(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1166/2008 (2) sa stanovuje rámec európskej štatistiky o štruktúre poľnohospodárskych podnikov do roku 2016. Uvedené nariadenie by sa preto malo zrušiť.

(2)

Program európskych štrukturálnych zisťovaní poľnohospodárskych podnikov, ktorý sa v Únii vykonáva od roku 1966, by mal pokračovať s cieľom preskúmať trendy v štruktúre poľnohospodárskych podnikov na úrovni Únie a poskytovať štatistickú znalostnú základňu, ktorá je potrebná pre návrh, vykonávanie, monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie súvisiacich politík, najmä spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) vrátane opatrení na rozvoj vidieka, ako aj environmentálnej politiky, politiky prispôsobovania sa zmene klímy a politiky zmiernenia zmeny klímy a politík Únie týkajúcich sa využívania pôdy a niektorých cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Takáto znalostná základňa je potrebná aj na odhadnutie vplyvu týchto politík na ženskú pracovnú silu v poľnohospodárskych podnikoch.

(3)

Účelom zberu štatistických údajov, najmä o štruktúre poľnohospodárskych podnikov, by malo byť medziiným poskytovanie aktuálnych údajov pre rozhodovací proces v záujme budúcich reforiem SPP.

(4)

Medzinárodné hodnotenie poľnohospodárskej štatistiky viedlo Organizáciu pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) k zavedeniu globálnej stratégie na zlepšenie štatistík poľnohospodárstva a vidieka, ktorá bola schválená Štatistickým výborom Organizácie Spojených národov v roku 2010. Európske poľnohospodárske štatistiky by sa podľa potreby mali riadiť odporúčaniami globálnej stratégie na zlepšenie štatistík poľnohospodárstva a vidieka, ako aj odporúčaniami celosvetového programu FAO pre poľnohospodársky cenzus 2020.

(5)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (3) sa stanovuje rámec pre rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky na základe spoločných štatistických zásad. Stanovujú sa v ňom kvalitatívne kritériá a potreba minimalizovať zaťaženie respondentov pri zisťovaniach a prispieť k všeobecnejšiemu cieľu zníženia administratívneho zaťaženia.

(6)

Na ďalšie desaťročie by sa mal stanoviť viacúčelový program štatistického zisťovania poľnohospodárskych podnikov s cieľom poskytnúť rámec pre harmonizované, porovnateľné a koherentné štatistiky. Tieto štatistiky by mali byť zacielené na potreby politiky.

(7)

Stratégia pre poľnohospodárske štatistiky na rok 2020 a ďalšie roky stanovená Výborom pre európsky štatistický systém (ESSC) v novembri 2015 predpokladá prijatie dvoch rámcových nariadení týkajúcich sa všetkých aspektov poľnohospodárskych štatistík, s výnimkou úhrnných účtov pre poľnohospodárstvo. Toto nariadenie je jedným z týchto rámcových nariadení.

(8)

V záujme harmonizácie a porovnateľnosti informácií o štruktúre poľnohospodárskych podnikov a s cieľom uspokojiť súčasné potreby jednotnej spoločnej organizácie trhov, najmä sektora ovocia a vína, by sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1337/2011 (4) malo zjednotiť so štrukturálnymi informáciami na úrovni poľnohospodárskych podnikov od roku 2023 a nahradiť týmto nariadením. Preto je potrebné zrušiť uvedené nariadenie.

(9)

Porovnateľné štatistiky o štruktúre poľnohospodárskych podnikov zo všetkých členských štátov sú dôležité na stanovenie vývoja SPP. Preto by sa pre premenné mali v čo najväčšej miere používať štandardné klasifikácie a spoločné definície.

(10)

Na základe zaznamenaných štatistických údajov o poľnohospodárskych podnikoch sa dajú v krížovej tabuľke zobraziť základné údaje a údaje týkajúce sa modulov, čo umožňuje nájsť informácie na základe premenných ako pohlavie vedúceho poľnohospodárskeho podniku, jeho vek, vlastnícka štruktúra a veľkosť poľnohospodárskeho podniku a zavádzanie environmentálnych opatrení. Výsledky bude možné rozčleniť podľa kritérií zahrnutých v základných údajoch a kombinácií kritérií.

(11)

Zber informácií o roku narodenia, o roku klasifikácie za vedúceho poľnohospodárskeho podniku a o pohlaví by mohol poskytnúť údaje pre rozvoj opatrení v súvislosti s generačnou obnovou a aspektami rodovej príslušnosti.

(12)

Okrem iných dôvodov je na účely aktualizácie základných registrov poľnohospodárskych podnikov a ostatných informácií požadovaných na stratifikáciu vzoriek potrebné vykonať cenzus poľnohospodárskych podnikov v Únii aspoň raz za desať rokov. Zatiaľ posledný cenzus sa uskutočnil v rokoch 2009/2010.

(13)

Členské štáty, v ktorých sa obdobia práce v teréne za referenčný rok zisťovania 2020 prekrývajú s činnosťou naplánovanou v súvislosti s 10-ročným sčítaním obyvateľov, by mali mať možnosť posunúť poľnohospodárske zisťovanie o rok skôr, aby sa tak predišlo výraznému zaťaženiu v dôsledku súbežného vykonávania dvoch veľkých zberov údajov.

(14)

S cieľom vyhnúť sa zbytočnému zaťaženiu poľnohospodárskych podnikov a vnútroštátnych správnych orgánov by sa mali stanoviť prahové hodnoty. Náležitá analýza štruktúry európskeho poľnohospodárstva si vyžaduje, aby štatistika pokrývala 98 % využívanej poľnohospodárskej plochy a hospodárskych zvierat v poľnohospodárskych podnikoch. To znamená, že prahové hodnoty uvedené v tomto nariadení sú pre niektoré členské štáty príliš vysoké. Poľnohospodárske podniky, ktoré nedosahujú prahové hodnoty, sú však také malé, že zber údajov, ktorý sa má vykonať raz za desať rokov, stačí na to, aby sa dala odhadnúť ich štruktúra a vplyv na produkciu, čoho dôsledkom by bolo zníženie nákladov a zaťaženia, a zároveň navrhnúť účinné politické opatrenia na podporu a udržanie malých poľnohospodárskych štruktúr.

(15)

Do integrovaných štatistík fariem by sa mali zahrnúť oblasti využívané na poľnohospodársku výrobu vrátane poľnohospodárskej pôdy používanej dvomi alebo viacerými poľnohospodárskymi podnikmi, pretože sa uplatňujú spoločné práva.

(16)

Je potrebné získať informácie o pridružení poľnohospodárskeho podniku ku skupine podnikov, v ktorej jednotlivé subjekty riadi materská spoločnosť.

(17)

V súlade s článkom 17a nariadenia (ES) č. 223/2009 by národné štatistické úrady (NŠÚ) a iné vnútroštátne orgány mali mať v záujme zníženia zaťaženia respondentov prístup k administratívnym údajom, pokiaľ sú tieto údaje potrebné na rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky.

(18)

Členské štáty alebo zodpovedné vnútroštátne orgány by sa mali usilovať o čo najväčšiu modernizáciu spôsobov zberu štatistických údajov o poľnohospodárskych podnikoch. V tomto smere by sa malo presadzovať využívanie digitálnych riešení.

(19)

S cieľom zaručiť flexibilitu Európskeho systému poľnohospodárskych štatistík a v záujme zjednodušenia a modernizácie poľnohospodárskych štatistík by sa mali premenné, ktoré sa majú zbierať, rozčleniť do rôznych skupín (základné údaje a moduly), ktoré sa líšia v periodicite a/alebo reprezentatívnosti.

(20)

Zaťaženie respondentov a náklady možno ďalej znížiť opätovným použitím údajov z roku, ktorý priamo predchádza referenčnému roku alebo po ňom nasleduje. Tento prístup by bol obzvlášť vhodný vtedy, ak sa z roka na rok neočakávajú veľké zmeny.

(21)

V záujme flexibility a s cieľom znížiť zaťaženie respondentov, NŠÚ a iných vnútroštátnych orgánov by malo byť členským štátom umožnené použiť štatistické zisťovania, administratívne záznamy a akékoľvek iné zdroje, metódy alebo inovatívne prístupy vrátane vedecky podložených a riadne zdokumentovaných metód, ako je imputácia, odhad a modelovanie.

(22)

Zber informácií o používaní živín a vody a o metódach poľnohospodárskej výroby uplatňovaných v poľnohospodárskych podnikoch by sa mal zlepšiť, aby sa zabezpečili dodatočné štatistické údaje pre rozvoj agroenvironmentálnej politiky a aby sa zlepšila kvalita agroenvironmentálnych ukazovateľov.

(23)

Pre geografické kódovanie poľnohospodárskych podnikov by sa mala používať téma Štatistické jednotky v súlade s prílohou III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (5).

(24)

Komisia rešpektuje dôverný charakter údajov poskytnutých v súlade s nariadením (ES) č. 223/2009. Potrebná ochrana dôvernosti údajov by sa okrem iných prostriedkov mala zabezpečiť obmedzením údajov o polohe na priestorovú analýzu informácií a vhodnou agregáciou pri uverejňovaní štatistík. Z tohto dôvodu by sa mal rozvíjať harmonizovaný prístup na ochranu aspektov dôvernosti a kvality v rámci šírenia údajov a zároveň by sa malo vynakladať úsilie o jednoduchý, používateľsky ústretový prístup k oficiálnym štatistikám na internete.

(25)

Akékoľvek spracovanie osobných údajov podľa tohto nariadenia podlieha nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (6) a ustanoveniam prijatým v súlade s uvedeným nariadením a/alebo nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (7).

(26)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (8) sa stanovuje štatistická klasifikácia ekonomických činností v Únii, ktoré sa v tomto nariadení uvádzajú na účely stanovenia relevantnej populácie poľnohospodárskych podnikov.

(27)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (9) by sa územné jednotky mali vymedziť v súlade s klasifikáciou územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS).

(28)

Na účely zberu údajov by sa od členských štátov a Únie mali vyžadovať finančné prostriedky na niekoľko rokov. Preto by sa mal pre tento program stanoviť grant Únie prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (10).

(29)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania príslušného viacročného finančného rámca (VFR) stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (11), pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu. Toto nariadenie obsahuje ustanovenie o zostavovaní rozpočtu na ďalšie zbery údajov v rámci nasledujúceho VFR.

(30)

Ekonomické aspekty tohto nariadenia by sa mali v súvislosti s obdobím po roku 2020 preskúmať, pričom by sa mal zohľadniť nový VFR a ďalšie príslušné zmeny nástrojov Únie. Na základe takéhoto preskúmania by Komisia mala zvážiť návrh príslušných zmien tohto nariadenia.

(31)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to systematickú tvorbu európskej štatistiky o poľnohospodárskych podnikoch v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov konzistentnosti a porovnateľnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(32)

Nariadením (ES) č. 223/2009 sa stanovuje referenčný rámec európskej štatistiky a vyžaduje od členských štátov, aby dodržiavali štatistické zásady a kvalitatívne kritériá stanovené v danom nariadení. Pre posudzovanie a zlepšovanie kvality európskej štatistiky a informovanie o nej sú rozhodujúce správy o kvalite. ESSC v súlade s článkom 12 nariadenia (ES) č. 223/2009 schválil normu Európskeho štatistického systému (ESS) pre štruktúru správ o kvalite. Táto norma by mala prispieť k harmonizácii podávania správ o kvalite podľa tohto nariadenia.

(33)

V súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia sa uskutočnilo posúdenie vplyvu s cieľom zamerať štatistický program stanovený týmto nariadením na potrebu účinnosti pri dosahovaní cieľov a zohľadniť rozpočtové obmedzenia už vo fáze návrhu.

(34)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o opis premenných uvedených v tomto nariadení a technické prvky údajov, ktoré sa majú predložiť, stanovenie opisu premenných a ďalších praktických opatrení na zber ad hoc údajov vymedzených v tomto nariadení, ako aj stanovenie praktických opatrení pre správy o kvalite a obsahu správ o kvalite. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12). Pri výkone uvedených právomocí by Komisia mala zohľadniť aspekty ako náklady a administratívna záťaž poľnohospodárskych podnikov a členských štátov.

(35)

S cieľom zohľadniť vznikajúce potreby údajov, ktoré vyplývajú najmä z nového vývoja v poľnohospodárstve, revidovaných právnych predpisov a meniacich sa politických priorít, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o zmenu podrobných tém uvedených v tomto nariadení a doplnenie údajov relevantného modulu tým, že sa špecifikujú informácie, ktoré sa majú poskytovať na ad hoc báze, ako sa uvádza v tomto nariadení. S cieľom zabezpečiť kompatibilitu a jednoduchšie využívanie iných zdrojov údajov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu premenných uvedených v tomto nariadení. Pri výkone tejto právomoci by mala Komisia brať do úvahy aspekty ako náklady a administratívna záťaž na poľnohospodárske podniky a členské štáty. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie viedla v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)

Uskutočnili sa konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 20. novembra 2017 vydal stanovisko (14).

(37)

Uskutočnili sa konzultácie s ESSC,

(1)

Komisia sa vo svojom oznámení z 30. novembra 2016 o akčnom pláne v oblasti európskej obrany zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji obranných spôsobilostí, aby bola schopná reagovať na bezpečnostné výzvy, ako aj podporovať konkurencieschopný, inovačný a účinný obranný priemysel v celej Únii. Navrhla predovšetkým zriadiť Európsky obranný fond (ďalej len „fond“) na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja vybavenia a technológií obranného priemyslu, čím by sa stimulovalo spoločné obstarávanie a spoločná údržba vybavenia a technológií obranného priemyslu. Fond by nenahradil vnútroštátne úsilie v danej oblasti a mal by slúžiť na podnietenie členských štátov, aby spolupracovali a výraznejšie investovali do oblasti obrany. Z tohto fondu by sa podporovala spolupráca počas celého cyklu vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu, čím by sa posilnili synergie a nákladová účinnosť. Cieľom by bolo zaistiť spôsobilosti, zabezpečiť konkurencieschopný a inovačný základ pre obranný priemysel v celej Únii, a to aj prostredníctvom cezhraničnej spolupráce a účasti malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), a prispieť k posilneniu európskej obrannej spolupráce.

(2)

Aby sa podporila konkurencieschopnosť, účinnosť a inovačná kapacita obranného priemyslu Únie, ktorý prispieva k strategickej autonómii Únie, mal by sa zriadiť Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (ďalej len „program“). Program by mal byť zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie, čím sa prispeje k zlepšeniu obranných spôsobilostí, okrem iného v súvislosti s kybernetickou obranou, a to podporou spolupráce vo fáze vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu medzi podnikmi vrátane MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, výskumných stredísk a univerzít v rámci celej Únie, ako aj spolupráce medzi členskými štátmi, čím sa uľahčí lepšie využitie úspor z rozsahu v obrannom priemysle a podpora normalizácie obranných systémov pri súčasnom zlepšení ich interoperability. Fáza vývoja, ktorá nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie. Podporovaním fázy vývoja by program prispel k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany a pomohol by užšie prepojiť výskum s výrobou. Program by tiež podporoval inovácie každého druhu, keďže pôsobenie pozitívnych účinkov takejto podpory možno očakávať v civilnom sektore. Program dopĺňa činnosti vykonávané v súlade s článkom 182 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nevzťahuje sa na výrobu alebo obstarávanie výrobkov alebo technológií obranného priemyslu.

(3)

Aby sa dosiahli inovačnejšie riešenia a podporil otvorený vnútorný trh, program by mal poskytnúť výraznú podporu cezhraničnému zapojeniu MSP a uľahčiť vytváranie nových trhových príležitostí.

(4)

Program by sa mal vzťahovať na dvojročné obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020. Na uvedené obdobie by sa mala určiť finančná suma na vykonanie programu.

(5)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvanie programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3), pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(6)

Pri vykonávaní programu by sa mali všetky nástroje financovania používať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (4) s cieľom maximalizovať vývoj výrobkov a technológií obranného priemyslu. Vzhľadom na dvojročné trvanie programu by používanie finančných nástrojov však mohlo v praxi spôsobovať ťažkosti. Preto by sa v tomto úvodnom období malo uprednostniť využívanie grantov a vo výnimočných prípadoch verejné obstarávanie. Finančné nástroje by mohli byť vhodným nástrojom pre fond po roku 2020.

(7)

Komisia môže zveriť časť vykonania programu subjektom uvedeným v článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(8)

Po schválení spoločných priorít obrannej spôsobilosti na úrovni Únie, najmä prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí, a tiež po zohľadnení koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany a na účely splnenia úrovne ambícií EÚ, na ktorej sa Rada dohodla vo svojich záveroch zo 14. novembra 2016 a ktorú Európska rada schválila 15. decembra 2016, členské štáty určia a konsolidujú vojenské požiadavky a stanovia technické špecifikácie projektu.

(9)

Ak je to vhodné, členské štáty by tiež mali vymenovať projektového manažéra, napríklad medzinárodnú organizáciu riadenia projektov, ako je napríklad Organizácia pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania, alebo iný subjekt, ako je napríklad Európska obranná agentúra, aby viedol práce súvisiace s vývojom činnosti spolupráce, ktorá sa podporuje z programu. Ak sa takýto projektový manažér vymenuje, Komisia by s ním mala pred vykonaním platby príjemcovi oprávnenej činnosti konzultovať pokrok dosiahnutý ohľadom činnosti, aby mohol zabezpečiť, že príjemcovia dodržia lehoty.

(10)

Finančná podpora Únie by nemala ovplyvniť transfer výrobkov obranného priemyslu v rámci Únie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES (5) ani vývoz výrobkov, vybavenia alebo technológií obranného priemyslu. Nemala by ovplyvniť ani diskrečnú právomoc členských štátov v súvislosti s politikou týkajúcou sa transferu v rámci Únie a vývozu takýchto výrobkov vrátane právomoci podľa spoločných pravidiel upravujúcich kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu stanovených v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP (6).

(11)

Keďže cieľom programu je podporiť konkurencieschopnosť a účinnosť obranného priemyslu Únie odstránením rizík vo fáze vývoja projektov spolupráce, na financovanie v rámci programu by mali byť oprávnené činnosti súvisiace s vývojom výrobkov alebo technológií obranného priemyslu, konkrétne štúdie uskutočniteľnosti a ďalšie sprievodné opatrenia, návrh (vrátane technických špecifikácií, na ktorých je návrh založený), vývoj systémových prototypov, skúšanie, kvalifikácia, certifikácia a zvyšovanie efektívnosti počas životného cyklu výrobku alebo technológie obranného priemyslu. Na financovanie v rámci programu by mala byť oprávnená tiež modernizácia existujúcich výrobkov a technológií obranného priemyslu, a to vrátane ich interoperability. Činnosti na modernizáciu existujúcich výrobkov a technológií obranného priemyslu by mali byť oprávnené len vtedy, ak už existujúce informácie potrebné na vykonávanie činností nepodliehajú žiadnemu obmedzeniu, ktoré by limitovalo schopnosť vykonávať činnosti.

(12)

Keďže cieľom programu je najmä posilniť spoluprácu medzi podnikmi v členských štátoch, činnosť by mala byť oprávnená na financovanie v rámci programu len vtedy, ak sa má vykonávať konzorciom najmenej troch podnikov usadených v najmenej troch rôznych členských štátoch.

(13)

Cezhraničnej spolupráci medzi podnikmi v oblasti vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu často bránili ťažkosti pri schvaľovaní spoločných technických špecifikácií alebo noriem. Chýbajúce alebo nedostatočné spoločné technické špecifikácie alebo normy viedli k vyššej zložitosti, oneskoreniam a neúmernému zvýšeniu nákladov vo fáze vývoja. V prípade činností, ktoré si vyžadujú vyššiu úroveň technologickej pripravenosti, by dohoda o spoločných technických špecifikáciách mala byť primárnou podmienkou pre oprávnenosť na financovanie v rámci programu. Štúdie uskutočniteľnosti a činnosti, ktorých cieľom je podporiť vytvorenie spoločných technických špecifikácií alebo noriem by takisto mali byť oprávnené na financovanie v rámci programu.

(14)

S cieľom zaistiť, aby sa pri vykonávaní tohto nariadenia dodržali medzinárodné záväzky Únie a jej členských štátov, by činnosti týkajúce sa výrobkov alebo technológií, ktorých používanie, vývoj alebo výroba sú zakázané medzinárodným právom, nemali byť oprávnené na financovanie v rámci programu. V uvedenej súvislosti by mala oprávnenosť činností na vývoj nových výrobkov a technológií obranného priemyslu, ako sú napríklad tie, ktoré sú osobitne navrhnuté tak, aby vykonávali smrteľné útoky bez ľudskej kontroly nad rozhodnutiam týkajúcimi sa streľby, podliehať aj vývoju medzinárodného práva.

(15)

Keďže program sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti a účinnosti obranného priemyslu Únie, oprávnené na financovanie by mali byť v zásade len subjekty, ktoré sú usadené v Únii a ktoré nepodliehajú kontrole tretej krajiny ani subjektu tretej krajiny. Okrem toho, aby sa zabezpečila ochrana základných bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, nemala by sa infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje, ktoré používajú príjemcovia a subdodávatelia pri činnostiach financovaných v rámci programu, nachádzať na území tretej krajiny.

(16)

Za určitých okolností by malo byť možné odchýliť sa od zásady, že príjemcovia a subdodávatelia zapojení do činnosti nepodliehajú kontrole tretej krajiny ani subjektu tretej krajiny. V tejto súvislosti by podniky usadené v Únii, ktoré podliehajú kontrole tretej krajiny alebo subjektu tretej krajiny, mali byť oprávnené na financovanie, ak sú splnené príslušné prísne podmienky týkajúce sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, ako sú stanovené v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a to aj v zmysle posilňovania európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne. Účasť takýchto podnikov by nemala byť v rozpore s cieľmi programu. Príjemcovia by mali poskytnúť všetky relevantné informácie o infraštruktúre, zariadeniach, majetku a zdrojoch, ktoré sa majú v rámci činnosti použiť. Zároveň by sa mali zohľadniť obavy členských štátov týkajúce sa bezpečnosti dodávok.

(17)

Spolupráca príjemcov a subdodávateľov zapojených do činnosti s podnikmi, ktoré sú usadené v tretej krajine alebo ktoré podliehajú kontrole tretej krajiny alebo subjektu tretej krajiny, by tiež mala podliehať relevantným podmienkam týkajúcim sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov. V tejto súvislosti by nemalo dochádzať k neoprávnenému prístupu tretej krajiny alebo subjektu tretej krajiny k utajovaným skutočnostiam týkajúcim sa vykonávania činnosti. Prístup k utajovaným skutočnostiam sa povoľuje v súlade s príslušnými bezpečnostnými pravidlami vzťahujúcimi sa na utajované skutočnosti Európskej únie a na skutočnosti utajované podľa vnútroštátnych bezpečnostných klasifikácií.

(18)

Oprávnenými činnosťami vypracovanými v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce v inštitucionálnom rámci Únie by sa zabezpečila nepretržitá posilnená spolupráca medzi podnikmi v rôznych členských štátoch, čím by sa priamo prispievalo k cieľom programu. Takéto činnosti by preto mali byť oprávnené na zvýšenie miery financovania. Oprávnené činnosti vypracované s primeranou úrovňou účasti spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a MSP, a najmä cezhraničných MSP, podporujú otvorenie dodávateľských reťazcov a prispievajú k cieľom programu. Takéto činnosti by preto mali byť oprávnené na zvýšenie miery financovania, a to aj na účely kompenzácie za vyššie riziko a vyššie administratívne zaťaženie.

(19)

Ak sa na oprávnenej činnosti v rámci programu chce zúčastniť konzorcium a finančná pomoc Únie má mať formu grantu, toto konzorcium by malo vymenovať jedného zo svojich členov za koordinátora. Koordinátor by mal byť hlavnou kontaktnou osobou pre Komisiu.

(20)

Podpora inovácie a technologického vývoja v obrannom priemysle Únie by mala umožniť udržanie a rozvoj zručností a know-how obranného priemyslu Únie a mala by prispievať k posilneniu jeho technologickej a priemyselnej autonómie. V tejto súvislosti by program mohol tiež pomôcť identifikovať oblasti, v ktorých je Únia vo vývoji výrobkov a technológií obranného priemyslu závislá od tretích krajín. Takáto podpora inovácie a technologického vývoja by sa tiež mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie. Z tohto dôvodu by kritériom na vyhodnotenie návrhov mal byť prínos činnosti pre dané záujmy a pre priority obrannej spôsobilosti, na ktorých sa členské štáty dohodli v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Spoločné priority obrannej spôsobilosti sa v rámci Únie vymedzujú najmä prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí. Inými procesmi v Únii, napríklad koordinovaným výročným preskúmaním v oblasti obrany a stálou štruktúrovanou spoluprácou, sa podporuje vykonávanie príslušných priorít prostredníctvom posilnenej spolupráce. V náležitých prípadoch je možné zohľadniť tiež regionálne a medzinárodné priority, a to aj v kontexte NATO, pokiaľ slúžia bezpečnostným a obranným záujmom Únie a nebránia žiadnemu členskému štátu v účasti, pričom sa taktiež prihliada na potrebu vyhnúť sa zbytočnej duplicite.

(21)

Členské štáty pracujú samostatne i spoločne na vývoji, výrobe a operatívnom využívaní bezpilotných lietadiel a vozidiel a plavidiel bez posádky. Operatívne využívanie v tejto súvislosti zahŕňa vykonávanie útokov na vojenské ciele. Výskum a vývoj spojené s vývojom takýchto systémov, a to vojenských aj civilných, sa podporuje z prostriedkov Únie. Plánuje sa, že tento trend bude pokračovať, a to pravdepodobne aj v rámci programu. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia by nemalo brániť legitímnemu využívaniu takých výrobkov a technológií obranného priemyslu vyvinutých v rámci programu.

(22)

V záujme zabezpečenia životaschopnosti financovaných činností by mal byť záväzok členských štátov skutočne prispievať k financovaniu činnosti vyjadrený písomne, napríklad vo vyhlásení o zámere dotknutého členského štátu.

(23)

Financované činnosti by mali byť orientované na trh a na dopyt a v strednodobom až dlhodobom horizonte komerčne životaschopné, a to aj v prípade technológií dvojakého použitia, aby sa zabezpečil ich prínos pre konkurencieschopnosť a účinnosť európskeho obranného priemyslu. Kritériá oprávnenosti by preto mali zohľadniť skutočnosť, že členské štáty zamýšľajú obstarať finálny výrobok obranného priemyslu alebo používať technológiu, a to koordinovaným spôsobom, a kritériá na vyhodnotenie návrhov by mali zohľadniť skutočnosť, že členské štáty sa politicky alebo právne zaviažu spoločne využívať, vlastniť alebo udržiavať finálny výrobok alebo technológiu obranného priemyslu.

(24)

Pri hodnotení činností navrhovaných na financovanie v rámci programu by sa mali zohľadniť všetky kritériá na vyhodnotenie návrhov. Vzhľadom na to, že nesplnenie kritérií na vyhodnotenie návrhov nie je dôvodom na vylúčenie, navrhované činnosti, ktoré nespĺňajú jedno alebo viaceré z uvedených kritérií, by nemali byť automaticky vylúčené.

(25)

Finančná pomoc Únie v rámci programu by nemala presiahnuť 20 % oprávnených nákladov na činnosť, pokiaľ ide o vývoj systémových prototypov, čo je často najnákladnejšia činnosť vo fáze vývoja. Malo by však byť možné pokryť celkovú sumu oprávnených nákladov na ostatné činnosti vo fáze vývoja. V oboch prípadoch by sa oprávnené náklady mali chápať v zmysle článku 126 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(26)

Keďže program by mal dopĺňať výskumné činnosti, najmä v oblasti obrany, a v záujme konzistentnosti a administratívneho zjednodušenia by sa na program mali v čo najväčšej miere vzťahovať rovnaké pravidlá ako v prípade Prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany (ďalej len „prípravná akcia“) a Horizontu 2020 – rámcového programu pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „Horizont 2020“). Preto je vhodné umožniť náhradu nepriamych nákladov v paušálnej výške 25 %, ako v prípade prípravnej akcie a programu Horizont 2020.

(27)

Keďže podpora Únie sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti sektora obrany a týka sa len konkrétnej fázy vývoja, Únia by nemala mať vlastnícke práva alebo práva duševného vlastníctva vo vzťahu k výrobkom alebo technológiám obranného priemyslu, ktoré sú výsledkom financovaných činností. To, ktorý režim práv duševného vlastníctva sa bude uplatňovať, si zmluvne dohodnú príjemcovia. Členské štáty, ktoré o to majú záujem, by tiež mali mať možnosť zúčastniť sa na následnej spolupráci v oblasti obstarávania. Výsledky činností financovaných v rámci programu by navyše nemali podliehať kontrole alebo obmedzeniu zo strany tretej krajiny ani subjektu tretej krajiny.

(28)

Komisia by mala vytvoriť dvojročný pracovný program v súlade s cieľmi programu. V pracovnom programe by sa mali podrobne stanoviť kategórie projektov, ktoré sa majú financovať v rámci programu, vrátane výrobkov a technológií obranného priemyslu, ako sú napríklad diaľkovo riadené letecké systémy, satelitné komunikácie, navigácie, určovania polohy a času, autonómny prístup do kozmického priestoru a trvalé pozorovanie Zeme, energetická udržateľnosť a kybernetická a námorná bezpečnosť, ako aj vojenské spôsobilosti najvyššej triedy vo vzdušnej, pozemnej, námornej a spoločnej oblasti vrátane zlepšenia situačnej informovanosti, ochrany, mobility, logistiky a zdravotníckej podpory a strategických predpokladov.

(29)

Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor členských štátov (ďalej len „výbor“). Komisia by sa mala snažiť nájsť riešenia, ktoré majú čo najširšiu podporu vo výbore. V tejto súvislosti by sa výbor mohol stretávať v zložení národných expertov na obranu, aby Komisii poskytoval osobitnú pomoc. Členské štáty vymenúvajú svojich príslušných zástupcov do uvedeného výboru. Členom výboru by sa malo umožniť, aby včas a účinne preskúmali návrh vykonávacích aktov a vyjadrili svoje stanoviská.

(30)

Keďže politika Únie v oblasti MSP je kľúčová na zabezpečenie hospodárskeho rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest a sociálnej integrácie v Únii, a na to, že podporované činnosti si zvyčajne vyžadujú nadnárodnú spoluprácu, je dôležité, aby sa v pracovnom programe zohľadňovali a umožňovali otvorený a transparentný cezhraničný prístup a účasť MSP a aby sa preto aspoň 10 % celkového rozpočtu využilo na takéto činnosti, čím sa umožní začlenenie MSP do hodnotových reťazcov činností. Jedna kategória projektov by mala byť osobitne určená pre MSP.

(31)

Na zaistenie úspechu programu by sa Komisia mala snažiť viesť dialóg so širokým spektrom európskeho priemyslu vrátane MSP a netradičných dodávateľov sektora obrany.

(32)

Európska obranná agentúra by sa mala prizvať ako pozorovateľ do výboru v súlade s právomocami, ktoré jej priznáva Zmluva o EÚ, aby sa využili jej odborné skúsenosti v sektore obrany. Prizvať k účasti by sa mala aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

(33)

Komisia a subjekty uvedené v článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 by spravidla pre výber činností, ktoré sa majú financovať z programu, mali organizovať súťažné výzvy, ako sa stanovuje v uvedenom nariadení, a zabezpečiť, aby boli administratívne postupy čo najjednoduchšie a vznikali pri nich minimálne dodatočné náklady. V niektorých riadne odôvodnených a výnimočných prípadoch sa však finančné prostriedky Únie môžu udeliť aj v súlade s článkom 190 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (7).

(34)

Komisia by mala po vyhodnotení návrhov s pomocou nezávislých expertov, ktorých bezpečnostné oprávnenia by mali potvrdiť členské štáty, vybrať činnosti, ktoré sa majú financovať v rámci programu. Komisia by mala vytvoriť databázu nezávislých expertov. Táto databáza by sa nemala zverejniť. Nezávislí experti by sa mali vymenovať na základe svojich zručností, skúseností a vedomostí, pričom by sa mali zohľadniť úlohy, ktorými sa poveria. Komisia by mala v čo najväčšom možnom rozsahu pri vymenúvaní nezávislých expertov prijať vhodné opatrenia na dosiahnutie vyváženého zloženia skupín expertov a hodnotiacich komisií, pokiaľ ide o rôzne zručnosti, skúsenosti, znalosti, geografickú a rodovú rozmanitosť, a zohľadňujúc situáciu v oblasti činnosti. Mala by sa tiež usilovať o primeranú rotáciu expertov a primeranú vyváženosť medzi súkromným a verejným sektorom. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie a vykonávanie pracovného programu, ako aj pridelenie finančných prostriedkov na vybrané činnosti. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (8). Členské štáty by mali byť informované o výsledkoch hodnotenia a pokroku vo financovaných činnostiach.

(35)

Pri prijímaní uvedených vykonávacích aktov by sa mal so zreteľom na ich zásadný vplyv na vykonávanie tohto nariadenia používať postup preskúmania.

(36)

Komisia by mala na konci programu vypracovať správu o vykonávaní, pričom preskúma finančné činnosti z hľadiska ich výsledkov finančného plnenia a podľa možnosti aj z hľadiska ich vplyvu. V správe o vykonávaní by sa mala analyzovať aj cezhraničná účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na činnostiach v rámci programu, ako aj účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na globálnom hodnotovom reťazci. Správa by tiež mala obsahovať informácie o pôvode príjemcov a o rozložení vytvorených práv duševného vlastníctva.

(37)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby administratívnych a finančných sankcií.

(38)

Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť čo najširšiu podporu programu s cieľom zvýšiť jeho účinnosť, a tým zlepšiť konkurencieschopnosť obranného priemyslu a obranných spôsobilostí členských štátov.

(39)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na náklady a súvisiace riziká, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

(1)

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (ďalej len „EGF“) bol zriadený s cieľom poskytovať podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení, a samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré ukončili činnosť, z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie, z dôvodu pokračovania celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy či z dôvodu novej celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri opätovnom začlenení do trhu práce.

(2)

Ako sa stanovuje v článku 12 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3), EGF nesmie prekročiť maximálnu ročnú sumu 150 miliónov EUR (v cenách z roku 2011).

(3)

Dňa 23. októbra 2017 predložilo Francúzsko žiadosť o mobilizáciu EGF v súvislosti s prepúšťaním v spoločnosti Air France vo Francúzsku. Žiadosť bola doplnená o dodatočné informácie v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013. Táto žiadosť spĺňa požiadavky na stanovenie finančného príspevku z EGF podľa článku 13 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013.

(4)

Preto by sa v súvislosti so žiadosťou predloženou Francúzskom mal mobilizovať EGF s cieľom poskytnúť finančný príspevok 9 894 483 EUR.

(5)

S cieľom skrátiť čas potrebný na mobilizáciu EGF na minimum by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať odo dňa jeho prijatia,