(1)

Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky pre vstup do členských štátov, zdržiavanie sa alebo pobyt v nich, je pri plnom rešpektovaní základných práv, a najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (2), základnou súčasťou komplexného úsilia o riešenie neregulárnej migrácie a zvýšenie miery návratu neregulárnych migrantov.

(2)

Účinnosť systému Únie týkajúceho sa návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín je potrebné zvýšiť. Je to nevyhnutné v záujme zachovania dôvery verejnosti v migračnú a azylovú politiku Únie, ako aj poskytnutia podpory osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(3)

Členské štáty by mali prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby sa neoprávnene sa zdržiavajúci štátni príslušníci tretích krajín vracali účinným a primeraným spôsobom v súlade s ustanoveniami smernice 2008/115/ES.

(4)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1861 (3) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 (4) sa stanovujú podmienky zriadenia, prevádzky a využívania Schengenského informačného systému (ďalej len „SIS“).

(5)

Mal by sa vytvoriť systém na výmenu informácií medzi členskými štátmi využívajúcimi SIS podľa nariadenia (EÚ) 2018/1861 týkajúci sa rozhodnutí o návrate vydaných v súvislosti so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, a na monitorovanie toho, či štátni príslušníci tretích krajín, na ktorých sa tieto rozhodnutia vzťahujú, opustili územie členských štátov.

(6)

Týmto nariadením nie sú ovplyvnené práva a povinnosti štátnych príslušníkov tretích krajín stanovené v smernici 2008/115/ES. Zápis na účely návratu vložený do SIS nepredstavuje sám osebe určenie postavenia štátneho príslušníka tretej krajiny na území členských štátov, najmä v iných členských štátoch, ako je členský štát, ktorý vložil zápis do SIS.

(7)

Zápisy na účely návratu vložené do SIS a výmena doplňujúcich informácií týkajúcich sa týchto zápisov by mali príslušným orgánom pomáhať pri prijímaní opatrení potrebných na výkon rozhodnutí o návrate. SIS by mal prispievať k identifikácii štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa takéto rozhodnutia o návrate vzťahujú a ktorí ušli a boli zaistení v inom členskom štáte, ako aj k výmene informácií o nich medzi členskými štátmi. Uvedené opatrenia by mali pomôcť predchádzať neregulárnej migrácii a sekundárnemu pohybu a odrádzať od nich a posilňovať spoluprácu medzi orgánmi členských štátov.

(8)

V záujme zabezpečenia účinnosti návratu a zvýšenia pridanej hodnoty zápisov na účely návratu by členské štáty mali vkladať do SIS zápisy v súvislosti s rozhodnutiami o návrate, ktoré vydajú voči neoprávnene sa zdržiavajúcim štátnym príslušníkom tretích krajín na základe ustanovení, ktoré sú v súlade s ustanoveniami dodržiavajúcimi smernicu 2008/115/ES. Členské štáty by na tento účel mali vložiť zápis do SIS aj v prípade vydania rozhodnutí ukladajúcich alebo stanovujúcich povinnosť návratu v situáciách opísaných v článku 2 ods. 2 uvedenej smernice, konkrétne štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým bol odopretý vstup v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (5) alebo ktorých príslušné orgány zaistili alebo zadržali v súvislosti s neoprávneným prekročením pozemných, námorných alebo vzdušných vonkajších hraníc členského štátu a ktorí následne nezískali povolenie alebo právo zdržiavať sa v danom členskom štáte, a štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým sa podľa vnútroštátneho práva uložil návrat ako trestná sankcia alebo v prípade ktorých návrat z trestnej sankcie vyplýva, alebo voči ktorým prebieha extradičné konanie. Za určitých okolností môžu členské štáty upustiť od vloženia zápisov na účely návratu do SIS, ak je nízke riziko, že rozhodnutie o návrate nebude rešpektované, konkrétne počas akéhokoľvek obdobia zaistenia, alebo keď sa rozhodnutie o návrate vydá na vonkajších hraniciach a vykoná sa okamžite s cieľom znížiť ich administratívne zaťaženie.

(9)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť spoločné pravidlá vkladania zápisov na účely návratu do SIS. Zápisy na účely návratu by mali byť vložené do SIS hneď po vydaní príslušných rozhodnutí o návrate. V zápise by sa malo uviesť, či sa dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelila lehota na dobrovoľný odchod vrátane informácie o tom, či bola takáto lehota predĺžená a či bolo rozhodnutie pozastavené alebo návrat odložený.

(10)

Je potrebné určiť kategórie údajov, ktoré sa majú vložiť do SIS v súvislosti so štátnym príslušníkom tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje rozhodnutie o návrate. V zápisoch na účely návratu by sa mali uvádzať len údaje, ktoré sú nevyhnutné na identifikáciu dotknutých osôb, na to, aby príslušné orgány mohli prijímať informované rozhodnutia bez toho, aby strácali čas, a na to, aby sa v prípade potreby zaistila ochrana týchto orgánov pred osobami, ktoré sú napríklad ozbrojené, násilnícke, na úteku alebo ktoré sa podieľajú na niektorej z činností uvedených v článkoch 3 až 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 (6). V záujme uľahčenia identifikácie a odhaľovania viacnásobných totožností by mal zápis obsahovať aj odkaz na doklad totožnosti danej osoby a kópiu tohto dokladu, ak je k dispozícii.

(11)

Vzhľadom na spoľahlivosť identifikácie osôb použitím odtlačkov prstov a fotografií alebo vyobrazení tváre by sa tieto údaje mali vždy vkladať do zápisov na účely návratu. Keďže tieto údaje nemusia byť vždy k dispozícii, napríklad keď sa rozhodnutie o návrate vydá v neprítomnosti, malo by byť v takýchto prípadoch výnimočne možné od tejto požiadavky upustiť.

(12)

Výmena doplňujúcich informácií, ktoré poskytujú príslušné vnútroštátne orgány štátnym príslušníkom tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú zápisy na účely návratu, by sa mala vždy vykonávať prostredníctvom siete vnútroštátnych útvarov nazývaných útvary SIRENE, ktoré slúžia ako kontaktné miesto, a mala by byť v súlade s článkami 7 a 8 nariadenia (EÚ) 2018/1861.

(13)

Mali by sa stanoviť postupy, ktoré členským štátom umožnia overiť splnenie povinnosti návratu a potvrdiť odchod dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny členskému štátu, ktorý zápis na účely návratu vložil do SIS. Tieto informácie by mali prispieť ku komplexnejšiemu monitorovaniu rešpektovania rozhodnutí o návrate.

(14)

Zápisy na účely návratu by sa mali vymazať hneď, ako členský štát alebo príslušný orgán, ktorý vydal rozhodnutie o návrate, prijme potvrdenie, že návrat sa uskutočnil, alebo ak má príslušný orgán dostatočné a presvedčivé informácie o tom, že štátny príslušník tretej krajiny opustil územie členských štátov. Ak rozhodnutie o návrate sprevádza zákaz vstupu, do SIS by sa mal v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1861 vložiť zápis o odopretí vstupu a pobytu. V takých prípadoch by členské štáty mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa zápis o odopretí vstupu a pobytu v SIS aktivoval v momente, keď štátny príslušník tretej krajiny opustí schengenský priestor. Ak z údajov obsiahnutých v SIS vyplýva, že rozhodnutie o návrate sprevádza zákaz vstupu, mala by sa zabezpečiť vykonateľnosť zákazu vstupu.

(15)

SIS by mal zahŕňať mechanizmus, ktorý by umožňoval oznámiť členským štátom, že štátni príslušníci tretích krajín nesplnili povinnosť návratu v rámci stanovenej lehoty na dobrovoľný návrat. Tento mechanizmus by mal členským štátom pomôcť pri plnení ich povinností vykonávať rozhodnutia o návrate a ich povinností uložiť zákaz vstupu v súlade so smernicou 2008/115/ES, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nesplnili povinnosť návratu.

(16)

Týmto nariadením by sa mali stanoviť záväzné pravidlá pre konzultácie medzi členskými štátmi s cieľom vyhnúť sa protichodným pokynom alebo ich uviesť do súladu. Konzultácie by sa mali uskutočniť v prípadoch, keď sa na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú platné povolenie na pobyt alebo dlhodobé vízum udelené jedným členským štátom alebo ktorým sa takéto povolenia alebo víza práve udeľujú, vzťahuje zápis na účely návratu vydaný iným členským štátom, najmä ak rozhodnutie o návrate sprevádza zákaz vstupu, alebo keď pri vstupe na územie členských štátov môže dôjsť k sporným situáciám.

(17)

Zápisy by sa mali uchovávať v SIS len tak dlho, ako je potrebné na dosiahnutie účelu, na ktorý boli vložené. Mali by sa uplatňovať príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) 2018/1861 týkajúce sa lehôt na preskúmanie. Zápisy na účely návratu by sa mali automaticky vymazať v súlade s postupom preskúmania uvedeným v uvedenom nariadení, hneď ako uplynie ich platnosť.

(18)

Osobné údaje získané členským štátom podľa tohto nariadenia by sa nemali prenášať ani poskytnúť žiadnej tretej krajine. Odchylne od tohto pravidla by však mal byť prenos takýchto osobných údajov do tretej krajiny možný, ak podlieha prísnym podmienkam a je v individuálnych prípadoch nevyhnutný na pomoc pri identifikácii štátneho príslušníka tretej krajiny na účely jeho návratu. Prenos akýchkoľvek osobných údajov do tretích krajín by sa mal uskutočňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (7) a so súhlasom členského štátu, ktorý vydal zápis. Malo by sa však poznamenať, že tretie krajiny návratu často nie sú predmetom rozhodnutia o primeranosti prijatého Komisiou podľa článku 45 nariadenia (EÚ) 2016/679. Okrem toho sa napriek rozsiahlemu úsiliu Únie o spoluprácu s hlavnými krajinami pôvodu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje povinnosť návratu, nedarí zaistiť systematické plnenie povinnosti týchto tretích krajín prijímať späť svojich štátnych príslušníkov, ktorá im vyplýva z medzinárodného práva. Dohody o readmisii, ktoré uzavrela alebo o ktorých rokuje Únia alebo jej členské štáty a v ktorých sa ustanovujú primerané záruky pre prenos údajov do tretích krajín podľa článku 46 nariadenia (EÚ) 2016/679, sa vzťahujú na obmedzený počet takýchto tretích krajín.

Uzavretie akejkoľvek novej dohody nie je isté. Za uvedených okolností a ako výnimka z požiadavky rozhodnutia o primeranosti alebo primeraných záruk by sa prenos osobných údajov orgánom tretích krajín podľa tohto nariadenia mal umožniť na účely vykonávania politiky návratu Únie. Malo by byť možné použiť výnimku stanovenú v článku 49 nariadenia (EÚ) 2016/679, ak sú splnené podmienky stanovené v uvedenom článku. Podľa článku 57 uvedeného nariadenia by malo vykonávanie uvedeného nariadenia, a to aj v súvislosti s prenosom osobných údajov do tretích krajín podľa tohto nariadenia, podliehať monitorovaniu nezávislých dozorných orgánov.

(19)

Vnútroštátne orgány zodpovedné za návrat sa môžu v jednotlivých členských štátoch značne líšiť a takisto sa môžu takéto orgány líšiť aj v rámci jedného členského štátu v závislosti od dôvodov neoprávneného pobytu. Rozhodnutia o návrate môžu vydávať aj justičné orgány, napríklad v dôsledku opravných prostriedkov proti zamietnutiu udelenia povolenia alebo práva na pobyt alebo ako trestnú sankciu. Všetky vnútroštátne orgány zodpovedné za vydávanie a výkon rozhodnutí o návrate podľa smernice 2008/115/ES by mali mať právo na prístup k SIS, aby mohli vkladať zápisy na účely návratu, aktualizovať ich, vymazávať ich a vyhľadávať v nich.

(20)

Na účely identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín a ich návratu by sa mal prístup k zápisom na účely návratu poskytnúť príslušným vnútroštátnym orgánom uvedeným v nariadení (EÚ) 2018/1861.

(21)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (8) sa uvádza, že Europol má podporovať a posilňovať činnosť príslušných vnútroštátnych orgánov a ich vzájomnú spoluprácu v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti a poskytovať analýzy a hodnotenia hrozieb. S cieľom uľahčiť Europolu plnenie jeho úloh, najmä v rámci Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu, je vhodné umožniť Europolu prístup ku kategórii zápisov stanovenej v tomto nariadení.

(22)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (9) sa na účely uvedeného nariadenia stanovuje, že hostiteľský členský štát má udeliť členom tímov v zmysle článku 2 bodu 8 uvedeného nariadenia nasadených Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž oprávnenie nahliadať do databáz Únie, ak je takéto nahliadanie potrebné na plnenie operačných cieľov stanovených v operačnom pláne pre hraničné kontroly, hraničný dozor a návrat. Cieľom nasadenia tímov v zmysle článku 2 bodov 8 a 9 uvedeného nariadenia je poskytnúť technickú a operačnú posilu členským štátom, ktoré o to požiadajú, najmä tým, ktoré čelia neúmerným migračným výzvam. V záujme toho, aby mohli tímy v zmysle článku 2 bodov 8 a 9 uvedeného nariadenia plniť svoje úlohy, potrebujú mať prístup k zápisom na účely návratu v SIS prostredníctvom technického rozhrania Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž prepojeného s centrálnym SIS.

(23)

Ustanovenia o povinnostiach členských štátov a Agentúry Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorá bola zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 (10) (ďalej len „agentúra eu-LISA“), o vkladaní a spracúvaní zápisov, o podmienkach prístupu k zápisom a ich uchovávania, o spracúvaní údajov, o ochrane údajov, o zodpovednosti a o monitorovaní a štatistike uvedené v nariadení (EÚ) 2018/1861 by sa mali vzťahovať aj na údaje obsiahnuté a spracúvané v SIS podľa tohto nariadenia.

(24)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to vytvorenie systému na výmenu informácií o rozhodnutiach o návrate vydaných členskými štátmi na základe ustanovení, ktoré sú v súlade so smernicou 2008/115/ES, s cieľom zjednodušiť ich výkon a monitorovať plnenie povinnosti návratu zo strany neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(25)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie.

(26)

Uplatňovaním tohto nariadenia nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce zo Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951 v znení doplnenom Newyorským protokolom z 31. januára 1967.

(27)

Členské štáty by pri vykonávaní tohto nariadenia mali v plnej miere dodržiavať základné práva vrátane dodržiavania zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia a mali by vždy zohľadniť záujem dieťaťa, rodinný život a zdravotný stav či zraniteľnosť daných osôb.

(28)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(29)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (11); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(30)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (12); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(31)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (13), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode C rozhodnutia Rady 1999/437/ES (14).

(32)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (15), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode C rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (16).

(33)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (17), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode C rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (18).

(34)

Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005 a mal by sa vykladať v spojení s rozhodnutiami Rady 2010/365/EÚ (19) a (EÚ) 2018/934 (20).

(35)

Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2011 a mal by sa vykladať v spojení s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/733 (21).

(36)

Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2003.

(37)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (22) a 3. mája 2017 vydal stanovisko,

(1)

Schengenský informačný systém (ďalej len „SIS“) predstavuje základný nástroj na uplatňovanie ustanovení schengenského acquis začleneného do rámca Európskej únie. SIS je jedným z hlavných kompenzačných opatrení, ktoré prispievajú k zachovaniu vysokej úrovne bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie, pretože podporujú operačnú spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä pohraničnou strážou, políciou, colnými orgánmi, imigračnými orgánmi a orgánmi zodpovednými za predchádzanie trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie alebo za výkon trestných sankcií.

(2)

SIS bol pôvodne zriadený podľa ustanovení hlavy IV Dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (2) (ďalej len „Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda“). Komisia bola poverená vývojom druhej generácie SIS (SIS II) na základe nariadenia Rady (ES) č. 2424/2001 (3) a rozhodnutia Rady 2001/886/SVV (4). Neskôr bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 (5) a rozhodnutím Rady 2007/533/SVV (6). SIS II nahradil SIS zriadený podľa Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda.

(3)

Tri roky po uvedení SIS II do prevádzky vykonala Komisia hodnotenie systému v súlade s nariadením (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutím 2007/533/SVV. Komisia predložila 21. decembra 2016 Európskemu parlamentu a Rade správu o hodnotení druhej generácie Schengenského informačného systému (SIS II) v súlade s článkom 24 ods. 5, článkom 43 ods. 3 a článkom 50 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1987/2006 a článkom 59 ods. 3 a článkom 66 ods. 5 rozhodnutia 2007/533/SVV, ako aj súvisiaci pracovný dokument útvarov Komisie. Odporúčania uvedené v daných dokumentoch by sa mali primeraným spôsobom zohľadniť v tomto nariadení.

(4)

Toto nariadenie predstavuje právny základ pre SIS v súvislosti so záležitosťami, ktoré patria do pôsobnosti tretej časti hlavy V kapitoly 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 (7) predstavuje právny základ pre SIS v súvislosti so záležitosťami, ktoré patria do pôsobnosti tretej časti hlavy V kapitol 4 a 5 ZFEÚ.

(5)

Skutočnosť, že právny základ pre SIS pozostáva zo samostatných nástrojov, nemá vplyv na zásadu, že SIS predstavuje jednotný informačný systém, ktorý by mal fungovať ako taký. Jeho súčasťou by mala byť jednotná sieť vnútroštátnych útvarov nazývaných útvary SIRENE na zabezpečovanie výmeny doplňujúcich informácií. Určité ustanovenia uvedených nástrojov by preto mali byť totožné.

(6)

Je nevyhnutné vymedziť ciele SIS, určité prvky jeho technickej architektúry a jeho financovanie, stanoviť pravidlá týkajúce sa jeho prevádzky a využívania medzi koncovými bodmi a určiť povinnosti. Je tiež nevyhnutné určiť kategórie údajov, ktoré sa majú vkladať do systému, účel, na ktorý sa údaje majú vkladať a spracúvať, a kritériá na ich vkladanie. Vyžadujú sa aj pravidlá, ktorými sa má riadiť vymazávanie zápisov, orgány, ktoré majú k údajom povolený prístup, využívanie biometrických údajov, a ktorými sa majú bližšie určiť pravidlá ochrany údajov a spracúvania údajov.

(7)

Zápisy v SIS obsahujú len informácie potrebné na identifikáciu osoby a opatrenia, ktoré sa majú prijať. Členské štáty by si preto v prípade potreby mali vymieňať doplňujúce informácie týkajúce sa zápisov.

(8)

SIS zahŕňa centrálny systém (ďalej len „centrálny SIS“) a národné systémy. Národné systémy môžu obsahovať úplnú alebo čiastočnú kópiu databázy SIS, ktorá môže byť spoločná pre dva alebo viac členských štátov. Keďže SIS je najdôležitejší nástroj na výmenu informácií v Európe na zaistenie bezpečnosti a účinného riadenia hraníc, je potrebné zabezpečiť jeho neprerušenú prevádzku na centrálnej, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Dostupnosť SIS by sa mala dôkladne monitorovať na centrálnej úrovni a na úrovni členských štátov a akýkoľvek incident nedostupnosti pre koncových používateľov by sa mal zaregistrovať a nahlásiť zainteresovaným stranám na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. Každý členský štát by mal vytvoriť záložnú kópiu svojho národného systému. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť neprerušované pripojenie k centrálnemu SIS cez duplikované a fyzicky a geograficky samostatní miesta pripojenia. Centrálny SIS a komunikačná infraštruktúra by sa mali prevádzkovať takým spôsobom, aby sa zabezpečilo ich fungovanie 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „agentúra eu-LISA“), zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 (8), by preto mala zaviesť technické riešenia na posilnenie nepretržitej dostupnosti SIS pod podmienkou nezávislého posúdenia vplyvu a analýzy nákladov a prínosov.

(9)

Je nevyhnutné viesť príručku, v ktorej sa stanovia podrobné pravidlá výmeny doplňujúcich informácií v súvislosti s opatreniami, ktoré sa majú vykonať na základe zápisov (ďalej len „príručka SIRENE“). Rýchlu a efektívnu výmenu takýchto informácií by mali zabezpečiť útvary SIRENE.

(10)

S cieľom zabezpečiť efektívnu výmenu doplňujúcich informácií, a to aj o opatreniach, ktoré sa majú prijať, ako sa uvádzajú v zápisoch, je vhodné posilniť fungovanie útvarov SIRENE stanovením požiadaviek, ktoré sa týkajú dostupných zdrojov a odbornej prípravy používateľov a času odozvy na žiadosti o informácie, ktoré dostanú od iných útvarov SIRENE.

(11)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali pracovníci ich útvaru SIRENE jazykové zručnosti a vedomosti v oblasti príslušného práva a procesných pravidiel, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh.

(12)

S cieľom plne využiť funkcie SIS členské štáty by mali zabezpečiť, že koncoví používatelia a pracovníci útvarov SIRENE pravidelne absolvujú odbornú prípravu, a to aj v oblasti bezpečnosti údajov, ochrany údajov a kvality údajov. Útvary SIRENE by mali byť zapojené do prípravy programov odbornej prípravy. Útvary SIRENE by mali podľa možností aspoň raz ročne organizovať aj výmeny pracovníkov s inými útvarmi SIRENE. Členským štátom sa odporúča, aby prijali vhodné opatrenia s cieľom zabrániť strate zručností a skúseností pre fluktuáciu pracovníkov.

(13)

Prevádzkové riadenie centrálnych zložiek SIS vykonáva agentúra eu-LISA. V tomto nariadení by sa mali podrobne stanoviť úlohy agentúry eu-LISA, najmä z hľadiska technických aspektov výmeny doplňujúcich informácií, aby agentúra eu-LISA mohla vyčleniť potrebné finančné a personálne zdroje pokrývajúce všetky aspekty prevádzkového riadenia centrálneho SIS a komunikačnej infraštruktúry.

(14)

Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov za správnosť údajov vložených do SIS a úloha útvarov SIRENE ako koordinátorov kvality, agentúra eu-LISA by mala byť zodpovedná za posilňovanie kvality údajov zavedením centrálneho nástroja na monitorovanie kvality údajov a mala by pravidelne podávať správy Komisii a členským štátom. Komisia by mala podávať Európskemu parlamentu a Rade správy o problémoch týkajúcich sa kvality údajov, ktoré nastali. S cieľom ďalej zvyšovať kvalitu údajov v SIS by agentúra eu-LISA takisto mala poskytovať odbornú prípravu v oblasti používania SIS vnútroštátnym subjektom zodpovedným za odbornú prípravu a podľa možností útvarom SIRENE a koncovým používateľom.

(15)

Agentúra eu-LISA by mala byť schopná dosiahnuť najmodernejšiu spôsobilosť na predkladanie štatistických správ členským štátom, Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Europolu a Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž bez toho, aby sa ohrozila integrita údajov, aby sa umožnilo lepšie monitorovanie používania SIS a analyzovali trendy týkajúce sa migračného tlaku a riadenia hraníc. Mal by sa preto zriadiť centrálny register. Štatistiky uchovávané v uvedenom registri alebo ním vygenerované by nemali obsahovať žiadne osobné údaje. Členské štáty by mali v rámci spolupráce medzi dozornými orgánmi a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov podľa tohto nariadenia oznamovať štatistiky týkajúce sa vykonávania práva na prístup, opravy nesprávnych údajov a vymazania nezákonne uchovávaných údajov.

(16)

V SIS by sa mali zaviesť nové kategórie údajov, ktoré koncovým používateľom umožnia bezodkladne prijímať informované rozhodnutia na základe zápisu. Zápisy na účely odopretia vstupu a pobytu by preto mali obsahovať informácie o rozhodnutí, na ktorom je takýto zápis založený. Zápis by mal preto v prípadoch, keď je taká informácia k dispozícii, obsahovať odkaz na doklad totožnosti danej osoby alebo číslo tohto dokladu a jeho kópiu, podľa možnosti farebnú, aby sa zjednodušila identifikácia a odhalili sa viacnásobné totožnosti.

(17)

Ak je to absolútne nevyhnutné, príslušné orgány by mali mať možnosť vkladať do SIS osobitné informácie týkajúce sa akýchkoľvek špecifických, objektívnych a fyzických znakov osoby, ktoré sa nemenia, napríklad tetovanie, znamienka alebo jazvy.

(18)

S cieľom minimalizovať riziko nesprávnych pozitívnych lustrácií a zbytočné operačné činnosti by sa pri vytváraní zápisu v ňom mali uviesť všetky relevantné údaje, ktoré sú k dispozícii, najmä meno danej osoby.

(19)

V SIS by sa nemali uchovávať žiadne údaje používané na vykonávanie vyhľadávaní okrem uchovávania logov slúžiacich na overenie, či je vyhľadávanie zákonné, na monitorovanie zákonnosti spracúvania údajov, vlastné monitorovanie a zabezpečenie riadneho fungovania národných systémov, ako aj na zachovanie integrity a bezpečnosti údajov.

(20)

SIS by mal umožňovať spracúvanie biometrických údajov s cieľom pomáhať pri spoľahlivej identifikácii daných osôb. Akékoľvek vloženie fotografií, vyobrazení tváre alebo daktyloskopických údajov do SIS a akékoľvek použitie takýchto údajov by sa malo obmedziť na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov, malo by byť povolené právom Únie, malo by rešpektovať základné práva vrátane záujmu dieťaťa a malo by byť v súlade s právom Únie o ochrane údajov vrátane príslušných ustanovení o ochrane údajov stanovených v tomto nariadení. S cieľom vyhnúť sa nepríjemnostiam spôsobeným nesprávnou identifikáciou by mal SIS umožňovať aj spracúvanie údajov osôb, ktorých totožnosť bola zneužitá, pričom by toto spracúvanie podliehalo vhodným zárukám, získaniu súhlasu danej osoby pre každú kategóriu údajov, najmä odtlačkov dlane, a presnému vymedzeniu účelov, na aké sa takéto osobné údaje môžu v súlade so zákonom spracúvať.

(21)

Členské štáty by mali vykonať potrebné technické opatrenia, aby vždy, keď sú koncoví používatelia oprávnení vykonávať vyhľadávanie vo vnútroštátnej policajnej alebo imigračnej databáze, takisto vyhľadávali súbežne v SIS za podmienok dodržania zásad stanovených v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (9) a v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (10). Tým by sa malo zabezpečiť, aby SIS fungoval ako hlavné kompenzačné opatrenie v priestore bez kontroly na vnútorných hraniciach, a umožnil lepšie riešenie cezhraničného rozmeru trestnej činnosti a mobility páchateľov.

(22)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť podmienky na používanie daktyloskopických údajov, fotografií a vyobrazení tváre na účely identifikácie a overovania. Vyobrazenia tváre a fotografie by sa na účely identifikácie mali na úvod používať len v súvislosti s riadnymi hraničnými priechodmi. Pre takéto používanie by mala Komisia vypracovať správu, ktorá potvrdí dostupnosť, spoľahlivosť a pripravenosť tejto technológie.

(23)

Malo by byť možné vyhľadávať daktyloskopické údaje uchovávané v SIS s úplnými alebo neúplnými súbormi odtlačkov prstov alebo odtlačkov dlaní nájdených na mieste činu, ak je možné s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že patria páchateľovi závažného trestného činu alebo trestného činu terorizmu, a to za predpokladu, že sa súčasne vyhľadáva aj v relevantných vnútroštátnych databázach odtlačkov prstov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať stanoveniu noriem kvality, ktoré sa budú uplatňovať na uchovávanie biometrických údajov.

(24)

Ak nemožno totožnosť osoby zistiť žiadnym iným spôsobom, mali by sa na jej identifikáciu použiť daktyloskopické údaje. Vo všetkých prípadoch by malo byť prípustné identifikovať osobu pomocou daktyloskopických údajov.

(25)

Členské štáty by mali mať možnosť vytvoriť prepojenia medzi zápismi v SIS. Vytvorenie prepojenia medzi dvoma alebo viacerými zápismi by nemalo mať žiadny vplyv na opatrenie, ktoré sa má prijať, lehotu na preskúmanie zápisov ani na práva na prístup k zápisom.

(26)

Vyššiu úroveň účinnosti, harmonizácie a jednotnosti možno dosiahnuť tým, že sa ustanoví povinnosť vkladať do SIS všetky zákazy vstupu vydané príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v súlade s postupmi podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (11) a že sa stanovia spoločné pravidlá pre vkladanie zápisov na účely odmietnutia vstupu a pobytu po návrate neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny. Členské štáty by mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa daný zápis v SIS aktivoval v momente, keď dotknutý štátny príslušník tretej krajiny opustí schengenský priestor. Tým by sa malo zabezpečiť presadzovanie zákazov vstupu na hraničných priechodoch na vonkajších hraniciach a účinne tak zabraňovať opätovnému vstupu do schengenského priestoru.

(27)

Osoby, voči ktorým sa prijme rozhodnutie o odopretí vstupu a pobytu, by mali mať právo odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu. Právo odvolať sa by malo byť v súlade so smernicou 2008/115/ES, ak sa rozhodnutie týka návratu.

(28)

Týmto nariadením by sa mali stanoviť záväzné pravidlá pre konzultácie s vnútroštátnymi orgánmi a informovanie vnútroštátnych orgánov, ak štátny príslušník tretej krajiny má alebo môže získať platné povolenie na pobyt alebo dlhodobé vízum vydané v jednom členskom štáte a iný členský štát už v súvislosti s týmto štátnym príslušníkom tretej krajiny zamýšľa vložiť alebo už vložil zápis na účely odopretia vstupu a pobytu. Takéto situácie vážne zneisťujú pohraničnú stráž, políciu a imigračné orgány. Preto je vhodné stanoviť povinný časový rámec na rýchlu konzultáciu s konečným výsledkom, aby sa zaistilo, že štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú v súlade s právnymi predpismi oprávnení zdržiavať sa na území členských štátov, mohli vstupovať na toto územie bez problémov a aby sa v tom zabraňovalo tým, ktorí nie sú oprávnení vstupovať na toto územie.

(29)

Po vymazaní zápisu v SIS v nadväznosti na konzultácie medzi členskými štátmi by členský štát, ktorý vydal zápis, mal mať možnosť ponechať dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny na svojom vnútroštátnom zozname zápisov.

(30)

Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (12).

(31)

Zápisy by sa nemali uchovávať v SIS dlhšie, ako je potrebné na splnenie konkrétneho účelu, na ktorý boli vložené. Členský štát, ktorý vydal zápis, by mal do troch rokov od vloženia zápisu do SIS preskúmať, či je potrebné ho ďalej uchovávať. Ak sa však vo vnútroštátnom rozhodnutí, na ktorom je zápis založený, stanovuje dlhšie obdobie platnosti než tri roky, mal by sa zápis preskúmať do piatich rokov. Rozhodnutia o uchovaní zápisov o osobách by mali vychádzať z komplexného posúdenia jednotlivých prípadov. Členské štáty by mali preskúmať zápisy o osobách v rámci stanovených lehôt na preskúmanie a mali by viesť štatistiku o počte zápisov o osobách, v prípade ktorých sa doba uchovávania predĺžila.

(32)

Vloženie zápisu do SIS a predĺženie platnosti zápisu v SIS by mali podliehať požiadavke proporcionality, pričom by sa malo posúdiť, či je konkrétny prípad dostatočne primeraný, relevantný a dôležitý na to, aby sa vložil zápis do SIS. V prípade trestných činov terorizmu by sa mal prípad považovať za dostatočne primeraný, relevantný a dôležitý na to, aby o ňom existoval zápis v SIS. Vo výnimočných prípadoch by sa malo členským štátom z dôvodov verejnej alebo národnej bezpečnosti umožniť upustiť od vloženia zápisu do SIS, ak je pravdepodobné, že by to bránilo úradnému alebo súdnemu zisťovaniu, vyšetrovaniu alebo konaniu.

(33)

Integrita údajov v SIS má prvoradú dôležitosť. Preto by sa mali zaviesť primerané záruky spracúvania údajov v SIS na centrálnej aj vnútroštátnej úrovni, aby sa zaistila bezpečnosť údajov medzi koncovými bodmi. Orgány, ktoré sa podieľajú na spracúvaní údajov, by sa mali riadiť bezpečnostnými požiadavkami tohto nariadenia a mal by sa na nich vzťahovať jednotný postup pri hlásení incidentov. Ich pracovníci by mali byť primerane vyškolení a mali by byť informovaní o všetkých trestných činoch a sankciách v tejto oblasti.

(34)

Údaje spracúvané v SIS a súvisiace doplňujúce informácie vymieňané podľa tohto nariadenia by sa nemali prenášať ani sprístupňovať tretím krajinám ani medzinárodným organizáciám.

(35)

Na zlepšenie efektivity práce imigračných orgánov pri rozhodovaní o práve štátnych príslušníkov tretích krajín vstupovať na územia členských štátov a zdržiavať sa na nich a pri ich rozhodovaní o návrate neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín je vhodné týmto nariadením udeliť týmto orgánom prístup do SIS.

(36)

Bez toho, aby boli dotknuté konkrétnejšie pravidlá stanovené v tomto nariadení týkajúce sa spracúvania osobných údajov, by sa na spracúvanie osobných údajov členskými štátmi podľa tohto nariadenia malo vzťahovať nariadenie (EÚ) 2016/679, a to s výnimkou prípadov, keď takéto spracúvanie uskutočňujú príslušné vnútroštátne orgány na účely predchádzania trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania.

(37)

Bez toho, aby boli dotknuté konkrétnejšie pravidlá stanovené v tomto nariadení, by sa na spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na účely predchádzania trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií mali vzťahovať vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté podľa smernice (EÚ) 2016/680. Na prístup k údajom vloženým do SIS a na právo na vyhľadávanie v takýchto údajoch príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za predchádzanie trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie alebo za výkon trestných sankcií, sa vzťahujú všetky príslušné ustanovenia tohto nariadenia a smernice (EÚ) 2016/680, ako sú transponované do vnútroštátneho práva, a najmä monitorovanie dozornými orgánmi uvedenými v smernici (EÚ) 2016/680.

(38)

Na spracúvanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Únie pri vykonávaní ich povinností podľa tohto nariadenia by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (13).

(39)

Na spracúvanie osobných údajov Europolom podľa tohto nariadenia by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (14).

(40)

Príslušné orgány by pri používaní SIS mali zabezpečiť, aby sa rešpektovala dôstojnosť a integrita osoby, ktorej údaje sa spracúvajú. Spracúvanie osobných údajov na účely tohto nariadenia nesmie viesť k diskriminácii osôb zo žiadnych dôvodov, napríklad z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

(41)

Pokiaľ ide o dôvernosť, na úradníkov alebo ostatných zamestnancov, ktorí sú zamestnaní a pracujú v spojitosti so SIS, by sa mali vzťahovať príslušné ustanovenia Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie ustanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (15) (ďalej len „služobný poriadok“).

(42)

Členské štáty aj agentúra eu-LISA by mali udržiavať bezpečnostné plány na uľahčenie plnenia povinností v súvislosti s bezpečnosťou a mali by spolupracovať na riešení bezpečnostných otázok zo spoločnej perspektívy.

(43)

Zákonnosť spracúvania osobných údajov členskými štátmi podľa tohto nariadenia vrátane výmeny doplňujúcich informácií by mali monitorovať nezávislé vnútroštátne dozorné orgány uvedené v nariadení (EÚ) 2016/679 a smernici (EÚ) 2016/680 (ďalej len „dozorné orgány“). Dozorným orgánom by sa mali poskytnúť dostatočné zdroje na vykonávanie tejto úlohy. Mali by sa stanoviť práva dotknutých osôb na prístup k ich osobným údajom uchovávaným v SIS, na ich opravu a vymazanie a akékoľvek následné prostriedky nápravy pred vnútroštátnymi súdmi, ako aj vzájomné uznávanie rozsudkov. Je tiež vhodné vyžadovať od členských štátov ročné štatistiky.

(44)

Dozorné orgány by mali zabezpečiť, aby sa aspoň každé štyri roky vykonal audit operácií spracúvania údajov v národných systémoch ich členských štátov v súlade s medzinárodnými audítorskými normami. Audit by mali buď vykonávať dozorné orgány, alebo by si ho mali dozorné orgány priamo objednať u nezávislého audítora v oblasti ochrany údajov. Nezávislý audítor by mal naďalej podliehať kontrole príslušných dozorných orgánov, ktoré by zaňho mali niesť zodpovednosť a ktoré by preto mali audítorovi dávať pokyny a mali by jasne vymedziť účel, rozsah a metodiku auditu, ako aj poskytovať usmernenia a zaistiť dozor v súvislosti s auditom a jeho konečnými výsledkami.

(45)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by mal monitorovať činnosti inštitúcií a orgánov Únie v súvislosti so spracúvaním osobných údajov podľa tohto nariadenia. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a dozorné orgány by mali pri monitorovaní SIS spolupracovať.

(46)

Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov by sa mali poskytnúť dostatočné zdroje na plnenie úloh, ktorými je poverený na základe tohto nariadenia, vrátane pomoci od osôb s odbornými poznatkami o biometrických údajoch.

(47)

V nariadení (EÚ) 2016/794 sa uvádza, že Europol má podporovať a posilňovať činnosť príslušných vnútroštátnych orgánov a ich spoluprácu v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti a poskytovať analýzy a hodnotenia hrozieb. S cieľom uľahčiť Europolu plnenie jeho úloh, najmä v rámci Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu, je vhodné umožniť Europolu prístup ku kategóriám zápisov stanoveným v tomto nariadení.

(48)

V záujme preklenutia medzier vo výmene informácií o terorizme, najmä o zahraničných teroristických bojovníkoch, v prípade ktorých má monitorovanie pohybu kľúčový význam, sa členské štáty nabádajú, aby si s Europolom vymieňali informácie o aktivitách súvisiacich s terorizmom. Táto výmena informácií by sa mala uskutočňovať prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií s Europolom týkajúcich sa príslušných zápisov. Na tento účel by mal Europol zriadiť prepojenie s komunikačnou infraštruktúrou.

(49)

Je takisto potrebné stanoviť pre Europol jasné pravidlá upravujúce spracúvanie a sťahovanie údajov SIS s cieľom umožniť mu komplexne využívať SIS za predpokladu, že sa dodržiavajú normy ochrany údajov stanovené v tomto nariadení a nariadení (EÚ) 2016/794. Keď sa pri vyhľadávaní Europolu v SIS zistí, že existuje zápis vložený členským štátom, požadované opatrenie nemôže vykonať Europol. Mal by preto informovať dotknutý členský štát prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií s príslušným útvarom SIRENE, aby umožnil tomuto členskému štátu vo veci ďalej konať.

(50)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (16) sa pre účely uvedeného nariadenia uvádza, že hostiteľský členský štát má udeliť členom tímov v zmysle článku 2 bodu 8 uvedeného nariadenia nasadených Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž oprávnenie nahliadať do databáz Únie, ak je toto nahliadanie potrebné na plnenie operačných cieľov stanovených v operačnom pláne pre hraničné kontroly, hraničný dozor a návrat. Iné príslušné agentúry Únie, konkrétne Európsky podporný úrad pre azyl a Europol, môžu tiež ako súčasť podporných tímov pre riadenie migrácie nasadzovať odborníkov, ktorí nie sú pracovníkmi týchto agentúr Únie. Cieľom nasadenia tímov v zmysle článku 2 bodov 8 a 9 uvedeného nariadenia je poskytnúť technickú a operačnú posilu členským štátom, ktoré o to požiadajú, najmä tým, ktoré čelia neúmerným migračným výzvam. Aby mohli tímy v zmysle článku 2 bodov 8 a 9 uvedeného nariadenia plniť svoje úlohy, majú mať prístup do SIS prostredníctvom technického rozhrania Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž prepojeného s centrálnym SIS. V prípadoch, keď sa pri vyhľadávaniach v SIS vykonaných zo strany tímov v zmysle článku 2 bodov 8 a 9 nariadenia (EÚ) 2016/1624 alebo tímov pracovníkov zistí, že existuje zápis vložený členským štátom, člen tímu alebo pracovník nemôže vykonať požadované opatrenie, ak jeho vykonanie neschváli hostiteľský členský štát. Hostiteľský členský štát by mal byť preto informovaný, aby mohol vo veci ďalej konať. Hostiteľský členský štát by mal pozitívnu lustráciu oznámiť členskému štátu, ktorý vydal zápis, prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií.

(51)

Niektoré aspekty SIS nemožno vzhľadom na ich technickú, veľmi podrobnú a často sa meniacu povahu vyčerpávajúco upraviť týmto nariadením. Medzi uvedené aspekty patria napríklad technické pravidlá pre vkladanie údajov, pre aktualizáciu, vymazávanie údajov a vyhľadávanie v nich a pre kvalitu údajov a pravidlá týkajúce sa biometrických údajov, pravidlá o zlučiteľnosti a priorite zápisov, o prepojení medzi zápismi a o výmene doplňujúcich informácií. Vykonávacie právomoci v súvislosti s uvedenými aspektmi by sa preto mali preniesť na Komisiu. V technických pravidlách pre vyhľadávanie zápisov by sa malo zohľadniť hladké fungovanie vnútroštátnych aplikácií.

(52)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17). Postup prijímania vykonávacích aktov podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/1862 by mal byť totožný.

(53)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť by mala agentúra eu-LISA dva roky po sprevádzkovaní SIS podľa tohto nariadenia vypracovať správu o technickom fungovaní centrálneho SIS a komunikačnej infraštruktúry vrátane ich bezpečnosti, a o dvojstrannej a mnohostrannej výmene doplňujúcich informácií. Celkové hodnotenie by mala Komisia uverejniť každé štyri roky.

(54)

S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie SIS by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o určovanie okolností, za akých sa môžu fotografie a vyobrazenia tváre používať na identifikáciu osôb v inej súvislosti než v súvislosti s riadnymi hraničnými priechodmi. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (18). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, by sa všetky dokumenty mali doručovať Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(55)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zriadenie a regulovanie informačného systému Únie a výmena súvisiacich doplňujúcich informácií, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich podstaty ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(56)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie. Týmto nariadením sa predovšetkým plne rešpektuje ochrana osobných údajov v súlade s článkom 8 Charty základných práv Európskej únie, pričom sa usiluje o zabezpečenie bezpečného prostredia pre všetky osoby s pobytom na území Únie a ochranu neregulárnych migrantov pred vykorisťovaním a obchodovaním s ľuďmi. V prípadoch týkajúcich sa detí by prvoradým hľadiskom mal byť záujem dieťaťa.

(57)

Odhadované náklady na modernizáciu národných systémov a zavedenie nových funkcií predpokladaných v tomto nariadení sú nižšie ako zostávajúce prostriedky v rozpočtovom riadku pre inteligentné hranice v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 (19). Finančné prostriedky, ktoré sú vyčlenené na zriadenie systémov IT podporujúcich riadenie migračných tokov cez vonkajšie hranice v súlade s nariadením (EÚ) č. 515/2014 by sa preto mali vyčleniť pre členské štáty a agentúru eu-LISA. Finančné náklady na modernizáciu SIS a vykonávanie tohto nariadenia by sa mali monitorovať. Ak sú odhadované náklady vyššie, mali by sa sprístupniť finančné prostriedky Únie na podporu členských štátov v súlade s uplatniteľným viacročným finančným rámcom.

(58)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(59)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (20); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(60)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (21); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(61)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (22), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES (23).

(62)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (24), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (25).

(63)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (26), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (27).

(64)

Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005 a mal by sa vykladať v spojení s rozhodnutiami Rady 2010/365/EÚ (28) a (EÚ) 2018/934 (29).

(65)

Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2011 a mal by sa vykladať v spojení s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/733 (30).

(66)

Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2003.

(67)

Týmto nariadením sa zavádzajú viaceré zlepšenia SIS, ktorými sa zvýši jeho účinnosť, posilní ochrana údajov a rozšíria prístupové práva. Pri niektorých z uvedených zlepšení nie je potrebný zložitý technický vývoj, zatiaľ čo iné si vyžadujú technické zmeny rôzneho rozsahu. Aby mohli koncoví používatelia využívať zlepšenia systému čo najskôr, týmto nariadením sa zavádzajú zmeny nariadenia (ES) č. 1987/2006 vo viacerých fázach. Viaceré zlepšenia systému by sa mali uplatňovať okamžite po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, zatiaľ čo iné by sa mali začať uplatňovať jeden alebo dva roky po nadobudnutí jeho účinnosti. V celom rozsahu by sa toto nariadenie malo uplatňovať do troch rokov po nadobudnutí jeho účinnosti. S cieľom zabrániť omeškaniam v uplatňovaní tohto nariadenia by sa jeho postupné vykonávanie malo pozorne monitorovať.

(68)

Nariadenie (ES) č. 1987/2006 by sa malo zrušiť s účinnosťou od dátumu začiatku úplného uplatňovania tohto nariadenia.

(69)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (31) a 3. mája 2017 vydal stanovisko,

(1)

Schengenský informačný systém (ďalej len „SIS“) predstavuje základný nástroj na uplatňovanie ustanovení schengenského acquis začleneného do rámca Európskej únie. SIS je jedným z hlavných kompenzačných opatrení, ktoré prispievajú k zachovaniu vysokej úrovne bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie, pretože podporujú operačnú spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä pohraničnou strážou, políciou, colnými orgánmi, imigračnými orgánmi a orgánmi zodpovednými za predchádzanie trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie alebo za výkon trestných sankcií.

(2)

SIS bol pôvodne zriadený podľa ustanovení hlavy IV Dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (2) (ďalej len „Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda“). Komisia bola poverená vývojom druhej generácie SIS (SIS II) na základe nariadenia Rady (ES) č. 2424/2001 (3) a rozhodnutia Rady 2001/886/SVV (4). Neskôr bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 (5) a rozhodnutím Rady 2007/533/SVV (6). SIS II nahradil SIS zriadený podľa Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda.

(3)

Tri roky po uvedení SIS II do prevádzky vykonala Komisia hodnotenie systému v súlade s nariadením (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutím 2007/533/SVV. Komisia predložila 21. decembra 2016 Európskemu parlamentu a Rade správu o hodnotení druhej generácie Schengenského informačného systému (SIS II) v súlade s článkom 24 ods. 5, článkom 43 ods. 3 a článkom 50 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1987/2006 a článkom 59 ods. 3 a článkom 66 ods. 5 rozhodnutia 2007/533/SVV, ako aj súvisiaci pracovný dokument útvarov Komisie. Odporúčania uvedené v daných dokumentoch by sa mali primeraným spôsobom zohľadniť v tomto nariadení.

(4)

Toto nariadenie predstavuje právny základ pre SIS v súvislosti so záležitosťami, ktoré patria do pôsobnosti tretej časti hlavy V kapitol 4 a 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1861 (7) predstavuje právny základ pre SIS v súvislosti so záležitosťami, ktoré patria do pôsobnosti tretej časti hlavy V kapitoly 2 ZFEÚ.

(5)

Skutočnosť, že právny základ pre SIS pozostáva zo samostatných nástrojov, nemá vplyv na zásadu, že SIS predstavuje jednotný informačný systém, ktorý by mal fungovať ako taký. Jeho súčasťou by mala byť jednotná sieť vnútroštátnych útvarov nazývaných útvary SIRENE na zabezpečovanie výmeny doplňujúcich informácií. Určité ustanovenia uvedených nástrojov by preto mali byť totožné.

(6)

Je nevyhnutné vymedziť ciele SIS, určité prvky jeho technickej architektúry a jeho financovanie, stanoviť pravidlá týkajúce sa jeho prevádzky a využívania medzi koncovými bodmi a určiť povinnosti. Je tiež nevyhnutné určiť kategórie údajov, ktoré sa majú vkladať do systému, účel, na ktorý sa údaje majú vkladať a spracúvať, a kritériá na ich vkladanie. Vyžadujú sa aj pravidlá, ktorými sa má riadiť vymazávanie zápisov, orgány, ktoré majú k údajom povolený prístup, využívanie biometrických údajov, a ktorými sa majú bližšie určiť pravidlá ochrany údajov a spracúvania údajov.

(7)

Zápisy v SIS obsahujú len informácie potrebné na identifikáciu osoby alebo veci a opatrenia, ktoré sa majú prijať. Členské štáty by si preto v prípade potreby mali vymieňať doplňujúce informácie týkajúce sa zápisov.

(8)

SIS zahŕňa centrálny systém (ďalej len „centrálny SIS“) a národné systémy. Národné systémy môžu obsahovať úplnú alebo čiastočnú kópiu databázy SIS, ktorá môže byť spoločná pre dva alebo viac členských štátov. Keďže SIS je najdôležitejší nástroj na výmenu informácií v Európe na zaistenie bezpečnosti a účinného riadenia hraníc, je potrebné zabezpečiť jeho neprerušenú prevádzku na centrálnej, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Dostupnosť SIS by sa mala dôkladne monitorovať na centrálnej úrovni a na úrovni členských štátov a akýkoľvek incident nedostupnosti pre koncových používateľov by sa mal zaregistrovať a nahlásiť zainteresovaným stranám na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. Každý členský štát by mal vytvoriť záložnú kópiu svojho národného systému. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť neprerušované pripojenie k centrálnemu SIS cez duplikované a fyzicky a geograficky samostatné miesta pripojenia. Centrálny SIS a komunikačná infraštruktúra by sa mali prevádzkovať takým spôsobom, aby sa zabezpečilo ich fungovanie 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „agentúra eu-LISA“), zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 (8), by preto mala zaviesť technické riešenia na posilnenie nepretržitej dostupnosti SIS pod podmienkou nezávislého posúdenia vplyvu a analýzy nákladov a prínosov.

(9)

Je nevyhnutné viesť príručku, v ktorej sa stanovia podrobné pravidlá výmeny doplňujúcich informácií v súvislosti s opatreniami, ktoré sa majú vykonať na základe zápisov (ďalej len „príručka SIRENE“). Rýchlu a efektívnu výmenu takýchto informácií by mali zabezpečiť útvary SIRENE.

(10)

S cieľom zabezpečiť efektívnu výmenu doplňujúcich informácií, a to aj o opatreniach, ktoré sa majú prijať, ako sa uvádzajú v zápisoch, je vhodné posilniť fungovanie útvarov SIRENE stanovením požiadaviek, ktoré sa týkajú dostupných zdrojov a odbornej prípravy používateľov a času odozvy na žiadosti o informácie, ktoré dostanú od iných útvarov SIRENE.

(11)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali pracovníci ich útvaru SIRENE jazykové zručnosti a vedomosti v oblasti príslušného práva a procesných pravidiel potrebných na plnenie ich úloh.

(12)

S cieľom plne využiť funkcie SIS, členské štáty by mali zabezpečiť, že koncoví používatelia a pracovníci útvarov SIRENE pravidelne absolvujú odbornú prípravu, a to aj v oblasti bezpečnosti údajov, ochrany údajov a kvality údajov. Útvary SIRENE by mali byť zapojené do prípravy programov odbornej prípravy. Útvary SIRENE by mali podľa možností aspoň raz ročne organizovať aj výmeny pracovníkov s inými útvarmi SIRENE. Členským štátom sa odporúča, aby prijali vhodné opatrenia s cieľom zabrániť strate zručností a skúseností pre fluktuáciu pracovníkov.

(13)

Prevádzkové riadenie centrálnych zložiek SIS vykonáva agentúra eu-LISA. V tomto nariadení by sa mali podrobne stanoviť úlohy agentúry eu-LISA, najmä z hľadiska technických aspektov výmeny doplňujúcich informácií, aby agentúra eu-LISA mohla vyčleniť potrebné finančné a personálne zdroje pokrývajúce všetky aspekty prevádzkového riadenia centrálneho SIS a komunikačnej infraštruktúry.

(14)

Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov za správnosť údajov vložených do SIS a úloha útvarov SIRENE ako koordinátorov kvality, agentúra eu-LISA by mala byť zodpovedná za posilňovanie kvality údajov zavedením centrálneho nástroja na monitorovanie kvality údajov a mala by pravidelne podávať správy Komisii a členským štátom. Komisia by mala podávať Európskemu parlamentu a Rade správy o problémoch týkajúcich sa kvality údajov, ktoré nastali. S cieľom ďalej zvyšovať kvalitu údajov v SIS by agentúra eu-LISA takisto mala poskytovať odbornú prípravu v oblasti používania SIS vnútroštátnym subjektom zodpovedným za odbornú prípravu a podľa možností útvarom SIRENE a koncovým používateľom.

(15)

Agentúra eu-LISA by mala byť schopná dosiahnuť najmodernejšiu spôsobilosť na predkladanie štatistických správ členským štátom, Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Europolu, Eurojustu a Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž bez toho, aby sa ohrozila integrita údajov, aby sa umožnilo lepšie monitorovanie používania SIS a analyzovali trendy týkajúce sa trestných činov. Mal by sa preto zriadiť centrálny register. Štatistiky uchovávané v uvedenom registri alebo ním vygenerované by nemali obsahovať osobné údaje. Členské štáty by mali v rámci spolupráce medzi dozornými orgánmi a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov podľa tohto nariadenia oznamovať štatistiky týkajúce sa vykonávania práva na prístup, opravy nesprávnych údajov a vymazania nezákonne uchovávaných údajov.

(16)

V SIS by sa mali zaviesť nové kategórie údajov, ktoré koncovým používateľom umožnia bezodkladne prijímať informované rozhodnutia na základe zápisu. Zápis by mal preto v prípadoch, keď je taká informácia k dispozícii, obsahovať odkaz na doklad totožnosti danej osoby alebo číslo tohto dokladu a jeho kópiu, podľa možnosti farebnú, aby sa zjednodušila identifikácia a odhalili sa viacnásobné totožnosti.

(17)

Ak je to absolútne nevyhnutné, príslušné orgány by mali mať možnosť vkladať do SIS osobitné informácie týkajúce sa akýchkoľvek špecifických, objektívnych a fyzických znakov osoby, ktoré sa nemenia, napríklad tetovanie, znamienka alebo jazvy.

(18)

S cieľom minimalizovať riziko nesprávnych pozitívnych lustrácií a zbytočné operačné činnosti by sa pri vytváraní zápisu v ňom mali uviesť všetky relevantné údaje, ktoré sú k dispozícii, najmä meno danej osoby.

(19)

V SIS by sa nemali uchovávať žiadne údaje používané na vykonávanie vyhľadávaní okrem uchovávania logov slúžiacich na overenie, či je vyhľadávanie zákonné, na monitorovanie zákonnosti spracúvania údajov, vlastné monitorovanie a zabezpečenie riadneho fungovania národných systémov, ako aj na zachovanie integrity a bezpečnosti údajov.

(20)

SIS by mal umožňovať spracúvanie biometrických údajov s cieľom pomáhať pri spoľahlivej identifikácii daných osôb. Akékoľvek vloženie fotografií, vyobrazení tváre alebo daktyloskopických údajov do SIS a akékoľvek použitie takýchto údajov by sa malo obmedziť na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov, malo by byť povolené právom Únie, malo by rešpektovať základné práva vrátane záujmu dieťaťa a malo by byť v súlade s právom Únie o ochrane údajov vrátane príslušných ustanovení o ochrane údajov stanovených v tomto nariadení. S cieľom vyhnúť sa nepríjemnostiam spôsobeným nesprávnou identifikáciou by mal SIS tiež umožňovať spracúvanie údajov osôb, ktorých totožnosť bola zneužitá, pričom by toto spracúvanie podliehalo vhodným zárukám, získaniu súhlasu danej osoby pre každú kategóriu údajov, najmä odtlačkov dlane, a presnému vymedzeniu účelov, na aké sa takéto osobné údaje môžu v súlade so zákonom spracúvať.

(21)

Členské štáty by mali vykonať potrebné technické opatrenia, aby vždy, keď sú koncoví používatelia oprávnení vykonávať vyhľadávanie vo vnútroštátnej policajnej alebo imigračnej databáze, takisto vyhľadávali súbežne v SIS za podmienok dodržania zásad stanovených v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (9) a v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (10). Tým by sa malo zabezpečiť, aby SIS fungoval ako hlavné kompenzačné opatrenie v priestore bez kontroly na vnútorných hraniciach, a umožnil lepšie riešenie cezhraničného rozmeru trestnej činnosti a mobility páchateľov.

(22)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť podmienky na používanie daktyloskopických údajov, fotografií a vyobrazení tváre na účely identifikácie a overovania. Vyobrazenia tváre a fotografie by sa na účely identifikácie mali na úvod používať len v súvislosti s riadnymi hraničnými priechodmi. Pre takéto používanie by mala Komisia vypracovať správu, ktorá potvrdí dostupnosť, spoľahlivosť a pripravenosť tejto technológie.

(23)

Zavedenie automatizovanej služby identifikácie odtlačkov prstov v rámci SIS dopĺňa existujúci prümský mechanizmus na vzájomný cezhraničný online prístup k určeným vnútroštátnym databázam DNA a automatizovaným systémom identifikácie odtlačkov prstov, ako je stanovený v rozhodnutiach Rady 2008/615/SVV (11) a 2008/616/SVV (12). Vyhľadávanie daktyloskopických údajov v SIS umožňuje aktívne vyhľadávanie páchateľa. Preto by malo by byť možné vkladať do SIS daktyloskopické údaje neznámeho páchateľa, ak je možné s veľmi veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že patria páchateľovi závažného trestného činu alebo trestného činu terorizmu. Takáto situácia nastáva predovšetkým vtedy, keď sa daktyloskopické údaje nájdu na zbrani alebo veci použitej na spáchanie trestného činu. Samotná prítomnosť daktyloskopických údajov na mieste činu by sa nemala považovať za ukazovateľ veľmi veľkej pravdepodobnosti, že patria páchateľovi. Ďalším predpokladom na vytvorenie takéhoto zápisu by malo byť, že totožnosť podozrivej osoby nie je možné určiť na základe údajov zo žiadnych iných relevantných vnútroštátnych, únijných ani medzinárodných databáz. Ak sa pri takomto vyhľadávaní daktyloskopických údajov nájde potenciálna zhoda, členský štát by mal vykonať ďalšie kontroly so zapojením odborníkov, aby sa zistilo, či odtlačky uchovávané v SIS patria podozrivej osobe, a mal by určiť totožnosť tejto osoby. Tento postup by sa mal riadiť vnútroštátnym právom. Takáto identifikácia by mohla výrazne prispieť k vyšetrovaniu a v prípade, že sú splnené všetky podmienky pre zatknutie, mohla by viesť k zatknutiu.

(24)

Malo by byť možné vyhľadávať daktyloskopické údaje uchovávané v SIS s úplnými alebo neúplnými súbormi odtlačkov prstov alebo odtlačkov dlaní nájdených na mieste činu, ak je možné s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že patria páchateľovi závažného trestného činu alebo trestného činu terorizmu, a to za predpokladu, že sa súčasne vyhľadáva aj v relevantných vnútroštátnych databázach odtlačkov prstov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať stanoveniu noriem kvality, ktoré sa budú uplatňovať na uchovávanie biometrických údajov vrátane latentných daktyloskopických údajov.

(25)

Ak nemožno totožnosť osoby zistiť žiadnym iným spôsobom, mali by sa na jej identifikáciu použiť daktyloskopické údaje. Vo všetkých prípadoch by malo byť prípustné identifikovať osobu pomocou daktyloskopických údajov.

(26)

V jasne vymedzených prípadoch, keď nie sú k dispozícii daktyloskopické údaje, by malo byť možné pridať do zápisu profil DNA. K uvedenému profilu DNA by mali mať prístup iba oprávnení používatelia. Profily DNA by mali slúžiť na uľahčenie identifikácie nezvestných osôb, ktoré potrebujú ochranu, a obzvlášť nezvestných detí, vrátane možnosti využiť na uľahčenie identifikácie profily DNA priamych predkov, potomkov alebo súrodencov. Údaje DNA by mali obsahovať iba minimálne informácie potrebné na identifikáciu nezvestnej osoby.

(27)

Profily DNA by sa mali zo SIS získavať iba v prípade, že identifikácia je nevyhnutná a primeraná na účely stanovené v tomto nariadení. Profily DNA by sa nemali získavať alebo spracúvať na iné účely ako tie, na ktoré boli vložené do SIS. Mali by sa uplatňovať pravidlá ochrany údajov a bezpečnostné pravidlá stanovené v tomto nariadení. Pri používaní profilov DNA by sa v záujme zabránenia akémukoľvek riziku nesprávnych zhôd, hackerských útokov a neoprávnenej výmeny s tretími stranami mali podľa potreby zaviesť dodatočné záruky.

(28)

SIS by mal obsahovať zápisy o osobách hľadaných na účely zatknutia a následného odovzdania a osobách hľadaných na účely zatknutia a následného vydania. Okrem zápisov je vhodné zabezpečiť výmenu doplňujúcich informácií, ktoré sú potrebné na účely konania o odovzdaní a konania o vydaní, prostredníctvom útvarov SIRENE. V SIS by sa mali spracúvať najmä údaje uvedené v článku 8 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV (13). Z operačných dôvodov je vhodné, aby členský štát, ktorý vydal zápis, na základe povolenia justičných orgánov dočasne zamedzil prístup k existujúcemu zápisu na účely zatknutia v prípade, keď sa po osobe, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, intenzívne a aktívne pátra a koncoví používatelia, ktorí sa nepodieľajú na konkrétnej pátracej operácii, by mohli ohroziť úspech operácie. Dočasná nedostupnosť takýchto zápisov by v zásade nemala presiahnuť 48 hodín.

(29)

Do SIS by malo byť možné doplniť preklad dodatočných údajov vložených na účely odovzdania podľa európskeho zatykača a na účely vydania.

(30)

SIS by mal obsahovať zápisy o nezvestných osobách alebo zraniteľných osobách, ktorým je potrebné zabrániť v cestovaní s cieľom zabezpečiť ich ochranu alebo zabrániť ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku. V prípade detí by mali tieto zápisy a zodpovedajúce postupy slúžiť záujmu dieťaťa v súlade s článkom 24 Charty základných práv Európskej únie a článkom 3 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989. Opatrenia a rozhodnutia príslušných orgánov, vrátane justičných orgánov, ktoré sa majú vykonať na základe zápisu týkajúceho sa dieťaťa, by sa mali prijať v spolupráci s orgánmi pre ochranu detí. V prípade potreby by mala byť informovaná vnútroštátna horúca linka pre nezvestné deti.

(31)

Na žiadosť príslušného orgánu by sa mali vkladať zápisy o nezvestných osobách, ktoré sa musia umiestniť pod ochranu. Všetky deti, ktoré sa stratili z prijímacích zariadení členských štátov by mali byť predmetom zápisu o nezvestných osobách v SIS.

(32)

Zápisy o deťoch, ktorým hrozí únos rodičmi, by sa mali do SIS vkladať na žiadosť príslušných orgánov vrátane justičných orgánov, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností. Zápisy o deťoch, ktorým hrozí únos rodičmi, by sa mali do SIS vkladať, len ak je toto riziko konkrétne a zjavné a za obmedzených okolností. Je preto potrebné zaviesť prísne a primerané záruky. Pri posudzovaní toho, či existuje konkrétne a zjavné riziko, že dieťa môže byť bezprostredne a nezákonne premiestnené z členského štátu, by príslušný orgán mal zohľadniť osobnú situáciu dieťaťa a prostredie, ktorému je vystavené.

(33)

Týmto nariadením by sa mala zaviesť nová kategória zápisov o určitých kategóriách zraniteľných osôb, ktorým je potrebné zabrániť v cestovaní. Za zraniteľné by sa mali považovať osoby, ktoré z dôvodu svojho veku, zdravotného postihnutia alebo rodinných pomerov potrebujú ochranu.

(34)

Zápisy o deťoch, ktorým je potrebné zabrániť v cestovaní na ich vlastnú ochranu, by sa mali do SIS vkladať, ak existuje konkrétne a zjavné riziko, že budú premiestnené z územia členského štátu alebo toto územie opustia. Takéto zápisy by sa mali vkladať, ak by ich cestovanie vystavilo riziku, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo núteného manželstva, mrzačenia ženských pohlavných orgánov alebo iných foriem rodovo motivovaného násilia, že sa stanú obeťami alebo účastníkmi trestných činov terorizmu, že budú odvedené alebo začlenené do ozbrojených skupín alebo prinútené na aktívnu účasť pri páchaní násilností.

(35)

Zápisy o zraniteľných plnoletých osobách, ktorým je potrebné zabrániť v cestovaní na ich vlastnú ochranu, by sa mali vkladať, ak by ich cestovanie vystavilo riziku, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo rodovo motivovaného násilia.

(36)

Na účely zabezpečenia prísnych a primeraných záruk by sa zápisy o deťoch alebo iných zraniteľných osobách, ktorým je potrebné zabrániť v cestovaní, mali, ak si to vyžaduje vnútroštátne právo, do SIS vkladať na základe rozhodnutia justičného orgánu alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ktoré potvrdí justičný orgán.

(37)

Malo by sa prijať nové opatrenie s cieľom umožniť zadržanie a výsluch osoby, aby členský štát, ktorý vydal zápis, získal podrobné informácie. Toto opatrenie by sa malo uplatňovať na prípady, keď je osoba na základe jasnej indície podozrivá z toho, že má v úmysle spáchať alebo že pácha niektorý z trestných činov uvedených v článku 2 ods. 1 a 2 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV, keď sú potrebné ďalšie informácie na účely výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia voči osobe odsúdenej za niektorý z trestných činov uvedených v článku 2 ods. 1 a 2 rámcového rozhodnutia 2002/584/JHA, alebo keď existuje dôvod domnievať sa, že táto osoba spácha niektorý z týchto trestných činov.. Týmto opatrením, ktoré sa má prijať, by nemali byť dotknuté existujúce mechanizmy vzájomnej právnej pomoci. Malo by poskytnúť dostatok informácií na rozhodnutie o ďalších opatreniach. Toto nové opatrenie by nemalo zahŕňať prehliadku osoby ani jej zatknutie. Mali by sa zachovať procesné práva podozrivých a obvinených osôb podľa práva Únie a vnútroštátneho práva, vrátane ich práva na prístup k obhajcovi v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ (14).

(38)

V prípade zápisov o veciach na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní by sa dotknuté veci mali zaistiť v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré určuje, či a za akých podmienok sa má určitá vec zaistiť, najmä ak ju má v držbe jej oprávnený vlastník.

(39)

SIS by mal obsahovať nové kategórie vecí vysokej hodnoty, ako sú napríklad prostriedky informačných technológií, ktoré je možné identifikovať a vyhľadávať na základe jedinečného identifikačného čísla.

(40)

Pokiaľ ide o zápisy vložené do SIS týkajúce sa dokumentov na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní, pojem „falošný“ by sa mal vykladať tak, aby zahŕňal pozmenené doklady aj falzifikáty.

(41)

Členskému štátu by sa malo umožniť pridať k zápisu označenie nazývané indikátor nevykonateľnosti s cieľom označiť, že opatrenie, ktoré sa má prijať na základe zápisu, sa nevykoná na jeho území. Ak sa vkladajú zápisy na účely zatknutia a následného odovzdania, žiadne ustanovenie tohto nariadenia by sa nemalo vykladať tak, aby sa odchyľovalo od ustanovení rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV alebo aby bránilo jeho uplatňovaniu. Rozhodnutie o označení zápisu indikátorom nevykonateľnosti, ktorého účelom je nevykonať európsky zatykač, by malo byť založené len na dôvodoch odmietnutia uvedených v danom rámcovom rozhodnutí.

(42)

Ak sa vložil indikátor nevykonateľnosti a zistí sa miesto, kde sa zdržiava osoba hľadaná na účely zatknutia a následného odovzdania, toto miesto by sa malo vždy oznámiť vydávajúcemu súdnemu orgánu, ktorý môže rozhodnúť o postúpení európskeho zatykača príslušnému justičnému orgánu v súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV.

(43)

Členské štáty by mali mať možnosť vytvoriť prepojenia medzi zápismi v SIS. Vytvorenie prepojenia medzi dvoma alebo viacerými zápismi, by nemalo mať žiadny vplyv na opatrenie, ktoré sa má prijať, lehotu na preskúmanie zápisov ani na práva na prístup k zápisom.

(44)

Zápisy by sa nemali uchovávať v SIS dlhšie, ako je potrebné na splnenie konkrétneho účelu, na ktorý boli vložené. Lehoty na preskúmanie pre rôzne kategórie zápisov by mali byť primerané ich účelu. Zápisy o veciach, ktoré sú prepojené so zápisom o osobe, by sa mali uchovávať len tak dlho, ako sa uchováva zápis o osobe. Rozhodnutia o uchovaní zápisov o osobách by mali vychádzať z komplexného posúdenia jednotlivých prípadov. Členské štáty by mali preskúmať zápisy o osobách a veciach v rámci stanovených lehôt na preskúmanie a mali by viesť štatistiku o počte zápisov, v prípade ktorých sa doba uchovávania predĺžila.

(45)

Vloženie zápisu do SIS a predĺženie platnosti zápisu v SIS by mali podliehať požiadavke proporcionality, pričom by sa malo posúdiť, či je konkrétny prípad dostatočne primeraný, relevantný a dôležitý na to, aby sa vložil zápis do SIS. V prípade trestných činov terorizmu by sa mal prípad považovať za dostatočne primeraný, relevantný a dôležitý na to, aby o ňom existoval zápis v SIS. Vo výnimočných prípadoch by sa malo členským štátom z dôvodov verejnej alebo národnej bezpečnosti umožniť upustiť od vloženia zápisu do SIS, ak je pravdepodobné, že by to bránilo úradnému alebo súdnemu zisťovaniu, vyšetrovaniu alebo konaniu.

(46)

Je potrebné stanoviť pravidlá vymazávania zápisov. Zápis by sa mal uchovávať len tak dlho, ako je potrebné na dosiahnutie účelu, na ktorý bol vložený. Vzhľadom na odlišné postupy členských štátov, pokiaľ ide o určenie okamihu, v ktorom zápis splnil svoj účel, je vhodné stanoviť pre každú kategóriu zápisov podrobné kritériá, na základe ktorých sa určí, kedy sa má zápis vymazať.

(47)

Integrita údajov v SIS má prvoradú dôležitosť. Preto by sa mali zaviesť primerané záruky spracúvania údajov v SIS na centrálnej aj vnútroštátnej úrovni, aby sa zaistila bezpečnosť údajov medzi koncovými bodmi. Orgány, ktoré sa podieľajú na spracúvaní údajov, by sa mali riadiť bezpečnostnými požiadavkami tohto nariadenia a mal by sa na nich vzťahovať jednotný postup pri hlásení incidentov.; Ich pracovníci by mali byť primerane vyškolení a mali by byť informovaní o všetkých trestných činoch a sankciách v tejto oblasti.

(48)

Údaje spracúvané v SIS a súvisiace doplňujúce informácie vymieňané podľa tohto nariadenia by sa nemali prenášať ani sprístupňovať tretím krajinám ani medzinárodným organizáciám.

(49)

Je vhodné, aby sa prístup do SIS udelil útvarom zodpovedným za evidenciu vozidiel, plavidiel a lietadiel, aby mali možnosť overiť, či sa daný dopravný prostriedok nehľadá v členských štátoch na účely zaistenia. Je tiež vhodné, aby sa prístup do SIS udelil útvarom zodpovedným za evidenciu strelných zbraní, aby mali možnosť overiť, či sa daná strelná zbraň nehľadá v členských štátoch na účely zaistenia alebo či neexistuje zápis o osobe žiadajúcej o túto evidenciu.

(50)

Priamy prístup do SIS by sa mal udeliť iba príslušným orgánom verejnej správy. Tento prístup by mal byť obmedzený na zápisy týkajúce sa príslušných dopravných prostriedkov a dokladov o ich evidencii alebo ich evidenčných čísel alebo strelných zbraní a osôb žiadajúcich o túto evidenciu. Takéto orgány by mali každú pozitívnu lustráciu v SIS oznámiť policajným orgánom, ktoré by mali vykonať ďalšie opatrenie v súlade s príslušným zápisom v SIS a oznámia pozitívnu lustráciu členskému štátu, ktorý vydal zápis prostredníctvom útvaru SIRENE.

(51)

Bez toho, aby boli dotknuté konkrétnejšie pravidlá stanovené v tomto nariadení, by sa na spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia vrátane ich získavania a oznamovania príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na účely predchádzania trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií mali vzťahovať vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté podľa smernice (EÚ) 2016/680. Na prístup k údajom vloženým do SIS a na právo na vyhľadávanie v takýchto údajoch príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za predchádzanie trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie alebo za výkon trestných sankcií, sa vzťahujú všetky príslušné ustanovenia tohto nariadenia a smernice (EÚ) 2016/680, ako sú transponované do vnútroštátneho práva, a najmä pokiaľ ide o monitorovanie dozornými orgánmi uvedenými v smernici (EÚ) 2016/680.

(52)

Bez toho, aby boli dotknuté konkrétnejšie pravidlá stanovené v tomto nariadení týkajúce sa spracúvania osobných údajov, by sa na spracúvanie osobných údajov členskými štátmi podľa tohto nariadenia malo vzťahovať nariadenie (EÚ) 2016/679, a to s výnimkou prípadov, keď takéto spracúvanie uskutočňujú príslušné vnútroštátne orgány na účely predchádzania trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania.

(53)

Na spracúvanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Únie pri vykonávaní ich povinností podľa tohto nariadenia by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (15).

(54)

Na spracúvanie osobných údajov Europolom podľa tohto nariadenia by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (16).

(55)

Keď sa pri vyhľadávaní v SIS zo strany národných členov Eurojustu a ich asistentov zistí, že existuje zápis vložený členským štátom, Eurojust nemôže vykonať požadované opatrenie. Mal by preto informovať dotknutý členský štát, aby umožnil tomuto členskému štátu ďalšie konanie v danej veci.

(56)

Príslušné orgány by pri používaní SIS mali zabezpečiť, aby sa rešpektovala dôstojnosť a integrita osoby, ktorej údaje sa spracúvajú. Spracúvanie osobných údajov na účely tohto nariadenia nesmie viesť k diskriminácii osôb zo žiadnych dôvodov, napríklad z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

(57)

Pokiaľ ide o dôvernosť, na úradníkov alebo ostatných zamestnancov, ktorí sú zamestnaní a pracujú v spojitosti so SIS, by sa mali vzťahovať príslušné ustanovenia Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie ustanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (17) (ďalej len „služobný poriadok“).

(58)

Členské štáty aj agentúra eu-LISA by mali udržiavať bezpečnostné plány na uľahčenie plnenia povinností v súvislosti s bezpečnosťou a mali by spolupracovať na riešení bezpečnostných otázok zo spoločnej perspektívy.

(59)

Zákonnosť spracúvania osobných údajov členskými štátmi podľa tohto nariadenia vrátane výmeny doplňujúcich informácií by mali monitorovať nezávislé vnútroštátne dozorné orgány uvedené v nariadení (EÚ) 2016/679 a smernici (EÚ) 2016/680 (ďalej len „dozorné orgány“). Dozorným orgánom by sa mali poskytnúť dostatočné zdroje na vykonávanie tejto úlohy. Mali by sa stanoviť práva dotknutých osôb na prístup k ich osobným údajom uchovávaným v SIS, na ich opravu a vymazanie a akékoľvek následné prostriedky nápravy pred vnútroštátnymi súdmi, ako aj vzájomné uznávanie rozsudkov. Tiež je vhodné vyžadovať od členských štátov ročné štatistiky.

(60)

Dozorné orgány by mali zabezpečiť, aby sa aspoň každé štyri roky vykonal audit operácií spracúvania údajov v národných systémoch ich členských štátov v súlade s medzinárodnými audítorskými normami. Audit by mali buď vykonávať dozorné orgány, alebo by si ho mali dozorné orgány priamo objednať u nezávislého audítora v oblasti ochrany údajov. Nezávislý audítor by mal naďalej podliehať kontrole príslušných dozorných orgánov, ktoré by zaňho mali niesť zodpovednosť a ktoré by preto mali audítorovi dávať pokyny a mali by jasne vymedziť účel, rozsah a metodiku auditu, ako aj poskytovať usmernenia a zaistiť dozor v súvislosti s auditom a jeho konečnými výsledkami.

(61)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by mal monitorovať činnosti inštitúcií a orgánov Únie v súvislosti so spracúvaním osobných údajov podľa tohto nariadenia. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a dozorné orgány by mali pri monitorovaní SIS spolupracovať.

(62)

Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov by sa mali poskytnúť dostatočné zdroje na plnenie úloh, ktorými je poverený na základe tohto nariadenia, vrátane pomoci od osôb s odbornými poznatkami o biometrických údajoch.

(63)

V nariadení (EÚ) 2016/794 sa uvádza, že Europol má podporovať a posilňovať činnosť príslušných vnútroštátnych orgánov a ich spoluprácu v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti a poskytovať analýzy a hodnotenia hrozieb. Rozšírenie práv Europolu na prístup k zápisom o nezvestných osobách by malo ďalej rozšíriť schopnosť Europolu poskytovať vnútroštátnym orgánom presadzovania práva komplexné operatívne a analytické produkty týkajúce sa obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania detí vrátane vykorisťovania online. Prispelo by to k lepšiemu predchádzaniu uvedeným trestným činom, vyššej ochrane prípadných obetí a lepšiemu vyšetrovaniu páchateľov. Z prístupu Europolu k zápisom o nezvestných osobách vrátane prípadov cestujúcich sexuálnych delikventov a sexuálneho zneužívania detí na internete, keď páchatelia často tvrdia, že majú alebo môžu získať prístup k deťom, ktoré by mohli byť registrované ako nezvestné, by malo úžitok aj jeho Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite.

(64)

V záujme preklenutia medzier vo výmene informácií o terorizme, najmä o zahraničných teroristických bojovníkoch, v prípade ktorých má monitorovanie pohybu kľúčový význam, sa členské štáty nabádajú, aby si s Europolom vymieňali informácie o aktivitách súvisiacich s terorizmom. Táto výmena informácií by sa mala uskutočňovať prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií s Europolom týkajúcich sa dotknutých zápisov. Na tento účel by mal Europol zriadiť prepojenie s komunikačnou infraštruktúrou.

(65)

Je takisto potrebné stanoviť pre Europol jasné pravidlá upravujúce spracúvanie a sťahovanie údajov SIS s cieľom umožniť mu komplexne využívať SIS za predpokladu, že sa dodržiavajú normy ochrany údajov stanovené v tomto nariadení a nariadení (EÚ) 2016/794. Keď sa pri vyhľadávaní Europolu v SIS zistí, že existuje zápis vložený členským štátom, požadované opatrenie nemôže vykonať Europol. Mal by preto informovať dotknutý členský štát prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií s príslušným útvarom SIRENE, aby umožnil tomuto členskému štátu vo veci ďalej konať.

(66)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (18) sa pre účely uvedeného nariadenia uvádza, že hostiteľský členský štát má udeliť členom tímov v zmysle článku 2 bodu 8 uvedeného nariadenia nasadených Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž oprávnenie nahliadať do databáz Únie, ak je takéto nahliadanie potrebné na plnenie operačných cieľov stanovených v operačnom pláne pre hraničné kontroly, hraničný dozor a návrat. Iné príslušné agentúry Únie, konkrétne Európsky podporný úrad pre azyl a Europol, môžu tiež ako súčasť podporných tímov pre riadenie migrácie nasadzovať odborníkov, ktorí nie sú pracovníkmi týchto agentúr Únie. Cieľom nasadenia tímov v zmysle článku 2 bodov 8 a 9 uvedeného nariadenia je poskytnúť technickú a operačnú posilu členským štátom, ktoré o to požiadajú, najmä tým, ktoré čelia neúmerným migračným výzvam. Aby mohli tímy v zmysle článku 2 bodov 8 a 9 uvedeného nariadenia plniť svoje úlohy, majú mať prístup do SIS prostredníctvom technického rozhrania Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž prepojeného s centrálnym SIS. V prípadoch, keď sa pri vyhľadávaniach v SIS vykonaných zo strany tímov v zmysle článku 2 bodov 8 a'9 nariadenia (EÚ) 2016/1624 alebo tímov pracovníkov zistí, že existuje zápis vložený členským štátom, člen tímu alebo pracovník nemôže vykonať požadované opatrenie, ak jeho vykonanie neschváli hostiteľský členský štát. Hostiteľský členský štát by mal byť preto informovaný, aby mohol vo veci ďalej konať. Hostiteľský členský štát by mal pozitívnu lustráciu oznámiť členskému štátu, ktorý vydal zápis, prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií.

(67)

Niektoré aspekty SIS nemožno vzhľadom na ich technickú, veľmi podrobnú a často sa meniacu povahu vyčerpávajúco upraviť týmto nariadením. Medzi uvedené aspekty patria napríklad technické pravidlá pre vkladanie údajov, pre aktualizáciu, vymazávanie údajov a vyhľadávanie v nich a pre kvalitu údajov a pravidlá týkajúce sa biometrických údajov, pravidlá o zlučiteľnosti a priorite zápisov, o prepojení medzi zápismi, stanovení dátumu uplynutia platnosti zápisov v rámci maximálnej lehoty a o výmene doplňujúcich informácií. Vykonávacie právomoci v súvislosti s uvedenými aspektmi by sa preto mali preniesť na Komisiu. V technických pravidlách vyhľadávania zápisov by sa malo zohľadniť hladké fungovanie vnútroštátnych aplikácií.

(68)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (19). Postup prijímania vykonávacích aktov podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/1861 by mal byť totožný.

(69)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť by mala agentúra eu-LISA dva roky po sprevádzkovaní SIS podľa tohto nariadenia vypracovať správu o technickom fungovaní centrálneho SIS a komunikačnej infraštruktúry vrátane ich bezpečnosti a o dvojstrannej a mnohostrannej výmene doplňujúcich informácií. Celkové hodnotenie by mala Komisia uverejniť každé štyri roky.

(70)

S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie SIS by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o nové podkategórie vecí, ktoré by sa mali hľadať na základe zápisov o veciach na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní a určovanie okolností, za akých sa môžu fotografie a vyobrazenia tváre používať na identifikáciu osôb v inej súvislosti než v súvislosti s riadnymi hraničnými priechodmi. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (20). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(71)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zriadenie a regulovanie informačného systému Únie a výmena súvisiacich doplňujúcich informácií, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich podstaty ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(72)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie. Týmto nariadením sa predovšetkým plne rešpektuje ochrana osobných údajov v súlade s článkom 8 Charty základných práv Európskej únie, pričom sa usiluje o zabezpečenie bezpečného prostredia pre všetky osoby s pobytom na území Únie a osobitnú ochranu detí, ktoré by mohli byť obeťami obchodovania s ľuďmi alebo únosu. V prípadoch týkajúcich sa detí by prvoradým hľadiskom mal byť záujem dieťaťa.

(73)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(74)

Spojené kráľovstvo sa zúčastňuje na tomto nariadení v súlade s článkom 5 ods. 1 Protokolu č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a v súlade s článkom 8 ods. 2 rozhodnutia Rady 2000/365/ES (21).

(75)

Írsko sa zúčastňuje na tomto nariadení v súlade s článkom 5 ods. 1 protokolu č. 19, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a v súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/192/ES (22).

(76)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (23), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES (24).

(77)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (25), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/149/SVV (26).

(78)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (27), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/349/EÚ (28).

(79)

Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005 a mal by sa vykladať v spojení s rozhodnutiami Rady 2010/365/EÚ (29) a (EÚ) 2018/934 (30).

(80)

Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2011 a mal by sa vykladať v spojení s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/733 (31).

(81)

Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2003.

(82)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na Írsko od dátumov určených v súlade s postupmi stanovenými v príslušných nástrojoch týkajúcich sa uplatňovania schengenského acquis na tento štát.

(83)

Týmto nariadením sa zavádzajú viaceré zlepšenia SIS, ktorými sa zvýši jeho účinnosť, posilní ochrana údajov a rozšíria prístupové práva. Pri niektorých z uvedených zlepšení nie je potrebný zložitý technický vývoj, zatiaľ čo iné si vyžadujú technické zmeny rôzneho rozsahu. Aby mohli koncoví používatelia využívať zlepšenia systému čo najskôr, týmto nariadením sa zavádzajú zmeny rozhodnutia 2007/533/SVV vo viacerých fázach. Viaceré zlepšenia systému by sa mali uplatňovať okamžite po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, zatiaľ čo iné by sa mali začať uplatňovať jeden alebo dva roky po nadobudnutí jeho účinnosti. V celom rozsahu by sa toto nariadenie malo uplatňovať do troch rokov po nadobudnutí jeho účinnosti. S cieľom zabrániť omeškaniam v uplatňovaní tohto nariadenia by sa jeho postupné vykonávanie malo pozorne monitorovať.

(84)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 (32), rozhodnutie 2007/533/SVV a rozhodnutie Komisie 2010/261/EÚ (33) by sa mali zrušiť s účinnosťou od dátumu začiatku úplného uplatňovania tohto nariadenia.

(85)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (34) a 3. mája 2017 vydal stanovisko,