(1)

Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov (VVBS) vo svojom stanovisku z 30. júla 2018 (2) (ďalej len „stanovisko VVBS“) dospel k záveru, že Phenylene Bis-Diphenyltriazine sa môže bezpečne používať ako UV filter v kozmetických výrobkoch na ochranu pred slnečným žiarením a v iných kozmetických výrobkoch v koncentrácii najviac 5 %, pričom jeho použitie je bezpečné len vo výrobkoch aplikovaných na pokožku, a nie vo výrobkoch, pri ktorých môže dochádzať k inhalačnej expozícii.

(2)

Vzhľadom na uvedené stanovisko VVBS a s cieľom zohľadniť technický a vedecký pokrok by používanie Phenylene Bis-Diphenyltriazine ako UV filtra v kozmetických výrobkoch malo byť povolené v koncentrácii najviac 5 % s výnimkou aplikácií, ktoré môžu viesť k expozícii pľúc koncového používateľa pri vdychovaní.

(3)

Príloha VI k nariadeniu (ES) č. 1223/2009 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre kozmetické výrobky,

(1)

Látka 2-Chloro-p-Phenylenediamine vrátane jeho sulfátových a dihydrochloridových solí sa používa vo výrobkoch na farbenie obočia a mihalníc v maximálnej koncentrácii 4,6 %. Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov (ďalej len „VVBS“) vo svojom stanovisku z 19. septembra 2013 (2) (ďalej len „stanovisko VVBS“) uviedol, že nemožno vyvodiť dostatočnú hranicu bezpečnosti na používanie 2-Chloro-p-Phenylenediamine v oxidačných výrobkoch na farbenie obočia a mihalníc v koncentrácii najviac 4,6 %. VVBS ďalej uviedol, že na základe dostupných údajov a vzhľadom na absenciu riadneho testu in vivo na indukciu génovej mutácie nie je možné dospieť k záveru o genotoxickom potenciáli 2-Chloro-p-Phenylenediamine. VVBS preto usúdil, že používanie 2-Chloro-p-Phenylenediamine nie je bezpečné pre spotrebiteľa. VVBS následne objasnil, že je toho názoru, že so sulfátovými a dihydrochloridovými soľami 2-Chloro-p-Phenylenediamine by sa malo zaobchádzať rovnako obozretne ako s 2-Chloro-p-Phenylenediamine, až kým sa nepreukáže, že je bezpečný, keďže majú rovnakú základnú štruktúru vrátane genotoxického potenciálu ako 2-Chloro-p-Phenylenediamine. VVBS navyše vysvetlil, že stanovisko VVBS a jeho záver možno uplatniť aj na vlasy (3).

(2)

Podľa stanoviska VVBS a jeho následného objasnenia predstavuje používanie 2-Chloro-p-Phenylenediamine, jeho sulfátových a dihydrochloridových solí vo výrobkoch na farbenie obočia a mihalníc potenciálne riziko pre zdravie ľudí. Pokiaľ ide o výrobky určené na farbenie vlasov, expozícia látke je ešte vyššia, pretože tieto výrobky sa aplikujú na väčšiu plochu tela. Vzhľadom na to a podľa objasnenia VVBS predstavuje používanie 2-Chloro-p-Phenylenediamine, jeho sulfátových a dihydrochloridových solí potenciálne riziko pre zdravie ľudí aj vo výrobkoch na farbenie vlasov. Preto by sa používanie 2-Chloro-p-Phenylenediamine, jeho sulfátových a dihydrochloridových solí vo výrobkoch na farbenie vlasov vrátane výrobkov na farbenie obočia a na farbenie mihalníc malo zakázať a tieto látky by sa mali doplniť do zoznamu zakázaných látok v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1223/2009.

(3)

Je vhodné stanoviť primerané lehoty, aby sa odvetvie mohlo prispôsobiť novému zákazu. Pri určovaní trvania týchto lehôt by mali byť záujmy hospodárskych subjektov v rovnováhe so zistenými konkrétnymi faktormi zdravotného rizika.

(4)

Nariadenie (ES) č. 1223/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre kozmetické výrobky,

(1)

Rada 6. júna 2013 poverila Komisiu, aby sa v mene Únie zúčastnila na rokovaniach o modernizácii Dohovoru Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108) (ďalej len „Dohovor č. 108“) a o podmienkach a možnostiach pristúpenia Únie k zmenenému Dohovoru č. 108.

(2)

Protokol, ktorým sa mení Dohovor č. 108 (ďalej len „pozmeňujúci protokol“), bol 18. mája 2018 prijatý Výborom ministrov Rady Európy.

(3)

Cieľom pozmeňujúceho protokolu je rozšíriť rozsah pôsobnosti, zvýšiť úroveň a zlepšiť efektívnosť ochrany údajov poskytovanej podľa Dohovoru č. 108.

(4)

Ustanovenia zmeneného Dohovoru č. 108 sa vzťahujú na činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti práva Únie a na činnosti mimo jeho rozsahu pôsobnosti, ako sú činnosti v oblasti národnej bezpečnosti a obrany.

(5)

Ustanoveniami zmeneného Dohovoru č. 108 môžu byť v rozsahu, v ktorom sa uplatňujú na spracúvanie osobných údajov v súvislosti s činnosťami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti v zmysle článku 3 ods. 2 zmluvy, pretože uvedené ustanovenia sú založené na rovnakých zásadách, aké sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (1) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (2).

(6)

Vzhľadom na to, že zmenený Dohovor č. 108 bude obsahovať záruky založené na rovnakých zásadách, aké sú stanovené v nariadení (EÚ) 2016/679 a v smernici (EÚ) 2016/680, po jeho nadobudnutí platnosti prispeje k podpore štandardov Únie v oblasti ochrany údajov na globálnej úrovni, uľahčeniu tokov údajov medzi Úniou a zmluvnými stranami Dohovoru č. 108 z krajín mimo Únie, zaisteniu dodržiavania medzinárodných záväzkov členskými štátmi Únie podľa Dohovoru č. 108 a umožní budúce pristúpenie Únie k Dohovoru č. 108.

(7)

Únia nemôže podpísať ani ratifikovať pozmeňujúci protokol, pretože v Dohovore č. 108 sa stanovuje, že len štáty sú zmluvnými stranami tohto dohovoru.

(8)

Členské štáty by sa preto mali poveriť, aby ratifikovali pozmeňujúci protokol, konajúc spoločne v záujme Únie, v rozsahu, v akom jeho ustanovenia patria do výlučnej právomoci Únie,

(1)

Dohovor Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach (ďalej len „dohovor“) bol prijatý v Saint-Denis 3. júla 2016 a je odvtedy otvorený na podpis a ratifikáciu.

(2)

Cieľom dohovoru je zaistiť chránené, bezpečné a otvorené prostredie na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach.

(3)

Článkom 11 ods. 2, 3 a 4 dohovoru, ktoré sa týkajú národných informačných futbalových stredísk, môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti v zmysle článku 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pretože uvedené ustanovenia sa zhodujú s niektorými povinnosťami stanovenými v rozhodnutí Rady 2002/348/SVV (2).

(4)

Podpora dohovoru zo strany Únie je dôležitá pre boj proti násiliu súvisiacemu so športovými podujatiami a dopĺňala by úsilie, ktoré sa už v tejto oblasti vynakladá podporou projektov v rámci kapitoly programu Erasmus+ venovanej športu zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 (3).

(5)

Únia sa nemôže stať zmluvnou stranou dohovoru, pretože jeho zmluvnými stranami môžu byť len štáty.

(6)

Členským štátom by sa preto malo povoliť, aby podpísali a ratifikovali dohovor, konajúc spoločne v záujme Únie, pokiaľ ide o časti dohovoru, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie.

(7)

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané rozhodnutím 2002/348/SVV, a preto sa zúčastňujú na prijatí tohto rozhodnutia.

(8)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

(1)

V článku 13 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa stanovuje mechanizmus na zabezpečenie súladu medzi právnymi, dozornými a vynucovacími opatreniami stanovenými Úniou a takýmito opatreniami tretích krajín v oblastiach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia. Komisia má plnú moc prijať rozhodnutia o rovnocennosti, v ktorých vyhlási, že právne, dozorné a vynucovacie opatrenia tretej krajiny sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článkoch 4, 9, 10 a 11 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, aby sa v prípade protistrán, ktoré uzatvárajú určitú transakciu v rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia, ak minimálne jedna z protistrán je usadená v danej tretej krajine, mohli uvedené požiadavky považovať za splnené tým, že protistrana spĺňa požiadavky stanovené v právnom režime danej tretej krajiny. Vyhlásenie o rovnocennosti zabraňuje uplatňovaniu duplicitných alebo rozporných pravidiel. Vyhlásenie o rovnocennosti ďalej prispieva k dosiahnutiu hlavného cieľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorým je zníženie systémového rizika a zvýšenie transparentnosti trhov s derivátmi tým, že sa na medzinárodnej úrovni zabezpečí jednotné uplatňovanie zásad, ktoré boli dohodnuté s tretími krajinami a ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení.

(2)

V článku 11 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktoré bolo doplnené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 149/2013 (2) a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2016/2251 (3), sa stanovujú právne požiadavky Únie, pokiaľ ide o včasné potvrdenie podmienok zmluvy o mimoburzových derivátoch, vykonávanie kompresie portfólia a opatrenia, na základe ktorých sú zosúladené portfóliá v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch, ktoré centrálna protistrana nezúčtovala (ďalej len „centrálna protistrana“). V uvedených odsekoch sú okrem toho stanovené povinnosti týkajúce sa oceňovania a riešenia sporov, ktoré sa vzťahujú na uvedené zmluvy („postupy zmierňovania operačného rizika“), ako aj povinnosti týkajúce sa výmeny kolaterálu („marží“) medzi protistranami.

(3)

Aby sa právny, dozorný a vynucovací režim tretej krajiny mohol považovať za rovnocenný s režimom Únie, pokiaľ ide o postupy zmierňovania operačného rizika a požiadavky na marže, vecný výsledok uplatniteľných právnych, dozorných a vynucovacích opatrení by mal byť rovnocenný s požiadavkami Únie podľa článku 11 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a mal by zaistiť ochranu služobného tajomstva, ktorá je rovnocenná s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení; a zároveň by sa mali právne, dozorné a vynucovacie opatrenia účinne uplatňovať a presadzovať spravodlivo tak, aby nevyvolali narušenie a aby sa v danej tretej krajine zabezpečil účinný dohľad a vynucovanie súladu. Účelom tohto posúdenia rovnocennosti je preto overiť, či sa právnymi, dozornými a vynucovacími opatreniami Japonska zabezpečuje, aby zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana a ktoré uzatvorila aspoň jedna protistrana usadená v danej tretej krajine, nevystavovali finančné trhy v Únii vyššej úrovni rizika, a následne aby v Únii nepredstavovali neprijateľné úrovne systémového rizika.

(4)

Komisii bolo 1. septembra 2013 doručené technické poradenstvo Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), pokiaľ ide o právne, dozorné a vynucovacie opatrenia v Japonsku (4) týkajúce sa, okrem iného, postupov zmierňovania operačného rizika uplatňovaných na zmluvy o mimoburzových derivátoch nezúčtovávané centrálnou protistranou. V rámci svojho technického poradenstva orgán ESMA zistil, že v Japonsku neexistujú právne záväzné požiadavky na včasné potvrdenie podmienok zmluvy o mimoburzových derivátoch, opatrenia na vykonanie zosúladenia portfólií, vykonanie kompresie portfólia, ocenenie portfólia a povinnosť riešenia sporov alebo požiadavky na výmenu kolaterálu medzi protistranami zmlúv o mimoburzových derivátoch. Orgán ESMA zároveň poznamenal, že rovnocennosť režimov pre dvojstranné marže nemohol byť v tom čase posúdený, keďže technické predpisy bližšie určujúce pravidlá pre dvojstranné marže v Únii ešte neboli vypracované.

(5)

Komisia pri vykonávaní svojho posúdenia zohľadnila technické poradenstvo orgánu ESMA, ako aj vývoj v regulačnej oblasti, ku ktorému odvtedy došlo. Toto rozhodnutie však nie je založené len na porovnávacej analýze právnych, dozorných a vynucovacích požiadaviek uplatňovaných v Japonsku, ale aj na posúdení výsledku uvedených požiadaviek a ich primeranosti na účely zmierňovania rizík vznikajúcich zo zmlúv o mimoburzových derivátoch nezúčtovávaných centrálnou protistranou takým spôsobom, ktorý sa považuje za rovnocenný s výsledkom požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 648/2012.

(6)

Právne, dozorné a vynucovacie opatrenia uplatniteľné v Japonsku v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch sú stanovené v zákone o finančných nástrojoch a burze cenných papierov č. 25 z roku 1948 (ďalej aj „FIEA“) a vzťahujú sa na hospodárske subjekty v oblasti finančných nástrojov (ďalej aj „FIBO“) a registrované finančné inštitúcie (ďalej aj „RFI“), ku ktorým patria regulované banky, družstvá, poisťovne, dôchodkové fondy a investičné fondy. Agentúra Japonska pre finančné služby (ďalej aj „JFSA“) má rozsiahle právomoci na vykonávanie zákona FIEA a má k dispozícii nariadenie vlády, usmernenia v oblasti dohľadu a verejné oznámenia (ktoré spolu tvoria „pravidlá Japonska pre mimoburzové deriváty“). JFSA má právomoc v oblasti mimoburzových derivátov v zmysle článku 2 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 s výnimkou mimoburzových komoditných derivátov, ktoré patria do právomoci Japonského ministerstva hospodárstva, obchodu a priemyslu (ďalej aj „METI“) a Japonského ministerstva poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybárstva (ďalej aj „MAFF“).

(7)

Techniky zmierňovania operačného rizika zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, ako sú stanovené v pravidlách Japonska pre mimoburzové deriváty, sú naďalej nedostatočné v porovnaní s povinnosťami stanovenými v článku 11 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a v delegovanom nariadení (EÚ) č. 149/2013, pokiaľ ide o včasné potvrdenie podmienok zmluvy o mimoburzových derivátoch, vykonávanie kompresie portfólia a opatrenia, na základe ktorých sa vykonáva zosúladenie portfólií. Toto rozhodnutie by sa preto malo vzťahovať len na právne, dozorné a vynucovacie opatrenia týkajúce sa povinností v oblasti oceňovania a riešenia sporov, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a v delegovanom nariadení (EÚ) č. 149/2013, ako aj povinností v oblasti požiadaviek na marže, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a v delegovanom nariadení (EÚ) 2016/2251.

(8)

V súvislosti s požiadavkami na oceňovanie transakcií a riešenie sporov týkajúcich sa mimoburzových derivátov, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, obsahujú pravidlá Japonska o mimoburzových derivátoch podobné povinnosti, ako sú povinnosti stanovené v článku 11 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Konkrétne v oddiele IV-2-4 usmernení o dohľade sú obsiahnuté osobitné požiadavky týkajúce sa riešenia sporov, ktoré sa vzťahujú na zmluvy o mimoburzových derivátoch nezúčtovávané centrálnou protistranou a v článku 123 nariadenia vlády sa stanovujú požiadavky na vykonávanie denných ocenení na účely výmeny marží.

(9)

Pokiaľ ide o marže pri zmluvách o mimoburzových derivátoch nezúčtovávaných centrálnou protistranou, právne záväzné požiadavky Japonska pozostávajú zo súboru právoplatných nariadení prijatých agentúrou JFSA, ktorý bol uverejnený 31. marca 2016 a účinnosť nadobudol 1. septembra 2016. Tieto nariadenia obsahujú nariadenie vlády o hospodárskych subjektoch v oblasti finančných nástrojov č. 52 zo 6. augusta 2007 vrátane doplňujúcich ustanovení, verejné oznámenia Agentúry pre finančné služby č. 15, 16 a 17 z 31. marca 2016 a č. 33 z 25. augusta 2017, revidované komplexné usmernenia pre dohľad nad veľkými bankami atď., revidované komplexné usmernenia pre dohľad nad malými a strednými a regionálnymi finančnými inštitúciami, revidované komplexné usmernenia pre dohľad nad kooperatívnymi bankami, revidované komplexné usmernenia pre dohľad nad hospodárskymi subjektmi v oblasti finančných nástrojov atď., revidované komplexné usmernenia pre dohľad nad poisťovňami a revidované komplexné usmernenia pre dohľad v súvislosti s trustovými spoločnosťami atď. Pravidlá platné pre mimoburzové komoditné deriváty podliehajúce právomoci METI a MAFF napodobňujú súbor právoplatných predpisov prijatých agentúrou JFSA (ktoré spolu tvoria „pravidlá Japonska pre marže“).

(10)

Podľa pravidiel Japonska pre marže finančné inštitúcie, ktoré majú priemernú celkovú hodnotu pomyselnej istiny mimoburzových derivátov za určité obdobie 300 miliárd JPY a vyššiu, si v súlade so zákonom FIEA musia variačnú maržu vymieňať denne, zatiaľ čo finančné inštitúcie, ktoré túto hranicu nedosiahnu, si variačnú maržu musia vymieňať s „dostatočnou frekvenciou“. Keďže v nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa vyžaduje, aby si všetky protistrany transakcie s mimoburzovými derivátmi nezúčtovávanej centrálnou protistranou variačnú maržu vymieňali denne, toto rozhodnutie by malo byť podmienené dennou výmenou variačnej marže v prípade transakcií vykonaných s FIBO a RFI, ktorých priemerná celková hodnota pomyselnej istiny mimoburzových derivátov za obdobie jedného roka od apríla dva roky pred rokom, v ktorom sa výpočet vyžaduje (alebo jeden rok, ak sa výpočet vykonáva v decembri), klesne pod hranicu 300 miliárd JPY.

(11)

Podobne ako v prípade požiadaviek stanovených v delegovanom nariadení (EÚ) 2016/2251, podľa pravidiel Japonska pre marže všetky finančné inštitúcie, ktoré agregujú pomyselné hodnoty nezúčtovaných mimoburzových derivátov, nezúčtovaných mimoburzových komoditných derivátov, fyzicky vyrovnaných devízových forwardov a swapov konsolidovanej skupiny, okrem transakcií v rámci skupiny, za mesiace marec, apríl a máj jeden rok pred rokom, v ktorom výpočet prekročí hodnotu 1,1 bilióna JPY, si musia vymieňať údaje o počiatočnej marži. V pravidlách Japonska pre marže sa takisto stanovuje celková minimálna suma prevodu počiatočných a variačných marží 70 miliónov JPY, pričom prahová hodnota v článku 25 delegovaného nariadenie (EÚ) 2016/2251 je 500 000 EUR. Vzhľadom na obmedzený rozdiel v hodnote týchto mien by sa tieto sumy mali považovať za rovnocenné.

(12)

Pravidlá Japonska pre marže sa uplatňujú takmer na všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch v súlade s ich vymedzením v článku 2 bode 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, s výnimkou fyzicky vyrovnávaných devízových forwardov a swapov, v prípade ktorých v pravidlách Japonska pre marže nie sú stanovené žiadne požiadavky. Devízové transakcie spojené s výmenou istiny prostredníctvom krížových menových swapov sú oslobodené od požiadaviek na počiatočné marže. Okrem toho pravidlá Japonska pre marže neobsahujú žiadne špecifické zaobchádzanie pre štruktúrované produkty vrátane krytých dlhopisov a sekuritizácií. Podľa podmienok nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sú od požiadaviek na počiatočné marže oslobodené len devízové swapy a forwardy a od všetkých požiadaviek na marže sú oslobodené iba deriváty spojené s krytými dlhopismi na účely hedžingu. Toto rozhodnutie by sa preto malo uplatňovať len na zmluvy o mimoburzových derivátoch, na ktoré sa vzťahujú maržové požiadavky podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a pravidlá Japonska pre marže.

(13)

Požiadavky stanovené v pravidlách Japonska pre marže na výpočet počiatočnej marže sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 648/2012. Podobne ako pri štandardizovanej metóde výpočtu počiatočnej marže stanovenej v prílohe IV k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2016/2251 pravidlá Japonska pre marže umožňujú používanie štandardizovaného modelu rovnocenného s modelom stanoveným v uvedenej prílohe. Na výpočet počiatočnej marže sa môžu alternatívne použiť interné modely alebo modely tretej strany, ak uvedené modely obsahujú určité špecifické parametre vrátane intervalov minimálnej dôveryhodnosti a období rizika marže a určité historické údaje vrátane stresových období. Protistrany musia oznámiť agentúre JFSA, respektíve ministerstvám METI alebo MAFF, svoj zámer použiť tieto interné modely alebo modely tretích strán a musia zverejniť všetky potrebné predpoklady, hypotézy a ich zmeny.

(14)

Požiadavky v pravidlách Japonska pre marže týkajúce sa prípustného kolaterálu a spôsobu, ako sa uvedený kolaterál drží a oddeľuje, sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v delegovanom nariadení (EÚ) 2016/2251. Pravidlá Japonska pre marže obsahujú aj rovnocenný zoznam prípustných kolaterálov a požiadavku, aby FIBO a RFI primerane diverzifikovali kolaterál, ktorý vyberajú, a to aj obmedzením cenných papierov s nízkou likviditou s cieľom predísť koncentrácii kolaterálu. Požiadavky stanovené v pravidlách Japonska pre marže uplatniteľné na oceňovanie kolaterálu sú porovnateľné s požiadavkami stanovenými v článku 19 delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/2251.

(15)

Pokiaľ ide o rovnocennú úroveň ochrany služobného tajomstva v Japonsku, na informácie, ktoré má agentúra JFSA k dispozícii, sa vzťahuje politika v oblasti informačnej bezpečnosti a zamestnanci agentúry JFSA sa riadia zákonom o štátnej službe, ktorý zamestnancom zakazuje poskytovať informácie, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojich povinností. Zákon o štátnej službe a politika JFSA v oblasti informačnej bezpečnosti preto poskytujú záruky služobného tajomstva vrátane ochrany obchodného tajomstva, o ktorom príslušné orgány komunikujú s tretími stranami, ktoré sú rovnocenné so zárukami stanovenými v hlave VIII nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Na základe toho by sa zákon o štátnej službe a politika JFSA v oblasti informačnej bezpečnosti spolu mali považovať za predpisy zabezpečujúce úroveň ochrany služobného tajomstva rovnocennú úrovni stanovenej v nariadení (EÚ) č. 648/2012.

(16)

Napokon, pokiaľ ide o účinné, spravodlivé a nerušivé uplatňovanie a vynucovanie na účely zabezpečenia účinného dohľadu a vynucovania v danej tretej krajine, agentúra JFSA má rozsiahle právomoci v oblasti vyšetrovania a dohľadu na posúdenie súladu s požiadavkami na maržu, ktoré sa vzťahujú na zmluvy o mimoburzových derivátoch nezúčtovávané centrálnou protistranou. Agentúra JFSA môže prijať celý rad opatrení v oblasti dohľadu, aby sa predišlo akémukoľvek porušeniu platných požiadaviek, ako napríklad príkaz na zlepšenie podniku na základe článku 51 zákona FIEA a ďalšie opatrenia dohľadu založené na článku 52 zákona FIEA. Uvedené opatrenia by sa preto mali považovať za opatrenia, ktoré zabezpečujú účinné uplatňovanie príslušných právnych, regulačných a vynucovacích opatrení podľa pravidiel Japonska pre mimoburzové deriváty, a to spravodlivo a nerušivo s cieľom zabezpečiť účinný dohľad a vynucovanie.

(17)

Toto rozhodnutie vychádza z právne záväzných požiadaviek týkajúcich sa zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré sú v Japonsku uplatniteľné v čase prijatia tohto rozhodnutia. Komisia by mala v spolupráci s orgánom ESMA naďalej pravidelne monitorovať vývoj právnych, dozorných a vynucovacích opatrení týkajúcich sa týchto zmlúv o mimoburzových derivátoch a ich konzistentné a účinné vykonávanie, pokiaľ ide o včasné potvrdenie, kompresiu a zosúladenie portfólia, oceňovanie, riešenie sporov a požiadavky na maržu, ktoré sú uplatniteľné na zmluvy o mimoburzových derivátoch nezúčtovávaných centrálnou protistranou, na základe ktorých bolo toto rozhodnutie prijaté. Týmto by nemala byť dotknutá možnosť Komisie vykonať kedykoľvek osobitné preskúmanie, ak vzhľadom na vývoj v tejto oblasti bude nevyhnutné, aby Komisia opätovne prehodnotila vyhlásenie o rovnocennosti priznané týmto rozhodnutím. Takéto prehodnotenie môže viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia, na základe ktorého by protistrany automaticky opäť podliehali všetkým požiadavkám stanoveným v nariadení (EÚ) č. 648/2012.

(18)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

(1)

Celková výška ročných poplatkov za dohľad, ktoré sa majú účtovať podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1163/2014 (ECB/2014/41) by mala pokrývať, ale neprevyšovať výdavky Európskej centrálnej banky (ECB) vynaložené v súvislosti s jej úlohami v oblasti dohľadu počas príslušného poplatkového obdobia. Tieto výdavky tvoria náklady priamo súvisiace s úlohami ECB v oblasti dohľadu, napríklad náklady na priamy dohľad nad významnými subjektmi, monitorovanie dohľadu nad menej významnými subjektmi a výkon horizontálnych úloh a špecializovaných služieb. Ich súčasťou sú tiež náklady, ktoré priamo nesúvisia s úlohami ECB v oblasti dohľadu, napríklad náklady na služby poskytované podpornými útvarmi ECB vrátane prevádzky priestorov, riadenia ľudských zdrojov, administratívnych služieb, rozpočtu a kontrolingu, účtovníctva, právnych služieb, komunikačných a prekladateľských služieb, interného auditu a štatistických služieb a služieb informačných technológií.

(2)

Na účely výpočtu ročných poplatkov za dohľad, ktoré majú platiť významné dohliadané subjekty a významné dohliadané skupiny, ako aj menej významné dohliadané subjekty a menej významné dohliadané skupiny, by mali byť celkové náklady rozdelené na základe výdavkov pridelených príslušným funkčným oblastiam, ktoré vykonávajú priamy dohľad nad významnými dohliadanými subjektmi a významnými dohliadanými skupinami a nepriamy dohľad nad menej významnými dohliadanými subjektmi a menej významnými dohliadanými skupinami.

(3)

Celková výška ročných poplatkov za dohľad za rok 2019 by sa mala vypočítať ako súčet: a) odhadu ročných nákladov na úlohy v oblasti dohľadu v roku 2019 založeného na schválenom rozpočte ECB na rok 2019 pri zohľadnení vývoja odhadovaných ročných nákladov ECB, ktoré boli známe v čase prijatia tohto rozhodnutia a b) prebytok alebo schodok z roku 2018.

(4)

Prebytok alebo schodok by sa mal určiť odpočítaním skutočných ročných nákladov vynaložených na úlohy v oblasti dohľadu v roku 2018 uvedených v ročnej účtovnej závierke ECB za rok 2018 (3) od odhadovaných ročných nákladov v roku 2018 uvedených v prílohe k rozhodnutiu Európskej centrálnej banky (EÚ) 2018/667 (ECB/2018/12) (4).

(5)

V súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1163/2014 (ECB/2014/41) by sa pri odhade ročných nákladov na úlohy v oblasti dohľadu v roku 2019 mala zohľadniť výška poplatkov z predchádzajúcich poplatkových období, ktoré nebolo možné vybrať, prijaté platby úrokov v súlade s článkom 14 a sumy prijaté alebo vrátené v súlade s článkom 7 ods. 3 uvedeného nariadenia,