31.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/1

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (2), je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa stanovili všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je stanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe odôvodnenia uvedeného v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaných v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, mohol na tieto informácie aj naďalej odvolávať počas určitého obdobia v súlade s článkom 34 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Toto obdobie by malo byť stanovené na tri mesiace.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

31.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/5

(1)

Nariadením (EÚ) č. 791/2011 (2) Rada uložila reziduálne antidumpingové clo vo výške 62,9 % na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Po prešetrovaní obchádzania podľa článku 13 základného nariadenia sa rozsah uplatňovania týchto opatrení neskôr vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1371/2013 (3) (ďalej len „rozšírené opatrenia“) rozšíril na dovoz zasielaný z Indie a Indonézie bez ohľadu na to, či ide o dovoz výrobkov deklarovaných ako výrobky s pôvodom v Indii a Indonézii, alebo nie. Tým istým nariadením bolo jednému indickému vyvážajúcemu výrobcovi udelené oslobodenie od týchto rozšírených opatrení. Neskôr bolo vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/1507 (4) oslobodenie od rozšírených opatrení udelené ďalšiemu indickému vyvážajúcemu výrobcovi.

(2)

V nadväznosti na prešetrovanie obchádzania v súlade s článkom 13 základného nariadenia sa rozsah uplatňovania príslušných antidumpingových opatrení rozšíril aj na Malajziu (5), Taiwan a Thajsko (6).

(3)

V súčasnosti platnými opatreniami sú antidumpingové clá, uložené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/1993 (7) v nadväznosti na revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ktorým sa potvrdilo pokračovanie opatrení.

(4)

Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) bola následne doručená žiadosť o oslobodenie od antidumpingových opatrení platných pre dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozšírených na dovoz zasielaný z Indie, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Indii, podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 4 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť podala 26. januára 2017 spoločnosť SPG Glass Fibre PVT. LTD (ďalej len „žiadateľ“), vyvážajúci výrobca prešetrovaného výrobku v Indii (ďalej len „dotknutá krajina“). Táto žiadosť bola rozsahom obmedzená na získanie oslobodenia od rozšírených opatrení vo vzťahu k dotknutému žiadateľovi.

(6)

Komisia preskúmala dôkazy predložené žiadateľom a posúdila ich ako dostatočné na začatie prešetrovania v súlade s článkom 11 ods. 4 a článkom 13 ods. 4 základného nariadenia. Komisia teda začala prešetrovanie 1. septembra 2017 uverejnením vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1514 v Úradnom vestníku Európskej únie (8).

(7)

Okrem toho Komisia v súlade s článkom 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/1514 colným orgánom nariadila, aby v súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia podnikli primerané kroky na registráciu dovozu prešetrovaného výrobku zasielaného z Indie a vyrábaného a predávaného žiadateľom na vývoz do Únie.

(8)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, sú riedke sieťoviny zo sklenených vláken s veľkosťou oka väčšou ako 1,8 mm na dĺžku i na šírku a s hmotnosťou väčšou ako 35 g/m2, s vylúčením kotúčov zo sklenených vláken, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Indie bez ohľadu na to, či sú deklarované ako výrobky s pôvodom v Indii alebo nie (ďalej len „prešetrovaný výrobok“), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7019 51 00 a ex 7019 59 00.

(9)

Vykazované obdobie je obdobie od 1. júla 2016 do 30. júna 2017. Údaje sa zhromažďovali od obdobia prešetrovania, ktoré viedlo k rozšíreniu opatrení (1. apríl 2012 až 31. marec 2013) do konca vykazovaného obdobia (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“).

(10)

Komisia o začatí revízneho prešetrovania oficiálne upovedomila odvetvie Únie, žiadateľa, ako aj indickú vládu. Zainteresované strany boli vyzvané, aby vyjadrili svoje stanoviská, a boli informované o možnosti požiadať o vypočutie. Neboli doručené žiadne pripomienky, ani zainteresované strany nepožiadali o vypočutie Komisiou.

(11)

Komisia poslala žiadateľovi dotazník a dostala ho vyplnený v rámci stanovenej lehoty. Komisia si vyžiadala a ihneď overila všetky informácie, ktoré boli potrebné na účely revízneho prešetrovania. V priestoroch žiadateľa v Bombaji a Umbergaone, India, sa uskutočnilo overovanie na mieste.

(12)

Žiadateľom je spoločnosť SPG Glass Fibre PVT. LTD, vyvážajúci výrobca prešetrovaného výrobku v Indii.

(13)

Komisia preskúmala, či sú splnené podmienky na udelenie oslobodenia podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 4 základného nariadenia.

(14)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že počas obdobia prešetrovania v rámci prešetrovania obchádzania antidumpingových opatrení, ktoré viedlo k rozšíreniu opatrení, t. j. od 1. apríla 2012 do 31. marca 2013, žiadateľ nevyvážal do Únie prešetrovaný výrobok.

(15)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že žiadateľ nie je prepojený so žiadnymi čínskymi vývozcami alebo výrobcami, na ktorých sa vzťahujú antidumpingové opatrenia.

(16)

Okrem toho sa prešetrovaním potvrdilo, že žiadateľ je skutočným výrobcom prešetrovaného výrobku a nie je zapojený do praktík obchádzania. Žiadateľ je integrovaný výrobca, ktorý na výrobu sklenených vláken nakupuje sklenené gule vyrábané na domácom trhu a tieto sklenené vlákna používa ako surovinu na výrobu riedkych sieťovín. Hotový výrobok sa následne nepretržite predáva na domácom trhu. V nedávnejšej minulosti, keďže žiadateľ má v úmysle vyvážať svoje výrobky, sa uskutočnilo niekoľko vývozných transakcií do krajín mimo Európskej únie.

(17)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že žiadateľ nenakupuje hotový prešetrovaný výrobok z Čínskej ľudovej republiky na účely jeho ďalšieho predaja alebo prekládky do Únie.

(18)

Žiadateľ bol takisto schopný predložiť písomný dôkaz o zmluvne záväznom charaktere obsahujúci povinnosť dopravovať prešetrovaný výrobok zákazníkovi v Únii. K skutočnému odoslaniu sa ešte nepristúpilo, keďže sa vzájomne odsúhlasilo čakať na výsledok tohto konania pred uskutočnením zásielky.

(19)

O uvedených zisteniach bol informovaný žiadateľ a výrobné odvetvie Únie a bola im poskytnutá možnosť predložiť pripomienky. Žiadateľ uviedol, že súhlasí so zisteniami Komisie.

(20)

Pripomienky k poskytnutým informáciám predložilo výrobné odvetvie Únie, ktoré namieta proti oslobodeniu. Konkrétne vyjadrilo pochybnosti, pokiaľ ide o integrovanú povahu výroby spoločnosti SPG a zistenie, že suroviny nemajú pôvod v Číne. Takisto spochybnilo, že by sa spoločnosť SPG snažila vyrábať sklenené vlákno sama, keďže to by obnášalo využitie prekonaného procesu tavenia s neúnosne vysokými nákladmi na energiu. Sťažovalo si, že verejný spis mu neumožňuje nájsť odpovede na tieto obavy, a to najmä pokiaľ ide o údaje zaznamenané predtým.

(21)

Komisia doplnila do verejného spisu vysvetľujúcu poznámku, ktorou potvrdzuje, že spoločnosť SPG už nezískava priadzu a predpriadzu zo sklenených vlákien typu C z Číny, ale sama vyrába sklenené vlákna zo sklenených gúľ získavaných z Indie, a to od roku 2016, kedy zakúpila príslušné technické vybavenie, čím sa spoločnosť SPG stala integrovaným výrobcom dotknutého výrobku. Tieto skutočnosti a sprievodný nárast nákladov na energie sa potvrdili počas overovania na mieste. Zistenia však neumožňujú posúdenie primeranosti výrobného procesu. Tvrdenia výrobného odvetvia Únie boli preto zamietnuté.

(22)

Podľa zistení opísaných v odôvodneniach 13 až 18, Komisia dospela k záveru, že žiadateľ spĺňa podmienky na oslobodenie podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 4 základného nariadenia a mal by sa doplniť do zoznamu spoločností, ktoré sú oslobodené od antidumpingového cla uloženého vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/1993.

(23)

Oslobodenie od rozšírených opatrení udelené na dovoz prešetrovaného výrobku vyrábaného žiadateľom v súlade s článkom 13 ods. 4 základného nariadenia ostáva v platnosti pod podmienkou, že toto oslobodenie opodstatňujú skutočnosti potvrdené s konečnou platnosťou. Ak by nové dôkazy prima facie svedčili o opaku, Komisia môže začať prešetrovanie s cieľom zistiť, či je opodstatnené zrušenie oslobodenia.

(24)

Oslobodenie od rozšírených opatrení udelených na dovoz prešetrovaného výrobku vyrábaného žiadateľom sa udeľuje na základe zistení tohto revízneho prešetrovania. Toto oslobodenie sa preto vzťahuje výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku zasielaného z Indie a vyrábaného uvedenou konkrétnou právnickou osobou. Na dovoz prešetrovaného výrobku, ktorý vyrába akákoľvek spoločnosť, ktorej názov nie je konkrétne uvedený v článku 1 ods. 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/1993, vrátane subjektov prepojených s konkrétne uvedenými spoločnosťami, by sa toto oslobodenie nemalo vzťahovať a tento dovoz by mal podliehať sadzbe reziduálneho cla uloženého uvedeným nariadením.

(25)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1993 by sa malo zmeniť tak, aby vo svojom článku 1 ods. 3 zahŕňalo spoločnosť SPG Glass Fibre PVT. LTD.

(26)

S cieľom využiť oslobodenie by sa mala colným orgánom predložiť faktúra spĺňajúca určité požiadavky. Je potrebné poznamenať, že táto istá požiadavka sa uplatňuje na spoločnosť Montex Glass Fibre Industries Pvt.Ltd a na spoločnosť Pyrotek India Pvt. Ltd. Tieto spoločnosti už získali oslobodenie od platných opatrení. Keďže uvedená podmienka nebola znova uvedená vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2017/1993, toto opomenutie sa napravuje týmto nariadením.

(27)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036.

(1)

Článok 1 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3.   Konečné antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ako je uvedené v odseku 2, sa týmto rozširuje na dovoz rovnakých riedkych sieťovín zasielaných z Indie a Indonézie bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Indii a Indonézii (kódy TARIC 7019510014, 7019510015, 7019590014 a 7019590015), s výnimkou rovnakých riedkych sieťovín vyrábaných spoločnosťami Montex Glass Fibre Industries Pvt. Ltd (doplnkový kód TARIC B942), Pyrotek India Pvt. Ltd (doplnkový kód TARIC C051) a SPG GLASS FIBRE PVT. LTD (doplnkový kód TARIC C205), na dovoz rovnakých riedkych sieťovín zasielaných z Malajzie bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii (kódy TARIC 7019510011 a 7019590011), a na dovoz rovnakých riedkych sieťovín zasielaných z Taiwanu a Thajska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod na Taiwane a v Thajsku (kódy TARIC 7019510012, 7019510013, 7019590012 a 7019590013).

Uplatňovanie oslobodenia udeleného spoločnostiam Montex Glass Fibre Industries Pvt. Ltd, Pyrotek India Pvt. Ltd a SPG Glass Fibre PVT. LTD je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry, ktorá zodpovedá požiadavkám stanoveným v prílohe II k tomuto nariadeniu, colným orgánom členských štátov. Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa antidumpingové clo uložené podľa odseku 1.“

(2)

Znenie prílohy k tomuto nariadeniu sa vkladá ako príloha II.

31.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/10

(1)

V súlade s článkom 193 smernice 2006/112/ES všeobecným pravidlom je, že každá zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje zdaniteľné dodanie tovaru alebo zdaniteľné poskytovanie služieb, je povinná odvádzať daňovým orgánom daň z pridanej hodnoty (DPH).

(2)

Listom, ktorý Komisia zaevidovala 13. júla 2017, požiadalo Maďarsko o povolenie zaviesť opatrenie odchyľujúce sa od článku 193 smernice 2006/112/ES (ďalej len „osobitné opatrenie“), pokiaľ ide o osobu povinnú platiť DPH, v prípade určitých dodávok uskutočnených zdaniteľnou osobou, ktorá je predmetom likvidácie alebo akéhokoľvek iného konania, ktorým sa právne stanovuje jej platobná neschopnosť.

(3)

Komisia v súlade s článkom 395 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2006/112/ES listom z 15. januára 2018 preposlala žiadosť Maďarska ostatným členským štátom. Listom zo 16. januára 2018 Komisia oznámila Maďarsku, že má všetky informácie potrebné na posúdenie danej žiadosti.

(4)

Maďarsko tvrdí, že zdaniteľné osoby v likvidácii alebo insolvenčnom konaní často neplatia DPH daňovým orgánom. Zároveň si kupujúci, ktorý je zdaniteľnou osobou s právom na odpočet, môže aj napriek tomu odpočítať vzniknutú DPH, čo má negatívny vplyv na rozpočet a financuje likvidáciu. Maďarsko takisto zaznamenalo prípady podvodu, keď spoločnosti v likvidácii vydávajú fiktívne faktúry aktívnym spoločnostiam, ktoré si tak značne znížia svoju splatnú daň bez záruky, že emitent splatnú DPH zaplatí.

(5)

Podľa článku 199 ods. 1 písm. g) smernice 2006/112/ES môžu členské štáty stanoviť, že osobou povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný nehnuteľný majetok, ktorý bol predaný dlžníkom uznaným súdom v konaní o nútenom predaji (ďalej len „mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti“). S cieľom napraviť straty pre verejné príjmy Maďarsko žiada o odchýlku z článku 193 smernice 2006/112/ES, aby mu bolo povolené zaviesť mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na iné dodávky tovaru alebo poskytnutie služieb zdaniteľnými osobami, ktoré sú v insolvenčnom konaní, t. j. na dodávky investičného majetku a iné dodávky tovaru alebo poskytnutie služieb, ktorých hodnota na voľnom trhu je vyššia ako 100 000 HUF.

(6)

Na základe informácií poskytnutých Maďarskom sa určením príjemcu, ktorý je zdaniteľnou osobou, za osobu povinnú zaplatiť DPH v týchto konkrétnych prípadoch zjednoduší postup výberu DPH a zabráni sa daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Maďarsko sa domnieva, že osobitné opatrenie bude viesť aj k obmedzeniu straty verejných príjmov a bude mať za následok vytváranie dodatočných príjmov.

(7)

Maďarsku by sa preto malo povoliť uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na dodávky investičného majetku a iné dodávky tovaru alebo poskytnutie služieb, ktorých hodnota na voľnom trhu je vyššia ako 100 000 HUF, zdaniteľnou osobou, ktorá je predmetom likvidácie alebo akéhokoľvek iného konania, ktorým sa právne stanovuje jej platobná neschopnosť.

(8)

Platnosť osobitného opatrenia by mala byť časovo obmedzená.

(9)

Vzhľadom na rozsah pôsobnosti a novosť osobitného opatrenia je dôležité zhodnotiť jeho vplyv. Preto, ak by Maďarsko zvažovalo predĺženie platnosti osobitného opatrenia po roku 2021, malo by Komisii predložiť správu zahŕňajúcu preskúmanie tohto osobitného opatrenia spolu so žiadosťou o predĺženie platnosti najneskôr do 31. decembra 2020.

(10)

Osobitné opatrenie bude mať len zanedbateľný účinok na celkovú výšku príjmov z dane vybranej na stupni konečnej spotreby a nebude mať žiadny nepriaznivý vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH,

a)

dodávky investičného majetku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá je predmetom likvidácie alebo akéhokoľvek iného konania, ktorým sa právne stanovuje jej platobná neschopnosť;

b)

dodávky iného tovaru alebo poskytnutie služieb, ktorých hodnota na voľnom trhu je vyššia ako 100 000 HUF v čase dodania alebo poskytnutia zdaniteľnou osobou, ktorá je predmetom likvidácie alebo akéhokoľvek iného konania, ktorým sa právne stanovuje jej platobná neschopnosť.

31.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/12

(1)

Európska komisia prijala v júli 2012 balík pre oblasť vedeckých informácií, ktorý pozostáva z oznámenia s názvom „Za lepší prístup k vedeckým informáciám: podpora prínosov verejných investícií do výskumu“ (1) a odporúčania Komisie 2012/417/EÚ (2). V odporúčaní 2012/417/EÚ sa uvádza, že Komisia preskúma pokrok dosiahnutý v Únii a posúdi, či sú na dosiahnutie vytýčených cieľov potrebné ďalšie kroky.

(2)

V oznámení „Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe“ (3) sa vyzdvihuje význam šírenia údajov ako katalyzátora hospodárskeho rastu, inovácií a digitalizácie vo všetkých odvetviach hospodárstva, najmä pre malé a stredné podniky (a začínajúce podniky) a pre spoločnosť ako celok. Uznáva sa v ňom, že veľké dáta (big data) a vysokovýkonná výpočtová technika menia spôsob, akým sa realizuje výskum a šíria poznatky ako súčasť prechodu na efektívnejšiu a flexibilnejšiu otvorenú vedeckú činnosť (open science) (4). Vyhlasuje sa v ňom, že Komisia podporí prístup k verejným údajom, aby pomohla stimulovať inovácie, a prispeje k spusteniu cloudu pre výskum a otvorenú vedu ako súčasti európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu. V preskúmaní vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania (5) Komisia oznámila svoj zámer ďalej zlepšovať „dostupnosť a opakované použitie verejných údajov a údajov financovaných z verejných zdrojov“.

(3)

V oznámení s názvom „Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe“ (6) sa predkladá racionálny a rozsiahly plán rozvoja európskeho cloudu pre otvorenú vedu (EOSC) ako dôveryhodného a otvoreného prostredia pre vedeckú komunitu na ukladanie, výmenu a opakované používanie vedeckých údajov a výsledkov vedy. Komisia v ňom takisto oznámila, že preskúma odporúčanie 2012/417/EÚ o prístupe k vedeckým informáciám a ich uchovávaní, aby podporila výmenu vedeckých údajov a vznik stimulačných systémov, systémov odmeňovania, ako aj programov vzdelávania a školení pre výskumných pracovníkov a podnikov v oblasti výmeny údajov. V pracovnom dokumente útvarov Komisie „Plán vykonávania EOSC“ (7) sú predstavené výsledky prieskumu medzi členskými štátmi a zainteresovanými stranami týkajúceho sa možného riadenia a mechanizmov financovania EOSC. Okrem toho sa v ňom ďalej podrobne uvádzajú akčné línie pre rozvoj EOSC ako združenia infraštruktúr výskumných údajov.

(4)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES (8) sa stanovuje zásada, že všetky prístupné údaje, ktoré má v držbe subjekt verejného sektora, musia byť aj opätovne použiteľné na komerčné a nekomerčné účely všetkými zainteresovanými stranami za nediskriminačných podmienok pre porovnateľné kategórie opakovaného použitia a nanajvýš za marginálne náklady spojené s distribúciou údajov.

(5)

Cieľom politík otvoreného prístupu (9) je bezplatne poskytnúť výskumným pracovníkom a širokej verejnosti otvorený a nediskriminačný prístup k odborne recenzovaným vedeckým publikáciám, výskumným údajom a iným vedeckým výstupom v čo najskoršej fáze procesu šírenia poznatkov a umožniť využívanie a opakované používanie výsledkov vedeckého výskumu. Otvorený prístup pomôže zvýšiť kvalitu, zníži potrebu zbytočnej duplicity výskumu, urýchli vedecký pokrok, pomôže v boji proti podvodom vo vede, a celkovo podporí hospodársky rast a inovácie. Popri otvorenom prístupe sa štandardnou vedeckou praxou stáva plánovanie správy údajov.

(6)

Otvorený prístup môžu výskumní pracovníci použiť na šírenie svojich výstupov, keď sa rozhodnú uverejniť svoju prácu, a to najmä ak ide o výskum financovaný z verejných prostriedkov. Licenčné riešenia by mali byť zamerané na uľahčovanie šírenia a opakovaného použitia vedeckých publikácií.

(7)

Uchovávanie výsledkov vedeckého výskumu je vo verejnom záujme. Tradične túto úlohu vykonávali knižnice alebo archívy, predovšetkým národné knižnice povinných výtlačkov. Objem generovaných výsledkov výskumu neustále rastie. Mali by sa zaviesť mechanizmy, infraštruktúra a softvérové riešenia, ktoré umožnia dlhodobé uchovávanie výsledkov výskumu v digitálnej podobe. Udržateľné financovanie tohto uchovávania je mimoriadne dôležité, pretože náklady na spracovanie digitalizovaného obsahu sú ešte stále pomerne vysoké. Vzhľadom na význam uchovania výsledkov výskumu na budúce využitie by sa členským štátom malo odporučiť prijatie alebo presadzovanie politík v tejto oblasti.

(8)

Technologický pokrok umožnil vytvorenie webových výskumných infraštruktúr, ktoré zriaďujú vlády členských štátov, univerzity alebo výskumné organizácie. Prispievajú k splneniu cieľov tohto odporúčania tým, že pomáhajú výskumníkom spravovať výsledky výskumu a umožňujú ich šírenie. V oznámení o európskej iniciatíve v oblasti cloud computingu sa uvádza, že „európsky cloud pre otvorenú vedu bude v začiatkoch spájať existujúce infraštruktúry vedeckých dát, ktoré sú v súčasnosti roztrúsené v rôznych vedných odvetviach a členských štátoch“. Je vhodné určiť a odporučiť opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ktoré by mali umožniť riadne fungovanie a používanie EOSC.

(9)

Technický pokrok postupne výrazne posúva svet vedy k čoraz kolaboratívnejším metódam a neustále prispieva k zvýšeniu objemu vedeckého materiálu. V situácii, keď je vedecký prístup čoraz viac založený na spolupráci a transparentnosti, by sa malo zabezpečiť, aby výskumní pracovníci vo všetkých štádiách svojho vzdelávania a pracovnej dráhy mali prístup k odbornému rozvoju, a to aj prostredníctvom programov vyššieho vzdelávania. Mali by mať aj možnosť nadobudnúť primerané zručnosti na to, aby sa v plnej miere zapojili do otvorenej vedy, ako sa uvádza v akčnom pláne digitálneho vzdelávania (10).

(10)

V profesionálnej kariére sú dôležitými aspektmi stimuly a ocenenia. Napriek tomu, že sa výskumní pracovníci podnecujú k mobilite medzi štátmi, vednými odbormi a odvetviami a k tomu, aby prispievali ku kultúre poskytovania a spoločného využívania výsledkov, často to nie je docenené alebo sa to neodzrkadľuje na ich kariérnom raste. Pracuje sa na transparentných a spoľahlivých ukazovateľoch na podporu praktík otvorenej vedy na moderných univerzitách. Kvalitnejšie mechanizmy oceňovania, ktoré zohľadňujú metriku novej generácie, by sa mohli použiť na lepšie meranie kvality európskeho výskumu a mohli by slúžiť pre výskumných pracovníkov ako cenný stimul k tomu, aby sa delili o výsledky výskumu, ako aj pre univerzity, aby mali podnikavejšieho ducha, a zároveň by mohli podporovať konkurenciu na vnútornom trhu.

(11)

Členské štáty by mali naďalej podporovať otvorenú vedu a otvorený prístup, ako sa uvádza v záveroch Rady o otvorenom a prepojenom výskume intenzívne využívajúcom údaje ako hnacej sile rýchlejšej a širšej inovácie (11) a o prechode k systému otvorenej vedy (12).

(12)

Celý svet sa usiluje o prechod k otvorenému prístupu. Členské štáty sa podieľajú na tomto celosvetovom úsilí a mali by dostať podporu pri zlepšovaní otvoreného výskumného prostredia, ktoré sa vyznačuje reciprocitou a ochotou spolupracovať na globálnej úrovni. Otvorená veda je kľúčovým prvkom politík členských štátov zameraných na zodpovedný výskum a otvorenú inováciu. S príchodom nových digitálnych technológií by sa tomuto novému prostrediu mal prispôsobiť výskum aj politiky financovania.

(13)

Komisia ide príkladom, pokiaľ ide o maximalizáciu prístupu k výsledkom výskumu dosiahnutým v prostredí otvorenej vedy a ich opakovaného použitia, a to aj v rámcových programoch, a o uplatňovanie politiky otvoreného prístupu na výskumné údaje Spoločného výskumného centra Komisie.

(14)

V oblastiach, ktoré upravuje odporúčanie 2012/417/EÚ a ďalšie dokumenty uvedené v predchádzajúcich odôvodneniach, sa zaznamenali mnohé pokroky, ale nesplnili sa všetky ciele a pokrok dosiahnutý v členských štátoch nie je rovnomerný. Všetky členské štáty musia vynaložiť väčšie úsilie na to, aby v plnej miere využili potenciál Európy v oblasti výskumu a inovácií.

(15)

Toto odporúčanie vychádza z odporúčania 2012/417/EÚ a nahrádza ho,

1.

Členské štáty by mali v súlade s acquis EÚ v oblasti autorských práv a s nimi súvisiacich práv zabezpečiť, aby výsledkom týchto politík alebo akčných plánov bolo, že:

2.

3.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby výsledkom týchto politík alebo akčných plánov bolo, že:

4.

5.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby výsledkom uvedených politík alebo akčných plánov bolo, že:

6.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby výsledkom týchto politík alebo národných akčných plánov bolo, že:

7.

8.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby výsledkom uvedených politík alebo akčných plánov bolo, že:

9.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby výsledkom uvedených politík alebo akčných plánov bolo, že:

10.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby:

11.

12.

31.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 134/19