(1)

Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1354/2011 (2) sa stanovuje otvorenie ročných dovozných colných kvót Únie na ovce, kozy, ovčie mäso a kozie mäso, a to aj pre výrobky s pôvodom na Islande.

(2)

V článku 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1354/2011 sa stanovuje, že colné kvóty otvorené daným nariadením sa majú spravovať v súlade s článkami 49 až 54 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (3).

(3)

Európska únia a Island 23. marca 2017 podpísali dohodu vo forme výmeny listov (ďalej len „dohoda“) o dodatočných obchodných preferenciách v prípade poľnohospodárskych výrobkov. Podpísanie dohody v mene Únie bolo schválené rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/2087 (4) a jej uzavretie rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/1913 (5).

(4)

Únia v súlade s prílohou V k dohode zmenila vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1354/2011 vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/562 (6). Zmenou sa zvýšili množstvá existujúcich bezcolných kvót pre Island na ovčie a kozie mäso, ktoré patria pod colné položky 0204 a 0210, a otvorila sa ročná bezcolná kvóta Únie na spracované ovčie mäso, ktoré patrí do podpoložky 1602 90.

(5)

Kvóty na množstvá ovčieho a kozieho mäsa spravované podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1354/2011 sú vyjadrené v ekvivalente hmotnosti jatočného tela, pričom v dohode sa stanovujú množstvá, ktoré sa majú vyjadriť v tonách výrobkov. Preto je vhodné zabezpečiť správu colných kvót Únie, ktoré sú stanovené v dohode v osobitnom nariadení, ktoré sa má prijať, s cieľom zabezpečiť bezproblémovú správu kvót v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (7). Uvedené colné kvóty by sa preto mali zároveň vypustiť z vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1354/2011 na základe nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

(6)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1354/2011 preto treba zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Nové nariadenie, ktorým sa otvárajú dovozné colné kvóty na ovčie a kozie mäso a spracované ovčie mäso pochádzajúce z Islandu, prijaté podľa nariadenia (EÚ) č. 952/2013 sa bude uplatňovať od 1. septembra 2018. Príslušné zmeny vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1354/2011 by sa mali uplatňovať od rovnakého dátumu.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

(1)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (2) sa stanovuje zoznam existujúcich účinných látok, ktoré sa majú vyhodnotiť z hľadiska ich prípadného schválenia na používanie v biocídnych výrobkoch. Uvedený zoznam obsahuje aj acetamiprid.

(2)

Acetamiprid bol vyhodnotený z hľadiska použitia vo výrobkoch typu 18 (insekticídy, akaricídy a výrobky na ochranu proti iným článkonožcom), opísaných v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012.

(3)

Belgicko bolo určené ako spravodajský členský štát a jeho hodnotiaci príslušný orgán predložil hodnotiacu správu spolu so svojimi odporúčaniami 27. júla 2015.

(4)

Výbor pre biocídne výrobky v súlade s článkom 7 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1062/2014 sformuloval 14. decembra 2017 stanovisko Európskej chemickej agentúry, v ktorom zohľadnil závery hodnotiaceho príslušného orgánu (3).

(5)

Na základe uvedeného stanoviska možno predpokladať, že biocídne výrobky typu 18 s obsahom acetamipridu spĺňajú kritériá podľa článku 19 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 528/2012, pokiaľ sú splnené určité špecifikácie a podmienky týkajúce sa ich použitia.

(6)

Preto je vhodné schváliť acetamiprid na použitie v biocídnych výrobkoch typu 18, ak sú splnené určité špecifikácie a podmienky.

(7)

Zo stanoviska Európskej chemickej agentúry vyplýva, že acetamiprid spĺňa kritériá veľmi perzistentnej (vP) a toxickej (T) látky v súlade s prílohou XIII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (4). Acetamiprid preto spĺňa podmienky stanovené v článku 10 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 528/2012 a mal by sa považovať za látku, ktorá sa má nahradiť.

(8)

Podľa článku 10 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 by sa účinná látka, ktorá sa považuje za látku, ktorá sa má nahradiť, nemala schváliť na obdobie dlhšie ako sedem rokov.

(9)

Keďže acetamiprid spĺňa kritériá veľmi perzistentnej látky (vP) v súlade s prílohou XIII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006, ošetrené výrobky, ktoré boli ošetrené acetamipridom alebo ktoré obsahujú acetamiprid, by sa mali pri uvádzaní na trh vhodne označiť.

(10)

Schváleniu účinnej látky by malo predchádzať primerané obdobie, aby zainteresované strany mohli prijať prípravné opatrenia potrebné na splnenie nových požiadaviek.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

(1)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (2) sa stanovuje zoznam existujúcich účinných látok, ktoré sa majú vyhodnotiť z hľadiska ich prípadného schválenia na používanie v biocídnych výrobkoch. Tento zoznam obsahuje aj cypermetrín.

(2)

Cypermetrín bol vyhodnotený z hľadiska použitia vo výrobkoch typu 18 (insekticídy, akaricídy a výrobky na ochranu proti iným článkonožcom) opísaných v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012.

(3)

Belgicko bolo určené ako spravodajský členský štát a jeho hodnotiaci príslušný orgán 15. apríla 2015 predložil hodnotiacu správu spolu s jej odporúčaniami.

(4)

Výbor pre biocídne výrobky v súlade s článkom 7 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1062/2014 sformuloval 5. mája 2017 stanovisko Európskej chemickej agentúry, v ktorom zohľadnil závery hodnotiaceho príslušného orgánu (3).

(5)

Na základe uvedeného stanoviska možno predpokladať, že biocídne výrobky typu 18 s obsahom cypermetrínu spĺňajú kritériá podľa článku 19 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 528/2012, pokiaľ sú splnené určité špecifikácie a podmienky týkajúce sa ich použitia.

(6)

Preto je vhodné schváliť cypermetrín na používanie v biocídnych výrobkoch typu 18, ak spĺňajú určité špecifikácie a podmienky.

(7)

Okrem toho bola v skríningovej štúdii, ktorú pri vypracúvaní posúdenia vplyvu vykonala Komisia v súvislosti s rôznymi možnosťami stanovenia kritérií na identifikáciu endokrinných disruptorov, zistená potreba ďalej skúmať potenciál cypermetrínu pôsobiť ako endokrinný disruptor (4). Posúdenie možných vlastností cypermetrínu súvisiacich s jeho schopnosťou pôsobiť ako endokrinný disruptor sa vykoná aj v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (5) a jeho závery sa očakávajú do konca roka 2018. V závislosti od výsledku uvedeného posúdenia Komisia zváži potrebu preskúmať schválenie cypermetrínu ako účinnej látky na používanie v biocídnych výrobkoch v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(8)

Schváleniu účinnej látky by malo predchádzať primerané obdobie, aby zainteresované strany mohli prijať prípravné opatrenia potrebné na splnenie nových požiadaviek.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

(1)

Hodnotiacemu príslušnému orgánu Spojeného kráľovstva bola 7. júla 2015 doručená žiadosť o schválenie účinnej látky penflufén na použitie v biocídnych výrobkoch typu 8 (prostriedky na konzerváciu dreva) opísaných v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012.

(2)

Hodnotiaci príslušný orgán Spojeného kráľovstva predložil 28. februára 2017 hodnotiacu správu spolu so svojimi odporúčaniami v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(3)

Výbor pre biocídne výrobky sformuloval 14. decembra 2017 stanovisko Európskej chemickej agentúry, v ktorom zohľadnil závery hodnotiaceho príslušného orgánu (2).

(4)

Na základe uvedeného stanoviska možno predpokladať, že biocídne výrobky typu 8 s obsahom penflufénu spĺňajú kritériá podľa článku 19 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 528/2012, ak sú splnené určité špecifikácie a podmienky týkajúce sa ich použitia.

(5)

Preto je vhodné schváliť penflufén na použitie v biocídnych výrobkoch typu 8, ak sú splnené určité špecifikácie a podmienky.

(6)

Keďže v stanovisku Európskej chemickej agentúry sa konštatuje, že penflufén spĺňa kritériá veľmi perzistentnej látky (vP) v súlade s prílohou XIII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (3), ošetrené výrobky, ktoré boli ošetrené penflufénom alebo ktoré obsahujú penflufén, by mali byť pri uvádzaní na trh náležite označené.

(7)

Schváleniu účinnej látky by malo predchádzať primerané obdobie, aby zainteresované strany mohli prijať prípravné opatrenia potrebné na splnenie nových požiadaviek.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovuje, že na trh v Únii možno umiestňovať iba nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu.

(2)

Podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283 bolo prijaté vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 (2), ktorým sa zriaďuje únijný zoznam povolených nových potravín.

(3)

Podľa článku 12 nariadenia (EÚ) 2015/2283 má Komisia predložiť návrh vykonávacieho aktu, ktorým sa povoľuje umiestnenie novej potraviny na trh Únie a aktualizuje únijný zoznam.

(4)

Prírodný zeaxantín je súčasťou bežnej ľudskej stravy, keďže sa nachádza v mnohých druhoch ovocia a zelenej zeleniny, ako aj vo vaječnom žĺtku. V súčasnosti sa používa aj vo výživových doplnkoch, ktoré sú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES nesprávne vymedzené ako „potravinové doplnky“ (3).

(5)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/49/EÚ (4) sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (5) povolilo umiestnenie syntetického zeaxantínu ako novej zložky potravín na trh vo výživových doplnkoch na úrovni maximálneho príjmu do 2 mg za deň. Názov syntetického zeaxantínu povoleného vykonávacím rozhodnutím 2013/49/EÚ sa na etikete potravín, ktoré ho obsahujú, označuje ako „syntetický zeaxantín“.

(6)

Spoločnosť DSM Nutritional Products Europe (ďalej len „žiadateľ“) predložila 23. februára 2018 v zmysle článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283 Komisii žiadosť o povolenie zmeny názvu a špecifických požiadaviek na označovanie syntetického zeaxantínu. Podľa žiadosti sa má vypustiť výraz „syntetický“ z názvu novej potraviny zahrnutej v únijnom zozname a z označenia potravín, ktoré ju obsahujú.

(7)

Žiadateľ považuje zmenu názvu a požiadaviek na označovanie zeaxantínu za nevyhnutnú na zmiernenie prípadného negatívneho hospodárskeho vplyvu, ktorý môže zapríčiniť použitie výrazu „syntetický“ na označení výživových doplnkov obsahujúcich syntetický zeaxantín pre jeho negatívnu konotáciu. Žiadateľ ďalej tvrdí, že hospodárske subjekty, ktoré umiestňujú na trh výživové doplnky obsahujúce povolené syntetické nové potraviny bez výrazu „syntetický“ na ich označení, sa s takýmto negatívnym hospodárskym vplyvom pravdepodobne nestretávajú.

(8)

Existujú mnohé syntetické látky, ktoré sú v súčasnosti povolené a zahrnuté v únijnom zozname nových potravín a ku ktorým existujú obdobné látky prírodného pôvodu, pričom sa obe formy používajú vo výživových doplnkoch. Tieto syntetické látky sa však nenazývajú syntetické v únijnom zozname ani sa tak neoznačujú. Zmena názvu a označenia syntetického zeaxantínu zabezpečí súlad s názvom a označením uvedených syntetických látok.

(9)

Nedôjde k žiadnym zmenám v navrhovaných spôsoboch a množstvách použitia zeaxantínu, ak sa používa ako zložka vo výživových doplnkoch, a bezpečnostné úvahy, na základe ktorých sa podporilo povolenie syntetického zeaxantínu vykonávacím rozhodnutím 2013/49/EÚ, ostávajú platné, preto táto zmena nepredstavuje žiadne obavy z hľadiska bezpečnosti. Vzhľadom na tieto legitímne faktory sú navrhované zmeny v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(10)

Vykonávanie nových požiadaviek na označovanie v súlade s týmto vykonávacím nariadením by mohlo priniesť zmeny pre hospodárske subjekty, ktoré v súčasnosti uvádzajú syntetický zeaxantín na trh. Preto je vhodné stanoviť prechodné obdobie.

(11)

V smernici 2002/46/ES sa stanovujú požiadavky týkajúce sa výživových doplnkov. Zmena názvu a špecifických požiadaviek na označovanie zeaxantínu by sa mala povoliť bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedenej smernice.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovuje, že na trh v rámci Únie možno umiestňovať iba nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu.

(2)

Podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283 bolo prijaté vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 (2), ktorým sa zriaďuje únijný zoznam povolených nových potravín.

(3)

Podľa článku 12 nariadenia (EÚ) 2015/2283 má Komisia rozhodovať o povolení a umiestnení novej potraviny na trh Únie a o aktualizácii únijného zoznamu.

(4)

Spoločnosť Desert Labs, Ltd. (ďalej len „žiadateľ“) predložila 21. októbra 2014 príslušnému orgánu Írska žiadosť o umiestnenie sušených nadzemných častí Hoodia parviflora na trh Únie ako novej potraviny v zmysle článku 1 ods. 2 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (3). Žiadosť sa týka použitia sušených nadzemných častí Hoodia parviflora v potravinách vrátane nápojov, sušienok, cukríkov, ochutených snackov, polievok a vývarov, čaju, kávy a vody. Týka sa aj použitia vo výživových doplnkoch.

(5)

Podľa článku 35 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283 sa akákoľvek žiadosť o umiestnenie novej potraviny na trh v rámci Únie predložená členskému štátu v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 258/97, v súvislosti s ktorou nebolo prijaté konečné rozhodnutie pred 1. januárom 2018, považuje za žiadosť predloženú podľa nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(6)

Žiadosť o umiestnenie sušených nadzemných častí Hoodia parviflora na trh ako novej potraviny v rámci Únie bola predložená členskému štátu v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 258/97, pričom spĺňa aj požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) 2015/2283.

(7)

Príslušný orgán Írska vydal 24. augusta 2015 svoju prvotnú hodnotiacu správu. V uvedenej správe dospel k záveru, že sušené nadzemné časti Hoodia parviflora spĺňajú kritériá pre nové potraviny stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97.

(8)

Komisia postúpila 28. augusta 2015 prvotnú hodnotiacu správu iným členským štátom. Niektoré členské štáty vzniesli odôvodnené námietky v rámci 60-dňovej lehoty stanovenej v článku 6 ods. 4 prvom pododseku nariadenia (ES) č. 258/97, pokiaľ ide o nedostatočnú charakteristiku novej potraviny, obmedzené posúdenie alergénnosti, nedostatočné údaje na vylúčenie rizika pre deti staršie ako 12 rokov, nedostatočné informácie o špecifikách, stabilite, posúdení príjmu a toxikologických údajoch.

(9)

So zreteľom na námietky niektorých členských štátov Komisia konzultovala 25. januára 2016 s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a požiadala ho o vykonanie ďalšieho posúdenia sušených nadzemných častí Hoodia parviflora ako novej zložky potravín v súlade s nariadením (ES) č. 258/97.

(10)

Úrad prijal 20. septembra 2017„Vedecké stanovisko k bezpečnosti sušených nadzemných častí Hoodia parviflora ako novej potraviny podľa nariadenia (ES) č. 258/97“ (4). Uvedené stanovisko bolo síce vypracované a prijaté úradom v zmysle nariadenia (ES) č. 258/97, spĺňa však požiadavky článku 11 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(11)

V stanovisku úrad nepotvrdil, že sušené nadzemné časti Hoodia parviflora v potravinách sú pri spôsoboch a v množstvách použitia navrhovaných žiadateľom bezpečné, pretože príjem by presahoval úroveň, ktorá sa považuje za bezpečnú (0,134 mg/kg telesnej hmotnosti). Úrad však dospel k záveru, že sušené nadzemné časti Hoodia parviflora sú bezpečné pre dospelých, ak sa pridávajú do výživových doplnkov v maximálnej dennej dávke 9,4 mg, čo zodpovedá bezpečnej úrovni príjmu pre dospelú osobu so štandardnou telesnou hmotnosťou 70 kg.

(12)

Uvedené stanovisko poskytuje dostatočné dôvody na to, aby sa dalo konštatovať, že sušené nadzemné časti Hoodia parviflora, ak sa používajú ako zložka vo výživových doplnkoch, sú pri navrhovaných spôsoboch a v navrhovaných množstvách použitia v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(13)

Žiadateľ podal 24. januára 2018 Komisii žiadosť o ochranu údajov, ktoré sú predmetom priemyselného vlastníctva, v prípade dvoch štúdií predložených na podporu žiadosti, a síce správy o 14-dňovej štúdii orálnej toxicity na stanovenie dávky sušených nadzemných častí Hoodia parviflora (5) a správy o 90-dňovej štúdii orálnej toxicity (6), ktoré slúžili ako základ pre analýzu referenčného dávkovania (BMD – Bench Mark Dose) a na odvodenie bezpečného množstva príjmu pre ľudí.

(14)

Úrad 18. februára 2018 konštatoval (7), že pri vypracovaní svojho stanoviska k sušeným nadzemným častiam Hoodia parviflora ako novej potraviny použil ako základ pre analýzu referenčného dávkovania a na odvodenie bezpečného množstva príjmu pre ľudí údaje zo správy o 90-dňovej štúdii orálnej toxicity. Preto prevláda názor, že závery o bezpečnosti sušených nadzemných častí Hoodia parviflora by nebolo možné dosiahnuť bez údajov zo správy o uvedenej štúdii.

(15)

Potom ako bolo Komisii doručené stanovisko úradu, Komisia vyzvala žiadateľa, aby podrobnejšie objasnil odôvodnenie, ktoré poskytol vo svojom tvrdení, že uvedená štúdia je predmetom jeho priemyselného vlastníctva a že má výhradné právo na jej používanie podľa článku 26 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(16)

Žiadateľ takisto uviedol, že v čase podania žiadosti mal vlastnícke a výhradné práva na používanie štúdie podľa vnútroštátnych právnych predpisov a že preto podľa zákona nemohli mať tretie strany k nej prístup ani ju nemohli používať. Komisia posúdila všetky informácie, ktoré poskytol žiadateľ, a usúdila, že žiadateľ dostatočne odôvodnil splnenie požiadaviek stanovených v článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(17)

Preto by úrad EFSA nemal podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2283 použiť 90-dňovú štúdiu orálnej toxicity obsiahnutú v dokumentácii žiadateľa v prospech následného žiadateľa počas obdobia piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. V dôsledku toho by sa malo umiestnenie novej potraviny na trh v rámci Únie povolenej týmto nariadením obmedziť na žiadateľa počas obdobia piatich rokov.

(18)

Obmedzenie povolenia tejto novej potraviny a používania štúdie obsiahnutej v dokumentácii žiadateľa na výhradné použitie žiadateľom však nebráni v tom, aby o povolenie umiestniť na trh rovnakú novú potravinu nepožiadali iní žiadatelia, pokiaľ sa ich žiadosť zakladá na zákonne získaných informáciách na podporu povolenia podľa tohto nariadenia.

(19)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES (8) sa stanovujú požiadavky týkajúce sa výživových doplnkov. Používanie sušených nadzemných častí Hoodia parviflora by sa malo povoliť bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedenej smernice.

(20)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Česká republika (ďalej len „žiadateľ“) 2. novembra 2016 predložila Komisii žiadosť podľa článku 35 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ (ďalej len „žiadosť“).

(2)

Žiadosť sa týka týchto činností, ktoré sú v nej opísané:

(3)

K žiadosti bol priložený list Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže (ďalej len „ÚOHS“) Českej republiky z 30. septembra 2016 a doplňujúci list od tohto úradu zo 14. júna 2017 (ďalej len „stanovisko ÚOHS“).

(4)

V liste z 30. septembra 2016, ktorý ÚOHS vydal v reakcii na žiadosť Ministerstva priemyslu a obchodu Českej republiky o stanovisko k žiadosti o vyňatie maloobchodného predaja elektrickej energie a plynu v Českej republike z rozsahu pôsobnosti smernice 2014/25/EÚ ÚOHS uviedol, že „nedisponoval dostatočným časom na vykonanie sektorového prieskumu v daných oblastiach, ktorý by mu umožňoval zmapovať situáciu na týchto trhoch s cieľom reagovať na“ žiadosť ministerstva. V uvedenom liste napokon ÚOHS zaujal toto stanovisko: „Môže sa mať za to, že vyňatie trhu dodávok plynu a elektrickej energie koncovým zákazníkom v Českej republike podľa článku 34 by nemalo mať negatívny vplyv na hospodársku súťaž na týchto trhoch. Tento záver úradu (2) je založený na podkladoch poskytnutých ministerstvom priemyslu a obchodu. Úrad si v tejto súvislosti vyhradzuje právo svoje stanovisko prehodnotiť v prípade, že na príslušných trhoch dôjde k štrukturálnym či iným podstatným zmenám, prípadne dôjde k oprave údajov, na ktorých boli založené informácie poskytnuté úradu.“

(5)

Doplňujúci list ÚOHS zo 14. júna 2017 vychádzal z „iných podaní Českej republiky […] a údajov poskytnutých nezávislým organizátorom trhu (OTE), ako aj zo strany niektorých podnikov pôsobiacich na príslušných trhoch vrátane skupiny ČEZ (ČEZ) a spoločnosti Pražská plynárenská“. V doplňujúcom liste sa poukázalo najmä na niekoľko obáv vyjadrených Komisiou v súvislosti s trhom pre maloobchodný predaj elektrickej energie malým zákazníkom, ako je vysoká koncentrácia trhu, nízka miera zmien dodávateľa a vertikálna integrácia skupiny ČEZ. V doplňujúcom liste sa dospelo k záveru, že nič nebráni tomu, aby všetky trhy, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, boli vyňaté z uplatňovania smernice.

(6)

K žiadosti bola priložená aj správa poradenskej spoločnosti (3) (ďalej len „správa CRA“).

(7)

Komisia predložila žiadateľovi žiadosti o doplňujúce informácie 31. januára 2017, 24. marca 2017, 27. marca 2017, 21. apríla 2017, 1. júna 2017, 28. júna 2017 a 21. decembra 2017, na ktoré žiadateľ odpovedal 16. februára 2017, 28. marca 2017, 31. marca 2017, 3. mája 2017, 10. mája 2017, 9. júna 2017, 1. augusta 2017 a 12. apríla 2018. Okrem toho sa na žiadosť žiadateľa Komisia 31. januára 2017, 28. februára 2017, 29. marca 2017, 30. mája 2017 a 9. júna 2017 stretla so zástupcami žiadateľa. Žiadateľ 27. januára 2017 poskytol aj doplňujúce informácie.

(8)

Smernica 2014/25/EÚ sa vzťahuje na zadávanie zákaziek na vykonávanie činností týkajúcich sa maloobchodných dodávok elektrickej energie a plynu, pokiaľ sa na túto činnosť nevzťahuje výnimka v zmysle článku 34 uvedenej smernice.

(9)

Podľa smernice 2014/25/EÚ zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie jednej z činností, na ktoré sa vzťahuje smernica, nepodliehajú tejto smernici, ak v členskom štáte, v ktorom sa činnosť vykonáva, je táto činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup. Priame vystavenie hospodárskej súťaži sa posudzuje na základe objektívnych kritérií, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky dotknutého odvetvia.

(10)

Prístup na trh sa považuje za neobmedzený, ak príslušný členský štát vykonal a uplatnil príslušné právne predpisy Únie, ktorými sa otvára dané odvetvie alebo jeho časť. Tieto právne predpisy sú uvedené v prílohe III k smernici 2014/25/EÚ. Pokiaľ ide o odvetvie elektrickej energie, ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (4). Pokiaľ ide o odvetvie zemného plynu, ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (5).

(11)

Česká republika transponovala smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES do svojho vnútroštátneho práva prostredníctvom zákona č. 458/2000 Zb. o podmienkach podnikania a o výkone štátnej správy v energetických odvetviach (ďalej len „energetický zákon“) (6).

(12)

Komisia 7. decembra 2017 zaslala ministrovi zahraničných vecí Českej republiky formálnu výzvu (ref. č. 2017/2152 – postup v prípade nesplnenia povinnosti) týkajúcu sa nesprávnej transpozície smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES do českého právneho poriadku. Vzhľadom na to, že predpoklad neobmedzeného prístupu na trh stanovený v článku 34 ods. 3 prvom pododseku smernice 2014/25/EÚ by sa nemal vzťahovať na záležitosti, ktoré sú predmetom postupu v prípade nesplnenia povinnosti, Komisia 21. decembra 2017 e-mailom vyzvala žiadateľa, aby predložil svoje pripomienky k tejto záležitosti a objasnil, či je prístup na trh neobmedzený de facto a de jure v súlade s článkom 34 ods. 3 druhým pododsekom smernice 2014/25/EÚ.

(13)

Žiadateľ vo svojej odpovedi z 12. apríla 2018 vysvetlil, že prístup na trh je neobmedzený de facto a uviedol tieto hlavné argumenty: nízke náklady na vstup, neexistencia iných prekážok vstupu na trh, veľký počet licencií udelených na obchodovanie s elektrickou energiou a plynom (7) a veľký počet maloobchodníkov, ktorí v súčasnosti pôsobia na trhoch s maloobchodnými dodávkami elektrickej energie a plynu (8). Žiadateľ okrem toho uviedol, že spôsob, akým boli ustanovenia práva Únie, ktorých sa formálna výzva týka, premietnuté do vnútroštátneho práva, nemal za následok de jure obmedzenie prístupu na trhy s maloobchodným predajom elektrickej energie a plynu. Žiadateľ v tejto súvislosti okrem toho tvrdil, že konkrétne otázky, ktoré boli vznesené v rámci postupu v prípade nesplnenia povinnosti, sa buď netýkali prístupu na trh, alebo s ním súviseli len potenciálne.

(14)

Pokiaľ ide o otázku, či je prístup na trh voľný de facto, Komisia súhlasí s tvrdeniami, ktoré žiadateľ predložil, a najmä s existenciou veľkého počtu maloobchodníkov pôsobiacich na vnútroštátnej úrovni na trhoch s maloobchodnými dodávkami elektrickej energie a na trhoch s maloobchodnými dodávkami plynu, z čoho možno vyvodiť, že prístup na trh je neobmedzený de facto.

(15)

Pokiaľ ide o otázku, či je prístup na trh neobmedzený de jure, Komisia vzala na vedomie vysvetlenia žiadateľa týkajúce sa spôsobu, akým boli obavy opísané vo formálnej výzve riešené vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Komisia analyzovala tieto vysvetlenia s ohľadom na požiadavky smernice 2014/25/EÚ, t. j. s cieľom posúdiť, či ustanovenia vnútroštátneho práva a s nimi súvisiace obavy riešené v rámci postupu v prípade nesplnenia povinnosti mohli viesť k obmedzeniu prístupu na trh de jure v zmysle článku 34 smernice 2014/25/EÚ. Po preskúmaní tvrdení žiadateľa Komisia súhlasí s tvrdením, z ktorého žiadateľ vychádzal pri všetkých svojich vysvetleniach, že konkrétne otázky vznesené v rámci postupu v prípade nesplnenia povinnosti sa priamo netýkajú prístupu na trh. Komisia berie do úvahy aj tvrdenie žiadateľa, že je vhodné zohľadniť český právny systém ako na celok, najmä pokiaľ ide o povinnosť vykladať príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva spôsobom, ktorý je v súlade s požiadavkami práva EÚ. Z toho dôvodu, hoci pretrvávajú obavy vznesené v rámci postupu v prípade nesplnenia povinnosti, a bez toho, aby bol dotknutý tento postup v prípade nesplnenia povinnosti, sa Komisia domnieva, že na účely tohto rozhodnutia a postupu podľa smernice 2014/25/EÚ je prístup na trh na území Českej republiky neobmedzený de jure.

(16)

Na základe predchádzajúcich záverov Komisia zastáva názor, že podmienka neobmedzeného prístupu na trh uvedená v článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ je v tomto prípade splnená.

(17)

Priame vystavenie hospodárskej súťaži by sa malo posudzovať na základe rôznych ukazovateľov, z ktorých žiaden nie je sám osebe rozhodujúci. Pokiaľ ide o trhy dotknuté týmto rozhodnutím, podiel hlavných účastníkov na danom trhu predstavuje jedno z kritérií, ktoré by sa mali zohľadniť. Vzhľadom na vlastnosti príslušných trhov by sa mali zohľadniť aj ďalšie kritériá.

(18)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a iné oblasti práva Únie. Najmä kritériá a metódy používané na posúdenie priameho vystavenia hospodárskej súťaži podľa článku 34 smernice 2014/25/EÚ sa nemusia zhodovať s kritériami a metódami používanými na vykonanie posúdenia podľa článku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (9). Tento bod potvrdil vo svojom nedávnom rozsudku Všeobecný súd (10).

(19)

Malo by sa pamätať na to, že cieľom tohto rozhodnutia je stanoviť, či sú činnosti, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, vystavené úrovni hospodárskej súťaže na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup v zmysle článku 34 smernice 2014/25/EÚ, ktorou sa zaručí, že aj v prípade neexistencie disciplíny vyplývajúcej z podrobných pravidiel obstarávania stanovených v smernici 2014/25/EÚ sa obstarávanie na účely vykonávania príslušných činností bude vykonávať transparentným, nediskriminačným spôsobom založeným na kritériách, ktoré kupujúcim umožnia nájsť riešenie, ktoré bude celkove ekonomicky najvýhodnejšie.

(20)

V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že nie všetci účastníci trhu na dotknutých trhoch podliehajú pravidlám verejného obstarávania. Preto by spoločnosti, ktoré nepodliehajú týmto pravidlám, obvykle mali pri pôsobení na týchto trhoch možnosť vyvíjať konkurenčný tlak na účastníkov trhu, ktorí podliehajú pravidlám verejného obstarávania (11).

(21)

Ako už Komisia konštatovala v minulosti (12), maloobchodné dodávky elektrickej energie zahŕňajú celkový predaj elektrickej energie koncovým odberateľom, teda domácnostiam a malým priemyselným a obchodným zákazníkom na jednej strane (t. j. zákazníkom, u ktorých neprebieha priebehové meranie a ktorí sú pripojení na sieť nízkeho napätia (13)) a veľkým priemyselným a obchodným zákazníkom na strane druhej (t. j. zákazníkom, u ktorých prebieha „polhodinové meranie“ a ktorí sú spravidla pripojení na sieť vysokého a stredného napätia (14)).

(22)

Vo svojej rozhodovacej praxi český ÚOHS (15) zvažoval aj segmentáciu maloobchodného trhu podľa rôznych kategórií koncových odberateľov, ale nakoniec ponechal definíciu otvorenú.

(23)

Žiadateľ rozlišuje tri kategórie zákazníkov.

(24)

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odôvodneniach 21 až 23 na účely posúdenia toho, či sú splnené podmienky stanovené v článku 34 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie iných právnych predpisov Únie, sú relevantnými produktovými trhmi na účely tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o maloobchodné dodávky elektrickej energie v Českej republike, tieto trhy: a) maloobchodné dodávky elektrickej energie veľkým zákazníkom [veľkí priemyselní a obchodní zákazníci s priebehovým meraním vrátane zákazníkov zaradených do tretej kategórie uvedenej v odôvodnení 23 písm. c)] a b) maloobchodné dodávky elektrickej energie malým zákazníkom (domácnostiam a malým obchodným zákazníkom s nepriebehovým meraním).

(25)

Pokiaľ ide o maloobchodné dodávky plynu, Komisia rozlišuje medzi dodávkami zemného plynu malým zákazníkom a dodávkami zemného plynu veľkým zákazníkom, ktorí sa ďalej delia na veľkých priemyselných zákazníkov a elektrárne (20).

(26)

Komisia vo svojom rozhodnutí M.4238 E.ON/PP (21) týkajúcom sa českého maloobchodného trhu s plynom ponechala definíciu otvorenú, keďže príslušná transakcia neviedla v rámci žiadnej z alternatívnych definícií k obavám z narušenia hospodárskej súťaže.

(27)

Vo svojej rozhodovacej praxi český ÚOHS (22) zvažoval aj segmentáciu maloobchodného trhu s plynom podľa rôznych kategórií koncových odberateľov, ale nakoniec ponechal definíciu otvorenú.

(28)

Žiadateľ pri dodávkach plynu rozlišuje aj medzi veľkými a malými zákazníkmi. Zákazníci, ktorí sú odberateľmi veľkých dodávok plynu (23) sú obchodní zákazníci s i) automatickým priebehovým meraním s diaľkovým (A) alebo mesačným (B) odpočtom, ktorí majú ročnú spotrebu najmenej 4,2 GWh, alebo s ii) neintervalovým meraním s mesačným odpočtom, ktorí majú ročnú spotrebu medzi 0,63 a 4,2 GWh. Od dodávateľov obvykle dostávajú individualizované ponuky. Malými zákazníkmi sú obchodní zákazníci a domácnosti s neintervalovým meraním s iným než mesačným odpočtom, ktorí majú ročnú spotrebu nižšiu ako 0,63 GWh. Obvykle dostávajú štandardizované ponuky. Každá kategória predstavuje približne polovicu celkovej spotreby plynu.

(29)

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odôvodneniach 25 až 28 na účely posúdenia toho, či sú splnené podmienky stanovené v článku 34 smernice 2014/25/EÚ, a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie iných právnych predpisov Únie, sa týmto vymedzujú tieto relevantné produktové trhy: a) maloobchodné dodávky zemného plynu veľkým zákazníkom; b) maloobchodné dodávky zemného plynu malým zákazníkom.

(30)

Komisia už predtým zistila (24), že maloobchodné dodávky elektrickej energie veľkým zákazníkom mali celoštátny rozsah, zatiaľ čo o užších regionálnych trhoch sa mohlo uvažovať pri maloobchodných dodávkach elektrickej energie malým zákazníkom. Komisia vo svojom rozhodnutí M.4238 E.ON/PP (25) týkajúcom sa českého maloobchodného trhu uviedla, že vyšetrovanie trhu potvrdilo, že maloobchodný trh s elektrickou energiou je prinajmenšom celoštátny. Presný rozsah geografického trhu však ostal otvorený. Český ÚOHS dospel k záveru, že maloobchodné dodávky elektrickej energie malým zákazníkom sú svojím rozsahom celoštátne (26).

(31)

Podľa žiadateľa existuje v súčasnosti približne 65 aktívnych dodávateľov s viac ako 100 odbernými miestami, ktorí môžu dodávať elektrickú energiu veľkým i malým obchodným zákazníkom a domácnostiam na celoštátnej úrovni. To by poukazovalo na celoštátny rozsah trhov s maloobchodnými dodávkami.

(32)

V Českej republike existujú tri distribučné oblasti podľa vlastníctva distribučných spoločností (27). Vzhľadom na to, že títo traja regionálni distribútori majú vo svojich príslušných distribučných oblastiach vysoké podiely na trhu, sa Česká republika vyznačuje silným regionálnym rozmerom. Skupina ČEZ prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti ČEZ Distribuce je najväčším distribútorom s piatimi z ôsmich distribučných sústav, čo predstavuje približne […] všetkej elektrickej energie spotrebovanej v Českej republike; ak to porovnáme, […] spotreby elektrickej energie pochádza z distribučnej oblasti spoločnosti E.ON a len […] z distribučnej oblasti spoločnosti PRE, pričom zvyšok pochádza z miestnej MDZ (28). Celkove približne […] % všetkých odberných miest sa nachádza v oblasti spoločnosti ČEZ Distribuce. Nie vo všetkých dodáva elektrickú energiu spoločnosť ČEZ Prodej (spoločnosť v rámci skupiny ČEZ zameraná na maloobchodné dodávky); spoločnosť ČEZ Prodej však dodáva elektrickú energiu veľkej väčšine ([…] %) malých obchodných zákazníkov a domácností vo svojej vlastnej distribučnej oblasti (29).

(33)

Na celoštátnej úrovni spoločnosť ČEZ Prodej zásobuje […] mil. domácich odberných miest, čo zodpovedá približne […] % podielu na trhu z hľadiska počtu odberných miest.

(34)

Ďalším prvkom, ktorý poukazuje na nejednotné podmienky hospodárskej súťaže v troch distribučných oblastiach, má byť skutočnosť, že spoločnosť PRE si pri štandardnej sadzbe vo svojej vlastnej oblasti účtuje približne o […] % viac za energetickú zložku. Žiadateľ odôvodňuje tento cenový rozdiel pôsobením nízkonákladovej dcérskej spoločnosti PRE (Yello Energy) mimo jej vlastnej oblasti, ale tvrdí, že spoločnosti ČEZ Prodej a E.ON účtujú rovnaké ceny za energetickú zložku sadzby vo všetkých troch oblastiach (30).

(35)

Na účely posúdenia toho, či sú splnené podmienky stanovené v článku 34 smernice 2014/25/EÚ, a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie iných právnych predpisov Únie, a na základe skutočnosti, že existuje veľký počet maloobchodníkov pôsobiacich na celoštátnej úrovni, možno považovať geografický rozsah trhu s maloobchodnými dodávkami elektrickej energie koncovým odberateľom v Českej republike za celoštátny pre veľkých i malých zákazníkov. To však nevylučuje, že môžu existovať i silné regionálne prvky.

(36)

Komisia už skôr definovala trhy s maloobchodnými dodávkami plynu vrátane trhov s malými zákazníkmi ako trhy s celoštátnym rozsahom (31).

(37)

Komisia vo svojom rozhodnutí M.4238 E.ON/PP (32) týkajúcom sa českého maloobchodného trhu ponechala definíciu otvorenú, keďže príslušná transakcia neviedla k obavám z narušenia hospodárskej súťaže v rámci žiadnej z alternatívnych definícií.

(38)

Z geografického hľadiska považoval český ÚOHS vo svojej predchádzajúcej praxi (33) relevantné produktové trhy v odvetví maloobchodných dodávok plynu za celoštátne, pokiaľ ide o rozsah.

(39)

Podľa najnovších informácií existuje v súčasnosti na českom maloobchodnom trhu s plynom veľký počet aktívnych dodávateľov (34). Podľa žiadateľa môžu títo dodávatelia dodávať veľkým i malým zákazníkom na celoštátnom základe.

(40)

Ako v prípade elektrickej energie je distribúcia plynu v Českej republike rozdelená na tri distribučné oblasti podľa vlastníctva distribučných spoločností (35). Pokiaľ ide o maloobchodné dodávky plynu domácnostiam, Komisia konštatuje, že pokiaľ ide o trhové podiely etablovaných distribútorov plynu v jednotlivých distribučných oblastiach, štruktúra trhu je podobná ako v prípade elektrickej energie. V roku 2015 dosahovali tieto trhové podiely približne […] % v prípade RWE, […] % v prípade PP a […] % v prípade E.ON (36). Pokiaľ však ide o dodávky plynu veľkým zákazníkom, trhové podiely týchto spoločností sú na celoštátnej úrovni viac rozptýlené (37).

(41)

Energetická zložka ceny plynu nie je regulovaná a je stanovená miestnymi distribučnými spoločnosťami vo všetkých troch distribučných oblastiach. Z analýzy žiadateľa vyplýva, že výška energetickej zložky celkovej ceny plynu stanovená spoločnosťami PP a RWE je rovnaká vo všetkých troch distribučných oblastiach, zatiaľ čo E.ON má rovnaké ceny v oblastiach spoločností PP a RWE a mierne nižšie ceny (menej ako […] %) vo svojej vlastnej oblasti (38). Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadateľ tvrdí, že maloobchodný trh s plynom je svojím rozsahom celoštátny.

(42)

Na účely posúdenia toho, či sú splnené podmienky stanovené v článku 34 smernice 2014/25/EÚ, a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie iných právnych predpisov Únie, a na základe skutočnosti, že existuje veľký počet maloobchodníkov pôsobiacich na celoštátnej úrovni, možno považovať geografický trh s maloobchodnými dodávkami zemného plynu koncovým odberateľom v Českej republike za vnútroštátny pre veľkých i malých zákazníkov. To však nevylučuje, že môžu existovať i regionálne prvky rovnako ako pri dodávkach elektrickej energie.

(43)

Komisia prijala ďalšie rozhodnutia (39) o uplatniteľnosti výnimiek z pravidiel obstarávania na maloobchodné dodávky elektrickej energie a plynu. V týchto rozhodnutiach založila Komisia svoje posúdenie najmä na týchto kritériách: počet účastníkov trhu vo všeobecnosti, spoločný trhový podiel najväčších účastníkov, miera zmien dodávateľa zo strany koncových spotrebiteľov, likvidita veľkoobchodných trhov a cenová regulácia.

(44)

Najskôr je potrebné zdôrazniť, že dodávateľ, ktorý chce byť dôveryhodným dlhodobým účastníkom trhu vytvárajúcim účinný konkurenčný tlak na maloobchodnej úrovni v Českej republike, musí mať prístup ku konkurencieschopným zdrojom elektrickej energie, a to buď prostredníctvom vlastných výrobných kapacít, alebo prostredníctvom prístupu na likvidné veľkoobchodné trhy so všetkými potrebnými veľkoobchodnými produktmi v Českej republike alebo v zahraničí prostredníctvom dovozu. V opačnom prípade sú maloobchodníci pri nákupe elektrickej energie závislí od svojich vertikálne integrovaných konkurentov, čo znamená, že sú pod neustálou hrozbou stláčania marže, a to ďalej výrazne obmedzuje konkurenčný tlak, ktorý môžu vyvíjať na vertikálne integrovaných dodávateľov, ako je ČEZ.

(45)

Pri posudzovaní toho, či sú maloobchodné dodávky elektrickej energie priamo vystavené hospodárskej súťaži, je preto potrebné zohľadniť aj podmienky hospodárskej súťaže na hornom trhu s výrobou a veľkoobchodnými dodávkami elektrickej energie a postavenie hospodárskych subjektov na danom trhu (40).

(46)

V júni 2017 dodávalo vo všetkých troch distribučných oblastiach – skupiny ČEZ a spoločností E.ON a PRE – 65 aktívnych dodávateľov do viac ako 100 odberných miest. Najväčším dodávateľom pre veľkých aj malých zákazníkov je ČEZ Prodej, za ním nasledujú spoločnosti E.ON a PRE. Ostatní konkurenti majú oveľa menšie podiely na trhu s dodávkami koncovým odberateľom.

(47)

V predchádzajúcich rozhodnutiach (41) sa Komisia domnievala, že pokiaľ ide o trh s maloobchodnými dodávkami elektrickej energie, spoločný trhový podiel troch najväčších podnikov je jedným z relevantných ukazovateľov na posúdenie koncentrácie trhu a na posúdenie celkového stavu hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že pravidlá verejného obstarávania sa nevzťahujú na všetkých účastníkov trhu, sa analýza zameriava najmä na postavenie na trhu a konkurenčné tlaky na jednotlivých účastníkov trhu, na ktorých sa vzťahujú pravidlá verejného obstarávania, teda v zásade na spoločnosti ČEZ Prodej a PP. Ak je však dôležité pochopiť podmienky trhu, na ktorom pôsobia ČEZ Prodej a PP, zahrnú sa do analýzy aj ostatné hospodárske subjekty (pozri aj odôvodnenie 20). Aj ďalšie opatrenia týkajúce sa koncentrácie sa môžu považovať za relevantné.

(48)

Spoločnosť ČEZ Prodej zásobuje […] veľkých zákazníkov, konkrétne v objeme približne […] TWh z […] TWh (42). Jej podiel na trhu pre veľkých zákazníkov bol v období rokov 2012 – 2015 pomerne stabilný na úrovni […] % (43), ale v roku 2016 klesol na […] % (44). Komisia poznamenáva, že k tomuto poklesu došlo v tom istom roku, kedy skupina ČEZ zaznamenala niekoľko výpadkov niekoľkých svojich jadrových reaktoroch, ktoré ovplyvnili približne […] jej jadrovej kapacity, čo potvrdzuje, že prístup ku konkurencieschopným zdrojom elektrickej energie je kľúčovým faktorom v hospodárskej súťaži na maloobchodných trhoch. Okrem toho nemožno vylúčiť, že […] % podiel spoločnosti ČEZ Prodej na trhu by bol väčší v jednom alebo vo viacerých regiónoch, keby sa vypočítal na základe regionálneho a nie národného geografického trhu pre veľkých zákazníkov. Údaje o podieloch na miestnych trhoch pre veľkých zákazníkov pripojených do siete spoločnosti ČEZ Prodej však neboli predložené, hoci boli vyžiadané.

(49)

V období rokov 2014 – 2016 boli podiely na trhu pre veľkých zákazníkov pomerne stabilné aj v prípade spoločnosti E.ON s približne […] % a v prípade spoločnosti PRE s približne […] %.

(50)

Na celoštátnej úrovni majú traja hlavní účastníci trhu (ČEZ Prodej, E.ON a PRE) podiel na trhu pre veľkých zákazníkov spolu približne 60 % (45) (index HHI (46) vypočítaný pre tento trh je 1 847 (47)). Pokiaľ ide o ďalších dodávateľov pre veľkých zákazníkov, Bohemia Energy, CENTROPOL, RWE, Veolia Komodity, Lumius, EP Energy Trading, Slovenské elektrárne a Amper Market sú všetky pod úrovňou […] %.

(51)

Na celoštátnej úrovni spoločnosť ČEZ Prodej zásobuje […] % malých zákazníkov (48) z hľadiska objemu dodávok; v distribučnej oblasti skupiny ČEZ však bol spotrebovaný väčší objem, a to […] TWh z […] TWh spotrebovaných malými zákazníkmi (49). Podiely spoločnosti ČEZ Prodej na trhu pre týchto zákazníkov boli v období rokov 2012 – 2015 pomerne stabilné na úrovni […] % (50). Komisia však poznamenáva, že podľa stanoviska ÚOHS sa trhové podiely spoločnosti ČEZ Prodej za posledných 6 rokov znížili (51).

(52)

Na miestnej úrovni sú trhové podiely etablovaných účastníkov trhu pre malých zákazníkov vysoké: v rokoch 2014 – 2015 mali spoločnosti ČEZ Prodej a E.ON na trhu […] % podiel vo svojich distribučných oblastiach, zatiaľ čo spoločnosť PRE mala […] % podiel na trhu v oblasti Prahy. Pôsobenie troch hlavných dodávateľov v oblastiach ostatných dvoch bolo zanedbateľné ([…] %) (52). To potvrdzuje prítomnosť významných regionálnych prvkov.

(53)

V období rokov 2014 – 2016 boli podiely na trhu pre malých zákazníkov pomerne stabilné aj v prípade spoločnosti E.ON s približne […] % a v prípade spoločnosti PRE s približne […] %. Na celoštátnej úrovni majú traja hlavní účastníci trhu (ČEZ Prodej, E.ON a PRE) podiel na trhu pre malých zákazníkov spolu približne 74 % (53) (index HHI vypočítaný pre tento trh je 2 664) (54). Najbližším konkurentom pre túto kategóriu malých zákazníkov je spoločnosť Bohemia Energy s […] %.

(54)

Počet zákazníkov, ktorí menia dodávateľov, sa takisto považuje za relevantný ukazovateľ efektívnej hospodárskej súťaže. Je možné definovať dva typy zákazníckych zmien: externú zmenu, ktorá znamená zmenu dodávateľa, a internú zmenu, ktorú predstavuje zmena sadzby alebo zmluvy s existujúcim dodávateľom. V predchádzajúcom rozhodnutí (55) Komisia analyzovala najmä externú zmenu.

(55)

Žiadateľ tvrdí, že miera externých zmien je pri veľkých spotrebiteľoch pomerne vysoká. Miera externých zmien pri veľkých zákazníkoch však klesla z približne 30 % v roku 2010 na 16 % v roku 2015; priemerná miera externých zmien počas týchto šiestich rokov bola 22 % (56). Pre porovnanie, priemerná miera externých zmien je v Českej republike vyššia ako v Nemecku (približne 11 %) (57) a nižšia ako v Taliansku (približne 32 %) (58). Podľa žiadateľa zmenou dodávateľa elektrickej energie nevznikajú žiadne náklady; zákazníci priamo pripojení k sieti vysokého napätia zabezpečujú svoje dodávky elektrickej energie prostredníctvom verejných súťaží alebo priamo nakupujú elektrickú energiu na burzách, čo môže vysvetľovať ich tendenciu meniť dodávateľov častejšie ako malí zákazníci (pozri odôvodnenia 56 až 59) (59).

(56)

Žiadateľ tvrdí, že miera externých zmien nie je pri malých zákazníkoch vysoká, a to údajne vďaka vysokej úrovni spokojnosti zákazníkov a/alebo vďaka opätovnému prerokovaniu zmluvy s tým istým dodávateľom. Miera externých zmien dodávateľa pri malých zákazníkoch predstavovala v roku 2015 približne 4,6 % (teda rovnako ako v roku 2010); priemerná miera externých zmien počas týchto šiestich rokov bola 5 % (60). Podľa žiadateľa je externá zmena dodávateľa elektrickej energie pomerne jednoduchá aj pre malých zákazníkov. Podľa prieskumu zákazníkov uskutočneného žiadateľom by malí zákazníci vo všetkých troch distribučných oblastiach zmenili dodávateľa elektrickej energie „v reakcii na zvýšenie cien o 5 – 10 %“ (61).

(57)

V stanovisku ÚOHS sa uvádza, že podľa prieskumu zákazníkov, ktorý si objednala spoločnosť ČEZ Prodej, sú zákazníci veľmi citliví na ceny a sú ochotní prejsť k inému dodávateľovi (62). Okrem toho sa v stanovisku ÚOHS uvádza, že „dodávatelia začali svojim zákazníkom poskytovať výrazné zľavy v podobe prokonkurenčných retenčných ponúk, aby si ich udržali“, a tak na základe interných údajov spoločnosti ČEZ Prodej „sa značná časť zákazníkov ČEZ Prodej, ktorá by inak prešla k inému dodávateľovi, rozhodla zostať a získať tak výhodnejšiu cenu od ČEZ Prodej“ (63). V stanovisku ÚOHS sa okrem toho dospelo k záveru, že kombináciou miery externých zmien s mierou interných zmien spoločnosti ČEZ Prodej je výsledná miera zmien pri domácnostiach vo výške […] %.

(58)

Komisia však poznamenáva, že podľa najnovších dostupných verejných informácií (64) je miera interných zmien v Českej republike, pokiaľ ide o domácnosti, skôr nízka. Najmä trojročný priemer miery interných zmien v oblasti elektrickej energie pre domácnosti predstavuje iba 2 %, zatiaľ čo päťročný priemer externých zmien v oblasti elektrickej energie pre domácnosti je 6 % (65).

(59)

Komisia okrem toho poznamenáva, že český regulačný orgán (ďalej len „ERÚ“) poukazuje v súvislosti s maloobchodným trhom s elektrickou energiou na určité nejasné zmluvné podmienky v zmluvách na určitý čas s automatickým predĺžením, čo môže zákazníkom sťažiť zistenie dátumov a podmienok, pri ktorých možno zmluvy ukončiť (66). Rovnaká skutočnosť týkajúca sa zmlúv na určitý čas s automatickým predĺžením bola potvrdená v poslednej dostupnej národnej správe ERÚ z roku 2016 (67).

(60)

Likvidita veľkoobchodného trhu je relevantným ukazovateľom hospodárskej súťaže, pretože dostatočné objemy na strane ponuky, ako aj na strane dopytu, pokiaľ ide o príslušné veľkoobchodné produkty (napr. základný odber, špičkový odber, hodinové bloky pre rôzne časové rámce), poskytujú dodávateľom, ktorí nedisponujú vlastnými výrobnými kapacitami, možnosti získavania zdrojov a zabezpečenia, čo im umožňuje vstupovať na maloobchodné trhy a konkurovať vertikálne integrovaným dodávateľom, ktorí majú vlastné výrobné kapacity.

(61)

Skupina ČEZ vyrobila […] % elektrickej energie vyrobenej v Českej republike v roku 2016 (68). Druhý najväčší výrobca (Elektrárna Počerady a. s.) mal trhový podiel vo výške […] % a trhový podiel ďalších troch najväčších výrobcov (Sokolovská Uhelná a. s., Elektrárna Dětmarovice a. s. a Severní Energetická a. s. (69)) bol vo všetkých troch prípadoch nižší ako […] % (70). Trhový podiel ďalších šiestich výrobcov bol menej ako 3 % a zvyšná kategória (predstavujúca približne 17 % vyrobenej elektrickej energie) pozostávala z množstva malých solárnych/veterných elektrární a poľnohospodárskych podnikov. Spoločnosti E.ON a PRE a ostatní menší maloobchodní predajcovia (napr. spoločnosti Bohemia Energy či CENTROPOL) nevlastnia v Českej republike výrobné zariadenia.

(62)

Skupina ČEZ je naďalej najväčším výrobcom elektrickej energie v Českej republike. Jej trhový podiel, pokiaľ ide o výrobu, odzrkadľuje jej privilegovaný prístup k najlacnejším výrobným zdrojom v Českej republike (jadrové palivo, hnedé a čierne uhlie).

(63)

Pokiaľ ide o výrobu jadrovej energie, treba poznamenať, že v rokoch 2016 – 2017 zaznamenala skupina ČEZ niekoľko výpadkov niekoľkých svojich jadrových reaktoroch […].

(64)

V rámci českého dlhodobého strategického plánu Českej republiky v oblasti energetiky (71) by výroba jadrovej energie mala do roku 2050 pokryť približne polovicu celkovej spotreby elektrickej energie v krajine (zo súčasnej asi jednej tretiny). České orgány plánujú od roku 2035 postupne vyradiť štyri jednotky v jadrovej elektrárni Dukovany a súčasne plánujú výstavbu nových reaktorov v dvoch existujúcich jadrových areáloch (Dukovany a Temelín), pričom jadrovú divíziu skupiny ČEZ buď odkúpi štát, alebo bude skupina ČEZ tieto nové zariadenia financovať. V takom prípade, ak sa plne obnoví prevádzka reaktorov skupiny ČEZ a ak v nasledujúcom roku dôjde k predpovedanému nárastu výroby elektrickej energie (72), je pravdepodobné, že podiel skupiny ČEZ na trhu s výrobou elektrickej energie sa opäť zvýši na predchádzajúcu úroveň.

(65)

Na veľkoobchodnej úrovni sa elektrická energia predáva buď interne v rámci vertikálne integrovaných podnikov (ako sú subjekty skupiny ČEZ), ktorých činnosť zahŕňa výrobu aj maloobchodné dodávky, alebo sa s ňou obchoduje rôznymi spôsobmi: prostredníctvom čisto dvojstranných (mimoburzových – OTC) alebo sprostredkovateľských zmlúv; na komoditných burzách, ktoré organizuje spoločnosť Power Exchange Central Europe a. s. (ďalej len „PXE“) alebo Českomoravská komoditní burza Kladno (ďalej len „ČMKBK“) (73); a na spotových trhoch organizovaných českým organizátorom trhu s elektrickou energiou a plynom, spoločnosťou OTE a. s. Obchodníci s elektrickou energiou môžu pri nákupe a predaji (74) využívať akúkoľvek kombináciu dvojstranných zmlúv alebo produktov energetickej burzy vrátane platforiem spoločnosti OTE, a. s. a zahraničných búrz (75).

(66)

Veľkoobchodné ceny na burze PXE tradične sledujú ceny na burze EEX. V tomto ohľade žiadateľ tvrdí, že spoločnosť ČEZ Prodej (76) nemá žiadnu konkurenčnú výhodu v porovnaní s ostatnými maloobchodnými predajcami na trhu, ktorí obstarávajú svoju elektrickú energiu na burze PXE, pretože […] (77). Treba však poznamenať, že táto cenová úroveň je založená na čisto zmluvných podmienkach medzi dvoma spoločnosťami patriacimi do tej istej skupiny, a preto sa môže kedykoľvek zmeniť a nemá žiaden vplyv na celkový zisk skupiny ČEZ.

(67)

Objem obchodov na veľkoobchodných trhoch (spotových a forwardových, sprostredkovaných obchodov a obchodov na burzách) v Českej republike v roku 2016 ([…] TWh) dosahoval približne […] hodnoty ročnej spotreby elektrickej energie (78). Najmä objem mimoburzových transakcií obchodovaných v roku 2016 na sprostredkovateľských platformách, ako je Trayport, predstavoval […] TWh (z celkového obchodovaného objemu […] TWh), čo znamená mierny nárast od roku 2008 ([…] TWh) (79). Pre porovnanie, veľkosť nemeckého veľkoobchodného trhu bola desaťkrát väčšia ako celkový objem odberov elektrickej energie (80). V Českej republike bol na najväčšej energetickej burze (PXE (81)) registrovaný malý objem obchodovania s futures (82), pričom na domácich obchodných miestach, ako je ČMKBK, bol obchodovaný len veľmi malý objem (2 – 3 TWh) (83). Objem obchodov na denných a vnútrodenných trhoch (spotových trhoch organizovaných OTE), ktoré sú takisto potrebné pre maloobchodných predajcov, aby sa mohli spoliehať na veľkoobchodné trhy, sa od roku 2008 zvýšil, ale príslušný objem je naďalej nízky (84). Nakoniec, vzhľadom na nedostatok údajov o priamych (mimoburzových) dvojstranných obchodoch nemôže Komisia posúdiť, či sú tieto objemy dostatočné pre nových účastníkov na trhu, aby mohli konkurovať na trhu (85).

(68)

Pokiaľ ide o dovoz, žiadateľ tvrdil, že existuje „dostatočná prepojovacia kapacita na česko-nemeckej hranici“ (86). Český prevádzkovateľ prenosovej sústavy však nahlásil (87) niekoľko kritických situácií v českej prenosovej sústave v dôsledku neplánovaných tranzitných tokov (alebo „kruhových tokov“), ktoré dosiahli objem niekoľko GW. Konkrétne tieto kruhové toky predstavujú podľa českého prevádzkovateľa prenosovej sústavy veľký problém pre stabilitu siete (88) a sú obmedzujúcim faktorom pre obchod na českých hraniciach, najmä na česko-nemeckej hranici. Z údajov predložených žiadateľom (89) vyplýva, že dovozná kapacita komerčne dostupná na hranici s Nemeckom sa v rokoch 2014 – 2016 podstatne znížila (90).

(69)

Okrem toho by sa rozsah dovozu zo susedných krajín mohol znížiť v dôsledku tradične nízkych veľkoobchodných cien v Českej republike. K tomu došlo v rokoch 2012 – 2016, kedy bola priemerná cena na dennom trhu v Českej republike nižšia o 3,9 EUR/MWH v porovnaní s Poľskom, o 0,4 EUR/MWH v porovnaní s Rakúskom, o 0,6 EUR/MWH v porovnaní so Slovenskom a len v porovnaní s Nemeckom bola mierne vyššia (0,4 EUR/MWh) (91).

(70)

Bez ohľadu na uvedené žiadateľ tvrdil, že v roku 2016 bolo účastníkom trhu pridelených približne 8,6 TWh dovoznej kapacity, pričom 7,9 TWh, čo je „približne 13 % celkovej spotreby elektrickej energie“, bolo dovezených v reakcii na náhle výpadky jadrových elektrární skupiny ČEZ (92). Touto výnimočnou okolnosťou možno vysvetliť objemy kapacity, ktoré boli v roku 2016 dovezené a pridelené účastníkom trhu. Skupina ČEZ v skutočnosti vypočítala, že keby nebolo došlo k výpadkom, bola by vyrobila ďalších […] TWh elektrickej energie. Situácia sa však zlepšuje a niektoré z reaktorov boli už opäť uvedené do prevádzky, zatiaľ čo ďalšie sa majú opäť uviesť do prevádzky čoskoro. V dôsledku toho možno očakávať, že dovoz sa bude v budúcnosti postupne znižovať, keďže zvyšovanie výroby jadrovej energie s nízkymi hraničnými nákladmi spôsobí pokles cien elektrickej energie v Českej republike.

(71)

Cena dodávok elektrickej energie koncovým zákazníkom sa skladá z dvoch hlavných zložiek (93): prvá z nich, ktorá predstavuje 45 % celkovej konečnej ceny, zahŕňa fixné náklady na distribúciu elektrickej energie, pomocné služby, systémové poplatky atď.; druhou zložkou, ktorá predstavuje 37 % celkovej konečnej ceny, je zložka elektrickej energie, ktorá zahŕňa maloobchodnú maržu (94). Táto druhá zložka nie je regulovaná (95).

(72)

Pokiaľ ide o ceny elektrickej energie pre koncových spotrebiteľov, pre veľkých i malých zákazníkov, cenová úroveň vrátane daní je nižšia ako priemer EÚ28 a je nižšia ako priemer EÚ28 aj po odčítaní daní (96). Žiadateľ poznamenáva, že v rokoch 2007 až 2015 boli tieto ceny trvalo nižšie ako zodpovedajúce ceny v Nemecku.

(73)

Najmä pokiaľ ide o veľkých priemyselných zákazníkov (97), žiadateľ poznamenáva, že česká energetická zložka klesla o viac ako 40 % medzi druhou polovicou roka 2012 a druhou polovicou roka 2015, kedy bola o 24 % nižšia (0,0300 – 0,0400 EUR/kWh) než nemecká energetická zložka (0,0400 – 0,0500 EUR/kWh). Pokiaľ ide o domácnosti (98), žiadateľ poznamenáva, že po druhej polovici roka 2009 sa česká energetická zložka neustále znižovala, pričom v druhej polovici roka 2015 predstavovala takmer 0,0400 EUR/kWh, čo znamená, že bola o 49 % nižšia ako nemecká energetická zložka (0,0700 – 0,0800 EUR/kWh) (99).

(74)

Žiadateľ z týchto údajov na základe údajov Eurostatu vyvodzuje, že „miera hospodárskej súťaže je na českom trhu väčšia než na nemeckom trhu, ktorý je priamo vystavený hospodárskej súťaži podľa nedávneho rozhodnutia Komisie o výnimke pre maloobchodné dodávky v Nemecku“ (100). Toto tvrdenie však nie je potvrdené dôkazmi, najmä pokiaľ ide o porovnanie cien medzi českým a nemeckým trhom. Za určitých podmienok (napr. pri určitých úrovniach hraničných nákladov a elasticity dopytu) by podľa ekonomickej teórie mohli byť na vysoko koncentrovaných trhoch nižšie ceny ako na menej koncentrovaných trhoch (101). Ešte dôležitejšie je, že porovnanie cien záviselo od výberu jednotky. Nemecké ceny boli totiž v uplynulých rokoch v absolútnom vyjadrení vyššie než české, ale z hľadiska štandardu kúpnej sily boli nižšie; v tomto ohľade boli české ceny v roku 2015 vyššie (102).

(75)

Okrem toho, najmä pokiaľ ide o ceny pre domácnosti, Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) na základe informácií získaných od vnútroštátnych regulačných orgánov konštatovala, že „v údajoch o cenách pre domácnosti môžu byť nezrovnalosti. Tieto výsledky by sa preto mali vykladať opatrne“ (103).

(76)

Z najnovších údajov ERÚ vyplýva, že v roku 2016 pôsobilo v Českej republike 98 aktívnych obchodníkov dodávajúcich plyn zákazníkom (104). Celkové náklady (105) vstupu na trh pre maloobchodné dodávky plynu sú nízke a zdá sa, že nepredstavujú prekážku vstupu na trh.

(77)

V predchádzajúcich rozhodnutiach (106) sa Komisia domnievala, že pokiaľ ide o trh s maloobchodnými dodávkami plynu, spoločný trhový podiel troch najväčších podnikov je jedným z relevantných ukazovateľov na posúdenie koncentrácie na trhu a na posúdenie celkového stavu hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že pravidlá verejného obstarávania sa nevzťahujú na všetkých účastníkov trhu, sa analýza zameriava najmä na postavenie na trhu a konkurenčné tlaky na jednotlivých účastníkov trhu, na ktorých sa vzťahujú pravidlá verejného obstarávania, teda v zásade na spoločnosti ČEZ Prodej a PP. Ak je však dôležité pochopiť podmienky trhu, na ktorom pôsobia ČEZ Prodej a PP, zahrnú sa do analýzy aj ostatné hospodárske subjekty (pozri aj odôvodnenie 20). Aj ďalšie opatrenia týkajúce sa koncentrácie sa môžu považovať za relevantné.

(78)

Podľa najnovších údajov (107) je z hľadiska množstva plynu dodávaného zákazníkom najväčším dodávateľom spoločnosť RWE (teraz Innogy Energie, s. r. o.) s takmer […] % podielom na trhu, po ktorej nasledujú spoločnosti PP a E.ON s trhovým podielom […] %. Spoločnosť ČEZ Prodej takisto pôsobí na tomto trhu, a to s trhovým podielom […] % (108).

(79)

Podľa údajov z roku 2016, ktoré predložil žiadateľ, je RWE s trhovým podielom […] % najväčším dodávateľom veľkým zákazníkom, pričom po nej nasleduje spoločnosť ČEZ Prodej s trhovým podielom […] % a E.ON s trhovým podielom […] %. Komisia konštatuje, že len spoločnosti PP a ČEZ Prodej sú považované za obstarávateľov v zmysle článku 4 smernice 2014/25/EÚ, a preto sa na ne vzťahujú pravidlá verejného obstarávania.

(80)

Trhový podiel troch najväčších maloobchodných predajcov na českom trhu s plynom pre veľkých zákazníkov spolu predstavuje 51 %. Index HHI vypočítaný pre tento trh je 1 341 (109).

(81)

Podľa údajov z roku 2016, ktoré predložil žiadateľ, je najväčším dodávateľom malým zákazníkom spoločnosť RWE s trhovým podielom […] %, pričom po nej nasleduje spoločnosť PP s trhovým podielom […] % a E.ON s trhovým podielom […] % (110). Spoločnosť ČEZ Prodej (štvrtý najväčší dodávateľ) takisto pôsobí na tomto trhu, a to s trhovým podielom […] %. Komisia konštatuje, že len spoločnosti PP a ČEZ Prodej sú považované za obstarávateľov v zmysle článku 4 smernice 2014/25/EÚ, a preto sa na ne vzťahujú pravidlá verejného obstarávania.

(82)

Trhový podiel troch najväčších maloobchodných predajcov na českom trhu s plynom pre malých zákazníkov spolu predstavuje 69 % (111). Index HHI vypočítaný pre tento trh je 2 024 (112).

(83)

V národnej správe ERÚ za rok 2016 sa nachádzajú informácie týkajúce sa zmien dodávateľa uvedené osobitne pre štyri kategórie zákazníkov (113): „veľkoodberateľov“, „stredných odberateľov“, maloodberateľov“ a „domácnosti“.

(84)

Prvé dve kategórie („veľkoodberatelia“ a „strední odberatelia“) možno vo všeobecnosti zaradiť do kategórie „veľkí zákazníci“, ako sa definuje na účely tohto rozhodnutia. V roku 2016 predstavovala miera zmien dodávateľa pri veľkoodberateľoch 38 % a pri stredných odberateľoch 29 %. Miery zmien pri týchto dvoch kategóriách boli vysoké aj v uplynulých piatich rokoch.

(85)

Posledné dve kategórie („maloodberatelia“ a „domácnosti“) možno vo všeobecnosti zaradiť do kategórie „malí obchodní zákazníci a domácnosti“, ako sa definuje na účely tohto rozhodnutia.

(86)

V roku 2016 predstavovala miera zmien dodávateľa pri „maloodberateľoch“ 14 %, zatiaľ čo v prípade „domácností“ to bolo 6,6 %. Miera zmien pri „maloodberateľoch“ bola v období rokov 2011 – 2016 vyššia ako 10 %. Miera zmien v prípade „domácností“ sa znižovala od roku 2011 (z pôvodných približne 13 % (114)), v roku 2016 však miera zmien opäť vzrástla.

(87)

Subjekty obchodujúce na veľkoobchodnom trhu s plynom môžu obstarávať plyn nákupom na základe dlhodobých zmlúv, nákupom na komoditných burzách alebo nákupom od iného obchodníka. Dlhodobé zmluvy s ruskými a nórskymi výrobcami plynu majú pravdepodobne stále najväčší vplyv na tvorbu veľkoobchodných cien. Dlhodobé zmluvy sa obvykle uzatvárajú na veľmi dlhé obdobia až do 30 rokov. V týchto zmluvách v minulosti došlo k určitým úpravám vo výpočte predajnej ceny, ale samotné dlhodobé zmluvy neboli zrušené (116). Podľa údajov Eurostatu v roku 2016 dovážalo plyn do Českej republiky celkove 36 subjektov (117).

(88)

Podľa ERÚ držiteľ výlučnej licencie na činnosti prevádzkovateľa trhu v Českej republike, spoločnosť OTE, a. s., organizuje od roku 2010 spotový trh s plynom. Novelou pravidiel trhu so zemným plynom bol denný trh organizovaný organizátorom trhu zrušený. Na druhej strane bola vytvorená platforma pre vnútrodenný trh s plynom. Ako uvádza ERÚ, tento trh si aj v roku 2016 udržal vysokú príťažlivosť pre účastníkov trhu s plynom (118).

(89)

Najväčší podiel obchodov na veľkoobchodnom trhu sa uskutočňuje mimo burzových platforiem a v podobe dvojstranných mimoburzových obchodov. Mimoburzové obchodovanie je výhodné v tom, že ho možno vykonávať flexibilne, čiže najmä bez toho, aby sa musel využiť obmedzený súbor zmlúv. Významnú úlohu pri mimoburzovom obchodovaní zohráva sprostredkovanie prostredníctvom príslušných platforiem. V mimoburzovom obchodovaní došlo od roku 2012 k podstatnému nárastu. V roku 2016 dosiahli obchodné transakcie so zemným plynom sprostredkované na obchodných platformách s Českou republikou ako oblasťou dodávok celkove 88 TWh (93 TWh vrátane objemu obchodovaného na burzových platformách). Objem futures vzrástol z 0,7 TWh v roku 2014 na 3 TWh v roku 2015.

(90)

V roku 2016 predstavovala ročná spotreba plynu v Českej republike približne 88 TWh. V porovnaní s rokom 2015 to znamená nárast o 8,5 %. Pomer objemu obchodovania na veľkoobchodnom trhu a spotreby je > 1 (119).

(91)

Vzhľadom na faktory skúmané v odôvodneniach 87 – 90, Komisia v tomto prípade zastáva názor, že likvidita českého veľkoobchodného trhu je dostatočná na to, aby umožnila maloobchodným predajcom získať za podmienok hospodárskej súťaže prístup k plynu na veľkoobchodnej úrovni buď na veľkoobchodných trhoch, alebo prostredníctvom dovozu. Likvidita veľkoobchodného trhu Českej republiky nebráni tomu, aby boli maloobchodné dodávky plynu priamo vystavené hospodárskej súťaži.

(92)

Cena dodávok plynu koncovým zákazníkom bez daní sa skladá z dvoch hlavných zložiek (120). Prvá, ktorá predstavuje 22 % ceny, obsahuje regulované časti ceny (za prepravu, distribúciu atď.). Druhá, ktorá predstavuje 78 % celkovej ceny, je cena samotnej komodity, ktorá zahŕňa maloobchodnú maržu. Druhá zložka nie je regulovaná (121).

(93)

Pre veľkých zákazníkov je cenová úroveň vrátane daní nižšia ako priemer EÚ28 a je nižšia ako priemer EÚ28 aj po odčítaní daní (122).

(94)

Pre malých zákazníkov je cenová úroveň vrátane daní nižšia ako priemer EÚ28 a je nižšia ako priemer EÚ28 aj po odčítaní daní (122).

(95)

Hospodárska súťaž na českých maloobchodných trhoch s elektrickou energiou je štrukturálne obmedzená skutočnosťou, že maloobchodní predajcovia (okrem spoločnosti ČEZ Prodej) nemajú dostatočnú vlastnú výrobnú kapacitu ani prístup na významne likvidné veľkoobchodné trhy, či už v Českej republike, alebo v zahraničí prostredníctvom dovozu. V dôsledku toho nie sú títo maloobchodní predajcovia v takej pozícii, aby mohli rovnocenným spôsobom konkurovať spoločnosti ČEZ Prodej, ktorá je vertikálne integrovaná s najväčšou miestnou distribučnou spoločnosťou a s najväčším výrobcom elektrickej energie.

(96)

Spoločný trhový podiel troch najväčších maloobchodných spoločností, pokiaľ ide o maloobchodné dodávky veľkým zákazníkom, je pomerne veľký (60 %), pričom trhový podiel najväčšieho účastníka trhu (ČEZ Prodej) predstavuje […] %. Na druhého a tretieho najväčšieho účastníka trhu, teda E.ON a PRE, ktoré majú trhové podiely […] % a […] %, sa nevzťahujú pravidlá Únie v oblasti obstarávania. Napriek tomu, že ich trhové podiely nie sú zanedbateľné, môžu vyvíjať len obmedzený konkurenčný tlak na spoločnosť ČEZ Prodej. Prístup k elektrickej energii na veľkoobchodnej úrovni nie je dostatočný: Skupina ČEZ je jednoznačne najväčším výrobcom elektrickej energie v Českej republike a kapacita elektrických prepojení je obmedzená, a preto je likvidita veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou závislá od správania sa skupiny ČEZ. Táto situácia obmedzuje ich možnosť obstarávať elektrickú energiu ako v rámci produktov základného odberu, tak aj ostatných produktov potrebných za podmienok hospodárskej súťaže, čo následne štrukturálne obmedzuje ich schopnosť súťažiť so spoločnosťou ČEZ Prodej. Z rovnakých dôvodov je obmedzená aj schopnosť menších účastníkov trhu konkurovať trom najväčším dodávateľom.

(97)

Trhové postavenie spoločností ČEZ Prodej, E.ON a PRE je posilnené silnými regionálnymi prvkami charakteristickými pre tento trh, pričom vzhľadom na nejednotné podmienky hospodárskej súťaže vo všetkých troch distribučných oblastiach je pre každú konkurenčnú spoločnosť ťažké ohroziť trhovú pozíciu týchto spoločností v ich distribučnej oblasti. Napokon, v uplynulých rokoch sa znížila miera zmeny dodávateľa, hoci je stále vyššia ako v prípade malých zákazníkov.

(98)

Na základe uvedených skúmaných faktorov by podmienka priameho vystavenia hospodárskej súťaži stanovená v článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ mala byť považovaná za nesplnenú, pokiaľ ide o maloobchodné dodávky elektrickej energie veľkým zákazníkom na území Českej republiky.

(99)

Spoločný trhový podiel troch najväčších spoločností, pokiaľ ide o maloobchodné dodávky malým zákazníkom, je veľký (74 %), pričom trhový podiel najväčšieho účastníka trhu (ČEZ Prodej) predstavuje […] %. Na druhého a tretieho najväčšieho účastníka trhu, teda na spoločnosť E.ON, ktorá je druhým najväčším účastníkom trhu s trhovým podielom […] % a spoločnosť PRE, ktorá je tretím najväčším účastníkom trhu s trhovým podielom […] % (123), sa nevzťahujú pravidlá Únie v oblasti obstarávania. Napriek tomu, že ich trhové podiely nie sú zanedbateľné, môžu vyvíjať len obmedzený konkurenčný tlak na spoločnosť ČEZ Prodej. Prístup k elektrickej energii na veľkoobchodnej úrovni nie je dostatočný: Skupina ČEZ je jednoznačne najväčším výrobcom elektrickej energie v Českej republike a kapacita elektrických prepojení je obmedzená, a preto je likvidita veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou závislá od správania sa skupiny ČEZ. Táto situácia obmedzuje ich možnosť obstarávať elektrickú energiu ako v rámci produktov základného odberu, tak aj ostatných produktov potrebných za podmienok hospodárskej súťaže, čo následne štrukturálne obmedzuje ich schopnosť súťažiť so spoločnosťou ČEZ Prodej. Z rovnakých dôvodov je obmedzená aj schopnosť menších účastníkov trhu konkurovať trom najväčším dodávateľom.

(100)

Trhové postavenie spoločností ČEZ Prodej, E.ON a PRE je posilnené výraznou regionálnou povahou tohto trhu a nejednotnými podmienkami hospodárskej súťaže vo všetkých troch distribučných oblastiach, v dôsledku čoho je pre každú konkurenčnú spoločnosť ťažké ohroziť trhovú pozíciu týchto spoločností v ich vlastnej distribučnej oblasti. Nakoniec, miera zmeny dodávateľa zo strany zákazníkov je pomerne nízka a z uvedených dôvodov nízke maloobchodné ceny nie sú ukazovateľom priameho vystavenia hospodárskej súťaži.

(101)

Na základe skúmaných faktorov by podmienka priameho vystavenia hospodárskej súťaži stanovená v článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ mala byť považovaná za nesplnenú, pokiaľ ide o maloobchodné dodávky elektrickej energie malým zákazníkom na území Českej republiky.

(102)

Pokiaľ ide o maloobchodné dodávky plynu veľkým zákazníkom v Českej republike, situáciu možno zhrnúť takto: na celoštátnej úrovni pôsobí veľký počet dodávateľov, trhový podiel troch najväčších maloobchodných spoločností spolu nie je veľmi veľký (51 %), na prvého a na tretieho účastníka trhu sa nevzťahujú pravidlá Únie v oblasti obstarávania, miera zmien dodávateľa sa zdá uspokojivá, neexistuje žiadna kontrola cien pre koncového používateľa a likvidita veľkoobchodného trhu sa nezdá prekážkou pre to, aby boli maloobchodné dodávky plynu priamo vystavené hospodárskej súťaži.

(103)

Na základe uvedených skúmaných faktorov by podmienka priameho vystavenia hospodárskej súťaži stanovená v článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ mala byť považovaná za splnenú, pokiaľ ide o maloobchodné dodávky plynu veľkým zákazníkom na území Českej republiky.

(104)

Pokiaľ ide o maloobchodné dodávky plynu malým zákazníkom v Českej republike, situáciu možno zhrnúť takto: na celoštátnej úrovni pôsobí veľký počet dodávateľov, trhový podiel troch najväčších maloobchodných spoločností spolu je pomerne veľký (69 %), na prvého a na tretieho účastníka trhu sa však nevzťahujú pravidlá obstarávania, miera zmien dodávateľa sa zdá uspokojivá, neexistuje žiadna kontrola cien pre koncového používateľa a likvidita veľkoobchodného trhu sa nezdá prekážkou pre to, aby boli maloobchodné dodávky plynu priamo vystavené hospodárskej súťaži.

(105)

Na základe uvedených skúmaných faktorov by podmienka priameho vystavenia hospodárskej súťaži stanovená v článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ mala byť považovaná za splnenú, pokiaľ ide o maloobchodné dodávky plynu malým zákazníkom na území Českej republiky.

(106)

Toto rozhodnutie je založené na právnej a skutkovej situácii v období od novembra 2016 do apríla 2018, ako to vyplýva z informácií, ktoré poskytol žiadateľ, a z národných správ ERÚ. Toto rozhodnutie sa môže preskúmať, keby značné zmeny v právnej alebo skutkovej situácii viedli k tomu, že by už neboli splnené podmienky uplatniteľnosti článku 34 smernice 2014/25/EÚ.

(107)

Keďže na služby súvisiace s maloobchodnými dodávkami elektrickej energie (124) by sa aj naďalej mala vzťahovať smernica 2014/25/EÚ, pripomína sa, že s verejnými zákazkami vzťahujúcimi sa na viacero činností sa má zaobchádzať v súlade s článkom 6 uvedenej smernice. To znamená, že keď obstarávateľ je súčasťou „zmiešaného“ obstarávania, teda obstarávania používaného na podporu vykonávania činností vyňatých z uplatňovania smernice 2014/25/EÚ, ako aj činností z nej nevyňatých, musia sa zohľadniť činnosti, na ktoré je zákazka predovšetkým určená. V prípade takéhoto zmiešaného obstarávania, keď je účelom v zásade podporovať činnosti, ktoré nie sú vyňaté, sa majú uplatňovať ustanovenia smernice 2014/25/EÚ. Ak nemožno objektívne určiť, na ktorú činnosť je zákazka predovšetkým určená, zákazka sa zadá v súlade s pravidlami stanovenými v článku 6 ods. 3 smernice 2014/25/EÚ.

(108)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Poradného výboru pre verejné obstarávanie,

(1)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2012/795/EÚ (2) sa stanovila povinnosť členských štátov podávať správy o vykonávaní smernice 2010/75/EÚ počas obdobia rokov 2013 – 2016. Uvedené rozhodnutie stratilo svoje dočasné účinky a malo by sa zrušiť.

(2)

Mali by sa stanoviť typ, formát a frekvencia informácií vzťahujúcich sa na obdobie od roku 2017, ktoré majú členské štáty sprístupňovať.

(3)

V súlade s článkom 72 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ majú členské štáty poskytovať informácie o vykonávaní uvedenej smernice, o reprezentatívnych údajoch o emisiách a ostatných formách znečistenia, o emisných limitoch, o uplatňovaní najlepších dostupných techník v súlade s článkami 14 a 15 uvedenej smernice, najmä o udeľovaní výnimiek v súlade s jej článkom 15 ods. 4

(4)

Členské štáty sú okrem toho povinné zahrnúť informácie podľa článku 51 ods. 4, článku 55 ods. 2 a článku 59 ods. 1, 2 a 3 smernice 2010/75/EÚ do správ predložených podľa článku 72 uvedenej smernice.

(5)

V súlade s článkom 72 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ majú členské štáty dané informácie sprístupniť v elektronickej podobe s využitím nástroja na podávanie správ, ktorý na tento účel poskytuje Komisia.

(6)

V smernici 2010/75/EÚ sa vyžaduje, aby každé zariadenie, na ktoré sa vzťahuje kapitola II, malo individuálne povolenie na prevádzku. Podmienky povolenia musia vychádzať z environmentálneho správania, ktoré možno daným zariadením dosiahnuť vzhľadom na jeho technické charakteristiky, externé faktory vrátane miestnych podmienok a využívania najlepších dostupných techník. V povoleniach sú stanovené podmienky, ktoré sa týkajú najmä emisných limitov, monitorovania emisií a posudzovania súladu špecifického pre každé jednotlivé zariadenie. Podmienky povolenia sa majú v súlade s článkom 21 ods. 3 smernice 2010/75/EÚ pravidelne prehodnocovať a v prípade potreby aktualizovať, a to najmä v prípadoch, keď boli pre hlavnú činnosť zariadenia zverejnené nové závery o najlepších dostupných technikách (ďalej len „závery o BAT“). Najúčinnejším spôsobom podávania správ o vykonávaní smernice 2010/75/EÚ je poskytnúť relevantné informácie pre každé jednotlivé zariadenie, a tým rozšíriť prístupy použité v moduloch 2 a 3 uvedených vo vykonávacom rozhodnutí 2012/795/EÚ na všetky odvetvia.

(7)

Na veľké spaľovacie zariadenia a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sa vzťahujú osobitné ustanovenia uvedené v kapitolách III a IV smernice 2010/75/EÚ. Okrem toho by členské štáty mali v prípade týchto zariadení poskytovať informácie o vykonávaní dočasných výnimiek a bezpečnostných opatrení na riadenie emisií, ako je stanovené v článkoch 32 až 35 a v článku 46 ods. 2 smernice 2010/75/EÚ. V prípade spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov s kapacitou menej ako dve tony za hodinu sa v článku 55 ods. 3 uvedenej smernice vyžaduje, aby členské štáty sprístupnili verejnosti zoznam zariadení. Informácie o zverejnení tohto zoznamu by mali byť poskytnuté Komisii, aby mohla monitorovať vykonávanie smernice o týchto menších zariadeniach.

(8)

V súlade s článkom 72 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ členské štáty musia tiež poskytovať reprezentatívne údaje o emisiách a ostatných formách znečistenia. S cieľom znížiť zbytočnú administratívnu záťaž by členské štáty mali poskytovať informácie o tom, kde sú sprístupnené údaje z monitorovania emisií podľa článku 24 ods. 3 písm. b) smernice 2010/75/EÚ, ako aj odkaz na údaje o emisiách nahlásené podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (3). Podľa uvedeného nariadenia sa od členských štátov vyžaduje, aby predkladali ročné údaje okrem iného o prenosoch odpadu mimo lokality a o uvoľňovaní znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy v súlade s jeho prílohou II, ktorá sa vzťahuje na všetky znečisťujúce látky uvedené v prílohe II k smernici 2010/75/EÚ. Zároveň sa všetky „zariadenia“, na ktoré sa vzťahuje smernica 2010/75/EÚ, týkajú „prevádzkarne“ alebo sa zhodujú s „prevádzkarňou“, na ktorú sa vzťahuje uvedené nariadenie. Údaje oznámené podľa nariadenia (ES) č. 166/2006 tak poskytujú „reprezentatívne údaje o emisiách a ostatných formách znečistenia“ v zmysle článku 72 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ.

(9)

Odkaz na podávanie správ o emisiách podľa nariadenia (ES) č. 166/2006 by sa mal vytvoriť s použitím existujúcich priestorových údajov, ktoré spravujú členské štáty v súlade s článkom 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/EC (4) a bodu 8 prílohy III k uvedenej smernici. Dátový model stanovený v nariadení Komisie (EÚ) č. 1089/2010 (5) umožňuje členským štátom a Komisii prepojiť „zariadenia“, veľké spaľovacie zariadenia a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov s „prevádzkarňami“ v zmysle článku 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 166/2006. Podávanie správ týkajúcich sa priestorových údajov o zariadeniach, veľkých spaľovacích zariadeniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov namiesto poskytovania podrobných správ o emisiách zo zariadení je v tomto kontexte iba iný „typ“ podávania správ v zmysle článku 72 ods. 2 smernice 2010/75/EÚ. Zahŕňa to prispôsobenie modelu INSPIRE osobitným požiadavkám na podávanie správ uvedeným v článku 72 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ, čím sa stávajú povinnými určité prvky priestorových informácií, ktoré sú tzv. voidable (obsaditeľné) podľa nariadenia (EÚ) č. 1089/2010.

(10)

V prípade zariadení a činností, pri ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá, na ktoré sa nevzťahuje kapitola II smernice 2010/75/EÚ, a preto nemusia byť predmetom povolenia týkajúceho sa daného zariadenia, by členské štáty mali poskytovať informácie o celkovom počte zariadení a o počte zariadení, v ktorých sa uplatňuje schéma znižovania emisií podľa článku 59 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice alebo výnimka podľa odseku 2 alebo 3 jej článku 59. Týmto spôsobom bude Komisia informovaná, či a do akej miery by mohlo byť ovplyvnené vykonávanie smernice 2010/75/EÚ.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 75 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ,

(1)

Aviárna influenza je infekčná vírusová choroba vtákov vrátane hydiny. Infekcie domácej hydiny vyvolané vírusmi aviárnej influenzy spôsobujú dve hlavné formy tejto choroby, ktoré sa odlišujú virulenciou vírusu. Nízkopatogénna forma sa obvykle prejavuje iba miernymi príznakmi, zatiaľ čo vysokopatogénna forma spôsobuje u väčšiny druhov hydiny veľmi vysokú úmrtnosť. Uvedená choroba môže mať vážny dosah na zdravie domácich a voľne žijúcich vtákov a na ziskovosť chovu hydiny.

(2)

V smernici 2005/94/ES sa stanovujú minimálne kontrolné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v prípade výskytu ohniska uvedenej choroby v prípade hydiny alebo iných vtákov žijúcich v zajatí, a takisto sa stanovujú určité preventívne opatrenia týkajúce sa dozoru a včasného odhalenia aviárnej influenzy.

(3)

Je známe, že voľne žijúce vtáky, najmä sťahovavé vodné vtáky, sú prirodzeným hostiteľom pre nízkopatogénne vírusy aviárnej influenzy, ktoré prenášajú počas svojho sezónneho migračného pohybu, a to spravidla bez toho, aby sa pri nich prejavili príznaky uvedenej choroby. Od roku 2005 sa však preukázalo, že sťahovavé vtáky sa môžu nakaziť vírusmi vysokopatogénnej aviárnej influenzy (HPAI) podtypu H5 a prenášať tieto vírusy na veľké vzdialenosti medzi kontinentmi.

(4)

Prítomnosť vírusov aviárnej influenzy, a najmä vírusov HPAI, v prípade voľne žijúcich vtákov predstavuje pretrvávajúcu hrozbu pre priame a nepriame zavlečenie týchto vírusov do chovov, kde sa drží hydina alebo iné vtáky žijúce v zajatí, najmä počas sezónneho pohybu sťahovavých vtákov, s rizikom ďalšieho šírenia vírusu z infikovaného chovu do iných chovov a spôsobenia vážnych hospodárskych strát.

(5)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) prijal 14. septembra 2017 komplexné vedecké stanovisko k aviárnej influenze (2), v ktorom sa potvrdzuje, že prísne uplatňovanie opatrení biologickej bezpečnosti zohráva kľúčovú úlohu pri zabraňovaní šírenia vírusov HPAI z voľne žijúcich vtákov na hydinu a iné vtáky chované v zajatí (stanovisko EFSA z roku 2017).

(6)

V stanovisku EFSA z roku 2017 sa uvádza zoznam najrelevantnejších opatrení biologickej bezpečnosti, ktoré sa majú v rámci chovateľských systémov pre hydinu vrátane malých poľnohospodárskych podnikov priebežne uplatňovať. Ďalej sa v ňom uvádza, že určité všeobecné zásady biologickej bezpečnosti sú v prípade chovov hydiny univerzálne platné, ale na optimálnu ochranu založenú na odborných odporúčaniach sa musia brať do úvahy jedinečné vlastnosti každého chovu.

(7)

V stanovisku EFSA z roku 2017 sa posúdili a identifikovali riziká zavlečenia vírusu vysokopatogénnej aviárnej influenzy do chovov hydiny, ako je chov domácich kačíc a husí spolu s inými druhmi hydiny, a riziká súvisiace s určitými činnosťami, ako je vypúšťanie hydiny určenej na zazverenie lovného vtáctva, a navrhli sa opatrenia na zmiernenie týchto rizík.

(8)

Úrad EFSA v stanovisku z roku 2017 dospel k záveru, že pasívne sledovanie voľne žijúcich vtákov je najúčinnejším prostriedkom na včasné zistenie prítomnosti vírusov vysokopatogénnej aviárnej influenzy u voľne žijúcich vtákov, ak sa infekcie vírusom vysokopatogénnej aviárnej influenzy spájajú s úmrtnosťou, a odporúča zamerať sa na odber vzoriek z voľne žijúcich vtákov a ich laboratórne testovanie. Úrad EFSA následne zverejnil zoznam cieľových druhov voľne žijúcich vtákov vo svojej vedeckej správe o aviárnej influenze, ktorá bola schválená 18. decembra 2017 (3).

(9)

Vo vedeckej správe o aviárnej influenze schválenej 22. marca 2018 (4) EFSA uvádza, že neboli hlásené prípady infekcie u ľudí spôsobenej vírusom A (H5N8) alebo nedávno vzniknutými vírusmi A (H5N5) a A (H5N6), ktoré predstavujú výmenu vírusov A (H5) kladu 2.3.4.4 s miestnymi európskymi vírusmi, ktoré odovzdávajú gén N5 alebo N6. Vírusy A (H5N8), A (H5N5) a A (H5N6) sa považujú za prispôsobené najmä vtáčím druhom.

(10)

V stanovisku úradu EFSA z roku 2017 sa takisto dospelo k záveru, že v niektorých epidemiologických situáciách môže byť vhodné, aby členské štáty dočasne zintenzívnili určité preventívne opatrenia v okolí miesta, v ktorom sa potvrdila infekcia vírusom HPAI u voľne žijúcich vtákov alebo v ich výkaloch, najmä aby sa posúdilo, či sa vyskytol prenos do chovov hydiny a či sa opatrenia biologickej bezpečnosti na zabránenie zavlečenia vírusu účinne uplatňujú.

(11)

S cieľom zamerať sa na populácie vtákov, ktoré sú najviac ohrozené infekciou aviárnej influenzy, a zabezpečiť účinnosť opatrení stanovených v tomto rozhodnutí by sa preto určité preventívne opatrenia mali zamerať na chovy hydiny.

(12)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2017/263 (5) sa stanovili opatrenia na zmierňovanie rizika a posilnenie biologickej bezpečnosti na zníženie rizika prenosu vírusov vysokopatogénnej aviárnej influenzy z voľne žijúcich vtákov na hydinu zabránením priamemu a nepriamemu kontaktu medzi týmito populáciami. Od členských štátov sa vyžadovalo, aby určili oblasti na svojom území, v ktorých existuje mimoriadne riziko zavlečenia vírusov vysokopatogénnej aviárnej influenzy do chovov s prítomnosťou hydiny a iných vtákov chovaných v zajatí („vysokorizikové oblasti“), a to, okrem iného, vzhľadom na epidemiologickú situáciu a špecifické rizikové faktory. Uvedené vykonávacie rozhodnutie sa uplatňovalo do 30. júna 2018.

(13)

Opatrenia stanovené vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2017/263 by sa preto mali preskúmať s prihliadnutím na súčasnú epidemiologickú situáciu hydiny, iných vtákov chovaných v zajatí a voľne žijúcich vtákov v Únii a v príslušných tretích krajinách, stanovisko EFSA z roku 2017 a následné vedecké správy o aviárnej influenze a skúsenosti členských štátov získané počas vykonávania opatrení stanovených v uvedenom vykonávacom rozhodnutí.

(14)

Preto by sa týmto rozhodnutím s ohľadom na pretrvávajúcu hrozbu prenosu vírusu HPAI nakazenými voľne žijúcimi vtákmi a riziko výskytu ohnísk v chovoch hydiny či iných vtákov chovaných v zajatí mali stanoviť aktualizované opatrenia so zreteľom na výsledky preskúmania vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2017/263.

(15)

Skúsenosti získané počas vykonávania opatrení stanovených vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2017/263 ukazujú, že určité výnimky z opatrení na zmiernenie rizika a posilnených opatrení biologickej bezpečnosti sú potrebné na to, aby jednotlivé členské štáty mohli tieto opatrenia prispôsobiť meniacej sa epidemiologickej situácii.

(16)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2013/92/EÚ (2) sa stanovujú rastlinolekárske kontroly a opatrenia, ktoré sa majú prijať, pokiaľ ide o drevený obalový materiál momentálne používaný na prepravu špecifikovaného druhu tovaru s pôvodom v Číne. Účinnosť článkov 1 až 4 uvedeného rozhodnutia uplynie 31. júla 2018.

(2)

Pri rastlinolekárskych kontrolách, ktoré členské štáty vykonávajú na základe uvedeného rozhodnutia, ako aj článku 13a smernice 2000/29/ES sa ukázalo, že drevený obalový materiál, ktorý sa používa pri preprave určitého druhu tovaru pochádzajúceho z Bieloruska a Číny (ďalej len „špecifikovaný druh tovaru“), nebol v súlade s požiadavkami Únie týkajúcimi sa označovania dreveného obalového materiálu, ako sa stanovuje v bode 2 oddielu I časti A prílohy IV k smernici 2000/29/ES, a v niektorých prípadoch bol aj zamorený škodlivými organizmami uvedenými v časti A prílohy I k uvedenej smernici.

(3)

S cieľom zabezpečiť lepšiu prípravu orgánov vykonávajúcich príslušné rastlinolekárske kontroly by letiskové orgány, prístavné orgány, iné orgány zodpovedné za kontrolu pohybu tovaru alebo ktorýkoľvek profesionálny prevádzkovateľ zapojený do dovozu špecifikovaného druhu tovaru s dreveným obalovým materiálom, mali hneď, ako sa dozvedia o blížiacom sa dovoze špecifikovaného druhu tovaru, poskytnúť colnému úradu na mieste vstupu, ako aj zodpovednému úradnému orgánu miesta vstupu, predbežné oznámenie.

(4)

Drevený obalový materiál zásielok špecifikovaného druhu tovaru by mal pravidelne podliehať rastlinolekárskym kontrolám. Členské štáty by mali stanoviť percentuálnu sadzbu dreveného obalového materiálu špecifikovaného druhu tovaru, ktorá má byť predmetom rastlinolekárskych kontrol. Aby sa zabezpečilo skontrolovanie reprezentatívnej vzorky, predmetná percentuálna sadzba by nemala predstavovať menej ako 1 % dovezeného dreveného obalového materiálu špecifikovaného druhu tovaru.

(5)

Daný drevený obalový materiál, ako aj špecifikovaný druh tovaru by mali až do ukončenia týchto rastlinolekárskych kontrol podliehať pravidlám Únie týkajúcim sa colného dohľadu, aby sa zabezpečilo, že ich voľný pohyb na území Únie nebude predstavovať žiadne rastlinolekárske riziká.

(6)

Rastlinolekárske kontroly by sa mali vykonávať v mieste vstupu do Únie alebo v mieste určenia, ktoré na tento účel schválil zodpovedný úradný orgán, s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto kontroly vykonávali v najvhodnejších zariadeniach.

(7)

Ak sa rastlinolekárske kontroly vykonávajú na mieste určenia a preukážu, že nebol splnený bod 2 oddielu I časti A prílohy IV k smernici 2000/29/ES alebo že drevený obalový materiál je zamorený škodlivými organizmami uvedenými v časti A prílohy I k uvedenej smernici, dotknutý členský štát by mal s daným dreveným obalovým materiálom náležite zaobchádzať a okamžite ho zničiť, aby sa zabezpečila rastlinolekárska ochrana územia Únie.

(8)

Členské štáty by mali oznámiť Komisii počet a výsledky rastlinolekárskych kontrol vykonaných v súlade s týmto rozhodnutím prostredníctvom osobitného elektronického vzoru na podávanie správ.

(9)

Doterajšie skúsenosti z vykonaných rastlinolekárskych kontrol potvrdzujú, že na to, aby sa národným organizáciám tretích krajín na ochranu rastlín poskytovali podrobnejšie informácie o zaznamenaných zadržaniach dreveného obalového materiálu, je potrebné, aby členské štáty oznamovali akékoľvek informácie potrebné na identifikáciu zdrojov nespoľahlivého alebo nesprávneho označenia.

(10)

Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať od 1. októbra 2018 s cieľom poskytnúť zodpovedným úradným orgánom a profesionálnym prevádzkovateľom dostatok času prispôsobiť sa novým ustanoveniam.

(11)

S cieľom zabezpečiť, aby do uvedeného dátumu nedošlo k žiadnemu právnemu vákuu, mali by sa články 1 až 4 vykonávacieho rozhodnutia 2013/92/EÚ, ktorých účinnosť uplynie 31. júla 2018, uplatňovať do 30. septembra 2018.

(12)

Na účely právnej istoty by sa malo vykonávacie rozhodnutie 2013/92/EÚ zrušiť od 1. októbra 2018, čo je dátum začiatku uplatňovania tohto rozhodnutia.

(13)

Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať do 30. júna 2020 s cieľom umožniť do uvedeného dátumu prijatie potrebných opatrení.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,