2.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 112/1

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 91/2003 (3) bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené (4). Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné uvedené nariadenie prepracovať.

(2)

železnice sú významnou časťou dopravných sietí Únie.

(3)

Komisia potrebuje štatistiku o preprave tovaru a osôb po železnici, aby mohla monitorovať a rozvíjať spoločnú dopravnú politiku, ako aj dopravné prvky politík týkajúcich sa regiónov a transeurópskych sietí.

(4)

Štatistiky o bezpečnosti železníc sú pre Komisiu potrebné aj na prípravu a monitorovanie opatrení Únie v oblasti dopravnej bezpečnosti. Železničná agentúra Európskej únie zbiera údaje o nehodách podľa prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES (5), pokiaľ ide o spoločné bezpečnostné ukazovatele a spoločné metódy výpočtu vzniknutých škôd pri nehodách.

(5)

štatistiky na úrovni Únie o železničnej doprave sú potrebné aj na plnenie kontrolných úloh predpokladaných v článku 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ (6).

(6)

Štatistiky na úrovni Únie o všetkých druhoch dopravy by mali spočívať na jednotnej koncepcii a normách, s cieľom dosiahnuť čo možno najväčšiu porovnateľnosť medzi druhmi dopravy.

(7)

Je dôležité vyhnúť sa duplicite v práci a optimalizovať využívanie existujúcich informácií, ktoré môžu byť užitočné na štatistické účely. Z uvedeného dôvodu a s cieľom zabezpečiť občanom Únie a ostatným stranám zainteresovaným na bezpečnosti železničnej dopravy a interoperabilite železničného systému vrátane železničnej infraštruktúry ľahko dostupné a užitočné informácie by sa medzi útvarmi Komisie a príslušnými subjektmi, a to aj na medzinárodnej úrovni, mali dosiahnuť primerané dohody o spolupráci.

(8)

Pri zostavovaní európskych štatistík by sa mala nastoliť rovnováha medzi potrebami používateľov a záťažou respondentov.

(9)

Vo svojej správe Európskemu parlamentu a Rade o svojich skúsenostiach získaných pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 91/2003 Komisia poukázala na skutočnosť, že dlhodobý vývoj pravdepodobne povedie k zastaveniu zberu alebo zjednodušeniu údajov už zozbieraných podľa uvedeného nariadenia a že cieľom je skrátiť lehotu na zasielanie ročných údajov o osobách prepravených po železnici. Komisia by mala naďalej pravidelne poskytovať správy o spôsobe vykonávania tohto nariadenia.

(10)

Koexistencia verejných a súkromných železničných podnikov pôsobiacich na komerčnom železničnom dopravnom trhu, si vyžaduje jednoznačnú špecifikáciu štatistických informácií, ktoré by mali poskytovať všetky železničné podniky a ktoré by mal šíriť Eurostat.

(11)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie spoločných štatistických noriem, ktoré umožňujú zostavenie harmonizovaných údajov a ktoré sa majú vykonávať v každom členskom štáte pod dohľadom subjektov a inštitúcií poverených zostavovaním úradných štatistík, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(12)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (7) tvorí referenčný rámec pre ustanovenia tohto nariadenia.

(13)

S cieľom zohľadniť nový vývoj v členských štátoch a zároveň zachovať harmonizovaný zber údajov o železničnej doprave v celej Únii a so zámerom udržať vysokú kvalitu údajov zasielaných členskými štátmi by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu tohto nariadeniana prispôsobenie technických definícií a ustanovenie dodatočných technických vymedzení pojmov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (8). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(14)

Komisia by mala zabezpečiť, aby uvedené delegované akty nespôsobovali výrazné dodatočné zaťaženie členských štátov alebo respondentov.

(15)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o špecifikáciu informácií, ktoré sa majú poskytovať na účely správ o kvalite a porovnateľnosti výsledkov a opatreniach na šírenie týchto výsledkov Komisiou (Eurostatom). Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

(16)

Uskutočnili sa konzultácie s Výborom pre Európsky štatistický systém,

a)

železničné podniky, ktoré prevádzkujú dopravu úplne alebo sčasti v rámci priemyselných alebo podobných zariadení, vrátane prístavov;

b)

železničné podniky, ktoré poskytujú hlavne miestne turistické služby, ako sú napríklad historické parné železnice.

1.

„vykazujúci štát“ je členský štát odovzdávajúci údaje Eurostatu;

2.

„vnútroštátne orgány“ sú vnútroštátne štatistické inštitúcie a ostatné orgány zodpovedné v každom členskom štáte za zhotovenie európskych štatistík;

3.

„železnica“ je dopravná komunikácia pozostávajúca z koľajníc, používaná výlučne železničnými vozidlami;

4.

„železničné vozidlo“ je mobilné zariadenie pohybujúce sa výlučne na koľajniciach buď svojou vlastnou silou (trakčné vozidlá), alebo ťahané iným vozidlom (osobné vozne, prípojné vozne, batožinové vozne a vagóny);

5.

„železničný podnik“ je každý verejný alebo súkromný podnik, ktorý poskytuje služby zabezpečujúce železničnú prepravu tovaru a/alebo osôb. Nevzťahuje sa na podnik, ktorého jedinou obchodnou činnosťou je poskytovanie služieb zabezpečujúcich prepravu cestujúcich metrom, električkou a/alebo mestskou dráhou;

6.

„železničná nákladná doprava“ je preprava tovaru medzi miestom nakládky a vykládky s použitím železničných vozidiel;

7.

„železničná osobná doprava“ je preprava cestujúcich medzi miestom nástupu a výstupu, s použitím železničných vozidiel. Nevzťahuje sa na prepravu cestujúcich metrom, električkou a/alebo mestskou dráhou;

8.

„metro“ (známe aj ako „podzemná dráha“, „metropolitná železnica“) je elektrická železnica na prepravu cestujúcich s kapacitou na zvládnutie veľkého objemu prepravy a charakterizovaná výhradným právom na cestu, vlakmi skladajúcimi sa z niekoľkých vozňov, vysokou rýchlosťou a rýchlym zrýchlením, komplexnou signalizáciou, ako aj chýbajúcimi úrovňovými križovatkami, aby bola možná vysoká frekvencia vlakov a vysokými nástupišťami. Metro je tiež charakterizované vzájomne blízko ležiacimi stanicami, pričom normálne vzdialenosti medzi stanicami sú od 700 do 1 200 m. „Vysoká rýchlosť“ vyplýva z porovnania s električkami a mestskými dráhami a tu znamená približne rýchlosť 30 až 40 km/h na krátke vzdialenosti, 40 až 70 km/h na dlhšie vzdialenosti;

9.

„električka“ je osobné cestné vozidlo vybavené na sedenie viac než deviatich osôb (vrátane vodiča), ktoré je pripojené na elektrické vodiče alebo je poháňané dieselovým motorom a je viazané na koľajnice;

10.

„mestská dráha“ je železnica určená na prepravu cestujúcich, ktorá často používa elektricky poháňané koľajové vozne prevádzkované jednotlivo alebo v krátkych vlakoch na pevnej dvojkoľajnej trati. Stanice/zastávky sú od seba vzdialené obyčajne menej než 1 200 m. V porovnaní s metrom má mestská dráha ľahšiu konštrukciu, je určená pre menšie objemy prepravy a zvyčajne jazdí nižšou rýchlosťou. Je niekedy ťažké presne rozlíšiť mestskú dráhu a električku. Električky nie sú vo všeobecnosti oddelené od cestnej dopravy, ale mestské dráhy môžu byť oddelené od ostatných systémov;

11.

„vnútroštátna doprava“ je železničná preprava medzi dvoma miestami (miestom nakládky/nástupu a miestom vykládky/výstupu) vo vykazujúcom štáte. Môže zahŕňať tranzit cez iný štát;

12.

„medzinárodná doprava“ je železničná preprava medzi miestom (miestom nakládky/nástupu alebo vykládky/výstupu) vo vykazujúcom štáte a miestom (nakládky/nástupu alebo vykládky/výstupu) v inom štáte;

13.

„tranzit“ je železničná preprava cez vykazujúci štát medzi dvoma miestami (miestom nakládky/nástupu a miestom vykládky/výstupu) mimo vykazujúceho štátu. Prepravy zahŕňajúce nakládku/nástup alebo vykládku/výstup tovaru/cestujúcich na hranici vykazujúceho štátu z iného druhu/na iný druh dopravy sa nepovažujú za tranzit;

14.

„železničný cestujúci“ je každá osoba, okrem členov posádky vlaku, ktorá cestuje železnicou. Na účely štatistiky o nehodách sa započítavajú aj cestujúci, ktorí sa pokúšajú nastúpiť na pohybujúci sa vlak alebo vystúpiť z pohybujúceho sa vlaku;

15.

„počet cestujúcich“ je počet jázd železničných cestujúcich, pričom každá jazda je definovaná ako pohyb z miesta nástupu do miesta výstupu, s prestupom z jedného železničného vozidla do druhého alebo bez prestupu. Ak cestujúci používajú služby viac než jedného železničného podniku, nezapočítajú sa, pokiaľ je to možné, viac než jedenkrát;

16.

„osobokilometer (oskm)“ je preprava jedného cestujúceho po železnici na vzdialenosť jedného kilometra. Berie sa do úvahy len vzdialenosť na výsostnom území vykazujúceho štátu;

17.

„hmotnosť“ je množstvo tovaru v tonách (1 000 kilogramov). Hmotnosť, ktorá sa berie do úvahy, zahŕňa okrem hmotnosti prepravovaného tovaru, aj hmotnosť obalov a taru prepravnej jednotky, t.j. kontajnerov, vymeniteľnej nadstavby, paliet, ako aj cestných vozidiel prepravovaných železnicou v priebehu kombinovanej dopravy. Ak sa na preprave tovaru podieľa viac než jeden železničný podnik, hmotnosť sa, pokiaľ je to možné, nezapočíta viac než jedenkrát;

18.

„tonokilometer (tkm)“ je preprava jednej tony (1 000 kilogramov) tovaru železnicou na vzdialenosť jedného kilometra. Berie sa do úvahy len vzdialenosť na výsostnom území vykazujúceho štátu;

19.

„vlak“ je je jedno alebo viac železničných vozidiel ťahaných jedným alebo viacerými rušňami alebo motorovými vozňami, alebo samostatným motorovým vozňom, idúce pod určeným číslom alebo pod špeciálnym označením z pevného východiskového bodu do pevného miesta určenia. Rušňový vlak, t. j. rušeň pohybujúci sa samostatne sa nepovažuje za vlak;

20.

„vlakový kilometer (vlkm)“ je pohyb vlaku na vzdialenosť jedného kilometra. Použitá vzdialenosť je, pokiaľ je známa, skutočne prejdená vzdialenosť; inak sa použije štandardná sieťová vzdialenosť medzi východiskovým a konečným bodom. Berie sa do úvahy len vzdialenosť na výsostnom území vykazujúceho štátu;

21.

„zásielka - ucelený vlak“ je každá zásielka skladajúca sa z vlaku s jednou alebo viacerými vozňovými zásielkami od jedného odosielateľa, ktoré sa spoločne prepravujú bez akejkoľvek zmeny v zostave z jediného miesta naloženia do jediného miesta vyloženia;

22.

„zásielka - vozňová zásielka“ je každá zásielka tovaru, pre ktorú sa vyžaduje výlučné použitie vozňa počas celej cesty nezávisle od toho, či je alebo nie je využitá celá nákladná kapacita vozňa; nepatria sem nákladné vozne v ucelenom vlaku;

23.

„TEU (Twenty-foot Equivalent Unit – jednotka zodpovedajúca 20 stopám)“ je štandardná jednotka založená na ISO kontajneri s dĺžkou 20 stôp (6,10 m), používaná ako štatistický ukazovateľ prepravných prúdov alebo kapacít. Jeden štandardný kontajner ISO 1 s kapacitou 40 stôp sa rovná 2 TEU. Vymeniteľné nadstavby pod 20 stôp zodpovedajú 0,75 TEU, od 20 stôp do 40 stôp 1,5 TEU a nad 40 stôp 2,25 TEU.

a)

ročné štatistiky o nákladnej doprave – podrobné vykazovanie (príloha I);

b)

ročné štatistiky o osobnej doprave – podrobné vykazovanie (príloha II);

c)

štvrťročné štatistiky o nákladnej a osobnej doprave (príloha III);

d)

regionálne štatistiky o nákladnej a osobnej doprave (príloha IV);

e)

štatistiky o prepravných prúdoch na železničnej sieti (príloha V).

a)

celkový objem prepravy tovaru je aspoň 200 000 000 tonokilometrov alebo aspoň 500 000 ton;

b)

celkový objem prepravy osôb je aspoň 100 000 000 osobokilometrov.

a)

povinné prehľady;

b)

administratívne údaje vrátane údajov zozbieraných regulačnými úradmi, najmä nákladové listy pre nákladnú železničnú dopravu, ak sú k dispozícii;

c)

postupy štatistických odhadov;

d)

údaje poskytované odbornými organizáciami v železničnom sektore;

e)

štúdie ad hoc (príležitostné).

a)

zhodnotí prínos zostavených štatistík pre Úniu, členské štáty a poskytovateľov a užívateľov štatistických informácií v pomere k nákladom na ich zostavenie;

b)

zhodnotí kvalita zasielaných údajov, použité metódy zberu údajov a kvalita vypracovaných štatistík.

2.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 112/19

(1)

Sadzby platné pre cezhraničné balíky a iné poštové zásielky pre malých odosielateľov, najmä malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) a jednotlivcov, sú stále pomerne vysoké. Táto skutočnosť má priamy negatívny vplyv na užívateľov, ktorí chcú využiť služby cezhraničného dodávania balíkov, najmä v rámci elektronického obchodu.

(2)

V článku 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa vyzdvihuje miesto, ktoré patrí službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ako sú poštové služby, v spoločných hodnotách Únie, ako aj ich význam pri podpore sociálnej a územnej súdržnosti. Uvádza sa v ňom, že sa má dbať o to, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré im umožňujú splniť ich poslanie.

(3)

V Protokole č. 26 o službách všeobecného záujmu pripojenom k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a ZFEÚ sa ďalej zdôrazňuje, že spoločné hodnoty Únie, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 14 ZFEÚ, zahŕňajú rozdiely v potrebách a preferenciách užívateľov, ktoré môžu byť spôsobené rozdielnymi geografickými, sociálnymi alebo kultúrnymi okolnosťami, ako aj vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a dostupnosti, rovnaký prístup a presadzovanie všeobecného prístupu a práv užívateľov.

(4)

V článku 169 ods. 1 a článku 169 ods. 2 písm. a) ZFEÚ sa stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov prostredníctvom opatrení prijatých podľa jej článku 114.

(5)

Medzi členskými štátmi sú zásadné rozdiely, pokiaľ ide o právomoci zverené národným regulačným orgánom týkajúce sa monitorovania trhu a regulačného dohľadu nad poskytovateľmi služieb dodávania balíkov. Niektoré orgány napríklad môžu úspešne požadovať od poskytovateľov, aby poskytli príslušné informácie o cenách. Existencia takýchto rozdielov bola potvrdená v spoločnej správe, ktorú vypracovali Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie a Skupina európskych regulačných orgánov pre poštové služby a ktorej záverom bolo, že národné regulačné orgány potrebujú vhodné regulačné právomoci, aby mohli zasiahnuť, a že tieto právomoci zrejme neexistujú vo všetkých členských štátoch. Uvedené rozdiely vedú k zvýšenej administratívnej záťaži a vyšším nákladom na dodržiavanie predpisov pre poskytovateľov služieb dodávania balíkov, ktorí svoju činnosť vykonávajú cezhranične. Uvedené rozdiely preto predstavujú prekážku cezhraničnému poskytovaniu služieb dodávania balíkov, a teda majú priamy účinok na fungovanie vnútorného trhu.

(6)

Vzhľadom na medzinárodnú povahu poštového a balíkového sektora je dôležitý ďalší rozvoj európskych a medzinárodných technických noriem v prospech užívateľov a životného prostredia a rozšírenie trhových príležitostí pre podniky. Okrem toho, užívatelia často poukazujú na problémy s kvalitou služieb pri odosielaní, prijímaní alebo vracaní cezhraničných balíkov. Sú preto rovnako potrebné ďalšie zlepšenia v oblasti kvality služieb a interoperability cezhraničného dodávania balíkov. Obom oblastiam by sa mala udeliť väčšia priorita v súlade so smernicou 97/67/ES Európskeho parlamentu a Rady (3), a to prostredníctvom Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) a inými prostriedkami. Je tiež potrebný aj väčší pokrok v oblasti zefektívnenia služieb, ktorý by mal predovšetkým zohľadniť záujmy užívateľov.

(7)

Normalizácia poštových služieb a zlepšovanie kvality služieb na podporu smernice 97/67/ES sú strategickou prioritou Únie, ktorá by sa mala i naďalej rozvíjať. Technická normalizácia je nevyhnutná pre podporu interoperability medzi národnými sieťami a pre existenciu efektívnej univerzálnej služby. Komisia v auguste 2016 predložila výboru CEN štvrtú normalizačnú žiadosť s cieľom stanoviť pracovný plán a predložiť záverečnú správu v auguste 2020. (4) Uvedený pracovný plán by mal predovšetkým zohľadňovať záujmy užívateľov a aspekty životného prostredia, ako aj efektívnosť a mal by prispievať k podpore vytvárania digitálneho jednotného trhu v Únii.

(8)

Trh so službami cezhraničného dodávania balíkov je rôznorodý, komplexný a vyznačuje sa hospodárskou súťažou, pričom rôzni poskytovatelia ponúkajú rôzne služby a ceny podľa hmotnosti, veľkosti a formátu posielaných balíkov, ako aj podľa ich miesta určenia, prvkov s pridanou hodnotou, ako napríklad systémov sledovania pohybu zásielok, a počtu posielaných balíkov. Vo viacerých členských štátoch nemajú poskytovatelia univerzálnej služby väčšinový podiel na trhu so službami dodávania balíkov. Uvedená rôznorodosť sťažuje spotrebiteľom a užívateľom porovnávanie služieb dodávania balíkov ponúkaných rôznymi poskytovateľmi z hľadiska kvality a ceny, pretože často nevedia o tom, aké rôzne možnosti dodávania balíkov existujú pre podobné služby v cezhraničnom elektronickom obchode. Prístup k relevantným informáciám by sa mal uľahčiť najmä MSP a jednotlivcom. Navyše malí a strední obchodníci označili problémy pri dodávaní tovaru za prekážku cezhraničného predaja.

(9)

Na zlepšenie služieb cezhraničného dodávania balíkov, najmä pre jednotlivcov a mikropodniky a malé podniky, a to aj vo vzdialených alebo riedko obývaných oblastiach, a pre osoby so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou je potrebné zlepšiť prístup k verejným zoznamom sadzieb pre obmedzený súbor služieb cezhraničného dodávania balíkov a transparentnosť týchto zoznamov. Zlepšenie transparentnosti a uľahčenie porovnateľnosti cezhraničných cien v celej Únii by malo viesť k zníženiu neprimeraných rozdielov medzi sadzbami, v náležitých prípadoch vrátane neodôvodnených rozdielov medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými sadzbami.

(10)

Služby kusových balíkov sú súčasťou univerzálnej služby v každom členskom štáte a predstavujú tiež služby, ktoré jednotlivci a malé podniky využívajú najčastejšie. V záujme ďalšieho rozvoja elektronického obchodu je potrebné zlepšiť transparentnosť a cenovú dostupnosť sadzieb za jeden kus.

(11)

Mnohé spoločnosti, ktoré predávajú, predávali alebo sa pokúšali predávať online, považujú za problém vysoké náklady na dodávanie spolu s nákladným procesom vybavovania sťažností a so zárukami. Je potrebné prijať ďalšie opatrenia najmä s cieľom zabezpečiť, aby MSP a jednotlivci v odľahlých oblastiach v plnej miere využívali bezproblémové služby cezhraničného dodávania balíkov, ku ktorým majú prístup a zabezpečiť, aby uvedené služby boli cenovo primerané.

(12)

Pojem „poskytovatelia univerzálnej služby“ sa vzťahuje na prevádzkovateľov poštových služieb, ktorí poskytujú univerzálnu poštovú službu alebo jej časti v konkrétnom členskom štáte. Poskytovatelia univerzálnej služby, ktorí vykonávajú činnosť vo viac než jednom členskom štáte, by mali byť klasifikovaní ako poskytovatelia univerzálnej služby iba v členskom štáte alebo členských štátoch, v ktorých poskytujú univerzálnu poštovú službu.

(13)

V súčasnosti sú poštové služby regulované smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES. Uvedenou smernicou sa zriaďujú spoločné pravidlá upravujúce poskytovanie poštových služieb a univerzálnej poštovej služby v rámci Únie. Zameraná je predovšetkým, nie však výhradne, na vnútroštátne univerzálne služby a nezaoberá sa regulačným dohľadom nad poskytovateľmi služieb dodávania balíkov. Dodržiavanie minimálnych požiadaviek univerzálnej služby stanovených v uvedenej smernici zabezpečujú národné regulačné orgány určené členskými štátmi. Toto nariadenie preto dopĺňa pravidlá stanovené v smernici 97/67/ES, pokiaľ ide o služby cezhraničného dodávania balíkov. Týmto nariadením nie sú dotknuté práva a záruky stanovené v smernici 97/67/ES, a to najmä nepretržité poskytovanie univerzálnej poštovej služby užívateľom.

(14)

Týmto nariadením sa nemenia vymedzenia poštovej zásielky v článku 2 bode 6 smernice 97/67/ES a ani vymedzenia vnútroštátneho práva, ktoré sú na nich založené.

(15)

Odhaduje sa, že 80 % adresovaných balíkov vytvorených v súčasnosti v rámci elektronického obchodu váži menej ako dva kilogramy a často sa spracúva v toku listových poštových zásielok. Chýbajú informácie o hmotnosti balíkov dodaných iným spôsobom. Je dôležité, aby tieto ľahšie zásielky podliehali tomuto nariadeniu.

(16)

Na účely vykonávania tohto nariadenia je dôležité jasne zadefinovať balíky, služby dodávania balíkov a poskytovateľov služieb dodávania balíkov a špecifikovať, na ktoré poštové zásielky sa tieto definície vzťahujú. Predpokladá sa, že poštové zásielky, ktoré sú hrubšie ako 20 mm, obsahujú iný tovar než korešpondenciu, či už sú alebo nie sú spracované poskytovateľom univerzálnej služby. Poštové zásielky pozostávajúce len z korešpondencie by nemali patriť do rozsahu služieb dodávania balíkov. Toto nariadenie by sa preto v súlade so zaužívanou praxou malo vzťahovať na balíky obsahujúce tovar s obchodnou hodnotou alebo bez nej s hmotnosťou do 31,5 kg, keďže s ťažšími zásielkami nemôže priemerná osoba sama manipulovať bez mechanických pomôcok a táto činnosť patrí do sektora nákladnej dopravy a logistiky.

(17)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na poskytovateľov služieb dodávania balíkov využívajúcich alternatívne obchodné modely, napríklad tie, ktoré sú založené na ekonomike zdieľania a platformách elektronického obchodu, ak poskytujú služby aspoň v jednej etape poštového dodávacieho reťazca. Služby vybrania, triedenia a distribúcie vrátane služieb súvisiacich so zberom zásielok by sa mali považovať za služby dodávania balíkov aj v prípade, keď ich zabezpečujú poskytovatelia expresných a kuriérskych služieb, ako aj prevádzkovatelia zberných služieb, a to v súlade so zaužívanou praxou. Samotná preprava, ktorá sa nevykonáva spoločne s jedným z týchto krokov, by nemala patriť do rozsahu služieb dodávania balíkov vrátane prípadov, keď ju vykonávajú subdodávatelia, či už v rámci alternatívnych obchodných modelov alebo nie, keďže v uvedenom prípade by sa malo predpokladať, že táto činnosť patrí do odvetvia dopravy, pokiaľ dotknutý podnik alebo jedna z jeho dcérskych spoločností či prepojených podnikov nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(18)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na podniky, ktoré sú usadené iba v jednom členskom štáte a ktoré disponujú vnútroštátnymi internými dodávacími sieťami len na vybavovanie objednávok tovaru, ktorý samy predali v rámci kúpnej zmluvy v zmysle článku 2 bodu 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (5). Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na podniky, ktoré využívajú vnútroštátne interné dodávacie siete aj na účely dodávania tovaru, ktorý predávajú tretie strany.

(19)

Malo by sa vymedziť minimum dôverných informácií, ktoré by sa mali postúpiť národným regulačným orgánom, a postupy uplatňované týmito orgánmi s cieľom zabezpečiť súlad s obchodnou povahou vnútroštátnych prevádzkovateľov a mali by sa stanoviť bezpečné spôsoby ich poskytovania.

(20)

Je potrebné, aby národné regulačné orgány mali na štatistické účely znalosti a informácie o poskytovateľoch služieb dodávania balíkov aktívnych na trhu na základe vhodných povoľovacích postupov alebo iných právnych požiadaviek. V dôsledku povahy tohto sektora, ktorý sa vyznačuje vysokým podielom práce, a v záujme obmedzenia administratívnej záťaže malých poskytovateľov služieb dodávania balíkov, ktorí sú aktívni len na vnútroštátnom alebo regionálnom trhu, by sa mala uplatňovať prahová hodnota menej ako 50 osôb na základe počtu osôb, ktoré pracovali pre poskytovateľa služieb v predchádzajúcom kalendárnom roku a ktoré boli zapojené do poskytovania služieb dodávania balíkov v členskom štáte, v ktorom je poskytovateľ usadený, pokiaľ tento poskytovateľ nie je usadený vo viac než jednom členskom štáte. Uvedená prahová hodnota je v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES (6), odráža povahu tohto odvetvia, ktoré sa vyznačuje vysokým podielom práce, a zachytáva väčšinu trhu so službami dodávania balíkov, najmä v krajinách s nízkym objemom tokov balíkov. Uvedená prahová hodnota by mala zahŕňať najmä osoby zapojené do poskytovania služieb dodávania balíkov, ako sú osoby, ktoré pracujú na plný a čiastočný pracovný čas, dočasní zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby pracujúce pre poskytovateľa služieb dodávania balíkov. Členenia zobrazujúce počet osôb podľa postavenia v zamestnaní by malo byť v súlade s vnútroštátnym právom dotknutých členských štátov. V niektorých prípadoch by národný regulačný orgán – s prihliadnutím na osobitosti dotknutého členského štátu – mal mať možnosť znížiť prahovú hodnotu na 25 osôb alebo požiadať poskytovateľa služieb cezhraničného dodávania balíkov, aby do nej zahrnul osoby, ktoré pracujú na plný alebo čiastočný pracovný čas, dočasných zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby pracujúce pre jeho subdodávateľov, a to s cieľom zvýšiť transparentnosť cezhraničných sadzieb a celého trhu.

(21)

Každé predkladanie informácií o počte osôb pracujúcich pre poskytovateľa služieb dodávania balíkov národnému regulačnému orgánu by malo byť v súlade so zavedenými postupmi spoločností pre poskytovanie štatistických informácií. Je to dôležité nato, aby sa zabezpečila porovnateľnosť údajov a zároveň sa minimalizovala administratívna záťaž pre poskytovateľov.

(22)

Miesto, kde je poskytovateľ usadený, sa určuje v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Ak je poskytovateľ usadený na viacerých miestach, je potrebné určiť, z ktorého z nich poskytuje dotknutú službu.

(23)

Pri predkladaní informácií národnému regulačnému orgánu by sa mali v rámci charakteristických vlastností služieb dodávania balíkov uvádzať tie kroky v poštovom dodávacom reťazci (vybranie, triedenie, preprava a distribúcia), ktoré vykonáva príslušný poskytovateľ, údaj, či je služba v rámci alebo mimo rozsahu pôsobnosti povinnosti univerzálnej služby, aký je územný rozsah pôsobnosti služby (regionálna, vnútroštátna, cezhraničná) a to, či služba ponúka pridanú hodnotu.

(24)

Zoznam poštových zásielok, na ktoré sa vzťahujú opatrenia týkajúce sa transparentnosti cien, by sa mal obmedziť tak, aby sa uľahčila porovnateľnosť a znížila administratívna záťaž poskytovateľov služieb cezhraničného dodávania balíkov a národných regulačných orgánov. Mali by v ňom byť zahrnuté štandardné a doporučené služby, keďže tvoria základ povinnosti univerzálnej služby, a aj vzhľadom na dôležitosť funkcie sledovania pohybu zásielky pri elektronickom obchode, by sa mali zahrnúť ceny za sledovanie pohybu zásielky a za doporučené balíky, či už spadajú alebo nespadajú do povinnosti univerzálnej služby, aby sa zabezpečila porovnateľnosť naprieč celou Úniou. Dôraz by sa mal klásť na zásielky s nižšou hmotnosťou, ktoré tvoria väčšinu poštových zásielok dodávaných poskytovateľmi služieb dodávania balíkov, ako aj cien za poštové zásielky s hrúbkou viac ako 20 mm, ktoré sa spracúvajú ako listy. Mali by sa zahrnúť len sadzby za kus, pretože to sú ceny, ktoré platia najmenší odosielatelia. Príslušné poštové zásielky by sa mali jasne stanoviť v prílohe k tomuto nariadeniu. Toto nariadenie nezaväzuje poskytovateľov služieb cezhraničného dodávania balíkov k tomu, aby ponúkali všetky poštové zásielky uvedené na zozname v uvedenej prílohe. S cieľom zabezpečiť presnosť informácií o sadzbách, mali by ich poskytovať samotní poskytovatelia služieb cezhraničného dodávania balíkov. Uvedené sadzby by mala uverejniť Komisia na osobitnom webovom sídle, ktoré bude neutrálne a nebude mať komerčný charakter.

(25)

Keď národné regulačné orgány objektívne posudzujú cezhraničné sadzby, o ktorých sa domnievajú, že je potrebné, aby ich posúdili, mali by vychádzať z prvkov, ako sú vnútroštátne a akékoľvek iné relevantné sadzby za porovnateľné služby dodávania balíkov v členskom štáte pôvodu a v členskom štáte určenia; akékoľvek uplatňovanie jednotnej sadzby na dva alebo viaceré členské štáty; dvojstranné objemy, osobitné prepravné alebo manipulačné náklady; iné relevantné náklady a normy kvality služieb; a pokiaľ je to možné bez neprimeraného zaťažovania, pravdepodobný vplyv platných cezhraničných sadzieb na individuálnych užívateľov a užívateľov spomedzi MSP vrátane tých, ktorí sa nachádzajú vo vzdialených alebo v riedko obývaných oblastiach, ako aj na individuálnych užívateľov so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou. Uvedené spoločné prvky môžu byť doplnené o ďalšie prvky, ktoré sú zvlášť dôležité pre objasnenie predmetných sadzieb, napríklad to, či sadzby podliehajú osobitnej cenovej regulácii podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo či bolo v súlade s príslušným platnými právnymi predpismi konštatované zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Okrem toho, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie národných regulačných orgánov a poskytovateľov služieb dodávania balíkov podliehajúcich povinnosti univerzálnej služby a v súlade so zásadou proporcionality môžu národné regulačné orgány pri určovaní toho, ktoré cezhraničné sadzby treba identifikovať, vychádzať z mechanizmu filtrovania založeného na predbežnom objektívnom posúdení.

(26)

Jednotné sadzby za cezhraničné dodávanie do dvoch alebo viacerých členských štátov môžu byť dôležité pre ochranu regionálnej a sociálnej súdržnosti. V uvedenej súvislosti by sa malo zohľadniť, že je potrebné podporovať elektronický obchod a ponúkať nové príležitosti pre vzdialené alebo riedko obývané oblasti, aby sa im umožnilo zapojiť sa do online obchodu a posilniť ich regionálne ekonomiky.

(27)

Významné rozdiely medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými sadzbami za služby dodávania balíkov by mali byť odôvodnené na základe objektívnych kritérií, ako sú osobitné náklady na prepravu alebo manipulačné náklady, alebo iné relevantné náklady. Na účely posúdenia môže byť potrebné, aby národný regulačný orgán zhromaždil dôkazy. Uvedené dôkazy spolu s prípadným odôvodnením posudzovaných sadzieb by sa mali na požiadanie poskytnúť národnému regulačnému orgánu.

(28)

Komisia by mala v záujme zabezpečenia transparentnosti v celej Únii uverejniť, a to bez dôverných údajov, verziu posúdenia predloženú každým národným regulačným orgánom.

(29)

S cieľom obmedziť administratívnu záťaž, poskytovatelia služieb dodávania balíkov, národné regulačné orgány a Komisia by mali uskutočňovať prenos údajov elektronicky, najmä tak, že sa povolí používanie elektronického podpisu, ako je stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (7).

(30)

Vzhľadom na to, že trhy so službami dodávania balíkov sa rýchlo menia, Komisia by mala opätovne posudzovať efektívnosť a účinnosť tohto nariadenia, a to s prihliadnutím na vývoj elektronického obchodu, a mala by pravidelne predkladať správu Európskemu parlamentu a Rade. K uvedenej správe by vo vhodných prípadoch mal byť priložený legislatívny návrh na preskúmanie pre Európsky parlament a Radu. Uvedená správa by sa mala vypracovať za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane Európskeho výboru pre sociálny dialóg v poštovom sektore.

(31)

Komisia by mala vychádzať z cenných príspevkov Skupiny európskych regulačných orgánov pre poštové služby, ktorá pozostáva zo zástupcov národných regulačných orgánov.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na určenie formy predkladania týchto informácií poskytovateľmi služieb dodávania balíkov národným regulačným orgánom. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (8).

(33)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré boli uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, a malo by sa vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(34)

Na spracúvanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (9) a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (10).

(35)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných pri porušeniach tohto nariadenia a mali by zabezpečiť ich uplatňovanie. Uvedené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(36)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanovenie regulačných zásad a pravidiel potrebných na zlepšenie regulačného dohľadu, zlepšenie transparentnosti sadzieb a stanovenie určitých zásad, pokiaľ ide o služby cezhraničného dodávania balíkov, ktoré by mali podporiť hospodársku súťaž, s konečným cieľom podporiť zlepšenie služieb cezhraničného dodávania balíkov pre užívateľov, čím sa tiež zvýši dôvera spotrebiteľov v cezhraničný elektronický obchod, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

regulačný dohľad v súvislosti so službami dodávania balíkov;

b)

transparentnosť sadzieb a posúdenie sadzieb za niektoré služby cezhraničného dodávania balíkov na účely identifikácie neprimerane vysokých sadzieb;

c)

informácie sprístupnené obchodníkmi pre spotrebiteľov týkajúce sa služieb cezhraničného dodávania balíkov.

(1)

„balík“ je poštová zásielka, ktorá obsahuje tovar s obchodnou hodnotou alebo bez nej, iná než zásielka s korešpondenciou, ktorej hmotnosť nepresahuje 31,5 kg;

(2)

„služby dodávania balíkov“ sú služby, ktoré zahŕňajú vybranie, triedenie, prepravu a distribúciu balíkov;

(3)

„poskytovateľ služieb dodávania balíkov“ je podnik, ktorý poskytuje jednu alebo viaceré služby dodávania balíkov s výnimkou podnikov, ktoré sú usadené iba v jednom členskom štáte, poskytujú len služby vnútroštátneho dodávania balíkov v rámci kúpnej zmluvy a podľa tejto zmluvy osobne dodávajú užívateľovi tovar, ktorý je predmetom zmluvy;

(4)

„subdodávateľ“ je podnik, ktorý vykonáva vybranie, triedenie, prepravu alebo distribúciu balíkov pre poskytovateľa služieb dodávania balíkov.

a)

ich názov, právne postavenie a formu, číslo registrácie v obchodnom alebo podobnom registri, identifikačné číslo pre DPH, adresu ich organizácie a kontaktné údaje kontaktnej osoby;

b)

charakteristické vlastnosti a, v prípade možnosti, podrobný opis služieb dodávania balíkov, ktoré ponúkajú;

c)

ich všeobecné obchodné podmienky týkajúce sa služieb dodávania balíkov vrátane podrobných informácií o postupoch podávania sťažností pre užívateľov a akýchkoľvek prípadných obmedzení zodpovednosti.

a)

ročný obrat služieb dodávania balíkov za predchádzajúci kalendárny rok v členskom štáte, v ktorom sú usadení, rozčlenený na služby vnútroštátneho dodávania balíkov a služby cezhraničného dodávania vstupujúcich a vystupujúcich balíkov;

b)

počet osôb pracujúcich pre nich v predchádzajúcom kalendárnom roku a zapojených do poskytovania služieb dodávania balíkov v členskom štáte, v ktorom sú usadení, vrátane rozčlenenia vyjadrujúceho počet osôb podľa zamestnaneckého pomeru, a najmä tých, ktorí pracujú na plný a čiastočný pracovný čas, a tých, ktorí sú dočasnými zamestnancami a tých, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami;

c)

počet balíkov spracovaných za predchádzajúci kalendárny rok v členskom štáte, v ktorom sú usadení, rozčlenený na vnútroštátne, vstupujúce a vystupujúce cezhraničné balíky;

d)

mená ich subdodávateľov, spolu s akýmikoľvek informáciami, ktoré vlastnia, týkajúcimi sa charakteristických vlastností služieb dodávania balíkov poskytovaných uvedenými subdodávateľmi;

e)

verejne dostupný cenník platný pre služby dodávania balíkov k 1. januáru každého kalendárneho roku, ak je k dispozícii.

a)

vnútroštátne a každé iné príslušné sadzby za porovnateľné služby dodávania balíkov v členskom štáte pôvodu a v členskom štáte určenia;

b)

každé uplatňovanie jednotnej sadzby na dva alebo viaceré členské štáty;

c)

bilaterálne objemy, konkrétne prepravné alebo manipulačné náklady, ostatné relevantné náklady a normy kvality služieb;

d)

pravdepodobný vplyv platných cezhraničných sadzieb na individuálnych užívateľov a užívateľov spomedzi MSP vrátane tých, ktorí sa nachádzajú vo vzdialených alebo v riedko obývaných oblastiach, ako aj na individuálnych užívateľov so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou, a to pokiaľ možno bez vzniku neprimeranej záťaže.

a)

skutočnosť, či sadzby podliehajú konkrétnej cenovej regulácii v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

b)

zneužívanie dominantného postavenia na trhu konštatované v súlade s príslušným uplatniteľným právom.

a)

prínos tohto nariadenia k zlepšeniu služieb cezhraničného dodávania balíkov, vrátane cenovej dostupnosti pre MSP a jednotlivcov, najmä tých, ktorí sa nachádzajú vo vzdialených alebo riedko obývaných oblastiach, a to, či sa zlepšila transparentnosť cezhraničných sadzieb;

b)

vplyv tohto nariadenia na objem cezhraničného dodávania balíkov a na elektronický obchod vrátane údajov o sadzbách za dodávanie;

c)

to, do akej miery mali národné regulačné orgány ťažkosti s uplatňovaním tohto nariadenia, vrátane kvantitatívnej analýzy administratívnych dôsledkov;

d)

dosiahnutý pokrok týkajúci sa ďalších iniciatív na dokončenie jednotného trhu so službami dodávania balíkov, a najmä pokrok v oblasti ochrany spotrebiteľa a tvorby noriem.

2.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 112/29

(1)

Komisia vo svojej bielej knihe z 28. marca 2011 s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“ stanovila cieľ súvisiaci s „víziou nulovej nehodovosti“, podľa ktorého by sa Únia mala posunúť do pozície, v ktorej sa do roku 2050 zníži počet smrteľných nehôd v cestnej doprave takmer na nulu.

(2)

Komisia vo svojom oznámení o politických usmerneniach pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020 s názvom „Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020“ navrhla od roku 2010 opäť znížiť celkový počet smrteľných nehôd v cestnej doprave v Únii do roku 2020 o polovicu. Komisia v záujme dosiahnutia tohto cieľa stanovila sedem strategických cieľov vrátane zlepšenia vzdelávania a odbornej prípravy účastníkov cestnej premávky a ochrany zraniteľných účastníkov cestnej premávky.

(3)

Európska rada na zasadnutí 23. až 24. októbra 2014 schválila záväzný cieľ znížiť domáce emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 40 %. Tento cieľ znižovania emisií prispeje k splneniu dlhodobých cieľov Parížskej dohody a všetky sektory hospodárstva by mali prispieť k jeho dosiahnutiu. Sektor dopravy si vyžaduje komplexný prístup s cieľom podporiť znižovanie emisií a energetickú efektívnosť. Pokrok so zreteľom na nízkoemisnú mobilitu treba dosiahnuť okrem iného prostredníctvom výskumu a zavádzania už dostupných moderných technických riešení. Vodiči musia byť riadne vyškolení, aby jazdili čo najefektívnejšie.

(4)

Po vyhodnotení vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES (3) Komisia identifikovala viacero nedostatkov. Medzi hlavné zistené nedostatky patrili ťažkosti týkajúce sa výkladu výnimiek a právna neistota pri ich výklade, obsah výcviku, o ktorom sa zistilo, že iba sčasti zodpovedá potrebám vodičov; ťažkosti vodičov pri získavaní vzájomného uznania ukončeného alebo čiastočne ukončeného výcviku, ktorý absolvovali v inom členskom štáte; a nezrovnalosti v požiadavkách na minimálnu vekovú hranicu medzi smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES a 2006/126/ES (4).

(5)

S cieľom zlepšiť právnu zrozumiteľnosť v smernici 2003/59/ES by sa mali odstrániť alebo zmeniť všetky odkazy na zrušené alebo nahradené akty Únie.

(6)

V záujme zabezpečenia istoty a súladu s ostatnými aktmi Únie by sa mali vykonať viaceré zmeny vo výnimkách zo smernice 2003/59/ES, pričom sa zohľadnia podobné výnimky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 (5). Niektoré z týchto výnimiek sa týkajú situácií, v ktorých vedenie vozidla nie je hlavnou činnosťou vodiča a kde by vyžadovanie splnenia požiadaviek smernice 2003/59/ES pre vodičov predstavovalo neúmerné zaťaženie. Všeobecne sa vedenie vozidla nepovažuje za hlavnú činnosť vodiča, pokiaľ zaberá menej ako 30 % mesačného fondu pracovného času.

(7)

Pokiaľ sa jazda neuskutočňuje často, prebieha vo vidieckych oblastiach a vykonávajú ju vodiči pre potreby vlastného podniku, mali by sa uplatňovať výnimky za predpokladu, že bude zaistená bezpečnosť cestnej premávky. Vzhľadom na rozdielne geografické a klimatické podmienky, ako aj podmienky týkajúce sa hustoty obyvateľstva vo vidieckych oblastiach v rámci Únie by členské štáty by mali mať možnosť samy určiť, či takéto jazdy možno považovať za príležitostné a či má takáto výnimka vplyv na bezpečnosť cestnej premávky, napríklad na základe typu ciest, objemu dopravy alebo prítomnosti zraniteľných účastníkov cestnej premávky.

(8)

Keďže vzdialenosti, ktoré musia v rámci svojej pracovnej činnosti pokryť osoby pracujúce v poľnohospodárstve, záhradníctve, lesnom hospodárstve, chove a rybárstve, ktoré sú vyňaté z tejto smernice, sa v rámci Únie líšia, malo by sa ponechať na členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanovili maximálne prípustné vzdialenosti vypočítané od základne podniku, na ktoré sa vzťahujú výnimky.

(9)

Od vodičov, na ktorých sa vzťahuje výnimka týkajúca sa požiadavky na základnú kvalifikáciu, by sa však malo pri ďalšom využívaní tejto výnimky vyžadovať, aby absolvovali pravidelný výcvik s cieľom zabezpečiť, aby ich vedomosti o záležitostiach, ktoré sú dôležité pre ich prácu, zostali aktuálne.

(10)

Členské štáty by si v spolupráci s Komisiou mali elektronicky vymieňať informácie o osvedčeniach o odbornej spôsobilosti (OOS). Mali by vytvoriť nevyhnutnú elektronickú platformu, pričom by mali zohľadniť analýzu nákladov a prínosov vypracovanú Komisiou vrátane možnosti rozšíriť sieť vodičských preukazov EÚ zriadenú podľa smernice 2006/126/ES. Členským štátom to okrem iných výhod prinesie možnosť jednoduchého prístupu k informáciám o ukončenom výcviku, ktoré nie sú zaznamenané na vodičskom preukaze vodiča. Je dôležité, aby členské štáty a Komisia vynaložili úsilie o ďalší rozvoj tohto nástroja s cieľom umožniť prístup do platformy v reálnom čase počas cestných kontrol.

(11)

Vo výcvikových kurzoch by sa mal klásť väčší dôraz na témy týkajúce sa bezpečnosti cestnej premávky, ako sú vnímanie nebezpečenstva, ochrana zraniteľných účastníkov cestnej premávky, najmä chodcov, cyklistov a osôb s obmedzenou mobilitou, palivovo úsporná jazda, jazda v extrémnych poveternostných podmienkach a preprava nadmerného nákladu, vzhľadom na vývoj v oblasti výcviku a vzdelávania a s cieľom zlepšiť príspevok smernice 2003/59/ES k bezpečnosti cestnej premávky a relevantnosť výcviku pre vodičov. V tejto súvislosti by sa kurzy mali týkať aj inteligentných dopravných systémov a mali by vyvíjať s cieľom udržať krok s technologickým vývojom.

(12)

Členským štátom by sa mala poskytnúť jasná možnosť do určitej miery zlepšiť a modernizovať postupy výcviku pomocou nástrojov informačných a komunikačných technológií (IKT), ako sú elektronické učenie a učenie sa alebo zmiešané učenie, a zároveň zabezpečiť kvalitu výcviku. Pri zlepšovaní a modernizácií postupov výcviku pomocou nástrojov IKT je dôležité zohľadniť skutočnosť, že niektoré špecifické témy, ako napríklad nasadzovanie snehových reťazí alebo zabezpečovanie nákladov, či iné prvky výcviku, pri ktorých je dôležitá praktická stránka, si vyžadujú praktický výcvik a ich zvládnutie nemožno náležite zabezpečiť prostredníctvom týchto vzdelávacích nástrojov. Praktický výcvik môže, ale nemusí zahŕňať samotnú jazdu. Podstatná časť výcviku požadovaného podľa tejto smernice by sa mala vykonať v schválenom výcvikovom stredisku.

(13)

V záujme zabezpečenia súladu medzi rôznymi formami výcviku požadovanými podľa práva Únie by členské štáty mali mať možnosť kombinovať rôzne druhy relevantného výcviku, napríklad mali by mať možnosť kombinovať výcvik v oblasti prepravy nebezpečného tovaru, informovanosti o problematike zdravotného postihnutia alebo prepravy zvierat, s výcvikom stanoveným v smernici 2003/59/ES.

(14)

S cieľom zabrániť tomu, aby rozdielne metódy členských štátov bránili vzájomnému uznávaniu a obmedzovali právo vodičov absolvovať pravidelný výcvik v členskom štáte, kde pracujú, by sa v prípade, že absolvovaný výcvik nie je možné vyznačiť na vodičskom preukaze, malo od orgánov členského štátu vyžadovať, aby vydali kvalifikačnú kartu vodiča vo forme určenej štandardnými vzormi, prostredníctvom ktorej sa zabezpečí vzájomné uznanie pre každého vodiča, ktorý splní požiadavky smernice 2003/59/ES.

(15)

Používanie vodičských osvedčení vodičmi z tretích krajín ako dôkazu súladu s požiadavkami na výcvik by mohlo predstavovať prekážku pre vodičov v prípadoch, keď dopravca vráti osvedčenie orgánom, ktoré ho vydali, najmä ak chcú uvedení vodiči nastúpiť do zamestnania v inom členskom štáte. S cieľom predísť situáciám, v ktorých vodiči za takýchto okolností musia opakovať svoj výcvik pri nástupe do nového zamestnania, by sa členské štáty mali nabádať na vzájomnú spoluprácu a výmenu informácií o kvalifikácii vodičov.

(16)

S cieľom umožniť bezproblémový prechod by sa platné vodičské osvedčenia a platné kvalifikačné karty vodiča vydané v súlade s pravidlami platnými pred uplatňovaním ustanovení zmenených touto smernicou mali uznávať za obdobie až do dátumu skončenia ich platnosti. Uvedenými zmenami sa neanuluje výcvik absolvovaný pred začatím ich uplatňovania, ani vodičské preukazy vydané na účely potvrdenia takéhoto výcviku.

(17)

S cieľom zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť a harmonizované požiadavky týkajúce sa minimálnej vekovej hranice na účely stanovené v smernici 2003/59/ES by sa mala v smernici 2006/126/ES uviesť jasná odchýlka, ktorou sa stanoví, že vodičské preukazy sa môžu vydávať v momente dosiahnutia minimálnych vekových hraníc stanovených v smernici 2003/59/ES. Toto objasnenie sa týka všeobecnej minimálnej vekovej hranice vodičov určitých skupín vozidiel, ktorí sú držiteľom OOS, a nemá vplyv na existujúce možnosti zníženia týchto požiadaviek minimálnej vekovej hranice alebo udelenia výnimiek.

(18)

Zmeny smernice 2006/126/ES by sa mali obmedziť na zmeny priamo súvisiace s revíziou smernice 2003/59/ES a na zabezpečenie používania vozidiel s pohonom na alternatívne palivá. Podrobnejšia analýza vykonávania a uplatňovania smernice 2006/126/ES vrátane vymedzenia určitých skupín vozidiel sa zdá vhodná a mala by sa zahrnúť do budúceho preskúmania smernice 2006/126/ES.

(19)

S cieľom prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov a zlepšeniu kvality ovzdušia tým, že sa uľahčí používanie vozidiel s pohonom na alternatívne palivá, by členské štáty mali mať možnosť povoliť na svojom území držiteľom vodičského preukazu skupiny B viesť určité typy vozidiel s pohonom na alternatívne palivá, ktorých maximálna prípustná hmotnosť je vyššia než 3 500 kg, nepresahuje však 4 250 kg. Uvedená možnosť presiahnuť 3 500 kg by mala byť podmienená tým, že dodatočná hmotnosť je povolená výhradne dôsledkom prekročenia hmotnosti vyplývajúceho z použitia alternatívnych systémov pohonu a mali by sa na ňu vzťahovať obmedzenia a podmienky, ktorých účelom je zabrániť nepriaznivým vplyvom na bezpečnosť cestnej premávky.

(20)

Keďže cieľ tejto smernice, konkrétne zlepšenie celoeurópskeho štandardu základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku pre vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu cezhraničného charakteru cestnej dopravy a vzhľadom na otázky, ktoré sa majú riešiť prostredníctvom tejto smernice, sa môže lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(21)

Smernice 2003/59/ES a 2006/126/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Cieľ

Táto smernica sa uplatňuje na vedenie vozidiel vykonávaných:

ďalej ako „vodiči“ cestnej dopravy v rámci Únie na cestách otvorených pre verejnosť, ktorí používajú:

Na účely tejto smernice sa odkazy na skupiny vodičských oprávnení so znamienkom plus („+“) vykladajú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch (Ú. v. EÚ L 403, 30.12.2006, s. 18).“"

2.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Výnimky

1.   Táto smernica sa neuplatňuje na vodičov vozidiel:

So zreteľom na písmeno f) tohto odseku, táto smernica sa neuplatňuje na žiadnu osobu, ktorá chce získať vodičský preukaz alebo OOS v súlade s článkom 6 a článkom 8 ods. 1, keď sa táto osoba podrobuje dodatočnému výcviku vodičov v kurze schváleného výcvikového strediska pod podmienkou, že je sprevádzaná inou osobou s OOS alebo inštruktorom pre danú skupinu vozidiel používaných na účel stanovený v uvedenom písmene.

2.   Táto smernica sa neuplatňuje na vodičov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

3.   Táto smernica sa neuplatňuje na vodičov vozidiel používaných alebo prenajímaných bez vodiča poľnohospodárskymi, záhradníckymi, lesníckymi, chovateľskými alebo rybárskymi podnikmi na prepravu tovaru ako súčasť ich podnikateľskej činnosti, s výnimkou prípadov, keď je vedenie vozidla súčasťou hlavnej činnosti vodiča alebo keď sa pri ňom prekročí vnútroštátnym právom stanovená vzdialenosť od základne podniku, ktorý vozidlo vlastní, prenajíma alebo používa na základe lízingu.“

3.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Pravidelný výcvik

Pravidelný výcvik umožní držiteľom OOS aktualizovať si znalosti, ktoré sú pre ich prácu kľúčové, s osobitným dôrazom na bezpečnosť cestnej premávky, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zníženie vplyvu vedenia vozidiel na životné prostredie.

Uvedený výcvik organizuje schválené výcvikové stredisko podľa oddielu 5 prílohy I. Výcvik pozostáva z vyučovania v triede, praktického výcviku a pokiaľ je k dispozícii, z výcviku prostredníctvom nástrojov informačných a komunikačných technológií (IKT) alebo výcviku na výkonných trenažéroch. Ak vodič zmení podnik, musí sa zohľadniť pravidelný výcvik, ktorému sa už podrobil.

Pravidelný výcvik slúži na prehĺbenie a zopakovanie poznatkov v niektorých oblastiach uvedených v oddiele 1 prílohy I. Pokrýva širokú škálu tém a vždy zahŕňa aspoň jednu tému týkajúcu sa bezpečnosti cestnej premávky. V témach výcviku sa zohľadní vývoj príslušných právnych predpisov a technológií a v čo najväčšej miere sa v nich zohľadnia osobitné potreby výcviku vodiča.“

4.

V článku 9 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Vodiči uvedení v článku 1 písm. a) tejto smernice musia získať základnú kvalifikáciu uvedenú v článku 5 tejto smernice v členskom štáte, v ktorom majú svoje obvyklé bydlisko podľa vymedzenia v článku 12 smernice 2006/126/ES.“

5.

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

Kód Únie

1.   Na základe OOS potvrdzujúceho základnú kvalifikáciu a OOS potvrdzujúceho pravidelný výcvik príslušné orgány členských štátov, berúc do úvahy ustanovenia článku 5 ods. 2 a 3 tejto smernice a článku 8 tejto smernice, vyznačia harmonizovaný kód Únie „95“ stanovený v prílohe I k smernici 2006/126/ES vedľa zodpovedajúcich skupín oprávnenia:

Ak príslušné orgány členského štátu, v ktorom bolo OOS získané, nemôžu na vodičskom preukaze vyznačiť kód Únie, vydajú vodičovi kvalifikačnú kartu vodiča.

Kvalifikačná karta vodiča, ktorú vydal členský štát, musí byť vzájomne uznávaná. Pri vydaní karty príslušné orgány skontrolujú platnosť vodičského preukazu pre danú skupinu vozidiel.

2.   Vodič uvedený v článku 1 písm. b), ktorý vedie vozidlá používané na cestnú prepravu tovaru, takisto musí mať možnosť preukázať, že má kvalifikáciu a výcvik požadované v tejto smernici aj prostredníctvom osvedčenia vodiča podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 (*2) pod podmienkou, že je označené kódom Únie „95“. Na účely tejto smernice členský štát, ktorý osvedčenie vydáva, uvedie kód Únie „95“ v časti osvedčenia „Poznámky“, ak dotknutý vodič splnil požiadavky na kvalifikáciu a na výcvik stanovené v tejto smernici.

3.   Na účely potvrdenia súladu s požiadavkami na výcvik podľa tejto smernice sa ako dôkaz kvalifikácie akceptujú osvedčenia vodiča, ktoré nie sú označené kódom Únie „95“ a boli vydané v súlade s článkom 5 nariadenia (ES) č. 1072/2009, najmä jeho odsekom 7 pred 23. májom 2020, a to do skončenia ich platnosti.

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 72).“"

6.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 10a

Sieť na presadzovanie práva

1.   Na účely presadzovania práva si členské štáty vymieňajú informácie o vydaných alebo odobratých OOS. Na tento účel členské štáty v spolupráci s Komisiou zriadia elektronickú sieť alebo rozšíria existujúcu sieť, pričom zohľadnia posúdenie Komisie týkajúce sa nákladovo najefektívnejšej možnosti.

2.   Elektronická sieť môže obsahovať informácie uvedené v OOS, ako aj informácie týkajúce sa administratívnych postupov súvisiacich s OOS.

3.   V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (*3) členské štáty zabezpečia, aby sa spracúvanie osobných údajov uskutočňovalo výlučne na účely overenia súladu s touto smernicou, najmä pokiaľ ide o požiadavky na výcvik stanovené v tejto smernici.

4.   Prístup do siete musí byť zabezpečený. Členské štáty môžu udeliť prístup len príslušným orgánom zodpovedným za vykonávanie a kontrolu súladu s touto smernicou.

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).“"

7.

Prílohy I a II sa menia v súlade s prílohou k tejto smernici.

1.

Článok 4 sa mení takto:

2.

V článku 6 ods. 4 sa dopĺňa toto písmeno:

(*5)  Smernica Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 59).“"

3.

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Vzájomná pomoc

1.   Členské štáty si navzájom pomáhajú pri vykonávaní tejto smernice a vymieňajú si informácie o vodičských preukazoch, ktoré vydali, vymenili, nahradili, obnovili alebo zrušili. Členské štáty využijú na tieto účely sieť vodičských preukazov EÚ po jej uvedení do prevádzky.

2.   Sieť sa môže využívať aj na výmenu informácií na kontrolné účely stanovené v právnych predpisoch Únie.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa spracúvanie osobných údajov uvedené v tejto smernici vykonávalo výhradne na účely vykonávania tejto smernice a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES a (EÚ) 2015/413 (*6). Každé spracúvanie osobných údajov vykonané v rámci tejto smernice musí byť v súlade s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (*7) a (ES) č. 45/2001 (*8).

4.   Prístup k sieti musí byť zabezpečený. Členské štáty môžu udeliť prístup len príslušným orgánom zodpovedným za vykonávanie tejto smernice a smerníc 2003/59/ES a (EÚ) 2015/413 a kontrolu súladu s touto smernicou, smernicou 2003/59/ES a smernicou (EÚ) 2015/413.

(*6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2015, s. 9);"

(*7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1);"

(*8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).“"

2.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 112/42

(1)

Pri hľadaní zamestnania alebo rozhodovaní sa o vzdelávaní, štúdiu alebo práci potrebujú mať jednotlivci prístup k informáciám a poradenstvu o tom, aké príležitosti sú im k dispozícii, ako hodnotiť svoje zručnosti a o tom, ako prezentovať informácie o svojich zručnostiach a kvalifikáciách.

(2)

Rozdielne definície, formáty dokumentov, jazyky, ako aj metódy hodnotenia a validácie spôsobujú jednotlivcom, zamestnávateľom, príslušným úradom a orgánom značné problémy. Uvedené problémy vznikajú najmä vtedy, keď sa jednotlivci sťahujú z jednej krajiny do druhej, a to vrátane tretích krajín, ale aj v prípadoch, keď si hľadajú nové zamestnanie alebo začínajú štúdium a budujú si kariéru. Pre riešenie uvedených problémov sú dôležité jasné a široko dostupné informácie, rovnaké chápanie a vyššia transparentnosť zručností a kvalifikácií.

(3)

Nový program v oblasti zručností pre Európu, ktorý Komisia prijala 10. júna 2016, vyzýva členské štáty, sociálnych partnerov, priemysel a ostatné zainteresované subjekty, aby spoločne vypracovali desať opatrení na zvýšenie kvality a relevantnosti nadobúdaných zručností s cieľom viac zručnosti zviditeľniť, zvýšiť ich porovnateľnosť a informovanosť o nich, a najmä zvýšiť informovanosť v záujme lepšieho výberu povolania. Revízia rámca Europass bola navrhnutá ako jeden z desiatich krokov, ktoré sú kľúčom k dosiahnutiu uvedených cieľov a ich podpore.

(4)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES (3) bol zriadený rámec, pomocou ktorého sa mali riešiť problémy týkajúce sa hľadania zamestnania, začatia vzdelávania a budovania kariéry. Cieľom uvedeného rozhodnutia bolo dosiahnuť väčšiu transparentnosť v oblasti kvalifikácií a kompetencií prostredníctvom portfólia dokumentov známeho ako Europass, ktoré môžu jednotlivci používať na základe dobrovoľnosti. Uvedené rozhodnutie ustanovilo aj vnútroštátne orgány nazývané národné strediská Europass, ktoré majú rámec Europass vykonávať.

(5)

Aby sa dosiahol jeho hlavný cieľ, rámec Europass sa zameriava na nástroje na dokumentovanie zručností a kvalifikácií. Uvedené nástroje sa začali používať vo veľkom rozsahu prostredníctvom internetového informačného systému Europassu.

(6)

Národné strediská Europass poskytujú podporu pre používateľov a propagáciu dokumentácie zručností a kvalifikácií. Sieť Euroguidance, ktorá podporuje európsky rozmer v oblasti poradenstva a poskytuje vysokokvalitné informácie o celoživotnom poradenstve a nadnárodnej mobilite na účely vzdelávania, tiež prispela k rozvoju informovanosti o nástrojoch Únie v oblasti zručností a kvalifikácií. Európsky kvalifikačný rámec – národné koordinačné miesta pomáhajú vnútroštátnym orgánom pri priraďovaní národných kvalifikačných rámcov alebo systémov k európskemu kvalifikačnému rámcu (ďalej len „EKR“) a snažia sa priniesť EKR bližšie k jednotlivcom a organizáciám. Mala by sa zabezpečiť podpora pre uvedené vnútroštátne služby a ich lepšia koordinácia, aby sa posilnil ich vplyv a súčasne sa zachovala rozmanitosť vnútroštátnych systémov.

(7)

Vo svojej správe Európskemu parlamentu a Rade z 19. decembra 2013 o hodnotení Europassu dospela Komisia k záveru, že úloha národných stredísk Europass zvyšovať informovanosť o Europasse a poskytovať zainteresovaným stranám potrebné informácie bola primeraným modelom pre vykonávanie Europassu. Komisia však dospela tiež k záveru, že väčšina nástrojov Europassu sa ešte stále nedostala ku všetkým potenciálnym používateľom a nemala rovnaký dosah z geografického a vekového hľadiska a že lepšou koordináciou a integráciou služieb pre podporu poradenstva a mobility na základe rámca Europass by bolo možné zamerať sa na väčší počet potencionálnych používateľov.

(8)

Z dôkazov vyplýva, že Europass využívajú sociálne skupiny s vysokou digitálnou gramotnosťou, pričom znevýhodnené skupiny, ako sú ľudia s nižším vzdelaním, staršie osoby alebo dlhodobo nezamestnaní, často o existencii Europassu a o jeho nástrojoch nevedia, a tak nemôžu využívať jeho výhody.

(9)

Portfólio Europassu je jedným z viacerých nástrojov a prostriedkov, ktoré sa zaviedli na úrovni Únie s cieľom zvýšiť transparentnosť v oblasti zručností a kvalifikácií a ich porozumenie.

(10)

V portfóliu Europassu sa nachádza päť vzorových dokumentov. Životopis Europass (curriculum vitae – CV) umožňuje jednotlivcom vytvoriť si životopis v jednotnej úprave. Od zriadenia životopisu Europass v roku 2004 bolo na internete vytvorených viac ako 100 miliónov životopisov Europass. Dva vzory dodatku k osvedčeniu o kvalifikácii, a to Europass-dodatok k diplomu a Europass-dodatok k vysvedčeniu/osvedčeniu, poskytujú informácie o obsahu a výsledkoch vzdelávania súvisiaceho s kvalifikáciou a o vzdelávacom systéme krajiny, ktorá osvedčenie o kvalifikácii vydala. Europass-jazykový pas sa používa na opísanie jazykových zručností. Vzor Europass-mobilita opisuje zručnosti nadobudnuté počas pobytu v zahraničí v rámci mobility na účely vzdelávania sa alebo práce.

(11)

Odporúčaním Rady z 22. mája 2017 (4) sa vytvoril spoločný referenčný rámec na pomoc jednotlivcom a organizáciám pri porovnávaní rôznych kvalifikačných systémov a úrovní kvalifikácií z týchto systémov.

(12)

Odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 (5) vyzvalo členské štáty, aby do roku 2018 v súlade s vnútroštátnymi okolnosťami a osobitosťami a ak to považujú za vhodné, zaviedli opatrenia v oblasti validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktoré umožnia jednotlivcom disponovať ich znalosťami, zručnosťami a kompetenciami, ktoré získali prostredníctvom validovaného neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, a získať úplnú, alebo prípadne čiastočnú kvalifikáciu.

(13)

V uznesení Rady z 28. mája 2004 o posilnení politík, systémov a postupov v oblasti celoživotného poradenstva sa stanovujú hlavné ciele politiky celoživotného poradenstva pre všetkých občanov Únie. V uznesení Rady z 21. novembra 2008 (6) sa zdôrazňuje význam poradenstva pre celoživotné vzdelávanie.

(14)

Portál o vzdelávacích príležitostiach a kvalifikáciách v Európe poskytuje prístup k informáciám o možnostiach vzdelávania a získania kvalifikácií v rozličných systémoch vzdelávania v Európe a o porovnávaní národných kvalifikačných rámcov prostredníctvom EKR.

(15)

Panoráma zručností EÚ poskytuje informácie o zručnostiach pre rôzne povolania a konkrétne odvetvia vrátane dopytu po nich a ich ponuky na vnútroštátnej úrovni.

(16)

Analýza voľných pracovných miest a ďalších trendov na trhu práce je uznávaným spôsobom získavania poznatkov o zručnostiach s cieľom porozumieť problematike rozdielov a nedostatkov v oblasti zručností, ako aj nesúladu v oblasti kvalifikácií.

(17)

Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými subjektmi vypracovala a pravidelne aktualizuje viacjazyčnú Európsku klasifikáciu zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (European Skills, Competences, Qualifications and Occupations – „ESCO“) s cieľom podporiť transparentnosť zručností a kvalifikácií v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na pracovné účely. Po príslušných testoch a s náležitým zreteľom na stanovisko členských štátov by Komisia mohla používať ESCO v rámci Europassu. Členské štáty používajú ESCO na základe dobrovoľnosti, po jeho otestovaní a hodnotení členskými štátmi.

(18)

Európska sieť služieb zamestnanosti (ďalej lej „EURES“), zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589 (7), je kooperatívna sieť pre výmenu informácií a uľahčenie interakcie medzi uchádzačmi o zamestnanie a zamestnávateľmi. Poskytuje bezplatnú pomoc uchádzačom o zamestnanie, ktorí sa chcú presťahovať do inej krajiny, a pomáha zamestnávateľom, ktorí chcú prijať do zamestnania pracovníkov z iných krajín. Súčinnosť a spolupráca medzi Europassom a portálmi EURES by mohli posilniť výsledky obidvoch služieb.

(19)

Procesy na trhu práce, ako je uverejňovanie voľných pracovných miest, podávanie žiadostí o zamestnanie, posudzovanie zručností a prijímanie pracovníkov, sú v čoraz väčšej miere riadené online prostredníctvom nástrojov, ktoré využívajú sociálne médiá, hromadné údaje a ďalšie technológie. Výber kandidátov je riadený prostredníctvom nástrojov a procesov, ktoré vyhľadávajú informácie o zručnostiach a kvalifikáciách získaných vo formálnom, neformálnom a informálnom prostredí.

(20)

Formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa sa v súčasnosti realizujú aj v nových formách a prostrediach a ponúkajú ich rôzni poskytovatelia, a to najmä prostredníctvom digitálnych technológií a platforiem, dištančného vzdelávania, elektronického učenia sa, partnerského učenia sa, hromadných otvorených online kurzov a otvorených vzdelávacích zdrojov. Navyše sa zručnosti, skúsenosti a výsledky vzdelávania uznávajú v rôznych formách, ako sú napríklad otvorené digitálne preukazy. Digitálne technológie sa tiež používajú v prípade zručností získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania, ako je napríklad práca s mládežou a dobrovoľníctvo.

(21)

Na účely tohto rozhodnutia sa zručnosti chápu v širokom zmysle slova ako to, čo človek vie, čomu rozumie a čo vie robiť. Zručnosti predstavujú rôzne typy výsledkov vzdelávania vrátane vedomostí a kompetencií, ako aj schopnosti uplatňovať vedomosti a využívať znalosti na vykonávanie úloh a riešenie problémov. Okrem uznávaného významu odborných zručností sa uznáva, že význam prierezových a tzv. mäkkých zručností, ako sú kritické myslenie, tímová práca, riešenie problémov a kreativita, digitálne alebo jazykové zručnosti, neustále narastá a sú základným predpokladom osobného a profesijného naplnenia a možno ich uplatniť v rôznych oblastiach. Jednotlivci by mohli využívať nástroje a poradenstvo na hodnotenie a opis týchto a iných zručností.

(22)

Tradične jednotlivci uvádzajú informácie o svojich získaných zručnostiach a kvalifikáciách v životopise a v podkladoch, ako sú osvedčenia alebo diplomy. V súčasnosti sú dostupné nové nástroje, ktoré môžu uľahčiť prezentáciu zručností a kvalifikácií pomocou rôznych internetových a digitálnych formátov. Uvedené nové nástroje môžu tiež pomôcť jednotlivcom pri vlastnom hodnotení zručností, ktoré získali v rôznych prostrediach.

(23)

Rámec Europass by mal reagovať na súčasné a budúce potreby. Používatelia potrebujú na dokladovanie svojich zručností a kvalifikácií nástroje. Okrem toho nástroje hodnotenia zručností a vlastného hodnotenia zručností, ako aj prístup k relevantným informáciám vrátane informácií o možnostiach validácie a poradenstve môžu byť užitočné pri rozhodovaní o možnostiach zamestnania a vzdelávania.

(24)

Nástroje Únie v oblasti zručností a kvalifikácií by sa mali prispôsobovať meniacej sa praxi a technickému pokroku s cieľom zaručiť, že aj naďalej zostanú pre používateľov relevantné a užitočné. To by sa malo okrem iného dosiahnuť vytvorením inovačných prvkov, ako sú napríklad interaktívne nástroje, úprava a dizajn dokumentov, snahou o zabezpečenie komplexnejších, efektívnejších a účinnejších nástrojov a zjednodušovanie, ako aj zvýšenou technickou interoperabilitou a súčinnosťou prepojených nástrojov vrátane tých, ktoré vyvinuli tretie strany, a zohľadnením osobitných potrieb osôb so zdravotným postihnutím. Okrem toho, na podporu overovania elektronických dokumentov o zručnostiach a kvalifikáciách by sa mohli používať opatrenia na autentifikáciu.

(25)

Rámec Europass ustanovený rozhodnutím č. 2241/2004/ES by sa preto mal nahradiť novým rámcom, ktorý by riešil vznikajúce potreby.

(26)

Nový rámec Europass by mal spĺňať potreby a očakávania všetkých jednotlivých koncových používateľov, ako sú učiaci sa, uchádzači o zamestnanie vrátane nezamestnaných a pracujúcich, ako aj ďalších relevantných zainteresovaných subjektov, ako sú zamestnávatelia (najmä malé a stredné podniky), obchodné komory, organizácie občianskej spoločnosti, dobrovoľníci, profesionáli v oblasti poradenstva, verejné služby zamestnanosti, sociálni partneri, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, mládežnícke organizácie, poskytovatelia práce s mládežou, príslušné vnútroštátne orgány a tvorcovia politík. Mal by tiež zohľadňovať potreby štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú do Únie alebo majú v Únii pobyt, s cieľom podporiť ich začlenenie do spoločnosti.

(27)

Rámec Europass by sa mal vyvíjať, aby sa umožnil opis rôznych druhov vzdelávania a zručností, a to najmä tých, ktoré sa získali prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

(28)

Rámec Europass by sa mal vypracovať so zameraním na používateľa na základe spätnej väzby a prostredníctvom zhromažďovania požiadaviek, a to aj prostredníctvom prieskumov a testov, pričom pozornosť by sa venovala najmä súčasným a budúcim potrebám cieľových skupín Europassu. Prvky Europassu by mali najmä odrážať záväzok členských štátov a Únie zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnocenný prístup na trh práce a k informačným a komunikačným technológiám a systémom. Nástroje Europassu by mali byť vnímateľné, ovládateľné, zrozumiteľné a robustné, čím sa umožní ich lepšia dostupnosť pre používateľov, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím.

(29)

Rámec Europass by sa mal aktualizovať a meniť v spolupráci s príslušnými zainteresovanými subjektmi, ako sú služby zamestnanosti, profesionáli v oblasti poradenstva, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, sociálni partneri, ako napríklad odborové zväzy a združenia zamestnávateľov, a pri plnom rešpektovaní pokračujúcej politickej spolupráce, ako je Bolonský proces v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania. Pre úspešné vypracovanie a vykonávanie rámca Europass je mimoriadne dôležitá konštruktívna spolupráca medzi Komisiou, členskými štátmi a zainteresovanými subjektmi.

(30)

Príslušné právo Únie o ochrane osobných údajov a vnútroštátne vykonávacie opatrenia by sa mali uplatňovať na spracúvanie osobných údajov, ktoré sa ukladajú a spracúvajú na základe tohto rozhodnutia. Používatelia by mali mať možnosť obmedziť prístup k svojim osobným údajom.

(31)

Na rámci by sa mali mať možnosť zúčastniť členovia Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorí nie sú členskými štátmi Únie, pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny na pristúpenie k Únii vzhľadom na ich dlhodobý záujem a spoluprácu s Úniou v tejto oblasti. Táto účasť by mala byť v súlade s príslušnými ustanoveniami nástrojov, ktoré upravujú vzťahy medzi Úniou a uvedenými krajinami. Zdrojom informácií o zručnostiach a kvalifikáciách poskytovaných prostredníctvom Europassu by malo byť širšie spektrum krajín a systémov vzdelávania, než iba zúčastnených krajín, a tieto informácie by mali odrážať migračné toky z iných častí sveta a do nich.

(32)

Komisia by mala zabezpečiť jednotné vykonávanie a monitorovanie tohto rozhodnutia prostredníctvom poradnej skupiny pre Europass, zloženej zo zástupcov členských štátov a príslušných zainteresovaných subjektov. Táto poradná skupina by mala predovšetkým vypracovať strategický prístup k vykonávaniu a budúcemu rozvoju Europassu a poskytovať poradenstvo o vývoji webových nástrojov, a to aj prostredníctvom testovania, a o informáciách poskytovaných prostredníctvom online platformy Europassu, v relevantných prípadoch v spolupráci s ďalšími skupinami.

(33)

Vykonávanie tohto rozhodnutia je spolufinancované aj z programu Únie Erasmus+ ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 (8). Výbor zriadený podľa uvedeného nariadenia je zapojený do strategických diskusií o pokroku vykonávania Europassu a o jeho budúcom vývoji.

(34)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to vytvorenie komplexného a interoperabilného rámca nástrojov a informácií, najmä na účely nadnárodnej mobility v oblasti zamestnanosti a vzdelávania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(35)

Všeobecným pravidlom by malo byť, že pokiaľ ide o náklady a prínosy, povinnosti členských štátov a ich administratívne a finančné zaťaženie by mali byť vyvážené.

(36)

Pri vykonávaní činností podľa tohto rozhodnutia by sa mala využívať odbornosť agentúr Únie, najmä Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania, a to v oblasti ich pôsobnosti.

(37)

Rozhodnutie č. 2241/2004/ES by sa preto malo zrušiť bez toho, aby tým bola dotknutá platnosť alebo status už vydaných dokumentov Europassu. Všetky zaužívané vzory dokumentov Europassu by sa mali zachovať v novom rámci dovtedy, kým sa nevykonajú potrebné zmeny alebo aktualizácie v súlade s týmto rozhodnutím. S cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod na online platformu Europassu by internetový informačný systém Europassu, ustanovený rozhodnutím č. 2241/2004/ES, mal zostať v prevádzke dovtedy, kým nebude vytvorená a schopná prevádzky online platforma Europassu,

a)

jednotlivých koncových používateľov, ako sú učiaci sa, uchádzači o zamestnanie, pracujúci a dobrovoľníci, a

b)

príslušné zainteresované subjekty, ako sú poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, profesionáli v oblasti poradenstva, zamestnávatelia, verejné služby zamestnanosti, sociálni partneri, poskytovatelia práce s mládežou, mládežnícke organizácie a tvorcovia politík.

a)

„dodatok k vysvedčeniu/osvedčeniu“ je dokument pripojený k vysvedčeniu/osvedčeniu o odbornom vzdelávaní a príprave alebo osvedčeniu o profesii, ktorý vydali príslušné úrady alebo orgány a ktorý má tretím stranám – najmä v zahraničí – umožniť lepšie rozumieť výsledkom vzdelávania, ktoré držiteľ kvalifikácie dosiahol, ako aj povahe, úrovni, kontextu, obsahu a statusu absolvovaného vzdelávania a prípravy a získaných zručností;

b)

„dodatok k diplomu“ je dokument pripojený k vysokoškolskému diplomu, ktorý vydali príslušné úrady alebo orgány a ktorý má tretím stranám – najmä v zahraničí – umožniť lepšie porozumieť výsledkom vzdelávania, ktoré držiteľ kvalifikácie dosiahol, ako aj povahe, úrovni, kontextu, obsahu a statusu absolvovaného vzdelávania a prípravy a získaných zručností;

c)

„Europass-dodatky“ sú súbor dokumentov, ako napríklad dodatky k diplomom a dodatky k vysvedčeniam/osvedčeniam, ktoré vydali príslušné úrady alebo orgány;

d)

„poradenstvo“ je nepretržitý proces, ktorý jednotlivcom umožňuje identifikovať vlastné schopnosti, zručnosti a záujmy prostredníctvom radu individuálnych a kolektívnych aktivít pri rozhodovaní sa o vzdelávaní, odbornej príprave a zamestnaní a pri riadení svojich individuálnych možností v oblasti vzdelávania, práce a v inom prostredí, kde sa tieto schopnosti a zručnosti učia alebo používajú;

e)

„európsky rozmer poradenstva“ je spolupráca a podpora na úrovni Únie na posilnenie politík, systémov a postupov v oblasti poradenstva v rámci Únie;

f)

„kvalifikácia“ je formálny výsledok postupu hodnotenia a validácie, ktorý sa dosiahne vtedy, keď príslušný úrad alebo orgán stanoví, že jednotlivec dosiahol výsledky vzdelávania zodpovedajúce určitému štandardu;

g)

„hodnotenie zručností“ je postup alebo metóda, ktoré sa používajú na hodnotenie, meranie a eventuálne na opis, prostredníctvom vlastného hodnotenia alebo hodnotenia osvedčeného treťou stranou alebo prostredníctvom oboch týchto hodnotení, zručností jednotlivcov získaných vo formálnom, neformálnom alebo informálnom prostredí;

h)

„vlastné hodnotenie zručností“ je postup systematického uvažovania jednotlivcov o vlastných zručnostiach ich porovnávaním s ustáleným opisom zručností;

i)

„informácie o zručnostiach“ sú dostupné kvantitatívne alebo kvalitatívne analýzy súhrnných údajov o zručnostiach z jestvujúcich zdrojov vo vzťahu k trhu práce a zodpovedajúcich vzdelávacích príležitostí v systéme vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré môžu prispieť k poradenstvu a usmerňovaniu, náboru, voľbe vzdelávania, odbornej prípravy a kariérnemu postupu;

j)

„služby autentifikácie“ sú technické postupy, ako napríklad elektronický podpis a autentifikácia webových lokalít, ktoré používateľom umožňujú overiť si informácie, ako napríklad svoju totožnosť, prostredníctvom Europassu;

k)

„technická interoperabilita“ je schopnosť interakcie systémov informačných a komunikačných technológií s cieľom umožniť výmenu informácií, dosiahnutá dohodou všetkých strán a vlastníkov informácií;

l)

„validácia“ je postup, prostredníctvom ktorého príslušný úrad alebo orgán potvrdzuje, že jednotlivec dosiahol výsledky vzdelávania vrátane výsledkov získaných v neformálnom a informálnom vzdelávacom prostredí, ktoré sa merajú vzhľadom na určitý štandard, a ktorý pozostáva zo štyroch rôznych etáp, a to identifikácie, dokumentácie, hodnotenia a osvedčovania výsledkov hodnotenia v podobe úplnej kvalifikácie, kreditov alebo čiastočnej kvalifikácie podľa potreby a v súlade s vnútroštátnymi okolnosťami;

m)

„otvorené normy“ sú technické normy, ktoré sa vypracovali na základe spolupráce a uverejnili na bezplatné používanie ktoroukoľvek zainteresovanou stranou;

n)

„online platforma“ je webová aplikácia, ktorá poskytuje koncovým používateľom informácie a nástroje a umožňuje im vykonávať konkrétne úlohy online;

o)

„osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby.

a)

na dokumentovanie a opis osobných informácií v rôznych formátoch vrátane vzorov životopisu (curriculum vitae – CV);

b)

na dokumentovanie a opis zručností a kvalifikácií získaných prostredníctvom práce a vzdelávania vrátane mobility a dobrovoľníctva;

c)

na hodnotenie zručností a vlastné hodnotenie zručností;

d)

na dokumentovanie výsledkov vzdelávania týkajúcich sa kvalifikácií vrátane vzorov Europass-dodatkov podľa článku 5.

a)

možnosti vzdelávania;

b)

kvalifikácie a kvalifikačné rámce alebo systémy;

c)

možnosti validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

d)

postupy uznávania a príslušná legislatíva v rôznych krajinách vrátane tretích krajín;

e)

služby ponúkajúce poradenstvo v oblasti nadnárodnej mobility v oblasti vzdelávania a budovania kariéry;

f)

informácie o zručnostiach vypracovaných na základe príslušných aktivít a agentúr na úrovni Únie v oblasti ich pôsobnosti;

g)

informácie o zručnostiach a kvalifikáciách, ktoré by mohli byť relevantné vzhľadom na konkrétne potreby štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú do Únie alebo majú v Únii pobyt, s cieľom podporiť ich začlenenie do spoločnosti.

a)

zabezpečuje dostupnosť a vysokú kvalitu informácií na úrovni Únie alebo odkazov na takéto dostupné informácie, ako sa uvádza v článku 3 ods. 2;

b)

vyvíja, testuje a ak je to potrebné, aktualizuje online platformu Europassu vrátane otvorených noriem v súlade s potrebami používateľov a technickým pokrokom, ako aj so zmenami na trhu práce a v oblasti poskytovania vzdelávania a odbornej prípravy;

c)

sleduje a v prípade potreby zapracúva aktuálne technické zmeny, ktoré môžu zlepšiť dostupnosť Europassu pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím;

d)

zabezpečuje, aby každý vývoj alebo aktualizácia online platformy Europassu vrátane otvorených noriem prispievali ku konzistentnosti informácií a preukázali jasnú pridanú hodnotu;

e)

zabezpečuje, aby všetky webové nástroje, najmä nástroje hodnotenia a vlastného hodnotenia, boli plne otestované a bola zabezpečená ich kvalita, a

f)

zabezpečuje kvalitu a monitoruje účinnosť online platformy Europassu vrátane webových nástrojov v súlade s potrebami používateľov.

a)

zabezpečuje aktívnu účasť a zapojenie členských štátov do strategického plánovania vrátane stanovovania a riadenia strategických cieľov, zabezpečovania kvality a financovania a náležite zohľadňuje ich stanoviská;

b)

zabezpečuje aktívnu účasť a zapojenie členských štátov do vývoja, testovania, aktualizácie a hodnotenia online platformy Europassu vrátane otvorených noriem a náležite zohľadňuje ich stanoviská;

c)

na úrovni Únie zabezpečuje zapojenie sa relevantných zainteresovaných subjektov do vykonávania a hodnotenia tohto rozhodnutia;

d)

stanovuje vzdelávacie aktivity a výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi a vo vhodnom prípade na žiadosť členských štátov napomáha partnerskému poradenstvu, a

e)

zabezpečuje, aby sa na úrovni Únie realizovali účinné a vhodné propagačné, poradenské a informačné aktivity s cieľom osloviť príslušných používateľov a zainteresované subjekty vrátane osôb so zdravotným postihnutím.

a)

koordinujú činnosti týkajúce sa zavádzania webových nástrojov Europassu;

b)

podporujú používanie Europassu, informovanosť o ňom a jeho zviditeľňovanie;

c)

podporujú a poskytujú informácie o službách poskytujúcich poradenstvo pre nadnárodnú mobilitu v oblasti vzdelávania a budovania kariéry vrátane prípadných individuálnych poradenských služieb;

d)

sprístupňujú informácie o možnostiach vzdelávania, kvalifikáciách a postupoch uznávania, ktoré sú k dispozícii na online platforme Europassu, a to aj prostredníctvom odkazov na príslušné vnútroštátne webové lokality;

e)

zapájajú zainteresované subjekty zo všetkých príslušných odvetví a podporujú spoluprácu medzi zainteresovanými subjektmi vo verejnom a súkromnom sektore do činností vo svojej pôsobnosti.