(1)

Rada 23. apríla 2007 poverila Komisiu, aby začala rokovania o dohode o voľnom obchode s členskými štátmi Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN). Toto poverenie poskytovalo možnosť dvojstranných rokovaní.

(2)

Rada 22. decembra 2009 poverila Komisiu, aby viedla dvojstranné rokovania o dohode o voľnom obchode s jednotlivými členskými štátmi združenia ASEAN. Komisia v júni 2012 otvorila dvojstranné rokovania s Vietnamom o dohode o voľnom obchode, pričom tieto rokovania sa mali viesť v súlade s existujúcimi smernicami na rokovania.

(3)

Rada 15. októbra 2013 poverila Komisiu, aby rozšírila prebiehajúce dvojstranné rokovania s krajinami združenia ASEAN s cieľom zahrnúť aj ochranu investícií.

(4)

Rokovania o Dohode o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) boli uzavreté.

(5)

Dohoda by sa mala podpísať v mene Únie s výhradou jej uzavretia k neskoršiemu dátumu,

(1)

Nariadením Rady (EÚ) 2019/124 (1) sa na rok 2019 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii.

(2)

Viacročným plánom pre západné vody (2), ktorý nadobudol účinnosť 26. marca 2019, sa nahradil plán obnovy populácií merlúzy južnej a homára štíhleho (3). Obmedzenia rybolovného úsilia v prílohe II k nariadeniu Rady (EÚ) 2019/124 sa stanovili v súlade s týmto plánom obnovy. Keďže s dotknutými populáciami sa bude hospodáriť v súlade s ustanoveniami viacročného plánu pre západné vody, pričom sa určia obmedzenia výlovu na dosiahnutie cieľovej rybolovnej úmrtnosti v súlade s rozsahmi maximálneho udržateľného výnosu (ďalej len „FMSY“), už netreba stanovovať obmedzenia rybolovného úsilia pre flotily, ktoré lovia v týchto populáciách. Príloha II nariadenia Rady (EÚ) 2019/124 by sa preto mala zrušiť.

(3)

Medzinárodná rada pre výskum mora (ďalej len „ICES“) vydala vedecké odporúčanie na nulové kvóty v prípade tresky merlang (Merlangius merlangus) v divízii ICES 7a (Írske more). Celkový povolený výlov (ďalej len „TAC“) pre vedľajšie úlovky tejto populácie na rok 2019 sa stanovil s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi pokračujúcim rybolovom vzhľadom na potenciálne závažné sociálno-ekonomické dôsledky a potrebou dosiahnuť dobrý biologický stav týchto populácií s prihliadnutím na to, že v rámci zmiešaného rybolovu je náročné súbežne loviť všetky populácie na úrovni FMSY. Aktualizovaná vedecká analýza rady ICES týkajúca sa stavu tresky merlang v divízii ICES 7a a jej nezamedziteľných vedľajších úlovkoch v iných rybolovných oblastiach predpokladá zachovanie súčasného stavu a odhaduje zodpovedajúce úlovky na 1 385 ton. Na základe tejto vedeckej analýzy by sa mal TAC zmeniť tak, aby zodpovedal množstvu, ktoré zminimalizuje riziko predčasného ukončenia rybolovu a súčasne umožní ďalšiu obnovu biomasy neresiacej sa populácie. Úroveň TAC by sa mala stanoviť tak, aby sa nezvýšila úmrtnosť danej populácie a aby TAC poskytla motiváciu na zlepšenie selektívnosti a preventívnych opatrení.

(4)

V decembri 2018 sa dotknuté členské štáty dohodli, že budú spolupracovať v rámci skupiny členských štátov pre severozápadné vody a že v úzkej spolupráci s poradnou radou pre severozápadné vody vypracujú viacročný plán na zníženie objemu vedľajších úlovkov. Týmto plánom by sa malo zabezpečiť, aby sa vedľajšie úlovky piatich dotknutých populácií vrátane tresky merlang v Írskom mori, pre ktoré rada ICES odporučila nulové kvóty na rok 2019, znížili prostredníctvom opatrení v oblasti selektívnosti alebo vyhýbania sa úlovkom. Komisia naznačila, že zamýšľa predložiť tento plán na plenárnom zasadnutí Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (ďalej len „STECF“) v júli 2019 s cieľom posúdiť jeho účinnosť. Ak posúdenie výboru STECF ukáže, že plán na zníženie vedľajších úlovkov nebude mať želaný účinok na zníženie rybolovnej úmrtnosti v prípade vedľajších úlovkov, Komisia naznačila, že zváži alternatívne opatrenia na zníženie rybolovnej úmrtnosti dotknutých populácií.

(5)

Podľa odporúčania rady ICES z 28. marca 2019 by úlovky homára štíhleho (Nephrops norvegicus) vo funkčnej jednotke 31 v divízii ICES 8c nemali v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 prekročiť 0,7 tony. Rybolovné možnosti týkajúce sa homára štíhleho vo funkčnej jednotke 31 v divízii ICES 8c by sa mali stanoviť v súlade s týmto odporúčaním.

(6)

Rada ICES vydala 28. marca 2019 odporúčanie pre úlovky krevety boreálnej (Pandalus borealis) v divíziách ICES 3a a 4a východ (Skagerrak a Kattegat a severná časť Severného mora v Nórskom žľabe). Na základe tohto odporúčania a po konzultáciách s Nórskom je vhodné stanoviť podiel Únie na úlovkoch krevety boreálnej v divízii ICES 3a na 2 304 ton v súlade s FMSY.

(7)

Rada ICES vydala 22. februára 2019 aktualizované odporúčanie pre úlovky tresky tmavej (Pollachius virens) v Severnom mori. Na základe tohto odporúčania a po konzultáciách s Nórskom by sa mal TAC pre tresku tmavú náležite zmeniť v súlade s FMSY.

(8)

Podľa odporúčania rady ICES z 12. apríla 2019 by úlovky šproty severnej (Sprattus sprattus) v divízii 3a (Skagerrak a Kattegat,) a v podoblasti 4 (Severné more) nemali v období od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 prekročiť 138 726 ton. TAC pre šprotu severnú v divízii 3a sa stanovil na 26 624 ton. Rybolovné možnosti pre šprotu severnú vo vodách Únie divízie ICES 2a a podoblasti 4 by sa mali stanoviť s prihliadnutím na TAC, ktorý sa už stanovil pre divíziu ICES 3a, a v súlade s FMSY. S cieľom zaručiť plné využitie rybolovných možností je vhodné zaviesť v prípade športy severnej medzioblastnú flexibilitu z divízie ICES 3a do podoblastí ICES 2a a 4.

(9)

TAC pre sardelu európsku (Engraulis encrasicolus) v podoblastiach ICES 9 a 10 a vo vodách Únie Výboru pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku (ďalej len „CECAF“) 34.1.1 na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 sa stanovil na nulovú hodnotu, pokiaľ sa na dané obdobie nevydá vedecké odporúčanie. Rada ICES vydá svoje odporúčanie pre túto populáciu až koncom júna 2019, pričom rybolov bude pokračovať počas letného obdobia. Aby mohla rybolovná činnosť pokračovať, kým sa nestanoví TAC na základe najnovšieho vedeckého odporúčania, mal by sa na základe úlovkov v treťom štvrťroku 2018 stanoviť predbežný TAC vo výške 4 902 ton. Tento TAC by sa neskôr zmenil v súlade s vedeckým odporúčaním ICES.

(10)

Komisia 13. marca 2019 na základe spoločného odporúčania skupiny severomorských členských štátov prijala delegované nariadenie (EÚ) 2019/906 (4). V uvedenom nariadení sa stanovujú zmeny výnimiek de minimis z povinnosti vylodiť úlovky podľa článku 15 ods. 5 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (5), pokiaľ ide o tresku merlang a tresku škvrnitú (Gadus morhua), pričom povinnosti vylodiť úlovky bude podliehať väčším množstvám nechcených úlovkov týchto druhov, na ktoré sa už nebude vzťahovať táto výnimka. Príslušný TAC by sa preto mal zmeniť tak, aby odzrkadľoval uvedené zmeny, pričom by sa mal naďalej stanovovať v súlade s FMSY. V súlade s článkom 5 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 (6) majú členské štáty zabezpečiť účinnú kontrolu povinnosti vylodiť úlovky, a tak zabrániť zvýšeniu rybolovného tlaku na dotknuté populácie.

(11)

Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov (ďalej len „ICCAT“) prijala na svojom 21. mimoriadnom zasadnutí v roku 2018 odporúčanie 18-02, ktorým sa stanovuje viacročný riadiaci plán pre populáciu tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a Stredozemnom mori. Tento riadiaci plán je v súlade s odporúčaním Stáleho výboru pre výskum a štatistiku, podľa ktorého sa má stanoviť viacročný riadiaci plán pre danú populáciu v roku 2018, keďže aktuálny stav populácie si už nevyžaduje núdzové opatrenia zavedené v rámci plánu obnovy populácie tuniaka modroplutvého (odporúčanie 17-17, ktorým sa mení odporúčanie 14-04). Riadiaci plán zohľadňuje špecifiká rôznych typov výstroja a rybolovných techník. Preto je vhodné zrevidovať ustanovenia týkajúce sa obmedzenia úsilia a maximálnej násady pri chove tuniaka modroplutvého.

(12)

Obmedzenia výlovu stanovené v nariadení (EÚ) 2019/124 sa uplatňujú od 1. januára 2019. Ustanovenia tohto nariadenia o obmedzeniach výlovu by sa teda mali takisto uplatňovať od tohto dátumu. Takýmto spätným uplatňovaním nie sú dotknuté zásady právnej istoty a ochrany oprávneného očakávania, keďže dotknuté rybolovné možnosti ešte neboli vyčerpané.

(13)

Nariadenie (EÚ) 2019/124 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1484/95 (3) sa stanovili pravidlá uplatňovania systému dodatkových dovozných ciel a reprezentatívne ceny v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín.

(2)

Z pravidelnej kontroly údajov, z ktorých sa vychádza pri stanovovaní reprezentatívnych cien výrobkov v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín, vyplýva, že reprezentatívne ceny pre dovoz niektorých výrobkov treba zmeniť, pričom sa zohľadňujú rozdiely v cenách v závislosti od pôvodu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1484/95 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Treba zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, a preto by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

(1)

Rada 13. mája 2013 uložila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 412/2013 konečné antidumpingové clo na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu (ďalej len „riad“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike(ďalej len „ČĽR“) do Únie.

(2)

Komisia vzhľadom na veľký počet čínskych vyvážajúcich výrobcov vybrala vzorku, ktorá sa má prešetriť v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2016/1036.

(3)

Rada uložila na dovoz riadu individuálne colné sadzby v rozmedzí od 13,1 % do 23,4 % pre spoločnosti zaradené do vzorky a váženú priemernú colnú sadzbu vo výške 17,9 % pre ostatné spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Okrem toho bola na dovoz riadu od všetkých ostatných čínskych spoločností uložená sadzba cla vo výške 36,1 %.

(4)

Zoznam spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 412/2013 bol zmenený vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 803/2014 (3) a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/2207 (4).

(5)

Podľa článku 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 412/2013 možno článok 1 ods. 2 uvedeného nariadenia zmeniť tak, že sa novému vyvážajúcemu výrobcovi prizná colná sadzba, ktorá sa uplatňuje v prípade spolupracujúcich spoločností, ktoré nie sú zaradené do vzorky, teda vážená priemerná colná sadzba vo výške 17,9 %, keď prípadný nový vyvážajúci vývozca riadu v ČĽR poskytne Komisii dostatočné dôkazy.

(6)

V máji 2018 spoločnosť Fujian Dehua Sanfeng Ceramics Co. Ltd (ďalej len „žiadateľ“) predložila žiadosť o udelenie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu (ďalej len „štatút nového vyvážajúceho výrobcu“), pričom vyhlásila, že spĺňa všetky tri kritériá stanovené v článku 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 412/2013.

(7)

Na podloženie svojej žiadosti žiadateľ odovzdal Komisii vyplnený dotazník. Komisia vyplnený dotazník zanalyzovala a následne požiadala o ďalšie informácie a podporné dôkazy, ktoré žiadateľ poskytol.

(8)

Pokiaľ ide o podmienku stanovenú v článku 3 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 412/2013, konkrétne, že žiadateľ nevyvážal počas obdobia prešetrovania do Únie dotknutý výrobok, žiadateľ poskytol svoju účtovnú knihu predaja na mesačnej báze za obdobie rokov 2011 až 2017. Z účtovnej knihy vyplynulo, že dotknutý výrobok začal uvádzať na trh až po období prešetrovania, a to v marci 2012. Tento dôkaz podoprela aj účtovná kniha medzinárodného predaja, podľa ktorej žiadateľ začal vyvážať dotknutý výrobok v marci 2012 do USA a v júli 2012 do Únie (do Francúzska).

(9)

Po overení faktúr a ďalšej dokumentácie o predaji sa nenašiel žiadny dôkaz nasvedčujúci tomu, že dotknutý výrobok sa vyvážal do Únie pred týmito dátumami či počas obdobia prešetrovania. Komisia preto na základe dostupných informácií a dokumentácie dospela k záveru, že žiadateľ spĺňa kritérium článku 3 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 412/2013.

(10)

Pokiaľ ide o podmienku stanovenú v článku 3 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 412/2013, Komisia zistila, že vlastník žiadateľa mal do roku 2013 podiely v dvoch ďalších spoločnostiach. Vyžiadala si dokumentáciu týkajúcu sa založenia a podnikateľskej činnosti týchto dvoch prepojených spoločností vrátane ich účtovnej závierky a účtovných kníh nákupu a predaja a preskúmala ju. Vyžiadala si dokumentáciu týkajúcu sa usadenia sa a podnikateľskej činnosti týchto dvoch prepojených spoločností vrátane nákupu a predaja dotknutého výrobku a preskúmala ju. Z poskytnutej dokumentácie sa nezistili žiadne ďalšie obchodné ani prevádzkové väzby s vývozcami alebo výrobcami z ČĽR, na ktorých sa vzťahujú antidumpingové opatrenia. Naopak jednej z prepojených spoločností bol v roku 2017 udelený štatút nového vyvážajúceho výrobcu (5). Komisia preto dospela k záveru, že žiadateľ spĺňa podmienku stanovenú v článku 3 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 412/2013.

(11)

Pokiaľ ide o podmienku stanovenú v článku 3 písm. c) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 412/2013, Komisia na základe poskytnutých listinných dôkazov skonštatovala, že žiadateľ skutočne vyvážal dotknutý výrobok do Únie po období prešetrovania. Žiadateľ poskytol kúpne zmluvy podpísané so zákazníkom v Nemecku spolu s ďalšou dokumentáciou o predaji pre transakciu uskutočnenú v októbri 2017. Komisia preto dospela k záveru, že žiadateľ spĺňa podmienku stanovenú v článku 3 písm. c) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 412/2013.

(12)

Výrobné odvetvie Únie neposkytlo žiadne dôkazy či informácie, podľa ktorých by žiadateľ nespĺňal niektoré z týchto troch kritérií.

(13)

Komisia dospela k záveru, že žiadateľ spĺňa všetky tri požadované kritériá, aby sa mohol považovať za nového vyvážajúceho výrobcu. Rozhodla preto, že žiadateľovi by sa mal udeliť štatút nového vyvážajúceho výrobcu a jeho názov by sa mal teda doplniť do zoznamu spolupracujúcich spoločností nezaradených do vzorky uvedeného v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 412/2013.

(14)

Žiadateľ a výrobné odvetvie Únie boli informovaní o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa považovalo za vhodné priznať spoločnosti Fujian Dehua Sanfeng Ceramics Co. Ltd sadzbu antidumpingového cla uplatniteľnú na čínskych spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky.

(15)

Strany dostali možnosť predložiť pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(16)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 základného nariadenia,

(1)

Smernicou Komisie 2004/58/ES (2) sa desmedifám zaradil ako účinná látka do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (3).

(2)

Účinné látky zaradené do prílohy I k smernici 91/414/EHS sa považujú za schválené v zmysle nariadenia (ES) č. 1107/2009 a uvádzajú sa v časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (4).

(3)

Platnosť schválenia účinnej látky desmedifám v zmysle časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 sa skončí 31. júla 2020.

(4)

Žiadosť o obnovenie schválenia desmedifámu bola predložená v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012 (5) v lehote stanovenej v uvedenom článku.

(5)

Žiadateľ predložil doplňujúcu dokumentáciu, ktorá sa vyžaduje podľa článku 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 844/2012. Spravodajský členský štát skonštatoval, že žiadosť je úplná.

(6)

Spravodajský členský štát vypracoval hodnotiacu správu o obnovení schválenia na základe konzultácie so spoluspravodajským členským štátom a 21. decembra 2016 ju predložil Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a Komisii.

(7)

Úrad postúpil hodnotiacu správu o obnovení schválenia žiadateľovi a členským štátom na pripomienkovanie a prijaté pripomienky postúpil Komisii. Úrad takisto sprístupnil doplňujúcu súhrnnú dokumentáciu verejnosti.

(8)

Úrad oznámil 10. januára 2018 Komisii svoj záver (6) o tom, či možno očakávať, že desmedifám spĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(9)

Úrad zistil určité možné riziká. Predovšetkým nebolo možné vylúčiť expozíciu spotrebiteľov a/alebo hospodárskych zvierat účinkom rezíduí s obsahom voľného a/alebo viazaného anilínu (klasifikovaného ako mutagén kategórie 2 a karcinogén kategórie 2) a expozíciu spotrebiteľov účinkom rezíduí s obsahom 4-aminofenolu (klasifikovaného ako mutagén kategórie 2) prostredníctvom živočíšnych komodít. Úrad navyše dospel k záveru, že pri všetkých reprezentatívnych použitiach sa v prípade ošetrenia pozostávajúceho z jednorazovej aplikácie prípravku zistilo vysoké dlhodobé riziko pre všetky cicavce s výnimkou hmyzožravcov. Pri reprezentatívnych použitiach na účely pestovania cukrovej/kŕmnej repy sa v prípade ošetrenia pozostávajúceho z dvoch alebo troch aplikácií prípravku zistilo vysoké dlhodobé riziko pre vtáky.

(10)

Úrad ďalej konštatoval, že na základe dostupných informácií nebolo možné vyhodnotiť vlastnosti narúšajúce endokrinný systém.

(11)

Komisia vyzvala žiadateľa, aby predložil svoje pripomienky k záveru úradu, a v súlade s článkom 14 ods. 1 tretím pododsekom vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 844/2012 aj k návrhu správy o obnovení. Žiadateľ predložil svoje pripomienky, ktoré boli dôkladne preskúmané.

(12)

Napriek argumentom, ktoré žiadateľ predložil, však nebolo možné vyvrátiť obavy týkajúce sa danej účinnej látky.

(13)

Preto sa v prípade jedného alebo viacerých reprezentatívnych použití minimálne jedného prípravku na ochranu rastlín nepotvrdilo, že kritériá schválenia uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sú splnené. V súlade s článkom 20 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia je preto vhodné neobnoviť schválenie účinnej látky desmedifám.

(14)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(15)

Členským štátom by sa mal poskytnúť dostatočný čas na zrušenie autorizácií prípravkov na ochranu rastlín s obsahom desmedifámu.

(16)

Ak členské štáty v súlade s článkom 46 nariadenia (ES) č. 1107/2009 udelia dobu odkladu, pokiaľ ide o prípravky na ochranu rastlín s obsahom desmedifámu, toto obdobie by malo uplynúť najneskôr 1. júla 2020.

(17)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/707 (7) sa predĺžilo obdobie platnosti schválenia desmedifámu do 31. júla 2020, aby sa postup obnovenia mohol dokončiť pred uplynutím obdobia platnosti schválenia uvedenej látky. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o neobnovení schválenia bolo prijaté pred uvedeným predĺženým dátumom uplynutia platnosti, by sa toto nariadenie malo začať uplatňovať čo najskôr.

(18)

Toto nariadenie nebráni predloženiu ďalšej žiadosti o schválenie desmedifámu v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(19)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Smernicou Komisie 2006/39/ES (2) sa tolklofos-metyl zaradil ako účinná látka do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (3).

(2)

Účinné látky zaradené do prílohy I k smernici 91/414/EHS sa považujú za schválené v zmysle nariadenia (ES) č. 1107/2009 a uvádzajú sa v časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (4).

(3)

Platnosť schválenia účinnej látky tolklofos-metyl v zmysle časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 uplynie 30. apríla 2020.

(4)

Žiadosť o obnovenie schválenia tolklofos-metylu bola predložená v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012 (5) v lehote stanovenej v uvedenom článku. Žiadateľ predložil doplňujúcu dokumentáciu, ktorá sa vyžaduje podľa článku 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 844/2012. Spravodajský členský štát skonštatoval, že žiadosť je úplná.

(5)

Spravodajský členský štát vypracoval hodnotiacu správu o obnovení schválenia na základe konzultácie so spoluspravodajským členským štátom a 11. novembra 2016 ju predložil Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a Komisii.

(6)

Úrad postúpil hodnotiacu správu o obnovení schválenia žiadateľovi a členským štátom na pripomienkovanie a prijaté pripomienky postúpil Komisii. Úrad takisto sprístupnil doplňujúcu súhrnnú dokumentáciu verejnosti.

(7)

Úrad oznámil 8. decembra 2017 Komisii svoj záver (6) o tom, či možno očakávať, že tolklofos-metyl spĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009. Úrad 5. októbra 2018 schválil upravenú verziu svojho záveru a opätovne ju zverejnil 15. novembra 2018 s dodatkom, že existuje čiastočne akceptovateľné riziko pre vodné organizmy (za prijateľný sa považuje jeden scenár FOCUS z troch predložených scenárov) vyplývajúce z reprezentatívnych použití v prípade okrasných rastlín určených na pestovanie v krytých priestoroch. Pôvodná verzia jeho záverov bola z vestníka EFSA vypustená. Komisia predložila 24. októbra 2018 návrh správy o obnovení schválenia tolklofos-metylu Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá.

(8)

Pokiaľ ide o kritériá identifikácie vlastností látky ako endokrinného disruptora v zmysle nariadenia Komisie (EÚ) 2018/605 (7), zo záveru úradu vychádzajúceho zo skutočnosti, že neexistujú dôkazy o endokrinne podmienených účinkoch in vivo, vyplýva, že je veľmi nepravdepodobné, aby látka tolklofos-metyl bola endokrinným disruptorom. Komisia preto dospela k záveru, že tolklofos-metyl nemožno považovať za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém.

(9)

Komisia vyzvala žiadateľa, aby predložil svoje pripomienky k upravenej verzii záveru úradu a, v súlade s článkom 14 ods. 1 tretím odsekom vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 844/2012, k návrhu správy o obnovení. Žiadateľ predložil svoje pripomienky, ktoré boli dôkladne preskúmané.

(10)

V prípade jedného alebo viacerých reprezentatívnych použití minimálne jedného prípravku na ochranu rastlín s obsahom tolklofos-metylu sa dospelo k záveru, že kritériá schválenia uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sú splnené.

(11)

Preto je vhodné schválenie tolklofos-metylu obnoviť.

(12)

V súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 6 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je však potrebné stanoviť určité podmienky a obmedzenia. Predovšetkým je vhodné obmedziť používanie prípravkov na ochranu rastlín s obsahom tolklofos-metylu s cieľom minimalizovať expozíciu spotrebiteľov účinkom niektorých metabolitov a znížiť expozíciu vodných organizmov a voľne žijúcich cicavcov účinkom tejto látky schválením ich používania iba v prípade okrasných rastlín a zemiakov.

(13)

Hodnotenie rizík na účely obnovenia schválenia tolklofos-metylu vychádza z obmedzeného počtu reprezentatívnych použití, ktoré však neobmedzujú použitia, pri ktorých možno prípravky na ochranu rastlín s obsahom tolklofos-metylu autorizovať. Preto je vhodné zrušiť obmedzenie týkajúce sa jeho použitia len ako fungicídu.

(14)

Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(15)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/168 (8) sa predĺžilo obdobie platnosti schválenia tolklofos-metylu do 30. apríla 2020, aby sa postup obnovenia mohol dokončiť pred uplynutím obdobia platnosti schválenia uvedenej látky. Rozhodnutie o obnovení bolo prijaté pred týmto predĺženým dátumom uplynutia platnosti, preto by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. septembra 2019.

(16)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Výrobca zmesi izomérov 2-(3,4-dimetylpyrazol-1-yl) kyseliny jantárovej a 2-(4,5-dimetylpyrazol-1-yl) kyseliny jantárovej (ďalej len „DMPSA“) prostredníctvom českých orgánov predložil Komisii žiadosť o zaradenie DMPSA ako novej položky do prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003. DMPSA je inhibítor nitrifikácie, ktorý pri použití s minerálnymi dusíkatými hnojivami znižuje riziko straty dusíka vo forme emisií N2O, čo vedie k vyššej účinnosti dusíka v hnojivách obsahujúcich DMPSA.

(2)

DMPSA spĺňa požiadavky stanovené v článku 14 nariadenia (ES) č. 2003/2003. Mala by sa preto zaradiť do zoznamu typov hnojív uvedených v prílohe I k uvedenému nariadeniu.

(3)

V nariadení (ES) č. 2003/2003 sa vyžaduje kontrola hnojív ES v súlade s metódami odberu vzoriek a metódami analýzy opísanými v jeho prílohe IV. Zaradenie DMPSA do prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 si vyžaduje pridanie analytickej metódy, ktorá sa uplatňuje na úradné kontroly tohto typu hnojiva, do prílohy IV k uvedenému nariadeniu.

(4)

Okrem toho je potrebné metódu 1 Príprava vzorky na analýzu ďalej rozšíriť o zaradenie ďalších európskych noriem týkajúcich odberu vzoriek vo všeobecnosti, ako aj odberu vzoriek zo statických háld. Napokon, súčasné metódy 9 týkajúce sa mikroživín v koncentráciách rovných alebo nižších ako 10 % a metódy 10 týkajúce sa mikroživín v koncentráciách vyšších ako 10 % uvedené v prílohe IV nie sú medzinárodne uznávané a mali by sa nahradiť európskymi normami, ktoré nedávno vypracoval Európsky výbor pre normalizáciu.

(5)

Nariadenie (ES) č. 2003/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 32 nariadenia (ES) č. 2003/2003,

(1)

V prílohe III k nariadeniu (ES) 1210/2003 sa uvádza zoznam fyzických a právnických osôb, verejných inštitúcií, spoločností a agentúr a subjektov predchádzajúcej vlády Iraku, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré boli umiestnené mimo Iraku k 22. máju 2003.

(2)

Dňa 24. júna 2019 sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN rozhodol o vypustení sedemnástich záznamov zo zoznamu osôb alebo subjektov, na ktoré by sa malo uplatňovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(3)

Príloha III k nariadeniu (ES) 1210/2003 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Dňa 26. januára 2015 Rada prijala rozhodnutie (EÚ) 2015/116 (1), ktorým sa vymenúvajú aj estónski členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020.

(2)

Od 26. januára 2015 sú členmi Výboru regiónov pán Mihkel JUHKAMI (Mayor of Rakvere City) a pán Kurmet MÜÜRSEPP (Member of Antsla Rural Municipality Council).

(3)

Od 26. januára 2015 sú náhradníkmi Výboru regiónov pán Rait PIHELGAS (Mayor of Ambla Rural Municipality) a pán Jan TREI (Mayor of Viimsi Rural Municipality).

(4)

Estónska vláda informovala Radu listom zo 4. júna 2019 o zmenách funkcií, ktoré mali v rámci existujúcich volebných mandátov pán Mihkel JUHKAMI, pán Kurmet MÜÜRSEPP, pán Rait PIHELGAS a pán Jan TREI.

(5)

Rozhodnutie (EÚ) 2015/116 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rada prijala 26. januára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/116 (1), 5. februára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/190 (2) a 23. júna 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/994 (3), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Giuseppeho DI PANGRAZIA sa uvoľnilo miesto náhradníka Výboru regiónov,

(1)

Rada prijala 26. januára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/116 (1), 5. februára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/190 (2) a 23. júna 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/994 (3), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Francesca PIGLIARUA sa uvoľnilo jedno miesto člena Výboru regiónov,

(1)

Rada prijala 26. januára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/116 (1), 5. februára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/190 (2) a 23. júna 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/994 (3), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020. Rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/2397 (4) zo 16. decembra 2015 nahradila pani Maria Luisa de MIGUELOVÁ ANASAGASTIOVÁ pána Javiera GONZALEZA ORTIZA ako náhradníčka.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pani Marie Luisy de MIGUELOVEJ ANASAGASTIOVEJ sa uvoľnilo miesto náhradníka Výboru regiónov,

(1)

Rada 31. júla 2014 prijala rozhodnutie 2014/512/SZBP (1).

(2)

Európska rada sa 19. marca 2015 dohodla na tom, že sa prijmú potrebné opatrenia na jasné prepojenie trvania reštriktívnych opatrení s úplným vykonaním dohôd z Minska, majúc na pamäti, že úplné vykonanie sa predpokladalo do 31. decembra 2015.

(3)

Rada 21. decembra 2018 prijala rozhodnutie (SZBP) 2018/2078 (2), ktorým predĺžila uplatňovanie rozhodnutia 2014/512/SZBP do 31. júla 2019 s cieľom umožniť ďalšie zhodnotenie vykonávania dohôd z Minska.

(4)

Po tom, čo sa vykonávanie dohôd z Minska zhodnotilo, Rada je toho názoru, že platnosť rozhodnutia 2014/512/SZBP by sa mala predĺžiť o ďalších šesť mesiacov, aby Rada mohla ďalej zhodnotiť ich vykonávanie.

(5)

Rozhodnutie 2014/512/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Dňa 28. septembra 2018 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala na základe článku 5 základného nariadenia antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu zváraných rúr, rúrok a dutých profilov so štvorcovým alebo pravouhlým prierezom zo železa iného ako zliatiny alebo z ocele inej ako nehrdzavejúcej, okrem rúr a rúrok používaných na ropovody alebo plynovody a pažníc používaných pri ropných alebo plynových vrtoch (ďalej len „duté profily“) s pôvodom v Severnom Macedónsku, Rusku a Turecku (ďalej len „dotknuté krajiny“) do Únie. Oznámenie o začatí prešetrovania uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí prešetrovania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 14. augusta 2018 podal Obranný výbor priemyslu zváraných oceľových rúr Európskej únie (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov z Únie. Spoločnosti zastúpené navrhovateľom predstavujú viac ako 40 % celkovej výroby dutých profilov v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Dňa 20. decembra 2018 navrhovateľ predložil žiadosť o registráciu dovozu z dotknutých krajín podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia. Navrhovateľ tvrdil, že dovoz z dotknutých krajín sa výrazne zvýšil tak, že porovnal:

(4)

V oznámení o začatí prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby ju kontaktovali, ak sa chcú zúčastniť na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a orgány Severného Macedónska, Ruska a Turecka, známych dovozcov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich na účasť.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(6)

Vo svojom oznámení o začatí prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(7)

Komisia v oznámení o začatí prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe objemu výroby podobného výrobku v Únii od júla 2017 do júna 2018 a geografického rozloženia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke. Jeden z predbežne vybratých výrobcov informoval Komisiu, že nie je schopný vyplniť celý dotazník, a preto nechce byť súčasťou vzorky výrobcov z Únie. Komisia preto rozhodla o úprave vzorky výrobcov z Únie nahradením tohto výrobcu ďalším najväčším výrobcom z Únie, pokiaľ ide o objem výroby. Konečná vzorka predstavovala viac ako 30 % odhadovanej výroby podobného výrobku v Únii a považovala sa za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(8)

Komisia požiadala neprepojených dovozcov v Únii, aby jej poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí prešetrovania s cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť.

(9)

Komisii sa prihlásilo dvanásť neprepojených dovozcov, z ktorých štyria uviedli dovoz z dotknutých krajín počas obdobia prešetrovania, poskytli požadované informácie a ktorí takisto súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorky troch dovozcov, pričom kritériom bol najväčší objem dovozu do Únie a geografické umiestnenie v Únii. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými známymi dotknutými dovozcami. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(10)

Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Severnom Macedónsku, Rusku a Turecku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí prešetrovania s cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala stále misie Severného Macedónska, Ruska a Turecka pri Európskej únii, aby identifikovali a/alebo kontaktovali prípadných iných vyvážajúcich výrobcov vo svojich krajinách, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(11)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo desať vyvážajúcich výrobcov v Turecku, traja v Severnom Macedónsku a dvaja v Rusku.

(12)

Vzhľadom na obmedzený počet vyvážajúcich výrobcov v Severnom Macedónsku a Rusku Komisia rozhodla, že výber vzorky v týchto dvoch krajinách nie je potrebný.

(13)

Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov v Turecku, v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia Komisia konzultovala výber vzorky so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutých krajín. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(14)

Jeden vyvážajúci výrobca z Turecka požiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Vzhľadom na závery uvedené v odôvodnení 97 nebolo potrebné ďalej túto žiadosť vybavovať.

(15)

Komisia sprístupnila dotazníky online k dátumu začatia prešetrovania a vyzvala troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Severnom Macedónsku, dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Rusku, troch vyvážajúcich výrobcov v Turecku zaradených do vzorky, štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a troch neprepojených dovozcov zaradených do vzorky, aby na ne odpovedali.

(16)

Vyplnené dotazníky zaslali traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v Severnom Macedónsku, jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca v Rusku, traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a jeden vyvážajúci výrobca žiadajúci o individuálne preskúmanie v Turecku, štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a traja neprepojení dovozcovia zaradení do vzorky. Jeden vyvážajúci výrobca v Rusku neposkytol odpoveď a oznámil, že si neželá spolupracovať.

(17)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(18)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(19)

Dotknutým výrobkom sú zvárané rúry, rúrky a duté profily so štvorcovým alebo pravouhlým prierezom zo železa iného ako zliatiny alebo z ocele inej ako nehrdzavejúcej, okrem rúr a rúrok používaných na ropovody alebo plynovody a pažníc používaných pri ropných alebo plynových vrtoch s pôvodom v Severnom Macedónsku, Rusku a Turecku, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 7306 61 92 a 7306 61 99 (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(20)

Duté profily sa používajú v širokej škále aplikácií, napríklad na konštrukčné a nosné účely v stavebnom priemysle, na konštrukčné časti v manipulačných zariadeniach, obrábacích strojoch, v automobilovom priemysle, poľnohospodárskych strojoch, poľnohospodárskych zariadeniach a na iné podobné účely.

(21)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(22)

Komisia rozhodla, že tieto výrobky sú preto podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(23)

V Severnom Macedónsku sa nachádzajú traja vyvážajúci výrobcovia, ktorí spolupracovali v rámci prešetrovania, konkrétne spoločnosti FZC 11 Oktomvri AD („FZC“), IGM-Trade Ilija I dr. d. o. o. („IGM“) and Metalopromet Dooel („Metalopromet“).

(24)

Na výpočet normálnej hodnoty Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu sa považuje za reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % celkového objemu predaja prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania.

(25)

V prípade jedného z vyvážajúcich výrobcov, konkrétne spoločnosti FZC, nebol celkový predaj na domácom trhu reprezentatívny v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia.

(26)

Keďže sa podobný výrobok na domácom trhu nepredával v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre spoločnosť FZC v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia.

(27)

Ak nedošlo k žiadnemu ziskovému predaja druhu výrobku, normálna hodnota pre tento druh výrobku sa vytvorila pridaním týchto priemerných nákladov na výrobu podobného výrobku spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania:

Ak išlo o ziskový predaj druhu výrobku, normálna hodnota pre tento druh výrobku sa vytvorila použitím PVA uvedeného druhu a zisku namiesto vážených PVA a zisku.

(28)

Komisia zistila v prípade spoločností IGM a Metallopromet na základe testu reprezentatívnosti opísaného v odôvodnení 24, že podobný výrobok sa na domácom trhu predával v celkových reprezentatívnych množstvách.

(29)

Komisia následne stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(30)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene daného druhu výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(31)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas OP.

(32)

Ak menej ako 80 % celkového predaja na domácom trhu bolo ziskových alebo vážený priemer predajných cien bol nižší ako výrobné náklady, bola normálna hodnota vypočítaná len ako vážený priemer ziskového predaja.

(33)

Ak sa určitý druh podobného výrobku v rámci bežného obchodu nepredával alebo sa predával v nedostatočnom objeme, alebo ak sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia, ako je opísané v odôvodnení 27.

(34)

Prešetrovaním sa zistilo, že v prípade spoločností IGM a Metallopromet sa v prípade niektorých druhov výrobku neuskutočnil žiadny predaj alebo došlo k predaju v nedostatočnom objeme podobného výrobku v rámci bežného obchodu, alebo sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve. Pre tieto druhy výrobku bola normálna hodnota vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia. V prípade zvyšných druhov výrobku vychádzala normálna hodnota z domácich cien v rámci bežného obchodu.

(35)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií navrhovateľ tvrdil, že prístup k výpočtu normálnej hodnoty, ako sa uvádza vyššie, bol nekonzistentný. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia mala použiť vytvorenú normálnu hodnotu (na rozdiel od predaja na domácom trhu) pre všetkých vývozcov v Severnom Macedónsku, najmä preto, že domáci trh v Severnom Macedónsku nie je reprezentatívnou referenčnou hodnotou pre porovnanie s predajom na trhu Únie z dôvodu jeho veľkosti, finančných kapacít a podmienok hospodárskej súťaže.

(36)

Komisia poznamenáva, že jej prístup k výpočtu normálnej hodnoty dôsledne vychádzal z metodiky stanovenej v článku 2 základného nariadenia. Nezohľadnenie cien, pri ktorých existuje dostatočný objem predaja pri bežnom obchode, ako to navrhuje navrhovateľ, by to bolo v rozpore s týmto ustanovením. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(37)

Všetci traja vyvážajúci výrobcovia v Severnom Macedónsku vyvážali dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Preto bola vývozná cena stanovená na základe cien skutočne zaplatených alebo cien splatných za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(38)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe ceny zo závodu.

(39)

V prípadoch, keď to odôvodňovala potreba zabezpečenia spravodlivého porovnania, Komisia upravila v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňovali cenu a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali vzhľadom na zľavy, manipuláciu, nakladanie a pomocné náklady, dopravu, úverové náklady, bankové poplatky, balenie a provízie.

(40)

Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(41)

Úroveň spolupráce v Severnom Macedónsku bola veľmi vysoká, keďže vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania predstavoval takmer 100 % celkového vývozu do Únie. Na základe toho sú dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento dovoznej hodnoty CIF, takéto:

(42)

Keďže dumpingové rozpätia dvoch z troch vyvážajúcich severomacedónskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sú pod hranicou de minimis vymedzenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, Komisia overila, či vážený priemer dumpingového rozpätia pre celú krajinu bol vyšší ako uvedená hranica.

(43)

Dumpingové rozpätie pre celú krajinu sa vypočítalo ako vážený priemer dumpingových rozpätí stanovených pre všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Severnom Macedónsku. Výška dumpingu vyjadrená ako percento hodnoty CIF vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov bola 2,9 %, to znamená, že sa nachádzala nad stanovenou hranicou de minimis vo výške 2 %.

(44)

V Rusku bol jeden vyvážajúci výrobca, ktorý spolupracoval pri prešetrovaní, konkrétne spoločnosť PAO Severstal (ďalej len „Severstal“).

(45)

Komisia najprv preskúmala, či je celkový objem predaja spoločnosti Severstal na domácom trhu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania. Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade spoločnosti Severstal reprezentatívny.

(46)

Komisia následne stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(47)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene daného druhu výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(48)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas OP.

(49)

Ak menej ako 80 % celkového predaja na domácom trhu bolo ziskových alebo vážený priemer predajných cien bol nižší ako výrobné náklady, bola normálna hodnota vypočítaná len ako vážený priemer ziskového predaja.

(50)

Ak sa určitý druh podobného výrobku v rámci bežného obchodu nepredával alebo sa predával v nedostatočnom objeme, alebo ak sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia, ako je opísané v odôvodnení 27.

(51)

Prešetrovaním sa zistilo, že normálna hodnota pre jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu vychádzala v prípade niektorých druhov výrobku z váženého priemeru cien celkového predaja príslušného druhu výrobku na domácom trhu počas OP, v prípade niektorých druhov výrobku vychádzala z domácich cien v rámci bežného obchodu a v prípade niektorých druhoch výrobkov bola vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia.

(52)

Spoločnosť Severstal používala pri predaji do Únie počas obdobia prešetrovania tri predajné kanály. Dotknutý výrobok teda predávala priamo prvému nezávislému zákazníkovi v Únii, prostredníctvom prepojených dovozcov v Únii a prostredníctvom prepojeného obchodníka vo Švajčiarsku.

(53)

Ak vyvážajúci výrobca vyvážal dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, ako aj v prípadoch, ak predaje sa uskutočňovali prostredníctvom prepojeného obchodníka vo Švajčiarsku, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia stanovená na základe cien, ktoré boli skutočne zaplatené alebo ktoré boli splatné za dotknutý výrobok pri predaji na vývoz do Únie.

(54)

V prípade predaja prostredníctvom prepojených dovozcov bola vývozná cena vytvorená na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Cena sa upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom vrátane PVA výdavkov a zisku.

(55)

S cieľom stanoviť primeranú úroveň ziskov Komisia posúdila informácie získané od troch dovozcov zaradených do vzorky. Prešetrovaním sa však zistilo, že dvaja z dovozcov zaradených do vzorky pôsobili ako distribútori širokej škály obstarávaného tovaru, najmä z Únie, pričom dovoz dotknutého výrobku predstavoval iba veľmi malú časť ich obchodnej činnosti. Ani jedna z týchto spoločností nemohla oddeliť ziskové rozpätie súvisiace s dovoznými činnosťami od ziskového rozpätia svojej celkovej činnosti. Ziskové rozpätia uvedených spoločností preto neodrážali ich činnosť súvisiacu s dovozom a opätovným predajom dotknutého výrobku. Hlavnou činnosťou tretieho neprepojeného dovozcu bol dovoz a opätovný predaj dotknutého výrobku, a preto ziskové rozpätie riadne odrážalo túto činnosť. Následne sa ziskové rozpätie tohto dovozcu použilo pri vytváraní vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Ziskové rozpätie bolo [2 % až 6 %].

(56)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu jediného vyvážajúceho výrobcu na základe ceny zo závodu.

(57)

V prípadoch, keď to odôvodňovala potreba zabezpečenia spravodlivého porovnania, Komisia upravila v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňovali cenu a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali vzhľadom na dopravu, manipuláciu, nakladanie a pomocné náklady, poistenie, balenie, úverové náklady, dovozné poplatky, bankové poplatky, zľavy a provízie.

(58)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca takisto požadoval úpravu z dôvodu záporných úverových nákladov na predaj na vývoz v eurách na základe článku 2 ods. 10 písm. g) základného nariadenia. Vyvážajúci výrobca tvrdil, že všetok predaj do Únie bol v eurách a že priemerná sadzba LIBOR v EUR počas OP bola záporná. Komisia poznamenáva, že účelom úpravy úverových nákladov podľa článku 2 ods. 10 písm. g) je zohľadniť podmienky úveru dohodnuté medzi predávajúcim a kupujúcim v čase uzavretia zmluvy alebo predaja. V skutočnosti ide o faktor, ktorý sa zohľadnil pri určovaní účtovanej ceny, a to bez ohľadu na skutočné náklady alebo zisky, ku ktorým nakoniec došlo pri tomto predaji, keďže tieto náklady alebo zisky sa nemohli zohľadniť počas zmluvného stanovenia ceny. V každom prípade a bez toho, aby boli dotknuté uvedené skutočnosti, spoločnosť nepreukázala, že by to malo vplyv na cenu a cenovú porovnateľnosť, a preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(59)

Pokiaľ ide o predaj na vývoz uskutočnený prostredníctvom prepojeného obchodníka so sídlom vo Švajčiarsku, vyvážajúci výrobca tvrdil, že švajčiarsky obchodník konal ako jeho interné oddelenie predaja, s ktorým tvoril jeden hospodársky subjekt. Vyvážajúci výrobca poukázal na to, že švajčiarsky obchodník je jeho 100 % dcérska spoločnosť, ktorá je zodpovedná za predaj dotknutého výrobku do Únie. Preto by podľa spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu nemala Komisia upraviť svoju vývoznú cenu o províziu.

(60)

Prešetrovaním sa však zistilo, že neexistuje žiadny výlučný vzťah medzi materskou spoločnosťou a obchodníkom vo Švajčiarsku, pokiaľ ide o predaj do Únie, a že v rámci skupiny existovali ďalšie subjekty vrátane vyvážajúceho výrobcu predávajúceho aj priamo, ktoré sa zaoberali vývozom do Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 52, materská spoločnosť v Rusku udržiavala pre dotknutý výrobok tri rôzne vývozné kanály do Únie. Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že vzťah medzi vyvážajúcim výrobcom a jeho prepojenou spoločnosťou vo Švajčiarsku nebol jedným z integrovaných a interných oddelení predaja, na základe čoho by tieto dva právne subjekty bolo možné považovať za jeden hospodársky subjekt. Namiesto toho Komisia usúdila, že prepojená spoločnosť vo Švajčiarsku vystupovala skôr ako agent pracujúci na báze provízií v zmysle článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Preto bolo tvrdenie, že vyvážajúci výrobca a jeho prepojený obchodník vo Švajčiarsku tvoria jeden hospodársky subjekt, zamietnuté. V dôsledku toho sa vývozná cena upravila v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia odpočítaním provízií. Výpočet provízií vychádzal z PVA výdavkov obchodníka a primeraného ziskového rozpätia, ako sa stanovuje v odôvodnení 55 na základe informácií poskytnutých neprepojenými dovozcami v Únii.

(61)

Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(62)

Úroveň spolupráce v Rusku bola veľmi vysoká, keďže vývoz spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania predstavoval približne 85 % celkového vývozu do Únie. Na základe toho je dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento dovoznej hodnoty CIF, takéto:

(63)

Vzhľadom na vysokú spoluprácu v Rusku bolo dumpingové rozpätie pre celú krajinu stanovené na rovnakej úrovni ako dumpingové rozpätie stanovené pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(64)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií navrhovateľ tvrdil, že Komisia nemala stanoviť dumpingové rozpätie pre celú krajinu na rovnakej úrovni ako dumpingové rozpätie stanovené pre jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ale mala namiesto toho vypočítať rozpätie pre celú krajinu v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(65)

Tvrdenie navrhovateľa, že bolo nespravodlivé vychádzať pri rozpätí pre celú krajinu zo zistení, ktoré sa týkali spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, nebolo ďalej vysvetlené ani navrhovateľ nepredložil žiadne ďalšie informácie ani dôkazy na podporu svojho tvrdenia. Ako sa uvádza v odôvodnení 62, úroveň spolupráce zo strany Ruska bola vysoká a poskytnuté údaje sa považovali za reprezentatívne bez ohľadu na to, či tento vývoz realizoval jeden alebo viac vyvážajúcich výrobcov v Rusku. Okrem toho, aj keby Komisia použila na výpočet reziduálneho cla väčšinu vyvážaných druhov výrobku spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, rozpätie pre celú krajinu by zostalo pod úrovňou de minimis. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(66)

Pokiaľ ide o dovoz dutých profilov z Ruska, prešetrovanie by sa vzhľadom na negatívne dumpingové rozpätie pre celú krajinu malo ukončiť bez opatrení v súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia.

(67)

Pri prešetrovaní spolupracovalo desať vyvážajúcich výrobcov v Turecku. Ako sa uvádza v odôvodnení 13, Komisia vybrala vzorku troch spoločností, konkrétne Noksel Celik Boru Sanayi, Tosçelik Profil ve Sac Endüstrisi a Yücel Boru ve Profil Endüstrisi.

(68)

Komisia najprv preskúmala, či je celkový objem predaja desiatich vyvážajúcich výrobcov na domácom trhu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania. Na tomto základe bol celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu pre každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny.

(69)

Komisia následne stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(70)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene daného druhu výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(71)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas OP.

(72)

Ak menej ako 80 % celkového predaja na domácom trhu bolo ziskových alebo vážený priemer predajných cien bol nižší ako výrobné náklady, bola normálna hodnota vypočítaná len ako vážený priemer ziskového predaja.

(73)

Ak sa určitý druh podobného výrobku v rámci bežného obchodu nepredával alebo sa predával v nedostatočnom objeme, alebo ak sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia, ako je opísané v odôvodnení 27.

(74)

Prešetrovaním sa zistilo, že normálna hodnota pre troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vychádzala v prípade niektorých druhov výrobku z váženého priemeru cien celkového predaja príslušného druhu výrobku na domácom trhu počas OP, v prípade niektorých druhov výrobku vychádzala z domácich cien v rámci bežného obchodu a v prípade niektorých druhoch výrobkov bola vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia.

(75)

Všetci traja vyvážajúci výrobcovia v Turecku vyvážali dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Preto boli vývozné ceny stanovené na základe cien skutočne zaplatených alebo cien splatných za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(76)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu troch vyvážajúcich výrobcov na základe ceny zo závodu.

(77)

V prípadoch, keď to odôvodňovala potreba zabezpečenia spravodlivého porovnania, Komisia upravila v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňovali cenu a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali vzhľadom na rozdiely v nákladoch na dopravu a manipuláciu, úverové náklady, provízie, balenie, bankové poplatky a koncoročné rabaty.

(78)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že normálna hodnota by mala byť upravená na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, a to z dôvodu režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, pri ktorom clo na dovážané vstupy sa neplatí, ak sa vyváža rovnocenné množstvo hotového výrobku. Hoci vyvážajúci výrobca preukázal, že neplatil clo na niektoré z vstupov, ktoré mohli byť začlenené do vyvážaného výrobku, nepreukázal, že rovnocenné clo bolo zaplatené za vstupy, ktoré boli začlenené do hotového výrobku určeného pre domáci trh. V dôsledku toho vyvážajúci výrobca nepreukázal, že použitie režimu aktívneho zušľachťovacieho styku ovplyvňuje porovnateľnosť cien, a preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(79)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií navrhovateľ tvrdil, že Komisia neposkytla dostatočné vysvetlenie týkajúce sa použitia systémov aktívneho zušľachťovacieho styku zo strany vývozcu a jeho vplyvu na dumpingové rozpätia. Navrhovateľ uviedol, že existujú ďalšie otvorené otázky, ktoré však nevyjadril.

(80)

Komisia poznamenáva, že cieľom odôvodnenia 78 bolo vysvetliť žiadosť o úpravu a dôvody jej zamietnutia, a nie vysvetliť použitie systému aktívneho zušľachťovacieho styku vyvážajúcimi výrobcami. Použitie systému aktívneho zušľachťovacieho styku ako také nemá vplyv na výpočet dumpingu. Vplyv má vtedy, ak ovplyvňuje porovnateľnosť cien medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Ako je vysvetlené v odôvodnení 78, o takýto prípad však nejde. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(81)

Navrhovateľ vo svojom podaní z 26. marca 2019 tvrdil, že existujú fyzické rozdiely medzi údajne rovnakými druhmi výrobkov predávaných v Únii a predávaných na domácom trhu, keďže tureckí vyvážajúci výrobcovia použili odlišné normy pri predaji na domácom trhu (TS 5314) ako pri predaji tovaru do Únie (EN 10219). Podľa navrhovateľa turecká norma stanovuje na rozdiel od normy Únie podstatne rozdielnu toleranciu množstva. Nominálne množstvá, ktoré nahlásili tureckí vyvážajúci výrobcovia, by teda podstatne skreslili skutočné prepravené množstvá, a tým aj uvedené jednotkové ceny. V dôsledku toho by boli dumpingové rozpätia umelo nízke. Preto by bola potrebná úprava normálnej hodnoty nahor s cieľom odstrániť toto skreslenie.

(82)

Tvrdenie navrhovateľa vychádza z dvoch predpokladov: i) že vyvážajúci výrobcovia používajú na predaj na domácom trhu normu TS 5314; a ii) že výpočet dumpingu vychádzal z nominálnej namiesto skutočnej hmotnosti. Vo svojich podaniach z 26. marca, ako aj z 1. a 2. apríla 2019 vyvážajúci výrobcovia spochybnili oba predpoklady tvrdením, že i) počas OP nepoužívali normu TS 5314; a ii) údaje v dotazníku vychádzali zo skutočnej namiesto z nominálnej hmotnosti. Komisia v skutočnosti obe aspekty overila a potvrdila.

(83)

Navrhovateľ vo svojom podaní z 5. apríla 2019 zopakoval toto tvrdenie, pričom poukázal na to, že vyvážajúci výrobcovia mohli používať normu TS 5314 mimo OP. Navrhovateľ spochybnil zistenie, že turecké spoločnosti nedodržiavajú turecké normy pri predaji na domácom trhu. Navrhovateľ takisto spochybnil, ako bola skutočná hmotnosť meraná alebo vypočítaná.

(84)

Komisia potvrdila, že o používaní noriem aj hmotnosti výrobku sa diskutovalo s vyvážajúcimi výrobcami a že obe otázky sa overili počas inšpekcií na mieste. Uvedené otázky boli počas predchádzajúcich prešetrovaní tohto výrobku identifikované a počas tohto prešetrovania sa im venovala osobitná pozornosť. Tvrdenie navrhovateľa sa preto zamietlo.

(85)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií navrhovateľ zopakoval svoje tvrdenie, že vyvážajúci výrobcovia v Turecku používajú štandardný prepočet hmotnosti, čo vedie k odlišnej konečnej cene na tonu v závislosti od normy. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia neposkytla dostatočné vysvetlenie, pokiaľ ide o overenie použitia skutočnej, a nie teoretickej hmotnosti vyvážajúcimi výrobcami pri fakturácii.

(86)

Ako sa uvádza v odôvodnení 84, Komisia overila, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vo svojej odpovedi na antidumpingový dotazník uviedli skutočnú hmotnosť dotknutého výrobku a podobného výrobku predávaného do Únie a na domácom trhu. Komisia vybrala vzorku faktúr pre zákazníkov na domácom trhu a zákazníkom v Únii a posúdila hmotnosť na základe prepravných dokumentov a prepravných faktúr, ako aj colných vyhlásení týkajúcich sa predaja zákazníkom v Únii. Overením sa potvrdilo, že vyvážajúci výrobcovia nahlásili skutočnú hmotnosť predávaného výrobku a nie teoretickú hmotnosť na základe normy.

(87)

Vo svojom podaní z 15. apríla 2019 navrhovateľ takisto tvrdil, že podľa prieskumu trhu tureckí vývozcovia vystavujú faktúry do Spojeného kráľovstve na základe normy EN 10219, pričom v skutočnosti vyrábajú a prepravujú do Spojeného kráľovstva duté profily, ktoré sa vyrábajú podľa normy BS 4848. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že v takom prípade by teoretická hmotnosť faktúrového výrobku bola skreslená. Navrhovateľ tvrdil, že k skresleniu dochádza, lebo i) nominálna hmotnosť vychádza z dĺžky krát nominálnej hmotnosti na jednotku dĺžky; a ii) vystavenie faktúry podľa normy EN umožňuje menej kilogramov na meter (3,30 kg/m), ako je skutočná dĺžka kilogramov na meter podľa normy BS (3,45 kg/m). Navrhovateľ tvrdil, že s cieľom prispôsobiť sa tomuto skresleniu sa musí cena predaja v Spojenom kráľovstve znížiť v priemere o 3,5 %.

(88)

Komisia poznamenáva, že navrhovateľ neposkytol žiadne dôkazy o tomto postupe. Počas vyšetrovania Komisia nezískala žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali tento postup. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 82, Komisia zistila, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vo svojej odpovedi na antidumpingový dotazník uviedli skutočnú hmotnosť dotknutého výrobku a podobného výrobku predávaného do Únie a na domácom trhu. Pri výpočte dumpingu sa použila uvedená skutočná, a nie teoretická hmotnosť. Tvrdenie navrhovateľa sa preto zamietlo.

(89)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií navrhovateľ zopakoval svoje tvrdenie zhrnuté v odôvodnení 87 týkajúce sa vystavovania faktúr podľa normy EN 10219, ale predávania podľa normy BS 4848, čo viedlo k údajnému rozdielu v nominálnej hmotnosti. Navrhovateľ takisto tvrdil, že poskytol dôkazy preukazujúce tento postup.

(90)

Dôkazy, ktoré uvádza navrhovateľ, poukazujú na to, že dovozcovia ponúkajú výrobok podľa normy BS 4848, ale nie na to, že by vystavovali faktúry podľa normy EN 10219. Ako je však vysvetlené vyššie, aj keby tomu tak bolo, výpočet dumpingu vychádzal zo skutočnej a nie nominálnej hmotnosti. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(91)

Jedna zainteresovaná strana vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že štruktúra nákladov tureckých výrobcov je odlišná od štruktúry nákladov výrobcov z Únie a že tento rozdiel by sa mal zohľadniť pri výpočte dumpingového rozpätia.

(92)

Pripomína sa, že pri určovaní dumpingových rozpätí neexistuje právny základ na zohľadnenie rozdielov v štruktúre nákladov dotknutých vyvážajúcich výrobcov a výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(93)

Jedna zainteresovaná strana vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že turecká normálna hodnota je ovplyvňovaná rozdielom medzi cenou surovín pre podobný výrobok vyrábaný pre turecký domáci trh a cenou surovín pre dotknutý výrobok vyrábaný pre vývozný trh. Táto strana najmä tvrdila, že tureckí vývozcovia využívajú pre domáci trh drahšie suroviny ako pre vývozné trhy.

(94)

V reakcii na uvedené pripomienky Komisia poznamenala toto. Pripomenula, že úpravy uskutočnené podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia sa môžu vykonať iba pre rozdiely, ktoré majú vplyv na porovnateľnosť cien, a nie na porovnateľnosť nákladov. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že zainteresovaná strana, ktorá uviedla toto tvrdenie, nepredložila dôkaz, že by existoval rozdiel medzi nákladmi domáceho a vyvážaného výrobku. Komisia v každom prípade poznamenala, že prešetrovaním sa nezistil žiadny dôkaz, ktorý by podporil toto tvrdenie, takže pripomienky zainteresovanej strany zostali neopodstatnené. Zainteresovaná strana takisto nepredložila žiadny dôkaz, že by sa akýkoľvek cenový rozdiel, quod non, zohľadnil v cene účtovaného výrobku, čím by sa ovplyvnila porovnateľnosť medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(95)

Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(96)

Úroveň spolupráce v Turecku bola veľmi vysoká, keďže vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania predstavoval takmer 100 % celkového vývozu do Únie. Na základe toho sú dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento dovoznej hodnoty CIF, takéto:

(97)

Keďže dumpingové rozpätie jedného vyvážajúceho výrobcu je negatívne a dumpingové rozpätie iného vyvážajúceho výrobcu je pod dumpingovou hranicou de minimis vymedzenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, Komisia overila, či vážený priemer dumpingového rozpätia pre celú krajinu bol vyšší ako uvedená hranica.

(98)

Rozpätie pre celú krajinu sa vypočítalo ako vážený priemer dumpingových rozpätí stanovených pre spoločnosti zaradené do vzorky. Takto vypočítané dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento hodnoty CIF vývozu spoločností vo vzorke predstavovalo úroveň -0,03 %.

(99)

Vzhľadom na dumpingové rozpätie pre celú krajinu by sa prešetrovanie, pokiaľ ide o dovoz dutých profilov z Turecka, malo ukončiť bez opatrení.

(100)

So zreteľom na tento záver je žiadosť o individuálne preskúmanie uvedená v odôvodnení 14 bezpredmetná.

(101)

Jedna zainteresovaná strana vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že Rumunsko je vzhľadom na svoju relatívnu blízkosť k Turecku obzvlášť zraniteľné voči dovozu z uvedenej krajiny. Zainteresovaná strana tvrdila, že táto osobitná situácia rumunského trhu by sa mala zohľadniť pri výpočte dumpingového rozpätia.

(102)

Zainteresovaná strana však nevysvetlila, ako by bolo možné takéto osobitné posúdenie jednotlivých krajín pri výpočte dumpingového rozpätia uskutočniť v súlade s ustanoveniami základného nariadenia. Argumenty, ktoré predložila zainteresovaná strana na podporu svojho tvrdenia, sa týkali ujmy a záujmu Únie, a nie dumpingu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(103)

Jeden turecký vyvážajúci výrobca vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdil, že jeho skutočné dumpingové rozpätie by bolo pod hranicou de minimis, ak by Komisia pri porovnávaní druhov výrobku používala podrobnejšiu štruktúru, najmä ak by identifikovala skôr skutočný rozmer a hrúbku profilov, než ich zoskupovala. Tento argument bol predložený už počas prešetrovania. Pri pôvodnom tvrdení vyvážajúci výrobca uviedol, že cena dutých profilov sa mení v závislosti od ich rozmerov a hrúbky.

(104)

Komisia poznamenala, že cena dutých profilov sa vskutku mení v závislosti od ich rozmerov a hrúbky, ak uvedená cena vychádza z dĺžky (t. j. na meter). Tento variant nie je taký významný, ak sa duté profily predávajú na hmotnosť (t. j. na kilogram). Výpočet dumpingu vychádzal z cien na kilogram, a teda zoskupovanie rozmerov a hrúbky bolo odôvodnené. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(105)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas obdobia prešetrovania viac ako 40 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(106)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania sa stanovila na základe dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie uvedené v podnete a overené údaje zhromaždené od Európskeho združenia výrobcov oceľových rúr. Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania teda dosiahla úroveň 3,4 milióna ton.

(107)

Ako sa uvádza v odôvodnení 7, do vzorky boli zaradení štyria výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali viac ako 30 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(108)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe celkového predaja výrobcov z Únie v Únii a celkového dovozu z tretích krajín, pričom vychádzala z údajov Eurostatu. Spotreba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na 4 251 597 ton.

(109)

Prešetrovaním sa zistilo, ako je vysvetlené v odôvodneniach 63 a 96, dumpingové rozpätie de minimis pre celú krajinu v prípade Ruska a Turecka, a v dôsledku toho sa prešetrovanie týchto krajín musí ukončiť.

(110)

Zistilo sa, že v prípade Severného Macedónska predstavuje dumpingové rozpätie pre celú krajinu úroveň 2,9 %. Avšak iba dovoz spoločnosti FZC možno považovať za dumpingový dovoz, keďže – ako sa uvádza v odôvodneniach 41 a 42 – dumpingové rozpätia pre zvyšné dve spoločnosti boli pod hranicou de minimis na úrovni 2 %, ako sa vymedzuje v článku 9 ods. 3 základného nariadenia.

(111)

Objemy dumpingového dovozu zo Severného Macedónska dosiahli počas obdobia prešetrovania úroveň [15 000 až 25 000] ton. Počas obdobia prešetrovania predstavovali [0,35 % až 0,59 %] spotreby v Únii a [1,60 % až 2,66 %] celkového dovozu dotknutého výrobku do Únie.

(112)

Podľa článku 9 ods. 3 základného nariadenia sa ujma zvyčajne považuje za zanedbateľnú, ak dotknutý dovoz predstavuje menej, ako sú objemy stanovené v článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Na druhej strane a v prípade neexistencie kumulácie sa v článku 5 ods. 7 uvádza, že tento objem musí predstavovať podiel na trhu aspoň 1 % spotreby dotknutého výrobku v Únii.

(113)

Ako sa uvádza v odôvodnení 109, v súčasnom prešetrovaní predstavoval podiel daného dovozu na trhu [0,35 % až 0,59 %] spotreby v Únii, čo je menej ako požiadavka podielu na trhu stanovená v článku 9 ods. 3

(114)

Preto a ak neexistujú dôkazy o opaku, Komisia dospela k záveru, že ujma by sa mala považovať za zanedbateľnú, pretože objem dumpingového dovozu zo Severného Macedónska predstavuje menej ako objemy stanovené v článku 5 ods. 7 základného nariadenia.

(115)

Vzhľadom na zanedbateľnú ujmu, ak vôbec k nej došlo, by sa prešetrovanie, pokiaľ ide o dovoz dutých profilov zo Severného Macedónska malo ukončiť bez opatrení v súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia.

(116)

Vzhľadom na uvedené by sa antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu dutých profilov s pôvodom v Severnom Macedónsku, Rusku a Turecku malo ukončiť.

(117)

Vzhľadom na uvedené zistenia sa žiadosť o registráciu, ktorú predložil sťažovateľ, stala bezpredmetnou.

(118)

Všetky strany boli informované o zisteniach Komisie a poskytla sa im lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky.

(119)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia nevydal stanovisko.

(1)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/709/EÚ (4) sa stanovujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch, v ktorých boli potvrdené prípady tejto choroby v populácii domácich alebo divo žijúcich ošípaných (ďalej len „dotknuté členské štáty“). V prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu sa v častiach I až IV vymedzujú a uvádzajú určité oblasti dotknutých členských štátov rozdelené podľa miery rizika vyplývajúcej z epidemiologickej situácie v súvislosti s danou chorobou. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ bola niekoľkokrát zmenená s cieľom zapracovať zmeny epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v Únii, ktoré treba zohľadniť v uvedenej prílohe. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ bola naposledy zmenená vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/1031 (5) na základe výskytu afrického moru ošípaných v Litve, Poľsku a Rumunsku.

(2)

Od dátumu prijatia vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2019/1031 boli zaznamenané ďalšie výskyty afrického moru ošípaných v populácii diviačej zveri v Poľsku, ktoré takisto treba zohľadniť v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ.

(3)

V júni 2019 bol v Poľsku v tomaszowskom okrese zaznamenaný prípad afrického moru ošípaných v populácii diviačej zveri v oblasti, ktorá v súčasnosti nie je uvedená v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Tento prípad afrického moru ošípaných v populácii divo žijúcich ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Preto by sa táto oblasť Poľska postihnutá africkým morom ošípaných mala uvádzať v častiach I a II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ.

(4)

S cieľom zohľadniť najnovší epidemiologický vývoj afrického moru ošípaných v Únii, ako aj s cieľom proaktívne bojovať proti rizikám spojeným so šírením tejto choroby by sa v prípade Poľska mali vymedziť nové dostatočne veľké oblasti s vysokým rizikom, ktoré by sa mali náležite uviesť v častiach I a II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,