ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 130

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 62
17. mája 2019


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008

1

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 zo 17. apríla 2019 o európskej iniciatíve občanov ( 1 )

55

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS ( 1 )

82

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES ( 1 )

92

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

17.5.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 130/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/787

zo 17. apríla 2019

o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2 a článok 114 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 (3) sa v oblasti regulácie liehovarníckeho odvetvia ukázalo ako úspešné. Na základe najnovších skúseností a technologických inovácií, situácie na trhu a vývoja očakávaní spotrebiteľov je však potrebné aktualizovať pravidlá, ktoré sa uplatňujú na definovanie, popis, prezentáciu a označovanie liehovín, a zrevidovať spôsoby registrácie a ochrany zemepisných označení liehovín.

(2)

Pravidlami, ktoré sa vzťahujú na liehoviny, by sa malo prispieť k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, odstráneniu informačnej asymetrie, predchádzaniu klamlivým praktikám a dosiahnutiu transparentnosti trhu a spravodlivej hospodárskej súťaže. Mala by sa nimi chrániť dobrá povesť, ktorú liehoviny Únie dosiahli v Únii a na svetovom trhu, pričom by sa naďalej mali zohľadňovať tradičné postupy používané pri výrobe liehovín, ako aj rastúce nároky na ochranu a informovanosť spotrebiteľa. Technologické inovácie by sa mali zohľadňovať aj v súvislosti s liehovinami, ak takéto inovácie prispievajú k zvyšovaniu kvality, a to bez toho, aby ovplyvnili tradičný charakter dotknutých liehovín.

(3)

Liehoviny predstavujú dôležitý odbyt pre odvetvie poľnohospodárstva Únie a ich výroba s uvedeným odvetvím úzko súvisí. Táto súvislosť určuje kvalitu, bezpečnosť a dobrú povesť liehovín vyrábaných v Únii. Preto by sa táto silná súvislosť s poľnohospodársko-potravinárskym odvetvím mala prehĺbiť regulačným rámcom.

(4)

Pravidlá platné pre liehoviny predstavujú osobitný prípad v porovnaní so všeobecnými pravidlami stanovenými pre poľnohospodársko-potravinárske odvetvie a mali by tiež zohľadňovať tradičné výrobné metódy používané v jednotlivých členských štátoch.

(5)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť jasné kritériá definovania, popisu, prezentácie a označovania liehovín, ako aj ochrany zemepisných označení, a nemala by ním byť dotknutá rôznorodosť úradných jazykov a abecied Únie. Mali by sa v ňom stanoviť aj pravidlá používania etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu pri výrobe alkoholických nápojov a používania názvov liehovín pri prezentácii a označovaní potravín podľa právnych predpisov.

(6)

V záujme splnenia očakávaní spotrebiteľov a dosiahnutia súladu s tradičnými postupmi by mali mať etylalkohol a destiláty používané na výrobu liehovín výlučne poľnohospodársky pôvod.

(7)

V záujme spotrebiteľov by sa toto nariadenie malo vzťahovať na všetky liehoviny umiestňované na trh Únie bez ohľadu na to, či sa vyrábajú v členských štátoch alebo v tretích krajinách. S cieľom zachovať a zlepšiť dobrú povesť liehovín vyrábaných v Únii na svetovom trhu by sa toto nariadenie malo uplatňovať aj na liehoviny vyrábané v Únii na vývoz.

(8)

Definície liehovín a technické požiadavky na liehoviny a kategorizácia liehovín podľa kategórií by mali aj naďalej zohľadňovať tradičnú prax. Mali by sa stanoviť aj osobitné pravidlá pre určité liehoviny, ktoré do zoznamu kategórií nie sú zaradené.

(9)

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 (4) a (ES) č. 1334/2008 (5) sa uplatňujú aj na liehoviny. Je však potrebné stanoviť ďalšie pravidlá pre farbivá a arómy, ktoré by sa mali uplatňovať len na liehoviny. Je tiež potrebné stanoviť dodatočné pravidlá týkajúce sa riedenia a rozpúšťania aróm, farbív a iných povolených zložiek, ktoré by sa mali uplatňovať len na výrobu alkoholických nápojov.

(10)

Mali by sa stanoviť pravidlá pre názvy podľa právnych predpisov, ktoré sa majú používať pre liehoviny umiestňované na trh Únie, aby sa zaistilo, že takéto názvy podľa právnych predpisov sa používajú v celej Únii harmonizovaným spôsobom a aby sa zabezpečila transparentnosť informácií pre spotrebiteľa.

(11)

Vzhľadom na dôležitosť a zložitosť liehovarníckeho odvetvia je vhodné stanoviť osobitné pravidlá pre popis, prezentáciu a označovanie liehovín, najmä pokiaľ ide o používanie názvov podľa právnych predpisov, zemepisných označení, zložených výrazov a zmienok v popise, prezentácii a označovaní.

(12)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (6) by sa malo uplatňovať na popis, prezentáciu a označovanie liehovín, pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak. V uvedenej súvislosti vzhľadom na dôležitosť a zložitosť liehovarníckeho odvetvia je však vhodné stanoviť v tomto nariadení osobitné pravidlá pre popis, prezentáciu a označovanie liehovín nad rámec nariadenia (EÚ) č. 1169/2011. Tieto osobitné pravidlá by mali tiež zabrániť zneužívaniu výrazu „liehovina“ a názvov liehovín podľa právnych predpisov, pokiaľ ide o výrobky, ktoré nezodpovedajú definíciám a požiadavkám stanoveným v tomto nariadení.

(13)

S cieľom zabezpečiť jednotné používanie zložených výrazov a zmienok v členských štátoch a s cieľom poskytnúť spotrebiteľom primerané informácie, a tým ich ochrániť pred uvedením do omylu, je nevyhnutné prijať ustanovenia týkajúce sa ich používania pri prezentácii liehovín a iných potravín. Cieľom takýchto pravidiel je tiež ochrániť dobrú povesť liehovín používaných v tejto súvislosti.

(14)

S cieľom poskytnúť spotrebiteľom primerané informácie by sa mali prijať ustanovenia týkajúce sa popisu, prezentácie a označovania liehovín, ktoré sa považujú za zmesi alebo scelené zmesi.

(15)

Hoci je dôležité zabezpečiť, aby sa vo všeobecnosti doba zrenia alebo vek uvádzaný v popise, prezentácii a označovaní liehovín vzťahoval iba na alkoholickú zložku s najkratšou dobou zrenia s cieľom zohľadniť tradičné postupy stárenia v členských štátoch, malo by byť možné stanoviť prostredníctvom delegovaných aktov výnimku z uvedeného všeobecného pravidla a príslušné mechanizmy kontroly vo vzťahu k brandy vyrábanému tradičným systémom dynamického stárenia známym ako systém „criaderas y solera“ alebo systém „solera e criaderas“.

(16)

Z dôvodu právnej istoty a s cieľom zabezpečiť, že spotrebiteľom sa poskytnú primerané informácie, používanie názvov surovín alebo prídavných mien ako názvov určitých liehovín podľa právnych predpisov by nemalo byť prekážkou používania názvov takýchto surovín alebo prídavných mien v prezentácii a označovaní iných potravín. Z toho istého dôvodu by používanie nemeckého slova „-geist“ ako názvu kategórie liehovín podľa právnych predpisov nemalo byť prekážkou používania uvedeného slova ako vymysleného názvu na doplnenie názvu iných liehovín podľa právnych predpisov alebo názvu iných alkoholických nápojov za predpokladu, že takéto použitie neuvádza spotrebiteľa do omylu.

(17)

S cieľom zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom poskytovali primerané informácie a zdokonaliť postupy kvalitnej výroby by malo byť možné, aby sa názov ktorejkoľvek liehoviny podľa právnych predpisov doplnil o výraz „suchý/suchá/suché“ alebo „dry“, čo znamená výraz buď preložený v jazyku alebo jazykoch príslušného členského štátu alebo nepreložený tak, ako je uvedený v kurzíve v tomto nariadení, ak uvedená liehovina nie je sladená. Avšak v súlade so zásadou, že informácie o potravinách nesmú zavádzať, obzvlášť poukazovaním na to, že potravina má osobitné charakteristiky napriek skutočnosti, že všetky podobné potraviny majú takéto charakteristiky, by sa toto pravidlo nemalo vzťahovať na liehoviny, ktoré sa podľa tohto nariadenia nesmú sladiť, a to ani na dotvorenie chuti, osobitne na whisky alebo whiskey. Toto pravidlo by sa tiež nemalo vzťahovať na gin, destilovaný ginLondon gin, pre ktoré by naďalej mali platiť špecifické pravidlá sladenia a označovania. Navyše by malo byť možné označovať likéry, ktoré sa vyznačujú najmä kyselkavou, horkou, ostrou, trpkou, kyslou alebo citrusovou chuťou, bez ohľadu na stupeň ich sladenia, ako „suchý/suchá/suché“ alebo „dry“. Keďže sa vyžaduje, aby mali likéry istý minimálny obsah cukru, nie je pravdepodobné, že by takéto označovanie uvádzalo spotrebiteľa do omylu. V súlade s tým by sa v prípade likérov výraz „suchý/suchá/suché“ alebo „dry“ nemal chápať v tom zmysle, že liehovina nie je sladená.

(18)

S cieľom zohľadniť očakávania spotrebiteľa v súvislosti so surovinami používanými pri výrobe vodky, najmä v členských štátoch, ktoré vyrábajú vodku tradičnými postupmi, by sa mali poskytovať primerané informácie o použitých surovinách, ak sa vodka vyrába z iných surovín poľnohospodárskeho pôvodu než sú obilie, zemiaky alebo obilie a zemiaky.

(19)

Na účel presadzovania a kontroly uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa pravidiel stárenia a označovania a na účel boja proti podvodom by malo byť povinné uvádzať v elektronických administratívnych dokumentoch názov podľa právnych predpisov a dobu zrenia každej liehoviny.

(20)

Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov chcú v niektorých prípadoch uviesť miesto proveniencie liehoviny, ktoré je odlišné od zemepisného označenia a ochrannej známky, aby pozornosť spotrebiteľa upriamili na vlastnosti svojho výrobku. Preto by sa mali prijať osobitné ustanovenia o označovaní miesta proveniencie v popise, prezentácii a označovaní liehovín. Okrem toho by sa povinnosť stanovená v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 uvádzať krajinu pôvodu alebo miesto proveniencie hlavnej zložky nemala uplatňovať v prípade liehovín, aj keď krajina pôvodu alebo miesto proveniencie hlavnej zložky liehoviny nie sú rovnaké ako miesto proveniencie uvedené v popise, prezentácii alebo označení tejto liehoviny.

(21)

S cieľom chrániť dobrú povesť určitých liehovín by sa na účely vývozu mali prijať ustanovenia o preklade, transkripcii a transliterácii názvov podľa právnych predpisov.

(22)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia by sa mali stanoviť referenčné metódy Únie pre analýzu liehovín a etylalkoholu používaného na výrobu liehovín.

(23)

Používanie olovnatých kapsúl a olovnatých fólií ako krytov na uzávery nádob, v ktorých sa nachádzajú liehoviny, by malo byť naďalej zakázané, aby sa predišlo akémukoľvek riziku kontaminácie, najmä náhodným stykom s týmito kapsulami alebo fóliami, a znečisteniu životného prostredia odpadom s obsahom olova z týchto kapsúl alebo fólií.

(24)

Pokiaľ ide o ochranu zemepisných označení, je dôležité náležite zohľadniť Dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „dohoda TRIPS“), a najmä jej články 22 a 23, a Všeobecnú dohodu o clách a obchode (ďalej len „dohoda GATT“) vrátane jej článku V o slobode tranzitu, ktoré boli schválené rozhodnutím Rady 94/800/ES (7). V takomto právnom rámci by sa s cieľom posilnenia ochrany zemepisného označenia a efektívnejšieho boja proti falšovaniu mala takáto ochrana vzťahovať aj na tovary, ktoré vstupujú na colné územie Únie bez prepustenia do voľného obehu a na ktoré sa vzťahujú osobitné colné režimy ako režimy týkajúce sa tranzitu, skladovania, konkrétneho použitia alebo spracovania.

(25)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (8) sa na liehoviny neuplatňuje. Preto by sa mali stanoviť pravidlá ochrany zemepisných označení liehovín. Zemepisné označenia by mala zapisovať do registra Komisia.

(26)

Mali by sa stanoviť postupy pre zápis do registra, úpravu a prípadné zrušenie zemepisných označení Únie alebo tretej krajiny v súlade s dohodou TRIPS, pričom by sa automaticky uznalo postavenie platných zemepisných označení, ktoré sú v Únii chránené. S cieľom zosúladiť procesné pravidlá týkajúce sa zemepisných označení vo všetkých dotknutých odvetviach by takéto postupy pre liehoviny mali vychádzať z podrobnejších a overených postupov pre poľnohospodárske produkty a potraviny, ktoré sa stanovujú v nariadení (EÚ) č. 1151/2012, pričom by sa mala zohľadniť osobitná povaha liehovín. S cieľom zjednodušiť postupy registrácie a zabezpečiť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov a spotrebiteľom elektronickú dostupnosť informácií by sa mal zriadiť elektronický register zemepisných označení. Zemepisné označenia chránené nariadením (ES) č. 110/2008 by mali byť automaticky chránené podľa tohto nariadenia a zapísané do elektronického registra. Komisia by mala dokončiť overovanie zemepisných označení uvedených v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 110/2008 v súlade s článkom 20 uvedeného nariadenia.

(27)

Z dôvodu súladu s pravidlami uplatniteľnými na zemepisné označenia pre potraviny, víno a aromatizované vínne výrobky by sa mal názov spisu, v ktorom sú stanovené špecifikácie pre liehoviny, ktoré sa zapisujú do registra ako zemepisné označenie, zmeniť z „technickej dokumentácie“ na „špecifikáciu výrobku“. Technická dokumentácia predkladaná ako súčasť každej žiadosti podľa nariadenia (ES) č. 110/2008 by sa mala považovať za špecifikáciu výrobku.

(28)

Vzťah medzi ochrannými známkami a zemepisnými označeniami liehovín by sa mal objasniť vo vzťahu ku kritériám pre zamietnutie, vyhlásenie za neplatné a koexistenciu. Takéto objasnenie by nemalo mať vplyv na práva, ktoré nadobudli držitelia zemepisných označení na vnútroštátnej úrovni alebo ktoré existujú na základe medzinárodných dohôd uzatvorených členskými štátmi na obdobie pred ustanovením ochranného systému Únie podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 (9).

(29)

Ochrana vysokej úrovne kvality je nevyhnutná pre zachovanie dobrej povesti a hodnoty liehovarníckeho odvetvia. Orgány členských štátov by mali byť zodpovedné za zachovanie uvedenej úrovne kvality dodržiavaním tohto nariadenia. Komisia by mala mať možnosť monitorovať a overovať jeho dodržiavanie v záujme zaručenia jednotného presadzovania tohto nariadenia. Komisia a členské štáty by preto mali mať povinnosť navzájom si poskytovať príslušné informácie.

(30)

Členským štátom by sa pri uplatňovaní politiky kvality a najmä v záujme dosiahnutia vysokej úrovne kvality liehovín a rozmanitosti v liehovarníckom odvetví malo umožniť prijímať prísnejšie pravidlá výroby, popisu, prezentácie a označovania liehovín vyrábaných na ich území, ako sú pravidlá stanovené v tomto nariadení.

(31)

S cieľom zohľadniť vývoj požiadaviek spotrebiteľov, technologický pokrok, zmeny príslušných medzinárodných noriem, potrebu zlepšiť hospodárske podmienky výroby a umiestňovania výrobkov na trh, tradičné postupy stárenia a právne predpisy dovážajúcich tretích krajín, ako aj chrániť oprávnené záujmy výrobcov a prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, pokiaľ ide o ochranu zemepisných označení, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“), pokiaľ ide o: zmeny technických definícií a požiadaviek na liehoviny a výnimky z nich; povoľovanie nových sladiacich produktov; výnimky týkajúce sa špecifikácie doby zrenia alebo veku brandy a vytvorenie verejného registra subjektov zodpovedných za dohľad nad procesmi stárenia; vytvorenie elektronického registra zemepisných označení liehovín a podrobných pravidiel o forme a obsahu tohto registra; ďalšie podmienky týkajúce sa žiadostí o ochranu zemepisných označení a predbežných vnútroštátnych postupov, preskúmanie zo strany Komisie, námietkové konanie a zrušenie zemepisných označení; podmienky a požiadavky týkajúce sa postupu zmien špecifikácií výrobkov; zmeny určitých definícií a pravidiel týkajúcich sa popisu, prezentácie a označovania a výnimky z nich. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (10). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o uverejnenie jednotného dokumentu v Úradnom vestníku Európskej únie a rozhodnutí o registrácii názvov ako zemepisných označení, ak nie sú námietky, ak nie je žiadna prípustná odôvodnená námietka, alebo ak je prípustná odôvodnená námietka, ale bola dosiahnutá dohoda.

(33)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci týkajúce sa: pravidiel používania nových sladiacich produktov; informácií, ktoré majú členské štáty poskytovať o orgánoch určených na výkon dohľadu nad postupmi stárenia; uvádzania krajiny pôvodu alebo miesta proveniencie v popise, prezentácii alebo označovaní liehovín; používania symbolu Únie pre chránené zemepisné označenia; podrobných technických pravidiel pre referenčné metódy Únie na analýzu etylalkoholu, destilátov poľnohospodárskeho pôvodu a liehovín; udeľovania prechodného obdobia na používanie zemepisných označení a predlžovania týchto období; zamietnutia žiadostí, ak podmienky zápisu do registra nie sú splnené už pred uverejnením oznámenia o námietkach; registrácie alebo zamietnutia zemepisných označení uverejnených s cieľom umožniť predkladanie námietok, ak bola predložená námietka a nedospelo sa k dohode; schválenia alebo zamietnutia zmien špecifikácie výrobku na úrovni Únie; schválenia alebo zamietnutia žiadosti o zrušenie zápisu zemepisného označenia v registri; formulára špecifikácie výrobku a opatrení týkajúcich sa informácií, ktoré sa majú uviesť v špecifikácii výrobku v súvislosti so spojením medzi zemepisnou oblasťou a konečným výrobkom; postupov, formy a predkladania žiadostí, námietok, žiadostí o zmenu a oznámení v súvislosti so zmenami a postupu pri zrušení zemepisného označenia; kontrol a overovania, ktoré majú členské štáty vykonávať; ako aj nevyhnutných informácií, ktoré sa majú vymieňať pri uplatňovaní tohto nariadenia. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(34)

S cieľom zabezpečiť vykonávanie Dohody medzi Európskou úniou a Japonskom o hospodárskom partnerstve (12) bolo potrebné zabezpečiť výnimku z nominálnych množstiev stanovených v prílohe k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES (13) pre liehoviny, aby sa umožnilo, že jedenkrát destilované šóčú vyrábané periodickou destiláciou a fľašované v Japonsku sa bude umiestňovať na trh Únie vo fľašiach tradičnej japonskej veľkosti. Táto výnimka bola zavedená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1670 (14) a mala by sa uplatňovať aj naďalej.

(35)

Vzhľadom na povahu a rozsah zmien, ktoré je potrebné vykonať v nariadení (ES) č. 110/2008, je v tejto oblasti potrebný nový právny rámec, aby sa zvýšila právna istota, jasnosť a transparentnosť. Nariadenie (ES) č. 110/2008 by sa preto malo zrušiť.

(36)

Na ochranu oprávnených záujmov dotknutých výrobcov alebo zainteresovaných strán, pokiaľ ide o využitie publicity, ktorú jednotné dokumenty získajú v novom právnom rámci, by sa na žiadosť dotknutých členských štátov malo umožniť uverejňovanie jednotných dokumentov súvisiacich so zemepisnými označeniami zaregistrovanými v súlade s nariadením (ES) č. 110/2008.

(37)

Keďže pravidlami o zemepisnom označovaní sa zvyšuje ochrana hospodárskych subjektov, uvedené pravidlá by sa mali začať uplatňovať dva týždne od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Mali by sa však prijať ustanovenia týkajúce sa vhodných opatrení, ktorými sa zabezpečí bezproblémový prechod od pravidiel stanovených v nariadení (ES) č. 110/2008 k pravidlám stanoveným v tomto nariadení.

(38)

Pokiaľ ide o pravidlá, ktoré sa netýkajú zemepisných označení, mali by sa prijať ustanovenia na zabezpečenie dostatočného času, ktorý umožní bezproblémový prechod od pravidiel stanovených v nariadení (ES) č. 110/2008 k pravidlám stanoveným v tomto nariadení.

(39)

Umiestňovanie existujúcich zásob liehovín na trh po začatí uplatňovania tohto nariadenia by malo byť možné, a to až do vyčerpania uvedených zásob,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI, DEFINÍCIE A KATEGÓRIE LIEHOVÍN

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie stanovuje pravidlá pre:

definovanie, popis, prezentáciu a označovanie liehovín, ako aj pre ochranu zemepisných označení liehovín,

etylalkohol a destiláty používané pri výrobe alkoholických nápojov a

používanie názvov liehovín podľa právnych predpisov v prezentácii a označovaní potravín iných ako liehoviny.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje na výrobky uvedené v odseku 1, ktoré sa umiestňujú na trh Únie, bez ohľadu na to, či sa vyrábajú v Únii alebo v tretích krajinách, ako aj na výrobky vyrábané v Únii na vývoz.

3.   Pokiaľ ide ochranu zemepisných označení, kapitola III tohto nariadenia sa tiež uplatňuje na tovary, ktoré vstupujú na colné územie Únie bez toho, aby v nej boli prepustené do voľného obehu.

Článok 2

Definícia liehovín a požiadavky týkajúce sa liehovín

Na účely tohto nariadenia je liehovina alkoholický nápoj, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

a)

je určený na ľudskú spotrebu;

b)

má špecifické organoleptické vlastnosti;

c)

má obsah alkoholu najmenej 15 % obj., s výnimkou liehovín, ktoré spĺňajú požiadavky kategórie 39 prílohy I;

d)

je vyrobený buď:

i)

priamo ktoroukoľvek z týchto metód, a to jednotlivo alebo v kombinácii:

destiláciou fermentovaných výrobkov s pridanými arómami alebo potravinami s aromatickými vlastnosťami alebo bez nich;

macerovaním alebo podobným spracovaním rastlinných surovín v etylalkohole poľnohospodárskeho pôvodu, destilátoch poľnohospodárskeho pôvodu alebo liehovinách alebo ich kombinácii;

pridaním ktorejkoľvek z týchto látok, jednotlivo alebo v kombinácii, do etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu, do destilátov poľnohospodárskeho pôvodu alebo do liehovín:

aróm použitých v súlade s nariadením (ES) č. 1334/2008,

farbív použitých v súlade s nariadením (ES) č. 1333/2008,

iných povolených zložiek použitých v súlade s nariadeniami (ES) č. 1333/2008 a (ES) č. 1334/2008,

sladiacich produktov,

iných poľnohospodárskych produktov,

potravín alebo

ii)

pridaním ktorejkoľvek z týchto látok, jednotlivo alebo v kombinácii:

iných liehovín,

etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu,

destilátov poľnohospodárskeho pôvodu,

iných potravín;

e)

nepatrí pod číselné znaky KN 2203, 2204, 2205, 2206 a 2207;

f)

ak bola pri jej výrobe pridaná voda, ktorá môže byť destilovaná, demineralizovaná, deionizovaná alebo zmäkčená:

i)

kvalita uvedenej vody je v súlade so smernicou Rady 98/83/ES (15) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES (16), a

ii)

obsah alkoholu v liehovine po pridaní vody je naďalej v súlade s minimálnym obsahom alkoholu v objemových percentách stanoveným v písmene c) tohto článku alebo v príslušnej kategórii liehovín stanovenej v prílohe I.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„názov podľa právnych predpisov“ je názov, pod ktorým sa liehovina umiestňuje na trh v zmysle článku 2 ods. 2 písm. n) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011;

2.

„zložený výraz“ je v súvislosti s popisom, prezentáciou a označovaním alkoholického nápoja kombinácia buď názvu podľa právnych predpisov stanoveného v kategóriách liehovín uvedených v prílohe I alebo zemepisného označenia liehoviny, z ktorej pochádza všetok alkohol konečného výrobku, a jedného alebo viacerých týchto výrazov:

a)

názvu jednej alebo viacerých potravín, ktoré nie sú alkoholickým nápojom a ktoré sa líšia od potravín používaných na výrobu danej liehoviny podľa prílohy I, alebo prídavného mena odvodeného od týchto názvov;

b)

výrazu „likér“ alebo „krém“;

3.

„zmienka“ je priamy alebo nepriamy odkaz na jeden alebo viaceré názvy podľa právnych predpisov stanovené v kategóriách liehovín v prílohe I alebo na jedno či viaceré zemepisné označenia liehovín, ktoré sú iné ako odkazy v zloženom výraze alebo v zozname zložiek uvedených v článku 13 ods. 2, 3 a 4 v popise, prezentácii alebo označovaní:

a)

potraviny, ktorá je iná ako liehovina, alebo

b)

liehoviny, ktorá spĺňa požiadavky kategórií 33 až 40 prílohy I;

4.

„zemepisné označenie“ je označenie, ktoré označuje liehovinu ako liehovinu pochádzajúcu z územia krajiny, regiónu alebo lokality na uvedenom území, ak je možné danú kvalitu, dobrú povesť alebo iné vlastnosti uvedenej liehoviny zásadne prisúdiť jej zemepisnému pôvodu;

5.

„špecifikácia výrobku“ je dokumentácia priložená k žiadosti o ochranu zemepisného označenia, v ktorej sú stanovené špecifiká, ktoré musí táto liehovina spĺňať, a ktorá bola uvedená ako „technická dokumentácia“ podľa nariadenia (ES) č. 110/2008;

6.

„skupina“ je akékoľvek združenie bez ohľadu na jeho právnu formu, ktoré je zložené najmä z výrobcov alebo spracovateľov, ktorí pracujú s dotknutými liehovinami;

7.

„druhový názov“ je názov liehoviny, ktorý zovšeobecnel a hoci sa vzťahuje na miesto alebo región, kde sa liehovina pôvodne vyrábala alebo umiestňovala na trh, stal sa bežným názvom uvedenej liehoviny v Únii;

8.

„zorné pole“ je zorné pole v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 2 písm. k) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011;

9.

„miešať“ znamená spájať liehovinu, ktorá patrí buď do kategórie liehovín stanovenej v prílohe I alebo k zemepisnému označeniu, s jedným alebo viacerými z týchto produktov:

a)

inými liehovinami, ktoré nepatria do tej istej kategórie liehovín uvedenej v prílohe I;

b)

destilátmi poľnohospodárskeho pôvodu;

c)

etylalkoholom poľnohospodárskeho pôvodu;

10.

„zmes“ je liehovina, ktorá bola získaná miešaním;

11.

„sceľovať (egalizovať)“ znamená spájať dve alebo viaceré liehoviny tej istej kategórie, ktoré sa vyznačujú len malými rozdielmi v zložení spôsobenými jedným alebo viacerými z týchto faktorov:

a)

výrobná metóda;

b)

použité destilačné prístroje;

c)

doba zrenia alebo stárenia;

d)

zemepisná oblasť výroby;

takto vyrobená liehovina patrí do rovnakej kategórie liehovín ako pôvodné liehoviny pred sceľovaním;

12.

„scelená zmes“ je liehovina, ktorá bola sceľovaná.

Článok 4

Technické definície a požiadavky

Na účely tohto nariadenia platia tieto technické definície a požiadavky:

1.

„popis“ sú výrazy, ktoré sa používajú na označenie, pri prezentácii a na obale liehoviny, v sprievodných dokladoch pri preprave liehoviny, v obchodných dokumentoch, najmä na faktúrach a dodacích listoch, a v reklame liehoviny;

2.

„prezentácia“ sú výrazy použité pri označovaní a na obale, ako aj v reklame a propagácii predaja výrobku, na vyobrazeniach a podobne, ako aj na nádobe vrátane fľaše alebo uzáveru;

3.

„označenie“ je akékoľvek slovo, údaj, ochranná známka, názov značky, obrázkový materiál alebo symboly, ktoré sa týkajú výrobku a sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, oznámení, kruhovej alebo prstencovej etikete, ktorá je priložená k takémuto výrobku alebo naň odkazuje;

4.

„etiketa“ je akákoľvek visačka, značka, známka, obrázkový alebo iný opisný materiál písaný, tlačený, šablónou natlačený, vyznačený, vyrazený alebo vtlačený na obal alebo potravinovú nádobu alebo k nim pripojený;

5.

„obal“ je ochranné balenie, kartóny, debny, nádoby a fľaše, ktoré sa používajú pri preprave alebo predaji liehovín;

6.

„destilácia“ je postup tepelnej separácie, ktorý pozostáva z jedného alebo viacerých krokov separácie, ktorých cieľom je dosiahnutie určitých organoleptických vlastností alebo vyššej koncentrácie alkoholu alebo dosiahnutie určitých organoleptických vlastností aj vyššej koncentrácie alkoholu, nezávisle od toho, či takéto kroky prebiehajú pri normálnom tlaku alebo vo vákuu podľa toho, aké destilačné zariadenie sa používa; a môže byť jednoduchá, viacnásobná alebo opakovaná;

7.

„destilát poľnohospodárskeho pôvodu“ je alkoholická kvapalina, ktorá pochádza z destilácie poľnohospodárskych produktov uvedených v prílohe I k zmluve po ich alkoholovej fermentácii a ktorá nemá vlastnosti etylalkoholu, ale zachováva si arómu a chuť použitých surovín;

8.

„sladiť“ znamená používať jedno alebo viaceré sladiace produkty vo výrobe liehovín;

9.

„sladiace produkty“ sú:

a)

polobiely cukor, biely cukor, extra biely cukor, dextróza, fruktóza, glukózový sirup, cukrový roztok, roztok invertného cukru a sirup z invertného cukru, ako sa vymedzuje v časti A prílohy k smernici Rady 2001/111/ES (17);

b)

rektifikovaný zahustený hroznový mušt, zahustený hroznový mušt a čerstvý hroznový mušt;

c)

karamelizovaný cukor, ktorý je výrobkom získaným výlučne z kontrolovaného ohrievania sacharózy bez zásad, minerálnych kyselín alebo iných chemických prídavných látok;

d)

med, ako sa vymedzuje v bode 1 prílohy I k smernici Rady 2001/110/ES (18);

e)

sirup zo svätojánskeho chleba;

f)

akékoľvek iné prírodné uhľovodíkové látky, ktoré majú podobný účinok ako produkty uvedené v písmenách a) až e);

10.

„pridanie alkoholu“ je pridanie etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu, destilátov poľnohospodárskeho pôvodu alebo aj etylalkoholu aj destilátov poľnohospodárskeho pôvodu do liehoviny; za pridanie alkoholu sa nepovažuje používanie alkoholu na riedenie alebo rozpúšťanie farbív, aróm alebo iných povolených zložiek používaných pri výrobe liehovín;

11.

„zrenie“ alebo „stárenie“ je skladovanie liehoviny vo vhodných nádobách na určitú dobu s cieľom umožniť, aby v liehovine prebehli prirodzené reakcie, ktoré uvedenej liehovine dodajú špecifické vlastnosti;

12.

„aromatizovať“ znamená používať vo výrobe liehoviny jednu alebo viaceré arómy alebo potraviny s aromatickými vlastnosťami pomocou jedného alebo viacerých z týchto postupov: pridanie, luhovanie, macerácia alebo alkoholová fermentácia alebo destilácia alkoholu za prítomnosti aróm alebo potravín s aromatickými vlastnosťami;

13.

„arómy“ sú arómy podľa vymedzenia v článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1334/2008;

14.

„aromatická látka“ je aromatická látka podľa vymedzenia v článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1334/2008;

15.

„prírodná aromatická látka“ je prírodná aromatická látka podľa vymedzenia v článku 3 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES) č. 1334/2008;

16.

„aromatický prípravok“ je aromatický prípravok podľa vymedzenia v článku 3 ods. 2 písm. d) nariadenia (ES) č. 1334/2008;

17.

„iná aróma“ je iná aróma podľa vymedzenia v článku 3 ods. 2 písm. h) nariadenia (ES) č. 1334/2008;

18.

„potraviny s aromatickými vlastnosťami“ sú potraviny podľa vymedzenia v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (19), ktoré sa používajú na výrobu liehovín, pričom hlavným cieľom je ochutiť liehoviny;

19.

„farbiť“ znamená používať jedno alebo viaceré farbivá vo výrobe liehovín;

20.

„farbivá“ sú farbivá v zmysle bodu 2 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1333/2008;

21.

„karamel“ je prídavná látka v potravinách, ktorá zodpovedá označeniu E 150a, E 150b, E 150c alebo E 150d a vzťahuje sa na produkty viac či menej intenzívnej hnedej farby, ktoré sú určené na farbenie podľa vymedzenia v časti B prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008; nezodpovedá cukrovému aromatickému produktu získanému zahriatím cukrov a používa sa na ochutenie;

22.

„iné povolené zložky“ sú zložky potravín s aromatickými vlastnosťami povolené podľa nariadenia (ES) č. 1334/2008 a prídavné látky v potravinách iné ako farbivá povolené podľa nariadenia (ES) č. 1333/2008;

23.

„obsah alkoholu v objemových percentách“ je pomer objemu čistého alkoholu prítomného vo výrobku pri teplote 20 oC a celkového objemu tohto výrobku pri tej istej teplote;

24.

„obsah prchavých látok“ je množstvo prchavých látok okrem etylalkoholu a metanolu v liehovine vyrábanej výlučne destiláciou.

Článok 5

Definícia a požiadavky na etylalkohol poľnohospodárskeho pôvodu

Na účely tohto nariadenia je etylalkohol poľnohospodárskeho pôvodu kvapalina, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

a)

bola získaná výlučne z produktov uvedených v prílohe I k zmluve;

b)

nemá inú rozpoznateľnú chuť okrem chuti surovín použitých pri jej výrobe;

c)

obsahuje minimálne 96,0 % obj. alkoholu;

d)

najvyšší obsah rezíduí v nej neprekračuje tieto hodnoty:

i)

celková kyslosť (vyjadrená v kyseline octovej): 1,5 gramu na hektoliter 100 % obj. alkoholu;

ii)

obsah esterov (vyjadrený v etylacetáte): 1,3 gramu na hektoliter 100 % obj. alkoholu;

iii)

obsah aldehydov (vyjadrený v acetaldehyde): 0,5 gramu na hektoliter 100 % obj. alkoholu;

iv)

obsah vyšších alkoholov (vyjadrený v 2-metylpropán-1-ole): 0,5 gramu na hektoliter 100 % obj. alkoholu;

v)

obsah metanolu: 30 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu;

vi)

suchý extrakt: 1,5 gramu na hektoliter 100 % obj. alkoholu;

vii)

obsah prchavých dusíkatých látok (vyjadrený v dusíku): 0,1 gramu na hektoliter 100 % obj. alkoholu;

viii)

furfural: nezistiteľný.

Článok 6

Etylalkohol a destiláty používané v alkoholických nápojoch

1.   Etylalkohol a destiláty, ktoré sa používajú na výrobu liehovín, musia byť výlučne poľnohospodárskeho pôvodu v zmysle prílohy I k zmluve.

2.   Okrem etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu, destilátov poľnohospodárskeho pôvodu alebo liehovín kategórie 1 až 14 prílohy I sa na riedenie alebo rozpúšťanie farbív, aróm alebo akýchkoľvek iných povolených zložiek používaných vo výrobe alkoholických nápojov nesmie používať žiadny iný alkohol. Takýto alkohol používaný na riedenie alebo rozpúšťanie farbív, aróm alebo akýchkoľvek iných povolených zložiek sa smie používať iba v množstvách nevyhnutne potrebných na uvedený účel.

3.   Alkoholické nápoje nesmú obsahovať alkohol syntetického pôvodu ani iný alkohol nepoľnohospodárskeho pôvodu v zmysle prílohy I k zmluve.

Článok 7

Kategórie liehovín

1.   Liehoviny sa rozdeľujú do kategórií podľa všeobecných pravidiel stanovených v tomto článku a osobitných pravidiel stanovených v prílohe I.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá stanovené pre každú z kategórií liehovín 1 až 14 prílohy I, liehoviny uvedených kategórií:

a)

sa vyrábajú alkoholovou fermentáciou a destiláciou a výlučne zo surovín stanovených v zodpovedajúcej kategórii liehovín v prílohe I;

b)

neobsahujú pridaný alkohol nezávisle od toho, či je zriedený alebo nezriedený;

c)

nesmú byť aromatizované;

d)

nesmú byť čímkoľvek farbené okrem karamelu, ktorý sa používa výlučne na prispôsobenie zafarbenia týchto liehovín;

e)

nesmú byť sladené, s výnimkou na dotvorenie konečnej chuti výrobku; maximálny obsah sladiacich produktov vyjadrených ako invertný cukor nesmie presahovať prahové hodnoty stanovené pre každú kategóriu v prílohe I;

f)

nesmú obsahovať doplnky s výnimkou celých nespracovaných kusov suroviny, z ktorej sa alkohol získava, a ktoré sa používajú hlavne na účely dekorácie.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá stanovené pre každú z kategórií liehovín 15 až 44 prílohy I, liehoviny uvedených kategórií môžu:

a)

sa vyrábať z akejkoľvek poľnohospodárskej suroviny uvedenej v prílohe I k zmluve;

b)

mať pridaný alkohol;

c)

obsahovať aromatické látky, prírodné aromatické látky, aromatické prípravky a potraviny s aromatickými vlastnosťami;

d)

byť farbené;

e)

byť sladené.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá stanovené v prílohe II, liehoviny, ktoré nespĺňajú osobitné pravidlá stanovené pre každú z kategórií stanovených v prílohe I, môžu:

a)

byť vyrobené z akejkoľvek poľnohospodárskej suroviny uvedenej v prílohe I k zmluve alebo z akejkoľvek potraviny alebo z obidvoch;

b)

mať pridaný alkohol;

c)

byť aromatizované;

d)

byť farbené;

e)

byť sladené.

Článok 8

Delegované a vykonávacie právomoci

1.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 46 na zmenu tohto nariadenia zavedením zmien technických definícií a požiadaviek stanovených v článku 2 písm. f) a v článkoch 4 a 5.

Delegované akty uvedené v prvom pododseku sa obmedzujú výlučne na naplnenie preukázaných potrieb vyplývajúcich z vývoja požiadaviek spotrebiteľov, technologického pokroku alebo potreby inovovať výrobky.

Komisia prijme samostatný delegovaný akt pre každú technickú definíciu alebo požiadavku uvedenú v prvom pododseku.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 46 na zmenu tohto nariadenia stanovením vo výnimočných prípadoch, ak si to vyžadujú právne predpisy dovážajúcej tretej krajiny, výnimiek z požiadaviek stanovených v článku 2 písm. f) a v článkoch 4 a 5, požiadaviek pre jednotlivé kategórie liehovín stanovených v prílohe I a osobitných pravidiel pre určité liehoviny stanovených v prílohe II.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 46 na doplnenie tohto nariadenia uvedením, ktoré ďalšie prírodné látky alebo poľnohospodárske suroviny s podobnými účinkami ako produkty uvedené v článku 4 ods. 9 písm. a) až e) sú vo výrobe liehovín v Únii povolené ako sladiace produkty.

4.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijímať jednotné pravidlá používania iných prírodných látok alebo poľnohospodárskych surovín povolených delegovanými aktmi ako sladiace produkty vo výrobe liehovín podľa odseku 3, pričom určí najmä príslušné konverzné faktory cukornatosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 47 ods. 2.

KAPITOLA II

POPIS, PREZENTÁCIA A OZNAČOVANIE LIEHOVÍN A POUŽÍVANIE NÁZVOV LIEHOVÍN PRI PREZENTÁCII A OZNAČOVANÍ INÝCH POTRAVÍN

Článok 9

Prezentácia a označovanie

Liehoviny umiestňované na trh Únie musia spĺňať požiadavky na prezentáciu a označovanie stanovené v nariadení (EÚ) č. 1169/2011, pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak.

Článok 10

Názvy liehovín podľa právnych predpisov

1.   Názvom liehoviny musí byť názov podľa právnych predpisov.

Liehoviny majú názvy podľa právnych predpisov uvedené v ich popise, prezentácii a označení.

Názvy podľa právnych predpisov musia byť uvedené na etikete liehoviny jasne a viditeľne a nesmú sa nahrádzať ani upravovať.

2.   Pre liehoviny, ktoré spĺňajú požiadavky kategórie liehovín uvedenej v prílohe I, sa ako názov podľa právnych predpisov používa názov uvedenej kategórie, pokiaľ uvedená kategória neumožňuje používať iný názov podľa právnych predpisov.

3.   Pre liehovinu, ktorá nespĺňa požiadavky stanovené pre žiadnu kategóriu liehovín uvedenú v prílohe I, sa používa názov podľa právnych predpisov „liehovina“.

4.   Liehovina, ktorá spĺňa požiadavky viac ako jednej kategórie liehovín uvedenej v prílohe I, sa môže umiestňovať na trh pod jedným alebo viacerými názvami stanovenými podľa právnych predpisov pre uvedené kategórie v prílohe I.

5.   Bez ohľadu na odseky 1 a 2 tohto článku sa názov liehoviny podľa právnych predpisov môže:

a)

doplniť alebo nahradiť zemepisným označením uvedeným v kapitole III. V tomto prípade sa môže zemepisné označenie ešte doplniť akýmkoľvek výrazom, ktorý špecifikácia príslušného výrobku dovoľuje, za predpokladu, že to spotrebiteľa neuvedie do omylu; a

b)

nahradiť zloženým výrazom, ktorý obsahuje výraz „likér“ alebo „krém“, pokiaľ konečný výrobok spĺňa požiadavky kategórie 33 prílohy I.

6.   Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 a osobitné pravidlá stanovené pre kategórie liehovín v prílohe I k tomuto nariadeniu, sa názov liehoviny podľa právnych predpisov môže doplniť o:

a)

názov alebo zemepisný odkaz stanovený v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach platných v tom členskom štáte, v ktorom sa liehovina umiestňuje na trh, za predpokladu, že to spotrebiteľa neuvádza do omylu;

b)

zaužívaný názov podľa článku 2 ods. 2 písm. o) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 za predpokladu, že to spotrebiteľa neuvádza do omylu;

c)

zložený výraz alebo zmienku v súlade s článkami 11 a 12;

d)

výraz „scelená zmes“„sceľovanie“ alebo „scelená“, ak bola daná liehovina sceľovaná;

e)

výraz „zmes“„zmiešaná“ alebo „miešaná liehovina“, ak bola daná liehovina miešaná, alebo

f)

výraz „suchý“ alebo „dry“, s výnimkou liehovín, ktoré spĺňajú požiadavky kategórie 2 prílohy I, bez toho, aby boli dotknuté osobitné požiadavky stanovené v kategóriách 20 až 22 prílohy I, a za predpokladu, že daná liehovina nie je sladená, a to ani na dotvorenie konečnej chuti. Odchylne od prvej časti tohto písmena môže výraz „suchý“ alebo „dry“ doplniť názov liehovín podľa právnych predpisov, ktoré spĺňajú požiadavky kategórie 33 a boli preto sladené.

7.   Bez toho, aby boli dotknuté články 11 a 12 a článok 13 ods. 2, 3 a 4, názvy podľa právnych predpisov uvedené v odseku 2 tohto článku alebo zemepisné označenia sa nesmú používať v popise, prezentácii ani označovaní žiadneho nápoja, ktorý nespĺňa požiadavky príslušnej kategórie stanovené v prílohe I alebo príslušného zemepisného označenia. Uvedený zákaz sa vzťahuje aj na prípady, keď sa takéto názvy podľa právnych predpisov alebo zemepisné označenia používajú v spojení so slovami alebo slovnými spojeniami, ako napríklad „podobný“, „typ“, „štýl“, „vyrobený“, „aróma“ alebo inými podobnými výrazmi.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 ods. 1, arómy, ktoré napodobňujú liehovinu alebo jej používanie vo výrobe potravín iných ako nápoje, môžu vo svojej prezentácii alebo na označení obsahovať odkaz na názov podľa právnych predpisov uvedený v odseku 2 tohto článku za predpokladu, že takýto názov podľa právnych predpisov je doplnený výrazom „aróma“ alebo inými podobnými výrazmi. Zemepisné označenia sa na opis takýchto aróm nepoužívajú.

Článok 11

Zložené výrazy

1.   Používanie zloženého výrazu, ktorý obsahuje názov podľa právnych predpisov podľa kategórií liehovín stanovených v prílohe I alebo zemepisné označenie liehovín, sa povolí na popis, prezentáciu a označovanie alkoholického nápoja, ak:

a)

alkohol používaný vo výrobe daného alkoholického nápoja pochádza výlučne z liehoviny uvedenej v zloženom výraze okrem alkoholu, ktorý sa môže nachádzať v arómach, farbivách alebo iných povolených zložkách používaných na výrobu uvedeného alkoholického nápoja, a

b)

liehovina nebola zriedená iba pridaním vody tak, aby jej obsah alkoholu klesol pod minimálny obsah stanovený v príslušnej kategórií liehovín stanovených v prílohe I.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté názvy podľa právnych predpisov uvedené v článku 10, výrazy „alkohol“, „destilát“, „nápoj“, „liehovina“ a „voda“ nesmú byť súčasťou zloženého výrazu, ktorým sa opisuje alkoholický nápoj.

3.   Zložené výrazy, ktorými sa opisuje alkoholický nápoj:

a)

sa musia uviesť jednotným písmom toho istého typu, veľkosti a farby;

b)

nesmú byť prerušené žiadnymi textovými alebo obrazovými prvkami, ktoré nie sú ich súčasťou, a

c)

nesmú byť uvedené väčším písmom ako veľkosť písma použitá pre názov alkoholického nápoja.

Článok 12

Zmienky

1.   Zmienka názvu podľa právnych predpisov stanoveného v jednej alebo viacerých kategóriách liehovín uvedených v prílohe I alebo jedného či viacerých zemepisných označení liehovín sa povolí v prezentácii a označovaní potraviny inej ako alkoholický nápoj pod podmienkou, že alkohol použitý na výrobu danej potraviny pochádza výhradne z liehoviny alebo liehovín, na ktoré zmienka odkazuje, s výnimkou alkoholu, ktorý sa môže nachádzať v arómach, farbivách alebo iných povolených zložkách použitých na výrobu uvedenej potraviny.

2.   Odchylne od odseku 1 tohto článku a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (20) a (EÚ) č. 251/2014 (21) sa zmienka názvu podľa právnych predpisov stanoveného v jednej alebo viacerých kategóriách liehovín uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu alebo jedného či viacerých zemepisných označení pre liehoviny povolí v prezentácii a označovaní alkoholických nápojov iných ako liehoviny, ak:

a)

pridaný alkohol pochádza výhradne z liehoviny alebo liehovín uvedených v zmienke a

b)

podiel každej alkoholickej zložky je uvedený aspoň raz v tom istom zornom poli ako zmienka, a to podľa použitého množstva v zostupnom poradí. Uvedený podiel sa rovná percentuálnemu podielu, ktorým je vyjadrený objem čistého alkoholu v celkovom obsahu čistého alkoholu podľa objemového percenta v konečnom výrobku.

3.   Odchylne od odseku 1 tohto článku a od článku 13 ods. 4 sa v popise, prezentácii a označovaní liehoviny, ktorá spĺňa požiadavky kategórií 33 až 40 prílohy I, povolí používať zmienku názvov podľa právnych predpisov stanovených v jednej alebo viacerých kategóriách liehovín uvedených v uvedenej prílohe alebo jedného či viacerých zemepisných označení pre liehoviny, ak:

a)

pridaný alkohol pochádza výhradne z liehoviny alebo liehovín uvedených v zmienke;

b)

podiel každej alkoholickej zložky je uvedený aspoň raz v tom istom zornom poli ako zmienka, a to podľa použitého množstva v zostupnom poradí. Uvedený podiel sa rovná objemovému percentu čistého alkoholu v celkovom objeme čistého alkoholu v konečnom výrobku, a

c)

výraz „cream“ sa neuvádza v názve liehoviny podľa právnych predpisov, ktorá spĺňa požiadavky kategórií 33 až 40 prílohy I, ani v názve liehoviny alebo liehovín podľa právnych predpisov, na ktoré odkazuje zmienka.

4.   Zmienky uvedené v odsekoch 2 a 3:

a)

nesmú byť v tom istom riadku ako názov alkoholického nápoja, a

b)

nesmú byť uvedené väčším písmom ako polovica veľkosti písma použitého pre názov alkoholického nápoja, a ak sa použije zložený výraz, väčším písmom ako polovica veľkosti písma použitého pre takéto zložené výrazy v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. c).

Článok 13

Ďalšie pravidlá pre popis, prezentáciu a označovanie

1.   Popis, prezentácia alebo označovanie liehoviny môže odkazovať na suroviny, ktoré sa používajú na výrobu etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu alebo destilátov poľnohospodárskeho pôvodu použitých vo výrobe uvedenej liehoviny, iba ak sú tento etylalkohol alebo tieto destiláty získané výlučne z uvedených surovín. V takom prípade sa každý druh etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu alebo destilátu poľnohospodárskeho pôvodu uvedie podľa objemu čistého alkoholu v zostupnom poradí.

2.   Názvy podľa právnych predpisov uvedené v článku 10 možno zaradiť do zoznamu zložiek potravín, pokiaľ je tento zoznam v súlade s článkami 18 až 22 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

3.   V prípade zmesi alebo scelenej zmesi, názvy podľa právnych predpisov stanovené v kategóriách liehovín uvedených v prílohe I alebo zemepisné označenia liehovín sa môžu uviesť iba v zozname alkoholických zložiek, ktorý sa nachádza v tom istom zornom poli ako názov liehoviny podľa právnych predpisov.

V prípade uvedenom v prvom pododseku sa k zoznamu alkoholických zložiek pripojí aspoň jeden z výrazov uvedených v článku 10 ods. 6 písm. d) a e). Tak zoznam alkoholických zložiek, ako aj sprievodný výraz sa uvedú v tom istom zornom poli ako názov liehoviny podľa právnych predpisov jednotným písmom rovnakého typu, farby a veľkosti, ktorá nepresahuje polovicu veľkosti písma použitého pre názov podľa právnych predpisov.

Okrem toho sa podiel každej alkoholickej zložky v zozname alkoholických zložiek aspoň raz vyjadrí v percentách použitého množstva v zostupnom poradí. Uvedený podiel sa rovná percentuálnemu podielu objemu čistého alkoholu v celkovom objeme čistého alkoholu v zmesi.

Tento odsek sa nevzťahuje na sceľované zmesi vyrobené z liehovín, ktoré patria k tomu istému zemepisnému označeniu, alebo na sceľované zmesi, v ktorých žiadna z liehovín nepatrí k určitému zemepisnému označeniu.

4.   Odchylne od odseku 3 tohto článku, ak zmes spĺňa požiadavky na jednu z kategórií liehovín stanovených v prílohe I, musí mať táto zmes názov podľa právnych predpisov stanovený pre príslušnú kategóriu.

V prípade uvedenom v prvom pododseku sa v popise, prezentácii alebo označovaní zmesi môžu uvádzať názvy podľa právnych predpisov stanovené v prílohe I alebo zemepisné označenia zodpovedajúce liehovinám, ktoré boli zmiešané, pokiaľ sa tieto názvy uvádzajú:

a)

výlučne na zozname všetkých alkoholických zložiek v zmesi, ktorý sa uvedie jednotným písmom toho istého typu, farby a veľkosti, ktorá nepresahuje polovicu veľkosti písma použitého pre názov podľa právnych predpisov, a

b)

aspoň jedenkrát v tom istom zornom poli ako názov zmesi podľa právnych predpisov.

Okrem toho sa podiel každej alkoholickej zložky na zozname alkoholických zložiek aspoň raz vyjadrí v percentách použitého množstva v zostupnom poradí. Uvedený podiel sa rovná percentuálnemu podielu objemu čistého alkoholu v celkovom objeme čistého alkoholu v zmesi.

5.   Používaním názvov rastlinných surovín, ktoré sa používajú ako názvy určitých liehovín podľa právnych predpisov, nie je dotknuté používanie názvov uvedených rastlinných surovín v prezentácii a označovaní iných potravín. Názvy takýchto surovín sa môžu používať v popise, prezentácii alebo označovaní iných liehovín za predpokladu, že takéto používanie neuvádza spotrebiteľa do omylu.

6.   V popise, prezentácii alebo označovaní liehoviny možno uviesť dobu zrenia alebo vek iba vtedy, ak sa vzťahuje na alkoholickú zložku liehoviny s najkratšou dobou zrenia, v každom prípade však za predpokladu, že všetky operácie stárenia liehoviny sa uskutočnili pod dohľadom daňových orgánov členského štátu alebo pod dohľadom, ktorý poskytne rovnocenné záruky. Komisia vytvorí verejný register so zoznamom subjektov vymenovaných v každom členskom štáte na dohľad nad postupmi stárenia.

7.   Názov liehoviny podľa právnych predpisov sa uvedie v elektronickom administratívnom dokumente uvedenom v nariadení Komisie (ES) č. 684/2009 (22). Keď sa v popise, prezentácii alebo označovaní uvádza doba zrenia alebo vek liehoviny, musí sa uviesť aj v uvedenom administratívnom dokumente.

Článok 14

Uvedenie miesta proveniencie

1.   Ak sa v popise, prezentácii alebo označovaní liehoviny uvádza miesto proveniencie liehoviny, ktoré je iné ako zemepisné označenie alebo ochranná známka, musí zodpovedať miestu alebo regiónu, kde sa uskutočnilo štádium výrobného postupu, ktorým konečná liehovina získala svoj charakter a podstatné rozhodujúce vlastnosti.

2.   V prípade liehovín sa označenie krajiny pôvodu alebo miesta proveniencie hlavnej zložky, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1169/2011, nevyžaduje.

Článok 15

Jazyk názvu liehoviny

1.   Výrazy uvedené v prílohách I a II kurzívou ani zemepisné označenia sa na etikete alebo v popise a prezentácii liehovín neprekladajú.

2.   V prípade liehovín vyrobených v Únii a určených na vývoz môžu odchylne od odseku 1 byť výrazy uvedené v odseku 1 a zemepisné označenia doplnené prekladom, transkripciou alebo transliteráciou za predpokladu, že takéto výrazy a zemepisné označenia v pôvodnom jazyku nie sú skryté.

Článok 16

Používanie symbolu Únie pre zemepisné označenia

V popise, prezentácii a označovaní liehovín, ktorých názvy sú zemepisnými označeniami, možno používať symbol Únie pre chránené zemepisné označenia stanovený podľa článku 12 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

Článok 17

Zákaz olovnatých kapsúl a olovnatých fólií

Liehoviny sa nesmú skladovať na účely predaja ani umiestňovať na trh v nádobách s uzáverom obsahujúcim olovnaté kapsuly alebo olovnatú fóliu.

Článok 18

Referenčné metódy analýzy v Únii

1.   Ak sa má vykonať analýza etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu, destilátov poľnohospodárskeho pôvodu alebo liehovín na overenie, či spĺňajú požiadavky tohto nariadenia, takáto analýza musí byť v súlade s referenčnými metódami analýzy v Únii na určenie ich chemického a fyzikálneho zloženia a organoleptických vlastností.

Iné analytické metódy je povolené používať na zodpovednosť vedúceho laboratória pod podmienkou, že správnosť, opakovateľnosť a reprodukovateľnosť výsledkov týchto metód sú aspoň rovnocenné so správnosťou a presnosťou výsledkov príslušných referenčných analytických metód v Únii.

2.   Ak nie sú v Únii stanovené analytické metódy na identifikáciu a kvantifikáciu látok v konkrétnej liehovine, použije sa jedna alebo viaceré z týchto metód:

a)

analytické metódy, ktoré validovali medzinárodne uznávaní výrobcovia a ktoré najmä spĺňajú kritériá stanovené v prílohe III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (23);

b)

analytické metódy, ktoré vyhovujú odporúčaným normám Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO);

c)

analytické metódy, ktoré uznala a zverejnila Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV), alebo

d)

ak neexistuje metóda uvedená v písmene a), b) ani c), pokiaľ ide o presnosť, opakovateľnosť a reprodukovateľnosť:

analytická metóda, ktorú schválil príslušný členský štát,

ak je to potrebné, akákoľvek iná vhodná analytická metóda.

Článok 19

Delegované právomoci

1.   S cieľom zohľadniť tradičný postup dynamického stárenia brandy v členských štátoch známeho ako systém „criaderas y solera“ alebo systém „solera e criaderas“ uvedeného v prílohe III, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 46 na doplnenie tohto nariadenia tým, že:

a)

stanoví výnimky z článku 13 ods. 6, týkajúce sa špecifikácie doby zrenia alebo veku v popise, prezentácii alebo označovaní takéhoto brandy; a

b)

zavedie vhodné mechanizmy kontroly pre takéto brandy.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 46 na doplnenie tohto nariadenia, pokiaľ ide o zriadenie verejného registra subjektov, ktoré vymenuje každý členský štát pre dohľad nad postupmi stárenia, ako sa uvádza v článku 13 ods. 6.

Článok 20

Vykonávacie právomoci

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijímať:

a)

pravidlá potrebné pre komunikáciu členských štátov so subjektmi vymenovanými na dohľad nad postupmi stárenia v súlade s článkom 13 ods. 6;

b)

jednotné pravidlá uvádzania krajiny pôvodu alebo miesta proveniencie v popise, prezentácii alebo označovaní liehovín uvedené v článku 14;

c)

pravidlá o používaní symbolu Únie v popise, prezentácii a označovaní liehovín uvedené v článku 16;

d)

podrobné technické pravidlá referenčných analytických metód v Únii uvedené v článku 18.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 47 ods. 2.

KAPITOLA III

ZEMEPISNÉ OZNAČENIA

Článok 21

Ochrana zemepisných označení

1.   Zemepisné označenia chránené podľa tohto nariadenia môže používať ktorýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý umiestňuje na trh liehovinu vyrobenú v súlade so špecifikáciou príslušného výrobku.

2.   Zemepisné označenia chránené podľa tohto nariadenia sú chránené pred:

a)

akýmkoľvek priamym alebo nepriamym komerčným použitím názvu zapísaného v registri pre výrobky, na ktoré sa zápis do registra nevzťahuje, ak sú uvedené výrobky porovnateľné s výrobkami zapísanými v registri pod uvedeným názvom alebo ak použitie názvu ťaží z dobrej povesti chráneného názvu, a to aj v prípade, keď sa uvedené výrobky používajú ako zložka;

b)

akýmkoľvek zneužitím, napodobením alebo vzbudzovaním dojmu, a to aj vtedy, ak je uvedený skutočný pôvod výrobkov alebo služieb, alebo ak je chránený názov preložený alebo doplnený výrazom ako „štýl“, „typ“, „metóda“, „ako sa vyrába v“, „napodobenina“, „aróma“, „ako“ alebo podobne, a to aj v prípade, keď sa uvedené výrobky používajú ako zložka;

c)

akýmkoľvek iným klamlivým alebo zavádzajúcim označením, pokiaľ ide o provenienciu, pôvod, povahu alebo základné vlastnosti výrobku v jeho popise, prezentácii alebo označení, ktoré by mohlo vzbudzovať falošný dojem, pokiaľ ide o pôvod daného výrobku;

d)

akýmikoľvek inými praktikami, ktoré by mohli spotrebiteľa uviesť do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod daného výrobku.

3.   Zemepisné označenia chránené podľa tohto nariadenia sa v Únii nesmú stať druhovými.

4.   Ochrana uvedená v odseku 2 sa vzťahuje aj na tovary, ktoré vstupujú na colné územie Únie bez toho, aby v nej boli prepustené do voľného obehu.

Článok 22

Špecifikácia výrobkov

1.   Zemepisné označenie chránené podľa tohto nariadenia musí byť v súlade so špecifikáciou výrobku, v ktorej sa uvádzajú aspoň tieto informácie:

a)

názov, ktorý má byť chránený ako zemepisné označenie, v podobe, v akej sa používa v obchodnom styku alebo bežnom jazyku, len v jazykoch, ktoré sa používajú alebo sa historicky používali na opis konkrétneho výrobku vo vymedzenej zemepisnej oblasti v pôvodnom písme a v prepise do latinky, ak pôvodným písmom nie je latinka;

b)

kategória liehoviny alebo výraz „liehovina“, ak daná liehovina nespĺňa požiadavky stanovené pre kategórie liehovín stanovené v prílohe I;

c)

popis charakteristík liehoviny, v prípade potreby vrátane surovín, z ktorých je vyrobená, ako aj hlavných fyzikálnych, chemických alebo organoleptických vlastností výrobku a špecifických vlastností výrobku v porovnaní s liehovinami tej istej kategórie;

d)

vymedzenie zemepisnej oblasti ohraničenej s ohľadom na súvislosť uvedenú v písmene f);

e)

popis spôsobu výroby liehoviny a ak je to vhodné, aj originálnych a nemenných miestnych spôsobov výroby;

f)

podrobnosti, ktorými sa potvrdzuje súvislosť danej kvality, dobrej povesti alebo iných charakteristík liehoviny s jej zemepisným pôvodom;

g)

názvy a adresy príslušných orgánov, alebo, ak sú k dispozícii, názvy a adresy subjektov, ktoré overujú súlad s ustanoveniami špecifikácie výrobku podľa článku 38, a ich osobitné úlohy;

h)

každé osobitné pravidlo označovania pre príslušné zemepisné označenie.

V prípade potreby sa požiadavky na balenie uvedú v špecifikácii výrobku spolu s odôvodnením, prečo sa na zabezpečenie kvality, zaručenie pôvodu alebo zabezpečenie kontroly musí balenie vykonať vo vymedzenej zemepisnej oblasti, a to s prihliadnutím na právo Únie, najmä na právo Únie, ktoré sa týka voľného pohybu tovaru a voľného poskytovania služieb.

2.   Technická dokumentácia predložená ako súčasť ktorejkoľvek žiadosti do 8. júna 2019 podľa nariadenia (ES) č. 110/2008 sa podľa tohto článku považuje za špecifikáciu výrobku.

Článok 23

Obsah žiadosti o zápis zemepisného označenia do registra

1.   Žiadosť o zápis zemepisného označenia do registra podľa článku 24 ods. 5 alebo 8 musí obsahovať aspoň:

a)

názov a adresu skupiny žiadateľov a príslušných orgánov alebo, ak sú k dispozícii, subjektov, ktoré overujú súlad s ustanoveniami špecifikácie výrobku;

b)

špecifikáciu výrobku stanovenú v článku 22;

c)

jednotný dokument, v ktorom sa uvedú:

i)

hlavné prvky špecifikácie výrobku vrátane názvu, ktorý má byť chránený, kategória, do ktorej patrí liehovina, alebo výraz „liehovina“, spôsob výroby, opis charakteristík liehoviny, stručné vymedzenie zemepisnej oblasti a v prípade potreby osobitné pravidlá balenia a označovania;

ii)

opis súvislosti medzi liehovinou a jej zemepisným pôvodom, ako sa uvádza v článku 3 bode 4, vrátane prípadných špecifických prvkov popisu výrobku alebo spôsobu výroby, ktoré uvedenú súvislosť odôvodňujú.

Žiadosť uvedená v článku 24 ods. 8 musí obsahovať aj odkaz na zverejnenie špecifikácie výrobku a dôkaz, že názov výrobku je v krajine pôvodu chránený.

2.   Dokumentácia žiadosti uvedená v článku 24 ods. 7 musí obsahovať:

a)

názov a adresu skupiny žiadateľov;

b)

jednotný dokument uvedený v odseku 1 písm. c) tohto článku;

c)

vyhlásenie členského štátu, že považuje žiadosť za spĺňajúcu požiadavky tohto nariadenia a ustanovenia prijaté na jeho základe;

d)

odkaz na zverejnenie špecifikácie výrobku.

Článok 24

Žiadosť o zápis zemepisného označenia do registra

1.   Žiadosť o zápis zemepisného označenia do registra podľa tejto kapitoly môže podať len skupina, ktorá pracuje s liehovinou, ktorej názov sa navrhuje do registra zapísať.

2.   Ak nie je reálne, že dotknutí výrobcovia z dôvodu svojej početnosti, zemepisného sídla alebo organizačnej charakteristiky vytvoria skupinu, na účely tejto kapitoly sa za skupinu môže považovať orgán, ktorý určil členský štát. V takom prípade sa v dokumentácii žiadosti uvedenej v článku 23 ods. 2 tieto dôvody uvedú.

3.   Na účely tejto kapitoly sa za skupinu môže považovať aj jediná fyzická alebo právnická osoba, ak sú splnené tieto dve podmienky:

a)

dotknutá osoba je jediným výrobcom ochotným podať žiadosť a

b)

charakteristika vymedzenej zemepisnej oblasti sa značne líši od charakteristiky susedných oblastí, charakteristika liehoviny sa líši od charakteristiky výrobku vyrobeného v susedných oblastiach alebo liehovina má osobitnú kvalitu, povesť či iné charakteristiky, ktoré možno jednoznačne pripísať jej zemepisnému pôvodu.

4.   Ak ide o zemepisné označenie, ktoré určuje cezhraničnú zemepisnú oblasť, spoločnú žiadosť o zápis do registra môže podať viacero skupín z rôznych členských štátov alebo tretích krajín.

V prípade spoločnej žiadosti túto predkladá Komisii dotknutý členský štát alebo skupina žiadateľov v dotknutej tretej krajine, a to priamo alebo prostredníctvom orgánov uvedenej tretej krajiny po porade so všetkými dotknutými orgánmi a skupinami žiadateľov. K spoločnej žiadosti sa priloží vyhlásenie uvedené v článku 23 ods. 2 písm. c) každého dotknutého členského štátu. Požiadavky stanovené v článku 23 musia byť splnené v každom dotknutom členskom štáte a každej dotknutej tretej krajine.

V prípade spoločnej žiadosti musí vo všetkých dotknutých členských štátoch prebehnúť súvisiace vnútroštátne námietkové konanie.

5.   Ak sa žiadosť týka zemepisnej oblasti v určitom členskom štáte, uvedená žiadosť sa predloží orgánom uvedeného členského štátu.

Členský štát vhodnými prostriedkami preskúma žiadosť, aby overil, či je odôvodnená a či spĺňa požiadavky tejto kapitoly.

6.   Ako súčasť prieskumu uvedeného v odseku 5 druhom pododseku začne členský štát vnútroštátne námietkové konanie, v rámci ktorého sa zabezpečí náležité zverejnenie žiadosti uvedenej v odseku 5 a poskytne primeraná lehota, počas ktorej akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem a bydlisko alebo sídlo na jeho území, môže voči žiadosti podať námietku.

Členský štát preskúma prípustnosť každej námietky doručenej v súlade s kritériami uvedenými v článku 28.

7.   Ak sa členský štát po posúdení akejkoľvek prijatej námietky domnieva, že požiadavky tejto kapitoly sú splnené, môže prijať kladné rozhodnutie a žiadosť aj s dokumentáciou predložiť Komisii. V takom prípade informuje Komisiu o prípustných námietkach, ktoré mu boli doručené od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá v súlade s právnymi predpismi umiestňovala na trh predmetné výrobky s dotknutými názvami, a to nepretržite počas najmenej piatich rokov pred dňom uverejnenia uvedeného v odseku 6. Členské štáty takisto informujú Komisiu o všetkých vnútroštátnych súdnych konaniach, ktoré môžu mať vplyv na postup registrácie.

Členský štát zabezpečí, aby kladné rozhodnutie, ktoré prijme podľa prvého pododseku, bolo zverejnené a aby každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem, mala možnosť podať opravný prostriedok.

Členský štát zabezpečí, aby sa zverejnila verzia špecifikácie výrobku, na základe ktorej prijal kladné rozhodnutie, a poskytne k nej elektronický prístup.

Členský štát zabezpečí aj náležité zverejnenie verzie špecifikácie výrobku, na základe ktorej Komisia prijala svoje rozhodnutie podľa článku 26 ods. 2

8.   Ak sa žiadosť týka zemepisnej oblasti v tretej krajine, žiadosť sa predloží Komisii, a to buď priamo, alebo prostredníctvom orgánov dotknutej tretej krajiny.

9.   Dokumenty uvedené v tomto článku, ktoré sa zasielajú Komisii, musia byť v jednom z úradných jazykov Únie.

Článok 25

Prechodná vnútroštátna ochrana

1.   Členský štát môže prechodne poskytnúť ochranu názvu podľa tejto kapitoly na vnútroštátnej úrovni s účinnosťou od dátumu podania žiadosti Komisii.

2.   Takáto vnútroštátna ochrana zaniká dňom prijatia rozhodnutia o zápise do registra podľa tejto kapitoly alebo dňom stiahnutia žiadosti.

3.   Ak názov nie je zapísaný do registra podľa tejto kapitoly, za dôsledky takejto vnútroštátnej ochrany zodpovedá výlučne príslušný členský štát.

4.   Opatrenia prijaté členskými štátmi podľa odseku 1 majú účinok iba na vnútroštátnej úrovni a nemajú vplyv na obchod v rámci Únie ani na medzinárodný obchod.

Článok 26

Preskúmanie Komisiou a zverejnenie na účely námietkového konania

1.   Komisia vhodnými prostriedkami preskúma každú žiadosť, ktorá jej je doručená podľa článku 24, aby overila, či je odôvodnená, či spĺňa požiadavky tejto kapitoly a či boli zohľadnené záujmy zainteresovaných subjektov mimo členského štátu, ktorý žiadosť podal. Takéto preskúmanie vychádza z jednotného dokumentu uvedeného v článku 23 ods. 1 písm. c), pozostáva z overenia toho, či v žiadosti nie sú zjavné chyby a spravidla netrvá dlhšie ako šesť mesiacov. Ak sa však táto lehota prekročí, Komisia žiadateľovi bezodkladne písomne oznámi dôvody omeškania.

Komisia aspoň raz za mesiac zverejňuje zoznam názvov, v súvislosti s ktorými jej boli podané žiadosti o zápis do registra, ako aj dátum ich podania. V tomto zozname uvedie aj názov členského štátu alebo tretej krajiny, ktoré tieto žiadosti podali.

2.   Ak sa na základe preskúmania vykonaného podľa odseku 1 prvého pododseku Komisia domnieva, že požiadavky tejto kapitoly sú splnené, uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie jednotný dokument uvedený v článku 23 ods. 1 písm. c) a odkaz na uverejnenie špecifikácie výrobku.

Článok 27

Námietkové konanie

1.   Do troch mesiacov odo dňa uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie môžu orgány členského štátu či tretej krajiny alebo fyzická či právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem a bydlisko alebo sídlo v tretej krajine, podať Komisii oznámenie o námietke.

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem a bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte ako v tom, z ktorého bola žiadosť podaná, môže podať oznámenie o námietke členskému štátu, v ktorom má uvedená osoba bydlisko alebo sídlo, a to v lehote umožňujúcej podanie námietky podľa prvého pododseku.

Oznámenie o námietke obsahuje vyhlásenie, že žiadosť by mohla porušovať požiadavky tejto kapitoly.

Oznámenie o námietke, ktoré neobsahuje takéto vyhlásenie, je neplatné.

Komisia bezodkladne zašle oznámenie o námietke orgánu alebo subjektu, ktorý žiadosť podal.

2.   Ak sa Komisii podá oznámenie o námietke a do dvoch mesiacov po nej nasleduje odôvodnená námietka, Komisia overí prípustnosť tejto odôvodnenej námietky.

3.   Komisia do dvoch mesiacov od doručenia prípustnej odôvodnenej námietky vyzve orgán alebo osobu, ktorá podala námietku, a orgán alebo subjekt, ktorý podal žiadosť, aby počas obdobia, ktoré neprekročí tri mesiace, začali príslušné konzultácie. Uvedená lehota začne plynúť dňom elektronického doručenia výzvy zainteresovaným stranám.

Orgán alebo osoba, ktorá podala námietku, a orgán alebo subjekt, ktorý podal žiadosť, začnú bezodkladne takéto príslušné konzultácie. Navzájom si poskytnú relevantné informácie, aby mohli posúdiť, či žiadosť o zápis do registra spĺňa požiadavky tejto kapitoly. Ak dohodu nedosiahnu, túto informáciu oznámia aj Komisii.

Keď zainteresované strany dosiahnu dohodu, orgány členského štátu alebo tretej krajiny, z ktorých bola žiadosť podaná, oznámia Komisii všetky faktory, ktoré umožnili dosiahnuť dohodu, vrátane stanovísk žiadateľa a orgánov členského štátu či tretej krajiny alebo iných fyzických a právnických osôb, ktoré podali námietku.

Nezávisle od toho, či sa dohoda dosiahla alebo nedosiahla, sa oznámenie Komisii zašle do jedného mesiaca po ukončení konzultácií.

Komisia môže kedykoľvek počas týchto troch mesiacov na žiadosť žiadateľa predĺžiť lehotu na konzultácie najviac o tri mesiace.

4.   Ak sa v nadväznosti na príslušné konzultácie uvedené v odseku 3 tohto článku údaje uverejnené v súlade s článkom 26 ods. 2 podstatne zmenia, Komisia zopakuje preskúmanie uvedené v článku 26.

5.   Oznámenie o námietke, odôvodnená námietka a súvisiace dokumenty, ktoré sa zasielajú Komisii v súlade s odsekmi 1 až 4, musia byť v jednom z úradných jazykov Únie.

Článok 28

Dôvody námietky

1.   Odôvodnená námietka uvedená v článku 27 ods. 2 je prípustná len vtedy, ak bola Komisii doručená v lehote stanovenej v uvedenom článku a ak z nej vyplýva, že:

a)

navrhované zemepisné označenie nie je v súlade s vymedzením v článku 3 bode 4 alebo s požiadavkami uvedenými v článku 22;

b)

zápis navrhovaného zemepisného označenia do registra by bol v rozpore s článkom 34 alebo 35;

c)

zápis navrhovaného zemepisného označenia do registra by ohrozil existenciu úplne alebo čiastočne zhodného názvu alebo ochrannej známky alebo existenciu výrobkov, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi na trhu aspoň päť rokov predo dňom uverejnenia stanoveným v článku 26 ods. 2, alebo

d)

požiadavky uvedené v článkoch 31 a 32 nie sú splnené.

2.   Dôvody námietky sa posúdia vo vzťahu k územiu Únie.

Článok 29

Prechodné obdobia na používanie zemepisných označení

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa udelí prechodné obdobie v trvaní najviac piatich rokov s cieľom umožniť, aby sa v prípade liehovín, ktoré pochádzajú z niektorého členského štátu alebo tretej krajiny a ktorých názov je v rozpore s článkom 21 ods. 2, naďalej používalo označenie, pod ktorým boli umiestnené na trh, pod podmienkou, že sa prípustnou námietkou podľa článku 24 ods. 6 alebo článku 27 preukáže, že zápis názvu do registra by ohrozil existenciu:

a)

úplne zhodného názvu alebo zloženého názvu, v ktorom je jeden výraz zhodný s názvom, ktorý sa má zapísať do registra, alebo

b)

iných názvov podobných názvu, ktorý sa má zapísať do registra, vzťahujúcich sa na liehoviny, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi na trhu aspoň päť rokov predo dňom uverejnenia stanoveným v článku 26 ods. 2.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 47 ods. 2.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 36, Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa predĺži prechodné obdobie udelené podľa odseku 1 na najviac 15 rokov alebo ktorými sa v riadne odôvodnených prípadoch umožňuje predĺžiť používanie o najviac 15 rokov, ak sa preukáže, že:

a)

označenie uvedené v odseku 1 sa v súlade s právnymi predpismi nepretržite a riadne používalo aspoň 25 rokov pred podaním žiadosti o ochranu Komisii;

b)

účelom použitia označenia uvedeného v odseku 1 nikdy nebolo ťažiť z dobrej povesti zemepisného označenia zapísaného do registra, a

c)

spotrebiteľ nebol ani nemohol byť uvedený do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod daného výrobku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 47 ods. 2.

3.   Keď sa používa označenie uvedené v odsekoch 1 a 2, krajina pôvodu sa jasne a viditeľne označí na označení.

Článok 30

Rozhodnutie o zápise do registra

1.   Ak sa Komisia na základe jej dostupných informácií získaných preskúmaním podľa článku 26 ods. 1 prvého pododseku domnieva, že podmienky na zápis navrhovaného zemepisného označenia do registra nie sú splnené, informuje dotknutý žiadajúci členský štát alebo tretiu krajinu o dôvodoch zamietnutia a poskytne im dva mesiace na vyjadrenie. Ak Komisii neobdrží vyjadrenie alebo ak sa napriek doručenému vyjadreniu naďalej domnieva, že podmienky na zápis do registra nie sú splnené, prostredníctvom vykonávacích aktov zamietne žiadosť, pokiaľ žiadosť nebola stiahnutá. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 47 ods. 2.

2.   Ak sa Komisii nedoručí oznámenie o námietke ani žiadna prípustná odôvodnená námietka podľa článku 27, bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 47 ods. 2 prijme vykonávacie akty, ktorými sa názov zapíše do registra.

3.   Ak sa Komisii doručí prípustná odôvodnená námietka, po príslušných konzultáciách uvedených v článku 27 ods. 3 a po zohľadnení ich výsledkov konzultácií:

a)

ak sa dosiahla dohoda, zapíše názov do registra prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 47 ods. 2 a v prípade potreby zmení informácie uverejnené podľa článku 26 ods. 2 za predpokladu, že nejde o podstatné zmeny, alebo

b)

ak sa nedosiahla dohoda, prijme vykonávacie akty, ktorými rozhodne o zápise do registra. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 47 ods. 2.

4.   Akty o zápise do registra a rozhodnutia o zamietnutí sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Aktom o zápise do registra sa udeľuje zemepisnému označeniu ochrana uvedená v článku 21.

Článok 31

Zmena špecifikácie výrobku

1.   Akákoľvek skupina s oprávneným záujmom môže požiadať o schválenie zmeny špecifikácie výrobku.

V žiadosti sa opíšu a odôvodnia požadované zmeny.

2.   Zmeny špecifikácie výrobku sa vzhľadom na ich význam rozdelia do dvoch kategórií:

a)

zmeny na úrovni Únie, ktoré si vyžadujú námietkové konanie na úrovni Únie;

b)

štandardné zmeny, ktoré sa majú riešiť s členským štátom alebo treťou krajinou.

3.   Zmena sa považuje za zmenu na úrovni Únie, ak:

a)

obsahuje zmenu názvu alebo niektorej časti zemepisného označenia zapísaného do registra podľa tohto nariadenia;

b)

pozostáva zo zmeny názvu podľa právnych predpisov alebo kategórie liehoviny;

c)

hrozí, že sa vylúči daná kvalita, dobrá povesť alebo iná charakteristika uvedenej liehoviny, ktorú možno v podstate pripísať jej zemepisnému pôvodu, alebo

d)

prináša ďalšie obmedzenia pre umiestňovanie výrobku na trh.

Všetky ostatné zmeny sa považujú za štandardné zmeny.

Za štandardnú zmenu sa považuje aj dočasná zmena, ak sa týka dočasnej zmeny špecifikácie výrobku vyplývajúcej z uloženia povinných sanitárnych a fytosanitárnych opatrení orgánmi verejnej moci alebo súvisí s prírodnými katastrofami či nepriaznivými poveternostnými podmienkami oficiálne uznanými príslušnými orgánmi.

4.   Zmeny na úrovni Únie schvaľuje Komisia. Postup schvaľovania sleduje mutatis mutandis postup stanovený v článku 24 a článkoch 26 až 30. Žiadosť o zmenu na úrovni Únie, ktorú podala tretia krajina alebo výrobcovia z tretích krajín, musí obsahovať dôkaz, že požadovaná zmena je v súlade s právnymi predpismi o ochrane zemepisného označenia platnými v uvedenej tretej krajine.

5.   Štandardné zmeny musí schváliť členský štát, na území ktorého sa nachádza zemepisná oblasť dotknutého výrobku. Pokiaľ ide o tretie krajiny, zmeny musia byť schválené v súlade s právnymi predpismi platnými v dotknutej tretej krajine.

6.   Preskúmanie žiadosti o zmenu sa týka iba navrhovanej zmeny.

Článok 32

Zrušenie

1.   Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby s oprávneným záujmom prijať vykonávacie akty na zrušenie zápisu zemepisného označenia do registra, a to v každom z týchto prípadov:

a)

ak už nie je možné zabezpečiť súlad s požiadavkami špecifikácie výrobku;

b)

ak za najmenej sedem po sebe nasledujúcich rokov nebol na trh umiestnený žiaden výrobok s daným zemepisným označením.

Na postup zrušenia sa mutatis mutandis uplatňujú články 24, 26, 27, 28 a 30.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 môže Komisia na žiadosť výrobcov liehoviny umiestňovanej na trh pod zemepisným označením zapísaným do registra prijať vykonávacie akty, ktorými zruší príslušný zápis do registra.

3.   V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 Komisia pred prijatím vykonávacieho aktu konzultuje s orgánmi členského štátu, orgánmi tretej krajiny alebo podľa možnosti s výrobcom v tretej krajine, ktorý pôvodne o zápis príslušného zemepisného označenia do registra požiadal, ak o zrušenie nežiada priamo pôvodný žiadateľ o zápis.

4.   Vykonávacie akty uvedené v tomto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 47 ods. 2.

Článok 33

Register zemepisných označení liehovín

1.   Komisia do 8. júna 2021 prijme delegované akty v súlade s článkom 46 na doplnenie tohto nariadenia zriadením verejne prístupného aktualizovaného elektronického registra zemepisných označení liehovín uznaných v rámci tohto systému (ďalej len „register“).

2.   Názov zemepisného označenia sa do registra zapisuje pôvodným písmom. Ak pôvodným písmom nie je latinka, spolu s názvom v pôvodnom písme sa zapíše do registra aj jeho transkripcia alebo transliterácia v latinke.

Pre zemepisné označenia zapísané do registra podľa tejto kapitoly register umožňuje priamy prístup k jednotným dokumentom a obsahuje aj odkaz na uverejnenie špecifikácie výrobku.

Pre zemepisné označenia zapísané do registra pred 8. júnom 2019 umožňuje register priamy prístup k hlavným špecifikáciám technickej dokumentácie, ako sa uvádza v článku 17 ods. 4 nariadenia (ES) č. 110/2008.

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 46, ktorými tento odsek doplní stanovením ďalších podrobných pravidiel formy a obsahu registra.

3.   Zemepisné označenia liehovín vyrábaných v tretích krajinách, ktoré sú v Únii chránené podľa medzinárodnej dohody, ktorej je Únia zmluvnou stranou, možno zapísať do registra ako zemepisné označenia.

Článok 34

Homonymné zemepisné označenia

1.   Ak je názov, ktorý je predmetom podanej žiadosti, úplne alebo čiastočne homonymný s názvom už zapísaným v registri podľa tohto nariadenia, zapíše sa tento názov do registra s náležitým zreteľom na miestne a tradičné použitie a akékoľvek riziko zámeny.

2.   Homonymný názov, ktorý vyvoláva u spotrebiteľa mylnú domnienku, že výrobky pochádzajú z iného územia, sa do registra nezapíše, aj keď je názov presný, pokiaľ ide o skutočné územie, región alebo miesto pôvodu uvedených výrobkov.

3.   Používanie homonymného zemepisného označenia zapísaného do registra podlieha podmienke, že v praxi možno dostatočne rozlíšiť následne registrované homonymum a názov, ktorý už v registri zapísaný je, so zreteľom na potrebu zabezpečiť dotknutým výrobcom rovnosť zaobchádzania a neuvádzať spotrebiteľa do omylu.

4.   Ochrana zemepisných označení liehovín podľa článku 21 tohto nariadenia sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté chránené zemepisné označenia a označenia pôvodu výrobkov podľa nariadení (EÚ) č. 1308/2013 a (EÚ) č. 251/2014.

Článok 35

Špecifické dôvody na zamietnutie ochrany

1.   Druhový názov nemožno chrániť ako zemepisné označenie.

Na určenie, či sa názov stal druhovým názvom alebo nie, sa zohľadňujú všetky relevantné faktory, najmä:

a)

súčasný stav v Únii, najmä v oblasti spotreby;

b)

príslušné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy.

2.   Názov nemožno chrániť ako zemepisné označenie, ak by ochranou s ohľadom na povesť ochrannej známky a jej dobré meno mohol byť spotrebiteľ uvedený do omylu, pokiaľ ide o skutočnú totožnosť liehoviny.

3.   Názov možno chrániť ako zemepisné označenie, iba ak sa kroky pri výrobe, ktoré liehovine dodávajú kvalitu, dobrú povesť alebo inú charakteristiku, ktorú možno v podstate pripísať jej zemepisnému pôvodu, uskutočňujú v príslušnej zemepisnej oblasti.

Článok 36

Vzťah medzi ochrannými známkami a zemepisnými označeniami

1.   Zápis ochrannej známky do registra, ktorej používanie zodpovedá alebo by zodpovedalo jednej či viacerým situáciám uvedeným v článku 21 ods. 2, sa zamietne alebo sa vyhlási za neplatný.

2.   Ochrannú známku, ktorej používanie zodpovedá jednej alebo viacerým situáciám uvedeným v článku 21 ods. 2, pre ktorej zápis do registra bola podaná žiadosť, bola zapísaná do registra alebo bola používaním zavedená, ak túto možnosť stanovujú príslušné právne predpisy, v dobrej viere na území Únie pred dátumom podania žiadosti o ochranu zemepisného označenia Komisii, možno naďalej používať a obnovovať bez ohľadu na zápis zemepisného označenia v registri, ak neexistujú dôvody vyhlásiť túto ochrannú známku za neplatnú alebo ju zrušiť podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 (24) alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2017/1001 (25).

Článok 37

Existujúce zemepisné označenia zapísané v registri

Zemepisné označenia liehovín zapísané v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 110/2008, a tak chránené podľa uvedeného nariadenia, sú automaticky chránené ako zemepisné označenia podľa tohto nariadenia. Komisia ich zapíše do registra uvedeného v článku 33 tohto nariadenia.

Článok 38

Overovanie súladu so špecifikáciou výrobku

1.   Členské štáty vypracujú a aktualizujú zoznam hospodárskych subjektov, ktoré vyrábajú liehoviny so zemepisným označením zapísaným v registri podľa tohto nariadenia.

2.   Pokiaľ ide o zemepisné označenia, ktoré označujú liehoviny pochádzajúce z Únie a zapísané v registri podľa tohto nariadenia, overovanie súladu so špecifikáciou výrobku uvedenou v článku 22 pred umiestnením daného výrobku na trh vykonáva:

a)

jeden alebo viaceré príslušné orgány uvedené v článku 43 ods. 1, alebo

b)

kontrolné orgány v zmysle článku 2 druhého pododseku bodu 5 nariadenia (ES) č. 882/2004, ktoré pôsobia ako orgány pre certifikáciu výrobkov.

Ak členský štát uplatňuje článok 24 ods. 2, overovanie súladu so špecifikáciou výrobku zabezpečuje iný orgán, než ten, ktorý sa považuje za skupinu podľa uvedeného odseku.

Bez ohľadu na vnútroštátne právne predpisy členských štátov náklady na takéto overovanie súladu so špecifikáciou výrobku môžu znášať hospodárske subjekty, ktoré podliehajú uvedeným kontrolám.

3.   Pokiaľ ide o zemepisné označenia, ktoré označujú liehoviny pochádzajúce z tretej krajiny a zapísané v registri podľa tohto nariadenia, overovanie súladu so špecifikáciou výrobku pred umiestnením daného výrobku na trh vykonáva:

a)

príslušný orgán verejnej moci určený treťou krajinou, alebo

b)

orgán pre certifikáciu výrobkov.

4.   Členské štáty zverejnia názvy a adresy príslušných orgánov uvedených v odseku 2 a tieto informácie pravidelne aktualizujú.

Komisia zverejní názvy a adresy príslušných orgánov uvedených v odseku 3 a tieto informácie pravidelne aktualizuje.

5.   Kontrolné orgány uvedené v odseku 2 písm. b) a orgány pre certifikáciu výrobkov uvedené v odseku 3 písm. b) musia dodržiavať európsku normu ISO/IEC 17065:2012 alebo akékoľvek jej uplatniteľné budúce revidované alebo zmenené znenie a musia byť v súlade s ňou akreditované.

6.   Príslušné orgány uvedené v odsekoch 2 a 3, ktoré overujú súlad zemepisného označenia chráneného podľa tohto nariadenia so špecifikáciou výrobku, musia byť objektívne a nestranné. Musia mať k dispozícii kvalifikovaný personál a zdroje potrebné na plnenie svojich úloh.

Článok 39

Dohľad nad používaním názvov na trhu

1.   Členské štáty vykonávajú na základe analýzy rizík kontroly, pokiaľ ide o používanie zemepisných označení zapísaných v registri podľa tohto nariadenia na trhu, a v prípade porušenia požiadaviek tejto kapitoly prijmú všetky potrebné opatrenia.

2.   Členské štáty prijmú všetky vhodné administratívne a justičné opatrenia, aby predchádzali neoprávnenému používaniu alebo zastavili neoprávnené používanie názvov výrobkov alebo služieb, ktoré sa vyrábajú alebo umiestňujú na trh na ich území a na ktoré sa vzťahujú zemepisné označenia zapísané do registra podľa tohto nariadenia.

Členské štáty na tento účel určia orgány zodpovedné za vykonávanie týchto opatrení v súlade s postupmi určenými jednotlivými členskými štátmi.

Uvedené orgány musia poskytnúť primerané záruky objektívnosti a nestrannosti a mať k dispozícii kvalifikovaný personál a zdroje potrebné na plnenie svojich úloh.

3.   Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy príslušných orgánov zodpovedných za kontroly, pokiaľ ide o používanie názvov na trhu, a určených v súlade s článkom 43. Komisia názvy a adresy týchto orgánov zverejní.

Článok 40

Postup a požiadavky, a plánovanie a predkladanie správ v súvislosti s vykonávaním kontrolných činností

1.   Postupy a požiadavky stanovené v nariadení (ES) č. 882/2004 sa uplatňujú mutatis mutandis na kontroly stanovené v článkoch 38 a 39 tohto nariadenia.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa činnosti zamerané na kontrolu povinností podľa tejto kapitoly výslovne uviedli v samostatnom oddiele viacročných národných plánov kontroly v súlade s článkami 41 až 43 nariadenia (ES) č. 882/2004.

3.   Do výročných správ uvedených v článku 44 ods. 1 nariadenia (ES) č. 882/2004 sa v samostatnom oddiele uvedú informácie, ktoré sa podľa uvedeného ustanovenia týkajú kontroly povinností stanovených týmto nariadením.

Článok 41

Delegované právomoci

1.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 46 na doplnenie tohto nariadenia stanovením ďalších podmienok, ktoré sa majú dodržiavať, vrátane prípadov, keď zemepisná oblasť zahŕňa viac ako jednu krajinu, pokiaľ ide o:

a)

žiadosť o zápis zemepisného označenia do registra, ako sa uvádza v článkoch 23 a 24, a

b)

predbežné vnútroštátne postupy, ako sa uvádza v článku 24, kontrolu zo strany Komisie, námietkové konanie a zrušenie zemepisných označení.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 46 na doplnenie tohto nariadenia stanovením podmienok a požiadaviek na postup týkajúci sa zmien na úrovni Únie a štandardných zmien vrátane dočasných zmien špecifikácie výrobku, ako sa uvádza v článku 31.

Článok 42

Vykonávacie právomoci

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa:

a)

formy špecifikácie výrobku uvedenej v článku 22 a opatrení týkajúcich sa informácií, ktoré musí špecifikácia výrobku obsahovať, pokiaľ ide o súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a konečným výrobkom, ako sa uvádza v článku 22 ods. 1 písm. f);

b)

postupov podávania námietok, ich formy a predkladania, ako sa uvádza v článkoch 27 a 28;

c)

formy a predkladania žiadostí o zmeny na úrovni Únie a oznámení v súvislosti so štandardnými a dočasnými zmenami, ako sa uvádza v článku 31 ods. 4 a 5;

d)

postupu zrušenia a formy postupu zrušenia uvedeného v článku 32, ako aj predkladania žiadostí o zrušenie, a

e)

kontrol a overovania vrátane skúšok, ktoré majú vykonávať členské štáty, ako sa uvádza v článku 38.

2.   Komisia prijme do 8. júna 2021 vykonávacie akty, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá pre postupy, formu a predkladanie žiadostí, ako sa uvádza v článkoch 23 a 24, a to aj v prípade žiadostí týkajúcich sa viac ako jedného vnútroštátneho územia.

3.   Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 1 a 2 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 47 ods. 2.

KAPITOLA IV

KONTROLY, VÝMENA INFORMÁCIÍ A PRÁVNE PREDPISY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Článok 43

Kontrola liehovín

1.   Za kontrolu liehovín zodpovedajú členské štáty. Tieto prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s týmto nariadením a určia príslušné orgány zodpovedné za zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

2.   Komisia zabezpečí jednotné uplatňovanie tohto nariadenia a v prípade potreby prijme prostredníctvom vykonávacích aktov pravidlá pre administratívne a fyzické kontroly, ktoré majú členské štáty vykonávať s ohľadom na dodržiavanie povinností vyplývajúcich z uplatňovania tohto nariadenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 47 ods. 2.

Článok 44

Výmena informácií

1.   Členské štáty a Komisia si navzájom poskytujú informácie potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty týkajúce sa povahy a typu informácií, ktoré sa majú vymieňať, a metód výmeny informácií.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 47 ods. 2.

Článok 45

Právne predpisy členských štátov

1.   Pri uplatňovaní politiky kvality liehovín, ktoré sa vyrábajú na ich území, a najmä zemepisných označení zapísaných v registri alebo na ochranu nových zemepisných označení môžu členské štáty stanoviť v oblasti výroby, popisu, prezentácie a označovania prísnejšie pravidlá ako pravidlá stanovené v prílohách I a II, pokiaľ sú zlučiteľné s právom Únie.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 členské štáty nesmú zakázať ani obmedziť dovoz, predaj ani spotrebu liehovín vyrábaných v iných členských štátoch alebo tretích krajinách, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.

KAPITOLA V

DELEGOVANIE PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

ODDIEL 1

Delegovanie právomoci a vykonávacie ustanovenia

Článok 46

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 8 a 19 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 24. mája 2019. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 33 a 41 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 24. mája 2019. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

4.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 50 sa Komisii udeľuje na obdobie šiestich rokov od 24. mája 2019.

5.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 8, 19, 33, 41 a 50 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

6.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

7.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

8.   Delegovaný akt prijatý podľa článkov 8, 19, 33, 41 a 50 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 47

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre liehoviny zriadený nariadením (EHS) č. 1576/89. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

ODDIEL 2

Ustanovenia o výnimkách, prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 48

Výnimka z požiadaviek na menovité množstvá v smernici 2007/45/ES

Odchylne od článku 3 smernice 2007/45/ES a od šiesteho riadku oddielu 1 prílohy k uvedenej smernici sa jedenkrát destilované šóčú (26) vyrábané periodickou destiláciou a fľašované v Japonsku môže umiestňovať na trh Únie v menovitých množstvách 720 ml a 1 800 ml.

Článok 49

Zrušenie

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 50, nariadenie (ES) č. 110/2008 sa zrušuje s účinnosťou od 25. mája 2021. Kapitola III uvedeného nariadenia sa však zrušuje s účinnosťou od 8. júna 2019.

2.   Odchylne od odseku 1:

a)

článok 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 110/2008 sa naďalej uplatňuje až do 25. mája 2021;

b)

článok 20 nariadenia (ES) č. 110/2008 a bez toho, aby bola dotknutá uplatniteľnosť iných ustanovení vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 716/2013 (27), článok 9 uvedeného vykonávacieho nariadenia sa bude naďalej uplatňovať až do dokončenia postupov stanovených v článku 9 uvedeného vykonávacieho nariadenia, v každom prípade však najneskôr do 25. mája 2021 a

c)

príloha III k nariadeniu (ES) č. 110/2008 sa uplatňuje naďalej až do zriadenia registra uvedeného v článku 33 tohto nariadenia.

3.   Odkazy na nariadenie (ES) č. 110/2008 sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

Článok 50

Prechodné opatrenia

1.   Liehoviny, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia, ale spĺňajú požiadavky nariadenia (ES) č. 110/2008 a boli vyrobené pred 25. májom 2021 sa môžu naďalej umiestňovať na trh až do vyčerpania zásob.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku liehoviny, ktorých popis, prezentácia alebo označovanie nie sú v súlade s článkami 21 a 36 tohto nariadenia, ale sú v súlade s článkami 16 a 23 nariadenia (ES) č. 110/2008 a boli označené pred 8. júnom 2019 sa môžu naďalej umiestňovať na trh až do vyčerpania zásob.

3.   Komisia je do 25. mája 2025 splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 46, ktorými sa mení článok 3 ods. 2, 3, 9, 10, 11 a 12, článok 10 ods. 6 a 7 a články 11, 12 a 13 alebo sa dopĺňa toto nariadenie tým, že sa odchýli od uvedených ustanovení.

Delegované akty uvedené v prvom pododseku sa výslovne obmedzujú na naplnenie preukázaných potrieb vyplývajúcich zo situácie na trhu.

Komisia prijme samostatný delegovaný akt pre každé vymedzenie, technickú definíciu alebo požiadavku v ustanoveniach, ktoré sú uvedené v prvom pododseku.

4.   Články 22 až 26, 31 a 32 tohto nariadenia sa neuplatňujú na žiadosti o zápis do registra ani na žiadosti o zmenu, ako ani na žiadosti o zrušenie, o ktorých k 8. júnu 2019 nebolo ešte rozhodnuté. Článok 17 ods. 4, 5 a 6 a články 18 a 21 nariadenia (ES) č. 110/2008 sa na takéto žiadosti a žiadosti o zrušenie uplatňujú aj naďalej.

Ustanovenia o námietkovom konaní uvedené v článkoch 27, 28 a 29 tohto nariadenia sa nevzťahujú na žiadosti o zápis do registra alebo o zmenu, v prípade ktorých hlavné špecifikácie technickej dokumentácie alebo žiadosť o zmenu už boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie8. júna 2019 na predkladanie námietok. Článok 17 ods. 7 nariadenia (ES) č. 110/2008 sa na takéto žiadosti uplatňuje naďalej.

Ustanovenia o námietkovom konaní uvedené v článkoch 27, 28 a 29 tohto nariadenia sa nevzťahujú na žiadosti o zrušenie, o ktorých k 8. júnu 2019 nebolo ešte rozhodnuté. Článok 18 nariadenia (ES) č. 110/2008 sa na takéto žiadosti o zrušenie uplatňuje naďalej.

5.   Pokiaľ ide o zemepisné označenia zapísané do registra podľa kapitoly III tohto nariadenia a v prípade ktorých o žiadosti o zápis do registra nebolo ešte rozhodnuté k dátumu uplatňovania vykonávacích aktov, ktorými sa stanovujú podrobné pravidlá pre postupy, formu a predkladanie žiadostí, ako sa uvádza v článku 23, a ktoré sú stanovené v článku 42 ods. 2 tohto nariadenia, môže register poskytnúť priamy prístup k hlavným špecifikáciám technickej dokumentácie v zmysle článku 17 ods. 4 nariadenia (ES) č. 110/2008.

6.   Pokiaľ ide o zemepisné označenia zapísané do registra v súlade s nariadením (ES) č. 110/2008, Komisia na žiadosť členského štátu zverejní v Úradnom vestníku Európskej únie jednotný dokument, ktorý tento členský štát predložil. V tomto zverejnení sa uvedie odkaz na zverejnenie špecifikácie výrobku a po ňom už námietkové konanie nenasleduje.

Článok 51

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 25. mája 2021.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 sa článok 16, článok 20 písm. c), články 21, 22 a 23, článok 24 ods. 1, 2 a 3, článok 24 ods. 4 prvý a druhý pododsek, článok 24 ods. 8 a 9, články 25 až 42, články 46 a 47, článok 50 ods. 1, 4 a 6, bod 39 písm. d) a bod 40 písm. d) prílohy I a vymedzenia pojmov stanovené v článku 3 súvisiace s uvedenými ustanoveniami uplatňujú od 8. júna 2019.

3.   Delegované akty stanovené v článkoch 8, 19 a 50 prijaté v súlade s článkom 46 a vykonávacie akty stanovené v článku 8 ods. 4 a článkoch 20, 43 a 44 prijaté v súlade s článkom 47 sa uplatňujú od 25. mája 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 17. apríla 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA


(1)  Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 54.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 9. apríla 2019.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 16).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008 o arómach a určitých zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách a o zmene a doplnení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91, nariadení (ES) č. 2232/96 a (ES) č. 110/2008 a smernice 2000/13/ES (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 34).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18).

(7)  Rozhodnutie Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúce sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).

(9)  Nariadenie Rady (EHS) č. 1576/89 z 29. mája 1989 stanovujúce všeobecné pravidlá na definovanie, opis a uvádzanie liehovín na trh (Ú. v. ES L 160, 12.6.1989, s. 1).

(10)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(12)  Ú. v. EÚ L 330, 27.12.2018, s. 3.

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa stanovujú pravidlá pre menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov, zrušujú sa smernice Rady 75/106/EHS a 80/232/EHS a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/211/EHS (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 17).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1670 z 23. októbra 2018, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 110/2008, pokiaľ ide o menovité množstvá na účel uvádzania jedenkrát destilovaného šóčú vyrábaného periodickou destiláciou a fľašovaného v Japonsku na trh Únie (Ú. v. EÚ L 284, 12.11.2018, s. 1).

(15)  Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (Ú. v. EÚ L 164, 26.6.2009, s. 45).

(17)  Smernica Rady 2001/111/ES z 20. decembra 2001 vzťahujúca sa na niektoré cukry určené na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 10, 12.1.2002, s. 53).

(18)  Smernica Rady 2001/110/ES z 20. decembra 2001 o mede (Ú. v. ES L 10, 12.1.2002, s. 47).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91 (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 14).

(22)  Nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane (Ú. v. EÚ L 197, 29.7.2009, s. 24).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2015, s. 1).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 16.6.2017, s. 1).

(26)  Podľa prílohy 2-D k Dohode medzi Európskou úniou a Japonskom o hospodárskom partnerstve.

(27)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 716/2013 z 25. júla 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín (Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 21).


PRÍLOHA I

KATEGÓRIE LIEHOVÍN

1.   Rum

a)

Rum je liehovina vyrábaná výlučne destiláciou zápary pripravenej alkoholovou fermentáciou melasy alebo sirupu, ktoré vznikajú pri výrobe trstinového cukru, alebo samotnej šťavy z cukrovej trstiny, pričom sa destiluje na menej ako 96 % obj. etylalkoholu, takže destilát má rozoznateľné špecifické organoleptické vlastnosti rumu.

b)

Minimálny obsah alkoholu v rume je 37,5 % obj..

c)

Nepridáva sa alkohol, zriedený ani nezriedený.

d)

Rum sa nearomatizuje.

e)

Rum môže obsahovať iba pridaný karamel ako prostriedok na prispôsobenie zafarbenia.

f)

Rum môže byť sladený na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 20 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

g)

V prípade zemepisných označení zapísaných do registra podľa tohto nariadenia možno názov rumu podľa právnych predpisov doplniť:

i)

výrazom „traditionnel“ alebo „tradicional“, ak predmetný rum:

je vyrobený destiláciou na menej ako 90 % obj. po alkoholovej fermentácii látok, z ktorých vzniká alkohol a ktoré pochádzajú výlučne z príslušného miesta výroby, a

má obsah prchavých látok najmenej 225 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu, a

nie je sladený;

ii)

výrazom „poľnohospodársky“, ak predmetný rum spĺňa požiadavky podľa bodu i) a bol vyrobený výlučne destiláciou po alkoholovej fermentácii šťavy cukrovej trstiny. Výraz „poľnohospodársky“ sa môže používať len v prípade zemepisného označenia francúzskych zámorských departementov alebo autonómneho regiónu Madeira.

Týmto písmenom nie je dotknuté používanie výrazu „poľnohospodársky“, „traditionnel“ alebo „tradicional“ v spojení s akýmkoľvek výrobkom, na ktorý sa táto kategória nevzťahuje, podľa ich vlastných špecifických kritérií.

2.    Whisky alebo whiskey

a)

Whisky alebo whiskey je liehovina, ktorá sa vyrába výlučne vykonaním všetkých týchto výrobných činností:

i)

destiláciou zápary vyrobenej zo sladovaných obilnín s celými zrnami nesladovaných obilnín alebo bez nich, ktorá je:

scukrená sladovou amylázou, ktorá sa v nej nachádza, s inými prírodnými enzýmami alebo bez nich,

fermentovaná pôsobením kvasiniek;

ii)

každá destilácia sa vykonáva na menej ako 94,8 % obj., takže destilát má arómu a chuť pochádzajúce z použitých surovín;

iii)

zrením konečného destilátu prebiehajúcim najmenej tri roky v drevených sudoch, ktorých objem nepresahuje 700 litrov.

Konečný destilát, do ktorého sa môže pridať iba voda a obyčajný karamel (na farbenie), si zachováva farbu, arómu a chuť, ktoré pochádzajú z výrobného procesu uvedeného v bodoch i), ii) a iii).

b)

Minimálny obsah alkoholu whisky alebo whiskey je 40 % obj..

c)

Nepridáva sa alkohol, zriedený ani nezriedený.

d)

Whisky alebo whiskey nesmie byť sladená, a to ani na dotvorenie chuti, ani aromatizovaná, ani obsahovať iné prídavné látky okrem obyčajného karamelu (E 150a) používaného na úpravu farby.

e)

Názov podľa právnych predpisov „whisky“ alebo „whiskey“ možno doplniť výrazom „single malt“, len ak je destilovaná výlučne zo sladového jačmeňa v jednom liehovare.

3.   Obilný destilát

a)

Obilný destilát je liehovina, ktorá sa vyrába výlučne destiláciou fermentovanej zápary z celých zŕn obilnín a ktorej organoleptické vlastnosti pochádzajú z použitých surovín.

b)

S výnimkou liehoviny Korn je minimálny obsah alkoholu obilného destilátu 35 % obj..

c)

Nepridáva sa alkohol, zriedený ani nezriedený.

d)

Obilný destilát sa nearomatizuje.

e)

Obilný destilát môže obsahovať iba pridaný karamel ako prostriedok na úpravu farby.

f)

Obilný destilát môže byť sladený na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 10 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

g)

Obilný destilát môže mať názov podľa právnych predpisov „obilné brandy“, ak sa vyrobil destiláciou na menej ako 95 % obj. z fermentovanej zápary z celých zŕn obilnín, pričom musí mať organoleptické vlastnosti pochádzajúce z použitých surovín.

h)

V názve podľa právnych predpisov „obilný destilát“ alebo „obilné brandy“ slovo „obilný“ či „obilné“ možno nahradiť názvom obilniny použitej výlučne pri výrobe uvedenej liehoviny.

4.   Vínny destilát alebo Vínovica

a)

Vínny destilát alebo Vínovica je liehovina, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

i)

vyrába sa výlučne destiláciou, a to na menej ako 86 % obj., vína, vína obohateného alkoholom na destiláciu alebo destilátu z vína destilovaného na menej ako 86 % obj. alkoholu;

ii)

má obsah prchavých látok v množstve najmenej 125 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu;

iii)

má maximálny obsah metanolu 200 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu.

b)

Minimálny obsah alkoholu vínneho destilátu je 37,5 % obj..

c)

Nepridáva sa alkohol, zriedený ani nezriedený.

d)

Vínny destilát alebo Vínovica sa nearomatizuje. To nevylučuje tradičné výrobné metódy.

e)

Vínny destilát alebo Vínovica môže obsahovať iba pridaný karamel ako prostriedok na prispôsobenie zafarbenia.

f)

Vínny destilát alebo Vínovica môže byť sladený na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 20 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

g)

Ak sa vínny destilát alebo vínovica nechá zrieť, môže sa naďalej umiestňovať na trh ako „vínny destilát“ alebo „vínovica“ za predpokladu, že doba zrenia zodpovedá dobe zrenia stanovenej pre liehoviny kategórie 5 alebo je dlhšia.

h)

Týmto nariadením nie je dotknuté používanie výrazu „Branntwein“ v kombinácii s výrazom „essig“ pri prezentácií a označovaní octu.

5.    Brandy alebo Weinbrand

a)

Brandy alebo Weinbrand je liehovina, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

i)

vyrába sa z vínneho destilátu, do ktorého sa môže pridať destilát z vína, ak destilát z vína bol destilovaný na menej ako 94,8 % obj. a obsahuje najviac 50 % alkoholu v konečnom výrobku;

ii)

zrela minimálne:

jeden rok v dubových nádobách s objemom aspoň 1 000 litrov; alebo

šesť mesiacov v dubových sudoch s objemom menším ako 1 000 litrov;

iii)

má obsah prchavých látok v množstve najmenej 125 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu, ktoré pochádzajú výlučne z destilácie použitých surovín;

iv)

má maximálny obsah metanolu 200 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu.

b)

Minimálny obsah alkoholu brandy alebo Weinbrand je 36 % obj.

c)

Nepridáva sa alkohol, zriedený ani nezriedený.

d)

Brandy alebo Weinbrand sa nearomatizuje. To nevylučuje tradičné výrobné metódy.

e)

Brandy alebo Weinbrand môže obsahovať iba pridaný karamel ako prostriedok na prispôsobenie zafarbenia.

f)

Brandy alebo Weinbrand môže byť sladené na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 35 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

6.   Destilát z hroznových výliskov (matolín) alebo matolinovica alebo terkelica

a)

Destilát z hroznových výliskov alebo matolinovica alebo terkelica je liehovina, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

i)

vyrába sa výlučne z hroznových výliskov, ktoré sa fermentujú a destilujú buď priamo vodnou parou, alebo po pridaní vody, a sú splnené obe tieto podmienky:

každá destilácia sa vykonáva na menej ako 86 % obj.,

prvá destilácia sa vykonáva za prítomnosti samotných hroznových výliskov;

ii)

k hroznovým výliskom možno pridať vínne kaly, pričom ich množstvo nepresiahne 25 kg kalov na 100 kg použitých hroznových výliskov;

iii)

množstvo alkoholu, ktoré pochádza z kalov, neprekročí 35 % obj. celkového množstva alkoholu v konečnom výrobku;

iv)

má obsah prchavých látok v množstve najmenej 140 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu a má maximálny obsah metanolu 1 000 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu.

b)

Minimálny obsah alkoholu destilátu z hroznových výliskov alebo matolinovice alebo terkelice je 37,5 % obj.

c)

Nepridáva sa alkohol, zriedený ani nezriedený.

d)

Destilát z hroznových výliskov alebo matolinovica alebo terkelica sa nearomatizuje. To nevylučuje tradičné výrobné metódy.

e)

Destilát z hroznových výliskov alebo matolinovica alebo terkelica môže obsahovať iba pridaný karamel ako prostriedok na prispôsobenie zafarbenia.

f)

Destilát z hroznových výliskov alebo matolinovica alebo terkelica môže byť sladený na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 20 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

7.   Destilát z ovocných výliskov

a)

Destilát z ovocných výliskov je liehovina, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

i)

vyrába sa výlučne fermentáciou a destiláciou ovocných výliskov okrem hroznových výliskov a sú splnené obe tieto podmienky:

každá destilácia sa vykonáva na menej ako 86 % obj.,

prvá destilácia sa vykonáva za prítomnosti samotných výliskov,

ii)

má obsah prchavých látok v množstve najmenej 200 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu;

iii)

maximálny obsah metanolu je 1 500 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu;

iv)

maximálny obsah kyseliny kyanovodíkovej je 7 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu v prípade výliskov z kôstkového ovocia.

b)

Minimálny obsah alkoholu destilátu z ovocných výliskov je 37,5 % obj.

c)

Nepridáva sa alkohol, zriedený ani nezriedený.

d)

Destilát z ovocných výliskov sa nearomatizuje.

e)

Destilát z ovocných výliskov môže obsahovať iba pridaný karamel ako prostriedok na prispôsobenie zafarbenia.

f)

Destilát z ovocných výliskov môže byť sladený na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 20 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

g)

Názov podľa právnych predpisov obsahuje názov použitého ovocia, za ktorým nasleduje výraz „destilát z výliskov“. Ak sú použité výlisky z viacerých rôznych druhov ovocia, názov podľa právnych predpisov musí byť „destilát z ovocných výliskov“ a môže sa doplniť názvom každého ovocia v zostupnom poradí použitého množstva.

8.   Hrozienkový destilát alebo raisin brandy

a)

Hrozienkový destilát alebo raisin brandy je liehovina vyrábaná výlučne destiláciou zápary pripravenej alkoholovou fermentáciou extraktu sušených hroznových bobúľ odrody „Corinth Black“ alebo „alexandrijský muškát“ na menej ako 94,5 % obj. alkoholu tak, že aróma a chuť destilátu pochádzajú zo surovín použitých na destiláciu.

b)

Minimálny obsah alkoholu hrozienkového destilátu alebo raisin brandy je 37,5 % obj.

c)

Nepridáva sa alkohol, zriedený ani nezriedený.

d)

Hrozienkový destilát alebo raisin brandy sa nearomatizuje.

e)

Hrozienkový destilát alebo raisin brandy môže obsahovať iba pridaný karamel ako prostriedok na prispôsobenie zafarbenia.

f)

Hrozienkový destilát alebo raisin brandy môže byť sladený na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 20 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

9.   Ovocný destilát

a)

Ovocný destilát je liehovina, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

i)

vyrába sa výlučne alkoholovou fermentáciou a destiláciou čerstvého a dužinatého ovocia, s kôstkami alebo bez nich, vrátane banánov, alebo šťavy z takéhoto ovocia, bobuľovitého ovocia alebo zeleniny;

ii)

každá destilácia sa vykonáva na menej ako 86 % obj. tak, že destilát získa arómu a chuť pochádzajúcu z destilovaných surovín;

iii)

má obsah prchavých látok v množstve najmenej 200 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu;

iv)

v prípade destilátov z kôstkového ovocia obsahuje najviac 7 gramov kyseliny kyanovodíkovej na hektoliter 100 % obj. alkoholu.

b)

Maximálny obsah metanolu ovocného destilátu je 1 000 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu okrem:

i)

ovocných destilátov vyrobených z tohto ovocia alebo bobuľovitého ovocia, v prípade ktorých je maximálny obsah metanolu 1 200 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu:

jablká (Malus domestica Borkh.),

marhule (Prunus armeniaca L.),

slivky (Prunus domestica L.),

bystrické slivky (Prunus domestica L.),

mirabelky [Prunus domestica L. subsp. syriaca (Borkh.) Janch. ex Mansf.],

broskyne [Prunus persica (L.) Batsch],

hrušky (Pyrus communis L.) okrem hrušiek odrody Williams (Pyrus communis L. cv „Williams“),

černice (Rubus sect. Rubus),

maliny (Rubus idaeus L.).

ii)

ovocných destilátov vyrobených z tohto ovocia alebo bobuľovitého ovocia, v prípade ktorých je maximálny obsah metanolu 1 350 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu:

dula podlhovastá (Cydonia oblonga Mill.),

borievky (Juniperus communis L. alebo Juniperus oxicedrus L.),

hrušky Williams (Pyrus communis L. cv „Williams“),

čierne ríbezle (Ribes nigrum L.),

červené ríbezle (Ribes rubrum L.),

ruža šípová (Rosa canina L.),

baza čierna (Sambucus nigra L.),

jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia L.),

jarabina oskorušová (Sorbus domestica L.),

jarabina brekyňová (Sorbus torminalis (L.) Crantz).

c)

Minimálny obsah alkoholu ovocného destilátu je 37,5 % obj.

d)

Ovocný destilát sa neprifarbuje.

e)

Bez ohľadu na písmeno d) tejto kategórie a odchylne od kategórie potravín 14.2.6 časti E prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 sa však na prispôsobenie zafarbenia ovocných destilátov, ktoré boli stárené v kontakte s drevom aspoň jeden rok, môže použiť karamel.

f)

Nepridáva sa alkohol, zriedený ani nezriedený.

g)

Ovocný destilát sa nearomatizuje.

h)

Ovocný destilát môže byť sladený na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 18 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

i)

Názov podľa právnych predpisov ovocného destilátu je „destilát“ doplnený názvom ovocia, bobuľovitého ovocia alebo zeleniny. V bulharskom, českom, gréckom, chorvátskom, poľskom, rumunskom, slovenskom a slovinskom jazyku možno názov podľa právnych predpisov vyjadriť názvom ovocia, bobuľovitého ovocia alebo zeleniny s príponou.

Alternatívne:

i)

názov podľa právnych predpisov uvedený v prvom pododseku môže byť „wasser“ spolu s názvom ovocia, alebo

ii)

v týchto prípadoch sa môžu prípadne použiť tieto názvy podľa právnych predpisov:

kirsch“ v prípade čerešňového destilátu (Prunus avium (L.) L.),

„slivka“, „bystrická slivka“ alebo „slivovica“ v prípade slivkového destilátu (Prunus domestica L.),

„mirabelka“ v prípade mirabelkového destilátu (Prunus domestica L. subsp. syriaca (Borkh.) Janch. ex Mansf.);

„plod planiky“ v prípade destilátu z plodu planiky (Arbutus unedo L.),

„Golden Delicious“ v prípade destilátu z jabĺk (Malus domestica var. „Golden Delicious“),

Obstler“ v prípade ovocného destilátu vyrobeného z ovocia, s bobuľovitým ovocím alebo bez neho, ak aspoň 85 % zápary pochádza z rôznych odrôd jabĺk, hrušiek, alebo z oboch.

Názov „Williams“ alebo „williams“ možno používať len na umiestnenie hruškového destilátu vyrobeného výlučne z hrušiek odrody „Williams“ na trh.

V prípade rizika, že by konečný spotrebiteľ ľahko neporozumel jednému z názvov podľa právnych predpisov neobsahujúcich slovo „destilát“ uvedených v tomto písmene, v popise, prezentácii a označení sa musí uvádzať slovo „destilát“, ktoré možno doplniť o vysvetlenie.

j)

Kedykoľvek sú spolu destilované dva alebo viaceré druhy ovocia, bobuľovitého ovocia alebo zeleniny, výrobok sa musí umiestňovať na trh pod názvom podľa právnych predpisov:

„ovocný destilát“ pre liehoviny vyrobené výlučne destiláciou ovocia alebo bobuľovitého ovocia, alebo oboch, alebo

„zeleninový destilát“ pre liehoviny vyrobené výlučne destiláciou zeleniny, alebo

„ovocný a zeleninový destilát“ pre liehoviny vyrobené destiláciou kombinácie ovocia, bobuľovitého ovocia a zeleniny.

Názov podľa právnych predpisov možno doplniť názvom každého druhu ovocia, bobuľovitého ovocia alebo zeleniny v zostupnom poradí použitého množstva.

10.   Destilát z jablčného vína (cider destilát), destilát z hruškového vína (perry destilát) a destilát z jablčného a hruškového vína (cider a perry destilát)

a)

Destilát z jablčného vína (cider destilát), destilát z hruškového vína (perry destilát) a destilát z jablčného a hruškového vína (cider a perry destilát) sú liehoviny, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

i)

vyrábajú sa výlučne destiláciou jablčného vína (cideru) alebo hruškového vína (perry) destilovaného na menej ako 86 % obj. tak, že destilát získa arómu a chuť pochádzajúce z ovocia;

ii)

majú obsah prchavých látok v množstve najmenej 200 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu;

iii)

majú maximálny obsah metanolu 1 000 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu.

b)

Minimálny obsah alkoholu destilátu z jablčného vína (cider destilátu), destilátu z hruškového vína (perry destilátu) a destilátu z jablčného a hruškového vína (cider a perry destilátu) je 37,5 % obj..

c)

Nepridáva sa alkohol, zriedený ani nezriedený.

d)

Destilát z jablčného vína (cider destilát), destilát z hruškového vína (perry destilát) a destilát z jablčného a hruškového vína (cider a perry destilát) sa nearomatizuje. To nevylučuje tradičné výrobné metódy.

e)

Destilát z jablčného vína (cider destilát), destilát z hruškového vína (perry destilát) a destilát z jablčného a hruškového vína (cider a perry destilát) môžu obsahovať iba pridaný karamel ako prostriedok na prispôsobenie zafarbenia.

f)

Destilát z jablčného vína (cider destilát), destilát z hruškového vína (perry destilát) a destilát z jablčného a hruškového vína (cider a perry destilát) môže byť sladený na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 15 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

g)

Názov podľa právnych predpisov musí byť:

„destilát z jablčného vína“ alebo „cider destilát“ pre liehoviny vyrobené výlučne destiláciou jablčného vína (cideru),

„destilát z hruškového vína“ alebo „perry destilát“ pre liehoviny vyrobené výlučne destiláciou hruškového vína (perry), alebo

„destilát z jablčného a hruškového vína“ alebo „cider a perry destilát“ pre liehoviny vyrobené výlučne destiláciou jablčného a hruškového vína (cideru a perry).

11.   Medový destilát

a)

Medový destilát je liehovina, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

i)

vyrába sa výlučne fermentáciou a destiláciou medovej zápary;

ii)

destiluje sa na menej ako 86 % obj. tak, aby destilát mal organoleptické vlastnosti pochádzajúce z použitých surovín.

b)

Minimálny obsah alkoholu medového destilátu je 35 % obj..

c)

Nepridáva sa alkohol, zriedený ani nezriedený.

d)

Medový destilát sa nearomatizuje.

e)

Medový destilát môže obsahovať iba pridaný karamel ako prostriedok na prispôsobenie zafarbenia.

f)

Medový destilát môže byť sladený iba medom na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 20 gramov medu na liter, vyjadreného ako invertný cukor.

12.    Hefebrand alebo destilát z kalov

a)

Hefebrand alebo destilát z kalov je liehovina vyrábaná výlučne destiláciou vínnych kalov, pivných kalov alebo kalov z fermentovaného ovocia na menej ako 86 % obj.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny Hefebrand alebo destilátu z kalov je 38 % obj.

c)

Nepridáva sa alkohol, zriedený ani nezriedený.

d)

Hefebrand alebo destilát z kalov sa nearomatizuje.

e)

Hefebrand alebo destilát z kalov môže obsahovať iba pridaný karamel ako prostriedok na prispôsobenie zafarbenia.

f)

Hefebrand alebo destilát z kalov môže byť sladený na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 20 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

g)

Názov podľa právnych predpisov „Hefebrand“ alebo „destilát z kalov“ sa doplní názvom použitých surovín.

13.   Pivný destilát alebo Pivovica

a)

Pivný destilát alebo Pivovica je liehovina vyrobená výlučne priamou destiláciou čerstvého piva za normálneho tlaku na obsah alkoholu menej ako 86 % obj. tak, že výsledný destilát má organoleptické vlastnosti pochádzajúce z piva.

b)

Minimálny obsah alkoholu pivného destilátu alebo pivovice je 38 % obj.

c)

Nepridáva sa alkohol, zriedený ani nezriedený.

d)

Pivný destilát alebo Pivovica sa nearomatizuje.

e)

Pivný destilát alebo Pivovica môže obsahovať iba pridaný karamel ako prostriedok na prispôsobenie zafarbenia.

f)

Pivný destilát alebo Pivovica môže byť sladený na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 20 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

14.    Topinambur alebo destilát z jeruzalemských artičokov

a)

Topinambur alebo destilát z jeruzalemských artičokov je liehovina, ktorá sa vyrába výlučne fermentáciou a destiláciou hľúz jeruzalemských artičokov (Helianthus tuberosus L.) na menej ako 86 % obj.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny topinambur alebo destilátu z jeruzalemských artičokov je 38 % obj.

c)

Nepridáva sa alkohol, zriedený ani nezriedený.

d)

Topinambur alebo destilát z jeruzalemských artičokov sa nearomatizuje.

e)

Topinambur alebo destilát z jeruzalemských artičokov môže obsahovať iba pridaný karamel ako prostriedok na prispôsobenie zafarbenia.

f)

Topinambur alebo destilát z jeruzalemských artičokov môže byť sladený na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 20 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

15.   Vodka

a)

Vodka je liehovina vyrábaná z etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu získaného fermentáciou kvasinkami buď:

zo zemiakov alebo z obilnín alebo oboch,

z iných poľnohospodárskych surovín,

destilovaného tak, že organoleptické vlastnosti použitých surovín a vedľajších produktov vzniknutých pri fermentácii sa selektívne redukujú.

Po tom môže nasledovať ďalšia destilácia alebo spracovanie za použitia vhodných technologických pomocných látok alebo oba tieto postupy vrátane použitia aktívneho uhlia tak, aby sa dosiahli špeciálne organoleptické vlastnosti.

Najvyšší obsah rezíduí pre etylalkohol poľnohospodárskeho pôvodu používaný na výrobu vodky musí spĺňať hodnoty uvedené v článku 5 písm. d) okrem toho, že obsah metanolu nesmie prekročiť 10 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu.

b)

Minimálny obsah alkoholu vodky je 37,5 % obj.

c)

Jediné arómy, ktoré možno pridať, sú prírodné aromatické látky alebo aromatické prípravky, ktoré sú prítomné v destiláte získanom z fermentovaných surovín. Výrobku možno dodať okrem prevládajúcej chuti a vône aj iné špeciálne organoleptické vlastnosti.

d)

Vodka sa neprifarbuje.

e)

Vodka môže byť sladená na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 8 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

f)

V popise, prezentácii alebo označovaní vodky, ktorá sa nevyrobila výlučne zo zemiakov alebo obilnín, alebo obidvoch, sa výrazne uvádza označenie „vyrobené z...“, ktoré sa doplní o názov surovín použitých na výrobu etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu. Toto označenie sa uvádza v rovnakom zornom poli ako názov podľa právnych predpisov.

g)

Názov podľa právnych predpisov môže byť „vodka“ v ktoromkoľvek členskom štáte.

16.   Destilát (doplnený názvom ovocia, bobuľovitého ovocia alebo orechov) získaný maceráciou a destiláciou

a)

Destilát (doplnený názvom ovocia, bobuľovitého ovocia alebo orechov) získaný maceráciou a destiláciou je liehovina, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

i)

bola vyrobená:

maceráciou čiastočne fermentovaného alebo nefermentovaného ovocia, bobuľovitého ovocia alebo orechov uvedených v bode ii), pričom možno pridať najviac 20 litrov etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu alebo destilátu alebo destilačného produktu (alebo ich kombinácie) pochádzajúcich z toho istého ovocia, bobuľovitého ovocia alebo orechov na každých 100 kg fermentovaného ovocia, bobuľovitého ovocia alebo orechov,

po ktorej nasleduje destilácia; každá destilácia sa vykonáva na menej ako 86 % obj.;

ii)

vyrába sa z týchto druhov ovocia, bobuľovitého ovocia alebo orechov:

arónia (Aronia Medik. nom cons.),

plody arónie čiernoplodej (Aronia melanocarpa (Michx.) Elliott),

gaštan jedlý (Castanea sativa Mill.),

citrusové plody (Citrus spp.),

lieskové orechy (Corylus avellana L.),

šucha čierna (Empetrum nigrum L.),

jahody (Fragaria spp.),

rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides L.),

cezmíny (Ilex aquifoliumIlex cassine L.),

drieň obyčajný (Cornus mas),

vlašské orechy (Juglans regia L.),

banány (Musa spp.),

myrta obyčajná (Myrtus communis L.),

opuncia (Opuntia ficus-indica (L.) Mill.),

mučenka jedlá (Passiflora edulis Sims),

čremcha obyčajná (Prunus padus L.).

slivka trnková (Prunus spinosa L.),

čierne ríbezle (Ribes nigrum L.),

biele ríbezle (Ribes niveum Lindl.),

červené ríbezle (Ribes rubrum L.),

egreš obyčajný (Ribes uva-crispa L. syn. Ribes grossularia),

ruža šípová (Rosa canina L.),

ostružina arktická (Rubus arcticus L.),

ostružina morušková (Rubus chamaemorus L.),

černice (Rubus sect. Rubus),

maliny (Rubus idaeus L.),

baza čierna (Sambucus nigra L.),

jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia L.),

jarabina oskorušová (Sorbus domestica L.),

jarabina brekyňová (Sorbus torminalis (L.) Crantz),

mombin sladký (Spondias dulcis Parkinson),

mombin žltý (Spondias mombin L.),

čučoriedka chocholíkatá (Vaccinium corymbosum L.),

kľukva močiarna (Vaccinium oxycoccos L.),

čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus L.),

brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea L.).

b)

Minimálny obsah alkoholu destilátu (doplnený názvom ovocia, bobuľovitého ovocia alebo orechov) získaného maceráciou a destiláciou je 37,5 % obj.

c)

Destilát (doplnený názvom ovocia, bobuľovitého ovocia alebo orechov) získaný maceráciou a destiláciou sa nearomatizuje.

d)

Destilát (doplnený názvom ovocia, bobuľovitého ovocia alebo orechov) získaný maceráciou a destiláciou sa neprifarbuje.

e)

Bez ohľadu na písmeno d) a odchylne od kategórie potravín 14.2.6 časti E prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 sa však na prispôsobenie zafarbenia destilátu (doplneného názvom ovocia, bobuľovitého ovocia alebo orechov) získaného maceráciou a destiláciou, ktorý bol stárený v kontakte s drevom aspoň jeden rok, môže použiť karamel.

f)

Destilát (doplnený názvom ovocia, bobuľovitého ovocia alebo orechov) získaný maceráciou a destiláciou môže byť sladený na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 18 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

g)

Pokiaľ ide o popis, prezentáciu a označovanie destilátu (doplnený názvom ovocia, bobuľovitého ovocia alebo orechov) získaného maceráciou a destiláciou, v popise, prezentácii alebo označovaní sa musí uviesť spojenie „získaný maceráciou a destiláciou“ písmom toho istého typu, veľkosti a farby a v rovnakom zornom poli ako spojenie „destilát (doplnený názvom ovocia, bobuľovitého ovocia alebo orechov)“ a v prípade fliaš sa tento text uvádza na prednej etikete.

17.    Geist (doplnený názvom ovocia alebo použitej suroviny)

a)

Geist (doplnený názvom ovocia alebo použitej suroviny) je liehovina, ktorá sa vyrába maceráciou nefermentovaného ovocia a bobuľovitého ovocia uvedených v kategórii 16 písm. a) bode ii) alebo nefermentovanej zeleniny, orechov, iných rastlinných materiálov, ako sú byliny alebo ružové lupienky, alebo húb v etylalkohole poľnohospodárskeho pôvodu, po ktorej nasleduje destilácia na menej ako 86 % obj.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny Geist (doplnený názvom ovocia alebo použitej suroviny) je 37,5 % obj..

c)

Geist (doplnený názvom ovocia alebo použitej suroviny) sa nearomatizuje.

d)

Geist (doplnený názvom ovocia alebo použitej suroviny) sa neprifarbuje.

e)

Geist (doplnený názvom ovocia alebo použitej suroviny) môže byť sladený na dotvorenie konečnej chuti. Konečný výrobok však nesmie obsahovať viac ako 10 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

f)

Výraz „-geist“, pred ktorým sa uvádza výraz iný ako názov ovocia, rastliny alebo inej suroviny, môže dopĺňať názov podľa právnych predpisov iných liehovín a alkoholických nápojov, ak takéto použitie neuvádza spotrebiteľa do omylu.

18.   Gentian (Horcová liehovina)

a)

Horcová liehovina je liehovina vyrobená z destilátu horca, ktorý sa získava fermentáciou koreňa horca s pridaním etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu alebo bez jeho pridania.

b)

Minimálny obsah alkoholu horcovej liehoviny je 37,5 % obj.

c)

Horcová liehovina sa nearomatizuje.

19.   Borovička

a)

Borovička je liehovina, ktorá sa vyrába aromatizovaním etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu alebo obilného destilátu alebo destilátu z obilia alebo ich kombinácie plodmi borievky obyčajnej alebo borievky cédrovitej (Juniperus communis L. alebo Juniperus oxicedrus L.).

b)

Minimálny obsah alkoholu borovičky je 30 % obj..

c)

Okrem plodov borievky možno pridávať aromatické látky, aromatické prípravky, rastliny s aromatickými vlastnosťami alebo časti rastlín s aromatickými vlastnosťami alebo ich kombináciu, ale organoleptické vlastnosti borievky musia byť rozpoznateľné, aj keď sú niekedy stlmené.

d)

Borovičku možno označovať názvom podľa právnych predpisov „Wacholder“ alebo „genebra“.

20.    Gin

a)

Gin je liehovina aromatizovaná borievkami, vyrobená aromatizovaním etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu plodmi borievky (Juniperus communis L.).

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny gin je 37,5 % obj.

c)

Na výrobu liehoviny gin možno použiť len aromatické látky alebo aromatické prípravky, alebo tieto oboje tak, aby chuť bola prevažne borievková.

d)

Výraz „gin“ možno doplniť výrazom „dry“, ak neobsahuje pridané sladidlá v množstve presahujúcom 0,1 gramu sladiacich produktov na liter konečného výrobku, vyjadrených ako invertný cukor.

21.   Destilovaný gin

a)

Destilovaný gin je jednou z týchto liehovín:

i)

liehovina aromatizovaná borievkami vyrábaná výlučne destiláciou etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu s počiatočným obsahom alkoholu najmenej 96 % obj. za prítomnosti plodov borievky obyčajnej (Juniperus communis L.) a iných prírodných rastlinných prípravkov, pokiaľ prevláda chuť borievok;

ii)

kombinácia výrobku takejto destilácie a etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu s rovnakým zložením, čistotou a obsahom alkoholu; na aromatizovanie destilovaného ginu možno použiť aj aromatické látky alebo aromatické prípravky, alebo tieto oboje, ako sú stanovené v kategórii 20 písm. c).

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny destilovaný gin je 37,5 % obj..

c)

Gin vyrobený jednoduchým pridaním esencií alebo aróm do etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu sa nepovažuje za destilovaný gin.

d)

Výraz „destilovaný gin“ možno doplniť výrazom „dry“ alebo môže obsahovať výraz „dry“, ak neobsahuje pridané sladidlá v množstve presahujúcom 0,1 gramu sladiacich produktov na liter konečného výrobku, vyjadrených ako invertný cukor.

22.    London gin

a)

London gin je destilovaný gin, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)

vyrába sa výlučne z etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu s maximálnym obsahom metanolu 5 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu, ktorého aróma sa dodáva výlučne destiláciou etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu za prítomnosti všetkých použitých prírodných rastlinných materiálov;

ii)

výsledný destilát obsahuje najmenej 70 % obj. alkoholu;

iii)

každý ďalší etylalkohol poľnohospodárskeho pôvodu, ktorý sa pridáva, musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 5, ale s maximálnym obsahom metanolu 5 gramov na hektoliter 100 % obj. alkoholu;

iv)

neprifarbuje sa;

v)

nesladí sa viac ako 0,1 gramom sladiacich produktov na liter konečného výrobku, vyjadrených ako invertný cukor;

vi)

neobsahuje žiadne ďalšie zložky než zložky uvedené v bodoch i), iii) a v) a vodu.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny London gin je 37,5 % obj..

c)

Výraz „London gin“ možno doplniť výrazom „dry“ alebo môže obsahovať výraz „dry“.

23.   Rascová liehovina alebo Kümmel

a)

Rascová liehovina alebo Kümmel je liehovina vyrábaná aromatizovaním etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu rascou (Carum carvi L.).

b)

Minimálny obsah alkoholu rascovej liehoviny alebo liehoviny Kümmel je 30 % obj..

c)

Možno použiť aj aromatické látky, aromatické prípravky, alebo tieto oboje, avšak musí prevládať chuť rasce.

24.    Akvavit alebo aquavit

a)

Akvavit alebo aquavit je liehovina aromatizovaná rascou alebo semenami kôpru, alebo obidvomi, vyrobená s použitím etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu a aromatizovaná destilátom rastlín alebo korenín.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny akvavit alebo aquavit je 37,5 % obj..

c)

Možno použiť aj ďalšie prírodné aromatické látky, aromatické prípravky, alebo oboje, ale aróma týchto nápojov musí do značnej miery pochádzať z destilátov semien rasce (Carum carvi L.) alebo kôpru (Anethum graveolens L.) alebo oboch, pričom používanie éterických olejov sa zakazuje.

d)

V chuti nesmú zreteľne prevládať horké látky; obsah sušiny nesmie prekročiť 1,5 gramu na 100 mililitrov.

25.   Anízová liehovina

a)

Anízová liehovina je liehovina vyrábaná aromatizovaním etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu prírodnými výťažkami badiánu (Illicium verum Hook f.), anízu (Pimpinella anisum L.), feniklu (Foeniculum vulgare Mill.) alebo inej rastliny, ktorá obsahuje rovnakú základnú aromatickú zložku, jedným z týchto postupov alebo ich kombináciou:

i)

maceráciou, destiláciou, alebo obidvomi týmito postupmi;

ii)

destiláciou alkoholu za prítomnosti semien alebo iných častí uvedených rastlín;

iii)

pridaním prírodných destilovaných výťažkov rastlín s arómou anízu.

b)

Minimálny obsah alkoholu anízovej liehoviny je 15 % obj..

c)

Anízová liehovina môže byť aromatizovaná iba aromatickými prípravkami a prírodnými aromatickými látkami.

d)

Možno použiť aj iné prírodné rastlinné výťažky alebo aromatické semená, ale anízová chuť musí naďalej prevládať.

26.    Pastis

a)

Pastis je anízová liehovina, ktorá obsahuje aj prírodné výťažky z koreňa sladkého drievka (Glycyrrhiza spp.), čo spôsobuje prítomnosť farbív známych ako chalkóny, ako aj kyseliny glycyrizínovej v množstve minimálne 0,05 gramu a maximálne 0,5 gramu na jeden liter liehoviny.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny pastis je 40 % obj.

c)

Liehovina pastis môže byť aromatizovaná iba aromatickými prípravkami a prírodnými aromatickými látkami.

d)

Pastis obsahuje menej ako 100 gramov sladiacich produktov na liter vyjadrených ako invertný cukor a obsah anetolu je minimálne 1,5 gramu a maximálne 2 gramy na liter.

27.    Pastis de Marseille

a)

Pastis de Marseille je pastis s výraznou chuťou anízu s obsahom anetolu od 1,9 do 2,1 gramu na liter.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny pastis de Marseille je 45 % obj.

c)

Liehovina pastis de Marseille môže byť aromatizovaná iba aromatickými prípravkami a prírodnými aromatickými látkami.

28.    Anis alebo janeževec

a)

Anis alebo janeževec je anízová liehovina, ktorej charakteristická chuť a vôňa pochádzajú výlučne z anízu (Pimpinella anisum L.), badiánu (Illicium verum Hook f.) alebo feniklu (Foeniculum vulgare Mill.) alebo ich kombinácie.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny anis alebo janeževec je 35 % obj.

c)

Liehovina anis alebo janeževec môže byť aromatizovaná iba aromatickými prípravkami a prírodnými aromatickými látkami.

29.   Destilovaný anis

a)

Destilovaný anis je anis, ktorý obsahuje alkohol destilovaný za prítomnosti semien uvedených v kategórii 28 písm. a) a v prípade zemepisných označení plodov pistácie mastixovej (Pistacia lentiscus) a iných aromatických semien, rastlín alebo ovocia, pokiaľ destilovaný anis obsahuje najmenej 20 % takéhoto alkoholu.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny destilovaný anis je 35 % obj.

c)

Destilovaný anis môže byť aromatizovaný iba aromatickými prípravkami a prírodnými aromatickými látkami.

30.   Liehovina s horkou chuťou alebo bitter

a)

Liehovina s horkou chuťou alebo bitter je liehovina s prevládajúcou horkou chuťou, vyrobená aromatizovaním etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu alebo destilátu poľnohospodárskeho pôvodu alebo obidvoch aromatickými látkami, aromatickými prípravkami alebo obidvomi.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny s horkou chuťou alebo bitter je 15 % obj.

c)

Bez toho, aby bolo dotknuté používanie takýchto výrazov pri prezentácií a označovaní iných potravín ako liehovín, liehovinu s horkou chuťou alebo bitter možno umiestňovať na trh aj pod názvami „horký“ alebo „bitter“ s ďalším výrazom alebo bez neho.

d)

Bez toho, aby bolo dotknuté písmeno c), výraz „horký“ alebo „bitter“ možno použiť pri popise, prezentácii a označovaní likérov s horkou chuťou.

31.   Aromatizovaná vodka

a)

Aromatizovaná vodka je vodka, ktorá získala prevládajúcu chuť a vôňu odlišnú od chuti surovín použitých na výrobu vodky.

b)

Minimálny obsah alkoholu aromatizovanej vodky je 37,5 % obj.

c)

Aromatizovaná vodka môže byť sladená, sceľovaná, aromatizovaná, vystavená zreniu alebo prifarbená.

d)

Keď je aromatizovaná vodka sladená, konečný výrobok musí obsahovať menej ako 100 gramov sladiacich produktov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

e)

Názov podľa právnych predpisov aromatizovanej vodky môže byť aj názov akejkoľvek prevládajúcej chuti v kombinácii so slovom „vodka“. Výraz „vodka“ vo všetkých úradných jazykoch Únie môže byť nahradený výrazom „vodka“.

32.   Liehovina aromatizovaná trnkami alebo pacharán

a)

Liehovina aromatizovaná trnkami alebo pacharán je liehovina, ktorá má prevládajúcu trnkovú chuť a vyrába sa maceráciou trniek (Prunus spinosa) v etylalkohole poľnohospodárskeho pôvodu s pridaním prírodných extraktov anízu alebo destilátov anízu alebo obidvoch;

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny aromatizovanej trnkami alebo liehoviny pacharán je 25 % obj.

c)

Pri výrobe liehoviny aromatizovanej trnkami alebo liehoviny pacharán sa použije aspoň 125 gramov plodov trnky na liter konečného výrobku.

d)

Obsah sladiacich produktov v liehovine aromatizovanej trnkami alebo liehovine pacharán vyjadrených ako invertný cukor je 80 až 250 gramov na liter konečného výrobku.

e)

Organoleptické vlastnosti, farba a chuť liehoviny aromatizovanej trnkami alebo liehoviny pacharán pochádzajú výlučne z použitého ovocia a anízu.

f)

Výraz „pacharán“ možno použiť ako názov podľa právnych predpisov, len ak bol výrobok vyrobený v Španielsku. Ak sa výrobok vyrába mimo Španielska, výraz „pacharán“ možno použiť len na doplnenie názvu podľa právnych predpisov „liehovina aromatizovaná trnkami“ a za predpokladu, že sa uvádza aj toto spojenie: „vyrobené v …“, za ktorým nasleduje názov členského štátu alebo tretej krajiny výroby.

33.   Likér

a)

Likér je liehovina, ktorá:

i)

má minimálny obsah sladiacich produktov, vyjadrených ako invertný cukor:

70 gramov na liter v prípade čerešňových alebo višňových likérov, ktorých etylalkohol pozostáva výlučne z čerešňového alebo višňového destilátu,

80 gramov na liter v prípade likérov, ktoré sú aromatizované výlučne horcom alebo podobnou rastlinou alebo palinou,

100 gramov na liter vo všetkých ostatných prípadoch;

ii)

sa vyrába z etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu alebo destilátu poľnohospodárskeho pôvodu, alebo jednej alebo viacerých liehovín alebo ich kombinácie, ktoré boli sladené a ku ktorým sa pridala jedna alebo viaceré arómy, výrobky poľnohospodárskeho pôvodu alebo potraviny.

b)

Minimálny obsah alkoholu likéru je 15 % obj.

c)

Vo výrobe likéru možno používať aromatické látky a aromatické prípravky.

Tieto likéry však môžu byť aromatizované iba potravinami s aromatickými vlastnosťami, aromatickými prípravkami a prírodnými aromatickými látkami:

i)

ovocné likéry:

ananásový (Ananas),

z citrusových plodov (Citrus L.),

z rakytníka rešetliakového (Hippophae rhamnoides L.),

morušový (Morus alba, Morus rubra),

višňový (Prunus cerasus),

čerešňový (Prunus avium),

z čiernych ríbezlí (Ribes nigrum L.),

z ostružiny arktickej (Rubus arcticus L.),

z ostružiny moruškovej (Rubus chamaemorus L.),

malinový (Rubus idaeus L.),

kľukvový (Vaccinium oxycoccos L.),

čučoriedkový (Vaccinium myrtillus L.),

brusnicový (Vaccinium vitis-idaea L.);

ii)

rastlinné likéry na báze:

paliny (Artemisia genepi),

horca (Gentiana L.),

mäty (Mentha L.),

anízu (Pimpinella anisum L.).

d)

Názov podľa právnych predpisov môže byť „likér v ktoromkoľvek členskom štáte a:

v prípade likérov vyrobených maceráciou višní alebo čerešní (Prunus cerasus alebo Prunus avium) v etylalkohole poľnohospodárskeho pôvodu môže byť názov podľa právnych predpisov „guignolet“ alebo „češnjevec“, a to s výrazom „likér“ alebo bez neho,

v prípade likérov vyrobených maceráciou višní (Prunus cerasus) v etylalkohole poľnohospodárskeho pôvodu môže byť názov podľa právnych predpisov „ginja“ alebo „ginjinha“ alebo „višnjevec“, a to s výrazom „likér“ alebo bez neho,

v prípade likérov, ktorých obsah alkoholu pochádza výlučne z rumu, môže byť názov podľa právnych predpisov „punch au rhum“, a to s výrazom „likér“ alebo bez neho,

bez toho, aby bol dotknutý článok 3 bod 2, článok 10 ods. 5 písm. b) a článok 11, v prípade likérov obsahujúcich mlieko alebo mliečne výrobky môže byť názov podľa právnych predpisov „krém“ doplnený názvom použitej suroviny, ktorá likéru dodáva jeho prevládajúcu chuť a vôňu, a to s výrazom „likér“ alebo bez neho.

e)

Pri popise, prezentácii a označovaní likérov vyrobených v Únii, v ktorých sa používa etylalkohol poľnohospodárskeho pôvodu alebo destilát poľnohospodárskeho pôvodu, možno na vyjadrenie zavedených výrobných metód použiť tieto zložené výrazy:

prune brandy,

orange brandy,

apricot brandy,

cherry brandy,

solbaerrom alebo rum z čiernych ríbezlí.

Pokiaľ ide o popis, prezentáciu a označovanie likérov uvedených v tomto písmene, zložený výraz sa musí uviesť v jednom riadku jednotným písmom rovnakého typu a farby a slovo „likér“ sa musí uviesť v bezprostrednej blízkosti písmenami, ktoré nie sú menšie ako uvedené písmo. Ak alkohol nepochádza z uvedenej liehoviny, jeho pôvod sa na etikete musí uviesť v rovnakom zornom poli ako zložený výraz a slovo „likér“ buď uvedením typu poľnohospodárskeho alkoholu, alebo slovami „poľnohospodársky alkohol“, pred ktorými sa v každom prípade uvedie „vyrobené z“ alebo „vyrobené s použitím“.

f)

Bez toho, aby boli dotknuté články 11 a 12 a článok 13 ods. 4, názov podľa právnych predpisov „likér“ možno doplniť názvom arómy alebo potraviny, ktorá dáva liehovine prevládajúcu chuť a vôňu, ak túto chuť a vôňu dodávajú liehovine potraviny s aromatickými vlastnosťami, aromatické prípravky a prírodné aromatické látky pochádzajúce zo suroviny uvedenej v názve arómy alebo potraviny, a sú doplnené aromatickými látkami len v prípade, keď je to potrebné na posilnenie chute a vône danej suroviny.

34.   Crème de (doplnený názvom ovocia alebo inej použitej suroviny)

a)

Crème de (doplnený názvom ovocia alebo inej použitej suroviny) je likér, ktorý má minimálny obsah sladiacich produktov 250 gramov na liter vyjadrených ako invertný cukor.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny crème de (doplnený názvom ovocia alebo inej použitej suroviny) je 15 % obj.

c)

Na túto liehovinu sa vzťahujú pravidlá o aromatických látkach a aromatických prípravkoch pre likéry stanovené v kategórii 33.

d)

Z použitých surovín sú vylúčené mliečne výrobky.

e)

Ovocím alebo akoukoľvek inou použitou surovinou v názve podľa právnych predpisov je ovocie alebo surovina, ktoré dávajú tejto liehovine svoju prevládajúcu chuť a vôňu.

f)

Názov podľa právnych predpisov možno doplniť výrazom „likér“.

g)

Názov podľa právnych predpisov „crème de cassis“ možno použiť iba pre likéry vyrobené z čiernych ríbezlí, ktorých obsah sladiacich produktov je viac ako 400 gramov na liter, vyjadrených ako invertný cukor.

35.    Sloe gin

a)

Sloe gin je likér vyrobený maceráciou trniek v liehovine gin s možnosťou pridania trnkovej šťavy.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny sloe gin je 25 % obj.

c)

Pri výrobe liehoviny sloe gin možno používať iba prírodné aromatické látky a aromatické prípravky.

d)

Názov podľa právnych predpisov možno doplniť výrazom „likér“.

36.    Sambuca

a)

Sambuca je bezfarebný likér aromatizovaný anízom, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)

obsahuje destiláty anízu (Pimpinella anisum L.), badiánu (Illicium verum L.) alebo iných aromatických bylín;

ii)

má minimálny obsah sladiacich produktov 350 gramov na liter vyjadrených ako invertný cukor;

iii)

obsahuje najmenej 1 gram a najviac 2 gramy prírodného anetolu na liter.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny sambuca je 38 % obj..

c)

Na liehovinu sambuca sa vzťahujú pravidlá o aromatických látkach a aromatických prípravkoch pre likéry stanovené v kategórii 33.

d)

Sambuca sa neprifarbuje.

e)

Názov podľa právnych predpisov možno doplniť výrazom „likér“.

37.    Maraschino, marrasquino alebo maraskino

a)

Maraschino, marrasquino alebo maraskino je bezfarebný likér, ktorého chuť a vôňa pochádza hlavne z destilátu čerešní maraska alebo z výrobku vyrobeného maceráciou čerešní alebo častí čerešní v etylalkohole poľnohospodárskeho pôvodu alebo destilátu čerešní maraska s minimálnym obsahom sladiacich produktov 250 gramov na liter vyjadrených ako invertný cukor.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny maraschino, marrasquino alebo maraskino je 24 % obj.

c)

Na liehovinu maraschino, marrasquino alebo maraskino sa vzťahujú pravidlá o aromatických látkach a aromatických prípravkoch pre likéry stanovené v kategórii 33.

d)

Maraschino, marrasquino alebo maraskino sa neprifarbujú.

e)

Názov podľa právnych predpisov možno doplniť výrazom „likér“.

38.    Nocino alebo orehovec

a)

Nocino alebo orehovec je likér, ktorého aróma pochádza hlavne z macerácie alebo macerácie a destilácie celých zelených vlašských orechov (Juglans regia L.), s minimálnym obsahom sladiacich produktov 100 gramov na liter vyjadrených ako invertný cukor.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny nocino alebo orehovec je 30 % obj.

c)

Na liehovinu nocino alebo orehovec sa vzťahujú pravidlá o aromatických látkach a aromatických prípravkoch pre likéry stanovené v kategórii 33.

d)

Názov podľa právnych predpisov možno doplniť výrazom „likér“.

39.   Vaječný likér alebo advocaat alebo avocat alebo advokat

a)

Vaječný likér alebo advocaat alebo avocat alebo advokat je aromatizovaný alebo nearomatizovaný likér, ktorý sa vyrába z etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu, destilátu poľnohospodárskeho pôvodu alebo liehoviny alebo ich kombinácie a ktorého zložkami sú kvalitný vaječný žĺtok, vaječný bielok a cukor alebo med, alebo oboje. Minimálny obsah cukru alebo medu je 150 gramov na liter liehoviny vyjadrený ako invertný cukor. Minimálny obsah čistého vaječného žĺtka musí byť 140 gramov na liter konečného výrobku. Ak sa použijú iné vajcia ako vajcia sliepok druhu Gallus gallus, musí to byť uvedené na etikete.

b)

Minimálny obsah alkoholu vaječného likéru alebo liehoviny advocaat alebo avocat alebo advokat je 14 % obj..

c)

Pri výrobe vaječného likéru alebo liehoviny advocaat alebo avocat alebo advokat možno používať len potraviny s aromatickými vlastnosťami, aromatické látky a aromatické prípravky.

d)

Pri výrobe vaječného likéru alebo liehoviny advocaat alebo avocat alebo advokat možno používať mliečne výrobky.

40.   Likér s vajcom

a)

Likér s vajcom je aromatizovaný alebo nearomatizovaný likér, vyrobený z etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu, destilátu poľnohospodárskeho pôvodu alebo liehoviny alebo ich kombinácie, ktorého charakteristické zložky sú kvalitný vaječný žĺtok, vaječný bielok a cukor alebo med, alebo oboje. Minimálny obsah cukru alebo medu je 150 gramov na liter liehoviny vyjadrený ako invertný cukor. Minimálny obsah vaječného žĺtka musí byť 70 gramov na liter konečného výrobku.

b)

Minimálny obsah alkoholu likéru s vajcom je 15 % obj.

c)

Pri výrobe likéru s vajcom možno používať len potraviny s aromatickými vlastnosťami, prírodné aromatické látky a aromatické prípravky.

d)

Pri výrobe likéru s vajcom možno používať mliečne výrobky.

41.    Mistrà

a)

Mistrà je bezfarebná liehovina aromatizovaná anízom alebo prírodným anetolom, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

i)

obsahuje najmenej 1 gram a najviac 2 gramy anetolu na liter;

ii)

môže obsahovať aj destilát z aromatických bylín;

iii)

nie je sladená.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny mistrà je 40 % obj. a maximálny 47 % obj..

c)

Liehovina mistrà môže byť aromatizovaná iba aromatickými prípravkami a prírodnými aromatickými látkami.

d)

Mistrà sa neprifarbuje.

42.    Väkevä glögi alebo spritglögg

a)

Väkevä glögi alebo spritglögg je liehovina vyrábaná aromatizovaním vína alebo vínnych výrobkov a etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu arómou klinčekov alebo škorice, alebo oboch jedným z týchto postupov alebo ich kombináciou:

i)

maceráciou alebo destiláciou;

ii)

destiláciou alkoholu za prítomnosti častí vyššie uvedených rastlín;

iii)

pridaním prírodných aromatických látok klinčekov alebo škorice.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny väkevä glögi alebo spritglögg je 15 % obj.

c)

Liehovina väkevä glögi alebo spritglögg môže byť aromatizovaná len aromatickými látkami, aromatickými prípravkami alebo inými arómami, ale chuť korenín uvedených v písmene a) musí prevládať.

d)

Obsah vína alebo vínnych výrobkov nesmie prekročiť 50 % konečného výrobku.

43.    Berenburg alebo Beerenburg

a)

Berenburg alebo Beerenburg je liehovina, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

i)

vyrába sa použitím etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu;

ii)

vyrába sa maceráciou ovocia alebo rastlín alebo ich častí;

iii)

obsahuje ako špecifickú chuť a vôňu destilát z koreňa horca (Gentiana lutea L.), z plodov borievky obyčajnej (Juniperus communis L.) a z vavrínových listov (Laurus nobilis L.);

iv)

má svetlohnedú až tmavohnedú farbu;

v)

môže byť sladená, pričom obsah sladiacich produktov vyjadrených ako invertný cukor je maximálne 20 gramov na liter.

b)

Minimálny obsah alkoholu liehoviny Berenburg alebo Beerenburg je 30 % obj..

c)

Liehovina Berenburg alebo Beerenburg môže byť aromatizovaná iba aromatickými prípravkami a prírodnými aromatickými látkami.

44.   Medový nektár alebo medovinový nektár

a)

Medový nektár alebo medovinový nektár je liehovina, ktorá sa vyrába aromatizovaním zmesi fermentovanej medovej zápary a medového destilátu alebo etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu, alebo oboch, ktorá obsahuje aspoň 30 % obj. fermentovanej medovej zápary.

b)

Minimálny obsah alkoholu medového nektáru alebo medovinového nektáru je 22 % obj.

c)

Medový nektár alebo medovinový nektár môže byť aromatizovaný len aromatickými prípravkami a prírodnými aromatickými látkami, musí však prevládať chuť medu.

d)

Medový nektár alebo medovinový nektár možno sladiť len medom.


PRÍLOHA II

OSOBITNÉ PRAVIDLÁ PRE URČITÉ LIEHOVINY

1.   Rum-Verschnitt sa vyrába v Nemecku a získava sa zmiešaním rumu a etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu takým spôsobom, že minimálne 5 % alkoholu v konečnom výrobku musí pochádzať z rumu. Minimálny obsah alkoholu liehoviny Rum-Verschnitt je 37,5 % obj. Slovo „Verschnitt“ sa musí uvádzať v popise, prezentácii a označovaní písmenami rovnakého typu, veľkosti a farby ako slovo „Rum“ a v tom istom riadku, a v prípade fliaš na prednej etikete. Názov podľa právnych predpisov tohto výrobku je „liehovina“. Ak sa Rum-Verschnitt umiestňuje na trh mimo Nemecka, na etikete sa musí uvádzať jeho alkoholické zloženie.

2.   Slivovice sa vyrába v Česku a získava sa pridaním etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu do slivkového destilátu pred konečnou destiláciou takým spôsobom, že minimálne 70 % alkoholu v konečnom výrobku musí pochádzať zo slivkového destilátu. Názov podľa právnych predpisov tohto výrobku je „liehovina“. Môže sa pridať názov „slivovice“, ak sa uvedie v rovnakom zornom poli na prednej etikete. Ak sa slivovice umiestňuje na trh mimo Česka, na etikete sa uvedie jej alkoholické zloženie. Týmto ustanovením nie je dotknuté používanie názvu podľa právnych predpisov pre ovocné destiláty v kategórii 9 prílohy I.

3.   Guignolet Kirsch sa vyrába vo Francúzsku a získava sa zmiešaním liehovín guignoletkirsch takým spôsobom, že minimálne 3 % celkového objemu čistého alkoholu v konečnom výrobku pochádzajú z liehoviny kirsch. Slovo „guignolet“ sa musí uvádzať v popise, prezentácii a označovaní písmenami rovnakého typu, veľkosti a farby ako slovo „kirsch“ a v tom istom riadku, a v prípade fliaš na prednej etikete. Názov podľa právnych predpisov tohto výrobku je „likér“. Jeho alkoholické zloženie musí uvádzať podiel čistého alkoholu, ktorý guignoletkirsch predstavujú z celkového obsahu čistého alkoholu v liehovine guignolet kirsch v objemových percentách.


PRÍLOHA III

SYSTÉM DYNAMICKÉHO STÁRENIA ALEBO SYSTÉM „CRIADERAS Y SOLERA“ ALEBO SYSTÉM „SOLERA E CRIADERAS

Systém dynamického stárenia alebo systém „criaderas y solera“ alebo systém „solera e criaderas“ spočíva vo vykonávaní pravidelnej extrakcie časti brandy nachádzajúceho sa v každom z dubových sudov a nádob, ktoré tvoria stupeň stárenia, a príslušného doplnenia o brandy extrahované z predchádzajúceho stupňa stárenia.

Vymedzenia pojmov

 

„Stupeň stárenia“ je každá skupina dubových sudov a nádob s rovnakou úrovňou zrenia, ktorými brandy postupuje v priebehu svojho procesu stárenia. Každý stupeň sa označuje ako „criadera“, s výnimkou posledného, pred expedíciou brandy, ktorý sa nazýva „solera“.

 

„Extrakcia“ je čiastočný objem brandy odčerpaný z každého dubového suda a nádoby v stupni stárenia s cieľom doplniť ho do dubových sudov a nádob v nasledujúcom stupni stárenia alebo, v prípade „solera“, s cieľom jeho expedície.

 

„Doplnenie“ je objem brandy z dubových sudov a nádob daného stupňa stárenia, ktorý je doplnený do dubových sudov a nádob nasledujúceho stupňa stárenia a zmiešaný s ich obsahom.

 

„Priemerný vek“ je obdobie zodpovedajúce rotácii celkových zásob brandy, ktoré prechádza procesom stárenia, vypočítané vydelením celkového objemu brandy obsiahnutého vo všetkých stupňoch stárenia objemom extrakcií z posledného stupňa – solera – za jeden rok.

Priemerný vek brandy odčerpaného zo solera sa vypočítava podľa tohto vzorca: t = Vt/Ve, kde:

t je priemerný vek, vyjadrený v rokoch,

Vt je celkový objem zásob v systéme stárenia, vyjadrený v litroch čistého alkoholu,

Ve je celkový objem výrobku extrahovaného na expedíciu počas roka, vyjadrený v litroch čistého alkoholu.

V prípade dubových sudov a nádob s objemom menším ako 1 000 litrov sa počet ročných extrakcií a doplnení rovná najviac dvojnásobku počtu stupňov v systéme, s cieľom zabezpečiť, aby najmladšia zložka dosiahla vek aspoň šesť mesiacov.

V prípade dubových sudov a nádob s objemom 1 000 litrov alebo viac sa počet ročných extrakcií a doplnení rovná počtu stupňov v systéme alebo je nižší, s cieľom zabezpečiť, aby najmladšia zložka dosiahla vek aspoň jeden rok.


PRÍLOHA IV

Tabuľka zhody

Toto nariadenie

Nariadenie (ES) č. 110/2008

článok 1 ods. 1 a 2

článok 1 ods. 1 a 2

článok 2 písm. a) až d)

článok 2 ods. 1 a 3

článok 2 písm. e)

článok 2 ods. 2

článok 2 písm. f)

príloha I, bod 6

článok 3 bod 1

článok 8

článok 3 body 2 a 3

článok 10

článok 3 bod 4

článok 15 ods. 1

článok 3 bod 5

článok 3 bod 6

článok 3 bod 7

článok 15 ods. 3 tretí pododsek

článok 3 bod 8

článok 3 body 9 a 10

článok 11 ods. 2 a príloha I, bod 4

článok 3 body 11 a 12

príloha I, bod 7

článok 4 bod 1

článok 7 a príloha I, bod 14

článok 4 bod 2

článok 7 a príloha I, bod 15

článok 4 bod 3

článok 7 a príloha I, bod 16

článok 4 bod 4

článok 4 bod 5

príloha I, bod 17

článok 4 bod 6

článok 4 bod 7

príloha I, bod 2

článok 4 bod 8

príloha I, bod 3

článok 4 bod 9

príloha I, bod 3

článok 4 bod 10

príloha I, bod 5

článok 4 bod 11

príloha I, bod 8

článok 4 bod 12

príloha I, bod 9

článok 4 bod 13

článok 4 bod 14

článok 4 bod 15

článok 4 bod 16

článok 4 bod 17

článok 4 bod 18

článok 4 body 19 a 20

príloha I, bod 10

článok 4 bod 21

článok 4 bod 22

článok 4 bod 23

príloha I, bod 11

článok 4 bod 24

príloha I, bod 12

článok 5

príloha I, bod 1

článok 6 ods. 1

článok 3 ods. 1

článok 6 ods. 2

článok 3 ods. 3

článok 6 ods. 3

článok 3 ods. 4

článok 7ods. 1

článok 4

článok 7ods. 2

článok 5 ods. 1

článok 7 ods. 3

článok 5 ods. 2

článok 7 ods. 4

článok 5 ods. 3

článok 8 ods. 1

článok 26

článok 8 ods. 2

článok 1 ods. 3

článok 8 ods. 3

článok 8 ods. 4

článok 9

článok 10 ods. 1

článok 10 ods. 2

článok 9 ods. 1

článok 10 ods. 3

článok 9 ods. 2

článok 10 ods. 4

článok 9 ods. 3

článok 10 ods. 5

článok 9 ods. 5 a 6

článok 10 ods. 6 písm. a) až c), písm. e) a f)

článok 10 ods. 6 písm. d)

článok 12 ods. 2

článok 10 ods. 7 prvý pododsek

článok 9 ods. 4 a 7

článok 10 ods. 7 druhý pododsek

článok 11 ods. 1

článok 10 ods. 1 a 2

článok 11 ods. 2 a 3

článok 12 ods. 1

článok 10 ods. 1

článok 12 ods. 2, 3 a 4

článok 13 ods. 1

článok 12 ods. 1

článok 13 ods. 2

článok 9 ods. 9

článok 13 ods. 3 prvý a druhý pododsek

článok 11 ods. 4

článok 13 ods. 3 tretí pododsek

článok 11 ods. 5

článok 13 ods. 3 štvrtý pododsek

článok 13 ods. 4 prvý pododsek

článok 11 ods. 3

článok 13 ods. 4 druhý pododsek

článok 11 ods. 4

článok 13 ods. 4 tretí pododsek

článok 11 ods. 5

článok 13 ods. 5

článok 13 ods. 6

článok 12 ods. 3

článok 13 ods. 7

článok 14 ods. 1

príloha I, bod 13

článok 14 ods. 2

článok 15 ods. 1

článok 14 ods. 2

článok 15 ods. 2

článok 16

článok 17

článok 13

článok 18

článok 19 ods. 1

článok 12 ods. 3

článok 19 ods. 2

článok 20 písm. a)

článok 20 písm. b)

článok 28 ods. 2

článok 20 písm. c)

článok 20 písm. d)

článok 21 ods. 1

článok 21 ods. 2

článok 16

článok 21 ods. 3

článok 15 ods. 3 prvý pododsek

článok 21 ods. 4

článok 22 ods. 1 prvý pododsek

článok 17 ods. 4

článok 22 ods. 1 druhý pododsek

článok 22 ods. 2

článok 23 ods. 1 úvodné slová a písm. a), b) a c)

článok 23 ods. 1 druhý pododsek

článok 17 ods. 3

článok 23 ods. 2

článok 17ods. 1 druhá veta

článok 24 ods. 1 až 4

článok 24 ods. 5, 6 a 7

článok 17ods. 2

článok 24 ods. 8

článok 17 ods. 3

článok 24 ods. 9

článok 17 ods. 1 prvá veta

článok 25

článok 26 ods. 1 prvý pododsek

článok 17 ods. 5

článok 26 ods. 1 druhý pododsek

článok 26 ods. 2

článok 17 ods. 6

článok 27 ods. 1

článok 17 ods. 7 prvá veta

článok 27 ods. 2, 3 a 4

článok 27 ods. 5

článok 17 ods. 7 druhá veta

článok 28

článok 29

článok 30 ods. 1, 2 a 3

článok 17 ods. 8 prvá veta

článok 30 ods. 4 prvý pododsek

článok 17 ods. 8 druhá veta

článok 30 ods. 4 druhý pododsek

článok 31

článok 21

článok 32

článok 18

článok 33 ods. 1

článok 15 ods. 2

článok 33 ods. 2 a 3

článok 34 ods. 1, 2 a 3

článok 19

článok 34 ods. 4

článok 35 ods. 1 prvý pododsek

článok 15 ods. 3 druhý pododsek

článok 35 ods. 1 druhý pododsek

článok 35 ods. 2

článok 23 ods. 3

článok 35 ods. 3

článok 36 ods. 1

článok 23 ods. 1

článok 36 ods. 2

článok 23 ods. 2

článok 37

článok 38 ods. 1

článok 38 ods. 2

článok 22 ods. 1

článok 38 ods. 3

článok 22 ods. 2

článok 38 ods. 4

článok 38 ods. 5

článok 22 ods. 3

článok 38 ods. 6

článok 22 ods. 4

článok 39 ods. 1

článok 39 ods. 2 a 3

článok 40

článok 41

článok 42

článok 43 ods. 1

článok 24 ods. 1

článok 43 ods. 2

článok 24 ods. 3

článok 44 ods. 1

článok 24 ods. 2

článok 44 ods. 2

článok 45

článok 6

článok 46

článok 47

článok 25

článok 48

článok 49

článok 29

článok 50

článok 28

článok 51

článok 30

príloha I, kategórie 1 až 31

príloha II, kategórie 1 až 31

príloha I, kategória 32

príloha II, kategória 37a

príloha I, kategória 33

príloha II, kategória 32

príloha I, kategória 34

príloha II, kategória 33

príloha I, kategória 35

príloha II, kategória 37

príloha I, kategória 36

príloha II, kategória 38

príloha I, kategória 37

príloha II, kategória 39

príloha I, kategória 38

príloha II, kategória 40

príloha I, kategória 39

príloha II, kategória 41

príloha I, kategória 40

príloha II, kategória 42

príloha I, kategória 41

príloha II, kategória 43

príloha I, kategória 42

príloha II, kategória 44

príloha I, kategória 43

príloha II, kategória 45

príloha I, kategória 44

príloha II, kategória 46

príloha II

príloha II, časť pod nadpisom „Iné liehoviny“

príloha III

príloha IV


17.5.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 130/55


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/788

zo 17. apríla 2019

o európskej iniciatíve občanov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 24,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Zmluva o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) ustanovuje občianstvo Únie. Občanom Únie (ďalej len „občania“) bolo udelené právo obrátiť sa priamo na Komisiu so žiadosťou o to, aby predložila návrh právneho aktu Únie na účely uplatňovania zmlúv, čo je podobné právu udelenému Európskemu parlamentu podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a Rade podľa článku 241 ZFEÚ. Európska iniciatíva občanov tak prispieva k posilňovaniu demokratického fungovania Únie prostredníctvom účasti občanov na jej demokratickom a politickom živote. Ako vyplýva zo štruktúry článku 11 Zmluvy o EÚ a článku 24 ZFEÚ, európska iniciatíva občanov by sa mala posudzovať v kontexte iných prostriedkov, ktorými môžu občania upozorniť inštitúcie Únie na určité otázky a ktoré zahŕňajú najmä dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou, konzultácie s príslušnými stranami, petície a žiadosti adresované ombudsmanovi.

(2)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 (4) sa stanovili pravidlá a postupy európskej iniciatívy občanov a bolo doplnené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1179/2011 (5).

(3)

Komisia vo svojej správe o uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 211/2011 z 31. marca 2015 uviedla viacero výziev vyplývajúcich z vykonávania uvedeného nariadenia a zaviazala sa ďalej analyzovať vplyv týchto otázok na účinnosť európskej iniciatívy občanov a zlepšiť jej fungovanie.

(4)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 28. októbra 2015 o európskej iniciatíve občanov (6) a v návrhu svojej iniciatívnej legislatívnej správy z 26. júna 2017 (7) vyzval Komisiu, aby preskúmala nariadenie (EÚ) č. 211/2011 a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1179/2011.

(5)

Cieľom tohto nariadenia je urobiť z európskej iniciatívy občanov prístupnejší, menej zaťažujúci a ľahšie použiteľný nástroj pre organizátorov a podporovateľov, a posilniť následné opatrenia, aby sa v plnej miere využil jej potenciál ako nástroja na podporu občianskej diskusie. Mal by tiež uľahčiť účasť čo najväčšieho počtu občanov na demokratickom rozhodovacom procese Únie.

(6)

V záujme dosiahnutia týchto cieľov, postupy a podmienky požadované v prípade európskej iniciatívy občanov by mali byť účinné, transparentné, jasné, jednoduché, ľahko použiteľné, prístupné osobám so zdravotným postihnutím a primerané povahe tohto nástroja. Mali by zabezpečovať primeranú rovnováhu medzi právami a povinnosťami a mali by zabezpečiť, aby platné iniciatívy Komisia riadne preskúmala a reagovala na ne.

(7)

Je vhodné stanoviť minimálny vek, od ktorého možno podporiť iniciatívu. Tento minimálny vek by mal zodpovedať veku, od ktorého sú občania oprávnení voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu. S cieľom zvýšiť účasť mladých občanov na demokratickom živote Únie, a tým využiť plný potenciál európskej iniciatívy občanov ako nástroja participatívnej demokracie, by členské štáty, ktoré to považujú za vhodné, mali mať možnosť stanoviť minimálny vek na podporu iniciatívy na 16 rokov a mali by o tom informovať Komisiu. Komisia by mala pravidelne preskúmavať fungovanie európskej iniciatívy občanov, a to aj pokiaľ ide o minimálny vek na podporu iniciatív. Členské štáty sa vyzývajú, aby v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zvážili stanovenie minimálneho veku na 16 rokov.

(8)

V súlade s článkom 11 ods. 4 Zmluvy o EÚ iniciatívu vyzývajúcu Komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely vykonávania zmlúv je potrebný právny akt Únie, predkladajú občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov.

(9)

V snahe zabezpečiť, aby iniciatíva odrážala záujem Únie a zároveň zaistiť, aby bol tento nástroj aj naďalej jednoducho použiteľný, by sa minimálny počet členských štátov, z ktorých musia občania pochádzať, mal stanoviť na jednu štvrtinu členských štátov.

(10)

S cieľom zabezpečiť, aby bola iniciatíva reprezentatívna, a aby mali občania podobné podmienky na jej podporu, je vhodné stanoviť aj minimálny počet signatárov, ktorí pochádzajú z každého z týchto členských štátov. Tieto minimálne počty signatárov požadované v každom členskom štáte by mali byť zostupne proporčné a mali by zodpovedať počtu poslancov Európskeho parlamentu zvolených v každom členskom štáte, vynásobenému celkovým počtom poslancov Európskeho parlamentu.

(11)

Na to, aby boli iniciatívy európskych občanov inkluzívnejšie a viditeľnejšie, organizátori môžu použiť na svoje vlastné propagačné a komunikačné činnosti iné jazyky než úradné jazyky inštitúcií Únie, ktoré majú v súlade s ústavným poriadkom členských štátov úradné postavenie na celom ich území alebo na jeho časti.

(12)

Aj keď osobné údaje spracúvané v rámci uplatňovania tohto nariadenia by mohli zahŕňať citlivé údaje, vzhľadom na charakter európskej iniciatívy občanov ako nástroja participatívnej demokracie je opodstatnené požadovať poskytnutie osobných údajov na podporu iniciatívy a spracúvať takéto údaje, ak je to potrebné na umožnenie overenia vyhlásení o podpore v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

(13)

S cieľom zlepšiť prístupnosť európskej iniciatívy občanov by Komisia mala poskytovať informácie, pomoc a praktickú podporu občanom a skupinám organizátorov, najmä pokiaľ ide o tie aspekty tohto nariadenia, ktoré patria do jej právomoci. S cieľom posilniť tieto informácie a pomoc by Komisia mala sprístupniť aj online platformu pre spoluprácu, ktorá by poskytovala špecializované diskusné fórum a nezávislú podporu, informácie a právne poradenstvo o európskej iniciatíve občanov. Platforma by mala byť otvorená pre občanov, skupiny organizátorov, organizácie a externých odborníkov so skúsenosťami s organizáciou európskych iniciatív občanov. Platforma by mala byť prístupná pre osoby so zdravotným postihnutím.

(14)

Komisia by mala sprístupniť online register európskej iniciatívy občanov (ďalej len „register“), aby skupiny organizátorov mohli riadiť svoju iniciatívu v priebehu celého postupu. Na zvýšenie informovanosti a zabezpečenie transparentnosti všetkých iniciatív by mal register obsahovať verejné webové sídlo, na ktorom by sa poskytovali komplexné informácie o európskej iniciatíve občanov vo všeobecnosti, ako aj aktuálne informácie o jednotlivých iniciatívach, ich stave a deklarovaných zdrojoch podpory a financovania na základe informácií predložených skupinou organizátorov.

(15)

V záujme zabezpečenia blízkosti k občanom a zvýšenia informovanosti o európskej iniciatíve občanov by členské štáty mali zriadiť na svojom území jedno alebo viaceré kontaktné miesta, kde sa budú občanom poskytovať informácie a pomoc v súvislosti s európskou iniciatívou občanov. Takéto informácie a pomoc by sa mali týkať najmä tých aspektov tohto nariadenia, ktorých vykonávanie patrí do právomoci vnútroštátnych orgánov členských štátov, alebo ktoré sa týkajú uplatniteľného vnútroštátneho práva a v súvislosti s ktorými sú uvedené orgány preto najvhodnejšie na poskytovanie informácií a pomoci občanom a skupinám organizátorov. V prípade potreby by sa členské štáty mali usilovať o súčinnosť so službami, ktoré poskytujú podporu pri využívaní podobných vnútroštátnych nástrojov. Komisia, ako aj jej zastúpenia v členských štátoch, by mala zabezpečiť úzku spoluprácu s vnútroštátnymi kontaktnými miestami pre uvedené informačné a pomocné činnosti vrátane prípadných komunikačných činností na úrovni Únie.

(16)

Úspešné začatie a riadenie iniciatív občanov si vyžaduje minimálnu organizačnú štruktúru. Túto štruktúru by mala tvoriť skupina organizátorov pozostávajúca z fyzických osôb s pobytom v najmenej siedmich rôznych členských štátov, čo by podnecovalo nastoľovanie tém vzťahujúcich sa na celú Úniu a podporovalo reakciu na ne. V záujme transparentnosti a bezproblémovej a efektívnej komunikácie by si mala skupina organizátorov určiť zástupcu, ktorý by počas celého procesu zabezpečoval spoluprácu medzi skupinou organizátorov a inštitúciami Únie. Skupina organizátorov by mala mať možnosť zriadiť v súlade s vnútroštátnym právom právny subjekt na riadenie iniciatívy. Uvedený právny subjekt by sa mal na účely tohto nariadenia považovať za skupinu organizátorov.

(17)

Aj keď zodpovednosť a sankcie za spracovanie osobných údajov sa bude naďalej riadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (8), skupina organizátorov by mala byť v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom spoločne a nerozdielne zodpovedná za akúkoľvek škodu spôsobenú jej členmi pri organizácii iniciatívy v dôsledku protiprávneho konania, ku ktorému došlo úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa na skupinu organizátorov v prípade porušenia tohto nariadenia vzťahovali primerané sankcie.

(18)

S cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť v súvislosti s iniciatívami a zabrániť tomu, aby sa zbierali podpisy za iniciatívu, ktorá nespĺňa podmienky stanovené v zmluvách a v tomto nariadení, by iniciatívy, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení, mali byť zaregistrované Komisiou pred začatím zberu vyhlásení o podpore od občanov. Komisia by mala vykonávať registráciu v plnom súlade s povinnosťou uviesť dôvody podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ a všeobecnou zásadou dobrej správy vecí verejných, ako sa uvádza v článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

(19)

V záujme účinnosti a lepšej prístupnosti európskej iniciatívy občanov, s ohľadom na to, že postupy a podmienky požadované v prípade európskej iniciatívy občanov musia byť jasné, jednoduché, ľahko použiteľné a primerané, a s cieľom zabezpečiť registráciu čo možno najvyššieho počtu iniciatív je vhodné umožniť čiastočnú registráciu iniciatívy v prípadoch, keď iba časť alebo časti iniciatívy spĺňajú požiadavky na registráciu podľa tohto nariadenia. Iniciatívy by sa mali čiastočne zaregistrovať vtedy, keď časť iniciatívy vrátane jej hlavných cieľov nie je zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv a všetky ostatné podmienky registrácie sú splnené. Rozsah čiastočnej registrácie by mal byť jasný a transparentný a potenciálni signatári by mali byť informovaní o rozsahu registrácie a o tom, že vyhlásenia o podpore sa zbierajú len vo vzťahu k rozsahu registrácie iniciatívy. Komisia by mala skupinu organizátorov dostatočne podrobne informovať o dôvodoch svojho rozhodnutia iniciatívu nezaregistrovať alebo ju zaregistrovať len čiastočne a o všetkých dostupných prostriedkoch súdnej a mimosúdnej nápravy, ktoré má skupina organizátorov k dispozícii.

(20)

Vyhlásenia o podpore iniciatívy by sa mali zbierať počas určitého obdobia. V snahe zabezpečiť, aby iniciatíva zostala relevantná, a zároveň zohľadniť zložitosť zbierania vyhlásení o podpore v celej Únii, by toto obdobie nemalo byť dlhšie ako 12 mesiacov odo dňa začatia plynutia lehoty na zber vyhlásení určenej skupinou organizátorov. Skupina organizátorov by mala mať možnosť zvoliť si dátum začatia plynutia lehoty na zber vyhlásení do šiestich mesiacov od registrácie iniciatívy. Skupina organizátorov by mala informovať Komisiu o zvolenom dátume najneskôr 10 pracovných dní pred týmto dátumom. Na zabezpečenie koordinácie s vnútroštátnymi orgánmi by mala Komisia informovať členské štáty o dátume, ktorý jej oznámila skupina organizátorov.

(21)

Aby bola európska iniciatíva občanov prístupnejšia, menej zaťažujúca a ľahšie použiteľná pre organizátorov a občanov, Komisia by mala zriadiť a prevádzkovať centrálny online systém na zber vyhlásení o podpore. Tento systém by mal byť bezplatne dostupný skupinám organizátorov a mal by obsahovať potrebné technické prvky umožňujúce online zber vyhlásení vrátane hostingu a softvéru, ako aj ďalšie prvky súvisiace s prístupnosťou, ktoré umožnia, aby iniciatívy mohli podporiť aj občania so zdravotným postihnutím. Uvedený systém by sa mal zriadiť a spravovať v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2017/46 (9).

(22)

Občania by mali mať možnosť podporovať iniciatívy online alebo v papierovej forme poskytnutím len tých osobných údajov, ktoré sú uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu. Členské štáty by mali informovať Komisiu, či si želajú byť zaradené do časti A alebo B prílohy III. Občania, ktorí pri európskej iniciatíve občanov používajú centrálny online systém na zber vyhlásení, by mali mať možnosť podporiť iniciatívu online pomocou oznámených prostriedkov elektronickej identifikácie alebo elektronického podpisu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (10). Komisia a členské štáty by mali na tento účel zaviesť príslušné technické prvky v rámci uvedeného nariadenia. Občania by mali podpísať vyhlásenie o podpore iba raz.

(23)

V záujme uľahčenia prechodu na nový centrálny online systém na zber vyhlásení by skupina organizátorov mala mať naďalej možnosť zriadiť svoje vlastné online systémy zberu a zbierať vyhlásenia o podpore pomocou tohto systému v prípade iniciatív zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením do 31. decembra 2022. Skupina organizátorov by mala pri každej iniciatíve používať jeden individuálny online systém na zber vyhlásení. Individuálne online systémy na zber vyhlásení zriadené a prevádzkované skupinou organizátorov by mali mať primerané technické a bezpečnostné prvky na zaistenie bezpečného zberu, uchovávania a prenosu údajov počas celého postupu. Na tento účel by Komisia mala v spolupráci s členskými štátmi vypracovať podrobné technické špecifikácie pre individuálne online systémy na zber vyhlásení. Komisia by mala mať možnosť požiadať o poradenstvo Agentúru Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), ktorá pomáha inštitúciám Únie pri tvorbe a vykonávaní politík týkajúcich sa bezpečnosti sietí a informačných systémov.

(24)

Je vhodné, aby členské štáty overovali súlad individuálnych online systémov na zber vyhlásení zriadených skupinou organizátorov s požiadavkami tohto nariadenia a vydali dokument osvedčujúci tento súlad pred tým, ako sa zozbierajú vyhlásenia o podpore. Osvedčovanie individuálnych online systémov na zber vyhlásení by mali vykonávať príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých sa údaje zozbierané prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení uchovávajú. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci vnútroštátnych dozorných orgánov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, členské štáty by mali určiť príslušný vnútroštátny orgán zodpovedný za osvedčovanie týchto systémov. Členské štáty by mali uznávať osvedčenia vydané príslušnými orgánmi iných členských štátov.

(25)

Ak iniciatíva získala od signatárov potrebný počet vyhlásení o podpore, každý členský štát by mal byť zodpovedný za overenie a osvedčenie vyhlásení o podpore podpísaných jeho štátnymi príslušníkmi s cieľom posúdiť, či sa dosiahli požadované minimálne počty signatárov, ktorí majú právo podporiť európsku iniciatívu občanov. Vzhľadom na potrebu obmedziť administratívnu záťaž členských štátov by sa tieto overenia mali vykonávať na základe vhodných kontrol, ktoré môžu byť založené na náhodne vybratej vzorke. Členské štáty by mali vydať dokument osvedčujúci počet prijatých platných vyhlásení o podpore.

(26)

V záujme podpory účasti a verejnej diskusie o témach, ktoré sú predmetom iniciatívy v prípade, že iniciatíva podporená požadovaným počtom signatárov a spĺňajúca ostatné požiadavky tohto nariadenia sa predloží Komisii, by skupina organizátorov mala mať právo prezentovať túto iniciatívu na verejnom vypočutí na úrovni Únie. Európsky parlament by mal zorganizovať verejné vypočutie do troch mesiacov od predloženia iniciatívy Komisii. Európsky parlament by mal zabezpečiť vyvážené zastúpenie záujmov príslušných zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a odborníkov. Komisia by mala byť zastúpená na primeranej úrovni. Rada, ostatné inštitúcie a poradné orgány Únie, ako aj zainteresované strany by mali mať možnosť zúčastniť sa na tomto vypočutí, a to s cieľom zaručiť jeho inkluzívnu povahu a posilniť jeho verejný záujem.

(27)

Európsky parlament ako inštitúcia, v ktorej sú občania priamo zastúpení na úrovni Únie, by mal byť oprávnený posúdiť podporu platnej iniciatívy po jej predložení a na základe verejného vypočutia o tejto iniciatíve. Európsky parlament by mal mať tiež možnosť posúdiť opatrenia, ktoré Komisia prijala v reakcii na túto iniciatívu a ktoré načrtla vo svojom oznámení.

(28)

V záujme zabezpečenia účinnej účasti občanov na demokratickom živote Únie, Komisia by mala platnú iniciatívu posúdiť a reagovať na ňu. Komisia by preto do šiestich mesiacov od prijatia iniciatívy mala uviesť svoje právne a politické závery, ako aj opatrenia, ktoré má v úmysle prijať. Komisia by mala jasne, zrozumiteľne a podrobne vysvetliť dôvody svojich zamýšľaných opatrení vrátane toho, či v reakcii na iniciatívu prijme návrh právneho aktu Únie, a rovnako by mala vysvetliť dôvody, ak nemá v úmysle prijať žiadne opatrenia. Komisia by mala preskúmať iniciatívy v súlade so všeobecnými zásadami dobrej správy vecí verejných, ako sa uvádza v článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

(29)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť svojho financovania a podpory by skupina organizátorov v čase medzi dátumom registrácie a dátumom predloženia iniciatívy Komisii mala poskytovať pravidelne aktualizované a podrobné informácie o zdrojoch financovania a podpory svojich iniciatív. Tieto informácie by sa mali zverejniť v registri a na verejnom webovom sídle európskej iniciatívy občanov. Vyhlásenie o zdrojoch financovania a podpory zo strany skupiny organizátorov by malo obsahovať informácie o finančnej podpore presahujúcej 500 EUR na sponzora, ako aj o organizáciách, ktoré skupine organizátorov pomáhajú dobrovoľne, ak túto podporu nemožno ekonomicky kvantifikovať. Subjekty, konkrétne organizácie, ktoré podľa zmlúv prispievajú k formovaniu povedomia o európskej politike a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie, by mali byť schopné poskytovať financovanie a podporu iniciatívam za predpokladu, že tak budú robiť v súlade s postupmi a podmienkami stanovenými v tomto nariadení.

(30)

Na zabezpečenie úplnej transparentnosti by Komisia mala vytvoriť v registri a na verejnom webovom sídle európskej iniciatívy občanov kontaktný formulár, aby mohli občania podať sťažnosť týkajúcu sa úplnosti a správnosti informácií o zdrojoch financovania a podpore vykázaných skupinami organizátorov. Komisia by mala mať právo požadovať od skupiny organizátorov akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa sťažností a v prípade potreby aktualizovať informácie v registri o vykázaných zdrojoch financovania a podpory.

(31)

Na spracúvanie osobných údajov vykonávané podľa tohto nariadenia sa uplatňuje nariadenie (EÚ) 2016/679. Z tohto hľadiska je z dôvodu právnej istoty vhodné objasniť, že v súvislosti so spracúvaním osobných údajov pri zbere vyhlásení o podpore, získavaní e-mailových adries a údajov o sponzoroch iniciatív a na účely overenia a osvedčovania vyhlásení o podpore sa za prevádzkovateľov údajov v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 považujú zástupca skupiny organizátorov alebo prípadne právny subjekt zriadený na účely riadenia iniciatívy a príslušné orgány členských štátov, a stanoviť maximálne obdobie, počas ktorého možno uchovávať osobné údaje zbierané na účely iniciatívy. Zástupca skupiny organizátorov alebo prípadne právny subjekt zriadený na účely riadenia iniciatívy a príslušné orgány členských štátov by mali vo funkcii prevádzkovateľov údajov prijať všetky vhodné opatrenia, aby splnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z nariadenia (EÚ) 2016/679, týkajúce sa najmä zákonnosti spracovania a bezpečnosti spracovania, poskytovania informácií a práv dotknutých osôb.

(32)

Na spracúvanie osobných údajov vykonávané Komisiou v rámci uplatňovania tohto nariadenia sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (11). Je vhodné objasniť, že Komisia sa má považovať za prevádzkovateľa údajov v zmysle nariadenia (EÚ) 2018/1725 vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov v registri, online platforme pre spoluprácu, centrálnom online systéme na zber vyhlásení a vo vzťahu k získavaniu e-mailových adries. Centrálny online systém na zber vyhlásení umožňujúci skupinám organizátorov zbierať vyhlásenia o podpore ich iniciatív online by mala v súlade s týmto nariadením vytvoriť a prevádzkovať Komisia. Komisia a zástupca skupiny organizátorov, prípadne právny subjekt zriadený na účely riadenia iniciatívy, by mali byť spoločnými prevádzkovateľmi v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 v súvislosti so spracúvaním osobných údajov v centrálnom online systéme na zber vyhlásení.

(33)

S cieľom prispieť k podpore aktívnej účasti občanov na politickom živote Únie by Komisia mala zvýšiť informovanosť verejnosti o európskej iniciatíve občanov, a to najmä pomocou digitálnych technológií a sociálnych médií a v rámci opatrení na podporu občianstva Únie a práv občanov. Európsky parlament by mal prispievať ku komunikačným činnostiam Komisie.

(34)

S cieľom uľahčiť komunikáciu so signatármi a informovať ich o následných opatreniach v reakcii na iniciatívu by Komisia a skupina organizátorov mali mať možnosť získavať v súlade s pravidlami ochrany údajov e-mailové adresy signatárov. Získavanie e-mailových adries by malo byť dobrovoľné a malo by podliehať výslovnému súhlasu signatárov. E-mailové adresy by sa nemali získavať ako súčasť formulárov vyhlásenia o podpore a potenciálni signatári by mali byť informovaní o tom, že ich právo podporiť iniciatívu nie je podmienené udelením súhlasu na získanie ich e-mailovej adresy.

(35)

S cieľom prispôsobiť toto nariadenie budúcim potrebám by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny príloh k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (12). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, najmä pokiaľ ide o stanovenie technických špecifikácií pre online systémy na zber vyhlásení v súlade s týmto nariadením. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (13).

(37)

V súlade so zásadou proporcionality je na dosiahnutie základného cieľa, ktorým je posilnenie účasti občanov na demokratickom a politickom živote Únie, potrebné a vhodné stanoviť pravidlá pre európske iniciatívy občanov. Toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie vytýčeného cieľa v súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ.

(38)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady zakotvené v Charte základných práv Európskej únie.

(39)

Z dôvodu právnej istoty a jasnosti by sa nariadenie (EÚ) č. 211/2011 malo zrušiť.

(40)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (14) a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov 19. decembra 2017 vydal formálne pripomienky,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú postupy a podmienky požadované v súvislosti s iniciatívou, na základe ktorej sa Komisia vyzýva, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania Únie domnievajú, že na účely vykonávania zmlúv je potrebný právny akt Únie (ďalej len „európska iniciatíva občanov“ alebo „iniciatíva“).

Článok 2

Právo podporiť európsku iniciatívu občanov

1.   Každý občan Únie, ktorý dovŕšil aspoň vek, ktorý mu dáva oprávnenie voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu, má právo podporiť iniciatívu podpísaním vyhlásenia o podpore v súlade s týmto nariadením.

Členské štáty môžu stanoviť minimálny vek, ktorý oprávňuje podporiť iniciatívu, na 16 rokov v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a v takom prípade o tom náležite informujú Komisiu.

2.   V súlade s uplatniteľným právom členské štáty a Komisia zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli uplatňovať svoje právo na podporu iniciatív a aby mali rovnocenný prístup ku všetkým relevantným zdrojom informácií o iniciatívach ako ostatní občania.

Článok 3

Požadovaný počet signatárov

1.   Iniciatíva je platná, ak:

a)

ju podporil najmenej jeden milión občanov Únie v súlade s článkom 2 ods. 1 (ďalej len „signatári“) aspoň z jednej štvrtiny členských štátov a

b)

najmenej v jednej štvrtine členských štátov je počet signatárov aspoň rovný minimálnemu počtu stanovenému v prílohe I, ktorý zodpovedá počtu poslancov Európskeho parlamentu zvolených v každom členskom štáte, vynásobenému celkovým počtom poslancov Európskeho parlamentu, a to v čase registrácie iniciatívy.

2.   Na účely odseku 1 sa signatár započítava v tom členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, bez ohľadu na miesto podpísania vyhlásenia o podpore signatárom.

Článok 4

Informácie a pomoc poskytované Komisiou a členskými štátmi

1.   Komisia poskytuje občanom a skupinám organizátorov ľahko dostupné a úplné informácie a pomoc v súvislosti s európskou iniciatívou občanov vrátane ich nasmerovania na príslušné zdroje informácií a pomoci.

Komisia sprístupní verejnosti online aj v papierovej forme a vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie príručku o európskej iniciatíve občanov.

2.   Komisia sprístupní bezplatne online platformu pre spoluprácu pre európsku iniciatívu občanov.

Platforma poskytuje praktické a právne poradenstvo a diskusné fórum o európskej iniciatíve občanov na výmenu informácií a najlepších postupov medzi občanmi, skupinami organizátorov, zainteresovanými stranami, mimovládnymi organizáciami, odborníkmi a inými inštitúciami a orgánmi Únie, ktoré sa chcú do nej zapojiť.

Platforma by mala byť prístupná osobám so zdravotným postihnutím.

Náklady na prevádzku a údržbu platformy sa hradia zo všeobecného rozpočtu Európskej únie.

3.   Komisia sprístupní online register, ktorý skupinám organizátorov umožní riadiť ich iniciatívu počas celého postupu.

Register zahŕňa verejné webové sídlo, na ktorom sa poskytujú informácie o európskej iniciatíve občanov vo všeobecnosti, ako aj o konkrétnych iniciatívach a ich príslušnom stave.

Komisia tento register pravidelne aktualizuje tým, že sprístupňuje informácie, ktoré poskytla skupina organizátorov.

4.   Po tom, ako Komisia zaregistrovala iniciatívu v súlade s článkom 6, poskytne preklad obsahu uvedenej iniciatívy vrátane jeho prílohy do všetkých úradných jazykov inštitúcií Únie v lehotách stanovených v prílohe II na účely jeho uverejnenia v registri a jeho použitia na zber vyhlásení o podpore v súlade s týmto nariadením.

Skupina organizátorov okrem toho môže poskytnúť preklady ďalších informácií o iniciatíve do všetkých úradných jazykov inštitúcií Únie a ak existuje, aj návrhu právneho aktu uvedeného v prílohe II a predloženého v súlade s článkom 6 ods. 2 Za tieto preklady je zodpovedná skupina organizátorov. Obsah prekladov poskytnutých skupinou organizátorov musí zodpovedať obsahu iniciatívy predloženej v súlade s článkom 6 ods. 2.

Komisia zabezpečí, aby sa v registri a na verejnom webovom sídle o európskej iniciatíve občanov uverejnili informácie predložené v súlade s článkom 6 ods. 2 a preklady predložené v súlade s týmto odsekom.

5.   Komisia na účely zasielania vyhlásení o podpore príslušným členským štátom v súlade s článkom 12 vytvorí službu na výmenu súborov a bezplatne túto službu sprístupní skupinám organizátorov.

6.   Každý členský štát zriadi jedno alebo viaceré kontaktné miesta na poskytovanie bezplatných informácií a pomoci skupinám organizátorov v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom.

KAPITOLA II

PROCEDURÁLNE USTANOVENIA

Článok 5

Skupina organizátorov

1.   Iniciatívu pripravuje a riadi skupina najmenej siedmich fyzických osôb (ďalej len „skupina organizátorov“). Poslanci Európskeho parlamentu sa nezapočítavajú do uvedeného minimálneho počtu.

2.   Členovia skupiny organizátorov musia byť občanmi Únie, ktorí dovŕšili vek, v ktorom majú v čase registrácie iniciatívy právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu, a ktorí majú pobyt v najmenej siedmich rôznych členských štátoch.

Komisia uverejní v prípade každej iniciatívy mená všetkých členov skupiny organizátorov v registri v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725.

3.   Skupina organizátorov určí dvoch svojich členov ako zástupcu a náhradníka, ktorí počas celého postupu budú zodpovední za spoluprácu medzi skupinou organizátorov a inštitúciami Únie a ktorí sú poverení konať v mene skupiny organizátorov (ďalej len „kontaktné osoby“).

Skupina organizátorov môže zároveň určiť najviac dve ďalšie fyzické osoby spomedzi svojich členov alebo inak, ktoré sú počas celého postupu oprávnené konať v mene kontaktných osôb na účely spolupráce s inštitúciami Únie.

4.   Skupina organizátorov informuje Komisiu o každej zmene týkajúcej sa jej zloženia počas celého postupu a poskytne vhodný dôkaz o splnení požiadaviek stanovených v odsekoch 1 a 2. Zmena v zložení skupiny organizátorov sa zohľadní vo formulároch vyhlásenia o podpore a mená súčasných a bývalých členov skupiny organizátorov zostanú dostupné v registri počas celého postupu.

5.   Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť zástupcu skupiny organizátorov ako prevádzkovateľa údajov podľa článku 82 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679, členovia skupiny organizátorov sú spoločne a nerozdielne zodpovední za akúkoľvek škodu spôsobenú pri organizácii iniciatívy v dôsledku protiprávneho konania, ku ktorému došlo úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti v súlade s vnútroštátnym právom.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté sankcie podľa článku 84 nariadenia (EÚ) 2016/679, členské štáty zabezpečia, aby členovia skupiny organizátorov podliehali v súlade s vnútroštátnym právom účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám za porušenie tohto nariadenia, a to najmä za:

a)

nepravdivé vyhlásenia;

b)

podvodné použitie údajov.

7.   Ak bol v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu zriadený právny subjekt osobitne na účely riadenia danej iniciatívy, tento právny subjekt sa považuje na účely odsekov 5 a 6 tohto článku, článku 6 ods. 2 a 4 až 7 a článkov 7 až 19 a príloh II až VII za skupinu organizátorov alebo prípadne za jej členov, ak je člen skupiny organizátorov určený ako jej zástupca poverený konaním v mene právneho subjektu.

Článok 6

Registrácia

1.   Vyhlásenia o podpore pre iniciatívu sa môžu zbierať len po tom, ako bola iniciatíva zaregistrovaná Komisiou.

2.   Skupina organizátorov predkladá Komisii žiadosť o registráciu prostredníctvom registra.

Skupina organizátorov pri predložení žiadosti takisto:

a)

poskytne informácie uvedené v prílohe II v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie;

b)

uvedie sedem členov, aby sa vzali do úvahy na účely článku 5 ods. 1 a 2, keď skupina organizátorov pozostáva z viac než siedmich členov;

c)

v relevantnom prípade uvedie, že bol podľa článku 5 ods. 7 zriadený právny subjekt.

Bez toho, aby boli dotknuté odseky 5 a 6, Komisia rozhodne o žiadosti o registráciu do dvoch mesiacov od jej predloženia.

3.   Komisia iniciatívu zaregistruje, ak:

a)

skupina organizátorov poskytla primerané dôkazy, že spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 a 2, a určila kontaktné osoby v súlade s článkom 5 ods. 3 prvým pododsekom;

b)

v situácii uvedenej v článku 5 ods. 7 bol právny subjekt zriadený osobitne na účel riadenia iniciatívy a člen skupiny organizátorov určený ako jej zástupca je poverený konať v mene právneho subjektu;

c)

žiadna časť iniciatívy nie je zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv;

d)

iniciatíva nepredstavuje zjavné zneužitie práva, nie je zjavne neopodstatnená alebo šikanujúca;

e)

iniciatíva nie je zjavne v rozpore s hodnotami Únie uvedenými v článku 2 Zmluvy o EÚ a právami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie.

Na účely určenia, či sú splnené požiadavky stanovené v písmenách a) až e) prvého pododseku tohto odseku, Komisia posúdi informácie, ktoré poskytla skupina organizátorov v súlade s odsekom 2.

Ak nie je splnená jedna alebo viac požiadaviek stanovených v písmenách a) až e) prvého pododseku tohto odseku, Komisia bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 5, iniciatívu odmietne zaregistrovať.

4.   Ak sa Komisia domnieva, že požiadavky stanovené v odseku 3 prvom pododseku písm. a), b), d) a e) sú splnené, ale požiadavka stanovená v odseku 3 prvom pododseku písm. c) nie je splnená, do jedného mesiaca od predloženia žiadosti informuje skupinu organizátorov o svojom posúdení s uvedením dôvodov.

V takomto prípade skupina organizátorov môže buď iniciatívu zmeniť s cieľom zohľadniť posúdenie Komisie tak, aby zaistila, že iniciatíva je v súlade s požiadavkou stanovenou v odseku 3 prvom pododseku písm. c), alebo pôvodnú iniciatívu zachovať alebo vziať späť. Skupina organizátorov informuje Komisiu o svojej voľbe do dvoch mesiacov od prijatia posúdenia Komisie s uvedením dôvodov a predloží prípadné zmeny pôvodnej iniciatívy.

Ak skupina organizátorov zmení alebo zachová svoju pôvodnú iniciatívu v súlade s druhým pododsekom tohto odseku, Komisia:

a)

iniciatívu zaregistruje, ak iniciatíva spĺňa požiadavky stanovené v odseku 3 prvom pododseku písm. c);

b)

iniciatívu zaregistruje čiastočne, ak časť iniciatívy vrátane jej hlavných cieľov nie je zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv;

c)

v iných prípadoch iniciatívu odmietne zaregistrovať.

Komisia rozhodne o žiadosti do jedného mesiaca od prijatia informácií uvedených v druhom pododseku tohto odseku od skupiny organizátorov.

5.   Iniciatíva, ktorá bola zaregistrovaná, sa zverejní v registri.

Ak Komisia zaregistruje iniciatívu čiastočne, uverejní informácie o rozsahu registrácie iniciatívy v registri.

Skupina organizátorov v takom prípade zabezpečí, aby potenciálni signatári boli informovaní o rozsahu registrácie iniciatívy a o skutočnosti, že vyhlásenia o podpore sa zbierajú len vo vzťahu k rozsahu registrácie.

6.   Komisia zaregistruje iniciatívu pod jedným registračným číslom a informuje o tom skupinu organizátorov.

7.   Ak Komisia v súlade s odsekom 4 iniciatívu odmietne zaregistrovať alebo ju zaregistruje len čiastočne, uvedie dôvody svojho rozhodnutia a informuje skupinu organizátorov. Takisto informuje skupinu organizátorov o všetkých dostupných prostriedkoch súdnej a mimosúdnej nápravy, ktoré má k dispozícii.

Komisia verejne sprístupní v registri a na verejnom webovom sídle európskej iniciatívy občanov všetky rozhodnutia o žiadostiach o registráciu, ktoré prijala v súlade s týmto článkom.

8.   Komisia o registrácii iniciatívy informuje Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov.

Článok 7

Späťvzatie iniciatívy

Skupina organizátorov môže iniciatívu, ktorá bola zaregistrovaná v súlade s článkom 6, vziať späť kedykoľvek pred predložením iniciatívy Komisii v súlade s článkom 13. Toto späťvzatie sa uverejňuje v registri.

Článok 8

Lehota na zber

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 6, sa všetky vyhlásenia o podpore zbierajú počas lehoty, ktorá nepresiahne 12 mesiacov od dátum zvoleného skupinou organizátorov („lehota na zber vyhlásení“). Tento dátum nesmie byť neskôr ako šesť mesiacov od zaregistrovania iniciatívy v súlade s článkom 6.

Skupina organizátorov informuje Komisiu o zvolenom dátume najneskôr 10 pracovných dní pred týmto dátumom.

Ak si skupina organizátorov počas lehoty na zber vyhlásení želá ukončiť zber vyhlásení o podpore pred uplynutím lehoty na zber vyhlásení, informuje Komisiu o tomto zámere aspoň 10 pracovných dní pred novým dátumom zvoleným ako koniec lehoty na zber vyhlásení.

Komisia informuje členské štáty o dátume uvedenom v prvom pododseku.

2.   Komisia uvedie dátumy začiatku a konca lehoty na zber vyhlásení v registri.

3.   Komisia ukončí prevádzku centrálneho online systému na zber vyhlásení uvedeného v článku 10 a skupina organizátorov ukončí prevádzku individuálneho online systému na zber vyhlásení uvedeného v článku 11 v deň skončenia lehoty na zber vyhlásení.

Článok 9

Postup zbierania vyhlásení o podpore

1.   Vyhlásenia o podpore môžu byť podpísané online alebo v papierovej forme.

2.   Na zbieranie vyhlásení o podpore sa môžu používať len formuláre, ktoré zodpovedajú vzorom uvedeným v prílohe III.

Pred začatím zberu vyhlásení o podpore skupina organizátorov vyplní formuláre uvedené v prílohe III. Informácie uvedené vo formulároch musia zodpovedať informáciám obsiahnutým v registri.

Ak sa skupina organizátorov rozhodne zbierať vyhlásenia o podpore online prostredníctvom centrálneho online systému na zber vyhlásení ustanoveného v článku 10, Komisia je zodpovedná za poskytnutie náležitých formulárov v súlade s prílohou III.

V prípade, že iniciatíva bola zaregistrovaná čiastočne v súlade s článkom 6 ods. 4, formuláre uvedené v prílohe III, ako aj centrálny online systém na zber vyhlásení a prípadne individuálny online systém na zber vyhlásení, musia zodpovedať rozsahu registrácie iniciatívy. Formuláre vyhlásení o podpore možno upraviť na účely zberu vyhlásení online alebo v papierovej forme.

Príloha III sa neuplatňuje v prípade, že občania podporia iniciatívu online prostredníctvom centrálneho online systému na zber vyhlásení uvedeného v článku 10 pomocou ich oznámených prostriedkov elektronickej identifikácie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 910/2014 uvedených v článku 10 ods. 4 tohto nariadenia,. Občania uvedú svoju štátnu príslušnosť a členské štáty prijmú minimálny súbor údajov pre fyzické osoby v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/1501 (15).

3.   Od osoby, ktorá podpisuje vyhlásenie o podpore, sa vyžaduje, aby poskytla len osobné údaje stanovené v prílohe III.

4.   Členské štáty do 30. júna 2019 informujú Komisiu o tom, či si želajú byť zahrnuté do časti A alebo B prílohy III. Členské štáty, ktoré si želajú byť zaradené do časti B prílohy III, uvedú druh(-y) osobného identifikačného čísla alebo čísla dokladu totožnosti v nej uvedené.

Komisia do 1. januára 2020 uverejní v registri formuláre uvedené v prílohe III.

Členský štát zahrnutý do jednej časti prílohy III môže požiadať Komisiu, aby ho presunula do druhej časti prílohy III. Členský štát musí požiadať Komisiu najmenej šesť mesiacov pred dátumom, od ktorého sa začnú uplatňovať nové formuláre.

5.   Skupina organizátorov je zodpovedná za zbieranie vyhlásení o podpore od signatárov v papierovej forme.

6.   Každá osoba môže podpísať vyhlásenie o podpore danej iniciatívy len raz.

7.   Skupina organizátorov informuje Komisiu o počte zozbieraných vyhlásení o podpore v každom členskom štáte aspoň každé dva mesiace počas lehoty na zber vyhlásení a o konečnom počte do troch mesiacov od skončenia lehoty na zber vyhlásení na účely uverejnenia v registri.

V prípade, že požadovaný počet vyhlásení o podpore nebol dosiahnutý alebo že skupina organizátorov nepredložila do troch mesiacov od skončenia lehoty na zber vyhlásení svoju odpoveď, Komisia iniciatívu uzavrie a v registri o tom uverejní oznámenie.

Článok 10

Centrálny online systém na zber vyhlásení

1.   Komisia na účely online zberu vyhlásení o podpore do 1. januára 2020 zriadi a od uvedeného dátumu prevádzkuje centrálny online systém na zber vyhlásení v súlade s rozhodnutím (EÚ, Euratom) 2017/46.

Náklady na zriadenie a prevádzku centrálneho online systému na zber vyhlásení sa hradia zo všeobecného rozpočtu Európskej únie. Používanie centrálneho online systému na zber vyhlásení je bezplatné.

Centrálny online systém na zber vyhlásení je prístupný osobám so zdravotným postihnutím.

Údaje získané prostredníctvom centrálneho online systému na zber vyhlásení sa uchovávajú na serveroch, ktoré Komisia sprístupnila na tento účel.

Centrálny online systém na zber vyhlásení umožňuje nahratie vyhlásení o podpore získaných v papierovej forme.

2.   Komisia pri každej iniciatíve zabezpečí, aby vyhlásenia o podpore bolo možné zbierať prostredníctvom centrálneho online systém na zber vyhlásení počas lehoty na zber vyhlásení určenej v súlade s článkom 8.

3.   Skupina organizátorov najneskôr 10 pracovných dní pred začiatkom lehoty na zber vyhlásení informuje Komisiu, či chce využiť centrálny online systém na zber vyhlásení a či si želá nahrať vyhlásenia o podpore získané v papierovej forme.

V prípade, že skupina organizátorov chce nahrať vyhlásenia o podpore zozbierané v papierovej forme, nahrá všetky vyhlásenia o podpore zozbierané v písomnej forme najneskôr dva mesiace po skončení lehoty na zber vyhlásení a informuje o tom Komisiu.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby:

a)

občania mohli podporovať iniciatívy online prostredníctvom vyhlásení o podpore pomocou oznámených prostriedkov elektronickej identifikácie alebo podpísaním vyhlásenia o podpore elektronickým podpisom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

b)

bol uznaný uzol e-IDAS vyvinutý Komisiou v rámci nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/1501.

5.   Komisia konzultuje so zainteresovanými stranami ďalší vývoj a zlepšenia centrálneho online systému na zber vyhlásení s cieľom zohľadniť ich návrhy a obavy.

Článok 11

Individuálne online systémy na zber vyhlásení

1.   V prípade, že skupina organizátorov nevyužíva centrálny online systém na zber vyhlásení, môže zbierať vyhlásenia o podpore online vo viacerých alebo vo všetkých členských štátoch prostredníctvom iného samostatného online systému na zber vyhlásení (ďalej len „individuálny online systém na zber vyhlásení“).

Údaje zozbierané prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení sa uchovávajú na území členského štátu.

2.   Skupina organizátorov zabezpečuje, aby bol individuálny online systém na zber vyhlásení v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 4 tohto článku a v článku 18 ods. 3 počas celej lehoty na zber vyhlásení.

3.   Po registrácii iniciatívy a pred začiatkom lehoty na zber vyhlásení a bez toho, aby boli dotknuté právomoci vnútroštátnych dozorných orgánov podľa kapitoly VI nariadenia (EÚ) 2016/679, požiada skupina organizátorov príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa údaje zozbierané prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení budú uchovávať, aby osvedčil, že tento systém je v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 4 tohto článku.

Ak je individuálny online systém na zber vyhlásení v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 4 tohto článku, príslušný orgán vydá v tomto zmysle do jedného mesiaca po doručení žiadosti osvedčenie v súlade so vzorom uvedeným v prílohe IV. Skupina organizátorov verejne sprístupní kópiu uvedeného osvedčenia na webovom sídle používanom pre individuálny online systém na zber vyhlásení.

Členské štáty uznajú osvedčenia vydané príslušnými orgánmi iných členských štátov.

4.   Individuálne online systémy na zber vyhlásení musia mať primerané bezpečnostné a technické prvky, aby mohli počas celej lehoty na zber vyhlásení zaistiť, že:

a)

len fyzické osoby môžu podpísať vyhlásenie o podpore;

b)

informácie poskytnuté o iniciatíve zodpovedajú informáciám, ktoré sú uverejnené v registri;

c)

údaje sa od signatárov zbierajú v súlade s prílohou III;

d)

údaje poskytnuté signatármi sa zbierajú a ukladajú bezpečným spôsobom.

5.   Komisia prijme do 1. januára 2020 vykonávacie akty stanovujúce technické špecifikácie na vykonávanie odseku 4 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22.

Komisia môže pri vývoji technických špecifikácií uvedených v prvom pododseku požiadať o radu Agentúru Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA).

6.   Ak sa vyhlásenia o podpore zbierajú prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení, lehota na zber vyhlásení môže začať plynúť až po tom, ako bolo pre tento systém vydané osvedčenie uvedené v odseku 3.

7.   Tento článok sa vzťahuje len na iniciatívy zaregistrované v súlade s článkom 6 do 31. decembra 2022.

Článok 12

Overovanie a osvedčovanie vyhlásení o podpore členskými štátmi

1.   Každý členský štát overuje a osvedčuje, že vyhlásenia o podpore podpísané jeho štátnymi príslušníkmi sú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia (ďalej len „zodpovedný členský štát“).

2.   Do troch mesiacov od skončenia lehoty na zber vyhlásení a bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku, predloží skupina organizátorov príslušným orgánom uvedeným v článku 20 ods. 2 zodpovedného členského štátu vyhlásenia o podpore zozbierané online alebo v papierovej forme.

Skupina organizátorov predkladá príslušným orgánom vyhlásenia o podpore len vtedy, ak bol dosiahnutý minimálny počet signatárov stanovený v článku 3.

Vyhlásenia o podpore sa predložia každému príslušnému orgánu v zodpovednom členskom štáte iba raz, pričom sa použije formulár uvedený v prílohe V.

Vyhlásenia o podpore, ktoré boli zozbierané online, sa predložia v súlade s elektronickou schémou verejne sprístupnenou Komisiou.

Vyhlásenia o podpore zozbierané v papierovej forme a vyhlásenia o podpore zozbierané prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení sa predkladajú samostatne.

3.   Komisia predloží vyhlásenia o podpore zozbierané online cez centrálny online systém na zber vyhlásení, ako aj vyhlásenia o podpore zozbierané v papierovej forme a nahraté podľa článku 10 ods. 3 druhého pododseku, príslušnému orgánu zodpovedného členského štátu ihneď, čo skupina organizátorov predloží príslušnému orgánu zodpovedného členského štátu v súlade s odsekom 2 tohto článku formulár uvedený v prílohe V.

V prípade, že skupina organizátorov zozbierala vyhlásenia o podpore prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení, môže požiadať Komisiu, aby predložila tieto vyhlásenia o podpore príslušnému orgánu zodpovedného členského štátu.

Komisia predloží vyhlásenia o podpore v súlade s druhým až štvrtým pododsekom odseku 2 tohto článku, pričom použije službu na výmenu súborov uvedenú v článku 4 ods. 5.

4.   Príslušné orgány overia vyhlásenia o podpore do troch mesiacov od ich prijatia na základe primeraných kontrol, ktoré môžu byť založené na náhodnom výbere, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

V prípade, že sa vyhlásenia o podpore zozbierané online a v papierovej forme predkladajú samostatne, táto lehota začína plynúť, keď príslušný orgán dostal všetky vyhlásenia o podpore.

Na účely overovania vyhlásení o podpore zozbieraných v papierovej forme sa nevyžaduje, aby sa osvedčovala pravosť podpisov.

5.   Príslušný orgán osvedčuje na základe vykonaných overení počet platných vyhlásení o podpore za daný členský štát. Toto osvedčenie sa vydáva skupine organizátorov bezplatne s použitím vzoru stanoveného v prílohe VI.

V osvedčení sa uvedie počet platných vyhlásení o podpore zozbieraných v papierovej forme a online vrátane vyhlásení o podpore zozbieraných v papierovej forme a nahratých podľa článku 10 ods. 3 druhého pododseku.

Článok 13

Predloženie Komisii

Skupina organizátorov predloží iniciatívu Komisii do troch mesiacov od získania posledného osvedčenia uvedeného v článku 12 ods. 5.

Skupina organizátorov predloží vyplnený formulár uvedený v prílohe VII spolu s kópiami osvedčení uvedených v článku 12 ods. 5, či už v papierovej alebo elektronickej forme.

Komisia zverejní v registri formulár uvedený v prílohe VII.

Článok 14

Uverejnenie a verejné vypočutie

1.   Keď Komisia prijme platnú iniciatívu, ktorej vyhlásenia o podpore boli zozbierané a osvedčené v súlade s článkami 8 až 12, bezodkladne o tom uverejní v registri oznámenie a postúpi iniciatívu Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, ako aj národným parlamentom.

2.   Skupine organizátorov sa do troch mesiacov od predloženia iniciatívy poskytne možnosť prezentovať svoju iniciatívu na verejnom vypočutí, ktoré usporiada Európsky parlament.

Európsky parlament zorganizuje verejné vypočutie vo svojich priestoroch.

Komisia je na tomto vypočutí zastúpená na primeranej úrovni.

Možnosť zúčastniť sa na tomto vypočutí sa poskytne Rade, ostatným inštitúciám a poradným orgánom Únie, národným parlamentom a občianskej spoločnosti.

Európsky parlament zabezpečí vyvážené zastúpenie príslušných verejných a súkromných záujmov.

3.   Po verejnom vypočutí Európsky parlament posúdi politickú podporu iniciatívy.

Článok 15

Posúdenie Komisiou

1.   Komisia do jedného mesiaca od predloženia iniciatívy v súlade s článkom 13 prijme skupinu organizátorov na primeranej úrovni, aby mohla skupina organizátorov podrobne vysvetliť ciele iniciatívy.

2.   Komisia do šiestich mesiacov od uverejnenia iniciatívy v súlade s článkom 14 ods. 1 a po verejnom vypočutí uvedenom v článku 14 ods. 2 uvedie v oznámení svoje právne a politické závery týkajúce sa iniciatívy, a prípadné opatrenia, ktoré má v úmysle prijať, spolu s dôvodmi prijatia alebo neprijatia opatrení.

Ak má Komisia v úmysle prijať opatrenia v reakcii na iniciatívu vrátane prípadného prijatia jedného alebo viacerých návrhov právneho aktu Únie, v oznámení uvedie aj predpokladaný harmonogram týchto opatrení.

O oznámení sa informuje skupina organizátorov, ako aj Európsky parlament, Rada, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov a zverejní sa.

3.   Komisia a skupina organizátorov informujú signatárov o reakcii na iniciatívu v súlade s článkom 18 ods. 2 a 3.

Komisia poskytne v registri a na verejnom webovom sídle európskej iniciatívy občanov aktuálne informácie o vykonávaní opatrení stanovených v oznámení prijatom v reakcii na iniciatívu.

Článok 16

Opatrenia Európskeho parlamentu v nadväznosti na úspešné iniciatívy občanov

Európsky parlament posúdi opatrenia prijaté Komisiou v dôsledku jej oznámenia uvedeného v článku 15 ods. 2.

KAPITOLA III

INÉ USTANOVENIA

Článok 17

Transparentnosť

1.   Skupina organizátorov poskytne na uverejnenie v registri a prípadne na svojom webovom sídle kampane jasné, presné a úplné informácie o zdrojoch iniciatívy, ktoré presahujú 500 EUR na sponzora.

Vykázané zdroje financovania a podpory vrátane sponzorov a zodpovedajúce sumy musia byť jasne identifikovateľné.

Skupina organizátorov takisto poskytne informácie o organizáciách, ktoré jej pomáhajú na dobrovoľnom základe, pokiaľ takúto podporu nie je možné ekonomicky kvantifikovať.

Tieto informácie sa aktualizujú aspoň každé dva mesiace počas obdobia od dátumu registrácie do dátumu predloženia iniciatívy Komisii v súlade s článkom 13. Komisia ju zverejní jasným a prístupným spôsobom v registri a na verejnom webovom sídle európskej iniciatívy občanov.

2.   Komisia je oprávnená požiadať skupinu organizátorov o akékoľvek ďalšie informácie a objasnenie týkajúce sa zdrojov financovania a podpory vykázaných v súlade s týmto nariadením.

3.   Komisia umožní občanom podať sťažnosť týkajúcu sa úplnosti a správnosti informácií o zdrojoch financovania a podpory, ktoré sú vykázané skupinami organizátorov, a na tento účel sprístupní verejnosti kontaktný formulár v registri a na verejnom webovom sídle o európskej iniciatíve občanov.

Komisia môže od skupiny organizátorov požadovať akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa sťažností doručených v súlade s týmto odsekom a prípadne aktualizovať informácie o vykázaných zdrojoch financovania a podpory v registri.

Článok 18

Komunikácia

1.   Komisia zvyšuje povedomie verejnosti o existencii, cieľoch a fungovaní európskej iniciatívy občanov prostredníctvom komunikačných činností a informačných kampaní, čím prispieva k podpore aktívnej účasti občanov na politickom živote Únie.

Európsky parlament prispieva ku komunikačným činnostiam Komisie.

2.   Na účely komunikačných a informačných činností týkajúcich sa príslušnej iniciatívy môže skupina organizátorov alebo Komisia zbierať e-mailovú adresu signatára za predpokladu, že s tým tento výslovne súhlasí.

Potenciálni signatári sú informovaní o tom, že ich právo podporiť iniciatívu nie je podmienené udelením ich súhlasu na zber ich e-mailovej adresy.

3.   E-mailové adresy sa nesmú zbierať ako súčasť formulárov vyhlásenia o podpore. Môžu sa však zbierať v rovnakom čase ako vyhlásenia o podpore za predpokladu, že sú spracúvané samostatne.

Článok 19

Ochrana osobných údajov

1.   Zástupca skupiny organizátorov je prevádzkovateľom údajov v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 v súvislosti so spracúvaním osobných údajov pri zbere vyhlásení o podpore, e-mailových adries a údajov o sponzoroch iniciatívy. V prípade zriadenia právneho subjektu uvedeného v článku 5 ods. 7 tohto nariadenia je prevádzkovateľom údajov tento subjekt.

2.   Príslušné orgány určené v súlade s článkom 20 ods. 2 tohto nariadenia sú prevádzkovateľmi údajov v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 v súvislosti so spracúvaním osobných údajov na účely overovania a osvedčovania vyhlásení o podpore.

3.   Komisia je prevádzkovateľom údajov v zmysle nariadenia (EÚ) 2018/1725 vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov v registri, online platforme pre spoluprácu, centrálnemu online systému na zber vyhlásení uvedenému v článku 10 tohto nariadenia a vo vzťahu k zberu e-mailových adries.

4.   Osobné údaje poskytnuté vo formulároch vyhlásení o podpore sa zbierajú na účely operácií potrebných pre bezpečné zbieranie a uchovávanie v súlade s článkami 9 až 11, na ich predloženie členským štátom, overovanie a osvedčovanie v súlade s článkom 12, a na potrebné kontroly kvality a štatistickú analýzu.

5.   Skupina organizátorov a prípadne Komisia zlikvidujú všetky vyhlásenia o podpore podpísané za iniciatívu a všetky ich kópie najneskôr do jedného mesiaca od predloženia iniciatívy Komisii v súlade s článkom 13 alebo najneskôr do 21 mesiacov od začiatku lehoty na zber vyhlásení, podľa toho, čo nastane skôr. Ak je však iniciatíva vzatá späť po začiatku lehoty na zber vyhlásení, vyhlásenia o podpore a ich kópie sa zlikvidujú najneskôr do jedného mesiaca od jej späťvzatia uvedeného v článku 7.

6.   Príslušný orgán zlikviduje všetky vyhlásenia o podpore a ich kópie najneskôr do troch mesiacov od vydania osvedčenia uvedeného v článku 12 ods. 5.

7.   Vyhlásenia o podpore danej iniciatívy a ich kópie možno uchovávať po uplynutí lehôt stanovených v odsekoch 5 a 6, ak je to potrebné na účely súdneho alebo správneho konania týkajúceho sa dotknutej iniciatívy. Musia sa zlikvidovať najneskôr do jedného mesiaca od dátumu ukončenia daného konania konečným rozhodnutím.

8.   Komisia a skupina organizátorov zlikvidujú záznamy o e-mailových adresách zozbieraných v súlade s článkom 18 ods. 2 najneskôr do jedného mesiaca od späťvzatia iniciatívy alebo do 12 mesiacov od skončenia lehoty na zber vyhlásení alebo od predloženia iniciatívy Komisii. Ak však Komisia prostredníctvom oznámenia stanoví opatrenia, ktoré má v úmysle prijať v súlade s článkom 15 ods. 2, záznamy o e-mailových adresách sa zlikvidujú najneskôr do troch rokov od uverejnenia takéhoto oznámenia.

9.   Bez toho, aby boli dotknuté práva členov skupiny organizátorov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1725, títo členovia majú právo požiadať o odstránenie svojich osobných údajov z registra po uplynutí dvoch rokov od dátumu registrácie dotknutej iniciatívy.

Článok 20

Príslušné orgány v členských štátoch

1.   Každý členský štát určí na účely článku 11 jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za vydávanie osvedčení uvedených v článku 11 ods. 3.

2.   Každý členský štát určí na účely článku 12 jeden príslušný orgán zodpovedný za koordináciu procesu overovania vyhlásení o podpore a za vydávanie osvedčení uvedených v článku 12 ods. 5.

3.   Členské štáty do 1. januára 2020 oznámia Komisii názvy a adresy orgánov určených podľa odsekov 1 a 2. Členské štáty oznámia Komisii všetky aktualizácie týchto informácií.

Komisia zverejní názvy a adresy orgánov určených podľa odsekov 1 a 2 v registri.

Článok 21

Oznámenie vnútroštátnych ustanovení

1.   Členské štáty do 1. januára 2020 oznámia Komisii konkrétne ustanovenia, ktoré prijali na vykonávanie tohto nariadenia.

2.   Komisia tieto ustanovenia zverejní v registri v jazyku oznámenia členských štátov v súlade s odsekom 1.

KAPITOLA IV

DELEGOVANÉ AKTY A VYKONÁVACIE AKTY

Článok 22

Postup výboru

1.   Komisii pomáha na účely vykonávania článku 11 ods. 5 tohto nariadenia výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 23

Delegované právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24 na zmenu príloh k tomuto nariadeniu v rozsahu pôsobnosti ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa uvedených príloh.

Článok 24

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 23 sa Komisii udeľuje na dobu piatich rokov od 6. júna 2019.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktorá sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 23 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 25

Preskúmanie

Komisia pravidelne preskúmava fungovanie európskej iniciatívy občanov a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia najneskôr 1. januára 2024 a potom každé štyri roky. Tieto správy zahŕňajú aj minimálny vek na podporu európskych občianskych iniciatív v členských štátoch. Tieto správy sa zverejňujú.

Článok 26

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 211/2011 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2020.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 27

Prechodné ustanovenie

Články 5 až 9 nariadenia (EÚ) č. 211/2011 sa uplatňujú aj po 1. januári 2020 na európske iniciatívy občanov, ktoré boli zaregistrované pred 1. januárom 2020.

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2020.

Článok 9 ods. 4, článok 10, článok 11 ods. 5 a články 20 až 24 sa však uplatňujú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 17. apríla 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA


(1)  Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 74.

(2)  Ú. v. EÚ C 247, 13.7.2018, s. 62.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 9. apríla 2019.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1).

(5)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1179/2011 zo 17. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie pre elektronické systémy zberu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 o iniciatíve občanov (EÚ) č. 211/2011 (Ú. v. EÚ L 301, 18.11.2011, s. 3).

(6)  Ú. v. EÚ C 355, 20.10.2017, s. 17.

(7)  2017/2024(INL).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(9)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2017/46 z 10. januára 2017 o bezpečnosti komunikačných a informačných systémov v Európskej komisii (Ú. v. EÚ L 6, 11.1.2017, s. 40).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(12)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(15)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1501 z 8. septembra 2015 o rámci interoperability podľa článku 12 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 235, 9.9.2015, s. 1).


PRÍLOHA

MINIMÁLNY POČET SIGNATÁROV V JEDNOTLIVÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Belgicko

15 771

Bulharsko

12 767

Česko

15 771

Dánsko

9 763

Nemecko

72 096

Estónsko

4 506

Írsko

8 261

Grécko

15 771

Španielsko

40 554

Francúzsko

55 574

Chorvátsko

8 261

Taliansko

54 823

Cyprus

4 506

Lotyšsko

6 008

Litva

8 261

Luxembursko

4 506

Maďarsko

15 771

Malta

4 506

Holandsko

19 526

Rakúsko

13 518

Poľsko

38 301

Portugalsko

15 771

Rumunsko

24 032

Slovinsko

6 008

Slovensko

9 763

Fínsko

9 763

Švédsko

15 020

Spojené kráľovstvo

54 823


PRÍLOHA II

INFORMÁCIE, KTORÉ SA POŽADUJÚ PRI REGISTRÁCII INICIATÍVY

1.

Názov iniciatívy – najviac 100 znakov (*1).

2.

Ciele iniciatívy, v súvislosti s ktorými sa Komisia vyzýva konať – najviac 1 100 znakov bez medzier [priemer upravený podľa jazyka (*1)].

Skupina organizátorov môže v prílohe uviesť informácie o predmete, cieľoch a kontexte iniciatívy – najviac 5 000 znakov bez medzier [priemer upravený podľa jazyka (*1)].

Skupina organizátorov môže uviesť dodatočné informácie o predmete, cieľoch a kontexte iniciatívy. Ak si to želá, môže tiež predložiť návrh právneho aktu.

3.

Ustanovenia zmlúv, ktoré skupina organizátorov považuje za relevantné v súvislosti s navrhovanými opatreniami.

4.

Mená a priezviská, poštové adresy, štátna príslušnosť a dátumy narodenia siedmich členov skupiny organizátorov s pobytom v siedmich rôznych členských štátoch, pričom sa osobitne uvedie zástupca a jeho náhradník vrátane ich e-mailových adries a telefónnych čísel (1).

Ak zástupca a/alebo náhradník nie sú medzi siedmimi členmi uvedenými v prvom pododseku, ich mená a priezviská, poštové adresy, štátna príslušnosť, dátumy narodenia, e-mailové adresy a telefónne čísla.

5.

Doklady, ktorými sa preukazujú mená a priezviská, poštové adresy, štátna príslušnosť a dátumy narodenia každého zo siedmich členov uvedených v bode 4 spolu s rovnakými údajmi zástupcu a jeho náhradníka, ak nie sú medzi týmito siedmimi členmi.

6.

Mená ostatných členov skupiny organizátorov.

7.

V situácii uvedenej v článku 5 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2019/788 prípadne dokumenty, ktorými sa preukazuje zriadenie právneho subjektu v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu osobitne na účely riadenia danej iniciatívy, ako aj to, že člen skupiny organizátorov určený ako jej zástupca je poverený konať v mene právneho subjektu.

8.

Všetky zdroje podpory a financovania pre iniciatívu v čase registrácie.

(*1)  Komisia poskytne preklad týchto prvkov do všetkých úradných jazykov inštitúcií Únie v prípade všetkých registrovaných iniciatív.

(1)  V online registri Komisie budú verejnosti sprístupnené len mená a priezviská členov skupiny organizátorov, krajina pobytu zástupcu alebo v príslušnom prípade názov a krajina sídla právneho subjektu, e-mailové adresy kontaktných osôb a informácie týkajúce sa zdrojov podpory a financovania. Dotknuté osoby majú právo namietať proti uverejneniu svojich osobných údajov zo závažných legitímnych dôvodov týkajúcich sa ich osobitnej situácie.


PRÍLOHA III

FORMULÁR VYHLÁSENIA O PODPORE – Časť A (1)

(pre členské štáty, ktoré nevyžadujú poskytnutie osobného identifikačného čísla/čísla dokladu totožnosti)

Vyplnenie všetkých políčok tohto formulára je povinné.

VYPĹŇA VOPRED SKUPINA ORGANIZÁTOROV:

1.

Všetci signatári na tomto formulári sú občanmi:

Pre každý zoznam označte iba jeden členský štát.

2.

Registračné číslo pridelené Komisiou:

3.

Dátumy začiatku a konca lehoty na zber vyhlásení:

4.

Webová adresa tejto iniciatívy v registri Európskej komisie:

5.

Názov tejto iniciatívy:

6.

Ciele iniciatívy:

7.

Mená a e-mailové adresy registrovaných kontaktných osôb:

[V situácii uvedenej v článku 5 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2019/788, prípadne aj: názov a krajina sídla právneho subjektu]:

8.

Webové sídlo tejto iniciatívy (ak existuje):

VYPĹŇAJÚ SIGNATÁRI VEĽKÝMI PÍSMENAMI:

„Týmto vyhlasujem, že informácie, ktoré som uviedol/uviedla v tomto formulári, sú pravdivé a že som túto iniciatívu ešte nepodporil/nepodporila.“

ÚPLNÉ MENO/MENÁ

PRIEZVISKO/PRIEZVISKÁ

BYDLISKO 18 (2)

(ulica, číslo, PSČ, mesto, krajina)

DÁTUM NARODENIA

DÁTUM

PODPIS 19 (3)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyhlásenie o ochrane osobných údajov (4) týkajúce sa vyhlásení o podpore získaných v papierovej forme alebo prostredníctvom individuálnych online systémov na zber vyhlásení:

 

V súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) sa vaše osobné údaje poskytnuté v tomto formulári použijú len na podporu tejto iniciatívy a sprístupnia sa príslušným vnútroštátnym orgánom na účely overenia a osvedčenia. Máte nárok požadovať od skupiny organizátorov tejto iniciatívy prístup k vašim osobným údajom, ich opravu, výmaz a obmedzenie spracúvania.

 

Skupina organizátorov uchováva vaše údaje na obdobie maximálne jedného mesiaca po predložení iniciatívy Európskej komisii alebo 21 mesiacov po začatí plynutia lehoty na zber vyhlásení, podľa toho, čo nastane skôr. V prípade správneho alebo súdneho konania ich možno uchovávať po uvedených lehotách najviac jeden mesiac od dátumu ukončenia tohto konania.

 

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, máte právo kedykoľvek podať sťažnosť orgánu pre ochranu osobných údajov, najmä v členskom štáte vášho obvyklého pobytu, miesta výkonu práce alebo miesta údajného porušenia, ak sa domnievate, že došlo k nezákonnému spracúvaniu vašich údajov.

 

Zástupca skupiny organizátorov iniciatívy alebo prípadne právny subjekt, ktorý skupina organizátorov zriadila, je prevádzkovateľom v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov a možno ho kontaktovať použitím údajov uvedených v tomto formulári.

 

Kontaktné údaje zodpovednej osoby (ak je uvedená) sú dostupné na webovej adrese iniciatívy v registri Európskej komisie, ako je uvedené v bode 4 tohto formuláru.

 

Kontaktné údaje vnútroštátneho orgánu, ktorému budú vaše osobné údaje doručené a ktorý ich spracuje, a kontaktné údaje vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov možno nájsť na adrese: http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/data-protection?lg=sk.

Vyhlásenie o ochrane osobných údajov týkajúce sa vyhlásení o podpore zozbieraných prostredníctvom centrálneho online systému na zber vyhlásení:

 

V súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 a nariadením (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) sa vaše osobné údaje poskytnuté v tomto formulári použijú len na podporu tejto iniciatívy a sprístupnia sa príslušným vnútroštátnym orgánom na účely overenia a osvedčenia. Máte nárok požadovať od Európskej komisie a od zástupcu skupiny organizátorov tejto iniciatívy alebo prípadne právny subjekt, ktorý skupina organizátorov zriadila, prístup k vašim osobným údajom, ich opravu, výmaz a obmedzenie spracúvania.

 

Európska komisia uchováva vaše údaje na obdobie maximálne jedného mesiaca po predložení iniciatívy Komisii alebo 21 mesiacov po začatí plynutia lehoty na zber vyhlásení, podľa toho, čo nastane skôr. V prípade správneho alebo súdneho konania ich možno uchovávať po uvedených lehotách najviac jeden mesiac od dátumu skončenia tohto konania.

 

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, máte právo kedykoľvek podať sťažnosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu osobných údajov alebo orgánu pre ochranu osobných údajov, najmä v členskom štáte vášho obvyklého pobytu, miesta výkonu práce alebo miesta údajného porušenia, ak sa domnievate, že došlo k nezákonnému spracúvaniu vašich údajov.

 

Európska komisia a zástupca skupiny organizátorov iniciatívy alebo prípadne právny subjekt, ktorý skupina organizátorov zriadila, sú spoločnými prevádzkovateľmi v zmysle nariadenia (EÚ) 2018/1725 a všeobecného nariadenia o ochrane údajov a možno ich kontaktovať použitím údajov uvedených v tomto formulári.

 

Kontaktné údaje zodpovednej osoby skupiny organizátorov (ak je uvedená) sú dostupné na webovej adrese iniciatívy v registri Európskej komisie, ako je uvedené v bode 4 tohto formuláru.

 

Kontaktné údaje zodpovednej osoby Európskej komisie, vnútroštátneho orgánu, ktorému budú vaše osobné údaje doručené a ktorý ich spracuje, a kontaktné údaje európskeho dozorného úradníka pre ochranu osobných údajov a vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov možno nájsť na adrese: http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/data-protection?lg=sk.

FORMULÁR VYHLÁSENIA O PODPORE – ČASŤ B (5)

(pre členské štáty, ktoré vyžadujú poskytnutie osobného identifikačného čísla/čísla dokladu totožnosti)

Vyplnenie všetkých políčok tohto formulára je povinné.

VYPĹŇA VOPRED SKUPINA ORGANIZÁTOROV:

1.

Všetci signatári na tomto formulári sú občanmi:

Pre každý zoznam označte iba jeden členský štát.

Pre osobné identifikačné číslo/číslo dokladu totožnosti, z ktorých sa jedno musí uviesť, pozri webové sídlo Európskej komisie pre európske iniciatívy občanov.

2.

Registračné číslo pridelené Komisiou:

3.

Dátumy začiatku a konca lehoty na zber vyhlásení:

4.

Webová adresa tejto iniciatívy v registri Európskej komisie:

5.

Názov tejto iniciatívy:

6.

Ciele iniciatívy:

7.

Mená a e-mailové adresy registrovaných kontaktných osôb:

[V situácii uvedenej v článku 5 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2019/788, prípadne aj: názov a krajina sídla právneho subjektu]:

8.

Webové sídlo tejto iniciatívy (ak existuje):

VYPĹŇAJÚ SIGNATÁRI VEĽKÝMI PÍSMENAMI:

„Týmto vyhlasujem, že informácie, ktoré som uviedol/uviedla v tomto formulári, sú pravdivé a že som túto iniciatívu ešte nepodporil/nepodporila.“

ÚPLNÉ MENO/MENÁ

PRIEZVISKO/PRIEZVISKÁ

OSOBNÉ IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO/ČÍSLO DOKLADU TOTOŽNOSTI

DRUH OSOBNÉHO IDENTIFIKAČNÉHO ČÍSLA ALEBO DOKLADU

DÁTUM

PODPIS 22 (6)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyhlásenie o ochrane osobných údajov (7) týkajúce sa vyhlásení o podpore zozbieraných v papierovej forme alebo prostredníctvom individuálnych online systémov na zber vyhlásení:

 

V súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) sa vaše osobné údaje poskytnuté v tomto formulári použijú len na podporu tejto iniciatívy a sprístupnia sa príslušným vnútroštátnym orgánom na účely overenia a osvedčenia. Máte nárok požadovať od skupiny organizátorov tejto iniciatívy prístup k vašim osobným údajom, ich opravu, výmaz a obmedzenie spracúvania.

 

Skupina organizátorov uchováva vaše údaje na obdobie maximálne jedného mesiaca po predložení iniciatívy Európskej komisii alebo 21 mesiacov po začatí plynutia lehoty na zber vyhlásení, podľa toho, čo nastane skôr. V prípade správneho alebo súdneho konania ich možno uchovávať po uvedených lehotách najviac jeden mesiac od dátumu ukončenia tohto konania.

 

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, máte právo kedykoľvek podať sťažnosť orgánu pre ochranu osobných údajov, najmä v členskom štáte vášho obvyklého pobytu, miesta výkonu práce alebo miesta údajného porušenia, ak sa domnievate, že došlo k nezákonnému spracúvaniu vašich údajov.

 

Zástupca skupiny organizátorov iniciatívy alebo prípadne právny subjekt, ktorý skupina organizátorov zriadila, je prevádzkovateľom v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov a možno ho kontaktovať použitím údajov uvedených v tomto formulári.

 

Kontaktné údaje zodpovednej osoby (ak je uvedená) sú dostupné na webovej adrese iniciatívy v registri Európskej komisie, ako je uvedené v bode 4 tohto formuláru.

 

Kontaktné údaje vnútroštátneho orgánu, ktorému budú vaše osobné údaje doručené a ktorý ich spracuje, a kontaktné údaje vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov možno nájsť na adrese: http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/data-protection?lg=sk.

Vyhlásenie o ochrane osobných údajov týkajúce sa vyhlásení o podpore zozbieraných prostredníctvom centrálneho online systému na zber vyhlásení:

 

V súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 a nariadením (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) sa vaše osobné údaje poskytnuté v tomto formulári použijú len na podporu tejto iniciatívy a sprístupnia sa príslušným vnútroštátnym orgánom na účely overenia a osvedčenia. Máte nárok požadovať od Európskej komisie a od zástupcu skupiny organizátorov tejto iniciatívy alebo prípadne právneho subjektu, ktorý skupina organizátorov zriadila, prístup k vašim osobným údajom, ich opravu, výmaz a obmedzenie spracúvania.

 

Európska komisia uchováva vaše údaje na obdobie maximálne jedného mesiaca po predložení iniciatívy Komisii alebo 21 mesiacov po začatí plynutia lehoty na zber vyhlásení, podľa toho, čo nastane skôr. V prípade správneho alebo súdneho konania ich možno uchovávať po uvedených lehotách najviac jeden mesiac od dátumu skončenia tohto konania.

 

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, máte právo kedykoľvek podať sťažnosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu osobných údajov alebo orgánu pre ochranu osobných údajov, najmä v členskom štáte vášho obvyklého pobytu, miesta výkonu práce alebo miesta údajného porušenia, ak sa domnievate, že došlo k nezákonnému spracúvaniu vašich údajov.

 

Európska komisia a zástupca skupiny organizátorov iniciatívy alebo prípadne právny subjekt, ktorý skupina organizátorov zriadila, sú spoločnými prevádzkovateľmi v zmysle nariadenia (EÚ) 2018/1725 a všeobecného nariadenia o ochrane údajov a možno ich kontaktovať použitím údajov uvedených v tomto formulári.

 

Kontaktné údaje zodpovednej osoby skupiny organizátorov (ak je uvedená) sú dostupné na webovej adrese iniciatívy v registri Európskej komisie, ako je uvedené v bode 4 tohto formuláru.

 

Kontaktné údaje zodpovednej osoby Európskej komisie, vnútroštátneho orgánu, ktorému budú vaše osobné údaje doručené a ktorý ich spracuje, a kontaktné údaje európskeho dozorného úradníka pre ochranu osobných údajov a vnútroštátnych orgánov pre ochranu osobných údajov možno nájsť na adrese: http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/data-protection?lg=sk.


(1)  Formulár musí byť vytlačený na jednom hárku. Skupina organizátorov môže použiť obojstranný hárok. Na účely nahratia vyhlásení o podpore zozbieraných v papierovej forme do centrálneho online systému na zber vyhlásení sa použije kód, ktorý sprístupní Európska komisia.

(2)  Nemeckí štátni príslušníci s pobytom mimo krajiny len v prípade, ak si zaregistrovali svoje súčasné trvalé bydlisko na príslušnom diplomatickom zastúpení Nemecka v zahraničí.

(3)  Podpis nie je povinný, ak sa formulár vypĺňa online prostredníctvom centrálneho online systému na zber vyhlásení, ako sa uvádza v článku 10 nariadenia (EÚ) 2019/788, alebo prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení, ako sa uvádza v článku 11 uvedeného nariadenia.

(4)  Má sa použiť iba jedna z dvoch navrhovaných verzií vyhlásenia o ochrane osobných údajov, v závislosti od spôsobu zberu vyhlásení.

(5)  Formulár musí byť vytlačený na jednom hárku. Skupina organizátorov môže použiť obojstranný hárok. Na účely nahratia vyhlásení o podpore zozbieraných v papierovej forme do centrálneho online systému na zber vyhlásení sa použije kód, ktorý sprístupní Európska komisia.

(6)  Podpis nie je povinný, ak sa formulár vypĺňa online prostredníctvom centrálneho online systému na zber vyhlásení, ako sa uvádza v článku 10 nariadenia (EÚ) 2019/788, alebo prostredníctvom individuálneho online systému na zber vyhlásení, ako sa uvádza v článku 11 uvedeného nariadenia.

(7)  Má sa použiť iba jedna z dvoch navrhovaných verzií vyhlásenia o ochrane osobných údajov, v závislosti od spôsobu zberu vyhlásení.


PRÍLOHA IV

OSVEDČENIE POTVRDZUJÚCE SÚLAD ONLINE SYSTÉMU NA ZBER VYHLÁSENÍ S NARIADENÍM EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/788 ZO 17. APRÍLA 2019 O EURÓPSKEJ INICIATÍVE OBČANOV

... (názov príslušného orgánu) ... (názov členského štátu) týmto osvedčuje, že individuálny online systém na zber vyhlásení ... (adresa webového sídla) použitý na zber vyhlásení o podpore pre ... (názov iniciatívy) s registračným číslom ... (registračné číslo iniciatívy) je v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 zo 17. apríla 2019 o európskej iniciatíve občanov.

Dátum, podpis a úradná pečiatka príslušného orgánu:


PRÍLOHA V

FORMULÁR NA PREDLOŽENIE VYHLÁSENÍ O PODPORE PRÍSLUŠNÝM ORGÁNOM ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

1.

Mená a priezviská, poštové adresy a e-mailové adresy kontaktných osôb (zástupcu skupiny organizátorov a jeho náhradníka) alebo názov, poštová adresa a e-mailová adresa právneho subjektu riadiaceho iniciatívu a jeho zástupcu:

2.

Názov iniciatívy:

3.

Registračné číslo pridelené Komisiou:

4.

Dátum registrácie:

5.

Počet signatárov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi (názov členského štátu):

6.

Celkový počet zozbieraných vyhlásení o podpore:

7.

Počet členských štátov, v ktorých sa dosiahla prahová hodnota:

8.

Prílohy:

(Pripojte všetky vyhlásenia o podpore získané od signatárov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi príslušného členského štátu.

Prípadne pripojte príslušné osvedčenie o súlade individuálneho online systému na zber vyhlásení s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 zo 17. apríla 2019 o európskej iniciatíve občanov).

9.

Týmto vyhlasujem, že informácie poskytnuté v tomto formulári sú pravdivé a že vyhlásenia o podpore boli zozbierané v súlade s článkom 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 zo 17. apríla 2019 o európskej iniciatíve občanov.

10.

Dátum a podpis jednej z kontaktných osôb (zástupcu/náhradníka (1)) alebo zástupcu právnickej osoby:

(1)  Nehodiace sa preškrtnite.


PRÍLOHA VI

OSVEDČENIE O POČTE PLATNÝCH VYHLÁSENÍ O PODPORE ZOZBIERANÝCH V … (NÁZOV ČLENSKÉHO ŠTÁTU)

… (názov príslušného orgánu) … (názov členského štátu) po potrebnom overení, ktoré sa vyžaduje podľa článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 zo 17. apríla 2019 o európskej iniciatíve občanov, týmto osvedčuje, že v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia je platných ... (počet platných vyhlásení o podpore) vyhlásení o podpore iniciatívy s registračným číslom … (registračné číslo iniciatívy).

Dátum, podpis a úradná pečiatka


PRÍLOHA VII

FORMULÁR NA PREDLOŽENIE INICIATÍVY EURÓPSKEJ KOMISII

1.

Názov iniciatívy:

2.

Registračné číslo pridelené Komisiou:

3.

Dátum registrácie:

4.

Počet prijatých platných vyhlásení o podpore (musí ich byť najmenej jeden milión):

5.

Počet signatárov osvedčený členskými štátmi:

 

BE

BG

CZ

DK

DE

EE

IE

EL

ES

FR

HR

IT

CY

LV

LT

LU

Počet signatárov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

HU

MT

NL

AT

PL

PT

RO

SI

SK

FI

SE

UK

SPOLU

Počet signatárov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

6.

Mená a priezviská, poštové adresy a e-mailové adresy kontaktných osôb (zástupcu skupiny organizátorov a jeho náhradníka) (1) alebo názov, poštová adresa a e-mailová adresa právneho subjektu riadiaceho iniciatívu a jeho zástupcu:

7.

Uveďte všetky zdroje podpory a financovania iniciatívy vrátane výšky finančnej podpory v čase jej predloženia.

8.

Týmto vyhlasujem, že informácie poskytnuté v tomto formulári sú pravdivé a že boli dodržané všetky príslušné postupy a podmienky stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 zo 17. apríla 2019 o európskej iniciatíve občanov.

Dátum a podpis jednej z kontaktných osôb [zástupcu/náhradníka (2)] alebo zástupcu právneho subjektu:

9.

Prílohy: (Pripojte všetky osvedčenia)

(1)  V online registri Komisie budú verejnosti sprístupnené len mená a priezviská členov skupiny organizátorov, krajina bydliska zástupcu alebo v príslušnom prípade meno a krajina sídla právneho subjektu, e-mailové adresy kontaktných osôb a informácie týkajúce sa zdrojov podpory a financovania. Dotknuté osoby majú právo namietať proti uverejneniu ich osobných údajov zo závažných legitímnych dôvodov týkajúcich sa ich osobitnej situácie.

(2)  Nehodiace sa preškrtnite.


SMERNICE

17.5.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 130/82


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/789

zo 17. apríla 2019,

ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 53 ods. 1 a článok 62,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

S cieľom prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu je potrebné umožniť v členských štátoch rozsiahlejšie šírenie televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch v prospech používateľov v celej Únii uľahčením licencovania autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom k dielam a iným predmetom ochrany, ktoré sú súčasťou vysielania určitých typov televíznych a rozhlasových programov. Televízne a rozhlasové programy sú dôležitými prostriedkami podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a sociálnej súdržnosti a širšieho prístupu k informáciám.

(2)

Vývoj v oblasti digitálnych technológií a internetu zmenil rozširovanie televíznych a rozhlasových programov a prístup k nim. Používatelia čoraz viac očakávajú, že budú mať prístup k televíznym a rozhlasovým programom naživo i na požiadanie prostredníctvom tradičných kanálov, napríklad prostredníctvom satelitu alebo kábla, ale aj prostredníctvom online služieb. Vysielatelia preto čoraz častejšie ponúkajú okrem vlastného vysielania televíznych a rozhlasových programov aj online služby, ktoré sú doplnkom k takémuto vysielaniu, ako napríklad služby súbežného vysielania a služby spätného sledovania. Prevádzkovatelia retransmisie, ktorí spájajú vysielanie televíznych a rozhlasových programov do balíkov a poskytujú ich používateľom súbežne s pôvodným prenosom vysielania v nezmenenej a neskrátenej podobe, používajú rôzne spôsoby retransmisie, ako napríklad cez káblové, satelitné, digitálne pozemské a mobilné siete alebo siete s uzavretým okruhom založené na internetovom protokole, ako aj cez otvorený internet. Okrem toho prevádzkovatelia, ktorí distribuujú televízne a rozhlasové programy používateľom, získavajú signál vysielateľov rôznymi spôsobmi vrátane priameho vstupu. Na strane používateľov rastie dopyt po prístupe k vysielaniu televíznych a rozhlasových programov, nielen s pôvodom v ich členských štátoch, ale aj v iných členských štátoch. K takýmto používateľom sa radia príslušníci jazykových menšín Únie, ale aj osoby, ktoré žijú v inom členskom štáte, než je ich členský štát pôvodu.

(3)

Vysielatelia denne vysielajú množstvo hodín televíznych a rozhlasových programov. Uvedené programy obsahujú rôzny obsah, ako napríklad audiovizuálne, hudobné, literárne alebo diela výtvarného umenia, ktoré sú podľa práva Únie chránené autorským právom alebo právami súvisiacimi s autorským právom alebo obomi právami súčasne. Dôsledkom toho je zložitý proces vysporiadania práv s množstvom nositeľov práv k rôznym kategóriám diel a iných predmetov ochrany. Tieto práva je často potrebné vysporiadať v krátkom časovom horizonte, najmä pri príprave spravodajských alebo publicistických programov. Ak chcú vysielatelia svoje online služby sprístupňovať cezhranične, musia získať potrebné práva k dielam a iným predmetom ochrany pre všetky príslušné územia, čím sa vysporiadanie práv ešte viac komplikuje.

(4)

Prevádzkovatelia retransmisie zvyčajne ponúkajú viaceré programy obsahujúce rôzne diela a iné predmety ochrany a majú málo času na získanie potrebných licencií a preto ich vysporiadanie práv nesmierne zaťažuje. Autori, producenti a iní nositelia práv podliehajú riziku, že sa ich diela a iné predmety ochrany použijú bez súhlasu alebo vyplatenia primeranej odmeny. Takáto odmena za retransmisiu ich diel a iných predmetov ochrany je dôležitá na zabezpečenie rozmanitej ponuky obsahu, čo je aj v záujme spotrebiteľov.

(5)

Práva k dielam a iným predmetom ochrany sú harmonizované okrem iného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES (3) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES (4), ktoré poskytujú vysokú úroveň ochrany nositeľov práv.

(6)

Smernica Rady 93/83/EHS (5) uľahčuje cezhraničné satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu televíznych a rozhlasových programov z iných členských štátov. Ustanovenia danej smernice o vysielaní vysielateľov sa však obmedzujú na satelitné vysielanie, a preto sa nevzťahujú na online služby, ktoré sú doplnkom k vysielaniu. Okrem toho ustanovenia týkajúce sa retransmisií televíznych a rozhlasových programov z iných členských štátov sa obmedzujú na súčasné, nezmenené a neskrátené retransmisie káblovými alebo mikrovlnnými systémami a nevzťahujú sa na retransmisie šírené inými technológiami.

(7)

Preto by sa malo uľahčiť cezhraničné poskytovanie online služieb, ktoré sú doplnkom k vysielaniu, a retransmisií televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch, a to prispôsobením právneho rámca týkajúceho sa výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom relevantných pre tieto činnosti. Uvedené prispôsobenie by malo zohľadniť financovanie a výrobu kreatívneho obsahu, najmä audiovizuálnych diel.

(8)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na doplnkové online služby ponúkané vysielateľom, ktoré sú v jasnom podriadenom vzťahu voči vysielaniu tohto vysielateľa. K uvedeným službám patria služby poskytujúce prísne lineárny prístup k televíznym a rozhlasovým programom súbežne s vysielaním a služby, ktoré v rámci vymedzenej časovej lehoty po odvysielaní poskytujú prístup k televíznym a rozhlasovým programom, ktoré už vysielateľ odvysielal, takzvané služby spätného sledovania. K doplnkovým online službám, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, okrem toho patria služby poskytujúce prístup k materiálu, ktorý obohacuje alebo inak dopĺňa vysielanie televíznych a rozhlasových programov vysielané vysielateľmi, vrátane upútaviek na obsah príslušného programu, jeho rozšírenia, doplnenia alebo recenzie. Táto smernica by sa mala vzťahovať na doplnkové online služby, ktoré používateľom poskytujú vysielatelia spolu so službou vysielania. Táto smernica by sa mala vzťahovať aj na doplnkové online služby, ku ktorým – hoci sú v jasnom podriadenom vzťahu voči vysielaniu – môžu mať používatelia prístup nezávisle od služby vysielania bez toho, aby museli vopred získať prístup ku službe vysielania, napríklad prostredníctvom predplatného. Tým nie je dotknutá sloboda vysielateľov ponúkať takéto doplnkové online služby bezplatne alebo za poplatok. Poskytovanie prístupu k jednotlivým dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré boli začlenené do televízneho alebo rozhlasového programu, alebo k dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré nesúvisia so žiadnym programom vysielaným vysielateľom, ako sú služby poskytujúce prístup k jednotlivým hudobným alebo audiovizuálnym dielam, hudobným albumom či videám, napríklad služby videa na požiadanie, by nemalo patriť do rozsahu služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

(9)

Na uľahčenie vysporiadania práv na cezhraničné poskytovanie doplnkových online služieb je potrebné zaviesť zásadu krajiny pôvodu, pokiaľ ide o výkon autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom vo vzťahu k aktom uskutočňovaným v priebehu poskytovania doplnkovej online služby, prístupu k nej alebo jej používania. Uvedená zásada by sa mala vzťahovať na vysporiadanie všetkých práv, ktoré sú potrebné na to, aby vysielateľ mohol verejne prenášať alebo sprístupňovať verejnosti svoje programy pri poskytovaní doplnkových online služieb, vrátane vysporiadania autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom k dielam alebo iným predmetom ochrany používaným v programoch, napríklad práva k zvukovým záznamom či umeleckým výkonom. Zásada krajiny pôvodu by sa mala výlučne uplatňovať na vzťah medzi nositeľmi práv, alebo subjektmi zastupujúcimi nositeľov práv, ako sú napríklad organizácie kolektívnej správy, a vysielateľmi a výhradne na účely poskytovania doplnkovej online služby, prístupu k nej alebo jej používania. Zásada krajiny pôvodu by sa nemala uplatňovať na žiadny následný verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami alebo na akékoľvek následné sprístupňovanie diel ani iných predmetov ochrany verejnosti, a to po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami, takým spôsobom, že k nemu jednotlivec môže mať prístup z miesta a v čase, ktoré si sám zvolí, alebo ani na akékoľvek následné vyhotovenie rozmnoženín diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sú obsiahnuté v doplnkovej online službe.

(10)

Vzhľadom na osobitosti mechanizmov financovania a licencovania určitých audiovizuálnych diel, ktoré sú často založené na udeľovaní výhradných územných licencií, je v prípade televíznych programov vhodné obmedziť rozsah uplatňovania zásady krajiny pôvodu stanovenej v tejto smernici na určité typy programov. K uvedeným typom programov by mali patriť spravodajské a publicistické programy, ako aj vlastná produkcia vysielateľov, ktorú v plnom rozsahu sami financovali, a to aj vtedy, keď finančné prostriedky, ktoré títo vysielatelia používajú na financovanie svojej produkcie, pochádzajú z verejných zdrojov. Na účely tejto smernice treba vlastnú produkciu vysielateľov chápať ako produkciu, ktorú vysielateľ financuje z vlastných zdrojov, avšak vynímajúc produkciu, ktorú vysielateľ zadá producentom, ktorí sú nezávislí od vysielateľa, a koprodukciu. Z rovnakých dôvodov by sa zásada krajiny pôvodu nemala vzťahovať na televízne vysielanie športových podujatí podľa tejto smernice. Zásada krajiny pôvodu by sa mala uplatňovať len v prípade, že vysielateľ používa programy v rámci svojich vlastných doplnkových online služieb. Nemala by sa vzťahovať na udeľovanie licencií na vlastnú produkciu vysielateľa tretím stranám vrátane iných vysielateľov. Zásada krajiny pôvodu by nemala mať vplyv na slobodu nositeľov práv a vysielateľov dohodnúť sa v súlade s právom Únie na obmedzenom využívaní ich práv vrátane územných obmedzení.

(11)

Zásada krajiny pôvodu stanovená v tejto smernici by nemala viesť k akejkoľvek povinnosti vysielateľov verejne prenášať alebo sprístupňovať verejnosti programy v rámci svojich doplnkových online služieb, ani poskytovať doplnkové online služby v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom majú svoje hlavné sídlo.

(12)

Keďže poskytovanie doplnkovej online služby, prístup k nej alebo jej používanie sa v súlade s touto smernicou posudzuje, akoby sa odohrávali výhradne v členskom štáte, v ktorom má vysielateľ svoje hlavné sídlo, zatiaľ čo doplnková online služba sa môže de facto poskytovať cezhranične aj do iných členských štátov, strany pri stanovovaní výšky platby za predmetné práva zohľadnia všetky aspekty doplnkovej online služby, ako sú vlastnosti služby vrátane trvania online dostupnosti programov zahrnutých v službe, publikum vrátane divákov v členskom štáte, v ktorom má vysielateľ hlavné sídlo, a v iných členských štátoch, v ktorých sa poskytuje prístup k doplnkovej online službe a v ktorých sa táto služba používa, a poskytované jazykové verzie. Naďalej by však malo byť možné používať osobitné metódy výpočtu výšky platby za práva podliehajúce zásade krajiny pôvodu, ako sú metódy založené na príjmoch vysielateľa z online služby, ktoré používajú najmä rozhlasoví vysielatelia.

(13)

Na základe zásady zmluvnej slobody bude možné naďalej obmedzovať využívanie práv, ktorých sa týka zásada krajiny pôvodu stanovená v tejto smernici, za predpokladu, že akékoľvek takéto obmedzenie je v súlade s právom Únie.

(14)

Prevádzkovatelia retransmisie môžu používať rôzne technológie, keď pre verejnosť uskutočňujú súčasnú, nezmenenú a neskrátenú retransmisiu pôvodného vysielania televíznych alebo rozhlasových programov z iného členského štátu. Signál nesúci programy môžu prevádzkovatelia retransmisie získať od vysielateľov, ktorí ho sami prenášajú verejnosti, a to rôznymi spôsobmi, napríklad zachytávaním signálu prenášaného vysielateľmi alebo prijímaním signálu priamo od nich prostredníctvom techniky známej ako priamy vstup. Služby takýchto prevádzkovateľov sa môžu ponúkať prostredníctvom satelitných, digitálnych pozemských, mobilných sietí alebo sietí s uzavretým okruhom založených na internetovom protokole a podobných sietí alebo prostredníctvom služieb prístupu k internetu vymedzených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 (6). Prevádzkovatelia retransmisie, ktorí na retransmisiu používajú takéto technológie, by preto mali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a mali by využívať výhody vyplývajúce z mechanizmu, ktorým sa zavádza povinná kolektívna správa práv. S cieľom zabezpečiť dostatočnú ochranu proti neoprávnenému použitiu diel a iných predmetov ochrany, čo je osobitne dôležité v prípade platených služieb, by sa služby retransmisie ponúkané prostredníctvom služieb prístupu k internetu mali zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice len v prípade, keď sa tieto služby retransmisie poskytujú v prostredí, v ktorom môžu mať k retransmisii prístup len oprávnení používatelia, a keď je úroveň poskytovanej bezpečnosti obsahu porovnateľná s úrovňou bezpečnosti obsahu prenášaného prostredníctvom spravovaných sietí, ako sú káblové siete alebo siete s uzavretým okruhom založené na internetovom protokole, v ktorých je retransmitovaný obsah šifrovaný. Uvedené požiadavky by mali byť uskutočniteľné a primerané.

(15)

Na retransmisiu pôvodného vysielania televíznych a rozhlasových programov potrebujú prevádzkovatelia retransmisie získať súhlas od nositeľov výhradného práva na verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany. Na zabezpečenie právnej istoty pre prevádzkovateľov retransmisie a na prekonanie rozdielov v oblasti služieb retransmisie vo vnútroštátnom práve by sa mali uplatňovať podobné pravidlá, aké sa uplatňujú na káblovú retransmisiu podľa smernice 93/83/EHS. Pravidlá podľa uvedenej smernice zahŕňajú povinnosť vykonávať právo udeliť alebo odmietnuť súhlas prevádzkovateľovi retransmisie prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Podľa týchto pravidiel zostáva právo udeliť alebo odmietnuť súhlas ako také nedotknuté a len spôsob výkonu tohto práva je do určitej miery regulovaný. Nositelia práv by za retransmisiu svojich diel a iných predmetov ochrany mali dostať primeranú odmenu. Pri stanovovaní primeraných licenčných podmienok vrátane licenčného poplatku za retransmisiu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ (7) by sa okrem iného mala zohľadniť ekonomická hodnota používania práv v obchode vrátane hodnoty prisudzovanej spôsobu retransmisie. Tým nie je dotknutý kolektívny výkon práva na jedinú primeranú odmenu pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov za verejný prenos komerčných zvukových záznamov, ako sa stanovuje v článku 8 ods. 2 smernice 2006/115/ES, ani smernica 2014/26/EÚ, a najmä jej ustanovenia týkajúce sa práv nositeľov práv pri výbere organizácie kolektívnej správy.

(16)

Táto smernica by mala umožňovať, aby sa dohody uzatvárané medzi organizáciou kolektívnej správy a prevádzkovateľmi retransmisie, pokiaľ ide o práva, na ktoré sa vzťahuje povinná kolektívna správa práv podľa tejto smernice, rozšírili aj na práva nositeľov práv, ktorých organizácia kolektívnej správy nezastupuje, a to bez toho, aby mali uvedení nositelia práv možnosť vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z pôsobnosti tohto mechanizmu. V prípadoch, keď existuje viac než jedna organizácia kolektívnej správy, ktorá spravuje práva určitej kategórie pre dané územie členského štátu, by malo byť úlohou členského štátu, pre ktorého územie sa prevádzkovateľ retransmisie snaží vysporiadať práva na retransmisiu, aby určil, ktorá organizácia, resp. organizácie kolektívnej správy majú právo udeliť alebo odmietnuť súhlas na retransmisiu.

(17)

Predmetom povinnej kolektívnej správy práv uplatňovanej na retransmisie by nemali byť žiadne práva vysielateľov týkajúce sa ich vysielaní, vrátane práv k obsahu programov. Prevádzkovatelia retransmisie a vysielatelia majú vo všeobecnosti pretrvávajúce obchodné vzťahy, v dôsledku čoho prevádzkovatelia retransmisie poznajú vysielateľov. Vysporiadanie práv s vysielateľmi je preto pre týchto prevádzkovateľov pomerne jednoduché. V dôsledku toho získanie potrebných licencií od vysielateľov nepredstavuje pre prevádzkovateľov retransmisie takú záťaž ako získavanie licencií od nositeľov práv k dielam a iným predmetom ochrany, ktoré sú súčasťou televíznych a rozhlasových programov, ktoré retransmitujú. Proces udeľovania licencií na práva, ktorých nositeľmi sú vysielatelia, preto nie je potrebné zjednodušovať. Treba však zabezpečiť, aby v prípade, keď vysielatelia a prevádzkovatelia retransmisie začnú rokovať, rokovali o udeľovaní licencií na práva na retransmisiu, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, v dobrej viere. V smernici 2014/26/EÚ sa stanovujú podobné pravidlá, ktoré sa uplatňujú na organizácie kolektívnej správy.

(18)

Pravidlá stanovené v tejto smernici týkajúce sa práv na retransmisiu vykonávaných vysielateľmi, pokiaľ ide o ich vlastné vysielanie, by nemali obmedzovať možnosť nositeľov práv previesť svoje práva buď na vysielateľa, alebo na organizáciu kolektívnej správy a priamo im tak umožniť podieľať sa na odmene, ktorú vypláca prevádzkovateľ retransmisie.

(19)

Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať pravidlá retransmisie stanovené v tejto smernici a v smernici 93/83/EHS na situácie, keď sa pôvodné vysielanie, ako aj retransmisia uskutočňujú na ich území.

(20)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu a zachovať vysokú úroveň ochrany nositeľov práv je vhodné stanoviť, že v prípade, keď vysielatelia prenášajú prostredníctvom priameho vstupu signál nesúci programy len distribútorom signálu bez toho, aby priamo prenášali svoje programy verejnosti, a distribútori signálu prenášajú tento signál nesúci programy svojim používateľom, aby mohli sledovať alebo počúvať programy, posudzuje sa to, akoby dochádzalo len k jednému jedinému verejnému prenosu, na ktorom sa svojou časťou podieľajú vysielatelia, ako aj distribútori signálu. Vysielatelia a distribútori signálu by preto od nositeľov práv mali získať súhlas na svoju vlastnú konkrétnu časť tohto jediného verejného prenosu. Účasť vysielateľa a distribútora signálu na tomto jedinom verejnom prenose by nemala viesť k vzniku spoločnej zodpovednosti vysielateľa a distribútora signálu za tento verejný prenos. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť stanoviť na vnútroštátnej úrovni pravidlá na získanie súhlasu na takýto jediný verejný prenos, vrátane príslušných platieb dotknutým nositeľom práv, s prihliadnutím na používanie diel a iných predmetov ochrany vysielateľom a distribútorom signálu v súvislosti s jediným verejným prenosom. Distribútori signálu, podobne ako prevádzkovatelia retransmisie, sú vystavení značnej záťaži súvisiacej s vysporiadaním práv, s výnimkou práv, ktorých nositeľmi sú vysielatelia. Členské štáty by preto mali mať možnosť zabezpečiť, aby distribútori signálu pri svojich prenosoch využívali mechanizmus povinnej kolektívnej správy práv rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako prevádzkovatelia retransmisie využívajú pri retransmisii, na ktorú sa vzťahuje smernica 93/83/EHS a táto smernica. Ak distribútori signálu vysielateľom poskytujú len technické prostriedky v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na zaistenie príjmu vysielania alebo na zlepšenie príjmu tohto vysielania, distribútori signálu by sa nemali považovať za účastníkov verejného prenosu.

(21)

Pokiaľ vysielatelia prenášajú signál nesúci programy priamo verejnosti, čím vykonávajú pôvodné vysielanie, a tiež prenášajú uvedený signál iným organizáciám prostredníctvom techniky priameho vstupu, napríklad na zabezpečenie kvality signálov na účely retransmisie, prenosy týchto iných organizácií predstavujú samostatný verejný prenos, ktorý je odlišný od prenosu vykonávaného vysielateľom. V uvedených situáciách by sa mali uplatňovať pravidlá retransmisie stanovené v tejto smernici a v smernici 93/83/EHS, zmenenej touto smernicou.

(22)

V záujme zabezpečenia efektívnej kolektívnej správy práv a presného rozdelenia príjmov získaných prostredníctvom mechanizmu povinnej kolektívnej správy práv, ktorý zavádza táto smernica, je dôležité, aby organizácie kolektívnej správy viedli v súlade s povinnosťami týkajúcimi sa transparentnosti stanovenými v smernici 2014/26/EÚ riadne záznamy o členstve, licenciách a použití diel a iných predmetov ochrany.

(23)

S cieľom zabrániť obchádzaniu uplatňovania zásady krajiny pôvodu prostredníctvom predlžovania platnosti existujúcich zmlúv o výkone autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom týkajúcich sa poskytovania doplnkovej online služby, ako aj prístupu k doplnkovej online službe alebo jej používania, je potrebné uplatňovať zásadu krajiny pôvodu aj na existujúce zmluvy, ale s prechodným obdobím. Počas tohto prechodného obdobia by sa táto zásada na tieto existujúce zmluvy nemala uplatňovať, poskytujúc tým čas, aby ich v prípade potreby bolo možné zosúladiť s touto smernicou. Takisto je potrebné stanoviť prechodné obdobie s cieľom umožniť vysielateľom, distribútorom signálu a nositeľom práv prispôsobiť sa novým pravidlám o použití diel a iných predmetov ochrany prostredníctvom priameho vstupu stanoveným v ustanoveniach tejto smernice o prenose programov prostredníctvom priameho vstupu.

(24)

V súlade so zásadami lepšej právnej regulácie by sa táto smernica vrátane jej ustanovení o priamom vstupe mala po uplynutí určitého času od nadobudnutia účinnosti preskúmať s cieľom posúdiť okrem iného jej prínos pre únijných spotrebiteľov, jej vplyv na kreatívny priemysel v Únii a na úroveň investícií do nového obsahu, a tým aj jej prínos súvisiaci so zlepšením kultúrnej rozmanitosti v Únii.

(25)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Hoci touto smernicou môže dochádzať k zásahu do výkonu práv nositeľov práv, keďže pri výkone práva na verejný prenos v oblasti služieb retransmisie sa uskutočňuje povinná kolektívna správa práv, je potrebné túto povinnú kolektívnu správu práv zaviesť cielene a obmedziť ju na špecifické služby.

(26)

Keďže ciele tejto smernice, a to podpora cezhraničného poskytovania doplnkových online služieb pre určité typy programov a uľahčenie retransmisií televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov. Pokiaľ ide o cezhraničné poskytovanie doplnkových online služieb, touto smernicou nevzniká vysielateľom povinnosť takéto služby cezhranične poskytovať. Touto smernicou nevzniká ani prevádzkovateľom retransmisie povinnosť začleniť do svojich služieb televízne alebo rozhlasové programy s pôvodom v iných členských štátoch. Táto smernica sa týka iba výkonu niektorých práv na retransmisiu v rozsahu potrebnom na zjednodušenie licencovania autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom pre dané služby a s ohľadom na televízne a rozhlasové programy s pôvodom v iných členských štátoch.

(27)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (8) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V prípade tejto smernice považuje zákonodarca predloženie takýchto dokumentov za odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica stanovuje pravidlá, ktorých cieľom je zlepšiť cezhraničný prístup k väčšiemu počtu televíznych a rozhlasových programov, a to uľahčením vysporiadania práv na poskytovanie online služieb, ktoré sú doplnkové k vysielaniu niektorých typov televíznych a rozhlasových programov, a na retransmisiu televíznych a rozhlasových programov. Tiež stanovuje pravidlá prenosu televíznych a rozhlasových programov prostredníctvom procesu priameho vstupu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„doplnková online služba“ je online služba pozostávajúca z poskytovania televíznych a rozhlasových programov verejnosti, ktoré uskutočňuje alebo zabezpečuje a za ktoré zodpovedá vysielateľ, a to súbežne s vysielaním týchto programov vysielateľom alebo počas vymedzeného časového obdobia po ich odvysielaní vysielateľom, ako aj z poskytovania všetkých materiálov, ktoré sú pre takéto vysielanie doplnkové;

2.

„retransmisia“ je každá súčasná, nezmenená a neskrátená retransmisia, iná než káblová retransmisia vymedzená v smernici 93/83/EHS, určená na príjem pôvodného vysielania televíznych alebo rozhlasových programov z iného členského štátu verejnosťou, pokiaľ sa takéto pôvodné vysielanie uskutočňuje po drôte alebo vzduchom, vrátane satelitného vysielania, nie však online vysielania, a to za predpokladu, že:

a)

retransmisiu uskutočňuje iná strana než vysielateľ, ktorý uskutočnil pôvodné vysielanie alebo ktorý zabezpečil a bol zodpovedný za toto pôvodné vysielanie, bez ohľadu na spôsob, akým strana vykonávajúca retransmisiu získava od vysielateľa signál nesúci programy na účel retransmisie, a

b)

ak ide o retransmisiu prostredníctvom služby prístupu k internetu vymedzenej v článku 2 druhom odseku bode 2riadenia (EÚ) 2015/2120, uskutočňuje sa v spravovanom prostredí;

3.

„spravované prostredie“ je prostredie, v ktorom prevádzkovateľ retransmisie poskytuje oprávneným používateľom zabezpečenú retransmisiu;

4.

„priamy vstup“ je technický proces, pri ktorom vysielateľ prenáša signál nesúci programy inej organizácii, než je vysielateľ, a to takým spôsobom, že signál nesúci programy nie je počas tohto prenosu prístupný verejnosti.

KAPITOLA II

Doplnkové online služby vysielateľov

Článok 3

Uplatňovanie zásady krajiny pôvodu na doplnkové online služby

1.   Verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami a sprístupňovanie verejnosti diel alebo iných predmetov ochrany po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami takým spôsobom, že jednotlivec môže mať k nim prístup z miesta a v čase, ktoré si sám zvolí, uskutočňované pri poskytovaní:

a)

rozhlasových programov a

b)

televíznych programov, ktorými sú

i)

spravodajské a publicistické programy alebo

ii)

vlastné produkcie vysielateľa a ním financované v plnom rozsahu,

verejnosti v rámci poskytovania doplnkovej online služby, ktorá je uskutočňovaná alebo zabezpečená vysielateľom alebo za ktorú je vysielateľ zodpovedný, ako aj vyhotovovanie rozmnoženín takých diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sú potrebné na poskytovanie takejto online služby, na prístup k nej alebo jej používanie pre rovnaké programy, sa na účely výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ktoré sú pre uvedené spôsoby použitia relevantné, posudzujú, akoby sa uskutočňovali výhradne v členskom štáte, v ktorom má vysielateľ svoje hlavné sídlo.

Prvý pododsek písm. b) sa nevzťahuje na vysielanie športových podujatí a diel a iných predmetov ochrany, ktoré sú ich súčasťou.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby pri stanovovaní výšky platby za práva, na ktoré sa vzťahuje zásada krajiny pôvodu uvedená v odseku 1, strany zohľadnili všetky aspekty doplnkovej online služby, ako sú vlastnosti služby vrátane trvania online dostupnosti programov poskytovaných v rámci tejto služby, publikum a poskytované jazykové verzie.

Prvý pododsek nevylučuje výpočet výšky platieb na základe príjmov vysielateľa.

3.   Zásada krajiny pôvodu stanovená v odseku 1 sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá zmluvná sloboda nositeľov práv a vysielateľov dohodnúť sa v súlade s právom Únie na obmedzení využívania takýchto práv vrátane práv uvedených v smernici 2001/29/ES.

KAPITOLA III

Retransmisia televíznych a rozhlasových programov

Článok 4

Výkon práv na retransmisiu nositeľmi práv inými než vysielateľmi

1.   Na retransmisiu programov musia udeliť súhlas nositelia výhradného práva na verejný prenos.

Členské štáty zabezpečia, aby nositelia práv mohli vykonávať svoje právo udeliť alebo odmietnuť súhlas na retransmisiu iba prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

2.   Ak nositeľ práv nepreviedol správu práva uvedeného v odseku 1 druhom pododseku na organizáciu kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy, ktorá spravuje práva rovnakej kategórie pre územie členského štátu, pre ktoré sa prevádzkovateľ retransmisie snaží vysporiadať práva na retransmisiu, sa považuje za oprávnenú udeliť alebo odmietnuť súhlas na retransmisiu za tohto nositeľa práv.

Avšak keď práva danej kategórie pre územie príslušného členského štátu spravuje viac než jedna organizácia kolektívnej správy, je úlohou členského štátu, pre ktorého územie sa prevádzkovateľ retransmisie snaží vysporiadať práva na retransmisiu, aby rozhodol, ktorá organizácia, resp. organizácie kolektívnej správy majú právo udeliť alebo odmietnuť súhlas na retransmisiu.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby nositeľ práv mal rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z dohody medzi prevádzkovateľom retransmisie a organizáciou, resp. organizáciami kolektívnej správy, ktoré konajú podľa odseku 2, ako nositelia práv, ktorí túto organizáciu, resp. organizácie kolektívnej správy poverili zastupovaním. Členské štáty tiež zabezpečia, aby nositeľ práv mohol tieto práva uplatňovať počas obdobia, ktoré stanoví príslušný členský štát, pričom toto obdobie nesmie byť kratšie ako tri roky od dátumu retransmisie, ktorej súčasťou je jeho dielo alebo iný predmet ochrany.

Článok 5

Výkon práv na retransmisiu vysielateľmi

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa článok 4 neuplatňoval na práva na retransmisiu vykonávané vysielateľom vo vzťahu k jeho vlastnému vysielaniu bez ohľadu na to, či tieto príslušné práva sú jeho vlastné alebo boli naňho prevedené inými nositeľmi práv.

2.   Členské štáty stanovia, že ak vysielatelia a prevádzkovatelia retransmisie vstupujú do rokovaní o udelení súhlasu na retransmisiu podľa tejto smernice, tieto rokovania sa budú viesť v dobrej viere.

Článok 6

Mediácia

Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné požiadať o pomoc jedného alebo viacerých mediátorov podľa článku 11 smernice 93/83/EHS vtedy, ak medzi organizáciou kolektívnej správy a prevádzkovateľom retransmisie alebo medzi prevádzkovateľom retransmisie a vysielateľom nedôjde k uzavretiu dohody o udelení súhlasu na retransmisiu vysielania.

Článok 7

Retransmisia pôvodného vysielania s pôvodom v tom istom členskom štáte

Členské štáty môžu stanoviť, že pravidlá uvedené v tejto kapitole a v kapitole III smernice 93/83/EHS sa uplatňujú na situácie, keď sa pôvodné vysielanie, ako aj retransmisia uskutočňujú na ich území.

KAPITOLA IV

Prenos programov prostredníctvom priameho vstupu

Článok 8

Prenos programov prostredníctvom priameho vstupu

1.   Ak vysielateľ prenáša svoj signál nesúci programy prostredníctvom priameho vstupu distribútorovi signálu bez toho, aby vysielateľ sám súbežne prenášal tento signál nesúci programy priamo verejnosti, a distribútor signálu prenáša uvedený signál nesúci programy verejnosti, vysielateľ a distribútor signálu sa považujú za účastníkov jediného verejného prenosu, na ktorý musia od nositeľov práv získať súhlas. Členské štáty môžu stanoviť spôsoby na získanie súhlasu od nositeľov práv.

2.   Členské štáty môžu stanoviť, že články 4, 5 a 6 tejto smernice sa uplatňujú mutatis mutandis na výkon práva nositeľov práv udeliť alebo odmietnuť súhlas distribútorom signálu na prenos uvedený v odseku 1, ktorý sa uskutočňuje jedným z technických prostriedkov uvedených v článku 1 ods. 3 smernice 93/83/EHS alebo v článku 2 bode 2 tejto smernice.

KAPITOLA V

Záverečné ustanovenia

Článok 9

Zmena smernice 93/83/EHS

V článku 1 smernice 93/83/EHS sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Na účely tejto smernice je „káblová retransmisia“ súčasná, nezmenená a neskrátená retransmisia pomocou káblu alebo mikrovlnného systému na príjem pôvodného vysielania z iného členského štátu verejnosťou, a to po drôte alebo vzduchom, vrátane satelitného vysielania, televíznych alebo rozhlasových programov určených na prijímanie verejnosťou, bez ohľadu na to, ako prevádzkovateľ káblovej retransmisie získava od vysielateľa signál nesúci programy na účel retransmisie.“

Článok 10

Preskúmanie

1.   Do 7. júna 2025 Komisia vykoná preskúmanie tejto smernice a Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru predloží správu o hlavných zisteniach. Správa sa zverejní a sprístupní verejnosti na webovej stránke Komisie.

2.   Členské štáty poskytnú Komisii včas relevantné a potrebné informácie na vypracovanie správy uvedenej v odseku 1.

Článok 11

Prechodné ustanovenie

Dohody o výkone autorského práva a s ním súvisiacich práv týkajúce sa verejného prenosu diel alebo iných predmetov ochrany po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami a sprístupňovania verejnosti diel alebo iných predmetov ochrany po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami, takým spôsobom, že jednotlivec k nim môže mať prístup z miesta a v čase, ktoré si sám zvolí, uskutočňované pri poskytovaní doplnkovej online služby, ako aj vyhotovovania rozmnoženín, ktoré sú potrebné na poskytovanie takejto online služby, prístup k nej alebo jej používanie, účinné k 7. júnu 2021, podliehajú článku 3 od 7. júna 2023, pokiaľ sa ich platnosť po tomto dátume skončí.

Súhlasy získané na verejný prenos podľa článku 8 a ktoré sú účinné k 7. júnu 2021, podliehajú ustanoveniam článku 8 od 7. júna 2025, pokiaľ sa ich platnosť po tomto dátume skončí.

Článok 12

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 7. júna 2021. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 17. apríla 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA


(1)  Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 27.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 15. apríla 2019.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 28).

(5)  Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii, (Ú. v. ES L 248, 6.10.1993, s. 15).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 26.11.2015, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 72).

(8)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.


17.5.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 130/92


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/790

zo 17. apríla 2019

o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1 a články 62 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Zmluvou o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa stanovuje vytvorenie vnútorného trhu a ustanovenie systému, ktorý zabezpečuje, aby na vnútornom trhu nedochádzalo k narušeniu hospodárskej súťaže. Ďalšie zosúladenie právnych predpisov členských štátov o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom by malo prispievať k dosahovaniu týchto cieľov.

(2)

Smernice, ktoré boli prijaté v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, prispievajú k fungovaniu vnútorného trhu, poskytujú nositeľom práv vysokú úroveň ochrany, uľahčujú vysporiadanie práv a vytvárajú rámec, v ktorom sa môžu využívať diela a iné predmety ochrany. Uvedený zosúladený právny rámec prispieva k správnemu fungovaniu vnútorného trhu a stimuluje inovácie, tvorivosť, investície a výrobu nového obsahu, a to aj v digitálnom prostredí, s cieľom zabrániť roztrieštenosti vnútorného trhu. Ochrana, ktorú poskytuje uvedený právny rámec, tiež prispieva k cieľu Únie rešpektovať a podporovať kultúrnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňovať význam spoločného európskeho kultúrneho dedičstva. V článku 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vyžaduje, aby Únia pri svojej činnosti zohľadňovala kultúrne aspekty.

(3)

Rýchly technologický rozvoj naďalej mení spôsob, akým sa diela a iné predmety ochrany vyrábajú, produkujú, distribuujú a využívajú. Stále sa objavujú nové obchodné modely a nové subjekty. Príslušné právne predpisy musia obstáť aj v budúcnosti, aby neobmedzovali technologický rozvoj. Ciele a zásady stanovené rámcom Únie pre autorské práva sú naďalej platné. Pretrváva však právna neistota nositeľov práv, ako aj používateľov, pokiaľ ide o niektoré spôsoby použitia vrátane cezhraničných používaní diel a iných predmetov ochrany v digitálnom prostredí. Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 9. decembra 2015 s názvom „Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv“, v niektorých oblastiach je potrebné prispôsobiť a doplniť existujúci rámec Únie, ktorým sa upravujú autorské práva, pri súčasnom zachovaní vysokej miery ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na prispôsobenie niektorých výnimiek a obmedzení autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom digitálnemu a cezhraničnému prostrediu, ako aj opatrenia na uľahčenie niektorých postupov udeľovania licencií, okrem iného predovšetkým pokiaľ ide o šírenie obchodne nedostupných diel a iných predmetov ochrany a online dostupnosť audiovizuálnych diel na platformách videa na požiadanie s cieľom zabezpečiť širší prístup k obsahu. Obsahuje aj pravidlá na uľahčenie využívania voľných diel. V záujme dosiahnutia dobre fungujúceho a spravodlivého trhu autorských práv by sa mali zaviesť aj pravidlá týkajúce sa práv na publikácie používania diel alebo iných predmetov ochrany poskytovateľmi online služieb, ktorí uchovávajú a sprístupňujú obsah nahratý používateľmi, transparentnosti zmlúv autorov a výkonných umelcov, odmeňovania autorov a výkonných umelcov, ako aj mechanizmu odvolania práv, ktoré autori a výkonní umelci previedli na výhradnom základe.

(4)

Táto smernica je založená na pravidlách stanovených v smerniciach, ktoré sa v tejto oblasti v súčasnosti uplatňujú, najmä v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES (4), 2000/31/ES (5), 2001/29/ES (6), 2006/115/ES (7), 2009/24/ES (8), 2012/28/EÚ (9) a 2014/26/EÚ (10) a dopĺňa ich.

(5)

V oblasti výskumu, inovácií, vzdelávania a zachovávania kultúrneho dedičstva umožňujú digitálne technológie nové typy použitia, ktoré nie sú jasne zahrnuté v existujúcich pravidlách Únie týkajúcich sa výnimiek a obmedzení. Okrem toho by mohol mať dobrovoľný charakter výnimiek a obmedzení stanovených v smerniciach 96/9/ES, 2001/29/ES a 2009/24/ES v uvedených oblastiach nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu. To je obzvlášť dôležité v prípade cezhraničného použitia, ktoré má v digitálnom prostredí čoraz väčší význam. Preto by sa vzhľadom na tieto nové spôsoby použitia mali prehodnotiť existujúce výnimky a obmedzenia v práve Únie, ktoré sú relevantné z hľadiska vedeckého výskumu, inovácií, vyučovania a zachovávania kultúrneho dedičstva. Mali by sa zaviesť povinné výnimky alebo obmedzenia pre používanie technológií vyťažovania textov a dát, na účely názornej ukážky pri výučbe v digitálnom prostredí a na zachovávanie kultúrneho dedičstva. Existujúce výnimky a obmedzenia v práve Únie by sa mali aj naďalej uplatňovať, a to aj na činnosti vyťažovania textov a dát, vzdelávania a činnosti spojené so zachovávaním kultúrneho dedičstva, pokiaľ neobmedzujú rozsah pôsobnosti povinných výnimiek alebo obmedzení stanovených v tejto smernici, ktorú musia členské štáty zaviesť do svojho vnútroštátneho práva. Smernice 96/9/ES a 2001/29/ES by sa mali preto zmeniť.

(6)

Účelom výnimiek a obmedzení stanovených v tejto smernici je dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi právami a záujmami autorov a iných nositeľov práv na jednej strane a používateľov na strane druhej. Môžu sa uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza k rozporu s bežným využívaním diel alebo iných predmetov ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľov práv.

(7)

Ochrana technologických opatrení stanovených v smernici 2001/29/ES je aj naďalej nevyhnutná na zabezpečenie ochrany a účinného vykonávania práv, ktoré autorom a ostatným nositeľom práv priznáva právo Únie. Takáto ochrana by sa mala zachovať a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby použitie technologických opatrení nebránilo využívaniu výnimiek a obmedzení stanovených v tejto smernici. Nositelia práv by mali mať možnosť zabezpečiť to prostredníctvom dobrovoľných opatrení. Mali by mať aj naďalej možnosť zvoliť si vhodné prostriedky, ktorými umožnia príjemcom týchto výnimiek a obmedzení stanovených v tejto smernici ich využitie. Pri absencii dobrovoľných opatrení by mali členské štáty prijať primerané opatrenia v súlade s článkom 6 ods. 4 prvým pododsekom smernice 2001/29/ES, a to aj v prípade sprístupňovania diel alebo iných predmetov ochrany verejnosti prostredníctvom služieb na požiadanie.

(8)

Nové technológie umožňujú automatizovanú výpočtovú analýzu informácií v digitálnej forme, ako napríklad text, zvuk, obraz alebo údaje, vo všeobecnosti známu ako vyťažovanie textov a dát. Vyťažovanie textov a dát umožňuje spracúvať veľké množstvo informácií s cieľom získavať nové vedomosti a objavovať nové trendy. Technológie vyťažovania textov a dát sú rozšírené v celom digitálnom hospodárstve, avšak vyťažovanie textov a dát sa vo všeobecnosti považuje za prospešné najmä pre výskumné spoločenstvo, a tak podporuje inovácie. Takéto technológie sú prospešné pre univerzity a iné výskumné organizácie, ako aj pre inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, keďže by sa mohli v rámci svojich hlavných činností tiež venovať výskumu. Takéto organizácie a inštitúcie však v Únii čelia právnej neistote, pokiaľ ide o rozsah, v akom môžu vykonávať vyťažovanie textov a dát z obsahu. V niektorých prípadoch môže vyťažovanie textov a dát zahŕňať akty chránené autorským právom, a/alebo databázovým právom sui generis, najmä rozmnožovanie diel alebo iných predmetov ochrany a/alebo extrakciu obsahu z databázy, k čomu dochádza napríklad pri normalizácii údajov v rámci postupu vyťažovania textov a dát. Ak neexistuje žiadna uplatniteľná výnimka alebo obmedzenie, od nositeľov práv sa vyžaduje udelenie súhlasu na takéto úkony.

(9)

Vyťažovanie textov a dát sa môže vykonávať aj vo vzťahu k faktom alebo údajom, ktoré nie sú chránené autorským právom, a v takýchto prípadoch nie je potrebný žiadny súhlas podľa autorského práva. V niektorých prípadoch vyťažovania textov a dát zase nemusí dochádzať k vyhotoveniu rozmnoženiny diela, prípadne sa na rozmnoženiny vzťahuje povinná výnimka pre dočasné vyhotovenie rozmnoženiny diela stanovená v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29/ES, ktorá by sa mala aj naďalej uplatňovať na postupy vyťažovania textov a dát, ktoré nezahŕňajú zhotovovanie rozmnoženín nad rámec rozsahu pôsobnosti uvedenej výnimky.

(10)

V práve Únie sú stanovené určité výnimky a obmedzenia vzťahujúce sa na použitie na vedecko-výskumné účely, ktoré sa môžu vzťahovať na úkony vyťažovania textov a dát. Tieto výnimky a obmedzenia sú však nepovinné a nie sú v plnej miere prispôsobené používaniu technológií vo vedeckom výskume. Okrem toho v prípadoch, keď výskumní pracovníci majú legálny prístup k obsahu, napríklad na základe predplatenia publikácií alebo povolenia na slobodný prístup, by mohlo byť v podmienkach povolení vyťažovanie textov a dát vylúčené. Vzhľadom na to, že výskum sa čoraz viac vykonáva za pomoci digitálnych technológií, existuje riziko, že konkurenčné postavenie Únie ako výskumnej oblasti utrpí, pokiaľ sa nepodniknú kroky na odstránenie právnej neistoty, pokiaľ ide o vyťažovanie textov a dát.

(11)

Právnu neistotu, pokiaľ ide o vyťažovanie textov a dát, je potrebné riešiť stanovením povinnej výnimky pre univerzity a iné výskumné organizácie, ako aj inštitúcie správy kultúrneho dedičstva z výhradného práva na rozmnožovanie, ako aj z práva zakázať extrakciu z databázy. V súlade s existujúcou výskumnou politikou Únie, ktorá nabáda univerzity a výskumné inštitúcie, aby spolupracovali so súkromným sektorom, by sa mali takéto výnimky vzťahovať aj na výskumné organizácie, ktoré svoje výskumné činnosti vykonávajú v rámci verejno-súkromných partnerstiev. Hoci výskumné organizácie a inštitúcie správy kultúrneho dedičstva by mali zostať príjemcami uvedenej výnimky, mali by mať tiež možnosť spoľahnúť sa na svojich súkromných partnerov na účely vyťažovania textov a dát, a to aj prostredníctvom využitia ich technologických nástrojov.

(12)

Výskumné organizácie v celej Únii zahŕňajú široké spektrum subjektov, ktorých primárnym cieľom je vykonávať vedecký výskum alebo ho vykonávať spolu s poskytovaním vzdelávacích služieb. Pojem „vedecký výskum“ v zmysle tejto smernice by sa mal chápať tak, že sa vzťahuje na prírodné aj humanitné vedy. Z dôvodu rôznorodosti takýchto subjektov je dôležité spoločné porozumenie toho, kto sú výskumné organizácie. Okrem univerzít alebo iných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a ich knižníc by k nim mali patriť aj subjekty ako výskumné ústavy a nemocnice vykonávajúce výskum. Napriek rozdielnym právnym formám a štruktúram majú výskumné organizácie v členských štátoch vo všeobecnosti spoločné to, že konajú buď na neziskovom základe alebo vo verejnom záujme uznanom štátom. Takéto poslanie vo verejnom záujme by mohlo byť napríklad vyjadrené prostredníctvom financovania z verejných prostriedkov alebo ustanovení vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo verejných zákazkách. Za výskumné organizácie na účely tejto smernice by sa naopak nemali považovať organizácie, na ktoré majú obchodné podniky rozhodujúci vplyv, ktorý takýmto podnikom umožňuje vykonávať kontrolu v dôsledku štrukturálnych faktorov, napríklad prostredníctvom ich postavenia ako akcionár alebo člen, čo by mohlo mať za následok prednostný prístup k výsledkom výskumu.

(13)

Pod inštitúciami správy kultúrneho dedičstva by sa mali chápať verejne prístupné knižnice a múzeá bez ohľadu na druh diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré majú vo svojich stálych zbierkach, ako aj archívy a ústavy filmového alebo zvukového dedičstva. Mali by sa pod nimi chápať, okrem iného, aj národné knižnice a národné archívy a, pokiaľ ide o ich archívy a verejne prístupné knižnice, vzdelávacie zariadenia, výskumné organizácie a verejnoprávni vysielatelia.

(14)

Na výskumné organizácie a inštitúcie správy kultúrneho dedičstva vrátane osôb, ktoré sú k nim pridružené, by sa mala vzťahovať výnimka týkajúca sa vyťažovania textov a dát, pokiaľ ide o obsah, ku ktorému majú zákonný prístup. Zákonný prístup by sa mal chápať tak, že sa vzťahuje na prístup k obsahu na základe politiky otvoreného prístupu alebo prostredníctvom zmluvných dohôd medzi nositeľmi práv a výskumnými organizáciami alebo inštitúciami správy kultúrneho dedičstva, ako je predplatné, alebo prostredníctvom iných zákonných prostriedkov. Napríklad v prípade predplatného, ktoré si zaplatia výskumné organizácie alebo inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, platí, že osoby, ktoré sú k nim pridružené a na ktoré sa vzťahuje uvedené predplatné by sa mali považovať za majúce zákonný prístup. Zákonný prístup by mal zahŕňať aj prístup k obsahu, ktorý je voľne dostupný online.

(15)

V určitých prípadoch, napríklad pri následnom overovaní výsledkov vedeckého výskumu, by mohla nastať situácia, že výskumné organizácie alebo inštitúcie správy kultúrneho dedičstva potrebujú uchovať rozmnoženiny, ktoré vyhotovili na základe výnimky na účely vyťažovania textov a dát. V takýchto prípadoch by sa rozmnoženiny mali uchovávať v bezpečnom prostredí. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodovať na vnútroštátnej úrovni a po diskusiách s príslušnými zainteresovanými stranami o ďalších konkrétnych opatreniach na uchovávanie rozmnoženín vrátane možnosti vymenovať dôveryhodné orgány na účely uchovávania týchto rozmnoženín. S cieľom zabrániť neprimeranému obmedzeniu uplatňovania výnimky by takéto opatrenia mali byť primerané a obmedzené na to, čo je potrebné na uchovanie rozmnoženín bezpečným spôsobom, a na zabránenie nepovoleným spôsobom použitia. Na spôsoby použitia na účely vedeckého výskumu, ktoré sú iné ako vyťažovanie textov a dát, napríklad na vedecké partnerské preskúmanie a spoločný výskum, by sa mala v náležitých prípadoch aj naďalej vzťahovať výnimka alebo obmedzenie stanovené v článku 5 ods. 3 písm. a) smernice 2001/29/ES.

(16)

Vzhľadom na potenciálne vysoký počet žiadostí o prístup k ich dielam alebo iným predmetom ochrany a ich sťahovanie by mali mať nositelia práv možnosť uplatňovať opatrenia, ak existuje riziko ohrozenia bezpečnosti a integrity ich systémov alebo databáz. Takýmito opatreniami by sa mohlo napríklad zabezpečiť, aby k ich údajom mali prístup len osoby, ktoré majú zákonný prístup, a to aj prostredníctvom potvrdenia IP adresy alebo autentifikácie používateľa. Tieto opatrenia by mali byť aj naďalej primerané súvisiacim rizikám, nemali by prekračovať rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa zaistiť bezpečnosť a integritu systému, a nemali by oslabovať účinné uplatňovanie výnimky.

(17)

Vzhľadom na povahu a rozsah výnimky, ktorá je obmedzená na subjekty vykonávajúce vedecký výskum, by bola každá potenciálna ujma spôsobená nositeľom práv v dôsledku tejto výnimky minimálna. Členské štáty by preto nemali stanoviť náhradu pre nositeľov práv, pokiaľ ide o spôsoby použitia na základe výnimiek v prípade vyťažovania textov a dát zavedených touto smernicou.

(18)

Techniky vyťažovania textov a dát majú význam nielen v kontexte vedeckého výskumu; súkromné aj verejné subjekty ich v širokej miere používajú aj na analýzu veľkých objemov údajov v rôznych oblastiach života a na rôzne účely vrátane vládnych služieb, zložitých obchodných rozhodnutí a vývoja nových aplikácií alebo technológií. Nositelia práv by mali mať aj naďalej možnosť udeľovať licencie na spôsoby použitia svojich diel alebo iných predmetov ochrany, na ktoré sa nevzťahuje povinná výnimka stanovená v tejto smernici pre vyťažovanie textov a dát na vedecko-výskumné účely, a existujúce výnimky a obmedzenia stanovené v smernici 2001/29/ES. Zároveň by sa mala venovať pozornosť skutočnosti, že používatelia vyťažovania textov a dát by mohli čeliť právnej neistote v otázke toho, či na účely vyťažovania textov a dát možno vyhotoviť rozmnoženiny a vykonať extrakcie diel alebo iných predmetov ochrany, ku ktorým majú zákonný prístup, najmä ak rozmnoženiny a extrakcie vyhotovené na účely technického postupu nespĺňajú všetky podmienky existujúcej výnimky pre dočasné vyhotovenie rozmnoženiny diela stanovené v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29/ES. S cieľom zabezpečiť väčšiu právnu istotu v takýchto prípadoch a podporiť inováciu aj v súkromnom sektore by táto smernica mala za určitých podmienok stanoviť výnimku alebo obmedzenie rozmnožovania a extrakcie diel alebo iných predmetov ochrany na účely vyťažovania textov a dát a umožniť uchovávanie rozmnoženín tak dlho, ako je to potrebné na účely vyťažovania uvedených textov a dát.

Táto výnimka alebo obmedzenie by sa mali uplatňovať len vtedy, keď má príjemca zákonný prístup k dielu alebo inému predmetu ochrany, a to aj v prípade, ak je sprístupnené verejnosti online, a pokiaľ si nositelia práv vhodným spôsobom nevyhradili práva na rozmnožovanie a extrakciu na účely vyťažovania textov a dát. V prípade obsahu, ktorý bol sprístupnený verejnosti online, by sa malo považovať za vhodné vyhradiť uvedené práva len na základe používania strojovo čitateľných prostriedkov vrátane metaúdajov a podmienok webového sídla alebo služby. Vyhradenie práv na účely vyťažovania textov a dát by nemalo mať vplyv na iné spôsoby použitia. V iných prípadoch môže byť vhodné vyhradiť práva inými spôsobmi, napríklad zmluvnými dohodami alebo jednostranným vyhlásením. Nositelia práv by mali mať možnosť uplatňovať opatrenia, ktorými zabezpečia dodržiavanie svojich výhrad v tomto smere.Touto výnimkou alebo obmedzením by nemala byť dotknutá povinná výnimka pre vyťažovanie textov a dát na vedecko-výskumné účely stanovená v tejto smernici, ani existujúca výnimka pre dočasné vyhotovenie rozmnoženiny diela stanovená v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29/ES.

(19)

V článku 5 ods. 3 písm. a) smernice 2001/29/ES sa umožňuje členským štátom zaviesť výnimku alebo obmedzenie práva rozmnožovania, verejného prenosu a sprístupňovania diel alebo iných predmetov ochrany verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktorí si sama zvolí na výhradný účel názornej ukážky pri výučbe. Okrem toho sa v článkoch 6 ods. 2 písm. b) a 9 písm. b) smernice 96/9/ES povoľuje používanie databázy a extrakcia podstatnej časti jej obsahu na účely názornej ukážky pri výučbe. Rozsah pôsobnosti týchto výnimiek alebo obmedzení pri ich uplatňovaní na digitálne spôsoby použitia je nejasný. Navyše nie je jasné, či by sa tieto výnimky alebo obmedzenia uplatňovali pri poskytovaní výučby online a na diaľku. Okrem toho súčasný právny rámec neumožňuje cezhraničný účinok. Táto situácia by mohla brániť rozvoju digitálne podporovaných vyučovacích činností a vzdelávania na diaľku. Preto je nevyhnutné zaviesť novú povinnú výnimku alebo obmedzenie s cieľom zabezpečiť, aby vzdelávacie zariadenia mali plnú právnu istotu pri používaní diel alebo iných predmetov ochrany v rámci digitálnych vyučovacích činností, a to online aj cezhranične.

(20)

Hoci sú programy vzdelávania na diaľku a cezhraničného vzdelávania najviac rozvinuté na úrovni vysokoškolského vzdelávania, digitálne nástroje a zdroje sa čoraz častejšie používajú na všetkých úrovniach vzdelávania, a to najmä s cieľom zlepšiť a obohatiť učenie. Z výnimky alebo obmedzenia stanoveného v tejto smernici by preto mali profitovať všetky vzdelávacie zariadenia uznané členským štátom vrátane tých, ktoré sú súčasťou primárneho, sekundárneho, odborného aj vysokoškolského vzdelávania. Mali by sa uplatňovať, len pokiaľ sú spôsoby použitia odôvodnené neobchodným účelom konkrétnej vyučovacej činnosti. Organizačná štruktúra a spôsoby financovania vzdelávacieho zariadenia by nemali byť rozhodujúcimi faktormi na určenie toho, či ide o činnosť neobchodnej povahy.

(21)

Výnimka alebo obmedzenie stanovené v tejto smernici na výhradný účel názornej ukážky pri výučbe by sa mali chápať tak, že sa vzťahujú na digitálne použitie diel alebo iných predmetov ochrany na podporu, obohatenie alebo doplnenie výučby, vrátane vzdelávacích činností. Distribúcia softvéru, ktorú umožňuje uvedená výnimka alebo obmedzenie, by sa mala obmedziť na digitálny prenos softvéru. Vo väčšine prípadov by preto pojem „názorná ukážka“ znamenal len použitie častí alebo pasáží diel, čo by nemalo nahrádzať nákup materiálov primárne určených pre vzdelávací trh. Členské štáty by pri uplatňovaní výnimky alebo obmedzenia mali mať naďalej voľnosť stanoviť pre rôzne druhy diel alebo iných predmetov ochrany vyváženým spôsobom časť diela alebo iného predmetu ochrany, ktorú možno použiť na výhradný účel názornej ukážky pri výučbe. Spôsoby použitia povolené na základe tejto výnimky alebo obmedzenia by sa mali chápať tak, že sa vzťahujú na osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím z hľadiska prístupnosti v kontexte názornej ukážky pri výučbe.

(22)

Diela alebo iné predmety ochrany by sa mali na základe výnimky alebo obmedzenia na výhradný účel názornej ukážky pri výučbe stanoveného v tejto smernici používať iba v súvislosti s vyučovacími a vzdelávacími činnosťami vykonávanými pod vedením vzdelávacích zariadení, a to aj počas skúšok alebo vyučovacích činností mimo priestorov vzdelávacích zariadení, napríklad v múzeách, knižniciach či v iných inštitúciách správy kultúrneho dedičstva, pričom by sa mali používať iba v rozsahu nevyhnutnom na účely takýchto činností. Výnimka alebo obmedzenie by sa mali vzťahovať jednak na použitie diel alebo iných predmetov ochrany v triedach alebo na iných miestach prostredníctvom digitálnych prostriedkov, napríklad elektronických tabúľ alebo digitálnych zariadení, ktoré by mohli byť pripojené na internet, a jednak na použitie na diaľku prostredníctvom zabezpečeného elektronického prostredia, napríklad v kontexte online kurzov alebo prístupu k učebným materiálom dopĺňajúcim daný kurz. Zabezpečené elektronické prostredie by sa malo chápať ako digitálne vyučovacie a vzdelávacie prostredie, ku ktorému majú najmä na základe náležitého postupu autentifikácie, a to aj na základe hesla, vyhradený prístup len pedagogický personál vzdelávacieho zariadenia a žiaci alebo študenti zaradení do študijného programu.

(23)

Vo viacerých členských štátoch sú zavedené rôzne opatrenia na základe uplatňovania výnimky alebo obmedzenia stanoveného v smernici 2001/29/ES alebo na základe licenčných zmlúv upravujúcich ďalšie používanie s cieľom uľahčiť používanie diel a iných predmetov ochrany na vzdelávacie účely. Takéto opatrenia sú zvyčajne vypracované s prihliadnutím na potreby vzdelávacích inštitúcií a rozličných úrovní vzdelávania. Hoci je dôležité zosúladiť rozsah novej povinnej výnimky alebo obmedzenia vo vzťahu k digitálnym spôsobom použitia a k cezhraničným vyučujúcim činnostiam, opatrenia na jej vykonávanie sa však môžu líšiť od jedného členského štátu k druhému, pokiaľ nebudú obmedzovať účinné uplatňovanie výnimiek alebo obmedzení či cezhraničné spôsoby použitia. Členské štáty by napríklad mali mať aj naďalej možnosť vyžadovať, aby sa pri používaní diel alebo iných predmetov ochrany rešpektovali osobnostné práva autorov a výkonných umelcov. Členské štáty by tak mali mať možnosť využiť existujúce opatrenia ustanovené na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty by sa najmä mohli rozhodnúť, že uplatňovanie výnimky alebo obmedzenia úplne alebo čiastočne podmienia dostupnosťou vhodných licencií, ktoré by sa vzťahovali prinajmenšom na tie isté spôsoby použitia ako tie, ktoré sú povolené na základe výnimky alebo obmedzenia.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v prípade, že licencie len čiastočne pokrývajú spôsoby použitia povolené na základe výnimky alebo obmedzenia, všetky ostatné spôsoby použitia naďalej podliehali výnimke alebo obmedzeniu.Členské štáty by napríklad mohli využiť tento mechanizmus na uprednostnenie licencií na materiály, ktoré sú určené predovšetkým pre vzdelávací trh, alebo licencií na notový zápis. Na zamedzenie toho, aby možnosť podmieniť uplatnenie výnimky dostupnosťou licencií spôsobila právnu neistotu alebo administratívne zaťaženie pre vzdelávacie zariadenia, by členské štáty, ktoré si osvojili takýto prístup, mali prijať konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že licenčné systémy umožňujúce digitálne použitie diel alebo iných predmetov ochrany na účely názornej ukážky pri výučbe budú ľahko dostupné a že vzdelávacie zariadenia budú vedieť o existencii takýchto licenčných systémov. Takéto licenčné systémy by mali vyhovovať potrebám vzdelávacích zariadení. Mohli by sa vypracovať aj informačné nástroje zamerané na zabezpečenie toho, aby boli existujúce licenčné systémy viditeľné. Takéto systémy by mohli byť založené napríklad na hromadných licenčných zmluvách alebo rozšírených hromadných licenčných zmluvách, aby sa tak predišlo tomu, že vzdelávacie zariadenia by museli individuálne rokovať s nositeľmi práv. Na zaručenie právnej istoty by mali členské štáty špecifikovať, za akých podmienok môže vzdelávacie zariadenie použiť diela chránené autorským právom alebo iné predmety ochrany na základe výnimky, a naopak, kedy by sa malo riadiť licenčným systémom.

(24)

Členské štáty by mali mať naďalej možnosť stanoviť, že nositelia práv dostanú primeranú náhradu odmeny za digitálne použitie ich diel alebo iných predmetov ochrany na základe výnimky alebo obmedzenia stanovených v tejto smernici na účely názornej ukážky pri výučbe. Pri určovaní výšky primeranej náhrady odmeny by sa mali náležite zohľadniť okrem iného vzdelávacie ciele členských štátov a ujma spôsobená nositeľom práv. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú poskytovať primeranú náhradu odmeny, by mali podporovať využívanie systémov, ktoré nevytvárajú administratívnu záťaž pre vzdelávacie zariadenie.

(25)

Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva sa podieľajú na zachovávaní svojich zbierok pre potreby budúcich generácií. Pri úkone zachovávania diela alebo iného predmetu ochrany v zbierke inštitúcie správy kultúrneho dedičstva by mohla byť potrebná rozmnoženina a následne súhlas od príslušných nositeľov práv. Digitálne technológie ponúkajú nové možnosti na zachovanie dedičstva uloženého v týchto zbierkach, ale prinášajú aj nové výzvy. Vzhľadom na uvedené nové výzvy je potrebné prispôsobiť existujúci právny rámec, a to poskytnutím povinnej výnimky týkajúcej sa práva na rozmnožovanie, aby tieto inštitúcie mohli takéto úkony zachovávania realizovať.

(26)

Existencia rozdielnych prístupov členských štátov k úkonom rozmnožovania na účely zachovávania zo strany inštitúcií správy kultúrneho dedičstva znemožňujú cezhraničnú spoluprácu, spoločné využívanie prostriedkov zachovávania a zriaďovanie cezhraničných sietí zachovávania takýmito inštitúciami na vnútornom trhu, čo vedie k neefektívnemu využívaniu zdrojov. To môže mať negatívny vplyv na zachovávanie kultúrneho dedičstva.

(27)

Členské štáty by preto mali mať povinnosť stanoviť výnimku umožňujúcu inštitúciám správy kultúrneho dedičstva rozmnožovať diela a iné predmety ochrany, ktoré majú vo svojich stálych zbierkach, na účely zachovávania, napríklad s cieľom riešiť technologickú zastaranosť alebo zhoršenie stavu pôvodných podkladov alebo zaistiť takéto diela a iné predmety ochrany. Na základe takejto výnimky by malo byť možné zhotovovať rozmnoženiny s použitím vhodného nástroja, prostriedku či technológie zachovávania, v akomkoľvek formáte alebo na akomkoľvek nosiči, v požadovanom množstve, v ktoromkoľvek štádiu životnosti diela alebo iného predmetu ochrany a v rozsahu potrebnom na účely zachovávania. Úkony rozmnožovania zo strany inštitúcie správy kultúrneho dedičstva na iné účely než na zachovávanie diel a iných predmetov ochrany v ich stálych zbierkach by mali naďalej podliehať súhlasu od nositeľov práv, okrem prípadov, keď to povoľujú iné výnimky alebo obmedzenia stanovené v práve Únie.

(28)

Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva nevyhnutne nedisponujú technickými prostriedkami alebo odbornými znalosťami na to, aby samy vykonávali úkony potrebné na zachovanie svojich zbierok, najmä v digitálnom prostredí, a preto by mohli na tento účel využiť pomoc iných kultúrnych inštitúcií a iných tretích strán. Na základe výnimky pre účely zachovávania stanovenej v tejto smernici, by sa inštitúciám správy kultúrneho dedičstva malo umožniť, aby sa pri vyhotovovaní rozmnoženín spoľahli na tretie strany konajúce v ich mene a na ich zodpovednosť vrátane tých, ktoré majú sídlo v iných členských štátoch.

(29)

Na účely tejto smernice by sa diela a iné predmety ochrany mali považovať za diela a iné predmety ochrany v stálej zbierke inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, ak táto inštitúcia vlastní alebo trvalo uchováva rozmnoženiny takýchto diel alebo iných predmetov ochrany, napríklad v dôsledku prevodu vlast