ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 246

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 61
2. októbra 2018


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1467 z 27. júla 2018, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2016/1675, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o pridanie Pakistanu do tabuľky v bode I prílohy ( 1 )

1

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1468 z 1. októbra 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 461/2013, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom v Indii

3

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1469 z 1. októbra 2018, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine

20

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/1470 z 28. septembra 2018, ktorým sa vymenúva člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru navrhnutý Spolkovou republikou Nemecko

45

 

*

Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1471 z 19. septembra 2018 o navrhovanej iniciatíve občanov s názvom STOP PODVODOM a zneužívaniu FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV EÚ – lepšou kontrolou rozhodnutí, vykonávania a sankcií [oznámené pod číslom C(2018) 6077]

46

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

2.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 246/1


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/1467

z 27. júla 2018,

ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2016/1675, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o pridanie Pakistanu do tabuľky v bode I prílohy

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (1), a najmä na jej článok 9 ods. 2,

keďže:

(1)

Únia musí zabezpečiť účinnú ochranu integrity a riadneho fungovania svojho finančného systému a vnútorného trhu pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. V smernici (EÚ) 2015/849 sa preto stanovuje, že Komisia by mala identifikovať vysokorizikové tretie krajiny, ktoré majú strategické nedostatky vo svojich mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu predstavujúce významné hrozby pre finančný systém Únie.

(2)

Komisia by mala preskúmať zoznam vysokorizikových tretích krajín uvedených v delegovanom nariadení (EÚ) 2016/1675 (2) vo vhodnom čase vzhľadom na pokrok, ktorý tieto vysokorizikové tretie krajiny dosiahli pri odstraňovaní strategických nedostatkov vo svojich mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Komisia by vo svojom posúdení mala zohľadniť nové informácie od medzinárodných organizácií a tvorcov noriem, ako sú napríklad informácie vydávané Finančnou akčnou skupinou (FATF). Komisia by mala na základe týchto informácií identifikovať aj ďalšie vysokorizikové tretie krajiny, ktoré majú vo svojom mechanizme boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu strategické nedostatky.

(3)

V súlade s kritériami stanovenými v smernici (EÚ) 2015/849 Komisia zohľadnila najnovšie dostupné informácie, a to najmä najnovšie verejné vyhlásenia FATF a dokument FATF s názvom „Zlepšovanie súladu s mechanizmami boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na celom svete: neustále prebiehajúci proces“, ako aj správy FATF o Skupine pre medzinárodnú spoluprácu a preskúmanie (International Cooperation Review Group), pokiaľ ide o riziká, ktoré predstavujú jednotlivé tretie krajiny v súlade s článkom 9 ods. 4 smernice (EÚ) 2015/849.

(4)

Skupina FATF identifikovala Pakistan ako krajinu so strategickými nedostatkami v mechanizme boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré predstavujú riziko pre medzinárodný finančný systém, pre ktorý táto krajina vypracovala akčný plán v spolupráci so skupinou FATF.

(5)

Rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu platný v Pakistane a spôsob, akým sa tento rámec uplatňuje, vykazujú strategické nedostatky. Medzi tieto nedostatky patrí dohľad nad kontrolami boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a presadzovanie týchto kontrol finančnými inštitúciami vrátane podnikov poskytujúcich finančné služby; nedostatočné opatrenia na predchádzanie nezákonnej cezhraničnej preprave meny; chýbajúce presvedčivé záznamy v súvislosti s vyšetrovaním a trestným stíhaním financovania terorizmu vrátane nedostatočnej koordinácie medzi rôznymi orgánmi; nedostatočné vykonávanie cielených finančných sankcií a rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1267 (1999) a č. 1373 (2001); nedostatočné presadzovanie zákazu týkajúceho sa sprístupňovaných finančných prostriedkov a finančných služieb.

(6)

Komisia vzhľadom na vysokú úroveň integrácie medzinárodného finančného systému, úzke prepojenie hospodárskych subjektov na trhu, vysoký objem cezhraničných transakcií do alebo z Únie, ako aj stupeň otvorenia trhu usudzuje, že akákoľvek hrozba pre medzinárodný finančný systém týkajúca sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu predstavuje aj hrozbu pre finančný systém Únie.

(7)

V súlade s najnovšími relevantnými informáciami Komisia vo svojej analýze dospela k záveru, že Pakistan by sa mal považovať za jurisdikciu tretej krajiny, ktorá má vo svojom mechanizme boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu strategické nedostatky predstavujúce významné hrozby pre finančný systém Únie, v súlade s kritériami stanovenými v článku 9 smernice (EÚ) 2015/849. Táto krajina však predložila písomný politický záväzok na vysokej úrovni, že bude riešiť zistené nedostatky a so skupinou FATF vypracovali akčný plán, na základe ktorého by malo byť možné splniť požiadavky stanovené v smernici (EÚ) 2015/849. Komisia opätovne preskúma status tejto krajiny na základe plnenia vyššie uvedeného záväzku.

(8)

Delegované nariadenie (EÚ) 2016/1675 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Do tabuľky v bode I prílohy k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2016/1675 sa vkladá tento riadok:

„14.

Pakistan“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. júla 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (Ú. v. EÚ L 254, 20.9.2016, s. 1).


2.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 246/3


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/1468

z 1. októbra 2018,

ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 461/2013, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom v Indii

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), pred jeho zmenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2321 (2), a najmä jeho článok 19,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Platné opatrenia

(1)

Nariadením (ES) č. 2603/2000 (3) Rada uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom okrem iného v Indii (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(2)

Na základe zrýchleného revízneho prešetrovania podľa článku 20 základného nariadenia Rada nariadením (ES) č. 1645/2005 (4) zmenila úroveň platných vyrovnávacích opatrení proti dovozom PET z Indie.

(3)

Na základe revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 18 základného nariadenia Rada nariadením (ES) č. 193/2007 (5) uložila konečné vyrovnávacie clo na ďalšie obdobie piatich rokov.

(4)

Na základe čiastočných priebežných revíznych prešetrovaní podľa článku 19 základného nariadenia Rada následne nariadením (ES) č. 1286/2008 (6) a vykonávacím nariadením (EÚ) č. 906/2011 (7) zmenila vyrovnávacie opatrenia.

(5)

V roku 2012 sa vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 559/2012 (8) ukončilo ďalšie čiastočné priebežné revízne prešetrovanie bez toho, aby sa platné opatrenia zmenili.

(6)

Na základe druhého revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 18 základného nariadenia Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 461/2013 (9) uložila konečné vyrovnávacie clo na ďalšie obdobie piatich rokov.

(7)

Na základe dvoch čiastočných priebežných revíznych prešetrovaní podľa článku 19 základného nariadenia Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1350 (10) zmenila vyrovnávacie opatrenia.

(8)

Rozhodnutím 2000/745/ES (11) Komisia prijala minimálnu dovoznú cenu, ktorú ponúkli traja vyvážajúci výrobcovia v Indii. Vykonávacím rozhodnutím 2014/109/EÚ (12) Komisia odvolala prijatie záväzkov v dôsledku zmeny okolností, za ktorých boli tieto záväzky prijaté.

(9)

V súčasnosti platné opatrenia predstavujú konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením (EÚ) č. 461/2013, naposledy zmeneným vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1350 (ďalej len „platné opatrenia“). Pozostávajú zo špecifického vyrovnávacieho cla, ktorého sadzba sa pohybuje v rozpätí od 0 do 74,6 EUR za tonu pre jednotlivo uvedených indických výrobcov so zostatkovou sadzbou vo výške 69,4 EUR za tonu uloženou na dovoz od všetkých ostatných výrobcov.

1.2.   Začatie dvoch čiastočných priebežných revíznych prešetrovaní

(10)

V septembri 2016 indický vyvážajúci výrobca Dhunseri Petrochem Limited (ďalej len „DPL“) požiadal Komisiu o zmenu nariadenia, ktorým sa zavádzajú platné opatrenia, na základe zmeny názvu spoločnosti. Z tejto žiadosti však vyplynulo, že spoločnosť DPL založila so spoločnosťou Indorama Ventures Public Company Limited (ďalej len „IVL“) spoločný podnik, v dôsledku čoho:

a)

spoločnosť Indorama Ventures Global Services Limited, dcérska spoločnosť spoločnosti IVL, získala 50 % podiel v podniku spoločnosti DPL zameranom na spracovanie PET živice prostredníctvom založenia novej spoločnosti s názvom IVL Dhunseri Petrochem Industries Limited (ďalej len „IVDPIL“);

b)

spoločnosť DPL získala 50 % podiel v spoločnosti Micro Polypet Pvt. Ltd (ďalej len „MPPL“), ktorá je indickým výrobcom PET a nikdy nevyvážala do EÚ a neuplatňovalo sa na ňu individuálne vyrovnávacie clo.

(11)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia usúdila, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že okolnosti v súvislosti so subvencovaním spoločnosti DPL a jej prepojených spoločností sa významne zmenili a že tieto zmeny sú svojou povahou trvalé, a preto by sa opatrenia mali podrobiť revíznemu prešetrovaniu.

(12)

Na základe toho Komisia oznámením zo 6. júla 2017 (13) informovala o rozhodnutí začať z vlastnej iniciatívy čiastočné priebežné revízne prešetrovanie podľa článku 19 základného nariadenia obmedzené svojím rozsahom na preskúmanie subvencovania spoločnosti DPL a jej prepojených spoločností v Indii. Účelom tohto revízneho prešetrovania je stanovenie sadzby subvencovania v prípade novej štruktúry spoločnosti.

(13)

Ďalší indický vyvážajúci výrobca Reliance Industries Limited (ďalej len „Reliance“) podal žiadosť o čiastočné priebežné revízne prešetrovanie podľa článku 19 základného nariadenia. Žiadosť bola obmedzená na preskúmanie subvencovania spoločnosti Reliance.

(14)

Spoločnosť Reliance poskytla dostatočné dôkazy, že na vyrovnanie napadnuteľného subvencovania už nie je ďalej potrebné uplatňovať uvedené opatrenia na súčasnej úrovni. Spoločnosť najmä tvrdila, že zníženie celkovej výšky subvencie je spôsobené ukončením uplatniteľnosti systému orientovaného na výrobky a systému orientovaného na trh, ako aj znížením súm poskytnutých žiadateľovi v súvislosti s inými systémami, ako je systém predbežných povolení a systém vrátenia cla.

(15)

Komisia po tom, ako určila, že žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, 6. júla 2017 oznámila (14) začatie čiastočného priebežného revízneho prešetrovania podľa článku 19 základného nariadenia s rozsahom obmedzeným na preskúmanie subvencovania spoločnosti Reliance.

(16)

V obidvoch oznámeniach o začatí prešetrovania Komisia oznámila, že prešetrovaniami sa posúdi aj vhodnosť zmeny sadzby cla uloženého na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom v Indii v súvislosti so „všetkými ostatnými spoločnosťami“ v Indii.

(17)

Keďže obe priebežné revízne prešetrovania sa týkajú toho istého prešetrovaného výrobku, tej istej krajiny pôvodu a toho istého obdobia prešetrovania, a keďže pri obidvoch opatreniach sa uplatňuje rovnaký postup, považovalo sa za vhodné uzatvoriť obidve revízne prešetrovania tým istým právnym aktom.

1.3.   Strany, ktorých sa prešetrovanie týka

(18)

Komisia o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania oficiálne informovala spoločnosť Dhunseri, jej prepojené spoločnosti a spoločnosť Reliance (ďalej len „dotknutí vyvážajúci výrobcovia“), združenie výrobcov z Únie, dovozcov a používateľov v Únii, o ktorých bolo známe, že sa ich táto záležitosť týka, a zástupcov vyvážajúcej krajiny. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámeniach o začatí prešetrovania.

(19)

S cieľom získať informácie považované za potrebné na účely prešetrovania Komisia zaslala dotknutým vyvážajúcim výrobcom a indickej vláde dotazníky a v lehotách stanovených na tento účel dostala odpovede.

(20)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencovania. Komisia uskutočnila overovania na mieste v priestoroch spoločnosti IVDPIL v Kalkate, v ústredí spoločnosti MPPL v Dillí, v továrni spoločnosti MPPL v Karnale, v spoločnosti Reliance v Bombaji, ako aj v priestoroch indickej vlády v Naí Dillí (generálne riaditeľstvo zahraničného obchodu a ministerstvo obchodu).

1.4.   Obdobie revízneho prešetrovania

(21)

Prešetrovanie subvencovania sa týkalo obdobia od 1. apríla 2016 do 31. marca 2017 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“).

1.5.   Poskytnutie informácií

(22)

Indická vláda a ostatné zainteresované strany boli 25. júla 2018 informované o podstatných skutočnostiach a faktoroch, na základe ktorých Komisia zamýšľala navrhnúť zmenu colných sadzieb uplatniteľných na spoločnosti Dhunseri a Reliance. Takisto dostali primeraný čas na predloženie pripomienok. Všetky predložené vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, ako je uvedené ďalej.

(23)

Spoločnosť Reliance uviedla, že informácie boli poskytnuté viac ako 12 mesiacov po začatí prešetrovania, a odvolala sa na článok 11.11 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ďalej len „ASCM“), ktorým sa stanovuje, že prešetrovania „sa“„s výnimkou osobitných okolností“ ukončia v priebehu jedného roka, a na článok 22 ods. 1 základného nariadenia, ktorým sa stanovuje, že revízne prešetrovania sa vykonajú „bez zbytočného odkladu“ a „spravidla“ sa ukončia do 12 mesiacov odo dňa ich začatia. Na základe toho spoločnosť Reliance tvrdila, že vzhľadom na neexistenciu osobitných okolností alebo odôvodnenia zo strany Komisie by sa prešetrovanie malo „ukončiť bez ochranných opatrení“.

(24)

Pokiaľ však ide o lehoty, Komisia konštatuje, že na súčasné revízne prešetrovanie sa vzťahuje článok 21.4 dohody ASCM, ktorým sa stanovuje, že prešetrovanie vyrovnávacích ciel sa „obyčajne skončí do 12 mesiacov odo dňa začatia revízneho prešetrovania“, a v ktorom sa neuvádzajú žiadne osobitné okolnosti potrebné na odôvodnenie trvania prešetrovania dlhšieho ako 12 mesiacov. Podobne sa v článku 22 ods. 1 základného nariadenia neuvádzajú žiadne zvláštne okolnosti potrebné na odôvodnenie dlhšieho trvania prešetrovania ako 12 mesiacov. Súčasné revízne prešetrovania sa vykonávajú v rámci 15-mesačnej lehoty stanovenej v článku 22 ods. 1 základného nariadenia. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

2.   PREŠETROVANÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Prešetrovaný výrobok

(25)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, je polyetyléntereftalát (PET) s číslom viskozity 78 ml/g alebo viac, v súlade s normou ISO 1628-5, v súčasnosti patriaci pod číselný znak KN 3907 61 00 a s pôvodom v Indii (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

2.2.   Podobný výrobok

(26)

Prešetrovaním sa ukázalo, že prešetrovaný výrobok je zhodný, pokiaľ ide o fyzikálne a chemické vlastnosti a spôsoby použitia, s výrobkom vyrábaným a predávaným na domácom trhu v Indii. Dospelo sa preto k záveru, že výrobky predávané na domácom a vývoznom trhu sú podobnými výrobkami v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

3.   VÝSLEDKY PREŠETROVANIA

3.1.   Reorganizácia spoločnosti DPL a jej prepojených spoločností

(27)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosť DPL založila so spoločnosťou IVL spoločný podnik. V rámci tohto partnerstva spoločnosť DPL 1. apríla 2016 previedla celé svoje zariadenie na výrobu PET na novú spoločnosť IVDPIL a získala 50 % podiel v tejto spoločnosti, kým zvyšných 50 % získala spoločnosť Indorama Ventures Global Services Limited, dcérska spoločnosť IVL. Spoločnosť DPL teda s účinnosťou od uvedeného dátumu prestala byť vyvážajúcim výrobcom prešetrovaného výrobku.

(28)

Prešetrovaním sa takisto potvrdilo, že spoločnosť DPL získala 50 % podiel v spoločnosti MPPL, ktorá je indickým výrobcom PET a ktorá predtým nevyvážala prešetrovaný výrobok do Únie, a preto jej v rámci predchádzajúcich prešetrovaní týkajúcich sa PET s pôvodom v Indii nebolo priradené individuálne vyrovnávacie clo. Zvyšný 50 % podiel v spoločnosti MPPL patrí spoločnosti Indorama Ventures Global Services Limited.

(29)

Spoločnosť IVDPIL následne 12. mája 2017 zmenila svoj názov na IVL Dhunseri Petrochem Industries Private Limited (ďalej len „IDIPL“) a spoločnosť MPPL previedla všetky svoje aktíva, dlhy, záväzky a zamestnancov na spoločnosť IDIPL. Najvyšší súd v Kalkate 4. decembra 2017 tento prevod odobril.

(30)

Spoločnosti DPL, IDIPL (predtým IVDPIL) a MPPL sa ďalej spoločne uvádzajú ako „skupina Dhunseri“. Účelom čiastočného priebežného revízneho prešetrovania bolo preto stanoviť sadzbu subvencovania uplatniteľnú na skupinu Dhunseri. Na tento účel sa zhromaždili údaje týkajúce sa spoločností IDIPL a MPPL (ktorá počas obdobia revízneho prešetrovania stále pôsobila ako samostatný vyvážajúci výrobca prešetrovaného výrobku) s cieľom vypočítať sadzbu subvencovania pre skupinu Dhunseri ako celok, keďže táto sadzba je uplatniteľná na konečnú štruktúru skupiny, v rámci ktorej je závod spoločnosti MPPL začlenený do spoločnosti IDIPL.

3.2.   Subvencovanie

(31)

Na základe subvencií prešetrovaných v rámci predchádzajúcich revíznych prešetrovaní, informácií poskytnutých indickou vládou a dotknutými vyvážajúcimi výrobcami, ako aj odpovedí na dotazník Komisie sa prešetrovali tieto opatrenia:

 

Celoštátne programy subvencovania:

a)

Systém predbežných povolení (Advance Authorisation Scheme, ďalej len „AAS“)

b)

„Systém vrátenia cla“ na základe pravidla 3 ods. 2 (Duty Drawback Scheme, ďalej len „DDS“)

c)

Systém úverových colných knižiek (Duty Entitlement Passbook Scheme, ďalej len „DEPBS“)

d)

Systém povolení na bezcolný dovoz (Duty Free Import Authorisation Scheme ďalej len „DFIA“)

e)

Systém vývozných úverov (Export Credit Scheme, ďalej len „ECS“)

f)

Systém jednotiek orientovaných na vývoz (Export Oriented Units, ďalej len „EOU“) a osobitných hospodárskych zón (Special Economic Zones, ďalej len „SEZ“)

g)

Systém podpory vývozu investičného majetku (Export Promotion Capital Goods Scheme, ďalej len „EPCGS“)

h)

Systém orientovaný na trh (Focus Market Scheme, ďalej len „FMS“)

i)

Systém orientovaný na výrobky (Focus Product Scheme, ďalej len „FPS“)

j)

Systém podpory dodatočných vývozov (Incremental Exports Incentivisation Scheme, ďalej len „IEIS“)

k)

Systém vyrovnávania úrokov (Interest Equalisation Scheme, ďalej len „IES“)

l)

Systém stimulu dane z príjmu na výskum a vývoj (Income Tax Incentive for Research and Development, ďalej len „ITIRAD“)

m)

Systém vývozu tovaru z Indie (Merchandise Exports from India Scheme, ďalej len „MEIS“)

n)

Systém stimulov pre držiteľov postavenia (Status Holders Incentive Scrip, ďalej len „SHIS“)

 

Regionálne programy subvencovania:

o)

Systém kapitálových investičných stimulov (Capital Investment Incentive Scheme, ďalej len „CIIS“) vlády štátu Gudžarát

p)

Politika na podporu podnikov vlády štátu Harijána (Enterprise Promotion Policy of the Government of Haryana, ďalej len „EPP/GOH“)

q)

Systém oslobodenia od dane z elektriny štátu Gudžarát (Gujarat Electricity Duty Exemption Scheme, ďalej len „GEDES“)

r)

Systém stimulačných balíkov vlády štátu Maháraštra (Package Scheme of Incentives of the Government of Maharashtra, ďalej len „PSI/GOM“)

s)

Systém stimulov pre Západné Bengálsko (West Bengal Incentives Scheme, ďalej len „WBIS“)

(32)

Subvencie uvedené v odôvodnení vychádzajú z týchto politických dokumentov a právnych predpisov.

(33)

Systémy AAS, DEPBS, DFIA, EOU/SEZ, EPCGS, FMS, FPS, IEIS, MEIS a SHIS vychádzajú zo zákona o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Podľa zákona o zahraničnom obchode je indická vláda oprávnená vydávať oznámenia o vývoznej a dovoznej politike. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch politiky zahraničného obchodu, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú.

(34)

Systémy AAS, DFIA, EOU/SEZ, EPCGS a MEIS vychádzajú z politiky zahraničného obchodu na roky 2015 – 2020 (Foreign Trade Policy 2015-2020, ďalej len „FTP 2015-20“), ktorá je relevantná pre obdobie revízneho prešetrovania. Okrem toho indická vláda stanovuje aj postupy v Príručke postupov, zväzok I (Handbook of Procedures, ďalej len „príručka HOP I 2015-20“), ktoré sa uplatňujú na dokument FTP 2015-20. Príručka postupov sa pravidelne aktualizuje.

(35)

Systémy DEPBS, FMS, FPS, IEIS a SHIS, ktoré vychádzali z predchádzajúceho dokumentu politiky zahraničného obchodu relevantného pre obdobie 2009 – 2014 (Foreign Trade Policy 2009-2014, ďalej len „FTP 2009-14“), neboli v rámci politiky FTP 2015-20 uvedenej v odôvodnení 34 obnovené.

(36)

Systém DDS vychádza z oddielu 75 colného zákona z roku 1962, z oddielu 37 zákona o centrálnej spotrebnej dani z roku 1944, z oddielov 93A a 94 finančného zákona z roku 1994 a z pravidiel vrátenia cla, spotrebnej dane a dane zo služieb z roku 1995. Sadzby vrátenia sa pravidelne uverejňujú.

(37)

Systém ECS sa zakladá na oddieloch 21 a 35A zákona o regulácii bánk z roku 1949 (Banking Regulation Act 1949), ktorý povoľuje indickej centrálnej banke (Reserve Bank of India, ďalej len „RBI“) usmerňovať obchodné banky v oblasti vývozných úverov.

(38)

Systém ITIRAD je založený na zákone o dani z príjmu z roku 1961 (Income Tax Act, ďalej len „ITA“), ktorý sa každoročne mení finančným aktom.

(39)

Systém IES vychádza z obežníka „Master Circular DBR.Dir.BC.No 62/04.02.001/2015-16“ zo 4. decembra 2015 týkajúceho sa systému vyrovnávania úrokov pre vývozný úver pred odoslaním a po ňom v rupiách („Interest Equalisation Scheme on Pre and Post Shipment Rupee Export Credit“).

(40)

Systém CIIS spravuje vláda štátu Gudžarát a je založený na priemyselnej politike štátu Gudžarát z roku 2015.

(41)

Politika EPP/GOH, ktorú spravuje vláda štátu Harijána, je stanovená v politike na podporu podnikov – 2015 oznamovanej ministerstvom obchodu a priemyslu vlády štátu Harijána.

(42)

Systém GEDES vychádza zo zákona o dani z elektriny štátu Gudžarát z roku 1958 (ďalej len „zákon o elektrine“) na základe oddielu 3 ods. 2 bodov vii) a viii), ako sa priebežne mení vo vládnom vestníku štátu Gudžarát.

(43)

Systém PSI/GOM vychádza z uznesenia č. PSI-2013/(CR-54)/IND-8 vlády štátu Maháraštra.

(44)

Systém WBIS spravuje vláda Západného Bengálska a je stanovený v oznámení ministerstva obchodu a priemyslu Západného Bengálska č. 309 – CI/O/ADN/GEN-INC/512 z 12. septembra 2014.

(45)

Prešetrovaním sa zistilo, že tieto systémy boli buď ukončené, alebo ich dvaja dotknutí vyvážajúci výrobcovia nevyužívali: DEPBS, DFIA, ECS, EOU/SEZ, FMS, FPS, ITIRAD, IEIS, IES, SHIS, CIIS, EPP/GOH, PSI/GOM a WBIS.

3.3.   Systém predbežných povolení (Advance Authorisation Scheme, ďalej len „AAS“)

(46)

Komisia zistila, že len jeden z vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa vzťahujú súčasné revízne prešetrovania, využil toto opatrenie počas obdobia revízneho prešetrovania pri veľmi malom počte vývozných transakcií. Tá istá spoločnosť v skutočnosti pri drvivej väčšine svojich vývozných transakcií využila systém vrátenia cla (DDS), o ktorom sa hovorí ďalej v oddiele 3.4. Keďže systémy AAS a DDS nie je možné využívať súbežne na tie isté vývozné transakcie, Komisia zistila, že systém AAS sa počas obdobia revízneho prešetrovania takmer nevyužíval, a rozhodla sa v rámci predmetných revíznych prešetrovaní nevyčísľovať výhody získané na základe systému AAS.

3.4.   „Systém vrátenia cla“ na základe pravidla 3 ods. 2 (DDS)

(47)

Komisia zistila, že dotknutí vyvážajúci výrobcovia počas obdobia revízneho prešetrovania využívali systém DDS.

3.4.1.   Právny základ

(48)

Právnym základom uplatňovaným počas obdobia revízneho prešetrovania boli pravidlá vrátenia cla a centrálnej spotrebnej dane z roku 1995 (Custom & Central Excise Duties Drawback Rules 1995, ďalej len „pravidlá DDS z roku 1995“), naposledy zmenené v roku 2006 (15). Po uplynutí obdobia revízneho prešetrovania bol tento právny základ nahradený pravidlami vrátenia cla a centrálnej spotrebnej dane z roku 2017 (16) (Customs and Central Excise Duties Drawback Rules, 2017, ďalej len „pravidlá z roku 2017“), ktoré nadobudli účinnosť 1. októbra 2017. Pravidlom 3 ods. 2 pravidiel DDS z roku 1995 sa upravuje spôsob výpočtu tohto systému vrátenia cla. Pravidlom 12 ods. 1 písm. a) bod ii) uvedených pravidiel DDS sa riadi vyhlásenie, ktoré musia podať vývozcovia, aby mohli využívať daný systém. Tieto pravidlá zostali v pravidlách DDS z roku 2017 identické a zodpovedajú pravidlu 3 ods. 2 a pravidlu 13 ods. 1 písm. a) bodu ii).

(49)

Obežník č. 24/2001 (17) okrem toho obsahuje osobitné pokyny pre uplatňovanie pravidla 3 ods. 2 a vyhlásenia, ktoré musia vývozcovia predložiť na základe pravidla 12 ods. 1 písm. a) bodu ii).

(50)

Pravidlom 4 pravidiel DDS z roku 1995 sa stanovuje, že ústredná vláda môže revidovať sumu alebo sadzby určené na základe pravidla 3. Vláda vykonala viaceré úpravy, pričom poslednými, ktorými sa revidovali sadzby, sú oznámenia č. 110/2015 – CUSTOMS (N.T.) zo 16. novembra 2015 (18) a oznámenia č. 131/2016 – CUSTOMS (N.T.) z 31. októbra 2016 (19). V dôsledku toho pre prešetrovaný výrobok počas obdobia revízneho prešetrovania sadzba predstavovala 1,9 % hodnoty FOB do 14. novembra 2016 a 1,5 % potom.

3.4.2.   Oprávnenosť

(51)

Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

3.4.3.   Vykonávanie v praxi

(52)

Na základe tohto systému má každá spoločnosť vyvážajúca oprávnené výrobky nárok na peňažnú sumu zodpovedajúcu percentuálnemu podielu deklarovanej hodnoty FOB vyvážaných materiálov. V pravidle 3 ods. 2 uvedenom v Pravidlách vrátenia cla a centrálnej spotrebnej dane sa stanovuje výpočet výšky subvencie:

2.

Pri určovaní výšky alebo sadzby vrátenia podľa tohto pravidla ústredná vláda prihliada na –

a)

priemerné množstvo alebo hodnotu každej triedy alebo opis materiálov, z ktorých sa v Indii bežne zhotovuje alebo vyrába konkrétna kategória tovaru;

b)

priemerné množstvo alebo hodnotu dovážaných materiálov alebo materiálov podliehajúcich spotrebnej dani používaných na zhotovovanie alebo výrobu konkrétnej kategórie tovaru v Indii;

c)

priemernú výšku ciel na dovážané materiály alebo materiály podliehajúce spotrebnej dani používané pri výrobe polovýrobkov, komponentov a medziproduktov, ktoré sa používajú pri výrobe tovarov;

d)

priemernú hodnotu ciel na materiály spotrebované pri procese výroby a katalyzátory:

ak sa akýkoľvek takýto odpad alebo katalyzátor opätovne použije pri akomkoľvek procese výroby alebo sa predá, odpočíta sa takisto priemerná výška ciel na opätovne použitý alebo predaný odpad alebo katalyzátor;

e)

priemernú výšku ciel na dovážané materiály alebo materiály podliehajúce spotrebnej dani používané na uchovávanie alebo balenie vyvážaného tovaru;

f)

všetky ostatné informácie, ktoré môže ústredná vláda považovať za relevantné alebo užitočné na daný účel.“

(53)

Inými slovami, indická vláda založila vratnú sumu na celoodvetvových priemerných hodnotách príslušných ciel na dovážané suroviny a priemernej odvetvovej miere spotreby získanej od subjektov, ktoré vláda Indie považuje za reprezentatívnych výrobcov oprávnených vyvážaných výrobkov. Indická vláda potom sumu, ktorá sa má vrátiť, vyjadrí ako percentuálny podiel priemernej hodnoty vývozu oprávnených vyvážaných výrobkov.

(54)

Indická vláda pomocou tohto percentuálneho podielu vypočíta peňažnú sumu, na ktorú majú oprávnení vývozcovia nárok. V rámci tohto systému stanovuje indická vláda sadzbu pre jednotlivé výrobky. Pre prešetrovaný výrobok počas obdobia revízneho prešetrovania sadzba predstavovala 1,9 % hodnoty FOB do 14. novembra 2016 a potom 1,5 %, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 50.

(55)

Na to, aby bola spoločnosť oprávnená využívať výhody v rámci tohto systému, musí uskutočňovať vyvoz. V momente zápisu údajov o odoslaní na server colného úradu sa uvádza informácia, že vývoz sa uskutočňuje v rámci systému DDS, a neodvolateľne sa stanoví suma DDS. Po tom, ako dopravná spoločnosť dodá všeobecný zoznam vyvážaného tovaru a colný úrad s uspokojivým výsledkom porovná tento dokument s údajmi na vývoznom colnom doklade, sú splnené všetky podmienky na schválenie vyplatenia sumy vráteného cla prostredníctvom priamej platby na bankový účet vývozcu alebo prostredníctvom príkazu na výplatu.

(56)

Vývozca musí takisto predložiť dôkaz o pripísaní výnosu z vývozu prostredníctvom potvrdenia o vykonaní bankového prevodu (Bank Realisation Certificate, ďalej len „BRC“). Tento dokument môže byť poskytnutý po vyplatení sumy vráteného cla, ale ak vývozca nepredloží BRC v stanovenej lehote, indická vláda bude vyplatenú sumu vymáhať.

(57)

Sumu vráteného cla možno použiť na akýkoľvek účel a podľa indických účtovných štandardov je na základe časového rozlíšenia možné sumu zaúčtovať ako príjem v rámci obchodných účtov, keď dôjde k splneniu vývozného záväzku.

(58)

Príslušnými právnymi predpismi a administratívnymi pokynmi sa stanovuje, že indická colná správa by nemala vyžadovať dôkaz, že vývozcovi žiadajúcemu o vrátenie cla musela vzniknúť alebo mu vznikne colná povinnosť v súvislosti s dovozom surovín potrebných na výrobu vyvážaného výrobku (20). Počas overovania na mieste u indickej vlády indická vláda okrem toho potvrdila, že plná sadzba vypočítaná na základe uvedeného pravidla 3 ods. 2 sa bude vzťahovať aj na spoločnosti, ktoré budú všetky suroviny obsiahnuté vo vyvážanom PET získavať z domácich zdrojov. Z tohto prešetrovania takisto vyplynulo, že v praxi sa to týkalo jedného spolupracujúceho vývozcu, ktorý využil výhody v rámci programu DDS napriek tomu, že nedoviezol ani jednu položku hlavných surovín (PTA a MEG) používaných na výrobu prešetrovaného výrobku.

3.4.4.   Záver týkajúci sa systému DDS

(59)

Zo systému DDS sa poskytuje subvencia v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Suma takzvaného vráteného cla je finančnou pomocou indickej vlády, pretože má podobu ušlých príjmov (t. j. údajných dovozných ciel vyberaných indickou vládou, ktoré sa vrátia alebo odpustia). Neexistujú obmedzenia, pokiaľ ide o použitie týchto finančných prostriedkov. Suma vráteného cla navyše poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu nadmernými sumami dovozných ciel vrátených alebo odpustených indickou vládou.

(60)

Sadzbu vrátenia cla pre vývoz stanovuje indická vláda na základe jednotlivých výrobkov. Napriek tomu, že subvencia sa uvádza ako vrátenie cla, tento systém nemá všetky vlastnosti prípustného systému vrátenia cla alebo systému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia; systém nespĺňa ani pravidlá stanovené v bode I) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu. Platby v hotovosti vývozcovi nie sú nevyhnutne viazané na skutočné platby dovozných ciel na suroviny a nie sú úvermi na clo na vyrovnanie dovozných ciel za minulý alebo budúci dovoz surovín. Okrem toho neexistuje žiadny systém ani postup na potvrdenie toho, ktoré vstupy sa spotrebúvajú pri výrobe vyvážaných výrobkov a v akých množstvách.

(61)

Platba od indickej vlády po vývoze uskutočnenom vývozcami je podmienená uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(62)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že systém DDS je napadnuteľný.

3.4.5.   Výpočet výšky subvencie

(63)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia Komisia vypočítala výšku subvencií na základe výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia v tejto súvislosti zistila, že výhoda je príjemcovi poskytnutá v čase, keď dôjde k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V danom momente je indická vláda zodpovedná za vyplatenie peňažnej sumy, ktorá predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. Len čo colné orgány vydajú vývozný colný doklad, na ktorom sa okrem iného uvádza suma, ktorá sa má pre túto vývoznú transakciu poskytnúť, indická vláda už nemá diskrečnú právomoc rozhodovať o tom, či sa subvencia poskytne alebo nie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia považovala za vhodné posudzovať výhodu v rámci systému DDS vzhľadom na sumy získané z vývozných transakcií uskutočnených v rámci tohto programu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(64)

Skupina Dhunseri uviedla, že výhoda v rámci systému DDS sa počas obdobia revízneho prešetrovania znížila z 1,9 % na 1,5 %, a tvrdila, že toto zníženie má trvalú povahu, s odvolaním sa na znižujúci sa trend sadzby DDS, ktorá sa znížila z 5,5 % v roku 2011 na 1,5 % počas obdobia revízneho prešetrovania. Z uvedeného dôvodu spoločnosť tvrdila, že ak sa má napadnúť systém DDS, mal by sa napadnúť len na základe sadzby 1,5 %.

(65)

Komisia však uviedla, že podľa článku 5 základného nariadenia „výška napadnuteľných subvencií sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcovi, ktorá objektívne existuje počas obdobia prešetrovania nároku na subvenciu“. Ako už bolo uvedené, počas obdobia revízneho prešetrovania do 14. novembra 2016 predstavovala sadzba 1,9 % hodnoty FOB a potom 1,5 %. Komisia sa preto domnieva, že by sa mali použiť skutočné sadzby uplatňované počas obdobia revízneho prešetrovania. Tento argument sa preto zamietol.

(66)

Spoločnosť Reliance tvrdila, že výhoda vypočítaná na základe systému DDS by mala byť obmedzená na nadmerné výhody, pretože systém DDS by sa mal považovať za prípustný systém vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, neposkytla však ďalšie prvky na odôvodnenie tohto tvrdenia. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 60, Komisia konštatovala, že systém DDS nepredstavuje prípustný systém vrátenia cla. Komisia okrem toho v súvislosti so spoločnosťou Reliance počas overovania na mieste konštatovala, že spoločnosť využívala systém DDS, aj keď počas obdobia revízneho prešetrovania nedovážala ani jednu z dvoch relevantných surovín (MEG a PTA). Tvrdenie sa preto zamietlo, pretože na základe dostupných informácií celková suma poskytnutá spoločnosti Reliance predstavuje nadmernú výhodu.

(67)

Spoločnosť MPPL vysvetlila, že na výrobu PET používala purifikovanú kyselinu tereftalovú (purified terephthalic acid, ďalej len „PTA“) a monoetylénglykol (ďalej len „MEG“) a že obidve suroviny sa získavali od jedného domáceho dodávateľa, ktorý na základe kúpnej zmluvy spoločnosti MPPL účtoval takzvaný „zamýšľaný prvok cla“. Na základe toho spoločnosť MPPL tvrdila, že platí dovozné clo na suroviny obsiahnuté vo vyvážanom výrobku a že výpočet DDS by sa mal preto obmedziť na nadmerné výhody. Komisia v tejto súvislosti uviedla, že spoločnosť MPPL nepredložila dôkaz, že „zamýšľaný prvok cla“ zodpovedal akejkoľvek skutočnej platbe dovozného cla. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(68)

Spoločnosť IDIPL uviedla, že MEG, ktorý je jednou z dvoch hlavných surovín, ktoré spoločnosť používa pri výrobe PET, bol v plnom rozsahu dovezený a že z tohto dovozu boli zaplatené dovozné clá. Na základe výšky ciel zaplatených za MEG obsiahnutý v PET vyvážanom počas obdobia revízneho prešetrovania spoločnosť IDIPL ďalej poskytla výpočet nadmerného odpustenia a tvrdila, že úroveň subvencovania by sa mala určiť len na základe tohto nadmerného odpustenia. Napriek neexistencii systému alebo postupu na potvrdenie, ktoré vstupy a v akých množstvách sa spotrebúvajú pri výrobe vyvážaných výrobkov, Komisia v súlade s bodom 5 prílohy II základného nariadenia vykonala overenie tvrdenia. Overením sa potvrdilo, že všetok MEG spotrebovaný pri výrobe PET bol dovezený a že za MEG obsiahnutý v PET vyvezenom počas obdobia revízneho prešetrovania sa skutočne zaplatili dovozné clá vo výške uvedenej v tvrdení. Na základe toho Komisia tvrdenie prijala a vypočítala úroveň subvencovania len na základe nadmerného odpustenia.

(69)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia túto výšku subvencie rozložila na celkový obrat z vývozu prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola udelená na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(70)

Komisia teda zistila, že sadzby subvencie v súvislosti s týmto systémom počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovali 0,38 % pre skupinu Dhunseri a 1,67 % pre spoločnosť Reliance.

3.4.6.   Pripomienky k poskytnutiu informácií

Reliance

(71)

Spoločnosť Reliance uviedla, že Komisia chybne určila systém DDS ako subvenciu a ako systém, na ktorý sa vzťahuje článok 3 ods. 1 písm. a) bod i), a uviedla, že Komisia okrem toho konala v rozpore s týmto zistením tým, že overovala nadmerné odpustenie iného vývozcu. Spoločnosť Reliance tvrdila, že Komisia uplatnila k týmto rôznym stranám rôzny prístup pri výpočte sumy nadmerného odpustenia a konkrétne v prípade spoločnosti Reliance napadla celkové výhody v rámci systému DDS namiesto toho, aby napadnutie obmedzila len na nadmerné odpustenie.

(72)

Toto tvrdenie je nepodložené. Ako bolo vysvetlené, v skutočnosti napriek tomu, že sa subvencia uvádza ako vrátenie cla, tento systém nemá všetky vlastnosti prípustného systému vrátenia cla alebo systému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia; systém nespĺňa ani pravidlá stanovené v bode i) prílohy I, v prílohe II a v prílohe III základného nariadenia, pretože platba v hotovosti vývozcovi nie je viazaná na skutočné platby dovozných ciel na suroviny a nie je úverom na clo na vyrovnanie dovozných ciel za minulý alebo budúci dovoz surovín. Rovnaký prístup a pravidlá sa okrem toho uplatnili na všetky spoločnosti (spoločnosť Reliance a skupinu Dhunseri), keďže Komisia sa snažila pochopiť, či spoločnosti v skutočnosti dovážali alebo nedovážali ktorékoľvek z relevantných surovín počas obdobia revízneho prešetrovania a platili dovozné clá z takéhoto dovozu. Na základe dostupných informácií Komisia potom vypočítala nadmerné odpustenie pre obidve spoločnosti. Príslušná situácia obidvoch spoločností je takáto. Spoločnosť IDIPL (súčasť skupiny Dhunseri) tvrdila, že jedna z dvoch hlavných surovín používaných pri výrobe PET bola v plnom rozsahu dovezená a boli zaplatené dovozné clá, a poskytla o tom dôkazy. Komisia vykonala overenie, ktorým sa preukázala správnosť tvrdenia. Na tomto skutkovom základe Komisia vypočítala úroveň subvencovania na základe nadmerného odpustenia. Spoločnosť Reliance bola vyzvaná, aby predložila rovnaké dôkazy ako spoločnosť IDIPL, ale neurobila to. V prípade spoločnosti Reliance preto nadmerné odpustenie predstavovala plná suma poskytnutá indickou vládou. Keďže rozdiel medzi týmito dvoma vyvážajúcimi výrobcami je odôvodnený na základe rozdielu dostupných skutočností, tvrdenie bolo zamietnuté.

(73)

Spoločnosť Reliance ďalej tvrdila, že dôkazné bremeno sa uplatnilo nesprávne tým, že sa vyvážajúcemu výrobcovi údajne uložila povinnosť určiť sumu nadmerného odpustenia.

(74)

Komisia nesúhlasí. Pripomína sa, že proces prešetrovania je založený na vyplnených dotazníkoch a overovaniach na mieste. Informácie týkajúce sa úrovne skutočne zaplatených (alebo nezaplatených) dovozných ciel danou spoločnosťou sú skutkovou okolnosťou, o ktorej má daná spoločnosť informovať. Spoločnosť Reliance tieto informácie neposkytla vo svojom vyplnenom dotazníku uvedenom v odôvodnení 19, v ktorom sa od zainteresovaných strán žiada, aby poskytli všetky dôležité informácie týkajúce sa výpočtu sadzby subvencovania. Vzhľadom na tento nedostatok informácií Komisia počas overovania na mieste v spoločnosti Reliance v decembri 2017 aktívne zhromažďovala informácie umožňujúce určiť možné nadmerné odpustenie. Najprv sa zistilo, že spoločnosť Reliance neplatila dovozné clá za dve hlavné suroviny obsiahnuté vo vyvážanom PET, konkrétne PTA a MEG. Komisia ďalej preskúmala, či sa platili dovozné clá za suroviny používané na výrobu PTA, MEG alebo akúkoľvek vstupnú surovinu používanú na výrobu PTA alebo MEG. Ukázalo sa však, že spoločnosť Reliance ako integrovaná petrochemická spoločnosť dováža ropu a interne vyrába všetky medziprodukty vedúce k výrobe PET. Komisia potom na základe dôkazu predloženého spoločnosťou Reliance počas overovania na mieste zistila, že sadzba dovozného cla uplatniteľná na ropu je 0 %. Z týchto informácií vyplývalo, že celá suma DDS predstavuje nadmerné odpustenie. Počas zvyšného obdobia prešetrovania spoločnosť Reliance neposkytla žiadne overiteľné podklady s vyčíslením, ktoré dokazovali opak. Spoločnosť Reliance neposkytla žiadne informácie, ktoré by umožňovali výpočet nadmerného odpustenia, napriek tomu, že bola na to viackrát vyzvaná. Komisia skrátka aktívne zhromažďovala informácie potrebné na výpočet úrovne subvencovania v rámci systému DDS a spoločnosť Reliance napriek mnohým výzvam neposkytla vecné informácie, ktorými spoločnosť disponuje a ktoré by odôvodňovali výpočet nadmerného odpustenia nižšieho, ako je celková suma DDS. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(75)

Spoločnosť Reliance tvrdila, že k jedinej výzve zo strany Komisie na poskytnutie informácií umožňujúcich určiť úroveň nadmerného odpustenia došlo v čase poskytnutia informácií. Komisia však konštatuje, že spoločnosť Reliance bola vyzvaná, aby vyplnila dotazník a poskytla informácie týkajúce sa nadmerného odpustenia, počas overovania na mieste, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 74. Preto bolo aj toto tvrdenie zamietnuté.

(76)

Spoločnosť Reliance uviedla, že Komisia neposkytla správu o overení, a tvrdila, že to, že nemala túto správu k dispozícii, jej bránilo v tom, aby mohla riadne obhajovať svoje záujmy v súvislosti so systémom DDS, keďže Komisia obrátila dôkazné bremeno pri vyčísľovaní sumy výhody v rámci systému DDS.

(77)

Ako už bolo vysvetlené, Komisia sa domnieva, že vyvážajúci výrobca je povinný dokázať, že sa platili dovozné clá za materiály obsiahnuté vo vyvážaných výrobkoch, na základe čoho indická vláda vrátila takéto údajne zaplatené vývozné clá. Komisia je povinná vypočítať výšku subvencovania na základe dostupných informácií. V tejto súvislosti Komisia uvádza, že príslušné prvky použité na určenie sadzby subvencovania v rámci systému DDS na základe metódy vysvetlenej v odôvodnení 69 boli overené na základe vyplnenia dotazníka spoločnosťou Reliance. Overenie systému DDS sa uskutočnilo súbežne s overením systému MEIS, keďže tieto dva systémy sú veľmi podobné. Overilo sa niekoľko vývozných faktúr a súvisiacich dokumentov. Tieto informácie sú dostupné aj pre spoločnosť Reliance v podobe dôkazov z misie. Počas overovania na mieste Komisia zistila nesúlad medzi hodnotou vyvážaných tovarov uvedenou spoločnosťou Reliance v rámci systému DDS a hodnotou vyvážaných tovarov v rámci systému MEIS. Tento nesúlad vysvetlila spoločnosť Reliance v jednom z dôkazov z misie. Nesúlad však nemal vplyv na výpočet výšky subvencovania. Počas overovania týkajúceho sa dokumentov predložených spoločnosťou Reliance v súvislosti so systémom DDS sa nezistil žiadny iný nesúlad. Všetky informácie potrebné na uplatnenie práv zainteresovaných strán na obhajobu sa preto zainteresovaným stranám vrátane spoločnosti Reliance poskytli v počiatočnej fáze prešetrovania. Komisia sa preto domnieva, že práva spoločnosti Reliance na obhajobu sa počas daného prešetrovania náležite rešpektovali. Z odôvodnenia 74 takisto vyplýva, že Komisia neobrátila dôkazné bremeno, ale naopak aktívne zhromažďovala informácie potrebné na výpočet sumy výhody v rámci systému DDS. Tvrdenie sa preto zamieta.

Skupina Dhunseri

(78)

Ako už bolo vysvetlené, ku všetkým zúčastneným hospodárskym subjektom sa pristupovalo podľa rovnakých pravidiel po dôkladnom posúdení ich skutkovej situácie. Spoločnosť IDIPL zopakovala tvrdenie, že spoločnosti MPPL počas obdobia revízneho prešetrovania bolo účtované a spoločnosť zaplatila „zamýšľané clo“ svojim domácim dodávateľom PTA a MEG v súlade s ich zmluvnými dojednaniami. Spoločnosť IDIPL tvrdila, že výška „zamýšľaného cla“ by sa mala odpočítať od celkovej výhody v rámci systému DDS. Spoločnosť IDIPL ďalej uviedla, že mechanizmus „zamýšľaného cla“ je „uzákonením politického rozhodnutia posunúť ďalej dovozné clo uložené dodávateľovi surovín“.

(79)

V súvislosti s týmto tvrdením môže Komisia potvrdiť, že v obchodnej zmluve medzi spoločnosťou MPPL a jej dodávateľom sa vo vzorci používanom na výpočet ceny surovín hovorí o zložke „zamýšľané clo“. To však samo osebe nepredstavuje dôkaz, že domáci dodávateľ clo skutočne platil, pretože tento vzorec je výsledkom obchodných rokovaní, pri ktorých sa nevyhnutne nezohľadňuje, či sa clá skutočne platia. Spoločnosť IDIPL v tejto súvislosti neposkytla žiadny dôkaz, že suroviny, ktoré kúpila, ich dodávateľ doviezol a že sa v prípade, že boli dovezené, platili clá. Z uvedeného dôvodu bolo tvrdenie zamietnuté.

Indická vláda

(80)

Indická vláda uviedla, že na základe ustanovení dohody ASCM sa v rámci systému DDS nevyhnutne neposkytuje odpustenie/oslobodenie/odloženie colných dovozných poplatkov na dovážané vstupy, ale môže sa ním takisto poskytnúť odpustenie nepriamych daní. Na základe toho indická vláda tvrdila, že Komisia sa dopustila zásadnej chyby tým, že charakterizovala systém DDS ako neprípustný systém vrátenia cla na základe toho, že ho možno využiť aj v prípade neplatenia dovozných ciel.

(81)

Komisia v tejto súvislosti konštatovala, že hoci indická vláda v súvislosti s odpustením nepriamych daní predkladá právne argumenty, neposkytuje žiadny dôkaz, že ktorákoľvek zo zainteresovaných strán v súvislosti so surovinami používaným pri výrobe vyvážaného PET takéto nepriame dane skutočne platila alebo mala platiť a ak sa platili, neboli vrátené prostredníctvom iného daňového mechanizmu nesúvisiaceho so systémom DDS. V priebehu prešetrovania žiadna zo zainteresovaných strán neposkytla informácie týkajúce sa nepriamych daní v súvislosti so systémom DDS, ktoré by mali vplyv na úroveň nadmerného odpustenia, hoci boli viackrát vyzvané, aby poskytli informácie umožňujúce výpočet nadmerného odpustenia v rámci systému DDS. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(82)

Indická vláda ďalej tvrdí, že v rámci systému DDS sa stanovuje overovací mechanizmus na monitorovanie spotreby vstupov vo výrobe vyvážaného výrobku.

(83)

Na podporu svojho tvrdenia indická vláda odkazuje na niektoré ustanovenia pravidiel vrátenia cla a colnej príručky, podľa ktorých sa vykonávajú audity a overenia, ale nedokáže preukázať, že systémom DDS sa zavádza systém alebo postup, ktorým sa určí, ktoré vstupy sa pri výrobe vyvážaného výrobku spotrebúvajú a v akých množstvách, v zmysle bodu 4 prílohy II. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(84)

Takisto sa dodáva, že absencia overovacieho systému alebo postupu v zmysle bodu 4 prílohy II nemala vplyv na určenie výšok subvencií uvedených v odôvodnení 70, pretože Komisia vypočítala nadmerné odpustenie na základe informácií poskytnutých prešetrovanými spoločnosťami. Indická vláda tvrdila, že Komisia mala povinnosť zohrávať aktívnu úlohu pri vypočítavaní nadmerného odpustenia.

(85)

Z odôvodnenia 74 vyplýva, že Komisia aktívne vyhľadávala informácie umožňujúce určiť, či časť sumy DDS nepredstavovala nadmerné odpustenie. Okrem toho, aj keď na to bola indická vláda vyzvaná, nevykonala ďalšie preskúmanie na základe skutočných transakcií dotknutých vyvážajúcich výrobcov. Tvrdenie je preto bezpredmetné.

3.5.   Systém podpory vývozu investičného majetku (Export Promotion Capital Goods Scheme, ďalej len „EPCGS“)

(86)

Komisia zistila, že dotknutí vyvážajúci výrobcovia získali v priebehu obdobia revízneho prešetrovania zo systému EPCGS úľavy, ktoré možno priradiť k prešetrovanému výrobku.

3.5.1.   Právny základ

(87)

Podrobný opis systému EPCGS sa nachádza v kapitole 5 dokumentu FTP 2015-20, ako aj v kapitole 5 príručky HOP I 2015-20.

3.5.2.   Oprávnenosť

(88)

Toto opatrenie sú oprávnení využívať výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „viazaní“ na podporných výrobcov a poskytovateľov služieb.

3.5.3.   Vykonávanie v praxi

(89)

Pod podmienkou vývozného záväzku môže spoločnosť doviezť investičný majetok [nový aj použitý investičný majetok (z druhej ruky) nie starší ako 10 rokov] so zníženou sadzbou cla. Na tento účel indická vláda vydáva (na žiadosť a po uhradení poplatku) licenciu pre systém EPCGS. V tomto systéme sa ukladá znížená sadzba dovozného cla uplatniteľná na všetok investičný majetok dovezený v rámci systému. Na účely splnenia vývozného záväzku sa dovezený investičný majetok musí použiť na výrobu určitého množstva tovaru považovaného za vyvážaný tovar počas určitého obdobia. V zmysle dokumentu FTP 2015-20 sa v rámci systému EPCGS môže investičný majetok dovážať s nulovou sadzbou cla. Vývozný záväzok, ktorý predstavuje šesťnásobok ušetreného cla, sa musí splniť v priebehu maximálne šesť rokov.

(90)

Držiteľ licencie systému EPCGS môže získať investičný majetok aj z domácich zdrojov. V takom prípade môže domáci výrobca investičného majetku využiť výhodu na bezcolný dovoz komponentov potrebných na výrobu takéhoto investičného majetku. Domáci výrobca si v súvislosti s dodávkou investičného majetku držiteľovi licencie na používanie systému EPCGS môže alternatívne uplatniť nárok na výhodu pre zamýšľaný vývoz.

3.5.4.   Záver týkajúci sa systému EPCGS

(91)

Systémom EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže takáto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by inak bolo splatné. Okrem toho sa tým poskytuje výhoda vývozcovi rovnajúca sa výške zníženia cla.

(92)

Systém EPCGS je ďalej zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, keďže licencie na jeho využívanie nie je možné získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Považuje sa preto za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(93)

Systém EPCGS nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Na investičný majetok sa takéto prípustné systémy nevzťahujú, ako sa uvádza v bode i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebuje pri výrobe vyvážaných výrobkov.

3.5.5.   Výpočet výšky subvencie

(94)

Komisia vypočítala výšku subvencie v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla za dovezený investičný majetok rozloženého na obdobie, ktoré zodpovedá obvyklej dobe odpisovania takéhoto investičného majetku v dotknutom odvetví. Výška subvencie v období revízneho prešetrovania sa potom vypočítala vydelením celkovej sumy nezaplateného cla dobou odpisovania. Takto vypočítaná suma, ktorá sa vzťahuje na obdobie revízneho prešetrovania, bola upravená pripočítaním úroku za toto obdobie, aby zodpovedala celkovej hodnote zvýhodnenia v priebehu času. Na tento účel sa za primeranú považovala komerčná úroková sadzba v Indii počas obdobia prešetrovania.

(95)

Ani jeden z indických vyvážajúcich výrobcov neuplatnil nárok na odrátanie poplatkov spojených so získaním subvencie od celkovej sumy subvencie, ako na to majú nárok v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(96)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a článkom 7 ods. 3 základného nariadenia Komisia túto výšku subvencie rozložila na obrat z vývozu prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania (menovateľ), pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola udelená na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(97)

Na základe uvedených skutočností Komisia zistila, že sadzby subvencovania v súvislosti s týmto systémom počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovali 0,11 % pre skupinu Dhunseri a 0,45 % pre spoločnosť Reliance.

3.5.6.   Pripomienky k poskytnutiu informácií

(98)

Spoločnosť IDIPL argumentovala, že závod a stroje dovezené v rámci systému EPCGS boli použité na výrobu PET určeného na domáci aj zahraničný predaj, a preto tvrdila, že menovateľom v odôvodnení 96 by mal byť celkový predaj spoločnosti, a nie obrat vývozu PET.

(99)

Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že aj keby bolo toto nepodložené tvrdenie pravdivé, keďže subvencia v rámci systému EPCGS je podmienená uskutočnením vývozu a nebola udelená na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev, uplatňuje sa článok 7 ods. 2 a menovateľ zvolený v odôvodnení 96 je odôvodnený. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.6.   Systém vývozu tovaru z Indie (MEIS)

(100)

Zistilo sa, že obidvaja dotknutí vyvážajúci výrobcovia získali počas obdobia revízneho prešetrovania výhody v rámci systému MEIS.

3.6.1.   Právny základ

(101)

Podrobný opis systému MEIS sa nachádza v kapitole 3 dokumentu FTP 2015-20 a v kapitole 3 príručky HOP I 2015-20.

(102)

Systém MEIS nadobudol účinnosť 1. apríla 2015.

3.6.2.   Oprávnenosť

(103)

Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

3.6.3.   Vykonávanie v praxi

(104)

Oprávnené spoločnosti môžu využívať systém MEIS vývozom konkrétnych výrobkov do konkrétnych krajín, ktoré sú zaradené do skupiny A („tradičné trhy“ vrátane všetkých členských štátov EÚ), do skupiny B („vznikajúce trhy a orientované trhy“) a do skupiny C („ostatné trhy“). Krajiny patriace do jednotlivých skupín a zoznam výrobkov s príslušnými sadzbami odmeňovania sú uvedené v tabuľke 1 a tabuľke 2 v dodatku 3B dokumentu FTP 2015-20.

(105)

Výhody majú podobu úveru na clo zodpovedajúceho percentu hodnoty vývozu FOB.

(106)

V čase, keď v apríli 2015 nadobudol účinnosť systém MEIS, nebol prešetrovaný výrobok zahrnutý do dodatku 3B, a preto nebol oprávnený na výhody v rámci systému MEIS. Vývoz PET do krajín skupín A a B sa však 29. októbra 2015 verejným oznámením č. 44/2015-2020 stal oprávneným na výhody v rámci systému MEIS vo výške 2 % hodnoty vývozu FOB. Verejným oznámením č. 06/2015-2020 sa 4. mája 2016 stal oprávneným na rovnakú 2 % výhodu aj vývoz do krajín skupiny C.

(107)

Určité druhy vývozu sú z tohto systému vylúčené, napr. vývoz dovážaného tovaru alebo prekladaného tovaru, zamýšľaný vývoz, vývoz služieb a obrat z vývozu jednotiek pôsobiacich v osobitných hospodárskych zónach/jednotiek orientovaných na vývoz.

(108)

Úvery na clo v rámci systému MEIS sú voľne prevoditeľné a platné 18 mesiacov od dátumu vydania. Možno ich použiť na: i) platbu ciel za dovoz vstupov alebo tovaru vrátane investičného majetku; ii) platbu spotrebnej dane z domáceho obstarávania vstupov alebo tovaru vrátane investičného majetku a platby; iii) platbu dane zo služieb na obstarávanie služieb.

(109)

Žiadosť o uplatnenie výhod v rámci systému MEIS sa musí predložiť online na webovom sídle generálneho riaditeľstva pre zahraničný obchod. K online žiadosti sa musia priložiť príslušné doklady (colné doklady, potvrdenie o vykonaní bankového prevodu a doklad o vylodení). Príslušný regionálny orgán indickej vlády vydá úver na clo po preskúmaní uvedených dokladov. Pokiaľ vývozca poskytne príslušné doklady, regionálny orgán nemá žiadnu diskrečnú právomoc rozhodovať o poskytovaní úverov na clo.

3.6.4.   Záver týkajúci sa systému MEIS

(110)

Systémom MEIS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver na clo poskytnutý v rámci systému MEIS predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže úver sa napokon použije na vyrovnanie dovozných ciel platených za investičný majetok, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by inak bolo splatné. Úverom na clo v rámci systému MEIS sa okrem toho poskytuje výhoda vývozcovi, ktorý nepodlieha platbe týchto dovozných ciel.

(111)

Systém MEIS je navyše zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

3.6.5.   Výpočet výšky subvencie

(112)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia Komisia vypočítala sumu napadnuteľných subvencií na základe výhody priznanej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia v tejto súvislosti zistila, že výhoda je príjemcovi poskytnutá v čase, keď dôjde k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V tomto momente indická vláda vydáva úver na clo, ktorý si vyvážajúci výrobca rezervuje ako pohľadávku, ktorú môže vyvážajúci výrobca kedykoľvek vyrovnať. Predstavuje to finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Keď colné úrady vydajú vývozný colný doklad, indická vláda už nemá diskrečnú právomoc rozhodovať o tom, či sa subvencia poskytne alebo nie. V súvislosti s tým Komisia považovala za vhodné určiť výhodu v rámci systému MEIS ako súčet súm vráteného cla získaných na vývozné transakcie uskutočnené v rámci tohto systému počas obdobia revízneho prešetrovania.

(113)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia Komisia túto výšku subvencie (v čitateli) rozložila na obrat z vývozu prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola udelená na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(114)

Na základe uvedených skutočností Komisia zistila, že sadzby subvencovania v súvislosti s týmto systémom počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovali 1,90 % pre skupinu Dhunseri a 1,93 % pre spoločnosť Reliance.

3.6.6.   Pripomienky k poskytnutiu informácií

(115)

Indická vláda tvrdila, že systém MEIS nie je napadnuteľný z týchto dvoch dôvodov: 1. systém je v súlade s ustanoveniami odsekov g) a h) prílohy I v spojení s ustanoveniami prílohy II dohody ASCM a 2. colné poukazy sú „dobropisy“, z ktorých má držiteľ úžitok len pri použití poukazu na vyrovnanie dovozných ciel.

(116)

Pokiaľ ide o prvý dôvod, indická vláda nepredložila žiadny dôkaz. Samotné tvrdenie, že základným cieľom systému MEIS je pomôcť vývozcom vyrovnať neefektívnosť infraštruktúry a s tým súvisiace náklady/dane a zabezpečiť rovnaké podmienky, nie je dostatočné na to, aby sa ním preukázalo, že je systém MEIS v súlade s ustanoveniami odsekov g) a h) prílohy I v spojení s ustanoveniami prílohy II dohody ASCM. Pokiaľ ide o druhý dôvod, pripomína sa, že ako sa vysvetľuje v odôvodnení 108, od okamihu, keď indická vláda doručí colný poukaz príjemcovi v rámci systému MEIS, tento colný poukaz možno kedykoľvek použiť na vyrovnanie určitých ciel alebo daní alebo predať inému subjektu, pretože colné poukazy sú voľne prevoditeľné, Preto sa usudzuje, že indická vláda poskytuje príjemcovi v rámci systému MEIS výhodu v okamihu doručenia colného poukazu. To je zjavne aj výklad prijatý v rámci indických účtovných štandardov, keďže finančná hodnota týchto poukazov sa zaúčtuje ako pohľadávka, len čo indická vláda doručí poukazy, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 112, a nie v okamihu ich skutočného použitia na vyrovnanie cla alebo dane. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.7.   Systém oslobodenia od dane z elektriny štátu Gudžarát (Gujarat Electricity Duty Exemption Scheme, ďalej len „GEDES“)

(117)

Komisia zistila, že toto opatrenie počas obdobia revízneho prešetrovania využila jedna spoločnosť. Prešetrovaním sa však zistilo, že získaná výhoda bola zanedbateľná, a toto opatrenie sa preto ďalej neanalyzovalo.

4.   VÝŠKA NAPADNUTEĽNÝCH SUBVENCIÍ

(118)

Komisia pripomína, že výška subvencovania určená vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1350 bola pre spoločnosť DPL 3,2 % a pre spoločnosť Reliance 6,2 %, čo sa premietlo do vyrovnávacích ciel vo výške 35,69 EUR/t pre spoločnosť DPL a 69,39 EUR/t pre spoločnosť Reliance.

(119)

Počas súčasných čiastočných priebežných revíznych prešetrovaní Komisia zistila, že výška napadnuteľných subvencií vyjadrená valoricky predstavuje pre skupinu Dhunseri 2,3 % a pre spoločnosť Reliance 4 %. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 27 až 30, sadzby subvencovania skupiny Dhunseri uvedené v tabuľke ďalej sa určili súhrnom údajov spoločností IDIPL a MPPL, dvoch vyvážajúcich výrobcov PET skupiny počas obdobia revízneho prešetrovania.

Tabuľka

Sadzby pre jednotlivé napadnuté subvencie

 

DDS

EPCGS

MEIS

Spolu

Skupina Dhunseri:

Dhunseri Petrochem Limited

IVL Dhunseri Petrochem Industries Private Limited

Micro Polypet Pvt. Ltd

0,38 %

0,11 %

1,90 %

2,3 %

Spoločnosť Reliance

1,67 %

0,45 %

1,93 %

4,0 %

(120)

V súčasnosti uplatňované vyrovnávacie opatrenia majú podobu špecifického cla. Na základe sadzieb subvencií uvedených v tabuľke určila preto Komisia tieto špecifické vyrovnávacie clá: 18,73 EUR/t pre skupinu Dhunseri a 29,21 EUR/t pre spoločnosť Reliance.

(121)

V súlade s odôvodnením 16 Komisia posúdila potrebu zmeny sadzby cla uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“ v Indii, ktorá je 69,40 EUR/t. V tejto súvislosti sa pripomína, že najvyššie clo v súčasnosti uplatňované na indických vyvážajúcich výrobcov, ktoré predstavuje 74,60 EUR/t, sa uplatňuje na spoločnosť Pearl Engineering Polymers Ltd, výrobcu, na ktorého sa nevzťahujú revízne prešetrovania. Keďže najvyššie clo sa v týchto revíznych prešetrovaniach nemení, nebola opodstatnená žiadna zmena sadzby cla uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

5.   TRVALÝ CHARAKTER ZMENENÝCH OKOLNOSTÍ TÝKAJÚCICH SA SUBVENCOVANIA

(122)

V súlade s článkom 19 ods. 4 základného nariadenia sa preskúmalo, či sa počas obdobia revízneho prešetrovania významne zmenili okolnosti týkajúce sa subvencovania a či mali zmenené okolnosti trvalý charakter.

(123)

Komisia zistila, že počas obdobia revízneho prešetrovania dotknutí vyvážajúci výrobcovia naďalej využívali výhody v rámci napadnuteľného subvencovania zo strany indickej vlády, aj keď s inými sadzbami.

(124)

Pokiaľ ide o spoločnosť Reliance, najvýznamnejšie subvencie z hľadiska sadzieb subvencovania počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovali systémy DDS a MEIS. Nič nenaznačuje, že by sa tieto subvencie v dohľadnej budúcnosti mali prestať uplatňovať. Obidvoma subvenciami sa poskytuje výhoda vypočítavaná ako pevne stanovené percento hodnoty FOB vývozu a takisto nič nenaznačuje, že by sa mali dané sadzby subvencovania v dohľadnej budúcnosti meniť.

(125)

Pokiaľ ide o DDS, indická vláda sadzbu subvencovania v priebehu uplynulých siedmich rokov niekoľkokrát znížila: z 5,5 % hodnoty FOB v roku 2011 sa znížila na 3,9 % v roku 2012, 3,0 % v roku 2013, 2,4 % v roku 2014, 1,9 % v roku 2015 a nakoniec 1,5 % počas obdobia revízneho prešetrovania. Podľa webového sídla Ústrednej rady pre spotrebné dane a clá (21) sa sadzba odvtedy nemenila.

(126)

Pokiaľ ide o systém MEIS, sadzba 2 % hodnoty FOB, ktorá sa začala uplatňovať na PET v októbri 2015, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 106, zostala podľa webového sídla Generálneho riaditeľstva pre zahraničný obchod (22) odvtedy nezmenená.

(127)

Pokiaľ ide o systém EPCGS, žiadna významná zmena sadzby subvencovania sa neočakáva ani po období revízneho prešetrovania, pretože a) nič nenaznačovalo významný plánovaný dovoz investičného majetku a b) akákoľvek výhoda poskytnutá v rámci tejto subvencie je rozložená na veľký počet rokov zodpovedajúci dobe odpisovania investičného majetku (v Indii 18 až 25 rokov).

(128)

Systém AAS bol počas posledného priebežného revízneho prešetrovania uvedeného v odôvodnení 7 najväčším zdrojom subvencií spoločnosti Reliance, ako sa konštatovalo vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2015/1350. Ako sa opisuje v odôvodnení 46, systém AAS sa počas obdobia súčasného revízneho prešetrovania takmer nevyužíval, keďže pri väčšine vývozov sa využíval systém DDS, ktorý sa so systémom AAS navzájom vylučuje. Systém AAS zostáva dostupný a nemožno vylúčiť, že spoločnosť Reliance začne systém AAS v budúcnosti znova využívať, čím by sa však automaticky znížili výhody získavané prostredníctvom systému DDS, keďže pri akejkoľvek vývoznej transakcii možno využiť len jednu z týchto dvoch subvencií.

(129)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 125 až 128, nenašli sa žiadne dôkazy, že budú napadnuté systémy v budúcnosti ukončené alebo sa ich úrovne subvencovania zvýšia alebo znížia. Na základe toho Komisia konštatovala, že okolnosti, ktoré viedli k novej sadzbe subvencovania spoločnosti Reliance, majú trvalý charakter.

(130)

Počas obdobia súčasného priebežného revízneho prešetrovania spoločnosť Reliance využívala menej subvencií ako počas minulého priebežného revízneho prešetrovania uvedeného v odôvodnení 7, ako sa konštatovalo vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2015/1350, keďže zistené sadzby subvencovania sa znížili zo 6,2 % na 4 %. Na základe odôvodnenia 129 je okrem toho pravdepodobné, že spoločnosť Reliance bude aj naďalej dostávať nižšie subvencie, než boli stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2015/1350. Komisia preto konštatovala, že zachovanie existujúcich opatrení povedie k úrovni cla presahujúcej výšku napadnuteľného subvencovania spôsobujúceho ujmu. To znamená, že úroveň uplatňovaných opatrení by sa mala upraviť tak, aby odzrkadľovala novú situáciu.

(131)

Pokiaľ ide o skupinu Dhunseri, v odôvodneniach 27 až 30 týkajúcich sa prešetrovania sa uvádza, že štruktúra skupiny sa významne zmenila. Skupina predovšetkým počas obdobia revízneho prešetrovania vlastnila dva závody na výrobu PET na rozdiel od predchádzajúceho priebežného revízneho prešetrovania, keď vlastnila iba jeden závod. Reorganizácia, ktorá sa uskutočnila v súvislosti so spojením s partnerom IVL, zahŕňala niekoľko právnych krokov v priebehu obdobia takmer dvoch rokov a s najväčšou pravdepodobnosťou bola dokončená odobrením Najvyšším súdom v Kalkate v decembri 2017. Komisia sa preto domnievala, že zmena štruktúry má trvalý charakter. Preto sa konštatovalo, že uplatňované opatrenia by sa mali zmeniť tak, aby odzrkadľovali novú situáciu aj vzhľadom na predchádzajúce závery týkajúce sa súčasnej (a nižšej) úrovne subvencovania zistenej v týchto revíznych prešetrovaniach.

6.   FORMA OPATRENÍ

(132)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 120, zmenené opatrenia majú formu špecifických ciel. Špecifické colné sadzby sa vypočítavajú na základe údajov vzťahujúcich sa na obdobie revízneho prešetrovania, a zostávajú preto na rovnakej úrovni bez ohľadu na vývoj vývoznej ceny.

(133)

Na rozdiel od subvencií, ktorými sa poskytli najväčšie sumy subvencovania počas pôvodného prešetrovania, sa však dvoma hlavnými systémami subvencovania (DDS a MEIS) počas obdobia revízneho prešetrovania poskytujú finančné výhody, ktoré sú priamo úmerné vývoznej cene. Tieto dve subvencie predstavovali 97 % celkového objemu subvencovania skupiny Dhunseri a 89 % celkového objemu subvencovania spoločnosti Reliance počas obdobia revízneho prešetrovania. Z toho vyplýva, že suma napadnuteľných subvencií sa automaticky zvyšuje so zvyšovaním vývoznej ceny. Zdá sa teda, že špecifickými clami sa primerane nevyrovnáva skutočná úroveň subvencovania, ktoré dvaja vyvážajúci výrobcovia využívali.

(134)

Na základe toho Komisia konštatovala, že na rozdiel od pôvodného prešetrovania špecifické clá vzhľadom na tieto okolnosti už nemusia byť najvhodnejšou formou opatrení. V rámci súčasných priebežných revíznych prešetrovaní však nemožno počítať so zmenou formy opatrení, pretože takáto zmena by sa musela uplatniť na všetkých indických vyvážajúcich výrobcov, kým súčasné priebežné revízne prešetrovania sú obmedzené svojím rozsahom na určenie úrovne subvencovania len dvoch vyvážajúcich výrobcov. Preto sa Komisia rozhodla zachovať súčasnú formu opatrení.

7.   PONUKY CENOVÝCH ZÁVÄZKOV

(135)

Po poskytnutí informácií predložila spoločnosť IDIPL ponuku cenového záväzku. Ponuka bola zamietnutá, pretože charakter subvencovania vytvára situáciu, v ktorej by uplatňovanie záväzku minimálnej dovoznej ceny viedlo k zvýšeniu subvencovania. Dôvodom je, že úroveň subvencovania v rámci systémov DDS a MEIS, ktoré spoločne predstavujú 95 % subvencií, závisí od hodnoty FOB výrobkov vyvezených v rámci uvedených systémov. Okrem toho by v dôsledku štruktúry skupiny, do ktorej spoločnosť IDIPL patrí, bolo účinné monitorovanie záväzku neuskutočniteľné.

(136)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príslušný riadok tabuľky týkajúci sa spoločnosti Dhunseri Petrochem Limited v článku 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 461/2013 sa nahrádza takto:

Krajina

Spoločnosť

Vyrovnávacie clo (EUR/t)

Doplnkový kód TARIC

„India

Dhunseri Petrochem Limited

18,73

A585

India

IVL Dhunseri Petrochem Industries Private Limited

18,73

C380

India

Micro Polypet Pvt. Ltd

18,73

C381 “

Článok 2

Príslušný riadok tabuľky týkajúci sa spoločnosti Reliance Industries Limited v článku 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 461/2013 sa nahrádza takto:

Krajina

Spoločnosť

Vyrovnávacie clo (EUR/t)

Doplnkový kód TARIC

„India

Reliance Industries Limited

29,21

A181 “

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. októbra 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2321 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1036 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a nariadenie (EÚ) 2016/1037 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 338, 19.12.2017, s. 1).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 2603/2000 z 27. novembra 2000, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo a vyberá s konečnou platnosťou dočasné clo uložené na dovozy určitých druhov polyetyléntereftalátov s pôvodom v Indii, Malajzii a Thajsku a ktorým sa ukončuje antidotačné konanie týkajúce sa dovozov určitých druhov polyetyléntereftalátov s pôvodom v Indonézii, Kórejskej republike a na Taiwane (Ú. v. ES L 301, 30.11.2000, s. 1).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 1645/2005 zo 6. októbra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2603/2000, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých druhov polyetyléntereftalátov (PET) s pôvodom inter alia v Indii (Ú. v. EÚ L 266, 11.10.2005, s. 1).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 193/2007 z 22. februára 2007, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovozy polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom v Indii po preskúmaní uplynutia platnosti podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 2026/97 (Ú. v. EÚ L 59, 27.2.2007, s. 34).

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 1286/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 193/2007, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovozy určitého polyetyléntereftalátu s pôvodom v Indii a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 192/2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitého polyetyléntereftalátu s pôvodom okrem iného v Indii (Ú. v. EÚ L 340, 19.12.2008, s. 1).

(7)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 906/2011 z 2. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 193/2007, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovozy určitého polyetyléntereftalátu s pôvodom v Indii, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 192/2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitého polyetyléntereftalátu s pôvodom okrem iného v Indii (Ú. v. EÚ L 232, 9.9.2011, s. 19).

(8)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 559/2012 z 26. júna 2012, ktorým sa ukončuje čiastočné predbežné preskúmanie týkajúce sa vyrovnávacích opatrení na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom okrem iného v Indii (Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2012, s. 6).

(9)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 461/2013 z 21. mája 2013, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom v Indii na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 597/2009 (Ú. v. EÚ L 137, 23.5.2013, s. 1).

(10)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1350 z 3. augusta 2015, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 461/2013, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 208, 5.8.2015, s. 10).

(11)  Rozhodnutie Komisie 2000/745/ES z 29. novembra 2000, ktorým sa prijíma záväzok ponúknutý v súvislosti s antidumpingovým a antisubvenčným konaním týkajúcim sa dovozu určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom v Indii, Indonézii, Kórejskej republike, Malajzii, na Taiwane a v Thajsku (Ú. v. ES L 301, 30.11.2000, s. 88).

(12)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/109/EÚ zo 4. februára 2014, ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2000/745/ES, ktorým sa prijímajú záväzky ponúknuté v súvislosti s antidumpingovým a antisubvenčným konaním týkajúcim sa dovozu určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom okrem iného v Indii (Ú. v. EÚ L 59, 28.2.2014, s. 35).

(13)  Oznámenie o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania vyrovnávacích opatrení uplatniteľných na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom v Indii (2017/C 216/05) (Ú. v. EÚ C 216, 6.7.2017, s. 30).

(14)  Oznámenie o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania vyrovnávacích opatrení uplatniteľných na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom v Indii (2017/C 216/04) (Ú. v. EÚ C 216, 6.7.2017, s. 26).

(15)  http://www.cbic.gov.in/htdocs-cbec/customs/cs-act/formatted-htmls/cs-rulee (konzultované 13. júla 2018).

(16)  [Na uverejnenie v Úradnom vestníku Indie v mimoriadnej časti ii oddiele 3, pododdiele i)] Oznámenie č. 88/2017-CUSTOMS (N.T.) Ministerstva financií vlády Indie (oddelenie pre príjmy) Naí Dillí, 21. september 2017. Pozri http://www.cbic.gov.in/resources//htdocs-cbec/customs/cs-act/notifications/notfns-2017/cs-nt2017/csnt88-2017.pdf (stránka navštívená 13. júla 2018).

(17)  Obežník č. 24/2001-Cus. 20. apríl, 2001 F.NO.605/47/2001-DBK, vláda Indie, ministerstvo financií, oddelenie pre príjmy, vyhlásenie na základe pravidla 12 ods. 1 písm. a) bodu ii) pravidla vrátenia na využitie sadzieb vrátenia pre všetky odvetvia. Pozri najmä oddiely 2 a 3 vyhlásenia na základe pravidla 12 ods. 1 písm. a) bod ii) pravidla vrátenia na využitie sadzieb vrátenia pre všetky odvetvia; k dispozícii na adrese: http://www.cbic.gov.in/htdocs-cbec/customs/cs-circulars/cs-circulars-2001/24-2001-cus, konzultované 7. júna 2018.

(18)  Oznámením indickej vlády č. 110/2015 – CUSTOMS (N.T.) zo 16. novembra 2015 sa stanovuje, že sadzba DDS uplatniteľná na hodnotu FOB vývozu PET (klasifikovaného pod colnou položkou 390701) je 1,9 % s účinnosťou od 23 novembra 2015. Pozri http://www.cbic.gov.in/htdocs-cbec/customs/cs-act/notifications/notfns-2015/cs-nt2015/csnt110-2015 a prílohu s tabuľkou http://www.cbic.gov.in/resources//htdocs-cbec/customs/dbk-schdule/dbk-sch2015.pdf (konzultované 13. júla 2018).

(19)  Oznámením indickej vlády č. 131/2016 – CUSTOMS (N.T.) z 31. októbra 2016 sa stanovuje, že sadzba DDS uplatniteľná na hodnotu FOB vývozu PET (klasifikovaného pod colnou položkou 3907) je 1,5 % s účinnosťou od 15 novembra 2016. Pozri http://www.cbic.gov.in/resources//htdocs-cbec/customs/cs-act/notifications/notfns-2016/cs-nt2016/csnt131-u-2016.pdf a prílohu s tabuľkou http://www.cbic.gov.in/resources//htdocs-cbec/customs/dbk-schdule/dbk-sch2016.pdf (konzultované 13. júla 2018).

(20)  Tento prvok je zdôraznený v príslušnom súbore právnych predpisov a pravidiel uplatniteľných na systém, napríklad v obežníku č. 24/2001 Cus. 20. apríl, 2001 F.NO.605/47/2001-DBK, vláda Indie, ministerstvo financií, oddelenie pre príjmy, vyhlásenie na základe pravidla 12 ods. 1 písm. a) bodu ii) pravidla vrátenia na využitie sadzieb vrátenia pre všetky odvetvia. C; k dispozícii na adrese: http://www.cbic.gov.in/htdocs-cbec/customs/cs-circulars/cs-circulars-2001/24-2001-cus, konzultované 7. júna 2018; zvlášť oddiely 2 a 3 vyhlásenia na základe pravidla 12 ods. 1 písm. a) bod ii) pravidla vrátenia na využitie sadzieb vrátenia pre všetky odvetvia.

(21)  Sadzby systému DDS sú k dispozícii na webovom sídle http://www.cbic.gov.in/htdocs-cbec/customs/dbk-schdule/dbk-idx (konzultované 4. júna 2018).

(22)  Sadzby systému MEIS sú k dispozícii na adrese http://dgftcom.nic.in/licasp/MEIS/meisitemdetail2016.asp pod kódom ITC 3907 (konzultované 4. júna 2018).


2.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 246/20


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/1469

z 1. októbra 2018,

ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Predchádzajúce prešetrovania a existujúce opatrenia

(1)

Nariadením (ES) č. 2320/1997 (2) Rada uložila antidumpingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Rusku. Rozhodnutím Komisie 2000/70/ES (3) bol prijatý záväzok jedného vývozcu v Rusku. Nariadením (ES) č. 348/2000 (4) Rada uložila antidumpingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Chorvátsku a na Ukrajine. Na základe nariadenia Rady (ES) č. 1322/2004 (5) sa rozhodlo, že sa už nebudú uplatňovať opatrenia platné na dovoz okrem iného z Ruska z dôvodu obozretnosti v súvislosti so správaním narušujúcim hospodársku súťaž zo strany určitých výrobcov z Únie v minulosti (pozri odôvodnenie 9 uvedeného nariadenia).

(2)

Po revíznom prešetrovaní, ktoré sa uskutočnilo v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia, Rada nariadením (ES) č. 258/2005 (6) zmenila konečné opatrenia uložené nariadením (ES) č. 348/2000, zrušila možnosť oslobodenia od cla stanovenú v článku 2 uvedeného nariadenia a uložila antidumpingové clo vo výške 38,8 % na dovoz z Chorvátska a antidumpingové clo vo výške 64,1 % na dovoz z Ukrajiny s výnimkou dovozu od spoločnosti Dnepropetrovsk Tube Works, na ktorý sa vzťahovalo antidumpingové clo vo výške 51,9 %.

(3)

Komisia rozhodnutím 2005/133/ES (7) čiastočne pozastavila konečné opatrenia týkajúce sa Chorvátska a Ukrajiny na obdobie deviatich mesiacov s účinnosťou od 18. februára 2005. Čiastočné pozastavenie sa nariadením Rady (ES) č. 1866/2005 (8) predĺžilo o ďalšie jednoročné obdobie.

(4)

Nariadením (ES) č. 954/2006 (9) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok s pôvodom okrem iného v Chorvátsku, Rusku a na Ukrajine, zrušila nariadenia (ES) č. 2320/97 a (ES) č. 348/2000, ukončila priebežné revízne prešetrovanie a revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti antidumpingových ciel na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Rusku a ukončila priebežné revízne prešetrovania antidumpingových ciel na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Chorvátsku, Rusku a na Ukrajine.

(5)

Rozhodnutím zo 16. februára 2012 v spojených veciach C-191/09 a C-200/09 P Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP Súdny dvor zamietol odvolanie Rady (10) v súvislosti s rozsudkom Súdu prvého stupňa z 10. marca 2009, ktorým sa zrušil článok 1 nariadenia (ES) č. 954/2006, pokiaľ ide o časť týkajúcu sa antidumpingového cla stanoveného na výrobky vyrobené spoločnosťami Interpipe Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube ZAT a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant VAT (spolu ďalej len „Interpipe Group“), ktoré presahovalo výšku cla, ktoré by sa uplatnilo v prípade, ak by sa neuskutočnila úprava vývoznej ceny vykonaná vzhľadom na províziu v prípade, keď sa predaj uskutočňoval prostredníctvom sprostredkovateľa prepojeného obchodníka, Sepco SA (11). V súlade s článkom 266 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia prijala potrebné opatrenia na to, aby dosiahla súlad s rozsudkami, a prepočítala výšku antidumpingového cla pre Interpipe Group v súlade s pokynmi Súdu prvého stupňa a Súdneho dvora. Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 540/2012 (12) sa opravujú aspekty nariadenia (ES) č. 954/2006, o ktorých sa zistilo, že sú v rozpore so základným nariadením, a ktoré preto viedli k zrušeniu častí uvedeného nariadenia. Na základe uvedeného nariadenia ostávajú všetky ostatné zistenia uvedené v nariadení Rady (ES) č. 954/2006 v platnosti. Po prepočítaní sa antidumpingové clo na dotknutý výrobok, ktoré v súčasnosti platí pre Interpipe Group, stanovilo vo výške 17,7 %.

(6)

Nariadením (EÚ) č. 585/2012 (13) Rada po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uložila konečné antidumpingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok s pôvodom v Rusku a na Ukrajine a zrušila antidumpingové opatrenia na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom v Chorvátsku (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“).

(7)

Po čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia Rada nariadením (EÚ) č. 795/2012 (14) a nariadením (EÚ) č. 1269/2012 (15) zmenila konečné opatrenia uložené nariadením (EÚ) č. 585/2012, pokiaľ ide o počet ruských a ukrajinských vyvážajúcich výrobcov.

(8)

V súčasnosti platné antidumpingové clá majú výšku 35,8 % na dovoz s pôvodom v Rusku, s výnimkou spoločností Joint Stock Company Chelyabinsk Tube Rolling Plant a Joint Stock Company Pervouralsky Novotrubny Works (24,1 %), OAO Volzhsky Pipe Plant, OAO Taganrog Metallurgical Works, OAO Sinarsky Pipe Plant a OAO Seversky Tube Works (28,7 %), a výšku 25,7 % na dovoz s pôvodom na Ukrajine, s výnimkou spoločností OJSC Dnepropetrovsk Tube Works (12,3 %), LLC Interpipe Niko Tube a OJSC Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant (13,8 %).

1.2.   Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti

(9)

Komisia 4. júla 2017 oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti (ďalej len „oznámenie o začatí prešetrovania“) (16) antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(10)

Revízne prešetrovanie sa začalo na základe odôvodnenej žiadosti, ktorú 30. marca 2017 podal Obranný výbor priemyslu bezšvových oceľových rúr Európskej únie (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov z Únie, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby určitých bezšvových rúr a rúrok v Únii. Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu v prípade Ukrajiny a k opätovnému výskytu dumpingu v prípade Ruska, ako aj k opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

1.3.   Paralelné čiastočné priebežné revízne prešetrovanie

(11)

Komisia 7. mája 2018 začala čiastočné priebežné revízne prešetrovanie dovozu určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele okrem iného s pôvodom na Ukrajine v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia (17). Uvedené čiastočné priebežné revízne prešetrovanie si vyžiadala skupina vyvážajúcich výrobcov na Ukrajine, Interpipe Group, pričom rozsah preskúmania dumpingu sa v ňom obmedzuje len na dumping v súvislosti so žiadateľom.

1.4.   Prešetrovanie

Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(12)

Prešetrovanie v súvislosti s pokračovaním alebo opätovným výskytom dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

Dotknuté strany

(13)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, známych používateľov, zástupcov vyvážajúcich krajín, žiadateľa a výrobcov z Únie uvedených v žiadosti o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany mali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí prešetrovania.

Výber vzorky

(14)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Rusku a na Ukrajine a veľký počet dovozcov sa v oznámení o začatí prešetrovania pôvodne počítalo s výberom vzorky vyvážajúcich výrobcov a dovozcov v súlade s článkom 17 základného nariadenia. S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, uvedené strany boli požiadané, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia konania a aby Komisii poskytli informácie požadované v oznámení o začatí prešetrovania.

(15)

Iba dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia (TMK Group a ChTPZ Group, ďalej len „dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov“) a jeden ukrajinský vyvážajúci výrobca (ďalej len „Interpipe Group“) sa prihlásili v rámci lehoty. Preto sa dospelo k rozhodnutiu, že v prípade vyvážajúcich výrobcov sa neuskutoční výber vzorky.

(16)

Žiadny z dovozcov neposkytol informácie požadované v oznámení o začatí prešetrovania a ani nevyjadril ochotu spolupracovať s Komisiou. Štyria dovozcovia však zaslali stanoviská po začatí postupu. Preto sa Komisia rozhodla nepoužiť výber vzorky.

(17)

Komisia v oznámení o začatí prešetrovania uviedla aj to, že v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Pred začatím prešetrovania dvanásť výrobcov z Únie poskytlo informácie požadované na účely výberu vzorky a vyjadrilo ochotu spolupracovať s Komisiou. Na tomto základe Komisia predbežne vybrala vzorku troch výrobcov, ktorých považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie z hľadiska objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii.

(18)

Po nedostatočnej spolupráci s jedným z výrobcov z Únie zaradeným do vzorky a po uplatnení článku 18 základného nariadenia, pokiaľ ide o túto spoločnosť, Komisia nahradila predmetného predbežne vybratého výrobcu dvomi inými výrobcami z Únie. Preto konečná vzorka výrobcov z Únie pozostáva zo spoločností Arcelor Mittal Tubular Products, Benteler Steel Tube GmbH, Dalmine S.p.A. a Železiarne Podbrezová a. s.

Dotazníky

(19)

Dotazníky sa preto zaslali piatim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky (všetkým z pôvodnej a konečnej vzorky), štyrom dovozcom, dvom skupinám ruských vyvážajúcich výrobcov a spoločnosti Interpipe Group.

(20)

Vyplnené dotazníky nedoručila ani jedna z dvoch skupín ruských vyvážajúcich výrobcov. Ruské orgány boli informované o nespolupráci a zámere Komisie uplatniť článok 18 základného nariadenia.

(21)

Obaja výrobcovia však zaslali pripomienky, v ktorých spochybnili presnosť žiadosti a namietali proti pokračovaniu opatrení.

(22)

Dotazník vyplnilo päť výrobcov z Únie a jediný spolupracujúci ukrajinský vyvážajúci výrobca. Dotazník nevyplnili ani štyria dovozcovia z Únie.

Overovanie na mieste

(23)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a následnej ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

 

Výrobcovia z Únie:

Arcelor Mittal Tubular Products, Ostrava, Česká republika,

Benteler Steel Tube GmbH, Paderborn, Nemecko,

Dalmine S.p.A., Bergamo, Taliansko,

Železiarne Podbrezová a.s., Podbrezová, Slovensko a jej prepojení obchodníci Pipex Italia S.p.A., Arona, Taliansko a Slavrur Sp. z o.o., Stalowa Wola, Poľsko,

Vallourec Deutschland GmbH, Boulogne Billancourt, Francúzsko.

 

Vyvážajúci výrobca z Ukrajiny:

Interpipe Group (OJSC Interpipe NTRP, Dnepropetrovsk, Ukrajina, LLC Interpipe Niko Tube, Nikopol, Ukrajina) a jej prepojené obchodné spoločnosti LLC Interpipe Ukraine, Dnepropetrovsk, Ukrajina, Interpipe Europe SA, Lugano, Švajčiarsko a Interpipe Central Trade GmbH, Frankfurt, Nemecko.

Následný postup

(24)

Komisia 13. júla 2018 zverejnila základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých mala v úmysle uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine.

(25)

Boli doručené pripomienky od dvoch skupín ruských vyvážajúcich výrobcov, spoločnosti Interpipe Group, ukrajinskej misie pri Európskej únii a stálej misie Ruskej federácie pri Európskej únii. Dňa 8. augusta 2018 sa uskutočnilo vypočutie dvoch skupín ruských vyvážajúcich výrobcov, stálej misie Ruskej federácie pri Európskej únii a útvarov Komisie. V rovnaký deň sa uskutočnilo aj vypočutie spoločnosti Interpipe Group a útvarov Komisie. Vzhľadom na pripomienky spoločnosti Interpipe Group sa jej dvakrát dodatočne poskytli informácie o analýze týkajúcej sa Ukrajiny a určitých otázkach týkajúcich sa spoločnosti.

(26)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a prípadne zohľadnené.

2.   DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Dotknutý výrobok

(27)

Dotknutý výrobok je rovnaký ako výrobok v poslednom prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu v súčasnosti platných opatrení, t. j. určité bezšvové rúry a rúrky zo železa alebo z ocele (ďalej len „BRR“), ktoré majú kruhový prierez s vonkajším priemerom nepresahujúcim 406,4 mm a ktorých hodnota uhlíkového ekvivalentu (CEV) podľa vzorca a chemickej analýzy Medzinárodného inštitútu zvárania (IIW) (18) nepresahuje 0,86, s pôvodom v Rusku a na Ukrajine (ďalej len „dotknutý výrobok“) v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7304 11 00, ex 7304 19 10, ex 7304 19 30, ex 7304 22 00, ex 7304 23 00, ex 7304 24 00, ex 7304 29 10, ex 7304 29 30, ex 7304 31 80, ex 7304 39 58, ex 7304 39 92, ex 7304 39 93, ex 7304 51 89, ex 7304 59 92 a ex 7304 59 93 (19) (kódy TARIC 7304110010, 7304191020, 7304193020, 7304220020, 7304230020, 7304240020, 7304291020, 7304293020, 7304318030, 7304395830, 7304399230, 7304399320, 7304518930, 7304599230 a 7304599320).

(28)

Dotknutý výrobok má široké využitie a používa sa napríklad v potrubiach na prepravu kvapalín, v stavebnom odvetví na paketovanie, na mechanické účely, plynové potrubia, kotlové rúry a rúry a rúrky OCTG používané na vŕtanie, vrstvenie a odvádzanie potrubím v ropnom priemysle.

(29)

BRR sa používateľom dodávajú v rôznych podobách. Môžu byť napríklad galvanizované, opatrené závitom, dodávané ako neopracované rúry (t. j. bez akéhokoľvek tepelného spracovania), s osobitnými ukončeniami, s rozličnými prierezmi, rezané na určitú veľkosť alebo nerezané. V súvislosti s rúrami neexistujú žiadne všeobecné štandardné veľkosti, čo vysvetľuje skutočnosť, že väčšina BRR sa vyrába na objednávku zákazníkov. BRR sa bežne spájajú zváraním. V mimoriadnych prípadoch sa však môžu spojiť pomocou závitu alebo sa môžu používať samostatne, hoci zostávajú zvárateľnými. Prešetrovaním sa dokázalo, že všetky BRR majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné použitie.

2.2.   Podobný výrobok

(30)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom prešetrovaní, ako aj v poslednom prešetrovaní, na základe tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že výrobok vyvážaný do Únie z Ruska a Ukrajiny, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Rusku a na Ukrajine a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a konečné použitie, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

(31)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu po uplynutí platnosti platných opatrení.

3.1.   Rusko

3.1.1.   Dumping počas obdobia revízneho prešetrovania

3.1.1.1.   Predbežné poznámky

(32)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z Ruska.

(33)

Keďže žiadny ruský vyvážajúci výrobca nespolupracoval, ako sa to uvádza v odôvodnení 20, Komisia založila svoju celkovú analýzu vrátane výpočtu dumpingu na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia.

(34)

Následne sa na základe informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ako aj na základe ďalších zdrojov informácií, napríklad informácií zhromaždených na základe článku 14 ods. 6 základného nariadenia, informácií uvedených v prijatých písomných podaniach vrátane, okrem iných, ruských vývozných štatistík Ruskej federálnej colnej správy (ďalej len „RFCS“) (20) a štatistických údajov z odborného webového sídla Metal Expert (21), posúdila pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu.

(35)

Keďže Rusko nespolupracovalo, Komisia nedokázala pri jednotlivých druhoch výrobku porovnať normálnu hodnotu s vývoznou cenou druhu výrobku. Preto sa normálna hodnota a vývozná cena stanovili s použitím priemerných hodnôt v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

3.1.1.2.   Normálna hodnota

(36)

Komisia s cieľom stanoviť normálnu hodnotu použila rovnakú metodiku, ktorú vo svojej žiadosti použil žiadateľ. Táto metodika sa zakladá na ruských údajoch o cene na domácom trhu dostupných na webovom sídle Metal Expert. Komisia tak použila priemerné ceny na domácom trhu v Rusku, ceny zo závodu uvedené na webovom sídle Metal Expert za obdobie 12 mesiacov od júla 2016 do júna 2017.

3.1.1.3.   Vývozná cena

(37)

Vývozné ceny do Únie sa určili na základe databázy Komisie podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia.

3.1.1.4.   Porovnanie

(38)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. Normálna hodnota sa na základe metodiky poskytnutej žiadateľom (22) a na základe informácií dostupných na webovom sídle Metal Expert upravila smerom nahor. Vývozná cena sa upravila smerom nadol na úroveň ceny zo závodu. Na tento účel sa na základe informácií dostupných v žiadosti odpočítali prepravné náklady, poistné a provízia.

3.1.1.5.   Dumping

(39)

Na základe uvedeného Komisia vypočítala dumpingové rozpätie pre ruský vývoz do Únie približne vo výške 33 %. Úroveň dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania však bola pomerne obmedzená a predstavovala iba 0,6 % spotreby v Únii.

3.1.1.6.   Pripomienky po konečnom poskytnutí informácií

(40)

Po poskytnutí informácií predložili dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov spoločne pripomienky k všeobecnému informačnému dokumentu Komisie.

(41)

Obe spoločnosti napadli zákonnosť existujúcich opatrení. Po prvé, tvrdili, že pôvodné opatrenia boli nelegálne, keďže Komisia uplatnila úpravu nákladov na normálnu hodnotu na základe článku 2 ods. 5 základného nariadenia, čo je údajne podľa judikatúry Odvolacieho orgánu WTO nelegálne (23) Po druhé, tvrdili, že prístup Komisie pri revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti je vzhľadom na to, že Komisia nedospela ku konkrétnym zisteniam týkajúcim sa spoločnosti (24), v rozpore so znením a s duchom základného nariadenia a antidumpingovej dohody WTO.

(42)

Prvé tvrdenie bolo zamietnuté, keďže sa týkalo výpočtu pôvodného cla, čo nepatrí do rozsahu pôsobnosti aktuálneho postupu. Na účely tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa museli vzhľadom na to, že ruskí vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, použiť ustanovenia článku 18. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov nepredložili opodstatnené dôvody, pre ktoré by mali byť zistenia na úrovni celej krajiny v súvislosti s revíznymi prešetrovaniami pred uplynutím platnosti nelegálne. Toto tvrdenie sa preto takisto zamietlo.

(43)

Pokiaľ ide o konkrétne aspekty prešetrovania, dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov najskôr napadli uplatnenie článku 18 základného nariadenia Komisiou a tvrdili, že Komisia nevzala do úvahy informácie, ktoré predložili počas prešetrovania.

(44)

Pokiaľ ide o uplatnenie článku 18 základného nariadenia, všetci známi ruskí vyvážajúci výrobcovia boli po začatí prešetrovania vyzvaní, aby vyplnili dotazník určený vyvážajúcim výrobcom (25). Okrem toho stála misia Ruska pri EÚ dostala prázdne dotazníky a bola vyzvaná, aby sa obrátila na ďalších ruských vývozcov, ktorí v deň začatia prešetrovania nemuseli byť Komisii známi (alebo aby o nich Komisiu informovala), aby dostali príležitosť zúčastniť sa na prešetrovaní.

(45)

Dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov, ktoré sa prihlásili, informovali 21. augusta 2017 Komisiu, že sa rozhodli plne nespolupracovať pri prešetrovaní a uviedli, že sa rozhodli nevyplniť dotazník a že dobrovoľne obmedzujú svoju účasť na predloženie iba určitých údajov (napríklad o výrobe a kapacite, ako aj o vývozných cenách na tretie trhy) a pripomienok k určitým aspektom prešetrovania. Dvom skupinám ruských vyvážajúcich výrobcov bol však napriek tomu zaslaný dotazník s výzvou na jeho vyplnenie. V liste sprevádzajúcom túto výzvu boli ruskí vyvážajúci výrobcovia jednoznačne informovaní, že v prípade nevyplnenia dotazníka Komisia uplatní článok 18 základného nariadenia. Ani jeden z nich vyplnený dotazník nezaslal.

(46)

Vzhľadom na to Komisia 22. marca 2018 informovala ruské orgány o svojom zámere uplatniť článok 18 základného nariadenia.

(47)

Komisia však počas vypočutia 8. augusta 2018 zdôraznila, že nie je pravdou, že by nevzala do úvahy údaje predložené dvomi skupinami ruských vyvážajúcich výrobcov, ako tieto nesprávne tvrdili. V skutočnosti Komisia vysvetlila, že vykonala krížovú kontrolu údajov poskytnutých dvomi skupinami ruských vyvážajúcich výrobcov, ktoré sa týkali kapacity a výroby, s verejne dostupnými údajmi, najmä na webovom sídle Metal Expert. Komisia použila aj údaje z ruských vývozných štatistík, ktoré získala od vyvážajúcich výrobcov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 34. Preto sa tvrdenie, že Komisia nevzala do úvahy informácie predložené dvomi skupinami vyvážajúcich výrobcov, zamietlo.

(48)

Dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov poznamenali aj to, že vyzvali Komisiu, aby v prípade obmedzených údajov, ktoré poskytli, uskutočnila overovanie na mieste a že žiadne overovanie na mieste sa neuskutočnilo.

(49)

Podľa článku 16 základného nariadenia by sa malo overovanie na mieste uskutočňovať, keď ho Komisia považuje za vhodné, a v prípade neposkytnutia riadnej a včasnej odpovede sa môže Komisia rozhodnúť toto overovanie na mieste neuskutočniť. Vzhľadom na to, a v tomto prípade aj vzhľadom na neposkytnutie riadne vyplneného dotazníka, sa Komisia domnievala, že overovanie na mieste by sa nemalo uskutočniť.

3.1.2.   Pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení

(50)

Ako už bolo uvedené, v období revízneho prešetrovania sa ukázalo, že Rusko naďalej pokračuje v dumpingových praktikách, ale úroveň dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania bola relatívne obmedzená. Preto Komisia analyzovala pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, ak by uplynula platnosť súčasných antidumpingových opatrení. Pritom sa zamerala na výrobu a voľnú kapacitu v Rusku, atraktívnosť trhu Únie a správanie ruských vývozcov na iných trhoch.

3.1.2.1.   Voľná kapacita

(51)

Po konečnom poskytnutí informácií napadli dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov zistenia Komisie týkajúce sa voľnej kapacity dostupnej v Rusku. Konkrétne dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov tvrdili, že Komisia nadhodnotila voľnú kapacitu dostupnú v Rusku. Táto voľná kapacita vychádzala z databázy informácií o trhu (Metal Expert) a odhadovala sa na viac ako 550 000 ton.

(52)

Počas vypočutia 8. augusta 2018 Komisia vysvetlila údaje, ktoré použila na výpočet hodnoty uvedenej vo všeobecnom informačnom dokumente, t. j. verejne dostupné údaje (ako sú uvedené v spise) v čase vypracúvania všeobecného informačného dokumentu. Po doručení pripomienok a diskusiách uskutočnených počas vypočutia Komisia vyzvala dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov, aby predložili najaktuálnejšie a najpodrobnejšie údaje o výrobe a kapacite, ktoré majú k dispozícii. Dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov poskytli tieto informácie (z webového sídla Metal Expert) Komisii 10. augusta 2018. Na výpočet výrobnej kapacity teda Komisia použila aktualizované údaje z webového sídla Metal Expert, ktoré poskytli dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov v podaní z 10. augusta 2018.

(53)

Z takto získaných aktualizovaných údajov o voľnej kapacite vyplynula voľná kapacita v Rusku počas obdobia revízneho prešetrovania vo výške 350 000 – 380 000 ton. Táto výrazná nadmerná kapacita predstavuje viac ako 25 % spotreby v Únii.

3.1.2.2.   Atraktívnosť trhu Únie

(54)

Na základe prešetrovania sa potvrdilo, že trh Únie je atraktívny pre ruských výrobcov z týchto dôvodov:

(55)

Po prvé, pokiaľ ide o veľkosť trhu, trh Únie možno považovať za jeden z najväčších trhov s BRR na svete (v období revízneho prešetrovania bola jeho spotreba viac než 1,3 milióna ton a v roku 2014 1,5 milióna ton).

(56)

Po druhé, po uložení opatrení Spojených štátov podľa článku 232 vo výške 25 % na výrobky z ocele (26), ktoré sa týkajú aj dotknutého výrobku, sa ruský vývoz na jeden zo svojich hlavných vývozných trhov možno aspoň čiastočne obmedzí. Vďaka tomu sa zase trh Únie stane atraktívnejším, čo prináša riziko, že môže nastať určitý odklon obchodu do Únie.

(57)

Čo sa týka cien, z úrovne podhodnotenia počas obdobia revízneho prešetrovania (pozri odôvodnenie 137) vyplýva, že priemerná úroveň cien ruského dovozu na trh Únie je nižšia ako úroveň cien výrobcov z Únie, a preto bude v prípade zrušenia opatrení objem dovozu pravdepodobne naďalej rásť.

(58)

Vzhľadom na pomerne nízku úroveň dovozu do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania (8 663 ton) Komisia ďalej analyzovala vývozné ceny z Ruska na iné tretie trhy počas obdobia revízneho prešetrovania na základe oficiálnych ruských vývozných štatistík od RFCS a porovnala tieto ceny s dovoznými cenami do Únie. Na základe tejto analýzy sa ukázalo, že Rusko predávalo na viacerých svojich hlavných vývozných trhoch za podobné alebo niekedy dokonca nižšie ceny, ako boli ceny dumpingového vývozu na trh Únie.

(59)

Na základe zistení uvedených v odôvodneniach 50 až 58 Komisia dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že ak dôjde k uplynutiu platnosti opatrení, dumpingový dovoz z Ruska by sa opäť vyskytol vo veľkom objeme.

3.1.2.3.   Pripomienky po konečnom poskytnutí informácií

(60)

Po konečnom poskytnutí informácií dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov vyhlásili, že pokračovanie dumpingu v prípade zrušenia opatrení nie je pravdepodobné. Zistenia Komisie napadli najmä zdôraznením výkonu ruského domáceho trhu s BRR a situácie na ďalších vývozných trhoch. Okrem toho ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia nevzala do úvahy (verejne dostupné) údaje o úrovniach cien na trhoch iných tretích krajín, ktoré predložili.

(61)

Toto tvrdenie je fakticky chybné. Komisia informovala ruských vyvážajúcich výrobcov na vypočutí 8. augusta 2018, že pri svojej analýze vzala do úvahy verejne dostupné údaje z ruských vývozných štatistík, ktoré poskytli dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov (27). Na základe týchto údajov Komisia potvrdila, že úrovne cien na niekoľkých z hlavných ruských vývozných trhov, ktoré predstavujú relevantný podiel celkového ruského vývozu BRR, boli počas obdobia revízneho prešetrovania pod úrovňou vývozných cien do Únie (28). Tvrdenie sa preto zamietlo.

(62)

Dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov tvrdili, že záver Komisie o veľkosti trhu Únie, uvedený v odôvodnení 55, bol „príliš nadhodnotený“. Okrem toho tvrdili aj to, že existujú iné trhy, ktoré sú atraktívnejšie ako trh Únie.

(63)

Po prvé, otázka významu trhu Únie sa konkrétne riešila na vypočutí 8. augusta 2018, na ktorom zástupcovia najväčšieho ruského výrobcu uznali, že trh Únie je naozaj jedným z hlavných trhov pre dotknutý výrobok. Treba zdôrazniť, že Komisia nezaujala žiadne stanovisko k tomu, či by mohli existovať atraktívnejšie trhy ako trh Únie. Namiesto toho Komisia dospela k záveru, že trh Únie bol pre ruských vyvážajúcich výrobcov atraktívny z dôvodov uvedených v odôvodneniach 55 až 58.

(64)

V tomto zmysle Komisia zistila aj nezrovnalosti medzi opisnou časťou podaní predložených ruskými vyvážajúcimi výrobcami a skutočnými údajmi obsiahnutými v týchto podaniach. Konkrétne ruskí vyvážajúci výrobcovia zdôraznili, že ceny do určitých krajín, ako sú India, Turecko a Spojené arabské emiráty, sa stanovujú na úrovni „cien presahujúcich vývozné ceny do Únie“ (29). Toto tvrdenie je fakticky nesprávne a v rozpore so skutočnými údajmi predloženými rovnakými stranami (30), z ktorých jednoznačne vyplýva, že počas obdobia revízneho prešetrovania boli ceny do Únie v skutočnosti vyššie (31). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(65)

Dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov napadli aj závery Komisie, že po uplatnení opatrení Spojených štátov podľa článku 232 bude existovať riziko odklonu obchodu, a odkázali na predbežné zistenia Komisie o prebiehajúcom ochrannom prešetrovaní EÚ týkajúcom sa určitých výrobkov z ocele, zatiaľ čo BRR boli z uplatňovania opatrení predbežne vylúčené (32).

(66)

Pokiaľ ide o ochranné prešetrovanie EÚ týkajúce sa ocele, konanie stále prebieha a BRR boli z týchto opatrení predbežne vylúčené. Toto predbežné vylúčenie BRR z predbežných ochranných opatrení však nebolo založené na nedostatočnom odklone obchodu (ako nesprávne tvrdili ruskí vyvážajúci výrobcovia), ale na nedostatočnom raste dovozu (33).

(67)

Pokiaľ ide o možný účinok opatrení Spojených štátov podľa článku 232, Komisia sa domnieva, že riziko odklonu obchodu nemožno vylúčiť a že takéto riziko by bolo určite pravdepodobnejšie, keby došlo k uplynutiu platnosti zavedených opatrení. Treba poznamenať, že 25 % clo v Spojených štátoch v porovnaní s 0 % v Únii v prípade uplynutia platnosti ciel by jednoznačne zatraktívnilo trh Únie pre ruských vyvážajúcich výrobcov viac ako za súčasných okolností, t. j. pri cle zavedenom na oboch trhoch. Preto zatiaľ trendy dovozu v Spojených štátoch nie sú indikatívne, keďže opatrenia Únie zostávajú v platnosti a stimul na zmenu trhov nemusí byť taký významný ako v prípade neexistencie opatrení v Únii.

(68)

Dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov tvrdili aj to, že s veľkou pravdepodobnosťou sa pre určitých ruských vyvážajúcich výrobcov stanovia určité výnimky z opatrení Spojených štátov podľa článku 232. Komisia poznamenala, že z dôkazov (34), ktoré má v tomto zmysle k dispozícii, nemožno s istotou vyvodiť, že konkrétnemu ruskému výrobcovi bude pravdepodobne z opatrení udelená výnimka. Preto vzhľadom na neexistenciu solídneho dôkazu v tejto veci Komisia toto tvrdenie zamietla.

(69)

A nakoniec, dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov tvrdili, že vzhľadom na obmedzený objem vývozu v období revízneho prešetrovania je nepravdepodobné, že zrušenie opatrení bude viesť k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu.

(70)

Komisia odkázala na svoje zistenia o pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu uvedené v odôvodneniach 50 až 68 a zdôraznila, že analýza pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu má výhľadový charakter. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

3.2.   Ukrajina

3.2.1.   Dumping počas obdobia revízneho prešetrovania

3.2.1.1.   Predbežné poznámky

(71)

Na Ukrajine existujú traja známi výrobcovia BRR. Jeden z nich, Interpipe Group, spolupracoval na prešetrovaní. Spoločnosť Interpipe Group je nesporne najväčším výrobcom na Ukrajine. Podľa obchodných štatistík predstavoval jej vývoz BRR do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania okolo 87 % celkového dovozu z Ukrajiny v uvedenom období (35), čo predstavovalo 80 711 ton alebo 6 % spotreby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Údaje, ktoré poskytla spoločnosť Interpipe Group, boli overené na mieste na Ukrajine, ako aj v priestoroch jej prepojeného obchodníka vo Švajčiarsku a jej prepojeného dovozcu v Nemecku. Po overení Komisia opravila určité údaje, ktoré jej pôvodne poskytla spoločnosť Interpipe Group, a to najmä údaje týkajúce sa hodnôt PVA a CIF.

(72)

Spoločnosť Interpipe Group úplne vlastní a ovláda dvoch vyvážajúcich výrobcov, spoločnosť LLC Interpipe Niko Tube (ďalej len „Niko Tube“) a spoločnosť OJSC Interpipe NTRP (ďalej len „NTRP“). V súlade so štandardnou praxou Komisie sa pre týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov vypočítalo jedno spoločné dumpingové rozpätie. Výška dumpingu sa najprv vypočítala pre každého individuálneho vyvážajúceho výrobcu a následne sa určil vážený priemer jednotlivých dumpingových rozpätí na úrovni skupiny Interpipe Group.

(73)

Vzhľadom na významný objem dovozu spoločnosti Interpipe Group do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania sa analýza zameraná na pokračovanie dumpingu v danom období zakladala predovšetkým na overených údajoch, ktoré poskytla spoločnosť Interpipe Group.

3.2.1.2.   Normálna hodnota

(74)

Komisia najprv preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Na základe toho sa počas preskúmania zistilo, že predaj podobného výrobku na domácom trhu bol reprezentatívny v prípade oboch vyvážajúcich výrobcov.

(75)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz spoločnosťou Interpipe Group.

(76)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj spoločnosti Interpipe Group na domácom trhu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval najmenej 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz. Komisia zistila, že väčšina objemu predaja druhov výrobku na domácom trhu sa uskutočnila v reprezentatívnom množstve.

(77)

Následne Komisia stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použije skutočný domáci predaj.

(78)

Normálna hodnota vychádzala zo skutočnej ceny jedného druhu výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

a)

objem predaja druhu výrobku predaného za čistú predajnú cenu, ktorá zodpovedá vypočítaným výrobným nákladom alebo je vyššia, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu výrobku a

b)

vážený priemer predajných cien tohto druhu výrobku je rovnaký alebo vyšší ako jednotkové výrobné náklady.

V uvedenom prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(79)

Normálna hodnota vychádzala zo skutočnej ceny jednotlivých druhov výrobkov na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania, ak:

a)

objem ziskového predaja druhu výrobku predstavuje najviac 80 % celkového objemu predaja tohto druhu alebo

b)

vážený priemer cien tohto druhu výrobku je nižší ako jednotkové výrobné náklady.

(80)

Pokiaľ v bežnom obchode nedošlo k predaju podobného druhu výrobku alebo ak sa druh výrobku nepredával v reprezentatívnych množstvách na domácom trhu, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(81)

Normálna hodnota bola vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia revízneho prešetrovania:

a)

vážených priemerných predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov (ďalej len „PVA“), ktoré vznikli každému spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi pri predaji podobného výrobku na domácom trhu v bežnom obchode počas obdobia revízneho prešetrovania, a

b)

váženého priemerného zisku, ktorý každý spolupracujúci vyvážajúci výrobca získal pri predaji podobného výrobku na domácom trhu v bežnom obchode počas obdobia revízneho prešetrovania.

(82)

Po konečnom poskytnutí informácií napadla spoločnosť Interpipe Group niektoré z prvkov, ktoré Komisia použila na výpočet normálnej hodnoty. Tvrdenia sa týkali týchto oblastí: i) výpočtu PVA medzi prepojenými spoločnosťami; ii) použitia finančných nákladov vyplývajúcich z [dôverné] (36); iii) kurzových ziskov/strát vyplývajúcich z [dôverné]; iv) určitých úverových nákladov, ktoré by sa mali zohľadniť.

(83)

Pokiaľ ide o prvý prvok, Komisia v druhom dodatočnom poskytnutí informácií informovala spoločnosť Interpipe Group o možnom vplyve dumpingového rozpätia a následných zisteniach v prípade prijatia tvrdenia. Komisia na tento účel poskytla aj predbežný výpočet uskutočnený na základe rovnakého prístupu ako pri predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti. Po analýze všetkých prvkov Komisia prijala tvrdenie spoločnosti Interpipe Group o tomto bode, a preto sa dumpingové rozpätie príslušne znížilo (pozri odôvodnenie 90). Komisia zamietla argumenty z bodov ii) a iii). Z dôvodu dôverného charakteru údajov v analýze poskytla Komisia v deň zverejnenia tohto nariadenia spoločnosti Interpipe individuálne vysvetlenie.

(84)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že pri výpočte dumpingu sa mali vziať do úvahy úverové náklady, Komisia sa domnievala (ako vysvetlila v osobitnom poskytnutí informácií z 13. júla 2018), že spoločnosť neposkytla Komisii požadované dôkazy na podporu svojho tvrdenia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.2.1.3.   Vývozná cena

(85)

Vyvážajúci výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok nezávislým zákazníkom v Únii prostredníctvom viacerých prepojených spoločností, ktoré vystupovali ako obchodníci a/alebo dovozcovia.

(86)

Ak vyvážajúci výrobca vyvážal dotknutý výrobok nezávislým zákazníkom v Únii prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá vystupovala ako obchodník (spoločnosť Interpipe Europe SA), vývozná cena sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe skutočne zaplatených cien alebo cien, ktoré majú byť zaplatené, dotknutého výrobku pri predaji na vývoz do Únie.

(87)

Ak vyvážajúci výrobca vyvážal dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá vystupovala ako dovozca (spoločnosť Interpipe Central Trade GmbH), vývozná cena sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii. Úpravy vývoznej ceny sa uskutočnili podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia v prípade transakcií týkajúcich sa prepojeného dovozcu v Nemecku. Predajná cena prepojeného dovozcu neprepojeným zákazníkom bola spätne upravená na cenu zo závodu odpočítaním PVA prepojeného dovozcu, primeranej sumy zisku a prípadných ďalších položiek.

(88)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Interpipe Group tvrdila, že by sa mala preskúmať cena CIF spoločnosti Interpipe Europe, keďže existuje nezrovnalosť medzi výpočtom a opisným vysvetlením v konečnom poskytnutí informácií týkajúcom sa spoločnosti.

Komisia naozaj zistila, že v opisnej časti osobitného poskytnutia informácií sa správne neodzrkadľuje skutočný spôsob výpočtu CIF. Komisia preto opravila opisnú časť osobitného poskytnutia informácií a potvrdila, že výpočet sa uskutočnil na základe zistení, ako to bolo prediskutované so spoločnosťou počas overovania na mieste.

3.2.1.4.   Porovnanie

(89)

Vývozné ceny spoločnosti Interpipe Group do Únie sa porovnali s normálnou hodnotou jej predaja na domácom trhu na úrovni ceny zo závodu. Aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia sa zohľadnili rozdiely, ktoré vplývajú na porovnateľnosť cien. V tomto ohľade sa odpočítali prepravné náklady a provízia, ktoré majú vplyv na normálnu hodnotu a vývoznú cenu.

3.2.1.5.   Dumping

(90)

Na základe uvedeného malo dumpingové rozpätie zistené v prípade spoločnosti Interpipe Group počas obdobia revízneho prešetrovania výšku 21,6 %. Keďže spoločnosť Interpipe Group je najväčším ukrajinským výrobcom a v období revízneho prešetrovania predstavovala väčšinu vývozu z Ukrajiny, ako sa uvádza v odôvodnení 71, Komisia dospela k záveru, že dumping zistený v prípade spoločnosti Interpipe Group bol reprezentatívny pre Ukrajinu na celoštátnej úrovni.

(91)

Komisia tak potvrdila, že dumping z Ukrajiny pokračoval aj v období revízneho prešetrovania.

3.2.2.   Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení

(92)

Ako už bolo uvedené, v období revízneho prešetrovania sa ukázalo, že Ukrajina naďalej pokračuje v dumpingových praktikách. Dovoz z Ukrajiny dosiahol v období revízneho prešetrovania 80 711 ton, čo predstavovalo 6 % podielu na trhu Únie (37). Na základe týchto zistení Komisia analyzovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu z Ukrajiny, ak dôjde k uplynutiu platnosti súčasných antidumpingových opatrení. Pritom sa zamerala na výrobu a voľnú kapacitu na Ukrajine, atraktívnosť trhu Únie a správanie ukrajinských vývozcov na iných trhoch.

3.2.2.1.   Voľná kapacita

(93)

Voľná kapacita sa vypočítala nasledovne. Pokiaľ ide o spoločnosť Interpipe Group, voľnú kapacitu bolo možné stanoviť na základe oznámených a riadne overených údajov. Ostatní dvaja výrobcovia dotknutého výrobku na Ukrajine dotazník nevyplnili. Poskytli len určité informácie o svojej výrobe a výrobnej kapacite v písomných podaniach. Tieto informácie sa analyzovali a porovnali so zdrojmi informácií o trhu, konkrétne s webovým sídlom Metal Expert. Dostupná voľná kapacita Ukrajiny sa teda odhadla najmenej na 500 000 ton, čo predstavuje približne 40 % spotreby v Únii (38).

(94)

Po konečnom poskytnutí informácií napadla spoločnosť Interpipe Group uvedený údaj Komisie o voľnej kapacite, pričom pôvodne tvrdila, že by malo ísť o [80 000 – 100 000 ton]. Po prijatí pripomienok Komisia poskytla podrobné vysvetlenia a objasnenia vo svojom prvom dodatočnom poskytnutí informácií spoločnosti Interpipe Group na vypočutí so spoločnosťou a aj v druhom dodatočnom poskytnutí informácií spoločnosti Interpipe Group. Vo svojich pripomienkach k prvému dodatočnému poskytnutiu informácií a na vypočutí spoločnosť Interpipe Group potvrdila, že súhlasí s údajom o voľnej kapacite vypočítaným Komisiou, pokiaľ ide o spoločnosť Interpipe Group, pričom tento údaj bol podstatne vyšší ako údaj uvedený v jej pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií. Spoločnosť Interpipe Group však naďalej napádala výpočet kapacity týkajúci sa dvoch ďalších ukrajinských výrobcov.

(95)

V tejto súvislosti Komisia pripomenula spoločnosti Interpipe Group, že žiadna z dvoch spoločností s Komisiou plne nespolupracovala, keďže predložili iba určité informácie týkajúce sa výroby a/alebo výrobnej kapacity. Takisto pripomenula, že informácie poskytnuté týmito stranami boli, v rozpore s tvrdením spoločnosti Interpipe Group, Komisiou pri analýze zohľadnené. V skutočnosti Komisia vykonala krížovú kontrolu informácií poskytnutých v týchto podaniach s verejne dostupnými údajmi z webového sídla Metal Expert.

(96)

V prípade jednej z týchto strán mohli byť údaje z webového sídla Metal Expert v súlade s tvrdením spoločnosti, že v posudzovanom období došlo k veľkému zníženiu výrobnej kapacity. Pri výpočte voľnej kapacity Komisia teda vychádzala zo zníženej výrobnej kapacity, ktorá bola uvedená na webovom sídle Metal Expert. Po tomto dodatočnom poskytnutí informácií však spoločnosť Interpipe Group naďalej napádala údaj o voľnej kapacite, ktorý bol týmto spôsobom stanovený. Komisia zamietla toto tvrdenie z týchto dôvodov:

(97)

Dotknutá spoločnosť vo svojom podaní neposkytla žiadny údaj týkajúci sa výrobnej kapacity. Uviedla len, že „sa znížila zamestnanosť“ (zníženie od 60 % do 75 % v oblasti pracovných síl) a že výroba dosiahla [4 000 – 10 000] metrických ton ročne. Okrem toho spoločnosť Interpipe Group vo svojich pripomienkach po dodatočnom poskytnutí informácií neposkytla vôbec žiadny odhad výrobnej kapacity dotknutej spoločnosti.

(98)

Z podaní spoločnosti Interpipe Group, ako aj dotknutej spoločnosti, teda vyplýva, že Komisii nebola na posúdenie výrobnej a voľnej kapacity tejto spoločnosti poskytnutá žiadna východisková hodnota. Komisia však dospela k záveru, že tvrdenie dotknutej spoločnosti bolo podložené verejne dostupnými údajmi, keďže znížená výrobná kapacita sa uvádzala v údaji o výrobnej kapacite spoločnosti na webovom sídle Metal Expert. Komisia sa preto rozhodla vypočítať jej voľnú kapacitu na základe údajov o výrobe poskytnutých dotknutou spoločnosťou a údajov o výrobnej kapacite oznámených na webovom sídle Metal Expert.

(99)

Tvrdenie, že spoločnosť výrazne znížila svoju výrobnú kapacitu preto Komisia prijala. Tvrdenie spoločnosti Interpipe Group je preto nepodložené.

(100)

Pokiaľ ide o tretieho výrobcu, Komisia zistila značné nezrovnalosti medzi údajmi, ktoré poskytol, a údajmi, ktoré sú verejne dostupné. Komisia preto pri výpočte jeho voľnej kapacity vychádzala z údajov o výrobnej kapacite oznámených na webovom sídle Metal Expert. Spoločnosť Interpipe Group tvrdila, že Komisia mala vytvoriť predpoklady na základe údajného overenia danej spoločnosti uskutočneného v rámci iného antidumpingového prešetrovania pred viac než 10 rokmi. Komisia sa domnieva, že použitie aktuálnych údajov predstavuje v rámci tohto prešetrovania vhodnejší a spoľahlivejší spôsob získania informácií o výrobnej a voľnej kapacite.

(101)

V tomto zmysle Komisia poznamenáva, že predmetný výrobca v niekoľkých podaniach Komisii potvrdil (39), že počet existujúcich výrobných liniek sa za posledné roky nezmenil (hoci sa, údajne, niektoré z nich v súčasnosti nevyužívajú). Preto a vzhľadom na nedoručenie vyplneného dotazníka Komisia nemohla overiť, či by tvrdenia spoločnosti mali za následok prijatie tvrdenia o zníženej výrobnej kapacite.

(102)

Po osobitnom dodatočnom poskytnutí informácií predložila spoločnosť Interpipe Group dokument, ktorý podľa jej názoru dokazoval neplatnosť tohto výpočtu, pokiaľ ide o ďalších dvoch ukrajinských výrobcov. Dokument bol však v rozpore s databázou informácií o trhu, ktorú mala k dispozícii Komisia a na základe ktorej sa v skutočnosti výpočet Komisie potvrdzoval. Z tejto databázy informácií o trhu vyplynulo, že výrobná kapacita ďalších dvoch ukrajinských vyvážajúcich výrobcov bola podstatne vyššia ako údaje v dokumente predloženom spoločnosťou Interpipe Group.

(103)

Komisia preto potvrdzuje svoje zistenie týkajúce sa voľnej kapacity na Ukrajine uvedené v odôvodnení 93.

3.2.2.2.   Atraktívnosť trhu Únie

(104)

Na základe prešetrovania sa ukázalo, že trh Únie je atraktívny aj pre ukrajinských vyvážajúcich výrobcov z týchto dôvodov:

(105)

Po prvé, pokiaľ ide o veľkosť trhu, trh Únie možno považovať za jeden z najväčších trhov s BRR na svete (v období revízneho prešetrovania bola jeho spotreba viac než 1,3 milióna ton a v roku 2014 1,5 milióna ton).

(106)

Po druhé, čo sa týka cien, z úrovne podhodnotenia počas obdobia revízneho prešetrovania (pozri odôvodnenie 136) vyplýva, že priemerná úroveň cien ukrajinského dovozu na trh Únie je nižšia ako úroveň cien výrobcov z Únie, a preto bude v prípade zrušenia opatrení objem dovozu pravdepodobne naďalej rásť.

(107)

Po tretie, napriek zavedenému antidumpingovému clu však Ukrajina stabilne zvyšovala úroveň svojho dovozu za posledné roky (z menej ako 2 % podielu na trhu v roku 2012 na 6 % v období revízneho prešetrovania), čo potvrdzuje, že trh Únie je naďalej atraktívnym trhom napriek zavedeným clám.

(108)

Po štvrté, po uložení opatrení Spojených štátov podľa článku 232 vo výške 25 % na výrobky z ocele (40), ktoré sa týkajú aj dotknutého výrobku, sa ukrajinský vývoz na jeden zo svojich hlavných vývozných trhov možno aspoň čiastočne obmedzí. Vďaka tomu sa zase trh Únie stane atraktívnejším, čo prináša riziko, že môže nastať určitý odklon obchodu do Únie. Malo by sa to vnímať v súvislosti s ďalšími existujúcimi prekážkami obchodu na tretích trhoch (pozri odôvodnenie 116).

(109)

Po konečnom poskytnutí informácií napadla spoločnosť Interpipe Group zistenia Komisie, pokiaľ ide o atraktívnosť trhu Únie.

(110)

Konkrétne spoločnosť Interpipe Group spochybnila posúdenie Komisie týkajúce sa možného vplyvu opatrení Spojených štátov podľa článku 232 a zvyšujúceho sa dovozu z Ukrajiny počas posudzovaného obdobia.

(111)

Pokiaľ ide o prvý bod, spoločnosť Interpipe Group napadla analýzu Komisie týkajúcu sa možného vplyvu opatrení Spojených štátov podľa článku 232 na trhu. Konkrétne sa spoločnosť Interpipe Group domnievala, že neexistuje riziko odklonu obchodu na trh Únie. Spoločnosť Interpipe Group poukázala aj na predbežné opatrenia Komisie v súvislosti ochranným prešetrovaním týkajúcim sa výrobkov z ocele, pokiaľ ide o BRR.

(112)

Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 66, v rámci predbežných opatrení uložených v súvislosti s ochranným prešetrovaním bolo naozaj rozhodnuté o vyňatí BRR z rozsahu pôsobnosti predbežných opatrení. Toto predbežné vyňatie sa však neuskutočnilo z dôvodu nedostatočného rizika odklonu obchodu, ale preto, že úroveň dovozu tohto výrobku celkovo nevykazovala v príslušnom období nárast.

(113)

Po druhé, spoločnosť Interpipe Group uznala, že určitá časť jej vývozu do Spojených štátov sa týkala rúrok OCTG, ale aj rúr na všeobecné použitie a rúr na ropovody, čo je druh výrobku, ktorý vyváža najmä do Únie. Spoločnosť Interpipe Group takisto tvrdila, že do mája 2018 (vrátane) sa úroveň vývozu do Spojených štátov zvyšovala.

(114)

Komisia sa domnieva, že existuje riziko, že v prípade uplynutia platnosti opatrení môže byť minimálne určitá časť objemu v súčasnosti vyvážaná z Ukrajiny do Spojených štátov presmerovaná do Únie. Toto riziko sa týka najmä štandardných BRR. Treba poznamenať, že 25 % clo v Spojených štátoch na „štandardné BRR“ v porovnaní s 0 % v Únii v prípade uplynutia platnosti ciel by jednoznačne zatraktívnilo trh Únie pre ukrajinských vyvážajúcich výrobcov viac ako za súčasných okolností, t. j. pri cle zavedenom na oboch trhoch. Preto zatiaľ trendy nie sú indikatívne, keďže opatrenia Únie zostávajú v platnosti a stimul na zmenu trhov nemusí byť taký významný ako v prípade neexistencie opatrení v Únii. Okrem toho skutočnosť, že na základe opatrení Spojených štátov podľa článku 232 sa môžu na niektoré krajiny a/alebo konkrétne spoločnosti vzťahovať výnimky, sťažuje ukrajinským výrobcom konkurencieschopnosť na trhu Spojených štátov (41).

(115)

Okrem toho sa Komisia domnieva, že riziko odklonu obchodu nemožno vylúčiť a že takéto riziko by bolo určite pravdepodobnejšie, keby došlo k uplynutiu platnosti súčasných opatrení.

(116)

A nakoniec, opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 možno vnímať, pokiaľ ide o Ukrajinu, aj v širších súvislostiach, konkrétne pokiaľ ide o množstvo prekážok obchodu, ktoré sa v súčasnosti na ukrajinských výrobcov BRR vzťahujú na niektorých tretích trhoch, konkrétne pokiaľ ide o antidumpingové opatrenia v Brazílii, Kanade, Mexiku a Rusku.

(117)

Vzhľadom na uvedené sa teda Komisia domnieva, že trh Únie bude bez antidumpingových ciel ešte atraktívnejší, a preto sa na ňom zaznamená nárast dumpingového dovozu z Ukrajiny.

3.2.2.3.   Ďalšie pripomienky po konečnom poskytnutí informácií

(118)

Spoločnosť Interpipe Group predložila niekoľko tvrdení v súvislosti s vývojom v oblasti spotreby na ukrajinskom trhu a diverzifikáciou svojich vývozných trhov. Po prvé, spoločnosť Interpipe Group tvrdila, že úroveň jej vývozu a vývoj jej podielu na trhu postupovali alebo boli inak v súlade s vývojom spotreby v Únii a že vývoj dovozu a jeho trhový podiel nemôže predstavovať pre výrobné odvetvie Únie žiadne riziko. Po druhé, spoločnosť Interpipe Group tvrdila, že vzhľadom na nebývalý rast na ukrajinskom trhu nedokáže zvýšiť predaj BRR do Únie. Spoločnosť Interpipe Group dospela k záveru, že rast dopytu na domácom trhu dokáže absorbovať akýkoľvek prebytok výroby na Ukrajine. V tom istom duchu spoločnosť Interpipe Group poukázala na diverzifikovanejšie vývozné portfólio s cieľom spochybniť zistenie Komisie o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu. Komisia na tieto tvrdenia reagovala v druhom dodatočnom poskytnutí informácií spoločnosti Interpipe Group.

(119)

Komisia tieto tvrdenia zvážila, ale spochybnila. Prvá časť tohto tvrdenia je fakticky chybná a druhá je v rozpore so skutočnosťami zistenými pri tomto prešetrovaní.

(120)

Pokiaľ ide o prvú časť tvrdenia, napríklad v roku 2015 Ukrajina zvýšila svoj vývoz o 20 %, zatiaľ čo spotreba v Únii sa znížila o 9 %. Okrem toho celkovo počas posudzovaného obdobia Ukrajina zvýšila svoj podiel na trhu Únie o 27 % (jej podiel na trhu sa zvýšil o 1,3 percentuálneho bodu), zatiaľ čo spotreba v Únii sa v rovnakom období znížila o 10 %.

(121)

Komisia preto potvrdila, že počas posudzovaného obdobia Ukrajina výrazne zvýšila objem dovozu do Únie (a dosiahla podiel na trhu vo výške 6 %) v situácii, keď sa znížila spotreba, a to napriek zavedeným opatreniam. Ako bolo uvedené v analýze pravdepodobnosti pokračovania dumpingu, je pravdepodobné, že v prípade neexistencie opatrení sa podiel dumpingového dovozu z Ukrajiny ešte zvýši. Tvrdenie spoločnosti Interpipe Group sa preto zamietlo.

(122)

Pokiaľ ide o druhý aspekt v odôvodnení 118, Komisia sa domnievala, že zo skutočností jednoznačne vyplýva iný vývoj vývozného správania ukrajinských vyvážajúcich výrobcov na trhu Únie, než sú predpoklady vypracované spoločnosťou Interpipe Group. Komisia nespochybnila trendy v oblasti spotreby na domácom trhu a ďalších vývozných cieľových krajinách opísané spoločnosťou Interpipe Group. Skôr poukázala na to, že závery/predpoklady odvodené z týchto trendov spoločnosťou Interpipe Group (pokiaľ ide o to, ako by ovplyvnili prístup ukrajinských výrobcov k trhu Únie) boli v rozpore so skutočnosťami, t. j. s nárastom dovozu do Únie aj pri zavedených antidumpingových clách. A nakoniec, v súvislosti s tvrdením o diverzifikácii vývozu Komisia odkazuje na odôvodnenie 116, z ktorého vyplýva, že na niektorých relevantných tretích trhoch je v súčasnosti Ukrajine uložených niekoľko obchodných obmedzení. Preto by sa údajný nárast vývozných cieľových krajín mal vnímať v súvislosti s uvedenými obchodnými obmedzeniami na iných trhoch.

(123)

Následne sa, vzhľadom na zistenia týkajúce sa atraktívnosti trhu Únie, voľnej kapacity a určitých obchodných obmedzení na niektorých tretích trhoch, toto tvrdenie zamietlo.

(124)

Spoločnosť Interpipe Group nakoniec napadla analýzu Komisie, pokiaľ ide o nadchádzajúcu dohodu o spoločnom podniku s niektorým z „kľúčových výrobcov z EÚ“. Komisia vysvetlila svoje posúdenie tejto otázky v druhom dodatočnom poskytnutí informácií spoločnosti. Po prvé, podľa informácií dostupných Komisii nebol nadchádzajúci spoločný podnik schválený všetkými dotknutými orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže. Preto v tejto fáze nemožno dospieť k záveru o účinku (ak by nastal) tohto spoločného podniku na vývoz BRR spoločnosti Interpipe Group do Únie. Po druhé, spoločnosť Interpipe potvrdila, že spoločný podnik ešte nebol založený. Po tretie, Komisia odkazuje na svoje posúdenie v druhom dodatočnom poskytnutí informácií spoločnosti, v ktorom zdôrazňuje aj skutočnosť, že napriek niekoľkým žiadostiam jej bol zamietnutý prístup k podrobnostiam o predmetnej dohode o spoločnom podniku, preto nemohla posúdiť žiadne účinky, ktoré by (napríklad) z prípadnej budúcej výroby vyplývali. Pokiaľ ide o účinky tohto spoločného podniku, v súčasnosti teda zatiaľ nemožno vyvodiť žiadne závery. Komisia však dodáva, že tvrdenia týkajúce sa možného vplyvu spoločného podniku na trh Únie a tvrdenia spoločnosti Interpipe Group o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu sú navzájom v absolútnom rozpore, pokiaľ ide o schopnosť (alebo neschopnosť) spoločnosti Interpipe zvýšiť objem vývozu do Únie (42).

3.3.   Záver o pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení

(125)

Vzhľadom na: i) pokračovanie dumpingových praktík oboch krajín v období revízneho prešetrovania, ii) výrazné dostupné voľné kapacity (spolu viac ako 800 000 ton) a iii) atraktívnosť trhu Únie Komisia dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že ak dôjde k uplynutiu platnosti opatrení, dumpingový dovoz z Ukrajiny bude naďalej rásť a opätovne sa vo výraznom objeme vyskytne dumpingový dovoz z Ruska.

4.   VÝROBA V ÚNII A VÝROBNÉ ODVETVIE ÚNIE

(126)

V posudzovanom období vyrábalo podobný výrobok 18 výrobcov z Únie. Títo výrobcovia sa považujú za výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a ďalej sa budú uvádzať len ako „výrobné odvetvie Únie“.

(127)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania sa použili všetky dostupné informácie o výrobnom odvetví Únie vrátane informácií poskytnutých v žiadosti, údajov zhromaždených od výrobcov z Únie a žiadateľa pred začiatkom a po začatí postupu a vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(128)

Na tomto základe sa celkový objem výroby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania odhadol približne na 2,25 milióna ton. V tejto hodnote je započítaný objem výroby všetkých výrobcov z Únie zaradených aj nezaradených do vzorky, ktorý sa vypočítal na základe overených údajov od žiadateľa.

(129)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 17 a 18, konečná vzorka pozostávajúca zo štyroch výrobcov sa vybrala z 12 výrobcov z Únie, ktorí poskytli informácie potrebné na výber vzorky pred začatím prešetrovania.

(130)

Štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 30 % celkovej odhadovanej výroby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania a 37 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Preto sa konečná vzorka považuje z hľadiska celého výrobného odvetvia Únie za reprezentatívnu.

5.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

5.1.   Spotreba v Únii

(131)

Spotreba v Únii sa stanovila na základe objemov predaja uskutočneného výrobným odvetvím Únie na trhu Únie a na základe celkového dovozu. Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila celkovo o 10 %. Najnižšiu úroveň dosiahla v roku 2016, keď zaznamenala 14 % pokles v porovnaní s rokom 2014. Počas obdobia revízneho prešetrovania došlo k miernemu nárastu spotreby.

 

2014

2015

2016

ORP

Spotreba (v tonách)

1 493 525

1 360 682

1 283 739

1 344 610

Index

100

91

86

90

Zdroj: Databáza podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia, žiadosť, vyplnené dotazníky.

5.2.   Dovoz z dotknutých krajín

5.2.1.   Objem a podiel dotknutého dovozu na trhu

(132)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z Ruska a Ukrajiny do Únie vyvíjal z hľadiska objemu a podielu na trhu takto:

 

2014

2015

2016

ORP

Rusko

Objem (v tonách)

10 073

6 450

8 178

8 663

Index

100

64

81

86

Trhový podiel na spotrebe v Únii (v %)

0,7

0,5

0,6

0,6

Index

100

70

94

96

Ukrajina

Objem (v tonách)

70 608

77 314

77 550

80 711

Index

100

109

110

114

Trhový podiel na spotrebe v Únii (v %)

4,7

5,7

6,0

6,0

Index

100

120

128

127

Obe dotknuté krajiny

Objem (v tonách)

80 681

83 764

85 729

89 373

Index

100

104

106

111

Trhový podiel na spotrebe v Únii (v %)

5,4

6,2

6,7

6,6

Index

100

114

124

123

Zdroj: Databáza podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia, žiadosť, vyplnené dotazníky.

(133)

Objem dovozu z oboch dotknutých krajín sa v posudzovanom období napriek platným antidumpingovým opatreniam zvýšil o 11 %. Tento nárast spôsobil výlučne dovoz z Ukrajiny, ktorý v posudzovanom období vzrástol o 14 %, zatiaľ čo dovoz z Ruska sa znížil o 14 %. V rovnakom období sa ich spoločný podiel na trhu zvýšil o 23 %, a to opäť vďaka nárastu dovozu z Ukrajiny, ktorého podiel na trhu vzrástol počas posudzovaného obdobia o 27 % a v období revízneho prešetrovania dosiahol 6 % spotreby v Únii, zatiaľ čo podiel Ruska na trhu sa znížil o 4 % a v období revízneho prešetrovania predstavoval 0,6 % spotreby v Únii. Je potrebné pritom vziať do úvahy klesajúcu spotrebu.

5.2.2.   Ceny dovozu a cenové podhodnotenie

(134)

V tejto tabuľke sa uvádza priemerná cena dovozu z Ruska a Ukrajiny. Treba zdôrazniť, že predajné ceny dovozu z oboch dotknutých krajín boli počas posudzovaného obdobia nielen nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie, ale v danom období zaznamenali aj prudký klesajúci trend.

 

2014

2015

2016

ORP

Priemerná cena ruského dovozu v eurách za tonu

758

692

631

633

Index

100

91

83

83

Priemerná cena ukrajinského dovozu v eurách za tonu

731

679

607

618

Index

100

93

83

85

Zdroj: Databáza podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia.

(135)

Vzhľadom na to, že ruskí vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, cenové podhodnotenie dovozu z Ruska sa muselo stanoviť na základe dovoznej štatistiky na úrovni kódov TARIC s použitím informácií získaných podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia. Cenové podhodnotenie dovozu z Ukrajiny sa stanovilo na základe dovozných cien spolupracujúceho ukrajinského vyvážajúceho výrobcu bez antidumpingového cla. Ceny CIF dovozu sa upravili nahor a zohľadňovali náklady po dovoze. Na základe zistení počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti predstavovala táto úprava 2 eurá na tonu. Z dôvodu nedostatočnej spolupráce neprepojených dovozcov v aktuálnom konaní nebolo možné vykonať opätovný odhad úrovne tejto úpravy. Predajné ceny výrobného odvetvia Únie predstavovali ceny spoločností zaradených do vzorky pri predaji nezávislým zákazníkom upravené nadol po zohľadnení prepravných nákladov, zliav a provízií na úroveň ceny zo závodu.

(136)

V období revízneho prešetrovania predstavovalo rozpätie podhodnotenia ceny dovozu BRR jediného spolupracujúceho ukrajinského vyvážajúceho výrobcu (ktorý predstavoval 90 % objemu ukrajinského vývozu do Únie) 28,9 %.

(137)

Čo sa týka Ruska, rozpätie podhodnotenia ceny na úrovni 20,3 % sa určilo na základe porovnania priemerných cien. Okrem toho sa na základe analýzy ruských vývozných cien pri vývoze na iné tretie trhy ukázalo, že Rusko predávalo na niektorých zo svojich hlavných vývozných trhov za ceny podobné alebo niekedy dokonca nižšie ako ceny v Únii, čím sa potvrdili závery, že súčasná úroveň ruských cien by podhodnotila predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie.

(138)

Po konečnom poskytnutí informácií dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že toto rozpätie podhodnotenia ceny nie je reprezentatívne, keďže ich vývoz do Únie údajne pozostával z výrobkov nižšej kategórie, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie na domácom trhu vykazoval podstatný podiel výrobkov vyššej kategórie, konkrétne OCTG. Podľa spoločností by malo byť výsledkom výpočtu podhodnotenia úplné iné rozpätie, ak by sa porovnali ceny podobných druhov výrobkov.

(139)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že Komisia nemohla porovnať ceny podľa druhov výrobkov, keďže predmetní ruskí vyvážajúci výrobcovia sa rozhodli nespolupracovať pri prešetrovaní a nevyplnili dotazník, ktorý by Komisii umožnil vypočítať podhodnotenie pri zohľadnení údajného odlišného sortimentu výrobkov ruského vývozu a predaja výrobného odvetvia Únie na domácom trhu.

5.3.   Ďalšia krajina, ktorej sa týkajú antidumpingové opatrenia

(140)

Podľa údajov Eurostatu sa objem dovozu BRR s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ako sa to uvádza v článku 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 926/2009 (43), znížil počas posudzovaného obdobia o 34 %.

(141)

Podiel čínskeho dovozu na trhu sa znížil z 5,7 % v roku 2014 na 4,2 % v ORP.

5.4.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

5.4.1.   Predbežné poznámky

(142)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(143)

Ako sa uvádza v odôvodnení 129, výber vzorky sa použil na preskúmanie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(144)

Na účely analýzy ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. V tejto súvislosti sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie posudzuje na základe a) makroekonomických ukazovateľov, konkrétne na základe výroby, výrobnej kapacity, využitia kapacity, objemu predaja, podielu na trhu a rastu, zamestnanosti, produktivity, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia a zotavenia z minulého dumpingu, o ktorých sa zhromaždili údaje na úrovni celého výrobného odvetvia Únie; a na základe b) mikroekonomických ukazovateľov, konkrétne priemerných jednotkových cien, jednotkových nákladov, ziskovosti, peňažného toku, investícií, návratnosti investícií a schopnosti získať kapitál, zásob a nákladov práce, o ktorých sa zhromaždili údaje na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(145)

Na stanovenie makroekonomických ukazovateľov a najmä údajov týkajúcich sa výrobcov z Únie nezaradených do vzorky sa použili všetky dostupné informácie o výrobnom odvetví Únie vrátane informácií poskytnutých v žiadosti, údajov zhromaždených od výrobcov z Únie pred začiatkom a po začiatku prešetrovania a vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(146)

Mikroekonomické ukazovatele sa stanovili na základe informácií, ktoré vo svojich vyplnených dotazníkoch poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

5.4.2.   Makroekonomické ukazovatele

a)   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(147)

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

 

2014

2015

2016

ORP

Objem výroby (v tonách)

2 925 290

2 125 668

1 921 743

2 247 474

Index

100

73

66

77

Výrobná kapacita (v tonách)

4 658 456

4 658 456

4 540 036

4 541 932

Index

100

100

97

97

Využitie kapacity (v %)

63

46

42

49

Index

100

73

67

79

Zdroj: Databáza podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia, žiadosť, vyplnené dotazníky.

(148)

Objem výroby v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížil o 23 %. Vzhľadom na to, že výrobná kapacita sa počas daného obdobia takmer nezmenila (mierny pokles o 3 %), pokles vo výrobe spôsobil výrazný pokles využitia kapacity o 14 percentuálnych bodov zo 63 % v roku 2014 na 49 % v období revízneho prešetrovania. Využitie kapacity bolo v rokoch 2015 a 2016 rekordne nízke (46 % v roku 2015 a 42 % v roku 2016). V období revízneho prešetrovania vzrástla výroba, a teda aj miera využitia kapacity, no táto miera bola naďalej pod úrovňou 50 %.

b)   Objem predaja, podiel na trhu a rast

(149)

Predaj výrobcov z Únie zahŕňal aj predaj prostredníctvom prepojených obchodných spoločností. Predaj prostredníctvom prepojených obchodných spoločností predstavoval v posudzovanom období okolo 17 % spotreby v Únii. No pokiaľ sa tento objem predaja neskôr predáva ďalej nezávislým zákazníkom na trhu Únie, považuje sa za súčasť predaja na účely zistenia vývoja objemu predaja, podielu na trhu a rastu výrobného odvetvia Únie.

(150)

Objem predaja, podiel na trhu a rast sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

 

2014

2015

2016

ORP

Objem predaja (v tonách)

1 213 764

1 096 745

1 038 252

1 095 231

Index

100

90

86

90

Podiel na trhu (v %)

81,3

80,6

80,9

81,5

Index

100

99

100

100

Zdroj: Databáza podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia, žiadosť, vyplnené dotazníky.

(151)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 10 %. Tento vývoj bol v súlade s vývojom spotreby, takže výrobné odvetvie Únie si dokázalo udržať podiel na trhu na úrovni okolo 81 % počas celého posudzovaného obdobia. To sa však dosiahlo vďaka výraznému zníženiu predajných cien a viedlo to k zhoršeniu finančných ukazovateľov, ako sa uvádza ďalej.

c)   Zamestnanosť a produktivita

(152)

V súlade s poklesom výroby a predaja sa zistilo, že úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie sa medzi rokom 2014 a obdobím revízneho prešetrovania takisto znížila o 18 %. Toto zníženie zamestnanosti však neviedlo k zvýšeniu produktivity, ktorá sa meria ako výstup na zamestnanca za rok, keďže pokles objemu výroby v posudzovanom období bol výraznejší ako zníženie zamestnanosti. Ukazovateľ produktivity sa zlepšil iba v období revízneho prešetrovania, a to v súvislosti so zvýšením objemu výroby v porovnaní s rokom 2016, pričom úroveň zamestnanosti bola po znižovaní od roku 2015 stabilná.

 

2014

2015

2016

ORP

Počet zamestnancov

15 830

14 209

12 928

12 941

Index

100

90

82

82

Produktivita (v tonách na zamestnanca)

184,8

149,6

148,6

173,7

Index

100

81

80

94

Zdroj: žiadosť, vyplnené dotazníky.

d)   Veľkosť skutočného dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(153)

Dumpingové rozpätie dovozu z Ukrajiny je značné (pozri odôvodnenie 90). Vzhľadom na objem, podiel na trhu a dovoz za dumpingové ceny z Ukrajiny, ako sa uvádza vyššie, nemožno považovať vplyv skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Únie za zanedbateľný. Vzhľadom na neustálu neprimeranosť cien ukrajinských vývozcov sa výrobné odvetvie Únie takisto nedokáže zotaviť z účinkov minulých dumpingových praktík.

5.4.3.   Mikroekonomické ukazovatele

a)   Priemerné jednotkové predajné ceny na trhu Únie a jednotkové výrobné náklady

(154)

Priemerná predajná cena výrobcov z Únie zaradených do vzorky neprepojeným zákazníkom v Únii sa medzi rokom 2014 a obdobím revízneho prešetrovania znížila o 19 %. V poklese ceny sa odráža všeobecný klesajúci trend vo vývoji nákladov na suroviny, ako aj snahy o reštrukturalizáciu nákladov, čo malo za následok zníženie nákladov výrobcov z Únie. Z dôvodu ďalšieho poklesu cien, ktorý v posudzovanom období zapríčinili ruskí a ukrajinskí vývozcovia, ktorí neustále podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, však výrobcovia z Únie nemohli profitovať zo zníženia nákladov, keďže v snahe udržať si svoj podiel na trhu museli znížiť predajné ceny vo vyššej miere, než to dovoľovalo zníženie nákladov.

(155)

V posudzovanom období sa náklady výrobného odvetvia Únie znížili o 9 %, čo bolo výrazne menej ako pokles cien. Následkom toho sa počas posudzovaného obdobia ziskovosť výrobného odvetvia Únie výrazne zhoršila.

 

2014

2015

2016

ORP

Priemerná jednotková predajná cena v Únii neprepojeným zákazníkom (v eurách za tonu)

1 024

977

844

832

Index

100

95

82

81

Jednotkové náklady na predaný tovar (v eurách za tonu)

944

1 037

932

858

Index

100

110

99

91

Zdroj: vyplnené dotazníky.

b)   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(156)

Počas posudzovaného obdobia sa peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť výrobcov z Únie získavať kapitál vyvíjali takto:

 

2014

2015

2016

ORP

Ziskovosť predaja v Únii určeného neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)

6,2

– 4,0

– 8,2

– 6,0

Peňažný tok (v eurách)

33 622 691

20 584 055

– 5 190 651

– 5 153 970

Index

100

61

– 15

– 15

Investície (v eurách)

70 668 341

49 594 481

31 073 864

25 325 867

Index

100

70

44

36

Návratnosť investícií (v %)

5,5

– 2,9

– 5,3

– 4,1

Zdroj: vyplnené dotazníky.

(157)

Ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa vyjadruje ako čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ako sa uvádza v odôvodnení 155, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dosiahli v roku 2014 zisk, ale od roku 2015 sú v strate. Počas celého posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky zmenila zo 6 % zisku na 6 % stratu.

(158)

Peňažný tok, teda schopnosť výrobného odvetvia samofinancovať vlastné činnosti, bol v rokoch 2014 – 2015 kladný, ale následne po klesajúcom trende ziskovosti bol v roku 2016 a v období revízneho prešetrovania záporný.

(159)

Výrobcovia z Únie boli stále schopní investovať počas celého posudzovaného obdobia, ale vývoj ziskovosti a peňažného toku ďalej nepriaznivo ovplyvnil úroveň investícií, ktoré počas posudzovaného obdobia klesli o 64 %. Okrem toho bola návratnosť investícií od roku 2015 záporná, a to v súlade s vývojom ziskovosti.

(160)

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že finančné výsledky výrobcov z Únie zaradených do vzorky boli počas obdobia revízneho prešetrovania záporné.

c)   Zásoby

(161)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v priebehu posudzovaného obdobia znížila o 21 %. Pomer zásob a objemu výroby však v posudzovanom období ostal na stabilnej úrovni (okolo 3 %). Vývoj úrovne zásob je v súlade s vývojom objemu výroby. V tomto prípade sa však tento ukazovateľ nepovažuje za veľmi relevantný pri posudzovaní hospodárskej situácie výrobcov z Únie, keďže BRR sa zvyčajne vyrábajú na objednávku.

 

2014

2015

2016

ORP

Konečný stav zásob (v tonách)

87 502

51 661

53 858

68 982

Index

100

59

62

79

Zdroj: vyplnené dotazníky.

d)   Náklady práce

(162)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia mierne znížili, čo bolo súčasťou úsilia výrobného odvetvia Únie reštrukturalizovať svoje náklady. Tento ukazovateľ je mimoriadne dôležitý, keďže náklady práce predstavujú viac ako 25 % výrobných nákladov BRR.

 

2014

2015

2016

ORP

Priemerné náklady práce na zamestnanca (v eurách)

53 628

58 653

51 161

50 437

Index

100

109

95

94

Zdroj: vyplnené dotazníky.

5.5.   Záver o pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy

(163)

Vzhľadom na odôvodnenia 131 až 162 možno konštatovať, že výrobcovia z Únie boli počas obdobia revízneho prešetrovania v nepriaznivejšej situácii ako v roku 2014 a že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(164)

Počas prešetrovania sa ukázalo, že väčšina ukazovateľov ujmy sa v posudzovanom období zhoršila. Objem predaja sa znížil o 10 %, objem výroby o 23 % a miera využitia kapacity klesla zo 63 % na 49 %. Hoci si výrobné odvetvie Únie dokázalo udržať 81 % podiel na trhu, bolo to na úkor jeho ziskovosti; predajné ceny v Únii sa skutočne výrazne znížili (–19 %). Napriek úsiliu znížiť výrobné náklady (9 % zníženie) výrobné odvetvie Únie je od roku 2015 v strate. Medzi rokom 2014 (6,2 % zisk) a obdobím revízneho prešetrovania (6,0 % strata) sa ziskovosť znížila o 12,2 percentuálneho bodu. Finančné ukazovatele ako peňažný tok a návratnosť investícií sa takisto zmenili z kladných v roku 2014 na záporné v nasledujúcich rokoch a v období revízneho prešetrovania. Za to isté obdobie sa investície znížili o 64 %.

(165)

Pokračovanie ujmy zapríčinilo niekoľko faktorov ako pokles spotreby v Únii a pokles predaja na vývoz. Ale okrem toho ceny v Únii klesli aj z dôvodu dumpingového dovozu. Ukrajina naozaj zvýšila objem svojho vývozu do Únie za nízke a dumpingové ceny o 14 % a počas posudzovaného obdobia získala o 27 % vyšší podiel na trhu. Jediný ukrajinský vývozca podhodnotil ceny v Únii takmer o 30 %. V tomto výrobnom odvetví, ktoré je veľmi náročné na kapitál, mal pokles objemu výroby spolu s poklesom cien nepriaznivý dosah na ziskovosť.

(166)

Po konečnom poskytnutí informácií ukrajinská vláda a dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia uviedli niekoľko faktorov, ktoré sa mali vziať do úvahy ako ďalšie faktory pri analýze príčinnej súvislosti medzi situáciou, v ktorej vzniká ujma výrobnému odvetviu Únie, a dovozom z dotknutých krajín. Týmito faktormi mali byť znižovanie spotreby v Únii, domáca hospodárska súťaž medzi výrobcami z Únie, neuspokojivá vývozná výkonnosť výrobcov z Únie, nadmerná kapacita a vysoké fixné náklady spoločností z Únie, ako aj dovoz z Bieloruska.

(167)

Ako sa uznáva v odôvodnení 165, pokračovanie ujmy vyplýva z niekoľkých faktorov. Okrem zníženia spotreby, poklesu predaja na vývoz a dumpingového dovozu nezohrávajú ďalšie faktory významnú úlohu. Nízka miera využívania kapacít naozaj svedčí skôr o poklese výroby než o nadmernej kapacite, pričom dovoz z inej tretej krajiny sa celkovo znížil. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu bol relatívne stabilný aj počas obdobia revízneho prešetrovania. Tvrdenie týkajúce sa hospodárskej súťaže medzi výrobcami z Únie nebolo podložené. Opiera sa najmä o to, že vzorka výrobcov z Únie tvorila iba 30 % výroby EÚ a že z tohto dôvodu by sa mala preskúmať hospodárska súťaž medzi výrobcami zaradenými do vzorky a výrobcami nezaradenými do vzorky. Toto tvrdenie by malo byť zamietnuté, keďže je v rozpore s logikou používania vzorky. Komisia naozaj preskúmala situáciu všetkých výrobcov z Únie, ale, vzhľadom na veľké množstvo výrobcov, svoje skúmanie určitých faktorov obmedzila na vzorku, ktorá je reprezentatívna pre celé výrobné odvetvie Únie. Preto nie je potrebné skúmať vplyv výrobcov nezaradených do vzorky na spoločnosti zaradené do vzorky.

(168)

V každom prípade, ako sa vysvetľuje ďalej, záver o ujme sa v tomto prípade zameriava najmä na pravdepodobnú situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade zrušenia opatrení.

(169)

Po konečnom poskytnutí informácií ukrajinská vláda a jeden ukrajinský vyvážajúci výrobca poukázali na to, že trhový podiel ukrajinského vývozu na spotrebe v Únii dosiahol iba 6 % a nie je pravdepodobné, že sa v budúcnosti zvýši, a to z dôvodu domácej spotreby na Ukrajine, ako aj veľkej diverzifikácie ukrajinského vývozu, pre ktorý sa získali nové trhy.

(170)

V reakcii na túto pripomienku je potrebné zdôrazniť, že už súčasný 6 % podiel na trhu je príčinou ujmy výrobnému odvetviu Únie, najmä ak sa vezme do úvahy významné podhodnotenie cien. Takisto je potrebné poznamenať, že zvýšenie ukrajinského dovozu, pokiaľ ide o objem, počas posudzovaného obdobia sa uskutočnilo napriek platným antidumpingovým clám.

(171)

Jeden ukrajinský vyvážajúci výrobca, čiastočne podporený aj v podaní ukrajinskej vlády, okrem toho tvrdil, že Komisia mala vziať do úvahy pri analýze opätovného výskytu ujmy dohodu o spoločnom podniku podpísanú medzi predmetným ukrajinským vyvážajúcim výrobcom a jedným z najväčších výrobcov dotknutého výrobku z Únie. Podľa ukrajinského výrobcu budú mať podmienky tejto dohody o spoločnom podniku významný vplyv na objem budúceho vývozu spoločnosti do EÚ, distribučné kanály a stanovovanie cien.

(172)

Komisia odkazuje na svoje vyvracajúce dôkazy z odôvodnenia 124.

(173)

Rusko do EÚ dovážalo len malý objem, ale jeho ceny takisto podhodnocovali ceny v Únii. Ako sa uvádza v odôvodneniach 50 až 68, uskutočnila sa výhľadová analýza pravdepodobných objemov vývozu z tejto krajiny v prípade zrušenia opatrení. Ukázalo sa, že vývoz z Ruska by sa pravdepodobne zvýšil na výrazne vyššiu úroveň, ako dosahoval v období revízneho prešetrovania.

(174)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 53 a 93, obe krajiny majú značnú voľnú kapacitu a v prípade zrušenia opatrení je pravdepodobné, že vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie z hľadiska objemu a cien zvýšia svoj dovoz za nízke ceny. Ako sa uvádza v odôvodneniach 56 a 108, atraktívnosť trhu Únie sa pravdepodobne zvýši z dôvodu 25 % cla, ktoré v marci 2018 uložili Spojené štáty americké na dovoz oceľových výrobkov vrátane BRR. USA sú pre Rusko a Ukrajinu jedným z hlavných vývozných trhov a trh Únie sa pravdepodobne stane cieľom aspoň časti objemu, ktorý už ďalej nemožno predávať do USA.

(175)

Výrobné odvetvie Únie je aj naďalej v zraniteľnej pozícii a jeho situácia by sa ešte zhoršila, ak by sa opatrenia zrušili. Ukrajinský dovoz za nízke dumpingové ceny by sa naďalej zvyšoval a ruský dumpingový dovoz by sa opätovne vyskytol vo významnom množstve, čo by malo za následok ďalší pokles cien a objemu predaja na trhu Únie.

6.   ZÁUJEM ÚNIE

6.1.   Úvod

(176)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení proti Rusku a Ukrajine bolo proti záujmu Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov. Je potrebné pripomenúť, že pri predchádzajúcich prešetrovaniach sa usúdilo, že prijatie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je revíznym prešetrovaním, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už platili antidumpingové opatrenia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu na dotknuté strany, ktorých sa týkajú súčasné antidumpingové opatrenia.

(177)

Na základe uvedeného sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania a opätovného výskytu dumpingu spôsobujúceho ujmu existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie zachovať opatrenia proti dovozu s pôvodom v Rusku a na Ukrajine.

6.2.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(178)

Pokiaľ ide o záujem Únie, je zrejmé, že ak by sa tieto opatrenia zrušili, ďalej by sa zhoršila už aj tak nestabilná hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie, ktoré v oceliarskom priemysle zamestnáva v súvislosti s dotknutým výrobkom 13 000 ľudí.

6.3.   Záujem dovozcov a používateľov

(179)

Hoci všetci známi dovozcovia a používatelia (viac ako 70 spoločností) boli informovaní o začatí konania a možnosti spolupráce ako zainteresované strany, žiadny z dovozcov ani používateľov nespolupracoval.

(180)

Na základe zistení predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti je známe, že dovozcovia využívajú rôznych dodávateľov z rôznych krajín, a preto je vplyv pokračovania opatrení na dovoz z Ruska a Ukrajiny obmedzený. Ďalej sa v tom čase zistilo, že hoci sú tieto opatrenia v platnosti už niekoľko rokov, dovozcovia sú aj naďalej v zisku.

(181)

Pokiaľ ide o používateľov, na základe zistení predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a dostupných informácií sa zdá, že podiel BRR v ich výrobných nákladoch je dosť nízky. BRR sú vo všeobecnosti súčasťou väčších projektov (kotlov, potrubí, stavieb), kde tvoria len obmedzenú časť. Preto sa neočakáva, že možný vplyv pokračovania opatrení na používateľov bude významný.

(182)

Keďže predmetné spoločnosti nespolupracovali, neexistujú overiteľné údaje a informácie, z ktorých by bolo zrejmé, že sa situácia zmenila.

6.4.   Záver o záujme Únie

(183)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

(184)

Po konečnom poskytnutí informácií dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že uloženie pokračujúcich opatrení bude mať negatívny vplyv na počet spotrebiteľov (používateľov) v Únii a obmedzí hospodársku súťaž v Únii. Preto predmetné zainteresované strany vyzvali Komisiu, aby zvážila predĺženie platnosti opatrení na obdobie maximálne dvoch rokov.

(185)

Komisia preskúmala návrh obmedzeného predĺženia opatrení v záujme Únie. V tejto súvislosti sa pripomína, že preskúmanie záujmu Únie na účely antidumpingového prešetrovania predstavuje z procesného hľadiska úzko vymedzenú operáciu, ktorá si vyžaduje vyváženie dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie so záujmami používateľov a spotrebiteľov, ako aj posúdenie zložitých právnych, hospodárskych a politických faktorov (44). Komisia pripomenula, že z posúdenia záujmu Únie, pokiaľ ide o výrobné odvetvie Únie, vyplynulo, že zrušenie opatrení by malo za následok zhoršenie už aj tak nestabilnej hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. Pripomenula aj to, že zo spolupráce s dovozcami a používateľmi nevyplýva, že predĺženie súčasných platných opatrení by na nich malo negatívny vplyv. Neexistuje teda žiadny spisový dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že obmedzenie uplatňovania opatrení na dva roky by poslúžilo záujmu Únie vo väčšej miere než uplatňovanie opatrení počas celého päťročného obdobia uvedeného v článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Na základe toho Komisia zamietla argument predložený dvomi ruskými vyvážajúcimi výrobcami.

7.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(186)

Z uvedeného vyplýva, že antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz BRR s pôvodom v Rusku a na Ukrajine by sa v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia mali zachovať.

(187)

Zainteresované strany boli oboznámené so základnými skutočnosťami a úvahami, na základe ktorých Komisia navrhla uložiť predmetné antidumpingové opatrenia, a dostali možnosť vyjadriť sa. Doručené vyjadrenia neboli takej povahy, aby sa na ich základe zmenili uvedené závery.

(188)

Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine, ktoré majú kruhový prierez s vonkajším priemerom nepresahujúcim 406,4 mm a ktorých hodnota uhlíkového ekvivalentu (CEV) podľa vzorca a chemickej analýzy Medzinárodného inštitútu zvárania (IIW) (45) nepresahuje 0,86, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 7304 11 00, ex 7304 19 10, ex 7304 19 30, ex 7304 22 00, ex 7304 23 00, ex 7304 24 00, ex 7304 29 10, ex 7304 29 30, ex 7304 31 80, ex 7304 39 58, ex 7304 39 92, ex 7304 39 93, ex 7304 51 89, ex 7304 59 92 a ex 7304 59 93 (46) (kódy TARIC 7304110010, 7304191020, 7304193020, 7304220020, 7304230020, 7304240020, 7304291020, 7304293020, 7304318030, 7304395830, 7304399230, 7304399320, 7304518930, 7304599230 a 7304599320).

2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením je pre výrobok opísaný v odseku 1, ktorý vyrobili uvedené spoločnosti, takáto:

Krajina

Spoločnosť

Antidumpingové clo

(v %)

Doplnkový kód TARIC

Rusko

Joint Stock Company Chelyabinsk Tube Rolling Plant and Joint Stock Company Pervouralsky Novotrubny Works

24,1

A741

OAO Volzhsky Pipe Plant, OAO Taganrog Metallurgical Works, OAO Sinarsky Pipe

Plant a OAO Seversky Tube Works

28,7

A859

Všetky ostatné spoločnosti

35,8

A999

Ukrajina

OJSC Dnepropetrovsk Tube Works

12,3

A742

LLC Interpipe Niko Tube a OJSC Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant (Interpipe NTRP)

13,8

A743

CJSC Nikopol Steel Pipe Plant Yutist

25,7

A744

Všetky ostatné spoločnosti

25,7

A999

3.   Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa príslušné platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. októbra 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 2320/97 zo 17. novembra 1997, ktorým sa zavádzajú konečné antidampingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Maďarsku, Poľsku, Českej republike, Rumunsku a Slovenskej republike a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 1189/93 a zastavuje konanie v súvislosti s týmito dovozmi s pôvodom v Chorvátskej republike (Ú. v. ES L 322, 25.11.1997, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Komisie z 22. decembra 1999, ktorým sa prijíma záväzok ponúknutý v súvislosti s priebežným revíznym prešetrovaním antidumpingového cla uplatniteľného na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Rusku (Ú. v. ES L 23, 28.1.2000, s. 78).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 348/2000 zo 14. februára 2000, ktoré ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz niektorých bezšvíkových potrubí a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele pôvodom z Chorvátska a Ukrajiny a s konečnou platnosťou vyberá dočasne uložené clo (Ú. v. ES L 45, 17.2.2000, s. 1).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 1322/2004 zo 16. júla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2320/97, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové clá na dovozy určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele pôvodom okrem iného z Ruska a Rumunska (Ú. v. EÚ L 246, 20.7.2004, s. 10).

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 258/2005 zo 14. februára 2005, ktorým sa menia a dopĺňajú antidumpingové opatrenia uložené nariadením (ES) č. 348/2000 na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa a nelegovanej ocele pôvodom z Chorvátska a Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2005, s. 7).

(7)  Rozhodnutie Komisie zo 16. februára 2005, ktorým sa čiastočne pozastavujú konečné antidumpingové clá zavedené nariadením (ES) č. 258/2005 na dovozy určitých bezšvíkových potrubí a rúr zo železa a nelegovanej ocele s pôvodom v Chorvátsku a na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2005, s. 46).

(8)  Nariadenie Rady (ES) č. 1866/2005 z 8. novembra 2005, ktorým sa predlžuje čiastočné pozastavenie konečných antidumpingových ciel uložených nariadením (ES) č. 258/2005 na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele pôvodom z Chorvátska a Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 300, 17.11.2005, s. 1).

(9)  Nariadenie Rady (ES) č. 954/2006 z 27. júna 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2320/97 a (ES) č. 348/2000, ktorým sa ukončujú predbežné preskúmania a preskúmania uplynutia platnosti antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom, okrem iného, v Rusku a Rumunsku, a ktorým sa ukončujú predbežné preskúmania antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom, okrem iného, v Rusku a Rumunsku a v Chorvátsku a na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 175, 29.6.2006, s. 4).

(10)  C-191/09 P, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP.

(11)  T-249/06, Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP/Rada.

(12)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 540/2012 z 21. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 954/2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 165, 26.6.2012, s. 1).

(13)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 585/2012 z 26. júna 2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 a ktorým sa ukončuje konanie o preskúmaní pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Chorvátsku (Ú. v. EÚ L 174, 4.7.2012, s. 5).

(14)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 795/2012 z 28. augusta 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 585/2012 o uložení konečného antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine, a to po čiastočnom predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 238, 4.9.2012, s. 1).

(15)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1269/2012 z 21. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 585/2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom okrem iného v Rusku na základe čiastočného predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 357, 28.12.2012, s. 1).

(16)  Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine (Ú. v. EÚ C 214, 4.7.2017, s. 9).

(17)  Oznámenie o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok okrem iného s pôvodom z Ukrajiny (Ú. v. EÚ C 159, 7.5.2018, s. 18).

(18)  Hodnota uhlíkového ekvivalentu (CEV) sa stanovuje v súlade s technickou správou, 1967, IIW dok. IX-555-67, ktorú uverejnil Medzinárodný inštitút zvárania (IIW).

(19)  Ako sa v súčasnosti vymedzuje v nariadení Komisie (EÚ) 2017/1925 z 12. októbra 2017, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 282, 31.10.2017, s. 1).

(20)  Databáza federálnej colnej správy týkajúca sa zahraničného obchodu http://stat.customs.ru/apex/ (verejne dostupné údaje poskytnuté ruskými vyvážajúcimi výrobcami. Príloha 2 k podaniam z 21. augusta 2017 a 30. júla 2018).

(21)  Metal Expert LLC: www.metalexpert-group.com.

(22)  Dostupné vo verejne prístupnej verzii žiadosti.

(23)  Európska únia – Antidumpingové opatrenia uložené na bionaftu z Argentíny, WT/DS473/AB.

(24)  Napríklad zistenie, ktoré by umožnilo ukončenie prešetrovania niektorého vyvážajúceho výrobcu, aj keby bolo potrebné na úrovni celej krajiny opatrenia ponechať.

(25)  V oznámení z 27. júla 2018 boli ruskí vyvážajúci výrobcovia jednoznačne informovaní, že z dôvodu nevyplnenia dotazníkov Komisia uplatní článok 18 základného nariadenia.

(26)  Pozri: prezidentské vyhlásenia o úprave dovozu ocele a hliníka do Spojených štátov, Federálny register, 83 FR 11619 a 83 FR 11625, 15. marca 2018; prezidentské vyhlásenia o úprave dovozu ocele a hliníka do Spojených štátov 22. marca 2018, 83 FR 13355 a 83 FR 13361, 28. marca 2018; a prezidentské vyhlásenia o úprave dovozu ocele a hliníka do Spojených štátov z 30. apríla 2018, 83 FR 20683 a 83 FR 20677, 7. mája 2018; a prezidentské vyhlásenia o úprave dovozu ocele a hliníka do Spojených štátov z 31. mája 2018.

(27)  Pôvodne predložené 21. augusta 2017, príloha 2. Rovnaké údaje s menšími odchýlkami boli predložené aj v pripomienkach k všeobecnému informačnému dokumentu a v podaniach po vypočutí z 10. augusta 2018.

(28)  Príloha 2 k podaniam z 30. júla 2018 a príloha 2 k podaniam z 21. augusta 2017. Z týchto údajov vyplýva, že úrovne cien pri vývoze BRR do niekoľkých tretích krajín vrátane najvýznamnejších vývozných cieľových krajín (tvoriace viac ako 50 % celkového vývozu BRR) sú ešte nižšie než dumpingové vývozné ceny do Únie. Napríklad vývozné ceny do USA (číslo 1), Turecka (číslo 4), Indie a Spojených arabských emirátov (čísla 5 a 6) sú nižšie ako vývozné ceny do Únie.

(29)  Odsek 32 podania z 21. augusta 2017, ako aj odsek 25 podania z 30. júla 2018.

(30)  Príloha 2 k uvedeným podaniam.

(31)  Treba poznamenať, že napríklad v prípade Turecka boli ceny do Únie vždy vyššie bez ohľadu na rok posudzovaného obdobia, ktorý sa zohľadňuje (v podaní sa neuvádza, na ktoré obdobie sa odkazuje).

(32)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1013 zo 17. júla 2018, ktorým sa ukladajú dočasné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 181, 18.7.2018, s. 39).

(33)  Tamže, bod 24.

(34)  Príloha 3 k podaniu z 30. júla 2018.

(35)  Zdroj: Databáza podľa článku 14 ods. 6

(36)  V tomto nariadení sa všetky odkazy na dôverné údaje spoločnosti označujú ako [dôverné].

(37)  Zdroj: Databáza podľa článku 14 ods. 6 a overené informácie od spoločnosti Interpipe Group.

(38)  Zdroj: Overené údaje od spoločnosti Interpipe Group a údaje o dvoch ďalších výrobcoch na Ukrajine na webovom sídle Metal Expert.

(39)  Podania z 27. júla 2017 (t17.009159), 8. augusta 2017 (t17.009653), 1. februára 2018 (t18.000894), 31. mája (t18.006325) a 1. júna 2018 (t18.006324).

(40)  Pozri: prezidentské vyhlásenia o úprave dovozu ocele a hliníka do Spojených štátov, Federálny register, 83 FR 11619 a 83 FR 11625, 15. marca 2018; prezidentské vyhlásenia o úprave dovozu ocele a hliníka do Spojených štátov 22. marca 2018, 83 FR 13355 a 83 FR 13361, 28. marca 2018; a prezidentské vyhlásenia o úprave dovozu ocele a hliníka do Spojených štátov z 30. apríla 2018, 83 FR 20683 a 83 FR 20677, 7. mája 2018; a prezidentské vyhlásenia o úprave dovozu ocele a hliníka do Spojených štátov z 31. mája 2018.

(41)  Ani ukrajinské orgány, ani spoločnosť Interpipe Group individuálne neinformovali Komisiu o žiadnych výnimkách, ktoré by im boli udelené na základe opatrení Spojených štátov podľa článku 232.

(42)  Vzhľadom na dôvernú povahu týchto informácií nebola do nariadenia začlenená úplná analýza Komisie. Podrobnejšie vysvetlenie bolo poskytnuté spoločnosti Interpipe Group v samostatnom dokumente v deň zverejnenia tohto nariadenia.

(43)  Nariadenie Rady (ES) č. 926/2009 z 24. septembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 262, 6.10.2009, s. 19).

(44)  Rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 2017 vo veci C-349/16, T.KUP, ECLI:EU:C:2017:469, bod 44. Pozri aj rozsudok Všeobecného súdu z 8. júla 2003 vo veci T-132/01 Euroalliages a i./Komisia, ECLI:EU:T:2003:189, bod 40.

(45)  Hodnota uhlíkového ekvivalentu (CEV) sa stanovuje v súlade s technickou správou, 1967, IIW dok. IX-555-67, ktorú uverejnil Medzinárodný inštitút zvárania (IIW).

(46)  Ako sa v súčasnosti vymedzuje v nariadení Komisie (EÚ) 2017/1925 z 12. októbra 2017, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 282, 31.10.2017, s. 1). Vymedzenie výrobku sa určí na základe opisu výrobku uvedeného v článku 1 ods. 1 v kombinácii s opisom výrobku podľa príslušných číselných znakov KN.


ROZHODNUTIA

2.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 246/45


ROZHODNUTIE RADY (EÚ, Euratom) 2018/1470

z 28. septembra 2018,

ktorým sa vymenúva člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru navrhnutý Spolkovou republikou Nemecko

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

So zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 302,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

so zreteľom na návrh nemeckej vlády,

so zreteľom na stanovisko Európskej komisie,

keďže:

(1)

Rada 18. septembra 2015 prijala rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2015/1600 (1) a 1. októbra 2015 rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2015/1790 (2), ktorým sa vymenúvajú členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2015 do 20. septembra 2020.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Stefana KÖRZELLA sa uvoľnilo miesto člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pán Florian MORITZ, Head of Department Economic, Finance and Fiscal Policy, German Confederation of Trade Unions (DGB) Executive Board, sa vymenúva za člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na zvyšný čas funkčného obdobia, ktoré trvá do 20. septembra 2020.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 28. septembra 2018

Za Radu

predsedníčka

M. SCHRAMBÖCK


(1)  Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2015/1600 z 18. septembra 2015, ktorým sa vymenúvajú členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2015 do 20. septembra 2020 (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 53).

(2)  Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2015/1790 z 1. októbra 2015, ktorým sa vymenúvajú členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2015 do 20. septembra 2020 (Ú. v. EÚ L 260, 7.10.2015, s. 23).


2.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 246/46


ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2018/1471

z 19. septembra 2018

o navrhovanej iniciatíve občanov s názvom „STOP PODVODOM a zneužívaniu FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV EÚ – lepšou kontrolou rozhodnutí, vykonávania a sankcií“

[oznámené pod číslom C(2018) 6077]

(Iba anglické znenie je autentické)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (1), a najmä na jeho článok 4,

keďže:

(1)

Predmet navrhovanej iniciatívy občanov s názvom „STOP PODVODOM a zneužívaniu FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV EÚ – lepšou kontrolou rozhodnutí, vykonávania a sankcií“ sa vzťahuje na tento výrok: „Európske inštitúcie by mali mať nárok uplatňovať posilnené kontroly (vrátane ex ante kontrol) a prísnejšie sankcie v tých členských štátoch EÚ, ktoré nie sú súčasťou Európskej prokuratúry.“

(2)

Ciele navrhovanej iniciatívy občanov sa vzťahujú na tento výrok: „S cieľom predchádzať podvodom a zneužívaniu finančných prostriedkov EÚ a penalizovať ich by európske inštitúcie mali mať nárok uplatňovať posilnenú kontrolu v tých členských štátoch, ktoré nie sú súčasťou spolupráce s Európskou prokuratúrou. To by zahŕňalo ex ante kontrolu rozhodnutí týkajúcich sa finančných prostriedkov a obstarávania v rizikových oblastiach. Navrhujeme, aby sa takáto prehĺbená kontrola vzťahovala na úplné preskúmanie všetkých okolností, pričom by zahŕňala aj uverejnenie podvodných činností a iných trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ.“

(3)

V súlade s článkom 3 ods. 2 nariadenia bol vytvorený občiansky výbor a boli určené kontaktné osoby a navrhovaná iniciatíva občanov nepredstavuje zjavné zneužitie práva, nie je zjavne neopodstatnená alebo šikanujúca, ani nie je zjavne v rozpore s hodnotami Únie, ako sa stanovuje v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).

(4)

Právne akty Únie na účely vykonávania zmlúv sa môžu prijať:

a)

s cieľom vymedziť úlohy, prioritné ciele a organizáciu štrukturálnych fondov, ktoré môžu zahŕňať zoskupovanie fondov, v súlade s článkom 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

b)

na prijatie viacročného rámcového programu, v ktorom sa uvedú všetky činnosti Únie v oblasti výskumu a technologického vývoja; na prijatie osobitných programov vypracovaných v rámci každej činnosti viacročného rámcového programu; a na vykonávanie viacročného rámcového programu v súlade s článkami 182 a 183 ZFEÚ;

c)

pre finančné pravidlá, ktorými sa určujú, okrem iného, najmä postupy plnenia rozpočtu Únie v súlade s článkom 322 ZFEÚ;

d)

v oblastiach predchádzania podvodom, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie, a boja proti týmto podvodom s cieľom poskytnúť účinnú a rovnocennú ochranu v členských štátoch a vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie v súlade s článkom 325 ZFEÚ.

(5)

Rozhodovanie o tom, či sa zúčastniť alebo nezúčastniť na posilnenej spolupráci, ako napríklad na tej, v rámci ktorej bola zriadená Európska prokuratúra, je dobrovoľnou voľbou každého členského štátu. V právnych aktoch Únie, ktorých účelom je vykonávanie zmlúv, by sa preto v zásade nemalo rozlišovať medzi členskými štátmi výlučne na základe ich účasti či neúčasti na posilnenej spolupráci. Pri vykonávaní právnych aktov Únie sa však medzi členskými štátmi môže rozlišovať vtedy, keď je to objektívne opodstatnené, napríklad keby v praxi po zohľadnení všetkých relevantných prvkov existovala medzi jednotlivými členskými štátmi rozličná úroveň ochrany finančných záujmov Únie.

(6)

ZEÚ posilňuje občianstvo Únie a ďalej prehlbuje demokratické fungovanie Únie okrem iného tým, že sa v nej stanovuje právo každého občana zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie prostredníctvom európskej iniciatívy občanov.

(7)

Postupy a podmienky požadované v prípade iniciatívy občanov by preto mali byť v záujme podpory účasti občanov a zaistenia väčšej prístupnosti Únie jasné, jednoduché, používateľsky ústretové a primerané povahe iniciatívy občanov.

(8)

Navrhovaná iniciatíva občanov s názvom „STOP PODVODOM a zneužívaniu FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV EÚ – lepšou kontrolou rozhodnutí, vykonávania a sankcií“ zjavne nie je mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b), a ako taká by mala byť zaregistrovaná. Vyhlásenia o podpore pre túto navrhovanú iniciatívu občanov by sa mali zbierať na základe predpokladu, že cieľom iniciatívy je iniciovať návrhy Komisie na právne akty Únie na účely vykonávania zmlúv, v ktorých – hoci sa nimi posilňuje ochrana finančných záujmov Únie – sa nerozlišuje medzi členskými štátmi výlučne na základe ich účasti či neúčasti na posilnenej spolupráci pri zriaďovaní Európskej prokuratúry,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Navrhovaná iniciatíva občanov s názvom „STOP PODVODOM a zneužívaniu FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV EÚ – lepšou kontrolou rozhodnutí, vykonávania a sankcií“ je týmto zaregistrovaná.

2.   Vyhlásenia o podpore pre túto navrhovanú iniciatívu občanov možno zbierať na základe predpokladu, že cieľom iniciatívy je iniciovať návrhy Komisie na právne akty Únie na účely vykonávania zmlúv, v ktorých – hoci sa nimi posilňuje ochrana finančných záujmov Únie – sa nerozlišuje medzi členskými štátmi výlučne na základe ich účasti či neúčasti na posilnenej spolupráci pri zriaďovaní Európskej prokuratúry.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 27. septembra 2018.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené organizátorom (členom občianskeho výboru) navrhovanej iniciatívy občanov s názvom „STOP PODVODOM a zneužívaniu FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV EÚ – lepšou kontrolou rozhodnutí, vykonávania a sankcií“ zastúpenej pánom Zoltánom KERESZTÉNYM a pánom Balázsom FEHÉROM, ktorí konajú ako kontaktné osoby.

V Bruseli 19. septembra 2018

Za Komisiu

Frans TIMMERMANS

prvý podpredseda


(1)  Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1.