ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 20

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 62
23. januára 2019


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/98 z 21. januára 2019, ktorým sa vyhlasuje verejná súťaž na nákup sušeného odstredeného mlieka počas obdobia verejnej intervencie od 1. marca do 30. septembra 2019

1

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/99 z 22. januára 2019, ktorým sa ukončuje opätovné absorpčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu rúr a rúrok z tvárnej liatiny (tiež známej ako liatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii bez zmeny platných opatrení

3

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/100 z 22. januára 2019, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch [oznámené pod číslom C(2019) 615]  ( 1 )

8

 

 

AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI

 

*

Rozhodnutie podvýboru EÚ a Ukrajiny pre clá č. 1/2018 z 21. novembra 2018, ktorým sa nahrádza Protokol I k Dohode o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou týkajúci sa vymedzenia pojmu výrobky s pôvodom a metód administratívnej spolupráce [2019/101]

40

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

23.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 20/1


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/98

z 21. januára 2019,

ktorým sa vyhlasuje verejná súťaž na nákup sušeného odstredeného mlieka počas obdobia verejnej intervencie od 1. marca do 30. septembra 2019

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1370/2013 zo 16. decembra 2013, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (2), a najmä na jeho článok 3 ods. 6,

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1240 z 18. mája 2016, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o verejnú intervenciu a pomoc na súkromné skladovanie (3), a najmä na jeho článok 12 ods. 1,

keďže:

(1)

Podľa článku 12 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 je verejná intervencia pre sušené odstredené mlieko k dispozícii od 1. marca do 30. septembra.

(2)

V nariadení (EÚ) č. 1370/2013 sa stanovuje, že kvantitatívne obmedzenie nákupu sušeného odstredeného mlieka za pevnú cenu sa na rok 2019 stanovuje na úrovni nula ton.

(3)

V súlade s článkom 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1370/2013 sa má preto vyhlásiť verejná súťaž na nákup sušeného odstredeného mlieka od začiatku obdobia verejnej intervencie v roku 2019.

(4)

V hlave II kapitole II oddiele 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/1240 sa stanovujú pravidlá nákupu prostredníctvom verejnej súťaže.

(5)

V súlade s článkom 9 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/1240 by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej musia členské štáty Komisii oznámiť všetky prípustné súťažné ponuky.

(6)

V záujme účinného spravovania by členské štáty mali na oznamovanie uvedených ponúk Komisii používať informačné systémy v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2017/1183 (4) a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/1185 (5),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vyhlásenie verejnej súťaže

Týmto sa na obdobie od 1. marca do 30. septembra 2019 vyhlasuje verejná súťaž na nákup sušeného odstredeného mlieka do intervencie, a to za podmienok stanovených hlave II kapitole II oddiele 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/1240 a v tomto nariadení.

Článok 2

Predkladanie súťažných ponúk

1.   Lehoty, počas ktorých sa môžu predkladať súťažné ponuky, sa končia tretí utorok v danom mesiaci o 11.00 hod. (bruselského času). Konečný termín na predkladanie súťažných ponúk v auguste však je štvrtý utorok v mesiaci o 11.00 hod. (bruselského času).

Ak je utorok štátnym sviatkom, lehota uplynie o 11.00 hod. bruselského času predchádzajúceho pracovného dňa.

2.   Ponuky sa predkladajú platobným agentúram, ktoré sú schválené členskými štátmi (6).

Článok 3

Oznamovanie Komisii

Oznamovanie podľa článku 9 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/1240 sa musí uskutočniť do 16.00 hod. (bruselského času) v konečných termínoch na predkladanie súťažných ponúk v zmysle článku 2 tohto nariadenia, a to v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2017/1183 a vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/1185.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 21. januára 2019

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ

Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 12.

(3)  Ú. v. EÚ L 206, 30.7.2016, s. 71.

(4)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1183 z 20. apríla 2017 o doplnení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 s ohľadom na poskytovanie informácií a predkladanie dokumentov Komisii (Ú. v. EÚ L 171, 4.7.2017, s. 100).

(5)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1185 z 20. apríla 2017, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 a (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o poskytovanie informácií a predkladanie dokumentov Komisii, a ktorým sa menia a zrušujú viaceré nariadenia Komisie (Ú. v. EÚ L 171, 4.7.2017, s. 113).

(6)  Adresy platobných agentúr sú dostupné na webovej stránke Európskej komisie http://ec.europa.eu/agriculture/milk/policy-instruments/index_sk.htm.


23.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 20/3


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/99

z 22. januára 2019,

ktorým sa ukončuje opätovné absorpčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu rúr a rúrok z tvárnej liatiny (tiež známej ako liatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii bez zmeny platných opatrení

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 ods. 2 a článok 12,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Platné opatrenia

(1)

V súčasnosti platnými opatreniami sú konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/388 (2), ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii, zmeneným vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1369 (3).

(2)

Dotknutý výrobok takisto podlieha konečnému vyrovnávaciemu clu uloženému vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/387 (4). Vyrovnávacie clo však nie je predmetom tohto opätovného prešetrovania.

1.2.   Žiadosť o opätovné absorpčné prešetrovanie

(3)

Komisii bola doručená žiadosť o opätovné absorpčné prešetrovanie platných antidumpingových opatrení podľa článku 12 základného nariadenia.

(4)

Žiadosť predložili 16. marca 2018 spoločnosti Saint-Gobain PAM, Saint-Gobain PAM Deutschland GmbH, Saint-Gobain PAM España S.A. a Duktus (Production) GmbH (ďalej len „žiadatelia“), teda štyria výrobcovia z Únie, ktorých výroba predstavuje viac než 90 % celkovej výroby rúr a rúrok z tvárnej liatiny v Únii.

(5)

Žiadatelia predložili dostatočné dôkazy na odôvodnenie opätovného otvorenia antidumpingového prešetrovania. Žiadatelia tvrdia, že po pôvodnom období prešetrovania a uložení antidumpingového cla sa v Únii znížili ceny ďalšieho predaja neprepojeným zákazníkom, čo bráni zamýšľaným nápravným účinkom platných opatrení. Dôkazy uvedené v žiadosti naznačili, že pokles v cenách ďalšieho predaja nie je možné vysvetliť inými faktormi, ako napríklad zmenami v cenách surovín.

1.3.   Opätovné otvorenie antidumpingového prešetrovania

(6)

Komisia 30. apríla 2018 oznámila opätovné otvorenie antidumpingového prešetrovania, a to oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o opätovnom otvorení prešetrovania“) (5).

(7)

Opätovné prešetrovanie sa týkalo súčasného antidumpingového cla vo výške 14,1 %, ktoré bolo uložené spoločnosti Jindal Saw Limited (ďalej len „Jindal“) a jej prepojeným spoločnostiam a „všetkým ostatným spoločnostiam“, ako sa stanovuje v článku 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/388.

1.4.   Zainteresované strany

(8)

V oznámení o opätovnom otvorení prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na opätovnom prešetrovaní. Komisia navyše osobitne informovala žiadateľov, vyvážajúcich výrobcov a dovozcov, o ktorých vedela, že sa ich to týka, a orgány dotknutej krajiny o opätovnom absorpčnom prešetrovaní a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(9)

Zainteresované strany dostali možnosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Spoločnosť Jindal požiadala o vypočutie pred Komisiou a jej žiadosti bolo vyhovené.

1.5.   Opätovné prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov

(10)

Komisia zaslala spoločnosti Jindal a jej prepojeným spoločnostiam dotazník a vyzvala ostatných vyvážajúcich výrobcov, aby sa prihlásili do 15 dní od uverejnenia oznámenia o opätovnom otvorení prešetrovania.

(11)

Jeden z indických vyvážajúcich výrobcov, spoločnosť Electrosteel Castings Limited, sa prihlásil v stanovenej lehote, avšak opätovné prešetrovanie sa ho netýkalo, keďže sa naňho nevzťahuje konečné antidumpingové clo podľa článku 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/388.

(12)

Dvaja ďalší indickí vyvážajúci výrobcovia, spoločnosti Electrotherm (India) Ltd. a Tata Metaliks Limited, sa prihlásili po uplynutí stanovenej lehoty. Tieto spoločnosti podliehajú sadzbe uplatniteľnej pre „všetky ostatné spoločnosti“ podľa článku 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/388, ktorá bola v pôvodnom prešetrovaní stanovená na úrovni individuálneho antidumpingového cla pre spoločnosť Jindal vo výške 14,1 %. Obe spoločnosti mali v období opätovného absorpčného prešetrovania v Únii zanedbateľný predaj. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto spoločnosti sa prihlásili neskoro, im Komisia dotazník nezaslala.

1.6.   Výber vzorky neprepojených dovozcov

(13)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o opätovnom otvorení prešetrovania. Žiadny sa neprihlásil.

1.7.   Vyplnené dotazníky

(14)

Komisia zaslala dotazník spoločnosti Jindal, ktorá ho vyplnila.

1.8.   Overovania na mieste

(15)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely tohto opätovného prešetrovania. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch tejto spoločnosti: Jindal Saw Italia SpA, Terst, Taliansko (ďalej len „Jindal Taliansko“). Jindal Taliansko je jedinou prepojenou spoločnosťou spoločnosti Jindal v Únii (pozri oddiel 3.1).

1.9.   Poskytnutie informácií

(16)

Komisia zaslala 24. októbra 2018 všetkým zainteresovaným stranám informačný dokument, ktorý obsahoval základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých Komisia navrhla ukončenie opätovného prešetrovania. Zainteresované strany boli informované o lehote, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky k poskytnutiu informácií. Na poskytnutie informácií reagovali dva subjekty, a to žiadatelia a spoločnosť Jindal. Žiadatelia požiadali o vypočutie pred Komisiou a ich žiadosti bolo vyhovené. Pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa zvážili a v opodstatnených prípadoch sa aj zohľadnili.

1.10.   Obdobia, na ktoré sa opätovné absorpčné prešetrovanie vzťahuje

(17)

Obdobie opätovného absorpčného prešetrovania (ďalej len „OAP“) trvalo od 1. apríla 2017 do 31. marca 2018. Dotknuté obdobie trvalo od 1. apríla 2016 do 31. marca 2018. Pôvodné obdobie prešetrovania (ďalej len „POP“) trvalo od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014.

2.   DOTKNUTÝ VÝROBOK

(18)

Dotknutý výrobok je vymedzený ako rúry a rúrky z tvárnej liatiny (tiež známej ako liatina s guľôčkovým grafitom) s vylúčením rúrok z tvárnej liatiny bez vnútorného a vonkajšieho náteru (ďalej len „holé rúrky“), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7303 00 10 a ex 7303 00 90 (kódy TARIC 7303001010, 7303009010), s pôvodom v Indii (ďalej len „dotknutý výrobok“).

3.   ZISTENIA

(19)

Cieľom opätovného absorpčného prešetrovania podľa článku 12 základného nariadenia je stanoviť, či od uloženia pôvodných opatrení vývozné ceny klesli alebo nie alebo či nenastal žiadny pohyb alebo nastal nedostatočný pohyb v cenách ďalšieho predaja alebo následných predajných cenách dotknutého výrobku v Únii. Ak sa dospeje k záveru, že opatrenie malo viesť k pohybu týchto cien, v druhom kroku budú s cieľom odstránenia ujmy, ktorá bola predtým určená v súlade s článkom 3 základného nariadenia, vývozné ceny prehodnotené v súlade s článkom 2 základného nariadenia a znovu sa vypočítajú dumpingové rozpätia, aby sa zohľadnili prehodnotené vývozné ceny.

3.1.   Zmeny obchodného modelu spoločnosti Jindal a predaj v Únii

(20)

Po uložení opatrení predaj spoločnosti Jindal v Únii klesol v porovnaní s POP asi o 90 %. Predaj spoločnosti Jindal v Únii rovnajúci sa [menej než 2 000 tonám] teraz predstavuje [menej než 0,5 %] spotreby v Únii.

(21)

Od POP navyše nastali zmeny v štruktúre predaja spoločnosti Jindal. V POP mala spoločnosť Jindal tri prepojené obchodné spoločnosti v Spojenom kráľovstve, Španielsku a Taliansku, zatiaľ čo v OAP zostala už iba prepojená spoločnosť v Taliansku. Spoločnosť Jindal Taliansko stojí za veľkou väčšinou predaja spoločnosti Jindal v Únii, pričom priamy vývoz je len obmedzený.

(22)

V OAP navyše spoločnosť Jindal predávala podstatne menšiemu počtu klientov ([menej ako polovici v porovnaní s POP]) v menšom počte členských štátov ([v menej než polovici v porovnaní s POP]) ako počas pôvodného prešetrovania. Spoločnosť Jindal taktiež predala oveľa menší počet druhov výrobkov (ďalej len „PCN“): [menej než polovicu v porovnaní s POP].

3.2.   Analýza vývoja cien

(23)

Pri určovaní, či došlo k poklesu vývozných cien, Komisia obvykle stanoví pre každého prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu jeho vývozné ceny počas OAP a porovnáva tieto ceny s príslušnými vývoznými cenami určenými v POP. Keďže je však objem priameho predaja na vývoz veľmi malý, ako je uvedené v odôvodnení (21), cenu priameho vývozu spoločnosti Jindal do Únie nezávislým zákazníkom nemožno zmysluplne porovnať. Keďže analýza cien by mala byť založená na cene pre prvého nezávislého zákazníka a vzhľadom na to, že prepojené spoločnosti Jindalu v Španielsku a Spojenom kráľovstve už neexistujú, analýza Komisie vychádza iba z ceny ďalšieho predaja spoločnosti Jindal Taliansko prvému neprepojenému zákazníkovi.

(24)

Vzhľadom na veľmi obmedzený objem, ktorý sa posudzuje, a zmeny týkajúce sa druhov výrobkov uvedené v oddiele 3.1 by porovnanie na základe PCN nebolo reprezentatívne, a teda by nemohlo viesť k zmysluplnej analýze.

(25)

Na vypracovanie orientačnej analýzy Komisia vykonala porovnanie celkovej váženej priemernej ceny za kilogram pre všetky druhy výrobkov, pokiaľ ide o predaj spoločnosti Jindal Taliansko prvému neprepojenému zákazníkovi. Zistila, že cena ďalšieho predaja spoločnosti Jindal v OAP sa v porovnaní s POP zvýšila v priemere o [viac než 10 %], čo odráža [viac ako 80 %] antidumpingového cla vo výške 14,1 %.

(26)

Časť predaja spoločnosti Jindal v OAP sa navyše realizovala na základe cien stanovených v súťažných ponukách pred uložením opatrení. Nemožno očakávať, že predajná cena pri takomto predaji by sa zmenila, a preto má porovnanie cien obmedzený význam.

(27)

Po poskytnutí informácií žiadatelia predložili rozličné tvrdenia. Po prvé, žiadatelia tvrdili, že Komisia by mala vziať do úvahy tri vonkajšie faktory: vyrovnávacie clo vo výške 8,7 %, zmluvné clo vo výške 3,2 % a výmenný kurz medzi INR a EUR.

(28)

Pokiaľ ide o vyrovnávacie clo, žiadatelia tvrdili, že nárast ceny ďalšieho predaja sa musí až do výšky 8,7 % pripísať predovšetkým vyrovnávaciemu clu. Komisia poznamenala, že opätovné prešetrovanie sa obmedzuje na údajnú absorpciu antidumpingového cla. Zistenia z tohto prešetrovania však v každom prípade ukazujú, že spoločnosť Jindal Taliansko zvýšila ceny nad rámec vyrovnávacieho cla uloženého v roku 2016. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(29)

Pokiaľ ide o zmluvné clo, žiadatelia poznamenali, že zmluvné clo na dotknutý výrobok v OAP sa v porovnaní s POP zvýšilo z 0 % na 3,2 %. Výrobky, ktoré zodpovedajú kategórii S-15a systému všeobecných colných preferencií a zahŕňajú výrobky uvedené v 73. kapitole vrátane dotknutého výrobku, v súčasnosti podliehajú zmluvnému clu vo výške 3,2 %. Žiadatelia sa vyjadrili, že táto zmena by sa mala vziať do úvahy pri posudzovaní nárastu cien ďalšieho predaja. Komisia potvrdila, že clo sa zohľadnilo v rámci analýzy, ktorá bola poskytnutá zainteresovaným stranám. Komisia však poznamenala, že ak by sa zmluvné clo nevzalo do úvahy, zistený nárast cien by bol vyšší. Keďže ani jeden z prístupov by nezmenil zistenia o dostatočnom náraste cien, Komisia ponechala otvorenú otázku, či by nárast zmluvného cla mal byť v tomto prípade zohľadnený pri porovnaní cien alebo nie.

(30)

Pokiaľ ide o výmenný kurz, žiadatelia tvrdili, že by sa zmena výmenného kurzu medzi EUR a INR mala zohľadniť. Keďže sa zvýšila hodnota INR v porovnaní s EUR, znížila sa podľa nich cenová konkurencieschopnosť indického vývozu. Komisia usúdila, že zmeny vo výmenných kurzoch mien môžu byť faktorom, ktorý treba vziať do úvahy v situáciách, keď sa fakturácia robí v cudzej mene. V tomto prípade sa však porovnanie zakladalo na cene ďalšieho predaja, ktorá sa v POP aj OAP fakturovala v EUR, aby sa pri odhade výšky nárastu cien použila tá istá mena. Preto nemali opodstatnenie nijaké úpravy vychádzajúce zo zmeny výmenného kurzu medzi INR a EUR a žiadosť sa zamietla.

(31)

Po druhé, žiadatelia taktiež tvrdili, že predaje v rámci verejnej súťaže nie sú nereprezentatívne a mali by sa zahrnúť do porovnania. Komisia vysvetlila, že tieto predaje neboli z porovnania cien vylúčené (pozri odôvodnenie (26)).

(32)

Po tretie, žiadatelia tvrdili, že na to, aby bolo možné považovať pohyb v cenách ďalšieho predaja za zásadný, by mal byť prinajmenšom na úrovni uloženého cla. Komisia poznamenala, že posudzovanie sa týka konkrétneho prípadu a z právneho hľadiska nie je pre zistenie absorpcie rozhodujúce, či došlo k zásadnému pohybu cien, ale či nenastal žiadny pohyb alebo nastal nedostatočný pohyb v cenách ďalšieho predaja, čo by negovalo účinok antidumpingového cla. Komisia v tomto prípade usúdila, že nárast cien o viac ako 10 % nemožno považovať za nedostatočný.

(33)

Po štvrté, žiadatelia požiadali Komisiu, aby prešetrila výrobky dovážané spoločnosťou Jindal Taliansko zo závodu spoločnosti Jindal v Spojených arabských emirátoch alebo akéhokoľvek iného zdroja a potvrdila, že tento dovoz nemá pôvod v Indii ani nebol inak nesprávne zatriedený. Komisia poznamenala, že toto tvrdenie má povahu tvrdenia o obchádzaní, ktoré nie je predmetom opätovného absorpčného prešetrovania.

(34)

Po piate, žiadatelia tvrdili, že Komisia nemala porovnať iba cenu ďalšieho predaja spoločnosti Jindal Taliansko v OAP s cenou ďalšieho predaja spoločnosti Jindal Taliansko v POP, ale aj s cenou ďalšieho predaja bývalých dcérskych spoločností spoločnosti Jindal v Španielsku a v Spojenom kráľovstve v POP. Podľa žiadateľov by bol takýto prístup opodstatnený, keďže antidumpingové clo sa týka všetkých predajov spoločnosti Jindal.

(35)

Komisia dospela k záveru, že takéto porovnanie by nebolo vhodné a neprinieslo by zmysluplné výsledky najmä vzhľadom na rozdielny sortiment výrobkov, dodacie podmienky a fakturačné meny. Komisia preto aj naďalej konštatovala, že primeraným kritériom je porovnanie cien iba na základe predajov spoločnosti Jindal Taliansko. V záujme úplnosti však Komisia uskutočnila simuláciu, v rámci ktorej porovnala cenu ďalšieho predaja spoločnosti Jindal Taliansko v OAP s cenou ďalšieho predaja všetkých dcérskych spoločností spoločnosti Jindal v POP. Zo simulácie vyplýva, že priemerná cena ďalšieho predaja medzi OAP a POP by sa ešte viac zvýšila (o [viac ako 13 %]). Napriek obmedzenej relevantnosti by preto takáto analýza podporila záver Komisie v tomto opätovnom prešetrovaní.

(36)

Na záver sa žiadatelia zaujímali o priamy predaj spoločnosti Jindal v Únii. Komisia poznamenala, že objem predaja nebolo možné považovať za významný ([menej než 300 ton]) a k predaju došlo prevažne za iných dodacích podmienok ako v pôvodnom prešetrovaní. Nebolo preto možné vykonať zmysluplné porovnanie. Tento predaj bol preto z porovnania cien vylúčený.

3.3.   Záver

(37)

Vzhľadom na obmedzený objem a nedostatočnú porovnateľnosť Komisia nemohla vypracovať podrobnú a presvedčivú analýzu cien pre spoločnosť Jindal. Napriek tomu, ako je uvedené v odôvodnení (25), Komisia zistila, že celková cena ďalšieho predaja spoločnosti Jindal Taliansko sa v porovnaní s POP zvýšila a opatrenia preto viedli k pozitívnemu pohybu cien v podobnom rozsahu ako dotknuté clo. Vzhľadom na zásadný pokles objemu predaja Komisia tiež zistila, že účinky opatrení neboli oslabené.

(38)

Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu a zanedbateľný objem predaja ([menej než 0,1 %] spotreby v Únii) ostatných indických vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa vzťahuje toto opätovné prešetrovanie, Komisia dospela k záveru, že uvedené závery sa uplatňujú aj na „všetky ostatné spoločnosti“. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že dostupné štatistické údaje pre „všetky ostatné spoločnosti“ nebolo možné považovať za zmysluplné vzhľadom na nízky objem predaja a nedostatok informácií o predajných kanáloch ostatných indických vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa vzťahuje toto opätovné prešetrovanie. Komisia však napriek tomu poskytla informatívny údaj, že z údajov o cenách pri zanedbateľnom objeme predaja, ktoré boli získané z databázy dovozných štatistík stanovenej v článku 14 ods. 6 základného nariadenia, vyplýva, že priemerná cena pre „všetky ostatné spoločnosti“ bola podobná ako priemerná cena spoločnosti Jindal.

(39)

Komisia teda dospela k záveru, že opatrenia mali účinok vo vzťahu k spoločnosti Jindal a „všetkým ostatným spoločnostiam“ podľa článku 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/388.

(40)

Vzhľadom na tieto zistenia Komisia nepovažovala za nevyhnutné pristúpiť k opätovnému vypočítaniu cla.

4.   POSKYTNUTIE INFORMÁCIÍ A ZÁVER

(41)

Ako sa uvádza v oddiele 1.9, Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých má v úmysle ukončiť opätovné absorpčné prešetrovanie. Pripomienky sa analyzovali a zohľadnili, keď to bolo opodstatnené.

(42)

Vzhľadom na vyššie uvedené Komisia dospela k záveru, že opätovné absorpčné prešetrovanie by sa malo ukončiť bez toho, aby sa zmenili platné opatrenia.

(43)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Opätovné absorpčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu rúr a rúrok z tvárnej liatiny (tiež známej ako liatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii podľa článku 12 nariadenia (EÚ) 2016/1036 sa týmto ukončuje bez toho, aby sa zmenili platné antidumpingové opatrenia.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. januára 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/388 zo 17. marca 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 73, 18.3.2016, s. 53).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1369 z 11. augusta 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/388, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 217, 12.8.2016, s. 4).

(4)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/387 zo 17. marca 2016, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 73, 18.3.2016, s. 1).

(5)  Ú. v. EÚ C 151, 30.4.2018, s. 57.


ROZHODNUTIA

23.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 20/8


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2019/100

z 22. januára 2019,

ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch

[oznámené pod číslom C(2019) 615]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri Spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu (1), a najmä na jej článok 9 ods. 4,

so zreteľom na smernicu Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcu sa veterinárnych kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Únie s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (2), a najmä na jej článok 10 ods. 4,

so zreteľom na smernicu Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúcu pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (3), a najmä na jej článok 4 ods. 3,

keďže:

(1)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/709/EÚ (4) sa stanovujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch, v ktorých boli potvrdené prípady tejto choroby medzi domácimi alebo divo žijúcimi ošípanými (ďalej len „dotknuté členské štáty“). V prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu sa v častiach I až IV vymedzujú a uvádzajú určité oblasti dotknutých členských štátov rozdelené podľa miery rizika vyplývajúcej z epidemiologickej situácie v súvislosti s danou chorobou. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2014/709/EÚ bola niekoľkokrát zmenená s cieľom zapracovať zmeny epidemiologickej situácie v Únii, pokiaľ ide o africký mor ošípaných, ktoré je potrebné zohľadniť v uvedenej prílohe. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ bola naposledy zmenená vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2018/2015 (5) po nedávnych prípadoch výskytu afrického moru ošípaných v Lotyšsku, Litve a Poľsku.

(2)

Riziko rozšírenia afrického moru ošípaných medzi voľne žijúcu zver je spojené s prirodzeným pomalým šírením tejto choroby v populáciách divo žijúcich ošípaných, ako aj s ľudskou činnosťou, ako vyplynulo z nedávneho epidemiologického vývoja tejto choroby v Únii a ako to zdokumentoval Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vo vedeckom stanovisku Pracovnej skupiny pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat uverejnenom 14. júla 2015, vo vedeckej správe úradu EFSA o epidemiologických analýzach afrického moru ošípaných v pobaltských štátoch a Poľsku uverejnenej 23. marca 2017, vo vedeckej správe úradu EFSA o epidemiologických analýzach afrického moru ošípaných v pobaltských štátoch a Poľsku uverejnenej 8. novembra 2017 a vo vedeckej správe úradu EFSA o epidemiologických analýzach afrického moru ošípaných v Európskej únii uverejnenej 29. novembra 2018 (6).

(3)

V smernici Rady 2002/60/ES (7) sa stanovujú minimálne opatrenia Únie, ktoré sa majú prijať na kontrolu afrického moru ošípaných. V článku 9 smernice 2002/60/ES sa stanovuje zriadenie ochranných a kontrolných pásiem (ďalej len „ochranné pásma a pásma dohľadu“) po úradnom potvrdení diagnózy afrického moru ošípaných na farme a v článkoch 10 a 11 uvedenej smernice sa stanovujú opatrenia, ktoré sa majú prijať v ochranných pásmach a pásmach dohľadu s cieľom zabrániť šíreniu danej choroby. V článku 15 smernice 2002/60/ES sa stanovujú opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípadoch, keď je potvrdený africký mor ošípaných medzi divo žijúcimi ošípanými vrátane zaradenia fariem na chov ošípaných vo vymedzenej nakazenej oblasti (ďalej len „infikovaná oblasť“) pod úradný dohľad. Nedávne skúsenosti ukázali, že opatrenia stanovené v smernici 2002/60/ES, najmä opatrenia týkajúce sa čistenia a dezinfekcie infikovaných fariem, sú účinné, pokiaľ ide o kontrolu šírenia danej choroby.

(4)

Berúc do úvahy účinnosť opatrení uplatňovaných v členských štátoch v súlade so smernicou 2002/60/ES, a najmä opatrení stanovených v jej článku 10 ods. 4 písm. b), článku 10 ods. 5 a článku 15 a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika, pokiaľ ide o africký mor ošípaných, stanovenými v Kódexe zdravia suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat, určité oblasti v Poľsku v súčasnosti uvedené v časti III prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ by sa mali uvádzať v časti II uvedenej prílohy vzhľadom na uplynutie trojmesačnej lehoty od dátumu záverečného čistenia a dezinfekcie infikovaných fariem. Vzhľadom na to, že v časti III prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ sa uvádzajú oblasti, v ktorých sa epidemiologická situácia neustále veľmi dynamicky vyvíja, v prípade akýchkoľvek zmien v oblastiach uvedených v danej časti sa musí vždy venovať osobitná pozornosť vplyvu na okolité oblasti.

(5)

Okrem toho v novembri 2018 bolo v regióne Dobrič v Bulharsku zaznamenaných niekoľko prípadov afrického moru ošípaných medzi divo žijúcimi ošípanými. V reakcii na tieto prípady bolo prijaté vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1698 (8). Vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2018/1698, ktoré sa uplatňuje do 10. februára 2019, sa stanovuje, že infikovaná oblasť vymedzená Bulharskom, v ktorej sa uplatňujú opatrenia stanovené v článku 15 smernice 2002/60/ES, má zahŕňať aspoň oblasti uvedené v prílohe k danému vykonávaciemu rozhodnutiu.

(6)

Uvedené prípady afrického moru ošípaných v Bulharsku predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Infikovaná oblasť v bulharskom regióne Dobrič by sa preto mala teraz uvádzať v časti II uvedenej prílohy.

(7)

Od dátumu prijatia vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2018/2015 sa zistili ďalšie výskyty afrického moru ošípaných v populáciách divo žijúcich ošípaných v Poľsku, Maďarsku a Belgicku, ktoré takisto treba zohľadniť v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ.

(8)

V decembri 2018 bolo zaznamenaných niekoľko prípadov afrického moru ošípaných v populáciách divo žijúcich ošípaných v poľských okresoch elbląski a rycki v oblastiach uvedených v časti I prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Tieto prípady afrického moru ošípaných v populáciách divo žijúcich ošípaných predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Preto by sa uvedené oblasti Poľska postihnuté africkým morom ošípaných mali uvádzať v časti II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ namiesto v jej časti I.

(9)

V decembri 2018 bolo navyše zaznamenaných niekoľko prípadov afrického moru ošípaných v populáciách divo žijúcich ošípaných v poľských okresoch kętrzyński, sochaczewski, garwoliński, giżycki, lidzbarski, bielski a suwalski v tesnej blízkosti oblastí uvedených v časti I prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Tieto prípady afrického moru ošípaných v populáciách divo žijúcich ošípaných predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Preto by sa uvedené oblasti Poľska postihnuté africkým morom ošípaných mali uvádzať v časti II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ namiesto v jej časti I.

(10)

V decembri 2018 bolo zaznamenaných niekoľko prípadov afrického moru ošípaných v populáciách divo žijúcich ošípaných v maďarských župách Heves a Borsod-Abaúj-Zemplén v tesnej blízkosti oblastí uvedených v časti I prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Tieto prípady afrického moru ošípaných v populáciách divo žijúcich ošípaných predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Preto by sa tieto oblasti Maďarska postihnuté africkým morom ošípaných mali uvádzať v časti II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ namiesto v jej časti I.

(11)

V decembri 2018 a januári 2019 bolo zaznamenaných niekoľko prípadov afrického moru ošípaných v populáciách divo žijúcich ošípaných v belgickej provincii Luxembourg v oblastiach uvedených v časti I a v tesnej blízkosti oblastí uvedených v časti I prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Tieto prípady afrického moru ošípaných v populáciách divo žijúcich ošípaných predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Preto by sa tieto oblasti Belgicka postihnuté africkým morom ošípaných mali uvádzať v časti II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ namiesto jej časti I.

(12)

S cieľom zohľadniť nedávny epidemiologický vývoj afrického moru ošípaných v Únii, ako aj s cieľom proaktívne bojovať proti rizikám spojeným so šírením tejto choroby by sa v prípade Belgicka, Bulharska, Maďarska a Poľska mali vymedziť nové, dostatočne veľké oblasti s vysokým rizikom, ktoré by sa mali náležite uviesť v častiach I a II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 22. januára 2019

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 13.

(2)  Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

(3)  Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11.

(4)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/709/EÚ z 9. októbra 2014 o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch a o zrušení vykonávacieho rozhodnutia 2014/178/EÚ (Ú. v. EÚ L 295, 11.10.2014, s. 63).

(5)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/2015 zo 17. decembra 2018, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch (Ú. v. EÚ L 322, 18.12.2018, s. 57).

(6)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2015) 13(7):4163, Vestník EFSA (EFSA Journal) (2017) 15(3):4732, Vestník EFSA (EFSA Journal) (2017) 15(11):5068, Vestník EFSA (EFSA Journal) (2018) 16(11):5494.

(7)  Smernica Rady 2002/60/ES z 27. júna 2002, ktorou sa ustanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných, a ktorá mení a dopĺňa smernicu 92/119/EHS, pokiaľ ide o Teschenovu chorobu a africký mor ošípaných (Ú. v. ES L 192, 20.7.2002, s. 27).

(8)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1698 z 9. novembra 2018 o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s africkým morom ošípaných v Bulharsku (Ú. v. EÚ L 282, 12.11.2018, s. 15).


PRÍLOHA

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA

ČASŤ I

1.   Belgicko

Tieto oblasti v Belgicku:

in Luxembourg province:

the area is delimited clockwise by:

the border with France,

Rue Mersinhat,

N818,

N83: Le Buisson des Cailles,

Rue des Sources,

Rue Antoine,

Rue de la Cure,

Rue du Breux,

Rue Blondiau,

Nouvelle Chiyue,

Rue de Martué,

Rue du Chêne,

Rue des Aubépines,

N85: Rue des Iles,

N894: Rue de Chiny, Rue de la Fontenelle, Rue du Millénaire, Rue de la Goulette, Pont saint Nicolas, Rue des Combattants, Rue du Pré au bois,

N801: Rue Notre-Dame,

N894: Rue des Combattants, Rue des Tilleuls, Naleumont, Rue de Rindchay, Rue de la Distillerie,

N40: Rue de Luxembourg, Rue Ranci, Rue de la Chapelle,

Rue du Tombois,

Rue Du Pierroy,

Rue Saint-Orban,

Rue Saint-Aubain,

Rue des Cottages,

Rue de Relune,

Rue de Rulune,

Route de l'Ermitage,

N87: Route de Habay,

Chemin des Ecoliers,

Le Routy,

Rue Burgknapp,

Rue de la Halte,

Rue du Centre,

Rue de l'Eglise,

Rue du Marquisat,

Rue de la Carrière,

Rue de la Lorraine,

Rue du Beynert,

Millewée,

Rue du Tram,

Millewée,

N4: Route de Bastogne, Avenue de Longwy, Route de Luxembourg,

the border with the Grand Duchy of Luxembourg,

the border with France,

La N87 jusque son intersection avec la N871 au niveau de Rouvroy,

La N871 jusque son intersection avec la N88,

La N88 jusque son intersection avec la N883 au niveau d'Aubange,

La N883 jusque son intersection avec la N81 au niveau d'Aubange,

La N81 jusque son intersection avec la E25-E411,

La E25-E411 jusque son intersection avec la N897,

La N897 jusque son intersection avec la N879,

La N879 jusque son intersection avec la N891,

La N891 jusque son intersection avec la N83,

La N83 jusque son intersection avec la N85,

La N85 jusque son intersection avec la frontière avec la France,

the border with France.

2.   Bulharsko

Tieto oblasti v Bulharsku:

in Silistra region:

whole municipality of Glavinitza,

whole municipality of Tutrakan,

whole municipality of Dulovo,

within municipality of Sitovo:

Bosna,

Garvan,

Irnik,

Iskra,

Nova Popina,

Polyana,

Popina,

Sitovo,

Yastrebna,

in Dobrich region:

whole municipality of Baltchik,

whole municipality of General Toshevo,

whole municipality of Dobrich,

whole municipality of Dobrich-selska (Dobrichka),

within municipality of Krushari:

Severnyak,

Abrit,

Dobrin,

Alexandria,

Polkovnik Dyakovo,

Poruchik Kardzhievo,

Zagortzi,

Zementsi,

Koriten,

Krushari,

Bistretz,

Efreytor Bakalovo,

Telerig,

Lozenetz,

Krushari,

Severnyak,

Severtsi,

within municipality of Kavarna:

Krupen,

Belgun,

Bilo,

Septemvriytsi,

Travnik,

whole municipality of Tervel, except Brestnitsa and Kolartzi,

in Ruse region:

within municipality of Slivo pole:

Babovo,

Brashlen,

Golyamo vranovo,

Malko vranovo,

Ryahovo,

Slivo pole,

Borisovo,

within municipality of Ruse:

Sandrovo,

Prosena,

Nikolovo,

Marten,

Dolno Ablanovo,

Ruse,

Chervena voda,

Basarbovo,

within municipality of Ivanovo:

Krasen,

Bozhichen,

Pirgovo,

Mechka,

Trastenik,

within municipality of Borovo:

Batin,

Gorno Ablanovo,

Ekzarh Yosif,

Obretenik,

Batin,

within municipality of Tsenovo:

Krivina,

Belyanovo,

Novgrad,

Dzhulyunitza,

Beltzov,

Tsenovo,

Piperkovo,

Karamanovo,

in Veliko Tarnovo region:

within municipality of Svishtov:

Sovata,

Vardim,

Svishtov,

Tzarevets,

Bulgarsko Slivovo,

Oresh,

in Pleven region:

within municipality of Belene:

Dekov,

Belene,

Kulina voda,

Byala voda,

within municipality of Nikopol:

Lozitza,

Dragash voyvoda,

Lyubenovo,

Nikopol,

Debovo,

Evlogievo,

Muselievo,

Zhernov,

Cherkovitza,

within municipality of Gulyantzi:

Somovit,

Dolni vit,

Milkovitsa,

Shiyakovo,

Lenkovo,

Kreta,

Gulyantzi,

Brest,

Dabovan,

Zagrazhdan,

Gigen,

Iskar,

within municipality of Dolna Mitropoliya:

Komarevo,

Baykal,

Slavovitsa,

Bregare,

Orehovitsa,

Krushovene,

Stavertzi,

Gostilya,

in Vratza region:

within municipality of Oryahovo:

Dolni vadin,

Gorni vadin,

Ostrov,

Galovo,

Leskovets,

Selanovtsi,

Oryahovo,

within municipality of Miziya:

Saraevo,

Miziya,

Voyvodovo,

Sofronievo,

within municipality of Kozloduy:

Harlets,

Glozhene,

Butan,

Kozloduy,

in Montana region:

within municipality of Valtchedram:

Dolni Tzibar,

Gorni Tzibar,

Ignatovo,

Zlatiya,

Razgrad,

Botevo,

Valtchedram,

Mokresh,

within municipality Lom:

Kovatchitza,

Stanevo,

Lom,

Zemphyr,

Dolno Linevo,

Traykovo,

Staliyska mahala,

Orsoya,

Slivata,

Dobri dol,

within municipality of Brusartsi:

Vasilyiovtzi,

Dondukovo,

in Vidin region:

within municipality of Ruzhintsi:

Dinkovo,

Topolovets,

Drenovets,

within municipality of Dimovo:

Artchar,

Septemvriytzi,

Yarlovitza,

Vodnyantzi,

Shipot,

Izvor,

Mali Drenovetz,

Lagoshevtzi,

Darzhanitza,

within municipality of Vidin:

Vartop,

Botevo,

Gaytantsi,

Tzar Simeonovo,

Ivanovtsi,

Zheglitza,

Sinagovtsi,

Dunavtsi,

Bukovets,

Bela Rada,

Slana bara,

Novoseltsi,

Ruptzi,

Akatsievo,

Vidin,

Inovo,

Kapitanovtsi,

Pokrayna,

Antimovo,

Kutovo,

Slanotran,

Koshava,

Gomotartsi.

3.   Česká republika

Tieto oblasti v Českej republike:

okres Uherské Hradiště,

okres Kroměříž,

okres Vsetín,

katastrální území obcí v okrese Zlín:

Bělov,

Biskupice u Luhačovic,

Bohuslavice nad Vláří,

Brumov,

Bylnice,

Divnice,

Dobrkovice,

Dolní Lhota u Luhačovic,

Drnovice u Valašských Klobouk,

Halenkovice,

Haluzice,

Hrádek na Vlárské dráze,

Hřivínův Újezd,

Jestřabí nad Vláří,

Kaňovice u Luhačovic,

Kelníky,

Kladná-Žilín,

Kochavec,

Komárov u Napajedel,

Křekov,

Lipina,

Lipová u Slavičína,

Ludkovice,

Luhačovice,

Machová,

Mirošov u Valašských Klobouk,

Mysločovice,

Napajedla,

Návojná,

Nedašov,

Nedašova Lhota,

Nevšová,

Otrokovice,

Petrůvka u Slavičína,

Pohořelice u Napajedel,

Polichno,

Popov nad Vláří,

Poteč,

Pozlovice,

Rokytnice u Slavičína,

Rudimov,

Řetechov,

Sazovice,

Sidonie,

Slavičín,

Smolina,

Spytihněv,

Svatý Štěpán,

Šanov,

Šarovy,

Štítná nad Vláří,

Tichov,

Tlumačov na Moravě,

Valašské Klobouky,

Velký Ořechov,

Vlachova Lhota,

Vlachovice,

Vrbětice,

Žlutava.

4.   Estónsko

Tieto oblasti v Estónsku:

Hiiu maakond.

5.   Maďarsko

Tieto oblasti v Maďarsku:

Borsod-Abaúj-Zemplén megye 651100, 651300, 651400, 651500, 651610, 651700, 651801, 651802, 651803, 651900, 652000, 652200, 652300, 652400, 652500, 652601, 652602, 652603, 652700, 652800, 652900, 653000, 653100, 653200, 653300, 653401, 653403, 653500, 653600, 653700, 653800, 653900, 654000, 654201, 654202, 654301, 654302, 654400, 654501, 654502, 654600, 654700, 654800, 654900, 655000, 655100, 655200, 655300, 655500, 655600, 655700, 655800, 655901, 655902, 656000, 656100, 656200, 656300, 656400, 656600, 657300, 657400, 657500, 657600, 657700, 657800, 657900, 658000, 658100, 658201, 658202, 658403, 659220, 659300, 659400, 659500, és 659602 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Hajdú-Bihar megye 900750, 900850, 900860, 900930, 900950, 901050, 901150, 901250, 901260, 901270, 901350, 901450, 901551, 901560, 901570, 901580, 901590, 901650, 901660, 901750, 901950, 902050, 902150, 902250, 902350, 902450, 902850, 902860, 902950, 902960, 903050, 903150, 903250, 903350, 903360, 903370, 903450, 903550, 904450, 904460, 904550, 904650, 904750, 904760, 905450 és 905550 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Heves megye 702350, 702450, 702550, 702750, 702850, 703350, 703360, 703450, 703550, 703610, 703750, 703850, 703950, 704050, 704150, 704250, 704350, 704450, 704550, 704650, 704750, 704850, 704950, 705050, 705250, 705350, és 705610 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Jász-Nagykun-Szolnok megye 750150, 750160, 750250, 750260, 750350, 750450, 750460, 750550, 750650, 750750, 750850, 750950, 751150, 752150 és 755550 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Nógrád megye 550710, 550810, 551450, 551460, 551550, 551650, 551710, 552010, 552150, 552250, 552350, 552360, 552450, 552460, 552520, 552550, 552610, 552620, 552710, 552850, 552860, 552950, 552960, 552970, 553050, 553110, 553250, 553260, 553350, 553650, 553750, 553850, 553910 és 554050 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Pest megye 571250, 571350, 571550, 571610, 571750, 571760, 572250, 572350, 572550, 572850, 572950, 573360, 573450, 580050 és 580450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Szabolcs-Szatmár-Bereg megye 850650, 850850, 851851, 851852, 851950, 852350, 852450, 852550, 852750, 853560, 853650, 853751, 853850, 853950, 853960, 854050, 854150, 854250, 854350, 855250, 855350, 855450, 855460, 855550, 855650, 855660, 855750, 855850, 855950, 855960, 856012, 856050, 856150, 856260, 857050, 857150, 857350 és 857450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe.

6.   Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

Aizputes novada Aizputes, Cīravas, Lažas, Kazdangas pagasts un Aizputes pilsēta,

Alsungas novads,

Durbes novada Dunalkas un Tadaiķu pagasts,

Kuldīgas novada Gudenieku pagasts,

Pāvilostas novada Sakas pagasts un Pāvilostas pilsēta,

Stopiņu novada daļa, kas atrodas uz rietumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes,

Ventspils novada Jūrkalnes pagasts,

Grobiņas novada Bārtas un Gaviezes pagasts,

Rucavas novada Dunikas pagasts.

7.   Litva

Tieto oblasti v Litve:

Jurbarko rajono savivaldybė: Smalininkų ir Viešvilės seniūnijos,

Kelmės rajono savivaldybė: Kelmės, Kelmės apylinkių, Kražių, Kukečių, Liolių, Pakražančio seniūnijos, Tytyvėnų seniūnijos dalis į vakarus ir šiaurę nuo kelio Nr. 157 ir į vakarus nuo kelio Nr. 2105 ir Tytuvėnų apylinkių seniūnijos dalis į šiaurę nuo kelio Nr. 157 ir į vakarus nuo kelio Nr. 2105, ir Vaiguvos seniūnijos,

Mažeikių rajono savivaldybė: Sedos, Šerkšnėnų ir Židikų seniūnijos,

Pagėgių savivaldybė,

Plungės rajono savivaldybė,

Raseinių rajono savivaldybė: Girkalnio ir Kalnūjų seniūnijos dalis į šiaurę nuo kelio Nr A1, Nemakščių, Paliepių, Raseinių, Raseinių miesto ir Viduklės seniūnijos,

Rietavo savivaldybė,

Skuodo rajono savivaldybė: Barstyčių ir Ylakių seniūnijos,

Šilalės rajono savivaldybė,

Šilutės rajono savivaldybė: Juknaičių, Kintų, Šilutės ir Usėnų seniūnijos,

Tauragės rajono savivaldybė: Lauksargių, Skaudvilės, Tauragės, Mažonų, Tauragės miesto ir Žygaičių seniūnijos.

8.   Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

gmina Ruciane – Nida i część gminy Pisz położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 58 oraz miasto Pisz w powiecie piskim,

gmina Miłki, część gminy Ryn położona na południe od linii kolejowej łączącej miejscowości Giżycko i Kętrzyn, część gminy wiejskiej Giżycko położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 59 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Giżycko, na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 biegnącą od południowej granicy gminy do granicy miasta Giżycko i na południe od granicy miasta Giżycko w powiecie giżyckim,

gminy Mikołajki, Piecki, część gminy Sorkwity położona na południe od drogi nr 16 i część gminy wiejskiej Mrągowo położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 16 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Mrągowo oraz na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 59 biegnącą od wschodniej granicy gminy do granicy miasta Mrągowo w powiecie mrągowskim,

gminy Dźwierzuty i Świętajno w powiecie szczycieńskim.

część gminy wiejskiej Lidzbark Warmiński położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 513 biegnącą od wschodniej granicy gminy do wschodniej granicy miasta Lidzbark Warmiński oraz na południowy wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 51 i część gminy Kiwity położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 513 w powiecie lidzbarskim,

gminy Elbląg, Gronowo Elbląskie, Markusy, Rychliki i część gminy Tolkmicko niewymieniona w części II załącznika w powiecie elbląskim oraz strefa wód przybrzeżnych Zalewu Wiślanego i Zatoki Elbląskiej,

powiat miejski Elbląg,

gminy Barczewo, Biskupiec, Dobre Miasto, Jeziorany i Świątki w powiecie olsztyńskim,

gminy Miłakowo, Małdyty i część gminy Morąg położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 519 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 527 i na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 527 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 519 do południowo - wschodniej granicy gminy w powiecie ostródzkim;

w województwie podlaskim:

gminy Rudka, Wyszki, część gminy Brańsk położona na północ od linii od linii wyznaczonej przez drogę nr 66 biegnącą od wschodniej granicy gminy do granicy miasta Brańsk i miasto Brańsk w powiecie bielskim,

gmina Perlejewo w powiecie siemiatyckim,

gminy Kolno z miastem Kolno, Mały Płock i Turośl w powiecie kolneńskim,

gmina Poświętne w powiecie białostockim,

gminy Kołaki Kościelne, Rutki, Szumowo, część gminy Zambrów położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr S8 i miasto Zambrów w powiecie zambrowskim,

gminy Kulesze Kościelne, Nowe Piekuty, Szepietowo, Klukowo, Ciechanowiec, Wysokie Mazowieckie z miastem Wysokie Mazowieckie, Czyżew w powiecie wysokomazowieckim,

gminy Miastkowo, Nowogród i Zbójna w powiecie łomżyńskim;

w województwie mazowieckim:

gminy Ceranów, Kosów Lacki, Sabnie, Sterdyń, część gminy Bielany położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 i część gminy wiejskiej Sokołów Podlaski położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 w powiecie sokołowskim,

gminy Grębków, Korytnica, Liw, Łochów, Miedzna, Sadowne, Stoczek, Wierzbno i miasto Węgrów w powiecie węgrowskim,

gminy Rzekuń, Troszyn, Lelis, Czerwin i Goworowo w powiecie ostrołęckim,

powiat miejski Ostrołęka,

powiat ostrowski,

gminy Karniewo, Maków Mazowiecki, Rzewnie i Szelków w powiecie makowskim,

gmina Krasne w powiecie przasnyskim,

gminy Mała Wieś i Wyszogród w powiecie płockim,

gminy Ciechanów z miastem Ciechanów, Glinojeck, Gołymin – Ośrodek, Ojrzeń, Opinogóra Górna i Sońsk w powiecie ciechanowskim,

gminy Baboszewo, Czerwińsk nad Wisłą, Naruszewo, Płońsk z miastem Płońsk, Sochocin i Załuski w powiecie płońskim,

gminy Gzy, Obryte, Zatory, Pułtusk i część gminy Winnica położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Bielany, Winnica i Pokrzywnica w powiecie pułtuskim,

gminy Brańszczyk, Długosiodło, Rząśnik, Wyszków, Zabrodzie i część gminy Somianka położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 62 w powiecie wyszkowskim,

gminy Jadów, Klembów, Poświętne, Strachówka i Tłuszcz w powiecie wołomińskim,

gminy Dobre, Jakubów, Kałuszyn, Stanisławów, część gminy Cegłów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od zachodniej granicy gminy łączącą miejscowości Wiciejów, Mienia, Cegłów i na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Cegłów, Skwarne i Podskwarne biegnącą do wschodniej granicy gminy i część gminy Mińsk Mazowiecki położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Mińsk Mazowiecki i na północ od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy miasta Mińsk Mazowiecki łączącą miejscowości Targówka, Budy Barcząckie do wschodniej granicy gminy w powiecie mińskim,

gmina Żelechów w powiecie garwolińskim,

gminy Garbatka Letnisko, Gniewoszów i Sieciechów w powiecie kozienickim,

gminy Baranów i Jaktorów w powiecie grodziskim,

powiat żyrardowski,

gminy Belsk Duży, Błędów, Goszczyn i Mogielnica w powiecie grójeckim,

gminy Białobrzegi, Promna, Stara Błotnica, Wyśmierzyce i część gminy Stromiec położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 48 w powiecie białobrzeskim,

gminy Jedlińsk, Jastrzębia i Pionki z miastem Pionki w powiecie radomskim,

gminy Iłów, Nowa Sucha, Rybno, Teresin, część gminy wiejskiej Sochaczew położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 biegnącą od wschodniej granicy gminy do granicy miasta Sochaczew oraz na południowy zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 50 biegnącą od północnej granicy gminy do granicy miasta Sochaczew i część miasta Sochaczew położona na południowy zachód od linii wyznaczonej przez drogi nr 50 i 92 w powiecie sochaczewskim,

gmina Policzna w powiecie zwoleńskim,

gmina Solec nad Wisłą w powiecie lipskim;

w województwie lubelskim:

gminy Bełżyce, Borzechów, Niedrzwica Duża, Jabłonna, Krzczonów, Jastków, Konopnica, Wólka, Głusk, Strzyżewice i Wojciechów w powiecie lubelskim,

gminy Miączyn, Nielisz, Sitno, Stary Zamość, Komarów-Osada i część gminy wiejskiej Zamość położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 74 w powiecie zamojskim,

powiat miejski Zamość,

gminy Jeziorzany i Kock w powiecie lubartowskim,

gminy Adamów i Serokomla w powiecie łukowskim,

gminy Kłoczew, Nowodwór, Ryki, Ułęż i miasto Dęblin w powiecie ryckim,

gminy Janowiec, i część gminy wiejskiej Puławy położona na zachód od rzeki Wisły w powiecie puławskim,

gminy Chodel, Karczmiska, Łaziska, Opole Lubelskie, Poniatowa i Wilków w powiecie opolskim,

gminy Mełgiew, Rybczewice, miasto Świdnik i część gminy Piaski położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 17 biegnącą od wschodniej granicy gminy Piaski do skrzyżowania z drogą nr S12 i na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od skrzyżowania dróg nr 17 i nr S12 przez miejscowość Majdan Brzezicki do północnej granicy gminy w powiecie świdnickim;

gminy Gorzków, Rudnik i Żółkiewka w powiecie krasnostawskim,

gminy Bełżec, Jarczów, Lubycza Królewska, Rachanie, Susiec, Ulhówek i część gminy Łaszczów położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 852 w powiecie tomaszowskim,

gminy Łukowa i Obsza w powiecie biłgorajskim,

powiat miejski Lublin,

gminy Kraśnik z miastem Kraśnik, Szastarka, Trzydnik Duży, Urzędów, Wilkołaz i Zakrzówek w powiecie kraśnickim,

gminy Modliborzyce i Potok Wielki w powiecie janowskim;

w województwie podkarpackim:

gminy Horyniec-Zdrój, Narol, Stary Dzików, Wielkie Oczy i część gminy Oleszyce położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy gminy przez miejscowość Borchów do skrzyżowania z drogą nr 865 w miejscowości Oleszyce, a następnie na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 865 biegnącą w kierunku północno-wschodnim do skrzyżowania z drogą biegnąca w kierunku północno-zachodnim przez miejscowość Lubomierz - na południe od linii wyznaczonej przez tę drogę do skrzyżowania z drogą łączącą miejscowości Uszkowce i Nowy Dzików – na zachód od tej drogi w powiecie lubaczowskim,

gminy Laszki i Wiązownica w powiecie jarosławskim,

gminy Pysznica, Zaleszany i miasto Stalowa Wola w powiecie stalowowolskim,

gmina Gorzyce w powiecie tarnobrzeskim;

w województwie świętokrzyskim:

gminy Tarłów i Ożarów w powiecie opatowskim,

gminy Dwikozy, Zawichost i miasto Sandomierz w powiecie sandomierskim.

9.   Rumunsko

Tieto oblasti v Rumunsku:

Județul Alba cu următoarea delimitare:

La nord de drumul național nr. 7,

Județul Arad cu următoarea delimitare:

La nord de linia descrisă de următoarele localități:

Macea,

Șiria,

Bârzava,

Toc, care se află la joncțiunea cu drumul național nr. 7,

La nord de drumul național nr. 7,

Restul județului Argeș care nu a fost inclus în partea III,

Județul Bistrița,

Județul Brașov,

Județul Cluj,

Județul Covasna,

Județul Harghita,

Județul Hunedoara cu următoarea delimitare:

La nord de linia descrisă de următoarele localități:

Brănișca,

Municipiul Deva,

Turdaș,

Localitățile Zam și Aurel Vlaicu, care se află la joncțiunea cu drumul național nr. 7,

La nord de drumul național nr. 7,

Județul Iași,

Județul Neamț,

Județul Vâlcea,

Județul Bistrița Nasaud,

Restul județului Maramureș care nu a fost inclus în Partea III cu următoarele comune:

Comuna Vișeu de Sus,

Comuna Borșa,

Comuna Oarța de Jos,

Comuna Suciu de Sus,

Comuna Moisei,

Comuna Coroieni,

Comuna Târgu Lăpuș,

Comuna Vima Mică,

Comuna Boiu Mare,

Comuna Valea Chioarului,

Comuna Ulmeni,

Comuna Băsești,

Comuna Baia Mare,

Comuna Tăuții Magherăuș,

Comuna Cicărlău,

Comuna Seini,

Comuna Ardusat,

Comuna Farcasa,

Comuna Salsig,

Comuna Asuaju de Sus,

Comuna Băița de sub Codru,

Comuna Bicaz,

Comuna Grosi,

Comuna Recea,

Comuna Baia Sprie,

Comuna Sisesti,

Comuna Cernesti,

Copalnic Mănăstur,

Comuna Dumbrăvița,

Comuna Cupseni,

Comuna Șomcuța Mare,

Comuna Sacaleșeni,

Comuna Remetea Chioarului,

Comuna Mireșu Mare,

Comuna Ariniș.

Restul județului Mehedinți care nu a fost inclus în Partea III cu următoarele comune:

Comuna Garla Mare,

Hinova,

Burila Mare,

Gruia,

Pristol,

Dubova,

Municipiul Drobeta Turnu Severin,

Eselnița,

Salcia,

Devesel,

Svinița,

Gogoșu,

Simian,

Orșova,

Obârșia Closani,

Baia de Aramă,

Bala,

Florești,

Broșteni,

Corcova,

Isverna,

Balta,

Podeni,

Cireșu,

Ilovița,

Ponoarele,

Ilovăț,

Patulele,

Jiana,

Iyvoru Bârzii,

Malovat,

Bălvănești,

Breznița Ocol,

Godeanu,

Padina Mare,

Corlățel,

Vânju Mare,

Vânjuleț,

Obârșia de Câmp,

Vânători,

Vladaia,

Punghina,

Cujmir,

Oprișor,

Dârvari,

Căzănești,

Husnicioara,

Poroina Mare,

Prunișor,

Tămna,

Livezile,

Rogova,

Voloiac,

Sisești,

Sovarna,

Bălăcița,

Județul Gorj.

ČASŤ II

1.   Belgicko

Tieto oblasti v Belgicku:

in Luxembourg province:

the area is delimited clockwise by:

The border with France,

La N85 jusque son intersection avec la N83 au niveau de Florenville,

La N83 jusque son intersection avec la N891,

La N891 jusque son intersection avec la N879 au niveau de Marbehan,

La N879 jusque son intersection avec la N897 au niveau de Marbehan,

La N897 jusque son intersection avec la E25 - E411,

La E25 - E411 jusque son intersection avec la N81 au niveau de Weyler,

La N81 jusque son intersection avec la N883 au niveau d'Aubange,

La N883 jusque son intersection avec la N88 au niveau d'Aubange,

La N88 jusque son intersection avec la N871,

La N871 jusque son intersection avec la N87 au niveau de Rouvroy,

La N87 jusque son intersection avec la frontière avec la France,

The border with France.

2.   Bulharsko

Tieto oblasti v Bulharsku:

in Silistra region:

within municipality of Kaynardzha:

Voynovo,

Kaynardzha,

Kranovo,

Zarnik,

Dobrudzhanka,

Golesh,

Svetoslav,

Polkovnik Cholakovo,

Kamentzi,

Gospodinovo,

Davidovo,

Sredishte,

Strelkovo,

Poprusanovo,

Posev,

within municipality of Alfatar:

Alfatar,

Alekovo,

Bistra,

Kutlovitza,

Tzar Asen,

Chukovetz,

Vasil Levski,

within municipality of Silistra:

Glavan,

Silistra,

Aydemir,

Babuk,

Popkralevo,

Bogorovo,

Bradvari,

Sratzimir,

Bulgarka,

Tsenovich,

Sarpovo,

Srebarna,

Smiletz,

Profesor Ishirkovo,

Polkovnik Lambrinovo,

Kalipetrovo,

Kazimir,

Yordanovo,

within municipality of Sitovo:

Dobrotitza,

Lyuben,

Slatina,

in Dobrich region:

within municipality of Krushari:

Kapitan Dimitrovo,

Ognyanovo,

Zimnitza,

Gaber,

within municipality of Tervel:

Brestnitza,

Kolartzi,

within municipality Shabla:

Shabla,

Tyulenovo,

Bozhanovo,

Gorun,

Gorichane,

Prolez,

Ezeretz,

Zahari Stoyanovo,

Vaklino,

Granichar,

Durankulak,

Krapetz,

Smin,

Staevtsi,

Tvarditsa,

Chernomortzi,

within municipality of Kavarna:

Balgarevo,

Bozhurets,

Vranino,

Vidno,

Irechek,

Kavarna,

Kamen briag,

Mogilishte,

Neykovo,

Poruchik Chunchevo,

Rakovski,

Sveti Nikola,

Seltse,

Topola,

Travnik,

Hadzhi Dimitar,

Chelopechene.

3.   Česká republika

Tieto oblasti v Českej republike:

katastrální území obcí v okrese Zlín:

Bohuslavice u Zlína,

Bratřejov u Vizovic,

Březnice u Zlína,

Březová u Zlína,

Březůvky,

Dešná u Zlína,

Dolní Ves,

Doubravy,

Držková,

Fryšták,

Horní Lhota u Luhačovic,

Horní Ves u Fryštáku,

Hostišová,

Hrobice na Moravě,

Hvozdná,

Chrastěšov,

Jaroslavice u Zlína,

Jasenná na Moravě,

Karlovice u Zlína,

Kašava,

Klečůvka,

Kostelec u Zlína,

Kudlov,

Kvítkovice u Otrokovic,

Lhota u Zlína,

Lhotka u Zlína,

Lhotsko,

Lípa nad Dřevnicí,

Loučka I,

Loučka II,

Louky nad Dřevnicí,

Lukov u Zlína,

Lukoveček,

Lutonina,

Lužkovice,

Malenovice u Zlína,

Mladcová,

Neubuz,

Oldřichovice u Napajedel,

Ostrata,

Podhradí u Luhačovic,

Podkopná Lhota,

Provodov na Moravě,

Prštné,

Příluky u Zlína,

Racková,

Raková,

Salaš u Zlína,

Sehradice,

Slopné,

Slušovice,

Štípa,

Tečovice,

Trnava u Zlína,

Ublo,

Újezd u Valašských Klobouk,

Velíková,

Veselá u Zlína,

Vítová,

Vizovice,

Vlčková,

Všemina,

Vysoké Pole,

Zádveřice,

Zlín,

Želechovice nad Dřevnicí.

4.   Estónsko

Tieto oblasti v Estónsku:

Eesti Vabariik (välja arvatud Hiiu maakond).

5.   Maďarsko

Tieto oblasti v Maďarsku:

Heves megye 700150, 700250, 700260, 700350, 700450, 700460, 700550, 700650, 700750, 700850, 700860, 700950, 701050, 701111, 701150, 701250, 701350, 701550, 701560, 701650, 701750, 701850, 701950, 702050, 702150, 702250, 702260, 702950, 703050, 703150, 703250, 703370, 705150, 705450 és 705510 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Szabolcs-Szatmár-Bereg megye 850950, 851050, 851150, 851250, 851350, 851450, 851550, 851560, 851650, 851660, 851751, 851752, 852850, 852860, 852950, 852960, 853050, 853150, 853160, 853250, 853260, 853350, 853360, 853450, 853550, 854450, 854550, 854560, 854650, 854660, 854750, 854850, 854860, 854870, 854950, 855050, 855150, 856250, 856350, 856360, 856450, 856550, 856650, 856750, 856760, 856850, 856950, 857650, valamint 850150, 850250, 850260, 850350, 850450, 850550, 852050, 852150, 852250 és 857550 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Nógrád megye 550110, 550120, 550130, 550210, 550310, 550320, 550450, 550460, 550510, 550610, 550950, 551010, 551150, 551160, 551250, 551350, 551360, 551810 és 551821 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Borsod-Abaúj-Zemplén megye 650100, 650200, 650300, 650400, 650500, 650600, 650700, 650800, 650900, 651000, 651200, 652100, 655400, 656701, 656702, 656800, 656900, 657010, 657100, 658310, 658401, 658402, 658404, 658500, 658600, 658700, 658801, 658802, 658901, 658902, 659000, 659100, 659210, 659601, 659701, 659800, 659901, 660000, 660100, 660200, 660400, 660501, 660502, 660600 és 660800 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Hajdú-Bihar megye 900150, 900250, 900350, 900450, 900550, 900650, 900660, 900670 és 901850 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe.

6.   Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

Ādažu novads,

Aizputes novada Kalvenes pagasts,

Aglonas novads,

Aizkraukles novads,

Aknīstes novads,

Alojas novads,

Alūksnes novads,

Amatas novads,

Apes novads,

Auces novads,

Babītes novads,

Baldones novads,

Baltinavas novads,

Balvu novads,

Bauskas novads,

Beverīnas novads,

Brocēnu novada Blīdenes pagasts, Remtes pagasta daļa uz austrumiem no autoceļa 1154 un P109,

Burtnieku novads,

Carnikavas novads,

Cēsu novads,

Cesvaines novads,

Ciblas novads,

Dagdas novads,

Daugavpils novads,

Dobeles novads,

Dundagas novads,

Durbes novada Durbes un Vecpils pagasts,

Engures novads,

Ērgļu novads,

Garkalnes novads,

Gulbenes novads,

Iecavas novads,

Ikšķiles novads,

Ilūkstes novads,

Inčukalna novads,

Jaunjelgavas novads,

Jaunpiebalgas novads,

Jaunpils novads,

Jēkabpils novads,

Jelgavas novads,

Kandavas novads,

Kārsavas novads,

Ķeguma novads,

Ķekavas novads,

Kocēnu novads,

Kokneses novads,

Krāslavas novads,

Krimuldas novads,

Krustpils novads,

Kuldīgas novada Ēdoles, Īvandes, Padures, Rendas, Kabiles, Rumbas, Kurmāles, Pelču, Snēpeles, Turlavas, Laidu un Vārmes pagasts, Kuldīgas pilsēta,

Lielvārdes novads,

Līgatnes novads,

Limbažu novads,

Līvānu novads,

Lubānas novads,

Ludzas novads,

Madonas novads,

Mālpils novads,

Mārupes novads,

Mazsalacas novads,

Mērsraga novads,

Naukšēnu novads,

Neretas novads,

Ogres novads,

Olaines novads,

Ozolnieku novads,

Pārgaujas novads,

Pļaviņu novads,

Preiļu novads,

Priekules novads,

Priekuļu novads,

Raunas novads,

republikas pilsēta Daugavpils,

republikas pilsēta Jelgava,

republikas pilsēta Jēkabpils,

republikas pilsēta Jūrmala,

republikas pilsēta Rēzekne,

republikas pilsēta Valmiera,

Rēzeknes novads,

Riebiņu novads,

Rojas novads,

Ropažu novads,

Rugāju novads,

Rundāles novads,

Rūjienas novads,

Salacgrīvas novads,

Salas novads,

Salaspils novads,

Saldus novada Novadnieku, Kursīšu, Zvārdes, Pampāļu, Šķēdes, Nīgrandes, Zaņas, Ezeres, Rubas, Jaunauces un Vadakstes pagasts,

Saulkrastu novads,

Sējas novads,

Siguldas novads,

Skrīveru novads,

Skrundas novads,

Smiltenes novads,

Stopiņu novada daļa, kas atrodas uz austrumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes,

Strenču novads,

Talsu novads,

Tērvetes novads,

Tukuma novads,

Vaiņodes novads,

Valkas novads,

Varakļānu novads,

Vārkavas novads,

Vecpiebalgas novads,

Vecumnieku novads,

Ventspils novada Ances, Tārgales, Popes, Vārves, Užavas, Piltenes, Puzes, Ziru, Ugāles, Usmas un Zlēku pagasts, Piltenes pilsēta,

Viesītes novads,

Viļakas novads,

Viļānu novads,

Zilupes novads.

7.   Litva

Tieto oblasti v Litve:

Alytaus rajono savivaldybė: Alovės, Butrimonių, Daugų, Krokialaukio, Miroslavo, Nemunaičio, Pivašiūnų Simno ir Raitininkų seniūnijos,

Anykščių rajono savivaldybė,

Biržų miesto savivaldybė,

Biržų rajono savivaldybė,

Druskininkų savivaldybė,

Elektrėnų savivaldybė,

Ignalinos rajono savivaldybė,

Jonavos rajono savivaldybė,

Joniškio rajono savivaldybė: Kepalių, Kriukų, Saugėlaukio ir Satkūnų seniūnijos,

Jurbarko rajono savivaldybė: Eržvilko, Jurbarko miesto ir Jurbarkų seniūnijos,

Kaišiadorių miesto savivaldybė,

Kaišiadorių rajono savivaldybė,

Kalvarijos savivaldybė,

Kauno miesto savivaldybė,

Kauno rajono savivaldybė,

Kazlų Rūdos savivaldybė,

Kelmės rajono savivaldybė: Tytuvėnų seniūnijos dalis į rytus ir pietus nuo kelio Nr. 157 ir į rytus nuo kelio Nr. 2105 ir Tytuvėnų apylinkių seniūnijos dalis į pietus nuo kelio Nr. 157 ir į rytus nuo kelio Nr. 2105, Užvenčio ir Šaukėnų seniūnijos,

Kėdainių rajono savivaldybė,

Kupiškio rajono savivaldybė,

Lazdijų rajono savivaldybė: Būdveičių, Kapčiamiesčio, Krosnos, Kūčiūnų ir Noragėlių seniūnijos,

Marijampolės savivaldybė: Igliaukos, Gudelių, Liudvinavo, Sasnavos, Šunskų seniūnijos,

Mažeikių rajono savivaldybė: Šerkšnėnų, Židikų ir Sedos seniūnijos,

Molėtų rajono savivaldybė,

Pakruojo rajono savivaldybė,

Panevėžio rajono savivaldybė,

Pasvalio rajono savivaldybė,

Radviliškio rajono savivaldybė: Aukštelkų seniūnija, Baisogalos seniūnijos dalis į vakarus nuo kelio Nr. 144, Radviliškio, Radviliškio miesto seniūnija, Šeduvos miesto seniūnijos dalis į pietus nuo kelio Nr. A9 ir į vakarus nuo kelio Nr. 3417,Tyrulių, Pakalniškių, Sidabravo, Skėmių, Šeduvos miesto seniūnijos dalis į šiaurę nuo kelio Nr. A9 ir į rytus nuo kelio Nr. 3417, ir Šiaulėnų seniūnijos,

Prienų miesto savivaldybė,

Prienų rajono savivaldybė: Ašmintos, Balbieriškio, Išlaužo, Naujosios Ūtos, Pakuonio, Šilavoto ir Veiverių seniūnijos,

Raseinių rajono savivaldybė: Ariogalos, Betygalos, Pagojukų, Šiluvos, Kalnųjų seniūnijos ir Girkalnio seniūnijos dalis į pietus nuo kelio Nr. A1,

Rokiškio rajono savivaldybė,

Šakių rajono savivaldybė,

Šalčininkų rajono savivaldybė,

Šilutės rajono savivaldybė: Rusnės seniūnija,

Širvintų rajono savivaldybės,Švenčionių rajono savivaldybė,

Tauragės rajono savivaldybė: Batakių ir Gaurės seniūnijos,

Telšių rajono savivaldybė: Degaičių, Gadūnavo, Luokės, Nevarėnų, Ryškėnų, Telšių miesto, Upynos, Varnių, Viešvėnų ir Žarėnų seniūnijos,

Trakų rajono savivaldybė,

Ukmergės rajono savivaldybė,

Utenos rajono savivaldybė,

Varėnos rajono savivaldybė,

Vilniaus miesto savivaldybė,

Vilniaus rajono savivaldybė,

Vilkaviškio rajono savivaldybė,

Visagino savivaldybė,

Zarasų rajono savivaldybė.

8.   Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

Gminy Kalinowo, Prostki, Stare Juchy i gmina wiejska Ełk w powiecie ełckim,

gminy Godkowo, Milejewo, Młynary, Pasłęk i część obszaru lądowego gminy Tolkmicko położona na południe od linii brzegowej Zalewu Wiślanego i Zatoki Elbląskiej do granicy z gminą wiejską Elbląg w powiecie elbląskim,

gminy Kruklanki, Wydminy, część gminy Ryn położona na północ od linii kolejowej łączącej miejscowości Giżycko i Kętrzyn i część gminy wiejskiej Giżycko położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 59 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Giżycko, na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 biegnącą od południowej granicy gminy do granicy miasta Giżycko i na północ od granicy miasta Giżycka i miasto Giżycko w powiecie giżyckim,

gmina Gołdap, Dubeninki i część gminy Banie Mazurskie położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 650 w powiecie gołdapskim,

gmina Pozezdrze i część gminy Węgorzewo położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 biegnącą od południowo-wschodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 650, a następnie na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 650 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 63 do skrzyżowania z drogą biegnącą do miejscowości Przystań i na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Przystań, Pniewo, Kamionek Wielki, Radzieje, Dłużec w powiecie węgorzewskim,

powiat olecki,

gminy Orzysz, Biała Piska i część gminy Pisz położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 58 w powiecie piskim,

gminy Górowo Iławeckie z miastem Górowo Iławeckie, Bisztynek, część gminy wiejskiej Bartoszyce położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 51 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 57 i na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 57 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 51 do południowej granicy gminy i miasto Bartoszyce w powiecie bartoszyckim,

gmina Kolno w powiecie olsztyńskim,

powiat braniewski,

gminy Kętrzyn z miastem Kętrzyn, Reszel i część gminy Korsze położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy łączącą miejscowości Krelikiejmy i Sątoczno i na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Sątoczno, Sajna Wielka biegnącą do skrzyżowania z drogą nr 590 w miejscowości Glitajny, a następnie na wschód od drogi nr 590 do skrzyżowania z drogą nr 592 i na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 592 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 590 w powiecie kętrzyńskim,

gminy Lubomino, Orneta, część gminy Kiwity położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 513, część gminy wiejskiej Lidzbark Warmiński położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 51 biegnącą od południowo - zachodniej granicy gminy do południowo - zachodniej granicy miasta Lidzbark Warmiński i na północ od granic miasta Lidzbark Warmiński oraz linii wyznaczonej przez drogę nr 513 biegnącą od wschodniej granicy gminy do wschodniej granicy miasta Lidzbark Warmiński w powiecie lidzbarskim,

część gminy Sorkwity położona na północ od drogi nr 16 i część gminy wiejskiej Mrągowo położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 16 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Mrągowo oraz na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 59 biegnącą od wschodniej granicy gminy do granicy miasta Mrągowo w powiecie mrągowskim;

w województwie podlaskim:

powiat grajewski,

powiat moniecki,

powiat sejneński,

gminy Łomża, Piątnica, Śniadowo, Jedwabne, Przytuły i Wizna w powiecie łomżyńskim,

powiat miejski Łomża,

gminy Mielnik, Nurzec – Stacja, Grodzisk, Drohiczyn, Dziadkowice, Milejczyce i Siemiatycze z miastem Siemiatycze w powiecie siemiatyckim,

powiat hajnowski,

gminy Kobylin-Borzymy i Sokoły w powiecie wysokomazowieckim,

część gminy Zambrów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr S8 w powiecie zambrowskim,

gminy Grabowo i Stawiski w powiecie kolneńskim,

gminy Czarna Białostocka, Dobrzyniewo Duże, Gródek, Juchnowiec Kościelny, Łapy, Michałowo, Supraśl, Suraż, Turośń Kościelna, Tykocin, Wasilków, Zabłudów, Zawady i Choroszcz w powiecie białostockim,

gminy Boćki, Orla, Bielsk Podlaski z miastem Bielsk Podlaski i część gminy Brańsk położona na południe od linii od linii wyznaczonej przez drogę nr 66 biegnącą od wschodniej granicy gminy do granicy miasta Brańsk w powiecie bielskim,

powiat suwalski,

powiat miejski Suwałki,

powiat augustowski,

powiat sokólski,

powiat miejski Białystok;

w województwie mazowieckim:

gminy Korczew, Kotuń, Paprotnia, Przesmyki, Wodynie, Skórzec, Mokobody, Mordy, Siedlce, Suchożebry i Zbuczyn i część gminy Kotuń położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Nowa Dąbrówka, Pieróg, Kotuń wzdłuż ulicy Gorzkowskiego i Kolejowej do przejazdu kolejowego łączącego się z ulicą Siedlecką, Broszków, Żuków w powiecie siedleckim,

powiat miejski Siedlce,

gminy Repki, Jabłonna Lacka, część gminy Bielany położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 i część gminy wiejskiej Sokołów Podlaski położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 w powiecie sokołowskim,

powiat łosicki,

gminy Brochów, Młodzieszyn, część gminy wiejskiej Sochaczew położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 biegnącą od wschodniej granicy gminy do granicy miasta Sochaczew oraz na północny wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 50 biegnącą od północnej granicy gminy do granicy miasta Sochaczew i część miasta Sochaczew położona na północny wschód od linii wyznaczonej przez drogi nr 50 i 92 w powiecie sochaczewskim,

powiat nowodworski,

gminy Joniec i Nowe Miasto w powiecie płońskim,

gminy Pokrzywnica, Świercze i część gminy Winnica położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Bielany, Winnica i Pokrzywnica w powiecie pułtuskim,

gminy Dąbrówka, Kobyłka, Marki, Radzymin, Wołomin, Zielonka i Ząbki w powiecie wołomińskim,

część gminy Somianka położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 62 w powiecie wyszkowskim,

gminy Dębe Wielkie, Halinów, Latowicz, Mrozy, Siennica, Sulejówek, część gminy Cegłów położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od zachodniej granicy gminy łączącą miejscowości Wiciejów, Mienia, Cegłów i na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Cegłów, Skwarne i Podskwarne biegnącą do wschodniej granicy gminy, część gminy Mińsk Mazowiecki położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Mińsk Mazowiecki i na południe od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy miasta Mińsk Mazowiecki łączącą miejscowości Targówka, Budy Barcząckie do wschodniej granicy gminy i miasto Mińsk Mazowiecki w powiecie mińskim,

gminy Borowie, Wilga, Garwolin z miastem Garwolin, Górzno, Łaskarzew z miastem Łaskarzew, Maciejowice, Parysów, Pilawa, Miastków Kościelny, Sobolew i Trojanów w powiecie garwolińskim,

powiat otwocki,

powiat warszawski zachodni,

powiat legionowski,

powiat piaseczyński,

powiat pruszkowski,

gminy Chynów, Grójec, Jasieniec, Pniewy i Warka w powiecie grójeckim,

gminy Milanówek, Grodzisk Mazowiecki, Podkowa Leśna i Żabia Wola w powiecie grodziskim,

gminy Grabów nad Pilicą, Magnuszew, Głowaczów, Kozienice w powiecie kozienickim,

część gminy Stromiec położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 48 w powiecie białobrzeskim,

powiat miejski Warszawa;

w województwie lubelskim:

gminy Borki, Czemierniki, Kąkolewnica, Komarówka Podlaska, Wohyń i Radzyń Podlaski z miastem Radzyń Podlaski w powiecie radzyńskim,

gminy Stoczek Łukowski z miastem Stoczek Łukowski, Wola Mysłowska, Trzebieszów, Krzywda, Stanin, część gminy wiejskiej Łuków położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 biegnącą od północnej granicy gminy do granicy miasta Łuków i na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 806 biegnącą od wschodniej granicy miasta Łuków do wschodniej granicy gminy wiejskiej Łuków i miasto Łuków w powiecie łukowskim,

gminy Janów Podlaski, Kodeń, Tuczna, Leśna Podlaska, Rossosz, Łomazy, Konstantynów, Piszczac, Rokitno, Biała Podlaska, Zalesie, Terespol z miastem Terespol, Drelów, Międzyrzec Podlaski z miastem Międzyrzec Podlaski w powiecie bialskim,

powiat miejski Biała Podlaska,

gmina Łęczna i część gminy Spiczyn położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 829 w powiecie łęczyńskim,

część gminy Siemień położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 815 i część gminy Milanów położona na zachód od drogi nr 813 w powiecie parczewskim,

gminy Niedźwiada, Ostrówek, Abramów, Firlej, Kamionka, Michów i Lubartów z miastem Lubartów, w powiecie lubartowskim,

gminy Niemce i Garbów w powiecie lubelskim,

część gminy Piaski położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 17 biegnącą od wschodniej granicy gminy Piaski do skrzyżowania z drogą nr S12 i na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od skrzyżowania dróg nr 17 i nr S12 przez miejscowość Majdan Brzezicki do północnej granicy gminy w powiecie świdnickim;

gmina Fajsławice, Izbica, Kraśniczyn, część gminy Krasnystaw położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 17 biegnącą od północno – wschodniej granicy gminy do granicy miasta Krasnystaw, miasto Krasnystaw i część gminy Łopiennik Górny położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 17 w powiecie krasnostawskim,

gminy Dołhobyczów, Mircze, Trzeszczany, Werbkowice i część gminy wiejskiej Hrubieszów położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 844 oraz na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 74 i miasto Hrubieszów w powiecie hrubieszowskim,

gmina Telatyn, Tyszowce i część gminy Łaszczów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 852 w powiecie tomaszowskim,

część gminy Wojsławice położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północnej granicy gminy przez miejscowość Wojsławice do południowej granicy gminy w powiecie chełmskim,

gmina Grabowiec i Skierbieszów w powiecie zamojskim,

gminy Markuszów, Nałęczów, Kazimierz Dolny, Końskowola, Kurów, Wąwolnica, Żyrzyn, Baranów, część gminy wiejskiej Puławy położona na wschód od rzeki Wisły i miasto Puławy w powiecie puławskim,

gminy Annopol, Dzierzkowice i Gościeradów w powiecie kraśnickim,

gmina Józefów nad Wisłą w powiecie opolskim,

gmina Stężyca w powiecie ryckim;

w województwie podkarpackim:

gminy Radomyśl nad Sanem i Zaklików w powiecie stalowowolskim.

ČASŤ III

1.   Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

Brocēnu novada Cieceres un Gaiķu pagasts, Remtes pagasta daļa uz rietumiem no autoceļa 1154 un P109, Brocēnu pilsēta,

Saldus novada Saldus, Zirņu, Lutriņu un Jaunlutriņu pagasts, Saldus pilsēta.

2.   Litva

Tieto oblasti v Litve:

Akmenės rajono savivaldybė,

Alytaus miesto savivaldybė,

Alytaus rajono savivaldybė: Alytaus, Punios seniūnijos,

Birštono savivaldybė,

Jurbarko rajono savivaldybė: Girdžių, Juodaičių, Raudonės, Seredžiaus,Skirsnemunės, Šimkaičiųir Veliuonos seniūnijos,

Joniškio rajono savivaldybė: Gaižaičių, Gataučių, Joniškio, Rudiškių, Skaistgirio, Žagarės seniūnijos,

Lazdijų rajono savivaldybė: Lazdijų miesto, Lazdijų, Seirijų, Šeštokų, Šventežerio, Teizių ir Veisiejų seniūnijos,

Marijampolės savivaldybė:Degučių, Mokolų, Narto, Marijampolės seniūnijos,

Mažeikių rajono savivaldybės: Laižuvos, Mažeikių apylinkės, Mažeikių, Reivyčių, Tirkšlių ir Viekšnių seniūnijos,

Prienų rajono savivaldybė: Jiezno ir Stakliškių seniūnijos,

Radviliškio rajono savivaldybė: Baisogalos seniūnijos dalis į rytus nuo kelio Nr. 144, Grinkiškio ir Šaukoto seniūnijos,

Raseinių rajono savivaldybė: Kalnųjų seniūnijos ir Girkalnio seniūnijos dalis į pietus nuo kelio Nr. A1,

Šiaulių miesto savivaldybė,

Šiaulių rajono savivaldybė,

Telšių rajono savivaldybė: Tryškių seniūnija,

3.   Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

gmina Sępopol i część gminy wiejskiej Bartoszyce położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 51 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 57 i na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 57 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 51 do południowej granicy gminy w powiecie bartoszyckim,

gminy Srokowo, Barciany i część gminy Korsze położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy łączącą miejscowości Krelikiejmy i Sątoczno i na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Sątoczno, Sajna Wielka biegnącą do skrzyżowania z drogą nr 590 w miejscowości Glitajny, a następnie na zachód od drogi nr 590 do skrzyżowania z drogą nr 592 i na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 592 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 590 w powiecie kętrzyńskim,

gmina Budry i część gminy Węgorzewo położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 biegnącą od południowo-wschodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 650, a następnie na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 650 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 63 do skrzyżowania z drogą biegnącą do miejscowości Przystań i na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Przystań, Pniewo, Kamionek Wielki, Radzieje, Dłużec w powiecie węgorzewskim,

część gminy Banie Mazurskie położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 650 w powiecie gołdapskim,

w województwie mazowieckim:

gminy Domanice i Wiśniew w powiecie siedleckim,

w województwie lubelskim:

gminy Białopole, Dubienka, Chełm, Leśniowice, Wierzbica, Sawin, Ruda Huta, Dorohusk, Kamień, Rejowiec, Rejowiec Fabryczny z miastem Rejowiec Fabryczny, Siedliszcze, Żmudź i część gminy Wojsławice położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północnej granicy gminy do miejscowości Wojsławice do południowej granicy gminy w powiecie chełmskim,

powiat miejski Chełm,

gmina Siennica Różana część gminy Łopiennik Górny położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 17 i część gminy Krasnystaw położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 17 biegnącą od północno – wschodniej granicy gminy do granicy miasta Krasnystaw w powiecie krasnostawskim,

gminy Hanna, Hańsk, Wola Uhruska, Urszulin, Stary Brus, Wyryki i gmina wiejska Włodawa w powiecie włodawskim,

gminy Cyców, Ludwin, Puchaczów, Milejów i część gminy Spiczyn położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 829 w powiecie łęczyńskim,

gmina Trawniki w powiecie świdnickim,

gminy Jabłoń, Podedwórze, Dębowa Kłoda, Parczew, Sosnowica, część gminy Siemień położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 815 i część gminy Milanów położona na wschód od drogi nr 813 w powiecie parczewskim,

gminy Sławatycze, Sosnówka, i Wisznice w powiecie bialskim,

gmina Ulan Majorat w powiecie radzyńskim,

gminy Ostrów Lubelski, Serniki i Uścimów w powiecie lubartowskim,

gmina Wojcieszków i część gminy wiejskiej Łuków położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 biegnącą od północnej granicy gminy do granicy miasta Łuków, a następnie na północ, zachód, południe i wschód od linii stanowiącej północną, zachodnią, południową i wschodnią granicę miasta Łuków do jej przecięcia się z drogą nr 806 i na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 806 biegnącą od wschodniej granicy miasta Łuków do wschodniej granicy gminy wiejskiej Łuków w powiecie łukowskim,

gminy Horodło, Uchanie i część gminy wiejskiej Hrubieszów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 844 biegnącą od zachodniej granicy gminy wiejskiej Hrubieszów do granicy miasta Hrubieszów oraz na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 74 biegnącą od wschodniej granicy miasta Hrubieszów do wschodniej granicy gminy wiejskiej Hrubieszów w powiecie hrubieszowskim,

w województwie podkarpackim:

gminy Cieszanów, Lubaczów z miastem Lubaczów i część gminy Oleszyce położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy gminy przez miejscowość Borchów do skrzyżowania z drogą nr 865 w miejscowości Oleszyce, a następnie na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 865 biegnącą w kierunku północno-wschodnim do skrzyżowania z drogą biegnąca w kierunku północno-zachodnim przez miejscowość Lubomierz - na północ od linii wyznaczonej przez tę drogę do skrzyżowania z drogą łączącą miejscowości Uszkowce i Nowy Dzików – na wschód od tej drogi w powiecie lubaczowskim.

4.   Rumunsko

Tieto oblasti v Rumunsku:

Zona orașului București,

Județul Constanța,

Județul Satu Mare,

Județul Tulcea,

Județul Bacău,

Județul Bihor,

Județul Brăila,

Județul Buzău,

Județul Călărași,

Județul Dâmbovița,

Județul Galați,

Județul Giurgiu,

Județul Ialomița,

Județul Ilfov,

Județul Prahova,

Județul Sălaj,

Județul Vaslui,

Județul Vrancea,

Județul Teleorman,

Partea din județul Maramureș cu următoarele delimitări:

Comuna Petrova,

Comuna Bistra,

Comuna Repedea,

Comuna Poienile de sub Munte,

Comuna Vișeu e Jos,

Comuna Ruscova,

Comuna Leordina,

Comuna Rozavlea,

Comuna Strâmtura,

Comuna Bârsana,

Comuna Rona de Sus,

Comuna Rona de Jos,

Comuna Bocoiu Mare,

Comuna Sighetu Marmației,

Comuna Sarasau,

Comuna Câmpulung la Tisa,

Comuna Săpânța,

Comuna Remeti,

Comuna Giulești,

Comuna Ocna Șugatag,

Comuna Desești,

Comuna Budești,

Comuna Băiuț,

Comuna Cavnic,

Comuna Lăpuș,

Comuna Dragomirești,

Comuna Ieud,

Comuna Saliștea de Sus,

Comuna Săcel,

Comuna Călinești,

Comuna Vadu Izei,

Comuna Botiza,

Comuna Bogdan Vodă,

Localitatea Groșii Țibileșului, comuna Suciu de Sus,

Localitatea Vișeu de Mijloc, comuna Vișeu de Sus,

Localitatea Vișeu de Sus, comuna Vișeu de Sus.

Partea din județul Mehedinți cu următoarele comune:

Comuna Strehaia,

Comuna Greci,

Comuna Brejnita Motru,

Comuna Butoiești,

Comuna Stângăceaua,

Comuna Grozesti,

Comuna Dumbrava de Jos,

Comuna Băcles,

Comuna Bălăcița,

Partea din județu Arges cu următoarele comune:

Comuna Bârla,

Comuna Miroși,

Comuna Popești,

Comuna Ștefan cel Mare,

Comuna Slobozia,

Comuna Mozăceni,

Comuna Negrași,

Comuna Izvoru,

Comuna Recea,

Comuna Căldăraru,

Comuna Ungheni,

Comuna Hârsești,

Comuna Stolnici,

Comuna Vulpești,

Comuna Rociu,

Comuna Lunca Corbului,

Comuna Costești,

Comuna Mărăsești,

Comuna Poiana Lacului,

Comuna Vedea,

Comuna Uda,

Comuna Cuca,

Comuna Morărești,

Comuna Cotmeanaâ,

Comuna Răchițele de Jos,

Comuna Drăganu-Olteni,

Comuna Băbana,

Comuna Bascov,

Comuna Moșoaia,

Municipiul Pitești,

Comuna Albota,

Comuna Oarja,

Comuna Bradu,

Comuna Suseni,

Comuna Căteasca,

Comuna Rătești,

Comuna Teiu,

Județul Olt,

Județul Dolj.

ČASŤ IV

Taliansko

Tieto oblasti v Taliansku:

tutto il territorio della Sardegna.


AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI

23.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 20/40


ROZHODNUTIE PODVÝBORU EÚ A UKRAJINY PRE CLÁ č. 1/2018

z 21. novembra 2018,

ktorým sa nahrádza Protokol I k Dohode o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou týkajúci sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce [2019/101]

PODVÝBOR EÚ A UKRAJINY PRE CLÁ,

so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej (1), a najmä na jej článok 26 ods. 2,

so zreteľom na protokol I k Dohode o pridružení medzi Európskou úniou na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej týkajúci sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce,

keďže:

(1)

V článku 26 ods. 2 Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) sa v súvislosti s pravidlami pôvodu odkazuje na protokol I k dohode (ďalej len „protokol I“).

(2)

Dohoda nadobudla platnosť 1. septembra 2017.

(3)

V článku 39 protokolu I k dohode sa stanovuje, že Podvýbor pre clá zriadený podľa článku 83 kapitoly 5 hlavy IV dohody môže prijať zmeny ustanovení uvedeného protokolu a nahradiť pravidlá pôvodu stanovené v uvedenom protokole.

(4)

Účelom Regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (2) (ďalej len „dohovor“) je nahradiť protokoly o pravidlách pôvodu v súčasnosti platné v krajinách paneuro-stredomorskej oblasti jediným právnym aktom.

(5)

Európska únia dohovor podpísala 15. júna 2011. Spoločný výbor zriadený podľa článku 3 ods. 1 dohovoru 16. mája 2017 rozhodol, že Ukrajina by mala byť prizvaná, aby pristúpila k dohovoru (3).

(6)

Európska únia uložila svoju listinu o prijatí u depozitára dohovoru 26. marca 2012. Ukrajina uložila svoju listinu o prijatí u depozitára dohovoru 19. decembra 2017. V dôsledku toho a na základe uplatnenia článku 10 ods. 2 a 3 dohovoru nadobudol dohovor platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012 a vo vzťahu k Ukrajine 1. februára 2018.

(7)

Protokol I by sa preto mal nahradiť novým protokolom odkazujúcim na dohovor,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Protokol I k Dohode o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej týkajúci sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a v Úradnom vestníku Ukrajiny.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Uplatňuje sa od 1. januára 2019.

V Bruseli 21. novembra 2018

Za Podvýbor EÚ a Ukrajiny pre clá

Predseda

F.P. DE PINNINCK

Tajomníci

D. WENCEL

N. BILOUS


(1)  Ú. v. EÚ L 161, 29.5.2014, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 4.

(3)  Rozhodnutie č. 1/2017 Spoločného výboru Regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu zo 16. mája 2017, pokiaľ ide o žiadosť Ukrajiny stať sa zmluvnou stranou Regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu [2017/1367](Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2017, s. 11).


PRÍLOHA

PROTOKOL I

TÝKAJÚCI SA VYMEDZENIA POJMU „VÝROBKY S PÔVODOM“ A METÓD ADMINISTRATÍVNEJ SPOLUPRÁCE

Článok 1

Uplatniteľné pravidlá pôvodu

1.   Na účely vykonávania tejto dohody sa uplatňuje dodatok I a príslušné ustanovenia dodatku II k Regionálnemu dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (1) (ďalej len „dohovor“).

2.   Všetky odkazy na „príslušnú dohodu“ v dodatku I a v príslušných ustanoveniach dodatku II k dohovoru sa považujú za odkazy na túto dohodu.

Článok 2

Urovnávanie sporov

1.   Spory, ktoré vzniknú v súvislosti s postupmi overovania podľa článku 32 dodatku I k dohovoru a ktoré nie je možné vyriešiť medzi colnými orgánmi žiadajúcimi o overenie a colnými orgánmi zodpovednými za vykonanie tohto overenia, sa postupujú Podvýboru pre clá. Ustanovenia o mechanizme na urovnávanie sporov v kapitole 14 (Urovnávanie sporov) hlavy IV (Obchod a záležitosti súvisiace s obchodom) tejto dohody sa neuplatňujú.

2.   Urovnávanie sporov medzi dovozcom a colnými orgánmi dovážajúcej krajiny sa vo všetkých prípadoch riadi právnymi predpismi uvedenej krajiny.

Článok 3

Zmeny protokolu

Podvýbor pre clá môže rozhodnúť o zmenách ustanovení tohto protokolu.

Článok 4

Odstúpenie od dohovoru

1.   Ak Európska únia alebo Ukrajina písomne oznámi depozitárovi dohovoru svoj zámer odstúpiť od dohovoru v súlade s článkom 9 dohovoru, Európska únia a Ukrajina bezodkladne začnú rokovania o pravidlách pôvodu na účely vykonávania tejto dohody.

2.   Do nadobudnutia platnosti takýchto novo dohodnutých pravidiel pôvodu sa na túto dohodu naďalej uplatňujú pravidlá pôvodu obsiahnuté v dodatku I a v prípade potreby aj príslušné ustanovenia dodatku II k dohovoru uplatniteľné v okamihu odstúpenia od dohovoru. Od okamihu odstúpenia od dohovoru sa však pravidlá pôvodu obsiahnuté v dodatku I a v prípade potreby aj príslušné ustanovenia dodatku II k dohovoru vykladajú tak, aby umožňovali dvojstrannú kumuláciu len medzi Európskou úniou a Ukrajinou.

Článok 5

Prechodné ustanovenia – kumulácia

Bez ohľadu na článok 16 ods. 5 a článok 21 ods. 3 dodatku I k dohovoru, keď sa kumulácia týka len štátov EZVO, Faerských ostrovov, Európskej únie, Turecka, účastníkov procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskej republiky, Gruzínska a Ukrajiny, za dôkaz o pôvode možno považovať sprievodné osvedčenie EUR.1 alebo vyhlásenie o pôvode.


(1)  Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 4.