ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 321

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 61
17. decembra 2018


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1971 z 11. decembra 2018, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a Agentúra na podporu orgánu BEREC (Úrad BEREC), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1211/2009 ( 1 )

1

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) ( 1 )

36

 


 

(1)   Text s významom pre EHP.

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

17.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 321/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/1971

z 11. decembra 2018,

ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a Agentúra na podporu orgánu BEREC (Úrad BEREC), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1211/2009

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (3) je vytvoriť vnútorný trh v oblasti elektronických komunikácií v rámci Únie a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň investícií, inovácie a ochrany spotrebiteľa prostredníctvom rozvinutej hospodárskej súťaže. Uvedená smernica tiež stanovuje značný počet nových úloh pre Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej len „orgán BEREC“), ako napríklad vydávanie usmernení o viacerých témach, podávanie správ o technických záležitostiach, správu registrov, zoznamov alebo databáz a vydávanie stanovísk o postupoch vnútorného trhu pre návrhy vnútroštátnych opatrení na reguláciu trhu.

(2)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 (4) sa dopĺňajú a podporujú, pokiaľ ide o roaming v rámci Únie, pravidlá stanovené v regulačnom rámci pre elektronické komunikácie, a stanovujú sa určité úlohy orgánu BEREC.

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 (5) sa stanovujú ďalšie úlohy orgánu BEREC v súvislosti s prístupom k otvorenému internetu. Usmernenia orgánu BEREC z 30. augusta 2016 o vykonávaní európskych pravidiel sieťovej neutrality národnými regulačnými orgánmi sú vítané, keďže poskytujú cenné objasnenia záruky silného slobodného a otvoreného internetu tým, že sa zaistí jednotné uplatňovanie pravidiel na zabezpečenie rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s prevádzkou v rámci poskytovania služieb prístupu k internetu a súvisiacich práv koncových používateľov.

(4)

Komisia vzhľadom na potrebu zabezpečiť vývoj jednotných regulačných postupov a jednotné uplatňovanie regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie zriadila rozhodnutím Komisie 2002/627/ES (6) Európsku skupinu regulátorov pre elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len „skupina ERG“), ktorej úlohou je poskytovať Komisii poradenstvo a pomoc pri konsolidovaní vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb a na všeobecnejšej úrovni fungovať ako prepojenie medzi národnými regulačnými orgánmi a Komisiou.

(5)

Orgán BEREC a jeho úrad sa zriadili nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 (7). Orgán BEREC nahradil skupinu ERG a jeho účelom bolo prispievať k rozvoju, ako aj k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb so zámerom zabezpečiť jednotné vykonávanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie. Orgán BEREC koná ako fórum pre spoluprácu medzi jednotlivými národnými regulačnými orgánmi a medzi národnými regulačnými orgánmi a Komisiou pri vykonávaní celého rozsahu ich povinností vyplývajúcich z regulačného rámca Únie. Orgán BEREC bol zriadený na to, aby poskytoval odborné znalosti a konal nezávisle a transparentne.

(6)

Orgán BEREC slúži Európskemu parlamentu, Rade a Komisii aj ako diskusný, rokovací a poradenský orgán v oblasti elektronických komunikácií.

(7)

Úrad bol zriadený ako orgán Spoločenstva s právnou subjektivitou na vykonávanie úloh uvedených v nariadení (ES) č. 1211/2009, najmä pokiaľ ide o poskytovanie odborných a administratívnych podporných služieb pre orgán BEREC. Aby mohol úrad poskytovať orgánu BEREC účinnú podporu, bola mu udelená právna, administratívna a finančná nezávislosť.

(8)

Zástupcovia vlád členských štátov rozhodnutím 2010/349/EÚ (8) rozhodli, že úrad bude mať sídlo v Rige. Dohoda o sídle medzi vládou Lotyšskej republiky a úradom nadobudla platnosť 5. augusta 2011.

(9)

Komisia vo svojom oznámení zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe avizovala, že v roku 2016 predloží návrhy na ambiciózne prepracovanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie, ktoré sa okrem iného zamerajú na efektívnejší regulačný inštitucionálny rámec s cieľom prijať vhodné pravidlá v oblasti elektronických komunikácií v rámci vytvorenia priaznivých podmienok pre jednotný digitálny trh. Patrí sem zavádzanie vysokokapacitných sietí, koordinovanejšie riadenie rádiového spektra pre bezdrôtové siete a vytvorenie rovnakých podmienok pre moderné digitálne siete a inovatívne služby. V uvedenom oznámení sa poukázalo na to, že meniaci sa trh a technologické prostredie si vyžadujú posilnenie inštitucionálneho rámca posilnením úlohy orgánu BEREC.

(10)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu vyzval Komisiu, aby prehĺbila integráciu jednotného digitálneho trhu zavedením účinnejšieho inštitucionálneho rámca.

(11)

Orgán BEREC a jeho úrad pozitívne prispeli k jednotnému vykonávaniu regulačného rámca pre elektronické komunikácie. Stále však existujú značné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o regulačné postupy, čo má vplyv na podniky vykonávajúce cezhraničnú činnosť alebo pôsobiace v značnom počte členských štátov, a to aj tam, kde usmernenia orgánu BEREC existujú, ale mohli by sa ďalej rozvíjať. V záujme ďalšieho prispievania k rozvoju vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií v celej Únii, ako aj k podpore prístupu k vysokokapacitným sieťam a ich využívania, hospodárskej súťaže v oblasti poskytovania elektronických komunikačných sietí, služieb a pridružených prostriedkov i záujmov občanov Únie je cieľom tohto nariadenia posilnenie úloh orgánu BEREC. Takáto posilnená úloha by doplnila posilnenú úlohu orgánu BEREC v nadväznosti na nariadenia (EÚ) č. 531/2012 a (EÚ) 2015/2120 a smernicu (EÚ) 2018/1972

(12)

Vzhľadom na vývoj trhu a technológií, ktorý často zahŕňa zvýšený cezhraničný rozmer, ako aj na doterajšie skúsenosti získané pri snahe o zabezpečenie jednotného vykonávania v oblasti elektronických komunikácií je potrebné nadviazať na prácu orgánu BEREC a jeho úradu. Ich riadenie a činnosti by mali byť zefektívnené a mali by sa prispôsobiť úlohám, ktoré majú vykonávať. Berúc do úvahy zavedené postupy a nové súbory úloh orgánu BEREC a jeho úradu a s cieľom posilniť ich efektívnosť by sa mala zabezpečiť dodatočná stabilita ich riadenia a mali by sa zjednodušiť ich postupy rozhodovania.

(13)

Orgán BEREC by mal poskytovať odborné znalosti a budovať dôveryhodnosť svojou nezávislosťou, kvalitou svojho poradenstva a informácií, transparentnosťou svojich postupov a pracovných metód a svojou dôslednosťou pri vykonávaní svojich úloh. Nezávislosť orgánu BEREC by nemala brániť jeho rade regulačných orgánov rokovať na základe návrhov vypracovaných pracovnými skupinami.

(14)

Nový úradný názov úradu by mal byť „Agentúra na podporu orgánu BEREC“ (ďalej len „Úrad BEREC“). Označenie „Úrad BEREC“ by sa malo používať ako skrátený názov agentúry. Úrad BEREC by mal byť právne, administratívne a finančne nezávislý. Na tento účel je potrebné a vhodné, aby bol Úrad BEREC orgánom Únie s právnou subjektivitou a vykonával právomoci, ktoré sa mu zverili. Úrad BEREC by mal ako decentralizovaná agentúra Únie vykonávať činnosť v rámci svojho mandátu a v medziach existujúceho inštitucionálneho rámca. Nemal by byť vnímaný tak, že reprezentuje pozíciu Únie navonok alebo zaväzuje Úniu k právnym záväzkom.

(15)

Pravidlá o riadení a činnosti Úradu BEREC by sa okrem toho mali v príslušných prípadoch zosúladiť so zásadami spoločného vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 19. júla 2012 o decentralizovaných agentúrach.

(16)

Inštitúcie Únie a národné regulačné orgány by mali ťažiť z pomoci a poradenstva, ktoré poskytuje orgán BEREC, a to aj pokiaľ ide o relevantný regulačný vplyv akejkoľvek záležitosti týkajúcej sa celkovej dynamiky digitálnych trhov alebo v súvislosti s ich vzťahom, diskusiami a výmenami s tretími stranami a šírením najlepších regulačných postupov tretím stranám. Okrem svojho prispievania k verejnej konzultácii Komisie by mal orgán BEREC Komisii na požiadanie poskytovať poradenstvo pri príprave legislatívnych návrhov. Orgán BEREC by mal mať možnosť poskytovať aj poradenstvo Európskemu parlamentu a Rade, či už na ich požiadanie, alebo z vlastného podnetu.

(17)

Orgán BEREC ako technický orgán s odbornými znalosťami v oblasti elektronických komunikácií, ktorý je zložený zo zástupcov národných regulačných orgánov a Komisie, má najlepšie predpoklady na to, aby sa mu zverili úlohy, ako napríklad prispievanie k účinným postupom vnútorného trhu pre vypracovanie návrhov vnútroštátnych opatrení, pokiaľ ide o reguláciu trhu, poskytovanie potrebných usmernení národným regulačným orgánom a iným príslušným orgánom s cieľom zabezpečiť spoločné kritériá a jednotný regulačný prístup, ako aj správu určitých registrov, databáz a zoznamov na úrovni Únie. Tým nie sú dotknuté úlohy určené národným regulačným orgánom, ktoré majú najbližšie k trhom v oblasti elektronických komunikácií a ich miestnym podmienkam.

(18)

Orgán BEREC by mal v záujme vykonávania svojich úloh naďalej zhromažďovať odborné znalosti od národných regulačných orgánov. Orgán BEREC by sa mal usilovať o zabezpečenie účasti všetkých národných regulačných orgánov na plnení jeho regulačných úloh a na jeho fungovaní. Na to, aby sa posilnila úloha orgánu BEREC, zlepšila jeho reprezentatívnosť a aby sa zachovali jeho odborné znalosti, skúsenosti a poznatky o konkrétnej situácii celého rozsahu vnútroštátnych trhov, by mal každý členský štát zabezpečiť, aby jeho národný regulačný orgán mal primerané finančné a ľudské zdroje potrebné na to, aby sa v plnej miere mohol zúčastňovať na práci orgánu BEREC.

(19)

Vzhľadom na rastúcu konvergenciu medzi sektormi, ktoré poskytujú elektronické komunikačné služby, a horizontálny rozmer regulačných záležitostí týkajúcich sa ich vývoja by mali mať orgán BEREC a Úrad BEREC možnosť spolupracovať s národnými regulačnými orgánmi, inými orgánmi, úradmi, agentúrami a poradnými skupinami Únie, bez toho, aby bola dotknutá ich úloha, a to najmä so skupinou pre politiku rádiového frekvenčného spektra ustanovenou rozhodnutím Komisie 2002/622/ES (9), s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (10), Európskym výborom pre ochranu údajov zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (11), so skupinou európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby ustanovenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (12), s Agentúrou Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 526/2013 (13), Agentúrou pre európsky GNSS zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 (14), so Sieťou spolupráce na ochranu spotrebiteľa ustanovenou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (15), s Európskou sieťou pre hospodársku súťaž a európskymi normalizačnými organizáciami, ako aj s existujúcimi výbormi (napríklad s Komunikačným výborom a Výborom pre rádiové frekvenčné spektrum). Orgán BEREC a Úrad BEREC by mali mať možnosť spolupracovať aj s relevantnými príslušnými orgánmi členských štátov zodpovednými za hospodársku súťaž, ochranu spotrebiteľa a ochranu údajov a s príslušnými orgánmi tretích krajín, najmä s regulačnými orgánmi v oblasti elektronických komunikácií alebo skupinami týchto orgánov, ako aj s medzinárodnými organizáciami, ak je to potrebné na plnenie ich úloh. Orgán BEREC by takisto mal mať možnosť konzultovať so zainteresovanými stranami prostredníctvom verejnej konzultácie.

(20)

Orgán BEREC by mal byť oprávnený uzavierať pracovné dojednania s príslušnými orgánmi, úradmi, agentúrami a pracovnými skupinami Únie, s príslušnými orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami, ktoré by nemali vytvárať právne záväzky. Cieľom takýchto pracovných dojednaní by mohlo byť, napríklad, rozvíjať spoluprácu a vymieňať si názory v regulačných záležitostiach. Komisia by mala zabezpečiť, aby boli potrebné pracovné dojednania v súlade s politikou a prioritami Únie, a aby orgán BEREC vykonával činnosti v rámci svojho mandátu a v medziach existujúceho inštitucionálneho rámca a nebol vnímaný tak, že reprezentuje pozíciu Únie navonok alebo že zaväzuje Úniu k medzinárodným záväzkom.

(21)

Orgán BEREC by mala tvoriť rada regulačných orgánov a pracovné skupiny. Kontinuitu práce orgánu BEREC by malo zabezpečovať rotujúce predsedníctvo rady regulačných orgánov. Podporí sa tiež rotovanie podpredsedov, ktorí zastupujú rôzne národné regulačné orgány.

(22)

Orgán BEREC by mal byť schopný konať v záujme Únie nezávisle od akéhokoľvek vonkajšieho zásahu vrátane politického tlaku či obchodného zasahovania. Je preto dôležité zabezpečiť, aby osoby, ktoré sú vymenované do rady regulačných orgánov, preukazovali najvyššie záruky osobnej a profesionálnej nezávislosti. Vedúci národného regulačného orgánu, člen jeho kolektívneho orgánu alebo ich náhradníci majú rovnakú úroveň osobnej a profesionálnej nezávislosti. Mali by konať nezávisle a objektívne, nemali by pri vykonávaní svojej funkcie vyhľadávať alebo prijímať inštrukcie a by mali byť chránení pred svojvoľným odvolaním. Funkciu náhradníka v rade regulačných orgánov by mohol vykonávať vedúci národného regulačného orgánu, člen jeho kolektívneho orgánu, ich náhradníci alebo ďalší zamestnanec národného regulačného orgánu, ktorý koná v mene člena rady regulačných orgánov, ktorého nahrádza, a v rámci jeho mandátu.

(23)

Zo skúseností vyplýva, že väčšina úloh orgánu BEREC sa lepšie vykonáva prostredníctvom pracovných skupín, ktoré by mali vždy zabezpečiť rovnocenné zváženie všetkých názorov a príspevkov národných regulačných orgánov. Rada regulačných orgánov by preto mala zriadiť pracovné skupiny a vymenovať ich predsedov. Národné regulačné orgány by mali bezodkladne reagovať na žiadosti o vymenovanie s cieľom zaistiť urýchlené zriadenie pracovných skupín, najmä skupín, ktorých sa týkajú postupy s lehotami. Pracovné skupiny by mali byť otvorené účasti odborníkov z Komisie. Zamestnanci Úradu BEREC by mali činnosť pracovných skupín podporovať a prispievať k nej.

(24)

Rada regulačných orgánov a riadiaca rada by podľa potreby a v závislosti od jednotlivých prípadov mali mať možnosť prizvať akúkoľvek osobu, o ktorej stanovisko majú záujem, aby sa zúčastnila na ich zasadnutiach ako pozorovateľ.

(25)

V prípade potreby a v závislosti od rozdelenia úloh orgánom v každom členskom štáte by sa názory iných príslušných orgánov mali zohľadniť v príslušnej pracovnej skupine, napríklad prostredníctvom konzultácie na vnútroštátnej úrovni alebo tým, že tieto iné orgány budú prizvané na príslušné zasadnutie, na ktorom sú nevyhnutné ich odborné znalosti. V každom prípade by sa mala zachovať nezávislosť orgánu BEREC.

(26)

Rada regulačných orgánov a riadiaca rada by mali fungovať súbežne, pričom rada regulačných orgánov rozhoduje predovšetkým o regulačných záležitostiach a riadiaca rada o administratívnych záležitostiach, ako sú záležitosti týkajúce sa rozpočtu, personálu a auditu. Zástupcovia národných regulačných orgánov, ktorí sú členmi riadiacej rady, by v zásade a okrem zástupcov Komisie mali byť tie isté osoby, ako tie, ktoré boli vymenované do rady regulačných orgánov, pričom národné regulačné orgány by mali mať možnosť vymenovať ďalších zástupcov, ktorí spĺňajú rovnaké požiadavky.

(27)

V minulosti vykonával právomoci menovacieho orgánu podpredseda riadiaceho výboru úradu. Toto nariadenie stanovuje, že riadiaca rada deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na riaditeľa, ktorý je oprávnený delegovať tieto právomoci na svojich podriadených. Toto má prispieť k efektívnemu riadeniu zamestnancov Úradu BEREC.

(28)

Riadne zasadnutia rady regulačných orgánov a riadiacej rady by sa mali konať aspoň dvakrát ročne. Vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti a posilnenú úlohu orgánu BEREC môžu byť potrebné ďalšie zasadnutia rady regulačných orgánov alebo riadiacej rady.

(29)

Riaditeľ by mal naďalej zastupovať Úrad BEREC v právnych a administratívnych záležitostiach. Riadiaca rada by mala vymenovať riaditeľa na základe otvoreného a transparentného výberového konania s cieľom zaručiť prísne hodnotenie kandidátov a vysokú úroveň nezávislosti. V minulosti trvalo funkčné obdobie administratívneho riaditeľa úradu tri roky. Je potrebné, aby mal riaditeľ dostatočne dlhý mandát na zabezpečenie stability a realizáciu dlhodobej stratégie pre Úrad BEREC.

(30)

Na Úrad BEREC by sa malo vzťahovať delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 (16).

(31)

Úrad BEREC by mal orgánu BEREC poskytovať všetku potrebnú odbornú a administratívnu podporu pri vykonávaní jeho práce vrátane finančnej, organizačnej a logistickej podpory a mal by prispievať k regulačným činnostiam orgánu BEREC.

(32)

V záujme zaručenia nezávislosti a nestrannosti Úradu BEREC a poskytnutia podpory práce orgánu BEREC mal by mať Úrad BEREC vlastný rozpočet, ktorý by do veľkej miery mal pochádzať z príspevku Únie. Rozpočet by mal byť primeraný a mal by odrážať ďalšie úlohy pridelené orgánu BEREC a Úradu BEREC a ich posilnenú úlohu. Financovanie Úradu BEREC by malo podliehať dohode s rozpočtovým orgánom, ako sa stanovuje v bode 31 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (17).

(33)

Úrad BEREC by mal byť na účely vykonávania svojich povinností primerane personálne vybavený. Plánovanie zdrojov by malo zahŕňať náležité posúdenie a zohľadnenie všetkých úloh pridelených Úradu BEREC vrátane profesionálnych a administratívnych služieb na podporu orgánu BEREC pri vykonávaní jeho regulačných úloh, ako aj súladu s právnymi predpismi týkajúcimi sa finančných, personálnych a iných príslušných otázok a zvýšeného počtu operačných úloh, ktoré sa budú od Úradu BEREC vyžadovať, v porovnaní s úlohami administratívnymi.

(34)

V záujme ďalšieho rozšírenia jednotného vykonávania regulačného rámca pre elektronické komunikácie by rada regulačných orgánov, pracovné skupiny a riadiaca Rada mali byť otvorené účasti regulačných orgánov tretích krajín príslušných v oblasti elektronických komunikácií, pokiaľ tieto tretie krajiny na tento účel uzavreli dohody s Úniou, ako napríklad štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, a kandidátske krajiny.

(35)

Orgán BEREC a Úrad BEREC by v súlade so zásadou transparentnosti mali v prípade potreby uverejňovať informácie o svojej činnosti na svojej webovej stránke. Orgán BEREC by mal konkrétne zverejniť všetky konečné dokumenty vydané pri vykonávaní svojich úloh, ako napríklad stanoviská, usmernenia, správy, odporúčania, spoločné pozície a najlepšie postupy, ako aj všetky štúdie, ktoré sú zadané na podporu jeho úloh. Orgán BEREC a Úrad BEREC by tiež mali zverejniť aktualizované zoznamy svojich úloh a aktualizované zoznamy členov, náhradníkov a iných účastníkov na zasadnutiach ich organizačných orgánov a vyhlásenia o konflikte záujmov, ktoré vypracovali členovia rady regulačných orgánov, členovia riadiacej rady a riaditeľ.

(36)

Orgán BEREC by mal mať s podporou Úradu BEREC možnosť zapojiť sa do komunikačných činností v rámci svojich právomocí, avšak nie na úkor základných úloh orgánu BEREC. Obsah a vykonávanie komunikačnej stratégie orgánu BEREC by malo byť konzistentné, objektívne, relevantné a skoordinované so stratégiami a činnosťami Komisie a ostatných inštitúcií s cieľom zohľadniť širší obraz Únie. Komunikačné činnosti Úradu BEREC by sa mali vykonávať v súlade s príslušnými plánmi komunikácie a šírenia informácií, ktoré prijala riadiaca rada.

(37)

V záujme účinného vykonávania svojich úloh by orgán BEREC a Úrad BEREC mali mať právo požadovať všetky potrebné informácie od Komisie, národných regulačných orgánov a v poslednom rade aj od ostatných orgánov a podnikov. Žiadosti o informácie by mali byť odôvodnené, primerané a nemali by pre adresátov predstavovať neprimerané zaťaženie. Národné regulačné úrady by mali spolupracovať s orgánom BEREC a Úradom BEREC a mali by im poskytovať včasné a presné informácie s cieľom zaistiť schopnosť orgánu BEREC a Úradu BEREC plniť svoje úlohy. Orgán BEREC a Úrad BEREC by si tiež mali na základe zásady lojálnej spolupráce vymieňať s Komisiou, národnými regulačnými orgánmi a ostatnými príslušnými orgánmi všetky potrebné informácie. V prípade potreby by sa mala zabezpečiť dôvernosť informácií. Orgán BEREC by mal pri posudzovaní toho, či je žiadosť riadne odôvodnená, zohľadniť, či sa požadované informácie týkajú plnenia úloh, ktoré boli pridelené výlučne príslušným orgánom.

(38)

Úrad BEREC by mal zriadiť spoločný informačný a komunikačný systém na zamedzenie zdvojeniu žiadostí o informácie a na uľahčenie komunikácie medzi všetkými zúčastnenými orgánmi.

(39)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň dôvernosti a vyhnúť sa konfliktom záujmov sa pravidlá týkajúce sa uvedených záležitostí vzťahujúcich sa na členov organizačných orgánov orgánu BEREC a Úradu BEREC uplatňujú na ich náhradníkov.

(40)

Keďže toto nariadenie zverilo orgánu BEREC a Úradu BEREC nové úlohy a inými právnymi aktmi Únie sa im môžu zveriť ďalšie úlohy, Komisia by mala vykonávať pravidelné hodnotenie fungovania orgánu BEREC a Úradu BEREC a účinnosti ich inštitucionálnej štruktúry v stále sa meniacom digitálnom prostredí. Ak Komisia zistí na základe výsledku uvedeného hodnotenia, že inštitucionálna štruktúra nie je vhodná na vykonávanie úloh orgánu BEREC a Úradu BEREC, a najmä na zabezpečovanie konzistentného vykonávania regulačného rámca pre elektronické komunikácie, Komisia by mala preskúmať všetky možné riešenia na zlepšenie uvedenej štruktúry.

(41)

Nástupcom úradu, ktorý sa zriadil ako orgán Spoločenstva s právnou subjektivitou nariadením (ES) č. 1211/2009, je Úrad BEREC zriadený týmto nariadením, pokiaľ ide o akékoľvek vlastníctvo, dohody vrátane dohody o sídle, právne záväzky, pracovné zmluvy, finančné záväzky a povinnosti. Úrad BEREC by mal prevziať zamestnancov úradu, ktorých práva a povinnosti by nemali byť dotknuté. S cieľom zaručiť kontinuitu práce orgánu BEREC a úradu by ich zástupcovia, konkrétne predseda a podpredsedovia rady regulačných orgánov, riadiaci výbor a administratívny riaditeľ mali pokračovať vo vykonávaní svojej funkcie až do konca ich funkčného obdobia.

(42)

Značný počet spotrebiteľov vo väčšine členských štátov sa aj naďalej spolieha na tradičné spôsoby medzinárodnej komunikácie, ako sú telefónne volania a SMS správy, a to aj napriek tomu, že rastie počet spotrebiteľov, ktorí majú pri svojich medzinárodných volaniach prístup k interpersonálnym komunikačným službám nezávislým od číslovania s nižšími poplatkami ako tradičné služby alebo bez peňažnej platby.

(43)

Komisia v roku 2013 navrhla nariadenie s posúdením vplyvu, ktoré zahŕňalo ustanovenie regulačných opatrení uplatniteľných na komunikačné služby v rámci Únie. Orgán BEREC a Komisia v rokoch 2017 a 2018 zozbierali prostredníctvom štúdie Komisie a Eurobarometra ďalšie údaje týkajúce sa trhu v oblasti komunikačných služieb v rámci Únie. Z týchto údajov vyplynulo, že pokiaľ ide o pevné aj mobilné komunikačné služby, naďalej prevládajú značné cenové rozdiely medzi domácimi hlasovými a SMS komunikačnými službami a tými, ktoré končia v inom členskom štáte, v kontexte podstatných rozdielov cien medzi krajinami, poskytovateľmi a tarifnými balíkmi, ako aj medzi mobilnými a pevnými hlasovými komunikačnými službami. Poskytovatelia verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní často účtujú ceny za komunikačné služby v rámci Únie založené na spotrebe, ktoré značne prekračujú ceny za domáce tarify, ako aj dodatočné náklady. Štandardná cena za pevné alebo mobilné volania v rámci Únie je v priemere trikrát vyššia ako štandardná cena za domáce volania a štandardná cena za SMS správu v rámci Únie je viac ako dvakrát vyššia ako cena za domácu SMS správu. V týchto aritmetických priemeroch sa však ukrývajú značné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi. V niektorých prípadoch môže byť štandardná cena za volanie v rámci Únie aj osemkrát vyššia ako štandardná cena za domáce volania. Spotrebitelia vo viacerých členských štátoch sú v dôsledku toho vystavovaní veľmi vysokým cenám za komunikačné služby v rámci Únie. Tieto vysoké ceny ovplyvňujú hlavne spotrebiteľov, najmä tých, ktorí takéto komunikačné služby využívajú zriedkavo alebo ktorí majú nízky objem spotreby, pričom títo spotrebitelia predstavujú veľkú väčšinu spotrebiteľov využívajúcich komunikačné služby v rámci Únie. Viacero poskytovateľov zároveň poskytuje špeciálne ponuky, ktoré sú mimoriadne atraktívne pre zákazníkov z podnikateľského prostredia a pre spotrebiteľov so značnou spotrebou komunikačných služieb v rámci Únie. Takéto ponuky sa často neúčtujú na základe skutočnej spotreby a môžu pozostávať z určitého počtu prevolaných minút alebo SMS správ v rámci Únie za pevný mesačný poplatok (doplnková ponuka) alebo zo zahrnutia istého počtu minút na volania alebo SMS správ v rámci Únie do mesačného paušálu na prevolané minúty alebo SMS správy, a to buď bez príplatku alebo za malý príplatok. Podmienky takýchto ponúk sú však často neatraktívne pre spotrebiteľov, ktorí využívajú komunikačné služby v rámci Únie len príležitostne, neplánovane alebo len v malom objeme. Takíto spotrebitelia sú v dôsledku toho vystavení riziku, že za komunikačné služby v rámci Únie zaplatia nadmerne vysoké ceny, a mali by byť chránení.

(44)

Vysoké ceny za komunikačné služby v rámci Únie okrem toho predstavujú prekážku fungovania vnútorného trhu, pretože odrádzajú od vyhľadávania tovaru a služieb a ich nákupu od poskytovateľa, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte. Je preto potrebné stanoviť konkrétne a primerané obmedzenia cien, ktoré môžu poskytovatelia verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní účtovať spotrebiteľom za komunikačné služby v rámci Únie, s cieľom odstrániť takéto vysoké ceny.

(45)

Ak poskytovatelia verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní účtujú spotrebiteľom za komunikačné služby v rámci Únie sadzby, ktoré sa v plnej miere alebo čiastočne zakladajú na spotrebe týchto služieb, vrátane prípadov, keď sa spotreba odpočítava z mesačného alebo predplateného objemu určeného na takéto služby, takéto sadzby by nemali prekročiť sumu 0,19 EUR za minútu volania a 0,06 EUR za SMS správu. Tieto stropy zodpovedajú maximálnym cenám, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na regulované roamingové volania a SMS správy. Na spotrebiteľov sa pri roamingu v Únii vzťahuje ochrana eurotarifou za hlasové volania a za SMS, ktorá sa postupne nahradila roamingom za vnútroštátne ceny. Tieto stropy sa tiež považujú za vhodné referenčné hodnoty na stanovenie maximálnej sadzby za regulované komunikačné služby v rámci Únie na obdobie piatich rokov so začiatkom 15. mája 2019. Súčasná úroveň stropu predstavuje jednoduchú, transparentnú a osvedčenú záchrannú sieť na ochranu pred vysokými cenami a je vhodná ako strop pre maloobchodné ceny všetkých regulovaných komunikačných služieb v rámci Únie. Roamingové volania v rámci Únie a volania v rámci Únie majú podobnú štruktúru nákladov.

(46)

Stropy by mali poskytovateľom verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní umožniť pokryť ich náklady, čím sa zabezpečí primeranosť zásahu na trhu s mobilnými aj pevnými volaniami. Stropy sa budú priamo vzťahovať len na sadzby založené na skutočnej spotrebe. Mali by mať disciplinárny účinok aj pri tých ponukách, v ktorých je zahrnutý istý objem komunikačných služieb v rámci Únie bez osobitného poplatku, pretože spotrebitelia majú možnosť prejsť pri svojich komunikačných službách v rámci Únie na tarifu založenú na spotrebe. Strop by sa mal vzťahovať na objemy komunikačných služieb v rámci Únie, ktoré presahujú objem zahrnutý do balíka a účtujú sa osobitne. Týmto opatrením by sa malo primeraným spôsobom zabezpečiť, aby boli spotrebitelia s nízkou spotrebou komunikačných služieb v rámci Únie chránení pred vysokými cenami, pričom by zároveň malo mať len mierny vplyv na poskytovateľov.

(47)

Poskytovatelia verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní by mali byť schopní navrhnúť svojim spotrebiteľom alternatívne tarifné ponuky na medzinárodné komunikačné služby s rôznymi sadzbami za regulované komunikačné služby v rámci Únie, pričom spotrebitelia by mali mať možnosť výslovne sa pre takúto ponuku rozhodnúť a kedykoľvek bezplatne prejsť späť, a to aj v prípade ponúk, ktoré si spotrebitelia predplatili pred nadobudnutím účinnosti takýchto ustanovení. Poskytovateľ by mal byť od povinnosti neprekračovať stropy za regulované komunikačné služby v rámci Únie oslobodený jedine v prípade alternatívnych ponúk týkajúcich sa medzinárodných komunikačných služieb, ako sú tie, ktoré sa vzťahujú na všetky alebo niektoré tretie krajiny, v prípade, že spotrebiteľ takúto ponuku prijme. Ďalšie výhody, ako napríklad dotované koncové zariadenia alebo zľavy na ostatné elektronické komunikačné služby, ktoré poskytovatelia ponúkajú spotrebiteľom ako bežnú súčasť v konkurenčnom prostredí, by nemali ovplyvniť uplatniteľnosť cenových stropov pre regulované komunikačné služby v rámci Únie.

(48)

Niektorí poskytovatelia verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní môžu byť ovplyvnení cenovými stropmi pre regulované komunikačné služby v rámci Únie oveľa viac ako väčšina ostatných poskytovateľov v Únii. K takejto situácii by mohlo dôjsť konkrétne v prípade poskytovateľov, ktorých obzvlášť vysoký podiel príjmov alebo prevádzkových ziskov pochádza z komunikačných služieb v rámci Únie alebo ktorých domáce marže sú nízke v porovnaní s referenčnými hodnotami odvetvia. Poskytovateľ nemusí byť v dôsledku zníženia marže, pokiaľ ide o regulované komunikačné služby v rámci Únie, schopný udržať svoj domáci model cien. Takéto situácie sú veľmi nepravdepodobné, pretože maximálne ceny sú stanovené jasne nad úrovňou nákladov za poskytovanie komunikačných služieb v rámci Únie. Národné regulačné orgány by však aj napriek tomu mali mať na účely primeraného riešenia takýchto mimoriadne výnimočných situácií možnosť udeliť na žiadosť takéhoto poskytovateľa v odôvodnených a jedinečných prípadoch výnimku.

(49)

Každá výnimka by sa mala udeliť, len ak môže poskytovateľ v porovnaní s príslušnou referenčnou hodnotou stanovenou orgánom BEREC dokázať, že opatrenie má naň výrazne väčší vplyv ako na väčšinu ostatných poskytovateľov v Únii, a že by tento vplyv výrazne oslabil schopnosť poskytovateľa udržať svoj model poplatkov za domáce komunikačné služby. Ak národný regulačný orgán udelí výnimku, mal by určiť maximálnu výšku cien, ktoré by poskytovateľ mohol uplatniť na regulované komunikačné služby v rámci Únie a ktoré by mu umožnili udržať si konkurencieschopné ceny za domáce komunikačné služby. Všetky takéto výnimky by mali mať obmedzené trvanie jedného roka a mali by byť obnoviteľné, ak poskytovateľ dokáže, že podmienky udelenia výnimky sú naďalej splnené.

(50)

V súlade so zásadou proporcionality by platnosť cenových stropov na regulované komunikačné služby v rámci Únie mala byť časovo obmedzená a mala by sa skončiť päť rokov po ich nadobudnutí účinnosti. Týmto obmedzeným trvaním platnosti by sa malo umožniť riadne posúdenie účinkov týchto opatrení a zhodnotenie, v akom rozsahu je naďalej potrebné chrániť spotrebiteľov.

(51)

S cieľom zabezpečiť v rámci celej Únie jednotnú, včasnú a najefektívnejšiu ochranu spotrebiteľov, ktorí sú negatívne ovplyvnení výraznými rozdielmi v cenách komunikačných služieb v rámci Únie, by takéto ustanovenia mali byť priamo uplatniteľné a mali by byť upravené v nariadení. Najvhodnejším nariadením na tento účel je nariadenie (EÚ) 2015/2120, ktoré sa prijalo po posúdení vplyvu, v ktorom sa okrem iného navrhovalo ustanovenie týkajúce sa komunikačných služieb v rámci Únie ako potrebného nástroja na dokončenie vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií. Pravdepodobný vplyv na príjmy poskytovateľov z poskytovania komunikačných služieb v rámci Únie sa ďalej zmierňuje uplatňovaním roamingových eurotaríf za hlasové volania a za SMS ako stropov pre pevné aj mobilné komunikačné služby, ktoré slúžia ako ochranný mechanizmus, a ako ukazuje analýza orgánu BEREC z roku 2018, podstatným poklesom relevantného objemu prevádzky pevných komunikačných služieb, na ktorý má toto opatrenie vplyv v intervenčnom období. Uvedené ustanovenia by sa preto mali zaviesť ako zmena nariadenia (EÚ) 2015/2120, ktoré by sa zároveň upravilo tak, aby sa zabezpečilo, že členské štáty prijmú pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenia takýchto ustanovení.

(52)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečenie jednotného vykonávania regulačného rámca pre elektronické komunikácie, najmä v súvislosti s cezhraničnými aspektmi a prostredníctvom účinných postupov vnútorného trhu na vypracovanie návrhov vnútroštátnych opatrení, a zabezpečenie toho, aby spotrebitelia neplatili nadmerné ceny za interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní vznikajúce v členskom štáte, v ktorom má spotrebiteľ domáceho poskytovateľa, a končiace na ktoromkoľvek čísle pevnej alebo mobilnej siete v inom členskom štáte, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(53)

Toto nariadenie mení a rozširuje rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1211/2009. Keďže ide o podstatné zmeny, uvedený akt by sa mal v záujme jasnosti zrušiť. Odkazy na zrušené nariadenie by sa mali považovať za odkazy na toto nariadenie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY A ROZSAH PÔSOBNOSTI

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej len „orgán BEREC“) a Agentúra na podporu orgánu BEREC (ďalej len „Úrad BEREC“).

2.   Orgán BEREC nahrádza a je právnym nástupcom Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie zriadeným nariadením (ES) č. 1211/2009 a Úrad BEREC nahrádza a je právnym nástupcom úradu zriadeného uvedeným nariadením.

Článok 2

Právna subjektivita Úradu BEREC

1.   Úrad BEREC je orgánom Únie. Má právnu subjektivitu.

2.   Úrad BEREC má v každom členskom štáte najširšiu spôsobilosť na práva a povinnosti a na právne úkony, akú právnickým osobám priznáva vnútroštátne právo. Predovšetkým môže nadobúdať a scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok, a byť účastníkom súdnych konaní.

3.   Úrad BEREC zastupuje jeho riaditeľ.

4.   Úrad BEREC má výlučnú zodpovednosť za úlohy, ktoré mu boli pridelené, a právomoci, ktoré mu boli zverené.

5.   Úrad BEREC má sídlo v Rige.

KAPITOLA II

CIELE A ÚLOHY ORGÁNU BEREC

Článok 3

Ciele orgánu BEREC

1.   Orgán BEREC koná v rámci rozsahu pôsobnosti nariadení (EÚ) č. 531/2012 a (EÚ) 2015/2120 a smernice (EÚ) 2018/1972

2.   Orgán BEREC plní ciele stanovené v článku 3 smernice (EÚ) 2018/1972 Cieľom orgánu BEREC je predovšetkým zabezpečiť jednotné vykonávanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie v rozsahu pôsobnosti, ktorý sa uvádza v odseku 1 tohto článku.

3.   Orgán BEREC plní svoje úlohy nezávisle, nestranne, transparentne a včas.

4.   Orgán BEREC využíva odborné znalosti, ktoré majú k dispozícii národné regulačné orgány.

5.   Každý členský štát zabezpečí v súlade s článkom 9 ods. 3 smernice (EÚ) 2018/1972, aby boli jeho národné regulačné orgány schopné plne sa zúčastňovať na práci organizačných orgánov orgánu BEREC.

6.   V členských štátoch, kde je zodpovedných podľa smernice (EÚ) 2018/1972 viacero národných regulačných orgánov, koordinujú tieto orgány navzájom svoju činnosť podľa potreby.

Článok 4

Regulačné úlohy orgánu BEREC

1.   Orgán BEREC plní tieto regulačné úlohy:

a)

na požiadanie alebo z vlastného podnetu pomáha a poskytuje poradenstvo národným regulačným orgánom, Európskemu parlamentu, Rade a Komisii, a spolupracuje s národnými regulačnými orgánmi a Komisiou v súvislosti s akoukoľvek technickou záležitosťou týkajúcou sa elektronických komunikácií v rámci svojich právomocí;

b)

na požiadanie pomáha a poskytuje poradenstvo Komisii v súvislosti s prípravou legislatívnych návrhov v oblasti elektronických komunikácií, a to vrátane každej navrhnutej zmeny tohto nariadenia alebo smernice (EÚ) 2018/1972;

c)

vydáva stanoviská uvedené v nariadení (EÚ) č. 531/2012 a smernici (EÚ) 2018/1972, najmä pokiaľ ide o:

i)

riešenie cezhraničných sporov v súlade s článkom 27 smernice (EÚ) 2018/1972;

ii)

návrhy vnútroštátnych opatrení týkajúce sa postupov vnútorného trhu pre reguláciu trhu v súlade s článkami 32, 33 a 68 smernice (EÚ) 2018/1972;

iii)

návrhy rozhodnutí a odporúčaní o harmonizácii v súlade s článkami 38 a 93 smernice (EÚ) 2018/1972;

iv)

prepojenie koniec-koniec medzi koncovými používateľmi v súlade s článkom 61 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/1972;

v)

určenie jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti platnej v celej Únii a jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti platnej v celej Únii v súlade s článkom 75 smernice (EÚ) 2018/1972;

vi)

vzor zhrnutia zmluvy v súlade s článkom 102 smernice (EÚ) 2018/1972;

vii)

vnútroštátnu implementáciu a fungovanie všeobecného povolenia a ich vplyv na fungovanie vnútorného trhu v súlade s článkom 122 ods. 3 smernice (EÚ) 2018/1972;

viii)

ak je to relevantné, vývoj trhu a technológií s ohľadom na rôzne druhy elektronických komunikačných služieb a ich vplyv na uplatňovanie hlavy III časti III smernice (EÚ) 2018/1972 v súlade s článkom 123 ods. 1 uvedenej smernice;

d)

vydáva usmernenia o vykonávaní regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie, a to najmä usmernenia uvedené v nariadeniach (EÚ) č. 531/2012 a (EÚ) 2015/2120 a smernici (EÚ) 2018/1972 týkajúce sa:

i)

vzoru oznámenia v súlade s článkom 12 smernice (EÚ) 2018/1972;

ii)

jednotného vykonávania povinností, pokiaľ ide o geografické prieskumy a prognózy v súlade s článkom 22 smernice (EÚ) 2018/1972;

iii)

relevantných kritérií na posilnenie jednotného uplatňovania článku 61 ods. 3 smernice (EÚ) 2018/1972;

iv)

spoločných prístupov k identifikácii koncového bodu siete v rôznych topológiách sietí v súlade s článkom 61 ods. 7 smernice (EÚ) 2018/1972;

v)

spoločných prístupov na uspokojenie nadnárodného dopytu koncových používateľov v súlade s článkom 66 smernice (EÚ) 2018/1972;

vi)

minimálnych kritérií pre referenčnú ponuku v súlade s článkom 69 smernice (EÚ) 2018/1972;

vii)

posilnenia jednotného uplatňovania podmienok stanovených v článku 76 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972 a kritérií stanovených v jej prílohe IV zo strany národných regulačných orgánov;

viii)

kritérií, ktoré majú byť splnené, aby sa sieť mohla považovať za vysokokapacitnú sieť v súlade s článkom 82 smernice (EÚ) 2018/1972;

ix)

spoločných kritérií na posúdenie schopnosti spravovať zdroje číslovania a rizika vyčerpania zdrojov číslovania v súlade s článkom 93 smernice (EÚ) 2018/1972;

x)

príslušných parametrov kvality služby, uplatniteľných metód merania, obsahu a formátu uverejňovaných informácií a mechanizmov osvedčovania kvality v súlade s článkom 104 smernice (EÚ) 2018/1972;

xi)

spôsobu posúdenia, či sú systémy varovania verejnosti podľa článku 110 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/1972 rovnako efektívne ako systémy podľa odseku 1 uvedeného článku;

xii)

veľkoobchodného prístupu k roamingu v súlade s článkom 3 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 531/2012;

xiii)

vykonávania povinností národných regulačných orgánov, pokiaľ ide o prístup k otvorenému internetu v súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/2120;

xiv)

parametrov, ktoré majú národné regulačné orgány zohľadniť pri ich posudzovaní udržateľnosti domáceho modelu poplatkov v súlade s článkom 5a ods. 6 nariadenia (EÚ) 2015/2120;

e)

z vlastného podnetu alebo na požiadanie národných regulačných orgánov, Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie vydáva ďalšie usmernenia, ktorými sa zabezpečuje jednotné vykonávanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie a jednotné regulačné rozhodnutia národných regulačných orgánov, najmä pokiaľ ide o regulačné otázky, ktoré ovplyvňujú značný počet členských štátov alebo ktoré majú cezhraničný prvok;

f)

v prípade potreby sa zúčastňuje na fóre partnerského preskúmania v súvislosti s návrhmi opatrení týkajúcimi sa výberových konaní v súlade s článkom 35 smernice (EÚ) 2018/1972;

g)

zúčastňuje sa na otázkach, pokiaľ ide o jeho právomoc týkajúcu sa regulácie trhu a hospodárskej súťaže v súvislosti s rádiovým spektrom v súlade s článkom 4 smernice (EÚ) 2018/1972;

h)

vykonáva analýzy prípadných nadnárodných trhov v súlade s článkom 65 smernice (EÚ) 2018/1972 a nadnárodného dopytu koncových používateľov v súlade s článkom 66 uvedenej smernice;

i)

monitoruje a zhromažďuje informácie a prípadne zverejňuje aktuálne informácie týkajúce sa uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 531/2012 v súlade s jeho článkami 16 a 19;

j)

podáva správy o technických záležitostiach, ktoré patria do jeho právomoci, najmä o:

i)

praktickom uplatňovaní stanovísk a usmernení uvedených v písmenách c), d) a e);

ii)

najlepších postupoch členských štátov na podporu vymedzenia služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu v súlade s článkom 84 smernice (EÚ) 2018/1972;

iii)

vývoji cien a modelov správania sa spotrebiteľov v prípade domácich aj roamingových služieb, vývoji skutočných veľkoobchodných roamingových sadzieb za nevyváženú prevádzku, vzťahu medzi maloobchodnými cenami, veľkoobchodnými poplatkami a veľkoobchodnými nákladmi súvisiacimi s roamingovými službami, ako aj o transparentnosti a porovnateľnosti taríf v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 531/2012;

iv)

výsledkoch výročných správ, ktoré národné regulačné orgány poskytujú v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) 2015/2120 prostredníctvom uverejnenia výročnej súhrnnej správy;

v)

vývoji na trhu v rámci sektora elektronických komunikácií v intervale raz za rok;

k)

vydáva odporúčania a spoločné pozície a šíri najlepšie regulačné postupy určené národným regulačným orgánom s cieľom podporovať jednotné a lepšie uplatňovanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie;

l)

zriadi a udržiava databázu:

i)

oznámení, ktoré podniky podliehajúce všeobecnému povoleniu zaslali príslušným orgánom v súlade s článkom 12 smernice (EÚ) 2018/1972;

ii)

zdrojov číslovania s právom extrateritoriálneho využitia v rámci Únie v súlade s článkom 93 ods. 4 štvrtým pododsekom smernice (EÚ) 2018/1972;

iii)

ak je to relevantné, čísel záchranných služieb E.164 členských štátov v súlade s článkom 109 ods. 8 tretím pododsekom smernice (EÚ) 2018/1972;

m)

hodnotí potrebu regulačnej inovácie a koordinuje činnosť medzi národnými regulačnými orgánmi s cieľom umožniť rozvoj nových inovačných elektronických komunikácií;

n)

podporuje modernizáciu, koordináciu a štandardizáciu zberu údajov národnými regulačnými orgánmi, takéto údaje sa sprístupňujú verejnosti v otvorenom, opätovne použiteľnom a strojovo čitateľnom formáte na webovom sídle orgánu BEREC a na Portáli otvorených dát Európskej únie bez toho, aby boli dotknuté práva duševného vlastníctva, pravidlá ochrany osobných údajov a požadovaná úroveň dôvernosti;

o)

plní iné úlohy, ktoré mu boli pridelené prostredníctvom právnych aktov Únie, najmä nariadení (EÚ) č. 531/2012 a (EÚ) 2015/2120 a smernice (EÚ) 2018/1972

2.   Orgán BEREC zverejní svoje regulačné úlohy a uvedené informácie aktualizuje, keď sú mu pridelené nové úlohy.

3.   Orgán BEREC zverejní všetky svoje konečné stanoviská, usmernenia, správy, odporúčania, spoločné pozície a najlepšie postupy a všetky zadané štúdie, ako aj príslušné návrhy dokumentov na účely verejných konzultácií uvedených v odseku 5.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý súlad s príslušným právom Únie, národné regulačné orgány a Komisia v najväčšej možnej miere zohľadňujú každé usmernenie, stanovisko, odporúčanie, spoločnú pozíciu a najlepší postup, ktoré prijal orgán BEREC s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie v rámci rozsahu pôsobnosti uvedenom v článku 3 ods. 1

Ak sa národný regulačný orgán odchýli od usmernení uvedených v odseku 1 písm. e), svoje konanie zdôvodní.

5.   Orgán BEREC podľa potreby vykonáva konzultácie so zainteresovanými stranami a dáva im možnosť vyjadriť pripomienky v dostatočnej lehote podľa zložitosti záležitosti. S výnimkou mimoriadnych okolností táto lehota nie je kratšia ako 30 dní. Orgán BEREC zverejní výsledky takýchto verejných konzultácií bez toho, aby bol dotknutý článok 38 Takéto konzultácie sa uskutočnia čo najskôr v rámci rozhodovacieho procesu.

6.   Orgán BEREC môže v prípade potreby konzultovať a spolupracovať s relevantnými národnými orgánmi, ako napríklad tými, ktoré sú príslušné v oblastiach hospodárskej súťaže, ochrany spotrebiteľa a ochrany údajov.

7.   Orgán BEREC môže v prípade potreby spolupracovať s príslušnými orgánmi, úradmi, agentúrami a poradnými skupinami Únie, ako aj s príslušnými orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami v súlade s článkom 35 ods. 1

KAPITOLA III

ÚLOHY ÚRADU BEREC

Článok 5

Úlohy Úradu BEREC

Úrad BEREC plní tieto úlohy:

a)

poskytuje orgánu BEREC odborné a administratívne podporné služby, najmä pri plnení jeho regulačných úloh podľa článku 4;

b)

zhromažďuje informácie od národných regulačných orgánov a vymieňa a rozširuje informácie, ktoré sa týkajú regulačných úloh pridelených orgánu BEREC podľa článku 4;

c)

na základe informácií uvedených v písmene b) pravidelne vypracúva návrhy správ o konkrétnych aspektoch rozvoja európskeho trhu v oblasti elektronických komunikácií, napríklad správy o roamingu a porovnávacie správy, ktoré sa predkladajú orgánu BEREC;

d)

rozširuje medzi národné regulačné orgány najlepšie regulačné postupy v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. k);

e)

pomáha orgánu BEREC vytvárať a spravovať registre a databázy v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. l);

f)

pomáha orgánu BEREC vytvoriť a spravovať informačný a komunikačný systém v súlade s článkom 41;

g)

pomáha orgánu BEREC pri vykonávaní verejných konzultácií v súlade s článkom 4 ods. 5;

h)

pomáha pri príprave práce a poskytuje inú administratívnu a obsahovú podporu na zabezpečenie hladkého fungovania rady regulačných orgánov;

i)

na žiadosť rady regulačných orgánov pomáha pri zriaďovaní pracovných skupín, prispieva k regulačnej činnosti a poskytuje administratívnu podporu na zabezpečenie hladkého fungovania týchto skupín;

j)

plní ďalšie úlohy, ktoré mu boli pridelené týmto nariadením alebo inými právnymi aktmi Únie.

KAPITOLA IV

ORGANIZÁCIA ORGÁNU BEREC

Článok 6

Organizačná štruktúra orgánu BEREC

Orgán BEREC pozostáva z:

a)

rady regulačných orgánov,

b)

pracovných skupín.

Článok 7

Zloženie rady regulačných orgánov

1.   Rada regulačných orgánov sa skladá z jedného člena z každého členského štátu. Každý člen má hlasovacie právo.

Každého člena vymenúva národný regulačný orgán, ktorého hlavnou úlohou je dohliadať na každodenné fungovanie trhov v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb podľa smernice (EÚ) 2018/1972 Člen je vymenovaný spomedzi vedúceho národného regulačného úradu, člena jeho kolektívneho orgánu alebo náhradníkov ktoréhokoľvek z nich.

2.   Každý člen rady regulačných orgánov má náhradníka, ktorého vymenúva národný regulačný orgán. Náhradník zastupuje člena v prípade jeho neprítomnosti. Náhradník sa vymenúva spomedzi vedúceho národného regulačného orgánu, člena jeho kolektívneho orgánu, náhradníkov ktoréhokoľvek z nich alebo zamestnancov národného regulačného orgánu.

3.   Členovia rady regulačných orgánov a ich náhradníci sa vymenúvajú s ohľadom na ich znalosti v oblasti elektronických komunikácií s prihliadnutím na príslušné schopnosti v oblasti riadenia, správy a rozpočtu. S cieľom zabezpečiť kontinuitu práce rady regulačných orgánov všetky národné regulačné orgány, ktoré vymenúvajú členov, sa usilujú o obmedzenie fluktuácie svojich členov, a ak je to možné aj ich náhradníkov, a snažia sa docieliť vyvážené zastúpenie mužov a žien.

4.   Komisia sa zúčastňuje na každom rokovaní rady regulačných orgánov bez hlasovacieho práva a je zastúpená na primerane vysokej úrovni.

5.   Aktuálny zoznam členov rady regulačných orgánov a ich náhradníkov sa zverejní spoločne s ich vyhláseniami o konflikte záujmov.

Článok 8

Nezávislosť rady regulačných orgánov

1.   Rada regulačných orgánov pri plnení úloh, ktoré jej boli zverené, a bez toho, aby bolo dotknuté konanie jej členov v mene ich príslušných národných regulačných orgánov, koná nezávisle a objektívne v záujme Únie, bez ohľadu na akékoľvek konkrétne národné alebo osobné záujmy.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá koordinácia uvedená v článku 3 ods. 6, členovia rady regulačných orgánov a ich náhradníci nežiadajú ani neprijímajú pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, osoby ani orgánu.

Článok 9

Funkcie rady regulačných orgánov

Rada regulačných orgánov plní tieto funkcie:

a)

plní regulačné úlohy orgánu BEREC uvedené v článku 4, konkrétne prijíma stanoviská, usmernenia, správy, odporúčania a spoločné pozície a šíri najlepšie postupy uvedené v uvedenom článku, pričom sa opiera o prípravnú prácu pracovných skupín;

b)

prijíma administratívne rozhodnutia súvisiace s organizáciou práce orgánu BEREC;

c)

prijíma ročný pracovný program orgánu BEREC uvedený v článku 21;

d)

prijíma ročnú správu o činnosti orgánu BEREC uvedenú v článku 22;

e)

prijíma pravidlá prevencie a riadenia konfliktov záujmov uvedené v článku 42, a to aj so zreteľom na členov pracovných skupín;

f)

prijíma podrobné pravidlá, pokiaľ ide o právo na prístup k dokumentom, ktoré má v držbe orgán BEREC, v súlade s článkom 36;

g)

prijíma a pravidelne aktualizuje plány v oblasti komunikácie a šírenia informácií, ako sa uvádza v článku 37 ods. 2, a to na základe analýzy potrieb;

h)

dvojtretinovou väčšinou svojich členov prijíma a zverejňuje svoj rokovací poriadok;

i)

schvaľuje spolu s riaditeľom uzavretie pracovných dojednaní s príslušnými orgánmi, úradmi, agentúrami a poradnými skupinami Únie a s príslušnými orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami v súlade s článkom 35;

j)

zriaďuje pracovné skupiny a vymenúva ich predsedov;

k)

poskytuje riaditeľovi Úradu BEREC usmernenie v súvislosti s vykonávaním úloh Úradu BEREC.

Článok 10

Predseda a podpredsedovia rady regulačných orgánov

1.   Rada regulačných orgánov dvojtretinovou väčšinou svojich členov vymenúva predsedu a aspoň dvoch podpredsedov spomedzi svojich členov.

2.   Jeden z podpredsedov automaticky prevezme povinnosti predsedu, ak ich predseda nemôže vykonávať.

3.   Funkčné obdobie predsedu je jeden rok a môže sa raz obnoviť. V záujme zabezpečenia kontinuity činnosti orgánu BEREC vykonáva nový predseda podľa možnosti aspoň jeden rok pred svojím funkčným obdobím predsedu funkciu podpredsedu. V rokovacom poriadku sa stanoví kratšie obdobie v prípade, že nový predseda nemôže vykonávať funkciu podpredsedu jeden rok pred svojím funkčným obdobím predsedu.

4.   Bez toho, aby bolo dotknuté postavenie rady regulačných orgánov, pokiaľ ide o úlohy predsedu, predseda nežiada ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, osoby ani orgánu.

5.   Predseda podáva Európskemu parlamentu a Rade na vyzvanie správu o plnení úloh orgánu BEREC.

Článok 11

Zasadnutia rady regulačných orgánov

1.   Predseda zvoláva zasadnutia rady regulačných orgánov a stanovuje program týchto zasadnutí, ktorý sa zverejňuje.

2.   Riadne zasadnutia rady regulačných orgánov sa konajú aspoň dvakrát ročne.

Mimoriadne zasadnutia sa zvolávajú na podnet predsedu, na žiadosť aspoň troch jej členov alebo na žiadosť Komisie.

3.   Riaditeľ Úradu BEREC sa zúčastňuje na každom rokovaní bez hlasovacieho práva.

4.   Rada regulačných orgánov môže prizvať akúkoľvek osobu, o ktorej stanovisko má záujem, aby sa zúčastnila na jej zasadnutí vo funkcii pozorovateľa.

5.   Členom rady regulačných orgánov a ich náhradníkom môžu v súlade s jej rokovacím poriadkom pomáhať na zasadnutiach ich poradcovia alebo iní odborníci.

6.   Úrad BEREC plní funkcie sekretariátu pre radu regulačných orgánov.

Článok 12

Pravidlá hlasovania rady regulačných orgánov

1.   Rada regulačných orgánov prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich členov, pokiaľ sa nestanovuje inak v tomto nariadení alebo v inom právnom akte Únie.

Dvojtretinová väčšina členov rady regulačných orgánov sa vyžaduje pre stanoviská uvedené v článku 4 ods. 1 písm. c) bodoch ii) a v) a usmernenia uvedené v článku 4 ods. 1 písm. d) bodoch i) až iv), vi), vii) a xi).

Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek tohto odseku, môže Rada regulačných orgánov pri prijímaní stanovísk uvedených v článku 4 ods. 1 písm. c) bode ii) tohto nariadenia v jednotlivých prípadoch rozhodnúť jednoduchou väčšinou, a to v súvislosti s navrhovanými opatreniami, na ktoré sa vzťahuje článok 76 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/1972, ktoré vedú k začatiu postupu podľa článku 33 ods. 5 uvedenej smernice.

Rozhodnutia rady regulačných orgánov sa zverejnia a na žiadosť ktoréhokoľvek člena sa v nich uvedú jeho výhrady.

2.   Každý člen má jeden hlas. V prípade neprítomnosti člena je oprávnený uplatňovať hlasovacie právo tohto člena jeho náhradník.

V prípade neprítomnosti člena a jeho náhradníka sa hlasovacie právo môže delegovať na iného člena.

Predseda môže v každom prípade delegovať hlasovacie právo. Predseda sa zúčastňuje na hlasovaní, pokiaľ hlasovacie právo nedelegoval.

3.   V rokovacom poriadku rady regulačných orgánov sa stanovia podrobné pravidlá hlasovania vrátane podmienok, na základe ktorých môže jeden člen konať v mene iného člena, pravidlá upravujúce kvórum a lehoty platné pre oznamovanie konania zasadnutí. V rokovacom poriadku sa okrem toho zaručí, že členom rady regulačných orgánov sa pred každým zasadnutím poskytne úplný program a predbežné návrhy, aby mali možnosť pred hlasovaním predložiť pozmeňujúce návrhy. V rokovacom poriadku sa môže okrem iného stanoviť postup hlasovania v naliehavých prípadoch a iné praktické opatrenia pre fungovanie rady regulačných orgánov.

Článok 13

Pracovné skupiny

1.   V odôvodnených prípadoch, a najmä na vykonávanie ročného pracovného programu orgánu BEREC môže rada regulačných orgánov zriadiť pracovné skupiny.

2.   Rada regulačných orgánov vymenuje predsedov pracovných skupín, ktorí podľa možností zastupujú rôzne národné regulačné orgány.

3.   Účasť na práci pracovných skupín je otvorená odborníkom zo všetkých národných regulačných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na práci orgánu BEREC, a z Komisie.

Účasť na práci pracovných skupín je otvorená aj zamestnancom Úradu BEREC, ktorí prispievajú k regulačnej činnosti pracovných skupín a poskytujú pracovným skupinám administratívnu podporu.

Odborníci z Komisie sa nezúčastňujú na pracovných skupinách, ktoré sú zriadené na plnenie úloh uvedených v článku 4 ods. 1 písm. c) bode ii).

V pracovných skupinách, ktoré sú zriadené na plnenie úloh uvedených v článku 4 ods. 1 písm. c) bodoch iv), vi), vii) a viii), článku 4 ods. 1 písm. d) bodoch i), ii), ix), x) a xi), článku 4 ods. 1 písm. j) bode ii) a článku 4 ods. 1 písm. l) tohto nariadenia a prípadne článku 4 ods. 1 písm. c) bode iii) a článku 4 ods. 1 písm. j) bode i) tohto nariadenia, sa zohľadnia názory odborníkov z iných príslušných orgánov oznámených podľa článku 5 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/1972

Rada regulačných orgánov alebo predsedovia pracovných skupín môžu prizvať jednotlivých odborníkov uznaných za kompetentných v príslušnej oblasti, aby sa zúčastnili zasadnutí pracovnej skupiny, ak je to potrebné v závislosti od konkrétneho prípadu.

4.   Rada regulačných orgánov prijme rokovací poriadok, v ktorom sa stanovia praktické opatrenia týkajúce sa fungovania pracovných skupín.

KAPITOLA V

ORGANIZÁCIA ÚRADU BEREC

Článok 14

Organizačná štruktúra Úradu BEREC

Úrad BEREC pozostáva z:

a)

riadiacej rady,

b)

riaditeľa.

Článok 15

Zloženie riadiacej rady

1.   Riadiaca rada sa skladá z osôb, ktoré sú vymenované za členov rady regulačných orgánov, a jedného zástupcu Komisie na vysokej úrovni. Každý člen riadiacej rady má hlasovacie právo.

Každý menujúci národný regulačný orgán uvedený v článku 7 ods. 1 druhom pododseku môže vymenovať za člena riadiacej rady osobu, ktorá nie je členom rady regulačných orgánov. Táto osoba je vedúcim daného národného regulačného úradu, členom jeho kolektívneho orgánu alebo náhradníkom ktoréhokoľvek z nich.

2.   Každý člen riadiacej rady má náhradníka, ktorý zastupuje člena v jeho neprítomnosti.

Náhradníci každého člena sú osoby vymenované za náhradníkov členov rady regulačných orgánov. Aj zástupca Komisie má náhradníka.

Každý menujúci národný regulačný orgán uvedený v článku 7 ods. 1 druhom pododseku môže vymenovať za náhradníka člena riadiacej rady osobu, ktorá nie je náhradníkom člena rady regulačných orgánov. Táto osoba je vedúcim daného národného regulačného úradu, členom jeho kolektívneho orgánu, náhradníkom ktoréhokoľvek z nich alebo zamestnancom národného regulačného orgánu.

3.   Členovia riadiacej rady a ich náhradníci nežiadajú ani neprijímajú pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, osoby ani orgánu.

4.   Aktuálny zoznam členov riadiacej rady a ich náhradníkov sa zverejní spoločne s ich vyhláseniami o konflikte záujmov.

Článok 16

Administratívne funkcie riadiacej rady

1.   Riadiaca rada plní tieto administratívne funkcie:

a)

určuje všeobecné smerovanie činností Úradu BEREC a každý rok dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov prijíma jednotný programový dokument Úradu BEREC s ohľadom na stanovisko Komisie a v súlade s článkom 23;

b)

prijíma, dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov, ročný rozpočet Úradu BEREC a vykonáva ďalšie funkcie týkajúce sa rozpočtu Úradu BEREC podľa kapitoly VII;

c)

prijíma, zverejňuje a vyhodnocuje konsolidovanú výročnú správu o činnosti Úradu BEREC uvedenú v článku 27 a do 1. júla každého roka predkladá správu i jej vyhodnotenie Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov;

d)

prijíma rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na Úrad BEREC, v súlade s článkom 29;

e)

prijíma stratégiu boja proti podvodom, ktorá je primeraná rizikám podvodov, pričom zohľadňuje náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú vykonať;

f)

zabezpečuje primerané opatrenia, ktoré nadväzujú na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o vnútornom alebo vonkajšom audite a z hodnotení, ako aj z vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF);

g)

prijíma pravidlá prevencie a riadenia konfliktov záujmov, ako sa uvádza v článku 42 ods. 3;

h)

prijíma a pravidelne aktualizuje plány v oblasti komunikácie a šírenia informácií uvedené v článku 37 ods. 2, a to na základe analýzy potrieb;

i)

prijíma svoj rokovací poriadok;

j)

prijíma vykonávacie predpisy na účely uplatňovania služobného poriadku úradníkov Európskej únie a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (18) v súlade s článkom 110 služobného poriadku;

k)

bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie uvedené v odseku 2 prvom pododseku, vykonáva vo vzťahu k zamestnancom Úradu BEREC právomoci, ktoré sú na základe služobného poriadku zverené menovaciemu orgánu, a právomoci, ktoré sú na základe podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov zverené orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy („právomoci menovacieho orgánu“);

l)

vymenúva riaditeľa a v prípade potreby predlžuje jeho funkčné obdobie alebo ho odvoláva z funkcie v súlade s článkom 32;

m)

vymenúva účtovníka podliehajúceho služobnému poriadku a podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorý je pri vykonávaní svojich povinností úplne nezávislý;

n)

prijíma všetky rozhodnutia týkajúce sa zriadenia vnútorných štruktúr Úradu BEREC a v prípade potreby ich úprav, a to s prihliadnutím na potreby činnosti Úradu BEREC, ako aj na riadne finančné hospodárenie.

S ohľadom na písmeno m) prvého pododseku Úrad BEREC môže vymenovať rovnakého účtovníka ako iný orgán alebo inštitúcia Únie. Úrad BEREC a Komisia sa konkrétne môžu dohodnúť, že účtovník Komisie zastáva aj funkciu účtovníka Úradu BEREC.

2.   Riadiaca rada v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na riaditeľa a ktorým upresní podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomoci pozastaviť. Riaditeľ je oprávnený tieto právomoci delegovať ďalej.

Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, riadiaca rada môže prostredníctvom rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na riaditeľa a na subjekty, ktorým ďalej delegoval právomoc, a tieto právomoci vykonávať sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo na zamestnanca, ktorý nie je riaditeľom.

Článok 17

Predseda a podpredsedovia riadiacej rady

1.   Predseda a podpredsedovia riadiacej rady sú osoby vymenované za predsedu a podpredsedov rady regulačných orgánov. Uplatňuje sa rovnaké funkčné obdobie.

Riadiaca rada môže odchylne od prvého pododseku dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov zvoliť za predsedu alebo podpredsedu či podpredsedov iných členov riadiacej rady spomedzi svojich členov, ktorí zastupujú členské štáty. Ich funkčné obdobie je rovnaké ako funkčné obdobie predsedu a podpredsedov rady regulačných orgánov.

2.   Jeden z podpredsedov automaticky prevezme povinnosti predsedu, ak predseda nemôže vykonávať svoje povinnosti.

3.   Predseda riadiacej rady podáva Európskemu parlamentu a Rade na vyzvanie správu o plnení úloh Úradu BEREC.

Článok 18

Zasadnutia riadiacej rady

1.   Zasadnutia riadiacej rady zvoláva predseda.

2.   Riaditeľ Úradu BEREC sa na rokovaniach s výnimkou tých, ktoré sa týkajú článku 32, zúčastňuje bez hlasovacieho práva.

3.   Riadne zasadnutia riadiacej rady sa konajú aspoň dvakrát ročne. Predseda okrem toho zvoláva mimoriadne zasadnutia z vlastného podnetu, na žiadosť Komisie alebo aspoň troch členov riadiacej rady.

4.   Riadiaca rada môže prizvať akúkoľvek osobu, o ktorej stanovisko má záujem, aby sa zúčastnila na jej zasadnutí vo funkcii pozorovateľa.

5.   Členom riadiacej rady a ich náhradníkom môžu v súlade s jej rokovacím poriadkom pomáhať na zasadnutiach poradcovia alebo odborníci.

6.   Úrad BEREC plní funkcie sekretariátu riadiacej rady.

Článok 19

Pravidlá hlasovania riadiacej rady

1.   Riadiaca rada prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou hlasov svojich členov, pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak.

2.   Každý člen má jeden hlas. V prípade neprítomnosti člena je oprávnený uplatňovať jeho hlasovacie právo náhradník.

V prípade neprítomnosti člena a náhradníka sa hlasovacie právo môže delegovať na iného člena.

3.   Predseda môže v každom prípade delegovať hlasovacie právo. Predseda sa zúčastňuje na hlasovaní, pokiaľ hlasovacie právo nedelegoval.

4.   V rokovacom poriadku riadiacej rady sa stanovujú podrobnejšie mechanizmy hlasovania, najmä postup hlasovania v naliehavých prípadoch a okolnosti, za ktorých môže člen konať v mene iného člena.

Článok 20

Povinnosti riaditeľa

1.   Riaditeľ je zodpovedný za administratívne riadenie Úradu BEREC. Riaditeľ sa zodpovedá riadiacej rade.

2.   Riaditeľ pomáha predsedovi rady regulačných orgánov a predsedovi riadiacej rady pri príprave zasadnutí ich orgánov.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci rady regulačných orgánov, riadiacej rady a Komisie, je riaditeľ pri plnení svojich povinností nezávislý a nežiada ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, osoby ani orgánu.

4.   Riaditeľ podáva Európskemu parlamentu a Rade na vyzvanie správu o plnení svojich povinností.

5.   Riaditeľ je právnym zástupcom Úradu BEREC.

6.   Riaditeľ zodpovedá za plnenie úloh Úradu BEREC podľa usmernení rady regulačných orgánov a riadiacej rady. Riaditeľ je predovšetkým zodpovedný za:

a)

každodennú správu Úradu BEREC;

b)

vykonávanie administratívnych rozhodnutí, ktoré prijala rada regulačných orgánov a riadiaca rada;

c)

prípravu a predkladanie jednotného programového dokumentu uvedeného v článku 23 riadiacej rade;

d)

poskytovanie pomoci rade regulačných orgánov pri príprave výročnej správy o činnosti orgánu BEREC uvedenej v článku 22;

e)

poskytovanie pomoci rade regulačných orgánov pri príprave ročného pracovného programu orgánu BEREC uvedeného v článku 21;

f)

vykonávanie jednotného programového dokumentu a podávanie správ riadiacej rade o jeho vykonávaní;

g)

prípravu návrhu konsolidovanej výročnej správy o činnosti Úradu BEREC uvedenej v článku 27 a jej predloženie riadiacej rade na posúdenie a prijatie;

h)

prípravu akčného plánu nadväzujúceho na závery správ o vnútornom alebo vonkajšom audite a hodnotení, ako aj v nadväznosti na vyšetrovania úradu OLAF, a aspoň raz ročne predkladanie správ o pokroku riadiacej rade;

i)

ochranu finančných záujmov Únie prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení na zamedzenie podvodov, korupcie a iných nezákonných činností prostredníctvom účinných kontrol a v prípade, že sa zistia nezrovnalosti, prostredníctvom vymáhania neoprávnene vyplatených súm a prípadne prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych opatrení vrátane finančných sankcií;

j)

prípravu stratégie Úradu BEREC na boj proti podvodom a jej predloženie riadiacej rade na schválenie;

k)

prípravu návrhu rozpočtových pravidiel uplatniteľných na Úrad BEREC;

l)

prípravu návrhu výkazu odhadovaných príjmov a výdavkov Úradu BEREC a za plnenie jeho rozpočtu.

m)

schválenie spolu s radou regulačných orgánov uzavretia pracovných dojednaní s príslušnými orgánmi, úradmi, agentúrami a poradnými skupinami Únie a s príslušnými orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami v súlade s článkom 35.

7.   Riaditeľ pod dohľadom riadiacej rady prijíma potrebné opatrenia, predovšetkým pokiaľ ide o prijímanie interných administratívnych pokynov a uverejňovanie oznámení s cieľom zabezpečiť fungovanie Úradu BEREC v súlade s týmto nariadením.

8.   Riaditeľ s predchádzajúcim súhlasom Komisie, riadiacej rady a dotknutých členských štátov rozhodne o tom, či je potrebné na účely účinného a efektívneho plnenia úloh Úradu BEREC umiestniť jedného alebo viacerých zamestnancov v jednom alebo viacerých členských štátoch. V rozhodnutí sa špecifikuje rozsah činností, ktoré sa majú vykonávať tak, aby nedochádzalo k zbytočným nákladom a duplicite administratívnych funkcií Úradu BEREC. Pred tým, ako sa takéto rozhodnutie prijme, sa vo viacročnom programovom dokumente uvedenom v článku 23 ods. 4 stanoví vplyv takéhoto rozhodnutia z hľadiska prideleného počtu pracovníkov a rozpočtu.

KAPITOLA VI

PLÁNOVANIE ORGÁNU BEREC

Článok 21

Ročný pracovný program orgánu BEREC

1.   Rada regulačných orgánov prijme do 31. januára roka predchádzajúceho rok, na ktorý sa ročný pracovný program vzťahuje, osnovu tohto programu. Po konzultácii s Európskym parlamentom, Radou a Komisiou týkajúcej sa ich priorít, ako aj s ostatnými zainteresovanými stranami v súlade s článkom 4 ods. 5 prijme Rada regulačných orgánov do 31. decembra daného roku konečnú verziu ročného pracovného programu.

2.   Rada regulačných orgánov postúpi ročný pracovný program Európskemu parlamentu, Rade a Komisii hneď, ako ho prijme.

Článok 22

Výročná správa o činnosti orgánu BEREC

1.   Rada regulačných orgánov prijíma výročnú správu o činnosti orgánu BEREC.

2.   Rada regulačných orgánov postúpi výročnú správu o činnosti Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru každý rok do 15. júna.

KAPITOLA VII

ROZPOČET A PLÁNOVANIE ÚRADU BEREC

Článok 23

Ročné a viacročné plánovanie

1.   Riaditeľ každý rok vypracuje návrh programového dokumentu, ktorý obsahuje ročné a viacročné plánovanie (ďalej len „jednotný programový dokument“), v súlade s článkom 32 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1271/2013, pričom zohľadní usmernenia stanovené Komisiou.

Riadiaca rada prijme každý rok do 31. januára návrh jednotného programového dokumentu a postúpi ho Komisii, aby poskytla svoje stanovisko. Návrh jednotného programového dokumentu sa predloží aj Európskemu parlamentu a Rade.

Riadiaca rada následne prijme jednotný programový dokument s prihliadnutím na stanovisko Komisie. Predloží jednotný programový dokument, ako aj akékoľvek následné aktualizácie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Jednotný programový dokument sa stáva konečným po prijatí všeobecného rozpočtu Únie, pričom sa v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom upraví.

2.   Ročný programový dokument zahŕňa podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výkonnosti. Obsahuje aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, a odhad finančných a ľudských zdrojov vyčlenených na každé opatrenie v súlade so zásadami zostavovania a riadenia rozpočtu na základe činností, ako sa uvádza v článku 31. Ročný programový dokument musí byť konzistentný s osnovou ročného pracovného programu a konečnou verziou ročného pracovného programu orgánu BEREC, ktoré sa uvádzajú v článku 21, a s viacročným programovým dokumentom Úradu BEREC uvedeným v odseku 4 tohto článku. Jasne sa v ňom stanovia úlohy, ktoré boli doplnené, zmenené alebo vypustené v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom.

3.   Riadiaca rada v prípade potreby zmení ročný programový dokument po prijatí konečnej verzie ročného pracovného programu orgánu BEREC uvedenej v článku 21, ako aj vtedy, keď sa orgánu BEREC alebo Úradu BEREC pridelí nová úloha.

Každá podstatná zmena v ročnom programovom dokumente sa prijíma rovnakým postupom, aký sa použil na prijatie pôvodného ročného programového dokumentu. Riadiaca rada môže delegovať právomoc vykonávať nepodstatné zmeny v ročnom programovom dokumente na riaditeľa.

4.   Vo viacročnom programovom dokumente sa stanoví všeobecné strategické plánovanie vrátane cieľov, očakávaných výsledkov a ukazovateľov výkonnosti. Tiež sa v ňom stanoví plánovanie zdrojov vrátane viacročného rozpočtu a personálu.

Plánovanie zdrojov sa každoročne aktualizuje. Strategické plánovanie sa v prípade potreby aktualizuje, najmä s cieľom zamerať sa na výsledky hodnotenia uvedeného v článku 48.

5.   Jednotný programový dokument Úradu BEREC zahŕňa aj implementáciu stratégie orgánu BEREC týkajúcej sa vzťahov s príslušnými orgánmi, úradmi, agentúrami a poradnými skupinami Únie, s príslušnými orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami, ako sa uvádza v článku 35 ods. 3, ako aj opatrenia spojené s touto stratégiou a špecifikáciu súvisiacich zdrojov.

Článok 24

Zostavovanie rozpočtu

1.   Riaditeľ každý rok vypracúva predbežný návrh odhadov príjmov a výdavkov Úradu BEREC (ďalej len „návrh odhadu príjmov a výdavkov“) na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a predkladá ho riadiacej rade.

Informácie obsiahnuté v návrhu odhadu príjmov a výdavkov musia byť konzistentné s návrhom jednotného programového dokumentu, ako sa uvádza v článku 23 ods. 1

2.   Riaditeľ predkladá návrh odhadu príjmov a výdavkov Komisii každý rok do 31. januára.

3.   Komisia predloží návrh odhadu rozpočtovému orgánu spolu s návrhom všeobecného rozpočtu Únie.

4.   Na základe návrhu odhadu príjmov a výdavkov Komisia do návrhu všeobecného rozpočtu Únie, ktorý predkladá rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), zahrnie odhady, ktoré považuje za potrebné, pokiaľ ide o plán pracovných miest a výšku príspevku, ktorá sa má hradiť zo všeobecného rozpočtu.

5.   Rozpočtový orgán schvaľuje rozpočtové prostriedky na príspevok pre Úrad BEREC.

6.   Rozpočtový orgán prijíma plán pracovných miest Úradu BEREC.

7.   Riadiaca rada prijíma rozpočet Úradu BEREC. Rozpočet sa stáva konečným po prijatí všeobecného rozpočtu Únie s konečnou platnosťou. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

8.   Na akékoľvek stavebné projekty, ktoré by mohli mať významný vplyv na rozpočet Úradu BEREC, sa vzťahuje delegované nariadenie (EÚ) č. 1271/2013.

Článok 25

Štruktúra rozpočtu

1.   Na každý rozpočtový rok zodpovedajúci kalendárnemu roku sa vypracujú odhady všetkých príjmov a výdavkov Úradu BEREC, ktoré sa zahrnú do rozpočtu Úradu BEREC.

2.   Rozpočet Úradu BEREC musí byť z hľadiska príjmov a výdavkov vyrovnaný.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje, príjmy Úradu BEREC zahŕňajú:

a)

príspevok Únie;

b)

všetky dobrovoľné finančné príspevky členských štátov alebo národných regulačných orgánov;

c)

poplatky za publikačnú činnosť a akúkoľvek inú službu, ktorú poskytol Úrad BEREC;

d)

všetky príspevky tretích krajín alebo regulačných orgánov tretích krajín príslušných v oblasti elektronických komunikácií, ktoré sa zúčastňujú na práci Úradu BEREC, ako sa stanovuje v článku 35.

4.   Výdavky Úradu BEREC zahŕňajú odmeny zamestnancov, administratívne náklady a náklady na infraštruktúru a prevádzkové náklady.

Článok 26

Plnenie rozpočtu

1.   Za plnenie rozpočtu Úradu BEREC zodpovedá riaditeľ.

2.   Riaditeľ každý rok predkladá Európskemu parlamentu a Rade všetky relevantné informácie o zisteniach, ktoré vyplynuli z postupov hodnotenia.

Článok 27

Konsolidovaná výročná správa o činnosti

Riadiaca rada prijíma konsolidované výročné správy o činnosti v súlade s článkom 47 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1271/2013, pričom zohľadní usmernenia stanovené Komisiou.

Článok 28

Predkladanie účtovnej závierky a absolutórium

1.   Účtovník Úradu BEREC predloží účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku za rozpočtový rok do 1. marca nasledujúceho rozpočtového roka.

2.   Úrad BEREC predloží správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka.

3.   Účtovník Úradu BEREC po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke Úradu BEREC vypracuje na vlastnú zodpovednosť konečnú účtovnú závierku Úradu BEREC. Riaditeľ predloží konečnú účtovnú závierku na riadiacej rade, aby vydala stanovisko.

4.   Riadiaca rada vydá ku konečnej účtovnej závierke Úradu BEREC stanovisko.

5.   Riaditeľ predloží konečnú účtovnú závierku spoločne so stanoviskom riadiacej rady Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov vždy do 1. júla nasledujúceho po rozpočtovom roku.

6.   Úrad BEREC zverejní konečnú účtovnú závierku v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra nasledujúceho roka.

7.   Riaditeľ predloží Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra nasledujúceho rozpočtového roku. Riaditeľ predloží túto odpoveď aj riadiacej rade.

8.   Riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na bezproblémové uplatnenie postupu udelenia absolutória za daný rozpočtový rok, ako sa stanovuje v článku 165 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (19).

9.   Európsky parlament na odporúčanie Rady uznášajúcej sa kvalifikovanou väčšinou udelí do 15. mája roku N+2 riaditeľovi absolutórium za plnenie rozpočtu za rok N.

Článok 29

Rozpočtové pravidlá

Rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na Úrad BEREC, prijíma riadiaca rada po porade s Komisiou. Nesmú sa odchýliť od delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1271/2013, okrem prípadov, keď je takáto odchýlka nevyhnutná z dôvodu fungovania Úradu BEREC a Komisia s ňou vopred súhlasila.

KAPITOLA VIII

ZAMESTNANCI ÚRADU BEREC

Článok 30

Všeobecné ustanovenie

Na zamestnancov Úradu BEREC sa vzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, ako aj pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie na účely uplatňovania tohto služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

Článok 31

Počet zamestnancov Úradu BEREC

1.   V súlade so zásadou riadenia ľudských zdrojov na základe činnosti musí mať Úrad BEREC toľko zamestnancov, koľko si vyžaduje plnenie jeho úloh.

2.   Počet zamestnancov a príslušné finančné zdroje sa navrhnú v súlade s článkom 23 ods. 2 a 4 a článkom 24 ods. 1, pričom sa zohľadní článok 5 písm. a) a všetky ďalšie úlohy pridelené Úradu BEREC týmto nariadením alebo inými právnymi aktmi Únie, ako aj potreba dodržiavania súladu s nariadeniami, ktoré sa vzťahujú na všetky decentralizované agentúry Únie.

Článok 32

Vymenovanie riaditeľa

1.   Riaditeľ pôsobí ako dočasný zamestnanec Úradu BEREC v súlade s článkom 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.   Riaditeľa vymenúva riadiaca rada v otvorenom a transparentnom výberovom konaní na základe zásluh, riadiacich, administratívnych a rozpočtových zručností a zručností a skúseností súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami a službami.

Zoznam kandidátov nemôže navrhnúť len samotný predseda alebo samotný podpredseda. V rokovacom poriadku riadiacej rady sa uvedú podrobné ustanovenia, ktorými sa upravuje postup zostavenia užšieho zoznamu oprávnených kandidátov a postup hlasovania.

3.   Na účely uzavretia zmluvy s riaditeľom zastupuje Úrad BEREC predseda riadiacej rady.

4.   Kandidát, ktorého vybrala riadiaca rada, sa pred vymenovaním vyzve, aby sa vyjadril pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho členov.

5.   Funkčné obdobie riaditeľa trvá päť rokov. Na konci tohto obdobia predseda riadiacej rady vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výsledkov riaditeľa a úlohy Úradu BEREC a výzvy, ktorým čelí. Toto posúdenie sa predloží Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Riadiaca rada môže po zohľadnení posúdenia uvedeného v odseku 5 predĺžiť funkčné obdobie riaditeľa jedenkrát, a to najviac o päť rokov.

7.   Riadiaca rada informuje Európsky parlament o svojom úmysle predĺžiť funkčné obdobie riaditeľa. Riaditeľ môže byť do jedného mesiaca pred takýmto predĺžením funkčného obdobia vyzvaný, aby sa vyjadril pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho členov.

8.   Riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa nesmie po skončení kumulatívneho funkčného obdobia zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na to isté pracovné miesto.

9.   Ak funkčné obdobie nebolo predĺžené, riaditeľ zostáva na základe rozhodnutia riadiacej rady vo funkcii po uplynutí pôvodného funkčného obdobia až do vymenovania nástupcu.

10.   Riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie iba na základe rozhodnutia riadiacej rady konajúcej na základe návrhu svojho člena.

11.   Riadiaca rada prijíma rozhodnutia o vymenovaní riaditeľa, predĺžení jeho funkčného obdobia alebo jeho odvolaní z funkcie na základe hlasov dvojtretinovej väčšiny svojich členov.

Článok 33

Vyslaní národní experti a ostatní zamestnanci

1.   Úrad BEREC môže využívať vyslaných národných expertov alebo ostatných zamestnancov, ktorých nezamestnáva. Na týchto zamestnancov sa nevzťahuje služobný poriadok ani podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.   Riadiaca rada prijme rozhodnutie stanovujúce pravidlá vysielania národných expertov do Úradu BEREC.

KAPITOLA IX

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 34

Výsady a imunity

Na Úrad BEREC a jeho zamestnancov sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie.

Článok 35

Spolupráca s orgánmi Únie, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

1.   Pokiaľ je to potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení a plnenie jeho úloh, orgán BEREC a Úrad BEREC môžu spolupracovať s príslušnými orgánmi, úradmi, agentúrami a poradnými skupinami Únie, s príslušnými orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov a inštitúcií Únie.

Orgán BEREC a Úrad BEREC môžu na tento účel a s predchádzajúcim schválením Komisiou stanoviť pracovné dojednania. Uvedené dojednania nezakladajú žiadne právne záväzky.

2.   Rada regulačných orgánov, pracovné skupiny a riadiaca rada sú otvorené účasti regulačných orgánov tretích krajín, ktoré zohrávajú hlavnú úlohu v oblasti elektronických komunikácií, ak uvedené tretie krajiny na tento účel uzavreli dohody s Úniou.

Podľa príslušných ustanovení uvedených dohôd sa pripravia pracovné dojednania, v ktorých sa stanoví najmä povaha, rozsah a spôsob, akým sa regulačné orgány dotknutých tretích krajín zúčastňujú bez hlasovacieho práva na práci orgánu BEREC a Úradu BEREC, vrátane ustanovení o účasti na iniciatívach uskutočňovaných orgánom BEREC, finančných príspevkoch a zamestnancoch Úradu BEREC. Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa zamestnancov, uvedené dojednania musia byť za každých okolností v súlade so služobným poriadkom.

3.   Rada regulačných orgánov prijme ako súčasť ročného pracovného programu uvedeného v článku 21 stratégiu orgánu BEREC pre vzťahy s príslušnými orgánmi, úradmi, agentúrami a poradnými skupinami Únie, s príslušnými orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami v súvislosti so záležitosťami, za ktoré je orgán BEREC zodpovedný. Komisia, orgán BEREC a Úrad BEREC uzavrú primerané pracovné dojednania s cieľom zabezpečiť, aby orgán BEREC a Úrad BEREC vykonávali činnosti v medziach svojho mandátu a existujúceho inštitucionálneho rámca.

Článok 36

Prístup k dokumentom a ochrana údajov

1.   Na dokumenty, ktoré má v držbe orgán BEREC a Úrad BEREC, sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (20).

2.   Rada regulačných orgánov a riadiaca rada do 21. júna 2019 prijme podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001.

3.   Na spracúvanie osobných údajov orgánom BEREC a Úradom BEREC sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/1725.

4.   Rada regulačných orgánov a riadiaca rada do 21. júna 2019 stanovia opatrenia na uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2018/1725 orgánom BEREC a Úradom BEREC vrátane opatrení týkajúcich sa vymenovania úradníka Úradu BEREC pre ochranu údajov. Uvedené opatrenia sa stanovia po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

Článok 37

Transparentnosť a komunikácia

1.   Orgán BEREC a Úrad BEREC vykonávajú svoju činnosť na vysokej úrovni transparentnosti. Orgán BEREC a Úrad BEREC zabezpečia, aby sa verejnosti a všetkým zainteresovaným stranám poskytovali primerané, objektívne, spoľahlivé a ľahko dostupné informácie, predovšetkým pokiaľ ide o ich úlohy a výsledky ich práce.

2.   Orgán BEREC môže s podporou Úradu BEREC vykonávať komunikačné činnosti z vlastného podnetu v rámci svojej právomoci v súlade s príslušnými plánmi v oblasti komunikácie a šírenia informácií prijatými radou regulačných orgánov. Prideľovanie zdrojov na takúto podporu komunikačných činností v rámci rozpočtu Úradu BEREC nie je na úkor účinného plnenia úloh orgánu BEREC uvedených v článku 4 alebo úloh Úradu BEREC uvedených v článku 5.

Komunikačné činnosti Úradu BEREC sa vykonávajú v súlade s príslušnými plánmi v oblasti komunikácie a šírenia informácií, ktoré prijala riadiaca rada.

Článok 38

Dôvernosť informácií

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 36 ods. 1 a článok 40 ods. 2, orgán BEREC ani Úrad BEREC neposkytuje tretím stranám informácie, ktoré spracúva alebo získava a v súvislosti s ktorými bola podaná odôvodnená žiadosť o úplné alebo čiastočné dôverné zaobchádzanie.

2.   Členovia a ďalší účastníci zasadnutí rady regulačných orgánov, riadiacej rady a pracovných skupín, riaditeľ, vyslaní národní experti a ostatní zamestnanci, ktorí nie sú zamestnancami Úradu BEREC, musia dodržiavať požiadavky mlčanlivosti podľa článku 339 ZFEÚ, a to aj po skončení svojich funkcií.

3.   Rada regulačných orgánov a riadiaca rada stanovia praktické opatrenia na uplatňovanie pravidiel dôvernosti a mlčanlivosti uvedených v odsekoch 1 a 2.

Článok 39

Bezpečnostné pravidlá týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

Orgán BEREC a Úrad BEREC prijmú svoje vlastné bezpečnostné pravidlá rovnocenné s bezpečnostnými pravidlami Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností, okrem iného ustanovenia týkajúce sa výmeny, spracovania a uchovávania takýchto informácií, ako sa stanovuje v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (21) a (EÚ, Euratom) 2015/444 (22). Orgán BEREC alebo Úrad BEREC môže prípadne prijať rozhodnutie o analogickom uplatňovaní pravidiel Komisie.

Článok 40

Výmena informácií

1.   Komisia a národné regulačné orgány zastúpené v rade regulačných orgánov a iné príslušné orgány na základe odôvodnenej žiadosti orgánu BEREC alebo Úradu BEREC poskytujú orgánu BEREC alebo Úradu BEREC všetky potrebné informácie včas a presne, aby orgán BEREC a Úrad BEREC mohli plniť svoje úlohy, za predpokladu, že majú zákonný prístup k príslušným informáciám a že žiadosť o informácie je potrebná vzhľadom na povahu príslušnej úlohy.

Orgán BEREC alebo Úrad BEREC môžu požiadať o poskytnutie takýchto informácií aj v pravidelných intervaloch a v stanovených formátoch. Pokiaľ je to možné, tieto žiadosti sa vypracujú na základe jednotných formátov predkladania správ.

2.   Orgán BEREC alebo Úrad BEREC na základe odôvodnenej žiadosti Komisie alebo národného regulačného orgánu poskytne včas a presne všetky informácie, ktoré sú potrebné na to, aby Komisia, národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán mohli plniť svoje úlohy podľa zásady lojálnej spolupráce. Ak orgán BEREC alebo Úrad BEREC považuje informácie za dôverné, Komisia, národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán zabezpečia dôvernosť týchto informácií v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom vrátane nariadenia (ES) č. 1049/2001. Zachovanie obchodného tajomstva nebráni včasnej výmene informácií.

3.   Pred vyžiadaním informácií v súlade s týmto článkom a s cieľom zamedziť zdvojeniu povinnosti podávať správy orgán BEREC alebo Úrad BEREC zohľadňujú všetky príslušné existujúce informácie, ktoré sú verejne dostupné.

4.   Ak národný regulačný orgán nesprístupní informácie včas, orgán BEREC alebo Úrad BEREC môže odôvodnenú žiadosť zaslať buď iným národným regulačným orgánom a ďalším príslušným orgánom dotknutého členského štátu alebo priamo relevantným podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete, služby a pridružené prostriedky.

Orgán BEREC alebo Úrad BEREC informuje národné regulačné orgány, ktoré neposkytli informácie, o žiadostiach v súlade s prvým pododsekom.

Národné regulačné orgány na žiadosť orgánu BEREC alebo Úradu BEREC pomáhajú orgánu BEREC pri zbere informácií.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a ďalšie príslušné orgány mali právomoc požiadať iné zodpovedné vnútroštátne orgány alebo podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby, pridružené prostriedky alebo pridružené služby, aby predložili všetky informácie potrebné na plnenie ich úloh uvedených v tomto článku.

Iné zodpovedné vnútroštátne orgány alebo podniky uvedené v prvom pododseku poskytnú takéto informácie ihneď na požiadanie a v súlade s požadovaným časovým harmonogramom a s požadovanou úrovňou podrobností.

Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a ďalšie príslušné orgány mali právomoc presadiť splnenie žiadostí o poskytnutie informácií uložením vhodných, účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií.

Článok 41

Informačný a komunikačný systém

1.   Úrad BEREC vytvorí a spravuje informačný a komunikačný systém, ktorý má aspoň tieto funkcie:

a)

spoločná platforma na výmenu informácií, ktorá orgánu BEREC, Komisii a národným regulačným orgánom poskytuje informácie potrebné na konzistentné vykonávanie regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie;

b)

vyhradené rozhranie na podávanie žiadostí o poskytnutie informácií a oznamovanie ich podania podľa článku 40, pre prístup orgánu BEREC, Úradu BEREC, Komisie a národných regulačných orgánov;

c)

platforma na včasné určenie potreby koordinácie medzi národnými regulačnými orgánmi.

2.   Riadiaca rada prijme technické a funkčné špecifikácie na účely zriadenia informačného a komunikačného systému uvedeného v odseku 1. Na uvedený systém sa uplatňujú práva duševného vlastníctva a požadovaná úroveň dôvernosti informácií.

3.   Tento informačný a komunikačný systém sa uvedie do prevádzky do 21. júna 2020.

Článok 42

Vyhlásenia o konflikte záujmov

1.   Každý z členov rady regulačných orgánov a riadiacej rady, riaditeľ, vyslaní národní experti a ostatní zamestnanci, ktorí nie sú zamestnancami Úradu BEREC, urobia písomné vyhlásenie, v ktorom oznámi svoj záväzok a absenciu alebo existenciu akýchkoľvek priamych alebo nepriamych záujmov, ktoré by sa mohli považovať za záujmy ovplyvňujúce ich nezávislosť.

Takéto vyhlásenia sa musia urobiť pri prevzatí úloh, musia byť presné a úplné, a musia sa aktualizovať, keď hrozí, že existujú akékoľvek priame alebo nepriame záujmy, ktoré by sa mohli považovať za záujmy ovplyvňujúce nezávislosť osoby, ktorá urobila vyhlásenie.

Vyhlásenia, ktoré urobili členovia rady regulačných orgánov, členovia riadiacej rady a riaditeľ, sa zverejňujú.

2.   Členovia rady regulačných orgánov, riadiacej rady a pracovných skupín a ďalší účastníci ich zasadnutí, riaditeľ, vyslaní národní experti a ostatní zamestnanci, ktorí nie sú zamestnancami Úradu BEREC, najneskôr na začiatku každého zasadnutia presne a úplne oznámia akékoľvek záujmy, ktoré by sa mohli považovať za záujmy ovplyvňujúce ich nezávislosť v súvislosti s bodmi programu, a zdržia sa účasti na diskusii a hlasovaní o týchto bodoch.

3.   Rada regulačných orgánov a riadiaca rada stanovia pravidlá prevencie a riadenia konfliktov záujmov, a to predovšetkým v súvislosti s praktickými opatreniami pre uplatňovanie odsekov 1 a 2.

Článok 43

Boj proti podvodom

1.   V záujme uľahčenia boja proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (23) Úrad BEREC do 21. júna 2019 pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (24), a prijme primerané ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov Úradu BEREC s použitím vzoru stanoveného v prílohe k uvedenej dohode.

2.   Dvor audítorov má právomoc vykonávať audit na základe dokumentov a inšpekcií na mieste všetkých beneficientov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým sa zo strany Úradu BEREC poskytli finančné prostriedky Únie.

3.   OLAF môže viesť vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (25) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou o financovaní Úradom BEREC nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, obsahujú dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante ustanovenia, ktorými sa Dvor audítorov a úrad OLAF výslovne splnomocňujú na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v súlade so svojimi príslušnými právomocami.

Článok 44

Zodpovednosť

1.   Zmluvná zodpovednosť Úradu BEREC sa riadi právom rozhodným pre danú zmluvu.

2.   Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) má právomoc vynášať rozsudky na základe akejkoľvek rozhodcovskej doložky v zmluve, ktorú uzavrie Úrad BEREC.

3.   Pokiaľ ide o mimozmluvnú zodpovednosť, Úrad BEREC je povinný v súlade so všeobecnými zásadami, ktoré sú spoločné pre právne poriadky členských štátov, nahradiť všetky škody, ktoré spôsobia jeho útvary alebo jeho zamestnanci pri plnení svojich úloh.

4.   V sporoch o náhradu škody v zmysle odseku 3 má právomoc rozhodovať Súdny dvor.

5.   Osobná zodpovednosť zamestnancov voči Úradu BEREC sa riadi ustanoveniami služobného poriadku alebo podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 45

Administratívne vyšetrovania

Činnosti orgánu BEREC a Úradu BEREC podliehajú vyšetrovaniam európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 ZFEÚ.

Článok 46

Jazykový režim

1.   Na Úrad BEREC sa vzťahuje nariadenie č. 1 (26).

2.   Prekladateľské služby potrebné na fungovanie Úradu BEREC zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

KAPITOLA X

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 47

Dohoda o sídle a prevádzkové podmienky

1.   Ustanovenia o poskytnutí sídla Úradu BEREC v hostiteľskom členskom štáte a o zariadeniach, ktoré má tento členský štát sprístupniť, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v hostiteľskom členskom štáte vzťahujú na riaditeľa, členov riadiacej rady, zamestnancov Úradu BEREC a členov ich rodín, sa vymedzia v dohode o sídle medzi Úradom BEREC a hostiteľským členským štátom, ktorá sa uzavrie po schválení riadiacou radou najneskôr 21. decembra 2020.

2.   Hostiteľský členský štát zabezpečí Úradu BEREC podmienky potrebné na zaistenie jeho plynulého a efektívneho fungovania vrátane viacjazyčného a európsky orientovaného vzdelávania a primeraných dopravných spojení.

Článok 48

Hodnotenie

1.   Komisia do 21. decembra 2023 a potom každých päť rokov vykonáva hodnotenie v súlade s usmerneniami Komisie, ktoré sa týkajú posudzovania výsledkov orgánu BEREC a Úradu BEREC vzhľadom na ich ciele, mandát, úlohy a sídlo. Hodnotenie sa zameriava najmä na prípadnú potrebu upraviť štruktúru alebo mandát orgánu BEREC a Úradu BEREC a na finančné dôsledky takejto úpravy.

2.   Ak Komisia dospeje k záveru, že existencia orgánu BEREC alebo Úradu BEREC už nie je vzhľadom na jeho stanovené ciele, mandát a úlohy odôvodnená, môže navrhnúť príslušnú zmenu alebo zrušenie tohto nariadenia.

3.   Komisia podáva správu o výsledkoch svojho hodnotenia Európskemu parlamentu, Rade a riadiacej rade a tieto výsledky zverejní.

Článok 49

Prechodné ustanovenia

1.   Úrad BEREC je nástupcom úradu, ktorý sa zriadil nariadením (ES) č. 1211/2009, pokiaľ ide o vlastníctvo, dohody, právne záväzky, pracovné zmluvy, finančné záväzky a zodpovednosť.

Týmto nariadením najmä nie sú dotknuté práva a povinnosti zamestnancov úradu. Ich zmluvy sa môžu obnoviť podľa tohto nariadenia v súlade so služobným poriadkom a podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov a v súlade s rozpočtovými obmedzeniami Úradu BEREC.

2.   Administratívny riaditeľ vymenovaný na základe nariadenia (ES) č. 1211/2009 koná s účinnosťou od 20. decembra 2018 ako riaditeľ a vykonáva funkcie stanovené v tomto nariadení. Ostatné podmienky zmluvy administratívneho riaditeľa zostávajú nezmenené.

3.   Riadiaca rada môže rozhodnúť o predĺžení funkčného obdobia riaditeľa uvedeného v odseku 2 tohto článku na ďalšie funkčné obdobie. Primerane sa uplatní článok 32 ods. 5 a 6. Kumulatívne funkčné obdobie riaditeľa nepresiahne 10 rokov.

4.   Rada regulačných orgánov a riadiaca rada uvedené v článkoch 7 a 15 tohto nariadenia pozostávajú z členov rady regulačných orgánov a riadiaceho výboru uvedených v článkoch 4 a 7 nariadenia (ES) č. 1211/2009, kým sa nevymenujú noví zástupcovia.

5.   Predsedovia a podpredsedovia rady regulačných orgánov a riadiaceho výboru, ktorí boli vymenovaní na základe nariadenia (ES) č. 1211/2009, zostanú vo funkcii ako predseda a podpredsedovia rady regulačných orgánov uvedení v článku 10 tohto nariadenia a predseda a podpredsedovia riadiacej rady uvedení v článku 17 tohto nariadenia na zvyšok svojho jednoročného funkčného obdobia. Vymenovania predsedov a podpredsedov rady regulačných orgánov a riadiaceho výboru na základe nariadenia (ES) č. 1211/2009, ktoré sa uskutočnili pred 20. decembrom 2018, ale trvajú aj po uvedenom dátume, sa musia rešpektovať.

6.   Postup udelenia absolutória, pokiaľ ide o rozpočet schválený na základe článku 11 nariadenia (ES) č. 1211/2009, sa vykonáva v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenom nariadení.

Článok 50

Zmeny nariadenia (EÚ) 2015/2120

Nariadenie (EÚ) 2015/2120 sa mení takto:

1.

Názov sa nahrádza takto:

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a maloobchodné poplatky za regulované komunikačné služby v rámci Únie a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES a nariadenie (EÚ) č. 531/2012“

2.

V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Týmto nariadením sa zároveň stanovujú spoločné pravidlá na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia neplatili nadmerné ceny za interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní vznikajúce v členskom štáte, v ktorom má spotrebiteľ domáceho poskytovateľa, a končiace na ktoromkoľvek čísle pevnej alebo mobilnej siete v inom členskom štáte.“

3.

V článku 2 sa v druhom odseku dopĺňajú tieto body:

„3.   ‚regulovaná komunikačná služba v rámci Únie‘ je akákoľvek interpersonálna komunikačná služba založená na číslovaní vznikajúca v členskom štáte, v ktorom má spotrebiteľ domáceho poskytovateľa, a končiaca na ktoromkoľvek pevnom alebo mobilnom čísle národného číslovacieho plánu iného členského štátu, ktorá je v plnej miere alebo čiastočne spoplatnená na základe skutočnej spotreby;

4.   ‚interpersonálna komunikačná služba založená na číslovaní‘ je interpersonálna komunikačná služba založená na číslovaní vymedzená v článku 2 bode 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (*1).

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).“"

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 5a

Maloobchodné poplatky za regulované komunikačné služby v rámci Únie

1.   Od 15. mája 2019 neprekročí žiadna maloobchodná cena (bez DPH) účtovaná spotrebiteľom za regulované komunikačné služby v rámci Únie sumu 0,19 EUR za minútu volania a 0,06 EUR za SMS správu.

2.   Bez ohľadu na povinnosti stanovené v odseku 1, poskytovatelia regulovaných komunikačných služieb v rámci Únie môžu okrem toho ponúknuť a spotrebitelia si môžu výslovne vybrať inú tarifu za medzinárodné komunikačné služby vrátane regulovaných komunikačných služieb v rámci Únie ako tarifu stanovenú v súlade s odsekom 1, na základe ktorej môžu spotrebitelia využívať inú tarifu za regulované komunikačné služby v rámci Únie, ako tú, ktorá by sa im pridelila v prípade absencie takejto voľby. Predtým ako si spotrebitelia vyberú takúto inú tarifu, poskytovatelia regulovaných komunikačných služieb v rámci Únie ich musia informovať o povahe výhod, o ktoré by takto prišli.

3.   Ak tarifa za regulované komunikačné služby v rámci Únie uvedená v odseku 2 prevyšujú stropy stanovené v odseku 1, spotrebiteľom, ktorí nepotvrdili voľbu tarify uvedenej v odseku 2 alebo sa výslovne nevyjadrili za jej výber do dvoch mesiacov od 15. mája 2019, sa automaticky poskytnú tarify stanovené v odseku 1.

4.   Spotrebitelia môžu prejsť z taríf alebo späť na tarify stanovené v odseku 1 v rámci jedného pracovného dňa od doručenia žiadosti poskytovateľovi a bezplatne, pričom poskytovatelia zabezpečia, aby tento prechod nebol spojený s podmienkami alebo obmedzeniami, ktoré sa týkajú iných prvkov účastníckeho vzťahu než regulovaných komunikačných služieb v rámci Únie.

5.   Ak sú maximálne ceny uvedené v odseku 1 vyjadrené v mene inej ako euro, pôvodné limity sa v týchto menách určujú na základe priemeru referenčných výmenných kurzov uverejnených 15. januára, 15. februára a 15. marca 2019 Európskou centrálnou bankou v Úradnom vestníku Európskej únie. Limity v menách iných ako euro sa od roku 2020 každoročne revidujú. Ročne revidované limity v týchto menách sa uplatňujú od 15. mája s použitím priemeru referenčných výmenných kurzov uverejnených 15. januára, 15. februára a 15. marca toho istého roku.

6.   Národné regulačné orgány monitorujú vývoj trhu a cien, pokiaľ ide o regulované komunikačné služby v rámci Únie, a podávajú správu Komisii.

Ak poskytovateľ regulovanej komunikačnej služby v rámci Únie preukáže, že z dôvodu osobitných a výnimočných okolností, na základe ktorých sa odlišuje od väčšiny ostatných poskytovateľov v Únii, by uplatňovanie stropu uvedeného v odseku 1 malo výrazný vplyv na schopnosť uvedeného poskytovateľa udržať svoje existujúce ceny za domáce komunikačné služby, národný regulačný orgán môže na žiadosť uvedeného poskytovateľa udeliť výnimku z uplatňovania odseku 1, a to výlučne v potrebnom rozsahu a na obdobie jedného roka s možnosťou predĺženia. Posúdenie udržateľnosti domáceho modelu poplatkov sa zakladá na relevantných objektívnych faktoroch špecifických pre poskytovateľa regulovaných komunikačných služieb v rámci Únie, ako aj na úrovni domácich cien a príjmov.

Ak žiadajúci poskytovateľ splní príslušné dôkazné bremeno, národný regulačný orgán určí maximálnu výšku cien prevyšujúcu jeden alebo oba stropy stanovené v odseku 1, ktorá by bola nevyhnutná na zabezpečenie udržateľnosti domáceho modelu poplatkov poskytovateľa. Orgán BEREC uverejní usmernenia týkajúce sa parametrov, ktoré majú národné regulačné orgány zohľadniť vo svojich posúdeniach.“

5.

V článku 6 sa dopĺňa tento odsek:

„Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušenie článku 5a a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii pravidlá a opatrenia ustanovené na zabezpečenie vykonávania článku 5a do 15. mája 2019 a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá má na ne vplyv.“

6.

V článku 10 sa dopĺňa tento odsek:

„5.   Článok 5a sa prestane uplatňovať 14. mája 2024.“

Článok 51

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 1211/2009 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 52

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2018

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predsedníčka

J. BOGNER-STRAUSS


(1)  Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 65.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2018 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. decembra 2018.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (pozri stranu 36 tohto úradného vestníka).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2012, s. 10).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 26.11.2015, s. 1).

(6)  Rozhodnutie Komisie 2002/627/ES z 29. júla 2002, ktorým sa zriaďuje Európska skupina regulátorov pre elektronické komunikačné siete a služby (Ú. v. ES L 200, 30.7.2002, s. 38).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 1).

(8)  Rozhodnutie prijaté vzájomnou dohodou zástupcov vlád členských štátov z 31. mája 2010 o sídle úradu Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) (2010/349/EÚ) (Ú. v. EÚ L 156, 23.6.2010, s. 12).

(9)  Rozhodnutie Komisie 2002/622/ES z 26. júla 2002, ktorým sa ustanovuje skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra (Ú. v. ES L 198, 27.7.2002, s. 49).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 526/2013 z 21. mája 2013 o Agentúre Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) a o zrušení nariadenia (ES) č. 460/2004 (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 41).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 11).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1).

(16)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42).

(17)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(18)  Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(22)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(24)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(25)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(26)  Nariadenie č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. 17, 6.10.1958, s. 385).


PRÍLOHA

Tabuľka zhody

Nariadenie (ES) č. 1211/2009

Toto nariadenie

článok 1 ods. 1

Článok 1

článok 1 ods. 2

článok 3 ods. 1

článok 1 ods. 3

článok 3 ods. 2 a 3

článok 1 ods. 4

článok 3 ods. 4 a článok 4 ods. 1 písm. a) a b)

Článok 2

Článok 4

Článok 3

Článok 4

článok 4 ods. 1

Článok 6

článok 4 ods. 2

článok 7 ods. 1, 2 a 4, článok 8 ods. 1 a 2

článok 4 ods. 3

článok 11 ods. 4 a 5, článok 36

článok 4 ods. 4

článok 10 ods. 1, 2 a 3

článok 4 ods. 5

článok 10 ods. 4

článok 4 ods. 6

Článok 11

článok 4 ods. 7

Článok 13

článok 4 ods. 8

článok 7 ods. 4

článok 4 ods. 9

článok 12 ods. 1 a 2

článok 4 ods. 10

článok 12 ods. 3

článok 4 ods. 11

Článok 5

Článok 5

Článok 4

článok 6 ods. 1

článok 2 ods. 1

článok 6 ods. 2

Článok 5

článok 6 ods. 3

článok 14 ods. 1

článok 6 ods. 4

článok 2 ods. 2

článok 6 ods. 5

články 20 a 31

článok 7 ods. 1

článok 15 ods. 1

článok 7 ods. 2

Článok 32

článok 7 ods. 3

článok 20 ods. 6

článok 7 ods. 4

článok 16 ods. 1 písm. k)

článok 7 ods. 5

Článok 13

Článok 8

Článok 32

Článok 9

Článok 20

článok 10 ods. 1

články 30 a 34

článok 10 ods. 2

článok 16 ods. 1 písm. j)

článok 10 ods. 3

článok 16 ods. 2

článok 10 ods. 4

Článok 33

Článok 11

Článok 25

Článok 12

Článok 24

Článok 13

Článok 26

Článok 14

Článok 15

Článok 29

Článok 16

Článok 43

Článok 17

článok 4 ods. 5

Článok 18

Článok 37

Článok 19

články 39 a 40

Článok 20

Článok 38

Článok 21

Článok 42

Článok 22

Článok 36

Článok 23

Článok 34

Článok 24

Článok 44

Článok 25

Článok 48

Článok 26

Článok 52


SMERNICE

17.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 321/36


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/1972

z 11. decembra 2018,

ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES (4), 2002/20/ES (5), 2002/21/ES (6) a 2002/22/ES (7) boli podstatným spôsobom zmenené. Keďže je potrebné uskutočniť ďalšie zmeny, v záujme jasnosti by sa uvedené smernice mali prepracovať.

(2)

Fungovanie piatich smerníc, ktoré sú súčasťou existujúceho regulačného rámca pre elektronické komunikačné siete a služby, a to smernice 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (8), podlieha pravidelnému preskúmaniu Komisiou, a to s cieľom predovšetkým určiť potrebu zmeny so zreteľom na vývoj technológií a trhu.

(3)

Vo svojom oznámení zo 6. mája 2015 ustanovujúcom stratégiu digitálneho jednotného trhu v Európe Komisia vyhlásila, že jej preskúmanie telekomunikačného rámca sa má sústrediť na opatrenia, ktoré sa zameriavajú na stimulovanie investícií do vysokorýchlostných širokopásmových sietí, prinášajú súdržnejší prístup vnútorného trhu k politike a správe rádiového spektra, zabezpečujú podmienky pre skutočný vnútorný trh odstránením rozdrobenosti regulácie, zabezpečujú efektívnu ochranu spotrebiteľov, rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu a jednotné uplatňovanie pravidiel, ako aj efektívnejší regulačný inštitucionálny rámec.

(4)

Táto smernica je súčasťou uplatňovania „regulačnej vhodnosti“ (REFIT), do rozsahu pôsobnosti ktorého patria štyri smernice, a to 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 (9). Každá z uvedených smerníc obsahuje opatrenia uplatniteľné na poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb v súlade s regulačnou históriou odvetvia, v rámci ktorej boli podniky vertikálne integrované, teda boli aktívne pri poskytovaní sietí aj služieb. Preskúmanie ponúka príležitosť na prepracovanie štyroch smerníc s cieľom zjednodušiť súčasnú štruktúru, aby sa posilnila jej konzistencia a prístupnosť, v súlade s cieľom REFIT. Ponúka aj možnosť prispôsobiť štruktúru novej trhovej realite, v ktorej už nemusí byť poskytovanie komunikačných služieb viac zviazané s poskytovaním siete. Ako je stanovené v Medziinštitucionálnej dohode z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (10), prepracovanie pozostáva z prijatia nového právneho aktu, ktorý v jednom znení zahŕňa podstatné zmeny predošlého aktu, ako aj nezmenené ustanovenia daného aktu. Návrh na prepracovanie sa zaoberá podstatnými zmenami predošlého aktu a na sekundárnej úrovni zahŕňa kodifikáciu nezmenených ustanovení predošlého aktu s týmito podstatnými zmenami.

(5)

Touto smernicou sa vytvára právny rámec na zabezpečenie slobody voľného poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb podliehajúcich len podmienkam uloženým v tejto smernici a akýmkoľvek obmedzeniam v súlade s článkom 52 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä opatreniam týkajúcich sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia, a v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(6)

Touto smernicou nie je dotknutá možnosť každého členského štátu podniknúť opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany svojich základných bezpečnostných záujmov, na zabezpečenie ochrany verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a na umožnenie vyšetrovania, odhalenia a postihu trestných činov, s prihliadnutím na to, že akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v charte, najmä v článkoch 7, 8 a 11, ako sú obmedzenia týkajúce sa spracúvania údajov, musia byť ustanovené zákonom, rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd a podliehať zásade proporcionality v súlade s článkom 52 ods. 1 charty.

(7)

Konvergencia odvetví telekomunikácií, médií a informačných technológií znamená, že na všetky elektronické komunikačné siete a služby by sa mal v čo najväčšej miere vzťahovať jeden európsky kódex elektronických komunikácií stanoveným prostredníctvom jednej smernice, s výnimkou záležitostí, ktoré sa lepšie riešia pomocou priamo uplatniteľných pravidiel stanovených prostredníctvom nariadení. Je potrebné oddeliť reguláciu elektronických komunikačných sietí a služieb od regulácie obsahu. Táto smernica sa preto nevzťahuje na obsah služieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí využívajúcich elektronické komunikačné služby, ako napríklad vysielanie obsahu, finančné služby a niektoré služby informačnej spoločnosti, a preto ním nie sú dotknuté opatrenia prijaté na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni vzhľadom na takéto služby v súlade s právom Únie s cieľom podporiť kultúrnu a jazykovú rôznorodosť a zaistiť ochranu plurality médií. Na obsah televízneho programu sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (11). Cieľom regulácie audiovizuálnej politiky a obsahu je dosiahnuť ciele všeobecného záujmu ako je sloboda prejavu, pluralita médií, nestrannosť, kultúrna a jazyková rozmanitosť, sociálna inklúzia, ochrana spotrebiteľa a ochrana maloletých. Odčlenenie regulácie elektronických komunikácií a regulácie obsahu nemá vplyv na zohľadnenie ich vzájomného prepojenia najmä s cieľom zabezpečenia plurality médií, kultúrnej rozmanitosti a ochrany spotrebiteľa. Príslušné orgány by v rámci svojich právomocí mali prispievať k zabezpečeniu vykonávania politík zameraných na podporu uvedených cieľov.

(8)

Táto smernica nemá vplyv na uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ (12) na rádiové zariadenia, ale vzťahuje sa na autorádiá, rádiové prijímače pre spotrebiteľa a zariadenia digitálnej televízie pre spotrebiteľa.

(9)

V záujme toho, aby sa národným regulačným orgánom a iným príslušným orgánom umožnilo splniť ciele stanovené v tejto smernici, najmä v súvislosti s interoperabilitou medzi koncovými bodmi, rozsah pôsobnosti smernice by sa mal vzťahovať na niektoré aspekty rádiových zariadení, ako sú vymedzené v smernici 2014/53/EÚ, a zariadenia digitálnej televízie pre spotrebiteľa, aby sa uľahčil prístup koncovým používateľom so zdravotným postihnutím. Pre národné regulačné orgány a iné príslušné orgány je dôležité podporovať vzájomnú spoluprácu prevádzkovateľov sietí a výrobcov zariadení s cieľom uľahčiť koncovým používateľom so zdravotným postihnutím prístup k elektronickým komunikačným službám. Táto smernica by sa mala vzťahovať aj na nevýhradné využívanie rádiového spektra na vlastné využívanie rádiového koncového zariadenia, aby sa zabezpečil koordinovaný prístup vzhľadom na režim udeľovania povolení, a to aj v prípade, že nesúvisí s hospodárskou činnosťou.

(10)

Na niektoré elektronické komunikačné služby podľa tejto smernice by sa tiež mohlo vzťahovať vymedzenie pojmu „služby informačnej spoločnosti“ stanovenému v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (13). Ustanovenia uvedenej smernice, ktoré upravujú služby informačnej spoločnosti sa uplatňujú na tieto elektronické komunikačné služby, pokiaľ táto smernica alebo iné právne akty Únie neobsahujú špecifickejšie ustanovenia uplatniteľné na elektronické komunikačné služby. Na elektronické komunikačné služby, ako sú hlasové telefónne služby, služby odosielania a prijímania správ a elektronická pošta, sa však táto smernica vzťahuje. Ten istý podnik, napríklad poskytovateľ internetovej služby, môže zároveň ponúkať elektronické komunikačné služby, ako prístup k internetu, a služby, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, ako napríklad poskytovanie webového a s komunikáciou nesúvisiaceho obsahu.

(11)

Ten istý podnik, napríklad káblový prevádzkovateľ, môže zároveň ponúkať elektronické komunikačné služby, ako napríklad prenos televíznych signálov, aj služby nezahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako napríklad komercializácia ponuky obsahových služieb rozhlasového alebo televízneho vysielania, a preto sa takémuto podniku môžu uložiť dodatočné povinnosti vo vzťahu k jeho činnosti ako poskytovateľa alebo distributéra obsahu v súlade s inými ustanoveniami, ako sú ustanovenia tejto smernice, bez toho, aby boli dotknuté podmienky stanovené v prílohe k tejto smernici.

(12)

Regulačný rámec by sa mal týkať využívania rádiového spektra všetkými elektronickými komunikačnými sieťami vrátane rozvíjajúceho sa vlastného využívania rádiového spektra novými typmi sietí pozostávajúcich výlučne z autonómnych systémov mobilných rádiových zariadení, ktoré sú pripojené prostredníctvom bezdrôtového spojenia bez centrálneho riadenia alebo centralizovaného prevádzkovateľa siete, a nie nevyhnutne v rámci vykonávania akejkoľvek osobitnej hospodárskej činnosti. Pri vývoji bezdrôtového komunikačného prostredia 5G je pravdepodobné, že sa takéto siete budú vyvíjať najmä mimo budov a na cestách a že budú určené na využitie v oblastiach dopravy, energetiky, výskumu a vývoja, elektronického zdravotníctva, ochrany verejnosti a pomoci pri zmierňovaní následkov katastrof, ako aj v oblastiach internetu vecí, komunikácie M2M (machine-to-machine) a prepojených áut. V dôsledku toho by uplatňovanie dodatočných vnútroštátnych požiadaviek na uvádzanie do prevádzky a/alebo používanie rádiových zariadení členskými štátmi na základe článku 7 smernice 2014/53/EÚ, pokiaľ ide o účinné a efektívne využívanie rádiového spektra a predchádzanie škodlivému rušeniu, malo zohľadňovať zásady vnútorného trhu.

(13)

Požiadavky týkajúce sa schopností elektronických komunikačných sietí sa neustále zvyšujú. Pokým v minulosti sa dôraz kládol hlavne na zvyšovanie celkovej aj individuálnej dostupnosti širokopásmového pripojenia, v súčasnosti sú čoraz dôležitejšie iné parametre ako napríklad oneskorenie, dostupnosť a spoľahlivosť. Súčasná odpoveď na túto požiadavku je priviesť optické vlákna bližšie k používateľovi, pričom budúce „vysokokapacitné siete“ si budú vyžadovať výkonnostné parametre ekvivalentné tým, ktoré môže poskytnúť sieť založená na prvkoch optických vlákien aspoň po distribučný bod v obslužnom mieste. V prípade pevného pripojenia to zodpovedá výkonu siete rovnocennému tomu, ktorý možno dosiahnuť inštaláciou optických vlákien až po viacbytovú budovu, čo sa považuje za obslužné miesto. V prípade bezdrôtového pripojenia to zodpovedá výkonu siete podobnému tomu, ktorý možno dosiahnuť na základe inštalácie optických vlákien až po základňovú stanicu považovanú za obslužné miesto. Rozdiely v skúsenostiach koncových používateľov spôsobené odlišnými vlastnosťami média, pomocou ktorého sa sieť spája s koncovým bodom siete, by sa nemali zohľadňovať na účely stanovenia, či by sa bezdrôtová sieť mohla považovať za sieť poskytujúcu podobný výkon. V súlade so zásadou technologickej neutrality by sa iné technológie a prenosové média nemali vylúčiť v prípadoch, keď sa porovnávajú s uvedeným základným scenárom z hľadiska ich schopností. Zavedenie „vysokokapacitných sietí“ pravdepodobne ďalej zvýši schopnosti sietí a otvorí cestu pre zavedenie budúcich generácií bezdrôtových sietí založených na zdokonalených rádiových rozhraniach a zhustenej sieťovej architektúre.

(14)

Vymedzenia pojmov je potrebné upraviť s cieľom zabezpečiť, aby boli v súlade so zásadou technologickej neutrality a aby držali krok s vývojom technológií vrátane nových foriem riadenia siete, ako napríklad prostredníctvom softvérovej emulácie alebo softvérovo definovaných sietí. Technologický vývoj a vývoj na trhu spôsobili, že v oblasti sietí došlo k prechodu na technológiu na báze internetového protokolu (ďalej len „IP“), a koncovým používateľom sa tým umožnilo vybrať si spomedzi konkurenčných poskytovateľov hlasových služieb. Preto pojem „verejne prístupná telefónna služba“, ktorý je výhradne používaný v smernici 2002/22/ES a vo všeobecnosti chápaný ako tradičné analógové telefónne služby, by sa mal nahradiť aktuálnejším a technologicky neutrálnym pojmom „hlasová komunikačná služba“. Podmienky poskytovania služby by sa mali oddeliť od skutočných definičných prvkov hlasovej komunikačnej služby, t. j. verejne dostupnej elektronickej komunikačnej služby na priame alebo nepriame volanie a prijímanie volania, a to vnútroštátnych alebo vnútroštátnych a medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu, bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technológii prepájania okruhov alebo prepájania paketov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá nespĺňa všetky uvedené podmienky, ako napríklad aplikácia s postupným výberom možností na webovom sídle zákazníckej služby, nie je takouto službou. Hlasové komunikačné služby obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne koncovým používateľom so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú konverznú službu (text relay service) alebo úplnú konverzačnú službu (total conversation service).

(15)

Služby používané na komunikačné účely a technické prostriedky na ich realizáciu prešli značným vývojom. Koncoví používatelia stále viac nahrádzajú tradičné hlasové telefónne služby, textové správy (SMS) a služby prenosu elektronickej pošty funkčne rovnocennými online službami, ako sú prenos hlasu internetovým protokolom (VoIP), služby odosielania a prijímania správ a emailové služby založené na webe. S cieľom zabezpečiť, aby boli koncoví používatelia a ich práva pri používaní funkčne rovnocenných služieb účinne a rovnocenne chránení, vymedzenie elektronických komunikačných služieb pre budúcnosť by nemalo byť výlučne založené na technických parametroch, ale malo by vychádzať skôr z funkčného prístupu. Rozsah pôsobnosti potrebnej regulácie by mal byť primeraný, aby sa dosiahli ciele verejného záujmu. Zatiaľ čo „prenos signálov“ zostáva dôležitým parametrom pre určovanie služieb patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vymedzenie pojmov by sa malo vzťahovať aj na ďalšie služby, ktoré umožňujú komunikáciu. Z pohľadu koncového používateľa nie je podstatné, či poskytovateľ prenáša signály sám alebo sa komunikácia realizuje cez službu prístupu k internetu. Vymedzenie pojmu elektronických komunikačných služieb by preto malo obsahovať tri typy služieb, ktoré sa môžu čiastočne prekrývať, a to konkrétne služby prístupu k internetu vymedzenej v článku 2 bode 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 (14), interpersonálne komunikačné služby v zmysle tejto smernice a služby pozostávajúce úplne alebo prevažne z prenosu signálov. Vymedzenie pojmu elektronickej komunikačnej služby by malo odstrániť nejasnosti zistené pri vykonávaní vymedzenia pojmu, ktoré existovalo pred prijatím tejto smernice, a umožniť prispôsobené uplatňovanie všetkých ustanovení špecifických práv a povinností obsiahnutých v danom rámci na rôzne typy služieb. Spracúvanie osobných údajov v rámci elektronických komunikačných služieb za odplatu alebo inak by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (15).

(16)

Aby služba patrila do rozsahu vymedzenia pojmu elektronických komunikačných služieb, musí byť poskytovaná obvykle za odplatu. V digitálnej ekonomike účastníci trhu čoraz viac považujú informácie o používateľoch za informácie, ktoré majú peňažnú hodnotu. Elektronické komunikačné služby sa koncovým používateľom často poskytujú nielen za peniaze, ale čoraz viac najmä za poskytnutie osobných alebo iných údajov. Pojem odplaty by preto mal zahŕňať situácie, v ktorých poskytovateľ služby vyžaduje a koncový používateľ poskytovateľovi vedome priamo alebo nepriamo poskytuje osobné údaje v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo iné údaje. Tiež by mal zahŕňať situácie, v ktorých koncový používateľ povolí prístup k informáciám bez toho, aby ich aktívne poskytoval, a to k informáciám ako sú osobné údaje vrátane IP adresy, alebo ďalšie automaticky generované informácie, ako sú informácie zhromaždené a prenášané prostredníctvom cookie. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) týkajúcej sa článku 57 ZFEÚ (16), odplata existuje v zmysle ZFEÚ aj v prípade, ak poskytovateľovi služby platí tretia strana a nie prijímateľ služby. Pojem odplaty by preto mal zahŕňať aj situácie, kde je koncový používateľ vystavený reklamám, ktoré sú podmienkou získania prístupu k službe, alebo situáciám, v ktorých poskytovateľ služieb speňažuje osobné údaje, ktoré zhromaždil v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

(17)

Interpersonálne komunikačné služby sú služby, ktoré umožňujú interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií, a patria medzi ne služby ako tradičné volania medzi dvomi jednotlivcami, ale aj všetky typy emailov, služieb odosielania a prijímania správ alebo skupinových chatov. Interpersonálne komunikačné služby sa vzťahujú len na komunikáciu medzi určitým, teda nie potenciálne neobmedzeným, počtom fyzických osôb, ktorý je vymedzený odosielateľom komunikácie. Na komunikáciu zahŕňajúcu právnické osoby by sa malo vzťahovať vymedzenie pojmu v prípade, keď fyzické osoby konajú v mene tých právnických osôb, alebo sú zapojené aspoň na jednej strane komunikácie. Interaktívna komunikácia znamená, že daná služba umožňuje prijímateľovi informácie odpovedať. Služby, ktoré tieto podmienky nespĺňajú, ako napríklad lineárne vysielanie, video na požiadanie, webové sídla, sociálne siete, blogy alebo výmena informácií medzi strojmi, by nemali byť považované za interpersonálne komunikačné služby. Za výnimočných okolností by sa služba nemala považovať za interpersonálnu komunikačnú službu, ak je interpersonálny a interaktívny komunikačný prostriedok vedľajšou a čisto doplnkovou zložkou inej služby a z objektívnych technických dôvodov nemôže byť použitá bez danej hlavnej služby, pričom jej začlenenie do tejto služby nie je prostriedkom na obídenie uplatňovania pravidiel, ktoré sa vzťahujú na elektronické komunikačné služby. Ako prvky výnimky z vymedzenia pojmu by sa termíny „vedľajšia“ a „čisto doplnková“ mali vykladať reštriktívne a z objektívnej perspektívy koncového používateľa. Funkciu interpersonálnej komunikácie by bolo možné považovať za vedľajšiu, ak je jej objektívna užitočnosť pre koncového používateľa veľmi obmedzená a ak ju koncoví používatelia v skutočnosti zriedkavo používajú. Príkladom funkcie, ktorá by sa mohla považovať za takú, na ktorú sa nevzťahuje vymedzenie pojmu interpersonálnych komunikačných služieb, môže byť, v podstate, komunikačný kanál v rámci online hier, ktorý závisí od vlastností komunikačného zariadenia služby.

(18)

Interpersonálne komunikačné služby využívajúce čísla z národných a medzinárodných číslovacích plánov sú spojené s verejne pridelenými zdrojmi číslovania. Tieto interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní sa skladajú zo služieb, ku ktorým sú čísla koncových používateľov pridelené s cieľom zabezpečiť prepojenie medzi koncovými bodmi, a služieb umožňujúcich koncovým používateľom kontaktovať osoby, ktorým sa takéto čísla pridelili. Samotné využívanie čísla ako identifikátora by nemalo byť považované za rovnocenné s použitím čísla na účely spojenia s verejne pridelenými číslami, a preto by sa samo osebe nemalo považovať za dostatočné na to, aby sa služba kvalifikovala ako interpersonálna komunikačná služba založená na číslovaní. Interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania by mali podliehať povinnostiam len v prípade, keď si verejné záujmy vyžadujú, aby sa osobitné regulačné povinnosti uplatňovali na všetky typy interpersonálnych komunikačných služieb bez ohľadu na to, či na poskytovanie svojej služby využívajú čísla. Je oprávnené zaobchádzať s interpersonálnymi komunikačnými službami založenými na číslovaní odlišne, keďže sú súčasťou verejne zabezpečeného interoperabilného ekosystému, a teda ho tiež využívajú.

(19)

Koncový bod siete predstavuje na účely regulácie hranicu medzi regulačným rámcom pre elektronické komunikačné siete a služby a reguláciou koncového telekomunikačného zariadenia. Za určenie miesta koncového bodu siete je zodpovedný národný regulačný orgán. Vzhľadom na prax národných regulačných orgánov a rôznorodosť pevných a bezdrôtových topológií by mal Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) v úzkej spolupráci s Komisiou prijať usmernenia o jednotnom prístupe k identifikácii koncového bodu siete v súlade s touto smernicou v rôznych konkrétnych podmienkach.

(20)

Technický vývoj umožňuje koncovým používateľom kontaktovať záchranné služby nielen prostredníctvom hlasových volaní, ale aj ostatných interpersonálnych komunikačných služieb. Pojem tiesňovej komunikácie by preto mal zahŕňať všetky interpersonálne komunikačné služby, ktoré umožňujú kontaktovať takéto záchranné služby. Vychádza sa pritom z prvkov núdzového systému, ktorý už je zakotvený v práve Únie, konkrétne ide o „stredisko tiesňového volania“ a „najvhodnejšie stredisko tiesňového volania“ v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 (17) a „záchranné služby“ v zmysle delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 305/2013 (18).

(21)

Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány by mali mať na podporu svojej činnosti harmonizovanú sústavu cieľov a zásad a mali by v prípade potreby pri vykonávaní úloh podľa tohto regulačného rámca koordinovať svoje opatrenia s regulačnými orgánmi v iných členských štátoch a s orgánom BEREC.

(22)

Úlohy pridelené príslušným orgánom touto smernicou prispievajú k naplneniu širších politík v oblastiach kultúry, zamestnanosti, životného prostredia, sociálnej súdržnosti a územného plánovania.

(23)

Regulačný rámec by mal, okrem existujúcich troch hlavných cieľov, ktoré spočívajú v podpore hospodárskej súťaže, vnútorného trhu a záujmov koncových používateľov, presadzovať cieľ dodatočného prepojenia vyjadrený pomocou výsledkov: značne rozšírený prístup a využívanie vysokokapacitných sietí pre všetkých občanov Únie a podniky Únie na základe primeranej ceny a výberu, účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže, otvorenej inovácie, efektívneho využívania rádiového spektra, spoločných pravidiel a predvídateľných regulačných prístupov v rámci vnútorného trhu a potrebných pravidiel platných pre konkrétne odvetvia na zabezpečenie záujmov občanov Únie. Pre členské štáty, národné regulačné orgány a iné príslušné orgány a zainteresované strany sa cieľ prepojiteľnosti premieta na jednej strane do snahy o siete s najvyššou kapacitou a služby hospodársky udržateľné v danej oblasti, a na strane druhej do snahy o presadzovanie územnej súdržnosti, a to v zmysle konvergencie kapacity dostupnej v rozličných oblastiach.

(24)

Pokrok pri dosahovaní všeobecných cieľov tejto smernice by mal byť podporený spoľahlivým systémom sústavného posudzovania a referenčného porovnávania členských štátov Komisiou v oblasti dostupnosti vysokokapacitných sietí v prípade všetkých významných sociálno-ekonomických subjektov, ako sú školy, dopravné uzly, významní poskytovatelia verejných služieb, a vysoko digitalizované podniky, v oblasti dostupnosti neprerušovaného 5G pokrytia v mestských oblastiach a na hlavných pozemných dopravných trasách a v oblasti dostupnosti pre všetky domácnosti v každom členskom štáte elektronických komunikačných sietí, ktoré sú schopné poskytovať rýchlosť aspoň 100 Mbit/s a ktoré možno rýchlo zmodernizovať na gigabitovú rýchlosť. Na tento účel by Komisia mala pokračovať v monitorovaní výkonnosti členských štátov napríklad vrátane indexov, ktoré zhŕňajú relevantné ukazovatele týkajúce sa digitálnej výkonnosti Únie a sledujú vývoj členských štátov v oblasti digitálnej konkurencieschopnosti, ako je index digitálnej ekonomiky a spoločnosti, a v prípade potreby by mala zaviesť nové metódy a nové objektívne, konkrétne a kvantifikovateľné kritériá na referenčné porovnávanie efektívnosti členských štátov.

(25)

Zásada, že členské štáty by mali uplatňovať právo Únie technologicky neutrálnym spôsobom, teda tak, že národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán by nemal ukladať ani zvýhodňovať používanie konkrétneho typu technológie, nevylučuje prijatie primeraných opatrení na podporu niektorých špecifických služieb v oprávnených prípadoch s cieľom dosiahnuť ciele regulačného rámca, ako napríklad digitálnej televízie ako prostriedku na zvýšenie efektívnosti využívania rádiového spektra. Okrem toho uvedená zásada nevylučuje zohľadnenie skutočnosti, že niektoré prenosové médiá majú fyzické charakteristiky a architektonické prvky, ktoré môžu byť nadradené z hľadiska kvality služby, kapacity, nákladov na údržbu, energetickej účinnosti, flexibility riadenia, spoľahlivosti, odolnosti a rozšíriteľnosti, a najmä z hľadiska výkonu, čo sa môže odraziť v opatreniach prijatých s cieľom presadzovať rôzne regulačné ciele.

(26)

Efektívne investície i hospodárska súťaž by sa mali podporovať spoločne, aby sa zvýšil hospodársky rast, zlepšila inovácia a možnosti výberu pre spotrebiteľov.

(27)

Hospodársku súťaž možno najlepšie rozvíjať prostredníctvom hospodársky efektívnej miery investovania do nových i existujúcich infraštruktúr doplneného reguláciou, ak je to potrebné na dosiahnutie účinnej hospodárskej súťaže v maloobchodných službách. Efektívna úroveň hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre je rozsah rozšírenia infraštruktúry, pri ktorej môžu investori očakávať primeranú návratnosť založenú na primeraných očakávaniach v súvislosti s vývojom trhových podielov.

(28)

Je potrebné poskytnúť vhodné stimuly na investície do nových vysokokapacitných sietí, ktorými sa podporí inovácia internetových služieb s bohatým obsahom a posilní medzinárodná konkurencieschopnosť Únie. Takéto siete majú obrovský potenciál priniesť výhody spotrebiteľom i podnikom v celej Únii. Je preto veľmi dôležité podporovať trvalo udržateľné investície do rozvoja týchto nových sietí a súčasne chrániť hospodársku súťaž, keďže ťažkosti a prekážky vstupu zostávajú na úrovni infraštruktúry, ako aj rozširovať možnosti výberu pre spotrebiteľov prostredníctvom regulačnej predvídateľnosti a konzistentnosti.

(29)

Cieľom tejto smernice je postupne redukovať predpisy ex ante špecifické pre daný sektor počas toho, ako sa bude rozvíjať hospodárska súťaž na príslušných trhoch, a v konečnom dôsledku zabezpečiť, aby sa elektronické komunikácie spravovali výhradne právom hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že na trhoch v oblasti elektronických komunikácií sa v posledných rokoch zaznamenala vysoká dynamika hospodárskej súťaže, je dôležité, aby sa regulačné povinnosti ex ante ukladali, len ak na príslušných trhoch neexistuje efektívna a udržateľná hospodárska súťaž. Cieľom regulačného zásahu ex ante je zabezpečiť prínos pre koncových používateľov tým, že sa na maloobchodných trhoch na udržateľnej báze zavedie efektívna hospodárska súťaž. Povinnosti na veľkoobchodnej úrovni by sa mali ukladať, ak je pravdepodobné, že jeden alebo viacero maloobchodných trhov nebude bez týchto povinností efektívne konkurencieschopných. Je pravdepodobné, že národné regulačné orgány budú postupne prostredníctvom analýzy trhu schopné nájsť maloobchodné trhy, ktoré budú konkurencieschopné aj bez veľkoobchodnej regulácie, najmä pri zohľadnení očakávaných zlepšení v oblasti inovácie a hospodárskej súťaže. V takom prípade by mal národný regulačný orgán dospieť k záveru, že už nie je potrebná regulácia na veľkoobchodnej úrovni, a posudzovať zodpovedajúci relevantný veľkoobchodný trh z hľadiska zrušenia regulácie ex ante. Pritom by národný regulačný orgán mal brať do úvahy všetky pákové efekty medzi veľkoobchodnými a súvisiacimi maloobchodnými trhmi, ktoré si môžu vyžadovať odstránenie prekážok vstupu na úrovni infraštruktúry, s cieľom zaistiť dlhodobú hospodársku súťaž na maloobchodnej úrovni.

(30)

Elektronické komunikácie získavajú zásadný význam v stále väčšom počte odvetví. Internet vecí je príkladom toho, ako sa prenos rádiového signálu podporujúceho elektronické komunikácie ďalej vyvíja a formuje spoločenskú a podnikateľskú realitu. Na to, aby sa z tohto vývoja vyťažilo čo najviac, je potrebné pri správe rádiového spektra zaviesť a využívať nové bezdrôtové komunikačné technológie a aplikácie. Keďže ostatné technológie a aplikácie závislé od rádiového spektra sú taktiež predmetom rastúceho dopytu a môžu byť posilnené integráciou elektronických komunikácií alebo v kombinácii s nimi, v rámci správy rádiového spektra by sa na zlepšenie efektívneho využívania rádiového spektra mal v prípade, že je to vhodné, prijať medziodvetvový prístup.

(31)

Strategické plánovanie, koordinácia a prípadne harmonizácia na úrovni Únie môže pomôcť zabezpečiť, aby používatelia rádiového spektra využívali všetky výhody vnútorného trhu a aby bolo možné účinne a globálne obhajovať záujmy Únie. Na uvedené účely by malo byť možné podľa potreby prijať viacročné programy politiky rádiového spektra. Prvý takýto program bol zriadený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ (19), ktorým sa stanovujú politické orientácie a ciele strategického plánovania a harmonizácie využívania rádiového frekvenčného spektra v Únii. Malo by byť možné, aby sa tieto politické orientácie a ciele týkali dostupnosti a efektívneho využívania rádiového spektra potrebného na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu v súlade s touto smernicou.

(32)

Štátne hranice sú pri určovaní optimálneho využívania rádiového spektra čoraz menej relevantné. Nadmerná rozdrobenosť jednotlivých vnútroštátnych politík vedie k zvýšeným nákladom a strate trhových príležitostí pre používateľov rádiového spektra a spomaľuje inováciu na úkor riadneho fungovania vnútorného trhu a má vplyv na spotrebiteľov a hospodárstvo ako celok.

(33)

Ustanovenia tejto smernice, ktoré súvisia so správou rádiového spektra, by mali byť v súlade s prácou medzinárodných a regionálnych organizácií, ktoré pôsobia v oblasti správy rádiového spektra, ako je napríklad Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) a Európska konferencia poštových a telekomunikačných administratív (CEPT), s cieľom zabezpečiť efektívnu správu a harmonizáciu využívania rádiového spektra v celej Únii a medzi členskými štátmi a ostatnými členmi ITU.

(34)

V súlade so zásadou odčlenenia regulačných a prevádzkových funkcií by mali členské štáty zaručiť nezávislosť národného regulačného orgánu a iných príslušných orgánov s cieľom zabezpečiť nestrannosť ich rozhodnutí. Touto požiadavkou nezávislosti nie je dotknutá inštitucionálna nezávislosť a ústavné záväzky členských štátov ani zásada neutrality pokiaľ ide o pravidlá členských štátov týkajúce sa úpravy vlastníckych vzťahov, ako sa uvádza v článku 345 ZFEÚ. Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány by mali vlastniť všetky potrebné zdroje z hľadiska personálu, odbornosti a finančných prostriedkov na vykonávanie svojich úloh.

(35)

Niektoré úlohy podľa tejto smernice, ako je napríklad regulácia trhu ex ante vrátane uloženia povinnosti prístupu a prepojenia a riešenie sporov medzi podnikmi, patria medzi úlohy, ktoré by mali vykonávať iba národné regulačné orgány, t. j. orgány, ktoré sú nezávislé od daného odvetvia aj od akéhokoľvek vonkajšieho zásahu alebo politického tlaku. Pokiaľ nie je stanovené inak, členské štáty by mali mať možnosť národným regulačným orgánom alebo iným príslušným orgánom prideliť ďalšie regulačné úlohy stanovené v tejto smernici. V priebehu transpozície by členské štáty mali podporovať stabilitu právomocí národných regulačných orgánov, pokiaľ ide o prideľovanie úloh vyplývajúcich z transpozície regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie zmeneného v roku 2009, a to najmä tých, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže na trhu alebo vstupu na trh. Ak sú úlohy pridelené iným príslušným orgánom, uvedené iné príslušné orgány by sa mali pred prijatím rozhodnutia usilovať o konzultáciu s národnými regulačnými orgánmi. V súlade so zásadou dobrej spolupráce by si národné regulačné orgány a ostatné príslušné orgány mali vymieňať informácie na účely vykonávania svojich úloh.

(36)

Táto smernica neobsahuje hmotnoprávne ustanovenia o prístupe k otvorenému internetu alebo o roamingu a nie je ňou dotknuté pridelenie právomocí národným regulačným orgánom uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 (20) a v nariadení (EÚ) 2015/2120. Touto smernicou sa okrem toho zabezpečí, aby národné regulačné orgány boli príslušné na podrobné posudzovanie a monitorovanie otázok týkajúcich sa prístupu na trh a hospodárskej súťaže, ktoré potenciálne ovplyvnia práva koncových používateľov na prístup k otvorenému internetu.

(37)

Nezávislosť národných regulačných orgánov sa posilnila v preskúmaní regulačného rámca pre elektronické komunikácie dokončeného v roku 2009, aby sa zabezpečilo účinnejšie uplatňovanie regulačného rámca a zvýšila sa ich autorita a predvídateľnosť ich rozhodnutí. Na uvedený účel muselo vnútroštátne právo obsahovať výslovné ustanovenie, ktorým sa zabezpečí, aby bol národný regulačný orgán pri plnení svojich úloh chránený pred vonkajšími zásahmi alebo politickým tlakom, ktoré by mohli ohroziť jeho nezávislosť pri posudzovaní vecí, ktoré sa mu predkladajú. Takýto vonkajší vplyv má za následok, že vnútroštátny legislatívny orgán nemôže v medziach regulačného rámca vykonávať funkciu národného regulačného orgánu. Na tento účel sa museli vopred ustanoviť pravidlá týkajúce sa dôvodov odvolania vedúceho národného regulačného orgánu, aby sa odstránili akékoľvek odôvodnené pochybnosti o neutralite takéhoto orgánu a o jeho neovplyvniteľnosti vonkajšími faktormi. S cieľom vyhnúť sa neopodstatnenému odvolaniu by mali odvolaní členovia mať právo požadovať, aby príslušné súdy overili existenciu platného dôvodu na odvolanie stanoveného v tejto smernici. Takéto odvolania by sa mali týkať len osobných alebo profesionálnych kvalifikácií vedúceho alebo člena. Je dôležité, aby národné regulačné orgány mali vlastný rozpočet, ktorý by im umožnil najmä prijať dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov. Na zabezpečenie transparentnosti by sa uvedený rozpočet mal každoročne zverejňovať. Národné regulačné orgány by v medziach svojich rozpočtov mali mať autonómiu pri riadení svojich ľudských a finančných zdrojov. Aby sa zabezpečila nestrannosť, členské štáty, ktoré si zachovávajú vlastníctvo podnikov alebo kontrolu nad podnikmi prispievajúcimi do rozpočtu národného regulačného orgánu alebo iných príslušných orgánov prostredníctvom správnych poplatkov, by mali zabezpečiť, že existuje účinné štrukturálne odčlenenie činností spojených s výkonom práv vlastníka alebo kontroly od výkonu kontroly nad rozpočtom.

(38)

Je potrebné ďalej posilňovať nezávislosť národných regulačných orgánov, aby sa zaistila neovplyvniteľnosť vedúcich a členov vonkajším tlakom, a to ustanovením minimálnych kvalifikácií na vymenovanie a minimálneho trvania mandátu. V záujme riešenia rizika regulačného zajatia, zabezpečenia kontinuity a posilnenia nezávislosti by členské štáty okrem toho mali zvážiť obmedzenie možnosti obnovenia mandátov vedúceho alebo členov predstavenstva a vytvoriť primeraný rotačný systém pre predstavenstvo a vrcholový manažment. To by sa dalo zabezpečiť napríklad vymenovaním prvých členov kolektívneho orgánu na rôzne obdobia, čím sa zaručí, že sa ich mandáty, ako aj mandáty ich nástupcov neskončia naraz.

(39)

Národné regulačné orgány by mali byť zodpovedné za spôsob, akým vykonávajú svoje úlohy a malo by sa od nich vyžadovať podávanie správ. Táto povinnosť by mala za normálnych okolností byť vo forme ročnej oznamovacej povinnosti, a nie vo forme ad hoc požiadaviek na podávanie správ, ktoré v prípade, že sú neprimerané, by mohli obmedziť ich nezávislosť alebo im brániť vo výkone úloh. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora (21) môžu rozsiahle alebo nepodmienené oznamovacie povinnosti skutočne nepriamo ovplyvniť nezávislosť orgánu.

(40)

Členské štáty by mali oznámiť Komisii identitu národného regulačného orgánu a iných príslušných orgánov. Orgány oprávnené udeľovať práva vstupu by mali mať možnosť splniť požiadavku na oznamovanie odkazom na jednotné informačné miesto zriadené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ (22).

(41)

Na umožnenie poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb by sa mal použiť najmenej zaťažujúci povoľovací systém s cieľom podnietiť rozvoj nových komunikačných služieb a celoeurópskych komunikačných sietí a služieb a umožniť poskytovateľom služieb a spotrebiteľom využívať výhody úspor z rozsahu vnútorného trhu.

(42)

Výhody vnútorného trhu v prospech poskytovateľov služieb a koncových používateľov možno najlepšie dosiahnuť všeobecným povolením iných elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ako sú interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, pričom sa od národného regulačného orgánu nevyžaduje žiadne výslovné rozhodnutie alebo správne opatrenie a procedurálne požiadavky sa obmedzujú len na deklaračné oznámenie. V prípadoch, keď členské štáty vyžadujú od začínajúcich poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb oznámenie takejto činnosti, by takéto oznámenie nemalo zahŕňať administratívne náklady pre poskytovateľov a mohlo by sa sprístupniť cez vstupný bod na webovom sídle príslušných orgánov. V záujme podpory účinnej cezhraničnej koordinácie, najmä v prípade celoeurópskych prevádzkovateľov, by orgán BEREC mal zriadiť a viesť databázu takýchto oznámení. Príslušné orgány by mali orgánu BEREC zasielať len úplné oznámenia. Členské štáty by žiadnym spôsobom nemali brániť poskytovaniu sietí alebo služieb, a to ani z dôvodu neúplnosti oznámenia.

(43)

Oznámenia by mali zahŕňať len vyhlásenie úmyslu poskytovateľa začať s poskytovaním elektronických komunikačných sietí a služieb. Od poskytovateľa by sa malo vyžadovať, aby takéto vyhlásenie doplnil len o informácie stanovené v tejto smernici. Členské štáty by nemali uplatňovať dodatočné alebo samostatné požiadavky na oznamovanie.

(44)

Na rozdiel od ostatných kategórií elektronických komunikačných sietí a služieb vymedzených v tejto smernici, interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania nevyužívajú verejné zdroje číslovania ani nie sú súčasťou verejne zabezpečeného interoperabilného ekosystému. Preto nie je vhodné, aby tieto druhy služieb podliehali postupu udeľovania všeobecných povolení.

(45)

Pri poskytovaní práv na využívanie rádiového spektra, zdrojov číslovania alebo práv na inštalovanie zariadení by príslušné orgány mali informovať podniky, ktorým takéto práva poskytujú, o príslušných podmienkach. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť takéto podmienky týkajúce sa využívania rádiového spektra v individuálnych právach na využívanie alebo vo všeobecnom povolení.

(46)

Všeobecné povolenia by mali obsahovať len podmienky, ktoré sú charakteristické pre odvetvie elektronických komunikácií. Nemali by podliehať podmienkam, ktoré sú už platné z titulu iných existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, ktoré nie sú charakteristické pre odvetvie komunikácií. Príslušné orgány by mali mať možnosť napríklad informovať podniky o uplatniteľných environmentálnych požiadavkách a požiadavkách týkajúcich sa územného plánovania. Podmienky uložené v rámci všeobecného povolenia nemajú vplyv na určenie rozhodného práva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (23).

(47)

Podmienky, ktoré by mohli byť pripojené k všeobecným povoleniam, by mali zahŕňať osobitné podmienky upravujúce dostupnosť pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím a potrebu orgánov verejnej správy a záchranných služieb komunikovať medzi sebou navzájom a so širokou verejnosťou pred veľkými katastrofami, počas nich a po nich.

(48)

Práva a povinnosti, ktoré podnikom vyplývajú zo všeobecných povolení, treba v takýchto povoleniach výslovne uviesť s cieľom zaistiť rovnaké podmienky v celej Únii a uľahčiť cezhraničné rokovania o prepojení medzi verejnými elektronickými komunikačnými sieťami.

(49)

Všeobecné povolenia oprávňujú podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby pre verejnosť dohodnúť prepojenie podľa podmienok tejto smernice. Podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby neurčené pre verejnosť môžu dohodnúť prepojenie podľa komerčných podmienok.

(50)

Príslušné orgány by pri pripájaní podmienok k všeobecným povoleniam a uplatňovaní správnych poplatkov mali náležite zohľadniť situácie, v ktorých elektronické komunikačné siete alebo služby poskytujú fyzické osoby na neziskovom základe. Ak sa v prípade elektronických komunikačných sietí a služieb neposkytovaných pre verejnosť ukladajú nejaké podmienky, je primerané, aby ich bolo menej a boli menej prísne, ako podmienky, ktoré sú opodstatnené pre elektronické komunikačné siete a služby poskytované verejnosti.

(51)

Osobitné povinnosti uložené podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby v súlade s právom Únie na základe ich určenia ako podniky s významným vplyvom na trhu v zmysle tejto smernice by sa mali uložiť oddelene od všeobecných práv a povinností vyplývajúcich zo všeobecného povolenia.

(52)

Je možné, že podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby potrebujú potvrdenie svojich práv podľa všeobecného povolenia, pokiaľ ide o prepojenie a práva vstupu, najmä na účely uľahčenia rokovania s inými, regionálnymi alebo miestnymi, úrovňami verejnej správy alebo s poskytovateľmi služieb v iných členských štátoch. Na uvedený účel by príslušné orgány mali podnikom poskytovať vyhlásenia buď na požiadanie, alebo alternatívne ako automatickú odpoveď na oznámenie podľa všeobecného povolenia. Takéto vyhlásenia by samy o sebe nemali predstavovať nárok na práva, ani by od vyhlásenia nemali závisieť akékoľvek práva podľa všeobecného povolenia, práva na využívanie alebo uplatňovanie takýchto práv.

(53)

Malo by byť možné uložiť podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné služby správne poplatky na financovanie činností národného regulačného orgánu alebo iného príslušného orgánu pri riadení systému všeobecných povolení a udeľovania práv na využívanie. Takéto poplatky by sa mali obmedzovať na pokrytie skutočných administratívnych nákladov týchto činností. Na tento účel by sa mala zabezpečiť transparentnosť v preukazovaní príjmov a výdavkov národných regulačných orgánov alebo iných príslušných orgánov prostredníctvom ročnej správy o celkovej sume vybraných poplatkov a vynaložených administratívnych nákladov, aby to umožnilo podnikom skontrolovať, či sú v rovnováhe.

(54)

Systémy správnych poplatkov by nemali narušiť hospodársku súťaž ani vytvoriť prekážky vstupu na trh. Systém všeobecného povolenia neumožňuje priradiť administratívne náklady a súvisiace poplatky jednotlivým podnikom s výnimkou poplatkov za udeľovanie práv na využívanie zdrojov číslovania, rádiového spektra a práv na inštalovanie zariadení. Výber akýchkoľvek správnych poplatkov by mal byť v súlade so zásadami systému všeobecného povolenia. Príkladom spravodlivej, jednoduchej a transparentnej alternatívy týchto kritérií priraďovania poplatkov by mohol byť distribučný kľúč vzťahujúci sa na obrat. V prípade veľmi nízkych správnych poplatkov by mohlo byť vhodné použiť buď paušálnu sadzbu alebo kombináciu paušálnej sadzby s prvkom vzťahujúcim sa na obrat. Pokiaľ sa systém všeobecného povolenia vzťahuje na podniky s veľmi malým podielom na trhu, ako sú poskytovatelia komunitných sietí, alebo na poskytovateľov služieb, ktorých obchodný model generuje veľmi obmedzené príjmy aj v prípade značného prieniku na trh z hľadiska objemu, členské štáty by mali zvážiť možnosť stanoviť primeranú prahovú hodnotu de minimis na ukladanie správnych poplatkov.

(55)

Členské štáty môžu v objektívne odôvodnených prípadoch potrebovať zmeniť práva, podmienky, postupy, sadzby a poplatky vzťahujúce sa na všeobecné povolenia a práva na využívanie. Takéto navrhované zmeny by mali byť včas riadne oznámené všetkým zainteresovaným stranám, aby sa im poskytla primeraná možnosť vyjadriť k daným zmenám svoje stanovisko. V prípade menších zmien existujúcich práv na inštalovanie zariadení alebo práv na využívanie rádiového spektra alebo na využívanie zdrojov číslovania by sa malo predísť nepotrebným postupom, pokiaľ takéto zmeny nemajú vplyv na záujmy tretích strán. Menšie zmeny práv a povinností sú najmä zmeny administratívnej povahy, ktoré nemenia podstatne charakter všeobecných povolení a individuálnych práv na využívanie, a teda nemôžu spôsobiť konkurenčnú výhodu nad inými podnikmi.

(56)

Vzhľadom na dôležitosť zabezpečenia právnej istoty a s cieľom presadzovať regulačnú predvídateľnosť v záujme vytvorenia bezpečného prostredia pre investície, najmä v prípade nových bezdrôtových širokopásmových komunikácií, by akékoľvek obmedzenie alebo odňatie existujúcich práv na využívanie rádiového spektra alebo zdrojov číslovania alebo práva na inštalovanie zariadení malo byť predmetom predvídateľných a transparentných odôvodnení a postupov. Preto by sa najmä v prípadoch, keď boli práva na využívanie udelené podľa súťažných alebo porovnávacích postupov a v prípade harmonizovaných pásiem rádiového spektra, ktoré sa majú použiť na bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby (ďalej len „bezdrôtové širokopásmové služby“), mohli uložiť prísnejšie požiadavky alebo mechanizmus oznamovania. Odôvodnenia odkazujúce na efektívne a účinné využívanie rádiového spektra a technologický vývoj by sa mohli opierať o technické vykonávacie opatrenia prijaté podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES (24). Okrem toho, ak je potrebné všeobecné povolenia a individuálne práva na využívanie rádiového spektra obmedziť, odňať alebo zmeniť bez súhlasu držiteľa práv, môže sa to uskutočniť po konzultácii so zainteresovanými stranami okrem prípadov, keď sú navrhované zmeny malé. Keďže obmedzenie alebo odňatie všeobecných povolení alebo práv môže mať pre ich držiteľov značné dôsledky, príslušné orgány by mali postupovať obzvlášť opatrne a mali by pred prijatím takýchto opatrení posúdiť potenciálnu ujmu, ktorú môžu tieto opatrenia spôsobiť.

(57)

Národné regulačné orgány, iné príslušné orgány a orgán BEREC potrebujú na efektívne vykonávanie svojich úloh zhromažďovať informácie od účastníkov trhu, vrátane posúdenia súladu všeobecných podmienok s touto smernicou bez toho, aby sa počas posúdenia pozastavila uplatniteľnosť týchto podmienok. Výnimočne môže byť potrebné zhromaždiť informácie od iných podnikov pôsobiacich v odvetviach úzko súvisiacich s odvetvím elektronických komunikačných služieb, ako sú napríklad poskytovatelia obsahu, ktoré majú informácie, ktoré by mohli byť potrebné na to, aby mohli vykonávať svoje úlohy podľa práva Únie. Tiež môže byť potrebné zhromažďovať takéto informácie v mene Komisie, aby mohla plniť svoje príslušné úlohy podľa práva Únie. Žiadosti o informácie by mali byť primerané a nemali by predstavovať pre podniky neprimerané zaťaženie. Informácie zhromaždené národnými regulačnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi by mali byť verejne dostupné, pokiaľ nejde o dôverné informácie v súlade s vnútroštátnymi pravidlami o prístupe verejnosti k informáciám a s výhradou pravidiel Únie a vnútroštátnych pravidiel o obchodnom tajomstve.

(58)

V záujme toho, aby národné regulačné orgány plnili svoje regulačné úlohy účinne, by údaje, ktoré tieto orgány zhromažďujú, mali obsahovať účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré sú spojené s veľkoobchodnými trhmi, na ktorých je podnik určený ako podnik s významným vplyvom na trhu, a ktoré preto národné regulačné orgány regulujú. Tieto údaje by mali zahŕňať aj údaje, ktoré národnému regulačnému orgánu umožnia posúdiť súlad s podmienkami súvisiacimi s právami na využívanie, možný vplyv plánovaných modernizácií alebo zmien topológie siete na rozvoj hospodárskej súťaže alebo na veľkoobchodné produkty ponúkané ostatným stranám. Informácie týkajúce sa súladu s povinnosťami pokrytia spojenými s právami na využívanie rádiového spektra sú kľúčové na zabezpečenie úplnosti geografických prieskumov týkajúcich sa zavádzania sietí. Z tohto hľadiska by príslušný orgán mal byť schopný požadovať, aby boli informácie poskytované na rozčlenenej miestnej úrovni dostatočne podrobnej na vykonanie geografického prieskumu sietí.

(59)

Aby sa zmiernilo zaťaženie súvisiace s oznamovacími a informačnými povinnosťami pre dotknutých poskytovateľov služieb a sietí a príslušný orgán, mali by takéto povinnosti byť primerané, objektívne oprávnené a obmedzené na to, čo je skutočne potrebné. Malo by sa predísť najmä duplikácii požiadaviek na informácie zo strany príslušného orgánu a orgánu BEREC a systematickému a pravidelnému dokazovaniu súladu so všetkými podmienkami v rámci všeobecného povolenia alebo práva na využívanie. Podniky by si mali byť vedomé plánovaného použitia vyhľadávanej informácie. Poskytnutie informácie by nemalo byť podmienkou pre prístup na trh. Na štatistické účely sa môže od poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb vyžadovať oznámenie, keď ukončia činnosť.

(60)

Povinnosti členských štátov poskytovať informácie na ochranu záujmov Únie v rámci medzinárodných dohôd, ako aj oznamovacie povinnosti podľa práva, ktoré nie je charakteristické pre odvetvie elektronických komunikácií, ako napríklad právo hospodárskej súťaže, by nemali byť dotknuté.

(61)

Malo by byť možné, aby si príslušný orgán vymieňal v súlade s pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami o obchodnom tajomstve a ochrane osobných údajov informácie, ktoré považuje za dôverné, s Komisiou, orgánom BEREC a akýmkoľvek iným orgánom, ak je takáto výmena potrebná na uplatňovanie vnútroštátneho práva transponujúceho túto smernicu. Vymieňať by sa mali len informácie relevantné a primerané účelu takejto výmeny.

(62)

Elektronické komunikačné širokopásmové siete sú z hľadiska technológie, topológie, použitého média a vlastníctva čoraz rôznorodejšie. Pri regulačnom zásahu je preto nutné spoliehať sa na podrobné informácie o zavádzaní sietí, aby bol účinný a zacielený na oblasti, kde je to potrebné. Tieto informácie sú nevyhnutné na podporu investícií, zlepšenie pripojiteľnosti v celej Únii a poskytovanie informácií všetkým príslušným orgánom a občanom. Mali by zahŕňať prieskumy týkajúce sa zavádzania vysokokapacitných sietí, ako aj významné aktualizácie alebo rozšírenia existujúcich metalických alebo iných sietí, ktoré nemusia plne zodpovedať výkonnostným vlastnostiam vysokokapacitných sietí, ako napríklad zavedenie FTTC (fibre to the cabinet) spojené s aktívnymi technológiami ako vektorizácia. Príslušné prognózy by sa mali vzťahovať na obdobia do troch rokov. Úroveň podrobnosti a územného rozčlenenia informácií, ktoré by príslušné orgány mali zhromažďovať, by sa mala riadiť osobitným regulačným cieľom a mala by zodpovedať regulačným účelom, ktorým slúži. Preto sa aj veľkosť územnej jednotky bude medzi jednotlivými členskými štátmi líšiť v závislosti od regulačných potrieb v rámci osobitných vnútroštátnych okolností a dostupnosti miestnych údajov. Je nepravdepodobné, že úroveň 3 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) bude vo väčšine prípadov dostatočne malou územnou jednotkou. Pri vykonávaní takejto úlohy by sa národné regulačné orgány a iné príslušné orgány mali riadiť pokynmi orgánu BEREC o najlepších postupoch, pričom takéto pokyny budú vychádzať z existujúcich skúseností národných regulačných orgánov a/alebo iných príslušných orgánov pri vykonávaní geografických prieskumov zavádzania sietí. Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky týkajúce sa obchodného tajomstva, by príslušné orgány v prípade, že tieto informácie ešte nie sú na trhu dostupné, mali údaje priamo sprístupniť v otvorenom formáte v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES (25) a bez obmedzení opätovného použitia informácií získaných v takýchto prieskumoch a mali by sprístupniť koncovým používateľom nástroje týkajúce sa kvality služby s cieľom prispieť k zlepšeniu informovanosti koncových používateľov o dostupných službách pripojenia. Pri zhromažďovaní týchto informácií by všetky príslušné orgány mali dodržiavať zásadu dôvernosti a mali by zabrániť tomu, aby ktorémukoľvek podniku spôsobili konkurenčnú nevýhodu.

(63)

Prekonanie digitálnej priepasti v rámci Únie je nevyhnutné na to, aby mohli mať všetci občania Únie prístup k internetovým a digitálnym službám. Na tento účel by mali mať príslušné orgány v prípade konkrétnych a dobre vymedzených oblastí možnosť vyzvať podniky a orgány verejnej správy, aby vyjadrili svoj zámer zaviesť v týchto oblastiach vysokokapacitné siete, čo im umožní dostatočný čas na poskytnutie dôkladne uváženej reakcie. V informáciách zahrnutých v prognózach by mali byť zohľadnené hospodárske vyhliadky v odvetví elektronických komunikačných sietí a investičné zámery podnikov v čase zberu údajov, čo umožní identifikáciu dostupnosti pripojenia v rôznych oblastiach. Ak podnik alebo orgán verejnej správy vyjadrí zámer zaviesť v nejakej oblasti sieť, národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán by mal mať možnosť požadovať od iných podnikov a orgánov verejnej správy, aby vyhlásili, či majú v úmysle zaviesť v tejto oblasti vysokokapacitné siete alebo výrazne zmodernizovať alebo rozšíriť svoju sieť, a to na takú úroveň, aby jej výkon umožňoval rýchlosť sťahovania aspoň 100 Mbit/s. Uvedeným postupom sa pre podniky a orgány verejnej správy, ktoré vyjadrili záujem zaviesť sieť v tejto oblasti, zaistí transparentnosť, v dôsledku čoho budú môcť pri navrhovaní svojich podnikateľských plánov posúdiť pravdepodobnú hospodársku súťaž, ktorej budú čeliť zo strany iných sietí. Pozitívny účinok takejto transparentnosti závisí od toho, či účastníci trhu odpovedia pravdivo a v dobrej viere.

(64)

Účastníci trhu môžu svoje plány zavádzania zmeniť kvôli nepredvídaným, objektívnym a odôvodneným dôvodom, príslušné orgány by však mali zasiahnuť, ak sa im úmyselne alebo z dôvodu hrubej nedbanlivosti zo strany podniku alebo orgánu verejnej správy poskytnú zavádzajúce, nesprávne alebo neúplné informácie, a to vrátane prípadov, keď je dotknuté verejné financovanie, pričom by vo vhodných prípadoch mali uložiť sankcie. Na účely príslušného ustanovenia o sankciách by sa hrubá nedbanlivosť mala vzťahovať na situáciu, keď podnik alebo orgán verejnej správy poskytne zavádzajúce, nesprávne alebo neúplné informácie v dôsledku svojho správania alebo vnútornej organizácie, ktoré je výrazným zanedbaním náležitej starostlivosti v súvislosti s poskytnutými informáciami. Hrubá nedbanlivosť by nemala znamenať, že podnik alebo orgán verejnej správy vie, že poskytované informácie sú zavádzajúce, nesprávne alebo neúplné, ale skôr by mala znamenať, že mal vedieť, ak by konal alebo bol organizovaný s náležitou starostlivosťou. Je dôležité, aby sankcie boli dostatočne odrádzajúce vzhľadom na negatívny vplyv na hospodársku súťaž a projekty financované z verejných zdrojov. Ustanoveniami o sankciách by nemali byť dotknuté práva na uplatnenie nároku na kompenzáciu škody v súlade s vnútroštátnym právom.

(65)

V záujme predvídateľných investičných podmienok by príslušné orgány mali byť schopné spoločne s podnikmi a orgánmi verejnej správy vyjadrujúcimi záujem zaviesť vysokokapacitné siete využívať informácie o tom, či sa v danej oblasti realizujú alebo plánujú iné typy modernizácie sietí vrátane sietí s rýchlosťou sťahovania nižšou ako 100 Mbit/s.

(66)

Je dôležité, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány pred prijatím konečného rozhodnutia konzultovali o navrhovaných rozhodnutiach so všetkými zainteresovaným stranami, poskytli im vzhľadom na komplexnosť problematiky dostatočný čas na predloženie pripomienok a zohľadnili ich. Národné regulačné orgány by mali informovať Komisiu a ostatné národné regulačné orgány o konkrétnych návrhoch rozhodnutí a poskytnúť im tak možnosť predložiť pripomienky, aby sa predišlo nepriaznivému vplyvu rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni na fungovanie vnútorného trhu alebo na iné ciele ZFEÚ. Pre príslušné orgány je vhodné, aby sa so zainteresovanými stranami v prípadoch vymedzených v tejto smernici poradili o všetkých návrhoch opatrení ovplyvňujúcich obchodovanie medzi členskými štátmi.

(67)

V súvislosti s konkurenčným prostredím by mali byť zohľadňované stanoviská zainteresovaných strán vrátane používateľov a spotrebiteľov. S cieľom riadne sa venovať záujmom občanov by členské štáty mali zaviesť primeraný konzultačný mechanizmus. Takýto mechanizmus by mohol mať formu subjektu, ktorý nezávisle od národného regulačného orgánu aj od poskytovateľov služieb skúma otázky týkajúce sa spotrebiteľov, ako napríklad správanie spotrebiteľov a mechanizmy zmeny dodávateľa, a ktorý by fungoval transparentne a prispieval by k existujúcim mechanizmom konzultácií so zúčastnenými stranami. Okrem toho by sa mohol vytvoriť mechanizmus na účely umožnenia primeranej spolupráce v otázkach týkajúcich sa podpory zákonného obsahu. Žiadne postupy spolupráce odsúhlasené na základe takéhoto mechanizmu by však nemali umožniť systematický dozor nad používaním internetu.

(68)

Postupy mimosúdneho riešenia sporov môžu predstavovať rýchly a nákladovo efektívny spôsob, akým môžu koncoví používatelia, a najmä spotrebitelia a mikropodniky a malé podniky vymedzené v prílohe odporúčania Komisie 2003/361/ES (26) presadzovať svoje práva. Členské štáty by mali umožniť národnému regulačnému orgánu alebo inému príslušnému orgánu zodpovednému za práva koncových používateľov alebo aspoň jednému nezávislému orgánu s preukázanými odbornými znalosťami v oblasti riešenia problematiky týchto práv umožniť, aby konali ako subjekt na alternatívne riešenie sporov. Uvedené orgány by v súvislosti s takýmto riešením sporov nemali podliehať žiadnym pokynom. Keďže veľa členských štátov stanovilo postupy na riešenie sporov aj pre iných koncových používateľov ako spotrebiteľov, na ktorých sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ (27) nevzťahuje, je rozumné zachovať postup na riešenie sporov v konkrétnom odvetví pre spotrebiteľov, a keď ho členské štáty rozšíria, aj pre iných koncových používateľov, najmä mikropodniky a malé podniky. Pokiaľ ide o mimosúdne riešenie sporov, členské štáty by v záujme zabezpečenia vyššej úrovne ochrany spotrebiteľa mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť pravidlá, ktoré idú nad rámec pravidiel stanovených smernicou 2013/11/EÚ.

(69)

V prípade sporu medzi podnikmi v jednom členskom štáte v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, napríklad sporu týkajúceho sa povinností prístupu a prepojenia alebo spôsobov prenosu zoznamov koncových používateľov, by poškodená strana, ktorá rokovala v dobrej viere, no nedosiahla dohodu, mala mať možnosť obrátiť sa na národný regulačný orgán s požiadavkou o vyriešenie sporu. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť uložiť zúčastneným stranám riešenie. Zásahom národných regulačných orgánov pri riešení sporu medzi poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí alebo služieb alebo pridružených prostriedkov v členskom štáte by sa malo usilovať o zabezpečenie zhody s povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice.

(70)

Okrem práva na uplatnenie nároku podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva je potrebný jednoduchý postup na vyriešenie cezhraničných sporov medzi podnikmi, ktoré poskytujú alebo sú oprávnené poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby v rôznych členských štátoch, ktorý sa začne na žiadosť ktorejkoľvek strany sporu.

(71)

Jednou z dôležitých úloh, ktorými je poverený orgán BEREC, je prijať v prípade potreby stanoviská v súvislosti s cezhraničnými spormi. Národné regulačné orgány by preto mali v takých prípadoch vo svojich opatreniach, ktorými sa podniku ukladajú akékoľvek povinnosti alebo sa spor rieši iným spôsobom, plne zohľadniť všetky stanoviská predložené orgánom BEREC.

(72)

Nedostatočná koordinácia medzi členskými štátmi pri organizovaní využívania rádiového spektra na ich území môže v prípade, ak sa nevyrieši prostredníctvom bilaterálnych rokovaní medzi členskými štátmi, spôsobiť rozsiahle problémy s rušením a mať závažný vplyv na rozvoj digitálneho jednotného trhu. Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa medzi sebou vyhli cezhraničnému a škodlivému rušeniu. Skupina pre politiku rádiového spektra (ďalej len „skupina RSPG“) zriadená rozhodnutím Komisie 2002/622/ES (28) by sa mala poveriť úlohou podporovať potrebnú cezhraničnú koordináciu a mala by byť fórom určeným na riešenie sporov medzi členskými štátmi týkajúcich sa cezhraničných otázok. Vychádzajúc z navrhovaného riešenia skupiny RSPG, je za určitých okolností na definitívne vyriešenie cezhraničného rušenia alebo presadenie koordinovaného riešenia podľa práva Únie, na ktorom sa dohodli v rámci bilaterálnych rokovaní dva alebo viaceré členské štáty, potrebné vykonávacie opatrenie. Rozsiahle problémy s rušením môže spôsobiť aj nedostatočná koordinácia medzi členskými štátmi a krajinami susediacimi s Úniou. Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia, aby sa vyhli cezhraničnému a škodlivému rušeniu s krajinami susediacimi s Úniou a na tento účel by mali vzájomne spolupracovať. Na požiadanie členských štátov, ktoré sú dotknuté cezhraničným rušením zo strany tretích krajín, by mala Únia poskytnúť týmto členským štátom plnú podporu.

(73)

Skupina RSPG je poradná skupina Komisie na vysokej úrovni, ktorá bola vytvorená rozhodnutím 2002/622/ES, aby prispievala k rozvoju vnútorného trhu a podporovala rozvoj politiky rádiového spektra na úrovni Únie, zohľadňujúc pri tom ekonomické, politické, kultúrne, strategické, zdravotné a sociálne aspekty, ako aj technické parametre. Mala by pozostávať z vedúcich orgánov, ktoré majú celkovú politickú zodpovednosť za strategickú politiku rádiového spektra. Komisii by mala pomáhať a poskytovať poradenstvo v oblasti politiky rádiového spektra. Malo by to pomôcť pri zvyšovaní viditeľnosti politiky rádiového spektra v rôznych oblastiach politiky Únie a pri zabezpečovaní medziodvetvovej konzistentnosti na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni. Na požiadanie by mala poskytovať poradenstvo aj Európskemu parlamentu a Rade. Okrem toho by členské štáty mali skupinu RSPG využívať aj ako fórum na koordináciu plnenia svojich povinností týkajúcich sa rádiového spektra podľa tejto smernice a mala by zohrávať kľúčovú úlohu v oblastiach, ktoré majú zásadný význam pre vnútorný trh, ako sú cezhraničná koordinácia alebo normalizácia. Mohli by sa vytvoriť aj technické alebo odborné pracovné skupiny s cieľom pomáhať pri plenárnych zasadnutiach, na ktorých zástupcovia členských štátov a Komisie na vysokej úrovni formujú strategickú politiku. Komisia uviedla zámer zmeniť do šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice rozhodnutie 2002/622/ES s cieľom zohľadniť nové úlohy zverené uvedenej skupine touto smernicou.

(74)

Príslušné orgány by mali monitorovať a zabezpečovať dodržiavanie podmienok všeobecného povolenia a práv na využívanie, a najmä zabezpečiť účinné a efektívne využívanie rádiového spektra a dodržiavanie povinností súvisiacich s pokrytím a kvalitou služieb prostredníctvom správnych sankcií vrátane peňažných sankcií a súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania a odňatia práv na využívanie v prípade porušenia uvedených podmienok. Podniky by mali príslušným orgánom poskytovať čo najpresnejšie a najúplnejšie informácie, aby im umožnili plniť úlohy dohľadu.

(75)

Podmienky pripojené k všeobecným povoleniam a individuálnym právam na využívanie, by sa mali obmedziť na skutočne potrebnú úroveň na zabezpečenie súladu s požiadavkami a záväzkami podľa vnútroštátneho práva a práva Únie.

(76)

Každá strana, ktorá podlieha rozhodnutiu príslušného orgánu, by mala mať právo odvolať sa k orgánu nezávislému od zainteresovaných stranách a od akéhokoľvek vonkajšieho zásahu alebo politického tlaku, ktorý by mohol ohroziť nezávislé posúdenie záležitostí, ktoré sú mu predkladané. Týmto orgánom môže byť súd. Každý podnik, ktorý sa domnieva, že jeho žiadosť o udelenie práv na inštaláciu zariadení nebola vybavená v súlade so zásadami stanovenými v tejto smernici, by mal okrem toho byť oprávnený odvolať sa voči takémuto rozhodnutiu. Týmto postupom odvolania by nemalo byť dotknuté rozdelenie právomocí vo vnútroštátnom súdnom systéme ani práva právnických osôb alebo fyzických osôb podľa vnútroštátneho práva. Členské štáty by v každom prípade mali podrobiť takéto rozhodnutia účinnému súdnemu preskúmaniu.

(77)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu pre subjekty na trhu by odvolacie orgány mali svoje povinnosti vykonávať účinne. Najmä odvolacie konania by nemali byť neprimerane zdĺhavé. Predbežné opatrenia, ktoré pozastavujú výkon rozhodnutia príslušného orgánu, by sa mali povoliť iba v naliehavých prípadoch s cieľom predísť vážnemu a nenapraviteľnému poškodeniu strany, ktorá o tieto opatrenia požiadala, a ak si to vyžaduje vyváženosť záujmov.

(78)

Odvolacie orgány využívajú na uplatnenie predbežných opatrení na pozastavenie výkonu rozhodnutí národných regulačných orgánov alebo iných príslušných orgánov širokú škálu najrôznejších postupov. V záujme jednotnejšieho prístupu by sa v súlade s judikatúrou Súdneho dvora mali uplatňovať spoločné normy. Odvolacie orgány by mali tiež byť oprávnené žiadať dostupné informácie, ktoré uverejnil orgán BEREC. Vzhľadom na význam odvolaní pre celkové fungovanie regulačného rámca by sa mal vo všetkých členských štátoch ustanoviť mechanizmus na zhromažďovanie informácií o odvolaniach a rozhodnutiach pozastaviť výkon rozhodnutí prijatých príslušnými orgánmi a na odovzdávanie týchto informácií Komisii a orgánu BEREC. Tento mechanizmus by mal zabezpečiť, že Komisia alebo orgán BEREC môžu získať od členských štátov znenie rozhodnutí a rozsudkov s cieľom vytvoriť databázu.

(79)

V záujme občanov a zainteresovaných strán a s cieľom umožniť dotknutým stranám, aby vyjadrili svoje stanoviská, by sa mala zvýšiť transparentnosť pri uplatňovaní mechanizmu Únie pre konsolidáciu vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií, a to aj tým, že sa od národných regulačných orgánov vyžaduje, aby uverejnili akýkoľvek návrh opatrenia v rovnakom čase, ako je o ňom informovaná Komisia, orgán BEREC a národné regulačné orgány v iných členských štátoch. Každý takýto návrh opatrenia by mal byť odôvodnený a mal by obsahovať podrobnú analýzu.

(80)

Komisia by mala mať možnosť, po maximálnom zohľadnení stanoviska orgánu BEREC, vyžadovať od národného regulačného orgánu stiahnutie navrhovaného opatrenia, ak ide o vymedzenie relevantných trhov alebo určenia podnikov ako podniky s významným vplyvom na trhu a ak by takéto rozhodnutie vytvorilo prekážky vnútorného trhu alebo by nebolo zlučiteľné s právom Únie a hlavne s cieľmi politiky, ktoré by mali národné regulačné orgány plniť. Týmto postupom nie je dotknutý postup oznamovania stanovený v smernici (EÚ) 2015/1535 a výsadné práva Komisie podľa ZFEÚ vzťahujúce sa na porušovanie práva Únie.

(81)

Vnútroštátna konzultácia zainteresovaných strán by sa mala uskutočniť pred konzultáciami na úrovni Únie na účely konsolidácie vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií a v rámci postupu jednotného uplatňovania nápravných opatrení, aby v konzultácii na úrovni Únie bolo možné zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán. Zároveň by sa tým predišlo potrebe druhej konzultácie na úrovni Únie v prípade, že na základe vnútroštátnej konzultácie nastanú zmeny v plánovanom opatrení.

(82)

Je dôležité, aby sa regulačný rámec včas implementoval. Ak Komisia prijme rozhodnutie, ktorým požaduje od národného regulačného orgánu, aby zrušil plánované opatrenie, národný regulačný orgán by mal stiahnuť svoj návrh opatrenia alebo predložiť Komisii revidované opatrenie. Na oznámenie revidovaného opatrenia Komisii by sa mala stanoviť lehota, aby boli účastníci trhu informovaní, ako dlho trvá preskúmanie trhu, a aby sa zvýšila právna istota.

(83)

Mechanizmus Únie, ktorý umožňuje Komisii požadovať od národných regulačných orgánov, aby zrušili plánované opatrenia týkajúce sa vymedzenia trhu a určenia podnikov ako podniky s významným vplyvom na trhu, významne prispel k jednotnému prístupu k určovaniu okolností, za ktorých možno uplatňovať reguláciu ex ante a za ktorých sa takáto regulácia na podniky vzťahuje. Skúsenosti s postupmi podľa článkov 7 a 7a smernice 2002/21/ES ukazujú, že nejednotnosť národných regulačných orgánov pri uplatňovaní nápravných opatrení v prípade podobných podmienok na trhu oslabuje vnútorný trh v oblasti elektronických komunikácií. Komisia a orgán BEREC by sa preto mali v rámci svojich príslušných povinností podieľať na zabezpečovaní vyššej úrovne jednotnosti pri uplatňovaní nápravných opatrení týkajúcich sa návrhov opatrení predkladaných národnými regulačnými orgánmi. V prípade návrhov opatrení, ktoré sa týkajú rozšírenia povinností za prvým sústreďovacím alebo distribučným bodom, ak je potrebné riešiť významné a dlhodobé prekážky replikácie, určených podnikom bez ohľadu na to, či majú významný vplyv na trhu, alebo opatrení, ktoré sa týkajú regulačnej úpravy nových prvkov vysokokapacitnej siete, keď orgán BEREC súhlasí s obavami Komisie, by Komisia okrem toho mala mať možnosť požiadať národný regulačný orgán, aby návrh opatrenia stiahol. Aby sa využili odborné znalosti národných regulačných orgánov z analýz trhu, Komisia by sa mala pred prijatím rozhodnutia alebo odporúčaní poradiť s orgánom BEREC.

(84)

Vzhľadom na krátke lehoty v rámci mechanizmu konzultácií na úrovni Únie by Komisia mala byť splnomocnená na prijímanie odporúčaní alebo usmernení s cieľom zjednodušiť postupy na výmenu informácií medzi Komisiou a národnými regulačnými orgánmi, napríklad v prípadoch týkajúcich sa stabilných trhov alebo keď ide iba o malé zmeny už oznámených opatrení. Komisia by mala byť tiež splnomocnená na povoľovanie udeľovania výnimiek z oznamovacej povinnosti s cieľom racionalizovať postupy v niektorých prípadoch.

(85)

Od národných regulačných orgánov by mala byť vyžadovaná vzájomná spolupráca a spolupráca s orgánom BEREC a Komisiou transparentným spôsobom, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie tejto smernice vo všetkých členských štátoch.

(86)

Diskrečnú právomoc národných regulačných orgánov je potrebné zladiť s rozvojom jednotného regulačného postupu a jednotným uplatňovaním regulačného rámca, aby bolo možné účinne prispievať k rozvoju a dobudovaniu vnútorného trhu. Národné regulačné orgány by preto mali podporovať aktivity Komisie a orgánu BEREC zamerané na vnútorný trh.

(87)

Opatrenia, ktoré by mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, predstavujú opatrenia, ktoré by mohli mať priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny vplyv na charakter obchodu medzi členskými štátmi spôsobom, ktorý by mohol vytvoriť prekážky vnútornému trhu. Patria medzi ne opatrenia, ktoré majú významný vplyv na podniky alebo používateľov v iných členských štátoch, ktoré obsahujú: opatrenia ovplyvňujúce ceny pre používateľov v iných členských štátoch, opatrenia ovplyvňujúce schopnosť podniku založeného v inom členskom štáte poskytovať elektronickú komunikačnú službu, a najmä opatrenia ovplyvňujúce schopnosť ponúkať nadnárodné služby, ako aj opatrenia ovplyvňujúce štruktúru trhu alebo prístup, ktoré majú spätný účinok na podniky v iných členských štátoch.

(88)

Konvergentnejšie využívanie a definovanie prvkov výberových konaní a podmienok súvisiacich s právami na využívanie rádiového spektra, ktoré majú významný vplyv na trhové podmienky a situáciu v oblasti hospodárskej súťaže vrátane podmienok pre vstup a expanziu, by posilnil koordinačný mechanizmus, prostredníctvom ktorého skupina RSPG na žiadosť národného regulačného orgánu alebo iného príslušného orgánu alebo vo výnimočných prípadoch z vlastnej iniciatívy zvolá na účely výmeny najlepších postupov fórum partnerského preskúmania s cieľom preskúmať návrhy opatrení pred udelením práv na využívanie zo strany členského štátu. Fórum partnerského preskúmania je nástrojom partnerského učenia. Malo by prispieť k lepšej výmene najlepších postupov medzi členskými štátmi a zvýšiť transparentnosť súťažných alebo porovnávacích výberových postupov. Proces partnerského preskúmania by nemal byť formálnou podmienkou vnútroštátnych postupov udeľovania povolenia. Výmena názorov by sa mala zakladať na informáciách poskytnutých zo strany národného regulačného orgánu alebo iného príslušného orgánu, ktorý žiada o fórum partnerského preskúmania, a mala by byť len časťou širšieho vnútroštátneho opatrenia, ktoré môže vo všeobecnosti pozostávať z udeľovania, obchodovania a prenájmu, trvania, obnovy alebo zmeny práv na využívanie. Národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán by preto mali mať možnosť poskytovať aj informácie o iných návrhoch vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa príslušného výberového procesu na obmedzovanie práv na využívanie rádiového spektra, na ktoré sa nevzťahuje mechanizmus partnerského preskúmania, alebo aspektov týchto návrhov. V záujme zníženia administratívneho zaťaženia by mali mať národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán možnosť tieto informácie predložiť použitím spoločného formátu nahlasovania, ak je k dispozícii, na účely ich zaslania členom skupiny RSPG.

(89)

V prípadoch, keď bolo na úrovni Únie dohodnuté harmonizované pridelenie rádiového spektra pre konkrétne podniky, by členské štáty mali prísne dodržiavať takéto dohody pri poskytovaní práv na využívanie rádiového spektra z národnej tabuľky frekvenčného spektra.

(90)

Členské štáty by mali mať možnosť zvážiť spoločný proces vydávania povolení ako možnosť pri vydávaní práv na využívanie v prípadoch, keď sa očakávané využívanie vzťahuje na cezhraničné situácie.

(91)

Každé rozhodnutie Komisie na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania tejto smernice by sa malo prijímať v medziach regulačných zásad, prístupov a metodík. Aby sa zabránilo pochybnostiam, nemalo by predpisovať všetky podrobnosti, ktoré za normálnych okolností majú zohľadňovať vnútroštátne podmienky, a nemalo by zakazovať alternatívne prístupy, pri ktorých možno odôvodnene očakávať podobný účinok. Takéto rozhodnutie by malo byť proporcionálne a nemalo by mať vplyv na rozhodnutia prijaté národnými regulačnými orgánmi alebo inými príslušnými orgánmi, ktoré netvoria prekážku vnútornému trhu.

(92)

Únia a členské štáty prevzali záväzky týkajúce sa noriem a regulačného rámca telekomunikačných sietí a služieb vo Svetovej obchodnej organizácii.

(93)

Normalizácia by mala zostať primárne procesom riadeným trhom. Môžu však nastať situácie, keď je vhodné vyžadovať zhodu so špecifickými normami na úrovni Únie s cieľom zlepšiť interoperabilitu a slobodnú voľbu pre používateľov a podporiť pripojiteľnosť na vnútornom trhu. Na vnútroštátnej úrovni platí pre členské štáty smernica (EÚ) 2015/1535. Normalizačnými postupmi podľa tejto smernice nie sú dotknuté smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ (29) a 2014/35/EÚ (30) ani smernica 2014/53/EÚ.

(94)

Od poskytovateľov verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo od poskytovateľov oboch by sa malo vyžadovať prijatie opatrení na zaistenie bezpečnosti ich sietí a služieb a na predchádzanie bezpečnostným incidentom alebo minimalizovanie ich vplyvu. S ohľadom na najnovší technologický vývoj by takéto opatrenia mali zaistiť úroveň bezpečnosti sietí a služieb zodpovedajúcu miere daného rizika. Bezpečnostné opatrenia by mali zohľadniť minimálne všetky relevantné aspekty týchto prvkov: pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a zariadení: fyzickú a environmentálnu bezpečnosť, bezpečnosť dodávok, kontrolu prístupu k sieťam a integritu sietí; pokiaľ ide o riešenie bezpečnostných incidentov: postupy riešenia, nástroje na odhaľovanie bezpečnostných incidentov, oznamovanie bezpečnostných incidentov a súvisiacu komunikácia; pokiaľ ide o riadenie kontinuity činností: stratégiu kontinuity služieb a plánovanie pre nepredvídané udalosti, spôsobilosti obnovy po núdzovej udalosti; pokiaľ ide o monitorovanie, audit a testovanie: politiky týkajúce sa monitorovania a vedenia záznamov, cvičné plány pre nepredvídané udalosti, testovanie sieťových a informačných systémov, hodnotenie bezpečnosti a monitorovanie dodržiavania požiadaviek, ako aj súlad s medzinárodnými normami.

(95)

Vzhľadom na rastúci význam interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania je potrebné zabezpečiť, že tiež podliehajú príslušným bezpečnostným požiadavkám v súlade s ich špecifikami a hospodárskym významom. Poskytovatelia takýchto služieb by teda mali tiež zabezpečiť úroveň bezpečnosti primeranú danému riziku. Vzhľadom na to, že poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania obyčajne nevykonávajú samotnú kontrolu nad prenosom signálov v sieťach, stupeň rizika sa v prípade takýchto služieb môže v niektorých aspektoch považovať za nižší ako v prípade tradičných elektronických komunikačných služieb. Preto vždy, keď je to na základe samotného posúdenia príslušných bezpečnostných rizík oprávnené, by mali byť opatrenia prijaté poskytovateľmi interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania menej prísne. Rovnaký prístup by sa mal uplatniť mutatis mutandis na interpersonálne komunikačné služby, ktoré využívajú čísla a ktoré nevykonávajú samotnú kontrola nad prenosom signálu.

(96)

Poskytovatelia verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb by mali informovať používateľov o konkrétnych a významných bezpečnostných hrozbách a o opatreniach, ktoré môžu prijať na ochranu bezpečnosti svojej komunikácie, napríklad použitím určitých typov softvéru alebo šifrovacích technológií. Požiadavka informovať používateľov o týchto hrozbách by nemala poskytovateľa služieb zbaviť povinnosti na vlastné náklady prijať vhodné a okamžité opatrenia na odstránenie akýchkoľvek bezpečnostných hrozieb a obnovenie bežnej úrovne bezpečnosti služby. Takéto informácie o bezpečnostných hrozbách by sa mali používateľovi poskytovať bezplatne.

(97)

S cieľom zaistiť bezpečnosť sietí a služieb a bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov zabezpečiť ochranu svojich základných bezpečnostných záujmov a verejnej bezpečnosti a umožniť vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov, by sa malo v prípade potreby podporovať používanie šifrovania, napríklad medzi koncovými zariadeniami (end-to-end), a v nevyhnutných prípadoch by šifrovanie malo byť povinné v súlade so zásadami štandardnej a špecificky navrhnutej bezpečnosti a ochrany súkromia.

(98)

Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby sa zachovala integrita a dostupnosť verejných elektronických komunikačných sietí. Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ďalej len „ENISA“) by mala prispievať k zvýšenej úrovni bezpečnosti elektronických komunikácií okrem iného poskytovaním odborných znalostí a poradenstva a podporovaním výmeny najlepších postupov. Príslušné orgány by mali mať prostriedky potrebné na plnenie svojich povinností vrátane právomoci požadovať informácie potrebné na posúdenie úrovne bezpečnosti sietí alebo služieb. Tiež by mali mať právomoc požadovať úplné a spoľahlivé údaje o skutočných bezpečnostných incidentoch, ktoré mali významný vplyv na prevádzku sietí alebo služieb. Ak je to potrebné, môžu im pomáhať jednotky pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (ďalej len „CSIRT“) zriadené smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148/EÚ (31). Od CSIRT možno predovšetkým požadovať, aby poskytli príslušným orgánom informácie o rizikách a bezpečnostných incidentoch, ktoré ovplyvňujú verejné elektronické komunikačné siete a verejne dostupné elektronické komunikačné služby, a odporučili spôsoby ich riešenia.

(99)

V prípade, že sa poskytovanie elektronických komunikácií spolieha na verejné zdroje, ktorých využívanie podlieha osobitnému povoleniu, členské štáty by mali mať možnosť udeliť orgánu zodpovednému za jeho vydávanie právo ukladať poplatky s cieľom zabezpečiť optimálne využitie daných zdrojov v súlade s postupmi plánovanými v tejto smernici. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora nemôžu členské štáty vyberať žiadne iné poplatky týkajúce sa poskytovania sietí a elektronických komunikačných služieb, ako sú stanovené v tejto smernici. Z toho hľadiska by členské štáty mali mať konzistentný prístup pri určovaní daných poplatkov, aby nespôsobili bezdôvodné finančné zaťaženie spojené s postupom vydávania všeobecného povolenia alebo práv na využívanie pre poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb.

(100)

Aby sa zabezpečilo optimálne využívanie zdrojov, poplatky by mali odzrkadľovať ekonomickú a technickú situáciu na príslušnom trhu, ako aj všetky ďalšie faktory určujúce ich hodnotu. Poplatky by sa zároveň mali stanoviť tak, aby sa zabezpečilo efektívne pridelenie a využívanie rádiového spektra. Touto smernicou nie je dotknutý účel, na ktorý sú použité poplatky za práva na využívanie a práva na inštalovanie zariadení. Malo by byť možné, aby sa takéto poplatky použili napríklad na financovanie činností národných regulačných orgánov a iných príslušných orgánov, ktoré nemôžu byť pokryté správnymi poplatkami. Ak v prípade súťažných alebo porovnávacích výberových konaní poplatky za práva na využívanie rádiového spektra pozostávajú úplne alebo čiastočne z jednorazovej sumy, platobné úpravy by mali zabezpečiť, aby takéto poplatky v praxi neviedli k výberu na základe kritérií nesúvisiacich s cieľom zabezpečiť optimálne využitie rádiového spektra. Komisia by mala mať možnosť pravidelne zverejňovať porovnávacie štúdie a prípadne iné usmernenia, pokiaľ ide o najlepšie postupy pre pridelenie rádiového spektra, stanovenie zdrojov číslovania alebo poskytnutie práv vstupu.

(101)

Poplatky uložené podnikom v súvislosti s právami na využívanie rádiového spektra môžu ovplyvniť rozhodnutia o tom, či sa usilovať o takéto práva a využívať zdroje rádiového spektra. V záujme zabezpečenia optimálneho využívania rádiového spektra by členské štáty mali stanoviť vyvolávacie ceny tak, aby sa dosiahlo efektívne udelenie týchto práv bez ohľadu na druh použitého výberového konania. Členské štáty by mali tiež brať do úvahy možné náklady spojené so splnením podmienok na udelenie povolenia uložených s cieľom podporiť ďalšie politické ciele. Pri tom by sa mala zohľadniť aj situácia v oblasti hospodárskej súťaže na dotknutom trhu vrátane možných alternatívnych spôsobov použitia zdrojov.

(102)

Optimálne využívanie zdrojov rádiového spektra závisí od dostupnosti vhodných sietí a pridružených prostriedkov. Z tohto hľadiska by členské štáty mali zabezpečiť, aby v prípade, že národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány ukladajú poplatky za práva na využívanie rádiového spektra a za práva na inštalovanie zariadení, zohľadnili potrebu uľahčiť nepretržitý rozvoj infraštruktúry s cieľom dosiahnuť čo najefektívnejšie využívanie zdrojov. Členské štáty by sa preto mali usilovať zabezpečiť, aby sa v čo najväčšej možnej miere uplatňovali také úpravy platby poplatkov za práva na využívanie rádiového spektra spojené so skutočnou dostupnosťou daného zdroja, ktorými sa podporia investície potrebné na podporu takéhoto rozvoja infraštruktúry a poskytovanie pridružených služieb. Úpravy platieb by mali byť špecifikované objektívnym, transparentným, proporcionálnym a nediskriminačným spôsobom pred začatím postupov na udeľovanie práv na využívanie rádiového spektra.

(103)

Malo by sa zabezpečiť, aby boli zavedené včasné, nediskriminačné a transparentné postupy udeľovania práv na inštaláciu zariadení s cieľom zaručiť podmienky pre spravodlivú a efektívnu hospodársku súťaž. Touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vyvlastnenia alebo využívania majetku, bežného vykonávania vlastníckych práv, bežného využívania verejných domén ani zásada neutrality vzhľadom na pravidlá členských štátov, ktorými sa riadi systém vlastníctva majetku.

(104)

Povolenia vydávané poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a služieb, ktoré im umožňujú vstupovať na verejný alebo súkromný majetok, sú zásadnými faktormi budovania elektronických komunikačných sietí alebo nových prvkov siete. Zbytočná zložitosť a zdĺhavosť postupov udeľovania práva vstupu môže preto predstavovať významné prekážky pre rozvoj hospodárskej súťaže. Preto by sa nadobúdanie práv vstupu malo pre oprávnené podniky zjednodušiť. Príslušné orgány by mali koordinovať nadobúdanie práv vstupu a sprístupniť na svojich webových sídlach príslušné informácie.

(105)

Je potrebné posilniť právomoci členských štátov voči držiteľom práv vstupu s cieľom zaistiť, aby zavedenie alebo rozšírenie novej siete bolo spravodlivé, efektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti podniku určeného ako podnik s významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti. Lepšie spoločné používanie zariadenia môže znížiť environmentálne náklady na zavádzanie infraštruktúry elektronických komunikácií, slúžiť verejnému zdraviu a verejnej bezpečnosti a spĺňať ciele územného plánovania. Príslušné orgány by mali mať právomoc požadovať, aby podniky, ktoré využívajú práva na inštaláciu zariadení na verejnom alebo súkromnom majetku, nad ním alebo pod ním po uplynutí primeranej lehoty na verejnú konzultáciu, počas ktorej by mali všetky zainteresované strany dostať príležitosť vyjadriť svoje stanovisko, v špecifických oblastiach, kde si to dôvody všeobecného záujmu vyžadujú, umožnili spoločné využívanie takéhoto zariadenia alebo majetku vrátane fyzického spoločného umiestnenia. Príkladom môžu byť prípady, kde je podložie silne preťažené alebo je potrebné prekonať prírodné prekážky. Príslušné orgány by mali mať z environmentálnych dôvodov alebo iných dôvodov týkajúcich sa verejného poriadku konkrétne možnosť ukladať spoločné využívanie prvkov siete a pridružených prostriedkov, ako napríklad káblovodov, rúr, stožiarov, vstupných šácht, rozvodných skríň, antén, veží a iného nosného zariadenia, budov alebo vstupov do nich, ako aj lepšiu koordináciu civilných prác. Na národných regulačných orgánoch by naopak malo byť, aby vymedzili pravidlá na rozdelenie nákladov na spoločné využívanie zariadenia alebo majetku, aby sa pre dotknuté podniky zabezpečila primeraná odmena za znášanie rizika. Vzhľadom na povinnosti uložené smernicou 2014/61/EÚ by príslušné orgány, najmä miestne orgány, mali v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi takisto stanoviť vhodné postupy koordinácie pre verejné práce, ako aj iné relevantné verejné zariadenia alebo majetok, ktoré by mali mať možnosť zahŕňať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby zainteresované strany mali informácie príslušných verejných zariadeniach alebo majetku aj o prebiehajúcich a plánovaných verejných prácach, aby sa im takéto práce včas oznamovali a aby sa spoločné využívanie čo najviac uľahčilo.

(106)

Ak sa od mobilných prevádzkovateľov požaduje spoločné využívanie veží alebo stožiarov z environmentálnych dôvodov, takéto nariadené spoločné využívanie by mohlo viesť k zníženiu úrovne maximálneho prenosového výkonu povoleného pre každého prevádzkovateľa z dôvodov verejného zdravia a toto naopak by mohlo nútiť prevádzkovateľov k inštalácii ďalších prenosových miest na zabezpečenie celoštátneho pokrytia. Príslušné orgány by sa mali snažiť o zosúladenie daných environmentálnych dôvodov a dôvodov týkajúcich sa verejného zdravia s náležitým zohľadnením prístupu predbežnej opatrnosti stanoveného v odporúčaní Rady č. 1999/519/ES (32).

(107)

Rádiové spektrum je obmedzeným verejným zdrojom s dôležitou verejnou a trhovou hodnotou. Je základným predpokladom pre elektronické komunikačné siete a služby založené na rádiovom prenose signálov, a preto by ho národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány v rozsahu, v akom sa týka takýchto sietí a služieb, mali efektívne vymedzovať a prideľovať v súlade s harmonizovanými cieľmi a zásadami riadiacimi ich činnosť, ako aj objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými kritériami, berúc do úvahy demokratické, sociálne, jazykové a kultúrne záujmy vzťahujúce sa na využívanie pásiem rádiového spektra. Rozhodnutie č. 676/2002/ES vytvára rámec pre harmonizáciu rádiového spektra.

(108)

Činnosťami politiky v oblasti rádiového spektra v Únii by nemali byť dotknuté opatrenia prijaté na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni v súlade s právom Únie, aby slúžili cieľom všeobecného záujmu, najmä pokiaľ ide o siete v oblasti verejnej správy a obrany, reguláciu obsahu a audiovizuálnu a mediálnu politiku, ani právo členských štátov na organizovanie a využívanie ich rádiového spektra na účely verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a obrany.

(109)

Zabezpečenie široko dostupného pripojenia v každom členskom štáte má zásadný význam pre ekonomický a spoločenský vývoj, účasť na verejnom živote a sociálnu a územnú súdržnosť. Keďže pripojenie a využívanie elektronických komunikácií sa stáva neoddeliteľnou súčasťou európskej spoločnosti a blahobytu, členské štáty by sa mali usilovať zabezpečiť bezdrôtové širokopásmové pokrytie v celej Únii. Takéto pokrytie by sa malo dosiahnuť tak, že členské štáty uložia primerané požiadavky na pokrytie, ktoré by mali byť prispôsobené každej oblasti a nemali by spôsobovať neprimerané zaťaženie, aby sa poskytovateľom služieb nebránilo v zavádzaní. Vzhľadom na významnú úlohu, ktorú zohrávajú systémy, ako napríklad rádiové miestne siete (RLAN), pri poskytovaní vysokorýchlostného bezdrôtového širokopásmového pripojenia vo vnútorných priestoroch, cieľom opatrení by malo byť zabezpečenie uvoľnenia dostatočného rádiového spektra v pásmach, ktoré sú mimoriadne cennými aktívami pre nákladovo efektívne zavádzanie bezdrôtových sietí so všeobecným pokrytím, najmä vo vnútorných priestoroch. Konzistentné a koordinované opatrenia v záujme vysokokvalitného pozemského bezdrôtového pokrytia v celej Únii, ktoré vychádzajú z najlepších vnútroštátnych postupov týkajúcich sa povinností prevádzkovateľov vyplývajúcich z licencií, by sa okrem toho mali zamerať na splnenie cieľa programu politiky rádiového spektra, ktorým je dosiahnuť, aby mali všetci občania Únie do roku 2020 prístup k najrýchlejšiemu širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou najmenej 30 Mbit/s, a to vo vnútorných i vonkajších priestoroch, a mali by sa zamerať na dosiahnutie ambicióznej vízie gigabitovej spoločnosti v Únii. Takýmito opatreniami sa podporia inovatívne digitálne služby a zabezpečia dlhodobé socioekonomické prínosy. Súvislé pokrytie územia aj pripojenie naprieč členskými štátmi by malo byť maximálne spoľahlivé s cieľom podporovať vnútroštátne a cezhraničné služby a aplikácie ako napríklad prepojené autá a elektronické zdravotníctvo.

(110)

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby občania neboli vystavení elektromagnetickým poliam na úrovni, ktorá je škodlivá pre verejné zdravie. Členské štáty by sa mali snažiť pristupovať k tejto otázke v celej Únii jednotne s osobitným zreteľom na prístup predbežnej opatrnosti prijatý v odporúčaní Rady 1999/519/ES s cieľom pracovať na zabezpečení konzistentnejších podmienok zavádzania. Členské štáty by mali v prípade potreby uplatňovať postup stanovený v smernici (EÚ) 2015/1535, a to aj s cieľom zabezpečiť zainteresovaným stranám transparentnosť a umožniť členským štátom a Komisii reagovať.

(111)

Harmonizácia a koordinácia rádiového spektra a regulácia zariadení podporená normalizáciou sú komplementárne a je ich treba úzko koordinovať, aby s podporou skupiny RSPG účinne splnili svoje spoločné ciele. Koordinácia medzi obsahom a načasovaním mandátov pre CEPT podľa rozhodnutia č. 676/2002/ES a žiadosťami o normalizáciu predkladanými normalizačným orgánom, ako Európsky inštitút pre telekomunikačné normy, a to aj so zreteľom na parametre rádiových prijímačov, by mala uľahčiť zavedenie budúcich systémov, podporiť príležitosti spoločného využívania rádiového spektra a zabezpečiť efektívnu správu rádiového spektra.

(112)

Dopyt po rádiovom spektre nie je vo všetkých častiach Únie rovnaký. Ak na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni nie je dostatočný dopyt po celom harmonizovanom pásme alebo po jeho časti, by členské štáty mohli výnimočne povoliť alternatívne využívanie pásma, napríklad na účely pokrytia nedostatočnej ponuky na trhu pre určité spôsoby využitia, pokiaľ takýto nedostatočný dopyt pretrváva a za predpokladu, že alternatívne využívanie nemá vplyv na harmonizované využívanie pásma inými členskými štátmi a skončí vtedy, keď sa dopyt po harmonizovanom využívaní obnoví.

(113)

Pružnosť správy rádiového spektra a riadenia prístupu k rádiovému spektru sa stanovila prostredníctvom povolení dodržiavajúcich technologickú neutralitu a neutralitu služieb, aby si používatelia rádiového spektra mohli vyberať najlepšie technológie a služby, ktoré sa budú používať v pásmach rádiového spektra vyhlásených za dostupné pre elektronické komunikačné služby v príslušnej národnej tabuľke frekvenčného spektra v súlade s právom Únie (ďalej len „zásada technologickej neutrality a zásada neutrality služieb“). Administratívne určovanie technológií a služieb by sa malo uplatňovať, len ak ide o ciele všeobecného záujmu, a malo by byť jasne odôvodnené a podrobované pravidelnému preskúmavaniu.

(114)

Obmedzenia zásady technologickej neutrality by mali byť primerané a mali by byť odôvodnené potrebou predísť škodlivému rušeniu, napríklad zavedením spektrálnych masiek a úrovní výkonu, zabezpečiť ochranu verejného zdravia tým, že sa obmedzí vystavenie verejnosti pôsobeniu elektromagnetických polí, zabezpečiť riadne fungovanie služieb prostredníctvom primeranej úrovne technickej kvality služby, pričom nie je nevyhnutné, aby sa vopred vylučovala možnosť využívať v jednom pásme rádiového spektra viac ako jednu službu, zabezpečiť riadne spoločné využívanie rádiového spektra, najmä v prípadoch, keď jeho využívanie podlieha len všeobecným povoleniam, zaručiť efektívne využívanie rádiového spektra alebo splniť cieľ všeobecného záujmu v súlade s právom Únie.

(115)

Užívatelia rádiového spektra by tiež mali mať možnosť slobodne si vybrať služby, ktoré chcú v rádiovom spektre ponúkať. Na druhej strane by sa v prípade potreby a v primeranom rozsahu mali umožniť opatrenia, ktoré si vyžadujú poskytovanie konkrétnej služby na splnenie jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu, ako je ochrana života, potreba podporovať sociálnu, regionálnu a územnú súdržnosť alebo predísť neefektívnemu využívaniu rádiového spektra. Tieto ciele by mali zahŕňať aj podporu kultúrnej a jazykovej rôznorodosti a plurality médií, ako je to vymedzené členskými štátmi v súlade s právom Únie. S výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na ochranu života alebo výnimočne na plnenie iných cieľov vo všeobecnom záujme, ktoré vymedzia členské štáty v súlade s právom Únie, by výnimky nemali viesť k výlučnému využívaniu určitých služieb, ale skôr k určeniu ich prednosti, aby v tom istom pásme rádiového spektra mohli podľa možnosti spolu existovať i ďalšie služby alebo technológie. Vymedzenie rozsahu a povahy akýchkoľvek výnimiek týkajúcich sa podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a plurality médií patrí do právomoci členských štátov.

(116)

Pretože pridelenie rádiového spektra konkrétnym technológiám alebo službám je výnimkou zo zásady technologickej neutrality a neutrality služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie, každý návrh na také pridelenie by mal byť transparentný a mal by byť predmetom verejnej konzultácie.

(117)

Keď sa členské štáty výnimočne rozhodnú obmedziť slobodu poskytovať elektronické komunikačné siete a služby z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, by členské štáty mali vysvetliť dôvody takéhoto obmedzenia.

(118)

Správa rádiového spektra by sa mala vykonávať spôsobom, ktorý zaručí, aby sa predišlo škodlivému rušeniu. Preto by sa mala správne vymedziť základná koncepcia pojmu škodlivé rušenie, aby sa zabezpečilo obmedzenie regulačných zásahov na rozsah nevyhnutný na predchádzanie takémuto rušeniu, a to aj so zreteľom na potrebu zohľadniť pokročilé metódy ochrany pred škodlivým rušením s cieľom uplatňovať tieto technológie a metódy správy rádiového spektra, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo uplatňovaniu zásady „žiadne rušenie a žiadna ochrana“. Doprava obsahuje silný cezhraničný prvok a jej digitalizácia prináša výzvy. Vozidlá (ako napríklad metro, autobus, autá, nákladné vozidlá, vlaky.) sú čoraz viac autonómne a prepojené. Na vnútornom trhu cestujú vozidlá cez vnútroštátne hranica jednoduchšie. Pre bezpečnú a správnu prevádzku vozidiel a ich palubných komunikačných systémov majú zásadný význam spoľahlivá komunikácia a zabránenie škodlivému rušeniu.

(119)

S rastúcim dopytom po rádiovom spektre a novými odlišnými aplikáciami a technológiami, ktoré si vyžadujú pružnejší prístup a využívanie rádiového spektra, by členské štáty mali podporovať spoločné využívanie rádiového spektra tak, že určia najvhodnejšie režimy udeľovania povolení pre každý scenár a stanovia pre ne vhodné a transparentné pravidlá a podmienky. Spoločné využívanie rádiového spektra čoraz viac zabezpečuje jeho účinné a efektívne využívanie tak, že umožňuje niekoľkým nezávislým používateľom alebo zariadeniam prístup k rovnakému pásmu rádiového spektra v rámci rôznych druhov právnych režimov, s cieľom sprístupniť dodatočné zdroje rádiového spektra, zvýšiť efektívnosť využívania a uľahčiť novým používateľom prístup k rádiovému spektru. Spoločné využívanie môže byť založené na všeobecných povoleniach alebo bezlicenčnom využívaní, čím sa za špecifických podmienok spoločného využívania umožňuje niekoľkým používateľom prístup k rovnakému rádiovému spektru z rôznych geografických oblastí alebo v rôznych časových úsekoch a jeho využívanie. Môže byť tiež založené na individuálnych právach na využívanie v súlade s dohodami, ako sú licencovaný spoločný prístup, kde všetci používatelia (existujúci používateľ a noví používatelia) súhlasia s podmienkami spoločného prístupu, a to pod dohľadom príslušných orgánov a takým spôsobom, aby sa zabezpečila minimálna zaručená kvalita rádiového prenosu. Pri povoľovaní spoločného využívania v rámci rôznych režimov povoľovania by členské štáty nemali pre takéto použitie v rámci rôznych režimov povoľovania stanoviť príliš odlišné dĺžky trvania.

(120)

Všeobecné povolenia na využívanie rádiového spektra môžu uľahčiť najefektívnejšie využívanie rádiového spektra a v niektorých prípadoch podporovať inováciu, pričom tiež podporujú hospodársku súťaž, zatiaľ čo individuálne práva na využívanie rádiového spektra môžu byť najvhodnejším režimom udeľovania povolení za určitých osobitných okolností. Individuálne práva na využívanie by sa mali zvážiť napríklad vtedy, keď vzhľadom na priaznivé vlastnosti šírenia rádiového spektra alebo plánovaný vysielací výkon, všeobecné povolenia nemôžu riešiť obavy z rušenia vzhľadom na požadovanú kvalitu služby. Technické opatrenia, ako napríklad riešenia na zlepšenie odolnosti prijímača, by mohli umožniť využívanie všeobecných povolení alebo spoločné využívanie rádiového spektra a prípadne zabrániť systematickému uplatňovaniu zásady „žiadne rušenie a žiadna ochrana“.

(121)

S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a zachovať právnu istotu a investičnú stabilitu by členské štáty mali vopred stanoviť vhodné kritériá na určenie súladu s cieľom efektívneho využívania rádiového spektra zo strany držiteľov práv pri plnení podmienok spojených s individuálnymi právami na využívanie a všeobecnými povoleniami. Zainteresované strany by mali byť zapojené do definovania takýchto podmienok a mali by byť informované transparentným spôsobom o tom, ako sa bude posudzovať splnenie ich povinností.

(122)

S cieľom vyhnúť sa vytváraniu prekážok pri vstupe na trh, konkrétne prostredníctvom protikonkurenčného hromadenia, by členské štáty mali efektívne presadzovať podmienky, ktoré sú súčasťou práv na využívanie rádiového spektra, a v prípade potreby by sa mali zapojiť všetky príslušné orgány. Do podmienok presadzovania by sa malo začleniť uplatňovanie doložky o využití alebo strate. S cieľom zabezpečiť právnu istotu, čo sa týka možného uplatnenia akýchkoľvek sankcií za nevyužívanie rádiového spektra, by sa mali vopred stanoviť prahové hodnoty využívania vrátane z hľadiska času, kvantity alebo identity rádiového spektra. Obchodovanie s rádiovým spektrom a jeho prenájom by mali zabezpečiť účinné využívanie zo strany pôvodného držiteľa práv.

(123)

Ak sú harmonizované podmienky pásma rádiového spektra stanovené v súlade s rozhodnutím č. 676/2002/ES, príslušné orgány majú rozhodnúť o najvhodnejšom režime udeľovania povolení, ktorý sa má uplatňovať v danom pásme alebo jeho časti. Ak je pravdepodobné, že všetky členské štáty budú čeliť podobným problémom, ktorých odlišné riešenia by mohli spôsobiť rozdrobenie vnútorného trhu so zariadeniami, a tým oneskoriť zavádzanie systémov 5G, môže byť potrebné, aby Komisia pri maximálnom zohľadnení stanoviska skupiny RSPG odporučila spoločné riešenia, pri ktorých sa zohľadnia platné opatrenia na technickú harmonizáciu. Členským štátom by sa tak mohol poskytnúť spoločný súbor nástrojov, ktorý by mohli zohľadniť pri určovaní vhodných jednotných režimov udeľovania povolení, ktoré sa majú uplatniť na pásmo alebo jeho časť, v závislosti od faktorov, ako je hustota obyvateľstva, vlastnosti šírenia pásiem, odlišnosť vo využívaní medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, možná potreba chrániť existujúce služby a vyplývajúci dôsledok na úspory z rozsahu vo výrobe.

(124)

Spoločné využívanie sieťovej infraštruktúry a v niektorých prípadoch spoločné využívanie rádiového spektra môže umožniť efektívnejšie a účinnejšie využívanie rádiového spektra a zabezpečiť rýchle zavádzanie sietí, hlavne v menej obývaných oblastiach. Pri stanovení podmienok, ktoré sa majú pripojiť k právam na využívanie rádiového spektra, by príslušné orgány mali zvážiť aj povolenie foriem spoločného využívania alebo koordinácie medzi podnikmi s cieľom zabezpečiť účinné a efektívne využívanie rádiového spektra alebo súlad s povinnosťami pokrytia v súlade so zásadami právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže.

(125)

Požiadavkami na rešpektovanie zásad technologickej neutrality a neutrality služieb pri udeľovaní práv na využívanie spolu s možnosťou prevádzať práva medzi podnikmi sa podporuje sloboda a spôsob poskytovania elektronických komunikačných služieb verejnosti a uľahčuje sa tým aj dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu. Touto smernicou nie je dotknuté, či je rádiové spektrum pridelené priamo poskytovateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb alebo subjektom, ktoré dané siete alebo služby používajú. Takéto subjekty môžu byť poskytovateľmi obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania. Zodpovednosť za súlad s podmienkami spojenými s právom využívať rádiové spektrum a príslušnými podmienkami spojenými so všeobecným povolením by mal v každom prípade prevziať podnik, ktorému bolo poskytnuté právo na využívanie rádiového spektra. Určité povinnosti uložené vysielateľom na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb si môžu vyžadovať uplatnenie osobitných kritérií a postupov na udeľovanie práv na využívanie rádiového spektra, aby sa splnil osobitný cieľ všeobecného záujmu vymedzený členskými štátmi v súlade s právom Únie. Postup pre udeľovanie takéhoto práva by mal byť v každom prípade objektívny, transparentný, nediskriminačný a primeraný.

(126)

Judikatúrou Súdneho dvora sa požaduje, aby každé vnútroštátne obmedzenie práv zaručených článkom 56 ZFEÚ bolo objektívne oprávnené a proporcionálne a nemalo by zachádzať ďalej, ako je na dosiahnutie ich cieľov potrebné. Rádiové spektrum pridelené bez dodržania otvoreného postupu by sa nemalo využívať na iné účely, ako je cieľ všeobecného záujmu, na ktorý bolo pridelené. V takom prípade by zainteresované strany mali mať možnosť predložiť pripomienky v primeranom časovom období. Ako súčasť postupu žiadosti o udelenie práv, by členské štáty mali preveriť, či žiadateľ bude schopný splniť podmienky, ktoré sa k týmto právam majú vzťahovať. Uvedené podmienky by sa mali odzrkadliť v kritériách oprávnenosti stanovených objektívnym, transparentným, proporcionálnym a nediskriminačným spôsobom pred začiatkom akéhokoľvek súťažného výberového konania. Na účely uplatňovania takýchto kritérií, sa od žiadateľa môže požadovať, aby predložil potrebné informácie na preukázanie svojej schopnosti vyhovieť uvedeným podmienkam. Ak sa takéto informácie neposkytnú, môže sa žiadosť o právo na využívanie rádiového spektra zamietnuť.

(127)

Členské štáty by pred udelením práva mali požadovať len overenie tých prvkov, ktoré môže žiadateľ pri uplatnení bežnej obozretnosti odôvodnene preukázať, zohľadňujúc dôležitú verejnú a trhovú hodnotu rádiového spektra ako obmedzeného verejného zdroja. Nie je tým dotknutá možnosť následného overenia splnenia kritérií oprávnenosti, napríklad prostredníctvom krokov v prípade, že kritériá nemohli byť splnené na začiatku. Aby sa zachovalo účinné a efektívne využívanie rádiového spektra, členské štáty by nemali udeľovať práva v prípadoch, keď ich preskúmanie naznačuje, že žiadatelia nie sú schopní splniť podmienky, bez toho, aby bola dotknutá možnosť umožniť časovo obmedzené experimentálne využitie. Dostatočná dĺžka trvania povolení na využívanie rádiového spektra by mala zvýšiť predvídateľnosť investícií, aby sa prispelo k rýchlejšiemu zavádzaniu sietí a lepším službám, ako aj stabilite na podporu obchodovania s rádiovým spektrom a jeho prenájmu. Ak nie je využívanie rádiového spektra povolené na neobmedzený čas, dĺžka trvania povolenia by mala zohľadňovať sledované ciele a zároveň by mala byť dostatočná na uľahčenie návratnosti realizovaných investícií. Kým dlhšie trvanie môže zabezpečiť predvídateľnosť investícií, opatrenia na zabezpečenie účinného a efektívneho využívania rádiového spektra, ako napríklad právomoc príslušného orgánu zmeniť alebo odňať právo v prípade nesúladu s podmienkami, ktoré sú spojené s právami na využívanie, alebo uľahčenie obchodovateľnosti a prenájmu rádiového spektra, budú slúžiť na zabránenie neprimeraného akumulovania rádiového spektra a podporu väčšej pružnosti pri distribuovaní zdrojov rádiového spektra. Väčšie využívanie ročných poplatkov je tiež prostriedkom na zabezpečenie nepretržitého posudzovania využívania rádiového spektra zo strany držiteľa práv.

(128)

S prihliadnutím na dôležitosť technickej inovácie by členské štáty mali mať možnosť stanoviť práva na využívanie rádiového spektra na experimentálne účely pri dodržiavaní osobitných obmedzení a podmienok prísne odôvodnených experimentálnou povahou takýchto práv.

(129)

Pri rozhodovaní či obnoviť už udelené práva na využívanie harmonizovaného rádiového spektra by príslušné orgány mali zohľadniť rozsah, do akého by obnova podporila ciele regulačného rámca a ďalšie ciele podľa vnútroštátneho práva a práva Únie. Každé takéto rozhodnutie by malo podliehať otvorenému, nediskriminačnému a transparentného postupu a malo by vychádzať z preskúmania, ako boli podmienky, ktoré sa vzťahujú na príslušné práva, splnené. Pri posudzovaní potreby obnoviť práva na využívanie by členské štáty mali porovnať podporu efektívnejšieho využívania alebo inovačného nového využívania, ktoré sa môže dosiahnuť, ak by pásmo bolo otvorené novým používateľom, s vplyvom obnovenia udelených práv na hospodársku súťaž. Príslušné orgány by mali mať možnosť v tejto súvislosti rozhodnúť, že umožnia len obmedzené trvanie obnovenia s cieľom zabrániť vážnemu narušeniu stanoveného využívania. I keď rozhodnutia či obnoviť práva udelené pred uplatniteľnosťou tejto smernice by mali rešpektovať všetky pravidlá, ktoré sa už uplatňujú, členské štáty by mali tiež zabezpečiť, že nebudú mať vplyv na ciele tejto smernice.

(130)

Pri obnove existujúcich práv na využívanie harmonizovaného rádiového spektra by členské štáty mali, spolu s posudzovaním potreby obnoviť dané právo, preskúmať poplatky k nemu pripojené, aby sa zabezpečilo, že tieto poplatky budú naďalej podporovať optimálne využívanie, zohľadňujúc okrem iného vývoj trhu a technológií. Z dôvodov právnej istoty je vhodné, aby sa všetky úpravy existujúcich poplatkov založili na rovnakých zásadách ako sa uplatňujú pri udeľovaní nových práv na využívanie.

(131)

Efektívna správa rádiového spektra sa môže zabezpečiť uľahčením stáleho efektívneho využívania rádiového spektra, ktoré už bolo pridelené. S cieľom zabezpečiť držiteľom práv právnu istotu, by sa mala možnosť obnovy práv na využívanie zvážiť v rámci vhodného časového obdobia pred uplynutím platnosti príslušných práv, napríklad, ak sa tieto práva udelili na 15 alebo viac rokov, aspoň dva roky pred uplynutím platnosti uvedených práv, pokiaľ v čase udelenia práv nebola výslovne vylúčená možnosť obnovenia. V záujme nepretržitého riadenia zdrojov by príslušné orgány mali byť schopné vykonať takéto zváženie z vlastnej iniciatívy, ako aj v rámci odpovede na požiadavku od nadobúdateľa. Obnova práva na využívanie by nemala byť udelená proti vôli nadobúdateľa.

(132)

Prenos práv na využívanie rádiového spektra môže predstavovať účinný prostriedok na zvyšovanie efektívneho využívania spektra. V záujme pružnosti a efektívnosti a s cieľom umožniť ohodnotenie rádiového spektra zo strany trhu by členské štáty mali automaticky povoliť, aby používatelia rádiového spektra prevádzali alebo prenajímali svoje práva na využívanie rádiového spektra tretím stranám po dodržaní jednoduchého postupu a podľa podmienok, ktoré sa vzťahujú na takéto práva, a pravidiel hospodárskej súťaže pod dohľadom zodpovedných národných regulačných orgánov. S cieľom uľahčiť takéto prevody alebo prenájmy, za predpokladu, že sú dodržané technické vykonávacie opatrenia prijaté v súlade s rozhodnutím č. 676/2002/ES, by členské štáty mali tiež zohľadniť požiadavky, aby práva na využívanie rádiového spektra boli rozdelené a rozčlenené a aby sa podmienky využívania preskúmali.

(133)

O opatreniach prijatých špeciálne na podporu hospodárskej súťaže pri udeľovaní alebo obnovovaní práv na využívanie rádiového spektra by mali rozhodovať národné regulačné a iné príslušné orgány, ktoré majú potrebné ekonomické, technické a trhové poznatky. Podmienky prideľovania rádiového spektra môžu ovplyvniť situáciu v oblasti hospodárskej súťaže na trhoch s elektronickými komunikáciami a podmienky na vstup. Obmedzený prístup k rádiovému spektru najmä vtedy, keď je rádiové spektrum obmedzené, môže vytvoriť prekážku pre vstup alebo brzdiť investície, zavádzanie siete, poskytovanie nových služieb alebo aplikácií, inováciu a hospodársku súťaž. Nové práva na využívanie vrátane práv získaných prevodom alebo prenájmom a zavedenie nových pružných kritérií na využívanie rádiového spektra môže tiež ovplyvniť existujúcu hospodársku súťaž. Určité podmienky použité na podporu hospodárskej súťaže, môžu mať iné účinky, ak sa uplatňujú nesprávne; napríklad stropy a vyhradenie v rámci rádiového spektra môže spôsobiť umelé obmedzenie, povinnosti veľkoobchodného prístupu môžu pri absencii trhovej sily neoprávnene obmedziť obchodné modely a obmedzenia prevodov môžu brzdiť rozvoj sekundárnych trhov. Preto je na uloženie takých podmienok potrebný konzistentný a objektívny test hospodárskej súťaže, ktorý by sa mal dôsledne využívať. Použitie takýchto opatrení by preto malo vychádzať z dôkladného a objektívneho posúdenia trhu a jeho podmienok hospodárskej súťaže zo strany národných regulačných a iných príslušných orgánov. Vnútroštátne orgány v oblasti hospodárskej súťaže by však vždy mali zaručiť účinné a efektívne využívanie rádiového spektra a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže protikonkurenčným hromadením.

(134)

Zo stanovísk skupiny RSPG vyplýva, že prijatie jednotnej lehoty pri povoľovaní využívania pásma rádiového spektra, ktoré bolo harmonizované podľa rozhodnutia č. 676/2002/ES, môže byť potrebné, aby sa zabránilo cezhraničným rušeniam, a prospešné na zabezpečenie využitia plného potenciálu súvisiacich opatrení na technickú harmonizáciu pre trhy so zariadeniami a pre zavedenie vysokokapacitných sietí a služieb. Povolenie na využívanie pásma rádiového spektra zahŕňa pridelenie rádiového spektra na základe všeobecného povolenia alebo individuálnych práv na využívanie s cieľom povoliť využívanie rádiového spektra hneď, ako sa ukončí proces prideľovania. Aby bolo možné prideliť pásma rádiového spektra, môže byť nevyhnutné uvoľniť pásmo obsadené inými používateľmi a kompenzovať ich. Uplatňovanie jednotnej lehoty na povolenie na využívanie harmonizovaných pásiem pre elektronické komunikačné služby vrátane siete 5G by však mohlo byť v konkrétnom členskom štáte ovplyvnené nevyriešenými problémami týkajúcimi sa cezhraničnej koordinácie medzi členskými štátmi alebo s tretími krajinami, zložitosti zabezpečenia technického prechodu existujúcich používateľov pásma, obmedzenia využívania pásma na základe cieľa všeobecného záujmu, zabezpečenia ochrany národnej bezpečnosti a obrany alebo týkajúcimi sa vyššej moci. Členské štáty by v každom prípade mali prijať všetky opatrenia na minimalizáciu oneskorení, pokiaľ ide o geografické pokrytie, načasovanie a rozsah rádiového spektra. Okrem toho by mali mať členské štáty možnosť na základe posúdenia relevantných okolností podľa potreby požiadať Úniu, aby poskytla právnu, politickú a technickú podporu na riešenie otázok koordinácie rádiového spektra s krajinami, ktoré susedia s Úniou, vrátane kandidátskych a pristupujúcich krajín tak, aby si dotknuté členské štáty mohli plniť svoje povinnosti podľa práva Únie.

(135)

Aby sa do roku 2020 zabezpečila zvýšená koordinovaná dostupnosť rádiového spektra v záujme dosiahnutia vysokorýchlostných pevných a bezdrôtových sietí v súvislosti s 5G, skupina RSPG identifikovala pásma 3,4 – 3,8 GHz a 24,25 – 27,5 GHz za prioritné pásma vhodné na splnenie cieľov akčného plánu pre 5G do roku 2020. V tomto kontexte sa na účely ďalšej štúdie identifikovali aj pásma 40,5 – 43,5 GHz a 66 – 71 GHz. Je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby do 31. decembra 2020 boli celé pásma 3,4 – 3,8 GHz a 24,25 – 27,5 GHz alebo ich veľká časť dostupné pre pozemské systémy schopné poskytovať bezdrôtové širokopásmové služby za harmonizovaných podmienok stanovených technickými vykonávacími opatreniami prijatými v súlade s článkom 4 rozhodnutia č. 676/2002/ES, ktorým sa dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/899 (33), pretože tieto pásma majú špecifické vlastnosti z hľadiska pokrytia a dátovej kapacity, ktoré im umožňujú vhodné kombinovanie v záujme splnenia požiadaviek siete 5G. Členské štáty by však mohli byť dotknuté rušením, ktoré môže pravdepodobne vzniknúť v súvislosti s tými tretími krajinami, ktoré v súlade s Rádiokomunikačným poriadkom ITU určili tieto pásma pre iné služby než medzinárodné mobilné telekomunikácie. To by mohlo mať vplyv na povinnosť dodržať spoločný dátum vykonávania. Budúce využitie pásma 26 GHz pre pozemské bezdrôtové služby 5G sa pravdepodobne zameria okrem iného na mestské oblasti a prímestské hotspot oblasti, pričom určitú mieru zavedenia je možné predpokladať pozdĺž hlavných ciest a železničných tratí vo vidieckych oblastiach. Poskytuje sa tým príležitosť na to, aby sa pásmo 26 GHz mimo uvedených geografických oblastí využívalo na iné ako bezdrôtové služby 5G, napríklad na komunikáciu určenú špecificky pre podniky alebo na použitie vo vnútorných priestoroch, a teda sa umožní, aby členské štáty uvedené pásmo určili a sprístupnili na nevýhradnom základe.

(136)

V prípadoch, keď dopyt po pásme rádiového spektra presahuje jeho dostupnosť, a členský štát v dôsledku toho dospeje k záveru, že práva na využívanie rádiového spektra sa majú obmedziť, by sa mali uplatňovať primerané a transparentné postupy pre udeľovanie takýchto práv s cieľom zabrániť akejkoľvek diskriminácii a optimalizovať použitie daného obmedzeného zdroja. Takéto obmedzenie by malo byť odôvodnené, proporcionálne a založené na dôkladnom posúdení trhových podmienok, pričom náležite zohľadňuje celkové výhody pre používateľov a ciele vnútroštátneho a vnútorného trhu. Ciele, ktorými sa riadi každý postup obmedzenia, by mali byť vopred jasne stanovené. Pri výbere najvhodnejšieho výberového konania v súlade s koordinačnými opatreniami prijatými na úrovni Únie by mali členské štáty včas a transparentným spôsobom konzultovať oprávnenie, ciele a podmienky konania so všetkými zainteresovanými stranami. Členské štáty by mali mať možnosť okrem iného používať súťažné alebo porovnávacie výberové konania na pridelenie rádiového spektra alebo zdrojov číslovania s výnimočnou ekonomickou hodnotou. Pri realizácii takýchto postupov by mali príslušné orgány zohľadňovať ciele tejto smernice. Ak členský štát zistí, že v rámci pásma môžu byť k dispozícii ďalšie práva, mal by začať príslušný postup.

(137)

Masívny nárast dopytu po rádiovom spektre a dopyt koncových používateľov po bezdrôtovej širokopásmovej kapacite si vyžaduje riešenia umožňujúce alternatívny, doplnkový, spektrálne efektívny prístup vrátane systémov bezdrôtového prístupu s nízkym výkonom a malým prevádzkovým rozsahom, ako sú RLAN a siete malých bunkových prístupových bodov s nízkym výkonom. Takéto doplnkové systémy bezdrôtového prístupu, najmä verejne prístupné prístupové body RLAN, v čoraz väčšej miere umožňujú koncovým používateľom prístup k internetu a mobilným prevádzkovateľom presmerovanie mobilnej prevádzky. RLAN využívajú harmonizované rádiové spektrum bez nutnosti udelenia individuálneho povolenia alebo práva na využívanie rádiového spektra. Väčšinu prístupových bodov RLAN doteraz používajú súkromní používatelia ako miestne bezdrôtové rozšírenie svojho pevného širokopásmového pripojenia. Koncovým používateľom by sa v rámci limitov ich vlastných predplatených internetových služieb nemalo brániť, aby prístup k vlastnej sieti RLAN využívali spoločne s inými, s cieľom zvýšiť počet dostupných prístupových bodov, najmä v husto osídlených oblastiach, maximalizovať bezdrôtovú dátovú kapacitu prostredníctvom opätovného využívania rádiového spektra a vytvoriť nákladovo efektívnu doplnkovú bezdrôtovú širokopásmovú infraštruktúru prístupnú ďalším koncovým používateľom. Preto by sa mali odstrániť aj nepotrebné obmedzenia zavádzania a prepojenia prístupových bodov RLAN.

(138)

Orgány verejnej správy alebo poskytovatelia verejných služieb, ktorí používajú RLAN vo svojich priestoroch a poskytujú ho svojim zamestnancom, návštevníkom alebo klientom, napríklad na uľahčenie prístupu k službám elektronickej verejnej správy alebo na poskytovanie informácií o riadení verejnej dopravy alebo cestnej premávky, by mohli poskytovať prístup k takýmto prístupovým bodom občanom na všeobecné použitie ako doplnkovú službu k službám, ktoré verejnosti ponúkajú v takýchto priestoroch, a to v rozsahu, ktorý im umožňujú pravidlá hospodárskej súťaže a verejného obstarávania. Poskytovateľ takéhoto miestneho prístupu k elektronickým komunikačným sieťam vo vnútri alebo v okolí súkromného majetku alebo ohraničeného verejného priestranstva ako doplnkovej služby k inej činnosti, ktorá nie je závislá od takéhoto prístupu ako napríklad hotspoty RLAN, ktoré sú k dispozícii zákazníkom využívajúcim iné komerčné činnosti alebo širokej verejnosti v tomto priestore, môže okrem toho podliehať dodržaniu všeobecných povolení pre práva na využívanie rádiového spektra, ale nemal by podliehať žiadnym podmienkam ani požiadavkám, ktoré sú pripojené s všeobecným povoleniam uplatniteľným na poskytovateľov verejných elektronických komunikačných sietí alebo služieb, ani povinnostiam týkajúcim sa koncových používateľov alebo prepojenia. Takýto poskytovateľ by však mal aj naďalej podliehať pravidlám zodpovednosti stanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (34). Objavujú sa ďalšie nové technológie ako LiFi a doplnia súčasné možnosti rádiových miestnych počítačových sietí a bezdrôtových prístupových bodov v oblasti rádiového spektra o optické prístupové body založené na viditeľnom svetle a povedú k hybridným miestnym sieťam umožňujúcim optickú bezdrôtovú komunikáciu.

(139)

Bezdrôtové prístupové body s malým dosahom a nízkym výkonom, ako sú femtobunky, pikobunky, metrobunky alebo mikrobunky, môžu byť veľmi malé a využívajú nenápadné zariadenia podobné domácim RLAN smerovačom, ktoré si nevyžadujú žiadne povolenia nad rámec tých, ktoré sú potrebné na využívanie rádiového spektra pričom majú takéto prístupové body pozitívny vplyv na využívanie rádiového spektra a na vývoj v oblasti bezdrôtovej komunikácie, a preto by akékoľvek obmedzenie týkajúce sa ich zavádzania malo byť v čo najmenšie. Aby sa uľahčilo zavádzanie bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom, a bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek uplatniteľné požiadavky týkajúce sa správy rádiového spektra, by členské štáty z tohto dôvodu nemali ukladať žiadne individuálne povolenia v súvislosti so zavádzaním takýchto zariadení na budovách, ktoré nie sú úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, s výnimkou prípadov, keď je to odôvodnené verejnou bezpečnosťou. Na uvedený účel by ich vlastnosti, ako napríklad maximálna veľkosť, hmotnosť a prenosové vlastnosti, mali byť špecifikované na úrovni Únie tak, aby boli primerané na miestne zavedenie, a aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany verejného zdravia v zmysle odporúčania 1999/519/ES. Na prevádzku bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom by sa mal uplatňovať článok 7 smernice 2014/53/EÚ. Týmto nie sú dotknuté práva týkajúce sa súkromného vlastníctva stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve. Postup na preskúmanie žiadostí o povolenie by sa mal zjednodušiť a nemali by ním byť dotknuté žiadne komerčné dohody, pričom akýkoľvek súvisiaci správny poplatok by sa mal obmedziť na administratívne náklady spojené so spracovaním žiadosti. Postup posudzovania žiadosti o povolenie by mal trvať čo najkratšie a v zásade nie dlhšie ako štyri mesiace.

(140)

Verejné budovy a ďalšiu verejnú infraštruktúru každý deň navštívi a použije značný počet koncových používateľov, ktorí potrebujú pripojenie, aby mohli využívať služby elektronickej verejnej správy, elektronickej dopravy a iné služby. Ďalšia verejná infraštruktúra ako pouličné osvetlenie, semafory ponúka vďaka svojmu hustému výskytu napríklad veľmi cenné miesta na zavedenie malých buniek. Prevádzkovatelia by mali mať právo na prístup k týmto verejným miestam, aby mohli primerane uspokojiť dopyt, bez toho, aby bola dotknutá možnosť príslušných orgánov podmieniť zavádzanie bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom získaním individuálnych povolení pred zavedením. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa takéto verejné budovy a ďalšia verejná infraštruktúra za primeraných podmienok sprístupnili na účely zavádzania malých buniek s cieľom doplniť smernicu 2014/61/EÚ a bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v tejto smernici. V smernici 2014/61/EÚ sa uplatňuje funkčný prístup a stanovujú sa povinnosti pre prístup k fyzickej infraštruktúre len vtedy, ak je súčasťou siete a ak ju vlastní alebo používa prevádzkovateľ siete, v dôsledku čoho do jej rozsahu pôsobnosti nepatri množstvo budov, ktoré vlastnia alebo využívajú orgány verejnej správy. Osobitnú povinnosť si naopak nevyžaduje fyzická infraštruktúra, ako sú káblovody alebo stožiare používané v rámci inteligentných dopravných systémov, ktoré vlastnia prevádzkovatelia siete(poskytovatelia dopravných služieb alebo poskytovatelia verejných elektronických komunikačných sietí) a ktoré slúžia na umiestnenie prvkov siete, a teda patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/61/EÚ.

(141)

Ustanovenia tejto smernice, pokiaľ ide o prístup a prepojenie, sa vzťahujú na verejné elektronické komunikačné siete. Pre poskytovateľov elektronických komunikačných sietí neurčených pre verejnosť z tejto smernice nevyplývajú povinnosti prístupu ani prepojenia okrem prípadov, keď pri využívaní prístupu k verejným sieťam môžu podliehať podmienkam stanoveným členskými štátmi.

(142)

Pojem „prístup“ má viac významov, a je preto potrebné presne vymedziť použitie tohto pojmu v tejto smernici bez toho, aby bolo dotknuté použitie v iných opatreniach Únie. Prevádzkovateľ môže vlastniť základnú sieť alebo zariadenia alebo môže ich časť alebo všetky prenajímať.

(143)

Na otvorenom a konkurenčnom trhu by nemali existovať obmedzenia brániace podnikom dohodnúť sa medzi sebou na režime prístupu a prepojenia, hlavne v cezhraničných dohodách, a to podľa pravidiel stanovených v ZFEÚ v oblasti hospodárskej súťaže. V súvislosti s dosiahnutím efektívnejšieho, skutočne celoeurópskeho trhu s účinnou hospodárskou súťažou a väčším výberom konkurenčných služieb pre koncových používateľov by mali podniky prijímajúce žiadosti o prístup alebo prepojenie od iných podnikov, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu s cieľom poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby verejnosti, také dohody uzatvárať v zásade na komerčnej báze a rokovať o nich v dobrej viere.

(144)

Na trhoch, kde pretrvávajú veľké rozdiely v pozícii pri rokovaniach medzi jednotlivými podnikmi a kde sa niektoré podniky spoliehajú pri dodávaní svojich služieb na infraštruktúru poskytnutú inými subjektmi, je primerané stanoviť regulačný rámec, aby sa zabezpečilo účinné fungovania trhu. Národné regulačné orgány by mali mať právomoci, ktorými by v prípade zlyhania obchodných rokovaní zabezpečili primeraný prístup, prepojenie a interoperabilitu služieb v záujme koncových používateľov. Môžu najmä zabezpečiť prepojenie medzi koncovými bodmi uložením primeraných povinností podnikom, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu a kontrolujú prístup ku koncovým používateľom. Kontrola prístupových prostriedkov môže znamenať vlastníctvo alebo kontrolu fyzických vedení ku koncovým používateľom (pevných alebo mobilných) alebo schopnosť meniť alebo rušiť národné číslo alebo čísla potrebné na prístup ku koncovému bodu siete koncových používateľov. Takýto prípad môže nastať, ak by napríklad prevádzkovatelia siete bezdôvodne obmedzili koncovým používateľom možnosť výberu prístupu k internetovým portálom a službám.

(145)

Vzhľadom na zásadu nediskriminácie by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby sa všetky podniky bez ohľadu na ich veľkosť a obchodný model, či už sú vertikálne integrované alebo oddelené, mohli za primeraných podmienok prepojiť s cieľom poskytovať prepojenie medzi koncovými bodmi a prístup k internetu.

(146)

Vnútroštátne právne alebo správne opatrenia, ktoré spájajú podmienky prístupu alebo prepojenia s činnosťami subjektu usilujúceho sa o prepojenie a hlavne s úrovňou jeho investícií do infraštruktúry siete, a nie s poskytovaným prístupom alebo službami, môžu spôsobiť narušenie trhu a nemusia byť preto v súlade s pravidlami v oblasti hospodárskej súťaže.

(147)

Prevádzkovatelia siete, ktorí kontrolujú prístup k svojim zákazníkom, tak konajú na základe jednoznačných čísel alebo adries vybraných z verejného číslovacieho alebo adresného rozsahu. Ostatní prevádzkovatelia siete musia byť schopní zabezpečiť spojenie s týmto zákazníkom a potrebujú byť preto vzájomne priamo alebo nepriamo prepojení. Je preto vhodné stanoviť práva a povinnosti týkajúce sa rokovania o vzájomnom prepojení.

(148)

Interoperabilita je prínosom pre koncových používateľov a dôležitým cieľom uvedeného regulačného rámca. Podpora interoperability je jedným z cieľov národných regulačných orgánov a iných príslušných orgánov na základe uvedeného regulačného rámca. Uvedený rámec ustanovuje aj to, že Komisia vydá zoznam noriem alebo špecifikácií týkajúcich sa poskytovania služieb, technických rozhraní alebo funkcií sietí ako základu podpory harmonizácie v elektronických komunikáciách. Členské štáty by mali podporovať používanie uverejnených noriem alebo špecifikácií v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie interoperability služieb a na zlepšenie slobodnej voľby pre používateľov.

(149)

Súčasné prepojenie medzi koncovými bodmi a prístup k záchranným službám závisí od toho, či koncoví používatelia používajú interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní. Budúci technologický rozvoj alebo zvýšené používanie interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania by mohli spôsobiť nedostatok dostatočnej interoperability medzi komunikačnými službami. V dôsledku toho by sa mohli objaviť výrazné bariéry vstupu na trh a prekážky podpory ďalšej inovácie a značne ohroziť účinné prepojenie medzi koncovými bodmi medzi koncovými používateľmi.

(150)

Ak sa takéto problémy s interoperabilitou objavia, Komisia by mala mať možnosť vyžiadať si správu orgánu BEREC, ktorá by mala poskytnúť posúdenie situácie na trhu na úrovni Únie a členského štátu podľa faktov. Pri maximálnom zohľadnení správy orgánu BEREC a ostatných dostupných dôkazov a berúc do úvahy účinky na vnútorný trh, by Komisia mala rozhodnúť o tom, či existuje potreba regulačného zásahu zo strany národných regulačných orgánov alebo iných príslušných orgánov. Ak sa Komisia domnieva, že takýto regulačný zásah by národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány mali zvážiť, mala by mať možnosť prijať vykonávacie opatrenia špecifikujúce povahu a rozsah možných regulačných zásahov zo strany národných regulačných orgánov alebo iných príslušných orgánov, a to konkrétne vrátane povinností zverejňovať príslušné informácie a umožniť ich využívanie, úpravu a ďalšie šírenie orgánmi a inými poskytovateľmi a opatrení uložiť povinné používanie noriem alebo špecifikácií na všetkých alebo konkrétnych poskytovateľov.

(151)

Národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány by mali na základe konkrétnych vnútroštátnych okolností posúdiť, či je akýkoľvek zásah potrebný a oprávnený s cieľom zabezpečiť prepojenie medzi koncovými bodmi, a ak je potrebný a oprávnený, v súlade s vykonávacími opatreniami Komisie uložiť proporcionálne povinnosti tým poskytovateľom interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorí majú značnú mieru pokrytia a využívania zo strany používateľov. Pojem „značný“ by sa mal vykladať v tom zmysle, že geografické pokrytie a počet koncových používateľov dotknutého poskytovateľa predstavujú kritické množstvo na účely dosiahnutia cieľa zabezpečiť prepojenie medzi koncovými bodmi medzi koncovými používateľmi. Poskytovatelia, ktorí majú obmedzený počet koncových používateľov alebo obmedzené geografické pokrytie a k dosiahnutiu tohto cieľa by prispeli len nepatrne, by za normálnych okolností nemali podliehať takýmto povinnostiam týkajúcim sa interoperability.

(152)

V situáciách, keď podniky nemajú prístup k realizovateľným alternatívam k nereplikovateľným elektroinštaláciám, káblom a iným pridruženým prostriedkom vo vnútri budov alebo po prvý sústreďovací alebo distribučný bod, a s cieľom podporovať konkurencieschopné výsledky v záujme koncových používateľov by mali byť národné regulačné orgány splnomocnené uložiť povinnosti prístupu všetkým podnikom bez ohľadu na ich určenie ako podnikov s významným vplyvom na trhu. V uvedenom ohľade by národné regulačné orgány mali zohľadniť všetky technické a ekonomické bariéry replikácie sietí v budúcnosti. Keďže však takéto povinnosti môžu v určitých prípadoch pôsobiť rušivo, oslabovať stimuly pre investície a viesť k posilňovaniu postavenia dominantných subjektov, mali by sa ukladať, len ak sú odôvodnené a primerané z hľadiska dosiahnutia udržateľnej hospodárskej súťaže na príslušných trhoch. Samotný fakt, že viac ako jedna takáto infraštruktúra už existuje, by sa nemal nevyhnutne interpretovať tak, že to znamená, že jej aktíva sa môžu replikovať. V nevyhnutných prípadoch by v kombinácii s týmito povinnosťami prístupu mali mať podniky možnosť opierať aj o povinnosti poskytnúť prístup k fyzickej infraštruktúre na základe smernice 2014/61/EÚ. Akékoľvek povinnosti uložené zo strany národného regulačného orgánu podľa tejto smernice a rozhodnutia prijaté inými príslušnými orgánmi podľa smernice 2014/61/EÚ s cieľom zabezpečiť prístup k fyzickej infraštruktúre vo vnútri budov alebo k fyzickej infraštruktúre až po prvý sústreďovací bod by mali byť konzistentné.

(153)

Národné regulačné orgány by mali mať možnosť, aby v nevyhnutnom rozsahu mohli podnikom uložiť povinnosti poskytovať prístup k zariadeniam uvedeným v prílohe k tejto smernici, a to konkrétne k aplikačným programovým rozhraniam (APIs) a elektronickým programovým sprievodcom (EPGs), s cieľom zabezpečiť pre koncových používateľov nielen prístup k službám digitálneho rozhlasového a televízneho vysielania, ale aj k súvisiacim doplnkovým službám. Malo by byť možné, aby takéto doplnkové služby zahŕňali služby súvisiace s programom, ktoré sú navrhnuté so špecifickým zameraním na zlepšenie prístupu pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím, a služby televízie s internetom súvisiace s programom.

(154)

Je dôležité, aby národné regulačné orgány pri posudzovaní sústreďovacieho alebo distribučného bodu, po ktorý majú v úmysle uložiť povinnosti prístupu, zvolili bod v súlade s usmerneniami orgánu BEREC. Výber bodu bližšie ku koncovým používateľom bude priaznivejší pre hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry a zavádzanie vysokokapacitných sietí. Národný regulačný orgán by mal preto najskôr zvážiť výber bodu v budove alebo v jej tesnej blízkosti. Rozšíriť povinnosti prístupu k elektroinštalácii a káblom za prvým sústreďovacím alebo distribučným bodom, pričom sa takéto povinnosti obmedzia na body, ktoré sú ku koncovým používateľom čo najbližšie a ktoré sú schopné prijať dostatočný počet koncových používateľov, by mohlo byť odôvodnené, ak sa preukáže, že replikácia čelí značným a dlhodobým fyzickým alebo hospodárskym prekážkam, čo vedie k významným problémom v oblasti hospodárskej súťaže alebo k zlyhaniu na úrovni maloobchodného trhu na úkor koncových používateľov. Posúdenie replikovateľnosti prvkov siete si vyžaduje preskúmanie trhu, ktoré sa líši od analýzy posudzujúcej významný vplyv na trhu, a národný regulačný orgán teda nemusí stanoviť významný vplyv na trhu na to, aby uložil tieto povinnosti. Na druhej strane, takéto preskúmanie si vyžaduje dostatočné ekonomické posúdenie trhových podmienok, s cieľom zistiť, či sú splnené kritériá potrebné na uloženie povinností prístupu za prvým sústreďovacím alebo distribučným bodom. Je pravdepodobnejšie, že takéto rozšírené povinnosti prístupu sú potrebné v geografických oblastiach, kde je z ekonomického hľadiska zavedenie alternatívnej infraštruktúry riskantnejšie, napríklad z dôvodu nízkej hustoty obyvateľstva alebo z dôvodu obmedzeného počtu budov s viacerými bytovými jednotkami. Vysoká koncentrácia domácností môže naopak naznačovať, že uloženie takýchto povinností je zbytočné. Národné regulačné orgány by tiež mali posúdiť, či takéto povinnosti môžu posilniť postavenie podnikov určených ako podniky s významným vplyvom na trhu. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť uložiť povinnosti prístupu k aktívnym alebo virtuálnym prvkom siete používaným na poskytovanie služieb v rámci takejto infraštruktúry, ak by bol prístup k pasívnym prvkom ekonomicky neefektívny alebo fyzicky neuskutočniteľný a ak sa národný regulačný orgán domnieva, že bez takéhoto zásahu by sa účel povinnosti prístupu obchádzal. V záujme posilnenia jednotných regulačných postupov v celej Únii by Komisia mala mať možnosť požadovať od národného regulačného orgánu, aby stiahol svoje návrhy opatrení na rozšírenie povinností prístupu za prvým sústreďovacím alebo distribučným bodom, ak sa orgán BEREC stotožní s vážnymi pochybnosťami Komisie, pokiaľ ide o zlučiteľnosť tohto navrhovaného opatrenia s právom Únie, a najmä s regulačnými cieľmi podľa tejto smernice.

(155)

Aby sa dosiahol súlad so zásadou proporcionality, môže byť v takýchto prípadoch pre národné regulačné orgány vhodné vyňať určité kategórie vlastníkov alebo podnikov, alebo oboch, z povinností siahajúcich za prvým sústreďovacím alebo distribučným bodom, ktorý by mali určiť národné regulačné orgány, z toho dôvodu, že by povinnosť prístupu, ktorá nie je založená na určení podniku ako podniku s významnom vplyve na trhu, predstavovala riziko ohrozenia ich zdôvodnenia projektu týkajúceho sa nedávno zavedených prvkov siete, a to najmä prostredníctvom malých miestnych projektov. Podniky pôsobiace výlučne na veľkoobchodnom trhu by takýmto povinnostiam prístupu nemali podliehať v prípade, že ponúkajú účinný alternatívny prístup k vysokokapacitnej sieti na komerčnej báze, a to za spravodlivých, nediskriminačných a primeraných podmienok, aj pokiaľ ide o cenu. Malo by byť možné túto výnimku za rovnakých podmienok rozšíriť aj na ostatných poskytovateľov. Táto výnimka nemusí byť vhodná pre poskytovateľov, ktorí sú príjemcami verejného financovania.

(156)

Spoločné využívanie pasívnej infraštruktúry použitej pri poskytovaní bezdrôtových elektronických komunikačných služieb v súlade so zásadami právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže môže byť obzvlášť užitočné na maximalizáciu vysokokapacitného pripojenia v celej Únii, najmä v oblastiach s menšou hustotou obyvateľstva, kde je replikácia neuskutočniteľná a existuje riziko, že koncoví používatelia o takéto pripojenie prídu. Národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány by vo výnimočných prípadoch mali byť schopné uložiť takéto spoločné využívanie alebo lokalizovaný prístup k roamingu v súlade s právom Únie, ak táto možnosť bola jasne stanovená v pôvodných podmienkach udelenia práva na využívanie a ak preukážu výhody takéhoto spoločného využívania z hľadiska odstránenia neprekonateľných hospodárskych alebo fyzických prekážok, kvôli ktorým je prístup k sieťam alebo službám veľmi nedostatočný alebo nemožný, pričom zohľadnia niektoré faktory, a to najmä potrebu pokrytia územia pozdĺž hlavných dopravných trás, výberu a vyššej kvality služby pre koncových používateľov, ako aj potrebu zachovať stimuly na zavádzanie infraštruktúry. V prípadoch, keď koncoví používatelia nemajú prístup a spoločné využívanie pasívnej infraštruktúry samo osebe nestačí na riešenie tejto situácie, národné regulačné orgány by mali mať možnosť ukladať povinnosti týkajúce sa spoločného využívania aktívnej infraštruktúry. Národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány si pritom zachovávajú flexibilitu výberu najvhodnejšej povinnosti spoločného využívania alebo prístupu, ktorá by mala byť primeraná a odôvodnená s ohľadom na povahu zisteného problému.

(157)

Hoci je za určitých okolností vhodné, aby národný regulačný alebo iný príslušný orgán ukladal povinnosti podnikom bez ohľadu na to, či boli určené ako podniky s významným vplyvom na trhu, aby sa dosiahli ciele, ako je prepojiteľnosť medzi koncovými bodmi alebo interoperabilita služieb, je potrebné zabezpečiť, aby sa také povinnosti ukladali v súlade s regulačným rámcom, a najmä jeho oznamovacími postupmi. Takéto povinnosti by sa mali ukladať, len ak je to odôvodnené na zaistenie cieľov tejto smernice, a ak sú objektívne odôvodnené, transparentné, primerané a nediskriminačné na účely podpory efektívnosti, udržateľnej hospodárskej súťaže, efektívnych investícií a inovácie, pričom koncovým používateľom poskytujú maximálny prospech a ukladajú sa v súlade s príslušnými oznamovacími postupmi.

(158)

S cieľom zdolať neprekonateľné hospodárske alebo fyzické prekážky v záujme toho, aby sa koncovým používateľom poskytovali služby alebo siete, ktoré závisia od využívania rádiového spektra, v miestach, kde pretrvávajú medzery v pokrytí mobilnými službami, si odstránenie takýchto medzier môže vyžadovať prístup k pasívnej infraštruktúre a jej spoločné využívanie, alebo ak to nie je dostatočné, spoločné využívanie aktívnej infraštruktúry, alebo dohody o lokalizovanom prístupe k roamingu. Ak národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány majú v úmysle prijať opatrenia s cieľom uložiť povinnosť spoločného využívania pasívnej infraštruktúry alebo, v prípade, že pasívny prístup a spoločné využívanie nie je dostatočné, aj povinnosť spoločného využívania aktívnej infraštruktúry alebo dohôd o lokalizovanom prístupe k roamingu, môžu sa však tiež vyzvať, aby zvážili možné riziko pre účastníkov trhu v oblastiach s nedostatočnou dostupnosťou príslušných služieb, a to bez toho, aby boli dotknuté povinnosti spoločného využívania spojené s právami na využívanie na základe iných ustanovení tejto smernice, a najmä opatrenia na podporu hospodárskej súťaže.

(159)

Samotné pravidlá hospodárskej súťaže nemusia vždy stačiť na zabezpečenie kultúrnej rozmanitosti a plurality médií v oblasti digitálnej televízie. Technologický vývoj a rozvoj trhu vytvárajú potrebu preskúmania povinností poskytovať podmienený prístup za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok na regulačnej báze členskými štátmi na národných trhoch, a to najmä preto, aby sa zistilo, či je opodstatnené rozšíriť povinnosti na elektronických programových sprievodcov a aplikačné programovacie rozhrania v rozsahu potrebnom na zabezpečenie prístupu pre koncových požívateľov k špecifikovaným službám digitálneho vysielania. Členské štáty by mali mať možnosť špecifikovať služby digitálneho vysielania, ku ktorým má byť prístup koncových požívateľov zabezpečený právnymi, regulačnými alebo správnymi prostriedkami, ktoré považujú za potrebné.

(160)

Členské štáty by mali mať možnosť svojim národným regulačným orgánom tiež povoliť, aby prehodnotili povinnosti, ktoré sa týkajú podmieneného prístupu k službám digitálneho vysielania, s cieľom prostredníctvom analýzy trhu posúdiť, či je potrebné rušiť alebo meniť podmienky pre podniky, ktoré nemajú významný vplyv na relevantnom trhu. Takéto zrušenie alebo zmena by nemala nepriaznivo ovplyvniť prístup pre koncových používateľov k takýmto službám alebo perspektívy efektívnej hospodárskej súťaže;

(161)

Za určitých okolností sú potrebné povinnosti ex ante na zabezpečenie rozvoja konkurenčného trhu, ktorého podmienky podporujú zavádzanie a používanie vysokokapacitných sietí a služieb a maximalizáciu výhod pre koncových používateľov. Definícia významného vplyvu na trhu uvádzaná v tejto smernici je ekvivalentná s pojmom dominancie, ako je definovaný v judikatúre Súdneho dvora.

(162)

Dva alebo viaceré podniky sa môžu nachádzať v spoločnom dominantnom postavení na trhu, nielen keď existuje štrukturálne alebo iné prepojenie medzi týmito podnikmi ale aj vtedy, keď štruktúra príslušného trhu vedie ku koordinovaným vplyvom, t. j. podporuje spoločné alebo súbežné protisúťažné správanie na trhu.

(163)

Je dôležité, aby sa povinnosti ex ante ukladali na veľkoobchodný trh, len keď na ňom existuje jeden alebo viaceré podniky s významným vplyvom na trhu, s cieľom zabezpečiť udržateľnú hospodársku súťaž, a keď nie sú nápravné opatrenia práva Únie a vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže dostatočné na vyriešenie problému. Komisia vypracovala usmernenia na úrovni Únie v súlade s princípmi práva v oblasti hospodárskej súťaže, podľa ktorých majú národné regulačné orgány postupovať pri posudzovaní, či je hospodárska súťaž na danom trhu efektívna a pri posudzovaní významného vplyvu na trhu. Národné regulačné orgány by mali analyzovať, či v prípade daného produktu alebo služby existuje efektívna hospodárska súťaž v danej geografickej oblasti, ktorou môže byť celé územie alebo časť územia dotknutého členského štátu alebo susediace časti územia členských štátov, ktoré sa posudzujú spolu. Analýza efektívnej hospodárskej súťaže by mala zahŕňať analýzu o tom, či je daný trh perspektívne konkurencieschopný, a teda či je nedostatočne efektívna hospodárska súťaž trvalým javom. Tieto usmernenia by sa mali venovať aj problematike novo vznikajúcich trhov, kde je pravdepodobné, že vedúci subjekt na trhu skutočne má významný trhový podiel, ale nemali by sa naň vzťahovať neprimerané povinnosti. Komisia by mala usmernenia pravidelne preskúmavať, najmä pri príležitosti preskúmania existujúceho práva, a to s ohľadom na vývoj judikatúry Súdneho dvora, ekonomické myslenie a skutočnú trhovú prax s cieľom zabezpečiť, aby boli naďalej vhodné pre rýchlo sa rozvíjajúci trh. Národné regulačné orgány budú musieť spolupracovať, ak sa ukáže, že relevantný trh je nadnárodnej povahy.

(164)

Pri určovaní prípadného významného vplyvu podniku na špecifickom trhu by mali národné regulačné orgány konať v súlade s právom Únie a čo najviac zohľadňovať usmernenia Komisie týkajúce sa trhovej analýzy a posúdenia významného vplyvu na trhu.

(165)

Národné regulačné orgány by mali vymedziť relevantné geografické trhy na svojom území a prihliadať pritom na odporúčanie Komisie o relevantných trhoch výrobkov a služieb (ďalej len „odporúčanie“) prijaté podľa tejto smernice a na národné a miestne okolnosti. Národné regulačné orgány by preto mali analyzovať aspoň trhy, ktoré sú uvedené v danom odporúčaní vrátane tých trhov, ktoré sú uvedené, ale nie sú už viac regulované v špecifickom národnom alebo miestnom kontexte. Národné regulačné orgány by mali tiež analyzovať trhy, ktoré nie sú uvedené v danom odporúčaní, ale ktoré sú regulované v rámci územia ich jurisdikcie na základe predchádzajúcich trhových analýz, alebo iné trhy, ak majú dostatočné dôvody sa domnievať, že sú splnené tri kritériá stanovené v tejto smernici.

(166)

Nadnárodné trhy sa môžu vymedziť, keď je to odôvodnené na základe definície geografického trhu, pri zohľadnení všetkých faktorov na strane ponuky a dopytu v súlade so zásadami práva v oblasti hospodárskej súťaže. Orgán BEREC je najvhodnejším orgánom na vykonanie takejto analýzy, pretože pri definovaní trhov na vnútroštátnej úrovni čerpá z rozsiahlych kolektívnych skúseností národných regulačných orgánov. Pri analýze potenciálnych nadnárodných trhov by sa mali zohľadniť vnútroštátne okolnosti. Ak sú nadnárodné trhy definované a regulačný zásah je oprávnený, dotknuté národné regulačné orgány by mali spolupracovať pri hľadaní vhodnej regulačnej odpovede, ako aj pri postupe oznamovania Komisii. Rovnakým spôsobom môžu spolupracovať v prípade, keď nadnárodné trhy nie sú určené, ale trhové podmienky na ich územiach sú dostatočne homogénne na to, aby využili koordinovaný regulačný prístup, napríklad pokiaľ ide o podobné náklady, trhové štruktúry alebo prevádzkovateľov alebo v prípade nadnárodného alebo porovnateľného dopytu koncových používateľov.

(167)

Za určitých okolností sú geografické trhy definované ako národné alebo ako trhy na nižšej ako celoštátnej úrovni, napríklad z dôvodu národnej alebo miestnej povahy zavádzania siete, ktorá určuje hranice potenciálneho vplyvu podnikov na trhu z hľadiska veľkoobchodnej ponuky, pričom stále existuje významný nadnárodný dopyt zo strany jednej alebo viacerých kategórií koncových používateľov. To môže byť najmä prípad dopytu zo strany obchodných koncových používateľov prevádzkujúcich zariadenia na viacerých miestach v rôznych členských štátoch. Ak nadnárodný dopyt dodávatelia dostatočne neuspokojujú, napríklad ak sú roztrúsení popri vnútroštátnych hraniciach alebo lokálne, môže vzniknúť prekážka na vnútornom trhu. Preto by mal byť orgán BEREC splnomocnený poskytovať národným regulačným orgánom usmernenia týkajúce sa spoločných regulačných prístupov, aby sa zabezpečilo, že nadnárodný dopyt bude uspokojený, čím sa vytvorí základ pre interoperabilitu veľkoobchodných prístupových produktov v celej Únii a umožní sa zvýšenie efektívnosti a úspor z rozsahu napriek fragmentácii na strane ponuky. Usmernenia orgánu BEREC by mali ponúkať národným regulačným orgánom možnosti ako dosiahnuť cieľ vnútorného trhu pri ukladaní regulačných povinností na podniky určené ako podniky s významným vplyvom na trhu na vnútroštátnej úrovni a zároveň by mali poskytovať usmernenia pre harmonizáciu technických špecifikácií veľkoobchodných prístupových produktov schopných uspokojiť takýto zistený nadnárodný dopyt v záujme vnútorného trhu.

(168)

Cieľom každého regulačného zásahu ex ante je v konečnom dôsledku zabezpečiť prínos pre koncových používateľov z hľadiska ceny, kvality a výberu a to tak, že urobí maloobchodné trhy efektívne konkurencieschopné na udržateľnej báze. Je pravdepodobné, že národné regulačné orgány budú postupne schopné nájsť veľa maloobchodných trhov, ktoré budú konkurencieschopné aj bez veľkoobchodnej regulácie, najmä pri zohľadnení očakávaných zlepšení v oblasti inovácie a hospodárskej súťaže.

(169)

Pre národné regulačné orgány je štartovacím bodom na identifikáciu veľkoobchodných trhov umožňujúcich reguláciu ex ante analýza zodpovedajúcich maloobchodných trhov. Analýza efektívnej hospodárskej súťaže sa na maloobchodnej a veľkoobchodnej úrovni vykonáva z hľadiska budúceho vývoja v danom časovom horizonte, a riadi sa právom hospodárskej súťaže prípadne aj príslušnou judikatúrou Súdneho dvora. Ak sa dospeje k záveru, že maloobchodný trh bude bez veľkoobchodnej regulácie ex ante na zodpovedajúcich relevantných trhoch efektívne konkurencieschopný, národný regulačný orgán by mal na základe toho dospieť k záveru, že na príslušnej veľkoobchodnej úrovni už regulácia nie je potrebná.

(170)

Počas postupného prechodu na deregulované trhy budú obchodné dohody, a to aj dohody o spoluinvestovaní a o prístupe, medzi prevádzkovateľmi čoraz častejšie, a pokiaľ budú udržateľné a zlepšia dynamiku hospodárskej súťaže, môžu prispieť k záveru, že veľkoobchodný trh si nevyžaduje reguláciu ex ante. Podobný prístup by sa dal uplatniť aj naopak, na neplánované vypovedanie obchodných dohôd na deregulovanom trhu. Pri analýze takýchto dohôd by sa mala zobrať do úvahy skutočnosť, že vyhliadka regulácie by mohla byť pre vlastníkov sietí motívom na začatie obchodných rokovaní. S cieľom zabezpečiť primerané zohľadnenie vplyvu regulácie uloženej na relevantné trhy pri určovaní, či si daný trh vyžaduje reguláciu ex ante, by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby boli trhy analyzované konzistentným spôsobom a podľa možnosti v rovnakom čase alebo čo najkratšie po sebe.

(171)

Pri posudzovaní veľkoobchodnej regulácie s cieľom riešiť problémy na maloobchodnej úrovni by národné regulačné orgány mali zohľadniť skutočnosť, že niekoľko veľkoobchodných trhov môže poskytnúť veľkoobchodné vstupy na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca pre konkrétny maloobchodný trh, a naopak, že jeden veľkoobchodný trh môže poskytnúť veľkoobchodné vstupy na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca pre rôzne maloobchodné trhy. Dynamiku hospodárskej súťaže na konkrétnom trhu môžu okrem toho ovplyvniť trhy, ktoré sú priľahlé, ale nie sú vo vertikálnom vzťahu, čo môže byť prípad medzi niektorými pevnými a mobilnými trhmi. Národné regulačné orgány by mali toto posudzovanie vykonať pre každý jeden veľkoobchodný trh, v prípade ktorého sa uvažuje o regulácii, pričom by mali začať s nápravnými opatreniami pre prístup k civilnej infraštruktúre, keďže takéto nápravné opatrenia obyčajne vedú k udržateľnejšej hospodárskej súťaži vrátane hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry, a potom analyzovať všetky veľkoobchodné trhy, ktoré sa považujú za trhy umožňujúce reguláciu ex ante, s cieľom posúdiť ich pravdepodobnú vhodnosť riešiť zistené problémy hospodárskej súťaže na maloobchodnej úrovni. Pri rozhodovaní o konkrétnom nápravnom opatrení, ktoré sa má uložiť, by národné regulačné orgány mali posúdiť jeho technickú realizovateľnosť a vykonať analýzu nákladov a prínosov so zreteľom na jeho stupeň vhodnosti riešiť zistené problémy hospodárskej súťaže na maloobchodnej úrovni a so zreteľom na umožnenie hospodárskej súťaže na základe diferenciácie a technologickej neutrality. Národné regulačné orgány by mali zvážiť dôsledky uloženia akéhokoľvek konkrétneho nápravného opatrenia, ktoré, ak by bolo realizovateľné len na niektorých topológiách siete, by mohli predstavovať prekážku pre zavádzanie vysokokapacitných sietí, ktoré je záujme koncových používateľov.

(172)

Národné regulačné orgány by mali bez toho, aby bola dotknutá zásada technologickej neutrality, prostredníctvom uložených nápravných opatrení a podľa možnosti pred zavádzaním infraštruktúry poskytnúť stimuly na vývoj pružnej a otvorenej sieťovej architektúry, čo by nakoniec znížilo zaťaženie a zložitosť nápravných opatrení uložených v neskoršej fáze. V každej fáze posudzovania, predtým ako národný regulačný orgán určí, či by sa podnikom určeným ako podniky s významným vplyvom na trhu malo uložiť dodatočné, ešte zaťažujúcejšie, nápravné opatrenie, by sa národný regulačný orgán mal snažiť zistiť, či je príslušný maloobchodný trh efektívne konkurencieschopný, a to aj pri zohľadnení všetkých relevantných obchodných dohôd alebo iných okolností na veľkoobchodnom trhu vrátane iných typov už platnej regulácie, ako napríklad povinnosti všeobecného prístupu k nereplikovateľným aktívam alebo povinnosti uložené podľa smernice 2014/61/EÚ, ako aj každej regulácie, ktorú národný regulačný orgán považuje za vhodnú pre podnik určený ako podnik s významným vplyvom na trhu. Takéto posúdenie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa uložili iba najvhodnejšie nápravné opatrenia potrebné na účinné riešenie všetkých problémov zistených v rámci analýzy trhu, nebráni tomu, aby národný regulačný orgán dospel k záveru, že kombinácia takýchto nápravných opatrení, hoci s rôznou intenzitou, pri ktorej sa dodržiava zásada proporcionality, poskytuje najmenej rušivé riešenie daného problému. Aj keď také rozdiely nevyústia do vymedzenia odlišných geografických trhov, mali by mať možnosť odôvodniť rozlišovanie medzi vhodnými nápravnými opatreniami uloženými vzhľadom na rozdielnu intenzitu konkurenčného tlaku.

(173)

Regulácia ex ante zavedená na veľkoobchodnej úrovni, čo je v zásade menej narúšajúce než regulácia maloobchodného trhu, sa považuje za dostatočnú na riešenie potenciálnych problémov hospodárskej súťaže na nadväzujúcich maloobchodných trhoch. Pokrok dosiahnutý vo fungovaní hospodárskej súťaže vzhľadom na to, že regulačný rámec pre elektronické komunikácie je už zavedený, bol preukázaný postupnou dereguláciou maloobchodných trhov v celej Únii. Okrem toho by sa mali zjednodušiť pravidlá týkajúce sa ukladania nápravných opatrení ex ante podnikom určeným ako podniky s významným vplyvom na trhu a ak je to možné, mala by sa zvýšiť ich predvídateľnosť. Preto by malo prevládať ukladanie regulačných kontrol ex ante založených na určení podniku ako podniku s významným vplyvom na trhu na veľkoobchodných trhoch.

(174)

Keď národný regulačný orgán zruší veľkoobchodnú reguláciu, mal by definovať primeranú lehotu na oznámenie, aby sa zabezpečil udržateľný prechod na deregulovaný trh. Pri určovaní takejto lehoty na oznámenie by národný regulačný orgán mal brať do úvahy existujúce dohody medzi poskytovateľmi prístupu a záujemcami o prístup, ktoré boli uzavreté na základe uložených regulačných povinností. Takéto dohody konkrétne môžu poskytnúť zmluvnú právnu ochranu záujemcom o prístup na určitú dobu. Národný regulačný orgán by mal tiež zohľadniť účinnú možnosť pre účastníkov trhu využívať akýkoľvek komerčný veľkoobchodný vstup alebo ponuky na spoluinvestovanie, ktorý môže byť k dispozícii na trhu a potrebu zabrániť dlhšiemu obdobiu prípadnej regulačnej arbitráže. V prechodných opatreniach stanovených národným regulačným orgánom by sa mal zohľadniť rozsah a načasovanie regulačného dohľadu nad už existujúcimi dohodami po tom, ako sa začne lehota na oznámenie.

(175)

Aby sa účastníkom trhu poskytla istota, pokiaľ ide o podmienky regulácie, je potrebné stanoviť lehotu na preskúmavania trhu. Analýzu trhu je potrebné vykonávať pravidelne a v primeranom a vhodnom časovom rámci. Je riziko, že ak národný regulačný orgán nevykoná analýzu trhu v rámci stanovenej lehoty, ohrozí tým vnútorný trh a bežné konania o porušení predpisov neprinesú želaný účinok včas. Dotknutý národný regulačný orgán by alternatívne mal mať možnosť požiadať orgán BEREC o pomoc pri dokončení analýzy trhu. Takáto pomoc by mohla mať napríklad podobu osobitnej pracovnej skupiny zloženej z predstaviteľov iných národných regulačných orgánov.

(176)

Z dôvodu vysokej miery technologickej inovácie a veľmi dynamických trhov v oblasti elektronických komunikácií je potrebné rýchlo, koordinovane a harmonizovane upravovať predpisy na úrovni Únie, pretože skúsenosti ukazujú, že odlišnosti medzi jednotlivými národnými regulačnými orgánmi pri vykonávaní regulačného rámca môžu vytvárať prekážky vnútorného trhu.

(177)

Avšak v záujme väčšej stability a predvídateľnosti regulačných opatrení by sa maximálny čas medzi analýzami trhu mal predĺžiť z troch na päť rokov, za predpokladu, že si trhové zmeny v intervenčnom období nevyžiadajú novú analýzu. Pri určovaní, či národný regulačný orgán dodržal svoju povinnosť analyzovať trhy a oznámil príslušný návrh opatrenia minimálne každých päť rokov, sa za začiatok nového päťročného trhového cyklu bude považovať len oznámenie vrátane nového posúdenia vymedzenia trhu a významného vplyvu na trhu. Samotné oznámenie nových alebo zmenených regulačných nápravných opatrení uložených na základe predchádzajúcej a nerevidovanej analýzy trhu sa nebude považovať za splnenie tejto povinnosti. Samotná skutočnosť, že si národný regulačný orgán neplní povinnosť vykonávať analýzu trhu v pravidelných intervaloch stanovených v tejto smernici, by sa nemala považovať sama osebe za dôvod na neplatnosť alebo neuplatniteľnosť existujúcich povinností, ktoré uložil daný národný regulačný orgán na predmetnom trhu.

(178)

Zavedenie špecifických povinností pre podniky určené ako podniky s významným vplyvom na trhu si nevyžaduje dodatočnú analýzu trhu, ale skôr zdôvodnenie, že daná povinnosť je vhodná a primeraná vzhľadom na povahu zisteného problému na danom trhu a súvisiacom maloobchodnom trhu.

(179)

Pri hodnotení primeranosti povinností a podmienok, ktoré sa majú uložiť, národné regulačné orgány by mali zohľadniť rozdielne podmienky hospodárskej súťaže, ktoré existujú v rôznych oblastiach príslušného členského štátu, najmä so zreteľom na výsledky geografického prieskumu vykonaného v súlade s touto smernicou.

(180)

Pri zvažovaní, či uložiť nápravné opatrenia na reguláciu cien, a ak áno, v akej forme, by sa národné regulačné orgány mali snažiť umožniť spravodlivý zisk pre investora v konkrétnom novom investičnom projekte. Predovšetkým sú riziká spojené s investičnými projektmi do nových prístupových sietí, ktoré zabezpečujú produkty, pri ktorých nie je istý dopyt v čase investovania.

(181)

Preskúmanie povinností uložených podnikom určeným ako podniky s významným vplyvom na trhu v čase analýzy trhu by malo národným regulačným orgánom umožniť zohľadniť vplyv nového vývoja na podmienky hospodárskej súťaže, napríklad novo uzatvorených dobrovoľných dohôd medzi podnikmi, ako sú prístupové dohody a dohody o spoluinvestovaní, čím sa zabezpečí pružnosť, ktorá je osobitne potrebná v kontexte dlhodobých regulačných cyklov. Podobný prístup by sa mal uplatniť aj v prípade neplánovaného porušenia alebo vypovedania obchodnej dohody alebo v prípade, keď má takáto dohoda účinky, ktoré sa líšia od analýzy trhu. Ak takéto vypovedanie platnej dohody nastane na deregulovanom trhu, môže sa vyžadovať nová analýza trhu. Ak nedôjde k žiadnej dôležitej zmene na trhu, ale ide o dynamické trhy, môže byť potrebné vykonať analýzu trhu častejšie než každých päť rokov, napríklad najskôr každé tri roky, ako to bolo do dátumu začatia uplatňovania tejto smernice. Trhy by sa mali považovať za dynamické, ak je pravdepodobné, že sa technologický vývoj a štruktúra dopytu koncových používateľov budú vyvíjať takým spôsobom, že závery analýzy prestanú už v strednodobom horizonte byť platné pre značnú skupinu geografických oblastí alebo koncových používateľov v rámci geografického trhu a trhu s produktmi, ktoré vymedzil národný regulačný orgán.

(182)

Transparentnosť podmienok prístupu a prepojenia vrátane cien slúži na urýchlenie rokovaní, predchádzanie rozporom a dodanie dôvery trhovým subjektom v nediskriminačný charakter poskytovania služby. Otvorenosť a transparentnosť technických rozhraní môže byť obzvlášť dôležitá pri zabezpečovaní interoperability. Ak národný regulačný orgán nariadi povinnosť zverejnenia informácií, mal by mať možnosť tiež špecifikovať spôsob, akým sa majú informácie sprístupniť, a či sú bezplatné, berúc do úvahy povahu a účel daných informácií.

(183)

Vzhľadom na rôzne topológie siete, prístupové produkty a trhové okolnosti, ktoré sa objavili od roku 2002, sa ciele prílohy II k smernici 2002/19/ES týkajúce sa uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu a prístupových produktov pre poskytovateľov digitálnych televíznych a rozhlasových služieb dajú dosiahnuť lepšie a pružnejšie tak, že sa poskytnú usmernenia o minimálnych kritériách pre referenčnú ponuku, ktoré má vypracovať a pravidelne aktualizovať orgán BEREC. Uvedená príloha by sa preto mala vypustiť.

(184)

Zásada nediskriminácie zabezpečuje, že podniky s významným vplyvom na trhu nenarúšajú hospodársku súťaž, najmä v prípade vertikálnych zoskupení podnikov poskytujúcich služby pre podniky, s ktorými si konkurujú na nadväzujúcich trhoch.

(185)

S cieľom riešiť diskriminačné správanie, ktoré nesúvisí s cenami, a zabrániť takémuto diskriminačnému správaniu je rovnocennosť vstupov v zásade najspoľahlivejší spôsob, ako dosiahnuť účinnú ochranu pred diskrimináciou. Poskytnutie regulovaných veľkoobchodných vstupov na základe rovnocennosti vstupu na druhej strane pravdepodobne spôsobí vyššie náklady spojené s dodržiavaním predpisov, než iné formy nediskriminačných povinností. Tieto vyššie náklady spojené s dodržiavaním predpisov by sa mali posudzovať podľa prínosov silnejšej hospodárskej súťaže na nižšom stupni reťazca a relevantnosti nediskriminačných záruk za okolností, keď podnik určený ako podnik s významným vplyvom na trhu nepodlieha priamej regulácii cien. Národné regulačné orgány môžu konkrétne usúdiť, že poskytovanie veľkoobchodných vstupov na úkor nových systémov na základe rovnocennosti vstupov pravdepodobne vygeneruje dostatočné čisté prínosy, a teda bude primerané vzhľadom na porovnateľne nižšie dodatočné náklady spojené s dodržiavaním predpisov na zabezpečenie toho, aby novovybudované systémy boli v súlade s rovnocennosťou vstupov. Na druhej strane by národné regulačné orgány mali tiež posúdiť, napríklad zohľadnením nákladov na vykonávanie, či sú povinnosti primerané pre dotknuté podniky, a zvážiť možné prekážky pri zavádzaní nových systémov, pokiaľ ide o postupnú modernizáciu, v prípade, že by podliehali prísnejším regulačným povinnostiam. V členských štátoch s vysokým počtom menších podnikov určených ako podniky s významným vplyvom na trhu môže byť uloženie povinnosti rovnocennosti vstupov každému z uvedených podnikov neprimerané.

(186)

Oddelené účtovníctvo umožňuje názorné zobrazenie transferov vnútorných cien a národným regulačným orgánom kontrolu súladu so záväzkami nediskriminácie. Komisia v tejto súvislosti zverejnila odporúčanie 2005/698/ES (35).

(187)

Aktíva inžinierskych stavieb, na ktoré možno umiestniť vedenie elektronickej komunikačnej siete, sú kľúčové pre úspešné zavádzanie nových sietí kvôli vysokým nákladom na ich zdvojenie a významným úsporám, ktoré možno dosiahnuť pri ich opätovnom využití. Preto je v situácii, keď sú aktíva inžinierskych stavieb vlastnené podnikom určeným ako podnik s významným vplyvom na trhu, okrem pravidiel týkajúcich sa fyzickej infraštruktúry stanovených v smernici 2014/61/EÚ potrebné aj osobitné nápravné opatrenie. Ak aktíva inžinierskych stavieb existujú a je možné ich opätovne použiť, dosiahnutie účinného prístupu k nim má veľmi pozitívny vplyv na zavádzanie konkurenčnej infraštruktúry, a preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa prístup k takýmto aktívam mohol používať ako samostatné nápravné opatrenie na zlepšenie dynamiky hospodárskej súťaže a zavádzania na každom nadväzujúcom trhu, a zohľadnil sa pred posúdením potreby uložiť akékoľvek iné prípadné nápravné opatrenia, a nielen ako doplnkové nápravné opatrenie na iné veľkoobchodné produkty alebo služby alebo ako nápravné opatrenie obmedzené len na podniky využívajúce takéto iné veľkoobchodné produkty alebo služby. Národné regulačné orgány by mali oceniť opakovane použiteľné zastarané aktíva inžinierskych stavieb na základe regulačnej účtovnej hodnoty po odpočítaní akumulovaných odpisov v čase výpočtu a po indexácii príslušným cenovým indexom, ako je index maloobchodných cien a s vyňatím tých aktív, ktorých celá účtovná hodnota je odpísaná počas obdobia najmenej 40 rokov, ale ešte sa stále používajú.

(188)

Pri uložení povinností prístupu novým a rozšíreným infraštruktúram by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby prístupové podmienky zohľadňovali okolnosti predchádzajúce investičnému rozhodnutiu, berúc do úvahy okrem iného náklady na zavádzanie, očakávanú mieru rozšírenia nových produktov a služieb a očakávané úrovne maloobchodných cien. Národné regulačné orgány by okrem toho mali byť schopné eventuálne stanoviť pevné prístupové podmienky na vhodné revízne obdobia, aby investori mali istotu pri plánovaní. V prípade, že regulácia cien sa považuje za primeranú, tieto podmienky môžu zahŕňať rozhodnutia o cenách v závislosti od množstva alebo od dĺžky zmluvy v súlade s právom Únie a za predpokladu, že nemajú diskriminačný účinok. Všetky uložené prístupové podmienky by mali rešpektovať nevyhnutnosť zachovávať efektívnu hospodársku súťaž v službách pre spotrebiteľov a podniky.

(189)

Povinnosť zaručenia prístupu k sieťovej infraštruktúre môže byť oprávnená ako prostriedok zvýšenia hospodárskej súťaže, ale národné regulačné orgány musia zosúladiť práva vlastníka infraštruktúry využívať vlastnú infraštruktúru vo svoj prospech a práva ostatných poskytovateľov služieb na prístup k prostriedkom, ktoré sú nevyhnutné pre poskytovanie konkurenčných služieb.

(190)

Na trhoch, na ktorých možno v budúcnosti očakávať zvýšený počet prístupových sietí, budú mať koncoví používatelia pravdepodobne väčší prospech zo zlepšenia kvality siete prostredníctvom hospodárskej súťaže týkajúcej sa infraštruktúry, než na trhoch, kde je len jedna sieť. Primeranosť hospodárskej súťaže v prípade ďalších parametrov, ako je napríklad cena a výber, pravdepodobne závisí od národných a miestnych podmienok hospodárskej súťaže. Pri posudzovaní primeranosti hospodárskej súťaže v prípade týchto parametrov a potreby regulačného zásahu by národné regulačné orgány mali zohľadniť aj to, či každý zainteresovaný podnik má veľkoobchodný prístup za primeraných obchodných podmienok umožňujúcich udržateľné konkurencieschopné výsledky pre koncových používateľov na maloobchodnom trhu. Uplatňovanie všeobecných pravidiel hospodárskej súťaže na trhoch charakterizovaných udržateľnou a efektívnou hospodárskou súťažou v oblasti infraštruktúry by malo postačovať.

(191)

Ak sú podnikom uložené povinnosti vyžadujúce splnenie oprávnenej požiadavky na prístup k prvkom siete a pridruženým prostriedkom a ich využívanie, môže byť takáto požiadavka odmietnutá len na základe objektívnych kritérií ako technická uskutočniteľnosť alebo potreba udržania integrity siete. V prípade odmietnutia prístupu by poškodená strana mala mať možnosť predložiť prípad na riešenie podľa postupu riešenia sporov podľa tejto smernice. Od podniku s povinnosťou nariadeného prístupu sa nemôže vyžadovať poskytnutie tých typov prístupu, ktoré nie sú v jeho právomoci. Uložením povinnosti nariadeného prístupu zo strany národných regulačných orgánov, ktorý zvyšuje hospodársku súťaž v krátkodobom horizonte, by sa nemali znížiť stimuly konkurenčných subjektov z hľadiska investovania do alternatívnych prostriedkov, ktoré zabezpečia udržateľnejšiu hospodársku súťaž alebo vyšší výkon a výhody pre koncových používateľov z dlhodobého hľadiska. Národné regulačné orgány by pri výbere najmenej rušivého regulačného zásahu a v súlade so zásadou proporcionality mohli napríklad rozhodnúť, že prehodnotia povinnosti uložené podnikom určeným ako podniky s významným vplyvom na trhu a zmenia akékoľvek predchádzajúce rozhodnutie, a to aj stiahnutím povinností alebo uložením či neuložením nových povinností prístupu, ak je to v záujme používateľov a udržateľnej hospodárskej súťaže v oblasti služieb. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť podľa práva Únie stanoviť technické a prevádzkové podmienky pre poskytovateľa alebo beneficientov z nariadeného prístupu. Predovšetkým nariaďovanie technických noriem by malo byť v súlade so smernicou (EÚ) 2015/1535.

(192)

Regulácia cien môže byť potrebná, ak analýza konkrétneho trhu odhalí neefektívnu hospodársku súťaž. Najmä podniky určené ako podniky s významným vplyvom na trhu by sa mali vyvarovať stláčaniu marže, pri ktorej rozdiel medzi ich maloobchodnými cenami a cenami za prepojenie alebo prístup účtovanými konkurenčným subjektom poskytujúcim podobné maloobchodné služby nie je vhodný na zabezpečenie dostatočnej hospodárskej súťaže. Keď národný regulačný orgán kalkuluje náklady vynaložené pri zavádzaní služby nariadenej podľa tejto smernice, je vhodné umožniť primeranú návratnosť vloženého kapitálu vrátane primeraných nákladov práce a stavebných nákladov tak, že sa hodnota kapitálu podľa potreby upraví, aby zohľadňovala aktuálne ocenenie aktív a efektívnosť prevádzky. Metóda návratnosti nákladov by mala zodpovedať okolnostiam, berúc do úvahy potrebu podporovať efektívnosť, udržateľnú hospodársku súťaž a zavádzanie vysokokapacitných sietí, a tým maximalizovať prínosy pre koncových používateľov, a mala by zohľadňovať potrebu mať predvídateľné a stabilné veľkoobchodné ceny v prospech všetkých prevádzkovateľov, ktorí chcú zavádzať nové a dokonalejšie siete, v súlade s odporúčaním Komisie 2013/466/EÚ (36).

(193)

Vzhľadom na neistotu týkajúcu sa miery uspokojenia dopytu po poskytovaní služieb širokopásmového pripojenia novej generácie je dôležité povoliť prevádzkovateľom investujúcim do nových alebo modernizovaných sietí určitú mieru flexibility v stanovení cien s cieľom podporiť efektívne investície a inováciu. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť sa rozhodnúť udržiavať alebo nenariadiť regulované ceny za veľkoobchodný prístup k sieťam novej generácie, ak existujú dostatočné opatrenia chrániace hospodársku súťaž. Konkrétnejšie, s cieľom zabrániť nadmerným cenám na trhoch, kde pôsobia podniky určené ako podniky s významným vplyvom na trhu, by súčasťou flexibility v stanovení cien mali byť dodatočné záruky na ochranu hospodárskej súťaže a záujmov koncových používateľov, ako napríklad prísne nediskriminačné povinnosti, opatrenia na zabezpečenie technickej a ekonomickej replikovateľnosti produktov na nižšom stupni reťazca a preukázateľné obmedzenie maloobchodných cien vyplývajúce z hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry alebo cenový záchytný bod vyplývajúci z iných regulovaných prístupových produktov, alebo oboje. Týmito opatreniami na ochranu hospodárskej súťaže nie je dotknutá identifikácia zo strany národných regulačných orgánov týkajúca sa iných okolností, za ktorých by bolo vhodné nestanoviť regulované ceny za prístup k určitým veľkoobchodným vstupom, ako napríklad v prípade, keď vysoká cenová elasticita dopytu koncových používateľov spôsobuje, že pre podnik určený ako podnik s významným vplyvom na trhu je stratové účtovať ceny výrazne nad konkurenčnú úroveň, alebo ak sa v dôsledku nižšej hustoty obyvateľstva znižujú stimuly na rozvoj vysokokapacitných sietí a národný regulačný orgán zistí, že účinný a nediskriminačný prístup je zabezpečený prostredníctvom povinností uložených v súlade s touto smernicou.

(194)

Ak národný regulačný orgán uloží povinnosť zaviesť systém účtovania nákladov s cieľom podpory regulácie cien, mal by mať možnosť sám vykonávať ročný audit na zabezpečenie zhody s týmto systémom účtovania nákladov za predpokladu, že má potrebný kvalifikovaný personál, alebo požiadať o vykonanie auditu iný kvalifikovaný orgán, ktorý je nezávislý od dotknutého podniku.

(195)

Systém spoplatňovania veľkoobchodných služieb ukončenia hlasových volaní v Únii vychádza zo zásady, že volanie platí sieť volajúcej strany. Z analýzy nahraditeľnosti na strane dopytu a ponuky vyplýva, že v súčasnosti na veľkoobchodnej úrovni neexistujú a ani v blízkej budúcnosti nebudú existovať žiadne náhrady, ktoré by mohli obmedziť stanovenie poplatkov za ukončenie hlasového volania v danej sieti. Vzhľadom na skutočnosť, že pre trhy so službou ukončenia volania je charakteristický obojsmerný prístup, patrí medzi ďalšie potenciálne problémy hospodárskej súťaže krížové subvencovanie medzi prevádzkovateľmi. Uvedené možné problémy v oblasti hospodárskej súťaže sú bežné na trhoch so službou ukončenia hlasového volania v pevnej aj mobilnej sieti. Vzhľadom na schopnosť a motiváciu prevádzkovateľov poskytujúcich službu ukončenia volania zvyšovať ceny výrazne nad náklady sa zo strednodobého hľadiska za najvhodnejší zásah zameraný na riešenie tejto obavy považuje nákladová orientácia. Budúci vývoj na trhu môže zmeniť dynamiku týchto trhov do takej miery, že regulácia už nebude potrebná.

(196)

V záujme zníženia regulačného zaťaženia pri konzistentnom riešení problémov hospodárskej súťaže týkajúcich sa veľkoobchodných služieb ukončenia hlasových volaní v celej Únii by mala Komisia prostredníctvom delegovaného aktu stanoviť jednotnú maximálnu sadzbu za ukončenie hlasového volania pre mobilné služby a jednotnú maximálnu sadzbu za ukončenie hlasového volania pre pevné služby, ktoré by sa uplatňovali v celej Únii.

(197)

V tejto smernici by sa mali stanoviť podrobné kritériá a parametre, na základe ktorých sa stanovujú hodnoty sadzieb za ukončenie hlasových volaní. Sadzby za ukončenie volania v celej Únii nepretržite klesajú a očakáva sa, že budú klesať aj naďalej. Komisia by pri stanovení maximálnych sadzieb za ukončenie volania v prvom delegovanom akte prijatom na základe tejto smernice, nemala zohľadniť žiadne neodôvodnené mimoriadne vnútroštátne odchýlky od tohto trendu.

(198)

Vzhľadom na súčasnú neistotu týkajúcu sa miery uspokojenia dopytu po širokopásmových vysokokapacitných službách, ako aj všeobecné úspory z rozsahu a hustoty ponúkajú dohody o spoluinvestovaní významné výhody z dôvodu rozdelenia nákladov a rizík, čo menším podnikom umožňuje investovať za ekonomicky racionálnych podmienok, čím sa podporuje udržateľná, dlhodobá hospodárska súťaž aj v oblastiach, kde hospodárska súťaž v oblasti infraštruktúry nemusí byť efektívna. Takéto spoluinvestovanie môže mať rôzne podoby vrátane spoluvlastníctva aktív siete alebo dlhodobého rozdelenia rizika prostredníctvom spolufinancovania alebo prostredníctvom kúpnych zmlúv. V uvedenej súvislosti je dôsledkom kúpnych zmlúv, ktorými sa ustanovuje spoluinvestovanie, nadobudnutie osobitných práv na kapacitu štrukturálneho charakteru, čo zahŕňa stupeň spolurozhodovania a umožňuje spoluinvestorom skutočne a v dlhodobom horizonte udržateľne súťažiť na nadväzujúcich trhoch, na ktorých pôsobí podnik určený ako podnik s významným vplyvom na trhu. Naproti tomu z obchodných dohôd o prístupe, ktoré sa obmedzujú na prenájom kapacity, takéto práva nevyplývajú, a preto by sa nemali považovať za spoluinvestovanie.

(199)

Ak podnik určený ako podnik s významným vplyvom na trhu ponúkne spoluinvestovanie do vysokokapacitných sietí, ktoré pozostávajú z prvkov optických vlákien zavedených až do priestorov koncového používateľa alebo po základňovú stanicu, za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok, v dôsledku čoho majú podniky rôznych veľkostí a s rôznou kapacitou financovania príležitosť stať sa spoluinvestormi infraštruktúry, národný regulačný orgán by mal mať možnosť upustiť od uloženia povinností na novú vysokokapacitnú sieť podľa tejto smernice, ak aspoň jeden potenciálny spoluinvestor uzavrel dohodu o spoluinvestovaní s uvedeným podnikom. Ak národný regulačný orgán rozhodne, že ponuka na spoluinvestovanie, ktorá nevyústila do dohody, bude záväzná a že neuloží dodatočné regulačné povinnosti, môže tak urobiť pod podmienkou, že takáto dohoda sa musí uzavrieť skôr, než dané deregulačné opatrenie nadobudne účinnosť. Vysokokapacitné siete pozostávajúce z prvkov optických vlákien zavedených do bezprostrednej blízkosti priestorov koncového používateľa z vonkajšej strany by mali podliehať rovnakému regulačnému zaobchádzaniu v prípade, že zavedenie prvkov optických vlákien až do priestorov koncového používateľa je technicky nerealizovateľné.

(200)

Keď má národný regulačný orgán v úmysle upustiť od uloženia povinností, mal by tak urobiť po tom, čo sa uistil, že ponuky na spoluinvestovanie spĺňajú potrebné kritériá a že sú urobené v dobrej viere. Rozdielna regulačná úprava týkajúca sa nových vysokokapacitných sietí by mala byť predmetom preskúmania v nasledujúcich analýzach trhu, na základe ktorých sa môžu vyžadovať zmeny regulačnej úpravy, a to najmä po určitom čase. V riadne odôvodnených prípadoch by mali mať národné regulačné orgány možnosť uložiť povinnosti na takéto nové prvky siete, ak zistia, že niektoré trhy by pri absencii regulačného zásahu čelili značným problémom na úrovni hospodárskej súťaže. Najmä v prípadoch, keď existujú viaceré nadväzujúce trhy, ktoré nedosiahli rovnaký stupeň hospodárskej súťaže, môžu národné regulačné orgány vyžadovať konkrétne asymetrické nápravné opatrenia na podporu efektívnej hospodárskej súťaže, okrem iného napríklad špecializované maloobchodné trhy, ako sú produkty elektronických komunikácií pre obchodných koncových používateľov. V záujme zachovania konkurencieschopnosti trhov by národné regulačné orgány mali tiež chrániť práva záujemcov o prístup, ktorí sa nezúčastňujú na danom spoluinvestovaní. To by sa malo dosiahnuť zachovaním existujúcich prístupových produktov, alebo ak sa zastarané prvky siete v dohľadnom čase odstránia, uložením povinnosti zaviesť prístupové produkty, ktorých funkčnosť a kvalita je aspoň porovnateľná s tými, ktoré predtým poskytovala zastaraná infraštruktúra, pričom by sa v oboch prípadoch uplatnil vhodný prispôsobivý mechanizmus schválený národným regulačným orgánom, ktorým by sa neoslabili stimuly pre spoluinvestorov.

(201)

V záujme jednotných regulačných postupov v celej Únii by Komisia v prípade, ak národné regulačné orgány dospejú k záveru, že podmienky ponúk na spoluinvestovanie sú splnené, mala mať možnosť požadovať od národného regulačného orgánu, aby stiahol svoje návrhy opatrení buď upustením od uloženia povinností alebo prostredníctvom zásahu v podobe regulačných povinností s cieľom riešiť podstatné problémy týkajúce sa hospodárskej súťaže, ak sa orgán BEREC stotožní s vážnymi pochybnosťami Komisie, pokiaľ ide o zlučiteľnosť tohto navrhovaného opatrenia s právom Únie, a najmä s regulačnými cieľmi podľa tejto smernice. V záujme efektívnosti by národný regulačný orgán mal mať možnosť podať Komisii jediné oznámenie o navrhovanom opatrení, ktoré sa vzťahuje na systém spoluinvestovania, ktorý spĺňa príslušné podmienky. V prípade, že Komisia neuplatní svoje právomoci požadovať zrušenie navrhovaného opatrenia, by bolo neprimerané, aby následné zjednodušené oznámenia jednotlivých rozhodnutí národného regulačného orgánu na základe toho istého systému, a to aj vrátane dôkazu o uzavretí dohody s aspoň jedným spoluinvestorom, boli predmetom rozhodnutia o zrušení, ak sa okolnosti nezmenia. Okrem toho naďalej platia povinnosti uložené podnikom bez ohľadu na to, či boli určené ako podniky s významným vplyvom na trhu podľa tejto smernice alebo smernice o 2014/61/EÚ. Povinnosťami súvisiacimi s dohodami o spoluinvestovaní nie je dotknuté uplatňovanie práva Únie.

(202)

Účelom funkčného oddelenia, na základe ktorého sa od vertikálne integrovaného podniku vyžaduje, aby zriadil prevádzkovo samostatné obchodné subjekty, je zabezpečiť poskytovanie úplne rovnocenných prístupových produktov všetkým nadväzujúcim prevádzkovateľom (vrátane jeho vlastných vertikálne integrovaných oddelení). Funkčným oddelením sa môže skvalitniť hospodárska súťaž na viacerých relevantných trhoch tým, že sa značne zníži motivácia diskriminovať a uľahčí sa overovanie a presadzovanie dodržiavania povinnosti nediskriminovať. Vo výnimočných prípadoch by malo byť možné funkčné oddelenie odôvodniť ako nápravné opatrenie, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť účinnú nediskrimináciu na viacerých dotknutých trhoch a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky, že v oblasti infraštruktúry dôjde k hospodárskej súťaži v primeranom časovom rámci po využití jedného alebo viacerých nápravných opatrení, ktoré sa predtým považovali za vhodné. Je však veľmi dôležité zabezpečiť, aby uloženie funkčného oddelenia naďalej motivovalo daný podnik na investovanie do svojej siete a neviedlo k možným nepriaznivým vplyvom na blahobyt spotrebiteľov. Jeho uloženie si vyžaduje v súlade s postupom analýzy trhu koordinovanú analýzu rôznych relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou. Pri vykonávaní analýzy trhu a navrhovaní podrobností takéhoto nápravného opatrenia by národné regulačné orgány mali venovať osobitnú pozornosť produktom, ktoré majú spravovať samostatné obchodné subjekty, s prihliadnutím na rozsah zavedenia siete a na stupeň technologického pokroku, ktorý by mohol ovplyvniť nahraditeľnosť pevných a bezdrôtových služieb. S cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu by návrhy na funkčné oddelenie mala vopred schvaľovať Komisia.

(203)

Vykonanie funkčného oddelenia by nemalo samostatným obchodným subjektom brániť v používaní náležitých koordinačných mechanizmov, aby sa zabezpečila ochrana práv materskej spoločnosti na dohľad nad hospodárením a riadením.

(204)

Ak sa vertikálne integrovaný podnik rozhodne previesť svoje aktíva tvoriace miestnu prístupovú sieť alebo ich podstatnú časť na samostatnú právnickú osobu, v ktorej nemá majetkovú účasť, alebo vytvoriť samostatný obchodný subjekt pre oblasť prístupových produktov, národný regulačný orgán by mal posúdiť vplyv plánovanej transakcie vrátane všetkých záväzkov v oblasti prístupu, ktoré tento podnik ponúka, na všetky existujúce regulačné povinnosti uložené vertikálne integrovanému podniku s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť všetkých nových opatrení so touto smernicou. Dotknutý národný regulačný orgán by mal vykonať novú analýzu trhov, na ktorých pôsobí oddelený subjekt, a podľa toho ukladať, zachovávať, meniť alebo rušiť povinnosti. Na uvedený účel by národný regulačný orgán mal mať možnosť požadovať od podniku informácie.

(205)

Už dnes je na niektorých trhoch možné, aby podniky určené ako podniky s významným vplyvom na trhu mali možnosť ako súčasť analýzy trhu ponúknuť záväzky, ktorých cieľom je riešiť problémy hospodárskej súťaže zistené národným regulačným orgánom a ktoré národný regulačný orgán následne zohľadní pri rozhodovaní o vhodných nápravných opatreniach. Pri rozhodovaní o najvhodnejších nápravných opatreniach by sa mal zohľadniť každý nový vývoj na trhu. Povahou ponúknutých záväzkov ako takou sa však neobmedzuje diskrečná právomoc udelená národnému regulačnému orgánu uložiť nápravné opatrenia podnikom určeným ako podniky s významným vplyvom na trhu, ani ňou nie sú dotknuté ustanovenia o regulačnej úprave spoluinvestovania. V záujme zvýšenia transparentnosti a zabezpečenia právnej istoty v celej Únii by sa mal v tejto smernici ustanoviť postup, podľa ktorého by podniky ponúkli záväzky a národné regulačné orgány by ich posudzovali, pričom by zohľadňovali názory účastníkov trhu prostredníctvom testu trhu, ktoré by sa vo vhodnom prípade stali záväzné pre podnik navrhujúci záväzky a vykonateľné zo strany národného regulačného orgánu. Pokiaľ národný regulačný orgán nestanovil záväzky v oblasti spoluinvestovania za záväzné a rozhodol sa neuložiť povinnosti, nemá uvedený postup vplyv na uplatňovanie postupu analýzy trhu ani povinnosti zaviesť vhodné a primerané nápravné opatrenia na riešenie zisteného zlyhania trhu.

(206)

Národné regulačné orgány by mali mať možnosť rozhodnúť o záväznosti záväzkov, vcelku alebo sčasti, na konkrétne obdobie, ktoré by nemalo presiahnuť obdobie, na ktoré boli navrhnuté, a to po vykonaní testu trhu prostredníctvom verejnej konzultácie so zainteresovanými stranami. V prípade, že sa záväzky stali záväzné, národný regulačný orgán by mal zvážiť dôsledky tohto rozhodnutia vo svojej analýze trhu a zohľadniť ich pri výbere najvhodnejších regulačných opatrení. Národné regulačné orgány by mali zohľadniť záväzky prijaté z perspektívy budúceho vývoja udržateľnosti, najmä pri výbere obdobia, pre ktoré sú záväzné, pričom by mali zohľadniť hodnotu, ktorú zainteresované subjekty pripisujú verejnej konzultácii o stabilných a predvídateľných trhových podmienkach. Záväznými záväzkami, ktoré sa týkajú dobrovoľného odčlenenia vertikálne integrovaným podnikom určeným ako podnik s významným vplyvom na jednom alebo viacerých relevantných trhoch, sa môže zvýšiť predvídateľnosť a transparentnosť procesu tak, že sa stanoví proces vykonávania plánovaného odčlenenia, napríklad prostredníctvom plánu vykonávania s jasnými medzníkmi a predvídateľnými následkami, ak určité medzníky nie sú splnené.

(207)

Záväzky môžu zahŕňať vymenovanie monitorujúceho správcu, ktorého identitu a mandát by mal schváliť národný regulačný orgán, a povinnosť podniku, ktorý ich ponúka, poskytovať pravidelné správy o vykonávaní.

(208)

Vlastníci sietí, ktorých obchodný model je obmedzený na poskytovanie veľkoobchodných služieb druhým, môžu byť užitoční pri vytvorení prosperujúceho veľkoobchodného trhu s pozitívnymi účinkami pre maloobchodnú hospodársku súťaž na nadväzujúcom trhu. Okrem toho, ich obchodný model môže byť príťažlivý pre potenciálnych finančných investorov do stabilnejších aktív infraštruktúry s dlhodobejšími vyhliadkami na zavádzanie vysokokapacitných sietí. Prítomnosť výlučne veľkoobchodného podniku však nemusí viesť k maloobchodným trhom s efektívnou hospodárskou súťažou a výlučne veľkoobchodné podniky môžu byť na trhoch s konkrétnym produktom alebo na geografických trhoch určené ako podniky s významných vplyvom na trhu. Určité riziká hospodárskej súťaže vyplývajúce zo správania podnikov uplatňujúcich výlučne veľkoobchodné obchodné modely by mohli byť nižšie ako v prípade vertikálne integrovaných podnikov za predpokladu, že výlučne veľkoobchodný model je skutočný a neexistujú žiadne stimuly na diskrimináciu medzi poskytovateľmi na nadväzujúcom trhu. Regulačná odpoveď by preto mala byť úmerne menej narúšajúca, ale mala by zachovať najmä možnosť zaviesť povinnosti týkajúce sa stanovenia spravodlivých a primeraných cien. Národné regulačné orgány by mali byť na druhej strane schopné zasiahnuť v prípade, že nastanú problémy v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré poškodzujú koncových používateľov. Podnik aktívny na veľkoobchodnom trhu, ktorý poskytuje maloobchodné služby výlučne obchodným používateľom, ktorí sú väčší než malé a stredné podniky, by sa mal vnímať ako výlučne veľkoobchodný podnik.

(209)

Na uľahčenie prechodu z zastaraných metalických sietí na siete novej generácie, čo je v záujme koncových používateľov, by národné regulačné orgány mali byť schopné monitorovať vlastné iniciatívy prevádzkovateľov siete v tejto oblasti a v prípade potreby stanoviť podmienky pre primeraný proces prechodu, napríklad prostredníctvom predchádzajúceho upozornenia, transparentnosti a dostupnosti alternatívneho prístupového produktu, ktorý by bol aspoň porovnateľnej kvality, keď vlastník siete preukázal úmysel a pripravenosť prejsť na modernizovanú sieť. S cieľom zabrániť neodôvodneným zdržaniam pri prechode by národné regulačné orgány mali mať právomoc zrušiť povinnosti prístupu týkajúce sa metalickej siete po tom, ako bol stanovený primeraný postup prechodu a zabezpečilo sa splnenie podmienok a proces prechodu zo zastaranej infraštruktúry. Vlastníci sietí by však mali mať možnosť vyradiť zastarané siete. Záujemcovia o prístup, ktorí prechádzajú z prístupového produktu založeného na zastaranej infraštruktúre na prístupový produkt založený na pokročilejšej technológii alebo médiu, by mali mať možnosť zmodernizovať svoj prístup na úroveň ktoréhokoľvek regulovaného produktu s vyššou kapacitou, ale nemalo by sa to od nich vyžadovať. V prípade modernizácie by záujemcovia o prístup mali dodržiavať regulačné podmienky prístupu k prístupovému produktu s vyššou kapacitou, ktoré určil národný regulačný orgán vo svojej analýze trhu.

(210)

Liberalizácia telekomunikačného sektoru, rastúca hospodárska súťaž a väčšie možnosti výberu komunikačných služieb idú ruka v ruke s paralelnými opatreniami týkajúcimi sa vytvárania harmonizovaného regulačného rámca, ktorý zabezpečí poskytovanie univerzálnej služby. Koncepcia univerzálnej služby by sa mala vyvíjať tak, aby odrážala pokrok v technológii, rozvoj trhu a zmeny v požiadavkách používateľa.

(211)

Podľa článku 169 ZFEÚ má Únia prispievať k ochrane spotrebiteľov.

(212)

Univerzálna služba predstavuje záchrannú sieť, ktorou sa zabezpečí, že všetkým koncovým požívateľom bude dostupný aspoň minimálny súbor služieb a spotrebiteľom bude cenovo prijateľný, pokiaľ riziko sociálneho vylúčenia vyplývajúce z nedostatku takéhoto prístupu bráni občanom plne sa sociálne a hospodársky zapojiť do spoločnosti.

(213)

Základný širokopásmový prístup k internetu je prakticky všeobecne dostupný v celej Únii a veľmi hojne používaný na širokú škálu činností. Celková miera využívania je však nižšia než dostupnosť, keďže niektoré osoby stále nie sú pripojené z dôvodov týkajúcich sa informovanosti, nákladov a zručností či z dôvodov výberu. Cenovo prijateľný primeraný širokopásmový prístup k internetu získal pre spoločnosť a širšiu ekonomiku rozhodujúci význam. Poskytuje základ pre účasť na digitálnom hospodárstve a spoločnosti prostredníctvom základných internetových služieb.

(214)

Základnou požiadavkou univerzálnej služby je zabezpečiť, aby mali všetci spotrebitelia za prijateľnú cenu prístup k službám primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasovým komunikačným službám na pevnom mieste. Členské štáty by tiež mali mať možnosť zabezpečiť cenovú dostupnosť služieb primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb, ktoré nie sú poskytované na pevnom mieste, pre občanov v pohybe, ak to považujú za potrebné na zabezpečenie plnej sociálnej a hospodárskej účasti spotrebiteľov na spoločnosti. Osobitná pozornosť by sa mala v uvedenej súvislosti venovať zabezpečeniu rovnocenného prístupu pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím. Nemali by existovať žiadne obmedzenia z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa zabezpečuje spojenie, či už s využitím drôtových alebo bezdrôtových technológií, ani žiadne obmedzenia z hľadiska kategórií poskytovateľov, ktorí plnia všetky alebo len časť povinností poskytovať univerzálnu službu.

(215)

Rýchlosť prístupu k internetu, akú má konkrétny používateľ, závisí od niekoľkých faktorov vrátane poskytovateľov pripojenia k internetu, ako aj konkrétnej aplikácie, pre ktorú sa pripojenie využíva. Je na členských štátoch, aby s prihliadnutím na správu orgánu BEREC o najlepších postupoch vymedzili primeraný širokopásmový prístup k internetu na základe vnútroštátnych podmienok a minimálnej šírky pásma, ktorú využíva väčšina spotrebiteľov na území členského štátu, s cieľom umožniť primeranú úroveň sociálneho začlenenia a účasti na digitálnom hospodárstve a spoločnosti na ich území. Cenovo prijateľná služba primeraného širokopásmového prístupu k internetu by mala mať dostatočnú šírku pásma, aby sa zabezpečila podpora prístupu a použitia aspoň minimálneho súboru základných služieb, ktoré zohľadňujú služby, ktoré používa väčšina koncových používateľov. Na uvedený účel by mala Komisia monitorovať vývoj vo využívaní internetu s cieľom identifikovať tie služby online, ktoré využíva väčšina koncových používateľov v celej Únii a ktoré sú potrebné na zabezpečenie sociálnej a hospodárskej účasti na spoločnosti, a zoznam zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať. Požiadavky práva Únie, ktoré sa týkajú prístupu k otvorenému internetu, najmä nariadenia (EÚ) 2015/2120, by sa mali uplatňovať na všetky služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu.

(216)

Spotrebitelia by nemali byť povinní mať prístup k službám, ktoré nechcú, a preto by malo byť pre oprávnených spotrebiteľov možné na požiadanie obmedziť cenovo prijateľnú univerzálnu službu na hlasové komunikačné služby.

(217)

Nové členské štáty by mali mať možnosť rozšíriť opatrenia týkajúce sa cenovej dostupnosti a kontroly výdavkov na mikropodniky a malé a stredné podniky a neziskové organizácie za predpokladu, že spĺňajú príslušné podmienky.

(218)

Národné regulačné orgány by v koordinácii s inými príslušnými orgánmi mali mať možnosť monitorovať vývoj a úroveň maloobchodných taríf pri službách, ktoré patria do rozsahu povinností poskytovať univerzálnu službu. Takéto monitorovanie by sa malo vykonávať tak, aby nepredstavovalo nadmerné administratívne zaťaženie ani pre národné regulačné orgány a iné príslušné orgány, ani pre poskytovateľov takýchto služieb.

(219)

Prijateľná cena je cena vymedzená členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni na základe špecifických vnútroštátnych podmienok. Ak členské štáty zistia, že maloobchodné ceny za primeraný širokopásmový prístup k internetu a hlasové komunikačné služby nie sú cenovo prijateľné pre spotrebiteľov s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami vrátane starších ľudí, koncových používateľov so zdravotným postihnutím a spotrebiteľov žijúcich vo vidieckych alebo geograficky izolovaných oblastiach, mali by prijať vhodné opatrenia. Na tento účel by členské štáty mohli týmto spotrebiteľom poskytovať priamu podporu na komunikačné účely, ktorá by mohla byť súčasťou dávok sociálneho zabezpečenia, alebo poukážky alebo priame platby poukazované týmto spotrebiteľom. So zreteľom na potrebu minimalizovať narušenia trhu to môže byť vhodná alternatíva. Členské štáty by prípadne alebo okrem toho mohli vyžadovať od všetkých poskytovateľov takýchto služieb, aby týmto spotrebiteľom ponúkali základné tarifné možnosti alebo tarifné balíky.

(220)

Zabezpečenie cenovej dostupnosti môže obsahovať osobitné tarifné možnosti alebo tarifné balíky určené na uspokojenie potrieb používateľov s nízkym príjmom alebo používateľov s osobitnými sociálnymi potrebami. Takéto ponuky by mali obsahovať základné prvky, aby sa predišlo narušeniu fungovania trhu. Cenová dostupnosť pre jednotlivých spotrebiteľov by mala byť založená na ich práve uzavrieť zmluvu s poskytovateľom, dostupnosti čísla, stálom pripojení služby a ich schopnosti monitorovať a kontrolovať svoje výdavky.

(221)

Ak členský štát vyžaduje od poskytovateľov, aby spotrebiteľom s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami ponúkali tarifné možnosti alebo tarifné balíky odlišné od tých, ktoré poskytujú za bežných obchodných podmienok, tieto tarifné možnosti alebo tarifné balíky by mali poskytovať všetci poskytovatelia prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb. Požiadavka, aby všetci poskytovatelia prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb ponúkli tarifné možnosti alebo tarifné balíky, by v súlade so zásadou proporcionality nemala viesť k nadmernému administratívnemu alebo finančnému zaťaženiu týchto poskytovateľov alebo členských štátov. Ak členský štát na základe objektívneho posúdenia preukáže takéto nadmerné administratívne alebo finančné zaťaženie, môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že povinnosť ponúkať osobitné tarifné možnosti alebo tarifné balíky uloží iba určeným poskytovateľom. V objektívnom posúdení by sa mali tiež zvážiť výhody, ktoré plynú pre spotrebiteľov s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami z výberu poskytovateľov, a prínosy pre všetkých poskytovateľov, ktorí môžu ťažiť z toho, že sú poskytovateľmi univerzálnej služby. Ak členský štát výnimočne rozhodne, že povinnosť ponúkať osobitné tarifné možnosti alebo tarifné balíky sa uloží iba určeným poskytovateľom, mali by zaistiť, že spotrebitelia s nízkym príjmom alebo s osobitnými potrebami budú mať na výber poskytovateľov, ktorí ponúkajú sociálne tarify. V určitých prípadoch však členské štáty nemusia byť schopné zaručiť výber poskytovateľov, napríklad ak v mieste bydliska beneficienta poskytuje služby iba jeden podnik alebo ak by poskytovanie výberu znamenalo nadmerné dodatočné organizačné a finančné zaťaženie členského štátu.

(222)

Cenová dostupnosť by už viac nemala predstavovať prekážku prístupu spotrebiteľov k minimálnemu súboru služieb pripojenia. Právo uzavrieť zmluvu s poskytovateľom by malo znamenať, že spotrebitelia, ktorí môžu čeliť odmietnutiu, najmä tí s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami, by mali mať možnosť uzavrieť zmluvy o poskytovaní cenovo prijateľných služieb primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb aspoň v pevnom mieste s ktorýmkoľvek poskytovateľom, ktorý takéto služby v danom mieste poskytuje, alebo s určeným poskytovateľom, ak členský štát výnimočne rozhodol, že na ponúkanie týchto tarifných možností alebo tarifných balíkov určí jedného alebo viacerých poskytovateľov. S cieľom minimalizovať finančné riziká, ako je nezaplatenie faktúr, by poskytovatelia mali mať možnosť poskytovať zmluvu s podmienkami vyžadujúcimi platbu vopred na základe individuálnych cenovo prijateľných predplatených jednotiek.

(223)

S cieľom zabezpečiť, aby sa s občanmi dalo spojiť hlasovými komunikačnými službami by členské štáty mali zabezpečiť dostupnosť čísla počas primeraného obdobia, ako aj počas obdobia nepoužívania hlasových komunikačných služieb. Poskytovatelia by mali mať možnosť zaviesť mechanizmy na kontrolu ďalšieho záujmu spotrebiteľa zachovať dostupnosť čísla.

(224)

Kompenzácia pre poskytovateľov takýchto služieb za týchto okolností nemusí vyústiť do narušenia hospodárskej súťaže za predpokladu, že sa takým poskytovateľom uhradia príslušné špecifické čisté náklady a za predpokladu, že čisté nákladové zaťaženie sa uhrádza z hľadiska hospodárskej súťaže neutrálnym spôsobom.

(225)

S cieľom posúdiť potrebu opatrení cenovej dostupnosti by národné regulačné orgány v koordinácii s inými príslušnými orgánmi mali byť schopné monitorovať vývoj a podrobnosti týkajúce sa ponúk tarifných možností alebo tarifných balíkov pre spotrebiteľov s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami.

(226)

Členské štáty by mali zaviesť opatrenia na podporu vytvorenia trhu pre cenovo prijateľné produkty a služby s prvkami pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím vrátane zariadení s podpornými technológiami. To možno dosiahnuť okrem iného odvolaním sa na európske normy alebo podporou vykonávania požiadaviek v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť produktov a služieb. Členské štáty by mali podľa vnútroštátnych okolností zaviesť vhodné opatrenia, ktoré poskytujú členským štátom flexibilitu prijať osobitné opatrenia, napríklad ak trh neponúka cenovo prijateľné produkty a služby zahŕňajúce zariadenia pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím za normálnych ekonomických podmienok. Tieto opatrenia by mohli zahŕňať priamu finančnú podporu pre koncových používateľov. Náklady na konverzné služby pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím by mali zodpovedať priemerným nákladom na hlasové komunikačné služby.

(227)

Konverzné služby sa vzťahujú na služby, ktorými sa umožňuje obojsmerná komunikácia medzi vzdialenými koncovými používateľmi rôznymi spôsobmi komunikácie (napríklad textová komunikácia, posunková reč, hovorová komunikácia) zabezpečením konverzie medzi týmito spôsobmi komunikácie obvykle prostredníctvom ľudskej obsluhy. Text v reálnom čase je vymedzený v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť produktov a služieb, a odkazuje na formu textovej konverzácie medzi dvomi bodmi alebo konferencie medzi viacerými bodmi, pri ktorej sa zapisovaný text zasiela tak, že používateľ vníma komunikáciu ako plynulý tok znakov.

(228)

V prípade dátovej komunikácie s rýchlosťou prenosu dát, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila primeraný širokopásmový prístup k internetu, je pevné pripojenie takmer všeobecne dostupné a využíva ho väčšina občanov Únie. Štandardné pevné širokopásmové pokrytie a dostupnosť v Únii dosiahlo v roku 2015 97 % domácností s priemernou mierou využitia 72 % a služby založené na bezdrôtovej technológií majú ešte väčší dosah. Medzi členskými štátmi však existujú rozdiely, pokiaľ ide o dostupnosť a cenovú dostupnosť pevného širokopásmového pripojenia v mestských a vidieckych oblastiach.

(229)

Trh hrá vedúcu úlohu pri zabezpečení dostupnosti širokopásmového prístupu k internetu s neustále rastúcou kapacitou. V oblastiach, kde trh nemôže uspokojiť potreby, sa objavujú iné nástroje verejnej politiky na podporu dostupnosti pripojení k primeranému širokopásmovému prístupu k internetu, ktoré sú v zásade nákladovo efektívnejšie a menej narúšajú trh ako povinnosti poskytovať univerzálnu službu, napríklad využívanie finančných nástrojov, ako sú nástroje dostupné v rámci Európskeho fondu pre strategické investície a Nástroja na prepájanie Európy, využívanie verejného financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov, začlenenie povinností pokrytia do práv na využívanie rádiového spektra s cieľom podporiť zavádzanie širokopásmových sietí v menej obývaných oblastiach a verejné investície v súlade s pravidlami štátnej pomoci Únie.

(230)

Ak sa po vykonaní riadneho posúdenia a zohľadnení výsledkov geografického prieskumu zavádzania sietí vykonaného príslušným orgánom alebo najnovších informácií, ktoré mali členské štáty k dispozícii pred výsledkami prvého geografického prieskumu, ukázalo, že trh, ani verejné intervenčné mechanizmy pravdepodobne neposkytnú koncovým používateľom v určitých oblastiach pripojenie schopné poskytovať službu primeraného širokopásmového prístupu k internetu podľa vymedzenia členských štátov ani hlasové komunikačné služby na pevnom mieste, členský štát by mal mať možnosť výnimočne určiť rôznych poskytovateľov alebo skupinu poskytovateľov, ktorí budú uvedené služby v rôznych relevantných častiach územia daného štátu poskytovať. Okrem geografického prieskumu by členské štáty mali mať v prípade potreby možnosť využiť akýkoľvek iný dôkaz, aby zistili, v akom rozsahu je na pevnom mieste dostupný primeraný širokopásmový prístup k internetu a hlasové komunikačné služby. Tento dodatočný dôkaz môže zahŕňať údaje, ktoré majú národné regulačné orgány k dispozícii v rámci postupu analýzy trhu, a údaje zhromaždené od používateľov. Členské štáty by mali mať možnosť obmedziť povinnosti poskytovať univerzálnu službu podporujúce dostupnosť služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu na miesto pobytu alebo bydlisko koncového používateľa. Nemali by existovať žiadne prekážky z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa zabezpečujú služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasové komunikačné služby na pevnom mieste, či už s využitím drôtových alebo bezdrôtových technológií, ani žiadne prekážky z hľadiska toho, ktoré podniky plnia všetky povinnosti poskytovať univerzálnu službu, alebo ich časť.

(231)

V súlade so zásadou subsidiarity je preto na členských štátoch, aby na základe objektívnych kritérií rozhodli, ktoré podniky sa určia za poskytovateľov univerzálnej služby, pričom sa v prípade potreby do úvahy zoberie schopnosť a ochota podnikov akceptovať všetky alebo určité povinnosti poskytovať univerzálnu službu. Toto nevylučuje možnosť, aby členské štáty do uvedeného procesu určenia zaradili osobitné podmienky odôvodnené z hľadiska efektívnosti, medzi ktoré patrí zoskupovanie geografických oblastí alebo komponentov alebo stanovenie minimálnych období určenia.

(232)

Mali by sa odhadnúť náklady na zabezpečenie dostupnosti pripojenia schopného poskytovať službu primeraného širokopásmového prístupu k internetu, ako je identifikované v súlade s touto smernicou a hlasové komunikačné služby na pevnom mieste za prijateľnú cenu v rámci povinností poskytovať univerzálnu službu, a to najmä posúdením očakávaného finančného zaťaženia poskytovateľov a používateľov v odvetví elektronických komunikácií.

(233)

Požiadavky na zaistenie celonárodného územného pokrytia uložené v rámci postupu určenia pravdepodobne vopred vylúčia alebo odradia určité podniky od toho, aby sa uchádzali o určenie za poskytovateľov univerzálnej služby. Určenie poskytovateľov, ktorí majú plniť povinnosti poskytovať univerzálnu službu, na príliš dlhé alebo neobmedzené obdobie môže takisto viesť k a priori vylúčeniu určitých poskytovateľov. Ak členský štát rozhodne o určení jedného alebo viacerých poskytovateľov na účely cenovej dostupnosti, malo by byť možné, aby títo poskytovatelia boli odlišní od poskytovateľov určených na účely dostupnosti univerzálnej služby.

(234)

Ak sa poskytovateľ, ktorý je výnimočne určený na poskytovanie iných tarifných možností alebo tarifných balíkov, než sú tarifné možnosti alebo balíky poskytované za bežných obchodných podmienok určené v súlade s touto smernicou alebo na zabezpečovanie dostupnosti služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu alebo hlasových komunikačných služieb na pevnom mieste určené v súlade s touto smernicou rozhodne vzhľadom na svoju povinnosť poskytovať univerzálnu službu predať všetky svoje aktíva lokálnej siete na území štátu alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastníckou štruktúrou, príslušný orgán by mal posúdiť účinok zamýšľanej transakcie s cieľom zabezpečiť kontinuitu povinností poskytovať univerzálnu službu na celom území štátu alebo jeho častiach. Na uvedený účel by mal poskytovateľ pred uskutočnením predaja informovať príslušný orgán, ktorý uložil povinnosti poskytovať univerzálnu službu. Posúdenie príslušného orgánu by nemalo mať vplyv na zavŕšenie transakcie.

(235)

S cieľom zabezpečiť stabilitu a podporiť postupný prechod by členské štáty mali mať možnosť naďalej zabezpečovať poskytovanie inej univerzálnej služby na svojom území, ako sú služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasové komunikačné služby na pevnom mieste, ktoré sú zahrnuté do rozsahu ich povinností poskytovať univerzálnu službu na základe smernice 2002/22/ES k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, za predpokladu, že tieto alebo porovnateľné služby nie sú dostupné za bežných obchodných podmienok. Ak by sa umožnilo, aby sa širokej verejnosti naďalej poskytovali verejné telefónne automaty na mince, kreditné alebo debetné karty alebo predplatné karty vrátane kariet s volacími kódmi, telefónne zoznamy a telefónne informačné služby v rámci univerzálnej služby, pokiaľ je preukázané, že sú stále potrebné, členské štáty by tak získali flexibilitu potrebnú na riadne zohľadnenie rôznych vnútroštátnych okolností. Môže to zahŕňať poskytovanie verejných telefónnych automatov v hlavných vstupných bodoch do krajiny, ako sú letiská alebo železničné či autobusové stanice, ako aj na miestach, ktoré ľudia využívajú v prípade núdze, napríklad nemocnice, policajné stanice a plochy pre pomoc v núdzi na diaľnici, s cieľom uspokojiť primerané potreby koncových používateľov vrátane predovšetkým koncových používateľov so zdravotným postihnutím.

(236)

Členské štáty by mali monitorovať situáciu spotrebiteľov z hľadiska ich využívania primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb, a najmä z hľadiska cenovej dostupnosti. Cenová dostupnosť primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb sa vzťahuje na informácie, ktoré používatelia dostávajú v súvislosti s výdavkami za využívanie, ako aj relatívnymi nákladmi na využívanie v porovnaní s ostatnými službami, a vzťahuje sa aj na ich schopnosť kontrolovať výdavky. Cenová dostupnosť preto znamená poskytnúť spotrebiteľovi právomoci prostredníctvom povinností uložených poskytovateľom. Uvedené povinnosti zahŕňajú špecifikovanú úroveň rozpísania faktúr, možnosť spotrebiteľov selektívne blokovať určité volania, ako sú drahé spojenia k osobitným službám za zvýšené ceny, kontrolovať výdavky prostredníctvom predplatenia a započítať zálohové poplatky za pripojenie. Také opatrenia si môžu vyžadovať revíziu a zmeny na základe vývoja trhu. Na rozpísaných faktúrach za využívanie prístupu k internetu by sa mal uviesť len čas, trvanie a objem spotreby počas relácie používania, ale nie webové sídla ani koncové body pripojenia k internetu počas takejto relácie používania.

(237)

S výnimkou prípadov pretrvávajúcej oneskorenej platby alebo neplatenia faktúr, by mal spotrebiteľ, ktorý má nárok na cenovo prijateľné tarify, až do vyriešenia sporu byť chránený pred okamžitým odpojením zo siete z dôvodov nezaplatených účtov, a najmä v prípade sporov týkajúcich sa vysokých účtov za služby s prirážkou by mal mať naďalej prístup k dôležitým hlasovým komunikačným službám a minimálnej úrovni služby prístupu k internetu podľa vymedzenia členskými štátmi. Členské štáty by mali mať možnosť sa rozhodnúť, že taký prístup sa má naďalej poskytovať, len keď zákazník bude pokračovať v platení poplatkov za prenájom okruhu alebo za základný prístup k internetu.

(238)

Ak poskytovanie primeraného širokopásmového prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb alebo poskytovanie iných služieb v súlade s touto smernicou má za následok nespravodlivé zaťaženie poskytovateľa, môže sa dané nespravodlivé zaťaženie zahrnúť do ktoréhokoľvek výpočtu čistých nákladov povinností poskytovať univerzálnu službu, pričom sa riadne zohľadnenia náklady a príjmy aj nehmotné výhody vyplývajúce z poskytovania daných služieb.

(239)

Členské štáty by v prípade potreby mali vytvoriť mechanizmy financovania čistých nákladov povinností poskytovať univerzálnu službu, keď sa preukáže, že povinnosti môžu byť splnené len so stratou alebo s čistými nákladmi, ktoré sú mimo normálnych obchodných noriem. Je dôležité zabezpečiť, aby boli čisté náklady povinností poskytovať univerzálnu službu primerane kalkulované a aby akékoľvek financovanie bolo uskutočnené s minimálnym narušením, pokiaľ ide o trh a podniky, a aby bolo zlučiteľné s článkami 107 a 108 ZFEÚ.

(240)

Každá kalkulácia čistých nákladov povinností poskytovať univerzálnu službu by mala náležite zohľadniť náklady a výnosy, ako aj nehmotné výhody vyplývajúce z poskytovania univerzálnej služby, no nemala by brániť všeobecnému cieľu zabezpečiť, aby cenové štruktúry odrážali náklady. Všetky čisté náklady povinností poskytovať univerzálnu službu by sa mali kalkulovať na základe transparentných postupov.

(241)

Zohľadnenie nehmotných výhod znamená, že peňažný odhad nepriamych výhod, ktorý podnik odvodí zo svojho postavenia ako poskytovateľa univerzálnej služby, by sa mal odpočítať od priamych čistých nákladov povinností poskytovať univerzálnu službu, aby sa stanovilo celkové nákladové zaťaženie.

(242)

Keď povinnosť poskytovať univerzálnu predstavuje nespravodlivé zaťaženie poskytovateľa, je primerané povoliť členským štátom vytvoriť mechanizmus efektívnej úhrady čistých nákladov. Úhrada z verejných fondov predstavuje jednu z metód krytia čistých nákladov povinností poskytovať univerzálnu službu. Ďalšou metódou je rozdelenie čistých nákladov povinností poskytovať univerzálnu službu medzi poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb. Členské štáty by mali byť schopné financovať čisté náklady na rôzne prvky povinností poskytovať univerzálnu službu pomocou rôznych mechanizmov alebo financovať čisté náklady na niektoré alebo všetky prvky pomocou jedného mechanizmu alebo kombináciou mechanizmov. Primeraný širokopásmový prístup k internetu prináša výhody nielen pre odvetvie elektronických komunikácií, ale aj pre širšiu digitálnu ekonomiku a spoločnosť ako celok. Zabezpečovanie pripojenia, ktoré podporuje rýchle širokopásmové pripojenie, pre väčší počet koncových používateľov im umožňuje využívať online služby, a tak sa aktívne zapájať do digitálnej spoločnosti. Zabezpečenie takéhoto pripojenia na základe povinností poskytovať univerzálnu službu slúži verejnému záujmu aj záujmom poskytovateľov elektronických komunikácií. Členské štáty by mali uvedené skutočnosti vziať do úvahy pri výbere a navrhovaní mechanizmov na úhradu čistých nákladov.

(243)

V prípade úhrady nákladov prostredníctvom rozdelenia čistých nákladov povinností poskytovať univerzálnu službu medzi poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa metóda prideľovania medzi poskytovateľov zakladala na objektívnych a nediskriminačných kritériách a bola v súlade so zásadou proporcionality. Táto zásada nebráni členským štátom, aby poskytli výnimky novým poskytovateľom, ktorí nedosiahli významné postavenie na trhu. Každý finančný mechanizmus by mal zabezpečiť, aby účastníci trhu prispievali len na financovanie povinností poskytovať univerzálnu službu a nie na ostatné činnosti, ktoré nie sú priamo spojené s povinnosťou poskytovať univerzálnu službu. Mechanizmus úhrady by mal rešpektovať zásady práva Únie, a najmä v prípade mechanizmov rozdeľovania nákladov zásady nediskriminácie a proporcionality. Každý finančný mechanizmus by mal zabezpečiť, aby používatelia v jednom členskom štáte neprispievali na náklady povinnosti poskytovať univerzálnu službu v inom členskom štáte. Malo by byť možné rozdeliť čisté náklady povinností poskytovať univerzálnu službu medzi všetky alebo niektoré špecifikované skupiny poskytovateľov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mechanizmus rozdeľovania nákladov rešpektoval zásady transparentnosti, čo najmenšieho narušenia trhu, nediskriminácie a proporcionality. Najmenšie narušenie trhu znamená, že by návratnosť príspevkov mala byť realizovaná spôsobom čo najviac minimalizujúcim finančné zaťaženie koncových používateľov, napríklad čo najširším rozptylom príspevkov.

(244)

Poskytovatelia, ktorí využívajú výhody financovania univerzálnej služby, by mali poskytovať národným regulačným orgánom dostatok údajov o špecifických prvkoch, ktoré si takéto financovanie vyžadujú, s cieľom odôvodniť svoju žiadosť. Systémy členských štátov týkajúce sa kalkulácie nákladov a financovania povinností poskytovať univerzálnu službu by sa mali oznámiť Komisii, aby sa overila zlučiteľnosť so ZFEÚ. Členské štáty by mali zabezpečiť efektívnu transparentnosť a kontrolu čiastok na financovanie povinností poskytovať univerzálnu službu. Výpočet čistých nákladov povinnosti poskytovať univerzálnu službu by mal byť založený na objektívnej a transparentnej metodike na zabezpečenie nákladovo čo najefektívnejšieho poskytovania univerzálnej služby a podporu rovnakých podmienok pre účastníkov trhu. Oznámenie metodiky určenej na výpočet čistých nákladov na jednotlivé prvky univerzálnej služby pred vykonaním výpočtu by mohlo pomôcť dosiahnuť vyššiu transparentnosť.

(245)

Členské štáty nesmú účastníkom trhu uložiť finančné príspevky vzťahujúce sa na opatrenia, ktoré nie sú súčasťou povinností poskytovať univerzálnu službu. Jednotlivé členské štáty majú naďalej voľnosť pri ukladaní osobitných opatrení (mimo rozsahu povinností poskytovať univerzálnu službu) a ich financovaní v súlade s právom Únie, nie však pomocou príspevkov účastníkov trhu.

(246)

S cieľom účinne podporiť voľný pohyb tovaru, služieb a osôb v Únii by malo byť možné využívať určité národné zdroje číslovania, najmä určité negeografické čísla, extrateritoriálnym spôsobom, teda mimo územia prideľujúceho členského štátu. Vzhľadom na značné riziko podvodov, pokiaľ ide o interpersonálnu komunikáciu, by sa takéto extrateritoriálne využívanie malo povoliť len na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, ktoré nie sú interpersonálne. Presadzovanie príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, najmä pravidiel ochrany spotrebiteľov a ďalších pravidiel týkajúcich sa využívania zdrojov číslovania, by členské štáty mali zabezpečovať bez ohľadu na to, kde boli udelené práva na využívanie a kde sa zdroje číslovania využívajú v rámci Únie. Členské štáty sú naďalej oprávnené uplatňovať svoje vnútroštátne právo na zdroje číslovania využívané na ich území, a to aj v prípade, keď boli práva udelené v inom členskom štáte.

(247)

Národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány členských štátov, v ktorých sa využívajú zdroje číslovania z iného členského štátu, nemajú kontrolu nad týmito zdrojmi číslovania. Je preto dôležité, aby národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán členského štátu, ktorý udeľuje práva na extrateritoriálne využívanie, zabezpečili aj účinnú ochranu koncových používateľov v členských štátoch, v ktorých sa tieto čísla využívajú. S cieľom dosiahnuť účinnú ochranu by národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány, ktoré udeľujú práva na extrateritoriálne využívanie, mali pripojiť podmienky v súlade s touto smernicou, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel ochrany spotrebiteľa a iných pravidiel týkajúcich sa využívania zdrojov číslovania v tých členských štátoch, kde sa tieto zdroje využívajú, zo strany poskytovateľa.

(248)

Národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány tých členských štátov, v ktorých sa zdroje číslovania využívajú, by mali mať možnosť požiadať národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány, ktoré udelili práva na využívanie zdrojov číslovania, aby im pomohli pri presadzovaní ich pravidiel. Opatrenia na presadzovanie, ktoré prijali národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány, ktoré udelili práva na využívanie, by mali zahŕňať odrádzajúce sankcie, konkrétne v prípade vážneho porušenia odňatie práva na extrateritoriálne využívanie zdrojov číslovania pridelených príslušnému podniku. Požiadavky týkajúce sa extrateritoriálneho využívania by nemali mať vplyv na právomoci členských štátov zablokovať v jednotlivých prípadoch prístup k číslam alebo službám, ak je to opodstatnené z dôvodu podvodu alebo zneužitia. Extrateritoriálnym využívaním zdrojov číslovania by nemali byť dotknuté pravidlá Únie týkajúce sa poskytovania roamingových služieb vrátane tých, ktoré súvisia s predchádzaním neobvyklému používaniu alebo zneužívaniu roamingových služieb, ktoré podliehajú regulácii maloobchodných cien a ktoré využívajú regulované veľkoobchodné roamingové sadzby. Členské štáty by mali mať aj naďalej možnosť uzatvárať s tretími krajinami osobitné dohody o exteritoriálnom využívaní zdrojov číslovania.

(249)

Členské štáty by mali podporovať poskytovanie OTA (over-the-air) zdrojov číslovania s cieľom uľahčiť zmenu poskytovateľa elektronických komunikácií. Poskytovanie OTA zdrojov číslovania umožňuje preprogramovanie identifikátorov komunikačných zariadení bez fyzického prístupu k príslušným zariadeniam. Táto črta je obzvlášť dôležitá pre služby komunikácie M2M, t. j. služby zahŕňajúce automatizovaný prenos údajov a informácií medzi zariadeniami alebo softvérové aplikácie s obmedzenou alebo žiadnou ľudskou interakciou. Poskytovatelia týchto služieb komunikácie M2M nemusia mať fyzický prístup k svojim zariadeniam kvôli ich používaniu v odľahlých podmienkach alebo z dôvodu veľkého počtu zavedených zariadení alebo ich spôsobov používania. Vzhľadom na rozvíjajúci sa trh komunikácie M2M a nové technológie by sa členské štáty mali usilovať zabezpečiť technologickú neutralitu pri podpore poskytovania OTA.

(250)

Prístup k zdrojom číslovania na základe transparentného, objektívneho a nediskriminačného kritéria je predpokladom toho, aby sa podniky mohli zúčastniť na hospodárskej súťaži v sektore elektronických komunikácií. Členské štáty by mali byť schopné udeľovať práva na využívanie zdrojov číslovania iným podnikom ako poskytovateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb vzhľadom na rastúci význam čísel pre rôzne služby internetu vecí. Všetky prvky národného číslovacieho plánu vrátane kódov signalizačných bodov používaných pri adresovaní v sieti by mali byť spravované národnými regulačnými orgánmi alebo inými príslušnými orgánmi. Komisia môže s pomocou orgánu BEREC prijať vykonávacie opatrenia, ak je potrebná harmonizácia zdrojov číslovania v Únii na podporu rozvoja celoeurópskych služieb alebo cezhraničných služieb, najmä nových služieb komunikácie M2M ako sú prepojené autá, a v prípadoch, kde dopyt nemohol byť uspokojený na základe využívaných existujúcich zdrojov číslovania.

(251)

Malo by byť možné splniť požiadavku uverejniť rozhodnutia o udelení práv na využívanie zdrojov číslovania tým, že sa uvedené rozhodnutia verejne sprístupnia prostredníctvom webového sídla.

(252)

Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí, by členské štáty mali dodržať svoje záväzky s cieľom zabezpečiť, aby sa dobre fungujúca služba umožňujúca ohlasovanie prípadov nezvestných detí na ich území skutočne poskytovala na čísle 116 000. Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa pri prevádzke čísla 116 000 dosiahla dostatočná úroveň kvality služby.

(253)

Súbežne s horúcou linkou pre nezvestné deti na čísle 116 000 mnohé členské štáty tiež zabezpečujú pre deti prístup k službe prevádzkujúcej detskú linku pomoci na čísle 116 111, ktorá je prispôsobená ich potrebám a ktorá pomáha deťom, ktoré potrebujú starostlivosť a ochranu. Tieto členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť zvýšenie povedomia o existencii linky pomoci na čísle 116 111 medzi občanmi, a najmä medzi deťmi a vo vnútroštátnych systémoch ochrany detí.

(254)

Pri vnútornom trhu sa predpokladá, že koncoví používatelia majú možnosť prístupu k všetkým telefónnym číslam uvedeným v národných číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel, medzi ktoré patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb so zvýšenou tarifou v rámci Únie okrem prípadov, keď si volaný koncový používateľ z obchodných dôvodov zvolil obmedzený prístup z určitých geografických oblastí. Koncoví používatelia by mali mať možnosť prístupu k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného [Universal International Freephone Numbers (UIFN)]. Cezhraničnému prístupu k zdrojom číslovania a k pridruženým službám by sa nemalo brániť s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné na boj proti podvodom a zneužívaniu (napríklad v súvislosti s určitými službami so zvýšenou tarifou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (napríklad národné skrátené čísla), alebo pokiaľ je to ekonomicky neuskutočniteľné. Poplatky účtované stranám volajúcim z územia mimo dotknutého členského štátu nemusia byť rovnaké ako poplatky účtované stranám volajúcim z územia členského štátu. používatelia by mali byť vopred úplne a jasne informovaní o všetkých poplatkoch účtovaných za služby volania na účet volaného, napríklad o poplatkoch za medzinárodné volanie na čísla prístupné prostredníctvom štandardných medzinárodných smerových čísel. Ak poskytovatelia elektronických komunikačných služieb zadržia výnosy z prepojovacích alebo iných služieb z dôvodu podvodu alebo zneužitia, členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa zadržané výnosy zo služieb v rámci možností vrátili koncovým používateľom postihnutým príslušným podvodom alebo zneužitím.

(255)

V súlade so zásadou proporcionality by sa viacero ustanovení týkajúcich sa práv koncových používateľov uvedených v tejto smernici nemalo vzťahovať na mikropodniky, ktoré poskytujú iba interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania. Podľa judikatúry Súdneho dvora sa vymedzenie malých a stredných podnikov, ktoré zahŕňa aj mikropodniky, má vykladať striktne. S cieľom zahrnúť len podniky, ktoré sú skutočne nezávislými mikropodnikmi, je potrebné preskúmať štruktúru mikropodnikov, ktoré tvoria hospodársku skupinu, ktorej význam presahuje význam mikropodniku, a zabezpečiť, aby sa vymedzenie mikropodniku neobchádzalo len z čisto formálnych dôvodov.

(256)

Dobudovanie jednotného trhu s elektronickými komunikáciami si vyžaduje odstránenie prekážok pre koncových používateľov pri cezhraničnom prístupe k elektronickým komunikačným službám v celej Únii. Poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť by na základe štátnej príslušnosti, alebo členského štátu bydliska alebo usadenia nemali koncovým používateľom odmietnuť alebo obmedziť prístup alebo ich diskriminovať. Rozlišovanie by však malo byť možné na základe objektívne odôvodnených rozdielov v nákladoch a rizikách, nemalo by byť obmedzené na opatrenia ustanovené v nariadení (EÚ) č. 531/2012, pokiaľ ide o zneužívanie alebo neobvyklé používanie regulovaných maloobchodných roamingových služieb.

(257)

Rozdielne uplatňovanie pravidiel ochrany koncového používateľa vytvára na vnútornom trhu značné prekážky, ktoré majú vplyv na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a koncových používateľov. Tieto prekážky by sa mali zredukovať uplatňovaním rovnakých pravidiel zabezpečujúcich vysokú spoločnú úroveň ochrany v celej Únii. Presnou a úplnou harmonizáciou práv koncových používateľov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by sa mala podstatne zvýšiť právna istota pre koncových používateľov aj poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a malo by sa výrazne znížiť množstvo prekážok vstupu na trh a zbytočné administratívne zaťaženie vyplývajúce z fragmentácie pravidiel. Úplná harmonizácia pomáha prekonať prekážky fungovania vnútorného trhu vyplývajúce z takých vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa práv koncových používateľov, ktorými sa zároveň chránia vnútroštátni poskytovatelia pred konkurenciou z iných členských štátov. S cieľom dosiahnuť vysokú spoločnú úroveň ochrany koncových používateľov by niektoré ustanovenia týkajúce sa práv koncových používateľov mali byť v tejto smernici primerane posilnené na základe najlepších postupov členských štátov. Úplná harmonizácia ich práv zvyšuje dôveru koncových používateľov vo vnútorný trh, pretože využívajú rovnako vysokú úroveň ochrany pri používaní elektronických komunikačných služieb, a to nielen vo svojich členských štátoch, ale aj keď žijú, pracujú alebo cestujú v iných členských štátoch. Úplná harmonizácia by sa mala rozšíriť len na záležitosti, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o právach koncových používateľov v tejto smernici. Nemala by preto mať vplyv na vnútroštátne právo v súvislosti s tými aspektmi ochrany koncových používateľov vrátane niektorých aspektov opatrení týkajúcich sa transparentnosti, ktoré nepatria do pôsobnosti uvedených ustanovení. Napríklad opatrenia týkajúce sa povinností transparentnosti, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, by sa mali považovať za zlučiteľné so zásadou úplnej harmonizácie, zatiaľ čo dodatočné požiadavky týkajúce sa transparentnosti v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako je zverejňovanie informácií, by sa mali považovať za nezlučiteľné. Členské štáty by okrem toho mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia v otázkach, ktoré sa v tejto smernici osobitne neupravujú, a to najmä v záujme riešenia vznikajúcich problémov.

(258)

Zmluvy sú významným nástrojom koncových používateľov slúžiacim na zabezpečenie transparentnosti informácií a právnej istoty. Väčšina poskytovateľov služieb v konkurenčnom prostredí bude uzatvárať zmluvy so svojimi zákazníkmi, pretože je to hospodársky žiaduce. Okrem tejto smernice platia pre spotrebiteľské transakcie týkajúce sa elektronických komunikačných sietí a služieb požiadavky existujúceho práva Únie o ochrane spotrebiteľa týkajúcich sa zmlúv, a to najmä smernice Rady 93/13/EHS (37) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (38). Zahrnutie požiadaviek na informácie, ktoré sa môžu vyžadovať aj v zmysle smernice 2011/83/EÚ, do tejto smernice, by nemalo viesť k duplicitnému uvádzaniu informácií v rámci predzmluvných a zmluvných dokumentov. Poskytnutie informácií relevantných z hľadiska tejto smernice vrátane akýchkoľvek záväznejších a podrobnejších požiadaviek na informácie by sa malo považovať za splnenie zodpovedajúcich požiadaviek podľa smernice 2011/83/EÚ.

(259)

Niektoré z ustanovení týkajúcich sa ochrany koncových používateľov, ktoré sa a priori uplatňujú iba na spotrebiteľov, konkrétne ustanovenia o informáciách týkajúcich sa zmlúv, maximálnom trvaní zmluvy a balíkoch, by sa mali vzťahovať nielen na spotrebiteľov, ale aj na mikropodniky a malé podniky, a neziskové organizácie vymedzené vo vnútroštátnom práve. Vyjednávacia pozícia týchto kategórií podnikov a organizácií je porovnateľná s pozíciou spotrebiteľov, a preto by mali mať rovnakú úroveň ochrany, pokiaľ sa týchto práv výslovne nezrieknu. Povinnosti poskytovať informácie týkajúce sa zmlúv, ktoré sú uvedené v tejto smernici, vrátane povinností podľa smernice 2011/83/EÚ, ktoré sú uvedené v tejto smernici, by sa mali uplatňovať bez ohľadu na to, či zákazník urobil nejakú platbu, a bez ohľadu na výšku platby, ktorú má zákazník urobiť. Povinnosti poskytovať informácie týkajúce sa zmlúv vrátane povinností, ktoré sú obsiahnuté v smernici 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov, by sa mali automaticky uplatňovať na mikropodniky, malé podniky a neziskové organizácie, pokiaľ nedávajú prednosť dohodnutiu individualizovaných zmluvných podmienok s poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb. Na rozdiel od mikropodnikov, malých podnikov a neziskových organizácií majú väčšie podniky obvykle silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, a preto nie sú závislé od tých istých zmluvných požiadaviek na informácie ako spotrebitelia. Ostatné ustanovenia, ako napríklad prenositeľnosť čísla, ktoré sú dôležité aj pre väčšie podniky, by sa mali naďalej uplatňovať na všetkých koncových používateľov. Neziskové organizácie sú právne subjekty, ktoré pre svojich majiteľov alebo členov nevytvárajú zisk. Zvyčajne ide o charitatívne organizácie alebo iné druhy organizácií verejného záujmu. Preto je vzhľadom na porovnateľnú situáciu legitímne pristupovať k týmto organizáciám v rámci tejto smernice, pokiaľ ide o práva koncových používateľov, rovnako ako k mikropodnikom alebo malým podnikom.

(260)

Osobitosti sektora elektronických komunikácií si okrem horizontálnych zmluvných pravidiel vyžadujú obmedzený počet ďalších ustanovení týkajúcich sa ochrany koncových používateľov. Koncoví používatelia by mali byť informovaní okrem iného o všetkých ponúkaných úrovniach kvality služieb, podmienkach akciových ponúk a vypovedania zmlúv, uplatniteľných tarifných plánov a taríf za služby, ktoré podliehajú osobitným cenovým podmienkam. Uvedené informácie sú relevantné pre poskytovateľov iných verejne dostupných elektronických komunikačných služieb ako prenosových služieb používaných na poskytovanie služieb komunikácie M2M. Bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné pravidlá týkajúce sa ochrany osobných údajov, by sa na poskytovateľa verejne dostupných elektronických komunikačných služieb nemali vzťahovať povinnosti týkajúce sa požiadaviek na informácie v prípade zmlúv, ak daný poskytovateľ a pridružené podniky alebo osoby neprijímajú žiadnu odmenu, ktorá by priamo alebo nepriamo súvisela s poskytovaním elektronických komunikačných služieb, ako napríklad v prípade univerzity poskytujúcej návštevníkom voľný prístup k sieti Wi-Fi vo svojom areáli bez toho, aby si nárokovala na akúkoľvek odmenu za poskytovanie svojej elektronickej komunikačnej služby, či už formou platby od používateľov, alebo prostredníctvom príjmov z reklamy.

(261)

S cieľom umožniť koncovému používateľovi informovane sa rozhodnúť je nevyhnutné, aby boli požadované relevantné informácie poskytnuté pred uzavretím zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom a na trvalom nosiči, alebo ak to nie je možné a bez toho, aby tým bolo dotknuté vymedzenie pojmu trvalý nosič stanovené v smernici 2011/83/EÚ, v dokumente, ktorý sprístupňuje poskytovateľ, pričom o tom informuje používateľa, ktorý sa dá ľahko stiahnuť, otvoriť a konzultovať na zariadeniach bežne používaných spotrebiteľmi. S cieľom uľahčenia výberu by poskytovatelia mali tiež predložiť súhrn dôležitých zmluvných podmienok. S cieľom uľahčiť porovnateľnosť a znížiť náklady na dodržiavanie predpisov by mala Komisia po konzultácii s orgánom BEREC prijať vzor takýchto súhrnov zmluvných podmienok. Predzmluvné informácie, ako aj vzor súhrnu by mali predstavovať neoddeliteľnú súčasť konečnej zmluvy. Súhrn zmluvných podmienok by mal byť stručný a ľahko čitateľný, v ideálnom prípade nie dlhší, ako je ekvivalent jednej jednostrannej strany A4, alebo ak je v rámci jednej zmluvy zahrnutých viacero rôznych služieb, ako ekvivalent najviac troch jednostranných strán A4.

(262)

V nadväznosti na prijatie nariadenia (EÚ) 2015/2120 sa ustanovenia tejto smernice týkajúce sa informácií o podmienkach obmedzujúcich prístup k službám a aplikáciám alebo ich využívanie, ako aj informácií o tvarovaní prevádzky, stali zastaranými a mali by sa zrušiť.

(263)

Pokiaľ ide o koncové zariadenia, v zákazníckej zmluve by sa mali vymedziť všetky podmienky, ktoré poskytovateľ zaviedol na používanie týchto zariadení, napríklad prostredníctvom zakódovania mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet SIM, ak sa tieto podmienky nezakazujú vo vnútroštátnom práve, a všetky poplatky splatné pri skončení zmluvy bez ohľadu na to, či sa tak stalo pred alebo po uplynutí dohodnutej viazanosti, vrátane všetkých nákladov na ponechanie si zariadení. Ak sa v čase uzavretia zmluvy koncový používateľ rozhodne ponechať si koncové zariadenie viazané na zmluvu, akákoľvek kompenzácia, ktorú by mal zaplatiť, by nemala presiahnuť jeho hodnotu pro rata temporis vypočítanú z hodnoty dohodnutej v čase uzavretia zmluvy alebo zo zostávajúcej časti poplatku za službu až do skončenia zmluvy podľa toho, ktorá suma je nižšia. Členské štáty by mali mať možnosť sa rozhodnúť uplatniť iné metódy výpočtu sadzby kompenzácie, ak je táto sadzba rovnaká alebo menšia ako vypočítaná hodnota. Poskytovateľ by mal bezplatne zrušiť akékoľvek obmedzenie týkajúce sa používania koncového zariadenia na iných sieťach najneskôr pri zaplatení takejto kompenzácie.

(264)

Bez toho, aby na základe tejto smernice bola dotknutá hmotnoprávna povinnosť poskytovateľa týkajúca sa bezpečnosti, sa v zmluve vymedzia kroky, ktoré môže poskytovateľ podniknúť v prípade narušenia bezpečnosti alebo v prípade takýchto ohrození alebo porúch. Okrem toho by sa v zmluve mali spresňovať všetky opatrenia týkajúce sa kompenzácie a vrátenia nákladov, ak poskytovateľ reaguje neprimerane na bezpečnostný incident vrátane prípadov, ak bezpečnostný incident oznámený poskytovateľovi nastáva v dôsledku známych softvérových alebo hardvérových zraniteľností, pre ktoré vydal výrobca alebo vývojár opravy, pričom poskytovateľ služieb tieto opravy nepoužil ani neprijal žiadne iné vhodné protiopatrenia.

(265)

Hlavným prvkom pre spotrebiteľov na konkurenčných trhoch s viacerými poskytovateľmi ponúkajúcimi služby je dostupnosť transparentných, aktuálnych a porovnateľných informácií o ponukách a službách. Koncoví používatelia by mali mať možnosť jednoduchým spôsobom porovnávať ceny rozličných služieb ponúkaných na trhu na základe informácií zverejňovaných v ľahko dostupnej podobe. Aby mohli jednoducho porovnávať ceny a služby, príslušné orgány prípadne aj v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi by mali mať právomoc požadovať od poskytovateľov služieb prístupu k internetu alebo verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb väčšiu transparentnosť v súvislosti s informáciami vrátane sadzieb, kvality služieb, podmienok, ktoré sa týkajú dodaných koncových zariadení, a iných relevantných štatistických informácií. Všetky takéto požiadavky by mali v maximálnej miere zohľadňovať charakteristiky daných sietí alebo služieb. Tiež by mali zabezpečiť, aby tretie strany mali právo bezplatne využívať takéto informácie, pokiaľ ide o poskytovanie nástrojov na porovnávanie.

(266)

Koncoví používatelia často nie sú informovaní o nákladoch súvisiacich s ich spotrebiteľským správaním alebo majú problémy odhadnúť spotrebu minút alebo dát pri používaní elektronických komunikačných služieb. S cieľom zvýšiť transparentnosť a umožniť lepšiu kontrolu nad ich rozpočtom súvisiacim s komunikáciou je dôležité poskytovať koncovým používateľom zariadenia, ktoré im umožnia sledovať svoju spotrebu včas. Členské štáty by okrem toho mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť ustanovenia týkajúce sa limitov spotreby na ochranu koncových používateľov pred „šokom z účtov“, a to aj pokiaľ ide o služby so zvýšenou tarifou a iné služby, ktoré podliehajú osobitným cenovým podmienkam. Príslušným orgánom sa tým umožňuje vyžadovať, aby sa informácie o týchto cenách poskytovali pred poskytnutím služby, a nie je tým dotknutá možnosť členských štátov zachovať alebo zaviesť všeobecné povinnosti týkajúce sa služieb so zvýšenou tarifou s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu koncových používateľov.

(267)

Nezávislé nástroje na porovnanie, ako napríklad webové sídla, sú pre koncových používateľov účinným nástrojom na posúdenie predností rôznych poskytovateľov služieb prístupu k internetu a interpersonálnych komunikačných služieb, ak sa poskytujú za opakujúce sa priame peňažné platby alebo priame peňažné platby na základe spotreby, a na získanie nestranných informácií, najmä porovnaním cien, taríf a parametrov kvality na jednom mieste. Takéto nástroje by mali byť z hľadiska prevádzky nezávislé od poskytovateľov služieb, pričom žiadny poskytovateľ služieb by nemal mať zvýhodnené postavenie vo výsledkoch vyhľadávania. Takéto nástroje by sa mali zameriavať na poskytovanie informácií, ktoré sú jasné, stručné, úplné a komplexné. Ich cieľom by malo byť aj zahrnutie čo najširšieho rozsahu ponúk, aby sa poskytol reprezentatívny prehľad a pokryla sa významná časť trhu. Informácie uvedené o takýchto nástrojoch by mali byť dôveryhodné, nestranné a transparentné. Koncoví používatelia by mali byť informovaní o dostupnosti takýchto nástrojov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby koncoví používatelia mali voľný prístup aspoň k jednému takémuto nástroju na svojich príslušných územiach. Ak v členskom štáte existuje len jeden nástroj a tento nástroj prestane fungovať alebo prestane spĺňať kritériá kvality, členský štát by mal zabezpečiť, aby koncoví používatelia mali na vnútroštátnej úrovni v primeranom čase prístup k inému nástroju na porovnávanie.

(268)

Nezávislé porovnávacie nástroje môžu byť prevádzkované súkromnými podnikmi alebo príslušnými orgánmi alebo v ich mene, mali by však byť prevádzkované v súlade so špecifikovanými kritériami kvality vrátane požiadavky poskytovať údaje o ich vlastníkoch, poskytovať presné a aktuálne informácie, uvádzať čas poslednej aktualizácie, stanoviť jasné, objektívne kritérium, na ktorom sa bude zakladať porovnanie a zahrnúť širokú škálu ponúk, ktoré sa vzťahujú na významnú časť trhu. Členské štáty by mali byť schopné určiť, ako často musia porovnávacie nástroje preskúmať a aktualizovať informácie, ktoré poskytujú koncovým používateľom, berúc do úvahy, ako často poskytovatelia služieb prístupu k internetu a verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb všeobecne aktualizujú svoje informácie týkajúce sa sadzieb a kvality.

(269)

Na účely riešenia otázok verejného záujmu v súvislosti s využívaním služieb prístupu k internetu a verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní a na podporu ochrany práv a slobôd iných osôb by členské štáty mali byť schopné vytvárať a šíriť alebo zabezpečiť šírenie informácií vo verejnom záujme týkajúce sa používania takýchto služieb, a to za pomoci poskytovateľov takýchto služieb. Malo by byť možné, aby takéto informácie zahŕňali informácie vo verejnom záujme súvisiace s najčastejšími porušeniami predpisov a ich právnymi následkami, napríklad týkajúce sa porušovania autorských práv, iného neoprávneného používania a šírenia škodlivého obsahu, ako aj poradenstvo a prostriedky ochrany pred rizikami vo vzťahu k osobnej bezpečnosti, napríklad tými, ktoré za určitých okolností vzniknú pri sprístupnení osobných informácií, ako aj pred rizikami súvisiacimi so súkromím a osobnými údajmi, a dostupnosť ľahko ovládateľných a konfigurovateľných softvérov alebo softvérových možností umožňujúcich ochranu detí alebo zraniteľných osôb. Uvedené informácie by sa mohli koordinovať prostredníctvom postupu spolupráce ustanoveného v tejto smernici. Takéto informácie vo verejnom záujme by sa mali v prípade potreby aktualizovať a mali by sa poskytovať v ľahko zrozumiteľnom formáte, ktorý určia jednotlivé členské štáty, na webových sídlach vnútroštátnych orgánov verejnej správy. Členské štáty by mali mať možnosť uložiť poskytovateľom služieb prístupu k internetu a verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní povinnosť šíriť tieto štandardizované informácie medzi všetkých svojich zákazníkov spôsobom, ktorý vnútroštátne orgány verejnej správy považujú za vhodný. Šírenie takýchto informácií by však nemalo predstavovať pre poskytovateľov nadmerné zaťaženie. V opačnom prípade by členské štáty mali požadovať, aby sa takéto šírenie uskutočňovalo prostriedkami, ktoré poskytovatelia bežne používajú pri komunikácii s koncovými používateľmi v bežnom obchodnom styku.

(270)

Pri absencii príslušných predpisov v práve Únie sa obsah, aplikácie a služby považujú za zákonné alebo škodlivé podľa vnútroštátneho hmotného a procesného práva. Rozhodnutie, či sú obsah, aplikácie alebo služby zákonné alebo škodlivé, je úlohou členských štátov, a nie poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb, a to v súlade s riadnym postupom. Touto smernicou ani smernicou 2002/58/ES nie je dotknutá smernica 2000/31/ES ktorá okrem iného obsahuje pravidlo „mere conduit“ („púheho kanála“) pre sprostredkovateľov poskytovateľov služieb, ktoré je v nej vymedzené.

(271)

Národné regulačné orgány v koordinácií s inými príslušnými orgánmi alebo v relevantných prípadoch iné príslušné orgány v koordinácii s národnými regulačnými orgánmi by mali byť splnomocnené monitorovať kvalitu služieb a systematicky zhromažďovať informácie o kvalite služieb, ktoré ponúkajú poskytovatelia služieb prístupu k internetu a verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb, pokiaľ sú poskytovatelia verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb schopní ponúknuť minimálne úrovne kvality služieb, a to buď prostredníctvom kontroly aspoň niektorých prvkov siete alebo na základe dohody o úrovni poskytovaných služieb uzavretej na tento účel, vrátane kvality týkajúcej sa poskytovania služieb koncovým používateľom so zdravotným postihnutím. Uvedené informácie by sa mali zhromažďovať na základe kritérií, ktoré umožňujú porovnateľnosť medzi poskytovateľmi služieb a medzi členskými štátmi. Je pravdepodobné, že poskytovatelia takýchto elektronických komunikačných služieb pôsobiaci v konkurenčnom prostredí sprístupnia verejnosti z dôvodov komerčných výhod primerané a aktualizované informácie o svojich službách. Napriek tomu by národné regulačné orgány v koordinácii s inými príslušnými orgánmi alebo v relevantných prípadoch iné príslušné orgány v koordinácii s národnými regulačnými orgánmi mali mať možnosť vyžadovať zverejnenie takýchto informácií, keď sa preukáže, že nie sú verejnosti k dispozícii. Ak kvalita služieb verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb závisí od vonkajších faktorov, akými sú kontrola prenosu signálu alebo pripojiteľnosti siete, národné regulačné orgány by v koordinácií s inými príslušnými orgánmi mali mať možnosť vyžadovať od poskytovateľov takýchto služieb, aby o tom informovali svojich spotrebiteľov.

(272)

Národné regulačné orgány by v koordinácií s inými príslušnými orgánmi mali tiež stanoviť metódy merania, ktoré sa majú uplatňovať zo strany poskytovateľov služieb, s cieľom zlepšiť porovnateľnosť poskytovaných údajov. S cieľom uľahčiť porovnateľnosť v celej Únii a znížiť náklady na dodržiavanie predpisov by mal orgán BEREC prijať usmernenia pre príslušné parametre kvality služby, ktoré by národné regulačné orgány v koordinácií s inými príslušnými orgánmi mali v maximálnej možnej miere zohľadňovať.

(273)

S cieľom využiť v plnej miere výhody konkurenčného prostredia by spotrebitelia mali mať možnosť informovanej voľby a zmeniť poskytovateľov služieb, ak je to v ich najlepšom záujme. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby im pri tom nebránili právne, technické alebo praktické prekážky vrátane zmluvných podmienok, postupov a poplatkov. To však poskytovateľom nebráni stanoviť primerané minimálne zmluvné lehoty v trvaní do 24 mesiacov v zmluvách so spotrebiteľmi. Členské štáty by však mali mať možnosť na základe vnútroštátnych podmienok, ako sú úrovne hospodárskej súťaže a stabilita investícií do sietí, zachovať alebo stanoviť kratšie maximálne trvanie a umožniť spotrebiteľom zmeniť tarifné plány alebo vypovedať zmluvu počas zmluvného obdobia bez toho, aby im vznikli dodatočné náklady. Nezávisle od zmluvy na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby môžu spotrebitelia uprednostniť a využívať dlhšie obdobie na náhradu za fyzické pripojenie. Takéto záväzky spotrebiteľov môžu byť dôležitým faktorom pri uľahčovaní zavádzania vysokokapacitných sietí do alebo veľmi blízko priestorov koncových používateľov, a to aj prostredníctvom systémov agregácie dopytu umožňujúcich investorom do sietí znižovať počiatočné riziká využívania. Práva spotrebiteľov zmeniť poskytovateľa elektronických komunikačných služieb, ako je stanovené v tejto smernici, by však nemali v prípade zmlúv o fyzickom pripojení byť obmedzované takýmito obdobiami náhrady a takéto zmluvy by sa nemali vzťahovať na koncové zariadenia alebo prístupové zariadenia na internet, ako sú telefóny, smerovače alebo modemy. Členské štáty by mali zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými subjektmi vrátane prevádzkovateľov, ktorí financujú zavádzanie fyzického vysokokapacitného pripojenia k priestorom koncového používateľa, a to aj vtedy, keď sa financuje formou splátkovej zmluvy.

(274)

Možné je aj automatické predlžovanie zmlúv o elektronických komunikačných službách. Koncoví používatelia by v takom prípade mali mať možnosť vypovedať svoju zmluvu po skončení jej platnosti bez toho, aby im vznikli akékoľvek náklady.

(275)

Akékoľvek zmeny zmluvných podmienok navrhnuté poskytovateľmi iných verejne dostupných elektronických komunikačných služieb ako interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, ktoré nie sú v prospech koncového používateľa, napríklad čo sa týka poplatkov, taríf, obmedzení objemu dát, rýchlostí prenosu dát, pokrytia alebo spracúvania osobných údajov, by mali byť považované za oprávnené dôvody zo strany koncového používateľa na vypovedanie zmluvy bez toho, aby mu vznikli akékoľvek náklady, a to aj keď sú spojené s niektorými výhodnými zmenami. Akékoľvek zmeny zmluvných podmienok zo strany poskytovateľa by preto mali oprávňovať koncového používateľa na vypovedanie zmluvy, pokiaľ nie je každá zmena sama osebe prospešná pre koncového používateľa alebo pokiaľ tieto zmeny nie sú čisto administratívnej povahy napríklad zmena adresy poskytovateľa a nemajú žiadny negatívny účinok na koncového používateľa, alebo pokiaľ zmeny nie sú uložené výlučne v dôsledku legislatívnych alebo regulačných zmien, ako sú nové požiadavky na informácie týkajúce sa zmluvy uložené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. To, či je zmena výlučne v prospech koncového používateľa, by sa malo posudzovať na základe objektívnych kritérií. Právo koncového používateľa na ukončenie zmluvy by sa malo vylúčiť len v prípade, ak poskytovateľ dokáže preukázať, že všetky zmeny zmluvných podmienok sú výlučne zmenami v prospech koncového používateľa alebo sú čisto administratívnej povahy bez akéhokoľvek negatívneho účinku na koncového používateľa.

(276)

Koncoví používatelia by mali byť informovaní o všetkých zmenách zmluvných podmienok prostredníctvom trvalého nosiča. Koncoví používatelia, ktorí nie sú spotrebiteľmi, mikropodnikmi alebo malými podnikmi či neziskovými organizáciami, by nemali mať práva vypovedať zmluvu v prípade zmeny zmluvných podmienok, pokiaľ ide o prenosové služby používané na poskytovanie služieb komunikácie M2M. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť osobitné opatrenia na ochranu koncových používateľov v spojení s vypovedaním zmluvy, ak koncoví používatelia menia svoje miesto bydliska. Ustanovenia o vypovedaní zmluvy by nemali mať vplyv na iné ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré sa týkajú dôvodov, na základe ktorých môže poskytovateľ služieb alebo koncový používateľ vypovedať zmluvu alebo meniť zmluvné podmienky.

(277)

Možnosť zmeny poskytovateľov služieb má zásadný význam pre efektívnu hospodársku súťaž v konkurenčnom prostredí. Dostupnosť transparentných, presných a včasných informácií týkajúcich sa zmeny poskytovateľa by mala prispieť k zvýšeniu dôvery koncových používateľov v súvislosti so zmenou poskytovateľa a posilniť ich ochotu aktívne sa podieľať na hospodárskej súťaži. Poskytovatelia služieb by mali zabezpečiť kontinuitu služby, aby koncoví používatelia mali možnosť zmeniť poskytovateľa služieb bez rizika straty služby, a ak je to technicky možné, mali by zmenu umožniť k dátumu uvedenému v žiadosti koncových používateľov.

(278)

Prenositeľnosť čísla je kľúčovým faktorom uľahčujúcim voľbu spotrebiteľa a efektívnu hospodársku súťaž na konkurenčných trhoch v oblasti elektronických komunikácií. Koncoví používatelia, ktorí o to požiadajú, si môžu ponechať svoje čísla nezávisle od poskytovateľa služieb a na obmedzený čas, kým nedôjde k zmene poskytovateľa služieb. Na zabezpečenie tejto možnosti medzi pripojeniami na verejnú telefónnu sieť na pevných a nepevných miestach sa táto smernica nevzťahuje. Členské štáty by však mali mať možnosť uplatňovať ustanovenia pre prenos čísel medzi sieťami, ktoré poskytujú služby na pevných miestach a mobilnými sieťami.

(279)

Význam prenositeľnosti čísla podstatne stúpa vtedy, keď existujú transparentné tarifné informácie pre koncových požívateľov, ktorí si prenášajú svoje čísla, a pre koncových používateľov, ktorí volajú tým, ktorí si preniesli svoje čísla. Národné regulačné orgány by mali, ak je to možné, uľahčiť primeranú tarifnú transparentnosť ako časť implementácie prenositeľnosti čísla.

(280)

Pri zabezpečovaní nákladovej orientácie stanovenia ceny prepojenia z hľadiska zabezpečenia prenositeľnosti čísla by národné regulačné orgány mali mať možnosť zohľadniť aj ceny, ktoré sú k dispozícii na porovnateľných trhoch.

(281)

Prenositeľnosť čísel je kľúčový faktor, ktorý uľahčuje voľbu spotrebiteľom a efektívnu hospodársku súťaž na konkurenčných trhoch v oblasti elektronických komunikácií, a mala by sa vykonať s minimálnym oneskorením, aby číslo bolo funkčne aktivované do jedného pracovného dňa a koncový používateľ nebol bez služby dlhšie ako jeden pracovný deň od dohodnutého dátumu. Právo na prenos čísla by malo byť udelené koncovému používateľovi, ktorý uzavrel príslušnú zmluvu (o programe s kreditom alebo programe na faktúru) s poskytovateľom. V záujme uľahčenia jednotného kontaktného miesta, ktoré koncovým používateľom umožňuje plynulú zmenu poskytovateľa by proces zmeny poskytovateľa mal viesť prijímajúci poskytovateľ elektronických komunikácií verejnosti. Národné regulačné orgány alebo prípadne iné príslušné orgány by mali mať možnosť na zmenu poskytovateľa a prenášanie čísel predpísať celkový postup, v ktorom zohľadnia vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. To by malo zahŕňať požiadavku na vykonanie prenosu podľa možnosti prostredníctvom poskytovania OTA, pokiaľ koncový používateľ nepožiada inak. Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iného poskytovateľa bez súhlasu koncového používateľa. Aj keď by sa týmito prípadmi mali zaoberať predovšetkým orgány činné v trestnom konaní, členské štáty by mali mať možnosť prijať také minimálne zodpovedajúce opatrenia týkajúce sa postupu prenosu čísla, ktoré sú potrebné na minimalizáciu takéhoto rizika a na zaručenie ochrany koncových používateľov počas procesu zmeny poskytovateľa vrátane primeraných sankcií bez toho, aby sa tento postup stal pre koncových používateľov menej príťažlivý. Právo na prenos čísla by sa nemalo obmedzovať zmluvnými podmienkami.

(282)

S cieľom zabezpečiť zmenu poskytovateľa a prenos čísla v časových lehotách stanovených v tejto smernici by členské štáty mali stanoviť kompenzáciu koncových používateľov poskytovateľmi, a to jednoduchým spôsobom a včas, v prípade nedodržania dohody medzi poskytovateľom a koncovým používateľom. Tieto opatrenia by mali byť úmerné dĺžke oneskorenia pri plnení dohody. Koncoví používatelia by mali získať kompenzáciu prinajmenšom za meškanie viac ako jeden pracovný deň v prípade aktivácie služby, prenosu čísla alebo straty služby a v prípade, že poskytovatelia neposkytnú dohodnutú službu alebo nedodržia termín inštalácie. Dodatočná kompenzácia by mohla mať tiež formu automatického zníženia odmeny v prípadoch, keď je prenášajúci poskytovateľ povinný pokračovať v poskytovaní svojich služieb do aktivácie služieb prijímajúceho poskytovateľa.

(283)

Balíky zahŕňajúce aspoň službu prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní ako aj iné služby, ako napríklad verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, lineárne vysielanie a služby komunikácie M2M alebo koncové zariadenia, sa čoraz častejšie využívajú a sú dôležitým prvkom hospodárskej súťaže. Na účely tejto smernice by sa za balík mali považovať situácie, keď prvky balíka poskytuje alebo predáva ten istý poskytovateľ v rámci tej istej zmluvy alebo v rámci úzko súvisiacej alebo spojenej zmluvy. Spotrebiteľom často prinášajú balíky výhody, zároveň však môžu sťažiť zmenu poskytovateľa alebo ju spraviť nákladnejšou a zvyšovať riziká zmluvnej „odkázanosti“ na určitého poskytovateľa. Ak rôzne služby a koncové zariadenia v balíku podliehajú rôznym pravidlám týkajúcim sa vypovedania zmluvy a zmeny poskytovateľa alebo zmluvným záväzkom týkajúcim sa nákupu koncových zariadení, pre spotrebiteľov to predstavuje účinné obmedzenie ich práv podľa tejto smernice využiť konkurenčné ponuky týkajúce sa celého balíka alebo jeho časti. Niektoré základné ustanovenia tejto smernice týkajúce sa informácií o súhrne zmluvných podmienok, transparentnosti, trvania a vypovedania zmluvy a zmeny poskytovateľa by sa preto mali uplatňovať na všetky prvky balíka vrátane koncových zariadení, na iné služby, ako je digitálny obsah alebo digitálne služby a na elektronické komunikačné služby, ktoré nepatria priamo do rozsahu daných ustanovení. Všetky povinnosti týkajúce sa koncových používateľov, ktoré sú podľa tejto smernice uplatniteľné na danú elektronickú komunikačnú službu, ak sa poskytuje alebo predáva ako samostatná služba, by mali byť uplatniteľné aj v prípade, ak je súčasťou balíka, ktorý obsahuje minimálne službu prístupu k internetu alebo verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslovaní. Ďalšie otázky spojené so zmluvami, ako sú nápravné opatrenia uplatniteľné v prípade nesúladu so zmluvou, by sa mali riadiť pravidlami uplatniteľnými na príslušný prvok balíka, napríklad pravidlami zmluvy o predaji tovaru alebo o dodaní digitálneho obsahu. Právo ukončiť akýkoľvek prvok balíka, ktorý obsahuje minimálne službu prístupu k internetu alebo verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslovaní, pred koncom dohodnutého zmluvného obdobia v dôsledku nedostatku súladu alebo nedodania, by však malo spotrebiteľa oprávniť aj na ukončenie všetkých prvkov balíka. Takisto na zachovanie možnosti jednoduchej zmeny poskytovateľa by spotrebitelia nemali byť odkázaní na poskytovateľa prostredníctvom zmluvného de facto predĺženia obdobia platnosti prvej zmluvy.

(284)

Poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní majú povinnosť poskytovať prístup k záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie. Za výnimočných okolností, konkrétne z dôvodu technickej nerealizovateľnosti, nemusia byť schopné poskytovať prístup k záchranným službám alebo informáciám o polohe volajúceho alebo k obidvom. V takých prípadoch by mali o tom svojich zákazníkov primerane informovať v zmluve. Takíto poskytovatelia by mali zákazníkom poskytnúť jasné a transparentné informácie v rámci prvej zmluvy a aktualizovať ich v prípade akejkoľvek zmeny v ustanovení o prístupe k záchranným službám, a to napríklad vo faktúrach. Medzi uvedené informácie by mali patriť všetky obmedzenia v súvislosti s pokrytím územia na základe plánovaných technických prevádzkových parametrov komunikačnej služby a dostupnej infraštruktúry. Ak sa služba neposkytuje prostredníctvom pripojenia, ktorého správa má zabezpečovať konkrétnu kvalitu služby, medzi uvedené informácie by mala patriť aj úroveň spoľahlivosti prístupu a informácií o polohe volajúceho v porovnaní so službou, ktorá sa poskytuje prostredníctvom takéhoto pripojenia, pričom sa do úvahy zoberú súčasné technologické normy a štandardy kvality, ako aj všetky parametre kvality služby vymedzené podľa tejto smernice.

(285)

Koncoví používatelia by mali mať možnosť prístupu k záchranným službám prostredníctvom bezplatnej tiesňovej komunikácie a bez toho, aby museli použiť akýkoľvek platobný prostriedok, z akéhokoľvek zariadenia, ktoré umožňuje interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní, a to aj pri využívaní roamingových služieb v členskom štáte. Tiesňová komunikácia sú komunikačné prostriedky, ktoré zahŕňajú nielen hlasové komunikačné služby, ale aj SMS správy, odosielanie správ, video alebo iné druhy komunikácie, napríklad službu textu v reálnom čase, službu multimediálnej konverzácie alebo konverzné služby. S prihliadnutím na spôsobilosti a technické vybavenie stredísk tiesňového volania by členské štáty mali mať možnosť určiť, ktoré interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní sú vhodné pre záchranné služby vrátane možnosti obmedziť tieto možnosti na hlasové komunikačné služby alebo im rovnocenné služby pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím alebo pridať dodatočné možnosti po dohode s vnútroštátnymi strediskami tiesňového volania. Tiesňová komunikácia sa môže spustiť v mene osoby palubným tiesňovým volaním alebo systémom eCall, ako je definované v nariadení (EÚ) 2015/758.

(286)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní poskytovali spoľahlivý a presný prístup k záchranným službám, zohľadňujúc pritom vnútroštátne špecifikácie a kritériá a spôsobilosti vnútroštátnych stredísk tiesňového volania. Členské štáty by mali zvážiť schopnosť vnútroštátnych stredísk tiesňového volania zvládať tiesňovú komunikáciu vo viacerých jazykoch. Keď nie je interpersonálna komunikačná služba založená na číslovaní k dispozícii v rámci pripojenia, ktorého správa má poskytovať špecifikovanú kvalitu služieb, poskytovateľ služby nemusí byť schopný zabezpečiť, aby tiesňové volania realizované prostredníctvom jeho služby boli smerované na najvhodnejšie stredisko tiesňového volania s rovnakou spoľahlivosťou. V prípade takýchto poskytovateľov, ktorí sú nezávislí od siete, konkrétne poskytovateľov, ktorí nie sú prepojení s poskytovateľom verejných elektronických komunikačných sietí, nemusí byť poskytovanie informácií o polohe volajúceho vždy technicky uskutočniteľné. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa normy zabezpečujúce presné a spoľahlivé smerovanie a spojenie so záchrannými službami, vykonávali čo najskôr s cieľom umožniť poskytovateľom nezávislým od siete poskytujúcim interpersonálne komunikačné služby s číslovaním splniť povinnosti týkajúce sa prístupu k záchranným službám a poskytovania informácií o polohe volajúceho na úrovni porovnateľnej s tou, ktorá sa vyžaduje od iných poskytovateľov takýchto komunikačných služieb. V prípadoch, keď neboli zavedené takéto normy a súvisiace systémy stredísk tiesňového volania, by sa od interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní nezávislých od siete nemalo požadovať, aby poskytovali prístup k záchranným službám s výnimkou technicky uskutočniteľného alebo ekonomicky schodného spôsobu. Členské štáty môžu v rámci toho napríklad určiť jedno ústredné stredisko tiesňového volania na prijímanie tiesňovej komunikácie. Takíto poskytovatelia by však mali informovať koncových používateľov, že volania na jednotné európske číslo tiesňového volania 112 alebo informácie o polohe volajúceho nie sú podporované.

(287)

S cieľom zlepšiť podávanie správ a hodnotenie výkonnosti členských štátov, pokiaľ ide o odpovedanie na tiesňové volania a ich spracovanie, by mala Komisia každé dva roky podať správu Európskemu parlamentu a Rade o účinnosti implementácie jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112.

(288)

Členské štáty by mali prijať konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že záchranné služby vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112 budú rovnako dostupné pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím, predovšetkým pre nepočujúcich koncových používateľov, pre koncových používateľov s poruchami sluchu, s poruchami reči a pre nepočujúcich a nevidomých koncových používateľov, a že budú v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť produktov a služieb. Mohlo by to zahŕňať poskytnutie špeciálnych koncových zariadení koncovým používateľom so zdravotným postihnutím v prípadoch, že iné spôsoby komunikácie nie sú pre nich vhodné.

(289)

Je dôležité zvýšiť informovanosť o jednotnom európskom čísle tiesňového volania 112, aby sa zlepšila úroveň ochrany a bezpečnosti občanov cestujúcich v Únii. Na uvedený účel by občania mali byť plne informovaní najmä prostredníctvom informácií na zastávkach medzinárodných autobusových liniek, železničných staniciach, v prístavoch alebo na letiskách, v telefónnych zoznamoch, materiáloch pre koncových používateľov a o vyúčtovaní o tom, že keď cestujú v ktoromkoľvek členskom štáte, jednotné európske číslo tiesňového volania 112 sa môže využívať ako jednotné číslo tiesňového volania v celej Únii. Hoci sú za takéto informovanie primárne zodpovedné členské štáty, Komisia by mala pokračovať v podpore a v dopĺňaní iniciatív členských štátov týkajúcich sa ďalšieho zvyšovania povedomia o jednotnom európskom čísle tiesňového volania 112, ako aj v pravidelnom hodnotení tohto povedomia medzi verejnosťou.

(290)

Informácie o polohe volajúceho, ktoré sa vzťahujú na všetky tiesňové komunikácie, zlepšujú úroveň ochrany a bezpečnosti koncových používateľov a pomáhajú záchranným službám pri plnení ich povinností za predpokladu, že presmerovanie tiesňovej komunikácie a súvisiacich údajov na príslušné záchranné služby je zaručené vnútroštátnym systémom stredísk tiesňového volania. Príjem a používanie informácií o polohe volajúceho, ktoré zahŕňajú informácie o polohe získané zo siete a rozšírené informácie o polohe volajúceho získané vďaka polohe telefónu, ak sú dostupné, by mali rešpektovať príslušné právne predpisy Únie týkajúce sa spracúvania osobných údajov a bezpečnostné opatrenia. Podniky, ktoré poskytujú polohu získanú zo siete by mali sprístupniť informácie o polohe volajúceho záchranným službám, a to okamžite po tom, ako sa volanie dostane k uvedenej službe bez ohľadu na použitú technológiu. Lokalizačné technológie, pri ktorých sa využíva poloha telefónu, sa však ukázali byť oveľa presnejšie a nákladovo efektívnejšie vzhľadom na dostupnosť údajov poskytnutých Európskou geostacionárnou navigačnou prekryvnou službou a satelitným systémom Galileo a inými globálnymi navigačnými satelitnými systémami a údajmi Wi-Fi. Preto by informácie o polohe volajúceho získané vďaka polohe telefónu mali dopĺňať informácie o polohe získané zo siete, aj keď poloha volajúceho získaná vďaka polohe telefónu je dostupná len po tom, ako sa začne tiesňová komunikácia. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním poskytovali spoľahlivý a presný prístup k záchranným službám, zohľadňujúc pritom vnútroštátne špecifikácie a kritériá a spôsobilosti vnútroštátnych stredísk tiesňového volania. Nemusí to byť vždy možné, napríklad ak telefón alebo použitá interpersonálna komunikačná služba nepodporujú polohu alebo ak nie je technicky možné získať tieto informácie. Členské štáty by mali ďalej zabezpečiť, aby strediská tiesňového volania dokázali získavať a spravovať dostupné informácie o polohe volajúceho, ak je to možné. Zistenie a prenos informácií o polohe volajúceho by mali byť bezplatné pre koncového používateľa aj orgán, ktorý zasahuje v prípade tiesňovej komunikácie bez ohľadu na prostriedok zistenia, napríklad prostredníctvom telefónu alebo siete alebo prostriedkov prenosu, ako sú hlasový kanál, SMS alebo prostriedky prenosu založené na IP.

(291)

S cieľom reagovať na technologický vývoj v oblasti presných informácií o polohe volajúceho, rovnocenný prístup pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím a smerovanie volaní na najvhodnejšie stredisko tiesňového volania by Komisia mala byť splnomocnená prijímať prostredníctvom delegovaného aktu opatrenia potrebné na zabezpečenie kompatibility, interoperability, kvality, spoľahlivosti a kontinuity tiesňovej komunikácie v Únii, ako sú funkčné ustanovenia určujúce úlohu rôznych strán v rámci komunikačného reťazca, napríklad poskytovateľov interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní, prevádzkovateľov sietí a stredísk tiesňového volania, ako aj technické ustanovenia určujúce technické prostriedky na splnenie funkčných ustanovení. Takéto opatrenia by nemali mať vplyv na organizáciu záchranných služieb členských štátov.

(292)

Občan v jednom členskom štáte, ktorý potrebuje kontaktovať záchranné služby v inom členskom štáte, nemá takú možnosť, pretože záchranné služby nemusia mať kontaktné informácie záchranných služieb v iných členských štátoch. Preto by mala byť zavedená v celej Únii bezpečná databáza čísel hlavnej záchrannej služby v každej krajine. Orgán BEREC by na uvedený účel mal udržiavať bezpečnú databázu E.164 čísel záchranných služieb členských štátov, ak takúto databázu neudržiavajú iné organizácie, s cieľom zabezpečiť, aby záchranné služby v jednom členskom štáte mohli kontaktovať záchranné služby v inom členskom štáte.

(293)

V súvislosti s varovaniami verejnosti pred bezprostredne hroziacimi alebo vznikajúcimi závažnými mimoriadnymi udalosťami a katastrofami, ktorých prenos sa realizuje prostredníctvom elektronických komunikačných služieb, sa vypracovalo rozdielne vnútroštátne právo. S cieľom aproximovať právo v tejto oblasti by sa v tejto smernici malo stanoviť, že ak sú systémy varovania verejnosti zavedené, poskytovatelia mobilných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní by mali varovania verejnosti odovzdávať všetkým dotknutým koncovým používateľom. Za dotknutých koncových používateľov by sa mali považovať tí koncoví používatelia, ktorí sa nachádzajú v geografických oblastiach, ktoré sú počas obdobia varovania potenciálne ohrozené bezprostredne hroziacimi alebo vznikajúcimi závažnými mimoriadnymi udalosťami a katastrofami, a to na základe určenia príslušných orgánov.

(294)

Ak je zabezpečený skutočný dosah všetkých dotknutých koncových používateľov nezávisle od ich miesta alebo členského štátu bydliska a spĺňa najvyššie úrovne bezpečnosti údajov, členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť prenos varovaní verejnosti verejne dostupnými elektronickými komunikačnými službami, ktoré nie sú mobilnými interpersonálnymi komunikačnými službami založenými na číslovaní ani inými prenosovými službami, ktoré sa používajú na vysielanie, alebo mobilnou aplikáciou prenášanou prostredníctvom služieb prístupu k internetu. S cieľom informovať koncových používateľov vstupujúcich do členského štátu o existencii takýchto systémov varovania verejnosti by daný členský štát mal zabezpečiť, aby títo koncoví používatelia automaticky, bez zbytočného odkladu a bezplatne dostali prostredníctvom SMS ľahko zrozumiteľné informácie, ktoré sa týkajú prijímania varovaní verejnosti, a to aj prostredníctvom mobilných koncových zariadení, ktoré nie sú aktívne pre služby prístupu k internetu. Varovania verejnosti, ktoré sa nezakladajú na mobilných interpersonálnych komunikačných službách založených na číslovaní, by sa mali koncovým používateľom odovzdávať spôsobom, ktorý zaisťuje ich jednoduchý príjem. Ak sa systém varovania verejnosti zakladá na aplikácii, nemalo by sa od koncových používateľov vyžadovať, aby sa prihlásili alebo zaregistrovali u orgánov alebo u poskytovateľa aplikácie. Informácie o polohe koncových používateľov by sa mali využívať v súlade so smernicou 2002/58/ES. Prenos varovaní verejnosti by mal byť pre koncových používateľov bezplatný. Komisia by vo svojej revízii tejto smernice mohla tiež posúdiť, či je v súlade s právom Únie možné a či je realizovateľné stanoviť jednotný systému varovania verejnosti v rámci celej Únie s cieľom upozorniť verejnosť v prípade bezprostredne hroziacich alebo vznikajúcich katastrof alebo závažného núdzového stavu v jednotlivých členských štátoch.

(295)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť, či návrhy na alternatívne systémy, ktoré nie sú mobilnými interpersonálnymi komunikačnými službami založenými na číslovaní, sú skutočne rovnocenné takýmto službám, pričom sa v maximálnej miere zohľadnia zodpovedajúce usmernenia orgánu BEREC. Takéto usmernenia by mali byť vypracované po konzultácii s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za strediská tiesňového volania s cieľom zabezpečiť, aby sa na ich vypracúvaní zúčastnili experti na tiesňové situácie a aby jednotlivé orgány členských štátov dosiahli spoločnú dohodu o tom, čo je potrebné na zabezpečenie úplného zavedenia takýchto systémov varovania verejnosti v členských štátoch a na súbežné zabezpečenie účinnej ochrany občanov Únie pri cestovaní v inom členskom štáte.

(296)

V súlade s cieľmi charty a povinnosťami zakotvenými v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím by regulačný rámec mal zabezpečiť, aby všetci koncoví používatelia vrátane koncových používateľov so zdravotným postihnutím, starších osôb a používateľov s osobitnými sociálnymi potrebami mali jednoduchý a rovnocenný prístup k vysokokvalitným a cenovo prijateľným službám bez ohľadu na ich miesto bydliska v rámci Únie. Vyhlásenie 22 pripojené k záverečnému aktu Amsterdamskej zmluvy ustanovuje, že pri vypracúvaní opatrení podľa článku 114 ZFEÚ inštitúcie Únie majú zohľadňovať potreby osôb so zdravotným postihnutím.

(297)

S cieľom zabezpečiť, aby koncoví používatelia so zdravotným postihnutím mali prospech z hospodárskej súťaže a možnosti voľby poskytovateľov služieb, ktorú má väčšina ostatných koncových používateľov, príslušné orgány by mali podľa potreby, na základe vnútroštátnych podmienok a po konzultácii s koncovými používateľmi so zdravotným postihnutím vymedziť požiadavky na ochranu spotrebiteľa týkajúce sa koncových používateľov so zdravotným postihnutím, ktoré majú splniť poskytovatelia verejne dostupných elektronických komunikačných služieb. Medzi takéto požiadavky môže patriť najmä povinnosť poskytovateľov zabezpečiť, aby koncoví používatelia so zdravotným postihnutím mohli využívať ich služby za rovnakých podmienok, a to aj cenových, tarifných a týkajúcich sa kvality, aké sa ponúkajú ostatným koncovým používateľom, bez ohľadu na dodatočné náklady, ktoré týmto poskytovateľom takto vznikajú. Ďalšie požiadavky sa môžu týkať veľkoobchodných dohôd medzi poskytovateľmi. S cieľom vyhnúť sa vytváraniu nadmerného zaťaženia poskytovateľov služieb by príslušné orgány mali overiť, či sa dajú ciele rovnocenného prístupu a výberu dosiahnuť bez takýchto opatrení.

(298)

Okrem práva Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť produktov a služieb, sa v tejto smernici ustanovujú nové posilnené požiadavky na cenovú dostupnosť a dostupnosť týkajúce sa súvisiaceho koncového zariadenia a osobitného zariadenia a osobitných služieb pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím. Preto sa zodpovedajúca povinnosť v smernici 2002/22/ES, ktorou sa od členských štátov vyžadovalo, aby podporovali dostupnosť koncových zariadení pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím, stala zastaranou a mala by sa zrušiť.

(299)

V oblasti poskytovania telefónnych informačných služieb a zoznamov sa rozvinula efektívna hospodárska súťaž okrem iného podľa článku 5 smernice Komisie 2002/77/ES (39). S cieľom zachovať uvedenú efektívnu hospodársku súťaž by všetci poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní, ktorí prideľujú čísla z číslovacieho plánu svojim koncovým používateľom, mali byť aj naďalej povinní sprístupniť príslušné informácie spravodlivým, nákladovo orientovaným a nediskriminačným spôsobom.

(300)

Koncoví používatelia by mali byť informovaní o ich práve určiť, či chcú byť zaradení do zoznamu. Poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslovaní by mali rešpektovať rozhodnutie koncových používateľov pri sprístupňovaní údajov do zoznamu poskytovateľov služieb. Článkom 12 smernice 2002/58/ES sa zabezpečujú práva koncových používateľov na súkromie z hľadiska zahrnutia ich osobných údajov do verejného zoznamu.

(301)

V opatreniach na veľkoobchodnej úrovni zabezpečujúcich zahrnutie údajov o koncových používateľoch do databáz by sa mali rešpektovať záruky ochrany osobných údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a článku 12 smernice 2002/58/ES. Malo by sa zaviesť nákladovo orientované poskytovanie takýchto údajov poskytovateľom služieb, pričom členské štáty by mohli rozhodnúť o zavedení centralizovaného mechanizmu poskytovania komplexných úhrnných informácií poskytovateľom informačných služieb o účastníckych číslach a poskytovanie prístupu k sieti za primeraných a transparentných podmienok, aby sa zabezpečil úplný prospech koncových používateľov z hospodárskej súťaže, ktorá do veľkej miery umožnila odstránenie regulácie maloobchodu s týmito službami a poskytovanie informačných služieb o účastníckych číslach za primeraných a transparentných podmienok.

(302)

Po zrušení povinnosti poskytovať univerzálnu službu v oblasti služieb zoznamu a vzhľadom na existenciu fungujúceho trhu pre takéto služby, právo na prístup k telefónnym informačným službám už viac nie je potrebné. Národné regulačné orgány by však mali byť stále schopné, v záujme zachovania prístupu a hospodárskej súťaže na tomto trhu, ukladať povinnosti a podmienky podnikom, ktoré kontrolujú prístup ku koncovým používateľom.

(303)

Koncoví používatelia by mali mať zaručenú interoperabilitu celého zariadenia predávaného v Únii, ktoré slúži na príjem rozhlasového vysielania v nových vozidlách kategórie M a digitálnej televízie. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať minimálne harmonizované normy pre také zariadenie. Také normy by sa mohli z času na čas upravovať na základe technologického rozvoja a vývoja trhu.

(304)

Ak sa členské štáty rozhodnú prijať opatrenia v súlade so smernicou (EÚ) 2015/1535 týkajúce sa interoperability rádiových prijímačov pre spotrebiteľa, mali by byť schopné prijímať a reprodukovať rozhlasové služby poskytované digitálnym pozemským rozhlasovým vysielaním alebo cez IP siete, aby sa zabezpečilo zachovanie interoperability. Môže to tiež zlepšiť verejnú bezpečnosť tým, že sa používateľom umožní spoľahnúť sa na širší súbor technológií na sprístupňovanie a prijímanie informácií o núdzových situáciách v členských štátoch.

(305)

Je žiaduce, aby spotrebitelia mali možnosť dosiahnuť čo možno najkomplexnejšie pripojenie k digitálnym televíznym prijímačom. Interoperabilita je vyvíjajúcou sa koncepciou na dynamických trhoch. Normalizačné inštitúcie by sa mali zasadzovať o to, aby zabezpečili vývoj primeraných noriem spolu s príslušnými technológiami. Podobne je dôležité zabezpečiť, aby boli na digitálnych televíznych prijímačoch konektory, ktoré umožnia prenos všetkých nevyhnutných prvkov digitálneho signálu, vrátane audio a video tokov, informácií o podmienenom prístupe, informácií o službách a informácií o ochrane pred kopírovaním. Touto smernicou by sa preto malo zabezpečiť, aby funkčnosť priradená ku konektorom alebo v nich implementovaná nebola obmedzená prevádzkovateľmi siete, poskytovateľmi služieb ani výrobcami zariadenia a naďalej sa rozvíjala v súlade s technologickým rozvojom. Pri zobrazovaní a prezentácii služieb televízie s internetom sa vytváranie spoločnej normy prostredníctvom trhového mechanizmu považuje za výhodu pre spotrebiteľa. Členské štáty a Komisia by mali mať možnosť vyvinúť politickú iniciatívu v súlade so zmluvami, aby podporili tento vývoj.

(306)

Ustanoveniami o interoperabilite rádiových a televíznych zariadení pre spotrebiteľa sa nebráni tomu, aby autorádiá v nových vozidlách kategórie M boli schopné prijímať a reprodukovať aj rozhlasové služby poskytované prostredníctvom analógového pozemského rozhlasového vysielania a uvedenými ustanoveniami sa členským štátom nebráni, aby ukladali povinnosti zabezpečiť, aby digitálne rádiové prijímače boli schopné prijímať a reprodukovať analógové pozemské rozhlasové vysielanie.

(307)

Bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie, sa touto smernicou členským štátom nebráni v tom, aby prijali technické predpisy týkajúce sa zariadenia pre digitálnu pozemskú televíziu s cieľom pripraviť prechod spotrebiteľov na nové normy pozemského vysielania a zabrániť dodávaniu zariadení, ktoré by neboli v súlade s normami, ktoré sa majú zaviesť.

(308)

Členské štáty by mali mať možnosť uložiť primerané povinnosti „povinného prenosu“ podnikom v rámci ich jurisdikcie v záujme legitímnych verejných politických úvah, no také povinnosti by sa mali ukladať len vtedy, keď sú potrebné na splnenie cieľov všeobecného záujmu jasne vymedzených členskými štátmi v súlade s právom Únie a mali by byť proporcionálne a transparentné. Malo by byť možné uplatňovať povinnosti „povinného prenosu“ na špecifikované rozhlasové a televízne vysielacie kanály a doplnkové služby dodávané konkrétnym poskytovateľom mediálnych služieb. Povinnosti uložené členskými štátmi by mali byť primerané, pretože by mali byť proporcionálne a transparentné na základe jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu a mohli by prípadne zahŕňať primeranú úhradu. Členské štáty by mali uviesť objektívne odôvodnenie povinností „povinného prenosu“, ktoré ukladajú vo svojom vnútroštátnom práve s cieľom zaistiť, že sa tieto povinnosti transparentne, úmerne a jasne vymedzia. Povinnosti by sa mali navrhnúť tak, aby dostatočne motivovali k efektívnemu investovaniu do infraštruktúry.

(309)

Povinnosti „povinného prenosu“ by mali podliehať pravidelnému preskúmaniu aspoň každých päť rokov, aby zodpovedali aktuálnemu vývoju technológií a trhu a aby sa zabezpečilo, že budú aj naďalej zodpovedať cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť. Takéto povinnosti by mohli prípadne zahŕňať primeranú odmenu, ktorá by sa mala ustanoviť vo vnútroštátnom práve. V takom prípade by sa mala vo vnútroštátnom práve určiť aj uplatniteľná metodika na výpočet primeranej odmeny. Táto metodika by mala zabrániť rozporu s nápravnými opatreniami v oblasti prístupu, ktoré môžu národné regulačné orgány uložiť poskytovateľom prenosových služieb využívaných na vysielanie, ktorí sú určení za poskytovateľov s významným vplyvom na trhu. Ak sa však v zmluve uzavretej na dobu určitú pred 20. decembrom 2018 stanovuje odlišná metodika, malo by byť možné, aby sa uvedená metodika naďalej uplatňovala počas trvania zmluvy. V prípade, že vnútroštátna úprava o odmene neexistuje, poskytovatelia rozhlasových alebo televíznych vysielacích kanálov a poskytovatelia elektronických komunikačných sietí používaných na prenos týchto rozhlasových alebo televíznych vysielacích kanálov by mali mať možnosť zmluvne sa dohodnúť na primeranej odmene.

(310)

Elektronické komunikačné siete a služby používané na šírenie rozhlasového alebo televízneho vysielania pre verejnosť zahŕňajú káblové, IPTV, satelitné a pozemské vysielacie siete. Mohli by zahŕňať aj iné siete v rozsahu, v akom značný počet koncových používateľov používa také siete ako svoje základné prostriedky na príjem rozhlasového a televízneho vysielania. Uloženie povinností „povinného prenosu“ týkajúce sa prenosu analógového televízneho vysielania by sa malo zvážiť, len ak by neexistencia takejto povinnosti spôsobila výrazné narušenie pre značný počet koncových používateľov alebo ak nie sú iné prostriedky na vysielanie určených televíznych vysielacích kanálov. Také povinnosti „povinného prenosu“ môžu zahŕňať prenos služieb špecificky určených na umožnenie rovnocenného prístupu pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím. Medzi doplnkové služby preto patria služby zamerané na zlepšenie prístupu koncových používateľov so zdravotným postihnutím, ako napríklad videotextová služba, titulková služba pre koncových používateľov, ktorí sú nepočujúci alebo osoby so sluchovým postihnutím, zvukový opis, nahovorené titulky a tlmočenie do posunkovej reči, a mohli by v prípade potreby zahŕňať prístup k súvisiacim základným dátam. Vzhľadom na rastúce poskytovanie a prijímanie služieb televízie s internetom a stály význam elektronických programových sprievodcov, ktorých používajú koncoví používatelia na voľbu programu, môže byť prenos údajov, ktoré súvisia s programom a ktoré sú potrebné na podporu služieb televízie s internetom a funkcií elektronických programových sprievodcov zahrnutý do povinností „povinného prenosu“. Malo by byť možné, aby takéto údaje súvisiace s programom zahŕňali informácie o obsahu programu a prístupe k nemu, ale nezahŕňali samotný obsah programu.

(311)

Prostriedky na identifikáciu volajúceho sú bežne dostupné v moderných telefónnych ústredniach a môžu byť preto čoraz častejšie ponúkané s malými alebo žiadnymi nákladmi. Od členských štátov sa nevyžaduje, aby ukladali povinnosti poskytovať tieto prostriedky, ak sú už dostupné. Smernica 2002/58/ES zaručuje súkromie používateľov, pokiaľ ide o rozpísanie faktúr tým, že im dáva prostriedok na ochranu práv na súkromie v prípade, že sa funkcie identifikácie volajúceho uplatňuje. Rozvoj uvedených služieb na celoeurópskej báze by mohol priniesť spotrebiteľom prospech a je v tejto smernici odporúčaný. Je bežnou praxou, že poskytovatelia služieb prístupu k internetu poskytujú zákazníkom e-mailovú adresu s použitím svojho obchodného mena alebo ochrannej známky. S cieľom zabezpečiť, aby koncoví používatelia neboli pri zmene služieb prístupu k internetu odkázaní na poskytovateľa v súvislosti s rizikom straty prístupu k e-mailu, by členské štáty mali mať možnosť uložiť poskytovateľom takýchto služieb na požiadanie povinnosť zabezpečiť prístup k ich e-mailom alebo preniesť e-maily zasielané na príslušný(-é) emailový(-é) účet (účty). Táto možnosť by sa mala poskytovať bezplatne a počas doby trvania, ktoré národný regulačný orgán považuje za vhodné.

(312)

Uverejňovanie informácií členskými štátmi zabezpečí, aby účastníci trhu a potenciálni noví účastníci trhu pochopili svoje práva a povinnosti a vedeli nájsť zodpovedajúce podrobné informácie. Uverejňovanie v národných úradných oznámeniach pomôže zúčastneným stranám v ostatných členských štátoch získavať príslušné informácie.

(313)

Komisia by mala monitorovať a uverejňovať informácie o poplatkoch, ktoré slúžia na stanovovanie cien pre koncových používateľov s cieľom zabezpečiť efektívnosť a účinnosť celoeurópskeho elektronického komunikačného trhu.

(314)

Aby Komisia mohla určiť, či sa právo Únie uplatňuje správne, potrebuje informácie o tom, ktoré podniky na trhu sú určené ako podniky s významným vplyvom na trhu a aké povinnosti uložili národné regulačné orgány účastníkom trhu. Okrem uverejňovania uvedených informácií na vnútroštátnej úrovni je potrebné, aby členské štáty posielali tieto informácie Komisii. Ak sa od členských štátov vyžaduje predkladanie uvedených informácií Komisii, mali by mať možnosť tak urobiť prostredníctvom elektronických prostriedkov, za predpokladu dohody o primeraných overovacích postupoch.

(315)

S cieľom zohľadniť trhový, spoločenský a technologický vývoj vrátane vývoja technických noriem, riadiť riziká v oblasti bezpečnosti sietí a služieb a zabezpečiť účinný prístup k záchranným službám cez tiesňovú komunikáciu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ pokiaľ ide o stanovenie jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania na pevných i mobilných trhoch v celej Únii, prijatie opatrení týkajúcich sa tiesňovej komunikácie v Únii a prispôsobenie príloh k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (40). Predovšetkým v záujme zabezpečenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(316)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prijať rozhodnutia, ktoré sú zamerané na riešenie škodlivých cezhraničných rušení medzi členskými štátmi; identifikovať harmonizačný alebo koordinovaný prístup na účely riešenia nekonzistentného vykonávania všeobecných regulačných prístupov k regulácii trhov elektronických komunikácií národnými regulačnými orgánmi ako aj prideľovania čísel vrátane číselných množín, prenositeľnosť čísel a identifikátorov, systémov prevodu čísel a prekladu adries a prístupu k záchranným službám prostredníctvom jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112; vykonať zavedenie noriem alebo špecifikácií povinným alebo odstrániť normy alebo špecifikácie z povinnej časti zoznamu noriem; prijať technické a organizačné opatrenia na primerané riadenie rizík spojených s bezpečnosťou sietí a služieb, ako aj okolnosti, formát a postupy uplatniteľné na oznamovanie bezpečnostných incidentov; špecifikovať relevantné podrobnosti, ktoré sa týkajú obchodovateľných individuálnych práv, v štandardizovanom elektronickom formáte pri vzniku práv na využívanie rádiového spektra; špecifikovať fyzické a technické charakteristiky bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom; povoliť alebo zabrániť národnému regulačnému orgánu uložiť podniku určenému ako podnik s význam vplyvom na trhu niektoré povinnosti prístupu a prepojenia; harmonizovať osobitné čísla alebo číselné množiny na vyriešenie neuspokojeného cezhraničného či celoeurópskeho dopytu po zdrojoch číslovania; a špecifikovať vzor zhrnutia zmluvy, ktorý majú používať poskytovatelia. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (41).

(317)

Nakoniec by Komisia mala byť schopná podľa potreby prijať, a v najvyššej miere prihliadať na stanovisko orgánu BEREC, odporúčania týkajúce sa identifikácie relevantných trhov produktov a služieb, oznámenia v rámci postupu na konsolidáciu vnútorného trhu a harmonizované uplatňovanie ustanovení regulačného rámca.

(318)

Komisia by mala pravidelne preskúmavať fungovanie tejto smernice najmä s ohľadom na stanovenie potreby zmeny na základe meniacich sa technologických alebo trhových podmienok.

(319)

Pri preskúmaní fungovania tejto smernice by Komisia mala zhodnotiť, či v kontexte vývoja na trhu a s ohľadom na hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa je naďalej potrebné zachovávať ustanovenia o regulácii ex ante špecifickej pre tento sektor, alebo či by sa uvedené ustanovenia mali zmeniť alebo zrušiť. Keďže touto smernicou sa zavádzajú nové prístupy k regulácii sektorov elektronických komunikácií, ako je možnosť rozšírenia uplatňovania symetrických povinností za prvým sústreďovacím alebo distribučným bodom a regulačné úpravy spoluinvestovania, osobitná pozornosť by sa mala venovať posúdeniu ich fungovania.

(320)

Budúci technologický vývoj a vývoj na trhu, najmä zmeny v používaní rôznych elektronických komunikačných služieb a ich schopnosť zabezpečiť účinný prístup k záchranným službám, by mohol ohroziť dosiahnutie cieľov tejto smernice týkajúcich sa práv koncových používateľov. Orgán BEREC by mal preto monitorovať tento vývoj v členských štátoch a pravidelne zverejňovať svoje stanovisko obsahujúce hodnotenie vplyvu takéhoto vývoja na praktické uplatňovanie ustanovení tejto smernice, ktoré sa vzťahujú na koncových používateľov. Komisia by mala uverejniť správu a predložiť legislatívny návrh, ak sa to považuje za nevyhnutné na dosiahnutie cieľov tejto smernice, pričom v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko orgánu BEREC.

(321)

Smernice 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES, 2002/22/ES a článok 5 rozhodnutia č. 243/2012/EÚ by sa mali zrušiť.

(322)

Komisia by mala monitorovať prechod od existujúceho rámca k novému rámcu.

(323)

Keďže cieľ tejto smernice, a to dosiahnutie harmonizovaného a zjednodušeného rámca regulácie elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb, podmienok na povolenie sietí a služieb, využívanie rádiového spektra a zdrojov číslovania, prístupu k elektronickým komunikačným sieťam a pridruženým prostriedkom a ich prepojenie a ochrany koncového používateľa nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(324)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (42) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(325)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní so zrušenými smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva zo zrušených smerníc.

(326)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc stanovených v prílohe XII časti B do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

ČASŤ I

RÁMEC (VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ ORGANIZÁCIE ODVETVIA)

HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI, ZÁMER A CIELE, VYMEDZENIE POJMOV

KAPITOLA I

Predmet úpravy, cieľ a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a ciele

1.   Touto smernicou sa vytvára harmonizovaný rámec regulácie elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb a určitých aspektov koncových zariadení. Ustanovujú sa ňou úlohy národných regulačných orgánov a v prípade potreby iných príslušných orgánov a zriaďuje sa súbor postupov na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania regulačného rámca v celej Únii.

2.   Ciele tejto smernice sú:

a)

implementovať vnútorný trh s elektronickými komunikačnými sieťami a službami, čoho výsledkom je zavádzanie a využívanie vysokokapacitných sietí, udržateľná hospodárska súťaž, interoperabilita elektronických komunikačných služieb, prístupnosť, bezpečnosť sietí a služieb a prospech koncového používateľa a

b)

zabezpečiť poskytovanie kvalitných, cenovo prijateľných a verejne dostupných služieb v celej Únii prostredníctvom efektívnej hospodárskej súťaže a výberu, zaoberať sa okolnosťami, za ktorých sa na trhu dostatočne neuspokojujú potreby koncových používateľov vrátane koncových používateľov so zdravotným postihnutím, aby mali k službám rovnocenný prístup ako ostatní, a ustanoviť potrebné práva koncového používateľa.

3.   Touto smernicou nie sú dotknuté:

a)

povinnosti uložené podľa vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie alebo podľa práva Únie vzhľadom na služby poskytované pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb;

b)

opatrenia prijaté na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni v súlade s právom Únie sledujúce ciele všeobecného záujmu, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov a súkromia, reguláciu obsahu a audiovizuálnu politiku;

c)

opatrenia prijaté členskými štátmi na účely zabezpečenia verejného poriadku a verejnej bezpečnosti, ako aj obrany;

d)

nariadenia (EÚ) č. 531/2012 a (EÚ) 2015/2120 a smernica 2014/53/EÚ.

4.   Komisia, Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a dotknuté orgány zabezpečia súlad ich spracúvania osobných údajov s predpismi Únie o ochrane osobných údajov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„elektronická komunikačná sieť“ je prenosové systémy, ktoré môžu ale nemusia byť založené na trvalej infraštruktúre alebo centralizovanej administratívnej kapacite, prípadne prepájacie alebo smerovacie zariadenie a iné prostriedky vrátane neaktívnych prvkov siete, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných (s prepájaním okruhov a paketov vrátane internetu) a mobilných sietí, elektrických káblových systémov v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí používaných na rozhlasové a televízne vysielanie a sietí káblovej televízie bez ohľadu na typ prenášaných informácií;

2.

„vysokokapacitná sieť“ je buď elektronická komunikačná sieť, ktorá sa skladá výlučne z prvkov optických vlákien prinajmenšom po distribučný bod v obslužnom mieste, alebo elektronická komunikačná sieť, ktorá dokáže poskytovať počas obvyklých podmienok prevádzky v čase špičky podobný výkon siete z hľadiska dostupnej šírky pásma v zostupnom (downlink) i vo vzostupnom (uplink) smere, odolnosti, chybovosti, oneskorenia a ich zmeny; výkon siete možno považovať za podobný bez ohľadu na to, či koncový používateľ zaznamenáva rozdiely spôsobené odlišnými vlastnosťami, ktoré sú vlastné médiu, ktorým sa sieť v konečnom dôsledku spája s koncovým bodom siete;

3.

„nadnárodné trhy“ sú trhy určené v súlade s článkom 65, ktoré pokrývajú Úniu alebo jej podstatnú časť a nachádzajú sa vo viac ako jednom členskom štáte;

4.

„elektronická komunikačná služba“ je služba obvykle poskytovaná za odplatu prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, ktorá zahŕňa, s výnimkou služieb poskytujúcich obsah alebo vykonávajúcich redakčnú kontrolu obsahu prenášaného pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb, tieto typy služby:

a)

„službu prístupu k internetu“, ako je vymedzená v článku 2 druhom odseku bode 2 nariadenia (EÚ) 2015/2120;

b)

„interpersonálnu komunikačnú službu“; a

c)

služby pozostávajúce úplne alebo prevažne z prenosu signálov, ako napríklad prenosové služby používané na poskytovanie služieb komunikácie M2M a na vysielanie;

5.

„interpersonálna komunikačná služba“ je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá umožňuje priamu interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií prostredníctvom elektronických komunikačných sietí medzi konečným počtom osôb, pričom osoby, ktoré komunikáciu začali alebo sa na nej zúčastňujú, určujú jej prijímateľa(-ľov) a nezahŕňa služby, ktoré umožňujú interpersonálnu a interaktívnu komunikáciu len ako vedľajšiu doplnkovú zložku neoddeliteľne spojenú s inou službou;

6.

„interpersonálna komunikačná služba založená na číslovaní“ je interpersonálna komunikačná služba, ktorá sa spája s verejne pridelenými zdrojmi číslovania, t. j. s číslom alebo číslami z národných alebo medzinárodných číslovacích plánov, alebo ktorá umožňuje komunikácie s číslom alebo číslami z národných alebo medzinárodných číslovacích plánov;

7.

„interpersonálna komunikačná služba nezávislá od číslovania“ je interpersonálna komunikačná služba, ktorá sa nespája s verejne pridelenými zdrojmi číslovania, t. j. s číslom alebo číslami z národných alebo medzinárodných číslovacích plánov, ani neumožňuje komunikácie s číslom alebo číslami z národných alebo medzinárodných číslovacích plánov;

8.

„verejná elektronická komunikačná sieť“ je elektronická komunikačná sieť, ktorá sa používa úplne alebo prevažne na poskytovanie verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos informácií medzi koncovými bodmi siete;

9.

„koncový bod siete“ je fyzický bod, v ktorom sa koncovému používateľovi poskytuje prístup k verejnej elektronickej komunikačnej sieti, a ktorý sa v prípade sietí využívajúcich prepájanie alebo smerovanie, identifikuje prostredníctvom konkrétnej sieťovej adresy, ktorá môže byť spojená s číslom alebo menom koncového používateľa;

10.

„pridružené prostriedky“ sú pridružené služby, fyzické infraštruktúry a iné zariadenia alebo prvky pridružené k elektronickej komunikačnej sieti alebo elektronickej komunikačnej službe, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby alebo sú toho schopné a zahŕňajú budovy alebo vstupy do nich, elektroinštalácie budov, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, rúry, stožiare, vstupné šachty a rozvodné skrine;

11.

„pridružená služba“ je služba pridružená k elektronickej komunikačnej sieti alebo elektronickej komunikačnej službe, ktorá umožňuje alebo podporuje poskytovanie, vlastné poskytovanie alebo automatizované poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby alebo je toho schopná a zahŕňa prevod čísel alebo systémy ponúkajúce rovnocennú funkciu, systémy podmieneného prístupu a elektronických programových sprievodcov (EPGs), ako aj iné služby, ako sú služba identity, lokalizácie a prítomnosti;

12.

„systém podmieneného prístupu“ je akékoľvek technické opatrenie, systém autentifikácie a/alebo dojednanie, ktoré sprístupňuje v zrozumiteľnej podobe chránenú službu rozhlasového alebo televízneho vysielania na základe predplatenia alebo iného druhu predchádzajúceho individuálneho povolenia;

13.

„užívateľ“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú elektronickú komunikačnú službu;

14.

„koncový používateľ“ je používateľ neposkytujúci verejné elektronické komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby;

15.

„spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú elektronickú komunikačnú službu na účely, ktoré nie sú súčasťou jej obchodnej činnosti, podnikateľskej činnosti, remesla alebo profesie;

16.

„poskytovanie elektronickej komunikačnej siete“ je zriadenie, prevádzka, riadenie alebo sprístupňovanie takejto siete;

17.

„zdokonalené zariadenie pre digitálnu televíziu“ je prídavné zariadenie určené na pripojenie k televíznemu prijímaču alebo integrovaný digitálny televízny prijímač, ktoré dokážu prijímať interaktívne služby digitálnej televízie;

18.

„aplikačné programové rozhranie“ je softvérové rozhranie medzi aplikáciami poskytovanými poskytovateľmi rozhlasového a televízneho vysielania alebo poskytovateľmi služieb a medzi prostriedkami v zdokonalených zariadeniach pre digitálnu televíziu určenými pre služby digitálnej televízie a rozhlasu;

19.

„pridelenie rádiového spektra“ je určenie daného pásma rádiového spektra na využívanie jedným, prípadne viacerými druhmi rádiokomunikačných služieb podľa stanovených podmienok;

20.

„škodlivé rušenie“ je rušenie, ktoré ohrozuje fungovanie rádionavigačnej služby alebo iných bezpečnostných služieb alebo ktoré inak vážne zhoršuje, znemožňuje alebo opakovane prerušuje rádiokomunikačnú službu prevádzkovanú v súlade s platnými medzinárodnými predpismi, predpismi Únie alebo vnútroštátnymi predpismi;

21.

„bezpečnosť sietí a služieb“ je schopnosť elektronických komunikačných sietí a služieb odolávať, na danej úrovni spoľahlivosti, akémukoľvek konaniu, ktoré ohrozuje dostupnosť, pravosť, integritu alebo dôvernosť týchto sietí a služieb, uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných údajov alebo súvisiacich služieb poskytovaných týmito elektronickými komunikačnými sieťami alebo službami alebo prístupných prostredníctvom týchto elektronických komunikačných sietí alebo služieb;

22.

„všeobecné povolenie“ je právny rámec ustanovený členským štátom zaručujúci práva na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo služieb a ukladajúci osobitné odvetvové povinnosti, ktoré sa môžu vzťahovať na všetky alebo na osobitné druhy elektronických komunikačných sietí a služieb, v súlade s touto smernicou;

23.

„bezdrôtový prístupový bod s malým dosahom“ je malé zariadenie s nízkym výkonom na bezdrôtový prístup k sieti, ktoré má malý dosah, využívajúce licenčné rádiové spektrum alebo bezlicenčné rádiové spektrum alebo ich kombináciu, ktoré sa môže používať ako súčasť verejnej elektronickej komunikačnej siete, ktoré môže byť vybavené jednou alebo viacerými anténami s malým vizuálnym vplyvom, a ktoré umožňuje bezdrôtový prístup používateľov k elektronickým komunikačným sieťam bez ohľadu na to, či je základná topológia siete mobilná alebo pevná;

24.

„rádiová miestna sieť“ alebo „RLAN“ je systém bezdrôtového prístupu s nízkym výkonom a malým dosahom s nízkym rizikom rušenia s inými takýmito systémami rozmiestnenými v tesnej blízkosti inými používateľmi, ktoré fungujú na základe nevýhradného využívania harmonizovaného rádiového spektra;

25.

„harmonizované rádiové spektrum“ je rádiové spektrum, v prípade ktorého boli prostredníctvom technických vykonávacích opatrení v súlade s článkom 4 rozhodnutia č. 676/2002/ES stanovené harmonizované podmienky týkajúce sa jeho dostupnosti a efektívneho využívania;

26.

„spoločné využívanie rádiového spektra“ je prístup dvoch alebo viacerých používateľov na využívanie rovnakých pásiem rádiového spektra podľa vymedzených podmienok spoločného využívania schválený na základe všeobecného povolenia, individuálnych práv na využívanie rádiového spektra alebo ich kombinácie vrátane regulačných prístupov, ako sú licencovaný spoločný prístup sledujúci uľahčenie spoločného využívania pásma rádiového spektra, ktorý podlieha záväznej dohode všetkých zainteresovaných strán, v súlade s pravidlami spoločného využívania uvedenými v ich právach na využívanie rádiového spektra s cieľom zabezpečiť všetkým používateľom predvídateľné a spoľahlivé podmienky spoločného využívania, a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže;

27.

„prístup“ je sprístupnenie zariadení alebo služieb inému podniku za vymedzených podmienok, a to buď na výhradnom, alebo nevýhradnom základe, na účely poskytovania elektronických komunikačných služieb, a to aj keď sa používajú na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti alebo služieb obsahu vysielania; zahŕňa okrem iného prístup k prvkom siete a pridruženým prostriedkom, ktoré môžu zahŕňať pevné alebo iné pripojenie zariadenia (zahŕňa najmä prístup k účastníckemu vedeniu a k prostriedkom a službám potrebným na poskytovanie služieb cez účastnícke vedenie); prístup k fyzickej infraštruktúre vrátane budov, káblovodov a stožiarov; prístup k príslušným softvérovým systémom vrátane prevádzkových podporných systémov; prístup k informačným systémom alebo databázam na predbežné objednávky, obstarávanie, objednávky, podávanie žiadostí o údržbu a opravu, ako aj na účely fakturácie; prístup k prevodu čísel alebo systémom ponúkajúcim rovnocennú funkciu; prístup k pevným a mobilným sieťam, najmä k službám roamingu; prístup k systémom podmieneného prístupu k službám digitálnej televízie a prístup k službám virtuálnych sietí;

28.

„prepojenie“ je špecifický typ prístupu zavedený medzi prevádzkovateľmi verejnej siete prostredníctvom fyzického a logického spojenia verejných elektronických komunikačných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom s cieľom umožniť komunikáciu používateľov jedného podniku s používateľmi toho istého alebo iného podniku, alebo na prístup k službám, ktoré poskytuje iný podnik, v prípade, ak sú takéto služby poskytované zainteresovanými stranami alebo inými stranami, ktoré majú prístup k sieti;

29.

„prevádzkovateľ“ je podnik poskytujúci alebo oprávnený poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú sieť alebo pridružené prostriedky;

30.

„účastnícke vedenie“ je fyzický okruh, ktorý využívajú elektronické komunikačné signály, spájajúci koncový bod siete s rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej elektronickej komunikačnej sieti;

31.

„volanie“ je spojenie zostavené prostredníctvom verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu;

32.

„hlasová komunikačná služba“ je verejne dostupná elektronická komunikačná služba na priame alebo nepriame vytváranie a príjem národných alebo národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu;

33.

„geografické číslo“ je číslo z národného číslovacieho plánu, pričom časť jeho číselnej štruktúry má geografický význam používaný na smerovanie volaní na fyzické umiestnenie koncového bodu siete;

34.

„negeografické číslo“ je číslo z národného číslovacieho plánu, ktoré nie je geografickým číslom, ako napríklad čísla účastníkov mobilnej siete, služieb volania na účet volaného a služieb za zvýšenú cenu;

35.

„úplná konverzačná služba“ je multimediálna konverzačná služba v reálnom čase, ktorá poskytuje v reálnom čase obojsmerný symetrický prenos pohyblivého obrazu, textu a hlasu medzi používateľmi v dvoch alebo vo viacerých lokalitách;

36.

„stredisko tiesňového volania“ alebo „PSAP“ je fyzické miesto, za ktoré zodpovedá orgán verejnej správy alebo súkromná organizácia uznaná členským štátom a ktoré ako prvé prijíma tiesňovú komunikáciu;

37.

„najvhodnejšie PSAP“ je PSAP, ktoré zodpovedné orgány stanovia na prijímanie tiesňových komunikácií z určitej oblasti alebo tiesňových komunikácií určitého typu;

38.

„tiesňová komunikácia“ je komunikácia prostredníctvom interpersonálnych komunikačných služieb medzi koncovým používateľom a PSAP s cieľom požiadať a získať pomoc v núdzovej situácii od poskytovateľov záchranných služieb;

39.

„záchranná služba“ je služba, ktorú členský štát ako takú uznal a ktorá v súlade s vnútroštátnym právom poskytuje okamžitú a rýchlu pomoc v situáciách, keď existuje najmä priame ohrozenie života alebo fyzickej integrity, zdravia alebo bezpečnosti jednotlivca či verejnosti, súkromného alebo verejného majetku alebo životného prostredia;

40.

„informácie o polohe volajúceho“ sú vo verejnej mobilnej sieti spracúvané údaje získané zo sieťovej infraštruktúry alebo z telefónov, ktoré udávajú geografickú polohu mobilného koncového zariadenia koncového používateľa a vo verejnej pevnej sieti údaje o fyzickej adrese koncového bodu siete;

41.

„koncové zariadenie“ je koncové zariadenie vymedzené v článku 1 bode 1 smernice Komisie 2008/63/ES (43);

42.

„bezpečnostný incident“ je udalosť, ktorá má skutočný nepriaznivý účinok na bezpečnosť elektronických komunikačných sietí alebo služieb.

KAPITOLA II

Ciele

Článok 3

Všeobecné ciele

1.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány pri vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici prijali všetky zodpovedajúce opatrenia, ktoré sú potrebné a primerané na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 2. Členské štáty, Komisia, Skupina pre politiku rádiového spektra (RSPG) a orgán BEREC tiež prispievajú k dosiahnutiu týchto cieľov.

Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány prispievajú v rámci svojej právomoci k zabezpečeniu vykonávania politík zameraných na presadzovanie slobody prejavu a práva na informácie, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ako aj plurality médií.

2.   Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány, ako aj orgán BEREC, Komisia a členské štáty sledujú v kontexte tejto smernice každý z týchto všeobecných cieľov, ktoré nie sú zoradené podľa priority:

a)

podporovať pripojiteľnosť a prístup k vysokokapacitným sieťam vrátane pevných, mobilných a bezdrôtových sietí a ich využívanie zo strany všetkých občanov a podnikov v Únii;

b)

podporovať hospodársku súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov vrátane efektívnej hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry a pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb a pridružených služieb;

c)

prispievať k rozvoju vnútorného trhu odstránením zostávajúcich prekážok a uľahčením konvergentných podmienok pre investície do elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb a ich poskytovanie v celej Únii, vypracovaním spoločných pravidiel a predvídateľných regulačných prístupov, uprednostňovaním účinného, efektívneho a koordinovaného využívania rádiového spektra, otvorenej inovácie, zriaďovania a rozvoja transeurópskych sietí, poskytovania, dostupnosti a interoperability celoeurópskych služieb a prepojiteľnosti medzi koncovými bodmi;

d)

podporovať záujmy občanov Únie zabezpečením pripojiteľnosti a všeobecnej dostupnosti a využívania vysokokapacitných sietí vrátane pevných, mobilných a bezdrôtových sietí a elektronických komunikačných služieb umožnením maximálnych výhod z hľadiska možnosti voľby, ceny a kvality na základe efektívnej hospodárskej súťaže, zachovaním bezpečnosti sietí a služieb, zabezpečením vysokej a jednotnej úrovne ochrany koncových používateľov prostredníctvom potrebných odvetvových predpisov a riešením potrieb, ako sú napríklad prijateľné ceny, ktoré majú osobitné sociálne skupiny, najmä koncoví používatelia so zdravotným postihnutím, starší koncoví používatelia a koncoví používatelia s osobitnými sociálnymi potrebami, a možnosť voľby a rovnocenný prístup pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím.

3.   Ak Komisia stanoví referenčné hodnoty a podáva správu o účinnosti opatrení členských štátov z hľadiska dosiahnutia cieľov uvedených v odseku 2, v prípade potreby Komisii pomáhajú členské štáty, národné regulačné orgány, orgán BEREC a skupina RSPG.

4.   Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány pri plnení cieľov politiky uvedených v odseku 2 a špecifikovaných v tom odseku okrem iného:

a)

podporujú predvídateľnosť regulácie zabezpečením jednotného regulačného prístupu v náležitých obdobiach preskúmania a vzájomnou spoluprácou, spoluprácou s orgánom BEREC, so skupinou RSPG a s Komisiou;

b)

zabezpečujú, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí a služieb;

c)

uplatňujú právo Únie technologicky neutrálnym spôsobom v rozsahu, ktorý je v súlade s dosahovaním cieľov stanovených v odseku 1;

d)

podporujú efektívne investície do novej a zdokonaľovanej infraštruktúry a jej inovácie aj tým, že zabezpečujú, aby sa vo všetkých povinnostiach prístupu náležite zohľadnilo riziko, ktoré znášajú investujúce podniky, a umožňujú rôzne dohody o spolupráci investorov a strán, ktoré sa snažia získať prístup, aby sa diverzifikovalo riziko investovania, pričom sa zabezpečí zachovanie hospodárskej súťaže na trhu a zásada nediskriminácie;

e)

náležite zohľadňujú odlišné podmienky v oblasti infraštruktúry, hospodárskej súťaže, okolností koncových používateľov a najmä spotrebiteľov v rozličných geografických oblastiach jedného členského štátu vrátane miestnej infraštruktúry spravovanej fyzickými osobami na neziskovom základe;

f)

ukladajú regulačné povinnosti ex ante len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie efektívnej a udržateľnej hospodárskej súťaže v záujme koncových používateľov a zmierňujú alebo rušia tieto povinnosti hneď, ako je táto podmienka splnená.

Členské štáty zabezpečujú, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány konali nestranne, objektívne, transparentne, nediskriminačne a primerane.

Článok 4

Strategické plánovanie a koordinácia politiky rádiového spektra

1.   Členské štáty spolupracujú navzájom a s Komisiou pri strategickom plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania rádiového spektra v Únii v súlade s politikami Únie na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu s elektronickými komunikáciami. Na tieto účely zohľadňujú okrem iného aspekty politík Únie týkajúce sa hospodárstva, bezpečnosti, zdravia, verejného záujmu, slobody prejavu, kultúry, vedy, spoločnosti a techniky, ako aj rozličné záujmy skupín používateľov rádiového spektra, aby sa optimalizovalo využitie rádiového spektra a aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu.

2.   Členské štáty vzájomnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou podporujú koordináciu prístupov v rámci politiky rádiového spektra v Únii a prípadné harmonizované podmienky týkajúce sa dostupnosti a efektívneho využívania rádiového spektra na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu s elektronickými komunikáciami.

3.   Členské štáty spolupracujú v rámci skupiny RSPG navzájom a s Komisiou v súlade s odsekom 1 a na ich žiadosť aj s Európskym parlamentom a Radou s cieľom podporiť strategické plánovanie a koordináciu prístupov k politike rádiového spektra v Únii, pričom:

a)

vypracúvajú najlepšie postupy v záležitostiach týkajúcich sa rádiového spektra na účely vykonávania tejto smernice;

b)

uľahčujú koordináciu medzi členskými štátmi na účely vykonávania tejto smernice a iného práva Únie a prispievania k rozvoju vnútorného trhu;

c)

koordinujú svoje prístupy k prideľovaniu a povoľovaniu využívania rádiového spektra a zverejňujú správy alebo stanoviská k záležitostiam týkajúcim sa rádiového spektra.

Orgán BEREC sa zúčastňuje na otázkach, ktoré sa týkajú jeho právomoci v oblasti regulácie trhu a hospodárskej súťaže v súvislosti s rádiovým spektrom.

4.   Komisia môže Európskemu parlamentu a Rade predkladať legislatívne návrhy na účely zriadenia viacročných programov politiky rádiového spektra, stanovenia politickej orientácie a cieľov strategického plánovania a harmonizácie využívania rádiového spektra v súlade s touto smernicou ako aj na účely uvoľnenia harmonizovaného rádiového spektra na spoločné využívanie alebo na využívanie, ktoré nepodlieha individuálnym právam, pričom v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko skupiny RSPG.

HLAVA II

INŠTITUCIONÁLNA ŠTRUKTÚRA A SPRÁVA

KAPITOLA I

Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány

Článok 5

Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každú úlohu stanovenú touto smernicou vykonával príslušný orgán.

V rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice zodpovedajú národné regulačné orgány minimálne za tieto úlohy:

a)

vykonávať reguláciu trhu ex ante vrátane ukladania povinností prístupu a prepojenia;

b)

zabezpečovať riešenia sporov medzi podnikmi;

c)

vykonávať správu rádiového spektra a rozhodnutia, alebo poskytovať poradenstvo v súvislosti s prvkami, ktoré sa týkajú formovania trhu a hospodárskej súťaže a ktoré sú súčasťou vnútroštátnych postupov v oblasti práv na využívanie rádiového spektra na účely elektronických komunikačných sietí a služieb, keď takúto správu spektra a/alebo rozhodnutia vykonáva iný príslušný orgán;

d)

prispievať k ochrane práv koncových používateľov v odvetví elektronických komunikácií, a to prípadne aj v koordinácii s inými príslušnými orgánmi;

e)

dôkladne hodnotiť a monitorovať otázky formovania trhu a hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o prístup k otvorenému internetu;

f)

posúdiť nespravodlivé zaťaženie a vypočítať čisté náklady povinnosti poskytovať univerzálnu službu;

g)

zabezpečiť prenositeľnosť čísla medzi poskytovateľmi;

h)

realizovať všetky ostatné úlohy, ktoré sú v tejto smernici vyhradené národným regulačným orgánom.

Členské štáty môžu uložiť národným regulačným orgánom ďalšie úlohy ustanovené v tejto smernici a v inom práve Únie, najmä tie, ktoré súvisia s hospodárskou súťažou na trhu alebo so vstupom na trh, ako je napríklad vydávanie všeobecného povolenia, a tie, ktoré súvisia s úlohami zverenými orgánu BEREC. V prípadoch, keď sú úlohy, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže na trhu alebo vstupu na trh, uložené iným príslušným orgánom, pred prijatím rozhodnutia sa usilujú konzultovať s národným regulačným orgánom. S cieľom prispieť k plneniu úloh orgánu BEREC sú národné regulačné orgány oprávnené zhromažďovať potrebné údaje a ďalšie informácie od účastníkov trhu.

Členské štáty môžu na základe vnútroštátneho práva vrátane vnútroštátneho práva, ktorým sa vykonáva právo Únie, uložiť národným regulačným orgánom aj iné úlohy.

Pri transponovaní tejto smernice členské štáty podporujú najmä stabilitu právomocí národných regulačných orgánov so zreteľom na ukladanie úloh vyplývajúcich z regulačného rámca Únie v oblasti elektronických komunikácií zmeneného v roku 2009.

2.   Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány toho istého členského štátu alebo iných členských štátov v prípade potreby uzavrú v záujme podpory spolupráce v oblasti regulácie vzájomné dohody o spolupráci.

3.   Členské štáty zverejnia úlohy, ktoré majú plniť národné regulačné orgány a iné príslušné orgány, v ľahko dostupnej forme, najmä ak sú takéto úlohy uložené viac ako jednému orgánu. Členské štáty zabezpečia v prípade potreby konzultácie a spoluprácu medzi týmito orgánmi a v záležitostiach spoločného záujmu konzultácie a spoluprácu medzi týmito orgánmi a národnými orgánmi poverenými vykonávaním práva hospodárskej súťaže alebo spotrebiteľského práva. Ak právomoc riešiť takéto záležitosti majú viaceré orgány, členské štáty zabezpečia, aby boli príslušné úlohy každého orgánu uverejnené v ľahko dostupnej forme.

4.   Členské štáty oznámia Komisii všetky úlohy uložené národným regulačným orgánom a iným príslušným orgánom podľa tejto smernice a ich príslušné povinnosti, ako aj všetky ich zmeny.

Článok 6

Nezávislosť národných regulačných orgánov a iných príslušných orgánov

1.   Členské štáty zaručia nezávislosť národných regulačných orgánov a iných príslušných orgánov tým, že zabezpečia ich právne oddelenie a nezávislé fungovanie od všetkých fyzických alebo právnických osôb poskytujúcich elektronické komunikačné siete, zariadenia alebo služby. Členské štáty, ktoré si ponechajú vlastnícke práva alebo kontrolu vo vzťahu k podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete alebo služby, zabezpečia účinné štrukturálne odčlenenie regulačnej funkcie od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo kontrolou.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány vykonávali svoje právomoci nestranne, transparentne a včas. Členské štáty zabezpečia, aby mali primerané technické, finančné a ľudské zdroje na plnenie úloh, ktorými sú poverené.

Článok 7

Vymenúvanie a odvolávanie členov národných regulačných orgánov

1.   Vedúci národného regulačného orgánu, prípadne členovia kolektívneho orgánu plniaceho túto úlohu v rámci národného regulačného orgánu alebo ich náhradníci sú vymenovaní spomedzi osôb s uznaním a odbornými skúsenosťami na funkčné obdobie najmenej troch rokov, a to otvoreným a transparentným výberovým konaním podľa ich zásluh, zručností, vedomostí a skúseností. Členské štáty zabezpečia kontinuitu prijímania rozhodnutí.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby vedúci národného regulačného orgánu, prípadne členovia kolektívneho orgánu plniaceho túto úlohu v rámci národného regulačného orgánu alebo ich náhradníci mohli byť odvolaní počas svojho funkčného obdobia len v prípade, ak prestali spĺňať požiadavky kladené na plnenie ich povinností, ktoré sú ustanovené vo vnútroštátnom práve pred ich vymenovaním.

3.   Rozhodnutie o odvolaní z funkcie vedúceho dotknutého národného regulačného orgánu, prípadne členov kolektívneho orgánu, ktorý plní túto úlohu, sa zverejní v čase odvolania z funkcie. Vedúci národného regulačného orgánu, prípadne členovia kolektívneho orgánu, ktorý plní túto úlohu, odvolaní z funkcie, musia dostať odôvodnenie. Pokiaľ nie je odôvodnenie uverejnené, uverejní sa na žiadosť danej osoby. Členské štáty zabezpečia, aby toto rozhodnutie podliehalo preskúmaniu súdom zo skutkového aj z právneho hľadiska.

Článok 8

Politická nezávislosť a zodpovednosť národných regulačných orgánov

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, národné regulačné orgány konajú nezávisle a objektívne, aj pokiaľ ide o vypracovanie vnútorných postupov a organizáciu zamestnancov, pracujú transparentným a zodpovedným spôsobom v súlade s právom Únie a v súvislosti s výkonom úloh, ktoré im ukladá vnútroštátne právo, ktorým sa vykonáva právo Únie, nežiadajú ani neprijímajú pokyny od žiadneho iného orgánu. Nebráni to dohľadu nad nimi podľa vnútroštátneho ústavného práva. Právomoc pozastaviť výkon rozhodnutí národných regulačných orgánov alebo ich zmeniť majú iba odvolacie orgány zriadené podľa článku 31.

2.   Národné regulačné orgány podávajú každoročne správu okrem iného o stave na trhu s elektronickými komunikáciami, o nimi prijatých rozhodnutiach, o svojich ľudských a finančných zdrojoch a o tom, ako sú tieto zdroje pridelené, ako aj o budúcich plánoch. Tieto správy sa zverejňujú.

Článok 9

Regulačná spôsobilosť národných regulačných orgánov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali samostatné ročné rozpočty a nezávislosť pri plnení prideleného rozpočtu. Tieto rozpočty sa zverejňujú.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť zabezpečiť národným regulačným orgánom primerané finančné a ľudské zdroje na plnenie úloh, ktoré im boli uložené, nesmie finančná nezávislosť brániť výkonu dohľadu alebo kontroly v súlade s vnútroštátnym ústavným právom. Akákoľvek kontrola rozpočtu národných regulačných orgánov sa vykonáva transparentným spôsobom a zverejňuje sa.

3.   Členské štáty tiež zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali primerané finančné a ľudské zdroje, ktoré im umožnia aktívne sa podieľať na činnosti orgánu BEREC a prispievať k nej.

Článok 10

Zapojenie národných regulačných orgánov do činností orgánu BEREC

1.   Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné národné regulačné orgány aktívne podporovali ciele orgánu BEREC presadzovať väčšiu koordináciu a konzistentnosť regulácie.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány pri prijímaní svojich rozhodnutí týkajúcich sa ich domácich trhov v čo najväčšej miere zohľadňovali usmernenia, stanoviská, odporúčania, spoločné stanoviská, najlepšie postupy a metodiky prijaté orgánom BEREC.

Článok 11

Spolupráca s vnútroštátnymi orgánmi

Národné regulačné orgány, iné príslušné orgány podľa tejto smernice a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže si navzájom poskytujú informácie potrebné na uplatňovanie tejto smernice. V súvislosti s výmenou informácií sa uplatňujú pravidlá Únie na ochranu údajov, pričom prijímajúci orgán zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako poskytujúci orgán.

KAPITOLA II

Všeobecné povolenie

Oddiel 1

Všeobecná časť

Článok 12

Všeobecné povolenie elektronických komunikačných sietí a služieb

1.   Členské štáty zabezpečia právo slobodne poskytovať elektronické komunikačné siete a služby podliehajúce podmienkam stanoveným v tejto smernici. Členské štáty preto nebránia podniku, aby poskytoval elektronické komunikačné siete alebo služby, s výnimkou prípadov, keď je to potrebné z dôvodov uvedených v článku 52 ods. 1 ZFEÚ. Akékoľvek takéto obmedzenie slobody poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby sa musí riadne zdôvodniť a oznámiť Komisii.

2.   Poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo služieb, okrem interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, môže podliehať bez toho, aby boli dotknuté osobitné povinnosti podľa článku 13 ods. 2 alebo práva na využívanie podľa článkov 46 a 94, len všeobecnému povoleniu.

3.   Ak členský štát usúdi, že oznamovacia povinnosť je v prípade podnikov, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu, opodstatnená, tento členský štát môže od takých podnikov vyžadovať len to, aby oznámenie zaslali národnému regulačnému orgánu alebo inému príslušnému orgánu. Členský štát nesmie od takýchto podnikov vyžadovať získanie výslovného rozhodnutia alebo akéhokoľvek iného správneho opatrenia od takéhoto orgánu či ktoréhokoľvek iného orgánu pred vykonávaním práv vyplývajúcich zo všeobecného povolenia.

Na základe oznámenia, ak sa vyžaduje, môže podnik začať činnosť v prípade potreby s výhradou ustanovení o právach na využívanie podľa tejto smernice.

4.   Oznámenie uvedené v odseku 3 neobsahuje viac ako vyhlásenie fyzickej alebo právnickej osoby o úmysle začať s poskytovaním elektronických komunikačných sietí alebo služieb adresované národnému regulačnému orgánu alebo inému príslušnému orgánu a minimálne informácie, ktoré sa vyžadujú na to, aby orgán BEREC a uvedený orgán mohli spravovať register alebo zoznam poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb. Tieto informácie sa musia obmedziť na:

a)

meno poskytovateľa;

b)

právny status, formu a registračné číslo poskytovateľa, ak je poskytovateľ zapísaný v obchodnom alebo inom podobnom verejnom registri v Únii;

c)

poštovú adresu hlavného miesta podnikateľskej činnosti poskytovateľa v Únii, a prípadne, pobočiek v členskom štáte;

d)

prípadne adresu webového sídla poskytovateľa, ktoré súvisí s poskytovaním elektronických komunikačných sietí alebo služieb;

e)

kontaktnú osobu a kontaktné údaje;

f)

stručný opis sietí alebo služieb, ktoré chce poskytovať;

g)

dotknuté členské štáty; a

h)

predpokladaný dátum začatia činnosti.

Členské štáty nesmú ukladať žiadne ďalšie alebo osobitné oznamovacie povinnosti.

V záujme podpory aproximácie oznamovacích povinností orgán BEREC uverejní usmernenia týkajúce sa vzoru oznámenia a vedie databázu Únie obsahujúcu oznámenia, ktoré sa zaslali príslušným orgánom. Na tento účel príslušné orgány bez zbytočného odkladu postúpia orgánu BEREC elektronickými prostriedkami každé oznámenie, ktoré im bolo doručené. Oznámenia predložené príslušným orgánom pred 21. decembrom 2020 sa postúpia orgánu BEREC do 21. decembra 2021.

Článok 13

Podmienky spojené so všeobecným povolením a s právami na využívanie rádiového spektra a zdrojov číslovania a osobitné povinnosti

1.   Všeobecné povolenie na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo služieb a práva na využívanie rádiového spektra i práva na využívanie zdrojov číslovania môžu podliehať len podmienkam uvedeným v prílohe I. Takéto podmienky musia byť nediskriminačné, primerané a transparentné. Pokiaľ ide o práva na využívanie rádiového spektra, takéto podmienky zabezpečia jeho účinné a efektívne využívanie a musia byť v súlade s článkami 45 a 51, a pokiaľ ide o práva na využívanie zdrojov číslovania, takéto podmienky musia byť v súlade s článkom 94.

2.   Osobitné povinnosti, ktoré môžu byť uložené podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete a služby podľa článku 61 ods. 1 a 5 a článkov 62, 68 a 83 alebo poskytovateľom, ktorí sú určení poskytovať univerzálnu službu podľa tejto smernice, sú právne oddelené od práv a povinností vyplývajúcich zo všeobecného povolenia. S cieľom dosiahnuť transparentnosť sú vo všeobecnom povolení zahrnuté kritériá a postupy ukladania takýchto osobitných povinností jednotlivým podnikom.

3.   Všeobecné povolenie obsahuje len podmienky, ktoré sú špecifické pre dané odvetvie a sú uvedené v častiach A, B a C prílohy I, a neduplikuje podmienky, ktoré sú platné pre podniky na základe iného vnútroštátneho práva.

4.   Členské štáty neduplikujú podmienky všeobecného povolenia v prípadoch, keď udeľujú právo na využívanie rádiového spektra alebo na využívanie zdrojov číslovania.

Článok 14

Vyhlásenia na uľahčenie výkonu práv na inštalovanie zariadení a práv na prepojenia

Príslušné orgány vydajú na žiadosť podniku v priebehu jedného týždňa štandardizované vyhlásenia, ktorými sa v príslušnom prípade potvrdzuje, že podnik predložil oznámenie podľa článku 12 ods. 3. V uvedených vyhláseniach sa podrobne opisuje, za akých okolností má akýkoľvek podnik, ktorý poskytuje elektronické komunikačné siete alebo služby na základe všeobecného povolenia, právo požiadať o práva na inštalovanie zariadenia, dohodnutie prepojenia, a získanie prístupu alebo prepojenia, s cieľom uľahčiť výkon týchto práv napríklad na iných úrovniach verejnej správy alebo vo vzťahu k iným podnikom. Vo vhodných prípadoch sa môžu takéto vyhlásenia vydávať aj ako automatická odpoveď na oznámenie uvedené v článku 12 ods. 3.

Oddiel 2

Práva a povinnosti týkajúce sa všeobecného povolenia

Článok 15

Minimálny zoznam práv vyplývajúcich zo všeobecného povolenia

1.   Podniky, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu podľa článku 12, majú právo:

a)

poskytovať elektronické komunikačné siete a služby;

b)

právo na to, aby ich žiadosť o nevyhnutné práva na inštalovanie zariadení bola posúdená v súlade s článkom 43;

c)

využívať s výhradou článkov 13, 46 a 55 rádiové spektrum v súvislosti s elektronickými komunikačnými sieťami a službami;

d)

právo na to, aby ich žiadosť o nevyhnutné práva na využívanie zdrojov číslovania bola posúdená v súlade s článkom 94.

2.   Ak takéto podniky poskytujú elektronické komunikačné siete alebo služby pre verejnosť, majú na základe všeobecného povolenia právo:

a)

rokovať o prepojení s inými poskytovateľmi verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných komunikačných služieb, na ktoré sa vzťahuje všeobecné povolenie, v Únii, prípadne získať prístup k ich prepojeniu alebo prepojenie od nich v súlade s touto smernicou;

b)

dostať príležitosť na to, aby boli určené na poskytovanie rôznych prvkov univerzálnej služby alebo na pokrytie rôznych časti územia daného štátu v súlade s článkami 86 alebo 87.

Článok 16

Správne poplatky

1.   Akékoľvek správne poplatky uložené podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete alebo služby na základe všeobecného povolenia alebo poskytovateľom, ktorým bolo udelené právo na využívanie:

a)

celkovo pokrývajú len administratívne náklady, ktoré vzniknú pri riadení, kontrole a presadzovaní systému všeobecného povolenia a práv na využívanie i osobitných povinností podľa článku 13 ods. 2 a ktoré môžu zahŕňať náklady na medzinárodnú spoluprácu, harmonizáciu a normalizáciu, analýzu trhu, sledovanie zhody a inú kontrolu trhu, ako aj regulačné práce zahŕňajúce prípravu a presadzovanie sekundárnych právnych predpisov a správnych rozhodnutí, ako napríklad rozhodnutí o prístupe a prepojení; a

b)

sa ukladajú jednotlivým podnikom objektívnym, transparentným a primeraným spôsobom, ktorý minimalizuje dodatočné administratívne náklady a súvisiace poplatky.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať správne poplatky na podniky, ktorých obrat je pod určitou prahovou hodnotou alebo ktorých činnosti nedosahujú minimálny podiel na trhu, prípadne sa týkajú len veľmi obmedzenej časti územia.

2.   Ak národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány ukladajú správne poplatky, zverejnia ročný prehľad svojich administratívnych nákladov a celkovej sumy vybraných poplatkov. V prípade rozdielu medzi celkovou sumou poplatkov a administratívnych nákladov sa urobia primerané úpravy.

Článok 17

Oddelené účtovníctvo a finančné správy

1.   Členské štáty vyžadujú od podnikov poskytujúcich verejné elektronické komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, ktorí majú osobitné alebo výhradné práva na poskytovanie služieb v iných odvetviach v tom istom alebo inom členskom štáte, aby:

a)

viedli oddelené účty pre činnosti súvisiace s poskytovaním elektronických komunikačných sietí alebo služieb v rozsahu, ktorý by bol vyžadovaný v prípade, že by uvedené činnosti vykonávali právne nezávislé subjekty s cieľom identifikovať všetky položky nákladov a príjmov, ako aj použitý základ pre ich výpočet a podrobné pripisovacie metódy, ktoré sa týkajú takýchto činností, vrátane podrobného rozpisu stálych aktív a štrukturálnych nákladov alebo

b)

mali štrukturálne oddelené činnosti súvisiace s poskytovaním elektronických komunikačných sietí alebo služieb.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať požiadavky uvedené v prvom pododseku na podniky, ktorých ročný obrat z činností súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami alebo službami v Únii je menej ako 50 miliónov EUR.

2.   Ak podniky poskytujúce verejné elektronické komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby nepodliehajú požiadavkám práva obchodných spoločností a nespĺňajú kritéria malého alebo stredného podniku podľa účtovného práva Únie, spracujú finančné správy, podrobia ich nezávislému auditu a uverejnia. Audit sa vykoná podľa príslušných vnútroštátnych predpisov a predpisov Únie.

Prvý pododsek tohto odseku sa vzťahuje aj na oddelené účty vyžadované podľa písmena a) prvého pododseku odseku 1.

Oddiel 3

Zmena a odňatie

Článok 18

Zmena práv a povinností

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa práva, podmienky a postupy týkajúce sa všeobecných povolení a práv na využívanie rádiového spektra alebo zdrojov číslovania alebo práv na inštalovanie zariadení mohli meniť iba v objektívne odôvodnených prípadoch a primeraným spôsobom, pričom sa prípadne prihliada na osobitné podmienky uplatniteľné na prevoditeľné práva na využívanie rádiového spektra alebo zdrojov číslovania.

2.   Okrem prípadov, keď sú navrhované zmeny malé a boli dohodnuté s držiteľom práv alebo všeobecného povolenia, sa zámer urobiť takéto zmeny primeraným spôsobom oznámi. Zainteresovaným stranám vrátane používateľov a spotrebiteľov sa poskytne dostatočná lehota na vyjadrenie stanovísk k navrhovaným zmenám. Táto lehota nesmie byť okrem mimoriadnych okolností kratšia ako štyri týždne.

Zmeny sa uverejnia spolu s uvedením dôvodov ich prijatia.

Článok 19

Obmedzenie alebo odňatie práv

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 30 ods. 5 a 6, členské štáty nesmú obmedziť práva na inštalovanie zariadení alebo práva na využívanie rádiového spektra alebo na využívanie zdrojov číslovania ani odňať takéto práva pred uplynutím lehoty, na ktorú boli udelené, s výnimkou prípadov, keď je to odôvodnené v zmysle odseku 2 tohto článku a uplatniteľné v súlade s prílohou I a príslušnými vnútroštátnymi predpismi týkajúcimi sa náhrady za odňatie práv.

2.   V súlade s potrebou zaručiť účinné a efektívne využívanie rádiového spektra či vykonávanie technických vykonávacích opatrení prijatých v súlade s článkom 4 rozhodnutia č. 676/2002/ES môžu členské štáty na základe vopred stanovených a jasne vymedzených postupov a v súlade so zásadami proporcionality a nediskriminácie umožniť obmedzenie alebo odňatie práv na využívane rádiového spektra, a to aj práv uvedených v článku 49 tejto smernice. V takýchto prípadoch, držitelia týchto práv môžu vo vhodnom prípade a v súlade s právom Únie a príslušnými vnútroštátnymi predpismi dostať primeranú náhradu.

3.   Samotná zmena vo využívaní rádiového spektra, ktorá vyplýva z uplatňovania článku 45 ods. 4 alebo 5, nepredstavuje dôvod na odôvodnenie rozhodnutia odňať právo na využívanie rádiového spektra.

4.   Každý zámer obmedziť alebo odňať práva na základe všeobecného povolenia či individuálne práva na využívanie rádiového spektra alebo zdrojov číslovania bez súhlasu držiteľa práv podlieha konzultácii so zainteresovanými stranami v súlade s článkom 23.

KAPITOLA III

Poskytovanie informácií, prieskumy a mechanizmus konzultácií

Článok 20

Žiadosť o informácie adresovaná podnikom

1.   Členské štáty zabezpečia, aby podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby, pridružené prostriedky alebo pridružené služby poskytovali všetky informácie vrátane finančných informácií, ktoré národné regulačné orgány, iné príslušné orgány a orgán BEREC potrebujú na zabezpečenie súladu s ustanoveniami tejto smernice a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1971 (44) alebo rozhodnutiami či stanoviskami prijatými v súlade s touto smernicou a uvedeným nariadením. Predovšetkým národné regulačné, a ak je to potrebné na plnenie ich úloh, aj iné príslušné orgány, majú právomoc vyžadovať od takýchto podnikov, aby poskytovali informácie o budúcom vývoji sietí alebo služieb, ktorý by mohol mať vplyv na veľkoobchodné služby, ktoré ponúkajú konkurentom, ako aj informácie o elektronických komunikačných sieťach a pridružených prostriedkoch, ktoré sú rozčlenené na miestnej úrovni a dostatočne podrobné na to, aby bolo možné urobiť geografický prieskum a vymedziť oblasti v súlade s článkom 22.

Ak informácie získané v súlade s prvým pododsekom sú nedostatočné na to, aby národné regulačné orgány, iné príslušné orgány a orgán BEREC mohli plniť svoje regulačné úlohy podľa práva Únie, tieto informácie sa môžu žiadať od iných relevantných podnikov, ktoré pôsobia v odvetví elektronických komunikácií alebo úzko súvisiacich odvetviach.

Od podnikov určených ako podniky s významným vplyvom na veľkoobchodných trhoch sa môže tiež vyžadovať, aby odovzdávali účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré súvisia s danými veľkoobchodnými trhmi.

Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány môžu požadovať informácie z jednotných informačných miest zriadených podľa smernice 2014/61/EÚ.

Akákoľvek žiadosť o informácie musí byť primeraná vykonávaniu danej úlohy a odôvodnená.

Podniky bezodkladne poskytnú požadované informácie a v súlade s požadovaným časovým harmonogramom a požadovanou mierou podrobností.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány na základe odôvodnenej žiadosti poskytovali Komisii informácie, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh podľa ZFEÚ. Informácie požadované Komisiou musia byť primerané vykonávaniu daných úloh. Ak sa poskytované informácie týkajú informácií, ktoré predtým poskytli podniky na žiadosť orgánu, musia byť o tom dané podniky informované. Komisia sprístupní poskytnuté informácie inému takémuto orgánu v inom členskom štáte v potrebnom rozsahu, pokiaľ orgán, ktorý poskytuje dané informácie, výslovne a odôvodnene nepožiada o ich nešírenie.

S výhradou požiadaviek odseku 3 členské štáty zabezpečia, aby informácie predložené jednému orgánu mohli byť na základe opodstatnenej žiadosti sprístupnené inému takémuto orgánu v tom istom alebo inom členskom štáte a orgánu BEREC, ak sú potrebné na to, aby si uvedené orgány alebo orgán BEREC mohli plniť svoje povinnosti podľa práva Únie.

3.   Ak národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán považuje informácie zhromaždené podľa odseku 1 vrátane informácií zhromaždených v kontexte geografického prieskumu za dôverné podľa predpisov Únie a vnútroštátnych predpisov o obchodnom tajomstve, Komisia, orgán BEREC a akékoľvek iné dotknuté príslušné orgány takúto dôvernosť zabezpečia. Takéto zabezpečenie dôvernosti obchodného tajomstva nebráni včasnej výmene informácií medzi príslušným orgánom, Komisiou, orgánom BEREC a akýmikoľvek inými dotknutými príslušnými orgánmi na účely preskúmania a monitorovania tejto smernice, ako aj dohľadu nad jej uplatňovaním.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány konajúc podľa vnútroštátnych pravidiel, ktoré sa týkajú prístupu verejnosti k informáciám, a podľa vnútroštátnych predpisov a predpisov Únie o obchodnom tajomstve a ochrane osobných údajov zverejnili informácie, ktoré prispievajú k otvorenému a konkurenčnému trhu.

5.   Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány zverejnia podmienky prístupu verejnosti k informáciám, ako sú uvedené v odseku 4, vrátane postupov potrebných na získanie takéhoto prístupu.

Článok 21

Informácie vyžadované v prípade všeobecného povolenia, práv na využívanie a osobitných povinností

1.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek informácie požadované podľa článku 20 a povinnosti týkajúce sa informácií a podávania správ podľa vnútroštátneho práva iných, ako je všeobecné povolenie, národné regulačné orgány a iné príslušné orgány môžu od podnikov vyžadovať, aby v prípade všeobecného povolenia, práv na využívanie alebo osobitných povinností uvedených v článku 13 ods. 2, poskytovali informácie, ktoré sú primerané a objektívne oprávnené najmä na účely:

a)

overenia, na systematickom alebo individuálnom základe, dodržiavania podmienky 1 v časti A, podmienok 2 a 6 v časti D a podmienok 2 a 7 v časti E prílohy I a dodržiavania povinností uvedených v článku 13 ods. 2;

b)

overenia, na individuálnom základe, plnenia podmienok stanovených v prílohe I, ak bola prijatá sťažnosť alebo ak má príslušný orgán iné dôvody domnievať sa, že niektorá z podmienok nebola splnená, alebo v prípade vyšetrovania, ktoré z vlastnej iniciatívy vykonáva príslušný orgán;

c)

vykonávania postupov posudzovania žiadostí o udelenie práv na využívanie;

d)

uverejňovania porovnávajúcich prehľadov kvality a ceny služieb v záujme spotrebiteľov;

e)

zbierania jasne vymedzených štatistických údajov, správ alebo štúdií;

f)

vykonávania analýzy trhu na účely tejto smernice vrátane údajov o nadväzujúcich trhoch alebo maloobchodných trhoch spojených alebo súvisiacich s trhmi, ktoré sú predmetom analýzy trhu;

g)

zabezpečenia efektívneho využívania a zaručenia účinnej správy rádiového spektra a zdrojov číslovania;

h)

vyhodnocovania vývoja sietí alebo služieb v budúcnosti, ktorý by mohol mať vplyv na veľkoobchodné služby ponúkané konkurentom, na územné pokrytie, na pripojiteľnosť ponúkanú koncovým používateľom alebo na vymedzenie oblastí podľa článku 22;

i)

vykonávania geografických prieskumov;

j)

reagovania na odôvodnené žiadosti orgánu BEREC o informácie.

Informácie uvedené v prvom pododseku písmenách a) a b) a d) až j) sa nesmú vyžadovať pred prístupom na trh alebo ako podmienka prístupu na trh.

Orgán BEREC môže vypracovať vzory žiadostí o informácie, ak je to potrebné na uľahčenie konsolidovanej prezentácie a analýzy získaných informácií.

2.   Pokiaľ ide o práva na využívanie rádiového spektra, informácie uvedené v odseku 1 sa musia týkať najmä účinného a efektívneho využívania rádiového spektra, ako aj súladu s akýmikoľvek požiadavkami na pokrytie a kvalitu služieb spojenými s právami na využívanie rádiového spektra a ich overovania.

3.   Ak národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány vyžadujú od podnikov, aby poskytli informácie, ktoré sú uvedené v odseku 1, informujú ich o konkrétnom účele, na ktorý sa majú tieto informácie používať.

4.   Národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány nesmú duplicitne požadovať informácie, o ktoré už podľa článku 40 nariadenia (EÚ) 2018/1971 požiadal orgán BEREC, ak orgán BEREC dal získané informácie týmto orgánom k dispozícii.

Článok 22

Geografické prieskumy zavádzania sietí

1.   Národné regulačné orgány a/alebo iné príslušné orgány vykonajú do 21. decembra 2023 geografický prieskum dosahu elektronických komunikačných sietí schopných poskytovať širokopásmové pripojenie („širokopásmové siete“), a následne ho aktualizujú najmenej každé tri roky.

Tento geografický prieskum zahŕňa prieskum aktuálneho geografického dosahu širokopásmových sietí na ich území, aké sa vyžadujú na účely plnenia úloh národných regulačných orgánov a /alebo iných príslušných orgánov podľa tejto smernice a na účely prieskumov vyžadovaných na uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci.

Tento geografický prieskum môže zahŕňať aj prognózu dosahu širokopásmových sietí vrátane vysokokapacitných sietí na ich území, a to na obdobie, ktoré určí príslušný orgán.

Takáto prognóza zahŕňa všetky relevantné informácie vrátane informácií o plánovanom zavádzaní vysokokapacitných sietí akýmkoľvek podnikom alebo orgánom verejnej správy a o významnej modernizácií alebo rozšírení sietí, v dôsledku čoho bude rýchlosť sťahovania minimálne 100 Mbit/s. Národné regulačné a/alebo iné príslušné orgány preto od podnikov a orgánov verejnej správy požadujú, aby poskytovali takéto informácie v rozsahu, v akom sú k dispozícii a v akom sa môžu poskytnúť s vynaložením primeraného úsilia.

Národný regulačný orgán s ohľadom na špecifické úlohy, ktoré mu boli uložené podľa tejto smernice rozhodne o rozsahu, v akom by bolo vhodné vychádzať zo všetkých alebo niektorých informácií získaných v rámci takejto prognózy.

Ak geografický prieskum nevykonáva národný regulačný orgán, vykoná sa v spolupráci s týmto orgánom v rozsahu, v akom to môže byť relevantné z hľadiska jeho úloh.

Informácie zhromaždené geografickým prieskumom musia byť primerane podrobné na miestnej úrovni a obsahovať dostatočné množstvo informácií o kvalite služby a jej parametroch a musí sa s nimi zaobchádzať v súlade s článkom 20 ods. 3.

2.   Národné regulačné a/alebo iné príslušné orgány môžu vymedziť oblasť s jasnými územnými hranicami, kde sa na základe informácií získaných a prognózy vypracovanej v súlade s odsekom 1 zistilo, že v období trvania príslušnej prognózy žiadny podnik či orgán verejnej správy nezaviedol ani neplánuje zaviesť vysokokapacitnú sieť či významne modernizovať alebo rozšíriť svoju sieť tak, aby jej výkon umožňoval rýchlosť sťahovania najmenej 100 Mbit/s. Národné regulačné a/alebo iné príslušné orgány zverejnia takto vymedzené oblasti.

3.   V rámci vymedzenej oblasti môžu relevantné orgány vyzvať podniky a orgány verejnej správy, aby vyjadrili svoj zámer zaviesť v období trvania príslušnej prognózy vysokokapacitnej siete. V prípadoch, keď na základe tejto výzvy podnik alebo orgán verejnej správy vyhlási svoj úmysel urobiť tak, relevantný orgán môže vyžadovať, aby iné podniky a orgány verejnej správy vyhlásili akýkoľvek zámer zaviesť vysokokapacitné siete alebo významne zmodernizovať či rozšíriť svoju sieť tak, aby jej výkon umožňoval rýchlosť sťahovania najmenej 100 Mbit/s v tejto oblasti. Relevantný orgán špecifikuje, ktoré informácie majú byť súčasťou predkladaných zámerov, aby sa zaručila aspoň podobná úroveň podrobnosti, aká sa zohľadňuje pri vypracúvaní akejkoľvek prognózy podľa odseku 1. Relevantný orgán tiež informuje každý podnik alebo orgán verejnej správy, ktorý prejavil záujem, o tom, či na základe informácií získaných podľa odseku 1 vymedzená oblasť je alebo pravdepodobne bude pokrytá prístupovou sieťou novej generácie, ktorá umožňuje rýchlosť sťahovania do 100 Mbit/s.

4.   Opatrenia podľa odseku 3 sa prijmú v súlade s efektívnym, objektívnym, transparentným a nediskriminačným postupom, ktorým sa žiadny podnik vopred nevylúči.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné a iné príslušné orgány ako aj orgány s miestnou, regionálnou a celoštátnou pôsobnosťou zodpovedné za prideľovanie verejných finančných prostriedkov určených na zavádzanie elektronických komunikačných sietí, navrhovanie národných plánov v oblasti širokopásmového pripojenia, stanovenie povinností pokrytia spojených s právami na využívanie rádiového spektra, ako aj na overenie dostupnosti služieb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť poskytovať univerzálnu službu na ich území, zohľadňovali výsledky geografického prieskumu a vymedzených oblastí podľa odsekov 1, 2 a 3.

Členské štáty zabezpečia, aby orgány, ktoré vykonávajú geografický prieskum, tieto výsledky poskytovali pod podmienkou, že prijímajúci orgán zaručuje rovnakú úroveň dôvernosti a ochrany obchodného tajomstva ako poskytujúci orgán, a informovali o tom strany, ktoré informácie poskytli. Uvedené výsledky sa za rovnakých podmienok poskytnú aj orgánu BEREC a Komisii, ak o ne požiadajú.

6.   Ak príslušné informácie nie sú na trhu k dispozícii, príslušné orgány v súlade so smernicou 2003/98/ES priamo sprístupnia údaje z geografických prieskumov, ktoré nepodliehajú obchodnému tajomstvu, aby sa umožnilo ich opätovné použitie. Príslušné orgány okrem toho sprístupňujú aj informačné nástroje, ktoré koncovým používateľom umožňujú zistiť dostupnosť pripojiteľnosti v jednotlivých oblastiach, pričom získané údaje sú dostatočne podrobné na to, aby im pomohli pri rozhodovaní o výbere prevádzkovateľa alebo poskytovateľa služby, ak takéto nástroje nie sú na trhu k dispozícii.

7.   S cieľom prispieť ku konzistentnému uplatňovaniu geografických prieskumov a prognóz, orgán BEREC po konzultácii so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou a relevantnými vnútroštátnymi orgánmi vydá do 21. júna 2020 usmernenia, ktoré národným regulačným orgánom a/alebo iným príslušným orgánom pomôžu pri konzistentnom vykonávaní povinností, ktoré im vyplývajú z tohto článku.

Článok 23

Mechanizmus konzultácií a transparentnosti

1.   S výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 26 alebo článok 27, prípadne článok 32 ods. 10, členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány majú v úmysle prijať opatrenia podľa tejto smernice alebo ustanoviť obmedzenia v súlade s článkom 45 ods. 4 a 5, ktoré majú významný vplyv na relevantný trh, poskytli zainteresovaným stranám príležitosť predložiť k návrhu opatrenia pripomienky v primeranej lehote v závislosti od zložitosti danej problematiky, no v každom prípade, okrem výnimočných okolností, najmenej 30 dní.

2.   Na účely článku 35 príslušné orgány informujú skupinu RSPG v čase uverejnenia o akomkoľvek návrhu opatrenia, ktoré patrí do rozsahu komparatívneho alebo súťažného výberového konania podľa článku 55 ods. 2 a týka sa využívania rádiového spektra, v súvislosti s ktorým sa stanovili harmonizované podmienky v technických vykonávacích opatreniach v súlade s článkom 4 rozhodnutia č. 676/2002/ES, aby sa umožnilo jeho využívanie pre bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len „bezdrôtové širokopásmové siete a služby“).

3.   Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány uverejnia svoje vnútroštátne konzultačné postupy.

Členské štáty zabezpečia zriadenie jednotného informačného miesta, prostredníctvom ktorého možno získať prístup k všetkým prebiehajúcim konzultáciám.

4.   Výsledky konzultačného postupu sa zverejnia s výnimkou dôverných informácií v súlade s pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami o obchodnom tajomstve.

Článok 24

Konzultácie zainteresovaných strán

1.   Členské štáty zabezpečia v primeranej miere, aby príslušné orgány, prípadne aj v koordinácii s národnými regulačnými orgánmi, zohľadnili stanoviská koncových používateľov, najmä spotrebiteľov a koncových používateľov so zdravotným postihnutím, výrobcov a podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete alebo služby k záležitostiam týkajúcim sa všetkých práv koncových používateľov a spotrebiteľov vrátane rovnakého prístupu a možnosti výberu pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím, ktoré súvisia s verejne dostupnými elektronickými komunikačnými službami, najmä ak majú významný vplyv na trh.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány, prípadne aj v koordinácii s národnými regulačnými orgánmi, zaviedli konzultačný mechanizmus prístupný koncovým používateľom so zdravotným postihnutím, ktorým sa zaistí, že sa v ich rozhodnutiach o otázkach týkajúcich sa práv koncových používateľov a spotrebiteľov vo vzťahu k verejne dostupným elektronickým komunikačným službám náležite zohľadnia záujmy spotrebiteľov v oblasti elektronických komunikácií.

2.   Zainteresované strany môžu pod usmernením príslušných orgánov, prípadne aj v koordinácii s národnými regulačnými orgánmi, vypracovať mechanizmy, do ktorých by boli zapojení spotrebitelia, skupiny používateľov a poskytovatelia služieb, na zvýšenie celkovej kvality poskytovania služieb okrem iného vypracovaním a monitorovaním kódexov správania a prevádzkových noriem.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne predpisy v súlade s právom Únie, ktorými sa presadzujú ciele politiky v oblasti kultúry a médií, akými sú kultúrna a jazyková rozmanitosť a pluralita médií, príslušné orgány, prípadne aj v koordinácii s národnými regulačnými orgánmi, môžu presadzovať spoluprácu medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete alebo služby a odvetviami, ktoré majú záujem na presadzovaní zákonného obsahu v elektronických komunikačných sieťach a službách. Takáto spolupráca môže zahŕňať aj koordináciu informácií vo verejnom záujme, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 103 ods. 4.

Článok 25

Mimosúdne riešenie sporov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán zodpovedný za uplatňovanie článkov 102 až 107 a článku 115 tejto smernice alebo aspoň jeden nezávislý orgán s overenými odbornými znalosťami, pokiaľ ide o uplatňovanie uvedených článkov, uvádzal ako subjekt alternatívneho riešenia sporov v súlade s článkom 20 ods. 2 smernice 2013/11/EÚ s cieľom vyriešiť spory medzi poskytovateľmi a spotrebiteľmi, ktoré vznikajú pri uplatňovaní tejto smernice a týkajú sa plnenia zmlúv. Členské štáty môžu rozšíriť prístup k postupom alternatívneho riešenia sporov, ktoré poskytuje tento orgán alebo subjekt, aj na iných koncových používateľov, než sú spotrebitelia, predovšetkým mikropodniky a malé podniky.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2013/11/EÚ, ak sú do týchto sporov zapojené strany z rôznych členských štátov, členské štáty koordinujú svoje úsilie s cieľom vyriešiť spor.

Článok 26

Riešenie sporov medzi podnikmi

1.   Ak v súvislosti s existujúcimi povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice vznikne spor medzi poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí alebo služieb v niektorom členskom štáte alebo medzi takýmito podnikmi a inými podnikmi v danom členskom štáte, ktoré požívajú výhody vyplývajúce z povinností prístupu alebo prepojenia, prípadne medzi poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí alebo služieb v niektorom členskom štáte a poskytovateľmi pridružených prostriedkov, dotknutý národný regulačný orgán vydá na žiadosť ktorejkoľvek strany a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, záväzné rozhodnutie, ktorým vyrieši spor, a to v čo najkratšom čase na základe jasných efektívnych postupov, najneskôr však do štyroch mesiacov, pokiaľ neexistujú výnimočné okolnosti. Dotknutý členský štát od všetkých strán vyžaduje, aby s národným regulačným orgánom plne spolupracovali.

2.   Členské štáty môžu ustanoviť, že národné regulačné orgány môžu odmietnuť riešenie sporu, ak existujú iné mechanizmy vrátane mediácie, ktoré by lepšie prispeli k urovnaniu sporu včas a v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3. Národný regulačný orgán bezodkladne informuje strany sporu. Národný regulačný orgán na požiadanie ktorejkoľvek strany vydá čo najskôr a v každom prípade do štyroch mesiacov záväzné rozhodnutie o vyriešení sporu, ak spor nie je po štyroch mesiacoch vyriešený, a ak nebol predložený súdu stranou žiadajúcou nápravu.

3.   Národný regulačný orgán pri riešení sporu prijme rozhodnutia zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3. Všetky povinnosti, ktoré podnikom uložil národný regulačný orgán pri riešení sporu, musia byť v súlade s touto smernicou.

4.   Rozhodnutie národného regulačného orgánu je dostupné verejnosti s výhradou požiadaviek na zachovávanie obchodného tajomstva. Národný regulačný orgán poskytne dotknutým stranám v plnom rozsahu dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené.

5.   Postup uvedený v odsekoch 1, 3 a 4 nebráni žiadnej strane podať žalobu na súd.

Článok 27

Riešenie cezhraničných sporov

1.   V prípade sporu medzi podnikmi z rôznych členských štátov, ktorý vznikol pri uplatňovaní tejto smernice, sa uplatňujú odseky 2, 3 a 4 tohto článku. Uvedené ustanovenia sa nevzťahujú na spory týkajúce sa koordinácie rádiového spektra, na ktoré sa vzťahuje článok 28.

2.   Ktorákoľvek strana môže predložiť spor dotknutému národnému regulačnému orgánu alebo dotknutým orgánom. Ak má spor vplyv na obchod medzi členskými štátmi, príslušný národný regulačný orgán alebo príslušné orgány oznámia spor orgánu BEREC, aby dosiahli konzistentné vyriešenie sporu v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3.

3.   Ak sa spor oznámil orgánu BEREC, ten vydá stanovisko, v ktorom dotknutý národný regulačný orgán alebo dotknuté orgány vyzve, aby v čo najkratšom čase a v každom prípade do štyroch mesiacov, pokiaľ neexistujú výnimočné okolnosti, prijali konkrétne opatrenia na vyriešenie sporu, prípadne aby vo veci nekonali.

4.   Dotknutý národný regulačný organ alebo dotknuté orgány počkajú na stanovisko orgánu BEREC a dovtedy neprijmú žiadne opatrenia na vyriešenie sporu. Za výnimočných okolností, keď existuje naliehavá potreba konať v záujme zaistenia hospodárskej súťaže alebo ochrany záujmov koncových používateľov, môže ktorýkoľvek príslušný národný regulačný orgán buď na žiadosť strán sporu, alebo z vlastnej iniciatívy prijať predbežné opatrenia.

5.   Všetky povinnosti, ktoré podniku uloží národný regulačný orgán ako súčasť riešenia sporu, musia byť v súlade s touto smernicou, v čo najväčšej miere zohľadňovať stanovisko, ktoré prijal orgán BEREC, a musia sa prijať do jedného mesiaca od doručenia tohto stanoviska.

6.   Postup uvedený v odseku 2 nebráni žiadnej strane podať žalobu na súd.

Článok 28

Koordinácia rádiového spektra medzi členskými štátmi

1.   Členské štáty a ich príslušné orgány zabezpečujú, že využívanie rádiového spektra na ich území je organizované tak, aby nebránilo žiadnemu inému členskému štátu, najmä z dôvodu cezhraničného škodlivého rušenia medzi členskými štátmi, povoliť na svojom území využívanie harmonizovaného rádiového spektra v súlade s právom Únie.

Členské štáty prijmú na tento účel všetky potrebné opatrenia bez toho, aby boli dotknuté povinnosti, ktoré im vyplývajú z medzinárodného práva a príslušných medzinárodných dohôd, ako napríklad Rádiokomunikačný poriadok ITU a regionálne rádiokomunikačné dohody ITU.

2.   Členské štáty spolupracujú navzájom prípadne prostredníctvom skupiny RSPG v rámci cezhraničnej koordinácie využívania rádiového spektra s cieľom:

a)

zaručiť dodržiavanie ustanovení odseku 1;

b)

vyriešiť všetky problémy alebo spory súvisiace s cezhraničnou koordináciou alebo cezhraničným škodlivým rušením medzi členskými štátmi, ako aj s tretími krajinami, ktoré bránia členským štátom využívať harmonizované rádiové spektrum na ich území.

3.   S cieľom zaručiť dodržiavanie odseku 1 môže každý dotknutý členský štát požiadať skupinu RSPG, aby využila svoje dobré služby („good offices“) na riešenie každého problému alebo sporu v súvislosti s cezhraničnou koordináciou alebo cezhraničným škodlivým rušením. Vo vhodnom prípade môže skupina RSPG vydať stanovisko, v ktorom navrhne koordinované riešenie týkajúce sa takéhoto problému alebo sporu.

4.   Ak sa opatreniami uvedenými v odseku 2 alebo 3 nevyriešil problém alebo spor môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov na žiadosť ktoréhokoľvek dotknutého členského štátu pri maximálnom zohľadnení každého stanoviska skupiny RSPG, v ktorom sa odporúča koordinované riešenie podľa odseku 3, prijať rozhodnutia určené členským štátom dotknutým nevyriešeným škodlivým rušením na vyriešenie prípadov cezhraničného škodlivého rušenia medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, ktoré im bránia vo využívaní harmonizovaného rádiového spektra na ich území.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 118 ods. 4.

5.   Na žiadosť každého dotknutého členského štátu poskytuje Únia právnu, politickú a technickú podporu na riešenie otázok koordinácie rádiového spektra s krajinami, ktoré susedia s Úniou, vrátane kandidátskych a pristupujúcich krajín tak, aby si dotknuté členské štáty mohli plniť svoje povinnosti podľa práva Únie. Pri poskytovaní takejto pomoci Únia presadzuje vykonávanie politík Únie.

HLAVA III

VYKONÁVANIE

Článok 29

Sankcie

1.   Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií vrátane, v prípade potreby, pokút a netrestných, vopred určených alebo periodických sankcií za porušenia vnútroštátnych predpisov prijatých na základe tejto smernice alebo ktoréhokoľvek záväzného rozhodnutia, ktoré prijala Komisia, národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán na základe tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Národným regulačným orgánom a iným príslušným orgánom musí byť v medziach vnútroštátneho práva priznaná právomoc uložiť tieto sankcie. Ustanovené sankcie musia byť vhodné, účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Členské štáty ustanovia sankcie v rámci postupu podľa článku 22 ods. 3 len vtedy, ak podnik alebo orgán verejnej správy úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti poskytuje zavádzajúce, nesprávne alebo neúplné informácie.

Pri určovaní výšky pokuty alebo periodických sankcií uložených podniku alebo orgánu verejnej správy za vedomé poskytnutie zavádzajúcich, nesprávnych alebo neúplných informácií v rámci postupu uvedeného v článku 22 ods. 3 alebo za ich poskytnutie z hrubej nedbanlivosti sa prihliadne okrem iného na to, či správanie podniku alebo orgánu verejnej správy malo negatívny vplyv na hospodársku súťaž, a najmä či na rozdiel od pôvodne poskytnutých informácií alebo ich akejkoľvek aktualizácie podnik alebo orgán verejnej správy zaviedol, rozšíril alebo zmodernizoval sieť alebo sieť nezaviedol, a či nepredložil objektívne odôvodnenie tejto zmeny plánu.

Článok 30

Dodržiavanie podmienok všeobecného povolenia alebo práv na využívanie rádiového spektra alebo zdrojov číslovania a dodržiavanie osobitných povinností

1.   Členské štáty zabezpečia, aby ich relevantné príslušné orgány monitorovali a dohliadali na dodržiavanie podmienok všeobecného povolenia alebo podmienok práv na využívanie rádiového spektra a zdrojov číslovania, osobitných povinností uvedených v článku 13 ods. 2 a povinnosti využívať rádiové spektrum účinne a efektívne v súlade s článkom 4, článkom 45 ods. 1 a článkom 47.

Príslušné orgány majú v súlade s článkom 21 právomoc vyžadovať do podnikov, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu, alebo ktoré majú prospech z práv na využívanie rádiového spektra alebo na využívanie zdrojov číslovania, aby poskytli všetky informácie potrebné na overenie dodržiavania podmienok všeobecného povolenia alebo podmienok práv na využívanie rádiového spektra a zdrojov číslovania alebo dodržiavania osobitných povinností uvedených v článku 13 ods. 2 alebo článku 47.

2.   Ak príslušný orgán zistí, že podnik nedodržiava jednu alebo viacero podmienok všeobecného povolenia alebo práv na využívanie rádiového spektra a zdrojov číslovania alebo osobitné povinnosti uvedené v článku 13 ods. 2, oznámi tieto zistenia podniku a umožní mu, aby v primeranej lehote vyjadril svoje stanovisko.

3.   Príslušný orgán má právomoc vyžadovať ukončenie porušovania uvedeného v odseku 2, a to ihneď alebo v rámci primeranej lehoty, a prijme vhodné a primerané opatrenia zamerané na zabezpečenie dodržiavania podmienok a povinností.

V tejto súvislosti členské štáty udelia príslušným orgánom právomoc ukladať:

a)

vo vhodných prípadoch odrádzajúce sankcie, ktoré môžu zahŕňať periodické sankcie s retroaktívnym účinkom; a

b)

príkazy na zastavenie alebo odloženie poskytovania služby alebo balíka služieb, ktorých ďalšie poskytovanie by spôsobilo značné narušenie hospodárskej súťaže, pokiaľ nebudú splnené povinnosti prístupu uložené na základe analýzy trhu vykonanej v súlade s článkom 67.

Príslušné orgány bezodkladne oznámia tieto opatrenia spolu s odôvodnením dotknutému podniku, pričom sa v nich stanoví primeraná lehota na dosiahnutie súladu s nimi.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3 tohto článku, členské štáty udelia príslušnému orgánu právomoc ukladať vo vhodných prípadoch podnikom finančné sankcie za neposkytnutie informácií v súlade s povinnosťami uloženými podľa článku 21 ods. 1 prvého pododseku písm. a) alebo b) a článku 69 v primeranej lehote stanovenej príslušným orgánom.

5.   V prípade závažného porušenia alebo opakovaného porušovania podmienok všeobecného povolenia alebo podmienok práv na využívanie rádiového spektra a zdrojov číslovania alebo osobitných povinností uvedených v článku 13 ods. 2 alebo článku 47 ods. 1 alebo 2, a ak opatrenia zamerané na zabezpečenie dodržiavania podmienok alebo povinností uvedené v odseku 3 tohto článku nie sú postačujúce, členské štáty udelia príslušným orgánom právomoc, aby zabránili podniku v tom, aby naďalej poskytoval elektronické komunikačné siete alebo služby, alebo aby pozastavili výkon práv podniku na využívanie alebo mu ich odňali. Členské štáty udelia príslušnému orgánu právomoc ukladať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Takéto sankcie možno uplatniť na obdobie trvania každého porušenia, a to aj v prípade, že bolo následne napravené.

6.   Bez ohľadu na odseky 2, 3 a 5 tohto článku, príslušný orgán môže ešte pred prijatím konečného rozhodnutia prijať naliehavé predbežné opatrenia na nápravu situácie, ak má dôkaz o porušení podmienok všeobecného povolenia, podmienok práv na využívanie rádiového spektra a zdrojov číslovania alebo o porušení osobitných povinností uvedených v článku 13 ods. 2 alebo článku 47 ods. 1 alebo 2, ktoré predstavuje bezprostredné a závažné ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia alebo riziká, v dôsledku ktorých vzniknú iným poskytovateľom alebo používateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb alebo iným používateľom rádiového spektra závažné hospodárske alebo prevádzkové problémy. Príslušný orgán dá dotknutému podniku primeranú príležitosť na vyjadrenie stanoviska a navrhnutie akýchkoľvek nápravných opatrení. Ak je to vhodné, príslušný orgán môže potvrdiť predbežné opatrenia, ktoré platia najviac tri mesiace, avšak ktoré možno v prípadoch, ak nie sú ukončené postupy presadzovania, predĺžiť najviac o ďalšie tri mesiace.

7.   Podniky majú právo odvolať sa voči prijatým opatreniam podľa tohto článku v súlade s postupom uvedeným v článku 31.

Článok 31

Právo odvolať sa

1.   Členské štáty zabezpečia, aby na vnútroštátnej úrovni existovali účinné mechanizmy, v rámci ktorých má každý používateľ alebo podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete alebo služby alebo pridružené prostriedky, ktorý je dotknutý rozhodnutím príslušného orgánu, právo podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu na odvolací orgán, ktorý je nezávislý od zúčastnených strán, ako aj od akéhokoľvek vonkajšieho zásahu alebo politického tlaku, ktorý by mohol ohroziť nezávislé posúdenie vecí, ktoré mu boli predložené. Takýto orgán, ktorým môže byť súd, musí mať zodpovedajúce odborné znalosti na účinné vykonávanie svojich funkcií. Členské štáty zabezpečia, aby sa skutková podstata prípadov riadne zohľadnila.

Do rozhodnutia o odvolaní zostáva v platnosti rozhodnutie príslušného orgánu, pokiaľ sa v súlade s vnútroštátnym právom nenariadia predbežné opatrenia.

2.   Ak odvolací orgán uvedený v odseku 1 tohto článku nie je svojím charakterom súdny, musí vždy predložiť dôvody svojho rozhodnutia v písomnej forme. V takom prípade jeho rozhodnutie tiež podlieha preskúmaniu súdnym orgánom v zmysle článku 267 ZFEÚ.

Členské štáty zabezpečia, aby bol odvolací mechanizmus účinný.

3.   Členské štáty zhromažďujú informácie o všeobecnej podstate odvolaní, počte odvolaní, dĺžke trvania odvolacích konaní a počte rozhodnutí o nariadení predbežných opatrení. Členské štáty poskytnú tieto informácie, ako aj rozhodnutia alebo rozsudky Komisii a orgánu BEREC na základe ich odôvodnenej žiadosti.

HLAVA IV

POSTUPY NA VNÚTORNOM TRHU

KAPITOLA I

Článok 32

Konsolidácia vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií

1.   Pri vykonávaní svojich úloh podľa tejto smernice národné regulačné orgány v maximálnej miere zohľadňujú ciele stanovené v článku 3.

2.   Národné regulačné orgány vzájomnou transparentnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou a orgánom BEREC prispievajú k rozvoju vnútorného trhu s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice vo všetkých členských štátoch. Na tento účel spolupracujú najmä s Komisiou a orgánom BEREC s cieľom určiť druhy nástrojov a nápravných opatrení, ktoré sú najvhodnejšie na riešenie konkrétnych druhov situácií na trhu.

3.   Ak sa v odporúčaniach alebo usmerneniach prijatých podľa článku 34 neustanovuje inak, národný regulačný orgán v prípade, že po skončení verejných konzultácií podľa článku 23, ak sú povinné, zamýšľa prijať opatrenie:

a)

na ktoré sa vzťahujú články 61, 64, 67, 68 alebo 83; a

b)

ktoré by malo vplyv na obchod medzi členskými štátmi,

v súlade s článkom 20 ods. 3 zverejní návrh opatrenia a oznámi ho súčasne Komisii, orgánu BEREC a národným regulačným orgánom v iných členských štátoch spolu s odôvodnením opatrenia. Národné regulačné orgány, orgán BEREC a Komisia môžu predložiť pripomienky k návrhu opatrenia do jedného mesiaca. Lehota jedného mesiaca nesmie byť predĺžená.

4.   Návrh opatrenia uvedeného v odseku 3 tohto článku sa nesmie prijať počas nasledujúcich dvoch mesiacov, ak je uvedené opatrenie zamerané na:

a)

určenie relevantného trhu, ktorý sa odlišuje od trhov určených v odporúčaní uvedenom v článku 64 ods. 1; alebo

b)

identifikáciu podniku ako podniku, ktorý má samostatne alebo spoločne s inými podnikmi významný vplyv na trhu podľa článku 67 ods. 3 alebo 4;

a pokiaľ by malo vplyv na obchod medzi členskými štátmi a Komisia oznámila národnému regulačnému orgánu, že sa domnieva, že návrh opatrenia by vytvoril prekážku vnútornému trhu, alebo že má vážne pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s právom Únie, a najmä s cieľmi uvedenými v článku 3. Uvedená dvojmesačná lehota nesmie byť predĺžená. Komisia v takomto prípade oznámi svoje výhrady orgánu BEREC a národným regulačným orgánom a súčasne ich zverejní.

5.   Orgán BEREC vydá stanovisko k výhradám Komisie uvedeným v odseku 4, pričom uvedie, či sa domnieva, že by sa návrh opatrenia mal zachovať, zmeniť alebo stiahnuť, a prípadne predloží na tento účel aj konkrétne návrhy.

6.   V lehote dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 Komisia môže:

a)

prijať rozhodnutie, ktorým dotknutému národnému regulačnému orgánu uloží povinnosť daný návrh opatrenia stiahnuť; alebo

b)

prijať rozhodnutie o stiahnutí svojich výhrad uvedených v odseku 4.

Komisia pred prijatím rozhodnutia v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko orgánu BEREC.

K rozhodnutiam uvedeným v prvom pododseku písmene a) Komisia priloží podrobnú a objektívnu analýzu, v ktorej uvedie dôvody, prečo by sa návrh opatrenia nemal prijať, a pripojí konkrétne návrhy na jeho zmenu.

7.   Ak Komisia prijme rozhodnutie v súlade s odsekom 6 prvým pododsekom písm. a) tohto článku, ktorým národnému regulačnému orgánu uloží povinnosť stiahnuť návrh opatrenia, národný regulačný orgán návrh opatrenia zmení alebo stiahne do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia Komisie. V prípade zmeny návrhu opatrenia národný regulačný orgán uskutoční verejnú konzultáciu v súlade s článkom 23 a znovu oznámi Komisii zmenený návrh opatrenia v súlade s odsekom 3 tohto článku.

8.   Dotknutý národný regulačný orgán v čo najväčšej miere zohľadní pripomienky iných národných regulačných orgánov, orgánu BEREC a Komisie a môže okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje odsek 4 a odsek 6 písm. a), prijať výsledný návrh opatrenia, pričom ho v takom prípade oznámi Komisii.

9.   Národný regulačný orgán oznámi Komisii a orgánu BEREC všetky prijaté konečné opatrenia, na ktoré sa vzťahuje odsek 3 písm. a) a b).

10.   Za výnimočných okolností, keď sa národný regulačný orgán domnieva, že existuje naliehavá potreba konať s cieľom zachovať hospodársku súťaž a chrániť záujmy používateľov, môže odchylne od postupu uvedeného v odsekoch 3 a 4 ihneď prijať primerané a predbežné opatrenia. Takéto opatrenia s úplným odôvodnením bezodkladne oznámi Komisii, ostatným národným regulačným orgánom a orgánu BEREC. Na rozhodnutie národného regulačného orgánu, ktorým sa takéto opatrenia zmenia na trvalé alebo ktorým sa predĺži ich platnosť, sa vzťahujú odseky 3 a 4.

11.   Národný regulačný orgán môže návrh opatrenia kedykoľvek stiahnuť.

Článok 33

Postup jednotného uplatňovania nápravných opatrení

1.   Ak cieľom zamýšľaného opatrenia, na ktoré sa vzťahuje článok 32 ods. 3, je uloženie, zmena alebo zrušenie povinnosti podniku v rámci uplatňovania článku 61 alebo 67 v spojení s článkami 69 až 76 a s článkom 83 Komisia môže v lehote jedného mesiaca uvedenej v článku 32 ods. 3 oznámiť dotknutému národnému regulačnému orgánu a orgánu BEREC dôvody, prečo sa domnieva, že návrh opatrenia by vytvoril prekážku vnútornému trhu, alebo prečo má vážne pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s právom Únie. V takomto prípade sa návrh opatrenia nemôže prijať ďalšie tri mesiace od oznámenia Komisie.

Ak k oznámeniu nedošlo, príslušný národný regulačný orgán môže návrh opatrenia prijať, pričom v najvyššej miere zohľadní všetky pripomienky Komisie, orgánu BEREC alebo ktoréhokoľvek iného národného regulačného orgánu.

2.   V rámci trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 tohto článku Komisia, orgán BEREC a dotknutý národný regulačný orgán úzko spolupracujú, aby našli najvhodnejšie a najúčinnejšie opatrenie v súvislosti s cieľmi stanovenými v článku 3, pričom náležite zohľadňujú názory účastníkov trhu a potrebu zabezpečiť rozvoj jednotných regulačných postupov.

3.   Orgán BEREC vydá do šiestich týždňov od začiatku trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 stanovisko k oznámeniu Komisie, ktoré sa uvádza v odseku 1, pričom uvedie, či sa domnieva, že by sa návrh opatrenia mal zmeniť alebo stiahnuť, a prípadne predloží na tento účel aj konkrétne návrhy. Uvedené stanovisko odôvodní a zverejní.

4.   Ak sa orgán BEREC vo svojom stanovisku stotožní s vážnymi pochybnosťami Komisie, úzko spolupracuje s dotknutým národným regulačným orgánom, aby našli najvhodnejšie a najúčinnejšie opatrenie. Pred skončením trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 národný regulačný orgán môže:

a)

zmeniť alebo stiahnuť svoj návrh opatrenia, pričom v maximálnej miere zohľadní oznámenie Komisie uvedené v odseku 1 a stanovisko orgánu BEREC; alebo

b)

zachovať návrh opatrenia.

5.   Komisia môže do jedného mesiaca po skončení trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 a pri čo najväčšom zohľadnení prípadného stanoviska orgánu BEREC:

a)

vydať odporúčanie, v ktorom žiada dotknutý národný regulačný orgán, aby zmenil alebo stiahol návrh opatrenia, pričom uvedie dôvody tohto odporúčania, najmä ak sa orgán BEREC nestotožňuje s vážnymi pochybnosťami Komisie, a predložiť na tento účel aj konkrétne návrhy;

b)

prijať rozhodnutie o stiahnutí svojich výhrad vyjadrených podľa odseku 1; alebo

c)

pokiaľ ide o návrh opatrenia, na ktoré sa vzťahuje článok 61 ods. 3 druhý pododsek alebo článok 76 ods. 2, prijať rozhodnutie, ktorým sa dotknutému národnému regulačnému orgánu uloží povinnosť daný návrh opatrenia stiahnuť, ak sa orgán BEREC stotožňuje s vážnymi pochybnosťami Komisie, ku ktorému Komisia priloží podrobnú a objektívnu analýzu, v ktorej uvedie dôvody, prečo by sa návrh opatrenia nemal prijať, a pripojí konkrétne návrhy na zmenu návrhu opatrenia s výhradou postupu uvedeného v článku 32 ods. 7, ktorý sa primerane uplatní.

6.   Dotknutý národný regulačný orgán oznámi Komisii a orgánu BEREC konečné prijaté opatrenie do jedného mesiaca od vydania odporúčania Komisie podľa odseku 5 písm. a) alebo od stiahnutia jej výhrad podľa odseku 5 písm. b).

Uvedenú lehotu možno predĺžiť, aby národný regulačný orgán mohol uskutočniť verejnú konzultáciu podľa článku 23.

7.   Ak sa národný regulačný orgán rozhodne, že nezohľadní odporúčanie na zmenu alebo stiahnutie návrhu opatrenia vydané podľa odseku 5 písm. a), svoje rozhodnutie odôvodní.

8.   Národný regulačný orgán môže v ktoromkoľvek štádiu postupu návrh opatrenia stiahnuť.

Článok 34

Vykonávacie ustanovenia

Po verejnej konzultácii a konzultácii s národnými regulačnými orgánmi a zohľadňujúc v čo najväčšej miere stanovisko orgánu BEREC Komisia môže v súvislosti s článkom 32 prijať odporúčania alebo usmernenia, ktorými sa stanoví forma a obsah oznámení požadovaných podľa článku 32 ods. 3, ako aj úroveň podrobnosti informácií, ktoré sa majú v týchto oznámeniach uviesť, okolnosti, za ktorých sa oznámenia nebudú vyžadovať, a výpočet lehôt.

KAPITOLA II

Konzistentné prideľovania rádiového spektra

Článok 35

Proces partnerského preskúmania

1.   Ak národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán zamýšľa uskutočniť výberové konanie v súlade s článkom 55 ods. 2 v súvislosti s rádiovým spektrom, v súvislosti s ktorým sa stanovili harmonizované podmienky v technických vykonávacích opatreniach v súlade s rozhodnutím č. 676/2002/ES, aby sa umožnilo jeho využívanie pre bezdrôtové širokopásmové siete a služby, informuje v súlade s článkom 23 skupinu RSPG o každom návrhu opatrenia, ktoré patrí do rozsahu komparatívneho alebo súťažného výberového konania podľa článku 55 ods. 2 a uvedie, či požiada skupinu RSPG, aby zvolala fórum partnerského hodnotenia, a kedy tak urobí.

Ak je o to požiadaná, skupina RSPG zorganizuje fórum partnerského preskúmania s cieľom diskutovať a vymieňať si názory o predložených návrhoch opatrení a uľahčuje výmenu skúseností a uvedených najlepších postupov.

Fórum partnerského preskúmania pozostáva z členov skupiny RSPG a organizuje ho a predsedá mu zástupca skupiny RSPG.

2.   Najneskôr v priebehu verejnej konzultácie vykonávanej v súlade s článkom 23 môže skupina RSPG výnimočne z vlastného podnetu zvolať fórum partnerského preskúmania v súlade s pravidlami na jeho organizáciu s cieľom vymeniť si skúsenosti a najlepšie postupy týkajúce sa návrhu opatrenia, ktoré súvisí s výberovým konaním, ak sa domnieva, že návrh opatrenia by mohol významne ovplyvniť schopnosť národného regulačného orgánu alebo iného príslušného orgánu dosiahnuť ciele stanovené v článkoch 3, 45, 46 a 47.

3.   Skupina RSPG vopred vymedzí a zverejní objektívne kritériá na výnimočné zvolanie fóra partnerského preskúmania.

4.   Národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán vysvetlí počas fóra partnerského preskúmania, ako návrh opatrenia:

a)

podporuje rozvoj vnútorného trhu, cezhraničné poskytovanie služieb, ako aj hospodársku súťaž, a maximalizuje výhody pre spotrebiteľov a celkové dosiahnutie cieľov stanovených v článkoch 3, 45, 46 a 47 tejto smernice, ako aj v rozhodnutiach č. 676/2002/ES a č. 243/2012/EÚ;

b)

zabezpečí účinné a efektívne využívanie rádiového spektra; a

c)

zabezpečí existujúcim aj budúcim používateľom rádiového spektra stabilné a predvídateľné investičné podmienky pri zavádzaní sietí na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, ktoré závisia od využívania rádiového spektra.

5.   Fórum partnerského preskúmania je otvorené pre dobrovoľnú účasť odborníkov z iných príslušných orgánov a orgánu BEREC.

6.   Fórum partnerského preskúmania sa schádza iba raz počas celého procesu príprav a konzultácií jednotného výberového konania na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa týka jedného alebo viacerých pásiem rádiového spektra, pokiaľ národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán nepožiada o jeho opätovné zvolanie.

7.   Na žiadosť národného regulačného orgánu alebo iného príslušného orgánu, ktorý požiadal o stretnutie, môže skupina RSPG prijať správu o tom, ako sa návrhom opatrenia dosiahnu ciele stanovené v odseku 4, v ktorej sa zohľadnia názory vymenené počas fóra partnerského preskúmania.

8.   Skupina RSPG uverejňuje každoročne vo februári správu o návrhoch opatrení, o ktorých sa diskutuje podľa odsekov 1 a 2. V správe sa uvádzajú zaznamenané skúsenosti a najlepšie postupy.

9.   Po ukončení fóra partnerského preskúmania môže skupina RSPG na žiadosť národného regulačného orgánu alebo iného príslušného orgánu, ktorý požiadal o stretnutie, prijať stanovisko k návrhu opatrenia.

Článok 36

Harmonizované prideľovanie rádiového spektra

V prípade, ak je využívanie rádiového spektra harmonizované, ak sú dohodnuté podmienky a postupy prístupu a ak podniky, ktorým sa má rádiové spektrum prideliť, sú vybrané v súlade s medzinárodnými dohodami a pravidlami Únie, členské štáty udelia právo na využívanie takéhoto rádiového spektra v súlade s nimi. Za predpokladu, že všetky vnútroštátne podmienky súvisiace s právom na využívanie daného rádiového spektra boli splnené v prípade jednotného výberového konania, členské štáty neuložia žiadne ďalšie podmienky, dodatočné kritériá alebo postupy, ktoré by obmedzili, pozmenili alebo oneskorili správne vykonávanie jednotného prideľovania takéhoto rádiového spektra.

Článok 37

Spoločný proces vydávania povolenia na udelenie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra

Dva alebo viaceré členské štáty môžu spolupracovať navzájom, ako aj so skupinou RSPG, pričom zohľadňujú každý záujem vyjadrený účastníkmi trhu, a to tak, že spolu stanovia spoločné aspekty procesu vydávania povolenia a vo vhodných prípadoch takisto spoločne zrealizujú výberové konanie na udelenie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra.

Pri navrhovaní spoločného procesu vydávania povolenia môžu členské štáty zohľadniť tieto kritériá:

a)

príslušné orgány iniciujú a realizujú jednotlivé vnútroštátne procesy vydávania povolenia v súlade so spoločne dohodnutým plánom;

b)

podľa potreby sa v ňom stanovujú spoločné podmienky a postupy výberu a udeľovania individuálnych práv na využívanie rádiového spektra medzi dotknutými členskými štátmi;

c)

podľa potreby sa v ňom stanovujú spoločné alebo porovnateľné podmienky, ktoré sa pripoja k individuálnym právam na využívanie rádiového spektra medzi dotknutými členskými štátmi a ktoré okrem iného umožňujú prideliť používateľom podobné bloky rádiového spektra;

d)

je kedykoľvek do ukončenia spoločného procesu vydávania povolenia otvorený pre iné členské štáty.

Ak napriek záujmu vyjadrenému účastníkmi trhu členské štáty nekonajú spoločne, informujú týchto účastníkov trhu o dôvodoch, ktorými vysvetlia svoje rozhodnutie.

KAPITOLA III

Harmonizačné postupy

Článok 38

Harmonizačné postupy

1.   Ak Komisia zistí, že odlišnosti vo vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici národnými regulačnými orgánmi alebo inými príslušnými orgánmi by mohli vytvoriť prekážky vnútornému trhu, Komisia môže prijať odporúčania alebo s výhradou odseku 3 tohto článku prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania tejto smernice s cieľom podporiť plnenie cieľov ustanovených v článku 3, pričom v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko orgánu BEREC alebo v relevantnom prípade stanovisko skupiny RSPG.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány pri plnení svojich úloh v čo najväčšej miere zohľadňovali odporúčania uvedené v odseku 1. Ak sa národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán rozhodne nepostupovať podľa odporúčania, informuje o tom Komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie.

3.   Rozhodnutia prijaté podľa odseku 1 zahŕňajú iba identifikáciu harmonizovaného alebo koordinovaného prístupu na účely riešenia týchto otázok:

a)

nekonzistentné vykonávanie všeobecných regulačných prístupov k regulácii trhov elektronických komunikácií národnými regulačnými orgánmi pri uplatňovaní článkov 64 a 67, ak vytvára prekážku vnútornému trhu; takéto rozhodnutia sa nevzťahujú na špecifické oznámenia, ktoré vydávajú národné regulačné orgány v zmysle článku 32; v takom prípade Komisia predloží návrh rozhodnutia:

i)

až po uplynutí aspoň dvoch rokov od prijatia odporúčania Komisie, ktoré sa týka tej istej veci, a

ii)

len ak čo najviac zohľadní stanovisko orgánu BEREC k prípadu na účely prijatia takéhoto rozhodnutia, ktoré orgán BEREC poskytne do troch mesiacov od žiadosti Komisie;

b)

prideľovanie čísel vrátane číselných množín, prenositeľnosť čísel a identifikátorov, systémy prevodu čísel a prekladu adries a prístup k záchranným službám prostredníctvom jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112.

4.   Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 118 ods. 4.

5.   Orgán BEREC môže z vlastnej iniciatívy poradiť Komisii, či by sa malo prijať opatrenie podľa odseku 1.

6.   Ak Komisia neprijme odporúčanie ani rozhodnutie do jedného roka odo dňa prijatia stanoviska orgánom BEREC, v ktorom poukazuje na existenciu rozdielov vo vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici zo strany národných regulačných orgánov alebo iných príslušných orgánov, ktoré by mohli vytvoriť prekážku vnútornému trhu, informuje Európsky parlament a Radu o svojich dôvodoch, prečo tak neurobila, a tieto dôvody zverejní.

Ak Komisia prijme v súlade s odsekom 1 odporúčanie, ale nejednotné vykonávanie, ktoré vytvára prekážky vnútornému trhu, pretrváva ďalšie dva roky, potom Komisia, s výhradou odseku 3, prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie v súlade s odsekom 4.

Ak Komisia neprijme rozhodnutie do ďalšieho roka od prijatia akéhokoľvek odporúčania v zmysle druhého pododseku, informuje Európsky parlament a Radu o svojich dôvodoch, prečo tak neurobila, a tieto dôvody zverejní.

Článok 39

Normalizácia

1.   Komisia vypracuje a zverejní v Úradnom vestníku Európskej únie zoznam nezáväzných noriem alebo špecifikácii, ktoré slúžia ako základ pre podporu harmonizovaného poskytovania elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb. Komisia môže v prípade potreby a po konzultácii s výborom zriadeným smernicou (EÚ) 2015/1535 požiadať o vypracovanie noriem európskymi normalizačnými organizáciami [Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (Cenelec) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI)].

2.   Členské štáty podporujú používanie noriem alebo špecifikácií uvedených v odseku 1 na poskytovanie služieb, technických rozhraní alebo funkcií siete, v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie interoperability služieb, prepojiteľnosti medzi koncovými bodmi, uľahčenia zmeny poskytovateľa a prenositeľnosti čísel a identifikátorov a na zlepšenie slobody výberu pre používateľov.

Pokiaľ neboli zverejnené normy alebo špecifikácie v súlade s odsekom 1, členské štáty podporia zavedenie noriem alebo špecifikácií prijatých európskymi normalizačnými organizáciami.

Pokiaľ takéto normy alebo špecifikácie chýbajú, členské štáty podporia zavedenie medzinárodných noriem alebo odporúčaní prijatých Medzinárodnou telekomunikačnou úniou (ITU), Európskou konferenciou poštových a telekomunikačných administratív (CEPT), Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO) a Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou (IEC).

Členské štáty podporia využívanie existujúcich medzinárodných noriem alebo ich príslušných častí európskymi normalizačnými organizáciami ako základu pre normy, ktoré vytvárajú, okrem prípadov, keď by takéto medzinárodne normy alebo ich príslušné časti boli neúčinné.

Ak je to možné, žiadne normy ani špecifikácie uvedené v odseku 1 alebo v tomto odseku nesmú zabrániť prístupu, ktorý sa môže požadovať podľa tejto smernice.

3.   Ak normy alebo špecifikácie uvedené v odseku 1 nie sú primerane zavedené, a preto nemôže byť zaručená interoperabilita služieb v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, môže byť zavedenie takýchto noriem alebo špecifikácií uložené povinne podľa postupu stanoveného v odseku 4 v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie tejto interoperability a zlepšenie slobodného výberu pre používateľov.

4.   Ak Komisia zamýšľa vykonať povinné zavedenie určitých noriem alebo špecifikácií, uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie a vyzve všetky príslušné strany, aby sa verejne vyjadrili. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vykoná povinné zavedenie príslušných noriem prostredníctvom odkazu na ne ako na povinné normy v zozname noriem alebo špecifikácií uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie.

5.   Ak Komisia usúdi, že normy alebo špecifikácie uvedené v odseku 1 už neprispievajú k poskytovaniu harmonizovaných elektronických komunikačných služieb alebo že už nenapĺňajú potreby spotrebiteľov alebo bránia technologickému rozvoju, odstráni normy alebo špecifikácie zo zoznamu uvedeného v odseku 1.

6.   Ak Komisia usúdi, že normy alebo špecifikácie uvedené v odseku 4 už neprispievajú k poskytovaniu harmonizovaných elektronických komunikačných služieb alebo že už nenapĺňajú potreby spotrebiteľov alebo bránia technologickému rozvoju, prostredníctvom vykonávacích aktov odstráni tieto normy alebo špecifikácie zo zoznamu noriem alebo špecifikácií uvedeného v odseku 1.

7.   Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 4 a 6 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 118 ods. 4.

8.   Tento článok sa nevzťahuje na žiadne základné požiadavky, špecifikácie rozhraní alebo harmonizované normy, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/53/EÚ.

HLAVA V

BEZPEČNOSŤ

Článok 40

Bezpečnosť sietí a služieb

1.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb prijali vhodné a primerané technické a organizačné opatrenia na primerané riadenie rizík spojených s bezpečnosťou sietí a služieb. S ohľadom na najnovší technologický vývoj musia tieto opatrenia zaručovať takú úroveň bezpečnosti, ktorá zodpovedá miere daného rizika. Prijmú sa predovšetkým opatrenia, v prípade potreby aj šifrovanie, na predchádzanie bezpečnostným incidentom a minimalizovať ich vplyv na používateľov a na iné siete a služby.

Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 526/2013 (45) uľahčuje spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zabrániť rozdielnym vnútroštátnym požiadavkám, ktoré môžu vytvárať bezpečnostné riziká a prekážky vnútornému trhu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb bez zbytočného odkladu oznámili príslušnému orgánu bezpečnostný incident s významným vplyvom na prevádzku sietí alebo služieb.

V snahe určiť závažnosť vplyvu bezpečnostného incidentu sa zohľadňujú, ak sú k dispozícii, najmä tieto parametre:

a)

počet používateľov zasiahnutých bezpečnostným incidentom;

b)

dĺžka trvania bezpečnostného incidentu;

c)

geografické rozšírenie z hľadiska oblasti postihnutej bezpečnostným incidentom;

d)

rozsah, v akom je ovplyvnené fungovanie siete alebo služby;

e)

rozsah vplyvu na hospodárske a spoločenské činnosti.

Dotknutý príslušný orgán informuje v prípade potreby príslušné orgány v iných členských štátoch a agentúru ENISA. Ak dotknutý príslušný orgán usúdi, že zverejnenie bezpečnostného incidentu je vo verejnom záujme, môže o ňom informovať verejnosť alebo to uloží ako povinnosť poskytovateľom.

Dotknutý príslušný orgán raz za rok predkladá Komisii a agentúre ENISA súhrnnú správu o prijatých oznámeniach a o krokoch, ktoré urobil v súlade s týmto odsekom.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade konkrétnej a závažnej hrozby bezpečnostného incidentu vo verejných elektronických komunikačných sieťach alebo verejne dostupných elektronických komunikačných službách poskytovatelia takýchto sietí alebo služieb informovali svojich používateľov, ktorých by sa táto hrozba mohla týkať, o všetkých možných ochranných opatreniach alebo nápravných opatreniach, ktoré používatelia môžu prijať. Poskytovatelia musia v prípade potreby svojich používateľov informovať aj o hrozbe samotnej.

4.   Týmto článkom nie sú dotknuté ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice 2002/58/ES.

5.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými spresní technické a organizačné opatrenia uvedené v odseku 1, ako aj okolnosti, formát a postupy týkajúce sa požiadaviek na oznamovanie podľa odseku 2, pričom čo najviac zohľadní stanovisko agentúry ENISA. Vykonávacie akty v čo najväčšej možnej miere vychádzajú z európskych a medzinárodných noriem, pričom členským štátom nesmú brániť v prijímaní ďalších požiadaviek s cieľom napĺňať ciele stanovené v odseku 1.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 118 ods. 4.

Článok 41

Vykonávanie a presadzovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali na účely vykonávania článku 40 právomoc vydávať záväzné pokyny vrátane pokynov k opatreniam nevyhnutným na nápravu bezpečnostného incidentu alebo na zabránenie jeho vzniku, ak sa zistila závažná hrozba, a k lehotám na vykonávanie určené poskytovateľom verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc vyžadovať od poskytovateľov verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, aby:

a)

poskytovali informácie potrebné na posúdenie bezpečnosti ich služieb a sietí vrátane dokumentovaných bezpečnostných politík; a

b)

podstúpili bezpečnostný audit, ktorý vykoná kvalifikovaný nezávislý subjekt alebo príslušný orgán, a aby jeho výsledky poskytli príslušnému orgánu; náklady na audit znáša poskytovateľ.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali všetky právomoci potrebné na vyšetrenie prípadov nedodržiavania predpisov a ich dôsledkov na bezpečnosť sietí a služieb.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali na účely vykonávania článku 40 právomoc získať pomoc od jednotky pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (CSIRT) určenej podľa článku 9 smernice (EÚ) 2016/1148 v záležitostiach, ktoré patria k úlohám jednotiek CSIRT v zmysle bodu 2 prílohy I k danej smernici.

5.   Príslušné orgány vždy, keď je to vhodné a v súlade s vnútroštátnym právom, konzultujú a spolupracujú s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, príslušnými orgánmi v zmysle článku 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/1148 a vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu údajov.

ČASŤ II

SIETE

HLAVA I

VSTUP NA TRH A ZAVEDENIE

KAPITOLA I

Poplatky

Článok 42

Poplatky za práva na využívanie rádiového spektra a práva na inštalovanie zariadení

1.   Členské štáty môžu povoliť príslušnému orgánu, aby uložil poplatky za práva na využívanie rádiového frekvenčného spektra alebo práva na inštalovanie zariadení na verejnom alebo súkromnom majetku, nad alebo pod ním, ktoré sa používajú na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo služieb a pridružených prostriedkov, ktoré zaručujú optimálne využívanie takýchto zdrojov. Členské štáty zabezpečia, aby tieto poplatky boli objektívne odôvodnené, transparentné, nediskriminačné a primerané vo vzťahu k ich zamýšľanému účelu, pričom zohľadnia všeobecné ciele tejto smernice.

2.   Pokiaľ ide o práva na využívanie rádiového spektra, členské štáty sa usilujú zabezpečiť, aby sa uplatniteľné poplatky stanovili na úrovni, ktorou sa zabezpečí efektívne prideľovanie a využívanie rádiového spektra, a to okrem iného:

a)

stanovením vyvolávacích cien ako minimálnych poplatkov za práva na využívanie rádiového spektra zohľadnením hodnoty uvedených práv v prípade ich možného alternatívne využitia;

b)

zohľadnením nákladov vyplývajúcich z podmienok súvisiacich s uvedenými právami; a

c)

uplatnením, v maximálnej možnej miere, úprav platieb vychádzajúcich zo skutočnej dostupnosti rádiového spektra na využívanie.

KAPITOLA II

Prístup k pozemkom

Článok 43

Práva vstupu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán pri posudzovaní žiadosti o udelení práv:

na inštalovanie zariadení na verejnom alebo súkromnom majetku, nad alebo pod ním, podniku oprávnenému poskytovať verejné elektronické komunikačné siete, alebo

na inštaláciu zariadení na verejnom majetku, nad alebo pod ním, podniku oprávnenému poskytovať neverejné elektronické komunikačné siete,

uvedený príslušný orgán:

a)

konal na základe jednoduchých, efektívnych, transparentných a verejne dostupných postupov uplatňovaných bez diskriminácie a bezodkladne a v každom prípade prijal svoje rozhodnutie do šiestich mesiacov od podania žiadosti s výnimkou prípadov vyvlastnenia; a

b)

dodržiaval zásady transparentnosti a nediskriminácie pri určovaní podmienok k takým právam.

Postupy uvedené v písmenách a) a b) sa môžu líšiť podľa toho, či žiadateľ poskytuje alebo neposkytuje verejné elektronické komunikačné siete.

2.   Ak si orgány verejnej správy vrátane miestnych orgánov verejnej správy ponechávajú vlastníctvo podnikov poskytujúcich verejné elektronické komunikačné siete alebo poskytujúcich verejne dostupné elektronické komunikačné služby alebo ak si ponechávajú kontrolu nad takýmito podnikmi, členské štáty zabezpečia, aby existovalo účinné štrukturálne oddelenie funkcie zodpovednej za udeľovanie práv uvedených v odseku 1 od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo kontrolou.

Článok 44

Spoločné umiestnenie a spoločné využívanie prvkov siete a pridružených prostriedkov v prípade poskytovateľov elektronických komunikačných sietí

1.   Ak si prevádzkovateľ v zmysle vnútroštátneho práva uplatní právo na inštaláciu zariadení na verejnom alebo súkromnom majetku, nad alebo pod ním, alebo ak využije postup vyvlastnenia či využívania majetku, príslušné orgány môžu na tomto základe uložiť povinnosť spoločného umiestnenia a spoločného využívania inštalovaných prvkov siete a pridružených prostriedkov s úmyslom chrániť životné prostredie, verejné zdravie, verejnú bezpečnosť alebo splniť ciele územného plánovania.

Povinnosť spoločne umiestniť alebo spoločne využívať inštalované prvky siete a prostriedky sa môže uložiť až po uplynutí primerane dlhej verejnej konzultácie, počas ktorej všetky zainteresované strany dostanú možnosť vyjadriť svoje názory, a iba v osobitných oblastiach, kde sa spoločné využívanie považuje za nevyhnutné na účely splnenia cieľov stanovených v prvom pododseku. Príslušné orgány môžu uložiť povinnosť spoločného využívania takýchto zariadení alebo majetku vrátane pozemkov, budov, vstupov do budov, elektroinštalácie budov, stožiarov, antén, veží a iných nosných zariadení, káblovodov, rúr, vstupných šácht, rozvodných skríň alebo opatrenia na uľahčenie koordinácie verejných prác. V prípade potreby môže členský štát určiť národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán na jednu alebo viaceré tieto úlohy:

a)

koordinovať postup stanovený v tomto článku;

b)

vystupovať ako jednotné informačné miesto;

c)

stanovovať pravidlá rozdelenia nákladov na spoločné využívanie zariadení alebo majetku a koordináciu stavebných prác.

2.   Opatrenia prijaté príslušným orgánom v súlade s týmto článkom musia byť objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané. V náležitých prípadoch sa tieto opatrenia vykonávajú koordinovane s národnými regulačnými orgánmi.

KAPITOLA III

Prístup k rádiovému spektru

Oddiel 1

Povolenia

Článok 45

Správa rádiového spektra

1.   Členské štáty zabezpečia účinnú správu rádiového spektra pre elektronické komunikačné siete a služby a siete na svojom území v súlade s článkami 3 a 4, pričom náležite zohľadňujú skutočnosť, že rádiové spektrum je verejným majetkom s významnou spoločenskou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou. Zabezpečia, aby prideľovanie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra pre elektronické komunikačné siete a služby, vydávanie všeobecných povolení v súvislosti s týmito právami alebo ich udelenie príslušnými orgánmi bolo založené na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritériách pozitívne ovplyvňujúcich hospodársku súťaž.

Pri uplatňovaní tohto článku členské štáty rešpektujú príslušné medzinárodné dohody vrátane Rádiokomunikačného poriadku ITU a iných dohôd prijatých v rámci ITU, ktoré sa vzťahujú na rádiové spektrum, ako je napríklad dohoda dosiahnutá na Regionálnej rádiokomunikačnej konferencii z roku 2006, a môžu zohľadniť záujmy verejnej politiky.

2.   Členské štáty podporujú harmonizáciu využívania rádiového spektra pre elektronické komunikačné siete a služby v celej Únii v súlade s potrebou zabezpečiť jeho účinné a efektívne využívanie, pričom sa usilujú o dosiahnutie výhod pre spotrebiteľov, ako je napríklad hospodárska súťaž, úspory z rozsahu a interoperabilita sietí a služieb. Konajú pritom v súlade s článkom 4 tejto smernice a s rozhodnutím č. 676/2002/ES, pričom okrem iného:

a)

usilujú sa o kvalitné a rýchle bezdrôtové širokopásmové pokrytie územia vlastného štátu a obyvateľstva, ako aj o pokrytie hlavných dopravných trás na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie vrátane transeurópskej dopravnej siete uvedenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (46);

b)

uľahčujú rýchly rozvoj nových bezdrôtových komunikačných technológií a aplikácií v Únii, v prípade potreby aj v rámci medziodvetvového prístupu;

c)

zabezpečujú predvídateľnosť a konzistentnosť pri udeľovaní, obnovovaní, zmene, obmedzovaní a odnímaní práv na využívanie rádiového spektra s cieľom podporiť dlhodobé investície;

d)

zabezpečujú ochranu pred cezhraničným alebo vnútroštátnym škodlivým rušením v súlade s článkami 28 a 46 a na tento účel prijímajú vhodné preventívne a nápravné opatrenia;

e)

podporujú spoločné využívanie rádiového spektra v prípade podobných alebo rozličných spôsobov jeho využitia v súlade s právom hospodárskej súťaže;

f)

v súlade s článkom 46 uplatňujú čo najvhodnejší a najjednoduchší systém udeľovania povolení spôsobom, ktorý maximalizuje pružnosť a efektívnosť využívania rádiového spektra, ako aj jeho spoločné využívanie;

g)

uplatňujú pravidlá udeľovania, prevodu, obnovenia, zmeny a odňatia práv na využívanie rádiového spektra, ktoré sú jasne a transparentne stanovené, aby bola garantovaná istota, konzistentnosť a predvídateľnosť regulácie;

h)

presadzujú konzistentnosť a predvídateľnosť v celej Únii, pokiaľ ide o spôsob udeľovania povolenia na využívanie rádiového spektra s ohľadom na ochranu verejného zdravia, pričom zohľadňujú odporúčanie Rady 1999/519/ES.

Na účel prvého pododseku a v kontexte rozvoja technických vykonávacích opatrení týkajúcich sa pásma rádiového spektra podľa rozhodnutia č. 676/2002/ES môže Komisia požiadať skupinu RSPG o vydanie stanoviska, v ktorom odporučia najvhodnejšie režimy udeľovania povolení na využívanie rádiového spektra v uvedenom pásme alebo jeho častiach. V prípade potreby môže Komisia prijať odporúčanie s cieľom podporiť jednotný prístup v Únii, pokiaľ ide o režimy udeľovania povolení na využívanie uvedeného pásma, pričom toto stanovisko zohľadní v maximálnej miere.

Ak Komisia uvažuje o prijatí opatrení v súlade s článkom 39 ods. 1, 4, 5 a 6, môže požiadať skupinu RSPG o stanovisko k vplyvu takejto normy alebo špecifikácie na koordináciu, harmonizáciu a dostupnosť rádiového spektra. Komisia pri prijímaní všetkých ďalších krokov v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko skupiny RSPG.

3.   V prípade nedostatočného dopytu na celoštátnom alebo regionálnom trhu po využívaní pásma harmonizovaného rádiového spektra, môžu členské štáty povoliť alternatívne použitie celého tohto pásma alebo jeho časti vrátane existujúceho použitia v súlade s odsekmi 4 a 5 tohto článku za predpokladu, že:

a)

nedostatočný dopyt na trhu po využívaní takéhoto pásma bol zistený na základe verejnej konzultácie v súlade s článkom 23 vrátane posúdenia predpokladaného dopytu na trhu;

b)

takéto alternatívne použitie nebráni ani neprekáža dostupnosti alebo využívaniu takéhoto pásma v iných členských štátoch; a

c)

dotknuté členské štáty náležite zohľadnia dlhodobú dostupnosť alebo využívanie takéhoto pásma v Únii a úspory z rozsahu v prípade vybavenia, ktoré vzniknú využívaním harmonizovaného rádiového spektra v Únii.

Každé rozhodnutie o výnimočnom povolení na alternatívne využívanie sa pravidelne preskúmava a v každom prípade sa urýchlene preskúma na základe riadne odôvodnenej žiadosti budúceho používateľa adresovanej príslušnému orgánu o využívaní pásma v súlade s technickým vykonávacím opatrením. Členský štát informuje Komisiu a ostatné členské štáty o prijatom rozhodnutí a jeho odôvodnení, ako aj o výsledku každého preskúmania.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, členské štáty zabezpečia, aby sa všetky druhy technológií využívaných na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo služieb mohli využívať v rádiovom spektre, ktoré vo svojej národnej tabuľke frekvenčného spektra vyhlásia za dostupné pre elektronické komunikačné služby v súlade s právom Únie.

Členské štáty však môžu v prípade niektorých druhov rádiových sietí alebo bezdrôtovej prístupovej technológie, ktoré sa používajú na účely elektronických komunikačných služieb, stanoviť primerané a nediskriminačné obmedzenia, ak je to potrebné s cieľom:

a)

zabrániť škodlivému rušeniu;

b)

chrániť verejné zdravie pred elektromagnetickými poľami a pritom maximálne zohľadniť odporúčanie Rady 1999/519/ES;

c)

zabezpečiť technickú kvalitu služby;

d)

zabezpečiť maximalizáciu spoločného využívania rádiového spektra;

e)

garantovať efektívne využívanie rádiového spektra; alebo

f)

zabezpečiť splnenie cieľa všeobecného záujmu v súlade s odsekom 5.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, členské štáty zabezpečia, aby sa všetky druhy elektronických komunikačných služieb mohli poskytovať v rádiovom spektre, ktoré vo svojej národnej tabuľke frekvenčného spektra vyhlásia za dostupné pre elektronické komunikačné služby v súlade s právom Únie. Členské štáty však môžu v prípade niektorých druhov elektronických komunikačných služieb, ktoré sa majú poskytovať, stanoviť primerané a nediskriminačné obmedzenia v prípade potreby aj na účely splnenia požiadaviek Rádiokomunikačného poriadku ITU.

Opatrenia, ktorými sa požaduje, aby sa elektronická komunikačná služba poskytovala v konkrétnom pásme dostupnom pre elektronické komunikačné služby, sa odôvodnia s cieľom zabezpečiť plnenie cieľa všeobecného záujmu, ktorý stanovia členské štáty v súlade s právom Únie a ktorý okrem iného zahŕňa:

a)

ochranu života;

b)

podporu sociálnej, regionálnej alebo územnej súdržnosti;

c)

zabránenie neefektívnemu využívaniu rádiového spektra; alebo

d)

podporu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a plurality médií napríklad poskytovaním služieb rozhlasového a televízneho vysielania.

Opatrenie, ktorým sa zakazuje poskytovanie akejkoľvek inej elektronickej komunikačnej služby v konkrétnom pásme, sa môže zaviesť, len ak je to potrebné na ochranu služieb ochrany života. Členské štáty môžu výnimočne aj rozšíriť takéto opatrenie s cieľom plniť aj iné ciele všeobecného záujmu, ktoré stanovia členské štáty v súlade s právom Únie.

6.   Nevyhnutnosť obmedzení uvedených v odsekoch 4 a 5 členské štáty pravidelne preskúmavajú a výsledky takýchto preskúmaní zverejňujú.

7.   Obmedzenia stanovené pred 25. májom 2011 musia byť do 20. decembra 2018 v súlade s odsekmi 4 a 5.

Článok 46

Povolenie na využívanie rádiového spektra

1.   Členské štáty uľahčujú využívanie rádiového spektra vrátane spoločného využívania v rámci všeobecných povolení a obmedzia udeľovanie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra na situácie, v ktorých sú tieto práva nevyhnutné na maximalizáciu efektívneho využitia podľa dopytu a vzhľadom na kritériá stanovené v druhom pododseku. Vo všetkých ostatných prípadoch stanovia podmienky využívania rádiového spektra vo všeobecnom povolení.

Na tento účel členské štáty rozhodnú o najvhodnejšom postupe povoľovania využívania rádiového spektra, pričom zohľadnia:

a)

špecifické vlastnosti daného rádiového spektra;

b)

potrebu zabezpečiť ochranu pred škodlivým rušením;

c)

prípadné vypracovanie spoľahlivých podmienok spoločného využívania rádiového spektra;

d)

potrebu zabezpečiť technickú kvalitu komunikácií alebo služby;

e)

ciele všeobecného záujmu stanovené členskými štátmi v súlade s právom Únie;

f)

potrebu zaručiť efektívne využívanie rádiového spektra.

Členské štáty sa pri zvažovaní, či vydať všeobecné povolenie alebo udeliť individuálne práva na využívanie harmonizovaného rádiového spektra, pričom sa zohľadnia technické vykonávacie opatrenia prijaté v súlade s článkom 4 rozhodnutia č. 676/2002/ES, snažia minimalizovať problémy spôsobené škodlivým rušením, a to aj v prípadoch spoločného využívania rádiového spektra na základe všeobecného povolenia spolu s individuálnymi právami na využívanie.

Členské štáty prípadne zvážia možnosť povoliť využívanie rádiového spektra na základe všeobecného povolenia spolu s individuálnymi právami na využívanie, pričom zohľadnia pravdepodobné vplyvy jednotlivých kombinácií všeobecných povolení a individuálnych práv na využívanie, ako aj postupných prevodov z jednej kategórie do druhej na hospodársku súťaž, inováciu a vstup na trh.

Členské štáty sa usilujú minimalizovať obmedzenia využívania rádiového spektra s cieľom zaviesť čo najmenej zaťažujúci režim udeľovania povolení s cieľom náležite zohľadniť technologické riešenia pre riadenie škodlivého rušenia.

2.   Pri prijímaní rozhodnutia podľa odseku 1 s úmyslom uľahčiť spoločné využívanie rádiového spektra príslušné orgány zabezpečia, aby boli jasne stanovené podmienky spoločného využívania rádiového spektra. Takéto podmienky uľahčujú efektívne využívanie rádiového spektra, hospodársku súťaž a inováciu.

Článok 47

Podmienky spojené s individuálnymi právami na využívanie rádiového spektra

1.   Príslušné orgány stanovia v súlade s článkom 13 ods. 1 podmienky spojené s individuálnymi právami na využívanie rádiového spektra takým spôsobom, aby sa zabezpečilo optimálne a najúčinnejšie a najefektívnejšie využívanie rádiového spektra. Pred udelením alebo obnovením takýchto práv jasne stanovia všetky takéto podmienky vrátane požadovanej miery využívania a možnosti splnenia uvedenej požiadavky prostredníctvom predaja alebo prenájmu, aby zaručili vykonávanie uvedených podmienok v súlade s článkom 30. Podmienky spojené s obnovením práva na využívanie rádiového spektra nesmú existujúcim držiteľom týchto práv poskytovať neoprávnené výhody.

V takýchto podmienkach sa uvedú všetky uplatniteľné parametre vrátane lehoty na vykonávanie práv na využívanie, ktorých neplnenie by príslušný orgán oprávňovalo odňať právo na využívanie alebo uložiť iné opatrenia.

Príslušné orgány sa včas a transparentným spôsobom poradia so zainteresovanými stranami a informujú ich o podmienkach spojených s individuálnymi právami na využívanie ešte pred ich uložením. Vopred určia kritériá posudzovania dodržiavania týchto podmienok a transparentným spôsobom ich oznámia zainteresovaným stranám.

2.   Pri stanovení podmienok spojených s individuálnymi právami na využívanie rádiového spektra môžu príslušné orgány, najmä s cieľom zabezpečiť účinné a efektívne využívanie rádiového spektra alebo podporiť pokrytie, ustanoviť tieto možnosti:

a)

spoločné využívanie pasívnej či aktívnej infraštruktúry, ktorá je závislá od rádiového spektra, alebo spoločné využívanie rádiového spektra;

b)

obchodné dohody o prístupe k roamingu;

c)

spoločné zavádzanie infraštruktúr na poskytovanie sietí alebo služieb závislých od využívania rádiového spektra.

Príslušné orgány nebránia spoločnému využívaniu rádiového spektra za podmienok spojených s právami na využívanie rádiového spektra. Na vykonávanie podmienok spojených s právami v zmysle tohto odseku podnikmi sa aj naďalej vzťahuje právo hospodárskej súťaže.

Oddiel 2

Práva na využívanie

Článok 48

Udeľovanie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra

1.   Ak je potrebné udeliť individuálne práva na využívanie rádiového spektra, členské štáty udelia takéto práva na požiadanie akémukoľvek podniku na účely poskytovania elektronických komunikačných sietí alebo služieb na základe všeobecného povolenia uvedeného v článku 12 s výhradou článku 13, článku 21 ods. 1 písm. c) a článku 55, ako aj akýchkoľvek iných predpisov zabezpečujúcich efektívne využívanie týchto zdrojov v súlade s touto smernicou.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné kritériá a postupy prijaté členskými štátmi na účely udeľovania individuálnych práv na využívanie rádiového spektra poskytovateľom obsahových služieb rozhlasového alebo televízneho vysielania, aby sa zabezpečilo plnenie cieľov všeobecného záujmu v súlade s právom Únie, sa individuálne práva na využívanie rádiového spektra udeľujú postupmi, ktoré sú otvorené, objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané a v súlade s článkom 45.

3.   Výnimka z požiadavky na otvorené postupy sa môže uplatniť v prípadoch, keď je udelenie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra poskytovateľom obsahových služieb rozhlasového alebo televízneho vysielania potrebné na splnenie cieľa všeobecného záujmu stanoveného členskými štátmi v súlade s právom Únie.

4.   Príslušné orgány posudzujú žiadosti o individuálne práva na využívanie rádiového spektra v rámci výberových konaní podľa objektívnych, transparentných, primeraných a nediskriminačných kritérií oprávnenosti, ktoré sú vopred stanovené a zohľadňujú podmienky spojené s týmito právami. Príslušné orgány môžu požiadať žiadateľov o všetky potrebné informácie, ktoré im umožnia posúdiť na základe takýchto kritérií, ich schopnosť tieto podmienky splniť. Ak dospeje príslušný orgán k záveru, že žiadateľ nemá požadovanú schopnosť, vydá príslušné rozhodnutie, v ktorom svoj záver náležite odôvodní.

5.   Pri udeľovaní individuálnych práv na využívanie rádiového spektra členské štáty určia, či ich držiteľ práv môže previesť alebo prenajať a za akých podmienok. Uplatňujú sa články 45 a 51.

6.   Príslušný orgán prijme, oznámi a zverejní rozhodnutia o udelení individuálnych práv na využívanie rádiového spektra čo najskôr po doručení úplnej žiadosti, a to do šiestich týždňov v prípade rádiového spektra, ktoré vo svojej národnej tabuľke frekvenčného spektra vyhlásil za dostupné pre elektronické komunikačné služby. Uvedenou lehotou nie je dotknutý článok 55 ods. 7 ani žiadne platné medzinárodné dohody vzťahujúce sa na využívanie rádiového spektra alebo orbitálnych pozícií.

Článok 49

Platnosť práv

1.   Ak členské štáty povolia využívanie rádiového spektra formou individuálnych práv na využívanie na obmedzený čas, zabezpečia, aby bolo právo na využívanie udelené na obdobie, ktoré je úmerné vzhľadom na sledované ciele v súlade s článkom 55 ods. 2, pričom sa náležite zohľadní potreba zaručiť hospodársku súťaž, a predovšetkým aj účinné a efektívne využívanie rádiového spektra a podporiť inováciu a efektívne investície vrátane poskytnutia primeraného obdobia na amortizáciu investícií.

2.   Ak členské štáty udeľujú individuálne práva na využívanie rádiového spektra, v prípade ktorého boli stanovené harmonizované podmienky technickými vykonávacími opatreniami v súlade s rozhodnutím č. 676/2002/ES, aby sa umožnilo jeho využívanie pre bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby (ďalej len „bezdrôtové širokopásmové služby“) na obmedzený čas, zabezpečia regulačnú predvídateľnosť pre držiteľov práv na obdobie najmenej 20 rokov, pokiaľ ide o podmienky investovania do infraštruktúry, ktorá je závislá od využívania takéhoto rádiového spektra, pričom zohľadnia požiadavky uvedené v odseku 1 tohto článku. Tento článok v náležitých prípadoch podlieha akýmkoľvek zmenám podmienok spojených s týmito právami na využívanie v súlade s článkom 18.

Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby takéto práva boli platné najmenej 15 rokov a aby sa ich platnosť mohla primerane predĺžiť za podmienok stanovených v tomto odseku, ak je to potrebné na dosiahnutie súladu s prvým pododsekom.

Členské štáty sprístupnia všeobecné kritériá, na základe ktorých sa predlžuje dĺžka trvania práv na využívanie, transparentným spôsobom všetkým zainteresovaným stranám ešte pred udelením práv na využívanie v rámci podmienok stanovených v článku 55 ods. 3 a 6. Tieto všeobecné kritériá sa týkajú:

a)

potreby zaručiť účinné a efektívne využívanie daného rádiového spektra, cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť podľa článku 45 ods. 2 písm. a) a b), alebo potreby plniť ciele všeobecného záujmu vo vzťahu k zabezpečeniu bezpečnosti života, verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo obrany; a

b)

potreby zabezpečiť nenarušenú hospodársku súťaž.

Najneskôr dva roky pred uplynutím pôvodnej doby platnosti individuálneho práva na využívanie vykoná príslušný orgán objektívne a výhľadové posúdenie všeobecných kritérií stanovených na účely predĺženia doby platnosti tohto práva na využívanie s ohľadom na článok 45 ods. 2 písm. c). Pokiaľ príslušný orgán neinicioval postup presadzovania podľa článku 30 v prípade nedodržania podmienok spojených s právami na využívanie, dobu platnosti práva na využívanie predĺži, pokiaľ nedospeje k záveru, že takéto predĺženie by nebolo v súlade so všeobecnými kritériami stanovenými podľa písmena a) alebo b) tretieho pododseku tohto odseku.

Na základe tohto posúdenia príslušný orgán informuje držiteľa práva o tom, či doba platnosti jeho práva na využívanie bude predĺžená.

Ak takéto predĺženie nie je udelené, príslušný orgán uplatní článok 48 na udelenie práv na využívanie tohto osobitného pásma rádiového spektra.

Každé