ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 150

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 61
14. júna 2018


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007

1

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/849 z 30. mája 2018, ktorou sa menia smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení ( 1)

93

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov ( 1)

100

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade ( 1)

109

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov ( 1)

141

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/853 z 30. mája 2018, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES a 2009/31/ES a smernice Rady 86/278/EHS a 87/217/EHS, pokiaľ ide o procesné pravidlá týkajúce sa podávania správ v oblasti životného prostredia, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/692/EHS

155

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

14.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 150/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/848

z 30. mája 2018

o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Ekologická poľnohospodárska výroba predstavuje komplexný systém riadenia poľnohospodárskych podnikov a výroby potravín, ktorý je kombináciou najlepších postupov v oblasti životného prostredia a ochrany klímy, vysokej úrovne biodiverzity, ochrany prírodných zdrojov a uplatňovania prísnych noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a prísnych výrobných noriem v súlade s dopytom zvyšujúceho sa počtu spotrebiteľov po produktoch vyrábaných s použitím prírodných látok a procesov. Ekologická poľnohospodárska výroba teda plní dvojitú spoločenskú úlohu, keď na jednej strane zabezpečuje špecifický trh reagujúci na dopyt spotrebiteľa po produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby a na druhej strane dodáva verejne dostupné tovary prispievajúce k ochrane životného prostredia a k dobrým životným podmienkam zvierat, ako aj k rozvoju vidieka.

(2)

Dodržiavanie prísnych noriem v oblasti zdravia, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat pri výrobe produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby je predpokladom vysokej kvality týchto produktov. Ako sa zdôrazňuje v oznámení Komisie z 28. mája 2009 o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov, ekologická poľnohospodárska výroba je súčasťou systémov kvality poľnohospodárskych výrobkov Únie spoločne so zemepisnými označeniami a zaručenými tradičnými špecialitami podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (4) a s výrobkami z najvzdialenejších regiónov Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 (5). V tomto zmysle sleduje ekologická poľnohospodárska výroba v rámci cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) tie isté ciele, aké sú príznačné pre všetky systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov Únie.

(3)

Ciele politiky ekologickej poľnohospodárskej výroby sú zahrnuté do cieľov SPP najmä tým, že sa zabezpečuje, aby poľnohospodári, ktorí dodržiavajú pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby, dostávali za odmenu spravodlivý zárobok. Okrem toho rastúci dopyt spotrebiteľov po produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby vytvára podmienky na ďalší rozvoj a rozširovanie trhu s týmito produktmi, a teda na zvýšenie zárobku poľnohospodárov, ktorí vykonávajú ekologickú poľnohospodársku výrobu.

(4)

Ekologická poľnohospodárska výroba okrem toho predstavuje systém, ktorý prispieva k začleneniu požiadaviek na ochranu životného prostredia do SPP a podporuje udržateľnú poľnohospodársku výrobu. To je dôvod, prečo sa v rámci SPP zaviedli opatrenia finančnej podpory pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, predovšetkým v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (6), a boli posilnené najmä reformou právneho rámca politiky rozvoja vidieka stanovenou v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (7).

(5)

Ekologická poľnohospodárska výroba takisto prispieva k dosahovaniu cieľov environmentálnej politiky Únie, najmä cieľov stanovených v oznámeniach Komisie z 22. septembra 2006 s názvom „Tematická stratégia na ochranu pôdy“, z 3. mája 2011 s názvom „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“ a zo 6. mája 2013 s názvom „Zelená infraštruktúra – zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy“ a v právnych predpisoch o ochrane životného prostredia, akými sú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (8), 2001/81/ES (9), 2009/128/ES (10) a 2009/147/ES (11) a smernice Rady 91/676/EHS (12) a 92/43/EHS (13).

(6)

So zreteľom na ciele politiky Únie v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby by právny rámec stanovený na vykonávanie tejto politiky mal byť zameraný na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a riadneho fungovania vnútorného trhu s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby, na zachovanie a uspokojenie dôvery spotrebiteľov v produkty označené ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby a na vytváranie podmienok, za ktorých môže táto politika napredovať v súlade s rozvojom výroby a vývojom na trhu.

(7)

Politické priority stratégie Európa 2020 stanovené v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom „Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ zahŕňajú dosiahnutie konkurencieschopného hospodárstva založeného na vedomostiach a inováciách, podporu hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré prispieva k sociálnej a územnej súdržnosti, a podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje. Politikou ekologickej poľnohospodárskej výroby by sa preto mali prevádzkovateľom poskytnúť správne nástroje na lepšiu identifikáciu a podporu ich produktov a zároveň by ich mala chrániť pred nekalými praktikami.

(8)

Odvetvie ekologickej poľnohospodárskej výroby v Únii zaznamenalo v posledných rokoch prudký rozvoj nielen z hľadiska plochy využívanej na ekologickú poľnohospodársku výrobu, ale aj z hľadiska množstva podnikov a celkového počtu prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktorí boli v Únii zaregistrovaní.

(9)

Vzhľadom na dynamický vývoj odvetvia ekologickej poľnohospodárskej výroby sa v nariadení Rady (ES) č. 834/2007 (14) uvádza, že v budúcnosti bude potrebné prehodnotiť pravidlá Únie týkajúce sa ekologickej poľnohospodárskej výroby a zohľadniť tak skúsenosti získané pri uplatňovaní uvedených pravidiel. Z výsledkov preskúmania, ktoré Komisia vykonala, vyplýva, že právny rámec Únie pre ekologickú poľnohospodársku výrobu by sa mal zlepšiť, aby sa ním stanovili pravidlá zodpovedajúce vysokým očakávaniam spotrebiteľov a zaručujúce dostatočnú zrozumiteľnosť tým, ktorým sú určené. Nariadenie (ES) č. 834/2007 by sa preto malo zrušiť a nahradiť novým nariadením.

(10)

Zo skúseností získaných doteraz pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 834/2007 vyplýva, že je potrebné objasniť, na ktoré produkty sa toto nariadenie uplatňuje. V prvom rade by sa malo vzťahovať na produkty pochádzajúce z poľnohospodárstva vrátane akvakultúry a včelárstva, ako sú uvedené v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Okrem toho by sa malo vzťahovať na spracované poľnohospodárske produkty určené na použitie ako potraviny alebo krmivo, pretože umiestnenie týchto produktov na trh ako produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby poskytuje poľnohospodárskym produktom dôležité odbytisko a zabezpečuje, že ekologický charakter poľnohospodárskych produktov, ktoré sa použili pri spracovaní, je spotrebiteľovi zrejmý. Rovnako by sa toto nariadenie malo vzťahovať na určité ďalšie produkty, ktoré súvisia s poľnohospodárskymi produktmi podobne úzko ako spracované poľnohospodárske produkty určené na použitie ako potraviny alebo krmivo, pretože tieto ďalšie produkty buď predstavujú významné odbytisko pre poľnohospodárske produkty, alebo tvoria neoddeliteľnú súčasť výrobného procesu. A napokon by sa do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia mala zahrnúť aj morská soľ a iné soli určené na použitie ako potraviny alebo krmivo, keďže sa môžu vyrábať prírodným výrobným postupom a ich výroba prispieva k rozvoju vidieckych oblastí, takže patrí medzi ciele tohto nariadenia. V záujme jasnosti by sa takéto ďalšie produkty, ktoré sa neuvádzajú v prílohe I k ZFEÚ, mali uviesť v prílohe k tomuto nariadeniu.

(11)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (15). Predovšetkým sa v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(12)

S cieľom zohľadniť nové výrobné postupy, nové materiály či medzinárodné záväzky by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty na účely rozšírenia zoznamu ďalších produktov úzko spojených s poľnohospodárstvom, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(13)

Produkty, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ale ktoré boli získané lovom alebo rybolovom voľne žijúcich živočíchov, by sa nemali považovať za produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, keďže ich výrobný proces nemožno plne kontrolovať.

(14)

V dôsledku miestneho charakteru činností spoločného stravovania sa opatrenia prijaté členskými štátmi a súkromnými systémami v tejto oblasti považujú za dostatočné na zabezpečenie fungovania jednotného trhu. Preto by potraviny pripravované zariadeniami spoločného stravovania v ich priestoroch nemali podliehať tomuto nariadeniu a nemali by byť označené alebo propagované pod logom ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie.

(15)

Výskumnými projektmi sa preukázalo, že na trhu s potravinami z ekologickej poľnohospodárskej výroby má dôvera spotrebiteľov kľúčový význam. Z dlhodobého hľadiska môžu pravidlá, ktoré nie sú dôveryhodné, ohroziť dôveru verejnosti a viesť k zlyhaniu trhu. Udržateľný rozvoj ekologickej poľnohospodárskej výroby v Únii by sa preto mal zakladať na spoľahlivých pravidlách výroby, ktoré sú harmonizované na úrovni Únie a ktoré spĺňajú očakávania prevádzkovateľov a spotrebiteľov, pokiaľ ide o kvalitu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a dodržiavanie zásad a pravidiel stanovených v tomto nariadení.

(16)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby tým boli dotknuté súvisiace právne predpisy, najmä právne predpisy v oblastiach bezpečnosti potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, zdravia rastlín, rastlinného množiteľského materiálu, označovania a životného prostredia.

(17)

Týmto nariadením by sa mal poskytnúť základ pre udržateľný rozvoj ekologickej poľnohospodárskej výroby a jej kladný vplyv na životné prostredie a zároveň zabezpečiť účinné fungovanie vnútorného trhu s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby a spravodlivú hospodársku súťaž, čím sa poľnohospodárom pomôže dosiahnuť spravodlivé príjmy, zabezpečí sa dôvera spotrebiteľov, ochránia sa ich záujmy a podporia sa krátke distribučné kanály a miestna výroba. Uvedené ciele by sa mali dosiahnuť prostredníctvom dodržiavania všeobecných a osobitných zásad a všeobecných a podrobných pravidiel výroby uplatniteľných na ekologickú poľnohospodársku výrobu.

(18)

So zreteľom na osobitosti systémov ekologickej poľnohospodárskej výroby by sa mal pri výbere odrôd rastlín klásť dôraz na ich agronomickú úžitkovosť, genetickú diverzitu, odolnosť voči chorobám, dĺžku života, prispôsobenie sa rôznej miestnej pôde a klimatickým podmienkam a mali by sa rešpektovať prirodzené hranice kríženia.

(19)

Riziko nedodržiavania súladu s pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby sa považuje za vyššie v poľnohospodárskych podnikoch, v ktorých sú aj jednotky, ktoré sa neriadia uvedenými pravidlami. Preto by sa všetky poľnohospodárske podniky v Únii, ktoré sa chcú stať ekologickými, mali po vhodnom období konverzie v plnej miere riadiť v súlade s požiadavkami uplatniteľnými na ekologickú poľnohospodársku výrobu. Podniky zahŕňajúce jednotky, ktoré sa riadia pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby, aj jednotky, ktoré sa riadia pravidlami neekologickej výroby, by sa však mali za určitých podmienok povoliť, a to predovšetkým za podmienky jasného a účinného oddelenia ekologických výrobných jednotiek, výrobných jednotiek v období konverzie a neekologických výrobných jednotiek, ako aj produktov vyrobených v týchto jednotkách.

(20)

Keďže použitie vonkajších vstupov by sa malo v ekologickej poľnohospodárskej výrobe obmedziť, mali by sa identifikovať určité účely, na ktoré sa pri výrobe poľnohospodárskych produktov alebo spracovaných poľnohospodárskych produktov produkty a látky často používajú. V prípade, že sa produkty alebo látky bežne používajú na tieto účely, ich použitie by malo byť povolené len vtedy, ak boli povolené v súlade s týmto nariadením. Toto povolenie by však malo byť platné iba vtedy, ak použitie takých vonkajších vstupov v neekologickej výrobe nie je zakázané právom Únie alebo vnútroštátnym právom založeným na práve Únie. Používanie produktov alebo látok, ktoré prípravky na ochranu rastlín obsahujú alebo z ktorých sú zložené, okrem účinných látok, by malo byť v ekologickej poľnohospodárskej výrobe povolené iba vtedy, ak je ich používanie povolené v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (16) a uvedenie týchto prípravkov na ochranu rastlín na trh alebo ich používanie nie je v členských štátoch zakázané v súlade s uvedeným nariadením.

(21)

Ak celý podnik alebo niektoré jeho časti majú v úmysle vyrábať produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, malo by sa na ne vzťahovať obdobie konverzie, počas ktorého sa riadia pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby, ale nemôžu vyrábať produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby. Tieto produkty by malo byť povolené umiestňovať na trh ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby len po uplynutí obdobia konverzie. Uvedené obdobie by nemalo začať plynúť predtým než poľnohospodár alebo prevádzkovateľ produkujúci riasy alebo chovajúci živočíchy akvakultúry oznámil konverziu na ekologickú poľnohospodársku výrobu príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa podnik nachádza, a podriadil sa tým systému kontrol, ktorý majú zriadiť členské štáty v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 (17) a v súlade s týmto nariadením. Príslušné orgány by mali mať možnosť so spätným účinkom uznať obdobie plynúce pred dátumom oznámenia za obdobie konverzie, ak podnik alebo jeho príslušné časti podliehali agroenvironmentálnym opatreniam podporovaným z finančných zdrojov Únie alebo sú prírodnými oblasťami alebo poľnohospodárskymi plochami, ktoré počas najmenej trojročného obdobia neboli ošetrené produktmi alebo látkami, ktoré nie sú povolené na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

(22)

S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o ekologickú poľnohospodársku výrobu a prispôsobenie sa technickému vývoju, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie ďalších pravidiel týkajúcich sa rozdelenia podnikov na ekologické výrobné jednotky, výrobné jednotky v období konverzie a neekologické výrobné jednotky.

(23)

Používanie ionizujúceho žiarenia, klonovania zvierat a umelo indukovaných polyploidných zvierat alebo geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“), ako aj výrobkov vyrobených z GMO alebo pomocou GMO, nie je zlučiteľné s koncepciou ekologickej poľnohospodárskej výroby a vnímaním produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby spotrebiteľmi. Takéto používanie by preto malo byť v ekologickej poľnohospodárskej výrobe zakázané.

(24)

S cieľom podporiť a uľahčiť dodržiavanie súladu s týmto nariadením by prevádzkovatelia v prípade potreby mali prijať na každom stupni výroby, prípravy a distribúcie preventívne opatrenia s cieľom zabezpečiť zachovanie biodiverzity a kvality pôdy, vykonávať prevenciu a kontrolu škodcov a chorôb a zamedziť negatívnym vplyvom na životné prostredie a na zdravie zvierat a rastlín. Takisto by mali v prípade potreby prijať primerané opatrenia predbežnej opatrnosti, ktoré sú pod ich kontrolou, s cieľom zabrániť kontaminácii produktmi alebo látkami, ktoré nie sú povolené na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe v súlade s týmto nariadením, a zabrániť zmiešaniu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby s produktmi z konverzie a s neekologickými produktmi.

(25)

Produkty vyrobené v období konverzie by sa nemali umiestňovať na trh ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby. S cieľom vyhnúť sa riziku miasť spotrebiteľov a zavádzať ich by sa takisto s uvedenými produktmi nemalo obchodovať ako s produktmi z konverzie, s výnimkou prípadov rastlinného množiteľského materiálu, a potravín rastlinného pôvodu a krmív rastlinného pôvodu, ktoré obsahujú len jedinú poľnohospodársku zložku, iba ak je vo všetkých prípadoch splnená podmienka, že bolo dodržané obdobie konverzie minimálne 12 mesiacov pred zberom.

(26)

S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá konverzie pre ďalšie druhy zvierat.

(27)

Mali by sa stanoviť podrobné pravidlá výroby, pokiaľ ide o rastlinnú a živočíšnu výrobu a produkciu živočíchov akvakultúry vrátane pravidiel zberu voľne rastúcich rastlín a rias a pokiaľ ide o výrobu spracovaných potravín a krmív, ako aj vína a kvasníc používaných ako potraviny alebo krmivá, s cieľom zabezpečiť harmonizáciu a dodržiavanie cieľov a zásad ekologickej poľnohospodárskej výroby.

(28)

Keďže ekologická rastlinná výroba sa zakladá predovšetkým na výžive rastlín prostredníctvom pôdneho ekosystému, rastliny by sa mali pestovať na a v živej pôdnej vrstve, ktorá je spojená s podornicovou vrstvou a so skalným podložím. V dôsledku toho by nemala byť povolená hydroponická výroba ani pestovanie rastlín v kontajneroch, vo vreciach alebo na záhonoch, ak korene nie sú spojené s živou pôdnou vrstvou.

(29)

Mali by však byť povolené určité pestovateľské postupy, pri ktorých pestovanie plodín nie je previazané s pôdou, napríklad výroba naklíčených semien alebo hlávok endívií a pestovanie okrasných rastlín a bylín v črepníkoch predávaných v týchto črepníkoch spotrebiteľom, a pri ktorých nie je vhodné riadiť sa zásadou pestovania previazaného s pôdou alebo pri ktorých neexistuje riziko, že by bol spotrebiteľ uvedený do omylu v súvislosti s výrobným postupom. S cieľom uľahčiť ekologickú poľnohospodársku výrobu v skoršom štádiu pestovania rastlín by malo byť povolené aj pestovanie semenáčikov alebo priesad v kontajneroch na účely ďalšieho presadenia.

(30)

V nariadení (ES) č. 834/2007 sa stanovila zásada pestovania plodín súvisiaceho s pôdou a zásada vyživovania rastlín najmä prostredníctvom pôdneho ekosystému. Niektorí prevádzkovatelia však vyvinuli hospodársku činnosť, v rámci ktorej pestujú rastliny v „skleníkoch s betónovým korytom“, a ich národné orgány ich certifikovali ako prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby podľa nariadenia (ES) č. 834/2007. V rámci riadneho legislatívneho postupu sa 28. júna 2017 dosiahla dohoda o tom, že ekologická poľnohospodárska výroba by mala byť založená na výžive rastlín prostredníctvom pôdneho ekosystému a pestovanie v nej by malo byť previazané s pôdou a že pestovanie rastlín v skleníkoch s betónovým korytom by od uvedeného dátumu už nemalo byť povolené. S cieľom poskytnúť prevádzkovateľom, ktorí k uvedenému dátumu vyvinuli takúto hospodársku činnosť, možnosť prispôsobiť sa novým požiadavkám by sa im malo umožniť, aby naďalej prevádzkovali svoje výrobné plochy, ak boli certifikované ako organické podľa nariadenia (ES) č. 834/2007 pred uvedeným dátumom svojimi vnútroštátnymi orgánmi, a to po dobu desiatich rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia. Na základe informácií, ktoré poskytli členské štáty Komisii, bola takáto činnosť pred 28. júnom 2017 povolená v Únii len vo Fínsku, Švédsku a v Dánsku. Komisia by mala vypracovať správu o používaní skleníkov s betónovými korytami v ekologickom poľnohospodárstve, ktorá sa má uverejniť po piatich rokoch odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(31)

Ekologická rastlinná výroba by mala zahŕňať používanie výrobných techník, ktorými sa predchádza tomu, aby sa akýmkoľvek spôsobom prispievalo ku kontaminácii životného prostredia, alebo sa nimi takéto prispievanie minimalizuje.

(32)

Zatiaľ čo neekologické poľnohospodárstvo disponuje viacerými externými prostriedkami na prispôsobenie sa prostrediu v záujme dosiahnutia optimálneho rastu plodín, systémy ekologickej rastlinnej výroby potrebujú rastlinný množiteľský materiál, ktorý je odolný voči chorobám a schopný adaptovať sa na rôznu miestnu pôdu a klimatické podmienky a zároveň prispôsobiť sa špecifickým pestovateľským postupom ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktorými sa prispieva k rozvoju odvetvia ekologickej poľnohospodárskej výroby. Preto je dôležité vyvíjať ekologický rastlinný množiteľský materiál, ktorý je vhodný pre ekologickú poľnohospodársku výrobu.

(33)

Pokiaľ ide o obhospodarovanie a zúrodňovanie pôdy, mali by sa presne určiť pestovateľské postupy povolené v ekologickej rastlinnej výrobe a mali by sa stanoviť podmienky používania hnojív a pôdnych pomocných látok.

(34)

Používanie prípravkov na ochranu rastlín by sa malo významne obmedziť. Mali by sa uprednostniť opatrenia na zamedzenie poškodenia spôsobeného škodcami a burinami, a to prostredníctvom techník, ktoré nezahŕňajú používanie prípravkov na ochranu rastlín, napríklad striedanie plodín. Prítomnosť škodcov a buriny by sa mala monitorovať, aby sa dalo rozhodnúť, či je akýkoľvek zásah hospodársky a ekologicky opodstatnený. Používanie určitých prípravkov na ochranu rastlín by sa však malo umožniť, ak sa takýmito technikami neposkytuje primeraná ochrana a len v prípade, ak boli takéto prípravky na ochranu rastlín povolené v súlade s nariadením (ES) č. 1107/2009 potom, ako boli posúdené a uznané za zlučiteľné s cieľmi a zásadami ekologickej poľnohospodárskej výroby a tiež ak uvedené prípravky boli povolené s obmedzujúcimi podmienkami používania, a následne boli povolené v súlade s týmto nariadením.

(35)

S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o určité výnimky, používanie rastlinného množiteľského materiálu z konverzie alebo neekologického rastlinného množiteľského materiálu, dohody medzi prevádzkovateľmi poľnohospodárskych podnikov, ďalšie opatrenia týkajúce sa ochrany proti škodcom a burinám a o ďalšie podrobné pravidlá a pestovateľské postupy pre špecifické rastliny a rastlinnú výrobu.

(36)

Z výskumu uskutočneného v Únii o rastlinnom množiteľskom materiáli, ktorý nespĺňa vymedzenie pojmu odroda, pokiaľ ide o vyrovnanosť, vyplýva, že by mohlo byť výhodné používať takýto rozmanitý materiál, najmä so zreteľom na ekologickú poľnohospodársku výrobu, a to napríklad na účely obmedzenia šírenia chorôb, zlepšenia odolnosti a zvýšenia biodiverzity.

(37)

Preto by rastlinný množiteľský materiál, ktorý nepatrí k odrode, ale skôr patrí ku skupine rastlín v rámci jedného botanického taxónu s vysokým stupňom genetickej a fenotypovej rozmanitosti medzi jednotlivými reprodukčnými jednotkami, mal byť k dispozícii na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

Z uvedeného dôvodu by sa prevádzkovateľom malo povoliť obchodovanie s rastlinným množiteľským materiálom z ekologického heterogénneho materiálu bez toho, aby museli byť dodržané požiadavky na registráciu a certifikačné kategórie, ako sú kategórie predzákladný, základný a certifikovaný materiál, alebo požiadavky na iné kategórie stanovené v smerniciach 66/401/EHS (18), 66/402/EHS (19), 68/193/EHS (20), 98/56/ES (21), 2002/53/ES (22), 2002/54/ES (23), 2002/55/ES (24), 2002/56/ES (25), 2002/57/ES (26), 2008/72/ES (27) a 2008/90/ES (28) alebo v aktoch prijatých na základe týchto smerníc.

Takéto obchodovanie by sa malo uskutočňovať po tom, čo sa zodpovedným orgánom uvedeným v týchto smerniciach predloží oznámenie a Komisia prijme harmonizované požiadavky pre takýto materiál, a pod podmienkou, že tento materiál spĺňa uvedené požiadavky.

(38)

S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie určitých pravidiel výroby a obchodovania s rastlinným množiteľským materiálom z ekologického heterogénneho materiálu konkrétnych rodov alebo druhov.

(39)

S cieľom splniť potreby výrobcov v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, podporiť výskum a vyvíjať ekologické odrody vhodné pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, zohľadňujúc pritom špecifické potreby a ciele ekologickej poľnohospodárskej výroby, ako je zlepšenie genetickej diverzity, odolnosť voči chorobám alebo ich dobré znášanie, ako aj prispôsobenie sa rôznej miestnej pôde a klimatickým podmienkam, by sa mal uskutočniť dočasný pokus v súlade so smernicami 66/401/EHS, 66/402/EHS, 68/193/EHS, 2002/53/ES, 2002/54/ES, 2002/55/ES, 2002/56/ES, 2002/57/ES, 2008/72/ES a 2008/90/ES. Tento dočasný pokus by sa mal realizovať počas siedmich rokov, mal by zahŕňať dostatočné množstvo rastlinného množiteľského materiálu a mal by byť predmetom ročných správ. Mal by napomáhať stanoveniu kritérií na účely opisu znakov uvedeného materiálu a určeniu podmienok výroby a obchodovania s uvedeným materiálom.

(40)

Keďže živočíšna výroba prirodzene zahŕňa obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy, v prípadoch, keď sa na výživu rastlín v rastlinnej výrobe používa hnoj, by sa živočíšna výroba bez pôdy mala zakázať s výnimkou včelárstva. Pri výbere plemien by sa mala podporovať voľba tých znakov, ktoré sú dôležité pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, ako je vysoký stupeň genetickej diverzity, schopnosť plemien prispôsobiť sa miestnym podmienkam a ich odolnosť voči chorobám.

(41)

Zvieratá z ekologických chovov nie sú vždy k dispozícii v dostatočnom množstve a kvalite, aby bolo možné uspokojiť potreby poľnohospodárov, ktorí chcú zostaviť stádo alebo kŕdeľ po prvý raz, alebo chcú rozšíriť či obnoviť existujúce stáda alebo kŕdle svojich hospodárskych zvierat. Za určitých podmienok by preto malo byť možné zaradiť do ekologickej výrobnej jednotky zvieratá z neekologického chovu.

(42)

Hospodárske zvieratá by sa s prihliadnutím na ich fyziologické potreby mali kŕmiť kŕmnymi surovinami vyrobenými v súlade s pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktoré by mali prednostne pochádzať z vlastného podniku poľnohospodára. Poľnohospodári by však za určitých podmienok mali mať možnosť použiť tiež krmivá z konverzie, ktoré pochádzajú z ich vlastného podniku. Navyše by sa s cieľom zabezpečiť základné výživové potreby hospodárskych zvierat malo za presne stanovených podmienok povoliť farmárom používať určité kŕmne suroviny mikrobiálneho alebo minerálneho pôvodu alebo určité kŕmne doplnkové látky a technologické pomocné látky.

(43)

Starostlivosť o zdravie zvierat by mala spočívať hlavne v prevencii chorôb. Okrem toho by sa mali uplatňovať osobitné opatrenia v oblasti čistenia a dezinfekcie. V ekologickej poľnohospodárskej výrobe by nemalo byť povolené preventívne používanie chemicky syntetizovaných alopatických liekov vrátane antibiotík. V prípadoch ochorenia alebo poranenia zvieraťa, ktoré si vyžaduje neodkladné ošetrenie, by malo byť použitie takýchto liekov obmedzené len na nevyhnutné minimum potrebné na obnovenie pôvodného stavu pohody u zvieraťa. V takýchto prípadoch by sa na zaručenie integrity ekologickej poľnohospodárskej výroby pre spotrebiteľov malo zaručiť, aby úradná ochranná lehota po použití takýchto liekov, ako sa stanovuje v príslušných právnych predpisoch Únie, bola dvojnásobne dlhá v porovnaní s bežnou ochrannou lehotou, pričom by mala trvať minimálne 48 hodín.

(44)

Podmienky ustajnenia a umiestnenia a postupy chovu hospodárskych zvierat v ekologických chovoch by mali spĺňať behaviorálne potreby zvierat a zabezpečiť vysokú úroveň dobrých životných podmienok zvierat, ktorá by v určitých aspektoch mala presahovať normy Únie týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat uplatniteľné na živočíšnu výrobu vo všeobecnosti. Vo väčšine prípadov by hospodárske zvieratá mali mať trvalý prístup na voľné plochy, aby mali dostatok pohybu. Malo by sa zabrániť akémukoľvek utrpeniu, bolesti alebo strachu alebo ich miera by sa mala vo všetkých štádiách života zvierat udržiavať na minime. Väzné ustajnenia a mrzačenie, ako napríklad kupírovanie chvostov u oviec, pristrihovanie zobákov počas prvých troch dní života a odstraňovanie rohov, by mali byť možné len v prípade, ak to povolia príslušné orgány a len za určitých podmienok.

(45)

Keďže ekologická poľnohospodárska výroba je najviac rozvinutá v prípade hovädzieho dobytka, oviec, kôz, koňovitých zvierat, raticovej zveri a ošípaných, ako aj v prípade hydiny, králikov a včiel, mali by v prípade týchto druhov platiť doplňujúce podrobné pravidlá výroby. Je potrebné, aby Komisia pre tieto druhy stanovila určité požiadavky, ktoré sú dôležité pre chov týchto zvierat, napríklad požiadavky na hustotu chovu, minimálne plochy a charakteristiky, ako aj technické požiadavky týkajúce sa ustajnenia a umiestnenia. Takéto požiadavky by sa mali stanoviť v prípade ďalších druhov, ak aj pre ne platia doplňujúce podrobné pravidlá výroby.

(46)

S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o obmedzenie výnimiek v súvislosti s pôvodom zvierat, limity organického dusíka v súvislosti s celkovou hustotou chovu, kŕmenie včelstiev, prijateľné ošetrenia na účely dezinfekcie včelínov, metódy a ošetrenia na boj proti parazitu Varroa destructor, a podrobné pravidlá živočíšnej výroby pre ďalšie druhy.

(47)

Pokiaľ ide o akvakultúru živočíchov, v tomto nariadení sa zohľadňujú ciele novej spoločnej rybárskej politiky, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní udržateľnej dlhodobej potravinovej bezpečnosti, ako aj rastu a zamestnanosti a zároveň znižuje tlak na voľne žijúce populácie rýb v kontexte rastúceho svetového dopytu po potravinách z vodných živočíchov. Oznámenie Komisie z 29. apríla 2013 s názvom „Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry živočíchov EÚ“ zdôrazňuje hlavné úlohy, pred ktorými stojí akvakultúra živočíchov v Únii a jej potenciálny rast. Uvedené oznámenie označuje ekologickú akvakultúru živočíchov ako mimoriadne sľubné odvetvie a zdôrazňuje konkurenčnú výhodu vyplývajúcu z ekologickej certifikácie.

(48)

Ekologická akvakultúra živočíchov je relatívne novou oblasťou ekologickej poľnohospodárskej výroby v porovnaní s ekologickou poľnohospodárskou výrobou, kde na úrovni poľnohospodárskych podnikov existujú dlhodobé skúsenosti. Vzhľadom na rastúci záujem spotrebiteľov o ekologické produkty akvakultúry živočíchov je pravdepodobný ďalší nárast počtu akvakultúrnych jednotiek prechádzajúcich na ekologickú poľnohospodársku výrobu. Povedie to k šíreniu skúseností, technických poznatkov a rozvoja, ako aj k vylepšeniam v ekologickej akvakultúre živočíchov, čo by sa malo zohľadniť v pravidlách výroby.

(49)

Ekologická akvakultúra živočíchov by mala byť založená na chove mladých jedincov, ktoré pochádzajú z ekologických výrobných jednotiek. Živočíchy akvakultúry z ekologických chovov na účely rozmnožovania alebo chovné účely nie sú vždy k dispozícii v dostatočnom množstve a kvalite, aby bolo možné uspokojiť potreby prevádzkovateľov, ktorí produkujú živočíchy akvakultúry. Za určitých podmienok by malo byť možné priniesť do ekologickej výrobnej jednotky živočíchy akvakultúry ulovené vo voľnej prírode alebo neekologické živočíchy akvakultúry.

(50)

S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o krmivo pre živočíchy akvakultúry a veterinárnu liečbu týchto živočíchov a o podrobné podmienky týkajúce sa riadenia chovu generačných rýb, šľachtenia a produkcie mladých jedincov.

(51)

Prevádzkovatelia, ktorí vyrábajú potraviny alebo krmivá v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, by mali dodržiavať vhodné postupy na základe systematického určovania kritických krokov pri spracúvaní s cieľom zabezpečiť, aby spracované produkty boli v súlade s pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby. Spracované produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby by sa mali vyrábať s použitím spracovateľských metód, ktorými sa zaručí, že v priebehu všetkých stupňov ekologickej poľnohospodárskej výroby je zachovaný ekologický charakter a kvalita produktov.

(52)

Mali by sa zaviesť ustanovenia týkajúce sa zloženia spracovaných potravín a krmív z ekologickej poľnohospodárskej výroby. Takéto potraviny by sa mali vyrábať hlavne z ekologických poľnohospodárskych zložiek alebo z iných zložiek, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré sú ekologické, pričom možnosť využívať určité neekologické poľnohospodárske zložky uvedené v tomto nariadení by mala byť obmedzená. Okrem toho by sa na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe spracovaných potravín a krmív mali povoliť len určité produkty a látky povolené v súlade s týmto nariadením.

(53)

S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o opatrenia predbežnej opatrnosti a preventívne opatrenia, ktoré majú prijať prevádzkovatelia vyrábajúci spracované potraviny alebo krmivá, pokiaľ ide o typ a zloženie produktov a látok povolených na používanie v spracovaných potravinách, ako aj podmienky, za ktorých môžu byť použité, a pokiaľ ide o výpočet percentuálneho podielu poľnohospodárskych zložiek vrátane určenia prídavných látok povolených na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktoré sa považujú za poľnohospodárske zložky na účely výpočtu percentuálneho podielu, ktorý je potrebné dosiahnuť na to, aby sa produkt mohol v obchodných názvoch označiť ako produkt ekologickej poľnohospodárskej výroby.

(54)

Ekologické víno by malo podliehať príslušným pravidlám týkajúcim sa spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby. Keďže však víno predstavuje osobitnú a významnú kategóriu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, mali by sa stanoviť doplňujúce podrobné pravidlá výroby zvlášť pre ekologické vína. Ekologické víno by sa malo vyrábať výlučne zo surovín z ekologickej poľnohospodárskej výroby a povoliť by sa malo len pridanie určitých produktov a látok povolených v súlade s týmto nariadením. Pri výrobe ekologického vína by sa malo zakázať používanie určitých enologických postupov, procesov a ošetrení. Ostatné postupy, procesy a ošetrenia by sa mali povoliť na základe presne vymedzených podmienok.

(55)

S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o špecifikovanie doplňujúcich zakázaných enologických postupov, procesov a ošetrení a o zmenu zoznamu povolených enologických postupov, procesov a ošetrení.

(56)

Kvasnice sa pôvodne podľa nariadenia (ES) č. 834/2007 nepovažovali za poľnohospodársku zložku, a preto sa nezahŕňali do poľnohospodárskeho zloženia produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. V nariadení Komisie (ES) č. 889/2008 (29) sa však od 31. decembra 2013 zaviedla povinnosť považovať kvasnice a produkty z kvasníc za poľnohospodárske zložky na účely ekologickej poľnohospodárskej výroby. V súlade s tým by sa mali od 1. januára 2021 používať na výrobu kvasníc z ekologickej poľnohospodárskej výroby na použitie ako potraviny a krmivo len ekologicky vyrobené substráty. Navyše by sa pri ich výrobe, príprave a v zložení malo povoliť len používanie určitých produktov a látok.

(57)

S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o doplňujúce podrobné pravidlá výroby kvasníc.

(58)

Zatiaľ čo by sa týmto nariadením mali harmonizovať pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby v Únii pre všetky produkty patriace do jeho rozsahu pôsobnosti a stanoviť podrobné pravidlá výroby pre rozličné kategórie produktov, určité pravidlá výroby, ako napríklad doplňujúce podrobné pravidlá výroby pre ďalšie druhy zvierat alebo produkty, ktoré nepatria do kategórií, pre ktoré sú podrobné pravidlá výroby už stanovené v tomto nariadení, bude možné prijať len neskôr. V prípade neexistencie takýchto pravidiel výroby na úrovni Únie by členské štáty mali mať stále možnosť stanoviť národné pravidlá pre svoju vlastnú národnú výrobu za predpokladu, že tieto pravidlá nie sú v rozpore s týmto nariadením. Členské štáty by však nemali uplatňovať uvedené národné pravidlá na produkty, ktoré sú vyrobené alebo s ktorými sa obchoduje v iných členských štátoch, ak sú tieto produkty v súlade s týmto nariadením. V prípade neexistencie takýchto národných podrobných pravidiel výroby by prevádzkovatelia mali pri umiestňovaní takýchto produktov na trh s pojmami odkazujúcimi na ekologickú poľnohospodársku výrobu dodržiavať minimálne všeobecné pravidlá a zásady ekologickej poľnohospodárskej výroby, pokiaľ by sa uvedené pravidlá a zásady mohli uplatňovať na dotknuté produkty.

(59)

S cieľom zohľadniť prípadné budúce potreby mať k dispozícii osobitné pravidlá výroby pre produkty, ktorých výroba nepatrí do žiadnej z kategórií osobitných pravidiel výroby stanovených v tomto nariadení, ako aj s cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a následne prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie podrobných pravidiel výroby, ako aj pravidiel týkajúcich sa povinnosti konverzie, pre takéto produkty.

(60)

Výnimky z pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby by sa mali stanoviť v prípade katastrofických okolností. S cieľom umožniť pokračovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo jej obnovenie v takých prípadoch by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie kritérií na určenie, či situáciu možno kvalifikovať ako katastrofické okolnosti, ako aj osobitných pravidiel riešenia takýchto katastrofických okolností zo strany členských štátov, vrátane možných výnimiek z tohto nariadenia, a osobitných pravidiel týkajúcich sa požiadaviek monitorovania a podávania správ v takýchto prípadoch.

(61)

Zber a prepravu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, produktov z konverzie a neekologických produktov možno za určitých podmienok vykonávať súčasne. Mali by sa prijať osobitné ustanovenia, aby sa počas manipulácie náležite oddelili produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, produkty z konverzie a neekologické produkty a aby sa zabránilo ich zmiešaniu.

(62)

S cieľom zabezpečiť integritu ekologickej poľnohospodárskej výroby a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa balenia a prepravy produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby.

(63)

Používanie určitých produktov alebo látok ako účinných látok na použitie v prípravkoch na ochranu rastlín, na ktoré sa vzťahuje na rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1107/2009, hnojív, pôdnych pomocných látok, živín, neekologických zložiek výživy zvierat rôzneho pôvodu, kŕmnych doplnkových látok, technologických pomocných látok a prostriedkov na čistenie a dezinfekciu v ekologickej poľnohospodárskej výrobe by sa malo obmedziť na minimum a malo by podliehať osobitným podmienkam stanoveným v tomto nariadení. Ten istý prístup by sa mal uplatňovať aj na používanie produktov a látok ako prídavných látok v potravinách a technologických pomocných látok a na používanie neekologických poľnohospodárskych zložiek pri výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby. Preto by sa akékoľvek možné používanie takýchto produktov a látok v ekologickej poľnohospodárskej výrobe všeobecne, a osobitne vo výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, malo vymedziť, a to za predpokladu splnenia zásad stanovených v tomto nariadení a určitých kritérií.

(64)

S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť a dodržiavanie súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o ekologickú poľnohospodársku výrobu vo všeobecnosti a osobitne výrobu spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, ako aj zabezpečiť prispôsobenie sa technickému vývoju, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o doplňujúce kritériá povoľovania produktov a látok na účely ich používania v ekologickej poľnohospodárskej výrobe vo všeobecnosti a osobitne vo výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, ako aj kritériá pre odňatie takýchto povolení.

(65)

S cieľom zabezpečiť prístup k poľnohospodárskym zložkám, ktoré nie sú k dispozícii v dostatočnom množstve v biokvalite na účely výroby spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, by členské štáty takisto mali mať možnosť povoliť používanie neekologických poľnohospodárskych zložiek, a to za určitých podmienok a na obmedzený čas.

(66)

S cieľom podporiť ekologickú poľnohospodársku výrobu a riešiť potrebu spoľahlivých údajov je potrebné zbierať a medzi poľnohospodármi a prevádzkovateľmi šíriť informácie a údaje o dostupnosti ekologického rastlinného množiteľského materiálu a rastlinného množiteľského materiálu z konverzie, zvierat z ekologických chovov a mladých jedincov živočíchov akvakultúry z ekologických chovov na trhu. Na tento účel by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa na ich území zriadili pravidelne aktualizované databázy a systémy s takýmito informáciami, a Komisia by mala sprístupniť tieto informácie verejnosti.

(67)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie súladu s požiadavkami týkajúcimi sa ekologickej poľnohospodárskej výroby a zabezpečiť dôveru spotrebiteľov v tento výrobný postup je potrebné, aby prevádzkovatelia informovali príslušné orgány alebo v náležitom prípade štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie o prípadoch podozrenia na nedodržiavanie súladu s týmto nariadením, ktoré sa potvrdí alebo ho nemožno vylúčiť v súvislosti s produktmi, ktoré vyrábajú, pripravujú, dovážajú alebo získavajú od iných prevádzkovateľov. Takéto podozrenie môže okrem iného vzniknúť z dôvodu prítomnosti produktu alebo látky, ktoré nie sú povolené na používanie pri výrobe produktu, ktorý je určený na použitie ako produkt ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produkt z konverzie alebo je určený na to, aby sa s ním obchodovalo ako s produktom ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo s produktom z konverzie. Prevádzkovatelia by mali informovať príslušné orgány, ak sú schopní potvrdiť podozrenie na nedodržiavanie súladu alebo nemôžu takéto podozrenie vylúčiť. V takýchto prípadoch by sa dotknuté produkty nemali umiestňovať na trh ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produkty z konverzie, až kým podozrenie nemožno vylúčiť. Prevádzkovatelia by mali pri identifikovaní a overovaní dôvodov takéhoto nedodržiavania súladu spolupracovať s príslušnými orgánmi a v náležitom prípade so štátnymi inšpekčnými organizáciami alebo súkromnými inšpekčnými organizáciami.

(68)

S cieľom zabrániť kontaminácii ekologickej poľnohospodárskej výroby produktmi alebo látkami, ktoré Komisia nepovolila na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe na určité účely, by mali prevádzkovatelia prijať primerané a vhodné opatrenia, ktoré sú pod ich kontrolou, na účely identifikácie rizík kontaminácie a predchádzania týmto rizikám. Takéto opatrenia by sa mali pravidelne preskúmavať a v prípade potreby prispôsobovať.

(69)

S cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup v celej Únii, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade podozrenia na nedodržiavanie súladu, a to najmä ak také podozrenie vzniká z dôvodu prítomnosti nepovolených produktov a látok v produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo v produktoch z konverzie, a s cieľom zabrániť neistotám u prevádzkovateľov, by príslušné orgány alebo v náležitom prípade štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie mali vykonať úradné vyšetrovanie v súlade s nariadením (EÚ) 2017/625 na účely overenia dodržiavania súladu s požiadavkami na ekologickú poľnohospodársku výrobu. V konkrétnom prípade podozrenia na nedodržiavanie súladu z dôvodu prítomnosti nepovolených produktov alebo látok by vyšetrovanie malo určiť zdroj a príčiny prítomnosti takýchto produktov alebo látok, aby sa zabezpečilo, že prevádzkovatelia spĺňajú požiadavky na ekologickú poľnohospodársku výrobu a najmä že nepoužili produkty alebo látky, ktoré nie sú povolené na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, a prijali primerané a vhodné opatrenia predbežnej opatrnosti s cieľom zabrániť kontaminácii ekologickej poľnohospodárskej výroby takýmito produktmi a látkami. Takéto vyšetrovania by mali byť primerané vzhľadom na podozrenie na nedodržiavanie súladu, a teda by sa mali ukončiť čo najskôr a v primeranej lehote, berúc pritom do úvahy trvanlivosť produktu a zložitosť prípadu. Mohli by zahŕňať akúkoľvek metódu a techniku úradných kontrol, ktorá sa pokladá za vhodnú efektívne a bez zbytočného odkladu vylúčiť alebo potvrdiť akékoľvek podozrenie na nedodržiavanie súladu s týmto nariadením vrátane použitia všetkých relevantných informácií, ktoré by umožňovali vylúčenie alebo potvrdenie akékoľvek podozrenia na nedodržiavanie súladu bez inšpekcie na mieste.

(70)

Výskyt prítomnosti produktov alebo látok, ktoré nie sú povolené na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe v produktoch, s ktorými sa obchoduje ako s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo s produktmi z konverzie, ako aj opatrenia prijaté v tejto súvislosti, by mali byť predmetom ďalšieho pozorovania zo strany členských štátov a Komisie. Komisia by preto mala po štyroch rokoch odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu na základe informácií zozbieraných členskými štátmi a týkajúcich sa prípadov, keď sa v ekologickej poľnohospodárskej výrobe vyšetrovali nepovolené produkty a látky. K takejto správe by v relevantnom prípade mohol byť pripojený legislatívny návrh na ďalšiu harmonizáciu.

(71)

V prípade neexistencie takejto ďalšej harmonizácie by členské štáty, ktoré vypracovali prístupy na zabránenie, aby sa s produktmi obsahujúcimi určité množstvo produktov alebo látok nepovolených na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe na určité účely, obchodovalo ako s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktmi z konverzie, mali mať možnosť tieto prístupy uplatňovať naďalej. S cieľom zabezpečiť voľný pohyb produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov z konverzie na vnútornom trhu Únie by sa takýmito prístupmi nemalo zakazovať ani obmedzovať, aby sa na trh umiestňovali produkty vyrobené v iných členských štátoch v súlade s týmto nariadením, ani by sa nimi takémuto umiestňovaniu nemalo brániť. Takéto prístupy by sa preto mali uplatňovať len na produkty vyrobené na území členského štátu, ktorý sa rozhodol pokračovať v uplatňovaní takého prístupu. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú využiť túto možnosť, by mali o tejto skutočnosti bezodkladne informovať Komisiu.

(72)

S cieľom zabrániť kontaminácii produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie produktmi alebo látkami nepovolenými na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, by členské štáty popri povinnostiach týkajúcich sa opatrení, ktoré majú prijať prevádzkovatelia vyrábajúci, pripravujúci, dovážajúci alebo používajúci produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby a produkty z konverzie, ako aj príslušné orgány alebo v náležitom prípade štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie, a ktoré sú stanovené v tomto nariadení, mali mať možnosť prijať na svojom území aj iné vhodné opatrenia na zabránenie neúmyselnej prítomnosti nepovolených produktov a látok v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú využiť túto možnosť, by mali o tejto skutočnosti bezodkladne informovať Komisiu a iné členské štáty.

(73)

Označovanie poľnohospodárskych produktov a potravín by malo podliehať všeobecným pravidlám stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (30), a najmä ustanoveniam zameraným na zamedzenie označenia, ktoré by mohlo spotrebiteľov zmiasť alebo ich uviesť do omylu. V tomto nariadení by sa okrem toho mali zaviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa označovania produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov z konverzie. Mali by sa nimi chrániť záujmy prevádzkovateľov tým, že ich produkty by boli na trhu správne identifikované a že by využívali podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže, ako aj záujmy spotrebiteľov tým, že by sa im umožnilo prijímanie informovaných rozhodnutí.

(74)

V súlade s tým by sa pojmy používané na označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby mali v celej Únii chrániť pred ich použitím na neekologických produktoch, a to nezávisle od použitého jazyka. Táto ochrana by sa mala uplatňovať aj na bežné odvodeniny alebo zdrobneniny takýchto pojmov bez ohľadu na to, či sa používajú samostatne alebo v kombinácii.

(75)

Spracované potraviny by sa mali označovať ako potraviny z ekologickej poľnohospodárskej výroby len vtedy, ak sú všetky alebo takmer všetky ich zložky poľnohospodárskeho pôvodu ekologické. Na podporu používania ekologických zložiek by tiež malo byť možné uvádzať za splnenia určitých podmienok odkaz na ekologickú poľnohospodársku výrobu len v zozname zložiek spracovaných potravín, a to najmä v prípade, že príslušná potravina spĺňa určité pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby. Rovnako by sa mali stanoviť osobitné ustanovenia o označovaní umožňujúce prevádzkovateľom identifikovať organické zložky používané v produktoch, ktorých hlavná zložka pochádza z poľovníctva alebo rybolovu.

(76)

Spracované krmivá by sa mali označovať ako krmivá z ekologickej poľnohospodárskej výroby len vtedy, ak sú všetky alebo takmer všetky ich zložky poľnohospodárskeho pôvodu ekologické.

(77)

Používanie loga ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie by v záujme zrozumiteľnosti pre spotrebiteľov na celom trhu Únie malo byť povinné pre všetky balené potraviny z ekologickej poľnohospodárskej výroby vyrobené v Únii. Používanie uvedeného loga by okrem toho malo byť dobrovoľné v prípade nebalených produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby vyrobených v Únii a v prípade akýchkoľvek produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby dovezených z tretích krajín, ako aj na informačné a vzdelávacie účely. Mal by sa stanoviť vzor loga ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie.

(78)

Aby však nedochádzalo k uvádzaniu spotrebiteľov do omylu, pokiaľ ide o ekologický charakter celého produktu, je vhodné, aby sa používanie uvedeného loga obmedzilo na produkty, ktoré obsahujú výlučne alebo takmer výlučne ekologické zložky. Používanie uvedeného loga na označovanie produktov z konverzie alebo spracovaných produktov, v prípade ktorých je ekologických menej ako 95 hmotnostných percent zložiek poľnohospodárskeho pôvodu, by sa preto nemalo povoliť.

(79)

Aby sa zamedzilo akémukoľvek možnému uvedeniu spotrebiteľov do omylu, pokiaľ ide o to, či produkt pochádza z Únie alebo nie, by pri každom použití loga ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie spotrebitelia mali byť informovaní o mieste, kde sa vyprodukovali poľnohospodárske suroviny, z ktorých je produkt zložený. V uvedenej súvislosti by sa malo povoliť, aby sa na etikete produktov ekologickej akvakultúry odkazovalo na akvakultúru namiesto na poľnohospodárstvo.

(80)

V záujme zrozumiteľnosti pre spotrebiteľov a s cieľom poskytnúť im náležité informácie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovovanie doplňujúcich pravidiel týkajúcich sa označovania produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a zmenu zoznamu pojmov odkazujúcich na ekologickú poľnohospodársku výrobu stanovených v tomto nariadení, loga ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie a s tým súvisiacich pravidiel.

(81)

Určité produkty alebo látky, ktoré sa používajú v prípravkoch na ochranu rastlín alebo ako hnojivá, by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a preto by sa na ne v zásade nemali vzťahovať pravidlá podľa tohto nariadenia, ani pravidlá týkajúce sa označovania. Keďže však uvedené produkty a látky zohrávajú v ekologickom poľnohospodárstve dôležitú úlohu a ich používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe podlieha povoleniu na základe tohto nariadenia, a keďže sa v praxi sa objavili určité nejasnosti v súvislosti s ich označovaním, a to najmä pokiaľ ide o používanie pojmov odkazujúcich na ekologickú poľnohospodársku výrobu, malo by sa ujasniť, že v prípade, keď sú tieto produkty alebo látky povolené na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe v súlade s týmto nariadením, môžu sa označovať zodpovedajúcim spôsobom.

(82)

Ekologická poľnohospodárska výroba je vierohodná iba vtedy, ak je jej súčasťou účinné overovanie a kontroly na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie.

(83)

Mali by sa stanoviť osobitné požiadavky pre prevádzkovateľov, aby sa zabezpečilo dodržiavanie súladu s týmto nariadením. Predovšetkým by sa mali prijať ustanovenia v súvislosti s oznamovaním činností prevádzkovateľov príslušným orgánom a s certifikačným systémom s cieľom určiť prevádzkovateľov, ktorí dodržiavajú súlad s pravidlami upravujúcimi ekologickú poľnohospodársku výrobu a označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Tieto ustanovenia by sa mali v zásade uplatňovať aj na všetkých subdodávateľov dotknutých prevádzkovateľov okrem prípadov, keď je subdodávateľská činnosť plne začlenená do hlavnej činnosti subdodávajúceho prevádzkovateľa a je v uvedenej súvislosti kontrolovaná. Transparentnosť certifikačného systému by sa mala zabezpečiť tým, že sa od členských štátov bude vyžadovať zverejnenie zoznamov prevádzkovateľov, ktorí oznámili svoje činnosti, a akýchkoľvek poplatkov, ktoré možno vyberať v súvislosti s kontrolami vykonávanými na overenie dodržiavania súladu s pravidlami upravujúcimi ekologickú poľnohospodársku výrobu.

(84)

Drobné maloobchodné predajne, ktoré nepredávajú iné produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby ako balené produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, predstavujú relatívne nízke riziko nedodržiavania súladu s pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby a nemali by byť neprimerane zaťažené v súvislosti s predajom produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Nemali by sa preto na ne vzťahovať povinnosti týkajúce sa oznamovania a certifikácie, ale naďalej by mali podliehať úradným kontrolám vykonávaným na overenie dodržiavania súladu s pravidlami upravujúcimi ekologickú poľnohospodársku výrobu a označovania produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Rovnako by mali podliehať úradným kontrolám aj drobné maloobchodné predajne predávajúce nebalené produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, ale členské štáty by na účely uľahčenia obchodovania s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby mali mať možnosť oslobodiť tieto predajne od povinnosti certifikovať svoju činnosť.

(85)

Malí poľnohospodári a prevádzkovatelia, ktorí produkujú riasy alebo chovajú živočíchy akvakultúry, čelia v Únii jednotlivo pomerne vysokým nákladom na inšpekcie a pomerne vysokému administratívnemu zaťaženiu spojenému s ekologickou certifikáciou. Mal by sa povoliť systém skupinovej certifikácie s cieľom znížiť náklady na inšpekcie a certifikáciu, ako aj súvisiace administratívne zaťaženie, posilniť miestne siete, podporiť zlepšenie trhových odbytísk a zabezpečiť rovnaké podmienky, aké majú prevádzkovatelia v tretích krajinách. Z tohto dôvodu by sa mal zaviesť a vymedziť pojem „skupina prevádzkovateľov“ a mali by sa stanoviť pravidlá odrážajúce potreby a zdrojové kapacity malých poľnohospodárov a prevádzkovateľov.

(86)

S cieľom zabezpečiť účinnosť, efektívnosť a transparentnosť ekologickej poľnohospodárskej výroby a označovania produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o požiadavky na vedenie záznamov prevádzkovateľmi alebo skupinami prevádzkovateľov a vzor certifikátu o dodržiavaní súladu.

(87)

S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne vykonávanie certifikácie skupín prevádzkovateľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o zodpovednosti jednotlivých členov skupín prevádzkovateľov, kritériá na určenie zemepisnej blízkosti ich členov a zriadenie a fungovanie ich systémov vnútorných kontrol.

(88)

Ekologická poľnohospodárska výroba podlieha úradným kontrolám a iným úradným činnostiam vykonávaným v súlade s nariadením (EÚ) 2017/625 na účely overenia dodržiavania súladu s pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby a označovania jej produktov. Ak sa však v tomto nariadení nestanovuje inak, na ekologickú poľnohospodársku výrobu by sa mali uplatňovať doplňujúce pravidlá k pravidlám stanoveným v uvedenom nariadení, pokiaľ ide o úradné kontroly a opatrenia, ktoré prijímajú príslušné orgány a v náležitom prípade štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré majú prijať prevádzkovatelia a skupiny prevádzkovateľov, pokiaľ ide o delegovanie určitých úloh úradných kontrol alebo určitých úloh týkajúcich sa iných úradných činností a o dohľad nad nimi, ako aj pokiaľ ide o opatrenia v prípade podozrenia na nedodržiavanie súladu alebo preukázaného nedodržiavania súladu vrátane zákazu obchodovať s produktmi ako s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo s produktmi z konverzie v prípade, že preukázané nedodržiavanie súladu ovplyvňuje integritu uvedených produktov.

(89)

S cieľom zaručiť jednotný prístup na svojom území by mali katalóg opatrení, ktoré sa majú prijať v prípadoch podozrenia na nedodržiavanie súladu alebo preukázaného nedodržiavania súladu, poskytovať výlučne len príslušné orgány.

(90)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť doplňujúce ustanovenia k ustanoveniam nariadenia (EÚ) 2017/625 týkajúce sa výmeny určitých relevantných informácií medzi príslušnými orgánmi, štátnymi inšpekčnými organizáciami, súkromnými inšpekčnými organizáciami a niektorými ďalšími orgánmi, ako aj opatrení, ktoré prijímajú.

(91)

S cieľom podporiť vykonávanie úradných kontrol a iných úradných činností na overovanie dodržiavania súladu s týmto nariadením by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o špecifické kritériá a podmienky vykonávania úradných kontrol vykonávaných na zabezpečenie vysledovateľnosti na všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie, ako aj dodržiavania súladu s týmto nariadením, a pokiaľ ide o dodatočné prvky, ktoré treba na základe praktických skúseností vziať do úvahy pri určovaní pravdepodobnosti nedodržiavania súladu.

(92)

S cieľom podporiť vykonávanie úradných kontrol a iných úradných činností na overovanie dodržiavania súladu s týmto nariadením by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o podmienky delegovania úloh úradných kontrol a úloh týkajúcich sa iných úradných činností na súkromné inšpekčné organizácie, ktorými sa doplňujú podmienky stanovené v tomto nariadení.

(93)

Zo skúseností s opatreniami pre dovoz produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby do Únie podľa nariadenia (ES) č. 834/2007 vyplýva, že je potrebné uvedené opatrenia zrevidovať s cieľom reagovať na očakávania spotrebiteľov, aby dovážané produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby spĺňali také isté prísne normy ako produkty Únie, ako aj s cieľom lepšie zabezpečiť prístup produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby Únie na medzinárodný trh. Okrem toho je potrebné zabezpečiť jasnosť, pokiaľ ide o pravidlá uplatniteľné na vývoz produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, najmä zavedením ekologických vývozných certifikátov.

(94)

Mali by sa ďalej posilniť ustanovenia, ktorými sa upravuje dovoz produktov, ktoré sú v súlade s pravidlami výroby a označovania v Únii a v súvislosti s ktorými sa prevádzkovatelia podrobili kontrole vykonanej štátnymi inšpekčnými organizáciami a súkromnými inšpekčnými organizáciami uznanými Komisiou na vykonávanie kontrol a certifikácie v tretích krajinách v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre dohľad Komisie nad súkromnými inšpekčnými organizáciami by sa mali najmä stanoviť požiadavky týkajúce sa akreditačných orgánov, ktoré akreditujú súkromné inšpekčné organizácie na účely dovozu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktoré spĺňajú súlad, do Únie. Okrem toho je potrebné zabezpečiť, aby mala Komisia možnosť kontaktovať priamo akreditačné orgány a príslušné orgány v tretích krajinách s cieľom zvýšiť efektívnosť dohľadu nad štátnymi inšpekčnými organizáciami a súkromnými inšpekčnými organizáciami. V prípade produktov dovážaných z tretích krajín alebo najvzdialenejších regiónov Únie s osobitnými klimatickými a miestnymi podmienkami je vhodné zabezpečiť, aby mala Komisia možnosť udeliť osobitné povolenia na používanie produktov a látok v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

(95)

Mala by sa zachovať možnosť, aby produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktoré nie sú v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa ekologickej poľnohospodárskej výroby, ale pochádzajú z tretích krajín, ktorých systém ekologickej poľnohospodárskej výroby a systém kontrol boli uznané za rovnocenné s predmetnými systémami Únie, mali prístup na trh Únie. Rovnocennosť tretích krajín, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 834/2007, by sa však mala uznávať len prostredníctvom medzinárodných dohôd medzi Úniou a týmito tretími krajinami, v rámci ktorej by sa vzájomné uznanie rovnocennosti uplatnilo aj pre Úniu.

(96)

Tretie krajiny uznané na účely rovnocennosti podľa nariadenia (ES) č. 834/2007 by sa aj naďalej mali uznávať na uvedené účely podľa tohto nariadenia, a to počas obmedzeného obdobia nevyhnutného na zabezpečenie hladkého prechodu na systém uznávania prostredníctvom medzinárodnej dohody, pokiaľ ďalej zabezpečujú rovnocennosť svojich pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby a kontroly s príslušnými platnými pravidlami Únie a spĺňajú všetky požiadavky týkajúce sa dohľadu Komisie nad ich uznaním. Tento dohľad by sa mal zakladať najmä na výročných správach, ktoré tieto uznané tretie krajiny zasielajú Komisii.

(97)

Zo skúseností získaných so systémom štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných Komisiou na vykonávanie kontrol a vydávanie certifikátov v tretích krajinách na účely dovozu produktov poskytujúcich rovnocenné záruky vyplýva, že pravidlá uplatňované uvedenými organizáciami sa rôznia a ťažko by sa mohli takéto pravidlá považovať za rovnocenné s príslušnými pravidlami Únie. Znásobenie počtu noriem pre štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie okrem toho sťažuje primeraný dohľad zo strany Komisie. Uvedený systém uznávania rovnocennosti by sa preto mal zrušiť. Týmto štátnym inšpekčným organizáciám a súkromným inšpekčným organizáciám by sa však mal poskytnúť dostatočný čas na to, aby sa mohli pripraviť na získanie uznania na účely dovozu produktov, ktoré sú v súlade s pravidlami Únie. Nové pravidlá uznávania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií na účely dovozu produktov spĺňajúcich súlad by sa okrem toho mali uplatňovať už odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, aby sa Komisii umožnilo pripraviť uznanie takýchto štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií ku dňu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(98)

Umiestnenie akéhokoľvek produktu na trh ako produktu ekologickej poľnohospodárskej výroby, ak uvedený produkt bol dovezený do Únie podľa akýchkoľvek dovozných opatrení stanovených v tomto nariadení, by malo byť podmienené dostupnosťou informácií potrebných na zabezpečenie vysledovateľnosti dotknutého produktu v potravinovom reťazci.

(99)

S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o dokumenty určené pre colné orgány v tretích krajinách, najmä o ekologické vývozné certifikáty.

(100)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť postupu uznávania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií a postupu dohľadu nad nimi v kontexte dovozu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby spĺňajúcich súlad a s cieľom zabezpečiť účinnosť, efektívnosť a transparentnosť kontrol dovážaných produktov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o ďalšie kritériá uznávania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií v kontexte dovozu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby dodržiavajúcich súlad s týmto nariadením, ako aj ďalšie kritériá pre zrušenie takého uznania, pokiaľ ide o vykonávanie dohľadu nad štátnymi inšpekčnými organizáciami a súkromnými inšpekčnými organizáciami uznanými Komisiou a pokiaľ ide o kontroly a iné činnosti, ktoré majú na tento účel vykonávať štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie.

(101)

Ak sa zistí závažné alebo opakované porušovanie, pokiaľ ide o certifikáciu alebo kontroly a činnosti podľa tohto nariadenia, a ak dotknutá štátna inšpekčná organizácia alebo príslušná súkromná inšpekčná organizácia neprijme v nadväznosti na žiadosť Komisie správne načasované a vhodné nápravné opatrenie, uznanie uvedených štátnych inšpekčných organizácií alebo súkromných inšpekčných organizácií by sa malo bezodkladne zrušiť.

(102)

S cieľom zabezpečiť spravovanie zoznamu tretích krajín uznaných na účely rovnocennosti podľa nariadenia (ES) č. 834/2007 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o informácie, ktoré majú zasielať tieto uznané tretie krajiny a ktoré Komisia potrebuje na účely dohľadu nad ich uznaním, ako aj na účely vykonávania tohto dohľadu.

(103)

Malo by sa zaviesť ustanovenie na zabezpečenie toho, aby sa pohyb produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktoré sú v súlade s týmto nariadením a už boli predmetom kontroly v jednom členskom štáte, nemohol obmedziť v inom členskom štáte.

(104)

Členské štáty by na účely získania spoľahlivých informácií na vykonávanie tohto nariadenia mali Komisii pravidelne poskytovať potrebné informácie. Členské štáty by v záujme jasnosti a transparentnosti mali viesť aktualizované zoznamy príslušných orgánov, štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií. Zoznamy štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií by členské štáty mali verejne sprístupniť a Komisia by ich mala uverejňovať.

(105)

Komisia by so zreteľom na postupné zrušenie výnimiek týkajúcich sa používania neekologického rastlinného množiteľského materiálu, hydiny z neekologických chovov a hospodárskych zvierat z neekologických chovov na účely plemenitby mala zvážiť dostupnosť takéhoto materiálu v biokvalite na trhu Únie. Komisia by na tento účel a na základe údajov o dostupnosti ekologického materiálu zozbieraných prostredníctvom databázy a systémov zriadených členskými štátmi mala po piatich rokoch odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o dostupnosti takéhoto materiálu a dôvodoch prípadného obmedzeného prístupu prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby k nemu.

(106)

Komisia by so zreteľom na postupné zrušenie výnimiek týkajúcich sa používania neekologického bielkovinového krmiva pre hydinu a ošípané a na základe údajov o dostupnosti takéhoto bielkovinového krmiva v biokvalite na trhu Únie, ktoré každý rok poskytujú členské štáty, mala po piatich rokoch odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o dostupnosti takéhoto materiálu a dôvodoch prípadného obmedzeného prístupu prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby k takému ekologickému bielkovinovému krmivu.

(107)

S cieľom zohľadniť vývoj dostupnosti ekologického rastlinného množiteľského materiálu, zvierat z ekologických chovov a bielkovinových krmív pre hydinu a ošípané z ekologickej poľnohospodárskej výroby na trhu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o ukončenie alebo predĺženie platnosti výnimiek a povolení týkajúcich sa používania neekologického rastlinného množiteľského materiálu, zvierat z neekologických chovov a neekologického bielkovinového krmiva pre hydinu a ošípané.

(108)

Je potrebné stanoviť opatrenia na zabezpečenie bezproblémového prechodu na právny rámec upravujúci dovoz produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov z konverzie do Únie, ako sa stanovuje týmto nariadením.

(109)

Okrem toho by sa mal stanoviť termín skončenia platnosti uznania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií na účely rovnocennosti udelenej podľa nariadenia (ES) č. 834/2007 a mali by sa prijať ustanovenia na riešenie situácie do skončenia platnosti ich uznania. Takisto by sa mali prijať ustanovenia týkajúce sa žiadostí tretích krajín o uznanie na účely rovnocennosti, ktoré boli predložené podľa nariadenia (ES) č. 834/2007 a ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia nevybavené.

(110)

S cieľom zabezpečiť spravovanie zoznamu štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií na účely rovnocennosti podľa nariadenia (ES) č. 834/2007 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o informácie, ktoré by tieto štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie mali zaslať na účely dohľadu nad ich uznaním, a pokiaľ ide o výkon tohto dohľadu Komisiou.

(111)

S cieľom uľahčiť dokončenie preskúmania žiadostí tretích krajín o uznanie na účely rovnocennosti, ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia nevybavené, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o procedurálne pravidlá potrebné na preskúmanie nevybavených žiadostí tretích krajín.

(112)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o dokumenty, ktoré je potrebné predložiť na účely uznania predchádzajúceho obdobia ako súčasti obdobia konverzie, pokiaľ ide o minimálne obdobie kŕmenia mláďat materským mliekom a určité technické pravidlá pre umiestnenie a postupy chovu hospodárskych zvierat, pokiaľ ide o podrobné pravidlá pre jednotlivé druhy alebo skupiny druhov rias a živočíchov akvakultúry týkajúce sa hustoty chovu a osobitných charakteristík systémov výroby a uzavretých systémov, pokiaľ ide o techniky, ktoré sú povolené pri spracovaní potravín a krmív, pokiaľ ide o povoľovanie produktov a látok, ktoré možno používať v ekologickej poľnohospodárskej výrobe vo všeobecnosti a osobitne vo výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, ako aj odňatie takýchto povolení, a pokiaľ ide o postupy povoľovania a zoznamy takýchto produktov a látok a v prípade potreby opis, požiadavky na zloženie a podmienky používania takých produktov.

(113)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o technické podrobnosti na účely zriadenia a udržiavania databáz obsahujúcich zoznam dostupného ekologického rastlinného množiteľského materiálu alebo rastlinného množiteľského materiálu z konverzie získaného ekologickým výrobným postupom, pokiaľ ide o technické podrobnosti na účely zriadenia a udržiavania systémov na sprístupňovanie údajov o ekologickom rastlinnom množiteľskom materiáli alebo rastlinnom množiteľskom materiáli z konverzie alebo o zvieratách z ekologických chovov alebo mladých jedincoch živočíchov akvakultúry z ekologických chovov a špecifikácie týkajúce sa zberu údajov na tento účel, pokiaľ ide o mechanizmy účasti prevádzkovateľov na uvedených systémoch a pokiaľ ide o podrobnosti týkajúce sa informácií, ktoré majú poskytovať členské štáty o výnimkách z používania ekologického rastlinného množiteľského materiálu, zvierat z ekologických chovov a krmív z ekologickej poľnohospodárskej výroby, a o dostupnosti určitých produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby na trhu.

(114)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré majú prevádzkovatelia prijať a preskúmavať na účely identifikácie rizík kontaminácie ekologickej poľnohospodárskej výroby a jej produktov nepovolenými produktmi a látkami a na účely zabránenia týmto rizikám, pokiaľ ide o procedurálne kroky, ktoré sa majú prijať v prípade podozrenia na nedodržiavanie súladu, a príslušné dokumenty, pokiaľ ide o metodiku zisťovania a vyhodnocovania prítomnosti nepovolených produktov a látok a pokiaľ ide o podrobnosti týkajúce sa informácií o výsledkoch vyšetrovaní prítomnosti nepovolených produktov alebo látok, ktoré majú členské štáty zasielať Komisii a iným členským štátom, ako aj o ich formát.

(115)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o podrobné požiadavky na označovanie a reklamu určitých produktov z konverzie, pokiaľ ide o praktické postupy týkajúce sa používania, prezentácie, rozloženia a veľkosti údajov uvádzajúcich číselné kódy štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií a používania, prezentácie, rozloženia a veľkosti údaja o mieste vyprodukovania poľnohospodárskych surovín, pokiaľ ide o prideľovanie číselných kódov štátnym inšpekčným organizáciám a súkromným inšpekčným organizáciám a pokiaľ ide o údaj o mieste vyprodukovania poľnohospodárskych surovín.

(116)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o podrobnosti a špecifikácie týkajúce sa formátu a technických prostriedkov, ktorými prevádzkovatelia a skupiny prevádzkovateľov oznamujú príslušným orgánom svoje činnosti, pokiaľ ide o spôsoby zverejňovania zoznamov takýchto prevádzkovateľov a skupín prevádzkovateľov, pokiaľ ide o postupy a spôsoby zverejňovania poplatkov, ktoré možno vyberať v súvislosti s kontrolami, pokiaľ ide o podrobnosti a špecifikácie týkajúce sa formy certifikátu pre prevádzkovateľov a skupiny prevádzkovateľov a technických prostriedkov, pomocou ktorých sa vydáva, pokiaľ ide o zloženie a veľkosť skupín prevádzkovateľov, pokiaľ ide o príslušné dokumenty a systémy vedenia záznamov, pokiaľ ide o systém vnútornej vysledovateľnosti a zoznam prevádzkovateľov, a pokiaľ ide o výmenu informácií medzi skupinami prevádzkovateľov a príslušnými orgánmi, štátnymi inšpekčnými organizáciami alebo súkromnými inšpekčnými organizáciami a výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou.

(117)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o minimálny percentuálny podiel všetkých úradných kontrol, ktoré sa majú vykonať bez oznámenia vopred, a minimálny percentuálny podiel dodatočných kontrol, ako aj minimálny počet vzoriek, ktoré sa majú odobrať, a prevádzkovateľov, ktorí sa majú kontrolovať v rámci skupiny prevádzkovateľov, pokiaľ ide o záznamy potrebné na preukázanie dodržiavania súladu, pokiaľ ide o vyhlásenia a iné oznámenia, ktoré sú potrebné pre úradné kontroly, pokiaľ ide o príslušné praktické opatrenia na zabezpečenie dodržiavania súladu, pokiaľ ide o jednotné postupy pre tie prípady, keď majú príslušné orgány prijať opatrenia v súvislosti s podozrením na nedodržiavanie súladu alebo s preukázaným nedodržiavaním súladu, pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú poskytovať v prípade podozrenia na nedodržiavanie súladu alebo preukázaného nedodržiavania súladu, pokiaľ ide o príjemcov takýchto informácií a pokiaľ ide o postupy na poskytovanie takýchto informácií vrátane funkcionalít používaného počítačového systému.

(118)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o obsah certifikátov o inšpekcii, ktoré vydali tretie krajiny, pokiaľ ide o postup, ktorý sa má dodržiavať pri vydávaní a overovaní takýchto certifikátov, pokiaľ ide o technické prostriedky, ktorými sa takéto certifikáty vydávajú, pokiaľ ide o uznávanie štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií, ktoré sú spôsobilé vykonávať kontroly a vydávať ekologické certifikáty v tretích krajinách, ako aj zrušenie takýchto uznaní, pokiaľ ide o zriadenie zoznamu týchto štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií, pokiaľ ide o pravidlá na zabezpečenie uplatňovania opatrení v súvislosti s prípadmi podozrenia na nedodržiavanie súladu alebo prípadmi preukázaného nedodržiavania súladu, najmä s tými prípadmi, ktoré majú vplyv na integritu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie, pokiaľ ide o zriadenie zoznamu tretích krajín uznaných podľa článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007 a zmenu tohto zoznamu a pokiaľ ide o pravidlá na zabezpečenie uplatňovania opatrení v súvislosti s prípadmi podozrenia na nedodržiavanie súladu alebo prípadmi preukázaného nedodržiavania súladu, najmä s tými prípadmi, ktoré majú vplyv na integritu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie dovážaných z týchto krajín.

(119)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o systém, ktorý sa má použiť na zasielanie informácií potrebných na vykonávanie a monitorovanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o podrobné vymedzenie informácií, ktoré sa majú zasielať, a dátum, do ktorého sa informácie majú zaslať, ako aj pokiaľ ide o zriadenie zoznamu štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných podľa článku 33 ods. 3 nariadenia (ES) č. 834/2007 a zmenu uvedeného zoznamu.

(120)

Vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (31).

(121)

V riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa nekalých praktík alebo postupov, ktoré sú nezlučiteľné so zásadami a pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby, alebo v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa ochrany dôvery spotrebiteľov alebo ochrany spravodlivej hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi by Komisia mala byť splnomocnená prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov s cieľom zabezpečiť uplatňovanie opatrení v súvislosti s prípadmi podozrenia na nedodržiavanie súladu alebo prípadmi preukázaného nedodržiavania súladu, a to pod kontrolou uznaných štátnych inšpekčných organizácií alebo súkromných inšpekčných organizácií.

(122)

Malo by sa zaviesť ustanovenie, ktorým by sa umožnilo po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia vyčerpanie zásob produktov vyrobených v súlade s nariadením (ES) č. 834/2007 pred uvedeným dátumom.

(123)

Keďže ciele tohto nariadenia, ktorými je najmä spravodlivá hospodárska súťaž a riadne fungovanie vnútorného trhu s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby, ako aj zabezpečenie dôvery spotrebiteľov v tieto produkty a v logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu požadovanej harmonizácie pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(124)

Je vhodné stanoviť taký dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia, ktorý by prevádzkovateľom umožnil prispôsobiť sa novým požiadavkám,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú zásady ekologickej poľnohospodárskej výroby a pravidlá týkajúce sa ekologickej poľnohospodárskej výroby, súvisiacej certifikácie a používania označení odkazujúcich na ekologickú poľnohospodársku výrobu pri označovaní a v reklame, ako aj pravidlá týkajúce sa kontrol, ktorými sa dopĺňajú pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) 2017/625.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na nasledujúce produkty, ktoré pochádzajú z poľnohospodárstva vrátane akvakultúry a včelárstva, ako sú uvedené v prílohe I k ZFEÚ, a na produkty, ktoré pochádzajú z uvedených produktov, a to v prípade, že sa takéto produkty vyrábajú, pripravujú, označujú, distribuujú, umiestňujú na trh, dovážajú do Únie alebo vyvážajú z Únie alebo sú určené na výrobu, prípravu, označovanie, distribúciu, umiestnenie na trh, dovoz do Únie alebo vývoz z Únie:

a)

živé alebo nespracované poľnohospodárske produkty vrátane osiva a iného rastlinného množiteľského materiálu;

b)

spracované poľnohospodárske produkty na použitie ako potraviny;

c)

krmivá.

Toto nariadenie sa tiež vzťahuje na určité ďalšie produkty úzko spojené s poľnohospodárstvom uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu, a to v prípade, že sa vyrábajú, pripravujú, označujú, distribuujú, umiestňujú na trh, dovážajú do Únie alebo vyvážajú z Únie alebo sú určené na výrobu, prípravu, označovanie, distribúciu, umiestnenie na trh, dovoz do Únie alebo vývoz z Únie.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na každého prevádzkovateľa, ktorý sa zapája do činností na ktoromkoľvek stupni výroby, prípravy a distribúcie v súvislosti s produktmi uvedenými v odseku 1.

3.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na činnosti spoločného stravovania, ktoré vykonáva zariadenie spoločného stravovania vymedzené v článku 2 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, s výnimkou ustanovení v tomto odseku.

Na výrobu, označovanie a kontrolu produktov pochádzajúcich z činností spoločného stravovania môžu členské štáty uplatňovať národné pravidlá alebo, ak neexistujú, súkromné normy. Pri označovaní, prezentácii alebo v reklame týchto produktov ani v reklame pre zariadenie spoločného stravovania nie je možné používať logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie.

4.   Pokiaľ sa nestanovuje inak, toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté súvisiace právne predpisy Únie, najmä právne predpisy v oblasti bezpečnosti potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, zdravia rastlín a v oblasti rastlinného množiteľského materiálu.

5.   Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté iné osobitné právo Únie týkajúce sa umiestnenia produktov na trh, a najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (32) a nariadenie (EÚ) č. 1169/2011.

6.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení zoznam produktov uvedený v prílohe I doplnením ďalších produktov do zoznamu alebo zmenou týchto doplnených položiek. Na zaradenie do tohto zoznamu sú spôsobilé iba produkty, ktoré úzko súvisia s poľnohospodárskymi produktmi.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„ekologická poľnohospodárska výroba“ je využívanie výrobných postupov v súlade s týmto nariadením na všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie, a to aj počas obdobia konverzie uvedeného v článku 10;

2.

„produkt ekologickej poľnohospodárskej výroby“ je produkt pochádzajúci z ekologickej poľnohospodárskej výroby, okrem produktu vyrobeného počas obdobia konverzie uvedeného v článku 10. Produkty získané lovom alebo rybolovom voľne žijúcich živočíchov sa nepovažujú za produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby;

3.

„poľnohospodárska surovina“ je poľnohospodársky produkt, ktorý nebol vystavený žiadnej operácii uchovávania ani spracovania;

4.

„preventívne opatrenia“ sú opatrenia, ktoré majú prevádzkovatelia prijať na každom stupni výroby, prípravy a distribúcie s cieľom zabezpečiť zachovanie biodiverzity a kvality pôdy, opatrenia na prevenciu a kontrolu škodcov a chorôb a opatrenia, ktoré sa majú prijať na zamedzenie negatívnym vplyvom na životné prostredie a na zdravie zvierat a rastlín;

5.

„opatrenia predbežnej opatrnosti“ sú opatrenia, ktoré majú prijať prevádzkovatelia na každom stupni výroby, prípravy a distribúcie s cieľom zabrániť kontaminácii produktmi alebo látkami, ktoré nie sú povolené na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe v súlade s týmto nariadením, a zabrániť zmiešaniu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby s neekologickými produktmi;

6.

„konverzia“ je prechod z neekologickej výroby na ekologickú poľnohospodársku výrobu v rámci danej lehoty, počas ktorej sa uplatňujú ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa ekologickej poľnohospodárskej výroby;

7.

„produkt z konverzie“ je produkt, ktorý je vyrobený počas obdobia konverzie uvedeného v článku 10;

8.

„podnik“ sú všetky výrobné jednotky prevádzkované pod jediným vedením na účely výroby živých alebo nespracovaných poľnohospodárskych produktov vrátane produktov pochádzajúcich z akvakultúry a včelárstva podľa článku 2 ods. 1 písm. a) alebo produktov uvedených v prílohe I, okrem esenciálnych olejov a kvasníc;

9.

„výrobná jednotka“ sú všetky aktíva podniku, napríklad priestory pre prvovýrobu, pozemky, pastviny, voľné plochy, budovy pre hospodárske zvieratá alebo ich časti, úle, rybníky, uzavreté systémy a lokality pre kultiváciu rias alebo chov živočíchov akvakultúry, chovné jednotky, preliačiny pobrežia alebo morského dna a priestory na uskladnenie plodín, produktov rastlinného pôvodu, produktov z rias, produktov živočíšneho pôvodu, surovín a akýchkoľvek ďalších relevantných vstupov, ktoré sú riadené ako sa uvádza v bodoch 10, 11 alebo 12;

10.

„ekologická výrobná jednotka“ je výrobná jednotka s výnimkou obdobia konverzie uvedeného v článku 10, ktorá je riadená v súlade s požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na ekologickú poľnohospodársku výrobu;

11.

„výrobná jednotka v období konverzie“ je výrobná jednotka počas obdobia konverzie uvedeného v článku 10, ktorá je riadená v súlade s požiadavkami uplatniteľnými na ekologickú poľnohospodársku výrobu; môže pozostávať z pozemkov alebo iných aktív, pre ktoré sa obdobie konverzie uvedené v článku 10 začína v odlišnom časovom okamihu;

12.

„neekologická výrobná jednotka“ je výrobná jednotka, ktorá nie je riadená v súlade s požiadavkami platnými pre ekologickú poľnohospodársku výrobu;

13.

„prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia na každom stupni výroby, prípravy a distribúcie, ktoré sú pod jej kontrolou;

14.

„poľnohospodár“ je fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb, bez ohľadu na právne postavenie uvedenej skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť;

15.

„poľnohospodárska plocha“ je poľnohospodárska plocha vymedzená v článku 4 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

16.

„rastliny“ sú rastliny vymedzené v článku 3 bode 5 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

17.

„rastlinný množiteľský materiál“ sú rastliny a všetky časti rastlín vrátane semien v ktoromkoľvek štádiu rastu, ktoré sú schopné vyprodukovať celé rastliny a sú určené na tento účel;

18.

„ekologický heterogénny materiál“ je skupina rastlín v rámci jedného botanického taxónu na najnižšej známej úrovni, ktorá:

a)

má spoločné fenotypové znaky;

b)

vyznačuje sa vysokým stupňom genetickej a fenotypovej rozmanitosti medzi jednotlivými reprodukčnými jednotkami, takže reprezentantom tejto skupiny rastlín je materiál ako celok, a nie určitý malý počet jednotiek;

c)

nie je odrodou v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 (33);

d)

nie je zmesou odrôd a

e)

bola vypestovaná v súlade s týmto nariadením;

19.

„ekologická odroda vhodná pre ekologickú poľnohospodársku výrobu“ je odroda vymedzená v článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2100/94, ktorá:

a)

sa vyznačuje vysokým stupňom genetickej a fenotypovej rozmanitosti medzi jednotlivými reprodukčnými jednotkami a

b)

je výsledkom ekologických šľachtiteľských aktivít uvedených v časti I bode 1.8.4 prílohy II k tomuto nariadeniu;

20.

„materská rastlina“ je identifikovaná rastlina, z ktorej sa odoberá rastlinný množiteľský materiál na reprodukciu nových rastlín;

21.

„generácia“ je skupina rastlín predstavujúcich jednu úroveň v rade zostupu množenia rastlín;

22.

„rastlinná výroba“ je výroba produktov poľnohospodárskych plodín vrátane zberu voľne rastúcich rastlinných produktov na komerčné účely;

23.

„rastlinné produkty“ sú rastlinné produkty vymedzené v článku 3 bode 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

24.

„škodca“ je škodca vymedzený v článku 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2016/2031 (34);

25.

„biodynamické prípravky“ sú zmesi tradične používané v biodynamickom poľnohospodárstve;

26.

„prípravky na ochranu rastlín“ sú prípravky uvedené v článku 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

27.

„živočíšna výroba“ je chov domácich alebo zdomácnených suchozemských zvierat vrátane hmyzu;

28.

„veranda“ je doplnková, zastrešená, neizolovaná vonkajšia časť budovy určená pre hydinu, jej najdlhšia strana je zvyčajne oplotená drôteným plotom alebo pletivom, má vonkajšiu klímu, prírodné a podľa potreby umelé osvetlenie, a podlahu pokrytú podstielkou;

29.

„mládky“ sú mladé jedince druhu Gallus gallus vo veku menej ako 18 týždňov;

30.

„nosnice“ sú jedince druhu Gallus gallus určené na produkciu konzumných vajec vo veku najmenej 18 týždňov;

31.

„využiteľná plocha“ je využiteľná plocha vymedzená v článku 2 ods. 2 písm. d) smernice Rady 1999/74/ES (35);

32.

„akvakultúra“ je akvakultúra vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (36);

33.

„produkty akvakultúry“ sú produkty akvakultúry vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 34 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

34.

„uzavreté recirkulačné zariadenie akvakultúry“ je zariadenie na súši alebo v nádobe, kde sa vykonáva akvakultúra v rámci uzavretého prostredia, využívajúce recirkuláciu vody a ktoré je závislé od neustáleho vonkajšieho vstupu energie na stabilizáciu prostredia pre živočíchy akvakultúry;

35.

„energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov energie, ako napríklad veterná, slnečná, geotermálna energia, energia vĺn a príboja, vodná energia, skládkový plyn, plyn z čistiarní odpadových vôd a bioplyny;

36.

„liaheň“ je miesto rozmnožovania, liahnutia a chovu živočíchov akvakultúry v počiatočných štádiách života, najmä plutvovitých rýb a mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov;

37.

„odchovňa“ je miesto, kde sa uskutočňuje prechodný systém akvakultúrnej produkcie medzi štádiom v liahni a štádiom dospelosti. Štádium v odchovni sa končí v prvej tretine produkčného cyklu s výnimkou druhov, pri ktorých sa vyskytuje smoltifikačný proces;

38.

„znečistenie vôd“ je znečistenie vymedzené v článku 2 bode 33 smernice 2000/60/ES a v článku 3 bode 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (37), vo vodách, na ktoré sa vzťahuje každá z uvedených smerníc;

39.

„polykultúra“ je akvakultúrny chov dvoch alebo viacerých druhov väčšinou rôznych trofických úrovní v tej istej kultúrnej jednotke;

40.

„produkčný cyklus“ je dĺžka života živočícha akvakultúry alebo riasy od najskoršieho životného štádia (v prípade živočíchov akvakultúry oplodnené vajíčka) až po výlov alebo zber;

41.

„lokálne chované druhy“ sú druhy v akvakultúre, ktoré nepatria medzi nepôvodné ani lokálne sa nevyskytujúce druhy podľa článku 3 bodov 6 a 7 nariadenia Rady (ES) č. 708/2007 (38), ako aj druhy uvedené v prílohe IV k uvedenému nariadeniu;

42.

„veterinárna liečba“ je celkový priebeh liečebného alebo preventívneho ošetrenia zameraného proti výskytu konkrétnej choroby;

43.

„veterinárny liek“ je veterinárny liek vymedzený v článku 1 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES (39);

44.

„príprava“ sú operácie uchovávania alebo spracovania produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie alebo akákoľvek iná operácia, ktorá sa vykonáva na nespracovanom produkte bez toho, aby sa zmenil pôvodný produkt, napríklad porážka, rozrábanie, čistenie alebo mletie, ako aj balenie, označovanie alebo úpravy v označovaní týkajúce sa ekologickej poľnohospodárskej výroby;

45.

„potraviny“ sú potraviny vymedzené v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (40);

46.

„krmivá“ sú krmivá vymedzené v článku 3 bode 4 nariadenia (ES) č. 178/2002;

47.

„kŕmne suroviny“ sú kŕmne suroviny vymedzené v článku 3 ods. 2 písm. g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 (41);

48.

„umiestnenie na trh“ je umiestnenie na trh vymedzené v článku 3 bode 8 nariadenia (ES) č. 178/2002;

49.

„vysledovateľnosť“ je schopnosť nájsť a sledovať potraviny, krmivá alebo akýkoľvek iný produkt uvedený v článku 2 ods. 1 a akúkoľvek látku, ktorá je určená na pridávanie do potravín, krmív alebo do akéhokoľvek produktu uvedeného v článku 2 ods. 1, alebo o ktorej sa predpokladá, že do nich bude pridávaná, na všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie;

50.

„stupeň výroby, prípravy a distribúcie“ je ktorýkoľvek stupeň počnúc prvovýrobou produktu ekologickej poľnohospodárskej výroby až po jeho skladovanie, spracovanie, prepravu a predaj alebo dodávku konečnému spotrebiteľovi, v relevantnom prípade aj označovanie, reklama, dovoz, vývoz a subdodávateľské činnosti;

51.

„zložka“ je zložka vymedzená v článku 2 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, alebo v prípade produktov iných ako potraviny je to akákoľvek látka alebo produkt, ktoré sa používajú pri výrobe alebo príprave produktov a nachádzajú sa aj v konečnom produkte, hoci aj v pozmenenom stave;

52.

„označenie“ sú akékoľvek slová, údaje, ochranné známky, obchodná značka, zobrazenia alebo symboly týkajúce sa produktu, ktoré sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, oznámení, etikete, krúžku alebo prstenci, ktoré sprevádzajú tento produkt alebo naň odkazujú;

53.

„reklama“ je akákoľvek prezentácia produktov verejnosti rôznymi prostriedkami inak ako prostredníctvom etikety a jej zámerom je ovplyvňovanie a formovanie postoja, presvedčenia a správania alebo ktorá pravdepodobne bude mať takýto účinok, a to na účely priamej alebo nepriamej podpory predaja produktov;

54.

„príslušné orgány“ sú príslušné orgány vymedzené v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2017/625;

55.

„štátna inšpekčná organizácia“ je štátna inšpekčná organizácia ekologickej poľnohospodárskej výroby vymedzená v článku 3 bode 4 nariadenia (EÚ) 2017/625 alebo orgán uznaný Komisiou alebo treťou krajinou uznanou Komisiou na účely vykonávania kontrol v tretích krajinách v prípade dovozu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov z konverzie do Únie;

56.

„súkromná inšpekčná organizácia“ je delegovaný orgán vymedzený v článku 3 bode 5 nariadenia (EÚ) 2017/625 alebo orgán uznaný Komisiou alebo treťou krajinou uznanou Komisiou na účely vykonávania kontrol v tretích krajinách v prípade dovozu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov z konverzie do Únie;

57.

„nedodržiavanie súladu“ je nedodržiavanie súladu s týmto nariadením alebo nedodržiavanie súladu s delegovanými alebo vykonávacími aktmi prijatými v súlade s týmto nariadením;

58.

„geneticky modifikovaný organizmus“ alebo „GMO“ je geneticky modifikovaný organizmus vymedzený v článku 2 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (42), ktorý sa nezískal použitím techník genetickej modifikácie uvedených v prílohe I.B k uvedenej smernici;

59.

„vyrobený z GMO“ je produkt získaný celkom alebo čiastočne z GMO, ktorý však neobsahuje GMO ani nepozostáva z GMO;

60.

„vyrobený pomocou GMO“ znamená získaný pomocou GMO ako posledného živého organizmu vo výrobnom procese, neobsahujúci však GMO ani nepozostávajúci z GMO, ani nevyrobený z GMO;

61.

„prídavná látka v potravinách“ je prídavná látka v potravinách vymedzená v článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 (43);

62.

„kŕmne doplnkové látky“ sú kŕmne doplnkové látky vymedzené v článku 2 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 (44);

63.

„umelo vyrobený nanomateriál“ je umelo vyrobený nanomateriál vymedzený v článku 3 ods. 2 písm. f) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 (45);

64.

„rovnocennosť“ je plnenie rovnakých cieľov a zásad uplatňovaním pravidiel, ktorými sa zabezpečuje rovnaká úroveň zaistenia zhody;

65.

„technologická pomocná látka“ je technologická pomocná látka vymedzená v článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1333/2008 pre potraviny a v článku 2 ods. 2 písm. h) nariadenia (ES) č. 1831/2003 pre krmivá;

66.

„potravinársky enzým“ je potravinársky enzým vymedzený v článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008 (46);

67.

„ionizujúce žiarenie“ je ionizujúce žiarenie vymedzené v článku 4 bode 46 smernice Rady 2013/59/Euratom (47);

68.

„balená potravina“ je balená potravina vymedzená v článku 2 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011;

69.

„hala pre hydinu“ je pevná alebo mobilná stavba na umiestnenie kŕdľov hydiny, ktorá zahŕňa všetky plochy zakryté strechou vrátane verandy; hala môže byť rozdelená na samostatné sekcie, pričom v každej z nich je umiestnený jeden kŕdeľ;

70.

„pestovanie plodín previazané s pôdou“ je výroba v živej pôdnej vrstve alebo v pôde zmiešanej s materiálmi a produktmi povolenými v ekologickej poľnohospodárskej výrobe alebo hnojenej takýmito materiálmi a produktmi, pričom táto pôda je spojená s podornicovou vrstvou a so skalným podložím;

71.

„nespracované produkty“ sú nespracované produkty vymedzené v článku 2 ods. 1 písm. n) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 (48), bez ohľadu na operácie balenia alebo označovania;

72.

„spracované produkty“ sú spracované výrobky vymedzené v článku 2 ods. 1 písm. o) nariadenia (ES) č. 852/2004, bez ohľadu na operácie balenia alebo označovania;

73.

„spracovanie“ je spracovanie vymedzené v článku 2 ods. 1 písm. m) nariadenia (ES) č. 852/2004; zahŕňa to použitie látok uvedených v článkoch 24 a 25 tohto nariadenia, ale nezahŕňa to operácie balenia alebo označovania;

74.

„integrita produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie“ znamená skutočnosť, že produkt nevykazuje nedodržanie súladu, ktorý:

a)

má na ktoromkoľvek stupni výroby, prípravy a distribúcie vplyv na ekologické alebo konverzné vlastnosti produktu alebo

b)

sa opakuje alebo je zámerný;

75.

„ohrada“ je ohradený priestor, ktorého súčasťou je miesto, ktoré poskytuje zvieratám ochranu pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami.

KAPITOLA II

CIELE A ZÁSADY EKOLOGICKEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY

Článok 4

Ciele

Ekologická poľnohospodárska výroba sleduje tieto všeobecné ciele:

a)

prispievať k ochrane životného prostredia a klímy;

b)

zachovávať dlhodobú úrodnosť pôdy;

c)

prispievať k vysokej úrovni biodiverzity;

d)

výrazne prispievať k netoxickému životnému prostrediu;

e)

prispievať k dodržiavaniu vysokej úrovne noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, a najmä rešpektovať druhovo špecifické behaviorálne potreby zvierat;

f)

podporovať používanie krátkych distribučných kanálov a miestnej výroby v rôznych oblastiach Únie;

g)

podporovať zachovanie vzácnych a/alebo pôvodných plemien, ktorým hrozí vyhynutie;

h)

prispievať k rozšíreniu ponuky rastlinného genetického materiálu prispôsobeného špecifickým potrebám a cieľom ekologického poľnohospodárstva;

i)

prispievať k vysokej úrovni biodiverzity, najmä používaním rozmanitého rastlinného genetického materiálu, napríklad ekologického heterogénneho materiálu a ekologických odrôd vhodných pre ekologickú poľnohospodársku výrobu;

j)

podporovať rozvoj ekologického šľachtenia rastlín s cieľom budovať priaznivé hospodárske vyhliadky odvetvia ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Článok 5

Všeobecné zásady

Ekologická poľnohospodárska výroba je udržateľný systém hospodárenia, ktorý sa zakladá na týchto všeobecných zásadách:

a)

rešpektovanie prírodných systémov a cyklov a udržiavanie a zlepšovanie stavu pôdy, vody a vzduchu, zdravia rastlín a zvierat a rovnováhy medzi nimi;

b)

zachovávanie prírodných prvkov v krajine, napr. lokalít prírodného dedičstva;

c)

zodpovedné využívanie energie a prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda, organická hmota a vzduch;

d)

výroba širokého spektra vysokokvalitných potravín a iných poľnohospodárskych produktov a produktov akvakultúry, ktoré zodpovedajú dopytu spotrebiteľov po tovare vyrábanom postupmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie, zdravie ľudí, zdravie rastlín ani zdravie a dobré životné podmienky zvierat;

e)

zabezpečenie integrity ekologickej poľnohospodárskej výroby na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie potravín a krmív;

f)

vhodné navrhovanie a riadenie biologických procesov na základe ekologických systémov a využívania prírodných zdrojov, ktoré sú systému hospodárenia vlastné, a to pomocou metód, pri ktorých sa:

i)

využívajú živé organizmy a postupy mechanickej výroby;

ii)

uplatňuje v praxi pestovanie plodín previazané s pôdou a živočíšna výroba nadväzujúca na pôdu alebo akvakultúra živočíchov, ktorá je v súlade so zásadou udržateľného využívania vodných zdrojov;

iii)

vylučuje používanie GMO, produktov vyrobených z GMO a produktov vyrobených pomocou GMO, okrem veterinárnych liekov;

iv)

vychádza z vyhodnotenia rizika a v prípade potreby z využitia opatrení predbežnej opatrnosti a preventívnych opatrení;

g)

obmedzovanie používania vonkajších vstupov; ak sú vonkajšie vstupy potrebné alebo ak neexistujú vhodné riadiace postupy a metódy uvedené v písmene f), vonkajšie vstupy sa obmedzujú na:

i)

vstupy z ekologickej poľnohospodárskej výroby, v prípade rastlinného množiteľského materiálu sa uprednostňujú odrody vybrané pre ich schopnosť uspokojovať špecifické potreby a plniť ciele ekologického poľnohospodárstva;

ii)

prírodné látky alebo látky prírodného pôvodu;

iii)

málo rozpustné minerálne hnojivá;

h)

prispôsobenie výrobného procesu, v prípade potreby a v rámci tohto nariadenia, s ohľadom na zdravotný štatút, regionálne rozdiely v ekologickej rovnováhe, klimatické a miestne podmienky, stupne rozvoja a špecifické postupy chovu;

i)

vylúčenie klonovania zvierat, chovu umelo indukovaných polyploidných zvierat a ionizujúceho žiarenia z celého ekologického potravinového reťazca;

j)

dodržiavanie vysokej úrovne dobrých životných podmienok zvierat pri rešpektovaní druhovo špecifických potrieb.

Článok 6

Osobitné zásady uplatniteľné na poľnohospodárske činnosti a akvakultúru živočíchov

Pokiaľ ide o poľnohospodárske činnosti a akvakultúru živočíchov, ekologická poľnohospodárska výroba sa zakladá najmä na týchto osobitných zásadách:

a)

udržiavanie a zlepšovanie pôdneho života a prirodzenej pôdnej úrodnosti, stability pôdy, schopnosti pôdy zadržiavať vodu a biodiverzity pôdy pri súčasnom zabraňovaní strate pôdnej organickej hmoty, zhutňovaniu pôdy a pôdnej erózii a boji proti nim, ako aj vyživovanie rastlín najmä prostredníctvom pôdneho ekosystému;

b)

obmedzovanie využívania neobnoviteľných zdrojov a vonkajších vstupov na minimum;

c)

recyklácia odpadu a vedľajších produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu formou vstupov do rastlinnej a živočíšnej výroby;

d)

udržiavanie zdravia rastlín prostredníctvom preventívnych opatrení, najmä výberom vhodných druhov, odrôd alebo heterogénneho materiálu odolných voči škodcom a chorobám, prostredníctvom vhodného striedania plodín, mechanických a fyzikálnych postupov a ochrany prirodzených nepriateľov škodcov;

e)

využívanie osív a zvierat, ktoré majú vysoký stupeň genetickej rozmanitosti, sú odolné voči chorobám a majú dlhú dĺžku života;

f)

výber odrôd rastlín so zreteľom na špecifickosť osobitných systémov ekologickej poľnohospodárskej výroby, s dôrazom na agronomickú úžitkovosť, odolnosť voči chorobám a adaptáciu na rôznu miestnu pôdu a klimatické podmienky a s dôrazom na rešpektovanie prirodzených hraníc kríženia;

g)

používanie ekologického rastlinného množiteľského materiálu, napríklad rastlinného množiteľského materiálu z ekologického heterogénneho materiálu a ekologických odrôd vhodných pre ekologickú poľnohospodársku výrobu;

h)

produkcia ekologických odrôd prostredníctvom prirodzenej reprodukčnej schopnosti a s dôrazom na udržanie v rámci prirodzených hraníc kríženia;

i)

bez toho, aby bol dotknutý článok 14 nariadenia (ES) č. 2100/94 a národné práva k odrodám rastlín udelené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov, možnosť pre poľnohospodárov používať rastlinný množiteľský materiál získaný z vlastných poľnohospodárskych podnikov s cieľom podporovať genetické zdroje prispôsobené špeciálnym podmienkam ekologickej poľnohospodárskej výroby;

j)

výber plemien zvierat so zreteľom na vysoký stupeň genetickej rozmanitosti, schopnosť zvierat prispôsobiť sa miestnym podmienkam, na ich plemennú hodnotu, dĺžku života, ich životaschopnosť a odolnosť voči chorobám alebo zdravotným problémom;

k)

živočíšna výroba prispôsobená miestu a nadväzujúca na pôdu;

l)

uplatňovanie postupov chovu zvierat, ktoré zlepšujú imunitný systém a posilňujú prirodzenú obranyschopnosť voči chorobám, a medzi ktoré patrí pravidelný pohyb a prístup na voľné plochy a pastviny;

m)

kŕmenie hospodárskych zvierat krmivom z ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktoré pozostáva z poľnohospodárskych zložiek pochádzajúcich z ekologickej poľnohospodárskej výroby a z prírodných nepoľnohospodárskych látok;

n)

výroba produktov ekologickej poľnohospodárskej živočíšnej výroby zo zvierat, ktoré sa po celý ich život od narodenia či vyliahnutia chovali v ekologických chovoch;

o)

udržiavanie zdravého vodného prostredia a kvality okolitých vodných a suchozemských ekosystémov;

p)

kŕmenie vodných organizmov krmivom z udržateľne využívaných rybolovných zdrojov v súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 alebo krmivom z ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktoré pozostáva z poľnohospodárskych zložiek pochádzajúcich z ekologickej poľnohospodárskej výroby vrátane ekologickej akvakultúry živočíchov a z prírodných nepoľnohospodárskych látok;

q)

zamedzenie akémukoľvek ohrozeniu chránených druhov, ktoré by mohlo vyplynúť z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Článok 7

Osobitné zásady uplatniteľné na spracovanie potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby

Výroba spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby sa zakladá najmä na týchto osobitných zásadách:

a)

výroba potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby z ekologických poľnohospodárskych zložiek;

b)

obmedzenie používania prídavných látok v potravinách, neekologických zložiek, ktoré majú hlavne technologickú a senzorickú funkciu, a mikroživín a technologických pomocných látok s cieľom používať ich v minimálnej miere a iba v prípade zásadnej technologickej potreby alebo na osobitné výživové účely;

c)

vylúčenie látok a postupov spracovania, ktoré by mohli zavádzať spotrebiteľa, pokiaľ ide o pravý charakter produktu;

d)

starostlivé spracovanie potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, prednostne s využitím biologických, mechanických a fyzikálnych postupov;

e)

vylúčenie potravín, ktoré obsahujú umelo vyrobené nanomateriály alebo z nich pozostávajú.

Článok 8

Osobitné zásady uplatniteľné na spracovanie krmív z ekologickej poľnohospodárskej výroby

Výroba spracovaných krmív z ekologickej poľnohospodárskej výroby sa zakladá najmä na týchto osobitných zásadách:

a)

krmivá z ekologickej poľnohospodárskej výroby sa vyrábajú z kŕmnych surovín pochádzajúcich z ekologickej poľnohospodárskej výroby;

b)

obmedzenie používania kŕmnych doplnkových látok a technologických pomocných látok, aby sa využívali v minimálnej miere a len v prípade zásadných technologických alebo zootechnických potrieb alebo na osobitné výživové účely;

c)

vylúčenie látok a postupov spracovania, ktoré by mohli zavádzať spotrebiteľa, pokiaľ ide o pravý charakter produktu;

d)

starostlivé spracovanie krmív z ekologickej poľnohospodárskej výroby, prednostne s využitím biologických, mechanických a fyzikálnych postupov.

KAPITOLA III

PRAVIDLÁ VÝROBY

Článok 9

Všeobecné pravidlá výroby

1.   Prevádzkovatelia dodržiavajú súlad so všeobecnými pravidlami výroby stanovenými v tomto článku.

2.   Celý podnik je riadený v súlade s požiadavkami tohto nariadenia uplatniteľnými na ekologickú poľnohospodársku výrobu.

3.   Na účely a používania uvedené v článkoch 24 a 25 a v prílohe II je možné v ekologickej poľnohospodárskej výrobe používať iba produkty a látky povolené podľa týchto ustanovení pod podmienkou, že ich použitie v neekologickej poľnohospodárskej výrobe bolo tiež povolené v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Únie a v uplatniteľnom prípade v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami založenými na práve Únie.

Na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe sú povolené nasledujúce produkty a látky uvedené v článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 pod podmienkou, že sú povolené podľa uvedeného nariadenia:

a)

safenery, synergenty a koformulanty ako zložky prípravkov na ochranu rastlín;

b)

adjuvanty určené na zmiešanie s prípravkami na ochranu rastlín.

Používanie produktov a látok v ekologickej poľnohospodárskej výrobe na iné účely, než sú účely na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, je povolené pod podmienkou, že ich použitie je v súlade so zásadami stanovenými v kapitole II.

4.   Ionizujúce žiarenie sa nesmie používať na ošetrovanie potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo krmív z ekologickej poľnohospodárskej výroby a na ošetrovanie surovín používaných v potravinách alebo krmivách z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

5.   Zakazuje sa používanie klonovania zvierat a chov umelo indukovaných polyploidných zvierat.

6.   Na každom stupni výroby, prípravy a distribúcie sa v prípade potreby prijímajú preventívne opatrenia a opatrenia predbežnej opatrnosti.

7.   Bez ohľadu na odsek 2 je možné podnik rozdeliť na jasne a účinne oddelené ekologické výrobné jednotky, výrobné jednotky v období konverzie a neekologické výrobné jednotky pod podmienkou, že v prípade neekologických výrobných jednotiek platí, že:

a)

pokiaľ ide o hospodárske zvieratá, chovajú sa rôzne druhy;

b)

pokiaľ ide o rastliny, pestujú sa rôzne odrody, ktoré sú ľahko odlíšiteľné.

Pokiaľ ide o riasy a živočíchy akvakultúry, môžu sa chovať rovnaké druhy pod podmienkou, že lokality produkcie alebo výrobné jednotky sú jasne a účinne oddelené.

8.   Odchylne od odseku 7 písm. b) možno v prípade viacročných plodín, ktoré si vyžadujú obdobie pestovania najmenej tri roky, zahrnúť aj rôzne odrody, ktoré nie sú ľahko odlíšiteľné, alebo rovnaké odrody, pod podmienkou, že predmetná výroba sa uskutočňuje v rámci plánu konverzie a že konverzia poslednej časti plochy týkajúcej sa predmetnej výroby na ekologickú poľnohospodársku výrobu sa začne čo najskôr a dokončí sa najneskôr do piatich rokov.

V takýchto prípadoch:

a)

poľnohospodár informuje príslušný orgán alebo v náležitých prípadoch štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu o začatí zberu každého z dotknutých produktov aspoň 48 hodín vopred;

b)

po ukončení zberu poľnohospodár informuje príslušný orgán alebo v náležitých prípadoch štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu o presných množstvách zozbieraných v dotknutých výrobných jednotkách a o opatreniach prijatých na oddelenie produktov;

c)

po začatí plánu konverzie príslušný orgán alebo v náležitých prípadoch štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia každý rok potvrdzujú tento plán konverzie a opatrenia, ktoré sa majú prijať na zabezpečenie účinného a jasného oddelenia.

9.   Požiadavky týkajúce sa rôznych druhov a odrôd stanovené v odseku 7 písm. a) a b) sa neuplatňujú v prípade výskumných a vzdelávacích centier, škôlok, množiteľov osiva a šľachtiteľských operácií.

10.   Ak v prípadoch uvedených v odsekoch 7, 8 a 9 nie sú všetky výrobné jednotky podniku riadené podľa pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby, prevádzkovatelia:

a)

uchovávajú produkty používané v ekologických výrobných jednotkách a vo výrobných jednotkách v období konverzie oddelene od produktov používaných v neekologických výrobných jednotkách;

b)

uchovávajú produkty vyrobené v ekologických výrobných jednotkách, vo výrobných jednotkách v období konverzie a v neekologických výrobných jednotkách každý zvlášť oddelene;

c)

vedú primerané záznamy, aby mohli preukázať toto účinné oddelenie výrobných jednotiek a produktov.

11.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení odsek 7 tohto článku doplnením ďalších pravidiel týkajúcich sa rozdelenia podnikov na ekologické výrobné jednotky, výrobné jednotky v období konverzie a neekologické výrobné jednotky, najmä pokiaľ ide o produkty uvedené v prílohe I, alebo zmenou týchto doplnených pravidiel.

Článok 10

Konverzia

1.   Poľnohospodári a prevádzkovatelia, ktorí produkujú riasy alebo chovajú živočíchy akvakultúry, dodržiavajú obdobie konverzie. Počas celého obdobia konverzie uplatňujú všetky pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby stanovené v tomto nariadení, a najmä príslušné pravidlá týkajúce sa konverzie uvedené v tomto článku a v prílohe II.

2.   Obdobie konverzie sa začne najskôr potom, čo poľnohospodár alebo prevádzkovateľ produkujúci riasy alebo chovajúci živočíchy akvakultúry oznámi svoju činnosť príslušným orgánom v súlade s článkom 34 ods. 1 v členskom štáte, v ktorom sa činnosť vykonáva a v ktorom uvedený podnik poľnohospodára alebo prevádzkovateľa podlieha systému kontroly.

3.   Žiadne predchádzajúce obdobia nemožno spätne uznať ako obdobia tvoriace súčasť obdobia konverzie s výnimkou týchto prípadov:

a)

na predmetné pozemky prevádzkovateľa sa vzťahovali opatrenia vymedzené v programe vykonávanom podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 s cieľom zabezpečiť, že žiadne produkty ani látky, okrem tých, ktoré sú povolené na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, sa na uvedených pozemkoch nepoužívali; alebo

b)

prevádzkovateľ dokáže poskytnúť dôkaz, že predmetné pozemky boli prírodnými alebo poľnohospodárskymi plochami, ktoré počas najmenej trojročného obdobia neboli ošetrované produktmi alebo látkami, ktoré nie sú povolené na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

4.   S produktmi vyrobenými v období konverzie sa nesmie obchodovať ako s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby ani ako s produktmi z konverzie.

S nasledujúcimi produktmi vyrobenými v období konverzie, ktoré sú v súlade s odsekom 1, však možno obchodovať ako s produktmi z konverzie:

a)

rastlinný množiteľský materiál, a to za predpokladu, že bolo dodržané obdobie konverzie minimálne 12 mesiacov;

b)

potraviny rastlinného pôvodu a krmivá rastlinného pôvodu pod podmienkou, že produkt obsahuje len jednu rastlinnú zložku poľnohospodárskeho pôvodu a bolo dodržané obdobie konverzie minimálne 12 mesiacov pred zberom.

5.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení časť II bod 1.2.2. prílohy II doplnením pravidiel konverzie pre iné druhy ako druhy upravené v časti II prílohy II k 17. júnu 2018 alebo zmenou týchto doplnených pravidiel.

6.   Komisia prijme v prípade potreby vykonávacie akty, ktorými sa stanovia dokumenty, ktoré je potrebné predložiť na účely spätného uznania predchádzajúceho obdobia v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 11

Zákaz používania GMO

1.   GMO, produkty vyrobené z GMO a produkty vyrobené pomocou GMO sa v ekologickej poľnohospodárskej výrobe nesmú používať v potravinách ani krmivách, ani ako potraviny, krmivá, technologické pomocné látky, prípravky na ochranu rastlín, hnojivá, pôdne pomocné látky, rastlinný množiteľský materiál, mikroorganizmy alebo zvieratá.

2.   Prevádzkovatelia môžu na účely zákazu stanoveného v odseku 1, pokiaľ ide o GMO a produkty vyrobené z GMO v prípade potravín a krmív, vychádzať z etikiet produktov, ktoré boli pripevnené alebo poskytnuté podľa smernice 2001/18/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (49) alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 (50) alebo akéhokoľvek sprievodného dokumentu poskytnutého podľa nich.

3.   Prevádzkovatelia môžu predpokladať, že pri výrobe nakupovaných potravín a krmív sa nepoužili žiadne GMO ani produkty vyrobené z GMO, ak takéto produkty nemajú pripevnenú alebo poskytnutú etiketu alebo k nim nie je priložený sprievodný dokument poskytnutý podľa právnych aktov uvedených v odseku 2, a to okrem prípadu, keď získali iné informácie, ktoré naznačujú, že označenie príslušných produktov nie je v súlade s uvedenými právnymi aktmi.

4.   Na účely zákazu uvedeného v odseku 1, pokiaľ ide o produkty, na ktoré sa nevzťahujú odseky 2 a 3, prevádzkovatelia, ktorí používajú neekologické produkty zakúpené od tretej strany, požadujú od predajcu, aby potvrdil, že uvedené produkty nie sú vyrobené z GMO ani pomocou GMO.

Článok 12

Pravidlá rastlinnej výroby

1.   Prevádzkovatelia, ktorí pestujú rastliny alebo vyrábajú rastlinné produkty, dodržiavajú súlad najmä s podrobnými pravidlami stanovenými v časti I prílohy II.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení:

a)

časť I body 1.3 a 1.4 prílohy II, pokiaľ ide o výnimky;

b)

časť I bod 1.8.5 prílohy II, pokiaľ ide o používanie rastlinného množiteľského materiálu z konverzie a neekologického rastlinného množiteľského materiálu;

c)

časť I bod 1.9.5 prílohy II doplnením ďalších ustanovení týkajúcich sa dohôd medzi prevádzkovateľmi poľnohospodárskych podnikov alebo zmenou týchto doplnených ustanovení;

d)

časť I bod 1.10.1 prílohy II doplnením ďalších opatrení týkajúcich sa ochrany proti škodcom a burinám alebo zmenou týchto doplnených opatrení;

e)

časť I prílohy II doplnením ďalších podrobných pravidiel a pestovateľských postupov v prípade špecifických rastlín a rastlinných produktov vrátane pravidiel pre naklíčené semená alebo zmenou týchto doplnených pravidiel.

Článok 13

Osobitné ustanovenia týkajúce sa obchodovania s rastlinným množiteľským materiálom z ekologického heterogénneho materiálu

1.   S rastlinným množiteľským materiálom z ekologického heterogénneho materiálu možno obchodovať bez toho, aby boli dodržané požiadavky na registráciu a certifikačné kategórie, ako sú kategórie predzákladný, základný a certifikovaný materiál, alebo požiadavky na iné kategórie, ktoré sú stanovené v smerniciach 66/401/EHS, 66/402/EHS, 68/193/EHS, 98/56/ES, 2002/53/ES, 2002/54/ES, 2002/55/ES, 2002/56/ES, 2002/57/ES, 2008/72/ES a 2008/90/ES alebo v aktoch prijatých na základe týchto smerníc.

2.   S rastlinným množiteľským materiálom z ekologického heterogénneho materiálu, ako sa uvádza v odseku 1, možno obchodovať potom, čo dodávateľ oznámi ekologický heterogénny materiál zodpovedným úradným orgánom, ktoré sú uvedené v smerniciach 66/401/EHS, 66/402/EHS, 68/193/EHS, 98/56/ES, 2002/54/ES, 2002/55/ES, 2002/56/ES, 2002/57/ES, 2008/72/ES a 2008/90/ES, prostredníctvom dokumentácie obsahujúcej:

a)

kontaktné údaje žiadateľa;

b)

druh a názov ekologického heterogénneho materiálu;

c)

opis hlavných agronomických a fenotypových znakov, ktoré má spoločné uvedená skupina rastlín, vrátane šľachtiteľských metód, akýchkoľvek dostupných výsledkov testov na uvedené znaky, krajiny výroby a použitého rodičovského materiálu;

d)

vyhlásenie žiadateľa, pokiaľ ide o pravdivosť prvkov uvedených v písmenách a), b) a c), a

e)

reprezentatívnu vzorku.

Uvedené oznámenie sa zašle doporučeným listom s doručenkou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ktorý úradné orgány akceptujú, takisto s vyžiadaným potvrdením o doručení.

Po troch mesiacoch od dátumu uvedeného na návratke a pod podmienkou, že sa nevyžiadali žiadne doplňujúce informácie alebo, že dodávateľovi sa neoznámilo formálne zamietnutie z dôvodu neúplnosti dokumentácie alebo nedodržania súladu, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 57, sa automaticky predpokladá, že zodpovedný úradný orgán vzal na vedomie oznámenie aj jeho obsah.

Po tom, čo zodpovedný úradný orgán výslovne alebo implicitne vezme na vedomie uvedené oznámenie, môže prikročiť k zapísaniu oznámeného ekologického heterogénneho materiálu do zoznamu. Toto zapísanie do zoznamu je pre dodávateľa bezplatné.

Zapísanie ekologického heterogénneho materiálu do zoznamu sa oznámi príslušným orgánom ostatných členských štátov a Komisii.

Tento ekologický heterogénny materiál musí spĺňať požiadavky stanovené v delegovaných aktoch prijatých v súlade s odsekom 3.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie stanovením pravidiel upravujúcich výrobu rastlinného množiteľského materiálu z ekologického heterogénneho materiálu konkrétnych rodov alebo druhov a pravidiel upravujúcich obchodovanie s ním, pokiaľ ide o:

a)

opis ekologického heterogénneho materiálu vrátane príslušných šľachtiteľských a výrobných postupov a použitého rodičovského materiálu;

b)

minimálne požiadavky na kvalitu dávok osív vrátane identity, špecifickej čistoty, hodnoty klíčivosti a hygienickej kvality;

c)

označovanie a balenie;

d)

informácie a vzorky výroby, ktoré majú uchovávať profesionálni prevádzkovatelia;

e)

tam kde je to vhodné, uchovávanie ekologického heterogénneho materiálu.

Článok 14

Pravidlá živočíšnej výroby

1.   Prevádzkovatelia v živočíšnej výrobe dodržiavajú najmä podrobné pravidlá výroby stanovené v časti II prílohy II a vo všetkých vykonávacích aktoch uvedených v odseku 3 tohto článku.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení:

a)

časť II body 1.3.4.2, 1.3.4.4.2 a 1.3.4.4.3 prílohy II znížením percentuálnych podielov, pokiaľ ide o pôvod zvierat, keď sa preukáže, že na trhu Únie je dostatočné množstvo zvierat z ekologických chovov;

b)

časť II bod 1.6.6 prílohy II, pokiaľ ide o limitnú hodnotu organického dusíka v súvislosti s celkovou hustotou chovu;

c)

časť II bod 1.9.6.2 písm. b) prílohy II, pokiaľ ide o kŕmenie včelstiev;

d)

časť II body 1.9.6.3 písm. b) a e) prílohy II, pokiaľ ide o prijateľné ošetrenia na účely dezinfekcie včelínov a metódy a ošetrenia na boj proti parazitu Varroa destructor;

e)

časť II prílohy II doplnením podrobných pravidiel živočíšnej výroby pre iné druhy ako druhy upravené v uvedenej časti k 17. júnu 2018 alebo zmenou týchto doplnených pravidiel, pokiaľ ide o:

i)

výnimky týkajúce sa pôvodu zvierat;

ii)

výživu;

iii)

ustajnenie alebo umiestnenie a postupy chovu;

iv)

starostlivosť o zdravie;

v)

dobré životné podmienky zvierat.

3.   Komisia prijme v náležitých prípadoch vykonávacie akty, pokiaľ ide o časť II prílohy II, ktorými sa stanovia pravidlá týkajúce sa:

a)

minimálneho obdobia uvedeného v bode 1.4.1 písm. g), ktoré sa má dodržiavať v prípade kŕmenia mláďat materským mliekom;

b)

hustoty chovu a minimálnej plochy pre vnútorné a vonkajšie priestory, ktoré sa majú dodržiavať v prípade špecifických druhov hospodárskych zvierat, aby sa zabezpečili ich vývojové, fyziologické a etologické potreby v súlade s bodmi 1.6.3, 1.6.4 a 1.7.2;

c)

charakteristík minimálnych plôch pre vnútorné a vonkajšie priestory a technických požiadaviek na ne;

d)

charakteristík stavieb a ohrád pre všetky druhy hospodárskych zvierat okrem včiel, ako aj technických požiadaviek na tieto stavby a ohrady, aby sa zabezpečili vývojové, fyziologické a etologické potreby zvierat v súlade s bodom 1.7.2;

e)

požiadaviek na vegetáciu a charakteristík ochranných zariadení a voľných plôch.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 15

Pravidlá produkcie rias a chovu živočíchov akvakultúry

1.   Prevádzkovatelia, ktorí produkujú riasy a chovajú živočíchy akvakultúry, dodržiavajú najmä podrobné pravidlá výroby stanovené v časti III prílohy II a vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 3 tohto článku.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení:

a)

časť III bod 3.1.3.3 prílohy II, pokiaľ ide o krmivo pre mäsožravé živočíchy akvakultúry;

b)

časť III bod 3.1.3.4 prílohy II doplnením ďalších osobitných pravidiel týkajúcich sa krmiva pre určité živočíchy akvakultúry alebo zmenou týchto doplnených pravidiel;

c)

časť III bod 3.1.4.2 prílohy II, pokiaľ ide o veterinárnu liečbu živočíchov akvakultúry;

d)

časť III prílohy II doplnením ďalších podrobných podmienok pre jednotlivé druhy týkajúcich sa riadenia chovu generačných rýb, šľachtenia a produkcie mladých jedincov alebo zmenou týchto doplnených podrobných podmienok.

3.   Komisia prijme v náležitých prípadoch vykonávacie akty, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá pre jednotlivé druhy alebo skupiny druhov týkajúce sa hustoty chovu a osobitných charakteristík systémov výroby a uzavretých systémov, aby sa zabezpečilo splnenie špecifických potrieb týchto druhov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

4.   Na účely tohto článku a časti III prílohy II je „hustota chovu“ živá hmotnosť živočíchov akvakultúry na meter kubický vody v ktoromkoľvek štádiu vývinu a v prípade platesotvarých a kreviet hmotnosť na meter štvorcový povrchu.

Článok 16

Pravidlá výroby spracovaných potravín

1.   Prevádzkovatelia, ktorí vyrábajú spracované potraviny, dodržiavajú najmä podrobné pravidlá výroby stanovené v časti IV prílohy II a vo všetkých vykonávacích aktoch uvedených v odseku 3 tohto článku.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení:

a)

časť IV bod 1.4 prílohy II, pokiaľ ide o opatrenia predbežnej opatrnosti a preventívne opatrenia, ktoré majú prijať prevádzkovatelia;

b)

časť IV bod 2.2.2 prílohy II, pokiaľ ide o typy a zloženie produktov a látok, ktoré sú povolené na používanie v spracovaných potravinách, ako aj podmienky, za ktorých môžu byť používané;

c)

časť IV bod 2.2.4 prílohy II, pokiaľ ide o výpočet percentuálneho podielu poľnohospodárskych zložiek uvedených v článku 30 ods. 5 písm. a) bode ii) a písm. b) bode i), a to vrátane prídavných látok v potravinách povolených podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktoré sa považujú za poľnohospodárske zložky na účely týchto výpočtov;

Uvedené delegované akty nezahŕňajú možnosť používať aromatické látky alebo aromatické prípravky, ktoré nie sú prírodné, v zmysle článku 16 ods. 2, 3 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 (51), ani ekologické.

3.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia techniky, ktoré sú povolené pri spracovaní potravín.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 17

Pravidlá výroby spracovaných krmív

1.   Prevádzkovatelia, ktorí vyrábajú spracované krmivá, dodržiavajú najmä podrobné pravidlá výroby stanovené v časti V prílohy II a vo všetkých vykonávacích aktoch uvedených v odseku 3 tohto článku.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení časť V bod 1.4 prílohy II doplnením ďalších opatrení predbežnej opatrnosti a preventívnych opatrení, ktoré majú prijať prevádzkovatelia, alebo zmenou týchto doplnených opatrení.

3.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia techniky, ktoré sú povolené na používanie pri spracovaní krmív.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 18

Pravidlá výroby vína

1.   Prevádzkovatelia, ktorí vyrábajú produkty sektora vinohradníctva a vinárstva dodržiavajú najmä podrobné pravidlá výroby stanovené v časti VI prílohy II.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení:

a)

časť VI bod 3.2 prílohy II doplnením ďalších enologických postupov, procesov a ošetrení, ktoré sú zakázané, alebo zmenou týchto doplnených ustanovení;

b)

časť VI bod 3.3 prílohy II.

Článok 19

Pravidlá výroby kvasníc používaných ako potraviny alebo krmivá

1.   Prevádzkovatelia, ktorí vyrábajú kvasnice, ktoré sa majú použiť ako potraviny alebo krmivá, dodržiavajú najmä podrobné pravidlá výroby stanovené v časti VII prílohy II.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení časť VII bod 1.3 prílohy II doplnením ďalších podrobných pravidiel výroby kvasníc alebo zmenou týchto doplnených pravidiel.

Článok 20

Neexistencia určitých pravidiel výroby pre špecifické druhy hospodárskych zvierat a živočíchov akvakultúry

Do prijatia:

a)

doplňujúcich všeobecných pravidiel pre iné druhy hospodárskych zvierat ako druhy upravené v časti II bode 1.9 prílohy II v súlade s článkom 14 ods. 2 písm. e);

b)

vykonávacích aktov uvedených v článku 14 ods. 3 pre druhy hospodárskych zvierat alebo

c)

vykonávacích aktov uvedených v článku 15 ods. 3 pre druhy alebo skupiny druhov živočíchov akvakultúry,

môže členský štát v prípade špecifických druhov alebo skupín druhov zvierat uplatňovať podrobné vnútroštátne pravidlá výroby týkajúce sa prvkov, na ktoré sa majú vzťahovať opatrenia uvedené v písmenách a), b) a c), pod podmienkou, že tieto vnútroštátne pravidlá sú v súlade s týmto nariadením a že sa nimi nezakazuje ani neobmedzuje umiestnenie produktov, ktoré sú vyrobené mimo jeho územia a sú v súlade s týmto nariadením, na trh, ani sa nimi takémuto umiestneniu nebráni.

Článok 21

Pravidlá výroby pre produkty, ktoré nepatria do kategórií produktov uvedených v článkoch 12 až 19

1.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení príloha II doplnením podrobných pravidiel výroby, ako aj pravidiel týkajúcich sa povinnosti konverzie pre produkty, ktoré nepatria do kategórií produktov uvedených v článkoch 12 až 19, alebo zmenou týchto doplnených pravidiel.

Uvedené delegované akty vychádzajú z cieľov a zásad ekologickej poľnohospodárskej výroby stanovených v kapitole II a dodržiavajú všeobecné pravidlá výroby stanovené v článkoch 9, 10 a 11, ako aj existujúce podrobné pravidlá výroby stanovené pre podobné produkty v prílohe II. Stanovia sa v nich požiadavky týkajúce sa najmä povolených alebo zakázaných ošetrení, postupov a vstupov alebo období konverzie pre dotknuté produkty.

2.   V prípade, že podrobné pravidlá výroby uvedené v odseku 1 neexistujú:

a)

prevádzkovatelia dodržiavajú v prípade produktov uvedených v odseku 1 súlad so zásadami stanovenými v článkoch 5 a 6, mutatis mutandis so zásadami stanovenými v článku 7 a so všeobecnými pravidlami výroby stanovenými v článkoch 9 až 11;

b)

členský štát môže v prípade produktov uvedených v odseku 1 uplatňovať podrobné vnútroštátne pravidlá výroby pod podmienkou, že tieto pravidlá sú v súlade s týmto nariadením a že sa nimi nezakazuje ani neobmedzuje umiestnenie produktov, ktoré boli vyrobené mimo jeho územia a sú v súlade s týmto nariadením, na trh, ani sa nimi takémuto umiestneniu nebráni.

Článok 22

Prijímanie mimoriadnych pravidiel výroby

1.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa doplní toto nariadenie stanovením:

a)

kritérií na určenie, či situáciu možno kvalifikovať ako katastrofické okolnosti vyplývajúce z „nepriaznivej poveternostnej udalosti“, „chorôb zvierat“, „environmentálnej nehody“, „prírodnej katastrofy“ alebo „katastrofickej udalosti“ v zmysle vymedzení v článku 2 ods. 1 písm. h), i), j), k) a l) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, ako aj z akejkoľvek porovnateľnej situácie;

b)

osobitných pravidiel riešenia takýchto katastrofických okolností zo strany členských štátov, ak sa rozhodnú uplatňovať tento článok, vrátane možných výnimiek z tohto nariadenia, a

c)

osobitných pravidiel monitorovania a podávania správ v takýchto prípadoch.

Uvedené kritériá a pravidlá podliehajú zásadám ekologickej poľnohospodárskej výroby stanoveným v kapitole II.

2.   Ak členský štát oficiálne uznal určitú udalosť za prírodnú katastrofu, ako sa uvádza v článku 18 ods. 3 alebo v článku 24 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, a táto udalosť znemožňuje dodržanie pravidiel výroby stanovených v tomto nariadení, môže tento členský štát udeliť výnimky z uvedených pravidiel výroby na obmedzené časové obdobie a dovtedy, kým bude možné obnoviť ekologickú poľnohospodársku výrobu, s prihliadnutím na zásady stanovené v kapitole II a na akýkoľvek delegovaný akt prijatý v súlade s odsekom 1.

3.   Členské štáty môžu prijať opatrenia v súlade s delegovaným aktom uvedeným v odseku 1 s cieľom umožniť, aby v prípade katastrofických okolností bolo možné pokračovať v ekologickej poľnohospodárskej výrobe alebo ju obnoviť.

Článok 23

Zber, balenie, preprava a skladovanie

1.   Prevádzkovatelia zabezpečia, že produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby a produkty z konverzie sa zbierajú, balia, prepravujú a skladujú v súlade s pravidlami stanovenými v prílohe III.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa:

a)

mení oddiel 2 prílohy III;

b)

menia oddiely 3, 4 a 6 prílohy III doplnením ďalších osobitných pravidiel týkajúcich sa prepravy a prijímania dotknutých produktov alebo zmenou týchto doplnených pravidiel.

Článok 24

Povoľovanie produktov a látok na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe

1.   Komisia môže povoliť určité produkty a látky na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe a zaradí všetky takéto povolené produkty a látky do užších zoznamov na tieto účely:

a)

ako účinné látky na použitie v prípravkoch na ochranu rastlín;

b)

ako hnojivá, pôdne pomocné látky a živiny;

c)

ako neekologické kŕmne suroviny rastlinného, riasového, živočíšneho alebo kvasinkového pôvodu alebo ako kŕmne suroviny mikrobiálneho alebo minerálneho pôvodu;

d)

ako kŕmne doplnkové látky a technologické pomocné látky;

e)

ako prostriedky na čistenie a dezinfekciu rybníkov, klietok, nádrží, vodných náhonov, budov alebo zariadení určených na živočíšnu výrobu;

f)

ako prostriedky na čistenie a dezinfekciu budov a zariadení používaných na rastlinnú výrobu vrátane skladovacích priestorov v poľnohospodárskom podniku;

g)

ako produkty na čistenie a dezinfekciu zariadení na spracovanie a skladovanie.

2.   Komisia môže okrem produktov a látok povolených v súlade s odsekom 1 povoliť určité produkty a látky na používanie vo výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby a vo výrobe kvasníc používaných ako potraviny alebo krmivá a zaradí všetky takéto povolené produkty a látky do užších zoznamov na tieto účely:

a)

ako prídavné látky v potravinách a technologické pomocné látky;

b)

ako neekologické poľnohospodárske zložky, ktoré sa majú používať pri výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby;

c)

ako technologické pomocné látky pri výrobe kvasníc a produktov z kvasníc.

3.   Povoľovanie produktov a látok uvedených v odseku 1 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe podlieha zásadám stanoveným v kapitole II a týmto kritériám, ktorých splnenie sa vyhodnocuje ako celok:

a)

sú zásadné na zabezpečenie udržateľnej výroby a pre príslušné zamýšľané použitie;

b)

všetky dotknuté produkty a látky sú rastlinného, riasového, živočíšneho, mikrobiálneho alebo minerálneho pôvodu okrem prípadov, keď produkty ani látky z takýchto zdrojov nie sú k dispozícií v dostatočných množstvách alebo v dostatočnej kvalite alebo ak nie sú k dispozícií alternatívy;

c)

v prípade produktov uvedených v odseku 1 písm. a):

i)

ich použitie je zásadné pre kontrolu nad škodcami, v prípade ktorých nie sú k dispozícii iné biologické, fyzikálne ani šľachtiteľské alternatívy, pestovateľské postupy ani iné účinné riadiace postupy;

ii)

ak takéto produkty nie sú rastlinného, riasového, živočíšneho, mikrobiálneho ani minerálneho pôvodu a nie sú identické s ich prírodnou formou, podmienky ich používania vylučujú akýkoľvek priamy kontakt s jedlými časťami plodín;

d)

v prípade produktov uvedených v odseku 1 písm. b) je ich použitie zásadné na dosiahnutie alebo udržiavanie úrodnosti pôdy alebo na splnenie osobitných výživových požiadaviek plodín alebo na účely špecifickej úpravy pôdy;

e)

v prípade produktov uvedených v odseku 1 písm. c) a d):

i)

ich použitie je nevyhnutné na zachovanie zdravia, dobrých životných podmienok a životaschopnosti zvierat a prispieva k vhodnej potrave, ktorou sa uspokojujú fyziologické a behaviorálne potreby dotknutých druhov, alebo je ich použitie nevyhnutné na výrobu alebo uchovávanie krmív, pretože bez použitia takýchto látok nie je výroba ani uchovávanie krmív možná;

ii)

krmivo minerálneho pôvodu, stopové prvky, vitamíny alebo provitamíny sú prírodného pôvodu okrem prípadov, keď produkty alebo látky z takýchto zdrojov nie sú k dispozícii v dostatočných množstvách alebo v dostatočnej kvalite, alebo ak nie sú k dispozícii alternatívy;

iii)

použitie neekologickej kŕmnej suroviny rastlinného alebo živočíšneho pôvodu je potrebné, pretože kŕmna surovina rastlinného alebo živočíšneho pôvodu vyrobená v súlade s pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby nie je k dispozícii v dostatočnom množstve;

iv)

použitie neekologických korenín, bylín a melás je potrebné, pretože také produkty nie sú dostupné v biokvalite; musia byť vyrobené alebo pripravené bez chemických rozpúšťadiel a ich použitie je obmedzené na 1 % kŕmnej dávky pre daný druh, ktoré sa vypočítava ročne ako percentuálny podiel sušiny v krmive poľnohospodárskeho pôvodu.

4.   Povoľovanie produktov a látok uvedených v odseku 2 na používanie vo výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo vo výrobe kvasníc používaných ako potraviny alebo krmivá podlieha zásadám stanoveným v kapitole II a týmto kritériám, ktorých splnenie sa vyhodnocuje ako celok:

a)

alternatívne produkty alebo látky povolené v súlade s týmto článkom alebo techniky v súlade s týmto nariadením nie sú k dispozícii;

b)

bez použitia uvedených produktov a látok by nebolo možné vyrábať alebo uchovávať predmetné potraviny alebo splniť dané stravovacie požiadavky stanovené na základe právnych predpisov Únie;

c)

vyskytujú sa v prírode a mohli prejsť len mechanickými, fyzikálnymi, biologickými, enzymatickými alebo mikrobiálnymi procesmi okrem prípadov, keď produkty alebo látky z takýchto zdrojov nie sú k dispozícii v dostatočných množstvách alebo dostatočnej kvalite;

d)

ekologická zložka nie je k dispozícii v dostatočnom množstve.

5.   Povolenie chemicky syntetizovaných produktov a látok v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku na používanie je prísne obmedzené na prípady, keď by sa použitie vonkajších vstupov uvedených v článku 5 písm. g) podieľalo na neprijateľných vplyvoch na životné prostredie.

6.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa menia odseky 3 a 4 tohto článku doplnením ďalších kritérií povoľovania produktov a látok uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku na účely ich používania v ekologickej poľnohospodárskej výrobe vo všeobecnosti a osobitne vo výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, ako aj ďalších kritérií pre odňatie takých povolení, alebo zmenou týchto doplnených kritérií.

7.   Ak sa členský štát domnieva, že produkt alebo látka by sa mali doplniť do zoznamov povolených produktov a látok uvedených v odsekoch 1 a 2, alebo by sa z nich mali vyňať alebo by sa mali zmeniť špecifikácie používania uvedené v pravidlách výroby, dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa Komisii a ostatným členským štátom oficiálne zaslala dokumentácia, v ktorej sa uvádzajú dôvody zaradenia, vyňatia alebo iných zmien a ktorá je verejne dostupná, a to s prihliadnutím na právne predpisy Únie a členských štátov o ochrane osobných údajov.

Komisia zverejní každú žiadosť uvedenú v tomto odseku.

8.   Komisia pravidelne preskúmava zoznamy uvedené v tomto článku.

Zoznam neekologických zložiek uvedený v odseku 2 písm. b) sa preskúma minimálne raz za rok.

9.   Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa udeľovania alebo odnímania povolenia pre produkty a látky podľa odsekov 1 a 2, ktoré možno používať v ekologickej poľnohospodárskej výrobe vo všeobecnosti a osobitne vo výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, a stanovujúce postupy, ktoré sa majú dodržiavať, pokiaľ ide o také povolenia a zoznamy takých produktov a látok a, v prípade potreby, pokiaľ ide o ich opis, požiadavky na zloženie a podmienky používania.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 25

Povoľovanie neekologických poľnohospodárskych zložiek členskými štátmi na účely použitia v spracovaných potravinách z ekologickej poľnohospodárskej výroby

1.   Ak je to potrebné na zabezpečenie prístupu k určitým poľnohospodárskym zložkám a ak takéto zložky nie sú k dispozícii v biokvalite v dostatočnom množstve, členský štát môže na žiadosť prevádzkovateľa na svojom území dočasne povoliť používanie neekologických poľnohospodárskych zložiek pri výrobe spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby na maximálne obdobie šesť mesiacov. Uvedené povolenie platí pre všetkých prevádzkovateľov v danom členskom štáte.

2.   Členský štát okamžite oznámi Komisii a iným členským štátom prostredníctvom počítačového systému, ktorý umožňuje elektronickú výmenu dokumentov a informácií a ktorý sprístupní Komisia, akékoľvek povolenie udelené na svojom území v súlade s odsekom 1.

3.   Členský štát môže predĺžiť povolenie uvedené v odseku 1 maximálne dvakrát, zakaždým na obdobie šesť mesiacov, pokiaľ žiadny iný členský štát nevznesie námietku tým, že prostredníctvom systému uvedeného v odseku 2 oznámi, že také zložky sú k dispozícii v biokvalite v dostatočnom množstve.

4.   Štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia uznaná v súlade s článkom 46 ods. 1 môžu udeliť na maximálne obdobie šiestich mesiacov dočasné povolenie uvedené v odseku 1 tohto článku prevádzkovateľom v tretích krajinách, ktorí žiadajú o takéto povolenie a ktorí podliehajú kontrolám uvedenej štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie, ak sú v dotknutej tretej krajine splnené podmienky uvedené v tomto odseku. Povolenie sa môže predĺžiť maximálne dvakrát, zakaždým na obdobie šiestich mesiacov.

5.   Ak po dvoch predĺženiach dočasného povolenia členský štát na základe objektívnych informácií usúdi, že také zložky v biokvalite stále nie sú k dispozícii v dostatočnom množstve na splnenie kvalitatívnych a kvantitatívnych potrieb prevádzkovateľov, môže predložiť Komisii žiadosť v súlade s článkom 24 ods. 7.

Článok 26

Zber údajov o dostupnosti ekologického rastlinného množiteľského materiálu a rastlinného množiteľského materiálu z konverzie a zvierat a mladých jedincov živočíchov akvakultúry z ekologických chovov na trhu

1.   Každý členský štát zabezpečí, aby sa zriadila pravidelne aktualizovaná databáza, ktorá bude obsahovať zoznam ekologického rastlinného množiteľského materiálu a rastlinného množiteľského materiálu z konverzie, ktoré sú k dispozícii na jeho území, s výnimkou semenáčikov, ale vrátane sadbových zemiakov.

2.   Členské štáty majú zavedené systémy, ktoré umožňujú prevádzkovateľom, ktorí obchodujú s ekologickým rastlinným množiteľským materiálom alebo s rastlinným množiteľským materiálom z konverzie, zvieratami z ekologických chovov alebo s mladými jedincami živočíchov akvakultúry z ekologických chovov a ktorí ich dokážu dodávať v dostatočných množstvách a v primeranej lehote, aby na dobrovoľnej báze spolu so svojím menom a s kontaktnými údajmi bezplatne zverejnili tieto informácie:

a)

ekologický rastlinný množiteľský materiál a rastlinný množiteľský materiál z konverzie, ako napríklad rastlinný množiteľský materiál z ekologického heterogénneho materiálu alebo z ekologických odrôd vhodných pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, ktoré sú k dispozícii, s výnimkou semenáčikov, ale vrátane sadbových zemiakov; množstvo vyjadrené hmotnosťou uvedeného materiálu; a obdobie v roku, keď sú k dispozícii; takýto materiál sa uvedie aspoň prostredníctvom latinského vedeckého názvu;

b)

zvieratá z ekologických chovov, pre ktoré sa môže udeliť výnimka v súlade s časťou II bodom 1.3.4.4 prílohy II; počet zvierat, ktoré sú k dispozícii, podľa pohlavia; ak je to relevantné, informácie týkajúce sa rôznych druhov zvierat, pokiaľ ide o plemená a línie, ktoré sú k dispozícii; plemená zvierat; vek zvierat; a akékoľvek iné relevantné informácie;

c)

mladé jedince živočíchov akvakultúry z ekologických chovov, ktoré majú k dispozícii v podniku a ich zdravotný štatút v súlade so smernicou Rady 2006/88/ES (52) a svoju výrobnú kapacitu pre jednotlivé druhy živočíchov akvakultúry.

3.   Členské štáty môžu takisto zriadiť systémy, ktoré umožňujú prevádzkovateľom, ktorí obchodujú s plemenami a líniami adaptovanými na ekologickú poľnohospodársku výrobu v súlade s časťou II bodom 1.3.3 prílohy II alebo s ekologickými mládkami a ktorí dokážu dodávať uvedené zvieratá v dostatočných množstvách a v primeranej lehote, aby na dobrovoľnej báze spolu so svojim menom a s kontaktnými údajmi bezplatne zverejnili relevantné informácie.

4.   Prevádzkovatelia, ktorí sa rozhodnú zaradiť informácie o rastlinnom množiteľskom materiáli, zvieratách alebo mladých jedincoch živočíchov akvakultúry do systémov uvedených v odsekoch 2 a 3, zabezpečia, aby boli uvedené informácie pravidelne aktualizované a aby sa tieto informácie zo zoznamov vyňali, keď už rastlinný množiteľský materiál alebo zvieratá alebo mladé jedince živočíchov akvakultúry nie sú k dispozícii.

5.   Na účely odsekov 1, 2 a 3 môžu členské štáty naďalej využívať už existujúce relevantné informačné systémy.

6.   Komisia zverejní na svojej osobitnej webovej stránke link na každú takúto vnútroštátnu databázu alebo systém s cieľom umožniť používateľom prístup k takýmto databázam alebo systémom v celej Únii.

7.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia:

a)

technické podrobnosti na účely zriadenia a udržiavania databáz uvedených v odseku 1 a systémov uvedených v odseku 2;

b)

špecifikácie, pokiaľ ide o zber informácií uvedených v odseku 1 a 2;

c)

špecifikácie, pokiaľ ide o mechanizmy účasti na databázach uvedených v odseku 1 a systémoch uvedených v odsekoch 2 a 3 a

d)

podrobnosti, pokiaľ ide o informácie, ktoré majú poskytovať členské štáty v súlade s článkom 53 ods. 6.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 27

Povinnosti a opatrenia v prípade podozrenia na nedodržiavanie súladu

Ak má prevádzkovateľ podozrenie, že produkt, ktorý vyrobil, pripravil, doviezol alebo ktorý mu bol dodaný iným prevádzkovateľom, nie je v súlade s týmto nariadením, uvedený prevádzkovateľ s prihliadnutím na článok 28 ods. 2:

a)

daný produkt identifikuje a vyčlení;

b)

zistí, či sa podozrenie dá potvrdiť;

c)

neumiestni daný produkt na trh ako produkt ekologickej poľnohospodárskej výroby ani ako produkt z konverzie a nepoužije ho v ekologickej poľnohospodárskej výrobe okrem prípadu, keď možno podozrenie vylúčiť;

d)

ak sa podozrenie potvrdilo alebo ak ho nemožno vylúčiť, okamžite informuje príslušný orgán alebo v náležitom prípade príslušnú štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu a podľa potreby im poskytne náležité podklady, ktoré sú k dispozícii;

e)

plne spolupracuje s dotknutým príslušným orgánom alebo v náležitom prípade s príslušnou štátnou inšpekčnou organizáciou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou pri overovaní a identifikovaní dôvodov, ktoré spôsobili podozrenie na nedodržiavanie súladu.

Článok 28

Opatrenia predbežnej opatrnosti na účely zabránenia prítomnosti nepovolených produktov a látok

1.   S cieľom zabrániť kontaminácii produktmi alebo látkami, ktoré nie sú povolené v súlade s článkom 9 ods. 3 prvým pododsekom na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, prevádzkovatelia prijmú na každom stupni výroby, prípravy a distribúcie tieto opatrenia predbežnej opatrnosti:

a)

zavedú a zachovajú primerané a vhodné opatrenia na identifikáciu rizík kontaminácie ekologickej poľnohospodárskej výroby a jej produktov nepovolenými produktmi alebo látkami vrátane systematickej identifikácie kritických procedurálnych krokov;

b)

zavedú a zachovajú primerané a vhodné opatrenia na predchádzanie rizikám kontaminácie ekologickej poľnohospodárskej výroby a jej produktov nepovolenými produktmi alebo látkami;

c)

pravidelne takéto opatrenia preskúmavajú a prispôsobujú a

d)

dodržiavajú ostatné relevantné požiadavky tohto nariadenia, ktorými sa zabezpečuje oddelenie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, produktov z konverzie a neekologických produktov.

2.   Ak má prevádzkovateľ podozrenie, že z dôvodu prítomnosti produktu alebo látky, ktoré nie sú povolené podľa článku 9 ods. 3 prvého pododseku na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, v produkte, ktorý je určený na použitie ako produkt ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produkt z konverzie alebo je určený na to, aby sa s ním obchodovalo ako s produktom ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo s produktom z konverzie, tento produkt nie je v súlade s týmto nariadením, uvedený prevádzkovateľ:

a)

daný produkt identifikuje a vyčlení;

b)

zistí, či sa podozrenie dá potvrdiť;

c)

neumiestni daný produkt na trh ako produkt ekologickej poľnohospodárskej výroby ani ako produkt z konverzie a nepoužije ho v ekologickej poľnohospodárskej výrobe okrem prípadu, keď možno podozrenie vylúčiť;

d)

ak sa podozrenie potvrdilo alebo ak ho nemožno vylúčiť, okamžite informuje príslušný orgán alebo v náležitom prípade príslušnú štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu a podľa potreby im poskytne podklady, ktoré sú k dispozícii;

e)

plne spolupracuje s dotknutým príslušným orgánom alebo náležitom prípade s príslušnou štátnou inšpekčnou organizáciou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou pri identifikovaní a overovaní dôvodov prítomnosti nepovolených produktov alebo látok.

3.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia jednotné pravidlá týkajúce sa:

a)

procedurálnych krokov, ktoré majú prevádzkovatelia dodržiavať v súlade s odsekom 2 písm. a) až e), a príslušných dokumentov, ktoré majú poskytnúť;

b)

primeraných a vhodných opatrení, ktoré majú prevádzkovatelia prijať a preskúmavať na účely identifikácie rizík kontaminácie a predchádzania týmto rizikám v súlade s odsekom 1 písm. a), b) a c).

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 29

Opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade prítomnosti nepovolených produktov alebo látok

1.   Ak príslušný orgán alebo v náležitom prípade štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia dostane podložené informácie o prítomnosti produktov alebo látok, ktoré nie sú povolené podľa článku 9 ods. 3 prvého pododseku na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, alebo je informovaný(-á) prevádzkovateľom v súlade s článkom 28 ods. 2 písm. d) alebo zistí prítomnosť takýchto produktov alebo látok v produkte ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produkte z konverzie:

a)

okamžite vykoná úradné vyšetrovanie v súlade s nariadením (EÚ) 2017/625 s cieľom určiť zdroj a príčinu na účely overenia dodržiavania súladu s článkom 9 ods. 3 prvým pododsekom a článkom 28 ods. 1; takéto vyšetrovanie sa ukončí čo najskôr, v primeranej lehote, s prihliadnutím na trvanlivosť produktu a zložitosť prípadu;

b)

kým nebudú známe výsledky vyšetrovania uvedeného v písmene a), dočasne zakáže umiestňovanie dotknutých produktov na trh ako produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie a ich používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

2.   S dotknutým produktom sa nesmie obchodovať ako s produktom ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktom z konverzie, ani sa nesmie použiť v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ak príslušný orgán alebo v náležitom prípade štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia preukázala, že dotknutý prevádzkovateľ:

a)

použil produkty alebo látky, ktoré nie sú povolené podľa článku 9 ods. 3 prvého pododseku na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe;

b)

neprijal opatrenia predbežnej opatrnosti uvedené v článku 28 ods. 1 alebo

c)

neprijal opatrenia v reakcii na relevantné predchádzajúce žiadosti príslušných orgánov, štátnych inšpekčných organizácií alebo súkromných inšpekčných organizácií.

3.   Dotknutému prevádzkovateľovi sa umožní, aby sa vyjadril k výsledkom vyšetrovania uvedeným v odseku 1 písm. a). Príslušný orgán alebo v náležitom prípade štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia vedú záznamy o vyšetrovaní, ktoré viedli.

V prípade, že sa to požaduje, dotknutý prevádzkovateľ prijme potrebné nápravné opatrenia na zamedzenie budúcej kontaminácii.

4.   Komisia do 31. decembra 2024 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto článku, o prítomnosti produktov a látok, ktoré nie sú povolené podľa článku 9 ods. 3 prvého pododseku na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, a o posúdení vnútroštátnych pravidiel uvedených v odseku 5 tohto článku. K uvedenej správe môže byť v náležitých prípadoch pripojený legislatívny návrh na ďalšiu harmonizáciu.

5.   Členské štáty, ktoré majú zavedené pravidlá, ktorými sa stanovuje, že s produktmi obsahujúcimi produkty alebo látky, ktoré nie sú povolené podľa článku 9 ods. 3 prvého pododseku na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, v množstve presahujúcom určitú úroveň sa nemôže obchodovať ako s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby, môžu naďalej uplatňovať tieto pravidlá pod podmienkou, že sa týmito pravidlami nezakazuje, neobmedzuje ani nezabraňuje, aby sa produkty vyrobené v iných členských štátoch v súlade s týmto nariadením umiestňovali na trh ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby. Členské štáty, ktoré využívajú tento odsek, o tom bezodkladne informujú Komisiu.

6.   Príslušné orgány zdokumentujú výsledky vyšetrovaní uvedených v odseku 1, ako aj všetky opatrenia, ktoré prijali na účely vypracovania najlepších postupov a ďalšie opatrenia na zabránenie prítomnosti produktov a látok, ktoré nie sú povolené podľa článku 9 ods. 3 prvého pododseku na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

Členské štáty tieto informácie sprístupnia ostatným členským štátom a Komisii prostredníctvom počítačového systému, ktorý umožňuje elektronickú výmenu dokumentov a informácií a ktorý dala Komisia k dispozícii.

7.   Členské štáty môžu na svojom území prijať vhodné opatrenia, aby v ekologickom poľnohospodárstve zabránili neúmyselnej prítomnosti produktov a látok, ktoré nie sú povolené podľa článku 9 ods. 3 prvého pododseku na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Takýmito opatreniami sa nezakazuje, neobmedzuje ani nezabraňuje, aby sa na trh umiestňovali produkty vyrobené v iných členských štátoch ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produkty z konverzie, ak uvedené produkty boli vyrobené v súlade s týmto nariadením. Členské štáty, ktoré využívajú tento odsek, o tom bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty.

8.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia jednotné pravidlá týkajúce sa:

a)

metodiky, ktorú majú uplatňovať príslušné orgány alebo v náležitom prípade štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie, na zisťovanie a vyhodnocovanie prítomnosti produktov a látok, ktoré nie sú povolené podľa článku 9 ods. 3 prvého pododseku na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe;

b)

podrobností týkajúcich sa informácií, ktoré majú členské štáty sprístupňovať Komisii a iným členským štátom, ako aj ich formátu, v súlade s odsekom 6 tohto článku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

9.   Členské štáty do 31. marca každého roka zašlú elektronicky Komisii príslušné informácie o prípadoch kontaminácie nepovolenými produktmi alebo látkami za predchádzajúci rok vrátane informácií zozbieraných na hraničných kontrolných staniciach, týkajúce sa povahy zistenej kontaminácie a najmä príčiny, zdroja a miery kontaminácie, ako aj objemu a povahy kontaminovaných produktov. Tieto informácie zhromažďuje Komisia prostredníctvom počítačového systému sprístupneného Komisiou a použijú sa na účely vypracovania najlepších postupov na zabránenie kontaminácii.

KAPITOLA IV

OZNAČOVANIE

Článok 30

Používanie pojmov odkazujúcich na ekologickú poľnohospodársku výrobu

1.   Na účely tohto nariadenia sa produkt považuje za produkt, na ktorom sa uvádzajú pojmy odkazujúce na ekologickú poľnohospodársku výrobu, ak sa takýto produkt, jeho zložky alebo kŕmne suroviny použité na jeho výrobu opisujú na označení, v reklamnom materiáli alebo obchodných dokladoch pojmami, ktorými sa kupujúcemu naznačuje, že produkt, jeho zložky alebo kŕmne suroviny boli vyrobené v súlade s týmto nariadením. Najmä pojmy uvedené v prílohe IV a ich odvodeniny a zdrobneniny, ako sú „bio“ a „eko“, možno používať v celej Únii samostatne alebo v kombinácii a v akomkoľvek jazyku uvedenom v tejto prílohe na označovanie a v reklame produktov uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.

2.   Pokiaľ ide o produkty uvedené v článku 2 ods. 1, pojmy uvedené v odseku 1 tohto článku sa nesmú používať nikde v Únii v žiadnom jazyku uvedenom v prílohe IV na označení, v reklamnom materiáli alebo obchodných dokladoch produktu, ktorý nie je v súlade s týmto nariadením.

Okrem toho sa pri označovaní alebo v reklame nesmú používať žiadne pojmy, vrátane pojmov používaných v ochranných známkach alebo názvoch spoločností, ani postupy, ktoré by mohli spotrebiteľa alebo používateľa zavádzať tým, že by naznačovali, že produkt alebo jeho zložky sú v súlade s týmto nariadením.

3.   Produkty, ktoré boli vyrobené v období konverzie, sa nesmú označovať ani propagovať ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produkty z konverzie.

Rastlinný množiteľský materiál, potraviny rastlinného pôvodu a krmivá rastlinného pôvodu vyrobené v období konverzie, ktoré sú v súlade s článkom 10 ods. 4, sa však môžu označovať a propagovať ako produkty z konverzie, pričom sa použije pojem „z konverzie“ alebo zodpovedajúci pojem spolu s pojmami uvedenými v odseku 1.

4.   Pojmy uvedené v odsekoch 1 a 3 sa nesmú používať pri produktoch, v prípade ktorých právo Únie vyžaduje, aby sa na označení alebo v reklame uvádzalo, že produkt obsahuje GMO, pozostáva z GMO alebo je vyrobené z GMO.

5.   Pokiaľ ide o spracované potraviny, pojmy uvedené v odseku 1 možno používať:

a)

v obchodných názvoch a v zozname zložiek, ak je uvedenie takéhoto zoznamu povinné podľa právnych predpisov Únie, a to pod podmienkou, že:

i)

spracované potraviny sú v súlade s pravidlami výroby stanovenými v časti IV prílohy II a s pravidlami stanovenými v súlade s článkom 16 ods. 3;

ii)

aspoň 95 % hmotnosti poľnohospodárskych zložiek produktu je ekologických a

iii)

v prípade aróm sa môžu tieto používať iba pri prírodných aromatických látkach a prírodných aromatických prípravkoch, ktoré sú označené v súlade s článkom 16 ods. 2, 3 a 4 nariadenia (ES) č. 1334/2008 a keď sú všetky aromatické zložky a nosiče aromatických zložiek v dotknutej aróme ekologické;

b)

len v zozname zložiek pod podmienkou, že:

i)

menej ako 95 % hmotnosti poľnohospodárskych zložiek produktu je ekologických a pod podmienkou, že tieto zložky sú v súlade s pravidlami výroby stanovenými v tomto nariadení, a

ii)

spracované potraviny sú v súlade s pravidlami výroby stanovenými v časti IV bode 1.5, bode 2.1 písm. a) a b) a bode 2.2.1 prílohy II a s pravidlami stanovenými v súlade s článkom 16 ods. 3;

c)

v obchodných názvoch a v zozname zložiek pod podmienkou, že:

i)

hlavná zložka je produkt poľovníctva alebo rybolovu;

ii)

pojem uvedený v odseku 1 má v obchodných názvoch jednoznačnú súvislosť s inou zložkou, ktorá je ekologická a odlišná od hlavnej zložky;

iii)

všetky ostatné poľnohospodárske zložky sú ekologické a

iv)

potraviny sú v súlade s časťou IV bodom 1.5, bodom 2.1 písm. a) a b) a bodom 2.2.1 prílohy II a s pravidlami stanovenými v súlade s článkom 16 ods. 3.

V zozname zložiek uvedenom v prvom pododseku písm. a), b) a c) sa uvádza, ktoré zložky sú ekologické. Odkazy na ekologickú poľnohospodársku výrobu možno uvádzať len vo vzťahu k ekologickým zložkám.

Zoznam zložiek uvedený v prvom pododseku písm. b) a c) obsahuje údaj o celkovom percentuálnom podiele ekologických zložiek v pomere k celkovému množstvu poľnohospodárskych zložiek.

Pojmy uvedené v odseku 1 v prípade, keď sú používané v zozname zložiek uvedenom v prvom pododseku písm. a), b) a c) tohto odseku, ako aj údaj o percentuálnom podiele uvedený v treťom pododseku tohto odseku, sa uvádzajú v rovnakej farbe, veľkosti a štýle písma ako ostatné údaje v zozname zložiek.

6.   Pokiaľ ide o spracované krmivá, pojmy uvedené v odseku 1 sa môžu používať v obchodných názvoch a v zozname zložiek pod podmienkou, že:

a)

spracované krmivo je v súlade s pravidlami výroby stanovenými v častiach II, III a V prílohy II a s osobitnými pravidlami stanovenými v súlade s článkom 16 ods. 3;

b)

všetky zložky poľnohospodárskeho pôvodu nachádzajúce sa v spracovanom krmive sú ekologické a

c)

najmenej 95 % sušiny produktu je ekologických.

7.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení:

a)

tento článok doplnením ďalších pravidiel týkajúcich sa označovania produktov uvedených v prílohe I alebo zmenou uvedených doplnených pravidiel a

b)

zoznam pojmov stanovených v prílohe IV s ohľadom na jazykový vývoj v jednotlivých členských štátoch.

8.   Komisia môže prijať vykonávacie akty s cieľom stanoviť podrobné požiadavky na uplatňovanie odseku 3 tohto článku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 31

Označovanie produktov a látok používaných v rastlinnej výrobe

Bez ohľadu na rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, ako je stanovený v článku 2 ods. 1, sa na produktoch alebo látkach, ktoré sa používajú v prípravkoch na ochranu rastlín alebo ako hnojivá, pôdne pomocné látky či živiny, ktoré boli povolené v súlade s článkom 9 a článkom 24, môže uvádzať, že tieto produkty alebo látky boli povolené na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe v súlade s týmto nariadením.

Článok 32

Povinné údaje

1.   Ak sa na produktoch vrátane produktov označených ako produkty vyrobené v období konverzie v súlade s článkom 30 ods. 3 uvádzajú pojmy uvedené v článku 30 ods. 1:

a)

na označení sa uvádza aj číselný kód štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie, ktorej podlieha prevádzkovateľ, ktorý vykonal poslednú operáciu výroby alebo prípravy, a

b)

v prípade balených potravín sa na balení uvádza logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie uvedené v článku 33, s výnimkou prípadov uvedených v článku 30 ods. 3 a v článku 30 ods. 5 písm. b) a c).

2.   Ak sa používa logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie, v rovnakom zornom poli ako logo sa uvedie údaj o mieste produkcie poľnohospodárskych surovín, z ktorých je produkt zložený, pričom tento údaj má podľa náležitého prípadu jednu z týchto podôb:

a)

„Poľnohospodárstvo EÚ“, ak boli poľnohospodárske suroviny vyprodukované v Únii;

b)

„Poľnohospodárstvo mimo EÚ“, ak boli poľnohospodárske suroviny vyprodukované v tretích krajinách;

c)

„Poľnohospodárstvo EÚ/mimo EÚ“, ak bola časť poľnohospodárskych surovín vyprodukovaná v Únii a časť v tretej krajine.

Na účely prvého pododseku možno pojem „Poľnohospodárstvo“ v prípade potreby nahradiť pojmom „Akvakultúra“ a výrazy „EÚ“ a „mimo EÚ“ možno nahradiť alebo doplniť názvom krajiny alebo názvom krajiny a regiónu, ak boli všetky poľnohospodárske suroviny, z ktorých je produkt zložený, vyprodukované v tejto krajine a v uplatniteľnom prípade v danom regióne.

Pokiaľ ide o údaj o mieste produkcie poľnohospodárskych surovín, z ktorých je produkt zložený, ako sa uvádza v prvom a treťom pododseku, malé množstvá zložiek vyjadrené v hmotnosti sa nemusia brať do úvahy, pokiaľ celkové množstvo zložiek, ktoré sa nebrali do úvahy, nepresahuje 5 hmotnostných percent celkového množstva poľnohospodárskych surovín.

Výrazy „EÚ“ alebo „mimo EÚ“ nesmú mať výraznejšiu farbu, veľkosť a štýl písma ako názov produktu.

3.   Údaje uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku a v článku 33 ods. 3 sa vyznačia na nápadnom mieste takým spôsobom, aby boli ľahko viditeľné, a musia byť jasne čitateľné a nezmazateľné.

4.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení odsek 2 tohto článku a článok 33 ods. 3 doplnením ďalších pravidiel týkajúcich sa označovania alebo zmenou uvedených doplnených pravidiel.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa:

a)

praktických postupov, pokiaľ ide o používanie, prezentáciu, rozloženie a veľkosť údajov uvedených v odseku 1 písm. a) a odseku 2 tohto článku a v článku 33 ods. 3;

b)

prideľovania číselných kódov štátnym inšpekčným organizáciám a súkromným inšpekčným organizáciám;

c)

údaja o mieste vyprodukovania poľnohospodárskych surovín v súlade s odsekom 2 tohto článku a článkom 33 ods. 3.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 33

Logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie

1.   Logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie možno používať pri označovaní, prezentácii a v reklame produktov, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.

Logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie sa môže použiť aj na informačné a vzdelávacie účely spojené s existenciou a reklamou samotného loga pod podmienkou, že také použitie nebude mať tendenciu uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o ekologickú poľnohospodársku výrobu špecifických produktov, a za predpokladu, že logo sa zobrazí v súlade s pravidlami stanovenými v prílohe V. V takom prípade sa požiadavky článku 32 ods. 2 a bodu 1.7 prílohy V neuplatňujú.

Logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie sa nesmie používať pri spracovaných potravinách uvedených v článku 30 ods. 5 písm. b) a c) a pri produktoch z konverzie uvedených v článku 30 ods. 3

2.   Okrem prípadov, keď je logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie použité v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom, je toto logo úradným potvrdením v súlade s článkami 86 a 91 nariadenia (EÚ) 2017/625.

3.   Používanie loga ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie je v prípade produktov dovezených z tretích krajín dobrovoľné. Ak sa toto logo uvádza na označení takýchto produktov, uvedie sa na ňom aj údaj podľa článku 32 ods. 2.

4.   Logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie zodpovedá vzoru stanovenému v prílohe V a je v súlade s pravidlami stanovenými v danej prílohe.

5.   Na označení, pri prezentácii a v reklame produktov, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, možno používať vnútroštátne logá a súkromné logá.

6.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení príloha V, pokiaľ ide o logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie a súvisiace pravidlá.

KAPITOLA V

CERTIFIKÁCIA

Článok 34

Certifikačný systém

1.   Prevádzkovatelia a skupiny prevádzkovateľov uvedení v článku 36, ktorí vyrábajú, pripravujú, distribuujú alebo skladujú produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produkty z konverzie, ktorí dovážajú takéto produkty z tretej krajiny či takéto produkty vyvážajú do tretej krajiny, alebo ktorí umiestňujú takéto produkty na trh, oznámia pred tým, než umiestnia na trh akékoľvek produkty ako „produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby“ alebo ako „produkty z konverzie“, alebo pred obdobím konverzie svoju činnosť príslušným orgánom tých členských štátov, v ktorých sa činnosť vykonáva a v ktorých ich podnik podlieha systému kontroly.

Ak príslušné orgány preniesli svoje zodpovednosti alebo delegovali určité úlohy úradných kontrol alebo určité úlohy týkajúce sa iných úradných činností na viac ako jednu štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu, prevádzkovatelia alebo skupiny prevádzkovateľov uvedú v oznámení uvedenom v prvom pododseku, ktorá štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia overuje, či sú ich činnosti v súlade s týmto nariadením a vydáva certifikát uvedený v článku 35 ods. 1

2.   Prevádzkovatelia, ktorí predávajú balené produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby priamo konečnému spotrebiteľovi alebo používateľovi, sú oslobodení od oznamovacej povinnosti uvedenej v odseku 1 tohto článku a od povinnosti vlastniť certifikát uvedený v článku 35 ods. 2 pod podmienkou, že nevyrábajú, nepripravujú, neskladujú takéto produkty inak ako v súvislosti s miestom predaja ani nedovážajú takéto produkty z tretej krajiny alebo nezadali takéto činnosti vo forme zákazky inému prevádzkovateľovi.

3.   V prípade, že prevádzkovatelia alebo skupiny prevádzkovateľov zadávajú niektoré zo svojich činností vo forme zákazky subdodávateľským tretím stranám, prevádzkovatelia alebo skupiny prevádzkovateľov, ako aj tretie strany, ktorým boli tieto činnosti zadané vo forme zákazky, musia dodržiavať ustanovenia odseku 1 okrem prípadu, keď prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov vyhlásil(-a) v oznámení uvedenom v odseku 1, že zostáva zodpovedným(-ou) v súvislosti s ekologickou poľnohospodárskou výrobou a že uvedenú zodpovednosť nepreniesol(-la) na subdodávateľa. V takýchto prípadoch príslušný orgán, alebo v náležitom prípade štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia overuje, či sú činnosti zadané vo forme zákazky v súlade s týmto nariadením, príslušné orgány, a to v rámci kontroly, ktorú vykonáva u prevádzkovateľov alebo skupín prevádzkovateľov, ktorí svoje činnosti zadali vo forme zákazky subdodávateľom.

4.   Členské štáty môžu určiť alebo schváliť orgán alebo organizáciu, ktorý(-á) má prijímať oznámenia uvedené v odseku 1.

5.   Prevádzkovatelia, skupiny prevádzkovateľov a subdodávatelia vedú v súlade s týmto nariadením záznamy o rôznych činnostiach, ktoré vykonávajú.

6.   Členské štáty vedú aktualizované zoznamy s menami/názvami a adresami prevádzkovateľov a skupín prevádzkovateľov, ktorí oznámili svoje činnosti v súlade s odsekom 1, a náležitým spôsobom, aj prostredníctvom linkov na jednu internetovú lokalitu, zverejňujú vyčerpávajúci zoznam uvedených údajov spolu s informáciami o certifikátoch, ktoré týmto prevádzkovateľom a skupinám prevádzkovateľov boli vydané podľa článku 35 ods. 1 Členské štáty pri tom dodržiavajú požiadavky na ochranu osobných údajov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (53).

7.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci prevádzkovatelia alebo skupiny prevádzkovateľov, ktorí dodržiavajú súlad s týmto nariadením a ktorí v prípade, že sa vyberajú poplatky v súlade s článkami 78 a 80 nariadenia (EÚ) 2017/625, primerane prispievajú na náklady spojené s kontrolami, boli oprávnení na zahrnutie do systému kontrol. Členské štáty zabezpečia, aby sa poplatky, ktoré sa smú vyberať, zverejnili.

8.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení príloha II, pokiaľ ide o požiadavky na vedenie záznamov.

9.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví podrobnosti a špecifikácie, pokiaľ ide o:

a)

formát oznámenia uvedeného v odseku 1 a technické prostriedky na jeho účely;

b)

spôsoby zverejňovania zoznamov uvedených v odseku 6 a

c)

postupy a spôsoby zverejňovania poplatkov uvedených v odseku 7.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 35

Certifikát

1.   Príslušné orgány alebo v náležitom prípade štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie vydajú každému prevádzkovateľovi alebo skupine prevádzkovateľov, ktorá oznámila svoju činnosť v súlade s článkom 34 ods. 1 a dodržiava toto nariadenie, certifikát. Certifikát:

a)

sa vydá podľa možnosti v elektronickej podobe;

b)

umožňuje minimálne identifikáciu prevádzkovateľa alebo skupiny prevádzkovateľov vrátane zoznamu jej členov, kategórie produktov, na ktoré sa certifikát vzťahuje, a obdobia jeho platnosti;

c)

potvrdzuje, že oznámená činnosť je v súlade s týmto nariadením, a

d)

vydá sa v súlade so vzorom stanoveným v prílohe VI.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 8 tohto článku a článok 34 ods. 2, prevádzkovatelia a skupiny prevádzkovateľov nesmú umiestňovať produkty uvedené v článku 2 ods. 1 na trh ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo ako produkty z konverzie, pokiaľ ešte nevlastnia certifikát uvedený v odseku 1 tohto článku.

3.   Certifikát uvedený v tomto článku je úradným certifikátom v zmysle článku 86 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/625.

4.   Prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov nie je oprávnený(-á) získať certifikát od viac ako jednej súkromnej inšpekčnej organizácie na činnosti vykonávané v tom istom členskom štáte v súvislosti s tou istou kategóriou produktov, a to ani v tých prípadoch, keď uvedený prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov pôsobí na rôznych stupňoch výroby, prípravy a distribúcie.

5.   Členovia skupiny prevádzkovateľov nie sú oprávnení získať individuálny certifikát na ktorúkoľvek z činností, na ktoré sa vzťahuje certifikát skupiny prevádzkovateľov, do ktorej patria.

6.   Prevádzkovatelia overujú certifikáty prevádzkovateľov, ktorí sú ich dodávateľmi.

7.   Na účely odsekov 1 a 4 tohto článku sa produkty klasifikujú podľa týchto kategórií:

a)

nespracované rastliny a rastlinné produkty vrátane osiva a iného rastlinného množiteľského materiálu;

b)

hospodárske zvieratá a nespracované produkty živočíšnej výroby;

c)

riasy a nespracované produkty akvakultúry;

d)

spracované poľnohospodárske produkty vrátane produktov akvakultúry, ktoré sú určené na použitie ako potraviny;

e)

krmivá;

f)

víno;

g)

ďalšie produkty uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu alebo nepatriace do predchádzajúcich kategórií.

8.   Členské štáty môžu oslobodiť od povinnosti vlastniť certifikát podľa odseku 2 prevádzkovateľov, ktorí predávajú nebalené produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby iné ako krmivá priamo konečnému spotrebiteľovi, a to pod podmienkou, že uvedení prevádzkovatelia nevyrábajú, nepripravujú, neskladujú takéto produkty inak ako v súvislosti s miestom predaja ani nedovážajú takéto produkty z tretej krajiny alebo nezadali takéto činnosti vo forme zákazky tretej strane a za predpokladu, že:

a)

také predaje nepresahujú 5 000 kg za rok;

b)

také predaje nepredstavujú ročný obrat v súvislosti s nebalenými produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby presahujúci 20 000 EUR; alebo

c)

potenciálne náklady prevádzkovateľa na certifikáciu presahujú 2 % celkového obratu z nebalených produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby predávaných uvedeným operátorom.

Ak sa členský štát rozhodne oslobodiť prevádzkovateľov uvedených v prvom pododseku, môže stanoviť prísnejšie hraničné hodnoty, ako sú hodnoty stanovené v prvom pododseku.

Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o akomkoľvek rozhodnutí oslobodiť prevádzkovateľov podľa prvého pododseku a o hraničných hodnotách do ktorých výšky sú oslobodení.

9.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení vzor certifikátu stanovený v prílohe VI.

10.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví podrobnosti a špecifikácie, pokiaľ ide o formu certifikátu uvedeného v odseku 1 a technické prostriedky, pomocou ktorých sa bude vydávať.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 36

Skupina prevádzkovateľov

1.   Každá skupina prevádzkovateľov:

a)

je zložená iba z členov, ktorí sú poľnohospodármi alebo prevádzkovateľmi, ktorí produkujú riasy alebo chovajú živočíchy akvakultúry a ktorí popri tom môžu byť zapojení aj do spracúvania, prípravy a umiestňovania potravín alebo krmív na trh;

b)

je zložená iba z členov:

i)

ktorých individuálne náklady na certifikáciu predstavujú viac ako 2 % obratu alebo štandardnej produkcie ekologickej poľnohospodárskej výroby každého člena a ktorých ročný obrat z ekologickej poľnohospodárskej výroby nepresahuje 25 000 EUR alebo ktorých štandardná produkcia ekologickej poľnohospodárskej výroby nepresahuje 15 000 EUR ročne; alebo

ii)

z ktorých má každý podnik maximálne:

päť hektárov;

0,5 hektára v prípade skleníkov alebo

15 hektárov výlučne v prípade trvalých trávnych porastov;

c)

má sídlo v členskom štáte alebo tretej krajine;

d)

má právnu subjektivitu;

e)

je zložená iba z členov, ktorých výrobné činnosti prebiehajú vo vzájomnej zemepisnej blízkosti;

f)

zriadi spoločný marketingový systém pre produkty, ktoré vyrába a

g)

zriadi systém vnútorných kontrol, ktorý pozostáva zo zdokumentovaného súboru kontrolných činností a postupov, v súlade s ktorými identifikovaná osoba alebo orgán zodpovedá za overovanie dodržiavania tohto nariadenia každým členom skupiny.

2.   Príslušné orgány alebo v náležitom prípade štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie odnímu certifikát uvedený v článku 35 celej skupine, ak nedostatky týkajúce sa zriadenia alebo fungovania systému vnútorných kontrol uvedeného v odseku 1, najmä pokiaľ ide o neodhalenie alebo neriešenie skutočnosti, že individuálni členovia skupiny prevádzkovateľov nedodržiavajú súlad, ovplyvňujú integritu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov z konverzie.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa menia odseky 1 a 2 tohto článku doplnením ustanovení alebo zmenou týchto doplnených ustanovení, najmä pokiaľ ide o:

a)

zodpovednosti jednotlivých členov skupiny prevádzkovateľov;

b)

kritériá na určenie zemepisnej blízkosti členov skupiny, napr. vzájomné využívanie zariadení alebo lokalít;

c)

zriadenie a fungovanie systému vnútornej kontroly vrátane rozsahu, obsahu a frekvencie kontrol, ktoré sa majú vykonať, a kritérií na identifikáciu nedostatkov týkajúcich sa zriadenia alebo fungovania systému vnútorných kontrol.

4.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia osobitné pravidlá týkajúce sa:

a)

zloženia a veľkosti skupiny prevádzkovateľov;

b)

systémov dokumentácie, vedenia záznamov a vnútornej vysledovateľnosti a zoznamu prevádzkovateľov;

c)

výmeny informácií medzi skupinou prevádzkovateľov a príslušným orgánom alebo príslušnými orgánmi, štátnymi inšpekčnými organizáciami alebo súkromnými inšpekčnými organizáciami a medzi členskými štátmi a Komisiou.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

KAPITOLA VI

ÚRADNÉ KONTROLY A INÉ ÚRADNÉ ČINNOSTI

Článok 37

Vzťah k nariadeniu (EÚ) 2017/625 a doplňujúce pravidlá pre úradné kontroly a iné úradné činnosti týkajúce sa ekologickej poľnohospodárskej výroby a označovania produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby

Osobitné pravidlá tejto kapitoly sa popri pravidlách stanovených v nariadení (EÚ) 2017/625, pokiaľ nie je stanovené inak v článku 40 ods. 2 tohto nariadenia, a popri ustanoveniach článku 29 tohto nariadenia, pokiaľ nie je stanovené inak v článku 41 ods. 1 tohto nariadenia, uplatňujú na úradné kontroly a iné úradné činnosti vykonávané s cieľom overiť počas celého procesu a na všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie, že produkty uvedené v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia boli vyrobené v súlade s týmto nariadením.

Článok 38

Doplňujúce pravidlá pre úradné kontroly a pre opatrenia, ktoré majú prijať príslušné orgány

1.   Úradné kontroly vykonávané v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2017/625 na overenie dodržiavania súladu s týmto nariadením zahŕňajú predovšetkým:

a)

overenie, či prevádzkovatelia uplatňujú preventívne opatrenia a opatrenia predbežnej opatrnosti, ako sa uvádza v článku 9 ods. 6 a článku 28 tohto nariadenia, na každom stupni výroby, prípravy a distribúcie;

b)

ak podnik zahŕňa neekologické výrobné jednotky alebo výrobné jednotky v období konverzie, overenie záznamov a opatrení, postupov alebo mechanizmov zavedených s cieľom zabezpečiť jasné a účinné oddelenie ekologických výrobných jednotiek, výrobných jednotiek v období konverzie a neekologických výrobných jednotiek, ako aj oddelenie príslušných produktov vyrobených uvedenými jednotkami a oddelenie látok a produktov používaných v ekologických výrobných jednotkách, výrobných jednotkách v období konverzie a neekologických výrobných jednotkách; takéto overenie zahŕňa kontroly parciel, v prípade ktorých sa predchádzajúce obdobie uznalo so spätným účinkom ako súčasť obdobia konverzie, a kontroly neekologických výrobných jednotiek;

c)

ak prevádzkovatelia zbierajú produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, produkty z konverzie a neekologické produkty súčasne, pripravujú ich alebo uskladňujú v rámci tej istej prípravnej jednotky, plochy alebo priestorov, alebo ich prepravujú k iným prevádzkovateľom alebo do iných jednotiek, overenie záznamov a opatrení, postupov alebo mechanizmov zavedených s cieľom zabezpečiť, že operácie sa vykonávajú časovo alebo priestorovo oddelene, že sa vykonávajú vhodné opatrenia na čistenie a v náležitých prípadoch opatrenia na zabránenie zámeny produktov, že produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby a produkty z konverzie sú v každom okamihu identifikované a že produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, produkty z konverzie a neekologické produkty sú pred začatím operácií prípravy aj po ich ukončení uskladnené priestorovo alebo časovo navzájom oddelene;

d)

overenie zriadenia a fungovania systému vnútorných kontrol skupín prevádzkovateľov;

e)

ak sú prevádzkovatelia oslobodení od oznamovacej povinnosti v súlade s článkom 34 ods. 2 tohto nariadenia alebo od povinnosti vlastniť certifikát v súlade s článkom 35 ods. 8 tohto nariadenia, overenie, že boli splnené požiadavky na toto oslobodenie, a overenie produktov, ktoré uvedení prevádzkovatelia predávajú.

2.   Úradné kontroly vykonávané v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2017/625 na overenie dodržiavania súladu s týmto nariadením sa vykonávajú počas celého procesu na všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie na základe pravdepodobnosti nedodržiavania súladu, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 57 tohto nariadenia, ktorá sa popri zohľadnení prvkov uvedených v článku 9 nariadenia (EÚ) 2017/625 určí s ohľadom na tieto prvky:

a)

typ, veľkosť a štruktúra prevádzkovateľov a skupín prevádzkovateľov;

b)

trvanie obdobia, počas ktorého boli prevádzkovatelia a skupiny prevádzkovateľov zapojení do ekologickej poľnohospodárskej výroby, prípravy a distribúcie;

c)

výsledky kontrol vykonaných v súlade s týmto článkom;

d)

časové obdobie príslušné pre vykonávané činnosti;

e)

kategórie produktov;

f)

typ, množstvo a hodnota produktov a ich vývoj v čase;

g)

možnosť zmiešania produktov alebo kontaminácie nepovolenými produktmi alebo látkami;

h)

skutočnosť, že prevádzkovatelia alebo skupiny prevádzkovateľov uplatňujú odchýlky od pravidiel alebo výnimky z nich;

i)

kritické body nedodržiavania súladu a pravdepodobnosť nedodržiavania súladu na každom stupni výroby, prípravy a distribúcie;

j)

subdodávateľské činnosti.

3.   V každom prípade sa všetci prevádzkovatelia a skupiny prevádzkovateľov s výnimkou tých, ktorí sú uvedení v článku 34 ods. 2 a článku 35 ods. 8, podrobia overeniu dodržiavania súladu aspoň raz za rok.

Overenie dodržiavania súladu zahŕňa fyzickú inšpekciu na mieste okrem prípadov, keď boli splnené tieto podmienky:

a)

predchádzajúce kontroly dotknutého prevádzkovateľa alebo skupiny prevádzkovateľov neodhalili žiadne nedodržiavanie súladu, ktoré by malo vplyv na integritu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie počas aspoň troch po sebe nasledujúcich rokov, a

b)

dotknutý prevádzkovateľ alebo skupiny prevádzkovateľov boli na základe prvkov uvedených v odseku 2 tohto článku a v článku 9 nariadenia (EÚ) 2017/625 vyhodnotení ako predstavujúci nízku pravdepodobnosť nedodržiavania súladu.

V tomto prípade nesmie obdobie medzi dvoma fyzickými inšpekciami na mieste presiahnuť 24 mesiacov.

4.   Úradné kontroly vykonávané v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2017/625 na overenie dodržiavania súladu s týmto nariadením:

a)

sa vykonávajú v súlade s článkom 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/625, pričom sa zabezpečí, aby sa minimálny percentuálny podiel všetkých úradných kontrol prevádzkovateľov alebo skupín prevádzkovateľov vykonával bez oznámenia vopred;

b)

zabezpečia, aby sa vykonával minimálny percentuálny podiel doplňujúcich kontrol ku kontrolám uvedeným v odseku 3 tohto článku;

c)

sa vykonávajú prostredníctvom odberu minimálneho počtu vzoriek odobratých v súlade s článkom 14 písm. h) nariadenia (EÚ) 2017/625;

d)

zabezpečia, aby sa spolu s overovaním dodržiavania súladu podľa odseku 3 tohto článku vykonala kontrola minimálneho počtu prevádzkovateľov, ktorí sú členmi skupiny prevádzkovateľov.

5.   Udelenie alebo predĺženie platnosti certifikátu uvedeného v článku 35 ods. 1 sa uskutočňuje na základe výsledkov overenia dodržiavania súladu uvedeného v odsekoch 1 až 4 tohto článku.

6.   Písomný záznam, ktorý sa vypracúva pri každej úradnej kontrole vykonanej na overenie dodržiavania súladu s týmto nariadením podľa článku 13 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/625, podpíše aj prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov ako potvrdenie, že uvedený písomný záznam im bol doručený.

7.   Článok 13 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/625 sa neuplatňuje na audity a inšpekcie, ktoré vykonávajú príslušné orgány v rámci svojich činností dohľadu nad súkromnými inšpekčnými organizáciami, na ktoré boli delegované určité úlohy úradných kontrol alebo určité úlohy týkajúce sa iných úradných činností.

8.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa:

a)

dopĺňa toto nariadenie stanovením špecifických kritérií a podmienok na vykonávanie úradných kontrol vedených s cieľom zabezpečiť vysledovateľnosť na všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie, ako aj dodržiavania súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o:

i)

kontroly účtovných dokladov;

ii)

kontroly vykonávané na špecifických kategóriách prevádzkovateľov;

iii)

v náležitých prípadoch časové obdobie, v rámci ktorého sa kontroly stanovené v tomto nariadení, vrátane fyzických inšpekcii na mieste uvedených v odseku 3 tohto článku, majú vykonávať a osobitné priestory alebo plochy, v ktorých a na ktorých sa takéto kontroly majú vykonávať;

b)

mení odsek 2 tohto článku doplnením ďalších prvkov na základe praktických skúseností alebo zmenou uvedených doplnených prvkov.

9.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými určí:

a)

minimálny percentuálny podiel všetkých úradných kontrol prevádzkovateľov alebo skupín prevádzkovateľov, ktoré sa majú vykonať bez oznámenia vopred, ako sa uvádza v odseku 4 písm. a);

b)

minimálny percentuálny podiel doplňujúcich kontrol, ako sa uvádza v odseku 4 písm. b);

c)

minimálny počet vzoriek, ako sa uvádza v odseku 4 písm. c);

d)

minimálny počet prevádzkovateľov, ktorí sú členmi skupiny prevádzkovateľov, ako sa uvádza v odseku 4 písm. d).

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 39

Doplňujúce pravidlá týkajúce sa opatrení, ktoré majú prijať prevádzkovatelia a skupiny prevádzkovateľov

1.   Okrem povinností stanovených v článku 15 nariadenia (EÚ) 2017/625 prevádzkovatelia a skupiny prevádzkovateľov:

a)

vedú záznamy na účely preukázania dodržiavania ich súladu s týmto nariadením;

b)

podávajú všetky vyhlásenia a iné oznámenia, ktoré sú potrebné pre úradné kontroly;

c)

prijímajú príslušné praktické opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie súladu s týmto nariadením;

d)

v podobe vyhlásenia, ktoré sa podpíše a v prípade potreby aktualizuje, zabezpečia:

i)

úplný opis ekologickej výrobnej jednotky alebo výrobnej jednotky v období konverzie a činností, ktoré sa majú vykonávať v súlade s týmto nariadením;

ii)

príslušné praktické opatrenia, ktoré sa majú prijať na zabezpečenie dodržiavania súladu s týmto nariadením;

iii)

prijatie záväzku:

písomne a bez zbytočného odkladu informovať kupujúcich daných produktov a vymieňať si relevantné informácie s príslušným orgánom alebo v náležitom prípade so štátnou inšpekčnou organizáciou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou v prípade, keď podozrenie na nedodržiavanie súladu bolo potvrdené, keď podozrenie na nedodržiavanie súladu nemožno vylúčiť, alebo keď nedodržiavanie súladu, ktoré má vplyv na integritu predmetných produktov, bolo preukázané,

akceptovať prevod kontrolného spisu v prípade zmeny štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie, alebo v prípade zastavenia ekologickej poľnohospodárskej výroby uchovanie kontrolného spisu u poslednej štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie najmenej počas piatich rokov,

okamžite informovať príslušný orgán alebo orgán určený podľa článku 34 ods. 4 v prípade zastavenia ekologickej poľnohospodárskej výroby a

akceptovať výmenu informácií medzi rôznymi štátnymi inšpekčnými organizáciami alebo súkromnými inšpekčnými organizáciami v prípade, keď subdodávateľov kontrolujú rôzne štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví podrobnosti a špecifikácie, pokiaľ ide o:

a)

záznamy na účely preukázania dodržiavania súladu s týmto nariadením;

b)

vyhlásenia a iné oznámenia, ktoré sú potrebné pre úradné kontroly;

c)

príslušné praktické opatrenia na zabezpečenie dodržiavania súladu s týmto nariadením.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 40

Doplňujúce pravidlá o delegovaní úloh úradných kontrol a úloh týkajúcich sa iných úradných činností

1.   Príslušné orgány môžu na súkromné inšpekčné organizácie delegovať určité úlohy úradných kontrol a určité úlohy týkajúce sa iných úradných činností, len ak sú popri podmienkach stanovených v kapitole III nariadenia (EÚ) 2017/625 splnené aj tieto podmienky:

a)

delegovanie obsahuje podrobný opis delegovaných úloh úradných kontrol a úloh týkajúcich sa iných úradných činností, vrátane povinností podávania správ a iných špecifických povinností, a podmienok, za ktorých ich môže súkromná inšpekčná organizácia vykonávať. Súkromná inšpekčná organizácia predovšetkým predkladá príslušným orgánom vopred na schválenie:

i)

svoj postup vyhodnotenia rizika, v ktorom sa má najmä určiť, na akom základe sa určuje intenzita a frekvencia overovania dodržiavania súladu prevádzkovateľmi a skupinami prevádzkovateľov, ktorý má vychádzať z prvkov uvedených v článku 9 nariadenia (EÚ) 2017/625 a článku 38 tohto nariadenia, a ktorý sa má dodržiavať pri úradných kontrolách prevádzkovateľov a skupín prevádzkovateľov;

ii)

štandardný kontrolný postup, ktorý má obsahovať podrobný opis kontrolných opatrení, ktoré sa súkromná inšpekčná organizácia zaväzuje uplatňovať vo vzťahu k prevádzkovateľom a skupinám prevádzkovateľov, ktorí podliehajú jej kontrolám;

iii)

zoznam opatrení, ktoré sú v súlade so spoločným katalógom uvedeným v článku 41 ods. 4 a ktoré sa majú uplatňovať na prevádzkovateľov a skupiny prevádzkovateľov v prípade podozrenia na nedodržiavanie súladu alebo v prípade preukázaného nedodržiavania súladu;

iv)

mechanizmy na účinné monitorovanie úloh úradných kontrol a úloh týkajúcich sa iných úradných činností vykonávaných v súvislosti s prevádzkovateľmi a skupinami prevádzkovateľov a mechanizmy na podávanie správ o uvedených úlohách.

Súkromná inšpekčná organizácia oznámi príslušnému orgánu následnú zmenu prvkov uvedených v bodoch i) až iv);

b)

uvedené príslušné orgány majú zavedené postupy a mechanizmy na zabezpečenie dohľadu nad súkromnými inšpekčnými organizáciami vrátane overovania, či delegované úlohy sú vykonávané účinne, nezávisle a objektívne, najmä pokiaľ ide o intenzitu a frekvenciu overovania dodržiavania súladu.

Príslušné orgány organizujú aspoň raz za rok podľa článku 33 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/625 audity súkromných inšpekčných organizácií, na ktoré delegovali úlohy úradných kontrol alebo úlohy týkajúce sa iných úradných činností.

2.   Odchylne od článku 31 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/625 môžu príslušné orgány delegovať na súkromnú inšpekčnú organizáciu rozhodnutie týkajúce sa ich úloh stanovených v článku 138 ods. 1 písm. b) a článku 138 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia.

3.   Na účely článku 29 písm. b) bodu iv) nariadenia (EÚ) 2017/625 je normou pre delegovanie určitých úloh úradných kontrol a určitých úloh týkajúcich sa iných úradných činností na overovanie dodržiavania súladu s týmto nariadením, ktorá je relevantná vo vzťahu k rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, najnovšie uverejnená verzia medzinárodnej harmonizovanej normy pre „Posudzovanie zhody – Požiadavky na organizácie certifikujúce výrobky, procesy a služby“, na ktorú bol uverejnený odkaz v Úradnom vestníku Európskej únie.

4.   Príslušné orgány nesmú delegovať na súkromné inšpekčné organizácie tieto úlohy úradných kontrol a úlohy týkajúce sa iných úradných činností:

a)

dohľad nad inými štátnymi inšpekčnými organizáciami alebo súkromnými inšpekčnými organizáciami a ich audit;

b)

oprávnenie udeľovať výnimky okrem výnimiek na používanie rastlinného množiteľského materiálu, ktorý nebol získaný z ekologickej poľnohospodárskej výroby;

c)

oprávnenie prijímať oznámenia o činnostiach prevádzkovateľov alebo skupín prevádzkovateľov podľa článku 34 ods. 1 tohto nariadenia;

d)

vyhodnotenie pravdepodobnosti nedodržiavania súladu s ustanoveniami tohto nariadenia, na základe ktorej sa určuje frekvencia fyzických kontrol, ktoré sa majú vykonávať na ekologických zásielkach pred ich prepustením do voľného obehu v Únii podľa článku 54 nariadenia (EÚ) 2017/625;

e)

zriadenie spoločného katalógu opatrení podľa článku 41 ods. 4 tohto nariadenia.

5.   Príslušné orgány nesmú delegovať úlohy úradných kontrol alebo úlohy týkajúce sa iných úradných činností na fyzické osoby.

6.   Príslušné orgány zabezpečia, aby informácie získané od súkromných inšpekčných organizácií podľa článku 32 nariadenia (EÚ) 2017/625 a informácie o opatreniach uplatňovaných súkromnými inšpekčnými organizáciami v prípade preukázaného nedodržiavania súladu alebo pravdepodobného nedodržiavania súladu zbierali a používali s cieľom vykonávať dohľad nad činnosťami uvedených súkromných inšpekčných organizácií.

7.   Ak príslušný orgán úplne alebo čiastočne zruší delegovanie určitých úloh úradných kontrol alebo určitých úloh týkajúcich sa iných úradných činností podľa článku 33 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/625, rozhodne, či certifikáty vydané dotknutými súkromnými inšpekčnými organizáciami pred dátumom uvedeného čiastočného alebo úplného zrušenia delegovania zostávajú v platnosti a informuje o tom prevádzkovateľov dotknutých uvedeným rozhodnutím.

8.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 33 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/625, môžu príslušné orgány pred tým, ako úplne alebo čiastočne zrušia delegovanie úloh úradných kontrol alebo úloh týkajúcich sa iných úradných činností v prípadoch uvedených v uvedenom písmene, toto delegovanie čiastočne alebo úplne pozastaviť:

a)

na obdobie nepresahujúce 12 mesiacov, ktoré má súkromná inšpekčná organizácia na nápravu nedostatkov zistených počas auditov a inšpekcií alebo na riešenie prípadov nedodržiavania súladu, v súvislosti s ktorými došlo k zdieľaniu informácií s inými štátnymi inšpekčnými organizáciami a súkromnými inšpekčnými organizáciami, s príslušnými orgánmi, ako aj s Komisiou v súlade s článkom 43 tohto nariadenia, alebo

b)

na obdobie, počas ktorého sa pozastaví akreditácia podľa článku 29 písm. b) bodu iv) nariadenia (EÚ) 2017/625 v spojení s článkom 40 ods. 3 tohto nariadenia.

Ak bolo delegovanie úloh úradných kontrol alebo úloh týkajúcich sa iných úradných činností pozastavené, dotknuté súkromné inšpekčné organizácie nesmú vydávať certifikáty uvedené v článku 35 pre tie časti, v súvislosti s ktorými sa delegovanie pozastavilo. Príslušné orgány rozhodnú, či certifikáty vydané dotknutými súkromnými inšpekčnými organizáciami pred dátumom uvedeného čiastočného alebo úplného pozastavenia zostávajú v platnosti a informujú prevádzkovateľov dotknutých uvedeným rozhodnutím.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 33 nariadenia (EÚ) 2017/625, príslušné orgány zrušia čo najskôr pozastavenie delegovania úloh úradných kontrol alebo úloh týkajúcich sa iných úradných činností, ihneď ako súkromná inšpekčná organizácia dosiahla nápravu nedostatkov alebo nedodržiavania súladu uvedené v prvom pododseku písm. a) alebo ihneď ako akreditačný orgán zrušil pozastavenie akreditácie uvedené v prvom pododseku písm. b).

9.   Ak Komisia v súlade s článkom 46 ods. 1 tohto nariadenia uznala súkromnú inšpekčnú organizáciu, na ktorú príslušné orgány delegovali určité úlohy úradných kontrol alebo určité úlohy týkajúce sa iných úradných činností, za spôsobilú vykonávať kontrolné činnosti v tretích krajinách a Komisia má v úmysle zrušiť uznanie tejto súkromnej inšpekčnej organizácie alebo ho už zrušila, príslušné orgány organizujú v súlade s článkom 33 nariadenia písm. a) (EÚ) 2017/625 audity alebo inšpekcie súkromnej inšpekčnej organizácie, pokiaľ ide o jej činnosti v dotknutom(-ých) členskom(-ých) štáte(-och).

10.   Súkromné inšpekčné organizácie zašlú príslušným orgánom:

a)

každý rok do 31. januára zoznam prevádzkovateľov, ktorí boli k 31. decembru predchádzajúceho roku predmetom ich kontrol, a

b)

každý rok do 31. marca informácie o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonaných v predchádzajúcom roku na podporu prípravy časti výročnej správy uvedenej v článku 113 nariadenia (EÚ) 2017/625, ktorá sa týka ekologickej poľnohospodárskej výroby a označovania produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby.

11.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie, pokiaľ ide o podmienky delegovania úloh úradných kontrol alebo úloh týkajúcich sa iných úradných činností na súkromné inšpekčné organizácie, ktorými sa dopĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku.

Článok 41

Doplňujúce pravidlá týkajúce sa opatrení v prípade nedodržiavania súladu

1.   S prihliadnutím na článok 29 platí, že ak má príslušný orgán alebo v náležitom prípade štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia podozrenie alebo ak dostane podložené informácie, a to aj informácie od iných príslušných orgánov alebo v náležitom prípade od štátnych inšpekčných organizácií alebo súkromných inšpekčných organizácií, o tom, že prevádzkovateľ má v úmysle používať alebo umiestniť na trh produkt, ktorý možno nie je v súlade s týmto nariadením, ale uvádzajú sa na ňom pojmy odkazujúce na ekologickú poľnohospodársku výrobu, alebo ak prevádzkovateľ informuje taký príslušný orgán, štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu o podozrení na nedodržiavanie súladu podľa článku 27:

a)

okamžite vykoná v súlade s nariadením (EÚ) 2017/625 úradné vyšetrovanie s cieľom overiť dodržiavanie súladu s týmto nariadením; takéto vyšetrovanie sa ukončí čo najskôr a v primeranej lehote, pričom sa berie do úvahy trvanlivosť produktu a zložitosť prípadu;

b)

kým nebudú známe výsledky vyšetrovania uvedeného v písmene a), dočasne zakáže umiestňovanie dotknutých produktov na trh ako produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie a ich používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Pred tým, ako príslušný orgán alebo v náležitom prípade štátna inšpekčná organizácia či súkromná inšpekčná organizácia prijme takéto rozhodnutie, poskytne prevádzkovateľovi možnosť vyjadriť sa.

2.   V prípade, ak výsledky vyšetrovania uvedeného v odseku 1 písm. a) nepreukážu žiadne nedodržanie súladu, ktoré by malo vplyv na integritu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie, prevádzkovateľ bude môcť používať dotknuté produkty alebo ich umiestňovať na trh ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produkty z konverzie.

3.   Členské štáty prijmú všetky opatrenia a stanovia potrebné sankcie na zabránenie podvodnému používaniu označení uvedených v kapitole IV tohto nariadenia.

4.   Príslušné orgány zabezpečia spoločný katalóg opatrení pre prípady podozrenia na nedodržiavanie súladu a preukázaného nedodržiavania súladu, ktoré sa majú uplatňovať na ich území, a to aj zo strany štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií.

5.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví jednotné postupy pre tie prípady, keď majú príslušné orgány prijať opatrenia v súvislosti s podozrením na nedodržiavanie súladu alebo preukázaným nedodržiavaním súladu.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 42

Doplňujúce pravidlá týkajúce sa opatrení v prípade nedodržiavania súladu

1.   V prípade nedodržiavania súladu, ktoré má vplyv na integritu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie na ktoromkoľvek stupni výroby, prípravy a distribúcie, napríklad v dôsledku používania nepovolených produktov, látok alebo techník alebo zmiešania s neekologickými produktmi, príslušné orgány a v náležitom prípade štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie popri opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 138 nariadenia (EÚ) 2017/625, zabezpečia, aby sa pri označovaní a v reklame celej dotknutej dávky alebo výrobného cyklu neuvádzal žiadny odkaz na ekologickú poľnohospodársku výrobu.

2.   V prípade závažného alebo opakovaného či pretrvávajúceho nedodržiavania súladu príslušné orgány a v náležitom prípade štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie zabezpečia, aby dotknutým prevádzkovateľom alebo dotknutým skupinám prevádzkovateľov bolo popri opatreniach stanovených v odseku 1 a akýchkoľvek vhodných opatreniach prijatých najmä v súlade s článkom 138 nariadenia (EÚ) 2017/625 zakázané počas daného obdobia obchodovať s produktmi, pri ktorých sa odkazuje na ekologickú poľnohospodársku výrobu, a aby sa, podľa náležitého prípadu, im pozastavila platnosť alebo uskutočnilo odňatie ich certifikátu uvedeného v článku 35.

Článok 43

Doplňujúce pravidlá týkajúce sa výmeny informácií

1.   Popri povinnostiach stanovených v článku 105 ods. 1 a článku 106 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/625 si príslušné orgány okamžite vymieňajú informácie s inými príslušnými orgánmi, ako aj s Komisiou, o akomkoľvek podozrení na nedodržiavanie súladu, ktoré má vplyv na integritu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie.

Príslušné orgány si vymieňajú uvedené informácie s inými príslušnými orgánmi a Komisiou prostredníctvom počítačového systému umožňujúceho elektronické výmeny dokumentov a informácií, ktorý dá k dispozícii Komisia.

2.   V prípadoch, keď bolo zistené podozrenie na nedodržiavanie súladu alebo preukázané nedodržiavanie súladu, pokiaľ ide o produkty, ktorých kontrolu vykonávajú iné štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie, štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie okamžite informujú tieto iné štátne alebo súkromné inšpekčné organizácie.

3.   Štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie si vymieňajú s inými štátnymi inšpekčnými organizáciami a súkromnými inšpekčnými organizáciami aj ďalšie relevantné informácie.

4.   Na základe prijatej žiadosti o informácie, ktorá je odôvodnená potrebou poskytnúť záruku, že produkt bol vyrobený v súlade s týmto nariadením, si štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie vymieňajú informácie o výsledkoch svojich kontrol s inými príslušnými orgánmi, ako aj s Komisiou.

5.   Príslušné orgány si vymieňajú informácie o dohľade nad súkromnými inšpekčnými organizáciami s vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi vymedzenými v článku 2 bode 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (54).

6.   Príslušné orgány prijmú vhodné opatrenia a stanovia zdokumentované postupy, ktorými zabezpečia oznamovanie informácií o výsledkoch kontrol platobnej agentúre v súlade s jej potrebami na účely článku 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (55) a aktov prijatých na základe uvedeného článku.

7.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými určí informácie, ktoré majú poskytovať príslušné orgány, štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie zodpovedné za úradné kontroly a iné úradné činnosti v súlade s týmto článkom, príslušných príjemcov týchto informácií a postupy, v súlade s ktorými sa tieto informácie majú poskytovať, vrátane spôsobov fungovania počítačového systému uvedeného v odseku 1.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

KAPITOLA VII

OBCHOD S TRETÍMI KRAJINAMI

Článok 44

Vývoz produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby

1.   Produkt možno z Únie vyvážať ako produkt ekologickej poľnohospodárskej výroby a možno ho označiť logom ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie, ak spĺňa pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby podľa tohto nariadenia.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie, pokiaľ ide o dokumenty určené pre colné orgány v tretích krajinách, najmä pokiaľ ide o vydávanie ekologických vývozných certifikátov podľa možností v elektronickej podobe a poskytovanie ubezpečení, že vyvážané produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby sú v súlade s týmto nariadením.

Článok 45

Dovoz produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov z konverzie

1.   Produkt možno z tretej krajiny dovážať na účely jeho umiestnenia na trh v Únii ako produktu ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo ako produktu z konverzie, ak sú splnené tieto tri podmienky:

a)

produkt je produktom uvedeným v článku 2 ods. 1;

b)

platí jedno z tohto:

i)

produkt je v súlade s kapitolami II, III a IV tohto nariadenia a všetci prevádzkovatelia a skupiny prevádzkovateľov uvedené v článku 36 vrátane vývozcov v príslušnej tretej krajine boli podrobení kontrole zo strany štátnych inšpekčných organizácií alebo súkromných inšpekčných organizácií uznaných v súlade s článkom 46 a tieto organizácie vydali takýmto prevádzkovateľom, skupinám prevádzkovateľov a vývozcom certifikát, v ktorom sa potvrdzuje, že dodržiavajú súlad s týmto nariadením;

ii)

v prípade, ak produkt pochádza z tretej krajiny, ktorá je uznaná v súlade s článkom 47, tento produkt spĺňa podmienky stanovené v príslušnej obchodnej dohode, alebo

iii)

v prípade, ak produkt pochádza z tretej krajiny, ktorá je uznaná v súlade s článkom 48, tento produkt je v súlade s rovnocennými pravidlami výroby a kontroly uvedenej tretej krajiny a je dovezený s certifikátom o inšpekcii potvrdzujúcim tento súlad, ktorý bol vydaný príslušnými orgánmi, štátnymi inšpekčnými organizáciami alebo súkromnými inšpekčnými organizáciami uvedenej tretej krajiny, a

c)

prevádzkovatelia v tretích krajinách sú schopní kedykoľvek poskytnúť dovozcom a vnútroštátnym orgánom v Únii a v uvedených tretích krajinách informácie, ktoré umožňujú identifikovať prevádzkovateľov, ktorí sú ich dodávateľmi, a štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie uvedených dodávateľov, s cieľom zabezpečiť vysledovateľnosť dotknutého produktu ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktu z konverzie. Tieto informácie sa sprístupňujú aj štátnym inšpekčným organizáciám alebo súkromným inšpekčným organizáciám dovozcov.

2.   Komisia môže v súlade s postupmi stanovenými v článku 24 ods. 9 udeliť osobitné povolenia na používanie produktov a látok v tretích krajinách a najvzdialenejších regiónoch Únie, a to s ohľadom na rozdiely v ekologickej rovnováhe v rastlinnej alebo živočíšnej výrobe, na špecifické klimatické podmienky, tradície a miestne podmienky v uvedených oblastiach. Takéto osobitné povolenia možno udeliť na obnoviteľné obdobie dvoch rokov a vzťahujú sa na ne zásady stanovené v kapitole II a kritériá stanovené v článku 24 ods. 3 a 6.

3.   Keď Komisia v súlade s článkom 22 stanovuje kritériá pre určenie, či situáciu možno kvalifikovať ako katastrofické okolnosti, a keď stanovuje osobitné pravidlá, ako také okolnosti riešiť, zohľadňuje aj rozdiely v ekologickej rovnováhe a klimatické a miestne podmienky v tretích krajinách a najvzdialenejších regiónoch Únie.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví osobitné pravidlá týkajúce sa obsahu certifikátov uvedených v odseku 1 písm. b), postupu, ktorý sa má dodržiavať pri ich vydávaní a overovaní, ako aj technických prostriedkov, ktorými sa certifikát vydáva, a to najmä pokiaľ ide o úlohu príslušných orgánov, štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií, pričom sa zabezpečí vysledovateľnosť a dodržanie súladu dovážaných produktov, ktoré sa majú umiestniť na trh Únie ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo ako produkty z konverzie, ako sa uvádza v odseku 1.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

5.   Splnenie podmienok a opatrení súvisiacich s dovozom produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov z konverzie uvedených v odseku 1 do Únie sa zisťuje na hraničných kontrolných staniciach v súlade s článkom 47 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/625. Frekvencia fyzických kontrol uvedených v článku 49 ods. 2 uvedeného nariadenia závisí od pravdepodobnosti nedodržiavania súladu vymedzeného v článku 3 bode 57 tohto nariadenia.

Článok 46

Uznávanie štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa uznajú štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie spôsobilé vykonávať kontroly a vydávať ekologické certifikáty v tretích krajinách, ktorými sa uznanie takýchto štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií zruší a ktorými sa zriadi zoznam uznaných štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

2.   Štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie sa uznajú podľa odseku 1 tohto článku na kontrolu dovozu kategórií produktov uvedených v článku 35 ods. 7, ak spĺňajú tieto kritériá:

a)

sú právne ustanovené v jednom členskom štáte alebo tretej krajine;

b)

majú kapacitu vykonávať kontroly na zabezpečenie toho, že v prípade produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov z konverzie určených na dovoz do Únie sú splnené podmienky stanovené v článku 45 ods. 1 písm. a), písm. b) bode i) a písm. c) a v tomto článku;

c)

ponúkajú adekvátne záruky objektívnosti a nestrannosti a sú bez konfliktu záujmov, pokiaľ ide o výkon ich kontrolných úloh;

d)

súkromné inšpekčné organizácie sa akreditujú podľa relevantnej harmonizovanej normy „Posudzovanie zhody – Požiadavky na organizácie certifikujúce výrobky, procesy a služby“, na ktorú bol uverejnený odkaz v Úradnom vestníku Európskej únie;

e)

majú potrebnú odbornosť, vybavenie a infraštruktúru na vykonávanie kontrolných úloh a majú dostatočný počet skúsených pracovníkov s vhodnou kvalifikáciou; a

f)

spĺňajú akékoľvek ďalšie kritériá, ktoré sa môžu stanoviť v delegovanom akte prijatom podľa odseku 7.

3.   Akreditáciu uvedenú v odseku 2 písm. d) môže udeliť iba:

a)

vnútroštátny akreditačný orgán v Únii v súlade s nariadením (ES) č. 765/2008; alebo

b)

akreditačný orgán mimo Únie, ktorý podpísal multilaterálny dohovor o uznaní pod dohľadom Medzinárodného akreditačného fóra.

4.   Štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie predložia Komisii žiadosť o uznanie. Táto žiadosť pozostáva z technickej dokumentácie, ktorá obsahuje všetky informácie potrebné na zabezpečenie toho, že sú splnené kritériá stanovené v odseku 2.

Štátne inšpekčné organizácie predložia poslednú správu z posudzovania vydanú príslušným orgánom a súkromné inšpekčné organizácie predložia osvedčenie o akreditácii vydané akreditačným orgánom. V prípade potreby štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie predložia tiež posledné správy o pravidelnom hodnotení ich činností na mieste, o dohľade nad ich činnosťami a o viacročnom opätovnom posudzovaní ich činností.

5.   Komisia na základe informácií uvedených v odseku 4 a na základe akýchkoľvek iných relevantných informácií týkajúcich sa štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie zabezpečí primeraný dohľad nad uznanými štátnymi inšpekčnými organizáciami a súkromnými inšpekčnými organizáciami pravidelným preskúmavaním ich činnosti a uznania. Komisia v prípade potreby môže na účely tohto dohľadu požiadať akreditačné orgány alebo príslušné orgány o doplňujúce informácie.

6.   Povaha dohľadu uvedeného v odseku 5 sa určí na základe vyhodnotenia pravdepodobnosti nedodržiavania súladu, pričom sa zohľadní najmä činnosť štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie, typ produktov a prevádzkovateľov pod jej kontrolou a zmeny v pravidlách výroby a kontrolných opatreniach.

Uznanie štátnych inšpekčných organizácií alebo súkromných inšpekčných organizácií uvedené v odseku 1 sa predovšetkým bezodkladne zruší v súlade s postupom uvedeným v uvedenom odseku, ak sa zistí závažné alebo opakované porušovanie, pokiaľ ide o certifikáciu alebo kontroly a činnosti stanovené v súlade s odsekom 8, a ak príslušná štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia neprijala v nadväznosti na žiadosť Komisie vhodné a správne načasované nápravné opatrenie v lehote určenej Komisiou. Takáto lehota sa určuje v závislosti od závažnosti problému a vo všeobecnosti nesmie byť kratšia ako 30 dní.

7.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54:

a)

ktorými sa mení odsek 2 tohto článku doplnením kritérií v ňom stanovených o ďalšie kritériá pre uznávanie štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uvedených v odseku 1 tohto článku a pre zrušenie takého uznania, alebo zmenou uvedených doplnených kritérií;

b)

ktorými sa dopĺňa toto nariadenie, pokiaľ ide o:

i)

vykonávanie dohľadu nad štátnymi inšpekčnými organizáciami a súkromnými inšpekčnými organizáciami, ktoré Komisia uznala v súlade s odsekom 1, a to aj prostredníctvom preskúmania na mieste, a

ii)

kontroly a iné činnosti, ktoré majú vykonávať uvedené štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie.

8.   Komisia môže prijať vykonávacie akty na zabezpečenie uplatňovania opatrení, ktoré sa majú prijať v súvislosti s prípadmi podozrenia na nedodržiavanie súladu alebo prípadmi preukázaného nedodržiavania súladu, najmä v súvislosti s takými prípadmi, ktoré majú vplyv na integritu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie dovážaných v rámci uznania stanoveného v tomto článku. Medzi takéto opatrenia môže patriť najmä overenie integrity produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie pred umiestnením produktov na trh v Únii a v náležitom prípade pozastavenie povolenia na umiestnenie takýchto produktov na trh v Únii ako produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

9.   Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa nekalých praktík alebo postupov, ktoré sú nezlučiteľné so zásadami a pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby, ochrany dôvery spotrebiteľov alebo ochrany spravodlivej hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 55 ods. 3 s cieľom prijať opatrenia uvedené v odseku 8 tohto článku alebo rozhodnúť o zrušení uznania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uvedenom v odseku 1 tohto článku.

Článok 47

Rovnocennosť na základe obchodnej dohody

Uznaná tretia krajina uvedená v článku 45 ods. 1 písm. b) bode ii) je tretia krajina, ktorú Únia na základe obchodnej dohody uznala ako krajinu so systémom výroby spĺňajúcim rovnaké ciele a zásady uplatňovaním pravidiel, ktorými sa zabezpečuje rovnaká úroveň zaistenia zhody ako pravidlami Únie.

Článok 48

Rovnocennosť podľa nariadenia (ES) č. 834/2007

1.   Uznaná tretia krajina uvedená v článku 45 ods. 1 písm. b) bode iii) je tretia krajina, ktorá bola uznaná na účely rovnocennosti podľa článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007, vrátane krajín, ktoré boli uznané podľa prechodného opatrenia stanoveného v článku 58 tohto nariadenia.

Uvedené uznanie platí do 31. decembra 2025.

2.   Komisia na základe výročných správ, ktoré jej posielajú tretie krajiny uvedené v odseku 1 každý rok do 31. marca a ktoré sa týkajú vykonávania a presadzovania kontrolných opatrení stanovených uvedenými tretími krajinami, a vzhľadom na akékoľvek ďalšie doručené informácie zabezpečí primeraný dohľad nad uznanými tretími krajinami pravidelným preskúmavaním ich uznania. Komisia môže na tento účel požiadať o pomoc členské štáty. Povaha dohľadu sa určí na základe vyhodnotenia pravdepodobnosti nedodržiavania súladu, pričom sa zohľadní najmä objem vývozu do Únie z dotknutej tretej krajiny, výsledky monitorovania a dohľadu, ktoré vykonal príslušný orgán, a výsledky predchádzajúcich kontrol. Komisia pravidelne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správy o výsledkoch svojho preskúmania.

3.   Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví zoznam tretích krajín uvedených v odseku 1 a prostredníctvom vykonávacích aktov môže tento zoznam meniť.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

4.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie, pokiaľ ide o informácie, ktoré majú zasielať tretie krajiny uvedené v zozname podľa odseku 3 tohto článku a ktoré Komisia potrebuje na účely dohľadu nad ich uznaním, ako aj na účely vykonávania tohto dohľadu, a to aj prostredníctvom preskúmania na mieste.

5.   Komisia môže prijať vykonávacie akty na zabezpečenie uplatňovania opatrení v súvislosti s prípadmi podozrenia na nedodržiavanie súladu alebo prípadmi preukázaného nedodržiavania súladu, najmä v súvislosti s takými prípadmi, ktoré majú vplyv na integritu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie dovážaných z tretích krajín uvedených v tomto článku. Medzi takéto opatrenia môže patriť najmä overenie integrity produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie pred umiestnením produktov na trh v Únii a v náležitom prípade pozastavenie povolenia na umiestnenie takýchto produktov na trh v Únii ako produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 49

Správa Komisie o uplatňovaní článkov 47 a 48

Komisia do 31. decembra 2021 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o stave uplatňovania článkov 47 a 48, najmä pokiaľ ide o uznávanie tretích krajín na účely rovnocennosti.

KAPITOLA VIII

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ODDIEL 1

Voľný pohyb produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov z konverzie

Článok 50

Nezakazovanie a neobmedzovanie obchodovania s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktmi z konverzie

Príslušné orgány, štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie nesmú z dôvodov týkajúcich sa výroby, označovania alebo prezentácie produktov zakázať alebo obmedziť obchodovanie s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktmi z konverzie, ktoré sú kontrolované iným príslušným orgánom, inou štátnou inšpekčnou organizáciou alebo inou súkromnou inšpekčnou organizáciou nachádzajúcou sa v inom členskom štáte, ak sú tieto produkty v súlade s týmto nariadením. Predovšetkým sa nesmú vykonávať žiadne úradné kontroly a iné úradné činnosti okrem úradných kontrol a iných úradných činností stanovených podľa nariadenia (EÚ) 2017/625 a za úradné kontroly a iné úradné činnosti sa nesmú vyberať žiadne iné poplatky okrem poplatkov stanovených v kapitole VI uvedeného nariadenia.

ODDIEL 2

Informácie, predkladanie správ a súvisiace ustanovenia

Článok 51

Informácie týkajúce sa odvetvia ekologickej poľnohospodárskej výroby a obchodu s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby

1.   Členské štáty zasielajú Komisii každý rok informácie potrebné na vykonávanie a monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia. Pokiaľ je to možné, takéto informácie vychádzajú z osvedčených zdrojov údajov. Komisia vezme do úvahy potreby týkajúce sa údajov a synergie medzi ich potenciálnymi zdrojmi, predovšetkým ich prípadné využitie na štatistické účely.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, pokiaľ ide o systém, ktorý sa má použiť na zasielanie informácií uvedených v odseku 1, o podrobné vymedzenie informácií, ktoré sa majú zasielať, a o dátum, do ktorého sa informácie majú zaslať.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

Článok 52

Informácie týkajúce sa príslušných orgánov, štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií

1.   Členské štáty vedú pravidelne aktualizovaný zoznam:

a)

s názvami a adresami príslušných orgánov a

b)

s názvami, adresami a číselnými kódmi štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií.

Členské štáty zasielajú uvedené zoznamy a ich akékoľvek zmeny Komisii a zverejňujú ich, s výnimkou, ak sa už takéto zasielanie a zverejňovanie uskutočňuje podľa článku 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/625.

2.   Komisia na základe informácií stanovených podľa odseku 1 pravidelne uverejňuje na internete aktualizovaný zoznam štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uvedených v odseku 1 písm. b).

Článok 53

Výnimky, povolenia a správa

1.   Platnosť výnimiek z používania ekologického rastlinného množiteľského materiálu a z používania zvierat z ekologických chovov, ktoré sú uvedené v časti I bode 1.8.5 prílohy II a v časti II bodoch 1.3.4.3 a 1.3.4.4 prílohy II s výnimkou časti II bodu 1.3.4.4.2 prílohy II, sa skončí 31. decembra 2035.

2.   Od 1. januára 2028 je Komisia na základe záverov predložených v správe uvedenej v odseku 7 tohto článku, ktoré sa týkajú dostupnosti ekologického rastlinného množiteľského materiálu a zvierat, splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení toto nariadenie takto:

a)

ukončením platnosti výnimiek uvedených v časti I bode 1.8.5 prílohy II a v časti II bodoch 1.3.4.3 a 1.3.4.4 prílohy II s výnimkou časti II bodu 1.3.4.4.2 prílohy II k skoršiemu dátumu než k 31. decembru 2035 alebo predĺžením ich platnosti aj po uvedenom dátume, alebo

b)

ukončením platnosti výnimky uvedenej v časti II bode 1.3.4.4.2 prílohy II.

3.   Od 1. januára 2026 je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa mení článok 26 ods. 2 písm. b) tak, že sa rozšíri rozsah pôsobnosti informačného systému uvedeného v článku 26 ods. 2 na mládky, a časť II bod 1.3.4.3 prílohy II tak, aby sa výnimky týkajúce sa mládok zakladali na údajoch zozbieraných v súlade s týmto systémom.

4.   Od 1. januára 2025 je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa na základe informácií o dostupnosti bielkovinového krmiva z ekologickej poľnohospodárskej výroby pre hydinu a ošípané, ktoré poskytnú členské štáty v súlade s odsekom 6 tohto článku, alebo na základe informácií nachádzajúcich sa v správe uvedenej v odseku 7 tohto článku ukončuje platnosť povolení používať neekologické bielkovinové krmivo vo výžive hydiny a ošípaných uvedených v časti II bode 1.9.3.1 písm. c) a bode 1.9.4.2 písm. c) prílohy II k skoršiemu dátumu než 31. decembru 2025 alebo ktorými sa predlžuje ich platnosť na obdobie po uvedenom dátume.

5.   V prípade, že Komisia predlžuje platnosť výnimiek alebo povolení uvedených v odsekoch 2, 3 a 4, robí to len dovtedy, kým má informácie potvrdzujúce nedostupnosť dotknutého rastlinného množiteľského materiálu, zvierat a krmiva na trhu Únie, ktoré jej poskytujú najmä členské štáty v súlade s odsekom 6.

6.   Členské štáty každý rok do 30. júna sprístupňujú Komisii a ostatným členským štátom:

a)

informácie uvedené v databáze uvedenej v článku 26 ods. 1, ako aj informácie uvedené v systémoch uvedených v článku 26 ods. 2 a prípadne v systémoch uvedených v článku 26 ods. 3;

b)

informácie o výnimkách udelených v súlade s časťou I bodom 1.8.5 prílohy II a s časťou II bodmi 1.3.4.3 a 1.3.4.4 prílohy II a

c)

informácie o dostupnosti bielkovinového krmiva z ekologickej poľnohospodárskej výroby pre hydinu a ošípané na trhu Únie a o povoleniach udelených v súlade s časťou II bodmi 1.9.3.1 písm. c) a 1.9.4.2 písm. c) prílohy II.

7.   Komisia do 31. decembra 2025 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o dostupnosti nasledujúcich položiek na trhu Únie, a ak je to relevantné, o príčinách obmedzeného prístupu k nim:

a)

ekologický rastlinný množiteľský materiál;

b)

zvieratá z ekologických chovov, na ktoré sa vzťahujú výnimky uvedené v časti II bodoch 1.3.4.3 a 1.3.4.4 prílohy II;

c)

bielkovinové krmivo z ekologickej poľnohospodárskej výroby určené na výživu hydiny a ošípaných podliehajúce povoleniam uvedeným v časti II bodoch 1.9.3.1 písm. c) a 1.9.4.2 písm. c) prílohy II.

Komisia pri vypracúvaní tejto správy zohľadní predovšetkým údaje zozbierané v súlade s článkom 26 a informácie týkajúce sa výnimiek a povolení uvedených v odseku 6 tohto článku.

KAPITOLA IX

PROCEDURÁLNE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

ODDIEL 1

Procedurálne ustanovenia

Článok 54

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 6, článku 9 ods. 11, článku 10 ods. 5, článku 12 ods. 2, článku 13 ods. 3, článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 2, článku 16 ods. 2, článku 17 ods. 2, článku 18 ods. 2, článku 19 ods. 2, článku 21 ods. 1, článku 22 ods. 1, článku 23 ods. 2, článku 24 ods. 6, článku 30 ods. 7, článku 32 ods. 4, článku 33 ods. 6, článku 34 ods. 8, článku 35 ods. 9, článku 36 ods. 3, článku 38 ods. 8, článku 40 ods. 11, článku 44 ods. 2, článku 46 ods. 7, článku 48 ods. 4, článku 53 ods. 2, 3 a 4, článku 57 ods. 3 a v článku 58 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. januára 2021. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 6, článku 9 ods. 11, článku 10 ods. 5, článku 12 ods. 2, článku 13 ods. 3, článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 2, článku 16 ods. 2, článku 17 ods. 2, článku 18 ods. 2, článku 19 ods. 2, článku 21 ods. 1, článku 22 ods. 1, článku 23 ods. 2, článku 24 ods. 6, článku 30 ods. 7, článku 32 ods. 4, článku 33 ods. 6, článku 34 ods. 8, článku 35 ods. 9, článku 36 ods. 3, článku 38 ods. 8, článku 40 ods. 11, článku 44 ods. 2, článku 46 ods. 7, článku 48 ods. 4, článku 53 ods. 2, 3 a 4, článku 57 ods. 3 a v článku 58 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 6, článku 9 ods. 11, článku 10 ods. 5, článku 12 ods. 2, článku 13 ods. 3, článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 2, článku 16 ods. 2, článku 17 ods. 2, článku 18 ods. 2, článku 19 ods. 2, článku 21 ods. 1, článku 22 ods. 1, článku 23 ods. 2, článku 24 ods. 6, článku 30 ods. 7, článku 32 ods. 4, článku 33 ods. 6, článku 34 ods. 8, článku 35 ods. 9, článku 36 ods. 3, článku 38 ods. 8, článku 40 ods. 11, článku 44 ods. 2, článku 46 ods. 7, článku 48 ods. 4, článku 53 ods. 2, 3 a 4, článku 57 ods. 3 a podľa článku 58 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 55

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor nazvaný „Výbor pre ekologickú poľnohospodársku výrobu“. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

4.   Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

ODDIEL 2

Zrušenie a prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 56

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 834/2007 sa zrušuje.

Uvedené nariadenie sa však naďalej uplatňuje na účely dokončenia preskúmania nevybavených žiadostí tretích krajín, ako sa stanovuje v článku 58 tohto nariadenia.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 57

Prechodné opatrenia týkajúce sa štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných podľa článku 33 ods. 3 nariadenia (ES) č. 834/2007

1.   Platnosť uznania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií udeleného podľa článku 33 ods. 3 nariadenia (ES) č. 834/2007 sa skončí najneskôr 31. decembra 2023.

2.   Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví zoznam štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných podľa článku 33 ods. 3 nariadenia (ES) č. 834/2007 a prostredníctvom vykonávacích aktov môže tento zoznam meniť.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 55 ods. 2.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie, pokiaľ ide o informácie, ktoré majú zasielať štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie uvedené v odseku 2 tohto článku a ktoré Komisia potrebuje na účely dohľadu nad ich uznaním, ako aj na účely vykonávania tohto dohľadu, a to aj prostredníctvom preskúmania na mieste.

Článok 58

Prechodné opatrenia týkajúce sa žiadostí tretích krajín predložených podľa článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007

1.   Komisia dokončí preskúmanie žiadostí tretích krajín, ktoré boli predložené podľa článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007 a ktoré sú nevybavené k 17. júnu 2018. Uvedené nariadenie sa uplatňuje na preskúmanie takýchto žiadostí.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 54, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie stanovením procedurálnych pravidiel potrebných na preskúmanie žiadostí uvedených v odseku 1 tohto článku vrátane informácií, ktoré majú tretie krajiny predložiť.

Článok 59

Prechodné opatrenia týkajúce sa prvého uznania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií

Odchylne od dátumu začatia uplatňovania uvedeného v článku 61 druhom odseku sa článok 46 uplatňuje od 17. júna 2018, ak je to potrebné na účely umožnenia včasného uznania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií.

Článok 60

Prechodné opatrenia týkajúce sa zásob produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby vyrobených v súlade s nariadením (ES) č. 834/2007

Produkty vyrobené v súlade s nariadením (ES) č. 834/2007 pred 1. januárom 2021 možno po uvedenom dátume umiestňovať na trh až do vyčerpania zásob.

Článok 61

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 30. mája 2018

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predsedníčka

L. PAVLOVA


(1)  Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 75.

(2)  Ú. v. EÚ C 19, 21.1.2015, s. 84.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 22. mája 2018.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlament a Rady (EÚ) č. 228/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 23).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).

(8)  Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(9)  Smernica 2001/81/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(12)  Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).

(13)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(14)  Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1).

(15)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1).

(18)  Smernica Rady 66/401/EHS zo 14. júna 1966 o uvádzaní osiva krmovín na trh (Ú. v. ES 125, 11.7.1966, s. 2298).

(19)  Smernica Rady 66/402/EHS zo 14. júna 1966 týkajúca sa obchodovania s osivom obilnín (Ú. v. ES 125, 11.7.1966, s. 2309).

(20)  Smernica Rady 68/193/EHS z 9. apríla 1968 o obchodovaní s materiálom na vegetatívne rozmnožovanie viniča (Ú. v. ES L 93, 17.4.1968, s. 15).

(21)  Smernica Rady 98/56/ES z 20. júla 1998 o obchodovaní s množiteľským materiálom okrasných rastlín (Ú. v. ES L 226, 13.8.1998, s. 16).

(22)  Smernica Rady 2002/53/ES z 13. júna 2002 o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 1).

(23)  Smernica Rady 2002/54/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom repy (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 12).

(24)  Smernica Rady 2002/55/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom zelenín (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 33).

(25)  Smernica Rady 2002/56/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní so sadivom zemiakov (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 60).

(26)  Smernica Rady 2002/57/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom olejnín a priadnych rastlín (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 74).

(27)  Smernica Rady 2008/72/ES z 15. júla 2008 o uvádzaní množiteľského a sadivového zeleninového materiálu iného ako osivo na trh (Ú. v. EÚ L 205, 1.8.2008, s. 28).

(28)  Smernica Rady 2008/90/ES z 29. septembra 2008 o uvádzaní množiteľského materiálu ovocných drevín a ovocných drevín určených na výrobu ovocia do obehu (Ú. v. EÚ L 267, 8.10.2008, s. 8).

(29)  Nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu (Ú. v. EÚ L 250, 18.9.2008, s. 1).

(30)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18).

(31)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).

(33)  Nariadenie Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach Spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, 1.9.1994, s. 1).

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 4).

(35)  Smernica Rady 1999/74/ES z 19. júla 1999 ustanovujúca minimálne normy na ochranu nosníc (Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 53).

(36)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

(37)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(38)  Nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 z 11. júna 2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2007, s. 1).

(39)  Smernica 2001/82/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1).

(40)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

(41)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES (Ú. v. EÚ L 229, 1.9.2009, s. 1).

(42)  Smernica 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).

(43)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16).

(44)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29).

(45)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001 (Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2015, s. 1).

(46)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008 zo 16. decembra 2008 o potravinárskych enzýmoch, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/417/EHS, nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999, smernica 2000/13/ES, smernica Rady 2001/112/ES a nariadenie (ES) č. 258/97 (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 7).

(47)  Smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17.1.2014, s. 1).

(48)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).

(49)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.  1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1).

(50)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 24).

(51)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008 o arómach a určitých zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách a o zmene a doplnení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91, nariadení (ES) č. 2232/96 a (ES) č. 110/2008 a smernice 2000/13/ES (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 34).

(52)  Smernica Rady 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 14).

(53)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(54)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(55)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).


PRÍLOHA I

ĎALŠIE PRODUKTY PODĽA ČLÁNKU 2 ODS. 1

Kvasnice používané ako potravina alebo krmivo,

maté, kukurica cukrová, listy viniča, palmové jadrá, chmeľové výhonky a iné podobné jedlé časti rastlín a produkty vyrobené z nich,

morská soľ a iné soli do potravín a krmív,

zámotok priadky morušovej spôsobilý na zmotávanie,

prírodné gumy a živice,

včelí vosk,

esenciálne oleje,

zátky z prírodného korku, neaglomerované a bez spojív,

bavlna, česaná alebo nečesaná,

vlna, česaná alebo nečesaná,

surové kože a neošetrené kožky,

tradičné rastlinné prípravky.


PRÍLOHA II

PODROBNÉ PRAVIDLÁ VÝROBY UVEDENÉ V KAPITOLE III

Časť I: Pravidlá rastlinnej výroby

Okrem pravidiel výroby stanovených v článkoch 9 až 12 sa na ekologickú rastlinnú výrobu uplatňujú pravidlá stanovené v tejto časti.

1.   Všeobecné požiadavky

1.1.   Ekologické plodiny, okrem plodín, ktoré rastú prirodzene vo vode, sa pestujú v živej pôdnej vrstve alebo v živej pôdnej vrstve zmiešanej s materiálmi a produktmi povolenými v ekologickej poľnohospodárskej výrobe alebo hnojenej takýmito materiálmi a produktmi, pričom táto pôda je spojená s podornicovou vrstvou a so skalným podložím.

1.2.   Zakazuje sa hydroponická výroba, ktorá predstavuje spôsob pestovania rastlín, ktoré nerastú prirodzene vo vode, s koreňmi len v roztoku živín alebo v inertnom prostredí, do ktorého sa roztok živín pridáva.

1.3.   Odchylne od bodu 1.1 sa povoľuje výroba klíčkov vlhčením semien a získavanie hlávok endívie aj ponorením do čistej vody.

1.4.   Odchylne od bodu 1.1 sa povoľujú tieto postupy:

a)

pestovanie rastlín na účely výroby okrasných rastlín a bylín v kvetináčoch, ktoré sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi spolu s kvetináčom;

b)

pestovanie semenáčikov alebo priesad v kontajneroch na účely ďalšieho presadenia.

1.5.   Odchylne od bodu 1.1 sa pestovanie plodín v skleníkoch s betónovými korytami povoľuje len na plochách, ktoré boli pre uvedený postup certifikované ako ekologické pred 28. júnom 2017 vo Fínsku, Švédsku a Dánsku. Nepovoľuje sa žiadne rozširovanie týchto plôch.

Platnosť tejto výnimky sa skončí 31. decembra 2030.

Do 31. decembra 2025 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o využívaní skleníkov s betónovými korytami v ekologickom poľnohospodárstve. K uvedenej správe môže byť prípadne priložený legislatívny návrh týkajúci sa používania skleníkov s betónovými korytami v ekologickom poľnohospodárstve.

1.6.   Všetkými technikami používanými v rastlinnej výrobe sa predchádza tomu, aby sa akýmkoľvek spôsobom prispievalo ku kontaminácii životného prostredia, alebo sa nimi takéto prispievanie minimalizuje.

1.7.   Konverzia

1.7.1.

Aby sa rastliny a rastlinné produkty mohli považovať za produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, musia sa v období konverzie na príslušných parcelách uplatňovať pravidlá výroby stanovené v tomto nariadení aspoň počas dvoch rokov pred ich vysiatím, alebo pokiaľ ide o trávne porasty alebo viacročné krmoviny, aspoň počas dvoch rokov pred tým, ako sa použijú ako krmivo z ekologickej poľnohospodárskej výroby, alebo pokiaľ ide o viacročné plodiny iné ako krmoviny, aspoň počas troch rokov pred prvým zberom produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby.

1.7.2.

Ak bola pôda alebo jeden alebo viacero z jej pozemkov kontaminovaných produktmi alebo látkami, ktoré nie sú povolené na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, príslušný orgán môže rozhodnúť, že sa pre túto pôdu alebo pozemky obdobie konverzie uvedené v bode 1.7.1 predĺži.

1.7.3.

Príslušný orgán v prípade ošetrenia produktom alebo látkou, ktorý(-á) nie je povolený(-á) na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, vyžaduje nové obdobie konverzie v súlade s bodom 1.7.1.

Uvedené obdobie možno skrátiť v týchto dvoch prípadoch:

a)

pri ošetrení produktom alebo látkou, ktorý(-á) nie je povolený(-á) na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ako súčasť povinných opatrení na kontrolu škodcov alebo buriny vrátane karanténnych organizmov alebo inváznych druhov, ktoré uložil príslušný orgán dotknutého členského štátu;

b)

pri ošetrení produktom alebo látkou, ktorý(-á) nie je povolený(-á) na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ako súčasť vedeckých testov schválených príslušným orgánom dotknutého členského štátu.

1.7.4.

V prípadoch uvedených v bodoch 1.7.2 a 1.7.3 sa dĺžka obdobia konverzie určí s prihliadnutím na tieto požiadavky:

a)

proces rozkladu dotknutého produktu alebo látky musí zaručovať na konci obdobia konverzie zanedbateľnú hladinu rezíduí v pôde a v prípade viacročných plodín v rastline;

b)

dotknutá úroda sa po ošetrení nesmie umiestňovať na trhu ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo ako produkty z konverzie.

1.7.4.1.

Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o každom rozhodnutí, ktorým prijmú záväzné opatrenia týkajúce sa ošetrovania produktom alebo látkou, ktoré nie sú povolené na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

1.7.4.2.

V prípade ošetrenia produktom alebo látkou, ktoré nie sú povolené na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, sa bod 1.7.5 písm. b) neuplatňuje.

1.7.5.

V prípade pôdy spojenej s ekologickou živočíšnou výrobou:

a)

pravidlá konverzie sa uplatňujú na celú plochu výrobnej jednotky, na ktorej sa produkuje krmivo pre zvieratá;

b)

bez ohľadu na písmeno a) možno obdobie konverzie pre pastviny a voľné plochy využívané druhmi, ktoré nepatria k bylinožravcom, skrátiť na jeden rok.

1.8.   Pôvod rastlín vrátane rastlinného množiteľského materiálu

1.8.1.

Na výrobu rastlín a rastlinných produktov iných ako rastlinného množiteľského materiálu sa používa iba ekologický rastlinný množiteľský materiál.

1.8.2.

Na účely získania ekologického rastlinného množiteľského materiálu, ktorý sa má používať na výrobu iných produktov, ako je rastlinný množiteľský materiál, bola materská rastlina a v náležitom prípade iné rastliny určené na produkciu rastlinného množiteľského materiálu vyprodukované v súlade s týmto nariadením aspoň počas obdobia jednej generácie alebo v prípade viacročných plodín aspoň počas obdobia jednej generácie v priebehu dvoch vegetačných období.

1.8.3.

Pri výbere ekologického rastlinného množiteľského materiálu prevádzkovatelia uprednostňujú ekologický rastlinný množiteľský materiál vhodný pre ekologickú poľnohospodársku výrobu.

1.8.4.

Ekologické šľachtiteľské aktivity na účely výroby ekologických odrôd vhodných pre ekologickú poľnohospodársku výrobu sa vykonávajú v ekologických podmienkach a zameriavajú sa na zlepšenie genetickej diverzity, spoliehanie sa na prirodzenú reprodukčnú schopnosť, ako aj na agronomickú úžitkovosť, odolnosť voči chorobám a adaptáciu na rôznu miestnu pôdu a klimatické podmienky.

Všetky postupy množenia s výnimkou meristémovej kultúry sa vykonávajú v rámci certifikovaného ekologického obhospodarovania.

1.8.5.

Používanie rastlinného množiteľského materiálu z konverzie a neekologického rastlinného množiteľského materiálu

1.8.5.1.

Odchylne od bodu 1.8.1 platí, že ak údaje zozbierané v databáze uvedenej v článku 26 ods. 1 alebo v systéme uvedenom v článku 26 ods. 2 písm. a) poukazujú na to, že nie sú splnené kvalitatívne alebo kvantitatívne potreby prevádzkovateľa v súvislosti s príslušným ekologickým rastlinným množiteľským materiálom, s výnimkou semenáčikov, príslušné orgány môžu povoliť používanie rastlinného množiteľského materiálu z konverzie alebo neekologického rastlinného množiteľského materiálu za podmienok ustanovených v bodoch 1.8.5.3, 1.8.5.4 a 1.8.5.5.

Pred požiadaním o každú takúto výnimku prevádzkovateľ nahliadne do databázy uvedenej v článku 26 ods. 1 alebo do systému uvedeného v článku 26 ods. 2 písm. a) s cieľom overiť, či je jeho žiadosť odôvodnená.

1.8.5.2.

Štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie uznané v súlade s článkom 46 ods. 1 môžu prevádzkovateľom v tretích krajinách povoliť používanie rastlinného množiteľského materiálu z konverzie alebo neekologického rastlinného množiteľského materiálu v ekologickej výrobnej jednotke, ak ekologický rastlinný množiteľský materiál nie je k dispozícii v dostatočnej kvalite či v dostatočnom množstve na území tretej krajiny, v ktorej sa prevádzkovateľ nachádza, za podmienok stanovených v bodoch 1.8.5.3, 1.8.5.4 a 1.8.5.5.

1.8.5.3.

Neekologický rastlinný množiteľský materiál sa nesmie ošetrovať inými prípravkami na ochranu rastlín, ako sú prípravky povolené na ošetrenie osiva v súlade s článkom 24 ods. 1 tohto nariadenia, okrem prípadu keď príslušný orgán dotknutého členského štátu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 predpísal na rastlinolekárske účely chemické ošetrenie všetkých odrôd daného druhu na ploche, na ktorej sa má predmetný rastlinný množiteľský materiál použiť.

1.8.5.4.

Povolenie na používanie rastlinného množiteľského materiálu z konverzie alebo neekologického rastlinného množiteľského materiálu sa udelí pred siatím plodiny.

1.8.5.5.

Povolenie na používanie rastlinného množiteľského materiálu z konverzie alebo neekologického rastlinného množiteľského materiálu sa udelí iba jednotlivým používateľom vždy iba na jednu sezónu a príslušný orgán zodpovedný za povolenia uvedie množstvá povoleného rastlinného množiteľského materiálu.

1.9.   Obhospodarovanie a zúrodňovanie pôdy

1.9.1.

Ekologická rastlinná výroba používa postupy obrábania a pestovania, ktorými sa zachováva alebo zvyšuje obsah organickej hmoty v pôde, zvyšuje stabilita a biodiverzita pôdy a zabraňuje zhutňovaniu pôdy a pôdnej erózii.

1.9.2.

Úrodnosť a biologická aktivita pôdy sa zachovávajú a zvyšujú:

a)

okrem prípadu trávnych porastov alebo viacročných krmovín, viacročným striedaním plodín vrátane používania povinných strukovín ako hlavných alebo krycích plodín osevného postupu a iných plodín využívaných ako zelené hnojivo;

b)

v prípade skleníkov alebo viacročných plodín iných ako krmoviny krátkodobými plodinami využívanými ako zelené hnojivo a strukovinami, ako aj využívaním rastlinnej diverzity, a

c)

vo všetkých prípadoch používaním maštaľného hnoja alebo organickej hmoty, pokiaľ možno kompostovaných, pochádzajúcich z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

1.9.3.

Ak výživové potreby rastlín nemožno zabezpečiť prostredníctvom opatrení stanovených v bodoch 1.9.1 a 1.9.2, použijú sa len hnojivá a pôdne pomocné látky povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe a len v nevyhnutnom rozsahu. Prevádzkovatelia vedú záznamy o použití uvedených produktov.

1.9.4.

Celkové množstvo maštaľného hnoja, ako sa vymedzuje v smernici 91/676/EHS, používané vo výrobných jednotkách v období konverzie a v ekologických výrobných jednotkách nesmie presiahnuť 170 kg dusíka za rok na hektár používanej poľnohospodárskej plochy. Táto hraničná hodnota sa uplatňuje len na použitie maštaľného hnoja, sušeného maštaľného hnoja a dehydrovaného hydinového trusu, kompostovaných exkrementov zvierat vrátane hydinového trusu, kompostovaného maštaľného hnoja a tekutých exkrementov zvierat.

1.9.5.

Prevádzkovatelia poľnohospodárskych podnikov môžu uzatvárať písomné dohody o spolupráci na účely aplikácie nadbytočného hnoja z ekologických poľnohospodárskych jednotiek výhradne s prevádzkovateľmi iných poľnohospodárskych podnikov a hospodárstvami, ktoré dodržiavajú súlad s pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby. Maximálna hraničná hodnota uvedená v bode 1.9.4 sa vypočíta na základe všetkých ekologických výrobných jednotiek zapojených do takej spolupráce.

1.9.6.

Na zlepšenie celkového stavu pôdy alebo dostupnosti živín v pôde alebo v plodinách možno použiť prípravky z mikroorganizmov.

1.9.7.

Na aktiváciu kompostu možno použiť vhodné rastlinné prípravky a prípravky z mikroorganizmov.

1.9.8.

Nesmú sa používať minerálne dusíkaté hnojivá.

1.9.9.

Biodynamické prípravky sa môžu používať.

1.10.   Ochrana proti škodcom a burinám

1.10.1.

Predchádzanie škodám, ktoré spôsobujú škodcovia a buriny, sa zakladá predovšetkým na ochrane prostredníctvom:

prirodzených nepriateľov,

výberu druhov, odrôd a heterogénneho materiálu,

striedania plodín,

techník pestovania, ako sú napríklad biofumigácia, mechanické a fyzikálne metódy, a

tepelných procesov, ako sú napríklad solarizácia a v prípade chránených plodín plytké ošetrenie pôdy parou (do maximálnej hĺbky 10 cm).

1.10.2.

Pokiaľ rastliny nemožno náležite chrániť pred škodcami prostredníctvom opatrení stanovených v bode 1.10.1 alebo v prípade preukázaného ohrozenia plodín, použijú sa len produkty a látky povolené podľa článkov 9 a 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe a len v nevyhnutnom rozsahu. Prevádzkovatelia vedú záznamy, ktoré preukazujú nutnosť použitia týchto produktov.

1.10.3.

V prípade produktov a látok používaných v pasciach alebo dávkovačoch, s výnimkou feromónov, pasce alebo dávkovače zamedzujú uvoľneniu produktov a látok do životného prostredia a zabraňujú kontaktu medzi produktmi a látkami a pestovanými plodinami. Všetky pasce vrátane feromónových pascí sa po použití pozbierajú a bezpečne zlikvidujú.

1.11.   Produkty používané na čistenie a dezinfekciu

Na uvedený účel sa používajú len tie produkty na čistenie a dezinfekciu v rastlinnej výrobe, ktoré boli povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

1.12.   Povinnosť viesť záznamy

Prevádzkovatelia vedú záznamy o dotknutých pozemkoch a o množstve úrody.

1.13.   Príprava nespracovaných produktov

Ak sa na rastlinách vykonávajú operácie prípravy, iné ako spracovanie, uplatňujú sa na takéto operácie mutatis mutandis všeobecné požiadavky stanovené v časti IV bodoch 1.2, 1.3, 1.4, 1.5 a 2.2.3.

2.   Podrobné pravidlá v prípade špecifických rastlín a rastlinných produktov

2.1.   Pravidlá výroby húb

Na výrobu húb možno používať substráty, ak sú zložené len z týchto zložiek:

a)

maštaľný hnoj a exkrementy zvierat:

i)

buď z ekologických výrobných jednotiek, alebo z jednotiek v období konverzie v druhom roku obdobia konverzie, alebo

ii)

uvedené v bode 1.9.3, len ak produkt uvedený v bode i) nie je k dispozícii a za predpokladu, že tento maštaľný hnoj a exkrementy zvierat nepresiahnu 25 hmotnostných % všetkých zložiek substrátu pred kompostovaním okrem materiálu na zakrytie a pridanej vody;

b)

produkty poľnohospodárskeho pôvodu iné ako tie, ktoré sú uvedené v písmene a), pochádzajúce z ekologických výrobných jednotiek;

c)

rašelina neošetrená chemickými produktmi;

d)

drevo neošetrené chemickými produktmi po sťatí;

e)

minerálne produkty uvedené v bode 1.9.3, voda a pôda.

2.2.   Pravidlá zberu voľne rastúcich rastlín

Zber voľne rastúcich rastlín a ich častí prirodzene rastúcich v prírodných oblastiach, lesoch a poľnohospodárskych oblastiach sa považuje za spôsob ekologickej poľnohospodárskej výroby za predpokladu, že:

a)

sa tieto oblasti počas obdobia minimálne troch rokov pred zberom neošetrili inými produktmi alebo látkami ako tými, ktoré sú povolené podľa článkov 9 a 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe;

b)

zber nemá vplyv na stabilitu prirodzeného biotopu ani na zachovanie druhov v oblasti zberu.

Časť II: Pravidlá živočíšnej výroby

Okrem pravidiel výroby stanovených v článkoch 9, 10, 11 a 14 sa na ekologickú živočíšnu výrobu uplatňujú pravidlá stanovené v tejto časti.

1.   Všeobecné požiadavky

1.1.   S výnimkou včelárstva sa živočíšna výroba bez pôdy zakazuje v prípade, keď poľnohospodár, ktorý má v úmysle prevádzkovať ekologickú živočíšnu výrobu, nehospodári na poľnohospodárskej pôde a nemá uzavretú písomnú dohodu o spolupráci s poľnohospodárom v súvislosti s využívaním ekologických výrobných jednotiek alebo výrobných jednotiek v období konverzie pre hospodárske zvieratá vo svojom chove.

1.2.   Konverzia

1.2.1.   V prípade súbežného začatia konverzie výrobnej jednotky vrátane pasienkov alebo akejkoľvek pôdy využívanej na produkciu krmív pre zvieratá a zvierat prítomných v tejto výrobnej jednotke na začiatku obdobia jej konverzie, ako sa uvádza v časti I bodoch 1.7.1 a 1.7.5 písm. b), možno zvieratá a živočíšne produkty považovať za produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby na konci obdobia konverzie výrobnej jednotky, a to aj v prípade, keď je obdobie konverzie stanovené v bode 1.2.2 tejto časti pre príslušný druh zvierat dlhšie ako obdobie konverzie pre výrobnú jednotku.

Odchylne od bodu 1.4.3.1 sa v prípade takej súbežnej konverzie a počas obdobia konverzie výrobnej jednotky zvieratá nachádzajúce sa v tejto výrobnej jednotke od začiatku obdobia konverzie môžu kŕmiť krmivom z konverzie vyrobeným vo výrobnej jednotke v období konverzie počas prvého roka konverzie a/alebo krmivom v súlade s bodom 1.4.3.1 a/alebo krmivom z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Zvieratá z neekologických chovov sa môžu do výrobnej jednotky v období konverzie začleniť po začatí obdobia konverzie v súlade s bodom 1.3.4.

1.2.2.   Obdobia konverzie špecifické pre konkrétny druh chovaných zvierat sa stanovujú takto:

a)

12 mesiacov v prípade hovädzieho dobytka a koňovitých zvierat na produkciu mäsa a v každom prípade nie menej ako tri štvrtiny ich života;

b)

šesť mesiacov v prípade oviec, kôz a ošípaných a zvierat na produkciu mlieka;

c)

10 týždňov v prípade hydiny na produkciu mäsa, okrem pekinských kačíc, privezenej pred dosiahnutím veku troch dní;

d)

sedem týždňov v prípade pekinských kačíc privezených pred dosiahnutím veku troch dní;

e)

šesť týždňov v prípade hydiny na produkciu vajec prinesenej pred dosiahnutím veku troch dní;

f)

12 mesiacov v prípade včiel.

Počas obdobia konverzie sa vosk nahradí voskom pochádzajúcim z ekologického včelárstva.

Možno však použiť aj neekologický včelí vosk:

i)

ak včelí vosk z ekologického včelárstva nie je na trhu k dispozícii;

ii)

ak preukázateľne nie je kontaminovaný produktmi alebo látkami nepovolenými na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe; a

iii)

pod podmienkou, že pochádza z viečok;

g)

tri mesiace v prípade králikov;

h)

12 mesiacov v prípade raticovej zveri.

1.3.   Pôvod zvierat

1.3.1.   Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá týkajúce sa konverzie, hospodárske zvieratá v ekologickej živočíšnej výrobe sa narodia alebo vyliahnu a chovajú v ekologických výrobných jednotkách.

1.3.2.   Pokiaľ ide o plemenitbu zvierat v ekologických chovoch:

a)

pri reprodukcii sa používajú prirodzené metódy; povoľuje sa však umelé oplodnenie;

b)

reprodukcia sa nesmie vyvolávať alebo sa jej brániť podávaním hormónov ani iných látok s podobným účinkom, okrem spôsobu veterinárnej terapeutickej liečby v prípade jednotlivého zvieraťa;

c)

iné formy umelej reprodukcie, ako je klonovanie alebo prenos embryí, sa nesmú používať;

d)

výber plemien je primeraný zásadám ekologickej poľnohospodárskej výroby, zabezpečuje sa ním vysoká úroveň dobrých životných podmienok zvierat a prispieva sa ním k predchádzaniu akéhokoľvek utrpenia zvierat a k zabráneniu potrebe mrzačenia zvierat.

1.3.3.   Prevádzkovatelia pri výbere plemien alebo línií zvážia uprednostnenie plemien alebo línií s vysokým stupňom genetickej diverzity, schopnosti zvierat prispôsobiť sa miestnym podmienkam, ich plemennej hodnoty, dĺžky života, životaschopnosti a odolnosti voči chorobám alebo zdravotným problémom, a to bez zhoršenia ich dobrých životných podmienok. Okrem toho sa plemená alebo línie zvierat vyberajú s cieľom predchádzať konkrétnym chorobám alebo zdravotným problémom spojeným s niektorými plemenami alebo líniami používanými v intenzívnom chove, ako je napríklad stresový syndróm ošípaných, ktorý môže prípadne spôsobovať PSE mäso (pale-soft-exudative – bledé, mäkké, vodnaté mäso), náhly úhyn, spontánny potrat a komplikované pôrody vyžadujúce použitie cisárskeho rezu. Uprednostňujú sa pôvodné plemená a línie.

Prevádzkovatelia použijú na účely výberu plemien a línií v súlade s prvým odsekom informácie, ktoré sú k dispozícii v systémoch uvedených v článku 26 ods. 3.

1.3.4.   Použitie zvierat z neekologického chovu

1.3.4.1.   Odchylne od bodu 1.3.1 sa zvieratá z neekologického chovu môžu doviezť do ekologickej výrobnej jednotky na účely plemenitby v prípade, že je chov dotknutých plemien ohrozený v zmysle článku 28 ods. 10 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a aktov prijatých na jeho základe. V takom prípade nie je nutné, aby boli zvieratá týchto plemien nezapustené.

1.3.4.2.   Odchylne od bodu 1.3.1 sa v prípade obnovy včelstiev môže v ekologickej výrobnej jednotke 20 % včelích kráľovien a rojov za rok nahradiť včelími kráľovnami a rojmi z neekologických chovov pod podmienkou, že včelie kráľovné a roje sa umiestnia do úľov s plástmi alebo medzistenami pochádzajúcimi z ekologických výrobných jednotiek. V každom prípade možno jeden roj alebo jednu včeliu kráľovnú za rok nahradiť neekologickým rojom alebo včeľou kráľovnou.

1.3.4.3.   Odchylne od bodu 1.3.1 platí, že ak sa kŕdeľ zostavuje po prvý raz, obnovuje sa alebo sa znovu zostavuje, príslušný orgán môže v prípade, keď nie je možné splniť kvalitatívne a kvantitatívne potreby poľnohospodárov, rozhodnúť, že sa do výrobnej jednotky určenej na ekologický chov hydiny môže umiestniť hydina z neekologického chovu pod podmienkou, že mládky na produkciu vajec a hydina na výrobu mäsa majú menej ako tri dni. Produkty, ktoré z nich pochádzajú, sa môžu považovať za produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, len ak bolo dodržané obdobie konverzie stanovené v bode 1.2.

1.3.4.4.   Odchylne od bodu 1.3.1 platí, že ak údaje zozbierané v systéme uvedenom v článku 26 ods. 2 písm. b) poukazujú na to, že nie sú splnené kvalitatívne alebo kvantitatívne potreby poľnohospodára v súvislosti so zvieratami z ekologického chovu, príslušné orgány môžu povoliť, aby sa do ekologickej výrobnej jednotky zaradili zvieratá z neekologického chovu, s prihliadnutím na podmienky stanovené v bodoch 1.3.4.4.1 až 1.3.4.4.4.

Poľnohospodár pred požiadaním o každú takúto výnimku nahliadne do údajov zozbieraných v systéme uvedenom v článku 26 ods. 2 písm. b) s cieľom overiť, či je jeho žiadosť odôvodnená.

V prípade prevádzkovateľov v tretích krajinách môžu štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie uznané v súlade s článkom 46 ods. 1 povoliť zaradenie zvierat z neekologického chovu do ekologickej výrobnej jednotky, ak zvieratá z ekologického chovu nie sú k dispozícii v dostatočnej kvalite či v dostatočnom množstve na území krajiny, v ktorej sa prevádzkovateľ nachádza.

1.3.4.4.1.

V prípade, že sa stádo alebo črieda zostavujú po prvý raz, môžu sa do nich na účely plemenitby zaradiť mladé jedince z neekologického chovu. Hneď po odstavení musia byť chované v súlade s pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby. Okrem toho sa v deň, keď sa tieto zvieratá zaradia do stáda alebo do čriedy, uplatňujú tieto obmedzenia:

a)

hovädzí dobytok, koňovité zvieratá a raticová zver majú menej ako šesť mesiacov;

b)

ovce a kozy majú menej ako 60 dní;

c)

ošípané vážia menej ako 35 kg;

d)

králiky majú menej ako tri mesiace.

1.3.4.4.2.

Na účely plemenitby možno do stáda alebo čriedy na jeho obnovu zaradiť dospelé samce a nezapustené samice z neekologického chovu. Následne sa chovajú v súlade s pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby. Okrem toho počet samíc za rok podlieha týmto obmedzeniam:

a)

môže byť zaradených najviac 10 % dospelých kobýl alebo jalovíc a 20 % dospelých samíc ošípaných, oviec, kôz, králikov alebo raticovej zveri;

b)

v prípade výrobných jednotiek, v ktorých sa nachádza menej ako 10 jedincov koňovitých zvierat, raticovej zveri alebo hovädzieho dobytka či králikov, alebo menej ako päť jedincov ošípaných, oviec alebo kôz, sa každé také obnovenie obmedzí na najviac jedno zviera za rok.

1.3.4.4.3.

Percentuálne podiely stanovené v bode 1.3.4.4.2 sa môžu zvýšiť až na 40 % pod podmienkou, že príslušný orgán potvrdil, že je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)

došlo k podstatnému rozšíreniu chovu;

b)

jedno plemeno bolo nahradené iným plemenom;

c)

začalo sa s novou špecializáciou chovu hospodárskych zvierat.

1.3.4.4.4.

V prípadoch uvedených v bodoch 1.3.4.4.1, 1.3.4.4.2 a 1.3.4.4.3 sa zvieratá z neekologického chovu môžu považovať za ekologické, len ak sa dodrží obdobie konverzie stanovené v bode 1.2. Obdobie konverzie stanovené v bode 1.2.2 sa začne najskôr vtedy, keď sa zvieratá začlenia do výrobnej jednotky v období konverzie.

1.3.4.4.5.

V prípadoch uvedených v bodoch 1.3.4.4.1 až 1.3.4.4.4 sa zvieratá z neekologického chovu buď držia oddelene od ostatných hospodárskych zvierat, alebo sú identifikovateľné až do skončenia obdobia konverzie uvedeného v bode 1.3.4.4.4.

1.4.   Výživa

1.4.1.   Všeobecné požiadavky na výživu

Pokiaľ ide o výživu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

krmivo pre hospodárske zvieratá sa získava predovšetkým z poľnohospodárskeho podniku, kde sa tieto zvieratá chovajú, alebo z ekologických výrobných jednotiek, či výrobných jednotiek v období konverzie patriacich iným podnikom v tom istom regióne;

b)

hospodárske zvieratá sú kŕmené krmivom z ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo krmivom z konverzie, ktoré spĺňa výživové požiadavky daných zvierat v rôznych vývinových štádiách. V živočíšnej výrobe nie je povolené reštrikčné kŕmenie, pokiaľ to nie je opodstatnené z veterinárnych dôvodov;

c)

hospodárske zvieratá sa nesmú chovať v takých podmienkach alebo na takej strave, ktoré môžu podnietiť vznik anémie;

d)

výkrmové postupy vždy rešpektujú obvyklé výživové modely jednotlivých druhov a dobré životné podmienky zvierat, a to v každej fáze chovu; nútené kŕmenie je zakázané;

e)

s výnimkou ošípaných, hydiny a včiel majú hospodárske zvieratá stály prístup na pasienky, a to vždy, keď to podmienky umožňujú, alebo stály prístup k objemovému krmivu;

f)

nesmú sa používať rastové stimulátory ani syntetické aminokyseliny;

g)

mláďatá sa prednostne počas určitého minimálneho obdobia stanoveného Komisiou v súlade s článkom 14 ods. 3 písm. a) kŕmia materským mliekom; počas tohto obdobia sa nesmú používať náhradky mlieka s obsahom chemicky syntetizovaných zložiek alebo zložiek rastlinného pôvodu;

h)

kŕmne suroviny rastlinného, riasového, živočíšneho alebo kvasinkového pôvodu musia byť ekologické;

i)

neekologické kŕmne suroviny rastlinného, riasového, živočíšneho alebo kvasinkového pôvodu, kŕmne suroviny mikrobiálneho alebo minerálneho pôvodu, kŕmne doplnkové látky a technologické pomocné látky sa môžu používať len v prípade, že boli povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

1.4.2.   Pasenie

1.4.2.1.   Pasenie na ekologickej pôde

Bez toho, aby bol dotknutý bod 1.4.2.2, zvieratá v ekologických chovoch spásajú ekologickú pôdu. Zvieratá z neekologického chovu však môžu využívať ekologický pasienok počas obmedzeného obdobia každý rok pod podmienkou, že ich chov prebieha na pôde spôsobom šetrným k životnému prostrediu podporovaným podľa článkov 23, 25, 28, 30, 31 a 34 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a že sa nenachádzajú na tomto ekologickom pasienku súčasne so zvieratami z ekologického chovu.

1.4.2.2.   Pasenie na obecných pozemkoch a sezónny presun zvierat

1.4.2.2.1.

Zvieratá v ekologickom chove sa môžu pásť na obecných pozemkoch pod podmienkou, že:

a)

obecné pozemky neboli minimálne tri roky ošetrené produktmi alebo látkami, ktoré nie sú povolené na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe;

b)

chov všetkých zvierat z neekologického chovu, ktoré využívajú obecný pozemok, prebiehal na pôde spôsobom šetrným k životnému prostrediu podporovaným podľa článkov 23, 25, 28, 30, 31 a 34 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;

c)

akékoľvek produkty živočíšnej výroby zo zvierat v ekologických chovoch, ktoré boli vyprodukované počas obdobia, keď sa uvedené zvieratá pásli na obecných pozemkoch, sa nepovažujú za produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, pokiaľ sa nepreukáže dostatočné oddelenie od zvierat z neekologických chovov.

1.4.2.2.2.

Zvieratá v ekologických chovoch počas sezónneho presunu môžu spásať neekologickú pôdu, keď sa presúvajú na vlastných nohách z jednej spásanej plochy na druhú. Počas uvedeného obdobia sa zvieratá v ekologických chovoch držia oddelene od ostatných zvierat. Príjem neekologických krmív vo forme trávy a inej vegetácie, ktorú zvieratá spásajú, sa povoľuje:

a)

počas maximálne 35 dní, ktoré zahŕňajú cesty tam aj späť, alebo

b)

do maximálne 10 % celkovej ročnej kŕmnej dávky vypočítanej ako percentuálny podiel sušiny v krmivách poľnohospodárskeho pôvodu.

1.4.3.   Krmivá z konverzie

1.4.3.1.   V prípade poľnohospodárskych podnikov, ktoré prevádzkujú ekologickú živočíšnu výrobu:

a)

môžu priemerne až 25 % kŕmnej zmesi dávok tvoriť krmivá z konverzie pochádzajúce z druhého roku obdobia konverzie. Tento percentuálny podiel sa môže zvýšiť na 100 %, ak toto krmivo z konverzie pochádza z podniku, v ktorom sa hospodárske zvieratá chovajú, a

b)

môže až 20 % celkového priemerného množstva krmív, ktorým sú kŕmené hospodárske zvieratá, pochádzať zo spásania alebo žatvy trvalých pasienkov, parciel s viacročnými krmovinami alebo s bielkovinovými plodinami, ktoré boli vysadené v rámci ekologického obhospodarovania na pozemkoch v prvom roku obdobia konverzie pod podmienkou, že uvedené pozemky sú súčasťou samotného podniku.

V prípade, že sa na kŕmenie používajú oba druhy krmív z konverzie uvedené v písmenách a) a b), celkový spoločný percentuálny podiel týchto krmív nesmie prekročiť percentuálny podiel stanovený v písmene a).

1.4.3.2.   Údaje uvedené v bode 1.4.3.1 sa vypočítavajú ročne ako percentuálny podiel sušiny v krmivách rastlinného pôvodu.

1.5.   Starostlivosť o zdravie

1.5.1.   Prevencia chorôb

1.5.1.1.   Prevencia chorôb sa zakladá na výbere plemena a línie, postupoch riadenia chovu, vysokokvalitnom krmive, pohybe, vhodnej hustote chovu a na primeranom a vhodnom ustajnení v hygienických podmienkach.

1.5.1.2.   Imunologické veterinárne lieky sa môžu používať.

1.5.1.3.   Chemicky syntetizované alopatické veterinárne lieky vrátane antibiotík a bolusov zložených zo syntetizovaných alopatických chemických molekúl sa nesmú používať na účely preventívnej liečby.

1.5.1.4.   Rastové stimulátory alebo látky podporujúce produkciu (vrátane antibiotík, kokcidiostatík a iných neprirodzených rast podporujúcich prostriedkov) a hormóny a podobné látky na kontrolu reprodukcie alebo na iné účely (napríklad indukcia alebo synchronizácia ruje) sa nesmú používať.

1.5.1.5.   Ak sú hospodárske zvieratá získané z neekologických výrobných jednotiek, uplatňujú sa osobitné opatrenia, ako sú napríklad skríningové testy alebo karanténne obdobia, v závislosti od miestnych okolností.

1.5.1.6.   Iba produkty na čistenie a dezinfekciu v budovách a zariadeniach pre hospodárske zvieratá, ktoré boli povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, sa používajú na uvedený účel.

1.5.1.7.   Budovy, ohrady, vybavenie a náradie sa dôkladne čistia a dezinfikujú, aby sa zabránilo prenosu infekcie a rozmnožovaniu organizmov prenášajúcich choroby. Výkaly, moč a nezožratá alebo rozliata potrava sa odstraňujú tak často, ako je to potrebné, aby sa minimalizoval zápach a aby sa zabránilo prilákaniu hmyzu alebo hlodavcov. Na odstraňovanie hmyzu a iných škodcov v budovách a iných zariadeniach, v ktorých sa držia hospodárske zvieratá, sa môžu používať prípravky proti hlodavcom, ktoré sú určené len na použitie v pasciach, a produkty a látky povolené podľa článkov 9 a 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

1.5.2.   Veterinárna liečba

1.5.2.1.   V prípade, že napriek preventívnym opatreniam na zabezpečenie zdravia zvierat zvieratá ochorejú alebo sa porania, musia sa okamžite liečiť a ošetriť.

1.5.2.2.   Choroba sa lieči okamžite s cieľom zabrániť utrpeniu zvieraťa. Ak nie je vhodné použiť fytoterapeutické, homeopatické a ďalšie produkty, môžu sa v prípade potreby za prísnych podmienok a na zodpovednosť veterinárneho lekára použiť chemicky syntetizované alopatické veterinárne lieky vrátane antibiotík. Predovšetkým sa stanovia obmedzenia v súvislosti s liečebnými postupmi a ochrannými lehotami.

1.5.2.3.   Kŕmne suroviny minerálneho pôvodu povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, výživové doplnkové látky povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe a fytoterapeutické a homeopatické lieky sa používajú prednostne pred liečbou chemicky syntetizovanými alopatickými veterinárnymi liekmi vrátane antibiotík pod podmienkou, že ich terapeutický účinok je efektívny pre daný druh zvieraťa a stav, pre ktorý je liečba určená.

1.5.2.4.   S výnimkou očkovaní, ošetrení proti parazitom a povinných eradikačných programov platí, že ak sa zviera alebo skupina zvierat podrobia viac ako trom liečebným kúram chemicky syntetizovanými alopatickými veterinárnymi liekmi vrátane antibiotík v priebehu 12 mesiacov alebo viac ako jednej liečebnej kúre, ak je ich produkčný cyklus kratší ako jeden rok, príslušné hospodárske zvieratá ani produkty z nich získané sa nepredávajú ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby a hospodárske zvieratá musia prejsť obdobiami konverzie uvedenými v bode 1.2.

1.5.2.5.   Ochranná lehota medzi posledným podaním chemicky syntetizovaného alopatického veterinárneho lieku vrátane antibiotika zvieraťu za normálnych podmienok užívania a výrobou ekologických potravín z takéhoto zvieraťa je dvojnásobkom ochrannej lehoty uvedenej v článku 11 smernice 2001/82/ES a trvá najmenej 48 hodín.

1.5.2.6.   Povoľuje sa liečba súvisiaca s ochranou zdravia ľudí a zvierat uložená na základe právnych predpisov Únie.

1.6.   Ustajnenie a umiestnenie a postupy chovu

1.6.1.   Izoláciou, vykurovaním a vetraním budovy sa zabezpečí, aby sa prúdenie vzduchu, prašnosť, teplota, relatívna vlhkosť vzduchu a koncentrácia plynov udržiavali v medziach, ktorými sa zabezpečujú dobré životné podmienky zvierat. Budova umožňuje dostatok prirodzeného vetrania a prístup svetla.

1.6.2.   V oblastiach s vhodnými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú, aby zvieratá žili vonku, nie je ustajňovanie a umiestňovanie hospodárskych zvierat povinné. Zvieratá majú v takých prípadoch prístup k prístrešiam alebo miestam v tieni na ochranu pred nepriaznivým počasím.

1.6.3.   Hustotou chovu zvierat v budovách sa zabezpečuje pohodlie, dobré životné podmienky a druhovo špecifické potreby zvierat, čo závisí najmä od druhu, plemena a veku zvierat. Taktiež sa pritom zohľadnia behaviorálne potreby zvierat, ktoré závisia najmä od veľkosti skupiny a pohlavia zvierat. Optimálna hustota umožní dobré životné podmienky zvierat tým, že sa im poskytne dostatočný priestor, aby mohli prirodzene stáť, hýbať sa, pokojne si ľahnúť, otočiť sa, očistiť sa, zaujať všetky prirodzené polohy a robiť všetky prirodzené pohyby, napríklad naťahovanie sa a trepotanie krídlami.

1.6.4.   Dodržiavajú sa minimálne plochy pre vnútorné a vonkajšie priestory a technické parametre týkajúce sa ustajnenia a umiestnenia stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 14 ods. 3.

1.6.5.   Voľné plochy môžu byť čiastočne zakryté. Verandy sa nepovažujú za voľné plochy.

1.6.6.   Celková hustota chovu nesmie presiahnuť limitnú hodnotu 170 kg organického dusíka na jeden rok a jeden hektár poľnohospodárskej plochy.

1.6.7.   Príslušný orgán na to, aby určil vhodnú hustotu chovu hospodárskych zvierat uvedenú v bode 1.6.6, stanoví dobytčie jednotky zodpovedajúce limitnej hodnote uvedenej v bode 1.6.6, a to na základe číselných údajov stanovených v každej zo špecifických požiadaviek pre jednotlivé druhy živočíšnej výroby.

1.6.8.   Klietky, boxy a jednopodlažné usporiadanie klietok na chov hospodárskych zvierat sa nesmú používať pre žiadny druh hospodárskych zvierat.

1.6.9.   Ak sa s hospodárskym zvieraťom z veterinárnych dôvodov zaobchádza individuálne, umiestni sa v priestoroch s pevnou podlahou a poskytne sa mu slamená alebo iná vhodná podstielka. Dané zviera musí byť schopné sa ľahko otočiť a pohodlne si ľahnúť vo vystretej polohe.

1.6.10.   Hospodárske zvieratá v ekologickej živočíšnej výrobe sa nemôžu chovať v ohrade na veľmi mokrej alebo močaristej pôde.

1.7.   Dobré životné podmienky zvierat

1.7.1.   Všetky osoby zúčastňujúce sa na chove zvierat a manipulácii so zvieratami počas prepravy a zabíjania majú potrebné základné vedomosti a zručnosti, pokiaľ ide o potreby zvierat v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok, a absolvovali primeranú odbornú prípravu, ako sa vyžaduje najmä v nariadení Rady (ES) č. 1/2005 (1) a nariadení Rady (ES) č. 1099/2009 (2), s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení.

1.7.2.   V rámci postupov chovu vrátane hustoty chovu a podmienok ustajnenia a umiestnenia sa zabezpečuje dodržiavanie vývojových, fyziologických a etologických potrieb zvierat.

1.7.3.   Hospodárske zvieratá majú stály prístup na voľné plochy, ktoré zvieratám umožňujú voľný pohyb, prednostne na pastviny, a to vždy, keď to umožňuje počasie, sezónne podmienky a stav pôdy okrem prípadov, keď sú na základe právnych predpisov Únie uložené obmedzenia a povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia ľudí a zvierat.

1.7.4.   Počet kusov hospodárskych zvierat musí byť obmedzený v záujme minimalizácie nadmerného spásania, rozdupávania pôdy, erózie a znečistenia spôsobených zvieratami alebo v dôsledku aplikácie ich hnoja.

1.7.5.   Zakazuje sa väzné ustajnenie alebo izolácia hospodárskych zvierat okrem prípadov aplikovaných na jednotlivé zvieratá na obmedzený čas a len vtedy, ak je to opodstatnené z veterinárnych dôvodov. Izoláciu hospodárskych zvierat možno povoliť na obmedzené obdobie, iba ak je ohrozená bezpečnosť pracovníkov alebo z dôvodov dobrých životných podmienok zvierat. Príslušné orgány môžu v chovoch s maximálne 50 zvieratami (okrem mladého dobytka) v prípade, ak nie je možné držať dobytok v skupinách zodpovedajúcich ich behaviorálnym potrebám, povoliť väzné ustajnenie dobytka pod podmienkou, že zvieratá majú prístup na pastviny počas obdobia pasenia a najmenej dvakrát do týždňa majú prístup na voľné plochy, ak nie je možné pasenie.

1.7.6.   Čas trvania prepravy hospodárskych zvierat sa minimalizuje.

1.7.7.   Zabraňuje sa akémukoľvek utrpeniu, bolesti a strachu a ich miera sa udržuje na minime, a to počas celého života zvieraťa vrátane okamihu porážky.

1.7.8.   Bez toho, aby bol dotknutý vývoj právnych predpisov Únie v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, kupírovanie chvostov u oviec, pristrihovanie zobákov počas prvých troch dní života a odstraňovanie rohov možno výnimočne povoliť, ale len v jednotlivých prípadoch a len, ak sa uvedenými postupmi zlepšuje zdravotný stav, dobré životné podmienky alebo hygiena hospodárskych zvierat alebo ak by inak bola ohrozená bezpečnosť pracovníkov. Odstraňovanie výrastkov možno povoliť len v jednotlivých prípadoch, ak sa tým zlepší zdravotný stav, dobré životné podmienky alebo hygiena hospodárskych zvierat alebo ak by inak bola ohrozená bezpečnosť pracovníkov. Príslušný orgán povoľuje také úkony len ak mu ich prevádzkovateľ riadne oznámil a zdôvodnil a ak tieto úkony má uskutočniť kvalifikovaný personál.

1.7.9.   Akékoľvek utrpenie zvierat sa musí znížiť na minimum použitím vhodných anestetík a/alebo analgetík a tým, že sa každá operácia uskutoční iba v najvhodnejšom veku zvieraťa a vykoná ju kvalifikovaný personál.

1.7.10.   Fyzická kastrácia sa povoľuje na zachovanie kvality produktov a tradičných výrobných postupov, ale len za podmienok stanovených v bode 1.7.9.

1.7.11.   Nakladanie a vykladanie zvierat sa vykonáva bez použitia akéhokoľvek druhu elektrickej alebo inej bolestivej stimulácie na donucovanie zvierat. Zakazuje sa používanie alopatických utišujúcich prostriedkov pred prepravou alebo počas prepravy.

1.8.   Príprava nespracovaných produktov

Ak sa na hospodárskych zvieratách vykonávajú operácie prípravy, iné ako spracovanie, uplatňujú sa na takéto operácie mutatis mutandis všeobecné požiadavky stanovené v časti IV bodoch 1.2, 1.3, 1.4, 1.5 a 2.2.3.

1.9.   Doplňujúce všeobecné pravidlá

1.9.1.   Pre hovädzí dobytok, ovce, kozy a koňovité zvieratá

1.9.1.1.   Výživa

Pokiaľ ide o výživu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

minimálne 60 % krmiva pochádza zo samotného poľnohospodárskeho podniku alebo, ak to nie je uskutočniteľné alebo také krmivo nie je k dispozícii, je vyrobených v spolupráci s inými ekologickými výrobnými jednotkami alebo výrobnými jednotkami v období konverzie a prevádzkovateľmi krmivárskych podnikov, ktorí používajú krmivá a kŕmne suroviny z toho istého regiónu. Tento percentuálny podiel sa od 1. januára 2023 zvýši na 70 %;

b)

zvieratá majú prístup k pastvinám na spásanie vždy, keď to umožňujú podmienky;

c)

bez ohľadu na písmeno b) majú samce hovädzieho dobytka staršie ako jeden rok prístup na pastvinu alebo voľnú plochu;

d)

ak majú zvieratá prístup na pastvinu počas obdobia pasenia a ak systém zimného ustajnenia umožňuje zvieratám voľnosť pohybu, sa povinnosť zabezpečovať voľné plochy počas zimných mesiacov nemusí dodržať;

e)

základom chovných systémov je čo najväčšie využitie pastvín podľa dostupnosti pasienkov v rôznych ročných obdobiach;

f)

najmenej 60 % sušiny v denných dávkach pozostáva z objemového krmiva, z čerstvej alebo suchej krmoviny alebo zo siláže. Tento percentuálny podiel sa môže znížiť na 50 % v prípade zvierat využívaných na výrobu mlieka po dobu najviac troch mesiacov na začiatku laktácie.

1.9.1.2.   Ustajnenie a postupy chovu

Pokiaľ ide o ustajnenie a postupy chovu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

miesto ustajnenia má hladkú, ale nešmykľavú podlahu;

b)

ustajnenie je vybavené pohodlnou, čistou a suchou plochou dostatočnej veľkosti na ležanie alebo oddych, ktorá pozostáva z pevnej konštrukcie, ktorá nie je roštová. V priestore určenom na oddych je zabezpečené dostatočné množstvo suchého steliva z roztrúseného podstielkového materiálu. Podstielka pozostáva zo slamy alebo iného vhodného prírodného materiálu. Podstielku možno zlepšiť alebo obohatiť ktorýmkoľvek z minerálnych produktov, ktoré sú povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe ako hnojivá alebo ako pôdne pomocné látky;

c)

bez ohľadu na článok 3 ods. 1 prvý pododsek písm. a) a článok 3 ods. 1 druhý pododsek smernice Rady 2008/119/ES (3) sa ustajnenie teliat v individuálnych boxoch po uplynutí jedného týždňa veku zakazuje okrem prípadov aplikovaných na jednotlivé zvieratá na obmedzený čas a ak je to opodstatnené z veterinárnych dôvodov;

d)

ak sa s teľaťom z veterinárnych dôvodov zaobchádza individuálne, umiestni sa v priestoroch s pevnou podlahou a poskytne sa mu vhodná slamená podstielka. Teľa musí byť schopné sa ľahko otočiť a pohodlne si ľahnúť vo vystretej polohe.

1.9.2.   Pre raticovú zver

1.9.2.1.   Výživa

Pokiaľ ide o výživu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

minimálne 60 % krmiva pochádza zo samotného poľnohospodárskeho podniku alebo, ak to nie je uskutočniteľné alebo aké krmivo nie je k dispozícii, je vyrobených v spolupráci s inými ekologickými výrobnými jednotkami alebo výrobnými jednotkami v období konverzie a prevádzkovateľmi krmivárskych podnikov, ktorí používajú krmivá a kŕmne suroviny z toho istého regiónu. Tento percentuálny podiel sa zvýši na 70 % od 1. januára 2023;

b)

zvieratá majú prístup k pastvinám na spásanie vždy, keď to umožňujú podmienky;

c)

ak majú zvieratá prístup na pastvinu počas obdobia pasenia a ak systém zimného ustajnenia umožňuje zvieratám voľnosť pohybu, povinnosť zabezpečovať voľné plochy počas zimných mesiacov sa nemusí dodržať;

d)

základom chovných systémov je čo najväčšie využitie pastvín podľa dostupnosti pasienkov v rôznych ročných obdobiach;

e)

najmenej 60 % sušiny v denných dávkach pozostáva z objemového krmiva, z čerstvej alebo suchej krmoviny alebo zo siláže. Tento percentuálny podiel sa môže znížiť na 50 % v prípade samíc raticovej zveri využívaných na výrobu mlieka po dobu najviac troch mesiacov na začiatku laktácie;

f)

v období vegetácie musia zabezpečiť prírodné pastviny v ohrade. Ohrady, v ktorých sa v období vegetácie nedá zabezpečiť kŕmenie spásaním, nie sú povolené;

g)

prikrmovanie sa povoľuje iba v prípade nedostatku paše v dôsledku zlých poveternostných podmienok;

h)

hospodárskym zvieratám chovaným v ohrade sa dá k dispozícii čistá a čerstvá voda. Ak nie je k dispozícii prirodzený zdroj vody, ktorý je pre zvieratá ľahko dostupný, zabezpečia sa napájadlá.

1.9.2.2.   Ustajnenie a postupy chovu

Pokiaľ ide o ustajnenie a postupy chovu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

raticovej zveri sa dajú k dispozícii miesta na úkryt, prístrešky a ploty, ktoré ich nemôžu poraniť;

b)

v ohradách pre jeleňa lesného musia mať zvieratá priestor na váľanie sa v blate na účely zaistenia starostlivosti o srsť a regulácie telesnej teploty;

c)

miesto ustajnenia má hladkú, ale nešmykľavú podlahu;

d)

ustajnenie je vybavené pohodlnou, čistou a suchou plochou dostatočnej veľkosti na ležanie alebo oddych, ktorá pozostáva z pevnej konštrukcie, ktorá nie je roštová. V priestore určenom na oddych je zabezpečené dostatočné množstvo suchého steliva z roztrúseného podstielkového materiálu. Podstielka pozostáva zo slamy alebo iného vhodného prírodného materiálu. Podstielku možno zlepšiť alebo obohatiť ktorýmkoľvek z minerálnych produktov, ktoré sú povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe ako hnojivá alebo ako pôdne pomocné látky;

e)

krmelce sa stavajú na miestach chránených pred počasím a musia byť prístupné pre zvieratá i osoby, ktoré ich obsluhujú. Pôda, na ktorej sú krmelce umiestnené, je spevnená a konštrukcia krmelca je vybavená strechou;

f)

ak nie je možné zabezpečiť stály prístup ku krmivu, krmelce sa konštruujú tak, aby sa všetky zvieratá mohli kŕmiť naraz.

1.9.3.   Pre ošípané

1.9.3.1.   Výživa

Pokiaľ ide o výživu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

minimálne 30 % krmiva pochádza zo samotného poľnohospodárskeho podniku alebo, ak to nie je uskutočniteľné alebo také krmivo nie je k dispozícii, je vyrobených v spolupráci s inými ekologickými výrobnými jednotkami alebo výrobnými jednotkami v období konverzie a prevádzkovateľmi krmivárskych podnikov, ktorí používajú krmivá a kŕmne suroviny z toho istého regiónu;

b)

do dennej dávky sa pridáva objemové krmivo, čerstvá alebo suchá krmovina alebo siláž;

c)

ak poľnohospodári nedokážu zaobstarať bielkovinové krmivo výlučne z ekologickej poľnohospodárskej výroby a príslušný orgán potvrdil, že bielkovinové krmivá z ekologickej poľnohospodárskej výroby nie sú k dispozícii v dostatočnom množstve, do 31. decembra 2025 možno použiť neekologické bielkovinové krmivo za predpokladu, že spĺňa tieto podmienky:

i)

nie je dostupné v biokvalite;

ii)

je vyrobené alebo pripravené bez chemických rozpúšťadiel;

iii)

jeho použitie sa obmedzuje na kŕmenie prasiatok do hmotnosti 35 kg so špecifickými bielkovinovými zmesami a

iv)

jeho maximálny percentuálny podiel povolený na obdobie 12 mesiacov neprekročí pre uvedené zvieratá 5 %. Počíta sa percentuálny podiel sušiny v krmive poľnohospodárskeho pôvodu.

1.9.3.2.   Ustajnenie a postupy chovu

Pokiaľ ide o ustajnenie a postupy chovu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

miesto ustajnenia má hladkú, ale nešmykľavú podlahu;

b)

ustajnenie je vybavené pohodlnou, čistou a suchou plochou dostatočnej veľkosti na ležanie alebo oddych, ktorá pozostáva z pevnej konštrukcie, ktorá nie je roštová. V priestore určenom na oddych je zabezpečené dostatočné množstvo suchého steliva z roztrúseného podstielkového materiálu. Podstielka pozostáva zo slamy alebo iného vhodného prírodného materiálu. Podstielku možno zlepšiť alebo obohatiť ktorýmkoľvek z minerálnych produktov, ktoré sú povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe ako hnojivá alebo ako pôdne pomocné látky;

c)

vždy je k dispozícii dostatočne rozsiahly podstielkový priestor zo slamy alebo iného vhodného materiálu na zabezpečenie toho, aby si všetky ošípané v ohrade mohli ľahnúť súčasne takým spôsobom, ktorý zaberá najviac miesta;

d)

prasnice sa chovajú v skupinách, s výnimkou posledných štádií gravidity a v období dojčenia, keď prasnica musí mať možnosť voľného pohybu v ohrade a jej pohyb je obmedzený iba na krátky čas;

e)

bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ďalšie požiadavky na slamu, niekoľko dní pred očakávaným oprasením sa prasniciam poskytne dostatočné množstvo slamy alebo iného vhodného prírodného materiálu na vybudovanie hniezda;

f)

plochy na voľný pohyb umožňujú ošípaným vypúšťať trus a rýpať. Na rýpanie možno využiť rôzne substráty.

1.9.4.   Pre hydinu

1.9.4.1.   Pôvod zvierat

S cieľom zabrániť používaniu metód intenzívneho chovu sa hydina buď chová dovtedy, kým nedosiahne minimálny vek, alebo pochádza z pomaly rastúcich línií hydiny, ktoré sú prispôsobené vonkajšiemu chovu.

Príslušný orgán stanoví kritériá pre pomaly rastúce línie alebo vypracuje zoznam týchto línii a poskytne tieto informácie prevádzkovateľom, iným členským štátom a Komisii.

Ak poľnohospodár nepoužíva pomaly rastúce línie hydiny, minimálny vek pri zabití je:

a)

81 dní pre kurčatá;

b)

150 dní pre kapúny;

c)

49 dní pre pekinské kačice;

d)

70 dní pre samice pižmovej kačice (pižmovky domácej);

e)

84 dní pre pižmových káčerov (samcov pižmovky domácej);

f)

92 dní pre divé kačice;

g)

94 dní pre perličky;

h)

140 dní pre moriaky a husi na pečenie a

i)

100 dní pre morky.

1.9.4.2.   Výživa

Pokiaľ ide o výživu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

minimálne 30 % krmiva pochádza zo samotného poľnohospodárskeho podniku alebo, ak to nie je uskutočniteľné alebo také krmivo nie je k dispozícii, môže byť vyrobené v spolupráci s inými ekologickými výrobnými jednotkami alebo výrobnými jednotkami v období konverzie a prevádzkovateľmi krmivárskych podnikov, ktorí používajú krmivá a kŕmne suroviny z toho istého regiónu;

b)

do dennej dávky sa pridáva objemové krmivo, čerstvá alebo suchá krmovina alebo siláž;

c)

ak poľnohospodári nedokážu zaobstarať pre hydinu bielkovinové krmivo výlučne z ekologickej poľnohospodárskej výroby a príslušný orgán potvrdil, že bielkovinové krmivá z ekologickej poľnohospodárskej výroby nie sú k dispozícii v dostatočnom množstve, do 31. decembra 2025 možno použiť neekologické bielkovinové krmivo za predpokladu, že spĺňa tieto podmienky:

i)

nie je dostupné v biokvalite;

ii)

je vyrobené alebo pripravené bez chemických rozpúšťadiel;

iii)

jeho použitie sa obmedzuje na kŕmenie mladej hydiny so špecifickými bielkovinovými zmesami a

iv)

jeho maximálny percentuálny podiel povolený na obdobie 12 mesiacov neprekročí pre uvedené zvieratá 5 %. Počíta sa percentuálny podiel sušiny v krmive poľnohospodárskeho pôvodu.

1.9.4.3.   Dobré životné podmienky zvierat

Zakazuje sa šklbanie živej hydiny.

1.9.4.4.   Umiestnenie a postupy chovu

Pokiaľ ide o umiestnenie a postupy chovu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

aspoň jedna tretina plochy podlahy je pevná, to znamená bez roštových alebo mriežkových konštrukcií, a je pokrytá výstelkovým materiálom, ako je slama, hobliny z dreva, piesok alebo mačina;

b)

v halách pre hydinu určených pre nosnice je dostatočne veľká časť podlahovej plochy, ktorú majú nosnice k dispozícii, prispôsobená na zozbieranie hydinového trusu;

c)

medzi jednotlivými turnusmi chovanej hydiny sa budovy vyprázdňujú. Počas tohto času sa budovy a zariadenia vyčistia a vydezinfikujú. Okrem toho sa po ukončení chovu každého turnusu hydiny výbehy nechajú prázdne, a to počas obdobia, ktorého dĺžku určia členské štáty, aby sa umožnilo opätovné vyrastenie vegetácie. Uvedené požiadavky sa neuplatňujú, ak sa hydina nechová v turnusoch, nedrží sa vo výbehoch a počas dňa sa môže voľne pohybovať;

d)

hydina má prístup na voľné plochy najmenej počas jednej tretiny života. Avšak nosnice a hydina na výkrm majú prístup na voľné plochy najmenej počas jednej tretiny života s výnimkou dočasných obmedzení uložených na základe právnych predpisov Únie;

e)

od čo možno najskoršieho veku sa cez deň zabezpečí nepretržitý prístup na voľné plochy za denného svetla a vždy, keď to fyziologické a fyzikálne podmienky umožňujú, s výnimkou dočasných obmedzení uložených na základe právnych predpisov Únie;

f)

odchylne od bodu 1.6.5 platí, že v prípade chovnej hydiny a mládok vo veku menej ako 18 týždňov, keď sú splnené podmienky uvedené v bode 1.7.3, pokiaľ ide o obmedzenia a povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia ľudí a zvierat uložené na základe právnych predpisov Únie, sa na účely zabránenia chovnej hydine a mládkam vo veku menej ako 18 týždňov, aby mali prístup na voľné plochy, verandy považujú za voľné plochy a v takýchto prípadoch musia byť zabezpečené drôteným pletivom, aby sa tam nedostala iná hydina;

g)

voľné plochy hydine umožňujú ľahký prístup k dostatočnému počtu napájacích žľabov;

h)

voľné plochy pre hydinu sú pokryté hlavne vegetáciou;

i)

v podmienkach, keď je dostupnosť krmiva z dostupnej oblasti obmedzená, napríklad z dôvodu dlhodobej snehovej pokrývky alebo suchého počasia, sa strava hydiny doplní o objemové krmivo;

j)

v prípade, že sa hydina chová vo vnútorných priestoroch v dôsledku obmedzení alebo povinností uložených na základe právnych predpisov Únie, má stály prístup k dostatočnému množstvu objemového krmiva a vhodného materiálu s cieľom vyhovieť jej etologickým potrebám;

k)

vodná hydina má prístup k potoku, rybníku, jazeru alebo nádrži vždy, keď to umožňuje počasie a hygienické podmienky, s cieľom rešpektovať jej druhovo špecifické potreby a požiadavky na dobré životné podmienky zvierat; keď taký prístup počasie nedovoľuje, hydina má prístup k vode, do ktorej si môže namočiť hlavu, aby si očistila perie;

l)

prirodzené svetlo možno doplniť umelým osvetlením, aby sa zabezpečilo najviac 16 hodín svetla denne, s obdobím nočného odpočinku bez umelého osvetlenia nepretržite najmenej osem hodín;

m)

celková využiteľná plocha hál pre hydinu na výkrm v rámci ktorejkoľvek výrobnej jednotky nesmie prekročiť 1 600 m2;

n)

v jednej sekcii haly pre hydinu nie je povolené viac ako 3 000 nosníc.

1.9.5.   Pre králiky

1.9.5.1.   Výživa

Pokiaľ ide o výživu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

minimálne 70 % krmiva pochádza zo samotného poľnohospodárskeho podniku alebo, ak to nie je uskutočniteľné alebo také krmivo nie je k dispozícii, je vyrobených v spolupráci s inými ekologickými výrobnými jednotkami alebo výrobnými jednotkami v období konverzie a prevádzkovateľmi krmivárskych podnikov, ktorí používajú krmivá a kŕmne suroviny z toho istého regiónu;

b)

zvieratá majú prístup k pastvinám na spásanie vždy, keď to umožňujú podmienky;

c)

základom chovných systémov je čo najväčšie využitie pastvín podľa dostupnosti pasienkov v rôznych ročných obdobiach;

d)

ak tráva nestačí, zabezpečí sa vláknitá potrava, napríklad slama alebo seno. Najmenej 60 % potravy tvoria krmoviny.

1.9.5.2.   Umiestnenie a postupy chovu

Pokiaľ ide o umiestnenie a postupy chovu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

priestory na umiestnenie sú vybavené pohodlnou, čistou a suchou plochou dostatočnej veľkosti na ležanie alebo oddych, ktorá pozostáva z pevnej konštrukcie, ktorá nie je roštová. V priestore určenom na oddych je zabezpečené dostatočné množstvo suchého steliva z roztrúseného podstielkového materiálu. Podstielka pozostáva zo slamy alebo iného vhodného prírodného materiálu. Podstielku možno zlepšiť alebo obohatiť ktorýmkoľvek z minerálnych produktov, ktoré sú povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe ako hnojivá alebo ako pôdne pomocné látky;

b)

králiky sa chovajú v skupinách;

c)

králičie farmy používajú odolné plemená prispôsobené vonkajším podmienkam;

d)

králiky majú prístup:

i)

do prístreškov vrátane tmavých priestorov na úkryt;

ii)

na vonkajší výbeh s vegetáciou, prednostne na pastvinu;

iii)

na vyvýšenú vnútornú alebo vonkajšiu plošinu, kde môžu sedieť;

iv)

všetky dojčiace králičice majú prístup k materiálu na vybudovanie hniezda.

1.9.6.   Pre včely

1.9.6.1.   Pôvod zvierat

Vo včelárstve sa uprednostňuje použitie druhu Apis mellifera a jeho miestnych ekotypov.

1.9.6.2.   Výživa

Pokiaľ ide o výživu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

na konci produkčnej sezóny sa v úľoch ponechajú dostatočné zásoby medu a peľu pre včely na prežitie zimy;

b)

včelstvá môžu byť kŕmené len vtedy, ak je prežitie včelstva ohrozené z dôvodu klimatických podmienok. V takom prípade sa včelstvá kŕmia ekologickým medom, ekologickým cukrovým sirupom alebo ekologickým cukrom.

1.9.6.3.   Starostlivosť o zdravie

Pokiaľ ide o starostlivosť o zdravie, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

na účely ochrany rámikov, úľov a plástov, najmä pred škodcami, sa povoľujú len prípravky proti hlodavcom používané v pasciach a vhodné produkty a látky povolené podľa článkov 9 a 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe;

b)

povoľujú sa fyzikálne postupy na účely dezinfekcie včelínov, napríklad para alebo priamy plameň;

c)

prax ničenia samčieho včelieho plodu sa povoľuje len s cieľom izolovať napadnutie parazitom Varroa destructor;

d)

ak napriek všetkým preventívnym opatreniam kolónie ochorejú alebo sa zamoria, ihneď sa ošetria, a ak je to nevyhnutné, môžu sa umiestniť do izolovaných včelínov;

e)

v prípade napadnutia parazitom Varroa destructor sa môže použiť kyselina mravčia, kyselina mliečna, kyselina octová a kyselina šťaveľová, ako aj mentol, tymol, eukalyptol alebo gáfor;

f)

ak sa aplikuje liečba chemicky syntetizovanými alopatickými prípravkami vrátane antibiotík, inými ako sú produkty a látky povolené podľa článkov 9 a 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ošetrované kolónie sa počas trvania uvedenej liečby umiestnia do izolovaných včelínov a všetok vosk sa nahradí voskom pochádzajúcim z ekologického včelárstva. Následne sa na tieto kolónie uplatňuje obdobie konverzie v trvaní 12 mesiacov stanovené v bode 1.2.2.

1.9.6.4.   Dobré životné podmienky zvierat

Pokiaľ ide o včelárstvo, uplatňujú sa tieto doplňujúce všeobecné pravidlá:

a)

zakazuje sa ničenie včiel v plástoch ako metóda zberu včelích produktov;

b)

zakazuje sa mrzačenie, ako je zopnutie krídiel včelích kráľovien.

1.9.6.5.   Umiestnenie a postupy chovu

Pokiaľ ide o umiestnenie a postupy chovu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

včelíny sa umiestňujú do oblastí, kde je zabezpečená dostupnosť zdrojov nektáru a peľu pozostávajúcich v zásade z ekologicky pestovaných plodín alebo prípadne z prirodzenej vegetácie či neekologicky obhospodarovaných lesov či neekologicky pestovaných plodín, ktoré sa ošetrujú postupmi, ktoré majú iba malý vplyv na životné prostredie;

b)

včelíny sa udržiavajú v dostatočnej vzdialenosti od zdrojov, ktoré by mohli spôsobiť kontamináciu včelích produktov alebo zlý zdravotný stav včiel;

c)

včelíny sa umiestňujú tak, aby zdroje nektáru a peľu v okruhu 3 km od miesta včelína pozostávali hlavne z ekologicky pestovaných plodín alebo prirodzenej vegetácie či plodín, ktoré sa ošetrujú postupmi s malým vplyvom na životné prostredie rovnocennými s postupmi, ktoré sú stanovené v článkoch 28 a 30 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a ktoré nemôžu ovplyvniť kvalifikáciu včelárskej výroby ako ekologickej. Uvedená požiadavka sa neuplatňuje, ak vegetácia nekvitne alebo ak sú včelstvá dormantné;

d)

úle a materiály používané pri chove včiel sú vyhotovené najmä z prírodných materiálov, ktoré nepredstavujú žiadne riziko kontaminácie životného prostredia alebo včelích produktov;

e)

včelí vosk pre novozaložené včelíny pochádza z ekologických výrobných jednotiek;

f)

v úľoch sa smú používať len prírodné produkty, ako je napríklad propolis, vosk a rastlinné oleje;

g)

syntetické chemické repelenty sa nesmú používať pri vytáčaní medu;

h)

plodové plásty sa nesmú používať na vytáčanie medu;

i)

včelárstvo sa nepovažuje za ekologické, ak sa vykonáva v regiónoch alebo oblastiach, ktoré členské štáty určili ako regióny alebo oblasti, v ktorých ekologické včelárstvo nie je možné.

Časť III: Pravidlá produkcie rias a chovu živočíchov akvakultúry

1.   Všeobecné požiadavky

1.1.   Činnosti sa realizujú na miestach, ktoré nie sú kontaminované produktmi alebo látkami nepovolenými na použitie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, alebo znečisťujúcimi látkami, ktoré by ohrozili ekologický charakter produktov.

1.2.   Ekologické a neekologické výrobné jednotky sú vhodne oddelené, v uplatniteľných prípadoch v súlade s minimálnymi odstupmi stanovenými členskými štátmi. Takéto opatrenia na oddelenie sa zakladajú na prírodných podmienkach, oddelení vodných distribučných systémov, vzdialenostiach, prílivovom prúdení a umiestnení ekologických výrobných jednotiek v protiprúde a v prúde. Produkcia rias a chov akvakultúry sa nepovažujú za ekologické, ak sa vykonávajú na miestach alebo v oblastiach určených orgánmi členských štátov ako miesta alebo oblasti nevhodné pre takéto činnosti.

1.3.   V prípade výrobných jednotiek produkujúcich viac ako 20 ton produktov akvakultúry ročne je pre všetkých nových operátorov, ktorí žiadajú o zaradenie do ekologickej poľnohospodárskej výroby, potrebné environmentálne hodnotenie, ktoré je primerané príslušnej výrobnej jednotke s cieľom zistiť podmienky tejto výrobnej jednotky a jej bezprostredného okolia a pravdepodobné vplyvy jej činnosti. Prevádzkovateľ predloží environmentálne hodnotenie štátnej inšpekčnej organizácii alebo súkromnej inšpekčnej organizácii. Obsah environmentálneho hodnotenia sa zakladá na prílohe IV k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (4). Ak príslušná výrobná jednotka už bola predmetom rovnocenného hodnotenia, uvedené hodnotenie môže byť použité na tento účel.

1.4.   Ničenie mangrovov sa nepovoľuje.

1.5.   Prevádzkovateľ predloží plán udržateľného riadenia primeraný výrobnej jednotke pre živočíchov akvakultúry a zber rias.

1.6.   Uvedený plán sa každoročne aktualizuje a podrobne sa v ňom uvedie vplyv činnosti na životné prostredie a environmentálne monitorovanie, ktoré sa má uskutočniť, ako aj zoznam opatrení, ktoré sa majú prijať na minimalizáciu negatívnych vplyvov na okolité vodné a suchozemské prostredie, a ak je to uplatniteľné, aj uvoľňovanie živín do prostredia počas jedného produkčného cyklu alebo za rok. V pláne sa zaznamenáva kontrola a oprava technického vybavenia.

1.7.   Do plánu udržateľného riadenia sa zahrnú ochranné a preventívne opatrenia prijímané proti predátorom podľa smernice 92/43/EHS a podľa vnútroštátnych pravidiel.

1.8.   V uplatniteľných prípadoch je pri vypracúvaní plánu riadenia potrebná spolupráca susediacich prevádzkovateľov.

1.9.   Prevádzkovatelia podnikov akvakultúry a produkcie rias vypracujú v rámci plánu udržateľného riadenia harmonogram znižovania odpadu, ktorý sa zavedie pri začatí prevádzkovania činností. Pokiaľ je to možné, využitie zostatkového tepla sa obmedzí na energiu z obnoviteľných zdrojov.

1.10.   Príprava nespracovaných produktov

Ak sa na riasach alebo živočíchoch akvakultúry vykonávajú operácie prípravy, iné ako spracovanie, uplatňujú sa na takéto operácie mutatis mutandis všeobecné požiadavky stanovené v časti IV bodoch 1.2, 1.3, 1.4, 1.5 a 2.2.3.

2.   Požiadavky pre riasy

Okrem všeobecných pravidiel výroby stanovených v článkoch 9, 10, 11 a 15 a v náležitých prípadoch v oddiele 1 tejto časti sa na ekologický zber a produkciu rias uplatňujú aj pravidlá stanovené v tomto oddiele. Uvedené pravidlá sa uplatňujú mutatis mutandis na produkciu fytoplanktónu.

2.1.   Konverzia

2.1.1.   Obdobie konverzie pre výrobnú jednotku zberu rias je šesť mesiacov.

2.1.2.   Obdobie konverzie pre výrobnú jednotku pestovania rias je šesť mesiacov alebo jeden celý produkčný cyklus podľa toho, čo trvá dlhšie.

2.2.   Pravidlá produkcie rias

2.2.1.   Zber voľne rastúcich rias a ich častí sa považuje za ekologickú poľnohospodársku výrobu pod podmienkou, že:

a)

oblasti rastu sú vhodné zo zdravotného hľadiska a majú veľmi dobrý ekologický stav, ako sa vymedzuje v smernici 2000/60/ES, alebo sú v rovnocennej kvalite k:

produkčným oblastiam v triedach A a B uvedeným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 (5), až do 13. decembra 2019, alebo

príslušným klasifikačným oblastiam stanoveným vo vykonávacích aktoch, ktoré Komisia prijala v súlade s článkom 18 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2017/625, od 14. decembra 2019;

b)

zber výrazne neovplyvní stabilitu prirodzeného ekosystému ani zachovávanie druhov v oblasti zberu.

2.2.2.   Aby sa pestovanie rias považovalo za ekologické, vykonáva sa v oblastiach, ktorých vlastnosti sú z hľadiska životného prostredia a zdravia minimálne rovnocenné s vlastnosťami uvedenými v bode 2.2.1 písm. a). Okrem toho sa uplatňujú aj tieto pravidlá produkcie:

a)

na všetkých stupňoch produkcie sa od zberu mladých rias až po zber úrody využívajú udržateľné postupy;

b)

s cieľom zabezpečiť zachovanie širokého genofondu sa pravidelne odoberajú mladé riasy z voľnej prírody, aby sa zachovala a zvýšila diverzita kultúr vo vnútorných priestoroch;

c)

nesmú sa používať hnojivá s výnimkou vnútorných priestorov, aj to len ak boli na tento účel povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

2.3.   Pestovanie rias

2.3.1.   Pri pestovaní rias v mori sa využívajú len živiny, ktoré sa prirodzene vyskytujú v životnom prostredí alebo pochádzajú z ekologického chovu živočíchov akvakultúry, pokiaľ možno takého, ktorý sa nachádza v blízkom okolí a je súčasťou polykultúrneho systému.

2.3.2.   V zariadeniach na pevnine, kde sa využívajú vonkajšie zdroje živín, musí byť úroveň živín v odtekajúcej vode preukázateľne rovnaká alebo nižšia ako v pritekajúcej vode. Môžu sa používať len živiny rastlinného alebo minerálneho pôvodu povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

2.3.3.   Hustota pestovania alebo prevádzková intenzita sa evidujú a na účely zachovania integrity vodného prostredia sa zabezpečuje neprekročenie maximálneho množstva rias, ktoré môžu byť pestované bez negatívnych vplyvov na životné prostredie.

2.3.4.   Ak je to možné, laná a iné zariadenie používané na pestovanie rias sa používajú opakovane a recyklujú sa.

2.4.   Udržateľný zber voľne rastúcich rias

2.4.1.   Na začiatku zberu rias sa uskutoční jednorazový odhad biomasy.

2.4.2.   V jednotke alebo priestoroch sa vedie evidencia dokumentov, na základe ktorých môže prevádzkovateľ určiť a štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia skontrolovať, že zberače dodali len voľne rastúce riasy vyprodukované v súlade s týmto nariadením.

2.4.3.   Zber sa vykonáva tak, aby zberané množstvá nemali podstatný vplyv na stav vodného prostredia. Na účely zabezpečenia regenerácie rias a zamedzenia vedľajších úlovkov sa prijmú opatrenia týkajúce sa napríklad zberovej techniky, minimálnych veľkostí, veku, reprodukčných cyklov alebo rozsahu zostávajúcich rias.

2.4.4.   Ak sa riasy zberajú zo zdieľanej alebo zo spoločnej oblasti zberu, je potrebné, aby bola k dispozícii dokumentácia vystavená príslušným orgánom, ktorý určí dotknutý členský štát, z ktorej vyplýva, že celý zber je v súlade s týmto nariadením.

3.   Požiadavky na živočíchy akvakultúry

Okrem všeobecných pravidiel výroby stanovených v článkoch 9, 10, 11 a 15 a v náležitých prípadoch v oddiele 1 tejto časti sa na ekologickú poľnohospodársku výrobu druhov rýb, kôrovcov, ostnatokožcov a mäkkýšov uplatňujú aj pravidlá stanovené v tomto oddiele. Uvedené pravidlá sa uplatňujú mutatis mutandis aj na produkciu zooplanktónu, veľmi malých kôrovcov, vírnikov, červov a iných vodných živočíchov, ktoré slúžia ako krmivo pre vodné živočíchy.

3.1.   Všeobecné požiadavky

3.1.1.   Konverzia

Na nasledujúce typy zariadení akvakultúry vrátane už existujúcich živočíchov akvakultúry sa uplatňujú nasledujúce obdobia konverzie pre akvakultúrne výrobné jednotky:

a)

obdobie konverzie 24 mesiacov pre zariadenia, ktoré nie je možné vypustiť, vyčistiť a dezinfikovať;

b)

obdobie konverzie 12 mesiacov pre zariadenia, ktoré boli vypustené alebo neboli využívané;

c)

obdobie konverzie šesť mesiacov pre zariadenia, ktoré boli vypustené, vyčistené a dezinfikované;

d)

obdobie konverzie tri mesiace pre otvorené vodné zariadenia vrátane zariadení, ktoré produkujú lastúrniky.

3.1.2.   Pôvod živočíchov akvakultúry

3.1.2.1.   Pokiaľ ide o pôvod živočíchov akvakultúry, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

ekologická akvakultúra sa zakladá na chove mladých jedincov, ktorí pochádzajú z ekologických chovov generačných rýb a ekologických výrobných jednotiek;

b)

používajú sa lokálne chované druhy a cieľom šľachtenia je vyprodukovať línie, ktoré sú lepšie prispôsobené produkčným podmienkam, čím sa zabezpečí dobré zdravie a dobré životné podmienky živočíchov a dobré zužitkovanie zdrojov krmív. Príslušnému orgánu alebo v náležitom prípade štátnej inšpekčnej organizácii alebo súkromnej inšpekčnej organizácii sa poskytne dokumentácia o ich pôvode a ošetrení;

c)

vyberú sa druhy, ktoré sú silné a je možné ich chovať bez toho, že by sa spôsobovali vážne škody voľne žijúcim populáciám;

d)

na účely rozmnožovania možno s cieľom zlepšiť vhodnosť genetického fondu do podniku zaviesť živočíchy akvakultúry, ktoré boli ulovené vo voľnej prírode alebo nepochádzajú z ekologického chovu, to však iba v riadne odôvodnených prípadoch, keď nie sú k dispozícii žiadne plemená z ekologických chovov alebo keď sa do výrobnej jednotky zaviedla nová genetická násada na účely rozmnožovania po tom, ako to povolil príslušný orgán. Takéto živočíchy sa chovajú ekologickým spôsobom aspoň tri mesiace predtým, ako sa použijú na rozmnožovanie. Pre živočíchy, ktoré sú na Červenom zozname ohrozených druhov IUCN, možno vydať povolenie využívať jedince ulovené vo voľnej prírode iba v rámci programov zachovania druhov, ktoré uznal príslušný orgán verejnej moci zodpovedný za iniciatívu zachovania;

e)

zber mladých jedincov akvakultúry vo voľnej prírode na chovné účely sa obmedzí výlučne na tieto prípady:

i)

larvy a mladé jedince rýb alebo kôrovcov, ktoré sa do rybníkov, uzavretých systémov a oplôtok dostali prirodzene pri ich napúšťaní;

ii)

opätovné nasadzovanie voľne žijúcich plôdikov alebo lariev kôrovcov druhov, ktoré nie sú na Červenom zozname ohrozených druhov IUCN, v extenzívnom akvakultúrnom chove v mokradiach, napríklad v brakických rybníkoch, prílivových oblastiach a pobrežných zálivoch pod podmienkou, že:

opätovné nasadzovanie je v súlade s opatreniami na hospodárenie schválenými príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie dotknutých druhov, a

živočíchy sú kŕmené výlučne krmivom, ktoré sa prirodzene vyskytuje v ich životnom prostredí.

Odchylne od písmena a) platí, že členské štáty môžu povoliť, aby sa do ekologickej výrobnej jednotky na chovné účely zaviedlo najviac 50 % mladých jedincov z neekologického chovu, ktoré patria k druhom, ktoré neboli v Únii k 1. januáru 2021 vyvíjané ako ekologické, a to pod podmienkou, že aspoň posledné dve tretiny trvania produkčného cyklu sú pod ekologickým riadením. Takáto výnimka sa môže udeliť najviac na dva roky a bez možnosti predĺženia.

Pre akvakultúrne podniky nachádzajúce sa mimo Únie môžu takúto výnimku udeliť iba štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie, ktoré boli uznané v súlade s článkom 46 ods. 1, a to pre druhy, ktoré neboli vyvíjané ako ekologické na území krajiny, kde sa nachádza podnik, ani v Únii. Takáto výnimka sa môže udeliť najviac na dva roky a bez možnosti predĺženia.

3.1.2.2.   Pokiaľ ide o rozmnožovanie, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

nesmú sa používať hormóny a ich deriváty;

b)

nesmie sa využívať umelé vytváranie jednopohlavných línií s výnimkou ručného triedenia, ani indukcia polyploidie, umelá hybridizácia a klonovanie;

c)

vyberajú sa vhodné línie.

3.1.3.   Výživa

3.1.3.1.   Pokiaľ ide o krmivo pre ryby, kôrovce a ostnatokožce, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

živočíchy sa kŕmia krmivom, ktoré spĺňa požiadavky na výživu daných živočíchov v rôznych vývinových štádiách;

b)

režimy kŕmenia sa navrhnú s týmito prioritami:

i)

zdravie a dobré životné podmienky živočíchov;

ii)

vysoká kvalita produktu vrátane nutričného zloženia produktu, ktorá má zabezpečiť vysokú kvalitu konečného produktu určeného na ľudskú spotrebu;

iii)

malý vplyv na životné prostredie;

c)

rastlinná zložka krmiva je ekologická a zložka krmiva vyrobená z vodných živočíchov pochádza z ekologickej akvakultúry alebo z rybárstva, ktoré je v rámci systému uznaného príslušným orgánom v súlade so zásadami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 potvrdené ako udržateľné rybárstvo;

d)

neekologické kŕmne suroviny rastlinného, živočíšneho, riasového alebo kvasinkového pôvodu, kŕmne suroviny minerálneho alebo mikrobiálneho pôvodu, kŕmne doplnkové látky a technologické pomocné látky sa použijú len v prípade, že boli povolené podľa tohto nariadenia na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe;

e)

nesmú sa používať rastové stimulátory ani syntetické aminokyseliny.

3.1.3.2.   Pokiaľ ide o lastúrniky a iné druhy, ktoré nekŕmi človek, ale živia sa prírodným planktónom, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

takéto živočíchy, ktoré sa živia filtráciou vody, získavajú všetky potrebné živiny z prírody s výnimkou mladých jedincov chovaných v liahňach a odchovniach;

b)

oblasti chovu sú vhodné zo zdravotného hľadiska a majú veľmi dobrý ekologický stav, ako sa vymedzuje v smernici 2000/60/ES, alebo dobrý environmentálny stav, ako sa vymedzuje v smernici 2008/56/ES, alebo sú v rovnocennej kvalite k:

produkčným oblastiam v triede A uvedenej v nariadení (ES) č. 854/2004, až do 13. decembra 2019, alebo

príslušným klasifikačným oblastiam stanoveným vo vykonávacích aktoch, ktoré Komisia prijala v súlade s článkom 18 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2017/625, od 14. decembra 2019.

3.1.3.3.   Osobitné pravidlá týkajúce sa krmiva pre mäsožravé živočíchy akvakultúry

Krmivo mäsožravých živočíchov akvakultúry pochádza prednostne z týchto zdrojov:

a)

krmivo z ekologickej poľnohospodárskej výroby akvakultúrneho pôvodu;

b)

rybia múčka a rybí olej z odrezkov ekologickej akvakultúry pochádzajúcich z rýb, kôrovcov alebo mäkkýšov;

c)

rybia múčka, rybí olej a kŕmne suroviny rybieho pôvodu pochádzajúce z odrezkov z rýb, kôrovcov alebo mäkkýšov už vylovených na ľudskú spotrebu v rámci udržateľného rybárstva;

d)

rybia múčka, rybí olej a kŕmne suroviny rybieho pôvodu pochádzajúce z celých rýb, kôrovcov alebo mäkkýšov vylovených v rámci udržateľného rybárstva a nepoužitých na ľudskú spotrebu;

e)

kŕmne suroviny z ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktoré sú rastlinného alebo živočíšneho pôvodu; rastlinný materiál nesmie presiahnuť 60 % všetkých zložiek.

3.1.3.4.   Osobitné pravidlá týkajúce sa krmiva pre určité živočíchy akvakultúry

V štádiu vývoja sa ryby vo vnútrozemských vodách, krevety čeľade Penaeidae a sladkovodné krevety a tropické sladkovodné ryby kŕmia takto:

a)

kŕmia sa krmivom, ktoré je prirodzene dostupné v rybníkoch a jazerách;

b)

ak prírodné krmivo uvedené v písmene a) nie je dostupné v dostatočnom množstve, môže sa použiť krmivo rastlinného pôvodu z ekologickej poľnohospodárskej výroby, pokiaľ možno dopestované na vlastnej farme, alebo riasy. Prevádzkovatelia vedú dokumentáciu o potrebe prikrmovania doplňujúcim krmivom;

c)

ak sa prírodné krmivo dopĺňa podľa písmena b):

i)

kŕmna dávka kreviet čeľade Penaeidae a sladkovodných kreviet (Macrobrachium spp.) obsahuje maximálne 25 % rybej múčky a 10 % rybieho oleja získaného z udržateľného rybárstva;

ii)

kŕmna dávka pangasiusov (Pangasius spp.) obsahuje maximálne 10 % rybej múčky alebo rybieho oleja získaného z udržateľného rybárstva.

3.1.4.   Starostlivosť o zdravie

3.1.4.1.   Prevencia chorôb

Pokiaľ ide o prevenciu chorôb, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

prevencia chorôb sa zakladá na chove živočíchov v optimálnych podmienkach, ktoré sa dosahujú pomocou vhodného umiestnenia, pričom sa okrem iného zohľadňujú požiadavky jednotlivých druhov na dobrú kvalitu vody, prietok a rýchlosť výmeny vody a optimálnu štruktúru sádok, a pomocou uplatňovania osvedčených postupov chovu a riadenia vrátane pravidelného čistenia a dezinfekcie priestorov, vysokokvalitného krmiva, vhodnej hustoty chovu a výberu plemien a línií;

b)

môžu sa používať imunologické veterinárne lieky;

c)

v pláne starostlivosti o zdravie živočíchov sa podrobne opisujú postupy biologickej bezpečnosti a prevencie chorôb vrátane písomnej dohody o zdravotnom poradenstve primeranom výrobnej jednotke s kvalifikovanými službami v oblasti zdravia živočíchov akvakultúry, ktorých pracovníci navštevujú akvakultúrnu farmu najmenej raz ročne alebo, v prípade lastúrnikov, najmenej raz za dva roky;

d)

prevádzkové systémy, zariadenia a nástroje sa riadne čistia a dezinfikujú;

e)

organizmy, ktoré sa usádzajú, sa odstraňujú len fyzickými prostriedkami alebo manuálne, a keď to je vhodné, vracajú sa naspäť do mora v určitej vzdialenosti od farmy;

f)

môžu sa používať iba látky na čistenie a dezinfekciu vybavenia a zariadení povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe;

g)

pokiaľ ide o obdobie produkčného pokoja, uplatňujú sa tieto pravidlá:

i)

príslušný orgán alebo v náležitom prípade štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia určí, či je potrebné obdobie produkčného pokoja a aká je vhodná dĺžka jeho trvania, ktorá sa uplatňuje a eviduje v dokumentácii po každom produkčnom cykle v uzavretých systémoch na voľnom mori;

ii)

produkčný pokoj nie je povinný pri chove lastúrnikov;

iii)

počas trvania produkčného pokoja sa klietka alebo iná konštrukcia používaná na chov živočíchov akvakultúry vyprázdni, dezinfikuje a ponechá prázdna do ďalšieho použitia;

h)

pokiaľ je to vhodné, okamžite sa odstráni neskonzumované rybie krmivo, výkaly a uhynuté živočíchy, aby sa zabránilo riziku vážneho environmentálneho poškodenia v súvislosti so stavom kvality vody, minimalizovalo sa riziko chorôb a zabránilo sa prilákaniu hmyzu alebo hlodavcov;

i)

ultrafialové svetlo a ozón sa môžu použiť len v liahňach a odchovniach;

j)

na biologickú ochranu pred ektoparazitmi sa uprednostňuje využívanie čistiacich rýb a používanie sladkej vody, morskej vody a roztokov chloridu sodného.

3.1.4.2.   Veterinárna liečba

Pokiaľ ide o veterinárnu liečbu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

choroba sa lieči okamžite s cieľom zabrániť utrpeniu živočícha. Ak nie je vhodné použiť fytoterapeutické, homeopatické a ďalšie produkty, môžu sa v prípade potreby a za prísnych podmienok a na zodpovednosť veterinárneho lekára použiť chemicky syntetizované alopatické veterinárne lieky vrátane antibiotík. V prípade potreby sa stanovia obmedzenia pre liečebné kúry a určia sa ochranné lehoty;

b)

povoľuje sa liečba súvisiaca s ochranou zdravia ľudí a zvierat uložená na základe právnych predpisov Únie;

c)

ak sa napriek preventívnym opatreniam na zabezpečenie zdravia živočíchov uvedeným v bode 3.1.4.1 objaví zdravotný problém, môže sa vykonať veterinárna liečba v tomto uprednostňovanom poradí:

i)

látky rastlinného, živočíšneho alebo minerálneho pôvodu v homeopatickom zriedení;

ii)

rastliny a výťažky z nich bez anestetických účinkov a

iii)

látky ako stopové prvky, kovy, prírodné látky podporujúce imunitu alebo povolené probiotiká;

d)

používanie alopatickej liečby je obmedzené na dve liečebné kúry za rok s výnimkou vakcinácií a povinných eradikačných programov. V prípade produkčného cyklu kratšieho ako jeden rok však platí obmedzenie na jednu kúru alopatickej liečby. Ak sa prekročia uvedené obmedzenia pre kúry alopatickej liečby, s predmetnými živočíchmi akvakultúry sa nesmie obchodovať ako s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby;

e)

uplatnenie ošetrení proti parazitom, okrem povinných kontrolných programov vykonávaných členskými štátmi, sa obmedzuje na dve ošetrenia ročne alebo na jedno ošetrenie ročne v prípade, keď je produkčný cyklus kratší ako 18 mesiacov;

f)

ochranná lehota pre alopatickú veterinárnu liečbu a ošetrenia proti parazitom v súlade s písmenom d) vrátane ošetrení v rámci povinných kontrolných a eradikačných programov je dvojnásobne dlhá ako ochranná lehota uvedená v článku 11 smernice 2001/82/ES alebo ak táto lehota nie je bližšie určená, jej dĺžka je 48 hodín;

g)

každé použitie veterinárnych liekov sa nahlási príslušnému orgánu alebo v náležitom prípade štátnej inšpekčnej organizácii alebo súkromnej inšpekčnej organizácii, a to pred tým, ako sa živočíchy umiestnia na trh ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby. Liečená alebo ošetrená populácia sa zreteľne identifikuje.

3.1.5.   Umiestnenie a postupy chovu

3.1.5.1.   Uzavreté recirkulačné zariadenia produkcie živočíchov akvakultúry sa zakazujú s výnimkou liahní a odchovní alebo zariadení na produkciu druhov používaných na chov organizmov slúžiacich ako krmivo z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

3.1.5.2.   Umelé ohrievanie alebo chladenie vody sa povoľuje len v liahňach a odchovniach. Voda z prírodných žriediel sa môže používať na ohrievanie alebo chladenie vody na všetkých stupňoch produkcie.

3.1.5.3.   Prostredie chovu živočíchov akvakultúry je vytvorené tak, aby živočíchy akvakultúry v súlade so špecifickými potrebami svojho druhu:

a)

mali dostatok priestoru v záujme ich dobrých životných podmienok a boli chované v podmienkach náležitej hustoty chovu stanovených vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 15 ods. 3;

b)

boli chované v kvalitnej vode okrem iného s dostatočným prietokom a rýchlosťou výmeny vody, s dostatočnou úrovňou kyslíka and pri zachovaní nízkej úrovne metabolitov;

c)

boli chované v teplotných a svetelných podmienkach, ktoré sú v súlade s požiadavkami daného druhu, a so zreteľom na geografickú lokalitu.

Pri posudzovaní účinkov hustoty chovu na dobré životné podmienky chovaných rýb sa sleduje a vyhodnocuje stav týchto rýb (ako napríklad poškodenie plutiev, iné zranenia, rýchlosť rastu, správanie a celkový zdravotný stav) a kvalita vody.

V prípade sladkovodných rýb usporiadanie dna má byť čo najviac podobné prírodným podmienkam.

V prípade kaprov a podobných druhov:

je dno tvorené prírodnou zeminou,

hnojenie rybníkov a jazier organickými a minerálnymi látkami sa vykonáva len pomocou hnojív a pôdnych pomocných látok povolených podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, pričom maximálna dávka je 20 kg dusíka/ha,

ošetrenie syntetickými chemickými látkami na kontrolu hydrofytov a pokrytia vodnými rastlinami v produkčných vodách je zakázané.

3.1.5.4.   Návrh a konštrukcia vodných uzavretých systémov vykazujú také prietoky a fyzikálno-chemické parametre, ktoré zabezpečujú zdravie živočíchov, ich dobré životné podmienky a splnenie ich behaviorálnych potrieb.

Dodržiavajú sa osobitné charakteristiky systémov výroby a uzavretých systémov týkajúce sa určitého druhu alebo skupiny druhov stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 15 ods. 3.

3.1.5.5.   Chovné jednotky na pevnine spĺňajú tieto podmienky:

a)

prietokové systémy umožňujú sledovať a riadiť prietok a kvalitu pritekajúcej aj vytekajúcej vody;

b)

minimálne 10 % okolia („rozhranie pôda – voda“) má prírodnú vegetáciu.

3.1.5.6.   Uzavreté systémy na mori spĺňajú tieto podmienky:

a)

umiestňujú sa tam, kde prietok, hĺbka a výmena vody vo vodnom útvare sú optimálne na minimalizáciu vplyvu na morské dno a okolitý vodný útvar;

b)

majú vhodné prevedenie konštrukcie klietok a ich údržbu s ohľadom na ich vystavenie prevádzkovému prostrediu.

3.1.5.7.   Uzavreté systémy sa navrhnú, umiestnia a prevádzkujú tak, aby riziko neželaného úniku živočíchov bolo minimálne.

3.1.5.8.   Ak ryby alebo kôrovce uniknú, prijmú sa vhodné opatrenia na zníženie vplyvu na miestny ekosystém vrátane opätovného odchytu, ak je potrebný. Vedú sa o tom záznamy.

3.1.5.9.   Rybníky, nádrže alebo náhony a farmy využívané na produkciu živočíchov akvakultúry sa vybavia prírodnými filtračnými dnami, usadzovacími nádržami a biologickými alebo mechanickými filtrami na zber odpadových živín alebo sa v nich využívajú riasy alebo živočíchy (lastúrniky), čím sa prispieva k zlepšeniu kvality vytekajúcej vody. V náležitých prípadoch sa v pravidelných intervaloch monitoruje vytekajúca voda.

3.1.6.   Dobré životné podmienky živočíchov

3.1.6.1.   Všetky osoby zúčastňujúce sa na chove živočíchov akvakultúry majú potrebné základné vedomosti a zručnosti, pokiaľ ide o potreby živočíchov v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok.

3.1.6.2.   So živočíchmi akvakultúry sa manipuluje v minimálnej miere a čo najopatrnejšie. Používa sa vhodné vybavenie a pravidlá slúžiace na zabránenie stresu a fyzického poškodenia spojeného s postupmi manipulácie. S generačnými rybami sa manipuluje tak, aby sa minimalizovalo fyzické poškodenie a stres, a v prípade potreby v anestézii. Postupy triedenia sa minimalizujú a uskutočňujú sa, len ak je to potrebné na zabezpečenie dobrých životných podmienok rýb.

3.1.6.3.   Pri používaní umelého osvetlenia sa uplatňujú tieto obmedzenia:

a)

v súvislosti s predĺžením prirodzenej dĺžky dňa umelé osvetlenie nesmie prekročiť maximálnu hranicu, ktorá zohľadňuje etologické potreby, geografické podmienky a celkové zdravie živočíchov; táto maximálna hranica nesmie presiahnuť 14 hodín denne, s výnimkou, keď je to potrebné na účely rozmnožovania;

b)

je potrebné zamedziť náhlym zmenám intenzity osvetlenia v čase zmeny osvetľovania, a to použitím tlmených svietidiel alebo osvetlenia pozadia.

3.1.6.4.   Na zabezpečenie dobrých životných podmienok a zdravia živočíchov sa povoľuje zavzdušňovanie. Mechanické zavzdušňovače sú poháňané pokiaľ možno z obnoviteľných zdrojov energie.

3.1.6.5.   Kyslík sa môže používať len v súvislosti s požiadavkami týkajúcimi sa zdravia a dobrých životných podmienok živočíchov a v kritických obdobiach produkcie alebo prepravy a iba v týchto prípadoch:

a)

vo výnimočných prípadoch zmeny teploty, poklesu atmosférického tlaku, alebo pri havarijných znečisteniach vôd;

b)

pri výkone postupov príležitostného riadenia násad, napríklad pri odbere vzoriek a triedení;

c)

s cieľom zabezpečiť prežitie násad.

3.1.6.6.   Prijmú sa vhodné opatrenia na minimalizáciu trvania prepravy živočíchov akvakultúry.

3.1.6.7.   Minimalizuje sa akékoľvek utrpenie počas celého života živočíchov vrátane okamihu zabíjania.

3.1.6.8.   Odstraňovanie očnej stopky vrátane všetkých podobných postupov, ako je podviazanie, narezanie a zovretie, je zakázané.

3.1.6.9.   Techniky zabíjania rybu okamžite omráčia a znecitlivejú voči bolesti. S rybami sa pred zabitím manipuluje tak, aby sa zamedzilo zraneniam a minimalizovali sa utrpenie a stres. Pri výbere optimálnych postupov zabíjania sa berú do úvahy rozdiely vo veľkostiach a druhoch vylovených jedincov a rozdiely v lokalitách produkcie.

3.2.   Podrobné pravidlá pre mäkkýše

3.2.1.   Pôvod zárodočného materiálu

Pokiaľ ide o pôvod zárodočného materiálu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

v prípade lastúrnikov možno použiť zárodočný materiál získaný vo voľnej prírode za ohraničením výrobnej jednotky, pokiaľ tým nedôjde k závažnému poškodeniu životného prostredia, ak je to povolené miestnymi právnymi predpismi a ak zárodočný materiál z voľnej prírody pochádza:

i)

z vrstiev kolónií, ktoré by pravdepodobne neprežili zimné počasie alebo ktoré predstavujú prebytok oproti požadovanému množstvu, alebo

ii)

z prírodných kolónií zárodočného materiálu mäkkýšov na zberačoch;

b)

v prípade ustríc druhu Crassostrea gigas sa uprednostňujú populácie, ktoré sú šľachtené selektívne na účely zníženia neresenia vo voľnej prírode;

c)

je potrebné viesť záznamy o spôsobe, mieste a čase zberu zárodočného materiálu z voľnej prírody na účely vysledovateľnosti miesta zberu;

d)

zber zárodočného materiálu z voľnej prírody možno uskutočňovať len na základe povolenia príslušného orgánu.

3.2.2.   Umiestnenie a postupy chovu

Pokiaľ ide o umiestnenie a postupy chovu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

chov sa môže vykonávať v tej istej vodnej oblasti, kde sa uskutočňuje ekologický chov plutvovitých rýb a ekologická produkcia rias v polykultúrnom systéme, o ktorom sa vedie dokumentácia v pláne udržateľného riadenia. V polykultúre sa spolu s ulitníkmi, ako sú napríklad brežniaky, môžu chovať aj lastúrniky;

b)

ekologická produkcia lastúrnikov sa uskutočňuje v oblastiach vyznačených kolíkmi, bójami alebo inými zreteľnými značkami a v prípade potreby je ohraničená sieťovými vakmi, klietkami alebo inými umelo vyrobenými prostriedkami;

c)

je potrebné, aby ekologické farmy mäkkýšov čo najmenej ohrozovali druhy významné z hľadiska ochrany prírody. Ak sa používajú siete proti dravcom, ich konštrukcia nesmie ubližovať vtákom, ktoré sa ponárajú pod hladinu.

3.2.3.   Chov

Pokiaľ ide o chov, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

chov slávok na lanách a iné postupy uvedené vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 15 ods. 3 sa môžu používať v ekologickej poľnohospodárskej výrobe;

b)

chov mäkkýšov na dne je povolený len vtedy, ak v lokalitách zberu a chovu nedochádza k závažnému vplyvu na životné prostredie. Pred začatím operácií prevádzkovateľ doplní do plánu udržateľného riadenia vo forme samostatnej kapitoly prieskum a správu, ktorou sa dokladuje minimálny vplyv na životné prostredie a poskytne uvedený prieskum a správu príslušnému orgánu alebo v náležitom prípade štátnej inšpekčnej organizácii alebo súkromnej inšpekčnej organizácii.

3.2.4.   Hospodárenie

Pokiaľ ide o hospodárenie, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

produkcia sa realizuje pri takej hustote chovu, ktorá neprekračuje hustotu neekologického chovu mäkkýšov v danej lokalite. Triedenie, prerieďovanie a prispôsobovanie hustoty chovu sa vykonáva podľa prítomnej biomasy a so zreteľom na zabezpečenie dobrých životných podmienok živočíchov a vysokej kvality produktov;

b)

organizmy, ktoré sa usádzajú, sa odstraňujú len fyzickými prostriedkami alebo manuálne a v náležitých prípadoch sa vracajú naspäť do mora v dostatočnej vzdialenosti od mäkkýších fariem. Mäkkýše možno jedenkrát v priebehu produkčného cyklu ošetriť vápenným roztokom s cieľom kontrolovať šírenie konkurenčne sa usádzajúcich organizmov.

3.2.5.   Osobitné pravidlá chovu ustríc

Je povolený chov ustríc vo vakoch umiestnených na oporách. Uvedené alebo iné konštrukcie, v ktorých sa nachádzajú ustrice, sú usporiadané tak, aby sa zabránilo vytvoreniu úplnej bariéry pozdĺž pobrežia. Násada sa opatrne umiestni na lôžka v závislosti od prílivu s cieľom optimalizovať produkciu. Produkcia spĺňa požiadavky stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 15 ods. 3

Časť IV: Pravidlá výroby spracovaných potravín

Okrem všeobecných pravidiel výroby stanovených v článkoch 9, 11 a 16 sa na ekologickú poľnohospodársku výrobu spracovaných potravín uplatňujú pravidlá stanovené v tejto časti.

1.   Všeobecné požiadavky na výrobu spracovaných potravín

1.1.   Prídavné látky v potravinách, technologické pomocné látky a iné látky a zložky používané na spracovanie potravín a akékoľvek uplatňované spracovateľské postupy, napríklad údenie, spĺňajú zásady správnej výrobnej praxe (6).

1.2.   Prevádzkovatelia, ktorí vyrábajú spracované potraviny, zavedú a aktualizujú vhodné postupy založené na systematickom určovaní kritických krokov pri spracovaní.

1.3.   Uplatňovanie postupov uvedených v bode 1.2 zaručuje, že vyrobené spracované produkty sú vždy v súlade s týmto nariadením.

1.4.   Prevádzkovatelia dodržiavajú a vykonávajú postupy uvedené v bode 1.2., a bez toho, aby bol dotknutý článok 28, najmä:

a)

prijímajú opatrenia predbežnej opatrnosti;

b)

vykonávajú vhodné opatrenia, pokiaľ ide o čistenie, monitorujú ich účinnosť a vedú záznamy o uvedených činnostiach;

c)

zaručujú, že neekologické produkty sa neumiestňujú na trh s označením, ktorým sa odkazuje na ekologickú poľnohospodársku výrobu.

1.5.   Príprava spracovaných produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, spracovaných produktov z konverzie a spracovaných neekologických produktov prebieha od seba navzájom časovo alebo priestorovo oddelene. Ak sa produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, produkty z konverzie a neekologické produkty v akejkoľvek kombinácii pripravujú alebo uskladňujú v príslušnej prípravnej jednotke, prevádzkovateľ:

a)

informuje o tom príslušný orgán alebo v náležitom prípade štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu;

b)

vykonáva činnosti nepretržite, až kým sa nedokončí celá výrobná séria, priestorovo alebo časovo oddelene od podobných činností vykonávaných v súvislosti s akýmkoľvek iným druhom produktu (produktom ekologickej poľnohospodárskej výroby, produktom z konverzie alebo s neekologickým produktom);

c)

pred začatím činností aj po ich ukončení uskladňuje produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, produkty z konverzie a neekologické produkty od seba navzájom priestorovo alebo časovo oddelene;

d)

vedie aktualizovanú a dostupnú evidenciu všetkých činností a spracúvaných množstiev;

e)

prijme potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť identifikáciu dávok a zabrániť zmiešaniu alebo zámene medzi produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby, produktmi z konverzie a neekologickými produktmi;

f)

činnosti na produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo na produktoch z konverzie vykonáva len po vhodnom očistení výrobného zariadenia.

1.6.   Nesmú sa používať produkty, látky a techniky, ktorými sa obnovujú vlastnosti stratené pri spracovaní a uskladňovaní potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, naprávajú dôsledky nedbanlivosti pri spracovaní potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo ktoré môžu inak uvádzať do omylu, pokiaľ ide o pravý charakter produktov určených na umiestnenie na trh ako potraviny z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

2.   Podrobné požiadavky na výrobu spracovaných potravín

2.1.   Na zloženie spracovaných potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby sa uplatňujú tieto podmienky:

a)

produkt sa vyrába hlavne z poľnohospodárskych zložiek alebo z produktov určených na použitie ako potraviny uvedených v prílohe I; na účely určenia, či bol produkt vyrobený hlavne z uvedených produktov, sa neberie do úvahy pridaná voda a soľ;

b)

ekologická zložka sa nesmie vyskytovať spolu s rovnakou zložkou v neekologickej kvalite;

c)

zložka vyrobená v období konverzie sa nesmie vyskytovať spolu s rovnakou zložkou v biokvalite alebo neekologickej kvalite.

2.2.   Použitie určitých produktov a látok pri spracovaní potravín

2.2.1.

Pri spracovaní potravín sa môžu používať len prídavné látky v potravinách, technologické pomocné látky a neekologické poľnohospodárske zložky, ktoré sú povolené podľa článku 24 alebo článku 25 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe a produkty a látky uvedené v bode 2.2.2, s výnimkou produktov a látok sektora vinohradníctva a vinárstva, na ktoré sa uplatňuje časť VI bod 2, a s výnimkou kvasníc, na ktoré sa uplatňuje časť VII bod 1.3.

2.2.2.

Pri spracovaní potravín sa môžu použiť tieto produkty a látky:

a)

prípravky z mikroorganizmov a potravinárskych enzýmov, ktoré sa bežne používajú na spracovanie potravín, pod podmienkou, že potravinárske enzýmy, ktoré sa majú použiť ako prídavné látky v potravinách, boli povolené podľa článku 24 na použitie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe;

b)

látky a produkty vymedzené v článku 3 ods. 2 písm. c) a v článku 3 ods. 2 písm. d) bode i) nariadenia (ES) č. 1334/2008, ktoré boli označené ako prírodné aromatické látky alebo prírodné aromatické prípravky v súlade s článkom 16 ods. 2, 3 a 4 uvedeného nariadenia;

c)

farbivá na pečiatkovanie mäsa a na pečiatkovanie vaječných škrupín v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1333/2008;

d)

prírodné farbivá a prírodné látky na tradičné farebné zdobenie škrupín uvarených vajec vyhotovovaných so zámerom umiestniť ich na trh v príslušnom období roka;

e)

pitná voda a soľ z ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo neekologická soľ (s chloridom sodným alebo chloridom draselným ako základnými zložkami) používané bežne pri spracovaní potravín;

f)

minerály (vrátane stopových prvkov), vitamíny, aminokyseliny a mikroživiny, pod podmienkou, že:

i)

ich použitie v potravinách určených na bežnú konzumáciu sa „vyžaduje priamo zákonom“ v tom zmysle, že sa vyžaduje priamo v ustanoveniach práva Únie alebo v ustanoveniach vnútroštátneho práva zlučiteľných s právom Únie, s tým dôsledkom, že uvedené potraviny sa v prípade, že do nich nie sú pridané uvedené minerály, vitamíny, aminokyseliny alebo mikroživiny, nemôžu vôbec umiestňovať na trh ako potraviny určené na bežnú konzumáciu, alebo

ii)

pokiaľ ide o potraviny, ktoré sa umiestňujú na trh s tým, že majú osobitné vlastnosti alebo účinky vo vzťahu k zdraviu alebo výžive alebo vo vzťahu k potrebám špecifických skupín spotrebiteľov:

v produktoch uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 (7) ich použitie je povolené podľa uvedeného nariadenia a aktov prijatých na základe jeho článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia pre dotknuté produkty, alebo

v produktoch upravených smernicou Komisie 2006/125/ES (8) je ich použitie povolené uvedenou smernicou.

2.2.3.

Iba čistiace a dezinfekčné prostriedky povolené podľa článku 24 na používanie pri spracovaní sa používajú na uvedený účel.

2.2.4.

Na účely výpočtu uvedeného v článku 30 ods. 5 sa uplatňujú tieto pravidlá:

a)

určité prídavné látky v potravinách povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe sa počítajú ako poľnohospodárske zložky;

b)

prípravky a látky uvedené v bode 2.2.2 písm. a), c), d), e) a f) sa nezapočítavajú ako poľnohospodárske zložky;

c)

kvasnice a produkty z kvasníc sa počítajú ako poľnohospodárske zložky.

Časť V: Pravidlá výroby spracovaných krmív

Okrem všeobecných pravidiel výroby stanovených v článkoch 9, 11 a 17 sa na ekologickú poľnohospodársku výrobu spracovaných krmív uplatňujú pravidlá stanovené v tejto časti.

1.   Všeobecné požiadavky na výrobu spracovaných krmív

1.1.

Kŕmne doplnkové látky, technologické pomocné látky a iné látky a zložky používané na spracovanie krmív a akékoľvek používané spracovateľské postupy, napríklad údenie, spĺňajú zásady správnej výrobnej praxe.

1.2.

Prevádzkovatelia, ktorí vyrábajú spracované krmivá, zavedú a aktualizujú vhodné postupy založené na systematickom určovaní kritických krokov pri spracovaní.

1.3.

Uplatňovanie postupov uvedených v bode 1.2 zaručuje, že vyrobené spracované produkty sú vždy v súlade s týmto nariadením.

1.4.

Prevádzkovatelia dodržiavajú a vykonávajú postupy uvedené v bode 1.2., a bez toho, aby bol dotknutý článok 28, najmä:

a)

prijímajú opatrenia predbežnej opatrnosti;

b)

vykonávajú vhodné opatrenia, pokiaľ ide o čistenie, monitorujú ich účinnosť a vedú záznamy o uvedených činnostiach;

c)

zaručujú, že neekologické produkty sa neumiestňujú na trh s označením, ktorým sa odkazuje na ekologickú poľnohospodársku výrobu.

1.5.

Príprava spracovaných produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, spracovaných produktov z konverzie a spracovaných neekologických produktov prebieha od seba navzájom časovo alebo priestorovo oddelene. Ak sa produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, produkty z konverzie a neekologické produkty v akejkoľvek kombinácii pripravujú alebo uskladňujú v príslušnej prípravnej jednotke, prevádzkovateľ:

a)

o tom informuje štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu;

b)

vykonáva činnosti nepretržite, až kým sa nedokončí celá výrobná séria, priestorovo alebo časovo oddelene od podobných činností vykonávaných v súvislosti s akýmkoľvek iným druhom produktu (produktom ekologickej poľnohospodárskej výroby, produktom z konverzie alebo s neekologickým produktom);

c)

pred začatím činností aj po ich ukončení uskladňuje produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, produkty z konverzie a neekologické produkty od seba navzájom časovo alebo priestorovo oddelene;

d)

vedie aktualizovanú a dostupnú evidenciu všetkých činností a spracúvaných množstiev;

e)

prijme potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť identifikáciu dávok a zabrániť zmiešaniu alebo zámene medzi produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby, produktmi z konverzie a neekologickými produktmi;

f)

činnosti na produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktoch z konverzie vykonáva len po vhodnom očistení výrobného zariadenia.

2.   Podrobné požiadavky na výrobu spracovaných krmív

2.1.

Kŕmne suroviny z ekologickej poľnohospodárskej výroby ani kŕmne suroviny vyrobené v období konverzie sa nesmú objaviť v zložení krmivového produktu z ekologickej poľnohospodárskej výroby súčasne s rovnakými kŕmnymi surovinami vyrobenými neekologicky.

2.2.

Žiadne kŕmne suroviny používané alebo spracovávané v ekologickej poľnohospodárskej výrobe sa nesmú spracúvať pomocou chemicky syntetizovaných rozpúšťadiel.

2.3.

Pri spracúvaní krmív sa môžu používať len tie neekologické kŕmne suroviny rastlinného, riasového, živočíšneho alebo kvasinkového pôvodu, kŕmne suroviny minerálneho pôvodu a kŕmne doplnkové látky a technologické pomocné látky, ktoré sú povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

2.4.

Iba čistiace a dezinfekčné prostriedky povolené podľa článku 24 na používanie pri spracovaní sa používajú na uvedený účel.

Časť VI: Víno

1.   Rozsah pôsobnosti

1.1.

Okrem všeobecných pravidiel výroby stanovených v článkoch 9, 10, 11, 16 a 18 sa na ekologickú poľnohospodársku výrobu produktov sektora vinohradníctva a vinárstva, ako sa uvádzajú v článku 1 ods. 2 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, uplatňujú pravidlá stanovené v tejto časti.

1.2.

Pokiaľ sa v tejto časti vyslovene nestanovuje inak, uplatňujú sa nariadenia Komisie (ES) č. 606/2009 (9) a (ES) č. 607/2009 (10).

2.   Použitie určitých produktov a látok

2.1.

Produkty sektora vinohradníctva a vinárstva sa vyrábajú zo surovín z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

2.2.

Na výrobu produktov sektora vinohradníctva a vinárstva sa môžu používať len produkty a látky povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, a to aj v priebehu enologických postupov, procesov a ošetrení, s prihliadnutím na podmienky a obmedzenia stanovené v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 a v nariadení (ES) č. 606/2009, a najmä v prílohe I A k poslednému uvedenému nariadeniu.

3.   Enologické postupy a obmedzenia

3.1.

Bez toho, aby boli dotknuté oddiely 1 a 2 tejto časti a špecifické zákazy a obmedzenia stanovené v bodoch 3.2, 3.3 a 3.4, povoľujú sa len enologické postupy, procesy a ošetrenia, vrátane obmedzení stanovených v článku 80 a článku 83 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, v článku 3, článkoch 5 až 9 a článkoch 11 až 14 nariadenia (ES) č. 606/2009 a v prílohách k uvedeným nariadeniam, používané pred 1. augustom 2010.

3.2.

Zakazuje sa použitie týchto enologických postupov, procesov a ošetrení:

a)

čiastočné zahustenie prostredníctvom chladenia podľa časti I oddielu B.1 písm. c) prílohy VIII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013;

b)

odstránenie oxidu siričitého prostredníctvom fyzikálnych procesov podľa bodu 8 prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009;

c)

ošetrenie elektrodialýzou na zabezpečenie stabilizácie vínneho kameňa vo víne podľa bodu 36 prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009;

d)

čiastočné odstránenie alkoholu z vína (dealkoholizácia) podľa bodu 40 prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009;

e)

ošetrenie katexmi na zabezpečenie stabilizácie vínneho kameňa podľa bodu 43 prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009.

3.3.

Použitie týchto enologických postupov, procesov a ošetrení sa povoľuje za týchto podmienok:

a)

pri tepelnom ošetrení podľa bodu 2 prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009 za predpokladu, že teplota nepresiahne 75 °C;

b)

pri odstreďovaní a filtrácii inertnými filtračnými materiálmi alebo bez nich podľa bodu 3 prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009 za predpokladu, že veľkosť pórov nie je menšia ako 0,2 mikrometra.

3.4.

Akákoľvek zmena zavedená po 1. auguste 2010, pokiaľ ide o enologické postupy, procesy a ošetrenia stanovené v nariadení (ES) č. 1234/2007 alebo v nariadení (ES) č. 606/2009, sa môže uplatňovať v ekologickej poľnohospodárskej výrobe vína len po tom, ako sa uvedené opatrenia zahrnú do tohto oddielu ako povolené, a v prípade, že sa to vyžaduje, po vyhodnotení podľa článku 24 tohto nariadenia.

Časť VII: Kvasnice používané ako potraviny alebo krmivá

Okrem všeobecných pravidiel výroby stanovených v článkoch 9, 11, 16, 17 a 19 sa na ekologickú poľnohospodársku výrobu kvasníc používaných ako potraviny alebo krmivá uplatňujú pravidlá stanovené v tejto časti.

1.   Všeobecné požiadavky

1.1.

Na výrobu kvasníc z ekologickej poľnohospodárskej výroby sa používajú len ekologicky vyrobené substráty. Do 31. decembra 2023 sa však pri výrobe kvasníc z ekologickej poľnohospodárskej výroby povoľuje pridať do substrátu maximálne 5 % extraktu alebo autolyzátu z neekologických kvasníc (počítané v hmotnosti sušiny) v prípade, že prevádzkovatelia nedokážu získať kvasnicový extrakt alebo autolyzát z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

1.2.

Kvasnice z ekologickej poľnohospodárskej výroby sa nesmú nachádzať v potravinách z ekologickej poľnohospodárskej výroby ani v krmivách z ekologickej poľnohospodárskej výroby spolu s neekologickými kvasnicami.

1.3.

Pri výrobe, príprave a v zložení kvasníc z ekologickej poľnohospodárskej výroby sa môžu používať tieto produkty a látky:

a)

technologické pomocné látky povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe;

b)

produkty a látky uvedené v časti IV bode 2.2.2 písm. a), b) a e).

1.4.

Iba čistiace a dezinfekčné prostriedky povolené podľa článku 24 na používanie pri spracovaní potravín sa používajú na uvedený účel.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania (Ú. v. EÚ L 303, 18.11.2009, s. 1).

(3)  Smernica Rady 2008/119/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat (Ú. v. EÚ L 10, 15.1.2009, s. 7).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206).

(6)  Správna výrobná prax v zmysle vymedzenia v článku 3 písm. a) nariadenia Komisie (ES) č. 2023/2006 z 22. decembra 2006 o správnych výrobných postupoch materiálov a predmetov určených na styk s potravinami (Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 75).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 z 12. júna 2013 o potravinách určených pre dojčatá a malé deti, potravinách na osobitné lekárske účely a o celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti a ktorým sa zrušuje smernica Rady 92/52/EHS, smernica Komisie 96/8/ES, 1999/21/ES, 2006/125/ES a 2006/141/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 41/2009 a (ES) č. 953/2009 (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 35).

(8)  Smernica Komisie 2006/125/ES z 5. decembra 2006 o potravinách spracovaných na báze obilnín a detskej potrave určených pre dojčatá a malé deti (Ú. v. EÚ L 339, 6.12.2006, s. 16).

(9)  Nariadenie Komisie (ES) č. 606/2009 z 10. júla 2009, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o kategórie vinárskych výrobkov, enologické postupy a uplatniteľné obmedzenia (Ú. v. EÚ L 193, 24.7.2009, s. 1).

(10)  Nariadenie Komisie (ES) č. 607/2009 z 14. júla 2009, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, tradičné pojmy, označovanie a obchodnú úpravu určitých vinárskych výrobkov (Ú. v. EÚ L 193, 24.7.2009, s. 60).


PRÍLOHA III

ZBER, BALENIE, PREPRAVA A SKLADOVANIE PRODUKTOV

1.   Zber produktov a preprava do prípravných jednotiek

Prevádzkovatelia môžu zbierať produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, produkty z konverzie a neekologické produkty súčasne, len ak boli prijaté vhodné opatrenia na zabránenie možnému zmiešaniu alebo zámene medzi produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby, produktmi z konverzie a neekologickými produktmi a na zabezpečenie identifikácie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov z konverzie. Prevádzkovateľ sprístupňuje štátnej inšpekčnej organizácii alebo súkromnej inšpekčnej organizácii informácie o dátume, čase a mieste zberu a o dátume a čase prijatia produktov.

2.   Balenie a preprava produktov k iným prevádzkovateľom alebo do iných jednotiek

2.1.

Prevádzkovatelia zabezpečia, aby sa produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby a produkty z konverzie prepravovali k iným prevádzkovateľom alebo do iných jednotiek vrátane veľkoobchodníkov a maloobchodníkov iba vo vhodnom balení, v kontajneroch alebo vo vozidlách uzatvorených spôsobom, ktorý zabraňuje zámene obsahu bez manipulácie s uzáverom alebo bez jeho poškodenia, a označených etiketou, na ktorej sa bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné údaje vyžadované právnymi predpismi Únie, uvádzajú tieto údaje:

a)

meno a adresa prevádzkovateľa a, ak sa odlišujú, meno a adresa vlastníka alebo predajcu produktu;

b)

názov produktu alebo opis kŕmnej zmesi, doplnené odkazom na ekologickú poľnohospodársku výrobu;

c)

názov alebo číselný kód štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie, ktorej prevádzkovateľ podlieha, a

d)

v náležitých prípadoch identifikačná značka dávky v súlade s identifikačným systémom schváleným na vnútroštátnej úrovni alebo dohodnutým so štátnou inšpekčnou organizáciou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou, ktorá umožňuje prepojiť dávku so záznamami uvedenými v článku 34 ods. 5.

Informácie uvedené v písmenách a) až d) sa môžu uvádzať aj v sprievodnom dokumente, ak taký dokument možno bez pochýb spojiť s balením, kontajnerom alebo dopravou produktu vozidlom. Tento sprievodný dokument obsahuje aj informácie o dodávateľovi alebo dopravcovi.

2.2.

Uzáver obalov, kontajnerov alebo vozidiel sa nevyžaduje v prípade, že:

a)

ide o priamu prepravu medzi dvomi prevádzkovateľmi, ktorí obaja podliehajú systému kontroly ekologickej poľnohospodárskej výroby;

b)

preprava zahŕňa len produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produkty z konverzie;

c)

sa k produktom pripája sprievodný dokument, v ktorom sa uvádzajú informácie vyžadované podľa bodu 2.1, a

d)

expedujúci a aj prijímajúci prevádzkovateľ sprístupňujú záznamy o týchto prepravných činnostiach pre štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu.

3.   Osobitné pravidlá prepravy krmiva do iných výrobných alebo prípravných jednotiek alebo skladovacích priestorov

Prevádzkovatelia pri preprave krmiva do iných výrobných alebo prípravných jednotiek alebo do skladovacích priestorov zabezpečia splnenie týchto podmienok:

a)

ekologicky vyrobené krmivá, krmivá z konverzie a neekologické krmivá sú počas prepravy účinným spôsobom fyzicky oddelené;

b)

vozidlá alebo kontajnery, v ktorých sa prepravovali neekologické produkty, sa používajú na prepravu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie, len ak:

i)

pred začatím prepravy produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie boli uplatnené vhodné opatrenia na čistenie, ktorých účinnosť bola skontrolovaná, a prevádzkovatelia vedú záznamy o uvedených činnostiach;

ii)

vykonajú sa všetky vhodné opatrenia v závislosti od rizík vyhodnotených v súlade s kontrolnými opatreniami a prevádzkovatelia v prípade potreby zaručia, že neekologické produkty sa neumiestnia na trh s označením, ktorým sa odkazuje na ekologickú poľnohospodársku výrobu;

iii)

prevádzkovateľ uchováva pre štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu záznamy o týchto prepravných činnostiach;

c)

preprava hotového krmiva z ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo krmiva z konverzie je fyzicky alebo časovo oddelená od prepravy iných hotových produktov;

d)

pri preprave sa zaznamenáva množstvo produktov na začiatku prepravy a každé jednotlivé množstvo doručené v rámci jednej dodávky.

4.   Preprava živých rýb

4.1.

Živé ryby sa prepravujú vo vhodných nádržiach s čistou vodou, ktorá spĺňa ich fyziologické potreby, pokiaľ ide o teplotu a rozpustený kyslík.

4.2.

Pred prepravou rýb a produktov z nich pochádzajúcich z ekologickej poľnohospodárskej výroby sa nádrže dôkladne vyčistia, dezinfikujú a opláchnu.

4.3.

Prijmú sa preventívne opatrenia na zníženie stresu. Hustota živých rýb počas prepravy nesmie dosahovať úroveň, ktorá je pre dané druhy škodlivá.

4.4.

O činnostiach uvedených v bodoch 4.1, 4.2 a 4.3 sa vedú záznamy.

5.   Príjem produktov od iných prevádzkovateľov jednotiek

Prevádzkovateľ pri príjme produktu ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktu z konverzie skontroluje uzáver obalu, kontajnera alebo vozidla v prípadoch, keď sa uzáver vyžaduje, ako aj prítomnosť údajov stanovených v oddiele 2.

Prevádzkovateľ overí a porovná informácie na etikete uvedenej v oddiele 2 s informáciami uvedenými v sprievodných dokumentoch. Výsledok týchto overení sa výslovne uvedie v záznamoch uvedených v článku 34 ods. 5.

6.   Osobitné pravidlá príjmu produktov z tretej krajiny

Ak sa produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produkty z konverzie dovážajú z tretej krajiny, prepravujú sa vo vhodnom obale alebo v kontajneroch uzavretých spôsobom, ktorý zabraňuje zámene ich obsahu, a vybavených identifikáciou vývozcu a všetkými ostatnými značkami a číslami, ktoré slúžia na identifikáciu dávky, a v prípade potreby aj certifikátom o kontrole na účely dovozu z tretích krajín.

Fyzická alebo právnická osoba, ktorej je doručená dovážaná zásielka a ktorá ju prijíma na účely ďalšej prípravy alebo obchodovania s ňou, pri príjme produktu ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktu z konverzie dovezeného z tretej krajiny skontroluje uzáver obalu alebo kontajnera a v prípade produktov dovážaných v súlade s článkom 45 ods. 1 písm. b) bodom iii) skontroluje, či sa certifikát o inšpekcii uvedený v danom článku vzťahuje na druh produktu nachádzajúci sa v zásielke. Výsledok tohto overenia sa výslovne uvedie v záznamoch uvedených v článku 34 ods. 5.

7.   Skladovanie produktov

7.1.

Plochy na skladovanie produktov musia byť usporiadané takým spôsobom, aby bola zabezpečená identifikácia dávok a aby sa zabránilo akémukoľvek zmiešaniu s produktmi alebo látkami, ktoré nie sú v súlade s pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby, alebo kontaminácii nimi. Produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby a produkty z konverzie sú v každom okamihu jednoznačne identifikovateľné.

7.2.

Iné vstupné produkty alebo látky, ako sú produkty alebo látky povolené podľa článkov 9 a 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe sa nemôžu skladovať vo výrobných jednotkách ekologickej rastlinnej a živočíšnej výroby alebo výrobných jednotkách rastlinnej a živočíšnej výroby v období konverzie.

7.3.

Alopatické veterinárne lieky vrátane antibiotík sa môžu skladovať v poľnohospodárskych podnikoch a podnikoch akvakultúry pod podmienkou, že boli predpísané veterinárnym lekárom v súvislosti s liečbou uvedenou v časti II bode 1.5.2.2 a v časti III bode 3.1.4.2 písm. a) prílohy II, uskladňujú sa na mieste, ktoré je pod dohľadom, a zaznamenali sa v záznamoch uvedených v článku 34 ods. 5.

7.4.

Ak prevádzkovatelia manipulujú s produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo s produktmi z konverzie alebo s neekologickými produktmi v akejkoľvek kombinácii a produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produkty z konverzie sa skladujú v skladovacích zariadeniach, v ktorých sa uskladňujú aj iné poľnohospodárske produkty alebo potraviny:

a)

produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produkty z konverzie sa musia uchovávať oddelene od ostatných poľnohospodárskych produktov alebo potravín;

b)

musia sa prijať všetky opatrenia na zabezpečenie identifikácie zásielok a na zabránenie zmiešaniu alebo zámene medzi produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby, produktmi z konverzie a neekologickými produktmi;

c)

pred uskladnením produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie sa vykonali vhodné opatrenia na čistenie, ktorých účinnosť bola skontrolovaná, a prevádzkovatelia vedú záznamy o uvedených činnostiach.

7.5.

Iba čistiace a dezinfekčné prostriedky povolené podľa článku 24 na používanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe sa používajú v skladovacích zariadeniach na uvedený účel.

PRÍLOHA IV

POJMY PODĽA ČLÁNKU 30

BG

:

биологичен.

ES

:

ecológico, biológico, orgánico.

CS

:

ekologické, biologické.

DA

:

økologisk.

DE

:

ökologisch, biologisch.

ET

:

mahe, ökoloogiline.

EL

:

βιολογικό.

EN

:

organic.

FR

:

biologique.

GA

:

orgánach.

HR

:

ekološki.

IT

:

biologico.

LV

:

bioloģisks, ekoloģisks.

LT

:

ekologiškas.

LU

:

biologesch, ökologesch.

HU

:

ökológiai.

MT

:

organiku.

NL

:

biologisch.

PL

:

ekologiczne.

PT

:

biológico.

RO

:

ecologic.

SK

:

ekologické, biologické.

SL

:

ekološki.

FI

:

luonnonmukainen.

SV

:

ekologisk.


PRÍLOHA V

LOGO EKOLOGICKEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY EURÓPSKEJ ÚNIE A ČÍSELNÉ KÓDY

1.   Logo

1.1.

Logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie je v súlade s týmto vzorom:

Image

1.2.

Referenčná farba v škále Pantone je zelená Pantone č. 376 a zelená [50 % CYAN + 100 % žltá], ak sa používa systém štyroch farieb.

1.3.

Logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie sa môže používať aj v tejto čierno-bielej podobe, ale len v prípade, že nie je možné použitie farebnej verzie:

Image

1.4.

Ak je farba pozadia na obale alebo etikete tmavá, môžu byť symboly použité v negatívnom formáte s použitím farby pozadia obalu alebo etikety.

1.5.

Ak sa použije farebné logo na farebnom pozadí, na ktorom je ťažko viditeľné, na zvýšenie kontrastu s farbami pozadia možno logo ohraničiť vonkajšou líniou.

1.6.

Keď sú údaje uvedené na obale jednofarebné, môže sa použiť logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej Únie v tej istej farbe.

1.7.

Logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie má výšku najmenej 9 mm a šírku najmenej 13,5 mm; pomer medzi výškou a šírkou je vždy 1 : 1,5. V prípade veľmi malých balení sa minimálna veľkosť môže výnimočne znížiť na výšku 6 mm.

1.8.

Logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie možno spájať s grafickými alebo textovými prvkami odkazujúcimi na ekologickú poľnohospodársku výrobu pod podmienkou, že sa tým neovplyvní ani nezmení charakter loga ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie, ani údaje vymedzené v súlade s článkom 32. Pokiaľ sa logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej Únie používa spolu s logami jednotlivých členských štátov alebo súkromnými logami, kde sa používa zelená farba, ktorá je iná ako referenčná farba stanovená v bode 1.2, logo ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej Únie možno používať v uvedenej nereferenčnej farbe.

2.   Číselné kódy

Všeobecný formát číselných kódov je takýto:

AB-CDE-999

pričom:

a)

„AB“ je kód ISO krajiny, v ktorej sa uskutočňujú kontroly;

b)

„CDE“ je pojem pozostávajúci z troch písmen, ktorý zvolí Komisia alebo každý členský štát, napríklad „bio“, alebo „öko“, alebo „org“ alebo „eko“, a ktorý predstavuje odkaz na ekologickú poľnohospodársku výrobu; a

c)

„999“ je referenčné číslo pozostávajúce maximálne z troch číslic, ktoré:

i)

príslušný orgán každého členského štátu prideľuje štátnym inšpekčným organizáciám alebo súkromným inšpekčným organizáciám, na ktoré delegoval kontrolné úlohy;

ii)

prideľuje Komisia, a to:

štátnym inšpekčným organizáciám a súkromným inšpekčným organizáciám uznaným Komisiou podľa článku 46,

príslušným orgánom tretích krajín uznaným Komisiou podľa článku 48.


PRÍLOHA VI

VZOR CERTIFIKÁTU

Certifikát podľa článku 35 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/848 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby

Image

Text obrazu

1. Číslo dokladu:

2. (zaškrtnite príslušné okienko)

Prevádzkovateľ

Skupina prevádzkovateľov – pozri prílohu

3. Meno/názov a adresa prevádzkovateľa alebo skupiny prevádzkovateľov:

4. Činnosť(-i) prevádzkovateľa alebo skupiny prevádzkovateľov (vyberte príslušnú možnosť):

Poľnohospodárska výroba

Príprava

Distribúcia

Skladovanie

Dovoz

Vývoz

Umiestnenie na trh

5. Názov, adresa a číselný kód štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie prevádzkovateľa alebo skupiny prevádzkovateľov:

6. Kategória(-ie) produktov podľa článku 35 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2018/848 a postupy výroby (vyberte príslušnú možnosť):

nespracované rastliny a rastlinné produkty vrátane osív a iného rastlinného množiteľského materiálu

Postup výroby:

ekologická poľnohospodárska výroba okrem výroby počas obdobia konverzie

výroba počas obdobia konverzie

ekologická poľnohospodárska výroba s neekologickou výrobou (podľa článku 9 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2018/848 alebo v prípade prípravy, distribúcie, skladovania, dovozu, vývozu, umiestnenia na trh)

Obdobie platnosti certifikátu od … do …

hospodárske zvieratá a nespracované produkty živočíšnej výroby

Postup výroby:

ekologická poľnohospodárska výroba okrem výroby počas obdobia konverzie

výroba počas obdobia konverzie

ekologická poľnohospodárska výroba s neekologickou výrobou (podľa článku 9 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2018/848 alebo v prípade prípravy, distribúcie, skladovania, dovozu, vývozu, umiestnenia na trh)

Obdobie platnosti certifikátu od … do …

riasy a nespracované produkty akvakultúry

Postup výroby:

ekologická poľnohospodárska výroba okrem výroby počas obdobia konverzie

výroba počas obdobia konverzie

ekologická poľnohospodárska výroba s neekologickou výrobou (podľa článku 9 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2018/848 alebo v prípade prípravy, distribúcie, skladovania, dovozu, vývozu, umiestnenia na trh)

Obdobie platnosti certifikátu od … do …

Image

Text obrazu

spracované poľnohospodárske produkty vrátane produktov akvakultúry, ktoré sú určené na použitie ako potraviny

Postup výroby:

výroba produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby

výroba produktov z konverzie

ekologická poľnohospodárska výroba s neekologickou výrobou (podľa článku 9 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2018/848 alebo v prípade prípravy, distribúcie, skladovania, dovozu, vývozu, umiestnenia na trh)

Obdobie platnosti certifikátu od … do …

krmivá

Postup výroby:

výroba produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby

výroba produktov z konverzie

ekologická poľnohospodárska výroba s neekologickou výrobou (podľa článku 9 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2018/848 alebo v prípade prípravy, distribúcie, skladovania, dovozu, vývozu, umiestnenia na trh)

Obdobie platnosti certifikátu od … do …

víno

Postup výroby:

výroba produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby

výroba produktov z konverzie

ekologická poľnohospodárska výroba s neekologickou výrobou (podľa článku 9 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2018/848 alebo v prípade prípravy, distribúcie, skladovania, dovozu, vývozu, umiestnenia na trh)

Obdobie platnosti certifikátu od … do …

ďalšie produkty uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2018/848 alebo nepatriace do predchádzajúcich kategórií (upresnite):

Postup výroby:

výroba produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby

výroba produktov z konverzie

ekologická poľnohospodárska výroba s neekologickou výrobou (podľa článku 9 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2018/848 alebo v prípade prípravy, distribúcie, skladovania, dovozu, vývozu, umiestnenia na trh)

Obdobie platnosti certifikátu od … do …

Tento doklad bol vydaný v súlade s nariadením (EÚ) 2018/848 na účely potvrdenia, že prevádzkovateľ alebo skupina prevádzkovateľov (vyberte príslušnú možnosť) spĺňa požiadavky uvedeného nariadenia.

Dátum a miesto:

Podpis v mene vydávajúcej štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie:

Príloha – Zoznam členov skupiny prevádzkovateľov vymedzenej v článku 36 nariadenia (EÚ) 2018/848

Meno/názov člena

Adresa

 

 

 

 

 

 


SMERNICE

14.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 150/93


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/849

z 30. mája 2018,

ktorou sa menia smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V záujme ochrany, zachovania a zvyšovania kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí, zabezpečenia rozvážneho, efektívneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov a podpory zásad obehového hospodárstva by sa v Únii malo zlepšiť odpadové hospodárstvo.

(2)

V záujme zníženia regulačného zaťaženia pre malé zariadenia alebo podniky by sa pre malé zariadenia alebo podniky mali zjednodušiť požiadavky na získanie povolení a na registráciu.

(3)

Správy o vykonávaní, ktoré členské štáty vypracúvajú každé tri roky, sa neosvedčili ako účinný nástroj na overenie súladu alebo zabezpečenie správneho vykonávania, pričom navyše spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Preto je vhodné zrušiť ustanovenia, ktorými sa členským štátom ukladá povinnosť vypracúvať takéto správy. Namiesto toho by sa na monitorovanie dodržiavania právnych predpisov mali používať výlučne údaje, ktoré členské štáty každoročne nahlasujú Komisii.

(4)

Údaje, ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či členské štáty dodržiavajú právne predpisy Únie o odpade. Mala by sa zvýšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov a na tento účel by sa malo vytvoriť jedno vstupné miesto pre všetky údaje o odpade, mali by sa vypustiť zastarané požiadavky na podávanie správ, malo by sa stanoviť referenčné porovnávanie vnútroštátnych metodík podávania správ a mala by sa zaviesť správa o kontrole kvality údajov.

(5)

Spoľahlivé nahlasovanie údajov týkajúce sa odpadového hospodárstva má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania a zabezpečenia porovnateľnosti údajov medzi členskými štátmi. Preto by členské štáty mali používať pri vypracúvaní správ o dosahovaní cieľov stanovených v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES (4), 2006/66/ES (5) a 2012/19/EÚ (6) najnovšie pravidlá vypracované Komisiou a metodiky vypracované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vykonávanie uvedených smerníc.

(6)

V právnych predpisoch Únie, ktoré sa týkajú predchádzania vzniku odpadov a nakladania s odpadmi, sa ako poradie priorít uplatňuje hierarchia odpadového hospodárstva ustanovená v smernici 2008/98/ES (7). Pri plnení cieľov tejto smernice by členské štáty mali prijať opatrenia potrebné na zohľadnenie poradia priorít hierarchie odpadového hospodárstva a zabezpečiť ich praktické vykonávanie.

(7)

V súvislosti so záväzkom Únie prejsť na obehové hospodárstvo by sa smernice 2000/53/ES, 2006/66/ES a 2012/19/EÚ mali preskúmať a v prípade potreby zmeniť, berúc do úvahy ich vykonávanie, a uvážiť okrem iného možnosť stanovenia cieľov pre konkrétne materiály, ktoré sa nachádzajú v príslušných prúdoch odpadov. Pri preskúmaní smernice 2000/53/ES by sa mala pozornosť tiež venovať problému vozidiel po dobe životnosti, ktoré nie sú započítané, vrátane prepravy ojazdených vozidiel, u ktorých je podozrenie, že patria do kategórie vozidiel po dobe životnosti, a uplatňovaniu usmernenia korešpondentov č. 9 k preprave vozidiel po dobe životnosti (Correspondents‘ Guidelines No 9 on shipments of end-of-life vehicles). Pri preskúmaní smernice 2006/66/ES by sa mal tiež zohľadniť technický vývoj nových druhov batérií, v ktorých sa nepoužívajú nebezpečné látky.

(8)

S cieľom zmeniť a doplniť smernicu 2000/53/ES a zmeniť smernicu 2012/19/EÚ by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o článok 4 ods. 2 písm. b), článok 5 ods. 5, článok 6 ods. 6 a článok 8 ods. 2 smernice 2005/53/ES v znení tejto smernice a článok 19 smernice 2012/19/EÚ v znení tejto smernice. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (8). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(9)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2000/53/ES, pokiaľ ide o jej článok 7 ods. 2 a článok 9 ods. 1d v znení tejto smernice, a vykonávania smernice 2012/19/EÚ, pokiaľ ide o jej článok 16 ods. 9 v znení tejto smernice, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

(10)

Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť odpadové hospodárstvo v Únii, a tak prispieť k ochrane, zachovaniu a zvýšeniu kvality životného prostredia a k rozvážnemu a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(11)

Smernice 2000/53/ES, 2006/66/ES a 2012/19/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (10) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmena smernice 2000/53/ES

Smernica 2000/53/ES sa mení takto:

1.

V článku 4 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a pravidelne prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha II, aby sa prispôsobila technickému a vedeckému pokroku s cieľom:

i)

podľa potreby stanoviť maximálne koncentrácie látok uvedených v písmene a) tohto odseku prítomných v špecifických materiáloch a súčiastkach vozidiel, ktoré možno tolerovať;

ii)

vyňať určité materiály a súčiastky vozidiel z písmena a) tohto odseku, ak sa použitiu látok uvedených v uvedenom písmene nedá vyhnúť;

iii)

vyňať materiály a súčiastky vozidiel z prílohy II, ak sa použitiu látok uvedených v písmene a) tohto odseku dá vyhnúť;

iv)

v bodoch i) a ii) určiť tie materiály a súčiastky vozidiel, ktoré možno pred ďalším spracovaním oddeliť, a požadovať ich označovanie alebo identifikáciu inými vhodnými prostriedkami.

Komisia prijme samostatný delegovaný akt pre každú príslušnú látku, materiál alebo súčiastku podľa bodov i) až iv).“

2.

V článku 5 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že ich príslušné orgány budú vzájomne uznávať a prijímať osvedčenia o zničení vydané v inom členskom štáte v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu stanovením minimálnych požiadaviek pre osvedčenie o zničení.“

3.

Článok 6 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že sa všetky vozidlá po dobe životnosti uskladnia (aj dočasne) a spracujú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a so všeobecnými požiadavkami stanovenými v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (*1) a v súlade s minimálnymi technickými požiadavkami stanovenými v prílohe I k tejto smernici bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne predpisy o zdraví a životnom prostredí.

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).“"

b)

Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a, ktorými sa mení príloha I, aby sa prispôsobila technickému a vedeckému pokroku.“

4.

V článku 7 ods. 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Komisia môže prijímať vykonávacie akty týkajúce sa podrobných pravidiel potrebných na kontrolu plnenia cieľov stanovených v prvom pododseku tohto odseku členskými štátmi. Komisia pri príprave takýchto pravidiel zohľadní všetky príslušné faktory, okrem iného dostupnosť údajov a otázku vývozu a dovozu vozidiel po dobe životnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.“

5.

V článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu zavedením noriem uvedených v odseku 1 tohto článku. Komisia pri príprave takýchto noriem zohľadní práce prebiehajúce v tejto oblasti na príslušných medzinárodných fórach. Komisia podľa potreby k týmto prácam prispeje.“

6.

Článok 9 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa vypúšťa;

b)

Vkladajú sa tieto odseky:

„1a.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 7 ods. 2 za každý kalendárny rok.

Údaje nahlasujú elektronicky do 18 mesiacov od konca sledovaného roka, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 1d tohto článku.

Prvé sledované obdobie začína v prvom celom kalendárnom roku po prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovuje formát nahlasovania v súlade s odsekom 1d tohto článku, a uvádzajú sa v ňom údaje za uvedené sledované obdobie.

1b.   K údajom, ktoré členské štáty nahlasujú v súlade s odsekom 1a, sa pripojí správa o kontrole kvality.

1c.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s odsekom 1a a uverejní správu o výsledkoch svojho preskúmania. V správe sa posúdi systém zberu údajov, zdroje údajov a metodika použitá v členských štátoch, ako aj úplnosť, spoľahlivosť, včasnosť a konzistentnosť údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracúva každé štyri roky po prvom nahlasovaní údajov členskými štátmi a následne každé štyri roky.

1d.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát na nahlasovanie údajov podľa odseku 1a tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.“

7.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 9a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 2 písm. b), článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 6 a článku 8 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 4. júla 2018. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 2 písm. b), článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 6 a článku 8 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (*2).

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 2 písm. b), článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 6 a článku 8 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(*2)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“"

8.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 10a

Preskúmanie

Komisia do 31. decembra 2020 preskúma túto smernicu a na tento účel predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.“

9.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*3).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

Článok 2

Zmena smernice 2006/66/ES

Smernica 2006/66/ES sa mení takto:

1.

V článku 10 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Členské štáty každoročne sledujú limity pre zber podľa systému stanoveného v prílohe I k tejto smernici. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 (*4), členské štáty zašlú správy Komisii elektronicky do 18 mesiacov od konca sledovaného roka, za ktorý boli údaje zozbierané. V správach sa uvedie, akým spôsobom sa získali údaje potrebné na výpočet limitov pre zber.

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 z 25. novembra 2002 o štatistike o odpadoch (Ú. v. ES L 332, 9.12.2002, s. 1).“"

2.

V článku 12 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Členské štáty vypracujú správu o úrovniach recyklácie dosiahnutých v každom dotknutom kalendárnom roku a o tom, či bola dosiahnutá recyklačná efektivita uvedená v prílohe III časť B. Členské štáty zašlú údaje Komisii elektronicky do 18 mesiacov od konca sledovaného roka, za ktorý sú údaje zozbierané.“

3.

Článok 22 sa vypúšťa.

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 22a

Stimuly pre uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva

S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v tejto smernici členské štáty môžu využívať hospodárske nástroje a ďalšie opatrenia na stimulovanie uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva, ako napríklad nástroje a opatrenia uvedené v prílohe IVa k smernici 2008/98/ES alebo iné vhodné nástroje a opatrenia.“

5.

Článok 23 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Komisia do 31. decembra 2018 vypracuje správu o vykonávaní tejto smernice a jej vplyve na životné prostredie a fungovanie vnútorného trhu.“

b)

V odseku 2 sa úvodná časť nahrádza takto:

„2.   Komisia vo svojej správe uvedie hodnotenie týchto aspektov tejto smernice:“.

Článok 3

Zmena smernice 2012/19/EÚ

Smernica 2012/19/EÚ sa mení takto:

1.

Článok 16 sa mení takto:

a)

Odsek 5 sa vypúšťa.

b)

Dopĺňajú sa tieto odseky:

„6.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní odseku 4 za každý kalendárny rok.

Údaje nahlasujú elektronicky do 18 mesiacov od konca sledovaného roka, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 9.

Prvé sledované obdobie sa začína v prvom celom kalendárnom roku po prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovuje formát nahlasovania údajov v súlade s odsekom 9, a uvádzajú sa v ňom údaje za uvedené sledované obdobie.

7.   K údajom, ktoré členské štáty nahlasujú v súlade s odsekom 6, sa pripojí správa o kontrole kvality.

8.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s odsekom 6 a uverejní správu o výsledkoch svojho preskúmania. V správe sa posúdi systém zberu údajov, zdroje údajov a metodika použitá v členských štátoch, ako aj úplnosť, spoľahlivosť, včasnosť a konzistentnosť údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracúva po prvom nahlasovaní údajov členskými štátmi a následne každé štyri roky.

9.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát nahlasovania údajov uvedený v odseku 6 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.“

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 16a

Stimuly pre uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva

S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v tejto smernici členské štáty môžu využiť hospodárske nástroje a ďalšie opatrenia na stimulovanie uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva, ako napríklad nástroje a opatrenia uvedené v prílohe IVa k smernici 2008/98/ES alebo iné vhodné nástroje a opatrenia.“

3.

V článku 19 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 20 prijímať delegované akty týkajúce sa zmien potrebných na prispôsobenie príloh IV, VII, VIII a IX k tejto smernici vedeckému a technickému pokroku. Komisia prijme samostatný delegovaný akt pre každú prílohu, ktorá sa má zmeniť. Pri zmene prílohy VII k tejto smernici sa zohľadnia výnimky udelené na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ (*5).

(*5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/ES z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88).“"

Článok 4

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 5. júla 2020. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 30. mája 2018

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predsedníčka

L. PAVLOVA


(1)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98.

(2)  Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 46.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 22. mája 2018.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(8)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(10)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.


14.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 150/100


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/850

z 30. mája 2018,

ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí, zabezpečenia rozvážneho, efektívneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov, podpory zásad obehového hospodárstva, zvýšenia energetickej efektívnosti a zníženia závislosti Únie od dovážaných zdrojov by sa v Únii malo zlepšiť odpadové hospodárstvo.

(2)

Ciele, ktoré sú stanovené v smernici Rady 1999/31/ES (4) pre obmedzenie skládkovania, by sa mali posilniť tak, aby lepšie zohľadňovali ambíciu Únie prejsť na obehové hospodárstvo a pokročiť s vykonávaním oznámenia Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom „Iniciatíva v oblasti surovín: Zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe“ prostredníctvom postupného znižovania skládkovania odpadu určeného na skládky vyhradené pre odpad, ktorý nie je nebezpečný, na minimum. Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby takéto znižovanie bolo v súlade s integrovanou politikou, čím sa zabezpečí riadne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, podporí sa posun smerom k prevencii vrátane opätovného použitia, prípravy na opätovné použitie a recyklácie a predíde spaľovaniu namiesto skládkovania.

(3)

V záujme zabezpečenia lepšieho súladu právnych predpisov Únie o odpade by sa vymedzenia pojmov stanovených v smernici 1999/31/ES mali zosúladiť, tam kde je to vhodné, s vymedzeniami pojmov uvedenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (5).

(4)

Je potrebné upraviť existujúce vymedzenie pojmu „izolovaná osada“, pokiaľ ide o najvzdialenejšie regióny, aby sa zohľadnili osobitosti takýchto osád, ktoré majú značne odlišné environmentálne problémy v porovnaní s ostatnými regiónmi.

(5)

Rozsah pôsobnosti smernice 1999/31/ES by sa mal zosúladiť s rozsahom pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES (6) a mal by sa naďalej vzťahovať na ukladanie odpadu z ťažobného priemyslu, na ktorý sa nevzťahuje smernica 2006/21/ES.

(6)

Ďalšie obmedzenie skládkovania by prinieslo jasné environmentálne, ekonomické a sociálne výhody, pričom by sa malo začať prúdmi odpadu, v prípade ktorých sa vykonáva triedený zber, ako napríklad plasty, kovy, sklo, papier a biologický odpad. Pri realizácii týchto obmedzení skládkovania by sa mala zohľadniť technická, environmentálna a hospodárska realizovateľnosť recyklácie alebo iných typov zhodnocovania zvyškového odpadu z oddelene vyzbieraného odpadu.

(7)

Veľkú časť komunálneho odpadu predstavuje biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu má výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia. Smernicou 1999/31/ES sa síce stanovujú ciele znižovania množstva biologicky rozložiteľného odpadu zo skládok, je však vhodné ešte viac obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľného odpadu, a to prostredníctvom zákazu skládkovania biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý bol oddelene vyzbieraný na recykláciu podľa smernice 2008/98/ES.

(8)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva by sa mali prijať primerané opatrenia, aby sa od roku 2030 uplatňovali obmedzenia skládkovania všetkých odpadov, ktoré sú vhodné na recykláciu alebo zhodnocovanie materiálu alebo energie. Uvedené obmedzenia by sa nemali uplatňovať tam, kde je možné preukázať, že odpad nie je vhodný na recykláciu alebo iné zhodnocovanie a že skládkovanie by viedlo k najlepším celkovým environmentálnym výsledkom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v smernici 2008/98/ES.

(9)

Mnohé členské štáty ešte nedobudovali potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva. Stanovenie cieľov zníženia objemu skládkovania si bude vyžadovať veľké zmeny v odpadovom hospodárstve v mnohých členských štátoch a umožní ďalší pokrok a investície do triedeného zberu, triedenia a recyklácie odpadu a zabráni zablokovaniu recyklovateľných materiálov v spodnej časti hierarchie odpadového hospodárstva.

(10)

Skládkovanie je potrebné postupne obmedziť, aby sa zamedzilo škodlivým vplyvom na zdravie ľudí a životné prostredie a aby sa zabezpečilo, že hospodársky významné odpadové materiály sa postupne a účinne zhodnotia prostredníctvom správneho nakladania s odpadom a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ako je stanovené v smernici 2008/98/ES. Vďaka uvedenému obmedzeniu by sa malo predísť vzniku nadmerných kapacít zariadení na spracovanie zvyškového odpadu, napríklad prostredníctvom energetického zhodnocovania alebo kvalitatívne nízkeho mechanicko-biologického spracovania nespracovaného komunálneho odpadu, pretože by to mohlo ohroziť výsledky dosiahnuté v rámci dlhodobých cieľov Únie v oblasti prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu stanovených v smernici 2008/98/ES. Podobne a v záujme zamedzenia škodlivým vplyvom na zdravie ľudí a životné prostredie by plnenie tejto povinnosti nemalo spôsobiť vznik nadmernej kapacity zariadení na spracovanie zvyškového komunálneho odpadu, by členské štáty mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že sa na skládky bude ukladať len spracovaný odpad. Okrem toho by v záujme zabezpečenia súladu medzi cieľmi stanovenými v smernici 2008/98/ES a cieľom zníženia objemu skládkovaného odpadu stanoveným v smernici 1999/31/EC v znení tejto smernice, ako aj v záujme zabezpečenia koordinovaného plánovania infraštruktúr a investícií potrebných na splnenie uvedených cieľov členské štáty, ktoré podľa údajov nahlásených v spoločnom dotazníku OECD a Eurostatu ukladali na skládku viac ako 60 % svojho komunálneho odpadu v roku 2013, mali mať možnosť rozhodnúť o predĺžení lehoty na dosiahnutie súladu s cieľom týkajúcim sa ukladania na skládku stanoveným na rok 2035.

(11)

S cieľom zabezpečiť spoľahlivosť údajov je dôležité presnejšie stanoviť pravidlá, podľa ktorých by členské štáty mali nahlasovať komunálny odpad, ktorý sa ukladá na skládku. Nahlasovanie by malo vychádzať z množstva komunálneho odpadu ukladaného na skládku po spracovateľských činnostiach, ktorými sa takýto odpad pripravuje na následné skládkovanie, ako je napríklad stabilizácia biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, a zo vstupu do činností zneškodňovania spaľovaním. Pokiaľ ide o komunálny odpad, ktorý vstupuje do spracovateľských činností pred recykláciou a zhodnocovaním odpadu, ako je triedenie a mechanické spracovanie, by sa na účely výpočtu cieľa skládkovania mal zvážiť aj odpad vzniknutý z takýchto činností, ktorý sa nakoniec ukladá na skládku.

(12)

Pri vykonávaní povinnosti stanovenej v smernici 1999/31/ES s cieľom zaistiť spracovanie odpadu pred ukladaním na skládku by členské štáty mali uplatňovať najvhodnejší spôsob spracovania vrátane stabilizácie organickej frakcie odpadu s cieľom čo najviac znížiť nepriaznivé účinky ukladania takéhoto odpadu na skládky na životné prostredie a zdravie ľudí. Pri posudzovaní vhodnosti spracovania by členské štáty mali brať do úvahy opatrenia, ktoré sa už vykonali s cieľom znížiť tieto nepriaznivé účinky, najmä oddelenie biologického odpadu a triedený zber papiera a lepenky.

(13)

S cieľom zabezpečiť lepšie, včasnejšie a jednotnejšie vykonávanie tejto smernice a predvídať problémy, ktoré by pri vykonávaní mohli nastať, mal by sa zaviesť systém správ včasného varovania, pomocou ktorého sa ešte pred uplynutím lehôt na splnenie cieľov odhalia nedostatky a umožní sa prijatie potrebných opatrení.

(14)

V snahe pomôcť dosiahnuť ciele smernice 1999/31/ES a posilniť prechod na obehové hospodárstvo by Komisia mala podporovať koordináciu a výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi a rôznymi odvetviami hospodárstva.

(15)

Správy o vykonávaní, ktoré členské štáty vypracúvajú každé tri roky, sa neosvedčili ako účinný nástroj na overenie súladu alebo zabezpečenie správneho vykonávania, pričom navyše spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Preto je vhodné zrušiť ustanovenia, ktorými sa členským štátom ukladá povinnosť vypracúvať takéto správy. Namiesto toho by sa na monitorovanie dodržiavania právnych predpisov mali používať výlučne údaje, ktoré členské štáty každoročne nahlasujú Komisii.

(16)

Údaje, ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či členské štáty dodržiavajú právne predpisy Únie o odpade. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov a na tento účel by sa malo vytvoriť jedno vstupné miesto pre všetky údaje o odpade, mali by sa vypustiť zastarané požiadavky na podávanie správ, malo by sa stanoviť referenčné porovnávanie vnútroštátnych metodík podávania správ a mala by sa zaviesť správa o kontrole kvality údajov. Spoľahlivé nahlasovanie údajov týkajúce sa odpadového hospodárstva má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania, riadneho plánovania infraštruktúry na spracovanie odpadov a zabezpečenia porovnateľnosti údajov členských štátov. Preto by členské štáty mali používať pri vypracúvaní správ o plnení cieľov stanovených v smernici 1999/31/ES v znení tejto smernice najnovšie pravidlá vypracované Komisiou a metodiky vypracované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vykonávanie tejto smernice.

(17)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 1999/31/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vo vzťahu k článku 5a ods. 4, článku 15 ods. 5 a článkom 15b a 15c uvedenej smernice v znení tejto smernice. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (7).

(18)

Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť odpadové hospodárstvo v Únii, a tak prispieť k ochrane, zachovaniu a zvýšeniu kvality životného prostredia a k rozvážnemu a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(19)

Smernica 1999/31/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(20)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (8) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny

Smernica 1999/31/ES sa mení takto:

1.

V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   S cieľom podporiť prechod Únie na obehové hospodárstvo a splniť požiadavky uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (*1), najmä v jej článkoch 4 a 12, je cieľom tejto smernice zabezpečiť postupné znižovanie ukladania odpadu na skládku, najmä pokiaľ ide o odpad, ktorý je vhodný na recykláciu alebo iné zhodnotenie, a prostredníctvom prísnych prevádzkových a technických požiadaviek na odpad a skládky stanoviť opatrenia, postupy a usmernenia na predchádzanie alebo obmedzovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie, najmä znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia, a na globálne životné prostredie vrátane skleníkového efektu, ako aj akéhokoľvek rizika pre zdravie ľudí, ktoré by ukladanie odpadu na skládku mohlo predstavovať počas celého životného cyklu skládky.

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).“"

2.

Článok 2 sa mení takto:

a)

Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

uplatňujú sa vymedzenia pojmov „odpad“, „nebezpečný odpad“, „odpad, ktorý nie je nebezpečný“, „komunálny odpad“, „pôvodca odpadu“, „držiteľ odpadu“, „nakladanie s odpadom“, „triedený zber“, „zhodnotenie“, „príprava na opätovné použitie“, „recyklácia“ a „zneškodnenie“ uvedené v článku 3 smernice 2008/98/ES“;

b)

Písmená b), c) a d) a n) sa vypúšťajú;

c)

V písmene r) dopĺňa tento pododsek:

„V najvzdialenejších regiónoch v zmysle článku 349 zmluvy sa môžu členské štáty rozhodnúť uplatňovať toto vymedzenie pojmu:

„izolovaná osada“ znamená osadu:

s maximálne 2 000 obyvateľmi v osade a maximálne piatimi obyvateľmi na kilometer štvorcový, alebo s viac ako 2 000 obyvateľmi, ale menej ako 5 000 obyvateľmi v osade a najviac piatimi obyvateľmi na kilometer štvorcový, ktorých produkcia odpadu nepresahuje 3 000 ton za rok, a

kde vzdialenosť k najbližšej mestskej aglomerácii s minimálne 250 obyvateľmi na kilometer štvorcový je minimálne 100 km a ktorá je bez cestného spojenia.“

3.

Článok 3 sa mení takto:

a)

V odseku 2 sa posledná zarážka vypúšťa;

b)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Nakladanie s odpadom z ťažobného priemyslu na pevnine, t. j. odpadom z prieskumu, ťažby vrátane etapy predprodukčného vývoja, spracovania a skladovania nerastných surovín a z prevádzky lomov, je vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak patrí do rozsahu pôsobnosti iných právnych predpisov Únie.“

4.

Článok 5 sa mení takto:

a)

V odseku 2 sa vypúšťa tento pododsek:

„Dva roky pred dátumom uvedeným v písm. c) Rada opätovne prehodnotí vyššie uvedený cieľ na základe správy od Komisie o praktických skúsenostiach získaných členskými štátmi pri dosahovaní cieľov ustanovených v písmenách a) a b), ktorá bude v prípade potreby doplnená návrhom na potvrdenie alebo zmenu tohto cieľa s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany životného prostredia.“;

b)

V odseku 3 sa dopĺňa toto písmeno:

„f)

odpad, ktorý bol oddelene vyzbieraný na prípravu na opätovné použitie a recykláciu podľa článku 11 ods. 1 smernice 2008/98/ES a článku 22 uvedenej smernice, s výnimkou odpadu pochádzajúceho z následných činností spracovania oddelene vyzbieraného odpadu, pri ktorom ukladanie na skládku poskytuje najlepší environmentálny výsledok v súlade s článkom 4 uvedenej smernice.“;

c)

Vkladá sa tento odsek:

„3a.   Členské štáty sa usilujú zabezpečiť, aby od roku 2030 nebol odpad vhodný na recykláciu alebo iné zhodnocovanie, najmä v komunálnom odpade, prijímaný na skládku s výnimkou odpadu, pri ktorom ukladanie na skládku poskytuje najlepší environmentálny výsledok v súlade s článkom 4 smernice 2008/98/ES.

Členské štáty uvedú informácie o opatreniach prijatých podľa tohto odseku v programoch odpadového hospodárstva uvedených v článku 28 smernice 2008/98/ES alebo v iných strategických dokumentoch vzťahujúcich sa na celé územie dotknutého členského štátu.“;

d)

Dopĺňajú sa tieto odseky:

„5.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že do roku 2035 sa množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládky zníži na 10 % alebo menej z celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu (podľa hmotnosti).

6.   Členský štát môže odložiť lehotu na dosiahnutie cieľa uvedeného v odseku 5 až o päť rokov, ak tento členský štát:

a)

ukladal na skládky viac ako 60 % svojho komunálneho odpadu, ktorý vznikol v roku 2013, ako vyplýva zo spoločného dotazníka OECD a Eurostatu, a

b)

najneskôr 24 mesiacov pred lehotou stanovenou v odseku 5 tohto článku oznámi Komisii svoj zámer odložiť lehotu a predloží vykonávací plán v súlade s prílohou IV k tejto smernici. Uvedený plán možno skombinovať s vykonávacím plánom predloženým podľa článku 11 ods. 3 písm. b) smernice 2008/98/ES.

7.   Do troch mesiacov od prijatia vykonávacieho plánu predloženého podľa odseku 6 písm. b) môže Komisia požiadať členský štát o revíziu uvedeného plánu, ak sa domnieva, že plán nie je v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe IV. Dotknutý členský štát predloží revidovaný plán do troch mesiacov od prijatia žiadosti Komisie.

8.   V prípade odkladu lehoty v súlade s odsekom 6 prijme členský štát potrebné opatrenia s cieľom znížiť do roku 2035 množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládky na 25 % alebo menej z celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu (podľa hmotnosti).

9.   Komisia do 31. decembra 2024 preskúma cieľ stanovený v odseku 5 s cieľom jeho zachovania alebo, ak je to vhodné, jeho zníženia, zváženia kvantitatívneho cieľa pre skládkovanie na obyvateľa a zavedenia obmedzení skládkovania odpadu, ktorý nie je nebezpečný a nie je komunálnym odpadom. Na tento účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.“

5.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 5a

Pravidlá výpočtu dosahovania cieľov

1.   Na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 5 ods. 5 a 6 sa:

a)

hmotnosť komunálneho odpadu vzniknutého a ukladaného na skládku vypočíta v danom kalendárnom roku;

b)

hmotnosť odpadu pochádzajúceho zo spracovateľských činností pred recykláciou alebo iným zhodnotením komunálneho odpadu, ako je triedenie alebo mechanické biologické spracovanie, ktorý sa následne ukladá na skládku, zahrnie do hmotnosti komunálneho odpadu, ktorý sa vykazuje ako odpad ukladaný na skládku;

c)

hmotnosť komunálneho odpadu, ktorý vstupuje do spaľovacích zariadení na zneškodňovanie, a hmotnosť odpadu vyprodukovaného činnosťami stabilizácie biologicky rozložiteľného podielu komunálneho odpadu s cieľom následného ukladania na skládku sa vykazuje ako odpad ukladaný na skládku;

d)

hmotnosť odpadu vyprodukovaného počas recyklácie alebo iných činností zhodnocovania komunálneho odpadu, ktorý sa následne ukladá na skládku, sa nezahŕňa do hmotnosti komunálneho odpadu, ktorý sa vykazuje ako odpad ukladaný na skládku.

2.   Členské štáty zavedú účinný systém kontroly kvality a vysledovateľnosti komunálneho odpadu ukladaného na skládku v záujme zabezpečenia splnenia podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku. Na tento účel môžu použiť systém stanovený v súlade s článkom 11a ods. 3 smernice 2008/98/ES.

3.   Ak sa komunálny odpad zasiela do iného členského štátu alebo sa vyváža z Únie na účely ukladania na skládku v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 (*2), započíta tento odpad do množstva odpadu ukladaného na skládku v súlade s odsekom 1 členský štát, v ktorom sa vyzbieral.

4.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku Komisia prijme do 31. marca 2019 vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá pre výpočet, overovanie a nahlasovanie údajov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 2

Článok 5b

Správa včasného varovania

1.   Komisia v spolupráci s Európskou environmentálnou agentúrou vypracuje správu o pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 5 ods. 5 a 6, a to najneskôr tri roky pred uplynutím každej lehoty v nich stanovenej.

2.   Správy uvedené v odseku 1 musia obsahovať:

a)

odhad stavu dosahovania cieľov za každý členský štát;

b)

zoznam členských štátov, v prípade ktorých hrozí, že ciele nedosiahnu v príslušných lehotách, ku ktorému sú pripojené vhodné odporúčania pre dané členské štáty;

c)

príklady najlepších postupov, ktoré sa používajú v celej Únii a ktoré by mohli slúžiť ako usmernenie na zlepšenie dosahovania cieľov.

Článok 5c

Výmena informácií a najlepších postupov

Komisia organizuje pravidelnú výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi prípadne aj s regionálnymi a miestnymi orgánmi o praktickom vykonávaní požiadaviek uvedených v tejto smernici.

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).“"

6.

V článku 6 sa v písmene a) dopĺňa táto veta:

„Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia prijaté v súlade s týmto písmenom neohrozili dosahovanie cieľov smernice 2008/98/ES, najmä pokiaľ ide o hierarchiu odpadového hospodárstva a zvýšenie prípravy na opätovné použitie a recyklácie v zmysle článku 11 uvedenej smernice.“

7.

V článku 11 ods. 2 sa vypúšťa druhý pododsek.

8.

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Nahlasovanie

1.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 5 ods. 2, 5 a 6 za každý kalendárny rok.

Údaje nahlasujú elektronicky do 18 mesiacov od konca sledovaného roka, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 5 tohto článku.

Prvé sledované obdobie o vykonávaní článku 5 ods. 5 a 6 sa začína v prvom celom kalendárnom roku po prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovuje formát nahlasovania údajov v súlade s odsekom 5 tohto článku, a uvádzajú sa v ňom údaje za uvedené sledované obdobie.

2.   Členské štáty nahlasujú údaje o vykonávaní článku 5 ods. 2 do 1. januára 2025.

3.   K údajom, ktoré členské štáty nahlasujú v súlade s týmto článkom, sa pripojí správa o kontrole kvality.

4.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch svojho preskúmania. V správe sa posúdi systém zberu údajov, zdroje údajov a metodika použitá v členských štátoch, ako aj úplnosť, spoľahlivosť, včasnosť a konzistentnosť údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracúva po prvom nahlasovaní údajov členskými štátmi a následne každé štyri roky.

5.   Komisia prijme do 31. marca 2019 vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát nahlasovania údajov uvedený v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 2“

9.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 15a

Nástroje na podporu prechodu k prehĺbenejšiemu obehovému hospodárstvu

S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v tejto smernici členské štáty využijú hospodárske nástroje a ďalšie opatrenia na stimulovanie uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva. Takéto nástroje a opatrenia môžu zahŕňať nástroje a opatrenia uvedené v prílohe IVa k smernici 2008/98/ES alebo iné vhodné nástroje a opatrenia.

Článok 15b

Určovanie koeficientu priepustnosti skládok

Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť metódu, ktorá sa má použiť na určovanie koeficientu priepustnosti skládok pre terén a pre celú skládku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 2

Článok 15c

Norma Únie pre odber vzoriek odpadu

Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť normu pre odber vzoriek odpadu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 2 Kým nebudú prijaté uvedené vykonávacie akty, členské štáty môžu používať vnútroštátne normy a postupy.“

10.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Preskúmanie príloh

Komisia preskúma prílohy a v prípade potreby predloží vhodné legislatívne návrhy.“

11.

Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 39 smernice 2008/98/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*3).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

12.

V prílohe I sa bod 3.5 vypúšťa.

13.

V prílohe II sa bod 5 vypúšťa.

14.

V prílohe III bode 2 sa prvý pododsek vypúšťa.

15.

Príloha IV sa dopĺňa tak, ako je uvedené v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 5. júla 2020. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 30. mája 2018

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predsedníčka

L. PAVLOVA


(1)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98.

(2)  Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 46.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 22. mája 2018.

(4)  Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(8)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.


PRÍLOHA

Dopĺňa sa táto príloha:

„PRÍLOHA IV

VYKONÁVACÍ PLÁN, KTORÝ SA MÁ PREDLOŽIŤ PODĽA ČLÁNKU 5 ODS. 6

Vykonávací plán, ktorý sa má predložiť podľa článku 5 ods. 6, obsahuje:

1.

Posúdenie minulých, súčasných a plánovaných mier recyklácie, skládkovania a iného spracovania komunálneho odpadu a prúdov, z ktorých sa skladá;

2.

posúdenie vykonávania programov odpadového hospodárstva a programov predchádzania vzniku odpadu zavedených podľa článkov 28 a 29 smernice 2008/98/ES;

3.

dôvody, pre ktoré sa členský štát domnieva, že by nemusel byť schopný dosiahnuť príslušný cieľ stanovený v článku 5 ods. 5 v stanovenej lehote a posúdenie predĺženia lehoty potrebnej na dosiahnutie tohto cieľa;

4.

opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 5 ods. 8 tejto smernice, ktoré sa uplatňujú na členský štát počas predĺženia lehoty vrátane vhodných hospodárskych nástrojov a iných opatrení na stimulovanie uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva stanovenej v článku 4 ods. 1 smernice 2008/98/ES a jej prílohy IVa;

5.

harmonogram vykonávania opatrení uvedených v bode 4, určenie orgánu zodpovedného za ich vykonávanie a hodnotenie ich individuálneho prínosu k dosiahnutiu cieľov uplatniteľných v prípade predĺženia lehoty;

6.

informácie o financovaní odpadového hospodárstva v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“;

7.

opatrenia na zlepšenie kvality údajov s cieľom lepšie plánovať a monitorovať výkonnosť odpadového hospodárstva.“


14.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 150/109


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/851

z 30. mája 2018,

ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí, zabezpečenia rozvážneho, efektívneho a rozumného využívania prírodných zdrojov, podpory zásad obehového hospodárstva, zlepšenia využívania obnoviteľných zdrojov energie, zvýšenia energetickej efektívnosti, zníženia závislosti Únie od dovážaných zdrojov, poskytovania nových hospodárskych príležitostí a zabezpečenia dlhodobej konkurencieschopnosti by sa malo nakladanie s odpadom v Únii zlepšiť a premeniť na udržateľné hospodárenie s materiálom. V záujme vytvorenia skutočného obehového hospodárstva je nutné prijať ďalšie opatrenia týkajúce sa udržateľnej výroby a spotreby a zamerať sa pritom na celý životný cyklus výrobkov spôsobom, ktorý chráni zdroje a uzatvára kruh. Používanie zdrojov efektívnejším spôsobom by zároveň prinieslo významné čisté úspory podnikom, verejným orgánom a spotrebiteľom Únie, pričom by sa znížili aj celkové ročné emisie skleníkových plynov.

(2)

Zlepšovanie účinnosti využívania zdrojov a zabezpečenie toho, že sa k odpadu bude pristupovať ako ku zdroju, môže prispieť k zníženiu závislosti Únie od dovozu surovín a uľahčiť prechod na udržateľnejšie hospodárenie s materiálom a na model obehového hospodárstva. Tento prechod by mal prispieť k dosiahnutiu cieľov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu stanovených v stratégii Európa 2020 a vytvárať významné príležitosti pre miestne hospodárstva a zainteresované strany a zároveň pomôcť zvýšiť synergie medzi obehovým hospodárstvom a politikami v oblasti energetiky, klímy, poľnohospodárstva, priemyslu a výskumu, ako aj preniesť výsledky na životné prostredie z hľadiska úspory emisií skleníkových plynov a hospodárstvo.

(3)

Ciele, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (4) pre oblasť prípravy odpadu na opätovné použitie a recyklácie, by sa mali posilniť tak, aby lepšie zohľadňovali ambíciu Únie prejsť na obehové hospodárstvo.

(4)

Je nutné zaručiť jednotnosť medzi smernicou 2008/98/ES a súvisiacimi právnymi predpismi Únie, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (5) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (6).

(5)

Mnohé členské štáty ešte úplne nevybudovali potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva. Preto je mimoriadne dôležité vytýčiť jasné dlhodobé ciele politiky ako orientáciu pre opatrenia a investície, a pritom predovšetkým zabrániť vytvoreniu nadmerných štrukturálnych kapacít na spracovanie zvyškového odpadu a zablokovanie recyklovateľných materiálov na nižších úrovniach hierarchie odpadového hospodárstva.

(6)

Komunálny odpad predstavuje približne 7 až 10 % celkového odpadu vytvoreného v Únii. Z hľadiska nakladania s ním však ide o jeden z najnáročnejších prúdov odpadu, pričom práve spôsob, ako sa s ním nakladá, je spravidla dobrým ukazovateľom kvality celkového systému odpadového hospodárstva v krajine. Problémy týkajúce sa nakladania s komunálnym odpadom vyplývajú z jeho výrazne rôznorodého a zmiešaného zloženia, umiestnenia vzniknutého odpadu v bezprostrednej blízkosti obyvateľov, jeho značnej viditeľnosti vo verejnom priestore a vplyvu na životné prostredie a ľudské zdravie. V dôsledku toho si nakladanie s komunálnym odpadom vyžaduje komplexný systém vrátane efektívneho systému zberu odpadu, účinného systému triedenia a riadneho sledovania prúdov odpadu, aktívne zapojenie občanov a podnikov, infraštruktúru prispôsobenú špecifickému zloženiu odpadu a podrobne vypracovaný systém financovania. Krajiny, ktoré vybudovali efektívne systémy nakladania s komunálnym odpadom, vo všeobecnosti dosahujú lepšie výsledky v celej oblasti odpadového hospodárstva vrátane dosahovania cieľov recyklácie.

(7)

Skúsenosti ukázali, že bez ohľadu na rozdelenie zodpovednosti za nakladanie s odpadom medzi verejné a súkromné subjekty by systémy nakladania s odpadom mohli prispieť k obehovému hospodárstvu a že rozhodnutie o rozdelení zodpovednosti často závisí od geografických a štrukturálnych podmienok. Pravidlá stanovené v tejto smernici umožňujú vznik systémov nakladania s odpadom, v rámci ktorých budú mať mestá a obce všeobecnú zodpovednosť za zber komunálneho odpadu, systémov, v rámci ktorých takéto služby poskytujú súkromné subjekty na zmluvnom základe, alebo akéhokoľvek iného druhu rozdelenia zodpovednosti medzi verejné a súkromné subjekty. Výber ktoréhokoľvek z týchto systémov, ako aj rozhodnutie o ich zmene, ostáva zodpovednosťou členských štátov.

(8)

Rastlinné látky z agropotravinárskeho odvetvia a potraviny iného ako živočíšneho pôvodu, ktoré už nie sú určené na ľudskú spotrebu a majú sa použiť ako krmivo pre zvieratá, by mali byť v záujme zamedzenia duplicity pravidiel vyňaté spod pôsobnosti smernice 2008/98/ES v plnom súlade s právnymi predpismi Únie upravujúcimi krmivá. Preto by sa smernica 2008/98/ES nemala na tieto výrobky a látky uplatňovať vtedy, keď sa používajú ako krmivo, a rozsah pôsobnosti uvedenej smernice by sa mal zodpovedajúcim spôsobom objasniť. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Únie uplatniteľné v oblasti výživy zvierat, sú už vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu určené na použitie ako kŕmne suroviny v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 (7) vyňaté z pôsobnosti smernice 2008/98/ES, pokiaľ sa na ne vzťahujú iné právne predpisy Únie.

(9)

Do smernice 2008/98/ES je potrebné zahrnúť vymedzenie pojmov odpad, ktorý nie je nebezpečný, komunálny odpad, stavebný a demolačný odpad, potravinový odpad, materiálové zhodnocovanie, spätné zasypávanie a systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, aby sa objasnil rozsah týchto pojmov.

(10)

V záujme toho, aby ciele prípravy na opätovné použitie a recyklácie vychádzali zo spoľahlivých a porovnateľných údajov a umožňovali účinnejšie monitorovanie pokroku pri dosahovaní týchto cieľov, by vymedzenie pojmu komunálny odpad v smernici 2008/98/ES malo byť v súlade s definíciou, ktorú na štatistické účely používajú Eurostat a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a na základe ktorej členské štáty už niekoľko rokov nahlasujú údaje. Komunálny odpad sa vymedzuje ako odpad z domácností a odpad z iných zdrojov, napríklad z maloobchodného predaja, administratívy, vzdelávania, zdravotníckych služieb, ubytovania a stravovacích služieb a ďalších služieb a činností, ktorý má podobný charakter a zloženie ako odpad z domácností. Preto komunálny odpad okrem iného zahŕňa odpad vznikajúci pri údržbe parkov a záhrad, ako napríklad listy stromov, pokosená tráva a ostrihané konáre, a odpad vznikajúci pri čistení ulíc a trhovísk, ako napríklad obsah smetných kontajnerov a odpad po zametaní, okrem materiálov, ako sú piesok, kameň, bahno alebo prach. Členské štáty majú zabezpečiť, aby odpad z veľkých obchodných a priemyselných subjektov, ktorý nemá charakter odpadu z domácností, nebol považovaný za komunálny odpad. Odpad z výroby, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, stavebný a demolačný odpad, odpad zo septikov a kanalizačnej siete a čistiarní a staré vozidlá nie sú považované za komunálny odpad. Za komunálny odpad sa má považovať odpad, ktorý zodpovedá druhom odpadu zahrnutým do kapitoly 15 01 a kapitoly 20 s výnimkou kódov 20 02 02, 20 03 04 a 20 03 06 zoznamu odpadov stanoveného rozhodnutím Komisie 2014/955/EÚ (8) v znení účinnom k 4. júlu 2018. Odpad patriaci do iných kapitol uvedeného zoznamu sa nemá považovať za komunálny odpad s výnimkou prípadov, keď sa komunálny odpad spracúva a má pridelené kódy podľa kapitoly 19 uvedeného zoznamu. Členské štáty môžu použiť príslušné kategórie z uvedeného zoznamu na štatistické účely. Vymedzenie pojmu komunálny odpad v tejto smernici sa zavádza na účely určenia rozsahu uplatňovania cieľov prípravy na opätovné použitie a recyklácie a pravidiel ich výpočtu. Je neutrálne vzhľadom na verejný či súkromný štatút prevádzkovateľa, ktorý nakladá s odpadom, a preto zahŕňa aj odpad z domácností a z iných zdrojov, s ktorým nakladajú obce alebo sa s ním nakladá v ich mene, alebo s ním nakladajú priamo súkromní prevádzkovatelia.

(11)

Vo všeobecnosti sa vymedzenie stavebného a demolačného odpadu vzťahuje na odpad pochádzajúci zo stavebných a demolačných činností, no patrí sem aj odpad z menších domácich stavebných a demolačných prác v domácnostiach. Za stavebný a demolačný odpad by sa mal považovať taký odpad, ktorý zodpovedá druhom odpadu zahrnutým v kapitole 17 zoznamu odpadov stanoveného rozhodnutím 2014/955/EÚ v znení účinnom k 4. júlu 2018.

(12)

Vymedzenie pojmu „materiálové zhodnocovanie“ by sa malo zaviesť na objasnenie toho, že zahŕňa iné formy zhodnocovania, než energetické zhodnocovanie a než opätovné spracovanie odpadu na materiály, ktoré sa používajú ako palivo alebo iné prostriedky na získavanie energie. Patria sem príprava na opätovné použitie, recyklácia, spätné zasypávanie a iné formy zhodnocovania materiálu, akými sú opätovné spracovanie odpadov na druhotné suroviny na inžinierske účely pri výstavbe ciest a inej infraštruktúry. V závislosti od konkrétnych skutkových okolností môže takéto opätovné spracovanie spĺňať vymedzenie pojmu recyklácia, ak použitie materiálov podlieha primeranej kontrole kvality a spĺňa všetky príslušné normy, špecifikácie a požiadavky na životné prostredie a ochranu zdravia pri špecifickom použití.

(13)

Vymedzenie pojmu spätné zasypávanie by sa malo zaviesť na objasnenie toho, že znamená každú činnosť zhodnocovania odpadu, ktorý nie je nebezpečný a je vhodný na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách. Množstvo odpadu používaného na spätné zasypávanie by malo byť prísne obmedzené na dosiahnutie uvedených účelov.

(14)

Vymedzenie pojmu systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov by sa malo zaviesť na objasnenie toho, že znamená súbor opatrení prijatých členskými štátmi, ktorými sa od výrobcov výrobkov požaduje, aby niesli finančnú alebo finančnú a organizačnú zodpovednosť za riadenie odpadovú fázu životného cyklu výrobku vrátane triedeného zberu, triedenia a spracovania odpadu. Uvedená povinnosť môže zahŕňať aj organizačnú zodpovednosť a povinnosť podieľať sa na predchádzaní vzniku odpadu a zabezpečení opätovného použitia a recyklovateľnosti výrobkov. Výrobcovia výrobkov môžu plniť povinnosti vyplývajúce zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov individuálne alebo kolektívne.

(15)

S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v smernici 2008/98/ES by členské štáty mali využívať hospodárske nástroje a ďalšie opatrenia na poskytovanie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, ako sú tie uvedené v prílohe IVa, ktoré okrem iného zahŕňajú poplatky za skládkovanie a spaľovanie, schémy podľa zásady „plať za to, čo vyhodíš“, systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, uľahčenie darovania potravín a stimuly pre miestne orgány, alebo iné vhodné nástroje a opatrenia.

(16)

S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov a priemyselnú symbiózu by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia na uľahčenie uznania látky alebo veci, ktorá je výsledkom výrobného procesu, ktorého prvotným účelom nie je výroba tejto látky alebo veci, za vedľajší produkt, ak sú dodržané harmonizované podmienky stanovené na úrovni Únie. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť podrobné kritériá na uplatňovanie statusu vedľajšieho produktu, pričom sa uprednostnia opakovateľné postupy priemyselnej symbiózy.

(17)

V záujme poskytnutia väčšej istoty prevádzkovateľom na trhoch s druhotnými surovinami, pokiaľ ide o otázku, či látky alebo veci považovať za odpad, alebo nie, a podpory rovnakých podmienok pre všetkých je dôležité, aby členské štáty prijali primerané opatrenia na zabezpečenie toho, že odpad, ktorý prešiel zhodnotením, sa už nebude považovať za odpad, ak spĺňa všetky podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 smernice 2008/98/ES v znení zmien tejto smernice. Takéto opatrenia môžu zahŕňať prijatie právnych predpisov transponujúcich uvedené podmienky, na ktoré budú nadväzovať postupy na ich vykonávanie, napríklad zavedenie osobitných kritérií pre materiály a ich použitie, keď prestávajú byť odpadom, usmerňujúce dokumenty, rozhodnutia v jednotlivých prípadoch a iné postupy pre ad hoc uplatňovanie harmonizovaných podmienok stanovených na úrovni Únie. Takéto opatrenia by mali zahŕňať ustanovenia o presadzovaní s cieľom overiť, či odpad, ktorý sa prestal považovať za odpad v dôsledku zhodnotenia, je v súlade s právom Únie v oblasti odpadu, chemických látok a výrobkov, predovšetkým, či boli uprednostnené prúdy odpadu, ktoré predstavujú vyššie riziko pre zdravie ľudí a životné prostredie vzhľadom na povahu a objem týchto prúdov odpadu, odpad, ktorý podlieha inovatívnym spôsobom zhodnocovania, alebo odpad, ktorý sa zhodnocuje na účely ďalšieho použitia v iných členských štátoch. Opatrenia môžu zahŕňať aj stanovenie požiadavky na prevádzkovateľov, ktorí odpad zhodnocujú, alebo držiteľov materiálov zo zhodnoteného odpadu, aby preukázali súlad s podmienkami uvedenými v článku 6 ods. 1 smernice 2008/98/ES v znení zmien tejto smernice. S cieľom predchádzať nelegálnej preprave odpadu a zvyšovať informovanosť členských štátov a hospodárskych subjektov by mala existovať väčšia transparentnosť, pokiaľ ide o prístupy členských štátov k stavu konca odpadu, najmä so zreteľom na ich rozhodnutia v jednotlivých prípadoch a výsledok overenia príslušnými orgánmi, ako aj osobitné obavy členských štátov a príslušných orgánov v súvislosti s určitými prúdmi odpadu. Za konečné stanovenie, či sú splnené podmienky stanovené v článku 5 alebo v článku 6 smernice 2008/98/ES v znení zmien tejto smernice, aj naďalej zodpovedá výlučne členský štát na základe všetkých relevantných informácií, ktoré poskytol držiteľ materiálu alebo odpadu.

(18)

Vykonávacie právomoci by sa mali preniesť na Komisiu, aby stanovila podrobné kritériá týkajúce sa uplatňovania stavu konca odpadu. V tejto súvislosti by sa malo zvážiť zavedenie osobitných kritérií pre stav konca odpadu aspoň pre agregáty, papier, pneumatiky a textil.

(19)

Uplatňovaním pravidiel pre vedľajšie produkty a pre stav konca odpadu by nemali byť dotknuté iné ustanovenia právnych predpisov Únie, najmä článok 28 a článok 50 ods. 4a a 4b nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 (9) o preprave odpadu, právne predpisy v oblasti chemických látok a právne predpisy o umiestnení určitých výrobkov na trh. Stav konca odpadu je možné dosiahnuť iba vtedy, keď látky alebo veci spĺňajú príslušné požiadavky uplatniteľné na výrobky. Pravidlá, upravujúce stav konca odpadu sa môžu stanoviť v právnych predpisoch týkajúcich sa konkrétnych výrobkov.

(20)

Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia, ktorými by podporili vývoj, výrobu, marketing a použitie výrobkov a zložiek výrobkov, ktoré sú vhodné na viacnásobné použitie, obsahujú recyklované materiály, ktoré sú trvanlivé z technického hľadiska a ľahko opraviteľné a ktoré sú po tom, ako sa stanú odpadom, vhodné na prípravu na opätovné použitie a recykláciu s cieľom umožniť správne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, pričom to negatívne neovplyvní voľný pohyb tovaru na vnútornom trhu. V uvedených opatreniach by sa mal zohľadňovať vplyv výrobkov počas celého ich životného cyklu, hierarchia odpadového hospodárstva a v prípade potreby potenciál na viacnásobnú recykláciu.

(21)

Systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov tvoria podstatnú súčasť efektívneho nakladania s odpadom. Ich účinnosť a fungovanie sa však v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia. Preto je potrebné stanoviť pre takéto systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov minimálne prevádzkové požiadavky a objasniť, že tieto požiadavky sa uplatňujú aj na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov podľa iných právnych predpisov Únie, najmä smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES (10), 2006/66/ES (11) a 2012/19/EÚ (12), a to pri súčasnom splnení požiadaviek, ktoré už v nich boli stanovené, pokiaľ nie je výslovne stanovené inak. Je potrebné rozlišovať medzi týmito všeobecnými minimálnymi požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na všetky systémy, a tými, ktoré sa uplatňujú iba na organizácie, ktoré v mene výrobcov výrobkov plnia povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Pokiaľ členské štáty nerozhodnú inak, všeobecné minimálne požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa nevzťahujú na systémy, ktoré nespĺňajú definíciu systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

(22)

Všeobecné minimálne požiadavky by mali znížiť náklady a zvýšiť výkonnosť, a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých vrátane malých a stredných podnikov a podnikov v oblasti elektronického obchodu, ako aj zabrániť prekážkam bezproblémového fungovania vnútorného trhu. Takisto by mali prispieť k začleneniu nákladov pri skončení životnosti výrobku do ceny výrobkov a mali by poskytnúť stimuly pre výrobcov pri navrhovaní výrobkov, aby sa viac zameriavali na recyklovateľnosť, opätovnú použiteľnosť, opraviteľnosť a prítomnosť nebezpečných látok. Celkovo by uvedené požiadavky mali zlepšiť riadenie a transparentnosť systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov a znížiť pravdepodobnosť vzniku konfliktov záujmov medzi organizáciami vykonávajúcimi povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov v mene výrobcov výrobkov a prevádzkovateľmi pôsobiacimi v oblasti nakladania s odpadom, s ktorými uvedené organizácie uzatvárajú zmluvy. Požiadavky by sa mali uplatňovať tak na nové, ako na existujúce systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov. V prípade existujúcich systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov je však potrebné prechodné obdobie, aby sa ich štruktúry a postupy mohli prispôsobiť novým požiadavkám.

(23)

Verejné orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri organizácii zberu komunálneho odpadu a jeho spracovaní a pri s tým súvisiacej komunikácii s občanmi. Ustanovenia týkajúce sa finančnej zodpovednosti výrobcov výrobkov zavedené ako súčasť všeobecných minimálnych požiadaviek na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté právomoci verejných orgánov, pokiaľ ide o zber komunálneho odpadu a jeho spracovanie.

(24)

V prípadoch, keď sú verejné orgány zodpovedné za organizovanie prevádzkových aspektov nakladania s odpadom z výrobkov, na ktoré sa vzťahujú systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tieto služby by sa mali poskytovať nákladovo efektívnym spôsobom a finančná zodpovednosť výrobcov výrobkov by nemala presiahnuť náklady potrebné na poskytovanie týchto služieb. Takéto náklady by mali byť stanovené transparentným spôsobom medzi dotknutými aktérmi vrátane výrobcov výrobkov, ich organizácií a verejných orgánov.

(25)

S cieľom zabezpečiť riadne nakladanie s odpadom, keď sú výrobcovia výrobkov alebo organizácie vykonávajúce povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov v ich mene zodpovední za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z výrobkov, ktoré umiestnili na trh, mali by zabezpečiť pokračovanie služieb nakladania s odpadom po celý rok, a to aj vtedy, ak už splnili ciele, ktoré boli pre nich vytýčené. Zároveň by z hľadiska geografického, produktového a materiálového pokrytia nemali tieto služby obmedzovať na oblasti, kde sú zber a nakladanie s odpadom najviac ziskové.

(26)

Výrobcovia výrobkov by mali pokrývať náklady potrebné na dosiahnutie cieľov odpadového hospodárstva a ďalších cieľov, akými sú napríklad predchádzanie vzniku odpadu, stanovených pre príslušný systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Za prísnych podmienok si môžu tieto náklady rozdeliť s pôvodnými pôvodcami odpadu alebo distribútormi, ak je to odôvodnené potrebou zabezpečiť riadne nakladanie s odpadom a hospodárskou životaschopnosťou systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

(27)

Komisia by mala prijať usmernenia o úprave finančných príspevkov výrobcov výrobkov do systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov s cieľom pomôcť členským štátom pri vykonávaní tejto smernice tým, že uľahčí fungovanie vnútorného trhu. V záujme zabezpečenia súdržnosti vnútorného trhu by Komisia mala mať možnosť prijať harmonizované kritériá na tento účel, a to prostredníctvom vykonávacích aktov.

(28)

Splnomocnení zástupcovia ustanovení na plnenie povinností výrobcov výrobkov vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov môžu podliehať požiadavkám, ktoré členskému štátu, na území ktorého sú ustanovení, umožnia monitorovať a overovať súlad s týmito povinnosťami. Uvedené požiadavky by však nemali ísť nad rámec požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na výrobcov výrobkov a organizácie vykonávajúce povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov v ich mene ustanovených v danom členskom štáte.

(29)

Predchádzanie vzniku odpadu je najefektívnejším spôsobom zlepšovania efektívneho využívania zdrojov a znižovania vplyvu odpadu na životné prostredie. Preto je dôležité, aby členské štáty prijali primerané opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu a monitorovali a hodnotili pokrok dosiahnutý pri vykonávaní takýchto opatrení. Ako súčasť takýchto opatrení by členské štáty mali podporovať inovatívnu výrobu, podnikateľské a spotrebiteľské modely, ktoré znižujú prítomnosť nebezpečných látok v materiáloch a výrobkoch, zvyšujú životnosť výrobkov a podporujú opätovné použitie, aj prostredníctvom zriaďovania a podpory sietí opätovného použitia a opravy, ako sú napríklad tie, ktoré prevádzkujú sociálne podniky, systémov vratných záloh a opätovného plnenia, a prostredníctvom stimulácie repasovania, rekonštrukcie, a ak je to vhodné, prostredníctvom zmeny účelu používania výrobkov, ako aj spoločného využívania platforiem. Na zabezpečenie jednotného merania celkového pokroku pri vykonávaní opatrení na predchádzanie vzniku odpadu by sa mali stanoviť spoločné ukazovatele a ciele.

(30)

Podpora udržateľnosti vo výrobe a spotrebe môže významne prispieť k predchádzaniu vzniku odpadu. Členské štáty by mali podniknúť kroky na to, aby si spotrebitelia tento príspevok uvedomili, a mali by ich povzbudzovať k aktívnejšej účasti s cieľom zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov. Ako súčasť opatrení na zníženie vzniku odpadu by členské štáty mali rozvíjať sústavné komunikačné a vzdelávacie iniciatívy s cieľom zvýšiť povedomie o problematike predchádzania vzniku odpadu a znečisťovania odpadom a môžu sem zahrnúť využívanie systémov vratných záloh a stanovenie kvantitatívnych cieľov, a v prípade potreby poskytovať dostatočné hospodárske stimuly pre výrobcov.

(31)

Členské štáty by mali prijať opatrenia na podporu predchádzania vzniku a znižovanie potravinového odpadu v súlade s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) 25. septembra 2015, a predovšetkým na podporu cieľa znížiť objem potravinového odpadu do roku 2030 o polovicu na osobu na maloobchodnej a spotrebiteľskej úrovni a znížiť straty pri výrobe a v dodávateľskom reťazci potravín vrátane pozberových strát. Uvedené opatrenia by mali byť zamerané na predchádzanie vzniku a znižovanie potravinového odpadu v prvovýrobe, pri spracúvaní a výrobe, maloobchodnej a inej distribúcii potravín, v reštauráciách a stravovacích službách, ako aj v domácnostiach. S cieľom prispieť a zabezpečiť smerovanie k dosiahnutiu cieľa udržateľného rozvoja OSN by členské štáty mali usilovať o dosiahnutie orientačného cieľa Únie v oblasti znižovania potravinového odpadu o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030. Vzhľadom na environmentálne, sociálne a hospodárske výhody predchádzania vzniku potravinového odpadu by členské štáty mali stanoviť osobitné opatrenia na predchádzanie vzniku potravinového odpadu vrátane informačných kampaní s cieľom ukázať vo svojich programoch predchádzania vzniku odpadu, ako predchádzať vzniku potravinového odpadu. Členské štáty by mali merať pokrok dosiahnutý pri znižovaní potravinového odpadu. Na meranie tohto pokroku a na uľahčenie výmeny najlepších postupov na celom území Únie tak medzi členskými štátmi, ako aj medzi prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov by sa mala stanoviť spoločná metodika takéhoto merania. Na základe uvedených metodík by sa správy o úrovniach potravinového odpadu mali podávať každý rok.

(32)

S cieľom predchádzať vzniku potravinového odpadu by členské štáty mali poskytovať stimuly na zber nepredaných potravín vo všetkých fázach potravinového dodávateľského reťazca, ako aj na ich bezpečné prerozdelenie, a to aj charitatívnym organizáciám. Malo by sa zlepšiť aj povedomie spotrebiteľov o význame dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti s cieľom znížiť objem potravinového odpadu.

(33)

Znečistenie odpadom, či už v mestách, v krajine, v riekach a moriach alebo kdekoľvek inde, má priamy a nepriamy škodlivý vplyv na životné prostredie, životné podmienky občanov a hospodárstvo, a náklady na jeho odstraňovanie predstavujú pre spoločnosť zbytočné hospodárske bremeno. Členské štáty by mali prijať opatrenia na zabránenie všetkým formám svojvoľného zanechávania, ukladania, nekontrolovaného nakladania s odpadom alebo iným formám zbavovania sa odpadu. Členské štáty by tiež mali prijať opatrenia na čistenie životného prostredia od odpadu bez ohľadu na jeho zdroj alebo rozsah, alebo na to, či sa niekto odpadu zbavil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Opatrenia na prevenciu a zníženie znečistenia odpadom z výrobkov, ktoré sú hlavným zdrojom znečisťovania životného prostredia a morí by mohli okrem iného zahŕňať zlepšenie infraštruktúry a postupov pri nakladaní s odpadom, hospodárske nástroje a kampane na zvyšovanie informovanosti. Pri zvažovaní opatrenia s obmedzujúcimi účinkami na obchodovanie v rámci Únie by členské štáty mali byť schopné preukázať, že dané opatrenie je primerané na dosiahnutie cieľa predchádzania a znižovania znečisťovania životného prostredia a morí, že neprekračuje nevyhnutný rámec na dosiahnutie tohto cieľa, a že nie je prostriedkom svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi.

(34)

Boj proti znečisteniu odpadom by mal byť spoločným úsilím príslušných orgánov, výrobcov a spotrebiteľov. Spotrebitelia by sa mali nabádať k zmene správania aj prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania informovanosti, pričom výrobcovia by mali presadzovať udržateľné používanie svojich výrobkov a vhodné nakladanie s nimi po skončení ich životnosti.

(35)

Odpad v morskom prostredí predstavuje osobitne naliehavý problém a členské štáty by mali prijať opatrenia na zastavenie jeho vzniku v Únii, a tak prispievať k cieľu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo 25. septembra 2015 na zabránenie a výrazné obmedzenie znečisťovania morí každého druhu do roku 2025, najmä z činností na pevnine vrátane morského odpadu a znečistenia živinami. Keďže morský odpad, najmä plastový odpad, pochádza vo veľkom rozsahu z činností na pevnine v dôsledku zlého nakladania s tuhým odpadom a zaostávajúcej infraštruktúry, znečisťovania zo strany občanov a nedostatočnej verejnej informovanosti, mali by sa v rámci programov predchádzania vzniku odpadu a programov odpadového hospodárstva zaviesť osobitné opatrenia. Uvedené opatrenia by mali prispieť k dosiahnutiu „dobrého environmentálneho stavu“ morského prostredia do roku 2020, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (13). V súlade s uvedenou smernicou sa od členských štátov požaduje, aby zaviedli osobitné stratégie a opatrenia a aktualizovali ich každých šesť rokov. Takisto sa od nich, počnúc rokom 2018, požaduje pravidelné podávanie správ o dosiahnutom pokroku, s cieľom udržať alebo dosiahnuť dobrý environmentálny stav. Opatrenia v smernici 2008/98/ES na riešenie problému znečistenia odpadom by preto mali byť koordinované s opatreniami požadovanými podľa smernice 2008/56/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (14).

(36)

Určité suroviny majú veľký význam pre hospodárstvo Únie, pričom zároveň existuje značné riziko nedostatku zásobovania týmito surovinami. S cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok týchto surovín a v súlade s iniciatívou v oblasti surovín ustanovenou Komisiou v jej oznámení zo 4. novembra 2008 o Iniciatíve v oblasti surovín – zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe, ako aj s cieľmi európskeho inovačného partnerstva v oblasti surovín by mali členské štáty prijať opatrenia zamerané na podporu opätovného použitia výrobkov, ktoré predstavujú hlavné zdroje kritických surovín, aby sa zabránilo znehodnoteniu týchto surovín na odpad. Komisia zostavila v tomto kontexte zoznam takýchto surovín pre Úniu v jej oznámení z 13. septembra 2017 o zozname surovín kritických pre EÚ z roku 2017 a tento zoznam pravidelne prehodnocuje.

(37)

Na ďalšiu podporu účinného vykonávania iniciatívy v oblasti surovín by členské štáty mali prijať opatrenia zamerané na dosiahnutie čo najlepšieho nakladania s odpadom obsahujúcim značné množstvo kritických surovín, pričom zohľadnia hospodársku a technickú uskutočniteľnosť, ako aj prínos pre životné prostredie a zdravie. Do svojich programov odpadového hospodárstva by mali zahrnúť vhodné opatrenia na vnútroštátnej úrovni týkajúce sa zberu, triedenia a zhodnocovania odpadu obsahujúceho významné množstvá týchto surovín. Tieto opatrenia by sa do programov odpadového hospodárstva mali zahrnúť pri ich prvej aktualizácii po tom, ako táto smernica nadobudne účinnosť. Komisia by mala poskytnúť informácie o relevantných skupinách výrobkov a prúdoch odpadu na úrovni Únie. Poskytnutím týchto informácií sa však nevylučuje možnosť, aby členské štáty prijali opatrenia vzhľadom na iné suroviny, ktoré považujú za dôležité pre národné hospodárstvo.

(38)

Keď sa z výrobkov, materiálov a látok stane odpad, v dôsledku prítomnosti nebezpečných látok sa môže stať, že nebudú vhodné na recykláciu alebo získavanie vysoko kvalitných druhotných surovín. Preto je v súlade so 7. environmentálnym akčným programom, v ktorom sa vyzýva na vytvorenie cyklov netoxických materiálov, nevyhnutné podporovať opatrenia na zníženie obsahu nebezpečných látok v materiáloch a výrobkoch vrátane recyklovaných materiálov a zabezpečiť počas celého životného cyklu výrobkov a materiálov dostatočné informovanie o prítomnosti nebezpečných látok, najmä látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy. Na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutné, aby sa zlepšila jednotnosť právnych predpisov Únie v oblasti odpadu, chemických látok a výrobkov a aby sa Európskej chemickej agentúre priznala taká úloha, vďaka ktorej by dokázala zabezpečiť, že informácie o prítomnosti látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy budú k dispozícii počas celého životného cyklu výrobkov a materiálov vrátane fázy odpadu.

(39)

Zlepšenie využívania zdrojov by mohlo priniesť významné čisté úspory pre podniky, verejné orgány a spotrebiteľov v Únii a súčasne znížiť celkové ročné množstvo emisií skleníkových plynov. Komisia by mala preto do konca roka 2018 navrhnúť hlavný ukazovateľ a súbor čiastkových ukazovateľov týkajúcich sa efektívneho využívania zdrojov s cieľom monitorovať pokrok smerom k dosiahnutiu cieľa zvýšenia efektívneho využívania zdrojov na úrovni Únie.

(40)

Podpora udržateľného biohospodárstva môže prispievať ku znižovaniu závislosti Únie na dovážaných surovinách. Biologické recyklovateľné výrobky a kompostovateľné biologicky rozložiteľné výrobky by mohli preto predstavovať príležitosť na stimulovanie ďalšieho výskumu a inovácií a nahradiť fosílne palivové suroviny obnoviteľnými zdrojmi.

(41)

S cieľom vyhnúť sa spracovaniu odpadu, ktorým sa čerpajú zdroje z nižších úrovní hierarchie odpadového hospodárstva, zvýšiť mieru prípravy na opätovné použitie a mieru recyklácie, umožniť vysoko kvalitnú recykláciu a podporiť využívanie kvalitných druhotných surovín by členské štáty mali zabezpečiť lepšie plnenie povinnosti vykonávať triedený zber, ako je stanovené v článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 1 smernice 2008/98/ES vrátane povinnosti zriadiť triedený zber aspoň pre papier, kov, plasty a sklo, ktorú si členské štáty mali splniť do roku 2015, a mali by zaviesť triedený zber biologického odpadu, nebezpečného odpadu, ktorý vzniká v domácnostiach, a textilného odpadu. Tam, kde je to vhodné, by mal nebezpečný biologický odpad a odpad z obalov obsahujúcich nebezpečné látky podliehať osobitným požiadavkám na zber.

(42)

Triedený zber by sa mohol dosiahnuť prostredníctvom podomového zberu a systémov prijímania alebo iných mechanizmov zberu. Hoci v rámci povinnosti uskutočňovať triedený zber odpadu sa vyžaduje, aby sa odpad skladoval oddelene podľa druhu a charakteru, malo by byť možné zbierať určité druhy odpadu spoločne za predpokladu, že to nebráni vysokokvalitnej recyklácii alebo iným typom zhodnocovania odpadu v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Členským štátom by sa tiež malo umožniť odchýliť sa od všeobecnej povinnosti vykonávať triedený zber odpadu v ďalších náležite odôvodnených prípadoch, napríklad ak by mal triedený zber osobitných prúdov odpadu v odľahlých a riedko osídlených oblastiach negatívne vplyvy na životné prostredie, ktoré prevažujú nad jeho celkovým environmentálnym prínosom, alebo by spôsoboval neprimerané ekonomické náklady. Pri posudzovaní každého prípadu, v ktorom by ekonomické náklady mohli byť neprimerané, by členské štáty mali zohľadňovať celkové hospodárske prínosy triedeného zberu, a to aj z hľadiska zabránenia priamym nákladom a nákladom spojeným s nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie a zdravie súvisiacim so zberom a spracovaním zmiešaného odpadu, príjmov z predaja druhotných surovín a možnosti rozvíjať trhy s týmito materiálmi, ako aj z hľadiska príspevkov od pôvodcov odpadu a výrobcov výrobkov, ktorými by sa mohla ďalej zlepšiť nákladová efektívnosť systémov odpadového hospodárstva.

(43)

Ciele pre prípravu na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu by sa mali zvýšiť, aby sa dosiahli výrazné environmentálne, hospodárske a sociálne výhody a aby sa urýchlil prechod na obehové hospodárstvo.

(44)

Prostredníctvom postupného zvyšovania existujúcich cieľov týkajúcich sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu by sa mala zabezpečiť účinná príprava na opätovné použitie alebo recyklácia hospodársky významných odpadových materiálov a zároveň by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, a návrat hospodársky cenných materiálov z odpadu naspäť do európskeho hospodárstva, a teda pokrok pri plnení iniciatívy v oblasti surovín a vytváraní obehového hospodárstva.

(45)

Medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely vo výkonnosti pri nakladaní s odpadom, najmä pokiaľ ide o recykláciu komunálneho odpadu. S cieľom zohľadniť tieto rozdiely by sa tým členským štátom, ktoré podľa údajov nahlásených v spoločnom dotazníku OECD a podľa Eurostatu v roku 2013 pripravili na opätovné použitie a recyklovali menej než 20 % svojho komunálneho odpadu alebo skládkovali viac ako 60 % svojho komunálneho odpadu, mala poskytnúť možnosť rozhodnúť o predĺžení termínu na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie stanovených na roky 2025, 2030 a 2035. Na základe ročných mier pokroku, ktoré sa v členských štátoch zaznamenali za uplynulých 15 rokov, predmetné členské štáty by museli na dosiahnutie daných cieľov zvýšiť svoju kapacitu recyklácie na úrovne, ktoré by výrazne presahovali ich priemery v minulosti. V záujme zabezpečenia neustáleho pokroku pri dosahovaní cieľov a včasného vyriešenia nedostatkov vo vykonávaní právnych predpisov by členské štáty, ktorým sa poskytuje dodatočný čas, mali spĺňať priebežné ciele a vytýčiť si na základe podrobných kritérií plán vykonávania.

(46)

Na zabezpečenie spoľahlivosti údajov je dôležité stanoviť presnejšie pravidlá, podľa ktorých by mali členské štáty podávať správy o tom, čo sa v skutočnosti recykluje a pripravuje na opätovné použitie a čo možno pripočítať k dosahovaniu cieľov. Výpočet cieľov recyklácie by mal vychádzať z hmotnosti komunálneho odpadu, ktorý sa recykluje. Platí všeobecné pravidlo, že váženie komunálneho odpadu, ktorý sa počíta ako zrecyklovaný, by malo prebiehať na jeho vstupe do recyklácie. Členským štátom by sa však v záujme obmedzenia administratívnej záťaže malo za predpokladu splnenia prísnych podmienok a odchylne od všeobecného pravidla povoliť určovať váhu recyklovaného komunálneho odpadu na základe merania výstupov každého procesu triedenia. Straty na materiáli, ku ktorým došlo pred vstupom do recyklácie, napríklad v dôsledku triedenia alebo iných predbežných činností, by nemali byť zahrnuté do množstva odpadu nahláseného ako zrecyklovaný. Tieto straty je možné stanoviť prostredníctvom elektronických registrov, technickej špecifikácie, podrobných pravidiel pre výpočet priemernej stratovosti pre jednotlivé prúdy odpadu alebo iných rovnocenných opatrení. Členské štáty by mali o takýchto opatreniach informovať v správach o kontrole kvality spolu s údajmi o recyklácii odpadu, ktoré oznamujú Komisii. Priemerná stratovosť by sa podľa možnosti mala stanoviť na úrovni jednotlivých zariadení na triedenie a mala by byť prepojená na rôzne druhy odpadu, rôzne zdroje (ako je napríklad domácnosť alebo obchod), rôzne systémy zberu a rôzne druhy triedenia. Priemerná stratovosť by sa mala používať len v prípadoch, keď nie sú k dispozícii žiadne iné spoľahlivé údaje, najmä v kontexte prepravy a vývozu odpadu. Straty hmotnosti materiálov alebo látok v dôsledku fyzikálnych alebo chemických zmien spojených s recykláciou, v rámci ktorej sa odpadové materiály skutočne opätovne spracúva na výrobky, materiály alebo látky, by sa nemali odpočítavať od hmotnosti odpadu, ktorý sa nahlasuje ako recyklovaný.

(47)

Zosúladením vymedzení pojmov uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES (15), smernici 2000/53/ES, smernici 2006/66/ES, smernici 2008/98/ES a smernici 2012/19/EÚ sa ustanovenie článku 6 smernice 2008/98/ES o posudzovaní odpadu, ktorý prestáva byť odpadom, na účely cieľov zhodnocovania a recyklácie stanovených v uvedených smerniciach stáva nadbytočným. Materiály, ktoré prestali byť odpadom prostredníctvom zhodnotenia alebo recyklácie, sa majú započítať na dosiahnutie príslušných cieľov zhodnocovania alebo recyklácie stanovených v uvedených smerniciach v súlade s príslušnými metódami výpočtu. Ak odpadové materiály prestávajú byť odpadom v dôsledku prípravnej činnosti ešte pred tým, ako sa skutočne opätovne spracujú, takéto materiály možno považovať za recyklované, ak sú určené na ďalšie opätovné spracovanie na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Materiály stavu konca odpadu, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky výroby energie, ktorá sú spätne zasypané alebo zneškodnené, alebo ktoré sa majú použiť v rámci akejkoľvek činnosti, ktorá má rovnaký cieľ ako zhodnocovanie odpadu, ktoré nie je prípravou na opätovné použitie a recykláciou, by sa nemali započítať do dosahovania cieľov v oblasti recyklácie.

(48)

Ak sa výpočet miery recyklácie uplatňuje na aeróbne alebo anaeróbne spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu, množstvo odpadu, ktorý sa aeróbne alebo anaeróbne spracuje, možno započítať ako recyklovaný odpad, ak v dôsledku takéhoto spracovania vzniká výstup, ktorý sa má použiť ako recyklovaný výrobok, materiál alebo látka. Zatiaľ čo výstupom z takéhoto spracovania je najčastejšie kompost alebo digestát, zohľadniť by sa mohol aj iný výstup za predpokladu, že obsahuje porovnateľné množstvo recyklovaného obsahu vo vzťahu k množstvu spracovaného biologicky rozložiteľného odpadu. V iných prípadoch a v súlade s vymedzením recyklácie by sa opätovné spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky výroby energie, ktoré sa zneškodňujú alebo ktoré sa majú použiť v rámci akejkoľvek činnosti, ktorá má rovnaký cieľ ako zhodnocovanie odpadu, ktoré nie je prípravou na opätovné použitie a recykláciou, nemalo započítať do dosahovania cieľov v oblasti recyklácie.

(49)

Členské štáty by na účely výpočtu, či sa podarilo dosiahnuť ciele prípravy na opätovné použitie a recyklácie, mali mať možnosť zohľadniť recykláciu kovov, ktoré sa rozdeľujú po spaľovaní komunálneho odpadu. Komisia by v záujme zabezpečenia jednotnosti výpočtu týchto údajov mala prijať podrobné pravidlá týkajúce sa kritérií kvality recyklovaných kovov a výpočtu, overovania a nahlasovania údajov.

(50)

V prípade vývozu odpadu z Únie na prípravu na opätovné použitie alebo recykláciu by mali členské štáty efektívne využívať kontrolné právomoci stanovené v článku 50 ods. 4c nariadenia (ES) č. 1013/2006 a požadovať listinné dôkazy potvrdzujúce, že dodávka je určená na zhodnocovacie činnosti, ktoré sú v súlade s článkom 49 uvedeného nariadenia, a bude s ňou teda naložené environmentálne vhodným spôsobom v zariadení prevádzkovanom v súlade s normami ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, ktoré sú vo všeobecnosti rovnocenné s normami ustanovenými v právnych predpisoch Únie. Pri plnení tejto úlohy by členské štáty mohli spolupracovať s ostatnými príslušnými aktérmi, ako sú príslušné orgány v cieľovej krajine, orgány tretích strán určené na nezávislé overovanie alebo organizácie vykonávajúce povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov v mene výrobcov výrobkov zriadené v rámci systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré by mohli vykonávať fyzické a iné kontroly zariadení v tretích krajinách. Členské štáty by mali v správe o kontrole kvality, ktorá sprevádza údaje o dosahovaní cieľov, informovať o opatreniach na splnenie povinnosti zaručiť, aby sa s odpadom vyvážaným z Úniu nakladalo vo všeobecnosti za podmienok rovnocenných s podmienkami, aké sa požadujú v príslušných právnych predpisoch Únie v oblasti životného prostredia.

(51)

S cieľom zabezpečiť lepšie, včasnejšie a jednotnejšie vykonávanie tejto smernice a predvídať problémy, ktoré by pri vykonávaní mohli nastať, mal by sa zaviesť systém správ včasného varovania, pomocou ktorého sa ešte pred uplynutím lehôt na splnenie cieľov odhalia nedostatky a umožní sa prijatie potrebných opatrení.

(52)

V prípade priemyselného odpadu, určitých častí komerčného odpadu a ťažobného odpadu ide z hľadiska zloženia a objemu o mimoriadne rôznorodý odpad, ktorý má odlišný charakter v závislosti od hospodárskej štruktúry členského štátu, štruktúry daného priemyselného alebo obchodného odvetvia, v ktorom odpad vzniká, a hustoty priemyslu či obchodu v danej zemepisnej oblasti. Pre väčšinu priemyselného a ťažobného odpadu sa teda za vhodné riešenie považuje priemyselne orientovaná koncepcia s použitím referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách a podobných nástrojov na riešenie konkrétnych otázok týkajúcich sa nakladania s daným druhom odpadu. Na odpady z priemyselných alebo komerčných obalov by sa však naďalej mali vzťahovať požiadavky smerníc 96/42/ES a 2008/98/ES vrátane ich príslušných vylepšení. S cieľom preskúmať ďalšie možnosti na zvýšenie miery prípravy na opätovné použitie a recyklácie komerčného odpadu, priemyselného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a iných kľúčových prúdov odpadu by Komisia mala zvážiť stanovenie cieľov pre tieto prúdy odpadu.

(53)

S cieľom zabezpečiť, aby sa ciele stanovené v právnych predpisoch Únie o odpade plnili aj naďalej, je dôležité, aby Komisia preskúmala činnosti zneškodňovania odpadu uvedené v prílohe I k smernici 2008/98/ES. Uvedené preskúmanie by sa malo vykonať s ohľadom na článok 13 uvedenej smernice s prihliadnutím na relevantné informácie, ako napríklad vývoj na medzinárodnej úrovni, najmä v súvislosti s Bazilejským dohovorom z 22. marca 1989 o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (16).

(54)

Nebezpečný odpad, ktorý vznikol v domácnostiach, ako je napríklad nebezpečný odpad z farieb, lakov, rozpúšťadiel alebo čistiacich prostriedkov, by sa mal takisto zbierať oddelene, aby sa zabránilo kontaminácii komunálneho odpadu nebezpečnými zložkami odpadu, ktoré by mohli znížiť kvalitu recyklácie, a malo by sa zabezpečiť environmentálne šetrné nakladanie s týmto nebezpečným odpadom. V tejto súvislosti už platia osobitné povinnosti týkajúce sa zberu odpadu z elektrických a elektronických zariadení a odpadu z batérií a akumulátorov, ktorý vznikol v domácnostiach.

(55)

Triedený zber odpadových olejov a zabránenie ich zmiešaniu s inými druhmi odpadu alebo látkami má zásadný význam pre zabezpečenie toho, aby sa pri ich spracovaní dosiahol čo najlepší celkový environmentálny výsledok. Pri spracovaní odpadových olejov by sa mala uprednostniť regenerácia alebo alternatívne iné recyklačné činnosti, ktorými sa dosiahne rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou. S cieľom ďalej zlepšiť nakladanie s odpadovými olejmi by Komisia mala zvážiť a v prípade potreby navrhnúť opatrenia na zlepšenie spracovania odpadových olejov vrátane kvantitatívnych cieľov pre ich regeneráciu. Počas uvedeného preskúmania by sa mala venovať pozornosť možnosti spracovania týkajúcej sa regenerácie odpadových olejov, ako aj kvalite a konečnému použitiu regenerovaných a recyklovaných výrobkov.

(56)

S cieľom zabrániť spracovaniu odpadov, ktoré blokuje zdroje na nižších úrovniach hierarchie odpadového hospodárstva, umožniť vysokú kvalitu recykláciea podporiť využívanie kvalitných druhotných surovín by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa biologický odpad zbieral oddelene a recykloval sa takým spôsobom, ktorý je v súlade s vysokou úrovňou ochrany životného prostredia a ktorého výstupy spĺňajú príslušné normy vysokej kvality.

(57)

V tejto smernici sa stanovujú dlhodobé ciele odpadového hospodárstva Únie a hospodárskym subjektom a členským štátom sa ňou vytyčuje jasné zameranie investícií potrebných na dosiahnutie uvedených cieľov. V rámci rozvoja vnútroštátnych programov odpadového hospodárstva a plánovania investícií do jeho infraštruktúry by mali členské štáty posúdiť a zohľadniť potrebné investície a ďalšie finančné prostriedky, a to aj pre miestne orgány. Uvedené posúdenie by malo byť súčasťou programu odpadového hospodárstva alebo iných strategických dokumentov. V tejto súvislosti by mali členské štáty riadne využívať investície vrátane fondov Únie a uprednostňovať predchádzanie vzniku vrátane opätovného použitia, prípravu na opätovné použitie a recykláciu v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Komisia by mala pomáhať príslušným orgánom pri vytváraní účinného finančného rámca, v prípade potreby aj prostredníctvom využívania fondov Únie, pri vykonávaní požiadaviek tejto smernice v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a pri podpore inovácií v oblasti technológií a nakladania s odpadom.

(58)

Správne nakladanie s nebezpečným odpadom predstavuje v Únii stále problém a údaje o jeho spracovaní čiastočne chýbajú. Preto je potrebné vytvoriť elektronické registre nebezpečného odpadu v členských štátoch, a tak posilniť mechanizmy evidencie záznamov a vysledovateľnosti. Elektronický zber údajov by sa mal v prípade potreby rozšíriť aj na ďalšie druhy odpadu s cieľom zjednodušiť podnikom a úradom evidenciu záznamov a zlepšiť monitorovanie tokov odpadu v Únii.

(59)

Správy o vykonávaní, ktoré členské štáty vypracúvajú každé tri roky, sa neosvedčili ako účinný nástroj na overenie súladu alebo zabezpečenie správneho vykonávania, pričom navyše spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Preto je vhodné zrušiť ustanovenia, ktorými sa členským štátom ukladá povinnosť vypracúvať takéto správy. Monitorovanie súladu by namiesto nich malo byť založené výlučne na údajoch, ktoré členské štáty každoročne nahlasujú Komisii.

(60)

Údaje, ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či členské štáty dodržiavajú právne predpisy Únie o odpade. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov a na tento účel by sa malo vytvoriť jedno vstupné miesto pre všetky údaje o odpade, mali by sa vypustiť zastarané požiadavky na podávanie správ, malo by sa stanoviť referenčné porovnávanie vnútroštátnych metodík podávania správ a mala by sa zaviesť správa o kontrole kvality údajov. Preto by členské štáty mali používať pri vypracúvaní správ o dosahovaní cieľov stanovených v právnych predpisoch Únie o odpade najnovšie pravidlá vypracované Komisiou a metodiky vypracované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vykonávanie tejto smernice.

(61)

Na uľahčenie správneho výkladu a vykonávania požiadaviek stanovených v smernici 2008/98/ES je vhodné vypracovať a pravidelne preskúmavať usmernenia týkajúce sa týchto požiadaviek a zabezpečiť výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi o praktickom vykonávaní a presadzovaní týchto požiadaviek. Takéto usmernenia a výmena informácií a najlepších postupov by v praxi okrem iného mali uľahčiť spoločné chápanie a uplatňovanie vymedzenia pojmu „odpad“ vrátane pojmu „zbavenie sa látky alebo veci“ a mali by zohľadňovať modely obehového hospodárstva, v ktorých sa napríklad látka alebo vec presunie od jedného držiteľa k druhému bez úmyslu zbaviť sa jej.

(62)

S cieľom doplniť alebo zmeniť smernicu 2008/98/ES by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o článok 7 ods. 1, článok 9 ods. 8, článok 11a ods. 10, článok 27 ods. 1, článok 27 ods. 4 a článok 38 ods. 2 a 3 uvedenej smernice v znení tejto smernice. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (17). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(63)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2008/98/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vo vzťahu k článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 8 ods. 5, článku 9 ods. 7, článku 11a ods. 9, článku 33 ods. 2, článku 35 ods. 5 a článku 37 ods. 7 uvedenej smernice v znení tejto smernice. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (18).

(64)

Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť nakladanie s odpadom v Únii, a tak prispieť k ochrane, zachovaniu a zlepšeniu kvality životného prostredia, stavu oceánov a bezpečnosti morských plodov prostredníctvom zníženia objemu morského odpadu, a k rozvážnemu a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov v celej Únii nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(65)

Smernica 2008/98/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(66)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (19) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(67)

Táto smernica bola prijatá s prihliadnutím na záväzky stanovené v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva a mala by sa vykonávať a uplatňovať v súlade s usmernením uvedeným v danej dohode,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny

Smernica 2008/98/ES sa mení takto:

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Táto smernica ustanovuje opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí predchádzaním alebo znižovaním vzniku odpadu, nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním a znižovaním celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takéhoto využívania, ktoré sú kľúčové na prechod na obehové hospodárstvo a na zaručenie dlhodobej konkurencieschopnosti Únie.“

2.

V článku 2 sa v odseku 2 dopĺňa toto písmeno:

„e)

látky, ktoré sú určené na použitie ako kŕmne suroviny, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 2 písm. g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 (*1), a ktoré nepozostávajú z vedľajších živočíšnych produktov ani ich neobsahujú.

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES (Ú. v. EÚ L 229, 1.9.2009, s. 1).“"

3.

Článok 3 sa mení takto:

a)

Vkladajú sa tieto body:

„2a.

„odpad, ktorý nie je nebezpečný“ je odpad, na ktorý sa nevzťahuje bod 2;

2b.

„komunálny odpad“ je:

a)

zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z domácností vrátane papiera a lepenky, skla, kovov, plastov, biologického odpadu, dreva, textílií, obalov, odpadu z elektrických a elektronických zariadení, použitých batérií a akumulátorov a objemného odpadu vrátane matracov a nábytku;

b)

zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, ak je takýto odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu z domácností.

Komunálny odpad nezahŕňa odpad z výroby, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, septikov a kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu, starých vozidiel alebo stavebného a demolačného odpadu.

Týmto vymedzením nie je dotknuté rozdelenie zodpovednosti za nakladanie s odpadom medzi verejnými a súkromnými subjektmi;

2c.

„stavebný a demolačný odpad“ je odpad vznikajúci stavebnými a demolačnými činnosťami;“;

b)

bod 4 sa nahrádza takto:

„4.

„biologický odpad“ je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, kancelárií, reštaurácií, veľkoobchodu, jedální, stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskych závodov;“;

c)

vkladá sa tento bod:

„4a.

„potravinový odpad“ sú všetky potraviny vymedzené v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (*2), ktoré sa stali odpadom;

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).“;"

d)

bod 9 sa nahrádza takto:

„9.

„nakladanie s odpadom“ je zber, preprava, zhodnocovanie (vrátane triedenia) a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad takýmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa konanie obchodníka alebo sprostredkovateľa;“;

e)

v bode 12 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

obsah nebezpečných látok v materiáloch a výrobkoch;“;

f)

vkladá sa tento bod:

„15a.

„materiálové zhodnocovanie“ je akákoľvek činnosť zhodnocovania okrem energetického zhodnocovania a opätovného spracovania na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky výroby energie. Patrí sem okrem iného príprava na opätovné použitie, recyklácia a spätné zasypávanie;“;

g)

vkladá sa tento bod:

„17a.

„spätné zasypávanie“ je akákoľvek činnosť zhodnocovania, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách. Odpad používaný na spätné zasypávanie musí nahradiť neodpadové materiály, musí byť vhodný na uvedené účely a použitý iba v množstve, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených účelov;“;

h)

dopĺňa sa tento bod:

„21.

„systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov“ je súbor opatrení prijatých členskými štátmi, ktorými zabezpečia, aby výrobcovia výrobkov mali finančnú alebo finančnú a organizačnú zodpovednosť za fázu životného cyklu výrobku týkajúcu sa nakladania s odpadom.“

4.

V článku 4 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Členské štáty využívajú hospodárske nástroje a ďalšie opatrenia na poskytovanie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, ako sú napríklad tie, ktoré sú uvedené v prílohe IVa, alebo ďalšie vhodné nástroje a opatrenia.“

5.

Článok 5 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa úvodná časť nahrádza takto:

„1.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa látka alebo vec, ktorá je výsledkom výrobného procesu, ktorého prvotným účelom nie je výroba danej látky alebo veci, nepovažovala za odpad, ale za vedľajší produkt v prípadoch, keď sú splnené tieto podmienky:“;

b)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty s cieľom stanoviť podrobné kritériá jednotného uplatňovania podmienok stanovených v odseku 1 na konkrétne látky alebo veci.

Uvedené podrobné kritériá zabezpečia vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a uľahčia zmysluplné a racionálne využívanie prírodných zdrojov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2 Pri prijímaní uvedených vykonávacích aktov musí Komisia vychádzať z najprísnejších a environmentálne ochranných kritérií, ktoré členské štáty prijali v súlade s odsekom 3 tohto článku, a pri vypracúvaní podrobných kritérií uprednostniť reprodukovateľné postupy priemyselnej symbiózy.“;

c)

Dopĺňa sa tento odsek:

„3.   Ak nie sú stanovené kritériá na úrovni Únie podľa odseku 2, členské štáty môžu stanoviť podrobné kritériá uplatňovania podmienok stanovených v odseku 1 na konkrétne látky alebo veci.

Členské štáty oznámia Komisii uvedené podrobné kritériá v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (*3) v prípadoch, v ktorých sa to v uvedenej smernici vyžaduje.

(*3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).“"

6.

Článok 6 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa mení takto:

i)

úvodná časť a písmeno a) sa nahrádzajú takto:

„1.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa odpad, pri ktorom sa vykonala činnosť recyklácie alebo iného zhodnocovania, prestal považovať za odpad, ak spĺňa tieto podmienky:

a)

látka alebo vec sa má použiť na špecifické účely;“;

ii)

druhý pododsek sa vypúšťa;

b)

Odseky 2, 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„2.   Komisia monitoruje vývoj vnútroštátnych kritérií stavu konca odpadu v členských štátoch a na základe toho posudzuje potrebu vypracovať kritériá pre celú Úniu. Na tento účel a tam, kde je to vhodné, Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť podrobné kritériá jednotného uplatňovania podmienok stanovených v odseku 1 na určité druhy odpadu.

Uvedenými podrobnými kritériami sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a podporí sa zmysluplné a racionálne využívanie prírodných zdrojov. Musia zahŕňať:

a)

povolený odpadový vstupný materiál pre činnosť zhodnocovania;

b)

dovolené postupy a techniky spracovania;

c)

kvalitatívne kritériá pre materiály stavu konca odpadu, ktoré sú výsledkom činnosti zhodnocovania v súlade s uplatniteľnými normami pre výrobky vrátane limitných hodnôt pre znečisťujúce látky, ak je to nevyhnutné;

d)

požiadavky na systémy riadenia s cieľom preukázať súlad s kritériami stavu konca odpadu vrátane požiadaviek na kontrolu kvality, vnútorné monitorovanie a certifikáciu, ak je to vhodné, a

e)

požiadavku na vyhlásenie zhody.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2

Pri prijímaní uvedených vykonávacích aktov Komisia musí zohľadniť príslušné kritériá stanovené členskými štátmi v súlade s odsekom 3 a musí vychádzať z tých najprísnejších a environmentálne ochranných kritérií.

3.   Ak nie sú stanovené kritériá na úrovni Únie podľa odseku 2, členské štáty môžu stanoviť podrobné kritériá uplatňovania podmienok stanovených v odseku 1 na určité druhy odpadu. Uvedené podrobné kritériá zohľadnia všetky prípadné nepriaznivé vplyvy látky alebo veci na životné prostredie a zdravie ľudí a musia spĺňať požiadavky stanovené v odseku 2 písm. a) až e).

Členské štáty oznámia uvedené kritériá Komisii v súlade so smernicou (EÚ) 2015/1535/ES v prípadoch, keď sa to v uvedenej smernici vyžaduje.

4.   Ak nie sú stanovené kritériá na úrovni Únie podľa odseku 2 ani na vnútroštátnej úrovni podľa odseku 3, členský štát môže v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že určitý odpad prestal byť odpadom, alebo prijať vhodné opatrenia na overenie, či určitý odpad prestal byť odpadom, a to na základe podmienok stanovených v odseku 1, a v prípade potreby zohľadniť požiadavky stanovené v odseku 2 písm. a) až e) a limitné hodnoty znečisťujúcich látok a všetky možné negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí. Takéto rozhodnutia v jednotlivých prípadoch nemusia byť v súlade so smernicou (EÚ) 2015/1535 oznámené Komisii.

Členské štáty môžu informácie o rozhodnutiach v jednotlivých prípadoch a o výsledkoch overovania príslušnými orgánmi sprístupniť verejnosti elektronickými prostriedkami.“;

c)

Dopĺňa sa tento odsek:

„5.   Fyzická alebo právnická osoba, ktorá:

a)

prvýkrát použije materiál, ktorý prestal byť odpadom a nebol umiestnený na trh, alebo

b)

umiestni materiál na trh prvýkrát po tom, ako prestal byť odpadom,

musí zabezpečiť, aby materiál spĺňal príslušné požiadavky podľa uplatniteľných právnych predpisov pre chemické látky a výrobky. Podmienky stanovené v odseku 1 musia byť splnené ešte pred tým, ako sa na materiál, ktorý prestal byť odpadom, začnú uplatňovať právne predpisy o chemických látkach a výrobkoch.“

7.

Článok 7 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„1.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 38a prijímať delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu zavedením a preskúmaním zoznamu odpadov v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku.“;

b)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Členský štát môže považovať odpad za nebezpečný odpad, i keď sa na zozname odpadov neuvádza ako nebezpečný, ak má jednu alebo viaceré vlastnosti uvedené v prílohe III. Členský štát bezodkladne oznámi akékoľvek takéto prípady Komisii a poskytne jej všetky relevantné informácie. Na základe prijatých oznámení sa zoznam preskúma, aby sa rozhodlo o jeho úprave.“;

c)

Odsek 5 sa vypúšťa.

8.

Článok 8 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Ak takéto opatrenia zahŕňajú zavedenie systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, uplatňujú sa všeobecné minimálne požiadavky stanovené v článku 8a.

Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že výrobcovia výrobkov, ktorí z vlastnej vôle prevezmú finančnú alebo finančnú a organizačnú zodpovednosť za fázu životného cyklu výrobku týkajúcu sa nakladania s odpadom, by mali uplatňovať niektoré alebo všetky všeobecné minimálne požiadavky stanovené v článku 8a.“;

b)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Členské štáty môžu prijať vhodné opatrenia na podporu dizajnu výrobkov a zložiek výrobkov, ktorými sa zníži ich environmentálny vplyv a vznik odpadu počas výroby a nasledujúceho používania výrobkov a zabezpečí sa, že zhodnocovanie a zneškodňovanie výrobkov, ktoré sa stali odpadom, sa uskutočňuje v súlade s článkami 4 a 13.

Takéto opatrenia môžu okrem iného slúžiť na podporu vývoja, výroby a uvádzania na trh výrobkov a zložiek výrobkov, ktoré sú vhodné na viacnásobné použitie, obsahujú recyklované materiály, sú trvanlivé z technického hľadiska a ľahko opraviteľné a ktoré sú po tom, ako sa stanú odpadom, vhodné na prípravu na opätovné použitie a recykláciu s cieľom umožniť správne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva. V opatreniach sa musí zohľadňovať vplyv výrobkov počas celého ich životného cyklu, hierarchia odpadového hospodárstva, a tam, kde je to vhodné, potenciál viacnásobnej recyklácie.“;

c)

Dopĺňa sa tento odsek:

„5.   Komisia organizuje výmenu informácií medzi členskými štátmi a aktérmi zapojenými do systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov o praktickom vykonávaní všeobecných minimálnych požiadaviek stanovených v článku 8a. Patrí sem, okrem iného, výmena informácií o najlepších postupoch na zabezpečenie primeraného riadenia, cezhraničnej spolupráce týkajúcej sa systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov a hladkého fungovania vnútorného trhu, o organizačných prvkoch a monitorovaní organizácií vykonávajúcich povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov v mene výrobcov výrobkov, o úprave finančných príspevkov, o výbere prevádzkovateľov odpadového hospodárstva a o predchádzaní znečisťovania odpadom. Komisia uverejní výsledky výmeny informácií a môže poskytnúť usmernenia týkajúce sa týchto a ďalších podstatných prvkov.

Komisia po konzultácii s členskými štátmi zverejní usmernenia pre oblasť cezhraničnej spolupráce týkajúcej sa systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov a pre úpravu finančných príspevkov uvedených v článku 8a ods. 4 písm. b).

Tam, kde je to potrebné, môže Komisia, aby sa predišlo narušeniu vnútorného trhu, prijať vykonávacie akty s cieľom stanoviť kritériá jednotného uplatňovania článku 8a ods. 4 písm. b) ale bez toho, aby presne určila výšku príspevkov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2“

9.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 8a

Všeobecné minimálne požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov

1.   Ak sú zriadené systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov v súlade s článkom 8 ods. 1, ako aj podľa iných právnych predpisov Únie, členské štáty:

a)

jednoznačne vymedzia úlohy a zodpovednosť všetkých relevantných zapojených aktérov vrátane výrobcov výrobkov, ktorí umiestňujú výrobky na trh v členskom štáte, organizácií vykonávajúcich povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov v ich mene, súkromných alebo verejných subjektov pôsobiacich v oblasti nakladania s odpadom, miestnych orgánov a v prípade potreby aj prevádzkovateľov odpadového hospodárstva a prípravy na opätovné použitie a sociálnych podnikov;

b)

v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovia ciele v oblasti odpadového hospodárstva zamerané na dosiahnutie aspoň kvantitatívnych cieľov relevantných pre systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ako sa stanovuje v tejto smernici, smerniciach 94/62/ES, 2000/53/ES a 2006/66/ES a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ (*4), a stanovia ďalšie kvantitatívne a/alebo kvalitatívne ciele, ktoré sú považované za relevantné pre systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov;

c)

zabezpečia zavedenie systému podávania správ s cieľom zhromažďovať údaje o výrobkoch umiestnených na trh členského štátu výrobcami výrobkov, na ktorých sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a údaje o zbere a spracovaní odpadu z uvedených výrobkov a v prípade potreby špecifikujú toky odpadových materiálov, ako aj ostatné údaje relevantné na účely písmena b);

d)

zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s výrobcami výrobkov bez ohľadu na ich pôvod alebo veľkosť a bez neúmerne vysokého regulačného zaťaženia výrobcov malých množstiev výrobkov vrátane malých a stredných podnikov.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby držitelia odpadu, na ktorých sú zacielené systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov zriadené podľa článku 8 ods. 1, boli informovaní o opatreniach na predchádzanie vzniku odpadu, strediskách pre opätovné použitie a prípravu na opätovné použitie, o systémoch spätného zberu a zberu odpadu a o predchádzaní znečisťovania odpadom. Členské štáty takisto prijmú opatrenia na vytvorenie stimulov pre držiteľov odpadu, aby prevzali svoju zodpovednosť a odovzdávali svoj odpad do zavedených systémov triedeného zberu, predovšetkým, vo vhodných prípadoch, v podobe ekonomických stimulov alebo predpisov.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby výrobca výrobkov alebo organizácia vykonávajúce povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov v mene výrobcov výrobkov:

a)

mali jasne vymedzený rozsah pôsobnosti vzhľadom na zemepisné územie, výrobky a materiály bez obmedzenia týchto oblastí len na tie, v ktorých je zber a nakladanie s odpadom najviac ziskové;

b)

poskytovali primeranú dostupnosť systémov zberu odpadu v rámci oblastí uvedených v písmene a);

c)

mali nevyhnutné finančné prostriedky alebo finančné a organizačné prostriedky potrebné na plnenie svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov;

d)

zaviedli primeraný mechanizmus vnútornej kontroly, podporovaný v prípade potreby pravidelnými nezávislými auditmi na posúdenie:

i)

svojho finančného riadenia vrátane dodržiavania požiadaviek stanovených v odseku 4 písm. a) a b),

ii)

kvality zozbieraných a nahlásených údajov v súlade s odsekom 1 písm. c) tohto článku a požiadavkami nariadenia (ES) č. 1013/2006;

e)

sprístupnili verejnosti informácie o dosahovaní cieľov v oblasti odpadového hospodárstva uvedených v odseku 1 písm. b) a v prípade kolektívneho plnenia povinností rozšírenej zodpovednosti výrobcov tiež informácie o:

i)

svojich vlastníckych pomeroch a členstve,

ii)

finančných príspevkoch, ktoré výrobcovia výrobkov platia za predanú jednotku alebo za tonu výrobku umiestneného na trh, a

iii)

postupe výberu prevádzkovateľov odpadového hospodárstva.

4.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby finančné príspevky, ktoré výrobca výrobku platí v rámci plnenia svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov:

a)

pokrývali tieto náklady na výrobky, ktoré výrobca uvádza na trh v danom členskom štáte:

náklady na triedený zber odpadu a jeho následnú prepravu a spracovanie vrátane spracovania nevyhnutného na splnenie cieľov Únie týkajúcich sa nakladania s odpadom a náklady nevyhnutné na splnenie ďalších cieľov uvedených v odseku 1 písm. b), pričom sa zohľadňujú príjmy z opätovného použitia, z predaja druhotných surovín z jeho výrobkov a z nevyužitých záloh;

náklady na poskytovanie primeraných informácií držiteľom odpadu v súlade s odsekom 2;

náklady na zhromažďovanie a nahlasovanie údajov v súlade s odsekom 1 písm. c).

Toto písmeno sa nevzťahuje na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavedené v súlade so smernicou 2000/53/ES, 2006/66/ES alebo 2012/19/EÚ;

b)

v prípade kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov boli upravené podľa možnosti na základe jednotlivých výrobkov alebo skupín podobných výrobkov, pričom je potrebné zohľadniť predovšetkým ich trvanlivosť, opraviteľnosť, opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť a prítomnosť nebezpečných látok, čím sa zaujme prístup životného cyklu, a boli v súlade s požiadavkami stanovenými v príslušných právnych predpisoch Únie a boli založené na harmonizovaných kritériách, ak sú k dispozícii, s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu, a

c)

nepresiahli náklady, ktoré sú potrebné na poskytovanie služieb v oblasti odpadového hospodárstva nákladovo efektívnym spôsobom. Takéto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi.

V prípade, že je to odôvodnené potrebou zabezpečiť riadne nakladanie s odpadom a ekonomickú životaschopnosť systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa členské štáty môžu odchýliť od rozdelenia finančnej zodpovednosti podľa písmena a) za predpokladu, že:

i)

v prípade systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavedených na dosiahnutie cieľov v oblasti nakladania s odpadom a cieľov stanovených právnymi predpismi Únie výrobcovia výrobkov znášajú aspoň 80 % nevyhnutných nákladov;

ii)

v prípade systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavedených 4. júla 2018 alebo neskôr na dosiahnutie cieľov v oblasti nakladania s odpadom a cieľov stanovených výlučne právnymi predpismi členských štátov výrobcovia výrobkov znášajú aspoň 80 % nevyhnutných nákladov;

iii)

v prípade systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavedených pred 4. júlom 2018 na dosiahnutie cieľov v oblasti nakladania s odpadom a cieľov stanovených výlučne právnymi predpismi členských štátov výrobcovia výrobkov znášajú aspoň 50 % nevyhnutných nákladov;

a za predpokladu, že zvyšné náklady hradia pôvodcovia odpadu alebo distribútori.

Táto odchýlka sa nesmie použiť na zníženie podielu nákladov, ktoré znášajú výrobcovia výrobkov v rámci systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavedených pred 4. júlom 2018.

5.   Členské štáty vytvoria primeraný rámec monitorovania a presadzovania predpisov s cieľom zabezpečiť, aby si výrobcovia výrobkov a organizácie plniace povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov v ich mene plnili svoje povinnosti vyplývajúce z tejto zodpovednosti vrátane predaja na diaľku, aby sa finančné prostriedky využívali náležitým spôsobom a aby všetci aktéri zapojení do uplatňovania systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov nahlasovali spoľahlivé údaje.

Ak na území jedného členského štátu povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov plnia v mene výrobcov výrobkov viaceré organizácie, daný členský štát zriadi aspoň jeden orgán, ktorý bude nezávislý od súkromných záujmov, alebo poverí verejný orgán, aby dohliadal na plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Každý členský štát umožní výrobcom výrobkov usadený v inom členskom štáte, ktorí umiestňujú výrobky na jeho území, vymenovať fyzickú alebo právnickú osobu so sídlom na jeho území za splnomocneného zástupcu na účely plnenia povinností výrobcu týkajúcich sa systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov na jeho území.

Na účely monitorovania a overovania plnenia povinností výrobcu výrobku týkajúcich sa systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov členské štáty môžu stanoviť požiadavky, napríklad povinnosť registrácie, informovania a nahlasovania, ktoré musí právnická alebo fyzická osoba vymenovaná za splnomocneného zástupcu na ich území spĺňať.

6.   Členské štáty zabezpečia pravidelný dialóg medzi relevantnými zainteresovanými stranami zapojenými do uplatňovania systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov vrátane výrobcov a distribútorov, súkromných alebo verejných prevádzkovateľov pôsobiacich v oblasti nakladania s odpadom, miestnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti, a ak je to vhodné, subjektov sociálneho hospodárstva, sietí opätovného používania a opravy a prevádzkovateľov pôsobiacich v oblasti prípravy na opätovné použitie.

7.   Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavedené pred 4. júlom 2018 dosiahli súlad s týmto článkom do 5. januára 2023.

8.   Poskytovaním informácií verejnosti podľa tohto článku nie je dotknuté zachovávanie dôvernosti citlivých obchodných informácií v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(*4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).“"

10.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Predchádzanie vzniku odpadu

1.   Členské štáty prijmú opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu. Uvedené opatrenia prinajmenšom:

a)

presadzujú a podporujú udržateľné modely výroby a spotreby;

b)

podporujú taký dizajn, výrobu a používanie výrobkov, ktoré efektívne využívajú zdroje, sú trvácne, (a to aj z hľadiska životnosti a neexistencie plánovaného zastarávania), sú opraviteľné, opätovne použiteľné a aktualizovateľné;

c)

sa zameriavajú na výrobky obsahujúce kritické suroviny s cieľom zabrániť tomu, aby sa predmetné materiály stali odpadom;

d)

podporujú opätovné použitie výrobkov a vytváranie systémov na propagáciu opráv a činností opätovného použitia, predovšetkým vrátane elektrických a elektronických zariadení, textílií a nábytku, ako aj obalových a stavebných materiálov a výrobkov;

e)

podporujú, ak je to vhodné, a bez toho, aby boli dotknuté práva duševného vlastníctva, dostupnosť náhradných dielov, návody na obsluhu, technické informácie alebo ďalšie nástroje, vybavenie či softvér umožňujúce opravu a opätovné použitie výrobkov bez ohrozenia ich kvality a bezpečnosti;

f)

znižujú mieru vzniku odpadu v postupoch súvisiacich s priemyselnou výrobou, ťažbou nerastov, výrobou, stavebnými a demolačnými činnosťami, pričom sa zohľadnia najlepšie dostupné techniky;

g)

znižujú mieru vzniku potravinového odpadu v prvovýrobe, pri spracúvaní a výrobe, maloobchodnej a inej distribúcii potravín, v reštauráciách a stravovacích službách, ako aj v domácnostiach ako príspevok k cieľu trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov do roku 2030 znížiť o 50 % objem celosvetového plytvania potravinami na jedného obyvateľa na úrovni maloobchodov a spotrebiteľov a obmedziť potravinové straty v celom výrobnom a dodávateľskom reťazci;

h)

podporujú darovanie potravín a ich ďalšie prerozdeľovanie na ľudskú spotrebu, pričom sa uprednostňuje ľudská spotreba pred použitím potravín ako krmiva pre zvieratá a opätovným spracovaním na nepotravinové výrobky;

i)

podporujú znižovanie obsahu nebezpečných látok v materiáloch a výrobkoch bez toho, aby boli dotknuté harmonizované právne požiadavky týkajúce sa týchto materiálov a výrobkov stanovené na úrovni Únie, a zabezpečujú, aby každý dodávateľ výrobku vymedzený v článku 3 bode 33 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (*5) poskytoval informácie v súlade s článkom 33 ods. 1 uvedeného nariadenia Európskej chemickej agentúre, a to od 5. januára 2021;

j)

znižujú vznik odpadu, najmä odpadu, ktorý nie je vhodný na prípravu na opätovné použitie ani na recykláciu;

k)

určujú výrobky, ktoré sú hlavným zdrojom znečisťovania, najmä v prírodnom a morskom prostredí, a prijímajú primerané opatrenia na predchádzanie a znižovanie odpadu z takýchto výrobkov; ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať túto povinnosť prostredníctvom trhových obmedzení, zabezpečia, aby takéto obmedzenia boli primerané a nediskriminačné;

l)

majú za cieľ zastaviť tvorbu odpadu v moriach ako príspevok k cieľom trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov v záujme zabrániť a významne znížiť znečisťovanie morí všetkých druhov a

m)

rozvíjajú a podporujú informačné kampane s cieľom zvýšiť povedomie o problematike predchádzania vzniku odpadu a znečisťovania odpadom.

2.   Európska chemická agentúra zriadi databázu údajov, ktoré sa jej majú predložiť podľa odseku 1 písm. i) do 5. januára 2020 a túto databázu spravuje. Európska chemická agentúra poskytuje prístup do tejto databázy prevádzkovateľom odpadového hospodárstva. Na požiadanie poskytuje prístup do tejto databázy aj spotrebiteľom.

3.   Členské štáty monitorujú a posudzujú vykonávanie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu. Na tento účel používajú primerané kvalitatívne alebo kvantitatívne ukazovatele a ciele, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na množstvo vzniknutého odpadu.

4.   Členské štáty monitorujú a posudzujú vykonávanie svojich opatrení týkajúcich sa opätovného použitia prostredníctvom merania opätovného použitia na základe spoločnej metodiky ustanovenej vykonávacím aktom uvedeným v odseku 7, a to od prvého celého kalendárneho roka po prijatí uvedeného vykonávacieho aktu.

5.   Členské štáty monitorujú a posudzujú vykonávanie svojich opatrení na predchádzanie vzniku potravinového odpadu prostredníctvom merania úrovní potravinového odpadu na základe metodiky ustanovenej delegovaným aktom uvedeným v odseku 8, a to od prvého celého kalendárneho roka po prijatí uvedeného delegovaného aktu.

6.   Komisia do 31. decembra 2023 preskúma údaje týkajúce sa potravinového odpadu, ktoré poskytli členské štáty v súlade s článkom 37 ods. 3, a to s cieľom zvážiť uskutočniteľnosť stanovenia cieľa zníženia objemu potravinového odpadu v celej Únii, ktorý sa má splniť do roku 2030, a to na základe údajov, ktoré nahlásili členské štáty v súlade so spoločnou metodikou ustanovenou podľa odseku 8 tohto článku. Na tento účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.

7.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia ukazovatele merania celkového pokroku dosiahnutého pri vykonávaní opatrení na predchádzanie vzniku odpadu a do 31. marca 2019 prijme vykonávací akt, v ktorom sa stanoví spoločná metodika na podávanie správ o opätovnom použití výrobkov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2

8.   Komisia do 31. marca 2019 prijme na základe výsledku činnosti platformy EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami v súlade s článkom 38a delegovaný akt s cieľom doplniť túto smernicu stanovením spoločnej metodiky a minimálnych požiadaviek na kvalitu pre jednotné meranie úrovní potravinového odpadu.

9.   Komisia do 31. decembra 2024 preskúma údaje o opätovnom použití, ktoré poskytli členské štáty v súlade s článkom 37 ods. 3, s cieľom posúdiť uskutočniteľnosť opatrení na podporu opätovného použitia výrobkov vrátane stanovenia kvantitatívnych cieľov. Komisia preskúma aj možnosť stanovenia ďalších opatrení zameraných na predchádzanie vzniku odpadu vrátane cieľov pre znižovanie množstva odpadu. Na tento účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.

(*5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).“"

11.

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

Zhodnocovanie

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa odpad podrobil príprave na opätovné použitie, recyklácii alebo iným činnostiam zhodnocovania v súlade s článkami 4 a 13.

2.   Ak je to potrebné na zaistenie súladu s odsekom 1 a na uľahčenie alebo zlepšenie prípravy na opätovné použitie, recyklácie a iných činností zhodnocovania, odpad sa zbiera oddelene a nezmiešava sa s iným odpadom alebo inými materiálmi s odlišnými vlastnosťami.

3.   Členské štáty môžu povoliť výnimky z odseku 2 za predpokladu, že je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a)

spoločný zber určitých druhov odpadu nemá vplyv na ich potenciál podrobiť sa príprave na opätovné použitie, recyklácii alebo iným činnostiam zhodnocovania v súlade s článkom 4 a kvalita výsledkov týchto činností je porovnateľná s kvalitou, ktorá sa dosahuje prostredníctvom triedeného zberu;

b)

triedeným zberom sa nedosahuje najlepší environmentálny výsledok, keď sa zohľadnia celkové vplyvy nakladania s relevantnými prúdmi odpadu na životné prostredie;

c)

triedený zber nie je technicky uskutočniteľný, keď sa zohľadnia najlepšie postupy v oblasti zberu odpadu;

d)

triedený zber by mal za následok neúmerné ekonomické náklady, keď sa zohľadnia náklady vzniknuté v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi zberu a spracovania zmesového odpadu na životné prostredie a na zdravie, potenciál na zvýšenie efektívnosti zberu a spracovania odpadu, príjmy z predaja druhotných surovín, ako aj uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ a rozšírená zodpovednosť výrobcov.

Členské štáty pravidelne prehodnocujú výnimky podľa tohto odseku, pričom zohľadňujú najlepšie postupy v oblasti triedeného zberu odpadu a ďalší vývoj v oblasti nakladania s odpadom.

4.   Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby odpad, ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie a recyklácie v súlade s článkom 11 ods. 1 a článkom 22, nebol spaľovaný, okrem odpadu, ktorý je výsledkom následného spracovania odpadu vyzbieraného oddelene, pri ktorom spaľovanie prináša najlepší environmentálny výsledok v súlade s článkom 4.

5.   Ak je to potrebné na zaistenie súladu s odsekom 1 tohto článku a na uľahčenie alebo zlepšenie zhodnocovania, členské štáty pred zhodnocovaním alebo počas neho prijmú potrebné opatrenia, aby sa odstránili nebezpečné látky, zmesi a zložky z nebezpečného odpadu na účely ich spracovania v súlade s článkami 4 a 13.

6.   Členské štáty do 31. decembra 2021 podajú Komisii správu o vykonávaní tohto článku, pokiaľ ide o komunálny odpad a biologický odpad, a to vrátane informácií o materiáloch, ktoré sa zbierajú oddelene, a územnom pokrytí triedeného zberu a akýchkoľvek výnimkách podľa odseku 3.“

12.

Článok 11 sa mení takto:

a)

Názov sa nahrádza takto:

Príprava na opätovné použitie a recyklácia“;

b)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty prijmú opatrenia na podporu činností prípravy na opätovné použitie, najmä prostredníctvom podpory vytvárania a podpory sietí prípravy na opätovné použitie a opravy, a to uľahčovaním – tam, kde je to v súlade s vhodným nakladaním s odpadom – ich prístupu k odpadu nachádzajúcemu sa v zberných systémoch alebo zariadeniach, ktorý môže byť pripravený na opätovné použitie, ale nie je určený na prípravu na opätovné použitie týmito systémami alebo zariadeniami, a podporou využívania hospodárskych nástrojov, kritérií na obstarávanie, kvantitatívnych cieľov alebo iných opatrení.

Členské štáty prijmú opatrenia na podporu recyklácie vysokej kvality a na tento účel s výhradou článku 10 ods. 2 a 3 zriadia systémy triedeného zberu odpadu.

S výhradou článku 10 ods. 2 a 3 členské štáty zriadia triedený zber minimálne pre papier, kov, plast a sklo a do 1. januára 2025 pre textil.

Členské štáty prijmú opatrenia na podporu selektívnej demolácie s cieľom umožniť odstránenie a bezpečné zaobchádzanie s nebezpečnými látkami a uľahčiť opätovné použitie a recykláciu vysokej kvality selektívnym odstraňovaním materiálov, a zabezpečiť vytvorenie systémov triedenia stavebného a demolačného odpadu minimálne pre drevo, minerálne zložky (betón, tehly, dlaždice a keramika, kameň), kov, sklo, plast a sadru.“;

c)

Odsek 2 sa mení takto:

i)

úvodná časť sa nahrádza takto:

„2.   S cieľom splniť ciele tejto smernice a priblížiť sa k európskemu obehovému hospodárstvu s vysokou úrovňou efektívneho využívania zdrojov, členské štáty prijmú potrebné opatrenia zamerané na dosiahnutie týchto cieľov:“;

ii)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„c)

do roku 2025 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a miera recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 55 hmotnostných %;

d)

do roku 2030 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a miera recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 60 hmotnostných %;

e)

do roku 2035 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a miera recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 65 hmotnostných %“;

d)

Odseky 3, 4 a 5 sa nahrádzajú takto:

„3.   Členský štát môže odložiť termíny dosiahnutia cieľov uvedených v odseku 2 písm. c), d) a e) až o päť rokov, ak členský štát:

a)

pripravil na opätovné použitie a recykloval menej ako 20 % svojho komunálneho odpadu vytvoreného v roku 2013 alebo ukladal na skládky viac ako 60 % svojho komunálneho odpadu vytvoreného v roku 2013, ako vyplýva zo spoločného dotazníka OECD a Eurostatu, a

b)

najneskôr 24 mesiacov pred príslušným termínom stanoveným v odseku 2 písm. c), d) alebo e) oznámi Komisii svoj zámer odložiť príslušnú lehotu a predloží vykonávací plán v súlade s prílohou IVb.

4.   Do troch mesiacov od prijatia vykonávacieho plánu predloženého podľa odseku 3 písm. b) môže Komisia požiadať členský štát o revíziu uvedeného plánu, ak sa domnieva, že plán nie je v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe IVb. Dotknutý členský štát predloží revidovaný plán do troch mesiacov od prijatia žiadosti Komisie.

5.   V prípade odkladu termínu dosiahnutia cieľov v súlade s odsekom 3 dotknutý členský štát prijme potrebné opatrenia zamerané na zvýšenie miery prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu:

a)

na najmenej na 50 % do roku 2025 v prípade odkladu termínu dosiahnutia cieľa uvedeného v odseku 2 písm. c);

b)

na najmenej na 55 % do roku 2030 v prípade odkladu termínu dosiahnutia cieľa uvedeného v odseku 2 písm. d);

c)

na najmenej na 60 % do roku 2035 v prípade odkladu termínu dosiahnutia cieľa uvedeného v odseku 2 písm. e).“;

e)

Dopĺňajú sa tieto odseky:

„6.   Komisia do 31. decembra 2024 zváži stanovenie cieľov v oblasti prípravy na opätovné použitie a recyklácie pre stavebný a demolačný odpad a jeho zložky z rôznych materiálov, textilný odpad, komerčný odpad, priemyselný odpad, ktorý nie je nebezpečný, a ďalšie prúdy odpadu, ako aj cieľov v oblasti prípravy na opätovné použitie komunálneho odpadu a cieľov v oblasti recyklácie komunálneho biologického odpadu. Na tento účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.

7.   Komisia do 31. decembra 2028 preskúma cieľ stanovený v odseku 2 písm. e). Na tento účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.

Komisia posúdi technológiu spoluspracovania, ktorá umožňuje zaraďovanie nerastov do procesu spoluspaľovania komunálneho odpadu. Ak sa v rámci tohto preskúmania podarí nájsť spoľahlivú metodiku, Komisia zváži, či sa takéto nerasty môžu započítavať do cieľov recyklácie.“

13.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 11a

Pravidlá výpočtu dosahovania cieľov

1.   Na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 11 ods. 2 písm. c), d) a e) a v článku 11 ods. 3:

a)

členské štáty vypočítajú hmotnosť komunálneho odpadu vzniknutého a pripraveného na opätovné použitie alebo recyklovaného v danom kalendárnom roku;

b)

hmotnosť komunálneho odpadu pripraveného na opätovné použitie sa vypočíta ako hmotnosť výrobkov alebo zložiek výrobkov, ktoré sa stali komunálnym odpadom a pri ktorých sa vykonali všetky potrebné činnosti súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, aby sa umožnilo opätovné použitie bez potreby ďalšieho triedenia alebo iného predbežného spracovania;

c)

hmotnosť recyklovaného komunálneho odpadu sa vypočíta ako hmotnosť odpadu, ktorý po vykonaní všetkých potrebných kontrol, triedenia a iných prípravných činností na odstraňovanie odpadových materiálov, ktoré nie sú určené na ďalšie spracovanie, a na zabezpečenie vysokej kvality recyklácie vstupuje do činnosti recyklácie, pričom odpadové materiály sa znova spracujú na výrobky, materiály alebo látky.

2.   Na účely odseku 1 písm. c) sa hmotnosť recyklovaného komunálneho odpadu meria v momente, keď odpad vstupuje do činnosti recyklácie.

Odchylne od prvého pododseku možno hmotnosť recyklovaného komunálneho odpadu merať pri výstupe z akýchkoľvek triediacich činností za predpokladu, že:

a)

takýto výstupný odpad sa následne recykluje;

b)

hmotnosť materiálov alebo látok, ktoré sa odstránia ďalšími činnosťami pred recykláciou a následne sa nerecyklujú, nie je zahrnutá do hmotnosti odpadu nahláseného ako recyklovaný.

3.   Členské štáty zavedú účinný systém kontrol kvality a vysledovateľnosti komunálneho odpadu v záujme zabezpečenia splnenia podmienok stanovených v odseku 1 písm. c) tohto článku a v odseku 2 tohto článku. Aby sa zabezpečila spoľahlivosť a presnosť získaných údajov o recyklovanom odpade, systém môže pozostávať z elektronických registrov vytvorených podľa článku 35 ods. 4, technických špecifikácií požiadaviek na kvalitu vytriedeného odpadu alebo priemernej miere strát v súvislosti s triedeným odpadom podľa rôznych druhov odpadu a rôznych postupov nakladania s odpadom. Priemerné miery strát sa použijú len v prípadoch, ak nie je možné inak získať spoľahlivé údaje, a vypočítajú sa na základe pravidiel výpočtu stanovených v delegovanom akte prijatom podľa odseku 10 tohto článku.

4.   Na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 11 ods. 2 písm. c), d) a e) a v článku 11 ods. 3, sa množstvo komunálneho biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa spracúva aeróbne alebo anaeróbne, môže započítať do recyklovaného odpadu, ak sa týmto spracovaním vytvára kompost, digestát alebo iný výstupný materiál s porovnateľným množstvom recyklovaného obsahu vo vzťahu k vstupu a ktorý sa má použiť ako recyklovaný produkt, materiál alebo látka. V prípade, že výstupný produkt sa používa na pôde, členské štáty ho môžu započítať ako recyklovaný len vtedy, ak je výsledkom tohto použitia prínos pre poľnohospodárstvo alebo zlepšenie životného prostredia.

Od 1. januára 2027 môžu členské štáty započítať komunálny biologický odpad pri aeróbnom alebo anaeróbnom spracovaní ako recyklovaný len vtedy, ak bol v súlade s článkom 22 vyzbieraný oddelene alebo ak bol triedený pri zdroji.

5.   Na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 11 ods. 2 písm. c), d) a e) a v článku 11 ods. 3, množstvo odpadových materiálov, ktoré prestali byť odpadom v dôsledku prípravných činností ešte pred tým, ako sa opätovne spracujú, možno započítať ako recyklovaný odpad, ak sú tieto materiály určené na ďalšie spracovanie na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Materiál, ktorý prestáva byť odpadom, ktorý sa má použiť ako palivo alebo iný prostriedok na výrobu energie, alebo sa má spáliť, spätne zasypať alebo ukladať na skládky, sa však nesmie započítať k dosahovaniu cieľov v oblasti recyklácie.

6.   Na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 11 ods. 2 písm. c), d) a e) a v článku 11 ods. 3, členské štáty môžu zohľadniť recykláciu kovov vytriedených po spaľovaní komunálneho odpadu za predpokladu, že recyklované kovy spĺňajú určité kritériá kvality stanovené vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 9 tohto článku.

7.   Odpad zaslaný do iného členského štátu na účely prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo spätného zasypávania v predmetnom inom členskom štáte možno započítať k dosahovaniu cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 a 3 len v členskom štáte, v ktorom sa tento odpad vyzbieral.

8.   Odpad vyvezený z Únie na prípravu na opätovné použitie alebo recykláciu sa započíta k dosahovaniu cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 a 3 tejto smernice len v členskom štáte, v ktorom sa vyzbieral len vtedy, ak sú splnené požiadavky uvedené v odseku 3 tohto článku a ak vývozca v súlade s nariadením (ES) č. 1013/2006 môže dokázať, že zásielka odpadu spĺňa požiadavky uvedeného nariadenia a že spracovanie odpadu mimo Únie prebehlo za podmienok, ktoré sú približne rovnocenné s požiadavkami relevantných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia.

9.   V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania tohto článku Komisia do 31. marca 2019 prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá pre výpočet, overovanie a nahlasovanie údajov, pokiaľ ide najmä o:

a)

spoločnú metodiku výpočtu hmotnosti kovov, ktoré sa recyklovali v súlade s odsekom 6 vrátane kritérií kvality pre recyklované kovy, a

b)

biologický odpad vytriedený a recyklovaný pri zdroji.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2

10.   Komisia prijme do 31. marca 2019 delegovaný akt v súlade s článkom 38a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením pravidiel pre výpočet, overovanie a nahlasovanie hmotnosti materiálov alebo látok, ktoré sa odstraňujú po triedení a ktoré sa následne nerecyklujú, a to na základe priemernej miery strát pri triedenom odpade.

Článok 11b

Správa včasného varovania

1.   Komisia v spolupráci s Európskou environmentálnou agentúrou vypracuje správy o pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 písm. c), d) a e) a v článku 11 ods. 3, a to najneskôr tri roky pred uplynutím každej lehoty stanovenej v uvedených ustanoveniach.

2.   Správy uvedené v odseku 1 musia obsahovať:

a)

odhad stavu dosahovania cieľov za každý členský štát;

b)

zoznam členských štátov, v prípade ktorých hrozí, že ciele nedosiahnu v príslušných lehotách, ku ktorému sú pripojené vhodné odporúčania pre dané členské štáty;

c)

príklady najlepších postupov, ktoré sa používajú v celej Únii a ktoré by mohli slúžiť ako usmernenie na zlepšenie dosahovania cieľov.“

14.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Zneškodňovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, keď nedošlo k zhodnocovaniu v súlade s článkom 10 ods. 1, odpad podrobil bezpečným činnostiam zneškodňovania, ktoré spĺňajú ustanovenia článku 13 o ochrane zdravia ľudí a životného prostredia.

2.   Komisia vykoná do 31. decembra 2024 posúdenie činností zneškodňovania uvedených v prílohe I, najmä so zreteľom na článok 13, a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh s cieľom regulovať činnosti zneškodňovania, a to aj prostredníctvom prípadných obmedzení, a zvážiť cieľ obmedzenia zneškodňovania, aby sa zabezpečilo nakladanie s odpadom, ktoré bude šetrné k životnému prostrediu.“

15.

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

Náklady

1.   V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ náklady na nakladanie s odpadom vrátane potrebnej infraštruktúry a jej prevádzky znáša pôvodca odpadu alebo súčasní či predchádzajúci držitelia odpadu.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté články 8 a 8a, členské štáty môžu rozhodnúť, že náklady na nakladanie s odpadom čiastočne alebo úplne znáša výrobca výrobku, z ktorého odpad vznikol, a že distribútori takéhoto výrobku sa môžu na týchto nákladoch podieľať.“

16.

V článku 18 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Ak došlo v rozpore s týmto článkom nezákonne k zmiešaniu nebezpečného odpadu, členské štáty zabezpečia, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 36, aby sa vykonalo triedenie, ak je to technicky možné a potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 13.

Ak triedenie nie je požadované podľa prvého pododseku tohto odseku, členské štáty zabezpečia, aby sa zmiešaný odpad spracoval v zariadení, ktoré na spracovanie takejto zmesi získalo povolenie v súlade s článkom 23.“

17.

Článok 20 sa nahrádza takto:

„Článok 20

Nebezpečný odpad z domácností

1.   Členské štáty do 1. januára 2025 zavedú triedený zber zložiek nebezpečného odpadu, ktorý vznikol v domácnostiach, aby sa zabezpečilo, že budú spracované v súlade s článkami 4 a 13 a že nebudú kontaminovať iné prúdy komunálneho odpadu.

2.   Články 17, 18, 19 a 35 sa neuplatňujú na zmesový odpad, ktorý vznikol v domácnostiach.

3.   Články 19 a 35 sa neuplatňujú na separované zložky nebezpečného odpadu, ktorý vznikol v domácnostiach, pokiaľ ich na zber, zneškodňovanie alebo zhodnocovanie prijme zariadenie alebo podnik, ktorý získal povolenie alebo bol zaregistrovaný v súlade s článkom 23 alebo 26.

4.   Komisia do 5. januára 2020 vypracuje usmernenia s cieľom napomáhať a uľahčovať členským štátom triedený zber zložiek nebezpečného odpadu, ktorý vznikol v domácnostiach.“

18.

Článok 21 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa písmená a), b) a c) nahrádzajú takto:

„a)

odpadové oleje zbierali oddelene, s výnimkou prípadov, keď triedený zber nie je vzhľadom na najlepšie postupy technicky uskutočniteľný;

b)

odpadové oleje spracúvali a uprednostnila sa ich regenerácia alebo prípadne iné recyklačné činnosti, ktorými sa v súlade s článkami 4 a 13 dosiahne rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou;

c)

odpadové oleje s rozličnými vlastnosťami nezmiešavali a aby sa odpadové oleje nezmiešavali s inými druhmi odpadu alebo látkami, ak takéto zmiešavanie bráni ich regenerácii alebo inej recyklačnej činnosti, ktorou sa dosahuje rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou.“;

b)

Dopĺňa sa tento odsek:

„4.   Komisia preskúma do 31. decembra 2022 údaje o odpadových olejoch poskytnuté členskými štátmi v súlade s článkom 37 ods. 4 s cieľom posúdiť uskutočniteľnosť prijatia opatrení na spracovanie odpadových olejov vrátane kvantitatívnych cieľov pre regeneráciu odpadových olejov a ďalších opatrení na podporu regenerácie odpadových olejov. Na tento účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.“

19.

Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

Biologický odpad

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa do 31. decembra 2023 a s výhradou článku 10 ods. 2 a 3 biologický odpad buď triedil a recykloval pri zdroji, alebo sa zbieral oddelene a nezmiešaval sa s inými druhmi odpadu.

Členské štáty môžu povoliť, aby sa odpad s podobnými vlastnosťami biologickej rozložiteľnosti a kompostovateľnosti, ktorý je v súlade s príslušnými európskymi normami alebo rovnocennými vnútroštátnymi normami pre obaly zhodnotiteľné kompostovaním a biodegradáciou, zbieral spoločne s biologickým odpadom.

2.   Členské štáty v súlade s článkami 4 a 13 prijmú opatrenia, aby:

a)

podporili recykláciu vrátane kompostovania a digescie biologického odpadu spôsobom, ktorý spĺňa vysokú úroveň ochrany životného prostredia a vedie k výstupu, ktorý spĺňa príslušné normy vysokej kvality;

b)

podporili domáce kompostovanie a

c)

propagovali používanie materiálov vytvorených z biologického odpadu.

3.   Komisia do 31. decembra 2018 požiada európske normalizačné organizácie o vypracovanie európskych noriem kvality pre biologický odpad vstupujúci do procesu organickej recyklácie, pre kompost a digestát, vychádzajúc pritom z najlepších dostupných postupov.“

20.

Článok 27 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Komisia prijme v súlade s článkom 38a delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu stanovením minimálnych technických noriem pre činnosti spracovania vrátane triedenia a recyklácie odpadu, ktoré si vyžadujú povolenie podľa článku 23, ak existujú dôkazy, že by takéto minimálne normy boli prínosom z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.“;

b)

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Komisia prijme v súlade s článkom 38a delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu stanovením minimálnych technických noriem pre činnosti, pre ktoré je potrebná registrácia podľa článku 26 písm. a) a b), ak existujú dôkazy, že by takéto minimálne normy boli prínosom z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, alebo by slúžili na predchádzanie narušeniu vnútorného trhu.“

21.

Článok 28 sa mení takto:

a)

Odsek 3 sa mení takto:

i)

písmená b) a c) sa nahrádzajú takto:

„b)

existujúce hlavné zariadenia na zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadu vrátane akýchkoľvek osobitných opatrení pre odpadové oleje, nebezpečný odpad, odpad obsahujúci značné množstvá kritických surovín alebo prúdy odpadu, na ktoré sa vzťahujú osobitné právne predpisy Únie;

c)

posúdenie potreby uzatvorenia existujúcich odpadových zariadení a dodatočnej infraštruktúry odpadových zariadení v súlade s článkom 16.

Členské štáty zabezpečia, aby sa vykonalo posúdenie investícií a ďalších finančných prostriedkov vrátane finančných prostriedkov určených miestnym orgánom, ktoré sú nevyhnutné na splnenie uvedených potrieb. Toto posúdenie sa zahrnie do príslušných programov odpadového hospodárstva alebo do iných strategických dokumentov, ktoré sa vzťahujú na celé územie dotknutého členského štátu;“;

ii)

Vkladajú sa tieto písmená:

„ca)

informácie o opatreniach na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 5 ods. 3a smernice 1999/31/ES alebo v iných strategických dokumentoch na celom území dotknutého členského štátu;

cb)

posúdenie existujúcich systémov zberu odpadu, a to vrátane materiálov, ktoré sa zbierajú oddelene, územného pokrytia triedeného zberu a opatrení na zlepšenie jeho fungovania, a akýchkoľvek výnimiek udelených v súlade s článkom 10 ods. 3 a potreby nových systémov zberu;“;

iii)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„f)

opatrenia na predchádzanie a boj proti všetkým podobám znečisťovania odpadom a na vyčistenie od všetkých druhov odpadu;

g)

vhodné kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele a ciele, ktoré sa okrem iného vzťahujú na množstvo vzniknutého odpadu a jeho spracovanie a na komunálny odpad, ktorý je zneškodnený alebo energeticky zhodnotený.“;

b)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Programy odpadového hospodárstva musia byť v súlade s požiadavkami programovania odpadového hospodárstva stanovenými v článku 14 smernice 94/62/ES a s cieľmi stanovenými v článku 11 ods. 2 a 3 tejto smernice a s požiadavkami stanovenými v článku 5 smernice 1999/31/ES a na účely predchádzania znečisťovaniu odpadom s požiadavkami stanovenými v článku 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (*6) a v článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (*7).

(*6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19)."

(*7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).“"

22.

Článok 29 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty vypracujú programy predchádzania vzniku odpadu, v ktorých v súlade s článkami 1 a 4 stanovia aspoň opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu stanovené v článku 9 ods. 1

Takéto programy sa začlenia do programov odpadového hospodárstva požadovaných podľa článku 28 alebo prípadne do iných programov environmentálnych politík, alebo budú fungovať ako samostatné programy. Ak sa takýto program začlení do programu odpadového hospodárstva alebo do iných uvedených programov, ciele a opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu sa zreteľne identifikujú.“;

b)

V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2.   Pri vypracúvaní takýchto programov členské štáty v relevantných prípadoch opíšu prínos nástrojov a opatrení na predchádzanie vzniku odpadu uvedených v prílohe IVa a vyhodnotia užitočnosť príkladov opatrení uvedených v prílohe IV alebo iných príslušných opatrení. Tieto programy taktiež opisujú existujúce opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu a ich prínos k predchádzaniu vzniku odpadu.“;

c)

Vkladá sa tento odsek:

„2a.   Členské štáty prijmú konkrétne programy predchádzania vzniku potravinového odpadu v rámci svojich programov predchádzania vzniku odpadu.“;

d)

Odseky 3 a 4 sa vypúšťajú.

23.

V článku 30 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Európska environmentálna agentúra každé dva roky uverejňuje správu obsahujúcu hodnotenie pokroku dosiahnutého pri plnení a vykonávaní programov predchádzania vzniku odpadu vrátane posúdenia vývoja, pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu pre každý členský štát a pre Úniu ako celok a tiež pokiaľ ide o oddelenie vzniku odpadu od hospodárskeho rastu a prechodu na obehové hospodárstvo.“

24.

V článku 33 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť formát na oznamovanie informácií o prijímaní programov odpadového hospodárstva a programov predchádzania vzniku odpadu a ich podstatných revíziách. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2“

25.

Článok 35 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Zariadenia a podniky uvedené v článku 23 ods. 1, pôvodcovia nebezpečného odpadu, a zariadenia a podniky, ktoré zbierajú alebo prepravujú nebezpečný odpad v rámci svojej profesionálnej činnosti alebo ktoré pôsobia ako obchodníci s nebezpečným odpadom alebo jeho sprostredkovatelia vedú chronologické záznamy o:

a)

množstve, povahe a pôvode tohto odpadu a o množstve výrobkov a materiálov, ktoré sú výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania, a

b)

v prípade potreby mieste určenia, frekvencii zberu, spôsobe prepravy a plánovanej metóde spracovania tohto odpadu.

Tieto informácie sprístupňujú príslušným orgánom prostredníctvom elektronického registra alebo registrov, ktoré sa majú vytvoriť podľa odseku 4 tohto článku.“;

b)

Dopĺňajú sa tieto odseky:

„4.   Členské štáty vytvoria elektronický register alebo koordinované registre na zaznamenávanie údajov o nebezpečnom odpade uvedené v odseku 1, ktoré sa vzťahujú na celé geografické územie daného členského štátu. Členské štáty môžu vytvoriť takéto registre aj pre iné prúdy odpadu, predovšetkým pre prúdy odpadu, pre ktoré sú v právnych predpisoch Únie stanovené ciele. Členské štáty využívajú údaje o odpade, ktoré im nahlasujú priemyselné subjekty v Európskom registri uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok zriadenom na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (*8).

5.   Komisia môže prijať vykonávacie akty s cieľom stanoviť minimálne podmienky prevádzky takýchto registrov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2

(*8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).“"

26.

V článku 36 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zakázať zanechanie odpadu, neriadené skládkovanie odpadu alebo nekontrolované nakladanie s ním vrátane znečisťovania odpadom.“

27.

Článok 37 sa nahrádza takto:

„Článok 37

Nahlasovanie

1.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 11 ods. 2 písm. a) až e) a článku 11 ods. 3 za každý kalendárny rok.

Tieto údaje nahlasujú elektronicky do 18 mesiacov od konca sledovaného roka, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 7 tohto článku.

Prvé sledované obdobie sa začína v prvom celom kalendárnom roku po prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovuje formát nahlasovania údajov v súlade s odsekom 7 tohto článku.

2.   Členské štáty na účely overenia súladu s článkom 11 ods. 2 písm. b) nahlasujú množstvo odpadu použitého na spätné zasypávanie a iné činnosti materiálového zhodnocovania oddelene od množstva odpadu pripraveného na opätovné použitie alebo recyklovaného odpadu. Členské štáty nahlasujú opätovné spracovanie odpadu na materiály, ktoré sa majú použiť na činnosti spätného zasypávania ako spätné zasypávanie.

Členské štáty na účely overenia súladu s článkom 11 ods. 2 písm. c), d) a e) a článkom 11 ods. 3 nahlasujú množstvo odpadu pripraveného na opätovné použitie oddelene od údajov o množstve recyklovaného odpadu.

3.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 9 ods. 4 a 5 každoročne.

Tieto údaje nahlasujú elektronicky do 18 mesiacov od konca sledovaného roka, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 7 tohto článku.

Prvé sledované obdobie sa začína v prvom celom kalendárnom roku po prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovuje formát nahlasovania v súlade s odsekom 7 tohto článku.

4.   Členské štáty nahlásia Komisii za každý kalendárny rok údaje o minerálnych alebo syntetických mazacích alebo priemyselných olejoch uvedených na trh a o oddelene zozbieraných a spracovaných odpadových olejoch.

Tieto údaje nahlasujú elektronicky do 18 mesiacov od konca sledovaného roka, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 7.

Prvé sledované obdobie sa začína v prvom celom kalendárnom roku po prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovuje formát nahlasovania údajov v súlade s odsekom 7.

5.   K údajom, ktoré členské štáty nahlasujú v súlade s týmto článkom, sa pripojí správa o kontrole kvality a správa o opatreniach prijatých podľa článku 11a ods. 3 a 8 zahŕňajúca podrobné informácie o priemernej miere strát, ak je to uplatniteľné. Uvedené informácie sa nahlasujú vo formáte nahlasovania stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 7 tohto článku.

6.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch svojho preskúmania. V správe posúdi systém zberu údajov, zdroje údajov a metodika použitá v členských štátoch, ako aj úplnosť, spoľahlivosť, včasnosť a konzistentnosť týchto údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracúva po prvom nahlasovaní údajov členskými štátmi a následne každé štyri roky.

7.   Komisia prijme do 31. marca 2019 vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát nahlasovania údajov uvedených v odseku 1, 3, 4 a 5 tohto článku. Na účely podávania správ o vykonávaní článku 11 ods. 2 písm. a) a b) členské štáty použijú formát stanovený vo vykonávacom rozhodnutí Komisie z 18. apríla 2012, ktorým sa vydáva dotazník na podávanie správa členských štátov o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade. Na účely nahlasovania potravinového odpadu sa pri vypracúvaní formátu nahlasovania zohľadní metodika vytvorená podľa článku 9 ods. 8 Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2 tejto smernice.“

28.

Článok 38 sa nahrádza takto:

„Článok 38

Výmena informácií a najlepších postupov, výklad a prispôsobenie sa technickému pokroku

1.   Komisia organizuje pravidelnú výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi prípadne aj vrátane regionálnych a miestnych orgánov o praktickom vykonávaní a presadzovaní požiadaviek tejto smernice týkajúcich sa okrem iného:

a)

uplatňovania pravidiel výpočtu uvedených v článku 11a a vypracovania opatrení a systémov na sledovanie prúdov komunálneho odpadu od triedenia až po recykláciu;

b)

primeraného riadenia, presadzovania, cezhraničnej spolupráce;

c)

inovácií v oblasti nakladania s odpadom;

d)

vnútroštátnych kritérií pre vedľajšie produkty a kritérií stavu konca odpadu uvedených v článku 5 ods. 3 a článku 6 ods. 3 a 4, ktorých uplatňovanie uľahčí celoúnijný elektronický register, ktorý vytvorí Komisia;

e)

hospodárskych nástrojov a ostatných opatrení používaných v súlade s článkom 4 ods. 3 s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov stanovených v uvedenom článku;

f)

opatrení stanovených v článku 8 ods. 1 a 2;

g)

predchádzania a zriadenia systémov, ktoré presadzujú činnosti opätovného použitia a predĺženie životnosti;

h)

plnenia povinností týkajúcich sa triedeného zberu;

i)

nástrojov a stimulov na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 písm. c), d) a e).

Komisia sprístupní výsledky výmeny informácií a najlepších postupov verejnosti.

2.   Komisia môže vypracovať usmernenia k výkladu požiadaviek stanovených v tejto smernici vrátane vymedzenia pojmov odpad, predchádzanie, opätovné použitie, príprava na opätovné použitie, zhodnotenie, recyklácia, zneškodnenie, a o uplatňovaní pravidiel výpočtu stanovených v článku 11a.

Komisia vypracuje usmernenia na vymedzenie pojmov komunálny odpad a spätné zasypávanie.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38a s cieľom zmeniť túto smernicu špecifikáciou uplatňovania vzorca pre spaľovne, ktorý sa uvádza v prílohe II bode R1. Môžu sa zohľadniť miestne klimatické podmienky, ako napríklad tuhosť zimy a potreba kúrenia, pokiaľ ovplyvňujú množstvá energie, ktoré možno technicky využiť alebo vyrobiť vo forme elektrickej energie, kúrenia, chladenia alebo spracovania pary. Môžu sa zohľadniť aj miestne podmienky najvzdialenejších regiónov uznaných v článku 349 treťom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie a území uvedených v článku 25 Aktu o pristúpení z roku 1985.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38a s cieľom zmeniť prílohy IV a V vzhľadom na vedecký a technický pokrok.“

29.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 38a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 1, článku 9 ods. 8, článku 11a ods. 10, článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 4. júla 2018. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 1, článku 9 ods. 8, článku 11a ods. 10, článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (*9).

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 1, článku 9 ods. 8, článku 11a ods. 10, článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(*9)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“"

30.

Článok 39 sa nahrádza takto:

„Článok 39

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*10).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

31.

V prílohe II sa činnosti uvedené v bodoch R 3, R 4 a R 5 nahrádzajú takto:

„R 3

Recyklácia/spätné získavanie organických látok, ktoré nie sú používané ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov) (*11)

R 4

Recyklácia/spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín (*12)

R 5

Recyklácia/spätné získavanie ostatných anorganických surovín (*13)

(*11)  Patrí sem aj príprava na opätovné použitie, splyňovanie a pyrolýza využívajúca zložky, ako sú chemické látky a zhodnocovanie organických látok vo forme spätného zasypávania."

(*12)  Patrí sem aj príprava na opätovné použitie."

(*13)  Patrí sem aj príprava na opätovné použitie, recyklácia anorganických stavebných materiálov, zhodnocovanie anorganických materiálov vo forme spätného zasypávania a čistenie pôdy, ktorého výsledkom je jej obnova.“"

32.

Text stanovený v prílohe k tejto smernici sa vkladá ako prílohy IVa a IVb.

Článok 2

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 5. júla 2020. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 30. mája 2018

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predsedníčka

L. PAVLOVA


(1)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98.

(2)  Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 46.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 22. mája 2018.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES (Ú. v. EÚ L 229, 1.9.2009, s. 1).

(8)  Rozhodnutie Komisie 2014/955/EÚ z 18. decembra 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2000/532/ES o zozname odpadov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (Ú. v. EÚ L 370, 30.12.2014, s. 44).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10).

(16)  Ú. v. ES L 39, 16.2.1993, s. 3.

(17)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(19)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.


PRÍLOHA

Vkladajú sa tieto prílohy:

PRÍLOHA IVa

PRÍKLADY HOSPODÁRSKYCH NÁSTROJOV A ĎALŠÍCH OPATRENÍ NA POSKYTOVANIE STIMULOV PRE UPLATŇOVANIE HIERARCHIE ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA UVEDENEJ V ČLÁNKU 4 ODS. 3 (1)

1.

Poplatky a obmedzenia súvisiace s ukladaním odpadu na skládku a jeho spaľovaním, ktoré podnecujú predchádzanie vzniku odpadu a recykláciu, pričom skládkovanie sa považuje za najmenej vhodný spôsob nakladania s odpadom;

2.

schémy platby podľa množstva odpadu (zásada „plať za to, čo vyhodíš“), pri ktorých pôvodcovia odpadu platia na základe skutočného množstva vzniknutého odpadu a ktoré poskytujú stimuly na triedenie recyklovateľného odpadu pri zdroji a na znižovanie zmesového odpadu;

3.

finančné stimuly na darovanie výrobkov, najmä potravín;

4.

systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre rôzne druhy odpadu a opatrenia na zvýšenie ich účinnosti, efektívnosti nákladov a riadenia;

5.

systémy vratných záloh a ďalšie opatrenia na podporu účinného zberu použitých výrobkov a materiálov;

6.

riadne plánovanie investícií v oblasti infraštruktúry odpadového hospodárstva, a to aj prostredníctvom fondov Únie;

7.

udržateľné verejné obstarávanie na podporu lepšieho nakladania s odpadom a používanie recyklovaných výrobkov a materiálov;

8.

postupné rušenie dotácií, ktoré nie sú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva;

9.

používanie fiškálnych opatrení alebo iných prostriedkov na podporu zavádzania výrobkov a materiálov, ktoré sa pripravujú na opätovné použitie alebo sa recyklujú;

10.

podpora výskumu a inovácií v oblasti vyspelých technológií recyklácie a repasovania;

11.

používanie najlepších dostupných techník na spracovanie odpadu;

12.

hospodárske stimuly pre regionálne a miestne orgány, najmä na podporu predchádzania vzniku odpadu a na posilnenie systémov triedeného zberu, ktoré sa zároveň vyhýbajú podpore skládkovania a spaľovania;

13.

informačné kampane pre verejnosť, najmä pokiaľ ide o triedený zber, predchádzanie vzniku odpadu a znižovanie znečisťovania odpadom a začlenenie týchto otázok do vzdelávania a odbornej prípravy;

14.

systémy koordinácie, a to aj digitálnymi prostriedkami, medzi všetkými príslušnými verejnými orgánmi zapojenými do odpadového hospodárstva;

15.

podpora nepretržitého dialógu a spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami v oblasti odpadového hospodárstva a podpora dobrovoľných dohôd a podávania správ podnikov o odpadoch.

PRÍLOHA IVb

VYKONÁVACÍ PLÁN, KTORÝ SA MÁ PREDLOŽIŤ PODĽA ČLÁNKU 11 ODS. 3

Vykonávací plán, ktorý sa má predložiť podľa článku 11 ods. 3, obsahuje:

1.

posúdenie minulých, súčasných a plánovaných mier recyklácie, skládkovania a iného nakladania s komunálnym odpadom a prúdov, z ktorých sa tento odpad skladá;

2.

posúdenie vykonávania programov odpadového hospodárstva a programov predchádzania vzniku odpadu v súlade s článkami 28 a 29;

3.

dôvody, pre ktoré sa členský štát domnieva, že by nemusel byť schopný dosiahnuť príslušný cieľ stanovený v článku 11 ods. 2 v lehote v ňom stanovenej a posúdenie dodatočnej lehoty potrebnej na splnenie tohto cieľa;

4.

opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 a 5, ktoré sa vzťahujú na členský štát počas dodatočnej lehoty vrátane primeraných hospodárskych nástrojov a ďalších opatrení na poskytovanie stimulov pre uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, ako je uvedené v článku 4 ods. 1 a prílohe IVa;

5.

časový harmonogram vykonávania opatrení uvedených v bode 4, určenie orgánu príslušného na ich vykonávanie a hodnotenie ich jednotlivých príspevkov k dosiahnutiu cieľov v prípade dodatočnej lehoty;

6.

informácie o financovaní nakladania s odpadom v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“;

7.

opatrenia na prípadné zlepšenie kvality údajov s cieľom lepšieho plánovania a monitorovania výkonnosti odpadového hospodárstva..


(1)  Hoci tieto nástroje a opatrenia môžu poskytovať stimuly na predchádzanie vzniku odpadu, čo je najvyšší stupeň v hierarchii odpadového hospodárstva, rozsiahly zoznam konkrétnejších príkladov opatrení na predchádzanie vzniku odpadu je uvedený v prílohe IV.


14.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 150/141


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/852

z 30. mája 2018,

ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí, zabezpečenia rozvážneho, efektívneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov, podpory zásad obehového hospodárstva, posilnenia použitia obnoviteľných zdrojov energie, zvýšenia energetickej efektívnosti, zníženia závislosti Únie od dovážaných zdrojov, poskytovania nových hospodárskych príležitostí a prispenia k dlhodobej konkurencieschopnosti by sa malo nakladanie s odpadom v Únii zlepšiť. Efektívnejšie používanie zdrojov by tiež prinieslo významné čisté úspory podnikom, verejným orgánom a spotrebiteľom v Únii, pričom by sa zároveň znížili celkové ročné emisie skleníkových plynov.

(2)

Ciele, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES (4) pre zhodnocovanie a recykláciu obalov a odpadov z obalov by sa mali zmeniť tak, aby sa zvýšila miera recyklácie odpadov z obalov a aby lepšie zohľadňovali ambíciu Únie prejsť na obehové hospodárstvo.

(3)

V záujme zabezpečenia vyššej miery vzájomnej prepojenosti v práve Únie v oblasti odpadov by sa definície v smernici 94/62/ES tam, kde je to potrebné, mali zosúladiť s vymedzením pojmov v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (5), ktorá sa týka odpadov vo všeobecnosti.

(4)

Predchádzanie vzniku odpadu je najefektívnejším spôsobom zlepšovania efektívneho využívania zdrojov a znižovania vplyvu odpadu na životné prostredie. Preto je dôležité, aby členské štáty prijali primerané opatrenia na podporu zvýšenia podielu opakovane použiteľných obalov uvádzaných na trh a opakovaného použitia obalov. Takéto opatrenia môžu zahŕňať využívanie schém vratných záloh a iné stimuly, ako napríklad stanovenie kvantitatívnych cieľov, berúc do úvahy opakované použitie, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov v oblasti recyklácie, a diferencované finančné príspevky pre opakovane použiteľné obaly v rámci systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, pokiaľ ide o obaly. Členské štáty by mali prijať opatrenia na podporu zavádzania opakovane použiteľných obalov a dosiahnutie zníženia spotreby obalov, ktoré nie sú recyklovateľné, a nadmerných obalov.

(5)

Keďže opakované použitie so sebou prináša zabraňovanie umiestňovaniu nových obalov na trh a zvýšeniu objemu odpadu z obalov, opakovane použiteľné spotrebiteľské obaly, ktoré sú uvedené na trh po prvýkrát a drevené obaly, ktoré sa opravujú na opakované použitie, by sa mali zohľadniť na účely plnenia cieľov v oblasti recyklovania obalov.

(6)

Členské štáty by mali zaviesť primerané stimuly na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva vrátane hospodárskych nástrojov a iných opatrení. Takéto opatrenia by mali byť zamerané na minimalizáciu environmentálnych vplyvov obalov a odpadov z obalov z hľadiska životného cyklu, pričom by sa v náležitých prípadoch zohľadňovali prínosy z využívania biologických materiálov a materiálov vhodných na viacnásobnú recykláciu. Opatrenia na zvýšenie verejného povedomia o výhodách plynúcich z obalov vyrobených z recyklovaných materiálov môže prispieť k rozvoju odvetvia recyklácie odpadov z obalov. Ak je obal na jedno použitie nevyhnutný na to, aby sa zaručila potravinová hygiena a zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, členské štáty by mali prijať opatrenia s cieľom zaistiť recykláciu týchto obalov.

(7)

Podpora udržateľného biohospodárstva môže prispievať ku znižovaniu závislosti Únie od dovážaných surovín. Recyklovateľné obaly z biologických a kompostovateľných biologicky rozložiteľných obalov by mohli predstavovať príležitosť na podporu obnoviteľných zdrojov energie na výrobu obalov v prípadoch, kde sa ukázali ako prospešné z hľadiska životného cyklu.

(8)

Odpad, či už v mestách, v krajine, v riekach a moriach alebo kdekoľvek inde, má priamy a nepriamy škodlivý vplyv na životné prostredie a životné podmienky občanov, pričom náklady na jeho odstraňovanie predstavujú pre spoločnosť zbytočné hospodárske bremeno. Mnoho predmetov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú na plážach, obsahuje odpady z obalov a má dlhodobý vplyv na životné prostredie, čo ovplyvňuje cestovný ruch a prospech verejnosti z týchto prírodných oblastí. Okrem toho prítomnosť odpadov z obalov v morskom prostredí prináša rozvrat poradia priorít hierarchie odpadového hospodárstva najmä tým, že nedochádza k opätovnému použitiu, recyklácii a inému spôsobu zhodnocovania.

(9)

Ďalšie zvyšovanie náročnosti cieľov stanovených v smernici 94/62/ES bude mať jasné environmentálne, hospodárske a sociálne prínosy pre recykláciu odpadov z obalov. Malo by sa zabezpečiť, že sa hospodársky významné odpadové materiály budú postupne a účinne zhodnocovať prostredníctvom správneho nakladania s odpadom a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v smernici 2008/98/ES, a vrátia sa späť do európskeho hospodárstva, čím sa dosiahne pokrok pri vykonávaní oznámenia Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom „Iniciatíva v oblasti surovín: dosiahnutie našich kritických potrieb pre rast a prácu v Európe“ a budovaní obehového hospodárstva.

(10)

Mnohé členské štáty zatiaľ úplne nevybudovali potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva. Je preto veľmi dôležité stanoviť jasné dlhodobé politické ciele, aby sa predišlo zablokovaniu recyklovateľných materiálov v spodnej časti hierarchie odpadového hospodárstva.

(11)

V tejto smernici sa stanovujú dlhodobé ciele odpadového hospodárstva Únie a prevádzkovateľom a členským štátom sa ňou vytyčuje jasné smerovanie investícií potrebných na dosiahnutie uvedených cieľov. V rámci rozvoja vnútroštátnych plánov odpadového hospodárstva a plánovania investícií do jeho infraštruktúry by mali členské štáty riadne využívať investície, vrátane prostredníctvom fondov Únie, pri stanovení priorít pri predchádzaní vzniku vrátane opätovného použitia a recyklácie v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.

(12)

V dôsledku kombinácie cieľov pre recykláciu a obmedzenie skládkovania stanovených v smernici 2008/98/ES a smernici Rady 1999/31/ES (6) už nie sú potrebné stanovené ciele Únie týkajúce sa energetického zhodnocovania a maximálnych cieľov pre recykláciu pre odpady z obalov.

(13)

Mali by sa stanoviť samostatné ciele v oblasti recyklácie železných kovov a hliníka s cieľom dosiahnuť výrazný hospodársky a environmentálny prínos, pretože by sa recyklovalo viac hliníka, čo by viedlo k značným úsporám energie a zníženiu emisií produkcie oxidu uhličitého. Existujúci cieľ pre recykláciu kovových obalov by sa teda mal rozčleniť na samostatné ciele pre tieto dve skupiny odpadu.

(14)

Ciele v oblasti recyklácie obalov do roku 2030 by sa mali preskúmať so zreteľom na ich zachovanie alebo, ak je to vhodné, ich zvýšenie. Počas uvedeného preskúmania by sa mala pozornosť venovať aj osobitným tokom odpadov z obalov, ako sú domácnosti, komerčný a priemyselný odpad z obalov, ako aj odpad z kompozitných obalov.

(15)

Výpočet cieľov recyklácie by mal vychádzať z hmotnosti odpadu z obalov, ktorý sa recykluje. Platí všeobecné pravidlo, že váženie odpadu z obalov, ktorý sa považuje za recyklovaný, by malo prebiehať na vstupe do procesu recyklácie. Členským štátom by sa napriek tomu, v záujme obmedzenia administratívnej záťaže, malo za predpokladu splnenia prísnych podmienok a odchylne od všeobecného pravidla povoliť určovať hmotnosť recyklovaného odpadu z obalov na základe merania výstupov každého procesu triedenia odpadu. Straty na materiáli, ku ktorým došlo pred vstupom do procesu recyklácie, napríklad v dôsledku triedenia alebo iných predbežných procesov, by nemali byť zahrnuté do množstva odpadu nahláseného ako recyklovaný. Tieto straty je možné stanoviť prostredníctvom elektronických registrov, technickej špecifikácie, podrobných pravidiel pre výpočet priemernej stratovosti pre jednotlivé prúdy odpadu alebo iných rovnocenných opatrení. Členské štáty by mali podávať správy o takýchto opatreniach v správach o kontrole kvality spolu so sprievodnými údajmi o recyklácii odpadu, ktoré oznamujú Komisii. Priemerná stratovosť by sa podľa možnosti mala stanoviť na úrovni jednotlivých zariadení na triedenie a mala by byť prepojená na rôzne druhy odpadu, rôzne zdroje ako je napríklad domácnosť alebo obchod, rôzne systémy zberu a rôzne druhy procesov triedenia. Priemerná stratovosť by sa mala používať len v prípadoch, keď nie sú k dispozícii žiadne iné spoľahlivé údaje, najmä v kontexte prepravy a vývozu odpadov. Straty hmotnosti materiálov alebo látok v dôsledku fyzikálnych alebo chemických zmien spojených s recykláciou, v rámci ktorej sa odpad z obalov skutočne spracúva na výrobky, materiály alebo látky, by sa nemali odpočítavať od hmotnosti odpadu, ktorý sa nahlasuje ako recyklovaný.

(16)

Ak odpad z obalov prestáva byť odpadom v dôsledku prípravných procesov ešte pred tým, ako sa skutočne opätovne spracuje, tieto materiály možno považovať za recyklované, ak sú určené na ďalšie spracovanie na výrobky, materiály alebo látky určené na ich pôvodný účel alebo na iné účely. Materiály stavu konca odpadu, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky výroby energie, ktoré majú byť spätne zasypané alebo zneškodnené, alebo ktoré sa majú použiť v rámci akéhokoľvek procesu, ktorý má rovnaký cieľ ako zhodnocovanie odpadu, okrem recyklácie, by sa nemali započítať do dosahovania cieľov v oblasti recyklácie.

(17)

Ak sa výpočet miery recyklácie uplatňuje na aeróbne alebo anaeróbne spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu z obalov, množstvo odpadu, ktorý sa takto spracuje, možno započítať ako recyklovaný, ak v dôsledku takéhoto spracovania vzniká výstup, ktorý sa použije ako recyklovaný výrobok, materiál alebo látka. Zatiaľ čo výstupom z takéhoto spracovania je najčastejšie kompost alebo digestát, zohľadniť by sa mohol aj iný výstup za predpokladu, že obsahuje porovnateľné množstvo recyklovaného obsahu vo vzťahu k množstvu spracovaného biologicky rozložiteľného odpadu z obalov. V iných prípadoch a v súlade s vymedzením recyklácie sa opätovné spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu z obalov na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky výroby energie, alebo v rámci akéhokoľvek procesu, ktorý má rovnaký cieľ ako zhodnocovanie odpadu, okrem recyklácie, by sa nemali započítať do dosahovania cieľov v oblasti recyklácie.

(18)

V prípade vývozu obalového odpadu z Únie na recykláciu by mali členské štáty efektívne využívať právomoci kontroly stanovené v článku 50 ods. 4c nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 (7) a požadovať listinné dôkazy potvrdzujúce, či je dodávka určená na zhodnocovacie činnosti, ktoré sú v súlade s článkom 49 uvedeného nariadenia, a bude s ňou preto naložené environmentálne vhodným spôsobom v zariadení prevádzkovanom v súlade s normami ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ktoré sú vo všeobecnosti rovnocenné s normami ustanovenými v právnych predpisoch Únie. Pri vykonávaní tejto úlohy by členské štáty mohli spolupracovať s ostatnými príslušnými aktérmi, ako sú príslušné orgány v cieľovej krajine, orgány tretích strán určené na nezávislé overovanie alebo organizácie vykonávajúce povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov v mene výrobcov výrobkov zriadené v rámci systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré by mohli vykonávať fyzické a iné kontroly zariadení v tretích krajinách. V priloženej správe o kontrole kvality údajov o dosahovaní cieľov by členské štáty mali informovať o opatreniach na vykonanie povinnosti zabezpečiť, aby sa odpad vyvážal z Únie nakladalo za približne rovnakých podmienok ako sú tie, ktoré sa vyžadujú podľa environmentálneho práva Únie.

(19)

V záujme zabezpečenia lepšieho, včasnejšieho a jednotnejšieho vykonávania tejto smernice a aby sa vopred odhadli akékoľvek problémy, ktoré by pri vykonávaní mohli nastať, je potrebné zaviesť systém správ včasného varovania, pomocou ktorého bude ešte pred uplynutím lehôt na splnenie cieľov možné odhaliť nedostatky a podniknúť potrebné opatrenia.

(20)

Keďže množstvo a druh použitých obalov vo všeobecnosti závisí skôr od voľby výrobcu než spotrebiteľa mali by stanoviť systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Účinné systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov môžu mať pozitívny vplyv na životné prostredie tým, že znižujú tvorbu odpadu z obalov a zvyšujú jeho triedený zber a recykláciu. Hoci systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre obaly už existujú vo väčšine členských štátov, vyskytujú sa veľké rozdiely v spôsoboch ich fungovania, v ich účinnosti a v rozsahu zodpovednosti výrobcov. Pravidlá o rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovené v smernici 2008/98/ES by sa preto mali uplatňovať tak, aby sa systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov rozšírili aj na výrobcov obalov.

(21)

S cieľom posilniť predchádzanie vzniku odpadov z obalov, znížiť ich vplyv na životné prostredie a podporovať recykláciu kvalitných materiálov a súčasne zabezpečovať fungovanie vnútorného trhu, vyhýbať sa prekážkam pre obchod a vyhýbať sa narúšaniu a obmedzovaniu konkurencie v Únii by sa mali preskúmať základné požiadavky smernice 94/62/ES a jej prílohy II a v prípade potreby by sa mali zmeniť, aby sa posilnili požiadavky na dizajn s cieľom zvýšiť mieru opätovného použitia a kvalitnej recyklácie obalov.

(22)

Údaje, ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či sa v členských štátoch dodržiava právo Únie v oblasti odpadov. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov a na tento účel by sa malo vytvoriť jedno vstupné miesto pre všetky údaje o odpadoch, mali by sa vypustiť zastarané požiadavky na podávanie správ, malo by sa stanoviť referenčné porovnávanie vnútroštátnych metodík podávania správ a mala by sa zaviesť správa o kontrole kvality údajov.

(23)

Správy o vykonávaní, ktoré členské štáty vypracúvajú každé tri roky, sa neosvedčili ako účinný nástroj na overenie súladu alebo zaistenie dobrého vykonávania, pričom navyše spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Preto je vhodné zrušiť ustanovenia, v ktorých sa členským štátom ukladá povinnosť vypracúvať takéto správy. Monitorovanie súladu by namiesto nich malo byť založené výlučne na údajoch, ktoré členské štáty každoročne oznamujú Komisii.

(24)

Spoľahlivé nahlasovanie údajov o nakladaní s odpadom má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania a zabezpečenia porovnateľnosti údajov od členských štátov. Preto by členské štáty mali používať pri vypracúvaní správ o plnení cieľov stanovených v smernici 94/62/ES v znení tejto smernice najnovšie pravidlá, ktoré vypracuje Komisia a metodiky vypracované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovedné za vykonávanie tejto smernice.

(25)

S cieľom doplniť alebo zmeniť smernicu 94/62/ES by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vo vzťahu k článku 11 ods. 3, článku 19 ods. 2 a článku 20 uvedenej smernice v znení tejto smernice. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (8). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(26)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 94/62/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vo vzťahu k jej článku 5 ods. 4, článku 6a bodu 9, článku 12 ods. 3d a článku 19 ods. 1 v znení tejto smernice. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

(27)

Keďže ciele tejto smernice, a to na jednej strane predísť akémukoľvek vplyvu obalov a odpadov z obalov na životné prostredie alebo takýto vplyv znížiť a poskytnúť tak vysokú mieru ochrany životného prostredia, a na druhej strane zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu a zamedziť prekážky obchodu a narušenie a obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(28)

Smernica 94/62/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(29)

Podľa Medziinštitucionálnej dohody z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (10), technika prepracovávania právnych aktov je vhodným prostriedkom na zabezpečenie čitateľnosti legislatívy Únie na trvalom a všeobecnom základe zabraňujúcim širokému používaniu množstva jednotlivých novelizácií právnych aktov, ktoré často sťažujú ich pochopenie. Okrem toho v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva tri inštitúcie potvrdili svoj záväzok častejšie používať legislatívnu techniku prepracovania na úpravu existujúcej legislatívy. Preto, vzhľadom na skutočnosť, že smernica 94/62/ES sa menila už šesťkrát, by bolo vhodné smernicu 94/62/ES v blízkej budúcnosti prepracovať.

(30)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (11) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie týchto dokumentov je odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Pozmeňujúce návrhy

Smernica 94/62/ES sa mení takto:

1.

V článku 1 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Na uvedený účel táto smernica stanovuje opatrenia s cieľom znížiť produkciu odpadov z obalov, a to prioritne predchádzaním vzniku takýchto odpadov, a dodatočne stanovuje základné princípy opakovaného použitia obalov, recyklácie a iného spôsobu zhodnotenia odpadov z obalov, čím sa znižuje konečné zneškodňovanie takýchto odpadov s cieľom prispieť k prechodu na obehové hospodárstvo.“

2.

Článok 3 sa mení takto:

a)

v bode 1 sa vypúšťa tento text:

„Komisia v prípade potreby preskúma a podľa potreby zmení názorné príklady definície obalov uvedené v prílohe I. Prednostne sa riešia tieto položky: obaly na CD a videá, kvetináče, rúrky a valce, okolo ktorých je ovinutý pružný materiál, podkladový papier zo samolepiek a baliaci papier. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 3“;

b)

bod 2 sa nahrádza takto:

„2.

„odpady z obalov“ sú všetky obaly alebo obalový materiál, ktoré zodpovedajú vymedzeniu odpadu stanovenom v článku 3 smernice 2008/98/ES okrem zvyškov pri výrobe;“;

c)

vkladajú sa tieto body:

„2a.

„opakovane použiteľný obal“ je obal, ktorý bol navrhnutý, konštruovaný a umiestnený na trh v rámci jeho životného cyklu na viacero použití alebo obehov tým, že sa opätovne naplní alebo opakovane použije na ten istý účel, na ktorý bol vytvorený;

2b.

„kompozitný obal“ je obal zložený z dvoch alebo viacerých vrstiev z rôznych materiálov, ktoré sa nedajú ručne od seba oddeliť a sú súčasťou ucelenej jednotky pozostávajúcej z vnútorného obalu a vonkajšieho krytu, a ktorý sa ako taký napĺňa, uskladňuje, prepravuje a vyprázdňuje;

2c.

uplatňujú sa vymedzenia pojmov „odpad“, „nakladanie s odpadom“, „zber“, „triedený zber“, „predchádzanie vzniku“, „opätovné použitie“, „spracovanie“, „zhodnocovanie“, „recyklácia“, „zneškodňovanie“ a „systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov“ stanovené v článku 3 smernice 2008/98/ES.“;

d)

body 3 až 10 sa vypúšťajú.

3.

Článok 4 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zaistia, že okrem opatrení prijatých v súlade s článkom 9 sa vykonávajú ďalšie preventívne opatrenia s cieľom zabrániť tvorbe odpadu z obalov a minimalizovať environmentálny vplyv obalov.

Takéto ďalšie preventívne opatrenia môžu pozostávať z národných programov, stimulov prostredníctvom systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov s cieľom minimalizovať environmentálny vplyv obalov alebo z podobných prijatých opatrení, ktoré sa v prípade potreby odkonzultujú s hospodárskymi subjektmi a spotrebiteľskými a environmentálnymi organizáciami a ktoré sú koncipované tak, aby prepojili a využili výhody mnohých iniciatív zameraných na prevenciu, ktoré boli prijaté v členských štátoch.

Členské štáty využívajú hospodárske nástroje a ďalšie opatrenia na poskytovanie stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, ako sú napríklad tie, ktoré sú uvedené v prílohe IVa k smernici 2008/98/ES, alebo iné vhodné nástroje a opatrenia.“;

b)

odsek 3 sa vypúšťa.

4.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Opakované použitie

1.   V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva ustanovenou v článku 4 smernice 2008/98/ES členské štáty prijímajú opatrenia na podporu zvýšenia podielu opakovane použiteľných obalov uvedených na trh v rámci systémov opakovaného použitia obalov environmentálne vhodným spôsobom a v súlade so zmluvou, a to bez toho, aby bola ohrozená hygiena potravín a bezpečnosť spotrebiteľov. Také opatrenia môžu okrem iného zahŕňať:

a)

používanie systémov vratných záloh;

b)

stanovenie kvalitatívnych alebo kvantitatívnych cieľov;

c)

používanie hospodárskych stimulov;

d)

stanovenie minimálneho percentuálneho podielu opakovane použiteľných obalov uvedených na trh každý rok pre každý prúd obalov.

2.   Členský štát sa môže rozhodnúť dosiahnuť upravenú cieľovú úroveň pre daný rok uvedenú v článku 6 ods. 1 písm. f) až i) berúc do úvahy priemerný podiel v predchádzajúcich troch rokoch opakovane použiteľných obalov uvedených na trh po prvýkrát a opakovane použitých ako súčasť systému opakovaného použitia obalov.

Upravená úroveň sa vypočíta tak, že sa odpočíta:

a)

podiel opakovane použiteľných obalov uvedený v prvom pododseku tohto odseku zo všetkých predajných obalov uvedených na trh od cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. f) a h), ako aj

b)

podiel opakovane použiteľných obalov uvedený v prvom pododseku tohto odseku zložených z daného obalového materiálu zo všetkých predajných obalov zložených z daného materiálu uvedených na trh od cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. g) a písm. i).

Pri výpočte príslušných upravených cieľových úrovní berie do úvahy najviac päť percentuálnych bodov z takéhoto podielu.

3.   Členský štát môže na výpočet cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. f), písm. g) bode ii), písm. h) a písm. i) bode ii) vziať do úvahy množstvo opravených drevených obalov na opakované použitie.

4.   V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania ods. 2 a 3 tohto článku Komisia prijme do 31. marca 2019 vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá pre výpočty, kontrolu a podávanie správ o údajoch, ako aj pre výpočty cieľov podľa ods. 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.

5.   Komisia do 31. decembra 2024 preskúma údaje o opakovane použiteľných obaloch, ktoré poskytnú členské štáty v súlade s článkom 12 a prílohou III, s cieľom posúdiť uskutočniteľnosť stanovenia kvantitatívnych cieľov v oblasti opakovaného používania obalov, a to vrátane pravidiel výpočtu, ako aj všetkých ďalších opatrení na podporu opakovaného používania obalov. Na uvedený účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.“

5.

Článok 6 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa dopĺňajú tieto písmená:

„f)

najneskôr do 31. decembra 2025 sa bude recyklovať aspoň 65 % hmotnosti všetkých odpadov z obalov;

g)

najneskôr do 31. decembra 2025 budú v prípade týchto konkrétnych materiálov, ktoré sa nachádzajú v odpadoch z obalov, splnené tieto minimálne hmotnostné ciele v oblasti recyklácie:

i)

50 % plastu;

ii)

25 % dreva;

iii)

70 % železných kovov;

iv)

50 % hliníka;

v)

70 % skla;

vi)

75 % papiera a lepenky;

h)

najneskôr do 31. decembra 2030 sa bude recyklovať aspoň 70 % hmotnosti všetkých odpadov z obalov;

i)

najneskôr do 31. decembra 2030 budú v prípade týchto konkrétnych materiálov, ktoré sa nachádzajú v odpadoch z obalov, splnené tieto minimálne hmotnostné ciele v oblasti recyklácie:

i)

55 % plastov;

ii)

30 % dreva;

iii)

80 % železných kovov;

iv)

60 % hliníka;

v)

75 % skla;

vi)

85 % papiera a lepenky.“;

b)

vkladajú sa tieto odseky:

„1a.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 písm. f) a h), môže členský štát predĺžiť lehoty na dosiahnutie cieľov uvedených v písmene g) bodoch i) až vi) a v odseku 1 písm. i) bodoch i) až vi) až o päť rokov, a to na základe týchto podmienok:

a)

táto výnimka je obmedzená na maximálne 15 percentuálnych bodov od spoločného cieľa alebo rozdelená medzi dva ciele;

b)

na základe výnimky sa miera recyklácie v rámci spoločného cieľa neobmedzí na menej ako 30 %;

c)

v dôsledku výnimky sa miera recyklácie v rámci spoločného cieľa uvedená v písmene g) bodoch v) a vi) a v odseku 1 písm. i) bodoch v) a vi) neobmedzí na menej ako 60 % a

d)

najneskôr 24 mesiacov pred príslušnou lehotou stanovenou v odseku 1 písm. g) alebo i) tohto článku členský štát oznámi Komisii svoj zámer odložiť príslušnú lehotu a predloží vykonávací plán v súlade s prílohou IV k tejto smernici. Členský štát môže kombinovať uvedený plán s vykonávacím plánom predloženým podľa článku 11 ods. 3 písm. b) smernice 2008/98/ES;

1b.   Do troch mesiacov od prijatia vykonávacieho plánu predloženého podľa odseku 1a písm. d) môže Komisia požiadať členský štát o revíziu uvedeného plánu, ak sa domnieva, že plán nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe IV. Dotknutý členský štát predloží revidovaný plán do troch mesiacov od prijatia žiadosti Komisie.

1c.   Komisia do 31. decembra 2024 preskúma ciele stanovené v odseku 1 písm. h) a i) s cieľom zachovať alebo, ak je to vhodné, zvýšiť ich. Na uvedený účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.“;

c)

odseky 2, 3, 5, 8 a 9 sa vypúšťajú.

6.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

Pravidlá výpočtu dosahovania cieľov

1.   Na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. f) až i):

a)

členské štáty vypočítajú hmotnosť vzniknutého a recyklovaného odpadu z obalov v danom kalendárnom roku. Množstvo odpadu z obalov vzniknutého v členskom štáte možno považovať za zhodné s množstvom obalov uvedených na trh v tomto členskom štáte v priebehu toho istého roka;

b)

za hmotnosť recyklovaného odpadu z obalov sa započíta hmotnosť obalov, ktoré sa stali odpadom a ktoré sa po vykonaní všetkých potrebných kontrol, triedenia a iných prípravných postupov na odstraňovanie odpadových materiálov, ktoré nie sú určené na ďalšie spracovanie, a na zabezpečenie vysokej kvality vstupujú do recyklácie, ktorou sa odpadové materiály znova spracujú na výrobky, materiály alebo látky.

2.   Na účely odseku 1 písm. a) sa hmotnosť recyklovaných odpadov z obalov meria v okamihu začiatku recyklácie.

Odchylne od prvého pododseku možno hmotnosť recyklovaného odpadu z obalov merať pri výstupe triediacich činností za predpokladu, že:

a)

takýto výstupný odpad sa následne recykluje;

b)

hmotnosť materiálov alebo látok, ktoré sa odstránia ďalšími operáciami pred recykláciou, a následne sa nerecyklujú, nie je zahrnutá do hmotnosti odpadu nahláseného ako recyklovaný.

3.   Členské štáty zavedú účinný systém kontrol kvality a vysledovateľnosti odpadu z obalov v záujme zabezpečenia splnenia podmienok stanovených v odseku 1 písm. a) tohto článku a odseku 2 písm. a) a b) tohto článku. Aby sa zabezpečila spoľahlivosť a presnosť získaných údajov o recyklácii odpadu, systém môže pozostávať z elektronických registrov vytvorených podľa článku 35 ods. 4) smernice 2008/98/ES, technických špecifikácií požiadaviek na kvalitu vytriedeného odpadu alebo priemerných strát týkajúcich sa triedeného odpadu podľa rôznych druhov odpadu a rôznych postupoch nakladania s odpadom. Priemerné miery strát sa použijú len v prípadoch, ak nie je možné inak získať spoľahlivé údaje, a vypočítajú sa na základe pravidiel výpočtu stanovených v delegovanom akte prijatom podľa článku 11a ods. 10 smernice 2008/98/ES.

4.   Na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. f) až i), možno množstvo biologicky rozložiteľného odpadu z obalov, ktorý sa spracúva aeróbne alebo anaeróbne, započítať do recyklovaného odpadu, ak sa týmto spracovaním produkuje kompost, digestát alebo iný výstupný materiál s porovnateľným množstvom recyklovaného obsahu vo vzťahu k vstupnému množstvu, ktorého hlavná časť sa po prípadnom ďalšom nutnom spracovaní má použiť ako recyklovaný produkt, materiál alebo látka. V prípade, že výstupný produkt sa používa na pôde, členské štáty ho môžu započítať za recyklovaný, ak výsledkom tohto použitia je prínos pre poľnohospodárstvo alebo životné prostredie.

5.   Množstvo odpadu z obalov, ktorý prestáva byť odpadom v dôsledku prípravných procesov ešte pred tým, ako sa opätovne spracuje, možno považovať za recyklované, ak sú tieto materiály určené na ďalšie spracovanie na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Materiál, ktorý prestáva byť odpadom, ktorý sa má použiť ako palivo alebo iný prostriedok na výrobu energie alebo sa má spáliť, spätne zasypať alebo ukladať na skládky, sa nezapočítava do dosiahnutia cieľov v oblasti recyklácie.

6.   Členské štáty môžu na účely výpočtu, či sa dosiahli ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. f) až i) zohľadniť recykláciu kovov vytriedených po spaľovaní odpadu v pomere k podielu spaľovaných odpadov z obalov, za predpokladu, že recyklované kovy spĺňajú určité kritériá kvality stanovené vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 11a ods. 9 smernice 2008/98/EC.

7.   Odpady z obalov zaslané do iného členského štátu na účely recyklácie v danom inom členskom štáte možno započítať k dosahovaniu cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. f) až i) len v členskom štáte, v ktorom sa dané odpady z obalov vyzbierali.

8.   Odpady z obalov vyvezené z Únie určené na prípravu na opätovné použitie alebo recykláciu sa započítajú k dosahovaniu cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 tejto smernice v členskom štáte, v ktorom sa vyzbierali, len ak sú splnené podmienky podľa odseku 3 tohto článku a ak vývozca v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 (*1) môže dokázať, že zásielka odpadu spĺňa požiadavky uvedeného nariadenia a že spracovanie odpadu z obalov mimo Únie sa uskutočnilo za podmienok, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami relevantných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia.

9.   V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania odsekov 1 až 5 tohto článku Komisia prijme do 31. marca 2019 vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá pre výpočty, kontrolu a podávanie správ o údajoch, a to najmä pokiaľ ide o hmotnosť vzniknutého recyklovaného odpadu z obalov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).“"

7.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6b

Správy včasného varovania

1.   Komisia v spolupráci s Európskou environmentálnou agentúrou vypracuje správy o pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. f) až i), a to najneskôr tri roky pred uplynutím každej lehoty stanovenej v uvedených ustanoveniach.

2.   Správa uvedená v odseku 1 musí obsahovať:

a)

odhad stavu dosahovania cieľov za každý členský štát;

b)

zoznam členských štátov, v prípade ktorých hrozí, že ciele nedosiahnu v príslušných lehotách, ku ktorému sú pripojené vhodné odporúčania pre dané členské štáty;

c)

príklady najlepších postupov, ktoré sa používajú v celej Únii a ktoré by mohli usmerniť napredovanie smerom k dosiahnutiu cieľov.“

8.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Systémy návratu, zberu a zhodnotenia

1.   Na dosiahnutie cieľov stanovených touto smernicou prijmú členské štáty potrebné opatrenia, aby zabezpečili vytvorenie systémov, ktoré zabezpečia:

a)

návrat a/alebo zber použitých obalov a/alebo odpadov z obalov od spotrebiteľa, iného konečného používateľa alebo z prúdu odpadov s cieľom orientovať ich do najvhodnejších alternatív odpadového hospodárstva;

b)

opätovné použitie alebo zhodnotenie vrátane recyklácie zozbieraných obalov a/alebo odpadov z obalov.

Uvedené systémy musia byť otvorené pre účasť hospodárskych subjektov dotknutých sektorov a pre účasť príslušných verejných inštitúcií. Takisto sa musia vzťahovať na dovážané výrobky za nediskriminačných podmienok vrátane podrobných opatrení a prípadných poplatkov za prístup do systému a byť navrhnuté tak, aby nevytvárali bariéry v obchode ani nedeformovali hospodársku súťaž v súlade so zmluvou.

2.   Členské štáty do 31. decembra 2024 zabezpečia, aby boli vytvorené systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre všetky obaly stanovené v súlade s článkami 8 a 8a smernice 2008/98/ES.

3.   Opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 tvoria súčasť politiky týkajúcej sa všetkých obalov a odpadu z obalov a zohľadňujú sa v nich najmä požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia a zdravia spotrebiteľov, bezpečnosti a hygieny, ochrany kvality, pravosti a technických charakteristík balených tovarov a použitých materiálov a ochrany priemyselných a komerčných majetkových práv.

4.   Členské štáty prijmú opatrenia na podporu kvalitnej recyklácie odpadov z obalov a splnenie potrebných kvalitatívnych noriem pre príslušné oblasti recyklácie. Na uvedený účel sa článok 11 ods. 1 smernice 2008/98/ES vzťahuje na odpad z obalov, a to aj z kompozitných obalov.“

9.

V článku 9 sa dopĺňa tento odsek:

„5.   Komisia do 31. decembra 2020 preskúma uskutočniteľnosť posilnenia základných požiadaviek s cieľom okrem iného zlepšiť navrhovanie (dizajn) pre opakované použitie a podporiť kvalitnú recykláciu, ako aj na posilnenie ich presadzovania. Na uvedený účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.“

10.

Článok 11 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 21a s cieľom doplniť smernicu tým, že určí podmienky, za ktorých sa hladiny koncentrácie uvedené v odseku 1 tohto článku nevzťahujú na recyklované materiály a reťazce výrobkov, ktoré sa vyrábajú v uzatvorenom a kontrolovanom okruhu, ako aj druhy obalov, na ktoré sa vzťahuje výnimka z požiadavky uvedenej v odseku 1 tretej zarážke tohto článku.“

11.

Článok 12 sa mení takto:

a)

nadpis sa nahrádza takto: „Informačné systémy a podávanie správ“.

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Databázy uvedené v odseku 1 obsahujú údaje na základe prílohy III, a poskytujú najmä informácie o veľkosti, vlastnostiach a vývoji tokov obalov a odpadov z obalov na úrovni jednotlivých členských štátov vrátane informácií o toxicite alebo nebezpečnosti obalových materiálov a zložiek použitých na ich výrobu.“;

c)

odsek 3 sa vypúšťa;

d)

vkladajú sa tieto odseky:

„3a.   Členské štáty nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 6 ods. 1 písm. a) až i) a údaje o opakovane použiteľných obaloch za každý kalendárny rok.

Údaje zasielajú elektronicky do 18 mesiacov od konca sledovaného roka, za ktorý sa údaje zbierajú. Údaje sa nahlasujú vo formáte stanovenom Komisiou na základe prílohy III v súlade s odsekom 3d tohto článku.

Prvé obdobie nahlasovania týkajúce sa cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. f) až i) a údajov o opakovane použiteľných obaloch sa predkladá za prvý celý kalendárny rok po prijatí vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovuje formát nahlasovania v súlade s odsekom 3d tohto článku, a vzťahuje sa na údaje za uvedené sledované obdobie.

3b.   K údajom, ktoré členské štáty nahlasujú v súlade s týmto článkom, musí byť pripojená správa o kontrole kvality a správa o opatreniach prijatých podľa článku 6a ods. 3 a 8 zahŕňajúca podrobné informácie o priemernej miere strát, ak je to vhodné.

3c.   Komisia preskúma údaje nahlásené v súlade s týmto článkom a uverejní správu o výsledkoch preskúmania. Táto správa posudzuje systému zberu údajov, zdrojov údajov a metodiky použitej v členských štátoch, ako aj úplnosti, spoľahlivosti, včasnosti a konzistentnosti údajov. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracúva po prvom nahlasovaní údajov zo strany členských štátov a potom každé štyri roky.

3d.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát na nahlasovanie údajov podľa odseku 3a tohto článku do 31. marca 2019. Na účely podávania správ o vykonávaní článku 6 ods. 1 písm. a) až e) tejto smernice členské štáty použijú formát stanovený v rozhodnutí Komisie 2005/270/ES (*2). Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2 tejto smernice.

(*2)  Rozhodnutie Komisie 2005/270/ES z 22. marca 2005 stanovujúce formáty, ktoré sa vzťahujú na databázový systém podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. EÚ L 86, 5.4.2005, s. 6).“;"

e)

odsek 5 sa vypúšťa.

12.

Článok 17 sa vypúšťa.

13.

Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku

1.   Komisia prijíma vykonávacie akty potrebné na prispôsobenie identifikačného systému uvedeného v článku 8 ods. 2 a článku 10 druhom pododseku šiestej zarážke vedeckému a technickému pokroku. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.

2.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 21a delegované akty s cieľom zmeniť názorné príklady definície obalov uvedené v prílohe I.“

14.

Článok 20 sa nahrádza takto:

„Článok 20

Osobitné opatrenia

Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 21a delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu, ak je to potrebné na riešenie všetkých prípadných ťažkostí, ktoré sa vyskytnú pri uplatňovaní ustanovení tejto smernice, najmä pokiaľ ide o inertné obalové materiály uvedené na trh Únie vo veľmi malých množstvách (t. j. približne 0,1 % hmotnosti), primárne obaly pre zdravotnícke pomôcky a farmaceutické výrobky, malé obaly a luxusné obaly.“

15.

Článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 39 smernice 2008/98/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*3).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

16.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 21a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 11 ods. 3 a 19 ods. 2 a článku 20 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 4. júla 2018. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 11 ods. 3 a 19 ods. 2 a článku 20 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (*4).

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 3, článku 19 ods. 2 a článku 20 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(*4)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“"

17.

Prílohy II a III sa menia tak, ako je to stanovené v prílohe k tejto smernici.

18.

Príloha IV sa dopĺňa tak, ako je to stanovené v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 5. júla 2020. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Spôsoby uvedenia takéhoto odkazu stanovia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po svojom uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 30. mája 2018

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predsedníčka

L. PAVLOVA


(1)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98.

(2)  Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 46.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 22. mája 2018.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10).

(5)  Smernica 2008/98/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(6)  Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).

(8)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(10)  Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.


PRÍLOHA

1.   

Príloha II sa mení takto:

a)

v bode 1 sa druhá zarážka nahrádza takto:

„—

Obaly sa navrhujú, vyrábajú a obchoduje sa s nimi tak, aby sa umožnilo ich opakované použitie, zhodnocovanie, vrátane recyklácie – v súlade so zásadou hierarchie odpadového hospodárstva – a aby sa minimalizoval ich vplyv na životné prostredie v prípade, že sa odpad z obalov alebo zvyšky zo spracovania odpadu z obalov zneškodňujú.“;

b)

v bode 3 sa písmená c) a d) nahrádzajú takto:

„c)

Obaly zhodnocovateľné kompostovaním

Vzniknuté odpady z obalov určené na kompostovanie musia byť biologicky rozložiteľné spôsobom, ktorý nebráni ich separovanému zberu, procesu kompostovania alebo činnostiam, do ktorých vstupujú.

d)

Biologicky rozložiteľné obaly

Biologicky rozložiteľný odpad z obalov musí mať taký charakter, aby bol schopný fyzikálneho, chemického, tepelného alebo biologického rozkladu tak, že väčšina hotového kompostu sa napokon rozkladá na oxid uhličitý, biomasu a vodu. Plastové obaly rozkladajúce sa na vzduchu sa nepovažujú za biologicky rozložiteľné.“

2.   

Príloha III sa mení takto:

a)

v tabuľkách 1 a 2 sa riadky s názvom „kovy“ nahrádzajú dvoma riadkami s názvom „železné kovy“ a „hliník“.

b)

tabuľka 2 sa mení takto:

i)

v druhom stĺpci sa názov „Tonáž spotrebovaných obalov“ nahrádza názvom „Tonáž obalov prvýkrát umiestnených na trh“;

ii)

v treťom stĺpci sa názov „ Opätovne použité obaly“ sa nahrádza názvom „Opakovane použiteľné obaly“;

iii)

po treťom stĺpci sa dopĺňa:

„Opakovane použiteľné predajné obaly

Tonáž

Percentuálny podiel“

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

c)

v tabuľkách 3 a 4 sa riadky s názvom „kovové obaly“ nahrádzajú dvoma riadkami s názvom „obaly zo želených kovov“ a „obaly z hliníka“.

3.   

Dopĺňa sa táto príloha:

„PRÍLOHA IV

VYKONÁVACÍ PLÁN, KTORÝ SA MÁ PREDLOŽIŤ PODĽA ČLÁNKU 6 ODS. 1A PÍSM. D)

Vykonávací plán, ktorý sa má predložiť podľa článku 6 ods. 1a písm. d), obsahuje:

1.

posúdenie minulých, súčasných a plánovaných mier recyklácie, skládkovania a iného nakladania s odpadom z obalov a prúdmi, z ktorých sa tento odpad skladá;

2.

posúdenie vykonávania plánov odpadového hospodárstva a programov predchádzania vzniku odpadu v súlade s článkami 28 a 29 smernice 2008/98/ES;

3.

dôvody, pre ktoré sa členský štát domnieva, že by nemusel byť schopný dosiahnuť príslušný cieľ stanovený v článku 6 ods. 1 písm. g) a i) v lehote stanovenej v ňom, a posúdenie dodatočnej predĺženia lehoty potrebnej na splnenie uvedeného cieľa;

4.

opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. g) a i) tejto smernice, ktoré sa vzťahujú na členský štát počas predĺženia lehoty, vrátane primeraných hospodárskych nástrojov a ďalších opatrení na zabezpečenie stimulov pre uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 1 smernice 2008/98/ES a prílohe IVa k smernici 2008/98/ES;

5.

harmonogram vykonávania opatrení určených v bode 4, určenie orgánu zodpovedného za ich vykonávanie a posúdenie ich jednotlivých príspevkov k dosiahnutiu cieľov v prípade predĺženia lehoty;

6.

informácie o financovaní pre nakladanie s odpadom v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“;

7.

ak je to vhodné, opatrenia na zlepšenie kvality údajov s cieľom zlepšiť plánovanie a monitorovanie výkonnosti pri nakladaní s odpadom.“


ROZHODNUTIA

14.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 150/155


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/853

z 30. mája 2018,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES a 2009/31/ES a smernice Rady 86/278/EHS a 87/217/EHS, pokiaľ ide o procesné pravidlá týkajúce sa podávania správ v oblasti životného prostredia, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/692/EHS

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Smernice Rady 86/278/EHS (3) a 87/217/EHS (4) vychádzajú z článkov 100 a 235 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktoré sú teraz článkami 115 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Zmeny uvedených smerníc v tomto rozhodnutí sa týkajú politiky Únie v oblasti životného prostredia a sú priamym dôsledkom zrušenia smernice Rady 91/692/EHS (5) na základe článku 192 ods. 1 ZFEÚ. Je preto vhodné, aby uvedené zmeny vychádzali z článku 192 ods. 1 ZFEÚ.

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES (6) vychádza z článku 100a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorý je teraz článkom 114 ZFEÚ. Zmeny uvedenej smernice v tomto rozhodnutí sa týkajú politiky Únie v oblasti životného prostredia a sú priamym dôsledkom zrušenia smernice 91/692/EHS na základe článku 192 ods. 1 ZFEÚ. Je preto vhodné, aby uvedené zmeny vychádzali z článku 192 ods. 1 ZFEÚ.

(3)

Smernica 91/692/EHS bola prijatá s cieľom racionalizovať a zlepšiť v jednotlivých sektoroch ustanovenia o prenose informácií a uverejňovaní správ týkajúcich sa určitých smerníc o ochrane životného prostredia. Na dosiahnutie uvedeného cieľa sa smernicou 91/692/EHS zmenilo niekoľko smerníc zavedením jednotných požiadaviek na podávanie správ.

(4)

Vykonávanie požiadaviek na podávanie správ zavedených smernicou 91/692/EHS sa stalo zaťažujúcim a neúčinným. Okrem toho mnohé akty Únie zmenené smernicou 91/692/EHS boli nahradené a už viac neobsahujú požiadavky na podávanie správ zavedené uvedenou smernicou. Napríklad smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (7) sa zrušilo sedem aktov Únie v oblasti vodného hospodárstva a neprebral sa ňou systém podávania správ zavedený smernicou 91/692/EHS. Navyše smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (8) neobsahuje žiaden odkaz na smernicu 91/692/EHS a namiesto toho sa v nej stanovuje samostatný systém podávania správ.

(5)

V smernici 91/692/EHS sa nestanovuje používanie elektronických nástrojov. S úspešným rozvojom nástroja Európskej environmentálnej agentúry Reportnet a sektorových iniciatív týkajúcich sa zefektívnenia podávania správ, ako je napríklad Informačný systém o vode pre Európu, sa čoraz viac spochybňovala potreba a účinnosť horizontálneho nástroja na podávanie správ. Napokon sa prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (9) a súvisiacim vývojom spoločného systému environmentálnych informácií zaviedol modernejší a účinnejší horizontálny prístup v súvislosti s riadením informácií a podávaním správ týkajúci sa politiky Únie v oblasti životného prostredia.

(6)

Smernica 91/692/EHS by sa preto mala zrušiť.

(7)

Väčšina smerníc zmenených smernicou 91/692/EHS už nie je v účinnosti. Smernice 86/278/EHS a 87/217/EHS sú však stále v účinnosti.

(8)

V smernici 86/278/EHS sa od členských štátov vyžaduje, aby predkladali správy o vykonávaní uvedenej smernice na základe dotazníka alebo osnovy, ktoré zostaví Komisia v súlade s postupom stanoveným v smernici 91/692/EHS. S cieľom vyhnúť sa právnemu vákuu v dôsledku zrušenia smernice 91/692/EHS je potrebné nahradiť odkaz na smernicu 91/692/EHS odkazom na postup uvedený v smernici 86/278/EHS.

(9)

Po prijatí nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (10), ktorým sa stanovuje postupné vyraďovanie výroby a používania surového azbestu a produktov obsahujúcich azbest v Únii, podávanie správ členskými štátmi podľa smernice 87/217/EHS už nie je potrebné. Je preto vhodné vypustiť požiadavky na podávanie správ stanovené v uvedenej smernici.

(10)

Po nadobudnutí účinnosti smernice 91/692/EHS sa odkaz na uvedenú smernicu zaradil do týchto nariadení a smerníc: smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES (11), smernica 94/63/ES, smernica Rady 1999/31/ES (12), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES (13), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (14), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (15), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (16) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 (17).

(11)

Ako súčasť akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo Komisia navrhla zmeniť smernice 94/62/ES, 1999/31/ES, 2000/53/ES a 2008/98/ES s cieľom nahradiť odkaz na smernicu 91/692/EHS.

(12)

S cieľom zabezpečiť aktualizáciu určitých ustanovení príloh k smernici 86/278/EHS by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prispôsobenie uvedených ustanovení technickému a vedeckému pokroku. Taktiež s cieľom zabezpečiť aktualizáciu príloh k smernici 2009/31/ES by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prispôsobenie uvedených príloh technickému a vedeckému pokroku. Prispôsobenie príloh k smernici 2009/31/ES by nemalo viesť k zníženiu úrovne bezpečnosti ani k oslabeniu zásad monitorovania podľa kritérií obsiahnutých v uvedených prílohách. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (18). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(13)

Článok 21 ods. 2 druhý pododsek nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 obsahuje odkaz na smernicu 91/692/EHS, ktorá sa má zrušiť. Podľa uvedeného ustanovenia sa prvé praktické podávanie správ má začať v deň začatia uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1257/2013. Komisia 19. decembra 2016 vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2016/2323 (19) vytvorila prvú verziu európskeho zoznamu zariadení na recykláciu lodí (ďalej len „európsky zoznam“). V súlade s článkom 26 nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 môžu členské štáty povoliť recykláciu lodí v zariadeniach na recykláciu lodí, ktoré sú zaradené v európskom zozname, pred dátumom začatia uplatňovania uvedeného nariadenia. V takýchto prípadoch sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 (20) neuplatňuje. S cieľom vyhnúť sa vákuu, počas ktorého sa informácie nezhromažďujú ani podľa nariadenia (ES) č. 1013/2006, ani podľa nariadenia (EÚ) č. 1257/2013, je vhodné zaviesť prechodné obdobie podávania správ od dátumu prvého predpokladaného povolenia podľa článku 26 nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 v danom členskom štáte do dátumu začatia uplatňovania uvedeného nariadenia v každom členskom štáte, ktorý sa rozhodne využiť prechodné obdobie stanovené v uvedenom článku. S cieľom minimalizovať s tým spojenú administratívnu záťaž pre každý takýto členský štát nie je potrebné, aby informácie zhromaždené počas tohto prechodného obdobia tvorili základ samostatnej správy. Namiesto toho by malo postačovať, aby tieto informácie boli zapracované alebo boli súčasťou prvej pravidelnej správy, ktorá sa bude vzťahovať na obdobie troch rokov od dátumu začatia uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1257/2013.

(14)

Požiadavka na podávanie správ stanovená v smernici 94/63/ES už nie je potrebná na účely monitorovania vykonávania uvedenej smernice. Príslušné ustanovenie by sa preto malo vypustiť.

(15)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to zmeniť alebo zrušiť právne akty Únie týkajúce sa podávania správ v oblasti životného prostredia, ktoré už nie sú uplatniteľné alebo relevantné, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho obsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(16)

Nariadenie (EÚ) č. 1257/2013 a smernice 94/63/ES, 2009/31/ES, 86/278/EHS a 87/217/EHS, by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Zmeny smernice 2009/31/ES

Smernica 2009/31/ES sa mení takto:

1.

V článku 27 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty každé tri roky predkladajú Komisii správu o vykonávaní tejto smernice vrátane registra uvedeného v článku 25 ods. 1 písm. b). Prvá správa sa zašle Komisii do 30. júna 2011. Táto správa sa vypracuje na základe dotazníka alebo osnovy prijatých Komisiou vo forme vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2 Tento dotazník alebo osnova sa zašle členským štátom najmenej šesť mesiacov pred konečným termínom na predloženie správy.“

2.

Článok 29 sa nahrádza takto:

„Článok 29

Zmeny príloh

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29a týkajúce sa zmeny príloh s cieľom prispôsobiť ich technickému a vedeckému pokroku. Takéto prispôsobenie nesmie viesť k zníženiu úrovne bezpečnosti podľa kritérií obsiahnutých v prílohe I ani k oslabeniu zásad monitorovania obsiahnutých v prílohe II.“

3.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 29a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 29 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 4. júla 2018. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Správa sa predkladá Európskemu parlamentu a Rade. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 29 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (*1).

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 29 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(*1)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“"

4.

Článok 30 sa nahrádza takto:

„Článok 30

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy zriadený článkom 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (*2). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*3).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13)."

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

Článok 2

Zmeny smernice 86/278/EHS

Smernica 86/278/EHS sa mení takto:

1.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 15a týkajúce sa zmeny príloh s cieľom prispôsobiť ich technickému a vedeckému pokroku.

Prvý odsek sa nevzťahuje na ukazovatele a hodnoty uvedené v prílohách I A, I B a I C, na žiadne faktory, ktoré môžu ovplyvniť posudzovanie uvedených hodnôt, a na ukazovatele pre analýzy uvedené v prílohách II A a II B.“

2.

Článok 14 sa vypúšťa.

3.

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

1.   Komisii pomáha výbor zriadený článkom 39 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (*4). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*5).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3)."

(*5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 15a

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 4. júla 2018. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Správa sa predkladá Európskemu parlamentu a Rade. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (*6).

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(*6)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“"

5.

V článku 17 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Členské štáty predkladajú v trojročných intervaloch Komisii informácie o vykonávaní tejto smernice, a to vo forme správy o sektore, ktorá zahrnie aj iné príslušné smernice Spoločenstva. Správy o sektore sa vypracujú na základe dotazníka alebo osnovy prijatých Komisiou vo forme vykonávacieho aktu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2 Dotazník alebo osnova sa zasiela členským štátom šesť mesiacov pred začatím obdobia, ktorého sa správa týka. Správa sa zasiela Komisii do deviatich mesiacov od ukončenia trojročného obdobia, na ktoré sa vzťahuje.“

Článok 3

Zmena smernice 87/217/EHS

V článku 13 smernice 87/217/EHS sa odsek 1 vypúšťa.

Článok 4

Zmena nariadenia (EÚ) č. 1257/2013

V článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Každá správa sa vzťahuje na obdobie troch rokov a zasiela sa Komisii elektronicky najneskôr do deviatich mesiacov od konca trojročného obdobia, na ktoré sa správa vzťahuje.

Prvá elektronická správa sa vzťahuje na obdobie troch rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia v súlade s článkom 32 ods. 1 Ak členský štát v súlade s článkom 26 povolí recykláciu lodí v zariadeniach na recykláciu lodí, ktoré sú zaradené v európskom zozname, pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia, prvá elektronická správa uvedeného členského štátu sa musí tiež vzťahovať na obdobie od dátumu takéhoto povolenia do dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

Komisia najneskôr do deviatich mesiacov po doručení správ od členských štátov uverejní správu o uplatňovaní tohto nariadenia.“

Článok 5

Zmeny smernice 94/63/ES

Smernica 94/63/ES sa mení takto:

1.

V článku 4 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty informujú Komisiu o distribučných skladoch, ktorých sa toto neuplatňovanie týka.“

2.

V článku 6 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty poskytnú Komisii podrobné údaje o oblastiach, v ktorých plánujú povoliť takéto neuplatnenie, a následne o akýchkoľvek zmenách týkajúcich sa týchto oblastí.“

3.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Monitorovanie a vypracovanie správ

Komisia sa vyzýva, aby v prípade potreby predložila so svojimi správami návrhy na zmenu tejto smernice zahŕňajúce najmä rozšírenie rozsahu jej pôsobnosti o systémy na obmedzenie a spätné získavanie pár pre plniace zariadenia a plavidlá.“

Článok 6

Zrušenie smernice 91/692/EHS

Smernica 91/692/EHS sa zrušuje.

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Štrasburgu 30. mája 2018

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predsedníčka

L. PAVLOVA


(1)  Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 82.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. mája 2018.

(3)  Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 6).

(4)  Smernica Rady 87/217/EHS z 19. marca 1987 o prevencii a znižovaní znečisťovania životného prostredia azbestom (Ú. v. ES L 85, 28.3.1987, s. 40).

(5)  Smernica Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991, ktorá štandardizuje a racionalizuje správy o vykonávaní určitých smerníc, ktoré súvisia so životným prostredím (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES z 20. decembra 1994 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín (POZ), ktoré vznikajú pri skladovaní benzínu a jeho distribúcii z distribučných skladov do čerpacích staníc (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 24).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10).

(12)  Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 1).

(18)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(19)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2323 z 19. decembra 2016, ktorým sa vytvára európsky zoznam zariadení na recykláciu lodí podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 o recyklácii lodí (Ú. v. EÚ L 345, 20.12.2016, s. 119).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).