19.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 262/1

NARIADENIE RADY (Euratom) 2018/1563

z 15. októbra 2018

o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2019 – 2020), ktorý dopĺňa Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu a o zrušení nariadenia (Euratom) č. 1314/2013

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 7 prvý odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Vedeckým a technickým výborom,

keďže:

(1)

Jedným z cieľov Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Spoločenstvo“) je prispievať k zvyšovaniu životnej úrovne v členských štátoch, okrem iného podporou a uľahčovaním jadrového výskumu v členských štátoch a doplnením tohto výskumu programom Spoločenstva v oblasti výskumu a odborného vzdelávania.

(2)

Jadrovým výskumom sa môže prispieť k sociálnej a hospodárskej prosperite a environmentálnej udržateľnosti, a to zvyšovaním jadrovej bezpečnosti, zlepšením fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení a zvyšovaním ochrany pred žiarením. Rovnako dôležitý je potenciálny prínos jadrového výskumu k bezpečnej a efektívnej dlhodobej dekarbonizácii energetického systému.

(3)

V priebežnom hodnotení výskumného a vzdelávacieho programu Spoločenstva na obdobie 2014 – 2018, ktorý bol zriadený nariadením Rady (Euratom) č. 1314/2013 (2) (ďalej len „program na obdobie 2014 – 2018“), sa konštatovalo, že tento program je dôležitý a naďalej pomáha riešiť výzvy v oblasti jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení a bezpečnostných záruk, nakladania s rádioaktívnym odpadom, ochrany pred žiarením a energie jadrovej syntézy.

(4)

Na zabezpečenie kontinuity jadrového výskumu na úrovni Spoločenstva je potrebné zriadiť výskumný a vzdelávací program Spoločenstva na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020 (ďalej len „program na obdobie 2019 – 2020“). Tento program by mal mať rovnaké ciele ako program na obdobie 2014 – 2018, mal by podporovať rovnaké činnosti a používať rovnaký spôsob vykonávania, ktorý sa preukázal byť účinným a vhodným na plnenie cieľov programu na obdobie 2014 – 2018.

(5)

Podporou jadrového výskumu prispeje program na obdobie 2019 – 2020k dosiahnutiu cieľov rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 (ďalej len „rámcový program Horizont 2020“), ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013, (3) a uľahčí vykonávanie stratégie Európa 2020, ako aj budovanie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru.

(6)

Bez ohľadu na možný vplyv jadrovej energie na dodávky energie a hospodársky rozvoj, vážne jadrové havárie by mohli ohroziť ľudské zdravie. V rámci programu na obdobie 2019 – 2020 by sa preto mala čo najväčšia pozornosť venovať jadrovej bezpečnosti, prípadne bezpečnostným aspektom, ktorými sa zaoberá Spoločné výskumné centrum (ďalej len „JRC“).

(7)

Európsky strategický plán pre energetické technológie (ďalej len „plán SET“), stanovený v záveroch zasadnutia Rady z 28. februára 2008 v Bruseli, urýchľuje rozvoj portfólia nízkouhlíkových technológií. Európska rada sa na zasadnutí 4. februára 2011 dohodla, že Únia a jej členské štáty budú presadzovať investície do obnoviteľných zdrojov a bezpečných a udržateľných nízkouhlíkových technológií a zamerajú sa na realizáciu technologických priorít stanovených v pláne SET. Každý členský štát má naďalej možnosť vybrať si typy technológie, ktoré bude podporovať.

(8)

Keďže všetky členské štáty majú jadrové zariadenia alebo využívajú rádioaktívne materiály, najmä na lekárske účely, Rada vo svojich záveroch zo zasadnutia v Bruseli z 1. a 2. decembra 2008 uznala pretrvávajúcu potrebu získavania zručností v oblasti jadrovej energie, najmä prostredníctvom vhodného vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú prepojené s výskumom a koordinované na úrovni Spoločenstva.

(9)	Aj keď o využívaní alebo nevyužívaní jadrovej energie rozhoduje každý členský štát samostatne, uznáva sa tiež, že jadrová energia zohráva v rôznych členských štátoch rôzne úlohy.

(10)

Podpísaním Dohody o založení Medzinárodnej organizácie ITER pre energiu jadrovej syntézy pre spoločnú implementáciu projektu ITER (4) sa Spoločenstvo zaviazalo k účasti na výstavbe projektu ITER a k jeho využívaniu v budúcnosti. Príspevok Spoločenstva sa riadi prostredníctvom Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy (ďalej len „spoločný podnik pre jadrovú syntézu“), ktorý sa zriadil rozhodnutím Rady 2007/198/Euratom (5).

(11)

Na to, aby sa jadrová syntéza stala dôveryhodnou možnosťou komerčnej výroby energie, sa musí najskôr úspešne a včas vybudovať reaktor ITER a spustiť jeho prevádzka. Následne je potrebné vytvoriť ambiciózny, no zároveň uskutočniteľný plán pre výrobu elektriny do roku 2050. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné, aby sa európsky program jadrovej syntézy orientoval na spoločný program činností zameraných na vykonávanie tohto plánu. V záujme úspešného výsledku prebiehajúcich výskumných činností v oblasti jadrovej syntézy a zabezpečenia dlhodobého záväzku zainteresovaných strán a ich vzájomnej spolupráce je potrebné zabezpečiť pokračovanie podpory zo strany Spoločenstva. Väčší dôraz by sa mal klásť najmä na činnosti na podporu reaktora ITER, ale aj na vývoj smerom k demonštračnému reaktoru, a to vrátane prípadnej väčšej angažovanosti súkromného sektora. Túto racionalizáciu a preorientovanie by sa malo vykonať tak, aby sa nenarušilo vedúce postavenie Európy v rámci vedeckej komunity venujúcej sa jadrovej syntéze.

(12)

JRC by malo naďalej poskytovať nezávislú vedeckú a technologickú podporu orientovanú na zákazníka, pokiaľ ide o vytváranie, rozvíjanie, vykonávanie a monitorovanie politík Spoločenstva, najmä v oblasti výskumu a odbornej prípravy týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany. S cieľom optimalizovať ľudské zdroje a zabezpečiť, aby sa výskum v Únii nezdvojoval, by sa všetky nové činnosti JRC mali analyzovať, aby sa overil ich súlad s existujúcimi činnosťami v členských štátoch. Bezpečnostné aspekty rámcového programu Horizont 2020 by sa mali obmedziť len na priame opatrenia JRC.

(13)	JRC by malo pokračovať vo vytváraní dodatočných zdrojov prostredníctvom konkurencieschopných aktivít vrátane účasti na nepriamych opatreniach programu na obdobie 2019 – 2020, práce tretích strán a v menšej miere využívania duševného vlastníctva.

(14)

Úlohou Únie je vytvoriť – v záujme všetkých jej členských štátov – rámec na podporu spoločného špičkového výskumu, získavania a zachovávania poznatkov v oblasti technológií jadrového štiepenia, s osobitným dôrazom na bezpečnosť, fyzickú ochranu, ochranu pred žiarením a nešírenie zbraní. To si vyžaduje nezávislé vedecké dôkazy, ku ktorým môže JRC poskytnúť kľúčový príspevok. Táto skutočnosť sa uznala v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 6. októbra 2010 s názvom „Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií“, v ktorom Komisia uviedla svoj úmysel posilniť získavanie vedeckých dôkazov slúžiacich na tvorbu politík prostredníctvom centra JRC. JRC navrhuje reagovať na túto výzvu zameraním svojho výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany na politické priority Únie.

(15)

S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a posilniť dôveru verejnosti vo vedu by mal program na obdobie 2019 – 2020 presadzovať informované zapájanie občanov a občianskej spoločnosti do záležitostí výskumu a inovácie podporovaním vzdelávania v oblasti vedy, lepším sprístupňovaním vedeckých poznatkov, tvorbou príslušných programov v oblasti výskumu a inovácie, ktoré reagujú na obavy a očakávania občanov a občianskej spoločnosti, a uľahčovaním ich účasti na činnostiach programu na obdobie 2019 – 2020.

(16)

Vykonávaním programu na obdobie 2019 – 2020 by sa malo reagovať na vyvíjajúce sa príležitosti a potreby v oblasti vedy a techniky, priemyslu, politík a spoločnosti. Programy by sa teda mali vypracúvať v úzkom kontakte so zainteresovanými stranami zo všetkých dotknutých sektorov a mali by byť dostatočne pružné, aby mohli obsiahnuť nové vývojové trendy. V priebehu programu na obdobie 2019 – 2020by sa mohlo vyhľadávať externé poradenstvo, a to aj využitím príslušných štruktúr, ako sú napríklad európske technologické platformy.

(17)

Výsledkom diskusií, ktoré sa uskutočnili počas sympózia, ktoré pod názvom „Prínosy a obmedzenia výskumu v oblasti jadrového štiepenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo“ pripravil a 26. a 27. februára 2013 v Bruseli zorganizoval spoločne s Komisiou a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom medzinárodný panel, okrem iného za účasti expertov z oblasti energetiky, ekonomiky a sociálnych vied bolo uznanie potreby pokračovať v jadrovom výskume na európskej úrovni.

(18)

Programom na obdobie 2019 – 2020 by sa malo prispievať k príťažlivosti povolania výskumného pracovníka v Únii. Primeraná pozornosť by sa mala venovať odporúčaniu Komisie z 11. marca 2005 o Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexe správania pre nábor výskumných pracovníkov (6), spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s Európskym výskumným priestorom, pričom je potrebné rešpektovať ich dobrovoľný charakter.

(19)

Činnosti vyvíjané v rámci programu na obdobie 2019 – 2020 by sa mali zameriavať na presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi v oblasti výskumu a inovácie tak, že sa budú zaoberať predovšetkým prvotnými dôvodmi rodovej nerovnosti, budú naplno využívať potenciál výskumníčok aj výskumníkov a rodový rozmer začlenia do obsahu projektov s cieľom zvýšiť kvalitu výskumu a podnietiť inováciu. Činnosti by sa mali zameriavať aj na uplatňovanie zásad týkajúcich sa rovnosti medzi ženami a mužmi, ako sú stanovené v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(20)

Pri výskumných a inovačných činnostiach podporovaných v rámci programu na obdobie 2019 – 2020 by sa mali rešpektovať základné etické zásady. Podľa vhodnosti by sa mali zohľadňovať stanoviská Európskej skupiny pre etiku vo vede a nových technológiách týkajúce sa energetických záležitostí. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat vo výskume a pri testovaní, pričom konečným cieľom je využívanie zvierat nahradiť. Všetky činnosti by sa mali vykonávať spôsobom garantujúcim vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.

(21)

Väčší vplyv by sa mal dosiahnuť aj kombinovaním finančných prostriedkov programu na obdobie 2019 – 2020 a súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, kde by výskum a inovácia mohli prispieť k širším cieľom Únie v oblasti konkurencieschopnosti. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zapojeniu malých a stredných podnikov.

(22)	Programom na obdobie 2019 – 2020 by sa mala podporovať spolupráca s tretími krajinami, predovšetkým v oblasti bezpečnosti, založená na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu, a to najmä s cieľom podporiť ďalšie zvyšovanie jadrovej bezpečnosti.

(23)

V záujme udržania rovnakých podmienok pre všetky podniky, ktoré aktívne pôsobia na vnútornom trhu, by sa financovanie poskytované programom na obdobie 2019 – 2020 malo riadiť pravidlami štátnej pomoci, aby sa zabezpečila efektívnosť verejných výdavkov a zabránilo sa narušeniam trhu, akým je napr. vytesnenie súkromného financovania, vytváranie neefektívnych trhových štruktúr alebo zachovávanie neefektívnych firiem.

(24)

Európska rada vo svojich záveroch zo 4. februára 2011 uznala potrebu nového prístupu ku kontrole a riadeniu rizika v rámci financovania výskumu Únie a vyzvala k novej rovnováhe, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou a medzi podstupovaním rizika a vyhýbaním sa riziku. Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum (7) vyzval na pragmatický posun smerom k administratívnemu a finančnému zjednodušeniu a uvádza v ňom, že riadenie financovania výskumu Únie by malo viac vychádzať z prístupu založeného na dôvere a malo by vo väčšej miere tolerovať riziko vo vzťahu k účastníkom.

(25)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť pomocou primeraných opatrení vrátane prevencie, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne aj ukladania pokút. Revíziou stratégie kontroly, v rámci ktorej sa zameranie presunie z minimalizácie chybovosti na kontrolu na základe rizika a odhaľovanie podvodov, by sa malo znížiť zaťaženie účastníkov kontrolami.

(26)

Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci programu na obdobie 2019 – 2020 a jeho vykonávanie čo najúčinnejším a používateľsky najprístupnejším spôsobom a zároveň zaručiť právnu istotu a prístupnosť programu na obdobie 2019 – 2020 pre všetkých účastníkov. Je potrebné zabezpečiť súlad s príslušnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) (8) a s požiadavkami na zjednodušenie a lepšiu právnu reguláciu.

(27)

S cieľom zabezpečiť čo najúčinnejšie vykonávanie, jednoduchý prístup pre všetkých účastníkov prostredníctvom zjednodušených postupov a konzistentný, komplexný a transparentný rámec pre účastníkov by účasť na programe na obdobie 2019 – 2020a šírenie výsledkov výskumu mali podliehať pravidlám uplatniteľným na rámcový program Horizont 2020, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 1291/2013, s určitými úpravami alebo výnimkami.

(28)

Aby sa umožnilo čo najefektívnejšie využívanie dlhových a kapitálových finančných nástrojov zriadených v rámci rámcového programu Horizont 2020 a zároveň zachovala jedinečná povaha činností programu na obdobie 2019 – 2020 a úplne využíval dostupný rozpočet, splátky vyplývajúce z akýchkoľvek týchto finančných nástrojov z dôvodu nevyužitia prostriedkov sprístupnených v rámci programu na obdobie 2019 – 2020 alebo programu na obdobie 2014 – 2018 by mali priamo prispievať na program na obdobie 2019 – 2020.

(29)	Je dôležité pokračovať v uľahčovaní využívania duševného vlastníctva vytvoreného účastníkmi a zároveň chrániť oprávnené záujmy ostatných účastníkov a Spoločenstva v súlade s kapitolou 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Zmluva o Euratome“).

(30)

Ukázalo sa, že účastnícke záručné fondy spravované Komisiou a zriadené podľa nariadenia Rady (Euratom) č. 1908/2006 (9) a nariadenia Rady (Euratom) č. 139/2012 (10) sú dôležitým ochranným mechanizmom, ktorý zmierňuje riziká spojené so splatnými sumami, ktoré neuhradili neplatiaci účastníci. Účastnícky záručný fond zriadený podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (11) by sa mal vzťahovať aj na opatrenia v rámci tohto nariadenia.

(31)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nepriamych opatrení programu na obdobie 2019 – 2020 by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijímania pracovných programov a rozhodnutí o schválení financovania nepriamych opatrení. Uvedené vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(32)	Dosiahnutie cieľov programu na obdobie 2019 – 2020 v príslušných oblastiach je podmienené podporou prierezových činností, jednak v rámci programu na obdobie 2019 – 2020, ako aj spoločne s činnosťami rámcového programu Horizont 2020.

(33)

V záujme účinného riadenia výkonnosti, vrátane hodnotenia a monitorovania, je potrebné vyvinúť osobitné ukazovatele výkonnosti, ktoré možno merať v priebehu času, sú realistické, odzrkadľujú logiku zásahu a vyhovujú príslušnej hierarchii cieľov a činností. Mali by sa zaviesť vhodné mechanizmy koordinácie medzi vykonávaním a monitorovaním programu na obdobie 2019 – 2020 na jednej strane a monitorovaním pokroku, dosiahnutých výsledkov a fungovania Európskeho výskumného priestoru na strane druhej.

(34)	Vedecký a technický obsah priamych opatrení centra JRC sa konzultoval s radou guvernérov JRC zriadenou rozhodnutím Komisie 96/282/Euratom (13).

(35)	Z dôvodov právnej istoty by sa nariadenie (Euratom) č. 1314/2013 malo zrušiť.

(36)	S Európskym parlamentom sa dobrovoľne konzultovalo a Európsky parlament vydal stanovisko (14),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

ZRIADENIE

Článok 1

Zriadenie

Týmto nariadením sa zriaďuje výskumný a vzdelávací program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020 (ďalej len „program na obdobie 2019 – 2020“), v ktorom sa ustanovujú pravidlá účasti vrátane účasti na programoch orgánov financovania, ktoré spravujú finančné prostriedky poskytnuté v súlade s týmto nariadením, a na činnostiach, ktoré sa vykonávajú spoločne podľa tohto nariadenia a v rámci rámcového programu Horizont 2020 pre výskum a inovácie (ďalej len „rámcový program Horizont 2020“) zriadeného nariadením (EÚ) č. 1291/2013.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„činnosti v oblasti výskumu a inovácie“ je celé spektrum činností v oblasti výskumu, technologického rozvoja, demonštrácie a inovácie vrátane presadzovania spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, šírenia a optimalizácie výsledkov a stimulácie vzdelávania a mobility výskumných pracovníkov v Európskom spoločenstve pre atómovú energiu (ďalej len „Spoločenstvo“);

b)	„priame opatrenia“ sú výskumné a inovačné činnosti, ktoré vykonáva Komisia prostredníctvom svojho Spoločného výskumného centra (ďalej len „JRC“);

c)	„nepriame opatrenia“ sú výskumné a inovačné činnosti, na ktoré Spoločenstvo alebo Únia (ďalej len „Únia“) poskytujú finančnú podporu a ktoré vykonávajú účastníci;

d)	„verejno-súkromné partnerstvo“ je partnerstvo, v ktorom sa partneri zo súkromného sektora, Spoločenstvo a prípadne iní partneri, ako sú napr. subjekty verejného sektora, zaviažu spoločne podporovať vývoj a vykonávanie výskumného a inovačného programu alebo činností v oblasti výskumu alebo inovácie;

„verejno-verejné partnerstvo“ je partnerstvo, v rámci ktorého sa subjekty verejného sektora alebo subjekty s funkciami verejnej služby na miestnej, regionálnej, celoštátnej alebo medzinárodnej úrovni zaviažu spolu so Spoločenstvom podporovať vývoj a vykonávanie výskumného a inovačného programu alebo činností v oblasti výskumu alebo inovácie.

Článok 3

Ciele

1. Celkovým cieľom programu na obdobie 2019 – 2020 je realizácia jadrového výskumu a odborného vzdelávania s dôrazom na trvalé zvyšovanie jadrovej bezpečnosti, zlepšovanie fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení a zvyšovanie ochrany pred žiarením, a najmä možný príspevok k bezpečnej a efektívnej dlhodobej dekarbonizácii energetického systému. Tento celkový cieľ sa dosahuje vykonávaním činností uvedených v prílohe I vo forme priamych a nepriamych opatrení, ktoré sledujú konkrétne ciele stanovené v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

2. Nepriamymi opatreniami programu na obdobie 2019 – 2020 sa sledujú tieto konkrétne ciele:

a)	podporovať bezpečnosť jadrových systémov;

b)	prispievať k rozvoju bezpečných dlhodobých riešení nakladania s konečným jadrovým odpadom vrátane konečného geologického ukladania, ako aj delenia a transmutácie;

c)	podporovať rozvoj a udržateľnosť odborných znalostí a excelentnosti v oblasti jadrovej energie v Únii;

d)	podporovať ochranu pred žiarením a rozvoj lekárskeho využívania žiarenia, a to okrem iného aj pokiaľ ide o bezpečné a zabezpečené dodávky a využívanie rádioizotopov;

e)	smerovať k demonštrácii využiteľnosti jadrovej syntézy ako zdroja energie prostredníctvom existujúcich a budúcich zariadení jadrovej syntézy;

f)	vytvárať základ pre budúce termojadrové elektrárne vyvíjaním materiálov, technológií a koncepčných návrhov;

g)	podporovať inováciu a konkurencieschopnosť priemyslu;

h)	zabezpečiť dostupnosť a využívanie výskumnej infraštruktúry celoeurópskeho významu.

3. Priamymi opatreniami programu na obdobie 2019 – 2020 sa sledujú tieto konkrétne ciele:

a)	zlepšovať jadrovú bezpečnosť vrátane bezpečnosti jadrových reaktorov a jadrového paliva, nakladania s odpadom vrátane konečného geologického ukladania, ako aj delenia a transmutácie; vyraďovania z prevádzky a pripravenosti na núdzové situácie;

b)	zlepšovať jadrovú bezpečnosť vrátane jadrových bezpečnostných záruk, nešírenia zbraní, boja proti nedovolenému obchodovaniu a jadrovej forenznej vedy;

c)	zvyšovať excelentnosť jadrovej vedeckej základne v oblasti normalizácie;

d)	posilňovať riadenie poznatkov, vzdelávanie a odbornú prípravu;

e)	podporovať politiku Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany.

Rada guvernérov centra JRC preskúma každú novú činnosť pridelenú centru JRC, aby overila jej súlad s existujúcimi činnosťami v členských štátoch.

4. Program na obdobie 2019 – 2020 sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, že podporované priority a činnosti sú relevantné z hľadiska meniacich sa potrieb a zohľadňujú vývoj vo vede, v technológiách, inováciách, tvorbe politík, na trhoch a v spoločnosti, s cieľom optimalizovať ľudské a finančné zdroje a predchádzať zdvojovaniu jadrového výskumu a vývoja v Únii.

5. V rámci konkrétnych cieľov uvedených v odsekoch 2 a 3 sa môžu zohľadňovať nové a nepredvídané potreby, ktoré vzniknú v priebehu obdobia vykonávania programu na obdobie 2019 – 2020. Ak je to riadne odôvodnené, môžu tu patriť reakcie na vznikajúce príležitosti, krízy a hrozby, na potreby súvisiace s vývojom nových politík Únie a na pilotné projekty opatrení, na ktoré sa poskytne podpora v rámci budúcich programov.

Článok 4

Rozpočet

1. Finančné krytie na realizáciu programu na obdobie 2019 – 2020 je 770 220 000 EUR. Uvedená suma sa rozdelí takto:

a)	nepriame opatrenia programu výskumu a vývoja v oblasti jadrovej syntézy: 349 834 000 EUR;

b)	nepriame opatrenia v oblasti jadrového štiepenia, bezpečnosti a ochrany pred žiarením: 151 579 000 EUR;

c)	priame opatrenia: 268 807 000 EUR.

Administratívne výdavky Komisie na vykonávanie nepriamych opatrení programu na obdobie 2019 – 2020 predstavujú priemerne najviac 6 % súčtu súm stanovených v písmenách a) a b) v prvom pododseku počas trvania programu na obdobie 2019 – 2020.

2. Z finančného krytia programu na obdobie 2019 – 2020 sa môžu hradiť výdavky na prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činností, ktoré sú potrebné na riadenie uvedeného programu a plnenie jeho cieľov, najmä štúdie a stretnutia expertov, pokiaľ súvisia s celkovými cieľmi tohto nariadenia, výdavky súvisiace so sieťami informačných technológií zameranými na spracúvanie a výmenu informácií, ako aj všetky ďalšie výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré vzniknú Komisii pri riadení programu na obdobie 2019 – 2020. Výdavky na priebežné a opakujúce sa opatrenia, ako sú kontrola, audit a IT siete, sa hradia v rámci administratívnych výdavkov Komisie uvedených v odseku 1.

3. Ak je to potrebné a riadne odôvodnené, finančné prostriedky možno zaradiť do rozpočtu aj po roku 2020, aby sa pokryli výdavky na technickú a administratívnu pomoc s cieľom umožniť riadenie opatrení, ktoré nebudú dokončené do 31. decembra 2020.

4. Ak sa priamymi opatreniami prispieva k iniciatívam, ktorých pôvodcami sú subjekty, ktoré Komisia poverila vykonávaním úloh v súlade s článkom 6 ods. 2 a článkom 15, toto prispievanie sa nepovažuje za súčasť finančného príspevku prideleného na tieto iniciatívy.

5. Rozpočtové záväzky možno rozdeliť do ročných splátok. Komisia každoročne vyčlení ročné splátky so zreteľom na pokrok finančne podporovaných opatrení, odhadované potreby a dostupný rozpočet.

Článok 5

Účasť tretích krajín

1. K programu na obdobie 2019 – 2020 sa môžu pridružiť:

a)	pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie ustanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach asociačných rád alebo podobných dohodách;

členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) alebo krajiny či územia, na ktoré sa vzťahuje Európska susedská politika, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:

i)	dostatočné kapacity v oblasti vedy, techniky a inovácie;

ii)	dobré výsledky účasti na programoch Únie v oblasti výskumu a inovácie;

iii)	spravodlivé a nestranné zaobchádzanie s právami duševného vlastníctva;

c)	krajiny alebo územia pridružené k siedmemu rámcovému programu Euratomu alebo výskumnému a vzdelávaciemu programu Euratomu na obdobie 2014 – 2018.

2. Konkrétne podmienky a pravidlá účasti pridružených krajín na programe na obdobie 2019 – 2020, vrátane finančných príspevkov na základe hrubého domáceho produktu pridruženej krajiny, sa určia v medzinárodných dohodách medzi Úniou a danými pridruženými krajinami.

HLAVA II

VYKONÁVANIE

KAPITOLA I

Vykonávanie, riadenie a formy podpory

Článok 6

Riadenie a formy podpory Spoločenstva

1. Program na obdobie 2019 – 2020 sa vykonáva prostredníctvom nepriamych opatrení s využitím jednej alebo viacerých foriem financovania ustanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách, predovšetkým grantov, ocenení, obstarávania a finančných nástrojov. Podpora Spoločenstva pozostáva aj z priamych opatrení vo forme výskumných a inovačných činností, ktoré vykonáva JRC.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 10 Zmluvy o Euratome, môže Komisia vykonávanie časti programu na obdobie 2019 – 2020 zveriť financujúcim orgánom uvedeným v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Komisia môže vykonávanie nepriamych opatrení programu na obdobie 2019 – 2020 zveriť aj orgánom zriadeným podľa rámcového programu Horizont 2020 alebo orgánom, na ktoré sa v tomto rámcovom programe odkazuje.

3. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 3 rozhodnutie o schválení financovania nepriamych opatrení.

Článok 7

Pravidlá účasti a šírenia výsledkov výskumu

1. S výhradou odsekov 2 a 3 tohto článku sa účasť akejkoľvek právnickej osoby na nepriamych opatreniach vykonávaných v rámci programu na obdobie 2019 – 2020 riadi pravidlami ustanovenými v nariadení (EÚ) č. 1290/2013.

2. Na účely programu na obdobie 2019 – 2020 zahŕňajú „pravidlá bezpečnosti“ uvedené v článku 43 ods. 2 prvom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 obranné záujmy členských štátov v zmysle článku 24 Zmluvy o Euratome.

Odchylne od prvého pododseku článku 44 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 môže Komisia alebo financujúci orgán so zreteľom na výsledky, ktoré dosiahli účastníci poberajúci finančný príspevok Spoločenstva, namietať proti prevodu vlastníctva alebo udeľovaniu výhradných a nevýhradných licencií tretím straním usídleným v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu na obdobie 2019 – 2020, ak sa domnieva, že prevod vlastníctva alebo udelenie licencie nie je v súlade so záujmom rozvoja konkurencieschopnosti hospodárstva Únie alebo je nezlučiteľné s etickými zásadami alebo bezpečnostnými zreteľmi. „Bezpečnostné zretele“ zahŕňajú obranné záujmy členských štátov v zmysle článku 24 Zmluvy o Euratome.

Odchylne od článku 49 ods. 1 prvého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 majú Spoločenstvo a jeho spoločné podniky prístupové práva k výsledkom účastníka, ktorý dostal finančný príspevok Spoločenstva, na účely vývoja, vykonávania a monitorovania politík a programov Spoločenstva alebo záväzkov vyplývajúcich z medzinárodnej spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Takéto prístupové práva zahŕňajú právo oprávniť tretie strany na použitie výsledkov vo verejnom obstarávaní a právo udeľovať sublicencie, obmedzujú sa na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie a udeľujú sa bezodplatne.

3. Účastnícky záručný fond zriadený podľa nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 sa vzťahuje na riziká spojené s nevymožením súm splatných účastníkmi v rámci opatrení financovaných z grantov Komisie alebo financujúcich subjektov na základe tohto nariadenia.

Článok 8

Prierezové činnosti

1. Na účely dosiahnutia cieľov programu na obdobie 2019 – 2020 a riešenia spoločných výziev programu na obdobie 2019 – 2020 a rámcového programu Horizont 2020 môže Únia finančne prispievať na činnosti, ktoré sú prierezom nepriamych opatrení stanovených v prílohe I a nepriamych opatrení, ktorými sa vykonáva osobitný program rámcového programu Horizont 2020 zriadený rozhodnutím Rady 2013/743/EÚ (15).

2. Finančné príspevky, ktoré sa uvádzajú v odseku 1 tohto článku, možno kombinovať z finančných príspevkov na nepriame opatrenia ustanovených v článku 4 tohto nariadenia a v článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a poskytovať prostredníctvom jedinej schémy financovania.

Článok 9

Rodová rovnosť

V rámci programu na obdobie 2019 – 2020 sa zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej rovnosti a rodového rozmeru obsahu výskumu a inovácie.

Článok 10

Etické zásady

1. Všetky výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci programu na obdobie 2019 – 2020 musia byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, právnymi predpismi Únie a medzinárodnými predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho dodatkových protokolov.

Osobitná pozornosť sa venuje zásade proporcionality, právu na súkromie, právu na ochranu osobných údajov, právu na fyzickú a duševnú nedotknuteľnosť osoby, právu na nediskrimináciu a potrebe zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.

2. Výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci programu na obdobie 2019 – 2020 sa zameriavajú výlučne na civilné využitie.

Článok 11

Pracovné programy

1. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 3 pracovné programy na vykonávanie nepriamych opatrení. V takýchto pracovných programoch sa umožňuje prístup „zdola nahor“, ktorým sa ciele dosahujú inovatívnymi spôsobmi.

V pracovných programoch sa uvedú základné prvky vykonávania akcií v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, ako aj ich podrobné ciele, súvisiace financovanie a harmonogram a takisto viacročný prístup a strategické usmernenia na nasledujúce roky vykonávania.

2. Pokiaľ ide o priame opatrenia, Komisia v súlade s rozhodnutím 96/282/Euratom vypracuje viacročný pracovný program, v ktorom sa podrobnejšie stanovia ciele a vedecké a technické priority uvedené v prílohe I, ako aj harmonogram vykonávania.

Vo viacročnom pracovnom programe uvedenom v prvom pododseku sa takisto zohľadnia relevantné výskumné činnosti vykonávané členskými štátmi, pridruženými krajinami a európskymi a medzinárodnými organizáciami. Pracovný program sa v prípade potreby aktualizuje.

3. V pracovných programoch uvedených v odsekoch 1 a 2 sa zohľadní stav vedy, techniky a inovácie na úrovni členských štátov, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni, ako aj relevantný politický, trhový a spoločenský vývoj. Pracovné programy sa v prípade potreby aktualizujú.

4. Pracovné programy uvedené v odsekoch 1 a 2 obsahujú oddiel, v ktorom sú vymedzené prierezové činnosti uvedené v článku 8.

Článok 12

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Výbor zasadá v dvoch rozdielnych zloženiach, pričom prvé sa venuje aspektom jadrového štiepenia a druhé aspektom jadrovej syntézy programu na obdobie 2019 – 2020.

V prípade každého zasadnutia výboru hradí Komisia v záujme ľahšieho vykonávania programu na obdobie 2019 – 2020 v súlade so stanovenými usmerneniami výdavky jedného zástupcu a jedného experta/poradcu za každý členský štát spojené s jeho účasťou na rokovaniach o bodoch programu, ktoré si podľa členského štátu vyžadujú osobitné odborné znalosti.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa postup preskúmania v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4. Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

Článok 13

Informácie predkladané výboru

Komisia pravidelne informuje výbor uvedený v článku 12 o celkovom pokroku pri vykonávaní programu na obdobie 2019 – 2020 a včas mu poskytuje informácie o všetkých nepriamych opatreniach navrhnutých alebo financovaných v rámci programu na obdobie 2019 – 2020.

Článok 14

Vonkajšie poradenstvo a zapojenie spoločnosti

1. Pri vykonávaní programu na obdobie 2019 – 2020 sa zohľadňuje poradenstvo a vstupy, ktoré podľa vhodnosti poskytujú:

a)	Vedecký a technický výbor Euratomu uvedený v článku 134 Zmluvy o Euratome;

b)	nezávislé skupiny poradcov zložené z kvalifikovaných expertov, ktoré zostaví Komisia;

c)	štruktúry dialógu vytvorené v rámci medzinárodných dohôd v oblasti vedy a techniky;

d)	činnosti s výhľadom do budúcnosti;

e)	cielené verejné konzultácie (prípadne vrátane regionálnych a vnútroštátnych orgánov alebo zainteresovaných strán) a

f)	transparentné a interaktívne procesy, ktorými sa zabezpečuje podpora zodpovedného výskumu a inovácie.

2. V plnej miere sa zohľadňujú aj programy v oblasti výskumu a inovácií zriadené okrem iného európskymi technologickými platformami, iniciatívami pre spoločnú tvorbu programov a európskymi partnerstvami v oblasti inovácií.

KAPITOLA II

Osobitné oblasti činnosti

Článok 15

Malé a stredné podniky

V rámci programu na obdobie 2019 – 2020 sa osobitná pozornosť venuje zabezpečovaniu primeranej účasti malých a stredných podnikov (MSP) a súkromného sektora vo všeobecnosti a vplyvu inovácií na ne. V rámci opatrení hodnotenia a monitorovania sa vykonáva kvantitatívne a kvalitatívne posudzovanie účasti MSP.

Článok 16

Verejno-súkromné a verejno-verejné partnerstvá

Na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3 tohto nariadenia sa môžu osobitné činnosti programu na obdobie 2019 – 2020 vykonávať prostredníctvom:

a)	spoločných podnikov zriadených podľa kapitoly 5 Zmluvy o Euratome;

b)	verejno-verejných partnerstiev založených na schéme financovania „Opatrenia spolufinancované programom“;

c)	zmluvných verejno-súkromných partnerstiev, ktoré sú uvedené v článku 25 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

Článok 17

Medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

1. Subjekty so sídlom v tretích krajinách a medzinárodné organizácie sú oprávnené zúčastňovať sa nepriamych opatrení programu na obdobie 2019 – 2020 za podmienok vymedzených v nariadení (EÚ) č. 1290/2013. Výnimky z tejto všeobecnej zásady sú stanovené v článku 7 tohto nariadenia. V rámci programu na obdobie 2019 – 2020 sa podporuje medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami s cieľom:

a)	posilniť excelentnosť a príťažlivosť Únie v oblasti výskumu a inovácie, ako aj jej hospodársku a priemyselnú konkurencieschopnosť;

b)	účinne riešiť spoločné spoločenské výzvy;

c)	podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie, ktoré dopĺňajú vonkajšie a rozvojové programy a vyvíjať úsilie o synergie s inými politikami Únie.

2. Cielené opatrenia zamerané na podporu spolupráce s konkrétnymi tretími krajinami alebo skupinami tretích krajín sa vykonávajú na základe strategického prístupu, ako aj spoločných záujmov, priorít a vzájomného úžitku, s prihliadnutím na ich vedecké a technické kapacity, trhové príležitosti a mieru očakávaného vplyvu.

Mal by sa presadzovať recipročný prístup k programom tretích krajín. S cieľom maximalizovať vplyv sa podporuje koordinácia a synergie s iniciatívami členských štátov a pridružených krajín. Povaha spolupráce sa môže líšiť podľa jednotlivých partnerských krajín.

V prioritách spolupráce sa zohľadňuje vývoj príležitostí na spoluprácu s tretími krajinami v tejto oblasti politiky Únie a spravodlivé a nestranné zaobchádzanie s právami duševného vlastníctva.

Článok 18

Informovanie, komunikácia, využívanie a šírenie

1. Pri vykonávaní programu na obdobie 2019 – 2020 sa činnosti v oblasti komunikácie a šírenia považujú za neoddeliteľnú súčasť opatrení podporovaných programom na obdobie 2019 – 2020.

2. Súčasťou komunikačných činností uvedených v odseku 1 môžu byť:

a)	iniciatívy zamerané na zvýšenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci programu na obdobie 2019 – 2020, najmä v prípade regiónov alebo typov účastníkov, ktorí sú relatívne málo zastúpení;

b)	cielená pomoc pre projekty a konzorciá s cieľom poskytnúť im prístup k potrebným zručnostiam na optimalizáciu komunikácie, využívania a šírenia výsledkov;

c)	iniciatívy na podporu dialógu a diskusie s verejnosťou o otázkach súvisiacich s vedou, technológiami a inováciami a na využitie sociálnych médií a iných inovačných technológií a metodík;

d)	informovanie o politických prioritách Únie za predpokladu, že sa týkajú cieľov tohto nariadenia, Komisia predovšetkým poskytuje včasné a podrobné informácie členským štátom.

3. S výhradou Zmluvy o Euratome a príslušných právnych predpisov Únie, súčasťou činností v oblasti šírenia uvedených v odseku 1 môžu byť:

a)	opatrenia, v ktorých sa spájajú výsledky z celého radu projektov vrátane tých, ktoré sa môžu financovať z iných zdrojov, s cieľom zabezpečiť používateľsky ústretové databázy a správy, ktoré zhŕňajú kľúčové zistenia;

b)	šírenie výsledkov medzi tvorcami politík, vrátane orgánov pre normalizáciu, s cieľom propagovať využívanie výsledkov, ktoré sú podstatné pre tvorbu politiky, príslušnými orgánmi na medzinárodnej úrovni, na úrovni Únie a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

KAPITOLA III

Kontrola

Článok 19

Kontrola a audit

1. Kontrolný systém zriadený na vykonávanie tohto nariadenia je nastavený tak, aby poskytoval primerané záruky, že sa dosiahne vhodné riadenie rizík v súvislosti s účinnosťou a efektívnosťou operácií, ako aj zákonnosť a regulárnosť základných transakcií, a to so zreteľom na viacročnú povahu programov, ako aj na povahu dotknutých platieb.

2. Kontrolným systémom uvedeným v odseku 1 sa zaručí primeraná rovnováha medzi dôverou a kontrolou, berúc pritom do úvahy administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach, najmä v prípade účastníkov, tak aby bolo možné dosiahnuť ciele programu na obdobie 2019 – 2020 a aby tento program prilákal najlepších výskumných pracovníkov a najinovačnejšie podniky.

3. Súčasťou kontrolného systému uvedeného v odseku 1 je stratégia auditu výdavkov na nepriame opatrenia v rámci programu na obdobie 2019 – 2020, ktorá je založená na finančnom audite reprezentatívnej vzorky výdavkov celého programu na obdobie 2019 – 2020. Táto reprezentatívna vzorka sa doplní o prvky vybraté na základe posúdenia rizika súvisiaceho s výdavkami.

Audity výdavkov na nepriame opatrenia programu na obdobie 2019 – 2020 sa vykonávajú uceleným spôsobom a v súlade so zásadami hospodárenia, účinnosti a efektívnosti s cieľom znížiť zaťaženie účastníkov auditmi.

Článok 20

Ochrana finančných záujmov Únie

1. Komisia prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pri vykonávaní opatrení financovaných podľa tohto nariadenia boli finančné záujmy Únie chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu, účinnými kontrolami a – ak sa zistia nezrovnalosti – vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a, tam, kde je to vhodné, účinnými, primeranými a odrádzajúcimi administratívnymi a finančnými sankciami.

2. Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať audit na základe dokumentov a na mieste u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie podľa tohto nariadenia.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, Komisia môže pokračovať vo vykonávaní auditov v lehote dvoch rokov po poslednej platbe.

3. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže viesť vyšetrovanie, vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, v súlade s ustanoveniami a postupmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (16) a nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (17) na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanou v rámci programu na obdobie 2019 – 2020došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, Zmluvy o Euratome, dohody a rozhodnutia o grantoch, ktoré sú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia, ktoré výslovne oprávňujú Komisiu, Dvor audítorov a úrad OLAF vykonávať takéto audity a vyšetrovania v súlade s ich príslušnými právomocami.

KAPITOLA IV

Monitorovanie a hodnotenie

Článok 21

Monitorovanie

1. Komisia raz ročne monitoruje vykonávanie programu na obdobie 2019 – 2020 vrátane pokroku a dosiahnutých úspechov. Komisia informuje o výsledkoch svojho monitorovania výbor uvedený v článku 12.

2. Komisia podáva správy o výsledkoch monitorovania uvedeného v odseku 1, pričom tieto výsledky verejne sprístupňuje.

Článok 22

Hodnotenie

1. Hodnotenia sa vykonávajú v dostatočnom časovom predstihu, aby poskytli informácie pre proces rozhodovania.

S pomocou nezávislých odborníkov vybratých transparentným procesom vykoná Komisia do 31. decembra 2022 hodnotenie ex post programu na obdobie 2019 – 2020. V tomto hodnotení sa posúdi opodstatnenie, vykonávanie a dosiahnuté úspechy, ako aj dlhodobé vplyvy a udržateľnosť opatrení s cieľom využiť výstupy hodnotenia pri rozhodovaní o možnej obnove, úprave alebo pozastavení nasledujúceho opatrenia.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, priame a nepriame opatrenia programu na obdobie 2019 – 2020 podliehajú samostatnému hodnoteniu.

3. Hodnoteniami uvedenými v odsekoch 1 a 2 sa posudzuje pokrok dosiahnutý pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 3 s prihliadnutím na príslušné výkonnostné ukazovatele vymedzené v prílohe II.

4. V prípade potreby a dostupnosti poskytnú členské štáty Komisii údaje a informácie potrebné na monitorovanie a hodnotenie dotknutých opatrení.

5. Komisia oznámi závery hodnotení uvedených v odsekoch 1 a 2, spolu so svojimi poznámkami, Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

HLAVA III

ZÁVEREČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 23

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1. Nariadenie (Euratom) č. 1314/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2019.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, činnosti alebo opatrenia, ktoré dostávajú finančnú podporu Spoločenstva na základe nariadenia (Euratom) č. 1314/2013, sa ďalej riadia pravidlami uplatniteľnými na tieto činnosti alebo opatrenia do ich ukončenia, dokončenia alebo uzavretia. Výbor uvedený v článku 12 tohto nariadenia vykoná v prípade potreby akékoľvek zvyšné úlohy výboru zriadeného na základe nariadenia (Euratom) č. 1314/2013.

3. Finančné krytie podľa článku 4 môže zahŕňať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré sú potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom na obdobie 2019 – 2020 a opatreniami prijatými podľa nariadenia (Euratom) č. 1314/2013.

4. Odchylne od článku 209 ods. 3 druhého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách, ročné splátky vytvorené finančným nástrojom zriadeným podľa nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a vyplývajúce z nevyužitia prostriedkov sprístupnených na základe tohto nariadenia alebo nariadenia (Euratom) č. 1314/2013 sa pridelia programu na obdobie 2019 – 2020.

Článok 24

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Luxemburgu 15. októbra 2018

Za Radu

predsedníčka

F. MOGHERINI

(1) Stanovisko zo 6. júla 2018 (Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 38).

(2) Nariadenie Rady (Euratom) č. 1314/2013 zo 16. decembra 2013, o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k rámcovému programu v oblasti výskumu a inovácií Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 948).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).

(4) Ú. v. EÚ L 358, 16.12.2006, s. 62.

(5) Rozhodnutie Rady 2007/198/Euratom z 27. marca 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy a ktorým sa mu udeľujú výhody (Ú. v. EÚ L 90, 30.3.2007, s. 58).

(6) Ú. v. EÚ L 75, 22.3.2005, s. 67.

(7) Ú. v. EÚ C 74 E, 13.3.2012, s. 34.

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(9) Nariadenie Rady (Euratom) č. 1908/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a univerzít na činnosti v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a šírenia výsledkov výskumu (2007 – 2011) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 1).

(10) Nariadenie Rady (Euratom) č. 139/2012 z 19. decembra 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na nepriamych akciách rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a pre šírenie výsledkov výskumu (2012 – 2013) (Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2012, s. 1).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81).

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(13) Rozhodnutie Komisie 96/282/Euratom z 10. apríla 1996 o reorganizácii Spoločného výskumného centra (Ú. v. ES L 107, 30.4.1996, s. 12).

(14) Stanovisko z 11. septembra 2018 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(15) Rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 3. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 965).

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(17) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

PRÍLOHA I

ČINNOSTI

Opodstatnenie programu na obdobie 2019 – 2020 – plán do roku 2020

Plnením cieľov vymedzených v článku 3 program na obdobie 2019 – 2020 posilňuje výsledky v rámci troch priorít rámcového programu Horizont 2020, ktorými sú excelentná veda, vedúce postavenie priemyslu a spoločenské výzvy.

Jadrová energia figuruje v diskusii o boji proti zmene klímy a znížení závislosti Európy od dovážanej energie. Program na obdobie 2019 – 2020 v širšom kontexte hľadania udržateľného energetického mixu pre budúcnosť prispeje prostredníctvom svojich výskumných činností k diskusii o prínosoch a obmedzeniach energie z jadrového štiepenia v súvislosti s nízkouhlíkovým hospodárstvom. Zabezpečením ďalšieho zvyšovania jadrovej bezpečnosti by vyspelejšie jadrové technológie mohli ponúknuť aj perspektívu výrazného zlepšenia účinnosti a využívania zdrojov a poklesu objemu produkovaného odpadu v porovnaní so súčasnými technológiami. Aspektom jadrovej bezpečnosti sa bude venovať najväčšia možná pozornosť.

Program na obdobie 2019 – 2020 posilní výskumný a inovačný rámec v oblasti jadrovej energie a bude koordinovať výskumné úsilie členských štátov, čím zamedzí zdvojovaniu úsilia, zachová kritické množstvo v kľúčových oblastiach a zabezpečí optimálne využitie verejných prostriedkov. Koordinácia však nebude brániť členským štátom pri vykonávaní programov zameraných na realizáciu vnútroštátnych potrieb.

Stratégia rozvoja energie jadrovej syntézy ako dôveryhodnej možnosti komerčnej výroby energie bez uhlíkových emisií sa musí riadiť plánom s čiastkovými cieľmi, ktorého cieľom je výroba elektriny do roku 2050. V záujme plnenia tejto stratégie sa vykoná reštrukturalizácia činnosti súvisiacej s jadrovou syntézou v Únii vrátane správy, financovania a riadenia, aby sa dôraz presunul zo zamerania na čistý výskum na zameranie na navrhovanie, výstavbu a prevádzku budúcich zariadení, ako sú napr. ITER, DEMO a podobne. To si bude vyžadovať úzku spoluprácu celej komunity Únie zaoberajúcej sa jadrovou syntézou, Komisie a vnútroštátnych agentúr financovania.

S cieľom zachovať v Únii odborné znalosti potrebné na dosiahnutie týchto cieľov bude potrebné rozšíriť úlohu programu na obdobie 2019 – 2020 v oblasti odbornej prípravy prostredníctvom zriaďovania vzdelávacích zariadení v celoeurópskom záujme, ktoré budú zabezpečovať špecializované programy. Týmto spôsobom sa naďalej bude podporovať európsky výskumný priestor a hlbšia integrácia nových členských štátov a pridružených krajín.

Činnosti nevyhnutné na dosiahnutie cieľov programu

Nepriame akcie

S cieľom zabezpečiť, aby sa nepriame akcie programu na obdobie 2019 – 2020 vzájomne podporovali s výskumnými snahami členských štátov a súkromného sektora, stanovia sa priority pracovných programov na základe vhodných príspevkov vnútroštátnych orgánov verejnej moci a zainteresovaných strán v oblasti jadrového výskumu zoskupených v orgánoch alebo rámcoch, ako sú napr. technologické platformy a technické fóra pre jadrové systémy a bezpečnosť, pre nakladanie s konečným odpadom a pre ochranu pred žiarením/nebezpečenstvo nízkych dávok žiarenia a výskum v oblasti jadrovej syntézy a akákoľvek iná príslušná organizácia alebo fórum zainteresovaných strán v oblasti jadrovej energie.

Podpora bezpečnosti jadrových systémov (spoločenské výzvy, excelentná veda, vedúce postavenie priemyslu)

V súlade so všeobecným cieľom podpora spoločných výskumných činností týkajúcich sa bezpečnej prevádzky a vyraďovania systémov jadrových reaktorov (vrátane zariadení s palivovým cyklom) používaných v Únii alebo, v rozsahu potrebnom na udržanie rozsiahlych odborných znalostí v oblasti jadrovej bezpečnosti v Únii, tých typov reaktorov, ktoré sa možno budú používať v budúcnosti, zameriavajúc sa výlučne na bezpečnostné hľadiská vrátane všetkých hľadísk palivového cyklu, ako je napr. delenie a transmutácia.

Prispievanie k rozvoju bezpečných dlhodobých riešení nakladania s konečným jadrovým odpadom vrátane konečného geologického uloženia, ako aj delenia a transmutácie (excelentná veda, spoločenské výzvy)

Spoločné a/alebo koordinované výskumné činnosti zamerané na zostávajúce kľúčové hľadiská geologického ukladania vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu s dlhým polčasom rozpadu, prípadne s demonštrovaním technológií a bezpečnosti. Týmito činnosťami sa podporuje vytváranie spoločného názoru Únie na hlavné otázky týkajúce sa nakladania s odpadom, od vypúšťania paliva po jeho ukladanie.

Výskumné činnosti týkajúce sa nakladania s ďalšími rádioaktívnymi odpadovými tokmi, pre ktoré zatiaľ neexistujú priemyselne vyspelé postupy.

Podpora rozvoja a udržateľnosti odborných znalostí a excelentnosti v oblasti jadrovej energie v Európskej únii (excelentná veda)

Podpora spoločných činností v oblasti odbornej prípravy a mobility medzi výskumnými centrami a priemyslom a medzi rôznymi členskými štátmi a pridruženými štátmi, ako aj podpora udržiavania multidisciplinárnych jadrových spôsobilostí s cieľom zaručiť dlhodobú dostupnosť primerane kvalifikovaných výskumných pracovníkov, inžinierov a zamestnancov v sektore jadrovej energie v Únii.

Podpora ochrany pred žiarením a vývoj lekárskych využití žiarenia vrátane, okrem iného, bezpečných a zabezpečených dodávok a používania rádioizotopov (excelentná veda, spoločenské výzvy)

Spoločné a/alebo koordinované výskumné činnosti zamerané najmä na nebezpečenstvo nízkych dávok žiarenia z vystavenia sa priemyselným, lekárskym alebo prírodným zdrojom žiarenia, na riadenie núdzových situácií v súvislosti s haváriami, pri ktorých dochádza k ožiareniu, a na rádioekológiu s cieľom vytvoriť celoeurópsku vedeckú a technickú základňu pre silný, spravodlivý a spoločensky prijateľný systém ochrany.

Výskumné činnosti zamerané na lekárske využitie ionizujúceho žiarenia a riešenie prevádzkových bezpečnostných aspektov ochrany pred žiarením a ich používania.

Pokrok smerom k demonštrácii využiteľnosti jadrovej syntézy ako zdroja energie využívaním existujúcich a budúcich zariadení jadrovej syntézy (vedúce postavenie priemyslu, spoločenské výzvy)

Podpora spoločných výskumných činností vykonávaných členmi EUROfusion a akoukoľvek právnickou osobou v zmysle písm. i) s cieľom zabezpečiť rýchle spustenie vysokovýkonnej prevádzky projektu ITER vrátane využitia príslušných zariadení (vrátane JET – Spoločný európsky torus), integrovaného modelovania s použitím okrem iného vysokovýkonných počítačov a činností odbornej prípravy zameraných na prípravu ďalšej generácie výskumných pracovníkov a inžinierov.

Vytváranie základu pre budúce termojadrové elektrárne vyvíjaním materiálov, technológií a koncepčných návrhov (vedúce postavenie priemyslu, spoločenské výzvy)

Podpora spoločných činností vykonávaných členmi EUROfusion a akoukoľvek právnickou osobou v zmysle písm. i) s cieľom vypracovať a kvalifikovať materiály pre demonštračnú jadrovú elektráreň, ktoré si okrem iného vyžadujú prípravné práce na náležitom zariadení na testovanie materiálov, ako aj rokovania o účasti Únie vo vhodnom medzinárodnom rámci v súvislosti s týmto zariadením. Pri takomto vypracovaní a kvalifikáciách sa musia využívať všetky možné dostupné úrovne pokusných, výpočtových a teoretických kapacít.

Podpora spoločných výskumných činností vykonávaných členmi Európskej dohody o vývoji jadrovej syntézy a akoukoľvek právnickou osobou v zmysle písm. i), ktoré sa zamerajú na otázky súvisiace s prevádzkou reaktora a v rámci ktorých sa vyvinú a demonštrujú všetky príslušné technológie demonštračnej termojadrovej elektrárne. Súčasťou týchto činností je príprava kompletných koncepčných návrhov demonštračnej elektrárne a preskúmanie potenciálu stelarátorov ako elektrárenskej techniky.

Podpora inovácie a konkurencieschopnosti priemyslu (vedúce postavenie priemyslu)

Vykonávanie alebo podpora riadenia poznatkov a prenos technológií z výskumu spolufinancovaného programom na obdobie 2019 – 2020 do priemyslu využívajúceho všetky inovačné hľadiská výskumu.

Podpora inovácie, okrem iného prostredníctvom otvoreného prístupu k vedeckým publikáciám a databázy riadenia a šírenia poznatkov, a presadzovania tém súvisiacich s technológiami vo vzdelávacích programoch.

V dlhodobom meradle sa programom na obdobie 2019 – 2020 podporuje príprava a rozvoj konkurencieschopného priemyselného sektora jadrovej syntézy, čím sa uľahčuje prípadná účasť súkromného sektora a malých a stredných podnikov, a to najmä prostredníctvom vykonávania technologického plánu na realizáciu termojadrovej elektrárne za aktívnej účasti priemyslu na projektoch v oblasti navrhovania a vývoja.

Zabezpečenie dostupnosti a využívania výskumných infraštruktúr celoeurópskeho významu (excelentná veda)

Činnosti podporujúce výstavbu, modernizáciu, využívanie a stálu dostupnosť kľúčových výskumných infraštruktúr v rámci programu na obdobie 2019 – 2020, ako aj primeraný prístup k týmto infraštruktúram a spoluprácu medzi nimi.

Európsky program v oblasti jadrovej syntézy

Grant pre spoločný program činností zameraných na realizáciu plánu pre výrobu elektriny do roku 2050, ktorý je spolufinancovaný EUROfusion (akcia spolufinancovaná programom), udelený podľa nariadenia (Euratom) č. 1314/2013 právnickým osobám zriadeným alebo určeným členskými štátmi alebo akoukoľvek treťou krajinou pridruženou k programu na obdobie 2019 – 2020. Grant EUROfusion môže byť aj naďalej financovaný v rámci programu na obdobie 2019 – 2020. Tento spoločný program môže zahŕňať nefinančné zdroje Spoločenstva, ako je využívanie zariadenia JET na vedecké a technické účely v súlade s článkom 10 Zmluvy o Euratome alebo dočasné vyslanie pracovníkov Komisie.

Priame akcie JRC

Priority priamych akcií sa stanovia prostredníctvom konzultácií s generálnymi riaditeľstvami Komisie, ktoré sa zaoberajú danou oblasťou politiky, ako aj so správnou radou JRC.

Jadrové činnosti JRC sa musia zamerať na vykonávanie smerníc Rady 2009/71/Euratom (1) a 2011/70/Euratom (2), ako aj záverov Rady, v ktorých sa do popredia kladie zavedenie čo najprísnejších noriem jadrovej bezpečnosti v Únii a v medzinárodnom meradle.

JRC musí prispievať najmä k výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorý je potrebný na bezpečné, zabezpečené a mierové využívanie jadrovej energie a iné neštiepne využitia. JRC poskytuje vedecké podklady pre príslušné politiky Únie a prípadne v medziach svojho poslania a právomoci reaguje na jadrové udalosti, incidenty a havárie. Na tieto účely JRC vykonáva výskum a posúdenia, zabezpečuje referencie a normy a poskytuje špecializovanú odbornú prípravu a vzdelávanie. Podľa potreby sa vyvíja úsilie o dosiahnutie synergií s príslušnými prierezovými iniciatívami s cieľom optimálne využiť ľudské a finančné zdroje a vyhnúť sa duplikácii v jadrovom výskume a vývoji v Únii. Pri vykonávaní týchto činností JRC sa zohľadnia príslušné iniciatívy na úrovni regiónov, členských štátov alebo na úrovni Únie, a to z hľadiska formovania Európskeho výskumného priestoru.

Zlepšovanie jadrovej bezpečnosti vrátane: bezpečnosti jadrových reaktorov a jadrového paliva, nakladania s odpadom vrátane konečného geologického uloženia, ako aj delenia a transmutácie, vyraďovania z prevádzky a havarijnej pripravenosti

JRC prispieva k vývoju nástrojov a metód s cieľom dodržiavať prísne bezpečnostné normy, pokiaľ ide o jadrové zariadenia a palivové cykly relevantné pre Európu. Tieto nástroje a metódy zahŕňajú:

modelovanie analýz závažných havárií a metodík posudzovania prevádzkových bezpečnostných rezerv jadrových zariadení; podporu vytvorenia spoločného európskeho prístupu k hodnoteniu pokročilých palivových cyklov a návrhov; a skúmanie a šírenie poučení z prevádzkových skúseností. JRC ďalej sleduje svoje európske klíringové centrum pre informácie o skúsenostiach z prevádzky jadrových elektrární s cieľom zamerať svoje činnosti na bezpečnostné výzvy po havárii vo Fukušime, pričom bude v tejto oblasti apelovať na právomoci členských štátov;

2.	minimalizáciu vedeckých nepresností pri predpovedaní dlhodobého správania jadrového odpadu a rozptylu rádionuklidov do životného prostredia; a kľúčové hľadiská výskumu v oblasti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky;

výmenu s relevantnými zainteresovanými stranami v záujme posilnenia spôsobilosti Únie reagovať na jadrové havárie a incidenty prostredníctvom výskumu výstražných systémov a modelov rádiologického rozptylu do ovzdušia a prostredníctvom mobilizácie zdrojov a odborných poznatkov v oblasti analýzy a modelovania jadrových havárií.

Zlepšovanie fyzickej ochrany vrátane: jadrových bezpečnostných záruk, nešírenia, boja proti nezákonnému obchodovaniu a jadrovej forenznej vedy

Najvyššia možná pozornosť sa musí venovať oblasti nešírenia. JRC:

1.	vypracúva pokročilé metodiky a metódy a technológie odhaľovania/overovania na podporu bezpečnostných záruk Spoločenstva a posilnenie medzinárodných bezpečnostných záruk;

vypracúva a uplatňuje pokročilé metódy a techniky na predchádzanie a odhaľovanie jadrových a rádioaktívnych incidentov a reagovanie na ne vrátane kvalifikácie detekčných technológií a rozvoja metód a techník jadrovej forenznej vedy v rámci boja proti nezákonnému obchodovaniu v synergii s celosvetovým rámcom CBRN (chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby);

3.	podporuje vykonávanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a stratégie týkajúce sa Únie prostredníctvom analytických štúdií a využívania technického vývoja režimov na kontrolu vývozu zbraní s cieľom podporovať príslušné útvary Komisie a Únie.

Zvyšovanie excelentnosti jadrovej vedeckej základne v oblasti normalizácie

JRC hlbšie rozvíja vedeckú základňu v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany. Dôraz kladie na výskum základných vlastností a správania aktinoidov, štrukturálnych a jadrových materiálov. V rámci podpory normalizácie Únie JRC zabezpečuje najmodernejšie jadrové normy, referenčné údaje a merania vrátane vývoja a používania príslušných databáz a nástrojov na posudzovanie. JRC podporuje ďalší rozvoj lekárskeho využitia, najmä pokiaľ ide o nové postupy liečby rakoviny založené na žiarení alfa.

Posilňovanie riadenia poznatkov, vzdelávania a odbornej prípravy

JRC musí pozorne sledovať nový vývoj v oblasti výskumu a prístrojového vybavenia, bezpečnosti a environmentálnych predpisov. S týmto cieľom vykonáva viacročný investičný plán pre vedecké infraštruktúry.

So zámerom udržať vedúce postavenie Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany JRC vyvíja nástroje riadenia poznatkov, monitoruje trendy Únie v oblasti ľudských zdrojov prostredníctvom svojho observatória ľudských zdrojov v odvetví jadrovej energie a zabezpečuje špecializované programy odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré pokrývajú aj hľadiská vyraďovania z prevádzky.

Podpora politiky Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany

JRC musí posilňovať svoje odborné znalosti a excelentnosť s cieľom poskytovať nezávislé vedecké a technické dôkazy, ktoré môžu byť potrebné na podporu politiky Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany.

Z titulu výkonného orgánu Euratomu v rámci Medzinárodného fóra pre IV. generáciu (GIF) JRC naďalej koordinuje príspevky Spoločenstva do GIF. JRC sa podieľa na medzinárodnej výskumnej spolupráci s kľúčovými partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami ako sú Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Agentúra Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nukleárnu energiu (NEA) a prehlbuje ju, a to s cieľom podporovať politiku Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany.

Prierezové činnosti v rámci programu na obdobie 2019 – 2020

V záujme dosiahnutia všeobecných cieľov programu na obdobie 2019 – 2020 sa ním podporujú doplnkové činnosti (priame a nepriame, koordinačné a podnecujúce spoločné programovanie), ktorými sa zabezpečí synergia výskumného úsilia pri riešení spoločných výzev (ako sú materiály, technológia chladiaceho média, referenčné jadrové údaje, modelovanie a simulácia, diaľková manipulácia, nakladanie s odpadom, ochrana pred žiarením).

Prierezové činnosti a prepojenia s rámcovým programom pre výskum a inovácie Horizont 2020

Na dosiahnutie cieľov programu na obdobie 2019 – 2020 sa zabezpečia príslušné prepojenia s osobitným programom rámcového programu Horizont 2020, napr. vo forme spoločných výziev.

Programom na obdobie 2019 – 2020 sa môže prispievať k úverovému nástroju a kapitálovému nástroju zriadenému podľa rámcového programu Horizont 2020, ktoré sa rozšíria tak, aby sa vzťahovali na ciele uvedené v článku 3.

Medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

Naďalej sa bude pokračovať v medzinárodnej spolupráci v oblasti jadrového výskumu a inovácie založenej na spoločných cieľoch a vzájomnej dôvere, aby z nej Únia a jej životné prostredie mali jednoznačný a významný úžitok. Spoločenstvo prispeje k plneniu konkrétnych cieľov ustanovených v článku 3 tak, že sa bude snažiť o posilnenie odborných znalostí Únie v oblasti vedy a techniky prostredníctvom dohôd o medzinárodnej spolupráci a bude podporovať prístup jadrového odvetia Únie k novým rozvíjajúcim sa trhom.

Činnosti medzinárodnej spolupráce sa podporujú prostredníctvom viacstranných rámcov (ako sú MAAE, OECD, ITER a GIF) a existujúcej alebo novej bilaterálnej spolupráce s krajinami so silným odvetvím výskumu a vývoja, priemyselnou základňou a výskumnými zariadeniami, ktoré sú v prevádzke, vo fáze projektovania alebo výstavby.

(1) Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18).

(2) Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48).

PRÍLOHA II

VÝKONNOSTNÉ UKAZOVATELE

Táto príloha obsahuje pre každý osobitný cieľ programu na obdobie 2019 – 2020 istý počet kľúčových ukazovateľov výkonnosti na posúdenie výsledkov a vplyvov, ktoré sa môžu ďalej spresniť počas vykonávania programu na obdobie 2019 – 2020.

1. Ukazovatele týkajúce sa nepriamych akcií

Podpora bezpečnosti jadrových systémov

—	Počet projektov (spoločné výskumné a/alebo koordinované akcie), ktoré by mohli viesť k preukázateľnému zlepšeniu postupov v oblasti jadrovej bezpečnosti v Európe.

Prispievanie k rozvoju bezpečných dlhodobých riešení nakladania s konečným jadrovým odpadom vrátane konečného geologického uloženia, ako aj delenia a transmutácie

—	Počet projektov, ktoré prispievajú k rozvoju bezpečných dlhodobých riešení nakladania s konečným jadrovým odpadom.

Podpora rozvoja a udržateľnosti odborných znalostí a excelentnosti v oblasti jadrovej energie v Únii

—	Odborná príprava prostredníctvom výskumu – počet študentov na doktorandskom stupni (PhD.) a postdoktorandských výskumných pracovníkov podporovaných prostredníctvom projektov Euratomu v oblasti jadrového štiepenia.

—	Počet hosťujúcich výskumných pracovníkov a stážistov v rámci programu Euratomu v oblasti jadrovej syntézy.

Podpora ochrany pred žiarením a vývoj lekárskych využití žiarenia vrátane, okrem iného, bezpečných a zabezpečených dodávok a používania rádioizotopov

—	Počet projektov, ktoré by mohli mať preukázateľný vplyv na regulačnú prax v oblasti ochrany pred žiarením a rozvoja lekárskeho využitia žiarenia.

Pokrok smerom k demonštrácii využiteľnosti jadrovej syntézy ako zdroja energie využívaním existujúcich a budúcich zariadení jadrovej syntézy

—	Počet publikácií v partnersky hodnotených odborných časopisoch s veľkým vplyvom.

Vytváranie základu pre budúce termojadrové elektrárne vyvíjaním materiálov, technológií a koncepčných návrhov

—	Percento čiastkových cieľov v rámci realizačného plánu v oblasti jadrovej syntézy vytýčených na obdobie 2014 – 2020, ktoré sa podarilo dosiahnuť v rámci programu na obdobie 2019 – 2020.

Podpora inovácie a konkurencieschopnosti priemyslu

—	Počet vedľajších podnikov, ktoré vznikli pri výskume jadrovej syntézy v rámci programu na obdobie 2019 – 2020.

—	Patentové prihlášky na základe výskumných činností podporovaných z programu na obdobie 2019 – 2020 a patenty udelené na základe takýchto činností.

Zabezpečenie dostupnosti a využívania výskumných infraštruktúr celoeurópskeho významu

—	Počet výskumných pracovníkov, ktorí majú prístup k výskumným infraštruktúram vďaka podpore programu na obdobie 2019 – 2020.

2. Ukazovatele týkajúce sa priamych akcií

Ukazovateľ vplyvu podpory politiky JRC

—	Počet konkrétnych hmatateľných vplyvov na politiky Únie, ktoré vyplývajú z technickej a vedeckej podpory politík poskytovanej zo strany JRC.

Ukazovateľ vedeckej produktivity JRC

—	Počet partnersky preskúmaných publikácií.

Ukazovatele uvedené v písmenách a) a b) môžu byť zastúpené podľa týchto cieľov Spoločenstva týkajúcich sa priamych akcií:

—	zlepšovanie jadrovej bezpečnosti vrátane: bezpečnosti jadrových reaktorov a jadrového paliva, nakladania s odpadom vrátane konečného geologického uloženia, ako aj delenia a transmutácie, vyraďovania z prevádzky a havarijnej pripravenosti;

—	zlepšovanie fyzickej ochrany vrátane: jadrových bezpečnostných záruk, nešírenia, boja proti nezákonnému obchodovaniu a jadrovej forenznej vedy;

—	zvyšovanie excelentnosti jadrovej vedeckej základne v oblasti normalizácie;

—	posilňovanie riadenia poznatkov, vzdelávania a odbornej prípravy;

—	podpora politiky Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany.

19.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 262/40

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/1570

z 18. októbra 2018,

ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1194/2013

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 14 ods. 1,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/476 z 11. marca 2015 o opatreniach, ktoré môže prijať Únia na základe správy prijatej orgánom na urovnávanie sporov WTO, ktorá sa týka antidumpingových a vyrovnávacích opatrení (2) (ďalej len „splnomocňujúce nariadenie WTO“), a najmä jeho články 1 a 2,

keďže:

1. POSTUP

(1)	Dňa 28. mája 2013 uložila Komisia nariadením (EÚ) č. 490/2013 predbežné antidumpingové clo na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (ďalej len „predbežné nariadenie“) (3).

(2)	Dňa 19. novembra 2013 uložila Rada nariadením (EÚ) č. 1194/2013 konečné antidumpingové clo na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (ďalej len „konečné nariadenie“) (4).

(3)

Všeobecný súd Európskej únie (ďalej len „Všeobecný súd“) vydal 15. septembra 2016 rozsudky vo veciach T-80/14, T-111/14 až T-121/14 (5) a T-139/14 (6) (ďalej len „rozsudky“), ktorými sa zrušujú články 1 a 2 konečného nariadenia v rozsahu, v akom sa uplatňujú na žalobcov v týchto veciach (ďalej len „dotknutí vyvážajúci výrobcovia“) (7).

(4)	Rada Európskej únie sa pôvodne proti týmto rozsudkom odvolala. Po rozhodnutí Rady stiahnuť svoje odvolania však boli tieto veci vymazané z registra Súdneho dvora 2. a 5. marca 2018 (8). V dôsledku toho sa uvedené rozsudky stali právoplatnými a záväznými od dátumu ich vydania.

(5)

Všeobecný súd konštatoval, že inštitúciám sa nepodarilo z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že došlo k citeľnému skresleniu cien hlavných surovín používaných pri výrobe bionafty v Argentíne a Indonézii v dôsledku systému rozdielnej vývoznej dane, na základe ktorého sa uplatňovali rôzne sadzby dane na suroviny a na bionaftu. Rozhodol, že inštitúcie nemali zaujať stanovisko, že cena surovín nebola dostatočne zohľadnená v záznamoch argentínskych a indonézskych vyvážajúcich výrobcov, a že by sa od nich nemalo odhliadať pri vytváraní normálnej hodnoty pre bionaftu vyrábanú v Argentíne a Indonézii.

(6)	Orgán WTO na urovnávanie sporov prijal 26. októbra 2016 správu poroty, zmenenú správou odvolacieho orgánu (ďalej len „správy týkajúce sa Argentíny“) (9), v spore Európska únia – antidumpingové opatrenia uložené na bionaftu z Argentíny (DS473).

(7)	Orgán na urovnávanie sporov takisto 28. februára 2018 prijal správu poroty v spore Európska únia – antidumpingové opatrenia uložené na bionaftu z Indonézie (DS480) (ďalej len „správa týkajúca sa Indonézie“) (10). Indonézia ani EÚ sa voči tejto správe neodvolali.

(8)

V správach týkajúcich sa Argentíny a Indonézie (ďalej len „správy“) sa okrem iného zistilo, že EÚ nekonala v súlade s:

—	článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody WTO (ďalej len „antidumpingová dohoda“) tým, že nevypočítala výrobné náklady prešetrovaného výrobku na základe záznamov vedených výrobcami,

—	článkom 2.2 antidumpingovej dohody a článkom VI:1 písm. b) bodom ii) dohody GATT z roku 1994 tým, že nepoužila výrobné náklady v Argentíne a Indonézii pri vytváraní normálnej hodnoty bionafty;

—	článkom 9.3 antidumpingovej dohody a článkom VI:2 dohody GATT z roku 1994 tým, že uložila antidumpingové clá nad rámec dumpingového rozpätia, ktoré mali byť stanovené podľa článku 2 antidumpingovej dohody, resp. článku VI:1 dohody GATT 1994.

(9)

V správe týkajúcej sa Indonézie ďalej porota zistila, že EÚ nekonala v súlade s:

—	článkom 2.2.2 bodom iii) a článkom 2.2 antidumpingovej dohody tým, že neurčila zisk, ktorý bežne dosahujú iní vývozcovia alebo výrobcovia z predaja výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu krajiny pôvodu,

—	článkom 2.3 antidumpingovej dohody tým, že nevytvorila vývoznú cenu jedného indonézskeho vyvážajúceho výrobcu, P.T. Musim Mas, na základe ceny, za ktorú bola dovážaná bionafta vyrábaná spoločnosťou P.T. Musim Mas prvýkrát ďalej predaná nezávislým kupujúcim v EÚ,

—	článkami 3.1 a 3.2 antidumpingovej dohody tým, že nestanovila existenciu významného cenového podhodnotenia v súvislosti s indonézskym dovozom.

(10)	Porota odporučila, aby orgán na urovnávanie sporov požiadal EÚ, aby uviedla svoje opatrenia do súladu s antidumpingovou dohodou a dohodou GATT z roku 1994.

(11)

Komisia na základe správ týkajúcich sa Argentíny začala revízne prešetrovanie (11) podľa článku 1 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/476 (ďalej len „revízne prešetrovanie“) (12). Komisia pri začatí revízneho prešetrovania oznámila, že považuje za primerané preskúmať dôsledky zistení správ týkajúcich sa Argentíny aj pre opatrenia uložené na bionaftu z Indonézie, keďže právne výklady uvedené v správach týkajúcich sa Argentíny sa zdali relevantné aj pre prešetrovanie týkajúce sa Indonézie.

(12)

Komisia však počas revízneho prešetrovania dostala niekoľko pripomienok od zainteresovaných strán, ktoré sa týkali predovšetkým uplatniteľnosti výkladu správ týkajúcich sa Argentíny na opatrenia uložené na bionaftu z Indonézie. Komisia konštatovala, že analýza pripomienok v súvislosti s Indonéziou si vyžaduje viac času a rozhodla, že nezahrnie preskúmanie Indonézie do pozmeňujúceho nariadenia, ale ponechá revízne prešetrovanie otvorené, pokiaľ ide o Indonéziu.

(13)	Komisia prijala 18. septembra 2017 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1578, ktorým sa mení konečné nariadenie (ďalej len „pozmeňujúce nariadenie“), pokiaľ ide o argentínskych vyvážajúcich výrobcov (13).

(14)

Zrušenie normatívnych ustanovení konečného nariadenia Všeobecným súdom, pokiaľ ide o dotknutých vyvážajúcich výrobcov, má vplyv aj na platnosť pozmeňujúceho nariadenia. Keďže sa pozmeňujúcim nariadením zmenilo nariadenie, ktorého normatívne ustanovenia boli zrušené, stalo sa takisto neplatným a neuplatniteľným v prípade dotknutých vyvážajúcich výrobcov.

(15)

Dňa 28. mája 2018 bolo uverejnené oznámenie (14) o opätovnom otvorení pôvodného prešetrovania týkajúceho sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii, výsledkom ktorého bolo prijatie konečného nariadenia (ďalej len „oznámenie“). Súčasne bolo ukončené prebiehajúce revízne prešetrovanie týkajúce sa Indonézie.

(16)

Podľa judikatúry Súdneho dvora môže byť postup na nahradenie zrušeného aktu obnovený v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo. Inštitúcie Únie s cieľom vyhovieť uvedeným rozsudkom majú možnosť dosiahnuť nápravu tých aspektov konečného nariadenia, ktoré viedli k jeho zrušeniu, pokiaľ ide o dotknutých vyvážajúcich výrobcov (15).

(17)

Komisia by sa mala riadiť nielen výrokom rozsudkov, ale aj dôvodmi, ktoré viedli k uvedeným rozsudkom a predstavovali ich neoddeliteľný základ, keďže boli potrebné na určenie presného významu obsahu uvedeného vo výroku rozsudkov. Ostatné zistenia v konečnom nariadení, voči ktorým nebola v určenom čase vznesená námietka alebo voči ktorým bola vznesená námietka, ktorá však bola zamietnutá rozsudkami Všeobecného súdu, a preto neviedli k zrušeniu konečného nariadenia, platia ďalej (16).

(18)	Komisia sa s cieľom splniť svoje záväzky rozhodla obnoviť súčasné antidumpingové konanie v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo, a tak opätovne preskúmať metodiku použitú na vytvorenie normálnej hodnoty.

(19)

Do rozsahu oznámenia patrilo odôvodnenie rozsudkov Všeobecného súdu pre dotknutých vyvážajúcich výrobcov a možnosť rozšíriť zistenia na všetkých vyvážajúcich výrobcov z Argentíny a Indonézie. Okrem toho sa v ňom zohľadnili zistenia porôt WTO a odvolacieho orgánu v súvislosti s Argentínou aj Indonéziou s cieľom uviesť opatrenia, ktoré nie sú v súlade s pravidlami WTO, do úplného súladu s dohodami WTO v súlade s článkom 19.1 Dohovoru o urovnávaní sporov.

(20)	Komisia v oznámení vyzvala dotknutých vyvážajúcich výrobcov a výrobné odvetvie Únie, aby písomne oznámili svoje stanoviská a požiadali o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení.

(21)	Všetky strany, ktoré o to v uvedenej lehote požiadali a ktoré preukázali, že existujú osobitné dôvody na to, aby boli vypočuté, dostali príležitosť na vypočutie.

(22)	Vyjadrenia boli doručené od Európskej rady pre bionaftu (EBB), od piatich vyvážajúcich výrobcov v Indonézii a od orgánov Indonézie.

2. VYKONANIE ROZSUDKOV VŠEOBECNÉHO SÚDU A ZISTENÍ WTO

(23)	Komisia má možnosť napraviť tie aspekty konečného nariadenia, ktoré viedli k jeho zrušeniu, pričom časti posúdenia, ktoré nie sú rozsudkami dotknuté, ponechá nezmenené (17).

(24)

Ako sa uvádza v oznámení, Komisia okrem toho opätovne posúdila konečné zistenia pôvodného prešetrovania, pričom zohľadnila zistenia porôt WTO a odvolacieho orgánu v súvislosti s Argentínou a Indonéziou. Komisia rozhodla o rozšírení zistení na všetkých vyvážajúcich výrobcov z Argentíny a Indonézie. Pri uvedenom opätovnom posúdení sa vychádzalo z informácií zhromaždených v pôvodnom prešetrovaní a v revíznom prešetrovaní, ako aj z informácií získaných od zainteresovaných strán po uverejnení oznámenia.

(25)

Jeden indonézsky vyvážajúci výrobca, spoločnosť Wilmar, tvrdil pred poskytnutím informácií a po poskytnutí informácií, že neexistuje žiadny právny základ na opätovné začatie prešetrovania vo vzťahu k spoločnosti Wilmar, keďže Všeobecný súd zrušil konečné nariadenie pre uvedenú spoločnosť v celom rozsahu. V článku 266 ZFEÚ sa však stanovuje, že inštitúcia, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, musí prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora. Okrem toho musí EÚ uviesť antidumpingové opatrenia uložené na dovoz bionafty z Indonézie do súladu s odporúčaniami a rozhodnutiami uvedenými v správach WTO. S cieľom preskúmať, aké opatrenia by sa mali prijať na dosiahnutie súladu s rozhodnutiami Súdneho dvora a WTO, bolo potrebné opätovne začať prešetrovanie v čase, keď bola zistená nezákonnosť týkajúca sa oboch krajín a všetkých dotknutých vyvážajúcich výrobcov. To, či je opatrenie zrušené úplne alebo čiastočne, nie je relevantné na účely určenia, či Komisia musí v dôsledku toho opätovne prešetriť všetky aspekty prešetrovania, ktoré predchádzali zrušenému opatreniu. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(26)

Pôvodné prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). So zreteľom na parametre relevantné v súvislosti s posúdením ujmy sa uskutočnila analýza údajov vzťahujúcich sa na obdobie od 1. januára 2009 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

3. DOTKNUTÝ VÝROBOK

(27)

Dotknutým výrobkom sú monoalkylestery mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov vyrobené syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, v čistej forme alebo obsiahnuté v zmesi, s pôvodom v Argentíne a Indonézii, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 1516 20 98, ex 1518 00 91, ex 1518 00 95, ex 1518 00 99, ex 2710 19 43, ex 2710 19 46, ex 2710 19 47, 2710 20 11, 2710 20 15, 2710 20 17, ex 3824 99 92, 3826 00 10 a ex 3826 00 90 (ďalej len „dotknutý výrobok“, bežne označovaný ako „bionafta“).

(28)	Rozsudky Súdneho dvora ani správy nemajú vplyv na zistenia uvedené v odôvodneniach 16 až 27 konečného nariadenia, ktoré sa týkajú dotknutého výrobku a podobného výrobku.

4. STANOVENIE NORMÁLNEJ HODNOTY A VÝPOČET DUMPINGOVÝCH ROZPÄTÍ

(29)	Komisia opätovne posúdila zistenia pôvodného prešetrovania v otázkach úpravy nákladov, obmedzenia zisku a dvojitého započítania.

4.1. Úprava nákladov

(30)	Rozsudky Všeobecného súdu a zistenia WTO uvedené v odôvodnení 8 sa všetky týkajú úpravy nákladov vykonanej inštitúciami EÚ v konečnom nariadení.

(31)

Ako sa uvádza v odôvodnení 28 konečného nariadenia, Komisia stanovila, že normálna hodnota musela byť vytvorená, keďže predaj na domácom trhu sa nepovažoval za predaj realizovaný v bežnom obchode. Toto zistenie nebolo napadnuté a zostáva v platnosti. Žiadna zainteresovaná strana nespochybnila toto zistenie ani v priebehu tohto revízneho prešetrovania.

(32)

Komisia v odôvodneniach 29 až 34 konečného nariadenia stanovila, že rozdiel medzi vývoznými daňami uloženými Indonéziou na hlavné surovinové vstupy (surový palmový olej v Indonézii a sójový olej a sójové bôby v Argentíne) a tými, ktoré boli uložené na finálny výrobok (bionafta), stlačil ceny na domácom trhu v Indonézii a Argentíne, a táto skutočnosť by sa preto mala zohľadniť pri vytváraní normálnej hodnoty.

(33)	V dôsledku toho Komisia pri vytváraní normálnej hodnoty nahradila náklady na hlavnú surovinu uvedené v záznamoch vyvážajúcich výrobcov referenčnými cenami, ktoré uverejnili príslušné orgány dotknutých krajín.

(34)

Komisia ďalej založila svoje závery v pôvodnom prešetrovaní na výklade, že článok 2.2.1.1 antidumpingovej dohody umožňuje prešetrujúcemu orgánu odmietnuť používanie záznamov vyvážajúcich výrobcov, ak zistí, že buď i) nie sú v súlade s GAAP, alebo ii) primerane nezohľadňujú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku (odôvodnenia 42 a 72 konečného nariadenia).

(35)

Porota a odvolací orgán v správach týkajúcich sa Argentíny aj Indonézie zastávajú názor, že Komisia neposkytla právne dostatočný základ podľa článku 2.2.1.1 na vyvodenie záveru, že záznamy indonézskych a argentínskych výrobcov primerane nezohľadňovali náklady spojené s výrobou a predajom bionafty, ani na nezohľadnenie príslušných nákladov v uvedených záznamoch pri vytváraní normálnej hodnoty bionafty.

(36)

Komisia na základe správ týkajúcich sa Argentíny prepočítala normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v Argentíne použitím metodiky vysvetlenej v odôvodneniach 40 až 49 predbežného nariadenia týkajúcich sa Argentíny (18). Ako je vysvetlené vyššie v odôvodneniach 11 a 12, Komisia pôvodne prepočítala normálnu hodnotu aj pre vyvážajúcich výrobcov v Indonézii použitím metodiky vysvetlenej v odôvodneniach 60 až 65 predbežného nariadenia týkajúcich sa Indonézie (18). Komisia teraz opätovne použila túto metodiku pre obe krajiny.

(37)

Vo svojich podaniach predložených po opätovnom otvorení tohto prípadu EBB tvrdila, že správy nevylučujú, aby sa pri vytváraní normálnej hodnoty vykonala úprava nákladov na suroviny za predpokladu, že je správne vysvetlená. To isté tvrdenie bolo predložené počas revízneho prešetrovania v nadväznosti na správy týkajúce sa Argentíny a Komisia ho zamietla, pretože jeho akceptovanie by nebolo v súlade so zisteniami správ, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 43 až 53 pozmeňujúceho nariadenia. Keďže toto vysvetlenie zostáva platné po správe týkajúcej sa Indonézie, Komisia toto tvrdenie naďalej odmietala.

(38)

Z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 44 a 64 predbežného nariadenia sa predaj na domácom trhu v oboch krajinách nepovažoval za realizovaný v bežnom obchode a normálna hodnota podobného výrobku musela byť vytvorená podľa článku 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia. Vykonalo sa to tak, že sa k upraveným výrobným nákladom počas obdobia prešetrovania pripočítali vynaložené predajné, všeobecné a administratívne (ďalej len „PVA“) výdavky a primerané ziskové rozpätie.

(39)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 46 a 65 predbežného nariadenia, Komisia sa domnievala, že výška zisku nemohla byť založená na skutočných údajoch spoločností v Indonézii zaradených do vzorky. Preto sa výška zisku použitá pri vytváraní normálnej hodnoty určila podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia na základe primeranej výšky zisku, ktorú by mohlo dosahovať mladé a inovatívne kapitálovo náročné výrobné odvetvie tohto typu za bežných podmienok hospodárskej súťaže na voľnom a otvorenom trhu, t. j. vo výške 15 % obratu.

(40)

V prípadoch WTO týkajúcich sa Argentíny a Indonézie bolo stanovenie výšky zisku 15 % napadnuté obidvoma krajinami, ktoré tvrdili, že výška zisku nebola založená na „primeranej metóde“, ako sa vyžaduje v článku 2.2.2 bode iii) antidumpingovej dohody. Rozhodovacie orgány WTO v oboch prípadoch usúdili, že EÚ v tejto súvislosti nekonala v rozpore s antidumpingovou dohodou. Výška zisku použitá na vytvorenie normálnej hodnoty preto zostáva na úrovni 15 %.

(41)

Jeden vyvážajúci výrobca z Indonézie, spoločnosť PT Cermerlang Energi Perkasa, vo svojom podaní tvrdil, že Komisia by mala založiť svoj výpočet na údajoch výrobcov zaradených do vzorky, alebo by v každom prípade nemala automaticky použiť článok 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. Po poskytnutí informácií tvrdenie zopakoval. Ako sa však vysvetľuje v odôvodnení 40, rozhodovacie orgány WTO konštatovali, že použitie a uplatňovanie tohto článku zo strany Komisie nebolo v rozpore s pravidlami WTO. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

4.2. Obmedzenie zisku

(42)

Hoci porota WTO potvrdila výšku zisku, ktorú EÚ určila podľa článku 2.2.2 bodu iii) antidumpingovej dohody, v správe týkajúcej sa Indonézie zistila, že keď orgán určí zisk na základe akejkoľvek inej primeranej metódy podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, v antidumpingovej dohode sa vyžaduje, aby tento zisk neprekročil zisk, ktorý bežne realizujú iní vývozcovia tej istej všeobecnej kategórie výrobkov v krajine. Podľa názoru poroty sa EÚ také obmedzenie zisku nepodarilo stanoviť.

(43)	Na určenie obmedzenia zisku požadovaného podľa článku 2.2.2 bodu iii) antidumpingovej dohody bolo potrebné určiť, ktoré spoločnosti vyrábajú výrobky, ktoré by spĺňali podmienky na zaradenie do „rovnakej všeobecnej kategórie“ ako bionafta.

(44)

V správe týkajúcej sa Indonézie porota v bode 7.62 skonštatovala, že „v článku 2.2.2 bode iii) antidumpingovej dohody sa nešpecifikuje osobitná požiadavka na prešetrujúci orgán týkajúca sa toho, ako vymedziť, ktoré výrobky na účely určenia „bežne dosahovaného zisku“ patria do rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov. Súhlasíme s Európskou úniou, že neexistuje povinnosť vykladať rozsah výrobkov v rovnakej všeobecnej kategórii široko“. V bode 7.63 dodala, že „podľa nášho názoru rozumný a objektívny orgán môže dospieť k záveru, že rovnaká všeobecná kategória výrobkov je užšia kategória“.

(45)

Komisia na základe zistení správy týkajúcej sa Indonézie opätovne preskúmala údaje, ktoré má k dispozícii a ktoré možno použiť na určenie obmedzenia zisku tak pre Argentínu, ako aj pre Indonéziu. Skonštatovala, že k dispozícii má dva súbory údajov, ktoré by patrili do rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov.

(46)

Prvý súbor údajov poskytli spoločnosti zaradené do vzorky počas pôvodného prešetrovania. V článku 2.2.2 antidumpingovej dohody sa stanovuje, že výška zisku pre „prešetrovaného vývozcu alebo výrobcu“ je podľa bodu iii) článku 2.2.2 obmedzená výškou zisku, ktorú bežne dosahujú „iní vývozcovia alebo výrobcovia z predaja výrobkov tej istej všeobecnej kategórie“. Najužší výklad tej istej všeobecnej kategórie výrobkov podľa tohto článku by bol obmedzený na presne ten istý výrobok, t. j. bionaftu. Údaje potrebné na výpočet obmedzenia zisku na základe ziskov dosiahnutých výrobcami bionafty v Indonézii a Argentíne má Komisia ľahko k dispozícii, keďže jej ich v priebehu pôvodného prešetrovania poskytli spoločnosti zaradené do vzorky.

(47)

To, že zisky skutočne dosiahnuté spoločnosťami zaradenými do vzorky neboli použité na stanovenie ziskového rozpätia pre každého z týchto výrobcov podľa článku 2 ods. 6 základného nariadenia, nebráni Komisii, aby použila tieto údaje na stanovenie obmedzenia zisku podľa článku 2 ods. 6 písm. c). Vyplýva to z formulácie poroty v správe týkajúcej sa Indonézie v bode 7.65, kde porota nesúhlasí s tvrdením, že „bežne dosahovaný zisk“ v článku 2.2.2 bode iii) antidumpingovej dohody, znamená, že prešetrovateľ môže ignorovať zisk dosiahnutý z predaja, ktorý sa považuje za nezlučiteľný s bežnou obchodnou praxou. Jeden indonézsky vyvážajúci výrobca, spoločnosť PT Cermerlang Energi Perkasa, vo svojom podaní takisto tvrdil, že na základe správy týkajúcej sa Indonézie nemôže Komisia pri výpočte obmedzenia zisku ignorovať zisk týkajúci sa predaja bionafty na domácom trhu v Indonézii na základe toho, že tento predaj sa nepovažuje za realizovaný v bežnom obchode.

(48)

V nadväznosti na tento úzky výklad kategórie výrobkov, bionafty, Komisia vypočítala obmedzenie zisku pre individuálneho výrobcu použitím výšky zisku dosiahnutého ostatnými prešetrovanými výrobcami. Napríklad na výpočet výšky zisku pre indonézskeho výrobcu, spoločnosti Wilmar, sa použil vážený priemer ziskov dosiahnutých inými prešetrovanými a overenými indonézskymi výrobcami, spoločnosťami P.T. Ciliandra, P.T. Musim Mas a P.T. Pelita. Naopak, v prípade spoločnosti P.T. Ciliandra sa použil vážený priemer ziskov dosiahnutých spoločnosťami Wilmar, P.T. Musim Mas a P.T. Pelita. Rovnaká metodika sa použila na výpočet obmedzenia zisku pre prešetrovaných a overených argentínskych výrobcov.

(49)

Druhý súbor údajov obsahuje údaje o iných výrobcoch než o prešetrovaných výrobcoch, ktoré boli Komisii poskytnuté počas pôvodného prešetrovania. Jeden z prešetrovaných indonézskych výrobcov predložil v tom čase údaje od prepojenej spoločnosti o predaji zmesi bionafty a minerálnej nafty, ako aj o predaji motorovej nafty a lodného vykurovacieho oleja (ďalej len „iné palivá“). Zaznamenané ziskové rozpätie súvisiace s týmto predajom predstavovalo 10,2 %. Ak by sa toto ziskové rozpätie použilo ako obmedzenie zisku, jeho výsledkom by pravdepodobne boli žiadne alebo de minimis dumpingové rozpätia pre všetky spoločnosti v Indonézii. Tieto neoverené údaje však boli poskytnuté iba v prípade jedného výrobcu v Indonézii a podobné údaje od iných výrobcov v Indonézii alebo Argentíne neboli Komisii sprístupnené. Keďže teda dostupné údaje nemožno uplatniť konzistentne na obidve krajiny, Komisia usúdila, že na stanovenie obmedzenia zisku je nevhodné použiť údaje len od jedného výrobcu v jednej krajine. Okrem toho v lehote, ktorú mala Komisia k dispozícii po opätovnom začatí prešetrovania, nebolo možné overiť správnosť poskytnutých údajov a podkladové výpočty. V každom prípade, keďže, ako sa uvádza v odôvodnení 62, sa zistilo, že výška dumpingu pre krajinu ako celok je de minimis, a preto je prešetrovanie ukončené pre všetky spoločnosti, Komisia nepovažovala za potrebné použiť na účely stanovenia obmedzenia zisku neoverené oznámené údaje o zisku z predaja zmesí bionafty a minerálnej nafty. Komisia považovala za vhodnejšie spoliehať sa radšej na údaje, ktoré boli poskytnuté a overené počas pôvodného prešetrovania.

(50)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia z Indonézie, spoločnosti Wilmar a PT Pelita Agung Agrindustri, ako aj indonézske orgány tvrdili, že diskrečnú právomoc Komisie pri výbere údajov na stanovenie obmedzenia zisku obmedzujú zistenia poroty v správe týkajúcej sa Indonézie. Po poskytnutí informácií spoločnosť Wilmar uvedený bod zopakovala. Podľa týchto zainteresovaných strán musí Komisia použiť buď výšky zisku z predaja zmesí bionafty a minerálnej nafty, alebo zisky dosiahnuté z predaja motorovej nafty a lodného vykurovacieho oleja. V správe týkajúcej sa Indonézie však nie je nič, čo by neumožňovalo Komisii použiť iné dostupné relevantné údaje. Porota v bode 7.70 uvádza, že „orgány EÚ mohli tento predaj zohľadniť na stanovenie obmedzenia zisku“ a v bode 7.72, že „orgány EÚ mali zvážiť predaj motorovej nafty a lodného vykurovacieho oleja zo strany [***] na stanovenie obmedzenia zisku“. Použitie slov „mohli“ a „mali“ porotou v správe týkajúcej sa Indonézie naznačuje, že porota sa domnieva, že Komisia mala zvážiť, či by sa tieto údaje mohli použiť na stanovenie obmedzenia zisku alebo nie, namiesto toho, aby sa uvedené informácie nezohľadnili na základe nesprávneho výkladu výrazu „bežne dosahovaný zisk“. Zváženie tohto predaja sa teraz vykonalo v odôvodnení 49 a použitie tohto konkrétneho predaja sa nepovažovalo za vhodné ani za potrebné.

(51)

EBB vo svojich podaniach poskytla alternatívny súbor údajov, ktorý by Komisia mohla použiť na výpočet obmedzenia zisku. Tieto údaje sa týkali troch spoločností, ktoré nevyrábali ani nepredávali dotknutý výrobok v jednej z prešetrovaných krajín počas obdobia prešetrovania. Na základe verejne dostupných informácií a informácií poskytnutých dvomi vyvážajúcimi výrobcami v Indonézii sa ukázalo, že ani jedna z troch spoločností nemá sídlo v Indonézii, ale namiesto toho v Malajzii a Singapure. Údaje, ktoré poskytla EBB, boli súhrnné údaje získané z výročných správ a/alebo oznámenia výsledkov príslušných spoločností a predstavujú ziskové rozpätia pre prípadnú širokú škálu výrobkov a prepojených spoločností.

(52)

Komisia nesúhlasila s tým, že tieto údaje sú vhodné na stanovenie obmedzenia zisku. K hlavným výrobkom týchto spoločností patrí palmový olej a výrobky, ako sú mastné kyseliny, glycerín, hnojivá, cukor a melasa, stearín, kakaové maslo alebo oleochemické látky. Niektoré spoločnosti takisto poskytujú neprepojené služby, ako napríklad prevádzku obytných budov, správu pokladnice alebo údržbu železničných tratí. Výrobky týchto spoločností nemožno považovať za výrobky patriace do rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov ako dotknutý výrobok, bionafta. Platí to najmä pre palmový olej, keďže ide o surovinu používanú ako hlavný vstup pri výrobe bionafty. Komisia sa domnieva, že zahrnutie tohto výrobku do rovnakej všeobecnej kategórie ako bionafta by znamenalo príliš široký výklad uvedenej kategórie. Komisia preto zamietla použitie navrhovaných údajov.

(53)

V nedávno ukončenom antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu bionafty z Indonézie do Spojených štátov vypočítali orgány USA ziskové rozpätie vo výške 6,15 % (19). Komisia preskúmala, či by sa tieto údaje mohli použiť ako obmedzenie zisku. Keďže boli odvodené z finančných výkazov výrobcu so sídlom v Nemecku, nemohla použiť ani tieto údaje.

(54)

Dospelo sa k záveru, že metodika uvedená v odôvodneniach 46 až 48 sa riadi logikou článku 2.2.2 bodu iii) antidumpingovej dohody a používajú sa pri nej údaje, ktoré sú Komisii známe a dostupné v spise, bez potreby ďalšieho prešetrovania. Preto sa usudzuje, že táto metodika je v tomto prípade najvhodnejšia.

(55)

Použitie tejto metodiky prináša nasledujúce výsledky. Pokiaľ ide o Argentínu, všetci zapojení výrobcovia mali skutočné ziskové rozpätie vyššie ako 15 %, ktoré sa použilo v pôvodnom prešetrovaní, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 39 a 40. Vážený priemer akejkoľvek kombinácie týchto ziskových rozpätí by tak vždy priniesol aj obmedzenie zisku nad 15 %. Znamená to, že ziskové rozpätie vo výške 15 %, ktoré bolo stanovené v pôvodnom prešetrovaní, je nižšie ako jednotlivé obmedzenia zisku, a je preto ziskovým rozpätím, ktoré sa má použiť na výpočet dumpingových rozpätí.

(56)

Pokiaľ ide o Indonéziu, ziskové rozpätia skutočne dosiahnuté prešetrovanými výrobcami boli takisto vyššie ako 15 % pre všetkých, s výnimkou jednej spoločnosti. Keďže sa na výpočet jednotlivých obmedzení zisku používa vážený priemer, výsledkom tohto ziskového rozpätia nižšieho ako 15 % sú obmedzenia zisku pre niektorých výrobcov, ktoré sú nižšie ako 15 %, a preto si vyžadujú úpravu niektorých ziskových rozpätí použitých na výpočet dumpingových rozpätí smerom nadol. V prípade jednej spoločnosti bolo obmedzenie zisku vyššie ako 15 %, čo znamená, že ziskové rozpätie vo výške 15 % sa má naďalej používať. Ostatné tri spoločnosti majú obmedzenia zisku vo výške menej ako 15 %, čo znamená, že ziskové rozpätia použité na výpočet normálnej hodnoty nemôžu byť vyššie ako uvedené obmedzenie. Použitie metodiky vedie k týmto výsledkom:

Tabuľka 1

Spoločnosť	Ziskové rozpätie
P.T. Ciliandra Perkasa, Jakarta	15 %
P.T. Musim Mas, Medan	12,87 %
P.T. Pelita Agung Agrindustri, Medan	14,42 %
P.T Wilmar Bioenergi Indonesia, Medan; P.T. Wilmar Nabati Indonesia, Medan	14,42 %

4.3. Dvojité započítanie

(57)

Porota vo svojej správe týkajúcej sa Indonézie zistila, že EÚ nevytvorila vývoznú cenu jedného indonézskeho vyvážajúceho výrobcu, spoločnosti P.T. Musim Mas, na základe ceny, za ktorú bola dovážaná bionafta vyrábaná spoločnosťou P.T. Musim Mas prvýkrát ďalej predaná nezávislým kupujúcim v EÚ, ako sa to vyžaduje podľa článku 2.3 antidumpingovej dohody.

(58)

Na účely dodržiavania povinných cieľov EÚ týkajúcich sa miešania bionafty môže byť určitý typ bionafty (bionafta na báze destilátu z palmových mastných kyselín) „započítaný dvakrát“. Výrobcovia zmesí v EÚ musia z tohto dôvodu používať len polovicu tohto typu bionafty, aby spĺňali povinné ciele EÚ týkajúce sa miešania bionafty. Keďže tento typ bionafty je pre zákazníkov cennejší, výrobca tejto bionafty môže klientovi účtovať príplatok. V tomto konkrétnom prípade sa otázka dvojitého započítania týka niektorých vývozov spoločnosti P.T. Musim Mas klientom v Taliansku. Tento príplatok EÚ nezohľadnila v pôvodnom prešetrovaní pri zostavovaní vývoznej ceny bionafty.

(59)	Na základe zistenia WTO, že EÚ nesprávne nezohľadnila tento príplatok, ktorý zaplatili zákazníci v Taliansku, Komisia opätovne posúdila svoje výpočty a zodpovedajúcim spôsobom upravila vývoznú cenu pre spoločnosť P.T. Musim Mas.

4.4. Prepočítané dumpingových rozpätí

(60)

Revidované colné sadzby pre všetkých indonézskych a argentínskych vývozcov na základe rozsudkov Všeobecného súdu EÚ, ako aj zistení a odporúčaní v správach týkajúcich sa Indonézie a Argentíny, vyjadrené v cene CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Tabuľka 2

Krajina	Spoločnosť	Dumpingové rozpätie
Indonézia	P.T. Ciliandra Perkasa, Jakarta	– 4,0 %
	P.T. Musim Mas, Medan	– 4,7 %
	P.T. Pelita Agung Agrindustri, Medan	4,4 %
	P.T Wilmar Bioenergi Indonesia, Medan; P.T. Wilmar Nabati Indonesia, Medan	6,2 %
Argentína	Louis Dreyfus Commodities S.A., Buenos Aires	4,5 %
	Molinos Agro SA, Buenos Aires; Oleaginosa Moreno Hermanos SACIFI y A, Bahia Blanca; Vicentin SAIC, Avellaneda	6,6 %
	Aceitera General Deheza SA, General Deheza; Bunge Argentina SA, Buenos Aires	8,1 %

(61)	Vzhľadom na vysoké záporné dumpingové rozpätia pre dve zo štyroch indonézskych spoločností zaradených do vzorky Komisia overila, či vážené priemerné celoštátne dumpingové rozpätie zohľadňujúce záporné rozpätia bolo vyššie ako de minimis stanovené v článku 9 ods. 3 základného nariadenia.

(62)	Výška dumpingu v indonézskej vzorke, vyjadrená ako percentuálny podiel hodnoty CIF vývozu vzorky, bola 1,6 %, t. j. pod hranicou 2 % de minimis.

(63)	Vzhľadom na celoštátne dumpingové rozpätie de minimis by sa prešetrovanie, pokiaľ ide o dovoz bionafty z Indonézie, malo ukončiť bez opatrení.

5. REVIDOVANÉ ZISTENIA O UJME ZALOŽENÉ NA SPRÁVACH

(64)	V správach týkajúcich sa Argentíny sa okrem iného zistilo, že EÚ konala v rozpore s článkami 3.1 a 3.4 antidumpingovej dohody pri svojom preskúmaní vplyvu dumpingového dovozu na domáce výrobné odvetvie, pokiaľ ide o preskúmanie týkajúce sa výrobnej kapacity a využitia kapacity.

(65)

V pozmeňujúcom nariadení, ktoré bolo prijaté v nadväznosti na správy týkajúce sa Argentíny, sa táto otázka riešila v odôvodneniach 87 až 123 (20). Ani rozsudky Všeobecného súdu, ani správy týkajúce sa Indonézie neobsahujú žiadne zistenia, ktoré by si vyžadovali opätovné posúdenie tejto analýzy, ktorá je preto naďalej v platnosti.

(66)

Počas pôvodného prešetrovania sa považovalo za vhodné vykonať súhrnné vyhodnotenie dovozu z Argentíny a Indonézie, keďže v tom čase boli splnené podmienky stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Závery týkajúce sa ujmy a príčinnej súvislosti boli preto založené na kombinovanom účinku dovozu bionafty z oboch krajín. Tieto podmienky však už nie sú splnené, keďže sa zistilo, že celoštátna úroveň dumpingu pre Indonéziu bola nižšia ako úroveň de minimis 2 %.

(67)	Je preto potrebné určiť, či by výsledkom analýzy príčinných súvislostí obmedzenej na dumpingový dovoz bionafty z Argentíny bol záver o príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.1. Zistenia o ujme

(68)	Pokiaľ ide o Argentínu, na metodiku, ktorá je základom analýzy ujmy vykonanej v konečnom nariadení, nemajú vplyv zistenia rozsudkov Súdneho dvora ani správy týkajúce sa Indonézie. V platnosti preto zostávajú relevantné zistenia konečného nariadenia.

(69)

Celková výroba v Únii bola počas posudzovaného obdobia približne 9 052 871 ton a spotreba bionafty v Únii sa zvýšila o 5 %. Objem dovozu z Argentíny sa počas posudzovaného obdobia zvýšil celkovo o 41 % a podiel na trhu sa počas rovnakého obdobia zvýšil zo 7,7 % na 10,8 %. Hoci dovozné ceny bionafty z Argentíny vzrástli počas posudzovaného obdobia, počas toho istého obdobia boli stále nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Rozdiel medzi cenami z Argentíny a cenami v Únii, vyjadrený ako percento váženej priemernej ceny výrobného odvetvia Únie zo závodu, t. j. rozpätie podhodnotenia ceny, sa pohybovalo od 4,5 % do 9,1 %. Hoci ziskovosť výrobného odvetvia Únie dosiahla v roku 2009 3,5 %, následne sa prepadla do straty a v pôvodnom období prešetrovania dosiahla – 3,5 % (od 1. júla 2011 do 30. júna 2012).

(70)

Z analýzy v konečnom nariadení vyplýva, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 5 základného nariadenia. Zatiaľ čo spotreba sa zvýšila, výrobné odvetvie Únie stratilo podiel na trhu a ziskovosť. Dovoz zároveň získal podiel na trhu a podhodnotil ceny výrobcov z Únie.

5.2. Revidované zistenia týkajúce sa príčinnej súvislosti

(71)

Ako bolo vysvetlené v bode 5.1, zistilo sa, že všetok dovoz z Argentíny do Únie bol počas obdobia prešetrovania dumpingový. Zo zistení konečného nariadenia takisto vyplýva, že dumpingový dovoz za nízke ceny z Argentíny významne vzrástol z hľadiska objemu (41 % počas príslušného obdobia), čo viedlo k zvýšeniu podielu na trhu o 3 percentuálne body do konca príslušného obdobia.

(72)

Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie napriek zvýšeniu spotreby o 5 % stratilo 5,5 percentuálneho bodu podielu na trhu. Hoci priemerné ceny dumpingového dovozu z Argentíny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 54 %, počas toho istého obdobia boli stále výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Ceny dumpingového dovozu boli v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie nižšie, pričom priemerné rozpätie podhodnotenia ceny bolo počas obdobia prešetrovania 8 %.

(73)	Keďže prešetrovanie vo vzťahu k Indonézii bolo ukončené, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 60 až 63, dovoz z Indonézie treba posudzovať samostatne ako ďalší faktor, ktorý mohol takisto spôsobiť ujmu.

(74)

Revidované číselné údaje o dovoze z tretích krajín (vrátane Indonézie) poskytujú tento prehľad:

Tabuľka 3

		2009	2010	2011	OP
Predaj výrobcov z EÚ	Objem predaja (v tonách)	9 454 786	9 607 731	8 488 073	9 294 137
	Index 2009 = 100	100	102	90	98
	Podiel na trhu	84,7 %	83,3 %	76,1 %	79,2 %
	Index 2009 = 100	100	98	90	94
Dovoz z Argentíny	Celkový dovoz (v tonách)	853 589	1 179 285	1 422 142	1 263 230
	Index 2009 = 100	100	138	167	148
	Podiel na trhu	7,7 %	10,2 %	12,7 %	10,8 %
	Index 2009 = 100	100	135	167	141
Dovoz z Indonézie	Celkový dovoz (v tonách)	157 915	495 169	1 087 518	995 663
	Index 2009 = 100	100	314	689	631
	Podiel na trhu	1,4 %	4,3 %	9,7 %	8,5 %
	Index 2009 = 100	100	303	689	600
Ostatné tretie krajiny	Celkový dovoz (v tonách)	699 541	256 327	161 973	175 370
	Index 2009 = 100	100	37	23	25
	Podiel na trhu	6,3 %	2,2 %	1,5 %	1,5 %
	Index 2009 = 100	100	35	23	24

(75)

Po uložení opatrení na dovoz zo Spojených štátov amerických (USA) v roku 2009 a po prešetrovaní obchádzania v súvislosti s dovozom z Kanady v roku 2010 došlo k výraznému zníženiu dovozu z USA, Nórska a Južnej Kórey. Na druhej strane dovoz z Indonézie zvýšil svoj podiel z 1,4 % na 8,5 %, čo predstavovalo zvýšenie o 500 % počas posudzovaného obdobia. Výrobné odvetvie Únie zároveň zaznamenalo zníženie podielu na trhu z 84,7 % na 79,2 %.

(76)

Podobne dovoz z Indonézie vzrástol počas príslušného obdobia viac ako päťnásobne, pričom výrobné odvetvie Únie stratilo odbyt. Pri bližšom pohľade sa javí, že objem predaja dovozu z Indonézie v roku 2010 vzrástol o 214 %. V tom istom roku sa však objem predaja výrobného odvetvia Únie zvýšil o 2 %. Objem predaja výrobného odvetvia Únie prudko klesol až nasledujúci rok, čo sa zhodovalo s ďalším zvýšením dovozu z Indonézie od roku 2010 do roku 2011 o 119 %.

Tabuľka 4

cena za tonu (EUR)	2009	2010	2011	OP
EÚ	797	845	1 096	1 097
Index 2009 = 100	100	106	137	138
Argentína	629	730	964	967
Index 2009 = 100	100	116	153	154
Indonézia	597	725	864	863
Index 2009 = 100	100	121	145	145
Ostatné tretie krajiny (okrem Indonézie)	527	739	1 037	1 061
Index 2009 = 100	100	140	197	201

(77)

Okrem toho boli priemerné ceny dovozu z Indonézie počas celého posudzovaného obdobia oveľa nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie a argentínskeho dovozu. Keďže však existujú určité rozdiely medzi výrobkom z Indonézie a výrobkom na trhu Únie, táto vývozná cena sa musí upraviť tak, aby odrážala konkurenčný vzťah medzi nimi dvoma.

(78)

V odôvodneniach 93 až 97 predbežného nariadenia Komisia vykonala úpravu ceny tým, že zohľadnila rozdiel v cene na trhu Únie medzi predajom bionafty pri medznej teplote filtrovateľnosti (ďalej len „MTF“) 13 (čo odráža indonézsku kvalitu) a predajom bionafty pri MTF 0 (čo odráža kvalitu EÚ). Aj po tejto úprave indonézske vývozné ceny naďalej podhodnocovali ceny Únie o 4 %.

(79)

Porota v správe týkajúcej sa Indonézie však v bodoch 7.158 – 159 zistila, že pri tejto úprave ceny neboli riadne zohľadnené „zložitosti v konkurenčných vzťahoch“ medzi dovážanou indonézskou bionaftou a zmiešaným výrobkom predávaným výrobným odvetvím Únie. Porota neposkytla žiadne presnejšie usmernenia o metodike na meranie tohto vzťahu.

(80)

Komisia poznamenala, že na to, aby sa dospelo k porovnateľnému výrobku EÚ, existuje veľmi široká škála možností zmiešania rôznych typov bionafty s indonézskou bionaftou. Vypočítať údaje o cenách týchto rôznych typov zmesí bionafty počas obdobia prešetrovania preto nie je praktické. Okrem toho sa európski výrobcovia bionafty domnievajú, že pri pôvodnej úprave cien, ktorá viedla k podhodnoteniu o 4 %, bol konkurenčný vzťah náležite zohľadnený. Napokon samotná porota v bode 7.159 uviedla, že zistenie, že dovoz z Indonézie mal významný účinok cenového podhodnotenia na cenu zmiešaného výrobku výrobného odvetvia Únie, sa mohlo stále odôvodniť komplexnejšou analýzou. Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia prešetrovania podhodnotil indonézsky vývoz ceny v EÚ minimálne o 4 %.

(81)

Na účely stanovenia príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie sa v súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia musí preukázať, že dumpingový dovoz spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie, pričom ujma spôsobená inými známymi faktormi sa nepripisuje dumpingovému dovozu. Pojem príčinnej súvislosti sa interpretuje spôsobom, ktorý je zlučiteľný s pravidlami WTO, čo znamená, že treba zistiť, že existuje skutočný a podstatný príčinný vzťah medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou domácemu výrobnému odvetviu (21). V odôvodnení 189 konečného nariadenia sa dospelo k záveru, že nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že vplyv ostatných faktorov posudzovaných jednotlivo alebo kolektívne nebol taký, aby sa ním vyvrátila príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Argentíny a Indonézie spolu a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(82)	Tento záver však musel by takisto zrevidovaný, a to vzhľadom na skutočnosti a zrevidovanú analýzu, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 71 až 80 po obmedzení analýzy iba na dovoz z Argentíny.

(83)

Počas obdobia prešetrovania takmer polovica všetkého dovozu do Únie prichádzala z Indonézie za cenu nižšiu, ako sú ceny Únie aj Argentíny. A čo je dôležitejšie, exponenciálny nárast objemu dovozu z Indonézie, ako aj jeho podiel na trhu významne prispeli k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(84)	Vplyv indonézskeho vývozu sa pridal k ďalším faktorom uvedeným v predbežnom nariadení, medzi ktoré patrí okrem iného nadmerná kapacita výrobného odvetvia Únie a ujma spôsobená vlastným zavinením (odôvodnenia 132 až 140 predbežného nariadenia).

(85)

Komisia na základe toho dospela k záveru, že účinok dovozu bionafty z Indonézie do Únie a ostatné faktory uvedené v predchádzajúcom odôvodnení prispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, do takej miery, že nie je možné stanoviť, že existuje skutočný a podstatný príčinný vzťah medzi dumpingovým dovozom z Argentíny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(86)

EBB po poskytnutí informácií tvrdila, že povaha ujmy spôsobenej inými faktormi vrátane indonézskeho dovozu neoslabuje príčinnú súvislosť medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dovozom z Argentíny. Ďalej tvrdila, že Komisia vo svojej analýze uplatnila nesprávnu normu, údajne založenú na predpoklade, že dumpingový dovoz z Argentíny by mal byť základnou alebo jedinou príčinou značnej ujmy, a nie iba jednou z príčin ujmy. Podľa názoru EBB by bolo postačujúce preukázať, že dovoz z Argentíny mal nepriaznivý vplyv na výrobné odvetvie Únie, bez toho, aby musel byť jediným alebo najdôležitejším faktorom spôsobujúcim ujmu. Vzhľadom na to, že objem dovozu z Argentíny bol v posudzovanom období (2009 až polovica roku 2012) vyšší ako dovoz z Indonézie, a vzhľadom na to, že argentínske podhodnotenie cien výrobného odvetvia Únie o 8 % bolo vyššie ako indonézske podhodnotenie vo výške 4 %, mal dovoz z Argentíny podľa názoru EBB jednoznačne negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, čo je dostatočné na stanovenie príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom z Argentíny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(87)

Komisia v tejto súvislosti najskôr zdôrazňuje, že otázku použitej právnej normy už vysvetlila v odôvodnení 81. V uvedenom odôvodnení sa neuvádza žiadny pojem „základnej“ alebo „hlavnej“ príčiny analýzy príčinnej súvislosti. Právna norma vychádza z článku 3 ods. 6 a článku 3 ods. 7 základného nariadenia, podľa ktorých sa musí preukázať, že dumpingový dovoz spôsobuje ujmu, pričom by sa mali preskúmať aj iné známe faktory, aby sa zabezpečilo, že ujma spôsobená týmito inými faktormi sa nepripisuje dumpingovému dovozu. Po druhé, tvrdenia EEB, že príslušným kritériom by bolo to, či mal dumpingový dovoz „negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie“, nenachádzajú podporu v právnom rámci. V skutočnosti je príslušným právnym kritériom to, či medzi dumpingovým dovozom z Argentíny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, existuje „skutočný a podstatný vzťah“.

(88)

Komisia zastáva názor, že skutočnosti v spise jej neumožňujú dospieť k takémuto záveru. V skutočnosti v roku 2009, keď výrobné odvetvie Únie už čelilo významnému dovozu z Argentíny, ale iba malému množstvu z Indonézie, bola jeho ziskovosť na úrovni 3,5 %. Keď sa indonézsky dovoz podstatne zvýšil, ziskovosť sa stala zápornou a v pôvodnom období prešetrovania bola – 2,5 %. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že dovoz z Indonézie počas uvedeného obdobia vzrástol v podstatne vyššej miere ako dovoz z Argentíny (pozri tabuľku 3 vyššie). Komisia sa preto domnieva, že spoliehanie sa EBB len na porovnanie medzi príslušnými rozpätiami podhodnotenia ceny dovozu z Indonézie (upraveného podľa rozdielov v kvalite) a Argentíny úplne a primerane neodráža vplyv, ktorý mal vývoz každej vyvážajúcej krajiny na situáciu výrobného odvetvia Únie, najmä pokiaľ ide o ziskovosť.

(89)	Komisia dospela k záveru, že nie je možné stanoviť skutočný a podstatný príčinný vzťah medzi dumpingovým dovozom z Argentíny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, vzhľadom na význam iných známych faktorov prispievajúcich k uvedenej ujme.

(90)

Jedna spoločnosť, COFCO Argentina S.A., predložila po uverejnení vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/1578 tvrdenie, že spĺňala všetky tri kritériá týkajúce sa nových vyvážajúcich výrobcov, ktoré sú uvedené v článku 3 konečného nariadenia, a predložila podporné dôkazy. Komisia žiadosť a dôkazy analyzovala. Na základe výsledkov opätovne začatého prešetrovania sa však žiadosť stala diskutabilnou.

6. ZÁVER

(91)

Prešetrovanie by sa malo ukončiť, i) keďže dumpingové rozpätia z Indonézie sú de minimis a ii) vzhľadom na to, že nie je možné stanoviť existenciu skutočného a podstatného príčinného vzťahu medzi dumpingovým dovozom z Argentíny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ako sa vyžaduje podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia. Znamená to, že existujúce opatrenia, ktoré stále platia pre tých vyvážajúcich výrobcov z Argentíny a Indonézie, ktorí úspešne nenapadli antidumpingové opatrenia pred Všeobecným súdom, by sa mali zrušiť. V záujme zrozumiteľnosti a právnej istoty by sa preto malo vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1194/2013 zrušiť.

(92)

Konečné antidumpingové clá zaplatené podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1194/2013 na dovoz bionafty z Argentíny a Indonézie a predbežné clá s konečnou platnosťou vybrané v súlade s článkom 2 uvedeného nariadenia by sa mali vrátiť alebo odpustiť, pokiaľ sa vzťahujú na dovoz bionafty predanej na vývoz do Únie spoločnosťami, ktoré úspešne napadli uvedené nariadenie pred súdom, t. j. argentínskymi vyvážajúcimi výrobcami Unitec Bio SA, Molinos Rio de la Plata SA, Oleaginosa Moreno Hermanos SACIFI y A, Vicentin SAIC, Aceitera General Deheza SA, Bunge Argentina SA, Cargill SACI, Louis Dreyfus Commodities S.A. (LDC Argentina SA) a indonézskymi vyvážajúcimi výrobcami PT Pelita Agung Agrindustri, PT Ciliandra Perkasa, PT Wilmar Bioenergi Indonesia, PT Wilmar Nabati Indonesia, PT Perindustrian dan Perdagangan Musim Semi Mas (PT Musim Mas). O vrátenie alebo odpustenie cla treba požiadať vnútroštátne colné orgány v súlade s platnými colnými predpismi.

(93)

Spoločnosť PT Cermerlang Energi Perkasa po poskytnutí informácií tvrdila, že vrátenie a odpustenie antidumpingových ciel by malo byť dostupné všetkým spoločnostiam, ktorým takéto clá vznikli, a nielen tým spoločnostiam, ktoré úspešne napadli konečné nariadenie pred súdom. Takisto tvrdí, že zrušiť by sa malo nielen vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1194/2013, ale aj vykonávacie nariadenie 2017/1578.

(94)

Po prvé, Komisia pripomenula, že vykonávacím nariadením 2017/1578 sa len zmenilo vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1194/2013. Vzhľadom na zrušenie vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1194/2013 sa akýkoľvek právny účinok pozmeňujúceho nariadenia stáva neplatným. Uvedené nariadenie preto nie je nutné výslovné zrušiť. Po druhé, zrušenie vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 1194/2013 Všeobecným súdom sa vzťahuje len na spoločnosti, ktoré napadli uvedené nariadenie pred súdom. Antidumpingové clá, ktoré boli uložené iným spoločnostiam, boli preto legálne vyberané podľa práva Únie. Keďže v správe WTO o Indonézii sa zistilo, že antidumpingové opatrenia na dovoz z Indonézie by mali byť uvedené do súladu s povinnosťami Únie v súvislosti s WTO, Komisia sa s Indonéziou dohodla, že uvedené zistenia vykonajú do októbra 2018. V súlade so všeobecnými zásadami urovnania v rámci WTO nadobudne takéto vykonávanie účinnosť až od dátumu vykonávania. Komisia preto zamietla tvrdenie, že aj uvedené clá by mali byť vrátené alebo odpustené.

(95)

Vzhľadom na nedávnu judikatúru Súdneho dvora (22) je takisto vhodné poskytnúť sadzbu úrokov z omeškania, ktorá sa má zaplatiť v prípade úhrady konečných ciel, pretože v príslušných platných ustanoveniach týkajúcich sa ciel nie je takáto úroková sadzba stanovená a uplatnenie vnútroštátnych pravidiel by viedlo k neprimeraným narušeniam medzi hospodárskymi subjektmi v závislosti od toho, ktorý členský štát sa zvolí na colné konanie.

7. POSKYTNUTIE INFORMÁCIÍ

(96)	Všetky strany boli informované o zisteniach Komisie a poskytla sa im lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky.

(97)	Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia nevydal stanovisko.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu monoalkylesterov mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, v čistej forme alebo obsiahnutých v zmesi, s pôvodom v Argentíne a Indonézii, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 1516 20 98 (kódy TARIC 1516209821, 1516209829 a 1516209830), ex 1518 00 91 (kódy TARIC 1518009121, 1518009129 a 1518009130), ex 1518 00 95 (kód TARIC 1518009510), ex 1518 00 99 (kódy TARIC 1518009921, 1518009929 a 1518009930), ex 2710 19 43 (kódy TARIC 2710194321, 2710194329 a 2710194330), ex 2710 19 46 (kódy TARIC 2710194621, 2710194629 a 2710194630), ex 2710 19 47 (kódy TARIC 2710194721, 2710194729 a 2710194730), 2710 20 11, 2710 20 15, 2710 20 17, ex 3824 99 92 (kódy TARIC 3824999210, 3824999212 a 3824999220), 3826 00 10 a ex 3826 00 90 (kódy TARIC 3826009011, 3826009019 a 3826009030) (ďalej len „bionafta“) sa týmto ukončuje.

Článok 2

Spoločnosť	Doplnkový kód TARIC
Argentína
Unitec Bio SA, Buenos Aires	C 330
Molinos Agro SA, Buenos Aires	B 784
Oleaginosa Moreno Hermanos SACIFI y A, Bahia Blanca	B 784
Vicentin SAIC, Avellaneda	B 784
Aceitera General Deheza SA, General Deheza	B 782
Bunge Argentina SA, Buenos Aires	B 782
Cargill SACI, Buenos Aires	C 330
Louis Dreyfus Commodities S.A. (LDC Argentina SA), Buenos Aires	B 783
Indonézia
PT Pelita Agung Agrindustri, Medan	B 788
Ciliandra Perkasa, Jakarta	B 786
PT Wilmar Bioenergi Indonesia, Medan	B 789
PT Wilmar Nabati Indonesia, Medan	B 789
PT Perindustrian dan Perdagangan Musim Semi Mas (PT Musim Mas), Medan	B 787

O vrátenie alebo odpustenie cla treba požiadať vnútroštátne colné orgány v súlade s platnými colnými predpismi.

Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla. Sadzbou úrokov z omeškania, ktoré sa majú zaplatiť v prípade vrátenia, z ktorého vyplýva nárok na platbu úrokov z omeškania, je sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie a platná v prvý kalendárny deň mesiaca splatnosti pohľadávky, zvýšená o jeden percentuálny bod.

Článok 3

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1194/2013 sa zrušuje.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. októbra 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2) Ú. v. EÚ L 83, 27.3.2015, s. 6.

(3) Ú. v. EÚ L 141, 28.5.2013, s. 6.

(4) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1194/2013 z 19. novembra 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (Ú. v. EÚ L 315, 26.11.2013, s. 2).

(5) Rozsudky z 15. septembra 2016 vo veci T-80/14, PT Musim Mas/Rada, vo veci T-111/14 Unitec Bio SA/Rada Európskej únie, vo veciach T-112/14 až T-116/14 a T-119/14, Molinos Río de la Plata SA a i./Rada Európskej únie, vo veci T-117/14, Cargill SACI/Rada Európskej únie, vo veci T-118/14, LDC Argentina SA/Rada Európskej Únie, vo veci T-120/14, PT Ciliandra Perkasa/Rada Európskej únie a vo veci T-121/14, PT Pelita Agung Agrindustri/Rada Európskej únie (Ú. v. EÚ C 402, 31.10.2016, s. 28).

(6) Vec T-139/14, PT Wilmar Bioenergi Indonesia a PT Wilmar Nabati Indonesia/Rada Európskej únie (Ú. v. EÚ C 392, 24.10.2016, s. 26).

(7) Argentínski vyvážajúci výrobcovia Unitec Bio SA, Molinos Rio de la Plata SA, Oleaginosa Moreno Hermanos SACIFI y A, Vicentin SAIC, Aceitera General Deheza SA, Bunge Argentina SA, Cargill SACI a Louis Dreyfus Commodities S.A. (LDC Argentina SA) a indonézski vyvážajúci výrobcovia PT Pelita Agung Agrindustri, PT Ciliandra Perkasa, PT Wilmar Bioenergi Indonesia, PT Wilmar Nabati Indonesia a PT Perindustrian dan Perdagangan Musim Semi Mas (PT Musim Mas).

(8) Uznesenia predsedu Súdneho dvora z 15. februára 2018 v spojených veciach C-602/16 P a C-607/16 P až C-609/16 P, a zo 16. februára 2018 vo veciach C-603/16 P až C-606/16 P.

(9) WTO, správa odvolacieho orgánu, AB-2016-4, WT/DS473/AB/R, 6. októbra 2016, a WTO, správa poroty, WT/DS473/R, 29. marca 2016.

(10) WTO, správa poroty, WT/DS480/R, 25. januára 2018.

(11) Oznámenie o začatí preskúmania týkajúceho sa platných antidumpingových opatrení na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii na základe odporúčaní a rozhodnutí prijatých orgánom Svetovej obchodnej organizácie na urovnávanie sporov v spore EÚ – antidumpingové opatrenia uložené na bionaftu (DS473), Ú. v. EÚ C 476, 20.12.2016, s. 3.

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/476 z 11. marca 2015 o opatreniach, ktoré môže prijať Únia na základe správy prijatej orgánom na urovnávanie sporov WTO, ktorá sa týka antidumpingových a vyrovnávacích opatrení, Ú. v. EÚ L 83, 27.3.2015, s. 6.

(13) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1578 z 18. septembra 2017, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1194/2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii, Ú. v. EÚ L 239, 19.9.2017, s. 9.

(14) Oznámenie týkajúce sa rozsudkov Všeobecného súdu z 15. septembra 2016 vo veciach T-80/14, T-111/14 až T-121/14 a T-139/14 v súvislosti s vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1194/2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii, a na základe odporúčaní a rozhodnutí prijatých orgánom Svetovej obchodnej organizácie na urovnávanie sporov v sporoch DS473 a DS480 (spory EÚ – antidumpingové opatrenia uložené na bionaftu) (Ú. v. EÚ C 181, 28.5.2018, s. 5).

(15) Vec C-458/98 P, Industrie des poudres sphériques (IPS)/Rada, Zb. 2000, s. I-08147.

(16) Vec C-256/16, Deichmann SE, ECLI:EU:C:2018:187, bod 87.

(17) Vec C-458/98 P, Industrie des poudres sphériques (IPS)/Rada, Zb. 2000, s. I-08147.

(18) Ú. v. EÚ L 141, 28.5.2013, s. 6.

(19) Ministerstvo obchodu Spojených štátov amerických, prešetrovanie A-560-830, memorandum, „Náklady na výrobu a úpravy výpočtu vytvorenej hodnoty pre konečné stanovenie – Wilmar Trading Pte. Ltd.“, 20. februára 2018.

(20) Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1578 z 18. septembra 2017, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1194/2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (Ú. v. EÚ L 239, 19.9.2017, s. 9).

(21) V súlade s rozhodnutím WTO v EÚ – Vyrovnávacie opatrenia týkajúce sa určitého polyetyléntereftalátu z Pakistanu, v ktorom odvolací orgán rozhodol, že „Kľúčovým cieľom analýzy príčinných súvislostí podľa článku 15.5 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach je, aby prešetrujúci orgán zistil, či existuje „skutočný a podstatný vzťah príčiny a účinku“ medzi subvencovaným dovozom a ujmou spôsobenou domácemu výrobnému odvetviu.“ Správa odvolacieho orgánu, AB-2017-5, WT/DS486/AB/R, 16. mája 2018, bod 5.226.

(22) Rozsudok Súdu z 18. januára 2017, vec C-365/15, Wortmann, EU:C:2017:19, body 35 – 39.

19.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 262/61

ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2018/1575

z 9. augusta 2018

o opatreniach pre určité grécke kasína SA.28973 – C 16/2010 (ex NN 22/2010, ex CP 318/2009) vykonaných Gréckom

[oznámené pod číslom C(2018) 5267]

(Iba grécke znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1),

keďže:

1. POSTUP

(1)

Dňa 8. júla 2009 spoločnosť Consortium Loutraki SA – Club Hotel Loutraki SA (2) (ďalej len „sťažovateľ“ alebo „kasíno Loutraki“) podala sťažnosť Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) týkajúcu sa gréckych právnych predpisov o systéme odvodov zo vstupného do kasín s tvrdením, že tento systém predstavuje štátnu pomoc pre niektorých prevádzkovateľov kasín. V e-maile zo 7. októbra 2009 sťažovateľ uviedol, že nenamieta proti zverejneniu svojej totožnosti. Dňa 14. októbra 2009 sa konalo stretnutie útvarov Komisie a zástupcov sťažovateľa. Listom z 26. októbra 2009 sťažovateľ poskytol ďalšie informácie na podporu svojej sťažnosti.

(2)	Dňa 21. októbra 2009 Komisia postúpila sťažnosť Grécku a požiadala ho o vyjasnenie vznesených otázok. Grécko odpovedalo Komisii 27. novembra 2009.

(3)	Dňa 15. decembra 2009 Komisia postúpila odpoveď Grécka sťažovateľovi. Dňa 29. decembra 2009 sťažovateľ predložil pripomienky k odpovedi Grécka.

(4)	Komisia požiadala Grécko o ďalšie informácie 25. februára, 4. a 23. marca a 13. apríla 2010. Grécko na tieto žiadosti odpovedalo 10. marca a 1. a 21. apríla 2010.

(5)

Rozhodnutím zo 6. júla 2010 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) Komisia informovala Grécko, že začala formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o opatrenie vykonávané Gréckom, konkrétne účtovanie nižšej sadzby dane na vstupné do určitých kasín (ďalej len „opatrenie“). Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (1) a zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky.

(6)	Komisii boli 4. augusta 2010 doručené pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania od dvoch údajných príjemcov opatrenia: kasína Mont Parnès (3) a kasína Thessaloniki (4).

(7)	Komisia dostala pripomienky Grécka k rozhodnutiu o začatí konania 6. októbra 2010. Grécke orgány predložili dodatočné informácie o spornom opatrení 12. októbra 2010.

(8)	Sťažovateľ predložil svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania listami z 8. a 25. októbra 2010.

(9)	Listom z 29. októbra 2010 Komisia gréckym orgánom postúpila pripomienky kasína Mont Parnès a kasína Thessaloniki. Listom zo 6. decembra 2010 grécke orgány predložili svoje stanoviská k pripomienkam tretích strán.

(10)	Dňa 24. mája 2011 Komisia prijala rozhodnutie 2011/716/EÚ (5) (ďalej len „konečné rozhodnutie z roku 2011“), v ktorom dospela k záveru, že opatrenie predstavuje nezlučiteľnú a neoprávnenú štátnu pomoc a nariadila vrátenie pomoci.

(11)

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 3. augusta 2011 Helénska republika podala žalobu o neplatnosť konečného rozhodnutia z roku 2011 (vec T-425/11). Žalobu o neplatnosť podala aj spoločnosť Etaireia Akinon Dimosiou AE (vec T-419/11), kasíno Thessaloniki (vec T-635/11), kasíno Mont Parnès (vec T-14/12) a spoločnosť Athens Resort Casino AE Symmetochon (vec T-36/12), ktorá je akcionárom v spoločnostiach kasíno Thessaloniki a kasíno Mont Parnès.

(12)	Rozsudkom z 11. septembra 2014 vo veci T-425/11, Grécko/Komisia (6) (ďalej len „rozsudok z roku 2014“) Všeobecný súd zrušil konečné rozhodnutie z roku 2011 keďže dospel k záveru, že Komisia nepreukázala existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(13)

Komisia sa 22. novembra 2014 odvolala proti rozsudku z roku 2014. Uznesením z 22. októbra 2015 vo veci C-530/14 P, Komisia/Grécko (7) (ďalej len „uznesenie z roku 2015“) Súdny dvor zamietol odvolanie Komisie a potvrdil rozsudok z roku 2014. V dôsledku toho Všeobecný súd vyhlásil, že žaloby o neplatnosť konečného rozhodnutia z roku 2011 podané spoločnosťou Etaireia Akiniton Dimosiou AE, kasínom Thessaloniki, kasínom Mont Parnès a spoločnosťou Athens Resort Casino AE Symmetochon sa stali bezpredmetnými a nie je potrebné o nich rozhodovať.

(14)	Komisia preto musela opatrenie opätovne preskúmať a prijať nové konečné rozhodnutie.

(15)	Kasíno Loutraki podalo 14. apríla 2017 novú sťažnosť, v ktorej Komisiu požiadalo, aby prijala nové konečné rozhodnutie so záverom, že opatrenie je v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ a je nezlučiteľné s vnútorným trhom, a aby nariadila vrátenie pomoci.

(16)	Komisia 17. novembra 2017 postúpila novú sťažnosť Grécku a vyzvala ho, aby predložilo svoje pripomienky. V odpovedi na žiadosť Grécka o preklady do gréckeho jazyka Komisia 20. decembra 2017 opätovne zaslala dokumenty v gréckom jazyku. Grécko odpovedalo Komisii 26. januára 2018.

2. POSUDZOVANÉ OPATRENIE

2.1. Opatrenie

(17)	Posudzované opatrenie sa týka systému odvodov zo vstupného do kasín v Grécku, ktorý existoval do novembra 2012. V rámci tohto systému sa na vstupné do kasín v Grécku uplatňovala diferencovaná daň na základe toho, či bolo kasíno vo verejnom alebo súkromnom vlastníctve.

(18)

Od roku 1995 sa od všetkých kasín v Grécku vyžaduje, aby od každého zákazníka vyberali vstupné vo výške 15 EUR. Následne sú povinné odviesť 80 % z tejto sumy (12 EUR) gréckemu štátu ako daň zo vstupného. Zvyšných 20 % vstupného (3 EUR) si môžu ponechať, čo sa považuje za odmenu za vystavenie vstupenky a náhradu nákladov.

(19)

Výnimka z výšky vstupného účtovaného kasínami sa v praxi uplatňovala v prípade kasín, ktoré vlastnil štát („verejné kasína“), ako aj v prípade kasína Thessaloniki, ktoré je v súkromnom vlastníctve. Tieto kasína sú povinné vyberať vstupné vo výške 6 EUR od každého zákazníka. Následne sú povinné odviesť 80 % z tejto sumy (4,80 EUR) gréckemu štátu ako daň zo vstupného. Zvyšných 20 % poplatku (1,20 EUR) si môžu ponechať, čo sa považuje za odmenu za vystavenie vstupenky a náhradu nákladov.

(20)

V dôsledku tohto opatrenia súkromné kasína odvedú štátu 12 EUR za jedného zákazníka, zatiaľ čo verejné kasína a kasíno Thessaloniki štátu odvedú 4,80 EUR na jedného zákazníka. V zákone sa takisto kasínam umožňuje poskytnúť zákazníkom bezplatný vstup za určitých okolností. Aj v tomto prípade sú však povinné zaplatiť štátu daň zo vstupného buď vo výške 12 EUR, alebo 4,80 EUR na jedného zákazníka, hoci od neho nevybrali vstupné.

2.2. Relevantné ustanovenia gréckeho práva

(21)

Pred otvorením gréckeho trhu kasín v roku 1994 pôsobili v Grécku iba tri kasína, a to kasíno Mont Parnès, kasíno Corfu a kasíno Rodos. V tom čase boli uvedené kasína verejnými podnikmi a ako štátne kluby ich prevádzkovala grécka národná organizácia pre cestovný ruch (ďalej len „EOT“) (8). Výška vstupného vyberaného týmito kasínami bola stanovená rozhodnutiami generálneho tajomníka EOT (9) na 1 500 GRD (približne 4,50 EUR) alebo 2 000 GRD (približne 6 EUR). Po tom, ako Grécko v roku 2002 prijalo euro, regulovaný poplatok za vstup do verejných kasín sa stanovil vo výške 6 EUR.

(22)

Grécky trh s kasínami bol otvorený v roku 1994 prijatím zákona č. 2206/1994 (10), keď sa šesť nových súkromných kasín pripojilo k trom existujúcim štátnym kasínam. V článku 2 ods. 10 zákona č. 2206/1994 sa stanovilo, že cena vstupeniek do kasín v určitých oblastiach bude stanovená ministerským rozhodnutím, v ktorom sa určí aj percentuálny podiel ceny vstupného, ktorý bude predstavovať príjem gréckeho štátu. Ministerským rozhodnutím (11) zo 16. novembra 1995 (ďalej len „ministerské rozhodnutie z roku 1995“) minister financií stanovil, že od 15. decembra 1995 musia všetci prevádzkovatelia kasín podľa zákona č. 2206/1994 (12) vyberať vstupný poplatok vo výške 5 000 GRD (13) (približne 15 EUR). Podľa ministerského rozhodnutia z roku 1995 sa na podniky kasín ďalej vzťahoval právny záväzok ponechať si 20 % ceny vrátane príslušnej DPH ako odmenu za vydanie vstupenky a náhradu nákladov, pričom zvyšná časť sa považuje za verejné poplatky (14). V ministerskom rozhodnutí z roku 1995 sa stanovilo, že kasína môžu v osobitných prípadoch umožniť bezplatný vstup (15). Dokonca aj v týchto prípadoch museli kasína bez ohľadu na to, že v takýchto prípadoch nevybrali vstupné, odviesť 80 % regulovaného vstupného (16). Podľa ministerského rozhodnutia z roku 1995 sa od kasín vyžaduje mesačná úhrada verejných poplatkov (17). V ministerskom rozhodnutí sa stanovili aj osobitné zľavy na vstupenky platné 15 alebo 30 dní (18). Po prijatí eura v Grécku v roku 2002 sa štandardné regulované vstupné do kasín stanovilo na 15 EUR.

(23)

Hoci prevádzka kasín v Grécku sa vo všeobecnosti riadi zákonom č. 2206/1994 a ministerským rozhodnutím z roku 1995, verejné kasína Mont Parnès, Corfu a Rodos boli vyňaté z uplatňovania uvedeného zákona a rozhodnutia až do udelenia licencie výborom pre kasína. Konkrétne sa v zákone č. 2160/1993 stanovilo, že tieto kasína budú naďalej fungovať ako kluby EOT, a to na základe príslušných ustanovení týkajúcich sa EOT, konkrétne ustanovení zákona č. 1624/1951 (19), vyhlášky č. 4109/1960 (20) a zákona č. 2160/1993 (21). Na kasíno Mont Parnès, kasíno Corfu a kasíno Rodos sa preto naďalej vzťahoval vstupný poplatok vo výške 6 EUR.

(24)

Na druhej strane všetky nové súkromné kasína, ktoré vznikli od prijatia zákona č. 2206/1994, s výnimkou kasína Thessaloniki, vykonali ministerské rozhodnutie z roku 1995 a stanovili cenu vstupného na 15 EUR. Hoci kasíno Thessaloniki bolo založené a získalo licenciu v roku 1995 na základe zákona č. 2206/1994, uplatňovalo znížený poplatok vo výške 6 EUR, ktorý sa do novembra 2012 vzťahoval na štátne kasína, a to na základe zákona č. 2687/1953 (22), v ktorom sa stanovuje, že na podniky založené so zahraničnou investíciou sa majú vzťahovať aspoň také priaznivé podmienky, aké sa uplatňujú na podobné podniky v krajine (23). Na kasíno Thessaloniki sa od vydania licencie v roku 1995 vzťahovala požiadavka odviesť štátu 80 % nominálnej hodnoty vstupeniek (24).

(25)

Podľa Grécka by sa osobitné ustanovenia uplatniteľné na verejné kasína, ktoré existovali pred zákonom č. 2206/1994, mali považovať za výnimky z uplatňovania všeobecných ustanovení uvedeného zákona č. 2206/1994 a ministerského rozhodnutia z roku 1995. Až do dátumu udelenia licencie podľa zákona č. 2206/1994 sa preto neuvažovalo, že by sa ministerské rozhodnutie z roku 1995 vzťahovalo na verejné kasína, a to ani vo vzťahu k štandardnému vstupnému vo výške 15 EUR, ani vo vzťahu k požiadavke odviesť štátu 80 % z tohto vstupného. Keďže v prípade verejných kasín však zostalo vstupné na úrovni 6 EUR na základe už uplatniteľných rozhodnutí EOT, ktoré sa považovali za osobitné výnimky (už existujúce lex specialis), a preto sa na ne nevzťahovali všeobecné ustanovenia zákona č. 2206/1994 a ministerské rozhodnutie z roku 1995, verejné kasína platili len 80 % zo sumy 6 EUR. Rozhodnutia EOT sa za neuplatniteľné považovali v prípade, že kasína po privatizácii už neboli v plnom vlastníctve štátu. Kasína si až po svojej privatizácii začali účtovať bežné vstupné vo výške 15 EUR a začali byť povinné zaplatiť 80 % zo sumy 15 EUR.

(26)

Ďalšia výnimka z uplatňovania všeobecných ustanovení zákona č. 2206/1994 a ministerského rozhodnutia z roku 1995 bola v prospech kasína Mont Parnès po jeho čiastočnej privatizácii podľa zákona č. 3139/2003, v ktorom sa výslovne stanovuje, že cena vstupného do kasína Mont Parnès zostane na úrovni 6 EUR.

(27)

V roku 2000 EOT ako prevádzkovateľa kasína Mont Parnès a kasína Corfu nahradila Ellinika Touristika Akinita AE („ETA“), ktorú v plnom rozsahu vlastní grécky štát. Od konca roku 2000 až do udelenia licencií týmto kasínam podľa zákona č. 2206/1994 v roku 2003 začala ETA (25) na začiatku dobrovoľne a neskôr na základe článku 24 zákona č. 2919/2001 postupne prispôsobovať povinnosti stanovené pre kasína v zákone č. 2206/1994 s cieľom pripraviť prechod obidvoch v minulosti štátom vlastnených kasín na plne privatizované kasína s licenciou. Počas tohto prechodného obdobia uhrádzala ETA štátu 80 % zo vstupeniek vo výške 6 EUR do kasín Mont Parnès a Corfu. Podľa informácií poskytnutých Komisii nebolo vydané žiadne nové ministerské rozhodnutie a kasíno Corfu naďalej vyberalo vstupné vo výške 6 EUR, a to až do svojej privatizácie v auguste 2010 (26), keď začalo účtovať vstupné vo výške 15 EUR.

(28)	V prípade kasína Rodos bola licencia podľa zákona č. 2206/1994 vydaná v roku 1996 (27). Kasíno však naďalej uplatňovalo zníženú cenu vstupného, a to až do roku 1999. Výšku vstupného zvýšilo na 15 EUR až po svojej privatizácii v apríli 1999.

(29)

V novembri 2012 Grécko zaviedlo nový právny predpis (28), ktorým sa stanovuje rovnaká výška regulovaného vstupného vo výške 6 EUR pre všetky kasína, verejné alebo súkromné, pričom povinnosťou všetkých kasín je ponechať si 20 % (1,20 EUR) z ceny vstupného ako poplatok za vydanie vstupenky a previesť štátu každý mesiac zvyšných 80 % (4,80 EUR) ako verejný poplatok. Grécko potvrdilo, že tieto právne predpisy sú v súčasnosti stále platné.

3. DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA

(30)	Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom vyjadrila pochybnosti o tom, či dochádza k diskriminačnému zdaňovaniu v prospech niekoľkých konkrétne určených kasín v Grécku, na ktoré sa vzťahuje výhodnejší režim zdaňovania ako na zvyšné kasína v krajine.

(31)	Podľa názoru Komisie sa sporné opatrenie odchýlilo od všeobecných gréckych právnych predpisov stanovujúcich bežnú mieru vstupných poplatkov do kasín, a tým sa zlepšilo konkurenčné postavenie príjemcov opatrenia.

(32)

Komisia poznamenala, že sporné opatrenie spôsobilo stratu na verejných príjmoch gréckeho štátu a poskytlo výhodu kasínam s nižšími cenami. V reakcii na tvrdenie gréckych orgánov, že priamym príjemcom nižšej ceny vstupeniek je zákazník, Komisia odpovedala, že podpora pre spotrebiteľov môže predstavovať štátnu pomoc podnikom v prípade, že je podmienená používaním konkrétneho tovaru alebo služby od konkrétneho podniku (29).

(33)	Komisia takisto konštatovala, že úroveň zdanenia zrejme nebola stanovená podľa situácie jednotlivých kasín (30), a dospela k predbežnému záveru, že opatrenie je selektívne (31).

(34)

Komisia dospela k záveru, že sporné opatrenie mohlo narušiť hospodársku súťaž medzi kasínami v Grécku, ako aj trhu s nadobúdaním európskych podnikov. Komisia sa vyjadrila, že plne rešpektuje právo členských štátov regulovať hazardné hry na svojom území v súlade s právom Únie, ale nesúhlasí s tým, že by predmetné opatrenie na základe uvedených argumentov nemalo nijaký vplyv na narušenie hospodárskej súťaže alebo obchod medzi členskými štátmi. V tomto odvetví sú prevádzkovateľmi často medzinárodné hotelové skupiny, ktorých rozhodnutie investovať by mohlo byť ovplyvnené týmto opatrením, pričom kasína môžu byť pre turistov atrakciou, ktorá ich priláka na návštevu Grécka. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie mohlo narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (32).

(35)

Komisia dospela k predbežnému záveru, že opatrenie predstavuje neoprávnenú pomoc, keďže ho grécke orgány zaviedli bez predchádzajúceho schválenia Komisiou, a preto sa naň, pokiaľ ide o vymáhanie (33), vzťahovalo ustanovenie článku 15 v tom čase platného procesného nariadenia [nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (34)].

(36)	Komisia nezistila žiadne dôvody, na základe ktorých by sa sporné opatrenie mohlo považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, keďže predstavovalo neoprávnenú prevádzkovú pomoc kasínam, ktoré boli príjemcami opatrenia (35).

(37)	Komisia napokon konštatovala, že ak sa potvrdia jej pochybnosti o tom, že opatrenie zahŕňalo nezlučiteľnú štátnu pomoc, bude musieť podľa článku 14 ods. 1 procesného nariadenia nariadiť Grécku vrátenie pomoci príjemcami, pokiaľ by to nebolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva (36).

4. PRIPOMIENKY GRÉCKA A ZAINTERESOVANÝCH TRETÍCH STRÁN

(38)	Počas formálneho vyšetrovacieho konania boli Komisii doručené pripomienky Grécka, kasína Mont Parnès, kasína Thessaloniki a kasína Loutraki.

4.1. Pripomienky Grécka a kasín Mont Parnès a Thessaloniki

(39)	Pripomienky predložené kasínami Mont Parnès a Thessaloniki (príjemcovia opatrenia), sú v zásade totožné s pripomienkami gréckych orgánov. Ich zhrnutie sa preto predkladá spoločne v rámci tohto oddielu.

(40)	Grécko, ako aj kasína Mont Parnès a Thessaloniki popierajú existenciu štátnej pomoci na základe toho, že štát sa nevzdal žiadneho príjmu, a ak by tomu tak aj bolo, kasína nezískavajú žiadnu výhodu.

(41)	Grécke orgány tvrdia, že cenový rozdiel je iba otázkou cenovej regulácie, keďže vybratá daň predstavuje jednotný podiel z príslušných cien vydaných vstupeniek.

(42)

Podľa gréckych orgánov cieľom stanovenia ceny vstupného a požiadavky odvodu štátu nie je zvýšenie príjmu štátu, ale snaha odradiť osoby s nízkym príjmom od hazardných hier. Skutočnosť, že postup výberu vstupného vytvára aj verejný príjem, nemení povahu tohto kontrolného opatrenia. Podľa gréckych orgánov je preto stanovenie ceny vstupenky pre zákazníkov, ktorí vstupujú do hracích priestorov kasína, zaťažujúcim administratívnym kontrolným opatrením, ktoré však nemá povahu dane a nemožno ho považovať za daňové zaťaženie, ako sa uvádza aj v rozsudku Štátnej rady č. 4027/1998 (najvyššieho správneho súdu Grécka).

(43)

Pokiaľ ide o rozdiely v cenách jednotlivých kasín, podľa Grécka je hospodárska a sociálna situácia jednotlivých kasín rôzna a nemožno ju porovnávať. Grécke orgány tvrdia, že rozdiel medzi poplatkami je opodstatnený z dôvodov verejnej politiky. Tvrdia napríklad, že „okolnosti rozličných kasín sú dostatočným dôvodom a sú plne zlučiteľné s postupom stanovovania rôznych cien vstupeniek do kasín nachádzajúcich sa neďaleko veľkých mestských centier […] a kasín v odľahlých oblastiach […] obývaných zväčša vidieckym obyvateľstvom, ktoré má väčšinou nižší príjem a nižšie vzdelanie, a tak existuje väčšia potreba odrádzať ich od hrania hazardných hier než obyvateľov miest“.

(44)

Pokiaľ ide o pripomienku sťažovateľa (kasíno Loutraki), že cena vstupenky v kasíne Corfu sa po privatizácii v roku 2010 zvýšila zo 6 EUR na 15 EUR, grécke orgány odpovedali, že vzdialená zemepisná poloha ostrova Korfu spôsobuje nekonkurencieschopnosť v porovnaní so všetkými ostatnými gréckymi kasínami (a teda nenarúša hospodársku súťaž). Grécke orgány ďalej tvrdia, že z dôvodu ochrany obyvateľov Korfu je nevyhnutné, aby bola cena vstupeniek odrádzajúca, pretože v dôsledku zmeny prevádzkových podmienok kasína po jeho privatizácii sa určite výrazne zvýši dĺžka jeho otváracích hodín, všeobecný rozsah jeho činnosti, ako aj jeho atraktívnosť.

(45)

Grécke orgány a kasína Mont Parnès a Thessaloniki tvrdia, že aj keby existovala výhoda pre kasína s nižšou cenou (pretože prilákajú viac zákazníkov), potom z rovnakého dôvodu nedochádza k strate štátnych zdrojov. Navyše nie je isté, či by pri vyššom vstupnom údajní príjemcovia opatrenia vytvorili viac príjmu pre štát, a preto je údajná strata príjmov hypotetická. Grécke orgány a kasína Mont Parnès a Thessaloniki poukazujú aj na to, že výhodu nižšej ceny vstupeniek získava zákazník, a podiel ceny, ktorú si ponecháva kasíno, predstavuje vyššiu sumu v kasínach, ktoré si účtujú vstupné vo výške 15 EUR, čo je preto pre nich výhodou.

(46)

Grécke orgány a kasína Mont Parnès a Thessaloniki takisto tvrdia, že neexistuje vplyv na hospodársku súťaž/obchod, keďže všetky kasína pôsobia na miestnom trhu. Spochybňujú možnosť súťaže s inými formami hazardných hier, ktorá sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, a poukazujú na to, že hazardné hry cez internet sú v súčasnosti v Grécku zakázané.

(47)

Grécke orgány a kasína Mont Parnès a Thessaloniki takisto tvrdia, že aj keby sa pripustilo, že znížená výška vstupného vo výške 6 EUR ovplyvnila alebo by mohla ovplyvniť rozhodnutie zahraničnej spoločnosti investovať do kasína v Grécku, táto zahraničná spoločnosť by mohla vždy využiť zákon č. 2687/1953 tak, ako to urobila spoločnosť Hyatt Regency Hotels and Tourism (Solún) S.A. v prípade kasína Thessaloniki.

(48)

Pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľa, že príjemcovia opatrenia môžu poskytnúť bezplatné vstupné, ale odvod vo výške 80 % musia zaplatiť aj v tomto prípade, čo preto zreteľne dokazuje, že opatrenie má charakter pomoci, grécke orgány tvrdia, že tento postup je „výnimočný“, keďže kasína údajne túto výnimku využívajú na poskytnutie bezplatného (zdvorilostného) vstupu najmä VIP osobám alebo slávnym zákazníkom, pričom tento postup je v rozpore s daňovým právom (zákon č. 2238/1994), keďže výdavok na zaplatenie 80 % ceny vstupenky štátu z vlastných zdrojov sa nepovažuje za produktívny výdavok a nemožno ho odpočítať z výnosov spoločnosti (čo by pre spoločnosť, ktorá uplatňuje tento postup, znamenalo značné daňové zaťaženie).

(49)

Grécke orgány a kasína Mont Parnès a Thessaloniki upriamili pozornosť Komisie aj na ďalšie rozdiely medzi kasínami, pokiaľ ide o rozličné daňové a regulačné opatrenia. Tieto rozdiely, ktoré údajne zvýhodňujú kasíno Loutraki („sťažovateľa“), by mali vyvážiť výhody, ktoré príjemcovia opatrenia získali z dôvodu nižšej ceny vstupeniek. Hlavným opatrením, na ktoré sa odvoláva, je skutočnosť, že každé z kasín platí štátu časť ročného hrubého zisku, ale podľa zákona je tento podiel nižší v prípade kasína Loutraki ako v prípade iných kasín. V tejto súvislosti však Komisia v prvom rade poukazuje na to, že ak tieto ďalšie opatrenia uvedené gréckymi orgánmi a kasínami Mont Parnès a Thessaloniki skutočne existujú, môžu predstavovať samostatné opatrenie pomoci v prospech kasína Loutraki, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v platných právnych predpisoch Únie o štátnej pomoci. V každom prípade ide o odlišné opatrenia, ako je posudzované opatrenie, ktoré nie sú predmetom tohto rozhodnutia.

(50)	Grécke orgány a kasína Mont Parnès a Thessaloniki nepredložili nijaké pripomienky týkajúce sa zlučiteľnosti a zákonnosti pomoci.

(51)

V reakcii na nové podanie sťažovateľa zo 14. apríla 2017, a najmä na tvrdenie, že vyššia atraktívnosť kasín, ktoré sú príjemcami opatrenia, v dôsledku nižšieho vstupného a častého poskytovania bezplatných vstupeniek viedla k odchýlke dopytu a k vyššiemu celkovému príjmu, a predstavovala tak výhodu [pozri odôvodnenie (56)], grécke orgány tvrdia, že ani nižšie vstupné, ani bezplatné vstupenky nekorelujú so zvýšením celkových príjmov príslušných kasín.

4.2. Pripomienky kasína Loutraki

(52)

Kasíno Loutraki tvrdí, že opatrenia stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi predstavujú daňovú diskrimináciu v prospech určitých kasín, keďže požiadavka odvodu jednotnej dane vo výške 80 % zo vstupného do kasín štátu sa vzťahuje na rôzne daňové základy, a to na dve rôzne výšky vstupného stanoveného štátom. Výška vstupného do kasín, ktoré sú príjemcami opatrenia, je výrazne nižšia ako pri ostatných kasínach (6 EUR namiesto 15 EUR), čo pre štát znamená stratu príjmov a vzhľadom na narušenie hospodárskej súťaže, ktoré to spôsobuje, predstavuje štátnu pomoc.

(53)

Kasíno Loutraki ďalej tvrdí, že opatrenie nie je objektívne odôvodnené, pretože stanovenie nižších cien vstupného do kasín, ktoré sú príjemcami opatrenia, je v skutočnosti v rozpore so sociálnym cieľom, odôvodnením a charakteristikou určenia ceny vstupného do kasín opísanou v rozsudku gréckej Štátnej rady č. 4027/1998. Podľa kasína Loutraki nemožno opodstatnene tvrdiť, že administratívnu kontrolu a sociálnu ochranu možno dosiahnuť účtovaním rôznych cien vstupeniek – v kasíne Mont Parnès (iba 20 km od centra Atén) je výška vstupného 6 EUR, kým v kasíne Loutraki (približne 85 km od centra Atén) je vstupné 15 EUR, v kasíne Thessaloniki (len 8 km od centra Solúnu) je vstupné 6 EUR, kým v kasíne na Chalkidiki (približne 120 km od centra Solúnu) je vstupné 15 EUR.

(54)

Kasíno Loutraki poznamenáva, že hoci Grécko predtým tvrdilo, že znížená cena vstupného vo výške 6 EUR je odôvodnená osobitnými okolnosťami jednotlivých kasín, ktoré sú príjemcami opatrenia, najmä pokiaľ ide o zemepisnú polohu každého kasína (ktorá určuje určité hospodárske, sociálne, demografické a iné osobitosti), kasíno Corfu po svojej privatizácii v auguste 2010 prešlo na cenu 15 EUR bez akéhokoľvek vysvetlenia, prečo sa prestali uplatňovať uvedené osobitné okolnosti.

(55)

Pokiaľ ide o samostatné opatrenia, na ktoré sa odvolávajú Grécko a kasíno Mont Parnès a ktoré údajne zvýhodňujú kasíno Loutraki (najmä pokiaľ ide o to, že kasíno Loutraki odvádza štátu údajne menšiu časť z ročného hrubého zisku v porovnaní s inými kasínami), kasíno Loutraki tvrdí, že v praxi platí rovnakú sumu ako jeho konkurenti, a to v rámci samostatnej dohody s orgánmi.

(56)

V novom podaní zo 14. apríla 2017 predloženom po zrušení konečného rozhodnutia z roku 2011 Všeobecným súdom kasíno Loutraki zdôrazňuje, že výhoda poskytnutá daným opatrením spočíva vo vyššej atraktívnosti kasín, ktoré sú príjemcami opatrenia, ako aj vo výslednej inflácii ich celkových príjmov. Podľa kasína Loutraki by Komisia mala uznať túto výhodu a prijať nové konečné rozhodnutie, v ktorom by konštatovala, že dotknutým opatrením sa jeho príjemcom poskytla daná výhoda, pričom by zohľadnila všetky informácie predložené gréckymi orgánmi v priebehu konania pred konečným rozhodnutím z roku 2011.

(57)

Okrem toho kasíno Loutraki tvrdí, že kasína, ktoré sú príjemcami opatrenia, často poskytujú bezplatné vstupenky, čo predstavuje nezávislý, tretí prvok poskytnutej výhody. Pokiaľ ide o tento prvok, kasíno Loutraki žiada Komisiu, aby poskytla všetky informácie a dôkazy potrebné na preukázanie toho, že prax poskytovania bezplatného vstupného je spoločná a rozsiahla a presahuje ciele výnimky stanovenej v ministerskom rozhodnutí z roku 1995.

(58)

Kasíno Loutraki tvrdí, že opatrenie spĺňa aj ostatné kritériá štátnej pomoci a nie je zlučiteľné s vnútorným trhom, a preto by Komisia mala prijať nové konečné rozhodnutie, v ktorom by konštatovala, že toto opatrenie bolo zavedené protiprávne v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a nariadila vrátenie tejto výhody.

5. POSÚDENIE OPATRENIA

(59)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Na to, aby sa opatrenie mohlo kategorizovať ako pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia, musia byť splnené všetky podmienky v ňom stanovené. Po prvé, musí ísť o zásah štátu alebo zásah prostredníctvom štátnych zdrojov. Po druhé, zásah môže mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Po tretie, musí poskytovať príjemcovi selektívnu výhodu. Po štvrté, musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže (37).

(60)

Pokiaľ ide o tretiu podmienku stanovenia pomoci, rozlišuje sa medzi podmienkami výhody a selektívnosti, čo znamená, že nie všetky štátne opatrenia poskytujúce výhodu (t. j. zlepšenie čistej finančnej pozície podniku) predstavujú štátnu pomoc, ale len tie, ktoré takúto výhodu poskytujú selektívnym spôsobom určitým podnikom alebo určitým kategóriám podnikov alebo určitým hospodárskym odvetviam (38).

(61)

Výhodou je každá hospodárska výhoda, ktorú by podnik nemohol získať za bežných trhových podmienok, teda bez zásahu štátu (39). Relevantný je len vplyv opatrenia na podnik, nie dôvod ani cieľ zásahu štátu (40). Výhoda je prítomná vždy, keď sa v dôsledku zásahu štátu zlepší finančná situácia podniku za podmienok, ktoré sú odlišné od bežných trhových podmienok. Pri posúdení výhody sa porovná finančná situácia podniku po prijatí opatrenia s jeho finančnou situáciou v prípade, že by sa opatrenie neprijalo (40). Keďže podstatný je len vplyv opatrenia na podnik, nie je dôležité, či je výhoda pre podnik povinná v tom zmysle, že sa jej nemohol vyhnúť alebo ju odmietnuť (41).

(62)

Pri stanovení, či opatrenie poskytuje podniku výhodu (42), je rovnako nepodstatná aj presná forma opatrenia. Z hľadiska pojmu štátna pomoc je relevantné nielen poskytnutie pozitívnych hospodárskych výhod, ale výhodu môže predstavovať aj oslobodenie od hospodárskej záťaže. Takéto oslobodenie od hospodárskej záťaže predstavuje širokú kategóriu zahŕňajúcu akékoľvek zníženie poplatkov, ktoré sú spravidla zahnuté do rozpočtu podniku (43). Patria sem všetky situácie, keď sú hospodárske subjekty oslobodené od nákladov nutne spojených s ich hospodárskou činnosťou (44).

(63)

Všeobecný súd v rozsudku z roku 2014 rozhodol, že diferencované dane na vstupné do verejných a súkromných kasín v Grécku nepredstavujú zníženie dane v prospech verejných kasín, čo by viedlo k vzniku výhody na účely článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Podľa Všeobecného súdu „z predmetného opatrenia vyplýva, že sumy uhrádzané štátu kasínami ako daň zo vstupného sú len podielom zo sumy, ktorú každé kasíno vyberá na vstupnom. Ďalej […] preskúmavané opatrenie nezodpovedná zníženiu daňového základu, keďže sumy uhrádzané každým kasínom sú 80 % podielom z celého vstupného, ktoré bolo skutočne vybraté. Keďže „80 % podiel uhrádzaný štátu všetkými kasínami vypočítaný ako podiel zo sumy, ktorú tieto kasína skutočne vybrali z predaných vstupeniek“ (45), „skutočnosť, že kasína, na ktoré sa uplatňuje vstupné vo výške 6 eur, uhrádzajú štátu prostredníctvom preskúmavaného opatrenia nižšie sumy než kasína, na ktoré sa uplatňuje vstupné vo výške 15 eur, nepostačuje na preukázanie existencie zvýhodnenia kasín patriacich do prvej kategórie.“ (46)

(64)	V uznesení z roku 2015 Súdny dvor uviedol, že: „Všeobecný súd bol oprávnený vychádzať zo skutočnosti, že rozdiel medzi dvoma absolútnymi sumami, ktoré sa majú vrátiť gréckemu štátu, zodpovedá rovnakému percentuálnemu podielu rozdielnych súm prijatých týmito dvoma kategóriami kasín.“ (47)

(65)	Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že predmetným opatrením sa neposkytuje výhoda na účely článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(66)

Pokiaľ ide o prax poskytovania bezplatných vstupeniek, Všeobecný súd v rozsudku z roku 2014 rozhodol, že „kasína, na ktoré sa uplatňuje vstupné vo výške 6 eur“ sú „zvýhodnené v rozsahu, v akom pri výbere rovnakého vstupného (rovnajúceho sa nule) uhrádzajú štátu nižšiu daň ako kasína, na ktoré sa uplatňuje vstupné vo výške 15 eur“ (48). Následne však rozhodol, že vzhľadom na to, že systém vstupného do kasín v Grécku neposkytuje výhodu tým kasínam, ktoré si účtujú vstupné vo výške 6 EUR, systém bezplatného vstupného nemožno považovať za výhodu, ktorá zosilňuje výhodu poskytnutú daným systémom (49). Ďalej rozhodol, že „keďže režim zdanenia vstupného v kasínach neposkytuje, pokiaľ ide o predané vstupenky, výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a keďže predmetný členský štát mohol umožniť vystavenie lístkov na voľný vstup z presných a jasných dôvodov, akými sú akcia alebo spoločenská povinnosť, je dôvodné, aby tento členský štát uložil ako dodatočnú podmienku, aby mu bola uhradená daň, ktorá mu patrí, aj v prípade voľného vstupu.“ (50) Všeobecný súd preto vylúčil existenciu samostatnej a osobitnej výhody vyplývajúcej z praxe poskytovania bezplatnej vstupenky (51).

(67)

V uznesení z roku 2015 Súdny dvor potvrdil, že vzhľadom na to, že: „Všeobecný súd správne rozhodol, že jediný rozdiel medzi sumami vyplatenými štátu za vstupenku neposkytuje výhodu tým kasínam, na ktoré sa vzťahuje vstupné vo výške 6 EUR“, nemôže postup poskytovania bezplatného vstupného posilniť danú výhodu (52).

(68)	Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že opatrením bezplatného vstupného sa neposkytuje výhoda v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(69)

Sťažovateľ napokon tvrdí, že systém vstupného do kasín v Grécku vedie k vyššej atraktívnosti verejných kasín pre zákazníkov v dôsledku nižšieho regulovaného vstupného a vyššieho celkového príjmu (t. j. vytvárania iných zdrojov príjmu, ako sú hazardné hry, ubytovanie, barové a reštauračné služby) z ďalších zákazníkov, ktorých prilákalo nižšie vstupné. S ohľadom na to, že systém vstupného do kasín v Grécku sám osebe neposkytuje výhodu verejným kasínam, takisto ako v prípade bezplatného vstupného nemožno za výhodu považovať ani zvýšenú atraktívnosť či zvýšený výnos plynúci z dodatočných zákazníkov. V každom prípade, aj keby sa preukázala existencia takejto výhody, pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ môžu predstavovať iba výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo zo štátnych zdrojov (53). Podľa Súdneho dvora negatívny nepriamy účinok na príjmy štátu vyplývajúci z regulačných opatrení nepredstavuje presun štátnych zdrojov, ak je inherentnou črtou opatrenia (54). Napríklad vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa stanovuje minimálna cena určitého tovaru, nezahŕňajú presun štátnych zdrojov (55). Keďže diferencovaná daň odvádzaná verejnými a súkromnými kasínami predstavuje stratu pre štát, zo samotnej skutočnosti, že verejné kasína mohli účtovať nižšie vstupné než súkromné kasína nevyplýva strata štátnych zdrojov. Komisia preto dospela k záveru, že ak by sa aj preukázala existencia výhody, ktorú uvádzal sťažovateľ, táto výhoda sa neposkytuje zo štátnych zdrojov v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(70)	Pri klasifikácii opatrenia ako štátnej pomoci musia byť splnené všetky štyri kumulatívne podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto nie je potrebné skúmať, či sú v tomto prípade splnené ostatné podmienky.

6. ZÁVER

(71)	Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že systém odvodov zo vstupného do kasín v Grécku, ktorý existoval do novembra 2012, nepredstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Systém odvodov zo vstupného do kasín v Grécku, ktorý existoval do novembra 2012, nepredstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Helénskej republike.

V Bruseli 9. augusta 2018

Za Komisiu

Margrethe VESTAGER

členka Komisie

(1) Ú. v. EÚ C 235, 31.8.2010, s. 3.

(2) Consortium – Loutraki S.A. – Club Hotel Casino Loutraki S.A. (Κοινοπραξια Δ.Α.Ε.Τ. – Λουτρακι Α.Ε. – Κλαμπ Οτελ Λουτρακι Α.Ε.), Voukourestiou 11, Akti Poseidonos 48, Loutraki, Atény 10671, Grécko.

(3) Elliniko Kasino Parnithas A.E., Agiou Konstantinou 49, 15124 Marousi Attikis, Grécko.

(4) Regency Entertainment Pochgionki kai Touristiki A.E., Agiou Konstantinou 49, 15124 Marousi Attikis, Grécko a 13. km Thessaloniki-Polygyrou, 55103 Solún, Grécko.

(5) Rozhodnutie Komisie 2011/716/EÚ z 24. mája 2011 o štátnej pomoci C 16/10 (ex NN 22/10, ex CP 318/09) poskytnutej Helénskou republikou niektorým gréckym kasínam (Ú. v. EÚ L 285, 1.11.2011, s. 25).

(6) Rozsudok Všeobecného súdu z 11. septembra 2014, Helénska republika/Európska komisia, vec T-425/11, ECLI:EU:T:2014:768.

(7) Uznesenie Súdneho dvora z 22. októbra 2015, Európska komisia/Helénska republika, vec C-530/14 P, ECLI:EU:C:2015:727.

(8) Uvedené tri kasína boli prevádzkované ako podniky EOT v zmysle zákona č. 1624/1951, vyhlášky č. 4109/1960 a zákona č. 2160/1993. EOT ako prevádzkovateľa kasín Corfu a Mont Parnès nahradila spoločnosť Elliniki Etaireia Touristikis Anaptyxis (Grécka spoločnosť pre rozvoj cestovného ruchu, ETA), ktorú v plnom rozsahu vlastní grécky štát na základe zákonov č. 2636/1998 a č. 2837/2000, a to až do udelenia licencií uvedeným dvom kasínam na základe zákona č. 3139/2003 (kasíno na ostrove Rodos prevádzkovala EOT až do udelenia licencie v roku 1996).

(9) Konkrétne ide o tieto rozhodnutia generálneho tajomníka EOT (vydané v súlade so zákonom č. 1624/1951 a vyhláškou č. 4109/1960): rozhodnutie EOT 535633 z 21. novembra 1991, ktorým sa cena vstupného do kasína Mont Parnès stanovila na 2 000 GRD, rozhodnutie EOT 508049 z 24. marca 1992, ktorým sa cena vstupného do kasín Corfu a Rodos stanovila na 1 500 GRD, a rozhodnutie EOT 532691 z 24. novembra 1997, ktorým sa cena vstupného do kasína Corfu upravila na 2 000 GRD.

(10) Zákon č. 2206/1994 z 20. apríla 1994 o vytvorení, organizácii, fungovaní a kontrole kasín a iných vecí, Νόμος 2206, Δημοσιεύθηκε ΦΕΚ 62.

(11) Ministerské rozhodnutie zo 16. novembra 1995 Y.A 1128269/1226/0015/ΠΟΛ.1292 – ΦΕΚ 982/B'/1995.

(12) Odsek 1 ministerského rozhodnutia z roku 1995: „Prevádzkovatelia kasín (podľa zákona č. 2206/1994) sú od 15. decembra 1995 povinní vydať každej osobe vstupenku podľa osobitných ustanovení uvedených v nasledujúcich odsekoch.“

(13) Odsek 5 ministerského rozhodnutia z roku 1995: „Jednotlivá cena vstupného pri vstupe do priestorov s ‚hracími automatmi‘ a ‚stolovými hrami‘ je päťtisíc (5 000) GRD.“

(14) V prvom pododseku odseku 7 ministerského rozhodnutia z roku 1995 sa uvádza: „Z celkovej ceny vstupenky si kasíno ako podnikateľský subjekt ponechá 20 % ako poplatok za vystavenie vstupenky a na úhradu výdavkov vrátane splatnej DPH, zvyšok predstavuje poplatok štátu.“

(15) V odseku 6 ministerského rozhodnutia z roku 1995 sa uvádza: „Keď kasíno z dôvodu propagácie alebo sociálneho záväzku neúčtuje osobe vstupné, vydá vstupenku označenú ‚honoris causa/vstup voľný‘ z osobitnej série vstupeniek alebo z osobitného počítadla registračnej pokladne.“

(16) V druhom pododseku odseku 7 ministerského rozhodnutia z roku 1995 sa uvádza: „Pri vstupenkách s označením ‚honoris causa/vstup voľný‘ sa verejné poplatky platia na základe hodnoty vstupeniek v príslušný deň, ako sa stanovuje v odseku 5 tohto rozhodnutia.“

(17) V prvom pododseku odseku 10 ministerského rozhodnutia z roku 1995 sa uvádza: „Verejné poplatky sa zaplatia príslušnému daňovému úradu najneskôr v desiaty deň každého mesiaca, a to predložením vyhlásenia o poplatkoch vybratých v predchádzajúcom mesiaci.“

(18) V prvom a druhom pododseku odseku 8 ministerského rozhodnutia z roku 1995 sa uvádza: „Podľa uvedených odsekov 2 až 7 sa [prevádzkovateľom kasín] povoľuje vydávať dlhodobé vstupenky platné pätnásť alebo tridsať po sebe nasledujúcich dní alebo jeden kalendárny mesiac. Z hodnoty uvedených dlhodobých vstupeniek možno poskytnúť zľavu takto:

a)	Štyridsať percent (40 %) z celkovej hodnoty 15 denných vstupeniek platných pätnásť dní. V prípade, že sa tieto vstupenky vydávajú na dva kalendárne týždne, posledné dva týždne každého mesiaca sa vzťahujú na obdobie od 16. dňa do konca mesiaca.

b)	Päťdesiat percent (50 %) z celkovej hodnoty 30 denných vstupeniek platných 30 dní alebo jeden mesiac.“

(19) Zákon č. 1624/1951 z 8. januára 1951 o ratifikácii, zmene a doplnení zákona č. 1565/1950 o zriadení Helénskej organizácie pre cestovný ruch, Νόμος 1624, Δημοσιεύθηκε στο ΦΕΚ 7.

(20) Vyhláška č. 4109/1960 z 29. septembra 1960, ktorou sa menia a dopĺňajú právne predpisy týkajúce sa Helénskej organizácie pre cestovný ruch a niektoré ďalšie ustanovenia, Νομοθετικό Διάταγμα 4109, Δημοσιεύθηκε στο ΦΕΚ 153.

(21) Zákon č. 2160/1993 z 19. júla 1993 o cestovnom ruchu a iných záležitostiach, Νόμος 2160, Δημοσιεύθηκε στο ΦΕΚ 118.

(22) Zákon č. 2687/1953 z 10. novembra 1953 o investíciách a ochrane zahraničného kapitálu, Νομοθετικό Διάταγμα 2687, Δημοσιεύθηκε στο ΦΕΚ 317.

(23) Výhody vyplývajúce z ustanovení zákona č. 2687/1953 sa na kasíno v Solúne vzťahujú v zmysle prezidentského dekrétu č. 290/1995 (z 9. augusta 1995, ktorým sa schvaľujú zahraničné kapitálové investície spoločnosti Hyatt Regency Hotel and Tourism Enterprise, Προεδρικό Διάταγμα 290, Δημοσιεύθηκε στο ΦΕΚ 163). Na základe neho boli kasínu v Solúne udelené rovnaké podmienky ako kasínam Mont Parnès a Corfu.

(24) Pozri body 16, 17 a 18 rozhodnutia o začatí konania.

(25) Kasíno Mont Parnès prevádzkovala spoločnosť Elliniko Kasino Parnithas A.E. (EKP) založená v roku 2001 ako dcérska spoločnosť ETA, ktorá je plne kontrolovaná gréckym štátom.

(26) Podľa informácií poskytnutých gréckymi orgánmi v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania bolo kasíno Corfu sprivatizované 30. augusta 2010, keď bolo po medzinárodnej výzve na predloženie ponúk celé základné imanie spoločnosti Elliniki Kazino Kerkyras AE (EKK) predané spoločnosti V&T Korfu Ependyseis Casino AE, ktorá bola zriadená víťazným uchádzačom – konzorciom Vivere Entertainment Emporiki & Symmetochon AE – Theros International Gaming Inc. EKK bola založená v roku 2001 ako dcérska spoločnosť ETA.

(27) Na základe ministerského rozhodnutia Τ/633/29.5.1996

(28) Zákon č. 4093/2012, vládny vestník č. I 222 z 12. novembra 2012.

(29) Pozri body 19 až 23 rozhodnSlutia o začatí konania.

(30) Pozri body 26, 27, 28 a 37 rozhodnutia o začatí konania.

(31) Pozri body 24 až 29 rozhodnutia o začatí konania.

(32) Pozri body 30, 31 a 32 rozhodnutia o začatí konania.

(33) Pozri body 34 a 35 rozhodnutia o začatí konania.

(34) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(35) Pozri body 36, 37 a 38 rozhodnutia o začatí konania.

(36) Pozri body 39 a 40 rozhodnutia o začatí konania.

(37) Rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2016, spojené veci C-20/15 P a C-21/15 P, Komisia/World Duty Free Group, ECLI:EU:C:2016:981, bod 53 a tam citovaná judikatúra.

(38) Pozri veci C-20/15 P a C-21/15 P, Komisia/World Duty Free Group, ECLI:EU:C:2016:981, bod 56 a vec C-6/12 P Oy, ECLI:EU:C:2013:525, bod 18.

(39) Rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, ECLI:EU:C:1996:285, bod 60; rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 1999, Španielsko/Komisia, C-342/96, ECLI:EU:T:1999:210, bod 41.

(40) Rozsudok Súdneho dvora z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, C-173/73, ECLI:EU:C:1974:71, bod 13.

(41) Rozhodnutie Komisie 2004/339/ES z 15. októbra 2003 o opatreniach vykonaných Talianskom pre RAI SpA (Ú. v. EÚ L 119, 23.4.2004, s. 1), odôvodnenie 69; stanovisko generálneho advokáta Fennellyho z 26. novembra 1998, Francúzsko/Komisia, C-251/97, ECLI:EU:C:1998:572, bod 26.

(42) Rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans, C-280/00, ECLI:EU:C:2003:415, bod 84.

(43) Rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de España, C-387/92, ECLI:EU:C:1994:100, bod 13; rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, ECLI:EU:C:2000:467, bod 25; rozsudok Súdneho dvora z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C-6/97, ECLI:EU:C:1999:251, bod 15; rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, ECLI:EU:C:2005:130, bod 36.

(44) Rozsudok Súdneho dvora z 20. novembra 2003, GEMO SA, C-126/01, ECLI:EU:C:2003:622, body 28 až 31.

(45) Rozsudok z roku 2014, bod 55.

(46) Tamže, bod 57.

(47) Uznesenie z roku 2015, bod 35.

(48) Rozsudok z roku 2014, bod 76.

(49) Tamže, bod 77.

(50) Tamže, bod 78.

(51) Tamže, bod 80.

(52) Uznesenie z roku 2015, bod 55.

(53) Rozsudok Súdneho dvora z 24. januára 1978, Van Tiggele, 82/77, ECLI:EU:C:1978:10, body 25 a 26, rozsudok Všeobecného súdu z 12. decembra 1996, Air France/Komisia, T-358/94, ECLI:EU:T:1996:194, bod 63.

(54) Vec C-379/98, Preussen Elektra, EU:C:2001:160, bod 62.

(55) Rozsudok Súdneho dvora z 24. januára 1978, Van Tiggele, 82/77, ECLI:EU:C:1978:10, body 25 a 26.

19.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

L 262/71

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2018/1576

z 18. októbra 2018,

ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch

[oznámené pod číslom C(2018) 6961]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri Spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu (1), a najmä na jej článok 9 ods. 4,

so zreteľom na smernicu Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcu sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (2), a najmä na jej článok 10 ods. 4,

so zreteľom na smernicu Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúcu pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (3), a najmä na jej článok 4 ods. 3,

keďže:

(1)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/709/EÚ (4) sa stanovujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch, v ktorých boli potvrdené prípady tejto choroby v populáciách domácich alebo divo žijúcich ošípaných (ďalej len „dotknuté členské štáty“). V prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu sa v častiach I až IV vymedzujú a uvádzajú určité oblasti dotknutých členských štátov rozdelené podľa miery rizika vyplývajúcej z epidemiologickej situácie v súvislosti s danou chorobou. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2014/709/EÚ bola niekoľkokrát zmenená s cieľom zapracovať zmeny epidemiologickej situácie súvisiacej s africkým morom ošípaných v Únii, ktoré je potrebné v uvedenej prílohe zohľadniť. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ bola naposledy zmenená vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2018/1512 (5) po nedávnych výskytoch afrického moru ošípaných v Maďarsku a Poľsku.

(2)

Riziko šírenia afrického moru ošípaných v prípade voľne žijúcej zveri je spojené s prirodzeným pomalým šírením tejto choroby v populáciách divo žijúcich ošípaných, ako aj s rizikami spojenými s ľudskou činnosťou, ako vyplynulo z aktuálneho epidemiologického vývoja tejto choroby v Únii a ako to zdokumentoval Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vo vedeckom stanovisku Pracovnej skupiny pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat uverejnenom 14. júla 2015, v epidemiologických analýzach v rámci vedeckej správy EFSA o africkom more ošípaných v pobaltských štátoch a Poľsku uverejnených 23. marca 2017 a v epidemiologických analýzach v rámci vedeckej správy EFSA o africkom more ošípaných v pobaltských štátoch a Poľsku uverejnených 8. novembra 2017 (6).

(3)

V smernici Rady 2002/60/ES (7) sa stanovujú minimálne opatrenia Únie na kontrolu afrického moru ošípaných. V článku 9 smernice 2002/60/ES sa stanovuje zriadenie ochranných a kontrolných pásiem po úradnom potvrdení diagnózy afrického moru ošípaných na farme a v článkoch 10 a 11 uvedenej smernice sa stanovujú opatrenia, ktoré sa majú prijať v ochranných a kontrolných pásmach s cieľom zabrániť rozšíreniu danej choroby. V článku 15 smernice 2002/60/ES sa stanovujú opatrenia v prípadoch, keď je potvrdený africký mor ošípaných v populácii divo žijúcich ošípaných, vrátane zaradenia fariem na chov ošípaných v definovanej infikovanej oblasti pod úradný dohľad. Nedávne skúsenosti ukázali, že opatreniami stanovenými v smernici 2002/60/ES, najmä čistením a dezinfekciou na infikovaných farmách, sa šírenie danej choroby účinne kontroluje.

(4)

Berúc do úvahy účinnosť opatrení uplatňovaných v dotknutých členských štátoch v súlade so smernicou 2002/60/ES, a najmä opatrení stanovených v jej článku 10 ods. 4 písm. b), článku 10 ods. 5 a článku 15 a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika, pokiaľ ide o africký mor ošípaných, stanovenými v Kódexe zdravia suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat, určité oblasti v Lotyšsku, Litve a Poľsku momentálne uvedené v časti III prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ by sa mali uvádzať v časti II alebo časti I uvedenej prílohy vzhľadom na uplynutie trojmesačnej lehoty po záverečnom čistení a dezinfekcii na infikovaných farmách. Vzhľadom na to, že v časti III prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ sa uvádzajú oblasti, v ktorých sa situácia stále vyvíja, ak nastanú akékoľvek zmeny v oblastiach uvedených v danej časti, osobitná pozornosť sa musí vždy venovať vplyvu na okolité oblasti.

(5)	Okrem toho od prijatia vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2018/1512 došlo k vývoju epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v Únii a zistili sa ďalšie výskyty tejto choroby, ktoré treba zohľadniť v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ.

(6)

V septembri 2018 bol zaznamenaný jeden prípad afrického moru ošípaných v populácii divo žijúcich ošípaných v okrese Tauragė v Litve. Tento prípad afrického moru ošípaných v populácii divo žijúcich ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Táto oblasť Litvy postihnutá africkým morom ošípaných by sa mala uviesť v časti II uvedenej prílohy namiesto jej časti I.

(7)

V októbri 2018 bol zaznamenaný jeden prípad afrického moru ošípaných v populácii divo žijúcich ošípaných v okrese Puławy v Poľsku. Tento prípad afrického moru ošípaných v populácii divo žijúcich ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Táto oblasť Poľska postihnutá africkým morom ošípaných by sa mala uviesť v časti II uvedenej prílohy namiesto jej časti I.

(8)

V októbri 2018 bol zaznamenaný jeden výskyt ohniska afrického moru ošípaných v populácii domácich ošípaných v okrese Teleorman v Rumunsku. Tento výskyt ohniska afrického moru ošípaných v populácii domácich ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Táto oblasť Rumunska postihnutá africkým morom ošípaných by sa mala uviesť v časti II uvedenej prílohy namiesto jej časti I.

(9)

S cieľom zohľadniť aktuálny epidemiologický vývoj afrického moru ošípaných v Únii, ako aj s cieľom proaktívne bojovať proti rizikám spojeným so šírením tejto choroby by sa v prípade Litvy, Lotyšska a Poľska mali vymedziť nové dostatočne veľké oblasti s vysokým rizikom, ktoré by sa mali náležite uviesť v častiach I a II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ, ako aj presun určitých oblastí z časti III do časti I alebo II po uplynutí trojmesačnej lehoty od záverečného čistenia a dezinfekcie na infikovaných farmách. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 18. októbra 2018

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 13.

(2) Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

(3) Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11.

(4) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/709/EÚ z 9. októbra 2014 o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch a o zrušení vykonávacieho rozhodnutia 2014/178/EÚ (Ú. v. EÚ L 295, 11.10.2014, s. 63).

(5) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1512 z 10. októbra 2018, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch (Ú. v. EÚ L 255, 11.10.2018, s. 18).

(6) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2015) 13(7):4163. Vestník EFSA (EFSA Journal) (2017) 15(3):4732. Vestník EFSA (EFSA Journal) (2017) 15(11):5068.

(7) Smernica Rady 2002/60/ES z 27. júna 2002, ktorou sa ustanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných, a ktorá mení a dopĺňa smernicu 92/119/EHS, pokiaľ ide o Teschenovu chorobu a africký mor ošípaných (Ú. v. ES L 192, 20.7.2002, s. 27).

PRÍLOHA

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ sa nahrádza takto:

„

PRÍLOHA

ČASŤ I

1. Česká republika

Tieto oblasti v Českej republike:

—	okres Uherské Hradiště,

—	okres Kroměříž,

—	okres Vsetín,

—

katastrální území obcí v okrese Zlín:

—

Bělov,

—	Biskupice u Luhačovic,

—	Bohuslavice nad Vláří,

—

Brumov,

—

Bylnice,

—

Divnice,

—	Dobrkovice,

—	Dolní Lhota u Luhačovic,

—	Drnovice u Valašských Klobouk,

—	Halenkovice,

—

Haluzice,

—	Hrádek na Vlárské dráze,

—	Hřivínův Újezd,

—	Jestřabí nad Vláří,

—	Kaňovice u Luhačovic,

—

Kelníky,

—	Kladná-Žilín,

—

Kochavec,

—	Komárov u Napajedel,

—

Křekov,

—

Lipina,

—	Lipová u Slavičína,

—	Ludkovice,

—	Luhačovice,

—

Machová,

—	Mirošov u Valašských Klobouk,

—	Mysločovice,

—	Napajedla,

—

Návojná,

—

Nedašov,

—	Nedašova Lhota,

—

Nevšová,

—	Otrokovice,

—	Petrůvka u Slavičína,

—	Pohořelice u Napajedel,

—

Polichno,

—	Popov nad Vláří,

—

Poteč,

—	Pozlovice,

—	Rokytnice u Slavičína,

—

Rudimov,

—

Řetechov,

—

Sazovice,

—

Sidonie,

—

Slavičín,

—

Smolina,

—	Spytihněv,

—	Svatý Štěpán,

—

Šanov,

—

Šarovy,

—	Štítná nad Vláří,

—

Tichov,

—	Tlumačov na Moravě,

—	Valašské Klobouky,

—	Velký Ořechov,

—	Vlachova Lhota,

—	Vlachovice,

—

Vrbětice,

—

Žlutava.

2. Estónsko

Tieto oblasti v Estónsku:

—	Hiiu maakond.

3. Maďarsko

Tieto oblasti v Maďarsku:

—

Borsod-Abaúj-Zemplén megye 650100, 650200, 650300, 650400, 650500, 650600, 650700, 650800, 650900, 651000, 651100, 651200, 651300, 651400, 651500, 651610, 651700, 651801, 651802, 651803, 651900, 652000, 652100, 652200, 652300, 652400, 652500, 652601, 652602, 652603, 652700, 652800, 652900, 653000, 653100, 653200, 653300, 653401, 653403, 653500, 653600, 653700, 653800, 653900, 654000, 654201, 654202, 654301, 654302, 654400, 654501, 654502, 654600, 654700, 654800, 654900, 655000, 655100, 655200, 655300, 655400, 655500, 655600, 655700, 655800, 655901, 655902, 656000, 656100, 656200, 656300, 656400, 656600, 657300, 657400, 657500, 657600, 657700, 657800, 657900, 658000, 658100, 658201, 658202, 658310, 658403, 659100, 659210, 659220, 659300, 659400, 659500, 659601, 659602, 659701, 659800, 659901, 660000, 660100, 660200, 660400, 660501, 660502, 660600 és 660800 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—

Hajdú-Bihar megye 900150, 900250, 900350, 900450, 900550, 900650, 900660, 900670, 900750, 900850, 900860, 900930, 900950, 901050, 901150, 901250, 901260, 901270, 901350, 901560, 901590, 901850, 901950, 902950, 902960, 903050, 903150, 903250, 903350, 903360, 903370, 903450, 904450, 904460, 904550, 904650, 904750, 904760, 905450 és 905550 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—

Heves megye 700150, 700250, 700260, 700350, 700450, 700460, 700550, 700650, 700750, 700850, 702350, 702450, 702550, 702750, 702850, 703350, 703360, 703450, 703550, 703610, 703750, 703850, 703950, 704050, 704150, 704250, 704350, 704450, 704550, 704650, 704750, 704850, 704950, 705050, 705250, 705350, 705510 és 705610 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Jász-Nagykun-Szolnok megye 750150, 750160, 750250, 750260, 750350, 750450, 750460, 750550, 750650, 750750, 750850, 750950 és 750960 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—

Nógrád megye 550120, 550130, 550210, 550710, 550810, 551450, 551460, 551550, 551650, 551710, 552010, 552150, 552250, 552350, 552360, 552450, 552460, 552520, 552550, 552610, 552620, 552710, 552850, 552860, 552950, 552960, 552970, 553050, 553110, 553250, 553260, 553350, 553650, 553750, 553850, 553910 és 554050 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Pest megye 571250, 571350, 571550, 571610, 571750, 571760, 572250, 572350, 572550, 572850, 572950, 573360, 573450, 580050 és 580450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—

Szabolcs-Szatmár-Bereg megye 850650, 850850, 851851, 851852, 851950, 852350, 852450, 852550, 852750, 853560, 853650, 853751, 853850, 853950, 853960, 854050, 854150, 854250, 854350, 855250, 855350, 855450, 855460, 855550, 855650, 855660, 855750, 855850, 855950, 855960, 856012, 856050, 856150, 856260, 857050, 857150, 857350 és 857450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe.

4. Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

—	Aizputes novads,

—	Alsungas novads,

—	Kuldīgas novada Gudenieku, Turlavas un Laidu pagasts,

—	Pāvilostas novada Sakas pagasts un Pāvilostas pilsēta,

—	Priekules novads,

—	Skrundas novada Rudbāržu pagasts,

—	Stopiņu novada daļa, kas atrodas uz rietumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes,

—	Ventspils novada Jūrkalnes pagasts.

5. Litva

Tieto oblasti v Litve:

—	Jurbarko rajono savivaldybė: Smalininkų ir Viešvilės seniūnijos,

—

Kelmės rajono savivaldybė: Kelmės, Kelmės apylinkių, Kražių, Kukečių, Liolių, Pakražančio seniūnijos, Tytyvėnų seniūnijos dalis į vakarus ir šiaurę nuo kelio Nr. 157 ir į vakarus nuo kelio Nr. 2105 ir Tytuvėnų apylinkių seniūnijos dalis į šiaurę nuo kelio Nr. 157 ir į vakarus nuo kelio Nr. 2105, ir Vaiguvos seniūnijos,

—	Mažeikių rajono savivaldybė: Sedos, Šerkšnėnų ir Židikų seniūnijos,

—	Pagėgių savivaldybė,

—	Plungės rajono savivaldybė,

—	Raseinių rajono savivaldybė: Girkalnio ir Kalnūjų seniūnijos dalis į šiaurę nuo kelio Nr A1, Nemakščių, Paliepių, Raseinių, Raseinių miesto ir Viduklės seniūnijos,

—	Rietavo savivaldybė,

—	Šakių rajono savivaldybė: Barzdų, Griškabūdžio, Kriūkų, Kudirkos Naumiesčio, Lekėčių, Lukšių, Sintautų, Slavikų, Sudargo ir Žvirgždaičių seniūnijos,

—	Šilalės rajono savivalybė,

—	Šilutės rajono savivaldybė: Juknaičių, Kintų, Šilutės ir Usėnų seniūnijos,

—	Tauragės rajono savivaldybė: Lauksargių, Skaudvilės, Tauragės, Mažonų, Tauragės miesto ir Žygaičių seniūnijos.

6. Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

—	gmina Stare Juchy w powiecie ełckim,

—	gminy Dubeninki, Gołdap i część gminy Banie Mazurskie położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 650 w powiecie gołdapskim,

—

gmina Pozezdrze i część gminy Węgorzewo położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 biegnącą od południowo-wschodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 650, a następnie na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 650 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 63 do skrzyżowania z drogą biegnącą do miejscowości Przystań i na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Przystań, Pniewo, Kamionek Wielki, Radzieje, Dłużec w powiecie węgorzewskim,

—	gmina Ruciane – Nida i część gminy Pisz położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 58 oraz miasto Pisz w powiecie piskim,

—	gminy Giżycko z miastem Giżycko, Kruklanki, Miłki, Wydminy i Ryn w powiecie giżyckim,

—

gminy Mikołajki, Piecki, część gminy Sorkwity położona na południe od drogi nr 16 i część gminy wiejskiej Mrągowo położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 16 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Mrągowo oraz na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 59 biegnącą od wschodniej granicy gminy do granicy miasta Mrągowo w powiecie mrągowskim,

—	gmina Bisztynek w powiecie bartoszyckim,

—	gminy Dźwierzuty i Świętajno w powiecie szczycieńskim.

—

gminy Orneta, Lubomino, część gminy wiejskiej Lidzbark Warmiński położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 513 biegnącą od wschodniej granicy gminy do wschodniej granicy miasta Lidzbark Warmiński oraz na południowy wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 51 i część gminy Kiwity położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 513 w powiecie lidzbarskim,

—	gminy Elbląg, Godkowo, Gronowo Elbląskie, Markusy, Pasłęk i część gminy Tolkmicko niewymieniona w części II załącznika w powiecie elbląskim oraz strefa wód przybrzeżnych Zalewu Wiślanego i Zatoki Elbląskiej,

—	powiat miejski Elbląg,

—	gminy Biskupiec, Dobre Miasto, Jeziorany i Kolno w powiecie olsztyńskim,

—	gmina Miłakowo w powiecie ostródzkim,

w województwie podlaskim:

—	gminy Brańsk z miastem Brańsk, Rudka i Wyszki w powiecie bielskim,

—	gmina Perlejewo w powiecie siemiatyckim,

—	gminy Kolno z miastem Kolno, Mały Płock i Turośl w powiecie kolneńskim,

—	gmina Poświętne w powiecie białostockim,

—	gminy Kołaki Kościelne, Rutki, Szumowo, część gminy Zambrów położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr S8 i miasto Zambrów w powiecie zambrowskim,

—	gminy Wiżajny i Przerośl w powiecie suwalskim,

—	gminy Kulesze Kościelne, Nowe Piekuty, Szepietowo, Klukowo, Ciechanowiec, Wysokie Mazowieckie z miastem Wysokie Mazowieckie, Czyżew w powiecie wysokomazowieckim,

—	gminy Miastkowo, Nowogród i Zbójna w powiecie łomżyńskim.

w województwie mazowieckim:

—	gminy Ceranów, Kosów Lacki, Sabnie, Sterdyń, część gminy Bielany położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 i część gminy wiejskiej Sokołów Podlaski położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 w powiecie sokołowskim,

—	gminy Grębków, Korytnica, Liw, Łochów, Miedzna, Sadowne, Stoczek, Wierzbno i miasto Węgrów w powiecie węgrowskim,

—	część gminy Kotuń położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Nowa Dąbrówka, Pieróg, Kotuń wzdłuż ulicy Gorzkowskiego i Kolejowej do przejazdu kolejowego łączącego się z ulicą Siedlecką, Broszków, Żuków w powiecie siedleckim,

—	gminy Rzekuń, Troszyn, Lelis, Czerwin i Goworowo w powiecie ostrołęckim,

—	powiat miejski Ostrołęka,

—	powiat ostrowski,

—	gminy Karniewo, Maków Mazowiecki, Rzewnie i Szelków w powiecie makowskim,

—	gmina Krasne w powiecie przasnyskim,

—	gminy Mała Wieś i Wyszogród w powiecie płockim,

—	gminy Ciechanów z miastem Ciechanów, Glinojeck, Gołymin – Ośrodek, Ojrzeń, Opinogóra Górna i Sońsk w powiecie ciechanowskim,

—	gminy Baboszewo, Czerwińsk nad Wisłą, Naruszewo, Płońsk z miastem Płońsk, Sochocin i Załuski w powiecie płońskim,

—	gminy Gzy, Obryte, Zatory, Pułtusk i część gminy Winnica położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Bielany, Winnica i Pokrzywnica w powiecie pułtuskim,

—	gminy Brańszczyk, Długosiodło, Rząśnik, Wyszków, Zabrodzie i część gminy Somianka położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 62 w powiecie wyszkowskim,

—	gminy Jadów, Klembów, Poświętne, Strachówka i Tłuszcz w powiecie wołomińskim,

—

gminy Dobre, Jakubów, Mrozy, Kałuszyn, Stanisławów, część gminy Cegłów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od zachodniej granicy gminy łączącą miejscowości Wiciejów, Mienia, Cegłów i na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Cegłów, Skwarne i Podskwarne biegnącą do wschodniej granicy gminy i część gminy Mińsk Mazowiecki położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Mińsk Mazowiecki i na północ od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy miasta Mińsk Mazowiecki łączącą miejscowości Targówka, Budy Barcząckie do wschodniej granicy gminy w powiecie mińskim,

—	gminy Górzno, Łaskarzew z miastem Łaskarzew, Sobolew, Trojanów, Żelechów i część gminy Miastków Kościelny położona na południe od rzeki Wilga w powiecie garwolińskim,

—	gminy Garbatka Letnisko, Gniewoszów, i Sieciechów w powiecie kozienickim,

—	gminy Baranów i Jaktorów w powiecie grodziskim,

—	powiat żyrardowski,

—	gminy Belsk Duży, Błędów, Goszczyn i Mogielnica w powiecie grójeckim,

—	gminy Białobrzegi, Promna, Stara Błotnica, Wyśmierzyce i część gminy Stromiec położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 48 w powiecie białobrzeskim,

—	gminy Jedlińsk, Jastrzębia i Pionki z miastem Pionki w powiecie radomskim,

—	gminy Iłów, Młodzieszyn, Nowa Sucha, Rybno, Sochaczew z miastem Sochaczew i Teresin w powiecie sochaczewskim,

—	gmina Policzna w powiecie zwoleńskim.

w województwie lubelskim:

—	gminy Jabłonna, Krzczonów, Jastków, Konopnica, Wólka, Głusk i Wojciechów w powiecie lubelskim,

—	gminy Miączyn, Nielisz, Sitno, Skierbieszów, Stary Zamość, Komarów-Osada w powiecie zamojskim,

—	gminy Trzeszczany i Werbkowice w powiecie hrubieszowskim,

—	gminy Jeziorzany i Kock, w powiecie lubartowskim,

—	gminy Adamów i Serokomla w powiecie łukowskim,

—	powiat rycki,

—	gminy Janowiec, i część gminy wiejskiej Puławy położona na zachód od rzeki Wisły w powiecie puławskim,

—	gminy Karczmiska, Poniatowa i Wilków w powiecie opolskim,

—

gminy Mełgiew, Rybczewice, miasto Świdnik i część gminy Piaski położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 17 biegnącą od wschodniej granicy gminy Piaski do skrzyżowania z drogą nr S12 i na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od skrzyżowania dróg nr 17 i nr S12 przez miejscowość Majdan Brzezicki do północnej granicy gminy w powiecie świdnickim;

—	gminy Gorzków, Izbica, Rudnik i Żółkiewka w powiecie krasnostawskim,

—	gminy Bełżec, Jarczów, Lubycza Królewska, Łaszczów, Susiec, Tyszowce i Ulhówek w powiecie tomaszowskim,

—	gminy Łukowa i Obsza w powiecie biłgorajskim,

—	powiat miejski Lublin.

w województwie podkarpackim:

—

gminy Horyniec-Zdrój, Narol, Stary Dzików i Wielkie Oczy i część gminy Oleszyce położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy gminy przez miejscowość Borchów do skrzyżowania z drogą nr 865 w miejscowości Oleszyce, a następnie na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 865 biegnącą w kierunku północno-wschodnim do skrzyżowania z drogą biegnąca w kierunku północno-zachodnim przez miejscowość Lubomierz - na południe od linii wyznaczonej przez tę drogę do skrzyżowania z drogą łączącą miejscowości Uszkowce i Nowy Dzików – na zachód od tej drogi w powiecie lubaczowskim,

—	gminy Laszki i Wiązownica w powiecie jarosławskim.

7. Rumunsko

Tieto oblasti v Rumunsku:

—

Alba county with the following delimitation:

—	North of National Road no. 7

—

Arad county with the following delimitation:

—

In the North side of the line described by following localities:

—

Macea,

—

Șiria,

—

Bârzava,

—	Toc, which is junction with National Road no. 7,

—	North of National Road no. 7,

—	Arges county,

—	Bistrița county,

—	Brașov county,

—	Cluj county,

—	Covasna county,

—	Dolj county,

—	Harghita county,

—

Hunedoara county with the following delimitation:

—

North of the line described by following localities:

—

Brănișca,

—	Deva municipality,

—

Turdaș,

—	Zam and Aurel Vlaicu localities which are at junction with National Road no. 7,

—	North of National Road no. 7,

—	Iasi county,

—	Maramureș county,

—	Neamt county,

—	Vâlcea county.

ČASŤ II

1. Česká republika

Tieto oblasti v Českej republike:

—

katastrální území obcí v okrese Zlín:

—	Bohuslavice u Zlína,

—	Bratřejov u Vizovic,

—	Březnice u Zlína,

—	Březová u Zlína,

—

Březůvky,

—	Dešná u Zlína,

—	Dolní Ves,

—

Doubravy,

—

Držková,

—

Fryšták,

—	Horní Lhota u Luhačovic,

—	Horní Ves u Fryštáku,

—	Hostišová,

—	Hrobice na Moravě,

—

Hvozdná,

—	Chrastěšov,

—	Jaroslavice u Zlína,

—	Jasenná na Moravě,

—	Karlovice u Zlína,

—

Kašava,

—

Klečůvka,

—	Kostelec u Zlína,

—

Kudlov,

—	Kvítkovice u Otrokovic,

—	Lhota u Zlína,

—	Lhotka u Zlína,

—

Lhotsko,

—	Lípa nad Dřevnicí,

—

Loučka I,

—	Loučka II,

—	Louky nad Dřevnicí,

—	Lukov u Zlína,

—	Lukoveček,

—

Lutonina,

—	Lužkovice,

—	Malenovice u Zlína,

—

Mladcová,

—

Neubuz,

—	Oldřichovice u Napajedel,

—

Ostrata,

—	Podhradí u Luhačovic,

—	Podkopná Lhota,

—	Provodov na Moravě,

—

Prštné,

—	Příluky u Zlína,

—

Racková,

—

Raková,

—	Salaš u Zlína,

—	Sehradice,

—

Slopné,

—	Slušovice,

—

Štípa,

—

Tečovice,

—	Trnava u Zlína,

—

Ublo,

—	Újezd u Valašských Klobouk,

—

Velíková,

—	Veselá u Zlína,

—

Vítová,

—

Vizovice,

—

Vlčková,

—

Všemina,

—	Vysoké Pole,

—	Zádveřice,

—

Zlín,

—	Želechovice nad Dřevnicí.

2. Estónsko

Tieto oblasti v Estónsku:

—	Eesti Vabariik (välja arvatud Hiiu maakond).

3. Maďarsko

Tieto oblasti v Maďarsku:

—	Heves megye 700860, 700950, 701050, 701111, 701150, 701250, 701350, 701550, 701560, 701650, 701750, 701850, 701950, 702050, 702150, 702250, 702260, 702950, 703050, 703150, 703250, 703370, 705150 és 705450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—

Szabolcs-Szatmár-Bereg megye 850950, 851050, 851150, 851250, 851350, 851450, 851550, 851560, 851650, 851660, 851751, 851752, 852850, 852860, 852950, 852960, 853050, 853150, 853160, 853250, 853260, 853350, 853360, 853450, 853550, 854450, 854550, 854560, 854650, 854660, 854750, 854850, 854860, 854870, 854950, 855050, 855150, 856250, 856350, 856360, 856450, 856550, 856650, 856750, 856760, 856850, 856950, 857650, valamint 850150, 850250, 850260, 850350, 850450, 850550, 852050, 852150, 852250 és 857550 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Nógrád megye 550110, 550310, 550320, 550450, 550460, 550510, 550610, 550950, 551010, 551150, 551160, 551250, 551350, 551360, 551810 és 551821 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

—	Borsod-Abaúj-Zemplén megye 656701, 656702, 656800, 656900, 657010, 657100, 658401, 658402, 658404, 658500, 658600, 658700, 658801, 658802, 658901, 658902 és 659000 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe.

4. Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

—	Ādažu novads,

—	Aglonas novads,

—	Aizkraukles novads,

—	Aknīstes novads,

—	Alojas novads,

—	Alūksnes novads,

—	Amatas novads,

—	Apes novads,

—	Auces novads,

—	Babītes novads,

—	Baldones novads,

—	Baltinavas novads,

—	Balvu novads,

—	Bauskas novads,

—	Beverīnas novads,

—	Brocēnu novada Blīdenes pagasts, Remtes pagasta daļa uz austrumiem no autoceļa 1154 un P109,

—	Burtnieku novads,

—	Carnikavas novads,

—	Cēsu novads,

—	Cesvaines novads,

—	Ciblas novads,

—	Dagdas novads,

—	Daugavpils novads,

—	Dobeles novads,

—	Dundagas novads,

—	Engures novads,

—	Ērgļu novads,

—	Garkalnes novads,

—	Gulbenes novads,

—	Iecavas novads,

—	Ikšķiles novads,

—	Ilūkstes novads,

—	Inčukalna novads,

—	Jaunjelgavas novads,

—	Jaunpiebalgas novads,

—	Jaunpils novads,

—	Jēkabpils novads,

—	Jelgavas novads,

—	Kandavas novads,

—	Kārsavas novads,

—	Ķeguma novads,

—	Ķekavas novads,

—	Kocēnu novads,

—	Kokneses novads,

—	Krāslavas novads,

—	Krimuldas novads,

—	Krustpils novads,

—	Kuldīgas novada Ēdoles, Īvandes, Padures, Rendas un Kabiles, pagasts, Rumbas pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa P120, Kurmāles pagasta daļa uz rietumiem no autoceļa 1283 un 1290, un uz ziemeļaustrumiem no autoceļa P118, Kuldīgas pilsēta,

—	Lielvārdes novads,

—	Līgatnes novads,

—	Limbažu novads,

—	Līvānu novads,

—	Lubānas novads,

—	Ludzas novads,

—	Madonas novads,

—	Mālpils novads,

—	Mārupes novads,

—	Mazsalacas novads,

—	Mērsraga novads,

—	Naukšēnu novads,

—	Neretas novads,

—	Ogres novads,

—	Olaines novads,

—	Ozolnieku novads,

—	Pārgaujas novads,

—	Pļaviņu novads,

—	Preiļu novads,

—	Priekuļu novads,

—	Raunas novads,

—	republikas pilsēta Daugavpils,

—	republikas pilsēta Jelgava,

—	republikas pilsēta Jēkabpils,

—	republikas pilsēta Jūrmala,

—	republikas pilsēta Rēzekne,

—	republikas pilsēta Valmiera,

—	Rēzeknes novads,

—	Riebiņu novads,

—	Rojas novads,

—	Ropažu novads,

—	Rugāju novads,

—	Rundāles novads,

—	Rūjienas novads,

—	Salacgrīvas novads,

—	Salas novads,

—	Salaspils novads,

—	Saldus novada Novadnieku, Kursīšu, Zvārdes, Šķēdes, Nīgrandes, Jaunauces, Rubas, Vadakstes, un Pampāļu pagasts,

—	Saulkrastu novads,

—	Sējas novads,

—	Siguldas novads,

—	Skrīveru novads,

—	Skrundas novada Nīkrāces, Skrundas un Raņķu pagasts, Skrundas pilsēta,

—	Smiltenes novads,

—	Stopiņu novada daļa, kas atrodas uz austrumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes,

—	Strenču novads,

—	Talsu novads,

—	Tērvetes novads,

—	Tukuma novads,

—	Vaiņodes novads,

—	Valkas novads,

—	Varakļānu novads,

—	Vārkavas novads,

—	Vecpiebalgas novads,

—	Vecumnieku novads,

—	Ventspils novada Ances, Tārgales, Popes, Vārves, Užavas, Piltenes, Puzes, Ziru, Ugāles, Usmas un Zlēku pagasts, Piltenes pilsēta,

—	Viesītes novads,

—	Viļakas novads,

—	Viļānu novads,

—	Zilupes novads.

5. Litva

Tieto oblasti v Litve:

—	Alytaus rajono savivaldybė: Krokialaukio, Miroslavo ir Simno seniūnijos,

—	Anykščių rajono savivaldybė,

—	Biržų miesto savivaldybė,

—	Biržų rajono savivaldybė,

—	Druskininkų savivaldybė,

—	Elektrėnų savivaldybė,

—	Ignalinos rajono savivaldybė,

—	Jonavos rajono savivaldybė,

—	Jurbarko rajono savivaldybė: Eržvilko, Jurbarko miesto ir Jurbarkų seniūnijos,

—	Kaišiadorių miesto savivaldybė,

—	Kaišiadorių rajono savivaldybė: Kaišiadorių apylinkės, Kruonio, Nemaitonių, Palomenės, Pravieniškių, Rumšiškių, Žiežmarių ir Žiežmarių apylinkės seniūnijos,

—	Kalvarijos savivaldybė,

—	Kauno miesto savivaldybė,

—	Kauno rajono savivaldybė,

—	Kazlų Rūdos savivaldybė,

—	Kelmės rajono savivaldybė: Užvenčio ir Šaukėnų seniūnijos,

—	Kėdainių rajono savivaldybė,

—	Kupiškio rajono savivaldybė,

—	Marijampolės savivaldybė: Igliaukos, Gudelių, Liudvinavo, Sasnavos, Šunskų seniūnijos,

—	Molėtų rajono savivaldybė: Alantos, Balninkų, Čiulėnų, Inturkės, Joniškio, Luokesos, Mindūnų, Suginčių, Videniškių seniūnijos,

—	Pakruojo rajono savivaldybė,

—	Panevėžio rajono savivaldybė,

—	Pasvalio rajono savivaldybė,

—	Radviliškio rajono savivaldybė: Aukštelkų seniūnija, Baisogalos seniūnijos dalis į vakarus nuo kelio Nr. 144, Radviliškio, Radviliškio miesto seniūnija, Šeduvos miesto seniūnijos dalis į pietus nuo kelio Nr. A9 ir į vakarus nuo kelio Nr. 3417 ir Tyrulių seniūnija,

—	Prienų miesto savivaldybė,

—	Prienų rajono savivaldybė: Ašmintos, Balbieriškio, Išlaužo, Naujosios Ūtos, Pakuonio, Šilavoto ir Veiverių seniūnijos,

—	Raseinių rajono savivaldybė: Ariogalos, Betygalos, Pagojukų, Šiluvos, Kalnųjų seniūnijos ir Girkalnio seniūnijos dalis į pietus nuo kelio Nr. A1,

—	Rokiškio rajono savivaldybė,

—	Šalčininkų rajono savivaldybė,

—	Šilutės rajono savivaldybė: Rusnės seniūnija,

—	Širvintų rajono savivaldybės: Čiobiškio, Gelvonų, Jauniūnų, Karnavės, Musninkų, Širvintų, Zibalų seniūnijos,

—	Švenčionių rajono savivaldybė,

—	Tauragės rajono savivaldybė: Batakių ir Gaurės seniūnijos,

—	Telšių rajono savivaldybė: Degaičių, Gadūnavo, Luokės, Nevarėnų, Ryškėnų, Telšių miesto, Upynos, Varnių, Viešvėnų ir Žarėnų seniūnijos,

—	Trakų rajono savivaldybė,

—	Ukmergės rajono savivaldybė,

—	Utenos rajono savivaldybė,

—	Varėnos rajono savivaldybė,

—	Vilniaus miesto savivaldybė,

—	Vilniaus rajono savivaldybė: Avižienių, Bezdonių, Buivydžių, Dūkštų, Juodšilių, Kalvelių, Lavoriškių, Maišiagalos, Marijampolio, Medininkų, Mickūnų, Nemenčinės, Nemenčinės miesto, Nemėžio, Pagirių, Riešės, Rudaminos, Rukainių, Sudervės, Sužionių, Šatrininkų, Žujūnų seniūnijos,

—	Vilkaviškio rajono savivaldybė,

—	Visagino savivaldybė,

—	Zarasų rajono savivaldybė.

6. Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

—	gminy Kalinowo, Prostki i gmina wiejska Ełk w powiecie ełckim,

—	gmina Milejewo i część obszaru lądowego gminy Tolkmicko położona na południe od linii brzegowej Zalewu Wiślanego i Zatoki Elbląskiej do granicy z gminą wiejską Elbląg w powiecie elbląskim,

—	powiat olecki,

—	gminy Orzysz, Biała Piska i część gminy Pisz położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 58 w powiecie piskim,

—	gmina Frombork, część gminy wiejskiej Braniewo położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr E28 i S22 i miasto Braniewow powiecie braniewskim,

—

gminy Kętrzyn z miastem Kętrzyn, Reszel i część gminy Korsze położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy łączącą miejscowości Krelikiejmy i Sątoczno i na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Sątoczno, Sajna Wielka biegnącą do skrzyżowania z drogą nr 590 w miejscowości Glitajny, a następnie na wschód od drogi nr 590 do skrzyżowania z drogą nr 592 i na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 592 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 590 w powiecie kętrzyńskim,

—	część gminy wiejskiej Lidzbark Warmiński położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 511 oraz na północny zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 51 i miasto Lidzbark Warmiński w powiecie lidzbarskim,

—

część gminy Sorkwity położona na północ od drogi nr 16 i część gminy wiejskiej Mrągowo położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 16 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Mrągowo oraz na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 59 biegnącą od wschodniej granicy gminy do granicy miasta Mrągowo;

—	w województwie podlaskim:

—	powiat grajewski,

—	powiat moniecki,

—	powiat sejneński,

—	gminy Łomża, Piątnica, Śniadowo, Jedwabne, Przytuły i Wizna w powiecie łomżyńskim,

—	powiat miejski Łomża,

—	gminy Mielnik, Nurzec – Stacja, Grodzisk, Drohiczyn, Dziadkowice, Milejczyce i Siemiatycze z miastem Siemiatycze w powiecie siemiatyckim,

—	powiat hajnowski,

—	gminy Kobylin-Borzymy i Sokoły w powiecie wysokomazowieckim,

—	część gminy Zambrów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr S8 w powiecie zambrowskim,

—	gminy Grabowo i Stawiski w powiecie kolneńskim,

—	gminy Czarna Białostocka, Dobrzyniewo Duże, Gródek, Juchnowiec Kościelny, Łapy, Michałowo, Supraśl, Suraż, Turośń Kościelna, Tykocin, Wasilków, Zabłudów, Zawady i Choroszcz w powiecie białostockim,

—	gminy Boćki, Orla i Bielsk Podlaski z miastem Bielsk Podlaski w powiecie bielskim,

—	gmina Puńsk, część gminy Krasnopol położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 653, część gminy Sejny położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 653 i na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 663 i miasto Sejny w powiecie sejneńskim,

—	gminy Bakałarzewo, Filipów, Jeleniewo, Raczki, Rutka-Tartak, Suwałki i Szypliszki w powiecie suwalskim,

—	powiat miejski Suwałki,

—	powiat augustowski,

—	powiat sokólski,

—	powiat miejski Białystok.

w województwie mazowieckim:

—

gminy Przesmyki, Wodynie, Skórzec i część gminy Mordy położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 698 biegnącą od zachodniej granicy gminy do północno – wschodniej granicy gminy i część gminy Zbuczyn położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północno-wschodniej do południowej granicy gminy i łączącą miejscowości Tarcze, Choja, Zbuczyn, Grodzisk, Dziewule i Smolanka w powiecie siedleckim,

—	gminy Repki, Jabłonna Lacka, część gminy Bielany położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 i część gminy wiejskiej Sokołów Podlaski położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 w powiecie sokołowskim,

—	powiat łosicki,

—	gmina Brochów w powiecie sochaczewskim,

—	powiat nowodworski,

—	gminy Joniec i Nowe Miasto w powiecie płońskim,

—	gminy Pokrzywnica, Świercze i część gminy Winnica położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Bielany, Winnica i Pokrzywnica w powiecie pułtuskim,

—	gminy Dąbrówka, Kobyłka, Marki, Radzymin, Wołomin, Zielonka i Ząbki w powiecie wołomińskim,

—	część gminy Somianka położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 62 w powiecie wyszkowskim,

—

gminy Dębe Wielkie, Halinów, Sulejówek miasto Mińsk Mazowiecki i części gminy Latowicz położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północnej granicy gminy przez miejscowość Stawek do skrzyżowania z drogą nr 802 i na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 802 biegnącą od tego skrzyżowania do wschodniej granicy gminy w powiecie mińskim,

—	gminy Borowie, Wilga i Garwolin z miastem Garwolin, Maciejowice i część gminy Miastków Kościelny położona na północ od rzeki Wilga w powiecie garwolińskim,

—	gminy Celestynów, Józefów, Karczew, Osieck, Otwock, Sobienie Jeziory i Wiązowna w powiecie otwockim

—	powiat warszawski zachodni,

—	powiat legionowski,

—	powiat piaseczyński,

—	powiat pruszkowski,

—	gminy Chynów, Grójec, Jasieniec, Pniewy i Warka w powiecie grójeckim,

—	gminy Milanówek, Grodzisk Mazowiecki, Podkowa Leśna i Żabia Wola w powiecie grodziskim,

—	gminy Grabów nad Pilicą, Magnuszew, Głowaczów, Kozienice w powiecie kozienickim,

—	część gminy Stromiec położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 48 w powiecie białobrzeskim,

—	powiat miejski Warszawa.

w województwie lubelskim:

—

gminy Czemierniki, Kąkolewnica, Komarówka Podlaska, Wohyń, część gminy Borki położona na południowy – wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 19, miasto Radzyń Podlaski, część gminy wiejskiej Radzyń Podlaski położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północno-zachodniej granicy gminy i łącząca miejscowości Brzostówiec i Radowiec do jej przecięcia z granicą miasta Radzyń Podlaski, następnie na wschód od linii stanowiącej granicę miasta Radzyń Podlaski biegnącej do południowej granicy gminy i na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 19 biegnącą od południowo zachodniej granicy gminy do granicy miasta Radzyń Podlaski oraz na południe od południowej granicy miasta Radzyń Podlaski do granicy gminy w powiecie radzyńskim,

—

gminy Stoczek Łukowski z miastem Stoczek Łukowski, Wola Mysłowska, Trzebieszów, część gminy Krzywda położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnąca od północnej granicy gminy w kierunku południowym i łączącą miejscowości Kożuchówka, Krzywda i Adamów, część gminy Stanin położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 807, i część gminy wiejskiej Łuków położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północnej granicy gminy przez miejscowość Wólka Świątkowa do północnej granicy miasta Łuków i na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 806 biegnącą od wschodniej granicy miasta Łuków do wschodniej granicy gminy wiejskiej Łuków i część miasta Łuków położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 biegnącą od północnej granicy miasta Łuków do skrzyżowania z drogą nr 806 i na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 806 biegnącą od tego skrzyżowania do wschodniej granicy miasta Łuków w powiecie łukowskim,

—	gminy Janów Podlaski, Kodeń, Tuczna, Leśna Podlaska, Rossosz, Łomazy, Konstantynów, Piszczac, Rokitno, Biała Podlaska, Zalesie, Terespol z miastem Terespol, Drelów, Międzyrzec Podlaski z miastem Międzyrzec Podlaski w powiecie bialskim,

—	powiat miejski Biała Podlaska,

—	gmina Łęczna i część gminy Spiczyn położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 829 w powiecie łęczyńskim,

—	część gminy Siemień położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 815 i część gminy Milanów położona na zachód od drogi nr 813 w powiecie parczewskim,

—	gminy Niedźwiada, Ostrówek, Abramów, Firlej, Kamionka, Michów i Lubartów z miastem Lubartów, w powiecie lubartowskim,

—	gminy Niemce i Garbów w powiecie lubelskim,

—

część gminy Piaski położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 17 biegnącą od wschodniej granicy gminy Piaski do skrzyżowania z drogą nr S12 i na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od skrzyżowania dróg nr 17 i nr S12 przez miejscowość Majdan Brzezicki do północnej granicy gminy w powiecie świdnickim;

—

gmina Fajsławice, Kraśniczyn, część gminy Krasnystaw położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 17 biegnącą od północno – wschodniej granicy gminy do granicy miasta Krasnystaw, miasto Krasnystaw i część gminy Łopiennik Górny położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 17 w powiecie krasnostawskim,

—	gminy Dołhobyczów, Mircze i część gminy wiejskiej Hrubieszów położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 844 oraz na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 74 i miasto Hrubieszów w powiecie hrubieszowskim,

—	gmina Telatyn w powiecie tomaszowskim,

—	część gminy Wojsławice położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północnej granicy gminy przez miejscowość Wojsławice do południowej granicy gminy w powiecie chełmskim,

—	gmina Grabowiec w powiecie zamojskim,

—	gminy Markuszów, Nałęczów, Kazimierz Dolny, Końskowola, Kurów, Wąwolnica, Żyrzyn, Baranów, część gminy wiejskiej Puławy położona na wschód od rzeki Wisły i miasto Puławy w powiecie puławskim.

ČASŤ III

1. Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

—	Brocēnu novada Cieceres un Gaiķu pagasts, Remtes pagasta daļa uz rietumiem no autoceļa 1154 un P109, Brocēnu pilsēta,

—	Kuldīgas novada Pelču, Snēpeles un Vārmes pagasts, Rumbas pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa P120, Kurmāles pagasta daļa uz austrumiem no autoceļa 1283 un 1290, un uz dienvidrietumiem no autoceļa P118,

—	Saldus novada Saldus, Zirņu, Lutriņu, Zaņas, Ezeres un Jaunlutriņu pagasts, Saldus pilsēta.

2. Litva

Tieto oblasti v Litve:

—	Akmenės rajono savivaldybė,

—	Alytaus miesto savivaldybė,

—	Alytaus rajono savivaldybė: Alytaus, Alovės, Butrimonių, Daugų, Nemunaičio, Pivašiūnų, Punios ir Raitininkų seniūnijos,

—	Birštono savivaldybė,

—	Jurbarko rajono savivaldybė: Girdžių, Juodaičių, Raudonės, Seredžiaus, Skirsnemunės, Šimkaičių ir Veliuonos seniūnijos,

—	Joniškio rajono savivaldybė,

—	Kaišiadorių rajono savivaldybė: Paparčių ir Žaslių seniūnijos,

—	Kelmės rajono savivaldybė: Tytyvėnų seniūnijos dalis į rytus ir pietus nuo kelio Nr. 157 ir į rytus nuo kelio Nr. 2105 ir Tytuvėnų apylinkių seniūnijos dalis į pietus nuo kelio Nr. 157 ir į rytus nuo kelio Nr. 2105,

—	Lazdijų rajono savivaldybė,

—	Marijampolės savivaldybė: Degučių, Mokolų, Narto, Marijampolės seniūnijos,

—	Mažeikių rajono savivaldybės: Laižuvos, Mažeikių apylinkės, Mažeikių, Reivyčių, Tirkšlių ir Viekšnių seniūnijos,

—	Molėtų rajono savivaldybė: Dubingių, Giedraičių seniūnijos,

—	Prienų rajono savivaldybė: Jiezno ir Stakliškių seniūnijos,

—	Radviliškio rajono savivaldybė: Baisogalos seniūnijos dalis į rytus nuo kelio Nr. 144, Grinkiškio, Pakalniškių, Sidabravo, Skėmių seniūnijos, Šeduvos miesto seniūnijos dalis į šiaurę nuo kelio Nr. A9 ir į rytus nuo kelio Nr. 3417, Šaukoto ir Šiaulėnų seniūnijos,

—	Raseinių rajono savivaldybė: Kalnųjų seniūnijos ir Girkalnio seniūnijos dalis į pietus nuo kelio Nr. A1,

—	Šakių rajono savivaldybė: Gelgaudiškio, Kidulių, Plokščių ir Šakių seniūnijos,

—	Šiaulių miesto savivaldybė,

—	Šiaulių rajono savivaldybė,

—	Širvintų rajono savivaldybė: Alionių seniūnija,

—	Telšių rajono savivaldybė: Tryškių seniūnija,

—	Vilniaus rajono savivaldybė: Paberžės sen.

3. Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

—	gminy Lelkowo, Pieniężno, Płoskinia, Wilczęta i część gminy wiejskiej Braniewo położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr E28 i S22 w powiecie braniewskim,

—	gminy Bartoszyce z miastem Bartoszyce, Górowo Iławeckie z miastem Górowo Iławeckie i Sępopol w powiecie bartoszyckim,

—	gmina Młynary w powiecie elbląskim,

—

część gminy Kiwity położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 513 i część gminy Lidzbark Warmiński położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 513 biegnącą od wschodniej granicy gminy do wschodniej granicy miasta Lidzbark Warmiński i na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 511 w powiecie lidzbarskim,

—

gminy Srokowo, Barciany i część gminy Korsze położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy łączącą miejscowości Krelikiejmy i Sątoczno i na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Sątoczno, Sajna Wielka biegnącą do skrzyżowania z drogą nr 590 w miejscowości Glitajny, a następnie na zachód od drogi nr 590 do skrzyżowania z drogą nr 592 i na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 592 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 590 w powiecie kętrzyńskim,

—

gmina Budry i część gminy Węgorzewo położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 biegnącą od południowo-wschodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 650, a następnie na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 650 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 63 do skrzyżowania z drogą biegnącą do miejscowości Przystań i na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Przystań, Pniewo, Kamionek Wielki, Radzieje, Dłużec w powiecie węgorzewskim,

—	część gminy Banie Mazurskie położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 650 w powiecie gołdapskim,

w województwie mazowieckim:

—

gminy Domanice, Korczew, Paprotnia, Wiśniew, Mokobody, Siedlce, Suchożebry, część gminy Kotuń położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Nowa Dąbrówka, Pieróg, Kotuń wzdłuż ulicy Gorzkowskiego i Kolejowej do przejazdu kolejowego łączącego się z ulicą Siedlecką, Broszków, Żuków, część gminy Mordy położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 698 biegnącą od zachodniej granicy gminy do północno – wschodniej granicy gminy w powiecie siedleckim,

—	powiat miejski Siedlce,

—

gmina Siennica, część gminy Mińsk Mazowiecki położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Mińsk Mazowiecki i na południe od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy miasta Mińsk Mazowiecki łączącą miejscowości Targówka, Budy Barcząckie do wschodniej granicy gminy, część gminy Cegłów położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od zachodniej granicy gminy łączącą miejscowości Wiciejów, Mienia, Cegłów i na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Cegłów, Skwarne i Podskwarne biegnącą do wschodniej granicy gminy i części gminy Latowicz położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północnej granicy gminy przez miejscowość Stawek do skrzyżowania z drogą nr 802 i na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 802 biegnącą od tego skrzyżowania do wschodniej granicy gminy w powiecie mińskim,

—	gmina Kołbiel w powiecie otwockim,

—	gminy Parysów i Pilawa w powiecie garwolińskim,

w województwie lubelskim:

—

gminy Białopole, Dubienka, Chełm, Leśniowice, Wierzbica, Sawin, Ruda Huta, Dorohusk, Kamień, Rejowiec, Rejowiec Fabryczny z miastem Rejowiec Fabryczny, Siedliszcze, Żmudź i część gminy Wojsławice położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północnej granicy gminy do miejscowości Wojsławice do południowej granicy gminy w powiecie chełmskim,

—	powiat miejski Chełm,

—	gmina Siennica Różana część gminy Łopiennik Górny położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 17 i część gminy Krasnystaw położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 17 biegnącą od północno – wschodniej granicy gminy do granicy miasta Krasnystaw w powiecie krasnostawskim,

—	gminy Hanna, Hańsk, Wola Uhruska, Urszulin, Stary Brus, Wyryki i gmina wiejska Włodawa w powiecie włodawskim,

—	gminy Cyców, Ludwin, Puchaczów, Milejów i część gminy Spiczyn położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 829 w powiecie łęczyńskim,

—	gmina Trawniki w powiecie świdnickim,

—	gminy Jabłoń, Podedwórze, Dębowa Kłoda, Parczew, Sosnowica, część gminy Siemień położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 815 i część gminy Milanów położona na wschód od drogi nr 813 w powiecie parczewskim,

—	gminy Sławatycze, Sosnówka, i Wisznice w powiecie bialskim,

—

gmina Ulan Majorat, część gminy wiejskiej Radzyń Podlaski położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północno-zachodniej granicy gminy i łączącą miejscowości Brzostówiec i Radowiec do jej przecięcia z granicą miasta Radzyń Podlaski, a następnie na zachód od linii stanowiącej granicę miasta Radzyń Podlaski do jej przecięcia z drogą nr 19 i na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 19 biegnącą od południowo zachodniej granicy gminy do granicy miasta Radzyń Podlaski, część gminy Borki położona na północny – zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 19 w powiecie radzyńskim,

—	gminy, Ostrów Lubelski, Serniki i Uścimów w powiecie lubartowskim,

—

gminy Wojcieszków, część gminy wiejskiej Łuków położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północnej granicy gminy przez miejscowość Wólka Świątkowa do północnej granicy miasta Łuków, a następnie na północ, zachód, południe i wschód od linii stanowiącej północną, zachodnią, południową i wschodnią granicę miasta Łuków do jej przecięcia się z drogą nr 806 i na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 806 biegnącą od wschodniej granicy miasta Łuków do wschodniej granicy gminy wiejskiej Łuków, część miasta Łuków położona na zachód i na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 biegnącą od północnej granicy miasta Łuków do skrzyżowania z drogą nr 806 i na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 806 biegnącą do wschodniej granicy miasta Łuków, część gminy Stanin położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 807 i część gminy Krzywda położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnąca od północnej granicy gminy w kierunku południowym i łączącą miejscowości Kożuchówka, Krzywda i Adamów w powiecie łukowskim;

—

gminy Horodło, Uchanie i część gminy wiejskiej Hrubieszów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 844 biegnącą od zachodniej granicy gminy wiejskiej Hrubieszów do granicy miasta Hrubieszów oraz na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 74 biegnącą od wschodniej granicy miasta Hrubieszów do wschodniej granicy gminy wiejskiej Hrubieszów w powiecie hrubieszowskim,

w województwie podkarpackim:

—

gminy Cieszanów, Lubaczów z miastem Lubaczów i część gminy Oleszyce położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy gminy przez miejscowość Borchów do skrzyżowania z drogą nr 865 w miejscowości Oleszyce, a następnie na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 865 biegnącą w kierunku północno-wschodnim do skrzyżowania z drogą biegnąca w kierunku północno-zachodnim przez miejscowość Lubomierz - na północ od linii wyznaczonej przez tę drogę do skrzyżowania z drogą łączącą miejscowości Uszkowce i Nowy Dzików – na wschód od tej drogi w powiecie lubaczowskim.

4. Rumunsko

Tieto oblasti v Rumunsku:

—	Area of Bucharest,

—	Constanța county,

—	Satu Mare county,

—	Tulcea county,

—	Bacau county,

—	Bihor county,

—	Brăila county,

—	Buzău county,

—	Călărași county,

—	Dambovita county,

—	Galați county,

—	Giurgiu county,

—	Ialomița county,

—	Ilfov county,

—	Prahova county,

—	Salaj county,

—	Vaslui county,

—	Vrancea county,

—	Teleorman county,

—	Olt county.

ČASŤ IV

Taliansko

Tieto oblasti v Taliansku:

—	tutto il territorio della Sardegna.

“

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 262

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 61 19. októbra 2018

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Rady (Euratom) 2018/1563 z 15. októbra 2018 o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2019 – 2020), ktorý dopĺňa Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu a o zrušení nariadenia (Euratom) č. 1314/2013	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1564 zo 17. októbra 2018 o povolení prípravku z dolomit-magnezitu ako kŕmnej doplnkovej látky pre všetky druhy zvierat s výnimkou dojníc a ostatných prežúvavcov na produkciu mlieka, odstavených prasiatok a ošípaných vo výkrme ( 1 )	20
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1565 zo 17. októbra 2018 o povolení prípravku s obsahom endo-1,4-beta-mananázy produkovanej baktériou Paenibacillus lentus (DSM 28088) ako kŕmnej doplnkovej látky pre kurčatá vo výkrme, kurčatá chované na znášku a zriedkavé druhy hydiny iné ako nosnice, morky vo výkrme, morky chované na plemeno, odstavené prasiatka, ošípané vo výkrme a zriedkavé druhy ošípaných (držiteľ povolenia – Elanco GmbH) ( 1 )	24
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1566 z 18. októbra 2018 o povolení prípravku s obsahom endo-1,3(4)-beta-glukanázy a endo-1,4-beta-xylanázy, ktoré produkuje huba Aspergillus niger (NRRL 25541), a alfa-amylázy, ktorú produkuje huba Aspergillus niger (ATCC66222), ako kŕmnych doplnkových látok pre odstavené prasiatka a zriedkavé druhy ošípaných (odstavené), ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1453/2004 (držiteľ povolenia Andrès Pintaluba S.A.) ( 1 )	27
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1567 z 18. októbra 2018, ktorým sa opravuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/249 o povolení taurínu, beta-alanínu, L-alanínu, L-arginínu, kyseliny L-asparágovej, L-histidínu, DL-izoleucínu, L-leucínu, L-fenylalanínu, L-prolínu, DL-serínu, L-tyrozínu, L-metionínu, L-valínu, L-cysteínu, glycínu, glutamanu sodného a kyseliny L-glutámovej ako kŕmnych doplnkových látok pre všetky druhy zvierat a monohydrátu hydrochloridu L-cysteínu pre všetky druhy okrem mačiek a psov ( 1 )	31
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1568 z 18. októbra 2018 o povolení prípravku s obsahom esterázy fumonizínu produkovanej mikroorganizmom Komagataella phaffii (DSM 32159) ako kŕmnej doplnkovej látky pre všetky ošípané a všetky druhy hydiny ( 1 )	34
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1569 z 18. októbra 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1110/2011 o povolení enzymatického prípravku endo-1,4-beta-xylanázy produkovanej Trichoderma reesei (CBS 114044) ako kŕmnej doplnkovej látky pre nosnice, menej významné druhy hydiny a ošípané na výkrm (držiteľ povolenia: spoločnosť Roal Oy) ( 1 )	37
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1570 z 18. októbra 2018, ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1194/2013	40
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1571 z 18. októbra 2018 o minimálnej predajnej cene sušeného odstredeného mlieka pre dvadsiatu šiestu čiastkovú výzvu na predkladanie ponúk v rámci verejnej súťaže vyhlásenej vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/2080	54
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/1572 z 15. októbra 2018 o uplatňovaní predpisov Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov č. 9, 63 a 92 o jednotných ustanoveniach pre typové schvaľovanie trojkolesových vozidiel, mopedov a náhradných systémov tlmenia výfuku pre vozidlá kategórie L z hľadiska emisií zvuku v Únii	55
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/1573 z 15. októbra 2018, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať vo Výbore pre DHP zriadenom Dočasnou dohodou o hospodárskom partnerstve medzi Ghanou na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, pokiaľ ide o prijatie rozhodnutia Výboru pre DHP ohľadom pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii	57
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/1574 zo 16. októbra 2018, ktorým sa vymenúva člen Výboru regiónov navrhnutý Talianskou republikou	60
	*	Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1575 z 9. augusta 2018 o opatreniach pre určité grécke kasína SA.28973 – C 16/2010 (ex NN 22/2010, ex CP 318/2009) vykonaných Gréckom [oznámené pod číslom C(2018) 5267] ( 1 )	61
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1576 z 18. októbra 2018, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch [oznámené pod číslom C(2018) 6961] ( 1 )	71

		Korigendá
	*	Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 ( Ú. v. EÚ L 260, 17.10.2018 )	90