(1)

Ako sa uvádza v odôvodnení 14 smernice 2014/53/EÚ, rádiové zariadenie môže byť nápomocné pri poskytovaní prístupu k tiesňovým službám, a preto by malo byť v náležitých prípadoch navrhnuté tak, aby podporovalo funkcie požadované na prístup k týmto službám.

(2)

Systém zriadený v rámci programu Galileo na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 (2) je globálnym navigačným satelitným systémom (ďalej len „GNSS“), ktorý je v plnom vlastníctve a pod plnou kontrolou Únie a ktorý poskytuje službu veľmi presného určenia polohy pod civilnou kontrolou. Systém Galileo sa môže používať v kombinácii s inými GNSS.

(3)

V Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru (3) prijatej v roku 2016 sa oznamujú opatrenia, ktorými sa zavádza používanie služieb určenia polohy a navigačných služieb systému Galileo v mobilných telefónoch.

(4)

Rada vo svojich záveroch z 5. decembra 2017 (4) podporuje rozvoj silného nadväzujúceho trhu s aplikáciami a službami založenými na vesmírnych technológiách a zdôrazňuje, že v prípade potreby by sa mali prijať primerané opatrenia vrátane regulačných, aby sa dosiahla úplná kompatibilita zariadení predávaných v Únii so systémom Galileo a aby sa podporilo zavádzanie zariadení podporujúcich systém Galileo na svetovom trhu.

(5)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES (5) sa stanovuje zavedenie jednotného európskeho čísla tiesňového volania („112“) v celej Únii a členským štátom sa ukladá povinnosť zabezpečiť, aby podniky poskytujúce koncovým používateľom elektronické komunikačné služby na uskutočnenie volania na číslo alebo čísla v národnom číslovacom pláne sprístupnili orgánom, ktoré riešia tiesňové volania, aspoň na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“ informácie o polohe volajúceho.

(6)

Ručné mobilné telefóny s vyspelou výpočtovou technikou („mobilné zariadenia“) sú kategóriou telekomunikačných rádiových zariadení, ktoré sa v Únii najviac používajú na volania na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“.

(7)

Úroveň presnosti určenia polohy rádiového zariadenia, z ktorého sa pristupuje k tiesňovým službám, zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečení účinnosti požadovaného prístupu k týmto službám. V súčasnosti sa informácia o polohe volajúceho v prípade tiesňových komunikácií z mobilných zariadení zisťuje podľa identifikačného znaku bunky (cell-ID) na základe oblasti pokrytia príslušného vysielača, v ktorej sa mobilné zariadenie nachádza. Oblasť pokrytia vysielača sa pohybuje od 100 metrov do niekoľkých kilometrov. V niektorých prípadoch, najmä v horách, vo veľkomestách a veľkých budovách, to môže viesť k významným chybám pri určovaní polohy volajúcich na tiesňovú linku.

(8)

Identifikácia polohy volajúceho podľa identifikačného znaku bunky v kombinácii s údajmi z WiFi a GNSS umožňuje omnoho presnejšie určenie polohy volajúceho, rýchlejšie a účinnejšie záchranné práce a takisto optimalizáciu zdrojov.

(9)

Riešenia určenia polohy volajúceho založené na GNSS už boli zavedené v ôsmich členských štátoch EÚ a v niektorých tretích krajinách.

(10)

Už v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 (6) sa s ohľadom na palubné systémy eCall využívajúce linku tiesňového volania 112 vyžaduje, aby prijímače v týchto systémoch boli kompatibilné so službami určovania polohy, ktoré poskytujú systémy Galileo a EGNOS.

(11)

Z uvedených dôvodov by mali mobilné zariadenia patriť do kategórie rádiových zariadení, ktoré podporujú určité funkcie zabezpečujúce prístup k tiesňovým službám podľa článku 3 ods. 3 písm. g) smernice 2014/53/EÚ. Nové mobilné zariadenia by mali byť schopné poskytovať prístup k informáciám o polohe na základe WiFi a GNSS v prípade tiesňových komunikácií a funkcia určenia polohy by mala byť kompatibilná so službami programu Galileo, s ktorými by mala spolupracovať.

(12)

Smernica 2014/53/EÚ je obmedzená na vyjadrenie základných požiadaviek. S cieľom uľahčiť posudzovanie zhody s uvedenými požiadavkami sa v nej stanovuje predpoklad zhody pre rádiové zariadenia, ktoré sú v súlade s dobrovoľnými harmonizovanými normami prijatými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (7) na účely formulácie podrobných technických špecifikácií týchto požiadaviek.

(13)

Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (Cenelec) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI) boli požiadané, aby na podporu implementácie článku 3 smernice 2014/53/EÚ vypracovali harmonizované normy pre rádiové zariadenia (M/536) (8).

(14)

Hospodárskym subjektom by sa mala poskytnúť dostatočná lehota na to, aby mohli vykonať potrebné úpravy mobilných zariadení, ktoré majú v úmysle uviesť na trh. Nič v tomto nariadení by sa nemalo vykladať tak, aby to bránilo hospodárskym subjektom dodržiavať ho odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

(15)

Komisia počas prípravných prác súvisiacich s opatreniami uvedenými v tomto nariadení uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a na zasadnutiach 14. novembra 2017 a 14. marca 2018 uskutočnila konzultácie s expertnou skupinou pre vesmírnu politiku,

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „KN“), ktorá tvorí prílohu k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (2), je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia určitého tovaru.

(2)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/1232 (3) sa výrobok z liatiny s guľôčkovým grafitom (tvárna liatina, EN-GJS-500-7) zatriedil pod číselný znak KN 7325 99 10 ako ostatné liate predmety z kujnej liatiny.

(3)

Zatriedenie vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2017/1232 bolo založené na vysvetlivkách ku kombinovanej nomenklatúre k číselnému znaku KN 7307 19 10, v ktorých sa vymedzuje kujná liatina, a v súlade s týmito vysvetlivkami termín „kujná“ zahŕňa liatinu s guľôčkovým grafitom.

(4)

Súdny dvor v spojených veciach C-397/17 a C-398/17, Profit Europe (4), rozhodol, že liate príslušenstvo na rúry alebo rúrky s guľôčkovým grafitom sa musí zatriediť do podpoložky 7307 19 90.

(5)

Súdny dvor vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že liatina s guľôčkovým grafitom a kujná liatina sa navzájom líšia svojou štruktúrou a spôsobom výroby a že hoci liatina s guľôčkovým grafitom má charakteristické vlastnosti podobné charakteristickým vlastnostiam kujnej liatiny (EN-GJM), napriek tomu predstavuje samostatnú kategóriu v zatriedení liatiny (EN-GJS).

(6)

Súdny dvor dospel k záveru, že v tejto súvislosti majú uvedené vysvetlivky v rozsahu, v akom uvádzajú, že „termín ‚kujná liatina‘ zahŕňa liatinu s guľôčkovým grafitom“, za následok rozšírenie termínu „kujná liatina“ na inú kategóriu liatiny, a preto sa na tieto vysvetlivky nesmie prihliadať.

(7)

Rozsudok Súdneho dvora je analogicky uplatniteľný na výrobok, na ktorý sa vzťahuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1232, keďže daný výrobok zodpovedá norme EN-GJS-500-7 a jeho zatriedenie ako predmet z kujnej liatiny sa zakladalo na znení vysvetliviek ku kombinovanej nomenklatúre k číselnému znaku KN 7307 19 10, o ktorých Súdny dvor zistil, že menia rozsah pôsobnosti podpoložky KN 7307 19 10.

(8)

Zatriedenie výrobku, na ktorý sa vzťahuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1232, teda nie je v súlade so zisteniami Súdneho dvora v rozsudku, ktorý vyniesol v spojených veciach C-397/17 a C-398/17.

(9)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1232 by sa preto malo zrušiť a nahradiť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

(1)

V rámci stanovenom článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 vykonáva Európska centrálna banka (ECB) výlučnú úlohu spočívajúcu v dohľade nad úverovými inštitúciami s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie noriem v oblasti dohľadu, posilniť finančnú stabilitu a zabezpečiť rovnaké podmienky.

(2)

Podľa článku 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 je ECB povinná uplatňovať všetky príslušné právne predpisy Únie a v prípade, keď tieto právne predpisy Únie predstavujú smernice, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú.

(3)

Podľa článku 9 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 má ECB na účely vykonávania úloh, ktorými sa poveruje, všetky právomoci a povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 1024/2013, ako aj všetky právomoci a povinnosti, ktoré majú podľa príslušného práva Únie príslušné orgány. ECB tiež vykonáva právomoci v oblasti dohľadu priznané vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré nie sú výslovne ustanovené v právnych predpisoch Únie, ak tieto právomoci spadajú pod úlohy ECB podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a podporujú funkciu výkonu dohľadu. ECB ako príslušný orgán musí každý rok prijať významné množstvo rozhodnutí na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(4)

S cieľom uľahčiť rozhodovací proces je nevyhnutné prijať rozhodnutie o delegovaní právomocí v súvislosti s prijímaním uvedených rozhodnutí. Súdny dvor Európskej únie uznal, že delegovanie právomocí je nevyhnutné s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcia, od ktorej sa vyžaduje prijatie značného počtu rozhodnutí, mohla vykonávať svoje úlohy. Podobne Súdny dvor Európskej únie uznal nevyhnutnosť zabezpečiť schopnosť fungovania rozhodovacieho orgánu, ktorá predstavuje zásadu vlastnú každému inštitucionálnemu systému (3).

(5)

Delegovanie rozhodovacích právomocí by malo byť obmedzené a primerané a rozsah pôsobnosti delegovania by mal byť jasne vymedzený.

(6)

Rozhodnutie (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40) podrobne stanovuje postup, ktorý treba dodržiavať na prijímanie rozhodnutí o delegovaní právomocí týkajúcich sa dohľadu, a osoby, na ktoré môžu byť delegované rozhodovacie právomoci. Toto rozhodnutie nemá vplyv na výkon úloh ECB v oblasti dohľadu, ani ním nie je dotknutá právomoc Rady pre dohľad navrhovať Rade guvernérov konečné návrhy rozhodnutí.

(7)

Ak kritériá na prijatie delegovaného rozhodnutia ustanovené v tomto rozhodnutí nebudú splnené, mali by sa prijať rozhodnutia v súlade s postupom nevznesenia námietok stanoveným v článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a podrobnejšie upraveným v článku 13g rozhodnutia ECB/2004/2 (4). Postup nevznesenia námietok by sa mal použiť aj vtedy, ak majú vedúci pracovných útvarov vzhľadom na zložitosť posudzovania pochybnosti o tom, či sú v súvislosti s rozhodnutiami na základe vnútroštátnych právomocí splnené kritériá posudzovania.

(8)

Rozhodnutia ECB týkajúce sa dohľadu môžu byť predmetom administratívneho preskúmania v súlade s článkom 24 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a ako je podrobnejšie upravené v rozhodnutí ECB/2014/16 (5). V prípade uvedeného administratívneho preskúmania by Rada pre dohľad mala zohľadniť stanovisko Administratívneho revízneho výboru a predložiť Rade guvernérov nový návrh rozhodnutia na schválenie prostredníctvom postupu nevznesenia námietok,

(1)

Vzhľadom na skutočnosť, že Európska centrálna banka (ECB) bude prijímať značný počet rozhodnutí v súvislosti s plnením jej úloh v oblasti dohľadu, bol vytvorený postup pre prijímanie osobitných delegovaných rozhodnutí.

(2)

Rozhodnutie o delegovaní právomocí nadobúda účinnosť prijatím rozhodnutia Výkonnej rady o vymenovaní jedného alebo viacerých vedúcich pracovných útvarov na prijímanie rozhodnutí na základe rozhodnutia o delegovaní právomocí.

(3)

Výkonná rada by mala pri vymenovaní vedúcich pracovných útvarov zohľadniť dôležitosť rozhodnutia o delegovaní právomocí a počet adresátov, ktorým je potrebné poslať delegované rozhodnutia.

(4)

V súvislosti s vedúcimi pracovných útvarov, na ktorých by sa mala delegovať právomoc prijímať rozhodnutia na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi, sa uskutočnila konzultácia s predsedom Rady pre dohľad,