo príslušných, už účinných ustanovení týkajúcich sa práv, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 14

Ochrana pred nepriaznivým zaobchádzaním alebo nepriaznivými dôsledkami

Členské štáty zavedú opatrenia potrebné na ochranu pracovníkov vrátane pracovníkov, ktorí sú zástupcami pracovníkov, pred akýmkoľvek nepriaznivým zaobchádzaním zo strany zamestnávateľa alebo pred nepriaznivými dôsledkami vyplývajúcimi z podania sťažnosti v rámci podniku alebo akéhokoľvek právneho konania s cieľom vymôcť súlad s požiadavkami stanovenými v tejto smernici.

Článok 15

Orgány pre rodovú rovnosť

Bez toho, aby bola dotknutá právomoc inšpektorátov práce alebo iných orgánov, ktoré presadzujú práva pracovníkov, vrátane sociálnych partnerov, členské štáty zabezpečia, aby orgán alebo orgány určené podľa článku 20 smernice 2006/54/ES na zabezpečenie presadzovania, analýzy, monitorovania a podpory rovnakého zaobchádzania so všetkými osobami bez diskriminácie na základe pohlavia mali právomoc v záležitostiach týkajúcich sa diskriminácie, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 16

Úroveň ochrany

1. Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovať ustanovenia, ktoré sú pre pracovníkov výhodnejšie než ustanovenia stanovené v tejto smernici.

2. Vykonávanie tejto smernice sa nepovažuje za dôvod oprávňujúci zníženie ochrany pracovníkov na všeobecnej úrovni v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Zákaz takéhoto zníženia úrovne ochrany sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov a sociálnych partnerov stanoviť vzhľadom na meniace sa okolnosti iné legislatívne, regulačné alebo zmluvné dojednania než tie, ktoré sú účinné k 1. augustu 2019, a to za predpokladu, že sú splnené minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici.

Článok 17

Šírenie informácií

Členské štáty zabezpečia, aby boli o vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa transponuje táto smernica, ako aj o príslušných, už účinných ustanoveniach týkajúcich sa predmetu úpravy uvedeného v článku 1, informovaní na ich území všetkými vhodnými prostriedkami pracovníci a zamestnávatelia vrátane zamestnávateľov, ktorí sú MSP.

Článok 18

Podávanie správ a preskúmanie

1. Členské štáty do 2. augusta 2027 oznámia Komisii všetky informácie týkajúce sa vykonávania tejto smernice, ktoré Komisia potrebuje na vypracovanie správy. Tieto informácie zahŕňajú dostupné súhrnné údaje o využívaní rôznych druhov dovolenky a flexibilných foriem organizácie práce mužmi a ženami podľa tejto smernice na účely umožnenia riadneho monitorovania a posúdenia vykonávania tejto smernice, najmä pokiaľ ide o rodovú rovnosť.

2. Komisia zašle správu uvedenú v odseku 1 Európskemu parlamentu a Rade. V prípade potreby sa k správe pripojí legislatívny návrh.

K správe sa tiež pripojí:

a)	štúdia vzájomného pôsobenia medzi rôznymi druhmi dovolenky stanovených v tejto smernici, ako aj inými druhmi dovolenky z rodinných dôvodov, ako je napríklad dovolenka z dôvodu adopcie, a

b)	štúdia o právach na dovolenku z rodinných dôvodov, ktoré sa poskytujú samostatne zárobkovo činným osobám.

Článok 19

Zrušenie

1. Smernica 2010/18/EÚ sa zrušuje s účinnosťou od 2. augusta 2022. Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

2. Bez ohľadu na zrušenie smernice 2010/18/EÚ podľa odseku 1 tohto článku, akékoľvek obdobie alebo samostatné kumulatívne obdobia rodičovskej dovolenky, ktoré pracovník čerpal alebo preniesol podľa uvedenej smernice pred 2. augustom 2022, možno odpočítať od nároku tohto pracovníka na rodičovskú dovolenku podľa článku 5 tejto smernice.

Článok 20

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 2. augusta 2022. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku, pokiaľ ide o platbu alebo príspevok zodpovedajúce posledným dvom týždňom rodičovskej dovolenky podľa článku 8 ods. 3, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 2. augusta 2024. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

3. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach uvedených v odsekoch 1 a 2 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

4. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblastiach pôsobnosti tejto smernice.

5. Podrobné pravidlá a podrobné náležitosti na uplatňovanie tejto smernice sa stanovia v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami alebo zaužívanou praxou pod podmienkou dodržania minimálnych požiadaviek a cieľov tejto smernice.

6. Na účely dosiahnutia súladu s článkami 4, 5, 6 a 8 tejto smernice a so smernicou 92/85/EHS môžu členské štáty vziať do úvahy akékoľvek obdobie pracovného voľna z rodinných dôvodov a súvisiace platby alebo príspevky, najmä materskú dovolenku, otcovskú dovolenku, rodičovskú dovolenku a opatrovateľskú dovolenku, ktoré sú k dispozícii na vnútroštátnej úrovni a ktoré presahujú rámec minimálnych noriem stanovených v tejto smernici alebo v smernici 92/85/EHS, a to za predpokladu, že sú splnené minimálne požiadavky pre takúto dovolenku a že nie je znížená všeobecná úroveň ochrany poskytovaná pracovníkom v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú uvedené smernice.

7. Ak členské štáty zaistia platbu alebo príspevok vo výške aspoň 65 % čistej mzdy pracovníka, čo môže byť ohraničené stropom, aspoň po dobu šiestich mesiacov rodičovskej dovolenky pre každého rodiča, môžu rozhodnúť o tom, že radšej zachovajú takýto systém než aby ustanovili platbu alebo príspevok podľa článku 8 ods. 2.

8. Členské štáty môžu poveriť sociálnych partnerov vykonávaním tejto smernice, ak o to sociálni partneri spoločne požiadajú a za predpokladu, že členské štáty podniknú všetky potrebné kroky, aby zabezpečili zaručenie výsledkov, ktoré táto smernica sleduje, za každých okolností.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 22

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 20. júna 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 44.

(2)

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 188

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 62 12. júla 2019

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1154 z 20. júna 2019 o viacročnom pláne obnovy stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2107	1
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1155 z 20. júna 2019, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)	25
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1156 z 20. júna 2019, ktorým sa uľahčuje cezhraničná distribúcia podnikov kolektívneho investovania a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 345/2013, (EÚ) č. 346/2013 a (EÚ) č. 1286/2014 ( 1 )	55
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1157 z 20. júna 2019 o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb ( 1 )	67
		SMERNICE
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ	79
	*	Smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2019/1159 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2008/106/ES o minimálnej úrovni prípravy námorníkov a zrušuje smernica 2005/45/ES o vzájomnom uznávaní osvedčení námorníkov vydávaných v členských štátoch ( 1 )	94
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1160 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu podnikov kolektívneho investovania ( 1 )	106
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1161 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy ( 1 )	116

	II Nelegislatívne akty
	MEDZIINŠTITUCIONÁLNE DOHODY
*	Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie	131