25.4.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 111/4

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/630

zo 17. apríla 2019,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Vytvorenie komplexnej stratégie na riešenie problémových expozícií je pre Úniu dôležitým cieľom v jej úsilí zvýšiť odolnosť finančného systému. Aj keď primárnu zodpovednosť za riešenie otázky problémových expozícií nesú banky a členské štáty, je tu aj jednoznačný rozmer Únie vyžadujúci znížiť súčasný vysoký objem problémových expozícií, predchádzať akémukoľvek nadmernému hromadeniu problémových expozícií v budúcnosti a zabrániť vzniku celosystémových rizík v nebankovom sektore. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť bankového a finančného systému v celej Únii, keď banky pôsobia vo viacerých jurisdikciách a členských štátoch, existuje výrazný potenciál účinkov presahovania do ostatných členských štátov i Únie ako celku, a to tak z hľadiska hospodárskeho rastu, ako aj z hľadiska finančnej stability.

(2)

Finančná kríza viedla k hromadeniu problémových expozícií v bankovom sektore. Spotrebiteľov významne zasiahla následná recesia a pokles cien nehnuteľností na bývanie. Ochrana práv spotrebiteľov v súlade s relevantným právom Únie, ako sú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (4) a 2014/17/EÚ (5) má zásadný význam pri riešení otázky problémových expozícií. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/17/EÚ (6) sa posilňujú urýchlené platby zo strany podnikov aj orgánov verejnej moci a smernica pomáha pri predchádzaní toho druhu hromadenia problémových expozícií, k akému došlo počas rokov finančnej krízy.

(3)

Integrovaným finančným systémom sa posilní odolnosť hospodárskej a menovej únie voči nepriaznivým otrasom tak, že sa uľahčí súkromné cezhraničné zdieľanie rizika, pričom sa zároveň zníži potreba verejného zdieľania rizika. V snahe dosiahnuť tieto ciele by Únia mala dobudovať bankovú úniu a ďalej rozpracovať aspekty únie kapitálových trhov. Zaoberanie sa možným budúcim hromadením problémových expozícií má zásadný význam pre posilnenie bankovej únie, keďže je podstatné pre zabezpečenie hospodárskej súťaže v bankovom sektore, zachovanie finančnej stability a podporu poskytovania úverov s cieľom vytvárať pracovné miesta a posilňovať rast v rámci Únie.

(4)

Rada 11. júla 2017 vo svojom akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe vyzvala rozličné inštitúcie, aby prijali vhodné opatrenia na ďalšie riešenie vysokého počtu problémových expozícií v Únii a na predchádzanie ich hromadeniu v budúcnosti. V tomto akčnom pláne sa vytyčuje komplexný prístup, ktorý je zameraný na skladbu vzájomne sa dopĺňajúcich opatrení v štyroch oblastiach politiky: i) dohľad; ii) štrukturálne reformy rámcov pre platobnú neschopnosť a vymáhania dlhov; iii) rozvoj sekundárnych trhov pre ohrozené aktíva; iv) podpora reštrukturalizácie bankového systému. Kroky v týchto oblastiach sa majú podniknúť na úrovni Únie a prípadne na vnútroštátnej úrovni. Komisia ohlásila podobný zámer vo svojom oznámení o dobudovaní bankovej únie z 11. októbra 2017, v ktorom vyzvala na predloženie komplexného balíka opatrení na riešenie nesplácaných úverov v Únii.

(5)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (7) tvorí spoločne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (8) právny rámec, ktorý upravuje prudenciálne pravidlá pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej spolu len „inštitúcie“). Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 obsahuje okrem iného ustanovenia priamo uplatniteľné na inštitúcie pre potreby určovania ich vlastných zdrojov. Preto je potrebné doplniť existujúce prudenciálne pravidlá uvedené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a týkajúce sa vlastných zdrojov ustanoveniami, ktorými sa bude vyžadovať odpočet od vlastných zdrojov, ak problémové expozície nie sú dostatočne kryté rezervami alebo inými úpravami. Takáto požiadavka by prakticky znamenala vytvorenie prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu pre problémové expozície, ktorý by sa uplatňoval jednotne na všetky inštitúcie v Únii, a zahŕňal by aj inštitúcie, ktoré pôsobia na sekundárnom trhu.

(6)

Prudenciálny zabezpečovací mechanizmus by nemal príslušným orgánom brániť v tom, aby uplatňovali svoje právomoci v oblasti dohľadu v súlade so smernicou 2013/36/EÚ. Keď príslušné orgány v jednotlivých prípadoch zistia, že napriek uplatňovaniu prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu pre problémové expozície zavedeného v tomto nariadení nie sú takéto expozície konkrétnej inštitúcie dostatočne kryté, mali by mať možnosť využiť právomoci v oblasti dohľadu stanovené v smernici 2013/36/EÚ, vrátane právomoci požadovať od inštitúcií, aby uplatňovali špecifickú politiku úprav ocenenia a tvorby rezerv alebo zaobchádzania s aktívami, pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje. Príslušné orgány môžu preto v jednotlivých prípadoch konať nad rámec požiadaviek stanovených v tomto nariadení, aby zabezpečili dostatočné krytie problémových expozícií.

(7)

Na účely uplatňovania prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu je vhodné doplniť do nariadenia (EÚ) č. 575/2013 jasný súbor podmienok na klasifikáciu problémových expozícií. Keďže vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 680/2014 (9) sa už stanovujú kritériá, ktoré sa týkajú problémových expozícií, na vykazovanie na účely dohľadu, je vhodné, aby klasifikácia problémových expozícií vychádzala z uvedeného existujúceho rámca. Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 680/2014 odkazuje na zlyhané expozície, ako sú vymedzené na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko, a na expozície zhoršenej kvality podľa uplatniteľného účtovného rámca. Keďže na to, či sa expozícia klasifikuje ako problémová, by mohli mať vplyv opatrenia týkajúce sa úľavy, klasifikačné kritériá sa dopĺňajú jasnými kritériami vplyvu opatrení týkajúcich sa úľavy. Cieľom opatrení týkajúcich sa úľavy by mal byť návrat dlžníka k udržateľnému splácaniu úveru a tieto opatrenia by mali byť v súlade s právom Únie na ochranu spotrebiteľa, a najmä smernicami 2008/48/ES a 2014/17/EÚ, môžu mať však rozličné dôvody a následky. Preto je vhodné ustanoviť, že povolením opatrenia týkajúceho sa úľavy vo vzťahu k problémovej expozícii by sa nemala zrušiť klasifikácia uvedenej expozície ako problémovej, pokiaľ nie sú pre takéto zrušenie splnené určité prísne kritériá.

(8)

Čím dlhšie je expozícia problémová, tým nižšia je pravdepodobnosť opätovného získania jej hodnoty. Tá časť expozície, ktorá by mala byť krytá rezervami, inými úpravami alebo odpočtami, by sa preto mala časom zväčšovať v súlade s vopred stanoveným harmonogramom. Na problémové expozície, ktoré inštitúcia nakúpila, by sa preto mal vzťahovať harmonogram, ktorý začne plynúť odo dňa, keď bola problémová expozícia prvotne klasifikovaná ako problémová, a nie od dátumu jej nákupu. Predávajúci by mal na tento účel kupujúceho informovať o dátume, kedy bola expozícia klasifikovaná ako problémová.

(9)

Pri výpočte špecifických úprav kreditného rizika by sa mali zohľadniť čiastočné odpisy. Aby sa zabránilo akémukoľvek dvojitému započítaniu odpisu, je potrebné použiť pôvodnú hodnotu expozície pred čiastočným odpisom. Zahrnutie čiastočných odpisov do zoznamu položiek, ktoré možno použiť na splnenie požiadaviek zabezpečovacieho mechanizmu, by malo motivovať inštitúcie k včasnému uznávaniu odpisov. V prípade problémových expozícií, ktoré inštitúcia nakúpila za nižšiu cenu, ako je suma, ktorú dlžník dlhuje, by kupujúci mal k rozdielu medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú dlžník dlhuje, pristupovať rovnako ako ku čiastočnému odpisu na účely prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu.

(10)

Pri zabezpečených problémových expozíciách sa vo všeobecnosti očakáva, že povedú k menej závažnej strate než nezabezpečené problémové expozície, pretože kreditné zabezpečenie viažuce sa na problémovú expozíciu dáva inštitúcii popri všeobecnom nároku voči zlyhanému dlžníkovi aj špecifický nárok na určité aktívum alebo voči tretej strane. V prípade nezabezpečenej problémovej expozície by bol k dispozícii len všeobecný nárok voči zlyhanému dlžníkovi. Vzhľadom na vyššiu stratu, ktorá sa očakáva pri nezabezpečených problémových expozíciách, by sa mal uplatňovať prísnejší harmonogram.

(11)

Expozícia, ktorá je len čiastočne krytá prípustným kreditným zabezpečením, by sa mala považovať za zabezpečenú, pokiaľ ide o krytú časť, a nezabezpečenú, pokiaľ ide o časť, ktorá nie je krytá prípustným kreditným zabezpečením. Na určenie toho, ktoré časti problémových expozícií sa majú považovať za zabezpečené a ktoré za nezabezpečené, by sa v súlade s príslušným prístupom podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane uplatniteľnej úpravy ocenenia mali používať kritériá prípustnosti pre kreditné zabezpečenie a pre plné a komplexné zabezpečenie hypotékami používané pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje.

(12)

Bez ohľadu na dôvod, pre ktorý je expozícia problémová, mal by sa uplatňovať rovnaký harmonogram. Prudenciálny zabezpečovací mechanizmus by sa mal uplatňovať na úrovni jednotlivých expozícií. V prípade nezabezpečených problémových expozícií by sa mal uplatňovať harmonogram v trvaní tri roky. Aby sa inštitúciám a členským štátom umožnilo zefektívniť postupy reštrukturalizácie alebo presadzovania právnych predpisov a zároveň sa uznalo, že problémové expozície zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku a úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručené oprávneným poskytovateľom zabezpečenia podľa vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 575/2013 budú mať zostatkovú hodnotu počas dlhšieho obdobia po tom, ako sa úver klasifikoval na problémový, je náležité stanoviť harmonogram v trvaní deväť rokov. V prípade iných zabezpečených problémových expozícií by sa mal uplatňovať harmonogram v trvaní sedem rokov, aby sa vytvorilo plné krytie.

(13)

V záujme uplatnenia príslušného koeficientu krytia by malo byť možné zohľadniť opatrenia týkajúce sa úľavy. Presnejšie povedané, expozícia by mala byť aj naďalej klasifikovaná ako problémová, ale požiadavka na krytie by mala zostať nemenná počas jedného ďalšieho roka. Preto by sa koeficient, ktorý by sa uplatňoval počas roka, v ktorom bolo povolené opatrenie týkajúce sa úľavy, mal uplatňovať dva roky. Ak je expozícia po uplynutí tohto ďalšieho roka aj naďalej problémová, uplatniteľný koeficient by sa mal určiť tak, ako keby predtým nebolo povolené žiadne opatrenie týkajúce sa úľavy, pričom by sa mal zohľadniť dátum, keď bola expozícia prvotne klasifikovaná ako problémová. Keďže povolenie opatrení týkajúcich sa úľavy by nemalo viesť k žiadnej arbitráži, takýto ďalší rok by sa mal poskytnúť len v súvislosti s prvým opatrením týkajúcim sa úľavy, povoleným po klasifikácii expozície ako problémovej. Okrem toho, jednoročné obdobie, počas ktorého zostáva koeficient krytia nezmenený, by nemalo viesť k predĺženiu harmonogramu tvorby rezerv. V dôsledku toho by žiadne opatrenie týkajúce sa úľavy povolené v treťom roku po klasifikácii nezabezpečených expozícií ako problémových alebo v siedmom roku po klasifikácii zabezpečených expozícií ako problémových nemalo spôsobiť oneskorenie plného krytia problémových expozícií.

(14)

S cieľom zabezpečiť, aby sa ocenenie kreditného zabezpečenia problémových expozícií inštitúcií riadilo obozretným prístupom, by Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) mal zvážiť, či treba vypracovať, a ak je to potrebné, mal by aj vypracovať spoločnú metodiku, najmä pokiaľ ide o predpoklady týkajúce sa možnosti spätného získania a presaditeľnosti, prípadne vrátane minimálnych požiadaviek na precenenie kreditného zabezpečenia z pohľadu načasovania.

(15)	S cieľom podporiť hladký prechod na tento nový prudenciálny zabezpečovací mechanizmus by sa nové pravidlá nemali uplatňovať vo vzťahu k expozíciám, ktoré vznikli pred 26. aprílom 2019.

(16)	S cieľom zabezpečiť včasné uplatňovanie zmien nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zavedených týmto nariadením by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(17)	Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:

V článku 36 sa v odseku 1 dopĺňa toto písmeno:

„m)	uplatniteľnú výšku nedostatočného krytia pri problémových expozíciách.“

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 47a

Problémové expozície

1. Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) výraz „expozícia“ zahŕňa ktorúkoľvek z týchto položiek za predpokladu, že nie sú zahrnuté v obchodnej knihe inštitúcie:

a)	dlhový nástroj vrátane dlhového cenného papiera, úver, záloha a vklad splatný na požiadanie;

poskytnutý úverový prísľub, poskytnutá finančná záruka alebo akýkoľvek iný poskytnutý prísľub bez ohľadu na to, či je odvolateľný alebo neodvolateľný, s výnimkou nevyčerpaných kreditných facilít, ktoré možno kedykoľvek bezpodmienečne a bez predchádzajúcej výpovede zrušiť alebo v prípade ktorých zhoršenie úverovej bonity dlžníka vedie k ich automatickému zrušeniu.

2. Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) je hodnotou expozície dlhového nástroja jeho účtovná hodnota stanovená bez zohľadnenia akýchkoľvek špecifických úprav kreditného rizika, dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m), iných znížení vlastných zdrojov súvisiacich s danou expozíciou alebo čiastočných odpisov, ktoré inštitúcia vykonala od poslednej klasifikácie expozície ako problémovej.

Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) hodnota expozície dlhového nástroja kúpeného za nižšiu cenu, ako je suma, ktorú dlžník dlhuje, zahŕňa rozdiel medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú dlžník dlhuje.

Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) je hodnotou expozície poskytnutého úverového prísľubu, poskytnutej finančnej záruky alebo akéhokoľvek iného poskytnutého prísľubu uvedeného v odseku 1 písm. b) tohto článku ich nominálna hodnota, ktorá predstavuje maximálnu expozíciu inštitúcie voči kreditnému riziku bez zohľadnenia akéhokoľvek financovaného alebo nefinancovaného zabezpečenia. Nominálnou hodnotou poskytnutých úverových prísľubov je nevyčerpaná suma, ktorú sa inštitúcia zaviazala požičať, a nominálnou hodnotou poskytnutej finančnej záruky je maximálna suma, ktorú by musel subjekt zaplatiť, ak by došlo k uplatneniu záruky.

V nominálnej hodnote uvedenej v treťom pododseku tohto odseku sa nezohľadňujú žiadne špecifické úpravy kreditného rizika, dodatočné úpravy ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, sumy odpočítané v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) ani iné zníženia vlastných zdrojov súvisiace s danou expozíciou.

3. Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) sa ako problémové klasifikujú tieto expozície:

a)	expozícia, v súvislosti s ktorou sa usúdilo, že došlo k jej zlyhaniu v súlade s článkom 178;

b)	expozícia, ktorá sa považuje za expozíciu zhoršenej kvality v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom;

c)	expozícia v skúšobnej lehote podľa odseku 7, ak sú povolené dodatočné opatrenia týkajúce sa úľavy alebo ak sa stane expozíciou, ktorá je viac ako 30 dní po splatnosti;

d)	expozícia vo forme prísľubu, ktorý – ak by došlo k jeho čerpaniu alebo inému použitiu – by pravdepodobne nebol splatený v plnej miere bez toho, aby došlo k speňaženiu kolaterálu;

e)	expozícia vo forme finančnej záruky, ktorú si pravdepodobne uplatní zaručená strana, a to aj vtedy, keď podkladová zaručená expozícia spĺňa kritériá na to, aby sa považovala za problémovú.

Keď má inštitúcia na účely písmena a) súvahové expozície voči dlžníkovi, ktoré sú viac ako 90 dní po splatnosti a ktoré predstavujú viac ako 20 % všetkých súvahových expozícií voči uvedenému dlžníkovi, všetky súvahové a podsúvahové expozície voči uvedenému dlžníkovi sa považujú za problémové.

4. Expozície, ktoré nepodliehajú opatreniam týkajúcich sa úľavy, sa prestávajú klasifikovať ako problémové na účely článku 36 ods. 1 písm. m), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	expozícia spĺňa výstupné kritériá, ktoré inštitúcia používa na ukončenie klasifikácie ako expozície zhoršenej kvality v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom a klasifikácie ako zlyhanej expozície v súlade s článkom 178;

b)	situácia dlžníka sa zlepšila do tej miery, že inštitúcia je presvedčená, že pravdepodobne dôjde k úplnému a včasnému splateniu;

c)	dlžník nemá žiadnu sumu, ktorá by bola po splatnosti viac než 90 dní.

5. Klasifikáciou problémovej expozície ako dlhodobého aktíva držaného na predaj v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom sa neukončuje jej klasifikácia ako problémovej expozície na účely článku 36 ods. 1 písm. m).

6. Problémové expozície, ktoré sú predmetom opatrení týkajúcich sa úľavy, sa prestávajú klasifikovať ako problémové na účely článku 36 ods. 1 písm. m), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	expozície sa už nenachádzajú v situácii, ktorá by viedla k ich klasifikácii ako problémových expozícií podľa odseku 3;

b)	uplynul aspoň jeden rok medzi dátumom, keď boli povolené opatrenia týkajúce sa úľavy, a dátumom, keď boli expozície klasifikované ako problémové, podľa toho, ktorý je neskôr;

c)	po prijatí opatrení týkajúcich sa úľavy neexistuje žiadna suma po splatnosti a inštitúcia je na základe analýzy finančnej situácie dlžníka presvedčená, že existuje pravdepodobnosť úplného a včasného splatenia expozície.

Úplné a včasné splatenie sa nepovažuje za pravdepodobné, pokiaľ dlžník nevykonával pravidelné a včasné splátky súm rovnajúcich sa jednej z týchto položiek:

a)	sume, ktorá bola po splatnosti pred povolením opatrenia týkajúceho sa úľavy, ak existovali sumy po splatnosti;

b)	sume, ktorá bola odpísaná na základe povolených opatrení týkajúcich sa úľavy, ak neexistovali sumy po splatnosti.

7. Ak sa problémová expozícia prestala klasifikovať ako problémová podľa odseku 6, takáto expozícia musí ostať v skúšobnej lehote až dovtedy, kým nie sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	uplynuli najmenej dva roky od dátumu, kedy bola expozícia podliehajúca opatreniam týkajúcim sa úľavy reklasifikovaná na bezproblémovú;

b)	najmenej počas polovice obdobia, počas ktorého expozícia bola v skúšobnej lehote, sa vykonávali pravidelné a včasné platby, ktoré viedli k splateniu podstatnej súhrnnej sumy istiny alebo úroku;

c)	žiadna z expozícií voči dlžníkovi nie je po splatnosti viac ako 30 dní.

Článok 47b

Opatrenia týkajúce sa úľavy

1. „Opatrenie týkajúce sa úľavy“ je úľava poskytnutá inštitúciou dlžníkovi, ktorý má alebo pravdepodobne bude mať ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov. Úľava môže znamenať stratu pre veriteľa a týka sa ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)	zmena podmienok dlhového záväzku, pričom takáto zmena by nebola umožnená, keby dlžník nemal ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov;

b)	celkové alebo čiastočné refinancovanie dlhového záväzku, pričom takéto refinancovanie by nebolo umožnené, keby dlžník nemal ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov.

2. Za opatrenia týkajúce sa úľavy sa považujú aspoň tieto situácie:

a)	nové zmluvné podmienky, ktoré sú pre dlžníka priaznivejšie než predchádzajúce zmluvné podmienky, ak dlžník má alebo pravdepodobne bude mať ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov;

b)	nové zmluvné podmienky, ktoré sú pre dlžníka priaznivejšie než zmluvné podmienky, ktoré tá istá inštitúcia v danom čase ponúka dlžníkom s podobným rizikovým profilom, ak dlžník má alebo pravdepodobne bude mať ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov;

c)	expozícia bola v rámci prvotných zmluvných podmienok klasifikovaná ako problémová ešte pred zmenou zmluvných podmienok, alebo by bola klasifikovaná ako problémová, ak by nedošlo k zmene zmluvných podmienok;

d)	opatrenie má za následok celkové alebo čiastočné zrušenie dlhového záväzku;

e)	inštitúcia schvaľuje uplatnenie doložiek, ktoré umožňujú dlžníkovi zmeniť podmienky zmluvy, a expozícia bola klasifikovaná ako problémová ešte pred uplatnením uvedených doložiek alebo by sa klasifikovala ako problémová, keby k uplatneniu uvedených doložiek nedošlo;

f)	v čase alebo takmer v čase poskytnutia dlhu dlžník uskutočnil platby istiny alebo úroku týkajúce sa iného dlhového záväzku v tej istej inštitúcii, ktorý bol klasifikovaný ako problémová expozícia alebo ktorý by bol klasifikovaný ako problémový, keby k uvedeným platbám nedošlo;

g)	zmena zmluvných podmienok zahŕňa splátky, ktoré sa uskutočnili nadobudnutím vlastníctva kolaterálu, keď takáto zmena predstavuje úľavu.

3. Ukazovateľmi toho, že mohlo dôjsť k prijatiu opatrení týkajúcich sa úľavy sú tieto okolnosti:

a)	prvotná zmluva bola po splatnosti o viac ako 30 dní najmenej raz za obdobie troch mesiacov pred jej zmenou, alebo by bola po splatnosti o viac ako 30 dní bez uvedenej zmeny;

b)	v čase alebo takmer v čase uzavretia úverovej zmluvy dlžník uskutočnil platby istiny alebo úroku týkajúce sa iného dlhového záväzku v tej istej inštitúcii, ktorý bol 30 dní po splatnosti, najmenej raz za obdobie troch mesiacov pred poskytnutím nového dlhu;

c)	inštitúcia schvaľuje uplatnenie doložiek, ktoré umožňujú dlžníkovi zmeniť podmienky zmluvy, a expozícia je 30 dní po splatnosti alebo by bola 30 dní po splatnosti, keby k uplatneniu uvedených doložiek nedošlo.

4. Na účely tohto článku sa ťažkosti dlžníka s plnením jeho finančných záväzkov posudzujú na úrovni dlžníka, pričom sa zohľadňujú všetky právne subjekty v skupine dlžníka, ktoré sú zahrnuté do účtovnej konsolidácie skupiny, a fyzické osoby, ktoré uvedenú skupinu ovládajú.

Článok 47c

Odpočet pri problémových expozíciách

1. Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) inštitúcie určia príslušnú výšku nedostatočného krytia samostatne za každú problémovú expozíciu, ktorá sa má odpočítať od položiek vlastného kapitálu Tier 1, tak, že odpočítajú sumu stanovenú v písmene b) tohto odseku od sumy stanovenej v písmene a) tohto odseku, ak je suma uvedená v písmene a) vyššia než suma uvedená v písmene b):

súčet:

i)	nezabezpečenej časti každej problémovej expozície, ak existuje, vynásobenej príslušným koeficientom uvedeným v odseku 2;

ii)	zabezpečenej časti každej problémovej expozície, ak existuje, vynásobenej príslušným koeficientom uvedeným v odseku 3;

súčet týchto položiek za predpokladu, že sa týkajú tej istej problémovej expozície:

i)	špecifické úpravy kreditného rizika;

ii)	dodatočné úpravy ocenenia v súlade s článkami 34 a 105;

iii)	iné zníženia vlastných zdrojov;

iv)

v prípade inštitúcií, ktoré vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pomocou prístupu založeného na interných ratingoch, absolútna hodnota súm odpočítaných podľa článku 36 ods. 1 písm. d), ktoré sa týkajú problémových expozícií, ak sa absolútna hodnota priraditeľná ku každej problémovej expozícii určuje vynásobením súm odpočítaných podľa článku 36 ods. 1 písm. d) príspevkom vo výške očakávanej straty v prípade problémovej expozície k celkovým sumám očakávaných strát v prípade zlyhaných alebo nezlyhaných expozícií, podľa konkrétneho prípadu;

v)	ak bola problémová expozícia nakúpená za nižšiu cenu, ako je suma, ktorú dlžník dlhuje, rozdiel medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú dlžník dlhuje;

vi)	sumy, ktoré inštitúcia odpísala odvtedy, ako bola expozícia klasifikovaná ako problémová.

Zabezpečená časť problémovej expozície je tá časť expozície, ktorá sa na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje podľa tretej časti hlavy II považuje za krytú financovaným zabezpečením alebo nefinancovaným zabezpečením alebo plne zabezpečenú hypotékami.

Nezabezpečená časť problémovej expozície zodpovedá prípadnému rozdielu medzi hodnotou expozície podľa článku 47a ods. 1 a prípadnou zabezpečenou časťou expozície.

2. Na účely odseku 1 písm. a) bodu i) sa uplatňujú tieto koeficienty:

a)	0,35 pre nezabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa tretieho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

b)	1 pre nezabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa štvrtého roka po jej klasifikácii ako problémovej.

3. Na účely odseku 1 písm. a) bodu ii) sa uplatňujú tieto koeficienty:

a)	0,25 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa štvrtého roka po jej klasifikácii ako problémovej;

b)	0,35 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa piateho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

c)	0,55 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa šiesteho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

0,70 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa siedmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

e)	0,80 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená iným financovaným alebo nefinancovaným zabezpečením podľa tretej časti hlavy II, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa siedmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

0,80 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

g)	1 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená iným financovaným alebo nefinancovaným zabezpečením podľa tretej časti hlavy II, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

0,85 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa deviateho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

1 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa desiateho roka po jej klasifikácii ako problémovej.

4. Odchylne od odseku 3 sa na časť problémovej expozície, ktorá je zaručená alebo poistená oficiálnou agentúrou na podporu exportu, uplatňujú tieto koeficienty:

a)	0 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje v období od prvého do siedmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej; a

b)	1 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej.

5. EBA posudzuje rozsah postupov uplatňovaných pri oceňovaní zabezpečených problémových expozícií a môže vypracovať usmernenia na stanovenie spoločnej metodiky, vrátane možných minimálnych požiadaviek na precenenie, pokiaľ ide o načasovanie a ad hoc metódy, pre prudenciálne oceňovanie prípustných foriem financovaného a nefinancovaného zabezpečenia, najmä v súvislosti s predpokladmi týkajúcimi sa možnosti ich spätného získania a presaditeľnosti. Tieto usmernenia môžu obsahovať aj spoločnú metodiku na určenie zabezpečenej časti problémovej expozície, ako sa uvádza v odseku 1.

Uvedené usmernenia sa vydajú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6. Odchylne od odseku 2, ak bolo v súvislosti s expozíciou, v období od jedného do dvoch rokov po jej klasifikácii ako problémovej, povolené opatrenie týkajúce sa úľavy, koeficient uplatniteľný v súlade s odsekom 2 v deň povolenia opatrenia týkajúceho sa úľavy je uplatniteľný na ďalšie obdobie jedného roka.

Odchylne od odseku 3, ak bolo v súvislosti s expozíciou, v období od dvoch do šiestich rokov po jej klasifikácii ako problémovej, povolené opatrenie týkajúce sa úľavy, koeficient uplatniteľný v súlade s odsekom 3 v deň povolenia opatrenia týkajúceho sa úľavy je uplatniteľný na ďalšie obdobie jedného roka.

Tento odsek sa uplatňuje len vo vzťahu k prvému opatreniu týkajúcemu sa úľavy, ktoré bolo povolené od klasifikácie expozície ako problémovej.“

V článku 111 ods. 1 sa v prvom pododseku úvodná časť nahrádza takto:

„1. Hodnotou expozície položky aktív je jej účtovná hodnota zostávajúca po uplatnení špecifických úprav kreditného rizika v súlade s článkom 110, dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) a iných znížení vlastných zdrojov súvisiacich s touto položkou aktív. Hodnota expozície podsúvahovej položky uvedenej v prílohe I sa rovná týmto percentuálnym hodnotám jej nominálnej hodnoty po znížení špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m):“

V článku 127 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Nezabezpečenej časti každej pohľadávky, pri ktorej došlo k zlyhaniu dlžníka v súlade s článkom 178, alebo v prípade retailových expozícií nezabezpečenej časti každej kreditnej facility, pri ktorej došlo k zlyhaniu v súlade s článkom 178, sa priradí riziková váha:

a)	150 %, keď súčet špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) tvorí menej ako 20 % nezabezpečenej časti hodnoty expozície, ak sa tieto špecifické úpravy kreditného rizika a zníženia neuplatnili;

b)	100 %, keď súčet špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) tvorí aspoň 20 % nezabezpečenej časti hodnoty expozície, ak sa tieto špecifické úpravy kreditného rizika a zníženia neuplatnili.“

Článok 159 sa nahrádza takto:

„Článok 159

Zaobchádzanie so sumami očakávanej straty

Inštitúcie odpočítajú sumy očakávanej straty vypočítané v súlade s článkom 158 ods. 5, 6 a 10 od všeobecných a špecifických úprav kreditného rizika v súlade s článkom 110 a dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 105 a inými zníženiami vlastných zdrojov týkajúcimi sa týchto expozícií s výnimkou odpočtov uskutočnených v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m). K diskontom pri súvahových expozíciách nakúpených v stave zlyhania v súlade s článkom 166 ods. 1 sa pristupuje rovnako ako k špecifickým úpravám kreditného rizika. Špecifické úpravy kreditného rizika pri expozíciách v stave zlyhania sa nepoužívajú na krytie súm očakávanej straty pri iných expozíciách. Do tohto výpočtu sa nezapočítavajú sumy očakávaných strát pri sekuritizovaných expozíciách a všeobecné a špecifické úpravy kreditného rizika týkajúce sa týchto expozícií.“

V článku 178 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

ktorýkoľvek podstatný kreditný záväzok dlžníka voči inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností je viac než 90 dní po termíne splatnosti. Príslušné orgány môžu nahradiť lehotu 90 dní lehotou 180 dní v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom MSP určeným na podnikanie v triede retailových expozícií, ako aj v prípade expozícií voči subjektom verejného sektora. Lehota 180 dní sa neuplatňuje na účely článku 36 ods. 1 písm. m) alebo článku 127.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 469a

Výnimka z odpočtov od položiek vlastného kapitálu Tier 1 pri problémových expozíciách

Odchylne od článku 36 ods. 1 písm. m) inštitúcie od položiek vlastného kapitálu Tier 1 neodpočítavajú uplatniteľnú sumu nedostatočného krytia pri problémových expozíciách, keď expozícia vznikla pred 26. aprílom 2019.

Ak inštitúcia zmení podmienky expozície, ktorá vznikla pred 26. aprílom 2019, tak, že dôjde k zvýšeniu expozície inštitúcie voči danému dlžníkovi, expozícia sa považuje za vzniknutú k dátumu, keď sa zmena začala uplatňovať, a prestane podliehať výnimke stanovenej v prvom pododseku.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 17. apríla 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 79, 4.3.2019, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 43.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 9. apríla 2019.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(9) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).

25.4.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 111/13

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/631

zo 17. apríla 2019,

ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 (3) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011 (4) boli niekoľkokrát podstatne zmenené. Vzhľadom na potrebu vykonať nové zmeny je v záujme prehľadnosti vhodné uvedené nariadenia prepracovať.

(2)

S cieľom zabezpečiť bezproblémový a účinný prechod v nadväznosti na prepracovanie a zrušenie nariadení (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2020. Je však vhodné, aby sa do roku 2024 ponechali emisné normy CO2 a postupy na ich dosiahnutie, ako sú stanovené v uvedených nariadeniach.

(3)

V Parížskej dohode (5) sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vynaložiť úsilie na to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou ako pred industrializáciou. Najnovšie vedecké zistenia, ktoré uvádza Medzivládny panel o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) vo svojej osobitnej správe o vplyve globálneho oteplenia o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a súvisiacich modeloch vývoja globálnych emisií skleníkových plynov, jednoznačne potvrdzujú negatívne vplyvy zmeny klímy. V uvedenej osobitnej správe sa dospelo k záveru, že zníženie emisií vo všetkých odvetviach má zásadný význam pre obmedzenie globálneho otepľovania.

(4)

S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody je potrebné urýchliť transformáciu celého odvetvia dopravy smerom k nulovým emisiám vzhľadom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, v ktorom je načrtnutá vízia potrebných hospodárskych a spoločenských zmien, do ktorej by sa mali zapojiť všetky odvetvia hospodárstva a spoločnosti s cieľom dosiahnuť prechod na nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov do roku 2050. Emisie látok znečisťujúcich ovzdušie z dopravy, ktoré výrazne škodia nášmu zdraviu a životnému prostrediu, sa musia takisto bezodkladne neúprosne znížiť. Emisie z konvenčných vozidiel so spaľovacím motorom bude treba po roku 2020 ďalej znižovať. Budú sa musieť zavádzať vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami a do roku 2030 budú musieť získať významný podiel na trhu. Ďalšie znižovanie emisií CO2 z osobných a ľahkých úžitkových vozidiel bude potrebné po roku 2030.

(5)

V oznámeniach Komisie z 31. mája 2017 s názvom Európa v pohybe – Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých a z 8. novembra 2017 s názvom Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov, sa zdôrazňuje, že emisné normy CO2 pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá sú silnou hnacou silou inovácie a efektívnosti, ktoré prispejú k posilneniu konkurencieschopnosti automobilového priemyslu a vytvoria podmienky pre technologicky neutrálne zavádzanie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami.

(6)

Týmto nariadením sa stanovuje jasný plán na zníženie emisií CO2 v odvetví cestnej dopravy a prispieva k záväznému cieľu znížiť domáce emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 40 %, ako Európska rada schválila vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra 2014 a potvrdila ako plánovaný národne definovaný príspevok Únie a jej členských štátov podľa Parížskej dohody na zasadnutí Rady pre životné prostredie 6. marca 2015.

(7)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (6) sa členským štátom ukladá povinnosť splniť cieľ Únie znížiť jej emisie skleníkových plynov o 30 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňou z roku 2005 v odvetviach, ktoré nie sú zaradené do systému obchodovania s emisnými kvótami v Európskej únii zriadeného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (7). Cestná doprava sa významne podieľa na tvorbe emisií z uvedených odvetví. Emisie z cestnej dopravy navyše vykazujú rastúci trend a zostávajú výrazne nad úrovňou z roku 1990. Ak sa bude množstvo emisií z cestnej dopravy ďalej zvyšovať, takéto zvyšovanie bude neutralizovať zníženia emisií dosiahnuté v iných odvetviach v rámci boja proti zmene klímy.

(8)

V záveroch Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 sa vyzdvihol význam znižovania emisií skleníkových plynov a zdôraznili riziká spojené so závislosťou od fosílnych palív v odvetví dopravy na základe komplexného a technologicky neutrálneho prístupu na podporu znižovania emisií a energetickej účinnosti v doprave, elektrickej prepravy a obnoviteľných zdrojov energie v doprave aj po roku 2020.

(9)

S cieľom poskytovať spotrebiteľom v Únii bezpečné, udržateľné, konkurencieschopné a dostupné dodávky energie, energetická efektívnosť, ktorá prispieva k zmierňovaniu dopytu, je jedným z piatich synergických a úzko navzájom prepojených rozmerov uvedených v oznámení Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy. V uvedenom oznámení sa uvádza, že hoci sa vo všetkých hospodárskych odvetviach musia prijať opatrenia na zvýšenie efektívnosti ich spotreby energie, doprava má obrovský potenciál z hľadiska energetickej efektívnosti, ktorý možno realizovať aj pokračujúcou pozornosťou venovanou sprísňovaniu emisných noriem CO2 pre osobné vozidlá a ľahké úžitkové vozidlá do roku 2030.

(10)

V hodnotení nariadení (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 z roku 2015 sa dospelo k záveru, že uvedené nariadenia boli relevantné, vo všeobecnosti jednotné a výrazne prispeli k úspore emisií, pričom boli nákladovo efektívnejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Vytvorili tiež pre Úniu značnú pridanú hodnotu, ktorú by nebolo možné v rovnakej miere dosiahnuť vnútroštátnymi opatreniami. Prínosy uvedených nariadení však postupne klesali v dôsledku rastúcich rozdielov medzi emisiami CO2 nameranými podľa nového európskeho jazdného cyklu (ďalej len „NEDC“ – New European Driving Cycle) a emisiami CO2 vozidiel v reálnych podmienkach jazdy.

(11)

Preto je vhodné ciele nariadení (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 realizovať stanovením nových cieľových hodnôt pre znižovanie emisií CO2 celého vozového parku EÚ pre osobné vozidlá a ľahké úžitkové vozidlá na obdobie do roku 2030. Pri vymedzovaní úrovní uvedených cieľových hodnôt sa zohľadnila ich účinnosť, pokiaľ ide o ich nákladovo efektívny príspevok k znižovaniu emisií do roku 2030 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, výsledné náklady a úspory pre spoločnosť, výrobcov a používateľov vozidiel, ako aj ich priamy a nepriamy vplyv na zamestnanosť, konkurencieschopnosť, inovácie a súvisiace prínosy z hľadiska zníženého znečistenia ovzdušia a energetickej bezpečnosti. Keďže podiel osobných vozidiel na trhu a následne aj ich celkový príspevok emisií CO2 je výrazne vyšší ako podiel a celkový príspevok ľahkých úžitkových vozidiel, považuje sa za vhodný diferencovaný prístup medzi osobnými vozidlami a ľahkými úžitkovými vozidlami.

(12)

Mal by sa zabezpečiť spoločensky prijateľný a spravodlivý prechod na mobilitu s nulovými emisiami. Je preto dôležité zohľadniť sociálne dôsledky takéhoto prechodu v celom hodnotovom reťazci automobilového priemyslu a aktívne riešiť jeho dôsledky pre zamestnanosť. Cielené programy na úrovni Únie a na vnútroštátnej aj regionálnej sa preto majú zamerať na rekvalifikáciu, zvyšovanie kvalifikácie a presuny pracovníkov, ako aj iniciatívy v oblasti vzdelávania a hľadania zamestnania v postihnutých komunitách a regiónoch, realizované v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a príslušnými orgánmi. V rámci uvedeného prechodu by sa mala posilniť zamestnanosť žien, ako aj rovnosť príležitostí v tomto odvetví.

(13)

Úspešný prechod na mobilitu s nulovými emisiami si vyžaduje integrovaný prístup a vhodné prostredie na stimulovanie inovácií a zachovanie technologického prvenstva Únie v tomto odvetví. Sem patria verejné a súkromné investície do výskumu a inovácií, zvýšenie ponuky vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, zavádzanie infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc, začlenenie do energetických systémov, ako aj udržateľná dodávka materiálov a udržateľná výroba, opätovné použitie a recyklácia batérií v Európe. To si vyžaduje jednotné opatrenia na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

(14)

V roku 2017 sa ako súčasť vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 (8) začal uplatňovať nový skúšobný postup na meranie emisií CO2 z osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel a spotreby paliva uvedených vozidiel, a to celosvetový harmonizovaný skúšobný postup pre ľahké vozidlá (ďalej len „WLTP“– Worldwide Harmonised Light Vehicles Test procedure) stanovený v nariadení Komisie (EÚ) 2017/1151 (9). Vďaka uvedenému skúšobnému postupu sa získavajú hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva, ktoré lepšie zodpovedajú reálnym podmienkam.

Preto je vhodné, aby sa pri určovaní nových cieľových hodnôt emisií CO2 vychádzalo z emisií CO2 stanovených na základe uvedeného skúšobného postupu. Keďže emisie CO2 stanovené postupom WLTP budú na účely súladu s cieľovými hodnotami k dispozícii od roku 2021, je vhodné, aby sa nové emisné normy CO2 vymedzili ako úrovne zníženia stanovené vzhľadom na cieľové hodnoty pre rok 2021 vypočítané na základe emisií CO2 nameraných na účely emisného testu WLTP. S cieľom zabezpečiť spoľahlivosť a reprezentatívnosť hodnôt použitých ako východisko pre vymedzenie cieľových hodnôt zníženia emisií, ktoré sa majú uplatňovať v rokoch 2025 a 2030, podmienky vykonávania uvedených meraní sa spresnili v rámci vykonávania vykonávacích nariadení Komisie (EÚ) 2017/1152 (10) a (EÚ) 2017/1153 (11).

(15)	Je dôležité, aby určovanie požiadaviek na znižovanie emisií CO2 i naďalej výrobcom motorových vozidiel v celej Únii a ich novému vozovému parku osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel poskytovalo predvídateľnosť a bezpečnosť pri plánovaní v rámci Únie.

(16)

V hodnotení smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES (12), ktoré vykonala Komisia v roku 2016, sa zistila potreba ďalšieho objasnenia a zjednodušenia uvedeného legislatívneho aktu, čo by mohlo priniesť zvýšenie jeho relevantnosti, účinnosti, efektívnosti a koherentnosti. Komisia by preto mala najneskôr do 31. decembra 2020 preskúmať uvedenú smernicu a podľa potreby predložiť príslušný legislatívny návrh. S cieľom podporiť zavádzanie energeticky najúčinnejších a najekologickejších vozidiel by sa v rámci uvedeného preskúmania malo zvážiť najmä začlenenie ľahkých úžitkových vozidiel a potreba primeranejších a harmonizovanejších požiadaviek Únie na označovanie, ktoré by spotrebiteľom poskytovalo porovnateľné, spoľahlivé a používateľsky ústretové informácie o výhodách vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami vrátane informácií o látkach znečisťujúcich ovzdušie.

(17)

Cieľové hodnoty zníženia emisií pre celý vozový park nových osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel v rámci Únie by sa preto mali stanoviť pre rok 2025 a pre rok 2030 pri zohľadnení času obnovy vozového parku a potreby prispieť k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 zo strany odvetvia cestnej dopravy. Uvedeným postupným prístupom sa vysiela jasný a včasný signál pre automobilový priemysel, aby neodkladal zavedenie energeticky efektívnych technológií a vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami na trh.

(18)

Emisné normy CO2 stanovené v tomto nariadení sa vzťahujú na nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá. Pokiaľ ide o súčasný vozový park takýchto vozidiel vrátane ojazdených vozidiel, dodatočné opatrenia zamerané na zníženie emisií sa môžu prijať okrem iného aj na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. Môžu sa napríklad prijať opatrenia na podporu vyššej miery obnovy vozového parku, aby sa staršie vozidlá s vyššími emisiami čo najrýchlejšie nahradili ekologickejšími vozidlami. Prístup k cenovo dostupnejším vozidlám s nulovými a nízkymi emisiami by mohol stimulovať zmenu správania spotrebiteľov a viesť k rýchlejšiemu zavádzaniu nízkoemisných technológií.

(19)

Hoci je Únia jedným z najvýznamnejších svetových výrobcov motorových vozidiel a vo svetovom automobilovom priemysle si udržiava technologické prvenstvo, konkurencia rastie a tento priemysel sa v dôsledku nových inovácií v oblasti elektrických hnacích sústav a kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobility rýchlo mení. Ak si chce Únia zachovať konkurencieschopnosť vo svete a prístup k trhom, potrebuje regulačný rámec vrátane osobitného stimulu v oblasti vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, ktorý prispeje k vytvoreniu veľkého domáceho trhu a zaistí podporu technologického vývoja a inovácií.

(20)

Mal by sa zaviesť cielený mechanizmus stimulov na uľahčenie plynulého prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. Uvedený mechanizmus by sa mal navrhnúť tak, aby podporil zavádzanie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami na trh Únie. Malo by sa tiež zaviesť osobitné prechodné opatrenie, ktoré spotrebiteľom z členských štátov s nízkym zastúpením vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami na trhu umožní prístup k takýmto vozidlám.

(21)

Stanovenie vhodných referenčných hodnôt pre podiel vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami v celom vozovom parku EÚ spolu s vhodným mechanizmom na úpravu cieľových hodnôt špecifických emisií pre jednotlivých výrobcov podľa podielu vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami v ich vozovom parku by malo byť silným a dôveryhodným signálom pre vývoj, zavádzanie a nákup takýchto vozidiel, pričom sa zároveň vytvorí priestor na ďalšie zvyšovanie účinnosti tradičných spaľovacích motorov.

(22)

Pri určovaní kreditov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami je vhodné zohľadniť rozdielne emisie CO2 týchto vozidiel. Pokiaľ ide o osobné vozidlá, pri prechode na vozidlá s nulovými emisiami by sa mala zohľadniť úloha nízkoemisných vozidiel, najmä hybridných plug-in vozidiel. Mechanizmus úprav by mal zabezpečiť, aby výrobca, ktorý prekročí referenčnú úroveň, mohol využívať výhody vyšších cieľových hodnôt špecifických emisií. S cieľom zaistiť vyvážený prístup by sa mali stanoviť obmedzenia úrovne možných úprav v rámci uvedeného mechanizmu. Tým sa zabezpečia stimuly, podporí včasné zavádzanie infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc a zaistia vysoké prínosy pre spotrebiteľov, konkurencieschopnosť a životné prostredie.

(23)

Legislatívny rámec na dosiahnutie cieľovej hodnoty celého vozového parku EÚ by mal zabezpečiť konkurenčne neutrálne, sociálne spravodlivé a udržateľné cieľové hodnoty znižovania emisií zohľadňujúce rozmanitosť európskych výrobcov automobilov, ktoré nebudú neodôvodnene narúšať hospodársku súťaž medzi nimi.

(24)

V záujme zachovania rozmanitosti na trhu s osobnými vozidlami a ľahkými úžitkovými vozidlami a jeho schopnosť uspokojovať rôzne potreby spotrebiteľov, by sa mali cieľové hodnoty špecifických emisií by sa mali vymedziť ako lineárna funkcia úžitkovej hodnoty vozidiel. Zachovanie hmotnosti ako parametra úžitkovej hodnoty sa považuje za koherentné so súčasným režimom. V záujme lepšieho zohľadnenia hmotnosti vozidiel na cestách by sa mal tento parameter s účinnosťou od roku 2025 zmeniť z hmotnosti v pohotovostnom stave na skúšobnú hmotnosť vozidla, ako sa uvádza v postupe WLTP.

(25)

Malo by sa zamedziť zmene cieľových hodnôt pre celý vozový park EÚ v dôsledku zmien priemernej hmotnosti vozového parku. Zmeny priemernej hmotnosti by sa preto mali bezodkladne premietnuť do výpočtov cieľových hodnôt špecifických emisií a úpravy hodnôt priemernej hmotnosti, ktorá sa na tento účel používa, by sa mali uskutočniť každé dva roky s účinnosťou od roku 2025.

(26)

S cieľom rozložiť úsilie o znižovanie emisií konkurenčne neutrálne a spravodlivo a zároveň zohľadniť rozmanitosť trhu s osobnými vozidlami a ľahkými úžitkovými vozidlami a so zreteľom na prechod v roku 2021 na cieľové hodnoty špecifických emisií podľa postupu WLTP je vhodné určiť smernicu krivky hraničných hodnôt na základe špecifických emisií CO2 všetkých novoevidovaných vozidiel v danom roku a zohľadniť zmenu cieľových hodnôt pre celý vozový park EÚ medzi rokmi 2021, 2025 a 2030, aby sa zaistilo úsilie o vyrovnané znižovanie emisií zo strany všetkých výrobcov. Pokiaľ ide o ľahké úžitkové vozidlá, na výrobcov ľahších dodávkových vozidiel odvodených od osobných vozidiel by sa mal vzťahovať rovnaký prístup ako na výrobcov osobných vozidiel, zatiaľ čo pre výrobcov ťažších nákladných vozidiel by sa mala stanoviť vyššia a pevná smernica krivky na celé cieľové obdobie.

(27)

Zámerom tohto nariadenia je dosiahnuť jeho ciele, okrem iného vytvorením stimulov pre automobilový priemysel, aby investoval do nových technológií. Týmto nariadením sa aktívne podporujú ekologické inovácie a vytvára mechanizmus, ktorý by mal podporiť budúci technický rozvoj. Zo skúseností vyplýva, že ekologické inovácie úspešne prispeli k nákladovej efektívnosti nariadení (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 a k zníženiu emisií CO2 v reálnych podmienkach. Tento prístup by sa preto mal zachovať a pôsobnosť by sa mala rozšíriť s cieľom stimulovať zvýšenie účinnosti klimatizačných systémov.

(28)

Mala by sa však zabezpečiť rovnováha medzi stimulmi určenými pre ekologické inovácie a tie technológie, u ktorých sa účinok zníženia emisií prejavil pri oficiálnom skúšobnom postupe. Preto je vhodné zachovať limit pre úspory dosiahnuté ekologickými inováciami, na ktoré môže výrobca prihliadať na účely dodržania cieľovej hodnoty. Komisia by mala mať možnosť preskúmania úrovne uvedeného limitu, a to najmä s cieľom zohľadniť účinky zmeny v oficiálnom skúšobnom postupe. Je takisto vhodné objasniť, ako by sa mali počítať úspory na účely dosiahnutia cieľovej hodnoty.

(29)	Pri znižovaní spotreby energie a emisií CO2 u nových vozidiel sú dôležité udržateľné ľahké komponenty. Ich ďalší vývoj a zavádzanie by mal podporiť prechod na mobilitu s nulovými a nízkymi emisiami.

(30)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (13) vytvorila harmonizovaný rámec obsahujúci administratívne ustanovenia a všeobecné technické požiadavky na schvaľovanie všetkých nových vozidiel v jej pôsobnosti. Subjekt zodpovedný za súlad s týmto nariadením by mal byť ten istý ako subjekt zodpovedný za všetky aspekty postupu typového schválenia v súlade so smernicou 2007/46/ES a za zabezpečenie zhody výroby.

(31)	Na účely typového schválenia platia pre vozidlá na špeciálne účely v zmysle vymedzenia v prílohe II k smernici 2007/46/ES osobitné požiadavky, a preto by sa tieto mali vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(32)

V prípadoch, keď by ľahké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami, ktorých referenčná hmotnosť presahuje 2 610 kg, prípadne 2 840 kg, nepatrili do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia len z dôvodu hmotnosti zásobníka energie, je vhodné povoliť, aby sa uvedené vozidlá považovali za vozidlá patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(33)

Na určovanie cieľových hodnôt znižovania emisií nie je vhodné využívať rovnakú metódu pre veľkovýrobcov ako pre malovýrobcov, ktorí sú na základe kritérií stanovených v tomto nariadení považovaní za nezávislých. Uvedení malovýrobcovia by mali mať možnosť požiadať o alternatívne cieľové hodnoty znižovania emisií, ktoré zodpovedajú technologickému potenciálu vozidiel daného výrobcu na zníženie ich špecifických emisií CO2 a špecifikám príslušných segmentov trhu.

(34)

Vzhľadom na neprimeraný vplyv, ktorý by na najmenších výrobcov malo plnenie cieľových hodnôt špecifických emisií stanovených na základe úžitkovej hodnoty vozidla, na vysokú administratívnu záťaž postupu udeľovania výnimiek a iba okrajový úžitok z hľadiska zníženia emisií CO2 z vozidiel predávaných týmito výrobcami, by sa výrobcovia menej ako 1 000 nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie ročne v Únii mali vyňať z rámca pôsobnosti cieľových hodnôt špecifických emisií a oslobodiť od poplatkov za nadmerné emisie. Ak však výrobca, na ktorého sa vzťahuje vyňatie z pôsobnosti, požiada o udelenie výnimky a výnimku získa, je vhodné, aby sa od takéhoto výrobcu požadovalo dosiahnutie cieľovej hodnoty pre danú výnimku.

(35)

Postup udeľovania výnimiek z cieľovej hodnoty 95 g CO2/km za celý vozový park EÚ pre špecializovaných výrobcov vozidiel zabezpečuje, aby v súvislosti s uvedenou cieľovou hodnotou bola snaha o znižovanie emisií, ktorá sa požaduje od uvedených špecializovaných výrobcov, v súlade so snahou veľkovýrobcov. Týmto špecializovaným výrobcom je vhodné naďalej umožňovať do roku 2028 udelenie výnimky z cieľových hodnôt uplatniteľných od roku 2025.

(36)

Pri určovaní priemerných špecifických emisií CO2 pre všetky nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá zapísané do evidencie v Únii, za ktoré zodpovedajú výrobcovia, by sa mali brať do úvahy všetky osobné vozidlá a ľahké úžitkové vozidlá bez ohľadu na ich hmotnosť alebo prípadne iné charakteristiky. Hoci sa nariadenie (ES) č. 715/2007 nevzťahuje na osobné vozidlá a ľahké úžitkové vozidlá s referenčnou hmotnosťou nad 2 610 kg, na ktoré sa nerozširuje typové schválenie v súlade s článkom 2 ods. 2 uvedeného nariadenia, emisie týchto vozidiel by sa mali merať v súlade s tými istými postupmi merania, aké sú uvedené podľa nariadenia (ES) č. 715/2007, najmä postupmi stanovenými v nariadení Komisie (ES) č. 692/2008 (14) a v nariadení (EÚ) 2017/1151 a korelačnými postupmi prijatými podľa nariadení (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011, najmä podľa vykonávacích nariadení (EÚ) 2017/1152 a (EÚ) 2017/1153. Výsledné hodnoty emisií CO2 by sa mali zapisovať do osvedčenia o zhode vozidla s cieľom umožniť ich zaradenie do monitorovacieho systému.

(37)	Špecifické emisie CO2 dokončovaných ľahkých úžitkových vozidiel by sa mali prideliť výrobcovi základného vozidla.

(38)

Mala by sa zohľadniť osobitná situácia výrobcov ľahkých úžitkových vozidiel vyrábajúcich nedokončené vozidlá, ktoré sa typovo schvaľujú vo viacerých stupňoch. Hoci sú títo výrobcovia zodpovední za plnenie cieľových hodnôt emisií CO2, mali by mať možnosť s dostatočnou istotou predvídať hodnotu emisií CO2 dokončovaných vozidiel. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa uvedené potreby primerane zohľadnili vo vykonávacích opatreniach prijatých podľa nariadenia (ES) č. 715/2007.

(39)

V záujme poskytnutia flexibility výrobcom na splnenie ich cieľových hodnôt podľa tohto nariadenia sa táto môžu dohodnúť, že vytvoria združenie na otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom základe. Dohoda o vytvorení združenia by nemala presiahnuť päť rokov, ale mala by sa dať obnoviť. Ak výrobcovia vytvoria združenie, ich cieľové hodnoty podľa tohto nariadenia by sa mali považovať za splnené, ak priemerné emisie združenia ako celku nepresiahnu cieľovú hodnotu špecifických emisií pre združenie.

(40)

Možnosť vytvárať združenia sa u výrobcov osvedčila ako nákladovo efektívny spôsob dosahovania cieľových hodnôt emisií CO2, ktorý uľahčuje dosiahnuť súlad najmä tým výrobcom, ktorí vyrábajú obmedzený rad vozidiel. Komisia by v záujme zlepšenia konkurenčnej neutrality mala mať právomoc objasňovať podmienky, za ktorých môžu nezávislí výrobcovia vytvárať združenia, aby mohli získať postavenie rovnocenné s prepojenými podnikmi.

(41)	Na zaistenie dosiahnutia cieľových hodnôt podľa tohto nariadenia je potrebný masívny mechanizmus zabezpečovania súladu.

(42)

Na dosiahnutie zníženia emisií CO2 požadovaného podľa tohto nariadenia je tiež nevyhnutné, aby boli emisie používaných vozidiel v súlade s hodnotami CO2 určenými pri typovom schvaľovaní. Komisia by preto pri výpočte priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu mala mať možnosť zohľadniť akúkoľvek systémovú nezhodu, ktorú schvaľovacie úrady pre typové schvaľovanie zistia v súvislosti s emisiami CO2 používaných vozidiel.

(43)

Komisia by mala mať právomoc vypracovať a zaviesť postup overovania, či emisie CO2 používaných vozidiel stanovené v súlade s postupom WLTP zodpovedajú hodnotám emisií CO2 uvedeným v osvedčení o zhode. Pri vývoji uvedeného postupu by sa osobitná pozornosť mala venovať určovaniu metód, a to aj s využitím údajov z palubných zariadení na sledovanie spotreby paliva a/alebo energie, pomocou ktorých je možné odhaliť stratégie umelého zlepšovania hodnôt emisií CO2 vozidla pri skúšobnom postupe typového schválenia. Ak sa počas takéhoto overovania zistia odchýlky alebo stratégie, ktoré umelo zlepšujú hodnoty emisií CO2 vozidla, uvedené zistenia sa majú považovať za dostatočný dôvod na podozrenie, že existuje vážne riziko nedodržania požiadaviek stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 (15) a nariadení (ES) č. 715/2007, a členské štáty by na základe toho mali prijať potrebné opatrenia podľa kapitoly XI nariadenia (EÚ) 2018/858.

(44)

Špecifické emisie CO2 pochádzajúce z nových osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel sa v Únii merajú jednotne v súlade s postupom WLTP. S cieľom minimalizovať administratívnu záťaž vyplývajúcu z tohto nariadenia by sa mal súlad merať s odkazom na údaje o evidencii nových osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel v Únii zozbierané členskými štátmi a oznámené Komisii. S cieľom zabezpečiť jednotnosť údajov použitých na posúdenie súladu by sa pravidlá zhromažďovania a oznamovania týchto údajov mali čo najviac zjednotiť. Preto by sa mala jasne stanoviť zodpovednosť príslušných orgánov za poskytovanie správnych a úplných údajov, ako aj potreba účinnej spolupráce medzi týmito orgánmi a Komisiou pri riešení problémov kvality údajov.

(45)

Súlad s cieľovými hodnotami stanovenými v tomto nariadení výrobcami by sa mal hodnotiť na úrovni Únie. Výrobcovia, ktorých priemerné špecifické emisie CO2 prekročia priemerné špecifické emisie CO2 povolené podľa tohto nariadenia, by za každý kalendárny rok mali zaplatiť poplatok za nadmerné emisie. Poplatky za nadmerné emisie by sa mali považovať za príjem do všeobecného rozpočtu Únie. Komisia by mala vo svojom preskúmaní v roku 2023 vyhodnotiť možnosť prideliť sumy z poplatku za nadmerné emisie osobitnému fondu alebo príslušnému programu, ktorého cieľom je zabezpečiť spravodlivý prechod na mobilitu s nulovými emisiami a podporiť rekvalifikáciu, zvyšovanie kvalifikácie a iné vzdelávanie na rozvoj zručností pracovníkov v automobilovom priemysle.

(46)

Akékoľvek vnútroštátne opatrenie, ktoré členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť v súlade s článkom 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), by na základe posúdenia účelu tohto nariadenia a ním zavedených postupov nemalo ukladať dodatočné alebo prísnejšie sankcie výrobcom, ktorí nedosahujú svoje cieľové hodnoty stanovené podľa tohto nariadenia.

(47)	Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté úplné uplatňovanie pravidiel Únie o hospodárskej súťaži.

(48)

Užitočnosť cieľových hodnôt znižovania emisií CO2 stanovených v tomto nariadení v skutočnosti do veľkej miery závisí od toho, nakoľko je oficiálny skúšobný postup reprezentatívny z hľadiska reálnych podmienok. V súlade s vedeckým stanoviskom 1/2016 mechanizmu vedeckého poradenstva (Scientific Advice Mechanism – SAM) s názvom Odstránenie rozdielov medzi skutočnými emisiami CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel a emisiami nameranými pri laboratórnom testovaní a odporúčaním Európskeho parlamentu Rade a Komisii zo 4. apríla 2017 v nadväznosti na jeho vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (16) by sa mal zaviesť mechanizmus na posúdenie reprezentatívnosti hodnôt emisií CO2 a spotreby energie vozidiel stanovených v reálnych podmienkach v súlade s postupom WLTP. Najspoľahlivejším spôsobom zabezpečenia reprezentatívnosti hodnôt z typového schválenia za reálnych podmienok je použiť údaje z palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie. Komisia by preto mala mať právomoc vypracovať postupy potrebné na zber a spracovanie údajov o spotrebe paliva a energie potrebných na vypracovanie takýchto posúdení a na zabezpečenie verejnej dostupnosti takýchto údajov pri súčasnom zabezpečení ochrany všetkých osobných údajov. Okrem toho je v záujme zabezpečenia dostupnosti údajov o spotrebe paliva a energie z batériových elektrických vozidiel a vozidiel s plynným pohonom vrátane vodíka vhodné, aby sa v rámci vykonávania nariadenia (EÚ) 2017/1151 bezodkladne pokračovalo v práci na normalizácii palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie pre takéto vozidlá.

(49)

Komisia by okrem toho mala posúdiť, ako údaje o spotrebe paliva a energie môžu pomôcť zabezpečiť, aby emisie CO2 z vozidiel stanovené v súlade s postupom WLTP zostali v priebehu času reprezentatívne z hľadiska emisií v reálnych podmienkach pre všetkých výrobcov a presnejšie, ako sa takéto údaje dajú použiť na sledovanie rozdielu medzi emisiami CO2 stanovenými v laboratórnych podmienkach a emisiami CO2 v reálnych podmienkach a prípadne ako zabrániť zvyšovaniu tohto rozdielu.

(50)

Je dôležité posúdiť emisie počas celého životného cyklu osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel na úrovni Únie. Na tento účel by Komisia najneskôr v roku 2023 mala vyhodnotiť možnosť vypracovať spoločnú metodiku Únie na hodnotenie a jednotné vykazovanie údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu takýchto vozidiel uvedených na trh Únie. Komisia by mala prijať následné opatrenia a v prípade potreby aj legislatívne návrhy.

(51)

V roku 2024 sa uskutoční preskúmanie pokroku dosiahnutého v rámci nariadenia (EÚ) 2018/842 a smernice 2003/87/ES. Je preto vhodné komplexne preskúmať účinnosť tohto nariadenia v roku 2023 s cieľom umožniť koordinované a jednotné posúdenie opatrení, ktoré sa vykonávajú v rámci všetkých uvedených nástrojov. Komisia by v uvedenom preskúmaní v roku 2023 mala určiť aj jasné smerovanie k ďalšiemu znižovaniu emisií CO2 z osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel v období po roku 2030 s cieľom výrazne prispieť k dosiahnutiu dlhodobého cieľa Parížskej dohody. V prípade potreby by sa k správe o uvedenom posúdení mal pripojiť návrh na zmenu tohto nariadenia.

(52)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o špecifikovanie podrobných podmienok dohôd o združení, prijatie podrobných pravidiel pre postupy monitorovania a vykazovania údajov o priemerných emisiách a uplatňovaní príloh II a III, prijatie podrobných pravidiel o postupoch nahlasovania zistených odchýlok pri emisiách CO2 vozidiel v prevádzke ako výsledok overení a zohľadňovania týchto odchýlok pri výpočte priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu, určenie prostriedkov vyberania poplatkov za nadmerné emisie, uverejňovanie výkonnosti výrobcov, prijímanie podrobných ustanovení pre postup schvaľovania inovačných technológií alebo balíkov inovačných technológií, prijímanie podrobného postupu na zber a spracúvanie parametrov týkajúcich sa emisií CO2 a spotreby paliva alebo energie osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel v reálnych podmienkach, stanovenie postupov na uskutočnenie overovania, i) či hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva zapísané v osvedčení o zhode zodpovedajú emisiám CO2 a spotrebe paliva vozidiel v prevádzke, a ii) či sú na palube alebo v súvislosti s vybratými vzorkami vozidiel použité stratégie, ktoré umelo vylepšujú výkon vozidla pri skúškach uskutočňovaných na účely typového schválenia, a stanovenie korelačných parametrov potrebných na to, aby sa zohľadnila akákoľvek zmena v regulačnom skúšobnom postupe merania špecifických emisií CO2. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(53)

S cieľom zmeniť alebo podľa potreby doplniť nepodstatné prvky ustanovení tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ v súvislosti so zmenou požiadaviek na údaje a parametrov údajov stanovených v prílohách II a III, stanovením pravidiel pre interpretáciu kritérií oprávnenosti, pokiaľ ide o udeľovanie výnimiek určitým výrobcom, obsah žiadostí o udelenie výnimky a obsah a vyhodnocovanie programov znižovania špecifických emisií CO2, zmenou časti A prílohy I tohto nariadenia na účely stanovenia vzorcov pre výpočet výnimočných cieľových hodnôt pre špecializovaných výrobcov, prispôsobením limitu pre celkový príspevok inovačných technológií na zníženie priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu s účinnosťou od roku 2025, stanovením hlavných zásad a kritérií na definovanie postupov na vykonávanie overovaní, zavedením opatrení na úpravu hodnôt M0 a TM0 a prispôsobením vzorcov na výpočet cieľových hodnôt špecifických emisií, aby sa zohľadnila zmena v regulačnom skúšobnom postupe. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (18). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(54)	Nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 by sa mali zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2020.

(55)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanovenie výkonových emisných požiadaviek pre emisie CO2 nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a ciele

1. Týmto nariadením sa stanovujú výkonové emisné požiadavky pre emisie CO2 nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel, aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľa Únie spočívajúceho v znížení jej emisií skleníkových plynov, ako sa ustanovuje v nariadení (EÚ) 2018/842, a cieľov Parížskej dohody a zabezpečilo riadne fungovanie vnútorného trhu.

2. Týmto nariadením sa od 1. januára 2020 stanovuje cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ 95 g CO2/km pre priemerné emisie z nových osobných vozidiel a cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ 147 g CO2/km pre priemerné emisie z nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v Únii, ktoré sa merajú do 31. decembra 2020 v súlade s nariadením (ES) č. 692/2008 spolu s vykonávacími nariadeniami (EÚ) 2017/1152 a (EÚ) 2017/1153, a ktoré sa od 1. januára 2021 merajú v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1151.

3. V rámci integrovaného prístupu Únie, ktorý sa uvádza v oznámení Komisie zo 7. februára 2007 s názvom Výsledky preskúmania stratégie Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z osobných automobilov a ľahkých komerčných vozidiel doplnia toto nariadenie do 31. decembra 2024 dodatočné opatrenia zodpovedajúce zníženiu o 10 g CO2/km.

4. Od 1. januára 2025 sa na celý vozový park EÚ uplatňujú tieto cieľové hodnoty:

a)	v prípade priemerných emisií z vozového parku nových osobných vozidiel cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ predstavuje 15 % zníženie cieľovej hodnoty v roku 2021 určenej v súlade s bodom 6.1.1 časti A prílohy I;

b)	v prípade priemerných emisií z vozového parku nových ľahkých úžitkových vozidiel cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ predstavuje 15 % zníženie cieľovej hodnoty v roku 2021 určenej v súlade s bodom 6.1.1 časti B prílohy I.

5. Od 1. januára 2030 sa na celý vozový park EÚ uplatňujú tieto cieľové hodnoty:

a)	v prípade priemerných emisií z vozového parku nových osobných vozidiel cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ predstavuje 37,5 % zníženie cieľovej hodnoty v roku 2021 určenej v súlade s bodom 6.1.2 časti A prílohy I;

b)	v prípade priemerných emisií z vozového parku nových ľahkých úžitkových vozidiel cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ predstavuje 31 % zníženie cieľovej hodnoty v roku 2021 určenej v súlade s bodom 6.1.2 časti B prílohy I.

6. Od 1. januára 2025 sa v súlade s bodmi 6.3 častí A a B prílohy I uplatňuje referenčná hodnota vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, ktorá sa rovná 15 % podielu príslušných vozových parkov nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel.

7. Od 1. januára 2030 sa v súlade s bodmi 6.3 častí A a B prílohy I uplatňujú tieto referenčné hodnoty vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami:

a)	referenčná hodnota, ktorá sa rovná 35 % podielu vozového parku nových osobných vozidiel, a

b)	referenčná hodnota, ktorá sa rovná 30 % podielu vozového parku nových ľahkých úžitkových vozidiel.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa uplatňuje na tieto motorové vozidlá:

a)	kategórie M1, ako sú vymedzené v prílohe II k smernici 2007/46/ES (osobné vozidlá), ktoré sú po prvýkrát zapísané do evidencie v Únii a ktoré predtým neboli evidované mimo Únie (nové osobné vozidlá);

kategórie N1, ako sú vymedzené v prílohe II k smernici 2007/46/ES, s referenčnou hmotnosťou nepresahujúcou 2 610 kg, a vozidlá kategórie N1, v prípade ktorých sa typové schválenie rozširuje v súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2007 (ľahké úžitkové vozidlá), ktoré sú po prvýkrát zapísané do evidencie v Únii a ktoré predtým neboli evidované mimo Únie (nové ľahké úžitkové vozidlá). Vozidlá kategórie N s nulovými emisiami a referenčnou hmotnosťou presahujúcou 2 610 kg alebo eventuálne 2 840 kg sa na účely tohto nariadenia a bez toho, aby bola dotknutá smernica 2007/46/ES a nariadenie (ES) č. 715/2007, považujú od 1. januára 2025 za ľahké úžitkové vozidlá, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak je nadmerná referenčná hmotnosť spôsobená len hmotnosťou zásobníka energie.

2. Predchádzajúca evidencia mimo Únie vykonaná menej ako tri mesiace pred evidenciou v Únii sa nezohľadňuje.

3. Toto nariadenie sa neuplatňuje na vozidlá na špeciálne účely vymedzené v bode 5 časti A prílohy II k smernici 2007/46/ES.

4. Článok 4, článok 7 ods. 4 písm. b) a c), článok 8 a článok 9 ods. 1 písm. a) a c) sa neuplatňujú na výrobcu, ktorý spolu so všetkými svojimi prepojenými podnikmi je v predchádzajúcom kalendárnom roku zodpovedný za menej ako 1 000 prihlásení nových osobných automobilov alebo menej ako 1 000 prihlásení nových ľahkých úžitkových vozidiel do evidencie v Únii, pokiaľ takýto výrobca nepožiada o výnimku a neudelí sa mu výnimka v súlade s článkom 10.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„priemerné špecifické emisie CO2“ je vzhľadom na výrobcu priemer špecifických emisií CO2 všetkých nových osobných vozidiel alebo všetkých nových ľahkých úžitkových vozidiel, ktoré vyrába;

b)	„osvedčenie o zhode“ je osvedčenie o zhode uvedené v článku 18 smernice 2007/46/ES;

c)	„dokončované vozidlo“ je ľahké úžitkové vozidlo, ktorému bolo po ukončení postupu viacstupňového typového schválenia udelené typové schválenie v súlade so smernicou 2007/46/ES;

d)	„dokončené vozidlo“ je akékoľvek ľahké úžitkové vozidlo, ktoré sa nemusí dokončovať, aby spĺňalo príslušné technické požiadavky smernice 2007/46/ES;

e)	„základné vozidlo“ je akékoľvek ľahké úžitkové vozidlo, ktoré sa používa v počiatočnom stupni postupu viacstupňového typového schválenia;

f)	„výrobca“ je osoba alebo subjekt, ktorý schvaľovaciemu úradu zodpovedá za všetky aspekty postupu typového schválenia ES v súlade so smernicou 2007/46/ES a za zabezpečenie zhody výroby;

g)	„hmotnosť v prevádzkovom stave“ alebo „M“ je hmotnosť osobného vozidla alebo ľahkého úžitkového vozidla s karosériou v prevádzkovom stave uvedená v osvedčení o zhode a vymedzená v bode 2.6 prílohy I k smernici 2007/46/ES;

„špecifické emisie CO2“ sú emisie CO2 osobného vozidla alebo ľahkého úžitkového vozidla merané v súlade s nariadením (ES) č. 715/2007 a jeho vykonávacími nariadeniami a špecifikované v osvedčení o zhode vozidla ako hmotnostné emisie CO2 (spolu). Pre osobné vozidlá alebo ľahké úžitkové vozidlá, ktoré nie sú typovo schválené v súlade s nariadením (ES) č. 715/2007, „špecifické emisie CO2“ sú emisie CO2 merané podľa nariadenia (ES) č. 715/2007, konkrétne v súlade s rovnakým postupom merania, aký je stanovený v nariadení (ES) č. 692/2008 do 31. decembra 2020 a od 1. januára 2021 v nariadení (EÚ) 2017/1151, alebo v súlade s postupmi prijatými Komisiou na stanovenie emisií CO2 pre takéto vozidlá;

i)	„stopa“ je priemerný rozchod vynásobený rázvorom kolies, ako sa uvádza v osvedčení o zhode a vymedzuje v bodoch 2.1 a 2.3 prílohy I k smernici 2007/46/ES;

j)	„cieľová hodnota špecifických emisií“ je vzhľadom na výrobcu ročná cieľová hodnota určená v súlade s prílohou I alebo ak sa výrobcovi udelí výnimka podľa článku 10, je to cieľová hodnota špecifických emisií určená v súlade s touto výnimkou;

k)	„cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ“ sú priemerné emisie CO2 všetkých nových osobných vozidiel alebo všetkých nových ľahkých úžitkových vozidiel, ktoré sa majú dosiahnuť v danom období;

l)	„skúšobná hmotnosť“ alebo „TM“ je skúšobná hmotnosť osobného vozidla alebo ľahkého úžitkového vozidla uvedená v osvedčení o zhode a vymedzená v bode 3.2.25 prílohy XXI k nariadeniu (EÚ) 2017/1151;

m)	„vozidlo s nulovými a nízkymi emisiami“ je osobné vozidlo alebo ľahké úžitkové vozidlo s výfukovými emisiami od 0 do 50 g CO2/km určenými v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1151;

n)	„užitočné zaťaženie“ je rozdiel medzi najvyššou technicky prípustnou hmotnosťou v naloženom stave podľa prílohy II k smernici 2007/46/ES a hmotnosťou vozidla.

2. Na účely tohto nariadenia je „skupina prepojených výrobcov“ výrobca a s ním prepojené podniky. Vo vzťahu k výrobcovi „prepojené podniky“ sú:

podniky, v ktorých má výrobca priamo alebo nepriamo:

i)	právomoc vykonávať viac ako polovicu hlasovacích práv, alebo

ii)	právomoc vymenovať viac ako polovicu členov dozornej rady, predstavenstva alebo orgánov právne zastupujúcich podnik, alebo

iii)	právo riadiť záležitosti podniku;

b)	podniky, ktoré majú priamo alebo nepriamo nad výrobcom práva alebo právomoci uvedené v písmene a);

c)	podniky, v ktorých má podnik uvedený v písmene b), priamo alebo nepriamo, práva alebo právomoci uvedené v písmene a);

d)	podniky, v ktorých má výrobca spolu s jedným alebo viacerými podnikmi uvedenými v písmene a), b) alebo c) alebo v ktorých majú dva alebo viaceré podniky uvedené v písmene a), b) alebo c) spolu práva alebo právomoci uvedené v písmene a);

e)	podniky, v ktorých sú práva alebo právomoci uvedené v písmene a) spoločne v držbe výrobcu alebo jedného či viacerých s ním prepojených podnikov uvedených v písmenách a) až d) a jednej alebo viacerých tretích strán.

Článok 4

Cieľové hodnoty špecifických emisií

1. Výrobca zabezpečí, aby jeho priemerné špecifické emisie CO2 neprekročili tieto cieľové hodnoty špecifických emisií:

a)	v kalendárnom roku 2020 cieľová hodnota špecifických emisií určená v súlade s bodmi 1 a 2 časti A prílohy I v prípade osobných vozidiel alebo s bodmi 1 a 2 časti B prílohy I v prípade ľahkých úžitkových vozidiel, alebo ak výrobcovi bola udelená výnimka podľa článku 10, v súlade s uvedenou výnimkou;

b)	v každom kalendárnom roku od 2021 do 2024 cieľové hodnoty špecifických emisií určené v súlade s bodmi 3 a 4 časti A, prípadne časti B prílohy I, alebo ak výrobcovi bola udelená výnimka podľa článku 10, v súlade s uvedenou výnimkou a bodom 5 časti A alebo B prílohy I;

c)	v každom kalendárnom roku, počnúc rokom 2025, cieľové hodnoty špecifických emisií určené v súlade s bodom 6.3 časti A alebo B prílohy I, alebo ak výrobcovi bola udelená výnimka podľa článku 10, v súlade s uvedenou výnimkou.

2. Ak v prípade ľahkých úžitkových vozidiel nie sú dostupné špecifické emisie CO2 dokončovaného vozidla, výrobca základného vozidla použije špecifické emisie CO2 tohto základného vozidla na určenie svojich priemerných špecifických emisií CO2.

3. Na účely určenia priemerných špecifických emisií CO2 každého výrobcu sa vezmú do úvahy nasledujúce percentuálne podiely nových osobných vozidiel každého výrobcu zapísaných do evidencie v príslušnom roku:

—	95 % v roku 2020,

—	100 % od roku 2021.

Článok 5

Superkredity

Pri výpočte priemerných špecifických emisií CO2 sa každé nové osobné vozidlo so špecifickými emisiami CO2 nižšími ako 50 g CO2/km počíta ako:

—	2 osobné vozidlá v roku 2020,

—	1,67 osobného vozidla v roku 2021,

—	1,33 osobného vozidla v roku 2022,

—	1 osobné vozidlo od roku 2023

v roku evidencie vozidla v období rokov 2020 až 2022 s výhradou maximálneho limitu vo výške 7,5 g CO2/km počas tohto obdobia na každého výrobcu v zmysle výpočtu podľa článku 5 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/1153.

Článok 6

Združovanie

1. Iní výrobcovia než tí, ktorým sa udelila výnimka podľa článku 10, sa môžu združovať v záujme plnenia svojich povinností podľa článku 4.

2. Dohoda o združení sa môže týkať jedného alebo viacerých kalendárnych rokov pod podmienkou, že celková platnosť dohody nepresahuje päť kalendárnych rokov a dohoda musí nadobudnúť platnosť najneskôr 31. decembra prvého kalendárneho roku, za ktorý sa má objem emisií posudzovať spoločne. Výrobcovia, ktorí sa združili, poskytujú Komisii tieto informácie:

a)	výrobcov, ktorí budú v združení;

b)	výrobcu určeného za správcu združenia, ktorý bude kontaktnou osobou združenia a bude zodpovedný za platbu poplatkov za nadmerné emisie uložených združeniu v súlade s článkom 8;

c)	dôkaz o tom, že správca združenia bude schopný plniť povinnosti podľa písmena b);

d)	vozidlá evidované v kategórii M1 alebo N1, ktorých sa združenie týka.

3. Ak navrhovaný správca združenia nespĺňa požiadavku platby poplatkov za nadmerné emisie uložených združeniu v súlade s článkom 8, Komisia to oznámi výrobcom.

4. Výrobcovia v združení spoločne informujú Komisiu o každej zmene správcu združenia alebo jeho finančnej situácie, ktorá by mohla ovplyvniť jeho schopnosť plniť požiadavku platby poplatkov za nadmerné emisie uložených združeniu v súlade s článkom 8, ako aj o každej zmene členstva v združení alebo o jeho rozpustení.

5. Výrobcovia môžu uzatvárať dohody o združení pod podmienkou, že ich dohody sú v súlade s článkami 101 a 102 ZFEÚ a že umožňujú otvorenú, transparentnú a nediskriminačnú účasť každého výrobcu žiadajúceho o členstvo v združení za komerčne prijateľných podmienok. Bez toho, aby bola dotknutá všeobecná uplatniteľnosť pravidiel Únie o hospodárskej súťaži na takéto združenia, zabezpečia všetci členovia združenia najmä to, aby sa v kontexte ich dohody o združení neposkytovali žiadne údaje ani nevymieňali žiadne informácie okrem týchto informácií:

a)	priemerné špecifické emisie CO2;

b)	cieľová hodnota špecifických emisií;

c)	celkový počet vozidiel zapísaných do evidencie.

6. Odsek 5 sa neuplatňuje v prípade, ak sú všetci výrobcovia zahrnutí v združení súčasťou rovnakej skupiny prepojených výrobcov.

7. Okrem prípadov oznámených podľa odseku 3 tohto článku sa výrobcovia v združení, o ktorom bola Komisia informovaná, považujú za jedného výrobcu na účely splnenia ich povinností podľa článku 4. Informácie z monitorovania a vykazovania v súvislosti s jednotlivými výrobcami, ako aj akýmikoľvek združeniami, sa zaznamenajú, vykážu a sprístupnia sa v centrálnom registri uvedenom v článku 7 ods. 4.

8. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov špecifikovať podrobné podmienky uplatňované na dohodu o združení založenom podľa odseku 5 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 7

Monitorovanie a vykazovanie priemerných emisií

1. Každý členský štát v súlade s časťami A príloh II a III k tomuto nariadeniu zaznamená pre každý kalendárny rok informácie o každom novom osobnom vozidle a každom novom ľahkom úžitkovom vozidle zapísanom do evidencie na jeho území. Uvedené informácie sa sprístupnia výrobcom a nimi určeným dovozcom alebo zástupcom v každom členskom štáte. Členské štáty vynaložia všetko úsilie potrebné na zabezpečenie transparentnej práce orgánov zodpovedných za vykazovanie údajov. Každý členský štát zabezpečí, aby sa špecifické emisie CO2 z osobných vozidiel, ktoré nie sú typovo schválené v súlade s nariadením (ES) č. 715/2007, odmerali a zaznamenali do osvedčenia o zhode.

2. Každý členský štát do 28. februára každého roka stanoví a predloží Komisii informácie uvedené v častiach A príloh II a III za predchádzajúci kalendárny rok. Tieto údaje sa predložia v súlade s formátom uvedeným v časti B prílohy II a časti C prílohy III.

3. Členské štáty na žiadosť Komisie predložia aj celý súbor údajov zhromaždených v súlade s odsekom 1.

4. Komisia vedie centrálny register údajov predložených členskými štátmi podľa tohto článku a k 30. júnu každého roka pre každého výrobcu predbežne vypočíta:

a)	priemerné špecifické emisie CO2 za predchádzajúci kalendárny rok;

b)	cieľovú hodnotu špecifických emisií za predchádzajúci kalendárny rok;

c)	rozdiel medzi jeho priemernými špecifickými emisiami CO2 za predchádzajúci kalendárny rok a jeho cieľovou hodnotou špecifických emisií za uvedený rok.

Komisia informuje každého výrobcu o predbežnom výpočte, ktorý sa na neho vzťahuje. Oznámenie musí obsahovať údaje za každý členský štát o počte nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie a ich špecifických emisiách CO2.

5. Výrobcovia môžu do troch mesiacov od oznámenia predbežného výpočtu podľa odseku 4 informovať Komisiu o chybách v údajoch, pričom uvedú členský štát, v ktorého údajoch sa podľa nich vyskytla chyba.

Komisia posúdi každé oznámenie od výrobcov a do 31. októbra buď potvrdí alebo upraví predbežné výpočty podľa odseku 4.

6. Členské štáty určia príslušný orgán na zber a nahlasovanie údajov z monitorovania v súlade s týmto nariadením a Komisii oznámia, ktorý príslušný orgán určili.

Určené príslušné orgány zabezpečia správnosť a úplnosť údajov predložených Komisii a zabezpečia kontaktné miesto, ktoré má byť k dispozícii, aby rýchlo reagovalo na požiadavky Komisie s cieľom riešiť chyby a opomenutia v predložených súboroch údajov.

7. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné postupy monitorovania a vykazovania údajov podľa odsekov 1 až 6 tohto článku a uplatňovania príloh II a III. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

8. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť požiadavky na údaje a parametre údajov stanovené v prílohách II a III.

9. Schvaľovacie úrady pre typové schvaľovanie Komisii bezodkladne nahlásia zistené odchýlky pri emisiách CO2 vozidiel v prevádzke v porovnaní so špecifickými emisiami CO2 uvedenými v osvedčeniach o zhode ako výsledok overení vykonaných v súlade článkom 13.

Komisia tieto odchýlky zohľadní na účely výpočtu priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu.

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné pravidlá o postupoch vykazovania takýchto odchýlok a ich zohľadnení pri výpočte priemerných špecifických emisií CO2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

10. Komisia vyhodnotí najneskôr v roku 2023 možnosť vypracovať spoločnú metodiku Únie na hodnotenie a jednotné vykazovanie údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel, ktoré sú uvedené na trh Únie. Komisia toto hodnotenie postúpi Európskemu parlamentu a Rade a v prípade potreby aj s návrhmi následných opatrení, ako sú legislatívne návrhy.

11. V súlade s týmto článkom členské štáty takisto zhromažďujú a vykazujú údaje o zápise vozidiel kategórií M2 a N2 do evidencie, ako sú vymedzené v prílohe II k smernici 2007/46/ES, s referenčnou hmotnosťou najviac 2 610 kg a vozidiel, ktorých typové schválenie sa rozširuje v súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2007.

Článok 8

Poplatky za nadmerné emisie

1. Výrobcovi alebo prípadne správcovi združenia Komisia uloží za každý kalendárny rok poplatok za nadmerné emisie, ak priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu prekročia jeho cieľovú hodnotu špecifických emisií.

2. Poplatok za nadmerné emisie podľa odseku 1 sa vypočíta podľa tohto vzorca:

(nadmerné emisie × 95 EUR) × počet novoevidovaných vozidiel.

Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

—

„nadmerné emisie“ sú kladná hodnota počtu gramov na kilometer, o ktoré priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu prekročia pri zohľadnení zníženia emisií CO2 vďaka inovačným technológiám schváleným v súlade s článkom 11 jeho cieľovú hodnotu špecifických emisií v kalendárnom roku alebo jeho časti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť podľa článku 4, zaokrúhlená na najbližšie tri desatinné miesta a

—	„počet novoevidovaných vozidiel“ je počet nových osobných vozidiel alebo nových ľahkých úžitkových vozidiel počítaných osobitne, ktorých je výrobcom a ktoré boli zapísané do evidencie v danom období podľa kritérií zavádzania stanovených v článku 4 ods. 3.

3. Komisia určí prostredníctvom vykonávacích aktov prostriedky vyberania poplatkov za nadmerné emisie uložené podľa odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

4. Poplatky za nadmerné emisie sa považujú za príjem do všeobecného rozpočtu Únie.

Článok 9

Uverejňovanie výkonnosti výrobcov

1. Komisia do 31. októbra každého roku uverejní prostredníctvom vykonávacích aktov zoznam, v ktorom uvedie:

a)	za každého výrobcu jeho cieľovú hodnotu špecifických emisií za predchádzajúci kalendárny rok;

b)	za každého výrobcu jeho priemerné špecifické emisie CO2 za predchádzajúci kalendárny rok;

c)	rozdiel medzi priemernými špecifickými emisiami CO2 výrobcu za predchádzajúci kalendárny rok a jeho cieľovou hodnotou špecifických emisií v tom istom roku;

d)	priemerné špecifické emisie CO2 za všetky nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá zapísané do evidencie v Únii za predchádzajúci kalendárny rok;

e)	priemernú hmotnosť v prevádzkovom stave všetkých nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v Únii za predchádzajúci kalendárny rok do 31. decembra 2020;

f)	priemernú skúšobnú hmotnosť všetkých nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v Únii za predchádzajúci kalendárny rok.

2. V zozname uverejnenom podľa odseku 1 tohto článku sa takisto uvádza, či výrobca splnil požiadavky stanovené v článku 4 vzhľadom na predchádzajúci kalendárny rok.

3. V zozname uvedenom v odseku 1 tohto článku, ktorý sa má uverejniť do 31. októbra 2022, sa uvedú aj tieto informácie:

a)	cieľové hodnoty za celý vozový park EÚ od rokov 2025 a 2030 uvedené v článku 1 ods. 4 a 5 vypočítané Komisiou v súlade s bodmi 6.1.1 a 6.1.2 častí A a B prílohy I;

b)	hodnoty za a2021, a2025 a a2030 vypočítané Komisiou v súlade s bodmi 6.2 častí A a B prílohy I.

Článok 10

Výnimky pre určitých výrobcov

1. O uplatnenie výnimky z cieľovej hodnoty špecifických emisií vypočítanej v súlade s prílohou I môže požiadať výrobca menej ako 10 000 nových osobných vozidiel alebo 22 000 nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v Únii za kalendárny rok, ktorý:

a)	nie je súčasťou skupiny prepojených výrobcov alebo

b)	je súčasťou skupiny prepojených výrobcov, ktorá je zodpovedná celkovo za výrobu menej ako 10 000 nových osobných vozidiel alebo 22 000 nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v Únii za kalendárny rok, alebo

c)	je súčasťou skupiny prepojených výrobcov, ale prevádzkuje svoje vlastné výrobné zariadenia a dizajnérske centrum.

2. Výnimku, o ktorú sa žiada podľa odseku 1, možno udeliť najviac na obdobie piatich kalendárnych rokov, ktoré je možné predĺžiť. Žiadosť sa predkladá Komisii a musí obsahovať:

a)	názov výrobcu a meno jeho kontaktnej osoby;

b)	doklad o tom, že výrobca je oprávnený na uplatnenie výnimky podľa odseku 1;

c)	podrobné údaje o osobných vozidlách alebo ľahkých úžitkových vozidlách, ktoré vyrába, vrátane skúšobnej hmotnosti a špecifických emisií CO2 týchto osobných vozidiel alebo ľahkých úžitkových vozidiel, a

d)	cieľovú hodnotu špecifických emisií, ktorá zodpovedá jeho možnostiam zníženia emisií vrátane ekonomických a technologických možností zníženia jeho špecifických emisií CO2 a zohľadňuje špecifiká trhu pre vyrábaný typ osobného vozidla alebo ľahkého úžitkového vozidla.

3. Ak sa Komisia domnieva, že výrobca je oprávnený na uplatnenie výnimky, o ktorú požiadal podľa odseku 1, a ubezpečila sa, že cieľová hodnota špecifických emisií navrhovaná výrobcom zodpovedá jeho možnostiam zníženia emisií vrátane ekonomických a technologických možností zníženia jeho špecifických emisií CO2, po zohľadnení špecifík trhu pre vyrábaný typ osobného vozidla alebo ľahkého úžitkového vozidla, udelí výrobcovi výnimku.

Žiadosť sa musí predložiť najneskôr do 31. októbra prvého roku, v ktorom sa má výnimka uplatňovať.

4. Žiadosť o výnimku z cieľovej hodnoty špecifických emisií vypočítanej v súlade s bodmi 1 až 4 a 6.3 časti A prílohy I môže podať výrobca, ktorý je spolu so všetkými s ním prepojenými podnikmi zodpovedný za 10 000 až 300 000 nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v Únii za kalendárny rok.

Takúto žiadosť môže podať výrobca sám za seba alebo za seba spoločne s ktorýmkoľvek s ním prepojeným podnikom. Žiadosť sa predkladá Komisii a musí zahŕňať:

a)	všetky informácie stanovené v odseku 2 písm. a) a c) a podľa okolností aj informácie o všetkých prepojených podnikoch;

pri žiadostiach týkajúcich sa bodov 1 až 4 časti A prílohy I, cieľovú hodnotu, ktorou je 45 % zníženie oproti priemerným špecifickým emisiám CO2 z roku 2007, alebo ak ide o samostatnú žiadosť pri viacerých prepojených podnikoch, 45 % zníženie oproti priemeru priemerných špecifických emisií CO2 týchto podnikov z roku 2007;

pri žiadostiach týkajúcich sa bodu 6.3 časti A prílohy I k tomuto nariadeniu, príslušnú cieľovú hodnotu pre kalendárne roky 2025 až 2028, ktorou je zníženie uvedené v článku 1 ods. 4 písm. a) tohto nariadenia oproti cieľovej hodnote vypočítanej v súlade s písmenom b) tohto odseku pri zohľadnení emisií CO2 meraných podľa nariadenia (EÚ) 2017/1151.

Ak neexistujú informácie o priemerných špecifických emisiách CO2 výrobcu za rok 2007, Komisia určí zodpovedajúcu cieľovú hodnotu zníženia na základe najlepších dostupných technológií na zníženie emisií CO2 používaných v osobných vozidlách porovnateľnej hmotnosti, pričom zohľadní špecifiká trhu pre daný model vyrábaného vozidla. Žiadateľ použije uvedenú cieľovú hodnotu na účely písmena b) druhého pododseku.

Komisia udelí výrobcovi výnimku, ak sa preukáže, že boli splnené kritériá pre udelenie výnimky uvedené v tomto odseku.

5. Výrobca, ktorému bola udelená výnimka v súlade s týmto článkom, okamžite informuje Komisiu o každej zmene, ktorá má vplyv alebo môže mať vplyv na jeho oprávnenosť na udelenie výnimky.

6. Ak sa Komisia domnieva, či už na základe oznámenia podľa odseku 5 alebo z iných dôvodov, že výrobca už nie je oprávnený na udelenie výnimky, zruší výnimku s účinnosťou od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roku a informuje o tom výrobcu.

7. Ak výrobca nedosahuje svoju cieľovú hodnotu špecifických emisií, Komisia uloží výrobcovi poplatok za nadmerné emisie stanovený v článku 8.

8. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17, ktorými stanoví pravidlá pre doplnenie odsekov 1 až 7 tohto článku, pokiaľ ide o interpretáciu kritérií oprávnenosti, obsah žiadostí o výnimku a obsah a vyhodnocovanie programov znižovania špecifických emisií CO2.

Komisia je takisto splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť časť A prílohy I na účely stanovenia vzorcov pre výpočet výnimočných cieľových hodnôt uvedených v odseku 4 druhom pododseku písm. c) tohto článku.

9. Žiadosti o výnimku vrátane podkladových informácií, oznámenia podľa odseku 5, zrušenia podľa odseku 6, každé uloženie poplatku za nadmerné emisie podľa odseku 7 a opatrenia prijaté na základe odseku 8 sa sprístupnia verejnosti v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (19).

Článok 11

Ekologické inovácie

1. Na základe žiadosti dodávateľa alebo výrobcu sa zohľadnia úspory emisií CO2, ktoré sa dosiahli využitím inovačných technológií alebo kombináciou inovačných technológií (ďalej len „balík inovačných technológií“).

Takéto technológie sa zohľadnia iba v prípade, ak na základe metodiky, ktorá sa použila pri ich posudzovaní, možno získať overiteľné, opakovateľné a porovnateľné výsledky.

Celkový príspevok uvedených technológií k zníženiu priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu môže predstavovať najviac 7 g CO2/km.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť toto nariadenie úpravou limitu uvedeného v treťom pododseku tohto odseku s účinnosťou od roku 2025, aby sa zohľadnil technologický vývoj a zároveň zabezpečil vyvážený pomer úrovne tohto limitu vo vzťahu k priemerným špecifickým emisiám CO2 výrobcov.

2. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné ustanovenia pre postup schvaľovania inovačných technológií alebo balíkov inovačných technológií uvedených v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2 Uvedené podrobné ustanovenia musia vychádzať z týchto kritérií pre inovačné technológie:

a)	dodávateľ alebo výrobca musí zodpovedať za úspory emisií CO2 dosiahnuté využívaním inovačných technológií;

b)	inovačné technológie musia byť preukázaným prínosom k znižovaniu emisií CO2;

c)	inovačné technológie sa nesmú vzťahovať na merania CO2 v rámci štandardného skúšobného cyklu;

inovačné technológie sa nesmú:

i)	vzťahovať na povinné ustanovenia na základe doplňujúcich dodatočných opatrení na dosiahnutie zníženia o 10 g CO2/km uvedených v článku 1 ods. 3, ani

ii)	byť povinné podľa iných ustanovení práva Únie.

Kritérium uvedené v písmene d) bode i) prvého pododseku sa s účinnosťou od 1. januára 2025 nebude uplatňovať v súvislosti so zvýšením efektívnosti klimatizačných systémov.

3. Dodávateľ alebo výrobca, ktorý žiada o schválenie opatrenia ako inovačnej technológie alebo balíka inovačných technológií, predloží Komisii správu vrátane správy o overení vykonanom nezávislým certifikovaným orgánom. V prípade možnej interakcie tohto opatrenia s inou už schválenou inovačnou technológiou alebo s iným už schváleným balíkom inovačných technológií sa uvedená interakcia uvedie v správe a v správe o overení sa vyhodnotí, do akej miery uvedená interakcia ovplyvňuje zníženie, ktoré sa dosiahlo každým opatrením.

4. Komisia potvrdí dosiahnuté zníženie na základe kritérií vymedzených v odseku 2.

Článok 12

Emisie CO2 a spotreba paliva alebo energie v reálnych podmienkach

1. Komisia monitoruje a posudzuje reprezentatívnosť hodnôt emisií CO2 a spotreby paliva alebo energie v reálnych podmienkach určených podľa nariadenia (ES) č. 715/2007.

Komisia okrem toho pravidelne zhromažďuje údaje o emisiách CO2 a spotrebe paliva alebo energie osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel v reálnych podmienkach prostredníctvom palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie, a to počnúc novými osobnými vozidlami a novými ľahkými vozidlami zapísanými do evidencie v roku 2021.

Komisia zabezpečí, aby bola verejnosť informovaná o tom, ako sa uvedená reprezentatívnosť v reálnych podmienkach vyvíja v čase.

2. Komisia od 1. januára 2021 zabezpečí na účely uvedené v odseku l, aby sa jej od výrobcov, vnútroštátnych orgánov alebo prípadne priamym prenosom údajov z vozidiel pravidelne sprístupňovali tieto parametre týkajúce sa emisií CO2 a spotreby paliva alebo energie osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel v reálnych podmienkach:

a)	identifikačné číslo vozidla;

b)	spotreba paliva a/alebo elektrickej energie;

c)	celková prejdená vzdialenosť;

d)	v prípade externe nabíjateľných hybridných elektrických vozidiel spotrebované palivo a elektrická energia a prejdená vzdialenosť v jednotlivých jazdných režimoch;

e)	ďalšie parametre, ktoré sú potrebné na to, aby mohli byť splnené povinnosti stanovené v odseku 1.

Komisia na účely odseku 1 spracúva údaje získané podľa prvého pododseku s cieľom vytvoriť anonymizované a súhrnné súbory údajov, a to aj podľa jednotlivých výrobcov. Identifikačné číslo vozidla sa použije len na účely uvedeného spracovania údajov a nesmie sa uchovávať dlhšie, než je na uvedený účel potrebné.

3. Komisia s cieľom zabrániť zväčšovaniu rozdielu voči emisiám v reálnych podmienkach vyhodnotí najneskôr 1. júna 2023, ako sa údaje o spotrebe paliva a energie dajú použiť na zabezpečenie toho, aby hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva alebo energie vozidiel stanovené podľa nariadenia (ES) č. 715/2007 zostali reprezentatívne pre emisie v reálnych podmienkach každého výrobcu v priebehu času.

Komisia monitoruje a každoročne podáva správu o vývoji rozdielu uvedeného v prvom pododseku v období rokov 2021 až 2026 a v záujme zabránenia zvyšovania tohto rozdielu posúdi v roku 2027 realizovateľnosť zriadenia mechanizmu na úpravu priemerných špecifických emisií CO2 jednotlivých výrobcov od roku 2030 a v prípade potreby predloží legislatívny návrh na zavedenie takéhoto mechanizmu.

4. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobný postup na zber a spracúvanie údajov uvedených v odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 13

Overovanie emisií CO2 vozidiel v prevádzke

1. Výrobcovia zabezpečia, aby hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva zaznamenané v osvedčeniach o zhode zodpovedali emisiám CO2 a spotrebe paliva vozidiel v prevádzke tak, ako boli stanovené v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1151.

2. Po nadobudnutí účinnosti postupov uvedených v odseku 4 prvom pododseku schvaľovacie úrady pre typové schválenie overujú pre tie rady vozidiel, za ktorých typové schvaľovanie sú zodpovedné, na základe vhodných a reprezentatívnych vzoriek vozidiel, či hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva zapísané v osvedčení o zhode zodpovedajú emisiám CO2 a spotrebe paliva vozidiel v prevádzke tak, ako boli stanovené v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1151, a zároveň okrem iného zohľadnia dostupné údaje z palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie.

Schvaľovacie úrady pre typové schvaľovanie overujú aj to, či sú na palube alebo v súvislosti s vybratými vzorkami vozidiel použité stratégie, ktoré umelo vylepšujú výkon vozidla pri skúškach uskutočňovaných na účely typového schválenia, a to okrem iného pomocou údajov z palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie.

3. Ak sa na základe overovania vykonaného podľa odseku 2 zistí nedostatočný súlad hodnôt emisií CO2 a spotreby paliva alebo prítomnosť stratégií na umelé vylepšenie výkonu vozidla, zodpovedný schvaľovací úrad pre typové schvaľovanie okrem prijatia potrebných opatrení stanovených v kapitole XI nariadenia (EÚ) 2018/858 zabezpečí opravu osvedčenia o zhode.

4. Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov postupy na uskutočnenie overovania uvedeného v odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Komisia je splnomocnená pred prijatím vykonávacích aktov uvedených v prvom pododseku tohto odseku prijať delegovaný akt v súlade s článkom 17 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením hlavných zásad a kritérií na vymedzenie postupov uvedených v prvom pododseku tohto odseku.

Článok 14

Úprava hodnôt M0 a TM0

1. Hodnoty M0 a TM0 uvedené v častiach A a B prílohy I sa upravia takto:

a)	do 31. októbra 2020 sa hodnota M0 v bode 4 časti A prílohy I upraví podľa priemeru hmotnosti v prevádzkovom stave všetkých nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v rokoch 2017, 2018 a 2019. Uvedená nová hodnota M0 sa uplatňuje od 1. januára 2022 do 31. decembra 2024;

b)	do 31. októbra 2022 sa hodnota M0 v bode 4 časti B prílohy I upraví podľa priemeru hmotnosti v prevádzkovom stave všetkých nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v rokoch 2019, 2020 a 2021. Uvedená nová hodnota M0 sa uplatňuje v roku 2024;

c)	do 31. októbra 2022 sa orientačná hodnota TM0 na rok 2025 určí ako príslušná priemerná skúšobná hmotnosť všetkých nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v roku 2021;

do 31. októbra 2024 a potom každé dva roky sa hodnota TM0 v bode 6.2 častí A a B prílohy I upraví podľa príslušnej priemernej skúšobnej hmotnosti všetkých nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie za predchádzajúce dva kalendárne roky, začínajúc od roku 2022 a 2023. Nové hodnoty TM0 sa uplatňujú od 1. januára kalendárneho roku po dátume úpravy.

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom doplniť toto nariadenie zavedením opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku.

Článok 15

Preskúmanie a predkladanie správ

1. Komisia v roku 2023 dôkladne preskúma efektívnosť tohto nariadenia a predloží správu s výsledkami preskúmania Európskemu parlamentu a Rade.

2. V správe uvedenej v odseku 1 Komisia okrem iného zváži reprezentatívnosť hodnôt emisií CO2 a spotreby paliva alebo energie v reálnych podmienkach určených podľa nariadenia (ES) č. 715/2007; nasadenie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami na trhu Únie, najmä pokiaľ ide o ľahké úžitkové vozidlá; zavádzanie infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ (20) vrátane ich financovania; potenciálny prínos používania syntetických a pokročilých alternatívnych palív vyrobených z obnoviteľných zdrojov energie k znižovaniu emisií; zníženie emisií CO2 skutočne zaznamenaných na úrovni súčasného vozového parku; fungovanie mechanizmu stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami; potenciálne účinky prechodného opatrenia uvedeného v bode 6.3 časti A prílohy I; vplyv tohto nariadenia na spotrebiteľov, osobitne na spotrebiteľov s nízkymi a strednými príjmami; ako aj aspekty zamerané na ďalšiu podporu ekonomicky životaschopného a sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a dostupnú mobilitu v Únii.

Komisia v uvedenej správe tiež identifikuje jasné smerovanie k ďalšiemu znižovaniu emisií CO2 osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel v období po roku 2030 s cieľom výrazne prispieť k dosiahnutiu dlhodobého cieľa Parížskej dohody.

3. K správe uvedenej v odseku 2 sa podľa potreby pripojí návrh na zmenu tohto nariadenia, a to najmä na prípadnú revíziu cieľových hodnôt pre celý vozový park EÚ na rok 2030 so zreteľom na prvky uvedené v odseku 2 a zavedenie záväzných cieľových hodnôt zníženia emisií pre osobné vozidlá a ľahké úžitkové vozidlá na rok 2035 a od roku 2040 s cieľom zabezpečiť včasnú transformáciu odvetvia dopravy smerom k dosiahnutiu nulovej bilancie emisií v súlade s cieľmi Parížskej dohody.

4. Komisia v rámci preskúmania uvedeného v odseku 1 tohto článku posúdi, či je možné vypracovať skúšobné postupy na stanovenie emisií v reálnych podmienkach pomocou prenosných systémov na meranie emisií (portable emission measurement systems – PEMS). Komisia zohľadní uvedené posúdenie, ako aj posúdenia vykonané podľa článku 12 tohto nariadenia a v prípade potreby môže preskúmať postupy merania emisií CO2 stanovené podľa nariadenia (ES) č. 715/2007. Komisia najmä predloží príslušné návrhy na úpravu týchto postupov tak, aby primerane odrážali emisie CO2 osobných vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel v reálnych podmienkach.

5. Komisia v rámci preskúmania uvedeného v odseku 1 tohto článku vyhodnotí možnosť previesť príjmy z poplatkov za nadmerné emisie do osobitného fondu alebo príslušného programu s cieľom zabezpečiť spravodlivý prechod k hospodárstvu, ktoré je neutrálne z hľadiska klímy, ako sa uvádza v článku 4.1 Parížskej dohody, najmä s cieľom podporiť rekvalifikáciu, zvyšovanie kvalifikácie a iné vzdelávanie na rozvoj zručností a prerozdelenie pracovníkov v automobilovom priemysle vo všetkých dotknutých členských štátoch, najmä v regiónoch a komunitách, ktoré sú transformáciou postihnuté najviac. Na tento účel predloží Komisia v prípade potreby najneskôr do roku 2027 legislatívny návrh.

6. Komisia do 31. decembra 2020 pri zohľadnení potreby poskytnúť spotrebiteľom presné, spoľahlivé a porovnateľné informácie o spotreba paliva, emisiách CO2 a emisiách látok znečisťujúcich ovzdušie nových osobných vozidiel uvedených na trh preskúma smernicu 1999/94/ES a tiež vyhodnotí možnosti zavedenia známky na označovanie palivovej úspornosti a emisií CO2 pre nové ľahké úžitkové vozidlá. K preskúmaniu sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh.

7. Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov korelačné parametre, aby bolo možné zohľadniť akúkoľvek zmenu regulačného skúšobného postupu pri meraní špecifických emisií CO2, ako sa uvádza v nariadeniach (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 692/2008 a prípadne v nariadení (EÚ) 2017/1151. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2 tohto nariadenia.

8. Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť toto nariadenie úpravou vzorcov stanovených v prílohe I, pričom použije metodiku, ktorá sa prijala v súlade s odsekom 7 tohto článku, a zároveň zabezpečí, aby sa požiadavky na zníženie emisií kládli s porovnateľnou prísnosťou na výrobcov a vozidlá s rozličnou úžitkovou hodnotou podľa starých a nových skúšobných postupov.

Článok 16

Postup výboru

1. Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy uvedený v článku 44 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (21). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 17

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 8, článku 10 ods. 8, článku 11 ods. 1 štvrtom pododseku, článku 13 ods. 4, článku 14 ods. 2 a článku 15 ods. 8 sa Komisii udeľuje na obdobie šiestich rokov od 15. mája 2019. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto šesťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 8, článku 10 ods. 8, článku 11 ods. 1 štvrtom pododseku, článku 13 ods. 4, článku 14 ods. 2 a článku 15 ods. 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 8, článku 10 ods. 8, článku 11 ods. 1 štvrtom pododseku, článku 13 ods. 4, článku 14 ods. 2 a článku 15 ods. 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 18

Zrušenie

Nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2020.

Odkazy na zrušené nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe V.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2020.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 17. apríla 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 52.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 15. apríla 2019.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 1).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011 z 11. mája 2011, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové ľahké úžitkové vozidlá ako súčasť integrovaného prístupu Únie na zníženie emisií CO2 z ľahkých vozidiel (Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011, s. 1).

(5) Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1).

(9) Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1151 z 1. júna 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel, ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES, nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 a nariadenie Komisie (EÚ) č. 1230/2012 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 (Ú. v. EÚ L 175, 7.7.2017, s. 1).

(10) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1152 z 2. júna 2017, ktorým sa stanovuje metodika určovania korelačných parametrov potrebných na zohľadnenie zmien v regulačnom skúšobnom postupe, pokiaľ ide o ľahké úžitkové vozidlá a mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 293/2012 (Ú. v. EÚ L 175, 7.7.2017, s. 644).

(11) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1153 z 2. júna 2017, ktorým sa stanovuje metodika určovania korelačných parametrov potrebných na zohľadnenie zmien v regulačnom skúšobnom postupe a mení nariadenie (EÚ) č. 1014/2010 (Ú. v. EÚ L 175, 7.7.2017, s. 679).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES z 13. decembra 1999 o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a emisiách CO2 pri predaji nových osobných automobilov (Ú. v. ES L 12, 18.1.2000, s. 16).

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1).

(14) Nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 z 18. júla 2008 ktorým sa vykonáva, mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 199, 28.7.2008, s. 1).

(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).

(16) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 140.

(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(18) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

PRÍLOHA I

ČASŤ A

CIEĽOVÉ HODNOTY ŠPECIFICKÝCH EMISIÍ PRE OSOBNÉ VOZIDLÁ

1. Pre kalendárny rok 2020 sa špecifické emisie CO2 pre každé nové osobné vozidlo na účely výpočtov v tomto bode a v bode 2 určujú podľa tohto vzorca:

špecifické emisie CO2 = 95 + a · (M – M0)

kde:

M	=	hmotnosť vozidla v prevádzkovom stave v kilogramoch (kg)
M0	=	1 379,88
a	=	0,0333

2. Cieľová hodnota špecifických emisií sa pre výrobcu v roku 2020 vypočíta ako priemer špecifických emisií CO2 určených podľa bodu 1 každého nového osobného vozidla zapísaného do evidencie v danom kalendárnom roku, ktorého je výrobcom.

3. Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií výrobcu v roku 2021 sa vypočíta takto:

Formula

kde:

WLTPCO2	je priemerná hodnota špecifických emisií CO2 v roku 2020 určená v súlade s prílohou XXI k nariadeniu (EÚ) 2017/1151 a vypočítaná v súlade s článkom 4 ods. 3 druhou zarážkou tohto nariadenia, pričom sa nezahrnú úspory emisií CO2, ktoré sa dosiahli uplatňovaním článkov 5 a 11 tohto nariadenia;
NEDCCO2	je priemerná hodnota špecifických emisií CO2 v roku 2020 určená v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/1153 a vypočítaná v súlade s článkom 4 ods. 3 druhou zarážkou tohto nariadenia, pričom sa nezahrnú úspory emisií CO2, ktoré sa dosiahli uplatňovaním článkov 5 a 11 tohto nariadenia;
NEDCcieľová hodnota 2020	je cieľová hodnota špecifických emisií na rok 2020 vypočítaná v súlade s bodmi 1 a 2.

4. V kalendárnych rokoch 2021 až 2024 sa cieľová hodnota špecifických emisií výrobcu počíta takto:

Cieľová hodnota špecifických emisií = WLTPreferenčná cieľová hodnota + a [(Mø-M0) – (Mø2020 – M0,2020)]

kde:

WLTPreferenčná cieľová hodnota	je referenčná cieľová hodnota špecifických emisií podľa WLTP na rok 2021 vypočítaná v súlade s bodom 3;
a	je 0,0333;
Mø	je priemerná hmotnosť v prevádzkovom stave (M) nových osobných vozidiel výrobcu zapísaných do evidencie v príslušnom cieľovom roku vyjadrená v kilogramoch (kg);
M0	je 1 379,88 v roku 2021 a vymedzená v článku 14 ods. 1 písm. a) pre roky 2022, 2023 a 2024;
Mø2020	je priemerná hmotnosť v prevádzkovom stave (M) nových osobných vozidiel výrobcu zapísaných do evidencie v roku 2020 vyjadrená v kilogramoch (kg);
M0,2020	je 1 379,88.

5. V prípade výrobcu, ktorému bola udelená výnimka v súvislosti s cieľovou hodnotou špecifických emisií podľa NEDC v roku 2021, sa výnimočná cieľová hodnota podľa WLTP vypočíta takto:

Formula

kde:

WLTPCO2	je WLTPCO2 vymedzená v bode 3;
NEDCCO2	je NEDCCO2 vymedzená v bode 3;
NEDCcieľová hodnota 2021	je výnimočná cieľová hodnota na rok 2021, ktorú povolila Komisia podľa článku 10.

6. Od 1. januára 2025 sa cieľové hodnoty pre celý vozový park EÚ a cieľové hodnoty špecifických emisií pre výrobcu vypočítajú takto:

6.0. Cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2021

Cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2021 je priemer referenčných hodnôt2021 určených pre každého jednotlivého výrobcu, na ktorého sa v súlade s bodom 4 uplatňuje cieľová hodnota špecifických emisií, vážený počtom nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v roku 2021.

Referenčná hodnota2021 sa pre každého výrobcu určí takto:

Formula

kde:

WLTPCO2,namerané	je pre každého výrobcu priemer nameraných emisií CO2 každého nového osobného vozidla zapísaného do evidencie v roku 2020, určený a nahlásený v súlade s článkom 7a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/1153;
NEDC2020,cieľová hodnota pre vozový park	je 95 g/km;
NEDCCO2	je vymedzená v bode 3;
Mø2021	je priemerná hmotnosť v prevádzkovom stave nových osobných vozidiel výrobcu zapísaných do evidencie v roku 2021 vyjadrená v kilogramoch (kg);
M0,2021	je priemerná hmotnosť v prevádzkovom stave vyjadrená v kilogramoch (kg) všetkých nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v roku 2021tých výrobcov, v prípade ktorých sa uplatňuje cieľová hodnota špecifických emisií v súlade s bodom 4;
a	je vymedzená v bode 4.

6.1. Cieľové hodnoty pre celý vozový park EÚ na roky 2025 a 2030

6.1.1. Cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ na roky 2025 až 2029

Cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2021 · (1 – koeficient zníženia2025)

kde:

cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2021	je vymedzená v bode 6.0;
koeficient zníženia2025	je zníženie uvedené v článku 1 ods. 4 písm. a).

6.1.2. Cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ od roku 2030

Cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030 = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2021 · (1 – koeficient zníženia2030)

kde:

cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2021	je vymedzená v bode 6.0;
koeficient zníženia2030	je zníženie uvedené v článku 1 ods. 5 písm. a).

6.2. Referenčné cieľové hodnoty špecifických emisií od roku 2025

6.2.1. Referenčné cieľové hodnoty špecifických emisií na roky 2025 až 2029

Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 + a2025 · (TM-TM0)

kde:

cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025	je určená v súlade s bodom 6.1.1;
a2025	je

kde:

a2021	je smernica regresnej priamky stanovená lineárnou aproximáciou – metódou najmenších štvorcov – závislosti skúšobnej hmotnosti (nezávislá premenná) a špecifických emisií CO2 (závislá premenná) každého nového osobného vozidla zapísaného do evidencie v roku 2021;
priemerné emisie2021	sú priemerom špecifických emisií CO2 všetkých nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v roku 2021 tých výrobcov, pre ktorých sa cieľová hodnota špecifických emisií vypočítava v súlade s bodom 4;
TM	je priemerná skúšobná hmotnosť všetkých nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie výrobcu v príslušnom kalendárnom roku vyjadrená v kilogramoch (kg);
TM0	je hodnota v kilogramoch (kg) určená v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. d).

6.2.2. Referenčné cieľové hodnoty špecifických emisií od roku 2030

Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030 + a2030 · (TM – TM0)

kde:

cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030	je určená v súlade s bodom 6.1.2;
a2030	je

kde:

a2021	je uvedená v bode 6.2.1;
priemerné emisie2021	sú uvedené v bode 6.2.1;
TM	je uvedená v bode 6.2.1;
TM0	je uvedená v bode 6.2.1.

6.3. Cieľové hodnoty špecifických emisií od roku 2025

Cieľová hodnota špecifických emisií = referenčná cieľová hodnota špecifických emisií · koeficient ZLEV

kde:

referenčná cieľová hodnota špecifických emisií	je referenčná cieľová hodnota špecifických emisií CO2 určená v súlade s bodom 6.2.1 na roky 2025 až 2029 a bodom 6.2.2 na obdobie od roku 2030
koeficient ZLEV	je (1 + y – x), pokiaľ tento súčet nie je vyšší ako 1,05 alebo nižší ako 1,0; vtedy sa koeficient ZLEV stanoví na 1,05, prípadne 1,0;

kde:

je podiel vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami vo výrobcovom vozovom parku nových osobných vozidiel, vypočítaný ako celkový počet nových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, z ktorých sa každé započítava ako ZLEVšpecifická hodnota podľa tohto vzorca, vydelený celkovým počtom nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v relevantnom kalendárnom roku:

Pre nové osobné vozidlá zapísané do evidencie v členských štátoch, ktoré mali v roku 2017 vo vozovom parku podiel vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami nižší ako 60 % priemeru Únie (1) a mali menej ako 1 000 nových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami zapísanými do evidencie v roku 2017, sa ZLEVšpecifická hodnota do roku 2030 vrátane vypočíta podľa tohto vzorca:

Ak podiel vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami vo vozovom parku nových osobných vozidiel členského štátu zapísaných do evidencie v niektorom roku v období rokov 2025 až 2030 prekročí 5 %, uvedený členský štát nie je v nasledujúcich rokoch oprávnený uplatňovať multiplikátor 1,85;

je 15 % v období rokov 2025 až 2029 a 35 % od roku 2030.

ČASŤ B

CIEĽOVÉ HODNOTY ŠPECIFICKÝCH EMISIÍ PRE ĽAHKÉ ÚŽITKOVÉ VOZIDLÁ

1. Pre kalendárny rok 2020 sa špecifické emisie CO2 každého nového ľahkého úžitkového vozidla na účely výpočtov v tomto bode a v bode 2 určujú podľa tohto vzorca:

špecifické emisie CO2 = 147 + a · (M – M0)

kde:

M	=	hmotnosť vozidla v prevádzkovom stave v kilogramoch (kg)
M0	=	1 766,4
a	=	0,096

2. Cieľová hodnota špecifických emisií sa pre výrobcu v roku 2020 vypočíta ako priemer špecifických emisií CO2 určených podľa bodu 1 každého nového ľahkého úžitkového vozidla zapísaného do evidencie v danom kalendárnom roku, ktorého je výrobcom.

3. Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií výrobcu v roku 2021 sa vypočíta takto:

Formula

kde:

WLTPCO2	je priemerná hodnota špecifických emisií CO2 v roku 2020 určená v súlade s prílohou XXI k nariadeniu (EÚ) 2017/1151 bez započítania úspor emisií CO2 vyplývajúcich z uplatňovania článku 11 tohto nariadenia;
NEDCCO2	je priemerná hodnota špecifických emisií CO2 v roku 2020 určená v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/1152 bez započítania úspor emisií CO2 vyplývajúcich z uplatňovania článku 11 tohto nariadenia;
NEDCcieľová hodnota 2020	je cieľová hodnota špecifických emisií na rok 2020 vypočítaná v súlade s bodmi 1 a 2.

4. V kalendárnych rokoch 2021 až 2024 sa cieľová hodnota špecifických emisií výrobcu vypočíta takto:

Cieľová hodnota špecifických emisií = WLTPreferenčná cieľová hodnota + a [(Mø-M0) – (Mø2020 – M0,2020)]

kde:

WLTPreferenčná cieľová hodnota	je referenčná cieľová hodnota špecifických emisií podľa WLTP na rok 2021 vypočítaná v súlade s bodom 3;
a	je 0,096;
Mø	je priemerná hmotnosť v prevádzkovom stave (M) nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu zapísaných do evidencie v príslušnom cieľovom roku v kilogramoch (kg);
M0	je 1 766,4 v roku 2020; v rokoch 2021, 2022 a 2023 je to hodnota prijatá podľa článku 13 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 510/2011 a v roku 2024 hodnota prijatá podľa článku 14 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia;
Mø2020	je priemerná hmotnosť v prevádzkovom stave (M) nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu zapísaných do evidencie v roku 2020 v kilogramoch (kg);
M0,2020	je 1 766,4.

5. V prípade výrobcu, ktorému sa udelila výnimka v súvislosti s cieľovou hodnotou špecifických emisií podľa NEDC v roku 2021, sa výnimočná cieľová hodnota podľa WLTP vypočíta takto:

Formula

kde:

WLTPCO2	je WLTPCO2 uvedená v bode 3;
NEDCCO2	je NEDCCO2 uvedená v bode 3;
NEDCcieľová hodnota 2021	je výnimočná cieľová hodnota na rok 2021, ktorú povolila Komisia podľa článku 10.

6. Od 1. januára 2025 sa cieľové hodnoty pre celý vozový park EÚ a cieľové hodnoty špecifických emisií pre výrobcu vypočítajú takto:

6.0. Cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2021

Cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2021 je priemer referenčných hodnôt2021 určených pre každého jednotlivého výrobcu, na ktorého sa v súlade s bodom 4 uplatňuje cieľová hodnota špecifických emisií, vážený počtom nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v roku 2021.

Referenčná hodnota2021 sa pre každého výrobcu určí takto:

Formula

kde:

WLTPCO2,namerané	je pre každého výrobcu priemer všetkých nameraných emisií CO2 každého nového ľahkého úžitkového vozidla zapísaného do evidencie v roku 2020, určený a nahlásený v súlade s článkom 7a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/1152;
NEDC2020,cieľová hodnota pre vozový park	je 147 g/km;
NEDCCO2	je uvedená v bode 3;
Mø2021	je priemerná hmotnosť v prevádzkovom stave nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu zapísaných do evidencie v roku 2021 vyjadrená v kilogramoch (kg);
M0,2021	je priemerná hmotnosť v prevádzkovom stave v kilogramoch (kg) všetkých nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v roku 2021 tých výrobcov, na ktorých sa uplatňuje cieľová hodnota špecifických emisií v súlade s bodom 4;
a	je uvedená v bode 4.

6.1. Cieľové hodnoty pre celý vozový park EÚ na roky 2025 a 2030

6.1.1. Cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ na roky 2025 až 2029

Cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2021 · (1 – koeficient zníženia2025)

kde:

cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2021	je uvedená v bode 6.0;
koeficient zníženia2025	je zníženie uvedené v článku 1 ods. 4 písm. b).

6.1.2. Cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ od roku 2030

Cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030 = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2021 · (1 – koeficient zníženia2030)

kde:

cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2021	je uvedená v bode 6.0;
koeficient zníženia2030	je zníženie uvedené v článku 1 ods. 5 písm. b).

6.2. Referenčné cieľové hodnoty špecifických emisií od roku 2025

6.2.1. Referenčné cieľové hodnoty špecifických emisií na roky 2025 až 2029

Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025 + α · (TM-TM0)

kde:

cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025	je určená v súlade s bodom 6.1.1;
α	je a2025, kde priemerná skúšobná hmotnosť nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu sa rovná alebo je nižšia ako TM0 určené v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. d), a a2021, kde priemerná skúšobná hmotnosť nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu je vyššia ako TM0 určené v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. d);

kde:

a2025	je
a2021	je smernica regresnej priamky stanovená lineárnou aproximáciou – metódou najmenších štvorcov – závislosti skúšobnej hmotnosti (nezávislá premenná) a špecifických emisií CO2 (závislá premenná) každého nového ľahkého úžitkového vozidla zapísaného do evidencie v roku 2021;
priemerné emisie2021	sú priemerom špecifických emisií CO2 všetkých nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v roku 2021 tých výrobcov, pre ktorých sa cieľová hodnota špecifických emisií vypočíta v súlade s bodom 4;
TM	je priemerná skúšobná hmotnosť všetkých nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu zapísaných do evidencie v príslušnom kalendárnom roku vyjadrená v kilogramoch (kg);
TM0	je hodnota v kilogramoch (kg) určená v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. d).

6.2.2. Referenčné cieľové hodnoty špecifických emisií od roku 2030

Referenčná cieľová hodnota špecifických emisií = cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030 + α · (TM-TM0)

kde:

cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030	je určená v súlade s bodom 6.1.2;
α	je a2030, kde priemerná skúšobná hmotnosť nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu sa rovná alebo je nižšia ako TM0 určené v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. d), a a2021, kde priemerná skúšobná hmotnosť nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu je vyššia ako TM0 určené v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. d);

kde:

a2030	je
a2021	je uvedená v bode 6.2.1;
priemerné emisie2021	sú uvedené v bode 6.2.1;
TM	je uvedená v bode 6.2.1;
TM0	je uvedená v bode 6.2.1.

6.3. Cieľové hodnoty špecifických emisií od roku 2025

6.3.1. Cieľové hodnoty špecifických emisií na roky 2025 až 2029

Cieľová hodnota špecifických emisií = (referenčná cieľová hodnota špecifických emisií – (øciele – cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2025)) · koeficient ZLEV

kde:

referenčná cieľová hodnota špecifických emisií	je referenčná cieľová hodnota špecifických emisií pre výrobcu určená v súlade s bodom 6.2.1;
øciele	je priemer všetkých referenčných cieľových hodnôt špecifických emisií určených v súlade s bodom 6.2.1, vážený počtom nových ľahkých úžitkových vozidiel každého jednotlivého výrobcu;
koeficient ZLEV	je (1 + y – x), pokiaľ tento súčet nie je vyšší ako 1,05 alebo nižší ako 1,0; vtedy sa koeficient ZLEV stanoví na 1,05, prípadne 1,0;

kde:

je podiel vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami vo vozovom parku nových ľahkých úžitkových vozidiel výrobcu, vypočítaný ako celkový počet nových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, z ktorých sa každé započítava ako ZLEVšpecifická hodnota podľa tohto vzorca, vydelený celkovým počtom nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie v príslušnom kalendárnom roku:

je 15 %.

6.3.2. Cieľové hodnoty špecifických emisií od roku 2030

Cieľová hodnota špecifických emisií = (referenčná cieľová hodnota špecifických emisií – (øciele – cieľová hodnota pre celý vozový park EÚ2030)) · koeficient ZLEV

kde:

referenčná cieľová hodnota špecifických emisií	je referenčná cieľová hodnota špecifických emisií pre výrobcu určená v súlade s bodom 6.2.2
øciele	je priemer všetkých referenčných cieľových hodnôt špecifických emisií určených v súlade s bodom 6.2.2, vážený počtom nových ľahkých úžitkových vozidiel každého jednotlivého výrobcu;
koeficient ZLEV	je (1 + y – x), pokiaľ tento súčet nie je vyšší ako 1,05 alebo nižší ako 1,0; vtedy sa koeficient ZLEV stanoví na 1,05, prípadne 1,0;

kde:

je 30 %.

(1) Podiel vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami vo vozovom parku nových osobných vozidiel členského štátu v roku 2017 sa vypočíta ako celkový počet nových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami zapísaných do evidencie v roku 2017 vydelený celkovým počtom nových osobných vozidiel zapísaných do evidencie v tom istom roku.

PRÍLOHA II

MONITOROVANIE A NAHLASOVANIE EMISIÍ Z NOVÝCH OSOBNÝCH VOZIDIEL

ČASŤ A

Zhromažďovanie údajov o nových osobných vozidlách a zisťovanie údajov z monitorovania emisií CO2

1. Za každý kalendárny rok členské štáty zaznamenávajú o každom novom osobnom vozidle zaevidovanom v kategórii M1 na svojom území tieto podrobné údaje:

výrobcu;

b)	číslo typového schválenia a jeho rozšírenie;

c)	typ, variant a vo vhodnom prípade verziu;

d)	značku a obchodný názov;

e)	kategóriu schváleného typu vozidla;

f)	celkový počet nových evidencií;

g)	hmotnosť v prevádzkovom stave;

h)	špecifické emisie CO2 (NEDC a WLTP);

i)	stopu vozidla: rázvor kolies, rozchod riadiacej nápravy a rozchod ďalšej nápravy;

j)	druh paliva a palivový režim;

k)	zdvihový objem motora;

l)	spotrebu elektrickej energie;

m)	kód inovačnej technológie alebo skupiny inovačných technológií a zníženie emisií CO2 v dôsledku uvedenej technológie (NEDC a WLTP);

n)	maximálny čistý výkon;

o)	identifikačné číslo vozidla;

p)	skúšobnú hmotnosť podľa WLTP;

q)	faktory odchýlky a faktory overovania uvedené v bode 3.2.8 prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/1153;

r)	kategóriu evidovaného vozidla;

s)	identifikačné číslo radu vozidiel;

t)	v relevantných prípadoch dojazd na elektrickú energiu.

Členské štáty sprístupnia Komisii v súlade s článkom 7 všetky údaje uvedené v tomto bode vo formáte uvedenom v časti B oddiele 2.

2. Podrobné údaje uvedené v bode 1 sa prevezmú z osvedčenia o zhode príslušného osobného vozidla. V prípade dvojpalivových vozidiel (benzín/plyn), ktorých osvedčenie o zhode obsahuje hodnoty špecifických emisií CO2 pre obidva druhy paliva, členské štáty použijú len hodnotu nameranú pre plyn.

3. Členské štáty za každý kalendárny rok určujú:

a)	celkový počet nových evidencií nových osobných vozidiel podliehajúcich typovému schváleniu ES;

b)	celkový počet nových evidencií nových jednotlivo schválených osobných vozidiel;

c)	celkový počet nových evidencií nových osobných vozidiel podliehajúcich typovému schváleniu na vnútroštátnej úrovni v malých sériách.

ČASŤ B

Formát na doručovanie údajov

Informácie uvedené v bodoch 1 a 3 časti A nahlasujú členské štáty za každý rok v týchto formátoch:

ODDIEL 1

SÚHRNNÉ ÚDAJE Z MONITOROVANIA

Členský štát (1)
Rok
Celkový počet nových evidencií nových osobných vozidiel podliehajúcich typovému schváleniu ES
Celkový počet nových evidencií nových jednotlivo schválených osobných vozidiel
Celkový počet nových evidencií nových osobných vozidiel podliehajúcich typovému schváleniu na vnútroštátnej úrovni v malých sériách

ODDIEL 2

PODROBNÉ ÚDAJE Z MONITOROVANIA – ZÁZNAM ZA JEDNO VOZIDLO

Odkaz na časť A bod 1	Podrobné údaje o vozidle zapísanom v evidencii
a)	Názov výrobcu – štandardizované označenie EÚ
	Názov výrobcu – vyhlásenie výrobcu pôvodného zariadenia (OEM)
	Názov výrobcu v evidencii členského štátu (2)
b)	Číslo typového schválenia a jeho rozšírenie
c)	Typ
	Variant
	Verzia
d)	Značka a obchodný názov
e)	Kategória schváleného typu vozidla
f)	Celkový počet nových evidencií
g)	Hmotnosť v prevádzkovom stave
h)	Špecifické emisie CO2 (spolu) Hodnota podľa NEDC do 31. decembra 2020 s výnimkou vozidiel, na ktoré sa vzťahuje článok 5 a pre ktoré sa hodnota podľa NEDC určí do 31. decembra 2022 v súlade s článkom 5 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/1153
h)	Špecifické emisie CO2 (spolu) Hodnota podľa WLTP
i)	Rázvor kolies
	Rozchod riadiacej nápravy (náprava 1)
	Rozchod ďalšej nápravy (náprava 2)
j)	Druh paliva
j)	Palivový režim
k)	Zdvihový objem motora (cm3)
l)	Spotreba elektrickej energie (Wh/km)
m)	Kód ekologickej inovácie
	Celková úspora emisií CO2 podľa NEDC v dôsledku ekologickej inovácie do 31. decembra 2020
	Celková úspora emisií CO2 podľa WLTP v dôsledku ekologickej inovácie
n)	Maximálny čistý výkon
o)	Identifikačné číslo vozidla
p)	Skúšobná hmotnosť podľa WLTP
q)	Faktor odchýlky De (ak je k dispozícii)
q)	Faktor overovania (ak je k dispozícii)
r)	Kategória evidovaného vozidla
s)	Identifikačné číslo radu vozidiel
t)	Dojazd na elektrickú energiu, ak je dispozícii

(1) Dvojpísmenové kódy ISO 3166 s výnimkou Grécka a Spojeného kráľovstva, pre ktoré sa použijú kódy EL resp. UK.

(2) V prípade typového schválenia na vnútroštátnej úrovni v malých sériách (NSS) alebo individuálneho schválenia (IVA) sa názov výrobcu uvedie v stĺpci „Názov výrobcu v evidencii členského štátu“, pričom v stĺpci „Názov výrobcu – štandardizované označenie EÚ“ sa uvedie buď „AA-NSS“ alebo podľa potreby „AA-IVA“.

PRÍLOHA III

MONITOROVANIE A NAHLASOVANIE EMISIÍ Z NOVÝCH ĽAHKÝCH ÚŽITKOVÝCH VOZIDIEL

A. Zhromažďovanie údajov o nových ľahkých úžitkových vozidlách a zisťovanie údajov z monitorovania emisií CO2

1. Podrobné údaje

1.1. Dokončené vozidlá evidované v kategórii N1

V prípade dokončených vozidiel s typovým schválením ES evidovaných v kategórii N1, členské štáty o každom novom ľahkom úžitkovom vozidle pri jeho prvom zápise do evidencie na svojom území za každý kalendárny rok zaznamenávajú tieto podrobné údaje:

výrobcu;

b)	číslo typového schválenia a jeho rozšírenie;

c)	typ, variant a verziu;

značku;

e)	kategóriu schváleného typu vozidla;

f)	kategóriu evidovaného vozidla;

g)	špecifické emisie CO2 (NEDC a WLTP);

h)	hmotnosť v prevádzkovom stave;

i)	najvyššiu technicky prípustnú hmotnosť naloženého vozidla;

j)	stopu vozidla: rázvor kolies, rozchod riadiacej nápravy a rozchod ďalšej nápravy;

k)	druh paliva a palivový režim;

l)	zdvihový objem motora;

m)	spotrebu elektrickej energie;

n)	kód inovačnej technológie alebo skupiny inovačných technológií a zníženie emisií CO2 v dôsledku uvedenej technológie (NEDC a WLTP);

o)	identifikačné číslo vozidla;

p)	skúšobnú hmotnosť podľa WLTP;

q)	faktor odchýlky a faktor overovania uvedené v bode 3.2.8 prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/1152;

r)	identifikačné číslo radu vozidiel určené v súlade s bodom 5.0 prílohy XXI k nariadeniu (EÚ) 2017/1151;

s)	v relevantných prípadoch dojazd na elektrickú energiu.

Členské štáty sprístupnia Komisii v súlade s článkom 7 všetky údaje uvedené v tomto bode vo formáte uvedenom v časti C oddiele 2 tejto prílohy.

1.2. Vozidlá schválené v rámci viacstupňového procesu a evidované v kategórii N1

V prípade vozidiel vyrábaných vo viacerých stupňoch a evidovaných v kategórii N1 členské štáty za každý kalendárny rok zaznamenávajú tieto podrobné údaje o:

základnom (nedokončenom) vozidle: údaje uvedené v písmenách a), b), c), d), e), g), h), i), n) a o) bodu 1.1 alebo namiesto údajov uvedených v písmenách h) a i) údaje o štandardnej pridanej hmotnosti, ktoré sa poskytujú ako súčasť informácií o typovom schválení uvedených v bode 2.17.2 prílohy I k smernici 2007/46/ES;

b)	základnom (dokončenom) vozidle: údaje uvedené v písmenách a), b), c), d), e), g), h), i), n) a o) bodu 1.1;

c)	dokončovanom vozidle: údaje uvedené v písmenách a), f), g), h), j), k), l), m) a o) bodu 1.1.

Ak niektoré údaje uvedené v písmene a) a b) prvého pododseku pre základné vozidlo nie sú k dispozícii, členský štát namiesto nich poskytne údaje o dokončovanom vozidle.

Pre dokončované vozidlá kategórie N1 sa používa formát stanovený v oddiele 2 časti C.

Identifikačné číslo vozidla uvedené v písmene o) bodu 1.1 sa nezverejňuje.

2. Podrobné údaje uvedené v bode 1 sa prevezmú z osvedčenia o zhode. V prípade dvojpalivových vozidiel (benzín/plyn), ktorých osvedčenie o zhode obsahuje hodnoty špecifických emisií CO2 pre obidva druhy paliva, členské štáty použijú len hodnotu nameranú pre plyn.

3. Členské štáty za každý kalendárny rok určujú:

a)	celkový počet nových evidencií nových ľahkých úžitkových vozidiel podliehajúcich typovému schváleniu ES;

b)	celkový počet nových evidencií nových ľahkých úžitkových vozidiel podliehajúcich viacstupňovému typovému schváleniu, ak je k dispozícii;

c)	celkový počet nových evidencií nových ľahkých úžitkových vozidiel podliehajúcich individuálnemu schváleniu;

d)	celkový počet nových evidencií nových ľahkých úžitkových vozidiel podliehajúcich typovému schváleniu na vnútroštátnej úrovni v malých sériách.

B. Metodika zisťovania údajov z monitorovania emisií CO2 nových ľahkých úžitkových vozidiel

Informácie z monitorovania, ktoré členské štáty majú určiť v súlade s bodmi 1 a 3 časti A, sa určujú v súlade s metodikou uvedenou v tejto časti.

1. Počet nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie

Členské štáty určujú počet nových ľahkých úžitkových vozidiel zapísaných do evidencie na svojom území za príslušný monitorovaný rok, pričom sa tento počet vozidiel rozdelí na vozidlá podliehajúce typovému schváleniu ES, individuálnemu schváleniu a typovému schváleniu na vnútroštátnej úrovni v malých sériách, a ak je dispozícii, počet vozidiel, ktoré podliehajú viacstupňovému typovému schváleniu.

2. Dokončované vozidlá

V prípade vozidiel, ktoré podliehajú viacstupňovému typovému schváleniu, sa špecifické emisie CO2 dokončovaných vozidiel pridelia výrobcovi základného vozidla.

V záujme zabezpečenia reprezentatívnosti hodnôt emisií CO2, palivovej účinnosti a hmotnosti dokončovaných vozidiel a bez neprimeranej záťaže výrobcu základného vozidla Komisia navrhne osobitný postup monitorovania a prípadne vykoná potrebné zmeny v príslušných právnych predpisoch o typovom schvaľovaní.

Bez ohľadu na to, že na účely výpočtu cieľovej hodnoty na rok 2020 v súlade s bodom 2 časti B prílohy I sa použije štandardná pridaná hmotnosť uvedená v časti C tejto prílohy, ak sa táto hmotnosť nedá určiť, na predbežný výpočet cieľovej hodnoty špecifických emisií uvedenej v článku 7 ods. 4 sa môže použiť hmotnosť dokončovaného vozidla v prevádzkovom stave.

Ak je základné vozidlo dokončeným vozidlom, na výpočet cieľovej hodnoty špecifických emisií sa použije hmotnosť uvedeného vozidla v prevádzkovom stave. Ak sa táto hmotnosť nedá určiť, na predbežný výpočet cieľovej hodnoty špecifických emisií sa môže použiť hmotnosť dokončovaného vozidla v prevádzkovom stave.

C. Formáty na predkladanie údajov

Informácie uvedené v bodoch 1 a 3 časti A nahlasujú členské štáty za každý rok v týchto formátoch:

Oddiel 1

Súhrnné údaje z monitorovania

Členský štát (1)
Rok
Celkový počet nových evidencií nových ľahkých úžitkových vozidiel podliehajúcich typovému schváleniu ES
Celkový počet nových evidencií jednotlivo schválených nových ľahkých úžitkových vozidiel
Celkový počet nových evidencií nových ľahkých úžitkových vozidiel podliehajúcich typovému schváleniu na vnútroštátnej úrovni v malých sériách
Celkový počet nových evidencií nových ľahkých úžitkových vozidiel podliehajúcich viacstupňovému typovému schváleniu (ak je známy)

Oddiel 2

Podrobné údaje z monitorovania – záznam pre jedno vozidlo

Odkaz na bod 1.1 časti A	Podrobné údaje o vozidle zapísanom do evidencie (2)
a)	Názov výrobcu – štandardizované označenie EÚ (3)
	Názov výrobcu – vyhlásenie výrobcu pôvodného zariadenia (OEM) DOKONČENÉ VOZIDLO/ZÁKLADNÉ VOZIDLO (4)
	Názov výrobcu – vyhlásenie výrobcu pôvodného zariadenia (OEM) DOKONČOVANÉ VOZIDLO (4)
	Názov výrobcu v evidencii členského štátu (3)
b)	Číslo typového schválenia a jeho rozšírenie
c)	Typ
	Variant
	Verzia
d)	Značka
e)	Kategória schváleného typu vozidla
f)	Kategória evidovaného vozidla
g)	Špecifické emisie CO2 (spolu) Hodnota podľa NEDC do 31. decembra 2020
g)	Špecifické emisie CO2 (spolu) Hodnota podľa WLTP
h)	Hmotnosť v prevádzkovom stave ZÁKLADNÉ VOZIDLO
h)	Hmotnosť v prevádzkovom stave DOKONČOVANÉ VOZIDLO/DOKONČENÉ VOZIDLO
i) (5)	Najvyššia technicky prípustná hmotnosť naloženého vozidla
j)	Rázvor kolies
	Rozchod riadiacej nápravy (náprava 1)
	Rozchod riadiacej nápravy (náprava 2)
k)	Druh paliva
k)	Palivový režim
l)	Zdvihový objem motora (cm3)
m)	Spotreba elektrickej energie (Wh/km)
n)	Kód ekologickej inovácie
	Celková úspora emisií CO2 podľa NEDC v dôsledku ekologickej inovácie do 31. decembra 2020
	Celková úspora emisií CO2 podľa WLTP v dôsledku ekologickej inovácie
o)	Identifikačné číslo vozidla
p)	Skúšobná hmotnosť podľa WLTP
q)	Faktor odchýlky De (ak je k dispozícii)
q)	Faktor overovania (ak je k dispozícii)
r)	Identifikačné číslo radu vozidiel
s)	Dojazd na elektrickú energiu v relevantných prípadoch
Bod 2.17.2 prílohy I k smernici 2007/46/ES (6)	Štandardná pridaná hmotnosť (v prípade potreby pre vozidlá vyrábané vo viacerých stupňoch)

(1) Dvojpísmenové kódy ISO 3166 s výnimkou Grécka a Spojeného kráľovstva, pre ktoré sa použijú kódy EL resp. UK.

(2) Ak v prípade vozidiel vyrábaných vo viacerých stupňoch nemožno poskytnúť údaje o základnom vozidle, členský štát musí poskytnúť aspoň údaje pre dokončované vozidlo uvedené v tomto formáte.

(3) V prípade typového schválenia na vnútroštátnej úrovni v malých sériách (NSS) alebo individuálneho schválenia (IVA) sa názov výrobcu uvedie v stĺpci „Názov výrobcu v evidencii členského štátu“, pričom v stĺpci „Názov výrobcu – štandardné označenie EÚ“ sa uvedie buď „AA-NSS“ alebo prípadne „AA-IVA“.

(4) V prípade vozidiel vyrábaných vo viacerých stupňoch sa uvedie výrobca základného (nedokončeného/dokončeného) vozidla. Ak informácia o výrobcovi základného vozidla nie je k dispozícii, uvedie sa iba názov výrobcu dokončovaného vozidla.

(5) V prípade vozidiel vyrábaných vo viacerých stupňoch sa uvedie najvyššia technicky prípustná hmotnosť naloženého základného vozidla.

(6) V prípade vozidiel vyrábaných vo viacerých stupňoch sa môže hmotnosť základného vozidla v prevádzkovom stave a najvyššia technicky prípustná hmotnosť naloženého základného vozidla nahradiť štandardnou pridanou hmotnosťou uvedenou ako súčasť informácií k typovému schváleniu v súlade s bodom 2.17.2 prílohy I k smernici 2007/46/ES.

PRÍLOHA IV

ZRUŠENÉ NARIADENIA SO ZOZNAMOM ICH NESKORŠÍCH ZMIEN

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009	(Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 1).
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 397/2013	(Ú. v. EÚ L 120, 1.5.2013, s. 4).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 333/2014	(Ú. v. EÚ L 103, 5.4.2014, s. 15).
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/6	(Ú. v. EÚ L 3, 7.1.2015, s. 1).
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1502	(Ú. v. EÚ L 221, 26.8.2017, s. 4).
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/649	(Ú. v. EÚ L 108, 27.4.2018, s. 14).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011	(Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011, s. 1).
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 205/2012	(Ú. v. EÚ L 72, 10.3.2012, s. 2).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 253/2014	(Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 38).
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2014	(Ú. v. EÚ L 121, 24.4.2014, s. 1).
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/748	(Ú. v. EÚ L 113, 29.4.2017, s. 9).
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1499	(Ú. v. EÚ L 219, 25.8.2017, s. 1).

PRÍLOHA V

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 443/2009	Nariadenie (EÚ) č. 510/2011	Toto nariadenie
článok 1 prvý odsek	článok 1 ods. 1	článok 1 ods. 1
článok 1 druhý odsek	článok 1 ods. 2	článok 1 ods. 2
článok 1 tretí odsek	—	článok 1 ods. 3
—	—	článok 1 ods. 4
—	—	článok 1 ods. 5
—	—	článok 1 ods. 6
—	—	článok 1 ods. 7
článok 2 ods. 1	článok 2 ods. 1	článok 2 ods. 1
článok 2 ods. 2	článok 2 ods. 2	článok 2 ods. 2
článok 2 ods. 3	článok 2 ods. 3	článok 2 ods. 3
článok 2 ods. 4	článok 2 ods. 4	článok 2 ods. 4
článok 3 ods. 1, úvodná časť	článok 3 ods. 1, úvodná časť	článok 3 ods. 1, úvodná časť
článok 3 ods. 1 písm. a) a b)	článok 3 ods. 1 písm. a) a b)	článok 3 ods. 1 písm. a) a b)
—	článok 3 ods. 1 písm. c), d) a e)	článok 3 ods. 1 písm. c), d) a e)
článok 3 ods. 1 písm. c) a d)	článok 3 ods. 1 písm. f) a g)	článok 3 ods. 1 písm. f) a g)
článok 3 ods. 1 písm. f)	článok 3 ods. 1 písm. h)	článok 3 ods. 1 písm. h)
článok 3 ods. 1 písm. e)	článok 3 ods. 1 písm. j)	článok 3 ods. 1 písm. i)
článok 3 ods. 1 písm. g)	článok 3 ods. 1 písm. i)	článok 3 ods. 1 písm. j)
—	—	článok 3 ods. 1 písm. k), l) a m)
	článok 3 ods. 1 písm. k)	článok 3 ods. 1 písm. n)
článok 3 ods. 2	článok 3 ods. 2	článok 3 ods. 2
článok 4 prvý odsek	článok 4 prvý odsek	článok 4 ods. 1, úvodná časť a písm. a) a b)
—	—	článok 4 ods. 1 písm. c)
—	článok 4 druhý odsek	článok 4 ods. 2
článok 4 druhý odsek	článok 4 tretí odsek	článok 4 ods. 3
článok 5	článok 5	—
článok 5a	—	článok 5
článok 6	článok 6	—
článok 7 ods. 1	článok 7 ods. 1	článok 6 ods. 1
článok 7 ods. 2 písm. a), b) a c)	článok 7 ods. 2 písm. a), b) a c)	článok 6 ods. 2 písm. a), b) a c)
—	—	článok 6 ods. 2 písm. d)
článok 7 ods. 3	článok 7 ods. 3	článok 6 ods. 3
článok 7 ods. 4	článok 7 ods. 4	článok 6 ods. 4
článok 7 ods. 5	článok 7 ods. 5	článok 6 ods. 5
článok 7 ods. 6	článok 7 ods. 6	článok 6 ods. 6
článok 7 ods. 7	článok 7 ods. 7	článok 6 ods. 7
článok 8 ods. 1	článok 8 ods. 1	článok 7 ods. 1
článok 8 ods. 2	článok 8 ods. 2	článok 7 ods. 2
článok 8 ods. 3	článok 8 ods. 3	článok 7 ods. 3
článok 8 ods. 4 prvý a druhý pododsek	článok 8 ods. 4 prvý a druhý pododsek	článok 7 ods. 4 prvý a druhý pododsek
článok 8 ods. 4 tretí pododsek	článok 8 ods. 4 prvý pododsek	článok 7 ods. 4 tretí pododsek
článok 8 ods. 5 prvý pododsek	článok 8 ods. 5	článok 7 ods. 5 prvý pododsek
článok 8 ods. 5 druhý pododsek	článok 8 ods. 6	článok 7 ods. 5 druhý pododsek
článok 8 ods. 6	článok 8 ods. 7	—
článok 8 ods. 7	článok 8 ods. 8	článok 7 ods. 6 prvý pododsek
—	—	článok 7 ods. 6 druhý pododsek
článok 8 ods. 8	—	—
článok 8 ods. 9 prvý pododsek	článok 8 ods. 9 prvý pododsek	článok 7 ods. 7
článok 8 ods. 9 druhý pododsek	článok 8 ods. 9 druhý pododsek	článok 7 ods. 8
—	—	článok 7 ods. 9
—	—	článok 7 ods. 10
—	článok 8 ods. 10	článok 7 ods. 11
článok 9 ods. 1	článok 9 ods. 1	článok 8 ods. 1
článok 9 ods. 2 prvý pododsek, úvodná časť	článok 9 ods. 2 prvý pododsek, úvodná časť	článok 8 ods. 2 prvý pododsek, prvá časť
článok 9 ods. 2 prvý pododsek písm. a)	článok 9 ods. 2 prvý pododsek písm. a)	—
článok 9 ods. 2 prvý pododsek písm. b)	článok 9 ods. 2 prvý pododsek písm. b)	článok 8 ods. 2 prvý pododsek, druhá časť
článok 9 ods. 2 druhý pododsek	článok 9 ods. 2 druhý pododsek	článok 8 ods. 2 druhý pododsek
článok 9 ods. 3	článok 9 ods. 3	článok 8 ods. 3
článok 9 ods. 4	článok 9 ods. 4	článok 8 ods. 4
článok 10 ods. 1, úvodná časť	článok 10 ods. 1, úvodná časť	článok 9 ods. 1, úvodná časť
článok 10 ods. 1 písm. a) až e)	článok 10 ods. 1 písm. a) až e)	článok 9 ods. 1 písm. a) až e)
—	—	článok 9 ods. 1 písm. f)
článok 10 ods. 2	článok 10 ods. 2	článok 9 ods. 2
—	—	článok 9 ods. 3
článok 11 ods. 1	článok 11 ods. 1	článok 10 ods. 1
článok 11 ods. 2	článok 11 ods. 2	článok 10 ods. 2
článok 11 ods. 3	článok 11 ods. 3	článok 10 ods. 3 prvý pododsek
—	—	článok 10 ods. 3 druhý pododsek
článok 11 ods. 4 prvý pododsek	—	článok 10 ods. 4 prvý pododsek
článok 11 ods. 4 druhý pododsek, úvodná časť	—	článok 10 ods. 4 druhý pododsek, úvodná časť
článok 11 ods. 4 druhý pododsek písm. a)	—	článok 10 ods. 4 druhý pododsek písm. a)
článok 11 ods. 4 druhý pododsek písm. b)	—	—
článok 11 ods. 4 druhý pododsek písm. c)	—	článok 10 ods. 4 druhý pododsek písm. b)
—	—	článok 10 ods. 4 druhý pododsek písm. c)
článok 11 ods. 4 tretí a štvrtý pododsek	—	článok 10 ods. 4 tretí a štvrtý pododsek
článok 11 ods. 5	článok 11 ods. 4	článok 10 ods. 5
článok 11 ods. 6	článok 11 ods. 5	článok 10 ods. 6
článok 11 ods. 7	článok 11 ods. 6	článok 10 ods. 7
článok 11 ods. 8	článok 11 ods. 7	článok 10 ods. 8
článok 11 ods. 9	článok 11 ods. 8	článok 10 ods. 9
článok 12 ods. 1 prvý pododsek	článok 12 ods. 1 prvý pododsek	článok 11 ods. 1 prvý pododsek
článok 12 ods. 1 druhý pododsek	—	článok 11 ods. 1 druhý pododsek
článok 12 ods. 1 tretí pododsek	článok 12 ods. 1 druhý pododsek	článok 11 ods. 1 tretí pododsek
—	—	článok 11 ods. 1 štvrtý pododsek
článok 12 ods. 2	článok 12 ods. 2	článok 11 ods. 2, úvodná časť, písm. a), b) a c) a písm. d), prvá časť
—	—	článok 11 ods. 2 písm. d), posledná časť
článok 12 ods. 3	článok 12 ods. 3	článok 11 ods. 3
článok 12 ods. 4	článok 12 ods. 4	článok 11 ods. 4
—	—	článok 12
—	—	článok 13
článok 13 ods. 1	—	—
—	článok 13 ods. 1	—
—	—	článok 14 — nadpis
—	—	článok 14 ods. 1 prvý pododsek, úvodná časť
článok 13 ods. 2 prvý a druhý pododsek	—	článok 14 ods. 1 písm. a)
—	článok 13 ods. 5	článok 14 ods. 1 písm. b)
		článok 14 ods. 1 písm. c) a d)
článok 13 ods. 2 tretí pododsek	článok 13 ods. 5	článok 14 ods. 2
—	—	článok 15 ods. 1
—	—	článok 15 ods. 2
—	—	článok 15 ods. 3
—	článok 13 ods. 2	—
—	—	článok 15 ods. 4 prvá časť
článok 13 ods. 3	článok 13 ods. 6 prvý pododsek	článok 15 ods. 4 druhá časť
—	článok 13 ods. 4	—
článok 13 ods. 4	článok 13 ods. 6 druhý pododsek	—
článok 13 ods. 5	—	—
článok 13 ods. 6	článok 13 ods. 3	—
—	—	článok 15 ods. 5
—	—	článok 15 ods. 6
článok 13 ods. 7 prvý pododsek	článok 13 ods. 6 tretí pododsek	článok 15 ods. 7
článok 13 ods. 7 druhý pododsek	článok 13 ods. 6 štvrtý pododsek	článok 15 ods. 8
článok 14 ods. 1	článok 14 ods. 1	článok 16 ods. 1
článok 14 ods. 2	článok 14 ods. 2	článok 16 ods. 2
článok 14 ods. 3	článok 14 ods. 2a	článok 16 ods. 3
článok 14a ods. 1	článok 15 ods. 3	článok 17 ods. 1
článok 14a ods. 2	článok 15 ods. 1	článok 17 ods. 2
článok 14a ods. 3	článok 16	článok 17 ods. 3
článok 14a ods. 4	článok 15 ods. 2	článok 17 ods. 4
článok 14a ods. 5	článok 17	článok 17 ods. 5
článok 15	—	—
—	—	článok 18
článok 16	článok 18	článok 19
príloha I	—	príloha I časť A body 1 až 5
—	—	príloha I časť A bod 6
—	príloha I	príloha I časť B body 1 až 5
—	—	príloha I časť B bod 6
príloha II časť A	—	príloha II časť A
príloha II časť B	—	—
príloha II časť C	—	príloha II časť B
—	príloha II	príloha III
—	—	príloha IV
—	—	príloha V

25.4.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 111/59

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/633

zo 17. apríla 2019

o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V rámci poľnohospodárskeho a potravinového dodávateľského reťazca sa bežne vyskytuje výrazná nerovnováha vo vyjednávacej pozícii medzi dodávateľmi a odberateľmi poľnohospodárskych a potravinových výrobkov. Táto nerovnováha vo vyjednávacej pozícii môže viesť k nekalým obchodným praktikám, keď sa väčší obchodní partneri so silnejšou pozíciou usilujú presadiť určité praktiky alebo zmluvné dojednania, ktoré sú v ich prospech v súvislosti s predajnou transakciou. Takéto praktiky sa napríklad: môžu výrazne odchyľovať od poctivého obchodného správania, môžu byť v rozpore so zásadami dobromyseľnosti a čestnosti a môžu byť jednostranne presadzované jedným obchodným partnerom voči druhému; môže sa nimi stanoviť neodôvodnený a neprimeraný prenos hospodárskeho rizika z jedného obchodného partnera na druhého; alebo sa nimi môže vytvoriť výrazná nerovnováha medzi právami a povinnosťami jedného obchodného partnera. Určité praktiky môžu byť zjavne nekalé, aj keď ich obe strany odsúhlasia. V záujme zníženia výskytu takýchto praktík by sa mal na úrovni Únie zaviesť minimálny štandard ochrany pred nekalými obchodnými praktikami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na životnú úroveň poľnohospodárskej komunity. Prístup minimálnej harmonizácie v tejto smernici umožňuje členským štátom prijať alebo ponechať v platnosti vnútroštátne pravidlá, ktoré idú nad rámec nekalých obchodných praktík uvedených v tejto smernici.

(2)

Od roku 2009 sa v troch publikáciách Komisie (oznámenie Komisie z 28. októbra 2009 o lepšom fungovaní potravinového reťazca v Európe, oznámenie Komisie z 15. júla 2014 o boji proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci, oznámenie Komisie z 29. januára 2016 o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci) venuje pozornosť fungovaniu potravinového dodávateľského reťazca, vrátane výskytu nekalých obchodných praktík. Komisia navrhla žiaduce charakteristiky pre vnútroštátne a dobrovoľné rámce riadenia, ktoré sa zaoberajú riešením nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci. Nie všetky tieto charakteristiky sa stali súčasťou právneho rámca alebo dobrovoľných režimov riadenia v členských štátoch, takže výskyt takýchto praktík ostáva naďalej v centre politickej diskusie v Únii.

(3)

Fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca vedené Komisiou schválilo v roku 2011 súbor zásad správnej praxe vo vertikálnych vzťahoch v potravinovom dodávateľskom reťazci, na ktorých sa dohodli organizácie zastupujúce väčšinu hospodárskych subjektov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Tieto zásady sa stali základom Iniciatívy dodávateľského reťazca spustenej v roku 2013.

(4)

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 7. júna 2016 o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci (4) vyzval Komisiu, aby predložila návrh právneho rámca Únie týkajúceho sa nekalých obchodných praktík. Rada vo svojich záveroch z 12. decembra 2016 o posilnení postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci a boji proti nekalým obchodným praktikám vyzvala Komisiu, aby v náležitom časovom horizonte vykonala posúdenie vplyvu s cieľom navrhnúť legislatívny rámec Únie alebo nelegislatívne opatrenia na riešenie problému nekalých obchodných praktík. Komisia pripravila posúdenie vplyvu, ktorému predchádzala otvorená verejná konzultácia, ako aj cielené konzultácie. Okrem toho Komisia počas legislatívneho procesu poskytla informácie, ktorými sa preukázalo, že veľké hospodárske subjekty predstavujú značný podiel celkovej hodnoty produkcie.

(5)

V poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci pôsobia rôzne hospodárske subjekty na rôznych stupňoch výroby, spracovania, marketingu, distribúcie a maloobchodného predaja poľnohospodárskych a potravinových výrobkov. Tento reťazec je zďaleka najdôležitejším nástrojom na uvedenie poľnohospodárskych a potravinových výrobkov „z farmy na vidličku“. Uvedené hospodárske subjekty obchodujú s poľnohospodárskymi a potravinovými výrobkami, t. j. s prvotnými poľnohospodárskymi produktmi vrátane produktov rybolovu a akvakultúry uvedenými v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a s výrobkami, ktoré sa v uvedenej prílohe neuvádzajú, ale spracúvajú sa s cieľom použiť ich ako potraviny využitím produktov uvedených v tejto prílohe.

(6)

Hoci je podnikateľské riziko súčasťou každej hospodárskej činnosti, poľnohospodárska výroba je obzvlášť poznamenaná neistotou vzhľadom na jej závislosť od biologických procesov a jej vystaveniu poveternostným podmienkam. Túto neistotu znásobuje aj skutočnosť, že poľnohospodárske a potravinové výrobky vo väčšej či menšej miere rýchlo podliehajú skaze a sú sezónne. V prostredí poľnohospodárskej politiky, ktoré je v porovnaní s minulosťou oveľa viac trhovo orientované, má pre hospodárske subjekty činné v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci čoraz väčší význam ochrana pred nekalými obchodnými praktikami.

(7)

Predovšetkým môžu mať takéto nekalé obchodné praktiky negatívny vplyv na životnú úroveň poľnohospodárskej komunity. Je zrejmé, že uvedený vplyv môže byť buď priamy, keď sa týka poľnohospodárskych výrobcov a ich organizácií ako dodávateľov, alebo nepriamy, a to prostredníctvom kaskádového efektu dôsledkov nekalých obchodných praktík vyskytujúcich sa v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci spôsobom, ktorý negatívne ovplyvňuje prvovýrobcov v uvedenom reťazci.

(8)

Väčšina členských štátov, nie však všetky, má zavedené osobitné vnútroštátne pravidlá, ktoré chránia dodávateľov pred nekalými obchodnými praktikami vyskytujúcimi sa vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci. V prípade možnosti odvolania sa na zmluvné právo alebo samoregulačné iniciatívy obmedzuje praktickú hodnotu týchto foriem nápravy strach z odvetných obchodných opatrení proti sťažovateľovi, ako aj finančné riziká súvisiace s bojom proti takýmto praktikám. Niektoré členské štáty, ktoré majú zavedené osobitné pravidlá týkajúce sa nekalých obchodných praktík, preto ich presadzovaním poverujú orgány verejnej správy. Pravidlá členských štátov týkajúce sa nekalých obchodných praktík, pokiaľ existujú, sa však vyznačujú výraznými vzájomnými rozdielmi.

(9)

Počet a veľkosť hospodárskych subjektov pôsobiacich na rôznych stupňoch poľnohospodárskeho a potravinového dodávateľského reťazca sa líšia. Rozdiely vo vyjednávacej pozícii, ktoré sú úmerné hospodárskej závislosti dodávateľa od odberateľa, môžu viesť k tomu, že väčšie hospodárske subjekty uplatňujú nekalé obchodné praktiky voči menším subjektom. Dynamickým prístupom, v rámci ktorého sa za základ berie relatívna veľkosť dodávateľa a odberateľa vyjadrená výškou ročného obratu, by sa mala poskytovať lepšia ochrana pred nekalými obchodnými praktikami tým hospodárskym subjektom, ktoré ju potrebujú najviac. Nekalé obchodné praktiky škodia najmä malým a stredným podnikom (ďalej len „MSP“) v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci. Podniky väčšie ako MSP ale s ročným obratom, ktorý nepresahuje 350 000 000 EUR by mali byť tiež chránené pred nekalými obchodnými praktikami s cieľom zabrániť prenášaniu nákladov súvisiacich s takýmito praktikami na poľnohospodárskych výrobcov. Zdá sa, že kaskádový účinok na poľnohospodárskych výrobcov sa prejavuje mimoriadne významne v prípade podnikov s ročným obratom do 350 000 000 EUR. Ochrana sprostredkujúcich dodávateľov poľnohospodárskych výrobkov a potravinárskych výrobkov, vrátane spracovaných výrobkov, môže slúžiť aj na zabránenie tomu, aby sa obchod preorientoval z poľnohospodárskych výrobcov a ich združení, ktorí vyrábajú spracované výrobky, na nechránených dodávateľov.

(10)

Z ochrany poskytovanej touto smernicou by mali mať prospech poľnohospodárski výrobcovia a fyzické alebo právnické osoby, ktoré dodávajú poľnohospodárske a potravinové výrobky, vrátane organizácií výrobcov, či už uznaných alebo nie, a združení organizácií výrobcov, či už uznaných alebo nie, a to v závislosti od ich relatívnej vyjednávacej pozície. Uvedené organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov zahŕňajú družstvá. Uvedení výrobcovia a osoby sú osobitne zraniteľní, pokiaľ ide o nekalé obchodné praktiky, a najmenej im dokážu odolávať bez negatívnych účinkov na svoju hospodársku životaschopnosť. Pokiaľ ide o kategórie dodávateľov, ktorí by mali byť chránení na základe tejto smernice, je potrebné poznamenať, že významná časť družstiev zriadených poľnohospodármi sú podniky väčšie ako MSP ale s ročným obratom, ktorý nepresahuje 350 000 000 EUR.

(11)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na obchodné transakcie bez ohľadu na to, či sa uskutočňujú medzi podnikmi navzájom alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, vzhľadom na to, že orgány verejnej moci by mali pri nákupe poľnohospodárskych a potravinových výrobkov dodržiavať rovnaké normy. Táto smernica by sa mala vzťahovať na všetky orgány verejnej moci, ktoré konajú ako odberatelia.

(12)

Dodávatelia v Únii by mali byť chránení nielen pred nekalými obchodnými praktikami odberateľov, ktorí sú usadení v tom istom členskom štáte ako dodávateľ alebo v inom členskom štáte, ako je členský štát dodávateľa, ale aj pred nekalými obchodnými praktikami odberateľov usadených mimo Únie. Takáto ochrana by mala umožniť vyhnutie sa prípadným neželaným dôsledkom, napríklad výberu miesta usadenia na základe uplatniteľných pravidiel. Z ochrany pred nekalými obchodnými praktikami pri predaji poľnohospodárskych a potravinových výrobkov do Únie by mali mať prospech aj dodávatelia usadení mimo Únie. Nielenže takíto dodávatelia by mohli byť nekalými obchodnými praktikami rovnako ohrození, ale širší rozsah by mohol tiež zabrániť neúmyselnému preorientovaniu obchodu na nechránených dodávateľov, ktoré by ohrozilo ochranu dodávateľov v Únii.

(13)	Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice by mali patriť aj určité doplnkové služby, ktoré súvisia s predajom poľnohospodárskych a potravinových výrobkov.

(14)

Táto smernica by sa mala uplatňovať na obchodné správanie väčších hospodárskych subjektov k hospodárskym subjektom, ktoré majú slabšiu vyjednávaciu pozíciu. Vhodným približným vyjadrením relatívnej vyjednávacej pozície je ročný obrat rôznych hospodárskych subjektov. Aj keď ide iba o približné vyjadrenie, poskytuje toto kritérium hospodárskym subjektom predvídateľnosť, pokiaľ ide o ich práva a povinnosti podľa tejto smernice. Hornou hranicou by sa malo predísť tomu, aby sa ochrana poskytovala hospodárskym subjektom, ktoré nie sú zraniteľné alebo ktoré sú oveľa menej zraniteľné ako ich menší partneri alebo konkurenti. Preto sa touto smernicou ustanovujú kategórie hospodárskych subjektov v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci stanovených na základe obratu, podľa ktorých sa poskytuje ochrana.

(15)	Nekalé obchodné praktiky sa môžu vyskytnúť na hociktorom stupni predaja poľnohospodárskeho alebo potravinového výrobku, pred predajnou transakciou, počas alebo po nej, a preto by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa táto smernica na takéto praktiky uplatňovala bez ohľadu na to, kedy sa vyskytnú.

(16)

Keď je potrebné rozhodnúť, či sa špecifická obchodná praktika považuje za nekalú, je dôležité znížiť riziko obmedzenia používania spravodlivých dohôd vytvárajúcich efektívnosť, na ktorých sa strany dohodli. Je preto vhodné rozlišovať medzi praktikami, ktoré sa stanovujú v rámci jasných a jednoznačných podmienok v dohodách o dodávkach alebo v následných dohodách medzi zmluvnými stranami, a praktikami, ktoré sa vyskytnú po začatí transakcie bez toho, aby sa vopred dohodli, zakázané sú teda len jednostranné a retroaktívne zmeny jasných a jednoznačných podmienok dohody o dodávkach. Určité obchodné praktiky sa však považujú za nekalé zo svojej podstaty a nemali by byť predmetom zmluvnej voľnosti strán.

(17)

Oneskorené platby za poľnohospodárske a potravinárske výrobky, vrátane oneskorených platieb za výrobky rýchlo podliehajúce skaze a zrušenia objednávok výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze na poslednú chvíľu majú negatívny vplyv na hospodársku životaschopnosť dodávateľa, ak absentuje poskytnutie príslušnej kompenzácie. Takéto praktiky by sa preto mali zakázať. V tejto súvislosti je vhodné vymedziť na účely tejto smernice pojem poľnohospodárskych a potravinových výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze. Vymedzenia pojmov použité v aktoch Únie súvisiacich s potravinovým právom sa spájajú s odlišnými cieľmi, napríklad zdravíme či bezpečnosťou potravín, a preto nie sú vhodné na účely tejto smernice. Výrobok by sa mal považovať za výrobok rýchlo podliehajúci skaze, ak možno očakávať, že sa stane nevhodným na predaj do 30 dní od posledného úkonu v rámci zberu, výroby alebo spracovania vykonaných dodávateľom, a to bez ohľadu na to, či sa výrobok po predaji ďalej spracúva, a bez ohľadu na to, či sa s ním po predaji nakladá v súlade s ostatnými pravidlami, najmä pravidlami v oblasti bezpečnosti potravín. Výrobky rýchlo podliehajúce skaze sa bežne používajú alebo predávajú rýchlo. Platby za výrobky rýchlo podliehajúce skaze vykonané neskôr ako za 30 dní po dodaní, alebo 30 dní po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty v prípade, že výrobky sa dodávajú pravidelne, alebo 30 dní od dátumu stanovenia splatnej sumy, nie sú zlučiteľné s čestným obchodovaním. S cieľom zabezpečiť zvýšenú ochranu poľnohospodárov a ich likvidity by dodávatelia iných poľnohospodárskych a potravinových výrobkov nemali byť nútení čakať na platbu dlhšie ako 60 dní po dodaní, alebo 60 dní po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty v prípade, že výrobky sa dodávajú pravidelne, alebo 60 dní od dátumu stanovenia splatnej sumy.

Tieto obmedzenia by sa mali uplatňovať len na platby súvisiace s predajom poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, a nie na iné platby, ako sú napríklad doplnkové platby družstva jeho členom. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ (5) by sa za dátum stanovenia splatnej sumy za dohodnutú dodaciu lehotu na účely tejto smernice mohol považovať dátum vystavenia faktúry alebo dátum jej doručenia odberateľovi.

(18)

Ustanovenia o oneskorených platbách stanovené v tejto smernici predstavujú osobitné pravidlá pre poľnohospodársky a potravinársky sektor v súvislosti s ustanoveniami o lehotách splatnosti stanovených v smernici 2011/7/EÚ. Ustanoveniami o oneskorených platbách stanovenými v tejto smernici by nemali byť dotknuté dohody s ustanoveniami o rozdelení hodnôt v zmysle článku 172a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (6). S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie školského programu podľa článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 by sa ustanovenia o oneskorených platbách stanovené v tejto smernici nemali uplatňovať na platby, ktoré vyplatil odberateľ (t. j. žiadateľ o pomoc) dodávateľovi v rámci školského programu. S prihliadnutím na výzvy, ktoré pre verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť predstavuje to, aby za prioritu stanovili poskytovanie zdravotnej starostlivosti takým spôsobom, ktorým sa vytvorí rovnováha medzi potrebami jednotlivých pacientov a finančnými zdrojmi, by sa tieto ustanovenia nemali uplatňovať ani na verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť v zmysle článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7/EÚ.

(19)

Hrozno a mušt určené na výrobu vína majú osobitné vlastnosti spočívajúce v tom, že hrozno možno oberať len v priebehu veľmi obmedzeného obdobia v roku, používa sa však na výrobu vína, ktoré sa v niektorých prípadoch bude predávať až o mnoho rokov neskôr. S cieľom riešiť túto špecifickú situáciu organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie tradične vypracúvajú štandardné zmluvy o dodávkach týchto výrobkov. V takýchto štandardným zmluvách sa stanovujú špecifické platobné lehoty so splátkami. Keďže tieto štandardné zmluvy používajú dodávatelia a odberatelia v rámci viacročných dojednaní, poskytujú poľnohospodárskym výrobcom nielen istotu dlhodobých odchodných vzťahov, ale prispievajú aj k stabilite dodávateľského reťazca. Ak sú takéto štandardné zmluvy vypracované uznanou organizáciou výrobcov, medziodvetvovou organizáciou alebo združeniami organizácií výrobcov a stali sa pre členský štát podľa článku 164 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 záväznými (ďalej len „rozšírenie pôsobnosti“) pred 1. januárom 2019, alebo ak rozšírenie pôsobnosti štandardných zmlúv členský štát obnoví bez akýchkoľvek výraznejších zmien platobných podmienok v neprospech dodávateľov hrozna a muštu, ustanovenia o oneskorených platbách stanovené v tejto smernici by sa nemali uplatňovať na takéto zmluvy medzi dodávateľmi hrozna a muštu na výrobu vína a ich priamymi odberateľmi. Členské štáty sú podľa článku 164 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 povinné informovať Komisiu o príslušných dohodách uznaných organizácií výrobcov, medziodvetvových organizácií a združení organizácií výrobcov.

(20)

Oznamovanie zrušenia objednávky výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze v lehote kratšej ako 30 dní by sa malo považovať za nekalú praktiku, pretože dodávateľ by nebol schopný nájsť alternatívne odbytisko pre tieto výrobky. V prípade výrobkov v niektorých odvetviach však zrušenie objednávky dokonca aj v kratšej lehote môže stále ponechať dodávateľom dosť času na to, aby výrobky predali niekde inde alebo ich použili sami. Členské štáty by preto mali mať možnosť, aby v riadne odôvodnených prípadoch v takýchto odvetviach stanovili kratšie lehoty na zrušenie objednávky.

(21)

Silnejší odberatelia by nemali jednostranne meniť dohodnuté zmluvné podmienky, napríklad vyradiť z ponuky výrobky, na ktoré sa vzťahuje dohoda o dodávkach. Nemalo by sa to však uplatňovať na situácie, keď medzi dodávateľom a odberateľom existuje dohoda, v ktorej sa výslovne stanovuje, že odberateľ môže špecifikovať konkrétny prvok transakcie v neskoršej fáze v súvislosti s budúcimi objednávkami. Mohlo by sa to týkať napríklad objednávaného množstva. Všetky aspekty transakcie medzi dodávateľom a odberateľom sa nemusia dohodnúť v jednom časovom okamihu.

(22)

Dodávatelia a odberatelia poľnohospodárskych a potravinových výrobkov by mali mať možnosť slobodne rokovať o predajných transakciách vrátane cien. Súčasťou takýchto rokovaní sú aj rokovania o platbách za služby, ktoré poskytuje odberateľ dodávateľovi, napríklad zaradenie výrobku do ponuky, jeho marketing a propagácia. Ak však odberateľ účtuje dodávateľovi platby, ktoré s konkrétnou predajnou transakciou nesúvisia, malo by sa to považovať za nekalú praktiku a podľa tejto smernice zakázať.

(23)

Hoci by nemala existovať povinnosť používať písomné zmluvy, používanie písomných zmlúv v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci môže pomôcť tomu, aby sa predišlo určitým nekalým obchodným praktikám. Z tohto dôvodu a v záujme ochrany dodávateľov pred týmito nekalými praktikami by dodávatelia alebo ich združenia mali mať právo požiadať o písomné potvrdenie podmienok dohody o dodávkach, ak sa tieto podmienky už dohodli. V takýchto prípadoch by sa odmietnutie odberateľa písomne potvrdiť podmienky dohody o dodávkach malo považovať za nekalú obchodnú praktiku a malo by sa zakázať. Členské štáty by mohli okrem toho určiť, vymieňať si a podporovať najlepšie postupy týkajúce sa uzavierania dlhodobých zmlúv, zamerané na posilnenie vyjednávacej pozície výrobcov v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci.

(24)

Touto smernicou sa neharmonizujú pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena, ktoré sa majú uplatňovať v konaniach pred vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, ani sa ňou neharmonizuje vymedzenie dohôd o dodávkach. Pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vymedzenie dohôd o dodávkach sa preto stanovujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov.

(25)

Podľa tejto smernice by dodávatelia mali mať možnosť podávať v súvislosti s určitými nekalými obchodnými praktikami sťažnosti. Odvetné obchodné opatrenia zo strany odberateľov voči dodávateľom, ktorí si uplatňujú svoje práva alebo vyhrážanie sa odvetnými obchodnými opatreniami, ako sú napríklad vyradenie výrobkov z ponuky, zníženie množstva objednávaných výrobkov alebo zastavenie poskytovania určitých služieb, ktoré odberateľ poskytuje dodávateľovi ako marketing alebo propagáciu výrobkov daného dodávateľa, by sa mali zakázať a mali by sa považovať za nekalú obchodnú praktiku.

(26)

Náklady na skladovanie poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ich vystavovanie alebo zaradenie do ponuky alebo na sprístupňovanie poľnohospodárskych a potravinových výrobkov na trhu spravidla znáša odberateľ. V dôsledku toho by sa podľa tejto smernice malo zakázať, aby sa dodávateľovi za tieto služby účtovala platba, ktorá by sa mala uhradiť buď odberateľovi, alebo tretej strane, pokiaľ táto platba nebola jasne a jednoznačne dohodnutá pri uzatváraní dohody o dodávkach alebo v následnej dohode medzi odberateľom a dodávateľom. Ak takáto platba dohodnutá je, mala by sa jej výška zakladať na objektívnych a racionálnych odhadoch.

(27)

Aby sa príspevky dodávateľa na náklady na propagáciu, marketing alebo reklamu poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, vrátane reklamného vystavovania v obchodoch a predajných kampaní, považovali za spravodlivé, mali by sa jasne a jednoznačne dohodnúť pri uzatváraní dohody o dodávkach alebo v následnej dohode medzi odberateľom a dodávateľom. V opačnom prípade by sa mali podľa tejto smernice zakázať. Ak sa takýto príspevok dohodne, mala by sa jeho výška zakladať na objektívnych a racionálnych odhadoch.

(28)

S cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie zákazov stanovených v tejto smernici by členské štáty mali určiť orgány presadzovania práva. Tieto orgány by mali byť schopné konať buď zo svojej vlastnej iniciatívy, alebo na základe sťažností strán postihnutých nekalými obchodnými praktikami v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci alebo na základe sťažností oznamovateľov alebo anonymných sťažností. Orgán presadzovania práva môže skonštatovať, že neexistujú dostatočné dôvody na to, aby na základe sťažnosti konal. Toto možno skonštatovať aj v dôsledku administratívnych priorít. Ak orgán presadzovania práva zistí, že nebude schopný na základe sťažnosti prioritne konať, mal by o tom informovať sťažovateľa a uviesť príslušné dôvody. Ak sťažovateľ zo strachu pred odvetnými obchodnými opatreniami požiada, aby jeho totožnosť ostala utajená, mali by orgány presadzovania práva členských štátov prijať náležité opatrenia.

(29)	Ak má členský štát viac ako jeden orgán presadzovania práva, mal by s cieľom umožniť účinnú spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a spoluprácu s Komisiou určiť jednotné kontaktné miesto.

(30)

Pre dodávateľov môže byť jednoduchšie, napríklad z jazykových dôvodov, podať sťažnosti orgánu presadzovania práva v ich vlastnom členskom štáte. Z hľadiska presadzovania práva však môže byť účinnejšie podať sťažnosť orgánu presadzovania práva v členskom štáte, v ktorom je odberateľ usadený. Dodávatelia by mali mať možnosť vybrať si, ktorému orgánu chcú adresovať sťažnosti.

(31)

Sťažnosti organizácií výrobcov, ďalších organizácií dodávateľov a združení takýchto organizácií vrátane zastupiteľských organizácií môžu slúžiť na ochranu totožností jednotlivých členov organizácie, ktorí sa považujú za osoby postihnuté nekalými obchodnými praktikami. Právo podať sťažnosti na žiadosť dodávateľa a v jeho záujme by mali mať aj iné organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na zastupovaní dodávateľov za predpokladu, že tieto organizácie sú nezávislými neziskovými právnickými osobami. Orgány presadzovania práva členských štátov by preto mali byť schopné prijímať sťažnosti takýchto subjektov, konať na ich základe a zároveň chrániť procesné práva odberateľa.

(32)	Na zabezpečenie účinného presadzovania zákazu nekalých obchodných praktík by určené orgány presadzovania práva mali mať k dispozícii potrebné zdroje a odborné znalosti.

(33)

Orgány presadzovania práva členských štátov by mali mať potrebné právomoci a odborné znalosti na vykonávanie vyšetrovaní. Udelenie právomoci uvedeným orgánom neznamená, že sú povinné tieto právomoci využiť pri každom vyšetrovaní, ktoré vykonávajú. Orgány presadzovania práva by vďaka svojej právomoci napríklad mali byť schopné účinne zhromažďovať faktické informácie a mali by mať právomoc nariadiť v uplatniteľnom prípade ukončenie zakázanej praktiky.

(34)

Existencia odradzujúceho prostriedku, ako je právomoc ukladať pokuty alebo iniciovať konanie, napríklad súdne konanie, na uloženie pokút a iné rovnako účinné sankcie a zverejňovať výsledky vyšetrovania, vrátane uverejňovania informácií o odberateľoch, ktorí sa dopustili porušenia pravidiel, môže podnietiť zmeny správania a podporiť riešenia sporov medzi stranami pred začatím súdneho konania, a preto by takéto prostriedky mali byť súčasťou právomocí orgánov presadzovania práva. Pokuty môžu byť obzvlášť účinné a odradzujúce. Orgán presadzovania práva by mal mať možnosť rozhodnúť v rámci jednotlivých vyšetrovaní, ktorú zo svojich právomocí uplatní, ako aj to, či uloží pokutu alebo iniciuje konanie na uloženie pokuty alebo inú rovnako účinnú sankciu.

(35)

Výkon právomocí prenesených na orgány presadzovania práva podľa tejto smernice by mal podliehať vhodným zárukám, ktoré zodpovedajú štandardom všeobecných zásad práva Únie a Charty základných práv Európskej únie, a mal by byť v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie vrátane dodržiavania práva odberateľa na obhajobu.

(36)

Komisia a orgány presadzovania práva členských štátov by mali úzko spolupracovať, aby sa zaistil spoločný prístup k uplatňovaniu pravidiel stanovených v tejto smernici. Orgány presadzovania práva by si mali predovšetkým poskytovať vzájomnú pomoc, napríklad výmenou informácií a asistenciou pri vyšetrovaniach, ktoré majú cezhraničný rozmer.

(37)

V záujme uľahčenia účinného presadzovania práva by Komisia mala pomáhať organizovať pravidelné stretnutia orgánov presadzovania práva členských štátov, na ktorých si tieto orgány môžu vymieňať relevantné informácie, najlepšie postupy, informácie o novom vývoji, postupy v oblasti presadzovania práva a odporúčania, pokiaľ ide o uplatňovanie ustanovení uvedených v tejto smernici.

(38)	V záujme uľahčenia týchto výmen by Komisia mala vytvoriť verejnú webovú stránku, ktorá budú obsahovať odkazy na vnútroštátne orgány presadzovania práva vrátane informácií o vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa transponuje táto smernica.

(39)

Väčšina členských štátov už má vnútroštátne pravidlá týkajúce sa nekalých obchodných praktík, aj keď sa navzájom líšia, a preto je vhodné použiť smernicu na zavedenie minimálneho štandardu ochrany podľa práva Únie. Malo by sa tým umožniť členským štátom začleniť príslušné pravidlá do ich vnútroštátneho právneho poriadku tak, aby mohli zaviesť kompaktné režimy. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby si na svojom území ponechali v platnosti alebo zaviedli prísnejšie vnútroštátne pravidlá, ktorými sa zabezpečuje vyššiu úroveň ochrany pred nekalými obchodnými praktikami, ktoré sa vyskytujú vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci, a to s prihliadnutím na obmedzenia práva Únie uplatniteľného na fungovanie vnútorného trhu, za predpokladu, že takéto pravidlá sú proporcionálne.

(40)

Členské štáty by tiež mali mať možnosť ponechať v platnosti alebo zaviesť vnútroštátne pravidlá určené na boj proti nekalým obchodným praktikám, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a to s prihliadnutím na obmedzenia práva Únie uplatniteľného na fungovanie vnútorného trhu, za predpokladu, že takéto pravidlá sú proporcionálne. Uvedené vnútroštátne pravidlá by mohli ísť nad rámec tejto smernice, napríklad pokiaľ ide o veľkosť odberateľov a dodávateľov, ochranu odberateľov, rozsah výrobkov a rozsah služieb. Uvedené vnútroštátne pravidlá by tiež mohli ísť nad rámec zakázaných nekalých obchodných praktík uvedených v tejto smernici, pokiaľ ide o ich počet a typ.

(41)

Uvedené vnútroštátne pravidlá by sa uplatňovali popri dobrovoľných opatreniach v oblasti riadenia, ako sú napríklad vnútroštátne kódexy správania alebo Iniciatíva dodávateľského reťazca. Používanie dobrovoľných alternatívnych riešení sporov medzi dodávateľmi a odberateľmi by sa malo výslovne podporovať bez toho, aby tým bolo dotknuté právo dodávateľa podať sťažnosti alebo sa obrátiť na občianskoprávne súdy.

(42)

Komisia by mala mať prehľad o vykonávaní tejto smernice v členských štátoch. Okrem toho by Komisia mala byť schopná posúdiť účinnosť tejto smernice. Orgány presadzovania práva členských štátov by mali na uvedený účel predkladať Komisii výročné správy. V uvedených správach by sa mali v uplatniteľných prípadoch poskytovať kvantitatívne a kvalitatívne informácie o sťažnostiach, vyšetrovaniach a prijatých rozhodnutiach. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania povinnosti podávať správy by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (7).

(43)

V záujme účinného vykonávania politiky vzhľadom na nekalé obchodné praktiky vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci by Komisia mala preskúmať uplatňovanie tejto smernice a predložiť správu Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. V uvedenom preskúmaní by sa mala posúdiť najmä účinnosť vnútroštátnych opatrení zameraných na boj proti nekalým obchodným praktikám v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci a účinnosť spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva. Pri preskúmaní by sa takisto mala venovať osobitná pozornosť tomu, či by bola v budúcnosti odôvodnená – popri ochrane dodávateľov – aj ochrana odberateľov poľnohospodárskych a potravinových výrobkov v dodávateľskom reťazci. K správe by sa v prípade potreby mohli pripojiť legislatívne návrhy.

(44)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie minimálneho štandardu ochrany na úrovni Únie prostredníctvom harmonizácie rozdielnych opatrení členských štátov týkajúcich sa nekalých obchodných praktík, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. S cieľom bojovať proti praktikám, ktoré sa výrazne odchyľujú od poctivého obchodného správania, ktoré sú v rozpore so zásadami dobromyseľnosti a čestnosti a ktoré jednostranne presadzuje jeden obchodný partner voči druhému, sa touto smernicou stanovuje minimálny zoznam zakázaných nekalých obchodných praktík vo vzťahoch medzi odberateľmi a dodávateľmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci a stanovujú sa minimálne pravidlá týkajúce sa presadzovania uvedených zákazov a mechanizmy koordinácie medzi orgánmi presadzovania práva.

2. Táto smernica sa uplatňuje na určité nekalé obchodné praktiky, ktoré sa vyskytujú pri predaji poľnohospodárskych a potravinových výrobkov:

a)	dodávateľmi, ktorých ročný obrat nepresahuje 2 000 000 EUR, odberateľom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 2 000 000 EUR;

b)	dodávateľmi, ktorých ročný obrat je vyšší ako 2 000 000 EUR, ale nepresahuje 10 000 000 EUR, odberateľom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 10 000 000 EUR;

c)	dodávateľmi, ktorých ročný obrat je vyšší ako 10 000 000 EUR, ale nepresahuje 50 000 000 EUR, odberateľom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 50 000 000 EUR;

d)	dodávateľmi, ktorých ročný obrat je vyšší ako 50 000 000 EUR, ale nepresahuje 150 000 000 EUR, odberateľom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 150 000 000 EUR;

e)	dodávateľmi, ktorých ročný obrat je vyšší ako 150 000 000 EUR, ale nepresahuje 350 000 000 EUR, odberateľom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 350 000 000 EUR.

Ročný obrat dodávateľov a odberateľov uvedený v prvom pododseku, písmenách a) až e) sa chápe v súlade s príslušnými časťami prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (8), a najmä s jej článkami 3, 4 a 6 vrátane pojmov „samostatný podnik“, „partnerský podnik“ a „prepojený podnik“ a iných otázok súvisiacich s ročným obratom.

Odchylne od prvého pododseku sa táto smernica uplatňuje vo vzťahu k predaju poľnohospodárskych a potravinových výrobkov dodávateľmi, ktorých ročný obrat nepresahuje 350 000 000 EUR všetkým odberateľom, ktorými sú orgány verejnej moci.

Táto smernica sa uplatňuje na predaje, pri ktorých sú dodávateľ alebo odberateľ, alebo obidvaja usadení v Únii.

Táto smernica sa uplatňuje aj na služby v rozsahu, v akom sa na ne výslovne odkazuje v článku 3, ktoré poskytuje odberateľ dodávateľovi.

Táto smernica sa neuplatňuje na dohody medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi.

3. Táto smernica sa uplatňuje na dohody o dodávkach uzavreté po dátume začatia uplatňovania opatrení, ktorými sa transponuje táto smernica v súlade s článkom 13 ods. 1 druhým pododsekom.

4. Dohody o dodávkach uzatvorené pred dátumom uverejnenia opatrení, ktorými sa transponuje táto smernica v súlade s článkom 13 ods. 1 prvým pododsekom sa uvedú do súladu s touto smernicou, a to najneskôr do 12 mesiacov po tomto dátume uverejnenia.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„poľnohospodárske a potravinové výrobky“ sú produkty uvedené v prílohe I k ZFEÚ, ako aj výrobky neuvedené v tejto prílohe, ale spracované na použitie ako potravina využitím produktov uvedených v tejto prílohe;

2.	„odberateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na miesto, kde sú usadené, alebo akýkoľvek orgán verejnej moci v Únii, ktoré nakupujú poľnohospodárske a potravinové výrobky; pojem „odberateľ“ môže zahŕňať skupinu takýchto fyzických a právnických osôb;

3.	„orgán verejnej moci“ sú národné, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie, alebo združenia vytvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

„dodávateľ“ je každý poľnohospodársky výrobca alebo každá fyzická či právnická osoba bez ohľadu na miesto, kde sú usadené, ktoré predávajú poľnohospodárske a potravinové výrobky; pojem „dodávateľ“ môže zahŕňať skupinu takýchto poľnohospodárskych výrobcov alebo skupinu takýchto fyzických a právnických osôb ako sú organizácie výrobcov, organizácie dodávateľov a združenia takýchto organizácií;

5.	„poľnohospodárske a potravinové výrobky rýchlo podliehajúce skaze“ sú poľnohospodárske a potravinové výrobky, ktoré sú z dôvodu svojej povahy alebo na svojom stupni spracovania náchylné na to, že sa stanú nevhodnými na predaj do 30 dní po ich zbere, výrobe alebo spracovaní.

Článok 3

Zákaz nekalých obchodných praktík

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa zakázali aspoň všetky tieto nekalé obchodné praktiky:

odberateľ zaplatí dodávateľovi,

pokiaľ sa výrobky dodávajú pravidelne na základe dohôd o dodávkach:

—

za poľnohospodárske a potravinové výrobky rýchlo podliehajúce skaze neskôr ako za 30 dní po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, v ktorej sa dodávky realizovali, alebo neskôr ako za 30 dní od dátumu stanovenia splatnej sumy za uvedenú dodaciu lehotu, podľa toho, ktorý z týchto dvoch dátumov je neskorší,

—	za ostatné poľnohospodárske a potravinové výrobky neskôr ako za 60 dní po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, v ktorej sa dodávky realizovali, alebo neskôr ako za 60 dní od dátumu stanovenia splatnej sumy za uvedenú dodaciu lehotu, podľa toho, ktorý z týchto dvoch dátumov je neskorší;

na účely lehôt splatnosti uvedených v tomto bode sa rozumie, že dohodnuté dodacie lehoty v žiadnom prípade neprekračujú jeden mesiac,

ii)

pokiaľ sa výrobky nedodávajú pravidelne na základe dohody o dodávkach:

—	za poľnohospodárske a potravinové výrobky rýchlo podliehajúce skaze neskôr ako za 30 dní od dátumu dodania alebo od dátumu stanovenia splatnej sumy, podľa toho, ktorý z týchto dvoch dátumov je neskorší,

—	za ostatné poľnohospodárske a potravinové výrobky neskôr ako za 60 dní od dátumu dodania alebo od dátumu stanovenia splatnej sumy, podľa toho, ktorý z týchto dvoch dátumov je neskorší.

Bez ohľadu na toto písmeno body i) a ii), ak odberateľ stanoví splatnú sumu:

—	lehoty splatnosti uvedené v bode i) začínajú plynúť po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, v ktorej sa dodávky realizovali, a

—	lehoty splatnosti uvedené v bode ii) začínajú plynúť od dátumu dodania;

odberateľ zruší objednávky poľnohospodárskych a potravinových výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze v takom krátkom časovom predstihu, že sa od dodávateľa nemôže logicky očakávať, že nájde alternatívny prostriedok, ako tieto výrobky predať alebo použiť; za zrušenie objednávky v krátkom časovom predstihu sa vždy považuje jej zrušenie v predstihu kratšom ako 30 dní; členské štáty môžu stanoviť lehoty kratšie ako 30 dní pre špecifické odvetvia a to v riadne odôvodnených prípadoch;

odberateľ jednostranne zmení podmienky dohody o dodávkach poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, pokiaľ ide o frekvenciu, metódu, miesto, čas alebo objem dodávok poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, normy kvality, platobné podmienky či ceny alebo pokiaľ ide o poskytovanie služieb v rozsahu, v akom sú vyslovene uvedené v odseku 2;

d)	odberateľ vyžaduje od dodávateľa platby, ktoré nesúvisia s predajom poľnohospodárskych a potravinových výrobkov dodávateľa;

odberateľ vyžaduje od dodávateľa, aby zaplatil za znehodnotenie alebo za stratu, alebo tak za znehodnotenie, ako aj za stratu poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ktoré nastanú v priestoroch odberateľa alebo po prevode vlastníctva na odberateľa, ak takéto znehodnotenie alebo strata nie sú spôsobené nedbalosťou ani zavinením dodávateľa;

odberateľ odmietne písomne potvrdiť podmienky zmluvy o dodávkach medzi odberateľom a dodávateľom, v prípade ktorých dodávateľ požiadal o písomné potvrdenie; toto sa neuplatňuje, ak sa dohoda o dodávkach týka výrobkov, ktoré má dodať člen organizácie výrobcov, vrátane družstva, organizácii výrobcov, ktorej je dodávateľ členom, ak stanovy tejto organizácie výrobcov alebo pravidlá a rozhodnutia ustanovené v týchto stanovách alebo z nich vyplývajúce obsahujú ustanovenia s podobným účinkom na podmienky dohody o dodávkach;

g)	odberateľ protiprávne získa, využije alebo sprístupní obchodné tajomstvo dodávateľa v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 (9);

h)	odberateľ sa dodávateľovi vyhráža odvetnými obchodnými opatreniami alebo vykonáva takto opatrenia v prípade, že dodávateľ uplatňuje svoje zmluvné alebo zákonné práva, a to aj podaním sťažnosti orgánom presadzovania práva alebo spoluprácou s orgánmi presadzovania práva počas vyšetrovania;

i)	odberateľ vyžaduje od dodávateľa kompenzáciu za náklady na preskúmanie sťažností spotrebiteľov týkajúcich sa predaja výrobkov dodávateľa, napriek tomu, že sa na strane dodávateľa nevyskytla žiadna nedbanlivosť ani zavinenie.

Zákazom uvedeným v prvom pododseku písm. a) nie sú dotknuté:

—	dôsledky oneskorených platieb a prostriedkov nápravy stanovených v smernici 2011/7/EÚ, ktoré sa odchylne od lehôt splatnosti stanovených v uvedenej smernici uplatňujú na základe lehôt splatnosti stanovených v tejto smernici;

—	možnosť odberateľa a dodávateľa dohodnúť sa na ustanovení o rozdelení hodnôt v zmysle článku 172a nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

Zákazom uvedeným v prvom pododseku písm. a) nie sú dotknuté platby:

—	uhradené odberateľom dodávateľovi, ak sa takéto platby realizujú v rámci školského programu podľa článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013,

—	vykonané verejnoprávnymi subjektmi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť v zmysle článku 4 ods. 4 písm. b) smernice 2011/7/EÚ:

—

v rámci dohôd o dodávkach medzi dodávateľmi hrozna alebo muštu na výrobu vína a ich priamymi odberateľmi za predpokladu, že:

špecifické platobné podmienky týkajúce sa predajných transakcií sú zahrnuté do štandardných zmlúv, ktoré členské štáty učinili záväznými podľa článku 164 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 pred 1. januárom 2019, a že toto rozšírenie pôsobnosti štandardných zmlúv členské štáty obnovia od tohto dátumu bez akýchkoľvek výraznejších zmien platobných podmienok v neprospech dodávateľov hrozna alebo muštu, a

ii)	dohody o dodávkach medzi dodávateľmi hrozna alebo muštu na výrobu vína a ich priamymi odberateľmi sú viacročné alebo sa stávajú viacročnými.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa zakázali aspoň všetky tieto obchodné praktiky, okrem prípadu, ak sa vopred jasne a jednoznačne dohodli v podmienkach dohody o dodávkach alebo následnej dohody medzi dodávateľom a odberateľom:

a)	odberateľ vráti nepredané poľnohospodárske a potravinové výrobky dodávateľovi bez toho, aby za tieto nepredané výrobky alebo za ich zlikvidovanie či za oboje zaplatil;

b)	dodávateľovi sa účtuje platba, ktorou sa podmieňuje skladovanie jeho poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ich vystavovanie alebo zaradenie do ponuky alebo sprístupnenie takýchto výrobkov na trhu;

c)	odberateľ požaduje, aby dodávateľ znášal všetky náklady na akékoľvek zľavy poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ktoré odberateľ predáva v rámci akcií alebo znášal časť týchto nákladov;

d)	odberateľ požaduje od dodávateľa, aby zaplatil za reklamu poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ktorú odberateľ realizuje;

e)	odberateľ požaduje od dodávateľa, aby zaplatil za marketing poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ktorý odberateľ realizuje;

f)	odberateľ účtuje dodávateľovi platbu za personál na úpravu priestorov používaných na predaj výrobkov dodávateľa.

Členské štáty zabezpečia, aby sa obchodná praktika uvedená v prvom pododseku písm. c) zakázala s výnimkou, že odberateľ pred akciou, ktorá je iniciovaná odberateľom, spresní jej trvanie a očakávané množstvo poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ktoré sa majú objednať za zľavnenú cenu.

3. Ak odberateľ požaduje platbu za situácie uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. b), c), d), e) alebo f), odberateľ, ak si to dodávateľ vyžaduje, poskytne písomne odhad platby za jednotku alebo prípadne celkových platieb, a pokiaľ ide o situácie uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. b), d), e) alebo f), poskytne dodávateľovi písomne aj odhad nákladov a základ pre takýto odhad.

4. Členské štáty zabezpečia, aby zákazy stanovené v odsekoch 1 a 2 predstavovali imperatívne normy, ktoré sa uplatňujú na každú situáciu spadajúcu do rozsahu pôsobnosti uvedených zákazov bez ohľadu na právo, ktoré by sa inak vzťahovalo na dohodu o dodávkach medzi stranami.

Článok 4

Určené orgány presadzovania práva

1. Každý členský štát určí jeden alebo viacero orgánov na presadzovanie zákazov stanovených v článku 3 na vnútroštátnej úrovni (ďalej len „orgán presadzovania práva“) a informuje Komisiu o tomto určení.

2. Ak členský štát určí na svojom území viac ako jeden orgán presadzovania práva, určí jednotné kontaktné miesto pre spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a spoluprácu s Komisiou.

Článok 5

Sťažnosti a dôvernosť

1. Dodávatelia môžu podať sťažnosti buď orgánu presadzovania práva členského štátu, v ktorom je dodávateľ usadený, alebo orgánu presadzovania práva členského štátu, v ktorom je usadený odberateľ podozrivý z uplatnenia zakázanej obchodnej praktiky. Orgán presadzovania práva, ktorému je sťažnosť adresovaná, je príslušný na presadzovanie zákazov stanovených v článku 3.

2. Organizácie výrobcov, iné organizácie dodávateľov a združenia takýchto organizácií majú právo podať sťažnosť na žiadosť jedného alebo viacerých svojich členov alebo prípadne na žiadosť jedného alebo viacerých členov svojich členských organizácií, ak sa títo členovia domnievajú, že boli postihnutí zakázanou obchodnou praktikou. Právo podať sťažnosti na žiadosť dodávateľa a v jeho záujme majú aj iné organizácie s oprávneným záujmom na zastupovaní dodávateľov za predpokladu, že tieto organizácie sú nezávislými neziskovými právnickými osobami.

3. Pokiaľ to sťažovateľ požaduje, členské štáty zabezpečia, aby orgán presadzovania práva prijal potrebné opatrenia na náležitú ochranu totožnosti sťažovateľa alebo členov alebo dodávateľov uvedených v odseku 2, ako aj primeranej ochrany dôvernosti akýchkoľvek iných informácií, ktorých zverejnenie by podľa sťažovateľa poškodzovalo záujmy sťažovateľa alebo uvedených členov alebo dodávateľov. Sťažovateľ určí všetky informácie, v prípade ktorých žiada o zachovanie dôvernosti.

4. Členské štáty zabezpečia, aby orgán presadzovania práva, ktorý prijme sťažnosť, informoval sťažovateľa v primeranej lehote po jej prijatí o tom, aké kroky zamýšľa v nadväznosti na sťažnosť prijať.

5. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa orgán presadzovania práva domnieva, že neexistujú dostatočné dôvody na to, aby v sťažnosti konal, informoval v primeranej lehote po prijatí sťažnosti o svojich dôvodoch sťažovateľa.

6. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že orgán presadzovania práva usúdi, že existujú dostatočné dôvody na to, aby v sťažnosti konal, v primeranej lehote začne, vykoná a uzavrie vyšetrovanie sťažnosti.

7. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že orgán presadzovania práva zistí, že odberateľ porušuje zákazy uvedené v článku 3, požiadal odberateľ, aby zakázanú obchodnú praktiku ukončil.

Článok 6

Právomoci orgánov presadzovania práva

1. Členské štáty zabezpečia, aby každý z ich orgánov presadzovania práva mal potrebné zdroje a odborné znalosti na plnenie svojich úloh, a zveria mu tieto právomoci:

a)	právomoc začať a vykonávať vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe sťažnosti;

b)	právomoc požadovať od odberateľov a dodávateľov, aby poskytli všetky potrebné informácie na vykonávanie vyšetrovaní zakázaných obchodných praktík;

c)	právomoc vykonávať v rámci svojich vyšetrovaní neohlásené kontroly na mieste, a to v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a postupmi;

právomoc prijímať rozhodnutia, ktorými sa zisťujú porušenia zákazov uvedených v článku 3 a ktorými sa od odberateľ požaduje, aby ukončil zakázanú obchodnú praktiku; orgán sa môže zdržať prijatia akéhokoľvek uvedeného rozhodnutia, pokiaľ by ním hrozilo odhalenie totožnosti sťažovateľa alebo zverejnenie akýchkoľvek iných informácií, o ktorých sa sťažovateľ domnieva, že by poškodili jeho záujmy, a pod podmienkou, že sťažovateľ tieto informácie určil v súlade s článkom 5 ods. 3;

e)	právomoc nariadiť alebo začať konanie na účely uloženia pokút a iných rovnako účinných sankcií a predbežných opatrení subjektu, ktorý zákaz porušil, a to v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a postupmi;

f)	právomoc pravidelne uverejňovať svoje rozhodnutia prijaté na základe písmen d) a e).

Sankcie uvedené v prvom pododseku, písmene e) musia byť účinné, primerané a odrádzajúce vzhľadom na povahu, trvanie, opakovanie a závažnosť porušenia.

2. Členské štáty zabezpečia, aby výkon právomocí uvedených v odseku 1 podliehal vhodným zárukám týkajúcim sa práv na obhajobu v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie a s Chartou základných práv Európskej únie, a to aj v prípadoch, že sťažovateľ požiada o dôverné zaobchádzanie s informáciami podľa článku 5 ods. 3

Článok 7

Alternatívne riešenie sporov

Bez toho, aby bolo dotknuté právo dodávateľov na podanie sťažností podľa článku 5 a právomocí orgánov presadzovania práva podľa článku 6, môžu členské štáty podporovať dobrovoľné používanie účinných a nezávislých mechanizmov alternatívneho riešenia sporov, ako je napríklad mediácia, s cieľom urovnávať spory medzi dodávateľmi a odberateľmi týkajúce sa používania nekalých obchodných praktík zo strany odberateľa.

Článok 8

Spolupráca medzi orgánmi presadzovania práva

1. Členské štáty zabezpečia, aby orgány presadzovania práva účinne spolupracovali navzájom a s Komisiou a poskytovali si vzájomnú pomoc pri vyšetrovaniach, ktoré majú cezhraničný rozmer.

2. Orgány presadzovania práva sa stretávajú aspoň raz ročne, aby diskutovali o uplatňovaní tejto smernice na základe výročných správ uvedených v článku 10 ods. 2 Orgány presadzovania práva rokujú o najlepších postupoch, nových prípadoch a o novom vývoji v oblasti nekalých obchodných praktík v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci a vymieňajú si informácie, najmä o vykonávacích opatreniach, ktoré prijali v súlade s touto smernicou, a o svojich postupoch uplatňovaných pri presadzovaní práva. Orgány presadzovania práva môžu prijímať odporúčania s cieľom podporiť jednotné uplatňovanie tejto smernice a zlepšiť presadzovanie práva. Komisia pomáha pri organizácii týchto stretnutí.

3. Komisia zriadi a spravuje webovú stránku, ktorá umožňuje výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva a s Komisiou, najmä v súvislosti s každoročnými stretnutiami. Komisia zriadi verejnú webovú stránku s kontaktnými údajmi určených orgánov presadzovania práva a s odkazmi na webové stránky vnútroštátnych orgánov presadzovania práva alebo iných orgánov členských štátov, ktoré poskytujú informácie o opatreniach transponujúcich túto smernicu uvedených v článku 13 ods. 1

Článok 9

Vnútroštátne pravidlá

1. S cieľom zabezpečiť vyšší stupeň ochrany môžu členské štáty ponechať v platnosti alebo zaviesť prísnejšie pravidlá zamerané na boj proti nekalým obchodným praktikám ako sú pravidlá ustanovené v tejto smernici, za predpokladu, že takéto vnútroštátne pravidlá sú zlučiteľné s pravidlami fungovania vnútorného trhu.

2. Touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne pravidlá zamerané na boj proti nekalým obchodným praktikám, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, za predpokladu, že tieto pravidlá sú zlučiteľné s pravidlami fungovania vnútorného trhu.

Článok 10

Podávanie správ

1. Členské štáty zabezpečia, aby ich orgány presadzovania práva uverejňovali výročnú správu o svojich činnostiach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, v ktorej sa okrem iného uvedie počet prijatých sťažností a počet začatých alebo uzavretých vyšetrovaní za predchádzajúci rok. V prípade každého uzavretého vyšetrovania obsahuje správa súhrnný opis veci, výsledok vyšetrovania a v uplatniteľnom prípade prijaté rozhodnutie, so zreteľom na požiadavky na dôvernosť stanovené v článku 5 ods. 3

2. Členské štáty každý rok do 15. marca zašlú Komisii správu o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci. Táto správa obsahuje predovšetkým všetky relevantné údaje o uplatňovaní a presadzovaní pravidiel podľa tejto smernice v dotknutom členskom štáte počas predchádzajúceho roku.

3. Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví:

a)	pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie odseku 2;

b)	mechanizmy spravovania informácií, ktoré majú členské štáty zasielať Komisii, a pravidlá týkajúce sa obsahu a formy takýchto informácií;

mechanizmy predkladania alebo sprístupňovania informácií a dokumentov členským štátom, medzinárodným organizáciám, príslušným orgánom tretích krajín alebo verejnosti, s prihliadnutím na ochranu osobných údajov a oprávnené záujmy poľnohospodárskych výrobcov a podnikov o ochranu svojich obchodných tajomstiev.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 11 ods. 2

Článok 11

Postup výboru

1. Komisii pomáha Výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov zriadený článkom 229 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 12

Hodnotenie

1. Komisia do 1. novembra 2025 vykoná prvé hodnotenie tejto smernice a predloží správu o hlavných zisteniach uvedeného hodnotenia Európskemu parlamentu, Rade ako aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. K správe sa v prípade potreby pripoja legislatívne návrhy.

2. V hodnotení sa posudzuje minimálne:

a)	účinnosť opatrení implementovaných na vnútroštátnej úrovni a zameraných na boj proti nekalým obchodným praktikám v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci;

b)	účinnosť spolupráce medzi príslušnými orgánmi presadzovania práva a v prípade potreby sa určia spôsoby zlepšenia tejto spolupráce.

3. Pri vypracúvaní správy uvedenej v odseku 1 vychádza Komisia z výročných správ uvedených v článku 10 ods. 2 Ak je to potrebné, môže Komisia členské štáty požiadať o dodatočné informácie vrátane informácií o účinnosti opatrení, ktoré sa implementovali na vnútroštátnej úrovni, a o účinnosti spolupráce a vzájomnej pomoci.

4. Komisia do 1. novembra 2021 predloží priebežnú správu o stave transpozície a vykonávania tejto smernice Európskemu parlamentu, Rade ako aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 13

Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. mája 2021. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto opatrení.

Tieto opatrenia sa začnú uplatňovať najneskôr 1. novembra 2021.

Členské štáty uvedú priamo v týchto prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť piatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 17. apríla 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 165.

(2) Ú. v. EÚ C 387, 25.10.2018, s. 48.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku)] a rozhodnutie Rady z 9. apríla 2019.

(4) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 40.

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12 2013, s. 671).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(8) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 111

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 62 25. apríla 2019

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2019/629 zo 17. apríla 2019, ktorým sa mení Protokol č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie	1
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/630 zo 17. apríla 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách ( 1 )	4
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 ( 1 )	13
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/632 zo 17. apríla 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013 s cieľom predĺžiť prechodné používanie iných prostriedkov ako techník elektronického spracovania údajov stanovených v Colnom kódexe Únie	54
		SMERNICE
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 zo 17. apríla 2019 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci	59

	II Nelegislatívne akty
	ROKOVACIE PORIADKY
*	Zmeny Rokovacieho poriadku Súdneho dvora	73