ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 328

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 61
21. decembra 2018


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 ( 1 )

1

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2000 z 12. decembra 2018, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014, pokiaľ ide o opätovné viazanie zostávajúcich súm viazaných na podporu vykonávania rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 alebo pridelenie týchto súm na iné akcie v rámci národných programov

78

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov ( 1 )

82

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti ( 1 )

210

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

21.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/1999

z 11. decembra 2018

o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 a článok 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Týmto nariadením sa stanovujú potrebné legislatívne základy spoľahlivého, inkluzívneho, nákladovo efektívneho, transparentného a predvídateľného riadenia energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (ďalej len „mechanizmus riadenia“), ktorým sa zabezpečí dosiahnutie zámerov a cieľov energetickej únie do roku 2030 a dlhodobých zámerov a cieľov energetickej únie v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy z roku 2015 v nadväznosti na 21. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“) prostredníctvom komplementárneho, jednotného a ambiciózneho úsilia Únie a jej členských štátov, a zároveň sa ním obmedzí administratívna zložitosť.

(2)

Energetická únia by sa mala týkať piatich rozmerov: energetickej bezpečnosti, vnútorného trhu s energiou, energetickej efektívnosti, dekarbonizácie a výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti.

(3)

Cieľom odolnej energetickej únie, ktorej jadrom je ambiciózna klimatická politika je poskytnúť spotrebiteľom v Únii vrátane domácností a podnikov bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu a podporovať výskum a inovácie priťahovaním investícií, čo si vyžaduje zásadnú premenu energetického systému v Európe. Takáto premena je zároveň úzko spojená s potrebou zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia a podporovať uvážené a racionálne využívanie prírodných zdrojov, najmä prostredníctvom podpory energetickej efektívnosti a úspor energie a rozvoja nových a obnoviteľných foriem energie. Tento cieľ možno dosiahnuť len pomocou koordinovaných opatrení spájajúcich legislatívne a nelegislatívne akty na úrovni Únie, na regionálnej, vnútroštátnej a miestnej úrovni.

(4)

Vďaka plne funkčnej a odolnej energetickej únii by sa z Únie stal popredný región z hľadiska inovácie, investícií, rastu a sociálneho a hospodárskeho rozvoja, čo by zase bolo dobrým príkladom toho, ako sa napĺňanie vysokých ambícií v oblasti zmierňovania zmeny klímy prelína s opatreniami na podporu inovácií, investícií a rastu.

(5)

Súbežne s týmto nariadením Komisia vypracovala a prijala súbor iniciatív v energetickej politike jednotlivých sektorov, najmä so zreteľom na energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť vrátane energetickej hospodárnosti budov a dizajnu trhu. Tieto iniciatívy tvoria balík a spája ich zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, zabezpečiť globálnu vedúcu úlohu Únie vo využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a spravodlivé podmienky pre spotrebiteľov energie, a to aj riešením problému energetickej chudoby a podporovaním spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

(6)

Vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra 2014 Európska rada schválila rámec politík pre Úniu v oblasti energetiky a klímy na obdobie do roku 2030, ktorý vychádza zo štyroch kľúčových cieľov na úrovni Únie: zníženie emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve aspoň o 40 %, orientačný cieľ zvýšenia energetickej efektívnosti najmenej o 27 %, ktorý sa má do roku 2020 preskúmať s cieľom zvýšiť ho na 30 %, podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v Únii najmenej 27 % a elektrické prepojenie na úrovni minimálne 15 %. V danom rámci sa uvádza, že cieľ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov je na úrovni Únie záväzný a dosiahne sa prostredníctvom príspevkov členských štátov vedených potrebou kolektívne splniť tento cieľ Únie. V prepracovanom znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (4) sa pre Úniu zaviedol nový záväzný cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 na úrovni aspoň 32 % vrátane ustanovenia o preskúmaní zameraného na zvýšenie cieľa na úrovni Únie do roku 2023. Zmeny smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (5) stanovujú cieľ na úrovni Únie zlepšiť energetickú efektívnosť do roku 2030 aspoň na 32,5 % vrátane ustanovenia o preskúmaní zameraného na zvýšenie cieľov na úrovni Únie.

(7)

Záväzný cieľ dosiahnuť do roku 2030 aspoň 40 % domáce zníženie emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve v porovnaní s rokom 1990 bol oficiálne schválený ako plánovaný národne definovaný príspevok Únie a jej členských štátov k Parížskej dohode na zasadnutí Rady pre životné prostredie 6. marca 2015. Únia ratifikovala Parížsku dohodu 5. októbra 2016 (6) a táto nadobudla platnosť 4. novembra 2016. Nahrádza sa ňou prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý Únia schválila rozhodnutím Rady 2002/358/ES (7) a v ktorom sa po roku 2020 nebude pokračovať. Systém Únie na monitorovanie a nahlasovanie emisií a ich odstraňovanie by sa mal zodpovedajúco aktualizovať.

(8)

V Parížskej dohode sa zvýšila globálna ambícia týkajúca sa zmierňovania zmeny klímy a stanovuje sa v nej dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie teploty obmedzilo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.

(9)

V snahe dosiahnuť teplotné ciele Parížskej dohody by sa Únia mala zamerať na čo najskoršie dosiahnutie rovnováhy medzi antropogénnymi emisiami skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovaním, a podľa potreby dosiahnuť negatívne emisie.

(10)

V prípade klimatického systému je pre celkovú koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére relevantný celkový kumulatívny súčet antropogénnych emisií za určitý čas. Komisia by mala zanalyzovať rôzne scenáre prínosu Únie k dlhodobým cieľom, okrem iného scenár na dosiahnutie čistých nulových emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2050 a následne negatívnych emisií, ako aj dôsledky týchto scenárov na zostávajúci globálny uhlíkový rozpočet a uhlíkový rozpočet Únie. Komisia by mala pripraviť analýzu na účel dlhodobej stratégie Únie týkajúcej sa prínosu Únie k záväzkom Parížskej dohody udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou vrátane rozličných scenárov, okrem iného scenára na dosiahnutie čistých nulových emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2050 a následne negatívnych emisií, ako aj ich dôsledky na globálny uhlíkový rozpočet a uhlíkový rozpočet Únie.

(11)

Hoci sa Únia ambiciózne zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030, hrozba zmeny klímy je globálny problém. Únia a jej členské štáty by preto mali spolupracovať so svojimi medzinárodnými partnermi s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ambícií všetkých zmluvných strán v súlade s dlhodobými cieľmi Parížskej dohody.

(12)

Európska rada vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra 2014 tiež súhlasila s tým, že by sa mal vytvoriť spoľahlivý a transparentný mechanizmus riadenia bez zbytočného administratívneho zaťaženia a s dostatočnou pružnosťou pre členské štáty, ktorý pomôže zabezpečiť, aby Únia dosiahla svoje ciele v oblasti energetickej politiky, pričom sa v plnej miere rešpektuje sloboda členských štátov pri určovaní energetického mixu. Zdôraznila, že takýto mechanizmus riadenia by mal vychádzať z existujúcich stavebných prvkov, akými sú napríklad národné klimatické programy, národné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a pre energetickú efektívnosť, ako aj z potreby zefektívniť a spojiť samostatné procesy plánovania a podávania správ. Ďalej súhlasila s tým, že sa posilní úloha a práva spotrebiteľov a zvýši sa transparentnosť a predvídateľnosť pre investorov okrem iného prostredníctvom systematického sledovania kľúčových ukazovateľov cenovo dostupnej, bezpečnej, konkurencieschopnej, zabezpečenej a udržateľnej energetickej sústavy a uľahčí sa koordinácia vnútroštátnych klimatických a energetických politík a podporí sa regionálna spolupráca medzi členskými štátmi.

(13)

Komisia vo svojom oznámení z 25. februára 2015 o rámcovej stratégii odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy poukazuje na potrebu integrovaného mechanizmu riadenia, aby sa zaručilo, že opatrenia v energetickej oblasti na úrovni Únie a na vnútroštátnej a miestnej úrovni budú prispievať k dosahovaniu zámerov energetickej únie, čím sa rozšíri rozsah takéhoto riadenia nad rámec oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 na všetkých päť rozmerov energetickej únie.

(14)

Komisia vo svojom oznámení z 18. novembra 2015 o stave energetickej únie ďalej uviedla, že integrované národné energetické a klimatické plány, ktoré budú zohľadňovať všetkých päť rozmerov energetickej únie, sú potrebnými nástrojmi na lepšie strategické plánovanie politiky v oblasti energetiky a klímy. Usmernenia Komisie pre členské štáty o integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, ktoré sú súčasťou uvedeného oznámenia, poskytli členským štátom základ, aby mohli začať vypracúvať národné plány na obdobie rokov 2021 až 2030 a stanoviť hlavné piliere mechanizmu riadenia. V oznámení sa tiež uvádza, že takéto riadenie by malo byť zakotvené v právnych predpisoch.

(15)

Rada vo svojich záveroch z 26. novembra 2015 o systéme riadenia energetickej únie uznala, že riadenie energetickej únie bude dôležitým nástrojom na efektívne a účinné budovanie energetickej únie a na dosiahnutie jej zámerov. Rada zdôraznila, že mechanizmus riadenia by sa mal zakladať na zásadách integrácie strategického plánovania a podávania správ o vykonávaní politík v oblasti klímy a energetiky a na koordinácii medzi aktérmi zodpovednými za politiky v oblasti energetiky a klímy na úrovni Únie, regiónov a na vnútroštátnej úrovni. Zdôraznila tiež, že mechanizmom riadenia by sa malo zabezpečiť splnenie dohodnutých cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a monitorovať kolektívny pokrok Únie pri dosahovaní politických zámerov v rámci piatich rozmerov energetickej únie.

(16)

V uznesení Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii sa požadovalo, aby bol mechanizmus riadenia energetickej únie ambiciózny, spoľahlivý, transparentný, demokratický a plne inkluzívny voči Európskemu parlamentu a aby zabezpečil splnenie klimatických a energetických cieľov do roku 2030.

(17)

Európska rada opakovane zdôraznila potrebu prijať naliehavé opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia minimálneho cieľa 10 % v oblasti prepojenia elektrických sietí. Európska rada sa vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra 2014 dohodla, že Komisia s podporou členských štátov prijme naliehavé opatrenia na zabezpečenie čo najrýchlejšieho dosiahnutia minimálneho cieľa 10 % v oblasti prepojenia elektrických sietí, avšak najneskôr v roku 2020 prinajmenšom v prípade členských štátov, ktoré ešte nedosiahli minimálnu úroveň začlenenia do vnútorného trhu s energiou. V oznámení Komisie z 23. novembra 2017 o posilnení európskych energetických sietí sa posudzuje pokrok pri dosahovaní cieľa 10 % v oblasti prepojenia a navrhujú sa spôsoby, ako dosiahnuť cieľ 15 % prepojenia pre rok 2030.

(18)

Hlavným zámerom mechanizmu riadenia by preto malo byť umožniť dosiahnutie zámerov energetickej únie, a najmä cieľov rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Tieto zámery a ciele vyplývajú z politiky Únie v oblasti energetiky a z potreby zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia a podporovať uvážené a racionálne využívanie prírodných zdrojov, ako sa stanovuje v Zmluvách Európskej únie. Žiadny z týchto neoddeliteľne prepojených zámerov nemožno považovať za sekundárny vo vzťahu k inému. Toto nariadenie je preto spojené so sektorovými právnymi predpismi, ktorými sa vykonávajú ciele v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Členské štáty potrebujú flexibilitu, aby si mohli zvoliť politiky, ktoré najlepšie zodpovedajú ich vnútroštátnemu energetickému mixu a preferenciám, no táto flexibilita by mala byť zlučiteľná s ďalšou integráciou trhov, intenzívnejšou hospodárskou súťažou a dosiahnutím zámerov v oblasti klímy a energetiky a postupným prechodom na udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo.

(19)

Sociálne prijateľný a spravodlivý prechod na udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo si vyžaduje zmeny v investičnom správaní, ako vo verejných tak aj v súkromných investíciách, ako aj stimuly naprieč celým spektrom politík, pričom sa zohľadnia tí občania a tie regióny, ktoré by mohli byť nepriaznivo ovplyvnené prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo. Dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov si vyžaduje zvýšenie efektívnosti a inovácie v európskom hospodárstve, čo by malo najmä vytvárať udržateľné pracovné miesta, a to aj v špičkových technologických odvetviach, a viesť aj k zlepšeniu kvality ovzdušia a verejného zdravia.

(20)

Vzhľadom na medzinárodné záväzky v Parížskej dohode by členské štáty mali podávať správy o opatreniach, ktoré uskutočňujú s cieľom postupne zrušiť energetické dotácie, najmä pre fosílne palivá. Pri podávaní správ sa členské štáty môžu rozhodnúť, že budú vychádzať z existujúcich definícií dotácií fosílnych palív používaných v medzinárodnom meradle.

(21)

Skleníkové plyny a látky znečisťujúce ovzdušie vo veľkej miere pochádzajú zo spoločných zdrojov, a preto môže mať politika zameraná na zníženie skleníkových plynov súbežne pozitívny vplyv na verejné zdravie a kvalitu ovzdušia, najmä v mestských oblastiach, čo by mohlo kompenzovať krátkodobé náklady na znižovanie emisií skleníkových plynov. Keďže údaje nahlásené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (8) predstavujú dôležitý vstup pre zostavovanie inventúry skleníkových plynov a národných plánov, mal by sa uznať význam zostavovania a nahlasovania údajov konzistentných so smernicou (EÚ) 2016/2284 a inventúrou skleníkových plynov.

(22)

Zo skúseností získaných pri vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (9) vyplynula potreba synergií a jednotného postupu s nahlasovaním na základe iných právnych nástrojov, najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (10), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (11), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 (12) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 517/2014 (13). Používanie konzistentných údajov pri nahlasovaní emisií skleníkových plynov je nevyhnutné na zabezpečenie kvality nahlasovania emisií.

(23)

V súlade so silným záväzkom Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie a s politikou, ktorá podporuje výskum, inovácie a investície, by mechanizmus riadenia vo vzťahu k členským štátom a príslušným zainteresovaným stranám, Komisii a ostatným inštitúciám Únie malo viesť k výraznému zníženiu administratívneho zaťaženia a zložitosti. Malo by sa tým tiež pomôcť zabezpečiť súdržnosť a primeranosť politík a opatrení na úniovej a vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o premenu energetického systému na udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo.

(24)

Dosiahnutie zámerov a cieľov energetickej únie by sa malo zabezpečiť prostredníctvom kombinácie iniciatív Únie a súdržných vnútroštátnych politík stanovených v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch. V sektorovom práve Únie v oblasti energetiky a klímy sa stanovujú požiadavky na plánovanie, ktoré boli užitočným nástrojom na podnietenie zmien na vnútroštátnej úrovni. Ich zavedenie v rôznom čase vedie k prekrývaniu a nedostatočnému zohľadneniu synergií a interakcií medzi jednotlivými oblasťami politík, a to na úkor nákladovej efektívnosti. Aktuálne samostatné procesy plánovania, nahlasovania a monitorovania v oblasti klímy a energetiky by sa preto mali v čo najväčšej miere zracionalizovať a integrovať.

(25)

Integrované národné energetické a klimatické plány by sa mali vzťahovať na desaťročné obdobia a poskytovať prehľad aktuálneho energetického systému a politickej situácie. Mali by sa v nich stanovovať národné zámery pre každý z piatich rozmerov energetickej únie a príslušných politík a opatrení na dosiahnutie týchto zámerov a mali by mať analytický základ. Integrované národné energetické a klimatické plány na prvé obdobie od roku 2021 do roku 2030 by mali byť zamerané predovšetkým na ciele do roku 2030 týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a elektrických prepojení. Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby integrované národné energetické a klimatické plány boli v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja a aby prispievali k ich dosahovaniu. Vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov členské štáty môžu vychádzať z existujúcich národných stratégií alebo plánov. V prípade prvého návrhu a konečnej verzie integrovaného národného energetického a klimatického plánu sa stanovuje iný termín ako v prípade následných plánov s cieľom poskytnúť členským štátom dostatočný čas na prípravu svojich prvých plánov po prijatí tohto nariadenia. Napriek tomu sa členské štáty vyzývajú, aby svoje prvé návrhy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy predložili čo najskôr v roku 2018, s cieľom umožniť náležitú prípravu, a to najmä v súvislosti s facilitačným dialógom, ktorý sa má zvolať v roku 2018 v súlade s rozhodnutím 1/CP.21 Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“).

(26)

Členské štáty by vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch mali posúdiť počet domácností žijúcich v energetickej chudobe, berúc do úvahy nutné domáce energetické služby potrebné na zabezpečenie základnej životnej úrovne v príslušnom vnútroštátnom kontexte, existujúce sociálne politiky a ďalšie relevantné politiky, ako aj orientačné usmernenia Komisie týkajúce sa relevantných ukazovateľov vrátane geografickej rozptýlenosti, ktoré vychádzajú zo spoločného prístupu k energetickej chudobe. V prípade, že členský štát zistí, že má značný počet energeticky chudobných domácností, mal by do svojho plánu zahrnúť orientačný národný cieľ zníženia energetickej chudoby.

(27)

Mal by sa zaviesť záväzný vzor integrovaných národných energetických a klimatických plánov, aby sa zaručilo, že všetky národné plány budú dostatočne komplexné, a aby sa uľahčilo porovnávanie a zoskupovanie národných plánov a súčasne zabezpečilo, aby členské štáty mali dostatočnú flexibilitu na stanovenie podrobností národných plánov odrážajúcich vnútroštátne preferencie a špecifiká.

(28)

Vykonávanie politík a opatrení v oblasti energetiky a klímy má vplyv na životné prostredie. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa verejnosti poskytli včasné a účinné príležitosti na účasť a konzultáciu o príprave integrovaných národných energetických a klimatických plánov, v prípade potreby v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (14) a Dohovorom Hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov pre Európu (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25. júna 1998 (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Členské štáty by mali zabezpečiť aj zapojenie sociálnych partnerov do prípravy integrovaných národných energetických a klimatických plánov a zamerať sa pri plnení svojich záväzkov v oblasti verejných konzultácií na zníženie administratívnej zložitosti.

(29)

Pri vykonávaní verejných konzultácií a v súlade s Aarhuským dohovorom by sa členské štáty mali zamerať na zabezpečenie rovnakej účasti, informovania verejnosti prostredníctvom verejných oznamov alebo inými vhodnými prostriedkami, ako sú elektronické médiá, zabezpečenie prístupu ku všetkým príslušným dokumentom a zavádzanie praktických opatrení súvisiacich s účasťou verejnosti.

(30)

Každý členský štát by mal zabezpečiť stály viacúrovňový dialóg o energetike, do ktorého by boli zapojené miestne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, podnikatelia, investori a iné príslušné zainteresované strany s cieľom diskutovať o rôznych navrhovaných možnostiach v rámci politík v oblasti energetiky a klímy. V rámci uvedeného dialógu by sa malo môcť diskutovať o integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne členského štátu, ako aj o jeho dlhodobej stratégii. Dialóg môže mať formu akejkoľvek národnej štruktúry, ako napríklad webového sídla, platformy verejných konzultácií alebo iného interaktívneho komunikačného nástroja.

(31)

V záujme zabezpečenia účinného dosahovania zámerov energetickej únie nákladovo efektívnom spôsobom má zásadný význam regionálna spolupráca. Komisia by mala túto spoluprácu medzi členskými štátmi uľahčovať. Členské štáty by mali mať príležitosť vyjadriť sa k integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom ostatných členských štátov pred ich finalizáciou, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a potenciálne negatívnemu dosahu na iné členské štáty a aby sa zabezpečilo kolektívne dosiahnutie spoločných zámerov. Regionálna spolupráca pri príprave a finalizácii integrovaných národných energetických a klimatických plánov, ako aj pri ich následnom vykonávaní by mala byť základom na zlepšenie efektívnosti a účinnosti opatrení a na podporu integrácie trhov a energetickej bezpečnosti.

(32)

Členské štáty by pri svojej spolupráci v rámci tohto nariadenia mali zohľadňovať existujúce fóra regionálnej spolupráce, ako napríklad plán prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP), plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC), stredozápadný regionálny trh s energiou (CWREM), iniciatívu pre elektrickú sieť na mori krajín Severného mora (NSCOGI), päťstranné energetické fórum, prepojenia pre juhozápadnú Európu a euro-stredozemské partnerstvo. Členské štáty sa nabádajú, aby sa usilovali o spoluprácu so signatármi Energetického spoločenstva, s tretími krajinami, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, a ak to považujú za vhodné, s ostatnými relevantnými tretími krajinami. Komisia navyše môže, s cieľom podporiť integráciu trhu, nákladovo efektívne politiky, účinnú spoluprácu, partnerstvá a konzultácie, identifikovať ďalšie príležitosti na regionálnu spoluprácu zahŕňajúcu jeden alebo viacero z piatich rozmerov energetickej únie v súlade s týmto nariadením, dlhodobou víziou a na základe existujúcich trhových podmienok.

(33)

Komisia môže uskutočniť rokovania s príslušnými tretími krajinami s cieľom preskúmať možnosť rozšíriť na ne uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia, najmä ustanovení týkajúcich sa regionálnej spolupráce.

(34)

Integrované národné energetické a klimatické plány by mali byť stabilné, aby sa zabezpečila transparentnosť a predvídateľnosť vnútroštátnych politík a opatrení s cieľom zabezpečiť investičnú istotu. Národné plány by sa i tak mali raz za desaťročné obdobie, na ktoré sa vzťahujú, aktualizovať, aby členské štáty mali príležitosť prispôsobiť sa významným zmenám okolností. V prípade plánov na obdobie rokov 2021 až 2030 by členské štáty mali aktualizovať svoje plány do 30. júna 2024. Zámery, ciele a príspevky by sa mali upraviť iba s cieľom odzrkadliť celkovú vyššiu ambíciu, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. V rámci aktualizácie by členské štáty mali vyvinúť úsilie s cieľom zmierniť akékoľvek nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ktoré sa prejavia ako súčasť integrovaného vykazovania.

(35)

Stabilné dlhodobé stratégie znižovania emisií skleníkových plynov sú kľúčové z hľadiska prínosu k hospodárskej transformácii, zamestnanosti, rastu a dosahovaniu širších cieľov udržateľného rozvoja, ako aj z hľadiska prechodu k spravodlivému a nákladovo efektívnemu spôsobu dosiahnutia dlhodobého cieľa stanoveného v Parížskej dohode. Okrem toho sa zmluvné strany Parížskej dohody vyzývajú, aby do roku 2020 oznámili svoje dlhodobé nízko emisné stratégie rozvoja do polovice storočia v oblasti skleníkových plynov. V tejto súvislosti Európska rada vyzvala 22. marca 2018 Komisiu, aby do prvého štvrťroka roku 2019 predložila návrh stratégie Únie v oblasti dlhodobého znižovania emisií skleníkových plynov v súlade s Parížskou dohodou, v ktorom sa zohľadnia integrované národné energetické a klimatické plány.

(36)

Členské štáty by mali vypracovať dlhodobé stratégie na najmenej 30 rokov prispievajúce k plneniu záväzkov členských štátov, ktoré sú v súlade s dohovorom UNFCCC a Parížskou dohodou, v kontexte cieľa Parížskej dohody udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a dosiahnutia dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov a zlepšenie odstraňovania záchytmi vo všetkých sektoroch v súlade s cieľom Únie. Členské štáty by mali vypracúvať svoje stratégie otvoreným a transparentným spôsobom a pre verejnosť by mali zabezpečiť účinné možnosti účasti na ich príprave. Ich integrované národné energetické a klimatické plány a dlhodobé stratégie by mali byť navzájom konzistentné.

(37)

Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (ďalej len „LULUCF“ - land use, land use change and forestry) je zmene klímy veľmi vystavený a jej pôsobením veľmi zraniteľný. Tento sektor má zároveň obrovský potenciál zabezpečiť dlhodobé prínosy pre klímu a významne prispieť k dosiahnutiu dlhodobých cieľov v oblasti klímy na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni. Môže prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka, a môže poskytnúť biomateriály, ktoré by mohli nahradiť fosílne materiály alebo materiály s vysokými emisiami uhlíka. Zásadný význam majú dlhodobé stratégie na podporu udržateľných investícií zameraných na zvýšenie účinnosti sekvestrácie uhlíka, udržateľné riadenie zdrojov a dlhodobú stabilitu a adaptabilitu úložísk uhlíka.

(38)

Pri rozvoji ďalších prepojení je dôležité urobiť úplné posúdenie nákladov a prínosov vrátane ich úplného technického, sociálno-ekonomického a environmentálneho vplyvu, ako sa vyžaduje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 (15), a zohľadniť pozitívne externality prepojení, napríklad integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, bezpečnosť dodávok a zvýšenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

(39)

Tak ako v prípade plánovania, v sektorovom práve Únie v oblasti energetiky a klímy sa stanovujú požiadavky nahlasovania, z ktorých mnohé sú užitočným nástrojom na podnietenie zmien na vnútroštátnej úrovni dopĺňajúcim reformy trhu, ale tieto požiadavky boli zavedené v rôznom čase, čo vedie k prekrývaniu a nákladovej neefektívnosti, ako aj k nedostatočnému zohľadneniu synergií a interakcií medzi jednotlivými oblasťami politík, ako napríklad znižovanie emisií skleníkových plynov, energia z obnoviteľných zdrojov, energetická efektívnosť a integrácia trhov. Členské štáty by mali vypracúvať dvojročné správy o pokroku pri vykonávaní integrovaných národných energetických a klimatických plánov a o ďalšom vývoji v energetickom systéme s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť riadne sledovanie vykonávania integrovaných národných energetických a klimatických plánov a potrebou znížiť administratívnu zložitosť. Podávanie niektorých správ, najmä pokiaľ ide o požiadavky na nahlasovanie v oblasti klímy vyplývajúce z dohovoru UNFCCC a práva Únie, by však bolo potrebné vykonávať naďalej každoročne.

(40)

Integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku členských štátov by mali odzrkadľovať prvky uvedené vo vzore pre integrované národné energetické a klimatické plány. Podrobnosti o vzore integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku by sa mali uvádzať v následných vykonávacích aktoch, a to vzhľadom na ich technickú povahu, ako aj na skutočnosť, že prvé správy o pokroku sa majú predložiť v roku 2023. Správy o pokroku by sa mali vypracovať v záujme zabezpečenia transparentnosti voči Únii, ostatným členským štátom, regionálnym a miestnym orgánom a trhovým aktérom vrátane spotrebiteľov a ostatných zainteresovaných strán, ako aj širokej verejnosti. Mali by byť komplexné vo všetkých piatich rozmeroch energetickej únie a v prvom období by zároveň mali klásť dôraz na oblasti, na ktoré sa vzťahujú ciele rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030.

(41)

Podľa dohovoru UNFCCC sa od Únie a jej členských štátov vyžaduje, aby vypracovali, pravidelne aktualizovali, uverejňovali a konferencii zmluvných strán predkladali národné inventúry antropogénnych emisií všetkých skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania záchytmi, pričom sa použijú porovnateľné metodiky, ktoré odsúhlasila konferencia zmluvných strán. Inventúry skleníkových plynov sú kľúčom na sledovanie pokroku pri realizácii rozmeru dekarbonizácie a na posúdenie súladu s legislatívnymi aktmi v oblasti klímy, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (16) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (17).

(42)

Rozhodnutie 1/CP.16 Konferencie zmluvných strán dohovoru UNFCCC vyžaduje zavedenie vnútroštátnych opatrení na odhad antropogénnych emisií všetkých skleníkových plynov zo zdrojov a na ich odstraňovanie záchytmi. Týmto nariadením by sa malo umožniť zavedenie takýchto vnútroštátnych opatrení.

(43)

Zo skúseností pri vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 525/2013 vyplýva význam transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, úplnosti a porovnateľnosti informácií. Na základe týchto skúseností by sa týmto nariadením malo zabezpečiť, aby členské štáty používali spoľahlivé a konzistentné údaje a predpoklady v rámci piatich rozmerov a zverejňovali komplexné údaje o predpokladoch, parametroch a metodikách používaných na vypracúvanie konečných scenárov a modelovacích cvičení, pričom zohľadnia štatistické obmedzenia, citlivé obchodné údaje a súlad s pravidlami na ochranu údajov, a aby podávali správy o svojich politikách, opatreniach a projekciách ako o kľúčovom prvku správ o pokroku. Informácie obsiahnuté v týchto správach by mali byť podstatné na preukázanie včasného plnenia záväzkov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842. Prevádzkové systémy, ktoré sa neustále zlepšujú, by na úrovni Únie a členských štátov spolu s lepšími usmerneniami o nahlasovaní mali významne prispieť k priebežnému posilňovaniu informácií potrebných na sledovanie pokroku, pokiaľ ide o rozmer týkajúci sa dekarbonizácie.

(44)

Týmto nariadením by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty nahlasovali informácie o adaptácii na zmenu klímy a o poskytovaní finančnej a technologickej podpory a podpory budovania kapacít rozvojovým krajinám, čím sa uľahčí plnenie záväzkov Únie v rámci dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody. Okrem toho sú informácie o národných adaptačných opatreniach a podpore dôležité aj v kontexte integrovaných národných energetických a klimatických plánov, a to najmä pokiaľ ide o adaptáciu na nepriaznivé účinky zmeny klímy súvisiace s bezpečnosťou dodávok energie Únie, ako napríklad dostupnosť chladiacej vody pre elektrárne a dostupnosť biomasy ako zdroja energie, ako aj informácie o podpore v súvislosti s vonkajším rozmerom energetickej únie.

(45)

V Parížskej dohode sa potvrdzuje, že zmluvné strany by pri prijímaní opatrení na riešenie zmeny klímy mali rešpektovať, presadzovať a zohľadňovať svoje príslušné záväzky v oblasti ľudských práv a rodovej rovnosti. Členské štáty by preto mali aspekty ľudských práv a rodovej rovnosti primerane začleniť do svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov a dlhodobých stratégií. Prostredníctvom svojich dvojročných správ o pokroku by mali poskytovať informácie o tom, ako vykonávanie ich integrovaných národných energetických a klimatických plánov prispieva k presadzovaniu ľudských práv a rodovej rovnosti.

(46)

S cieľom obmedziť administratívne zaťaženie členských štátov a Komisie by Komisia mala vytvoriť online platformu (ďalej len „e-platforma“), ktorou by sa uľahčila komunikácia, podporila spolupráca a uľahčil prístup verejnosti k informáciám. Malo by sa tým uľahčiť včasné predkladanie správ, a zároveň zabezpečiť väčšia transparentnosť pri podávaní národných správ. E-platforma by mala dopĺňať súčasné postupy, databázy a elektronické nástroje nahlasovania, napríklad tie Európskej environmentálnej agentúry, Eurostatu a Spoločného výskumného centra, a skúsenosti získané zo schémy Únie pre environmentálne manažérstvo a audit, stavať na nich a využívať ich výhody.

(47)

Komisia by mala zabezpečiť, aby boli konečné integrované národné energetické a klimatické plány verejne dostupné online. Komisia by po uvedení do prevádzky mala používať e-platformu, na ktorej by ukladala a sprístupňovala verejnosti konečné integrované národné energetické a klimatické plány, ich aktualizácie, dlhodobé stratégie a ďalšie relevantné nahlasované informácie poskytované členskými štátmi. Pred tým, ako e-platforma začne fungovať, využije Komisia svoje vlastné webové sídla na uľahčenie online prístupu verejnosti ku konečným integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom.

(48)

Pokiaľ ide o údaje, ktoré sa majú poskytnúť Komisii prostredníctvom národného plánovania a nahlasovania, informácie z členských štátov by nemali duplikovať údaje a štatistiky, ktoré už boli sprístupnené prostredníctvom Eurostatu v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (18) v rovnakej podobe, v akej sú stanovené podľa plánovacích a nahlasovacích povinností stanovených v tomto nariadení a ktoré sú od Komisie (Eurostatu) stále k dispozícii s rovnakými hodnotami. Ak je to možné a vhodné z hľadiska načasovania, nahlasované údaje a projekcie uvedené v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch by mali vychádzať z údajov Eurostatu a metodiky použitej na nahlasovanie európskej štatistiky v súlade s nariadením (ES) č. 223/2009 a mali by byť s nimi konzistentné.

(49)

Vzhľadom na kolektívne dosiahnutie zámerov stratégie energetickej únie, najmä na vytvorenie plne funkčnej a odolnej energetickej únie, bude nevyhnutné, aby Komisia posúdila návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov, integrované národné energetické a klimatické plány a na základe správ o pokroku aj ich vykonávanie. V prvom desaťročnom období pôjde najmä o dosiahnutie cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a o národné príspevky k týmto cieľom. Takéto posúdenie by sa malo uskutočniť každé dva roky, a iba v prípade potreby každoročne, a malo by sa konsolidovať v správach Komisie o stave energetickej únie.

(50)

S náležitým ohľadom na právo iniciatívy Komisie, riadny legislatívny postup a inštitucionálnu rovnováhu moci by sa Európsky parlament a Rada mali každoročne zaoberať pokrokom, ktorý energetická únia dosiahla vo všetkých rozmeroch politík v oblasti energetiky a klímy.

(51)

Komisia by mala posúdiť celkový vplyv politík a opatrení integrovaných národných energetických a klimatických plánov na fungovanie opatrení politík Únie v oblasti klímy a energetiky, najmä so zreteľom na potrebu ďalších politík a opatrení Únie vzhľadom na potrebné urýchlenie znižovania emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania v Únii v súlade so záväzkami Parížskej dohody.

(52)

Letecká doprava vplýva na globálnu klímu v dôsledku uvoľňovania CO2, a aj prostredníctvom iných emisií vrátane emisií oxidov dusíka a mechanizmov, ako je zvyšovanie tvorby riasových oblakov cirrus. Vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky o týchto vplyvoch sa už v nariadení (EÚ) č. 525/2013 stanovuje pravidelné aktualizované posudzovanie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s CO2, na globálnu klímu. Modelovacie cvičenia používané v tejto súvislosti by sa malo prispôsobovať vedeckému pokroku. Komisia by do 1. marca 2020 mala na základe svojho posúdenia týchto vplyvov predložiť aktualizovanú analýzu vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s CO2, ktorú podľa potreby doplní o návrh, ako tieto vplyvy najlepšie riešiť.

(53)

V súlade usmerneniami UNFCCC pre nahlasovanie skleníkových plynov sa pri výpočte a nahlasovaní emisií metánu vychádza z potenciálu globálneho otepľovania v časovom horizonte 100 rokov. Vzhľadom na vysoký potenciál globálneho otepľovania a relatívne krátku životnosť metánu v atmosfére, čo vedie k výraznému vplyvu na klímu v krátkodobom a strednodobom horizonte, by Komisia mala, s cieľom znížiť krátkodobý a strednodobý vplyv emisií metánu na emisie skleníkových plynov v Únii, zanalyzovať dôsledky pre vykonávanie politík a opatrení. Komisia by mala zvážiť politické možnosti rýchleho riešenia emisií metánu a mala by predložiť strategický plán Únie pre metán ako neoddeliteľnú súčasť dlhodobej stratégie Únie.

(54)

Na zabezpečenie súladu vnútroštátnych politík a politík Únie so zámermi energetickej únie by mal existovať neustály dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi a tam, kde je to vhodné, aj medzi členskými štátmi. V náležitom prípade by Komisia mala pre členské štáty vydať odporúčania týkajúce sa okrem iného úrovne ambícií návrhov integrovaných národných energetických a klimatických plánov, následného vykonávania politík a opatrení oznámených integrovaných národných energetických a klimatických plánov, ako aj ďalších vnútroštátnych politík a opatrení relevantných pre realizáciu energetickej únie. Napriek tomu, že odporúčania nemajú záväzný charakter, ako je stanovené v článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), členské štáty by jednako takéto odporúčania mali náležite zohľadniť a v následných správach o pokroku vysvetliť, ako ich zohľadnili. Pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, posúdenie Komisie sa má zakladať na objektívnych kritériách. Ak Komisia vydá odporúčanie týkajúce sa návrhu národného plánu členského štátu, mala by tak urobiť čo najrýchlejšie s ohľadom, na jednej strane, na to, že Komisia potrebuje doplniť určité kvantifikované plánované príspevky všetkých členských štátov s cieľom posúdiť ambície na úrovni Únie, a, na druhej strane, na potrebu poskytnúť dotknutému členskému štátu dostatočný čas na náležité zváženie odporúčaní Komisie pred dokončením svojho národného plánu a potrebu vyhnúť sa riziku neskorého dokončenia národného plánu členského štátu.

(55)

Nákladovo efektívne využívanie energie z obnoviteľných zdrojov je jedným z kľúčových objektívnych kritérií na posúdenie príspevkov členských štátov. Štruktúra nákladov na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov je zložitá a v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líši. Zahŕňa nielen náklady na systémy podpory, ale okrem iného aj náklady na pripojenie zariadení, zálohovanie systému, zabezpečenie bezpečnosti systému a náklady, ktoré je potrebné znášať v dôsledku dodržiavania environmentálnych obmedzení. Pri porovnávaní členských štátov na základe tohto kritéria by sa preto mali zohľadňovať všetky náklady súvisiace s využívaním, či už ich znášajú členské štáty, koneční spotrebitelia alebo realizátori projektov. Odporúčania Komisie, pokiaľ ide o ambície členských štátov v oblasti obnoviteľných zdrojov, by mali vychádzať zo vzorca stanoveného v tomto nariadení, ktorý je založený na objektívnych kritériách. To znamená, že v posúdení ambícií členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by sa malo uvádzať relatívne úsilie členských štátov a zároveň zohľadňovať relevantné okolnosti, ktoré majú vplyv na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov. Posúdenie by malo zahŕňať aj údaje pochádzajúce z nezávislých zdrojov kvantitatívnych alebo kvalitatívnych údajov.

(56)

Ak by ambícia integrovaných národných energetických a klimatických plánov alebo ich aktualizácií nepostačovala na kolektívne dosiahnutie zámerov energetickej únie, najmä pokiaľ ide o ciele v prvom období v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030, Komisia by mala prijať opatrenia na úrovni Únie, aby sa zabezpečilo kolektívne dosiahnutie týchto zámerov a cieľov (čím by preklenula akékoľvek „rozdiely v ambíciách“). Ak by pokrok Únie pri dosahovaní týchto zámerov a cieľov nepostačoval na ich splnenie, Komisia by mala okrem vydania odporúčaní navrhnúť opatrenia a vykonať svoje právomoci na úrovni Únie alebo by členské štáty mali prijať ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečilo dosiahnutie týchto zámerov a cieľov (čím by sa preklenuli akékoľvek „rozdiely v splnení zámerov a cieľov“). Takéto opatrenia by mali zohľadňovať aj včasné úsilie, ktoré členské štáty vyvinú pri dosahovaní cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 s tým, že v roku 2020 alebo skôr dosiahnu podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý je vyšší než ich národný záväzný cieľ, alebo ak urobia včasný pokrok smerom k záväznému národnému cieľu do roku 2020 alebo vo vykonávaní svojich príspevkov k záväznému cieľu Únie, ktorým je dosiahnuť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov tvoril v roku 2030 aspoň 32 %. V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov môžu takéto opatrenia zahŕňať aj dobrovoľné finančné príspevky členských štátov do mechanizmu financovania Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý riadi Komisia a ktorý by sa používal na prispievanie k nákladovo najefektívnejším projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v celej Únii, čím by sa členským štátom umožnilo prispieť k dosiahnutiu cieľa Únie pri najnižších možných nákladoch. Národné ciele členských štátov týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 by mali predstavovať základný podiel energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2021 a mali by sa udržať počas celého obdobia. V oblasti energetickej efektívnosti môžu byť dodatočné opatrenia zamerané najmä na zvýšenie energetickej efektívnosti výrobkov a dopravy a energetickej hospodárnosti budov.

(57)

Národné ciele členských štátov týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 stanovené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (19) by mali slúžiť ako východiskový bod pre ich národnú orientačnú trajektóriu na obdobie rokov 2021 až 2030, pokiaľ sa členský štát dobrovoľne nerozhodne stanoviť si vyšší východiskový bod. Okrem toho by pre toto obdobie mali predstavovať povinný základný podiel, ktorý je tiež súčasťou smernice (EÚ) 2018/2001. V uvedenom období by preto podiel energie z obnoviteľných zdrojov v rámci hrubej konečnej spotreby energie v každom členskom štáte nemal byť nižší ako jeho základný podiel.

(58)

Ak členský štát nedodrží svoj základný podiel, čo sa preukáže meraním počas obdobia jedného roka, mal by v priebehu jedného roka prijať dodatočné opatrenia s cieľom preklenúť tento rozdiel oproti svojmu základnému scenáru. Ak členský štát účinne vykoná takéto potrebné opatrenia a splní svoju povinnosť preklenúť tento rozdiel, malo by sa to považovať za splnenie povinných požiadaviek jeho základného scenára od času, keď uvedený rozdiel nastal, a to podľa tohto nariadenia, ako aj podľa smernice (EÚ) 2018/2001.

(59)

V záujme toho, aby mohli členské štáty a Komisia vykonávať primerané monitorovanie a včas prijať nápravné opatrenia a aby sa zabránilo efektu „parazitovania“, mali by orientačné trajektórie všetkých členských štátov, a v dôsledku toho aj orientačná trajektória Únie, dosiahnuť v rokoch 2022, 2025 a 2027 aspoň niektoré minimálne percentuálne podiely celkového nárastu energie z obnoviteľných zdrojov plánovaného do roku 2030, ako sa uvádza v tomto nariadení. Dosiahnutie týchto „referenčných bodov“ v rokoch 2022, 2025 a 2027 posúdi Komisia okrem iného na základe integrovaných národných energetických a klimatických správ členských štátov o pokroku, ktoré by členské štáty mali predložiť. Členské štáty, ktoré nedosiahli svoje referenčné body, by mali vo svojej ďalšej správe o pokroku vysvetliť, ako budú tieto rozdiely odstraňovať. Ak sa orientačné referenčné body Únie nedosiahnu, členské štáty, ktoré nedosiahli svoje referenčné body, by mali preklenúť tento rozdiel vykonaním dodatočných opatrení.

(60)

Únia a členské štáty by sa mali usilovať o poskytovanie čo najaktuálnejších informácií o svojich emisiách skleníkových plynov a ich odstraňovaní. Toto nariadenie by malo umožniť vypracovanie takýchto odhadov v čo možno najkratších termínoch za pomoci štatistických a iných informácií, ako sú napríklad v prípade potreby satelitné údaje, ktoré sú poskytované z programu Copernicus zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 (20) a z iných satelitných systémov.

(61)

Podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 by prístup spočívajúci v ročnom cykle záväzkov prijatý v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES (21) mal pokračovať. Tento prístup si vyžaduje komplexné preskúmanie inventúr skleníkových plynov členských štátov, aby bolo možné posúdiť dodržiavanie a uplatňovanie nápravných opatrení tam, kde je to potrebné. Proces preskúmania inventúr skleníkových plynov predložených členskými štátmi na úrovni Únie je potrebný na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavanie nariadenia (EÚ) 2018/842 posudzovalo dôveryhodným, konzistentným, transparentným a včasným spôsobom.

(62)

Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť úzku spoluprácu vo všetkých záležitostiach, ktoré sa týkajú realizácie energetickej únie, s úzkym zapojením Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa tohto nariadenia. Komisia by podľa potreby mala členským štátom pomáhať pri vykonávaní tohto nariadenia, najmä s ohľadom na zriadenie integrovaných národných energetických a klimatických plánov a s tým spojené budovanie kapacít, a to aj mobilizáciou vnútorných zdrojov z kapacity internej tvorby modelov, a v prípade potreby externými odbornými znalosťami.

(63)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich integrované národné energetické a klimatické plány brali do úvahy najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra.

(64)

Členské štáty by mali využiť zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, čo znamená, že pred prijatím rozhodnutí o energetickom plánovaní, politikách a investíciách by mali zvážiť, či je možné celkom alebo sčasti nahradiť zamýšľané opatrenia v oblasti plánovania, politík alebo investícií nákladovo efektívnymi, technicky, hospodársky a environmentálne vhodnými alternatívnymi opatreniami energetickej efektívnosti a zároveň dosiahnuť ciele príslušných rozhodnutí. Patrí sem najmä prístup k energetickej efektívnosti ako zásadnému prvku a kľúčovému hľadisku posudzovania budúcich investičných rozhodnutí o energetickej infraštruktúre v Únii. Takéto nákladovo efektívne alternatívy zahŕňajú opatrenia na zefektívnenie dopytu po energii a dodávok energie, najmä prostredníctvom nákladovo efektívnych úspor konečného využitia energie, iniciatívami v oblasti reakcie na spotrebu a účinnejšou premenou, prenosom a distribúciou energie. Členské štáty by mali podporovať využívanie tejto zásady aj v regionálnej a miestnej správe, ako aj v súkromnom sektore.

(65)

Európska environmentálna agentúra by mala v prípade potreby a v súlade so svojím ročným pracovným programom pomáhať Komisii pri posudzovaní, monitorovaní a podávaní správ.

(66)

Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala delegovať na Komisiu s cieľom upraviť všeobecný rámec pre vzor integrovaných národných energetických a klimatických plánov na účel prispôsobenia tohto vzoru zmenám rámca politík Únie v oblasti energetiky a klímy, ktoré priamo a špecificky súvisia s príspevkami Únie v rámci dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody, zohľadniť zmeny v potenciáloch globálneho otepľovania a medzinárodne dohodnutých usmerneniach o inventúrach a stanoviť základné požiadavky na inventarizačný systém Únie a vytvoriť registre. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (22). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. V prípade potreby by sa mali zohľadniť aj rozhodnutia prijaté na základe dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.

(67)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku; integrované podávanie správ o národných adaptačných opatreniach, finančnej a technologickej podpore poskytovanej rozvojovým krajinám a o príjmoch z aukcií; každoročné predkladanie približných inventúr skleníkových plynov, inventúr skleníkových plynov a započítaných emisií skleníkových plynov a odstraňovania; mechanizmus financovania Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, národné inventarizačné systémy; preskúmanie inventúr; systém Únie a národné systémy, ktoré sa týkajú politík a opatrení a projekcií; a podávanie správ o politikách a opatreniach a projekciách skleníkových plynov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (23).

(68)

S cieľom vykonávať vykonávacie právomoci stanovené v tomto nariadení by Komisii pri plnení jej úloh podľa tohto nariadenia mali pomáhať Výbor pre zmenu klímy, ktorý nahrádza súčasný Výbor pre zmenu klímy zriadený článkom 8 rozhodnutia 93/389/EHS, článkom 9 rozhodnutia 280/2004/ES a článkom 26 nariadenia (EÚ) č. 525/2013, a Výbor energetickej únie. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť politík a zamerať sa na maximalizáciu synergií medzi odvetviami by sa pri vykonávaní tohto nariadenia mali na zasadnutia oboch výborov pozývať odborníci ako v oblasti klímy, tak aj v oblasti energetiky.

(69)

Komisia by mala preskúmať vykonávanie tohto nariadenia v roku 2024 a následne každých päť rokov a podľa potreby pripraviť návrhy na zmenu, aby sa zabezpečilo jeho správne vykonávanie a dosiahnutie jeho cieľov. Uvedené preskúmania by mali zohľadňovať vývoj a mali by vychádzať z výsledkov globálneho hodnotenia podľa Parížskej dohody.

(70)

Týmto nariadením by sa mali začleniť, zmeniť, nahradiť a zrušiť určité povinnosti týkajúce sa plánovania, nahlasovania a monitorovania, ktoré v súčasnosti upravujú sektorové legislatívne akty Únie v oblasti energetiky a klímy, s cieľom zabezpečiť racionalizovaný a integrovaný prístup k hlavným prvkom, akými sú plánovanie, nahlasovanie a monitorovanie. Tieto legislatívne akty by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť:

smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES (24);

smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES (25);

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (26);

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 (27);

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 (28);

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (29);

smernica Rady 2009/119/ES (30);

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ (31);

smernica 2012/27/EÚ;

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ (32);

smernica Rady (EÚ) 2015/652 (33).

(71)

Z dôvodu koherentnosti a právnej istoty by nič v tomto nariadení nemalo brániť uplatňovaniu výnimiek podľa príslušných sektorových právnych predpisov Únie v oblasti elektrickej energie a pripravenosti na riziko v oblasti elektrickej energie.

(72)

Do tohto nariadenia by sa v plnej miere mali začleniť aj ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 525/2013. Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa preto malo k 1. januáru 2021 zrušiť. Je však potrebné, aby niektoré ustanovenia ostali v platnosti aj po tomto dátume s cieľom zabezpečiť aj naďalej vykonávanie rozhodnutia č. 406/2009/ES podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a aby určité aspekty spojené s vykonávaním Kjótskeho protokolu zostali aj naďalej zachované v práve.

(73)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje mechanizmus riadenia na:

a)

vykonávanie stratégií a opatrení na splnenie zámerov a cieľov energetickej únie a dlhodobých záväzkov Únie v oblasti emisií skleníkových plynov v súlade s Parížskou dohodou, a v prvom desaťročnom období od roku 2021 do roku 2030 najmä na splnenie cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030;

b)

stimuláciu spolupráce medzi členskými štátmi, a podľa potreby aj na regionálnej úrovni, zamerané na dosiahnutie zámerov a cieľov energetickej únie;

c)

zabezpečenie včasnosti, transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti nahlasovania zo strany Únie a jej členských štátov sekretariátu dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody;

d)

prispievanie k väčšej regulačnej istote, ako aj prispievanie k väčšej istote pre investorov a pomáhanie naplno využiť príležitosti na hospodársky rozvoj, stimulovanie investícií, vytváranie pracovných miest a sociálnu súdržnosť.

Mechanizmus riadenia vychádza z dlhodobých stratégií, integrovaných národných energetických a klimatických plánov na desaťročné obdobia, začínajúc od roku 2021 do roku 2030, zo zodpovedajúcich integrovaných národných energetických a klimatických správ členských štátov o pokroku a z dohôd o integrovanom monitoringu zo strany Komisie. Mechanizmus riadenia zabezpečuje pre verejnosť účinné príležitosti zúčastňovať sa na príprave týchto národných plánov a dlhodobých stratégií. Zahŕňa štruktúrovaný, transparentný, iteratívny proces medzi Komisiou a členskými štátmi na účely finalizácie integrovaných národných energetických a klimatických plánov a ich následného vykonávania, a to aj pokiaľ ide o regionálnu spoluprácu, a zodpovedajúce opatrenia Komisie.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje na päť rozmerov energetickej únie, ktoré sú úzko prepojené a navzájom sa posilňujú:

a)

energetická bezpečnosť;

b)

vnútorný trh s energiou;

c)

energetická efektívnosť;

d)

dekarbonizácia a

e)

výskum, inovácie a konkurencieschopnosť.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Uplatňuje sa toto vymedzenie pojmov:

1.

„politiky a opatrenia“ sú všetky nástroje, ktoré prispievajú k plneniu zámerov integrovaných národných energetických a klimatických plánov a/alebo vykonávaniu záväzkov podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a b) dohovoru UNFCCC, medzi ktoré môžu patriť tie, ktorých primárnym zámerom nie je obmedzenie a zníženie emisií skleníkových plynov alebo zmena v energetickom systéme;

2.

„existujúce politiky a opatrenia“ sú vykonávané politiky a opatrenia a prijaté politiky a opatrenia;

3.

„vykonávané politiky a opatrenia“ sú politiky a opatrenia, pre ktoré platí jedna alebo viac týchto skutočností ku dňu predloženia integrovaného národného energetického a klimatického plánu alebo integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku: priamo uplatniteľné právo Únie alebo vnútroštátne právo je v platnosti, bola uzavretá jedna alebo viac dobrovoľných dohôd, boli pridelené finančné zdroje a boli zmobilizované ľudské zdroje;

4.

„prijaté politiky a opatrenia“ sú politiky a opatrenia, pre ktoré bolo prijaté oficiálne vládne rozhodnutie ku dňu predloženia integrovaného národného energetického a klimatického plánu alebo integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku a existuje jasný záväzok vykonávať ich;

5.

„plánované politiky a opatrenia“ sú možnosti, o ktorých sa rokuje a pri ktorých je reálne pravdepodobné, že budú prijaté a vykonávané odo dňa predloženia integrovaného národného energetického a klimatického plánu alebo integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku;

6.

„systém pre politiky a opatrenia a projekcie“ je systém inštitucionálnych, právnych a procesných opatrení zriadený na nahlasovanie politík a opatrení a projekcií antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania záchytmi, ako aj energetického systému, okrem iného v zmysle požiadaviek článku 39;

7.

„projekcie“ sú predpovede antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania záchytmi alebo vývoja energetického systému vrátane aspoň kvantitatívnych odhadov na obdobie štyroch po sebe idúcich budúcich rokov končiacich číslom 0 alebo 5, ktoré nasledujú bezprostredne po roku nahlasovania;

8.

„projekcie bez opatrení“ sú projekcie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a odstraňovania záchytmi, ktoré nezahŕňajú účinky všetkých politík a opatrení, ktoré sa plánujú, prijímajú alebo vykonávajú po roku, ktorý bol pre príslušnú projekciu zvolený ako východiskový bod;

9.

„projekcie s opatreniami“ sú projekcie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a odstraňovania záchytmi, ktoré zahŕňajú účinky politík a opatrení zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov alebo vývoja energetického systému, ktoré boli prijaté a vykonávané;

10.

„projekcie s dodatočnými opatreniami“ sú projekcie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania záchytmi alebo vývoja energetického systému zahŕňajúce účinky politík a opatrení zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré boli prijaté a vykonávané s cieľom zmierniť zmenu klímy alebo splniť zámery v oblasti energetiky, ako aj účinky politík a opatrení plánovaných na tento účel;

11.

„ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030“ sú záväzný cieľ v rámci celej Únie dosiahnuť do roku 2030 v celom hospodárstve v porovnaní s rokom 1990 domáce zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 40 %, záväzný cieľ na úrovni Únie dosiahnuť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov tvoril v roku 2030 aspoň 32 % energie spotrebovanej v Únii, hlavný cieľ na úrovni Únie zlepšiť do roku 2030 energetickú efektívnosť aspoň o 32,5 % a cieľ týkajúci sa prepojenia elektrických sietí na úrovni 15 % do roku 2030 alebo akékoľvek následné ciele v tomto ohľade, odsúhlasené Európskou radou alebo Európskym parlamentom a Radou na rok 2030;

12.

„národný inventarizačný systém“ je systém inštitucionálnych, právnych a procesných opatrení zriadený v rámci členského štátu na odhad antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania záchytmi a na nahlasovanie a archiváciu informácií z inventúr;

13.

„ukazovateľ“ je kvantitatívny alebo kvalitatívny faktor alebo premenná, ktoré prispievajú k lepšiemu pochopeniu pokroku pri vykonávaní;

14.

„kľúčové ukazovatele“ sú ukazovatele dosiahnutého pokroku, pokiaľ ide o päť rozmerov energetickej únie v zmysle návrhu Komisie;

15.

„technické opravy“ sú úpravy odhadov národných inventúr skleníkových plynov uskutočnené v súvislosti s preskúmaním vykonaným podľa článku 38 v prípade, že predložené inventarizačné údaje nie sú úplné alebo sú zostavené spôsobom, ktorý nie je v súlade s príslušnými medzinárodnými alebo únijnými pravidlami alebo usmerneniami a ktoré majú nahradiť pôvodne predložené odhady;

16.

„zabezpečenie kvality“ je plánovaný systém postupov preskúmania určených na zabezpečenie splnenia cieľov kvality údajov a nahlasovania čo možno najlepších odhadov a informácií na podporu účinnosti programu kontroly kvality a na pomoc členským štátom;

17.

„kontrola kvality“ je systém rutinných technických činností na meranie a kontrolu kvality informácií a odhadov zostavených s cieľom zabezpečiť integritu, správnosť a úplnosť údajov, zistiť a riešiť chyby a opomenutia, zdokumentovať a archivovať údaje a ďalší použitý materiál a zaznamenať všetky činnosti na zabezpečenie kvality;

18.

„prvoradosť energetickej efektívnosti“ je čo najdôslednejšie zohľadňovanie alternatívnych opatrení efektívnych z hľadiska nákladov a úspory energie v energetickom plánovaní a politických a investičných rozhodnutiach, pokiaľ ide o opatrenia na zefektívnenie dopytu po energii a dodávok energie, najmä prostredníctvom nákladovo efektívnych úspor konečného využitia energie, iniciatívami v oblasti reakcie na spotrebu a účinnejšou premenou, prenosom a distribúciou energie, pričom sa zároveň dosiahnu ciele uvedených rozhodnutí;

19.

„SET plán“ je strategický plán pre energetické technológie stanovený v oznámení Komisie z 15. septembra 2015 s názvom Príprava Integrovaného strategického plánu pre energetické technológie (SET): urýchlenie premeny európskeho energetického systému;

20.

„včasné úsilie“ je:

a)

v kontexte posúdenia možného rozdielu medzi cieľom Únie do roku 2030 týkajúcim sa energie z obnoviteľných zdrojov a kolektívnymi príspevkami členských štátov, dosiahnutie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v členskom štáte nad jeho vnútroštátny záväzný cieľ v roku 2020, ako sa uvádza v prílohe I k smernici (EÚ) 2018/2001, alebo včasný pokrok členského štátu pri dosahovaní jeho vnútroštátneho záväzného cieľa pre rok 2020;

b)

v kontexte odporúčaní Komisie vychádzajúcich z posúdenia podľa článku 29 ods. 1 písm. b), pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, včasné plnenie svojho príspevku k dosiahnutiu záväzného cieľa Únie zo strany členského štátu, ktorým je aspoň 32 % energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030 v porovnaní s jeho národnými referenčnými bodmi pre energiu z obnoviteľných zdrojov;

21.

„regionálna spolupráca“ je spolupráca dvoch alebo viacerých členských štátov zapojených do partnerstva zahŕňajúca jeden či viaceré z piatich rozmerov energetickej únie;

22.

„energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných zdrojov v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/2001;

23.

„hrubá konečná energetická spotreba“ je hrubá konečná energetická spotreba v zmysle článku 2 bodu 4 smernice (EÚ) 2018/2001;

24.

„systém podpory“ je systém podpory v zmysle článku 2 bodu 5 smernice (EÚ) 2018/2001;

25.

„modernizácia“ je modernizácia v zmysle článku 2 bodu 10 smernice (EÚ) 2018/2001;

26.

„komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov“ je komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle 2 bodu 16 smernice (EÚ) 2018/2001;

27.

„diaľkové vykurovanie“ alebo „diaľkové chladenie“ je diaľkové vykurovanie alebo diaľkové chladenie v zmysle článku 2 bodu 19 smernice (EÚ) 2018/2001;

28.

„odpad“ je odpad v zmysle článku 2 bodu 23 smernice (EÚ) 2018/2001;

29.

„biomasa“ je biomasa v zmysle článku 2 bodu 24 smernice (EÚ) 2018/2001;

30.

„poľnohospodárska biomasa“ je poľnohospodárska biomasa v zmysle článku 2 bodu 25 smernice (EÚ) 2018/2001;

31.

„lesná biomasa“ je lesná biomasa v zmysle článku 2 bodu 26 smernice (EÚ) 2018/2001;

32.

„palivá z biomasy“ sú palivá z biomasy v zmysle článku 2 bodu 27 smernice (EÚ) 2018/2001;

33.

„bioplyn“ je bioplyn v zmysle článku 2 bodu 28 smernice (EÚ) 2018/2001;

34.

„biokvapalina“ je biokvapalina v zmysle článku 2 bodu 32 smernice (EÚ) 2018/2001;

35.

„biopalivo“ je biopalivo v zmysle článku 2 bodu 33 smernice (EÚ) 2018/2001;

36.

„pokročilé biopalivá“ sú pokročilé biopalivá v zmysle článku 2 bodu 34 smernice (EÚ) 2018/2001;

37.

„fosílne palivá vyrobené z odpadu“ sú fosílne palivá vyrobené z odpadu v zmysle článku 2 bodu 35 smernice (EÚ) 2018/2001;

38.

„plodiny bohaté na škrob“ sú plodiny bohaté na škrob v zmysle článku 2 bodu 39 smernice (EÚ) 2018/2001;

39.

„potravinárske a krmovinárske plodiny“ sú potravinárske a krmovinárske plodiny v zmysle článku 2 bodu 40 smernice (EÚ) 2018/2001;

40.

„lignocelulózový materiál“ je lignocelulózový materiál v zmysle článku 2 bodu 41 smernice (EÚ) 2018/2001;

41.

„zvyšok“ je zvyšok v zmysle článku 2 bodu 43 smernice (EÚ) 2018/2001;

42.

„primárna energetická spotreba“ je primárna energetická spotreba v zmysle článku 2 bodu 2 smernice 2012/27/EÚ;

43.

„konečná energetická spotreba“ je konečná energetická spotreba v zmysle článku 2 bodu 3 smernice 2012/27/EÚ;

44.

„energetická efektívnosť“ je energetická účinnosť v zmysle článku 2 bodu 4 smernice 2012/27/EÚ;

45.

„úspory energie“ sú úspory energie v zmysle článku 2 bodu 5 smernice 2012/27/EÚ;

46.

„zlepšenie energetickej efektívnosti“ je zlepšenie energetickej efektívnosti v zmysle článku 2 bodu 6 smernice 2012/27/EÚ;

47.

„energetická služba“ je energetická služba v zmysle článku 2 bodu 7 smernice 2012/27/EÚ;

48.

„celková úžitková podlahová plocha“ je celková úžitková podlahová plocha v zmysle článku 2 bodu 10 smernice 2012/27/EÚ;

49.

„systém energetického manažérstva“ je systém energetického manažérstva v zmysle článku 2 bodu 11 smernice 2012/27/EÚ;

50.

„povinný subjekt“ je povinný subjekt v zmysle článku 2 bodu 14 smernice 2012/27/EÚ;

51.

„vykonávajúci orgán verejnej moci“ je vykonávajúci orgán verejnej moci v zmysle článku 2 bodu 17 smernice 2012/27/EÚ;

52.

„individuálne opatrenie“ je individuálne opatrenie v zmysle článku 2 bodu 19 smernice 2012/27/EÚ;

53.

„distribútor energie“ je distribútor energie v zmysle článku 2 bodu 20 smernice 2012/27/EÚ;

54.

„prevádzkovateľ distribučnej sústavy a siete“ je prevádzkovateľ distribučnej sústavy v zmysle článku 2 bodu 6 smernice 2009/72/ES a prevádzkovateľ distribučnej siete v zmysle článku 2 bodu 6 smernice 2009/73/ES;

55.

„maloobchodná energetická spoločnosť“ je maloobchodná energetická spoločnosť v zmysle článku 2 bodu 22 smernice 2012/27/EÚ;

56.

„poskytovateľ energetických služieb“ je poskytovateľ energetických služieb v zmysle článku 2 bodu 24 smernice 2012/27/EÚ;

57.

„zmluva o energetickej efektívnosti“ je zmluva o energetickej efektívnosti v zmysle článku 2 bodu 27 smernice 2012/27/EÚ;

58.

„kombinovaná výroba“ je kombinovaná výroba v zmysle článku 2 bodu 30 smernice 2012/27/EÚ;

59.

„budova“ je budova v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2010/31/EÚ;

60.

„budova s takmer nulovou spotrebou energie“ je budova s takmer nulovou energetickou spotrebou v zmysle článku 2 bodu 2 smernice 2010/31/EÚ;

61.

„tepelné čerpadlo“ je tepelné čerpadlo v zmysle článku 2 bodu 18 smernice 2010/31/EÚ;

62.

„fosílne palivo“ sú zdroje energie z neobnoviteľných zdrojov obsahujúce uhlík, ako sú tuhé palivá, zemný plyn a ropa.

KAPITOLA 2

Integrované národné energetické a klimatické plány

Článok 3

Integrované národné energetické a klimatické plány

1.   Každý členský štát do 31. decembra 2019 a následne do 1. januára 2029 a potom každých 10 rokov Komisii oznámi integrovaný národný energetický a klimatický plán. Tieto plány obsahujú prvky uvedené v odseku 2 tohto článku a v prílohe I. Prvý plán sa vzťahuje na obdobie rokov 2021 až 2030 a zohľadňuje dlhodobejšiu perspektívu. Nasledujúce plány sa vzťahujú na desaťročné obdobie nasledujúce bezprostredne po skončení obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúci plán.

2.   Integrované národné energetické a klimatické plány pozostávajú z týchto hlavných častí:

a)

prehľadu procesu vypracúvania integrovaného národného energetického a klimatického plánu pozostávajúceho zo zhrnutia, opisu verejných konzultácií a zapojenia zainteresovaných strán a ich výsledkov a regionálnej spolupráce s inými členskými štátmi pri príprave plánu, ako sa stanovuje v článkoch 10, 11 a 12 a v bode 1 oddielu A časti I prílohy I;

b)

opisu národných zámerov, cieľov a príspevkov týkajúcich sa rozmerov energetickej únie, ako sa uvádza v článku 4 a v prílohe I;

c)

opisu plánovaných politík a opatrení vo vzťahu k zodpovedajúcim zámerom, cieľom a príspevkom uvedeným v písmene b), ako aj všeobecného prehľadu investícií potrebných na splnenie príslušných zámerov, cieľov a príspevkov;

d)

opisu aktuálnej situácie piatich rozmerov energetickej únie aj so zreteľom na energetický systém a emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie, ako aj projekcie v súvislosti so zámermi uvedenými v písmene b) a už existujúcimi politikami a opatreniami;

e)

v prípade potreby opisu regulačných a neregulačných prekážok a obmedzení pri dosahovaní zámerov, cieľov alebo príspevkov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti;

f)

posúdenia vplyvov plánovaných politík a opatrení na splnenie zámerov uvedených v písmene b) vrátane ich súladu s dlhodobými cieľmi v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov podľa Parížskej dohody a dlhodobými stratégiami, ako sa uvádza v článku 15;

g)

všeobecného posúdenia vplyvov plánovaných politík a opatrení hospodárskej súťaže spojenej s piatimi rozmermi energetickej únie;

h)

prílohy vypracovanej v súlade s požiadavkami a štruktúrou uvedenými v prílohe III k tomuto nariadeniu, ktorá stanovuje metodiky a politické opatrenia členského štátu na dosiahnutie úspor energie v súlade s článkom 7 smernice 2012/27/EÚ a prílohou V k uvedenej smernici.

3.   Pokiaľ ide o ich integrované národné energetické a klimatické plány, členské štáty:

a)

obmedzia administratívnu zložitosť a náklady pre všetky príslušné zainteresované strany;

b)

zohľadnia prepojenia medzi piatimi rozmermi energetickej únie, najmä zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti;

c)

v relevantných prípadoch použijú v piatich rozmeroch spoľahlivé a konzistentné údaje a predpoklady;

d)

posúdia počet domácností žijúcich v energetickej chudobe zohľadňujúc nevyhnutné domáce energetické služby potrebné na zabezpečenie základnej životnej úrovne v príslušnom vnútroštátnom kontexte, existujúcu sociálnu politiku a ďalšie relevantné politiky, ako aj orientačné usmernenia Komisie týkajúce sa ukazovateľov energetickej chudoby.

V prípade, že členský štát podľa prvého pododseku písm. d) zistí, že má značný počet energeticky chudobných domácností na základe svojho posúdenia overiteľných údajov, do svojho plánu zahrnie orientačný národný cieľ zníženia energetickej chudoby. Dotknuté členské štáty vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch uvedú politiky a opatrenia na riešenie energetickej chudoby, ak sa u nich vyskytuje, vrátane opatrení v oblasti sociálnej politiky a iných príslušných národných programov.

4.   Každý členský štát sprístupní verejnosti svoj integrovaný národný energetický a klimatický plán predložený Komisii podľa tohto článku.

5.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 43 s cieľom zmeniť časť 1 oddiel A body 2.1.1 a 3.1.1 a oddiel B body 4.1 a 4.2.1 a časť 2 bod 3 prílohy I, aby sa prispôsobili zmenám rámca politiky Únie v oblasti klímy a energetiky, ktoré priamo a konkrétne súvisia s príspevkami Únie v zmysle dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.

Článok 4

Národné zámery, ciele a príspevky pre päť rozmerov energetickej únie

Každý členský štát vo svojom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne stanoví tieto hlavné zámery, ciele a príspevky, ako sa uvádza v bode 2 oddielu A prílohy I:

a)

pokiaľ ide o rozmer „dekarbonizácia“:

1.

vzhľadom na emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie a s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve Únie:

i)

záväzný národný cieľ členského štátu týkajúci sa emisií skleníkových plynov a ročné záväzné národné limity podľa nariadenia (EÚ) 2018/842;

ii)

záväzky členského štátu podľa nariadenia (EÚ) 2018/841;

iii)

ak je to uplatniteľné a v záujme splnenia zámerov a cieľov energetickej únie a dlhodobých záväzkov Únie v oblasti emisií skleníkových plynov, ktoré sú v súlade s Parížskou dohodou, ďalšie zámery a ciele vrátane sektorových cieľov a cieľov v oblasti adaptácie;

2.

vzhľadom na energiu z obnoviteľných zdrojov:

na účely dosiahnutia záväzného cieľa Únie, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov predstavoval v roku 2030 aspoň 32 %, ako sa uvádza v článku 3 smernice (EÚ) 2018/2001, príspevok k tomuto cieľu z hľadiska podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 s orientačnou trajektóriou tohto príspevku od roku 2021. Do roku 2022 dosiahne orientačná trajektória referenčný bod aspoň 18 % z celkového nárastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov medzi záväzným národným cieľom daného členského štátu na rok 2020 a jeho príspevkom k cieľu na rok 2030. Do roku 2025 dosiahne orientačná trajektória referenčný bod aspoň 43 % z celkového nárastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov medzi záväzným národným cieľom daného členského štátu na rok 2020 a jeho príspevkom k cieľu na rok 2030. Do roku 2027 dosiahne orientačná trajektória referenčný bod aspoň 65 % z celkového nárastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov medzi záväzným národným cieľom daného členského štátu na rok 2020 a jeho príspevkom k cieľu na rok 2030.

Do roku 2030 dosiahne orientačná trajektória aspoň plánovaný príspevok členského štátu. Ak členský štát očakáva, že prekročí svoj záväzný národný cieľ na rok 2020, môže jeho orientačná trajektória začínať na úrovni, ktorej dosiahnutie sa predpokladá. Orientačné trajektórie členských štátov spolu dosiahnu referenčné body Únie v rokoch 2022, 2025 a 2027, ako aj záväzný cieľ Únie tak, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov tvoril v roku 2030 aspoň 32 %. Členský štát môže nezávisle od svojho príspevku k cieľu Únie a svojej orientačnej trajektórie na účely tohto nariadenia uviesť vyššie ambície na účely vnútroštátnej politiky;

b)

pokiaľ ide o rozmer „energetická efektívnosť“:

1.

orientačný národný príspevok v oblasti energetickej efektívnosti k dosiahnutiu cieľov energetickej efektívnosti Únie aspoň na úrovni 32,5 % v roku 2030, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 5 smernice 2012/27/EÚ, na základe primárnej alebo konečnej energetickej spotreby, alebo na základe úspor primárnej alebo konečnej energie alebo na základe energetickej náročnosti.

Členské štáty vyjadrujú svoj príspevok ako absolútnu úroveň primárnej a konečnej energetickej spotreby v roku 2020 a ako absolútnu úroveň primárnej a konečnej energetickej spotreby v roku 2030 s orientačnou trajektóriou tohto príspevku od roku 2021. Vysvetlia svoju východiskovú metodiku a použité prevodné koeficienty;

2.

kumulatívny objem úspor konečného využitia energie, ktorý sa má dosiahnuť za obdobie rokov 2021 až 2030 podľa článku 7 ods. 1 písm. b) o povinných úsporách energie podľa smernice 2012/27/EÚ;

3.

orientačné míľniky dlhodobej stratégie pre obnovu vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, tak verejných, ako aj súkromných, plán s merateľnými ukazovateľmi pokroku na vnútroštátnej úrovni, odhad očakávaných úspor energie založený na dôkazoch a širšie prínosy, ako aj príspevky k cieľom Únie v oblasti energetickej efektívnosti podľa smernice 2012/27/EÚ v súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ;

4.

celková podlahová plocha, ktorá sa má obnoviť, alebo zodpovedajúce ročné úspory energie, ktoré sa majú dosiahnuť, v období rokov 2021 až 2030 podľa článku 5 smernice 2012/27/EÚ, ktorý sa týka vzorovej úlohy budov verejných subjektov;

c)

pokiaľ ide o rozmer „energetická bezpečnosť“:

1.

národné zámery týkajúce sa:

zvýšenia diverzifikácie zdrojov energie a dodávok z tretích krajín, ktorých účelom môže byť zníženie závislosti od dovozu energie,

zvýšenia flexibility národného energetického systému a

riešenia obmedzených alebo prerušených dodávok z určitého energetického zdroja na účely zlepšenia odolnosti regionálnych a národných energetických systémov vrátane harmonogramu dosahovania zámerov;

d)

pokiaľ ide o rozmer „vnútorný trh s energiou“:

1.

miera prepojenosti elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 so zreteľom na cieľ do roku 2030 týkajúci sa prepojenia elektrických sietí na úrovni aspoň 15 % so stratégiou, v rámci ktorej sa úroveň počínajúc rokom 2021 stanovená v úzkej spolupráci s dotknutými členskými štátmi, a to pri zohľadnení ukazovateľa prepojenosti na rok 2020 vo výške 10 % a ukazovateľov naliehavosti opatrení na základe cenového rozdielu na veľkoobchodnom trhu, nominálnej prenosovej kapacity prepojovacích vedení vo vzťahu k špičkovému odberu a inštalovanej kapacity na výrobu elektrickej a tepelnej energie z obnoviteľných zdrojov ako sa uvádza v bode 2.4.1 oddielu A časti 1 prílohy I. V súvislosti s každým novým prepojovacím vedením sa vykoná sociálno-ekonomická a environmentálna analýza nákladov a prínosov, pričom sa prepojovacie vedenie zrealizuje len vtedy, ak jeho potenciálne prínosy prevažujú nad nákladmi;

2.

kľúčové projekty vzťahujúce sa na infraštruktúru prenosu elektriny a prepravy plynu a v prípade potreby projekty modernizácie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov v piatich rozmeroch energetickej únie;

3.

národné zámery vzťahujúce sa na iné aspekty vnútorného trhu s energiou, ako napríklad: zvýšenie pružnosti systému, najmä prostredníctvom politík a opatrení súvisiacich s vývojom trhovej ceny v súlade s uplatniteľným právom; integrácia a prepojenie trhov zamerané na zvýšenie predajnej kapacity existujúcich prepojovacích vedení, inteligentné siete, agregáciu, odozvu na strane spotreby, skladovanie, distribuovanú výrobu, mechanizmy odosielania, spätné odoslanie a obmedzenia a cenové signály v reálnom čase vrátane časového rámca na dosiahnutie zámerov a ďalších národných zámerov týkajúcich sa vnútorného trhu s energiou, ako sa stanovuje v bode 2.4.3 oddielu A časti 1 prílohy I;

e)

pokiaľ ide o rozmer výskum, inovácia a konkurencieschopnosť:

1.

národné zámery a ciele financovania verejného, a ak je k dispozícii, súkromného výskumu a inovácie v oblasti energetickej únie, v prípade potreby vrátane harmonogramu dosahovania zámerov; zohľadnenie priorít stratégie energetickej únie a podľa potreby SET plánu. Pri stanovovaní svojich zámerov, cieľov a príspevkov môže členský štát vychádzať z existujúcich národných stratégií alebo plánov, ktoré sú v súlade s právom Únie;

2.

národné zámery do roku 2050, ak sú k dispozícii, súvisiace s podporou technológií čistej energie.

Článok 5

Proces stanovenia príspevku členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

1.   Každý členský štát pri stanovovaní svojho prínosu k podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 a poslednom roku obdobia, na ktoré sa vzťahujú následné národné plány, podľa článku 4 písm. a) bodu 2 zohľadní všetky tieto skutočnosti:

a)

opatrenia stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001;

b)

opatrenia prijaté na dosiahnutie cieľa energetickej efektívnosti prijaté podľa smernice 2012/27/EÚ;

c)

akékoľvek ďalšie existujúce opatrenia na podporu energie z obnoviteľných zdrojov v členskom štáte, a prípadne na úrovni Únie;

d)

záväzný národný cieľ na rok 2020 podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe uvedený v prílohe I k smernici (EÚ) 2018/2001;

e)

všetky relevantné okolnosti, ktoré majú vplyv na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad:

i)

spravodlivé rozdelenie využitia v celej Únii;

ii)

hospodárske podmienky a potenciál vrátane HDP na obyvateľa;

iii)

potenciál pre nákladovo efektívne využívanie energie z obnoviteľných zdrojov;

iv)

zemepisné, environmentálne a prírodné obmedzenia vrátane obmedzení neprepojených oblastí a regiónov;

v)

úroveň elektrického prepojenia medzi členskými štátmi;

vi)

ďalšie relevantné okolnosti, najmä včasné úsilie.

V súvislosti s prvým pododsekom písm. e) každý členský štát vo svojom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne uvedie, ktoré relevantné okolnosti ovplyvňujúce využívanie energie z obnoviteľných zdrojov zohľadnil.

2.   Členské štáty kolektívne zabezpečia, aby súčet ich príspevkov dosiahol do roku 2030 aspoň 32 % energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe na úrovni Únie.

Článok 6

Proces stanovenia príspevku členských štátov v oblasti energetickej efektívnosti

1.   Vo svojom orientačnom národnom príspevku energetickej efektívnosti na rok 2030 a pre posledný rok obdobia, na ktoré sa vzťahujú následné národné plány podľa článku 4 písm. b) bodu 1, každý členský štát zohľadní, že v súlade s článkom 3 smernice 2012/27/EÚ energetická spotreba v Únii v roku 2020 nepresiahne 1 483 Mtoe primárnej energie alebo 1 086 Mtoe konečnej energie a energetická spotreba Únie v roku 2030 nepresiahne 1 273 Mtoe primárnej energie a/alebo 956 Mtoe konečnej energie.

Každý členský štát okrem toho zohľadní:

a)

opatrenia stanovené v smernici 2012/27/EÚ;

b)

ďalšie opatrenia na podporu energetickej efektívnosti v členskom štáte a na úrovni Únie.

2.   Každý členský štát vo svojom príspevku uvedenom v odseku 1 môže zohľadniť vnútroštátne okolnosti, ktoré majú vplyv na primárnu a konečnú energetickú spotrebu, ako napríklad:

a)

zvyšný potenciál nákladovo efektívnych úspor energie;

b)

vývoj a projekciu hrubého domáceho produktu;

c)

zmeny v dovoze a vývoze energie;

d)

zmeny v energetickom mixe a vývoj zachytávania a ukladania uhlíka a

e)

včasné opatrenia.

Vzhľadom na prvý pododsek každý členský štát vo svojom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne uvedie, ktoré z relevantných okolností ovplyvňujúcich primárnu a konečnú energetickú spotrebu zohľadnil, ak také okolnosti existujú.

Článok 7

Vnútroštátne politiky a opatrenia pre každý z piatich rozmerov energetickej únie

Členské štáty v súlade s prílohou I opíšu vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch hlavné existujúce a plánované politiky a opatrenia predovšetkým na dosiahnutie zámerov stanovených v národnom pláne vrátane prípadných opatrení na zabezpečenie regionálnej spolupráce a primeraného financovania na národnej a regionálnej úrovni vrátane mobilizácie programov a nástrojov Únie.

Členské štáty poskytujú všeobecný prehľad o investíciách potrebných na dosiahnutie zámerov, cieľov a príspevkov stanovených v národnom pláne, ako aj všeobecné hodnotenie zdrojov pre tieto investície.

Článok 8

Analytický základ integrovaných národných energetických a klimatických plánov

1.   Členské štáty opíšu v súlade so štruktúrou a formátom uvedeným v prílohe I súčasnú situáciu každého z piatich rozmerov energetickej únie vrátane energetického systému a emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania v čase predloženia integrovaného národného energetického a klimatického plánu alebo na základe najnovších dostupných informácií. Členské štáty takisto stanovia a opíšu projekcie každého z piatich rozmerov energetickej únie aspoň na dobu trvania uvedeného plánu, ktoré majú vyplynúť z existujúcich politík a opatrení. Členské štáty sa usilujú pre týchto päť rozmerov opísať dodatočné dlhodobejšie perspektívy presahujúce dobu trvania integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ak je to relevantné a možné.

2.   Členské štáty opíšu vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch svoje hodnotenie na vnútroštátnej a prípadne regionálnej úrovni, pokiaľ ide o:

a)

vplyvy na rozvoj energetického systému a emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie počas doby trvania plánu a počas nasledujúcich 10 rokov po poslednom roku, na ktorý sa plán vzťahuje, v rámci plánovaných politík a opatrení alebo súborov opatrení vrátane porovnania s projekciami založenými na existujúcich politikách a opatreniach alebo na súboroch opatrení uvedených v odseku 1;

b)

makroekonomický dopad, a v uskutočniteľnom rozsahu dopad v zdravotnej, environmentálnej, zručnostnej a sociálnej oblasti, ktorý budú mať plánované politiky a opatrenia alebo súbory opatrení uvedené v článku 7 a ďalej špecifikované v prílohe I na prvé desaťročné obdobie aspoň do roku 2030, vrátane porovnania s projekciami založenými na existujúcich politikách a opatreniach alebo na súboroch opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku. Metodika použitá na posúdenie týchto dopadov sa zverejní;

c)

interakcie medzi existujúcimi politikami a opatreniami alebo súbormi opatrení a plánovanými politikami a opatreniami alebo súbormi opatrení v rámci politického rozmeru a medzi existujúcimi politikami a opatreniami alebo súbormi opatrení a plánovanými politikami a opatreniami alebo súbormi opatrení rôznych rozmerov v prvom desaťročnom období aspoň do roku 2030. Projekcie týkajúce sa bezpečnosti dodávok, infraštruktúry a integrácie trhov musia byť spojené s robustnými scenármi energetickej efektívnosti;

d)

spôsob, akým majú existujúce politiky a opatrenia a plánované politiky a opatrenia prilákať investície potrebné na ich vykonávanie.

3.   Členské štáty sprístupnia verejnosti komplexné informácie o predpokladoch, parametroch a metodikách používaných pre konečné scenáre a projekcie, pričom zohľadnia štatistické obmedzenia, citlivé obchodné údaje a zabezpečia súlad s pravidlami ochrany údajov.

Článok 9

Návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov

1.   Každý členský štát do 31. decembra 2018 a následne do 1. januára 2028 a potom každých 10 rokov pripraví a predloží Komisii návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu v súlade s článkom 3 ods. 1 a prílohou I.

2.   Komisia posúdi návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov a môže vydať špecifické odporúčania pre jednotlivé členské štáty v súlade s článkom 34, a to najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím lehoty na predloženie týchto integrovaných národných energetických a klimatických plánov. Uvedené odporúčania sa môžu zamerať najmä na:

a)

úroveň ambície zámerov, cieľov a príspevkov v záujme kolektívneho dosiahnutia zámerov energetickej únie a najmä zámerov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj úroveň prepojenosti elektrických sietí, ktoré má členský štát za cieľ dosiahnuť do roku 2030, ako sa uvádza v článku 4 písm. d), pričom sa náležite zohľadnia relevantné okolnosti ovplyvňujúce využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej spotreby, ktoré uviedol dotknutý členský štát v návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ako aj ukazovatele naliehavosti opatrení v prípade prepojenosti v zmysle bodu 2.4.1 oddielu A časti 1 prílohy I;

b)

politiky a opatrenia týkajúce sa zámerov na úrovni členského štátu a Únie, ako aj iných politík a opatrení s potenciálnym cezhraničným významom;

c)

všetky ďalšie politiky a opatrenia, ktoré by mohli byť požadované v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch;

d)

interakcie a konzistentnosť existujúcich a plánovaných politík a opatrení zahrnutých v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch v rámci jedného rozmeru i rôznych rozmerov energetickej únie.

3.   Každý členský štát vo svojom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne náležite zohľadní všetky odporúčania Komisie. Ak dotknutý členský štát nezohľadní odporúčanie alebo jeho podstatnú časť, uvedie a zverejní svoje dôvody.

4.   V kontexte verejnej konzultácie podľa článku 10 každý členský štát sprístupní verejnosti svoj návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu.

Článok 10

Verejná konzultácia

Bez toho, aby boli dotknuté iné požiadavky práva Únie, každý členský štát zabezpečí, aby sa verejnosti včas poskytli reálne možnosti zúčastňovať na príprave návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu, pokiaľ ide o plány na obdobie rokov 2021 až 2030, na príprave konečného plánu dostatočne včas ešte pred jeho prijatím, ako aj na príprave dlhodobých stratégií uvedených v článku 15. Každý členský štát pripojí k takto predloženým dokumentom Komisii zhrnutie názorov verejnosti alebo predbežných názorov. Pokiaľ sa uplatňuje smernica 2001/42/ES, vychádza sa z toho, že konzultácie o návrhu uskutočnené v súlade s uvedenou smernicou spĺňajú povinnosti týkajúce sa verejných konzultácií podľa tohto nariadenia.

Každý členský štát zabezpečí, aby bola verejnosť informovaná. Každý členský štát stanoví primerané harmonogramy, ktoré poskytnú dostatočný čas na informovanie verejnosti, jej účasť a vyjadrenie jej názorov.

Každý členské štát pri vykonávaní tohto článku obmedzí administratívnu zložitosť.

Článok 11

Viacúrovňový dialóg v oblasti klímy a energetiky

Každý členský štát, pokiaľ ešte nemá štruktúru, ktorá slúži rovnakému účelu, zavedie viacúrovňový dialóg v oblasti klímy a energetiky podľa vnútroštátnych pravidiel, v rámci ktorého budú môcť miestne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, podnikateľská obec, investori a iné príslušné zainteresované strany a široká verejnosť aktívne spolupracovať a diskutovať o rôznych scenároch plánovaných pre politiky v oblasti energetiky a klímy, a to aj z dlhodobého hľadiska, a vyhodnocovať pokrok. V rámci tohto dialógu bude možné diskutovať o integrovaných národných energetických a klimatických plánoch.

Článok 12

Regionálna spolupráca

1.   Členské štáty navzájom spolupracujú na účinnom plnení zámerov, cieľov a príspevkov stanovených v ich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, pričom zohľadňujú všetky už existujúce a potenciálne formy regionálnej spolupráce.

2.   Každý členský štát v dostatočnom predstihu pred predložením svojho návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu Komisii podľa článku 9 ods. 1, a pokiaľ ide o plány na obdobie rokov 2021 až 2030, pri príprave konečného plánu dostatočne včas pred jeho prijatím identifikuje príležitosti pre regionálnu spoluprácu a konzultuje so susednými členskými štátmi, a to aj na regionálnych fórach spolupráce. Členský štát, ktorý vytvára plán, môže, ak to uzná za vhodné, viesť konzultácie s inými členskými štátmi alebo tretími krajinami, ktoré o to prejavia záujem. Ostrovné členské štáty bez energetického prepojenia na iné členské štáty uskutočnia tieto konzultácie so susednými členskými štátmi, s ktorými majú námorné hranice. Konzultované členské štáty by mali dostať primeraný čas na odpoveď. Každý členský štát vo svojom návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu, a pokiaľ ide o plány na obdobie rokov 2021 až 2030, vo svojom konečnom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne uvedie aspoň predbežné výsledky takýchto regionálnych konzultácií, a v prípade potreby aj to, ako zohľadnil pripomienky konzultovaných členských štátov alebo tretích krajín.

3.   Členské štáty sa môžu zapojiť do dobrovoľného spoločného navrhovania častí svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov a správ o pokroku, a to aj na fórach regionálnej spolupráce. Ak tak urobia, výsledok nahradí zodpovedajúce časti ich integrovaných národných energetických a klimatických plánov a správ o pokroku. Na žiadosť dvoch alebo viacerých členských štátov je Komisia pri tomto postupe nápomocná.

4.   S cieľom uľahčiť integráciu trhu a nákladovo efektívne politiky a opatrenia predložia členské štáty v období medzi termínom na predloženie svojich návrhov integrovaných národných energetických a klimatických plánov a termínom na predloženie svojich konečných plánov príslušné časti svojho návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu na príslušných fórach regionálnej spolupráce s cieľom ich finalizácie. Komisia je v prípade potreby pri takejto spolupráci a konzultácii medzi členskými štátmi nápomocná a v prípade, že identifikuje možnosti ďalšej regionálnej spolupráce, môže poskytnúť členským štátom orientačné usmernenie s cieľom uľahčiť účinnú spoluprácu a proces konzultácií.

5.   Členské štáty vo svojich konečných integrovaných národných energetických a klimatických plánoch zvážia pripomienky iných členských štátov podľa odsekov 2 a 3 a v týchto plánoch vysvetlia, ako boli tieto pripomienky zvážené.

6.   Členské štáty na účely uvedené v odseku 1 pri vykonávaní relevantných politík a opatrení svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov naďalej spolupracujú na regionálnej úrovni, a prípadne na fórach regionálnej spolupráce.

7.   Členské štáty sa zároveň môžu usilovať o spoluprácu so signatármi Energetického spoločenstva a s tretími krajinami, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru.

8.   V rozsahu, v akom sa uplatňujú ustanovenia smernice 2001/42/ES, sa cezhraničné konzultácie o návrhu uskutočnené v súlade s článkom 7 uvedenej smernice považujú za dostatočné z hľadiska splnenia povinností v oblasti regionálnej spolupráce podľa tohto nariadenia za predpokladu, že sú splnené požiadavky tohto článku.

Článok 13

Posúdenie integrovaných národných energetických a klimatických plánov

Na základe integrovaných národných energetických a klimatických plánov a ich aktualizácií oznámených podľa článkov 3 a 14 Komisia posudzuje najmä, či:

a)

zámery, ciele a príspevky sú dostatočné na kolektívne dosahovanie zámerov energetickej únie a v prvom desaťročnom období najmä cieľov rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030;

b)

plány spĺňajú požiadavky článkov 3 až 12 a členské štáty náležite zohľadnili odporúčania Komisie vydané podľa článku 34.

Článok 14

Aktualizácia integrovaných národných energetických a klimatických plánov

1.   Do 30. júna 2023 a následne do 1. januára 2033 a potom každých 10 rokov každý členský štát predloží Komisii návrh aktualizácie posledného oznámeného integrovaného národného energetického a klimatického plánu alebo Komisiu informuje o dôvodoch, prečo nepovažuje za potrebné plán aktualizovať.

2.   Do 30. júna 2024 a následne do 1. januára 2034 a potom každých 10 rokov každý členský štát predloží Komisii aktualizáciu svojho posledného oznámeného integrovaného národného energetického a klimatického plánu, okrem prípadu, ak Komisiu informoval o dôvodoch, prečo v zmysle odseku 1 nepovažuje za potrebné plán aktualizovať.

3.   V aktualizácii uvedenej v odseku 2 každý členský štát upraví svoj národný zámer, cieľ alebo príspevok týkajúci sa ktorýchkoľvek kvantifikovaných zámerov, cieľov alebo príspevkov Únie podľa článku 4 písm. a) bodu 1 tak, aby odrážal vyššiu ambíciu v porovnaní s ambíciou uvedenou v jeho poslednom oznámenom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne. V aktualizácii uvedenej v odseku 2 každý členský štát upraví svoj národný zámer, cieľ alebo príspevok týkajúci sa ktorýchkoľvek kvantifikovaných zámerov, cieľov alebo príspevkov Únie podľa článku 4 písm. a) bodu 2 a písm. b) iba tak, aby odrážal rovnakú alebo vyššiu ambíciu v porovnaní s ambíciou uvedenou v jeho poslednom oznámenom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne.

4.   Členské štáty sa usilujú, aby vo svojom aktualizovanom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne zmiernili akékoľvek nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ktoré sa prejavia ako súčasť integrovaného nahlasovania podľa článkov 17 až 25.

5.   Členské štáty vo svojich aktualizáciách uvedených v odseku 2 zohľadnia najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra, ako aj záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody.

6.   Postupy uvedené v článku 9 ods. 2 a článkoch 10 a 12 sa uplatňujú na prípravu a posudzovanie aktualizovaných integrovaných národných energetických a klimatických plánov.

7.   Týmto článkom nie je dotknuté právo členských štátov kedykoľvek vykonať zmeny a úpravy vnútroštátnych politík, ktoré sú stanovené alebo sa na ne odkazuje v ich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, za predpokladu, že takéto zmeny a úpravy budú zahrnuté do integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku.

KAPITOLA 3

Dlhodobé stratégie

Článok 15

Dlhodobé stratégie

1.   Každý členský štát do 1. januára 2020 a následne do 1. januára 2029 a potom každých 10 rokov pripraví a predloží Komisii svoju dlhodobú stratégiu s perspektívou aspoň 30 rokov. Členské štáty by mali v prípade potreby uvedené stratégie aktualizovať každých päť rokov.

2.   V snahe dosiahnuť celkové ciele v oblasti klímy podľa odseku 3 prijme Komisia do 1. apríla 2019 návrh dlhodobej stratégie Únie na zníženie emisií skleníkových plynov v súlade s Parížskou dohodou, pričom zohľadní návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov členských štátov. Súčasťou dlhodobej stratégie podľa tohto odseku je analýza, ktorá zahŕňa aspoň:

a)

rôzne scenáre pre príspevok Únie k cieľom stanoveným v odseku 3, okrem iného scenár na dosiahnutie čistých nulových emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2050 a potom negatívnych emisií;

b)

dôsledky scenárov uvedených v písmene a) na zostávajúci globálny uhlíkový rozpočet a uhlíkový rozpočet Únie s cieľom vytvoriť základ pre diskusiu o nákladovej efektívnosti, účinnosti a spravodlivosti znižovania emisií skleníkových plynov.

3.   Dlhodobé stratégie členských štátov a Únie prispievajú k:

a)

plneniu záväzkov Únie a členských štátov v rámci dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov a zlepšiť ich odstraňovanie záchytmi a podporovať zvýšenú sekvestráciu uhlíka;

b)

splneniu cieľa Parížskej dohody, ktorým je udržanie nárastu priemernej globálnej teploty pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvyšovania teploty o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou;

c)

dosiahnutiu dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov a zlepšeniu ich odstraňovania záchytmi vo všetkých sektoroch v súlade so zámerom Únie v kontexte potrebných znížení podľa Medzinárodného panelu pre zmenu klímy (IPCC - Intergovernmental Panel on Climate Change) znížiť emisie skleníkových plynov Únie nákladovo efektívnym spôsobom a posilniť ich odstraňovanie záchytmi pri dosahovaní teplotných cieľov stanovených v Parížskej dohode tak, aby sa v Únii čo najskôr dosiahol vyvážený stav medzi antropogénnymi emisiami skleníkových plynov zo zdrojov a odstraňovaním záchytmi a potom podľa možnosti dosiahli negatívne emisie;

d)

energeticky vysokoúčinnému systému založenému na obnoviteľných zdrojoch energie v Únii.

4.   Dlhodobé stratégie členských štátov by mali obsahovať prvky stanovené v prílohe IV. Okrem toho dlhodobé stratégie členských štátov a Únie zahŕňajú:

a)

celkové zníženie emisií skleníkových plynov a zlepšenie ich odstraňovania záchytmi;

b)

zníženie emisií a zlepšenie ich odstraňovania v jednotlivých sektoroch vrátane elektrickej energie, v priemysle, doprave, pri vykurovaní a chladení a v sektore budov (obytné budovy a budovy terciárneho sektora), v poľnohospodárstve a vo využívaní odpadu a pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF);

c)

predpokladaný pokrok pri prechode na hospodárstvo s nízkymi emisiami skleníkových plynov vrátane intenzity skleníkových plynov, intenzity CO2 hrubého domáceho produktu, súvisiace odhady dlhodobých investícií a stratégie pre súvisiaci výskum, vývoj a inováciu;

d)

pokiaľ je to uskutočniteľné, očakávaný sociálno-ekonomický dosah opatrení v oblasti dekarbonizácie vrátane, okrem iného, aspektov týkajúcich sa makroekonomického a sociálneho rozvoja, zdravotných rizík a prínosov a ochrany životného prostredia;

e)

odkazy na iné národné dlhodobé ciele, plánovanie a iné politiky a opatrenia a investície.

5.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 43 s cieľom zmeniť prílohu IV na účely jej prispôsobenia vývoju dlhodobej stratégie Únie alebo rámca politík Únie v oblasti energetiky a klímy, ktoré priamo a konkrétne súvisia s príslušnými rozhodnutiami prijatými na základe dohovoru UNFCCC, a najmä na základe Parížskej dohody.

6.   Integrované národné energetické a klimatické plány musia byť v súlade s dlhodobými stratégiami uvedenými v tomto článku.

7.   Členské štáty a Komisia bezodkladne informujú a sprístupnia verejnosti svoje dlhodobé stratégie a všetky ich aktualizácie, a to aj prostredníctvom e-platformy uvedenej v článku 28. Členské štáty a Komisia zabezpečia sprístupnenie príslušných údajov o konečných výsledkoch verejnosti, pričom zohľadnia citlivé obchodné údaje a súlad s pravidlami ochrany údajov.

8.   Komisia podporuje členské štáty pri príprave ich dlhodobých stratégií poskytovaním informácií o stave príslušných vedeckých poznatkov a možnostiach výmeny poznatkov a najlepších postupov a v prípade potreby aj usmernenia pre členské štáty počas prípravnej a realizačnej fázy ich stratégií.

9.   Komisia posúdi, či sú dlhodobé národné stratégie primerané na kolektívne dosahovanie zámerov a cieľov energetickej únie stanovených v článku 1 a informuje o akýchkoľvek zostávajúcich kolektívnych nedostatkoch.

Článok 16

Strategický plán pre metán

Vzhľadom na vysoký potenciál globálneho otepľovania a relatívne krátku životnosť metánu v atmosfére Komisia s cieľom znížiť krátkodobé a strednodobé vplyvy emisií metánu na emisie skleníkových plynov v Únii zanalyzuje dôsledky pre vykonávanie politík a opatrení. Komisia zváži, zohľadňujúc pritom primerane ciele obehového hospodárstva, možnosti politík pre bezodkladné riešenia emisií metánu a predloží strategický plán Únie pre metán ako neoddeliteľnú súčasť dlhodobej stratégie Únie uvedenej v článku 15.

KAPITOLA 4

Podávanie správ

Oddiel 1

Dvojročné správy o pokroku a nadväzné opatrenia

Článok 17

Integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 26, každý členský štát do 15. marca 2023 a potom každé dva roky podáva Komisii správu o stave vykonávania svojho integrovaného národného energetického a klimatického plánu prostredníctvom integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku vo všetkých piatich rozmeroch energetickej únie.

2.   Integrovaná národná energetická a klimatická správa o pokroku musí obsahovať:

a)

informácie o dosiahnutom pokroku pri plnení zámerov, cieľov a príspevkov uvedených v integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne, ako aj pri financovaní a vykonávaní politík a opatrení potrebných na ich splnenie vrátane skutočných investícií v porovnaní s pôvodnými investičnými predpokladmi;

b)

v prípade potreby informácie o pokroku pri vytváraní dialógu uvedenom v článku 11;

c)

informácie uvedené v článkoch 20 až 25 a v prípade potreby aktualizované informácie o politikách a opatreniach v súlade s uvedenými článkami;

d)

informácie o adaptácii v súlade s článkom 4 písm. a) bodom 1;

e)

pokiaľ je to možné, kvantifikáciu vplyvu politík a opatrení v rámci integrovaného národného energetického a klimatického plánu na kvalitu ovzdušia a na emisie látok znečisťujúcich ovzdušie.

Únia a členské štáty predkladajú dvojročné správy v súlade s rozhodnutím 2/CP.17 Konferencie zmluvných strán dohovoru UNFCCC a národné oznámenia v súlade s článkom 12 dohovoru UNFCCC sekretariátu dohovoru UNFCCC.

3.   Integrovaná národná energetická a klimatická správa o pokroku musí obsahovať informácie obsiahnuté vo výročných správach uvedených v článku 26 ods. 3 a informácie o politikách a opatreniach a o projekciách antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a odstraňovania záchytmi obsiahnutých v správach uvedených v článku 18.

4.   Komisia, ktorej pomáha Výbor pre energetickú úniu uvedený v článku 44 ods. 1 písm. b), prijme vykonávacie akty na stanovenie štruktúry, formátu, technických podrobností a postupu, pokiaľ ide o informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 6.

5.   Frekvencia a rozsah informácií a aktualizácií uvedených v odseku 2 písm. c) musia byť v rovnováhe s potrebou zabezpečiť dostatočnú istotu pre investorov.

6.   Ak Komisia vydala odporúčania podľa článku 32 ods. 1 alebo 2, dotknutý členský štát zahrnie do svojej integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku informácie o politikách a opatreniach, ktoré sa prijali alebo sa majú prijať a vykonávať, s cieľom reagovať na tieto odporúčania. Takéto informácie musia v prípade potreby obsahovať podrobný harmonogram vykonávania.

Ak sa príslušný členský štát rozhodne nezohľadniť odporúčanie ani jeho podstatnú časť, svoje rozhodnutie odôvodní.

7.   Členské štáty sprístupnia verejnosti správy predložené Komisii podľa tohto článku.

Článok 18

Integrované podávanie správ o politikách a opatreniach týkajúcich sa skleníkových plynov a o projekciách

1.   Členské štáty do 15. marca 2021 a potom každé dva roky podajú Komisii informácie o:

a)

svojich národných politikách a opatreniach alebo súbore opatrení stanovených v prílohe VI a

b)

svojich národných projekciách antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania záchytmi, usporiadané podľa plynov alebo skupín plynov (fluórované uhľovodíky a plnofluórované uhľovodíky) uvedených v časti 2 prílohy V. Vo národných projekciách sa zohľadnia všetky politiky a opatrenia prijaté na úrovni Únie a musia zahŕňať informácie stanovené v prílohe VII.

2.   Členské štáty nahlasujú najaktuálnejšie projekcie, ktoré majú k dispozícii. Ak členský štát nepredloží do 15. marca každý druhý rok úplné odhady projekcií a Komisia na základe postupov na zabezpečenie kvality alebo kontroly kvality dospeje k záveru, že daný členský štát nemôže vyplniť medzery v odhadoch, Komisia môže po porade s dotknutým členským štátom vypracovať odhady potrebné na zostavenie projekcií Únie.

3.   Členský štát oznámi Komisii všetky významné zmeny informácií nahlasovaných podľa odseku 1 počas prvého roka nahlasovacieho obdobia do 15. marca roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola podaná predchádzajúca správa.

4.   Členské štáty sprístupnia verejnosti v elektronickej forme svoje národné projekcie podľa odseku 1, ako aj všetky relevantné posúdenia nákladov a účinkov národných politík a opatrení pri vykonávaní politík Únie, ktoré sú relevantné z hľadiska obmedzenia emisií skleníkových plynov spolu s relevantnými podkladovými technickými správami. Súčasťou týchto projekcií a posúdení by mali byť opisy použitých modelov a metodických prístupov, vymedzenie pojmov a východiskové predpoklady.

Článok 19

Integrované podávanie správ o národných adaptačných opatreniach, finančnej a technologickej podpore poskytovanej rozvojovým krajinám a o príjmoch z aukcií

1.   Členské štáty do 15. marca 2021 a potom každé dva roky podajú Komisii informácie o svojich národných plánoch a stratégiách týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy, v ktorých uvedú vykonané a plánované opatrenia na uľahčenie adaptácie na zmenu klímy vrátane informácií uvedených v časti 1 prílohy VIII a v súlade s požiadavkami na podávanie správ dohodnutými v rámci dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.

2.   Členské štáty do 31. júla 2021 a potom každoročne (rok X) podajú Komisii informácie o použití príjmov, ktoré členské štáty získali aukciou kvót podľa článku 10 ods. 1 a článku 3d ods. 1 alebo 2 smernice 2003/87/ES vrátane informácií uvedených v časti 3 prílohy VIII.

3.   Členské štáty do 30. septembra 2021 a potom každoročne (rok X) podajú Komisii informácie o podpore, ktorú poskytujú rozvojovým krajinám, vrátane informácií uvedených v časti 2 prílohy VIII a v súlade s relevantnými požiadavkami na podávanie správ dohodnutými v rámci dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.

4.   Členské štáty sprístupnia verejnosti správy predložené Komisii podľa tohto článku s výnimkou informácií uvedených v časti 2 písm. b) prílohy VIII.

5.   Komisia, ktorej pomáha Výbor pre zmenu klímy uvedený v článku 44 ods. 1 písm. a), prijme vykonávacie akty na stanovenie štruktúry, formátu a postupov predkladania, ktoré sa týkajú nahlasovania informácií členskými štátmi podľa tohto článku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 6.

Článok 20

Integrované podávanie správ o energii z obnoviteľných zdrojov

Členské štáty zahrnú do integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku informácie:

a)

o vykonávaní týchto trajektórií a zámerov:

1.

orientačnej národnej trajektórie celkového podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe od roku 2021 do roku 2030;

2.

odhadovaných trajektórií podielov energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých sektoroch na konečnej energetickej spotrebe od roku 2021 do roku 2030 v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a chladenia a v odvetví dopravy;

3.

odhadovaných trajektórií pri jednotlivých technológiách v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na dosiahnutie celkovej trajektórie energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií jednotlivých sektorov od roku 2021 do roku 2030 vrátane očakávanej celkovej hrubej konečnej energetickej spotreby za každú technológiu a sektor v Mtoe a celkového plánovaného inštalovaného výkonu za každú technológiu a sektor v MW;

4.

trajektórií dopytu po bioenergii rozčlenených medzi teplo, elektrinu a dopravu a trajektórie dodávok biomasy podľa surovín a pôvodu (pri odlíšení domácej výroby a dovozu); v prípade lesnej biomasy posúdenie jej zdroja a vplyv na záchyt LULUCF;

5.

prípadne iných národných trajektórií a zámerov vrátane tých, ktoré sú dlhodobé a sektorové (napríklad podiel elektrickej energie vyrobenej z biomasy bez produkcie tepla, podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, energia z obnoviteľných zdrojov, ktorú produkujú mestá, komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov a samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov), energia získaná z kalov vznikajúcich pri čistení odpadových vôd;

b)

o vykonávaní týchto politík a opatrení:

1.

vykonávaných, prijatých a plánovaných politík a opatrení na dosiahnutie národného príspevku k záväznému cieľu na úrovni Únie do roku 2030 týkajúcemu sa energie z obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) bode 2 tohto nariadenia, vrátane opatrení špecifických pre jednotlivé sektory a technológie s osobitným preskúmaním vykonávania opatrení stanovených v článkoch 23 až 28 smernice (EÚ) 2018/2001;

2.

ak sú k dispozícii, osobitných opatrení regionálnej spolupráce;

3.

bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, osobitných opatrení na poskytovanie finančnej podpory vrátane podpory zo zdrojov Únie a využívania fondov Únie na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a chladenia a dopravy;

4.

v prípade potreby posúdenia podpory elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú majú členské štáty vykonávať podľa článku 6 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/2001;

5.

osobitných opatrení na splnenie požiadaviek článkov 15 až 18 smernice (EÚ) 2018/2001;

6.

v prípade potreby osobitných opatrení na posúdenie, stransparentnenie a zníženie potreby nevyhnutnej kapacity, ktorá môže viesť k obmedzeniu energie z obnoviteľných zdrojov;

7.

zhrnutia politík a opatrení podľa splnomocňujúceho rámca, ktoré majú členské štáty zaviesť podľa článku 21 ods. 6 a článku 22 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001 na podporu a uľahčovanie rozvoja samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov;

8.

opatrení na podporu využívania energie z biomasy, najmä nových zdrojov biomasy s ohľadom na dostupnosť biomasy vrátane udržateľnej biomasy, ako aj opatrenia na udržateľnosť vyrábanej a používanej biomasy;

9.

zavedených opatrení na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v sektoroch vykurovania a chladenia a dopravy;

10.

politík a opatrení uľahčujúcich prijímanie dohôd o nákupe elektriny;

c)

ako je uvedené v časti 1 prílohy IX.

Článok 21

Integrované podávanie správ o energetickej efektívnosti

Členské štáty zahrnú do integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku informácie:

a)

o vykonávaní týchto národných trajektórií, zámerov a cieľov:

1.

orientačnej trajektórii ročnej primárnej a ročnej konečnej energetickej spotreby od roku 2021 do roku 2030 ako vnútroštátnych príspevok úspor energie k dosiahnutiu cieľa na úrovni Únie do roku 2030 vrátane základnej metodiky;

2.

orientačných míľnikoch dlhodobej stratégie pre obnovu vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, verejných a súkromných, a príspevky k cieľom energetickej efektívnosti Únie podľa smernice 2012/27/EÚ a v súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ;

3.

v prípade potreby aktualizácii ďalších národných zámerov uvedených v národnom pláne;

b)

o implementácii týchto politík a opatrení:

1.

vykonávaných, prijatých a plánovaných politikách, opatreniach a programoch na dosiahnutie orientačného národného príspevku energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámeroch uvedených v článku 6 vrátane plánovaných opatrení a nástrojov (aj finančnej povahy) na podporu energetickej hospodárnosti budov, opatrení na využívanie potenciálu energetickej efektívnosti plynovej a elektrickej infraštruktúry a iných opatrení na podporu energetickej efektívnosti;

2.

v prípade potreby trhových nástrojoch, ktoré stimulujú zlepšenia energetickej efektívnosti vrátane, ale nie výlučne, energetických daní, poplatkov a kvót;

3.

národných povinných schémach energetickej efektívnosti a alternatívnych opatreniach podľa článkov 7a a 7b smernice 2012/27/EÚ a v súlade s prílohou III k tomuto nariadeniu;

4.

dlhodobých stratégiách pre obnovu v súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ;

5.

politikách a opatreniach na podporu energetických služieb vo verejnom sektore a opatrení na odstránenie regulačných a neregulačných prekážok, ktoré bránia zavádzaniu zmlúv o energetickej efektívnosti a iných modelov služieb v oblasti energetickej efektívnosti;

6.

v prípade potreby o regionálnej spolupráci v oblasti energetickej efektívnosti;

7.

bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, v prípade potreby o finančných opatreniach vrátane podpory zo zdrojov Únie a využitia fondov Únie v oblasti energetickej efektívnosti na vnútroštátnej úrovni;

c)

ako je uvedené v časti 2 prílohy IX.

Článok 22

Integrované podávanie správ o energetickej bezpečnosti

Členské štáty zahrnú do integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku informácie o vykonávaní:

a)

národných zámerov týkajúcich sa diverzifikácie zdrojov a dodávok energie;

b)

v prípade potreby národných zámerov vzhľadom na znižovanie závislosti od dovozu energie z tretích krajín;

c)

národných zámerov týkajúcich sa rozvoja schopnosti riešiť obmedzenú alebo prerušenú dodávku z určitého zdroja energie vrátane plynu a elektrickej energie;

d)

národných zámerov vzhľadom na zvyšovanie flexibility vnútroštátneho energetického systému, najmä prostredníctvom využívania domácich obnoviteľných zdrojov energie, riadenia odberu a uskladňovania energie;

e)

vykonávaných, prijatých a plánovaných politík a opatrení na dosiahnutie zámerov uvedených v písmenách a) až d);

f)

regionálnej spolupráce pri realizácii zámerov a politík uvedených v písmenách a) až d);

g)

bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, v prípade potreby finančných opatrení vrátane podpory zo zdrojov Únie a využitia fondov Únie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni.

Článok 23

Integrované podávanie správ o vnútornom trhu s energiou

1.   Členské štáty zahrnú do svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku informácie o vykonávaní týchto zámerov a opatrení:

a)

úrovne prepojenosti elektrických sietí, ktorú má členský štát dosiahnuť v roku 2030 so zreteľom na cieľ elektrického prepojenia do roku 2030 aspoň na úrovni 15 % a ukazovateľov stanovených v bode 2.4.1 oddielu A časti 1 prílohy I, ako aj opatreniach na vykonávanie stratégie na dosiahnutie tejto úrovne vrátane opatrení týkajúcich sa udeľovania povolení;

b)

kľúčových projektov infraštruktúry prenosu elektriny a prepravy plynu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov v piatich rozmeroch energetickej únie;

c)

v prípade potreby hlavných projektov plánovaných v oblasti infraštruktúry, iných než projekty spoločného záujmu vrátane projektov infraštruktúry, na ktorých sa zúčastňujú tretie krajiny, a pokiaľ je to uskutočniteľné, všeobecné posúdenie ich zlučiteľnosti so zámermi a cieľmi energetickej únie a príspevkami na tieto zámery a ciele;

d)

národných zámerov vzťahujúcich sa na iné aspekty vnútorného trhu s energiou, napríklad zvyšovanie flexibility sústavy, integrácia a prepájanie trhov zameraných na zvýšenie predajnej kapacity existujúcich prepojovacích vedení, inteligentné siete, agregáciu, odozvu na strane spotreby, skladovanie, distribuovanú výrobu, mechanizmy odosielania, spätné odoslanie a obmedzenia, cenové signály v reálnom čase;

e)

v prípade potreby národných zámerov a opatrení vzťahujúcich sa na nediskriminačnú účasť na energii z obnoviteľných zdrojoch, reakciu na strane dopytu a uskladňovanie, a to aj prostredníctvom agregácie, na všetkých trhoch s energiou;

f)

v prípade potreby národných zámerov a opatrení vzhľadom na zabezpečenie účasti spotrebiteľov na energetickom systéme a prínosy vlastnej výroby elektrickej a tepelnej energie a nových technológií vrátane inteligentných meradiel;

g)

opatrení týkajúcich sa zabezpečenia primeranosti elektrickej siete;

h)

vykonávaných, prijatých a plánovaných politík a opatrení na dosiahnutie zámerov uvedených v písmenách a) až g);

i)

regionálnej spolupráce pri plnení zámerov a vykonávaní politík uvedených v písmenách a) až h);

j)

bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, finančných opatrení na vnútroštátnej úrovni vrátane podpory zo zdrojov Únie a využitia fondov Únie v oblasti vnútorného trhu s energiou, ako aj pre cieľ elektrického prepojenia, ak je to vhodné;

k)

opatrení na zvýšenie pružnosti energetického systému vzhľadom na výrobu elektrickej a tepelnej energie z obnoviteľných zdrojov vrátane zavedenia prepájania vnútrodenných trhov a cezhraničných vyrovnávacích trhov.

2.   Informácie, ktoré poskytujú členské štáty podľa odseku 1, musia byť v súlade so správou národných regulačných orgánov uvedenou v článku 37 ods. 1 písm. e) smernice 2009/72/ES a článku 41 ods. 1 písm. e) smernice 2009/73/ES a prípadne vychádzať z takejto správy.

Článok 24

Integrované podávanie správ o energetickej chudobe

Ak sa uplatňuje článok 3 ods. 3 písm. d) druhý pododsek, dotknutý členský štát zahrnie do svojej integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku:

a)

informácie o pokroku v dosahovaní národného orientačného cieľa znížiť počet domácností v energetickej chudobe a

b)

kvantitatívne informácie o počte domácností v energetickej chudobe, a ak sú k dispozícii, informácie o politikách a opatreniach na riešenie energetickej chudoby.

Komisia poskytuje údaje oznámené členskými štátmi podľa tohto článku Európskemu stredisku na monitorovanie energetickej chudoby.

Článok 25

Integrované podávanie správ o výskume, inovácii a konkurencieschopnosti

Členské štáty zahrnú do svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku informácie o vykonávaní týchto zámerov a opatrení:

a)

v prípade potreby národných zámerov a politík, ktoré premietajú ciele a politiky SET plánu do vnútroštátneho kontextu;

b)

národných zámerov týkajúcich sa celkových verejných, a ak sú k dispozícii, aj súkromných výdavkov na výskum a inováciu v oblasti technológií čistej energie, ako aj nákladov na technológie a rozvoj výkonnosti;

c)

v prípade potreby národných zámerov zahŕňajúcich dlhodobé ciele do roku 2050 týkajúce sa zavedenia technológií na dekarbonizáciu priemyselných odvetví náročných na energiu a uhlík a prípadne súvisiacej infraštruktúry na prepravu, používanie a ukladanie uhlíka;

d)

národných zámerov týkajúcich sa postupného rušenia dotácií na energiu, najmä pokiaľ ide o fosílne palivá;

e)

vykonávaných, prijatých a plánovaných politík a opatrení na dosiahnutie zámerov uvedených v písmenách b) a c);

f)

spolupráce s inými členskými štátmi pri realizácii zámerov a politík uvedených v písmenách b) až d) vrátane koordinácie politík a opatrení v kontexte SET plánu, ako napríklad zosúladenie výskumných programov a spoločných programov;

g)

v prípade potreby finančných opatrení vrátane podpory zo zdrojov Únie a využitia fondov Únie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni.

Oddiel 2

Ročné podávanie správ

Článok 26

Ročné podávanie správ

1.   Členské štáty do 15. marca 2021 a potom každoročne (rok X) Komisii nahlasujú:

a)

informácie uvedené v článku 6 ods. 2 smernice 2009/119/ES;

b)

informácie uvedené v bode 3 prílohy IX k smernici 2013/30/EÚ v súlade s článkom 25 uvedenej smernice.

2.   Členské štáty do 31. júla 2021 a potom každoročne (rok X) predkladajú Komisii svoje približné inventúry skleníkových plynov za rok X-1.

Na účely tohto odseku Komisia na základe približných inventúr skleníkových plynov členských štátov alebo, ak niektorý členský štát nezaslal svoje približné inventúry do uvedeného dátumu, na základe vlastných odhadov, každý rok vypracuje približnú inventúru skleníkových plynov v Únii. Komisia sprístupní tieto informácie verejnosti každý rok do 30. septembra.

3.   Členské štáty od roku 2023 stanovia a Komisii do 15. marca každého roku (rok X) nahlásia konečné údaje inventúry skleníkových plynov a každoročne do 15. januára predbežné údaje vrátane informácií o skleníkových plynoch a o inventúre podľa prílohy V. Správa o konečných údajoch inventúry skleníkových plynov musí obsahovať aj úplnú a aktualizovanú národnú inventarizačnú správu. Do troch mesiacov od prijatia správ Komisia sprístupní Výboru pre zmenu klímy uvedenému v článku 44 ods. 1 písm. a) informácie uvedené v časti 1 písm. n) prílohy V.

4.   Členské štáty každoročne do 15. apríla predložia sekretariátu dohovoru UNFCCC národné inventúry obsahujúce informácie predložené Komisii o konečných údajoch inventúry skleníkových plynov v súlade s odsekom 3. Komisia v spolupráci s členskými štátmi každoročne zostaví inventúru skleníkových plynov v Únii a pripraví inventarizačnú správu skleníkových plynov v Únii a každoročne do 15. apríla ich predloží sekretariátu dohovoru UNFCCC.

5.   Členské štáty v rokoch 2027 a 2032 nahlásia Komisii do 15. januára predbežné národné inventarizačné údaje a do 15. marca konečné národné inventarizačné údaje, ktoré pripravili pre príslušné účty LULUCF na účely správ o dodržiavaní záväzkov podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2018/841.

6.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 43 s cieľom:

a)

zmeniť časť 2 prílohy V prostredníctvom doplnenia alebo vypustenia látok v zozname skleníkových plynov v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi dohovoru UNFCCC alebo Parížskej dohody;

b)

doplniť toto nariadenie prijatím hodnôt potenciálu globálneho otepľovania a určením usmernení pre inventúru, ktoré sa uplatňujú v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi dohovoru UNFCCC alebo Parížskej dohody.

7.   Komisia, ktorej pomáha Výbor pre zmenu klímy uvedený v článku 44 ods. 1 písm. a), prijme vykonávacie akty na stanovenie štruktúry, technických podrobností, formátu a postupov členských štátov na účely predkladania približných inventúr skleníkových plynov podľa odseku 2 tohto článku, inventúr skleníkových plynov podľa odseku 3 tohto článku a započítaných emisií skleníkových plynov a odstraňovania v súlade s článkami 5 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/841.

Pri navrhovaní takýchto vykonávacích aktov Komisia zohľadní harmonogram dohovoru UNFCCC alebo Parížskej dohody na monitorovanie a nahlasovanie týchto informácií a príslušné rozhodnutia prijaté orgánmi dohovoru UNFCCC alebo Parížskej dohody s cieľom zabezpečiť, aby Únia ako zmluvná strana dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody dodržiavala svoje povinnosti týkajúce sa podávania správ. V uvedených vykonávacích aktoch sa stanovia aj termíny pre spoluprácu a koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi pri príprave inventarizačnej správy skleníkových plynov v Únii.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 6.

Článok 27

Podávanie správ o cieľoch do roku 2020

Každý členský štát do 30. apríla 2022 predloží Komisii správu o dosiahnutí svojich národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020 vytýčených podľa článku 3 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ, v ktorej poskytne informácie stanovené v časti 2 prílohy IX k tomuto nariadeniu, a správu o plnení celkových národných cieľov v oblasti podielu energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2020 stanovených v prílohe I k smernici 2009/28/ES v znení platnom k 31. decembru 2020, v ktorej poskytnú tieto informácie:

a)

podiel energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých sektoroch (elektrická energia, vykurovanie a chladenie a doprava) a celkové podiely energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2020;

b)

opatrenia prijaté s cieľom dosiahnuť národné ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 vrátane opatrení týkajúcich sa systémov podpory, potvrdení o pôvode a zjednodušenia administratívnych postupov;

c)

podiel energie z biopalív a biokvapalín vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín na energetickej spotrebe v doprave;

d)

podiel energie z biopalív a bioplynu pre dopravu vyrábaných zo surovín, ako aj z iných palív uvedených v časti A prílohy IX k smernici 2009/28/ES v znení platnom k 31. decembru 2020 na energetickej spotrebe v doprave.

Oddiel 3

Platforma na podávanie správ

Článok 28

E-platforma

1.   Komisia zriadi online platformu (ďalej len „e-platforma“) na uľahčenie komunikácie medzi Komisiou a členskými štátmi, na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a zjednodušenie prístupu verejnosti k informáciám.

2.   Členské štáty využívajú e-platformu na predkladanie správ Komisii podľa tejto kapitoly, keď sa táto stane funkčnou.

3.   E-platforma začne fungovať najneskôr od 1. januára 2020. Komisia použije e-platformu na uľahčenie online prístupu verejnosti k správam podľa tejto kapitoly, ku konečným integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom a k ich aktualizáciám a dlhodobým stratégiám uvedeným v článku 15, pričom zohľadní citlivé obchodné údaje a zabezpečí súlad s pravidlami ochrany údajov.

KAPITOLA 5

Súhrnné posúdenie pokroku a politická reakcia na zabezpečenie dosiahnutia cieľov Únie –– monitorovanie Komisiou

Článok 29

Posúdenie pokroku

1.   Komisia do 31. októbra 2021 a potom každé dva roky posúdi, najmä na základe integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku, ďalších informácií nahlásených podľa tohto nariadenia, ukazovateľov a európskych štatistík a údajov, ak sú k dispozícii:

a)

pokrok dosiahnutý na úrovni Únie pri plnení zámerov energetickej únie vrátane prvého desaťročného obdobia, pokiaľ ide o ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030, najmä na účely zabránenia akýmkoľvek rozdielom, pokiaľ ide o ciele Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030;

b)

pokrok, ktorý každý členský štát dosiahol pri plnení svojich zámerov, cieľov a príspevkov a vykonávaní politík a opatrení stanovených vo svojom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne;

c)

celkový vplyv leteckej dopravy na celosvetovú klímu vrátane vplyvu iných emisií než emisií alebo účinkov CO2 na základe údajov o emisiách poskytnutých členskými štátmi podľa článku 26 a podľa potreby zlepší toto posúdenie odkazom na vedecký pokrok a údaje z leteckej dopravy;

d)

celkový vplyv politík a opatrení integrovaných národných energetických a klimatických plánov týkajúcich sa fungovania politických opatrení Únie v oblasti klímy a energetiky;

e)

celkový vplyv politík a opatrení zahrnutých do integrovaných národných energetických a klimatických plánov na fungovanie systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ďalej len „EU ETS“) a na rovnováhu medzi ponukou kvót a dopytom po nich na európskom trhu s uhlíkom.

2.   V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov Komisia v rámci svojho posúdenia uvedeného v odseku 1 posúdi pokrok pri dosahovaní podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe Únie na základe orientačnej trajektórie Únie, ktorá sa začína na 20 % v roku 2020, dosahuje referenčné body aspoň 18 % v roku 2022, 43 % v roku 2025 a 65 % v roku 2027 z celkového nárastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov medzi cieľom Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 a cieľom Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030, a v roku 2030 dosahuje cieľ Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 vo výške aspoň 32 %.

3.   V oblasti energetickej efektívnosti Komisia v rámci svojho posúdenia uvedeného v odseku 1 posúdi pokrok pri kolektívnom dosahovaní maximálnej energetickej spotreby na úrovni Únie vo výške 1 273 Mtoe primárnej energetickej spotreby a 956 Mtoe konečnej energetickej spotreby v roku 2030 v súlade s článkom 3 ods. 5 smernice 2012/27/EÚ.

Komisia pri svojom posúdení postupuje podľa týchto krokov:

a)

zohľadní, či bol dosiahnutý míľnik Únie vo výške najviac 1 483 Mtoe primárnej energie a najviac 1 086 Mtoe konečnej energie v roku 2020;

b)

posúdi, či pokrok členských štátov znamená, že Únia ako celok je na správnej ceste k dosiahnutiu úrovne energetickej spotreby v roku 2030, ako sa uvádza v prvom pododseku, pričom zohľadní posúdenie informácií, ktoré členské štáty poskytli vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku;

c)

využije výsledky modelovacích cvičení budúcich trendov energetickej spotreby na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a využije ďalšie doplnkové analýzy;

d)

náležite zohľadní relevantné okolnosti ovplyvňujúce primárnu a konečnú energetickú spotrebu, ktoré členské štáty uvedú vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch v súlade s článkom 6 ods. 2.

4.   V oblasti vnútorného trhu s energiou Komisia v rámci svojho posúdenia uvedeného v odseku 1 posúdi pokrok dosiahnutý v súvislosti s úrovňou prepojenosti elektrických sietí, ktorú sa členský štát usiluje dosiahnuť v roku 2030.

5.   Komisia do 31. októbra 2021 a potom každý rok posúdi najmä na základe informácií nahlásených podľa tohto nariadenia, či Únia a jej členské štáty dosiahli dostatočný pokrok pri plnení týchto požiadaviek:

a)

záväzky podľa článku 4 dohovoru UNFCCC a podľa článku 3 Parížskej dohody, ako sa stanovujú v rozhodnutiach prijatých Konferenciou zmluvných strán dohovoru UNFCCC alebo Konferenciou zmluvných strán dohovoru UNFCCC pôsobiacou ako zasadnutie zmluvných strán Parížskej dohody;

b)

povinnosti stanovené v článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/842 a v článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841;

c)

zámery stanovené v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch s cieľom dosiahnuť zámery energetickej únie a v prvom desaťročnom období splniť ciele v oblasti energetiky a klímy do roku 2030.

6.   Komisia by vo svojom posúdení mala vziať do úvahy najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra.

7.   Komisia podá správu o svojom posúdení v súlade s týmto článkom ako súčasť správy o stave energetickej únie uvedenej v článku 35.

Článok 30

Nesúlad s nosnými zámermi energetickej únie a s cieľmi podľa nariadenia (EÚ) 2018/842

1.   Komisia na základe posúdenia podľa článku 29 vydá odporúčania členskému štátu podľa článku 34, ak vývoj politiky v danom členskom štáte vykazuje nesúlad s nosnými zámermi energetickej únie.

2.   Členský štát, ktorý má v úmysle využiť flexibilitu podľa článku 7 nariadenia (EÚ) 2018/842, zahrnie do integrovaného národného energetického a klimatického plánu po získaní tejto informácie úroveň plánovaného použitia a plánované politiky a opatrenia na splnenie požiadaviek stanovených v článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841 na obdobie rokov 2021 až 2030.

Článok 31

Reakcia na nedostatočnú ambíciu integrovaných národných energetických a klimatických plánov

1.   Ak Komisia na základe svojho posúdenia návrhov integrovaných národných energetických a klimatických plánov podľa článku 9 alebo svojho posúdenia návrhov aktualizácií konečných plánov podľa článku 14, a ako súčasť iteratívneho procesu dospeje k záveru, že zámery, ciele a príspevky členských štátov nie sú dostatočné na kolektívne dosiahnutie zámerov energetickej únie, a najmä v prvom desaťročnom období, pokiaľ ide o záväzný cieľ Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 a cieľ Únie v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2030, vydá, pokiaľ ide o cieľ Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a môže vydať, pokiaľ ide o iné zámery energetickej únie, odporúčania členským štátom, ktorých príspevky považuje za nedostatočné, aby zvýšili svoje ambície s cieľom zabezpečiť dostatočnú úroveň kolektívnej ambície.

2.   Ak sa objaví rozdiel medzi cieľom Únie na rok 2030 a kolektívnymi príspevkami členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, Komisia založí svoje posúdenie na vzorci stanovenom v prílohe II, ktorý sa zakladá na objektívnych kritériách uvedených v článku 5 ods. 1 prvom pododseku písm. e) bodoch i) až v), pričom náležite zohľadní relevantné okolnosti, ktoré majú vplyv na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako uvádza členský štát v súlade s článkom 5 ods. 1 druhým pododsekom.

Ak sa vyskytne rozdiel medzi cieľom Únie na rok 2030 a súčtom národných príspevkov v oblasti energetickej efektívnosti, Komisia zhodnotí najmä príslušné okolnosti uvedené v článku 6 ods. 2, informácie poskytnuté členskými štátmi v ich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, výsledky tvorby modelov vo vzťahu k budúcim trendom v energetickej spotrebe a prípadne ďalšie doplnkové analýzy.

Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tohto článku, a výlučne na účely posúdenia, či sa objaví rozdiel medzi cieľom Únie na rok 2030 a kolektívnymi príspevkami členských štátov, Komisia vo svojom posúdení predpokladá národný príspevok členských štátov, ktoré nepredložili svoje návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s článkom 9 ods. 1.

Komisia zohľadní pri svojom predpoklade v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov národný záväzný cieľ členského štátu v roku 2020 stanovený v prílohe I k smernici (EÚ) 2018/2001, výsledky tvorby modelov využívania energie z obnoviteľných zdrojov a výsledky zo vzorca uvedeného v prílohe II k tomuto nariadeniu. V oblasti energetickej efektívnosti zohľadní tvorbu modelov vo vzťahu k budúcim trendom v energetickej spotrebe a podľa vhodnosti aj inú doplnkovú analýzu.

Komisia vo svojom posúdení príspevkov energie z obnoviteľných zdrojov na základe vzorca uvedeného v prílohe II zohľadní všetky potenciálne negatívne vplyvy na bezpečnosť dodávok a stabilitu sústavy v malých alebo izolovaných energetických systémoch alebo v systémoch členských štátov, v prípade ktorých môže dôjsť k významnému vplyvu v dôsledku zmeny synchrónnej oblasti.

Komisia vo svojom posúdení príspevkov energetickej efektívnosti zohľadní potenciálny dopad na prevádzku elektrickej sústavy a stabilitu sústavy v členských štátoch, v prípade ktorých môže dôjsť v dôsledku zmeny k významnému vplyvu synchronizovanej oblasti.

3.   Ak Komisia na základe svojho posúdenia integrovaných národných energetických a klimatických plánov a ich aktualizácií podľa článku 14 dospeje k záveru, že zámery, ciele a príspevky integrovaných národných energetických a klimatických plánov alebo ich aktualizácie nepostačujú na kolektívne dosahovanie zámerov energetickej únie, a najmä v prvom desaťročnom období cieľov Únie do roku 2030 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, navrhne opatrenia a vykoná svoje právomoci na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť kolektívne dosiahnutie uvedených zámerov a cieľov. Pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, v takýchto opatreniach sa musí brať do úvahy úroveň ambície príspevkov členských štátov k cieľu Únie do roku 2030 stanovených v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a v ich aktualizáciách.

Článok 32

Reakcia na nedostatočný pokrok pri dosahovaní energetických a klimatických zámerov a cieľov Únie

1.   Ak Komisia na základe svojho posúdenia podľa článku 29 ods. 1 písm. b) dospeje k záveru, že členský štát nedosiahol dostatočný pokrok pri dosahovaní svojich zámerov, cieľov a príspevkov, svojich referenčných bodov pre energiu z obnoviteľných zdrojov alebo pri vykonávaní politík a opatrení stanovených v jeho integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne, vydá odporúčania danému členskému štátu podľa článku 34.

Komisia pri vydávaní svojich odporúčaní v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zohľadňuje relevantné okolnosti uvádzané členským štátom v súlade s článkom 5 ods. 1 druhým pododsekom. Komisia okrem toho zohľadní projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, v prípade ktorých bolo prijaté konečné investičné rozhodnutie, za predpokladu, že tieto projekty začnú fungovať v období rokov 2021 až 2030 a budú mať významný vplyv na národný príspevok členského štátu.

Komisia pri vydávaní svojich odporúčaní v oblasti energetickej efektívnosti náležite zohľadňuje objektívne kritériá uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a) a b) a relevantné národné okolnosti uvádzané členským štátom v súlade s článkom 6 ods. 2.

2.   Ak Komisia na základe svojho súhrnného posúdenia integrovaných národných energetických a klimatických správ členských štátov o pokroku podľa článku 29 ods. 1 písm. a) a prípadne ďalších informačných zdrojov dospeje k záveru, že Únii hrozí nesplnenie zámerov energetickej únie, a najmä počas prvého desaťročného obdobia cieľov rámca Únie pre klímu a energetiku do roku 2030, môže vydať odporúčania všetkým členským štátom podľa článku 34 na zmiernenie tohto rizika.

V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov Komisia posúdi, či národné opatrenia uvedené v odseku 3 sú dostatočné na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. V prípade nedostatočných vnútroštátnych opatrení Komisia v prípade potreby okrem týchto odporúčaní navrhne opatrenia a vykoná svoje právomoci na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť najmä dosiahnutie cieľa Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030.

V oblasti energetickej efektívnosti Komisia okrem týchto odporúčaní v prípade potreby navrhne opatrenia a vykoná svoje právomoci na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť najmä dosiahnutie cieľa Únie v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030.

V oblasti energetickej efektívnosti takéto dodatočné opatrenia môžu zlepšiť energetickú efektívnosť najmä:

a)

výrobkov, a to podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (34) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 (35);

b)

budov, a to podľa smerníc 2010/31/EÚ a 2012/27/EÚ, a

c)

dopravy.

3.   Ak v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov Komisia dospeje na základe svojho posúdenia vykonaného podľa článku 29 ods. 1 a ods. 2 k záveru, že jeden alebo viacero referenčných bodov orientačnej trajektórie Únie v roku 2022, 2025 a 2027 uvedených v článku 29 ods. 2 neboli dosiahnuté, členské štáty, ktoré nedosiahli jeden alebo viacero zo svojich národných referenčných bodov v roku 2022, 2025 a 2027 uvedených v článku 4 písm. a) bode 2, zabezpečia, aby sa do jedného roka od doručenia posúdenia Komisie, rozdiel voči národnému referenčnému bodu preklenul vykonaním dodatočných opatrení, ako sú napríklad:

a)

vnútroštátne opatrenia na zvýšenie rozvinutia energie z obnoviteľných zdrojov;

b)

úprava podielu energie z obnoviteľných zdrojov v sektore vykurovania a chladenia uvedeného v článku 23 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001;

c)

úprava podielu energie z obnoviteľných zdrojov v sektore dopravy uvedeného v článku 25 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001;

d)

dobrovoľná finančná platba do mechanizmu financovania Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zriadeného na úrovni Únie a prispievajúceho k projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý priamo alebo nepriamo riadi Komisia, ako sa uvádza v článku 33;

e)

využitie mechanizmov spolupráce stanovených v smernici (EÚ) 2018/2001..

Tieto opatrenia zohľadnia úvahy Komisie uvedené v druhom pododseku odseku 1 tohto článku. Dotknuté členské štáty zahrnú tieto opatrenia do svojej integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku.

4.   Od 1. januára 2021 nesmie byť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe každého členského štátu nižší, ako je základný podiel, ktorý sa rovná jeho povinnému národnému celkovému cieľu v oblasti podielu energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2020 stanovenému v článku 3 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/2001. Ak členský štát nedodrží svoj základný podiel, nameraný počas obdobia jedného roka, dotknutý členský štát v priebehu jedného roka prijme dodatočné opatrenia, ako napríklad tie, ktoré sú uvedené v odseku 3 v prvom pododseku písm. a) až e) tohto článku, ktoré budú dostatočné na preklenutie tohto rozdielu do jedného roka.

V prípade členských štátov, ktoré splnia povinnosť preklenúť rozdiel oproti základnému podielu, sa vychádza z toho, že dodržiavajú povinnosti stanovené v prvej vete prvého pododseku tohto odseku a v článku 3 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/2001 počas celého obdobia, v ktorom sa vyskytol rozdiel.

Členské štáty môžu na účely odseku 3 prvého pododseku písm. d) tohto článku použiť svoje príjmy z ročných emisných kvót podľa smernice 2003/87/ES.

5.   Ak podiel energie členského štátu z obnoviteľných zdrojov klesne pod jeden alebo viac jeho národných referenčných bodov v rokoch 2022, 2025 a 2027 uvedených v článku 4 bode 2 písm. a), zahrnie do ďalšej integrovanej správy predloženej Komisii podľa článku 17 vysvetlenie, ako vyrovná rozdiel v porovnaní so svojimi národnými referenčnými bodmi.

6.   Ak v oblasti energetickej efektívnosti, bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia na úrovni Únie podľa odseku 2 tretieho pododseku tohto článku, Komisia dospeje na základe svojho posúdenia podľa článku 29 ods. 1 a 3 vykonaného v rokoch 2022, 2025 a 2027 k záveru, že pokrok ku kolektívnemu dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti energetickej efektívnosti uvedených v článku 29 ods. 3 prvom pododseku je nedostatočný, navrhne opatrenia a vykoná svoje právomoci na úrovni Únie dodatočne k opatreniam uvedeným v smernici 2010/31/EÚ a smernici 2012/27/EÚ s cieľom zabezpečiť, aby boli splnené ciele energetickej efektívnosti Únie do roku 2030.

7.   Každý dotknutý členský štát uvedený v odseku 3 tohto článku podrobne opíše doplňujúce vykonané, prijaté a plánované opatrenia vo svojej nasledujúcej správe o pokroku uvedenej v článku 17.

8.   Ak v oblasti prepojení Komisia dospeje na základe svojho posúdenia podľa článku 29 ods. 1 a 4 v roku 2025 k záveru, že pokrok nie je dostatočný, Komisia bude s dotknutými členskými štátmi spolupracovať do roku 2026 s cieľom vyriešiť okolnosti, ktorým čelia.

Článok 33

Mechanizmus financovania Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

1.   Komisia do 1. januára 2021 zriadi mechanizmus financovania Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov uvedený v článku 32 ods. 3 písm. d) zameraný na verejnú súťaž o podporu na nové projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v Únii s cieľom odstrániť rozdiel v porovnaní s orientačnou trajektóriou Únie. Podpora sa môže poskytovať aj vo forme prémie nad rámec trhových cien a prideľuje sa projektom s najnižšími nákladmi, alebo ktoré sa uchádzajú o najnižšiu prémiu.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 tohto článku, mechanizmus financovania prispieva k rámcu dodržiavania podľa článku 3 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/2001 s cieľom podporovať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v celej Únii bez ohľadu na rozdiel v porovnaní s orientačnou trajektóriou Únie. Na tento účel:

a)

platby z členských štátov uvedené v článku 32 môžu byť doplnené o ďalšie zdroje, ako sú finančné zdroje Únie, príspevky súkromného sektora alebo dodatočné platby členských štátov s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa Únie;

b)

mechanizmus financovania môže okrem iného poskytovať podporu vo forme pôžičiek s nízkym úrokom, grantov alebo kombinácie oboch a môže podporovať okrem iného spoločné projekty medzi členskými štátmi v súlade s článkom 9 smernice (EÚ) 2018/2001 a účasť členských štátov na spoločných projektoch s tretími krajinami uvedených v článku 11 uvedenej smernice.

3.   Členské štáty si ponechajú právo rozhodnúť, či a za akých podmienok umožnia zariadeniam nachádzajúcim sa na ich území získať podporu z mechanizmu financovania.

4.   Komisia, ktorej pomáha Výbor pre energetickú úniu uvedený v článku 44 ods. 1 písm. b), môže prijať vykonávacie akty s cieľom stanoviť potrebné ustanovenia na vytvorenie a fungovanie mechanizmu financovania, najmä pokiaľ ide o:

a)

metodiku výpočtu maximálnej výšky prémie pre každú verejnú súťaž;

b)

návrh verejnej súťaže, ktorý sa má použiť, vrátane podmienok plnenia a súvisiacich sankcií;

c)

metodiku výpočtu platieb členských štátov a výsledných štatistických výhod pre prispievajúce členské štáty;

d)

minimálne požiadavky na účasť členských štátov, a to s ohľadom na potrebu zabezpečiť tak kontinuitu mechanizmu prostredníctvom dostatočne dlhej doby trvania platieb členského štátu, ako aj maximálnu výšku flexibility týkajúcej sa účasti členských štátov;

e)

ustanovenia zabezpečujúce účasť a/alebo schválenie hostiteľských členských štátov a v prípade potreby ustanovenia týkajúce sa dodatočných poplatkov súvisiacich s nákladmi na systém.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 6.

5.   Každý rok sa energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená v zariadeniach financovaných mechanizmom financovania štatisticky pridelí zúčastneným členským štátom, pričom sa zohľadní ich relatívna platba. Projekty podporované týmto mechanizmom financovania, ktoré sú financované z iných zdrojov ako sú platby členských štátov, sa nezapočítavajú do národných príspevkov členských štátov, ale do záväzného cieľa Únie podľa článku 3 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001.

Článok 34

Odporúčania Komisie členským štátom

1.   Komisia podľa potreby vydáva odporúčania členským štátom s cieľom zabezpečiť dosiahnutie zámerov energetickej únie. Komisia takéto odporúčania bezodkladne sprístupní verejnosti.

2.   Ak sa v tomto nariadení odkazuje na tento článok, uplatňujú sa tieto zásady:

a)

dotknutý členský štát náležite zohľadní odporúčanie v duchu solidarity medzi členskými štátmi a Úniou, ako aj medzi členskými štátmi navzájom;

b)

členský štát vo svojej integrovanej národnej energetickej a klimatickej správe o pokroku vypracovanej v roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo vydané odporúčanie, uvedie, ako náležite zohľadnil toto odporúčanie. Ak sa dotknutý členský štát rozhodne nezohľadniť odporúčanie alebo jeho podstatnú časť, poskytne svoje odôvodnenie;

c)

odporúčania by mali byť doplnkom k najnovším odporúčaniam pre jednotlivé krajiny vydaným v kontexte európskeho semestra.

Článok 35

Správa o stave energetickej únie

1.   Komisia do 31. októbra každého roka predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o stave energetickej únie.

2.   Správa o stave energetickej únie obsahuje tieto prvky:

a)

posúdenie vykonané podľa článku 29;

b)

prípadné odporúčania podľa článku 34;

c)

správu o fungovaní trhu s uhlíkom podľa článku 10 ods. 5 smernice 2003/87/ES vrátane informácií o uplatňovaní uvedenej smernice v súlade s jej článkom 21 ods. 2;

d)

od roku 2023 každé dva roky správu o udržateľnosti bioenergie v Únii s informáciami uvedenými v prílohe X;

e)

každé dva roky správu o dobrovoľných systémoch, v súvislosti s ktorými Komisia prijala rozhodnutie podľa článku 30 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/2001, ktorá obsahuje informácie uvedené v prílohe XI k tomuto nariadeniu;

f)

správu o celkovom pokroku pri uplatňovaní smernice 2009/72/ES;

g)

správu o celkovom pokroku pri uplatňovaní smernice 2009/73/ES podľa článku 52 uvedenej smernice;

h)

správu o celkovom pokroku týkajúcom sa povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení uvedených v článkoch 7a a 7b smernice 2012/27/EÚ;

i)

každé dva roky správu o pokroku týkajúcu sa obnovy vnútroštátneho fondu obytných a nebytových budov, verejných aj súkromných, v súlade s plánmi stanovenými v dlhodobých stratégiách obnovy, ktoré každý členský štát stanoví v súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ;

j)

každé štyri roky správu o celkovom pokroku členských štátov vo zvyšovaní počtu budov s takmer nulovou energetickou spotrebou v súlade s článkom 9 ods. 5 smernice 2010/31/EÚ;

k)

správu o celkovom pokroku členských štátov pri vytváraní úplného a fungujúceho energetického trhu;

l)

skutočnú kvalitu palív v jednotlivých členských štátoch a zemepisné pokrytie palivami s maximálnym obsahom síry 10 mg/kg s cieľom poskytnúť prehľad údajov o kvalite palív v jednotlivých členských štátoch, ktoré sa nahlasujú podľa smernice 98/70/ES;

m)

správu o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti;

n)

pokrok členských štátov týkajúci sa postupného rušenia dotácií na energiu, najmä pokiaľ ide o fosílne palivá;

o)

ďalšie otázky relevantné pre realizáciu energetickej únie vrátane verejnej a súkromnej pomoci;

p)

do 31. októbra 2019 a potom každé štyri roky posúdenie vykonávania smernice 2009/31/ES.

Článok 36

Monitorovanie mechanizmu riadenia

V kontexte správy o stave energetickej únie uvedenej v článku 35 Komisia informuje Európsky parlament a Radu o vykonávaní integrovaných energetických a klimatických národných plánov. Európsky parlament a Rada každoročne riešia pokrok, ktorý energetická únia dosiahla pri všetkých rozmeroch politík v oblasti energetiky a klímy.

KAPITOLA 6

Systémy Únie a národné systémy týkajúce sa emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania záchytmi

Článok 37

Inventarizačný systém Únie a národné inventarizačné systémy

1.   Členské štáty do 1. januára 2021 zriadia, prevádzkujú a snažia sa neustále zlepšovať národné inventarizačné systémy na odhad antropogénnych emisií skleníkových plynov uvedených v časti 2 prílohy V zo zdrojov a ich odstraňovaním záchytmi a zabezpečenia včasnosti, transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti svojich inventúr skleníkových plynov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné inventarizačné úrady mali prístup k informáciám uvedeným v prílohe XII k tomuto nariadeniu, využívali systémy nahlasovania vytvorené podľa článku 20 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 s cieľom zlepšiť odhady fluórovaných plynov v národných inventúrach skleníkových plynov a boli schopné vykonávať každoročné kontroly konzistentnosti uvedené v časti 1 písm. i) a j) prílohy V k tomuto nariadeniu.

3.   Týmto nariadením sa zriaďuje inventarizačný systém Únie, ktorého cieľom je zabezpečiť včasnosť, transparentnosť, presnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a úplnosť národných inventúr voči inventúre skleníkových plynov Únie. Komisia vedie, udržiava a snaží sa neustále zlepšovať tento systém, ktorý zahŕňa stanovenie programu na zabezpečenie kvality a kontrolu kvality, stanovenie kvalitatívnych zámerov a vypracovanie plánu zabezpečenia kvality inventúry a kontroly kvality, postupov na doplnenie odhadov emisií na účely zostavenia inventúry Únie podľa odseku 5 tohto článku a preskúmaní uvedených v článku 38.

4.   Komisia vykoná úvodnú kontrolu správnosti predbežných inventarizačných údajov skleníkových plynov, ktoré majú predkladať členské štáty podľa článku 26 ods. 3. Výsledky týchto kontrol zašle členským štátom do šiestich týždňov od termínu na predloženie údajov. Členské štáty poskytnú odpovede na všetky relevantné otázky položené v rámci úvodnej kontroly do 15. marca spolu s predložením konečnej inventúry za rok X-2.

5.   Ak členský štát nepredloží inventarizačné údaje potrebné na zostavenie inventúry Únie do 15. marca, Komisia môže po porade a v úzkej spolupráci s dotknutým členským štátom vypracovať odhady na doplnenie údajov, ktoré tento členský štát predložil. Komisia na tento účel použije usmernenia uplatniteľné pri vypracúvaní národných inventúr skleníkových plynov.

6.   Komisia, ktorej pomáha Výbor pre zmenu klímy uvedený v článku 44 ods. 1 písm. a), prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o štruktúru, formát a postup predkladania informácií o národných inventarizačných systémoch a požiadavkách na zriadenie, prevádzkovanie a fungovanie národných inventarizačných systémov.

Pri príprave takýchto vykonávacích aktov Komisia zohľadní všetky relevantné rozhodnutia, ktoré prijali orgány dohovoru UNFCCC alebo Parížskej dohody.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 6.

7.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 43 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá týkajúce sa požiadaviek na zriadenie, prevádzkovanie a fungovanie inventarizačného systému Únie. Pri navrhovaní takýchto delegovaných aktov Komisia zohľadní všetky relevantné rozhodnutia, ktoré prijali orgány dohovoru UNFCCC alebo Parížskej dohody.

Článok 38

Preskúmanie inventúr

1.   S cieľom monitorovať znižovanie alebo obmedzenia emisií skleníkových plynov členských štátov podľa článkov 4, 9 a 10 nariadenia (EÚ) 2018/842 a ich zníženie emisií a zvýšenie odstraňovania záchytmi podľa článkov 4 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/841 a akékoľvek ďalšie ciele zníženia alebo obmedzenia emisií skleníkových plynov stanovené v práve Únie, Komisia v rokoch 2027 a 2032 vykoná komplexné preskúmanie údajov o národných inventúrach predložených členskými štátmi podľa článku 26 ods. 4 tohto nariadenia. Členské štáty sa v plnej miere zapájajú do tohto procesu.

2.   Komplexné preskúmanie uvedené v odseku 1 zahŕňa:

a)

kontroly na overenie transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti predložených informácií;

b)

kontroly na zistenie prípadov, v ktorých sú inventarizačné údaje vypracované v rozpore s usmerňujúcimi dokumentmi dohovoru UNFCCC alebo pravidlami Únie;

c)

kontroly na zistenie prípadov, v ktorých sa započítavanie LULUCF vykonáva v rozpore s usmerňujúcimi dokumentmi dohovoru UNFCCC alebo pravidlami Únie, a

d)

v prípade potreby po porade s členskými štátmi výpočet nevyhnutných výsledných technických opráv.

3.   Komisia, ktorej pomáha Výbor pre zmenu klímy uvedený v článku 44 ods. 1 písm. a), prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť harmonogram a postup na vykonanie komplexného preskúmania vrátane úloh uvedených v odseku 2 tohto článku a zabezpečenie náležitej konzultácie s členskými štátmi vzhľadom na závery preskúmaní.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 6.

4.   Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví celkový súčet emisií za relevantné roky vyplývajúci z opravených inventarizačných údajov každého členského štátu po dokončení preskúmania zameraného zvlášť na emisné údaje relevantné pre článok 9 nariadenia (EÚ) 2018/842 a zvlášť na emisné údaje uvedené v časti 1 písm. c) prílohy V k tomuto nariadeniu a takisto stanoví celkový súčet emisií a odstraňovania relevantný pre článok 4 nariadenia (EÚ) 2018/841.

5.   Údaje za každý členský štát zaznamenané v registroch zriadených podľa článku 15 nariadenia (EÚ) 2018/841 štyri mesiace od dátumu uverejnenia vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 4 tohto článku sa použijú na kontrolu súladu s článkom 4 nariadenia (EÚ) 2018/841 vrátane zmien takýchto údajov vyplývajúcich z toho, že členský štát využije flexibilitu podľa článku 11 nariadenia (EÚ) 2018/841.

6.   Údaje za každý členský štát zaznamenané v registroch zriadených podľa článku 12 nariadenia (EÚ) 2018/842 dva mesiace od dátumu kontroly súladu s nariadením (EÚ) 2018/841 podľa odseku 5 tohto článku sa použijú na kontrolu súladu podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2018/842 za roky 2021 a 2026. Kontrola súladu podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2018/842 za každý z rokov 2022 až 2025 a 2027 až 2030 sa vykoná jeden mesiac po dátume vykonania kontroly súladu za predchádzajúci rok. Táto kontrola zahŕňa zmeny takýchto údajov vyplývajúce z toho, že členský štát využije flexibilitu podľa článkov 5, 6 a 7 nariadenia (EÚ) 2018/842.

Článok 39

Systém Únie a národné systémy týkajúce sa politík a opatrení a projekcií

1.   Členské štáty a Komisia k 1. januáru 2021 sprevádzkujú a snažia sa neustále zlepšovať národné systémy a systém Únie pre nahlasovanie politík a opatrení a nahlasovanie projekcií antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a odstraňovania záchytmi. Súčasťou uvedených systémov sú príslušné inštitucionálne, právne a procesné opatrenia vytvorené v rámci členského štátu a Únie na hodnotenie politík a vypracovanie projekcií antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a odstraňovania záchytmi.

2.   Členské štáty a Komisia sa usilujú zabezpečiť včasnosť, transparentnosť, presnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a úplnosť nahlásených informácií o politikách a opatreniach a o projekciách antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania záchytmi v zmysle článku 18 vrátane použitia a uplatnenia údajov, metód a modelov a vykonávania činností na zabezpečenie kvality a kontroly kvality, ako aj analýzy citlivosti.

3.   Komisia, ktorej pomáha Výbor pre zmenu klímy uvedený v článku 44 ods. 1 písm. a), prijme vykonávacie akty na stanovenie štruktúry, formátu a postupu predkladania informácií o národných systémoch a systéme Únie, ktoré sa týkajú politík a opatrení a projekcií podľa odsekov 1 a 2 tohto článku a podľa článku 18.

Pri navrhovaní takýchto vykonávacích aktov Komisia zohľadní relevantné rozhodnutia, ktoré prijali orgány dohovoru UNFCCC alebo Parížskej dohody vrátane medzinárodne dohodnutých požiadaviek na nahlasovanie informácií, ako aj s harmonogramami monitorovania a nahlasovania týchto informácií.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 6.

Článok 40

Zriadenie a prevádzkovanie registrov

1.   Únia a členské štáty zriadia a vedú registre na presné započítavanie národne definovaných príspevkov podľa článku 4 ods. 13 Parížskej dohody a medzinárodne prenášaných výsledkov zmierňovania zmeny klímy podľa článku 6 uvedenej dohody.

2.   Únia a členské štáty môžu viesť svoje registre v rámci konsolidovaného systému spoločne s jedným alebo viacerými inými členskými štátmi.

3.   Údaje v registroch uvedených v odseku 1 tohto článku sa sprístupňujú ústrednému správcovi určenému podľa článku 20 smernice 2003/87/ES.

4.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 43 s cieľom doplniť toto nariadenie zriadením registrov uvedených v odseku 1 tohto článku a s cieľom zabezpečiť prostredníctvom registrov Únie a členských štátov potrebné technické vykonávanie príslušných rozhodnutí orgánov dohovoru UNFCCC alebo Parížskej dohody v súlade s odsekom 1 tohto článku.

KAPITOLA 7

Spolupráca a podpora

Článok 41

Spolupráca medzi členskými štátmi a Úniou

1.   Členské štáty v plnej miere spolupracujú a koordinujú sa navzájom a s Úniou v súvislosti s povinnosťami podľa tohto nariadenia, ktoré sa týkajú najmä:

a)

procesu prípravy, prijímania, oznamovania a posudzovania integrovaných národných energetických a klimatických plánov podľa článkov 9 až 13;

b)

procesu prípravy, prijímania, oznamovania a posudzovania integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku podľa článku 17 a ročného podávania správ podľa článku 26;

c)

procesu týkajúceho sa odporúčaní Komisie a realizácie týchto odporúčaní podľa článku 9 ods. 2 a 3, článku 17 ods. 6, článku 30 ods. 1, článku 31 ods. 1 a článku 32 ods. 1 a 2;

d)

zostavovania inventúry skleníkových plynov v Únii a prípravy inventarizačnej správy skleníkových plynov v Únii podľa článku 26 ods. 4;

e)

vypracovania národnej správy Únie podľa článku 12 dohovoru UNFCCC a dvojročnej správy Únie podľa rozhodnutia 2/CP.17 alebo následných príslušných rozhodnutí, ktoré prijali orgány dohovoru UNFCCC;

f)

postupov preskúmania a zabezpečovania súladu podľa dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody v súlade so všetkými uplatniteľnými rozhodnutiami podľa dohovoru UNFCCC, ako aj postupov Únie pri preskúmaní inventúr skleníkových plynov členských štátov, ako sa uvádza v článku 38;

g)

akýchkoľvek úprav po procese preskúmania uvedeného v článku 38 alebo iných zmien inventúr a inventarizačných správ, ktoré sa predložia alebo majú predložiť sekretariátu dohovoru UNFCCC;

h)

zostavovania približnej inventúry skleníkových plynov v Únii podľa článku 26 ods. 2.

2.   Komisia môže poskytnúť technickú podporu členským štátom v súvislosti s povinnosťami podľa tohto nariadenia, a to na žiadosť členského štátu.

Článok 42

Úloha Európskej environmentálnej agentúry

Komisii v jej práci pomáha Európska environmentálna agentúra, pokiaľ ide o zabezpečenie súladu rozmeru dekarbonizácie a energetickej efektívnosti s článkami 15 až 21, 26, 28, 29, 35, 37, 38, 39 a 41 v súlade so svojím ročným pracovným programom. Ide o pomoc, ktorá sa vyžaduje pri:

a)

zhromažďovaní informácií, ktoré nahlásili členské štáty o politikách a opatreniach a o projekciách;

b)

vykonávaní postupov na zabezpečenie kvality a kontrolu kvality informácií, ktoré nahlásili členské štáty o projekciách a o politikách a opatreniach;

c)

vypracovaní odhadov alebo doplnení odhadov dostupných Komisii v prípade údajov o projekciách, ktoré členské štáty nenahlásili;

d)

zhromažďovaní údajov z európskej štatistiky, ak sú k dispozícii a sú vhodné z hľadiska načasovania, ako sa vyžaduje na účely správy Európskemu parlamentu a Rade o stave energetickej únie, ktorú pripravuje Komisia;

e)

šírení informácií zhromaždených podľa tohto nariadenia vrátane vedenia a aktualizovania databázy o politikách a opatreniach členských štátov na zmierňovanie zmeny klímy a Európskej platformy pre adaptáciu na zmenu klímy v súvislosti s vplyvmi, zraniteľnosťou a adaptáciou na zmenu klímy;

f)

vykonávaní postupov na zabezpečenie kvality a kontrolu kvality pri príprave inventúry skleníkových plynov v Únii;

g)

zostavovaní inventúry skleníkových plynov v Únii a vypracovaní inventarizačnej správy skleníkových plynov v Únii;

h)

vypracovaní odhadov pre údaje, ktoré neboli v rámci národných inventúr skleníkových plynov nahlásené;

i)

vykonávaní preskúmania uvedeného v článku 38;

j)

zostavovaní približnej inventúry skleníkových plynov v Únii.

KAPITOLA 8

Záverečné ustanovenia

Článok 43

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 5, článku 15 ods. 5, článku 26 ods. 6, článku 37 ods. 7 a článku 40 ods. 4 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 24. decembra 2018. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 5, článku 15 ods. 5, článku 26 ods. 6, článku 37 ods. 7 a článku 40 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určil každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 5, článku 15 ods. 5, článku 26 ods. 6, článku 37 ods. 7 a článku 40 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 44

Výbory

1.   Komisii pomáha:

a)

Výbor pre zmenu klímy, pokiaľ ide o vykonávanie otázok uvedených v článku 19 ods. 5, článku 26 ods. 7, článku 37 ods. 6, článku 38 ods. 3 a článku 39 ods. 3, a

b)

Výbor pre energetickú úniu, pokiaľ ide o vykonávanie otázok uvedených v článku 17 ods. 4 a článku 33 ods. 4.

2.   Uvedené výbory sú výbormi v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Výbor pre zmenu klímy uvedený v odseku 1 písm. a) tohto článku nahrádza výbor zriadený v článku 26 nariadenia (EÚ) č. 525/2013.

4.   Ak jeden z výborov uvedených v odseku 1 posudzuje horizontálne záležitosti a spoločné akcie, informuje o tom druhý výbor uvedený v odseku 1, aby sa zabezpečila konzistentnosť politík a maximalizovala súčinnosť medzi sektormi.

5.   Každý členský štát vymenuje svojho zástupcu či zástupcov do Výboru pre zmenu klímy a Výboru pre energetickú úniu. Zástupcovia každého výboru sa pozývajú na zasadnutia druhého výboru.

6.   Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 45

Preskúmanie

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do šiestich mesiacov od každého globálneho hodnotenia schváleného podľa článku 14 Parížskej dohody správu o fungovaní tohto nariadenia, o jeho príspevku k riadeniu energetickej únie, jeho príspevku k dlhodobým cieľom Parížskej dohody, o pokroku k dosiahnutiu cieľov do roku 2030 v oblasti klímy a energetiky, o dodatočných zámeroch energetickej únie a o súlade s ustanoveniami tohto nariadenia o plánovaní, podávaní správ a monitorovaní s inými právnymi predpismi Únie alebo rozhodnutiami týkajúcimi sa dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody. Správy Komisie môžu byť v prípade potreby doplnené legislatívnymi návrhmi.

Článok 46

Zmeny smernice 94/22/ES

Smernica 94/22/ES sa mení takto:

1.

V článku 8 sa vypúšťa odsek 2;

2.

Článok 9 sa vypúšťa.

Článok 47

Zmeny smernice 98/70/ES

Smernica 98/70/ES sa mení takto:

1.

Článok 7a sa mení takto:

a)

v odseku 1 treťom pododseku sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

celkový objem každého typu paliva alebo dodávanej energie a“;

b)

v odseku 2 sa úvodná časť nahrádza takto:

„2.   Členské štáty od dodávateľov požadujú, aby do 31. decembra 2020, pokiaľ možno, postupne znížili emisie skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie z palív a dodávanej energie až o 10 % v porovnaní so základnou normou platnou pre palivá stanovenou v prílohe II k smernici Rady (EÚ) 2015/652. Toto zníženie zahŕňa:“

2.

V článku 8 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Komisia zabezpečí, aby informácie predložené podľa odseku 3 boli urýchlene k dispozícii prostredníctvom vhodných prostriedkov.“

Článok 48

Zmeny smernice 2009/31/ES

Smernica 2009/31/ES sa mení takto:

1.

V článku 27 sa odsek 1 nahrádza takto:

„Členské štáty každé štyri roky predkladajú Komisii správu o vykonávaní tejto smernice vrátane registra uvedeného v článku 25 ods. 1 písm. b). Prvá správa sa zašle Komisii do 30. júna 2011. Táto správa sa vypracuje na základe dotazníka alebo osnovy prijatých Komisiou vo forme vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2. Tento dotazník alebo osnova sa zašle členským štátom najmenej šesť mesiacov pred konečným termínom na predloženie správy.“

2.

V článku 38 sa vypúšťa odsek 1.

Článok 49

Zmeny nariadenia (ES) č. 663/2009

Nariadenie (ES) č. 663/2009 sa mení takto:

1.

V článku 27 sa vypúšťajú odseky 1 a 3.

2.

Článok 28 sa vypúšťa.

Článok 50

Zmena nariadenia (ES) č. 715/2009

V nariadení (ES) č. 715/2009 sa vypúšťa článok 29.

Článok 51

Zmeny smernice 2009/73/ES

Smernica 2009/73/ES sa mení takto:

1.

Článok 5 sa vypúšťa.

2.

Článok 52 sa nahrádza takto:

„Článok 52

Podávanie správ

Komisia monitoruje a preskúmava uplatňovanie tejto smernice a Európskemu parlamentu a Rade podáva správu o celkovom pokroku ako prílohu k správe o stave energetickej únie uvedenej v článku 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (*1).

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).“"

Článok 52

Zmena smernice Rady 2009/119/ES

V článku 6 smernice 2009/119/ES sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Do 15. marca každého roka každý členský štát zašle Komisii zhrnutie evidencie zásob uvedenej v odseku 1, v ktorom sa uvedie aspoň množstvo a druh núdzových zásob zahrnutých v evidencii k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho roka.“

Článok 53

Zmeny smernice 2010/31/EÚ

Smernica 2010/31/EÚ sa mení takto:

1.

Článok 2a sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa úvodná časť nahrádza takto:

„1.   Každý členský štát stanoví dlhodobú stratégiu obnovy na podporu obnovy vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, a to verejných, ako aj súkromných, s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov, čím sa uľahčí nákladovo efektívna transformácia existujúcich budov na budovy s takmer nulovou energetickou spotrebou. Každá dlhodobá stratégia obnovy zahŕňa:“;

b)

dopĺňa sa tento odsek:

„8.   Každá dlhodobá stratégia obnovy členského štátu sa predkladá Komisii ako súčasť jeho konečného integrovaného národného energetického a klimatického plánu uvedeného v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (*2). Odchylne od článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia sa prvá dlhodobá stratégia obnovy podľa odseku 1 tohto článku predloží Komisii do 10. marca 2020.

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).“"

2.

V článku 5 ods. 2 sa v druhom pododseku vypúšťa veta: „Správa môže byť zahrnutá do akčných plánov energetickej účinnosti uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES“

3.

V článku 9 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Ako súčasť správy o stave energetickej únie uvedenej v článku 35 nariadenia (EÚ) 2018/1999, každé štyri roky Komisia predkladá správu Európskemu parlamentu a Rade o pokroku členských štátov dosiahnutom pri zvyšovaní počtu budov s takmer nulovou potrebou energie. Komisia na základe tejto správy v prípade potreby vypracúva akčný plán a navrhuje odporúčania a opatrenia v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) 2018/1999 na zvyšovanie počtu týchto budov a podporuje najlepšie postupy týkajúce sa nákladovo efektívnej transformácie existujúcich budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie.“

4.

V článku 10 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.

5.

V článku 14 ods. 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Takáto správa sa predkladá Komisii ako súčasť integrovaných národných energetických a klimatických plánov členských štátov uvedených v článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999.“

6.

V článku 15 ods. 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Takáto správa sa predkladá Komisii ako súčasť integrovaných národných energetických a klimatických plánov členských štátov uvedených v článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999.“

Článok 54

Zmeny smernice 2012/27/EÚ

Smernica 2012/27/EÚ sa mení takto:

1.

Článok 4 sa vypúšťa;

2.

V článku 18 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).

3.

Článok 24 sa mení takto:

a)

odseky 1, 3, 4 a 11 sa vypúšťajú;

b)

odsek 2 sa vypúšťa.

4.

Príloha XIV sa vypúšťa.

Článok 55

Zmena smernice 2013/30/EÚ

V článku 25 smernice 2013/30/EÚ sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty každoročne v rámci ročného podávania správ uvedeného v článku 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (*3) podávajú Komisii informácie uvedené v bode 3 prílohy IX.

Článok 56

Zmeny smernice (EÚ) 2015/652

Smernica (EÚ) 2015/652 sa mení takto:

1.

V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Každý rok do 31. decembra členské štáty poskytnú Komisii údaje za predchádzajúci kalendárny rok o súlade s článkom 7a smernice 98/70/ES, ako sa uvádza v prílohe III k tejto smernici.“

2.

V časti 2 prílohy I sa vypúšťa bod 1 písm. h) a body 2, 3, 4 a 7.

3.

Príloha III sa mení takto:

a)

bod 1 sa nahrádza takto:

„1.

Členské štáty majú oznamovať údaje uvedené v bode 3. Tieto údaje sa musia oznamovať za všetky palivá a energiu uvádzané na trh v každom členskom štáte. Ak sa s fosílnymi palivami zmiešavajú viaceré biopalivá, musia sa predložiť údaje za každé biopalivo.“;

b)

v bode 3 sa vypúšťajú písmená e) a f).

4.

Príloha IV sa mení takto:

a)

vypúšťajú sa tieto formuláre na predkladanie informácií pre konzistentnosť oznamovaných údajov:

Pôvod – jednotliví dodávatelia

Pôvod – spoloční dodávatelia

Miesto nákupu

b)

v poznámkach k formátu sa vypúšťajú body 8 a 9.

Článok 57

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021 s výhradou prechodných ustanovení stanovených v článku 58 tohto nariadenia, s výnimkou článku 26 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 525/2013, ktoré sa zrušuje s účinnosťou od 24. decembra 2018. Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XIII.

Článok 58

Prechodné ustanovenia

Odchylne od článku 57 tohto nariadenia sa článok 7 a článok 17 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia (EÚ) č. 525/2013 naďalej uplatňujú na správy obsahujúce údaje požadované podľa uvedených článkov za roky 2018, 2019 a 2020.

Článok 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 sa naďalej uplatňuje na druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu.

Článok 19 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 sa naďalej uplatňuje na preskúmanie inventarizačných údajov skleníkových plynov za roky 2018, 2019 a 2020.

Článok 22 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 sa naďalej uplatňuje na predloženie správy požadovanej podľa uvedeného článku.

Na účely súdržnosti a právnej istoty nič v tomto nariadení nebráni uplatňovaniu výnimiek podľa príslušných sektorových právnych predpisov Únie v oblasti elektrickej energie a pripravenosti na riziko v oblasti elektrickej energie.

Článok 59

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 40, článok 53 ods. 2, 3 a 4, článok 54 ods. 3 písm. a), článok 54 ods. 4 a článok 55 sa uplatňujú od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2018

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predsedníčka

J. BOGNER-STRAUSS


(1)  Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 34.

(2)  Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 111.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 13. novembra 2018 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. decembra 2018.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(6)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1).

(7)  Rozhodnutie Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 130, 15.5.2002, s. 1).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na roku 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (pozri stranu 82 tohto úradného vestníka).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010 (Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44).

(21)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136).

(22)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 3).

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/ES (Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 31).

(28)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 36).

(29)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94).

(30)  Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú. v. EÚ L 265, 9.10.2009, s. 9).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a o zmene smernice 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66).

(33)  Smernica Rady (EÚ) 2015/652 z 20. apríla 2015, ktorou sa stanovujú metodiky výpočtu a požiadavky na predkladanie správ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív (Ú. v. EÚ L 107, 25.4.2015, s. 26).

(34)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(35)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).


PRÍLOHA I

VŠEOBECNÝ RÁMEC PRE INTEGROVANÉ NÁRODNÉ ENERGETICKÉ A KLIMATICKÉ PLÁNY

Časť 1

Všeobecný rámec

ODDIEL A: NÁRODNÝ PLÁN

1.   PREHĽAD A POSTUP STANOVENIA PLÁNU

1.1.   Zhrnutie

i.

Politický, hospodársky, environmentálny a spoločenský kontext plánu

ii.

Stratégia týkajúca sa všetkých piatich rozmerov energetickej únie

iii.

Prehľad vo forme tabuľky s kľúčovými zámermi, politikami a opatreniami plánu

1.2.   Prehľad súčasnej politickej situácie

i.

Národný energetický systém a energetický systém Únie a politický kontext národného plánu

ii.

Súčasné politiky a opatrenia v oblasti energetiky a klímy týkajúce sa všetkých piatich rozmerov energetickej únie

iii.

Kľúčové otázky s cezhraničnou relevantnosťou

iv.

Administratívna štruktúra vykonávania vnútroštátnych politík v oblasti energetiky a klímy

1.3.   Konzultácie s vnútroštátnymi subjektmi a subjektmi Únie, ich výsledky a zapojenie daných subjektov

i.

Zapojenie národného parlamentu

ii.

Zapojenie miestnych a regionálnych orgánov

iii.

Konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov a účasť občianskej spoločnosti a širokej verejnosti

iv.

Konzultácie s inými členskými štátmi

v.

Iteratívny proces s Komisiou

1.4.   Regionálna spolupráca pri príprave plánu

i.

Prvky, ktoré spadajú do spoločného alebo koordinovaného plánovania s ostatnými členskými štátmi

ii.

Vysvetlenie spôsobu, akým sa v pláne zohľadnila regionálna spolupráca

2.   NÁRODNÉ ZÁMERY A CIELE

2.1.   Rozmer: dekarbonizácia

2.1.1.   Emisie skleníkových plynov a odstraňovanie (1)

i.

Prvky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a)

ii.

V prípade potreby iné národné zámery a ciele konzistentné s Parížskou dohodou a jestvujúcimi dlhodobými stratégiami. Prípadne pre príspevok k celkovému záväzku Únie znížiť emisie skleníkových plynov, iné zámery a ciele vrátane sektorových a adaptačných cieľov, ak sú k dispozícii.

2.1.2.   Energia z obnoviteľných zdrojov

i.

Prvky stanovené v článku 4 ods. 2 písm. a)

ii.

Odhadované trajektórie podielov energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých sektoroch na konečnej energetickej spotrebe od roku 2021 do roku 2030 v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a chladenia a v odvetví dopravy

iii.

Odhadované trajektórie podľa jednotlivých technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré členský štát plánuje využiť na dosiahnutie celkovej trajektórie energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií jednotlivých sektorov od roku 2021 do roku 2030 vrátane očakávanej celkovej hrubej konečnej energetickej spotreby jednotlivých technológií a sektorov v Mtoe a celkový plánovaný inštalovaný výkon [vydelený novou kapacitou a prestavbou (repowering)] za jednotlivé technológie a sektory v MW

iv.

Odhadované trajektórie dopytu po bioenergii rozčlenené medzi teplo, elektrinu a dopravu a trajektórie dodávok biomasy podľa surovín a pôvodu (pri odlíšení domácej výroby a dovozu). V prípade lesnej biomasy posúdenie jej zdroja a vplyv na záchyt v rámci LULUCF

v.

V prípade potreby iné národné trajektórie a zámery vrátane tých, ktoré sú dlhodobé alebo sektorové (napríklad podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, energia z obnoviteľných zdrojov, ktorú produkujú mestá, komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov a samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi, energia získaná z kalu získaného pri čistení odpadových vôd)

2.2.   Rozmer: energetická efektívnosť

i.

Prvky stanovené v článku 4 písm. b)

ii.

Orientačné míľniky do roku 2030, 2040 a 2050, merateľné ukazovatele pokroku na vnútroštátnej úrovni a dôkazmi podložený odhad očakávaných úspor a ďalších prínosov a ich prínos k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti energetickej efektívnosti, ako sú zahrnuté v plánoch realizácie stanovených v dlhodobých stratégiách obnovy pre vnútroštátny fond bytových a nebytových budov, verejných a súkromných, v súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ.

iii.

Iné prípadné národné zámery vrátane dlhodobých cieľov alebo stratégií a odvetvových cieľov a národné zámery v oblastiach ako energetická efektívnosť v sektore dopravy a vzhľadom na vykurovanie a chladenie

2.3.   Rozmer: energetická bezpečnosť

i.

Prvky stanovené v článku 4 písm. c)

ii.

Národné zámery týkajúce sa zvyšovania: diverzifikácie zdrojov energie a dodávky z tretích krajín; zvyšovania odolnosti regionálnych a vnútroštátnych energetických systémov

iii.

V prípade potreby národné zámery vzhľadom na znižovanie závislosti od dovozu energie z tretích krajín s cieľom zvýšiť odolnosť regionálnych a vnútroštátnych energetických systémov

iv.

Národné zámery vzhľadom na zvyšovanie flexibility vnútroštátneho energetického systému, najmä prostredníctvom zavádzania domácich obnoviteľných zdrojov energie, riadenia odberu a uskladňovania energie

2.4.   Rozmer: vnútorný trh s energiou

2.4.1.   Prepojenosť elektrických sietí

i.

Miera prepojenosti elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 so zreteľom na cieľ do roku 2030 týkajúci sa prepojenosti elektrických sietí na úrovni aspoň 15 %, so stratégiou, v rámci ktorej bude úroveň počínajúc od roku 2021 stanovená v úzkej spolupráci s dotknutými členskými štátmi, a to pri zohľadnení ukazovateľa prepojenosti do roku 2020 vo výške 10 % a týchto ukazovateľov zoradených podľa naliehavosti:

(1)

Cenový rozdiel na veľkoobchodnom trhu presahujúci orientačnú prahovú hodnotu 2 EUR/MWh medzi členskými štátmi, regiónmi alebo ponukovými oblasťami;

(2)

Nominálna prenosová kapacita prepojovacích vedení maximálne do 30 % špičkového odberu;

(3)

Nominálna prenosová kapacita prepojovacích vedení maximálne do 30 % inštalovanej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.

V súvislosti s každým novým prepojovacím vedením sa vykoná sociálno-ekonomická a environmentálna analýza nákladov a prínosov, pričom sa prepojovacie vedenie zrealizuje len vtedy, ak jeho potenciálne prínosy prevažujú nad nákladmi.

2.4.2.   Infraštruktúra prenosu energie

i.

Kľúčové projekty vzťahujúce sa na infraštruktúru prenosu elektriny a prepravy plynu a v prípade potreby projekty modernizácie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov v piatich rozmeroch stratégie energetickej únie

ii.

V prípade potreby hlavné projekty plánované v oblasti infraštruktúry, iné než projekty spoločného záujmu (2)

2.4.3.   Integrácia trhov

i.

Národné zámery vzťahujúce sa na iné aspekty vnútorného trhu s energiou, napríklad zvyšovanie flexibility systému, najmä v súvislosti s podporou konkurenčne určovaných cien elektrickej energie v súlade s relevantnými sektorovými právnymi predpismi, integrácia a prepájanie trhov, zamerané na zvyšovanie obchodovateľnej kapacity jestvujúcich prepojení, inteligentné siete, agregácia, riadenie odberu, uskladňovanie, distribuovaná výroba, mechanizmy na dispečing, redispečing a obmedzovanie, cenové signály v reálnom čase vrátane harmonogramu dosahovania zámerov

ii.

V prípade potreby národné zámery týkajúce sa nediskriminačnej účasti na energii z obnoviteľných zdrojov, reakcie na strane dopytu a uchovávania, a to aj prostredníctvom agregácie, na všetkých trhoch s energiou vrátane harmonogramu dosahovania zámerov

iii.

V prípade potreby národné zámery vzhľadom na zabezpečenie účasti spotrebiteľov na energetickom systéme a prínos vlastnej výroby elektrickej energie a nových technológií vrátane inteligentných meradiel

iv.

Národné zámery pri zabezpečovaní primeranosti elektrizačnej sústavy, ako aj pružnosti energetického systému vzhľadom na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov vrátane harmonogramu dosahovania zámerov

v.

V prípade potreby národné zámery pri ochrane spotrebiteľov energie a zlepšovaní konkurencieschopnosti maloobchodnej časti energetického sektora

2.4.4.   Energetická chudoba

V prípade potreby národné zámery v oblasti energetickej chudoby a harmonogram dosahovania zámerov

2.5.   Rozmer: výskum, inovácia a konkurencieschopnosť

i.

Národné zámery a ciele financovania verejného, a ak je k dispozícii, súkromného výskumu a inovácie v oblasti energetickej únie, prípadne vrátane harmonogramu dosahovania zámerov

ii.

Ak sú k dispozícii, národné zámery do roku 2050 týkajúce sa podpory čistých energetických technológií a v prípade potreby národné zámery zahŕňajúce dlhodobé ciele (do roku 2050) zavedenia nízkouhlíkových technológií vrátane dekarbonizácie priemyselných odvetví náročných na energiu a uhlík a v prípade potreby súvisiacej infraštruktúry na prepravu a ukladanie uhlíka

iii.

V prípade potreby národné zámery týkajúce sa konkurencieschopnosti

3.   POLITIKY A OPATRENIA

3.1.   Rozmer: dekarbonizácia

3.1.1.   Emisie skleníkových plynov a odstraňovanie

i.

Politiky a opatrenia na dosiahnutie cieľa stanoveného v nariadení (EÚ) 2018/842, ako sa uvádza v bode 2.1.1, a politiky a opatrenia na dosiahnutie súladu s nariadením (EÚ) 2018/841 vzťahujúce sa na všetky kľúčové sektory produkujúce emisie a sektory, v ktorých sa má zintenzívniť odstraňovanie, v záujme dlhodobej vízie a cieľa stať sa nízkoemisným hospodárstvom a dosiahnuť rovnovážny stav medzi emisiami a odstraňovaním v súlade s Parížskou dohodou

ii.

Ak je to relevantné, regionálna spolupráca v tejto oblasti

iii.

V prípade potreby a bez toho, aby bola ovplyvnená uplatniteľnosť pravidiel štátnej pomoci, finančné opatrenia vrátane podpory zo zdrojov Únie a využitia fondov Únie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni

3.1.2.   Energia z obnoviteľných zdrojov

i.

Politiky a opatrenia na dosiahnutie národného príspevku k záväznému cieľu na úrovni Únie na rok 2030 týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) bode 2, a, v prípade potreby alebo ak sú k dispozícii, prvky uvedené v bode 2.1.2 tejto prílohy vrátane opatrení v konkrétnych sektoroch a pri konkrétnych technológiách (3)

ii.

Ak je to relevantné, konkrétne opatrenia na regionálnu spoluprácu, ako aj, na dobrovoľnej báze, odhadovaná nadprodukcia energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú možno previesť do iných členských štátov s cieľom dosiahnuť národný príspevok a trajektórie uvedené v bode 2.1.2

iii.

Konkrétne opatrenia na poskytovanie finančnej podpory, ak je to vhodné aj podpory zo zdrojov Únie a využívania fondov Únie na podporu výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a chladenia a dopravy

iv.

Ak je to vhodné, posúdenie podpory elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú musia členské štáty vykonávať podľa článku 6 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/2001

v.

Konkrétne opatrenia na zavedenie jedného alebo viacerých kontaktných miest, zefektívnenie administratívnych postupov, zabezpečenie informácií a odbornej prípravy a podpora dohôd o nákupe energie

Zhrnutie politík a opatrení podľa splnomocňujúceho rámca, ktoré musia členské štáty zaviesť podľa článku 21 ods. 6 a článku 22 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001 na podporu a uľahčovanie rozvoja samospotreby energie a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov

vi.

Posúdenie potreby vybudovať novú infraštruktúru na diaľkové vykurovanie a chladenie využívajúce obnoviteľné zdroje

vii.

V prípade potreby osobitné opatrenia zamerané na podporu využívania energie z biomasy, najmä z nových zdrojov biomasy, s ohľadom na:

dostupnosť biomasy vrátane udržateľnej biomasy: potenciál domácich zdrojov a dovoz z tretích krajín

iné spôsoby využívania biomasy v iných sektoroch (sektoroch súvisiacich s poľnohospodárstvom a lesníctvom), ako aj opatrenia v záujme udržateľnosti produkcie a využívania biomasy

3.1.3.   Iné prvky tohto rozmeru

i.

V prípade potreby vnútroštátne politiky a opatrenia týkajúce sa sektora v rámci EU ETS a posúdenie aspektu doplnkovosti a vplyvov na EU ETS

ii.

V prípade potreby politiky a opatrenia na dosiahnutie iných národných cieľov

iii.

Politiky a opatrenia na dosiahnutie nízkoemisnej mobility (vrátane elektrifikácie dopravy)

iv.

V prípade potreby vnútroštátne politiky, harmonogramy a opatrenia naplánované na postupné zrušenie energetických dotácií, najmä na fosílne palivá

3.2.   Rozmer: energetická efektívnosť

Plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie orientačných národných príspevkov energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v bode 2.2 vrátane plánovaných opatrení a nástrojov (aj finančnej povahy) na podporu energetickej hospodárnosti budov, predovšetkým vzhľadom na:

i.

Povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne politické opatrenia podľa článkov 7a a 7b a článku 20 ods. 6 smernice 2012/27/EÚ, ktoré sa majú vypracovať podľa prílohy III k tomuto nariadeniu

ii.

Dlhodobú stratégiu obnovy na podporu obnovy vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov súkromných a verejných (4), vrátane politík, opatrení a akcií na stimulovanie nákladovo efektívnej hĺbkovej obnovy a politík a akcií na zameranie sa na najhoršie segmenty vnútroštátneho fondu budov v súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ

iii.

Opis politík a opatrení na podporu energetických služieb vo verejnom sektore a opatrení na odstránenie regulačných prekážok a prekážok inej povahy, ktoré bránia zavádzaniu garantovanej energetickej služby a iných modelov služieb v oblasti energetickej efektívnosti (5)

iv.

Iné plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie orientačných národných príspevkov energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v bode 2.2 (napríklad opatrenia na podporu vzorovej úlohy verejných budov, a energetickej efektívnosti verejného obstarávania, opatrenia na podporu energetických auditov a systémov energetického manažérstva (6), opatrenia na informovanie spotrebiteľa a vzdelávacie opatrenia (7), a iné opatrenia na podporu energetickej efektívnosti (8))

v.

V prípade potreby opis politík a opatrení na podporu úlohy miestnych komunít vyrábajúcich energiu pri prispievaní k implementácii politík a opatrení v bodoch i), ii), iii) a iv).

vi.

Opis opatrení na rozvoj opatrení na využitie potenciálu energetickej efektívnosti plynárenskej a elektrizačnej infraštruktúry (9)

vii.

V prípade potreby regionálnu spoluprácu v tejto oblasti

viii.

Finančné opatrenia vrátane podpory zo zdrojov Únie a využitia fondov Únie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni

3.3.   Rozmer: energetická bezpečnosť (10)

i.

Politiky a opatrenia týkajúce sa prvkov stanovených v bode 2.3 (11)

ii.

Regionálna spolupráca v tejto oblasti

iii.

V prípade potreby opatrenia na financovanie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni vrátane podpory zo zdrojov Únie a využívania fondov Únie

3.4.   Rozmer: vnútorný trh s energiou (12)

3.4.1.   Elektrická infraštruktúra

i.

Politiky a opatrenia na dosiahnutie vytýčeného cieľa prepojenosti, ako sa uvádza v článku 4 písm. d)

ii.

Regionálna spolupráca v tejto oblasti (13)

iii.

V prípade potreby opatrenia na financovanie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni vrátane podpory zo zdrojov Únie a využívania fondov Únie

3.4.2.   Infraštruktúra prenosu energie

i.

Politiky a opatrenia týkajúce sa prvkov stanovených v bode 2.4.2 vrátane prípadných konkrétnych opatrení na umožnenie realizácie projektov spoločného záujmu a iných kľúčových infraštruktúrnych projektov

ii.

Regionálna spolupráca v tejto oblasti (14)

iii.

V prípade potreby opatrenia na financovanie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni vrátane podpory zo zdrojov Únie a využívania fondov Únie

3.4.3.   Integrácia trhov

i.

Politiky a opatrenia týkajúce sa prvkov stanovených v bode 2.4.3

ii.

opatrenia na zvýšenie pružnosti energetického systému vzhľadom na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie, ako sú inteligentné siete, agregácia, reakcia na strane spotreby, skladovanie, distribuovaná výroba, mechanizmy na dispečing, redispečing a obmedzovanie, cenové signály v reálnom čase vrátane zavedenia prepájania vnútrodenných trhov a cezhraničných vyrovnávacích trhov

iii.

V prípade potreby opatrenia na zabezpečenie nediskriminačného zapojenia energie z obnoviteľných zdrojov, reakcie na strane dopytu a skladovania, a to aj prostredníctvom agregácie, na všetkých trhoch s energiou

iv.

Politiky a opatrenia na ochranu spotrebiteľov, predovšetkým zraniteľných spotrebiteľov a v prípade potreby spotrebiteľov trpiacich energetickou chudobou, a na zlepšenie konkurencieschopnosti a zintenzívnenie schopnosti súťažiť na maloobchodnom trhu s energiou

v.

Opis opatrení na umožnenie a rozvoj reakcie na dopyt vrátane opatrení zameraných na tarify na podporu dynamickej cenotvorby (15)

3.4.4.   Energetická chudoba

i.

V prípade potreby politiky a opatrenia na dosiahnutie zámerov vytýčených v bode 2.4.4

3.5.   Rozmer: výskum, inovácia a konkurencieschopnosť

i.

Politiky a opatrenia týkajúce sa prvkov stanovených v bode 2.5

ii.

V prípade potreby spolupráca s inými členskými štátmi v tejto oblasti vrátane, ak je to vhodné, informácií, ako sa do vnútroštátneho kontextu premietajú zámery a politiky Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (SET plán)

iii.

V prípade potreby opatrenia na financovanie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni vrátane podpory zo zdrojov Únie a využívania fondov Únie

ODDIEL B: ANALYTICKÝ ZÁKLAD (16)

4.   AKTUÁLNA SITUÁCIA A PROJEKCIE VYCHÁDZAJÚCE Z EXISTUJÚCICH POLITÍK A OPATRENÍ (17) (18)

4.1.   Projekcie trendu hlavných vonkajších faktorov ovplyvňujúcich vývoj energetického systému a emisií skleníkových plynov

i.

Makroekonomické predpovede (HDP a nárast obyvateľstva)

ii.

Zmeny v jednotlivých sektoroch, pri ktorých sa očakáva vplyv na energetický systém a emisie skleníkových plynov

iii.

Celosvetové trendy v oblasti energie, medzinárodné ceny fosílnych palív, cena uhlíka v EU ETS

iv.

Vývoj cien technológií

4.2.   Rozmer: dekarbonizácia

4.2.1.   Emisie skleníkových plynov a odstraňovanie

i.

Trendy pri súčasných emisiách skleníkových plynov a odstraňovaní v EU ETS, spoločnom úsilí a sektoroch LULUCF a rôznych sektoroch energetiky

ii.

Projekcie vývinu v jednotlivých sektoroch vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia na úrovni členských štátov a na úrovni Únie aspoň do roku 2040 (vrátane projekcií do roku 2030)

4.2.2.   Energia z obnoviteľných zdrojov

i.

Aktuálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe a v rôznych sektoroch (vykurovanie a chladenie, elektrina a doprava), ako aj za jednotlivé technológie v každom z týchto sektorov

ii.

Orientačné projekcie vývoja vzhľadom na existujúce politiky do roku 2030 (s výhľadom do roku 2040)

4.3.   Rozmer: energetická efektívnosť

i.

Aktuálna primárna a konečná energetická spotreba v hospodárstve a za jednotlivé sektory (vrátane priemyslu, domácností, služieb a dopravy)

ii.

Aktuálny potenciál uplatňovania vysokoúčinnej kombinovanej výroby a efektívneho diaľkového vykurovania a chladenia (19)

iii.

Projekcie, v ktorých sa zohľadňujú existujúce politiky, opatrenia a programy zamerané na energetickú efektívnosť opísané v bode 1.2 ii), primárnej a konečnej energetickej spotreby v každom sektore aspoň do roku 2040 (vrátane projekcií pre rok 2030) (20)

iv.

Nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť vyplývajúce z vnútroštátnych výpočtov podľa článku 5 smernice 2010/31/EÚ

4.4.   Rozmer: energetická bezpečnosť

i.

Aktuálny energetický mix, domáce zdroje energie, závislosť od dovozu vrátane relevantných rizík

ii.

Projekcie vývoja vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia aspoň do roku 2040 (vrátane projekcií do roku 2030)

4.5.   Rozmer: vnútorný trh s energiou

4.5.1.   Prepojenosť elektrických sietí

i.

Aktuálna úroveň prepojenosti a hlavné prepojovacie vedenia (21)

ii.

Projekcie požiadaviek rozšírenia prepojovacích vedení (vrátane projekcií do roku 2030) (22)

4.5.2.   Infraštruktúra prenosu energie

i.

Kľúčové charakteristiky existujúcej infraštruktúry prenosu elektrickej energie a prepravy plynu (23)

ii.

Projekcie požiadaviek rozšírenia siete aspoň do roku 2040 (vrátane projekcií do roku 2030) (24)

4.5.3.   Trhy s elektrickou energiou a plynom, ceny energie

i.

Aktuálna situácia na trhoch s elektrinou a plynom vrátane cien energie

ii.

Projekcie vývoja vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia aspoň do roku 2040 (vrátane projekcií do roku 2030)

4.6.   Rozmer: výskum, inovácia a konkurencieschopnosť

i.

Aktuálna situácia sektora nízkouhlíkových technológií a v maximálnej možnej miere jeho postavenie na celosvetovom trhu (táto analýza sa má vykonať na úrovni Únie alebo na celosvetovej úrovni)

ii.

Aktuálna úroveň výdavkov na verejný, a ak je k dispozícii, súkromný výskum a inováciu v oblasti nízkouhlíkových technológií, aktuálny počet patentov a aktuálny počet výskumných pracovníkov

iii.

Rozčlenenie súčasných cenových prvkov, ktoré tvoria tri hlavné cenové zložky (energia, sieť, dane/poplatky)

iv.

Opis energetických dotácií vrátane dotácií na fosílne palivá

5.   POSÚDENIE VPLYVU PLÁNOVANÝCH POLITÍK A OPATRENÍ (25)

5.1.   Účinky plánovaných politík a opatrení opísaných v oddiele 3 na energetický systém a emisie skleníkových plynov a odstraňovanie vrátane porovnania s projekciami vychádzajúcimi z existujúcich politík a opatrení (podľa opisu v oddiele 4).

i.

Projekcie vývoja energetického systému a emisií skleníkových plynov a odstraňovania, ako aj emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, ak je to relevantné, v súlade so smernicou (EÚ) 2016/2284 v rámci plánovaných politík a opatrení aspoň na desať rokov po období, na ktoré sa plán vzťahuje (aj na posledný rok obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje) vrátane relevantných politík a opatrení Únie.

ii.

Posúdenie interakcie medzi politikami (medzi existujúcimi a plánovanými politikami a opatreniami v rámci určitého rozmeru politiky a medzi existujúcimi a plánovanými politikami a opatreniami rôznych rozmerov) aspoň do posledného roku obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje, najmä z dôvodu riadneho pochopenia vplyvu politík v oblasti energetickej efektívnosti/úspor energie na veľkosť energetického systému a z dôvodu zníženia rizika uviaznutých investícií do dodávok energie

iii.

Posúdenie interakcií medzi existujúcimi politikami a opatreniami a plánovanými politikami a opatreniami a medzi týmito politikami a opatreniami a opatreniam Únie v oblasti klímy a energetiky

5.2.   Makroekonomický a, v uskutočniteľnom rozsahu, zdravotný, environmentálny, zamestnanostný a vzdelávací účinok, účinok na zručnosti a sociálny účinok vrátane aspektov spravodlivého prechodu (z hľadiska nákladov a prínosu, ako aj nákladovej efektívnosti), ktoré majú plánované politiky a opatrenia opísané v oddiele 3 aspoň do posledného roku obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje vrátane porovnania s projekciami vychádzajúcimi z existujúcich politík a opatrení

5.3.   Prehľad investičných potrieb

i.

Existujúce investičné toky a forwardové investičné projekcie so zreteľom na plánované politiky a opatrenia

ii.

Faktory sektorového alebo trhového rizika alebo prekážky v národnom alebo regionálnom kontexte

iii.

Analýza ďalšej verejnej finančnej podpory alebo zdrojov na odstránenie identifikovaných nedostatkov v rámci bodu ii)

5.4.   Účinky plánovaných politík a opatrení opísaných v oddiele 3 na ostatné členské štáty a regionálnu spoluprácu aspoň do posledného roku obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje, vrátane porovnania s projekciami vychádzajúcimi z existujúcich politík a opatrení

i.

Účinky na energetický systém v susedných a iných členských štátoch v regióne v maximálnej možnej miere

ii.

Účinky na ceny energie, sieťové odvetvia a integráciu trhov s energiou

iii.

Ak je to relevantné, účinky na regionálnu spoluprácu

Časť 2

Zoznam parametrov a premenných, ktoré sa majú nahlásiť v oddiele B národného plánu (26) (27) (28) (29)

V oddiele B „Analytický základ“ národného plánu treba uviesť tieto parametre, premenné, energetické bilancie a ukazovatele, ak sú použité:

1.   Všeobecné parametre a premenné

(1)

Obyvateľstvo [v miliónoch]

(2)

HDP [v miliónoch EUR]

(3)

Sektorová hrubá pridaná hodnota (vrátane hlavných priemyselných sektorov, stavebníctva, služieb a poľnohospodárstva) [v miliónoch EUR]

(4)

Počet domácností [v tisícoch]

(5)

Veľkosť domácnosti [počet obyvateľov/domácnosť]

(6)

Disponibilný príjem domácností [v EUR]

(7)

Počet osobokilometrov: všetky spôsoby dopravy, t. j. rozdelené medzi cestnú (podľa možnosti oddelene za automobily a autobusy), železničnú, leteckú a domácu lodnú (ak je relevantná) [v miliónoch osobokilometrov]

(8)

Počet tonokilometrov v nákladnej doprave: všetky spôsoby dopravy okrem medzinárodnej námornej, t. j. rozdelené medzi cestnú, železničnú, leteckú a domácu lodnú (vnútrozemské vodné cesty a vnútroštátna námorná doprava) [v miliónoch tonokilometrov]

(9)

Medzinárodné dovozné ceny ropy, plynu a uhlia [EUR/GJ alebo EUR/toe] na základe odporúčaní Komisie

(10)

Cena uhlíka v EU ETS [EUR/emisná kvóta] na základe odporúčaní Komisie

(11)

Predpoklady výmenných kurzov EUR a (prípadne) USD [EUR/mena a USD/mena]

(12)

Počet vykurovacích dennostupňov (Heating Degree Days, HDD)

(13)

Počet chladiacich dennostupňov (Cooling Degree Days, CDD)

(14)

Predpoklady nákladov na technológie použité pri zostavovaní modelov hlavných relevantných technológií

2.   Energetické bilancie a ukazovatele

2.1.   Dodávka energie

(1)

Domáca produkcia jednotlivých druhov paliva (všetky energetické produkty, ktoré sa produkujú vo významných množstvách) [ktoe]

(2)

Čistý dovoz jednotlivých druhov paliva (vrátane elektriny a rozdelený na čistý dovoz z EÚ a čistý dovoz z krajín mimo nej) [ktoe]

(3)

Závislosť od dovozu z tretích krajín [%]

(4)

Hlavné zdroje dovozu (krajiny) hlavných nosičov energie (vrátane plynu a elektriny)

(5)

Hrubá domáca spotreba z jednotlivých zdrojov paliva (vrátane tuhého paliva, všetkých energetických produktov: uhlie, ropa a ropné produkty, zemný plyn, jadrová energia, elektrina, získané teplo, energia z obnoviteľných zdrojov, odpad) [ktoe]

2.2.   Elektrina a teplo

(1)

Hrubá výroba elektriny [GWh]

(2)

Hrubá výroba elektriny rozdelená podľa paliva (všetky energetické produkty) [GWh]

(3)

Podiel kombinovanej výroby elektriny a tepla na celkovej výrobe elektriny a tepla [%]

(4)

Inštalovaný výkon výroby elektriny podľa jednotlivých zdrojov vrátane vyradení a nových investícií [MW]

(5)

Výroba tepla v tepelných elektrárňach

(6)

Výroba tepla zo zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla vrátane odpadového tepla v priemysle

(7)

Kapacity cezhraničného prepojenia na prepravu plynu a prenos elektriny [vymedzenie pri elektrine v súlade s výsledkami prebiehajúcich rozhovorov na základe cieľa dosiahnuť 15 % prepojenosť] a ich plánované miery využitia

2.3.   Sektor premeny

(1)

Vstupy paliva v tepelných elektrárňach (vrátane tuhého paliva, ropy, zemného plynu) [ktoe]

(2)

Vstup paliva na iné procesy premeny [ktoe]

2.4.   Energetická spotreba

(1)

Primárna a konečná energetická spotreba [ktoe]

(2)

Konečná energetická spotreba podľa sektorov [vrátane priemyslu, domácností, služieb, poľnohospodárstva a dopravy (vrátane rozdelenia na osobnú a nákladnú dopravu, ak sú dostupné údaje,)] [ktoe]

(3)

Konečná energetická spotreba podľa paliva (všetky energetické produkty) [ktoe]

(4)

Konečná neenergetická spotreba [ktoe]

(5)

Primárna energetická náročnosť hospodárstva spolu (primárna energetická spotreba na HDP [toe/EUR])

(6)

Konečná energetická náročnosť podľa sektora [vrátane priemyslu, domácností, služieb, dopravy (vrátane rozdelenia na osobnú a nákladnú dopravu, ak sú dostupné údaje)]

2.5.   Ceny

(1)

Ceny elektrickej energie podľa typu sektora, ktorý ju využíva (domácnosti, priemysel, služby)

(2)

Vnútroštátne maloobchodné ceny paliva (vrátane daní, rozčlenené podľa zdrojov a sektorov) [EUR/ktoe]

2.6.   Investície

Investičné náklady v sektoroch premeny, dodávky, prenosu a distribúcie energie

2.7.   Obnoviteľné zdroje energie

(1)

Hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov a podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe, v jednotlivých sektoroch (elektrina, vykurovanie a chladenie, doprava) a podľa technológie

(2)

Výroba elektriny a tepla z energie z obnoviteľných zdrojov v budovách; zahŕňa, ak sú k dispozícii, rozčlenené údaje o vyrobenej a spotrebovanej energii, ako aj energii dodanej do siete zo slnečných fotovoltických systémov, z tepelných solárnych systémov, biomasy, tepelných čerpadiel, geotermálnych systémov a všetkých iných decentralizovaných systémov s obnoviteľnými zdrojmi energie

(3)

V prípade potreby iné národné trajektórie vrátane tých, ktoré sú dlhodobé a sektorové, podiel biopalív na báze potravín a pokročilých biopalív, podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, ako aj energia z obnoviteľných zdrojov ktorú produkujú mestá a komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov.

3.   Ukazovatele týkajúce sa emisií skleníkových plynov a odstraňovania

(1)

Emisie skleníkových plynov rozčlenené podľa sektorov politiky (EU ETS, spoločné úsilie a LULUCF)

(2)

Emisie skleníkových plynov rozčlenené podľa sektorov IPCC a druhu plynu (v relevantných prípadoch osobitne za EU ETS a odvetvia, na ktoré sa vzťahuje spoločné úsilie) [tCO2eq]

(3)

Uhlíková náročnosť hospodárstva spolu [tCO2eq/HDP]

(4)

Ukazovatele súvisiace s emisiami CO2

a)

Intenzita skleníkových plynov z domácej výroby elektrickej energie a tepla [tCO2eq/MWh]

b)

Intenzita skleníkových plynov z konečnej energetickej spotreby podľa sektorov [tCO2eq/toe]

(5)

Ukazovatele nesúvisiace s emisiami CO2

a)

Hospodárske zvieratá: mliekové plemená hovädzieho dobytka [1 000 kusov], iné ako mliekové plemená hovädzieho dobytka [1 000 kusov], ovce [1 000 kusov], ošípané [1 000 kusov], hydina [1 000 kusov]

b)

Prísun dusíka z aplikácie umelých hnojív [kt dusíka]

c)

Prísun dusíka z aplikácie hnoja [kt dusíka]

d)

Viazaný dusík vďaka plodinám viažucim dusík [kt dusíka]

e)

Dusík v zvyškoch plodín vrátených na pôdu [kt dusíka]

f)

Plocha obrábaných organických pôd [hektáre]

g)

Tvorba komunálneho tuhého odpadu

h)

Komunálny tuhý odpad určený na skládky

i)

Podiel spätného získania CH4 z celkovej tvorby CH4 na skládkach [%]


(1)  Je potrebné zabezpečiť konzistentnosť s dlhodobými stratégiami podľa článku 15.

(2)  V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).

(3)  Členské štáty pri plánovaní týchto opatrení zohľadnia skončenie životnosti existujúcich zariadení a potenciál prestavby (repowering).

(4)  V súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ.

(5)  V súlade s článkom 18 smernice 2012/27/EÚ.

(6)  V súlade s článkom 8 smernice 2012/27/EÚ.

(7)  V súlade s článkami 12 a 17 smernice 2012/27/EÚ.

(8)  V súlade s článkom 19 smernice 2012/27/EÚ.

(9)  V súlade s článkom 15 ods. 2 smernice 2012/27/EÚ.

(10)  Politiky a opatrenia musia odrážať zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti.

(11)  Musí sa zabezpečiť súlad s preventívnymi akčnými plánmi a núdzovými plánmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (Ú. v. EÚ L 280, 28.10.2017, s. 1), ako aj s plánmi pripravenosti na riziká podľa nariadenia (EÚ) 2018/2001 [podľa návrhu COM(2016)0862 o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie a o zrušení smernice 2005/89/ES].

(12)  Politiky a opatrenia musia odrážať zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti.

(13)  Iné než regionálne zoskupenia projektov spoločného záujmu vytvorené podľa nariadenia (EÚ) č. 347/2013.

(14)  Iné než regionálne zoskupenia projektov spoločného záujmu vytvorené podľa nariadenia (EÚ) č. 347/2013.

(15)  V súlade s článkom 15 ods. 8 smernice 2012/27/EÚ.

(16)  Podrobný zoznam parametrov a premenných, ktoré treba nahlásiť v oddiele B plánu, sa uvádza v časti 2.

(17)  Aktuálna situácia je situácia v deň predloženia národného plánu (alebo v posledný dostupný dátum). Existujúce politiky a opatrenia zahŕňajú vykonávané a prijaté politiky a opatrenia. Prijaté politiky a opatrenia sú politiky a opatrenia, pre ktoré bolo prijaté oficiálne vládne rozhodnutie ku dňu predloženia národného plánu a existuje jasný záväzok vykonávať ich. Vykonávané politiky a opatrenia sú politiky a opatrenia, pre ktoré platí jedna alebo viac týchto skutočností ku dňu predloženia integrovaného národného energetického a klimatického plánu alebo integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku: priamo uplatniteľné európske právne predpisy alebo vnútroštátne právne predpisy sú v platnosti, bola uzavretá jedna alebo viac dobrovoľných dohôd, boli pridelené finančné zdroje a boli zmobilizované ľudské zdroje.

(18)  Výber vonkajších faktorov môže byť založený na referenčnom scenári EÚ do roku 2016 alebo ďalších následných politických scenároch tých istých premenných. Navyše konkrétne výsledky v jednotlivých členských štátoch vyplývajúce z referenčného scenára EÚ do roku 2016, ako aj výsledky následných politických scenárov môžu predstavovať aj užitočný zdroj informácií pri zostavovaní národných projekcií vychádzajúcich z existujúcich politík a opatrení a vypracúvaní posúdení vplyvu.

(19)  V súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ.

(20)  Táto referenčná projekcia vývoja za nezmenených okolností je východiskovým údajom pre cieľ primárnej a konečnej energetickej spotreby v roku 2030 opísaný v bode 2.3 a pre prevodné koeficienty.

(21)  S odkazom na prehľad existujúcej prenosovej infraštruktúry prevádzkovateľov prenosových sústav (PPS).

(22)  S odkazom na národné plány rozvoja siete a regionálne investičné plány PPS.

(23)  S odkazom na prehľad existujúcej prenosovej infraštruktúry PPS.

(24)  S odkazom na národné plány rozvoja siete a regionálne investičné plány PPS.

(25)  Plánované politiky a opatrenia sú prerokúvané možnosti s reálnou pravdepodobnosťou, že budú prijaté a vykonávané po dni predloženia národného plánu. Výsledné projekcie podľa oddielu 5.1 bodu i) preto musia zahŕňať nielen vykonávané a prijaté politiky a opatrenia (projekcie vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia), ale aj plánované politiky a opatrenia.

(26)  V pláne na obdobie 2021 až 2030: Za každý parameter/premennú na zozname je potrebné v oddieloch 4 aj 5 nahlásiť trendy v období 2005 – 2040 (prípadne 2005 – 2050) vrátane údaja za rok 2030 v päťročných intervaloch. Uvedie sa parameter založený na vonkajších predpokladoch oproti výstupu modelovacích cvičení.

(27)  Nahlásené údaje a projekcie v čo najväčšej možnej miere musia vychádzať z údajov Eurostatu a byť s týmito údajmi a metódami nahlasovania európskych štatistík v relevantných sektorových právnych predpisoch konzistentné, keďže európske štatistiky sú hlavným zdrojom štatistických údajov používaných na podávanie správ a monitorovanie v súlade s nariadením (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike.

(28)  Poznámka: všetky projekcie musia vychádzať z konštantných cien (východiskovým údajom sú ceny v roku 2016).

(29)  Komisia poskytne odporúčania vzhľadom na kľúčové parametre na účely projekcií, minimálne vzhľadom na dovozné ceny ropy, plynu a uhlia, ako aj na ceny uhlíka v EU ETS.


PRÍLOHA II

NÁRODNÉ PRÍSPEVKY PRE PODIEL ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV NA HRUBEJ KONEČNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBE V ROKU 2030

1.

Tento orientačný vzorec predstavuje objektívne kritériá uvedené v článku 5 ods. 1 písm. e) bodoch i) až v), každý vyjadrený v percentuálnych bodoch:

a)

národný záväzný cieľ členského štátu na rok 2020 stanovený v treťom stĺpci tabuľky v prílohe I k smernici (EÚ) 2018/2001;

b)

paušálny príspevok (ďalej len „CFlat“);

c)

príspevok na základe HDP na obyvateľa (ďalej len „CHDP“);

d)

príspevok na základe potenciálu (ďalej len „CPotential“);

e)

príspevok zohľadňujúci úroveň prepojenia členského štátu (ďalej len „CInterco“).

2.

CFlat je rovnaký pre všetky členské štáty. CFlat všetkých členských štátov spoločne prispieva 30 % k rozdielu medzi cieľmi Únie do roku 2030 a do roku 2020.

3.

CHDP sa členským štátom pridelí na základe pomeru HDP na obyvateľa k priemeru Únie podľa údajov Eurostatu za obdobie rokov 2013 až 2017, vyjadreného ako parita kúpnej sily, pričom táto hodnota v prípade každého členského štátu môže predstavovať najviac 150 % priemeru Únie. CHDP všetkých členských štátov spoločne prispieva 30 % k rozdielu medzi cieľmi Únie do roku 2030 a do roku 2020.

4.

CPotential sa členským štátom pridelí na základe rozdielu medzi podielom energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu v roku 2030 podľa scenára PRIMES a jeho záväzným národným cieľom do roku 2020. CPotential všetkých členských štátov spoločne prispieva 30 % k rozdielu medzi cieľmi Únie na rok 2030 a na rok 2020.

5.

CInterco sa členským štátom pridelí na základe pomeru prepojenia elektrických sietí k priemeru Únie v roku 2017, nameraného ako čistá prenosová kapacita v pomere k celkovej inštalovanej výrobnej kapacite, pričom táto hodnota v prípade každého členského štátu môže predstavovať najviac 150 % priemeru Únie. CInterco všetkých členských štátov spoločne prispieva 10 % k rozdielu medzi cieľmi Únie na rok 2030 a na rok 2020.

PRÍLOHA III

OZNÁMENIE OPATRENÍ A METODÍK ČLENSKÝCH ŠTÁTOV NA VYKONÁVANIE ČLÁNKU 7 SMERNICE 2012/27/EÚ

Členské štáty podľa prílohy V bodu 5 smernice 2012/27/EÚ oznamujú Komisii svoju navrhovanú podrobnú metodiku na fungovanie povinných schém energetickej efektívnosti, ako aj svoje alternatívne politické opatrenia uvedené v článkoch 7a a 7b a článku 20 ods. 6 uvedenej smernice.

1.   Výpočet miery požadovaných úspor energie, ktoré treba dosiahnuť za celé obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030, s vysvetlením, ako sa zohľadňujú tieto prvky:

a)

ročná konečná energetická spotreba ako priemer obdobia troch posledných rokov pred 1. januárom 2019 [v ktoe];

b)

celkový kumulatívny objem úspor konečnej energetickej spotreby, ktorý sa má dosiahnuť [v ktoe], v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) smernice 2012/27/EÚ;

c)

údaje použité pri výpočte konečnej spotreby energie a zdroje takýchto údajov vrátane odôvodnenia, prečo sa použili alternatívne štatistické zdroje, a prípadných rozdielov medzi výslednými množstvami (ak sa použili iné zdroje než Eurostat).

2.   Členské štáty, ktoré sa rozhodnú využiť akúkoľvek z možností podľa článku 7 ods. 2 smernice 2012/27/EÚ, oznámia aj svoj výpočet úrovne požiadavky na úspory energie, ktorá sa má dosiahnuť za celé obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030, pričom uvedú, ako sa zohľadnia aj tieto prvky:

a)

ich vlastná miera ročných úspor;

b)

ich vlastný základ pre výpočet a energia použitá v doprave celkom alebo sčasti vylúčená z výpočtu [v ktoe];

c)

vypočítaný kumulatívny objem úspor energie za celé obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 (pred uplatnením možností uvedených v písmenách b) až g) článku 7 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ) [v ktoe];

d)

uplatnenie možností uvedených v písmenách b) až g) článku 7 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ:

i)

konečná energetická spotreba v priemyselných činnostiach [v ktoe] uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES vylúčená z výpočtu v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. b) smernice 2012/27/EÚ;

ii)

objem úspor energie [v ktoe] dosiahnutý v sektoroch premeny, prenosu a distribúcie energie vrátane infraštruktúry pre účinné diaľkové vykurovanie a chladenie v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. c) smernice 2012/27/EÚ;

iii)

objem úspor energie [v ktoe] vyplývajúci z nových individuálnych činností vykonaných po 31. decembri 2008, ktorých vplyv pretrváva aj v roku 2020 a po ňom, v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. d) smernice 2012/27/EÚ;

iv)

objem úspor energie [v ktoe], ktoré vyplývajú z politických opatrení, za predpokladu, že možno preukázať, že tieto politické opatrenia majú za následok individuálne opatrenia vykonané od 1. januára 2018 do 31. decembra 2020, ktoré prinášajú úspory po 31. decembri 2020, v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. e) smernice 2012/27/EÚ;

v)

množstvo vyrobenej energie [v ktoe] na alebo v budovách pre vlastné použitie ako dôsledok politických opatrení podporujúcich nové inštalácie technológií obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. f) smernice 2012/27/EÚ;

vi)

objem úspor energie [v ktoe], ktoré presahujú kumulatívne úspory energie požadované v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020, ktoré členské štáty započítavajú do obdobia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. g) smernice 2012/27/EÚ;

e)

celkový kumulatívny objem úspor energie (po uplatnení možností uvedených v článku 7 ods. 4 písm. b) až g) smernice 2012/27/EÚ.

3.   Politické opatrenia zamerané na dosiahnutie požadovaných úspor uvedených v článku 7 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ:

3.1.   Povinné schémy energetickej efektívnosti uvedené v článku 7a smernice 2012/27/EÚ:

a)

opis povinnej schémy energetickej efektívnosti;

b)

očakávaný celkový kumulatívny a ročný objem úspor a trvanie obdobia (období) povinnosti;

c)

povinné subjekty a ich zodpovednosť;

d)

cieľové odvetvia;

e)

oprávnené činnosti zaručené v rámci opatrenia;

f)

informácie o uplatňovaní týchto ustanovení smernice 2012/27/EÚ:

i)

v prípade potreby konkrétne činnosti, podiel úspor, ktoré sa majú dosiahnuť v domácnostiach trpiacich energetickou chudobou v súlade s článkom 7 ods. 11;

ii)

úspory, ktoré dosiahli poskytovatelia energetických služieb alebo iné tretie strany v súlade s článkom 7a ods. 6 písm. a);

iii)

„ukladanie a požičiavanie“ v súlade s článkom 7a ods. 6 písm. b);

g)

ak je to relevantné, informácie o obchodovaní s úsporami energie.

3.2.   Alternatívne opatrenia uvedené v článku 7b a článku 20 ods. 6 smernice 2012/27/EÚ (okrem zdaňovania):

a)

druh politického opatrenia;

b)

stručný opis politického opatrenia vrátane hlavných vlastností každého oznámeného politického opatrenia;

c)

očakávaný celkový kumulatívny a ročný objem úspor za každé opatrenie a/alebo objem úspor energie vo vzťahu k akémukoľvek prechodnému obdobiu;

d)

vykonávajúce orgány verejnej moci, zúčastňujúce sa alebo poverené subjekty a ich zodpovednosť za vykonávanie politického opatrenia (politických opatrení);

e)

cieľové odvetvia;

f)

oprávnené činnosti zaručené v rámci opatrenia;

g)

v prípade potreby konkrétne politické opatrenia alebo individuálne činnosti zamerané na energetickú chudobu.

3.3.   Informácie o daňových opatreniach:

a)

stručný opis daňového opatrenia;

b)

trvanie daňového opatrenia;

c)

vykonávajúci orgán verejnej moci;

d)

očakávaný kumulatívny a ročný objem úspor za každé opatrenie;

e)

cieľové odvetvia a segment daňovníkov;

f)

metodika výpočtu vrátane toho, ktoré cenové elasticity sa používajú a ako boli stanovené, v súlade s bodom 4 prílohy V k smernici 2012/27/EÚ.

4.   Metodika výpočtu pre opatrenia oznámené podľa článkov 7a a 7b a článku 20 ods. 6 smernice 2012/27/EÚ (okrem daňových opatrení):

a)

použité metódy merania uvedené v bode 1 prílohy V k smernici 2012/27/EÚ;

b)

metóda vyjadrenia úspor energie (úspory primárnej alebo konečnej energie);

c)

životnosť opatrení, miera poklesu úspor v čase, a prístup použitý pri zohľadnení životnosti úspor;

d)

stručný opis metodiky výpočtu vrátane spôsobu, akým sa zabezpečuje doplnkovosť a miera podstatnosti úspor a ktoré metodiky a referenčné hodnoty sa používajú pre predpokladané a pomerné úspory;

e)

informácie o riešení možného prekrývania opatrení a individuálnych činností s cieľom predísť dvojitému započítaniu úspor energie;

f)

ak je to relevantné, klimatické odchýlky a použitý prístup.

5.   Monitorovanie a overovanie

a)

stručný opis monitorovacieho a overovacieho systému a postupu overovania;

b)

vykonávajúci orgán verejnej moci a jeho hlavné oblasti zodpovednosti vzhľadom na monitorovací a overovací systém v súvislosti s povinnou schémou energetickej efektívnosti alebo alternatívnymi opatreniami;

c)

nezávislosť monitorovania a overovania od povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov;

d)

štatisticky významný podiel opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a podiel a kritériá použité na vymedzenie a výber reprezentatívnej vzorky;

e)

povinnosť zodpovedných subjektov podávať správy (úspory, ktoré dosiahol každý povinný subjekt alebo každá podkategória povinných subjektov, a celkové úspory vyplývajúce z danej schémy);

f)

uverejnenie úspor energie dosiahnutých v rámci povinnej schémy energetickej efektívnosti a alternatívnych opatrení (každoročne);

g)

informácie o právnych predpisoch členských štátov o sankciách, ktoré sa majú uplatňovať v prípade nedodržania predpisov;

h)

informácie o politických opatreniach ustanovených v prípade, že pokrok nie je uspokojivý.


PRÍLOHA IV

VŠEOBECNÝ RÁMEC PRE DLHODOBÉ STRATÉGIE

1.   PREHĽAD A PROCES VYPRACOVANIA STRATÉGIÍ

1.1.   Zhrnutie

1.2.   Právny a politický kontext

1.3.   Verejná konzultácia

2.   OBSAH

2.1.   CELKOVÉ ZNÍŽENIA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV A ZINTENZÍVNENIE ODSTRAŇOVANIA ZÁCHYTMI

2.1.1.   Plánované zníženia emisií a zintenzívnenie odstraňovania do roku 2050

2.1.2.   Národný cieľ do roku 2030 a prípadne po ňom a orientačné míľniky do roku 2040 a 2050

2.1.3.   Politiky a opatrenia adaptácie

2.2.   ENERGIA Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV

2.2.1   V uskutočniteľnom rozsahu odhadovaný pravdepodobný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej energetickej spotrebe do roku 2050

2.3.   ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ

2.3.1.   V uskutočniteľnom rozsahu odhadovaná pravdepodobná energetická spotreba do roku 2050

2.4.   INFORMÁCIE O SEKTOROVÝCH ŠPECIFIKÁCH

2.4.1.   Energetický systém

2.4.1.1.   Zamýšľané alebo pravdepodobné budúce trajektórie emisií alebo rozsah

2.4.1.2.   Všeobecný opis hlavných faktorov energetickej efektívnosti, pružnosti na strane dopytu a energetickej spotreby ich vývoj od roku 2021 a ďalej

2.4.2.   Priemysel

2.4.2.1.   Očakávané zníženia emisií podľa sektora a dopyt po energii

2.4.2.2.   Všeobecný prehľad politík, existujúcich plánov a opatrení na dekarbonizáciu, ako sa opisuje v bode 2.1 oddielu A časti 1 prílohy I

2.4.3.   Doprava

2.4.3.1.   Očakávané emisie a zdroje energie podľa druhu dopravy (napr. autá a dodávky, ťažké úžitkové vozidlá, letecká doprava, železničná doprava)

2.4.3.2.   Možnosti dekarbonizácie

2.4.4.   Poľnohospodárstvo, využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF)

2.4.4.1.   V uskutočniteľnom rozsahu očakávané emisie podľa zdrojov a jednotlivých skleníkových plynov

2.4.4.2.   Plánované možnosti znižovania emisií

2.4.4.3.   Prepojenia na poľnohospodárske politiky a politiky rozvoja vidieka

3.   FINANCOVANIE

3.1.   Odhady potrebných investícií

3.2.   Politiky a opatrenia pre súvisiaci výskum, vývoj a inovácie

4.   POSÚDENIE VPLYVU SOCIÁLNO-HOSPODÁRSKYCH ASPEKTOV

5.   PRÍLOHY (v prípade potreby)

5.1.   Podrobnosti o tvorbe modelov (vrátane predpokladov), a/alebo analýzy, ukazovatele atď.


PRÍLOHA V

INFORMÁCIE O INVENTÚRACH SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

Časť 1

Informácie, ktoré sa majú uviesť v správach podľa článku 26 ods. 3:

a)

svoje antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v časti 2 tejto prílohy a antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/842 za rok X-2;

b)

údaje o svojich antropogénnych emisiách oxidu uhoľnatého (CO), oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx) a prchavých organických zlúčenín, ktoré sú v súlade s už nahlásenými údajmi podľa článku 8 smernice (EÚ) 2016/2284 za rok X-2;

c)

svoje antropogénne emisie skleníkových plynov podľa jednotlivých zdrojov a odstraňovanie CO2 záchytmi v sektore LULUCF za rok X-2 v súlade s metodikami špecifikovanými v časti 3 tejto prílohy. Tieto údaje sú relevantné aj pre správu o súlade podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2018/841;

d)

akékoľvek zmeny údajov uvedených v písmenách a), b) a c) za roky medzi príslušným základným rokom alebo obdobím a rokom X-3 s uvedením dôvodov týchto zmien;

e)

informácie o ukazovateľoch uvedených v časti 4 tejto prílohy za rok X-2;

f)

súhrnné informácie o uzavretých prevodoch podľa článku 5 nariadenia (EÚ) 2018/842 a článkov 12 a 13 nariadenia (EÚ) 2018/841 za rok X-1;

g)

informácie o krokoch prijatých na zlepšenie odhadov inventúry, najmä v oblastiach inventúry, ktoré boli na základe odborných preskúmaní predmetom úprav alebo odporúčaní;

h)

za rok X-2 skutočné alebo odhadované prideľovanie overených emisií nahlásených prevádzkovateľmi zariadení podľa smernice 2003/87/ES ku kategóriám zdrojov národnej inventúry skleníkových plynov a pomer týchto overených emisií k celkovým nahláseným emisiám skleníkových plynov v týchto kategóriách zdrojov;

i)

ak je to relevantné, výsledky kontrol konzistentnosti emisií nahlásených v inventúrach skleníkových plynov za rok X-2 s overenými emisiami nahlásenými podľa smernice 2003/87/ES;

j)

ak je to relevantné, výsledky kontrol konzistentnosti údajov použitých na odhad emisií pri príprave inventúr skleníkových plynov za rok X-2:

i)

s údajmi použitými pri príprave inventúr látok znečisťujúcich ovzdušie podľa smernice (EÚ) 2016/2284;

ii)

s údajmi nahlásenými podľa článku 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 a prílohy VII k nemu;

iii)

s údajmi z oblasti energetiky nahlásenými podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1099/2008 a prílohy B k nemu;

k)

opis prípadných zmien svojho národného inventarizačného systému;

l)

opis prípadných zmien národného registra;

m)

informácie o svojom pláne zabezpečenia kvality a kontroly kvality, všeobecné posúdenie neurčitostí, všeobecné posúdenie úplnosti a akékoľvek ďalšie prvky národnej inventarizačnej správy skleníkových plynov potrebné na vypracovanie inventarizačnej správy o skleníkových plynoch v Únii;

n)

informácie o zámere členského štátu využiť flexibility v článku 5 ods. 4 a 5 a v článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/842 a o použití príjmov podľa článku 5 ods. 6 uvedeného nariadenia.

Členský štát môže požiadať Komisiu o udelenie výnimky z písmena c) prvého odseku, aby mohol použiť inú metodiku, než sa špecifikuje v časti 3 tejto prílohy, ak by požadované zlepšenie metodiky nebolo možné dosiahnuť včas tak, aby sa toto zlepšenie zohľadnilo v inventúrach skleníkových plynov za obdobie rokov 2021 až 2030, alebo ak by náklady na zlepšenie metodiky boli neprimerane vysoké v porovnaní s prínosmi uplatňovania tejto metodiky na zlepšenie započítavania emisií a odstraňovania z dôvodu malého významu emisií a záchytov v prípade dotknutých úložísk uhlíka. Členské štáty, ktoré si želajú využiť túto výnimku, musia do 31. decembra 2020 predložiť Komisii odôvodnenú žiadosť, v ktorej uvedú dokedy by sa mohlo zrealizovať zlepšenie metodiky alebo navrhnúť alternatívna metodika, a posúdenie potenciálnych vplyvov na presnosť započítavania. Komisia môže požiadať o predloženie dodatočných informácií v určenej primeranej lehote. Ak Komisia považuje žiadosť za odôvodnenú, výnimku udelí. Ak Komisia žiadosti nevyhovie, uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

Časť 2

Skleníkové plyny, ktoré sa majú zahrnúť:

 

oxid uhličitý (CO2)

 

metán (CH4)

 

oxid dusný (N2O)

 

fluorid sírový (SF6)

 

fluorid dusný (NF3)

fluórované uhľovodíky (HFC):

HFC-23 CHF3

HFC-32 CH2F2

HFC-41 CH3F

HFC-125 CHF2CF3

HFC-134 CHF2CHF2

HFC-134a CH2FCF3

HFC-143 CH2FCHF2

HFC-143a CH3CF3

HFC-152 CH2FCH2F

HFC-152a CH3CHF2

HFC-161 CH3CH2F

HFC-227ea CF3CHFCF3

HFC-236cb CF3CF2CH2F

HFC-236ea CF3CHFCHF2

HFC-236fa CF3CH2CF3

HFC-245fa CHF2CH2CF3

HFC-245ca CH2FCF2CHF2

HFC-365mfc CH3CF2CH2CF3

HFC-43-10mee CF3CHFCHFCF2CF3 or (C5H2F10)

plnofluórované uhľovodíky (PFC):

PFC-14, perfluórmetán, CF4

PFC-116, perfluóretán, C2F6

PFC-218, oktafluórpropán, C3F8

PFC-318, oktafluórcyklobután, c-C4F8

PFC-318, hexafluórcyklopropán, c-C3F6

PFC-3-1-10, dekafluórbután, C4F10

PFC-4-1-12, dodekafluórpentán, C5F12

PFC-5-1-14, tetradekafluórhexán, C6F14

PFC-9-1-18, C10F18

Časť 3

Metodiky monitorovania a podávania správ v sektore LULUCF

Geolokalizované údaje o konverzii využívania pôdy v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006.

Metodika úrovne 1 v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006.

Pri emisiách a odstraňovaní v prípade úložiska uhlíka, ktoré predstavuje aspoň 25 až 30 % emisií alebo odstraňovania v kategórii zdrojov alebo záchytov, ktorá je uprednostnená v rámci vnútroštátneho inventarizačného systému daného členského štátu, pretože jej odhad má významný vplyv na celkovú inventúru skleníkových plynov krajiny z hľadiska absolútnej úrovne emisií a odstraňovania, vývoja emisií a odstraňovania alebo neistoty v súvislosti s emisiami a odstraňovaním v kategóriách využívania pôdy, aspoň metodika úrovne 2 v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006.

Členské štáty sa nabádajú, aby uplatňovali metodiku úrovne 3 v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006.

Časť 4

Ukazovatele inventúry

Názov ukazovateľa

Ukazovateľ

TRANSFORMÁCIA B0

Špecifické emisie CO2 z verejných elektrární a z elektrární na vlastnú spotrebu, t/TJ

Emisie CO2 z verejných tepelných elektrární a tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, kt vydelené všetkými produktmi – produkcia verejných elektrární a tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, PJ

TRANSFORMÁCIA E0

Špecifické emisie CO2 zo zariadení na vlastnú spotrebu, t/TJ

Emisie CO2 z tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, kt vydelené všetkými produktmi – produkcia tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, PJ

PRIEMYSEL A1.1

Celková intenzita CO2 – železiarsky a oceliarsky priemysel, t/milión EUR

Celkové emisie CO2 zo železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, kt vydelené hrubou pridanou hodnotou – železiarsky a oceliarsky priemysel

PRIEMYSEL A1.2

Intenzita CO2 týkajúca sa energetiky – chemický priemysel, t/milión EUR

Emisie CO2 chemického priemyslu súvisiace s energetikou, kt vydelené hrubou pridanou hodnotou – chemický priemysel

PRIEMYSEL A1.3

Intenzita CO2 týkajúca sa energetiky – sklársky, keramický priemysel a priemysel stavebných materiálov, t/milión EUR

Emisie CO2 sklárskeho a keramického priemyslu a priemyslu stavebných materiálov súvisiace s energetikou, kt vydelené hrubou pridanou hodnotou – sklársky a keramický priemysel a priemysel stavebných materiálov

PRIEMYSEL A1.4

Intenzita CO2 týkajúca sa energetiky – potravinársky, nápojový a tabakový priemysel, t/milión EUR

Emisie CO2 potravinárskeho, nápojového a tabakového priemyslu súvisiace s energetikou, kt vydelené hrubou pridanou hodnotou – potravinársky, nápojový a tabakový priemysel, v mil. EUR (EC95)

PRIEMYSEL A1.5

Intenzita CO2 týkajúca sa energetiky – papierenský a tlačiarenský priemysel, t/milión EUR

Emisie CO2 papierenského a tlačiarenského priemyslu, kt - hrubá pridaná hodnota – papierenský a tlačiarenský priemysel, milión EUR (EC95)

DOMÁCNOSTI A0

Špecifické emisie CO2 z domácností z vykurovania priestorov, t/m2

Emisie CO2 z domácností z vykurovania priestorov vydelené plochou trvalo obývaných bytových jednotiek, milión m2

SLUŽBY B0

Špecifické emisie CO2 z vykurovania priestorov obchodného a inštitucionálneho sektora, kg/m2

Emisie CO2 z vykurovania priestorov obchodného a inštitucionálneho sektora, kt vydelené plochou budov služieb, milión m2

DOPRAVA B0

Špecifické emisie CO2 z nafty z osobných vozidiel, g/100 km

DOPRAVA B0

Špecifické emisie CO2 z benzínu z osobných vozidiel, g/100 km


PRÍLOHA VI

INFORMÁCIE O POLITIKÁCH A OPATRENIACH V OBLASTI EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

Informácie, ktoré sa majú uviesť v správach uvedených v článku 18:

a)

opis svojho národného systému nahlasovania politík a opatrení alebo súborov opatrení a nahlasovania projekcií antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a odstraňovania záchytmi podľa článku 39 ods. 1, alebo v prípade, že bol už tento opis poskytnutý, informácie o akýchkoľvek zmenách tohto systému;

b)

aktualizácie, ktoré sa týkajú dlhodobých stratégií uvedených v článku 15 a pokroku dosiahnutého pri vykonávaní týchto stratégií;

c)

informácie o vnútroštátnych politikách a opatreniach alebo o súboroch opatrení a o vykonávaní politík a opatrení Únie alebo súborov opatrení, ktorými sa obmedzujú alebo znižujú emisie skleníkových plynov zo zdrojov alebo zlepšuje ich odstraňovanie záchytmi, rozčlenené podľa sektorov a usporiadané podľa plynov alebo skupín plynov (HFC a PFC) uvedených v časti 2 prílohy V. Tieto informácie odkazujú na uplatniteľné a relevantné vnútroštátne politiky alebo politiky Únie a obsahujú:

i)

zámer politiky alebo opatrenia a krátky opis politiky alebo opatrenia;

ii)

typ politického nástroja;

iii)

stav vykonávania politiky alebo opatrenia alebo súboru opatrení;

iv)

ukazovatele použité na monitorovanie a hodnotenie pokroku v čase;

v)

ak sú k dispozícii, kvantitatívne odhady účinkov na emisie skleníkových plynov zo zdrojov a odstraňovanie skleníkových plynov záchytmi, rozčlenené na:

výsledky predbežného posúdenia účinkov jednotlivých politík a opatrení alebo ich súborov zameraných na zmierňovanie zmeny klímy. Uvedú sa odhady na obdobie štyroch po sebe idúcich budúcich rokov končiacich číslom 0 alebo 5, ktoré bezprostredne nasledujú po roku nahlasovania, pričom sa rozlišuje medzi emisiami skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, nariadenie (EÚ) 2018/842 a nariadenie (EÚ) 2018/841;

výsledky následného hodnotenia účinkov jednotlivých politík a opatrení alebo ich súborov zameraných na zmierňovanie zmeny klímy, pričom sa rozlišuje medzi emisiami skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, nariadenie (EÚ) 2018/842 a nariadenie (EÚ) 2018/841;

vi)

dostupné odhady predpokladaných nákladov a prínosov politík a opatrení, ako aj odhady realizovaných nákladov a prínosov politík a opatrení;

vii)

všetky existujúce odkazy na posúdenie nákladov a účinkov vnútroštátnych politík a opatrení, na informácie o vykonávaní politík a opatrení Únie, ktorými sa obmedzujú alebo znižujú emisie skleníkových plynov zo zdrojov alebo zlepšuje ich odstraňovanie záchytmi, a na východiskové technické správy;

viii)

posúdenie prínosu politiky alebo opatrenia k dosahovaniu dlhodobej stratégie uvedenej v článku 15;

d)

informácie o plánovaných dodatočných vnútroštátnych politikách a opatreniach alebo súboroch opatrení v záujme prísnejšieho obmedzenia emisií skleníkových plynov na rámec ich záväzku vyplývajúceho z nariadenia (EÚ) 2018/842 a nariadenia (EÚ) 2018/841;

e)

informácie o súvislostiach medzi rozličnými politikami a opatreniami alebo súbormi opatrení nahlásenými podľa písmena c) a o spôsobe, akým tieto politiky a opatrenia alebo súbory opatrení predstavujú prínos k rozličným scenárom projekcií.


PRÍLOHA VII

INFORMÁCIE O PROJEKCIÁCH V OBLASTI EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

Informácie, ktoré sa majú uviesť v správach uvedených v článku 18:

a)

projekcie bez opatrení, ak sú k dispozícii, projekcie s opatreniami, a ak sú k dispozícii, projekcie s dodatočnými opatreniami;

b)

celkové projekcie emisií skleníkových plynov a oddelene odhady projekcií emisií skleníkových plynov za jednotlivé zdroje emisií, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES a nariadenie (EÚ) 2018/842, a projekcie emisií zo zdrojov a odstraňovanie záchytmi podľa nariadenia (EÚ) 2018/841;

c)

vplyv politík a opatrení určených podľa článku 18 ods. 1 písm. a). Ak takéto politiky a opatrenia nie sú zahrnuté, mala by sa táto skutočnosť jasne uviesť a vysvetliť;

d)

výsledky analýzy citlivosti vykonanej na účely projekcií a informácie o použitých modeloch a parametroch;

e)

všetky relevantné odkazy na posúdenie a technické správy, z ktorých vychádzajú projekcie uvedené v článku 18 ods. 4.


PRÍLOHA VIII

INFORMÁCIE O NÁRODNÝCH ADAPTAČNÝCH OPATRENIACH, FINANČNEJ A TECHNOLOGICKEJ PODPORE POSKYTOVANEJ ROZVOJOVÝM KRAJINÁM A O PRÍJMOCH Z AUKCIÍ

Časť 1

Podávanie správ o adaptačných opatreniach

Informácie, ktoré sa majú uviesť v správach uvedených v článku 19 ods. 1:

a)

hlavné ciele, zámery a inštitucionálny rámec pre adaptáciu;

b)

projekcie zmeny klímy vrátane extrémov počasia, vplyvu zmeny klímy, posúdenia zraniteľnosti voči zmene klímy a rizík, ktoré zmena klímy predstavuje, a kľúčových nebezpečenstiev zmeny klímy;

c)

schopnosť adaptácie;

d)

plány a stratégie adaptácie;

e)

rámec pre monitorovanie a hodnotenie;

f)

pokrok dosiahnutý pri vykonávaní vrátane osvedčených postupov a zmien riadenia.

Časť 2

Podávanie správ o podpore poskytnutej rozvojovým krajinám

Informácie, ktoré sa majú uviesť v správach uvedených v článku 19 ods. 3:

a)

informácie o finančnej podpore vyčlenenej a poskytnutej rozvojovým krajinám do roku X-1 vrátane:

i)

kvantitatívnych informácií o verejných a zmobilizovaných finančných zdrojoch v členských štátoch. Informácie o finančných tokoch musia vychádzať z tzv. Rio markerov pre podporu súvisiacu so zmierňovaním zmeny klímy a podporu súvisiacu s adaptáciou na zmenu klímy a iných systémov sledovania, ktoré zaviedol Výbor OECD pre rozvojovú pomoc;

ii)

kvalitatívnych metodologických informácií objasňujúcich metódu použitú na výpočet kvantitatívnych informácií vrátane vysvetlenia metodiky na kvantifikáciu údajov a prípadných ďalších relevantných informácií o vymedzení a metodikách použitých na určenie údajov predovšetkým na účely nahlásených informácií o zmobilizovaných finančných tokoch;

iii)

dostupných informácií o činnostiach členských štátov v súvislosti s projektmi prenosu technológií a projektmi budovania kapacít v prospech rozvojových krajín podľa dohovoru UNFCCC financovanými z verejných zdrojov vrátane informácií o tom, či sa prenesená technológia alebo projekt budovania kapacít využili na zmierňovanie alebo adaptáciu na zmenu klímy, prijímajúcej krajiny, podľa možností sumy poskytnutej podpory a typu prenesenej technológie alebo projektu budovania kapacít;

b)

dostupných informácií za rok X a nasledujúce roky o plánovanom poskytovaní pomoci vrátane informácií o plánovaných činnostiach členských štátov v súvislosti s projektmi prenosu technológií alebo projektmi budovania kapacít v prospech rozvojových krajín podľa dohovoru UNFCCC financovanými z verejných zdrojov a o technológiách, ktoré sa majú preniesť, a projektoch budovania kapacít vrátane informácií o tom, či prenesená technológia alebo projekt budovania kapacít je určený na zmierňovanie alebo adaptáciu na zmenu klímy, prijímajúcej krajiny, podľa možností sumy podpory, ktorá sa má poskytnúť, a typu prenesenej technológie alebo projektu budovania kapacít.

Časť 3

Nahlasovanie príjmov z aukcií

Informácie, ktoré sa majú uviesť v správach uvedených v článku 19 ods. 2:

a)

informácie o použití príjmov počas roka X-1, ktoré členský štát získal z aukcie kvót podľa článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES, vrátane informácií o takýchto príjmoch, ktoré sa využili na jeden alebo viacero účelov špecifikovaných v článku 10 ods. 3 uvedenej smernice, alebo o ekvivalente týchto príjmov vo finančnej hodnote a o opatreniach vykonaných na základe uvedeného článku;

b)

na základe rozhodnutia členského štátu, informácie o použití všetkých príjmov získaných členským štátom aukciou kvót v leteckej doprave podľa článku 3d ods. 1 alebo 2 smernice 2003/87/ES, ktoré sa poskytujú v súlade s článkom 3d ods. 4 uvedenej smernice;

Príjmy z aukcie, ktoré neboli vyplatené v čase, keď členský štát podáva Komisii správu podľa článku 19 ods. 2, sa vyčíslia a nahlásia v správach za nasledujúce roky.


PRÍLOHA IX

DODATOČNÉ POVINNOSTI PRI PODÁVANÍ SPRÁV

Časť 1

Dodatočné povinnosti pri podávaní správ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

Informácie, ktoré je potrebné uviesť podľa článku 20 písm. c), pokiaľ sa neuvádza inak:

a)

fungovanie systému potvrdení o pôvode elektriny, plynu a vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov, miera vydávania a rušenia potvrdení o pôvode a vyplývajúca ročná vnútroštátna energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov, ako aj opatrenia prijaté na zabezpečenie spoľahlivosti systému a jeho ochrany proti podvodom;

b)

množstvo biopalív, bioplynu, palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu a elektriny z obnoviteľných zdrojov spotrebovaných v odvetví dopravy a v prípade potreby ich zníženie emisií skleníkových plynov, pričom sa rozlišuje medzi palivami vyrobenými z rôznych druhov potravinárskych a krmovinárskych plodín a jednotlivými druhmi východiskových surovín uvedenými v prílohe IX k smernici (EÚ) 2018/2001;

c)

vývoj v oblasti dostupnosti, pôvodu a využitia zdrojov biomasy na energetické účely;

d)

zmeny cien komodít a využitia pôdy v členskom štáte, ktoré sú spojené s intenzívnejším využívaním biomasy a iných foriem energie z obnoviteľných zdrojov;

e)

odhadovaná nadprodukcia energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá by sa mohla previesť iným členským štátom, aby tak mohli dosiahnuť súlad s článkom 3 ods. 3 smernice (EÚ) 2018/2001 a národné príspevky a trajektórie uvedené v článku 4 písm. a) bode 2 tohto nariadenia;

f)

prípadne odhadovaný dopyt po energii z obnoviteľných zdrojov, ktorý je potrebné uspokojiť inak než domácou produkciou do roku 2030 vrátane dovezených surovín na výrobu biomasy;

g)

technologický vývoj a využívanie biopalív vyrobených zo surovín uvedených v prílohe IX k smernici (EÚ) 2018/2001;

h)

ak je k dispozícii, odhadovaný vplyv výroby alebo využívania biopalív, biokvapalín a paliva z biomasy na biodiverzitu, vodné zdroje, dostupnosť a kvalitu vody, kvalitu pôd a ovzdušia v členskom štáte;

i)

zistené prípady podvodu v spracovateľskom reťazci biopalív, biokvapalín a palív z biomasy;

j)

informácie o tom, ako sa odhadoval podiel biologicky rozložiteľného odpadu v odpade použitom na výrobu energie, a aké kroky sa podnikli na zlepšenie a overenie týchto odhadov;

k)

elektrická energia a výroba tepla z obnoviteľných zdrojov v budovách, ako aj rozčlenené údaje o vyrobenej a spotrebovanej energii, ako aj energii dodanej do siete zo slnečných fotovoltických systémov, z tepelných solárnych systémov, biomasy, tepelných čerpadiel, geotermálnych systémov a všetkých iných decentralizovaných systémov s obnoviteľnými zdrojmi energie;

l)

prípadne podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, ako aj energia z obnoviteľných zdrojov ktorú produkujú mestá a komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov;

m)

primárne dodávky tuhej biomasy (v 1 000 m3 s výnimkou bodu 1 písm. b) bodu iii), v ktorom sa uvedú v tonách)

(1)

lesná biomasa využívaná na výrobu energie (domáca výroba, dovoz a vývoz )

a)

primárna biomasa z lesov využívaná priamo na výrobu elektrickej a tepelnej energie

i)

ak sú k dispozícii, konáre a vrcholy stromov (vykazovanie je dobrovoľné)

ii)

ak sú k dispozícii, pne (vykazovanie je dobrovoľné)

iii)

guľatina (rozdelená na priemyselnú guľatinu a palivové drevo)

b)

ak sú k dispozícii, vedľajšie produkty drevospracujúceho priemyslu využívané priamo na energiu

i)

ak je k dispozícii, kôra

ii)

odrezky, piliny a iné častice z dreva

iii)

ak sú k dispozícii, čierny lúh a surový talový olej

c)

ak je k dispozícii, recyklované drevo využívané priamo na výrobu elektrickej a tepelnej energie

d)

spracované palivo z dreva, získané zo surovín iných než uvedených v bode 1 písm. a), b) alebo c):

i)

ak je k dispozícii, drevené uhlie

ii)

drevené pelety a drevené brikety

(2)

ak je k dispozícii, poľnohospodárska biomasa využívaná na výrobu elektrickej a tepelnej energie (domáca výroba, dovoz a vývoz)

a)

energetické plodiny na výrobu elektriny alebo tepla (vrátane výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín)

b)

zvyšky poľnohospodárskych plodín na výrobu elektriny alebo tepla

(3)

ak je k dispozícii, biomasa z organického odpadu využívaná na výrobu elektrickej a tepelnej energie (domáca výroba, dovoz a vývoz)

a)

organická časť priemyselného odpadu

b)

organická časť komunálneho odpadu

c)

odpadové kaly

n)

konečná energetická spotreba z tuhej biomasy (množstvo tuhej biomasy použitej na výrobu energie v týchto sektoroch):

(1)

energetický sektor

a)

elektrická energia

b)

kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie

c)

teplo

(2)

priemyselný sektor interne (spotrebovaná a samovyrobená elektrická energia, KVET a teplo)

(3)

priama konečná spotreba bytových budov

(4)

iné

Časť 2

Dodatočné povinnosti pri podávaní správ v oblasti energetickej efektívnosti

V oblasti energetickej efektívnosti je potrebné uviesť ďalšie informácie podľa článku 21 písm. c):

a)

hlavné legislatívne a nelegislatívne politiky, opatrenia, finančné opatrenia a programy vykonané v roku X-2 a X-1 (pričom X je rokom predloženia správy) na dosiahnutie zámerov uvedených v článku 4 písm. b) v prospech podpory trhov s energetickými službami, zlepšenia energetickej hospodárnosti budov, opatrení na využívanie potenciálu energetickej efektívnosti plynárenskej a elektrickej infraštruktúry a vykurovania a chladenia, zlepšenia informácií a kvalifikácie a iných opatrení na podporu energetickej efektívnosti;

b)

kumulatívny objem úspor energie dosiahnutý prostredníctvom článku 7 smernice 2012/27/EÚ v rokoch X-3 a X-2;

c)

objem úspor dosiahnutý politickými opatreniami zameranými na zmiernenie energetickej chudoby v súlade s článkom 7 ods. 11 smernice 2012/27/EÚ;

d)

v prípade potreby, objem úspor dosiahnutý v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. c) smernice 2012/27/EÚ;

e)

pokrok v každom sektore a dôvody, prečo energetická spotreba zostala na rovnakej úrovni alebo vzrástla v rokoch X-3 a X-2 v sektoroch konečnej energetickej spotreby;

f)

celková podlahová plocha budov s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m2 vo vlastníctve a v užívaní ústredných orgánov štátnej správy členských štátov, ktorá k 1. januáru roku X-2 a X-1 nedosahovala požiadavky na energetickú hospodárnosť uvedené v článku 5 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ;

g)

celková podlahová plocha vykurovaných a/alebo chladených budov vo vlastníctve a v užívaní ústredných orgánov štátnej správy členských štátov, ktorá bola obnovená v roku X-3 a X-2 v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ, alebo objem úspor energie v oprávnených budovách vo vlastníctve a v užívaní ústredných orgánov štátnej správy v zmysle článku 5 ods. 6 smernice 2012/27/EÚ;

h)

počet energetických auditov vykonaných v roku X-3 a X-2. Okrem toho aj celkový odhadovaný počet veľkých spoločností na ich území, na ktoré možno uplatniť článok 8 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ, a počet energetických auditov vykonaných v predmetných spoločnostiach v roku X-3 a X-2;

i)

uplatnený vnútroštátny faktor primárnej energie pre elektrinu a odôvodnenie, ak sa líši od štandardného koeficientu uvedeného v poznámke pod čiarou (3) prílohy IV k smernici 2012/27/EÚ;

j)

počet a podlahová plocha nových a obnovených budov s takmer nulovou spotrebou energie v roku X-2 a X-1, ako je stanovené v článku 9 smernice 2010/31/EÚ, ak je to potrebné, na základe štatistickej metódy výberu vzorky;

k)

internetový odkaz na webovú stránku s prístupom k zoznamu alebo rozhraniu poskytovateľov energetických služieb uvedených v článku 18 ods. 1 písm. c) smernice 2012/27/EÚ.


PRÍLOHA X

SPRÁVA ÚNIE O UDRŽATEĽNOSTI BIOENERGIE

Správa EÚ o udržateľnosti bioenergie, ktorej predmetom je energia z biomasy a ktorú má Komisia prijať každé dva roky spolu so správou o stave energetickej únie podľa článku 35 ods. 2 písm. d), musí obsahovať aspoň tieto informácie:

a)

relatívne environmentálne výhody a náklady rôznych biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, účinky dovozných politík Únie na ne, hľadiská spojené s bezpečnosťou dodávok a spôsoby dosiahnutia vyváženého prístupu medzi domácou výrobou a dovozom;

b)

vplyv výroby a využívania biomasy na udržateľnosť v Únii a tretích krajinách vrátane vplyvu na biodiverzitu;

c)

údaje a analýzu súčasnej a predpovedanej udržateľnej dostupnosti biomasy a dopytu po nej vrátane vplyvu zvýšeného dopytu po biomase na sektory využívajúce biomasu;

d)

technologický vývoj a využívanie biopalív vyrobených zo surovín uvedených v prílohe IX k smernici (EÚ) 2018/2001, a posúdenie dostupnosti východiskovej suroviny a hospodárskej súťaže v oblasti zdrojov, a to pri zohľadnení zásad obehového hospodárstva a hierarchie odpadového hospodárstva ustanovenej v smernici 2008/98/ES;

e)

informácie o dostupných výsledkoch vedeckého výskumu o nepriamej zmene využívania pôdy vo vzťahu k všetkým výrobným postupom a ich analýza spolu s posúdením toho, či je možné znížiť mieru neistoty identifikovanú v analýze, ktorá slúži ako podklad pre odhad emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy, pričom sa môže zohľadniť prípadný vplyv politík Únie, ako napríklad politika v oblasti životného prostredia, klímy a poľnohospodárstva;

f)

vzhľadom na tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom biopalív, biokvapalín a palív z biomasy spotrebúvaných v Únii, informácie o vnútroštátnych opatreniach prijatých s cieľom spĺňať kritériá udržateľnosti a kritériá úspor skleníkových plynov stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 a 10 smernice (EÚ) 2018/2001, v záujme ochrany pôdy, vody a ovzdušia, a

g)

súhrnné informácie z databázy uvedenej v článku 28 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001.

Komisia pri nahlasovaní úspor emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z používania biomasy používa množstvo, ktoré nahlásili členské štáty v súlade s časťou 1 písm. b) prílohy IX k tomuto nariadeniu vrátane predbežných stredných hodnôt odhadovaných emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy a súvisiace rozpätie odvodené od analýzy citlivosti, ako sa uvádza v prílohe VIII k smernici (EÚ) 2018/2001 Komisia zverejní údaje o predbežných stredných hodnotách odhadovaných emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy a súvisiace rozpätie odvodené od analýzy citlivosti. Komisia ďalej posúdi, či a ako by sa odhad priamych úspor emisií zmenil, ak by sa zohľadnili vedľajšie produkty pomocou substitučného prístupu.


PRÍLOHA XI

DOBROVOĽNÉ SYSTÉMY, V SÚVISLOSTI S KTORÝMI KOMISIA PRIJALA ROZHODNUTIE PODĽA ČLÁNKU 30 ODS. 4 SMERNICE (EÚ) 2018/2001

Správa o dobrovoľných schémach, v súvislosti s ktorými Komisia prijala rozhodnutie podľa článku 30 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/2001, ktorú má Komisia prijať každé dva roky spolu so správou o stave energetickej únie podľa článku 35 ods. 2 písm. e) tohto nariadenia, musí obsahovať aspoň posúdenie týchto údajov zo strany Komisie:

a)

nezávislosť, spôsob a frekvencia auditov, a to vo vzťahu k tomu, čo je stanovené v súvislosti s týmito aspektmi v dokumentácii dotknutej schémy v čase jej schválenia Komisiou, ako aj vo vzťahu k najlepším postupom v odvetví;

b)

dostupnosť metód odhaľovania a riešenia nedodržiavania pravidiel s osobitným dôrazom na riešenie situácií alebo podozrení v súvislosti s vážnym pochybením na strane členov schémy a skúsenosti a transparentnosť v rámci uplatňovania týchto metód;

c)

transparentnosť najmä v súvislosti s dostupnosťou schémy, dostupnosťou prekladov do príslušných jazykov krajín a regiónov, z ktorých pochádzajú východiskové suroviny, dostupnosťou zoznamu certifikovaných subjektov a príslušných osvedčení a dostupnosťou audítorských správ;

d)

zapojenie zainteresovaných strán, najmä pokiaľ ide o konzultácie s pôvodnými a miestnymi komunitami pred prijatím rozhodnutia, počas prípravy a revízie schémy, ako aj počas auditov, a reakcie na ich príspevky;

e)

celková spoľahlivosť schémy najmä z hľadiska pravidiel v oblasti akreditácie, kvalifikácie a nezávislosti audítorov a relevantných orgánov schémy;

f)

ak sú k dispozícii, trhová aktualizácia schémy, množstvo certifikovaných surovín a biopalív podľa krajiny pôvodu a druhu, počet účastníkov;

g)

jednoduchosť a účinnosť uplatňovania programu na sledovanie dôkazov o dodržiavaní kritérií udržateľnosti, ktoré sú členovia podľa schémy povinní spĺňať, pričom tento program má slúžiť na predchádzanie podvodom so zreteľom najmä na odhaľovanie a riešenie podozrení z podvodu a iných nezrovnalostí a nadväzujúce činnosti, ako aj prípadne počet odhalených prípadov podvodu alebo nezrovnalostí;

h)

možnosti pre subjekty, ktorým sa má povoliť uznávať a monitorovať certifikačné orgány;

i)

kritériá uznávania alebo akreditácie certifikačných orgánov;

j)

pravidlá vykonávania monitorovania certifikačných orgánov;

k)

spôsoby uľahčenia alebo zlepšenia podpory najlepších postupov.


PRÍLOHA XII

NÁRODNÉ INVENTARIZAČNÉ SYSTÉMY

Informácie uvedené v článku 37 zahŕňajú:

a)

údaje a metódy nahlasované za činnosti a zariadenia podľa smernice 2003/87/ES na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov s cieľom zabezpečiť konzistentnosť emisií skleníkových plynov nahlásených v rámci systému EU ETS a v rámci národných inventúr skleníkových plynov;

b)

údaje zhromaždené prostredníctvom systémov nahlasovania fluórovaných plynov v relevantných sektoroch vytvorených podľa článku 20 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov;

c)

emisie, podkladové údaje a metodiky, ktoré nahlásili zariadenia podľa nariadenia (ES) č. 166/2006 na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov;

d)

údaje nahlásené podľa nariadenia (ES) č. 1099/2008;

e)

údaje zhromaždené prostredníctvom geografického sledovania pôdnych plôch v rámci existujúcich programov a prieskumov Únie a členských štátov vrátane prieskumu o využívaní pôdy a krajinnej pokrývky (Land Use Cover Area Frame Survey – LUCAS) a programu Copernicus.


PRÍLOHA XIII

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (EÚ) č. 525/2013

Toto nariadenie

článok 1

článok 1 ods. 1

článok 2

článok 3

článok 4

článok 15

článok 5

článok 37 ods. 1, 2 a 6; príloha XII

článok 6

článok 37 ods. 3 a 7

článok 7

článok 26 ods. 3, 4, 6 a 7; príloha V

článok 8

článok 26 ods. 2 a 7

článok 9

článok 37 ods. 4 a 5

článok 10

článok 40

článok 11

článok 12

článok 39

článok 13

článok 18 ods. 1 písm. a); článok 18 ods. 3 a 4; príloha VI

článok 14

článok 18 ods. 1 písm. b); článok 18 ods. 2, 3 a 4; príloha VII

článok 15

článok 19 ods. 1; príloha VIII, časť 1

článok 16

článok 19 ods. 3; príloha VIII, časť 2

článok 17

článok 19 ods. 2, 4 a 5; príloha VIII, časť 3

článok 18

článok 17 ods. 2 druhý pododsek

článok 19

článok 20

článok 21

článok 29 ods. 1 písm. c); článok 29 ods. 5 a 7

článok 22

článok 23

článok 41 ods. 1 písm. d), e), f), g) a h)

článok 24

článok 42

článok 25

článok 26

článok 44 ods. 1 písm. a); článok 44 ods. 2, 3 a 6

článok 27

článok 28

článok 57

článok 29


21.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/78


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/2000

z 12. decembra 2018,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014, pokiaľ ide o opätovné viazanie zostávajúcich súm viazaných na podporu vykonávania rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 alebo pridelenie týchto súm na iné akcie v rámci národných programov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2 a článok 79 ods. 2 a 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Cieľom tohto nariadenia je umožniť opätovné viazanie zostávajúcich súm viazaných na podporu vykonávania rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1523 (2) a (EÚ) 2015/1601 (3) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 (4) alebo pridelenie týchto súm na iné akcie v rámci národných programov v súlade s prioritami Únie a potrebami členských štátov v osobitných oblastiach azylu a migrácie. Takisto má zabezpečiť, aby takéto opätovné viazanie alebo pridelenie prebehlo transparentným spôsobom.

(2)

Komisia viazala finančné prostriedky v prospech národných programov členských štátov v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na podporu vykonávania rozhodnutí (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601. Rozhodnutie (EÚ) 2015/1601 bolo zmenené rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/1754 (5). Uvedené rozhodnutia sa teraz prestali uplatňovať.

(3)

Časť finančných prostriedkov pridelených na základe rozhodnutí (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 v roku 2016 a v niektorých prípadoch v roku 2017 ostáva k dispozícii v rámci národných programov členských štátov.

(4)

Členské štáty by mali mať možnosť využiť zostávajúce sumy na pokračovanie vo vykonávaní presunu prostredníctvom ich opätovného viazania na tú istú akciu v rámci národných programov. Členské štáty by mali opätovne viazať alebo presunúť aspoň 20 % týchto súm na akcie v rámci národných programov, na presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb s postavením medzinárodnej ochrany, na presídľovanie alebo iné humanitárne prijímanie ad hoc, ako aj na prípravné opatrenia na presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu po ich príchode do Únie, a to aj po mori, alebo na presun osôb s postavením medzinárodnej ochrany. Takéto opatrenia by mali zahŕňať len tie opatrenia, ktoré sú uvedené v článku 5 ods. 1 druhom pododseku písm. a), b), e) a f) nariadenia (EÚ) č. 516/2014.

(5)

V prípade riadneho odôvodnenia v revízii národných programov členských štátov by členské štáty mali mať možnosť využiť až 80 % týchto súm na riešenie iných výziev v oblastiach azylu a migrácie v súlade s nariadením (EÚ) č. 516/2014. Potreby členských štátov v uvedených oblastiach sú naďalej značné. Opätovné viazanie zostávajúcich súm na tú istú akciu alebo ich presun na iné akcie v rámci národných programov by mali byť možné iba raz a so súhlasom Komisie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prideľovanie finančných prostriedkov prebiehalo spôsobom, ktorý je plne v súlade so zásadami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1046 (6), najmä zásadami efektívnosti a transparentnosti.

(6)

Cieľová skupina oprávnená na presun, ako aj počet členských štátov, z ktorých k presunom dochádza, by sa mali rozšíriť s cieľom poskytnúť členským štátom väčšiu flexibilitu pri vykonávaní presunov s ohľadom na osobitné potreby maloletých bez sprievodu alebo iných zraniteľných žiadateľov a na osobitnú situáciu rodinných príslušníkov osôb s postavením medzinárodnej ochrany. Osobitné ustanovenia týkajúce sa jednorazových platieb na presídľovanie a na presun osôb s postavením medzinárodnej ochrany z jedného členského štátu do druhého by mali toto rozšírenie zohľadňovať.

(7)

Členské štáty a Komisia by mali mať dostatok času na revíziu národných programov, aby sa prispôsobili príslušným zmenám stanoveným týmto nariadením. Preto by sa na zostávajúce sumy viazané na podporu vykonávania rozhodnutí (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 mala uplatniť výnimka z článku 50 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 (7), ktorou sa lehota na zrušenie viazanosti predĺži o šesť mesiacov s cieľom dokončiť postup revízie národných programov, ako sa uvádza v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 514/2014.

(8)

Členské štáty by mali mať tiež dostatok času na použitie opätovne viazaných súm na tú istú akciu alebo presunutých na iné akcie pred zrušením viazanosti týchto súm. Preto ak Komisia schváli takéto opätovné viazanie alebo presuny súm v rámci národného programu, príslušné sumy by sa mali považovať za viazané v roku revízie národného programu, ktorou sa schvaľuje príslušné opätovné viazanie alebo presun.

(9)

Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade každoročne podávať správu o využívaní zdrojov na presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu a osôb s postavením medzinárodnej ochrany, najmä pokiaľ ide o presuny súm na iné akcie v rámci národného programu, ako sa stanovuje v tomto nariadení.

(10)

Toto nariadenie nemá vplyv na finančné prostriedky dostupné podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 516/2014.

(11)

Ciele tohto nariadenia sa realizujú bez toho, aby boli dotknuté prebiehajúce rokovania o reforme nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (8).

(12)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(13)

V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko listom zo 7. decembra 2018 oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(15)

Vzhľadom na potrebu vyhnúť sa zrušeniu viazanosti zostávajúcich súm viazaných na podporu vykonávania rozhodnutí (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 by malo toto nariadenie nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(16)

Pokiaľ do konca roka 2018 nedôjde k zmene nariadenia (EÚ) č. 516/2014, členské štáty už nebudú mať k dispozícii príslušné finančné prostriedky v rámci národných programov podporovaných z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Vzhľadom na naliehavú potrebu zmeniť nariadenie (EÚ) č. 516/2014 sa považuje za vhodné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ, ZFEÚ a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(17)

Nariadenie (EÚ) č. 516/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 516/2014 sa mení takto:

1.

Článok 18 sa mení takto:

a)

názov sa nahrádza takto:

Zdroje na presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb s postavením medzinárodnej ochrany “;

b)

v odseku 1 sa slová „každú osobu s postavením medzinárodnej ochrany“ nahrádzajú slovami „každého žiadateľa o medzinárodnú ochranu alebo každú osobu s postavením medzinárodnej ochrany“;

c)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Dodatočné sumy uvedené v odseku 1 tohto článku sa členským štátom prvýkrát pridelia na základe individuálnych rozhodnutí o financovaní, ktorými sa schvaľuje ich národný program v súlade s postupom stanoveným v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 514/2014, a neskôr na základe rozhodnutia o financovaní, ktoré tvorí prílohu rozhodnutia, ktorým sa schvaľuje ich národný program. Opätovné viazanie týchto súm na tú istú akciu v rámci národného programu alebo presun týchto súm na iné akcie v rámci národného programu možno zrealizovať za predpokladu, že je to riadne odôvodnené v revízii príslušného národného programu. Sumu možno opätovne viazať alebo presunúť len raz. Komisia schváli opätovné viazanie alebo presun prostredníctvom revízie národného programu.

Pokiaľ ide o sumy vyplývajúce z dočasných opatrení stanovených v rozhodnutiach Rady (EÚ) 2015/1523 (*1) a (EÚ) 2015/1601 (*2), členské štáty v záujme posilnenia solidarity a v súlade s článkom 80 ZFEÚ pridelia aspoň 20 % z týchto súm na akcie v rámci národných programov na presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb s postavením medzinárodnej ochrany, na presídľovanie alebo iné humanitárne prijímanie ad hoc, ako aj na prípravné opatrenia na presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu po ich príchode do Únie, a to aj po mori, alebo na presun osôb s postavením medzinárodnej ochrany. Takéto opatrenia nezahŕňajú žiadne opatrenia týkajúce sa zaistenia. Ak členský štát opätovne zaviaže alebo presunie zdroje na úrovni nižšej, než je uvedený minimálny percentuálny podiel, nie je možné presunúť rozdiel medzi opätovne viazanou alebo presunutou sumou a minimálnym percentuálnym podielom na iné akcie v rámci národného programu.

(*1)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 146)."

(*2)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 80).“;"

d)

vkladajú sa tieto odseky:

„3a.   Ak sú sumy vyplývajúce z dočasných opatrení stanovených v rozhodnutiach (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 opätovne viazané na tú istú akciu v rámci národného programu alebo presunuté na iné akcie v rámci národného programu v súlade s odsekom 3 tohto článku, na účely článku 50 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 sa príslušné sumy považujú za viazané v roku revízie národného programu, ktorou sa schvaľuje predmetné opätovné viazanie alebo presun.

3b.   Odchylne od článku 50 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 sa lehota na zrušenie viazanosti súm uvedených v odseku 3a tohto článku predlžuje o šesť mesiacov.

3c.   Komisia každoročne podáva správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto článku.“;

e)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   V záujme účinného plnenia cieľov, ktorými sú solidarita a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi, ako sa uvádza v článku 80 ZFEÚ, a v rámci limitov dostupných zdrojov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26 tohto nariadenia s cieľom upraviť jednorazovú platbu uvedenú v odseku 1 tohto článku, a to najmä s ohľadom na aktuálnu mieru inflácie, relevantný vývoj v oblasti presunu žiadateľov o medzinárodnú ochranu a osôb s postavením medzinárodnej ochrany z jedného členského štátu do druhého a v oblasti presídľovania a iného humanitárneho prijímania ad hoc, ako aj na faktory, ktoré môžu optimalizovať používanie finančného stimulu, ktorým sú jednorazové platby.“

2.

V názve a úvodnej časti článku 25 sa slová „osôb s postavením medzinárodnej ochrany“ nahrádzajú slovami „žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb s postavením medzinárodnej ochrany“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 12. decembra 2018

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predsedníčka

J. BOGNER-STRAUSS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 11. decembra 2018.

(2)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 146).

(3)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 80).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 168).

(5)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1754 z 29. septembra 2016, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (Ú. v. EÚ L 268, 1.10.2016, s. 82).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 112).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31).


SMERNICE

21.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/82


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/2001

z 11. decembra 2018

o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (4) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená (5). Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné uvedenú smernicu prepracovať.

(2)

Podpora obnoviteľných foriem energie je v súlade s článkom 194 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) jedným z cieľov energetickej politiky Únie. Uvedený cieľ sleduje táto smernica. Väčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov predstavuje významnú súčasť balíka opatrení potrebných na zníženie emisií skleníkových plynov a na dodržanie záväzku Únie podľa Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2015 v nadväznosti na 21. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovory Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“) a rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 vrátane záväzného cieľa Únie znížiť do roku 2030 emisie aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Medzi zastrešujúce prvky politiky Únie v oblasti energetiky a životného prostredia patrí záväzný cieľ Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 a príspevky členských štátov k uvedenému cieľu vrátane ich základných podielov v súvislosti s ich vnútroštátnymi celkovými cieľmi na rok 2020. Ďalšie takéto prvky sú obsiahnuté v rámci stanovenom touto smernicou, napríklad na rozvoj vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie a na rozvoj palív v doprave z obnoviteľných zdrojov.

(3)

Zvýšené využívanie energie z obnoviteľných zdrojov zohráva tiež podstatnú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, udržateľnej energie za dostupné ceny, technického rozvoja a inovácií, ako aj vedúcej úlohy v oblasti technológií a priemyslu a poskytovaní environmentálnych, sociálnych a zdravotných výhod, ako aj významných príležitostí na zamestnanie a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych a izolovaných oblastiach, v regiónoch alebo na územiach s nízkou hustotou obyvateľstva, alebo na ktorých prebieha čiastočná deindustrializácia.

(4)

Účinnými nástrojmi na zníženie emisií zo skleníkových plynov v Únii a energetickej závislosti Únie sú spolu s opatreniami na zabezpečenie energetickej efektívnosti predovšetkým zníženie spotreby energie, zvýšenie počtu technologických zlepšení, stimuly pre využívanie a rozvoj verejnej dopravy, využívanie energeticky efektívnych technológií a podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví elektriny, vykurovania a chladenia a v odvetví dopravy.

(5)

Smernicou 2009/28/ES sa vytvoril regulačný rámec podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorom sa stanovujú záväzné vnútroštátne ciele týkajúce sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie a v odvetví dopravy, ktoré sa majú splniť do roku 2020. V rámci oznámenia Komisie z 22. januára 2014 s názvom Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 sa stanovil rámec budúcich politík Únie v oblasti energetiky a klímy a podporilo sa spoločné chápanie toho, ako tieto politiky rozvíjať po roku 2020. Komisia navrhla, aby sa cieľ Únie na rok 2030 pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v Únii stanovil aspoň na 27 %. Uvedený návrh Európska rada schválila vo svojich záveroch z 23. a 24 októbra 2014, pričom uviedla, že členské štáty by mali môcť v rámci plnenia svojich plánovaných príspevkov k cieľu Únie na rok 2030 stanoviť vlastné ambicióznejšie vnútroštátne ciele a tieto ciele aj presiahnuť.

(6)

Európsky parlament vo svojich uzneseniach z 5. februára 2014 s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 a z 23. júna 2016 s názvom Pokrok v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zašiel ešte ďalej než návrh Komisie alebo závery Európskej rady, keď zdôraznil, že v súvislosti s Parížskou dohodou a nedávnym znížením nákladov na technológie energie z obnoviteľných zdrojov je žiaduce podstatne zvýšiť ambície.

(7)

Ambície stanovené v Parížskej dohode, ako aj technologický rozvoj vrátane zníženia nákladov na investície do energie z obnoviteľných zdrojov by sa preto mali vziať do úvahy.

(8)

Preto je vhodné stanoviť záväzný cieľ Únie aspoň na 32 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho by Komisia mala posúdiť, či by sa mal uvedený cieľ revidovať smerom nahor vzhľadom na výrazné zníženie nákladov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, medzinárodné záväzky Únie v oblasti dekarbonizácie alebo v prípade výrazného zníženia spotreby energie v Únii. Členské štáty by mali podľa procesu riadenia stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (6) definovať svoj prínos k splneniu uvedeného cieľa v rámci svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov.

(9)

Stanovenie záväzného cieľa Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 by naďalej podporovalo rozvoj technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a poskytovalo investorom istotu. Cieľ definovaný na úrovni Únie by pre členské štáty znamenal väčšiu flexibilitu pri plnení ich cieľov na zníženie skleníkových plynov čo najefektívnejším spôsobom z hľadiska nákladov v súlade s ich špecifickými okolnosťami, energetickým mixom a kapacitou na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

(10)

S cieľom zabezpečiť konsolidáciu výsledkov dosiahnutých na základe smernice 2009/28/ES by vnútroštátne ciele stanovené na rok 2020 mali predstavovať minimálne príspevky členských štátov k novému rámcu na rok 2030. Za žiadnych okolností by vnútroštátne podiely energie z obnoviteľných zdrojov nemali klesnúť pod hodnotu uvedených príspevkov. Ak sa tak stane, príslušné členské štáty by mali prijať primerané opatrenia, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2018/1999, aby zabezpečili, že uvedený základný podiel sa opätovne dosiahne Ak si členský štát neudržiava svoj základný podiel počas obdobia 12 mesiacov, mal by do 12 mesiacov od konca uvedeného obdobia prijať dodatočné opatrenia na opätovné dosiahnutie základného podielu. Ak členský štát naozaj prijme takéto dodatočné opatrenia a splní si povinnosť opätovne dosiahnuť základný podiel, mal by sa považovať za štát, ktorý splnil požiadavky na povinný základný podiel podľa tejto smernice a podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 na celé predmetné obdobie. Dotknutý členský štát preto nemožno považovať za štát, ktorý si neplnil povinnosť udržiavať svoj základný podiel počas obdobia existencie odchýlky. Rámce do roku 2020 aj do roku 2030 slúžia cieľom environmentálnej a energetickej politiky Únie.

(11)

Členské štáty by mali prijať dodatočné opatrenia v prípade, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov nezodpovedá trajektórii Únie dosiahnuť cieľ energie z obnoviteľných zdrojov aspoň vo výške 32 %. Podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 môže Komisia prijať opatrenia na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť dosiahnutie uvedeného cieľa, ak v priebehu posúdenia integrovaných národných energetických a klimatických plánov zistí rozdiel v ambíciách. Ak Komisia zistí rozdiely v realizácii v priebehu svojho posúdenia integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku, členské štáty by mali uplatňovať opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1999 na vyrovnanie daného rozdielu.

(12)

S cieľom podporiť ambiciózne príspevky členských štátov pri dosahovaní cieľa Únie by sa mal v týchto členských štátoch ustanoviť finančný rámec, ktorého cieľom je uľahčiť investície do projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom využívania finančných nástrojov.

(13)

Komisia by mala zamerať prideľovanie finančných prostriedkov na zníženie kapitálových nákladov na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, keďže takéto náklady majú významný dosah na náklady projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a na ich konkurencieschopnosť, ako aj na rozvoj základnej infraštruktúry pre posilnenie technicky uskutočniteľného a ekonomicky prijateľného využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ako je infraštruktúra prenosových a distribučných sústav, inteligentné siete a prepojenia.

(14)

Komisia by mala uľahčiť výmenu najlepších postupov medzi príslušnými vnútroštátnymi alebo regionálnymi orgánmi alebo subjektmi, napríklad prostredníctvom pravidelných stretnutí s cieľom nájsť spoločný prístup na podporu väčšieho využívania nákladovo efektívnych projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Komisia by takisto mala podporovať investície do nových, flexibilných a čistých technológií, a na základe transparentných kritérií a spoľahlivých cenových signáloch trhu stanoviť primerané stratégie riadenia procesu vyraďovania technológií, ktoré neprispievajú k znižovaniu emisií alebo neposkytujú dostatočnú flexibilitu.

(15)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 (7), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES (8) a 2003/30/ES (9) a smernica 2009/28/ES zavádzajú vymedzenia rozličných druhov energie z obnoviteľných zdrojov. Právne predpisy Únie v oblasti vnútorného trhu s energiou zavádzajú vymedzenia pojmov pre sektor elektriny vo všeobecnosti. V záujme prehľadnosti a právnej istoty je vhodné uplatňovať uvedené vymedzenia pojmov aj v tejto smernici.

(16)

Systémy podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov sa ukázali ako účinný spôsob podpory zavádzania elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ak sa členské štáty rozhodnú zaviesť systémy podpory, takáto podpora by sa mala poskytovať spôsobom, ktorý by čo najmenej narúšal fungovanie trhov s elektrinou. Na uvedený účel čoraz väčší počet členských štátov vyčleňuje podporu tak, že ju poskytuje navyše k trhovým príjmom, a zavádza trhové systémy na určenie potrebnej úrovne podpory. Spolu s krokmi, ktoré majú pripraviť trh na rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie, takáto podpora je kľúčový prvok zvyšovania trhovej integrácie elektriny z obnoviteľných zdrojov, pričom je potrebné zohľadniť odlišnú schopnosť malých a veľkých výrobcov reagovať na trhové signály.

(17)

Malé zariadenia môžu byť veľkým prínosom z hľadiska zvýšenia akceptácie zo strany verejnosti a z hľadiska rozbehu projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, najmä na miestnej úrovni. Zabezpečenie účasti takýchto malých zariadení si môže ešte stále vyžadovať osobitné podmienky vrátane výkupných sadzieb, aby sa zabezpečil pozitívny pomer medzi nákladmi a prínosmi v súlade s právom Únie v oblasti trhu s elektrinou. S cieľom poskytnúť investorom právnu istotu je dôležité vymedziť pojem malé zariadenia na účely získania takejto podpory. Pojem malé zariadenia je vymedzený v pravidlách štátnej pomoci.

(18)

Podľa článku 108 ZFEÚ má Komisia výlučnú právomoc posudzovať zlučiteľnosti opatrení štátnej pomoci, ktoré môžu členské štáty zaviesť na účely zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, s vnútorným trhom. Uvedené posúdenie sa vykonáva na základe článku 107 ods. 3 ZFEÚ a v súlade s príslušnými ustanoveniami a usmerneniami, ktoré môže Komisia prijať na uvedený účel. Touto smernicou nie je dotknutá výlučná právomoc Komisie, ktorú jej udeľuje ZFEÚ.

(19)

Elektrina z obnoviteľných zdrojov by sa v prípade spotrebiteľov a daňových poplatníkov mala zaviesť s čo najnižšími nákladmi. Pri navrhovaní systémov podpory a pri prideľovaní podpory by sa členské štáty mali snažiť minimalizovať celkové systémové náklady zavádzania na ceste dekarbonizácie až smerom k cieľu nízkouhlíkového hospodárstva do roku 2050. Trhové mechanizmy, ako je napríklad verejná súťaž, preukázali, že na súťažiacich trhoch za mnohých okolností účinne znižujú náklady na podporu. Za osobitných okolností však verejná súťaž nemusí nevyhnutne viesť k optimálnej cene. Preto môže byť potrebné zvážiť vyvážené výnimky na zabezpečenie nákladovej efektívnosti a minimalizáciu celkových nákladov na podporu. Členské štáty by predovšetkým mali mať možnosť udeliť výnimky z verejnej súťaže a priameho uvádzania na trh malým zariadeniam a demonštračným projektom, aby zohľadnili ich obmedzenejšie kapacity. Keďže Komisia posudzuje zlučiteľnosť podpory energie z obnoviteľných zdrojov s vnútorným trhom na individuálnom základe, takéto výnimky by mali spĺňať príslušné prahové hodnoty stanovené v najnovších usmerneniach Komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky. V usmerneniach na roky 2014 až 2020 sú uvedené prahové hodnoty, pokiaľ ide o výnimky z verejnej súťaže a priameho uvádzania na trh, stanovené na 1 MW (a 6 MW alebo 6 výrobných jednotiek v prípade veternej energie) a 500 kW (a 3 MW alebo 3 výrobné jednotky v prípade veternej energie). S cieľom zvýšiť účinnosť verejnej súťaže z hľadiska minimalizácie celkových nákladov na podporu by verejná súťaž mala byť v zásade otvorená pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov bez diskriminácie. Členské štáty môžu pri vytváraní svojich systémov podpory obmedziť súťažné verejné súťaže na konkrétne technológie, ak je to potrebné na to, aby sa zabránilo neoptimálnym výsledkom z hľadiska obmedzení siete a stability sústavy, nákladov na integráciu systému, potreby dosiahnuť diverzifikáciu energetického mixu a dlhodobého potenciálu technológií.

(20)

Európska rada vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra o rámci politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 zdôraznila význam väčšieho prepojenia vnútorného energetického trhu a potrebu dostatočnej podpory začleňovania stále rastúceho objemu variabilnej energie z obnoviteľných zdrojov, čo Únii umožní, aby naplnila svoju ambíciu vedúcej úlohy v oblasti energetickej transformácie. Preto je dôležité a nevyhnutné zvýšiť úroveň prepojenia a dosiahnuť pokrok smerom k cieľom Európskej rady, aby sa maximalizoval plný potenciál energetickej únie.

(21)

Pri vyvíjaní systémov podpory pre energiu z obnoviteľných zdrojov by členské štáty mali zvážiť dostupnú udržateľnú dodávku biomasy a náležite zohľadniť zásady obehového hospodárstva a hierarchie odpadového hospodárstva stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (10) s cieľom vyhnúť sa zbytočnému narušeniu trhov so surovinami. Predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia odpadov by mali predstavovať prioritné riešenie. Členské štáty by sa mali vyhnúť vytváraniu systémov podpory, ktoré by boli v rozpore s cieľmi týkajúcimi sa spracovania odpadu a viedli by k neefektívnemu využívaniu recyklovateľného odpadu.

(22)

Členské štáty majú rozdielny potenciál v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a využívajú rôzne systémy podpory na vnútroštátnej úrovni. Väčšina členských štátov používa systémy podpory, ktoré poskytujú výhody len energii z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa vyrába na ich území. Pre riadne fungovanie vnútroštátnych systémov podpory je nevyhnutné, aby členské štáty mali aj naďalej kontrolu nad účinkami svojich vnútroštátnych systémov podpory a nákladmi na ne v súlade s ich rozdielnym potenciálom. Jedným z dôležitých prostriedkov na dosiahnutie cieľa tejto smernice zostáva zabezpečenie riadneho fungovania vnútroštátnych systémov podpory podľa smerníc 2001/77/ES a 2009/28/ES, aby sa zachovala dôvera investorov a aby sa členským štátom umožnilo navrhnúť účinné vnútroštátne opatrenia pre ich príspevky k cieľu Únie na rok 2030 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a pre všetky vnútroštátne ciele, ktoré si stanovili. Touto smernicou by sa mala uľahčiť cezhraničná podpora energie z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby boli neprimerane ovplyvnené vnútroštátne systémy podpory.

(23)

Otvorenie systémov podpory cezhraničnej účasti obmedzuje negatívne vplyvy na vnútorný trh s energiou a môže za určitých podmienok pomôcť členským štátom dosiahnuť cieľ Únie úspornejšie. Cezhraničná účasť je tiež prirodzeným dôsledkom vývoja politiky Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktorá podporuje zbližovanie a spoluprácu v záujme prispievania k záväznému cieľu Únie. Preto je vhodné nabádať členské štáty, aby začali otvárať podporu aj pre projekty umiestnené v iných členských štátoch, a vymedziť niekoľko spôsobov, ktorými možno takéto postupné otváranie realizovať, pričom sa zabezpečí dodržiavanie ustanovení ZFEÚ, najmä jej článkov 30, 34 a 110. Keďže toky elektriny nemožno sledovať, je vhodné prepojiť otvorenie systémov podpory cezhraničnej účasti s podielmi, ktoré predstavujú úsilie smerujúce k skutočnej úrovni fyzických prepojení, a umožniť, aby členské štáty mohli obmedziť svoje otvorené systémy podpory na členské štáty, s ktorými majú priame sieťové pripojenie, ako praktický zástupný nástroj na demonštráciu existencie fyzických tokov medzi členskými štátmi. Nijakým spôsobom by to však nemalo ovplyvniť fungovanie trhov s elektrinou medzi zónami alebo naprieč hranicami.

(24)

S cieľom zabezpečiť, aby otvorenie systémov podpory bolo obojstranné a prinášalo vzájomné výhody, by zúčastnené členské štáty mali podpísať dohody o spolupráci. Členské štáty by si mali zachovať kontrolu nad tempom zavádzania kapacity elektriny z obnoviteľných zdrojov na svojom území, najmä s cieľom zohľadniť súvisiace náklady na integráciu a požadované investície do sústavy. Členské štáty by preto mali mať možnosť obmedziť účasť zariadení nachádzajúcich sa na ich území na verejných súťažiach, ktoré sa organizujú v iných členských štátoch. Uvedené dohody o spolupráci by mali upravovať všetky dôležité otázky, ako napríklad spôsob účtovania nákladov na projekt, ktorý buduje jeden členský štát na území iného, vrátane výdavkov spojených s posilňovaním sietí, prenosom energie, skladovacími a záložnými kapacitami, ako aj možné preťaženia siete. V uvedených dohodách by členské štáty mali zohľadňovať aj opatrenia, ktoré umožňujú nákladovo efektívnu integráciu takejto dodatočnej kapacity elektriny z obnoviteľných zdrojov, či už sú regulačného charakteru (napríklad týkajúce sa koncepcie trhu) alebo poskytujú ďalšie investície do rôznych zdrojov flexibility (napríklad prepojení, skladovania, reakcie na strane dopytu alebo flexibilnej výroby).

(25)

Členské štáty by sa mali vyhýbať narušeniam, ktorých dôsledkom by bol rozsiahly dovoz zdrojov z tretích krajín. V uvedenej súvislosti by sa mal zvážiť a presadzovať prístup založený na životnom cykle.

(26)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov mohli zúčastňovať na dostupných systémoch podpory za rovnakých podmienok ako veľkí účastníci. Na tento účel by sa malo členským štátom umožniť prijať opatrenia, ako napríklad poskytovanie informácií, poskytovanie technickej a finančnej podpory, znižovanie administratívnych požiadaviek, začlenenie výberových kritérií zameraných na komunity, vytváranie cielených ponukových kôl pre komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov alebo odmeňovanie komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom priamej podpory, ak spĺňajú požiadavky na malé zariadenia.

(27)

Pri plánovaní infraštruktúry potrebnej na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov by sa mali zohľadňovať politiky týkajúce sa účasti tých, ktorých ovplyvňujú projekty, najmä miestnych obyvateľov.

(28)

Spotrebitelia by mali dostať ucelené informácie vrátane informácií o výkonnosti vykurovacích a chladiacich systémov z hľadiska energetického výkonu a o nižších prevádzkových nákladoch elektrických vozidiel, aby sa mohli ako spotrebitelia individuálne rozhodovať s ohľadom na energiu z obnoviteľných zdrojov a aby sa zabránilo technologickému zaostávaniu.

(29)

Bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, politiky podporujúce energiu z obnoviteľných zdrojov by mali byť predvídateľné a stabilné a mali by sa vyhýbať častým alebo retroaktívnym zmenám. Nepredvídateľnosť a nestabilita politík má priamy vplyv na náklady na financovanie kapitálu, na náklady na vývoj projektov, a tým aj na celkové náklady na zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov v Únii. Členské štáty by mali zabrániť tomu, aby revízia akejkoľvek podpory poskytnutej na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov mala negatívny vplyv na ich ekonomickú životaschopnosť. V tejto súvislosti by členské štáty mali podporovať nákladovo efektívne politiky podpory a zaručiť ich finančnú udržateľnosť. Okrem toho by sa mal uverejniť dlhodobý orientačný harmonogram zahŕňajúci hlavné aspekty očakávanej podpory, ktorý by však nemal vplyv na schopnosť členských štátov rozhodovať o prideľovaní rozpočtových prostriedkov v rokoch, na ktoré sa harmonogram vzťahuje.

(30)

Povinnosti členských štátov vypracovať akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a správy o pokroku, ako aj povinnosť Komisie predkladať správy o pokroku členských štátov majú zásadný význam pre zvýšenie transparentnosti, zabezpečenie prehľadnosti pre investorov a spotrebiteľov a umožnenie účinného monitorovania. Nariadením (EÚ) 2018/1999 sa tieto povinnosti začleňujú do systému riadenia energetickej únie, v ktorom sú povinnosti plánovania, podávania správ a monitorovania v oblasti energetiky a klímy zjednodušené. Platforma transparentnosti v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je tiež súčasťou širšej e-platformy zriadenej v uvedenom nariadení.

(31)

Je potrebné stanoviť transparentné a jednoznačné pravidlá pre výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov a pre vymedzenie týchto zdrojov.

(32)

Pri výpočte prínosu vodnej a veternej energie by sa na účely tejto smernice mali účinky klimatických rozdielov vyrovnať použitím normalizačného faktora. Navyše by sa elektrina vyrobená z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorá bola predtým prečerpaná do hornej nádrže, nemala považovať za elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie.

(33)

Tepelné čerpadlá, ktoré umožňujú využívanie energie z okolia a geotermálnej energie pri užitočnej teplotnej úrovni, alebo systémy zabezpečujúce chladenie potrebujú na svoje fungovanie elektrinu alebo inú pomocnú energiu. Energia používaná na pohon uvedených systémov by sa preto mala odpočítať od celkovej použiteľnej energie alebo energie odstránenej z príslušnej oblasti. Mali by sa zohľadňovať iba systémy vykurovania a chladenia, kde výstup alebo energia odstránená z oblasti výrazne prevyšuje primárnu energiu potrebnú na ich pohon. Chladiace systémy prispievajú k využitiu energie v členských štátoch, a preto je vhodné, aby sa v rámci metód výpočtu bral do úvahy podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa využíva v takýchto systémoch vo všetkých odvetviach koncového použitia.

(34)

Pasívne energetické systémy využívajú ako zdroj energie konštrukciu budovy. Takáto energia sa považuje za ušetrenú energiu. Aby sa predišlo dvojitému započítaniu, energia využitá týmto spôsobom by sa nemala zohľadňovať na účely tejto smernice.

(35)

Hrubá konečná energetická spotreba niektorých členských štátov obsahuje vysoký podiel leteckej dopravy. Vzhľadom na súčasné technologické a regulačné obmedzenia, ktoré bránia komerčnému využitiu biopalív v leteckej doprave, je pre uvedené členské štáty vhodné stanoviť čiastočnú výnimku v rámci výpočtu hrubej konečnej energetickej spotreby vo vnútroštátnej leteckej doprave, aby sa im umožnilo vyňať z tohto výpočtu množstvo, o ktoré prekračuje 1,5 násobok priemeru hrubej konečnej energetickej spotreby Únie v leteckej doprave v roku 2005 odhadnutý Eurostatom, konkrétne 6,18 %. Cyprus a Malta sa kvôli svojmu ostrovnému a okrajovému charakteru spoliehajú najmä na leteckú dopravu ako na spôsob dopravy, ktorý je pre ich občanov a hospodárstvo nevyhnutný. V dôsledku toho majú Cyprus a Malta neúmerne vysoký podiel leteckej dopravy na svojej hrubej konečnej energetickej spotrebe, a to viac ako trojnásobok priemeru Únie v roku 2005. Sú preto neúmerne ovplyvnené súčasnými technologickými a regulačnými obmedzeniami. Je preto vhodné stanoviť, aby mohli využívať výnimku zahŕňajúcu množstvo, o ktoré presahujú priemer hrubej konečnej energetickej spotreby Únie v leteckej doprave v roku 2005, odhadnutý Eurostatom, konkrétne 4,12 %.

(36)

V oznámení Komisie z 20. júla 2016 s názvom Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu sa zdôraznilo, že v strednodobom horizonte majú pre letectvo osobitný význam pokročilé biopalivá a obnoviteľné kvapalné a plynné palivá nebiologického pôvodu.

(37)

S cieľom zabezpečiť, aby zoznam surovín na produkciu pokročilých biopalív, iných biopalív a bioplynu uvedený v prílohe k tejto smernici zohľadňoval zásady hierarchie odpadového hospodárstva stanovené v smernici 2008/98/ES, kritériá Únie týkajúce sa udržateľnosti a potrebu zabezpečiť, aby sa uplatňovaním uvedenej prílohy nevytváral dodatočný dopyt po pôde a zároveň sa podporovalo využívanie odpadu a zvyškov, by Komisia pri pravidelnom hodnotení uvedenej prílohy mala zvážiť zahrnutie ďalších surovín, ktoré nespôsobujú výrazné deformačné účinky trhov pre (vedľajšie) produkty, odpad alebo zvyšky.

(38)

Na účely vytvárania príležitostí na znižovanie nákladov na plnenie cieľa Únie stanoveného v tejto smernici a poskytnutia flexibility členským štátom pri plnení ich povinnosti neklesnúť po roku 2020 pod ich vnútroštátne ciele na rok 2020 je vhodné v členských štátoch podporiť spotrebu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v iných členských štátoch a umožniť členským štátom započítavať energiu z obnoviteľných zdrojov spotrebovanú v iných členských štátoch do svojho podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Z tohto dôvodu by Komisia mala zriadiť platformu Únie pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov (Union renewable development platform - ďalej len „URDP“), ktorou sa umožní obchodovanie s podielmi energie z obnoviteľných zdrojov medzi členskými štátmi, dodatočne k dvojstranným dohodám o spolupráci. Platforma URDP má dopĺňať dobrovoľné otváranie systémov podpory pre projekty, ktoré sa nachádzajú v iných členských štátoch. Dohody medzi členskými štátmi zahrnú štatistické prenosy, spoločné projekty členských štátov alebo spoločné systémy podpory.

(39)

Členské štáty by sa mali nabádať, aby realizovali všetky vhodné formy spolupráce v súvislosti s cieľmi stanovenými v tejto smernici a aby informovali občanov o prínosoch vyplývajúcich z využívania mechanizmov spolupráce. Takáto spolupráca sa môže uskutočňovať na všetkých úrovniach, dvojstranne alebo mnohostranne. Popri mechanizmoch s vplyvom na výpočet a plnenie cieľa podielu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú výlučne uvedené v tejto smernici, a to štatistických prenosoch medzi členskými štátmi uskutočnených bilaterálne alebo prostredníctvom platformy URDP, spoločných projektoch a spoločných systémoch podpory, môže mať spolupráca napríklad aj formu výmeny informácií a najlepších postupov, ako je to uvedené najmä v e-platforme zriadenej nariadením (EÚ) 2018/1999, a inej dobrovoľnej koordinácie medzi všetkými druhmi systémov podpory.

(40)

Malo by sa umožniť, aby sa dovážaná elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov mimo Únie započítavala do podielov energie z obnoviteľných zdrojov členských štátov. V záujme zabezpečenia dostatočného účinku nahradenia energie z neobnoviteľných zdrojov energiou z obnoviteľných zdrojov v Únii a v tretích krajinách je vhodné zabezpečiť, aby takýto dovoz bolo možné spoľahlivo sledovať a započítať. Zvážia sa dohody s tretími krajinami týkajúce sa organizácie takéhoto obchodu s elektrinou z obnoviteľných zdrojov. Ak na základe rozhodnutia prijatého podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve (11) sú relevantné ustanovenia tejto smernice záväzné pre zmluvné strany uvedenej zmluvy, mali by sa na ne vzťahovať opatrenia spolupráce medzi členskými štátmi stanovené v tejto smernici.

(41)

Keď členské štáty realizujú spoločné projekty s jednou alebo viacerými tretími krajinami v súvislosti s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov, tieto spoločné projekty by sa mali týkať iba novovybudovaných zariadení alebo zariadení s novozvýšenou kapacitou. Zabezpečí sa tým, aby sa v dôsledku dovozu energie z obnoviteľných zdrojov do Únie neznížil podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe v danej tretej krajine.

(42)

Touto smernicou sa stanovuje rámec Únie na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov, pričom sa ňou zároveň prispieva k prípadnému pozitívnemu vplyvu, ktorý Únia a členské štáty môžu mať pri podpore rozvoja odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov v tretích krajinách. Únia a členské štáty by mali pri plnom rešpektovaní medzinárodného práva podporovať výskum, vývoj a investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rozvojových krajinách a iných partnerských krajinách, čím sa posilní ich environmentálna a hospodárska udržateľnosť a vývozná kapacita v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

(43)

Postup využívaný na schvaľovanie, vydávanie osvedčení a povolení pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov by mal byť pri uplatňovaní pravidiel na konkrétne projekty objektívny, transparentný, nediskriminačný a primeraný. Predovšetkým je vhodné zabrániť akémukoľvek zbytočnému zaťaženiu, ktoré by mohlo vyplynúť zo zaradenia projektov v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov medzi zariadenia, ktoré predstavujú vysoké riziko pre zdravie.

(44)

V záujme rýchleho rozšírenia energie z obnoviteľných zdrojov a vzhľadom na jej celkovú vysokú kvalitu z hľadiska udržateľnosti a prínosov pre životné prostredie by členské štáty mali pri uplatňovaní administratívnych pravidiel alebo plánovaní štruktúr a právnych predpisov zameraných na udeľovanie povolení pre zariadenia, pokiaľ ide o znižovanie znečistenia a kontrolu priemyselných zariadení, boj proti znečisteniu ovzdušia alebo predchádzanie vypúšťaniu alebo minimalizáciu vypúšťania nebezpečných látok do životného prostredia, zohľadňovať prínos energie z obnoviteľných zdrojov k plneniu cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy, a to najmä v porovnaní so zariadeniami na výrobu energie z neobnoviteľných zdrojov.

(45)

Mala by sa zabezpečiť koherentnosť medzi cieľmi tejto smernice a ostatným právom Únie v oblasti ochrany životného prostredia. Najmä počas postupov posudzovania, plánovania alebo udeľovania povolenia pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov by členské štáty mali zohľadňovať všetky právne predpisy Únie v oblasti ochrany životného prostredia a prínos energie z obnoviteľných zdrojov k plneniu cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy, a to najmä v porovnaní so zariadeniami na výrobu energie z neobnoviteľných zdrojov.

(46)

Geotermálna energia je dôležitým miestnym obnoviteľným zdrojom energie, ktorý má zvyčajne výrazne nižšie emisie než fosílne palivá, pričom určité druhy geotermálnych zariadení produkujú takmer nulové emisie. Avšak v závislosti od geologických charakteristík oblasti môže výroba geotermálnej energie spôsobiť uvoľňovanie skleníkových plynov a iných látok z podzemných kvapalín a iných podzemných geologických útvarov, ktoré sú škodlivé pre zdravie a životné prostredie. Komisia by preto mala podporovať len využívanie geotermálnej energie, ktoré má nízky vplyv na životné prostredie a ktoré prináša úspory emisií skleníkových plynov v porovnaní s neobnoviteľnými zdrojmi.

(47)

Na národnej, regionálnej a v príslušných prípadoch aj na miestnej úrovni viedli pravidlá a povinnosti týkajúce sa minimálnych požiadaviek na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v nových a renovovaných budovách k značnému nárastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Uvedené opatrenia by sa mali podporovať v širšom kontexte Únie a zároveň by sa mali prostredníctvom stavebných predpisov a pravidiel podporovať energeticky efektívnejšie spôsoby využitia energie z obnoviteľnej zdrojov v kombinácii s opatreniami na dosiahnutie úspor energie a energetickej efektívnosti.

(48)

V záujme uľahčenia a urýchlenia stanovenia minimálnych úrovní využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v budovách, by výpočet týchto minimálnych úrovní v nových a existujúcich budovách, ktoré majú prejsť zásadnou obnovou, mal poskytovať dostatočný základ na posúdenie toho, či je začlenenie minimálnych úrovní energie z obnoviteľných zdrojov technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. Členské štáty by mali na splnenie uvedených požiadaviek okrem iného umožniť využívanie účinného diaľkového vykurovania a chladenia, alebo v prípadoch, keď systémy diaľkového vykurovania a chladenia nie sú k dispozícii, iných energetických infraštruktúr.

(49)

S cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne opatrenia na rozvoj vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje vychádzali z komplexného mapovania a analýzy vnútroštátneho energetického potenciálu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadu a aby takéto opatrenia zabezpečili lepšiu integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, okrem iného podporou inovatívnych technológií, ako sú tepelné čerpadlá, geotermálne a solárne technológie, a odpadového tepla a chladu, je vhodné vyžadovať, aby členské štáty vykonávali posudzovanie svojho potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov a využívania odpadového tepla a chladu v odvetví vykurovania a chladenia, najmä s cieľom podporiť energiu z obnoviteľných zdrojov vo vykurovacích a chladiacich zariadeniach a podporovať konkurencieschopné a efektívne diaľkové vykurovanie a chladenie. S cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami energetickej efektívnosti pri vykurovaní a chladení a znížiť administratívne zaťaženie by toto posúdenie malo byť súčasťou komplexných posúdení vykonaných a oznámených v súlade s článkom 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (12).

(50)

Preukázalo sa, že nedostatok transparentných pravidiel a koordinácie medzi jednotlivými schvaľovacími orgánmi bráni rozvoju využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Poskytovaním poradenstva žiadateľom počas administratívneho postupu udeľovania a postupu vydávania povolení prostredníctvom administratívneho kontaktného miesta sa má znížiť zložitosť pre navrhovateľov projektu a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť okrem iných aj pre samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov. Takéto poradenstvo sa poskytne na primeranej úrovni riadenia s prihliadnutím na osobitosti členských štátov. Jednotné kontaktné miesta by mali usmerniť žiadateľa a uľahčiť mu celý administratívny postup tak, aby žiadateľ nemusel v rámci absolvovania postupu vydávania povolení kontaktovať iné správne orgány, ak si to neželá.

(51)

Zdĺhavé administratívne postupy predstavujú hlavnú administratívnu prekážku a sú nákladné. Zjednodušenie administratívnych postupov vydávania povolení a jasné lehoty pre rozhodnutia, ktoré majú prijať orgány zodpovedné za vydávanie povolení pre zariadenia na výrobu elektriny na základe vyplnenej žiadosti, by mali podnietiť efektívnejšie riadenie postupov, a tak znížiť administratívne náklady. Mala by sa vypracovať príručka postupov, ktorou sa zjednoduší chápanie postupov pre navrhovateľov projektov a občanov, ktorí chcú investovať do obnoviteľných zdrojov. V záujme podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov zo strany mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MSP) a jednotlivých občanov v súlade s cieľmi stanovenými v tejto smernici by sa mal stanoviť postup jednoduchého ohlasovania pre pripojenia do siete príslušnému orgánu v prípade malých projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane decentralizovaných projektov, ako sú strešné solárne zariadenia. S cieľom reagovať na rastúcu potrebu modernizácie existujúcich zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov by sa mali stanoviť zefektívnené postupy vydávania povolení. Táto smernica, najmä ustanovenia o organizácii a trvaní administratívneho postupu pre vydávanie povolení, by sa mala uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a právo Únie vrátane ustanovení na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia. V prípade riadne odôvodnených mimoriadnych okolností by malo byť možné úvodné lehoty predĺžiť najviac o jeden rok.

(52)

V záujme podpory rozvoja využívania energie z obnoviteľných zdrojov by sa mali odstrániť nedostatky v poskytovaní informácií a vo vzdelávaní, a to najmä v odvetví vykurovania a chladenia.

(53)

Pokiaľ sa prístup k povolaniu inštalatéra alebo jeho vykonávanie reguluje, podmienky uznania odbornej kvalifikácie sú ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (13). Táto smernica sa preto uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2005/36/ES.

(54)

Hoci smernica 2005/36/ES stanovuje požiadavky na vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií a vzťahuje sa aj na architektov, existuje taktiež potreba zaručiť, aby projektanti a architekti vo svojich projektoch a plánoch náležite zohľadňovali optimálnu kombináciu energie z obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinných technológií. Členské štáty by preto mali v uvedenej súvislosti poskytnúť jasné usmernenia. Malo by sa tak stať bez toho, aby bola dotknutá uvedená smernica, najmä jej články 46 a 49.

(55)

Jediným cieľom potvrdení o pôvode vydaných na účely tejto smernice je preukázať koncovému odberateľovi, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie. Potvrdenie o pôvode možno previesť z jedného držiteľa na iného nezávisle od energie, na ktorú sa vzťahuje. V záujme zabezpečenia toho, aby sa jednotka energie z obnoviteľných zdrojov vykázala odberateľovi iba raz, by sa malo zabrániť dvojitému započítaniu a dvojitému oznamovaniu potvrdení o pôvode. Energia z obnoviteľných zdrojov, v súvislosti s ktorou potvrdenie o pôvode výrobca predal samostatne, by nemala byť oznamovaná alebo predávaná koncovému odberateľovi ako energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Je dôležité rozlišovať medzi „zelenými“ certifikátmi používanými na účely systémov podpory a potvrdeniami o pôvode.

(56)

Spotrebiteľskému trhu s elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie by sa malo umožniť, aby prispieval k rozvoju výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty by preto mali požadovať od dodávateľov elektriny, ktorí koncovým odberateľom oznamujú svoj energetický mix podľa práva Únie v oblasti vnútorného trhu s elektrinou alebo ktorí predávajú energiu spotrebiteľom s určitým odkazom na spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov, aby využívali potvrdenia o pôvode zo zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

(57)

Je dôležité poskytovať informácie o spôsobe rozdeľovania podporovanej elektriny medzi koncových odberateľov. V záujme zvýšenia kvality informácií poskytovaných spotrebiteľom by členské štáty mali zabezpečiť, aby potvrdenia o pôvode boli vydávané všetkým vyrobeným jednotkám energie z obnoviteľných zdrojov, okrem prípadov, keď sa rozhodnú nevydať potvrdenia o pôvode výrobcom, ktorí dostávajú aj finančnú podporu. Ak sa členské štáty rozhodnú vydávať potvrdenia o pôvode výrobcom, ktorí dostávajú aj finančnú podporu, alebo nevydávať potvrdenia o pôvode priamo výrobcom, mali by mať možnosť rozhodnúť sa, akými prostriedkami a mechanizmami sa zohľadní trhová hodnota týchto potvrdení o pôvode. Ak výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov dostávajú aj finančnú podporu, v príslušnom systéme podpory by sa mala primerane zohľadniť trhová hodnota potvrdení o pôvode pre rovnakú výrobu.

(58)

Smernica 2012/27/EÚ stanovuje potvrdenia o pôvode na účely preukazovania pôvodu elektriny vyrobenej z vysokoúčinných zariadení kombinovanej výroby. Pre takéto potvrdenia o pôvode však nie je špecifikované žiadne využitie, takže ich použitie sa môže umožniť aj pri oznamovaní použitia energie z vysokoúčinnej kombinovanej výroby.

(59)

Potvrdenia o pôvode, ktoré sú v súčasnosti platné pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, by sa mali rozšíriť aj na plyn z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty by mali mať možnosť rozšíriť systém potvrdení o pôvode aj na energiu z neobnoviteľných zdrojov. Tým by sa zabezpečil jednotný prostriedok preukazujúci koncovým odberateľom pôvod plynu z obnoviteľných zdrojov, ako je biometán, a uľahčilo by sa zintenzívnenie cezhraničného obchodu s takýmto plynom. Tiež by to umožnilo vypracovanie potvrdení o pôvode pre iný plyn z obnoviteľných zdrojov, ako je napríklad vodík.

(60)

Je potrebné podporovať integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do prenosovej a distribučnej sústavy a využívanie systémov skladovania energie pre integrovanú variabilnú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o pravidlá regulujúce využívanie a prístup k sústave. Rámec na integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je stanovený v iných právnych predpisoch Únie v oblasti vnútorného trhu s elektrinou. Uvedený rámec však nezahŕňa ustanovenia o integrácii plynu z obnoviteľných zdrojov energie do plynárenskej siete. Preto je potrebné zahrnúť takéto ustanovenia do tejto smernice.

(61)

Uznávajú sa príležitosti na zabezpečenie hospodárskeho rastu pomocou inovácie a udržateľnej konkurencieschopnej politiky v oblasti energetiky. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov sa často opiera o miestne alebo regionálne MSP. Príležitosti na rozvoj miestnych podnikov, udržateľný rast a vysokokvalitnú zamestnanosť, ktoré v členských štátoch a ich regiónoch prinášajú investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov na regionálnej a miestnej úrovni, majú veľký význam. Komisia a členské štáty by preto mali posilňovať a podporovať vnútroštátne a regionálne rozvojové opatrenia v týchto oblastiach, podnecovať výmenu najlepších postupov pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov medzi miestnymi a regionálnymi rozvojovými iniciatívami a posilniť poskytovanie technickej pomoci a programov odbornej prípravy s cieľom posilniť regulačné, technické a finančné odborné znalosti a podporovať poznatky o dostupných možnostiach financovania vrátane cielenejšieho využívania finančných prostriedkov Únie, ako je využívanie finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti v danej oblasti.

(62)

Regionálne a miestne orgány často stanovujú ambicióznejšie ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré presahujú vnútroštátne ciele. Regionálne a miestne záväzky na podporu rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti sa v súčasnosti podporujú prostredníctvom sietí, ako je Dohovor primátorov a starostov, iniciatív v oblasti inteligentných miest alebo inteligentných komunít a vývoja akčných plánov pre udržateľnú energetiku. Takéto siete sú nevyhnutné a mali by sa rozšíriť, pretože zvyšujú informovanosť a uľahčujú výmenu najlepších postupov a dostupnú finančnú podporu. V tejto súvislosti by Komisia mala podporovať inovatívne regióny a miestne orgány prejavujúce záujem o cezhraničné aktivity poskytovaním pomoci pri zavádzaní mechanizmov spolupráce, ako je Európske zoskupenie územnej spolupráce, ktoré umožňuje orgánom verejnej správy rôznych členských štátov spolupracovať a zabezpečovať spoločné služby a projekty bez toho, aby národné parlamenty najprv museli podpísať a ratifikovať medzinárodnú dohodu. Mali by sa zvážiť aj ďalšie inovatívne opatrenia zamerané na pritiahnutie väčších investícií do nových technológií, napríklad zmluvy o energetickej efektívnosti a procesy štandardizovania vo verejnom financovaní.

(63)

Pri podpore rozvoja trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov je potrebné brať do úvahy pozitívny dosah na možnosti regionálneho a miestneho rozvoja, perspektívy vývozu, sociálnu súdržnosť a možnosti zamestnanosti, najmä čo sa týka MSP a nezávislých výrobcov energie vrátane samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov.

(64)

Špecifická situácia najvzdialenejších regiónov sa uznáva v článku 349 ZFEÚ. Odvetvie energetiky v najvzdialenejších regiónoch je často charakterizované izoláciou, obmedzenými dodávkami a závislosťou od fosílnych palív, pričom tieto regióny profitujú z dôležitých miestnych obnoviteľných zdrojov energie. Najvzdialenejšie regióny by tak mohli pre Úniu slúžiť ako príklady uplatňovania inovatívnych energetických technológií. Je preto potrebné podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie s cieľom dosiahnuť v prípade týchto regiónov vyššiu mieru energetickej autonómie a uznať ich špecifickú situáciu z hľadiska potenciálu obnoviteľnej energie a potrieb verejnej podpory. Mala by sa stanoviť výnimka s obmedzeným vplyvom na miestnej úrovni, ktorou sa členským štátom umožní prijímať osobitné kritériá s cieľom zabezpečiť oprávnenosť na finančnú podporu pre spotrebu určitých palív z biomasy. Členské štáty by mali mať možnosť prijímať takéto osobitné kritériá pre zariadenia využívajúce palivá z biomasy, ktoré sa nachádzajú v najvzdialenejších regiónoch, ako sú uvedené v článku 349 ZFEÚ, ako aj pre biomasu, ktorá sa používa ako palivo v takýchto zariadeniach a nie je v súlade s harmonizovanými kritériami udržateľnosti, energetickej efektívnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v tejto smernici. Takéto osobitné kritériá pre palivá z biomasy by sa mali uplatňovať bez ohľadu na jej miesto pôvodu v členskom štáte alebo tretej krajine. Okrem toho by všetky osobitné kritériá mali byť objektívne odôvodnené energetickou nezávislosťou dotknutého najvzdialenejšieho regiónu a zabezpečením jeho hladkého prechodu k plneniu kritérií udržateľnosti, energetickej efektívnosti a úspor emisií skleníkových plynov pre palivá z biomasy podľa tejto smernice.

Vzhľadom na to, že energetický mix pre výrobu elektriny sa v najvzdialenejších regiónoch z veľkej časti skladá z vykurovacieho oleja, je potrebné umožniť, aby sa v uvedených regiónoch primerane posudzovali kritériá úspor emisií skleníkových plynov. Z tohto dôvodu by preto bolo vhodné stanoviť pre elektrinu vyrábanú v najvzdialenejších regiónoch osobitné porovnateľné fosílne palivo. Členské štáty by mali zabezpečiť účinný súlad so svojimi osobitnými kritériami. Členské štáty by bez toho, aby tým bola dotknutá podpora poskytnutá v súlade so systémami podpory podľa tejto smernice, nemali odmietnuť zohľadniť z iného dôvodu udržateľnosti biopalivá a biokvapaliny získané v súlade s touto smernicou. Týmto zákazom sa má zabezpečiť, že v prípade biopalív a biokvapalín, ktoré sú v súlade s harmonizovanými kritériami stanovenými v tejto smernici, sa bude aj naďalej využívať výhodné uľahčenie obchodovania, ktoré je cieľom tejto smernice, a to aj pokiaľ ide o dotknuté najvzdialenejšie regióny.

(65)

V súvislosti s decentralizovanými technológiami výroby a skladovania energie z obnoviteľných zdrojov je vhodné umožniť ich rozvoj v rámci nediskriminačných podmienok a bez toho, aby to bránilo financovaniu investícií do infraštruktúry. Prechod na decentralizovanú výrobu energie má mnoho výhod vrátane využitia miestnych zdrojov energie, zvýšenia miestnej bezpečnosti dodávok energie, kratších prepravných vzdialeností a zníženia strát pri prenose energie. Decentralizácia tiež podporuje poskytovaním zdrojov príjmov a tvorbou pracovných príležitostí na miestnej úrovni rozvoj komunít a ich súdržnosť.

(66)

S rastúcim významom samospotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov je potrebné vymedziť pojmy „samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov“ a „spoločne konajúci samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov“. Taktiež je potrebné stanoviť regulačný rámec, ktorý by umožnil samospotrebiteľom energie z obnoviteľných zdrojov vyrábať, spotrebúvať, skladovať a predávať elektrinu bez toho, aby čelili neprimeranej záťaži. Občania žijúci v bytoch by napríklad mali mať možnosť využívať zvýhodnené postavenie spotrebiteľa v rovnakom rozsahu ako domácnosti v rodinných domoch. Členské štáty by však mali mať možnosť rozlišovať medzi individuálnymi samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov a spoločne konajúcimi samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov vzhľadom na ich odlišné charakteristiky, pokiaľ je takéto rozdelenie primerané a riadne odôvodnené.

(67)

Umožnenie spoločného konania samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov tiež dáva komunitám vyrábajúcim energiu z obnoviteľných zdrojov príležitosti zvýšiť energetickú efektívnosť na úrovni domácností a pomáha bojovať proti energetickej chudobe prostredníctvom zníženej spotreby a nižších sadzieb za dodávky. Členské štáty by mali túto príležitosť vhodne využiť, okrem iného posúdením možnosti umožniť účasť domácností, ktoré by inak nemuseli byť schopné zúčastniť sa, vrátane zraniteľných odberateľov a nájomníkov.

(68)

Samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov by nemali čeliť diskriminačnej alebo neprimeranej záťaži alebo nákladom a nemali by platiť neodôvodnené poplatky. Mal by sa zohľadniť ich príspevok k dosiahnutiu cieľa v oblasti klímy a energetiky a ich náklady a prínosy v širšom energetickom systéme. Členské štáty by preto nemali vo všeobecnosti účtovať poplatky za elektrinu, ktorú samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov vyrobia a spotrebujú v rámci tých istých priestorov. Členské štáty by však mali mať možnosť uplatňovať na takúto elektrinu nediskriminačné a primerané poplatky, ak je to potrebné na zabezpečenie finančnej udržateľnosti elektrizačnej sústavy, obmedzenie podpory na objektívne potreby a efektívne využívanie ich systémov podpory. Členské štáty by zároveň mali zabezpečiť, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov vyvážene a primerane prispievali do celkového systému rozdelenia nákladov na výrobu, distribúciu a spotrebu elektriny, keď sa elektrina dodáva do siete.

(69)

Na tento účel by členské štáty vo všeobecnosti nemali účtovať poplatky za elektrinu, ktorú individuálne vyrábajú a spotrebúvajú samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov v rámci tých istých priestorov. Aby však tento stimul neovplyvnil finančnú stabilitu systémov podpory pre energiu z obnoviteľných zdrojov, tento stimul by sa mohol obmedziť na malé zariadenia, ktorých kapacita výroby elektriny nepresahuje 30 kW. V určitých prípadoch by členské štáty mali mať možnosť uplatňovať na samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov poplatky za elektrinu, ktorú sami spotrebujú, ak členské štáty účinne využívajú svoje systémy podpory a uplatňujú nediskriminačný a účinný prístup k svojim systémom podpory. Členské štáty by tiež mali môcť uplatňovať čiastočné výnimky z poplatkov, odvodov alebo ich kombinácie s podporou, a to do úrovne, ktorá je potrebná na zabezpečenie ekonomickej životaschopnosti takýchto projektov.

(70)

Účasť miestnych občanov a miestnych orgánov na projektoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov priniesla značnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o akceptáciu energie z obnoviteľných zdrojov na miestnej úrovni a prístup k dodatočnému súkromnému kapitálu, ktorý prináša miestne investície, väčší výber pre spotrebiteľov a vyššiu účasť občanov na energetickej transformácii. Takéto zapojenie na miestnej úrovni je ešte dôležitejšie v kontexte zvyšujúcej sa kapacity energie z obnoviteľných zdrojov. Opatrenia na to, aby komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov mohli rovnocenne súťažiť s inými výrobcami, majú za cieľ aj zvýšiť účasť miestnych občanov na projektoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a tým zvýšiť akceptáciu energie z obnoviteľných zdrojov.

(71)

Špecifické vlastnosti miestnych komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov z hľadiska veľkosti, vlastníckej štruktúry a počtu projektov môžu narušiť ich konkurencieschopnosť voči veľkým subjektom, konkrétne konkurentom s väčšími projektmi alebo portfóliami. Preto by členské štáty mali mať možnosť zvoliť si pre komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov akúkoľvek formu subjektu, pokiaľ daný subjekt môže, keď koná vo vlastnom mene, vykonávať práva a podliehať povinnostiam. S cieľom zabrániť zneužívaniu a zabezpečiť širokú účasť by komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov mali byť schopné zachovať si nezávislosť od jednotlivých členov a iných tradičných trhových aktérov, ktorí sa zúčastňujú na komunite ako členovia alebo akcionári, alebo ktorí spolupracujú inými prostriedkami, ako sú napríklad investície. Účasť na projektoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by mala byť otvorená pre všetkých potenciálnych miestnych členov na základe objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií. Súčasťou opatrení na kompenzáciu znevýhodnení týkajúcich sa špecifických charakteristík miestnych komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov vzhľadom na ich veľkosť, štruktúru vlastníctva a počet projektov, je umožnenie komunitám vyrábajúcim energiu z obnoviteľných zdrojov pôsobiť v energetickom systéme a uľahčenie ich integrácie do trhu. Komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov by mali mať možnosť navzájom si vymieňať energiu vyrobenú prostredníctvom zariadení vo svojom vlastníctve. Členovia komunít by však nemali byť oslobodení od príslušných nákladov, poplatkov, odvodov a daní, ktoré by znášali koncoví spotrebitelia, ktorí nie sú členmi komunít, výrobcovia v podobnej situácii, alebo ak sa na takéto prenosy používa akákoľvek verejná sieťová infraštruktúra.

(72)

Domácnosti ako spotrebitelia a komunity podieľajúce sa na samospotrebe energie z obnoviteľných zdrojov by si mali zachovať svoje práva spotrebiteľov vrátane práva mať zmluvu s dodávateľom podľa vlastného výberu a zmeniť dodávateľa.

(73)

Odvetvie vykurovania a chladenia predstavuje približne polovicu konečnej energetickej spotreby Únie a považuje sa za kľúčové odvetvie pre urýchlenie dekarbonizácie energetického systému. Okrem toho je tiež strategickým odvetvím z hľadiska energetickej bezpečnosti, pretože sa predpokladá, že približne 40 % spotreby energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 by malo pochádzať z vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov. Chýbajúca harmonizovaná stratégia na úrovni Únie, nedostatok internalizácie externých nákladov a fragmentácia trhov s vykurovaním a chladením však viedli doteraz v tomto odvetví k pomerne pomalému pokroku.

(74)

Niekoľko členských štátov realizovalo v odvetví vykurovania a chladenia opatrenia zamerané na to, aby dosiahli svoj cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020. Avšak v prípade chýbajúcich záväzných vnútroštátnych cieľov na obdobie po roku 2020 nemusia zvyšné vnútroštátne stimuly postačovať na dosiahnutie dlhodobých cieľov v oblasti dekarbonizácie na roky 2030 a 2050. Na dosiahnutie týchto cieľov, posilnenie istoty pre investorov a podporu rozvoja celoúnijného trhu s vykurovaním a chladením z obnoviteľných zdrojov, pričom sa rešpektuje zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, je vhodné podporiť úsilie členských štátov v oblasti dodávky vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov s cieľom prispieť k postupnému zvýšeniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na roztrieštenosť niektorých trhov s vykurovaním a chladením je pri tvorbe takéhoto úsilia nanajvýš dôležité zabezpečiť flexibilitu. Je tiež dôležité zabezpečiť, aby potenciálne využívanie vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov nemalo nepriaznivé vedľajšie účinky na životné prostredie ani neviedlo k neprimeraným celkovým nákladom. S cieľom minimalizovať uvedené riziko by sa pri zvyšovaní podielu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia malo prihliadať na situáciu tých členských štátov, v ktorých je už tento podiel veľmi vysoký, alebo v ktorých sa odpadové teplo a chlad nevyužívajú, ako sú Cyprus a Malta.

(75)

Diaľkové vykurovanie a chladenie predstavuje v súčasnosti približne 10 % dopytu po teple v celej Únii, medzi členskými štátmi však existujú veľké rozdiely. V stratégii Komisie týkajúcej sa vykurovania a chladenia sa uznal potenciál diaľkového vykurovania pre dekarbonizáciu prostredníctvom zvýšenia energetickej efektívnosti a zavedenia energie z obnoviteľných zdrojov.

(76)

V stratégii energetickej únie sa uznáva aj úloha občanov pri transformácii energetiky, v ktorej občania preberajú zodpovednosť za transformáciu energetiky, vďaka novým technológiám platia menej za energie a aktívne sa zúčastňujú na trhu.

(77)

Mala by sa zdôrazniť potenciálna súčinnosť medzi úsilím zvýšiť využívanie vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov a existujúcimi schémami a systémami v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ (14) a smernice 2012/27/EÚ. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by členské štáty mali, pokiaľ je to možné, mať pri vykonávaní tohto úsilia možnosť využívať existujúce administratívne štruktúry.

(78)

V oblasti diaľkového vykurovania je preto nevyhnutné, aby sa umožnil prechod z daného paliva na energiu z obnoviteľných zdrojov a zabránilo sa regulačnému a technologickému zaostávaniu a technologickému zablokovaniu prostredníctvom posilnených práv výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov a koncových odberateľov, a ku koncovým odberateľom sa dostali nástroje na uľahčenie výberu medzi riešeniami najvyššej energetickej hospodárnosti, ktoré zohľadňujú budúce potreby vykurovania a chladenia v súlade s očakávanými kritériami energetickej hospodárnosti budov. Koncovým odberateľom by sa mali poskytnúť transparentné a spoľahlivé informácie o účinnosti systémov diaľkového vykurovania a chladenia a o podiele energie z obnoviteľných zdrojov na ich konkrétne dodávky tepla alebo chladu.

(79)

S cieľom ochrániť spotrebiteľov systémov diaľkového vykurovania a chladenia, ktoré nie sú účinnými centralizovanými systémami zásobovania teplom a chladom a umožniť im výrobu tepla alebo chladu z energie z obnoviteľných zdrojov a s výrazne vyššou energetickou hospodárnosťou by spotrebitelia mali mať nárok odpojiť sa, a tým ukončiť vykurovanie alebo chladenie z neúčinných centralizovaných systémov zásobovania teplom a chladom na úrovni celej budovy vypovedaním zmluvy alebo, ak sa zmluva vzťahuje na viacero budov, úpravou zmluvy s prevádzkovateľom diaľkového vykurovania alebo chladenia.

(80)

S cieľom pripraviť sa na prechod na pokročilé biopalivá a minimalizovať celkové vplyvy priamej a nepriamej zmeny využívania pôdy je vhodné obmedziť množstvo biopalív a biokvapalín vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín, ktoré možno zarátať do cieľov stanovených v tejto smernici, bez toho, aby sa obmedzila celková možnosť používať takéto biopalivá a biokvapaliny. Stanovenie limitu na úrovni Únie by nemalo brániť tomu, aby členské štáty stanovili nižšie limity na množstvá biopalív a biokvapalín vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín, ktoré možno započítať na vnútroštátnej úrovni do cieľov stanovených v tejto smernici, a to bez toho, aby sa obmedzila celková možnosť používať takéto biopalivá a biokvapaliny.

(81)

Smernicou 2009/28/ES sa zaviedol súbor kritérií udržateľnosti vrátane kritérií na ochranu pôdy s vysokou hodnotou z hľadiska biodiverzity a pôdy s veľkými zásobami uhlíka, ale nezahrnula sa do nej problematika nepriamej zmeny využívania pôdy. K nepriamej zmene využívania pôdy dochádza, keď pestovanie plodín na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vytlačí tradičné pestovanie plodín na potravinárske a krmovinárske účely. Takýto dodatočný dopyt zvyšuje tlak na pôdu a môže viesť k rozšíreniu poľnohospodárskej pôdy do oblastí s veľkými zásobami uhlíka, ako sú lesy, mokrade a rašeliniská, čím vzniknú dodatočné emisie skleníkových plynov. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 (15) sa uznalo, že rozsah nepriamej zmeny využívania pôdy, ktorou sa zvýšia emisie skleníkových plynov, môže negovať niektoré alebo všetky úspory emisií skleníkových plynov z jednotlivých biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy. Hoci z nepriamej zmeny využívania pôdy vyplývajú riziká, výskum ukázal, že rozsah tohto vplyvu závisí od mnohých faktorov vrátane typu suroviny použitej na výrobu paliva, úrovne dodatočného dopytu po surovine spôsobeného používaním biopalív, biokvapalín a palív z biomasy a miery ochrany pôdy s vysokými zásobami uhlíka v rôznych častiach sveta.

Hoci úroveň emisií skleníkových plynov spôsobených nepriamou zmenou využívania pôdy nie je možné jednoznačne určiť dostatočne presne na to, aby sa zahrnula do metodiky výpočtu emisií skleníkových plynov, najväčšie riziko nepriamej zmeny využívania pôdy sa identifikovalo v prípade biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrábaných zo surovín, pri ktorých sa pozoruje značné rozšírenie oblasti produkcie na pôdu s vysokými zásobami uhlíka. Preto je vhodné vo všeobecnosti obmedziť biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy založené na potravinárskych a krmovinárskych plodinách, ktoré sa podporujú v rámci tejto smernice, a okrem toho požadovať od členských štátov, aby stanovili osobitnú a postupne klesajúcu hranicu pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z potravinárskych a krmovinárskych plodín, v prípade ktorých sa pozoruje značné rozšírenie oblasti produkcie na pôdu s vysokými zásobami uhlíka. biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, pri ktorých je nízke riziko nepriamej zmeny využívania pôdy, by sa mali z uplatňovania osobitnej a postupne klesajúcej hranice vyňať.

(82)

Nepriamu zmenu využívania pôdy možno zmierniť zvyšovaním výnosov v poľnohospodárskych sektoroch lepšími poľnohospodárskymi postupmi, investíciami do lepších zariadení a prenosom poznatkov nad úrovne, ktoré by prevládali v prípade neexistencie systémov podpory produktivity pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy založené na potravinárskych a krmovinárskych plodinách, ako aj pestovaním plodín na pôde, ktorá sa predtým nevyužívala na pestovanie plodín. V prípade, že existujú dôkazy o tom, že tieto opatrenia viedli k zvýšeniu výroby presahujúcemu predpokladaný nárast produktivity, by sa biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z takýchto dodatočných surovín mali považovať za biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. V tejto súvislosti by sa mali zohľadniť ročné výkyvy vo výnosoch.

(83)

Smernicou (EÚ) 2015/1513 sa Komisia vyzvala, aby bezodkladne predložila komplexný návrh nákladovo efektívnej a technologicky neutrálnej politiky na obdobie po roku 2020 s cieľom vytvoriť dlhodobú perspektívu pre investície do udržateľných biopalív s nízkym rizikom spôsobenia nepriamej zmeny využívania pôdy, pričom hlavným cieľom je dekarbonizácia odvetvia dopravy. Povinnosť členských štátov vyžadovať, aby dodávatelia palív dodržiavali pri dodávkach celkový podiel palív z obnoviteľných zdrojov, môže poskytnúť investorom istotu a podporovať nepretržitý vývoj alternatívnych palív v doprave z obnoviteľných zdrojov vrátane pokročilých biopalív, kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a elektriny z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy. Keďže alternatívy z obnoviteľných zdrojov nemusia byť dostupné alebo nákladovo efektívne pre všetkých dodávateľov palív, je vhodné umožniť členským štátom rozlišovať medzi dodávateľmi palív a podľa potreby oslobodiť od tejto povinnosti určité typy dodávateľov palív. Keďže s palivami v doprave sa obchoduje jednoducho, dodávatelia palív v členských štátoch s malými dodávkami príslušných zdrojov sú pravdepodobne schopní ľahko získať palivá z obnoviteľných zdrojov z iných zdrojov.

(84)

Mala by sa vytvoriť databáza Únie na zabezpečenie transparentnosti a sledovateľnosti obnoviteľných palív. Členské štáty by mali mať aj naďalej možnosť využívať alebo vytvárať vnútroštátne databázy, pričom uvedené vnútroštátne databázy by mali byť prepojené s databázou Únie s cieľom zabezpečiť okamžitý prenos údajov a harmonizáciu dátových tokov.

(85)

Pokročilé biopalivá a iné biopalivá a bioplyn vyrábané zo surovín uvedených v prílohe k tejto smernici, kvapalné a plynné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a elektrina z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy môžu prispieť k nízkym emisiám uhlíka, pričom budú podnecovať dekarbonizáciu odvetvia dopravy Únie nákladovo efektívnym spôsobom a zlepšovať okrem iného energetickú diverzifikáciu v odvetví dopravy a zároveň podporovať inováciu, rast a zamestnanosť v ekonomike Únii a znižovať závislosť od dovozu energie. Povinnosť členských štátov vyžadovať od dodávateľov palív, aby zabezpečili minimálny podiel pokročilých biopalív a určitých bioplynov, má podnecovať neustály vývoj pokročilých palív vrátane biopalív. Je dôležité zabezpečiť, aby táto povinnosť stimulovala aj zlepšenie emisných vlastností palív dodávaných v rámci jej plnenia z hľadiska skleníkových plynov. Komisia by mala posúdiť emisné vlastnosti z hľadiska skleníkových plynov, technické inovácie a udržateľnosť týchto palív.

(86)

So zreteľom na inteligentnú dopravu je dôležité rozšíriť rozvoj a zavádzanie elektrickej mobility v cestnej doprave, ako aj urýchliť integráciu moderných technológií do inovatívnych železníc.

(87)

Očakáva sa, že v roku 2030 bude významný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy predstavovať elektrická mobilita. Vzhľadom na rýchly rozvoj elektrickej mobility a potenciál uvedeného odvetvia pre rast a tvorbu pracovných miest v Únii by sa mu mali poskytovať ďalšie stimuly. Na podporu využívania elektriny z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy a v záujme zníženia komparatívnej nevýhody v energetickej štatistike by sa na elektrinu z obnoviteľných zdrojov dodávanú pre odvetvie dopravy mali používať koeficienty. Keďže v štatistikách nie je možné osobitným meraním zohľadniť všetku elektrinu dodávanú pre cestné vozidlá, ako je napríklad nabíjanie doma, na zabezpečenie riadneho zohľadnenia pozitívneho vplyvu elektrifikovanej dopravy založenej na energii z obnoviteľných zdrojov by sa mali použiť koeficienty. Mali by sa preskúmať možnosti, ako zabezpečiť, aby sa nový dopyt po elektrine v odvetví dopravy uspokojil pomocou dodatočných kapacít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

(88)

Vzhľadom na klimatické obmedzenia, ktoré limitujú možnosť spotrebúvať určité typy biopalív z dôvodu environmentálnych, technických alebo zdravotných obáv, a vzhľadom na veľkosť a štruktúru ich trhov s palivami je vhodné, aby Cyprus a Malta mohli na účely preukazovania plnenia vnútroštátnych povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vzťahujúcich sa na dodávateľov palív zohľadniť uvedené prirodzené obmedzenia.

(89)

Podpora fosílnych palív vyrobených z odpadu môže prispieť k cieľom politiky energetickej diverzifikácie a dekarbonizácie odvetvia dopravy, ak tieto palivá spĺňajú príslušné minimálne prahové hodnoty úspor emisií skleníkových plynov. Je preto vhodné zahrnúť tieto palivá do povinnosti pre dodávateľov palív a zároveň dať členským štátom možnosť, aby tieto palivá do povinnosti nezapočítavali, ak si to neželajú. Keďže tieto palivá nepochádzajú z obnoviteľných zdrojov, nemali by sa pripočítať do celkového cieľa Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

(90)

Kvapalné a plynné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sú dôležité na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetviach, pri ktorých sa očakáva, že v dlhodobom horizonte budú využívať kvapalné palivá. Na zabezpečenie toho, aby palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu prispievali k znižovaniu emisií skleníkových plynov, by mala elektrina, ktorá sa využíva na výrobu palív, pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Komisia by mala vypracovať prostredníctvom delegovaných aktov spoľahlivú metodiku Únie, ktorá by sa uplatňovala, ak sa táto elektrina odoberá zo siete. Uvedená metodika by mala zabezpečiť časovú a geografickú koreláciu medzi výrobnou jednotkou elektriny, s ktorou má výrobca dvojstrannú zmluvu o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov, a výrobou palív. Napríklad palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu nemožno započítavať ako plne z obnoviteľných zdrojov, ak sa vyrábajú v čase, keď zazmluvnená výrobná jednotka práve nevyrába elektrinu. Ďalším príkladom je prípad preťaženia elektrizačnej sústavy. keď možno palivá započítavať ako plne z obnoviteľných zdrojov len vtedy, ak sa zariadenie na výrobu elektriny aj zariadenie na výrobu paliva nachádzajú na rovnakom mieste vzhľadom na preťaženie. Okrem toho by sa mal zaviesť aj prvok doplnkovosti, čo znamená, že výrobca palív prispieva k zavádzaniu energie z obnoviteľných zdrojov alebo k financovaniu energie z obnoviteľných zdrojov.

(91)

Z dôvodu ich prínosu k dekarbonizácii ekonomiky by sa pri výrobe biopalív mali podporiť suroviny, ktoré majú malý vplyv na nepriamu zmenu využívania pôdy. V prílohe k tejto smernici by mali byť uvedené najmä suroviny pre pokročilé biopalivá a bioplyn pre dopravu, v prípade ktorých sú technológie inovatívnejšie a menej vyspelé, a preto potrebujú vyššiu úroveň podpory. S cieľom zaručiť, aby táto príloha bola aktuálna a zodpovedala najnovšiemu technologickému vývoju a zároveň sa vyhýbala neúmyselným nepriaznivým vplyvom, Komisia by mala uvedenú prílohu preskúmať, aby posúdila, či by sa mali doplniť nové suroviny.

(92)

Náklady na pripojenie nových výrobcov plynu z obnoviteľných zdrojov do plynárenskej siete by mali byť založené na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách a mali by náležite zohľadňovať výhody, ktoré plynárenskej sieti prinesú začlenení miestni výrobcovia plynu z obnoviteľných zdrojov.

(93)

V záujme plného využitia potenciálu biomasy, ktorá nezahŕňa rašelinu alebo materiál začlenený do geologických útvarov a/alebo premenený na fosílne palivo, s cieľom prispieť k dekarbonizácii ekonomiky prostredníctvom využitia materiálov a energie by Únia a členské štáty mali podporovať zvýšenú udržateľnú mobilizáciu existujúcich zdrojov dreva a poľnohospodárskych zdrojov a rozvoj nových systémov lesnej a poľnohospodárskej výroby za predpokladu, že budú splnené kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových plynov.

(94)

Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy by sa mali vždy vyrábať udržateľným spôsobom. Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy používané na zabezpečenie dodržiavania cieľa Únie stanoveného v tejto smernici a biopalivá, na ktoré sa vzťahujú výhody systémov podpory, by preto mali spĺňať kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Harmonizácia uvedených kritérií pre biopalivá a biokvapaliny má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov energetickej politiky Únie stanovených v článku 194 ods. 1 ZFEÚ. Takáto harmonizácia zabezpečuje fungovanie vnútorného trhu s energiou a tým uľahčuje, najmä s ohľadom na povinnosť členských štátov neodmietnuť zohľadniť z iných dôvodov udržateľnosti biopalivá a biokvapaliny získané v súlade s touto smernicou obchod medzi členskými štátmi s vyhovujúcimi biopalivami a biokvapalinami. Pozitívne účinky harmonizácie uvedených kritérií na bezproblémové fungovanie vnútorného trhu s energiou a predchádzanie narúšaniu hospodárskej súťaže v rámci Únie nemožno poprieť. Pre palivá z biomasy by členské štáty mali mať možnosť stanoviť ďalšie kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov.

(95)

Únia by mala v súvislosti s touto smernicou prijať vhodné opatrenia vrátane podpory kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy.

(96)

Výroba poľnohospodárskych surovín pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy a stimuly na podporu ich používania, ktoré stanovuje táto smernica, by nemali podporovať ničenie biologicky rozmanitej pôdy. Takéto vyčerpateľné zdroje, ktoré sú v rôznych medzinárodných nástrojoch uznávané ako cenné pre celé ľudstvo, by sa mali chrániť. Je preto potrebné stanoviť kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ktorými sa zabezpečí, že biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy získajú stimuly, len ak je zaručené, že poľnohospodárska surovina nepochádza z biologicky rozmanitých oblastí, alebo v prípade oblastí vymedzených na účely ochrany prírody či ochrany vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov, ak príslušný orgán preukáže, že produkcia poľnohospodárskej suroviny nenarúša takéto účely.

(97)

V súlade s kritériami udržateľnosti by sa lesy mali považovať za biologicky rozmanité, ak ide o pralesy v súlade s vymedzením, ktoré používa Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v hodnotení celosvetových lesných zdrojov, alebo ak sú chránené vnútroštátnym právom týkajúcim sa ochrany prírody. Oblasti, v ktorých dochádza k zberu lesných produktov iných ako drevo, by sa mali považovať za biologicky rozmanité za predpokladu, že vplyv ľudskej činnosti v nich je malý. Iné druhy lesov vymedzené FAO, ako napríklad pozmenené prirodzené lesy, poloprirodzené lesy a lesná výsadba, by sa nemali považovať za pralesy. Vzhľadom na vysokú biologickú rozmanitosť určitých trávnych porastov v miernom i tropickom pásme vrátane biologicky vysoko rozmanitých saván, stepí, krovinatých oblastí a prérií by sa stimuly stanovené v tejto smernici nemali vzťahovať na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskych surovín pochádzajúcich z týchto pôd. S cieľom stanoviť vhodné kritériá pre vymedzenie trávneho porastu s vysokou biologickou rozmanitosťou v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými údajmi a relevantnými medzinárodnými normami by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci.

(98)

Využitie pôdy by sa nemalo meniť na výrobu poľnohospodárskych surovín pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, ak by jej úbytok zásob uhlíka v dôsledku premeny nemohol byť v rámci primeraného obdobia a pri zohľadnení naliehavosti riešenia zmeny klímy kompenzovaný úsporami emisií skleníkových plynov z výroby a používania biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. To by zabránilo zbytočnému a náročnému výskumu zo strany hospodárskych subjektov a premena pôdy s vysokými zásobami uhlíka sa ukáže ako nespôsobilá na produkciu poľnohospodárskych surovín na výrobu biopalív biokvapalín a palív z biomasy. Zoznamy celosvetových zásob uhlíka naznačujú, že do tejto kategórie by mali patriť mokrade a súvisle zalesnené oblasti s pokryvom koruny viac ako 30 %.

(99)

V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky by mali poľnohospodári z Únie usilujúci sa o získanie priamej podpory spĺňať komplexný súbor environmentálnych požiadaviek. Splnenie týchto požiadaviek sa dá najúčinnejšie overiť v rámci poľnohospodárskej politiky. Začlenenie týchto požiadaviek do systému udržateľnosti nie je vhodné, pretože v rámci kritérií udržateľnosti pre bioenergiu by sa mali stanoviť pravidlá, ktoré sú objektívne a uplatňujú sa na celom svete. Overovanie splnenia požiadaviek podľa tejto smernice by tiež mohlo spôsobiť zbytočné administratívne zaťaženie.

(100)

Poľnohospodárska surovina na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy by sa mala vyrábať postupmi, ktoré sú v súlade s ochranou kvality pôdy a pôdneho organického uhlíka. Monitorovacie systémy prevádzkovateľov alebo vnútroštátnych orgánov by preto mali zahŕňať aj kvalitu pôdy a uhlík v pôde.

(101)

V prípade palív z biomasy používaných v odvetví výroby elektriny a v odvetví vykurovania a chladenia je vhodné zaviesť celoúnijné kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, aby sa naďalej zabezpečovali vysoké úspory emisií skleníkových plynov v porovnaní s alternatívami využívajúcimi fosílne palivá, s cieľom zabrániť neúmyselnému vplyvu na udržateľnosť a podporovať vnútorný trh. Najvzdialenejšie regióny by mali mať možnosť využiť potenciál svojich zdrojov na zvýšenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a svojej energetickej nezávislosti.

(102)

S cieľom zabezpečiť, že napriek rastúcemu dopytu po lesnej biomase sa zber a ťažba v lesoch uskutočňujú udržateľným spôsobom, pričom je zaistená ich obnova, že sa osobitná pozornosť venuje oblastiam výslovne určeným na ochranu biologickej rozmanitosti, krajiny a osobitných prírodných prvkov, že sa zachovávajú zdroje biologickej rozmanitosti a sledujú sa zásoby uhlíka, musí drevná surovina pochádzať len z lesov, v ktorých zber a ťažba prebiehajú v súlade so zásadami udržateľného obhospodarovania lesov vypracovanými na základe medzinárodných lesníckych procesov ako je Forest Europe a vykonávanými prostredníctvom vnútroštátneho práva alebo najlepších postupov riadenia na úrovni zdrojovej oblasti. Prevádzkovatelia by mali prijať vhodné kroky na minimalizáciu rizika neudržateľného využívania lesnej biomasy na výrobu bioenergie. Na tento účel by hospodárske subjekty mali zaviesť prístup založený na riziku. V tejto súvislosti je vhodné, aby Komisia po konzultácii s výborom pre udržateľnosť biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vypracovala prostredníctvom vykonávacích aktov prevádzkové usmernenia o overovaní súladu s prístupom založeným na riziku.

(103)

Objem zberu a ťažby na energetické účely sa zvýšil a očakáva sa, že bude naďalej rásť, čo povedie k vyššiemu objemu dovozu surovín z tretích krajín, ako aj k zvýšeniu produkcie týchto surovín v rámci Únie. Malo by sa zabezpečiť, aby boli zber a ťažba udržateľné.

(104)

S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie by sa kritériá Únie týkajúce sa udržateľnosť a úspory emisií skleníkových plynov mali vzťahovať iba na elektrinu a teplo z palív z biomasy vyrobené v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom najmenej 20 MW.

(105)

Palivá z biomasy by sa mali efektívne pretransformovať na elektrinu a teplo s cieľom maximalizovať energetickú bezpečnosť a úspory emisií skleníkových plynov, ako aj obmedziť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a znížiť tlak na obmedzené zdroje biomasy.

(106)

Minimálny prah úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a bioplyn pre dopravu vyrábané v nových zariadeniach by sa mal zvýšiť s cieľom zlepšiť ich celkovú bilanciu týkajúcu sa skleníkových plynov a odrádzať od ďalších investícií do zariadení s nízkou výkonnosťou z hľadiska úspor emisií skleníkových plynov. Uvedené zvýšenie poskytne záruky pre investície do kapacity na výrobu biopalív, biokvapalín a bioplynu pre dopravu.

(107)

Na základe skúseností s praktickým vykonávaním kritérií Únie týkajúcich sa udržateľnosti je vhodné posilniť úlohu dobrovoľných medzinárodných a vnútroštátnych certifikačných schém dodržiavania kritérií udržateľnosti harmonizovaným spôsobom.

(108)

Je v záujme Únie podporovať rozvoj dobrovoľných medzinárodných alebo vnútroštátnych schém, ktorými sa stanovujú normy pre výrobu udržateľných biopalív, biokvapalín a palív z biomasy a ktorými sa osvedčuje, že výroba biopalív, biokvapalín a palív z biomasy spĺňa tieto normy. Z tohto dôvodu by sa mali zaviesť také ustanovenia, aby schémy boli uznané ako schémy poskytujúce spoľahlivé dôkazy a údaje v prípade, že spĺňajú primerané štandardy spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu. S cieľom zabezpečiť, aby bol súlad s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov overený rozhodným a harmonizovaným spôsobom, a najmä v záujme zabránenia podvodom, by Komisia mala byť splnomocnená prijať podrobné vykonávacie pravidlá vrátane primeraných štandardov spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu, ktoré sa budú uplatňovať dobrovoľnými schémami.

(109)

Pokiaľ ide o biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, dobrovoľné schémy zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri poskytovaní dôkazov o dodržiavaní požiadaviek týkajúcich sa kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Preto je vhodné, aby Komisia v prípade dobrovoľných schém vrátane tých, ktoré už uznala, vyžadovala podávanie pravidelných správ o ich činnosti. Takéto správy by sa mali zverejniť, aby sa zvýšila transparentnosť a zlepšil dohľad zo strany Komisie. Okrem toho by takéto podávanie správ Komisii poskytlo potrebné informácie na to, aby informovala o fungovaní dobrovoľných schém s cieľom identifikovať najlepšie postupy a prípadne predložiť návrh na ďalšiu podporu takýchto najlepších postupov.

(110)

Na uľahčenie fungovania vnútorného trhu by sa dôkazy týkajúce sa kritérií udržateľnosti a emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, ktoré sa získali v súlade so schémou, ktorú uznala Komisia, mali akceptovať vo všetkých členských štátoch. Členské štáty by mali prispievať k zabezpečeniu správneho vykonávania zásad certifikácie dobrovoľných schém prostredníctvom dohľadu nad činnosťou certifikačných orgánov, ktoré sú akreditované vnútroštátnym akreditačným orgánom a informovaním dobrovoľných schém o relevantných pripomienkach.

(111)

Aby sa predišlo neúmernému administratívnemu zaťaženiu, mal by sa stanoviť zoznam určených hodnôt pre bežné reťazce výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktorý by sa mal aktualizovať a rozšíriť, keď budú k dispozícii ďalšie spoľahlivé údaje. Hospodárske subjekty by mali mať vždy nárok uplatniť si úroveň úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy stanovenú v uvedenom zozname. Ak je určená hodnota úspor emisií skleníkových plynov pri určitom reťazci výroby nižšia ako požadovaná minimálna úroveň úspor emisií skleníkových plynov, od výrobcov, ktorí chcú preukázať súlad s uvedenou minimálnou úrovňou, by sa malo požadovať, aby preukázali, že skutočné emisie skleníkových plynov z ich výrobného procesu sú nižšie ako tie, ktoré boli predpokladané pri výpočte určených hodnôt.

(112)

Je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá na výpočet úspor emisií skleníkových plynov z biopalív, biokvapalín, palív z biomasy a z ich porovnateľných fosílnych palív, založené na objektívnych a nediskriminačných kritériách.

(113)

V súlade so súčasnými technickými a vedeckými poznatkami by metodika započítavania emisií skleníkových plynov mala zohľadňovať transformáciu pevných a plynných palív z biomasy na koncovú energiu s cieľom dosiahnuť súlad s výpočtom energie z obnoviteľných zdrojov na účely započítavania do cieľa Únie stanoveného v tejto smernici. Pridelenie emisií skleníkových plynov vedľajším produktom, na rozdiel od odpadu a zvyškov, by sa tiež malo prehodnotiť v prípadoch, keď výroba elektriny alebo tepla a chladu prebieha v zariadeniach kombinovanej výroby alebo v multigeneračných zariadeniach.

(114)

Ak sa využívanie pôdy s vysokými zásobami uhlíka v pôde alebo vo vegetácii premení na pestovanie surovín na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, istá časť uloženého uhlíka sa uvoľní do atmosféry, čo povedie k tvorbe oxidu uhličitého (CO2). Výsledný negatívny vplyv na emisie skleníkových plynov v niektorých prípadoch výrazne zníži pozitívny vplyv biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy na emisie skleníkových plynov. Do výpočtov úspor emisií skleníkových plynov pre konkrétne biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy by sa preto mali započítať aj celkové zmeny množstva uhlíka spôsobené takouto premenou. Je dôležité zaručiť, aby výpočet úspor emisií skleníkových plynov zohľadňoval celkové zmeny množstva uhlíka spôsobené používaním biopalív, biokvapalín a palív z biomasy.

(115)

Pri výpočte vplyvu na emisie skleníkových plynov z premeny využívania pôdy by hospodárske subjekty mali mať možnosť použiť skutočné hodnoty zásob uhlíka spojených s referenčným využívaním pôdy a s využívaním pôdy po premene. Tiež by mali mať možnosť použiť štandardné hodnoty. Metodika Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (Intergovernmental Panel on Climate Change - ďalej len „IPCC“) je vhodným základom pre tieto štandardné hodnoty. Táto práca v súčasnosti nie je vyjadrená vo forme, ktorú by hospodárske subjekty mohli okamžite požiť. Komisia by preto mala zrevidovať svoje usmernenia z 10. júna 2010 pre výpočet zásob uhlíka v pôde na účely pravidiel výpočtu vplyvu biopalív, biokvapalín a ich porovnateľných fosílnych palív na množstvo skleníkových plynov, ktoré sú uvedené v prílohe k tejto smernici, a zároveň zabezpečiť súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (16).

(116)

Pri výpočte emisií skleníkových plynov by sa mali brať do úvahy aj vedľajšie produkty z výroby a používania palív. Substitučná metóda je vhodná na účely analýzy politiky, ale nie na reguláciu jednotlivých hospodárskych subjektov a jednotlivých dodávok palív v doprave. Na tieto účely je najvhodnejšia metóda prideľovania energie, pretože sa jednoducho používa, dá sa predvídať v čase, minimalizuje kontraproduktívne stimuly a poskytuje výsledky, ktoré sú všeobecne porovnateľné s výsledkami, ktoré poskytuje substitučná metóda. Na účely analýzy politiky by Komisia vo svojich správach mala tiež uvádzať výsledky získané pomocou substitučnej metódy.

(117)

Vedľajšie produkty sa odlišujú od zvyškov a poľnohospodárskych zvyškov, keďže sú primárnym cieľom výrobného procesu. Je preto vhodné objasniť, že zvyšky z poľnohospodárskych plodín sú zvyšky, a nie vedľajšie produkty. Toto nemá vplyv na existujúcu metodiku, ale objasňuje existujúce ustanovenia.

(118)

Vybraná metóda, ktorá využíva prideľovanie energie ako pravidlo rozdeľovania emisií skleníkových plynov medzi vedľajšie produkty funguje dobre a mala by sa zachovať. Je vhodné zosúladiť metodiku výpočtu emisií skleníkových plynov z využívania kombinovaného tepla a elektriny v prípade, že kombinované teplo a elektrina sa používa pri spracovaní biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s metodikou uplatňovanou na kombinované teplo a elektrinu ako jeho koncové použitie.

(119)

Táto metodika zohľadňuje znížené emisie skleníkových plynov pochádzajúce z používania kombinovanej výroby elektriny a tepla v porovnaní s využívaním zariadení zameraných na výrobu elektriny alebo výlučne na výrobu tepla tým, že berie do úvahy užitočnosť tepla v porovnaní s elektrinou, a užitočnosť tepla pri rôznych teplotách. Z toho vyplýva, že vyššia teplota by mala niesť väčšiu časť celkových emisií skleníkových plynov ako teplo pri nízkej teplote v prípade, že teplo sa vyrába s elektrinou. Táto metodika zohľadňuje celý reťazec ku koncovej energii vrátane premeny na teplo alebo elektrinu.

(120)

Údaje využívané pri výpočte určených hodnôt by sa mali získavať z nezávislých vedeckých odborných zdrojov a aktualizovať v súlade s pokrokom práce týchto zdrojov. Komisia by mala podnecovať tieto zdroje, aby pri aktualizácii svojej práce venovali pozornosť emisiám z pestovania plodín, vplyvom regionálnych a klimatických podmienok, vplyvu pestovania s využitím metód udržateľného a ekologického poľnohospodárstva, ako aj vedeckým prínosom výrobcov z Únie a z tretích krajín a občianskej spoločnosti.

(121)

Vo svete narastá dopyt po poľnohospodárskych komoditách. Časť tohto zvýšeného dopytu sa pravdepodobne pokryje zväčšením rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Obnovenie pôdy, ktorá bola vážne znehodnotená a ktorú preto nemožno inak využívať na poľnohospodárske účely, je jedným zo spôsobov, ako zväčšiť rozlohu pôdy, ktorá je k dispozícii na pestovanie. Systém udržateľnosti by mal presadzovať využívanie takejto obnovenej pôdy, pretože využívanie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy prispeje k rastu dopytu po poľnohospodárskych komoditách.

(122)

V snahe zabezpečiť harmonizované uplatňovanie metodiky výpočtu emisií skleníkových plynov a súlad s najnovšími vedeckými poznatkami by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prispôsobovať metodické zásady a hodnoty potrebné na posúdenie toho, či sú splnené kritériá úspor emisií skleníkových plynov, a posúdiť, či správy predložené členskými štátmi a tretími krajinami obsahujú presné údaje o emisiách z pestovania surovín.

(123)

Európske plynárenské siete sú čoraz integrovanejšie. Podpora výroby a používania biometánu, jeho dodávanie do siete zemného plynu a cezhraničný obchod s ním vytvára potrebu zabezpečiť riadne započítavanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj predchádzanie zdvojenému stimulovaniu zo systémov podpory v rôznych členských štátoch. K riešeniu týchto otázok majú prispieť systém hmotnostnej bilancie na overovanie udržateľnosti bioenergie a nová databáza Únia.

(124)

Dosiahnutie cieľov tejto smernice si vyžaduje, aby Únia a členské štáty venovali značné finančné prostriedky na výskum a vývoj technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Najmä Európsky inovačný a technologický inštitút by mal považovať výskum a vývoj technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov za dôležitú prioritu.

(125)

Vykonávanie tejto smernice by v relevantných prípadoch malo odrážať Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, najmä tak, ako sa vykonávajú prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (17).

(126)

S cieľom zmeniť alebo doplniť nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie metodiky výpočtu množstva energie z obnoviteľných zdrojov používaného na chladenie a diaľkové chladenie a zmenu metodiky výpočtu energie z tepelných čerpadiel; zriadenie platformy URDP a stanovenie podmienok finalizácie transakcií štatistického prenosu medzi členskými štátmi prostredníctvom platformy URDP; stanovenie primeraných minimálnych prahových hodnôt úspor emisií skleníkových plynov v prípade fosílnych palív vyrobených z odpadu; prijatie a prípadnú zmenu kritérií pre certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy a pre určovanie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých je pozorované významné rozšírenie výroby na pôdu s vysokými zásobami uhlíka a postupné znižovanie ich príspevku k cieľom stanoveným v tejto smernici; prispôsobovanie energetického obsahu palív v doprave vedeckému a technickému pokroku; zriadenie metodiky Únie na stanovenie pravidiel pre hospodárske subjekty pri plnení požiadaviek na to, aby sa elektrina mohla započítať ako plne z obnoviteľných zdrojov, ak sa používa pri výrobe kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo ak sa čerpá zo siete; špecifikáciu metodiky na určenie podielu biopalív a bioplynu pre dopravu z biomasy, ktoré sa spracúvajú s fosílnymi palivami spoločným procesom, a metodiky na posudzovanie úspor emisií skleníkových plynov z kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a z fosílnych palív vyrobených z odpadu s cieľom zabezpečiť, aby sa kredity z úspor emisií skleníkových plynov udelili iba raz; zmenu doplnením, ale nie vyňatím, zoznamov surovín na výrobu pokročilých biopalív a iných biopalív a bioplynu; a doplnenie alebo zmenu pravidiel výpočtu vplyvu biopalív, biokvapalín a porovnateľných fosílnych palív na množstvo emisií skleníkových plynov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (18). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(127)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (19).

(128)

Keďže cieľ tejto smernice, a to dosiahnutie aspoň 32 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie do roku 2030, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(129)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (20) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi čas