ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 129

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 61
25. mája 2018


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/760 zo 14. mája 2018 o uzavretí dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom, ktorá sa týka dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch

1

 

 

Dohoda vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom, ktorá sa týka dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch

3

 

 

NARIADENIA

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/761 zo 16. februára 2018, ktorým sa stanovujú spoločné bezpečnostné metódy dohľadu vnútroštátnych bezpečnostných orgánov po vydaní jednotného bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 1077/2012 ( 1)

16

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/762 z 8. marca 2018, ktorým sa stanovujú spoločné bezpečnostné metódy týkajúce sa požiadaviek na systémy riadenia bezpečnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušujú nariadenia Komisie (EÚ) č. 1158/2010 a (EÚ) č. 1169/2010 ( 1)

26

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/763 z 9. apríla 2018, ktorým sa stanovujú praktické dojednania vydávania jednotných bezpečnostných osvedčení železničným podnikom v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 653/2007 ( 1)

49

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/764 z 2. mája 2018 o poplatkoch a platbách splatných Železničnej agentúre Európskej únie a ich platobných podmienkach ( 1)

68

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/765 z 23. mája 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/2080, pokiaľ ide o dátum uskladnenia sušeného odstredeného mlieka predávaného postupom verejného obstarávania

73

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/766 z 23. mája 2018, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1484/95, pokiaľ ide o stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín

74

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/767 z 22. mája 2018, ktorým sa stanovuje termín pre deviate priame a všeobecné voľby poslancov Európskeho parlamentu

76

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/768 z 22. mája 2018 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať na 55. zasadnutí Výboru odborníkov pre prepravu nebezpečného tovaru v rámci Medzivládnej organizácie pre medzinárodnú železničnú dopravu, pokiaľ ide o určité zmeny dodatku C k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave

77

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/769 z 22. mája 2018, ktorým sa vymenúvajú traja členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru navrhnutí Holandským kráľovstvom

80

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/770 z 22. mája 2018, ktorým sa vymenúva náhradník Výboru regiónov navrhnutý Španielskym kráľovstvom

81

 

*

Delegované rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/771 z 25. januára 2018 o uplatniteľnom systéme posudzovania a overovania nemennosti parametrov kotviacich zariadení používaných na stavebné práce a určených na zabránenie pádu osôb z výšky alebo na zastavenie pádu z výšky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 ( 1)

82

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

25.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/1


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2018/760

zo 14. mája 2018

o uzavretí dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom, ktorá sa týka dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s jej článkom 218 ods. 6 písm. a) bodom v),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

V článku 19 Dohody o Európskom hospodárskom priestore sa stanovuje, že zmluvné strany sa zaväzujú pokračovať vo svojom úsilí s cieľom dosiahnuť postupnú liberalizáciu obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami.

(2)

V súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/2182 (2) bola dňa 4. decembra 2017 podpísaná dohoda vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom, ktorá sa týka dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch (ďalej len „dohoda“), s výhradou jej uzavretia.

(3)

Dohoda by sa mala schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje dohoda vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom, ktorá sa týka dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch.

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Predseda Rady určí osobu(-y) splnomocnenú(-é) uložiť, v mene Únie, listinu o schválení stanovenú v dohode (3).

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jej prijatia.

V Bruseli 14. mája 2018

Za Radu

predsedníčka

E. ZAHARIEVA


(1)  Súhlas zo 17. apríla 2018 (zatiaľ neuverejnený v úradnom vestníku).

(2)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/2182 z 20. novembra 2017 o podpise v mene Európskej únie dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom, ktorá sa týka dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2017, s. 1).

(3)  Dátum nadobudnutia platnosti dohody uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.


25.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/3


DOHODA

vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom, ktorá sa týka dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch

A.   List Európskej únie

Vážená pani,

dovoľte mi, aby som sa odvolal na dvojstranné rokovania o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom (ďalej len „zmluvné strany“) ukončené 5. apríla 2017.

S cieľom ďalšej postupnej liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami medzi zmluvnými stranami, a to na preferenčnom, vzájomnom a vzájomne výhodnom základe, prebehlo medzi Európskou komisiou a vládou Nórska na základe článku 19 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“) nové kolo rokovaní o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami. Rokovania prebehli regulárne, pričom sa náležite zohľadnil vývoj poľnohospodárskych politík zmluvných strán, ako aj ich poľnohospodárskej situácie vrátane vývoja dvojstranného obchodu, ako aj podmienok obchodovania s inými obchodnými partnermi.

Týmto potvrdzujem, že rokovania viedli k týmto výsledkom:

1.

Nórsko sa zaväzuje oslobodiť od cla výrobky s pôvodom v Európskej únii uvedené v prílohe I k tejto dohode.

2.

Nórsko sa zaväzuje stanoviť colné kvóty na výrobky s pôvodom v Európskej únii uvedené v prílohe II k tejto dohode.

3.

Európska únia sa zaväzuje oslobodiť od cla výrobky s pôvodom v Nórsku uvedené v prílohe III k tejto dohode.

4.

Európska únia sa zaväzuje stanoviť colné kvóty na výrobky s pôvodom v Nórsku uvedené v prílohe IV k tejto dohode.

5.

Číselné znaky colného sadzobníka stanovené v prílohách I až IV k tejto dohode sú číselnými znakmi colného sadzobníka, ktoré platia pre zmluvné strany od 1. januára 2017.

6.

Vykonávanie prípadnej budúcej dohody WTO o poľnohospodárstve nebude mať vplyv na existujúce colné kvóty vzťahujúce sa na dovoz 600 ton bravčového mäsa, 800 ton hydinového mäsa a 900 ton hovädzieho mäsa do Nórska, ktoré sú uvedené v prílohe II k dohode vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom podpísanej 15. apríla 2011 (ďalej len „dohoda z roku 2011“). Bod 7 dohody z roku 2011 sa preto vypúšťa.

7.

Pokiaľ ide o dodatočnú colnú kvótu na dovoz 1 200 ton syrov a tvarohu do Nórska, zmluvné strany súhlasia s tým, že správa 700 ton sa uskutoční formou aukcie a 500 ton formou systému udeľovania licencií.

8.

Zmluvné strany budú pokračovať v úsilí zjednotiť všetky dvojstranné koncesie (koncesie, ktoré už platia, ako aj koncesie stanovené v tejto dohode), a to v rámci novej výmeny listov, ktorá by mala nahradiť existujúce dvojstranné dohody v oblasti poľnohospodárstva.

9.

Pravidlá určovania pôvodu na účel uplatňovania koncesií, na ktoré sa odkazuje v prílohách I až IV k tejto dohode, sa uvádzajú v prílohe IV k dohode vo forme výmeny listov z 2. mája 1992 (ďalej len „dohoda z roku 1992“). Namiesto dodatku k prílohe IV k dohode z roku 1992 sa však uplatňuje príloha II k protokolu 4 k Dohode o EHP.

10.

Zmluvné strany zabezpečia, aby nedošlo k ohrozeniu koncesií, ktoré si navzájom poskytujú.

11.

Zmluvné strany súhlasia s tým, že zabezpečia také spravovanie colných kvót, ktorým sa umožní pravidelný dovoz a ktorým sa zároveň umožní, aby sa dohodnuté množstvá mohli aj skutočne doviesť.

12.

Zmluvné strany súhlasia s tým, že si v pravidelných intervaloch budú vymieňať informácie o výrobkoch, s ktorými sa obchoduje, o spravovaní colných kvót, cenových kotáciách a akékoľvek užitočné informácie týkajúce sa ich konkrétnych domácich trhov a premietania výsledkov týchto rokovaní do praxe.

13.

Konzultácie sa uskutočnia na požiadanie ktorejkoľvek zo zmluvných strán o akejkoľvek otázke súvisiacej s realizáciou výsledkov týchto rokovaní. Ak pri nej nastanú komplikácie, uvedené konzultácie sa uskutočnia čo najskôr s cieľom prijať náležité nápravné opatrenia.

14.

V súlade s článkom 19 Dohody o EHP zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok pokračovať v úsilí o dosiahnutie postupnej liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami. Zmluvy strany sa na tento účel dohodli, že o dva roky znova preskúmajú podmienky obchodovania s poľnohospodárskymi výrobkami v záujme preskúmania prípadného udelenia koncesií.

15.

V prípade ďalšieho rozšírenia Európskej únie posúdia zmluvné strany vplyv na dvojstranný obchod s cieľom prispôsobiť dvojstranné preferencie tak, aby medzi Nórskom a pristupujúcimi krajinami mohli pokračovať pôvodné preferenčné obchodné toky.

Táto dohoda nadobúda platnosť prvým dňom tretieho mesiaca nasledujúceho po dátume uloženia poslednej listiny o schválení.

Bol by som Vám vďačný, keby ste mohli potvrdiť súhlas Vašej vlády s vyššie uvedeným znením.

Prijmite, prosím, prejav mojej najhlbšej úcty.

Съставено в Брюксел на

Hecho en Bruselas, el

V Bruselu dne

Udfærdiget i Bruxelles, den

Geschehen zu Brüssel am

Brüssel,

Έγινε στις Βρυξέλλες, στις

Done at Brussels,

Fait à Bruxelles, le

Sastavljeno u Bruxellesu

Fatto a Bruxelles, addì

Briselē,

Priimta Briuselyje,

Kelt Brüsszelben,

Magħmul fi Brussell,

Gedaan te Brussel,

Sporządzono w Brukseli, dnia

Feito em Bruxelas,

Întocmit la Bruxelles,

V Bruseli

V Bruslju,

Tehty Brysselissä

Utfärdat i Bryssel den

Utferdiget i Brussel,

Image

За Европейския съюз

Рог la Unión Europea

Za Evropskou unii

For Den Europæiske Union

Für die Europäische Union

Euroopa Liidu nimel

Για την Ευρωπαϊκή Ένωση

For the European Union

Pour l'Union européenne

Za Europsku uniju

Per l'Unione europea

Eiropas Savienības vārdā –

Europos Sąjungos vardu

Az Európai Unió részéről

Għall-Unjoni Ewropea

Voor de Europese Unie

W imieniu Unii Europejskiej

Pela União Europeia

Pentru Uniunea Europeană

Za Európsku úniu

Za Evropsko unijo

Euroopan unionin puolesta

För Europeiska unionen

For Den europeiske union

Image

PRÍLOHA I

OSLOBODENIE OD CLA VZŤAHUJÚCE SA NA VÝROBKY S PÔVODOM V EURÓPSKEJ ÚNII DOVÁŽANÉ DO NÓRSKA

Číselný znak nórskeho colného sadzobníka

Opis výrobkov

01.01.2100

Živé kone, somáre, muly a mulice; Kone; Plemenné čistokrvné zvieratá

01.01.2902

Živé kone, somáre, muly a mulice; Ostatné kone; s hmotnosťou menšou ako 133 kg

01.01.2908

Živé kone, somáre, muly a mulice; Ostatné kone; Ostatné

02.07.4300

Mäso a jedlé droby, z hydiny položky 01.05 , čerstvé, chladené alebo mrazené; Z kačíc; Pečene z kŕmnych husí alebo kačíc, čerstvé alebo chladené

02.07.5300

Mäso a jedlé droby, z hydiny položky 01.05 , čerstvé, chladené alebo mrazené; Z husí; Pečene z kŕmnych husí alebo kačíc, čerstvé alebo chladené

05.06.9010

Kosti a rohové kosti, neopracované, zbavené tuku, jednoducho upravené (avšak nenarezané do tvaru), upravené kyselinou alebo odželatinizované; prach a odpad z týchto produktov; Ostatné; na kŕmne účely

05.11.9911

Produkty živočíšneho pôvodu inde nešpecifikované ani nezahrnuté; mŕtve zvieratá 1. alebo 3. kapitoly, nevhodné na ľudskú konzumáciu; ostatné; sušená krv, nevhodná na ľudskú konzumáciu; na kŕmne účely

05.11.9930

Produkty živočíšneho pôvodu inde nešpecifikované ani nezahrnuté; mŕtve zvieratá 1. alebo 3. kapitoly, nevhodné na ľudskú konzumáciu; ostatné; Mäso a krv; na kŕmne účely

05.11.9980

Produkty živočíšneho pôvodu inde nešpecifikované ani nezahrnuté; mŕtve zvieratá 1. alebo 3. kapitoly, nevhodné na ľudskú konzumáciu; ostatné; ostatné; na kŕmne účely

06.02.1021

Ostatné živé rastliny (vrátane ich koreňov), odrezky a vrúble; podhubie; nekoreňovité odrezky a vrúble odrezky pre škôlky alebo na záhradnícke účely, okrem zelených rastlín od 15. decembra do 30. apríla Begónie, všetky druhy, Campanula isophylla, Eupharboria pulcherrima, Poinsettia pulcherrima, Fuchsia, Hibiscus, Kalanchoe a Petúnia previslá (Petunia hybrida, Petunia atkinsiana)

06.02.1024

Ostatné živé rastliny (vrátane ich koreňov), odrezky a vrúble; podhubie; nekoreňovité odrezky a vrúble odrezky pre škôlky alebo na záhradnícke účely, okrem zelených rastlín od 15. decembra do 30. apríla Pelargónie

06.02.9032

Ostatné živé rastliny (vrátane ich koreňov), odrezky a vrúble; podhubie; Ostatné; s koreňovým balom alebo iným kultivačným médiom; iné črepníkové a záhonové rastliny vrátane rastlín, na ktorých rastie ovocie a zelenina, určených na ozdobné účely; zelené črepníkové rastliny od 1. mája do 14. decembra; Asplenium, Begonia × rex-cultorum Chlorophytum, Euonymus japanicus, Fatsia japonica, Aralia sieboldii, Ficus elastica, Monstera, Philodendron scandens, Radermachera, Stereospermum, Syngonium a X-Fatshedera, takisto dovážané ako súčasť zmiešanej skupiny rastlín

ex ex 07.08.2009  (1)

Strukoviny, lúpané alebo nelúpané, čerstvé alebo chladené fazuľa, čerstvá alebo chladená fazuľa (Vigna spp., Phaseolus spp.), iná ako zelená fazuľa, popínavá čínska (tzv. špargľová) fazuľa, fazuľa mesiacovitá (tzv. vosková) a fazuľové struky

07.09.9930

Ostatná zelenina, čerstvá alebo chladená ostatné; ostatné; kukurica sladká; na kŕmne účely

ex ex 07.10.2209  (1)

Zelenina (nevarená alebo varená v pare alebo vo vode), mrazená; strukoviny, lúpané alebo nelúpané; fazuľa (Vigna spp., Phaseolus spp.); iná ako zelená fazuľa, popínavá čínska (tzv. špargľová) fazuľa, fazuľa mesiacovitá (tzv. vosková) a fazuľové struky.

07.11.5100

Zelenina dočasne konzervovaná (napríklad plynným oxidom siričitým, v slanom náleve, sírnej vode alebo ostatných konzervačných roztokoch), avšak v tomto stave nevhodná na bezprostrednú konzumáciu; huby a hľuzovky; huby rodu Agaricus

07.11.5900

Zelenina dočasne konzervovaná (napríklad plynným oxidom siričitým, v slanom náleve, sírnej vode alebo ostatných konzervačných roztokoch), avšak v tomto stave nevhodná na bezprostrednú konzumáciu; huby a hľuzovky; ostatné

07.14.3009

Maniok, marantové korene, salepové korene, topinambur, sladké zemiaky a podobné korene a hľuzy s vysokým obsahom škrobu alebo inulínu, čerstvé alebo sušené, tiež rezané na plátky alebo vo forme peliet; dreň ságovníka; jamy (Dioscorea spp.); na iné ako kŕmne účely

ex ex 07.14.4000  (1)

Maniok, marantové korene, salepové korene, topinambur, sladké zemiaky a podobné korene a hľuzy s vysokým obsahom škrobu alebo inulínu, čerstvé alebo sušené, tiež rezané na plátky alebo vo forme peliet; dreň ságovníka; kolokázia (Colocasia spp.)

07.14.5009

Maniok, marantové korene, salepové korene, topinambur, sladké zemiaky a podobné korene a hľuzy s vysokým obsahom škrobu alebo inulínu, čerstvé alebo sušené, tiež rezané na plátky alebo vo forme peliet; dreň ságovníka; xantozóma (Xanthosoma spp.); na iné ako kŕmne účely

08.11.2011

Ovocie a orechy, nevarené alebo varené vo vode alebo v pare, mrazené, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá; černice, moruše alebo ostružiny

08.11.2012

Ovocie a orechy, nevarené alebo varené vo vode alebo v pare, mrazené, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá; obsahujúce pridaný cukor alebo iné sladidlá biele alebo červené ríbezle

08.11.2013

Ovocie a orechy, nevarené alebo varené vo vode alebo v pare, mrazené, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá; obsahujúce pridaný cukor alebo iné sladidlá egreše

08.11.2092

Ovocie a orechy, nevarené alebo varené vo vode alebo v pare, mrazené, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá; Ostatné; Černice, moruše alebo ostružiny

08.11.2094

Ovocie a orechy, nevarené alebo varené vo vode alebo v pare, mrazené, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá; Ostatné; Biele alebo červené ríbezle

08.11.2095

Ovocie a orechy, nevarené alebo varené vo vode alebo v pare, mrazené, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá; Ostatné; Egreše

08.12.1000

Ovocie a orechy, dočasne konzervované (napríklad plynným oxidom siričitým, v slanom náleve, sírnej vode alebo ostatných konzervačných roztokoch), avšak v tomto stave nevhodné na bezprostrednú konzumáciu; Čerešne a višne

10.08.5000

Pohánka, proso a lesknica kanárska; ostatné obilniny; mrlík čílsky (Chenopodium quinoa)

11.09.0010

Pšeničný lepok, tiež sušený na kŕmne účely

12.12.2910

Svätojánsky chlieb, morské riasy a ostatné riasy, cukrová repa a cukrová trstina, čerstvé, chladené, mrazené alebo sušené, tiež mleté; kôstky a jadrá plodov a ostatné rastlinné produkty (vrátane nepražených koreňov čakanky odrody Cichorium intybus sativum) druhov používaných hlavne na ľudskú konzumáciu, inde nešpecifikované ani nezahrnuté; Morské riasy a ostatné riasy; Ostatné; na kŕmne účely

17.02.2010

Ostatné cukry vrátane chemicky čistej laktózy, maltózy, glukózy a fruktózy, v pevnej forme; cukrové sirupy neobsahujúce pridané ochucujúce alebo farbiace látky; umelý med, tiež zmiešaný s prírodným medom; karamel; javorový cukor a javorový sirup; na kŕmne účely

20.08.9300

Ovocie, orechy a ostatné jedlé časti rastlín, inak upravené alebo konzervované, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá alebo alkohol, inde nešpecifikované ani nezahrnuté; ostatné, vrátane zmesí iných ako podpoložky 2008.1900 brusnice (Vaccinium macrocarpon, Vaccinum oxycoccus, Vaccinium vitisidaea)

20.09.8100

Šťavy ovocné (vrátane hroznového muštu) a šťavy zeleninové, nekvasené a neobsahujúce pridaný alkohol, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá; šťavy z akéhokoľvek ostatného jednotlivého ovocia alebo zeleniny; brusnice (Vaccinium macrocarpon, Vaccinium oxycoccos, Vaccinium vitis-idaea)

ex ex 20.09.8999

Šťavy ovocné (vrátane hroznového muštu) a šťavy zeleninové, nekvasené a neobsahujúce pridaný alkohol, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá; šťavy z akéhokoľvek ostatného jednotlivého ovocia alebo zeleniny; Ostatné, čučoriedková šťava alebo koncentrát

22.06

Ostatné kvasené nápoje (napríklad cider, perry, medovina, saké); zmesi kvasených nápojov a zmesi kvasených nápojov a nealkoholických nápojov, inde nešpecifikované ani nezahrnuté

23.03.1012

Zvyšky z výroby škrobu a podobné zvyšky, repné rezky, bagasa a ostatný odpad z výroby cukru, pivovarnícke alebo liehovarnícke mláto a odpad, tiež vo forme peliet; zvyšky z výroby škrobu a podobné zvyšky na kŕmne účely; zo zemiakov.

PRÍLOHA II

COLNÉ KVÓTY NA VÝROBKY S PÔVODOM V EURÓPSKEJ ÚNII DOVÁŽANÉ DO NÓRSKA

Číselný znak nórskeho colného sadzobníka

Opis výrobkov

Konsolidované colné kvóty (ročné množstvo v tonách)

Z toho dodatočné kvóty (1)

Clo v rámci kvóty (NOK/kg)

 

Mäso z hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené

2 500

1 600

0

02.01.1000

Trupy a polovičky trupov

02.01.2001

„Kompenzované“ štvrtiny, t. j. predné štvrtiny a zadné štvrtiny z jedného zvieraťa predložené súčasne

02.01.2002

Ostatné predné štvrtiny

02.01.2003

Ostatné zadné štvrtiny

02.01.2004

Tzv. pistola rezy

 

Mäso z hovädzích zvierat, mrazené

 

 

 

02.02.1000

Trupy a polovičky trupov

02.02.2001

„Kompenzované“ štvrtiny, t. j. predné štvrtiny a zadné štvrtiny z jedného zvieraťa predložené súčasne

02.02.2002

Ostatné predné štvrtiny

02.02.2003

Ostatné zadné štvrtiny

02.02.2004

Tzv. pistola rezy

 

Mäso zo svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené

300 (2)

300 (2)

15

02.03.1904

Bôčiky (prerastené) a kusy z nich nevykostené.

 

Mäso a jedlé droby, z hydiny položky 01.05 , čerstvé, chladené alebo mrazené

Z hydiny druhu Gallus domesticus;

950

150

0

02.07.1100

V celku, čerstvé alebo chladené

02.07.1200

V celku, mrazené

02.07.2400

Z moriakov alebo moriek;

v celku, čerstvé alebo chladené

02.07.2500

V celku, mrazené

02.07.4401

Z kačíc, čerstvé alebo chladené;

prsia a kusy z nich

200

100

30

 

Mäso a jedlé mäsové droby, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené; jedlé múčky a prášky z mäsa alebo mäsových drobov

Mäso zo svíň; stehná, pliecka a kusy z nich, nevykostené;

600 (3)

200 (3)

0

02.10.1101

Obsahujúce 15 % hmotnosti alebo viac kostí

02.10.1109

Ostatné (menej ako 15 % kostí)

02.10.1900

Ostatné (iné ako stehná, pliecka a kusy z nich alebo bôčiky a kusy z nich, nevykostené)

04.06

Syry a tvaroh

8 400

1 200

0

ex ex 06.02.9043  (4)

06.02.9044

Ostatné živé rastliny (vrátane ich koreňov), odrezky a vrúble; podhubie

Ostatné; črepníkové alebo záhonové rastliny, v kvete;

20 miliónov NOK

12 miliónov NOK

0

06.02.9031

Zelené črepníkové rastliny od 1. mája do 14. decembra (5)

7 miliónov NOK

3 milióny NOK

0

 

Hlávkový šalát (Lactuca sativa) a čakanka (Cichorium spp.), čerstvé alebo chladené

Ľadový šalát;

od 1. marca do 31. mája;

500 (6)

100 (6)

0

07.05.1112

Celý

07.05.1119

Ostatný

10.05.9010

Kukurica

na kŕmne účely

15 000

5 000

0

16.01.0000

Párky, salámy a podobné výrobky z mäsa, mäsových drobov alebo krvi; potravinové prípravky na základe týchto výrobkov

600

200

0

PRÍLOHA III

OSLOBODENIE OD CLA VZŤAHUJÚCE SA NA VÝROBKY S PÔVODOM V NÓRSKU DOVÁŽANÉ DO EURÓPSKEJ ÚNIE

Číselný znak KN

Opis podľa kombinovanej nomenklatúry

0101 21 00

Živé kone, plemenné čistokrvné zvieratá

0101 29 10

Živé kone, iné ako plemenné čistokrvné zvieratá jatočné

0101 29 90

Živé kone, iné ako plemenné čistokrvné zvieratá, iné ako jatočné

0207 43 00

Pečene z kŕmnych kačíc, čerstvé alebo chladené

0207 53 00

Pečene z kŕmnych husí, čerstvé alebo chladené

ex 0506 90 00

Kosti a rohové kosti a prach a odpad z nich, neopracované, zbavené tuku, odželatinizované alebo jednoducho upravené (okrem oseínu a kostí upravených kyselinou a narezaných do tvaru), na kŕmenie zvierat

ex 0511 99 85

Sušená krv na kŕmenie zvierat, nevhodná na ľudskú konzumáciu

ex 0511 99 85

Mäso a krv na kŕmenie zvierat, nevhodné na ľudskú konzumáciu

ex 0511 99 85

Ostatné živočíšne produkty na kŕmenie zvierat, inde nešpecifikované ani nezahrnuté, nevhodné na ľudskú konzumáciu (iné ako produkty z rýb alebo kôrovcov, mäkkýšov alebo ostatných vodných bezstavovcov; mŕtve zvieratá kapitoly 3; krv; mäso; prírodné špongie živočíšneho pôvodu; býčie spermie)

ex 0602 10 90

Nekoreňovité odrezky všetkých druhov rastlín Begonia, Campanula isophylla, Euphorbia pulcherrima, Poinsettia pulcherrima, Fuchsia, Hibiscus, Kalanchoe a Petúnia previslá (Petunia hybrida, Petunia atkinsiana) pre škôlky alebo na záhradnícke účely [okrem zelených rastlín od 15. decembra do 30. apríla]

ex 0602 10 90

Nekoreňovité odrezky rodu Pelargonium pre škôlky alebo na záhradnícke účely [okrem zelených rastlín od 15. decembra do 30. apríla]

ex 0602 90 99

Asplenium, Begonia × rex-cultorum, Chlorophytum, Euonymus japanicus, Fatsia japonica, Aralia sieboldii, Ficus elastica, Monstera, Philodendron scandens, Radermachera, Stereospermum, Syngonium a X-Fatshedera, prezentované ako zelené črepníkové rastliny od 1. mája do 14. decembra

ex 0708 20 00

Fazuľa (Vigna spp., Phaseolus spp.), lúpaná alebo nelúpaná, čerstvá alebo chladená okrem zelenej fazule, popínavej čínskej (tzv. špargľovej) fazule, fazule mesiacovitej (tzv. voskovej) a fazuľových strukov

ex 0709 99 60

Kukurica cukrová na kŕmenie zvierat, čerstvá alebo chladená

ex 0710 22 00

Fazuľa (Vigna spp., Phaseolus spp.), nevarená alebo varená v pare alebo vo vode, mrazená, okrem zelenej fazule, popínavej čínskej (tzv. špargľovej) fazule, fazule mesiacovitej (tzv. voskovej) a fazuľových strukov

0711 51 00

Huby rodu Agaricus dočasne konzervované, ale v danom stave nevhodné na priamu konzumáciu

0711 59 00

Huby (iné ako huby rodu Agaricus) a hľuzovky dočasne konzervované, ale v danom stave nevhodné na priamu spotrebu

ex 0714 30 00

Jamy (Dioscorea spp.) neurčené na kŕmenie zvierat, čerstvé, chladené, mrazené alebo sušené, tiež rozrezané na plátky alebo vo forme peliet

ex 0714 40 00

Kolokázia (Colocasia spp.), neurčené na kŕmenie zvierat, čerstvé, chladené, mrazené alebo sušené, tiež rozrezané na plátky alebo vo forme peliet

ex 0714 50 00

Xantozóma (Xanthosoma spp.), neurčené na kŕmenie zvierat, čerstvé, chladené, mrazené alebo sušené, tiež rozrezané na plátky alebo vo forme peliet

ex 0811 20 11

Černice, moruše alebo ostružinové maliny, biele alebo červené ríbezle a egreše, nevarené alebo varené v pare alebo vo vode, mrazené, obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá, s obsahom cukru presahujúcim 13 hmotnostných %

ex 0811 20 19

Černice, moruše alebo ostružinové maliny, biele alebo červené ríbezle a egreše, nevarené, alebo varené v pare alebo vo vode, mrazené, obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá, s obsahom cukru nepresahujúcim 13 hmotnostných %

0811 20 51

Červené ríbezle, nevarené alebo varené v pare alebo vo vode, mrazené, neobsahujúce pridaný cukor ani ostatné sladidlá

0811 20 59

Černice a moruše, nevarené alebo varené v pare alebo vo vode, mrazené, neobsahujúce pridaný cukor ani ostatné sladidlá

ex 0811 20 90

Ostružinové maliny, biele ríbezle a egreše, nevarené alebo varené v pare alebo vo vode, mrazené, neobsahujúce pridaný cukor ani ostatné sladidlá

0812 10 00

Čerešne a višne, dočasne konzervované, ale v danom stave nevhodné na priamu konzumáciu

1008 50 00

Mrlík čílsky (Chenopodium quinoa)

ex 1109 00 00

Pšeničný lepok na kŕmenie zvierat, tiež sušený

ex 1212 29 00

Morské riasy a ostatné riasy na kŕmenie zvierat, čerstvé, chladené, mrazené alebo sušené, tiež mleté

ex 1702 20 10

Javorový cukor v pevnej forme, obsahujúci pridané ochucujúce alebo farbiace látky, na kŕmenie zvierat

ex 1702 20 90

Javorový cukor (v inej ako pevnej forme, obsahujúci pridané ochucujúce alebo farbiace látky) a javorový sirup, na kŕmenie zvierat

2008 93

Brusnice (Vaccinium macrocarpon, Vaccinium oxycoccos, Vaccinium vitis-idaea), inak upravené alebo konzervované, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá alebo alkohol

2009 81

Brusnicová šťava (Vaccinium macrocarpon, Vaccinium oxycoccos, Vaccinium vitisidaea), nekvasená a neobsahujúca pridaný alkohol, tiež obsahujúca pridaný cukor alebo ostatné sladidlá

ex 2009 89

Čučoriedková šťava alebo koncentrát, nekvasené a neobsahujúce pridaný alkohol, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá

2206

Ostatné kvasené nápoje (napríklad cider, perry, medovina, saké); zmesi kvasených nápojov a zmesi kvasených nápojov a nealkoholických nápojov, inde nešpecifikované ani nezahrnuté

ex 2303 10 90

Zvyšky z výroby škrobu a podobné zvyšky, na kŕmenie zvierat

2302 50

Otruby, vedľajšie mlynárske výrobky a ostatné zvyšky, tiež vo forme peliet, získané preosievaním, mletím alebo iným spracovaním obilnín alebo strukovín:

zo strukovín

ex 2309 90 31

Prípravky druhov používaných ako krmivo pre zvieratá, neobsahujúce škrob alebo obsahujúce 10 % hmotnosti alebo menej škrobu, neobsahujúce mliečne výrobky alebo obsahujúce menej ako 10 hmotnostných % takýchto výrobkov, okrem krmiva pre psy alebo mačky v balení na predaj v malom, iné ako krmivo pre ryby

PRÍLOHA IV

COLNÉ KVÓTY VZŤAHUJÚCE SA NA VÝROBKY S PÔVODOM V NÓRSKU DOVÁŽANÉ DO EURÓPSKEJ ÚNIE

Číselný znak KN

Opis podľa kombinovanej nomenklatúry

Konsolidované colné kvóty (ročné množstvo v tonách)

Z toho dodatočné kvóty (7)

Clo v rámci kvóty (EUR/kg)

0207 14 30

Mäso a jedlé droby, z hydiny položky 0105 , čerstvé, chladené alebo mrazené:

 

Z hydiny druhu Gallus domesticus

 

Nevykostené kusy, mrazené

 

Celé krídla, so špičkami alebo bez špičiek

550

550

0

0207 14 70

Mäso a jedlé droby, z hydiny položky 0105 , čerstvé, chladené alebo mrazené:

 

Z hydiny druhu Gallus domesticus

 

Ostatné kusy nevykostené, mrazené

150

150

0

0204

Mäso z oviec alebo kôz, čerstvé, chladené alebo mrazené

500

0

0

0210

Mäso a jedlé mäsové droby, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené; jedlé múčky a prášky z mäsa alebo mäsových drobov

0404 10

Srvátka a upravená srvátka, tiež zahustená alebo obsahujúca pridaný cukor alebo ostatné sladidlá

1 250

1 250

0

0404 10 02

Srvátka a upravená srvátka, v prášku, granulách alebo ostatných pevných formách, bez pridaného cukru alebo ostatných sladidiel, s hmotnostným obsahom bielkovín „obsah dusíka × 6,38“ <= 15 % a s hmotnostným obsahom tuku <= 1,5 %

3 150

3 150

0

0603 19 70

Rezané kvetiny a kvetinové pupence druhov vhodných na kytice alebo na ozdobné účely, čerstvé, iné ako ruže, klinčeky, orchidey, chryzantémy, ľalie (Lilium spp.), gladioly a iskerníky

500 000 EUR

500 000 EUR

0

1602

Ostatné pripravené alebo konzervované mäso, mäsové droby alebo krv

300

300

0

2005 20 20

Tenké zemiakové lupienky, smažené alebo pečené, tiež solené alebo ochutené, v hermeticky uzavretých obaloch, vhodné na okamžitú spotrebu

350

150

0

2309 90 96

Prípravky druhov používaných ako krmivo pre zvieratá; Ostatné

200

200

0

3502 20

Albumíny (vrátane koncentrátov z dvoch alebo viacerých srvátkových bielkovín obsahujúcich viac ako 80 hmotnostných % srvátkových bielkovín počítaných na sušinu), albumináty a ostatné deriváty albumínu:

Mliečny albumín, vrátane koncentrátov z dvoch alebo viacerých srvátkových bielkovín

500

500

0

B.   List Nórskeho kráľovstva

Vážená pani,

je mi cťou potvrdiť prijatie Vášho listu z dnešného dňa tohto znenia:

„Dovoľte mi, aby som sa odvolal na dvojstranné rokovania o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom (ďalej len ‚zmluvné strany‘) ukončené 5. apríla 2017.

S cieľom ďalšej postupnej liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami medzi zmluvnými stranami, a to na preferenčnom, vzájomnom a vzájomne výhodnom základe, prebehlo medzi Európskou komisiou a vládou Nórska na základe článku 19 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len ‚Dohoda o EHP‘) nové kolo rokovaní o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami. Rokovania prebehli regulárne, pričom sa náležite zohľadnil vývoj poľnohospodárskych politík zmluvných strán, ako aj ich poľnohospodárskej situácie vrátane vývoja dvojstranného obchodu, ako aj podmienok obchodovania s inými obchodnými partnermi.

Týmto potvrdzujem, že rokovania viedli k týmto výsledkom:

1.

Nórsko sa zaväzuje oslobodiť od cla výrobky s pôvodom v Európskej únii uvedené v prílohe I k tejto dohode.

2.

Nórsko sa zaväzuje stanoviť colné kvóty na výrobky s pôvodom v Európskej únii uvedené v prílohe II k tejto dohode.

3.

Európska únia sa zaväzuje oslobodiť od cla výrobky s pôvodom v Nórsku uvedené v prílohe III k tejto dohode.

4.

Európska únia sa zaväzuje stanoviť colné kvóty na výrobky s pôvodom v Nórsku uvedené v prílohe IV k tejto dohode.

5.

Číselné znaky colného sadzobníka stanovené v prílohách I až IV k tejto dohode sú číselnými znakmi colného sadzobníka, ktoré platia pre zmluvné strany od 1. januára 2017.

6.

Vykonávanie prípadnej budúcej dohody WTO o poľnohospodárstve nebude mať vplyv na existujúce colné kvóty vzťahujúce sa na dovoz 600 ton bravčového mäsa, 800 ton hydinového mäsa a 900 ton hovädzieho mäsa do Nórska, ktoré sú uvedené v prílohe II k dohode vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom podpísanej 15. apríla 2011 (ďalej len ‚dohoda z roku 2011‘). Bod 7 dohody z roku 2011 sa preto vypúšťa.

7.

Pokiaľ ide o dodatočnú colnú kvótu na dovoz 1 200 ton syrov a tvarohu do Nórska, zmluvné strany súhlasia s tým, že správa 700 ton sa uskutoční formou aukcie a 500 ton formou systému udeľovania licencií.

8.

Zmluvné strany budú pokračovať v úsilí zjednotiť všetky dvojstranné koncesie (koncesie, ktoré už platia, ako aj koncesie stanovené v tejto dohode), a to v rámci novej výmeny listov, ktorá by mala nahradiť existujúce dvojstranné dohody v oblasti poľnohospodárstva.

9.

Pravidlá určovania pôvodu na účel uplatňovania koncesií, na ktoré sa odkazuje v prílohách I až IV k tejto dohode, sa uvádzajú v prílohe IV k tejto dohode vo forme výmeny listov z 2. mája 1992 (ďalej len ‚dohoda z roku 1992‘). Namiesto dodatku k prílohe IV k dohode z roku 1992 sa však uplatňuje príloha II k protokolu 4 k Dohode o EHP.

10.

Zmluvné strany zabezpečia, aby nedošlo k ohrozeniu koncesií, ktoré si navzájom poskytujú.

11.

Zmluvné strany súhlasia s tým, že zabezpečia také spravovanie colných kvót, ktorým sa umožní pravidelný dovoz a ktorým sa zároveň umožní, aby sa dohodnuté množstvá mohli aj skutočne doviesť.

12.

Zmluvné strany súhlasia s tým, že si v pravidelných intervaloch budú vymieňať informácie o výrobkoch, s ktorými sa obchoduje, o spravovaní colných kvót, cenových kotáciách a akékoľvek užitočné informácie týkajúce sa ich konkrétnych domácich trhov a premietania výsledkov týchto rokovaní do praxe.

13.

Konzultácie sa uskutočnia na požiadanie ktorejkoľvek zo zmluvných strán o akejkoľvek otázke súvisiacej s realizáciou výsledkov týchto rokovaní. Ak pri nej nastanú komplikácie, uvedené konzultácie sa uskutočnia čo najskôr s cieľom prijať náležité nápravné opatrenia.

14.

V súlade s článkom 19 Dohody o EHP zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok pokračovať v úsilí o dosiahnutie postupnej liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami. Zmluvy strany sa na tento účel dohodli, že o dva roky znova preskúmajú podmienky obchodovania s poľnohospodárskymi výrobkami v záujme preskúmania prípadného udelenia koncesií.

15.

V prípade ďalšieho rozšírenia Európskej únie posúdia zmluvné strany vplyv na dvojstranný obchod s cieľom prispôsobiť dvojstranné preferencie tak, aby medzi Nórskom a pristupujúcimi krajinami mohli pokračovať pôvodné preferenčné obchodné toky.

Táto dohoda nadobúda platnosť prvým dňom tretieho mesiaca nasledujúceho po dátume uloženia poslednej listiny o schválení.“

S potešením potvrdzujem, že vláda Nórskeho kráľovstva súhlasí s obsahom Vášho listu.

Prijmite, prosím, prejav mojej najhlbšej úcty.

Utferdiget i Brussel,

Съставено в Брюксел на

Hecho en Bruselas, el

V Bruselu dne

Udfærdiget i Bruxelles, den

Geschehen zu Brüssel am

Brüssel,

Έγινε στις Βρυξέλλες, στις

Done at Brussels,

Fait à Bruxelles, le

Sastavljeno u Bruxellesu

Fatto a Bruxelles, addì

Briselē,

Priimta Briuselyje,

Kelt Brüsszelben,

Magħmul fi Brussell,

Gedaan te Brussel,

Sporządzono w Brukseli, dnia

Feito em Bruxelas,

Întocmit la Bruxelles,

V Bruseli

V Bruslju,

Tehty Brysselissä

Utfärdat i Bryssel den

Image

For Kongeriket Norge

За Кралство Норвегия

Por el Reino de Noruega

Za Norské království

For Kongeriget Norge

Für das Königreich Norwegen

Norra Kuningriigi nimel

Για το Βασίλειο της Νορβηγίας

For the Kingdom of Norway

Pour le Royaume de Norvège

Za Kraljevinu Norvešku

Per il Regno di Norvegia

Norvēģijas Karalistes vārdā –

Norvegijos Karalystės vardu

A Norvég Királyság részéről

Għar-Renju tan-Norveġja

Voor het Koninkrijk Noorwegen

W imieniu Królestwa Norwegii

Pelo Reino da Noruega

Pentru Regatul Norvegiei

Za Nórske kráľovstvo

Za Kraljevino Norveško

Norjan kuningaskunnan puolesta

För Konungariket Norge

Image


(1)  Dovoz týchto výrobkov je oslobodený od cla. Nórsko si však vyhradzuje právo zaviesť clo, ak sa výrobky dovážajú na kŕmne účely.

(1)  Na obdobie od 1. januára do 31. decembra, a počas prvého roka uplatňovania dohody pro rata, ak je to potrebné. Dodatočné kvóty, ktoré sa majú doplniť k existujúcim kvótam dohodnutým na základe predchádzajúcich dohôd medzi EÚ a Nórskom.

(2)  V období od 1. decembra do 31. decembra.

(3)  V prípade dovozu nevykostených stehien sa uvádza množstvo. V prípade dovozu vykostených stehien sa používa konverzný faktor 1,15.

(4)  Výnimka pre tieto rastliny: Argyranthemum frutescens, Chrysanthemum frutescens, Begonia × hiemalis, Begonia elatior, Campanula, Dendranthema × grandiflora, Chrysanthemum × morifolium, Euphorbia pulcherrima, Poinsettia pulcherrima, Hibiscus, Kalanchoe, Pelargonium, Primula a Saintpaulia.

(5)  Zahrnuté sú tieto rastliny: Condiaeum, Croton, Dieffenbachia, Epipremnum, Scindapsus aureum, Hedera, Nephrolepis, Peperomia obtusifolia, Peperomia rotundifolia, Schefflera, Soleirolia a Helxine, takisto dovážané ako súčasť zmiešanej skupiny rastlín.

(6)  Kritériá koncového používateľa: spracovateľský priemysel.

(7)  Na obdobie od 1. januára do 31. decembra, a počas prvého roka uplatňovania dohody pro rata, ak je to potrebné. Dodatočné kvóty, ktoré sa majú doplniť do existujúcich kvót dohodnutých v rámci predchádzajúcich dohôd medzi EÚ a Nórskom.


NARIADENIA

25.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/16


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/761

zo 16. februára 2018,

ktorým sa stanovujú spoločné bezpečnostné metódy dohľadu vnútroštátnych bezpečnostných orgánov po vydaní jednotného bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 1077/2012

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 z 11. mája 2016 o bezpečnosti železníc (1), a najmä na jej článok 6 ods. 6,

so zreteľom na odporúčanie ERA-REC-115-REC Železničnej agentúry Európskej únie týkajúce sa revízie spoločných bezpečnostných metód na posudzovanie zhody a spoločnej bezpečnostnej metódy dohľadu, ktoré bolo predložené Komisii 9. marca 2017,

keďže:

(1)

V spoločných bezpečnostných metódach (CSM) sa opisuje spôsob posudzovania úrovní bezpečnosti a dosiahnutia bezpečnostných cieľov, ako aj dodržania ostatných bezpečnostných požiadaviek.

(2)

V súlade s článkom 6 ods. 5 smernice (EÚ) 2016/798 sa CSM musia pravidelne revidovať s prihliadnutím na skúsenosti získané pri ich uplatňovaní a celkový vývoj bezpečnosti železníc, ako aj v záujme všeobecného zachovania bezpečnosti a, ak je to uskutočniteľné, jej neustáleho zvyšovania.

(3)

Svojím vykonávacím rozhodnutím z 1. septembra 2016 (2) Komisia v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/798 poverila Železničnú agentúru Európskej únie (ďalej len „agentúra“), aby revidovala nariadenia Komisie (EÚ) č. 1158/2010 (3), (EÚ) č. 1169/2010 (4) a (EÚ) č. 1077/2012 (5). Podľa poverenia Komisie vydala agentúra 9. marca 2017 svoje odporúčanie, ktorého súčasťou bola správa o výsledkoch konzultácií s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi, sociálnymi partnermi a používateľmi a správa o posúdení vplyvu zmenených CSM, ktoré sa majú prijať. Komisia preskúmala odporúčanie vydané agentúrou s cieľom overiť, že poverenie bolo splnené, ako sa uvádza v článku 6 ods. 4 smernice (EÚ) 2016/798.

(4)

Po vydaní jednotného bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia by vnútroštátny bezpečnostný orgán mal vykonávať činnosti dohľadu, aby skontroloval, či sa počas prevádzky účinne používajú mechanizmy systému riadenia bezpečnosti a či sa nepretržite dodržiavajú všetky nevyhnutné požiadavky.

(5)

V súlade s článkom 17 ods. 1 a 8 smernice (EÚ) 2016/798 sú v prípadoch, keď železničné podniky a manažéri infraštruktúry sú zároveň subjekty zodpovedné za údržbu, ktorým nebolo vydané osvedčenie v súlade s článkom 14 ods. 4 smernice (EÚ) 2016/798, činnosti dohľadu vykonávané vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi s cieľom kontrolovať uplatňovanie relevantných CSM uvedených v článku 6 smernice (EÚ) 2016/798 zo strany subjektov zodpovedných za údržbu oprávnenými prostriedkami na vykonávanie dohľadu nad účinnosťou systémov riadenia bezpečnosti týchto železničných podnikov a manažérov infraštruktúry.

(6)

S cieľom zlepšiť vzájomnú dôveru v prístupy vnútroštátnych bezpečnostných orgánov k činnostiam dohľadu a v ich rozhodovanie počas týchto činností by pre tieto orgány mal byť stanovený proces dohľadu.

(7)

Vnútroštátne bezpečnostné orgány by mali byť zodpovedné za svoje rozhodnutia, a preto by mali mať interné mechanizmy alebo postupy, na základe ktorých môžu byť brané na zodpovednosť.

(8)

Dohľad by sa mal zameriavať najmä na činnosti, z ktorých podľa vnútroštátneho bezpečnostného orgánu vyplývajú najzávažnejšie riziká alebo v ktorých prípade sú riziká riadené v najmenšej miere. Na tento účel by vnútroštátny bezpečnostný orgán mal vypracovať a zaviesť stratégiu a plán, príp. plány dohľadu založené na riziku, v ktorých uvedie, ako bude zameriavať svoje činnosti a stanovovať svoje priority v oblasti dohľadu.

(9)

Opatrenia na presadzovanie práva prijaté vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby železničné podniky a manažéri infraštruktúry dodržiavali právne predpisy, ako sa uvádza v článku 17 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/798, by mali byť primerané rizikám pre bezpečnosť alebo potenciálnej závažnosti nedodržiavania zákonných povinností.

(10)

Aby vnútroštátny bezpečnostný orgán mohol plniť svoje úlohy podľa článku 16 ods. 2 písm. i) smernice (EÚ) 2016/798, mal by na základe výsledkov svojich činností dohľadu posudzovať aj účinnosť regulačného rámca v oblasti bezpečnosti.

(11)

Techniky auditu a kontroly na účely dohľadu by mali spravidla zahŕňať rozhovory s osobami na rôznych úrovniach organizácie, kontrolu dokumentov a záznamov týkajúcich sa systému riadenia bezpečnosti a prieskum výsledkov systému riadenia týkajúcich sa bezpečnosti, ktoré sa zistili pri kontrolách alebo súvisiacich činnostiach.

(12)

V prípade potreby by sa agentúra, ktorá koná ako orgán bezpečnostnej certifikácie, a vnútroštátne bezpečnostné orgány mali v súlade s článkom 17 ods. 13 smernice (EÚ) 2016/798 koordinovať, aby zabezpečili výmenu informácií v plnej miere medzi činnosťami posudzovania a dohľadu vrátane oznamov určených pre železničné podniky. Takisto by sa príslušné vnútroštátne bezpečnostné orgány mali koordinovať v prípade cezhraničných infraštruktúr.

(13)

V záujme účinnosti dohľadu zo strany vnútroštátnych bezpečnostných orgánov a posilnenia ich vzájomnej dôvery by vnútroštátne bezpečnostné orgány mali zaistiť, aby ich pracovníci vykonávajúci dohľad mali potrebné kompetencie. Na to treba tieto kompetencie určiť.

(14)

Vnútroštátne bezpečnostné orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad manažérmi infraštruktúry s cezhraničnou infraštruktúrou alebo železničnými podnikmi pôsobiacimi vo viac než jednom členskom štáte, by mali navzájom spolupracovať, aby sa predišlo zdvojovaniu dohľadu, a koordinovať svoj prístup k dohľadu, aby sa zabezpečila výmena všetkých kľúčových informácií o manažérovi infraštruktúry alebo železničnom podniku, a to najmä informácií o známych rizikách a o výkonnosti dotknutého manažéra či železničného podniku v oblasti bezpečnosti, a aby sa tieto informácie využili na zameranie činností dohľadu na oblasti s najväčším rizikom pre celú prevádzku.

(15)

Vnútroštátne bezpečnostné orgány by prípadne mali spolupracovať aj s inými príslušnými orgánmi alebo subjektmi, ktoré pôsobia v sektore železničnej dopravy, ako sú regulačné orgány a licenčné orgány v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ (6) alebo príslušné orgány zodpovedné za monitorovanie dodržiavania platných pravidiel týkajúcich sa pracovného času, času vedenia vozidla a odpočinku pre rušňovodičov, a to pri plnení mandátov orgánov, výmene informácií, riešení vznikajúcich konfliktov, predchádzaní s nimi súvisiacim nepriaznivým účinkom na železničný systém a koordinácii reakcií na nedodržiavanie regulačného rámca v oblasti bezpečnosti.

(16)

V súlade s článkom 31 ods. 3 smernice (EÚ) 2016/798 sa nový režim bezpečnostnej certifikácie začne uplatňovať od 16. júna 2019. Členské štáty však majú podľa článku 33 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/798 možnosť oznámiť agentúre a Komisii predĺženie lehoty na transpozíciu, na základe čoho môžu pokračovať vo vydávaní osvedčení v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES (7) až do 16. júna 2020. Preto je s cieľom umožniť hladký prechod na nový režim certifikácie potrebné zosúladiť dátumy uplatňovania tohto nariadenia s dátumami stanovenými v smernici (EÚ) 2016/798.

(17)

Nariadenie (EÚ) č. 1077/2012 už nie je aktuálne, a preto by sa malo nahradiť týmto nariadením,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú spoločné bezpečnostné metódy (common safety methods, ďalej len „CSM“) dohľadu vnútroštátnych bezpečnostných orgánov nad riadením bezpečnosti železničných podnikov po vydaní jednotného bezpečnostného osvedčenia a manažérov infraštruktúry po vydaní bezpečnostného povolenia uvedené v článku 6 ods. 1 písm. c) smernice (EÚ) 2016/798.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„orgán bezpečnostnej certifikácie“ je orgán zodpovedný za vydávanie jednotného bezpečnostného osvedčenia, teda buď agentúra, alebo vnútroštátny bezpečnostný orgán;

b)

„zvyšná otázka“ je drobný nedostatok zistený pri posudzovaní žiadosti o jednotné bezpečnostné osvedčenie alebo bezpečnostné povolenie, ktorý však nebráni vydaniu osvedčenia alebo povolenia a možno ho odložiť na neskorší dohľad.

Článok 3

Proces dohľadu

1.   Vnútroštátne bezpečnostné orgány uplatňujú proces dohľadu stanovený v prílohe I.

2.   Na riadenie procesu dohľadu zavedú vnútroštátne bezpečnostné orgány interné mechanizmy alebo postupy.

3.   Na účely dohľadu vnútroštátne bezpečnostné orgány uznajú ako dôkaz schopnosti železničných podnikov a manažérov infraštruktúry vyhovieť príslušným požiadavkám vymedzeným v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2018/762 (8) povolenia, uznania alebo osvedčenia produktov alebo služieb predložené železničnými podnikmi a manažérmi infraštruktúry alebo ich dodávateľmi, partnermi či poskytovateľmi, ktoré boli udelené v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie.

Článok 4

Techniky vykonávania dohľadu

Vnútroštátne bezpečnostné orgány prijmú primerané techniky, ako sú audity a kontroly, a pri plánovaní svojich činností dohľadu vyberú najvhodnejšie z nich.

Článok 5

Súvislosti medzi dohľadom a posudzovaním

1.   Vnútroštátny bezpečnostný orgán vykonávajúci dohľad použije a prípadne poskytne informácie o výkonnosti systému riadenia bezpečnosti získané v priebehu svojich činností dohľadu na účely obnovenia alebo aktualizácie jednotných bezpečnostných osvedčení alebo bezpečnostných povolení.

2.   V prípadoch, keď vnútroštátny bezpečnostný orgán uvedený v odseku 1 nie je zodpovedný za vydanie jednotného bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia, musí sa bezodkladne po doručení žiadosti o obnovenie alebo aktualizáciu koordinovať s agentúrou konajúcou ako orgán bezpečnostnej certifikácie alebo v prípade cezhraničnej infraštruktúry s príslušným vnútroštátnym bezpečnostným orgánom, a to na žiadosť tohto orgánu.

Na základe výsledku koordinácie uvedenej v prvom pododseku vnútroštátny bezpečnostný orgán zistí a určí informácie, ktoré sú relevantné na posúdenie účinného fungovania systému riadenia bezpečnosti železničného podniku alebo manažéra infraštruktúry, pričom medzi ne musia byť zahrnuté prinajmenšom tieto informácie:

a)

opis závažných prípadov nedodržiavania predpisov, ktoré by mohli ovplyvniť výkonnosť v oblasti bezpečnosti alebo spôsobiť vážne bezpečnostné riziká, a všetkých ďalších problémov zistených počas činností dohľadu od predchádzajúceho posúdenia;

b)

stav akčného plánu (alebo plánov) zavedeného železničným podnikom alebo manažérom infraštruktúry na riešenie závažných prípadov nedodržiavania predpisov a akýchkoľvek ďalších problémov uvedených v písmene a) a príslušných opatrení, ktoré boli prijaté vnútroštátnym bezpečnostným orgánom s cieľom dohliadať na riešenie týchto otázok;

c)

prehľad o výkonnosti železničného podniku alebo manažéra infraštruktúry, ktorý pôsobí na území jeho členského štátu, v oblasti bezpečnosti;

d)

stav akčného plánu (alebo plánov) zavedeného železničným podnikom alebo manažérom infraštruktúry na riešenie zvyšných otázok z predchádzajúceho posúdenia.

Článok 6

Kompetencie pracovníkov vykonávajúcich dohľad

1.   Vnútroštátne bezpečnostné orgány zaistia, aby pracovníci vykonávajúci dohľad mali tieto kompetencie:

a)

znalosť príslušného regulačného rámca v rozsahu, v ktorom sa týka dohľadu;

b)

znalosť fungovania železničného systému;

c)

primeraná úroveň kritického analytického myslenia;

d)

skúsenosti s dohľadom nad systémom riadenia bezpečnosti alebo podobným systémom riadenia v sektore železničnej dopravy alebo nad systémom riadenia bezpečnosti v sektore s rovnocennou prevádzkovou a technickou komplexnosťou;

e)

znalosti o vedení pohovorov a skúsenosti v tejto oblasti;

f)

riešenie problémov, komunikácia a tímová práca.

2.   Pri tímovej práci môžu byť kompetencie rozdelené medzi členmi tímu.

3.   Na zaistenie správneho uplatňovania odseku 1 vnútroštátne bezpečnostné orgány zavedú systém riadenia kompetencií, ktorý zahŕňa:

a)

vypracovanie profilov kompetencií pre každú prácu, pozíciu či funkciu;

b)

nábor pracovníkov podľa stanovených profilov kompetencií;

c)

udržiavanie, rozvoj a hodnotenie kompetencií pracovníkov podľa stanovených profilov kompetencií.

Článok 7

Kritériá rozhodovania

1.   Vnútroštátny bezpečnostný orgán stanoví a uverejní kritériá rozhodovania týkajúce sa spôsobu hodnotenia správneho uplatňovania systému riadenia bezpečnosti železničným podnikom alebo manažérom infraštruktúry a účinnosti systému riadenia bezpečnosti pri riadení bezpečnostných rizík spojených s činnosťou železničného podniku alebo manažéra infraštruktúry.

Tieto kritériá musia zahŕňať informácie o tom, ako vnútroštátny bezpečnostný orgán zaobchádza s prípadmi nedodržania predpisov zistenými v systéme riadenia bezpečnosti železničného podniku a manažéra infraštruktúry a ako ich rieši.

2.   Vnútroštátny bezpečnostný orgán prijme a uverejní postup, v ktorom sa podrobne opisuje, akým spôsobom železničné podniky, manažéri infraštruktúry a všetky ostatné zainteresované strany môžu predložiť sťažnosť na rozhodnutia prijaté v priebehu činností dohľadu.

Článok 8

Koordinácia medzi vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi a spolupráca s inými orgánmi alebo subjektmi

1.   Vnútroštátne bezpečnostné orgány vykonávajúce dohľad nad manažérmi infraštruktúry s cezhraničnou infraštruktúrou, prípadne infraštruktúrami alebo nad železničnými podnikmi pôsobiacimi vo viac ako jednom členskom štáte koordinujú svoj prístup k dohľadu v súlade s článkom 17 ods. 7 a 9 smernice (EÚ) 2016/798.

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vnútroštátnych bezpečnostných orgánov podľa článku 16 ods. 2 písm. d) a j) a článku 17 smernice (EÚ) 2016/798, vnútroštátne bezpečnostné orgány po udelení bezpečnostného povolenia alebo jednotného bezpečnostného osvedčenia bezodkladne rozhodnú, ktorý z nich bude viesť koordináciu dohľadu nad správnym uplatňovaním a účinnosťou systému riadenia bezpečnosti.

2.   Na účely odseku 1 vnútroštátne bezpečnostné orgány vytvoria mechanizmy na základe rámca pre koordinovaný a spoločný dohľad stanoveného v prílohe II.

3.   Ďalej vnútroštátne bezpečnostné orgány vypracujú mechanizmy na spoluprácu s vnútroštátnymi vyšetrovacími orgánmi, certifikačnými orgánmi pre subjekty zodpovedné za údržbu a inými príslušnými orgánmi alebo subjektmi.

Článok 9

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1077/2012 sa zrušuje s účinnosťou od 16. júna 2019.

Článok 10

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 16. júna 2019. V členských štátoch, ktoré agentúre a Komisii v súlade s článkom 33 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/798 oznámili predĺženie lehoty na transpozíciu uvedenej smernice, sa však článok 5 ods. 2 a článok 8 ods. 1 a 2 uplatňujú od 16. júna 2020.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. februára 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 102.

(2)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 1. septembra 2016, ktorým sa Železničnej agentúre Európskej únie udeľuje mandát na revíziu spoločných bezpečnostných metód na posudzovanie zhody a spoločnej bezpečnostnej metódy pre vykonávanie dozoru a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie C(2014) 1649 final [C(2016) 5504 final].

(3)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1158/2010 z 9. decembra 2010 o spoločnej bezpečnostnej metóde na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie osvedčení o bezpečnosti železníc (Ú. v. EÚ L 326, 10.12.2010, s. 11).

(4)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1169/2010 z 10. decembra 2010 o spoločnej bezpečnostnej metóde na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie povolenia týkajúceho sa bezpečnosti železníc (Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2010, s. 13).

(5)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1077/2012 zo 16. novembra 2012 o spoločnej bezpečnostnej metóde pre vykonávanie dozoru národnými bezpečnostnými orgánmi po vydaní bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia (Ú. v. EÚ L 320, 17.11.2012, s. 3).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 32).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernici 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (smernica o bezpečnosti železníc) (Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44).

(8)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/762 z 8. marca 2018, ktorým sa stanovujú spoločné bezpečnostné metódy týkajúce sa požiadaviek na systémy riadenia bezpečnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušujú nariadenia Komisie (EÚ) č. 1158/2010 a (EÚ) č. 1169/2010 (pozri stranu 26 tohto úradného vestníka).


PRÍLOHA I

Proces dohľadu uvedený v článku 3

1.   VŠEOBECNE

Vnútroštátny bezpečnostný orgán vytvorí štruktúrovaný a kontrolovateľný proces pre celú činnosť, v ktorom sa zohľadnia prvky uvedené ďalej. Tým sa zabezpečí, aby bol proces dohľadu iteratívny a aby sa brala do úvahy potreba sústavného zlepšovania, ako je znázornené na schéme uvedenej v dodatku.

2.   STANOVENIE STRATÉGIE A PLÁNU, PRÍPADNE PLÁNOV DOHĽADU

Vnútroštátny bezpečnostný orgán:

a)

na stanovenie stratégie a plánu alebo plánov zbiera a analyzuje údaje/informácie z rôznych zdrojov. Zdrojmi môžu byť informácie zhromaždené v priebehu posudzovania systémov riadenia bezpečnosti, výsledky z predchádzajúcich činností dohľadu, informácie pochádzajúce z udeľovania povolení na používanie subsystémov alebo vozidiel, správy/odporúčania vnútroštátnych vyšetrovacích orgánov týkajúce sa nehôd, iné správy alebo údaje o nehodách/incidentoch, výročné správy železničných podnikov alebo manažérov infraštruktúry o bezpečnosti predkladané vnútroštátnemu bezpečnostnému orgánu, výročné správy subjektov zodpovedných za údržbu o jej vykonávaní, sťažnosti verejnosti a ďalšie relevantné zdroje;

b)

v stratégii dohľadu identifikuje rizikové oblasti pre cielené činnosti dohľadu, prípadne vrátane tých, ktoré vyplývajú z integrácie a riadenia ľudských a organizačných faktorov;

c)

vypracuje plán alebo plány dohľadu, v ktorých sa uvádza, ako bude počas životného cyklu platných jednotných bezpečnostných osvedčení a bezpečnostných povolení realizovať stratégiu dohľadu;

d)

na základe určených cieľových oblastí vypracuje počiatočný odhad zdrojov potrebných na realizáciu plánu alebo plánov;

e)

prideľuje zdroje na realizáciu plánu alebo plánov;

f)

v stratégii a pláne, prípadne plánoch dohľadu rieši všetky záležitosti týkajúce sa cezhraničných činností alebo infraštruktúry, príp. infraštruktúr koordináciou s iným vnútroštátnym bezpečnostným orgánom (alebo orgánmi).

3.   OZNAMOVANIE STRATÉGIE A PLÁNU, PRÍPADNE PLÁNOV DOHĽADU

Vnútroštátny bezpečnostný orgán:

a)

oznamuje príslušným železničným podnikom alebo manažérom infraštruktúry a podľa potreby aj ďalej iným zainteresovaným stranám celkové ciele stratégie dohľadu a podáva všeobecné vysvetlenie plánu alebo plánov dohľadu;

b)

poskytuje príslušným železničným podnikom alebo manažérom infraštruktúry všeobecné vysvetlenie spôsobu realizácie plánu alebo plánov dohľadu.

4.   VYKONÁVANIE ČINNOSTÍ DOHĽADU

Vnútroštátny bezpečnostný orgán:

a)

realizuje plán alebo plány dohľadu;

b)

prijme primerané opatrenie, prípadne opatrenia na riešenie neplnenia zákonných povinností železničného podniku alebo manažéra infraštruktúry vrátane prípadného vydávania naliehavých bezpečnostných varovaní a uplatňovania dočasných bezpečnostných opatrení;

c)

vyhodnocuje, do akej miery bolo vypracovanie a realizácia akčného plánu alebo plánov zo strany železničného podniku alebo manažéra infraštruktúry primerané náprave nedodržania právnych predpisov alebo riešeniu zvyšnej otázky v určenej lehote;

d)

dokumentuje výsledky svojich činností dohľadu.

5.   VÝSLEDKY ČINNOSTÍ DOHĽADU

Vnútroštátny bezpečnostný orgán:

a)

poskytne príslušnému železničnému podniku alebo manažérovi infraštruktúry výsledky svojich činností dohľadu vrátane určenia oblastí nedodržiavania právnych predpisov zo strany železničného podniku alebo manažéra infraštruktúry a všetkých oblastí osvedčených postupov na podporu zlepšenia bezpečnosti;

b)

má prehľad o výkonnosti jednotlivých železničných podnikov alebo manažérov infraštruktúry, ktorí pôsobia na území jeho členského štátu, v oblasti bezpečnosti;

c)

uverejňuje svoje stanoviská k celkovej výkonnosti v oblasti bezpečnosti v členskom štáte a informuje o nich príslušné zainteresované strany;

d)

uverejňuje svoje stanoviská k účinnosti regulačného rámca v oblasti bezpečnosti a informuje o nich príslušné zainteresované strany;

e)

pred opätovným posúdením žiadosti o obnovenie alebo aktualizáciu jednotného bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia využíva informácie o výkonnosti systému riadenia bezpečnosti získané počas dohľadu nad železničnými podnikmi alebo manažérmi infraštruktúry, prípadne ich poskytne agentúre konajúcej ako orgán bezpečnostnej certifikácie alebo v prípade cezhraničnej infraštruktúry príslušnému vnútroštátnemu bezpečnostnému orgánu;

f)

v prípade potreby prijme opatrenia na presadzovanie práva, zistí, či existuje dôvod na obmedzenie alebo zrušenie jednotného bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia, a v prípadoch, keď nie je zodpovedný za vydanie jednotného bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia, zodpovedajúcim spôsobom informuje príslušný orgán.

6.   PREHODNOCOVANIE ČINNOSTÍ DOHĽADU

Na základe informácií zhromaždených a skúseností získaných v priebehu činností dohľadu a na základe výkonnosti v oblasti bezpečnosti tak na individuálnej úrovni, ako aj na úrovni členského štátu vnútroštátny bezpečnostný orgán pravidelne:

a)

prehodnocuje stratégiu a plán, prípadne plány dohľadu, aby skontroloval náležité vykonávanie pôvodnej cielenej činnosti, využívanie údajov/informácií z rôznych zdrojov, primeranosť výsledkov dohľadu a prideľovania zdrojov, a podľa potreby mení priority;

b)

v prípade potreby reviduje plán alebo plány dohľadu a posudzuje vplyv zmien na stratégiu dohľadu;

c)

podľa potreby svojimi stanoviskami a návrhmi prispieva k tomu, aby jeho členský štát odstránil nedostatky regulačného rámca v oblasti bezpečnosti.

Dodatok

Image

Celková výkonnosti v oblasti bezpečnosti v členskom štáte

Presadzovanie podpora a/alebo vytvorenie regulačného rámca bezpečnosti

Nie

Hodnotenie výkonnosti v oblasti bezpečnosti

Zdokumentovanie výsledkov dohľadu

Výsledky dohľadu

Relevantné informácie získané o výkonnosti systému riadenia bezpečnosti

Realizácia plánu(-ov)

Vyšetky ďalšie relevantné informácie

Identifikácia rizikových oblasti

Zber a analýza informácií

Výročné správy o bezpečnosti železničných podnikov a manažérov infraštruktúry

Výsledky predchádzajúceho dohľadu

Áno

Ne-dodržiava-nie právnych predpisov?

Celkové ciele stratégie dohľadu všeobecné vysvetlenie plánu(-ov) dohľadu a vysvetlenie, ako sa tento plán(y)bude realizovať

Vypracovanie straté-gie a plánu(-ov) dohľadu a koor-dinácia činností dohľadu s inými vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi

Údaje o nehodách incidentoch

Agentúra alebo príslušný vnútroštátny bezpečnostný orgán

Vytvorenie a zavedenie akčného plánu(-ov)

Účinnosti regulačného rámca bezpečnosti

Nie

Správy o vyšetrovani

Prijatie primeraného opatrenia(-i)

Hodnotenie relevantnosti a účinnosti akčného plánu(-ov)

Opatrenia potrebné?

Áno

Prehodnocovanie činností dohľadu

Informácie získané počas posudzovania bezpečnosti

Železničný podnik alebo infraštruktúry

Vnútroštátny bezpečnostný orgán vykonávajúci dohľad


PRÍLOHA II

Rámec pre koordinovaný a spoločný dohľad uvedený v článku 8 ods. 2

Príslušné vnútroštátne bezpečnostné orgány vypracujú mechanizmy na základe týchto zásad a špecifických prvkov:

1.

dohoda o tom, ktoré železničné podniky a manažéri infraštruktúry vykonávajú svoju činnosť takým spôsobom, že si to vyžaduje koordinovaný alebo spoločný dohľad;

2.

dohoda o spoločnom jazyku, prípadne jazykoch a o úrovni dôvernosti informácií, ktoré sa majú použiť na účely mechanizmov koordinácie;

3.

dohoda o tom, aké informácie sa majú vymieňať a podľa akého časového harmonogramu:

a)

výmena relevantných informácií o železničných podnikoch a manažéroch infraštruktúry podľa bodu 1 a vzájomné poskytovanie výsledkov činností posudzovania;

b)

prípadné poskytovanie kópií bezpečnostných povolení;

c)

prípadné vzájomné poskytovanie výsledkov súvisiacich činností dohľadu vrátane rozhodnutí a opatrení na presadzovanie práva;

d)

výmena informácií o výkonnosti v oblasti bezpečnosti železničných podnikov a manažérov infraštruktúry určených podľa bodu 1 v jednotlivých členských štátoch;

4.

vzájomné poskytovanie kritérií rozhodovania:

a)

výmena informácií o tom, ako jednotlivé vnútroštátne bezpečnostné orgány zameriavajú ako súčasť plánu dohľadu svoje činnosti na dotknuté železničné podniky a manažérov infraštruktúry;

b)

nadviazanie dialógu medzi príslušnými vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi o navrhovanej reakcii na hlavné nedostatky v dodržiavaní právnych predpisov;

5.

riadenie koordinácie:

a)

výmena existujúcich stratégií a plánov dohľadu;

b)

zistenie spoločných bodov záujmu a/alebo spoločných problémov;

c)

efektívne plánovanie individuálnych, koordinovaných alebo spoločných iniciatív bez toho, aby sa zbytočne zaťažovali železničné podniky a manažéri infraštruktúry, a zároveň s tým, že sa zamedzí prekrývanie rozsahu pôsobnosti týchto iniciatív;

6.

prípadná dohoda o tom, ktorý vnútroštátny bezpečnostný orgán (alebo orgány) by mal sledovať opatrenia zamerané na riešenie zvyšných otázok, ktoré boli odložené na neskorší dohľad;

7.

dohoda o tom, na aké oblasti zamerať koordinovaný alebo spoločný postup:

a)

identifikácia kľúčových rizík pre príslušné železničné podniky a manažérov infraštruktúry, ktoré musia vnútroštátne bezpečnostné orgány riešiť koordinovaným alebo spoločným postupom;

b)

dohoda o tom, ktorý vnútroštátny bezpečnostný orgán pri akých problémoch v prípade potreby na základe presne stanovených kritérií povedie činnosti;

c)

prípadná dohoda o tom, aké typy spoločných činností dohľadu vykonávať;

d)

dohoda o tom, ako informovať železničné podniky a manažérov infraštruktúry o úpravách a dohodách, ku ktorým dospeli vnútroštátne bezpečnostné orgány;

8.

výmena osvedčených postupov:

a)

vytvorenie mechanizmov na pravidelné prehodnocovanie a koordináciu činností dohľadu v prípade dotknutých železničných podnikov a manažérov infraštruktúry;

b)

vytvorenie mechanizmov na hodnotenie účinnosti koordinácie a spolupráce medzi vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi, prípadne vrátane agentúry.


25.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/26


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/762

z 8. marca 2018,

ktorým sa stanovujú spoločné bezpečnostné metódy týkajúce sa požiadaviek na systémy riadenia bezpečnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušujú nariadenia Komisie (EÚ) č. 1158/2010 a (EÚ) č. 1169/2010

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 z 11. mája 2016 o bezpečnosti železníc (1), a najmä na jej článok 6 ods. 6,

so zreteľom na odporúčanie ERA-REC-115-REC Železničnej agentúry Európskej únie týkajúce sa revízie spoločných bezpečnostných metód na posudzovanie zhody a spoločných bezpečnostných metód dohľadu, ktoré bolo predložené Komisii 9. marca 2017,

keďže:

(1)

V spoločných bezpečnostných metódach (CSM) sa opisuje spôsob posudzovania úrovní bezpečnosti a dosiahnutia bezpečnostných cieľov, ako aj dodržania ostatných bezpečnostných požiadaviek.

(2)

V súlade s článkom 6 ods. 5 smernice (EÚ) 2016/798 sa CSM musia pravidelne revidovať s prihliadnutím na skúsenosti získané pri ich uplatňovaní a celkový vývoj bezpečnosti železníc, ako aj v záujme všeobecného zachovania bezpečnosti a, ak je to uskutočniteľné, jej neustáleho zvyšovania.

(3)

Svojím vykonávacím rozhodnutím z 1. septembra 2016 (2) Komisia v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/798 poverila Železničnú agentúru Európskej únie (ďalej len „agentúra“), aby revidovala nariadenia Komisie (EÚ) č. 1158/2010 (3), (EÚ) č. 1169/2010 (4) a (EÚ) č. 1077/2012 (5). Podľa poverenia Komisie vydala agentúra 9. marca 2017 svoje odporúčanie, ktorého súčasťou bola správa o výsledkoch konzultácií s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi, sociálnymi partnermi a používateľmi a správa o posúdení vplyvu zmenených CSM, ktoré sa majú prijať. Komisia preskúmala odporúčanie vydané agentúrou s cieľom overiť, že poverenie bolo splnené, ako sa uvádza v článku 6 ods. 4 smernice (EÚ) 2016/798.

(4)

Účelom systému riadenia bezpečnosti je zabezpečiť, aby železničné podniky a manažéri infraštruktúry dosahovali svoje obchodné ciele bezpečným spôsobom. Systém riadenia bezpečnosti je často súčasťou iných systémov riadenia, ktoré slúžia na zvýšenie celkovej výkonnosti organizácie, zníženie nákladov a zároveň na dosiahnutie súčinnosti úsilí na všetkých úrovniach organizácie. Preto sa na funkčné zoskupenie požiadaviek na systém riadenia bezpečnosti uvedených v článku 9 smernice (EÚ) 2016/798 používa spoločný rámec tzv. štruktúry na vysokej úrovni ISO (6). Tento rámec takisto uľahčuje železničným podnikom a manažérom infraštruktúry pochopenie a uplatňovanie procesného prístupu pri vývoji, realizácii, udržiavaní a neustálom zlepšovaní ich systémov riadenia bezpečnosti.

(5)

Keď sa žiadateľovi vydá jednotné bezpečnostné osvedčenie alebo bezpečnostné povolenie, mal by aj naďalej používať svoj systém riadenia bezpečnosti, ako sa uvádza v článku 9 smernice (EÚ) 2016/798.

(6)

Ústrednú úlohu pri bezpečnej a efektívnej prevádzke železníc zohráva ľudské správanie. Ak sa dospeje k záveru, že k nehode alebo incidentu prispelo práve ľudské správanie, na toto správanie mohli vplývať organizačné faktory, ako je pracovné zaťaženie alebo náplň práce, čo mohlo viesť k zníženiu výkonnosti a zhoršeniu následkov nehody či incidentu. Preto je veľmi dôležité, aby železničné podniky a manažéri infraštruktúry prijali systematický prístup k podpore ľudskej výkonnosti a riadeniu ľudských a organizačných faktorov v rámci systému riadenia bezpečnosti.

(7)

Skutočné odhodlanie presadzovať bezpečnosť na všetkých úrovniach organizácie sa odráža v spôsobe, akým je bezpečnosť v organizácii vnímaná, aká hodnota a dôležitosť sa jej pripisuje. Preto je tiež dôležité, aby železničné podniky a manažéri infraštruktúry identifikovali činnosti a spôsoby správania, ktoré môžu formovať pozitívnu kultúru bezpečnosti, a aby prostredníctvom svojich systémov riadenia bezpečnosti podporovali túto kultúru vzájomnej dôvery, spoľahlivosti a učenia, v rámci ktorej sa zamestnanci nabádajú, aby prispievali k rozvoju bezpečnosti nahlasovaním nebezpečných situácií a poskytovaním informácií súvisiacich s bezpečnosťou.

(8)

V systémoch riadenia bezpečnosti by sa mala brať do úvahy skutočnosť, že na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov zamestnaných vo výstavbe, prevádzke a údržbe železníc sa plne uplatňuje smernica Rady 89/391/EHS (7) a súvisiace samostatné smernice. Nevyplývajú z toho žiadne ďalšie povinnosti ani úlohy pre vydávajúce orgány, ktoré musia skontrolovať len to, či žiadateľ o jednotné bezpečnostné osvedčenie alebo bezpečnostné povolenie vzal do úvahy ohrozenia bezpečnosti a zdravia. Zodpovednosť za kontrolu súladu so smernicou 89/391/EHS môže byť aj naďalej zverená iným príslušným orgánom, ktoré určia členské štáty.

(9)

Systém riadenia bezpečnosti by mal v prípade potreby zohľadniť možné ďalšie riziká vyplývajúce z prepravy nebezpečného tovaru po železnici, a teda by sa v ňom mala brať do úvahy aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES (8).

(10)

Nariadenia (EÚ) č. 1158/2010 a (EÚ) č. 1169/2010 sa stanú zastaranými, a preto by sa mali nahradiť týmto nariadením.

(11)

Pokiaľ ide o bezpečnostné osvedčenia, z článku 10 ods. 15 smernice (EÚ) 2016/798 vyplýva, že v nadväznosti na podstatné zmeny v regulačnom rámci pre oblasť bezpečnosti môžu vnútroštátne bezpečnostné orgány požadovať ich revíziu. Aj keď sú zmeny zavedené v článku 9 smernice (EÚ) 2016/798 a v tomto nariadení relevantné a dôležité, nie sú podstatné. Na bezpečnostné osvedčenia vydané v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES (9) by sa preto až do skončenia ich platnosti malo uplatňovať nariadenie (EÚ) č. 1158/2010. Z toho istého dôvodu je takisto potrebné odložiť zrušenie nariadenia (EÚ) č. 1158/2010 až do konca posledného dňa obdobia, počas ktorého ho ešte môžu uplatňovať vnútroštátne bezpečnostné orgány na účely dozoru. Existujúce bezpečnostné osvedčenia okrem toho v súlade so smernicou (EÚ) 2016/798 aj naďalej podliehajú smernici 2004/49/ES, na ktorej sa nariadenie (EÚ) č. 1158/2010 zakladá.

(12)

Pokiaľ ide o bezpečnostné povolenia, z článku 12 ods. 2 druhého pododseku smernice (EÚ) 2016/798 vyplýva, že v nadväznosti na podstatné zmeny v regulačnom rámci pre oblasť bezpečnosti môžu vnútroštátne bezpečnostné orgány požadovať ich revíziu. Aj keď sú zmeny zavedené v článku 9 smernice (EÚ) 2016/798 a v tomto nariadení relevantné a dôležité, nie sú podstatné. Na bezpečnostné povolenia vydané v súlade so smernicou 2004/49/ES by sa preto až do skončenia ich platnosti malo uplatňovať nariadenie (EÚ) č. 1169/2010. Z toho istého dôvodu je takisto potrebné odložiť zrušenie nariadenia (EÚ) č. 1169/2010 až do konca posledného dňa obdobia, počas ktorého ho ešte môžu uplatňovať vnútroštátne bezpečnostné orgány na účely dozoru,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa stanovujú spoločné bezpečnostné metódy (common safety methods, ďalej len „CSM“) týkajúce sa požiadaviek na systémy riadenia bezpečnosti železničných podnikov a manažérov infraštruktúry, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 1 písm. f) smernice (EÚ) 2016/798.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje na jednotné bezpečnostné osvedčenia a bezpečnostné povolenia vydané podľa smernice (EÚ) 2016/798.

Článok 2

Vymedzenie pojmu

Na účely tohto nariadenia je „orgán bezpečnostnej certifikácie“ orgán zodpovedný za vydávanie jednotného bezpečnostného osvedčenia, teda buď agentúra, alebo vnútroštátny bezpečnostný orgán.

Článok 3

Požiadavky na systémy riadenia bezpečnosti železničných podnikov

Železničné podniky zavedú svoje systémy riadenia bezpečnosti v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe I.

Tieto požiadavky na systémy riadenia bezpečnosti sa na účely posúdenia žiadostí a dohľadu vzťahujú na jednotné bezpečnostné osvedčenia uvedené v článku 10 smernice (EÚ) 2016/798.

Článok 4

Požiadavky na systémy riadenia bezpečnosti manažérov infraštruktúry

Manažéri infraštruktúry zavedú svoje systémy riadenia bezpečnosti v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe II.

Tieto požiadavky na systémy riadenia bezpečnosti sa na účely posúdenia žiadostí a dohľadu vzťahujú na bezpečnostné povolenia uvedené v článku 12 smernice (EÚ) 2016/798.

Článok 5

Zrušenie

Nariadenia (EÚ) č. 1158/2010 a (EÚ) č. 1169/2010 sa zrušujú s účinnosťou od 16. júna 2025.

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 16. júna 2019 v členských štátoch, ktoré nepredložili agentúre a Komisii oznámenie v súlade s článkom 33 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/798. Od 16. júna 2020 sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 8. marca 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 102.

(2)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 1. septembra 2016, ktorým sa Železničnej agentúre Európskej únie udeľuje mandát na revíziu spoločných bezpečnostných metód na posudzovanie zhody a spoločnej bezpečnostnej metódy pre vykonávanie dozoru a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie C(2014) 1649 final [C(2016) 5504 final].

(3)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1158/2010 z 9. decembra 2010 o spoločnej bezpečnostnej metóde na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie osvedčení o bezpečnosti železníc (Ú. v. EÚ L 326, 10.12.2010, s. 11).

(4)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1169/2010 z 10. decembra 2010 o spoločnej bezpečnostnej metóde na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie povolenia týkajúceho sa bezpečnosti železníc (Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2010, s. 13).

(5)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1077/2012 zo 16. novembra 2012 o spoločnej bezpečnostnej metóde pre vykonávanie dozoru národnými bezpečnostnými orgánmi po vydaní bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia (Ú. v. EÚ L 320, 17.11.2012, s. 3).

(6)  Smernice ISO/IEC, časť 1, konsolidovaný doplnok 2016, príloha SL, dodatok 2.

(7)  Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernice 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (smernica o bezpečnosti železníc) (Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44).


PRÍLOHA I

Požiadavky na systémy riadenia bezpečnosti železničných podnikov

1.   SÚVISLOSTI ORGANIZÁCIE

1.1.   Organizácia musí:

a)

opísať druh, rozsah a oblasť svojich činností;

b)

identifikovať závažné bezpečnostné riziká, ktoré prinášajú jej železničné činnosti bez ohľadu na to, či ich vykonáva samotná organizácia alebo dodávatelia, partneri alebo poskytovatelia pod jej kontrolou;

c)

identifikovať zainteresované strany (napr. regulačné orgány, orgány, manažéri infraštruktúry, dodávatelia, poskytovatelia, partneri) vrátane strán mimo železničného systému, ktoré sú relevantné pre systém riadenia bezpečnosti;

d)

identifikovať a zachovávať právne a iné požiadavky zainteresovaných strán uvedených v písmene c) týkajúce sa bezpečnosti;

e)

zabezpečiť, aby pri vývoji, zavádzaní a udržiavaní systému riadenia bezpečnosti boli zohľadnené požiadavky uvedené v písmene d);

f)

opísať rozsah pôsobnosti systému riadenia bezpečnosti a pritom uviesť, ktoré časti činnosti sú alebo nie sú zahrnuté do rozsahu jeho pôsobnosti, a zohľadniť požiadavky uvedené v písmene d).

2.   VODCOVSTVO

2.1.   Vodcovstvo a záväzok

2.1.1.   Vrcholový manažment musí preukázať vodcovstvo a záväzok vytvoriť, implementovať, udržiavať a sústavne zlepšovať systém riadenia bezpečnosti, a to tým, že:

a)

prevezme celkovú povinnosť zodpovedať sa a zodpovednosť za bezpečnosť;

b)

svojou činnosťou a svojimi vzťahmi so zamestnancami a dodávateľmi zabezpečí, aby sa manažment na rôznych stupňoch organizácie zaviazal k bezpečnosti;

c)

zabezpečí, aby boli stanovené a pochopené bezpečnostné ciele a bezpečnostná politika a aby boli v súlade so strategickým riadením organizácie;

d)

zabezpečí integráciu požiadaviek systému riadenia bezpečnosti do pracovných procesov organizácie;

e)

zabezpečí dostupnosť zdrojov potrebných pre systém riadenia bezpečnosti;

f)

zabezpečí, aby systém riadenia bezpečnosti účinne riadil bezpečnostné riziká vychádzajúce z organizácie;

g)

motivuje zamestnancov, aby podporovali dodržiavanie požiadaviek systému riadenia bezpečnosti;

h)

presadzuje sústavné zlepšovanie systému riadenia bezpečnosti;

i)

zabezpečí, aby sa pri identifikovaní a riadení obchodných rizík organizácie brala do úvahy bezpečnosť, a vysvetlí, ako sa rozpozná a vyrieši konflikt medzi bezpečnostnými a inými obchodnými cieľmi;

j)

presadzuje pozitívnu kultúru bezpečnosti.

2.2.   Bezpečnostná politika

2.2.1.   Vrcholový manažment vypracuje dokument opisujúci bezpečnostnú politiku organizácie, ktorý:

a)

je primeraný druhu organizácie a rozsahu železničných činností;

b)

bol schválený riaditeľom organizácie (alebo zástupcom, príp. zástupcami vrcholového manažmentu);

c)

sa aktívne vykonáva a bol oznámený a sprístupnený všetkým zamestnancom.

2.2.2.   Bezpečnostná politika:

a)

musí obsahovať záväzok spĺňať všetky právne a iné požiadavky, ktoré sa týkajú bezpečnosti;

b)

musí poskytnúť rámec pre stanovenie bezpečnostných cieľov a hodnotenie výkonnosti organizácie v oblasti bezpečnosti vzhľadom na tieto ciele;

c)

musí obsahovať záväzok riadiť bezpečnostné riziká, ktoré vyplývajú z vlastných činností, ako aj tie, ktoré sú spôsobené inými;

d)

musí obsahovať záväzok sústavne zlepšovať systém riadenia bezpečnosti;

e)

sa musí viesť v súlade s obchodnou stratégiou organizácie a hodnotením jej výkonnosti v oblasti bezpečnosti.

2.3.   Organizačné úlohy, zodpovednosti, povinnosť zodpovedať sa a oprávnenia

2.3.1.   Na všetkých úrovniach v rámci organizácie sa vymedzia a zdokumentujú zodpovednosti, povinnosť zodpovedať sa a oprávnenia zamestnancov, ktorých úlohy majú vplyv na bezpečnosť (vrátane manažmentu a iných zamestnancov, ktorí sú zapojení do úloh súvisiacich s bezpečnosťou), pridelia sa im a oznámia.

2.3.2.   Organizácia zabezpečí, aby zamestnanci, na ktorých boli prenesené zodpovednosti za úlohy súvisiace s bezpečnosťou, mali oprávnenia, kompetencie a primerané zdroje na plnenie svojich úloh bez toho, aby dochádzalo k nepriaznivému ovplyvňovaniu činnosťami iných obchodných funkcií.

2.3.3.   Prenos zodpovedností za úlohy súvisiace s bezpečnosťou musí byť zdokumentovaný a oznámený príslušným zamestnancom, ktorí ho musia prijať a pochopiť.

2.3.4.   Organizácia opíše priradenie úloh uvedených v bode 2.3.1 k obchodným funkciám v organizácii, prípadne mimo nej (pozri 5.3. Dodávatelia, partneri a poskytovatelia).

2.4.   Konzultácie so zamestnancami a inými stranami

2.4.1.   So zamestnancami, ich zástupcami, a ak je to vhodné a relevantné, aj s externými zainteresovanými stranami sa pri vypracúvaní, udržiavaní a zlepšovaní systému riadenia bezpečnosti vedú konzultácie, pokiaľ ide o príslušné časti, za ktoré nesú zodpovednosť, vrátane bezpečnostných aspektov prevádzkových postupov.

2.4.2.   Organizácia uľahčí konzultácie so zamestnancami tým, že poskytne metódy a prostriedky na zapojenie zamestnancov, zaznamená ich stanoviská a poskytne k nim spätnú väzbu.

3.   PLÁNOVANIE

3.1.   Opatrenia na riešenie rizík

3.1.1.   Posúdenie rizika

3.1.1.1.   Organizácia musí:

a)

identifikovať a analyzovať všetky prevádzkové, organizačné a technické riziká týkajúce sa druhu, rozsahu a oblasti činností, ktoré vykonáva. Medzi ne patria aj riziká, ktoré sú spôsobené ľudskými a organizačnými faktormi, ako sú pracovná záťaž, náplň práce, únava alebo vhodnosť postupov, ako aj činnosti ostatných zainteresovaných strán (pozri 1. Súvislosti organizácie);

b)

vyhodnotiť riziká uvedené v písmene a) pomocou vhodných metód posudzovania rizika;

c)

vypracovať a zaviesť bezpečnostné opatrenia a zároveň určiť s nimi súvisiace zodpovednosti (pozri 2.3. Organizačné úlohy, zodpovednosti, povinnosť zodpovedať sa a oprávnenia);

d)

vytvoriť systém na monitorovanie účinnosti bezpečnostných opatrení (pozri 6.1. Monitorovanie);

e)

uznať nevyhnutnosť v prípade potreby spolupracovať s ostatnými zainteresovanými stranami (ako sú napr. železničné podniky, manažéri infraštruktúry, výrobcovia, podniky údržby, subjekty zodpovedné za údržbu, držitelia železničných vozidiel, poskytovatelia služieb a obstarávateľské subjekty), pokiaľ ide o spoločné riziká a zavádzanie vhodných bezpečnostných opatrení;

f)

oboznamovať s rizikami zamestnancov a zúčastnené externé strany (pozri 4.4. Informácie a komunikácia).

3.1.1.2.   Pri posudzovaní rizika organizácia zohľadní potrebu určiť, zabezpečiť a udržiavať bezpečné pracovné prostredie, ktoré je v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi, najmä so smernicou 89/391/EHS.

3.1.2.   Plánovanie zmien

3.1.2.1.   Pred zavedením zmeny (pozri 5.4. Riadenie zmien) musí organizácia identifikovať potenciálne bezpečnostné riziká a vhodné bezpečnostné opatrenia (pozri 3.1.1. Posúdenie rizika) v súlade s procesom riadenia rizika stanoveným v nariadení (EÚ) č. 402/2013 (1), pričom zohľadní aj bezpečnostné riziká vyplývajúce zo samotného procesu zmeny.

3.2.   Bezpečnostné ciele a plánovanie

3.2.1.   Na udržanie a podľa možnosti aj na zlepšenie svojej výkonnosti v oblasti bezpečnosti organizácia stanoví bezpečnostné ciele pre príslušné funkcie na príslušných úrovniach.

3.2.2.   Bezpečnostné ciele:

a)

musia byť v súlade s bezpečnostnou politikou a strategickými cieľmi organizácie (ak sú stanovené);

b)

musia reagovať na prioritné riziká, ktoré majú vplyv na výkonnosť organizácie v oblasti bezpečnosti;

c)

musia byť merateľné;

d)

musia zohľadňovať uplatniteľné právne a iné požiadavky;

e)

sa musia preverovať vzhľadom na dosiahnuté výsledky a podľa potreby prehodnocovať;

f)

sa musia oznamovať.

3.2.3.   Organizácia musí mať plán, resp. plány, v ktorých sa opisuje spôsob, akým svoje bezpečnostné ciele dosiahne.

3.2.4.   Organizácia musí opísať stratégiu a plán, resp. plány, ktoré sa používajú na monitorovanie toho, ako sa bezpečnostné ciele dosahujú (pozri 6.1. Monitorovanie).

4.   PODPORA

4.1.   Zdroje

4.1.1.   Organizácia zabezpečí zdroje, a to aj kvalifikovaných zamestnancov a efektívne a použiteľné vybavenie, ktoré sú potrebné na vypracovanie, zavedenie, udržiavanie a sústavné zlepšovanie systému riadenia bezpečnosti.

4.2.   Kompetencie

4.2.1.   Systém riadenia kompetencií organizácie musí zabezpečiť, aby zamestnanci, ktorých úlohy majú vplyv na bezpečnosť, mali kompetencie na vykonávanie úloh súvisiacich s bezpečnosťou, za ktoré sú zodpovední (pozri 2.3. Organizačné úlohy, zodpovednosti, povinnosť zodpovedať sa a oprávnenia), a to aspoň vrátane:

a)

identifikácie kompetencií (znalostí, zručností, spôsobov správania a postojov, ktoré nie sú priamo spojené s odbornosťou), ktoré sa vyžadujú na plnenie úloh súvisiacich s bezpečnosťou;

b)

zásad výberu (minimálna úroveň vzdelania, duševné a fyzické predpoklady);

c)

počiatočnej odbornej prípravy, praxe a kvalifikácie;

d)

priebežnej odbornej prípravy a pravidelného zdokonaľovania existujúcich kompetencií;

e)

pravidelného hodnotenia kompetencií a kontrol duševnej a fyzickej spôsobilosti s cieľom zabezpečiť priebežné udržiavanie kvalifikácií a zručností;

f)

osobitnej odbornej prípravy o príslušných častiach systému riadenia bezpečnosti, aby mohli plniť úlohy súvisiace s bezpečnosťou.

4.2.2.   Pre zamestnancov, ktorí vykonávajú úlohy súvisiace s bezpečnosťou, stanoví organizácia program odbornej prípravy podľa bodu 4.2.1 písm. c), d) a f), pričom zabezpečí, aby:

a)

sa program odbornej prípravy uskutočňoval podľa zistených požiadaviek na kompetencie a individuálnych potrieb zamestnancov;

b)

sa programom odbornej prípravy zaistilo, že zamestnanci budú v prípade potreby môcť pracovať za všetkých prevádzkových podmienok (bežných, mimoriadnych a núdzových);

c)

dĺžka odbornej prípravy a periodicita opakovacieho výcviku zodpovedali cieľom odbornej prípravy;

d)

sa viedli záznamy pre všetkých zamestnancov (pozri 4.5.3. Riadenie zdokumentovaných informácií);

e)

sa program odbornej prípravy pravidelne preveroval a podroboval auditu (pozri 6.2. Vnútorný audit) a aby sa v ňom v prípade potreby vykonávali zmeny (pozri 5.4. Riadenie zmien).

4.2.3.   Pre zamestnancov, ktorí sa vracajú na pracovisko po nehodách/incidentoch alebo dlhej neprítomnosti v práci, musia byť zavedené opatrenia na opätovné začlenenie do pracovného procesu vrátane poskytnutia ďalšej odbornej prípravy v prípade potreby.

4.3.   Povedomie

4.3.1.   Vrcholový manažment zabezpečí, aby si jeho členovia, ako aj zamestnanci, ktorých úlohy majú vplyv na bezpečnosť, uvedomovali závažnosť, význam a dôsledky svojich činností a zároveň to, ako prispievajú k správnemu uplatňovaniu a účinnosti systému riadenia bezpečnosti a k dosahovaniu bezpečnostných cieľov (pozri 3.2. Bezpečnostné ciele a plánovanie).

4.4.   Informácie a komunikácia

4.4.1.   Organizácia vymedzí vhodné komunikačné kanály, aby sa zabezpečila výmena informácií súvisiacich s bezpečnosťou medzi rôznymi úrovňami organizácie, ako aj s externými zainteresovanými stranami vrátane dodávateľov, partnerov a poskytovateľov.

4.4.2.   Aby sa informácie súvisiace s bezpečnosťou dostali k osobám vydávajúcim stanoviská a rozhodnutia, musí organizácia riadiť identifikáciu, prijímanie, spracovanie, generovanie a šírenie informácií súvisiacich s bezpečnosťou.

4.4.3.   Organizácia zabezpečí, aby informácie súvisiace s bezpečnosťou boli:

a)

relevantné, úplné a zrozumiteľné pre používateľov, ktorým sú určené;

b)

platné;

c)

presné;

d)

konzistentné;

e)

riadené (pozri 4.5.3. Riadenie zdokumentovaných informácií);

f)

oznámené pred nadobudnutím účinnosti;

g)

prijaté a pochopené.

4.5.   Zdokumentované informácie

4.5.1.   Dokumentácia systému riadenia bezpečnosti

4.5.1.1.   Musí byť vypracovaný opis systému riadenia bezpečnosti, ktorý obsahuje:

a)

identifikáciu a opis procesov a činností týkajúcich sa bezpečnosti železničných činností vrátane úloh súvisiacich s bezpečnosťou a príslušných zodpovedností (pozri 2.3. Organizačné úlohy, zodpovednosti, povinnosť zodpovedať sa a oprávnenia);

b)

vzájomné pôsobenie týchto procesov;

c)

postupy alebo iné dokumenty, v ktorých sa opisuje, ako sa tieto procesy vykonávajú;

d)

identifikáciu dodávateľov, partnerov a poskytovateľov, ako aj opis druhu a rozsahu služieb, ktoré poskytujú;

e)

identifikáciu zmluvných dohôd a iných obchodných dohôd uzavretých medzi organizáciou a inými stranami uvedenými v písmene d), ktoré sú potrebné na zvládnutie bezpečnostných rizík organizácie a tých, ktoré vyplývajú z využívania dodávateľov;

f)

odkazy na zdokumentované informácie požadované podľa tohto nariadenia.

4.5.1.2.   Organizácia zabezpečí, aby sa príslušnému vnútroštátnemu bezpečnostnému orgánu (alebo orgánom) v súlade s článkom 9 ods. 6 smernice (EÚ) 2016/798 predkladala výročná správa o bezpečnosti obsahujúca:

a)

súhrn rozhodnutí týkajúcich sa úrovne významnosti zmien súvisiacich s bezpečnosťou vrátane prehľadu významných zmien v súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 402/2013;

b)

bezpečnostné ciele organizácie na nasledujúci rok, príp. nasledujúce roky a to, ako závažné bezpečnostné riziká vplývajú na stanovenie týchto bezpečnostných cieľov;

c)

výsledky vnútorného vyšetrovania nehôd/incidentov (pozri 7.1. Poučenie z nehôd a incidentov) a iných monitorovacích činností (pozri 6.1. Monitorovanie, 6.2. Vnútorný audit a 6.3. Manažérske preskúmanie) v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1078/2012 (2);

d)

podrobnosti o dosiahnutom pokroku pri riešení ešte nevykonaných odporúčaní od vnútroštátnych vyšetrovacích orgánov (pozri 7.1. Poučenie z nehôd a incidentov);

e)

bezpečnostné ukazovatele organizácie stanovené na hodnotenie výkonnosti organizácie v oblasti bezpečnosti (pozri 6.1. Monitorovanie);

f)

prípadne závery výročnej správy bezpečnostného poradcu o činnostiach organizácie, ktoré sa vzťahujú na prepravu nebezpečného tovaru (3), ako sa uvádza v RID (4).

4.5.2.   Tvorba a aktualizácia

4.5.2.1.   Organizácia zabezpečí, aby sa pri tvorbe a aktualizácii zdokumentovaných informácií týkajúcich sa systému riadenia bezpečnosti použili primerané formáty a médiá.

4.5.3.   Riadenie zdokumentovaných informácií

4.5.3.1.   Organizácia musí riadiť zdokumentované informácie týkajúce sa systému riadenia bezpečnosti, najmä ich uchovávanie, distribúciu a riadenie zmien, aby sa zabezpečila ich dostupnosť, vhodnosť a prípadne ochrana.

4.6.   Integrácia ľudských a organizačných faktorov

4.6.1.   Organizácia musí v rámci systému riadenia bezpečnosti preukázať systematický prístup k integrácii ľudských a organizačných faktorov. Tento prístup musí:

a)

zahŕňať rozvoj stratégie a využívanie odborných znalostí a uznávaných metód z oblasti ľudských a organizačných faktorov;

b)

riešiť riziká spojené s konštrukciou a používaním vybavenia, úlohami, pracovnými podmienkami a organizačným usporiadaním, pričom musí brať do úvahy ľudské schopnosti, ako aj obmedzenia a vplyvy pôsobiace na ľudskú výkonnosť.

5.   PREVÁDZKA

5.1.   Plánovanie a riadenie prevádzkových činností

5.1.1.   Pri plánovaní, vypracovávaní, vykonávaní a preskúmavaní svojich prevádzkových procesov organizácia zaistí, aby sa počas prevádzky:

a)

uplatňovali kritériá prijateľnosti rizík a bezpečnostné opatrenia (pozri 3.1.1. Posúdenie rizika);

b)

zabezpečil plán, príp. plány na dosiahnutie bezpečnostných cieľov (pozri 3.2. Bezpečnostné ciele a plánovanie);

c)

zbierali informácie na meranie správneho uplatňovania a účinnosti prevádzkových opatrení (pozri 6.1. Monitorovanie).

5.1.2.   Organizácia zabezpečí, aby jej prevádzkové opatrenia boli v súlade s bezpečnostnými požiadavkami uplatniteľných technických špecifikácií interoperability a príslušných vnútroštátnych predpisov, ako aj s ďalšími relevantnými požiadavkami (pozri 1. Súvislosti organizácie).

5.1.3.   Na riadenie rizík relevantných pre bezpečnosť prevádzkových činností (pozri 3.1.1. Posúdenie rizika) sa musia zohľadniť aspoň tieto skutočnosti:

a)

plánovanie existujúcich alebo nových vlakových trás a nových vlakových služieb vrátane zavedenia nových typov vozidiel, potreby prenájmu vozidiel a/alebo najímania zamestnancov od externých strán a výmeny informácií o údržbe určených na prevádzkové účely so subjektmi zodpovednými za údržbu;

b)

zostavovanie a uplatňovanie vlakových cestovných poriadkov;

c)

príprava vlakov alebo vozidiel pred jazdou vrátane kontrol pred odchodom a zostavenia vlaku;

d)

prevádzka vlakov alebo pohyb vozidiel za rôznych prevádzkových podmienok (bežných, mimoriadnych a núdzových);

e)

prispôsobenie prevádzky požiadavkám na presun z prevádzky a oznamovanie navrátenia do prevádzky subjektmi zodpovednými za údržbu;

f)

povolenia na pohyb vozidiel;

g)

použiteľnosť rozhraní v kabínach rušňovodiča a vlakových riadiacich strediskách a so zariadeniami, ktoré používa personál údržby.

5.1.4.   S cieľom riadiť rozdelenie zodpovedností relevantných pre bezpečnosť prevádzkových činností organizácia určí zodpovednosť za koordináciu a riadenie bezpečnej prevádzky vlakov a pohybov vozidiel a vymedzí pridelenie relevantných úloh, ktoré majú vplyv na bezpečné poskytovanie všetkých služieb, príslušným zamestnancom v rámci organizácie (pozri 2.3. Organizačné úlohy, zodpovednosti, povinnosť zodpovedať sa a oprávnenia) a prípadne ďalším kvalifikovaným externým stranám (pozri 5.3. Dodávatelia, partneri a poskytovatelia).

5.1.5.   Na riadenie informácií a komunikácie relevantných pre bezpečnosť prevádzkových činností (pozri 4.4. Informácie a komunikácia) musia byť príslušní zamestnanci (napr. posádky vlaku) podrobne oboznámení so všetkými osobitnými podmienkami jazdy vrátane relevantných zmien, ktoré môžu spôsobiť nebezpečenstvo, dočasné alebo trvalé prevádzkové obmedzenia (napr. z dôvodu osobitného typu vozidiel alebo osobitných trás), a prípadne aj s podmienkami mimoriadnych zásielok.

5.1.6.   Na riadenie kompetencií relevantných pre bezpečnosť prevádzkových činností (pozri 4.2. Kompetencie) organizácia v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi (pozri 1. Súvislosti organizácie), pokiaľ ide o jej zamestnancov, zabezpečí, aby:

a)

sa dodržiavali pokyny organizácie pre odbornú prípravu a jej pracovné pokyny a aby v prípade potreby boli prijaté nápravné opatrenia;

b)

sa v prípade očakávaných zmien, ktoré majú vplyv na fungovanie prevádzky alebo na pridelenie úloh, uskutočnila osobitná odborná príprava;

c)

sa po nehodách a incidentoch prijali vhodné opatrenia.

5.2.   Správa aktív

5.2.1.   Organizácia musí riadiť bezpečnostné riziká spojené s hmotnými aktívami počas celého ich životného cyklu (pozri 3.1.1. Posúdenie rizika) od návrhu až po likvidáciu a vo všetkých fázach životného cyklu spĺňať požiadavky podmienené ľudskými faktormi.

5.2.2.   Organizácia musí:

a)

zabezpečiť, aby sa aktíva používali na určený účel, a udržiavať ich v súlade s článkom 14 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/798, ak sa uplatňuje, v bezpečnom prevádzkovom stave a na očakávanej úrovni výkonnosti;

b)

spravovať aktíva v bežnej prevádzke a v prevádzke za zhoršených podmienok;

c)

čo najskôr odhaliť prípady nedodržiavania prevádzkových požiadaviek pred prevádzkou aktíva alebo počas nej a prípadne uplatniť obmedzenia jeho používania, aby sa zabezpečil bezpečný prevádzkový stav aktíva (pozri 6.1. Monitorovanie).

5.2.3.   Organizácia zabezpečí, aby jej mechanizmy správy aktív v prípade potreby spĺňali všetky základné požiadavky stanovené v príslušných technických špecifikáciách interoperability a všetky ostatné relevantné požiadavky (pozri 1. Súvislosti organizácie).

5.2.4.   Na riadenie rizík relevantných pre poskytovanie údržby (pozri 3.1.1. Posúdenie rizika) sa musia zohľadniť aspoň tieto skutočnosti:

a)

zistenie potreby údržby na udržanie bezpečného prevádzkového stavu aktíva na základe jeho plánovaného a skutočného používania a konštrukčných charakteristík;

b)

riadenie presunu aktíva z prevádzky na údržbu v prípade zistenia porúch, alebo ak sa stav aktíva zhorší tak, že nemožno zaručiť bezpečný prevádzkový stav uvedený v písmene a);

c)

riadenie návratu aktíva po vykonanej údržbe do prevádzky s prípadnými obmedzeniami používania, aby bol zaručený jeho bezpečný prevádzkový stav;

d)

riadenie monitorovacích a meracích zariadení, aby sa zaručilo, že budú použiteľné na určený účel.

5.2.5.   Na riadenie informácií a komunikácie relevantných pre bezpečnú správu aktív (pozri 4.4. Informácie a komunikácia) organizácia zohľadní:

a)

výmenu relevantných informácií v rámci organizácie alebo s externými subjektmi zodpovednými za údržbu (pozri 5.3. Dodávatelia, partneri a poskytovatelia), najmä o poruchách bezpečnostných funkcií, nehodách, incidentoch, ako aj o prípadných obmedzeniach používania aktíva;

b)

vysledovateľnosť všetkých potrebných informácií vrátane informácií týkajúcich sa písmena a) (pozri 4.4. Informácie a komunikácia a 4.5.3. Riadenie zdokumentovaných informácií);

c)

vytvorenie a vedenie záznamov vrátane riadenia zmien, ktoré majú vplyv na bezpečnosť aktív (pozri 5.4. Riadenie zmien).

5.3.   Dodávatelia, partneri a poskytovatelia

5.3.1.   Organizácia musí identifikovať a riadiť bezpečnostné riziká vyplývajúce z externe zabezpečovaných činností vrátane činností alebo spolupráce s dodávateľmi, partnermi a poskytovateľmi.

5.3.2.   Na riadenie bezpečnostných rizík uvedených v odseku 5.3.1 organizácia určí kritériá výberu dodávateľov, partnerov a poskytovateľov, ako aj zmluvné požiadavky, ktoré musia splniť, vrátane:

a)

právnych a ďalších požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti (pozri 1. Súvislosti organizácie);

b)

úrovne kompetencií potrebnej na vykonanie úloh stanovených v zmluve (pozri 4.2. Kompetencie);

c)

zodpovedností za úlohy, ktoré sa majú vykonávať;

d)

očakávanej výkonnosti v oblasti bezpečnosti, ktorá sa má počas platnosti zmluvy dodržiavať;

e)

povinností týkajúcich sa výmeny informácií súvisiacich s bezpečnosťou (pozri 4.4. Informácie a komunikácia);

f)

vysledovateľnosti dokumentov súvisiacich s bezpečnosťou (pozri 4.5. Zdokumentované informácie).

5.3.3.   V súlade s postupom stanoveným v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 1078/2012 organizácia monitoruje:

a)

výkonnosť v oblasti bezpečnosti všetkých činností a operácií dodávateľov, partnerov a poskytovateľov, aby sa zabezpečilo, že spĺňajú požiadavky uvedené v zmluve;

b)

povedomie dodávateľov, partnerov a poskytovateľov o bezpečnostných rizikách, ktoré predstavujú pre prevádzku organizácie.

5.4.   Riadenie zmien

5.4.1.   Na udržanie alebo zlepšenie výkonnosti v oblasti bezpečnosti musí organizácia zavádzať a riadiť zmeny systému riadenia bezpečnosti. Patria k nim rozhodnutia na rôznych stupňoch riadenia zmien a následné preskúmanie bezpečnostných rizík (pozri oddiel 3.1.1. Posúdenie rizika).

5.5.   Riadenie núdzových situácií

5.5.1.   Organizácia identifikuje núdzové situácie a príslušné včasné opatrenia, ktoré sa majú prijať na ich riadenie (pozri 3.1.1. Posúdenie rizika) a na obnovenie bežných prevádzkových podmienok v súlade s nariadením (EÚ) 2015/995 (5).

5.5.2.   Organizácia zabezpečí, aby v prípade každého identifikovaného druhu núdzovej situácie:

a)

bolo možné sa urýchlene obrátiť na záchranné služby;

b)

záchranným službám boli poskytnuté všetky relevantné informácie, a to vopred, aby sa pripravili na reakciu v núdzovej situácii, ako aj v čase výskytu núdzovej situácie;

c)

bola interne poskytnutá prvá pomoc.

5.5.3.   Organizácia musí v súlade s nariadením (EÚ) 2015/995 identifikovať a zdokumentovať úlohy a zodpovednosti všetkých strán.

5.5.4.   Pre prípady núdzových situácií musí mať organizácia plány nasadenia, poplachové a informačné plány, ktoré obsahujú opatrenia na:

a)

varovanie všetkých zamestnancov, ktorí sú zodpovední za riadenie núdzových situácií;

b)

informovanie všetkých strán (napr. manažéra infraštruktúry, dodávateľov, orgánov, záchranných služieb) vrátane pokynov pre cestujúcich v prípade núdzovej situácie;

c)

prijatie potrebných rozhodnutí podľa druhu núdzovej situácie.

5.5.5.   Organizácia musí opísať, ako boli pridelené zdroje a prostriedky na riadenie núdzových situácií (pozri 4.1. Zdroje) a ako boli stanovené požiadavky na odbornú prípravu (pozri 4.2. Kompetencie).

5.5.6.   Núdzové opatrenia sa pravidelne testujú v spolupráci s ostatnými zainteresovanými stranami a v prípade potreby sa aktualizujú.

5.5.7.   Organizácia zabezpečí, aby manažér infraštruktúry mohol jednoducho a bezodkladne kontaktovať príslušných zodpovedných zamestnancov s primeranými jazykovými zručnosťami, ktorí mu poskytnú dostatočné informácie.

5.5.8.   Organizácia musí mať postup, ako v prípade núdzovej situácie kontaktovať subjekt zodpovedný za údržbu alebo držiteľa železničného vozidla.

6.   HODNOTENIE VÝKONNOSTI

6.1.   Monitorovanie

6.1.1.   V súlade s nariadením (EÚ) č. 1078/2012 musí organizácia vykonávať monitorovanie:

a)

na kontrolu správneho uplatňovania a účinnosti všetkých procesov a postupov systému riadenia bezpečnosti vrátane prevádzkových, organizačných a technických bezpečnostných opatrení;

b)

na kontrolu správneho uplatňovania systému riadenia bezpečnosti ako celku a toho, či dosahuje očakávané výsledky;

c)

na zistenie toho, či systém riadenia bezpečnosti vyhovuje požiadavkám uvedeným v tomto nariadení;

d)

na určenie a zavedenie vhodných nápravných opatrení, ako aj na hodnotenie ich účinnosti (pozri 7.2. Sústavné zlepšovanie), ak sa zistí akýkoľvek relevantný prípad nedodržania požiadaviek podľa písmen a), b) a c).

6.1.2.   Organizácia pravidelne a na všetkých úrovniach v rámci organizácie monitoruje plnenie úloh súvisiacich s bezpečnosťou a zasiahne, ak sa tieto úlohy riadne neplnia.

6.2.   Vnútorný audit

6.2.1.   Organizácia s cieľom zbierať a analyzovať informácie na účely svojich monitorovacích činností (pozri 6.1. Monitorovanie) nezávislým, nestranným a transparentným spôsobom vykonáva interné audity, pričom táto činnosť zahŕňa:

a)

harmonogram plánovaných interných auditov, ktorý sa môže upraviť v závislosti od výsledkov predchádzajúcich auditov a monitorovania výkonnosti;

b)

určenie a výber kompetentných audítorov (pozri 4.2. Kompetencie);

c)

analýzu a hodnotenie výsledkov auditov;

d)

zistenie potreby prijatia nápravných opatrení alebo opatrení na zlepšenie;

e)

overenie vykonania a účinnosti týchto opatrení;

f)

dokumentáciu realizácie a výsledkov auditov;

g)

oznámenie výsledkov auditov vrcholovému manažmentu.

6.3.   Manažérske preskúmanie

6.3.1.   Vrcholový manažment pravidelne preskúmava trvalú primeranosť a účinnosť systému riadenia bezpečnosti, pričom berie do úvahy prinajmenšom:

a)

podrobné informácie o dosiahnutom pokroku pri riešení ešte nevykonaných opatrení z predchádzajúcich manažérskych preskúmaní;

b)

meniace sa vnútorné a vonkajšie okolnosti (pozri 1. Súvislosti organizácie);

c)

výkonnosť organizácie v oblasti bezpečnosti, pokiaľ ide o:

i)

dosahovanie jej bezpečnostných cieľov;

ii)

výsledky jej monitorovacích činností, ku ktorým patria aj zistenia vnútorného auditu, a interných vyšetrovaní nehôd/incidentov, ako aj stav príslušných prijatých opatrení;

iii)

relevantné výsledky činností dohľadu vykonávaných vnútroštátnym bezpečnostným orgánom;

d)

odporúčania na zlepšovanie.

6.3.2.   Na základe výsledkov manažérskeho preskúmania preberá vrcholový manažment celkovú zodpovednosť za plánovanie a realizáciu potrebných zmien v systéme riadenia bezpečnosti.

7.   ZLEPŠOVANIE

7.1.   Poučenie z nehôd a incidentov

7.1.1.   Nehody a incidenty týkajúce sa železničných činností organizácie sa musia:

a)

oznamovať, zaznamenávať, vyšetrovať a analyzovať s cieľom určiť ich príčiny;

b)

prípadne oznamovať vnútroštátnym orgánom.

7.1.2.   Organizácia zabezpečí, aby:

a)

sa hodnotili, a ak je to vhodné, vykonali odporúčania vnútroštátneho bezpečnostného orgánu a vnútroštátneho vyšetrovacieho orgánu a odporúčania vyplývajúce z odvetvových/vnútorných vyšetrovaní alebo aby sa ich vykonanie zadalo;

b)

sa posúdili a zohľadnili príslušné správy/informácie od iných zainteresovaných strán, ako sú železničné podniky, manažéri infraštruktúry, subjekty zodpovedné za údržbu a držitelia železničných vozidiel.

7.1.3.   Organizácia použije informácie vyplývajúce z vyšetrovaní na preskúmanie posúdenia rizika (pozri 3.1.1. Posúdenie rizika), na získanie poučenia s cieľom zlepšiť bezpečnosť a prípadne na prijatie nápravných opatrení a/alebo opatrení na zlepšenie (pozri 5.4. Riadenie zmien).

7.2.   Sústavné zlepšovanie

7.2.1.   Organizácia sústavne zlepšuje primeranosť a účinnosť svojho systému riadenia bezpečnosti berúc do úvahy rámec stanovený v nariadení (EÚ) č. 1078/2012 a prinajmenšom výsledky týchto činností:

a)

monitorovanie (pozri 6.1. Monitorovanie);

b)

vnútorný audit (pozri 6.2. Vnútorný audit);

c)

manažérske preskúmanie (pozri 6.3. Manažérske preskúmanie);

d)

poučenie z nehôd a incidentov (pozri 7.1. Poučenie z nehôd a incidentov).

7.2.2.   Organizácia v rámci organizačného učenia zabezpečí prostriedky na podnecovanie zamestnancov a ostatných zainteresovaných strán k tomu, aby sa aktívne podieľali na zlepšovaní bezpečnosti.

7.2.3.   Organizácia stanoví stratégiu sústavného zlepšovania svojej kultúry bezpečnosti opierajúcu sa o využívanie odborných znalostí a uznávaných metód na identifikáciu problémov so správaním, ktoré ovplyvňujú rôzne časti systému riadenia bezpečnosti, a na zavedenie opatrení na ich riešenie.


(1)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 402/2013 z 30. apríla 2013 o spoločnej bezpečnostnej metóde hodnotenia a posudzovania rizík, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 352/2009 (Ú. v. EÚ L 121, 3.5.2013, s. 8).

(2)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1078/2012 zo 16. novembra 2012 o spoločnej bezpečnostnej metóde monitorovania vykonávaného železničnými podnikmi, manažérmi infraštruktúry po vydaní bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia a subjektmi zodpovednými za údržbu (Ú. v. EÚ L 320, 17.11.2012, s. 8).

(3)  Bod 2.2 dodatku k prílohe I k smernici (EÚ) 2016/798.

(4)  Bod 2.1 dodatku k prílohe I k smernici (EÚ) 2016/798.

(5)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/995 z 8. júna 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/757/EÚ o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“ systému železníc v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 165, 30.6.2015, s. 1).


PRÍLOHA II

Požiadavky na systémy riadenia bezpečnosti manažérov infraštruktúry

1.   SÚVISLOSTI ORGANIZÁCIE

1.1.   Organizácia musí:

a)

opísať charakter a rozsah svojich činností;

b)

identifikovať závažné bezpečnostné riziká, ktoré prinášajú jej železničné činnosti bez ohľadu na to, či ich vykonáva samotná organizácia alebo dodávatelia, partneri alebo poskytovatelia pod jej kontrolou;

c)

identifikovať zainteresované strany (napr. regulačné orgány, orgány, železničné podniky, manažéri infraštruktúry, dodávatelia, poskytovatelia, partneri) vrátane strán mimo železničného systému, ktoré sú relevantné pre systém riadenia bezpečnosti;

d)

identifikovať a zachovávať právne a iné požiadavky zainteresovaných strán uvedených v písmene c) týkajúce sa bezpečnosti;

e)

zabezpečiť, aby pri vývoji, zavádzaní a udržiavaní systému riadenia bezpečnosti boli zohľadnené požiadavky uvedené v písmene d);

f)

opísať rozsah pôsobnosti systému riadenia bezpečnosti a pritom uviesť, ktoré časti činnosti sú alebo nie sú zahrnuté do rozsahu jeho pôsobnosti, a zohľadniť požiadavky uvedené v písmene d).

1.2.   Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„charakter“ je v súvislosti so železničnými činnosťami manažérov infraštruktúry charakteristika činnosti podľa jej pôsobnosti, do ktorej patrí návrh a výstavba infraštruktúry, jej údržba, plánovanie dopravy, riadenie a kontrola dopravy, a podľa využívania železničnej infraštruktúry, okrem iného konvenčných a/alebo vysokorýchlostných tratí, na účely, medzi ktoré patrí preprava cestujúcich a/alebo tovaru;

b)

„rozsah“ je v súvislosti so železničnými činnosťami manažérov infraštruktúry rozsah charakterizovaný dĺžkou železničnej trate a odhadovanou veľkosťou manažéra infraštruktúry z hľadiska počtu zamestnancov pracujúcich v železničnom odvetví.

2.   VODCOVSTVO

2.1.   Vodcovstvo a záväzok

2.1.1.   Vrcholový manažment musí preukázať vodcovstvo a záväzok vytvoriť, implementovať, udržiavať a sústavne zlepšovať systém riadenia bezpečnosti, a to tým, že:

a)

prevezme celkovú povinnosť zodpovedať sa a zodpovednosť za bezpečnosť;

b)

svojou činnosťou a svojimi vzťahmi so zamestnancami a dodávateľmi zabezpečí, aby sa manažment na rôznych stupňoch organizácie zaviazal k bezpečnosti;

c)

zabezpečí, aby boli stanovené a pochopené bezpečnostné ciele a bezpečnostná politika a aby boli v súlade so strategickým riadením organizácie;

d)

zabezpečí integráciu požiadaviek systému riadenia bezpečnosti do pracovných procesov organizácie;

e)

zabezpečí dostupnosť zdrojov potrebných pre systém riadenia bezpečnosti;

f)

zabezpečí, aby systém riadenia bezpečnosti účinne riadil bezpečnostné riziká vychádzajúce z organizácie;

g)

motivuje zamestnancov, aby podporovali dodržiavanie požiadaviek systému riadenia bezpečnosti;

h)

presadzuje sústavné zlepšovanie systému riadenia bezpečnosti;

i)

zabezpečí, aby sa pri identifikovaní a riadení obchodných rizík organizácie brala do úvahy bezpečnosť, a vysvetlí, ako sa rozpozná a vyrieši konflikt medzi bezpečnostnými a inými obchodnými cieľmi;

j)

presadzuje pozitívnu kultúru bezpečnosti.

2.2.   Bezpečnostná politika

2.2.1.   Vrcholový manažment vypracuje dokument opisujúci bezpečnostnú politiku organizácie, ktorý:

a)

je primeraný charakteru organizácie a rozsahu železničných činností;

b)

bol schválený riaditeľom organizácie (alebo zástupcom, príp. zástupcami vrcholového manažmentu);

c)

sa aktívne vykonáva a bol oznámený a sprístupnený všetkým zamestnancom.

2.2.2.   Bezpečnostná politika:

a)

musí obsahovať záväzok spĺňať všetky právne a iné požiadavky, ktoré sa týkajú bezpečnosti;

b)

musí poskytnúť rámec pre stanovenie bezpečnostných cieľov a hodnotenie výkonnosti organizácie v oblasti bezpečnosti vzhľadom na tieto ciele;

c)

musí obsahovať záväzok riadiť bezpečnostné riziká, ktoré vyplývajú z vlastných činností, ako aj tie, ktoré sú spôsobené inými;

d)

musí obsahovať záväzok sústavne zlepšovať systém riadenia bezpečnosti;

e)

sa musí viesť v súlade s obchodnou stratégiou organizácie a hodnotením jej výkonnosti v oblasti bezpečnosti.

2.3.   Organizačné úlohy, zodpovednosti, povinnosť zodpovedať sa a oprávnenia

2.3.1.   Na všetkých úrovniach v rámci organizácie sa vymedzia a zdokumentujú zodpovednosti, povinnosť zodpovedať sa a oprávnenia zamestnancov, ktorých úlohy majú vplyv na bezpečnosť (vrátane manažmentu a iných zamestnancov, ktorí sú zapojení do úloh súvisiacich s bezpečnosťou), pridelia sa im a oznámia.

2.3.2.   Organizácia zabezpečí, aby zamestnanci, na ktorých boli prenesené zodpovednosti za úlohy súvisiace s bezpečnosťou, mali oprávnenia, kompetencie a primerané zdroje na plnenie svojich úloh bez toho, aby dochádzalo k nepriaznivému ovplyvňovaniu činnosťami iných obchodných funkcií.

2.3.3.   Prenos zodpovedností za úlohy súvisiace s bezpečnosťou musí byť zdokumentovaný a oznámený príslušným zamestnancom, ktorí ho musia prijať a pochopiť.

2.3.4.   Organizácia opíše priradenie úloh uvedených v bode 2.3.1 k obchodným funkciám v organizácii, prípadne mimo nej (pozri 5.3. Dodávatelia, partneri a poskytovatelia).

2.4.   Konzultácie so zamestnancami a inými stranami

2.4.1.   So zamestnancami, ich zástupcami, a ak je to vhodné a relevantné, aj s externými zainteresovanými stranami, sa pri vypracúvaní, udržiavaní a zlepšovaní systému riadenia bezpečnosti vedú konzultácie, pokiaľ ide o príslušné časti, za ktoré nesú zodpovednosť, vrátane bezpečnostných aspektov prevádzkových postupov.

2.4.2.   Organizácia uľahčí konzultácie so zamestnancami tým, že poskytne metódy a prostriedky na zapojenie zamestnancov, zaznamená ich stanoviská a poskytne k nim spätnú väzbu.

3.   PLÁNOVANIE

3.1.   Opatrenia na riešenie rizík

3.1.1.   Posúdenie rizika

3.1.1.1.   Organizácia musí:

a)

identifikovať a analyzovať všetky prevádzkové, organizačné a technické riziká týkajúce sa charakteru a rozsahu činností, ktoré vykonáva. Medzi ne patria aj riziká, ktoré sú spôsobené ľudskými a organizačnými faktormi, ako sú pracovná záťaž, náplň práce, únava alebo vhodnosť postupov, ako aj činnosti ostatných zainteresovaných strán (pozri 1. Súvislosti organizácie);

b)

vyhodnotiť riziká uvedené v písmene a) pomocou vhodných metód posudzovania rizika;

c)

vypracovať a zaviesť bezpečnostné opatrenia a zároveň určiť s nimi súvisiace zodpovednosti (pozri 2.3. Organizačné úlohy, zodpovednosti, povinnosť zodpovedať sa a oprávnenia);

d)

vytvoriť systém na monitorovanie účinnosti bezpečnostných opatrení (pozri 6.1. Monitorovanie);

e)

uznať nevyhnutnosť v prípade potreby spolupracovať s ostatnými zainteresovanými stranami (ako sú napr. železničné podniky, manažéri infraštruktúry, výrobcovia, podniky údržby, subjekty zodpovedné za údržbu, držitelia železničných vozidiel, poskytovatelia služieb a obstarávateľské subjekty), pokiaľ ide o spoločné riziká a zavádzanie vhodných bezpečnostných opatrení;

f)

oboznamovať s rizikami zamestnancov a zúčastnené externé strany (pozri 4.4. Informácie a komunikácia).

3.1.1.2.   Pri posudzovaní rizika organizácia zohľadní potrebu určiť, zabezpečiť a udržiavať bezpečné pracovné prostredie, ktoré je v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi, najmä so smernicou 89/391/EHS.

3.1.2.   Plánovanie zmien

3.1.2.1.   Pred zavedením zmeny (pozri 5.4. Riadenie zmien) musí organizácia identifikovať potenciálne bezpečnostné riziká a vhodné bezpečnostné opatrenia (pozri 3.1.1. Posúdenie rizika) v súlade s procesom riadenia rizika stanoveným v nariadení (EÚ) č. 402/2013, pričom zohľadní aj bezpečnostné riziká vyplývajúce zo samotného procesu zmeny.

3.2.   Bezpečnostné ciele a plánovanie

3.2.1.   Na udržanie a podľa možnosti aj na zlepšenie svojej výkonnosti v oblasti bezpečnosti organizácia stanoví bezpečnostné ciele pre príslušné funkcie na príslušných úrovniach.

3.2.2.   Bezpečnostné ciele:

a)

musia byť v súlade s bezpečnostnou politikou a strategickými cieľmi organizácie (ak sú stanovené);

b)

musia reagovať na prioritné riziká, ktoré majú vplyv na výkonnosť organizácie v oblasti bezpečnosti;

c)

musia byť merateľné;

d)

musia zohľadňovať uplatniteľné právne a iné požiadavky;

e)

sa musia preverovať vzhľadom na dosiahnuté výsledky a podľa potreby prehodnocovať;

f)

sa musia oznamovať.

3.2.3.   Organizácia musí mať plán, resp. plány, v ktorých sa opisuje spôsob, akým svoje bezpečnostné ciele dosiahne.

3.2.4.   Organizácia musí opísať stratégiu a plán, resp. plány, ktoré sa používajú na monitorovanie toho, ako sa bezpečnostné ciele dosahujú (pozri 6.1. Monitorovanie).

4.   PODPORA

4.1.   Zdroje

4.1.1.   Organizácia zabezpečí zdroje, a to aj kvalifikovaných zamestnancov a efektívne a použiteľné vybavenie, ktoré sú potrebné na vypracovanie, zavedenie, udržiavanie a sústavné zlepšovanie systému riadenia bezpečnosti.

4.2.   Kompetencie

4.2.1.   Systém riadenia kompetencií organizácie musí zabezpečiť, aby zamestnanci, ktorých úlohy majú vplyv na bezpečnosť, mali kompetencie na vykonávanie úloh súvisiacich s bezpečnosťou, za ktoré sú zodpovední (pozri 2.3. Organizačné úlohy, zodpovednosti, povinnosť zodpovedať sa a oprávnenia), a to aspoň vrátane:

a)

identifikácie kompetencií (znalostí, zručností, spôsobov správania a postojov, ktoré nie sú priamo spojené s odbornosťou), ktoré sa vyžadujú na plnenie úloh súvisiacich s bezpečnosťou;

b)

zásad výberu (minimálna úroveň vzdelania, duševné a fyzické predpoklady);

c)

počiatočnej odbornej prípravy, praxe a kvalifikácie;

d)

priebežnej odbornej prípravy a pravidelného zdokonaľovania existujúcich kompetencií;

e)

pravidelného hodnotenia kompetencií a kontrol duševnej a fyzickej spôsobilosti s cieľom zabezpečiť priebežné udržiavanie kvalifikácií a zručností;

f)

osobitnej odbornej prípravy o príslušných častiach systému riadenia bezpečnosti, aby mohli plniť úlohy súvisiace s bezpečnosťou.

4.2.2.   Pre zamestnancov, ktorí vykonávajú úlohy súvisiace s bezpečnosťou, stanoví organizácia program odbornej prípravy podľa bodu 4.2.1 písm. c), d) a f), pričom zabezpečí, aby:

a)

sa program odbornej prípravy uskutočňoval podľa zistených požiadaviek na kompetencie a individuálnych potrieb zamestnancov;

b)

sa programom odbornej prípravy zaistilo, že zamestnanci budú v prípade potreby môcť pracovať za všetkých prevádzkových podmienok (bežných, mimoriadnych a núdzových);

c)

dĺžka odbornej prípravy a periodicita opakovacieho výcviku zodpovedali cieľom odbornej prípravy;

d)

sa viedli záznamy pre všetkých zamestnancov (pozri 4.5.3. Riadenie zdokumentovaných informácií);

e)

sa program odbornej prípravy pravidelne preveroval a podroboval auditu (pozri 6.2. Vnútorný audit) a aby sa v ňom v prípade potreby vykonávali zmeny (pozri 5.4. Riadenie zmien).

4.2.3.   Pre zamestnancov, ktorí sa vracajú na pracovisko po nehodách/incidentoch alebo dlhej neprítomnosti v práci, musia byť zavedené opatrenia na opätovné začlenenie do pracovného procesu vrátane poskytnutia ďalšej odbornej prípravy v prípade potreby.

4.3.   Povedomie

4.3.1.   Vrcholový manažment zabezpečí, aby si jeho členovia, ako aj zamestnanci, ktorých úlohy majú vplyv na bezpečnosť, uvedomovali závažnosť, význam a dôsledky svojich činností a zároveň to, ako prispievajú k správnemu uplatňovaniu a účinnosti systému riadenia bezpečnosti a k dosahovaniu bezpečnostných cieľov (pozri 3.2. Bezpečnostné ciele a plánovanie).

4.4.   Informácie a komunikácia

4.4.1.   Organizácia vymedzí vhodné komunikačné kanály, aby sa zabezpečila výmena informácií súvisiacich s bezpečnosťou medzi rôznymi úrovňami organizácie, ako aj s externými zainteresovanými stranami vrátane dodávateľov, partnerov a poskytovateľov.

4.4.2.   Aby sa informácie súvisiace s bezpečnosťou dostali k osobám vydávajúcim stanoviská a rozhodnutia, musí organizácia riadiť identifikáciu, prijímanie, spracovanie, generovanie a šírenie informácií súvisiacich s bezpečnosťou.

4.4.3.   Organizácia zabezpečí, aby informácie súvisiace s bezpečnosťou boli:

a)

relevantné, úplné a zrozumiteľné pre používateľov, ktorým sú určené;

b)

platné;

c)

presné;

d)

konzistentné;

e)

riadené (pozri 4.5.3. Riadenie zdokumentovaných informácií);

f)

oznámené pred nadobudnutím účinnosti;

g)

prijaté a pochopené.

4.5.   Zdokumentované informácie

4.5.1.   Dokumentácia systému riadenia bezpečnosti

4.5.1.1.   Musí byť vypracovaný opis systému riadenia bezpečnosti, ktorý obsahuje:

a)

identifikáciu a opis procesov a činností týkajúcich sa bezpečnosti železničných činností vrátane úloh súvisiacich s bezpečnosťou a príslušných zodpovedností (pozri 2.3. Organizačné úlohy, zodpovednosti, povinnosť zodpovedať sa a oprávnenia);

b)

vzájomné pôsobenie týchto procesov;

c)

postupy alebo iné dokumenty, v ktorých sa opisuje, ako sa tieto procesy vykonávajú;

d)

identifikáciu dodávateľov, partnerov a poskytovateľov, ako aj opis druhu a rozsahu služieb, ktoré poskytujú;

e)

identifikáciu zmluvných dohôd a iných obchodných dohôd uzavretých medzi organizáciou a inými stranami uvedenými v písmene d), ktoré sú potrebné na zvládnutie bezpečnostných rizík organizácie a tých, ktoré vyplývajú z využívania dodávateľov;

f)

odkazy na zdokumentované informácie požadované podľa tohto nariadenia.

4.5.1.2.   Organizácia zabezpečí, aby sa príslušnému vnútroštátnemu bezpečnostnému orgánu (alebo orgánom) v súlade s článkom 9 ods. 6 smernice (EÚ) 2016/798 predkladala výročná správa o bezpečnosti obsahujúca:

a)

súhrn rozhodnutí týkajúcich sa úrovne významnosti zmien súvisiacich s bezpečnosťou vrátane prehľadu významných zmien v súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 402/2013;

b)

bezpečnostné ciele organizácie na nasledujúci rok, príp. nasledujúce roky a to, ako závažné bezpečnostné riziká vplývajú na stanovenie týchto bezpečnostných cieľov;

c)

výsledky vnútorného vyšetrovania nehôd/incidentov (pozri 7.1. Poučenie z nehôd a incidentov) a iných monitorovacích činností (pozri 6.1. Monitorovanie, 6.2. Vnútorný audit a 6.3. Manažérske preskúmanie) v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1078/2012;

d)

podrobnosti o dosiahnutom pokroku pri riešení ešte nevykonaných odporúčaní od vnútroštátnych vyšetrovacích orgánov (pozri 7.1. Poučenie z nehôd a incidentov);

e)

bezpečnostné ukazovatele organizácie stanovené na hodnotenie výkonnosti organizácie v oblasti bezpečnosti (pozri 6.1. Monitorovanie);

f)

prípadne závery výročnej správy bezpečnostného poradcu o činnostiach organizácie, ktoré sa vzťahujú na prepravu nebezpečného tovaru (1), ako sa uvádza v RID (2).

4.5.2.   Tvorba a aktualizácia

4.5.2.1.   Organizácia zabezpečí, aby sa pri tvorbe a aktualizácii zdokumentovaných informácií týkajúcich sa systému riadenia bezpečnosti použili primerané formáty a médiá.

4.5.3.   Riadenie zdokumentovaných informácií

4.5.3.1.   Organizácia musí riadiť zdokumentované informácie týkajúce sa systému riadenia bezpečnosti, najmä ich uchovávanie, distribúciu a riadenie zmien, aby sa zabezpečila ich dostupnosť, vhodnosť a prípadne ochrana.

4.6.   Integrácia ľudských a organizačných faktorov

4.6.1.   Organizácia musí v rámci systému riadenia bezpečnosti preukázať systematický prístup k integrácii ľudských a organizačných faktorov. Tento prístup musí:

a)

zahŕňať rozvoj stratégie a využívanie odborných znalostí a uznávaných metód z oblasti ľudských a organizačných faktorov;

b)

riešiť riziká spojené s konštrukciou a používaním vybavenia, úlohami, pracovnými podmienkami a organizačným usporiadaním, pričom musí brať do úvahy ľudské schopnosti, ako aj obmedzenia a vplyvy pôsobiace na ľudskú výkonnosť.

5.   PREVÁDZKA

5.1.   Plánovanie a riadenie prevádzkových činností

5.1.1.   Pri plánovaní, vypracovávaní, vykonávaní a preskúmavaní svojich prevádzkových procesov organizácia zaistí, aby sa počas prevádzky:

a)

uplatňovali kritériá prijateľnosti rizík a bezpečnostné opatrenia (pozri 3.1.1. Posúdenie rizika);

b)

zabezpečil plán, príp. plány na dosiahnutie bezpečnostných cieľov (pozri 3.2. Bezpečnostné ciele a plánovanie);

c)

zbierali informácie na meranie správneho uplatňovania a účinnosti prevádzkových opatrení (pozri 6.1. Monitorovanie).

5.1.2.   Organizácia zabezpečí, aby jej prevádzkové opatrenia boli v súlade s bezpečnostnými požiadavkami uplatniteľných technických špecifikácií interoperability a príslušných vnútroštátnych predpisov, ako aj s ďalšími relevantnými požiadavkami (pozri 1. Súvislosti organizácie).

5.1.3.   Na riadenie rizík relevantných pre bezpečnosť prevádzkových činností (pozri 3.1.1. Posúdenie rizika) sa musia zohľadniť aspoň tieto skutočnosti:

a)

určenie bezpečných hraníc dopravy pre plánovanie a riadenie dopravy založené na konštrukčných vlastnostiach infraštruktúry;

b)

plánovanie dopravy vrátane zostavovania cestovných poriadkov a prideľovania vlakových trás;

c)

riadenie dopravy v reálnom čase v bežnej prevádzke a v prevádzke za zhoršených podmienok s uplatňovaním dopravných obmedzení používania a riadenia narušení dopravy;

d)

stanovenie podmienok pre mimoriadne zásielky.

5.1.4.   S cieľom riadiť rozdelenie zodpovedností relevantných pre bezpečnosť prevádzkových činností organizácia určí zodpovednosť za plánovanie a prevádzku železničnej siete a vymedzí pridelenie relevantných úloh, ktoré majú vplyv na bezpečné poskytovanie všetkých služieb, príslušným zamestnancom v rámci organizácie (pozri 2.3. Organizačné úlohy, zodpovednosti, povinnosť zodpovedať sa a oprávnenia) a prípadne ďalším kvalifikovaným externým stranám (pozri 5.3. Dodávatelia, partneri a poskytovatelia).

5.1.5.   Na riadenie informácií a komunikácie relevantných pre bezpečnosť prevádzkových činností (pozri 4.4. Informácie a komunikácia) musia byť príslušní zamestnanci (napr. signalisti) oboznámení s osobitnými požiadavkami na vedenie trás vlakov a pohyb vozidiel vrátane relevantných zmien, ktoré môžu spôsobiť nebezpečenstvo, dočasné alebo trvalé prevádzkové obmedzenia (napr. z dôvodu údržby trate), a prípadne aj s podmienkami mimoriadnych zásielok.

5.1.6.   Na riadenie kompetencií relevantných pre bezpečnosť prevádzkových činností (pozri 4.2. Kompetencie) organizácia v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi (pozri 1. Súvislosti organizácie), pokiaľ ide o jej zamestnancov, zabezpečí, aby:

a)

sa dodržiavali pokyny organizácie pre odbornú prípravu a jej pracovné pokyny a aby v prípade potreby boli prijaté nápravné opatrenia;

b)

sa v prípade očakávaných zmien, ktoré majú vplyv na fungovanie prevádzky alebo na pridelenie úloh, uskutočnila osobitná odborná príprava;

c)

sa po nehodách a incidentoch prijali vhodné opatrenia.

5.2.   Správa aktív

5.2.1.   Organizácia musí riadiť bezpečnostné riziká spojené s hmotnými aktívami počas celého ich životného cyklu (pozri 3.1.1. Posúdenie rizika) od návrhu až po likvidáciu a vo všetkých fázach životného cyklu spĺňať požiadavky podmienené ľudskými faktormi.

5.2.2.   Organizácia musí:

a)

zabezpečiť, aby sa aktíva používali na určený účel, a udržiavať ich v bezpečnom prevádzkovom stave a na očakávanej úrovni výkonnosti;

b)

spravovať aktíva v bežnej prevádzke a v prevádzke za zhoršených podmienok;

c)

čo najskôr odhaliť prípady nedodržiavania prevádzkových požiadaviek pred prevádzkou aktíva alebo počas nej a prípadne uplatniť obmedzenia jeho používania, aby sa zabezpečil bezpečný prevádzkový stav aktíva (pozri 6.1. Monitorovanie).

5.2.3.   Organizácia zabezpečí, aby jej mechanizmy správy aktív v prípade potreby spĺňali všetky základné požiadavky stanovené v príslušných technických špecifikáciách interoperability a všetky ostatné relevantné požiadavky (pozri 1. Súvislosti organizácie).

5.2.4.   Na riadenie rizík relevantných pre poskytovanie údržby (pozri 3.1.1. Posúdenie rizika) sa musia zohľadniť aspoň tieto skutočnosti:

a)

zistenie potreby údržby na udržanie bezpečného prevádzkového stavu infraštruktúry na základe jej plánovaného a skutočného používania a konštrukčných charakteristík;

b)

riadenie presunu aktíva z prevádzky na údržbu v prípade zistenia porúch, alebo ak sa stav aktíva zhorší tak, že nemožno zaručiť bezpečný prevádzkový stav uvedený v písmene a);

c)

riadenie návratu aktíva po vykonanej údržbe do prevádzky s prípadnými obmedzeniami používania, aby bol zaručený jeho bezpečný prevádzkový stav;

d)

riadenie monitorovacích a meracích zariadení, aby sa zaručilo, že budú použiteľné na určený účel.

5.2.5.   Na riadenie informácií a komunikácie relevantných pre bezpečnú správu aktív (pozri 4.4. Informácie a komunikácia) organizácia zohľadní:

a)

výmenu relevantných informácií v rámci organizácie alebo s externými subjektmi zodpovednými za údržbu (pozri 5.3. Dodávatelia, partneri a poskytovatelia), najmä o poruchách bezpečnostných funkcií, nehodách, incidentoch, ako aj o prípadných obmedzeniach používania aktíva;

b)

vysledovateľnosť všetkých potrebných informácií vrátane informácií týkajúcich sa písmena a) (pozri 4.4. Informácie a komunikácia a 4.5.3. Riadenie zdokumentovaných informácií);

c)

vytvorenie a vedenie záznamov vrátane riadenia zmien, ktoré majú vplyv na bezpečnosť aktív (pozri 5.4. Riadenie zmien).

5.3.   Dodávatelia, partneri a poskytovatelia

5.3.1.   Organizácia musí identifikovať a riadiť bezpečnostné riziká vyplývajúce z externe zabezpečovaných činností vrátane činností alebo spolupráce s dodávateľmi, partnermi a poskytovateľmi.

5.3.2.   Na riadenie bezpečnostných rizík uvedených v odseku 5.3.1 organizácia určí kritériá výberu dodávateľov, partnerov a poskytovateľov, ako aj zmluvné požiadavky, ktoré musia splniť, vrátane:

a)

právnych a ďalších požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti (pozri 1. Súvislosti organizácie);

b)

úrovne kompetencií potrebnej na vykonanie úloh stanovených v zmluve (pozri 4.2. Kompetencie);

c)

zodpovedností za úlohy, ktoré sa majú vykonávať;

d)

očakávanej výkonnosti v oblasti bezpečnosti, ktorá sa má počas platnosti zmluvy dodržiavať;

e)

povinností týkajúcich sa výmeny informácií súvisiacich s bezpečnosťou (pozri 4.4. Informácie a komunikácia);

f)

vysledovateľnosti dokumentov súvisiacich s bezpečnosťou (pozri 4.5. Zdokumentované informácie).

5.3.3.   V súlade s postupom stanoveným v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 1078/2012 organizácia monitoruje:

a)

výkonnosť v oblasti bezpečnosti všetkých činností a operácií dodávateľov, partnerov a poskytovateľov, aby sa zabezpečilo, že spĺňajú požiadavky uvedené v zmluve;

b)

povedomie dodávateľov, partnerov a poskytovateľov o bezpečnostných rizikách, ktoré predstavujú pre prevádzku organizácie.

5.4.   Riadenie zmien

5.4.1.   Na udržanie alebo zlepšenie výkonnosti v oblasti bezpečnosti musí organizácia zavádzať a riadiť zmeny systému riadenia bezpečnosti. Patria k nim rozhodnutia na rôznych stupňoch riadenia zmien a následné preskúmanie bezpečnostných rizík (pozri oddiel 3.1.1. Posúdenie rizika).

5.5.   Riadenie núdzových situácií

5.5.1.   Organizácia identifikuje núdzové situácie a príslušné včasné opatrenia, ktoré sa majú prijať na ich riadenie (pozri 3.1.1. Posúdenie rizika) a na obnovenie bežných prevádzkových podmienok v súlade s nariadením (EÚ) 2015/995.

5.5.2.   Organizácia zabezpečí, aby v prípade každého identifikovaného druhu núdzovej situácie:

a)

bolo možné sa urýchlene obrátiť na záchranné služby;

b)

záchranným službám boli poskytnuté všetky relevantné informácie, a to vopred, aby sa pripravili na reakciu v núdzovej situácii, ako aj v čase výskytu núdzovej situácie;

c)

bola interne poskytnutá prvá pomoc.

5.5.3.   Organizácia musí v súlade s nariadením (EÚ) 2015/995 identifikovať a zdokumentovať úlohy a zodpovednosti všetkých strán.

5.5.4.   Pre prípady núdzových situácií musí mať organizácia plány nasadenia, poplachové a informačné plány, ktoré obsahujú opatrenia na:

a)

varovanie všetkých zamestnancov, ktorí sú zodpovední za riadenie núdzových situácií;

b)

informovanie všetkých strán (napr. železničných podnikov, dodávateľov, orgánov, záchranných služieb) vrátane pokynov pre cestujúcich v prípade núdzovej situácie;

c)

prijatie potrebných rozhodnutí podľa druhu núdzovej situácie.

5.5.5.   Organizácia musí opísať, ako boli pridelené zdroje a prostriedky na riadenie núdzových situácií (pozri 4.1. Zdroje) a ako boli stanovené požiadavky na odbornú prípravu (pozri 4.2. Kompetencie).

5.5.6.   Núdzové opatrenia sa pravidelne testujú v spolupráci s ostatnými zainteresovanými stranami a v prípade potreby sa aktualizujú.

5.5.7.   Organizácia koordinuje núdzové plány so všetkými železničnými podnikmi, ktoré pôsobia na jej infraštruktúre, so záchrannými službami, aby sa uľahčil ich rýchly zásah, a so všetkými ďalšími stranami, ktoré by mohli byť účastníkmi núdzovej situácie.

5.5.8.   Organizácia má postupy na prípadné urýchlené zastavenie prevádzky a železničnej dopravy a na informovanie všetkých zúčastnených strán o prijatých opatreniach.

5.5.9.   V prípade cezhraničnej infraštruktúry musí spolupráca medzi príslušnými manažérmi infraštruktúry uľahčovať nevyhnutnú koordináciu a pripravenosť príslušných záchranných služieb na oboch stranách hranice.

6.   HODNOTENIE VÝKONNOSTI

6.1.   Monitorovanie

6.1.1.   V súlade s nariadením (EÚ) č. 1078/2012 musí organizácia vykonávať monitorovanie:

a)

na kontrolu správneho uplatňovania a účinnosti všetkých procesov a postupov systému riadenia bezpečnosti vrátane prevádzkových, organizačných a technických bezpečnostných opatrení;

b)

na kontrolu správneho uplatňovania systému riadenia bezpečnosti ako celku a toho, či dosahuje očakávané výsledky;

c)

na zistenie toho, či systém riadenia bezpečnosti vyhovuje požiadavkám uvedeným v tomto nariadení;

d)

na určenie a zavedenie vhodných nápravných opatrení, ako aj na hodnotenie ich účinnosti (pozri 7.2. Sústavné zlepšovanie), ak sa zistí akýkoľvek relevantný prípad nedodržania požiadaviek podľa písmen a), b) a c).

6.1.2.   Organizácia pravidelne a na všetkých úrovniach v rámci organizácie monitoruje plnenie úloh súvisiacich s bezpečnosťou a zasiahne, ak sa tieto úlohy riadne neplnia.

6.2.   Vnútorný audit

6.2.1.   Organizácia s cieľom zbierať a analyzovať informácie na účely svojich monitorovacích činností (pozri 6.1. Monitorovanie) nezávislým, nestranným a transparentným spôsobom vykonáva interné audity, pričom táto činnosť zahŕňa:

a)

harmonogram plánovaných interných auditov, ktorý sa môže upraviť v závislosti od výsledkov predchádzajúcich auditov a monitorovania výkonnosti;

b)

určenie a výber kompetentných audítorov (pozri 4.2. Kompetencie);

c)

analýzu a hodnotenie výsledkov auditov;

d)

zistenie potreby prijatia nápravných opatrení alebo opatrení na zlepšenie;

e)

overenie vykonania a účinnosti týchto opatrení;

f)

dokumentáciu realizácie a výsledkov auditov;

g)

oznámenie výsledkov auditov vrcholovému manažmentu.

6.3.   Manažérske preskúmanie

6.3.1.   Vrcholový manažment pravidelne preskúmava trvalú primeranosť a účinnosť systému riadenia bezpečnosti, pričom berie do úvahy prinajmenšom:

a)

podrobné informácie o dosiahnutom pokroku pri riešení ešte nevykonaných opatrení z predchádzajúcich manažérskych preskúmaní;

b)

meniace sa vnútorné a vonkajšie okolnosti (pozri 1. Súvislosti organizácie);

c)

výkonnosť organizácie v oblasti bezpečnosti, pokiaľ ide o:

i)

dosahovanie jej bezpečnostných cieľov;

ii)

výsledky jej monitorovacích činností, ku ktorým patria aj zistenia vnútorného auditu, a interných vyšetrovaní nehôd/incidentov, ako aj stav príslušných prijatých opatrení;

iii)

relevantné výsledky činností dohľadu vykonávaných vnútroštátnym bezpečnostným orgánom;

d)

odporúčania na zlepšovanie.

6.3.2.   Na základe výsledkov manažérskeho preskúmania preberá vrcholový manažment celkovú zodpovednosť za plánovanie a realizáciu potrebných zmien v systéme riadenia bezpečnosti.

7.   ZLEPŠOVANIE

7.1.   Poučenie z nehôd a incidentov

7.1.1.   Nehody a incidenty týkajúce sa železničných činností organizácie sa musia:

a)

oznamovať, zaznamenávať, vyšetrovať a analyzovať s cieľom určiť ich príčiny;

b)

prípadne oznamovať vnútroštátnym orgánom.

7.1.2.   Organizácia zabezpečí, aby:

a)

sa hodnotili, a ak je to vhodné, vykonali odporúčania vnútroštátneho bezpečnostného orgánu a vnútroštátneho vyšetrovacieho orgánu a odporúčania vyplývajúce z odvetvových/vnútorných vyšetrovaní alebo aby sa ich vykonanie zadalo;

b)

sa posúdili a zohľadnili príslušné správy/informácie od iných zainteresovaných strán, ako sú železničné podniky, manažéri infraštruktúry, subjekty zodpovedné za údržbu a držitelia železničných vozidiel.

7.1.3.   Organizácia použije informácie vyplývajúce z vyšetrovaní na preskúmanie posúdenia rizika (pozri 3.1.1. Posúdenie rizika), na získanie poučenia s cieľom zlepšiť bezpečnosť a prípadne na prijatie nápravných opatrení a/alebo opatrení na zlepšenie (pozri 5.4. Riadenie zmien).

7.2.   Sústavné zlepšovanie

7.2.1.   Organizácia sústavne zlepšuje primeranosť a účinnosť svojho systému riadenia bezpečnosti berúc do úvahy rámec stanovený v nariadení (EÚ) č. 1078/2012 a prinajmenšom výsledky týchto činností:

a)

monitorovanie (pozri 6.1. Monitorovanie);

b)

vnútorný audit (pozri 6.2. Vnútorný audit);

c)

manažérske preskúmanie (pozri 6.3. Manažérske preskúmanie);

d)

poučenie z nehôd a incidentov (pozri 7.1. Poučenie z nehôd a incidentov).

7.2.2.   Organizácia v rámci organizačného učenia zabezpečí prostriedky na podnecovanie zamestnancov a ostatných zainteresovaných strán k tomu, aby sa aktívne podieľali na zlepšovaní bezpečnosti.

7.2.3.   Organizácia stanoví stratégiu sústavného zlepšovania svojej kultúry bezpečnosti opierajúcu sa o využívanie odborných znalostí a uznávaných metód na identifikáciu problémov so správaním, ktoré ovplyvňujú rôzne časti systému riadenia bezpečnosti, a na zavedenie opatrení na ich riešenie.


(1)  Bod 2.2 dodatku k prílohe I k smernici (EÚ) 2016/798.

(2)  Bod 2.1 dodatku k prílohe I k smernici (EÚ) 2016/798.


25.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/49


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/763

z 9. apríla 2018,

ktorým sa stanovujú praktické dojednania vydávania jednotných bezpečnostných osvedčení železničným podnikom v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 653/2007

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 z 11. mája 2016 o bezpečnosti železníc (1), a najmä na jej článok 10 ods. 10,

keďže:

(1)

Aby sa postup osvedčovania zjednodušil, skrátil a zlacnil, sú potrebné ustanovenia na harmonizáciu prístupu k bezpečnostnému osvedčovaniu v Únii a na podporu spolupráce medzi všetkými subjektmi zapojenými do procesu posudzovania bezpečnosti.

(2)

Zo skúseností s prípravou dohôd o spolupráci uvedených v článku 11 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/798 vyplýva, že včasný kontakt so žiadateľom v podobe koordinácie („pre-engagement“ – predbežné zapojenie) sa považuje za osvedčený postup, ktorý pomáha pri budovaní vzťahu medzi stranami zapojenými do posudzovania bezpečnosti. Takéto predbežné zapojenie by sa malo ponúkať pred podaním žiadosti o jednotné bezpečnostné osvedčenie, aby sa certifikačný orgán mohol oboznámiť so systémom riadenia bezpečnosti žiadateľa, aby mohol vysvetliť proces posudzovania bezpečnosti i spôsob rozhodovania, a aby dokázal overiť, či žiadateľ dostal potrebné informácie o tom, čo sa od neho očakáva. Objasnenia poskytnuté pri predbežnom zapojení by nemali ovplyvňovať výsledok posudzovania.

(3)

Agentúra by mala monitorovať konečné dátumy platnosti všetkých platných jednotných bezpečnostných osvedčení, pri ktorých oblasť činnosti presahuje hranice členských štátov, a tieto informácie by mala zdieľať s príslušnými vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi na uľahčenie plánovania ich príslušných činností v oblasti posudzovania bezpečnosti.

(4)

Agentúra by mala uverejniť a pravidelne aktualizovať bezplatnú príručku k predkladaniu žiadostí, v ktorej sa opíšu a podľa potreby vysvetlia požiadavky stanovené v tomto nariadení. V záujme zosúladenia prístupu k výmene a zaznamenávaniu informácií prostredníctvom jednotného kontaktného miesta by mala príručka zahŕňať aj vzory, ktoré vypracuje agentúra v spolupráci s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi.

(5)

Agentúra aj vnútroštátne bezpečnostné orgány by mali uplatniť interné opatrenia alebo postupy na zaistenie splnenia požiadaviek na posudzovanie bezpečnosti.

(6)

Aby sa predišlo duplicite posudzovania a znížila administratívna záťaž i náklady pre žiadateľov, agentúra a vnútroštátne bezpečnostné orgány by mali podľa potreby zohľadňovať dohody o spolupráci a viacstranné dohody uzatvorené podľa článku 11 smernice (EÚ) 2016/798.

(7)

Ak plánovaná oblasť činnosti zahŕňa iba jeden členský štát a žiadateľ plánuje prevádzku do jednej alebo viacerých pohraničných staníc v susediacich členských štátoch s podobnými charakteristikami siete a prevádzkovými predpismi, malo by sa mu to umožniť bez potreby rozširovať oblasť činnosti na tieto susediace členské štáty. Pri predkladaní žiadosti o jednotné bezpečnostné osvedčenie by mal žiadateľ zvoliť bezpečnostný certifikačný orgán v súlade s článkom 10 ods. 5 a 8 smernice (EÚ) 2016/798. Ak je týmto orgánom agentúra, mala by sa radiť s príslušnými vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi a zohľadniť relevantné cezhraničné dohody.

(8)

Ak je bezpečnostným certifikačným orgánom agentúra, žiadateľ by mal mať právo predložiť dokumentáciu žiadosti agentúre v niektorom z úradných jazykov Únie bez potreby prekladu. Touto zásadou nie je dotknutá možnosť vnútroštátneho bezpečnostného orgánu stanoviť jazykovú politiku pre podklady k žiadosti uvedené v článku 10 ods. 3 písm. b) smernice (EÚ) 2016/798. V rámci posudzovania by vnútroštátny bezpečnostný orgán mal mať právo zasielať dokumentáciu z posudzovania agentúre v jazyku svojho členského štátu bez potreby prekladu.

(9)

Osvedčovanie by malo byť založené na posúdení schopnosti žiadateľa splniť a konzistentne uplatňovať požiadavky na systém riadenia bezpečnosti, ktoré sa vzťahujú na železničné podniky, vrátane príslušných vnútroštátnych pravidiel a požiadaviek platnej technickej špecifikácie interoperability subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“. Aj po vydaní jednotného bezpečnostného osvedčenia by mal žiadateľ naďalej uplatňovať svoj systém riadenia bezpečnosti v zmysle článku 9 smernice (EÚ) 2016/798.

(10)

Agentúra a vnútroštátne bezpečnostné orgány by mali v záujme podpory a odôvodnenia rozhodnutí v každej fáze procesu posudzovania bezpečnosti zaevidovať všetky relevantné informácie a výsledok posudzovania na jednotnom kontaktnom mieste. Ak agentúra aj vnútroštátne bezpečnostné orgány používajú na posudzovanie bezpečnosti vlastné informačné systémy, mali by sa z rovnakého dôvodu uistiť o posunutí všetkých relevantných informácií na jednotné kontaktné miesto.

(11)

Agentúra a vnútroštátne bezpečnostné orgány by mali vypracovať interné opatrenia alebo postupy na riadenie vydávania jednotných bezpečnostných osvedčení s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a náklady pre žiadateľov. V tomto smere by žiadateľ mal mať možnosť predkladať v spise žiadosti kópie dokumentov. Originály týchto dokumentov by mali byť pre agentúru a vnútroštátne bezpečnostné orgány k dispozícii na overenie po vydaní jednotného bezpečnostného osvedčenia.

(12)

Treba zosúladiť kategorizáciu problémov v procese posudzovania, aby sa zaistilo, že žiadateľ pochopil mieru závažnosti prípadných problémov, na ktoré poukáže agentúra alebo vnútroštátny bezpečnostný orgán. Táto kategorizácia je osobitne dôležitá, keď je do procesu zapojených viacero vnútroštátnych bezpečnostných orgánov.

(13)

V záujme efektívnosti posudzovaní zo strany agentúry a vnútroštátnych bezpečnostných orgánov a posilnenia ich vzájomnej dôvery by mala agentúra aj vnútroštátne bezpečnostné orgány zaistiť, aby ich pracovníci zapojení do posudzovaní mali potrebné schopnosti. Na to treba tieto schopnosti stanoviť.

(14)

V zmysle článku 31 ods. 3 smernice (EÚ) 2016/798 sa nový režim bezpečnostného osvedčovania začne uplatňovať od 16. júna 2019. Členské štáty však majú podľa článku 33 ods. 2 uvedenej smernice možnosť oznámiť agentúre a Komisii predĺženie transpozičného obdobia, na základe čoho môžu pokračovať vo vydávaní osvedčení v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES (2) až do 16. júna 2020. Treba preto objasniť, ako by sa nový režim mal uplatňovať v súčinnosti so starým, ak plánovaná oblasť činnosti zahŕňa jeden alebo viacero takýchto členských štátov.

(15)

Ak vnútroštátny bezpečnostný orgán uzná, že nebude môcť vydať bezpečnostné osvedčenie v súlade so smernicou 2004/49/ES buď do 16. júna 2019 alebo do 16. júna 2020 v prípade členských štátov, ktoré agentúru a Komisiu informovali v súlade s článkom 33 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/798, mala by agentúra, ak je bezpečnostným certifikačným orgánom, zohľadniť výsledky, ku ktorým vnútroštátny bezpečnostný orgán dospel pri posudzovaní príslušných aspektov podľa článku 10 ods. 2 písm. a) smernice 2004/49/ES, aby sa posudzovanie neduplikovalo.

(16)

Jednotné bezpečnostné osvedčenie vydané agentúrou by sa malo uznať ako rovnocenné časti bezpečnostného osvedčenia uvedenej v článku 10 ods. 2 písm. a) smernice 2004/49/ES. Osvedčenie platí pre rovnocennú prevádzku železničnej dopravy v celej Únii. To znamená, že členské štáty, ktoré agentúru a Komisiu informovali v zmysle článku 33 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/798, by mali uznávať jednotné bezpečnostné osvedčenie vydané agentúrou za rovnocenné časti vydanej v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. a) smernice 2004/49/ES.

(17)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 21 smernice Rady 96/48/ES (3),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

V tomto nariadení sa stanovujú praktické dojednania, ktoré majú železničné podniky uplatňovať pri predkladaní žiadostí o jednotné bezpečnostné osvedčenie alebo o obnovu či aktualizáciu takéhoto osvedčenia na jednotnom kontaktnom mieste v zmysle článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/796 (4) (ďalej len „jednotné kontaktné miesto“).

Zároveň sa v ňom stanovujú praktické dojednania, ktoré majú uplatňovať bezpečnostné certifikačné orgány pri posudzovaní žiadostí o jednotné bezpečnostné osvedčenie alebo o obnovu či aktualizáciu takéhoto osvedčenia, ako aj pri koordinácii aktivít s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi pôsobiacimi v príslušnej plánovanej oblasti činnosti.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„bezpečnostný certifikačný orgán“ je orgán zodpovedný za vydávanie jednotného bezpečnostného osvedčenia – buď agentúra, alebo vnútroštátny bezpečnostný orgán;

2.

„dátum prijatia žiadosti“ je:

a)

ak je bezpečnostným certifikačným orgánom agentúra, prvý spoločný pracovný deň pre agentúru a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v príslušnej plánovanej oblasti činnosti po potvrdení prijatia spisu žiadosti;

b)

ak je bezpečnostným certifikačným orgánom vnútroštátny bezpečnostný orgán, prvý pracovný deň príslušného členského štátu po potvrdení prijatia spisu žiadosti;

3.

„predbežné zapojenie“ je procedurálna fáza pred predložením žiadosti, počas ktorej si žiadateľ môže od bezpečnostného certifikačného orgánu a vnútroštátnych bezpečnostných orgánov pôsobiacich v plánovanej oblasti činnosti vyžiadať dodatočné informácie o nadchádzajúcich fázach procesu posudzovania bezpečnosti.

4.

„zvyšná otázka“ je drobný nedostatok zistený pri posudzovaní žiadosti o jednotné bezpečnostné osvedčenie, ktorý však nebráni vydaniu osvedčenia a možno ho odložiť na neskorší dohľad;

5.

„príslušný dátum“ je 16. jún 2019 okrem prípadov tých členských štátov, ktoré v súlade s článkom 33 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/798 agentúre a Komisii oznámili, že predĺžili lehotu na transpozíciu uvedenej smernice – v ich prípade je príslušný dátum 16. jún 2020.

Článok 3

Zodpovednosti agentúry a vnútroštátnych bezpečnostných orgánov

1.   Okrem vydávania jednotných bezpečnostných osvedčení je bezpečnostný certifikačný orgán zodpovedný za plnenie týchto úloh:

a)

plánovanie, implementácia a monitorovanie činností posudzovania, ktoré vykonáva;

b)

tvorba opatrení na vzájomnú koordináciu zúčastnených strán.

2.   Bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti na žiadosť žiadateľa akceptujú predbežné zapojenie a v tomto kontexte mu poskytnú všetky vysvetlenia, o ktoré požiada.

3.   Na účely vydávania jednotných bezpečnostných osvedčení bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti zostavia tieto informácie (každý vo svojej pôsobnosti):

a)

všetky relevantné informácie o jednotlivých fázach posudzovania vrátane odôvodnenia rozhodnutí prijatých v rámci posudzovania a identifikácie prípadných obmedzení alebo podmienok využitia, ktoré sa zahrnú v jednotnom bezpečnostnom osvedčení;

b)

výsledok posudzovania vrátane súhrnných záverov a podľa potreby stanoviska k vydaniu jednotného bezpečnostného osvedčenia.

4.   Ak je bezpečnostným certifikačným orgánom agentúra, zahrnie informácie uvedené v odseku 3 písm. b) do konečného výsledku posudzovania.

5.   Agentúra monitoruje konečné dátumy platnosti všetkých platných jednotných bezpečnostných osvedčení, pri ktorých oblasť činnosti presahuje hranice členských štátov, a tieto informácie poskytne príslušným vnútroštátnym bezpečnostným orgánom.

6.   Vnútroštátne bezpečnostné orgány poskytnú agentúre a ostatným vnútroštátnym bezpečnostným orgánom pôsobiacim v plánovanej oblasti činnosti všetky relevantné informácie, ktoré môžu ovplyvniť posudzovanie bezpečnosti.

7.   Agentúra uverejní a pravidelne aktualizuje bezplatnú príručku k predkladaniu žiadostí vo všetkých úradných jazykoch Únie, v ktorej sa opíšu a podľa potreby vysvetlia požiadavky stanovené v tomto nariadení. Príručka k predkladaniu žiadostí musí zahŕňať aj vzory, ktoré vypracuje agentúra v spolupráci s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi.

8.   Vnútroštátne bezpečnostné orgány uverejnia a aktualizujú bezplatnú príručku k predkladaniu žiadostí, v ktorej sa opíšu a podľa potreby vysvetlia vnútroštátne pravidlá, ktoré sa vzťahujú na plánovanú oblasť činnosti, ako aj príslušné vnútroštátne procesné pravidlá.

9.   Agentúra a príslušný vnútroštátny bezpečnostný orgán zavedú interné opatrenia alebo postupy na riadenie procesu posudzovania bezpečnosti. Pri týchto opatreniach sa zohľadnia opatrenia stanovené v článku 11 smernice (EÚ) 2016/798.

10.   Každému jednotnému bezpečnostnému osvedčeniu sa pridelí jedinečné európske identifikačné číslo (EIN). Agentúra stanoví štruktúru a obsah týchto EIN a sprístupní ich na svojej webovej stránke.

11.   Ak žiadateľ vo svojej žiadosti uvedie, že plánuje prevádzku do staníc v susedných členských štátoch s podobnými charakteristikami siete a prevádzkovými predpismi, pričom tieto stanice sú blízko hraníc, jednotné bezpečnostné osvedčenie platí aj pre tieto stanice, pričom nie je potrebné žiadať o rozšírenie oblasti činnosti, avšak bezpečnostný certifikačný orgán musí vec vopred prekonzultovať s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi susedných členských štátov. Pred tým, ako bezpečnostný certifikačný orgán vydá jednotné bezpečnostné osvedčenie, vnútroštátne bezpečnostné orgány dotknutých členských štátov mu potvrdia, že sú splnené príslušné oznámené vnútroštátne pravidlá a záväzky vyplývajúce z relevantných cezhraničných dohôd.

12.   Na účely posudzovania žiadostí bezpečnostný certifikačný orgán akceptuje povolenia, uznania alebo osvedčenia produktov alebo služieb železničných podnikov alebo ich dodávateľov či partnerov, ktoré boli vydané v súlade s relevantnými právnymi predpismi Únie, ako dôkaz schopnosti daného železničného podniku vyhovieť príslušným požiadavkám stanoveným v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2018/762 (5).

Článok 4

Zodpovednosti žiadateľa

1.   Bez toho, aby boli dotknuté povolené lehoty na posudzovanie stanovené v článku 6, žiadateľ predloží žiadosť o jednotné bezpečnostné osvedčenie alebo o jeho aktualizáciu či obnovu na jednotnom kontaktnom mieste pred týmito príslušnými dátumami:

a)

plánovaný dátum začiatku akejkoľvek novej prevádzky železničnej dopravy;

b)

plánovaný dátum prevádzky železničnej dopravy za iných podmienok, než sú stanovené v aktuálnom jednotnom bezpečnostnom osvedčení, po zásadnej zmene typu, rozsahu alebo oblasti činnosti;

c)

konečný dátum platnosti aktuálneho jednotného bezpečnostného osvedčenia.

2.   Pri predkladaní žiadosti o nové jednotné bezpečnostné osvedčenie poskytne žiadateľ informácie uvedené v prílohe I.

3.   Pri predkladaní žiadosti o aktualizáciu alebo obnovu jednotného bezpečnostného osvedčenia poskytne žiadateľ informácie uvedené v prílohe I a opíše zmeny, ku ktorým došlo od vydania aktuálneho osvedčenia.

Ak sa v rámci dohľadu od predošlého posudzovania identifikuje závažný nesúlad, ktorý môže ovplyvniť bezpečnosť prevádzky či vyvolať vážne bezpečnostné riziká, prípadne akékoľvek iné problematické oblasti, bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti rozhodnú, či treba celý spis žiadosti posúdiť opätovne.

4.   Žiadateľova voľba bezpečnostného certifikačného orgánu je záväzná až do dokončenia alebo zrušenia procesu posudzovania bezpečnosti.

5.   Ak si žiadateľ vyžiada predbežné zapojenie, predloží na jednotnom kontaktnom mieste informácie uvedené v bodoch 1 až 6 prílohy I.

6.   Ak predložený spis zahŕňa kópie dokumentov, ktoré vydali orgány iné než bezpečnostný certifikačný orgán, žiadateľ uchováva originály týchto dokumentov aspoň 5 rokov po skončení platnosti daného jednotného bezpečnostného osvedčenia. Pri obnove alebo aktualizácii žiadateľ uchováva originály všetkých dokumentov predložených v rámci daného spisu a vydaných orgánmi inými než bezpečnostný certifikačný orgán aspoň 5 rokov po skončení platnosti obnoveného alebo aktualizovaného jednotného bezpečnostného osvedčenia. Žiadateľ tieto originály dokumentov na požiadanie sprístupní agentúre alebo vnútroštátnym bezpečnostným orgánom.

Článok 5

Jazyk

1.   Ak je bezpečnostným certifikačným orgánom agentúra, platia pre žiadosť tieto jazykové pravidlá:

a)

pre časť spisu žiadosti uvedenú v článku 10 ods. 3 písm. a) smernice (EÚ) 2016/798 sa použije jeden z úradných jazykov Únie podľa voľby žiadateľa;

b)

pre časti spisu žiadosti uvedené v článku 10 ods. 3 písm. b) smernice (EÚ) 2016/798, ako aj pre časti spisu žiadosti uvedené v bode 8.1 prílohy I sa použije jazyk určený dotknutým členským štátom a zahrnutý v príručke k predkladaniu žiadostí uvedenej v článku 3 ods. 8 tohto nariadenia.

2.   Všetky rozhodnutia agentúry o vydávaní jednotného bezpečnostného osvedčenia vrátane odôvodnenia týchto rozhodnutí uvedeného v konečnom výsledku posudzovania a prípadne aj samotné jednotné bezpečnostné osvedčenia sa vypracujú v jazyku uvedenom v odseku 1 písm. a).

Článok 6

Procedurálne fázy a lehoty

1.   Bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti uplatnia postup podľa prílohy II.

2.   Bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti vyhodnotia (každý vo svojej pôsobnosti), či spis žiadosti obsahuje požadované doklady uvedené v prílohe I. Bezpečnostný certifikačný orgán bez zbytočného odkladu, avšak najneskôr mesiac po dátume prijatia žiadosti, informuje žiadateľa o tom, či je žiadosť úplná.

3.   Rozhodnutie o vydaní jednotného bezpečnostného osvedčenia sa prijme najneskôr do štyroch mesiacov od dátumu informovania žiadateľa o tom, že žiadosť je úplná, pričom sa uplatnia odseky 5 až 7.

4.   Ak je žiadateľ informovaný, že žiadosť je neúplná, bezpečnostný certifikačný orgán v koordinácii s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi pôsobiacimi v plánovanej oblasti činnosti si urýchlene vyžiadajú doplňujúce informácie, pričom uvedú odôvodnenie a podrobnosti o lehote žiadateľovej odpovede.

Lehota na poskytnutie doplňujúcich informácií musí byť realistická, úmerná zložitosti poskytnutia požadovaných údajov a dohodnutá so žiadateľom ihneď, ako bude informovaný o neúplnosti žiadosti. Ak žiadateľ neposkytne požadované informácie v dohodnutej lehote, bezpečnostný certifikačný orgán môže rozhodnúť o predĺžení tejto lehoty na žiadateľovu odpoveď, alebo žiadateľa informovať o zamietnutí žiadosti.

Rozhodnutie o vydaní jednotného bezpečnostného osvedčenia sa prijme najneskôr do štyroch mesiacov od dátumu, keď žiadateľ predložil požadované doplňujúce informácie.

5.   Aj keď je spis žiadosti úplný, agentúra alebo ktorýkoľvek vnútroštátny bezpečnostný orgán pôsobiaci v plánovanej oblasti činnosti si môžu pred rozhodnutím kedykoľvek vyžiadať doplňujúce informácie, pričom však musia na ich poskytnutie stanoviť primeranú lehotu. Takýmto vyžiadaním sa lehota stanovená v odseku 3 tohto článku predlžuje za podmienok stanovených v prílohe II.

6.   Agentúra môže lehotu podľa odseku 3 tohto článku predĺžiť o tieto obdobia v zmysle článku 10 ods. 7 smernice (EÚ) 2016/798:

a)

obdobie spolupráce s cieľom dohodnúť sa na vzájomne prijateľnom posúdení;

b)

obdobie, počas ktorého je vec predložená na rozhodcovské konanie odvolacej rade.

7.   Lehota sa môže predĺžiť aj o čas potrebný na to, aby žiadateľ zorganizoval návštevu alebo kontrolu vo svojich priestoroch, resp. audit svojej organizácie.

8.   Jednotné bezpečnostné osvedčenie musí obsahovať informácie uvedené v prílohe III.

Článok 7

Komunikácia

1.   Bezpečnostný certifikačný orgán, vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti a žiadateľ komunikujú o všetkých problémoch uvedených v článku 12 cez jednotné kontaktné miesto.

2.   Stav všetkých fáz procesu posudzovania bezpečnosti, výsledok posudzovania a rozhodnutie o žiadosti sa oznámia žiadateľovi cez jednotné kontaktné miesto.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, v príručkách agentúry a vnútroštátnych bezpečnostných orgánov k predkladaniu žiadostí sa musia uviesť pravidlá ich vzájomnej komunikácie, ako aj ich komunikácie so žiadateľom.

4.   Jednotné kontaktné miesto potvrdí prijatie žiadosti o jednotné bezpečnostné osvedčenie.

Článok 8

Obdobie platnosti jednotných bezpečnostných osvedčení

Jednotné bezpečnostné osvedčenia platia päť rokov.

Ak je však na zaistenie účinnej kontroly rizík vplývajúcich na bezpečnosť železničnej dopravy potrebné kratšie obdobie, bezpečnostný certifikačný orgán môže v koordinácii s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi pôsobiacimi v plánovanej oblasti činnosti rozhodnúť o udelení jednotného bezpečnostného osvedčenia na obdobie kratšie než päť rokov. V takom prípade bezpečnostný certifikačný orgán uvedie dôvody svojho rozhodnutia vo výsledku posudzovania evidovanom v súlade s článkom 9.

Článok 9

Správa informácií

Bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti zaevidujú všetky relevantné informácie a výsledok posudzovania podľa článku 3 ods. 3 na jednotnom kontaktnom mieste. Agentúra zároveň na jednotnom kontaktnom mieste zaeviduje konečný výsledok posudzovania uvedený v článku 3 ods. 4

Ak vnútroštátne bezpečnostné orgány používajú na spracovanie im adresovaných žiadostí informačný systém, všetky relevantné informácie postúpia na jednotné kontaktné miesto.

Článok 10

Pravidlá návštev a kontrol v priestoroch železničných podnikov a audity

1.   Pri návštevách a kontrolách v priestoroch žiadateľa a pri auditoch v zmysle článku 10 ods. 5 smernice (EÚ) 2016/798 sa ciele a rozsah takýchto návštev, kontrol a auditov, ako aj rola každého z orgánov koordinujú medzi agentúrou a vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi pôsobiacimi v plánovanej oblasti činnosti.

2.   Pri návštevách a kontrolách v priestoroch žiadateľa a pri auditoch v zmysle článku 10 ods. 5 a 8 smernice (EÚ) 2016/798 vypracuje orgán zodpovedný za danú návštevu, kontrolu alebo audit správu uvádzajúcu problémy zistené v priebehu posudzovania, ako aj to, či ich bolo možné uzavrieť na základe dôkazov predložených počas návštevy, kontroly alebo auditu, a ak áno, ako. V správe sa môžu uvádzať aj dodatočné problémy uvedené v článku 12, ktoré má žiadateľ vyriešiť v dohodnutej lehote.

3.   Pri návštevách a kontrolách v priestoroch žiadateľa a pri auditoch v zmysle článku 10 ods. 5 a 8 smernice (EÚ) 2016/798 poskytne žiadateľ informácie o tom, kto ho bude zastupovať, ako aj bezpečnostné a prevádzkové pravidlá v daných priestoroch, ktoré musí orgán zodpovedný za výkon návštevy, kontroly alebo auditu dodržiavať. Harmonogram návštev, kontrol a auditov vrátane poskytovania uvedených informácií sa dohodne medzi dotknutými orgánmi a žiadateľom.

Článok 11

Koordinácia medzi agentúrou a vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi

1.   Ak je certifikačným orgánom agentúra, koordinuje svoju činnosť v jednotlivých fázach posudzovania bezpečnosti s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi pôsobiacimi v plánovanej oblasti činnosti. Agentúra a vnútroštátne bezpečnostné orgány prerokujú akékoľvek otázky spojené s procesom posudzovania bezpečnosti vrátane prípadných nedostatkov, ako aj všetky žiadosti o doplňujúce informácie, ktoré ovplyvňujú harmonogram posudzovania alebo môžu ovplyvniť prácu iných vnútroštátnych bezpečnostných orgánov pôsobiacich v danej oblasti činnosti.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môže každý orgán zapojený do procesu posudzovania bezpečnosti priamo kontaktovať žiadateľa v otázkach, ktoré sa týkajú jeho časti posudzovania.

3.   Pred rozhodnutím o vydaní jednotného bezpečnostného osvedčenia prijme agentúra a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti tieto kroky:

a)

prediskutujú výsledky svojich jednotlivých posudzovaní;

b)

dohodnú sa na prípadných zvyšných otázkach, ktorých riešenie sa presunie na neskorší dohľad;

c)

dohodnú sa na prípadných obmedzeniach alebo podmienkach využitia, ktoré sa zahrnú do jednotného bezpečnostného osvedčenia.

4.   Ak žiadateľ vypracuje akčný plán riešenia zvyšných otázok uvedených v odseku 3 písm. b), vnútroštátne bezpečnostné orgány sa dohodnú, ktorý z nich dohliadne na jeho splnenie. Na tento účel vnútroštátne bezpečnostné orgány podľa potreby koordinujú svoju činnosť v súlade s pravidlami uvedenými v článku 8 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2018/761 (6). a informujú agentúru o svojej dohode a o výsledku ich príslušných činností dohľadu.

Agentúra zohľadní informácie o výsledku dohľadu vnútroštátnych bezpečnostných orgánov pôsobiacich v plánovanej oblasti činnosti nad riešením zvyšných otázok s cieľom rozhodnúť, či ich možno v rámci posudzovania žiadosti o aktualizáciu alebo obnovu uzavrieť.

5.   Agentúra uchováva z koordinačných činností záznamy a zaeviduje ich na jednotnom kontaktnom mieste v súlade s článkom 9.

Článok 12

Kategorizácia problémov

1.   Bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti kategorizujú problémy zistené v rámci posudzovania spisu žiadosti takto:

a)

„Typ 1“: problémy, ktoré si vyžadujú odpoveď žiadateľa v záujme pochopenia spisu žiadosti;

b)

„Typ 2“: problémy, ktoré si môžu vyžadovať zmenu spisu žiadosti alebo menšie opatrenia na strane žiadateľa; to, aké opatrenia treba prijať sa ponechá na úsudku žiadateľa, pričom táto skutočnosť nebráni vydaniu jednotného bezpečnostného osvedčenia;

c)

„Typ 3“: problémy, ktoré si vyžadujú konkrétne kroky na strane žiadateľa, ktoré však možno vykonať aj po vydaní jednotného bezpečnostného osvedčenia; kroky na vyriešenie problému navrhne žiadateľ a odsúhlasí ich strana, ktorá problém zistila;

d)

„Typ 4“: problémy, ktoré si vyžadujú zmenu spisu žiadosti alebo konkrétne kroky zo strany žiadateľa; jednotné bezpečnostné osvedčenie sa nevydá, pokým sa problém nevyrieši, alebo pokiaľ sa do osvedčenia nezahrnú obmedzenia alebo podmienky využitia na zohľadnenie problému; prípadné kroky na vyriešenie problému navrhne žiadateľ a odsúhlasí ich strana, ktorá problém zistila.

2.   Po tom, ako žiadateľ v závislosti od problému reaguje alebo prijme kroky, bezpečnostný certifikačný orgán alebo príslušný vnútroštátny bezpečnostný orgán prehodnotí zistené problémy, podľa potreby ich preklasifikuje a každému zistenému problému priradí jednu z týchto možností:

a)

„problém pretrváva“, ak doklady od žiadateľa nie sú uspokojivé a stále sa vyžadujú dodatočné informácie;

b)

„zvyšná otázka vyžadujúca dohľad“, ak pretrvávajú zvyšné otázky;

c)

„problém vyriešený“, ak žiadateľ poskytol vhodnú odpoveď a nepretrvávajú žiadne zvyšné otázky.

Článok 13

Požiadavky na pracovníkov zapojených do posudzovania

1.   Agentúra a vnútroštátne bezpečnostné orgány zaistia, aby pracovníci zapojení do posudzovania spĺňali tieto požiadavky:

a)

znalosť príslušného regulačného rámca v rozsahu, v ktorom sa týka posudzovania;

b)

znalosť fungovania daného železničného systému;

c)

primeraná úroveň kritického analytického myslenia;

d)

skúsenosti s posudzovaním systému riadenia bezpečnosti alebo podobného riadiaceho systému v železničnej doprave alebo systému riadenia bezpečnosti v sektore s rovnocennou prevádzkovou a technickou komplexnosťou;

e)

riešenie problémov, komunikácia a tímová práca;

f)

akékoľvek ďalšie schopnosti, ktoré sa pri danom konkrétnom posudzovaní vyžadujú.

Pokiaľ ide o prácu v tíme, tieto schopnosti môžu byť medzi členov tímu rozdelené.

Pracovníci, ktorí sa zúčastňujú na návštevách, kontrolách a auditoch podľa článku 10, musia zároveň preukázať znalosť a skúsenosti s vedením pohovorov.

2.   Na zaistenie správneho uplatňovania odseku 1 agentúra a vnútroštátne bezpečnostné orgány zavedú systém riadenia schopností, ktorý zahŕňa:

a)

vypracovanie profilov schopností pre každú prácu, pozíciu či rolu;

b)

nábor pracovníkov podľa stanovených profilov schopností;

c)

udržiavanie, rozvoj a hodnotenie schopností pracovníkov podľa stanovených profilov schopností.

Článok 14

Preskúmanie podľa článku 10 ods. 12 smernice (EÚ) 2016/798

1.   Ak bezpečnostný certifikačný orgán vydá záporné rozhodnutie, ktoré zahŕňa zamietnutie jednotného bezpečnostného osvedčenia, vylúčenie časti siete v súlade so záporným posúdením v zmysle článku 10 ods. 7 smernice (EÚ) 2016/798 a identifikáciu iných obmedzení alebo podmienok využitia, než sa uvádzajú v žiadosti, žiadateľ môže iniciovať preskúmanie rozhodnutia.

2.   Žiadosť o preskúmanie predkladá žiadateľ na jednotnom kontaktnom mieste a musí zahŕňať zoznam všetkých aspektov, ktoré podľa žiadateľa neboli v procese posudzovania bezpečnosti riadne zohľadnené.

3.   Žiadne dodatočné informácie poskytnuté po prijatí rozhodnutia o vydaní alebo zamietnutí jednotného bezpečnostného osvedčenia nie sú prípustné ako dôkaz.

4.   Bezpečnostný certifikačný orgán v koordinácii s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi pôsobiacimi v plánovanej oblasti činnosti zabezpečí nestrannosť procesu preskúmania.

5.   Preskúmanie sa zameria na otázky, ktorými sa podkladá odchýlka rozhodnutia bezpečnostného certifikačného orgánu od žiadateľovej žiadosti.

6.   Ak je bezpečnostným certifikačným orgánom agentúra, preskúmanie sa vykoná v koordinácii s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi pôsobiacimi v plánovanej oblasti činnosti.

7.   Bezpečnostný certifikačný orgán oznámi svoje rozhodnutie o potvrdení alebo úprave pôvodného rozhodnutia všetkým stranám zapojeným do posudzovania vrátane žiadateľa na jednotnom kontaktnom mieste.

Článok 15

Prechodné ustanovenia

1.   Ak vnútroštátny bezpečnostný orgán uzná, že nebude môcť vydať bezpečnostné osvedčenie v súlade so smernicou 2004/49/ES do príslušného dátumu v danom členskom štáte, bezodkladne informuje žiadateľa a agentúru.

2.   V prípade podľa článku 10 ods. 8 smernice (EÚ) 2016/798 žiadateľ rozhodne, či by mal žiadosť naďalej posudzovať daný vnútroštátny bezpečnostný orgán, alebo či by sa mala postúpiť agentúre. Žiadateľ oba orgány informuje, pričom platí:

a)

ak sa žiadateľ rozhodol, že ako bezpečnostný certifikačný orgán využije agentúru, vnútroštátny bezpečnostný orgán postúpi agentúre spis žiadosti a výsledky posudzovania uvedené v článku 10 ods. 2 písm. a) smernice 2004/49/ES. Agentúra a vnútroštátny bezpečnostný orgán spolupracujú a pomáhajú žiadateľovi pri dopĺňaní žiadosti, aby sa splnili dodatočné požiadavky článku 9 smernice (EÚ) 2016/798;

b)

ak sa žiadateľ rozhodol, že ako bezpečnostný certifikačný orgán využije vnútroštátny bezpečnostný orgán, tento vnútroštátny bezpečnostný orgán pokračuje s posudzovaním žiadosti a rozhodne o vydaní jednotného bezpečnostného osvedčenia v súlade s článkom 10 smernice (EÚ) 2016/798 a s týmto nariadením. Daný orgán pomáha žiadateľovi pri dopĺňaní žiadosti, aby sa splnili dodatočné požiadavky článku 9 smernice (EÚ) 2016/798.

3.   Pri žiadateľoch, ktorí plánujú prevádzkovať činnosť vo viac než jednom členskom štáte, je bezpečnostným certifikačným orgánom agentúra, pričom sa uplatňuje postup stanovený v odseku 2 písm. a).

4.   Žiadateľ vo všetkých prípadoch predloží revidovanú žiadosť po príslušnom dátume v dotknutom členskom štáte na jednotnom kontaktnom mieste. Bezpečnostný certifikačný orgán v tom žiadateľovi pomôže.

5.   Po príslušnom dátume ktorýkoľvek železničný podnik usadený v dotknutom členskom štáte, ktorého bezpečnostné osvedčenie vydané v súlade so smernicou 2004/49/ES si vyžaduje obnovu alebo aktualizáciu v dôsledku zmien typu, rozsahu alebo oblasti činnosti, predloží na jednotnom kontaktnom mieste novú žiadosť o jednotné bezpečnostné osvedčenie v súlade s týmto nariadením.

6.   Ak plánovaná oblasť činnosti nie je obmedzená na jeden členský štát, jednotné bezpečnostné osvedčenie vydané agentúrou v období od 16. júna 2019 do 16. júna 2020 sa nevzťahuje na sieť alebo siete v ktoromkoľvek z členských štátov, ktoré predložili agentúre a Komisii oznámenie v súlade s článkom 33 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/798 a ktoré zatiaľ netransponovali danú smernicu, ani neuviedli do účinnosti vnútroštátne transpozičné opatrenia. Vnútroštátne bezpečnostné orgány členských štátov, ktoré takéto oznámenie predložili:

a)

považujú jednotné bezpečnostné osvedčenie vydané agentúrou za rovnocenné časti bezpečnostného osvedčenia vydanej v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. a) smernice 2004/49/ES;

b)

vydávajú od 16. júna 2019 bezpečnostné osvedčenia v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b) smernice 2004/49/ES, ktorých platnosť nepresahuje platnosť jednotného bezpečnostného osvedčenia.

7.   V prípadoch podľa odseku 2 písm. a) a odseku 6 tohto článku vnútroštátny bezpečnostný orgán spolupracuje s agentúrou a koordinuje s ňou posudzovanie prvkov stanovených v článku 10 ods. 3 písm. a) smernice (EÚ) 2016/798. Agentúra pritom uzná posúdenie uvedené v článku 10 ods. 2 písm. a) smernice 2004/49/ES vykonané vnútroštátnym bezpečnostným orgánom.

Článok 16

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 653/2007 sa zrušuje s účinnosťou od 16. júna 2019. Naďalej sa však uplatňuje do 15. júna 2020 v tých členských štátoch, ktoré v súlade s článkom 33 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/798 agentúre a Komisii oznámili, že predĺžili lehotu na transpozíciu uvedenej smernice.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 16. júna 2019 v členských štátoch, ktoré neposkytli agentúre a Komisii oznámenie v súlade s článkom 33 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/798. Od 16. júna 2020 sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch. Článok 15 ods. 1, 2, 3 a 7 sa však uplatňuje od 16. februára 2019 a článok 15 ods. 6 sa uplatňuje od 16. júna 2019 vo všetkých členských štátoch.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 9. apríla 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 102.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernici 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (smernica o bezpečnosti železníc) (Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44).

(3)  Smernica Rady 96/48/ES z 23. júla 1996 o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc (Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 6).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/796 z 11. mája 2016 o Železničnej agentúre Európskej únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 881/2004 (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 1).

(5)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/762 z 8 marca 2018, ktorým sa stanovujú spoločné bezpečnostné metódy spojené s požiadavkami na systém riadenia bezpečnosti v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušujú nariadenia Komisie (EÚ) č. 1158/2010 a (EÚ) č. 1169/2010 (Pozri stranu 26 tohto úradného vestníka).

(6)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/761 zo 16. februára 2018, ktorým sa stanovujú spoločné bezpečnostné metódy dohľadu vnútroštátnych bezpečnostných orgánov po vydaní jednotného bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 1077/2012 (Pozri stranu 16 tohto úradného vestníka).


PRÍLOHA I

Obsah žiadosti o jednotné bezpečnostné osvedčenie

Poznámka: všetky informácie vrátane podkladov priložených k žiadosti sú povinné, pokiaľ sa pri nich neuvádza „N“ (nepovinné) Ak má železničný podnik vypracovať akčný plán nápravných opatrení v zmysle bodu 9, informácie o ňom sú povinné.

1.   Druh žiadosti:

1.1.   Nové osvedčenie

1.2.   Obnova

1.3.   Aktualizácia

1.4.   EIN predchádzajúceho osvedčenia (iba pri obnove alebo aktualizácii)

2.   Žiadaný typ prevádzky (zvoľte jednu alebo viacero možností) (1) :

2.1.   Osobná doprava vrátane vysokorýchlostných služieb

2.2.   Osobná doprava bez vysokorýchlostných služieb

2.3.   Nákladná doprava vrátane služieb prepravy nebezpečného tovaru (2)

2.4.   Nákladná doprava bez služieb prepravy nebezpečného tovaru

2.5.   Iba posunovanie

2.6.   Iné (uveďte)

3.   Prevádzka železničnej dopravy:

3.1.   Očakávaný dátum začiatku poskytovania služieb/prevádzky (N)

3.2.   Členský štát/štáty plánovanej oblasti činnosti

3.3.   Vymedzenie plánovanej oblasti činnosti (pre príslušné siete) (3)

3.4.   Stanica/stanice v susediacom členskom štáte/štátoch [v prípadoch podľa článku 3 ods. 11 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/763 a článku 10 ods. 8 smernice (EÚ) 2016/798]

4.   Bezpečnostný certifikačný orgán:

4.1.   Agentúra

4.2.   Vnútroštátny bezpečnostný orgán [v prípadoch podľa článku 10 ods. 8 smernice (EÚ) 2016/798]

5.   Informácie o žiadateľovi:

5.1.   Označenie právnej formy podniku

5.2.   Skratka (N)

5.3.   Úplná adresa

5.4.   Telefón

5.5.   Fax (N)

5.6.   E-mail:

5.7.   Webová adresa (N)

5.8.   Národné registračné číslo/IČO

5.9.   IČ DPH (N)

5.10.   Iné relevantné informácie (N)

6.   Údaje o kontaktnej osobe:

6.1.   Meno

6.2.   Priezvisko

6.3.   Titul alebo funkcia

6.4.   Úplná adresa

6.5.   Telefón

6.6.   Fax (N)

6.7.   E-mail:

6.8.   Pracovný jazyk/jazyky

Dokumenty priložené k žiadosti

7.   Dokumenty predkladané v rámci časti posudzovania, ktorá sa týka systému riadenia bezpečnosti:

7.1.   Opis systému riadenia bezpečnosti a ďalšie doklady preukazujúce súlad s požiadavkami článku 10 ods. 3 písm. a) smernice (EÚ) 2016/798 a to, ako sú tieto požiadavky splnené.

7.2.   Krížová kontrola systému riadenia bezpečnosti (pozri bod 7.1) s prílohou I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2018/762 vrátane uvedenia, v ktorej časti dokumentácie systému riadenia bezpečnosti sa dokladuje splnenie príslušných požiadaviek platných technických špecifikácií interoperability vo vzťahu k subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“.

8.   Dokumenty predkladané v rámci vnútroštátnej časti posudzovania (za každý členský štát plánovanej oblasti činnosti):

8.1.   Opis alebo iné preukázanie toho, ako opatrenia na riadenie bezpečnosti zohľadňujú príslušné vnútroštátne predpisy oznámené v súlade s článkom 8 smernice (EÚ) 2016/798.

8.2.   Krížová kontrola systému riadenia bezpečnosti (pozri bod 7.1) s požiadavkami stanovenými v príslušných vnútroštátnych predpisoch (pozri bod 8.1).

9.   Plán(-y) nápravných opatrení

9.1.   Aktuálny stav vykonávania akčných plánov alebo plánov stanovených železničným podnikom na riešenie prípadného závažného nesúladu alebo akýchkoľvek iných problematických oblastí, ktoré sa zistili v rámci dohľadu od posledného posudzovania.

9.2.   Aktuálny stav vykonávania akčných plánov alebo plánov stanovených železničným podnikom na riešenie zvyšných otázok od posledného posudzovania.


(1)  Za každý členský štát plánovanej oblasti činnosti.

(2)  „Nebezpečný tovar“ sú látky a predmety, ktorých preprava je povolená len za podmienok predpísaných v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).

(3)  Za každý členský štát plánovanej oblasti činnosti.


PRÍLOHA II

Proces posudzovania bezpečnosti

1.   VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

1.1.   Bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti vypracujú štruktúrovaný a auditovateľný proces celého posudzovania, ktorý zohľadňuje prvky stanovené v tejto prílohe. Proces posudzovania bezpečnosti musí byť iteratívny – podľa nasledujúceho diagramu (obrázok 1 v dodatku) – čo znamená, že bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti môžu v odôvodnených prípadoch žiadať doplňujúce informácie alebo opätovné predloženie v súlade s týmto nariadením.

2.   PRIJATIE ŽIADOSTI

2.1.   Po prijatí žiadosti o jednotné bezpečnostné osvedčenie bezpečnostný certifikačný orgán prijatie žiadosti formálne a promptne potvrdí.

2.2.   Bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti vyčlenia na proces posudzovania primerané zdroje.

3.   PRVOTNÁ KONTROLA

3.1.   Bezpečnostný certifikačný orgán v koordinácii s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi pôsobiacimi v plánovanej oblasti činnosti vykoná bezodkladne po prijatí žiadosti prvotnú kontrolu týchto prvkov:

a)

či žiadateľ poskytol základné informácie, ktoré si buď vyžaduje legislatíva, alebo sú potrebné na efektívne spracovanie žiadosti;

b)

či sú podklady v spise žiadosti postačujúce, štruktúrované a vzájomne prepojené odkazmi, aby sa dal riadne vyhodnotiť ich súlad s požiadavkami na systém riadenia bezpečnosti a s relevantnými oznámenými vnútroštátnymi predpismi. Bezpečnostný certifikačný orgán v koordinácii s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi pôsobiacimi v plánovanej oblasti činnosti vykoná prvotnú revíziu skutočného faktického obsahu žiadosti, aby mohol vyvodiť prvotné závery o kvalite, dostatočnosti a primeranosti systému riadenia bezpečnosti;

c)

prípadne či žiadosť zahŕňa aktuálny stav vykonávania akčných plánov alebo plánov stanovených železničným podnikom na riešenie prípadného závažného nesúladu alebo akýchkoľvek iných problematických oblastí, ktoré sa zistili v rámci dohľadu od posledného posudzovania;

d)

prípadne či žiadosť zahŕňa aktuálny stav vykonávania akčného plánu alebo plánov stanovených železničným podnikom na riešenie zvyšných otázok od posledného posudzovania.

3.2.   Vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti zároveň skontrolujú, či sú jasne identifikované doklady príslušného typu, rozsahu a plánovanej oblasti činnosti.

3.3.   Po kontrolách uvedených v bodoch 3.1 a 3.2 bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti rozhodnú, či z vlastného pohľadu potrebujú v určitej oblasti ďalšie informácie. Ak sú potrebné ďalšie informácie, môže si ich bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti bezodkladne vyžiadať v rozsahu, v akom ich považujú za primerane potrebné na podloženie posudzovania.

3.4.   Bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti každý prečítajú dostatočne veľkú vzorku tej časti žiadosti, ktorá sa ich týka, aby overili, že je obsah zrozumiteľný. Ak zjavne nie je, bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti každý za svoju časť rozhodnú, či treba žiadosť vrátiť a požiadať o prepracovanie.

4.   PODROBNÉ POSUDZOVANIE

4.1.   Po skončení prvotnej kontroly bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti pristúpia – každý za svoju časť – k podrobnému posudzovaniu spisu žiadosti (pozri obrázok 2 v dodatku), pričom uplatňujú požiadavky na systém riadenia bezpečnosti a relevantné oznámené vnútroštátne predpisy.

4.2.   Pri podrobnom posudzovaní uvedenom v bode 4.1, v súlade s článkom 18 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/798, bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti uplatnia odborný úsudok, konajú nestranne a primerane a zdokladujú závery, ku ktorým dospeli.

4.3.   Posudzovaním sa určí, či sú splnené požiadavky na systém riadenia bezpečnosti a relevantné oznámené vnútroštátne predpisy, alebo sa vyžiadajú ďalšie informácie. Bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti sa pri posudzovaní zároveň zamerajú na dôkazy o splnení požiadaviek na systém riadenia bezpečnosti a relevantných oznámených vnútroštátnych predpisov, ktoré pramenia z výstupov procesu systému riadenia bezpečnosti, pričom podľa potreby použijú vzorkovacie metódy, aby sa uistili, že žiadateľ pochopil požiadavky na príslušný typ a rozsah železničnej dopravy a plánovanú oblasť činnosti a dokáže im vyhovieť, aby sa zaistila bezpečná prevádzka danej železnice.

4.4.   Každý problém typu 4 sa musí vyriešiť k spokojnosti bezpečnostného certifikačného orgánu, pričom sa spis žiadosti pred vydaním jednotného bezpečnostného osvedčenia podľa potreby aktualizuje.

4.5.   Riešenie zvyšných otázok možno ponechať na fázu dohľadu alebo sa môžu so žiadateľom dohodnúť kroky na základe jeho návrhu aktualizácie spisu žiadosti, prípadne sa môžu uplatniť oba postupy. V takom prípade sa vec formálne uzavrie po vydaní jednotného bezpečnostného osvedčenia.

4.6.   Bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti musia posudzovať závažnosť každého zisteného problému podľa kategorizácie v článku 12 ods. 1 transparentne.

4.7.   Pri identifikácii problému uvedeného v článku 12 ods. 1 sa musí bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti vyjadrovať konkrétne a pomôcť žiadateľovi pochopiť, nakoľko podrobná má byť jeho odpoveď. V tejto súvislosti bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti postupujú takto:

a)

uvedú presný odkaz na relevantné požiadavky na systém riadenia bezpečnosti a oznámené vnútroštátne predpisy a pomôžu žiadateľovi pochopiť zistené problémy;

b)

identifikujú príslušnú časť súvisiacich predpisov a pravidiel;

c)

uvedú, prečo nie je splnená daná požiadavka na systém riadenia bezpečnosti alebo oznámený vnútroštátny predpis (a prípadne súvisiaca legislatíva);

d)

dohodnú sa so žiadateľom na ďalších záväzkoch, dokumentácii a prípadných ďalších podkladových informáciách, ktoré má dodať – v závislosti od miery podrobnosti, ktorá sa vyžaduje v príslušnej požiadavke na systém riadenia bezpečnosti alebo oznámenom vnútroštátnom predpise;

e)

určia a so žiadateľom dohodnú lehotu na zabezpečenie súladu, ktorá je primeraná a zohľadňuje náročnosť poskytnutia požadovaných informácií.

4.8.   Ak žiadateľ s poskytnutím požadovaných informácií výrazne mešká, bezpečnostný certifikačný orgán môže rozhodnúť o predĺžení tejto lehoty na žiadateľovu odpoveď, alebo žiadosť zamietnuť po tom, ako žiadateľa informuje.

4.9.   Lehotu na rozhodnutie o vydaní jednotného bezpečnostného osvedčenia možno predĺžiť, kým sa neposkytnú požadované informácie, iba na základe rozhodnutia bezpečnostného certifikačného orgánu v koordinácii s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi pôsobiacimi v plánovanej oblasti činnosti a so súhlasom žiadateľa v niektorom z týchto prípadov:

a)

problémy typu 1 v zmysle článku 12 ods. 1, ktoré samy osebe alebo v spojení s inými bránia pokračovaniu posudzovania alebo jeho častí;

b)

problémy typu 4 alebo viacnásobné problémy typu 3 v zmysle článku 12 ods. 1, ktoré, keď sa skombinujú, môžu zvýšiť závažnosť problému na typ 4, čo bráni vydaniu jednotného bezpečnostného osvedčenia.

4.10.   Aby bola žiadateľova písomná odpoveď dostatočná, musí postačujúco rozptýliť vyjadrené obavy a preukázať, že navrhované riešenie bude vyhovovať relevantným kritériám alebo oznámeným vnútroštátnym predpisom.

4.11.   Ak sa odpoveď považuje za nedostatočnú, presne sa zdôvodní, prečo, a uvedú sa ďalšie informácie alebo dôkazy, ktoré musí žiadateľ predložiť, aby dostatočná bola.

4.12.   Ak sa vyskytnú obavy, že by sa žiadosť mohla zamietnuť, alebo že rozhodnutie si bude vyžadovať dlhší čas, než je lehota na posudzovanie, bezpečnostný certifikačný orgán môže zvážiť prípadné výnimočné opatrenia.

4.13.   Ak sa dospeje k záveru, že žiadosť spĺňa všetky požiadavky, alebo že nie je pravdepodobný ďalší pokrok v uspokojivom zodpovedaní neuzavretých aspektov, bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti každý za svoju časť dokončia posudzovanie, a to:

a)

uvedú, či sú splnené všetky kritériá alebo stále zostávajú určité neuzavreté aspekty;

b)

identifikujú prípadné zvyšné otázky;

c)

identifikujú prípadné obmedzenia alebo podmienky využitia, ktoré sa zahrnú do jednotného bezpečnostného osvedčenia;

d)

podľa potreby informujú o opatreniach v nadväznosti na závažný nesúlad identifikovaný v rámci dohľadu, ako sa uvádza v článku 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2018/761;

e)

uistia sa, že proces posudzovania bezpečnosti sa uplatnil správne;

f)

pripravia výsledok posudzovania vrátane súhrnných záverov a podľa potreby stanoviska k vydaniu jednotného bezpečnostného osvedčenia.

4.14.   Bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti zaznamenajú a písomne odôvodnia všetky zistenia a úsudky, aby sa uľahčilo zabezpečenie súladu i proces rozhodovania a aby bolo možné pomôcť pri prípadných odvolaniach proti rozhodnutiu vydať či nevydať jednotné bezpečnostné osvedčenie.

5.   ROZHODOVANIE

5.1.   Na základe záverov z dokončeného posudzovania sa prijme rozhodnutie, či vydať jednotné bezpečnostné osvedčenie alebo žiadosť zamietnuť. Ak sa má jednotné bezpečnostné osvedčenie vydať, môžu sa identifikovať prípadné zvyšné otázky. Jednotné bezpečnostné osvedčenie sa nevydá, ak sa identifikoval akýkoľvek problém typu 4 v zmysle článku 12 ods. 1, ktorý nebol vyriešený v rámci posudzovania.

5.2.   Bezpečnostný certifikačný orgán môže rozhodnúť o obmedzení rozsahu platnosti jednotného bezpečnostného osvedčenia stanovením obmedzení alebo podmienok jeho využitia, ak v koordinácii s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi pôsobiacimi v plánovanej oblasti činnosti dospeje k záveru, že sa takýmito obmedzeniami alebo podmienkami využitia vyrieši problém typu 4, ktorý by bránil vydaniu jednotného bezpečnostného osvedčenia. Po tom, čo sa v spise žiadosti vyriešia všetky zvyšné otázky, jednotné bezpečnostné osvedčenie sa z podnetu žiadateľa aktualizuje.

5.3.   Žiadateľa treba informovať o rozhodnutí bezpečnostného certifikačného orgánu vrátane výsledku posudzovania a jednotné bezpečnostné osvedčenie sa v náležitých prípadoch vydá.

5.4.   Ak sa vydanie jednotného bezpečnostného osvedčenia zamietne, alebo ak jednotné bezpečnostné osvedčenie obsahuje obmedzenia alebo podmienky využitia iné, než tie, ktoré sa uviedli v žiadosti, bezpečnostný certifikačný orgán informuje žiadateľa, rozhodnutie zdôvodní a oznámi žiadateľovi postup, ak chce požiadať o preskúmanie rozhodnutia alebo sa proti nemu odvolať.

6.   ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE

6.1.   Bezpečnostný certifikačný orgán vec administratívne uzavrie, pričom sa uistí, že všetky dokumenty a záznamy sú skontrolované, zorganizované a archivované. Aby sa proces mohol priebežne zdokonaľovať, bezpečnostný certifikačný orgán identifikuje historické informácie a nadobudnuté skúsenosti, ktoré sa uplatnia v budúcich posudzovaniach.

7.   OSOBITNÉ USTANOVENIA O OBNOVE JEDNOTNÉHO BEZPEČNOSTNÉHO OSVEDČENIA

7.1.   Jednotné bezpečnostné osvedčenie možno z podnetu žiadateľa pred uplynutím jeho platnosti obnoviť, aby sa zaistila certifikačná kontinuita.

7.2.   Pri žiadostiach o obnovu bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti podrobne skontrolujú zmeny v dokladoch predložených s predošlou žiadosťou a zohľadnia výsledky minulého dohľadu v zmysle článku 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2018/761 s cieľom stanoviť priority alebo zacieliť relevantné požiadavky na systém riadenia bezpečnosti a oznámené vnútroštátne predpisy, na základe ktorých sa bude žiadosť o obnovu posudzovať.

7.3.   Bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti pristupujú k opätovnému posudzovaniu primerane – v závislosti od rozsahu navrhovaných zmien.

8.   OSOBITNÉ USTANOVENIA O AKTUALIZÁCII JEDNOTNÉHO BEZPEČNOSTNÉHO OSVEDČENIA

8.1.   Jednotné bezpečnostné osvedčenie sa aktualizuje vždy, keď sa navrhne podstatná zmena typu alebo rozsahu činnosti v súlade s článkom 10 ods. 13 smernice (EÚ) 2016/798, alebo ak sa rozširuje oblasť činnosti v súlade s článkom 10 ods. 14 uvedenej smernice.

8.2.   Ak má železničný podnik, ktorý je držiteľom jednotného bezpečnostného osvedčenia, v pláne akékoľvek zmeny podľa bodu 8.1, bezodkladne to oznámi bezpečnostnému certifikačnému orgánu.

8.3.   Po oznámení železničného podniku podľa bodu 8.2 bezpečnostný certifikačný orgán:

a)

skontroluje, či je jasne opísaná zmena prípadného uplatnenia a či sú vyhodnotené potenciálne bezpečnostné riziká;

b)

prediskutuje s daným železničným podnikom a vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi pôsobiacimi v plánovanej oblasti činnosti potrebu aktualizovať jednotné bezpečnostné osvedčenie.

8.4.   Bezpečnostný certifikačný orgán v koordinácii s vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi pôsobiacimi v plánovanej oblasti činnosti si môže od žiadateľa vyžiadať ďalšie informácie. Ak bezpečnostný certifikačný orgán súhlasí s tým, že navrhovaná zmena nie je podstatná, písomne žiadateľa informuje, že aktualizácia sa nevyžaduje, pričom v evidovanom spise uchová záznam o tomto rozhodnutí.

8.5.   V prípade aktualizácie bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti:

a)

podrobne skontrolujú zmeny dokladov predložených v predošlej žiadosti, na základe ktorej bolo vydané momentálne platné osvedčenie;

b)

zohľadnia výsledky minulého dohľadu v zmysle článku 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2018/761, a najmä otázky spojené so schopnosťou žiadateľa účinne uplatniť a monitorovať proces riadenia zmien;

c)

stanovia priority alebo zacielia relevantné požiadavky na systém riadenia bezpečnosti a oznámené vnútroštátne predpisy, na základe ktorých sa bude žiadosť o aktualizáciu posudzovať.

8.6.   Bezpečnostný certifikačný orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti pristupujú k opätovnému posudzovaniu primerane – v závislosti od rozsahu navrhovaných zmien.

8.7.   Ak sa bezpečnostnému certifikačnému orgánu predloží žiadosť o aktualizáciu jednotného bezpečnostného osvedčenia, nevedie to k predĺženiu obdobia jeho platnosti.

8.8.   Bezpečnostný certifikačný orgán z podnetu žiadateľa rozhodne, či jednotné bezpečnostné osvedčenie treba aktualizovať, ak sa majú zmeniť podmienky, za ktorých bolo jednotné bezpečnostné osvedčenie vydané, avšak bez vplyvu na typ, rozsah alebo oblasť činnosti.

Dodatok

Proces posudzovania bezpečnosti

Obrázok 1: Proces posudzovania bezpečnosti.

Image

Register databáza

Systém riadenia bezpečnosti

Úplné? relevantné? konzistentné?

Potvrdenie úplnosť

Prijatie rozhodnutia

Žiadosť o preskúmanie / odvolanie (ak sa podíva)

Prijatie rozhodnutia

Uzavretie posudzovania

Informácie zainteresovaných strán

Podrobné posudzo-vanie

Prvotná kontrola

Bezpečnostný certifikačný orgán orgán a vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti

Predloženie spisu žiadosti

Koniec posudzovania

Áno

Zamietnuť žiadosť?

Žiadosti o doplňujúce informácie

Poskytnutie doplňujúcich informácii

Potvrdenie prijatie žiadosti

Zriadenie evidencie spisu

Prijatie žiadosti

Žiadateľ

Nie

Nie

Áno

Proces podrobného posudzovania

Obrázok 2: Proces podrobného posudzovania.

Image

Prípadné zvyšné otázky

Dokončenie posudzovania

Prijatie a spracovanie pisomnej odpovede žiadateľa

Zaslanie odpovede a aktualizácia spisu žiadosti podľa potreby

Dohodnutie akčných plánov a lehoty na zaistenie súladu podľa potreby

Vypracovanie akčných plánov (podľa potreby)

Identifikácia a kategorizácia problémov

Relevantné informácie z minulého dohľadu

Problém?

Vykonanie posudzovania

Bezpečnostný certifikačný orgán vnútroštátne bezpečnostné orgány pôsobiace v plánovanej oblasti činnosti

Žiadateľ

Nie

Áno


PRÍLOHA III

Obsah jednotného bezpečnostného osvedčenia

Jednotné bezpečnostné osvedčenie, ktorým sa potvrdzuje schválenie systému riadenia bezpečnosti železničného podniku vrátane opatrení, ktoré daný železničný podnik prijal na splnenie osobitných požiadaviek potrebných na bezpečnú prevádzku v príslušnej sieti v súlade so smernicou (EÚ) 2016/798 a platnou vnútroštátnou legislatívou, musí obsahovať tieto informácie:

1.   Európske identifikačné číslo (EIN) jednotného bezpečnostného osvedčenia

2.   Identifikácia železničného podniku:

2.1.   Označenie právnej formy podniku

2.2.   Národné registračné číslo/IČO

2.3.   IČ DPH

3.   Identifikácia bezpečnostného certifikačného orgánu:

3.1.   Organizácia

3.2.   Členský štát (podľa potreby)

4.   Informácie o osvedčení:

4.1.   Nové osvedčenie

4.2.   Obnova

4.3.   Aktualizácia

4.4.   EIN predchádzajúceho osvedčenia (iba pri obnove alebo aktualizácii)

4.5.   Dátum začiatku a konca platnosti

4.6.   Typ prevádzky (1)

4.6.1.   Osobná doprava vrátane vysokorýchlostných služieb

4.6.2.   Osobná doprava bez vysokorýchlostných služieb

4.6.3.   Nákladná doprava vrátane služieb prepravy nebezpečného tovaru

4.6.4.   Nákladná doprava bez služieb prepravy nebezpečného tovaru

4.6.5.   Iba posunovanie

4.6.6.   Iná činnosť (1)

5.   Príslušné vnútroštátne právne predpisy (1)

6.   Oblasť činnosti (1)

7.   Obmedzenia a podmienky využitia

8.   Doplňujúce informácie

9.   Dátum vydania a splnomocnená osoba/pečiatka orgánu


(1)  Za každý členský štát plánovanej oblasti činnosti.


25.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/68


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/764

z 2. mája 2018

o poplatkoch a platbách splatných Železničnej agentúre Európskej únie a ich platobných podmienkach

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/796 z 11. mája 2016 o Železničnej agentúre Európskej únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 881/2004 (1), a najmä na jeho článok 80,

keďže:

(1)

Príjmy Železničnej agentúry Európskej únie (ďalej len „agentúra“) pozostávajú z príspevku Únie a poplatkov a platieb hradených žiadateľmi za spracúvanie žiadostí o osvedčenia, povolenia a rozhodnutia o schválení, riešenie odvolaní a iné služby poskytované agentúrou v súlade s článkom 64 nariadenia (EÚ) 2016/796.

(2)

Poplatky a platby splatné agentúre by sa mali stanoviť transparentne, spravodlivo a jednotne, najmä s cieľom zjednodušenia. Ich výsledkom by nemala byť zbytočná finančná záťaž pre podniky a nemali by ohroziť konkurencieschopnosť európskeho železničného sektora.

(3)

Vo výpočte poplatkov a platieb by sa mali v opodstatnených prípadoch zohľadňovať náklady na zamestnancov a externých odborníkov zapojených do spracúvania žiadostí. Rovnako by sa mali zohľadniť náklady na podporné služby a činnosti súvisiace so spracúvaním žiadostí, ako aj všetky ďalšie operačné náklady, ktoré vznikajú pri poskytovaní uvedených služieb. Tieto náklady by mali súvisieť s príslušnými činnosťami a byť primerané a nediskriminačné.

(4)

Poplatky a platby vyberané agentúrou by mali pokrývať všetky náklady na služby poskytované agentúrou.

(5)

Čas, ktorý agentúra strávi poskytovaním uvedených služieb, by sa mal fakturovať pomocou hodinovej sadzby, kým systém nebude dostatočne vyspelý na zavedenie režimu pevných sadzieb. Poplatky a platby agentúry by sa mali stanoviť v takej výške, aby sa zabránilo deficitu v rozpočte agentúry alebo výraznému hromadeniu prebytkov v súlade s nariadením (EÚ) 2016/796.

(6)

Splatné sumy by nemali závisieť od sídla žiadateľa ani jazyka žiadosti. Náklady na dopravu a preklady, ktoré vzniknú v súvislosti so spracúvaním žiadosti agentúrou, by sa preto mali spočítať a rozdeliť medzi všetky žiadosti.

(7)

Poplatky a platby by sa mali stanoviť tak, aby zohľadňovali špecifické potreby malých a stredných podnikov. V prípade potreby by podniky mali mať možnosť rozdeliť si platby na viaceré splátky.

(8)

Žiadatelia majú v rámci nariadenia (EÚ) 2016/796 zabezpečené právo na odvolanie a mali by mať možnosť domáhať sa nápravy a využívať toto právo proti rozhodnutiam agentúry. Platba poplatkov a platieb za odvolanie proti rozhodnutiu agentúry by preto nemala byť podmienkou prijatia odvolania. Poplatky a platby by sa mali účtovať len za spracovanie zamietnutých odvolaní.

(9)

V súlade s dobrým riadením projektov by mal žiadateľ mať možnosť požiadať o odhad. Žiadateľ by mal byť čo najpresnejšie informovaný o približnej sume, ktorú má zaplatiť, a o spôsobe vykonania platby. Mali by sa stanoviť lehoty na zaplatenie poplatkov a platieb.

(10)

Informácie o poplatkoch a platbách stanovených týmto nariadením by mali byť verejne dostupné. Akékoľvek budúce revízie poplatkov účtovaných agentúrou by sa mali zakladať na transparentnom hodnotení nákladov agentúry a relevantných nákladov vyplývajúcich z úloh vykonávaných vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru podľa článku 81 nariadenia (EÚ) 2016/796,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa stanovujú poplatky a platby splatné Európskej železničnej agentúre (ďalej len „agentúra“) za spracúvanie žiadostí podľa článkov 14, 20, 21 a 22 nariadenia (EÚ) 2016/796, ako aj za poskytovanie ďalších služieb v súlade s cieľmi, na plnenie ktorých bola agentúra zriadená. Ďalej sa ním stanovuje aj spôsob výpočtu týchto poplatkov a platieb a platobné podmienky.

2.   Týmto nariadením sa tiež zavádzajú postupy na zabezpečenie transparentnosti, nediskriminácie a ďalších základných zásad európskeho práva vo vzťahu k nákladom vnútroštátnych bezpečnostných orgánov za spracúvanie vnútroštátnej časti žiadostí, za ktoré je agentúra zodpovedná podľa článkov 14, 20 a 21 nariadenia (EÚ) 2016/796.

3.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na poplatky a platby uložené za tieto činnosti vnútroštátnych bezpečnostných orgánov:

a)

spracúvanie žiadostí o jednotné bezpečnostné osvedčenia podľa článku 10 ods. 8 smernice (EÚ) 2016/798 (2) a za fázu predbežného zapojenia stanovenú vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2018/763 (3);

b)

spracúvanie žiadostí o povolenie na uvedenie vozidla na trh a o povolenie pre typ vozidla podľa článku 21 ods. 8 a článku 24 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/797 (4) a za fázu predbežného zapojenia stanovenú vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2018/545 (5);

c)

vydanie stanoviska k žiadosti o schválenie traťového zariadenia ERTMS v súlade s článkom 19 ods. 3 smernice (EÚ) 2016/797;

d)

vydávanie dočasných povolení testov na mieste podľa článku 21 ods. 3 a ods. 5 smernice (EÚ) 2016/797.

Článok 2

Typy poplatkov a platieb

1.   Agentúra účtuje poplatky za spracúvanie žiadostí vrátane vydávania odhadov a v prípadoch, keď žiadateľ stiahne žiadosť alebo keď agentúra zmení rozhodnutie. Agentúra môže účtovať poplatky aj v prípade, keď odvolá svoje skoršie rozhodnutie z dôvodu neplnenia povinnosti držiteľa povolenia alebo osvedčenia.

2.   Žiadosti uvedené v odseku 1 zahŕňajú:

a)

žiadosti o povolenie na uvedenie vozidla na trh a o povolenie pre typ vozidla podľa článkov 20 a 21 nariadenia (EÚ) 2016/796;

b)

žiadosti o jednotné bezpečnostné osvedčenia podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2016/796;

c)

žiadosti o rozhodnutie o schválení zhody riešenia traťového zariadenia ERTMS z hľadiska interoperability s príslušnými technickými špecifikáciami interoperability v súlade s článkom 22 nariadenia (EÚ) 2016/796;

d)

odvolania uvedené v článku 58 nariadenia (EÚ) 2016/796 v súlade s článkom 7 tohto nariadenia.

3.   Agentúra účtuje aj platby za poskytovanie iných služieb ako tých, ktoré sú uvedené v odseku 1 na žiadosť žiadateľa alebo akejkoľvek inej osoby. Predovšetkým účtuje platby za fázu predbežného zapojenia stanovenú v nariadení (EÚ) 2018/545 a vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/763.

4.   Agentúra vydá zoznam služieb na svojej webovej stránke.

Článok 3

Výpočet poplatkov a platieb

1.   Výška poplatkov a platieb predstavuje celkový súčet týchto položiek:

a)

počet hodín strávených zamestnancami agentúry a externými odborníkmi spracúvaním žiadostí vynásobený hodinovou sadzbou agentúry a

b)

relevantné náklady vnútroštátnych bezpečnostných orgánov týkajúce sa spracúvania vnútroštátnej časti žiadosti.

2.   Agentúra na účely odseku 1 písm. a) uplatňuje hodinovú sadzbu vo výške 130 EUR.

Článok 4

Odhad poplatkov a platieb

1.   Na žiadosť žiadateľa agentúra poskytne nezáväzný odhad výšky poplatkov a platieb týkajúcich sa žiadosti alebo požadovaných služieb a podá informácie, kedy budú vystavené faktúry.

Vnútroštátne bezpečnostné orgány, ktoré sú zapojené do spracúvania žiadosti, poskytnú agentúre nezáväzný odhad svojich nákladov podľa článku 3 ods. 1 písm. b), aby sa mohli zahrnúť do odhadu poskytnutého agentúrou.

2.   Počas spracúvania žiadostí agentúra a vnútroštátne bezpečnostné orgány monitorujú svoje náklady. Ak hrozí, že náklady prekročia odhad o viac ako 15 %, agentúra o tom žiadateľa na jeho žiadosť informuje.

3.   Ak spracúvanie žiadosti alebo vykonanie služby trvá viac ako jeden rok, žiadateľ môže požiadať o nový odhad.

4.   Ak sa požiada o poskytnutie odhadu alebo jeho revíziu, lehoty stanovené článkom 19 ods. 4 a článkom 21 ods. 6 smernice (EÚ) 2016/797 a článkom 10 ods. 6 smernice (EÚ) 2016/798 sa môžu pozastaviť na maximálne desať pracovných dní.

Článok 5

Platobné podmienky

1.   Agentúra vystaví faktúru na splatné poplatky a platby do 30 kalendárnych dní odo dňa

a)

rozhodnutia agentúry alebo odvolacej rady alebo

b)

ukončenia poskytovania služby alebo

c)

stiahnutia žiadosti alebo

d)

akejkoľvek inej skutočnosti, ktorá viedla k skončeniu spracúvania žiadosti.

2.   Faktúra musí obsahovať:

a)

počet hodín strávených agentúrou a

b)

v prípade potreby náklady účtované príslušným vnútroštátnym bezpečnostným orgánom. Náklady sa spresnia podľa vykonaných úloh a stráveného času alebo v podobe pevných sadzieb uplatňovaných na spracúvanie vnútroštátnej časti žiadosti.

3.   Vnútroštátne bezpečnostné orgány poskytnú agentúre vyhlásenie o nákladoch na svoj príspevok, ktoré má byť súčasťou faktúry vystavenej agentúrou, najneskôr na požiadanie agentúry. Vyhlásenie o nákladoch musí obsahovať informácie o tom, ako boli tieto náklady vypočítané.

4.   Poplatky a platby sa vyjadrujú a sú splatné v eurách.

5.   Agentúra žiadateľom oznámi rozhodnutie a vystaví faktúru prostredníctvom jednotného kontaktného miesta uvedeného v článku 12 nariadenia (EÚ) 2016/796.

6.   Agentúra môže fakturovať predbežné sumy každých 6 mesiacov.

7.   Úhrada poplatkov a platieb sa vykonáva prevodom na bankový účet agentúry uvedený na tento účel.

8.   Žiadatelia zabezpečia, aby agentúra dostala platbu dlžnej sumy vrátane bankových poplatkov spojených s platbou do 60 kalendárnych dní od dátumu oznámenia faktúry.

9.   Ak je žiadateľom malý alebo stredný podnik, agentúra zváži žiadosti o primerané predĺženie splatnosti alebo platbu formou splátok.

Na účely tohto nariadenia sa za malé alebo stredné podniky považujú podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov EUR alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov EUR.

10.   Vnútroštátne bezpečnostné orgány dostanú náhradu nákladov vynaložených na spracovanie vnútroštátnej časti žiadosti v lehote uvedenej v odsekoch 8 a 9.

Článok 6

Nezaplatenie

1.   Ak agentúra nedostane platbu v lehotách stanovených v článku 5 ods. 8 a 9, môže účtovať úroky za každý ďalší kalendárny deň, kým platbu nedostane, a uplatní pravidlá vymáhania pohľadávok podľa článku 80 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (6).

2.   Úrokovou sadzbou je sadzba uplatňovaná Európskou centrálnou bankou na jej hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, platná v prvý kalendárny deň mesiaca dátumu splatnosti, zvýšená o osem percentuálnych bodov.

3.   Ak má agentúra dôkaz, že finančná spôsobilosť žiadateľa je ohrozená, môže odmietnuť žiadosť s výnimkou prípadu, ak žiadateľ poskytne bankovú záruku alebo zaistený vklad.

4.   Agentúra môže odmietnuť novú žiadosť, ak žiadateľ nesplnil svoje platobné záväzky vyplývajúce z predchádzajúcich úloh alebo služieb poskytnutých agentúrou v súvislosti s povolením, osvedčením a schvaľovaním, s výnimkou prípadu, ak žiadateľ uhradí nezaplatené sumy, ktoré sú splatné za tieto certifikačné činnosti alebo poskytnuté služby.

5.   Agentúra podnikne všetky náležité právne kroky s cieľom zabezpečiť platbu vystavených faktúr v plnej výške. Na tento účel budú vnútroštátne bezpečnostné orgány, ktoré predložili vyhlásenie o nákladoch na účely náhrad, podporovať agentúru v tomto procese.

Článok 7

Odvolanie a poplatok za odvolanie

1.   Agentúra účtuje poplatok za akékoľvek odvolanie, ktoré sa zamietne alebo stiahne.

2.   Poplatok za odvolanie je 10 000 EUR alebo rovný sume účtovanej za rozhodnutie, voči ktorej sa odvoláva, podľa toho, ktorá suma je nižšia.

3.   Zapisovateľ odvolacej rady informuje odvolateľa o platobných podmienkach. Odvolateľ má na zaplatenie 30 dní odo dňa oznámenia faktúry.

4.   Žiadateľ sa môže odvolať proti účtovaným poplatkom a platbám odvolacej rade.

Článok 8

Zverejňovanie a revízia sadzieb

1.   Agentúra zverejní na svojej webovej stránke hodinové sadzby uvedené v článku 3.

2.   Vnútroštátne bezpečnostné orgány zverejnia sadzby relevantné na stanovenie nákladov účtovaných agentúre, ktoré sa uvádzajú v článku 3 ods. 1 písm. b). Ak vnútroštátne bezpečnostné orgány uplatňujú pevné sadzby, musia spresniť, v ktorých prípadoch povolenia a osvedčenia sa pevné sadzby uplatňujú.

3.   Webové sídlo agentúry musí obsahovať odkaz na tieto informácie.

4.   Agentúra do výročnej správy uvedenej v článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/796 zahrnie informáciu o položkách, na ktorých sú fixné sadzby založené, finančné výsledky a prognózy.

Článok 9

Postupy agentúry

1.   Na účely odlíšenia príjmov a výdavkov od činností podliehajúcich poplatkom a platbám uvedeným v článku 1 ods. 1 agentúra:

a)

príjmy z poplatkov a platieb prijíma a vedie na samostatnom bankovom účte,

b)

podáva ročnú správu o celkových príjmoch a výdavkoch pripísateľných k činnostiam podliehajúcim poplatkom a platbám, ako aj o štruktúre nákladov a výkonnosti.

2.   Ak na konci finančného roka celkový príjem z poplatkov a pFlatieb presiahne celkové náklady na činnosti podliehajúce poplatkom a platbám, prebytok sa ponechá v rozpočtovej rezerve a použije sa na riešenie prebytku alebo deficitu v súlade s finančným nariadením agentúry.

3.   Musí sa zabezpečiť udržateľnosť príjmov z činností podliehajúcich poplatkom a platbám.

Článok 10

Vyhodnotenie a revízia

1.   Režim poplatkov a platieb podlieha každý finančný rok hodnoteniu. Toto hodnotenie sa zakladá na predchádzajúcich rozpočtových výsledkoch a odhadoch výdavkov a príjmov. Vychádza aj z jednotného programového dokumentu agentúry.

2.   Komisia na základe hodnotenia finančných výsledkov a prognóz agentúry podľa potreby poplatky a platby prehodnotí.

3.   Na základe informácií poskytnutých agentúrou v jej výročnej správe uvedenej v článku 8 sa toto nariadenie preskúma najneskôr do 16. júna 2022, pokiaľ ide o postupné zavedenie pevných poplatkov.

Článok 11

Prechodné ustanovenia

V prípadoch uvedených v článku 55 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/545 a v článku 15 ods. 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/763 práca vykonaná pred podaním žiadosti agentúre nie je zahrnutá do poplatkov a platieb podľa tohto nariadenia a podlieha vnútroštátnym právnym predpisom.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 16. februára 2019.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 2. mája 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 1.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 z 11. mája 2016 o bezpečnosti železníc (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 102).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/763 z 9. apríla 2018, ktorým sa stanovujú praktické dojednania vydávania jednotných bezpečnostných osvedčení železničným podnikom v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 653/2007 (pozri stranu 49 tohto úradného vestníka).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 z 11. mája 2016 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 44).

(5)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/545 zo 4. apríla 2018, ktorým sa stanovujú praktické dojednania týkajúce sa postupu vydávania povolení pre železničné vozidlá a povolení pre typ železničných vozidiel podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 (Ú. v. EÚ L 90, 6.4.2018, s. 66).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).


25.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/73


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/765

z 23. mája 2018,

ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/2080, pokiaľ ide o dátum uskladnenia sušeného odstredeného mlieka predávaného postupom verejného obstarávania

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1240 z 18. mája 2016, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o verejnú intervenciu a pomoc na súkromné skladovanie (2), a najmä na jeho článok 28,

keďže:

(1)

S cieľom vymedziť množstvá sušeného odstredeného mlieka, na ktoré sa vzťahuje postup verejného obstarávania, ktorý sa začal vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/2080 (3), sa v článku 1 uvedeného nariadenia stanovuje dátum, pred ktorým sa sušené odstredené mlieko muselo uskladniť.

(2)

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, pokiaľ ide o cenové oživenie a vysokú úroveň intervenčných zásob, je vhodné sprístupniť na predaj dodatočný objem sušeného odstredeného mlieka, a to zmenou uvedeného dátumu uskladnenia.

(3)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/2080 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

S cieľom zabezpečiť bezodkladné sprístupnenie sušeného odstredeného mlieka na predaj by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V článku 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/2080 sa dátum „1. májom 2016“ nahrádza dátumom „1. júnom 2016“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. mája 2018

Za Komisiu

v mene predsedu

Phil HOGAN

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 206, 30.7.2016, s. 71.

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2080 z 25. novembra 2016, ktorým sa začína predaj sušeného odstredeného mlieka postupom verejného obstarávania (Ú. v. EÚ L 321, 29.11.2016, s. 45).


25.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/74


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/766

z 23. mája 2018,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1484/95, pokiaľ ide o stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 183 písm. b),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú obchodné opatrenia uplatniteľné na určitý tovar vznikajúci spracovaním poľnohospodárskych výrobkov, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 1216/2009 a (ES) č. 614/2009 (2), a najmä na jeho článok 5 ods. 6 písm. a),

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1484/95 (3) sa stanovili pravidlá uplatňovania systému dodatočných dovozných ciel a reprezentatívne ceny v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín.

(2)

Z pravidelnej kontroly údajov, z ktorých sa vychádza pri stanovovaní reprezentatívnych cien výrobkov v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín, vyplýva, že reprezentatívne ceny pre dovoz niektorých výrobkov treba zmeniť, pričom sa zohľadňujú rozdiely v cenách v závislosti od pôvodu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1484/95 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Treba zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, a preto by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 1484/95 sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. mája 2018

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ

Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 1.

(3)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1484/95 z 28. júna 1995 stanovujúce podrobné pravidlá na zavedenie systému dodatkových dovozných ciel a stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín a ktorým sa ruší nariadenie č. 163/67/EHS (Ú. v. ES L 145, 29.6.1995, s. 47).


PRÍLOHA

PRÍLOHA I

Číselný znak KN

Opis tovaru

Reprezentatívna cena

(v EUR/100 kg)

Zábezpeka podľa článku 3

(v EUR/100 kg)

Pôvod (1)

0207 12 10

Mrazené trupy z hydiny druhu Gallus domesticus, známe ako „kurčatá 70 %“

105,7

0

AR

0207 12 90

Mrazené trupy z hydiny druhu Gallus domesticus, známe ako „kurčatá 65 %“

127,4

0

AR

126,2

0

BR

0207 14 10

Mrazené vykostené kusy z hydiny druhu Gallus domesticus

247,1

16

AR

242,0

17

BR

328,9

0

CL

239,5

18

TH

0207 27 10

Mrazené vykostené morčacie kusy

325,2

0

BR

310,1

0

CL

0408 91 80

Vajcia bez škrupín sušené

475,7

0

AR

1602 32 11

Nevarené prípravky z hydiny druhu Gallus domesticus

243,7

13

BR


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7).


ROZHODNUTIA

25.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/76


ROZHODNUTIE RADY (EÚ, Euratom) 2018/767

z 22. mája 2018,

ktorým sa stanovuje termín pre deviate priame a všeobecné voľby poslancov Európskeho parlamentu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976 (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 2 druhý pododsek,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (2),

keďže:

(1)

Rada svojím rozhodnutím 78/639/Euratom, ESUO, EHS (3) stanovila termín prvých priamych a všeobecných volieb poslancov Európskeho parlamentu na 7. až 10. júna 1979.

(2)

Usporiadať deviate voľby do Európskeho parlamentu v zodpovedajúcom termíne v roku 2019 sa ukazuje ako nerealizovateľné.

(3)

Mal by sa preto stanoviť iný termín na usporiadanie volieb,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Termín uvedený v článku 10 ods. 1 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976 sa v súvislosti s deviatymi voľbami do Európskeho parlamentu stanovuje na 23. až 26. mája 2019.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 22. mája 2018

Za Radu

predseda

K. VALCHEV


(1)  Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 5.

(2)  Stanovisko z 18. apríla 2018 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Rozhodnutie Rady 78/639/Euratom, ESUO, EHS z 25. júla 1978, ktorým sa stanovuje termín pre prvé priame a všeobecné voľby poslancov Európskeho parlamentu (Ú. v. ES L 205, 29.7.1978, s. 75).


25.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/77


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2018/768

z 22. mája 2018

o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať na 55. zasadnutí Výboru odborníkov pre prepravu nebezpečného tovaru v rámci Medzivládnej organizácie pre medzinárodnú železničnú dopravu, pokiaľ ide o určité zmeny dodatku C k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 v spojení s jej článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Únia pristúpila k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave z 9. mája 1980 zmenenému Vilniuskym protokolom z 3. júna 1999 (ďalej len „Dohovor COTIF“) na základe rozhodnutia Rady 2013/103/EÚ (1).

(2)

Všetky členské štáty s výnimkou Cypru a Malty sú zmluvnými stranami dohovoru COTIF a uplatňujú ho.

(3)

Podľa článku 13 ods. 1 písm. d) a článku 33 ods. 5 dohovoru COTIF môže výbor odborníkov pre prepravu nebezpečného tovaru (ďalej len „výbor odborníkov RID“) v rámci medzivládnej organizácie pre medzinárodnú železničnú dopravu (ďalej len „OTIF“) zmeniť prílohu k dodatku C dohovoru COTIF, a to Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (ďalej len „RID“).

(4)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES (2) sa odkazom na RID stanovujú ustanovenia na prepravu nebezpečného tovaru cestnou, železničnou alebo vnútrozemskou vodnou dopravou v členských štátoch alebo medzi nimi.

(5)

S cieľom prispôsobiť prílohu RID vedecko-technickému pokroku musí výbor odborníkov RID prijať zmeny, ktoré sa týkajú technických noriem či jednotných technických predpisov. Cieľom týchto zmien je zaistenie bezpečnej a efektívnej prepravy nebezpečného tovaru pri súčasnom zohľadnení vedecko-technického pokroku v odvetví, ako aj vývoja nových látok a výrobkov, ktoré by počas prepravy mohli predstavovať nebezpečenstvo.

(6)

Výbor pre prepravu nebezpečného tovaru zriadený smernicou 2008/68/ES predbežne prediskutoval navrhované zmeny.

(7)

Výbor odborníkov RID má na svojom 55. zasadnutí 30. mája 2018 prijať rozhodnutie o zmenách RID.

(8)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má prijať v mene Únie vo výbore odborníkov RID, keďže rozhodnutie tohto výboru bude pre Úniu záväzným,

(9)

Pozícia Únie na 55. zasadnutí Výboru odborníkov RID by mala byť založená na dodatku k tomuto rozhodnutiu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má v mene Únie prijať na 55. zasadnutí výboru odborníkov RID v rámci Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave z 9. mája 1980 zmenenému Vilniuskym protokolom z 3. júna 1999 je uvedená v dodatku k tomuto rozhodnutiu.

Menšie zmeny v dokumentoch uvedených v dodatku k tomuto rozhodnutiu môžu zástupcovia Únie vo výbore odborníkov RID dohodnúť bez ďalšieho rozhodnutia Rady.

Článok 2

Rozhodnutia výboru odborníkov RID sa po ich prijatí uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie s uvedením dňa nadobudnutia ich účinnosti.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 22. mája 2018

Za Radu

predseda

K. VALCHEV


(1)  Rozhodnutie Rady 2013/103/EÚ zo 16. júna 2011 o podpise a uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Medzivládnou organizáciou pre medzinárodnú železničnú prepravu o pristúpení Európskej únie k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z 9. mája 1980, zmenenému a doplnenému Vilniuskym protokolom z 3. júna 1999 (Ú. v. EÚ L 51, 23.2.2013, s. 1.).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).


PRÍLOHA

Návrh

Referenčný dokument

Riešená problematika

Poznámky

Pozícia Únie

1

OTIF/RID/CE/GTP/2017/1

identifikačné číslo nebezpečnosti pre čísla UN 3166 a 3171

technický konsenzus v stálej pracovnej skupine OTIF s cieľom prijať zmenený text

Súhlasiť so zmenami

2

OTIF/RID/CE/GTP/2017/3

preprava nebezpečného tovaru v príručnej alebo podanej cestovnej batožine

technický konsenzus v stálej pracovnej skupine OTIF s cieľom prijať zmenený text

Súhlasiť so zmenou

3

OTIF/RID/CE/GTP/2017/5

102. zasadnutie skupiny WP.15 (Ženeva, 8. – 12. máj 2017)

technický konsenzus v stálej pracovnej skupine OTIF s cieľom prijať zmenený text

súhlasiť so zmenami v zmysle revízie v stálej pracovnej skupine

4

OTIF/RID/CE/GTP/2017/7/Rev.1

návrh zoznamu opráv č. 2 k vydaniu RID z roku 2017

technický konsenzus v stálej pracovnej skupine OTIF s cieľom prijať zmenený text

súhlasiť so zmenami v zmysle revízie v stálej pracovnej skupine

5

OTIF/RID/CE/GTP/2017/8

neformálna pracovná skupina pre kontrolné zoznamy používané pri plnení a vyprázdňovaní cisternových vozňov na skvapalnený plyn (Florencia, 11. – 13. júl 2017)

technický konsenzus v stálej pracovnej skupine OTIF s cieľom prijať zmenený text

súhlasiť so zmenami v zmysle revízie v stálej pracovnej skupine

6

OTIF/RID/CE/GTP/2017/15

konsolidované texty prijaté na spoločnom zasadnutí v rokoch 2016 a 2017 a na zasadnutí stálej pracovnej skupiny výboru odborníkov RID v novembri 2016

technický konsenzus v stálej pracovnej skupine OTIF s cieľom prijať zmenený text

súhlasiť so zmenami v zmysle revízie v stálej pracovnej skupine

7

tamže

zmeny ponechané na ďalšie preskúmanie stálou pracovnou skupinou

8

tamže

vyžadujúce si spoločný názor na spoločnom zasadnutí EHK OSN – OTIF

treba uľahčiť efektívnu multimodálnu dopravu

súhlasiť so zmenami odporúčanými na spoločnom zasadnutí

9

OTIF/RID/CE/GTP/2017/INF.8

duplicitné zarážky v bode 4.3.3.5

technický konsenzus v stálej pracovnej skupine OTIF s cieľom prijať zmenený text

súhlasiť so zmenami v zmysle revízie v stálej pracovnej skupine

10

OTIF/RID/CE/GTP/2017/INF.10

prechodné ustanovenia

technický konsenzus v stálej pracovnej skupine OTIF s cieľom prijať zmenený text

súhlasiť so zmenami v zmysle revízie v stálej pracovnej skupine

11

OTIF/RID/CE/GTP/2017/INF.12

návrh na zmenu bodu 2.1.3.5.5 v dokumente OTIF/RID/CE/GTP/2017/15

technický konsenzus v stálej pracovnej skupine OTIF s cieľom prijať zmenený text

súhlasiť so zmenami v zmysle revízie v stálej pracovnej skupine

12

OTIF/RID/CE/GTP/2017/INF.16

103. zasadnutie skupiny WP.15 (Ženeva, 6. – 10. november 2017)

technický konsenzus v stálej pracovnej skupine OTIF s cieľom prijať zmenený text

súhlasiť so zmenami v zmysle revízie v stálej pracovnej skupine


25.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/80


ROZHODNUTIE RADY (EÚ, Euratom) 2018/769

z 22. mája 2018,

ktorým sa vymenúvajú traja členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru navrhnutí Holandským kráľovstvom

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 302,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

so zreteľom na návrh holandskej vlády,

so zreteľom na stanovisko Európskej komisie,

keďže:

(1)

Rada 18. septembra 2015 prijala rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2015/1600 (1) a 1. októbra 2015 rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2015/1790 (2), ktorými sa vymenúvajú členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2015 do 20. septembra 2020.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Dirka WESTENDORPA, Jana SIMONSA a Joosta VAN IERSELA sa uvoľnili tri miesta členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na zvyšný čas súčasného funkčného obdobia, ktoré trvá do 20. septembra 2020, sa za členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru vymenúvajú:

A.P. August MESKER, Member Supervisory Council and Member Financial Audit Committee at Hivos,

R.A.C. René BLIJLEVENS, Secretary of the Foundation for Sustainable (Micro) Pensions in Developing Countries,

T.J.M. Thom VAN MIERLO, former senior consumer affairs officer and secretary self-regulation dialogue at the Social Economic Council.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 22. mája 2018

Za Radu

predseda

K. VALCHEV


(1)  Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2015/1600 z 18. septembra 2015, ktorým sa vymenúvajú členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2015 do 20. septembra 2020 (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 53).

(2)  Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2015/1790 z 1. októbra 2015, ktorým sa vymenúvajú členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2015 do 20. septembra 2020 (Ú. v. EÚ L 260, 7.10.2015, s. 23).


25.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/81


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2018/770

z 22. mája 2018,

ktorým sa vymenúva náhradník Výboru regiónov navrhnutý Španielskym kráľovstvom

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 305,

so zreteľom na návrh španielskej vlády,

keďže:

(1)

Rada prijala 26. januára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/116 (1), 5. februára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/190 (2) a 23. júna 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/994 (3), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020. Rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/1915 (4) z 9. októbra 2015 nahradil pán Marc PONS i PONS pána Estebana MASA PORTELLA ako náhradník. Rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/991 (5) z 9. júna 2016 nahradila pani Pilar COSTA i SERRA pána Marca PONSA i PONSA ako náhradníčka.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia náhradníčky Výboru regiónov pani Pilar COSTA i SERRAOVEJ sa uvoľnilo miesto náhradníka Výboru regiónov,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na zvyšný čas funkčného obdobia, ktoré trvá do 25. januára 2020, sa za náhradníka Výboru regiónov vymenúva:

Josep Enric CLAVEROL i FLORIT, Director General de Relaciones Institucionales y Acción Exterior del Gobierno de las Illes Balears.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 22. mája 2018

Za Radu

predseda

K. VALCHEV


(1)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/116 z 26. januára 2015, ktorým sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020 (Ú. v. EÚ L 20, 27.1.2015, s. 42).

(2)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/190 z 5. februára 2015, ktorým sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020 (Ú. v. EÚ L 31, 7.2.2015, s. 25).

(3)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/994 z 23. júna 2015, ktorým sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020 (Ú. v. EÚ L 159, 25.6.2015, s. 70).

(4)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1915 z 9. októbra 2015, ktorým sa vymenúvajú dvaja španielski členovia a traja španielski náhradníci Výboru regiónov (Ú. v. EÚ L 280, 24.10.2015, s. 26).

(5)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/991 z 9. júna 2016, ktorým sa vymenúva náhradník Výboru regiónov navrhnutý Španielskym kráľovstvom (Ú. v. EÚ L 162, 21.6.2016, s. 14).


25.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 129/82


DELEGOVANÉ ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2018/771

z 25. januára 2018

o uplatniteľnom systéme posudzovania a overovania nemennosti parametrov kotviacich zariadení používaných na stavebné práce a určených na zabránenie pádu osôb z výšky alebo na zastavenie pádu z výšky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (1), a najmä na jeho článok 28 a článok 60 písm. h),

keďže:

(1)

V súvislosti s kotviacimi zariadeniami používanými na stavebné práce a určenými na zabránenie pádu osôb z výšky alebo na zastavenie pádu z výšky („kotviace zariadenia“) ešte neexistuje vhodné rozhodnutie o posudzovaní a overovaní nemennosti parametrov. Je preto potrebné stanoviť, ktorý systém posudzovania a overovania nemennosti parametrov je uplatniteľný na kotviace zariadenia.

(2)

Berúc do úvahy, že kotviace zariadenia sú určené na zabránenie pádu osôb z výšky alebo na zastavenie pádu z výšky, je vhodné zvoliť systém posudzovania a overovania nemennosti parametrov, ktorý zahŕňa priebežný dohľad nad systémom riadenia výroby uplatňovaným výrobcom a posudzovanie a hodnotenie systému riadenia výroby, ako aj kontrolné skúšky vzoriek odobratých notifikovanou osobou na certifikáciu výrobkov vo výrobnom závode alebo v skladoch výrobcu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Toto rozhodnutie sa uplatňuje na kotviace zariadenia používané na stavebné práce a určené na zabránenie pádu osôb z výšky alebo na zastavenie pádu z výšky.

Článok 2

Kotviace zariadenia uvedené v článku 1 sa posudzujú a overujú, pokiaľ ide o nemennosť parametrov s ohľadom na ich podstatné vlastnosti v súlade so systémom opísaným v prílohe.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 25. januára 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5.


PRÍLOHA

SYSTÉM POSUDZOVANIA A OVEROVANIA NEMENNOSTI PARAMETROV

Výrobky a zamýšľané použitie

Podstatné vlastnosti

Uplatniteľný systém

Kotviace zariadenia používané na stavebné práce a určené na zabránenie pádu osôb z výšky alebo na zastavenie pádu z výšky.

Pre všetky podstatné vlastnosti

1+