ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 55

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 62
25. februára 2019


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/320 z 12. decembra 2018, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ, pokiaľ ide o uplatňovanie základných požiadaviek uvedených v článku 3 ods. 3 písm. g) uvedenej smernice, s cieľom zabezpečiť lokalizáciu volajúceho pri tiesňových komunikáciách z mobilných zariadení

1

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/321 z 18. februára 2019 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1232

4

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/322 z 31. januára 2019 o delegovaní právomocí prijímať rozhodnutia na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi (ECB/2019/4)

7

 

*

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/323 z 12. februára 2019 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi (ECB/2019/5)

16

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

25.2.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/1


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/320

z 12. decembra 2018,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ, pokiaľ ide o uplatňovanie základných požiadaviek uvedených v článku 3 ods. 3 písm. g) uvedenej smernice, s cieľom zabezpečiť lokalizáciu volajúceho pri tiesňových komunikáciách z mobilných zariadení

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (1), a najmä na jej článok 3 ods. 3,

keďže:

(1)

Ako sa uvádza v odôvodnení 14 smernice 2014/53/EÚ, rádiové zariadenie môže byť nápomocné pri poskytovaní prístupu k tiesňovým službám, a preto by malo byť v náležitých prípadoch navrhnuté tak, aby podporovalo funkcie požadované na prístup k týmto službám.

(2)

Systém zriadený v rámci programu Galileo na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 (2) je globálnym navigačným satelitným systémom (ďalej len „GNSS“), ktorý je v plnom vlastníctve a pod plnou kontrolou Únie a ktorý poskytuje službu veľmi presného určenia polohy pod civilnou kontrolou. Systém Galileo sa môže používať v kombinácii s inými GNSS.

(3)

V Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru (3) prijatej v roku 2016 sa oznamujú opatrenia, ktorými sa zavádza používanie služieb určenia polohy a navigačných služieb systému Galileo v mobilných telefónoch.

(4)

Rada vo svojich záveroch z 5. decembra 2017 (4) podporuje rozvoj silného nadväzujúceho trhu s aplikáciami a službami založenými na vesmírnych technológiách a zdôrazňuje, že v prípade potreby by sa mali prijať primerané opatrenia vrátane regulačných, aby sa dosiahla úplná kompatibilita zariadení predávaných v Únii so systémom Galileo a aby sa podporilo zavádzanie zariadení podporujúcich systém Galileo na svetovom trhu.

(5)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES (5) sa stanovuje zavedenie jednotného európskeho čísla tiesňového volania („112“) v celej Únii a členským štátom sa ukladá povinnosť zabezpečiť, aby podniky poskytujúce koncovým používateľom elektronické komunikačné služby na uskutočnenie volania na číslo alebo čísla v národnom číslovacom pláne sprístupnili orgánom, ktoré riešia tiesňové volania, aspoň na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“ informácie o polohe volajúceho.

(6)

Ručné mobilné telefóny s vyspelou výpočtovou technikou („mobilné zariadenia“) sú kategóriou telekomunikačných rádiových zariadení, ktoré sa v Únii najviac používajú na volania na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“.

(7)

Úroveň presnosti určenia polohy rádiového zariadenia, z ktorého sa pristupuje k tiesňovým službám, zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečení účinnosti požadovaného prístupu k týmto službám. V súčasnosti sa informácia o polohe volajúceho v prípade tiesňových komunikácií z mobilných zariadení zisťuje podľa identifikačného znaku bunky (cell-ID) na základe oblasti pokrytia príslušného vysielača, v ktorej sa mobilné zariadenie nachádza. Oblasť pokrytia vysielača sa pohybuje od 100 metrov do niekoľkých kilometrov. V niektorých prípadoch, najmä v horách, vo veľkomestách a veľkých budovách, to môže viesť k významným chybám pri určovaní polohy volajúcich na tiesňovú linku.

(8)

Identifikácia polohy volajúceho podľa identifikačného znaku bunky v kombinácii s údajmi z WiFi a GNSS umožňuje omnoho presnejšie určenie polohy volajúceho, rýchlejšie a účinnejšie záchranné práce a takisto optimalizáciu zdrojov.

(9)

Riešenia určenia polohy volajúceho založené na GNSS už boli zavedené v ôsmich členských štátoch EÚ a v niektorých tretích krajinách.

(10)

Už v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 (6) sa s ohľadom na palubné systémy eCall využívajúce linku tiesňového volania 112 vyžaduje, aby prijímače v týchto systémoch boli kompatibilné so službami určovania polohy, ktoré poskytujú systémy Galileo a EGNOS.

(11)

Z uvedených dôvodov by mali mobilné zariadenia patriť do kategórie rádiových zariadení, ktoré podporujú určité funkcie zabezpečujúce prístup k tiesňovým službám podľa článku 3 ods. 3 písm. g) smernice 2014/53/EÚ. Nové mobilné zariadenia by mali byť schopné poskytovať prístup k informáciám o polohe na základe WiFi a GNSS v prípade tiesňových komunikácií a funkcia určenia polohy by mala byť kompatibilná so službami programu Galileo, s ktorými by mala spolupracovať.

(12)

Smernica 2014/53/EÚ je obmedzená na vyjadrenie základných požiadaviek. S cieľom uľahčiť posudzovanie zhody s uvedenými požiadavkami sa v nej stanovuje predpoklad zhody pre rádiové zariadenia, ktoré sú v súlade s dobrovoľnými harmonizovanými normami prijatými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (7) na účely formulácie podrobných technických špecifikácií týchto požiadaviek.

(13)

Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (Cenelec) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI) boli požiadané, aby na podporu implementácie článku 3 smernice 2014/53/EÚ vypracovali harmonizované normy pre rádiové zariadenia (M/536) (8).

(14)

Hospodárskym subjektom by sa mala poskytnúť dostatočná lehota na to, aby mohli vykonať potrebné úpravy mobilných zariadení, ktoré majú v úmysle uviesť na trh. Nič v tomto nariadení by sa nemalo vykladať tak, aby to bránilo hospodárskym subjektom dodržiavať ho odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

(15)

Komisia počas prípravných prác súvisiacich s opatreniami uvedenými v tomto nariadení uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a na zasadnutiach 14. novembra 2017 a 14. marca 2018 uskutočnila konzultácie s expertnou skupinou pre vesmírnu politiku,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Základné požiadavky stanovené v článku 3 ods. 3 písm. g) smernice 2014/53/EÚ sa uplatňujú na ručné mobilné telefóny, ktoré majú počítaču podobné vlastnosti, pokiaľ ide o schopnosť spracovať a ukladať dáta.

2.   Súlad s odsekom 1 sa zabezpečí prostredníctvom technických riešení na príjem a spracovanie dát WiFi, dát z globálnych navigačných satelitných systémov kompatibilných a interoperabilných prinajmenšom so systémom Galileo uvedeným v nariadení (EÚ) č. 1285/2013, ako aj na poskytovanie týchto dát na prenos v prípade tiesňových komunikácií.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 17. marca 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. decembra 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1).

(3)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru, COM(2016) 705 final.

(4)  Závery Rady z 5. decembra 2017 o „Hodnotení programov Galileo a EGNOS v polovici trvania a o činnosti Agentúry pre európsky GNSS“, 15435/17.

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 77).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(8)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2015) 5376 final zo 4. augusta 2015 o normalizačnej žiadosti adresovanej Európskemu výboru pre normalizáciu v elektrotechnike a Európskemu inštitútu pre telekomunikačné normy, pokiaľ ide o rádiové zariadenia, na podporu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ.


25.2.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/4


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/321

z 18. februára 2019

o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1232

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (1), a najmä na jeho článok 57 ods. 4 a článok 58 ods. 2,

keďže:

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „KN“), ktorá tvorí prílohu k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (2), je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia určitého tovaru.

(2)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/1232 (3) sa výrobok z liatiny s guľôčkovým grafitom (tvárna liatina, EN-GJS-500-7) zatriedil pod číselný znak KN 7325 99 10 ako ostatné liate predmety z kujnej liatiny.

(3)

Zatriedenie vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2017/1232 bolo založené na vysvetlivkách ku kombinovanej nomenklatúre k číselnému znaku KN 7307 19 10, v ktorých sa vymedzuje kujná liatina, a v súlade s týmito vysvetlivkami termín „kujná“ zahŕňa liatinu s guľôčkovým grafitom.

(4)

Súdny dvor v spojených veciach C-397/17 a C-398/17, Profit Europe (4), rozhodol, že liate príslušenstvo na rúry alebo rúrky s guľôčkovým grafitom sa musí zatriediť do podpoložky 7307 19 90.

(5)

Súdny dvor vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že liatina s guľôčkovým grafitom a kujná liatina sa navzájom líšia svojou štruktúrou a spôsobom výroby a že hoci liatina s guľôčkovým grafitom má charakteristické vlastnosti podobné charakteristickým vlastnostiam kujnej liatiny (EN-GJM), napriek tomu predstavuje samostatnú kategóriu v zatriedení liatiny (EN-GJS).

(6)

Súdny dvor dospel k záveru, že v tejto súvislosti majú uvedené vysvetlivky v rozsahu, v akom uvádzajú, že „termín ‚kujná liatina‘ zahŕňa liatinu s guľôčkovým grafitom“, za následok rozšírenie termínu „kujná liatina“ na inú kategóriu liatiny, a preto sa na tieto vysvetlivky nesmie prihliadať.

(7)

Rozsudok Súdneho dvora je analogicky uplatniteľný na výrobok, na ktorý sa vzťahuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1232, keďže daný výrobok zodpovedá norme EN-GJS-500-7 a jeho zatriedenie ako predmet z kujnej liatiny sa zakladalo na znení vysvetliviek ku kombinovanej nomenklatúre k číselnému znaku KN 7307 19 10, o ktorých Súdny dvor zistil, že menia rozsah pôsobnosti podpoložky KN 7307 19 10.

(8)

Zatriedenie výrobku, na ktorý sa vzťahuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1232, teda nie je v súlade so zisteniami Súdneho dvora v rozsudku, ktorý vyniesol v spojených veciach C-397/17 a C-398/17.

(9)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1232 by sa preto malo zrušiť a nahradiť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe sa zatriedi v rámci kombinovanej nomenklatúry pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 tejto tabuľky.

Článok 2

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1232 sa zrušuje.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. februára 2019

Za Komisiu

v mene predsedu

Stephen QUEST

generálny riaditeľ

Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu


(1)  Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1.

(2)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1232 z 3. júla 2017 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry (Ú. v. EÚ L 177, 8.7.2017, s. 23).

(4)  Rozsudok z 12. júla 2018, Profit Europe, C-397/17 a C 398/17, EU:C:2018:564.


PRÍLOHA

Opis tovaru

Zatriedenie

(číselný znak KN)

Odôvodnenie

(1)

(2)

(3)

Okrúhly výrobok s priemerom približne 500 mm a hmotnosťou približne 23 kg. Je vyrobený z liatiny s guľôčkovým grafitom (tvárna liatina, EN-GJS-500-7). Výrobok je natretý čiernym bitúmenom na ochranu proti korózii.

Je certifikovaný podľa normy EN 124 (vtokové mreže dažďových vpustov a poklopy vstupných šácht pre pozemné komunikácie) a používa sa ako kryt kanalizácie (napríklad pre kanalizáciu na odvod dažďovej vody).

Pozri obrázok (1).

7325 99 90

Zatriedenie je určené všeobecnými pravidlami 1 a 6 na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry a znením číselných znakov KN 7325 , 7325 99 a 7325 99 90 .

Zatriedenie výrobku pod číselný znak 7325 10 00 ako ostatné liate predmety z nekujnej liatiny je vylúčené, keďže nekujná liatina nie je tvarovateľná pri namáhaní tlakom, zatiaľ čo liatina s guľôčkovým grafitom je tvarovateľná pri namáhaní ťahom a do určitej miery aj pri namáhaní tlakom. Liatinu s guľôčkovým grafitom ako takú teda nemožno považovať za nekujnú liatinu (pozri analogicky rozsudok z 12. júla 2018, Profit Europe, spojené veci C-397/17 a C-398/17, EU:C:2018:564).

Zatriedenie výrobku pod číselný znak 7325 99 10 ako ostatné liate predmety z kujnej liatiny je takisto vylúčené, keďže liatina s guľôčkovým grafitom a kujná liatina sa navzájom líšia svojou štruktúrou a spôsobom výroby. Hoci liatina s guľôčkovým grafitom má charakteristické vlastnosti podobné charakteristickým vlastnostiam kujnej liatiny (EN-GJM), napriek tomu predstavuje samostatnú kategóriu (EN-GJS) (pozri analogicky rozsudok z 12. júla 2018, Profit Europe, spojené veci C-397/17 a C-398/17).

Výrobok sa preto má zatriediť pod číselný znak KN 7325 99 90 ako „ostatné liate predmety z iného železa“.

Image 1

(1)  Obrázok má len informačný charakter.


ROZHODNUTIA

25.2.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/7


ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2019/322

z 31. januára 2019

o delegovaní právomocí prijímať rozhodnutia na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi (ECB/2019/4)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (1), a najmä na jeho článok 4 ods. 1 písm. d) a e), článok 4 ods. 3 a článok 9 ods. 1,

so zreteľom na rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2017/933 zo 16. novembra 2016 o všeobecnom rámci pre delegovanie rozhodovacích právomocí vo vzťahu k právnym nástrojom v oblasti dohľadu (ECB/2016/40) (2), a najmä na jeho článok 4,

keďže:

(1)

V rámci stanovenom článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 vykonáva Európska centrálna banka (ECB) výlučnú úlohu spočívajúcu v dohľade nad úverovými inštitúciami s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie noriem v oblasti dohľadu, posilniť finančnú stabilitu a zabezpečiť rovnaké podmienky.

(2)

Podľa článku 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 je ECB povinná uplatňovať všetky príslušné právne predpisy Únie a v prípade, keď tieto právne predpisy Únie predstavujú smernice, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú.

(3)

Podľa článku 9 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 má ECB na účely vykonávania úloh, ktorými sa poveruje, všetky právomoci a povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 1024/2013, ako aj všetky právomoci a povinnosti, ktoré majú podľa príslušného práva Únie príslušné orgány. ECB tiež vykonáva právomoci v oblasti dohľadu priznané vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré nie sú výslovne ustanovené v právnych predpisoch Únie, ak tieto právomoci spadajú pod úlohy ECB podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a podporujú funkciu výkonu dohľadu. ECB ako príslušný orgán musí každý rok prijať významné množstvo rozhodnutí na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(4)

S cieľom uľahčiť rozhodovací proces je nevyhnutné prijať rozhodnutie o delegovaní právomocí v súvislosti s prijímaním uvedených rozhodnutí. Súdny dvor Európskej únie uznal, že delegovanie právomocí je nevyhnutné s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcia, od ktorej sa vyžaduje prijatie značného počtu rozhodnutí, mohla vykonávať svoje úlohy. Podobne Súdny dvor Európskej únie uznal nevyhnutnosť zabezpečiť schopnosť fungovania rozhodovacieho orgánu, ktorá predstavuje zásadu vlastnú každému inštitucionálnemu systému (3).

(5)

Delegovanie rozhodovacích právomocí by malo byť obmedzené a primerané a rozsah pôsobnosti delegovania by mal byť jasne vymedzený.

(6)

Rozhodnutie (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40) podrobne stanovuje postup, ktorý treba dodržiavať na prijímanie rozhodnutí o delegovaní právomocí týkajúcich sa dohľadu, a osoby, na ktoré môžu byť delegované rozhodovacie právomoci. Toto rozhodnutie nemá vplyv na výkon úloh ECB v oblasti dohľadu, ani ním nie je dotknutá právomoc Rady pre dohľad navrhovať Rade guvernérov konečné návrhy rozhodnutí.

(7)

Ak kritériá na prijatie delegovaného rozhodnutia ustanovené v tomto rozhodnutí nebudú splnené, mali by sa prijať rozhodnutia v súlade s postupom nevznesenia námietok stanoveným v článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a podrobnejšie upraveným v článku 13g rozhodnutia ECB/2004/2 (4). Postup nevznesenia námietok by sa mal použiť aj vtedy, ak majú vedúci pracovných útvarov vzhľadom na zložitosť posudzovania pochybnosti o tom, či sú v súvislosti s rozhodnutiami na základe vnútroštátnych právomocí splnené kritériá posudzovania.

(8)

Rozhodnutia ECB týkajúce sa dohľadu môžu byť predmetom administratívneho preskúmania v súlade s článkom 24 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a ako je podrobnejšie upravené v rozhodnutí ECB/2014/16 (5). V prípade uvedeného administratívneho preskúmania by Rada pre dohľad mala zohľadniť stanovisko Administratívneho revízneho výboru a predložiť Rade guvernérov nový návrh rozhodnutia na schválenie prostredníctvom postupu nevznesenia námietok,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)

„rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí“ sú rozhodnutia prijaté ECB pri výkone jej právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré nie sú výslovne ustanovené v právnych predpisoch Únie;

(2)

„nadobudnutie účasti“ je nadobudnutie priameho alebo nepriameho podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach iného subjektu vrátane prípadov, keď je to dôsledkom zriadenia nového subjektu, s výnimkou nadobudnutia kvalifikovanej účasti v zmysle článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (6);

(3)

„zlúčenie alebo splynutie“ je a) postup, pri ktorom jedna alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje aktíva a záväzky na inú existujúcu spoločnosť alebo na novú spoločnosť za vydanie cenných papierov alebo poskytnutie podielov predstavujúcich základné imanie tejto existujúcej alebo novej spoločnosti spoločníkom, alebo b) transakcia, ktorá je zlúčením alebo splynutím podľa príslušného vnútroštátneho práva;

(4)

„rozdelenie“ je a) operácia, pri ktorej jedna alebo viac spoločností rozdelia časť svojich aktív a záväzkov a vytvoria novú spoločnosť, ktorá má tieto aktíva a záväzky v držbe, alebo b) transakcia, ktorá je rozdelením podľa príslušného vnútroštátneho práva;

(5)

„tretia krajina alebo územie“ je krajina alebo územie mimo Európskeho hospodárskeho priestoru;

(6)

„spriaznená osoba“ je fyzická osoba, ktorá je spriaznená s úverovou inštitúciou, jej blízky rodinný príslušník alebo právnická osoba, ktorá je spriaznená s úverovou inštitúciou, a to v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi;

(7)

„rozhodnutie SREP“ je rozhodnutie prijaté ECB na základe článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 po každoročnom postupe preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu v zmysle článku 97 smernice 2013/36/EÚ;

(8)

„ukazovateľ krytia likvidity“ je ukazovateľ v zmysle článku 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/61 (7);

(9)

„rovnocenné normy v oblasti dohľadu a regulácie“ sú požiadavky a mechanizmy v oblasti dohľadu a regulácie uplatňované treťou krajinou alebo územím, ktoré Európska komisia v súlade s článkom 107 ods. 4 a článkom 114 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (8) uznala za rovnocenné s tými, ktoré sa uplatňujú v Únii. Príslušné tretie krajiny a územia sú uvedené v zoznamoch v prílohách I a IV vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2014/908/EÚ (9);

(10)

„rozhodnutie o delegovaní právomocí“ a „delegované rozhodnutie“ majú ten istý význam ako v článku 3 bodoch 2 a 4 rozhodnutia (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40);

(11)

„vedúci pracovných útvarov“ sú vedúci pracovných útvarov ECB, na ktorých bola delegovaná právomoc prijímať rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí;

(12)

„postup nevznesenia námietok“ je postup stanovený v článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a podrobnejšie upravený v článku 13g rozhodnutia ECB/2004/2;

(13)

„zamietavé rozhodnutie“ je rozhodnutie, ktoré neudeľuje povolenie alebo neudeľuje povolenie v plnom rozsahu, o ktoré žiadal významný dohliadaný subjekt. Rozhodnutie s doplňujúcimi ustanoveniami, ako sú podmienky alebo povinnosti, sa považuje za zamietavé rozhodnutie, ak takéto doplňujúce ustanovenia: a) zabezpečujú, že dohliadaný subjekt spĺňa požiadavky príslušného vnútroštátneho práva a bolí dohodnuté písomne alebo b) iba opätovne uvádzajú jednu alebo viacero existujúcich požiadaviek, ktoré musí inštitúcia spĺňať podľa príslušného ustanovenia vnútroštátneho práva, alebo požadujú informácie o splnení jednej alebo viacerých takýchto požiadaviek;

(14)

„významný dohliadaný subjekt“ je významný dohliadaný subjekt, ako je vymedzený v článku 2 bode 16 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) (10);

(15)

„pobočka“ je pobočka, ako je vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(16)

„zastupiteľská kancelária“ je kancelária, ktorá poskytuje podporu a pomoc dohliadanému subjektu, ale ktorá nevykonáva činnosť úverovej inštitúcie;

(17)

„vedľajšie podporné služby“ sú administratívne služby, zákaznícke služby, vymáhanie dlhov, elektronické podpisy alebo iné podobné služby spojené s činnosťou úverovej inštitúcie;

(18)

„všeobecné zásady ECB“ je dokument prijatý Radou guvernérov na návrh Rady pre dohľad uverejnený na webovom sídle ECB, ktorý obsahuje usmernenia ECB týkajúce sa výkladu právnych požiadaviek.

Článok 2

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Toto rozhodnutie upravuje kritériá pre delegovanie rozhodovacích právomocí prijímať rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí na vedúcich pracovných útvarov ECB.

2.   Delegovaním rozhodovacích právomocí nie je dotknuté posúdenie v otázkach dohľadu, ktoré sa uskutočňuje na účely prijímania rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí.

Článok 3

Delegovanie právomoci prijímať rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí

1.   V súlade s článkom 4 rozhodnutia (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40) Rada guvernérov týmto deleguje na vedúcich pracovných útvarov ECB vymenovaných Výkonnou radou v súlade s článkom 5 uvedeného rozhodnutia právomoc prijímať rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí, pokiaľ ide o: a) nadobudnutie účasti; a) nadobudnutie aktív alebo záväzkov; c) predaj účasti; d) predaj aktív alebo záväzkov; e) zlúčenie alebo splynutie; f) rozdelenie; g) operácie v tretích krajinách alebo územiach; h) outsourcing; i) zmeny zakladateľských dokumentov; j) vymenovanie externého audítora; k) úvery poskytované spriazneným osobám.

2.   Rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí uvedené v odseku 1 sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, iba ak sú splnené príslušné kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí ustanovené v článkoch 4 až 14.

3.   Rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí sa nemôžu prijať prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak podľa vnútroštátneho práva musí orgán dohľadu schváliť strategické opatrenia úverových inštitúcií, alebo ak sa z dôvodu zložitosti posúdenia vyžaduje, aby sa rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí prijali na základe postupu nevznesenia námietok.

4.   Delegovanie rozhodovacích právomocí sa vzťahuje tak na prijímanie rozhodnutí v oblasti dohľadu, ako aj na schvaľovanie kladného hodnotenia Európskou centrálnou bankou v prípadoch, keď vnútroštátne právo nevyžaduje prijatie rozhodnutia v oblasti dohľadu.

5.   Zamietavé rozhodnutia sa nemôžu prijať prostredníctvom delegovaného rozhodnutia.

6.   Ak sa rozhodnutie nemôže prijať prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, prijme sa v súlade s postupom nevznesenia námietok.

Článok 4

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o nadobudnutí účasti

1.   Rozhodnutia o schválení nadobudnutia účasti v úverových inštitúciách alebo neúverových inštitúciách významným dohliadaným subjektom sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

dopad na vlastné zdroje nadobúdajúceho významného dohliadaného subjektu je obmedzený, čo znamená, že:

i)

vlastné zdroje po nadobudnutí účasti prevyšujú a očakáva sa, že budú prevyšovať súčet požiadaviek ustanovených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, výšky vlastných zdrojov, ktorých držba sa požaduje v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ a výšky vlastných zdrojov v zmysle všeobecných zásad Piliera 2 podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP; a

ii)

dopad zníženia na podiel vlastného kapitálu Tier 1, podielu kapitálu Tier 1 a celkový podiel kapitálu je nižší ako 100 bázických bodov;

b)

dopad na stav likvidity nadobúdajúceho významného dohliadaného subjektu je obmedzený, čo znamená, že:

i)

ukazovateľ krytia likvidity zostáva na úrovni nad 110 % a prekračuje požiadavky na likviditu podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP, ak sú vyššie ako požadovaný minimálny ukazovateľ krytia likvidity;

ii)

na konsolidovanej úrovni sa ukazovateľ krytia likvidity neznížil o viac ako 50 %;

c)

cieľový subjekt má sídlo v členskom štáte Únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, či v tretej krajine alebo území s rovnocennými normami v oblasti dohľadu a regulácie.

2.   Posúdenie nadobudnutia účasti sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 5

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o nadobudnutí aktív alebo záväzkov

1.   Rozhodnutia o schválení nadobudnutia aktív alebo záväzkov úverových inštitúcií alebo neúverových inštitúcií významným dohliadaným subjektom sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

dopad na vlastné zdroje nadobúdajúceho významného dohliadaného subjektu v dôsledku nadobudnutia je obmedzený, čo znamená, že:

i)

vlastné zdroje po nadobudnutí aktív alebo záväzkov prevyšujú a očakáva sa, že budú prevyšovať súčet požiadaviek ustanovených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, výšky vlastných zdrojov, ktorých držba sa požaduje v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ a výšky vlastných zdrojov v zmysle všeobecných zásad Piliera 2 podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP; a

ii)

dopad zníženia na podiel vlastného kapitálu Tier 1, podielu kapitálu Tier 1 a celkový podiel kapitálu je nižší ako 100 bázických bodov;

b)

dopad na stav likvidity nadobúdajúceho významného dohliadaného subjektu v dôsledku nadobudnutia je obmedzený, čo znamená, že:

i)

ukazovateľ krytia likvidity zostáva na úrovni nad 110 % a prekračuje požiadavky na likviditu podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP, ak sú vyššie ako požadovaný minimálny ukazovateľ krytia likvidity a

ii)

na konsolidovanej úrovni sa ukazovateľ krytia likvidity neznížil o viac ako 50 %;

c)

hodnota nadobudnutých aktív a záväzkov neprekračuje 25 % hodnoty celkových aktív nadobúdajúceho významného dohliadaného subjektu na individuálnej úrovni.

2.   Posúdenie nadobudnutia aktív alebo záväzkov sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 6

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o predaji účasti

1.   Rozhodnutia o schválení predaja účasti významným dohliadaným subjektom sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

dopad na vlastné zdroje predávajúceho významného dohliadaného subjektu je obmedzený, čo znamená, že:

i)

vlastné zdroje po predaji účasti prevyšujú a očakáva sa, že budú prevyšovať súčet požiadaviek ustanovených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, výšky vlastných zdrojov, ktorých držba sa požaduje v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ a výšky vlastných zdrojov v zmysle všeobecných zásad Piliera 2 podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP; a

ii)

dopad zníženia na podiel vlastného kapitálu Tier 1, podielu kapitálu Tier 1 a celkový podiel kapitálu je nižší ako 100 bázických bodov;

b)

dopad na stav likvidity predávajúceho významného dohliadaného subjektu je obmedzený, čo znamená, že:

i)

ukazovateľ krytia likvidity zostáva na úrovni nad 110 % a prekračuje požiadavky na likviditu podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP, ak sú vyššie ako požadovaný minimálny ukazovateľ krytia likvidity a

ii)

na konsolidovanej úrovni sa ukazovateľ krytia likvidity neznížil o viac ako 50 %.

2.   Posúdenie predaja účasti sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 7

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o predaji aktív alebo záväzkov

1.   Rozhodnutia o schválení predaja aktív alebo záväzkov významným dohliadaným subjektom sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

dopad na vlastné zdroje predávajúceho významného dohliadaného subjektu v dôsledku predaja aktív alebo záväzkov je obmedzený, čo znamená, že:

i)

vlastné zdroje po predaji aktív alebo záväzkov prevyšujú a očakáva sa, že budú prevyšovať súčet požiadaviek ustanovených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, výšky vlastných zdrojov, ktorých držba sa požaduje v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ a výšky vlastných zdrojov v zmysle všeobecných zásad Piliera 2 podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP; a

ii)

dopad zníženia na podiel vlastného kapitálu Tier 1, podielu kapitálu Tier 1 a celkový podiel kapitálu je nižší ako 100 bázických bodov;

b)

dopad na stav likvidity predávajúceho významného dohliadaného subjektu v dôsledku predaja aktív alebo záväzkov je obmedzený, čo znamená, že:

i)

ukazovateľ krytia likvidity zostáva na úrovni nad 110 % a prekračuje požiadavky na likviditu podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP, ak sú vyššie ako požadovaný minimálny ukazovateľ krytia likvidity a

ii)

na konsolidovanej úrovni sa ukazovateľ krytia likvidity neznížil o viac ako 50 %;

c)

hodnota predaných aktív alebo záväzkov neprekračuje 25 % hodnoty celkových aktív predávajúceho významného dohliadaného subjektu na individuálnej úrovni.

2.   Posúdenie predaja aktív alebo záväzkov sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 8

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o zlúčení alebo splynutí

1.   Rozhodnutia o schválení zlúčenia alebo splynutia, ktoré sa týka aspoň jedného významného dohliadaného subjektu, sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

dopad na vlastné zdroje významného dohliadaného subjektu po zlúčení alebo splynutí je obmedzený, čo znamená, že:

i)

vlastné zdroje po zlúčení alebo splynutí prevyšujú a očakáva sa, že budú prevyšovať súčet požiadaviek ustanovených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, výšky vlastných zdrojov, ktorých držba sa požaduje v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ a, ak to prichádza do úvahy, výšky vlastných zdrojov v zmysle všeobecných zásad Piliera 2 podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP; a

ii)

dopad zníženia na podiel vlastného kapitálu Tier 1, podielu kapitálu Tier 1 a celkový podiel kapitálu je nižší ako 100 bázických bodov;

b)

dopad na stav likvidity významného dohliadaného subjektu po zlúčení alebo splynutí je obmedzený, čo znamená, že:

i)

ukazovateľ krytia likvidity zostáva na úrovni nad 110 % a prekračuje požiadavky na likviditu podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP, ak sú vyššie ako požadovaný minimálny ukazovateľ krytia likvidity a

ii)

na konsolidovanej úrovni sa ukazovateľ krytia likvidity neznížil o viac ako 50 %;

c)

štruktúra riadenia významného dohliadaného subjektu po zlúčení alebo splynutí nevyvoláva z hľadiska dohľadu obavy.

2.   Rozhodovacie právomoci sa nesmú za žiadnych okolností delegovať na vedúcich pracovných útvarov, pokiaľ ide o:

a)

zlúčenie alebo splynutie významného dohliadaného subjektu s iným subjektom, ktorý nepatrí do rovnakej skupiny ako významný dohliadaný subjekt alebo

b)

cezhraničné zlúčenie alebo splynutie významných dohliadaných subjektov, ktoré patria do rovnakej skupiny.

3.   Posúdenie zlúčenia alebo splynutia sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 9

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o rozdelení

1.   Rozhodnutia o schválení rozdelenia, ktoré sa týka aspoň jedného významného dohliadaného subjektu, sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

dopad na vlastné zdroje významného dohliadaného subjektu alebo subjektov po rozdelení je obmedzený, čo znamená, že:

i)

vlastné zdroje po rozdelení prevyšujú a očakáva sa, že budú prevyšovať súčet požiadaviek ustanovených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, výšky vlastných zdrojov, ktorých držba sa požaduje v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ a, ak to prichádza do úvahy, výšky vlastných zdrojov v zmysle všeobecných zásad Piliera 2 podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP; a

ii)

dopad zníženia na podiel vlastného kapitálu Tier 1, podielu kapitálu Tier 1 a celkový podiel kapitálu je nižší ako 100 bázických bodov;

b)

dopad na stav likvidity významného dohliadaného subjektu alebo subjektov po rozdelení je obmedzený, čo znamená, že:

i)

ukazovateľ krytia likvidity zostáva na úrovni nad 110 % a prekračuje požiadavky na likviditu podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP, ak sú vyššie ako požadovaný minimálny ukazovateľ krytia likvidity a

ii)

na konsolidovanej úrovni sa ukazovateľ krytia likvidity neznížil o viac ako 50 %;

c)

štruktúra riadenia významného dohliadaného subjektu alebo subjektov po rozdelení nevyvoláva z hľadiska dohľadu obavy.

2.   Rozhodovacie právomoci sa nesmú za žiadnych okolností delegovať na vedúcich pracovných útvarov, pokiaľ ide o:

a)

rozdelenie, ktorého následkom je zriadenie iného subjektu, ktorý nepatrí do rovnakej skupiny ako významný dohliadaný subjekt alebo

b)

rozdelenie, ktorého následkom je zriadenie subjektu v inej krajine alebo na inom území ako je usadený významný dohliadaný subjekt.

3.   Posúdenie rozdelenia sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 10

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o operáciách v tretích krajinách alebo územiach

1.   Rozhodnutia o schválení zriadenia pobočky významným dohliadaným subjektom v tretej krajine alebo území sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

pobočka je zriadená v tretej krajine alebo území s rovnocennými normami v oblasti dohľadu a regulácie;

b)

celkové aktíva pobočky podľa odhadu v pláne činnosti nepresahujú 10 % celkových aktív významného dohliadaného subjektu a

c)

pobočka uskutočňuje transakcie, ktoré sa primárne vykonávajú v tretej krajine alebo území, kde bola pobočka zriadená.

2.   Rozhodnutia o týchto operáciách významného dohliadaného subjektu sa okrem prípadov, keď sa príslušné operácie vykonávajú v krajine zahrnutej do zoznamu uvedeného v prílohe k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2016/1675 (11), prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia:

a)

zrušenie pobočky;

b)

zmeny v štruktúre pobočky;

c)

zriadenie alebo zrušenie zastupiteľskej kancelárie a

d)

poskytovanie bankových služieb v tretej krajine alebo území bez fyzickej prítomnosti vo forme pobočky alebo dcérskej spoločnosti.

3.   Posúdenie operácií v tretích krajinách alebo územiach sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 11

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o outsourcingu

1.   Rozhodnutia o schválení outsourcingu významným dohliadaným subjektom sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak je splnené aspoň jedno z týchto kritérií:

a)

poskytovateľ služieb je súčasťou rovnakej skupiny ako významný dohliadaný subjekt (outsourcing v rámci skupiny) a je usadený v Únii; alebo

b)

poskytovateľ služieb je dohliadaný subjekt, ktorý je usadený v Únii a má povolenie na poskytovanie služieb, ktoré sú predmetom outsourcingu; alebo

c)

outsourcing sa týka vedľajších podporných služieb a poskytovateľ služieb je usadený v Únii alebo v Európskom hospodárskom priestore.

2.   Posúdenie projektov týkajúcich sa outsourcingu sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 12

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o zmenách zakladateľských dokumentov

1.   Rozhodnutia o schválení zmien zakladateľských dokumentov významného dohliadaného subjektu sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, pokiaľ ide o:

a)

zmeny, ktoré sú čisto formálne, vrátane zmeny názvu a adresy;

b)

zmeny, ktoré len zohľadňujú legislatívne alebo regulatórne požiadavky;

c)

zmeny, ktorými sa implementuje súdne alebo úradné rozhodnutie, alebo ktoré sa uskutočňujú na žiadosť ECB;

d)

zmeny, ktoré sa týkajú základného imania významného dohliadaného subjektu, ak je delegované aj súvisiace rozhodnutie o vlastných zdrojoch (napr. o klasifikácii kapitálových nástrojov ako nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 alebo o znížení vlastných zdrojov);

e)

zmeny zakladateľských dokumentov dcérskej spoločnosti s cieľom ich zladenia so zmenami zakladateľských dokumentov materskej spoločnosti, ktoré už ECB schválila.

2.   Posúdenie zmien zakladateľských dokumentov sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 13

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o vymenovaní a zmene externého audítora

1.   Rozhodnutia o vymenovaní a zmene externého audítora významného dohliadaného subjektu sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak takého rozhodnutia podľa vnútroštátneho práva predstavujú vykonávanie prudenciálneho dohľadu v zmysle článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

2.   Rozhodovacie právomoci sa nesmú za žiadnych okolností delegovať na vedúcich pracovných útvarov v súvislosti s a) rozhodnutiami o výmene externého audítora iným externým audítorom vymenovaným príslušným orgánom dohľadu alebo b) rozhodnutiami, ktoré sa týkajú vymenovania externého audítora na pokyn príslušného vnútroštátneho orgánu.

3.   Posúdenie vhodnosti externých audítorov sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 14

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o úveroch poskytnutých spriazneným osobám

1.   Rozhodnutia o schválení poskytnutia úveru významným dohliadaným subjektom spriaznenej osobe sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

celková expozícia významného dohliadaného subjektu voči spriaznenej osobe neprekračuje 5 miliónov EUR a

b)

podmienky poskytnutia úveru nie sú výhodnejšie ako podmienky poskytnutia úveru zákazníkom, ktorí nie sú spriaznenými osobami, alebo sú prinajmenšom podobné tým, ktoré sa uplatňujú pri rovnakom druhu operácií uskutočňovaných so zamestnancami, ktorí nie sú spriaznenými osobami významného dohliadaného subjektu.

2.   Posúdenie poskytnutia úveru spriaznenej osobe sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 15

Prechodné ustanovenia

Toto rozhodnutie sa neuplatňuje, ak bola žiadosť o schválenie akejkoľvek z operácií uvedených v článku 3 ods. 1 predložená ECB pred nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Vo Frankfurte nad Mohanom 31. januára 2019

Prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)  Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63.

(2)  Ú. v. EÚ L 141, 1.6.2017, s. 14.

(3)  Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 23. septembra 1986, AKZO Chemie/Komisia, 5/85, ECLI:EU:C:1986:328, bod 37 a rozsudok Súdneho dvora z 26. mája 2005, Carmine Salvatore Tralli/ECB, C-301/02 P, ECLI:EU:C:2005:306, bod 59.

(4)  Rozhodnutie ECB/2004/2 z 19. februára 2004, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ L 80, 18.3.2004, s. 33).

(5)  Rozhodnutie ECB/2014/16 zo 14. apríla 2014 o zriadení Administratívneho revízneho výboru a jeho pravidlách činnosti (Ú. v. EÚ L 175, 14.6.2014, s. 47).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(7)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(9)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/908/EÚ z 12. decembra 2014 o rovnocennosti požiadaviek určitých tretích krajín a území v oblasti prudenciálneho dohľadu a regulácie na účely zaobchádzania s expozíciami podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 155).

(10)  Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (ECB/2014/17) (Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014, s. 1).

(11)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 z 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (Ú. v. EÚ L 254, 20.9.2016, s. 1).


25.2.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/16


ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2019/323

z 12. februára 2019

o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi (ECB/2019/5)

VÝKONNÁ RADA EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 11.6,

so zreteľom na rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2017/933 zo 16. novembra 2016 o všeobecnom rámci pre delegovanie rozhodovacích právomocí vo vzťahu k právnym nástrojom v oblasti dohľadu (ECB/2016/40) (1), a najmä na jeho články 4 a 5,

so zreteľom na rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/322 z 31. januára 2019 o delegovaní právomocí prijímať rozhodnutia na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi (ECB/2019/4) (2), a najmä na jeho článok 3,

so zreteľom na rozhodnutie ECB/2004/2 z 19. februára 2004, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskej centrálnej banky (3), a najmä na jeho článok 10,

keďže:

(1)

Vzhľadom na skutočnosť, že Európska centrálna banka (ECB) bude prijímať značný počet rozhodnutí v súvislosti s plnením jej úloh v oblasti dohľadu, bol vytvorený postup pre prijímanie osobitných delegovaných rozhodnutí.

(2)

Rozhodnutie o delegovaní právomocí nadobúda účinnosť prijatím rozhodnutia Výkonnej rady o vymenovaní jedného alebo viacerých vedúcich pracovných útvarov na prijímanie rozhodnutí na základe rozhodnutia o delegovaní právomocí.

(3)

Výkonná rada by mala pri vymenovaní vedúcich pracovných útvarov zohľadniť dôležitosť rozhodnutia o delegovaní právomocí a počet adresátov, ktorým je potrebné poslať delegované rozhodnutia.

(4)

V súvislosti s vedúcimi pracovných útvarov, na ktorých by sa mala delegovať právomoc prijímať rozhodnutia na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi, sa uskutočnila konzultácia s predsedom Rady pre dohľad,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Delegované rozhodnutia na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi

Delegované rozhodnutia podľa rozhodnutia (EÚ) 2019/322 (ECB/2019/4) prijíma jeden z týchto vedúcich pracovných útvarov:

a)

generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva Mikroprudenciálny dohľad I, ak dohľad nad príslušným dohliadaným subjektom alebo skupinou vykonáva generálne riaditeľstvo Mikroprudenciálny dohľad I;

b)

generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva Mikroprudenciálny dohľad II, ak dohľad nad príslušným dohliadaným subjektom alebo skupinou vykonáva generálne riaditeľstvo Mikroprudenciálny dohľad II; alebo

c)

zástupca generálneho riaditeľa v prípade neprítomnosti generálneho riaditeľa.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Vo Frankfurte nad Mohanom 12. februára 2019

Prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)  Ú. v. EÚ L 141, 1.6.2017, s. 14.

(2)  Pozri stranu 7 tohto úradného vestníka.

(3)  Ú. v. EÚ L 80, 18.3.2004, s. 33.