(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 98/2013 (3) sa stanovili harmonizované pravidlá týkajúce sa sprístupňovania, dovozu, vlastníctva a používania látok alebo zmesí, ktoré by sa mohli zneužiť na nedovolenú výrobu výbušnín, s cieľom obmedziť ich dostupnosť širokej verejnosti a zabezpečiť náležité ohlasovanie podozrivých transakcií v rámci celého dodávateľského reťazca.

(2)

Napriek tomu, že nariadenie (EÚ) č. 98/2013 prispelo k zníženiu hrozby, ktorú predstavujú prekurzory výbušnín v Únii, je potrebné posilniť systém kontrol prekurzorov, ktoré sa môžu použiť na výrobu podomácky vyrobených výbušnín. Vzhľadom na množstvo potrebných zmien je v záujme zrozumiteľnosti vhodné nariadenie (EÚ) č. 98/2013 nahradiť.

(3)

Nariadením (EÚ) č. 98/2013 sa obmedzoval prístup k prekurzorom výbušnín a používanie prekurzorov výbušnín členmi širokej verejnosti. Napriek tomuto obmedzeniu však členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, že členom širokej verejnosti poskytnú prístup k týmto látkam na základe systému povolení a registrácie. Z toho dôvodu sa obmedzenia a kontroly prekurzorov výbušnín v členských štátoch odlišovali a spôsobovali prekážky obchodu v rámci Únie, čím bránili fungovaniu vnútorného trhu. Okrem toho existujúce obmedzenia a kontroly nezabezpečovali dostatočnú úroveň verejnej bezpečnosti, keďže primerane nebránili páchateľom trestných činov v nadobúdaní prekurzorov výbušnín. Hrozba, ktorú predstavujú podomácky vyrobené výbušniny, je stále vysoká a neustále sa vyvíja.

(4)

Systém na predchádzanie nedovolenej výrobe výbušnín by sa preto mal ďalej posilňovať a zharmonizovať vzhľadom na vyvíjajúce sa ohrozenie verejnej bezpečnosti terorizmom a inou závažnou trestnou činnosťou. Takýmto posilňovaním a harmonizáciou by sa okrem toho mal zabezpečiť voľný pohyb prekurzorov výbušnín na vnútornom trhu a mala by sa podporovať hospodárska súťaž medzi hospodárskymi subjektmi a inovácie, napríklad uľahčením vývoja bezpečnejších chemikálií, ktoré by nahradili prekurzory výbušnín.

(5)

Medzi kritériá, na základe ktorých sa určuje, ktoré opatrenia by sa mali vzťahovať na ktoré prekurzory výbušnín, patrí miera hrozby spojená s daným prekurzorom výbušnín, objem obchodu s príslušným prekurzorom výbušnín a či je možné stanoviť úroveň koncentrácie, pod ktorou by sa prekurzor výbušnín mohol ešte používať na oprávnené účely, na ktoré sa sprístupňuje, a pri ktorej je oveľa menej pravdepodobné, že sa daný prekurzor použije na nedovolenú výrobu výbušnín.

(6)

Členom širokej verejnosti by sa nemalo povoliť nadobúdať, dovážať, držať ani používať určité prekurzory výbušnín v koncentráciách nad úrovňou určitých prahových hodnôt vyjadrených v hmotnostných percentách. Členom širokej verejnosti by sa však malo povoliť nadobúdať, dovážať, držať alebo používať niektoré prekurzory výbušnín v koncentráciách nad uvedenými prahovými hodnotami na oprávnené účely pod podmienkou, že sú držiteľmi príslušného povolenia. Ak je žiadateľ právnická osoba, príslušný orgán členského štátu by mal zohľadniť spoľahlivosť právnickej osoby a akejkoľvek osoby, ktorá koná individuálne alebo ako súčasť orgánu danej právnickej osoby a má v nej vedúce postavenie na základe splnomocnenia právnickej osoby, oprávnenia prijímať rozhodnutia v jej mene alebo oprávnenia vykonávať v nej kontrolu.

(7)

Pre niektoré obmedzené prekurzory výbušnín v koncentráciách nad prahovými hodnotami stanovenými v tomto nariadení neexistuje žiadne oprávnené použitie členmi širokej verejnosti. Vydávanie povolení pre chlorečnan draselný, chloristan draselný, chlorečnan sodný a chloristan sodný by sa preto malo ukončiť. Vydávanie povolení by sa malo povoliť len pre obmedzený počet prekurzorov výbušnín, pre ktoré existuje oprávnené použitie členmi širokej verejnosti. Takéto vydávanie povolení by malo byť obmedzené na koncentrácie, ktoré nepresahujú hornú prahovú hodnotu stanovenú v tomto nariadení. Pri koncentrácii presahujúcej uvedenú hornú prahovú hodnotu prevažuje riziko nedovolenej výroby výbušnín nad zanedbateľným oprávneným používaním uvedených prekurzorov výbušnín členmi širokej verejnosti, v prípade ktorých možno rovnaký účinok dosiahnuť s alternatívami alebo s nižšími koncentráciami uvedených prekurzorov. V tomto nariadení by sa okrem toho malo určiť, aké okolnosti by príslušné orgány mali prinajmenšom zohľadniť pri rozhodovaní o vydaní povolenia. To by malo spolu so vzorom povolenia stanoveným v prílohe III uľahčiť uznávanie povolení vydaných v iných členských štátoch.

(8)

Malo by byť možné, aby sa vzájomné uznávanie povolení vydaných v iných členských štátoch uskutočňovalo dvojstranne alebo mnohostranne s cieľom dosiahnuť ciele jednotného trhu.

(9)

Na účely uplatňovania obmedzení a kontrol podľa tohto nariadenia by hospodárske subjekty, ktoré uskutočňujú predaj profesionálnym používateľom alebo členom širokej verejnosti, ktorí sú držiteľmi povolenia, mali byť schopné vychádzať z informácií sprístupnených v predchádzajúcej časti dodávateľského reťazca. Každý hospodársky subjekt v dodávateľskom reťazci by preto mal informovať príjemcu regulovaných prekurzorov výbušnín o tom, že sprístupňovanie, dovoz, držba alebo používanie uvedených prekurzorov výbušnín zo strany členov širokej verejnosti podlieha tomuto nariadeniu, a to napríklad nalepením náležitého označenia na balenie, overením toho, či sa náležité označenie nalepilo na balenie, alebo uvedením týchto informácií v karte bezpečnostných údajov vypracovanej v súlade s prílohou II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (4).

(10)

Rozdiel medzi hospodárskym subjektom a profesionálnym používateľom spočíva v tom, že hospodárske subjekty sprístupňujú prekurzor výbušnín inej osobe, zatiaľ čo profesionálni používatelia nadobúdajú alebo dovážajú prekurzor výbušnín výhradne na vlastné použitie. Hospodárske subjekty, ktoré uskutočňujú predaj profesionálnym používateľom, iným hospodárskym subjektom alebo členom širokej verejnosti, ktorí majú povolenie, by mali zabezpečiť, aby ich zamestnanci podieľajúci sa na predaji prekurzorov výbušnín boli oboznámení s tým, ktoré z výrobkov, ktoré hospodárske subjekty sprístupňujú, obsahujú prekurzory výbušnín, napríklad tak, že informácie o tom, že výrobok obsahuje prekurzor výbušnín, uvedú v čiarovom kóde výrobku.

(11)

Rozdiel medzi profesionálnymi používateľmi, ktorým by malo byť možné sprístupniť obmedzené prekurzory výbušnín, a členmi širokej verejnosti, ktorým by nemalo byť možné sprístupniť obmedzené prekurzory výbušnín, závisí od toho, či má osoba v úmysle použiť daný prekurzor výbušnín na účely súvisiace so svojím konkrétnym obchodovaním, podnikaním alebo výkonom povolania vrátane lesníckej, záhradníckej a poľnohospodárskej činnosti vykonávanej bez ohľadu na to, či sú vykonávané na plný úväzok alebo kratší pracovný čas, a nie nevyhnutne v závislosti od veľkosti pozemkov, na ktorých sa uvedená činnosť vykonáva. Hospodárske subjekty by preto nemali sprístupňovať obmedzené prekurzory výbušnín ani fyzickým ani právnickým osobám, ktoré sú profesionálne aktívne v oblastiach, v ktorých sa tieto špecifické obmedzené prekurzory výbušnín nezvyknú používať na profesionálne účely, ako ani fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých činnosti nesúvisia so žiadnym profesionálnym účelom.

(12)

Na zamestnancov hospodárskych subjektov, ktorí sa podieľajú na sprístupňovaní prekurzorov výbušnín, by sa pri používaní týchto prekurzorov výbušnín na osobné účely mali vzťahovať rovnaké pravidlá stanovené v tomto nariadení, aké sa vzťahujú na členov širokej verejnosti.

(13)

Hospodárske subjekty by mali uchovávať údaje o transakciách, aby orgánom zásadne pomohli pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti páchanej s podomácky vyrobenými výbušnými zariadeniami, jej odhaľovaní, vyšetrovaní a stíhaní a pri overovaní súladu s týmto nariadením. Na uvedený účel je nevyhnutná identifikácia všetkých aktérov v dodávateľskom reťazci a všetkých zákazníkov, či už ide o členov širokej verejnosti, profesionálnych používateľov alebo hospodárske subjekty. Keďže k nedovolenej výrobe a používaniu podomácky vyrobených výbušnín by mohlo dôjsť až po značne dlhšom čase po predaji prekurzora výbušnín, mali by sa údaje o transakcii uchovávať tak dlho, ako je to potrebné, primerané a vhodné na uľahčenie vyšetrovaní, a to s ohľadom na priemerné intervaly kontrol.

(14)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať aj na hospodárske subjekty, ktoré pôsobia online, a to aj na tie, ktoré pôsobia na online trhoch. Aj hospodárske subjekty pôsobiace online by preto mali vyškoliť svojich zamestnancov a mali by tiež zaviesť vhodné postupy na odhaľovanie podozrivých transakcií. Okrem toho by obmedzené prekurzory výbušnín mali sprístupňovať len členovi širokej verejnosti v členských štátoch, ktoré si zachovali alebo zaviedli režim povoľovania v súlade s týmto nariadením, a aj to až po overení, že daný člen širokej verejnosti má platné povolenie. Po overení totožnosti potenciálneho zákazníka, napríklad prostredníctvom mechanizmov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (5), by hospodársky subjekt mal overiť, že pre zamýšľanú transakciu bolo vydané povolenie, napríklad fyzickou kontrolou povolenia pri doručení prekurzora výbušnín alebo so súhlasom potenciálneho zákazníka kontaktovaním príslušného orgánu členského štát, ktorý povolenie vydal. Tak ako hospodárske subjekty pôsobiace offline, aj hospodárske subjekty pôsobiace online by mali od profesionálnych používateľov vyžadovať vyhlásenia o konečnom použití.

(15)

Online trhy fungujú len ako sprostredkovatelia medzi hospodárskymi subjektmi na jednej strane a členmi širokej verejnosti, profesionálnymi používateľmi alebo inými hospodárskymi subjektmi na strane druhej. Online trhy by preto nemali byť zahrnuté do vymedzenia pojmu hospodársky subjekt a nemalo by sa od nich vyžadovať, aby dávali pokyny svojim zamestnancom podieľajúcim sa na predaji obmedzených prekurzorov výbušnín, pokiaľ ide o povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia, alebo overovali totožnosť a v prípade potreby aj povolenie potenciálneho zákazníka, alebo vyžadovali ďalšie informácie od potenciálneho zákazníka. Vzhľadom na ústrednú úlohu, ktorú online trhy zohrávajú pri transakciách online, a to aj pokiaľ ide o predaj regulovaných prekurzorov výbušnín, by mali informovať ich používateľov, ktorí plánujú sprístupňovať regulované prekurzory výbušnín prostredníctvom ich služieb o povinnostiach vyplývajúcich z tohto nariadenia zrozumiteľným a účinným spôsobom. Okrem toho by online trhy mali prijať opatrenia na to, aby pomohli zabezpečiť, že ich používatelia dodržiavajú svoje povinnosti týkajúce sa overovania, napríklad poskytnutím nástrojov na uľahčenie overovania povolení. Vzhľadom na rastúci význam online trhov pre všetky druhy dodávky a význam tohto zdroja obstarávania, a to aj na teroristické účely, by sa mali na online trhy vzťahovať rovnaké povinnosti týkajúce sa odhaľovania a ohlasovania ako na hospodárskej subjekty, hoci postupy na odhaľovanie podozrivých transakcií by sa mali zodpovedajúcim spôsobom prispôsobiť špecifickému online prostrediu.

(16)

Povinnosti uložené online trhom v tomto nariadení by nemali predstavovať všeobecnú povinnosť monitorovania. V tomto nariadení by sa mali stanoviť len špecifické povinnosti online trhov, pokiaľ ide o odhaľovanie a ohlasovanie podozrivých transakcií, ktoré sa uskutočňujú na ich webových sídlach alebo prostredníctvom využívania ich počítačových služieb. Online trhy by nemali byť na základe tohto nariadenia brané na zodpovednosť za transakcie, ktoré neboli odhalené napriek tomu, že online trh zaviedol náležité, vhodné a primerané postupy na odhalenie takýchto podozrivých transakcií.

(17)

Týmto nariadením sa hospodárskym subjektom ukladá povinnosť ohlasovať podozrivé transakcie bez ohľadu na to, či je potenciálny zákazník člen širokej verejnosti, profesionálny používateľ alebo hospodársky subjekt. Povinnosti týkajúce sa regulovaných prekurzorov výbušnín vrátane povinnosti ohlasovať podozrivé transakcie by sa mali vzťahovať na všetky látky uvedené v prílohách I a II bez ohľadu na ich koncentráciu. Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa však mali vylúčiť výrobky, ktoré obsahujú prekurzory výbušnín len v takom malom množstve a v takých zložitých zmesiach, ktoré spôsobujú, že extrakcia prekurzorov výbušnín je technicky extrémne ťažká.

(18)

S cieľom zlepšiť uplatňovanie tohto nariadenia by hospodárske subjekty aj orgány verejnej moci mali zabezpečiť primeranú odbornú prípravu týkajúcu sa povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia. Členské štáty by mali mať kontrolné orgány a mali by organizovať pravidelné činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti, prispôsobené špecifikám jednotlivých odvetví, a mali by udržiavať nepretržitý dialóg s hospodárskymi subjektmi na všetkých úrovniach dodávateľského reťazca vrátane hospodárskych subjektov pôsobiacich online.

(19)

Výber látok, ktoré páchatelia trestných činov používajú na nedovolenú výrobu výbušnín, sa môže rýchlo meniť. Malo by byť preto možné zahrnúť do povinnosti ohlasovania stanovenej týmto nariadením aj ďalšie látky, ak je to v prípade potreby naliehavé. S cieľom zohľadniť možný vývoj zneužívania látok ako prekurzorov výbušnín by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu tohto nariadenia úpravou prahových hodnôt, pri ktorých prekročení sa určité látky, ktoré sú obmedzené podľa tohto nariadenia, nemajú sprístupniť členom širokej verejnosti, a zaradením ďalších látok, pri ktorých sa majú ohlasovať podozrivé transakcie, do zoznamu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (6). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(20)

S cieľom venovať pozornosť látkam, ktoré ešte nie sú uvedené v zozname v prílohe I alebo II, ale v súvislosti s ktorými niektorý členský štát nadobudne dôvodné podozrenie, že by sa mohli použiť na nedovolenú výrobu výbušnín, by sa mala zaviesť ochranná doložka stanovujúca primeraný postup na úrovni Únie. Okrem toho je vzhľadom na špecifické riziká, ktoré sa majú riešiť v tomto nariadení, vhodné umožniť členským štátom za určitých okolností prijať ochranné opatrenia, a to aj v súvislosti s látkami, ktoré už podliehajú opatreniam podľa tohto nariadenia. Okrem toho by sa malo členským štátom umožniť zachovať vnútroštátne opatrenia, o ktorých už informovali Komisiu alebo ktoré už oznámili Komisii v súlade s článkom 13 nariadenia (EÚ) č. 98/2013.

(21)

Regulačný rámec by sa zjednodušil začlenením príslušných bezpečnostných obmedzení o sprístupnení dusičnanu amónneho z nariadenia (ES) č. 1907/2006 do tohto nariadenia. Z toho dôvodu by sa príloha XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(22)

V tomto nariadení sa vyžaduje spracúvanie osobných údajov a ich ďalšie poskytnutie tretím stranám v prípade podozrivých transakcií. Takéto spracúvanie a sprístupnenie predstavuje zásah do základného práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov. Preto by sa mala zabezpečiť náležitá ochrana základného práva na ochranu osobných údajov jednotlivcov, ktorých osobné údaje sa spracúvajú pri uplatňovaní tohto nariadenia. Na spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (7). Preto by spracúvanie osobných údajov v súvislosti s vydávaním povolení a ohlasovaním podozrivých transakcií malo prebiehať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 vrátane všeobecných zásad ochrany údajov, ako je zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť, obmedzenie účelu, minimalizácia údajov, správnosť, minimalizácia uchovávania, integrita a dôvernosť a v súlade s požiadavkou náležitým spôsobom rešpektovať práva dotknutej osoby.

(23)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia na základe kritérií účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty Únie. Uvedené hodnotenie by malo poskytnúť základ pre posúdenie vplyvu možných ďalších opatrení. Informácie by sa mali získavať pravidelne na účely hodnotenia tohto nariadenia.

(24)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to obmedzenie prístupu členov širokej verejnosti k prekurzorom výbušnín, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov obmedzenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(25)

Nariadenie (EÚ) č. 98/2013 by sa malo zrušiť,

(1)

Voľný pohyb pracovníkov, sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby sú základnými zásadami vnútorného trhu Únie, ktoré sú zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(2)

Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa Únia usiluje o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, a zároveň podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a boj proti diskriminácii. Podľa článku 9 ZFEÚ má Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti sociálnemu vylúčeniu a podporou vysokej úrovne vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.

(3)

Európsky pilier sociálnych práv bol slávnostne vyhlásený spoločne Európskym parlamentom, Radou a Komisiou na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast 17. novembra 2017 v Göteborgu. Na tomto samite sa zdôraznila potreba klásť do popredia záujmy ľudí, a tak ďalej rozvíjať sociálny rozmer Únie, a úsilím na všetkých úrovniach podporovať konvergenciu, čo potvrdili aj závery zasadnutia Európskej rady zo 14. a 15. decembra 2017.

(4)

Európsky parlament, Rada a Komisia sa v spoločnom vyhlásení o legislatívnych prioritách EÚ na roky 2018 a 2019 zaviazali prijať kroky na posilnenie sociálneho rozmeru Únie, a to zlepšovaním koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, ochranou pracovníkov pred zdravotnými rizikami na pracovisku, zabezpečovaním spravodlivého zaobchádzania so všetkými účastníkmi pracovného trhu Únie vďaka modernizovaným pravidlám o vysielaní pracovníkov a ďalším zlepšovaním cezhraničného presadzovania práva Únie.

(5)

S cieľom chrániť práva mobilných pracovníkov a podporiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi spoločnosťami, najmä malými a strednými podnikmi (ďalej len „MSP“), je kľúčové zlepšiť cezhraničné presadzovanie práva Únie v oblasti mobility pracovnej sily a riešiť súvisiace zneužívanie.

(6)

Mal by sa zriadiť Európsky orgán práce, ktorý pomôže posilniť spravodlivosť a dôveru vo vnútorný trh. Ciele Európskeho orgánu práce by mali byť jasne vymedzené a mali by klásť silný dôraz na obmedzený počet úloh, aby sa zabezpečilo, že dostupné prostriedky sa využijú čo najefektívnejšie v tých oblastiach, v ktorých môže Európsky orgán práce poskytnúť najväčšiu pridanú hodnotu. Na tento účel by mal Európsky orgán práce pomáhať členským štátom a Komisii pri posilňovaní prístupu k informáciám, mal by podporovať dodržiavanie pravidiel a spoluprácu medzi členskými štátmi pri konzistentnom, účinnom a efektívnom uplatňovaní a presadzovaní práva Únie týkajúceho sa mobility pracovnej sily v celej Únii, a koordinovaní systémov sociálneho zabezpečenia v rámci Únie a mal by vykonávať mediáciu a uľahčovať riešenie sporov.

(7)

Zlepšenie prístupu jednotlivcov a zamestnávateľov, najmä MSP, k informáciám o ich právach a povinnostiach v oblastiach mobility pracovnej sily, voľného pohybu služieb a koordinácie sociálneho zabezpečenia je zásadné na to, aby sa im umožnilo v plnej miere využiť potenciál vnútorného trhu.

(8)

Európsky orgán práce by mal vykonávať svoje činnosti v oblastiach mobility pracovnej sily v celej Únii a koordinácie sociálneho zabezpečenia vrátane voľného pohybu pracovníkov, vysielania pracovníkov a vysoko mobilného poskytovania služieb. Zároveň by mal posilňovať spoluprácu členských štátov pri riešení problému nedeklarovanej práce a iných situácií, ktoré ohrozujú riadne fungovanie vnútorného trhu, ako sú schránkové subjekty a nepravá samostatná zárobková činnosť, a to bez toho aby bola dotknutá právomoc členských štátov rozhodovať o vnútroštátnych opatreniach. V prípade, že Európsky orgán práce pri výkone svojich činností nadobudne podozrenie na nezrovnalosti v oblastiach práva Únie, ako je napríklad nedodržiavanie pracovných podmienok alebo pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pracovné vykorisťovanie, mal by mať možnosť nahlásiť tieto podozrenia vnútroštátnym orgánom dotknutých členských štátov a mal by mať možnosť s nimi v týchto veciach spolupracovať, a prípadne aj Komisii a iným príslušným orgánom Únie.

(9)

Rozsah činností Európskeho orgánu práce by sa mal vzťahovať na konkrétne právne akty Únie uvedené v tomto nariadení vrátane ich zmien. Tento zoznam by sa mal rozšíriť v prípade ďalších právnych aktov Únie prijímaných v oblasti mobility pracovnej sily v celej Únii.

(10)

Európsky orgán práce by mal aktívne prispievať k úsiliu Únie a členských štátov v oblasti mobility pracovnej sily v celej Únii a koordinácie sociálneho zabezpečenia vykonávaním svojich úloh v plnej spolupráci s inštitúciami a orgánmi Únie a členskými štátmi, pričom by sa zároveň malo brániť duplicite práce a mala by sa podporovať synergia a komplementárnosť.

(11)

Európsky orgán práce by mal prispievať k uľahčovaniu uplatňovania a presadzovania práva Únie v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a k podpore presadzovania ustanovení, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom všeobecne uplatniteľných kolektívnych zmlúv v súlade s postupmi členských štátov. S týmto cieľom by mal Európsky orgán práce zriadiť jednotné webové sídlo Únie na účely prístupu na všetky príslušné webové sídla Únie a na vnútroštátne webové sídla zriadené v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ (4) a 2014/54/EÚ (5). Bez toho, aby boli dotknuté úlohy a činnosti Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (6) (ďalej len „správna komisia“), Európsky orgán práce by mal pomáhať aj pri koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

(12)

V určitých prípadoch boli prijaté odvetvové právne predpisy Únie s cieľom reagovať na osobitné potreby daných odvetví, ako napríklad v oblasti medzinárodnej dopravy vrátane cestnej, železničnej, námornej dopravy, vnútrozemskej vodnej dopravy a leteckej dopravy. Európsky orgán práce by sa v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia mal zároveň venovať cezhraničným aspektom uplatňovania takýchto odvetvových právnych predpisov Únie, pokiaľ sa týkajú cezhraničnej mobility pracovnej sily a sociálneho zabezpečenia. Rozsah činností Európskeho orgánu práce, najmä či by sa jeho činnosti mali rozšíriť na ďalšie právne akty Únie, ktoré sa týkajú odvetvových potrieb v oblasti medzinárodnej dopravy, by mal podliehať pravidelnému hodnoteniu a prípadne preskúmaniu.

(13)

Činnosti Európskeho orgánu práce by sa mali vzťahovať na jednotlivcov, na ktorých sa vzťahuje právo Únie v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, vrátane pracovníkov, samostatne zárobkovo činných osôb a uchádzačov o prácu. Medzi týchto jednotlivcov by mali patriť občania Únie aj štátni príslušníci tretích krajín s oprávneným pobytom v Únii, ako sú vyslaní pracovníci, zamestnanci presunutí v rámci podniku alebo osoby s dlhodobým pobytom, ako aj ich rodinní príslušníci, v súlade s právnymi predpismi Únie, ktorými sa upravuje ich mobilita v rámci Únie.

(14)

Zo zriadenia Európskeho orgánu práce by nemali vyplývať žiadne nové práva ani povinnosti pre jednotlivcov ani zamestnávateľov vrátane hospodárskych subjektov alebo neziskových organizácií, keďže činnosti Európskeho orgánu práce by mali týchto jednotlivcov a zamestnávateľov zahŕňať, pokiaľ sa na nich vzťahuje právo Únie v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Intenzívnejšia spolupráca v oblasti presadzovania by nemala spôsobovať nadmernú administratívnu záťaž pre mobilných pracovníkov či zamestnávateľov, najmä MSP, ani odrádzať od mobility pracovnej sily.

(15)

S cieľom zabezpečiť, aby jednotlivci a zamestnávatelia boli schopní využívať výhody spravodlivého a účinného vnútorného trhu, by mal Európsky orgán práce podporovať členské štáty pri podpore príležitostí pre mobilitu pracovnej sily alebo poskytovanie služieb a prijímanie do zamestnania kdekoľvek v Únii vrátane príležitostí na prístup k službám cezhraničnej mobility, ako je cezhraničné obsadzovanie pracovných, stážových a učňovských miest a programy mobility, napríklad Tvoje prvé pracovné miesto EURES alebo ErasmusPro. Európsky orgán práce by mal zároveň prispievať k zvyšovaniu transparentnosti informácií vrátane informácií o právach a povinnostiach stanovených v práve Únie, ako aj o prístupe jednotlivcov a zamestnávateľov k službám, a to v spolupráci s ostatnými informačnými službami Únie ako služba Vaša Európa – Poradenstvo, pričom by mal v plnej miere využívať portál Vaša Európa, ktorý má byť základom jednotnej digitálnej brány zriadenej podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 (7), a zaistiť konzistentnosť s týmto portálom.

(16)

Na tieto účely by mal Európsky orgán práce spolupracovať s ostatnými relevantnými iniciatívami a sieťami Únie, najmä s európskou sieťou verejných služieb zamestnanosti, so sieťou na podporu podnikania European Enterprise Network, s pohraničným kontaktným miestom SOLVIT a s Výborom vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce, ako aj s relevantnými vnútroštátnymi službami, medzi ktoré patria subjekty na podporu rovnakého zaobchádzania a podporu pracovníkov Únie a ich rodinných príslušníkov, ktoré členské štáty určili podľa smernice 2014/54/EÚ. Európsky orgán práce by mal Komisiu nahradiť vo funkcii riadenia Európskeho úradu pre koordináciu Európskej siete služieb zamestnanosti (ďalej len „EURES“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589 (8), a to aj z hľadiska stanovenia používateľských potrieb a prevádzkových požiadaviek na efektívnosť portálu EURES a súvisiacich služieb informačných technológií (ďalej len „IT“), no vynímajúc poskytovanie IT a prevádzku a vývoj IT infraštruktúry, čo bude naďalej zabezpečovať Komisia.

(17)

S cieľom zabezpečenia spravodlivého, jednoduchého a účinného uplatňovania a presadzovania práva Únie by mal Európsky orgán práce podporovať spoluprácu a včasnú výmenu informácií medzi členskými štátmi. Spolu s ostatným personálom by mali národní styční úradníci pracujúci v rámci Európskeho orgánu práce podporovať členské štáty v plnení povinností spolupráce, urýchľovať výmenu informácií medzi nimi postupmi určenými na skracovanie omeškaní a zabezpečovať styky s ďalšími vnútroštátnymi styčnými bodmi, orgánmi a kontaktnými miestami zriadenými podľa práva Únie. Európsky orgán práce by mal podporovať využívanie inovačných prístupov k účinnej a efektívnej cezhraničnej spolupráci vrátane elektronických nástrojov na výmenu údajov, ako je systém elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení a informačný systém o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“), a mal by prispievať k ďalšej digitalizácii postupov a zdokonaľovaniu IT nástrojov používaných na výmenu správ medzi vnútroštátnymi orgánmi.

(18)

Na posilnenie schopnosti členských štátov zabezpečiť ochranu osôb, ktoré si uplatňujú svoje práva spojené s voľným pohybom, a riešiť nezrovnalosti cezhraničného charakteru súvisiace s právom Únie v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, by mal Európsky orgán práce podporovať príslušné vnútroštátne orgány pri výkone zosúladených a spoločných inšpekcií, a to aj podporou vykonávania inšpekcií v súlade s článkom 10 smernice 2014/67/EÚ. Uvedené inšpekcie by sa mali vykonávať na žiadosť členských štátov alebo na návrh Európskeho orgánu práce, ktorý členské štáty odsúhlasia. Európsky orgán práce by mal zabezpečovať strategickú, logistickú a technickú podporu členským štátom zapojeným do zosúladených alebo spoločných inšpekcií, a pritom plne dodržať požiadavky na dôvernosť informácií. Inšpekcie by sa mali vykonávať na základe dohody s dotknutými členskými štátmi a mali by sa riadiť rámcom vnútroštátneho práva alebo praxe členských štátov, v ktorých sa konajú. Členské štáty by mali na základe výsledkov zosúladených a spoločných inšpekcií prijať príslušné opatrenia podľa vnútroštátneho práva alebo praxe.

(19)

Zosúladené a spoločné inšpekcie by nemali nahrádzať ani oslabovať vnútroštátne právomoci. Vnútroštátne orgány by takisto mali byť plne zapojené do procesu takýchto inšpekcii a mali by mať plnú právomoc. Ak sú inšpekciami na vnútroštátnej úrovni poverené odborové organizácie, zosúladené a spoločné inšpekcie by sa mali vykonávať na základe dohody príslušných sociálnych partnerov a v spolupráci s nimi.

(20)

S cieľom monitorovať nové trendy, výzvy či medzery v oblastiach mobility pracovnej sily a koordinácie sociálneho zabezpečenia by mal Európsky orgán práce rozvíjať v spolupráci s členskými štátmi a prípadne sociálnymi partnermi kapacity na analýzu a posudzovanie rizika. To by malo zahŕňať vykonávanie analýz a štúdií trhu práce, ako aj partnerské hodnotenie. Európsky orgán práce by mal monitorovať potenciálne nerovnováhy z hľadiska zručností a cezhraničných tokov pracovnej sily vrátane ich prípadného dosahu na územnú súdržnosť. Okrem toho by mal Európsky orgán práce podporovať posudzovanie rizika uvedené v článku 10 smernice 2014/67/EÚ. Európsky orgán práce by mal zaistiť synergie a komplementárnosť činností s agentúrami, útvarmi či sieťami Únie. Malo by to zahŕňať aj požiadavku na vstupy siete SOLVIT a podobných útvarov k odvetvovým výzvam a opakujúcim sa problémom týkajúcim sa mobility pracovnej sily v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Európsky orgán práce by mal zároveň uľahčovať a zefektívňovať činnosti zberu údajov stanovené v práve Únie v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Pre členské štáty však z toho nevyplývajú žiadne nové oznamovacie povinnosti.

(21)

V záujme posilnenia kapacít vnútroštátnych orgánov v oblasti mobility pracovnej sily a koordinácie sociálneho zabezpečenia a zvýšenia konzistentnosti uplatňovania práva Únie v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mal Európsky orgán práce poskytovať vnútroštátnym orgánom operačnú pomoc vrátane vypracovania praktických usmernení, tvorby programov odbornej prípravy a partnerského učenia, a to aj pre inšpektoráty práce, aby sa riešili výzvy ako je nepravá samostatne zárobková činnosť a zneužívanie vysielania pracovníkov, podpory projektov vzájomnej pomoci, uľahčovania výmen zamestnancov, ako sa uvádza napríklad v článku 8 smernice 2014/67/EÚ, a podpory členských štátov pri organizácii kampaní na zvýšenie informovanosti jednotlivcov a zamestnávateľov o ich právach a povinnostiach. Európsky orgán práce by mal podporovať výmenu, šírenie a využívanie osvedčených postupov a znalostí a podporovať vzájomné porozumenie rôznych vnútroštátnych systémov a postupov.

(22)

Európsky orgán práce by mal rozvíjať súčinnosť medzi svojou úlohou zabezpečiť spravodlivú mobilitu pracovnej sily a riešením problému nedeklarovanej práce. Na účely tohto nariadenia „riešenie“ problému nedeklarovanej práce znamená predchádzanie nedeklarovanej práci, odrádzanie od nej a boj proti nej, ako aj presadzovanie jej deklarovania. Na základe poznatkov a pracovných metód európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce, zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/344 (9), by mal Európsky orgán práce s účasťou sociálnych partnerov vytvoriť stálu pracovnú skupinu s názvom Platforma na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce. Európsky orgán práce by mal zabezpečiť bezproblémový prechod existujúcich činností platformy zriadenej rozhodnutím (EÚ) 2016/344 na pracovnú skupinu v rámci Európskeho orgánu práce.

(23)

Európsky orgán práce by mal mať mediačnú funkciu. Členské štáty by mali mať možnosť postúpiť jednotlivé sporné veci Európskemu orgánu práce na mediáciu po tom, čo sa ich nepodarilo vyriešiť prostredníctvom priameho kontaktu a dialógu. Mediácia by sa mala týkať iba sporov medzi členskými štátmi, zatiaľ čo jednotlivci a zamestnávatelia, ktorí majú problémy s vykonávaním svojich práv vyplývajúcich z predpisov Únie, by mali mať naďalej možnosť obrátiť sa na príslušné útvary členských štátov a Únie určené na riešenie takýchto vecí, ako je sieť SOLVIT, ktorej by mal Európsky orgán práce takéto veci postupovať. Sieť SOLVIT by zároveň mala mať možnosť postúpiť Európskemu orgánu práce na posúdenie veci, v ktorých problém nemožno vyriešiť z dôvodu rozporov medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi. Európsky orgán práce by mal vykonávať svoju mediačnú úlohu bez toho, aby boli dotknuté právomoci Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) týkajúce sa výkladu práva Únie a bez toho, aby boli dotknuté právomoci správnej komisie.

(24)

Európsky rámec interoperability (ďalej len „EIF“ - European Interoperability Framework) uvádza zásady a odporúčania k tomu, ako zlepšiť riadenie činností interoperability a poskytovanie verejných služieb, nadväzovať medziorganizačné a cezhraničné vzťahy, zefektívňovať procesy s podporou komplexnej digitálnej výmeny informácií a zaistiť, aby sa v platnej i novej legislatíve zohľadňovali zásady interoperability. Európska referenčná architektúra interoperability (ďalej len „EIRA“ - European Interoperability Reference Architecture) je všeobecná štruktúra zahŕňajúca zásady a usmernenia, ktoré sa uplatňujú pri zavádzaní riešení interoperability, uvedená v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 (10). EIF aj EIRA by mali poskytovať Európskemu orgánu práce usmernenie a podporu pri rozhodovaní o otázkach interoperability.

(25)

Cieľom Európskeho orgánu práce by malo byť poskytovanie lepšieho prístupu k online informáciám a službám pre úniové a vnútroštátne zainteresované strany a uľahčovať medzi nimi výmenu informácií. Preto by mal Európsky orgán práce nabádať na využívanie digitálnych nástrojov vždy, keď je to možné. Popri systémoch IT a webových sídlach zohrávajú stále dôležitejšiu ústrednú úlohu v rámci cezhraničného trhu mobility pracovnej sily digitálne nástroje, ako napríklad online platformy a databázy. Takéto nástroje sú teda užitočné na poskytovanie jednoduchého prístupu k relevantným online informáciám a uľahčujú výmenu informácií pre úniové a vnútroštátne zainteresované strany, pokiaľ ide o ich cezhraničné činnosti.

(26)

Európsky orgán práce by sa mal usilovať, aby webové sídla a mobilné aplikácie zriadené na vykonávanie úloh stanovených v tomto nariadení boli v súlade s príslušnými požiadavkami Únie na prístupnosť. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 (11) sa vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby webové sídla ich verejných orgánov boli prístupné v súlade so zásadami ich vnímateľnosti, ovládateľnosti, zrozumiteľnosti a robustnosti a aby dodržiavali požiadavky uvedenej smernice. Uvedená smernica nevzťahuje na webové sídla ani mobilné aplikácie inštitúcií, orgánov, kancelárií a agentúr Únie. Európsky orgán práce by sa však mal usilovať dodržiavať zásady, ktoré sú stanovené v uvedenej smernici.

(27)

Európsky orgán práce by mal byť riadený a prevádzkovaný v súlade so zásadami spoločného vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o decentralizovaných agentúrach z 19. júla 2012.

(28)

Zásada rovnosti je základnou zásadou práva Únie. Vyžaduje si, aby rovnosť medzi ženami a mužmi bola zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania. Všetky strany by sa mali snažiť dosiahnuť vyvážené zastúpenie žien a mužov v správnej rade a v skupine zainteresovaných strán. Uvedený cieľ sleduje aj správna rada, pokiaľ ide o jej predsedu a podpredsedov.

(29)

V záujme zabezpečenia efektívneho fungovania Európskeho orgánu práce by členské štáty a Komisia mali mať zastúpenie v správnej rade. Európsky parlament, ako aj medziodvetvové organizácie sociálnych partnerov na úrovni Únie, ktoré rovnocenne zastupujú odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov, a s primeraným zastúpením MSP, môžu tiež vymenovať zástupcov do správnej rady. Zloženie správnej rady vrátane voľby jej predsedu a podpredsedu by malo odrážať zásady rodovej vyváženosti, skúsenosti a kvalifikáciu. V záujme efektívneho a účinného fungovania Európskeho orgánu práce by práve správna rada mala prijímať ročný pracovný program, vykonávať svoje funkcie súvisiace s rozpočtom Európskeho orgánu práce, prijímať rozpočtové pravidlá uplatniteľné na Európsky orgán práce, menovať výkonného riaditeľa a stanovovať postupy rozhodovania výkonného riaditeľa vo vzťahu k operačným úlohám Európskeho orgánu práce. Zástupcovia tretích krajín, ktoré uplatňujú pravidlá Únie v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, by mali mať možnosť zúčastňovať sa na zasadnutiach správnej rady ako pozorovatelia.

(30)

Vo výnimočných prípadoch, keď je potrebné zachovať maximálnu úroveň dôvernosti, by sa na rokovaniach správnej rady nemal zúčastňovať nezávislý expert vymenovaný Európskym parlamentom a zástupcovia medziodvetvových organizácií sociálnych partnerov na úrovni Únie. Takéto ustanovenie by malo byť jasne uvedené v rokovacom poriadku správnej rady a malo by byť obmedzené na citlivé informácie týkajúce sa jednotlivých prípadov, aby sa zabezpečilo, že účinná účasť experta a zástupcov na práci správnej rady nebude neodôvodnene obmedzená.

(31)

Mal by byť vymenovaný výkonný riaditeľ, aby sa zabezpečilo celkové administratívne riadenie Európskeho orgánu práce a vykonávanie úloh pridelených Európskemu orgánu práce. Výkonného riaditeľa môžu zastupovať ostatní zamestnanci, keď sa to považuje za potrebné na zabezpečenie každodenného riadenia Európskeho orgánu práce, v súlade s vnútornými predpismi Európskeho orgánu práce, a to bez vytvárania ďalších riadiacich pozícií.

(32)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, by správna rada a výkonný riaditeľ mali byť pri výkone svojich povinností nezávislí a konať vo verejnom záujme.

(33)

Európsky orgán práce by mal priamo využívať odborné znalosti relevantných zainteresovaných strán z oblastí v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia prostredníctvom osobitnej skupiny zainteresovaných strán. Jej členmi by mali byť zástupcovia sociálnych partnerov na úrovni Únie vrátane uznaných odvetvových sociálnych partnerov Únie zastupujúcich odvetvia, ktorých sa otázky mobility pracovnej sily osobitne týkajú. Skupina zainteresovaných strán by mala byť na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy predbežne informovaná a mala by mať možnosť predložiť Európskemu orgánu práce svoje stanoviská. Skupina zainteresovaných strán pri svojej činnosti náležite zohľadní stanoviská a nadviaže na odborné znalosti Poradného výboru pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia zriadeného nariadením (ES) č. 883/2004, ako aj Poradného výboru pre voľný pohyb pracovníkov zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 (12).

(34)

Na zaistenie svojej úplnej samostatnosti a nezávislosti by mal byť Európskemu orgánu práce vyčlenený nezávislý rozpočet, ktorého príjmy pochádzajú zo všeobecného rozpočtu Únie a z dobrovoľných príspevkov členských štátov, ako aj prípadných príspevkov tretích krajín zúčastnených na práci Európskeho orgánu práce. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch by mal mať Európsky orgán práce zároveň možnosť prijímať dohody o delegovaní alebo ad hoc granty, ako aj spoplatňovať publikácie a akékoľvek služby, ktoré poskytuje.

(35)

Prekladateľské služby potrebné pre fungovanie Európskeho orgánu práce by malo poskytovať Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie (ďalej len „Prekladateľské stredisko“). Európsky orgán práce by mal spolupracovať s Prekladateľským strediskom s cieľom stanoviť ukazovatele kvality, včasnosti a dôvernosti, jasne určiť potreby a priority Európskeho orgánu práce a vytvoriť transparentné a objektívne postupy pre proces prekladu.

(36)

Spracúvanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (13) alebo v príslušnom prípade v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (14). Zahŕňa to zavedenie primeraných technických a organizačných opatrení na splnenie povinností stanovených uvedenými nariadeniami, najmä opatrení, ktoré sa týkajú zákonnosti spracovania, zabezpečenia spracovateľských činností, poskytovania informácií a práv dotknutých osôb.

(37)

V záujme transparentného fungovania Európskeho orgánu práce by sa naň malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (15). Činnosti Európskeho orgánu práce by mali podliehať kontrole európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 ZFEÚ.

(38)

Na Európsky orgán práce by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (16) a mal by pristúpiť k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vedených Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

(39)

Hostiteľský členský štát Európskeho orgánu práce by mal zabezpečiť čo najlepšie podmienky na zaistenie jeho riadneho fungovania.

(40)

V záujme zaistenia otvorených a transparentných podmienok zamestnávania a rovnosti zaobchádzania so zamestnancami by sa na zamestnancov a výkonného riaditeľa Európskeho orgánu práce mali vzťahovať Služobný poriadok úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „podmienky zamestnávania“) stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (17) vrátane pravidiel zachovávania služobného tajomstva a ďalších rovnocenných povinností zachovávať dôvernosť informácií.

(41)

V rámci svojich príslušných právomocí by mal Európsky orgán práce spolupracovať s agentúrami Únie, a to najmä s tými, ktoré pôsobia v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky, mal by nadviazať na ich odborné poznatky a maximalizovať synergie: s Európskou nadáciou pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (ďalej lej „Eurofound“), Európskym strediskom pre rozvoj odborného vzdelávania (ďalej lej „Cedefop“), Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej lej „EU-OSHA“) a Európskou nadáciou pre odborné vzdelávanie (ďalej lej „ETF“), a v otázkach boja proti organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s ľuďmi s Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej lej „Europol“) a Agentúrou Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (ďalej lej „Eurojust“). Takáto spolupráca by mala zabezpečiť koordináciu, podporovať synergie a zabraňovať akejkoľvek duplicite v rámci ich činností.

(42)

Európsky orgán práce a správna komisia by v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia mali úzko spolupracovať s cieľom dosiahnuť synergie a zabrániť akejkoľvek duplicite činností.

(43)

V záujme prenesenia operačného rozmeru do činností existujúcich orgánov v oblastiach v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, by mal Európsky orgán práce vykonávať úlohy Technického výboru pre voľný pohyb pracovníkov zriadeného nariadením (EÚ) č. 492/2011, Výboru odborníkov pre vysielanie pracovníkov zriadeného rozhodnutím Komisie 2009/17/ES (18) vrátane výmeny informácií o administratívnej spolupráci, pomoci v otázkach týkajúcich sa vykonávania, ako aj cezhraničného presadzovania, a platformy zriadenej rozhodnutím (EÚ) 2016/344. Keď Európsky orgán práce začne vykonávať svoju činnosť, uvedené subjekty by mali zaniknúť. Správna rada môže rozhodnúť, že vytvorí osobitné pracovné skupiny alebo panely expertov.

(44)

Poradný výbor pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia a Poradný výbor pre voľný pohyb pracovníkov slúžia ako fórum na konzultácie so sociálnymi partnermi a zástupcami vlád na štátnej úrovni. Európsky orgán práce by mal k ich činnosti prispievať a môže sa zúčastňovať na ich zasadnutiach.

(45)

S cieľom zohľadniť nové inštitucionálne usporiadanie, keď Európsky orgán práce začne vykonávať svoju činnosť, nariadenia (ES) č. 883/2004, (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) 2016/589 by sa mali zmeniť a rozhodnutie (EÚ) 2016/344 by sa malo zrušiť.

(46)

Európsky orgán práce by mal rešpektovať rozmanitosť vnútroštátnych systémov pracovnoprávnych vzťahov, ako aj nezávislosť sociálnych partnerov, ako sa výslovne uvádza v ZFEÚ. Účasťou na činnostiach Európskeho orgánu práce nie sú dotknuté právomoci, povinnosti ani zodpovednosti členských štátov vyplývajúce okrem iného z relevantných a platných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ako je napríklad dohovor č. 81 o inšpekcii práce v priemysle a obchode, ani právomoc členských štátov vykonávať na vnútroštátnej úrovni reguláciu, mediáciu a monitorovanie pracovnoprávnych vzťahov, najmä z hľadiska výkonu práva na kolektívne vyjednávanie a uskutočňovanie kolektívnych činností.

(47)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to prispievať v rámci jeho rozsahu pôsobnosti k zabezpečeniu spravodlivej mobility pracovnej sily v rámci Únie a pomáhať členským štátom a Komisii pri koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť nekoordinovanými krokmi na úrovni členských štátov, ale z dôvodu cezhraničnej povahy týchto činností a potreby posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(48)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady zakotvené najmä v Charte základných práv Európskej únie, ako sa uznáva v článku 6 Zmluvy o EÚ,

(1)

Online sprostredkovateľské služby sú kľúčovými nástrojmi podporujúcimi podnikanie a nové obchodné modely, obchod a inovácie, ktoré môžu zlepšiť aj podmienky pre spotrebiteľov a ktoré čoraz viac využíva súkromný aj verejný sektor. Ponúkajú prístup na nové trhy a k novým obchodným príležitostiam, čím podnikom umožňujú využívať výhody vnútorného trhu. Umožňujú spotrebiteľom v Únii využívať uvedené výhody, najmä zlepšením ich výberu tovaru a služieb, ako aj tým, že napomáhajú konkurenčnej tvorbe cien online, ale zároveň tiež spôsobujú problémy, ktoré je potrebné riešiť s cieľom zabezpečiť právnu istotu.

(2)

Online sprostredkovateľské služby môžu byť kľúčové pre obchodný úspech podnikov, ktoré využívajú takéto služby, aby sa priblížili k spotrebiteľom. Na plné využívanie prínosov ekonomiky online platforiem je preto dôležité, aby podniky mohli dôverovať online platformám sprostredkovateľských služieb, s ktorými vstupujú do obchodných vzťahov. Je to dôležité hlavne preto, že narastajúce sprostredkovanie transakcií prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb, podporované silnými nepriamymi sieťovými účinkami založenými na údajoch, vedie k zvýšenej závislosti takýchto komerčných používateľov, najmä mikropodnikov, malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), od uvedených služieb pri oslovovaní spotrebiteľov. Vzhľadom na uvedenú narastajúcu závislosť majú poskytovatelia uvedených služieb často väčšiu vyjednávaciu moc, čo im umožňuje skutočne sa správať jednostranne takým spôsobom, ktorý môže byť nespravodlivý a ktorý môže poškodzovať oprávnené záujmy ich komerčných používateľov a nepriamo aj spotrebiteľov v Únii. Napríklad môžu vo vzťahu ku komerčným používateľom jednostranne zaviesť praktiky, ktoré sa výrazne odchyľujú od poctivého obchodného správania alebo sú v rozpore s konaním v dobrej viere a spravodlivosťou. Týmto nariadením sa riešia takéto potenciálne konflikty v ekonomike online platforiem.

(3)

Spotrebitelia si osvojili používanie online sprostredkovateľských služieb. Konkurencieschopný, spravodlivý a transparentný online ekosystém, v ktorom sa spoločnosti správajú zodpovedne, je nevyhnutný aj z hľadiska spokojnosti pre spotrebiteľov. Zabezpečením transparentnosti a dôvery v ekonomiku online platforiem v rámci vzťahov medzi podnikmi by sa nepriamo pomohlo zlepšiť aj dôveru spotrebiteľov v ekonomiku online platforiem. Priamymi vplyvmi rozvoja ekonomiky online platforiem na spotrebiteľov sa však zaoberajú iné právne predpisy Únie, najmä spotrebiteľské acquis.

(4)

Podobne môžu byť internetové vyhľadávače dôležitými zdrojmi internetovej prevádzky pre podniky, ktoré ponúkajú tovar alebo služby spotrebiteľom cez webové stránky, a môžu mať preto značný vplyv na obchodný úspech takýchto používateľov firemných webových stránok ponúkajúcich svoj tovar alebo služby na internete na vnútornom trhu. Z tohto hľadiska má určovanie poradia webových stránok poskytovateľmi internetových vyhľadávačov vrátane tých webových stránok, cez ktoré používatelia firemných webových stránok ponúkajú svoj tovar a služby spotrebiteľom, významný vplyv na výber spotrebiteľov a obchodný úspech týchto používateľov firemných webových stránok. Preto sa poskytovatelia internetových vyhľadávačov dokonca aj v prípade neexistencie zmluvného vzťahu s používateľmi firemných webových stránok môžu skutočne správať jednostranne takým spôsobom, ktorý môže byť nespravodlivý a ktorý môže poškodzovať oprávnené záujmy používateľov firemných webových stránok a nepriamo aj spotrebiteľov v Únii.

(5)

Povaha vzťahu medzi poskytovateľmi online sprostredkovateľských služieb a komerčnými používateľmi by mohla viesť taktiež k situáciám, v ktorých komerční používatelia majú často obmedzené možnosti požadovania nápravy v prípadoch, keď jednostranné konanie poskytovateľov uvedených služieb vedie k sporu. V mnohých prípadoch uvedení poskytovatelia neponúkajú prístupné a účinné vnútorné systémy vybavovania sťažností. Existujúce alternatívne mechanizmy mimosúdneho riešenia sporov môžu byť takisto neúčinné z rôznych dôvodov vrátane nedostatku špecializovaných mediátorov a strachu komerčných používateľov z odvetných opatrení.

(6)

Online sprostredkovateľské služby a internetové vyhľadávače, ako aj transakcie uľahčované uvedenými službami majú prirodzený cezhraničný potenciál a v dnešnom hospodárstve sú mimoriadne dôležité pre riadne fungovanie vnútorného trhu Únie. Potenciálne nekalé a škodlivé obchodné praktiky určitých poskytovateľov uvedených služieb a neexistencia účinných mechanizmov nápravy bránia úplnému naplneniu uvedeného potenciálu a majú negatívny vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu.

(7)

V záujme zabezpečenia spravodlivého, predvídateľného, udržateľného a dôveryhodného online podnikateľského prostredia v rámci vnútorného trhu by sa mal na úrovni Únie zaviesť cielený súbor povinných pravidiel. Predovšetkým by sa komerčným používateľom online sprostredkovateľských služieb mala poskytnúť primeraná transparentnosť, ako aj možnosti účinnej nápravy v celej Únii s cieľom uľahčiť cezhraničný obchod v rámci Únie, a tým zlepšiť riadne fungovanie vnútorného trhu a riešiť možnú vznikajúcu roztrieštenosť v konkrétnych oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(8)

Uvedenými pravidlami by sa mali stanoviť aj primerané stimuly na podporu spravodlivosti a transparentnosti, najmä pokiaľ ide o poradie používateľov firemných webových stránok vo výsledkoch vyhľadávania generovaných internetovými vyhľadávačmi. Zároveň by uvedené pravidlá mali uznať a chrániť dôležitý inovačný potenciál širšej ekonomiky online platforiem a umožniť zdravú hospodársku súťaž, ktorá povedie k zvýšenému výberu pre spotrebiteľov. Je vhodné objasniť, že toto nariadenie by nemalo mať vplyv na vnútroštátne občianske právo, najmä na zmluvné právo, ako sú pravidlá týkajúce sa platnosti, uzatvárania, účinkov alebo vypovedania zmluvy, pokiaľ sú vnútroštátne pravidlá občianskeho práva v súlade s právom Únie a pokiaľ sa na príslušné aspekty nevzťahuje toto nariadenie. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ktoré zakazujú alebo postihujú jednostranné konanie alebo nekalé obchodné praktiky, pokiaľ sa na príslušné aspekty nevzťahuje toto nariadenie.

(9)

Keďže online sprostredkovateľské služby a internetové vyhľadávače majú spravidla globálny rozmer, toto nariadenie by sa malo vzťahovať na poskytovateľov uvedených služieb bez ohľadu na to, či sú usadení v členskom štáte alebo mimo Únie, za predpokladu, že sú splnené dve kumulatívne podmienky. Po prvé, komerční používatelia alebo používatelia firemných webových stránok by mali byť usadení v Únii. Po druhé, komerční používatelia alebo používatelia firemných webových stránok by mali prostredníctvom poskytovania uvedených služieb ponúkať svoj tovar alebo služby spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii aspoň v prípade časti transakcie. Na určenie toho, či komerční používatelia alebo používatelia firemných webových stránok ponúkajú tovar alebo služby spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii, je nevyhnutné zistiť, či je zrejmé, že komerční používatelia alebo používatelia firemných webových stránok smerujú svoje činnosti na spotrebiteľov, ktorí sa nachádzajú v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Toto kritérium by sa malo vykladať v súlade s príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie k článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 (3) a článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (4). Takíto spotrebitelia by sa mali nachádzať v Únii, ale nemusia mať miesto pobytu v Únii ani nemusia mať štátnu príslušnosť niektorého členského štátu. Toto nariadenie by sa preto nemalo uplatňovať v prípadoch, keď komerční používatelia alebo používatelia firemných webových stránok nie sú usadení v Únii alebo keď sú usadení v Únii, ale používajú online sprostredkovateľské služby alebo internetové vyhľadávače na ponúkanie tovaru alebo služieb výlučne spotrebiteľom nachádzajúcim sa mimo Únie alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi. Okrem toho by sa toto nariadenie malo uplatňovať bez ohľadu na právo inak uplatniteľné na zmluvu.

(10)

Širokú škálu vzťahov medzi podnikmi a spotrebiteľmi sprostredkúvajú na internete poskytovatelia prevádzkujúci viacstranné služby, ktoré sú v zásade založené na tom istom obchodnom modeli tvoriacom určitý ekosystém. S cieľom zachytiť príslušné služby by sa mali online sprostredkovateľské služby vymedziť presným a technologicky neutrálnym spôsobom. Tieto služby by mali pozostávať najmä zo služieb informačnej spoločnosti, ktoré charakterizuje skutočnosť, že ich cieľom je uľahčiť nadviazanie priamych transakcií medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi bez ohľadu na to, či sú tieto transakcie nakoniec uzavreté online na online portáli predmetného poskytovateľa online sprostredkovateľských služieb, alebo na portáli komerčného používateľa, mimo internetu, alebo nie sú uzavreté vôbec, čo znamená, že by nemala existovať žiadna požiadavka, aby prípadný zmluvný vzťah medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi bol predpokladom toho, aby online sprostredkovateľské služby patrili do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Ak webová stránka alebo služba zahŕňa službu len okrajovým spôsobom, nemalo by sa to považovať za prípad, že jej cieľom je uľahčiť transakcie v zmysle online sprostredkovateľských služieb. Okrem toho by sa mali služby poskytovať na základe zmluvných vzťahov medzi poskytovateľmi a komerčnými používateľmi, ktorí ponúkajú tovar alebo služby spotrebiteľom. Malo by sa predpokladať, že takýto zmluvný vzťah existuje, ak obe dotknuté strany vyjadria svoj úmysel byť viazané jednoznačným spôsobom na trvalom nosiči bez toho, aby sa nevyhnutne vyžadovala výslovná písomná dohoda.

(11)

Príklady online sprostredkovateľských služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by preto mali zahŕňať online trhoviská elektronického obchodu vrátane kolaboratívnych trhovísk, na ktorých komerční používatelia pôsobia, online služby týkajúce sa softvérových aplikácií, ako sú obchody s aplikáciami, a online služby týkajúce sa sociálnych médií, a to bez ohľadu na technológiu, ktorá sa na poskytovanie takýchto služieb použije. V tomto zmysle by sa online sprostredkovateľské služby mohli poskytovať aj pomocou technológie hlasovej asistencie. Takisto by nemalo byť relevantné, či uvedené transakcie medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi zahŕňajú peňažnú platbu alebo či sa čiastočne uzavrú mimo internetu. Toto nariadenie by sa však nemalo vzťahovať na partnerské (peer-to-peer) online sprostredkovateľské služby bez prítomnosti komerčných používateľov, čisto medzipodnikové online sprostredkovateľské služby, ktoré nie sú ponúkané spotrebiteľom, online reklamné nástroje a online reklamné burzy, ktoré nie sú poskytované s cieľom uľahčiť nadviazanie priamych transakcií a ktoré nezahŕňajú zmluvný vzťah so spotrebiteľmi. Z toho istého dôvodu by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na softvérové služby na optimalizáciu pre vyhľadávače, ani na služby, ktoré sa týkajú softvéru na blokovanie reklamy. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na technické funkcionality a rozhrania, ktoré iba spájajú hardvér a aplikácie, keďže zvyčajne nespĺňajú požiadavky na online sprostredkovateľské služby. Takéto funkcionality či rozhrania však môžu byť priamo prepojené s určitými online sprostredkovateľskými službami alebo ich dopĺňať, a v takom prípade by sa na príslušných poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb mali vzťahovať požiadavky na transparentnosť v súvislosti s rozdielnym zaobchádzaním na základe týchto funkcionalít a rozhraní. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať ani na online platobné služby, keďže tie samé osebe nespĺňajú uplatniteľné požiadavky, ale sú skôr prirodzeným pomocným nástrojom pri transakcii pre dodávku tovaru a poskytovanie služieb dotknutým spotrebiteľom.

(12)

V súlade s príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a vzhľadom na skutočnosť, že závislé postavenie komerčných používateľov bolo v zásade pozorované v súvislosti s online sprostredkovateľskými službami, ktoré slúžia ako vstupná brána k spotrebiteľom ako fyzickým osobám, pojem spotrebiteľ používaný na vymedzenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa mal chápať výlučne na označenie fyzických osôb, keď konajú na účely, ktoré sú mimo rámca ich obchodu, podnikania, remesla alebo profesie.

(13)

Vzhľadom na rýchle tempo inovácií by vymedzenie internetových vyhľadávačov používané v tomto nariadení malo byť technologicky neutrálne. Najmä by sa toto vymedzenie malo chápať tak, že zahŕňa aj hlasové požiadavky.

(14)

Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb majú tendenciu používať vopred naformulované obchodné podmienky, a aby sa v prípade potreby účinne chránili komerční používatelia, malo by sa toto nariadenie uplatňovať v prípade, keď obchodné podmienky zmluvného vzťahu, bez ohľadu na ich názov alebo formu, jednostranne určil poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb. To, či obchodné podmienky boli určené jednostranne, by sa malo posudzovať individuálne na základe celkového posúdenia. Pre uvedené celkové posúdenie by relatívna veľkosť dotknutých strán, skutočnosť, že sa uskutočnilo rokovanie alebo že určité ustanovenia obchodných podmienok mohli byť predmetom takéhoto rokovania a určené spoločne príslušným poskytovateľom a komerčným používateľom, by samy osebe nemali byť rozhodujúce. Okrem toho povinnosť poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb zabezpečiť, aby ich obchodné podmienky boli ľahko dostupné pre komerčných používateľov, a to aj v predzmluvnej fáze ich obchodného vzťahu, znamená, že komerční používatelia nebudú týmto nariadením pripravení o transparentnosť, keďže nakoniec budú môcť úspešne viesť rokovania.

(15)

Aby sa zabezpečilo, že všeobecné obchodné podmienky zmluvného vzťahu umožnia komerčným používateľom určiť obchodné podmienky používania, ukončenia a pozastavenia online sprostredkovateľských služieb a zabezpečiť predvídateľnosť v súvislosti s obchodným vzťahom, mali by byť uvedené obchodné podmienky vypracované v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku. Ak sú obchodné podmienky nepresné, nešpecifické alebo v nich nie sú podrobne uvedené dôležité obchodné záležitosti, a tým neposkytujú komerčným používateľom primeraný stupeň predvídateľnosti v súvislosti s najdôležitejšími aspektmi zmluvného vzťahu, nemali by sa považovať za obchodné podmienky vypracované v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku. Okrem toho by sa za jednoduchý a zrozumiteľný nemal považovať zavádzajúci jazyk.

(16)

S cieľom zabezpečiť, aby komerčným používateľom bolo dostatočne jasné, kde a komu sa ich tovar alebo služby uvádzajú na trh, by mali poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb zabezpečiť transparentnosť voči svojim komerčným používateľom, pokiaľ ide o všetky dodatočné distribučné kanály a potenciálne pridružené programy, ktoré by mohli použiť na uvádzanie uvedeného tovaru alebo služieb na trh. Dodatočné kanály a pridružené programy by sa mali chápať technologicky neutrálnym spôsobom, ale mohli by zahŕňať okrem iného iné webové stránky, aplikácie alebo iné online sprostredkovateľské služby používané na uvádzanie tovaru alebo služieb, ktoré ponúka komerčný používateľ, na trh.

(17)

Práva duševného vlastníctva online a kontrola nad týmito právami môžu mať významný hospodársky význam pre poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb a pre ich komerčných používateľov. Na zabezpečenie jasnosti a transparentnosti pre komerčných používateľov a pre ich lepšiu informovanosť by poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb mali do svojich obchodných podmienok zahrnúť všeobecné alebo podrobnejšie informácie, ak si tak želajú, týkajúce sa prípadných celkových účinkov uvedených obchodných podmienok na práva duševného vlastníctva komerčného používateľa a kontrolu nad týmito právami. Takéto informácie by mohli okrem iného zahŕňať informácie, ako je všeobecné používanie log, ochranných známok alebo obchodných značiek.

(18)

Zabezpečenie transparentnosti vo všeobecných obchodných podmienkach môže byť kľúčové na presadzovanie udržateľných obchodných vzťahov a na predchádzanie nespravodlivému správaniu na úkor komerčných používateľov. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by preto mali takisto zabezpečiť, aby boli obchodné podmienky ľahko dostupné vo všetkých fázach obchodného vzťahu, a to aj potenciálnym komerčným používateľom v predzmluvnej fáze, a aby akékoľvek zmeny uvedených obchodných podmienok boli oznámené na trvalom nosiči dotknutým komerčným používateľom v stanovenej lehote na oznámenie, ktorá má byť rozumná a primeraná vzhľadom na konkrétne okolnosti a ktorá nemá byť kratšia ako 15 dní. Primerane dlhšie lehoty na oznámenie v trvaní viac ako 15 dní by sa mali poskytnúť v prípade, keď sa v navrhovaných zmenách obchodných podmienok vyžaduje od komerčných používateľov, aby vykonali technické alebo obchodné úpravy s cieľom prispôsobiť sa danej zmene, napríklad keď sa od nich vyžaduje, aby vykonali významné technické úpravy svojho tovaru alebo služieb. Uvedená lehota na oznámenie by sa nemala uplatňovať, ak sa jej dotknutý komerčný používateľ jednoznačne vzdá, alebo by sa nemala uplatňovať v rozsahu, v akom sa jej dotknutý komerčný používateľ vzdá, alebo by sa nemala uplatňovať v rozsahu, v akom potreba vykonať zmenu bez dodržania lehoty na oznámenie vyplýva z právnej alebo regulačnej povinnosti uloženej poskytovateľovi služieb podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Pojem „zmena“ by však nemal zahŕňať návrhy redakčných zmien, ak nemenia obsah alebo význam obchodných podmienok. Požiadavka na oznámenie navrhovaných zmien na trvalom nosiči by mala komerčným používateľom umožniť účinne preskúmať tieto zmeny v neskoršej fáze. Komerční používatelia by mali byť oprávnení vypovedať zmluvu do 15 dní od prijatia oznámenia o zmene s výnimkou prípadu, keď sa na zmluvu vzťahuje kratšia lehota, napríklad vyplývajúca z vnútroštátneho občianskeho práva.

(19)

Vo všeobecnosti by sa predloženie nového tovaru alebo služieb vrátane softvérových aplikácií prostredníctvom online sprostredkovateľskej služby malo považovať za výslovný prejav vôle potvrdzujúci súhlas komerčného používateľa vzdať sa uplatnenia lehoty na oznámenie požadovanej na účely zmien obchodných podmienok. Avšak v prípadoch, keď je rozumná a primeraná lehota na oznámenie dlhšia než 15 dní, pretože zmeny obchodných podmienok vyžadujú, aby komerčný používateľ vykonal významné technické úpravy svojho tovaru alebo služieb, by nemalo dôjsť k automatickému vzdaniu sa lehoty na oznámenie, ak komerčný používateľ predloží nový tovar a služby. Poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb by mal očakávať, že zmeny obchodných podmienok budú vyžadovať, aby komerčný používateľ vykonal významné technické úpravy, ak sú napríklad odstránenie alebo pridanie celých funkcií online sprostredkovateľských služieb, ku ktorým mali komerční používatelia prístup, alebo ak by komerční používatelia potrebovali upraviť svoj tovar alebo preprogramovať svoje služby, aby mohli naďalej fungovať s použitím online sprostredkovateľských služieb.

(20)

V záujme ochrany komerčných používateľov a poskytnutia právnej istoty obom stranám by obchodné podmienky, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami, mali byť neplatné, čiže by sa mali považovať za neexistujúce, s účinkami erga omnes a ex tunc. Toto by sa však malo týkať len konkrétnych ustanovení obchodných podmienok, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami. Ostatné ustanovenia by mali zostať platné a vykonateľné, pokiaľ ich možno oddeliť od ustanovení, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami. Náhle zmeny existujúcich obchodných podmienok môžu značne narušiť činnosti komerčných používateľov. S cieľom obmedziť takéto negatívne účinky na komerčných používateľov a odradiť od takéhoto správania by preto zmeny vykonané v rozpore s povinnosťou dodržať stanovenú lehotu na oznámenie mali byť neplatné, čiže mali by sa považovať za neexistujúce, s účinkami erga omnes a ex tunc.

(21)

S cieľom zabezpečiť, aby komerční používatelia mohli v plnej miere využívať obchodné príležitosti, ktoré ponúkajú online sprostredkovateľské služby, by poskytovatelia týchto služieb nemali úplne brániť svojim komerčným používateľom v tom, aby uvádzali svoju obchodnú totožnosť ako súčasť svojej ponuky alebo prítomnosti v rámci príslušných online sprostredkovateľských služieb. Tento zákaz zasahovania by sa však nemal chápať ako právo komerčných používateľov jednostranne rozhodnúť o prezentácii svojej ponuky alebo prítomnosti v rámci príslušných online sprostredkovateľských služieb.

(22)

Poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb môže mať oprávnené dôvody rozhodnúť sa obmedziť, pozastaviť alebo ukončiť poskytovanie svojich služieb danému komerčnému používateľovi vrátane vyradenia jednotlivých tovarov alebo služieb daného komerčného používateľa alebo účinného odstránenia výsledkov vyhľadávania. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb môžu bez toho, aby sa pozastavilo poskytovanie služieb, tiež obmedziť ponuku individuálnych komerčných používateľov; napríklad zhoršením jeho pozície alebo zhoršením prezentácie komerčného používateľa (tzv. dimming), ktoré môže zahŕňať zníženie jeho poradia. Vzhľadom na to, že takéto rozhodnutia môžu mať významný vplyv na záujmy dotknutého komerčného používateľa, mali by sa poskytovať pred alebo pri nadobudnutí účinnosti obmedzenia alebo pozastavenia poskytovania služieb s uvedením dôvodov daného rozhodnutia na trvalom nosiči. S cieľom minimalizovať negatívny vplyv takýchto rozhodnutí na komerčných používateľov by poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb mali takisto umožniť objasniť v rámci vnútorného postupu vybavovania sťažností skutočnosti, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu, čo pomôže komerčnému používateľovi v prípade, keď je to možné, obnoviť dodržiavanie podmienok. Okrem toho, ak poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb zruší rozhodnutie o obmedzení, pozastavení alebo ukončení poskytovania služieb, napríklad ak bolo rozhodnutie vydané omylom alebo ak k porušeniu obchodných podmienok, ktoré viedlo k tomuto rozhodnutiu, nedošlo v zlej viere a bolo napravené uspokojivým spôsobom, by mal tento poskytovateľ bez zbytočného odkladu obnoviť poskytovanie služieb pre dotknutého komerčného používateľa, a to aj pokiaľ ide o akýkoľvek prístup komerčného používateľa k osobným a iným údajom dostupným pred rozhodnutím.

Odôvodnenie rozhodnutia o obmedzení, pozastavení alebo ukončení poskytovania online sprostredkovateľských služieb by malo umožniť komerčným používateľom zistiť, či existuje priestor na napadnutie rozhodnutia, čím sa pre komerčných používateľov v prípade potreby zlepšia možnosti požadovania účinnej nápravy. V odôvodnení by sa mali určiť dôvody rozhodnutia vychádzajúce z dôvodov, ktoré poskytovateľ vopred stanovil vo svojich obchodných podmienkach, a mali by v ňom byť primeraným spôsobom uvedené relevantné konkrétne okolnosti, vrátane oznámení tretích strán, ktoré viedli k uvedenému rozhodnutiu. Avšak poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb by nemal byť povinný poskytnúť odôvodnenie pre obmedzenia, pozastavenia alebo ukončenia poskytovania služieb, pokiaľ by to narúšalo právnu alebo regulačnú povinnosť. Okrem toho, odôvodnenie by sa nemalo vyžadovať, ak poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb môže preukázať, že dotknutý obchodný používateľ opakovane porušil platné obchodné podmienky, čo malo za následok ukončenie poskytovania všetkých dotknutých online sprostredkovateľských služieb.

(23)

Ukončenie poskytovania všetkých online sprostredkovateľských služieb a súvisiaci výmaz údajov poskytnutých na používanie online sprostredkovateľských služieb alebo vzniknutých pri poskytovaní sprostredkovateľských služieb predstavuje stratu dôležitých informácií, ktorá by mohla mať na komerčných používateľov významný vplyv a mohla by tiež narušiť ich schopnosť riadne vykonávať ďalšie práva, ktoré im boli udelené týmto nariadením. Poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb by preto mal dotknutému komerčnému používateľovi poskytnúť odôvodnenie na trvalom nosiči najmenej 30 dní pred tým, ako nadobudne účinnosť ukončenie poskytovania všetkých jeho online sprostredkovateľských služieb. Táto lehota na oznámenie by sa však nemala uplatňovať v prípadoch, keď sa na základe právnej alebo regulačnej povinnosti vyžaduje, aby poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb ukončil poskytovanie všetkých svojich online sprostredkovateľských služieb danému komerčnému používateľovi. Rovnako by sa lehota na oznámenie v trvaní 30 dní nemala uplatňovať v prípade, keď sa poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb dovoláva práv na ukončenie poskytovania služieb podľa vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, ktoré umožňujú okamžité ukončenie poskytovania služieb, ak pri zohľadnení všetkých okolností konkrétneho prípadu a zvážení záujmov obidvoch strán nemožno odôvodnene očakávať pokračovanie zmluvného vzťahu až do jeho dohodnutého skončenia alebo do uplynutia lehoty na oznámenie. Lehota na oznámenie v trvaní 30 dní by sa nemala uplatňovať ani v prípade, keď poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb môže preukázať opakované porušenie obchodných podmienok. Rôzne výnimky z 30-dňovej lehoty na oznámenie môžu vznikať najmä v súvislosti s nezákonným alebo neprimeraným obsahom, bezpečnosťou určitého tovaru alebo služby, falšovaním, podvodom, malvérom, spamom, porušením ochrany údajov, inými kybernetickobezpečnostnými rizikami alebo vhodnosťou tovaru alebo služby pre maloletých. S cieľom zabezpečiť proporcionalitu by poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb mali vyradiť iba jednotlivý tovar alebo služby komerčného používateľa, ak je to primerané a technicky uskutočniteľné. Ukončenie poskytovania všetkých online sprostredkovateľských služieb predstavuje najprísnejšie opatrenie.

(24)

Určovanie poradia tovaru a služieb zo strany poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb má významný vplyv na výber spotrebiteľov, a tým na obchodný úspech komerčných používateľov ponúkajúcich uvedený tovar a služby spotrebiteľom. Ako poradie sa označuje relatívna dôležitosť ponúk komerčných používateľov alebo relevantnosť pripisovaná výsledkom vyhľadávania, ako ich poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb alebo poskytovatelia internetových vyhľadávačov prezentujú, usporadúvajú alebo oznamujú, ktorá je výsledkom používania algoritmického radenia, ratingových alebo hodnotiacich mechanizmov, vizuálnych zvýraznení alebo iných nástrojov na určovanie význačnosti (saliencie) či ich kombinácií. Predvídateľnosť znamená, že poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb určujú poradie spôsobom, ktorý nie je svojvoľný. Poskytovatelia by preto mali vopred načrtnúť hlavné parametre určujúce poradie, aby sa zvýšila predvídateľnosť pre komerčných používateľov a aby mohli lepšie rozumieť fungovaniu mechanizmu určovania poradia a porovnať postupy určovania poradia rôznych poskytovateľov. Pre komerčných používateľov je dôležité, ako sa konkrétne prejaví táto povinnosť v oblasti transparentnosti, keďže to zahŕňa určenie obmedzeného súboru parametrov, ktoré sú najrelevantnejšie spomedzi potenciálne oveľa väčšieho počtu parametrov, ktoré majú určitý vplyv na poradie. Odôvodnený opis takýchto parametrov by mal komerčným používateľom pomôcť zlepšiť prezentáciu ich tovaru a služieb alebo niektoré základné charakteristiky tohto tovaru alebo služieb. Pojem hlavného parametra by sa mal chápať ako parameter, ktorý sa vzťahuje na všeobecné kritériá, procesy, osobitné signály zahrnuté do algoritmov alebo iné mechanizmy úpravy alebo zhoršenia pozície používané v súvislosti s poradím.

(25)

Opis hlavných parametrov určujúcich poradie by mal zahŕňať aj vysvetlenie akejkoľvek možnosti pre komerčných používateľov aktívne ovplyvniť poradie za odplatu, ako aj vysvetlenie relatívnych účinkov takéhoto ovplyvňovania. Pod odplatou by sa v tomto ohľade mohli rozumieť platby, ktorých hlavným alebo výlučným cieľom je zlepšiť poradie, ako aj nepriama odplata vo forme prijatia dodatočných záväzkov akéhokoľvek druhu komerčným používateľom, ktorých praktickým účinkom môže byť takéto zlepšenie poradia, ako je napríklad použitie doplnkových služieb alebo prémiových prvkov. Obsah opisu vrátane počtu a typu hlavných parametrov sa tak môže výrazne líšiť v závislosti od konkrétnych online sprostredkovateľských služieb, ale mal by zabezpečiť, aby komerční používatelia primerane pochopili spôsob, akým mechanizmus určovania poradia zohľadňuje charakteristiky skutočného tovaru alebo služieb, ktoré ponúka komerčný používateľ, a ich relevantnosť pre spotrebiteľov konkrétnych online sprostredkovateľských služieb. Ukazovatele používané na meranie kvality tovaru alebo služieb komerčných používateľov, používanie editorov a ich schopnosť ovplyvniť poradie týchto tovarov alebo služieb, rozsah vplyvu odplaty na poradie, ako aj prvky, ktoré sa netýkajú alebo sa len vzdialene týkajú samotného tovaru alebo služby, ako napríklad prezentačné prvky online ponuky, by mohli byť príkladmi hlavných parametrov, ktoré by pri zahrnutí do všeobecného opisu mechanizmu určovania poradia formulovaného v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku mali komerčným používateľom pomôcť požadovaným spôsobom pochopiť jeho fungovanie.

(26)

Podobne aj poradie webových stránok určené poskytovateľmi internetových vyhľadávačov, a to najmä tých webových stránok, cez ktoré podniky ponúkajú tovar a služby spotrebiteľom, má významný vplyv na výber spotrebiteľov a obchodný úspech používateľov firemných webových stránok. Poskytovatelia internetových vyhľadávačov by preto mali poskytnúť opis hlavných parametrov určujúcich poradie všetkých indexovaných webových stránok a relatívnu dôležitosť týchto hlavných parametrov v porovnaní s inými parametrami vrátane webových stránok používateľov firemných webových stránok, ako aj iných webových stránok. Okrem charakteristík tovaru a služieb a ich relevantnosti pre spotrebiteľov by mal tento opis v prípade internetových vyhľadávačov takisto umožniť používateľom firemných webových stránok primerané pochopenie toho, či je zohľadnené použitie určitých prvkov dizajnu webovej stránky, ako je napríklad ich optimalizácia pre zobrazovanie na mobilných telekomunikačných zariadeniach, a ak áno, ako a v akom rozsahu. Mal by tiež zahŕňať vysvetlenie akejkoľvek možnosti používateľov firemných webových stránok aktívne ovplyvniť poradie za odplatu, ako aj vysvetlenie relatívnych účinkov takéhoto ovplyvňovania. Ak neexistuje zmluvný vzťah medzi poskytovateľmi internetových vyhľadávačov a používateľmi firemných webových stránok, uvedený opis by mal byť k dispozícii verejnosti na zjavnom a ľahko prístupnom mieste v príslušnom internetovom vyhľadávači. Oblasti webových stránok, ktoré vyžadujú, aby sa používatelia prihlásili alebo zaregistrovali, by nemali byť v tomto zmysle chápané ako ľahko a verejne dostupné.

Na zabezpečenie predvídateľnosti pre používateľov firemných webových stránok by sa mal opis takisto priebežne aktualizovať a mal by umožňovať, aby sa akékoľvek zmeny v hlavných parametroch dali ľahko identifikovať. Z existencie aktualizovaného opisu hlavných parametrov by mali mať prospech aj iní používatelia než používatelia firemných webových stránok používajúci internetové vyhľadávače. V niektorých prípadoch môžu poskytovatelia internetových vyhľadávačov rozhodnúť, že v konkrétnom prípade ovplyvnia poradie alebo odstránia konkrétnu webovú stránku z poradia na základe oznámenia od tretej strany. Na rozdiel od poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb nemožno z dôvodu neexistencie zmluvného vzťahu medzi stranami od poskytovateľov internetových vyhľadávačov očakávať, že používateľovi firemných webových stránok priamo oznámia zmenu v poradí alebo odstránenie v dôsledku oznámenia od tretej strany. Napriek tomu by používateľ firemných webových stránok mal mať možnosť preskúmať obsah oznámenia, ktoré viedlo v konkrétnom prípade k zmene v poradí alebo k odstráneniu konkrétnej webovej stránky, a to preskúmaním obsahu oznámenia, ako napríklad vo verejne prístupnej online databáze. To by pomohlo zmierniť potenciálne zneužívanie oznámení, ktoré by mohli viesť k odstráneniu, konkurentmi.

(27)

Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb alebo internetových vyhľadávačov by nemali mať podľa tohto nariadenia povinnosť zverejňovať podrobné fungovanie svojich mechanizmov určovania poradia vrátane algoritmov. Rovnako by nemala byť narušená ich schopnosť konať proti manipulácii s poradím, ktorej sa v zlej viere dopustili tretie strany, a to ani v záujme spotrebiteľov. Všeobecný opis hlavných parametrov určovania poradia by mal chrániť tieto záujmy a zároveň umožňovať komerčným používateľom a používateľom firemných webových stránok náležite pochopiť fungovanie určovania poradia v kontexte ich využívania konkrétnych online sprostredkovateľských služieb alebo internetových vyhľadávačov. Na zabezpečenie dosiahnutia cieľa tohto nariadenia by zváženie obchodných záujmov poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb alebo internetových vyhľadávačov preto nikdy nemalo viesť k odmietnutiu zverejniť hlavné parametre určovania poradia. Hoci týmto nariadením nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 (5), v tejto súvislosti by mal opis prinajmenšom vychádzať zo skutočných údajov o relevantnosti použitých parametrov určovania poradia.

(28)

Komisia by mala vypracovať usmernenia, ktoré pomôžu poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb a poskytovateľom internetových vyhľadávačov pri uplatňovaní požiadaviek na transparentnosť určovania poradia stanovených v tomto nariadení. Toto úsilie by malo pomôcť optimalizovať spôsob, akým sa hlavné parametre určovania poradia určujú a prezentujú komerčným používateľom a používateľom firemných webových stránok.

(29)

Doplnkový tovar a služby by sa mali rozumieť ako tovar a služby ponúkané spotrebiteľovi ihneď pred dokončením transakcie začatej v rámci online sprostredkovateľských služieb ako doplnok k hlavnému tovaru alebo službe, ktoré ponúka komerčný používateľ. Doplnkový tovar a služby odkazujú na produkty, ktoré aby fungovali, obvykle závisia od hlavného tovaru alebo služby a sú s nimi priamo spojené. Preto by tento pojem nemal zahŕňať tovar a služby, ktoré sa predávajú len ako doplnok k predmetnému hlavnému tovaru alebo službe, a nie sú svojou povahou doplnkové. Príklady doplnkových služieb zahŕňajú služby opráv špecifického tovaru alebo finančné produkty, ako napríklad poistenie prenájmu auta ponúkané na doplnenie špecifického tovaru alebo služieb, ktoré ponúka komerčný používateľ. Doplnkový tovar by obdobne mohol zahŕňať tovar, ktorý dopĺňa špecifický produkt ponúkaný komerčným používateľom tým, že predstavuje zlepšenie alebo aktualizáciu (tzv. upgrade) alebo prispôsobenie nástroja spojeného s týmto špecifickým produktom. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb ponúkajúci tovar alebo služby spotrebiteľom, ktoré sú doplnkové k tovaru alebo službe, ktoré predáva komerčný používateľ používajúci ich online sprostredkovateľské služby, by mali mať vo svojich obchodných podmienkach uvedený opis druhu doplnkového tovaru a služieb, ktoré ponúkajú. Takýto opis by mal byť v obchodných podmienkach dostupný bez ohľadu na to, či doplnkový tovar alebo službu poskytuje samotný poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb alebo tretia strana. Takýto opis by mal byť dostatočne úplný na to, aby komerčnému používateľovi umožnil pochopiť, či je tovar alebo služba predávaná ako doplnková k tovaru alebo službe komerčného používateľa. Opis by nemal nevyhnutne obsahovať špecifický tovar alebo službu, ale skôr druh produktu, ktorý sa ponúka ako doplnkový k hlavnému produktu komerčného používateľa. Okrem toho by tento opis mal za každých okolností obsahovať informáciu o tom, či a za akých okolností môže komerčný používateľ ponúkať svoj vlastný doplnkový tovar alebo službu dodatočne k hlavnému tovaru alebo službe, ktoré ponúka prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb.

(30)

Keď poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb sám ponúka určitý tovar alebo služby spotrebiteľom prostredníctvom svojich vlastných online sprostredkovateľských služieb alebo tak robí prostredníctvom komerčného používateľa, nad ktorým má kontrolu, uvedený poskytovateľ by mohol priamo súťažiť s ostatnými komerčnými používateľmi jeho online sprostredkovateľských služieb, nad ktorými nemá kontrolu, čo by mohlo poskytovateľa ekonomicky motivovať a dať mu možnosť využiť jeho kontrolu nad online sprostredkovateľskými službami alebo internetovým vyhľadávačom na to, aby poskytol technické alebo ekonomické výhody svojej vlastnej ponuke alebo tým, ktoré sú ponúkané prostredníctvom komerčného používateľa, nad ktorým má kontrolu, čo by mohol odoprieť konkurenčným komerčným používateľom. Takéto správanie by mohlo narušiť spravodlivú hospodársku súťaž a obmedziť výber pre spotrebiteľov. Najmä v takýchto situáciách je dôležité, aby poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb konal transparentne a poskytol primeraný opis akéhokoľvek rozdielneho zaobchádzania a vysvetlil jeho dôvody, či už prostredníctvom právnych, obchodných, alebo technických prostriedkov, ako sú funkcionality zahŕňajúce operačné systémy, ku ktorému by mohol pristúpiť v súvislosti s tovarom alebo službami, ktoré sám ponúka, v porovnaní s tými, ktoré ponúkajú komerční používatelia. Na zabezpečenie proporcionality by sa táto povinnosť mala uplatňovať na úrovni celkových online sprostredkovateľských služieb, a nie na úrovni jednotlivých tovarov alebo služieb ponúkaných uvedenými službami.

(31)

Ak poskytovateľ internetového vyhľadávača sám ponúka určitý tovar alebo služby spotrebiteľom prostredníctvom svojho vlastného internetového vyhľadávača alebo tak robí prostredníctvom používateľa firemných webových stránok, nad ktorým má kontrolu, uvedený poskytovateľ by mohol priamo súťažiť s ostatnými používateľmi firemných webových stránok svojho internetového vyhľadávača, nad ktorými nemá kontrolu. Najmä v takýchto situáciách je dôležité, aby poskytovateľ internetového vyhľadávača konal transparentne a poskytol opis akéhokoľvek rozdielneho zaobchádzania, či už právnymi, obchodnými, alebo technickými prostriedkami, ku ktorému by mohol pristúpiť v súvislosti s tovarom alebo službami, ktoré ponúka sám alebo prostredníctvom používateľa firemných webových stránok, v porovnaní s tými, ktoré ponúkajú konkurenční používatelia firemných webových stránok. Na zabezpečenie proporcionality by sa táto povinnosť mala uplatňovať na úrovni internetového vyhľadávača ako takého, a nie na úrovni jednotlivých tovarov alebo služieb ponúkaných uvedenými službami.

(32)

V snahe zabezpečiť, aby sa zmluvné vzťahy vykonávali v dobrej viere a v rámci spravodlivého zaobchádzania, by sa toto nariadenie malo zaoberať osobitnými zmluvnými podmienkami, najmä v situáciách nerovnováh vo vyjednávacej moci. Predvídateľnosť a transparentnosť si vyžadujú, aby sa komerčným používateľom poskytla skutočná možnosť oboznámiť sa so zmenami obchodných podmienok, ktoré by preto nemali mať spätnú účinnosť, pokiaľ nevychádzajú z právnej alebo regulačnej povinnosti alebo nie sú v prospech uvedených komerčných používateľov. Komerčným používateľom by navyše mali byť poskytnuté jasné podmienky, za ktorých môže byť ich zmluvný vzťah s poskytovateľmi online sprostredkovateľských služieb ukončený. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by mali zabezpečiť, aby podmienky ukončenia zmluvného vzťahu boli vždy primerané a aby sa mohli uplatňovať bez neprimeraných ťažkostí. Komerční používatelia by napokon mali byť plne informovaní o každom prístupe, ktorý po skončení zmluvy poskytovatelia online sprostredkovateľských zachovávajú k informáciám, ktoré komerční používatelia poskytujú alebo ktoré sa vytvorili v súvislosti s ich používaním online sprostredkovateľských služieb.

(33)

Schopnosť prístupu k údajom a ich používania vrátane osobných údajov môže umožniť významnú tvorbu hodnôt v ekonomike online platforiem všeobecne, ako aj pre zúčastnených komerčných používateľov a online sprostredkovateľské služby. V súlade s tým je dôležité, aby poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb poskytli komerčným používateľom jasný opis rozsahu, povahy a podmienok ich prístupu k určitým kategóriám údajov a ich používania. Tento opis by mal byť primeraný a mohol by odkazovať skôr na všeobecné podmienky prístupu, než obsahovať vyčerpávajúci zoznam skutočných údajov alebo kategórií údajov. Do tohto opisu by mohlo byť zahrnuté aj určenie určitých druhov skutočných údajov, ktoré by mohli byť veľmi dôležité pre komerčných používateľov, a osobitné podmienky prístupu k týmto druhom údajov. Takéto údaje by mohli zahŕňať ratingy a hodnotenia, ktoré zhromaždia komerční používatelia v rámci online sprostredkovateľských služieb. Celkovo by tento opis mal umožniť komerčným používateľom pochopiť, či môžu používať údaje na zlepšenie tvorby hodnoty, podľa možnosti aj zachovaním služieb týkajúcich sa údajov tretích strán.

(34)

Podobne je dôležité, aby komerční používatelia pochopili, či poskytovateľ zdieľa s tretími stranami niektoré údaje, ktoré sa vytvorili používaním sprostredkovateľskej služby komerčným používateľom. Komerční používatelia by mali predovšetkým vedieť o akomkoľvek zdieľaní údajov s tretími stranami, ku ktorému dochádza na účely, ktoré nie sú potrebné pre riadne fungovanie online sprostredkovateľských služieb, ako napríklad keď poskytovateľ speňažuje údaje z obchodného hľadiska. S cieľom umožniť komerčným používateľom, aby si v plnej miere uplatňovali dostupné práva na ovplyvnenie takéhoto zdieľania údajov, by poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb mali takisto výslovne uviesť možnosti, ako zdieľanie údajov odmietnuť, ak existujú v rámci ich zmluvného vzťahu s komerčným používateľom.

(35)

Uvedené požiadavky by sa nemali chápať tak, že povinnosťou poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb je buď šírenie, alebo nešírenie osobných alebo iných ako osobných údajov svojim komerčným používateľom. Opatrenia týkajúce sa transparentnosti by však mohli prispieť k väčšiemu zdieľaniu údajov a posilniť, ako kľúčový zdroj inovácií a rastu, ciele v oblasti vytvorenia spoločného európskeho dátového priestoru. Spracúvanie osobných údajov by malo byť v súlade s právnym rámcom Únie pre ochranu fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a pre rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov v elektronických komunikáciách, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (6) a so smernicami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (7) a 2002/58/ES (8).

(36)

Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by v určitých prípadoch mohli vo svojich obchodných podmienkach obmedziť možnosť komerčných používateľov ponúkať tovar alebo služby spotrebiteľom za výhodnejších podmienok inými prostriedkami než prostredníctvom uvedených online sprostredkovateľských služieb. V uvedených prípadoch by mali dotknutí poskytovatelia stanoviť dôvody takéhoto konania, najmä s uvedením hlavných ekonomických, obchodných alebo právnych aspektov obmedzení. Táto povinnosť transparentnosti by sa však nemala chápať tak, že má vplyv na posúdenie zákonnosti takýchto obmedzení podľa iných aktov práva Únie alebo práva členských štátov, ktoré je v súlade s právom Únie, a to aj v oblastiach hospodárskej súťaže a nekalých obchodných praktík, a na uplatňovanie takýchto právnych predpisov.

(37)

S cieľom umožniť komerčným používateľom vrátane tých, ktorí môžu mať obmedzené, pozastavené alebo ukončené využívanie príslušných online sprostredkovateľských služieb, prístup k okamžitým, vhodným a účinným možnostiam nápravy, by mali poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb zriadiť vnútorný systém vybavovania sťažností. Tento vnútorný systém vybavovania sťažností by mal byť založený na zásadách transparentnosti a rovnakého zaobchádzania v rovnakých situáciách a jeho cieľom by malo byť zabezpečenie toho, aby mohol byť značný podiel sťažností vyriešený dvojstranne medzi poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb a príslušným komerčným používateľom v primeranej lehote. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by mohli počas trvania sťažnosti ponechať v platnosti rozhodnutie, ktoré prijali. Žiadnym pokusom o dosiahnutie dohody prostredníctvom vnútorného postupu vybavovania sťažností nie sú dotknuté práva poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb alebo komerčných používateľov začať súdne konanie kedykoľvek počas vnútorného postupu vybavovania sťažnosti alebo po ňom. Okrem toho by poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb mali uverejňovať a aspoň raz ročne overovať informácie o fungovaní a účinnosti svojho vnútorného systému vybavovania sťažností s cieľom pomôcť komerčným používateľom pochopiť hlavné druhy problémov, ktoré môžu vzniknúť pri poskytovaní rôznych online sprostredkovateľských služieb, a možnosť dospieť k rýchlemu a účinnému dvojstrannému riešeniu.

(38)

Požiadavky tohto nariadenia týkajúce sa vnútorných systémov vybavovania sťažností majú za cieľ umožniť poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb primeraný stupeň flexibility pri prevádzkovaní uvedených systémov a riešení jednotlivých sťažností na účely minimalizovania administratívneho zaťaženia. Okrem toho vnútorné systémy vybavovania sťažností by mali poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb umožniť v prípade potreby primeraným spôsobom riešiť akékoľvek využívanie uvedených systémov v zlej viere, o ktoré by sa niektorí komerční používatelia mohli usilovať. Z hľadiska nákladov na zriadenie a prevádzku takýchto systémov je vhodné vyňať z uvedených povinností akýchkoľvek používateľov online sprostredkovateľských služieb, ktorí predstavujú malé podniky v súlade s príslušnými ustanoveniami odporúčania Komisie 2003/361/ES (9). Pravidlami konsolidácie stanovenými v uvedenom odporúčaní sa zabezpečuje, aby nedochádzalo k obchádzaniu pravidiel. Uvedenou výnimkou by nemalo byť dotknuté právo takýchto podnikov zriadiť na dobrovoľnej báze vnútorný systém vybavovania sťažností, ktorý spĺňa kritériá stanovené v tomto nariadení.

(39)

Používanie slova „vnútorný“ by sa nemalo chápať tak, že bráni delegovaniu vnútorného systému vybavovania sťažností na externého poskytovateľa služieb alebo inú podnikovú štruktúru, pokiaľ má takýto poskytovateľ alebo iná podniková štruktúra plné oprávnenie a schopnosť zabezpečiť súlad vnútorného systému vybavovania sťažností s požiadavkami tohto nariadenia.

(40)

Mediácia môže byť pre poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb a ich komerčných používateľov prostriedkom uspokojivého riešenia sporov bez potreby využitia súdneho konania, ktoré môže byť zdĺhavé a nákladné. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by preto mali uľahčovať mediáciu, a to najmä určením najmenej dvoch verejných alebo súkromných mediátorov, s ktorými sú ochotní spolupracovať. Účelom požiadavky, aby sa určil minimálny počet mediátorov, je zabezpečiť neutralitu mediátorov. Mediátori, ktorí poskytujú svoje služby z miesta nachádzajúceho sa mimo Únie, by mali byť určení len vtedy, keď je zaručené, že využitím ich služieb sa žiadnym spôsobom neodoprie dotknutým komerčným používateľom právna ochrana, ktorú im ponúka právo Únie alebo právo členských štátov vrátane požiadaviek tohto nariadenia a uplatniteľného práva týkajúceho sa ochrany osobných údajov a obchodného tajomstva. Aby boli uvedení mediátori prístupní, spravodliví a čo najrýchlejší, najefektívnejší a najúčinnejší, mali by spĺňať určité stanovené kritériá. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb a ich komerční používatelia by však po tom, ako medzi nimi vznikne spor, mali mať možnosť spoločne určiť akéhokoľvek mediátora podľa svojho výberu. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES (10) by mediácia stanovená v tomto nariadení mala byť dobrovoľným postupom v tom zmysle, že zaň zodpovedajú samotné strany a môžu ho kedykoľvek začať a ukončiť. Bez ohľadu na jej dobrovoľný charakter by poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb mali v dobrej viere preskúmať žiadosti o účasť na mediácii stanovenej v tomto nariadení.

(41)

Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by mali znášať primeraný podiel celkových nákladov na mediáciu s prihliadnutím na všetky relevantné prvky konkrétneho prípadu. Na uvedený účel by mal mediátor navrhnúť, aký podiel je primeraný v konkrétnom prípade. Vzhľadom na náklady a administratívne zaťaženie spojené s nutnosťou určiť mediátorov v obchodných podmienkach je vhodné vyňať z tejto povinnosti používateľov online sprostredkovateľských služieb, ktorí sú malými podnikmi, v súlade s príslušnými ustanoveniami odporúčania 2003/361/ES. Pravidlami konsolidácie stanovenými v uvedenom odporúčaní sa zabezpečuje, aby nedochádzalo k obchádzaniu uvedenej povinnosti. Tým by však nemalo byť dotknuté právo takýchto podnikov určovať vo svojich obchodných podmienkach mediátorov, ktorí spĺňajú kritériá stanovené v tomto nariadení.

(42)

Keďže od poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb by sa vždy malo vyžadovať, aby určili mediátorov, s ktorými sú ochotní spolupracovať, a mali by byť povinní zapájať sa v dobrej viere do celého priebehu akejkoľvek snahy o mediáciu vykonávanú podľa tohto nariadenia mali by byť tieto povinnosti stanovené spôsobom, ktorý zabraňuje zneužívaniu systému mediácie zo strany komerčných používateľov. Komerční používatelia by taktiež mali byť povinní zapájať sa do mediácie v dobrej viere. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by nemali byť povinní zapájať sa do mediácie v prípade, keď komerčný používateľ začne konanie vo veci, v súvislosti s ktorou tento komerčný používateľ už predtým začal konanie usilujúce sa o mediáciu, a mediátor v danej veci určil, že komerčný používateľ nekonal v dobrej viere. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by nemali byť povinní zapájať sa do mediácie s komerčnými používateľmi, ktorí už predtým podali opakovane neúspešne podnet na mediáciu. Uvedené výnimočné situácie by nemali obmedziť možnosť komerčného používateľa predložiť vec na mediáciu v prípade, keď mediátor určil, že predmet mediácie nesúvisí s predchádzajúcimi prípadmi.

(43)

S cieľom uľahčiť riešenie sporov týkajúcich sa poskytovania online sprostredkovateľských služieb využitím mediácie v Únii by Komisia mala v úzkej spolupráci s členskými štátmi podporovať založenie špecializovaných mediačných organizácií, ktoré v súčasnosti chýbajú. Zapojenie mediátorov s odbornými znalosťami v oblasti online sprostredkovateľských služieb, ako aj konkrétnych sektorov odvetvia, v rámci ktorých sa uvedené služby poskytujú, by malo zvýšiť dôveru oboch strán v proces mediácie a malo by zvýšiť pravdepodobnosť, že uvedený proces povedie k rýchlemu, spravodlivému a uspokojivému výsledku.

(44)

Rôzne faktory, napríklad obmedzené finančné prostriedky, strach z odvetných opatrení a ustanovenia týkajúce sa výlučnej voľby rozhodného práva a súdu v obchodných podmienkach, môžu obmedziť účinnosť existujúcich možností súdnej nápravy, najmä tých, ktoré od komerčných používateľov alebo od používateľov firemných webových stránok vyžadujú, aby konali jednotlivo a identifikovateľne. Na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia by sa organizáciám, združeniam zastupujúcim komerčných používateľov alebo používateľom firemných webových stránok, ako aj určitým verejným subjektom zriadeným v členských štátoch mala poskytnúť možnosť začať konanie na vnútroštátnych súdoch v súlade s vnútroštátnym právom vrátane vnútroštátnych procesných požiadaviek. Cieľom takýchto konaní na vnútroštátnych súdoch by malo byť zastavenie alebo zakázanie porušovania pravidiel stanovených v tomto nariadení a predchádzanie budúcej škode, ktorá by mohla oslabiť udržateľné obchodné vzťahy v ekonomike online platforiem. Na zabezpečenie toho, aby takéto organizácie alebo združenia uplatňovali uvedené právo účinne a primerane, mali by spĺňať určité kritériá. Predovšetkým musia byť riadne založené podľa práva členského štátu, byť neziskovej povahy a dlhodobo plniť svoje ciele. Uvedené požiadavky by mali zabrániť akémukoľvek ad hoc zakladaniu organizácií alebo združení na účely špecifickej činnosti alebo špecifických činností alebo v záujme tvorby zisku. Okrem toho by sa malo zabezpečiť, aby tretie strany, ktoré sú poskytovateľmi financovania, nemali neprimeraný vplyv na rozhodovanie týchto organizácií alebo združení.

V snahe zamedziť konfliktu záujmov by sa malo najmä zabrániť tomu, aby organizácie alebo združenia zastupujúce komerčných používateľov alebo používateľov firemných webových stránok boli vystavené neprimeranému vplyvu zo strany akýchkoľvek poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb alebo poskytovateľov akýchkoľvek internetových vyhľadávačov. Úplné a verejné zverejnenie informácií o členstve a zdroji financovania by malo vnútroštátnym súdom uľahčiť posúdenie, či sú tieto kritériá oprávnenosti splnené. Vzhľadom na osobitné postavenie príslušných verejných subjektov v členských štátoch, v ktorých tieto subjekty boli zriadené, by sa malo vyžadovať len to, aby boli v súlade s príslušnými pravidlami vnútroštátneho práva osobitne poverené podávaním takýchto žalôb buď v spoločnom záujme dotknutých strán, alebo vo všeobecnom záujme, bez toho, aby bolo potrebné uplatniť tieto kritériá na takéto verejné subjekty. Žiadnymi takýmito žalobami by nemali byť žiadnym spôsobom dotknuté práva komerčných používateľov a používateľov firemných webových stránok začať súdne konanie na individuálnom základe.

(45)

Komisii by sa mali oznamovať organizácie, združenia a verejné subjekty, ktoré by podľa názoru členských štátov mali byť oprávnené podávať žaloby podľa tohto nariadenia. V rámci takéhoto oznamovania by členské štáty mali osobitne odkazovať na príslušné vnútroštátne ustanovenia, podľa ktorých boli organizácie, združenia alebo verejné subjekty založené, a prípadne odkazovať na príslušný verejný register, v ktorom sú organizácie alebo združenia registrované. Táto dodatočná možnosť určenia zo strany členských štátov by mala poskytnúť určitú mieru právnej istoty a predvídateľnosti, o ktorú sa komerční používatelia a používatelia firemných webových stránok môžu oprieť. Jej cieľom je zároveň zefektívnenie a skrátenie súdnych konaní, čo sa zdá v tejto súvislosti vhodné. Komisia by mala zabezpečiť uverejnenie zoznamu uvedených organizácií, združení a verejných subjektov v Úradnom vestníku Európskej únie. Zaradenie do uvedeného zoznamu by malo slúžiť ako vyvrátiteľný dôkaz o právnej spôsobilosti organizácie, združenia alebo verejného subjektu na podanie žaloby. V prípade akýchkoľvek obáv týkajúcich sa určenia by mal členský štát, ktorý organizáciu, združenie alebo verejný subjekt určil, tieto obavy preskúmať. Organizácie, združenia a verejné subjekty, ktoré členský štát neurčil, by mali mať možnosť podať na vnútroštátnych súdoch žalobu s výhradou preskúmania právnej spôsobilosti podľa kritérií stanovených v tomto nariadení.

(46)

Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby zabezpečili primerané a účinné presadzovanie tohto nariadenia. V členských štátoch už existujú rôzne systémy presadzovania práva, a preto by členské štáty nemali mať povinnosť zriaďovať nové vnútroštátne subjekty zodpovedné za presadzovanie práva. Členské štáty by mali mať možnosť poveriť presadzovaním tohto nariadenia existujúce orgány vrátane súdov. Toto nariadenie by nemalo členským štátom ukladať povinnosť stanoviť jeho presadzovanie z úradnej povinnosti alebo ukladať pokuty.

(47)

Komisia by mala priebežne monitorovať uplatňovanie tohto nariadenia v úzkej spolupráci s členskými štátmi. V tejto súvislosti by sa Komisia mala zamerať na vytvorenie širokej siete na výmenu informácii tým, že využije príslušné odborné subjekty, centrá excelentnosti, ako aj stredisko pre monitorovanie ekonomiky online platforiem. Členské štáty by mali Komisii na požiadanie poskytnúť všetky relevantné informácie, ktoré majú v tejto súvislosti k dispozícii. Napokon by táto činnosť mala ťažiť z celkovo zvýšenej transparentnosti v obchodných vzťahoch medzi komerčnými používateľmi a poskytovateľmi online sprostredkovateľských služieb a medzi používateľmi firemných webových stránok a internetovými vyhľadávačmi, o ktorú sa toto nariadenie usiluje. S cieľom účinne vykonávať svoje povinnosti v oblasti monitorovania a preskúmania podľa tohto nariadenia by sa Komisia mala usilovať zhromažďovať informácie od poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb. V prípade potreby by poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb mali v dobrej viere spolupracovať pri uľahčovaní zhromažďovania takýchto údajov.

(48)

Kódexy správania vypracované buď dotknutými poskytovateľmi služieb, alebo organizáciami či združeniami, ktoré ich zastupujú, môžu prispieť k riadnemu uplatňovaniu tohto nariadenia a mali by sa preto podporovať. Pri vypracúvaní takýchto kódexov správania v konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami by sa mali zohľadniť osobitné znaky dotknutých odvetví, ako aj osobitné charakteristiky MSP. Znenie takýchto kódexov správania by malo byť objektívne a nediskriminačné.

(49)

Komisia by mala toto nariadenie pravidelne hodnotiť a dôsledne monitorovať jeho účinky na ekonomiku online platforiem, najmä vzhľadom na určenie potreby zmien v prípade príslušného vývoja v technickej alebo obchodnej oblasti. Toto hodnotenie by malo zahŕňať účinky na komerčných používateľov, ktoré by mohli plynúť zo všeobecného používania ustanovení v obchodných podmienkach týkajúcich sa výlučnej voľby rozhodného práva a súdu, ktoré jednostranne určí poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb. S cieľom získať široký prehľad o vývoji v tomto odvetví by toto hodnotenie malo zohľadňovať skúsenosti členských štátov a príslušných zainteresovaných strán. Pri poskytovaní údajov pre hodnotenie tohto nariadenia Komisiou zohráva kľúčovú úlohu skupina expertov strediska pre monitorovanie ekonomiky online platforiem zriadená v súlade s rozhodnutím Komisie C(2018)2393. Komisia by preto mala riadne zvážiť stanoviská a správy, ktoré jej táto skupina predloží. Komisia v nadväznosti na toto hodnotenie prijme vhodné opatrenia. Ďalšie opatrenia vrátane opatrení legislatívnej povahy môžu byť vhodné v prípade, keď sa ustanovenia tohto nariadenia ukázali byť nedostatočné na primerané riešenie nerovnováh a nekalých obchodných praktík pretrvávajúcich v odvetví.

(50)

Pri poskytovaní informácií požadovaných podľa tohto nariadenia by sa mali čo najviac zohľadniť osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím v súlade s cieľmi Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (11).

(51)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečiť spravodlivé, predvídateľné, udržateľné a dôveryhodné online podnikateľské prostredie v rámci vnútorného trhu, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(52)

Toto nariadenie je zamerané na zabezpečenie úplného dodržiavania práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces stanoveného v článku 47 Charty základných práv Európskej únie a na presadzovanie uplatňovania slobody podnikania stanovenej v článku 16 charty,

(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 (3) sa stanovujú okrem iného pravidlá pre uverejňovanie a prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností členských štátov.

(2)

Využívanie digitálnych nástrojov a postupov na jednoduchšie, rýchlejšie a časovo a nákladovo hospodárnejšie začatie hospodárskej činnosti v podobe založenia spoločnosti alebo zriadenia pobočky tejto spoločnosti v inom členskom štáte a na poskytnutie ucelených a dostupných informácií o spoločnostiach je jedným z predpokladov účinného fungovania, modernizácie a administratívneho zjednodušenia konkurencieschopného vnútorného trhu a na zabezpečenie konkurencieschopnosti a dôveryhodnosti spoločností.

(3)

Pre zabezpečenie právneho a administratívneho prostredia zodpovedajúceho novým sociálnym a hospodárskym výzvam globalizácie a digitalizácie, je na jednej strane nevyhnutné poskytnúť nevyhnutné záruky proti zneužívaniu a podvodom a na druhej strane na dosiahnutie cieľov, ako sú podpora hospodárskeho rastu, vytváranie pracovných miest a prilákanie investícií do Únie, čo by prinieslo hospodárske a sociálne výhody pre spoločnosť ako celok.

(4)

V súčasnosti existujú značné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o dostupnosť online nástrojov umožňujúcich podnikateľom a spoločnostiam komunikovať s orgánmi v záležitostiach z oblasti práva obchodných spoločností. Služby elektronickej verejnej správy sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Niektoré členské štáty poskytujú komplexné a ľahko použiteľné služby v celom rozsahu online, zatiaľ čo iné nie sú schopné poskytovať v určitých hlavných fázach životného cyklu spoločnosti online riešenia. Niektoré členské štáty napríklad umožňujú iba osobný úkon pri zakladaní spoločností alebo podávaní návrhov na zmeny uložených dokumentov a zapísaných údajov do registra a niektoré zase umožňujú pre tieto úkony buď fyzickú prítomnosť navrhovateľa, alebo online postup, a v iných členských štátoch ich možno vykonávať len online.

(5)

Okrem toho, pokiaľ ide o prístup k údajom o spoločnostiach, v práve Únie sa stanovuje, že minimálny súbor údajov sa vždy musí poskytovať bezplatne. Rozsah takýchto údajov však zostáva obmedzený. Prístup k takýmto údajom sa líši, pričom v niektorých členských štátoch je bezplatne k dispozícii viac údajov než v ostatných, čo v Únii vytvára nevyváženú situáciu.

(6)

Komisia vo svojom oznámení s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe a vo svojom oznámení s názvom Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020: Urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy zdôraznila úlohu, ktorú verejná správa zohráva pri poskytovaní pomoci podnikateľom, aby mohli bez problémov začať svoju činnosť, pôsobiť online a expandovať za hranice. V Akčnom pláne EÚ pre elektronickú verejnú správu sa výslovne uznáva význam, ktorý má zlepšenie využívania digitálnych nástrojov pri dosahovaní súladu s príslušnými požiadavkami v rámci práva obchodných spoločností. Okrem toho v Tallinnskom vyhlásení o elektronickej verejnej správe zo 6. októbra 2017 členské štáty dôrazne vyzvali na zintenzívnenie úsilia zameraného na poskytovanie efektívnych elektronických postupov zameraných na používateľa v Únii.

(7)

V júni 2017 začalo fungovať prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností členských štátov, čím sa výrazne uľahčuje cezhraničný prístup k informáciám o spoločnostiach v Únii a umožňuje registrom v členských štátoch navzájom elektronicky komunikovať o určitých cezhraničných operáciách, ktoré majú vplyv na spoločnosti.

(8)

Na uľahčenie zakladania spoločností a zápisu pobočiek do registra a na zníženie nákladov, času a administratívnej záťaže spojených s uvedenými postupmi, najmä pre mikropodniky a malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), ako sú vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (4), by sa mali zaviesť postupy, ktoré umožnia zakladanie spoločnosti a vykonať zápis pobočiek do registra v plnej miere online. Táto smernica by nemala zaväzovať spoločnosti k tomu, aby používali takéto postupy. Členské štáty by však mali mať možnosť rozhodnúť o tom, že niektoré alebo všetky online postupy budú povinné. Súčasné náklady a administratívna záťaž spojené s postupmi zakladania a zápisu do registra vyplývajú nielen z administratívnych poplatkov vyberaných za založenie spoločnosti alebo zápis pobočky do registra, ale aj z iných požiadaviek, ktoré celý proces predlžujú, a to najmä, ak sa vyžaduje fyzická prítomnosť navrhovateľa. Okrem toho by informácie o takýchto postupoch mali byť k dispozícii online a bezplatne.

(9)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 (5), ktorým sa zriaďuje jednotná digitálna brána, sú ustanovené všeobecné pravidlá o online poskytovaní informácií, postupoch a asistenčných službách, ktoré sú relevantné pre fungovanie vnútorného trhu. V tejto smernici sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa online zakladania kapitálových spoločností, zápisu pobočiek do registra a podávania dokumentov a údajov spoločnosťami a pobočkami (ďalej len „online postupy“), na ktoré sa uvedené nariadenie nevzťahuje. Členské štáty by mali predovšetkým poskytnúť osobitné informácie o online postupoch ustanovených v tejto smernici a modely aktov o založení (ďalej len „vzory“) na webových sídlach dostupných prostredníctvom jednotnej digitálnej brány.

(10)

Umožnenie zakladania spoločností, zápisu pobočiek do registra a podávania dokumentov a údajov v plnej miere online by spoločnostiam umožnilo využívať digitálne nástroje pri ich kontaktoch s príslušnými orgánmi členských štátov. S cieľom zvýšiť dôveru by členské štáty mali zaistiť, aby vnútroštátni aj cezhraniční používatelia mali k dispozícii bezpečnú elektronickú identifikáciu a mohli využívať dôveryhodné služby v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (6). S cieľom umožniť cezhraničnú elektronickú identifikáciu by členské štáty mali zaviesť aj schémy elektronickej identifikácie, ktoré poskytujú schválené prostriedky elektronickej identifikácie. Takéto vnútroštátne schémy by sa použili ako základ pre uznanie prostriedkov elektronickej identifikácie vydaných v inom členskom štáte. Aby sa zaistila vysoká úroveň dôvery v cezhraničných situáciách, mali by byť uznané iba prostriedky elektronickej identifikácie, ktoré sú v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 910/2014. V každom prípade by táto smernica mala členské štáty zaväzovať len k tomu, aby umožnili zakladanie spoločností online, vykonanie zápisu pobočiek do registra online a podávanie dokumentov a údajov online navrhovateľom, ktorí sú občanmi Únie, prostredníctvom uznania ich prostriedkov elektronickej identifikácie. Členské štáty by mali rozhodnúť o spôsobe, akým sa sprístupnia verejnosti prostriedky identifikácie, ktoré uznávajú, vrátane tých, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

(11)

Členské štáty by mali mať naďalej možnosť rozhodnúť, ktorá osoba alebo osoby sa podľa vnútroštátneho práva majú považovať za navrhovateľov, pokiaľ ide o online postupy, a to bez toho, aby tým bol obmedzený rozsah pôsobnosti a cieľ tejto smernice.

(12)

Registre členských štátov by v záujme uľahčenia online postupov pre spoločnosti mali zabezpečiť, aby pravidlá o poplatkoch, ktoré sa vzťahujú na online postupy ustanovené v tejto smernici, boli transparentné a aby sa uplatňovali nediskriminačným spôsobom. Požiadavka transparentnosti pravidiel týkajúcich sa poplatkov by však nemala mať vplyv na zmluvnú slobodu, ak je uplatniteľná, medzi navrhovateľmi a osobami, ktorí im pomáhajú v akejkoľvek časti online postupov, vrátane slobody dohodnúť sa na primeranej cene za takéto služby.

(13)

Poplatky, ktoré ukladajú registre za online postupy, by sa mali vypočítať na základe nákladov na predmetné služby. Takéto poplatky by mohli zahŕňať okrem iného náklady na menej náročné služby, ktoré sa poskytujú bezplatne. Pri výpočte ich výšky by členské štáty mali byť oprávnené zohľadniť všetky náklady týkajúce sa aplikácie online postupov vrátane podielu režijných nákladov, ktoré na ne pripadajú. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť uložiť paušálne poplatky a stanoviť výšku takýchto poplatkov na dobu neurčitú za predpokladu, že v pravidelných intervaloch kontrolujú, či takéto poplatky naďalej neprekračujú priemerné náklady na predmetné služby. Akékoľvek poplatky za online postupy, ktoré ukladá register v členských štátoch, by nemali presiahnuť pokrytie nákladov na poskytovanie takýchto služieb. Okrem toho, ak si dokončenie postupu vyžaduje platbu, malo by byť možné, aby sa platba mohla vykonať prostredníctvom široko dostupných cezhraničných platobných služieb, ako sú kreditné karty a bankové prevody.

(14)

Členské štáty by mali pomôcť osobám, ktoré chcú založiť spoločnosť alebo zapísať pobočku do registra, poskytnutím istých údajov prostredníctvom jednotnej digitálnej brány a prípadne na portáli elektronickej justície, a to stručne a používateľsky ústretovým spôsobom o postupoch a požiadavkách na založenie kapitálových spoločností, zápis pobočiek do registra a podávanie dokumentov a údajov, pravidlách týkajúcich sa diskvalifikácie osôb na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti a prehľade právomocí a zodpovedností správnych, riadiacich a dozorných orgánov spoločností.

(15)

Malo by byť možné založiť spoločnosť v plnej miere online. Členské štáty by však mali mať možnosť obmedziť založenie spoločností online na istú právnu formu kapitálových spoločností, ako sa ustanovuje v tejto smernici, vzhľadom na zložitosť zriaďovania iných foriem spoločností vo vnútroštátnom práve. V každom prípade by členské štáty mali stanoviť podrobné pravidlá založenia spoločnosti online. Malo by byť možné vykonať založenie spoločnosti online s predložením dokumentov alebo údajov v elektronickej podobe bez toho, aby tým boli dotknuté vecné a procesné požiadavky vrátane tých, ktoré sa týkajú právnych postupov vypracovania aktov o založení a hodnovernosti, presnosti, spoľahlivosti, dôveryhodnosti a vhodnej právnej formy predložených dokumentov alebo údajov. Avšak tieto vecné a procesné požiadavky by nemali znemožňovať online postupy, predovšetkým tie na založenie spoločnosti online a zápis pobočky do registra online. Ak získanie kópie uloženého dokumentu v elektronickej podobe v súlade s požiadavkami elektronických kópií dokumentov uspokojujúce požiadavky členského štátu nie je technicky možné, výnimočne by sa mohli požadovať dokumenty v listinnej podobe.

(16)

Ak sú splnené všetky formálne náležitosti požadované na založenie spoločnosti online, vrátane požiadavky, aby spoločnosť správne poskytla všetky dokumenty a údaje, založenie spoločnosti online pred akýmikoľvek orgánmi alebo osobami alebo subjektmi oprávnenými podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty online postupov by malo byť rýchle. V prípadoch, keď existujú pochybnosti o splnení potrebných formálnych náležitostí vrátane totožnosti navrhovateľa, zákonnosti názvu spoločnosti, diskvalifikácie osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti alebo súladu akýchkoľvek iných údajov alebo dokumentov s právnymi požiadavkami, alebo v prípadoch podozrenia z podvodu či zneužitia zakladania online, by postup mohol trvať dlhšie a lehota pre orgány by nemala začať plynúť, kým nebudú takéto formality splnené. V každom prípade, ak nie je možné ukončiť postup v rámci lehôt, členské štáty by mali zabezpečiť, aby bol navrhovateľ informovaný o dôvodoch akéhokoľvek predĺženia online postupov.

(17)

V záujme zabezpečenia včasného založenia spoločnosti online alebo zápisu pobočky do registra online by členské štáty nemali uvedené založenie alebo zápis do registra podmieňovať získaním licencie alebo povolenia pred uvedeným založením alebo zápisom do registra, s výnimkou prípadov, keď je to ustanovené vo vnútroštátnom práve na zabezpečenie riadnej kontroly určitých činností. Po založení alebo zapísaní do registra by sa na situácie, keď spoločnosti alebo pobočky nesmú vykonávať určité činnosti bez získania licencie alebo povolenia, malo vzťahovať vnútroštátne právo.

(18)

S cieľom pomôcť podnikom, najmä MSP pri ich zakladaní, by malo byť možné založiť súkromnú kapitálovú spoločnosť s použitím vzorov, ktoré by mali byť k dispozícii online. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa takéto vzory mohli používať v prípade založení online, a mali by mať možnosť určiť ich právnu hodnotu. Takéto vzory by mohli obsahovať vopred určený súbor možností v súlade s vnútroštátnym právom. Navrhovatelia by mali mať možnosť vybrať si medzi použitím vzorov alebo založením spoločnosti s uvedeným aktom o založení a členské štáty by mali mať možnosť poskytovať vzory aj pre iné formy spoločností.

(19)

V záujme rešpektovania existujúcich tradícií členských štátov v oblasti práva obchodných spoločností je dôležité umožniť flexibilitu, pokiaľ ide o spôsob, akým majú zabezpečiť systém založenia spoločností, zápisu pobočiek do registra a podávania dokumentov a údajov, ktorý bude v plnej miere online, a to aj v súvislosti s úlohou notárov alebo právnikov v ktorejkoľvek časti takýchto online postupov. Otázky týkajúce sa online postupov, ktoré nie sú upravené v tejto smernici, by sa mali naďalej riadiť vnútroštátnym právom.

(20)

S cieľom bojovať proti podvodom a tzv. company hijackingu a poskytnúť záruky týkajúce sa spoľahlivosti a dôveryhodnosti dokumentov a údajov obsiahnutých vo vnútroštátnych registroch, ustanovenia týkajúce sa online postupov stanovených v tejto smernici by mali navyše zahŕňať aj kontroly totožnosti a právnej spôsobilosti osôb, ktoré chcú založiť spoločnosť alebo zapísať pobočku alebo podávať dokumenty či údaje. Uvedené kontroly by mohli byť súčasťou kontroly zákonnosti, ktorú požadujú niektoré členské štáty. Vypracovanie a prijatie prostriedkov a metód na vykonávanie uvedených kontrol by sa malo ponechať na členské štáty. Na tento účel by mali mať členské štáty možnosť požadovať zapojenie notárov alebo právnikov do ktorejkoľvek časti online postupov. Avšak takéto ich zapojenie by nemalo brániť dokončeniu celého postupu online.

(21)

Ak je to opodstatnené z dôvodu verejného záujmu s cieľom zabrániť zneužitiu alebo zmene totožnosti alebo zabezpečiť súlad s pravidlami o právnej spôsobilosti a o oprávnení navrhovateľov zastupovať spoločnosť, členské štáty by mali mať možnosť prijať opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom, čo by si mohlo vyžadovať fyzickú prítomnosť navrhovateľa pred akýmkoľvek orgánom alebo osobou alebo subjektom oprávneným podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty online postupov v členskom štáte, v ktorom sa má založiť spoločnosť alebo pobočka zapísať do registra. Takáto fyzická prítomnosť navrhovateľa by sa však nemala vyžadovať systematicky, ale len v individuálnych prípadoch vtedy, keď existujú dôvody na podozrenie z falšovania totožnosti navrhovateľov alebo nesúladu s pravidlami o právnej spôsobilosti a o oprávnení navrhovateľov zastupovať spoločnosť. Takéto podozrenie by malo vychádzať z informácií, ktoré majú k dispozícii orgány, osoby alebo subjekty oprávnené podľa vnútroštátneho práva vykonávať takéto kontroly. V prípade, že sa vyžaduje fyzická prítomnosť, by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa všetky ostatné kroky postupu mohli dokončiť online. Koncept právnej spôsobilosti by sa mal chápať tak, že zahŕňa aj spôsobilosť na právne úkony.

(22)

Členské štáty by mali mať tiež možnosť umožniť svojim príslušným orgánom, osobám alebo subjektom, aby prostredníctvom doplnkových elektronických kontrol overili totožnosť, právnu spôsobilosť a zákonnosť, či sú splnené všetky podmienky požadované na založenie spoločností. Takéto kontroly by mohli okrem iného zahŕňať videokonferencie alebo iné online prostriedky, ktoré poskytujú audiovizuálne spojenie v reálnom čase.

(23)

S cieľom zabezpečiť ochranu všetkých osôb, ktoré sú v interakcii so spoločnosťami, by členské štáty mali mať možnosť zabrániť podvodnému konaniu alebo inému zneužitiu tým, že odmietnu vymenovanie osoby do vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti nielen vzhľadom na predchádzajúce správanie danej osoby na ich vlastnom území, ale aj na základe informácií poskytnutých inými členskými štátmi, ak to umožňuje vnútroštátne právo. Členské štáty by preto mali mať možnosť požadovať informácie od iných členských štátov. Odpoveď by mohla pozostávať buď z informácií o právoplatne potvrdenej diskvalifikácii osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti, alebo z iných informácií, ktoré sú relevantné z hľadiska diskvalifikácie osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti v členskom štáte, ktorý poskytuje odpoveď. Tieto žiadosti o informácie by malo byť možné podať prostredníctvom systému prepojenia registrov. V tejto súvislosti by členské štáty mali mať možnosť slobodne si vybrať spôsob, ako najlepšie zbierať tieto informácie, napríklad zhromaždením príslušných informácií zo všetkých registrov alebo iných miest, na ktorých sa uchovávajú v súlade s ich vnútroštátnym právom, alebo vytvorením osobitných registrov či špecializovaných oddielov v obchodných registroch. Ak sú potrebné ďalšie informácie, napríklad o dĺžke trvania a dôvodoch diskvalifikácie osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti, by členské štáty mali mať možnosť poskytnúť ich prostredníctvom všetkých dostupných systémov výmeny informácií v súlade s vnútroštátnym právom. Táto smernica by však nemala ukladať povinnosť požadovať v každom prípade takéto informácie. Okrem toho by možnosť zohľadniť informácie o diskvalifikácii osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti v inom členskom štáte nemala členským štátom ukladať povinnosť uznať diskvalifikáciu na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti právoplatne potvrdenú v iných členských štátoch.

(24)

S cieľom zabezpečiť ochranu všetkých osôb, ktoré sú v interakcii so spoločnosťami alebo pobočkami a predchádzať podvodnému konaniu alebo inému zneužitiu, je dôležité, aby príslušné orgány v členských štátoch mohli overiť, či osobe, ktorá má byť vymenovaná do vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti, nebolo zakázané vykonávať vedúcu funkciu alebo funkciu v orgáne spoločnosti. Na uvedený účel by príslušné orgány mali tiež prostredníctvom systému prepojenia obchodných registrov vedieť, či má daná osoba záznam v niektorom z registrov relevantných pre určenie diskvalifikácie osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti v iných členských štátoch. Registre, orgány alebo osoby alebo subjekty oprávnenými podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty online postupov by nemali uchovávať takéto osobné údaje dlhšie, ako je potrebné na posúdenie vhodnosti osoby, ktorá má byť vymenovaná za riaditeľa. Takéto subjekty by však mohli potrebovať uchovávať tieto informácie dlhšie na účely možného preskúmania zamietavého rozhodnutia. V každom prípade by lehota uchovávania nemala presiahnuť lehotu stanovenú vo vnútroštátnych predpisoch týkajúcich sa uchovávania akýchkoľvek osobných údajov súvisiacich so založením spoločnosti alebo zápisom pobočky alebo s tým súvisiacim podávaním dokumentov a údajov.

(25)

Povinnosti ustanovené v tejto smernici týkajúce sa založenia spoločností online a zápisu pobočiek do registra online by sa nemali dotýkať iných formálnych požiadaviek, ktoré nesúvisia s právom obchodných spoločností a ktoré musí spoločnosť spĺňať, aby mohla v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom začať vykonávať svoju činnosť.

(26)

Ako v prípade založenia spoločností online a zápis pobočiek do registra online, malo by byť s cieľom znížiť náklady a zaťaženie spoločností aj počas celého životného cyklu spoločnosti možné, aby sa dokumenty a údaje do vnútroštátnych registrov predkladali v plnej miere online. Členské štáty by súčasne mali mať možnosť umožniť podávanie dokumentov a údajov iným spôsobom vrátane listinnej podoby. Okrem toho by sa údaje o spoločnosti mali poskytnúť až po tom, ako sa uvedené údaje v uvedených vnútroštátnych registroch stanú prístupnými verejnosti, keďže registre sú teraz prepojené a slúžia ako komplexné referenčné miesto pre používateľov. Aby sa predišlo narušeniu existujúcich prostriedkov poskytovania údajov, členské štáty by mali mať aj možnosť zvoliť si uverejnenie všetkých alebo niektorých údajov o spoločnosti v celoštátnom vestníku, pričom súčasne zabezpečenia, aby register elektronicky zasielal údaje do celoštátneho vestníku. Táto smernica by nemala mať vplyv na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa materiálnej a formálnej záväznosti registra a úlohy celoštátneho vestníka.

(27)

S cieľom uľahčiť spôsob, akým sa údaje uchovávané vo vnútroštátnych registroch môžu vyhľadávať a vymieňať s inými systémami, by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa po uplynutí príslušnej lehoty na transpozíciu všetky dokumenty a údaje poskytnuté akémukoľvek orgánu alebo osobe alebo subjektu oprávnenému podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty online postupov ako súčasť online postupov ustanovených v tejto smernici mohli uchovávať v registroch v strojovo čitateľnom formáte umožňujúcom vyhľadávanie alebo vo forme štruktúrovaných údajov. To znamená, že formát súboru by mal byť štruktúrovaný tak, aby softvérové aplikácie mohli ľahko identifikovať, rozpoznať a extrahovať špecifické údaje a ich vnútornú štruktúru. Požiadavka na zabezpečenie toho, že dokumenty a údaje budú vo formáte umožňujúcom vyhľadávanie, by nemala zahŕňať naskenované podpisy ani iné údaje, ktoré nie sú vhodné pre strojovú čitateľnosť. Keďže by si to mohlo vyžadovať zmeny v súčasných informačných systémoch členských štátov, mala by sa pre túto požiadavku stanoviť dlhšia lehota na transpozíciu.

(28)

Aby sa znížili náklady, administratívna záťaž a dĺžka postupov pre spoločnosti, členské štáty by mali v oblasti práva obchodných spoločností uplatňovať zásadu „jedenkrát a dosť“, ktorá je v Únii zakotvená, ako to potvrdzuje okrem iného nariadenie (EÚ) 2018/1724, akčný plán Európskej komisie pre elektronickú verejnú správu alebo Tallinnské vyhlásenie o elektronickej verejnej správe. Uplatňovanie zásady „jedenkrát a dosť“ znamená, že sa od spoločností nevyžaduje, aby tie isté údaje predkladali orgánom verejnej správy viac ako raz. Spoločnosti by napríklad nemali mať povinnosť predkladať tie isté údaje do vnútroštátneho registra a aj do celoštátneho vestníka. Namiesto toho by register mal už podávané údaje poskytnúť priamo celoštátnemu vestníku. Podobne v prípadoch, keď je spoločnosť založená v jednom členskom štáte a chce zapísať do registra pobočku v inom členskom štáte, táto spoločnosť by mala mať možnosť využiť dokumenty alebo údaje, ktoré predtým predložila do registra. Okrem toho, ak je spoločnosť založená v jednom členskom štáte, ale má pobočku v inom členskom štáte, táto spoločnosť by mala mať možnosť predložiť určité zmeny v údajoch o tejto spoločnosti iba registru, v ktorom je táto spoločnosť zapísaná, a to bez toho, aby musela predkladať tie isté údaje registru, v ktorom je zapísaná pobočka. Namiesto toho by si register, v ktorom je zapísaná spoločnosť, a register, v ktorom je zapísaná pobočka, mali údaje, napríklad o zmene obchodného mena spoločnosti alebo sídla spoločnosti, vymieňať elektronicky, a to prostredníctvom systému prepojenia registrov.

(29)

S cieľom zabezpečiť, že o spoločnostiach v Únii budú k dispozícii konzistentné a aktuálne údaje, a ďalej zvýšiť transparentnosť by malo byť možné používať prepojenie registrov na výmenu údajov o akejkoľvek právnej forme spoločnosti zapísanej v registroch členských štátov v súlade s vnútroštátnym právom. Členské štáty by mali mať možnosť zhotovovať elektronické kópie dokumentov a údajov týchto iných právnych foriem spoločností, ktoré sú dostupné aj prostredníctvom uvedeného systému prepojenia registrov.

(30)

V záujme transparentnosti a ochrany záujmov pracovníkov, veriteľov a menšinových spoločníkov (akcionárov) a s cieľom podporiť dôveru pri obchodných transakciách vrátane tých, ktoré majú cezhraničný charakter v rámci vnútorného trhu, je dôležité, aby investori, zainteresované strany, obchodní partneri a orgány mali jednoduchý prístup k údajom o spoločnostiach. Aby sa zlepšila dostupnosť týchto údajov, viac údajov by malo byť k dispozícii vo všetkých členských štátoch bezplatne. Takéto údaje by mali zahŕňať údaje o aktuálnom stave spoločnosti a údaje o jej pobočkách v iných členských štátoch, ako aj údaje o osobách, ktoré majú buď ako subjekt, alebo členovia akéhokoľvek takéhoto subjektu oprávnenie zastupovať spoločnosť. Okrem toho cena za získanie kópie všetkých dokumentov a údajov zverejnených spoločnosťou alebo ich časti, či už v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami, by nemala presiahnuť administratívne náklady na tieto dokumenty vrátane nákladov na vývoj a údržbu registrov za predpokladu, že cena za požadované údaje nie je neprimeraná.

(31)

V súčasnosti majú členské štáty možnosť zriadiť fakultatívne miesta prístupu k systému prepojenia registrov. Avšak nie je možné, aby Komisia pripojila do systému prepojenia registrov ďalšie zainteresované strany. Aby iné zainteresované strany mohli využívať prepojenie registrov a zabezpečiť, že ich systémy budú uchovávať presné, aktuálne a spoľahlivé údaje o spoločnostiach, Komisia by mala byť splnomocnená zriadiť dodatočné miesta prístupu. Takéto miesta prístupu by mali odkazovať na systémy vytvorené a prevádzkované Komisiou alebo inými inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie na účely plnenia ich administratívnych úloh alebo na dosiahnutie súladu s ustanoveniami práva Únie.

(32)

S cieľom pomôcť spoločnostiam pôsobiacim na vnútornom trhu ľahšie rozširovať svoju podnikateľskú činnosť do zahraničia, by sa im malo umožniť založiť a vykonať zápis pobočiek do registra v inom členskom štáte online. Členské štáty by preto mali podobným spôsobom spoločnostiam umožniť zápis pobočiek do registra online a podanie dokumentov a údajov online, čo by pomohlo znížiť náklady a zároveň aj administratívnu záťaž a dĺžku trvania formálnych požiadaviek týkajúcich sa cezhraničného rozširovania.

(33)

Keď sa vykonáva zápis pobočky do registra v prípade spoločnosti, ktorá je zapísaná v registri v inom členskom štáte, členské štáty by mali mať takisto možnosť overiť určité údaje o spoločnosti prostredníctvom systému prepojenia registrov. Okrem toho, ak sa pobočka v jednom členskom štáte zruší, register tohto členského štátu by o takomto zrušení mal informovať členský štát, v ktorom je spoločnosť zapísaná v registri, prostredníctvom systému prepojenia registrov a obidva registre by mali tento údaj zapísať.

(34)

Aby sa zaistil súlad s právom Únie a vnútroštátnym právom, je potrebné vypustiť ustanovenie týkajúce sa kontaktného výboru, ktorý prestal existovať, a aktualizovať formy spoločností uvedené v prílohách I a II k smernici (EÚ) 2017/1132.

(35)

S cieľom prípravy na budúce zmeny právnych predpisov členských štátov a Únie týkajúcich sa právnych foriem spoločností by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na účely aktualizácie zoznamov foriem spoločností uvedených v prílohách I, II a IIA k smernici (EÚ) 2017/1132. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (7). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)

Ustanovenia tejto smernice vrátane povinností spoločností zapísať sa do registra sa nedotýkajú vnútroštátneho práva týkajúceho sa daňových opatrení členských štátov alebo ich územných a administratívnych jednotiek.

(37)

Táto smernica by nemala mať vplyv na právomoc členských štátov zamietnuť žiadosti o založenie spoločnosti a vykonanie zápisu pobočiek do registra v prípade podvodu alebo zneužitia, ani na opatrenia členských štátov v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva vrátane opatrení policajných alebo iných príslušných orgánov. Ostatné povinnosti vyplývajúce z práva Únie a vnútroštátneho práva vrátane tých, ktoré vyplývajú z boja proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu a pravidiel týkajúcich sa skutočného vlastníctva, by takisto mali zostať nedotknuté. Táto smernica sa nedotýka ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (8), ktoré sa venujú rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, najmä povinností týkajúcich sa vykonávania vhodných opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na základe rizika a identifikácie a zaznamenania konečného užívateľa výhod akéhokoľvek novozaloženého subjektu v členskom štáte, v ktorom je založený.

(38)

Táto smernica by sa mala uplatňovať v súlade s právom Únie v oblasti ochrany údajov a ochrany súkromia a osobných údajov, ako sú zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie. Akékoľvek spracovanie osobných údajov fyzických osôb podľa tejto smernice sa musí vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (9).

(39)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (10) a 26. júla 2018 vydal stanovisko.

(40)

Keďže cieľ tejto smernice, a to, aby sa spoločnostiam na vnútornom trhu poskytlo viac digitálnych riešení, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii prijať opatrenia. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(41)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (11) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(42)

Vzhľadom na komplexnosť zmien, ktoré sa majú vykonať vo vnútroštátnych systémoch na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tejto smernice, a vzhľadom na podstatné rozdiely, ktoré v súčasnosti existujú medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v oblasti práva obchodných spoločností, je vhodné stanoviť, aby členské štáty, ktoré majú osobitné ťažkosti pri transpozícii určitých ustanovení tejto smernice, mohli oznámiť Komisii, že potrebujú predĺženie príslušného obdobia implementácie o jeden rok. Členské štáty by mali uviesť objektívne dôvody pre uplatnenie takéhoto predĺženia.

(43)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tejto smernice. Podľa bodu 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva by toto hodnotenie malo byť založené na piatich kritériách – efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote – a malo by poskytovať základ pre posúdenie vplyvu ďalších možných opatrení. Členské štáty by mali pomôcť vykonať toto hodnotenie tým, že poskytnú Komisii údaje, ktoré majú k dispozícii o tom, ako založenie spoločností online funguje v praxi, napríklad údaje o počte založení spoločností online, počet prípadov, v ktorých sa používali vzory alebo v ktorých sa vyžadovala fyzická prítomnosť, a priemerné trvanie a náklady na založenie spoločností online.

(44)

Informácie by sa mali zbierať na účely posúdenia plnenia tejto smernice v súvislosti s cieľom, ktorý sleduje, a na účely vykonania hodnotenia v súlade s bodom 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

(45)

Smernica (EÚ) 2017/1132 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,