(1)

Priame zahraničné investície prispievajú k rastu Únie tým, že zlepšujú jej konkurencieschopnosť, vytvárajú pracovné miesta a umožňujú úspory z rozsahu, prinášajú kapitál, technológie, inovácie, odborné poznatky, a tiež tým, že otvárajú nové trhy pre vývoz z Únie. Prispievajú k dosiahnutiu cieľov Investičného plánu pre Európu a podieľajú sa na iných projektoch a programoch Únie.

(2)

V článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa uvádza, že Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty a záujmy a prispieva k ochrane svojich občanov. Okrem toho, Únia a jej členské štáty majú otvorené investičné prostredie, ktoré je zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a je pevnou súčasťou medzinárodných záväzkov Únie a jej členských štátov vo vzťahu k priamym zahraničným investíciám.

(3)

V súlade s medzinárodnými záväzkami prijatými vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO), v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ako aj v dohodách o obchode a investíciách uzatvorených s tretími krajinami, Únia a členské štáty môžu prijať reštriktívne opatrenia týkajúce sa priamych zahraničných investícií z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku a pod podmienkou splnenia určitých požiadaviek. Rámec ustanovený týmto nariadením, sa týka priamych zahraničných investícií do Únie. Investíciami v zahraničí a prístupom na trhy tretích krajín sa zaoberajú iné nástroje obchodnej a investičnej politiky.

(4)

Týmto nariadením nie je dotknuté právo členských štátov odchýliť sa od pravidiel voľného pohybu kapitálu, ako sa ustanovuje v článku 65 ods. 1 písm. b) ZFEÚ. Niekoľko členských štátov zaviedlo opatrenia, ktoré im umožňujú obmedziť takýto pohyb z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti. Uvedené opatrenia odrážajú ciele a obavy členských štátov súvisiace s priamymi zahraničnými investíciami, a ich výsledkom môže byť existencia mechanizmov, ktoré sa líšia z hľadiska pôsobnosti a postupu. Členské štáty, ktoré by chceli takéto mechanizmy zaviesť v budúcnosti, by mohli vziať do úvahy fungovanie existujúcich mechanizmov, a s nimi súvisiace skúsenosti a najlepšie postupy.

(5)

Na úrovni Únie v súčasnosti neexistuje komplexný rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku, zatiaľ čo hlavní obchodní partneri Únie si už takéto rámce vytvorili.

(6)

Priame zahraničné investície patria do oblasti spoločnej obchodnej politiky. V súlade s článkom 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ má Únia v oblasti spoločnej obchodnej politiky výlučnú právomoc.

(7)

Je dôležité, aby sa mechanizmom preverovania zavedeným členskými štátmi z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku zaistila právna istota a aby sa na úrovni celej Únie zabezpečila koordinácia a spolupráca v oblasti preverovania priamych zahraničných investícií, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok. Uvedeným spoločným rámcom nie je dotknutá výlučná zodpovednosť členských štátov za zaistenie ich národnej bezpečnosti, ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ. Taktiež ním nie je dotknutá ochrana základných záujmov ich vlastnej bezpečnosti v súlade s článkom 346 ZFEÚ.

(8)

Rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií a spoluprácu by mal členským štátom a Komisii poskytovať prostriedky na komplexné riešenie rizík pre bezpečnosť alebo verejný poriadok a na prispôsobenie sa meniacim okolnostiam, pričom sa zachová potrebná pružnosť, aby členské štáty mohli pri preverovaní priamych zahraničných investícií z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku vziať do úvahy svoju konkrétnu situáciu a vnútroštátne špecifiká. Rozhodnutie o tom, či zaviesť mechanizmus preverovania alebo preveriť konkrétnu priamu zahraničnú investíciu, zostáva vo výlučnej zodpovednosti dotknutého členského štátu.

(9)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na široké spektrum investícií, ktorými sa vytvárajú alebo udržiavajú trvácne a priame väzby medzi investormi z tretích krajín vrátane štátnych subjektov a podnikmi vykonávajúcimi hospodársku činnosť v niektorom členskom štáte. Toto nariadenie by sa však nemalo vzťahovať na portfóliové investície.

(10)

Členské štáty, ktoré majú zavedený mechanizmus preverovania by mali prijať potrebné opatrenia v súlade s právom Únie, aby sa predišlo obchádzaniu ich mechanizmov preverovania a rozhodnutí o preverení. Tieto opatrenia by sa mali vzťahovať na investície pochádzajúce z Únie, realizované prostredníctvom umelých dohôd, ktoré neodrážajú hospodársku realitu a obchádzajú mechanizmy preverovania a rozhodnutia o preverení, keď je investor v konečnom dôsledku vo vlastníctve alebo pod kontrolou fyzickej osoby alebo podniku z tretej krajiny. Tým nie je dotknutá sloboda usadiť sa a voľný pohyb kapitálu zakotvené v ZFEÚ.

(11)

Členské štáty by mali mať možnosť posúdiť riziká pre bezpečnosť a verejný poriadok, ktoré vyplývajú z podstatných zmien v štruktúre vlastníctva alebo z kľúčových vlastností zahraničného investora.

(12)

Na usmernenie členských štátov a Komisie pri uplatňovaní tohto nariadenia je vhodné poskytnúť zoznam faktorov, ktoré by mohli byť zohľadnené pri určovaní, či priama zahraničná investícia môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Uvedený zoznam zlepší aj transparentnosť mechanizmov preverovania zavedených členskými štátmi pre investorov, ktorí zvažujú alebo už realizujú priame zahraničné investície v Únii. Zoznam faktorov, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, by mal zostať otvorený.

(13)

Pri určovaní toho, či priama zahraničná investícia môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, by členské štáty a Komisia mali mať možnosť zvážiť všetky relevantné faktory vrátane vplyvov na kritickú infraštruktúru, technológie vrátane kľúčových podporných technológií a vstupy, ktoré sú zásadné z hľadiska bezpečnosti alebo zachovania verejného poriadku, ktorých znefunkčnenie, zlyhanie, strata alebo zničenie by mali v členskom štáte alebo v Únii značný dopad. V tejto súvislosti by členské štáty a Komisia mali mať tiež možnosť zohľadniť kontext a okolnosti priamej zahraničnej investície, a predovšetkým, či je zahraničný investor pod priamou alebo nepriamou kontrolou, napríklad prostredníctvom významnej finančnej podpory vrátane dotácií, zo strany vlády tretej krajiny, alebo sa zúčastňuje na štátom riadených projektoch alebo programoch v zahraničí.

(14)

Členské štáty alebo prípadne Komisia môžu zvážiť relevantné informácie, ktoré získajú od hospodárskych subjektov, organizácií občianskej spoločnosti alebo sociálnych partnerov, ako sú odbory, týkajúce sa priamej zahraničnej investície, ktorá by mohla mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok.

(15)

Je vhodné ustanoviť základné prvky rámca na preverovanie priamych zahraničných investícií zo strany členského štátu, aby sa investorom, Komisii a iným členským štátom umožnilo pochopiť, ako by takéto investície mohli byť preverované. Medzi uvedené prvky by mali patriť aspoň časové rámce preverovania a možnosť pre zahraničných investorov podať opravné prostriedky proti rozhodnutiam o preverení. Pravidlá a postupy týkajúce sa mechanizmov preverovania by mali byť transparentné a nemali by diskriminovať medzi tretími krajinami.

(16)

Mal by sa zriadiť mechanizmus, ktorý členským štátom umožní spolupracovať a navzájom si pomáhať, ak by priama zahraničná investícia v jednom členskom štáte mohla mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v iných členských štátoch. Členské štáty by mali mať možnosť poskytnúť pripomienky členskému štátu, v ktorom sa takáto investícia plánuje alebo sa uskutočnila, bez ohľadu na to, či uvedený členský štát má zavedený mechanizmus preverovania, alebo či je takáto investícia preverovaná. Žiadosti o informácie, odpovede a pripomienky členských štátov by taktiež mali byť postúpené Komisii. Komisia by mala mať možnosť podľa potreby vydať stanovisko v zmysle článku 288 ZFEÚ určené členskému štátu, v ktorom sa investícia plánuje alebo v ktorom sa uskutočnila. Členský štát by mal mať tiež možnosť požiadať Komisiu o vydanie stanoviska alebo ostatné členské štáty o poskytnutie pripomienok k priamym zahraničným investíciám na jeho území.

(17)

Keď členský štát dostane pripomienky od iných členských štátov alebo stanovisko od Komisie, mal by takéto pripomienky alebo stanovisko náležite zohľadniť, a to podľa potreby formou opatrení, ktoré má k dispozícii v rámci svojho vnútroštátneho práva, alebo pri tvorbe svojich širších politík v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce ustanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ.

Konečné rozhodnutie o akejkoľvek priamej zahraničnej investícii, ktorá sa preveruje, alebo akékoľvek opatrenie prijaté vo vzťahu k priamej zahraničnej investícii, ktorá sa nepreveruje, je vo výlučnej zodpovednosti členského štátu, v ktorom sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa uskutočnila.

(18)

Mechanizmus spolupráce by sa mal využívať len na účely ochrany bezpečnosti alebo verejného poriadku. Z tohto dôvodu by členské štáty mali náležite odôvodniť akúkoľvek žiadosť o informácie týkajúce sa konkrétnej priamej zahraničnej investície v inom členskom štáte, ako aj akúkoľvek pripomienku, ktorú tomuto členskému štátu adresujú. Rovnaké požiadavky by sa mali uplatňovať aj na žiadosti Komisie o informácie týkajúce sa konkrétnej priamej zahraničnej investície alebo jej stanoviska, ktoré pre členský štát vydá. Dodržanie uvedených požiadaviek je dôležité aj v situáciách súťaže medzi investorom členského štátu a investormi z tretích krajín o investíciu v inom členskom štáte, napríklad nadobudnutie aktív.

(19)

Komisia by okrem toho mala mať možnosť poskytnúť stanovisko v zmysle článku 288 ZFEÚ týkajúce sa priamych zahraničných investícií, ktoré by mohli mať vplyv na projekty a programy v záujme Únie z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku. Komisia by tak získala nástroj na ochranu projektov a programov, ktoré slúžia Únii ako celku a sú významným prínosom k jej hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest a konkurencieschopnosti. Malo by sa to týkať predovšetkým projektov a programov, ktoré sú vo veľkej miere financované z rozpočtu Únie alebo sú zavedené právom Únie týkajúcim sa kritickej infraštruktúry, kritických technológií či kritických vstupov. Uvedené projekty alebo programy v záujme Únie by mali byť vedené v zozname, ktorý je súčasťou tohto nariadenia. Stanovisko, ktoré je adresované členskému štátu, by zároveň malo byť zaslané ostatným členským štátom.

Členský štát by mal v maximálnej miere zohľadniť stanovisko Komisie, a to podľa potreby formou opatrení, ktoré má k dispozícii v rámci svojho vnútroštátneho práva, alebo pri tvorbe svojich širších politík, a v prípade, že toto stanovisko nezohľadní, mal by Komisii poskytnúť vysvetlenie v súlade s jeho povinnosťou lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ. Konečné rozhodnutie o akejkoľvek priamej zahraničnej investícii, ktorá sa preveruje, alebo akékoľvek opatrenie prijaté vo vzťahu k priamej zahraničnej investícii, ktorá sa nepreveruje, je vo výlučnej zodpovednosti členského štátu, v ktorom sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa uskutočnila.

(20)

S cieľom zohľadniť vývoj v súvislosti s projektami a programami v záujme Únie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ na zmenu zoznamu projektov a programov v záujme Únie, ktorý je uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (4). Predovšetkým, v záujme rovnakej účasti pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(21)

S cieľom poskytnúť väčšiu istotu investorom by členské štáty mali mať možnosť poskytovať pripomienky a Komisia by mala mať možnosť vydávať stanoviská k uskutočneným investíciám, ktoré sa nepreverujú, v lehote do 15 mesiacov po uskutočnení priamej zahraničnej investície. Mechanizmus spolupráce by sa nemal uplatňovať na priame zahraničné investície uskutočnené pred 10. aprílom 2019.

(22)

Členské štáty by mali Komisii oznamovať svoje mechanizmy preverovania a akékoľvek ich zmeny a každoročne by mali podávať správu o uplatňovaní svojich mechanizmov preverovania, a to aj o rozhodnutiach povoľujúcich alebo zakazujúcich priame zahraničné investície alebo obmedzujúcich priame zahraničné investície podmienkami alebo opatreniami na zmiernenie rizík, a o rozhodnutiach týkajúcich sa priamych zahraničných investícií, ktoré by mohli mať vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie. Všetky členské štáty by mali podávať správu o priamych zahraničných investíciách, ktoré sa uskutočnili na ich území, na základe informácií, ktoré majú k dispozícii. S cieľom zlepšiť kvalitu a porovnateľnosť informácií poskytnutých členskými štátmi, ako aj na uľahčenie plnenia povinností oznamovať a podávať správy by Komisia mala podľa vhodnosti poskytnúť štandardizované formuláre zohľadňujúce okrem iného aj príslušné formuláre používané na účely podávania správ Eurostatu.

(23)

S cieľom zaistiť efektívnosť mechanizmu spolupráce je tiež dôležité zabezpečiť minimálnu úroveň informovania a koordinácie vo vzťahu k priamym zahraničnými investíciám, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, vo všetkých členských štátoch. Členské štáty by mali poskytovať uvedené informácie o preverovaných priamych zahraničných investíciách, a na žiadosť aj o ostatných priamych zahraničných investíciách. Súčasťou príslušných informácií by mali byť aspekty ako vlastnícka štruktúra zahraničného investora a financovanie plánovanej alebo uskutočnenej investície, ako aj informácie o financovaní investície vrátane pomoci poskytnutej tretími krajinami, ak sú takéto informácie k dispozícii. Členské štáty by sa mali snažiť poskytnúť presné, komplexné a spoľahlivé informácie.

(24)

Na žiadosť členského štátu, v ktorom sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa už uskutočnila, by dotknutý zahraničný investor alebo podnik mal poskytnúť požadované informácie. Vo výnimočných prípadoch, keď členský štát napriek svojmu najlepšiemu úsiliu takéto informácie nedokáže získať, mal by o tom bezodkladne informovať dotknuté členské štáty alebo Komisiu. V takomto prípade by malo byť možné, aby akákoľvek pripomienka iného členského štátu alebo stanovisko vydané Komisiou v rámci mechanizmu spolupráce vychádzali z informácií, ktoré majú k dispozícii.

(25)

Členské štáty pri sprístupňovaní požadovaných informácií majú dodržiavať právo Únie a vnútroštátne právo, ktoré je v súlade s právom Únie.

(26)

Komunikácia a spolupráca na úrovni členského štátu a Únie by sa mali posilniť zriadením kontaktného miesta pre vykonávanie tohto nariadenia v každom členskom štáte a v Komisii.

(27)

Kontaktné miesta zriadené členskými štátmi a Komisiou by mali byť vhodným spôsobom začlenené v rámci príslušnej štátnej správy a mali by mať k dispozícii kvalifikovaný personál a právomoci potrebné na plnenie svojich úloh v rámci mechanizmu koordinácie a na zabezpečenie riadneho nakladania s dôvernými informáciami.

(28)

Tvorbu a realizáciu komplexných a účinných politík by mala podporovať expertná skupina Komisie pre preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie, zriadená rozhodnutím Komisie z 29. novembra 2017 (5), ktorá sa skladá zo zástupcov členských štátov. Uvedená skupina by mala diskutovať predovšetkým o záležitostiach týkajúcich sa preverovania priamych zahraničných investícií, zdieľať najlepšie postupy a získané skúsenosti a vymieňať si názory na trendy a záležitosti spoločného záujmu týkajúce sa priamych zahraničných investícií. Komisia by mala zvážiť možnosť vyžiadania poradenstva od uvedenej skupiny v oblasti systémových záležitostí súvisiacich s vykonávaním tohto nariadenia. Komisia pri návrhoch delegovaných aktov konzultuje s touto expertnou skupinou v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

(29)

Členské štáty a Komisia by mali byť podporované v spolupráci s príslušnými orgánmi podobne zmýšľajúcich tretích krajín, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s preverovaním priamych zahraničných investícií, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Takáto administratívna spolupráca by mala mať za cieľ posilnenie efektívnosti rámca na preverovanie priamych zahraničných investícií zo strany členských štátov a spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou podľa tohto nariadenia. Komisia by tiež mala mať možnosť monitorovať vývoj, pokiaľ ide o mechanizmy preverovania v tretích krajinách.

(30)

Členské štáty a Komisia by mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany dôverných informácií v súlade predovšetkým s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (6), rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (7) a s Dohodou medzi vládami členských štátov Európskej únie, ktoré sa zišli na zasadnutí Rady, o ochrane utajovaných skutočností, ktoré sa vymieňajú v záujme Európskej únie (8).To zahŕňa predovšetkým povinnosť neznižovať stupeň utajenia ani neodtajňovať utajované skutočnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu pôvodcu (9).So všetkými citlivými informáciami, ktoré nie sú utajované, alebo ktoré sa poskytujú ako dôverné, by mali orgány nakladať zodpovedajúcim spôsobom.

(31)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia by malo byť v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na ochranu osobných údajov. Spracúvanie osobných údajov kontaktnými miestami a inými subjektmi v členských štátoch by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (10). Spracúvanie osobných údajov Komisiou by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (11).

(32)

Na základe – okrem iného – výročných správ, ktoré predložili všetky členské štáty, a s náležitým ohľadom na dôverný charakter určitých informácií obsiahnutých v týchto správach by Komisia mala vypracovať výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia a predložiť ju Európskemu parlamentu a Rade. V záujme čo najväčšej transparentnosti by správa mala byť zverejnená.

(33)

Európsky parlament by mal mať možnosť pozvať Komisiu na schôdzu svojho gestorského výboru, aby prezentovala a vysvetlila systémové záležitosti súvisiace s vykonávaním tohto nariadenia.

(34)

Do 12. októbra 2023 a potom každých päť rokov by Komisia mala zhodnotiť fungovanie a účinnosť tohto nariadenia a predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade. Uvedená správa by mala obsahovať posúdenie toho, či je toto nariadenie potrebné zmeniť. Ak sa v správe navrhne zmena tohto nariadenia, môže sa k nej pripojiť legislatívny návrh.

(35)

Únia a členské štáty by pri vykonávaní tohto nariadenia mali dodržiavať príslušné požiadavky na ukladanie reštriktívnych opatrení z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku uvedené v dohodách WTO, predovšetkým vrátane článku XIV písm. a) a článku XIV bis Všeobecnej dohody o obchode so službami (12) (GATS). Vykonávanie by malo byť tiež v súlade s právom Únie a so záväzkami prijatými v rámci iných dohôd o obchode a investíciách, ktorých stranami sú Únia alebo členské štáty, ako aj s dojednaniami o obchode a investíciách, na ktorých sa Únia alebo členské štáty zúčastňujú.

(36)

Keď priama zahraničná investícia predstavuje koncentráciu, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (13), uplatňovaním tohto nariadenia by nemalo byť dotknuté uplatňovanie článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004. Toto nariadenie a článok 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004 by sa mali uplatňovať konzistentne. Pokiaľ sa príslušné rozsahy pôsobnosti uvedených dvoch nariadení prekrývajú, dôvody na preverovanie ustanovené v článku 1 tohto nariadenia a koncepcia oprávnených záujmov v zmysle článku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia (ES) č. 139/2004 by sa mali vykladať koherentným spôsobom, bez toho, aby tým bolo dotknuté posúdenie zlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení zameraných na ochranu uvedených záujmov so všeobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Únie.

(37)

Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá Únie pre obozretné posudzovanie nadobudnutí kvalifikovanej účasti vo finančnom sektore, ktoré sú samostatným postupom s vlastným cieľom (14).

(38)

Toto nariadenie je v súlade s inými postupmi oznamovania a preverovania ustanovenými v odvetvovom práve Únie, a tieto postupy ním nie sú dotknuté,