ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 23

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 62
25. januára 2019


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

 

*

Oznámenie o predbežnom vykonávaní Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na druhej strane

1

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/107 z 23. januára 2019, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1484/95, pokiaľ ide o stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín

2

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/108 z 24. januára 2019, ktorým sa povoľuje zmena špecifikácií novej zložky potravín lipidového extraktu z pancierovky antarktickej (Euphausia superba) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 ( 1 )

4

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/109 z 24. januára 2019, ktorým sa povoľuje rozšírenie používania oleja zo Schizochytrium sp. ako novej potraviny podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 a mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 ( 1 )

7

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/110 z 24. januára 2019, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 povoľuje rozšírenie použitia oleja zo semien Allanblackia ako novej potraviny a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 ( 1 )

11

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/111 z 24. januára 2019, o povolení chmeľového extraktu (Humulus lupulus L. flos) ako kŕmnej doplnkovej látky pre odstavené prasiatka, ošípané vo výkrme a minoritné druhy ošípaných, ktoré sú odstavené a vo výkrme ( 1 )

14

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/112 z 24. januára 2019 o minimálnej predajnej cene sušeného odstredeného mlieka pre tridsiatu prvú čiastkovú výzvu na predkladanie ponúk v rámci verejnej súťaže vyhlásenej vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/2080

18

 

*

Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/113 zo 7. decembra 2018, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1333/2014 o štatistike peňažných trhov (ECB/2018/33)

19

 

 

SMERNICE

 

*

Vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2019/114 z 24. januára 2019, ktorou sa menia smernice 2003/90/ES a 2003/91/ES, ktorými sa stanovujú vykonávacie opatrenia na účely článku 7 smernice Rady 2002/53/ES a článku 7 smernice Rady 2002/55/ES týkajúce sa znakov, ktoré musia byť splnené ako minimum pri skúškach, a minimálnych podmienok na skúšanie určitých odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov a druhov zelenín ( 1 )

35

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/115 z 10. júla 2018 o opatreniach SA.37977 (2016/C) (ex 2016/NN), ktoré poskytlo Španielsko v prospech spoločnosti Sociedad Estatal de Correos y Telégrafos, S.A. [oznámené pod číslom C(2018) 4233]  ( 1 )

41

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

25.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/1


Oznámenie o predbežnom vykonávaní Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na druhej strane (1)

Európska únia a Japonsko sa 21. decembra 2018 navzájom informovali o ukončení postupov potrebných na predbežné vykonávanie Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na druhej strane. Z toho vyplýva, že Japonsko a Únia môžu od 1. februára 2019 predbežne vykonávať spoločne určené ustanovenia tejto dohody v súlade s jej článkom 47 ods. 2

V súlade s článkom 4 rozhodnutia Rady (EÚ) 2018/1197 z 26. júna 2018 o podpise v mene Európskej únie a o predbežnom vykonávaní Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na druhej strane sa medzi Úniou a Japonskom budú predbežne vykonávať tieto časti dohody:

a)

články 11, 12, 14, 16, 18, 20, 25, 28, 40 a 41;

b)

články 13, 15 [s výnimkou odseku 2 písm. b)], 17, 21, 22, 23, 24, 26, 27, 29, 30, 31 a 37, článok 38 ods. 1 a článok 39, pokiaľ sa vzťahujú na záležitosti, v ktorých už Únia uplatnila svoju právomoc na vnútornej úrovni;

c)

články 1, 2, 3, 4, 5 ods. 1, pokiaľ sa vzťahujú na záležitosti patriace do právomoci Únie vymedziť a vykonávať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku;

d)

článok 42 [s výnimkou odseku 2 písm. c)], články 43 až 47, článok 48 ods. 3 a články 49, 50 a 51, pokiaľ sa tieto ustanovenia obmedzujú na účel zabezpečenia predbežného vykonávania dohody.


(1)  Ú. v. EÚ L 216, 24.8.2018, s. 4.


NARIADENIA

25.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/2


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/107

z 23. januára 2019,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1484/95, pokiaľ ide o stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 183 písm. b),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú obchodné opatrenia uplatniteľné na určitý tovar vznikajúci spracovaním poľnohospodárskych výrobkov, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 1216/2009 a (ES) č. 614/2009 (2), a najmä na jeho článok 5 ods. 6 písm. a),

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1484/95 (3) sa stanovili pravidlá uplatňovania systému dodatkových dovozných ciel a reprezentatívne ceny v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín.

(2)

Z pravidelnej kontroly údajov, z ktorých sa vychádza pri stanovovaní reprezentatívnych cien výrobkov v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín, vyplýva, že reprezentatívne ceny pre dovoz niektorých výrobkov treba zmeniť, pričom sa zohľadňujú rozdiely v cenách v závislosti od pôvodu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1484/95 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Treba zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, a preto by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 1484/95 sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. januára 2019

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ

Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 1.

(3)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1484/95 z 28. júna 1995, stanovujúce podrobné pravidlá na zavedenie systému dodatkových dovozných ciel a stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín a ktorým sa ruší nariadenie č. 163/67/EHS (Ú. v. ES L 145, 29.6.1995, s. 47).


PRÍLOHA

„PRÍLOHA I

Číselný znak KN

Opis tovaru

Reprezentatívna cena

(v EUR/100 kg)

Zábezpeka podľa článku 3

(v EUR/100 kg)

Pôvod (1)

0207 12 90

Mrazené trupy z hydiny druhu Gallus domesticus, známe ako „kurčatá 65 %“

122,1

0

AR

0207 14 10

Mrazené vykostené kusy z hydiny druhu Gallus domesticus

267,2

10

AR

219,4

24

BR

333,0

0

CL

252,5

14

TH

0207 27 10

Mrazené vykostené morčacie kusy

327,6

0

BR

373,0

0

CL

1602 32 11

Nevarené prípravky z hydiny druhu Gallus domesticus

275,3

3

BR


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7).


25.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/4


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/108

z 24. januára 2019,

ktorým sa povoľuje zmena špecifikácií novej zložky potravín lipidového extraktu z pancierovky antarktickej (Euphausia superba) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001 (1), a najmä na jeho článok 12,

keďže:

(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovuje, že na trh v rámci Únie možno umiestňovať iba nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu.

(2)

Podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283 sa prijalo vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 (2), ktorým sa zriaďuje únijný zoznam nových potravín.

(3)

Podľa článku 12 nariadenia (EÚ) 2015/2283 má Komisia rozhodovať o povolení a umiestnení novej potraviny na trh Únie a aktualizácii únijného zoznamu.

(4)

Rozhodnutím Komisie 2009/752/ES (3) sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (4) povolilo uvedenie lipidového extraktu z pancierovky antarktickej (Euphausia superba) na trh ako novej zložky potravín na použitie v určitých potravinových výrobkoch a potravinách. V uvedenom rozhodnutí sa najvyššie množstvo fosfolipidov stanovilo na 50 %.

(5)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2016/598 (5) sa v súlade s nariadením (ES) č. 258/97 povolilo rozšírenie použitia lipidového extraktu z pancierovky antarktickej (Euphausia superba) ako novej zložky potravín na použitie vo výživových doplnkoch. V uvedenom rozhodnutí sa minimálne množstvo fosfolipidov stanovilo na 35 %.

(6)

Použitie novej zložky potravín „olej bohatý na fosfolipidy získavaný z pancierovky antarktickej (Euphausia superba)“ bolo príslušnými orgánmi Fínska povolené v určitých kategóriách potravín (6). Minimálne množstvo fosfolipidov sa stanovilo na 60 %.

(7)

Podmienky používania obidvoch olejov, „olej z pancierovky antarktickej (Euphausia superba)“ a „olej bohatý na fosfolipidy získavaný z pancierovky antarktickej (Euphausia superba)“, sú rovnaké a sú založené na najvyšších prípustných kombinovaných množstvách kyseliny ikozapentaénovej a kyseliny dokozahexaénovej. Odlišujú sa však obsahom fosfolipidov, ktorý je v prípade „oleja z pancierovky antarktickej (Euphausia superba)“ stanovený v rozmedzí od 35 % do 50 % a v prípade „oleja bohatého na fosfolipidy získavaného z pancierovky antarktickej (Euphausia superba)“ na minimálne 60 %. Preto súčasné povolenia nezahŕňajú obsah fosfolipidov v „oleji z pancierovky antarktickej (Euphausia superba)“ v rozmedzí od 50 % do 60 %.

(8)

Spoločnosť Aker BioMarine A/S (ďalej len „žiadateľ“) 29. augusta 2018 požiadala Komisiu o zmenu špecifikácií novej potraviny „olej z pancierovky antarktickej (Euphausia superba)“ v zmysle článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283. Žiadateľ požiadal o zvýšenie najvyššieho prípustného obsahu fosfolipidov z 50 % na menej ako 60 %, čím sa pokryje rozsah koncentrácie fosfolipidov, ktorý v súčasnosti nie je povolený.

(9)

Komisia sa domnieva, že nie je pre potrebné, aby Európsky úrad pre bezpečnosť potravín v súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/2283 vykonal hodnotenie bezpečnosti súčasnej žiadosti vzhľadom na skutočnosť, že ak určité množstvá danej novej zložky potravín boli posúdené a určené za bezpečné, tak potom sú aj menšie množstvá tej istej zložky bezpečné. Povolené najvyššie prípustné kombinované množstvá kyseliny ikozapentaénovej a kyseliny dokozahexaénovej sú v prípade „oleja z pancierovky antarktickej (Euphausia superba)“ a „oleja bohatého na fosfolipidy získavaného z pancierovky antarktickej (Euphausia superba)“ v zmysle vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/2470 rovnaké. Navrhovanou zmenou množstva fosfolipidového oleja v špecifikácii „oleja z pancierovky antarktickej (Euphausia superba)“ sa nemenia bezpečnostné aspekty, ktoré podporili jeho povolenie a povolenie „oleja bohatého na fosfolipidy získavaného z pancierovky antarktickej Euphausia superba“, na základe ktorých sa dospelo k záveru, že množstvo fosfolipidov nad aj pod 60 % je bezpečné.

(10)

Navrhovaná zmena špecifikácií obsahu fosfolipidov sa týka rozdielu v obsahu fosfolipidov „oleja z pancierovky antarktickej (Euphausia superba)“ a „oleja bohatého na fosfolipidy získavaného z pancierovky antarktickej (Euphausia superba)“. Preto je vhodné zmeniť v špecifikáciách novej potraviny „olej z pancierovky antarktickej (Euphausia superba)“ obsah fosfolipidov na navrhované množstvo.

(11)

Informácie uvedené v žiadosti poskytujú dostatočné dôvody na to, aby sa dalo skonštatovať, že zmeny špecifikácií novej zložky potravín „olej z pancierovky antarktickej Euphausia superba“ sú v súlade s článkom 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(12)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/2470 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zápis v únijnom zozname povolených nových potravín, ako sa stanovuje v článku 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283, ktorý sa týka novej potraviny „olej z pancierovky antarktickej Euphausia superba“, sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/2470 sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 24. januára 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2015, s. 1.

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 z 20. decembra 2017, ktorým sa zriaďuje únijný zoznam nových potravín v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách (Ú. v. EÚ L 351, 30.12.2017, s. 72).

(3)  Rozhodnutie Komisie 2009/752/ES z 12. októbra 2009, ktorým sa povoľuje uvedenie na trh lipidového extraktu z pancierovky antarktickej (Euphausia superba) ako novej zložky potravín v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (Ú. v. EÚ L 268, 13.10.2009, s. 33).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach (Ú. v. ES L 43, 14.2.1997, s. 1).

(5)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/598 zo 14. apríla 2016, ktorým sa povoľuje rozšírenie použitia lipidového extraktu z pancierovky antarktickej (Euphausia superba) ako novej zložky potravín podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (Ú. v. EÚ L 103, 19.4.2016, s. 34).

(6)  List z 13. mája 2015 (https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/safety/docs/novel-food_authorisation_2015_auth-letter_krill-oil_sk.pdf).


PRÍLOHA

Zápis týkajúci sa „oleja z pancierovky antarktickej Euphausia superba“ v tabuľke 2 (Špecifikácie) prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/2470 sa nahrádza takto:

Povolená nová potravina

Špecifikácie

Olej z pancierovky antarktickej (Euphausia superba)

Opis/definícia:

Na výrobu lipidového extraktu z pancierovky antarktickej (Euphausia superba) sa z rozdrvenej hlbokozmrazenej pancierovky alebo sušenej múčky z pancierovky získa lipidový extrakt pomocou povoleného extračného rozpúšťadla (podľa smernice 2009/32/ES). Proteíny a materiál z pancierovky sa z lipidového extraktu odstránia filtráciou. Extrakčné rozpúšťadlá a zvyšková voda sa odstránia odparovaním.

Číslo zmydelnenia: ≤ 230 mg KOH/g

Peroxidové číslo: ≤ 3 meq O2/kg oleja

Oxidačná stabilita: Všetky potravinové výrobky s olejom z pancierovky antarktickej (Euphausia superba) by mali vykazovať oxidačnú stabilitu na základe vhodných a uznávaných vnútroštátnych/medzinárodných testovacích metód (napr. AOAC).

Vlhkosť a prchavé zlúčeniny: ≤ 3 % alebo 0,6 vyjadrená ako aktivita vody pri 25 °C

Fosfolipidy: ≥ 35 % až < 60 %

Transmastné kyseliny: ≤ 1 %

EPA (kyselina ikozapentaénová): ≥ 9 %

DHA (kyselina dokozahexaénová): ≥ 5 %“


25.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/7


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/109

z 24. januára 2019,

ktorým sa povoľuje rozšírenie používania oleja zo Schizochytrium sp. ako novej potraviny podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 a mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001 (1), a najmä na jeho článok 12,

keďže:

(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovuje, že na trh v rámci Únie možno umiestňovať iba nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu.

(2)

V zmysle článku 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283 bolo prijaté vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 (2), ktorým sa zriaďuje únijný zoznam povolených nových potravín.

(3)

Podľa článku 12 nariadenia (EÚ) 2015/2283 má o povolení a umiestnení novej potraviny na trh Únie a aktualizácii únijného zoznamu rozhodnúť Komisia.

(4)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2014/463 (3) bolo v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (4) povolené umiestňovať na trh olej z mikrorias Schizochytrium sp. ako novú potravinu používanú vo viacerých potravinách.

(5)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1032 (5) sa v zmysle nariadenia (EÚ) 2015/2283 rozšírilo povolenie týkajúce sa používania oleja z mikrorias Schizochytrium sp. (T18) ako novej potraviny o ovocné/zeleninové pyré.

(6)

Spoločnosť DSM Nutritional Products Europe požiadala 10. septembra 2018 Komisiu o zmenu podmienok používania novej potraviny – oleja zo Schizochytrium sp. – v zmysle článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283. V žiadosti sa požadovalo rozšírenie používania oleja z mikrorias Schizochytrium sp. na ovocné a zeleninové pyré.

(7)

Navrhované rozšírenie používania novej potraviny nemení posúdenie jej bezpečnosti, z ktorého vychádzalo povolenie oleja zo Schizochytrium sp. (T18) vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/1032, ani nepredstavuje žiadne ďalšie bezpečnostné riziká. Vzhľadom na tieto skutočnosti je navrhované rozšírenie použitia v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(8)

Komisia nepožiadala v súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/2283 Európsky úrad pre bezpečnosť potravín o stanovisko, keďže rozšírenie používania oleja zo Schizochytrium sp. ani následná aktualizácia únijného zoznamu by nemali mať vplyv na ľudské zdravie.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Zápis v únijnom zozname povolených nových potravín, ako sa stanovuje vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2017/2470, ktorý odkazuje na látku olej z mikrorias Schizochytrium sp., sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

2.   Zápis v únijnom zozname uvedenom v odseku 1 musí zahŕňať podmienky používania a požiadavky na označovanie stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/2470 sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 24. januára 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2015, s. 1.

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 z 20. decembra 2017, ktorým sa zriaďuje únijný zoznam nových potravín v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách (Ú. v. EÚ L 351, 30.12.2017, s. 72).

(3)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 14. júla 2014 o povolení na umiestnenie oleja z mikrorias Schizochytrium sp. na trh ako novej zložky potravín podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97, ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2003/427/ES a 2009/778/ES (Ú. v. EÚ L 209, 16.7.2014, s. 55).

(4)  Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach (Ú. v. ES L 43, 14.2.1997, s. 1).

(5)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1032 z 20. júla 2018, ktorým sa povoľuje rozšírenie použitia oleja z mikrorias Schizochytrium sp. ako novej potraviny podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 (Ú. v. EÚ L 185, 23.7.2018, s. 9).


PRÍLOHA

Zápis týkajúci sa oleja z mikrorias Schizochytrium sp. v tabuľke 1 (Povolené nové potraviny) prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/2470 sa nahrádza takto:

Povolená nová potravina

Podmienky, za ktorých možno novú potravinu používať

Doplňujúce špecifické požiadavky na označovanie

Iné požiadavky

Olej z mikrorias Schizochytrium sp.

Konkrétna kategória potravín

Najvyššie prípustné množstvá DHA

Názov novej potraviny na označení potravín, ktoré ju obsahujú, je ‚olej z mikrorias Schizochytrium sp.‘“

 

Mliečne výrobky okrem nápojov na báze mlieka

200 mg/100 g alebo v prípade syrových výrobkoch 600 mg/100 g

Analógy mliečnych výrobkov okrem nápojov

200 mg/100 g alebo v prípade analógov syrových výrobkov 600 mg/100 g

Roztierateľné tuky a dresingy

600 mg/100g

Raňajkové cereálie

500 mg/100g

Výživové doplnky v smernici 2002/46/ES nesprávne vymedzené ako „potravinové doplnky“

250 mg DHA/deň pre bežnú populáciu

450 mg DHA/deň pre tehotné a dojčiace ženy

Celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 609/2013 a náhrady dávky jedla na účely regulácie hmotnosti

250 mg/dávka jedla

Nápoje na báze mlieka a podobné výrobky určené pre malé deti

200 mg/100g

Potraviny vyrobené zo spracovaných obilnín a potraviny určené na výživu dojčiat a malých detí v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 609/2013

Potraviny určené na splnenie nárokov na výživu pri intenzívnej svalovej námahe, najmä pre športovcov

Potraviny, na ktorých sú informácie o neprítomnosti alebo zníženom obsahu gluténu v súlade s požiadavkami vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 828/2014

Potraviny na osobitné lekárske účely v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 609/2013

V súlade s osobitnými výživovými požiadavkami osôb, ktorým sú výrobky určené

Pekárenské výrobky (chlieb a rožky), sladké sušienky

200 mg/100g

Cereálne tyčinky

500 mg/100g

Tuky na varenie

360 mg/100g

Nealkoholické nápoje (vrátane analógov mliečnych výrobkov a nápojov na báze mlieka)

80 mg/100 ml

Ovocné/zeleninové pyré

100 mg/100g


25.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/11


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/110

z 24. januára 2019,

ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 povoľuje rozšírenie použitia oleja zo semien Allanblackia ako novej potraviny a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001 (1), a najmä na jeho článok 12,

keďže:

(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovuje, že na trh v rámci Únie možno umiestňovať iba nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu.

(2)

V súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283, bolo prijaté vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 (2), ktorým sa zriaďuje únijný zoznam povolených nových potravín.

(3)

Podľa článku 12 nariadenia (EÚ) 2015/2283 má Komisia predložiť návrh vykonávacieho aktu, ktorým sa povoľuje umiestnenie novej potraviny na trh Únie a aktualizuje únijný zoznam.

(4)

Rozhodnutím Komisie 2008/559/ES (3) sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (4) a v nadväznosti na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) (5) povolilo uvedenie oleja zo semien Allanblackia ako novej potraviny na trh na používanie v žltých tukových nátierkach a smotanových nátierkach.

(5)

Spoločnosť Unilever NV/Unilever PLC požiadala 22. septembra 2014 príslušný orgán Holandska v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 258/97 o rozšírenie použitia a prípustných množstiev oleja zo semien Allanblackia. V žiadosti sa požadovalo rozšírenie použitia oleja zo semien Allanblackia na ďalšiu kategóriu potravín, konkrétne na zmesi rastlinných olejov a mlieka, a zvýšenie najvyšších prípustných množstiev oleja zo semien Allanblackia v prípade kategórií potravín, ktoré už boli povolené rozhodnutím 2008/559/ES. V žiadosti sa tiež požadovala zmena špecifikácie oleja zo semien Allanblackia, najmä pokiaľ ide o: zjednodušenie uvádzania malých množstiev nasýtených mastných kyselín: kyseliny laurovej, myristovej a palmitovej jedným kombinovaným parametrom (C12:0 – C14:0 – C16:0); neuvádzanie malých množstiev (vždy menej ako 1 %) kyseliny palmitoolejovej a arachidovej a zahrnutie polynenasýtených mastných kyselín (PUFA); neuvádzanie jódového čísla; zvýšenie maximálnych hodnôt transmastných kyselín (TFA) (z ≤ 0,5 % na ≤ 1 %); zvýšenie maximálnych hodnôt peroxidového čísla (z ≤ 0,8 na ≤ 1,0 meq/kg); zvýšenie maximálnych hodnôt nezmydelniteľného podielu (z ≤ 0,1 % na ≤ 1 %). Úrad nemá v súvislosti s navrhovanými zmenami parametrov špecifikácie žiadne obavy o bezpečnosť.

(6)

Príslušný orgán Holandska vydal 13. decembra 2017 svoju správu o prvotnom posudku. V uvedenej správe dospel k záveru, že rozšírenie použitia a navrhované najvyššie prípustné množstvá oleja zo semien Allanblackia a zmena špecifikácie oleja zo semien Allanblackia spĺňajú kritériá pre nové potraviny stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97.

(7)

Podľa článku 35 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283 sa akákoľvek žiadosť o umiestnenie novej potraviny na trh v rámci Únie predložená členskému štátu v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 258/97, v súvislosti s ktorou nebolo prijaté konečné rozhodnutie pred 1. januárom 2018, považuje za žiadosť predloženú podľa nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(8)

Žiadosť o rozšírenie použitia oleja zo semien Allanblackia bola predložená členskému štátu v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 258/97, pričom spĺňa aj požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) 2015/2283.

(9)

V súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/2283 sa Komisia 25. apríla 2018 obrátila na úrad so žiadosťou o poskytnutie vedeckého stanoviska vykonaním hodnotenia oleja zo semien Allanblackia ako novej potraviny.

(10)

Úrad prijal 27. júna 2018 vedecké stanovisko k bezpečnosti oleja zo semien Allanblackia, pokiaľ ide o rozšírené použitie v zmesiach rastlinných olejov a mlieka a v žltých tukových nátierkach a smotanových nátierkach do 30 hmotnostných % (6), ako požadoval žiadateľ. Uvedené stanovisko spĺňa požiadavky článku 11 nariadenia (EÚ) 2015/2283. Zmesi rastlinných olejov a mlieka patria do kategórie potravín: analógy mliečnych výrobkov vrátane bielidiel do nápojov.

(11)

Stanovisko úradu poskytuje dostatočné dôvody na to, aby sa dalo konštatovať, že olej zo semien Allanblackia so zmenenou špecifikáciou, pokiaľ ide o navrhované použitia a prípustné množstvá, spĺňa článok 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Zápis v únijnom zozname povolených nových potravín podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/2470, ktorý odkazuje na látku olej zo semien Allanblackia, sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

2.   Zápis v únijnom zozname uvedenom v odseku 1 musí zahŕňať podmienky používania a požiadavky na označovanie stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/2470 sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 24. januára 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2015, s. 1.

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 z 20. decembra 2017, ktorým sa zriaďuje únijný zoznam nových potravín v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách (Ú. v. EÚ L 351, 30.12.2017, s. 72).

(3)  Rozhodnutie Komisie 2008/559/ES z 27. júna 2008, ktorým sa povoľuje uvedenie oleja zo semien Allanblackia ako novej zložky potravín na trh v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (Ú. v. EÚ L 180, 9.7.2008, s. 20).

(4)  Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach (Ú. v. ES L 43, 14.2.1997, s. 1).

(5)  Pracovná skupina EFSA pre dietetické výrobky, výživu a alergie, 2007. Bezpečnosť oleja zo semien Allanblackia na používanie v žltých tukových nátierkach a smotanových nátierkach, Vestník EFSA (EFSA Journal) (2007) 580, 1 – 10.

(6)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2018) 16(8):5362.


PRÍLOHA

Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/2470 sa mení takto:

1.

Zápis týkajúci sa „oleja zo semien Allanblackia“ v tabuľke 1 (Povolené nové potraviny) sa nahrádza takto:

Povolená nová potravina

Podmienky, za ktorých možno novú potravinu používať

Doplňujúce špecifické požiadavky na označovanie

Iné požiadavky

Olej zo semien Allanblackia

Konkrétna kategória potravín

Najvyššie prípustné množstvá

Názov novej potraviny na označení potravín, ktoré ju obsahujú, je ‚olej zo semien Allanblackia‘“

 

Žlté tukové nátierky a smotanové nátierky

30 g/100 g

Zmesi rastlinných olejov (*) a mlieka (patriace do kategórie potravín: analógy mliečnych výrobkov vrátane bielidiel do nápojov)

30 g/100 g

(*)

Okrem olivových olejov a olejov z olivových výliskov ako sú vymedzené v časti VIII prílohy VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013.

2.

Zápis týkajúci sa „oleja zo semien Allanblackia“ v tabuľke 2 (Špecifikácie) sa nahrádza takto:

Povolená nová potravina

Špecifikácia

Olej zo semien Allanblackia

Opis/definícia:

Olej zo semien Allanblackia sa získava zo semien rastlín rodu Allanblackia: A. floribunda (totožná s A. parviflora) a A. stuhlmannii.

Zloženie mastných kyselín (ako percentuálny podiel celkového obsahu mastných kyselín):

Kyselina laurová – kyselina myristová – kyselina palmitová (C12:0 – C14:0 – C16:0): súčet týchto kyselín < 4,0 %

Kyselina stearová (C18:0): 45 – 58 %

Kyselina olejová (C18:1): 40 – 51 %

Polynenasýtené mastné kyseliny (PUFA): < 2 %

Charakteristiky:

Voľné mastné kyseliny: max. 0,1 % celkového obsahu mastných kyselín

Transmastné kyseliny: max. 1,0 % celkového obsahu mastných kyselín

Peroxidové číslo: max. 1,0 meq/kg

Nezmydelniteľný podiel: max 1,0 hm. % oleja

Číslo zmydelnenia: 185 – 198 mg KOH/g“


25.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/14


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/111

z 24. januára 2019,

o povolení chmeľového extraktu (Humulus lupulus L. flos) ako kŕmnej doplnkovej látky pre odstavené prasiatka, ošípané vo výkrme a minoritné druhy ošípaných, ktoré sú odstavené a vo výkrme

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat, a najmä na jeho článok 9 ods. 2 (1),

keďže:

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie chmeľového extraktu (Humulus lupulus L. flos) ako kŕmnej doplnkovej látky pre všetky druhy zvierat. K žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia. Žiadateľ požiadal o zaradenie tejto doplnkovej látky do kategórie doplnkových látok „senzorické doplnkové látky“.

(3)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) v stanovisku z 3. októbra 2018 (2) skonštatoval, že chmeľový extrakt (Humulus lupulus L. flos) nemá za navrhovaných podmienok používania negatívny účinok na zdravie zvierat, zdravie ľudí ani životné prostredie. Úrad dospel k záveru, že zo štúdie tolerancie vykonanej na odstavených prasiatkach vyplýva, že uvedená doplnková látka je pri navrhovanej dávke 50 mg/kg kompletného krmiva bezpečná a možno ju extrapolovať na ošípané vo výkrme a na minoritné druhy ošípaných, ktoré sú odstavené a vo výkrme. Preto je vhodné povoliť chmeľový extrakt ako kŕmnu doplnkovú látku len pre tieto druhy a kategórie. Keďže zbieraný chmeľ a jeho extrakt sa všeobecne považujú za arómy v potravinách a ich funkcia v krmive by bola v zásade rovnaká ako v potravinách, úrad takisto dospel k záveru, že ďalšie preukazovanie účinnosti nie je nutné. Tento záver preto možno extrapolovať aj na krmivá.

(4)

Úrad ďalej poznamenal, že doplnková látka je pre používateľov potenciálnym respiračným a kožným senzibilizátorom a obsahuje rôzne zlúčeniny, o ktorých je známe, že u citlivých osôb spôsobujú alergické reakcie. Preto by sa mali prijať primerané ochranné opatrenia.

(5)

Úrad sa nedomnieval, že sú potrebné osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh. Zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(6)

Z posúdenia uvedenej doplnkovej látky vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Preto by sa používanie tejto doplnkovej látky malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(7)

So zreteľom na používané množstvo navrhované žiadateľom sa úrad domnieval, že maximálne navrhované používané množstvo je bezpečné. Na účely úradných kontrol v celom potravinovom reťazci by sa na označení kŕmnej doplnkovej látky mal uviesť odporúčaný maximálny obsah účinnej látky a zapracovanie do krmív by malo prebehnúť prostredníctvom premixov.

(8)

Hoci používanie príslušných látok vo vode určenej na pitie nie je povolené, táto skutočnosť by nemala brániť ich použitiu v kŕmnej zmesi podávanej vo vode.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Povolenie

Látka špecifikovaná v prílohe, ktorá patrí do kategórie doplnkových látok „senzorické doplnkové látky“ a do funkčnej skupiny „aromatické zlúčeniny“, sa za podmienok stanovených v uvedenej prílohe povoľuje ako doplnková látka vo výžive zvierat.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 24. januára 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29.

(2)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2018) 16(10):5462.


PRÍLOHA

Identifikačné číslo doplnkovej látky

Názov/meno držiteľa povolenia

Doplnková látka

Zloženie, chemický vzorec, opis, analytická metóda

Druh alebo kategória zvierat

Maximálny vek

Minimálny obsah

Maximálny obsah

Iné ustanovenia

Koniec platnosti povolenia

v mg/kg kompletného krmiva s obsahom vlhkosti 12 %

Kategória: senzorické doplnkové látky. Funkčná skupina: aromatické zlúčeniny

2b233

Chmeľový extrakt (šištice) bohatý na beta kyseliny

Zloženie doplnkovej látky

Prípravok extraktu z Humulus lupulus L. získaného pomocou superkritického oxidu uhličitého ošetreného hydroxidom draselným na vytvorenie draselných solí beta kyselín a rozpusteného v propylénglykole.

Špecifikácie doplnkovej látky:

Beta kyseliny: 40 ± 1,5 %

ALFA kyseliny: 0,4 ± 0,3 %

Chmeľové oleje: 1,5 ± 0,3 %

Propylénglykol: 20 ± 15 %

Vlhkosť: < 8 %

Popol: 10 ± 2 %

Ostatné živice: 25 ± 8 %

8-prenylnaringenín < 500 mg/kg

Xanthohumol < 500 mg/kg

2-metyl-2-butén-2-ol < 10 mg/kg

Charakteristika účinnej látky

Kvety (šištice) Humulus lupulus L. flos – peletované a ďalej extrahované pomocou extrakcie superkritickým oxidom uhličitým

Forma viskóznej kvapaliny

Číslo CAS: 8060-28-4

Číslo CoE 233

Analytická metóda  (1)

Na kvantifikáciu beta kyselín chmeľu v kŕmnej doplnkovej látke:

vysokoúčinná kvapalinová chromatografia s reverznou fázou s UV detekciou (HPLC-UV) – metóda 7.7 organizácie European Brewery Convention (EBC) validovaná kruhovým testom

odstavené prasiatka a ošípané na výkrm

minoritné druhy ošípaných, ktoré sú odstavené a vo výkrme

1.

Doplnková látka sa pridáva do krmiva vo forme premixu.

2.

V návode na použitie doplnkovej látky a premixov sa musia uviesť podmienky skladovania a stabilita pri tepelnom ošetrení.

3.

Na označení doplnkovej látky a premixov sa musí uviesť:

„Odporúčaný maximálny obsah účinnej látky v kompletnom krmive s obsahom vlhkosti 12 %: 50 mg/kg.“

4.

Pre používateľov doplnkovej látky a premixov stanovia prevádzkovatelia krmivárskych podnikov prevádzkové postupy a organizačné opatrenia s cieľom riešiť potenciálne riziká pri vdychovaní, kontakte s pokožkou alebo očami. Ak uvedené riziká nemožno takýmito postupmi a opatreniami odstrániť alebo znížiť na minimum, doplnková látka a premixy sa musia používať s osobnými ochrannými prostriedkami vrátane ochrannej dýchacej masky, ochranných okuliarov a rukavíc.

14. februára 2029


(1)  Podrobné informácie o analytických metódach sú k dispozícii na tejto adrese referenčného laboratória: https://ec.europa.eu/jrc/en/eurl/feed-additives/evaluation-reports.


25.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/18


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/112

z 24. januára 2019

o minimálnej predajnej cene sušeného odstredeného mlieka pre tridsiatu prvú čiastkovú výzvu na predkladanie ponúk v rámci verejnej súťaže vyhlásenej vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/2080

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1240 z 18. mája 2016, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o verejnú intervenciu a pomoc na súkromné skladovanie (2), a najmä na jeho článok 32,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/2080 (3) sa začal predaj sušeného odstredeného mlieka postupom verejného obstarávania.

(2)

Vzhľadom na ponuky prijaté na základe tridsiatej prvej čiastkovej výzvy na predkladanie ponúk by sa mala stanoviť minimálna predajná cena.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Pokiaľ ide o tridsiatu prvú čiastkovú výzvu na predkladanie ponúk, ktorá sa týka predaja sušeného odstredeného mlieka v rámci verejnej súťaže vyhlásenej vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/2080 a v prípade ktorej lehota na predkladanie ponúk skončila 22. januára 2019, minimálna predajná cena sa stanovuje na 158,50 EUR/100 kg.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 24. januára 2019

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ

Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 206, 30.7.2016, s. 71.

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2080 z 25. novembra 2016, ktorým sa začína predaj sušeného odstredeného mlieka postupom verejného obstarávania (Ú. v. EÚ L 321, 29.11.2016, s. 45).


25.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/19


NARIADENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2019/113

zo 7. decembra 2018,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1333/2014 o štatistike peňažných trhov (ECB/2018/33)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 5,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 1 a článok 6 ods. 4,

po porade s Európskou komisiou,

keďže:

(1)

Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1333/2014 (ECB/2014/48) (2) vyžaduje vykazovanie štatistických údajov spravodajskými jednotkami, aby Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) mohol na účely plnenia svojich úloh vytvárať štatistiky o eurovom peňažnom trhu.

(2)

S cieľom zabezpečiť dostupnosť kvalitnej štatistiky o eurovom peňažnom trhu je potrebné zmeniť niektoré ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1333/2014 (ECB/2014/48). Je najmä dôležité zabezpečiť, aby každá spravodajská jednotka vykazovala Európskej centrálnej banke (ECB) alebo príslušnej národnej centrálnej banke (NCB) informácie o všetkých transakciách uskutočnených medzi spravodajskou jednotkou a finančnými korporáciami (okrem centrálnych bánk, keď transakcia nie je uskutočnená na investičné účely), ako aj verejnou správou a niektorými nefinančnými korporáciami. Okrem toho je potrebné zabezpečiť, aby zhromažďovanie údajov profitovalo z rozšíreného povinného používania identifikátora právnickej osoby (Legal entity identifier – LEI) pri vykazovaní v Únii.

(3)

Vzhľadom na skutočnosť, že je dôležité zabezpečiť dostupnosť včasnej štatistiky o eurovom peňažnom trhu, je tiež potrebné harmonizovať a rozšíriť povinnosti spravodajských jednotiek týkajúce sa včasného prenosu informácií národným centrálnym bankám alebo ECB.

(4)

Mali by sa prijať preventívne opatrenia, ktoré zabezpečia, aby spravodajské jednotky zhromažďovali, zostavovali a zasielali štatistické informácie takým spôsobom, ktorý chráni integritu týchto informácií. Je najmä potrebné zdôrazniť, že štatistické informácie prijaté národnými centrálnymi bankami alebo ECB by mali byť nestranné (t. j. mali by predstavovať neutrálne zachytenie pozorovateľných nezávislých transakcií spravodajskej jednotky), objektívne a spoľahlivé, aby boli v súlade so všeobecnými zásadami verejného záväzku ESCB týkajúceho sa európskej štatistiky (3). Spravodajské jednotky by mali navyše zabezpečiť, aby boli všetky chyby vo vykázaných štatistických informáciách opravené a oznámené ECB a príslušnej NCB v najbližšom možnom termíne.

(5)

Implementáciou týchto ustanovení sa zabezpečí, aby mal ESCB k dispozícii včasnejšie, komplexnejšie, podrobnejšie, harmonizovanejšie a spoľahlivejšie štatistické informácie o eurovom peňažnom trhu, čo umožní dôkladnejšiu analýzu transmisného mechanizmu menovej politiky. Zhromaždené údaje sa môžu navyše využiť pri vývoji a správe jednodňovej úrokovej sadzby nezabezpečených transakcií v eurách.

(6)

Nariadenie (EÚ) č. 1333/2014 (ECB/2014/48) by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny

Nariadenie (EÚ) č. 1333/2014 (ECB/2014/48) sa mení takto:

1.

Článok 1 sa mení takto:

a)

vkladá sa tento bod 5a:

„5a.

„finančnými korporáciami“ sa rozumejú inštitucionálne jednotky, ktoré sú nezávislými právnymi subjektmi a trhovými výrobcami, ktorých hlavnou činnosťou je produkcia finančných služieb, ako je to uvedené v revidovanom európskom systéme účtov (ESA 2010) ustanovenom v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 (*1);

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1).“;"

b)

body 3 až 5 sa vypúšťajú;

c)

bod 9 sa nahrádza takto:

„9.

„štatistikou peňažných trhov“ sa rozumie štatistika týkajúca sa zabezpečených, nezabezpečených a derivátových transakcií s nástrojmi peňažných trhov v príslušnom vykazovacom období medzi spravodajskými jednotkami a finančnými korporáciami (okrem centrálnych bánk, keď transakcia nie je uskutočnená na investičné účely), verejnou správou alebo nefinančnými korporáciami, ktoré sú v súlade s rámcom LCR podľa Bazileja III klasifikované ako „veľkoobchod“, s výnimkou transakcií v rámci skupiny;“;

d)

bod 14 sa nahrádza takto:

„14.

„referenčnou spravodajskou skupinou“ sa rozumejú peňažné finančné inštitúcie, ktoré sú rezidentmi eurozóny, s výnimkou centrálnych bánk a fondov peňažného trhu, a ktoré prijímajú vklady denominované v eurách od ostatných finančných korporácií, verejnej správy, alebo nefinančných korporácií a/alebo vydávajú iné dlhové nástroje a/alebo poskytujú úvery denominované v eurách uvedené v prílohách I, II alebo III ostatným finančným korporáciám, verejnej správe, alebo nefinančným korporáciám;“;

e)

vkladá sa tento bod 20a:

„20a.

„úverová inštitúcia“ má rovnaký význam ako v článku 4 ods. 1 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (*2);

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).“;"

f)

bod 25 sa nahrádza takto:

„25.

„jednodňovým indexovaným swapom“ (overnight index swap – OIS) sa rozumie úrokový swap, u ktorého sa periodická pohyblivá sadzba rovná geometrickému priemeru jednodňovej sadzby (alebo jednodňovej indexovanej sadzby) počas určeného obdobia. Záverečná platba sa vypočíta ako rozdiel medzi pevne stanovenou úrokovou sadzbou a zloženou jednodňovou sadzbou zaznamenanou počas trvania OIS, ktorý sa uplatňuje na nominálnu hodnotu transakcie;“;

2.

Článok 3 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Na účely pravidelnej tvorby štatistiky peňažných trhov vykazujú spravodajské jednotky NCB členského štátu, ktorého sú rezidentmi, na konsolidovanom základe, teda aj za všetky ich pobočky v Únii a EZVO, denne štatistické informácie týkajúce sa nástrojov peňažného trhu. Požadované štatistické informácie sú uvedené v prílohách I, II a III. Spravodajské jednotky vykazujú požadované štatistické informácie v súlade s minimálnymi normami pre prenos, presnosť, pojmový súlad, revízie a integritu údajov, ktoré sú ustanovené v prílohe IV. Štatistické informácie, ktoré NCB prijíma od spravodajských jednotiek, zasiela ECB v súlade s článkom 4 ods. 2 tohto nariadenia.“;

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Národné centrálne banky vymedzujú a implementujú spravodajský režim, ktorý majú dodržiavať spravodajské jednotky v súvislosti s nástrojmi peňažného trhu. Týmto spravodajským režimom sa zabezpečí poskytovanie požadovaných štatistických informácií a umožní dôsledná kontrola dodržiavania minimálnych noriem ustanovených v prílohe IV.“;

c)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Národné centrálne banky vymedzujú a implementujú spravodajský režim, ktorý majú dodržiavať dodatočné spravodajské jednotky v súlade s ich vnútroštátnymi požiadavkami na štatistické vykazovanie. Národné centrálne banky zabezpečia, aby vnútroštátny spravodajský režim vyžadoval od dodatočných spravodajských jednotiek, aby dodržiavali požiadavky rovnocenné článkom 6 až 8, článku 10 ods. 3 a článkom 11 a 12 tohto nariadenia. Národné centrálne banky zabezpečia, aby tento spravodajský režim poskytoval požadované štatistické informácie a umožnil dôslednú kontrolu dodržiavania minimálnych noriem ustanovených v prílohe IV.“;

3.

Článok 4 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   V prípade, že NCB v súlade s článkom 3 ods. 3 rozhodne, že spravodajské jednotky budú vykazovať štatistické informácie uvedené v prílohách I, II a III priamo ECB, spravodajské jednotky zasielajú tieto informácie ECB raz za deň medzi 18. hod. v deň uzavretia obchodu a 7. hod. SEČ (*3) v prvý deň vyrovnania TARGET2 nasledujúci po dni uzavretia obchodu.

(*3)  SEČ zohľadňuje prechod na letný stredoeurópsky čas.“;"

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   V iných prípadoch, než sa uvádza v odseku 1, zasielajú národné centrálne banky ECB denné štatistické informácie o peňažnom trhu, ako sa uvádza v prílohách I, II a III, prijaté od spravodajských jednotiek vybraných podľa článku 2 ods. 2, 3 a 4, alebo od dodatočných spravodajských jednotiek vybraných podľa článku 2 ods. 6 raz za deň do 7. hod. SEČ v prvý deň vyrovnania TARGET2 nasledujúci po dni uzavretia obchodu.“;

c)

dopĺňa sa tento odsek 5:

„5.   Pri hodnotení, či spravodajská jednotka splnila požiadavky uvedené v tomto článku, predstavuje porušenie ktorejkoľvek z minimálnych noriem pre prenos ustanovených v odseku 1 bod i) a ii) prílohy IV prípad nedodržania rovnakého druhu požiadavky na vykazovanie na účely stanovenia, že neboli dodržané požiadavky rámca ECB týkajúceho sa nedodržiavania požiadaviek na štatistické vykazovanie.“;

4.

Článok 5 sa vypúšťa;

5.

Príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 1333/2014 (ECB/2014/48) sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu;

6.

Príloha II k nariadeniu (EÚ) č. 1333/2014 (ECB/2014/48) sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tomuto nariadeniu;

7.

Príloha III k nariadeniu (EÚ) č. 1333/2014 (ECB/2014/48) sa nahrádza textom uvedeným v prílohe III k tomuto nariadeniu;

8.

Príloha IV k nariadeniu (EÚ) č. 1333/2014 (ECB/2014/48) sa nahrádza textom uvedeným v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Záverečné ustanovenia

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 15. marca 2019.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

Vo Frankfurte nad Mohanom 7. decembra 2018

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(2)  Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1333/2014 z 26. novembra 2014 o štatistike peňažných trhov (ECB/2014/48) (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 97).

(3)  Dostupné na internetovej stránke ECB na www.ecb.europa.eu.


PRÍLOHA I

„PRÍLOHA I

Schémy vykazovania pre štatistiku peňažných trhov týkajúce sa zabezpečených transakcií

ČASŤ 1

TYP NÁSTROJOV

Spravodajské jednotky vykazujú Európskej centrálnej banke (ECB) alebo príslušnej národnej centrálnej banke (NCB) všetky zmluvy o repo transakcii a transakcie, ktoré podľa nich uskutočnili, vrátane trojstranných repo transakcií, ktoré sú denominované v eurách so splatnosťou do jedného roka vrátane (vymedzené ako transakcie so splatnosťou maximálne 397 dní po dni vyrovnania), medzi spravodajskou jednotkou a finančnými korporáciami (okrem centrálnych bánk, keď transakcia nie je uskutočnená na investičné účely), verejnou správou alebo nefinančnými korporáciami, ktoré sú v súlade s rámcom LCR podľa Bazileja III klasifikované ako „veľkoobchod“. Transakcie v rámci skupiny sa nevykazujú.

ČASŤ 2

TYP ÚDAJOV

1.

Typ údajov založených na transakciách (*1), ktoré sa majú vykazovať za každú transakciu:

Kolónka

Opis údajov

Možnosť alternatívneho vykazovania (ak je to relevantné) a iné požiadavky

Reported transaction status (stav vykazovanej transakcie)

Tento atribút označuje, či je transakcia novou transakciou, alebo zmenou, zrušením či opravou už vykázanej transakcie.

 

Novation status (stav novácie)

Tento atribút označuje, či je transakcia nováciou.

 

Unique transaction identifier (jedinečný identifikátor transakcie)

Jedinečný kód, ktorý umožňuje identifikáciu transakcie v príslušnom segmente trhu.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné, ak sú údaje k dispozícii.

Proprietary transaction identification (vlastná identifikácia transakcie)

Jedinečný interný identifikátor transakcie, ktorý používa spravodajská jednotka pre každú transakciu. Vlastná identifikácia transakcie je jedinečná pre každú transakciu vykazovanú za segment peňažného trhu a spravodajskú jednotku.

 

Related proprietary transaction identification (vlastná identifikácia súvisiacej transakcie)

Jedinečný interný identifikátor transakcie, ktorý používa spravodajská jednotka pre pôvodný obchod, ktorý bol následne predmetom novácie.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné, ak to prichádza do úvahy.

Counterparty proprietary transaction identification (vlastná identifikácia transakcie protistranou)

Vlastná identifikácia transakcie pridelená rovnakej transakcii protistranou spravodajskej jednotky.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné, ak sú údaje k dispozícii.

Counterparty identification (identifikácia protistrany)

Identifikačný kód, ktorý sa používa na rozoznanie protistrany spravodajskej jednotky za vykazovanú transakciu.

Identifikátor právnickej osoby (Legal entity identifier – LEI) sa použije vždy, keď bol protistrane takýto identifikátor pridelený. Sektor protistrany a umiestnenie protistrany sa vykazujú, ak nie je pridelený LEI.

Counterparty sector (sektor protistrany)

Inštitucionálny sektor protistrany

Povinná kolónka, ak sa neuvedie identifikácia protistrany.

Counterparty location (umiestnenie protistrany)

Kód krajiny podľa Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO), v ktorej je protistrana registrovaná.

Povinná kolónka, ak sa neuvedie identifikácia protistrany.

Tri-party agent identification (identifikácia jednotky pri trojstrannej transakcii)

Identifikátor protistrany pri trojstrannej transakcii.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné v prípade trojstranných transakcií.

LEI sa použije vždy, keď bol jednotke takýto identifikátor pridelený.

Reporting date (dátum vykazovania)

Počiatočný a konečný dátum a čas obdobia, ktorého sa údaje o transakciách v súbore týkajú.

 

Electronic time stamp (elektronická časová pečiatka)

Čas, kedy je transakcia uzavretá alebo zaznamenaná.

 

Trade date (deň uzavretia obchodu)

Deň, kedy strany uskutočnili finančnú transakciu.

 

Settlement date (dátum vyrovnania)

Dátum, kedy je hotovosť pôvodne vymenená za aktívum, ako bolo zmluvne dohodnuté.

V prípade predĺženia repo transakcií na otvorenom základe je ním dátum, kedy nastane vyrovnanie predĺženia, aj keď sa neuskutoční výmena hotovosti.

Maturity date (dátum splatnosti)

Dátum spätnej kúpy, t. j. dátum, kedy sa má hotovosť vrátiť alebo prijať výmenou za aktívum, ktoré bolo poskytnuté alebo prijaté ako kolaterál.

 

Transaction type (typ transakcie)

Tento atribút označuje, či je transakcia uskutočnená na prijatie hotovostného úveru alebo poskytnutie hotovostného úveru.

 

Transaction nominal amount (nominálna hodnota transakcie)

Suma v eurách pôvodne prijatá alebo poskytnutá.

 

Rate type (typ sadzby)

Používa sa na identifikáciu, či má nástroj pevne stanovenú alebo pohyblivú sadzbu.

 

Deal rate (sadzba transakcie)

Úroková sadzba vyjadrená v súlade s konvenciou peňažného trhu pre výpočet úroku ACT/360, pri použití ktorej bola zmluva o repo transakcii uzavretá a ktorou sa má úročiť hotovostný úver.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné len pre nástroje s pevnou úrokovou sadzbou.

Reference rate index (index referenčnej sadzby)

Medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov (ISIN) základnej referenčnej sadzby, na základe ktorej sa vypočítavajú pravidelné platby úroku.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné len pre nástroje s pohyblivou úrokovou sadzbou.

Basis point spread (rozpätie bázických bodov)

Počet bázických bodov pripočítaných (ak sú kladné) k základnej referenčnej sadzbe alebo odpočítaných (ak sú záporné) od základnej referenčnej sadzby pre výpočet skutočnej úrokovej sadzby platnej pre dané obdobie pri emisii nástroja s pohyblivou úrokovou sadzbou.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné len pre nástroje s pohyblivou úrokovou sadzbou.

Collateral ISIN (ISIN kolaterálu)

ISIN aktíva poskytnutého ako kolaterál.

Vykazovanie tejto kolónky je nepovinné pri trojstranných zmluvách o repo transakciách, ktoré nie sú uskutočnené s využitím koša cenných papierov ako kolaterálu, pre ktorý existuje spoločný ISIN alebo pri typoch kolaterálu, pre ktoré ISIN nie je k dispozícii.

Ak sa neuvedie ISIN aktíva poskytnutého ako kolaterál, je potrebné poskytnúť informácie o type kolaterálu, sektore emitenta kolaterálu a združených zábezpekách.

Collateral pool (združené zábezpeky)

Používa sa na určenie, či aktívum poskytnuté ako kolaterál predstavuje združené zábezpeky.

 

Collateral type (typ kolaterálu)

Používa sa na identifikáciu triedy aktíva poskytnutého ako kolaterál.

Povinná kolónka, ak sa neuvedie ISIN kolaterálu.

Collateral Issuer Sector (sektor emitenta kolaterálu)

Inštitucionálny sektor emitenta kolaterálu.

Povinná kolónka, ak sa neuvedie ISIN kolaterálu.

Special collateral indicator (ukazovateľ osobitného kolaterálu)

Na identifikáciu všetkých zmlúv o repo transakciách uskutočnených so zabezpečením všeobecným kolaterálom alebo tých, ktoré sa uskutočnili so zabezpečením osobitným kolaterálom.

Uvádza sa len, ak je údaj dostupný spravodajskej jednotke.

Collateral nominal amount (nominálna hodnota kolaterálu)

Nominálna hodnota aktív poskytnutých ako kolaterál, v eurách.

Nepovinná kolónka pre trojstranné repo transakcie a pre všetky transakcie, v prípade ktorých poskytnuté aktíva nie je možné identifikovať prostredníctvom ISIN.

Collateral haircut (zníženie hodnoty kolaterálu)

Opatrenie na kontrolu rizika, ktoré sa uplatňuje na podkladový kolaterál tak, že sa hodnota tohto podkladového kolaterálu vypočíta v trhovej hodnote aktíva a zníži sa o určitú percentuálnu sadzbu („haircut“).

Vykazovanie tejto kolónky sa požaduje v prípade samostatných transakcií s kolaterálom, inak je nepovinné.

2.

Hranica významnosti:

Transakcie, ktoré sa uskutočňujú s nefinančnými korporáciami, sa vykazujú len vtedy, ak sa uskutočňujú s nefinančnými korporáciami, ktoré sa na základe rámca LCR podľa Bazileja III klasifikujú ako „veľkoobchod“ (*2).


(*1)  Normy pre elektronické vykazovanie a technické špecifikácie pre údaje sú ustanovené osobitne. Sú dostupné na internetovej stránke ECB na www.ecb.europa.eu.

(*2)  Pozri dokument „Basel III: The liquidity coverage ratio and liquidity risk monitoring tools“, Bazilejský výbor pre bankový dohľad, január 2013, s. 23 až 27, dostupné na internetovej stránke Banky pre medzinárodné zúčtovanie na www.bis.org.


PRÍLOHA II

„PRÍLOHA II

Schémy vykazovania pre štatistiku peňažných trhov týkajúce sa nezabezpečených transakcií

ČASŤ 1

TYP NÁSTROJOV

1.

Spravodajské jednotky vykazujú Európskej centrálnej banke (ECB) alebo príslušnej národnej centrálnej banke (NCB):

a)

všetky prijaté úvery spravodajskej jednotky od finančných korporácií (okrem centrálnych bánk, keď transakcia nie je uskutočnená na investičné účely), verejnej správy alebo nefinančných korporácií, ktoré sú v súlade s rámcom LCR podľa Bazileja III klasifikované ako „veľkoobchod“, pri ktorých sa používajú nástroje vymedzené v tabuľke uvedenej nižšie, ktoré sú denominované v eurách, so splatnosťou do jedného roka vrátane (vymedzené ako transakcie so splatnosťou maximálne 397 dní po dni vyrovnania);

b)

všetky transakcie poskytnutia úveru denominované v eurách poskytnuté iným úverovým inštitúciám so splatnosťou do jedného roka vrátane (vymedzené ako transakcie so splatnosťou maximálne 397 dní po dni vyrovnania) prostredníctvom nezabezpečených vkladov alebo účtov splatných na požiadanie alebo prostredníctvom nákupu komerčných cenných papierov, vkladových certifikátov, zmeniek s pohyblivým úrokovým výnosom a iných dlhových cenných papierov so splatnosťou do jedného roka od emitujúcich úverových inštitúcií.

Na účely ods. 1 písm. a) a b) sú vyňaté transakcie v rámci skupiny.

2.

Tabuľka nižšie uvádza podrobný štandardný opis kategórií nástrojov v prípade transakcií, ktoré sú spravodajské jednotky povinné vykazovať ECB. V prípade, že sú spravodajské jednotky povinné vykazovať transakcie ich NCB, príslušná NCB prispôsobí tieto opisy kategórií nástrojov na vnútroštátnej úrovni tak, aby boli v súlade s týmto nariadením.

Typ nástroja

Opis

Deposits (vklady)

Nezabezpečené úročené vklady (vrátane účtov splatných na požiadanie, avšak bez vkladov na bežných účtoch), ktoré sú buď s výpovednou lehotou alebo s lehotou splatnosti najviac jeden rok, t. j. do 397 dní po dni vyrovnania, a ktoré si spravodajské jednotka buď vezme (prijatie úveru) alebo uloží (poskytnutie úveru).

Call accounts/Call money (účty/peniaze splatné na požiadanie)

Peňažné účty s dennými zmenami platnej úrokovej sadzby, ktoré zakladajú úrokové platby alebo výpočty v pravidelných intervaloch, a s výpovednou lehotou na výber peňažných prostriedkov.

Sporiaci účet s výpovednou lehotou na výber peňažných prostriedkov.

Certificate of deposit (vkladový certifikát)

Termínovaný dlhový nástroj v obchodovateľnej alebo neobchodovateľnej forme vydaný PFI, ktorý oprávňuje jeho držiteľa na osobitnú pevne stanovenú úrokovú sadzbu počas vymedzeného pevne stanoveného obdobia do jedného roka, t. j. do 397 dní po dni vyrovnania, a ktorý je buď úročený alebo s diskontom.

Commercial paper (komerčný cenný papier)

Nezabezpečený dlhový nástroj vydaný PFI s lehotou splatnosti najviac jeden rok, t. j. do 397 dní po dni vyrovnania, ktorý je buď úročený alebo s diskontom.

Asset backed commercial paper (komerčný cenný papier krytý aktívami)

Dlhový nástroj vydaný PFI s lehotou splatnosti najviac jeden rok, t. j. do 397 dní po dni vyrovnania, ktorý je buď úročený alebo s diskontom a je zabezpečený určitou formou kolaterálu.

Floating rate note (zmenka s pohyblivým úrokovým výnosom)

Dlhový nástroj, v prípade ktorého sa pravidelné platby úrokov vypočítavajú na základe hodnoty, t. j. fixáciou základnej referenčnej sadzby, ako je sadzba Euro Interbank Offered Rate (Euribor), k dátumom, ktoré sú vopred stanovené a známe ako dátumy fixácie, a ktorého lehota splatnosti je najviac jeden rok, t. j. do 397 dní po dni vyrovnania.

Other short-term debt securities (ostatné krátkodobé dlhové cenné papiere)

Nepodriadené cenné papiere iné ako majetkové účasti so splatnosťou do jedného roka, t. j. do 397 dní po dni vyrovnania, vydané spravodajskými jednotkami, ktoré sú nástrojmi zvyčajne obchodovateľnými a obchodovanými na sekundárnych trhoch alebo môžu byť realizované na trhu, a ktoré neposkytujú držiteľovi žiadne vlastnícke práva vo vzťahu k vydávajúcej inštitúcii. Táto položka zahŕňa:

a)

cenné papiere, ktoré priznávajú držiteľovi nepodmienené právo na pevne stanovený alebo zmluvne stanovený príjem v podobe kupónových platieb a/alebo určenej pevne stanovenej čiastky k určitému dátumu (alebo dátumom) alebo s počiatočným dátumom stanoveným v čase emisie;

b)

neobchodovateľné nástroje vydané spravodajskými jednotkami, ktoré sa následne stali obchodovateľnými, a ktoré by mali byť preklasifikované ako „dlhové cenné papiere“.

ČASŤ 2

TYP ÚDAJOV

1.

Typ údajov založených na transakciách (*1), ktoré sa majú vykazovať za každú transakciu:

Kolónka

Opis údajov

Možnosť alternatívneho vykazovania (ak je to relevantné) a iné požiadavky

Reported transaction status (stav vykazovanej transakcie)

Tento atribút označuje, či je transakcia novou transakciou, alebo zmenou, zrušením či opravou už vykázanej transakcie.

 

Novation status (stav novácie)

Tento atribút označuje, či je transakcia nováciou.

 

Unique transaction identifier (jedinečný identifikátor transakcie)

Jedinečný kód, ktorý umožňuje identifikáciu transakcie v príslušnom segmente trhu.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné, ak sú údaje k dispozícii.

Proprietary transaction identification (vlastná identifikácia transakcie)

Jedinečný interný identifikátor transakcie, ktorý používa spravodajská jednotka pre každú transakciu. Vlastná identifikácia transakcie je jedinečná pre každú transakciu vykazovanú za segment peňažného trhu a spravodajskú jednotku.

 

Related proprietary transaction identification (vlastná identifikácia súvisiacej transakcie)

Jedinečný interný identifikátor transakcie, ktorý používa spravodajská jednotka pre pôvodný obchod, ktorý bol následne predmetom novácie.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné, ak to prichádza do úvahy.

Counterparty proprietary transaction identification (vlastná identifikácia transakcie protistranou)

Vlastná identifikácia transakcie pridelená rovnakej transakcii protistranou spravodajskej jednotky.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné, ak sú údaje k dispozícii.

Counterparty identification (identifikácia protistrany)

Identifikačný kód, ktorý sa používa na rozoznanie protistrany spravodajskej jednotky za vykazovanú transakciu.

Identifikátor právnickej osoby (Legal entity identifier – LEI) sa použije vždy, keď bol protistrane takýto identifikátor pridelený. Sektor protistrany a umiestnenie protistrany sa vykazujú, ak nie je pridelený LEI.

Counterparty sector (sektor protistrany)

Inštitucionálny sektor protistrany

Povinná kolónka, ak sa neuvedie identifikácia protistrany.

Counterparty location (umiestnenie protistrany)

Kód krajiny podľa Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO), v ktorej je protistrana registrovaná.

Povinná kolónka, ak sa neuvedie identifikácia protistrany.

Reporting date (dátum vykazovania)

Počiatočný a konečný dátum a čas obdobia, ktorého sa údaje o transakciách v súbore týkajú.

 

Electronic time stamp (elektronická časová pečiatka)

Čas, kedy je transakcia uzavretá alebo zaznamenaná.

 

Trade date (deň uzavretia obchodu)

Deň, kedy strany uskutočnili vykazovanú finančnú transakciu.

 

Settlement date (dátum vyrovnania)

Dátum, kedy sa suma peňažných prostriedkov vymení medzi protistranami alebo dátum, kedy sa vyrovná nákup alebo predaj dlhového nástroja.

V prípade účtov splatných na požiadanie a iných nezabezpečených prijatých/poskytnutých úverov s výpovednou lehotou je ním dátum, kedy nastane predĺženie vkladu (t. j. dátum, kedy by bol vyplatený, ak by sa požiadalo o jeho vrátenie a nedošlo by k predĺženiu).

Maturity date (dátum splatnosti)

Dátum, kedy je suma peňažných prostriedkov splatná a musí byť vyplatená veriteľovi dlžníkom alebo dátum, kedy je dlhový nástroj splatný a musí byť vyplatený.

 

Instrument type (typ nástroja)

Nástroj prostredníctvom ktorého sa prijímajú alebo poskytujú úvery.

 

Transaction type (typ transakcie)

Tento atribút označuje, či je transakcia prijatím hotovostného úveru alebo poskytnutím hotovostného úveru.

 

Transaction nominal amount (nominálna hodnota transakcie)

Suma peňažných prostriedkov v eurách poskytnutá alebo prijatá ako vklad. V prípade dlhových cenných papierov je ňou nominálna hodnota vydaného/kúpeného cenného papiera.

 

Transaction deal price (cena transakcie)

Hrubá cena (t. j. cena, ktorá zahŕňa naakumulovaný úrok), za ktorú sa cenný papier vydal alebo zobchodoval, v percentuálnych bodoch.

Vykazuje sa ako 100 pre nezabezpečené vklady.

Rate type (typ sadzby)

Používa sa na identifikáciu, či má nástroj pevne stanovenú alebo pohyblivú sadzbu.

 

Deal rate (sadzba transakcie)

Úroková sadzba vyjadrená v súlade s konvenciou peňažného trhu pre výpočet úroku ACT/360, pri použití ktorej bol vklad realizovaný a ktorou sa úročí poskytnutá suma hotovosti. V prípade dlhových nástrojov je to efektívna úroková sadzba vyjadrená v súlade s konvenciou peňažného trhu pre výpočet úroku ACT/360, pri použití ktorej bol nástroj vydaný alebo kúpený.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné len pre nástroje s pevnou úrokovou sadzbou.

Reference rate index (index referenčnej sadzby)

Medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov (ISIN) základnej referenčnej sadzby, na základe ktorej sa vypočítavajú pravidelné platby úroku.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné len pre nástroje s pohyblivou úrokovou sadzbou.

Basis point spread (rozpätie bázických bodov)

Počet bázických bodov pripočítaných (ak sú kladné) k indexu referenčnej sadzby alebo odpočítaných (ak sú záporné) od indexu referenčnej sadzby pre výpočet skutočnej úrokovej sadzby platnej pre dané obdobie pri emisii nástroja s pohyblivou úrokovou sadzbou.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné len pre nástroje s pohyblivou úrokovou sadzbou.

Call or put (kúpa alebo predaj)

Používa sa na identifikáciu, či je s nástrojom spojená kúpna alebo predajná opcia.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné len pre nástroje s kúpnou/predajnou opciou.

First call/put date (najskorší dátum kúpy/predaja)

Najskorší dátum, kedy možno uplatniť opciu na splatenie alebo predaj.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné len pre nástroje s kúpnou alebo predajnou opciou, ktoré možno uplatniť k jednému z vopred stanovených dátumov.

Call/put notice period (výpovedná lehota pre kúpu/predaj)

Počet kalendárnych dní, ktoré držiteľ nástroja/emitent nástroja poskytne emitentovi/držiteľovi nástroja pred uplatnením kúpnej/predajnej opcie.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné pre všetky nástroje/transakcie s výpovednou lehotou na uplatnenie kúpnej/predajnej opcie a pre vklady s vopred dohodnutou výpovednou lehotou.

2.

Hranica významnosti:

Transakcie, ktoré sa uskutočňujú s nefinančnými korporáciami, sa vykazujú len vtedy, ak sa uskutočňujú s nefinančnými korporáciami, ktoré sa na základe rámca LCR podľa Bazileja III klasifikujú ako „veľkoobchod“.


(*1)  Normy pre elektronické vykazovanie a technické špecifikácie pre údaje sú ustanovené osobitne. Sú dostupné na internetovej stránke ECB na www.ecb.europa.eu.


PRÍLOHA III

„PRÍLOHA III

Schémy vykazovania pre štatistiku peňažných trhov týkajúce sa derivátových transakcií

ČASŤ 1

TYP NÁSTROJOV

Spravodajské jednotky vykazujú Európskej centrálnej banke (ECB) alebo príslušnej národnej centrálnej banke (NCB):

a)

všetky devízové swapové transakcie medzi spravodajskou jednotkou a finančnými korporáciami (okrem centrálnych bánk, keď transakcia nie je uskutočnená na investičné účely), verejnou správou alebo nefinančnými korporáciami, ktoré sú v súlade s rámcom LCR podľa Bazileja III klasifikované ako „veľkoobchod“, pri ktorých sa euro kupuje/predáva pri spotovom výmennom kurze voči cudzej mene a je spätne predané alebo spätne kúpené k budúcemu dátumu pri vopred dohodnutom forwardovom výmennom kurze, so splatnosťou do jedného roka vrátane (vymedzené ako transakcie so splatnosťou maximálne 397 dní po dni vyrovnania spotovej zložky devízovej swapovej transakcie);

b)

jednodňové indexované swapové (OIS) transakcie denominované v eurách medzi spravodajskou jednotkou a finančnými korporáciami (okrem centrálnych bánk, keď transakcia nie je uskutočnená na investičné účely), verejnou správou alebo nefinančnými korporáciami, ktoré sú v súlade s rámcom LCR podľa Bazileja III klasifikované ako „veľkoobchod“.

Na účely písm. a) a b) sú vyňaté transakcie v rámci skupiny.

ČASŤ 2

TYP ÚDAJOV

1.

Typ údajov založených na transakciách (*1) pre devízové swapové transakcie, ktoré sa majú vykazovať za každú transakciu:

Kolónka

Opis údajov

Možnosť alternatívneho vykazovania (ak je to relevantné) a iné požiadavky

Reported transaction status (stav vykazovanej transakcie)

Tento atribút označuje, či je transakcia novou transakciou, alebo zmenou, zrušením či opravou už vykázanej transakcie.

 

Novation status (stav novácie)

Tento atribút označuje, či je transakcia nováciou.

 

Unique transaction identifier (jedinečný identifikátor transakcie)

Jedinečný kód, ktorý umožňuje identifikáciu transakcie v príslušnom segmente trhu.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné, ak sú údaje k dispozícii.

Proprietary transaction identification (vlastná identifikácia transakcie)

Jedinečný interný identifikátor transakcie, ktorý používa spravodajská jednotka pre každú transakciu. Vlastná identifikácia transakcie je jedinečná pre každú transakciu vykazovanú za segment peňažného trhu a spravodajskú jednotku.

 

Related proprietary transaction identification (vlastná identifikácia súvisiacej transakcie)

Jedinečný interný identifikátor transakcie, ktorý používa spravodajská jednotka pre pôvodný obchod, ktorý bol následne predmetom novácie.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné, ak to prichádza do úvahy.

Counterparty proprietary transaction identification (vlastná identifikácia transakcie protistranou)

Vlastná identifikácia transakcie pridelená rovnakej transakcii protistranou spravodajskej jednotky.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné, ak sú údaje k dispozícii.

Counterparty identification (identifikácia protistrany)

Identifikačný kód, ktorý sa používa na rozoznanie protistrany spravodajskej jednotky za vykazovanú transakciu.

Identifikátor právnickej osoby (Legal entity identifier – LEI) sa použije vždy, keď bol protistrane takýto identifikátor pridelený. Sektor protistrany a umiestnenie protistrany sa vykazujú, ak nie je pridelený LEI.

Counterparty sector (sektor protistrany)

Inštitucionálny sektor protistrany.

Povinná kolónka, ak sa neuvedie identifikácia protistrany.

Counterparty location (umiestnenie protistrany)

Kód krajiny podľa Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO), v ktorej je protistrana registrovaná.

Povinná kolónka, ak sa neuvedie identifikácia protistrany.

Reporting date (dátum vykazovania)

Počiatočný a konečný dátum a čas obdobia, ktorého sa údaje o transakciách v súbore týkajú.

 

Electronic time stamp (elektronická časová pečiatka)

Čas, kedy je transakcia uzavretá alebo zaznamenaná.

 

Trade date (deň uzavretia obchodu)

Deň, kedy strany uskutočnili vykazovanú finančnú transakciu.

 

Spot value date (deň vyrovnania spotu)

Deň, kedy jedna strana predá druhej strane určený objem určenej meny a príjme platbu dohodnutého objemu inej určenej meny na základe dohodnutého výmenného kurzu známeho ako spotový výmenný kurz.

 

Maturity date (dátum splatnosti)

Dátum, kedy devízová swapová transakcia vyprší a mena predaná v deň vyrovnania spotu sa spätne kúpi.

 

Foreign exchange transaction type (typ devízovej transakcie)

Tento atribút označuje, či suma v eurách vykázaná v rámci nominálnej hodnoty transakcie sa v deň vyrovnania spotu kupovala alebo predávala.

Uvedené by malo odkazovať na eurový spot, t. j. či sa euro v deň vyrovnania spotu kupovalo alebo predávalo.

 

Transaction nominal amount (nominálna hodnota transakcie)

Nominálna hodnota devízového swapu v eurách.

 

Foreign currency code (kód cudzej meny)

Medzinárodný trojmiestny kód ISO meny, ktorá sa kupuje/predáva výmenou za euro.

 

Foreign exchange spot rate (spotový výmenný kurz)

Výmenný kurz medzi eurom a cudzou menou, ktorý sa uplatňuje na prvú zložku devízovej swapovej transakcie.

 

Foreign exchange forward points (výmenné forwardové body)

Rozdiel medzi forwardovým výmenným kurzom a spotovým výmenným kurzom vyjadrený v bázických bodoch kótovaný v súlade s prevládajúcimi trhovými konvenciami pre príslušný menový pár.

 

2.

Typ údajov založených na transakciách pre OIS transakcie, ktoré sa majú vykazovať za každú transakciu.

Kolónka

Opis údajov

Možnosť alternatívneho vykazovania (ak je to relevantné) a iné požiadavky

Reported transaction status (stav vykazovanej transakcie)

Tento atribút označuje, či je transakcia novou transakciou, alebo zmenou, zrušením či opravou už vykázanej transakcie.

 

Novation status (stav novácie)

Tento atribút označuje, či je transakcia nováciou.

 

Unique transaction identifier (jedinečný identifikátor transakcie)

Jedinečný kód, ktorý umožňuje identifikáciu transakcie v príslušnom segmente trhu.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné, ak sú údaje k dispozícii.

Proprietary transaction identification (vlastná identifikácia transakcie)

Jedinečný interný identifikátor transakcie, ktorý používa spravodajská jednotka pre každú transakciu. Vlastná identifikácia transakcie je jedinečná pre každú transakciu vykazovanú za segment peňažného trhu a spravodajskú jednotku.

 

Related proprietary transaction identification (vlastná identifikácia súvisiacej transakcie)

Jedinečný interný identifikátor transakcie, ktorý používa spravodajská jednotka pre pôvodný obchod, ktorý bol následne predmetom novácie.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné, ak to prichádza do úvahy.

Counterparty proprietary transaction identification (vlastná identifikácia transakcie protistranou)

Vlastná identifikácia transakcie pridelená rovnakej transakcii protistranou spravodajskej jednotky.

Vykazovanie tejto kolónky je povinné, ak sú údaje k dispozícii.

Counterparty identification (identifikácia protistrany)

Identifikačný kód, ktorý sa používa na rozoznanie protistrany spravodajskej jednotky za vykazovanú transakciu.

LEI sa použije vždy, keď bol protistrane takýto identifikátor pridelený. Sektor protistrany a umiestnenie protistrany sa vykazujú, ak nie je pridelený LEI.

Counterparty sector (sektor protistrany)

Inštitucionálny sektor protistrany

Povinná kolónka, ak sa neuvedie identifikácia protistrany.

Counterparty location (umiestnenie protistrany)

Kód krajiny podľa ISO, v ktorej je protistrana registrovaná.

Povinná kolónka, ak sa neuvedie identifikácia protistrany.

Reporting date (dátum vykazovania)

Počiatočný a konečný dátum a čas obdobia, ktorého sa údaje o transakciách v súbore týkajú.

 

Electronic time stamp (elektronická časová pečiatka)

Čas, kedy je transakcia uzavretá alebo zaznamenaná.

Nepovinná kolónka.

Trade date (deň uzavretia obchodu)

Deň, kedy strany uskutočnili vykazovanú finančnú transakciu.

 

Start date (počiatočný dátum)

Dátum, ku ktorému sa vypočíta jednodňová sadzba pohyblivej časti.

 

Maturity date (dátum splatnosti)

Posledný deň obdobia, za ktoré sa vypočítala zložená jednodňová sadzba.

 

Fixed interest rate (pevne stanovená úroková sadzba)

Pevne stanovená sadzba použitá na výpočet výnosu z OIS.

 

Transaction type (typ transakcie)

Tento atribút označuje, či pevne stanovená sadzba bola spravodajskou jednotkou vyplatená alebo prijatá.

 

Transaction nominal amount (nominálna hodnota transakcie)

Pomyselná hodnota OIS.

 

3.

Hranica významnosti:

Transakcie, ktoré sa uskutočňujú s nefinančnými korporáciami, sa vykazujú len vtedy, ak sa uskutočňujú s nefinančnými korporáciami, ktoré sa na základe rámca LCR podľa Bazileja III klasifikujú ako „veľkoobchod“.


(*1)  Normy pre elektronické vykazovanie a technické špecifikácie pre údaje sú ustanovené osobitne. Sú dostupné na internetovej stránke ECB na www.ecb.europa.eu.


PRÍLOHA IV

„PRÍLOHA IV

Minimálne normy, ktoré má uplatňovať aktuálna spravodajská skupina

Spravodajské jednotky musia spĺňať tieto minimálne normy, aby vyhoveli požiadavkám Európskej centrálnej banky (ECB) na štatistické vykazovanie.

1.

Minimálne normy pre prenos:

i)

vykazovanie údajov musí byť včasné a v súlade s termínmi, ktoré stanoví ECB a príslušná národná centrálna banka (NCB);

ii)

štatistické výkazy musia mať formu a formát odvodený od technických požiadaviek na vykazovanie, ktoré stanoví ECB a príslušná NCB;

iii)

spravodajská jednotka musí poskytnúť ECB a príslušnej NCB údaje o jednej alebo viacerých kontaktných osobách;

iv)

musia sa dodržiavať technické špecifikácie na prenos údajov do ECB a príslušnej NCB.

2.

Minimálne normy pre presnosť:

i)

štatistické informácie musia byť správne;

ii)

spravodajské jednotky musia byť schopné poskytnúť informácie o vývoji, ktorý naznačujú prenesené údaje;

iii)

štatistické informácie musia byť úplné nesmú obsahovať nepretržité a štrukturálne medzery; na chýbajúce údaje je potrebné upozorniť, vysvetliť ich ECB a príslušnej NCB, a pokiaľ je to možné, čo najskôr doplniť,

iv)

spravodajské jednotky musia dodržiavať miery, zásady zaokrúhľovania a počet desatinných miest, ktoré stanoví ECB a príslušná NCB pre technický prenos údajov.

3.

Minimálne normy pre súlad s pojmami:

i)

štatistické informácie musia byť v súlade s vymedzením pojmov a klasifikáciami uvedenými v tomto nariadení;

ii)

v prípade odchýlok od vymedzenia týchto pojmov a klasifikácií musia spravodajské jednotky pravidelne monitorovať a vyčísliť rozdiel medzi použitým meradlom a meradlom uvedeným v tomto nariadení;

iii)

spravodajské jednotky musia byť schopné vysvetliť zmeny v prenesených údajoch v porovnaní s hodnotami za predchádzajúce obdobia.

4.

Minimálne normy pre revízie:

Musia sa dodržiavať zásady a postupy pre revízie, ktoré ustanovia ECB a príslušná NCB. K revíziám odchyľujúcim sa od pravidelných revízií musia byť pripojené vysvetľujúce poznámky.

5.

Minimálne normy pre integritu údajov:

i)

je potrebné, aby spravodajské jednotky zostavovali a zasielali štatistické informácie nezávisle a objektívne;

ii)

chyby v prenesených údajoch sú spravodajské jednotky povinné opraviť a oznámiť ECB a príslušnej NCB v najbližšom možnom termíne.


SMERNICE

25.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/35


VYKONÁVACIA SMERNICA KOMISIE (EÚ) 2019/114

z 24. januára 2019,

ktorou sa menia smernice 2003/90/ES a 2003/91/ES, ktorými sa stanovujú vykonávacie opatrenia na účely článku 7 smernice Rady 2002/53/ES a článku 7 smernice Rady 2002/55/ES týkajúce sa znakov, ktoré musia byť splnené ako minimum pri skúškach, a minimálnych podmienok na skúšanie určitých odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov a druhov zelenín

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2002/53/ES z 13. júna 2002 o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov (1), a najmä na jej článok 7 ods. 2 písm. a) a b),

so zreteľom na smernicu Rady 2002/55/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom zelenín (2), a najmä na jej článok 7 ods. 2 písm. a) a b),

keďže:

(1)

Smernice Komisie 2003/90/ES (3) a 2003/91/ES (4) boli prijaté s cieľom zabezpečiť, aby boli odrody, ktoré členské štáty zaradia do svojich národných katalógov, v súlade s protokolmi vydanými Úradom Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO), pokiaľ ide o znaky, ktoré musia byť splnené ako minimum pri skúškach rozličných druhov, a minimálne podmienky na skúšanie odrôd, pokiaľ boli takéto protokoly vydané. Druhy, na ktoré sa protokoly CPVO nevzťahujú, sa majú podľa uvedených smerníc riadiť usmerneniami vydanými Medzinárodnou úniou na ochranu nových druhov rastlín (UPOV).

(2)

Od poslednej zmeny smerníc 2003/90/ES a 2003/91/ES, ktoré sa zaviedli vykonávacou smernicou (EÚ) 2018/100 (5), vydali CPVO a UPOV nové protokoly a usmernenia a aktualizovali už existujúce protokoly a usmernenia.

(3)

Smernice 2003/90/ES a 2003/91/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Prílohy I a II k smernici 2003/90/ES sa nahrádzajú textom uvedeným v časti A prílohy k tejto smernici.

Článok 2

Prílohy k smernici 2003/91/ES sa nahrádzajú textom uvedeným v časti B prílohy k tejto smernici.

Článok 3

Členské štáty môžu pri skúšaní začatom pred 1. septembrom 2019 uplatňovať smernice 2003/90/ES a 2003/91/ES v znení platnom pred ich zmenou zavedenou touto smernicou.

Článok 4

Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. augusta 2019 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. septembra 2019.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 5

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 24. januára 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 33.

(3)  Smernica Komisie 2003/90/ES zo 6. októbra 2003, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia na účely článku 7 smernice Rady 2002/53/ES týkajúcej sa znakov, ktoré musia byť splnené ako minimum pri skúškach a minimálnych podmienok na skúšanie určitých odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov (Ú. v. EÚ L 254, 8.10.2003, s. 7).

(4)  Smernica Komisie 2003/91/ES zo 6. októbra 2003, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia na účely článku 7 smernice Rady 2002/55/ES týkajúcej sa znakov, ktoré musia byť splnené ako minimum pri skúškach, a minimálnych podmienok na skúšanie určitých odrôd druhov zelenín (Ú. v. EÚ L 254, 8.10.2003, s. 11).

(5)  Vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2018/100 z 22. januára 2018, ktorou sa menia smernice 2003/90/ES a 2003/91/ES, ktorými sa ustanovujú vykonávacie opatrenia na účely článku 7 smernice Rady 2002/53/ES, resp. článku 7 smernice Rady 2002/55/ES týkajúce sa znakov, ktoré musia byť splnené ako minimum pri skúškach, a minimálnych podmienok na skúšanie určitých odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov a druhov zelenín (Ú. v. EÚ L 17, 23.1.2018, s. 34).


PRÍLOHA

ČASŤ A

„PRÍLOHA I

Zoznam druhov uvedených v článku 1 ods. 2 písm. a), ktoré majú spĺňať technické protokoly CPVO  (1)

Vedecký názov

Bežný názov

Protokol CPVO

Festuca arundinacea Schreb.

Kostrava trsteníkovitá

TP 39/1 z 1.10.2015

Festuca filiformis Pourr.

Kostrava vláskovitá

TP 67/1 z 23.6.2011

Festuca ovina L.

Kostrava ovčia

TP 67/1 z 23.6.2011

Festuca pratensis Huds.

Kostrava lúčna

TP 39/1 z 1.10.2015

Festuca rubra L.

Kostrava červená

TP 67/1 z 23.6.2011

Festuca trachyphylla (Hack.) Krajina

Kostrava ovčia pravá

TP 67/1 z 23.6.2011

Lolium multiflorum Lam.

Mätonoh mnohokvetý

TP 4/1 z 23.6.2011

Lolium perenne L.

Mätonoh trváci

TP 4/1 z 23.6.2011

Lolium x hybridum Hausskn.

Mätonoh hybridný

TP 4/1 z 23.6.2011

Pisum sativum L. (partim)

Hrach siaty

TP 7/2 rev. 2 z 15.3.2017

Poa pratensis L.

Lipnica lúčna

TP 33/1 z 15.3.2017

Vicia sativa L.

Vika siata pravá

TP 32/1 z 19.4.2016

Brassica napus L. var. napobrassica (L.) Rchb.

Kvaka

TP 89/1 z 11.3.2015

Raphanus sativus L. var. oleiformis Pers.

Reďkev siata olejná

TP 178/1 z 15.3.2017

Brassica napus L. (partim)

Repka olejka

TP 36/2 zo 16.11.2011

Cannabis sativa L.

Konopa siata

TP 276/1 čiastočná rev. z 21.3.2018

Glycine max (L.) Merr.

Sója fazuľová

TP 80/1 z 15.3.2017

Gossypium spp.

Bavlna

TP 88/1 z 19.4.2016

Helianthus annuus L.

Slnečnica ročná

TP 81/1 z 31.10.2002

Linum usitatissimum L.

Ľan siaty

TP 57/2 z 19.3.2014

Sinapis alba L.

Horčica biela

TP 179/1 z 15.3.2017

Avena nuda L.

Ovos nahý

TP 20/2 z 1.10.2015

Avena sativa L. (vrátane A. byzantina K. Koch)

Ovos a červený ovos

TP 20/2 z 1.10.2015

Hordeum vulgare L.

Jačmeň

TP 19/4 z 1.10.2015

Oryza sativa L.

Ryža

TP 16/3 z 1.10.2015

Secale cereale L.

Raž

TP 58/1 z 31.10.2002

xTriticosecale Wittm. ex A. Camus

Hybridy, ktoré sú výsledkom kríženia druhov rodu Triticum s druhmi rodu Secale

TP 121/2 rev. 1 zo 16.2.2011

Triticum aestivum L.

Pšenica

TP 3/4 rev. 2 zo 16.2.2011

Triticum durum Desf.

Tvrdá pšenica

TP 120/3 z 19.3.2014

Zea mays L. (partim)

Kukurica

TP 2/3 z 11.3.2010

Solanum tuberosum L.

Zemiak

TP 23/3 z 15.3.2017

PRÍLOHA II

Zoznam druhov uvedených v článku 1 ods. 2 písm. b), ktoré majú spĺňať skúšobné metodiky UPOV  (2)

Vedecký názov

Bežný názov

Metodika UPOV

Beta vulgaris L.

Repa kŕmna

TG/150/3 zo 4.11.1994

Agrostis canina L.

Psinček psí

TG/30/6 z 12.10.1990

Agrostis gigantea Roth

Psinček obrovský

TG/30/6 z 12.10.1990

Agrostis stolonifera L.

Psinček močiarny

TG/30/6 z 12.10.1990

Agrostis capillaris L.

Psinček obyčajný tenučký

TG/30/6 z 12.10.1990

Bromus catharticus Vahl

Stoklas preháňavý

TG/180/3 zo 4.4.2001

Bromus sitchensis Trin.

Stoklas sitkanský

TG/180/3 zo 4.4.2001

Dactylis glomerata L.

Reznačka laločnatá

TG/31/8 zo 17.4.2002

xFestulolium Asch. et Graebn.

Hybridy, ktoré sú výsledkom kríženia druhov rodu Festuca s druhmi rodu Lolium

TG/243/1 z 9.4.2008

Phleum nodosum L.

Timotejka uzlatá

TG/34/6 zo 7.11.1984

Phleum pratense L.

Timotejka lúčna

TG/34/6 zo 7.11.1984

Lotus corniculatus L.

Ľadenec rožkatý

TG/193/1 z 9.4.2008

Lupinus albus L.

Lupina biela

TG/66/4 z 31.3.2004

Lupinus angustifolius L.

Lupina úzkolistá

TG/66/4 z 31.3.2004

Lupinus luteus L.

Lupina žltá

TG/66/4 z 31.3.2004

Medicago doliata Carmign.

Lucerna tŕňovitá

TG/228/1 z 5.4.2006

Medicago italica (Mill.) Fiori

Lucerna talianska

TG/228/1 z 5.4.2006

Medicago littoralis Rohde ex Loisel.

Lucerna pobrežná

TG/228/1 z 5.4.2006

Medicago lupulina L.

Lucerna ďatelinová

TG/228/1 z 5.4.2006

Medicago murex Willd.

Lucerna guľatá

TG/228/1 z 5.4.2006

Medicago polymorpha L.

Lucerna najmenšia

TG/228/1 z 5.4.2006

Medicago rugosa Desr.

Lucerna vráskavá

TG/228/1 z 5.4.2006

Medicago sativa L.

Lucerna siata

TG/6/5 zo 6.4.2005

Medicago scutellata (L.) Mill.

Lucerna štítovitá

TG/228/1 z 5.4.2006

Medicago truncatula Gaertn.

Lucerna súdkovitá

TG/228/1 z 5.4.2006

Medicago x varia T. Martyn

Lucerna menlivá

TG/6/5 zo 6.4.2005

Trifolium pratense L.

Ďatelina lúčna

TG/5/7 zo 4.4.2001

Trifolium repens L.

Ďatelina plazivá

TG/38/7 z 9.4.2003

Vicia faba L.

Bôb obyčajný

TG/8/6 zo 17.4.2002

Phacelia tanacetifolia Benth.

Facélia vratičolistá

TG/319/1 z 5.4.2017

Arachis hypogaea L.

Podzemnica olejná

TG/93/4 z 9.4.2014

Brassica rapa L. var. silvestris (Lam.) Briggs

Repica olejnatá

TG/185/3 zo 17.4.2002

Carthamus tinctorius L.

Požlt farbiarsky

TG/134/3 z 12.10.1990

Papaver somniferum L.

Mak siaty

TG/166/4 z 9.4.2014

Sorghum bicolor (L.) Moench

Cirok dvojfarebný

TG/122/4 z 25.3.2015

Sorghum sudanense (Piper) Stapf.

Cirok sudánsky

TG 122/4 z 25.3.2015

Sorghum bicolor (L.) Moench x Sorghum sudanense (Piper) Stapf

Hybridy, kotré sú výsledkom kríženia ciroku dvojfarebného a ciroku sudánskeho

TG 122/4 z 25.3.2015

ČASŤ B

„PRÍLOHA I

Zoznam druhov uvedených v článku 1 ods. 2 písm. a), ktoré majú spĺňať technické protokoly CPVO  (3)

Vedecký názov

Bežný názov

Protokol CPVO

Allium cepa L. (skupina Cepa)

Cibuľa a cibuľa kuchynská nakopená

TP 46/2 z 1.4.2009

Allium cepa L. (Aggregatum group)

Šalotka

TP 46/2 z 1.4.2009

Allium fistulosum L.

Cibuľa zimná

TP 161/1 z 11.3.2010

Allium porrum L.

Pór pestovaný

TP 85/2 z 1.4.2009

Allium sativum L.

Cesnak kuchynský

TP 162/1 z 25.3.2004

Allium schoenoprasum L.

Cesnak pažítkový

TP 198/2 z 11.3.2015

Apium graveolens L.

Zeler

TP 82/1 z 13.3.2008

Apium graveolens L.

Zeler voňavý buľvový

TP 74/1 z 13.3.2008

Asparagus officinalis L.

Špargľa

TP 130/2 zo 16.2.2011

Beta vulgaris L.

Repa obyčajná (cvikla) vrátane cheltenhamskej

TP 60/1 z 1.4.2009

Beta vulgaris L.

Repa obyčajná pravá špenátová alebo zeleninová (mangold)

TP 106/1 z 11.3.2015

Brassica oleracea L.

Kel kučeravý

TP 90/1 zo 16.2.2011

Brassica oleracea L.

Karfiol

TP 45/2 rev. 2 z 21.3.2018

Brassica oleracea L.

Brokolica

TP 151/2 rev. z 15.3.2017

Brassica oleracea L.

Ružičkový kel

TP 54/2 rev. z 15.3.2017

Brassica oleracea L.

Kaleráb

TP 65/1 rev. z 15.3.2017

Brassica oleracea L.

Kel hlávkový, kapusta hlávková biela, kapusta hlávková červená

TP 48/3 rev. z 15.3.2017

Brassica rapa L.

Kapusta čínska

TP 105/1 z 13.3.2008

Capsicum annuum L.

Paprika ročná

TP 76/2 rev. z 15.3.2017

Cichorium endivia L.

Čakanka štrbáková pravá kučeravá, čakanka štrbáková pravá širokolistá

TP 118/3 z 19.3.2014

Cichorium intybus L.

Čakanka obyčajná siata cigóriová (priemyselná)

TP 172/2 z 1.12.2005

Cichorium intybus L.

Čakanka štrbáková, endívia

TP 154/1 z 21.3.2018

Cichorium intybus L.

Čakanka obyčajná

TP 173/2 z 21.3.2018

Citrullus lanatus (Thunb.) Matsum. et Nakai

Dyňa červená

TP 142/2 z 19.3.2014

Cucumis melo L.

Melón žltý

TP 104/2 z 21.3.2007

Cucumis sativus L.

Uhorka siata šalátová a uhorka siata nakladačka

TP 61/2 rev. z 21.3.2018

Cucurbita maxima Duchesne

Tekvica obrovská

TP 155/1 z 11.3.2015

Cucurbita pepo L.

Tekvica alebo cuketa

TP 119/1rev. z 19.3.2014

Cynara cardunculus L.

Artičoka zeleninová a artičoka kardová

TP 184/2 z 27.2.2013

Daucus carota L.

Mrkva obyčajná a mrkva kŕmna

TP 49/3 z 13.3.2008

Foeniculum vulgare Mill.

Fenikel

TP 183/1 z 25.3.2004

Lactuca sativa L.

Šalát siaty

TP 13/6 z 21.3.2018

Solanum lycopersicum L.

Rajčiak jedlý

TP 44/4 rev. 3 z 21.3.2018

Petroselinum crispum (Mill.) Nyman ex A. W. Hill

Petržlen

TP 136/1 z 21.3.2007

Phaseolus coccineus L.

Fazuľa šarlátová

TP 9/1 z 21.3.2007

Phaseolus vulgaris L.

Fazuľa záhradná kríčkovitá a fazuľa záhradná tyčová

TP 12/4 z 27.2.2013

Pisum sativum L. (partim)

Hrach siaty pravý stržňový, hrach siaty pravý lúskavý a hrach siaty pravý cukrový

TP 7/2 rev. 2 z 15.3.2017

Raphanus sativus L.

Reďkev siata pravá (reďkovka)

TP 64/2 rev. z 11.3.2015

Rheum rhabarbarum L

Rebarbora vlnitá

TP 62/1 z 19.4.2016

Scorzonera hispanica L.

Hadomor španielsky

TP 116/1 z 11.3.2015

Solanum melongena L.

Ľuľok baklažánový (baklažán)

TP 117/1 z 13.3.2008

Spinacia oleracea L.

Špenát siaty

TP 55/5 rev. 2 z 15.3.2017

Valerianella locusta (L.) Laterr.

Valeriánka poľná

TP 75/2 z 21.3.2007

Vicia faba L. (partim)

Bôb obyčajný

TP Broadbean/1 z 25.3.2004

Zea mays L. (partim)

Kukurica siata cukrová a kukurica siata pukancová

TP 2/3 z 11.3.2010

Solanum habrochaites S. Knapp & D.M. Spooner; Solanum lycopersicum L. x Solanum habrochaites S. Knapp & D.M. Spooner; Solanum lycopersicum L. x Solanum peruvianum (L.) Mill.; Solanum lycopersicum L. x Solanum cheesmaniae (L. Ridley) Fosberg; Solanum pimpinellifolium L. x Solanum habrochaites S. Knapp & D.M. Spooner

Podpníky pre rajčiaky

TP 294/1 rev. 3 z 21.3.2018

Cucurbita maxima Duchesne x Cucurbita moschata Duchesne

Medzidruhové hybridy Cucurbita maxima Duchesne x Cucurbita moschata Duchesne na použitie ako podpníky

TP 311/1 z 15.3.2017

PRÍLOHA II

Zoznam druhov uvedených v článku 1 ods. 2 písm. b), ktoré majú spĺňať skúšobné metodiky UPOV  (4)

Vedecký názov

Bežný názov

Metodika UPOV

Brassica rapa L.

Kapusta poľná

TG/37/10 zo 4.4.2001


(1)  Znenie týchto protokolov je uverejnené na webovej stránke CPVO (www.cpvo.europa.eu).

(2)  Znenie týchto metodík je uverejnené na webovej stránke UPOV (www.upov.int).

(3)  Znenie týchto protokolov je uverejnené na webovej stránke CPVO (www.cpvo.europa.eu).

(4)  Znenie týchto metodík je uverejnené na webovej stránke UPOV (www.upov.int).


ROZHODNUTIA

25.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/41


ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2019/115

z 10. júla 2018

o opatreniach SA.37977 (2016/C) (ex 2016/NN), ktoré poskytlo Španielsko v prospech spoločnosti Sociedad Estatal de Correos y Telégrafos, S.A.

[oznámené pod číslom C(2018) 4233]

(Iba španielske znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1.   POSTUP

(1)

Komisii boli 9. decembra 2013 a 10. apríla 2014 doručené dve anonymné sťažnosti na španielsky štát týkajúce sa údajného poskytnutia neoprávnenej a nezlučiteľnej pomoci spoločnosti Sociedad Estatal Correos y Telégrafos, S.A. (ďalej len „Correos“). Obe sťažnosti na spoločnosť Correos sa týkali týchto otázok: i) údajnej nadmernej náhrady poskytnutej spoločnosti Correos za zabezpečovanie povinnosti univerzálnej služby od roku 1998; ii) údajných nezlučiteľných oslobodení od daní poskytnutých spoločnosti Correos a iii) údajného neodvádzania príspevkov na sociálne zabezpečenie za štátnych zamestnancov zamestnaných spoločnosťou Correos.

(2)

Komisia poskytla 14. februára 2014, 26. februára 2014 a 15. júla 2014 nedôverné verzie dvoch sťažností španielskym orgánom.

(3)

Španielske orgány odpovedali na tieto sťažnosti 11. apríla 2014 a 18. septembra 2014.

(4)

Komisia si od španielskych orgánov vyžiadala ďalšie informácie 10. júla 2014, 22. októbra 2014 a 4. decembra 2015.

(5)

Španielske orgány odpovedali na tieto žiadosti 7. augusta 2014, 19. decembra 2014, 19. januára 2015 a 21. decembra 2015.

(6)

Komisia listom z 11. februára 2016 informovala Španielsko, že sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 zmluvy v súvislosti s viacerými opatreniami poskytnutými spoločnosti Correos. Rozhodnutie Komisie o začatí konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania z roku 2016“) bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(7)

Komisia dostala prvé pripomienky Španielska k rozhodnutiu o začatí konania v liste z 21. apríla 2016.

(8)

Komisia dostala pripomienky spoločnosti Correos k rozhodnutiu o začatí konania v liste z 11. mája 2016.

(9)

Komisia dostala pripomienky tretej strany v liste z 12. mája 2016.

(10)

Komisia poslala prijaté pripomienky Španielsku 8. júna 2016.

(11)

Španielsko poskytlo svoje poznámky k pripomienkam tretích strán listom zo 6. júla 2016.

(12)

Komisia dostala v priebehu konania od Španielska ďalšie pripomienky 24. októbra 2017 a 23. mája 2018.

(13)

Komisia dostala ďalšie pripomienky od bývalého konkurenta spoločnosti Correos, spoločnosti Unipost, listom z 20. marca 2018.

2.   PODROBNÝ OPIS POMOCI

2.1.   ŠPANIELSKY POŠTOVÝ TRH

(14)

Pred pristúpením Španielska k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (EHS) v roku 1986 spravovala poštové služby v Španielsku všeobecná štátna správa. V dekréte č. 1113/1960 z 9. mája 1960 o poštovom poriadku vykonanom nariadením o poštových službách, prijatým prostredníctvom vládneho nariadenia č. 1653/1964 zo 14. mája 1964 sa vymedzujú poštové služby a ich poskytovaním sa poveruje generálne riaditeľstvo spoločnosti „Correos y Telégrafos“. Prijatie poštového poriadku a jeho vykonávacieho nariadenia znamenalo začiatok liberalizácie španielskeho poštového trhu. Zatiaľ čo monopol spoločnosti „Correos y Telégrafos“ bol obmedzený na medzimestské a medzinárodné listy a pohľadnice, mestské poštové služby a dodávanie balíkov boli úplne liberalizované. V 70. rokoch minulého storočia vstúpili na španielsky poštový trh prví veľkí súkromní prevádzkovatelia.

(15)

Po pristúpení Španielska k EHS sa v období rokov 1998 až 2010 na základe poštových smerníc Európskej únie postupne liberalizovali poštové služby. Konkrétne bola smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES (3) transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov v roku 1998 prostredníctvom zákona 24/1998 z 13. júla 1998 o univerzálnej poštovej službe a liberalizácii poštových služieb (ďalej len „poštový zákon z roku 1998“), ktorým sa spoločnosť Correos prvýkrát poverila zabezpečovaním povinnosti univerzálnej služby (4) (ďalej len „PUS“). V zákone sa stanovil obmedzený zoznam služieb PUS (5), ktoré boli vyhradené pre spoločnosť Correos ako poskytovateľa PUS (ďalej len „vyhradená oblasť“), pričom všetky ostatné poštové služby boli liberalizované (ďalej len „nevyhradená oblasť“).

(16)

Liberalizácia poštových služieb v Španielsku pokračovala transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES (6) do španielskeho práva prostredníctvom zákona č. 53/2002 z 30. decembra 2002 o daňových, správnych a sociálnych opatreniach, ktorým sa zmenil uvedený poštový zákon z roku 1998 a ďalej sa obmedzil rozsah vyhradenej oblasti.

(17)

V roku 2010 bol poštový sektor úplne liberalizovaný na základe zákona č. 43/2010 z 30. decembra 2010 o univerzálnych poštových službách, právach používateľov a poštovom trhu (ďalej len „poštový zákon z roku 2010“), ktorým sa transponovala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES (7) do španielskeho práva. Poštovým zákonom z roku 2010 sa nanovo vymedzil rozsah PUS (napr. služby poštových poukážok boli vylúčené z PUS) a bola zrušená vyhradená oblasť.

2.2.   PRÍJEMCA POMOCI

2.2.1.   CORREOS

(18)

Spoločnosť Correos je v úplnom vlastníctve štátu a je materskou spoločnosťou spoločnosti Grupo Correos, ktorej jediným akcionárom je Sociedad Estatal (ďalej len „SEPI“). SEPI je holdingová spoločnosť pre účasti štátu v podnikoch.

(19)

Spoločnosť Correos poskytuje poštové služby vrátane univerzálnych služieb, kuriérskych služieb a iných služieb (napr. služby súvisiace s poštovými službami a pridružené činnosti vrátane operácií prevodu peňazí, filatelie atď.). V roku 2016 dosiahla spoločnosť Correos obrat približne 1 761 miliónov EUR, poslala 2 774 miliónov poštových zásielok (vrátane balíkov) a zamestnávala 49 785 pracovníkov.

(20)

Spoločnosť Correos je najväčším poskytovateľom poštových služieb v Španielsku s 8 787 poštovými kontaktnými miestami v roku 2016. Je lídrom na trhu v španielskom poštovom sektore s najväčším trhovým podielom na španielskom trhu s poštovými službami okrem odvetvia prepravy balíkov. Do roku 2017 bola hlavným konkurentom spoločnosti Correos na španielskom poštovom trhu spoločnosť Unipost S.A., spoločnosť sa však dostala do finančných ťažkostí a 19. februára 2018 vstúpila do likvidácie. Ostatní európski prevádzkovatelia poštových služieb (t. j. Deutsche Post, TNT, La Poste, UPS, CTT Correios Portugal a Royal Mail) majú významné podiely na trhu s prepravou balíkov.

2.2.2.   PRÁVNY RÁMEC UPLATNITEĽNÝ NA SPOLOČNOSŤ CORREOS

(21)

V Španielsku štát priamo spravuje poštové služby od roku 1716. Spoločnosť Correos bola súčasťou verejnej správy, patrila pod rôzne ministerstvá ako ministerstvo vnútra a potom ministerstvo dopravy a komunikácií.

(22)

Autonómny subjekt „Correos y Telégrafos“ vznikol na základe štátneho zákona o všeobecnom rozpočte č. 31/1990 z 27. decembra 1990. Autonómny subjekt „Correos y Telégrafos“ bol zriadený v roku 1992 a patril pod ministerstvo dopravy, cestovného ruchu a komunikácií.

(23)

Subjekt „Correos y Telégrafos“ sa stal verejným obchodným subjektom pod ministerstvom „de Fomento“ na základe zákona č. 6/1997 zo 14. apríla 1997 o organizácii a fungovaní štátnej všeobecnej správy.

(24)

Zákonom č. 14/2000 z 29. decembra 2000 o fiškálnych, správnych a sociálnych opatreniach sa prijal právny rámec pre „Sociedad Estatal Correos y Telégrafos, S.A.“, spoločnosť zriadenú v júni 2001. Všetky spoločnosti patriace do skupiny Correos Group (t. j. spoločnosť Correos a jej dcérske spoločnosti Correos Express, Nexea a Correos Telecom) boli 5. júna 2012 začlenené do holdingovej spoločnosti SEPI, ktorá sa stala ich jediným akcionárom.

2.3.   OPIS VEREJNÝCH OPATRENÍ V PROSPECH SPOLOČNOSTI CORREOS

2.3.1.   NÁHRADY ZA ZABEZPEČOVANIE POVINNOSTI UNIVERZÁLNEJ SLUŽBY POSKYTNUTÉ SPOLOČNOSTI CORREOS

(25)

Spoločnosť Correos bola v roku 1998 na základe poštového zákona z roku 1998 poverená zabezpečovaním PUS. Ako náhradu za zabezpečovanie PUS dostala spoločnosť Correos v období rokov 1998 až 2010 verejné prostriedky. Následne sa poštovým zákonom z roku 2010 spoločnosti Correos zverila povinnosť poskytovať univerzálnu službu na obdobie pätnásť rokov od 1. januára 2011.

2.3.1.1.    Náhrady za zabezpečovanie povinnosti univerzálnej služby poskytnuté na základe poštového zákona z roku 1998

(26)

Od 11. marca 2000 poštový zákon z roku 1998 dopĺňal dokument „Plan de Prestación“ (ďalej len „Plan de Prestación z roku 2000“), v ktorom bol stanovený mechanizmus náhrad na odhad čistých nákladov, ktoré spoločnosti Correos vznikli v súvislosti s plnením jej povinnosti poskytovateľa univerzálnej služby, a kvalitatívne kritériá na poskytovanie univerzálnej služby.

(27)

Od roku 2000 do roku 2010 sa náhrada za PUS spoločnosti Correos poskytovala na základe metodiky, ktorú vypracovali španielske orgány (ďalej len „španielska metodika“) a ktorá sa podrobne opisuje v dokumente Plan de Prestación z roku 2000. V dokumente Plan de Prestación z roku 2000 sa navyše stanovuje, že spoločnosť Correos by mala vykonávať analytické účtovanie s oddelenými účtami, ako je stanovené v článku 29 poštového zákona z roku 1998.

(28)

Španielsku metodiku na odhad čistých nákladov nespravodlivého zaťaženia PUS tvorili tieto kroky:

a)

KROK 1: Určenie jednotkových výnosov a nákladov každého produktu/služby a každého nákladového strediska podľa údajov nákladového účtovníctva spoločnosti Correos. Pre každý produkt/službu sú nákladové strediská, v prípade ktorých sú jednotkové náklady vyššie ako jednotkové výnosy, stratové. Ostatné nákladové strediská, v prípade ktorých sú jednotkové výnosy vyššie ako jednotkové náklady, sú ziskové.

b)

KROK 2: Pre každú vyhradenú službu sa posúdilo, ktoré nákladové strediská sú stratové/ziskové v súvislosti s poskytovaním tejto služby, a vypočítala sa súhrnná strata/súhrnný zisk za poskytovanie tejto služby (ďalej len „stratová/zisková vyhradená služba“). Čisté náklady na vyhradené služby sa počítali ako rozdiel medzi súčtom stratových vyhradených služieb a súčtom ziskových vyhradených služieb.

c)

KROK 3: V prípade každej nevyhradenej služby sa posúdilo, ktoré nákladové strediská sú v súvislosti s poskytovaním tejto služby stratové, a vypočítala sa súhrnná strata týchto stredísk z poskytovania tejto služby (ďalej len „stratová nevyhradená služba“). Čisté náklady nevyhradených služieb sa vypočítali ako súčet stratových nevyhradených služieb.

d)

KROK 4: Náhrada za PUS pokrýva čisté náklady vyhradených a nevyhradených služieb vypočítané podľa krokov 2 a 3.

(29)

V tabuľke 1 sa uvádzajú náhrady poskytnuté spoločnosti Correos za zabezpečovanie PUS v období 2004 – 2010 a skutočnosť, že boli vypočítané španielskou metodikou.

Tabuľka 1

Náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos

(v mil. EUR)

 

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Čisté náklady vyhradených služieb

46,171

40,435

39,558

80,823

101,783

176,559

152,521

Čisté náklady nevyhradených služieb

44,859

47,294

55,199

39,441

40,863

45,919

43,812

Náhrada za PUS

91,030

87,729

94,757

120,264

142,646

222,478

196,333

2.3.1.2.    Náhrady za zabezpečovanie povinnosti univerzálnej služby na základe poštového zákona z roku 2010

(30)

Poštový zákon z roku 1998 sa nahradil poštovým zákonom z roku 2010, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2011. Poštovým zákonom z roku 2010 sa spoločnosť Correos poverila povinnosťou poskytovať univerzálnu službu na obdobie pätnástich rokov od nadobudnutia účinnosti zákona (t. j. do 1. januára 2026).

(31)

V článkoch 27 a 28 poštového zákona z roku 2010 sa stanovuje, že poskytovateľ PUS môže dostávať náhradu do výšky čistých nákladov, ktoré vznikli pri plnení jeho povinností. Čisté náklady by sa mali počítať podľa metódy výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť (angl. net avoided cost method – ďalej len „metóda NAC“), ako rozdiel medzi čistými nákladmi poskytovateľa univerzálnej služby, ktorý zabezpečuje PUS, a čistými nákladmi poskytovateľa univerzálnej služby bez PUS. Vo výpočte sa zohľadňujú všetky ostatné relevantné prvky vrátane nehmotných a trhových výhod, ktoré vznikajú poskytovateľovi poštových služieb určenému na poskytovanie univerzálnej služby, nároku na primeraný zisk a stimulov pre nákladovú efektívnosť so zreteľom na prílohu 1 k smernici 2008/6/ES.

(32)

Ako sa stanovuje v článku 22 ods. 3 a v článku 27 ods. 2 písm. b) poštového zákona z roku 2010, metóda NAC opísaná v odôvodnení 31 by sa mala rozviť v novom dokumente „Plan de Prestación“. Doteraz však tento nový Plan de Prestación nebol prijatý. Od roku 2011 preto neexistuje metodika na odhadnutie čistých nákladov PUS.

(33)

V tejto fáze spoločnosť Correos podľa španielskych orgánov formálne od roku 2011 nedostala žiadnu náhradu za PUS, hoci za roky 2011 – 2017 dostávala priebežne preddavkové platby. Skutočné čisté náklady za tieto roky sa ešte musia vypočítať po prijatí nového dokumentu Plan de Prestación a vymedzení metódy NAC. Komisia posúdi náhrady za PUS na základe poštového zákona z roku 2010 v inom rozhodnutí.

2.3.2.   OSLOBODENIA OD DANE POSKYTNUTÉ SPOLOČNOSTI CORREOS

(34)

Podľa článku 19 ods. 1 písm. b) poštového zákona z roku 1998 bude poskytovateľ univerzálnej služby „oslobodený od odvodov daní z jeho služieb vo vyhradenej oblasti okrem dane z príjmu právnických osôb.“ V článku 22 ods. 2 poštového zákona z roku 2010 zostalo toto oslobodenie od dane zachované a rozšírilo sa na celú PUS.

(35)

Podľa španielskych orgánov jediná daň, ktorá môže patriť do rozsahu pôsobnosti tohto oslobodenia okrem DPH, je daň z hospodárskych činností (Impuesto de Actividades Económicas, IAE), keďže ide o daň uloženú na výkon hospodárskej činnosti, ktorá je spojená s poskytovaním univerzálnej služby. Ostatné dane, ako sú daň z prevodu nehnuteľností, stavebná daň, daň zo zvýšenia hodnoty pôdy v mestách a obciach a daň z motorových vozidiel, nepatria do rozsahu oslobodenia, lebo nie sú spojené s hospodárskou činnosťou poskytovania univerzálnej služby.

(36)

Španielske orgány vysvetlili, že spoločnosť Correos bola čiastočne oslobodená od dane z hospodárskej činnosti, lebo platí len 50 % bežnej dane.

(37)

Pokiaľ ide o daň z nehnuteľností (Impuesto sobre Bienes Inmuebles, IBI), španielske orgány vysvetlili, že ide o daň, ktorá sa neodvádza z poskytovania univerzálnej služby alebo inej poštovej služby, ale odvádza sa z hodnoty nehnuteľností. Preto nepatrí do rozsahu pôsobnosti dvoch poštových zákonov. Spoločnosť Correos podala od roku 2008 do roku 2013 viaceré sťažnosti na základe svojho výkladu článku 19 ods. 1 písm. b) poštového zákona z roku 1998 a článku 22 ods. 2 poštového zákona z roku 2010, v ktorých sa uvádza, že by mala byť oslobodená od dane z nehnuteľností v súvislosti s viacerými pracoviskami v rôznych obciach. Na základe žiadosti spoločnosti Correos o oslobodenie od dane z nehnuteľností rozhodli viaceré miestne samosprávy a súdy v prospech spoločnosti Correos, čím jej priznali vrátenie už zaplatených daní.

2.3.2.1.    Oslobodenie od dane z nehnuteľností (IBI)

(38)

Daň z nehnuteľností je v španielskom daňovom systéme miestna daň, ktorá sa upravuje v kráľovskom legislatívnom dekréte č. 2/2004 z 5. marca 2004. Podľa článku 60 tohto kráľovského legislatívneho dekrétu je táto daň „objektívna priama daň počítaná z hodnoty nehnuteľností na základe podmienok stanovených v tomto kráľovskom legislatívnom dekréte“. Zdaniteľná udalosť pre daň z nehnuteľností je nárok na niektoré z práv stanovených v článku 61 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 2/2004 vzťahujúcich sa na vidiecke a mestské nehnuteľnosti a nehnuteľnosti s osobitnými vlastnosťami. Daň z nehnuteľností sa nepočíta z činnosti, ale z hodnoty nehnuteľností.

(39)

Od roku 2008 do roku 2013 podala spoločnosť Correos na základe svojho výkladu článku 19 ods. 1 písm. b) poštového zákona z roku 1998 a článku 22 ods. 2 poštového zákona z roku 2010 viaceré žiadosti, v ktorých sa uvádza, že by na základe poštových zákonov mala byť oslobodená od dane z nehnuteľností v súvislosti s viacerými pracoviskami v rôznych obciach. Viaceré samosprávy a miestne súdy rozhodli na základe žiadosti spoločnosti Correos o oslobodenie od dane z nehnuteľností v jej prospech. Podľa španielskych orgánov predstavuje vrátená daň, ktorá bola v skutočnosti priznaná spoločnosti Correos, sumu 752 840,50 EUR.

(40)

Tieto súdne výklady poštových zákonov z roku 1998 a 2010, ktoré umožnili oslobodenie poskytovateľa univerzálnej služby od dane z nehnuteľností, zamietol španielsky najvyšší súd v roku 2013 po kasačnom odvolaní miestnych orgánov provincie Huesca. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že článok 22 ods. 2 poštového zákona z roku 2010 by sa mal vykladať reštriktívne. Podľa najvyššieho súdu možno oslobodenia od daní stanovené v tomto článku uplatňovať len na dane uložené na činnosti priamo spojené s poskytovaním PUS, takže sa nemôže uplatňovať na daň z nehnuteľností, čo je priama daň počítaná z hodnoty nehnuteľností.

(41)

Suma oslobodení od dane z nehnuteľností poskytnutých spoločnosti Correos v rokoch 2008 až 2013 nebola nikdy vrátená. Podľa španielskeho systému vnútroštátnych právnych predpisov má kasačné odvolanie v prospech zákona („recurso de casación en interés de ley“) mimoriadny a podružný charakter, ktorého cieľom je výlučne zjednotiť právnu doktrínu, a preto nemôže mať účinok na vec, ktorej sa týka odvolanie (t. j. v predmetnej veci nemá právomoc zrušiť rozsudky a rozhodnutia o oslobodení od dane).

2.3.2.2.    Oslobodenie od dane z hospodárskych činností (IAE)

(42)

Daň z hospodárskej činnosti bola ustanovená v zákone č. 39/1988 z 28. decembra 1988, ktorý sa nahradil kráľovským legislatívnym dekrétom č. 2/2004 z 5. marca 2004. Z článku 78 tohto kráľovského legislatívneho dekrétu vyplýva, že podniky, ktoré vykonávajú hospodárske, obchodné, odborné alebo umelecké činnosti, by mali podliehať dani.

(43)

Podľa článku 78 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 2/2004 je daň z hospodárskej činnosti „objektívna priama daň, pre ktorú je zdaniteľnou udalosťou výkon hospodárskych, obchodných, odborných alebo umeleckých činností na vnútroštátnom území, ktoré môžu ale nemusia byť vykonávané na špecifickom mieste a ktoré môžu ale nemusia byť špecifikované v sadzbách dane“.

(44)

Tarify dane z hospodárskej činnosti boli stanovené v kráľovskom legislatívnom dekréte š. 1175/1990 z 28. septembra. Poštovú činnosť zaraďujú od roku 1999 do skupiny 847 „poštové služby a telekomunikácie“. Táto skupina zahŕňa poskytovanie poštových služieb, ktoré tvorí zber, príjem, klasifikácia, spracovanie, preprava, distribúcia a doručovanie poštových zásielok vo všetkých formách. V poznámke 3 k tarifnej skupine 847 sa však uvádza, že verejný obchodný subjekt Correos má právo na zaplatenie len 50 % sumy dane stanovenej pre túto skupinu. Podľa španielskych orgánov to znamená, že spoločnosť Correos bola od roku 2004 oslobodená od dane vo výške 8 113,66 EUR ročne. Španielske orgány potvrdili, že spoločnosť Correos má aj naďalej prospech z čiastočného oslobodenia od dane stanoveného v poznámke 3 k tarifnej skupine 847.

2.3.3.   TRI ZVÝŠENIA KAPITÁLU POSKYTNUTÉ V ROKOCH 2004, 2005 A 2006

(45)

Počas analyzovaného obdobia sa spoločnosti Correos trikrát zvýšil kapitál v celkovej výške 48 081 000 EUR:

a)

zvýšenie kapitálu vo výške 16 027 000 EUR poskytnuté 13. decembra 2004;

b)

zvýšenie kapitálu vo výške 16 027 000 EUR poskytnuté 25. novembra 2005;

c)

zvýšenie kapitálu vo výške 16 027 000 EUR poskytnuté 24. novembra 2006.

(46)

Podľa španielskych orgánov boli tieto zvýšenia kapitálu súčasťou strategického obchodného plánu spoločnosti Correos na obdobie 2004 – 2006 na kompenzáciu spomalenia poštového trhu. Základné strategické línie tohto obchodného plánu boli:

a)

zaistenie budúcej udržateľnosti podnikania s poštovými službami na základe efektívnosti;

b)

posilnenie činností s veľkým potenciálom rastu v strednodobom horizonte podporovaním odvetví finančných služieb a balíkov ako hlavných cieľov spoločnosti Correos pre rast;

c)

rozšírenie portfólia možností budúceho rastu rozvíjaním správy databáz, „podateľne“ a elektronického obchodu;

d)

modernizácia kapacít spoločnosti Correos a prispôsobenie modelu riadenia súčasnému trhovému prostrediu podporovaním diverzifikácie.

2.3.4.   NÁHRADA POSKYTNUTÁ SPOLOČNOSTI CORREOS ZA DISTRIBÚCIU VOLEBNÝCH MATERIÁLOV

(47)

Organickým zákonom č. 5/1985 z 19. júna 1985 o všeobecnom volebnom systéme (ďalej len „LOREG“) a jeho vykonávacími právnymi predpismi sa upravuje volebný proces v Španielsku, pričom sa uznáva právo na osobné alebo korešpondenčné hlasovanie.

(48)

V článku 22 poštového zákona z roku 1998 a v článku 22 ods. 5 poštového zákona z roku 2010 sa stanovuje, že štát môže určeným poskytovateľom univerzálnych služieb v rámci volebných procesov predpísať určité povinnosti. V tom istom článku 22 ods. 5 poštového zákona z roku 2010 sa stanovuje, že „za uloženie ďalších záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme sa poskytuje náhrada“.

(49)

Podľa prvého doplňujúceho ustanovenia poštového zákona z roku 2010 je spoločnosť Correos určeným poskytovateľom univerzálnej služby a zverila sa jej povinnosť poskytovať viaceré služby v súvislosti s rôznymi španielskymi voľbami (t. j. štátne, regionálne, európske a komunálne voľby).

(50)

Záväzky spoločnosti Correos vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v súvislosti s organizáciou volebných procesov v Španielsku sa týkajú týchto činností:

a)

Spracovanie korešpondenčného hlasovania (vrátane poskytovania, príjmu, posielania a doručovania doporučenou a urgentnou poštou) v kontexte:

1.

korešpondenčného hlasovania pre voličov s pobytom v Španielsku;

2.

korešpondenčného hlasovania pre neprítomných voličov s pobytom;

3.

korešpondenčného hlasovania pre voličov, ktorí sú dočasne v zahraničí;

4.

korešpondenčného hlasovania pre personál na palube;

5.

hlasovania pre personál na palube z ozbrojených síl alebo vo výnimočných situáciách spojených s obranou štátu a

6.

korešpondenčného hlasovania pre väzňov.

b)

Spracovanie poštových volebných materiálov, ktoré rozosielajú politickí kandidáti: príjem a následná distribúcia volebných propagačných materiálov vydaných politickými kandidátmi za symbolickú cenu za poslanú zásielku (0,006 EUR).

c)

Spracovanie ostatných poštových zásielok poslaných úradom pre zoznam voličov (napríklad registračné preukazy voličov, referenčné zoznamy voličov pre miestne rady atď.).

d)

Vyzdvihnutie volebnej dokumentácie vo volebných výboroch po dokončení počítania. Zahŕňa to vyzdvihnutie, úschovu a následné doručenie obálky, ktorá obsahuje správu a príslušnú dokumentáciu pre každú komisiu, príslušnej volebnej komisii.

(51)

Španielske orgány vysvetlili, že so zreteľom na časové obmedzenia volebného procesu musí spoločnosť Correos uprednostniť činnosti uvedené v odôvodnení 50 pred ostatnými poštovými činnosťami. Vysoký počet zásielok, ktoré musia byť distribuované, ich vysoká koncentrácia v niekoľkých dňoch a požiadavka, aby sa väčšina dokumentov doručila osobne (v prípade doporučenej pošty, ako sú korešpondenčné hlasovacie lístky), predstavujú značné dodatočné úsilie. Spoločnosť Correos musela v dôsledku toho posilniť svoj personál a ostatné zdroje (napr. dopravu, bezpečnosť atď.).

(52)

Spoločnosť Correos prijala od roku 2004 náhrady (pozri tabuľku 2) za rôzne svoje záväzky v súvislosti s organizáciou volieb.

Tabuľka 2

Sumy náhrad poskytnuté spoločnosti Correos za organizáciu volieb

(v EUR)

Rok

Rozsah volieb

Náhrada za distribúciu volebných materiálov

2004

vnútroštátne voľby

27 182 926

2005

regionálne voľby

3 670 281

2006

regionálne voľby

4 528 376

2007

vnútroštátne/regionálne voľby

19 536 604

2008

vnútroštátne/regionálne voľby

19 609 632

2009

vnútroštátne/regionálne voľby

14 603 021

2010

regionálne voľby

4 620 588

2011

vnútroštátne/regionálne voľby

40 092 858

2012

regionálne voľby

14 268 978

SPOLU

148 113 264

3.   DÔVODY NA ZAČATIE FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

(53)

Komisia sa rozhodla začať formálne vyšetrovacie konanie pre vážne pochybnosti o zlučiteľnosti viacerých opatrení poskytnutých spoločnosti Correos od roku 2004:

a)

náhrady za zabezpečovanie povinnosti univerzálnej služby poskytnuté na základe poštového zákona z roku 1998;

b)

oslobodenie od dane z nehnuteľností a čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskej činnosti;

c)

tri zvýšenia kapitálu poskytnuté v rokoch 2004, 2005 a 2006;

d)

a náhrada poskytnutá spoločnosti Correos za distribúciu volebných materiálov.

(54)

Komisia vyjadrila pochybnosti najmä o týchto otázkach:

a)

výška náhrady, ktorú spoločnosť Correos prijala za zabezpečovanie PUS od roku 2004 do roku 2010 a ktorú posúdila ako prima facie štátnu pomoc, a možnosť nadmernej náhrady pre prevádzkovateľa;

b)

zlučiteľnosť oslobodenia od dane z nehnuteľností a čiastočného oslobodenia od dane z hospodárskej činnosti alebo ich charakter existujúcej pomoci, o ktorých Komisia skonštatovala, že obdive predstavujú prima facie štátnu pomoc;

c)

zlučiteľnosť kapitálových injekcií poskytnutých v rokoch 2004, 2005 a 2006 so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve;

d)

zlučiteľnosť náhrady poskytnutej spoločnosti Correos za distribúciu volebného materiálu, o ktorej skonštatovala, že predstavujú prima facie štátnu pomoc, alebo jej charakter existujúcej pomoci.

4.   PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(55)

Komisii boli doručené pripomienky dvoch zainteresovaných strán, konkrétne údajného príjemcu opatrení pomoci, spoločnosti Correos, a inej tretej strany (ďalej len „anonymná tretia strana“), ktorá požiadala, aby jej totožnosť zostala utajená.

4.1.   PRIPOMIENKY SPOLOČNOSTI CORREOS

4.1.1.   NÁHRADA ZA ZABEZPEČOVANIE POVINNOSTI UNIVERZÁLNEJ SLUŽBY NEPREDSTAVUJE NEZLUČITEĽNÚ ŠTÁTNU POMOC

(56)

Podľa spoločnosti Correos náhrada za zabezpečovanie PUS, ktorú dostala za roky 2004 – 2010, nepredstavuje štátnu pomoc. Spoločnosť Correos sa domnieva, že náhrada nepredstavuje výhodu, lebo spĺňa štyri kritériá stanovené vo veci C-280/00 (ďalej len „kritériá rozsudku vo veci Altmark“) (8). Spoločnosť Correos spochybňuje záver, ku ktorému sa dospelo v rozhodnutí o začatí konania, že náhrada za PUS nespĺňa tretie a štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark.

(57)

Pokiaľ ide o tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark, spoločnosť Correos tvrdí, že podľa neho by náhrada prijatá za poskytovanie verejnej služby nemala presiahnuť čisté náklady, čo je rozdiel medzi nákladmi a výnosmi, s pripočítaním primeraného zisku. Spoločnosť Correos sa domnieva, že tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark je neoddeliteľne spojené s analýzou zlučiteľnosti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s oznámením Komisie (ďalej len „rámec pre SVHZ z roku 2012“) (9). Konkrétne tvrdí, že náhrada, ktorú dostala za zabezpečovanie PUS, je v súlade s metódou výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť (angl. net avoided cost method – ďalej len „metóda NAC“) uvedenou v odseku 27 rámca pre SVHZ z roku 2012, takže by sa malo usúdiť, že spĺňa tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark.

(58)

Spoločnosť Correos vysvetľuje, že španielska metodika použitá na určenie náhrady pre spoločnosť Correos je založená na správe, ktorú si Komisia objednala u poradenskej spoločnosti National Economic Research Associates (ďalej len „správa NERA“) (10). Podľa spoločnosti Correos metodika určenia náhrady uvedená v správe NERA je platným použitím metódy NAC.

(59)

Spoločnosť Correos sa ďalej domnieva, že splnenie tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark je zabezpečené zásadou oprávnených očakávaní. Podľa spoločnosti Correos vytvorila Komisia oprávnené očakávania, keď zverejnila správu NERA, v ktorej sa metóda NAC uznáva za platnú metódu výpočtu náhrady za zabezpečovanie PUS.

(60)

Podľa nej je pre splnenie tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark irelevantné, že metóda NAC nebola zavedená do nadobudnutia účinnosti rámca pre SVHZ z roku 2012.

(61)

Spoločnosť Correos sa tiež domnieva, že náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos spĺňajú štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark. Keďže sa neuskutočnilo verejné obstarávanie, úroveň prijatých náhrad je primeraná na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli typickému dobre riadenému podniku v rovnakom sektore, pričom sa zohľadňujú príjmy a primeraný zisk za plnenie PUS.

(62)

Podľa spoločnosti Correos sa v štúdii Frontier Economics, ktorú predložilo Španielsko, dokazuje, že náklady spoločnosti Correos sú nižšie ako náklady typického podniku v poštovom sektore. Spoločnosť Correos namieta proti pochybnostiam Komisie týkajúcim sa záverov uvedených v správe Frontier Economics:

a)

po prvé Komisia vo svojom rozhodnutí o štátnej pomoci neuviedla záver, že poskytovatelia PUS v Grécku a Taliansku neboli nákladovo neefektívni, takže začlenenie týchto prevádzkovateľov poštových služieb do vzorky spoločností posudzovaných spoločnosťou Frontier Economics na dokázanie nákladovej efektívnosti spoločnosti Correos sa nemôže pokladať za problematické;

b)

po druhé skutočnosť, že štúdia Frontier Economics bola vypracovaná a posteriori, nie je významná so zreteľom na príslušnú judikatúru a prax Komisie, keď sa v minulosti akceptovalo posudzovanie štúdií vypracovaných po prijatí opatrenia;

c)

napokon argument Komisie, že v metóde výpočtu nákladov použitej Španielskom sa nezohľadňovala efektívnosť, je takisto v rozpore so skutočnosťou, že metóda výpočtu čistých nákladov PUS je založená na správe NERA, ktorú vydala Komisia. Metóda by sa preto mala považovať za metódu v súlade s právom Únie.

(63)

Spoločnosť Correos ďalej uvádza, že ak by Komisia vyvodila záver, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc, malo by sa považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 zmluvy.

(64)

Spoločnosť Correos opakuje, že metodika náhrad, ktorú používali španielske orgány a ktorá je uvedená v správe NERA, je platným použitím metódy NAC a Komisia by ju mala akceptovať. Ďalej sa spoločnosť Correos domnieva, že nedostala nadmerné náhrady za zabezpečovanie PUS v rokoch 2004 – 2010, lebo náhrady boli vypočítané podľa metódy NAC bez započítania primeraného zisku.

(65)

Ak by Komisia dospela k záveru, že opatrenie možno zahŕňa nezlučiteľnú štátnu pomoc, spoločnosť Correos trvá na tom, že Komisia by mala zohľadniť dividendy zaplatené štátu v rokoch 2004 – 2010 ako zníženie náhrad poskytnutých spoločnosti Correos.

4.1.2.   OSLOBODENIE OD DANE Z NEHNUTEĽNOSTÍ (IBI) A OD DANE Z HOSPODÁRSKYCH ČINNOSTÍ (IAE)

(66)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z nehnuteľností, spoločnosť Correos najprv vysvetľuje, že tieto opatrenia by sa nemali posudzovať s ohľadom na poštový zákon z roku 1998 či poštový zákon z roku 2010, ale s priamym ohľadom na právne predpisy upravujúce príslušnú daň.

(67)

Spoločnosť Correos sa ďalej domnieva, že opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, lebo nie je pripísateľné štátu. Oslobodenie od dane nie je stanovené v žiadnom právnom ustanovení. Pár miestnych daňových správ a pár miestnych súdov uplatnilo oslobodenie od dane na 94 pracovísk spoločnosti Correos z 13 000. Španielsky najvyšší súd vo svojom rozsudku zo 7. októbra 2013 skonštatoval, že článok 22 ods. 2 poštového zákona z roku 2010 nezahŕňa oslobodenie od dane z nehnuteľností.

(68)

Spoločnosť Correos sa ďalej domnieva, že daň z nehnuteľností neodvedenú na základe oslobodenia nemožno vymáhať, lebo ide o res judicata. Ak sa na základe judikatúry súdov Únie (11) v konečnom súdnom rozhodnutí určila existencia štátnej pomoci, mala by sa rešpektovať zásada res judicata. Spoločnosť Correos sa domnieva, že v rozsudku španielskeho najvyššieho súdu sa uplatňuje právo Únie a odkazuje sa na existenciu štátnej pomoci. Preto by sa mala rešpektovať zásada res judicata a v tejto veci by sa príslušné sumy nemali vymáhať.

(69)

Spoločnosť Correos sa ďalej domnieva, že zásada res judicata by sa mala považovať za všeobecnú zásadu práva Únie a že táto zásada by sa mala dodržiavať, keď je vymáhanie nemožné z dôvodu existencie konečného rozsudku, ak už bola určená existencia pomoci.

(70)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z hospodárskej činnosti, spoločnosť Correos tvrdí, že čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskej činnosti nepredstavuje štátnu pomoc. Konkrétne uvádza, že čiastočné oslobodenie od dane nie je selektívne, lebo je odôvodnené logikou daňového systému pre daň z hospodárskej činnosti. Podľa spoločnosti Correos je povahou alebo vnútornou logikou dane z hospodárskej činnosti zdaňovať hospodárske činnosti s cieľom zasiahnuť do výroby/produkcie alebo distribúcie tovaru a služieb. Spoločnosť Correos vykonáva hospodárske činnosti, ktoré pozostávajú z výroby/produkcie tovaru a služieb, ale poskytuje aj verejné služby ako PUS, ktoré nemajú takýto hospodársky účel. Toto by odôvodňovalo čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskej činnosti.

(71)

Spoločnosť Correos sa ďalej domnieva, že čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskej činnosti predstavuje existujúcu pomoc. Oslobodenie od dane z hospodárskej činnosti platilo pred pristúpením Španielska k EHS (1986): Tzv. licenčná kvóta, ktorá bola formou dane z činností a komerčných a priemyselných výhod, bola prijatá dekrétom č. 3313/1966 z 29. decembra 1966. Zákonom č. 39/1988 z 28. decembra 1988 sa daň z ekonomických a komerčných a priemyselných výhod vo forme licenčnej kvóty nahradila daňou z hospodárskej činnosti. Podľa spoločnosti Correos nedošlo od roku 1966 k podstatným zmenám zdaniteľnej udalosti.

4.1.3.   KAPITÁLOVÉ INJEKCIE V ROKOCH 2004, 2005 A 2006

(72)

Spoločnosť Correos tvrdí, že kapitálové injekcie vykonané v rokoch 2004, 2005 a 2006 sú v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve a že spoločnosti Correos neposkytujú výhodu.

(73)

Podľa spoločnosti Correos analýza investícií vykonaných z dôvodu kapitálových injekcií v rokoch 2004 – 2006 dokazuje, že španielsky štát vykonal kapitálové injekcie vo svojej úlohe akcionára a že tieto investície mohol vykonať akýkoľvek súkromný investor.

(74)

Spoločnosť Correos uvádza, že kapitálové injekcie sú reakciou na potrebu spoločnosti Correos vykonať investície v sume vyššej, ako je priemerná úroveň investícií spoločnosti. Cieľ kapitálových injekcií sa uvádza v správe o vystúpení spoločnosti Correos pred španielskym Poslaneckým kongresom („el Congreso de los Diputados“) 4. októbra 2005. V správe sa uvádza spojenie medzi kapitálovými injekciami a potrebou vykonať nové investície do spoločnosti. Cieľom kapitálových investícií bola realizácia procesu modernizácie v rámci spoločnosti Correos na zvýšenie efektívnosti a kvality služieb poskytovaných spoločnosťou.

(75)

Spoločnosť Correos argumentuje, že ziskovosť investícií dokazuje, že akýkoľvek súkromný investor by vykonal podobnú investíciu, keďže vnútorná miera návratnosti kapitálových injekcií bola vyššia ako kapitálové náklady spoločnosti Correos.

(76)

Ďalej tvrdí, že pre súlad so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve sa nemusí nutne vyžadovať presné posúdenie ziskovosti ex ante, keď sa uplatňuje na situáciu akcionára poskytovateľa služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako je PUS. Takýto akcionár by vo svojich úvahách o vykonaní alebo nevykonaní investície nevyhnutne zohľadnil povinnosť spoločnosti poskytovať službu všeobecného hospodárskeho záujmu.

(77)

Za takýchto okolností postačuje na základe objektívnych a overiteľných dôkazov preukázať, že súkromný investor s rovnakým záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme by konal rovnako.

(78)

Podľa spoločnosti Correos ide o záver, ku ktorému dospel Súdny dvor vo veciach Chronopost I (12) a Chronopost II (13), keď sa akceptovalo, že vnútorná miera návratnosti vypočítaná ex post je vhodným prostriedkom na určenie toho, či bola kapitálová injekcia v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

4.1.4.   NÁHRADY ZA DISTRIBÚCIU VOLEBNÝCH MATERIÁLOV

(79)

Spoločnosť Correos tvrdí, že distribúcia volebných materiálov politických kandidátov v súvislosti s organizáciou volieb by sa mala považovať za súčasť výsad štátu.

(80)

Konkrétne uvádza, že distribúcia volebných materiálov je základná funkcia štátu, lebo je súčasťou všeobecného volebného systému, súvisí s ústavnou úlohou politických strán a preto, lebo zamestnanci spoločnosti Correos pri výkone tejto činnosti vystupujú v úlohe štátnych zamestnancov.

(81)

Podľa spoločnosti Correos je preto distribúcia volebných materiálov politických kandidátov pre svoj cieľ, povahu a úpravu neoddeliteľne spojená s výkonom verejnej moci štátom. Preto nejde o hospodársku činnosť a spoločnosť Correos by sa nemala považovať za podnik v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(82)

Aj keď by Komisia usúdila, že distribúcia volebných materiálov politických kandidátov je hospodárska činnosť, spoločnosť Correos sa domnieva, že jej neposkytuje selektívnu výhodu. Túto činnosť zveril spoločnosti Correos štát, lebo je to jediný prevádzkovateľ poštových služieb schopný poskytovať túto službu požadovanej povahy a kvality. Pokiaľ ide o distribúciu volebných materiálov politických kandidátov, spoločnosť Correos preto nie je v právnej a skutkovej situácii porovnateľnej so situáciou iného podniku poštového sektora.

(83)

Aj keď by Komisia vyvodila záver, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc, spoločnosť Correos tvrdí, že opatrenie by sa malo považovať za existujúcu pomoc. Nižšia tarifa pre politických kandidátov na posielanie volebných materiálov existuje od roku 1977, keď sa 15. júna 1977 konali voľby. Voľby z 15. júna 1977 sa organizovali na základe kráľovského dekrétu č. 20/1997 z 18. marca 1977, v ktorom sa prvýkrát stanovila osobitná tarifa na distribúciu volebných materiálov.

(84)

Spoločnosť Correos vysvetľuje, že presná suma zníženej tarify (jedna peseta, čo zodpovedá 0,006 EUR) bola ďalej upravená ministerskou vyhláškou z roku 1977. Podľa spoločnosti Correos odvtedy platí táto znížená tarifa. Španielsky najvyšší súd vo svojom rozsudku 2. októbra 2006 (14) uviedol, že znížená tarifa, ktorá stále platí pre distribúciu volebných materiálov týkajúcich sa politických kandidátov, je jedna peseta (0,006 EUR).

(85)

Kráľovský dekrét č. 20/1977 bol neskôr nahradený organickým zákonom č. 5/1985 z 19. júna 1985 o všeobecnom volebnom systéme (ďalej len „LOREG“), ktorý obsahoval rovnaké znenie týkajúce sa znížených taríf za distribúciu volebných materiálov politických kandidátov.

(86)

V prípade, že Komisia usúdi, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc, spoločnosť Correos sa ďalej domnieva, že by mala byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(87)

Po prvé predmetné opatrenie predstavuje skutočnú službu hospodárskeho záujmu. V článku 22 poštového zákona z roku 1998 a aj v článku 22 ods. 5 poštového zákona z roku 2010 sa uznáva, že poskytovateľovi PUS môžu byť zverené záväzky vyplývajúce z distribúcie volebných materiálov s cieľom zabezpečiť správny priebeh volebných procesov. Okrem toho sa v článku 22 ods. 5 poštového zákona z roku 2010 uznáva, že toto poverenie by malo byť predmetom náhrady.

(88)

Spoločnosť Correos sa domnieva, že opatrenie je zlučiteľné na základe rozhodnutia o SVHZ z roku 2012 (15). Spoločnosť Correos vysvetľuje, že rozhodnutie o SVHZ z roku 2012 je uplatniteľné, lebo priemerná ročná náhrada poskytnutá spoločnosti Correos je nižšia ako 15 miliónov EUR.

4.2.   PRIPOMIENKY ANONYMNEJ TRETEJ STRANY

(89)

Anonymná tretia strana súhlasí s predbežnými závermi, ku ktorým Komisia dospela v rozhodnutí o začatí konania a ktoré sa týkajú týchto opatrení:

a)

náhrady za zabezpečovanie PUS poskytnuté spoločnosti Correos;

b)

oslobodenie od dane z nehnuteľností (IBI) a od dane z hospodárskych činností (IAE);

c)

zvýšenia kapitálu poskytnuté spoločnosti Correos v rokoch 2004, 2005 a 2006;

d)

náhrada poskytnutá spoločnosti Correos za distribúciu volebných materiálov.

(90)

Anonymná tretia strana ďalej výslovne súhlasí s tým, že prebiehajúce vyšetrovanie by sa malo zamerať na opatrenia uvedené v odôvodnení 89.

(91)

Komisiu však upozorňuje na viaceré opatrenia, ktorým sa Komisia nevenovala v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 a ktoré by podľa jej názoru bolo takisto potrebné posúdiť.

(92)

Podľa anonymnej tretej strany (16):

Spoločnosť Correos od roku 1998 do roku 2003 dostala štátnu pomoc v celkovej výške najmenej 794 miliónov EUR.

Spoločnosť Correos bezplatne zdedila poštovú sieť 9 054 miest pre služby zákazníkom, čo vyplýva z poskytovania PUS a čo spoločnosti Correos poskytlo konkurenčnú výhodu pre doručovanie balíkov do 20 kg (17).

Spoločnosť Correos mala prospech z určitých nehmotných alebo výlučných práv, ako sú zmluvy podpísané medzi spoločnosťou Correos a verejnou správou, právo na osvedčovanie poštovej komunikácie, právo na používanie pojmu „španielsky“, lízing verejnej domény, ako aj colné výsady.

Spoločnosť Correos mala prospech z náhrad poskytnutých štátom na financovanie jej reklamných a komunikačných kampaní.

Skutočnosť, že španielske orgány sú prítomné v riadiacich orgánoch spoločnosti Correos, prináša spoločnosti Correos určité výhody a privilégiá. Jednou z týchto výhod je, že spoločnosť Correos nemusela uplatňovať zákon, pokiaľ ide o správnu metodiku náhrad. Spoločnosť Correos by za roky 2011 – 2016 dostala náhradu vo výške približne 1,3 miliardy EUR, pričom sa uplatňuje metodika náhrady, ktorú Komisia spochybnila v rozhodnutí o začatí konania (18).

Spoločnosť Correos neuplatňuje sadzby DPH na určité poštové služby, ktoré sú predmetom individuálne dohodnutých mechanizmov, čo zahŕňa nezlučiteľnú štátnu pomoc.

Spoločnosť Correos zvýšila kapitál spoločnosti Correos Express, čo je dcérska spoločnosť skupiny Group Correos, na pokrytie strát vo výške približne 233 miliónov EUR, čo predstavuje štátnu pomoc pre spoločnosť Correos Express.

Spoločnosť Correos uplatňuje predátorskú cenotvorbu, ktorá vyplýva z opatrení štátnej pomoci, ktoré sa jej poskytujú.

5.   PRIPOMIENKY ŠPANIELSKA

5.1.   PRIPOMIENKA ŠPANIELSKA K ROZHODNUTIU O ZAČATÍ KONANIA Z ROKU 2016

5.1.1.   NÁHRADA ZA ZABEZPEČOVANIE POVINNOSTI UNIVERZÁLNEJ SLUŽBY POSKYTNUTÁ PROSTREDNÍCTVOM POŠTOVÉHO ZÁKONA Z ROKU 1998

(93)

Španielsko sa domnieva, že opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 zmluvy. Španielske orgány konkrétne tvrdia, že opatrenie neposkytuje spoločnosti Correos hospodársku výhodu, lebo náhrady za PUS sú v súlade s kritériami stanovenými v rozsudku vo veci Altmark (19). Španielske orgány ďalej vysvetľujú, že predmetné opatrenie nebolo oznámené, lebo usúdili, že spĺňa kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark.

(94)

Španielske orgány uvádzajú, že opatrenie spĺňa tretiu podmienku rozsudku vo veci Altmark, v rámci ktorej sa požaduje, aby náhrady za PUS neprekročili čisté náklady (t. j. náklady mínus príslušné výnosy plus primeraný zisk) záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme. Španielsko argumentuje, že uplatňuje platnú metodiku výpočtu náhrad, ktorá zodpovedá metóde výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť a ktorá je predpísaná v smernici 2008/6/ES. Španielske orgány argumentujú, že metodika, ktorú použili, vyplýva zo správy NERA, ktorú si Komisia objednala u poradenskej spoločnosti National Economic Research Associated. Podľa Španielska metodika určenia náhrady uvedená v správe NERA je platným použitím metódy NAC. Komisia sa mýli, keď predpokladá, že nadmerná náhrada, a to aj v kontexte veci Altmark, môže byť vypočítaná len s použitím metodiky účtovania nákladov, čo viedlo k záveru, že spoločnosť Correos v období 2004 – 2010 prekročila sumu, ktorú možno považovať za nevyhnutnú na úhradu všetkých alebo časti nákladov, ktoré vznikli pri plnení PUS.

(95)

Španielske orgány ďalej uvádzajú, že opatrenie spĺňa štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark. V štvrtom kritériu rozsudku vo veci Altmark sa vyžaduje, aby v prípade neuskutočnenia verejného obstarávania bola úroveň prijatých náhrad primeraná na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli typickému dobre riadenému podniku v rovnakom sektore, pričom sa zohľadňujú príjmy a primeraný zisk za plnenie PUS. Podľa španielskych orgánov možno porovnanie vykonať len s podnikmi v tom istom sektore, v tomto prípade v sektore poštových služieb. Španielsko protestuje proti námietkam Komisie týkajúcim sa záverov uvedených v správe Frontier Economics, v ktorých sa uvádza, že opatrenie spĺňa štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark. Podľa Španielska Komisia v žiadnom svojom rozhodnutí nepreukázala, že by prevádzkovatelia poštových služieb z Grécka a Talianska boli neefektívni. Ďalej sa Španielsko domnieva, že pre splnenie štvrtého kritéria rozsudku vo veci Altmark nie je relevantné, že štúdia bola vykonaná ex post. Komisia v predchádzajúcich rozhodnutiach neusúdila, že by štúdia ex post predstavovala prekážku pre prijatie štvrtého kritéria rozsudku vo veci Altmark. Španielsko konkrétne odkazuje na rozhodnutie Komisie z 21. októbra 2008 týkajúce sa spoločnosti Poste Italiane (20). Navyše sa podľa Španielska v ustálenej judikatúre akceptujú správy vykonané ex post. Španielsko konkrétne odkazuje na vec Chronopost-La Poste (21), keď Všeobecný súd akceptoval správu vypracovanú ex post.

(96)

Španielske orgány sa domnievajú, že ak by boli opatrenia uznané za štátnu pomoc, mali by byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 zmluvy. Španielsko sa konkrétne domnieva, že opatrenie spĺňa kritériá zlučiteľnosti rámca pre SVHZ z roku 2012.

(97)

Španielske orgány namietajú proti námietkam Komisie týkajúcim sa úplnosti poverovacieho aktu, v ktorom sa bližšie určujú záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme a metódy výpočtu náhrady. Podľa španielskych orgánov môže poverovací akt tvoriť jeden záväzný právny akt alebo viaceré záväzné právne akty. Členský štát si môže zvoliť konkrétnu formu tohto poverovacieho aktu. Ďalej nie je potrebné, aby v ňom bol konkrétne uvedený pojem „poverovací akt“. Španielske orgány sa konkrétne domnievajú, že opatrenie spĺňa požiadavku uvedenú v odseku 16 písm. e) rámca pre SVHZ z roku 2012, podľa ktorej by poverovací akt mal obsahovať opatrenia na zabránenie nadmerným náhradám a na ich vymáhanie. Dokazuje to skutočnosť, že nadmerné náhrady poskytnuté v roku 2005 boli následne v ďalších rokoch získané späť.

(98)

Pokiaľ ide o možnosť využitia metódy čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť, ako metodiky na výpočet náhrady, španielske orgány tvrdia, že v odseku 69 rámca pre SVHZ z roku 2012 nie je stanovená žiadna povinnosť používať metódu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť; ani sa členským štátom nezakazuje používať túto metodiku. Okrem toho sa v odseku 184 Príručky k uplatňovaniu pravidiel Európskej únie týkajúcich sa štátnej pomoci, verejného obstarávania a vnútorného trhu na služby vo všeobecnom hospodárskom záujme a najmä na sociálne služby vo všeobecnom záujme (22) vysvetľuje, že cieľom neuplatniteľnosti metódy NAC stanovenej v odseku 69 rámca pre SVHZ z roku 2012 je ďalej nezaťažovať členské štáty v súvislosti s opatreniami, ktoré existovali pred povinnosťou používať metódu NAC. Španielske orgány sa preto domnievajú, že metóda NAC, ako ju uplatňovalo Španielsko, je platná metodika, ktorú možno použiť na výpočet náhrad poskytnutých pred rokom 2012.

(99)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 94, španielske orgány sa domnievajú, že španielska metodika na výpočet náhrady za zabezpečovanie PUS, ktorá bola založená na správe NERA, zodpovedá metóde čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť. Španielske orgány sa domnievajú, že v tejto súvislosti nie je významné, že španielska metodika neobsahuje stimuly na zvýšenie efektívnosti a nehmotné výhody, lebo tieto dve kritériá neexistovali v čase, keď Španielsko uplatňovalo túto metodiku. Tieto kritériá boli zavedené neskôr smernicou 2008/6/ES a rámcom pre SVHZ z roku 2012.

(100)

Španielske orgány protestujú proti metodike a kritériám použitým Komisiou v súvislosti s primeraným ziskom v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016. Španielske orgány argumentujú, že referenčný primeraný zisk by sa nemal uplatňovať na všetkých prevádzkovateľov poštových služieb a že tento zisk by sa mal posudzovať individuálne. Referenčný primeraný zisk, ktorý Komisia použila vo svojom rozhodnutí o spoločnosti bpost z 25. januára 2012 (23), by nemal byť stanovený ako referenčný pre ostatných prevádzkovateľov poštových služieb. Po prvé sa vec bpost značne odlišuje od situácie spoločnosti Correos, keďže vec bpost sa netýkala zabezpečovania PUS, ale ostatných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Po druhé Komisia neuplatňuje referenčný primeraný zisk stanovený v rozhodnutí o bpost jednotne, lebo v iných rozhodnutiach Komisie umožnila vyššie referenčné hodnoty (24).

5.1.2.   OSLOBODENIE OD DANE Z NEHNUTEĽNOSTÍ (IBI) A OD DANE Z HOSPODÁRSKYCH ČINNOSTÍ (IAE)

(101)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z nehnuteľností, španielske orgány vysvetľujú, že poštovým zákonom z roku 1998 a poštovým zákonom z roku 2010 sa spoločnosť Correos neoslobodila od dane z nehnuteľností. Určité španielske súdy však pri výklade ustanovení poštového zákona z roku 1998 a poštového zákona z roku 2010 usúdili, že oslobodenie od dane z nehnuteľností sa na spoločnosť Correos vzťahuje. Španielske orgány vysvetľujú, že oslobodenie od dane sa uplatnilo vo veľmi malom počte prípadov. V skutočnosti sa naozaj použilo v prípade 94 nehnuteľností spoločnosti Correos z celkového počtu 13 000.

(102)

Španielske orgány sa domnievajú, že oslobodenia od dane nemožno pripísať štátu, lebo pochádzajú od španielskych súdov, ktoré rozhodli o vrátení dane z nehnuteľností, ktorú predtým spoločnosť Correos zaplatila.

(103)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z hospodárskych činností, španielske orgány sa domnievajú, že oslobodenie od dane z hospodárskych činností by sa malo považovať za existujúcu pomoc. Oslobodenie od dane z hospodárskych činností sa zaviedlo pred pristúpením Španielska k EHS. Podľa španielskych orgánov siaha oslobodenie od dane z hospodárskych činností do roku 1966, keď bola dekrétom č. 3313/1966 z 29. decembra 1966 prijatá daň z činností a komerčných a priemyselných výhod. Zákonom č. 39/1988 z 28. decembra 1988 sa daň z ekonomických a komerčných a priemyselných výhod vo forme licenčnej kvóty nahradila daňou z hospodárskej činnosti. Podľa Španielska sa táto daň od roku 1966 výrazne nezmenila bez ohľadu na skutočnosť, že spoločnosť Correos požívala úplné oslobodenie, keď bola na základe svojej povahy správnym orgánom.

5.1.3.   KAPITÁLOVÉ INJEKCIE V ROKOCH 2004, 2005 A 2006

(104)

Španielske orgány sa domnievajú, že kapitálové injekcie uskutočnené v rokoch 2004, 2005 a 2006 nezahŕňajú štátnu pomoc, lebo sú v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(105)

Zdôrazňujú, že kapitálovým injekciám predchádzali hospodárske hodnotenia ex ante porovnateľné s hodnoteniami, ktoré by vykonal akýkoľvek súkromný investor. Kapitálové injekcie boli naplánované vo viacročných akčných plánoch schválených štátom ako akcionárom a boli začlenené v štátnych všeobecných rozpočtoch, ktoré zas odrážali strategické plány spoločnosti vypracované na rozšírenie jej činnosti v oblastiach s lepšími vyhliadkami a na zlepšenie jej efektívnosti v kontexte výrazného spomalenia poštového trhu.

(106)

Konkrétne sa v strategických plánoch na obdobie 2001 – 2006 zavádzajú opatrenia na dokončenie procesu modernizácie podniku, pričom sa sledujú tieto ciele:

a)

zaistenie budúcej udržateľnosti podnikania s poštovými službami zlepšením efektívnosti, podporovaním obchodných činností s najvyššou pridanou hodnotou;

b)

posilnenie činností s najlepšími vyhliadkami strednodobého rastu;

c)

podporovanie technologického vývoja správy databáz, „podateľne“ atď.;

d)

modernizácia riadenia a organizačného modelu spoločnosti Correos a jeho prispôsobenie trhovým podmienkam.

(107)

Podľa španielskych orgánov je na dosiahnutie týchto cieľov potrebné, aby bola spoločnosť vybavená ďalšími zdrojmi na realizáciu potrebných investícií. Akcionár sa po analýze stratégie podniku rozhodol poskytnúť tri zvýšenia kapitálu v celkovej sume 48,08 milióna EUR, každé vo výške 16,027 milióna EUR, ktoré sa mali uskutočniť v účtovných obdobiach 2004, 2005 a 2006. Toto zvýšenie kapitálu sa považovalo za kľúčový prvok na dosiahnutie ukazovateľov ziskovosti predpokladaných v akčných plánoch spoločnosti a zohľadnených v hodnoteniach vykonaných jediným akcionárom. Zvýšenia kapitálu v skutočnosti vyplývali z potreby vykonať investície, ktoré boli prírastkové alebo doplnkové k investíciám, ktoré spoločnosť uskutočňovala zvyčajne.

(108)

Španielske orgány ďalej uviedli, že hodnotenie bolo začlenené do rámca obchodných vyhliadok a výsledkov spojených so zvýšením kapitálu, ktorý bol vypracovaný na obdobie piatich rokov, čo je primerané obdobie na posúdenie, či sú obchodné investičné rozhodnutia uspokojivé. Tieto prognózy boli zohľadnené vo viacročných akčných plánoch, ktoré boli následne začlenené do štátnych všeobecných rozpočtov. Viacročný akčný plán schválený v účtovnom období 2004 vykazoval rast ročného obratu o 3,6 % a zlepšenie čistých ziskov s priemernými ziskmi o približne 5 % ročne, všetko v porovnaní so statickým scenárom bez zvýšenia kapitálu. Tieto výsledky boli dosiahnuté na základe rovnakého počtu splátok kapitálu v rokoch 2004, 2005 a 2006, čím sa umožnilo vykonanie akčných línií plánovaných v strategických plánoch, pokiaľ ide o investície.

(109)

Prognózy uvedené vo viacročnom akčnom pláne a začlenené do štátneho všeobecného rozpočtu sú plne porovnateľné s prognózami, ktoré by urobil súkromný investor v trhovom hospodárstve. Sú základom, o ktorý sa štát ako akcionár opieral, keď sa rozhodol vykonať tri zvýšenia základného imania spoločnosti v celkovej výške 48 081 000 EUR.

(110)

Tieto prognózy vykonané ex ante sa uvádzajú v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Viacročný akčný plán z roku 2004

 

2005

2006

2007

2008

Čistý obrat (v tis. EUR)

1 897 475

1 975 031

2 047 873

2 115 371

Rast obratu

3,4 %

4 %

3,6 %

3,2 %

Čistý zisk alebo strata za účtovné obdobie (v tis. EUR)

78 092

97 214

106 038

113 403

Predpokladaný čistý zisk

4,1 %

4,9 %

5,1 %

5,3 %

(111)

Španielske orgány vysvetľujú, že viacročné akčné plány sú spoľahlivé analýzy ex ante hospodárskych a finančných prognóz. Prognózy, ktoré obsahujú, vykazujú úrovne výnosov zodpovedajúce výnosom, ktoré by požadoval súkromný investor, takže rozhodnutie zvýšiť základné imanie, aby spoločnosť mohla vykonať investície potrebné na dosiahnutie predpokladaných ziskov, je plne odôvodnené. Podľa španielskych orgánov by tieto rozpätia návratnosti zapríčinili, že akýkoľvek súkromný investor by urobil podobné rozhodnutie.

(112)

Španielsko uvádza, že rozhodnutie zvýšiť základné imanie a uhradiť 16,027 miliónov EUR prijalo 13. decembra 2004 na základe viacročného akčného plánu pre účtovné obdobie 2004 s priaznivými finančnými prognózami uvedenými v tabuľke 1. Podobne akcionár schválil rozhodnutia týkajúce sa ďalších zvýšení 5. decembra 2005 a 29. decembra 2006 takisto na základe príslušných viacročných akčných plánov. Španielsko ďalej uvádza, že skutočný vývoj parametrov použitých vo viacročných akčných plánoch jednoznačne zlepšil finančné prognózy, ako možno vidieť v tabuľke 4.

Tabuľka 4

Skutočné výsledky

 

2005

2006

2007

2008

Čistý obrat (v tis. EUR)

1 940 000

2 014 400

2 106 600

2 141 000

Čistý zisk alebo strata za účtovné obdobie

9,1 %

7 %

4,9 %

3,6 %

Čistý zisk

4,3 %

9,1 %

7 %

4,9 %

(113)

Španielske orgány na doplnenie uvedeného poskytli aj test kritéria súkromného investora, ktorý vykonala ex post spoločnosť Ernst & Young a ktorého záverom bolo, že vnútorná miera návratnosti (ďalej len „IRR“) skúmaných kapitálových zvýšení bola 9,29 % a trhové náklady kapitálu tejto investície boli v čase investície 7,87 %.

(114)

Španielske orgány sa v tejto súvislosti domnievajú, že v pripomienkach Komisie v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 na základe veci Komisia/EDF (25) týkajúce sa potreby vykonania analýzy ziskovosti pred predmetnou investíciou sa nezohľadňuje, že bolo vykonané hospodárske hodnotenie ex ante, pričom test kritéria súkromného investora uvedený v správe slúžil ako doplňujúci dôkaz na potvrdenie platnosti použitej zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(115)

Španielske orgány zásadne namietajú proti relevantnosti rozsudku vo veci Komisia/EDF v tomto prípade, keďže spoločnosť EDF vykonávala činnosť v normálnych trhových podmienkach, zatiaľ čo spoločnosť Correos bola poverená PUS. Španielske orgány tvrdia, že pri analýze opatrení prijatých v súvislosti s verejným podnikom pôsobiacim v sektore s PUS sa analýza ziskovosti ex post nemôže považovať za neplatnú, lebo poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu sa neriadi len komerčnou logikou a v tomto prípade je potrebné zohľadniť všetky dostupné objektívne a overiteľné údaje.

(116)

Podľa tejto logiky sa španielske orgány domnievajú, že vhodnejšou judikatúrou sú veci Chronopost I (26) a Chronopost II (27), v ktorých Súdny dvor Európskej únie podporil analýzu Komisie v rozhodnutí 98/365 (28) v dvoch rozsudkoch, ku ktorým dospel v dôsledku príslušných odvolaní sa proti tomuto rozhodnutiu. Komisia v uvedenom rozhodnutí posúdila, či bolo správanie francúzskeho prevádzkovateľa poštových služieb (La Poste) ako akcionára spoločnosti SFMI-Chronopost odôvodnené z komerčného hľadiska podľa kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve, a porovnala mieru vnútornej návratnosti kapitálových injekcií, ktoré vykonal štát v prospech spoločnosti La Poste, a náklady vlastného imania na ex post základe.

(117)

Španielske orgány napokon vysvetľujú, že ak by Komisia odmietla tvrdenie, že kapitálové injekcie spĺňajú zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve, mali by sa posúdiť so zreteľom na článok 106 ods. 2 zmluvy, lebo predstavujú prostriedky venované na úhradu verejnej služby a za žiadnych okolností neboli prevádzkovou pomocou na základe určenia prostriedkov ani na základe ich povahy.

5.1.4.   DISTRIBÚCIA VOLEBNÉHO MATERIÁLU TÝKAJÚCEHO SA POLITICKÝCH KANDIDÁTOV

(118)

Španielske orgány sa domnievajú, že distribúcia volebného materiálu spoločnosťou Correos nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Všetky činnosti, ktoré spoločnosť Correos vykonáva v súvislosti s organizáciou volieb, a najmä distribúcia volebných propagačných materiálov týkajúcich sa politických kandidátov, nie sú hospodárskymi činnosťami, keďže sú výsadou štátu.

(119)

Pokiaľ ide o distribúciu volebných propagačných materiálov politických kandidátov, španielske orgány konkrétne namietajú proti záverom uvedeným v rozhodnutí o začatí konania, že opatrenie je hospodárskou činnosťou. Španielske orgány tvrdia, že štát nezaviedol trhové nástroje na zabezpečenie toho, aby všetci voliči dostali volebný propagačný materiál politických kandidátov. Volebný proces je zložený z viacerých činností, ktoré sú všetky potrebné a prepojené a ktorých cieľom je zabezpečiť základné právo voliť. Táto činnosť by sa preto mala považovať za výsadu štátu.

(120)

Španielske orgány sa domnievajú, že ak by opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, malo by ísť o existujúcu pomoc, keďže existovalo pred pristúpením Španielska k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu v roku 1986. Náhrada poskytnutá volebným kandidátom za distribúciu volebného materiálu platí od roku 1977 bez nejakých podstatných zmien. V článku 44 ods. 3 kráľovského zákonného dekrétu 20/1977 z 18. marca 1977 týkajúceho sa volebných predpisov sa stanovuje, že v ministerskom výnose sa stanovia osobitné poštové tarify, ktoré sa budú vzťahovať na volebný materiál posielaný politickými kandidátmi. V ministerskom výnose z 3. marca 1977 a v ministerskom výnose zo 4. mája 1977 sa stanovuje pevná tarifa vo výške jednej pesety za listy do 50 gramov, ktorá sa odvtedy nezmenila.

(121)

V článku 59 organického zákona č. 5/1985 z 19. júna 1985 o všeobecnom volebnom systéme bola potvrdená povinnosť na základe ministerského výnosu určiť osobitnú tarifu pre politických kandidátov za posielanie volebného materiálu. V článku 1 ministerského výnosu z 13. októbra 1985 sa uvádza, že osobitné tarify stanovené v ministerskom výnose z 3. mája 1977 sú stále platné. Neskôr sa v článku 1 ministerského výnosu z 30. apríla 1986 stanovilo, že osobitné tarify stanovené v článku 1 ministerského výnosu z 30. októbra 1985 stále platia, t. j. osobitné tarify stanovené v ministerskom výnose z 3. mája 1977. Článkom 12 kráľovského dekrétu 605/1999 zo 6. apríla 1999 a poštovými zákonmi z rokov 1998 a 2010 sa nezmenila osobitná tarifa platná pre politických kandidátov, ktorá je v súčasnosti stanovená v článku 59 organického zákona č. 5/1985 z 19. júna 1985 o všeobecnom volebnom systéme, v ktorom sa odkazuje na osobitné tarify stanovené v ministerskom výnose z 3. marca 1977.

(122)

Španielske orgány ďalej uvádzajú, že, ak by boli opatrenia uznané za štátnu pomoc, mali by byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 zmluvy.

(123)

So zreteľom na premlčaciu lehotu 10 rokov uvedenú v rozhodnutí o začatí konania (14. februára 2004 – 14. februára 2014) španielske orgány tvrdia, že skúmaná lehota by mala byť 2004 – 2012, lebo v roku 2013 sa nekonali voľby.

(124)

Zverenie služby všeobecného hospodárskeho záujmu počas obdobia 2004 – 2011 bolo stanovené v ministerských výnosoch, ktoré zahŕňali obsah, rozsah a trvanie záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme. Zverenie služby všeobecného hospodárskeho záujmu spoločnosti Correos počas rokov 2011 a 2012 bolo stanovené v dohode Rady ministrov pre každé voľby. V týchto dohodách sa uvádza povaha, obsah, rozsah a trvanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Z tabuľky 5 navyše vyplýva, že v každom prípade celková náhrada, ktorú spoločnosť Correos dostala za doručovanie volebného materiálu počas volieb uskutočnených od roku 2004 do roku 2012, nepresiahla vzniknuté náklady.

Tabuľka 5

Nedostatočná náhrada pre spoločnosť Correos za doručovanie volebného materiálu

(v EUR)

Rok

Rozsah volieb

Náklady spolu

Príjmy 0,006 EUR za položku

Náhrada za distribúciu volebného materiálu

Príjmy + náhrada – celkové náklady

2004

vnútroštátne

[…] (*1)

[…]

27 182 926

[…]

2005

regionálne

[…]

[…]

3 670 281

[…]

2006

regionálne

[…]

[…]

4 528 376

[…]

2007

vnútroštátne/regionálne

[…]

[…]

19 536 604

[…]

2008

vnútroštátne/regionálne

[…]

[…]

19 609 632

[…]

2009

vnútroštátne/regionálne

[…]

[…]

14 603 021

[…]

2010

regionálne

[…]

[…]

4 620 588

[…]

2011

vnútroštátne/regionálne

[…]

[…]

40 092 858

[…]

2012

regionálne

[…]

[…]

14 268 978

[…]

2013

neuvádza sa

[…]

[…]

 

[…]

SPOLU

[…]

[…]

148 113 264

[…]

5.2.   VYJADRENIE ŠPANIELSKA K PRIPOMIENKAM TRETÍCH STRÁN

(125)

Španielske orgány najprv poukazujú na to, že sťažovateľ, ktorého list podnietil toto konanie, nepredložil pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania z roku 2016. Španielske orgány poznamenávajú, že jediné tretie strany, ktoré predložili pripomienky, sú spoločnosť Correos y Telégrafos, S.A., a anonymná tretia strana zastupujúca sektor doručovania balíkov, ako možno vyvodiť z obsahu predložených pripomienok.

5.2.1.   POZNÁMKY K PRIPOMIENKAM PREDLOŽENÝM ANONYMNOU TREŤOU STRANOU

(126)

Španielske orgány odkazujú na svoje pripomienky predložené k rozhodnutiu o začatí konania z roku 2016 týkajúce sa viacerých otázok, pre ktoré anonymná tretia strana nepredložila žiadny konkrétny doplňujúci argument.

(127)

Španielske orgány navyše predložili ďalšie pripomienky k týmto otázkam.

5.2.1.1.    Predĺženie obdobia, na ktoré sa vzťahuje vyšetrovanie

(128)

Španielske orgány sa domnievajú, že požiadavka, aby sa vyšetrovanie rozšírilo na premlčané obdobie, je neprípustná a rozporuplná, lebo podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Komisia vo formálnom vyšetrovacom konaní na základe článku 108 ods. 2 zmluvy vyšetruje len opatrenia, s ktorými sú spojené vážne pochybnosti o zlučiteľnosti, pokiaľ boli tieto opatrenia vykonané mimo desaťročnej premlčacej lehoty. Španielske orgány ďalej poznamenávajú, že anonymná zainteresovaná strana uznala tento právny bod vo svojich vlastných pripomienkach, v ktorých sa uvádza, že „Je jasné, že tieto sumy nemôžu byť predmetom vyšetrovacieho konania, keďže premlčacia lehota na preskúmanie uplynula.“

(129)

Španielske orgány sa ďalej domnievajú, že požiadavka, aby sa vyšetrovanie predĺžilo na obdobie po roku 2010, je neodôvodnená, lebo španielsky štát sa obmedzil na poskytovanie preddavkov zo štátneho všeobecného rozpočtu, ktoré budú upravené po určení čistých nákladov, keď bude oznámený nový Plan de Prestación a Európska komisia oznámi svoje stanovisko k nemu.

(130)

Španielske orgány sa domnievajú, že tretia strana nepriamo uznáva, že čisté náklady nie je možné určiť, kým sa neprijme nový Plan de Prestación, lebo vo svojich pripomienkach odkazuje na poznámky k ročnej účtovnej závierke spoločnosti Correos za rok 2014, kde sa uvádza: „Uznesenie orgánu CNMC (29) o výpočte čistých nákladov za PUS v rokoch 2011, 2012 a 2013 odlišnom od výpočtu v štátnom všeobecnom rozpočte môže mať vplyv na sumy na účtoch. Nie je možné vypočítať tento konečný vplyv, kým nenadobudne účinnosť nový Plan de Prestación, v ktorom sa stanoví metodika a prvky výpočtu čistých nákladov.“

5.2.1.2.    Údajné výhody súvisiace s oslobodením od DPH

(131)

Pokiaľ ide o oslobodenie od DPH, španielske orgány vysvetľujú, že je stanovené v španielskych právnych predpisoch v plnom súlade s ustanoveniami smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006, v ktorej sa upravuje táto otázka. Španielske orgány ďalej vysvetľujú, že podmienka pripísateľnosti nie je splnená, ak sa vnútroštátnym opatrením transponuje akt Spoločenstva, na ktorý sa nevzťahuje žiadny priestor na voľné uváženie, ako sa uvádza v rozsudku Súdneho dvora z 23. apríla 2009 vo veci C-460/07 (Puffer) (30).

5.2.1.3.    Údajné náhrady poskytnuté štátom na financovanie reklamných a komunikačných kampaní

(132)

Španielske orgány odmietajú, že spoločnosť Correos mohla mať prospech z pomoci na financovanie svojich informačných a komunikačných kampaní.

(133)

Španielske orgány konkrétne objasňujú, že súvisiace inštitucionálne reklamné a komunikačné plány, ktoré uvádza anonymná tretia strana ako znak tejto pomoci, zahŕňajú všetky činnosti vykonávané orgánmi všeobecnej štátnej správy a aj verejnými podnikmi v tejto oblasti na štatistické účely, ale že náklady spoločnosti Correos na propagáciu spomenuté v týchto plánoch boli vždy hradené z prostriedkov spoločnosti.

(134)

Španielske orgány vysvetľujú, že ako sa uvádza v samotnom pláne, Inštitucionálny informačný a komunikačný výbor, čo je správny kolektívny orgán, zahrnul do plánu všetky inštitucionálne kampane, ktoré má viesť štátna všeobecná správa a súvisiace orgány. Podobne ako v prípade iných verejných podnikov spoločnosť Correos y Telégrafos, S.A., vypracúva vlastné propagačné plány financované z vlastných zdrojov a v pláne sú zahrnuté len na štatistické účely.

5.2.2.   POZNÁMKY K PRIPOMIENKAM PREDLOŽENÝM SPOLOČNOSŤOU CORREOS

(135)

Španielske orgány súhlasia s pripomienkami spoločnosti Correos y Telégrafos, S.A.

(136)

Španielske orgány reagujú na požiadavku, ktorú spoločnosť Correos uviedla vo svojich písomných pripomienkach, že distribuované dividendy sa majú priradiť zníženiu nadmernej náhrady uvedenej v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016, zopakovaním, že doteraz nebol predložený dôkaz o existencii takýchto nadmerných náhrad.

(137)

Španielsko však takisto opakuje svoje pripomienky, v ktorých zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť platbu dividend na účely zníženia potenciálnej pomoci, ktorá možno bude určená na konci formálneho vyšetrovacieho konania. Tieto mimoriadne a neopakujúce sa dividendy, ktoré spoločnosť Correos poskytla štátu, by sa podľa španielskych orgánov mali zohľadniť na účely výpočtu verejných zdrojov poskytnutých spoločnosti Correos v súlade s rozhodnutím Komisie vo veci Statsbaner (31).

5.3.   ĎALŠIE PRIPOMIENKY ŠPANIELSKA

5.3.1.   ALTERNATÍVNE POSTUPY NA VÝPOČET NADMERNEJ NÁHRADY ZA ZABEZPEČOVANIE POVINNOSTI UNIVERZÁLNEJ SLUŽBY V ROKOCH 2004 – 2010

(138)

Španielske orgány síce opakujú, že náhrady za PUS poskytnuté v rokoch 2004 – 2010 spoločnosti Correos nezahŕňajú štátnu pomoc, a ak áno, táto pomoc by sa mala posúdiť ako zlučiteľná, domnievajú sa, že aj keby prijali postup Komisie z rozhodnutia o začatí konania z roku 2016 na použitie metodiky priraďovania nákladov (32), možno potenciálnu nadmernú náhradu vypočítať len za týchto podmienok:

(139)

Po prvé, vyhradená oblasť a nevyhradená oblasť by sa mali riešiť samostatne: vyhradená oblasť zodpovedá poštovým službám PUS poskytovaným v rámci monopolu; nevyhradenú oblasť tvoria poštové služby PUS. Navyše náhrada vo vyhradenej oblasti sa riadila metódou, ktorej výsledky plne zodpovedali metodike priraďovania nákladov, zatiaľ čo na nevyhradenú oblasť sa uplatnila metóda NAC, pričom náhrada sa počítala a určovala samostatne pre každú oblasť. Tieto dve oblasti by sa preto mali považovať za dve rozdielne služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú predmetom samostatných posúdení a rôznych metodík výpočtu náhrady. Podľa španielskej metodiky náhrada pre vyhradenú oblasť zodpovedá jej účtovným čistým nákladom (celkové náklady mínus výnosy) a náhrada pre nevyhradenú oblasť sa počíta podľa metódy NAC so zahrnutím výsledkov strát stratových segmentov nevyhradenej oblasti za predpokladu, že akýkoľvek súkromný prevádzkovateľ by s takouto činnosťou v prípade chýbajúcich záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme prestal.

(140)

Podľa tejto logiky by z celkovej sumy náhrady za PUS poskytnutej spoločnosti Correos v rokoch 2004 – 2010 približne 955,237 miliónov EUR bolo na vyhradenú oblasť priradených približne 637,850 miliónov EUR (účtovná strata vyhradenej oblasti) a na nevyhradenú oblasť317,387 milióna EUR (zvyšok) (pozri tabuľku 6).

Tabuľka 6

Náhrady za PUS pre vyhradenú a nevyhradenú oblasť

(v mil. EUR)

 

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Spolu

Vyhradená oblasť

46,171

40,435

39,558

80,823

101,783

176,559

152,521

637,850

Nevyhradená oblasť

44,859

47,294

55,199

39,441

40,863

45,919

43,812

317,387

Spolu

91,030

87,729

94,757

120,264

142,646

222,478

196,333

955,237

(141)

Španielske orgány sa domnievajú, že tieto dve náhrady by sa potom mali posudzovať samostatne, čo by viedlo k výsledku odlišnému od výsledku, ku ktorému dospela Komisia v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016.

5.3.1.1.    Posúdenie náhrad pre vyhradenú oblasť univerzálnej služby

(142)

Španielske orgány navrhujú posúdiť náhrady pre vyhradenú oblasť PUS s použitím metodiky priraďovania nákladov a referenčnej návratnosti predaja (33) 4,8 % (referenčná hodnota použitá vo veci bpost v prípade zverenia s nízkym rizikom).

(143)

Tento postup vedie k jasnej nedostatočnej náhrade pre spoločnosť Correos za tieto služby všeobecného hospodárskeho záujmu, lebo pomoc poskytnutá za vyhradenú oblasť PUS zodpovedá presne jej čistým účtovným nákladom, ako sa uvádza v tabuľke 7, pričom v sume nedostatočnej náhrady sa nezohľadňuje primeraný zisk.

Tabuľka 7

Nedostatočná náhrada pre vyhradenú oblasť PUS

(v mil. EUR)

Vyhradená oblasť PUS

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Spolu

Výnosy

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Náklady

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Čisté náklady = náklady – výnosy

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Primeraný zisk (na základe návratnosti predaja vo výške 4,8 %)

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Čisté náklady + primeraný zisk

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Náhrada povolená pre spoločnosť Correos

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Náhrada poskytnutá spoločnosti Correos

46,171

40,435

39,558

80,823

101,783

176,559

152,521

637,850

Nedostatočná náhrada = povolená náhrada – poskytnutá náhrada

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

(144)

Španielske orgány vysvetľujú, že so zreteľom na skutočnosť, že spoločnosť Correos dostala za zabezpečovanie vyhradených služieb PUS nedostatočnú náhradu a že ostatné podmienky rámca pre SVHZ z roku 2012 sú splnené, náhrada pridelená na vyhradenú oblasť PUS by sa mala považovať za zlučiteľnú.

5.3.1.2.    Posúdenie náhrad pre nevyhradenú oblasť univerzálnej služby

(145)

Španielske orgány sa domnievajú, že, pokiaľ ide o nevyhradené služby PUS, možno použiť referenčnú hodnotu použitú vo veci bpost pre zverenia s vysokým rizikom.

(146)

Za tohto predpokladu však španielske orgány uznávajú, že nevyhradená oblasť PUS by mala každý rok vykazovať záporné čisté náklady, t. j. čistý zisk, ktorý by neumožnil žiadnu náhradu, ako sa uvádza v tabuľke 8.

Tabuľka 8

Nadmerná náhrada pre nevyhradenú oblasť PUS

(v mil. EUR)

Nevyhradená oblasť PUS

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Spolu

Výnosy

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Náklady

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Čisté náklady = náklady – výnosy

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Primeraný zisk (na základe návratnosti predaja vo výške 7,4 %)

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Čisté náklady + primeraný zisk

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Povolená náhrada

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Poskytnutá náhrada

44,859

47,294

55,199

39,441

40,863

45,919

43,812

317,387

Nadmerná náhrada = poskytnutá náhrada – povolená náhrada

44,859

47,294

55,199

39,441

40,863

45,919

43,812

317,387

(147)

Podľa tohto postupu možno náhradu pridelenú na nevyhradenú oblasť PUS považovať za nezlučiteľnú, lebo spoločnosť Correos dostala nadmernú náhradu. Španielske orgány však zdôrazňujú aj, že by sa malo zohľadniť, že dividendy de facto znížili sumu náhrady poskytnutej spoločnosti Correos, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 148 až 152.

5.3.2.   DIVIDENDY

(148)

Španielske orgány vysvetľujú, že spoločnosť Correos vyplácala dividendy v rokoch 2004 – 2010 (pozri tabuľku 9).

Tabuľka 9

Dividendy vyplatené spoločnosťou Correos

(v mil. EUR)

 

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Spolu

Vyplatené dividendy

0,000

0,000

29,775

30,576

51,958

38,966

0,000

151,275

(149)

Španielske orgány vysvetľujú, že tieto dividendy by sa nemali považovať primárne za odmenu akcionára, lebo zohrávali skôr úlohu nepriameho mechanizmu spätného vrátenia, ktorý španielskym orgánom v konkrétnych okolnostiach tohto prípadu umožnil znížiť možné nadmerné financovanie spätným získaním prostriedkov od spoločnosti. Štát sa vo svojom postavení rozpočtového orgánu rozhodol začleniť tieto dividendy do každého štátneho všeobecného rozpočtu prijatého v období 2005 – 2008 na riešenie možného nadmerného financovania určeného v roku, ktorý predchádzal roku prijatia týchto rozpočtových rozhodnutí. V rokoch 2009 a 2010 nebol vykonaný takýto postup, lebo z prognóz vyplývali straty spoločnosti v týchto rokoch.

(150)

Po prvé španielske orgány vysvetľujú, že rozhodnutie vyplatiť dividendy je pripísateľné španielskemu štátu ako subjektu verejného sektora, a nie manažmentu spoločnosti Correos. Španielske orgány v tejto súvislosti vysvetľujú, že:

a)

rozhodnutie o vyplácaní dividend spoločnosťou Correos je zohľadnené v štátnom všeobecnom rozpočte pod položkou kapitál spoločnosti a kapitolou nezdaniteľný štátny príjem. Štátny všeobecný rozpočet sa prijíma prostredníctvom návrhu zákona (Anteproyecto de Ley), ktorý schvaľuje rada ministrov a predkladá sa parlamentu na konečné rozhodnutie;

b)

potreba vykonať úpravy financovania prostredníctvom dividend je založená na výsledkoch spoločnosti z roka predchádzajúcemu roku, v ktorom boli zohľadnené v štátnom všeobecnom rozpočte, lebo tieto výsledky sú jediné dostupné, keď sa v septembri každého roka prijíma zákon o rozpočte;

c)

Correos ako spoločnosť jednoznačne nemala záujem vyplácať dividendy štátu, ktorý bol aj tak povinný platiť náhradu za PUS do roku 2010.

(151)

Po druhé španielske orgány vysvetľujú, že okolnosti boli také, že dividendy boli jediným praktickým spôsobom na úpravu potenciálne nadmerného financovania v určitých rokoch z týchto dôvodov:

a)

v roku 2000 schválilo Španielsko zmluvu so spoločnosťou Correos, podľa ktorej bola do roku 2010 automaticky splatná určitá suma náhrady, pričom jej výpočet bol založený na vopred určenom vzorci;

b)

hoci Španielsko nevykonalo túto formálnu kontrolu nadmernej náhrady, španielske orgány sú si vedomé, že osobitne pozitívna finančná situácia spoločnosti v určitých rokoch poskytla dôkaz, že časť financovania nemusela byť v týchto rokoch úplne potrebná;

c)

za takýchto okolnosti bol výber dividend jediným zákonným prostriedkom štátu na zníženie možného nadmerného financovania poskytnutého spoločnosti Correos, keďže v zmluve neboli stanovené iné prostriedky. Dividendy fungovali v tomto prípade ako určitý mechanizmus spätného vrátenia;

d)

španielske orgány ďalej vysvetľujú, že spoločnosť Correos nezískala žiadnu osobitnú hospodársku výhodu z prijatia nadmerného financovania a jeho vrátenia prostredníctvom dividend. Spoločnosť bola v týchto rokoch veľmi zisková (a na svoje fungovanie nepotrebovala prostriedky navyše), nedostala bankové úvery (takže nemala úžitok z lepšej úverovej bonity) a nerealizovala osobitné nadobudnutia.

(152)

Španielske orgány na základe týchto dôvodov vysvetľujú, že o dividendách vyplatených v roku N, sa rozhodlo v roku N – 1 na základe účtovných výsledkov dostupných za rok N – 2. Takže cieľom týchto dividend bolo zníženie nadmernej náhrady vyplývajúcej z roku N – 2, ako je zhrnuté v tabuľke 10.

Tabuľka 10

Dividendy a nadmerná náhrada

(v mil. EUR)

 

Výška dividend

Rok vyplatenia

Súvisiaci rok nadmernej náhrady

Výška nadmernej náhrady daného roka

Znížená nadmerná náhrada za daný rok

 

29,775

2006

2004

44,859

15,084

 

30,576

2007

2005

47,294

16,718

 

51,958

2008

2006

55,199

3,241

 

38,966

2009

2007

39,441

0,475

 

0,000

2010

2008

40,863

40,863

 

0,000

2011

2009

45,919

45,919

 

0,000

2012

2010

43,812

43,812

Spolu

151,275

 

 

317,387

166,112

6.   ĎALŠIE PRIPOMIENKY PREDLOŽENÉ SPOLOČNOSŤOU UNIPOST

(153)

Spoločnosť Unipost 20. marca 2018 informovala Komisiu, že 19. februára 2018 vstúpila do likvidácie, a domnieva sa, že nezlučiteľná štátna pomoc poskytnutá spoločnosti Correos zohrala v jej konkurze významnú úlohu.

(154)

Podľa spoločnosti Unipost táto nezlučiteľná pomoc umožnila spoločnosti Correos použiť nižšie ceny na nevyhradených trhoch, keď uplatňovala cenovú politiku, ktorá nesúvisela s nákladmi na týchto nevyhradených trhoch.

7.   POSÚDENIE OPATRENÍ

7.1.   NÁHRADY ZA ZABEZPEČOVANIE POVINNOSTI UNIVERZÁLNEJ SLUŽBY POSKYTNUTÉ NA ZÁKLADE POŠTOVÉHO ZÁKONA Z ROKU 1998

7.1.1.   ŠTÁTNA POMOC V ZMYSLE ČLÁNKU 107 ODS. 1 ZMLUVY

(155)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy: „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(156)

Z toho vyplýva, že na to, aby sa finančné opatrenie považovalo za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, musia byť splnené tieto kumulatívne podmienky: i) opatrenie musí byť pripísateľné členskému štátu a poskytnuté zo štátnych zdrojov; ii) musí podnikom poskytovať hospodársku výhodu; iii) táto výhoda musí byť selektívna a iv) opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

7.1.1.1.    Opatrenie pripísateľné štátu a poskytnuté zo štátnych prostriedkov

(157)

Na to, aby išlo o štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, musí ju poskytnúť štát alebo musí byť poskytnutá zo štátnych zdrojov. Štátne zdroje zahŕňajú všetky prostriedky verejného sektora (34) vrátane prostriedkov subjektov v rámci štátu (decentralizovaných, federatívnych, regionálnych alebo iných) (35).

(158)

Náhrady za zabezpečovanie PUS podľa poštového zákona z roku 1998 sa vyplácajú priamo zo štátneho všeobecného rozpočtu, takže sú jasne pripísateľné štátu a poskytované zo štátnych zdrojov.

7.1.1.2.    Selektívna hospodárska výhoda poskytnutá podniku

A.   Selektívnosť

(159)

Na to, aby sa na opatrenie štátu vzťahoval článok 107 ods. 1 zmluvy, musí opatrenie zvýhodňovať „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“. Takže pojem pomoc sa vzťahuje len na opatrenia v prospech podnikov, ktoré poskytujú selektívnu výhodu.

(160)

Náhrady za PUS sú jasne selektívne, lebo poskytujú výhodu len jednému podniku: spoločnosti Correos.

B.   Pojem podnikateľ

(161)

Verejné prostriedky poskytnuté subjektu možno považovať za štátnu pomoc, keď je tento subjekt „podnikateľom“ v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) konzistentne vymedzuje podniky ako subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť (36). Kvalifikácia subjektu ako podniku teda závisí od povahy jeho činnosti bez ohľadu na právne postavenie subjektu či spôsob jeho financovania (37). Činnosť sa musí všeobecne považovať za hospodársku činnosť, keď ju tvorí ponúkanie tovaru a služieb na trhu (38). Subjekt vykonávajúci hospodárske aj nehospodárske činnosti sa považuje za podnik iba, pokiaľ ide o vykonávanie hospodárskej činnosti (39). Samotná skutočnosť, že subjekt sa nesnaží o zisk, nemusí nutne znamenať, že jeho operácie nie sú hospodárskej povahy (40).

(162)

Spoločnosť Correos v tomto prípade ponúka na španielskom trhu poštové služby za odmenu a súťaží s iným poskytovateľmi. Ponúkanie poštových služieb na tomto trhu teda predstavuje hospodársku činnosť. Náhrady za PUS odmeňujú spoločnosť Correos za poskytovanie niektorých týchto poštových služieb, takže odmeňujú hospodársku činnosť. Takže v súvislosti s činnosťami financovanými predmetnými opatreniami sa spoločnosť Correos musí považovať za podnik.

C.   Hospodárska výhoda

(163)

Výhoda na účely článku 107 ods. 1 zmluvy je hospodársky prínos, ktorý by podnik nezískal za normálnych trhových podmienok, t. j. bez zásahu štátu (41). Významný je len účinok opatrenia na podnik, nie príčina ani cieľ zásahu štátu (42). Keď sa finančná situáciu podniku zlepší v dôsledku zásahu štátu, ide o výhodu.

(164)

Náhrady za PUS majú pokryť všetky čisté náklady, ktoré spoločnosti Correos vznikli pri zabezpečovaní PUS, alebo ich časť. Bez zásahu štátu by musela tieto náklady znášať samotná spoločnosť Correos. Posudzovaným opatrením sa spoločnosti Correos zmierňujú náklady jej hospodárskych činností, takže sa zlepšuje jej finančná situácia. V dôsledku toho a bez toho, aby bola dotknutá otázka, či opatrenie spĺňa podmienky stanovené v rozsudku vo veci Altmark, posudzované opatrenie prima facie poskytuje spoločnosti Correos výhodu.

D.   Splnenie kritérií rozsudku vo veci Altmark

(165)

Náhrada za služby vo verejnom záujme poskytnuté spoločnosti, ktorá spĺňa štyri kritériá stanovené Súdnym dvorom v rozsudku vo veci Altmark, sa považuje za opatrenie, ktoré neposkytuje hospodársku výhodu, takže nepredstavuje štátnu pomoc (43). Predmetné štyri kumulatívne kritériá sú tieto:

a)

„[…] Po prvé, podnik, ktorý prijíma takúto kompenzáciu, musí byť skutočne poverený plnením záväzkov služby vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byť jasne definované […].

b)

[…] Po druhé, kritériá, na základe ktorých sa vypočíta kompenzácia, musia byť vopred objektívne a transparentne stanovené […].

c)

[…] Po tretie, kompenzácia nemôže prekročiť sumu, ktorá je potrebná na pokrytie všetkých nákladov alebo ich časti, vzniknutých pri plnení úloh služby vo verejnom záujme, berúc do úvahy príslušné tržby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov […].

d)

[…] Po štvrté, ak sa výber podniku, ktorý bude poverený realizáciou záväzkov služieb vo verejnom záujme v konkrétnom prípade neuskutočňuje prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej súťaže umožňujúcej vybrať kandidáta schopného poskytovať tieto služby za najnižšiu cenu, výška nevyhnutnej kompenzácie musí byť určená na základe analýzy výdavkov, ktoré by stredne veľký podnik, dobre riadený a primerane vybavený dopravnými prostriedkami vynaložil pri realizácii týchto záväzkov, zohľadniac pri tom súvisiace príjmy ako aj primeraný zisk pri realizácii záväzkov služby vo verejnom záujme.“

(166)

Pokiaľ ide o náhradu poskytnutú spoločnosti Correos počas skúmaného obdobia, Komisia potvrdzuje názory uvedené v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 (44), že tretie a štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark nie sú splnené.

Tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark

(167)

Komisia vo svojom rozhodnutí z 25. januára 2012 týkajúcom sa spoločnosti bpost (45) stanovila referenčné rozpätie primeraného zisku, ktoré sa vzťahuje na všetkých prevádzkovateľov poštových služieb v Únii. Komisia určila túto referenčnú výšku zisku na základe troch odborných štúdií (od spoločností WIK Consult, Deloitte a Charles River Associates). Referenčná výška zisku platná pre všetkých prevádzkovateľov poštových služieb EÚ (vyjadrená ako návratnosť predaja) je založená na pozorovanej ziskovosti súboru porovnateľných spoločností v sektore poštových služieb a doručovania balíkov vo viacerých krajinách. Konkrétne v prípadoch, keď je prevádzkovateľ poštových služieb vystavený značnému stupňu rizika, sa uplatňuje referenčný rozsah [návratnosť predaja 5,4 – 7,4 %] a v prípadoch, keď hrozí len obmedzené riziko, sa používa referenčný rozsah [návratnosť predaja 3,6 – 4,8 %] (46).

(168)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 vyjadrila pochybnosti, že spoločnosť Correos dostala možno nadmernú náhradu na základe tohto výpočtu (pozri tabuľku 11) s použitím referenčnej návratnosti predaja určenej vo veci bpost.

Tabuľka 11

Možná nadmerná náhrada spoločnosti Correos

(v mil. EUR)

 

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Spolu

Výnosy PUS

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Náklady PUS

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Čisté náklady = náklady – výnosy

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Primeraný zisk (na základe návratnosti predaja vo výške 7,4 %)

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Čisté náklady + primeraný zisk

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Náhrada povolená pre spoločnosť Correos

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Náhrada poskytnutá spoločnosti Correos

91,030

87,729

94,757

120,264

142,646

222,478

196,333

955,237

Možná nadmerná náhrada = poskytnutá náhrada – povolená náhrada

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

(169)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos (47) predložili pripomienky k pochybnostiam Komisie (pozri oddiely 4.1.1 a 5.1.1):

a)

Metóda NAC sa môže použiť na overenie splnenia tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark.

b)

Španielska metodika je platným použitím metódy NAC.

c)

Náhrady poskytnuté spoločnosti Correos zodpovedajú NAC PUS, teda nemohlo dôjsť k nadmernej náhrade, takže tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark by sa malo považovať za splnené.

d)

V súvislosti so splnením tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark sa použitím metódy NAC, takže použitím španielskej metodiky, uplatňujú oprávnené očakávania.

e)

Španielske orgány navrhli aj alternatívu vykonávania metódy priraďovania nákladov, ktorá vedie k výsledku odlišnému od výsledku Komisie.

(170)

Tieto rôzne argumenty sa analyzujú ďalej v texte.

—   Metóda NAC sa môže použiť na overenie splnenia tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark.

(171)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos sa domnievajú, že tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark možno overiť pomocou metódy NAC (t. j. neexistenciu nadmernej náhrady požadovanú v treťom kritériu rozsudku vo veci Altmark možno overiť porovnaním NAC služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a náhrady poskytnutej poskytovateľovi tejto služby).

(172)

Komisia pripomína, že rozsudok vo veci Altmark bol prijatý 29. júla 2003. Nemožno pochybovať o tom, že v čase prijatia tohto rozsudku bola jedinou metódou uplatniteľnou na výpočet čistých nákladov služieb vo verejnom záujme metodika priraďovania nákladov. V samotnom rozsudku vo veci Altmark sa odkazuje na vzniknuté náklady a príjmy, čo bezpochyby určuje metodiku priraďovania nákladov, zatiaľ čo metóda NAC sa opiera o koncepciu nákladov, ktorým sa možno vyhnúť (takže ktoré v podstate nevznikli).

(173)

Metodika priraďovania nákladov bola začlenená do rámca pre SVHZ z roku 2005 (48), ktorý platil od 29. novembra 2005 do 31. januára 2012 a slúžil ako základ pre viaceré rozhodnutia Komisie týkajúce sa PUS v tomto období (49). Táto metodika sa použila aj v rámci pre SVHZ z roku 2012, ak nebolo možné použiť metódu NAC (50). Komisia metódu NAC formálne zaviedla ako platný spôsob výpočtu čistých nákladov PUS až v smernici 2008/6/ES (ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2011) a v rámci pre SVHZ z roku 2012 (ktorý nadobudol účinnosť 31. januára 2012).

(174)

Súdny dvor Európskej únie objasnil, že pojem štátna pomoc je objektívna a právna koncepcia vymedzená priamo zmluvou (51). Zdá sa nesprávne v priebehu času meniť metodiku používanú na posúdenie existencie pomoci podľa rozsudku vo veci Altmark s cieľom zosúladiť ju s možnosťami zvolenými Komisiou v rámci pre SVHZ z roku 2012, v ktorom sa opisujú podmienky zlučiteľnosti určitých náhrad za služby všeobecného hospodárskeho záujmu. V každom prípade, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 172, takýto výklad je v rozpore so znením rozsudku.

(175)

Komisia preto nesúhlasí s tým, že na overenie splnenia tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark sa môže použiť metóda NAC.

—   Španielska metodika je platným použitím metódy NAC.

(176)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos obhajujú, že španielska metodika je platným použitím metódy NAC, uznanej za vhodnú metódu na výpočet čistých nákladov PUS v smernici 2008/6/ES a rámci pre SVHZ z roku 2012.

(177)

Komisia sa domnieva, že, aj keby sa metóda NAC mohla použiť na overenie splnenia tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark, quod non, je zrejmé, že španielsku metódu nemožno považovať za platné požitie metódy NAC.

(178)

Po prvé, ako uznali samotné španielske orgány, možno konštatovať, že pri španielskej metóde sa používa metóda priraďovania nákladov pre vyhradenú oblasť PUS (pozri odôvodnenie 139). Podľa španielskych orgánov možno s NAC potenciálne porovnať len postup použitý pre nevyhradenú oblasť PUS (kde čisté náklady zodpovedajú súčtu strát stratových segmentov nevyhradenej oblasti PUS) (pozri odôvodnenie 139). Zdá sa, že takýto dvojaký prístup je sám osebe v rozpore s metódou NAC, ako ju opisuje (52) a vykonáva Komisia vo svojej rozhodovacej praxi (53), z čoho vyplýva, že porovnať sa má situácia celej spoločnosti so záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme a bez takéhoto záväzku (v tomto prípade PUS).

(179)

Keď sa zoberie do úvahy len nevyhradená oblasť PUS, španielska metodika vykazuje viaceré rozdiely oproti metóde NAC, ako ju Komisia opisuje a vykonáva vo svojej rozhodovacej praxi.

(180)

Po prvé sa zdá, že španielska metodika nevychádza z realistického kontrafaktuálneho scenára, ktorý je významným prvkom metódy výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť. Jednoducho posudzuje ex post straty stratových nákladových stredísk. Španielske orgány tvrdia, že metodika vychádza z implicitného kontrafaktuálneho scenára: akýkoľvek súkromný prevádzkovateľ by prestal prevádzkovať tieto stratové strediská, ak by nemal záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme (pozri odôvodnenie 139). Zdá sa však, že takýto prístup neopisuje reálnu obchodnú stratégiu, v rámci ktorej by sa požadovalo určenie ex ante nákladových stredísk, ktoré majú prestať fungovať, lebo prevádzkovateľ nemôže očakávať, že bude vopred presne vedieť, ktoré nákladové strediská budú stratové. Ďalej zo španielskej metodiky zrejme vyplýva, že nákladové strediská možno zrušiť a obnoviť podľa potreby z roka na rok v priebehu posudzovaného obdobia, čo nie je realistický kontrafaktuálny scenár.

(181)

Navyše sa v španielskej metodike nevykonáva korekcia vyplývajúca z vplyvu ukončenia zabezpečovania týchto neziskových prepravných tokov na ziskovosť ostatných produktov a služieb (PUS alebo iné ako PUS), ako sa požaduje aj v metóde NAC.

(182)

Napokon sa v španielskej metodike nezohľadňujú nehmotné a trhové prínosy ani nezahŕňa stimuly pre nákladovú efektívnosť, ako sa požaduje v metóde NAC.

(183)

Komisia sa so zreteľom na uvedené nedomnieva, že španielska metodika je platným použitím metódy NAC.

—   Náhrady poskytnuté spoločnosti Correos zodpovedajú NAC PUS, teda nemohlo dôjsť k nadmernej náhrade, takže tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark by sa malo považovať za splnené.

(184)

Ako sa vysvetľuje vo odôvodneniach 172 až 175, Komisia sa nedomnieva, že metóda NAC je vhodná na overenie tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark, navyše, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 176 až 183, Komisia nepovažuje španielsku metodiku za platné použitie metódy NAC.

(185)

V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že náhrada poskytnutá spoločnosti Correos podľa španielskej metodiky nezodpovedá NAC PUS, a ak by aj zodpovedala, nepostačuje to na zaistenie splnenia tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark.

—   V súvislosti so splnením tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark sa použitím metódy NAC, takže použitím španielskej metodiky, uplatňujú oprávnené očakávania.

(186)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos tvrdia, že Španielsko mohlo mať na základe použitia metódy NAC a španielskej metodiky oprávnené očakávania, pokiaľ ide o splnenie tretieho kritéria Altmark.

(187)

Súdny dvor v súvislosti so štátnou pomocou rozhodol (54), že ak pomoc nebola oznámená Komisii, a teda je neoprávnená, nemožno využiť zásadu ochrany oprávnených očakávaní. Príslušne nemožno s výnimkou výnimočných okolností brať do úvahy oprávnené očakávanie, že poskytnutá pomoc je oprávnená, pokiaľ pomoc nebola oznámená Komisii.

(188)

Španielsko nikdy Komisii neoznámilo náhrady za PUS napriek tomu, že Komisia zverejnila svoju rozhodovaciu prax v otázke štátnej pomoci v poštovom sektore (55). Konkrétne sa vo viacerých rozhodnutiach Komisie o štátnej pomoci v poštovom sektore, ktoré sú verejne dostupné, posudzuje dodržanie podmienok rozsudku vo veci Altmark a v žiadnom z nich sa neakceptuje metóda NAC ako vhodný prostriedok na overenie tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark. Okrem toho sa vo viacerých rozhodnutiach poskytuje usmernenie o prístupe Komisie k metóde NAC (56) a na tomto základe je jasné, že španielska metodika nezodpovedá metóde NAC, ako ju vykonáva Komisia (ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 177 a 183).

(189)

Komisia sa domnieva, že zo správy NERA vydanej v roku 1998 (ktorá nemá záväzný účinok) nemôžu vyplývať oprávnené očakávania, pokiaľ ide o posúdenie existencie pomoci v náhradách za verejné služby, čo bolo jasne vyjadrené rozsudkom vo veci Altmark z roku 2003 a rozhodovacou praxou Komisie od tohto rozsudku.

—   Španielske orgány navrhli aj alternatívu vykonávania metódy priraďovania nákladov, ktorá vedie k výsledku odlišnému od výsledku Komisie.

(190)

Španielske orgány navrhujú iné postupy na výpočet nadmernej náhrady za PUS (pozri oddiel 5.3.1).

(191)

Komisia bez toho, aby v tejto fáze zaujala postoj k týmto alternatívnym prístupom, poznamenáva, že takisto vedú k záveru, že spoločnosť Correos dostala nadmernú náhradu za zabezpečovanie nevyhradených služieb PUS. Na tomto základe nie je splnené tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark.

Štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark

(192)

Pokiaľ ide o štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark, je nesporné, že PUS nebola pridelená v dôsledku postupu otvoreného verejného obstarávania, ale španielske orgány ju priamo zverili spoločnosti Correos.

(193)

Španielske orgány však tvrdia, že spoločnosť Correos dostala náhradu na základe nákladov typického dobrého riadeného podniku. Na podporu tohto tvrdenia predložili španielske orgány Komisii štúdiu spoločnosti Frontier Economics.

(194)

Cieľom štúdie je predstaviť analýzu porovnania nákladov spoločnosti Correos s nákladmi iných európskych prevádzkovateľov poštových služieb zodpovedných za zabezpečovanie PUS s cieľom dokázať, že náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos spĺňajú štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark. V štúdii sa využíva ekonometrický model na odhad nákladov hypotetického typického dobre riadeného podniku na základe informácií od viacerých európskych poskytovateľov poštovej PUS. Skutočné náklady spoločnosti Correos sa porovnávajú s nákladmi, ktoré by vznikli takémuto hypotetickému typickému dobre riadenému podniku, ak by bol v situácii podobnej situácii spoločnosti Correos (napr. pokiaľ ide o hustotu siete). Z výsledkov štúdie vyplýva, že podľa odhadov ekonometrického modelu boli náklady spoločnosti Correos v období 2005 – 2010 nižšie ako náklady hypotetického typického dobre riadeného podniku.

(195)

Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 pochybnosti, že hypotetický typický dobre riadený podnik definovaný v štúdii by bol skutočne efektívnym prevádzkovateľom poštových služieb. V skutočnosti sa nepreukázalo, že poskytovatelia PUS použití na určenie tejto referenčnej hodnoty sú efektívni prevádzkovatelia. V štúdii sa namiesto toho jednoducho spomína, že títo prevádzkovatelia poštových služieb sa považujú za „dobre riadených a dostatočne vybavených, lebo neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by dokazoval, že sú neefektívni, alebo z ktorého by vyplývalo, že majú stimuly na neefektívne fungovanie“. Tento argument sa však ťažko akceptuje aj z toho dôvodu, že súbor zahŕňa poskytovateľov PUS (57), ktorí dostali náhradu za PUS a v prípade ktorých už Komisia prijala rozhodnutia so záverom, že ich náklady nemožno považovať za efektívne náklady (58).

(196)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos argumentujú, že Komisia v rozhodnutiach o náhradách za PUS poskytnutých Helénskej pošte a spoločnosti Poste Italiane formálne neuviedla, že prevádzkovateľ nebol efektívny (pozri odôvodnenia 62 a 95). Možno poznamenať, že Komisia odmietla podobný postup v rozhodnutí týkajúcom sa spoločnosti Poste Italiane z roku 2012 (59) na základe porovnania so súborom prevádzkovateľov poštových služieb z dôvodu, že z dostupných informácií nemožno vyvodiť, že títo prevádzkovatelia boli efektívni. Komisia sa stále drží názoru, že nie je možné jednoducho predpokladať, že prevádzkovatelia poštových služieb sú v priemere nákladovo efektívni, najmä so zreteľom na nepretržitú reštrukturalizáciu ovplyvňujúcu tento sektor.

(197)

Náhrada pre spoločnosť Correos bola navyše definovaná na základe španielskej metodiky, ktorá je podľa španielskych orgánov použitím metódy NAC. Zdá sa, že to je v rozpore s textom štvrtého kritéria rozsudku vo veci Altmark, v ktorom sa uvádzajú náklady, ktoré vynaložil dobre riadený podnik.

(198)

Napokon, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 167 a 168, Komisia sa domnieva, že tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark nie je splnené, lebo metodika použitá španielskymi orgánmi zrejme viedla k sumám náhrady, ktoré prekračujú čisté náklady PUS spoločnosti Correos (vrátane primeraného zisku). To znamená, že, aj keby sa akceptovalo, že náklady spoločnosti Correos sú nákladmi dobre riadeného podniku, stále nemožno usúdiť, že náhrada poskytnutá spoločnosti Correos bola stanovená na základe týchto nákladov.

(199)

Takže nemožno vyvodiť záver, že výška náhrady poskytnutej spoločnosti Correos bola určená na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli typickému dobre riadenému a dostatočne vybavenému podniku v rovnakom sektore, pričom sa zohľadňujú príjmy a primeraný zisk za plnenie PUS.

Záver

(200)

Komisia konštatuje, že dve zo štyroch kumulatívnych podmienok rozsudku vo veci Altmark nie sú v predmetnom prípade splnené, takže náhrady sa musia považovať za opatrenie, ktoré spoločnosti Correos poskytuje výhodu.

7.1.1.3.    Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod

(201)

Verejná podpora podnikom predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy len vtedy, keď „narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže“ a len v miere, v akej „ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(202)

Pokiaľ ide o zásadu narušenia hospodárskej súťaže, opatrenie poskytnuté štátom sa považuje za opatrenie, ktoré narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, keď môže zlepšiť konkurenčné postavenie príjemcu v porovnaní s podnikmi, s ktorými súťaží (60). Z praktických dôvodov sa teda narušenie hospodárskej súťaže predpokladá, hneď ako štát poskytne finančnú výhodu podniku v liberalizovanom sektore, v ktorom prebieha alebo by mohla prebiehať hospodárska súťaž.

(203)

Pokiaľ ide o zásadu vplyvu na obchod, v judikatúre Súdneho dvora sa určilo, že akékoľvek poskytnutie pomoci podniku, ktorý vykonáva svoje činnosti na vnútornom trhu, môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (61). V oblasti pravidiel štátnej pomoci nie je vplyv na obchod a priori vylúčený na základe miestneho alebo regionálneho charakteru poskytovanej služby. Hoci nie je stanovená prísna hranica či percento, pod ktorou/ktorým sa možno domnievať, že obchod medzi členskými štátmi nie je ovplyvnený, obmedzený rozsah hospodárskej činnosti, dokázaný veľmi nízkym obratom, znižuje pravdepodobnosť vplyvu na obchod.

(204)

Pokiaľ ide o tento prípad, Komisia konštatuje, že spoločnosť Correos pôsobila na trhoch s poštovými zásielkami a balíkmi, ktoré sa vyznačujú intenzívnou hospodárskou súťažou s inými poskytovateľmi z rôznych členských štátov (t. j. Deutsche Post, TNT, La Poste, UPS, CTT Correios Portugal a Royal Mail). Takže nemožno pochybovať o tom, že akékoľvek opatrenie v prospech spoločnosti Correos môže ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

7.1.1.4.    Záver

(205)

Komisia sa na základe uvedených úvah domnieva, že náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos podľa poštového zákona z roku 1998 spĺňajú kumulatívne kritériá článku 107 ods. 1 zmluvy, takže opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia.

7.1.2.   EXISTUJÚCA ALEBO NOVÁ POMOC

(206)

V článku 1 písm. b) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (62) sa stanovuje, že existujúca pomoc je „každá pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím platnosti ZFEÚ v príslušných členských štátoch“. Z toho vyplýva, že akákoľvek schéma pomoci, ktorá v Španielsku existovala pred jeho pristúpením k Únii 1. januára 1986, by sa mala považovať za existujúcu pomoc.

(207)

Podľa článku 1 písm. c) toho istého nariadenia: „,nová pomoc' je každá pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci“. Podľa Súdneho dvora je na určenie toho, či bola pomoc zmenená, rozhodujúce preskúmať, či boli zmenené ustanovenia, ktorými sa upravuje (63). Súdny dvor a Všeobecný súd v následných rozsudkoch ďalej rozviedli, aká zmena ustanovení, ktorými sa upravuje pomoc, mení existujúcu pomoc na novú pomoc. Podľa Všeobecného súdu „len vtedy, ak úprava ovplyvní vlastnú podstatu pôvodnej schémy, sa pôvodná schéma transformuje na novú schému pomoci. K takejto podstatnej úprave nespochybniteľne nedochádza vtedy, ak je nový prvok jasne oddeliteľný od pôvodnej schémy.“ (64)

(208)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že pred nadobudnutím účinnosti poštového zákona z roku 1998 boli čisté globálne straty spoločnosti Correos (bez ohľadu na to, či boli tieto straty spôsobené činnosťami USO alebo inými činnosťami) hradené priamo zo španielskeho štátneho rozpočtu. Po prijatí poštového zákona z roku 1998 štát obmedzil verejné financovanie spoločnosti Correos na náhradu za poskytovanie novo definovanej a vymedzenej činnosti PUS a už neposkytoval prostriedky na krytie globálnych čistých strát spoločnosti.

(209)

Komisia sa preto domnieva, že povaha náhrady za PUS bola podstatne zmenená dvomi spôsobmi. Po prvé poštovým zákonom z roku 1998 sa obmedzil rozsah náhrady jej obmedzením na činnosti PUS, pričom predtým boli oprávnené na náhradu všetky činnosti spoločnosti Correos (t. j. vrátane činností iných ako PUS). Treba poznamenať, že takéto zníženie rozsahu sa považuje za podstatnú zmenu, a nie len za zníženie náhrady (65). V závislosti od príslušných finančných situácií služieb PUS a ostatných služieb mohla úprava v skutočnosti viesť k zvýšeniu alebo zníženiu náhrady (66). Po druhé aj metóda určenia sumy náhrady bola zmenená prostredníctvom dokumentu Plan de Prestación z roku 2000 (pozri odôvodnenie 26). Zatiaľ čo najprv bola náhrada za PUS založená na čistých stratách spoločnosti Correos, v dokumente Plan de Prestación sa na určenie výšky náhrady vyžadovalo použitie konkrétnej metodiky (pozri odôvodnenia 27 a 28).

(210)

Komisia sa preto domnieva, že schéma bola od pristúpenia Španielska k Európskej únii v roku 1986 podstatne zmenená. Komisia preto vyvodzuje záver, že náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos na základe poštového zákona z roku 1998 sa na účely štátnej pomoci nemôžu považovať za existujúcu pomoc, takže sa musia považovať za novú pomoc prinajmenšom od nadobudnutia účinnosti poštového zákona z roku 1998 v roku 1998.

7.1.3.   OPRÁVNENOSŤ OPATRENIA POMOCI

(211)

Komisia poznamenáva, že náhrady za PUS, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, v rozsahu, v akom predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, neboli oznámené podľa článku 108 ods. 3 zmluvy. Náhrady za PUS preto predstavujú neoprávnenú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2015/1589.

7.1.4.   ZLUČITEĽNOSŤ S VNÚTORNÝM TRHOM

7.1.4.1.    Právny základ

A.   Zlučiteľnosť na základe článku 106 ods. 2 zmluvy

(212)

Pokiaľ náhrady za PUS v prospech spoločnosti Correos predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, musí sa posúdiť ich zlučiteľnosť s vnútorným trhom. Dôvody, na základe ktorých môže alebo musí byť opatrenie štátnej pomoci vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom, sa uvádzajú v článkoch 106 ods. 2, 107 ods. 2 a 107 ods. 3 zmluvy.

(213)

So zreteľom na skutočnosť, že španielske orgány stále tvrdili, že náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos na základe poštového zákona z roku 1998 predstavujú náhradu za vykonávanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, zlučiteľnosť týchto náhrad s vnútorným trhom sa musí posúdiť na základe článku 106 ods. 2 zmluvy. V danom článku sa uvádza:

„Podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie.“

B.   Prechodné uplatňovanie balíka SVHZ z roku 2012

(214)

Komisia stanovila podmienky, podľa ktorých uplatňuje článok 106 ods. 2 zmluvy, v súbore nástrojov, najnovšie okrem iných v rámci pre SVHZ z roku 2012 a rozhodnutí o SVHZ z roku 2012 (67) (ďalej spoločne „balík SVHZ z roku 2012“). Predtým Komisia vydala a uplatňovala podmienky na posúdenie zlučiteľnosti podľa článku 106 ods. 2 zmluvy stanovené v rámci pre SVHZ z roku 2005 (68) a rozhodnutí o SVHZ z roku 2005 (69).

(215)

Pokiaľ ide o rozhodnutie o SVHZ z roku 2012, keďže výška náhrad za PUS poskytnutých spoločnosti Correos v období 2004 – 2010 bola vyššia ako 15 miliónov EUR ročne, tieto náhrady nepatria do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o SVHZ z roku 2012, ako sa stanovuje v jeho článku 2. Takisto nepatria do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o SVHZ z roku 2005, ako sa stanovuje v jeho článku 2.

(216)

V súčasnom štádiu vývoja vnútorného trhu možno štátnu pomoc, ktorá nepatrí do pôsobnosti rozhodnutia o SVHZ z roku 2012, vyhlásiť za zlučiteľnú s článkom 106 ods. 2 zmluvy, ak je nevyhnutná na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a neovplyvňuje rozvoj obchodu v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so záujmami Únie (70).

(217)

V rámci pre SVHZ z roku 2012 sa opisujú podmienky, za ktorých sa dosiahne takáto vyváženosť. Keďže podľa odseku 69 rámca pre SVHZ z roku 2012 náhrady za PUS za obdobie 2004 – 2010 predstavujú neoprávnenú štátnu pomoc, podmienky stanovené v ďalších odsekoch tohto rámca sa však neuplatňujú na posúdenie zlučiteľnosti Komisiou podľa článku 106 ods. 2 zmluvy:

odsek 14: náležité zohľadnenie potrieb verejných služieb pri zverení konkrétnej služby všeobecného hospodárskeho záujmu poskytovateľovi,

odsek 19: dodržanie pravidiel verejného obstarávania EÚ pri zverení služby všeobecného hospodárskeho záujmu,

odsek 20: neprítomnosť diskriminácie,

odsek 24 (a ďalej): uplatňovanie metódy NAC na výpočet čistých nákladov,

odsek 39 (a ďalej): stimuly na zvýšenie efektívnosti,

odsek 60: transparentnosť.

(218)

Komisia preto v ďalšej časti posúdi náhrady za PUS na základe rámca pre SVHZ z roku 2012 bez uvedených odsekov a určí, či tieto náhrady spĺňajú ostatné podmienky stanovené v tomto rámci.

7.1.4.2.    Zlučiteľnosť podľa rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2012

A.   Skutočná služba všeobecného hospodárskeho záujmu podľa článku 106 zmluvy

(219)

Služby, ktoré španielsky štát zveril spoločnosti Correos, sú univerzálne poštové služby, ako sa požaduje v článku 3 ods. 1 smernice 2008/6/ES, v ktorom sa uvádza: „Členské štáty zabezpečia, aby mali užívatelia právo na univerzálne služby, medzi ktoré patrí trvalé poskytovanie poštových služieb stanovenej kvality na všetkých miestach na ich území za prijateľné ceny pre všetkých užívateľov.“ Ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 8 smernice 2008/6/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES, povinnosti univerzálnych poštových služieb vymedzené v smerniciach o poštových službách uznáva Únia ako skutočné služby všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy.

B.   Potreba poverovacieho aktu, v ktorom by boli uvedené záväzky služieb vo verejnom záujme a metódy výpočtu náhrady

(220)

Ako sa uvádza v oddiele 2.3 rámca pre SVHZ z roku 2012, koncepcia služby všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 zmluvy znamená, že predmetný podnik bol poverený prevádzkovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu na základe jedného oficiálneho aktu alebo viacerých oficiálnych aktov.

(221)

V týchto aktoch musia byť konkrétne stanovené tieto prvky:

1.

presná povaha záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme a jeho trvanie;

2.

príslušný podnik a územie;

3.

povaha výlučných práv pridelených prevádzkovateľovi;

4.

opis mechanizmu náhrad a parametre na výpočet, sledovanie a prehodnocovanie náhrad;

5.

opatrenia na vyvarovanie sa akejkoľvek nadmernej náhrade a jej vrátenie.

(222)

V poštovom zákone z roku 1998 a v dokumente Plan de Prestación z roku 2000, ktoré boli relevantnými poverovacími aktami na obdobie 2004 – 2010, sa jasne vymedzuje PUS a spoločnosti Correos sa zveruje PUS. Príslušné územie je celé vnútroštátne územie Španielska.

(223)

V španielskom poštovom zákone z roku 1998 sa v článku 19 ďalej uvádzajú výlučné práva pridelené spoločnosti Correos. Tieto práva zahŕňajú napríklad používanie značky „España“, slova „Correos“ a súvisiacich symbolov.

(224)

V dokumente Plan de Prestación z roku 2000 sa stanovuje mechanizmus výpočtu čistých nákladov PUS (španielska metodika), ktorý sa používa ako základ pre výšku náhrad (71). Mechanizmus náhrady a parametre na výpočet náhrady sa preto môžu považovať za vymedzené.

(225)

So zreteľom na skutočnosť, že v španielskej metodike sa stanovuje, že náhrady za PUS majú zodpovedať výpočtu čistých nákladov ex post, možno akceptovať, že týmto systémom sa malo zabrániť nadmernej náhrade, pokiaľ sa metóda výpočtu považuje za spoľahlivú. Hoci Komisia namieta proti uplatniteľnosti španielskej metodiky, neusúdilo sa, že je tým ovplyvnené splnenie podmienky týkajúcej sa stanovenia mechanizmov na zamedzenie nadmernej náhrady.

(226)

Komisia sa preto domnieva, že poverenie spoločnosti Correos možno posúdiť ako poverenie v súlade s rámcom SVHZ z roku 2012.

C.   Trvanie obdobia poverenia

(227)

Ako sa uvádza v oddiele 2.4 rámca pre SVHZ z roku 2012: „Trvanie obdobia poverenia by malo byť odôvodnené odkazom na objektívne kritériá, ako je potreba amortizovať neprevoditeľné fixné aktíva. V zásade by trvanie obdobia poverenia nemalo byť dlhšie ako obdobie potrebné na odpísanie najviac podstatného aktíva potrebného na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.“

(228)

V španielskom poštovom zákone z roku 1998 sa bližšie neurčuje obdobie poverenia spoločnosti Correos zabezpečovaním PUS. Obdobie poverenia sa však skončilo v roku 2011, keď nadobudol účinnosť nový poštový zákon z roku 2010, takže obdobie poverenia trvalo 12 rokov.

(229)

Po prvé sa Komisia nedomnieva, že táto požiadavka v rámci pre SVHZ z roku 2012 môže viesť k nezlučiteľnosti pomoci, ktorá predchádza dátumu nadobudnutia účinnosti tohto rámca. Cieľmi obmedzeného trvania poskytovania uvedenými v rámci pre SVHZ z roku 2012 sa má v skutočnosti zabezpečiť, aby štát pravidelne prehodnocoval situáciu na trhu na overenie, či je zachovanie verejnej služby stále odôvodnené, a na umožnenie hospodárskej súťaže na poskytovanie tejto verejnej služby uplatňovaním pravidiel verejného obstarávania. Tieto ciele nemožno sledovať v prípade opatrenia, ktoré bolo splnené v minulosti, takže nemôžu viesť k nezlučiteľnosti náhrad za PUS poskytnutých do roku 2010 (72).

(230)

Komisia ďalej poznamenáva, že trvanie poverenia 12 rokov sa nejaví ako prílišné a je podobné obdobiam poverenia, ktoré sa vzťahujú na iných poskytovateľov PUS v EÚ (73).

(231)

Preto možno prijať, že obdobie v trvaní 12 rokov neprekračuje dobu odpisovania najdôležitejších aktív, ktoré spoločnosť Correos používa na zabezpečovanie PUS, ako sa požaduje v rámci pre SVHZ z roku 2012.

D.   Súlad so smernicou Komisie 2006/111/ES (74)

(232)

Podľa odseku 18 rámca pre SVHZ z roku 2012: „Pomoc sa bude pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 106 ods. 2 zmluvy iba vtedy, ak podnik dodrží ustanovenia smernice 2006/111/ES o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch tam, kde sa táto smernica uplatňuje.“

(233)

V článku 29 španielskeho poštového zákona z roku 1998 sa stanovujú samostatné účty v rámci vnútorného účtovného systému poskytovateľa univerzálnej služby.

(234)

Táto povinnosť sa vykonáva najmä nariadením FOM/2447/2004 z 12. júla o „analytickom účtovníctve a oddelení účtov“. Komisia overila, že zásady stanovené v tomto predpise sú v súlade so zásadami stanovenými v rámci pre SVHZ z roku 2012, pokiaľ ide o priraďovanie priamych a nepriamych nákladov (75).

(235)

Španielske orgány ďalej na základe žiadosti Komisie v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 predložili Komisii podrobný opis analytického účtovného systému spoločnosti Correos, ktorý je zhrnutý na obrázku.

Systém priraďovania nákladov spoločnosti Correos.

Image

Priradenie nákladov činností produktom

Štrukturálne nakladové strediská

Priradenie nákladov nákladovým strediskám

Posúdenie štrukturálnych nákladov

Náklady podľa činnosti

Priradenie nákladov nákladových stredísk činnostiam

Prevádzkové nákladové strediská

Priradenie nákladov nákladovým strediskám

Priame priradenie

Náklady na produkt/službu

Nepriame náklady

Priame náklady

Finančné účtovníctvo

Objem

Čas

(236)

Ako sa uvádza v odôvodnení 235, účtovný systém spoločnosti Correos je založený na metóde účtovania nákladov nazývanej nákladové účtovníctvo na základe činností. Systém nákladového účtovníctva na základe činností je osobitná metóda metódy plne distribuovaného priraďovania nákladov, ktorá je v súlade s platnými ustanoveniami rámca pre SVHZ z roku 2012 (76) a takisto je v súlade so sektorovými požiadavkami týkajúcimi sa oddeleného účtovníctva stanovenými v článku 14 smernice o poštových službách.

(237)

Analytický model spoločnosti Correos obsahuje v podstate tieto fázy:

1.

Určenie nákladov pre účet ziskov a strát: v roku 2005 boli pripísateľné náklady vo výške približne […] miliárd EUR.

2.

Priradenie nákladov k nákladovým strediskám:

a)

malý percentuálny podiel nákladov ([…] % – približne […] miliónov EUR v roku 2005) sa priraďuje priamo ku konečným produktom;

b)

drvivá väčšina pripísateľných nákladov ([…] % – […] miliárd EUR) sa priraďuje k nákladovým strediskám (CeCos).

Nákladové strediská (v roku 2005 existovalo […] nákladových stredísk) sú základnou jednotkou analytického účtovného systému. Vymedzené sú ako jednotka spotreby zdrojov, ktoré sú relevantné z hľadiska nákladového účtovníctva.

V analytickom účtovnom systéme spoločnosti Correos sa rozlišuje medzi:

prevádzkovými nákladovými strediskami: spotrebúvajú zdroje, ktoré sú priamo spojené s konečnými produktmi a službami (napr. poštový úrad). V roku 2005 bolo v analytickom účtovnom systéme spoločnosti Correos […] prevádzkových nákladových stredísk. V roku 2005 bola prevádzkovým nákladovým strediskám priradená suma vo výške […] miliárd EUR,

štrukturálnymi nákladovými strediskami: sústreďujú štrukturálne náklady, ktoré nie sú priamo spojené s konečnými produktmi a službami. Ide najmä o podporu, administratívu, riadenie ľudských zdrojov, funkcie IT. V roku 2005 bolo v analytickom účtovnom systéme spoločnosti Correos 180 štrukturálnych nákladových stredísk. V roku 2005 bola štrukturálnym nákladovým strediskám priradená suma vo výške […] miliárd EUR.

c)

Náklady priradené štrukturálnym nákladovým strediskám sa potom distribuujú prevádzkovým nákladovým strediskám na základe príčinnej súvislosti medzi prevádzkovými nákladovými strediskami a štrukturálnymi nákladovými strediskami.

3.

Priradenie nákladov pripísaných nákladovým strediskám k činnostiam:

Činnosti sú skupina homogénnych úloh zameraných na poskytovanie konečných služieb alebo na podporu ich zabezpečovania (napr. manuálne triedenie, automatické triedenie, doprava...). V analytickom účtovnom systéme spoločnosti Correos z roku 2005 sa rozlišuje 16 činností.

Náklady priradené prevádzkovým nákladovým strediskám sa distribuujú na činnosti na základe toho, koľko zdrojov nákladových stredísk spotrebúvajú činnosti.

4.

Priradenie nákladov činností konečným produktom a službám:

Náklady sa priraďujú ku konečným produktom a službám na základe ich príčinnej súvislosti s činnosťami.

5.

Určenie výnosov konečných produktov a služieb

Na určenie výnosov sa vykonávajú tieto kroky:

a)

po prvé, výška výnosov, ktoré sa majú distribuovať, sa určí z účtu ziskov a strát: v roku 2005 boli pripísateľné výnosy vo výške približne […] miliárd EUR;

b)

časť týchto výnosov ([…] % – […] miliárd EUR v roku 2005) zodpovedá priamemu predaju evidovanému vo fakturačnom systéme spoločnosti Correos a možno ju priradiť priamo konečným produktom a službám;

c)

zvyšok výnosov ([…] % – […] miliónov EUR v roku 2005), ktoré nie sú evidované vo fakturačnom systéme, ale majú rôzne pôvody, sa priraďuje ku konečným produktom a službám na základe tabuľky percentuálnych hodnôt vyvodených zo štúdií spoločnosti Correos o príčinnej súvislosti medzi evidovanými výnosmi a produktmi a službami, ktoré vytvorili tieto výnosy.

6.

Takže možno vypočítať rozpätie pre konečný produkt a služby.

(238)

Komisia konštatuje, že analytický účtovný systém, ktorý zriadila spoločnosť Correos, je vhodný na oddelenie činností PUS od ostatných činností, ako aj na oddelenie vyhradených činností PUS od nevyhradených činností.

(239)

Komisia konštatuje, že spoločnosť Correos dodržiava smernicu 2006/111/ES.

A.   Výška náhrady

Vhodná metóda výpočtu

(240)

V odseku 21 rámca pre SVHZ z roku 2012 sa uvádza: „Výška náhrady nesmie presahovať sumu potrebnú na pokrytie čistých nákladov na plnenie záväzkov služieb vo verejnom záujme a primeraný zisk.“ Takisto sa tam uvádza: „Ak podnik vykonáva aj činnosti, ktoré nepatria do rámca služby všeobecného hospodárskeho záujmu, náklady ktoré možno zohľadniť môžu zahŕňať všetky priame náklady potrebné na plnenie záväzkov služby vo verejnom záujme a primeraný príspevok na pokrytie nepriamych nákladov, ktoré sú spoločnými nákladmi na službu všeobecného hospodárskeho záujmu a iné činnosti. Náklady spojené s akýmikoľvek činnosťami mimo rámca služby všeobecného hospodárskeho záujmu musia zahŕňať všetky priame náklady a primeraný príspevok na pokrytie spoločných nákladov.“

(241)

V odseku 24 rámca pre SVHZ z roku 2012 sa uvádza: „Čisté náklady, ktoré sú alebo podľa očakávania budú potrebné na plnenie záväzkov služby vo verejnom záujme, by sa mali vypočítať podľa možnosti s použitím metodiky výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť, a to tam, kde to vyžadujú právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy a v iných prípadoch, kde je možné to urobiť.“

(242)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 odhadla, že, keďže náhrady za PUS poskytnuté na základe poštového zákona z roku 1998 boli poskytnuté ako neoprávnená pomoc pred nadobudnutím účinnosti rámca pre SVHZ z roku 2012 dňa 31. januára 2012, odsekom 69 tohto rámca sa výslovne vylučuje uplatňovanie odseku 24 rámca, teda uplatňovanie metódy NAC na neoprávnenú pomoc.

(243)

V poznámke pod čiarou č. 2 odôvodnenia 21 rámca pre SVHZ z roku 2012 sa objasňuje, že ak nemožno použiť metódu NAC (alebo sa neuplatňuje ako v tomto prípade), čisté náklady sa musia určiť ako náklady mínus výnosy z plnenia záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. Táto „metodika priraďovania nákladov“ je opísaná v odsekoch 28 a nasl. rámca pre SVHZ z roku 2012. Považovala sa za vhodnú metodiku na výpočet náhrady SVHZ podľa rámca pre SVHZ z roku 2005, ktorý platil od 29. novembra 2005 do 31. januára 2012 a slúžil ako základ pre viaceré rozhodnutia Komisie týkajúce sa PUS v tomto období (77).

(244)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos vo svojich pripomienkach konkrétne tento argument spochybňujú tvrdením, že v rámci pre SVHZ z roku 2012 sa nebráni použitiu metódy NAC, jednoducho sa povoľuje jej nepoužitie pred jeho nadobudnutím účinnosti (pozri najmä odôvodnenie 98).

(245)

Komisia sa domnieva, že povolenie používania metódy NAC pre neoprávnenú pomoc poskytnutú pred nadobudnutím účinnosti rámca pre SVHZ z roku 2012 by členským štátom umožnilo využiť výhodu vyplývajúcu z neoznámenia takéhoto opatrenia neoprávnenej pomoci, lebo by si mohli vybrať medzi priraďovaním nákladov a metódou NAC, zatiaľ čo členské štáty, ktoré oznámili svoje náhrady za SVHZ, ako sa stanovuje v pravidlách štátnej pomoci, museli použiť len jednu metódu, t. j. metódu priraďovania nákladov. Takýto prístup by preto Španielsku umožnil využiť výhodu vyplývajúcu z porušenia oznamovacích povinností a zahŕňal by možné porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Komisia preto tvrdí, že v tomto prípade sa môže použiť len účtovná metóda.

(246)

V každom prípade, aj keby sa prijalo, že v tomto prípade možno použiť metódu NAC predpísanú v rámci pre SVHZ z roku 2012 a smernici 2008/6/ES, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 176 až 183, Komisia sa domnieva, že španielsku metodiku v rozpore s tým, čo tvrdia španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos, nemožno považovať za platné použitie metódy NAC.

(247)

Španielska metóda preto bez ohľadu na svoje možné kladné stránky nie je metódou, ktorú Komisia niekedy uznala, či už pred nadobudnutím účinnosti rámca pre SVHZ z roku 2012 alebo po ňom.

(248)

Komisia sa domnieva, že za takýchto okolností je jedinou metódou, ktorú možno použiť, účtovná metóda, ktorá bola jedinou referenčnou metódou v čase poskytnutia náhrad za PUS a ktorá bola základom viacerých rozhodnutí Komisie o náhrade za PUS v uvedenom období.

Vhodné referenčné hodnoty pre primeraný zisk

(249)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 167, Komisia vo svojom rozhodnutí o spoločnosti bpost z 25. januára 2012 stanovila referenčné rozpätie primeraného zisku, ktoré sa vzťahuje na všetkých prevádzkovateľov poštových služieb v Únii.

(250)

Španielske orgány spochybnili uplatniteľnosť týchto referenčných hodnôt na spoločnosť Correos s argumentom, že každý prípad by sa mal posudzovať individuálne. Komisia vyzvala španielske orgány, aby predložili podrobné informácie o španielskom poštovom trhu, ktoré by umožnili posúdenie možnosti použiť v prípade spoločnosti Correos iné hodnoty. Tieto informácie však neboli predložené. V dôsledku toho Komisia v tomto prípade použije referenčné rozpätie primeraného zisku stanovené vo veci bpost.

Posúdenie alternatívneho prístupu, ktorý navrhli španielske orgány

(251)

V prípade, že Komisia by na náhrady za PUS na základe poštového zákona z roku 1998 uplatnila účtovnú metódu, španielske orgány uviedli, že by sa mali zvážiť tieto prvky (pozri oddiel 5.3.1):

samostatné posúdenie náhrad poskytnutých pre vyhradenú oblasť PUS a nevyhradenú oblasť PUS,

zníženie nadmernej náhrady o dividendy vyplatené spoločnosťou Correos.

(252)

Tieto návrhy sa analyzujú v odôvodneniach 253 až 263.

—   Samostatné posúdenie náhrad poskytnutých pre vyhradenú oblasť PUS a nevyhradenú oblasť PUS

(253)

Španielske orgány tvrdia, že náhrady za PUS prijaté spoločnosťou Correos za poskytovanie vyhradených a nevyhradených služieb by sa mali posudzovať samostatne.

(254)

Po analýze argumentov predložených španielskymi orgánmi v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania sa Komisia domnieva, že rozdelenie medzi vyhradenú/nevyhradenú oblasť možno akceptovať, lebo:

argumenty podporujúce rozlišovanie dvoch rôznych služieb všeobecného hospodárskeho záujmu sa javia ako logické (najmä kontext plnenia záväzkov je odlišný medzi vyhradenou oblasťou PUS a nevyhradenou oblasťou PUS),

rozdelenie je v úplnom súlade so spôsobom výpočtu náhrad za PUS, v rámci ktorého sa jasne rozlišuje medzi vyhradenými a nevyhradenými službami, pričom spôsoby výpočtu sa medzi týmito dvoma oblasťami značne líšia. Ako vysvetlili španielske orgány, hoci metodika priraďovania nákladov bola uplatnená na vyhradené služby PUS, pre nevyhradené služby PUS sa použil iný postup, ktorý španielske orgány identifikovali ako metódu NAC. Hoci Komisia nesúhlasí s takýmto posúdením, súhlasí s tým, že metóda výpočtu je zásadne odlišná pre vyhradenú oblasť PUS a nevyhradenú oblasť PUS.

(255)

Komisia chce zdôrazniť, že s prijatím takéhoto rozdelenia je spojená skutočnosť, že náhrady za PUS pre vyhradenú oblasť a náhrady za PUS pre nevyhradenú oblasť sa musia posudzovať osobitne bez neskoršieho zosúladenia týchto dvoch posúdení.

Komisia týmto rozdelením potvrdzuje, že výsledky predložené v oddiele 5.3.1 sú správne:

žiadna nadmerná náhrada pre spoločnosť Correos za poskytovanie vyhradených služieb PUS, lebo náhrada za vyhradené služby PUS presne zodpovedá čistým účtovným nákladom spoločnosti Correos,

nadmerná náhrada pre spoločnosť Correos za poskytovanie nevyhradených služieb PUS vo výške náhrad PUS pridelených nevyhradenej oblasti PUS, lebo výška zisku nevyhradených služieb PUS bola vždy vyššia ako maximálna referenčná úroveň zisku posudzovaná vo veci bpost.

(256)

Nadmerná náhrada pre spoločnosť Correos za poskytovanie nevyhradených služieb je preto vo výške 317,387 miliónov EUR (v nominálnej hodnote).

—   Zníženie nadmernej náhrady o dividendy vyplatené spoločnosťou Correos.

(257)

Španielske orgány uviedli, že nadmerná náhrada pre spoločnosť Correos by mala byť znížená o dividendy, ktoré spoločnosť Correos vyplatila v období 2004 – 2010 (približne 151 miliónov EUR).

(258)

V zásade sa Komisia nedomnieva, že dividendy predstavujú vhodný prostriedok na zníženie nadmernej náhrady, ako sa uvádza vo veci Dansk Statsbaner (78). Komisia však v tomto prípade chápe, že osobitné okolnosti prípadu spôsobili, že vyplatenie dividend je pravdepodobne jediným praktickým spôsobom, ako obmedziť vplyv nadmernej náhrady pre spoločnosť Correos vyplývajúcej z vysokých ziskov spoločnosti Correos v nevyhradenej oblasti.

(259)

Po prvé Komisia súhlasí s tým, že Španielsko predložilo dostatočné dôkazy o tom, že rozhodnutie vyplatiť dividendy vyšlo skôr od španielskeho štátu (ktorý využil svoje postavenie jediného akcionára spoločnosti Correos) ako od samotného manažmentu spoločnosti Correos.

(260)

Okrem skutočnosti, že štát tieto dividendy zahrnul do svojho rozpočtu pred ich skutočným vyplatením, čo naznačuje, že štát mal kontrolu nad rozhodnutím, je takisto ťažké určiť hospodársky záujem Correos ako spoločnosti na vyplácaní dividend v tomto období. Typická motivácia spoločnosti odmeniť svojho akcionára (prilákať investorov, zaistiť budúce financovanie, preukázať dobrý finančný stav spoločnosti) sa nejavia ako relevantné v tejto situácii, keď je jediným akcionárom štát a spoločnosť má zabezpečené stále financovanie od štátu do roku 2010. Z týchto dôvodov možno so zreteľom na osobitný právny rámec, ktorý platil, akceptovať, že rozhodnutie vyplácať dividendy pochádza v podstate od štátu, ktorý využil tento nástroj na získanie prostriedkov od spoločnosti.

(261)

Pokiaľ ide o konanie španielskeho štátu, ktorý platil značné náhrady za PUS a zároveň vyberal dividendy, môže sa zdať rozporuplné, ale možno ho chápať v kontexte, že dividendy boli v skutočnosti spôsobom zníženia možnej nadmernej náhrady, ktorá musela byť v každom prípade vyplatená spoločnosti Correos podľa dokumentu Plan de Prestación z roku 2000. Keďže Španielsko podpísalo zmluvu o poskytnutí služby, v ktorej sa automaticky vymedzuje výška náhrady platenej spoločnosti Correos bez ohľadu na skutočnú úroveň zisku spoločnosti, možno chápať, že dividendy mohli v takejto situácii zohrávať úlohu de facto mechanizmu spätného vrátenia.

(262)

Komisia zohľadňuje aj skutočnosť, že tieto dividendy pochádzali v podstate z nadmernej náhrady za nevyhradené služby PUS, ktoré boli zdrojom zisku spoločnosti Correos. Navyše sa nezdá, že by spoločnosť Correos, ktorá bola v príslušných rokoch veľmi zisková, mala nejakú osobitný prospech z dočasne držaných prostriedkov: najmä nedostala bankové úvery, pri ktorých mohla využiť lepšiu úverovú bonitu, a nevykonala osobitné nadobudnutia.

(263)

Za takýchto okolností Komisia akceptuje zníženie zaplatenej nadmernej náhrady o dividendy vyplácané spoločnosťou Correos v období 2004 – 2010.

(264)

V tabuľke 12 je zhrnutý výpočet nominálnej sumy na vrátenie:

Tabuľka 12

Výpočet nadmernej náhrady

(v mil. EUR)

Nevyhradená oblasť PUS

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Spolu

Príjmy

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Náklady

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Čisté náklady = náklady – výnosy

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Primeraný zisk (na základe návratnosti predaja vo výške 7,4 %)

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Čisté náklady + primeraný zisk

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Náhrada povolená pre spoločnosť Correos

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Náhrada poskytnutá spoločnosti Correos

44,859

47,294

55,199

39,441

40,863

45,919

43,812

317,387

Nadmerná náhrada = poskytnutá náhrada – povolená náhrada

44,859

47,294

55,199

39,441

40,863

45,919

43,812

317,387

Pripísané dividendy

29,775

30,576

51,958

38,966

0,000

0,000

0,000

151,275

Upravená nadmerná náhrada = nadmerná náhrada – dividendy

15,084

16,718

3,241

0,475

40,863

45,919

43,812

166,112

7.1.5.   ZÁVER

(265)

Komisia najprv vyvodzuje záver, že náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos na základe poštového zákona z roku 1998 predstavujú neoprávnenú štátnu pomoc.

(266)

Náhrady za PUS navyše predstavujú nezlučiteľnú pomoc v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy v rozsahu, v akom predstavujú nadmerné náhrady pre spoločnosť Correos.

(267)

Po odpočítaní dividend je nadmerná náhrada vo výške 166,112 miliónov EUR.

(268)

V skutočnej sume, ktorá sa má vrátiť sa môže zohľadniť daňová úprava (79), ako sa ustanovuje v oznámení o vymáhaní (80) v odseku 50: „Vnútroštátne orgány môžu zohľadňovať vplyv daňového systému, aby určili sumu, ktorá sa má vymáhať. Ak príjemca neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci zaplatil daň za prijatú pomoc, vnútroštátne orgány môžu, v súlade so svojimi vnútroštátnymi daňovými predpismi, zohľadniť predtým zaplatenú daň tak, že budú vymáhať len čistú sumu, ktorá bola príjemcovi poskytnutá. Komisia sa domnieva, že v takýchto prípadoch budú musieť vnútroštátne orgány zabezpečiť, aby príjemca nemohol využiť ďalšie zníženie dane založené na tvrdení, že refundáciou sa znížil jeho zdaniteľný príjem, keďže to by znamenalo, že čistá suma vymáhania by bola nižšia ako pôvodne poskytnutá čistá suma.“

(269)

V skutočnej sume, ktorá sa má vrátiť, sa teda zohľadňuje daňová úprava za predpokladu, že Španielsko dodržiava podmienky stanovené v odseku 50 oznámenia o vymáhaní. Suma bude zahŕňať aj úroky od dátumu poskytnutia náhrady za PUS spoločnosti Correos do jej vrátenia.

7.2.   OSLOBODENIA OD DANE, KTORÉ ZÍSKALA SPOLOČNOSŤ CORREOS: DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ (IBI) A DAŇ Z HOSPODÁRSKYCH ČINNOSTÍ (IAE)

7.2.1.   ŠTÁTNA POMOC V ZMYSLE ČLÁNKU 107 ODS. 1 ZMLUVY

7.2.1.1.    Opatrenie pripísateľné štátu a poskytnuté zo štátnych prostriedkov

(270)

V článku 107 ods. 1 zmluvy sa požaduje, že opatrenie musí poskytnúť štát alebo musí byť poskytnuté zo štátnych prostriedkov v akejkoľvek forme. Strata daňových príjmov sa rovná spotrebe štátnych zdrojov vo forme fiškálnych výdavkov.

(271)

Ako Súdny dvor rozhodol vo veci Banco Exterior de España, opatrenie, ktorým orgány verejného sektora poskytujú určitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré hoci nezahŕňa peňažný prevod zo štátnych prostriedkov, stavia osoby, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane, do priaznivejšej finančnej situácie ako ostatných daňovníkov, spĺňa pojem „štátne prostriedky“ v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (81).

(272)

Oslobodením spoločnosti Correos od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností sa španielske orgány zriekli výnosov, ktoré predstavujú štátne prostriedky.

(273)

Komisia preto zastáva názor, že tieto oslobodenia od dane zahŕňajú stratu štátnych prostriedkov, takže ich poskytuje štát zo štátnych prostriedkov.

(274)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos vo svojich pripomienkach tvrdili, že oslobodenie od dane z nehnuteľností nie je pripísateľné štátu, lebo vyplýva z rozhodnutí vnútroštátneho súdu a nie samotného štátu (pozri odôvodnenia 67 a 102).

(275)

Komisia nesúhlasí s týmto argumentom, v prípadoch, keď orgán verejného sektora poskytne príjemcovi výhodu, je opatrenie v zásade pripísateľné štátu, aj keď je predmetný orgán právne nezávislý od iných orgánov verejného sektora (82). Pomoc poskytnutá na základe rozsudkov vnútroštátnych súdov je pripísateľná štátu, takže ju možno považovať za štátnu pomoc.

7.2.1.2.    Selektívna hospodárska výhoda poskytnutá podniku

A.   Pojem podnikateľ

(276)

Ako sa uvádza v odôvodnení 162, spoločnosť Correos sa musí považovať za podnikateľa, pokiaľ ide o poskytovanie služieb PUS, ktoré sú predmetom oslobodenia od dane.

B.   Hospodárska výhoda

(277)

Presná forma opatrenia nie je relevantná na určenie toho, či podniku poskytuje hospodársku výhodu (83). Pojem výhoda zahŕňa nielen pozitívne prínosy, ale aj zásahy, ktoré v rôznych formách zmierňujú poplatky, ktoré sa normálne platia z rozpočtu podniku (84). Zníženie hospodárskeho zaťaženia (ako sú napríklad daňové záväzky) môže preto takisto predstavovať výhodu.

(278)

Spoločnosť Correos bola úplne alebo čiastočne oslobodená od určitých daní, ako je daň z nehnuteľností a daň z hospodárskych činností, a pritom na iné podniky, ktoré takisto vykonávajú hospodárske činnosti vrátane poskytovania poštových služieb, sa tieto dane v zásade plne uplatňujú. Spoločnosti Correos bola preto poskytnutá hospodárska výhoda v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(279)

Oslobodenia od dane poskytnuté spoločnosti Correos znižujú poplatky, ktoré sú normálne zahrnuté v jej prevádzkových nákladoch. Preto zvýhodňujú spoločnosť Correos v porovnaní s inými podnikmi, na ktoré sa vzťahuje daň z nehnuteľností a daň z hospodárskych činností, ktoré nemôžu využívať oslobodenia od týchto daní.

C.   Selektívnosť

(280)

Opatrenie je selektívne, pokiaľ zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(281)

Diferencované zdaňovanie sa musí preskúmať so zreteľom na judikatúru týkajúcu sa selektívnosti (85). Daňové opatrenie je prima facie selektívne, ak predstavuje odchýlku od všeobecného (alebo referenčného) daňového rámca. V tejto súvislosti je potrebné posúdiť, či opatrenie zvýhodňuje určité podniky v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii s ohľadom na cieľ, ktorý sleduje referenčný daňový systém. Podľa judikatúry Súdneho dvora môže byť prima facie selektívne opatrenie odôvodnené na základe logiky daňového systému. V tejto súvislosti však možno zohľadniť len vnútorné dôvody daňového systému a nemožno zohľadniť žiadne vonkajšie politické dôvody. Ak prima facie selektívne opatrenie nie je možné odôvodniť logikou daňového systému, predstavuje selektívnu výhodu, a ak sú splnené všetky ostatné podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia (86).

Daň z nehnuteľností (IBI)

Referenčný rámec

(282)

Určenie referenčného daňového systému (alebo referenčného rámca) má osobitný význam v prípade daňových opatrení, lebo samotnú existenciu výhody možno určiť, len keď sa vykoná porovnanie s „bežným daňovým systémom“ (87).

(283)

V tomto prípade by sa mal referenčný rámec vymedziť ako daň z nehnuteľností, ako je stanovená v kráľovskom legislatívnom dekréte č. 2/2004 z 5. marca 2004. Z tohto zákona vyplýva, že podľa bežných pravidiel sa na podniky – medzi inými právnické a fyzické osoby – vzťahuje daň z za vlastnícke práva stanovené v článku 61 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 2/2004 vzťahujúce sa na vidiecke a mestské nehnuteľnosti a nehnuteľnosti s osobitnými vlastnosťami.

Odchýlka od referenčného rámca

(284)

Podľa článku 60 kráľovského legislatívneho dekrétu je daň z nehnuteľností „objektívna priama daň počítaná z hodnoty nehnuteľností na základe podmienok stanovených v tomto kráľovskom legislatívnom dekréte“. Zdaniteľná udalosť pre daň z nehnuteľností je nárok na niektoré z práv stanovených v článku 61 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 2/2004 (88) vzťahujúcich sa na vidiecke a mestské nehnuteľnosti a nehnuteľnosti s osobitnými vlastnosťami. Daň z nehnuteľností sa nepočíta z činnosti, ale z hodnoty nehnuteľností.

(285)

Podľa článku 19 ods. 1 písm. b) poštového zákona z roku 1998 a článku 22 ods. 2 poštového zákona z roku 2010 je spoločnosť Correos v zásade oprávnená na oslobodenie od daní z hospodárskych činností týkajúcich sa jej služieb vo vyhradenej oblasti (na základe poštového zákona z roku 1998) alebo PUS (na základe poštového zákona z roku 2010). Hoci španielske orgány tvrdia, že daň z nehnuteľností nie je priamo spojená s konkrétnou hospodárskou činnosťou, takže spoločnosť Correos nemohla využiť oslobodenie, spoločnosť Correos v praxi podala sťažnosti miestnym súdom, lebo sa domnievala, že mala právo na oslobodenie od dane z nehnuteľností pre poštové úrady v určitých obciach.

(286)

Oslobodenie od dane z nehnuteľností uplatniteľné na spoločnosť Correos predstavuje odchýlku od všeobecného systému dane z nehnuteľností platného v Španielsku a poskytuje spoločnosti Correos selektívnu výhodu. Spoločnosť Correos, ktorá sa zúčastňuje na transakciách s nehnuteľnosťami ako ostatné podniky, má uplatňovaním oslobodenia od dane prospech z daňovej výhody, na ktorú nemajú ostatné spoločnosti nárok. Takže opatrenie sa odchyľuje od bežného daňového režimu dane z nehnuteľností, lebo rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktorí sú s ohľadom na cieľ daňového systému dane z nehnuteľností (ktorým je zdaniť vlastnícke práva k vidieckym a mestským nehnuteľnostiam stanoveným v článku 61 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 2/2004) v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (89).

Vnútorná logika daňového systému

(287)

Komisia predbežne vyvodzuje záver, že oslobodenie od dane z nehnuteľností uplatniteľné na spoločnosť Correos je prima facie selektívne. Stále je však potrebné určiť (ako sa uvádza v odôvodnení 281), či možno oslobodenie od dane z nehnuteľností odôvodniť povahou alebo všeobecnou schémou daňového systému dane z nehnuteľností preukázaním, že opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo riadiacich zásad daňového systému.

(288)

Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos pred prijatím rozhodnutia o začatí konania z roku 2016 alebo v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania neposkytli žiadny argument na preukázanie, že oslobodenie od dane z nehnuteľností vyplýva z uplatňovania riadiacej zásady daňového systému dane z nehnuteľností. Ani Komisia nevedela určiť takéto odôvodnenie. Vnútornou logikou systému dane z nehnuteľností je zdaňovať vlastnícke práva stanovené v článku 61 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 2/2004 vzťahujúce sa na vidiecke a mestské nehnuteľnosti a nehnuteľnosti s osobitnými vlastnosťami. Uplatnenie úplného oslobodenia od dane z nehnuteľností výlučne na spoločnosť Correos nie je v súlade s logikou systému dane z nehnuteľností.

Záver

(289)

Keďže španielske orgány v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania nepredložili žiadny argument, ktorý by vyvrátil posúdenie Komisie, Komisia potvrdzuje predbežný záver uvedený v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016, že oslobodenie od dane z nehnuteľností poskytnuté spoločnosti Correos predstavuje selektívnu výhodu, ktorú nie je možné odôvodniť povahou a logikou systému dane z nehnuteľností.

Daň z hospodárskych činností (IAE)

Referenčný rámec

(290)

Z článku 78 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 2/2004 vyplýva, že podniky, ktoré vykonávajú hospodárske, obchodné, odborné alebo umelecké činnosti, by mali podliehať dani z hospodárskych činností. Daň z hospodárskych činností týkajúca sa poštových služieb a telekomunikácií je stanovená v tarifnej skupine 847 „Poštové služby a telekomunikácie“ kráľovského legislatívneho dekrétu č. 1175/1990 z 28. septembra. Takže referenčným rámcom je daň z hospodárskych činností, ako je stanovené v kráľovskom legislatívnom dekréte č. 2/2004 z 5. marca 2004.

Odchýlka od referenčného rámca

(291)

V poznámke č. 3 k tarifnej skupine 847 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 1175/1990 sa uvádza, že verejný obchodný subjekt Correos má nárok na zaplatenie len 50 % sumy dane stanovenej pre podniky, na ktoré sa vzťahuje tarifná skupina 847 „Poštové služby a telekomunikácie“.

(292)

Čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskych činností uplatniteľné na spoločnosť Correos predstavuje odchýlku od daňového systému dane z hospodárskych činností, ktorý sa vzťahuje všeobecne na hospodárske, obchodné, odborné a umelecké činnosti a osobitne na poštové služby a telekomunikácie. Toto oslobodenie od dane preto predstavuje poskytnutie selektívnej výhody spoločnosti Correos. Uplatnením oslobodenia od dane vo výške 50 % spoločnosť Correos, ktorá vykonáva všeobecne hospodárske činnosti a osobitne poštové služby, požíva daňovú výhodu, na ktorú iné podniky všeobecne a osobitne iní prevádzkovatelia poštových služieb nemajú nárok. Takže opatrenie sa odchyľuje od bežného režimu dane z hospodárskych činností uplatniteľného na všetky podniky všeobecne a na prevádzkovateľov poštových služieb a telekomunikácií osobitne, lebo rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú s ohľadom na cieľ dane z hospodárskych činností (ktorým je zdaniť výkon hospodárskej činnosti) v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (90). Komisia preto predbežne vyvodzuje záver, že čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskych činností uplatniteľné na spoločnosť Correos je prima facie selektívne.

Vnútorná logika daňového systému

(293)

Preto je potrebné v súlade s judikatúrou Súdneho dvora určiť, či možno oslobodenie od dane z hospodárskych činností odôvodniť povahou alebo všeobecnou schémou daňového systému dane z hospodárskych činností preukázaním, že opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo riadiacich zásad daňového systému.

(294)

Spoločnosť Correos tvrdí, že oslobodenie od dane z hospodárskych činností možno odôvodniť logikou daňového systému dane z nehnuteľností, lebo vnútornou logikou dane z hospodárskych činností je zdaniť hospodárske činnosti s cieľom zasiahnuť do výroby alebo distribúcie tovaru a služieb a spoločnosť Correos nielenže vykonáva hospodárske činnosti, ktoré tvorí výroba tovaru a služieb, ale aj poskytuje verejné služby ako PUS, ktoré nesledujú hospodársky účel (pozri odôvodnenie 70).

(295)

Komisia nemôže súhlasiť s týmto argumentom. Zabezpečovanie PUS je hospodárska činnosť a oslobodenie od dane zamerané na PUS, by sa malo považovať za štátnu pomoc, ktorá môže byť zlučiteľná, ak je v súlade s pravidlami zlučiteľnosti týkajúcimi sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Zdá sa, že tento argument je v rozpore s požiadavkou spoločnosti Correos, aby sa oslobodenie od dane z hospodárskych činností a dane z nehnuteľností neposudzovalo so zreteľom na poštový zákon z roku 1998 alebo z roku 2010, ktorými sa spoločnosti zveruje PUS, ale s priamym ohľadom na právne predpisy upravujúce príslušnú daň (pozri odôvodnenie 66). Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že spoločnosť Correos netvrdila, že oslobodenie od dane z hospodárskych činností by mohlo predstavovať náhrady za PUS.

(296)

Komisia sa preto domnieva, že nebolo preukázané, že by oslobodenie od dane z hospodárskych činností bolo možné odôvodniť logikou daňového systému dane z hospodárskych činností.

Záver

(297)

Komisia potvrdzuje predbežný záver uvedený v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016, že čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskych činností poskytnuté spoločnosti Correos predstavuje selektívnu výhodu, ktorú nemožno odôvodniť povahou a logikou systému dane z hospodárskych činností.

7.2.1.3.    Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod

(298)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 204, akékoľvek opatrenie v prospech spoločnosti Correos môže ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

7.2.1.4.    Záver

(299)

Na základe uvedených úvah Komisia potvrdzuje svoje predbežné posúdenie, že oslobodenie od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností poskytnuté spoločnosti Correos spĺňa kumulatívne kritériá štátnej pomoci, takže predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

7.2.2.   EXISTUJÚCA ALEBO NOVÁ POMOC

(300)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z nehnuteľností, spoločnosť Correos bola od tejto dane oslobodená od roku 2008 do roku 2013, takže po pristúpení Španielska k Únii v roku 1986. Takže oslobodenie od dane z nehnuteľností nemožno považovať za existujúcu pomoc.

(301)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z hospodárskych činností, daň bola zavedená článkami 79 až 92 zákona č. 39/1988 z 28. decembra 1988, ktorým sa upravujú miestne financie. Daň bola zavedená po pristúpení Španielska k Únii. Oslobodenie od dane z hospodárskych činností preto nie je možné normálne považovať za existujúcu pomoc.

(302)

Možno poznamenať, že španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos argumentujú, že oslobodenie od dane z hospodárskych činností je existujúca pomoc, lebo oslobodenie vyplýva z tzv. licenčnej kvóty, ktorá bola formou dane z činností a komerčných a priemyselných výhod prijatej vyhláškou č. 3313/1966 z 29. decembra 1966 (pozri odôvodnenia 71 a 103).

(303)

Španielske orgány neposkytli Komisii informácie, ktoré by preukázali kontinuitu medzi daňou z činností a komerčných a priemyselných výhod z roku 1966 a daňou z hospodárskych činností z roku 1988, ktorou sa zaviedol veľmi špecifický systém (pozri odôvodnenia 42 až 44). Navyše aj za predpokladu, že daň z hospodárskych činností zavedená v roku 1988 by mohla vyplývať z dane z činností a komerčných a priemyselných výhod z roku 1966, Komisia poznamenáva, že španielske orgány takisto uznali, že spoločnosť Correos požívala úplné oslobodenie od dane z činností a komerčných a priemyselných výhod z roku 1966, keď bola na základe svojej povahy správnym orgánom (pozri odôvodnenie 103). Spoločnosť Correos bola správnym orgánom do roku 1990 (pozri odôvodnenie 22), takže a priori nikdy nepodliehala dani z činností a komerčných a priemyselných výhod z roku 1966, zatiaľ čo v systéme dane z hospodárskych činností bola spoločnosť Correos jasne zaradená do konkrétnej zdaniteľnej kategórie a spoločnosť Correos mala prospech zo zníženia splatnej sumy v tejto kategórii o 50 %.

(304)

Komisia preto potvrdzuje svoj názor, že oslobodenie od dane z hospodárskych činností nepredstavuje existujúcu pomoc.

7.2.3.   OPRÁVNENOSŤ OPATRENIA POMOCI

(305)

Komisia poznamenáva, že oslobodenie od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností neboli predmetom oznámenia podľa článku 108 ods. 3 zmluvy.

(306)

Oslobodenia spoločnosti Correos od dane preto predstavujú neoprávnenú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2015/1589.

7.2.4.   ZLUČITEĽNOSŤ S VNÚTORNÝM TRHOM

(307)

Štátna pomoc sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak patrí do niektorej z kategórií uvedených v článku 107 ods. 2 zmluvy (91) a možno ju považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak Komisia zistí, že patrí do niektorej z kategórií uvedených v článku 107 ods. 3 zmluvy (92). Dôkazné bremeno, že poskytnutá štátna pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 odsekov 2 alebo 3 zmluvy, znáša členský štát, ktorý poskytol túto štátnu pomoc.

(308)

Komisia poznamenáva, že oslobodenie od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností znižujú spoločnosti Correos náklady, ktoré by normálne znášala v rámci svojho každodenného riadenia alebo bežných činností. Inými slovami, tieto oslobodenia predstavujú prevádzkovú pomoc bez časového obmedzenia. Všeobecne nemožno prevádzkovú pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 odsekov 2 alebo 3 zmluvy.

(309)

Španielske orgány navyše nepredložili pred prijatím rozhodnutia o začatí konania z roku 2016 ani v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania žiadne argumenty preukazujúce, že oslobodenie od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností poskytnuté spoločnosti Correos by mohlo predstavovať niektorú z výnimiek uvedených v článku 107 odsekoch 2 alebo 3 zmluvy.

(310)

Španielske orgány nepredložili pred prijatím rozhodnutia o začatí konania z roku 2016 ani v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania žiadne odôvodnenie, podľa ktorého by oslobodenie od dane z nehnuteľností alebo od dane z hospodárskych činností (ktoré sa v každom prípade uplatňujú nielen na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ale aj na čisto obchodné činnosti) mohlo byť zlučiteľné na základe článku 106 ods. 2.

7.2.5.   ZÁVER

(311)

Komisia sa so zreteľom na uvedené domnieva, že oslobodenie od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc a príslušné sumy sa musia vrátiť.

(312)

Spoločnosť Correos v tejto súvislosti tvrdí, že aj keby Komisia posúdila oslobodenie od dane z nehnuteľností za nezlučiteľné, nie je možné ho vymôcť z dôvodu zásady res judicata, ktorá by podľa spoločnosti Correos znamenala, že rozsudok najvyššieho španielskeho súdu už nie je možné spochybniť (pozri odôvodnenie 69).

(313)

Komisia sa nestotožňuje s názormi spoločnosti Correos na túto otázku.

(314)

Po prvé, najvyšší španielsky súd nerozhodoval o existencii alebo neexistencii pomoci vo forme oslobodení od dane z nehnuteľností priznaných miestnymi súdmi (pozri odôvodnenia 40 a 41). Jediný záver najvyššieho súdu bol, že oslobodenie od dane z nehnuteľností nebolo odôvodnené. Ako vysvetľujú španielske orgány, súd nemal ani právomoc na nariadenie vymáhania. Preto sa nie je možné v tejto súvislosti odvolávať na res judicata, lebo v skutočnosti neexistuje rozsudok so záverom, že spoločnosť Correos by mala vrátiť príslušné sumy.

(315)

Po druhé, posúdenie zlučiteľnosti pomoci je výlučnou právomocou Komisie, a pokiaľ opatrenie zahŕňa štátnu pomoc, vnútroštátne súdy by sa nemali vyjadrovať o zlučiteľnosti a vymáhaní.

(316)

Suma, ktorá sa má vrátiť za oslobodenie od dane z nehnuteľností, v nominálnej hodnote zodpovedá sume oslobodení, ktoré spoločnosti Correos priznali miestne súdy od roku 2008 do roku 2013, a je vo výške 752 840,50 EUR. Skutočná suma, ktorá sa má vrátiť, bude zahŕňať úrok od dátumu, keď bola spoločnosti Correos vrátená daň, do dátumu samotného vrátenia.

(317)

Suma, ktorá sa má vrátiť za oslobodenie od dane z hospodárskych činností, v nominálnej hodnote zodpovedá celkovej sume zníženia dane z hospodárskych činností poskytnutého spoločnosti Correos od roku 2004 do roku 2017: 113 591,24 EUR. Skutočná suma, ktorá sa má vrátiť, bude zahŕňať úrok od dátumu, keď spoločnosť Correos platila nižšie dane z hospodárskych činností, do dátumu samotného vrátenia.

7.3.   TRI ZVÝŠENIA KAPITÁLU POSKYTNUTÉ V ROKOCH 2004, 2005 A 2006

7.3.1.   ŠTÁTNA POMOC V ZMYSLE ČLÁNKU 107 ODS. 1 ZMLUVY

(318)

Španielske orgány uviedli, že tri kapitálové zvýšenia poskytnuté spoločnosti Correos v roku 2004 (16 miliónov EUR), 2005 (16 miliónov EUR) a v roku 2006 (16 miliónov EUR) boli v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, takže nepredstavujú štátnu pomoc.

(319)

Podľa španielskych orgánov boli tieto zvýšenia kapitálu súčasťou strategického obchodného plánu spoločnosti Correos na obdobie 2001 – 2006 na kompenzáciu spomalenia poštového trhu. Tento plán zahŕňal investície do infraštruktúry, organizačnej štruktúry a procesu automatizácie spoločnosti Correos.

(320)

Na základe pochybností Komisie uvedených v rozhodnutí o začatí konania z roku 2016 španielske orgány poskytli Komisii ďalšie argumenty v prospech splnenia zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve (pozri oddiel 4.1.3), a to:

Vyhliadky spoločnosti Correos boli v čase investícií na základe viacročných plánov ex ante dobré. Konkrétne sa vo viacročných plánoch na obdobie 2004 – 2006 predpokladalo zlepšenie ziskovosti spoločnosti Correos oproti ziskovej stabilite v prípade, že by sa neinvestovalo. V tomto zmysle boli kapitálové zvýšenia kľúčovým prvkom na dosiahnutie predpokladanej ziskovosti spoločnosti ex ante.

Modernizácia spoločnosti bola premysleným obchodným rozhodnutím, ktoré by podporil každý akcionár. Konkrétne bola v období 2004 – 2006 investičná činnosť vyššia ako priemer v období 1994 – 2004, preto boli kapitálové zvýšenia súčasťou reakcie na potrebu ďalšieho financovania.

Spoločnosť dosahovala po investíciách zisky (dokonca aj bez náhrad za PUS, ktoré prijala spoločnosť Correos).

Záverom nezávislej štúdie ex ante (od spoločnosti Ernst-Young) založenej na údajoch ex ante bolo, že očakávaná návratnosť investície španielskeho štátu do spoločnosti Correos bola väčšia ako jej náklady na kapitál v čase investície.

(321)

Komisia súhlasí s tým, že investície financované čiastočne španielskym štátom do spoločnosti Correos sú typické modernizačné opatrenia vykonávané v poštovom sektore v reakcii na spomalenie trhu s doručovaním listov. Rozhodnutia štátu boli založené na viacročných plánoch, v ktorých sa jasne plánuje ziskovosť spoločnosti Correos, čo ďalej potvrdzujú fakty. Štúdia spoločnosti Ernst-Young takisto potvrdzuje, že investície boli v danom čase racionálnym hospodárskym rozhodnutím.

7.3.2.   ZÁVER

(322)

Komisia zastáva názor, že kapitálové zvýšenia v období 2004 – 2006 možno považovať za rozhodnutia v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, preto nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

7.4.   NÁHRADY POSKYTNUTÉ SPOLOČNOSTI CORREOS ZA ORGANIZÁCIU VOLIEB

7.4.1.   ŠTÁTNA POMOC V ZMYSLE ČLÁNKU 107 ODS. 1 ZMLUVY

7.4.1.1.    Opatrenie pripísateľné štátu a poskytnuté zo štátnych prostriedkov

(323)

Náhrada je platená priamo zo štátneho všeobecného rozpočtu a je pripísateľná štátu a je poskytnutá zo štátnych prostriedkov.

7.4.1.2.    Selektívna hospodárska výhoda poskytnutá podniku

A.   Pojem podnikateľ

(324)

Z judikatúry vyplýva, že článok 107 zmluvy sa neuplatňuje, keď štát „vykonáva verejnú právomoc“ (93) alebo keď subjekty verejného sektora konajú „ako subjekty verejného sektora“ (94). Subjekt možno pokladať za subjekt vykonávajúci verejnú právomoc, ak predmetná činnosť je úlohou, ktorá je súčasťou základných funkcií štátu alebo je spojená s týmito funkciami svojou povahou, cieľom a pravidlami, ktorým podlieha (95). Vo všeobecnosti možno povedať, že pokiaľ sa členský štát nerozhodne zaviesť trhové mechanizmy, činnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou výsad úradnej moci a ktoré vykonáva štát, nie sú hospodárskymi činnosťami.

(325)

V tomto prípade sú služby poskytované spoločnosťou Correos súčasťou povinnosti štátu regulovať a organizovať volebný proces, v ktorom sa uznáva právo na osobné alebo korešpondenčné hlasovanie. Španielske orgány a/alebo spoločnosť Correos argumentujú, že všetky činnosti vykonávané spoločnosťou Correos v súvislosti s organizáciou volieb by sa mali považovať za súčasť výsad štátu, preto by sa spoločnosť Correos nemala pri výkone týchto činností považovať za podnik (pozri odôvodnenia 79 – 81, 118 a 119).

(326)

Komisia sa domnieva, že činnosti, ktoré sú priamo spojené s procesom hlasovania, ako je spracovanie korešpondenčných hlasovacích lístkov, posielanie materiálov úradu pre zoznam voličov (napr. registračné preukazy voličov) a vyzdvihnutie volebnej dokumentácie po ukončení sčítania, sú súčasťou základných funkcií štátu. V dôsledku toho Komisia súhlasí so španielskymi orgánmi, že tieto činnosti nemožno považovať za hospodárske činnosti a že ich financovanie nepredstavuje štátnu pomoc, lebo v súvislosti s týmito činnosťami nemožno spoločnosť Correos považovať za podnik.

(327)

Pokiaľ však ide o poštové spracovanie volebných materiálov politických kandidátov, situácia je odlišná. Komisia vo svojom rozhodnutí o spoločnosti Poste Italiane (96) usúdila, že distribúcia volebného materiálu spoločnosťou Poste Italiane za zníženú dotovanú tarifu predstavovala hospodársku činnosť, takže náhrada za túto službu predstavovala štátnu pomoc. Toto opatrenie je veľmi podobné talianskemu systému (t. j. volební kandidáti môžu za určitých podmienok posielať voličom letáky za znížené tarify a štát nahrádza prevádzkovateľovi poštových služieb zostatkové náklady) a je jasne oddeliteľné od nehospodárskych činností, ktoré sú priamo spojené s procesom hlasovania a ktoré vykonáva spoločnosť Correos. Preto by sa v súvislosti s poštovým spracovaním volebných materiálov politických kandidátov spoločnosť Correos mala považovať za podnik na účely článku 107 ods. 1 zmluvy.

(328)

So zreteľom na obsah služieb by aj iní prevádzkovatelia poštových služieb mohli vykonávať túto službu výmenou za verejnú náhradu (97). Dokazuje to skutočnosť, že volební kandidáti v súčasnosti používajú systém zriadený štátom (takže si vyberajú spoločnosť Correos) na posielanie svojich letákov, lebo platia za zásielku len veľmi nízku cenu. Ak však chcú poslať jednému občanovi viac ako jednu zásielku, musia zaplatiť celú cenu, a v takomto prípade si môžu na tento účel slobodne vybrať spoločnosť Correos alebo iných prevádzkovateľov poštových služieb (najmä v mestských oblastiach).

B.   Hospodárska výhoda

(329)

Náhrada poskytnutá spoločnosti Correos za poštové spracovanie volebného materiálu politických kandidátov má pokryť všetky alebo časť čistých nákladov, ktoré spoločnosť Correos vynaložila na výkon tejto služby. Bez náhrady by musela tieto náklady znášať samotná spoločnosť Correos. Náhrada preto predstavuje výhodu pre spoločnosť Correos, lebo jej znižuje zaťaženie, ktoré by bez tejto náhrady musela znášať.

C.   Selektívnosť

(330)

Opatrenie je jasne selektívne, lebo poskytuje prospech len jednému podniku: spoločnosti Correos.

7.4.1.3.    Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod

(331)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 204, akékoľvek opatrenie v prospech spoločnosti Correos môže ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

7.4.1.4.    Záver

(332)

Komisia sa domnieva, že financovanie distribúcie volebného materiálu pre kandidátov do volieb predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

7.4.2.   EXISTUJÚCA ALEBO NOVÁ POMOC

(333)

Ak by podľa španielskych orgánov a spoločnosti Correos (pozri odôvodnenia 83 – 85 a 121) financovanie distribúcie volebných materiálov pre volebných kandidátov malo predstavovať pomoc, išlo by o existujúcu pomoc, lebo existovala pred pristúpením Španielska k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu v roku 1986.

(334)

Španielske orgány konkrétne vysvetľujú, že náhrada poskytnutá volebným kandidátom za distribúciu volebného materiálu platí od roku 1977 bez nejakých podstatných zmien.

(335)

Na základe informácií španielskych orgánov Komisia poznamenáva, že v schéme z roku 1977 boli stanovené pevné nízke tarify, ktoré platili pre všetky voľby (miestne, regionálne, vnútroštátne a európske). Spoločnosť Correos dostávala v celom období za každé voľby čiastočné financovanie celých nákladov za doručenie.

(336)

Komisia konštatuje, že financovanie distribúcie volebného materiálu pre kandidátov do volieb predstavuje existujúcu štátnu pomoc v zmysle článku 1 písm.) b nariadenia (EÚ) 2015/1589.

7.4.3.   ZÁVER

(337)

Náhrada poskytnutá spoločnosti Correos za distribúciu volebného materiálu politických kandidátov predstavuje existujúcu pomoc a bude sa analyzovať samostatne v súlade s článkami 17, 18 a 19 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (98).

8.   SÚHRNNÉ ZÁVERY

(338)

Náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos na základe poštového zákona z roku 1998, oslobodenia od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností a náhrada poskytnutá spoločnosti Correos za distribúciu volebného materiálu predstavujú opatrenia pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, lebo spoločnosti Correos znížili náklady, ktoré zvyčajne znášajú súkromné podniky.

(339)

Tri kapitálové zvýšenia poskytnuté v rokoch 2004, 2005 a 2006 nepredstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, lebo štát konal v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(340)

Komisia konštatuje, že Španielsko neoprávnene vykonalo opatrenia pomoci uvedené v odôvodnení 338 v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy s výnimkou náhrady poskytnutej spoločnosti Correos za distribúciu volebného materiálu politických kandidátov, ktorá predstavuje existujúcu pomoc.

(341)

Náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos na základe poštového zákona z roku 1998 predstavujú nezlučiteľnú pomoc v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy v rozsahu, v akom predstavujú nadmerné náhrady pre spoločnosť Correos.

(342)

Oslobodenie od dane z nehnuteľností (IBI) a od dane z hospodárskych činností (IAE) predstavujú nezlučiteľnú pomoc.

(343)

Náhrada poskytnutá spoločnosti Correos za distribúciu volebného materiálu politických kandidátov predstavuje existujúcu pomoc a bude sa analyzovať samostatne v súlade s článkami 17, 18 a 19 nariadenia (ES) č. 659/1999.

9.   VYMÁHANIE PROSTRIEDKOV

(344)

Podľa zmluvy a ustálenej judikatúry Súdneho dvora je Komisia oprávnená rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo zmeniť pomoc, keď sa zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom (99). Súdny dvor takisto dôsledne trvá na tom, že povinnosť členského štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je určená na obnovenie predtým existujúcej situácie (100).

(345)

V tejto súvislosti Súdny dvor potvrdil, že cieľ je dosiahnutý vtedy, keď príjemca vráti sumy poskytnuté v podobe neoprávnenej pomoci, a tým stratí výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a obnoví sa situácia spred vyplatenia pomoci (101).

(346)

V súlade s touto judikatúrou sa v článku 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2015/1589 uvádza: „Ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“.

(347)

Takže so zreteľom na skutočnosť, že náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos na základe poštového zákona z roku 1998 (v miere, v akej poskytli spoločnosti Correos nadmernú náhradu) a oslobodenie od dane z nehnuteľností a od dane z hospodárskych činností boli vykonané v rozpore s článkom 108 zmluvy a považujú sa za neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, musia sa vrátiť s cieľom obnoviť situáciu, ktorá by existovala na trhu pred ich poskytnutím.

(348)

Nominálne sumy na vrátenie, ktoré zodpovedajú rôznym nezlučiteľným opatreniam pomoci, sú 166,112 miliónov EUR za náhrady za PUS poskytnuté spoločnosti Correos na základe poštového zákona z roku 1998 (pozri odôvodnenie 267), 752 840,50 za oslobodenie od dane z nehnuteľností (pozri odôvodnenie 316) a 113 591,24 EUR za čiastočné oslobodenie od dane z hospodárskych činností (pozri odôvodnenie 317).

(349)

Vymáhanie pomoci by sa malo vzťahovať na obdobie od poskytnutia výhody príjemcovi, čiže odkedy príjemca dostal pomoc k dispozícii, až do skutočného vymoženia pomoci a splácané sumy by sa mali úročiť až do skutočného vymoženia. Môže sa zohľadniť aj daňová úprava uvedená v odôvodneniach 268 – 269.

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Suma vo výške 317,387 miliónov EUR poskytnutá spoločnosti Correos vo forme náhrad za povinnosť univerzálnej služby na základe poštového zákona z roku 1998, ktorú Španielsko vyplatilo v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

Zo sumy uvedenej v predchádzajúcom odseku je suma vo výške 166,112 miliónov EUR nezlučiteľná s vnútorným trhom, lebo predstavuje nadmernú náhradu pre spoločnosť Correos.

Článok 2

Štátna pomoc vo výške 752 840,50 EUR poskytnutá spoločnosti Correos vo forme oslobodenia od dane z nehnuteľností (Impuesto sobre Bienes Inmuebles), ktorú Španielsko poskytlo neoprávnene v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy, je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

Článok 3

Štátna pomoc vo výške 113 591,24 EUR poskytnutá spoločnosti Correos vo forme čiastočného oslobodenia od dane z hospodárskych činností (Impuesto de Actividades Económicas), ktorú Španielsko poskytlo neoprávnene v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy, je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

Článok 4

Kapitálové príspevky pre spoločnosť Correos od Španielska v rokoch 2004, 2005 a 2006 nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

Článok 5

Štátna pomoc vo forme náhrady poskytnutej spoločnosti Correos za distribúciu volebných materiálov predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2015/1589.

Článok 6

1.   Španielsko vymôže nezlučiteľnú pomoc poskytnutú v rámci opatrení uvedených v článkoch 1, 2 a 3.

2.   Výška štátnej pomoci uvedená v článku 1 druhom pododseku sa môže ešte znížiť odpočítaním dane, ktorá bola zaplatená z pomoci, za podmienky, že príjemcovi sa neposkytne ďalšie zníženie dane, ako sa uvádza v odseku 50 oznámenia o vymáhaní.

3.   Vymáhané sumy sa úročia od dátumu, keď ich príjemca dostal k dispozícii, až do ich skutočného vymoženia.

4.   Úrok sa počíta na zloženom základe v súlade s kapitolou V nariadenia (ES) č. 794/2004.

5.   Španielsko s účinnosťou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia zruší všetky neuhradené platby pomoci uvedenej v článkoch 1, 2 a 3.

Článok 7

1.   Vymáhanie pomoci uvedenej v článkoch 1, 2 a 3 je okamžité a účinné.

2.   Španielsko zaistí vykonanie tohto rozhodnutia do štyroch mesiacov od dátumu oznámenia rozhodnutia.

Článok 8

1.   Španielsko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží Komisii tieto informácie:

a)

celková suma (istina a úroky z vymáhania), ktorá sa má od príjemcu vymôcť;

b)

podrobný opis opatrení, ktoré už boli prijaté alebo sa plánujú prijať, na vykonanie tohto rozhodnutia;

c)

dokumenty dokazujúce, že príjemcovi bolo nariadené vrátenie pomoci.

2.   Španielsko bude informovať Komisiu o priebehu vnútroštátnych opatrení na vykonanie tohto rozhodnutia až do vrátenia pomoci uvedenej v článkoch 1, 2 a 3. Španielsko na požiadanie Komisie bezodkladne predloží informácie o opatreniach, ktoré sa už prijali alebo ktoré sa plánujú prijať na vykonanie tohto rozhodnutia. Okrem toho poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch z vymáhania, ktoré už príjemca vrátil.

Článok 9

Toto rozhodnutie je určené Španielskemu kráľovstvu.

V Bruseli 10. júla 2018

Za Komisiu

Margrethe VESTAGER

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ C 129, 12.4.2016, s. 10.

(2)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, s. 14).

(4)  V ďalšom ustanovení a v článku 15 ods. 2 poštového zákona z roku 1998 sa ako služby zahrnuté v rozsahu univerzálnych poštových služieb uvádzajú tieto služby: 1. služby poštových poukážok; 2. pravidelné poskytovanie vnútroštátnych a medzinárodných poštových služieb v prípade poštových zásielok s adresou, ktorú uviedol odosielateľ na samotnej zásielke alebo na jej balení. Môžu zahŕňať: a) listy a pohľadnice obsahujúce písomné komunikácie do 2 kg; b) balíky s hospodárskou hodnotou alebo bez hospodárskej hodnoty do 10 kg.

(5)  V článku 18 poštového zákona z roku 1998 sa vymedzuje vyhradená oblasť takto: služby poštových poukážok; spracúvanie, triedenie, preprava a distribúcia medzimestských zásielok s potvrdením prevzatia alebo bez neho a listov a pohľadníc do 100 gramov (od 1. januára 2006 bola hmotnostná hranica stanovená na 50 gramov); cezhraničné poštové služby (zásielky poslané do iného štátu alebo prijaté z iného štátu) vrátane poslaných a prijatých listov a pohľadníc s uvedenými obmedzeniami ceny, hmotnosti a dátumu; príjem žiadostí, listov a komunikácie, ktoré občania adresovali orgánom verejnej správy.

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 176, 5.7.2002, s. 21).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3).

(8)  Vec C-280/00, Altmark Trans GmbH a Regierungspräsidium Magdeburg/Nahverkehrsgesellschaft Altmark GmbH, EU:C:2003:415.

(9)  Oznámenie Komisie: Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 15).

(10)  Záverečná správa o nákladoch a financovaní povinností univerzálnej služby v poštovom sektore v Európskej únii, november 1998, National Economic Research Associates (NERA). http://ec.europa.eu/internal_market/post/doc/studies/1998-nera_en.pdf

(11)  Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 16. marca 2006, C-234/04, Kapferer, ECLI:EU:C:2006:178, body 20 a 21; rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones, ECLI:EU:C: 2009:615; rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2015, C-505/14, Klausner Holz Niedersachsen, ECLI:EU:C:2015:742, body 36 a 45.

(12)  Rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 2003, spojené veci C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Chronopost/UFEX a i., ECLI:EU:C:2003:388.

(13)  Rozsudok Súdneho dvora 1. júla 2008, spojené veci C-341-06 a C-342/06 P, Chronopost and La Poste/UFEX a i., ECLI:EU:C:2008:375.

(14)  Rozsudok španielskeho najvyššieho súdu z 2. októbra 2006, Rec. 89/2004.

(15)  Rozhodnutie Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012, s. 3).

(16)  Komisia poznamenáva, že sa zdá, že niektoré z týchto otázok nepredstavujú otázky štátnej pomoci (napr. údajná predátorská cenotvorba), netýkajú sa priamo spoločnosti Correos (napr. údajné krížové dotácie spoločnosti Correos Express) a že nie sú určené skutočnosti týkajúce sa iných otázok (napr. údajná náhrada na financovanie informačných a komunikačných kampaní spoločnosti Correos).

(17)  Anonymná tretia strana uvádza aj rozšírenie rozsahu PUS na základe poštového zákona z roku 2010 na balíky do 20 kg ako znak záujmu spoločnosti Correos o rozšírenie svojho podnikania s cieľom súťažiť s ostatnými spoločnosťami, ktoré doručujú balíky, na španielskom trhu s doručovaním balíkov, pričom využíva výhodu svojho postavenia poskytovateľa univerzálnej služby.

(18)  Komisia posúdi náhrady za PUS pre spoločnosť Correos na základe poštového zákona z roku 2010 v inom rozhodnutí (pozri odôvodnenie 32).

(19)  Vec C-280/00, Altmark Trans GmbH a Regierungspräsidium Magdeburg/Nahverkehrsgesellschaft Altmark GmbH, EU:C:2003:415.

(20)  Pozri rozhodnutie Komisie 2009/554/ES z 21. októbra 2008 o schéme štátnej pomoci, ktorú Taliansko uplatnilo na odmenenie Poste Italiane za distribúciu poštových sporiteľných certifikátov [C 49/06 (ex NN 65/06)] (Ú. v. EÚ L 189, 21.7.2009, s. 3).

(21)  Vec T-613/97, Ufex a i./Komisia, ECLI:EU:T:2006:150.

(22)  Zverejnila Komisia 18. februára 2013 (http://ec.europa.eu/competition/state_aid/overview/new_guide_eu_rules_procurement_sk.pdf).

(23)  Rozhodnutie Komisie 2012/321/EÚ z 25. januára 2012 o opatrení SA.14588 (C 20/09), ktoré Belgicko zaviedlo v prospech spoločnosti De Post – La Poste (teraz „bpost“ ) (Ú. v. EÚ L 170, 29.6.2012, s. 1).

(24)  Pozri napríklad rozhodnutie Komisie z 28. marca 2012 vo veci SA.33054 (2012/N) – Náhrada za čisté náklady vzniknuté pri udržiavaním ekonomicky neživotaschopnej siete počas obdobia 2012 – 2015 a predĺžením nástroja pre prevádzkový kapitál (Ú. v. EÚ C 121, 26.4.2012, s. 1), a rozhodnutie Komisie 2012/636/EÚ z 25. januára 2012 o opatrení C 36/07 (ex NN 25/07), ktoré prijalo Nemecko v prospech Deutsche Post AG (Ú. v. EÚ L 289, 19.10.2012, s. 1).

(25)  Vec C-124/10 P, Komisia/EDF, ECLU:EU:C:2012:318.

(26)  Rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 2003, spojené veci C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Chronopost/UFEX a i., ECLI:EU:C:2003:388.

(27)  Rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, spojené veci C-341-06 a C-342/06 P, Chronopost and La Poste/UFEX a i., ECLI:EU:C.2008:375.

(28)  Rozhodnutie Komisie 98/365/EC z 1. októbra 1997 týkajúce sa údajnej štátnej pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo spoločnosti SMFI-Chronopost (Ú. v. ES L 164, 9.6.1998, s. 37).

(*1)  Dôverné informácie.

(29)  Comisión Nacional de los Mercados y la Competencia: CNMC prijme uznesenia po stanovení čistých nákladov univerzálnych poštových služieb a nespravodlivého zaťaženia za tieto rôzne roky.

(30)  C-460/07, Sandra Puffer/Unabhängiger Finanzsenat, Außenstelle Linz, ECLI:EU:C:2009:254.

(31)  Rozhodnutie Komisie 2011/3/EÚ z 24. februára 2010 o zmluvách o dopravných službách vo verejnom záujme medzi dánskym ministerstvom dopravy a podnikom Danske Statsbaner [štátna pomoc C 41/08 (ex NN 35/08)] (Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2011, s. 1).

(32)  Metodika priraďovania nákladov spočíva vo vypočítaní čistých nákladov záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme, ako je PUS, ako vynaložené náklady mínus výnosy získané z plnenia záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. Na základe metodiky priraďovania nákladov možno k týmto čistým nákladom na výpočet maximálnej výšky prípustnej náhrady pripočítať primeraný zisk.

(33)  Návratnosť predaja je ukazovateľ ziskovosti známy aj ako rozpätie prevádzkového zisku. Počíta sa ako pomer medzi čistým prevádzkovým ziskom (pred úrokmi a zdanením) a výnosmi. Presnejšie je čistý prevádzkový zisk rozdiel medzi výnosmi a nákladmi na prevádzkovej úrovni.

(34)  Vec T-358/94, Compagnie nationale Air France/Komisia Európskych spoločenstiev, EU:T:1996:194, bod 56.

(35)  Vec 248/84, Spolková republika Nemecko/Komisia Európskych spoločenstiev, EU:C:1987:437, bod 17; a spojené veci T-92/00 a T-103/00, Territorio Histórico de Álava – Diputación Foral de Álava (T-92/00), Ramondín, SA a Ramondín Cápsulas, SA (T-103/00)/Komisia európskych spoločenstiev, EU:T:2002:61, bod 57.

(36)  Spojené veci C-180/98 až C-184/98, Pavel Pavlov a i./Stichting Pensioenfonds Medische Specialisten, EU:C:2000:428, bod 74.

(37)  Vec C-41/90, Höfner & Fritz Elser/Macrotron GmbH, EU:C:1991:161, bod 21, a spojené veci C-180/98 až C-184/98, Pavel Pavlov a i./Stichting Pensioenfonds Medische Specialisten, EU:C:2000:428, bod 74.

(38)  Vec C-118/85, Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika, EU:C:1987:283, bod 7.

(39)  Vec C-82/01 P, Aéroports de Paris/Komisia Európskych spoločenstiev, EU:C:2002:617, bod 74; a vec C-49/07, Motosykletistiki Omospondia Ellados NPID (MOTOE)/Elliniko Dimosio, EU:C:2008:376, bod 25. Pozri aj oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (2012/C 8/02), bod 9.

(40)  Vec C-49/07, Motosykletistiki Omospondia Ellados NPID (MOTOE)/Elliniko Dimosio, EU:C:2008:376, bod 27; a vec C-244/94, Fédération Française des Sociétés d'Assurance, Société Paternelle-Vie, Union des Assurances de Paris-Vie and Caisse d'Assurance et de Prévoyance Mutuelle des Agriculteurs v Ministère de l'Agriculture et de la Pêche, EU:C:1995:392, bod 21.

(41)  Vec C-39/94, Syndicat français de l'Express international (SFEI) a i./La Poste a i., EU:C:1996:285, bod 60; a vec C-342/96, Španielske kráľovstvo/Komisia Európskych spoločenstiev, EU:C:1999:210, bod 41.

(42)  Vec C-173/73, Talianska republika/Komisia Európskych spoločenstiev, EU:C:1974:71, bod 13.

(43)  Vec C-280/00, Altmark Trans GmbH and Regierungspräsidium Magdeburg/Nahverkehrsgesellschaft Altmark GmbH, EU:C:2003:415.

(44)  Pozri body 71 – 82 rozhodnutia o začatí konania z roku 2016.

(45)  Pozri odôvodnenia 296 – 320 rozhodnutia 2012/321/EÚ.

(46)  V prípade spoločnosti bpost sa na roky 2004 a 2005 uplatnila úroveň primeraného zisku 4,8 % a na roky 2006 – 2010 úroveň návratnosti predaja 7,4 %. Na základe týchto úrovní primeraného zisku Komisia vyvodila záver, že spoločnosť bpost dostala nadmernú náhradu, čo viedlo k vymáhaniu sumy 417 miliónov EUR (pozri http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-45_en.htm)

(47)  Keďže pripomienky španielskeho štátu a spoločnosti Correos sú veľmi podobné, Komisia bude v ďalšej časti tohto dokumentu odkazovať na pripomienky španielskych orgánov a/alebo spoločnosti Correos. Vo väčšine prípadov predložili obdive strany rovnakú pripomienku. V niektorých prípadoch len jedna z nich.

(48)  Oznámenie Komisie: Rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2005) (Ú. v. EÚ C 297, 29.11.2005, s. 4).

(49)  Pozri najmä rozhodnutie 2012/321/EÚ a rozhodnutie 2012/636/EÚ.

(50)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2 odseku 21 rámca pre SVHZ z roku 2012. Táto metodika priraďovania nákladov je opísaná v odsekoch 28 a nasl. rámca pre SVHZ z roku 2012.

(51)  Pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, ECLI:EU:C:2008:757, bod 111.

(52)  Ako sa opisuje napríklad v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je priložený k správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní smernice o poštových službách, a najmä v prílohe o výpočte čistých nákladov povinnosti poštovej univerzálnej služby. Ďalšie usmernenie možno nájsť v rozhodovacej praxi Komisie v oblasti štátnej pomoci od roku 2012.

(53)  Pozri napríklad rozhodnutie Komisie zo 4. decembra 2015 vo veci SA.43243 (2015/N) – štátne náhrady poskytnuté spoločnosti Poste Italiane SpA za zabezpečovanie univerzálnych poštových služieb v období 2012 – 2015 a 2016 – 2019 (Ú. v. EÚ C 104, 18.3.2016, s. 1), rozhodnutie Komisie z 1. augusta 2014 vo veci SA.35608 (2014/C) o opatrení, ktoré vykonalo Grécko v prospech Helénskej pošty (ELTA) (Ú. v. EÚ C 348, 3.10.2014, s. 48), rozhodnutie Komisie z 5. augusta 2016 vo veci SA.38869 (2014/N) o náhrade pre spoločnosť Poczta Polska za čisté náklady PUS 2013 – 2015 (Ú. v. EÚ C 284, 5.8.2016, s. 1).

(54)  Vec C-471/09 P, Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia, ECLI:EU:C:2011:521, bod 65.

(55)  Tlačové správy, uverejnenie rozhodnutí na jej webovom sídle.

(56)  Pozri poznámku pod čiarou č. 53.

(57)  Napr. Helénska pošta, Poste Italiane.

(58)  Pozri rozhodnutie Komisie z 20. novembra 2012 vo veci SA.33989 (2012/NN) o opatrení, ktoré vykonalo Taliansko v prospech spoločnosti Poste Italiane (Ú. v. EÚ C 77, 15.3.2013, s. 12) a rozhodnutie Komisie vo veci SA.35608 (2014/C) o opatrení, ktoré vykonalo Grécko v prospech Helénskej pošty.

(59)  Pozri bod 50 rozhodnutia Komisie vo veci SA.33989 (2012/NN) o opatrení, ktoré vykonalo Taliansko v prospech spoločnosti Poste Italiane.

(60)  Vec 730/79, Philip Morris Holland BV/Komisia Európskych spoločenstiev, EU:C:1980:209, bod 11; a spojené veci T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 až 607/97, T-1/98, T-3/98 až T-6/98 a T-23/98, Alzetta Mauro a i./Komisia Európskych spoločenstiev, EU:T:2000:151, bod 80.

(61)  Vec 730/79, Philip Morris Holland BV/Komisia Európskych spoločenstiev, EU:C:1980:209, body 11 a 12; a vec T-214/95, Het Vlaamse Gewest (Flámsky región)/Komisia Európskych spoločenstiev, EU:T:1998:77, body 48 – 50.

(62)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9).