ISSN 1977-0790 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 345 |
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Ročník 60 |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
I Legislatívne akty
NARIADENIA
27.12.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/1 |
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2394
z 12. decembra 2017
o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),
keďže:
(1) |
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (3) sa stanovujú harmonizované pravidlá a postupy na uľahčenie spolupráce medzi národnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za presadzovanie právnych predpisov na cezhraničnú ochranu spotrebiteľov. V článku 21a nariadenia (ES) č. 2006/2004 sa stanovuje úloha preskúmať účinnosť uvedeného nariadenia a jeho operačné mechanizmy. Po takomto preskúmaní Komisia dospela k záveru, že nariadenie (ES) č. 2006/2004 nie je postačujúce na účinné riešenie problémov s presadzovaním práva na jednotnom trhu vrátane problémov jednotného digitálneho trhu. |
(2) |
Oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom „Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe“, určilo ako jednu z priorít uvedenej stratégie potrebu posilniť dôveru spotrebiteľov rýchlejším, pružnejším a jednotným presadzovaním právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa. Oznámenie Komisie z 28. októbra 2015 s názvom „Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky“ opätovne zdôraznilo, že presadzovanie právnych predpisov Únie na ochranu spotrebiteľa by malo byť ešte väčšmi posilnené reformou nariadenia (ES) č. 2006/2004. |
(3) |
Neúčinné presadzovanie práva v prípadoch cezhraničného porušovania právnych predpisov, a to aj v digitálnom prostredí, umožňuje obchodníkom obchádzať presadzovanie práva premiestňovaním sa v rámci Únie. To tiež spôsobuje narúšanie hospodárskej súťaže vo vzťahu k obchodníkom, ktorí dodržiavajú právne predpisy a obchodujú vnútroštátne alebo cezhranične online alebo off-line, a teda priamo poškodzuje spotrebiteľov a narúša dôveru spotrebiteľov v cezhraničné transakcie a jednotný trh. Na odhaľovanie, vyšetrovanie a nariadenie ukončenia alebo zakázanie porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, je preto potrebná zvýšená úroveň harmonizácie, ktorá zahŕňa účinnú a efektívnu spoluprácu v oblasti presadzovania práva medzi príslušnými verejnými orgánmi presadzovania práva. |
(4) |
Nariadením (ES) č. 2006/2004 bola zriadená sieť príslušných verejných orgánov presadzovania práva v rámci celej Únie. Je nevyhnutná účinná koordinácia medzi rôznymi príslušnými orgánmi zúčastnenými v tejto sieti, ako aj inými orgánmi verejnej moci na úrovni členských štátov. Koordinačnou úlohou jednotného úradu pre spoluprácu by mal byť v každom členskom štáte poverený orgán verejnej moci. Uvedený orgán by mal mať dostatočné právomoci a potrebné zdroje na výkon tejto kľúčovej úlohy. Každý členský štát sa nabáda, aby jeden z príslušných orgánov určil za jednotný úrad pre spoluprácu podľa tohto nariadenia. |
(5) |
Spotrebitelia by mali byť chránení pred porušovaním právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré sa už skončilo, ale ktorého škodlivé účinky môžu pokračovať. Príslušné orgány by mali mať potrebné minimálne vyšetrovacie právomoci a nariadenie ukončenia takéhoto porušovania právnych predpisov alebo ich zakázania v budúcnosti, aby sa predišlo ich opakovaniu, čím by sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa. |
(6) |
Príslušné orgány by mali mať aspoň minimálny súbor vyšetrovacích právomocí a právomocí na presadzovanie práva s cieľom uplatňovať toto nariadenie, rýchlejšie a účinnejšie vzájomne spolupracovať a odrádzať obchodníkov od porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Tieto právomoci by mali byť dostatočné na účinné riešenie problémov pri presadzovaní práva v elektronickom obchode a digitálnom prostredí a na to, aby sa obchodníkom, ktorí nedodržiavajú právne predpisy, zabránilo využívať medzery v systéme presadzovania práva tým, že sa presídlia do členských štátov, ktorých príslušné orgány nedisponujú prostriedkami, ktoré by im umožňovali riešiť nezákonné postupy. Tieto právomoci by mali členským štátom zabezpečiť, aby sa potrebné informácie a dôkazy mohli platne vymieňať medzi príslušnými orgánmi s cieľom dosiahnuť rovnakú úroveň účinného presadzovania práva vo všetkých členských štátoch. |
(7) |
Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby všetky príslušné orgány v jeho jurisdikcii mali všetky minimálne právomoci, ktoré sú potrebné na zabezpečenie riadneho uplatňovania tohto nariadenia. Avšak členské štáty by mali mať možnosť sa rozhodnúť, že neprenesú všetky právomoci na každý príslušný orgán, pod podmienkou, že každá z týchto právomocí môže byť podľa potreby účinne vykonávaná v súvislosti s akýmkoľvek porušovaním právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Členské štáty by mali mať tiež možnosť sa rozhodnúť v súlade s týmto nariadenia zveriť niektoré úlohy určeným subjektom alebo udeliť príslušným orgánom právomoc uskutočňovať v súvislosti s účinnosťou záväzkov, ktoré navrhuje obchodník pri ukončení porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, konzultácie so spotrebiteľskými organizáciami, združeniami obchodníkov, určenými subjektmi alebo inými dotknutými osobami. Členské štáty by však nemali mať povinnosť zapájať určené subjekty do uplatňovania tohto nariadenia ani ustanoviť konzultácie so spotrebiteľskými organizáciami, združeniami obchodníkov, určenými subjektmi alebo inými dotknutými osobami v súvislosti s účinnosťou záväzkov navrhovanými pri ukončení porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. |
(8) |
Príslušné orgány by mali mať možnosť začať vyšetrovanie alebo konanie z vlastného podnetu, ak sa o porušovaní právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, dozvedia inými spôsobmi, než sú sťažnosti spotrebiteľov. |
(9) |
Príslušné orgány by mali mať prístup ku všetkým príslušným dokumentom, údajom a informáciám týkajúcim sa predmetu vyšetrovania alebo koordinovaných vyšetrovaní spotrebiteľských trhov (koordinované kontrolné prieskumy – sweeps), aby bolo možné určiť, či došlo alebo dochádza k porušovaniu právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľa, a najmä určiť zodpovedného obchodníka bez ohľadu na to, kto má predmetné dokumenty, údaje alebo informácie, a bez ohľadu na ich formu alebo formát, médium, na ktorom sú uložené alebo miesto, kde sú uschované. Príslušné orgány by mali mať možnosť priamo požiadať tretie strany digitálneho hodnotového reťazca, aby poskytli všetky relevantné dôkazy, údaje a informácie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (4) a v súlade s právnymi predpismi o ochrane osobných údajov. |
(10) |
Príslušné orgány by mali mať možnosť požiadať o poskytnutie akýchkoľvek relevantných informácií akýkoľvek orgán verejnej moci, inštitúciu alebo agentúru vo svojom členskom štáte alebo akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu vrátane napríklad poskytovateľov platobných služieb, poskytovateľov internetových služieb, telekomunikačných operátorov, registrov a registrátorov domén a poskytovateľov hostingovej služby s cieľom stanoviť, či došlo alebo dochádza k porušovaniu právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. |
(11) |
Príslušné orgány by mali mať možnosť vykonávať potrebné kontroly na mieste a mali by mať právomoc vstúpiť do všetkých priestorov, na všetky pozemky alebo do všetkých dopravných prostriedkov, ktoré obchodník, ktorého sa kontrola týka, využíva na účely súvisiace s jeho obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou. |
(12) |
Príslušné orgány by mali mať možnosť od ktoréhokoľvek zástupcu alebo zamestnanca obchodníka, ktorého sa kontrola týka, vyžadovať vysvetlenie faktov, informácie, údaje alebo dokumenty vzťahujúce sa na predmet kontroly a mali by mať možnosť zaznamenať odpovede, ktoré tento zástupca alebo zamestnanec poskytne. |
(13) |
Príslušné orgány by mali mať možnosť overovať dodržiavanie právnych predpisov Únie, ktoré chráni záujmy spotrebiteľov, a získavať dôkazy o porušovaní právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to aj porušovania právnych predpisov, ku ktorým dochádza počas nákupu tovaru alebo služieb alebo po ňom. Príslušné orgány by preto mali mať právomoc nakupovať tovar alebo služby formou kontrolných nákupov, podľa potreby aj pod utajenou totožnosťou, s cieľom odhaliť porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako napríklad odmietnutie uplatnenia práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy v prípade zmlúv uzavretých na diaľku a získať dôkazy. Táto právomoc by tiež mala zahŕňať právomoc kontrolovať, monitorovať, skúmať, rozobrať alebo podrobiť skúške výrobok alebo službu, ktoré príslušný orgán kúpil na uvedené účely. Právomoc nakupovať tovar alebo služby formou kontrolných nákupov by mohlo na strane príslušných orgánov zahŕňať právomoc zaistiť vrátenie akejkoľvek vykonanej platby, ak by takéto vrátenie nebolo neprimerané a inak by bolo v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom. |
(14) |
Predovšetkým v digitálnom prostredí by mali byť príslušné orgány schopné rýchlo a účinne ukončiť porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a najmä ak obchodník predávajúci tovar alebo služby skrýva svoju identitu alebo sa premiestňuje v rámci Únie alebo do tretej krajiny s cieľom vyhnúť sa presadzovaniu práva. V prípade, že existuje riziko vzniku závažnej ujmy na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov, by príslušné orgány mali byť v súlade s vnútroštátnym právom schopné prijať predbežné opatrenia vrátane odstránenia obsahu z online rozhrania alebo nariadenia výslovného zobrazenia upozornenia spotrebiteľom pri prístupe k online rozhraniu. Predbežné opatrenia by nemali prekročiť rámec nevyhnutný na dosiahnutie ich cieľov. Okrem toho by príslušné orgány mali mať právomoc nariadiť výslovné zobrazenie upozornenia spotrebiteľom pri prístupe k online rozhraniu alebo nariadiť odstránenie alebo úpravu digitálneho obsahu, ak neexistujú žiadne iné účinné prostriedky na zastavenie protiprávneho konania. Takéto opatrenia by nemali prekročiť rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľa ukončiť alebo zakázať porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. |
(15) |
Pri dosahovaní cieľa tohto nariadenia a zdôrazňovaní dôležitosti toho, aby obchodníci mali vôľu konať v súlade s právnymi predpismi Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov a napraviť dôsledky ich porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by príslušné orgány mali mať možnosť dohodnúť sa s obchodníkmi na záväzkoch obsahujúcich kroky a opatrenia, ktoré musí obchodník prijať, pokiaľ ide o porušovanie právnych predpisov, najmä s cieľom ukončiť porušovanie právnych predpisov. |
(16) |
Sankcie za porušovanie práva v oblasti ochrany spotrebiteľa predstavujú významnú časť systému presadzovania práva, pretože majú priamy vplyv na mieru, do akej odrádza verejné presadzovanie práva. Nakoľko vnútroštátne systémy sankcií nie vždy umožňujú zohľadniť cezhraničnú povahu porušovania právnych predpisov, príslušné orgány by mali mať v rámci ich minimálnych právomocí právomoc ukladať sankcie za porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Od členských štátov by sa nemalo vyžadovať stanovenie nového režimu sankcií za porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Namiesto toho by mali od príslušných orgánov vyžadovať, aby uplatňovali režim platný pre rovnaké vnútroštátne porušovanie právnych predpisov, a to podľa možností pri zohľadnení skutočnej miery a rozsahu daného porušovania právnych predpisov. Vzhľadom na zistenia zo správy Komisie o kontrole vhodnosti práva v oblasti ochrany spotrebiteľa a marketingu môže byť potrebné sprísniť sadzby sankcií za porušovanie práva Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. |
(17) |
Spotrebitelia by mali mať právo na nápravu ujmy spôsobenej porušovaním právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. V závislosti od povahy konkrétneho prípadu by právomoc príslušných orgánov prijať od obchodníka z podnetu obchodníka dodatočné záväzky na nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli postihnutí údajným porušovaním právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo dosiahnuť v relevantných prípadoch u obchodníka záväzok, že ponúkne primeranú nápravu spotrebiteľom, ktorí boli postihnutí porušovaním právnych predpisov, mala prispieť k odstráneniu nepriaznivých dôsledkov cezhraničného porušovania právnych predpisov na spotrebiteľov. Tieto prostriedky nápravy môžu okrem iného zahŕňať opravu, náhradu, zľavy z ceny, vypovedanie zmluvy alebo náhradu ceny zaplatenej za tovar alebo služby – podľa toho, čo je vhodné na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, na dotknutých spotrebiteľov, a to v súlade s požiadavkami práva Únie. Tým by nemalo byť dotknuté právo spotrebiteľov usilovať sa o nápravu vhodnými prostriedkami. V relevantných prípadoch by mali príslušné orgány vhodnými prostriedkami informovať spotrebiteľov, ktorí tvrdia, že im bola v dôsledku porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, spôsobená ujma, o prostriedkoch, ktorými sa môžu domáhať náhrady podľa vnútroštátneho práva. |
(18) |
Vykonávanie a uplatňovanie právomocí v rámci uplatňovania tohto nariadenia by malo byť primerané a zodpovedajúce povahe a celkovej skutočnej alebo potenciálnej ujme spôsobenej porušovaním právnych predpisov na ochranu záujmov spotrebiteľa. Príslušné orgány by mali zohľadniť všetky skutočnosti a okolnosti prípadu a vybrať najvhodnejšie opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa riešilo porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Tieto opatrenia by mali byť primerané, účinné a odradzujúce. |
(19) |
Vykonávanie a uplatňovanie právomocí v rámci uplatňovania tohto nariadenia by malo byť tiež v súlade s iným právom Únie a vnútroštátnym právom, vrátane s uplatniteľnými procesnými zárukami a zásadami základných práv. Členským štátom by sa mala ponechať možnosť stanoviť vo vnútroštátnom práve podmienky a obmedzenia pre výkon právomocí v súlade s právom Únie. Ak sa napríklad v súlade s vnútroštátnym právom vyžaduje od justičného orgánu dotknutého členského štátu potrebné predchádzajúce povolenie na vstup do priestorov fyzických osôb a právnických osôb, právomoc vstúpiť do takýchto priestorov by sa mala použiť len po získaní takéhoto predchádzajúceho povolenia. |
(20) |
Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či príslušné orgány budú priamo vykonávať tieto právomoci na základe vlastnej kompetencie, dožiadaním iných príslušných orgánov alebo iných orgánov verejnej moci, vydaním pokynov určeným subjektom alebo tým, že sa obrátia na príslušné súdy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa tieto právomoci vykonávali účinne a včas. |
(21) |
Pri odpovediach na žiadosti podané prostredníctvom mechanizmu vzájomnej pomoci by mali príslušné orgány v prípade potreby využívať aj ďalšie právomoci alebo opatrenia, ktoré im boli udelené na vnútroštátnej úrovni, vrátane právomoci začať konanie alebo postúpiť veci na trestné konanie. Je mimoriadne dôležité, aby sa súdom a iným orgánom, predovšetkým tým, ktoré sú činné v trestnom konaní, poskytli nevyhnutné prostriedky a právomoci, aby mohli účinne a včas spolupracovať s príslušnými orgánmi. |
(22) |
Účinnosť a efektívnosť mechanizmu vzájomnej pomoci by sa mala zlepšiť. Požadované informácie by sa mali poskytovať v lehotách stanovených v tomto nariadení a potrebné vyšetrovacie opatrenia a opatrenia na presadzovanie práva by sa mali včas prijať. Príslušné orgány by mali reagovať na žiadosti o informácie a presadzovanie práva v určených lehotách, pokiaľ sa nedohodne inak. Povinnosti príslušného orgánu v rámci mechanizmu vzájomnej pomoci by mali zostať nedotknuté, pokiaľ nie je pravdepodobné, že činnosti týkajúce sa vynucovania a správne rozhodnutia prijaté na vnútroštátnej úrovni mimo mechanizmu vzájomnej pomoci by nezaistili urýchlené a účinné ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov v rámci Únie. Správne rozhodnutia by sa z tohto hľadiska mali chápať ako rozhodnutia, prostredníctvom ktorých nadobúdajú účinnosť opatrenia prijaté na ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov v rámci Únie. V týchto výnimočných prípadoch by mali byť príslušné orgány oprávnené odmietnuť vyhovieť žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva podané v rámci mechanizmu vzájomnej pomoci. |
(23) |
Komisia by mala byť v prípadoch, keď sa vyskytnú problémy, schopná lepšie koordinovať a monitorovať fungovanie mechanizmu vzájomnej pomoci, vydávať usmernenia, odporúčania a stanoviská určené členským štátom. Komisia by mala takisto byť schopná pomôcť príslušným orgánom účinne a rýchlo riešiť spory súvisiace s výkladom ich povinností vyplývajúcich z mechanizmu vzájomnej pomoci. |
(24) |
Týmto nariadením by sa mali stanoviť harmonizované pravidlá pre postupy koordinácie vyšetrovacích opatrení a opatrení na presadzovanie práva, ktoré sa týkajú rozšíreného porušovania právnych predpisov a rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie. Koordinovanými postupmi proti rozšírenému porušovaniu právnych predpisov a proti rozšírenému porušovaniu právnych predpisov s rozmerom Únie by sa malo zabezpečiť, aby si príslušné orgány mohli zvoliť najvhodnejšie a najefektívnejšie nástroje na ukončenie takéhoto porušovania právnych predpisov a v relevantných prípadoch prijímať od zodpovedných obchodníkov záväzky na nápravu v prospech spotrebiteľov alebo usilovať o ich získanie. |
(25) |
Ako súčasť koordinovaného postupu by mali dotknuté príslušné orgány koordinovať svoje vyšetrovacie opatrenia a opatrenia na presadzovanie práva s cieľom účinne riešiť rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie a dosiahnuť jeho ukončenie alebo zákaz. Na tento účel by sa mali vymieňať všetky potrebné dôkazy a informácie medzi príslušnými orgánmi a mala by sa poskytovať potrebná pomoc. Príslušné orgány, ktorých sa rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie týka, by mali koordinovaným spôsobom prijať potrebné opatrenia na presadzovanie práva s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz uvedeného porušovania právnych predpisov. |
(26) |
Účasť každého príslušného orgánu na koordinovanom postupe, a najmä na vyšetrovacích opatreniach a opatreniach na presadzovanie práva, ktorých prijatie sa od príslušného orgánu vyžaduje, by mala byť dostatočná, aby sa efektívne riešilo rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie. Od príslušných orgánov, ktorých sa uvedené porušovanie týka, by sa malo vyžadovať, aby prijali iba tie vyšetrovacie opatrenia a opatrenia na presadzovanie práva, ktoré sú potrebné na získanie všetkých potrebných dôkazov informácií týkajúcich sa rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie a na dosiahnutie ukončenia alebo zákazu porušovania právnych predpisov. Nedostatok dostupných zdrojov príslušného orgánu, ktorého sa uvedené porušovanie právnych predpisov týka, by sa však nemal považovať za oprávnený dôvod na neúčasť na koordinovanom postupe. |
(27) |
Príslušné orgány, ktorých sa rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie týka, ktoré sa zúčastňujú na koordinovanom postupe, by mali byť schopné uskutočňovať vnútroštátne činnosti v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva v súvislosti s tým istým porušením právnych predpisov a tým istým obchodníkom. Zároveň by však mala zostať nedotknutá povinnosť príslušného orgánu koordinovať svoje činnosti v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva v rámci koordinovaného postupu s inými príslušnými orgánmi, ktorých sa uvedené porušovanie právnych predpisov týka, okrem prípadov, keď je pravdepodobné, že sa postupmi presadzovania práva a správnymi rozhodnutiami prijatými na vnútroštátnej úrovni mimo rámca koordinovaného postupu zabezpečí rýchle a účinné ukončenie alebo zákaz rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie. Správne rozhodnutia by sa z tohto hľadiska mali chápať ako rozhodnutia, ktorými sa priznávajú účinky opatreniam prijatým na ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov. V takýchto výnimočných prípadoch by príslušné orgány mali mať právo účasť na koordinovanom postupe odmietnuť. |
(28) |
Ak je dôvodné podozrenie z rozšíreného porušovania právnych predpisov, príslušné orgány, ktorých sa týka uvedené porušovanie, by mali začať na základe dohody koordinovaný postup. S cieľom stanoviť, ktorých príslušných orgánov sa týka rozšírené porušovanie právnych predpisov, mali by sa zohľadniť všetky relevantné aspekty uvedeného porušovania právnych predpisov, a najmä miesto, kde je obchodník usadený alebo má pobyt, miesto, kde sa nachádza majetok obchodníkov, miesto, kde sa nachádzajú spotrebitelia, ktorí utrpeli ujmu v dôsledku údajného porušovania právnych predpisov, a umiestnenie predajných miest obchodníka, t. j. obchodov a internetových stránok. |
(29) |
Komisia by mala užšie spolupracovať s členskými štátmi, aby sa zabránilo výskytu porušovania právnych predpisov vo veľkej miere. Komisia by preto mala oznamovať príslušným orgánom každé podozrenie z porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Ak má napríklad Komisia prostredníctvom monitorovania výstrah vydaných príslušnými orgánmi, dôvodné podozrenie, že došlo k rozšírenému porušovaniu právnych predpisov s rozmerom Únie, mala by prostredníctvom príslušných orgánov a jednotných úradov pre spoluprácu, ktorých sa údajné porušovanie právnych predpisov týka, informovať členské štáty o údajnom porušovaní právnych predpisov a v tomto oznámení by mala zároveň uviesť dôvody oprávňujúce prípadný koordinovaný postup. Dotknuté príslušné orgány by mali uskutočniť primerané vyšetrovanie na základe informácií, ktoré sú im dostupné alebo ľahko prístupné. Výsledky svojich vyšetrovaní by mali oznámiť ostatným príslušným orgánom, jednotným úradom pre spoluprácu, ktorých sa dané porušovanie právnych predpisov týka, a Komisii. Ak dotknuté príslušné orgány dospejú k záveru, že sa pri takomto vyšetrovaní zistilo, že môže dochádzať k porušovaniu právnych predpisov, mali by začať koordinovaný postup prijatím opatrení stanovených v tomto nariadení. Koordinovaný postup na riešenie rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie by mala vždy koordinovať Komisia. Ak je zjavné, že členský štát je dotknutý týmto porušovaním právnych predpisov, mal by sa zúčastniť na koordinovanom postupe s cieľom pomôcť získať všetky potrebné dôkazy a informácie týkajúce sa porušovania právnych predpisov a dosiahnuť jeho ukončenie alebo zákaz. Pokiaľ ide o opatrenia na presadzovanie práva, trestné aj občianskoprávne konania v členských štátoch by nemali byť ovplyvnené uplatňovaním tohto nariadenia. Mala by sa dodržiavať zásada ne bis in idem. Ak však ten istý obchodník opakuje tie isté skutky alebo opomenutia, ktoré predstavovali porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré už bolo predmetom postupu presadzovania práva vedúceho k ukončeniu alebo zákazu porušovania právnych predpisov, malo by sa to považovať za nové porušenie právnych predpisov a príslušné orgány by ho mali riešiť. |
(30) |
Dotknuté príslušné orgány by mali prijať potrebné vyšetrovacie opatrenia s cieľom stanoviť konkrétne aspekty rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie, najmä totožnosť obchodníka, skutky alebo opomenutia, ktorých sa obchodník dopustil, a dôsledky porušovania právnych predpisov. Príslušné orgány by mali prijať opatrenia na presadzovanie práva založené na výsledkoch vyšetrovania. V prípade potreby by výsledok vyšetrovania a posúdenia rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie mal byť uvedený v spoločnej pozícii, na ktorej sa dohodnú príslušné orgány dotknutých členských štátov prostredníctvom koordinovaného postupu a ktorá by mala byť určená obchodníkom zodpovedným za dané porušovanie právnych predpisov. Spoločná pozícia by nemala predstavovať záväzné rozhodnutie príslušných orgánov. Mala by však poskytnúť adresátovi príležitosť, aby sa vyjadril k záležitostiam, ktoré sú súčasťou spoločnej pozície. |
(31) |
V kontexte rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie je potrebné rešpektovať právo obchodníkov na obhajobu. Vyžaduje si to najmä vyhradiť obchodníkovi právo byť vypočutý a v priebehu konania používať úradný jazyk alebo jeden z úradných jazykov používaných na oficiálne účely členského štátu, v ktorom je obchodník usadený alebo v ktorom má pobyt. Takisto je nutné zabezpečiť dodržiavanie práva Únie v oblasti ochrany nesprístupneného know-how a obchodných informácií. |
(32) |
Dotknuté príslušné orgány by mali prijať v rámci svojej právomoci potrebné vyšetrovacie opatrenia a opatrenia na presadzovanie práva. Avšak dôsledky rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie nie sú obmedzené na jeden členský štát. Preto sa na riešenie tohto porušovania právnych predpisov a dosiahnutie jeho ukončenia alebo zákazu vyžaduje spolupráca medzi príslušnými orgánmi. |
(33) |
Účinné odhaľovanie rozšíreného porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo podporovať výmenou informácií medzi príslušnými orgánmi a Komisiou prostredníctvom zasielania výstrah, ak existuje dôvodné podozrenie z takéhoto porušovania právnych predpisov. Komisia by mala koordinovať fungovanie výmeny informácií. |
(34) |
Spotrebiteľské organizácie zohrávajú zásadnú úlohu pri informovaní spotrebiteľov o ich právach a v ich vzdelávaní a ochrane ich záujmov vrátane urovnávania sporov. Spotrebitelia by mali byť nabádaní k spolupráci s príslušnými orgánmi s cieľom posilniť uplatňovanie tohto nariadenia. |
(35) |
Povoliť by sa mala účasť spotrebiteľských organizácií a v relevantných prípadoch účasť združení obchodníkov, aby mali možnosť informovať príslušné orgány o podozreniach z porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a vymieňať si s nimi informácie potrebné na odhalenie, vyšetrovanie a ukončenie porušovania právnych predpisov, poskytovať svoje stanoviská k vyšetrovaniu alebo porušovaniu právnych predpisov a informovať príslušné orgány o zneužívaní právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov. |
(36) |
V záujme zaistenia riadneho vykonávania tohto nariadenia by mali členské štáty udeliť určeným subjektom, európskym spotrebiteľským centrám, spotrebiteľským organizáciám a združeniam prípadne združeniam obchodníkov, ktoré majú potrebné odborné znalosti, právomoc zasielať vonkajšie výstrahy príslušným orgánom relevantných členských štátov a Komisii o podozreniach z porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a poskytnúť im potrebné dostupné informácie. Členské štáty môžu mať primerané dôvody neudeliť takýmto subjektom právomoc vykonávať uvedené opatrenia. Ak sa v tejto súvislosti členský štát rozhodne neumožniť jednému z týchto subjektov zasielať vonkajšie výstrahy, mal by poskytnúť vysvetlenie, v ktorom uvedie opodstatnené dôvody. |
(37) |
Koordinované kontrolné prieskumy sú ďalšou formou koordinácie presadzovania, ktoré sa ukázali byť účinným nástrojom proti porušovaniu právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov a ktoré by sa v budúcnosti mali zachovať a posilniť tak pre oblasť online, ako aj off-line. Koordinované kontrolné prieskumy by sa mali uskutočňovať najmä v prípadoch, keď trhové trendy, sťažnosti spotrebiteľov alebo iné náznaky poukazujú na to, že došlo alebo dochádza k porušovaniu právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov. |
(38) |
Údaje týkajúce sa sťažností spotrebiteľov môžu pomôcť tvorcom politiky na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni posúdiť fungovanie spotrebiteľských trhov a odhaliť porušovanie právnych predpisov. Mala by sa podporovať výmena takýchto údajov na úrovni Únie. |
(39) |
Je dôležité, aby sa v rozsahu, ktorý je potrebný na prispenie k dosiahnutiu cieľov tohto nariadenia, členské štáty navzájom informovali o svojich činnostiach na ochranu záujmov spotrebiteľov, vrátane o ich podpore činnosti zástupcov spotrebiteľov, ich podpore činnosti subjektov zodpovedných za mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov a ich podpore prístupu spotrebiteľov k spravodlivosti, a aby o nich informovali aj Komisiu. V spolupráci s Komisiou by členské štáty mali mať možnosť vykonávať spoločné činnosti týkajúce sa výmeny informácií o spotrebiteľskej politike v uvedených oblastiach. |
(40) |
Existujúce problémy v oblasti presadzovania práva presahujú hranice Únie a záujmy spotrebiteľov v Únii je potrebné ochraňovať pred nepoctivými obchodníkmi so sídlom v tretích krajinách. Z tohto dôvodu je potrebné rokovať o uzavretí medzinárodných dohôd s tretími krajinami o vzájomnej pomoci pri presadzovaní právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov. Tieto medzinárodné dohody by mali zahŕňať predmet úpravy stanovený v tomto nariadení a mali by sa dojednať na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť optimálnu ochranu spotrebiteľov Únie a hladkú spoluprácu s tretími krajinami. |
(41) |
Výmena informácií medzi príslušnými orgánmi podlieha prísnym predpisom o zachovávaní ich dôverného charakteru a o služobnom a obchodnom tajomstve s cieľom zaručiť, aby nebolo ohrozené vyšetrovanie alebo nebolo nespravodlivo poškodené dobré meno obchodníkov. Príslušné orgány by mali rozhodnúť o sprístupnení takejto informácie vždy jednotlivo a len vtedy, ak je to vhodné a potrebné, a v súlade so zásadou proporcionality, berúc pritom do úvahy verejný záujem, ako napríklad verejnú bezpečnosť, ochranu spotrebiteľa, verejné zdravie a ochranu životného prostredia alebo riadne vedenie vyšetrovania trestných činov. |
(42) |
V záujme zvýšenia transparentnosti siete spolupráce a zlepšenia informovanosti spotrebiteľov a verejnosti vo všeobecnosti by Komisia mala každé dva roky vypracovať prehľad informácií, štatistických údajov a vývoja v oblasti presadzovania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré zhromaždila v rámci spolupráce týkajúcej sa presadzovania ustanovenej v tomto nariadení, a sprístupniť ho verejnosti. |
(43) |
Rozšírené porušovanie právnych predpisov by sa malo účinne a efektívne vyriešiť. Na tento účel by sa mala zaviesť dvojročná výmena priorít presadzovania práva. |
(44) |
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť praktické a prevádzkové opatrenia pre fungovanie elektronickej databázy. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5). |
(45) |
Týmto nariadením nie sú dotknuté odvetvové pravidlá Únie o spolupráci medzi odvetvovými regulátormi alebo uplatniteľné odvetvové pravidlá Únie o náhrade škody spôsobenej spotrebiteľom porušovaním týchto pravidiel. Týmto nariadením nie sú dotknuté ani iné systémy spolupráce a siete vymedzené v odvetvových právnych predpisoch Únie. Týmto nariadením sa podporuje spolupráca a koordinácia medzi sieťou na ochranu spotrebiteľa a sieťou regulačných orgánov a orgánov zriadených na základe odvetvových právnych predpisov Únie. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie opatrení, ktoré sa týkajú justičnej spolupráce v občianskoprávnych a trestných veciach, v členských štátoch. |
(46) |
Týmto nariadením nie je dotknuté právo uplatniť si nárok na individuálnu alebo kolektívnu náhradu škody, na ktoré sa vzťahuje vnútroštátne právo, a neustanovuje sa v ňom vymáhanie takýchto pohľadávok. |
(47) |
V kontexte tohto nariadenia by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (6), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (7) a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (8). |
(48) |
Týmto nariadením nie sú dotknuté existujúce platné pravidlá Únie týkajúce sa právomocí národných regulačných orgánov zriadených odvetvovými právnymi predpismi Únie. Ak je to vhodné a možné, tieto orgány by mali využívať právomoci, ktoré im zaručuje právo Únie a vnútroštátne právo, ukončiť alebo zakázať porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a pomáhať pri tom príslušným orgánom. |
(49) |
Týmto nariadením nie sú dotknuté úlohy a právomoci príslušných orgánov a Európskeho orgánu pre bankovníctvo, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych ekonomických záujmov spotrebiteľov v záležitostiach týkajúcich sa služieb platobných účtov a zmlúv o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ (9) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ (10). |
(50) |
Vzhľadom na existujúce mechanizmy spolupráce podľa smerníc 2014/17/EÚ a 2014/92/EÚ by sa mechanizmus vzájomnej pomoci nemal uplatňovať na porušovanie uvedených smerníc v rámci Únie. |
(51) |
Týmto nariadením nie je dotknuté nariadenie Rady č. 1 (11). |
(52) |
Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady zakotvené predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie a prítomné v ústavných tradíciách členských štátov. Toto nariadenie by sa z tohto dôvodu malo vykladať a uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami vrátane tých, ktoré sa týkajú slobody prejavu a slobody a plurality médií. Pri uplatňovaní minimálnych právomocí stanovených v tomto nariadení by sa mali príslušné orgány usilovať nájsť primeranú rovnováhu medzi záujmami chránenými základnými právami, ktorými sú napríklad vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa, sloboda podnikania a sloboda informácií. |
(53) |
Keďže cieľ tohto nariadenia, a to spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože tieto nemôžu zaistiť spoluprácu a koordináciu tým, že budú konať jednotlivo, a preto tento cieľ možno z dôvodu jeho územného a osobného rozsahu lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. |
(54) |
Nariadenie (ES) č. 2006/2004 by sa preto malo zrušiť, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
ÚVODNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovujú podmienky, za ktorých príslušné orgány, ktoré boli ich členskými štátmi určené ako zodpovedné za presadzovanie právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov, spolupracujú a koordinujú postupy medzi sebou a s Komisiou s cieľom presadzovať dodržiavanie týchto právnych predpisov a zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu, ako aj s cieľom posilniť ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľov.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1. Toto nariadenie sa vzťahuje na porušovanie právnych predpisov v rámci Únie, rozšírené porušovanie právnych predpisov a rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie, a to aj vtedy, keď sa tieto prípady porušovania právnych predpisov skončili pred začatím alebo ukončením presadzovania práva.
2. Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá Únie týkajúce sa medzinárodného práva súkromného, najmä pravidlá súdnej právomoci a rozhodného práva.
3. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie opatrení v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach v členských štátoch, najmä fungovanie Európskej justičnej siete.
4. Týmto nariadením nie je dotknuté plnenie akýchkoľvek ďalších povinností členských štátov, ktoré súvisia so vzájomnou pomocou, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych ekonomických záujmov spotrebiteľov, vrátane pomoci v trestných veciach vyplývajúcich z iných právnych aktov vrátane dvojstranných alebo mnohostranných dohôd.
5. Týmto nariadením nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES (12).
6. Týmto nariadením nie je dotknutá možnosť uplatniť iné verejné alebo súkromné postupy presadzovania práva podľa vnútroštátneho práva.
7. Týmto nariadením nie je dotknuté príslušné právo Únie, ktoré sa vzťahuje na ochranu fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov.
8. Týmto nariadením nie je dotknuté vnútroštátne právo, ktoré sa vzťahuje na náhradu škody spotrebiteľom za ujmu spôsobenú porušovaním právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov.
9. Týmto nariadením nie je dotknuté právo príslušných orgánov viesť vyšetrovania a vykonávať postupy presadzovania práva proti viac ako jednému obchodníkovi za podobné porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.
10. Kapitola III tohto nariadenia sa neuplatňuje na porušovanie právnych predpisov v rámci Únie podľa smerníc 2014/17/EÚ a 2014/92/EÚ.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
(1) |
„právne predpisy Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov“ sú nariadenia a smernice tak, ako sú transponované do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov, a ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu; |
(2) |
„porušovanie právnych predpisov v rámci Únie“ je každé konanie alebo opomenutie v rozpore s právnymi predpismi Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov, ktoré spôsobilo, spôsobuje alebo môže spôsobiť ujmu na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov s pobytom v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom:
|
(3) |
„rozšírené porušovanie právnych predpisov“ je:
|
(4) |
„rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie“ je rozšírené porušovanie právnych predpisov, ktoré spôsobilo, spôsobuje alebo môže spôsobiť ujmu na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov aspoň v dvoch tretinách členských štátov, čo spolu zodpovedá aspoň dvom tretinám obyvateľstva Únie; |
(5) |
„porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie“ je porušovanie právnych predpisov v rámci Únie, rozšírené porušovanie právnych predpisov a rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie; |
(6) |
„príslušný orgán“ je každý orgán verejnej moci zriadený na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a určený členským štátom za zodpovedný za presadzovanie právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov; |
(7) |
„jednotný úrad pre spoluprácu“ je orgán verejnej moci určený členským štátom za zodpovedný za koordináciu uplatňovania tohto nariadenia v rámci daného členského štátu; |
(8) |
„určený subjekt“ je subjekt, ktorý má oprávnený záujem na ukončení alebo zákaze porušovania právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov, ktorý určil členský štát a ktorý poveril príslušný orgán na účely získavania potrebných informácií a prijímania potrebných opatrení na presadzovanie práva, ktoré má tento subjekt k dispozícii podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ukončiť alebo zakázať porušovanie právnych predpisov, a ktorý koná v mene tohto príslušného orgánu; |
(9) |
„dožadujúci orgán“ je príslušný orgán, ktorý podá žiadosť o vzájomnú pomoc; |
(10) |
„dožiadaný orgán“ je príslušný orgán, ktorý prijme žiadosť o vzájomnú pomoc; |
(11) |
„obchodník“ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo z jej poverenia, na účely súvisiace so svojou obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou; |
(12) |
„spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná s účelom nesúvisiacim so svojou obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou; |
(13) |
„sťažnosť spotrebiteľa“ je vyhlásenie podložené primeranými dôkazmi, že sa obchodník dopustil, dopúšťa alebo by sa mohol dopustiť porušovania právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov; |
(14) |
„ujma kolektívnym záujmom spotrebiteľov“ je skutočná alebo potenciálna ujma záujmom viacerých spotrebiteľov, ktorí sú dotknutí porušovaním právnych predpisov v rámci Únie, rozšíreným porušovaním právnych predpisov alebo rozšíreným porušovaním právnych predpisov s rozmerom Únie; |
(15) |
„online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webového sídla alebo časti webového sídla alebo aplikácie, prevádzkovaný obchodníkom alebo v jeho mene, a ktorý slúži ako prostriedok umožňujúci prístup spotrebiteľov k jeho tovaru alebo službám; |
(16) |
„koordinované kontrolné prieskumy“ sú koordinované vyšetrovania spotrebiteľských trhov vykonávané prostredníctvom súboru koordinovaných kontrolných činností na kontrolu dodržiavania alebo na identifikáciu porušovania právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov. |
Článok 4
Oznámenie premlčacích lehôt
Každý jednotný úrad pre spoluprácu oznámi Komisii premlčacie lehoty platné v jeho vlastnom členskom štáte a uplatniteľné na opatrenia na presadzovanie uvedené v článku 9 ods. 4. Komisia vypracuje prehľad oznámených premlčacích lehôt a prehľad sprístupní príslušným orgánom.
KAPITOLA II
PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY A ICH PRÁVOMOCI
Článok 5
Príslušné orgány a jednotné úrady pre spoluprácu
1. Každý členský štát určí jeden alebo viac príslušných orgánov a jednotný úrad pre spoluprácu, ktoré sú zodpovedné za uplatňovanie tohto nariadenia.
2. Príslušné orgány konajú pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia ako keby konali v mene spotrebiteľov ich vlastného členského štátu a na svoj vlastný účet.
3. V rámci každého členského štátu jednotný úrad pre spoluprácu zodpovedá za koordináciu činností vyšetrovania a presadzovania práva príslušných orgánov, iných orgánov verejnej moci uvedených v článku 6 a v relevantných prípadoch určených subjektov, týkajúcich sa porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.
4. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a jednotné úrady pre spoluprácu disponovali potrebnými zdrojmi na uplatňovanie tohto nariadenia vrátane dostatočných rozpočtových a iných zdrojov, odborných znalostí, postupov a iných opatrení.
5. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že je na ich území viac ako jeden príslušný orgán, sa príslušné úlohy týchto príslušných orgánov jasne vymedzili a aby tieto orgány úzko spolupracovali s cieľom účinne plniť svoje príslušné úlohy.
Článok 6
Spolupráca pri uplatňovaní tohto nariadenia v rámci členských štátov
1. Na účely správneho uplatňovania tohto nariadenia každý členský štát zabezpečí, aby jeho príslušné orgány, iné orgány verejnej moci a v relevantných prípadoch určené subjekty účinne medzi sebou spolupracovali.
2. Iné orgány verejnej moci uvedené v odseku 1 prijmú na žiadosť príslušného orgánu všetky potrebné opatrenia, ktoré majú k dispozícii podľa vnútroštátneho práva, s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.
3. Členské štáty zabezpečia, aby iné orgány verejnej moci uvedené v odseku 1 mali prostriedky a právomoci potrebné na účinnú spoluprácu s príslušnými orgánmi pri uplatňovaní tohto nariadenia. Tieto iné orgány verejnej moci pravidelne informujú príslušné orgány o opatreniach prijatých v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia.
Článok 7
Úloha určených subjektov
1. Ak je to vhodné, príslušný orgán (ďalej len „poverujúci orgán“) môže v súlade s vnútroštátnym právom poveriť určený subjekt, aby získal potrebné informácie týkajúce sa porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo aby prijal potrebné opatrenia na presadzovanie práva, ktoré sú mu dostupné podľa vnútroštátneho práva, s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz tohto porušovania. Poverujúci orgán poverí určený subjekt, ak sa po porade s dožadujúcim orgánom alebo inými príslušnými orgánmi, ktorých sa týka porušovanie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, obidva orgány, dožadujúci aj dožiadaný, alebo všetky dotknuté príslušné orgány zhodnú v tom, že určený subjekt pravdepodobne získa potrebné informácie alebo dosiahne ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov prinajmenšom rovnako efektívnym a účinným spôsobom ako keby konal poverujúci orgán.
2. Ak sa dožadujúci orgán alebo iné príslušné orgány, ktorých sa týka porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, domnievajú, že podmienky ustanovené v odseku 1 neboli splnené, bezodkladne o tom písomne informujú poverujúci orgán, pričom svoje stanovisko odôvodnia. Ak poverujúci orgán nesúhlasí s ich stanoviskom, môže postúpiť záležitosť Komisii, ktorá bezodkladne vydá stanovisko vo veci.
3. Poverujúci orgán je naďalej povinný získavať potrebné informácie alebo prijať potrebné opatrenia na presadzovanie práva, ak:
a) |
určený subjekt nezíska potrebné informácie alebo nedosiahne bezodkladne ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo |
b) |
príslušné orgány, ktorých sa týka porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa nezhodnú, že určený subjekt môže byť poverený podľa odseku 1. |
4. Poverujúci orgán prijme všetky potrebné opatrenia, aby zabránil zverejneniu informácií, ktoré podliehajú pravidlám o dôvernom charaktere a služobného a obchodného tajomstva stanoveným v článku 33.
Článok 8
Informácie a zoznamy
1. Každý členský štát bezodkladne oznámi Komisii tieto informácie a všetky ich zmeny:
a) |
označenie a kontaktné údaje príslušných orgánov, jednotného úradu pre spoluprácu, určených subjektov a subjektov zasielajúcich vonkajšie výstrahy podľa článku 27 ods. 1; a |
b) |
informácie o organizácii, právomociach a povinnostiach príslušných orgánov. |
2. Komisia udržiava a aktualizuje na svojom webovom sídle verejne dostupný zoznam príslušných orgánov, jednotných úradov pre spoluprácu, určených subjektov a subjektov zasielajúcich vonkajšie výstrahy podľa článku 27 ods. 1 alebo 2.
Článok 9
Minimálne právomoci príslušných orgánov
1. Každý príslušný orgán disponuje vyšetrovacími právomocami a právomocami na presadzovanie práva najmenej v rozsahu stanovenom v odsekoch 3, 4, 6 a 7 tohto článku, ktoré sú potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia, a vykonáva tieto právomoci v súlade s článkom 10.
2. Bez ohľadu na odsek 1 sa môžu členské štáty rozhodnúť, že nezveria všetky právomoci každému príslušnému orgánu, pokiaľ aspoň jeden príslušný orgán môže každú z týchto právomocí efektívne vykonávať a podľa potreby v súvislosti s akýmkoľvek porušovaním právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie v súlade s článkom 10.
3. Príslušné orgány disponujú aspoň týmito vyšetrovacími právomocami:
a) |
právomoc získať prístup ku všetkým relevantným dokumentom, údajom alebo informáciám týkajúcim sa porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to v akejkoľvek forme alebo akomkoľvek formáte a bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené alebo miesto, kde sú uschované; |
b) |
právomoc požadovať od akéhokoľvek orgánu verejnej moci, inštitúcie alebo agentúry v ich členskom štáte alebo od akejkoľvek fyzickej osoby alebo právnickej osoby poskytnutie akýchkoľvek relevantných informácií, údajov alebo dokumentov, a to v akejkoľvek forme alebo akomkoľvek formáte a bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené alebo miesto, kde sú uschované, na účely stanovenia, či došlo, alebo dochádza k porušovaniu právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a na účely stanovenia konkrétnych aspektov takéhoto porušovania právnych predpisov vrátane sledovania finančných tokov a dátových tokov, zisťovania totožnosti osôb zapojených do finančných tokov a dátových tokov, a zisťovania údajov o bankových účtoch a prevádzkovania internetových stránok; |
c) |
právomoc vykonávať potrebné kontroly na mieste vrátane právomoci vstúpiť do akýchkoľvek priestorov, na pozemky alebo do dopravných prostriedkov, ktoré obchodník, ktorého sa kontrola týka, využíva na účely súvisiace s jeho obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, alebo o to požiadať iné orgány verejnej moci s cieľom preskúmať, zaistiť, vyhotoviť alebo získať kópie informácií, údajov alebo dokumentov bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené; právomoc zaistiť akékoľvek informácie, údaje alebo dokumenty na nevyhnutné obdobie a v rozsahu potrebnom na účely kontroly; vyžadovať od ktoréhokoľvek zástupcu alebo zamestnanca obchodníka, ktorého sa kontrola týka, vysvetlenie faktov, informácie, údaje alebo dokumenty vzťahujúce sa na predmet kontroly a zaznamenať odpovede; |
d) |
právomoc nakupovať tovar alebo služby formou kontrolných nákupov, podľa potreby aj pod utajenou totožnosťou, s cieľom odhaliť porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a získať dôkazy, vrátane právomoci vykonať kontrolu, skúmať, rozobrať alebo podrobiť tovar alebo služby skúške. |
4. Príslušné orgány disponujú aspoň týmito právomocami na presadzovanie práva:
a) |
právomoc prijať predbežné opatrenia s cieľom zabrániť riziku vzniku závažnej ujmy na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov; |
b) |
právomoc snažiť sa získať alebo prijať záväzky od obchodníka zodpovedného za porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, že toto porušovanie právnych predpisov ukončí; |
c) |
právomoc prijať od obchodníka z jeho vlastného podnetu dodatočné záväzky na nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli postihnutí údajným porušovaním právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo v relevantných prípadoch snažiť sa od obchodníka získať záväzok, že ponúkne primeranú nápravu spotrebiteľom, ktorí boli postihnutí týmto porušovaním právnych predpisov; |
d) |
v relevantných prípadoch právomoc informovať vhodnými prostriedkami spotrebiteľov, ktorí tvrdia, že boli poškodení v dôsledku porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako sa možno domáhať náhrady podľa vnútroštátneho práva; |
e) |
právomoc písomne nariadiť ukončenie porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, zo strany obchodníka; |
f) |
právomoc dosiahnuť ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie; |
g) |
v prípade, že nie sú k dispozícii žiadne iné účinné prostriedky na dosiahnutie ukončenia alebo zákazu porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a aby sa zabránilo riziku vzniku závažnej ujmy na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov:
vrátane vyžadovania od tretej strany alebo iného orgánu verejnej moci vykonať takéto opatrenia. |
h) |
právomoc ukladať sankcie, ako sú pokuty alebo opakujúce sa peňažné pokuty za porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako aj za neplnenie akýchkoľvek rozhodnutí, príkazov, predbežných opatrení, záväzkov obchodníka alebo iných opatrení prijatých podľa tohto nariadenia. |
Sankcie uvedené v písmene h) musia byť účinné, primerané a odrádzajúce v súlade s požiadavkami práva Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov. Predovšetkým je potrebné, aby sa podľa vhodnosti náležite zohľadnila povaha, závažnosť a trvanie daného porušovania právnych predpisov.
5. Právomoc ukladať sankcie, ako sú pokuty alebo opakujúce sa peňažné pokuty za porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa uplatňuje pri každom porušovaní právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov, ak sa v príslušnom právnom akte Únie uvedenom v prílohe ustanovujú sankcie. Tým nie je dotknutá právomoc vnútroštátnych orgánov podľa vnútroštátneho práva ukladať sankcie, ako sú správne alebo iné pokuty, alebo opakujúce sa peňažné pokuty v prípade, ak sa v právnych aktoch Únie uvedených v prílohe neustanovujú sankcie.
6. Príslušné orgány majú právomoc začať z vlastného podnetu vyšetrovanie alebo postupy na dosiahnutie ukončenia alebo zákazu porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.
7. Príslušné orgány môžu uverejniť akékoľvek konečné rozhodnutie, záväzky obchodníkov alebo príkazy prijaté podľa tohto nariadenia vrátane zverejnenia totožnosti obchodníka zodpovedného za porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.
8. V náležitých prípadoch môžu príslušné orgány uskutočňovať v súvislosti s účinnosťou navrhovaných záväzkov pri ukončení porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, konzultácie so spotrebiteľskými organizáciami, združeniami obchodníkov, určenými subjektmi alebo inými dotknutými osobami.
Článok 10
Vykonávanie minimálnych právomocí
1. Právomoci uvedené v článku 9 sa vykonávajú buď:
a) |
priamo príslušnými orgánmi v rámci svojej pôsobnosti; |
b) |
ak je to vhodné, dožiadaním iných príslušných orgánov alebo iných orgánov verejnej moci; |
c) |
v relevantných prípadoch poverením určených subjektov; alebo |
d) |
podaním návrhu na vydanie potrebného rozhodnutia na príslušný súd, prípadne aj podaním odvolania, ak návrh o vydanie potrebného rozhodnutia nie je úspešný. |
2. Vykonávanie a uplatňovanie právomocí uvedených v článku 9 v rámci uplatňovania tohto nariadenia musí byť primerané a v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, a to aj s uplatniteľnými procesnými zárukami a zásadami Charty základných práv Európskej únie. Vyšetrovacie opatrenia a opatrenia na presadzovanie práva prijaté v rámci uplatňovania tohto nariadenia musia byť primerané povahe a celkovej skutočnej alebo potenciálnej ujme spôsobenej porušovaním právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov.
KAPITOLA III
MECHANIZMUS VZÁJOMNEJ POMOCI
Článok 11
Žiadosť o informácie
1. Dožiadaný orgán na základe žiadosti dožadujúceho orgánu poskytne dožadujúcemu orgánu bezodkladne a pokiaľ sa nedohodnú inak najneskôr do 30 dní všetky relevantné informácie potrebné na zistenie, či došlo alebo dochádza k porušovaniu právnych predpisov v rámci Únie, a potrebné na ukončenie tohto porušovania právnych predpisov.
2. Dožiadaný orgán vykoná zodpovedajúce a potrebné vyšetrovania alebo prijme akékoľvek iné potrebné alebo vhodné opatrenia s cieľom zhromaždiť požadované informácie. Ak je to potrebné, tieto vyšetrovania sa uskutočnia s pomocou iných orgánov verejnej moci alebo určených subjektov.
3. Na základe žiadosti dožadujúceho orgánu môže dožiadaný orgán povoliť, aby úradníci dožadujúceho orgánu sprevádzali úradníkov dožiadaného orgánu v priebehu ich vyšetrovania.
Článok 12
Žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva
1. Dožiadaný orgán prijme na žiadosť dožadujúceho orgánu všetky potrebné a primerané opatrenia na presadzovanie práva s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov v rámci Únie vykonávaním právomocí stanovených v článku 9 a akýchkoľvek ďalších právomocí, ktoré mu vyplývajú z vnútroštátneho práva. Dožiadaný orgán určí primerané opatrenia na presadzovanie práva potrebné na dosiahnutie ukončenia alebo zákazu porušovania právnych predpisov v rámci Únie a prijme ich bezodkladne a najneskôr 6 mesiacov od doručenia žiadosti, pokiaľ sa neuvedú osobitné dôvody pre predĺženie tejto lehoty. V prípade potreby dožiadaný orgán uloží sankcie, napríklad pokuty alebo opakujúce sa peňažné pokuty obchodníkovi zodpovednému za porušovanie právnych predpisov v rámci Únie. Dožiadaný orgán môže prijať od obchodníka z jeho podnetu dodatočné záväzky na nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli postihnutí údajným porušovaním právnych predpisov v rámci Únie, alebo ak je to vhodné môže sa snažiť od obchodníka získať záväzok, že ponúkne primeranú nápravu spotrebiteľom, ktorí boli postihnutí uvedeným porušovaním právnych predpisov.
2. Dožiadaný orgán pravidelne informuje dožadujúci orgán o prijatých krokoch a opatreniach a o krokoch a opatreniach, ktoré má v úmysle prijať. Prostredníctvom elektronickej databázy stanovenej v článku 35 dožiadaný orgán bezodkladne informuje dožadujúci orgán, príslušné orgány ostatných členských štátov a Komisiu o prijatých opatreniach a účinku týchto opatrení na porušovanie právnych predpisov v rámci Únie, ako aj o tom:
a) |
či boli uložené predbežné opatrenia; |
b) |
či došlo k ukončeniu porušovania právnych predpisov; |
c) |
aké opatrenia boli prijaté a či sa tieto opatrenia vykonali; |
d) |
v akom rozsahu sa spotrebiteľom, ktorých sa údajné porušovanie právnych predpisov týka, ponúkli záväzky na nápravu. |
Článok 13
Postup pre žiadosti o vzájomnú pomoc
1. Pri žiadosti o vzájomnú pomoc dožadujúci orgán poskytne potrebné informácie, ktoré by umožnili dožiadanému orgánu vyhovieť danej žiadosti, vrátane všetkých potrebných dôkazov, ktoré je možné získať iba v členskom štáte dožadujúceho orgánu.
2. Dožadujúci orgán zasiela takéto žiadosti o vzájomnú pomoc jednotnému úradu pre spoluprácu členského štátu dožiadaného orgánu a pre informáciu jednotnému úradu pre spoluprácu členského štátu dožadujúceho orgánu. Jednotný úrad pre spoluprácu členského štátu dožiadaného orgánu bezodkladne postúpi žiadosti náležitému príslušnému orgánu.
3. Žiadosti o vzájomnú pomoc a všetka súvisiaca komunikácia sa uskutočňujú písomne na štandardných formulároch a zasielajú sa elektronicky prostredníctvom elektronickej databázy stanovenej v článku 35.
4. Dotknuté príslušné orgány sa dohodnú na používaní jazykov v žiadostiach o vzájomnú pomoc a pri akejkoľvek súvisiacej komunikácii.
5. Ak nemožno dosiahnuť dohodu o používaní jazykov, žiadosti o vzájomnú pomoc sa zasielajú v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu dožadujúceho orgánu a odpovede v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu dožiadaného orgánu. V takom prípade je každý príslušný orgán zodpovedný za potrebné preklady žiadostí, odpovedí a iných dokumentov, ktoré dostane od iného príslušného orgánu.
6. Dožiadaný orgán odpovie priamo dožadujúcemu orgánu a jednotným úradom pre spoluprácu členských štátov dožadujúceho orgánu a dožiadaného orgánu.
Článok 14
Odmietnutie vyhovieť žiadosti o vzájomnú pomoc
1. Dožiadaný orgán môže odmietnuť vyhovieť žiadosti o informácie podľa článku 11 v jednom alebo viacerých týchto prípadoch:
a) |
po konzultácii s dožadujúcim orgánom je zrejmé, že informácia požadovaná dožadujúcim orgánom nie je potrebná na určenie, či došlo alebo dochádza k porušovaniu právnych predpisov v rámci Únie, alebo či existuje odôvodnené podozrenie, že by k nemu mohlo dôjsť; |
b) |
dožadujúci orgán nesúhlasí, aby informácie podliehali pravidlám o dôvernosti a o služobnom a obchodnom tajomstve stanovenými v článku 33; |
c) |
pred súdnymi orgánmi v členskom štáte dožiadaného orgánu alebo dožadujúceho orgánu sa už začalo trestné konanie alebo súdne konanie voči tomu istému obchodníkovi týkajúce sa toho istého porušovania právnych predpisov v rámci Únie. |
2. Dožiadaný orgán môže odmietnuť vyhovieť žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva podľa článku 12, ak po konzultácii s dožadujúcim orgánom ide o jeden alebo viacero týchto prípadov:
a) |
už sa začalo vyšetrovanie trestného činu alebo súdne konanie alebo súdne orgány v členskom štáte dožiadaného orgánu už vydali rozsudok, bol dosiahnutý súdny zmier alebo vydali súdny príkaz týkajúci sa toho istého porušovania právnych predpisov v rámci Únie a voči tomu istému obchodníkovi; |
b) |
už sa začali vykonávať nevyhnutné právomoci na presadzovanie práva alebo sa už v členskom štáte dožiadaného orgánu prijalo správne rozhodnutie týkajúce sa toho istého porušovania právnych predpisov v rámci Únie a voči tomu istému obchodníkovi s cieľom dosiahnuť urýchlené a účinné ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov v rámci Únie; |
c) |
dožiadaný orgán dospel k záveru, že po náležitom vyšetrovaní nedošlo k žiadnemu porušovaniu právnych predpisov v rámci Únie; |
d) |
dožiadaný orgán dospel k záveru, že dožadujúci orgán neposkytol dostatočné informácie potrebné v súlade s článkom 13 ods. 1; |
e) |
dožiadaný orgán akceptoval záväzky navrhnuté obchodníkom ukončiť porušovanie právnych predpisov v rámci Únie v stanovenej lehote a táto lehota ešte neuplynula. |
Dožiadaný orgán však vyhovie žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva podľa článku 12, ak obchodník nesplní prijaté záväzky v lehote uvedenej v písmene e) prvom pododseku.
3. Dožiadaný orgán informuje dožadujúci orgán a Komisiu o odmietnutí vyhovieť žiadosti o vzájomnú pomoc spolu s dôvodmi odmietnutia.
4. V prípade nezhody medzi dožadujúcim orgánom a dožiadaným orgánom dožadujúci orgán alebo dožiadaný orgán môže postúpiť záležitosť Komisii, ktorá bezodkladne vydá stanovisko vo veci. V prípade, že sa jej predmetná záležitosť nepostúpi, Komisia môže napriek tomu vydať stanovisko z vlastného podnetu. Na účely vydania uvedeného stanoviska môže Komisia požiadať o dôležité informácie a dokumenty, ku ktorých výmene dochádza medzi dožadujúcim a dožiadaným orgánom.
5. Komisia monitoruje fungovanie mechanizmu vzájomnej pomoci a dodržiavanie postupov zo strany príslušných orgánov, ako aj lehôt na vybavovanie žiadostí o vzájomnú pomoc. Komisia má prístup k žiadostiam o vzájomnú pomoc a k informáciám a dokumentom, ku ktorých výmene dochádza medzi dožadujúcim orgánom a dožiadaným orgánom.
6. V prípade potreby môže Komisia vydať usmernenia a poskytnúť členským štátom poradenstvo s cieľom zabezpečiť účinné a efektívne fungovanie mechanizmu vzájomnej pomoci.
KAPITOLA IV
MECHANIZMUS KOORDINOVANÉHO VYŠETROVANIA A PRESADZOVANIA PRÁVA V PRÍPADE ROZŠÍRENÉHO PORUŠOVANIA PRÁVNYCH PREDPISOV A ROZŠÍRENÉHO PORUŠOVANIA PRÁVNYCH PREDPISOV S ROZMEROM ÚNIE
Článok 15
Postup rozhodovania členských štátov
Pri záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, dotknuté príslušné orgány konajú na základe konsenzu.
Článok 16
Všeobecné zásady spolupráce
1. Ak existuje dôvodné podozrenie, že dochádza k rozšírenému porušovaniu právnych predpisov alebo rozšírenému porušovaniu právnych predpisov s rozmerom Únie, príslušné orgány, ktorých sa uvedené porušovanie právnych predpisov týka a Komisia sa vydaním výstrah podľa článku 26 bezodkladne navzájom informujú a informujú aj jednotné úrady pre spoluprácu, ktorých sa uvedené porušovanie právnych predpisov týka.
2. Príslušné orgány, ktorých sa týka rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie, koordinujú vyšetrovacie opatrenia a opatrenia na presadzovanie práva, ktoré prijali s cieľom riešiť toto porušovanie právnych predpisov. Vymieňajú si všetky potrebné dôkazy a informácie a bezodkladne poskytujú akúkoľvek potrebnú pomoc jeden druhému aj Komisii.
3. Príslušné orgány, ktorých sa týka rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie, zabezpečia, aby sa získali všetky potrebné dôkazy a informácie a prijali všetky potrebné opatrenia na presadzovanie práva s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz uvedeného porušovania právnych predpisov.
4. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, týmto nariadením nie je dotknuté vnútroštátne vyšetrovanie a činnosti v oblasti presadzovania práva vo vzťahu k tomu istému porušovaniu právnych predpisov a tomu istému obchodníkovi, ktoré vykonávajú príslušné orgány.
5. Príslušné orgány môžu v prípade potreby požiadať úradníkov Komisie a ďalšie sprevádzajúce osoby, ktoré Komisia oprávnila, aby sa zúčastnili na koordinovaných vyšetrovaniach, postupoch presadzovania práva a ďalších opatreniach, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola.
Článok 17
Začatie koordinovaného postupu a určenie koordinátora
1. Ak existuje dôvodné podozrenie, že dochádza k rozšírenému porušovaniu právnych predpisov, príslušné orgány, ktorých sa uvedené porušovanie právnych predpisov týka, začnú koordinovaný postup na základe dohody. Začatie koordinovaného postupu sa bezodkladne oznámi jednotným úradom pre spoluprácu, ktorých sa uvedené porušovanie právnych predpisov týka, a Komisii.
2. Príslušné orgány, ktorých sa týka podozrenie z rozšíreného porušovania právnych predpisov, určia spomedzi seba za koordinátora jeden príslušný orgán, ktorého sa podozrenie z rozšíreného porušovania právnych predpisov týka. Ak príslušné orgány nie sú schopné dosiahnuť dohodu o tomto určení, prevezme úlohu koordinátora Komisia.
3. Ak má Komisia dôvodné podozrenie, že dochádza k rozšírenému porušovaniu právnych predpisov s rozmerom Únie, bezodkladne to v súlade s článkom 26 oznámi príslušným orgánom a jednotným úradom pre spoluprácu, ktorých sa uvedené údajné porušovanie právnych predpisov týka. Komisia uvedie v oznámení dôvody opodstatňujúce prípadný koordinovaný postup. Príslušné orgány, ktorých sa údajné rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie týka, uskutočnia primerané vyšetrovanie na základe informácií, ktoré sú im dostupné alebo ľahko prístupné. Príslušné orgány, ktorých sa údajné rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie týka, oznámia výsledky takéhoto vyšetrovania ostatným príslušným orgánom, jednotným úradom pre spoluprácu dotknutým uvedeným porušovaním právnych predpisov a Komisii podľa článku 26 do jedného mesiaca odo dňa oznámenia Komisie. Ak sa pri takomto vyšetrovaní zistí, že môže dôjsť k rozšírenému porušovaniu právnych predpisov s rozmerom Únie, príslušné orgány dotknuté daným porušovaním právnych predpisov začnú koordinovaný postup a prijmú opatrenia stanovené v článku 19 ako aj podľa potreby opatrenia stanovené v článkoch 20 a 21.
4. Koordinované postupy uvedené v odseku 3 koordinuje Komisia.
5. Príslušný orgán sa zapojí do koordinovaného postupu, ak sa počas uvedeného koordinovaného postupu stane zrejmým, že sa príslušného orgánu týka rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie.
Článok 18
Dôvody odmietnutia účasti na koordinovanom postupe
1. Príslušný orgán môže odmietnuť účasť na koordinovanom postupe na základe ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:
a) |
vo vzťahu k tomu istému obchodníkovi sa v členskom štáte daného príslušného orgánu už začalo vyšetrovanie trestného činu alebo súdne konanie, bol vydaný rozsudok alebo sa dosiahol súdny zmier v súvislosti s tým istým porušovaním právnych predpisov; |
b) |
pred vydaním výstrahy uvedenej v článku 17 ods. 3 sa začali vykonávať nevyhnutné právomoci na presadzovanie práva alebo sa už prijalo správne rozhodnutie voči tomu istému obchodníkovi vo vzťahu k tomu istému porušovaniu právnych predpisov v členskom štáte uvedeného príslušného orgánu s cieľom dosiahnuť urýchlené a účinné ukončenie alebo zákaz rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie; |
c) |
z náležitého vyšetrovania vyplýva, že skutočné alebo potenciálne dôsledky údajného rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie v členskom štáte daného príslušného orgánu sú zanedbateľné a preto nie je potrebné, aby daný príslušný orgán prijal opatrenia na presadzovanie práva; |
d) |
k danému rozšírenému porušovaniu právnych predpisov alebo rozšírenému porušovaniu právnych predpisov s rozmerom Únie nedošlo v členskom štáte daného príslušného orgánu a preto nie je potrebné, aby daný príslušný orgán prijal opatrenia na presadzovanie práva; |
e) |
príslušný orgán akceptoval záväzky navrhnuté obchodníkom, ktorý je zodpovedný za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo za rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie ukončiť uvedené porušovanie právnych predpisov v členskom štáte daného príslušného orgánu a tieto záväzky boli splnené a uvedený príslušný orgán preto nemusí prijať žiadne opatrenia na presadzovanie práva. |
2. V prípade, že sa príslušný orgán odmietne zúčastniť na koordinovanom postupe, bezodkladne informuje Komisiu, iné príslušné orgány a jednotné úrady pre spoluprácu dotknuté rozšíreným porušovaním právnych predpisov alebo rozšíreným porušovaním právnych predpisov s rozmerom Únie o svojom rozhodnutí, uvedie dôvody svojho rozhodnutia a poskytne všetky potrebné podporné dokumenty.
Článok 19
Vyšetrovacie opatrenia v rámci koordinovaných postupov
1. Príslušné orgány, ktorých sa koordinovaný postup týka, zabezpečia, aby sa vyšetrovania a inšpekcie vykonávali účinne, efektívne a koordinovane. Snažia sa vykonávať vyšetrovania a inšpekcie, a v rozsahu, v akom to umožňuje vnútroštátne právo, uplatňovať predbežné opatrenia súčasne.
2. V prípade potreby sa môže využiť mechanizmus vzájomnej pomoci podľa kapitoly III, najmä na získavanie potrebných dôkazov a ostatných informácií od iných členských štátov, než sú členské štáty, ktorých sa týka koordinovaný postup, alebo na zabezpečenie toho, aby obchodník, ktorého sa vyšetrovanie alebo inšpekcia týka, neobchádzal opatrenia na presadzovanie práva.
3. Ak je to vhodné, príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, uvedú výsledok vyšetrovania a posúdenia rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo v náležitých prípadoch rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie v spoločnej pozícii, na ktorej sa vzájomne dohodli.
4. Pokiaľ sa príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, nedohodnú inak, koordinátor oznámi spoločnú pozíciu obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie. Obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie bude poskytnutá možnosť, aby sa vyjadril k záležitostiam, ktoré sú súčasťou spoločnej pozície.
5. Ak je to vhodné, a bez toho, aby bol dotknutý článok 15 alebo pravidlá o dôvernom charaktere a služobnom a obchodnom tajomstve stanovené v článku 33, príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, rozhodnú o uverejnení spoločnej pozície alebo jej časti na svojich webových sídlach a môžu zistiť názory spotrebiteľských organizácií, združení obchodníkov a iných zainteresovaných strán. Komisia po dohode s dotknutými príslušnými orgánmi uverejní spoločnú pozíciu alebo jej časti na svojom webovom sídle.
Článok 20
Záväzky v rámci koordinovaných postupov
1. Príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, môžu na základe spoločnej pozície prijatej podľa článku 19 ods. 3 vyzvať obchodníka zodpovedného za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie, aby v stanovenej lehote navrhol záväzky s cieľom ukončiť porušovanie právnych predpisov. Obchodník môže aj z vlastného podnetu navrhnúť záväzky s cieľom ukončiť dané porušovanie právnych predpisov alebo ponúknuť záväzky na nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli daným porušovaním právnych predpisov postihnutí.
2. V prípade potreby a bez toho, aby boli dotknuté pravidlá o dôvernom charaktere a služobného a obchodného tajomstva stanovené v článku 33, môžu príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, uverejniť záväzky navrhnuté obchodníkom zodpovedným za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie na svojich webových sídlach alebo vo vhodných prípadoch môže Komisia na žiadosť dotknutých príslušných orgánov uverejniť záväzky navrhnuté uvedeným obchodníkom na svojom webovom sídle. Príslušné orgány a Komisia môžu zisťovať názory ostatných dotknutých strán vrátane spotrebiteľských organizácií, združení obchodníkov a iných zainteresovaných strán.
3. Príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, posúdia navrhované záväzky a výsledok posúdenia oznámia obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie a ak je to potrebné v prípade, že obchodník ponúkol záväzky na nápravu informujú spotrebiteľov, ktorí tvrdia, že im bola v dôsledku daného porušovania právnych predpisov obchodníkom spôsobená ujma. Ak sú záväzky dostatočné a primerané na ukončenie rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie, príslušné orgány ich prijmú a stanovia lehotu, v rámci ktorej sa musia splniť.
4. Príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, monitorujú plnenie záväzkov. Predovšetkým zabezpečia, aby obchodník zodpovedný za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie pravidelne informoval koordinátora o pokroku pri plnení záväzkov. Príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, môžu v relevantných prípadoch zisťovať názory spotrebiteľských organizácií a odborníkov s cieľom overiť, či sú opatrenia prijaté obchodníkom v súlade so záväzkami.
Článok 21
Opatrenia na presadzovanie práva v rámci koordinovaných postupov
1. Príslušné orgány, ktorých sa koordinovaný postup týka, prijmú v rámci svojej právomoci všetky potrebné opatrenia na presadzovanie práva voči obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo za rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz daného porušovania právnych predpisov.
Ak je to vhodné uložia obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo za rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie sankcie, ako sú pokuty alebo opakujúce sa peňažné pokuty. Príslušné orgány môžu prijať od obchodníka z jeho vlastného podnetu dodatočné záväzky na nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli postihnutí údajným rozšíreným porušovaním právnych predpisov alebo údajným rozšíreným porušovaním právnych predpisov s rozmerom Únie, alebo v relevantných prípadoch dosiahnuť u obchodníka záväzok, že ponúkne primeranú nápravu spotrebiteľom, ktorí boli postihnutí daným porušením právnych predpisov.
Opatrenia na presadzovanie práva sú vhodné, najmä ak:
a) |
je potrebné bezprostredne vykonať postupy presadzovania práva, aby sa dosiahlo urýchlené a účinné ukončenie alebo zákaz porušovania právnych predpisov; |
b) |
je nepravdepodobné, že porušovanie právnych predpisov sa skončí na základe záväzkov navrhnutých obchodníkom zodpovedným za toto porušovanie právnych predpisov; |
c) |
obchodník zodpovedný za porušovanie právnych predpisov nenavrhol záväzky do uplynutia lehoty stanovenej dotknutými príslušnými orgánmi; |
d) |
záväzky, ktoré obchodník zodpovedný za porušovanie právnych predpisov navrhol, nie sú dostatočné na to, aby zabezpečili ukončenie porušovania právnych predpisov, prípadne nápravu pre spotrebiteľov, ktorým v dôsledku tohto porušovania právnych predpisov vznikla ujma; alebo |
e) |
obchodník zodpovedný za porušovanie právnych predpisov do uplynutia lehoty uvedenej v článku 20 ods. 3 nesplnil záväzky ukončiť porušovanie právnych predpisov, prípadne poskytnúť nápravu pre spotrebiteľov, ktorým v dôsledku tohto porušovania právnych predpisov vznikla ujma. |
2. Opatrenia na presadzovanie práva podľa odseku 1 sa prijmú účinným, efektívnym a koordinovaným spôsobom s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie. Príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, sú povinné vyvinúť úsilie na prijatie opatrení na presadzovanie práva súčasne v členských štátoch, ktorých sa týka uvedené porušovanie právnych predpisov.
Článok 22
Ukončenie koordinovaných postupov
1. Koordinovaný postup sa ukončí, ak príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, dospejú k záveru, že sa dané rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie ukončilo alebo zakázalo vo všetkých dotknutých členských štátoch, alebo k takémuto porušovaniu právnych predpisov nedošlo.
2. Koordinátor bezodkladne oznámi ukončenie koordinovaného postupu Komisii, a ak je to vhodné, príslušným orgánom a jednotným úradom pre spoluprácu členských štátov, ktorých sa týka koordinovaný postup.
Článok 23
Úloha koordinátora
1. Úlohou koordinátora vymenovaného v súlade s článkom 17 alebo 29 je najmä:
a) |
zabezpečiť, aby všetky dotknuté príslušné orgány a Komisia boli náležite a včas informované o pokroku v rámci postupu vyšetrovania prípadne presadzovania práva, a o akýchkoľvek predpokladaných ďalších krokoch a opatreniach, ktoré sa majú prijať; |
b) |
koordinovať a monitorovať vyšetrovacie opatrenia, ktoré prijali dotknuté príslušné orgány v súlade s týmto nariadením; |
c) |
koordinovať prípravu a výmenu všetkých potrebných dokumentov medzi dotknutými príslušnými orgánmi a Komisiou; |
d) |
udržiavať kontakt s obchodníkom a ostatnými stranami dotknutými vyšetrovacími opatreniami prípadne opatreniami na presadzovanie práva, pokiaľ sa dotknuté príslušné orgány a koordinátor nedohodnú inak; |
e) |
v prípade potreby koordinovať posudzovanie, konzultácie a monitorovanie zo strany dotknutých príslušných orgánov, ako aj ďalšie kroky potrebné na spracovanie a plnenie záväzkov, ktoré navrhli dotknutí obchodníci; |
f) |
v prípade potreby koordinovať opatrenia na presadzovanie práva, ktoré prijali dotknuté príslušné orgány; |
g) |
koordinovať žiadosti o vzájomnú pomoc predložené dotknutými príslušnými orgánmi podľa kapitoly III. |
2. Koordinátor nenesie zodpovednosť za kroky alebo opomenutia dotknutých príslušných orgánov pri využívaní právomocí stanovených v článku 9.
3. Ak sa koordinované postupy týkajú rozšíreného porušovania právnych aktov Únie alebo rozšíreného porušovania právnych aktov Únie s rozmerom Únie uvedených v článku 2 ods. 10, koordinátor vyzve Európsky orgán pre bankovníctvo, aby konal ako pozorovateľ.
Článok 24
Opatrenia týkajúce sa jazyka
1. Dotknuté príslušné orgány sa dohodnú, aké jazyky budú používať pri oznámeniach ako aj všetkých formách komunikácie, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, ktoré súvisia s koordinovanými postupmi a koordinovanými kontrolnými prieskumami.
2. Ak nemožno dosiahnuť dohodu medzi dotknutými príslušnými orgánmi, oznámenia a iné formy komunikácie sa zasielajú v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, ktorý podáva oznámenie alebo použije inú formu komunikácie. V takom prípade každý dotknutý príslušný orgán podľa potreby je zodpovedný za preklady oznámení, komunikácie a iných dokumentov, ktoré dostane od iných príslušných orgánov.
Článok 25
Jazykový režim pre komunikáciu s obchodníkmi
Na účely postupov uvedených v tejto kapitole je obchodník oprávnený komunikovať v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov používaných na úradné účely v členskom štáte, v ktorom je obchodník usadený alebo v ktorom má pobyt.
KAPITOLA V
ČINNOSTI V RÁMCI CELEJ ÚNIE
Článok 26
Výstrahy
1. Príslušný orgán bezodkladne oznámi Komisii, iným príslušným orgánom a jednotným úradom pre spoluprácu akékoľvek dôvodné podozrenie, že dochádza na jeho území k porušovaniu právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré môže ovplyvniť záujmy spotrebiteľov v iných členských štátoch.
2. Komisia bezodkladne oznámi dotknutým príslušným orgánom a jednotným úradom pre spoluprácu každé dôvodné podozrenie, že došlo k porušovaniu právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.
3. Pri oznámení, t. j. zaslaní výstrahy podľa odsekov 1 a 2 príslušný orgán alebo Komisia poskytnú informácie o podozrení z porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a najmä nasledovné informácie, pokiaľ sú dostupné:
a) |
opis konania alebo opomenutia, ktoré predstavuje porušovanie právnych predpisov; |
b) |
podrobný popis výrobku alebo služby dotknutých daným porušením právnych predpisov; |
c) |
názvy členských štátov dotknutých alebo potenciálne dotknutých daným porušením právnych predpisov; |
d) |
totožnosť obchodníka alebo obchodníkov zodpovedných alebo podozrivých zo zodpovednosti za dané porušenie právnych predpisov; |
e) |
právny základ pre možné opatrenia s odkazmi na vnútroštátne právo a zodpovedajúce ustanovenia právnych aktov Únie uvedené v prílohe; |
f) |
opis a stav súdneho konania, opatrení na presadzovanie práva alebo iných opatrení prijatých v súvislosti s daným porušením právnych predpisov a ich dátumy a trvanie; |
g) |
označenie príslušných orgánov vykonávajúcich súdne konanie a prijímajúcich iné opatrenia. |
4. Pri zaslaní výstrahy môže príslušný orgán vyzvať príslušné orgány a relevantné jednotné úrady pre spoluprácu v iných členských štátoch a Komisiu, alebo Komisia môže vyzvať príslušné orgány a relevantné jednotné úrady pre spoluprácu v iných členských štátoch, aby na základe informácií dostupných alebo ľahko prístupných relevantným príslušným orgánom alebo Komisii overili, či je podozrenie, že k podobnému porušovaniu právnych predpisov dochádza aj na území týchto iných členských štátov, alebo či v týchto členských štátoch už boli prijaté nejaké opatrenia na presadzovanie práva voči takémuto porušovaniu právnych predpisov. Tieto príslušné orgány ostatných členských štátov a Komisia odpovedia na žiadosť bezodkladne.
Článok 27
Vonkajšie výstrahy
1. Pokiaľ okolnosti neodôvodňujú iný postup, každý členský štát udelí právomoc určeným subjektom, európskym spotrebiteľským centrám, spotrebiteľským organizáciám a združeniam a v relevantných prípadoch združeniam obchodníkov, ktoré majú potrebné odborné znalosti, aby zaslali výstrahu príslušným orgánom relevantných členských štátov a Komisiu na podozrenia z porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a aby im poskytovali informácie, ktoré majú k dispozícii, stanovené v článku 26 ods. 3 (ďalej len „vonkajšia výstraha“). Každý členský štát bezodkladne oznámi Komisii zoznam týchto subjektov a akékoľvek jeho zmeny.
2. Komisia po konzultácii s členskými štátmi udelí právomoc združeniam zastupujúcim záujmy spotrebiteľov a v relevantných prípadoch, záujmy obchodníkov na úrovni Únie, aby vydali vonkajšiu výstrahu.
3. Príslušné orgány nie sú povinné začať konanie ani prijímať iné opatrenia na základe vonkajšej výstrahy. Subjekty, ktoré zasielajú vonkajšie výstrahy, musia zabezpečiť, aby oznamované informácie boli správne, aktuálne a presné a v prípade potreby oznamované informácie bezodkladne opravia alebo odvolajú.
Článok 28
Výmena ďalších informácií relevantných pre odhaľovanie porušovania právnych predpisov
V rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia príslušné orgány prostredníctvom elektronickej databázy uvedenej v článku 35 bezodkladne oznámia Komisii a príslušným orgánom dotknutých členských štátov každé opatrenie, ktoré prijmú na riešenie porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, v rámci svojej jurisdikcie, keď majú podozrenie, že dané porušovanie právnych predpisov môže mať vplyv na záujmy spotrebiteľov v iných členských štátoch.
Článok 29
Koordinované kontrolné prieskumy
1. Príslušné orgány môžu rozhodnúť o vykonaní koordinovaných kontrolných prieskumov na kontrolu dodržiavania alebo na odhalenie porušovania právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov. Pokiaľ sa zainteresované príslušné orgány nedohodli inak, koordinované kontrolné prieskumy koordinuje Komisia.
2. Pri vykonávaní koordinovaných kontrolných prieskumov zainteresované príslušné orgány môžu efektívne využívať vyšetrovacie právomoci stanovené v článku 9 ods. 3, ako aj akékoľvek iné právomoci, ktoré im vyplývajú z vnútroštátneho práva.
3. Príslušné orgány môžu požiadať určené subjekty, úradníkov Komisie a ďalšie sprevádzajúce osoby oprávnené Komisiou, aby sa zúčastnili na koordinovaných kontrolných prieskumoch.
Článok 30
Koordinácia ďalších činností prispievajúcich k vyšetrovaniu a presadzovaniu práva
1. V rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľa tohto nariadenia sa členské štáty informujú navzájom a informujú Komisiu o svojich činnostiach v týchto oblastiach:
a) |
vzdelávanie svojich úradníkov zúčastňujúcich sa na uplatňovaní tohto nariadenia; |
b) |
zhromažďovanie, klasifikácia a výmena údajov o sťažnostiach spotrebiteľov; |
c) |
vytváranie sietí úradníkov podľa jednotlivých odvetví; |
d) |
rozvoj informačných a komunikačných nástrojov; a |
e) |
v relevantných prípadoch vypracúvanie noriem, metodík a usmernení týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia; |
2. Členské štáty v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľa tohto nariadenia môžu koordinovať a spoločne organizovať činnosti v oblastiach uvedených v odseku 1.
Článok 31
Výmena úradníkov medzi príslušnými orgánmi
1. Príslušné orgány sa môžu zúčastňovať na programoch výmeny pre úradníkov z iných členských štátov s cieľom zlepšiť spoluprácu. Príslušné orgány prijmú potrebné opatrenia, ktoré úradníkom z iných členských štátov umožnia zohrávať účinnú úlohu v činnostiach príslušného orgánu. Na tento účel sú takíto úradníci oprávnení vykonávať povinnosti, ktorými ich poveril hostiteľský príslušný orgán v súlade s právnymi predpismi jeho členského štátu.
2. Počas výmeny sa k občianskoprávnej a trestnej zodpovednosti úradníka pristupuje rovnako ako k zodpovednosti úradníkov hostiteľského príslušného orgánu. Úradníci z iných členských štátov dodržiavajú služobné predpisy a príslušné vnútorné pravidlá správania hostiteľského príslušného orgánu. Tieto pravidlá správania zaručujú hlavne ochranu fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, spravodlivosť v konaní a riadne dodržiavanie pravidiel o dôvernom charaktere a služobnom a obchodnom tajomstve stanovené v článku 33.
Článok 32
Medzinárodná spolupráca
1. Únia v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľa tohto nariadenia spolupracuje s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s cieľom chrániť záujmy spotrebiteľov. Únia a dotknuté tretie krajiny môžu uzavrieť dohody, ktorými sa stanovia podmienky spolupráce vrátane vytvorenia podmienok pre vzájomnú pomoc, výmena dôverných informácií a programy výmeny pracovníkov.
2. Dohody uzatvorené medzi Úniou a tretími krajinami o spolupráci a vzájomnej pomoci pri ochrane a podpore záujmov spotrebiteľov musia byť v súlade s príslušnými pravidlami ochrany údajov vzťahujúcimi sa na prenos osobných údajov do tretích krajín.
3. Ak príslušný orgán získa od orgánu tretej krajiny informácie, ktoré môžu byť relevantné pre príslušné orgány iných členských štátov, oznámi tieto informácie týmto príslušným orgánom, pokiaľ mu takéto konanie povoľujú platné dvojstranné dohody o pomoci s uvedenou treťou krajinou a pokiaľ je táto informácia v súlade s právom Únie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov.
4. Informácie oznámené podľa tohto nariadenia môže príslušný orgán oznámiť aj orgánu tretej krajiny podľa dvojstrannej dohody o pomoci s touto treťou krajinou za predpokladu, že sa získal súhlas príslušného orgánu, ktorý pôvodne oznámil informácie, a postup je v súlade s právom Únie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov.
KAPITOLA VI
SPOLOČNÉ OPATRENIA
Článok 33
Použitie a sprístupnenie informácií a služobné a obchodné tajomstvo
1. Informácie zhromaždené alebo oznámené príslušným orgánom a Komisii pri uplatňovaní tohto nariadenia sa použijú len na účely zabezpečenia dodržiavania právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov.
2. S informáciami uvedenými v odseku 1 sa zaobchádza ako s dôvernými a môžu sa použiť a sprístupniť len s náležitým ohľadom na obchodné záujmy fyzickej alebo právnickej osoby vrátane obchodných tajomstiev a duševného vlastníctva.
3. Príslušné orgány však môžu po konzultácii s príslušným orgánom, ktorý poskytol informácie, zverejniť takéto informácie nevyhnutné na:
a) |
dokázanie porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie; alebo |
b) |
dosiahnutie ukončenia alebo zákazu porušovania právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. |
Článok 34
Použitie dôkazov a zistení v rámci vyšetrovania
Príslušné orgány môžu použiť ako dôkaz akékoľvek informácie, dokumenty, nálezy, vyhlásenia, overené kópie alebo oznámené spravodajské informácie na rovnakom základe, ako podobné dokumenty získané v ich vlastnom členskom štáte, bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené.
Článok 35
Elektronická databáza
1. Komisia zriadi a udržiava potrebnú elektronickú databázu pre akúkoľvek komunikáciu medzi príslušnými orgánmi, jednotnými úradmi pre spoluprácu a Komisiou podľa tohto nariadenia. Všetky informácie zaslané prostredníctvom elektronickej databázy sa uchovávajú a spracúvajú v tejto elektronickej databáze. Táto databáza musí byť priamo prístupná príslušným orgánom, jednotným úradom pre spoluprácu a Komisii.
2. Informácie, ktoré poskytli subjekty, ktoré zasielajú vonkajšiu výstrahu podľa článku 27 ods. 1 alebo 2, sa uchovávajú a spracúvajú v tejto elektronickej databáze. Tieto subjekty však nemajú prístup do tejto databázy.
3. Pokiaľ príslušný orgán, určený orgán alebo subjekt, ktorý zasiela vonkajšiu výstrahu podľa článku 27 ods. 1 alebo 2 zistí, že výstraha týkajúca sa porušenia právnych predpisov, ktorú vydal podľa článku 26 alebo 27, sa následne ukázala ako neopodstatnená, túto výstrahu vezme späť. Komisia z databázy bezodkladne odstráni príslušné informácie a dotknuté strany informuje o dôvodoch tohto odstránenia.
Údaje týkajúce sa porušovania právnych predpisov sa uchovávajú v elektronickej databáze len tak dlho, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré sa zhromaždili a spracovali, ale nie dlhšie ako päť rokov odo dňa, keď:
a) |
dožiadaný orgán oznámi Komisii podľa článku 12 ods. 2, že sa porušovanie právnych predpisov v rámci Únie skončilo; |
b) |
koordinátor oznámi ukončenie koordinovaného postupu podľa článku 22 ods. 1; alebo |
c) |
informácie boli vložené do databázy vo všetkých ostatných prípadoch. |
4. Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia praktické a prevádzkové opatrenia pre fungovanie elektronickej databázy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 38 ods. 2.
Článok 36
Vzdanie sa nároku na náhradu nákladov
1. Členské štáty sa vzdajú všetkých nárokov na náhradu nákladov, ktoré vznikli pri uplatňovaní tohto nariadenia.
2. Bez ohľadu na odsek 1 pokiaľ ide o žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva podľa článku 12, členský štát dožadujúceho orgánu zostáva zodpovedný voči členskému štátu dožiadaného orgánu za všetky náklady a všetky straty, ktoré vznikli v dôsledku opatrení, ktoré súd zamietol a vyhlásil za neodôvodnené vzhľadom na podstatu daného porušovania právnych predpisov.
Článok 37
Priority presadzovania práva
1. Členské štáty si do 17. januára 2020 a potom každé dva roky, navzájom a s Komisiou vymieňajú informácie o svojich prioritách presadzovania práva na účely uplatňovania tohto nariadenia.
Takéto informácie zahŕňajú:
a) |
informácie týkajúce sa trhových trendov, ktoré môžu ovplyvniť záujmy spotrebiteľov v dotknutom členskom štáte a v iných členských štátoch; |
b) |
prehľad opatrení vykonaných podľa tohto nariadenia za posledné dva roky, najmä vyšetrovacích opatrení a opatrení na presadzovanie práva v súvislosti s rozšíreným porušovaním právnych predpisov; |
c) |
štatistické údaje vymenené prostredníctvom výstrah uvedených v článku 26; |
d) |
predbežné prioritné oblasti presadzovania právnych predpisov Únie v oblasti ochrany záujmov spotrebiteľov v dotknutom členskom štáte v nasledujúcich dvoch rokoch; a |
e) |
navrhované prioritné oblasti presadzovania právnych predpisov Únie v oblasti ochrany záujmov spotrebiteľov na úrovni Únie na nasledujúce dva roky. |
2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 33, Komisia každé dva roky vypracuje prehľad informácií uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) a zverejní ich. Komisia o tom informuje Európsky parlament.
3. V prípadoch podstatných zmien okolností alebo trhových podmienok počas dvoch rokov po poslednom predložení informácie o ich prioritách v oblasti presadzovania práva, členské štáty aktualizujú svoje priority v oblasti presadzovania práva a informujú o tom ostatné členské štáty a Komisiu.
4. Komisia zhrnie priority v oblasti presadzovania práva, ktoré členské štáty predložili podľa odseku 1 tohto článku, a každý rok podáva správu výboru uvedenému v článku 38 ods. 1 s cieľom uľahčiť stanovovanie priorít v rámci činností podľa tohto nariadenia. Komisia si s členskými štátmi vymieňa najlepšie postupy a referenčné porovnávanie, a to najmä vzhľadom na vývoj činností v oblasti budovania kapacít.
KAPITOLA VII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 38
Výbor
1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 39
Oznámenia
Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii znenie všetkých ustanovení vnútroštátneho práva v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré prijmú, ako aj znenie dohôd v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré uzavrú, okrem tých, ktoré sa týkajú individuálnych prípadov.
Článok 40
Podávanie správ
1. Do 17. januára 2023 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia.
2. Táto správa obsahuje hodnotenie uplatňovania tohto nariadenia vrátane posúdenia účinnosti presadzovania právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o právomoci príslušných orgánov stanovené v článku 9 spolu s predovšetkým preskúmaním toho, ako sa vyvíjalo dodržiavanie právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov zo strany obchodníkov na dotknutých kľúčových spotrebiteľských trhoch v rámci cezhraničného obchodu.
K tejto správe sa v prípade potreby priloží legislatívny návrh.
Článok 41
Zrušenie
Nariadenie (ES) č. 2006/2004 sa zrušuje s účinnosťou od 17. januára 2020.
Článok 42
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 17. januára 2020.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Štrasburgu 12. decembra 2017
Za Európsky parlament
predseda
A. TAJANI
Za Radu
predseda
M. MAASIKAS
(1) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 100.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2017 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 30. novembra 2017.
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa („nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“) (Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1).
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).
(11) Nariadenie Rady č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385).
(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30).
PRÍLOHA
Smernice a nariadenia uvedené v článku 3 bode 1
1. |
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29). |
2. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27). |
3. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12). |
4. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1). |
5. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67): články 86 až 100. |
6. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37): článok 13 |
7. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16). |
8. |
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1). |
9. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22). |
10. |
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1). |
11. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21): článok 1, článok 2 písm. c) a články 4 až 8. |
12. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36): článok 20 |
13. |
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 14). |
14. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66). |
15. |
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3): články 22, 23 a 24. |
16. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú. v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10). |
17. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1): články 9, 10, 11 a články 19 až 26. |
18. |
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1). |
19. |
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1). |
20. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64). |
21. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63): článok 13 |
22. |
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1): článok 14 |
23. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34): články 10, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 21, 22, 23, kapitola 10 a prílohy I a II. |
24. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214): články 3 až 18 a článok 20 ods. 2. |
25. |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 1). |
26. |
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 1). |
27.12.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/27 |
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2395
z 12. decembra 2017,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o prechodné dojednania na zmiernenie vplyvu zavedenia IFRS 9 na vlastné zdroje a vplyvu zaobchádzania s veľkou majetkovou angažovanosťou v prípade expozícií voči niektorým subjektom verejného sektora denominovaných v domácej mene ktoréhokoľvek členského štátu
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),
keďže:
(1) |
Rada pre medzinárodné účtovné štandardy uverejnila 24. júla 2014 medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 9 Finančné nástroje (štandard IFRS 9). Cieľom štandardu IFRS 9 je zlepšiť finančné vykazovanie finančných nástrojov riešením problémov, ktoré vznikli v uvedenej oblasti počas finančnej krízy. Štandard IFRS 9 je reakciou najmä na výzvu skupiny G20 prejsť na model, ktorý sa pri vykazovaní očakávaných úverových strát z finančných aktív zameriava viac na budúcnosť. Pokiaľ ide o vykazovanie očakávaných úverových strát z finančných aktív, týmto štandardom sa nahrádza medzinárodný účtovný štandard (IAS) 39. |
(2) |
Komisia prijala štandard IFRS 9 nariadením Komisie (EÚ) 2016/2067 (4). Úverové inštitúcie a investičné spoločnosti („ďalej len „inštitúcie“), ktoré pri vypracovávaní svojich finančných výkazov používajú štandard IFRS 9, sú povinné v súlade s uvedeným nariadením uplatňovať štandard IFRS 9 odo dňa, keď sa začne ich prvé účtovné obdobie, počnúc 1. januárom 2018 alebo neskôr. |
(3) |
Uplatňovanie štandardu IFRS 9 môže viesť k náhlemu významnému zvýšeniu rezerv na očakávané úverové straty a následne k náhlemu zníženiu vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcií. Zatiaľ čo Bazilejský výbor pre bankový dohľad v súčasnosti zvažuje reguláciu rezerv očakávaných úverových strát v dlhodobejšom horizonte, v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5) by sa mali zaviesť prechodné dojednania s cieľom zmierniť uvedený potencionálne významný negatívny vplyv na vlastný kapitál Tier 1 vyplývajúci z účtovania očakávaných úverových strát. |
(4) |
Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. októbra 2016 o medzinárodnom štandarde finančného výkazníctva: IFRS 9 (6) požadoval režim postupného zavádzania, ktorý by zmiernil vplyv nového modelu opravných položiek IFRS 9. |
(5) |
Ak sa v počiatočnej súvahe inštitúcie v deň, keď sa prvýkrát uplatní štandard IFRS 9, odráža pokles vlastného kapitálu Tier 1 v dôsledku zvýšených rezerv očakávaných úverových strát vrátane opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti pri úverovo znevýhodnených finančných aktívach vymedzených v dodatku A k štandardu IFRS 9, ako je stanovené v prílohe k nariadeniu Komisie (ES) č. 1126/2008 (7) (príloha týkajúca sa štandardu IFRS 9), a to v porovnaní s konečnou súvahou v predchádzajúci deň, táto inštitúcia by mala mať možnosť zahrnúť na prechodné obdobie do svojho vlastného kapitálu Tier 1 časť zvýšených rezerv očakávaných úverových strát. Uvedené prechodné obdobie by malo trvať najviac päť rokov a malo by sa začať v roku 2018. Časť rezerv očakávaných úverových strát, ktoré možno zahrnúť do vlastného kapitálu Tier 1, by sa postupne mala znižovať na nulu s cieľom zabezpečiť plnú implementáciu štandardu IFRS 9 v deň, ktorý nasleduje bezprostredne po skončení prechodného obdobia. Vplyv rezerv očakávaných úverových strát na vlastný kapitál Tier 1 by sa počas prechodného obdobia nemal celkom neutralizovať. |
(6) |
Inštitúcie by mali rozhodnúť, či uvedené prechodné dojednania uplatnia, a o svojom rozhodnutí by mali zodpovedajúcim spôsobom informovať príslušný orgán. Inštitúcia by počas prechodného obdobia mala mať jedenkrát možnosť zvrátiť svoje pôvodné rozhodnutie, a to pod podmienkou, že jej to príslušný orgán vopred povolí, čím by sa zabezpečilo, že takéto rozhodnutie nebude motivované úvahami o regulačnej arbitráži. |
(7) |
Vzhľadom na to, že rezervy očakávaných úverových strát, ktoré vzniknú po dni, keď inštitúcia prvýkrát uplatní štandard IFRS 9, by sa v dôsledku zhoršenia makroekonomického výhľadu mohli neočakávane zvýšiť, inštitúciám by sa v takýchto prípadoch mala poskytnúť dodatočná úľava. |
(8) |
Od inštitúcií, ktoré sa rozhodnú uplatňovať prechodné dojednania, by sa v snahe zabezpečiť, aby sa im neposkytla neprimeraná kapitálová úľava, malo vyžadovať, aby upravili výpočet regulačných položiek, na ktoré majú rezervy očakávaných úverových strát priamy vplyv. Napríklad špecifické úpravy kreditného rizika, ktorými sa hodnota expozície znižuje podľa štandardizovaného prístupu ku kreditnému riziku, by sa mali znížiť určitým koeficientom, čím sa zvýši hodnota expozície. Tým by sa zabezpečilo, aby inštitúcia neprofitovala zo zvýšenia svojho vlastného kapitálu Tier 1 v dôsledku prechodných dojednaní ani zo zníženej hodnoty expozície. |
(9) |
Inštitúcie, ktoré sa rozhodnú uplatňovať prechodné dojednania štandardu IFRS 9 vymedzené v tomto nariadení, by mali zverejniť svoje vlastné zdroje, podiely kapitálu a svoje ukazovatele finančnej páky a to s uplatnením ako aj bez uplatnenia uvedených dojednaní, aby sa verejnosti umožnilo určiť vplyv uvedených dojednaní. |
(10) |
Takisto je vhodné stanoviť prechodné dojednania o vyňatí z limitu veľkej majetkovej angažovanosti dostupného pre expozície voči dlhu určitých subjektov verejného sektora členských štátov denominovanému v domácej mene ktoréhokoľvek členského štátu. Pre expozície tohto druhu, ktoré vznikli k 12. decembru 2017 alebo po tomto dátume, by prechodné obdobie malo trvať tri roky, počnúc 1. januárom 2018, pričom expozície tohto druhu, ktoré vznikli pred uvedeným dátumom, by sa mali zachovať v predchádzajúcom stave a mali by naďalej využívať výhody vyplývajúce z výnimky pre veľkú majetkovú angažovanosť. |
(11) |
S cieľom umožniť, aby sa prechodné dojednania stanovené v tomto nariadení uplatňovali od 1. januára 2018, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. |
(12) |
Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:
1. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 473a Zavedenie štandardu IFRS 9 1. Odchylne od článku 50 a do konca prechodného obdobia stanoveného v odseku 6 tohto článku, môžu nasledovné inštitúcie zahrnúť do ich vlastného kapitálu Tier 1 sumu vypočítanú v súlade s týmto odsekom:
Suma uvedená v prvom pododseku sa vypočíta ako súčet týchto položiek:
2. Inštitúcie vypočítajú sumy A2,SA a A2,IRB, uvedené v odseku 1 druhom pododseku písmenách a) a b), ako vyššiu zo súm uvedených v písmenách a) a b) tohto odseku osobitne pre svoje expozície, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 a pre svoje expozície, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3:
3. Inštitúcie vypočítajú sumu, o ktorú suma uvedená v písmene a) presahuje sumu uvedenú v písmene b) osobitne pre svoje expozície, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 a pre svoje expozície, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3:
4. Ak v prípade expozícií, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 suma stanovená podľa odseku 3 písm. a) presiahne sumu stanovenú v odseku 3 písm. b), inštitúcie stanovia A4,SA vo výške, ktorá sa rovná rozdielu medzi uvedenými sumami, v opačnom prípade stanovia A4,SA vo výške, ktorá sa rovná nule. Ak v prípade expozícií, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3 suma stanovená podľa odseku 3 písm. a) po uplatnení odseku 5 písm. b) presiahne sumu pre tieto expozície stanovenú v odseku 3 písm. b) po uplatnení odseku 5 písm. c), inštitúcie stanovia A4,IRB vo výške, ktorá sa rovná rozdielu medzi uvedenými sumami, v opačnom prípade stanovia A4,IRB vo výške, ktorá sa rovná nule. 5. V prípade expozícií, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3, inštitúcie uplatnia odseky 2 až 4 takto:
6. Inštitúcie uplatňujú pri výpočte súm ABSA a ABIRB uvedených v odseku 1 druhého pododseku písm. a) a b) tieto koeficienty:
Inštitúcie, ktorých účtovné obdobie sa začína po 1. januári 2018 ale pred 1. januárom 2019, upravia dátumy uvedené v prvom pododseku písm. a) až e) tak, aby zodpovedali ich účtovnému obdobiu, oznámia upravené dátumy svojmu príslušnému orgánu a zverejnia ich. Inštitúcie, ktoré začnú uplatňovať účtovné štandardy uvedené v odseku 1 od 1. januára 2019 alebo po tomto dátume, uplatňujú príslušné koeficienty v súlade s prvým pododsekom písm. b) až e), pričom začnú koeficientom zodpovedajúcim roku prvého uplatnenia uvedených účtovných štandardov. 7. Ak inštitúcia zahrnie do svojho vlastného kapitálu Tier 1 sumu v súlade s odsekom 1 tohto článku, táto inštitúcia prepočíta všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ, ktoré využívajú ktorúkoľvek z nasledujúcich položiek, pričom nezohľadní účinky rezerv na očakávané úverové straty ňou zahrnutých do vlastného kapitálu Tier 1 na uvedené položky:
8. Počas obdobia stanoveného v odseku 6 tohto článku inštitúcie, ktoré sa rozhodli uplatňovať prechodné dojednania stanovené v tomto článku, zverejnia okrem informácií, ktoré sa požadujú v ôsmej časti, sumy vlastných zdrojov, vlastného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 1, podiel vlastného kapitálu Tier 1, podiel kapitálu Tier 1, podiel celkového kapitálu, ako aj ukazovateľa finančnej páky, ktoré by mali v prípade, keby neuplatňovali tento článok. 9. Inštitúcia rozhodne, či počas prechodného obdobia bude uplatňovať dojednania stanovené v tomto článku a informuje príslušný orgán o svojom rozhodnutí do 1. februára 2018. Ak to inštitúcii vopred povolil príslušný orgán, inštitúcia môže počas prechodného obdobia jedenkrát zvrátiť svoje pôvodné rozhodnutie. Inštitúcie zverejnia každé rozhodnutie prijaté v súlade s týmto pododsekom. Inštitúcia, ktorá sa rozhodla uplatňovať prechodné dojednania stanovené v tomto článku, sa môže rozhodnúť, že nebude uplatňovať odsek 4, pričom o tomto rozhodnutí informuje príslušný orgán do 1. februára 2018. V takomto prípade táto inštitúcia stanoví sumu A4 uvedenú v odseku 1 vo výške, ktorá sa rovná nule. Ak to inštitúcii vopred povolil príslušný orgán, inštitúcia môže počas prechodného obdobia jedenkrát zvrátiť svoje pôvodné rozhodnutie. Inštitúcie zverejnia každé rozhodnutie prijaté v súlade s týmto pododsekom. 10. EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá do 30. júna 2018 usmernenia týkajúce sa požiadaviek na zverejnenie stanovených v tomto článku.“ |
2. |
V článku 493 sa dopĺňajú tieto odseky: „4. Odchylne od článku 395 ods. 1 môžu príslušné orgány povoliť, aby inštitúciám vznikali akékoľvek expozície uvedené v odseku 5 tohto článku spĺňajúce podmienky stanovené v odseku 6 tohto článku, a to až do týchto limitov:
Limity uvedené v prvom pododseku písm. a), b) a c) sa uplatňujú na hodnoty expozícií po zohľadnení vplyvu zmiernenia kreditného rizika v súlade s článkami 399 až 403. 5. Prechodné dojednania stanovené v odseku 4 sa uplatňujú na tieto expozície:
Na účely prvého pododseku písm. a), b) a c) sa prechodné dojednania stanovené v odseku 4 tohto článku uplatňujú len na tie aktíva a iné expozície voči subjektom verejného sektora alebo za ktoré subjekty verejného sektora ručia, s ktorými sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde, regionálnej vláde alebo miestnemu orgánu v súlade s článkom 116 ods. 4 Ak sa s aktívami a inými expozíciami voči subjektom verejného sektora alebo za ktoré subjekty verejného sektora ručia zaobchádza ako s expozíciami voči regionálnej vláde alebo miestnemu orgánu v súlade s článkom 116 ods. 4, prechodné dojednania stanovené v odseku 4 tohto článku sa uplatňujú len v prípade, keď sa s expozíciami voči uvedenej regionálnej vláde alebo miestnemu orgánu zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde v súlade s článkom 115 ods. 2. 6. Prechodné dojednania stanovené v odseku 4 tohto článku sa uplatňujú len v prípade, keď expozícia uvedená v odseku 5 tohto článku spĺňa všetky tieto podmienky:
7. Expozícia podľa odseku 5 tohto článku, ktorá vznikla pred 12. decembrom 2017 a ktorej bola 31. decembra 2017 v súlade s článkom 495 ods. 2 priradená riziková váha 0 %, je vyňatá z uplatňovania článku 395 ods. 1.“ |
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2018.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Štrasburgu 12. decembra 2017
Za Európsky parlament
predseda
A. TAJANI
Za Radu
predseda
M. MAASIKAS
(1) Stanovisko z 8. novembra 2017 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
(2) Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 36.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 30. novembra 2017. (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 7. decembra 2017.
(4) Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2067 z 22. novembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9 (Ú. v. EÚ L 323, 29.11.2016, s. 1).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(6) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(7) Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1).
27.12.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/34 |
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2396
z 13. decembra 2017,
ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj o zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 172 a 173, článok 175 tretí odsek a článok 182 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),
keďže:
(1) |
Od oznámenia Komisie s názvom „Investičný plán pre Európu (ďalej len „investičný plán“) 26. novembra 2014 sa podmienky na absorpciu investícií zlepšili a obnovuje sa dôvera v európske hospodárstvo a rast. Únia sa aktuálne nachádza vo štvrtom roku mierneho hospodárskeho oživenia, pričom hrubý domáci produkt vzrástol v roku 2015 o 2 %, avšak miera nezamestnanosti zostáva vyššia než pred krízou. Komplexné úsilie, ktoré sa vynaložilo na základe investičného plánu, už teraz prináša konkrétne výsledky, a to aj napriek tomu, že zatiaľ nie je možné odhadnúť celkový vplyv Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) na rast, keďže makroekonomické účinky rozsiahlejších investičných projektov sa neprejavia hneď. Tempo investícií sa v priebehu roku 2017 postupne zvýšilo, stále je však dosť pomalé a zostáva pod historickými úrovňami. |
(2) |
Uvedený pozitívny vývoj v investíciách by sa mal zachovať a malo by sa pokračovať v úsilí o navrátenie investícií späť na dlhodobo udržateľný trend takým spôsobom, že ovplyvní reálnu ekonomiku. Mechanizmy investičného plánu fungujú a mali by sa posilniť, aby aj naďalej dochádzalo k mobilizácii súkromných investícií a to tak, aby mali značný makroekonomický vplyv a prispievali k tvorbe pracovných miest v tých odvetviach, ktoré sú významné pre budúcnosť Európy a v ktorých pretrvávajú zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie. |
(3) |
Komisia vydala 1. júna 2016 oznámenie nazvané „Európa znovu investuje. Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky“, v ktorom sa uviedli dosiahnuté úspechy investičného plánu a predpokladané ďalšie kroky vrátane predĺženia trvania EFSI nad rámec jeho počiatočného trojročného obdobia, rozšírenia okna pre malé a stredné podniky (MSP) v existujúcom rámci a posilnenia Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH). |
(4) |
Európsky dvor audítorov prijal 11. novembra 2016 stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, a k priloženému hodnoteniu Komisie podľa článku 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/1017 s názvom „EFSI: predčasný návrh na predĺženie a rozšírenie“. |
(5) |
EFSI, na ktorého implementácii a sponzorovaní sa spolupodieľala skupina Európskej investičnej banky (EIB), je z hľadiska veľkosti na dobrej ceste dosiahnuť do polovice roka 2018 svoj cieľ, ktorým je mobilizácia dodatočných investícií do reálnej ekonomiky vo výške najmenej 315 000 000 000 EUR. Reakcia trhu a absorpcia týchto prostriedkov boli obzvlášť rýchle v rámci okna pre MSP, kde EFSI plní svoju úlohu nad očakávania dobre, a to vďaka počiatočnému využívaniu existujúcich nástrojov a mandátov Európskeho investičného fondu (EIF) (záručného mechanizmu InnovFin SME, záručného mechanizmu pôžičky COSME LGF a EIB zdrojov rizikového kapitálu mandátu (RCR)) dosiahnuť urýchlené naštartovanie. V júli 2016 preto došlo v rámci existujúcich parametrov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 (4) k zvýšeniu financovania okna pre MSP o 500 000 000 EUR. Vzhľadom na výnimočne vysoký dopyt na trhu po financovaní pre MSP v rámci EFSI má do MSP smerovať väčšia časť finančných prostriedkov. V tomto ohľade by v oblasti preberania rizík malo byť 40 % zvýšenej kapacity EFSI zameraných na zvyšovanie prístupu MSP k financovaniu. |
(6) |
Európska rada dospela 28. júna 2016 k záveru, že „Investičný plán pre Európu, najmä EFSI, už priniesol konkrétne výsledky a bol jedným z dôležitých opatrení, ktorých cieľom je pomáhať mobilizovať súkromné investície a zároveň inteligentne využívať obmedzené rozpočtové zdroje. Európska rada poznamenala, že Komisia mala v úmysle čoskoro predložiť návrhy týkajúce sa budúcnosti EFSI, ktoré by Európsky parlament a Rada mali bezodkladne preskúmať.“ |
(7) |
EFSI bol zriadený na počiatočné obdobie troch rokov a s cieľom zmobilizovať investície v hodnote aspoň 315 000 000 000 EUR, ktoré majú podporiť zámer posilnenia rastu a tvorby pracovných miest. Úsilie dosiahnuť tento hlavný cieľ by však nemalo prevážiť nad doplnkovosťou vybraných projektov. Únia je preto odhodlaná nielen predĺžiť investičné obdobie a finančnú kapacitu EFSI, ale aj zvýšiť dôraz na doplnkovosť. Predĺženie trvania sa zhoduje s obdobím súčasného viacročného finančného rámca a mali by s ním byť do roku 2020 spojené investície minimálne 500 000 000 000 EUR. S cieľom zvýšiť účinnosť EFSI ešte viac a dosiahnuť cieľ, ktorým je zdvojnásobenie cieľovej investičnej hodnoty, by k iniciatíve mali prednostne prispieť aj členské štáty. |
(8) |
EFSI a jeho vykonávanie sa nemôžu naplno rozvinúť bez toho, aby sa vykonávali činnosti zamerané na posilnenie jednotného trhu, vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia a vykonávanie sociálne vyvážených a udržateľných štrukturálnych reforiem. Okrem toho sú pre úspech EFSI mimoriadne dôležité dobre štruktúrované projekty, ktoré sú súčasťou investičných a rozvojových plánov na úrovni členských štátov. |
(9) |
Na obdobie po roku 2020 má Komisia v úmysle predložiť potrebné návrhy na zabezpečenie toho, aby strategické investície pokračovali na udržateľnej úrovni. Každý legislatívny návrh by mal vychádzať zo záverov obsiahnutých v správe Komisie a z nezávislého hodnotenia vrátane makroekonomického posúdenia toho, či je užitočné zachovávať systém na podporu investícií. V uvedenej správe a nezávislom hodnotení by sa malo preskúmať v potrebnom rozsahu aj uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2015/1017 v znení tohto nariadenia, v priebehu rozšíreného obdobia na vykonávanie EFSI. |
(10) |
EFSI rozšírený a predĺžený týmto nariadením by mal riešiť pretrvávajúce zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie a naďalej s posilnenou doplnkovosťou mobilizovať finančné prostriedky zo súkromného sektora do investícií, ktoré majú zásadný význam pre vytváranie pracovných miest, a to aj pre mladých ľudí, rast a konkurencieschopnosť v Európe v budúcnosti. Takéto investície patria do oblastí energetiky, životného prostredia a do opatrení v oblasti klímy, sociálneho a ľudského kapitálu a súvisiacej infraštruktúry, zdravotníctva, výskumu a inovácií, cezhraničnej a udržateľnej dopravy, ako aj digitálnej transformácie. Malo by sa posilniť najmä prispievanie operácií podporovaných z EFSI k dosahovaniu ambicióznych cieľov Únie, ktoré boli stanovené na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21), a k plneniu záväzku Únie znížiť emisie skleníkových plynov o 80 až 95 %. S cieľom posilniť časť týkajúcu sa opatrení v oblasti klímy v rámci EFSI by EIB mala vychádzať zo svojich skúseností jedného z najväčších poskytovateľov finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti klímy na celom svete a využiť svoju pokrokovú, medzinárodne dohodnutú metodiku, aby spoľahlivo identifikovala prvky opatrení v oblasti klímy alebo podiely na nákladoch. Projekty by nemali byť umelo štruktúrované tak, aby zodpovedali vymedzeniam MSP a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou. Väčší dôraz by sa mal klásť aj na prioritné projekty v oblasti prepojenia energetických sietí a projekty energetickej efektívnosti. Podpora z EFSI pre diaľnice by navyše mala byť obmedzená na podporu súkromných a/alebo verejných investícií do dopravy v krajinách čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu, v menej rozvinutých regiónoch alebo do cezhraničných dopravných projektov alebo – ak je to potrebné – na rozšírenie, udržiavanie alebo zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky, vývoj zariadení inteligentných dopravných systémov (IDS), zaručenie integrity a noriem existujúcich diaľnic v rámci transeurópskej dopravnej siete, najmä bezpečných parkovísk, čerpacích staníc pre alternatívne čisté palivá a systémov na nabíjanie batérií, alebo by mala prispievať na dokončenie transeurópskej dopravnej siete do roku 2030, v súlade s nariadeniami (EÚ) č. 1316/2013 (5) a (EÚ) č. 1315/2013 (6). V digitálnom sektore a v rámci pôsobnosti ambicióznej politiky Únie v oblasti digitálneho hospodárstva by sa mali stanoviť nové ciele v oblasti digitálnej infraštruktúry s cieľom zaistiť premostenie digitálnej priepasti, aby Únia bola svetovým priekopníkom novej éry tzv. internetu vecí, technológie blockchain, kybernetickej bezpečnosti a zabezpečenia sietí. Hoci sú tieto projekty už oprávnené, z dôvodov jasnosti by sa malo výslovne ustanoviť, že projekty v sektoroch poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybolovu, akvakultúry a iných prvkov širšieho biohospodárstva patria pod všeobecné ciele oprávnené na podporu z EFSI. |
(11) |
Kultúrne a kreatívne sektory zohrávajú pri reindustrializácii Európy kľúčovú úlohu, sú hnacou silou rastu a majú strategické postavenie, ktoré umožňuje šírenie inovácií do ďalších sektorov hospodárstva, ako sú cestovný ruch, maloobchod a digitálne technológie. EFSI by mal, rovnako ako program Kreatívna Európa zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 (7) a záručný mechanizmus v kultúrnych a kreatívnych sektoroch zriadený podľa uvedeného nariadenia, pomáhať riešiť nedostatok kapitálu v týchto sektoroch tým, že im poskytne dodatočnú podporu, ktorá by mala doplniť podporu poskytovanú prostredníctvom programu Kreatívna Európa a Záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory, aby bolo možné financovať väčší počet týchto projektov s vysokorizikovým profilom. |
(12) |
EFSI by mal podporovať aj operácie, ktoré zahŕňajú subjekty, ktoré sú usadené v Únii a ktorých činnosť presahuje hranice Únie, ak podporujú investície v Únii, najmä pokiaľ zahŕňajú prvky cezhraničnej spolupráce. EIAH by malo aktívne podporovať presadzovanie a podnecovanie takýchto operácií. |
(13) |
Pri výbere projektov by sa mala posilniť doplnkovosť, ktorá je kľúčovým prvkom EFSI. Operácie by konkrétne mali byť oprávnené na podporu z EFSI len vtedy, keď sa nimi riešia jasne identifikované zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie. Operácie v oblasti fyzickej infraštruktúry v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie, ktorá prepája dva alebo viaceré členské štáty, vrátane elektronickej infraštruktúry a najmä širokopásmovej infraštruktúry, ako aj služieb potrebných pre jej vybudovanie, zavádzanie, údržbu alebo prevádzku, by sa mali považovať za silné ukazovatele doplnkovosti vzhľadom na ich prirodzenú náročnosť a vysokú pridanú hodnotu pre Úniu. |
(14) |
EFSI by sa mal zvyčajne zameriavať na projekty s vyšším rizikovým profilom, než majú projekty podporované bežnými operáciami EIB, a investičný výbor EFSI (ďalej len „investičný výbor“) by mal pri hodnotení doplnkovosti zohľadniť riziká brániace investíciám, ako sú riziká charakteristické pre určitú krajinu, sektor alebo región a riziká spojené s inováciami, najmä v prípade neoverených technológií na posilnenie rastu, udržateľnosti a produktivity. |
(15) |
S cieľom zabezpečiť širšiu geografickú pôsobnosť EFSI a zvyšovať efektívnosť zásahov EFSI by sa mali podporovať operácie spojeného a/alebo kombinovaného financovania, v ktorých sa spájajú nenávratné formy podpory a/alebo finančné nástroje zo všeobecného rozpočtu Únie, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy alebo nástroje dostupné v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF) zriadeného nariadením (EÚ) č. 1316/2013 a nástroja Horizont 2020 – rámcového programu pre výskum a inováciu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (8), s financovaním od skupiny EIB vrátane financovania EIB v rámci EFSI, ako aj od iných investorov. Spojené a/alebo kombinované financovanie má za cieľ zvýšiť pridanú hodnotu výdavkov Únie tak, že sa prilákajú dodatočné zdroje od súkromných investorov a zabezpečí sa, aby sa podporované akcie stali ekonomicky a finančne uskutočniteľnými. Na uvedené účely bola súbežne s predložením návrhu tohto nariadenia vypracovaného Komisiou presunutá 1 000 000 000 EUR z finančných nástrojov Nástroja na prepájanie Európy (NPE) do grantovej zložky NPE, aby bol uľahčený mechanizmus kombinovaného financovania s EFSI. Vo februári 2017 bola na uvedený účel uverejnená výzva na predkladanie ponúk na kombinované financovanie. Ďalších 145 000 000 EUR sa presúva do iných príslušných nástrojov, najmä nástrojov zameraných na energetickú efektívnosť. Ďalšie opatrenia sú nevyhnutné s cieľom zabezpečiť, aby sa fondy Únie a podpora z EFSI dali ľahko kombinovať. Hoci Komisia už k tejto záležitosti uverejnila konkrétne usmernenie, prístup k otázke kombinovania fondov Únie a podpory z EFSI by sa mal ďalej rozvíjať v záujme zvýšenia investícií, ktoré by využívali pákový efekt vytvorený kombináciou EFSI s fondmi Únie, pričom by sa malo prihliadnuť k potenciálnemu legislatívnemu vývoju. Na zabezpečenie ekonomickej efektívnosti a primeraného pákového efektu by takáto kombinácia finančných prostriedkov nemala v zásade presiahnuť 90 % celkových projektových nákladov pre menej rozvinuté regióny a 80 % pre všetky ostatné regióny. |
(16) |
S cieľom posilniť mieru využívania EFSI v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch by sa mal rozšíriť rozsah všeobecných cieľov oprávnených na podporu z EFSI. Projekty by boli naďalej predmetom skúmania zo strany investičného výboru a museli by sa pri nich dodržiavať rovnaké kritériá oprávnenosti na využitie záruky ustanovenej podľa nariadenia (EÚ) 2015/1017 (ďalej len „záruka EÚ“) vrátane zásady doplnkovosti. Vzhľadom na to, že by sa veľkosť projektov, ktoré možno podporovať z EFSI, nemala obmedzovať, by sa malé projekty nemali odrádzať od uchádzania sa o financovanie z EFSI. Okrem toho sú potrebné ďalšie kroky na posilnenie technickej pomoci a podpory EFSI v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch. |
(17) |
Investičné platformy sú základným nástrojom na riešenie zlyhaní trhu, a to najmä pri financovaní viacerých, regionálnych alebo sektorových projektov vrátane projektov v oblasti energetickej efektívnosti a cezhraničných projektov. Je preto dôležité podnecovať partnerstvá s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami, a to aj s ohľadom na zriaďovanie investičných platforiem. V tomto ohľade môže významnú úlohu zohrať aj spolupráca s finančnými sprostredkovateľmi. V uvedenom kontexte by EIB mala v prípade potreby poveriť finančných sprostredkovateľov alebo schválené oprávnené subjekty posudzovaním, výberom a monitorovaním malých čiastkových projektov. |
(18) |
Ak by posúdením, výberom a monitorovaním malých čiastkových projektov boli poverení finanční sprostredkovatelia alebo schválené oprávnené subjekty, investičný výbor by si nemal zachovať právo schvaľovať využívanie záruky EÚ v prípade čiastkových projektov, ktoré sú takto financované EIB, a v prípade investičných operácií, v ktorých príspevok EFSI na takéto malé čiastkové projekty nedosahuje stanovenú hranicu. Riadiaca rada EFSI (ďalej len „riadiaca rada“) by mala podľa okolností poskytnúť investičnému výboru usmernenie k postupu, ktorý treba použiť pri hodnotení čiastkových projektov nad uvedenou hranicou. |
(19) |
Počas celého investičného obdobia by Únia mala poskytnúť záruku EÚ, ktorá by nikdy nemala presahovať 26 000 000 000 EUR, aby sa EFSI umožnilo podporovať investície, z čoho maximálne 16 000 000 000 EUR by malo byť k dispozícii pred 6. júlom 2018. |
(20) |
Očakáva sa, že keď sa záruka EÚ skombinuje so sumou 7 500 000 000 EUR, ktoré má poskytnúť EIB, podpora z EFSI by mala vygenerovať dodatočné investície zo strany EIB a EIF vo výške 100 000 000 000 EUR. Podporená suma 100 000 000 000 EUR od EFSI by podľa očakávaní mala do konca roka 2020 vygenerovať dodatočné investície do reálnej ekonomiky vo výške najmenej 500 000 000 000 EUR. |
(21) |
S cieľom čiastočne financovať príspevok zo všeobecného rozpočtu Únie do záručného fondu EÚ na predpokladané dodatočné investície by sa mal uskutočniť presun z finančného krytia dostupného pre NPE v súlade s nariadením (EÚ) č. 1316/2013, ako aj z príjmov a vrátených platieb z dlhového nástroja NPE a z Európskeho fondu 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru (ďalej len „fond Marguerite“). Presuny z príjmov a vrátených platieb si vyžadujú výnimku z článku 140 ods. 6 druhého a tretieho pododseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (9) s cieľom povoliť ich používanie iným nástrojom. |
(22) |
Na základe skúseností nadobudnutých pri investíciách podporovaných z EFSI by sa cieľová hodnota záručného fondu mala upraviť na 35 % celkových záručných záväzkov EÚ, čím sa zabezpečí primeraná úroveň ochrany. |
(23) |
V nadväznosti na nevídane vysoký dopyt trhu po financovaní MSP v rámci EFSI, ktorý bude podľa očakávaní pokračovať, by sa malo posilniť okno EFSI pre MSP. Osobitná pozornosť by sa mala venovať sociálnym podnikom a sociálnym službám, a to aj prostredníctvom vývoja a uvádzania nových nástrojov, ktoré sú primerané pre potreby a špecifiká sektora sociálnych podnikov a sociálnych služieb. |
(24) |
EIB a EIF by mali zabezpečiť, aby koneční príjemcovia vrátane MSP vedeli o existencii podpory z EFSI, aby sa zlepšila viditeľnosť záruky EÚ. V dohodách o podpore z EFSI by sa mal jasne a viditeľne uviesť odkaz na podporu z EFSI. |
(25) |
S cieľom zvýšiť transparentnosť operácií EFSI by investičný výbor mal vo svojich rozhodnutiach, ktoré sa zverejňujú a sprístupňujú verejnosti, vysvetliť dôvody, ktoré ho viedli k názoru, že určitej operácii by mala byť poskytnutá záruka EÚ, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať dodržiavaniu kritéria doplnkovosti. Vždy, keď dôjde k podpisu operácie v rámci záruky EÚ, by sa mala zverejniť hodnotiaca tabuľka ukazovateľov. Uverejnené informácie nesmú zahŕňať citlivé obchodné informácie. |
(26) |
Hodnotiaca tabuľka by sa mala používať v prísnom súlade s týmto nariadením a s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/1558 (10) a prílohou k nemu, ako nezávislý a transparentný hodnotiaci nástroj pre investičný výbor, aby mohol uprednostniť použitie záruky EÚ na operácie, ktoré dosahujú vyšší počet bodov a zabezpečujú pridanú hodnotu. EIB by mala vypočítať bodové hodnotenie a ukazovatele ex ante a monitorovať výsledky pri dokončení projektu. |
(27) |
V záujme kvalitnejšieho posudzovania projektov by mala riadiaca rada v strategickom usmernení EFSI stanoviť minimálne bodové hodnotenie pre každý pilier v hodnotiacej tabuľke. |
(28) |
Príslušná politika Únie pre jurisdikcie, ktoré nespolupracujú v daňovej oblasti, je vymedzená v legislatívnych aktoch Únie a v záveroch Rady, najmä v prílohe k záverom Rady z 8. novembra 2016 ako aj vo všetkých nasledujúcich novelách. |
(29) |
Náležitá starostlivosť o investičné a finančné operácie EIB podľa tohto nariadenia by mala zahŕňať dôkladnú kontrolu dodržiavania platných právnych predpisov Únie a schválených medzinárodných noriem a noriem Únie na boj proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, daňovým únikom a vyhýbaniu sa plateniu daní. EIB by okrem toho mala v rámci predkladania správ o EFSI poskytovať informácie, rozčlenené podľa jednotlivých krajín, o súlade operácií EFSI s politikou EIB a EIF týkajúcou sa nespolupracujúcich jurisdikcií ako aj zoznam sprostredkovateľov, s ktorými EIB a EIF spolupracujú. |
(30) |
Je vhodné objasniť určité technické aspekty súvisiace s obsahom dohody o riadení EFSI, o udeľovaní záruky EÚ a o nástrojoch krytých dohodou vrátane krytia rizika výmenného kurzu v určitých situáciách. V súlade s týmto nariadením by sa mala prijať dohoda s EIB o riadení EFSI a o udeľovaní záruky EÚ. |
(31) |
Aj keď EIAH má za cieľ stavať na súčasných poradenských službách EIB a Komisie, a aby mohlo fungovať ako jednotné centrum Únie pre technické poradenstvo pre projektové financovanie, malo by byť posilnené a jeho činnosť by sa mala zamerať aj na aktívne prispievanie k sektorovej a geografickej diverzifikácie EFSI a na podporu EIB a národných podporných bánk alebo inštitúcií pri začínaní a rozvíjaní operácií, najmä v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch, a v prípade potreby poskytovaním pomoci so štruktúrovaním dopytu po podpore EFSI. EIAH by sa malo pokúsiť uzavrieť v každom členskom štáte aspoň jednu dohodu o spolupráci s národnou podpornou bankou alebo inštitúciou. V členských štátoch, v ktorých národné podporné banky ani inštitúcie neexistujú, by EIAH malo poskytnúť v prípade potreby a na žiadosť dotknutého členského štátu aktívnu poradenskú podporu v súvislosti s ich zriadením. Okrem toho by EIAH malo venovať osobitnú pozornosť podpore vypracúvania projektov, do ktorých sú zapojené dva alebo viaceré členské štáty, a projektov, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov COP 21. Zároveň by malo aktívne prispievať k vytváraniu investičných platforiem a poskytovať poradenstvo v oblasti kombinovania iných zdrojov financovania Únie s podporou z EFSI. Podľa potreby a so zreteľom na existujúce mechanizmy pomoci by sa malo zabezpečiť miestne zastúpenie EIAH, ktoré by v danej lokalite malo poskytovať konkrétnu a aktívnu pomoc prispôsobenú miestnym podmienkam. |
(32) |
Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je založený na podrobnej analýze plánov členských štátov v oblasti rozpočtových, makroekonomických a štrukturálnych reforiem a poskytuje im odporúčania pre jednotlivé krajiny. V tejto súvislosti by EIB mala informovať Komisiu o svojich zisteniach týkajúcich sa prekážok a problémov pre investovanie v členských štátoch, ktoré sa identifikovali pri vykonávaní investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Komisia sa vyzýva, aby uvedené a iné zistenia zohľadnila vo svojej práci v kontexte tretieho piliera investičného plánu. |
(33) |
S cieľom zamerať sa na zlyhania trhu a medzery na trhu, stimulovať primerané dodatočné investície a podporovať geografickú a regionálnu rovnováhu operácií podporovaných z EFSI je nevyhnutný integrovaný a efektívny prístup na podporu rastu, zamestnanosti a investícií. Náklady na financovanie z EFSI by mali prispieť k dosiahnutiu uvedených cieľov. |
(34) |
Na podporu investičných cieľov stanovených v nariadení (EÚ) 2015/1017 by sa malo podľa potreby podnecovať kombinované financovanie s existujúcimi fondmi s cieľom poskytnúť primerané zvýhodnenie, pokiaľ ide o podmienky financovania operácií EFSI vrátane nákladov. |
(35) |
V prípadoch, keď napäté podmienky na finančných trhoch bránia realizácii životaschopného projektu, alebo v prípade, keď je potrebné uľahčiť zriaďovanie investičných platforiem alebo financovanie projektov v sektoroch alebo oblastiach, v ktorých trh vo veľkej miere zlyháva alebo je investičná situácia suboptimálna, by mali EIB a Komisia realizovať zmeny, najmä pokiaľ ide o odmenu za záruku EÚ, s cieľom prispieť k zníženiu nákladov na financovanie operácie, ktoré znáša príjemca finančných prostriedkov z EIB v rámci EFSI, a tak uľahčiť jeho vykonávanie. Podobné opatrenia by sa mali prijať, ak je nutné zaistiť podporu EFSI pre malé projekty. V prípade, že využívanie miestnych alebo regionálnych sprostredkovateľov umožňuje zníženie nákladov EFSI na financovanie malých projektov, treba zvážiť aj túto formu financovania. |
(36) |
Vzhľadom na potrebu zabezpečiť finančnú udržateľnosť EFSI by mali byť snahy o zníženie finančných nákladov na operácie EFSI v obdobiach, keď na finančnom trhu panujú napäté podmienky, alebo o pomoc so zriadením investičných platforiem alebo o financovanie projektov v sektoroch alebo oblastiach, v ktorých dochádza k významnému zlyhaniu trhu alebo suboptimálnej investičnej situácii, koordinované s ďalšími dostupnými finančnými zdrojmi Únie a nástrojmi nasadenými skupinou EIB. |
(37) |
Nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (EÚ) 2015/1017 sa mení takto:
1. |
V článku 2 ods. 4 sa písmeno b) nahrádza takto:
|
2. |
Článok 4 ods. 2 sa mení takto:
|
3. |
Článok 5 ods. 1 sa nahrádza takto: „1. Na účely tohto nariadenia, doplnkovosť‘ znamená podporu z EFSI pre operácie, ktoré riešia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie a ktoré by sa neboli mohli prostredníctvom EIB, EIF alebo existujúcich finančných nástrojov Únie vykonať bez podpory z EFSI v období, počas ktorého sa môže využiť záruka EÚ, alebo by sa neboli mohli vykonať v rovnakom rozsahu. Projekty podporované z EFSI podporujú všeobecné ciele stanovené v článku 9 ods. 2, usilujú o tvorbu pracovných miest a udržateľný rast a zvyčajne majú vyšší rizikový profil než projekty podporované prostredníctvom bežných operácií EIB. Portfólio EFSI má celkovo vyšší rizikový profil ako portfólio investícií podporovaných EIB v rámci jej štandardných investičných politík pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. V záujme lepšieho riešenia prípadov zlyhania trhu alebo suboptimálnych investičných situácií a predovšetkým ľahšieho využívania investičných platforiem pre menšie projekty, čím sa zabezpečí komplementarita, a tak sa zamedzí vytláčanie účastníkov toho istého trhu, musia osobitné činnosti EIB podporované z EFSI prioritne a v náležite odôvodnených prípadoch:
Bez toho, aby bola dotknutá požiadavka spĺňať vymedzenie doplnkovosti, ako sa uvádza v prvom pododseku, tieto prvky sa považujú za významne doplnkové:
|
4. |
Článok 6 sa mení takto:
|
5. |
Článok 7 sa mení takto:
|
6. |
Článok 9 sa mení takto:
|
7. |
V článku 10 ods. 2 sa písmeno a) nahrádza takto:
|
8. |
Článok 11 sa mení takto:
|
9. |
Článok 12 sa mení takto:
|
10. |
Článok 14 sa mení takto:
|
11. |
Článok 16 ods. 1 sa nahrádza takto: „1. EIB, podľa potreby v spolupráci s EIF, predkladá Komisii každých šesť mesiacov správu o operáciách financovania a investičných operáciách EIB, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Správa obsahuje posúdenie dodržiavania požiadaviek na využívanie záruky EÚ a kľúčových ukazovateľov výkonnosti uvedených v článku 4 ods. 2 písm. f) bode iv). Správa zároveň obsahuje štatistické, finančné a účtovné údaje o každej operácii financovania a investičnej operácii EIB, ako aj údaje na súhrnnom základe. Správa zahŕňa raz ročne aj zoznam prekážok investovania, s ktorými sa EIB stretla pri vykonávaní investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.“ |
12. |
Článok 17 sa mení takto:
|
13. |
Článok 18 sa mení takto:
|
14. |
V článku 19 sa dopĺňa tento odsek: „EIB a EIF informujú finančných sprostredkovateľov alebo im prikážu, aby informovali konečných príjemcov vrátane MSP o existencii podpory z EFSI, tým, že uvedú túto informáciu na viditeľnom mieste príslušnej dohody o podpore z EFSI, najmä v prípade MSP, čím sa zvýši informovanosť verejnosti a zlepší viditeľnosť.“; |
15. |
Článok 20 ods. 2 sa nahrádza takto: „2. Na účel odseku 1 tohto článku sa Dvoru audítorov na jeho žiadosť a v súlade s článkom 287 ods. 3 ZFEÚ udeľuje prístup ku všetkým dokumentom alebo informáciám potrebným na splnenie jeho úlohy.“; |
16. |
Článok 22 ods. 1 sa nahrádza takto: „1. EIB a EIF vo svojich operáciách financovania a investičných operáciách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, dodržiavajú platné právne predpisy Únie a dohodnuté medzinárodné normy a normy Únie, a preto nepodporujú projekty podľa tohto nariadenia, ktoré prispievajú k praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým podvodom alebo daňovým únikom. Okrem toho EIB a EIF nevykonávajú nové alebo obnovené operácie so subjektmi, ktoré sú súčasťou jurisdikcií alebo majú sídlo v jurisdikciách, ktorých zoznam sa uvádza na základe príslušnej politiky Únie týkajúcej sa nespolupracujúcich jurisdikcií alebo ktoré sú označené ako vysokorizikové tretie krajiny podľa článku 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (*3), alebo ktoré dostatočne nedodržiavajú daňové normy Únie alebo medzinárodné daňové normy v oblasti transparentnosti a výmeny informácií. Pri uzatváraní dohôd s finančnými sprostredkovateľmi EIB a EIF transponujú požiadavky uvedené v tomto článku do príslušných dohôd a žiadajú od finančných sprostredkovateľov podávanie správ o ich dodržiavaní. EIB a EIF preskúmajú svoju politiku týkajúcu sa nespolupracujúcich jurisdikcií najneskôr po prijatí zoznamu Únie týkajúceho nespolupracujúcich jurisdikcií na daňové účely. EIB a EIF potom každý ďalší rok predkladajú Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní svojej politiky týkajúcej sa nespolupracujúcich jurisdikcií v súvislosti s financovaním EFSI a investičnými operáciami vrátane informácií rozčlenených podľa jednotlivých krajín a zoznamu sprostredkovateľov, s ktorými spolupracujú. (*3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).“;" |
17. |
V článku 23 ods. 2 sa prvá a druhá veta prvého pododseku nahrádzajú takto: „Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 13 a 14 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 4. júla 2015. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia.“; |
18. |
Príloha II sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu. |
Článok 2
Nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 sa mení takto:
1. |
Ćlánok 5 sa nahrádza takto: „1. Finančné krytie na vykonávanie NPE na obdobie rokov 2014 až 2020 je 30 192 259 000 EUR v bežných cenách. Uvedená suma sa rozdelí takto:
Uvedené sumy nemajú vplyv na uplatňovanie mechanizmu flexibility podľa nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (*4). (*4) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).“" |
2. |
V článku 14 sa dopĺňajú tieto odseky: „5. Odchylne od článku 140 ods. 6 druhého a tretieho pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, príjmy a vrátené platby z finančných nástrojov zriadených podľa tohto nariadenia a z finančných nástrojov zriadených podľa nariadenie (ES) č. 680/2007, ktoré sa zlúčili s finančnými nástrojmi zriadenými podľa tohto nariadenia v súlade s odsekom 3 tohto článku a to do výšky 125 000 000 EUR, sa považujú za vnútorné pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 pre Európsky fond pre strategické investície zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 (*5). 6. Odchylne od článku 140 ods. 6 druhého a tretieho pododseku nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, príjmy a vrátené platby z Európskeho fondu 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúry (ďalej len „fond Marguerite“) zriadeného podľa nariadenia (ES) č. 680/2007 sa do výšky 25 000 000 EUR považujú za vnútorné pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 pre Európsky fond pre strategické investície zriadený nariadením (EÚ) 2015/1017. (*5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).“." |
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Štrasburgu 13. decembra 2017
Za Európsky parlament
predseda
A. TAJANI
Za Radu
predseda
M. MAASIKAS
(1) Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 57.
(2) Ú. v. EÚ C 185, 9.6.2017, s. 62.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 12. decembra 2017.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).
(10) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1558 z 22. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 o zostavení hodnotiacej tabuľky ukazovateľov na uplatnenie záruky EÚ (Ú. v. EÚ L 244, 19.9.2015, s. 20).
PRÍLOHA
Príloha II k nariadeniu (EÚ) 2015/1017 sa mení takto:
1. |
Oddiel 2 sa mení takto:
|
2. |
V oddiele 3 sa dopĺňa toto písmeno:
|
3. |
V oddiele 5 sa dopĺňa táto veta: „Hodnotiaca tabuľka sa zverejňuje hneď po podpise operácie so zárukou EÚ, pričom sa neuvedú citlivé obchodné informácie.“; |
4. |
Oddiel 6 sa mení takto:
|
5. |
V oddiele 7 písmene c) sa vypúšťa slovo „počiatočného“. |
6. |
Oddiel 8 sa mení takto:
|
Vyhlásenie Komisie k zvýšeniu prostriedkov v rámci programu Nástroj na prepájanie Európy o 225 miliónov EUR
V nadväznosti na politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o financovaní Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI 2.0) bude z finančných nástrojov Nástroja na prepájanie Európy (NPE) prerozdelená suma 275 miliónov EUR, čo v porovnaní s návrhom Komisie predstavuje zníženie o 225 miliónov EUR.
Komisia potvrdzuje, že zreviduje finančné plánovanie tak, aby odrážalo zodpovedajúce zvýšenie prostriedkov pre program NPE o 225 miliónov EUR.
Komisia v rámci ročných rozpočtových postupov na roky 2019 – 2020 predloží zodpovedajúce návrhy s cieľom zabezpečiť optimálne pridelenie tejto sumy v rámci programu NPE.
SMERNICE
27.12.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/53 |
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2397
z 12. decembra 2017
o uznávaní odborných kvalifikácií v oblasti vnútrozemskej plavby a o zrušení smerníc Rady 91/672/EHS a 96/50/ES
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),
keďže:
(1) |
Smernice Rady 91/672/EHS (3) a 96/50/ES (4) sú prvými krokmi k dosiahnutiu harmonizácie a uznávania odborných kvalifikácií členov posádok plavidiel vo vnútrozemskej plavbe. |
(2) |
Na požiadavky na členov posádok plavidiel prevádzkovaných na Rýne sa nevzťahuje pôsobnosť smerníc 91/672/EHS a 96/50/ES a Ústredná komisia pre plavbu na Rýne (CCNR) ich stanovila podľa nariadení pre členov posádky plavidiel plávajúcich na Rýne. |
(3) |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (5) sa uplatňuje na iné povolania v sektore vnútrozemskej vodnej dopravy než na povolanie lodný kapitán. Vzájomné uznávanie diplomov a osvedčení podľa smernice 2005/36/ES však nie je úplne prispôsobené pravidelným a častým cezhraničným činnostiam vykonávaným v prípade povolaní v sektore vnútrozemskej vodnej dopravy, a to najmä na vnútrozemských vodných cestách prepojených s vnútrozemskými vodnými cestami iného členského štátu. |
(4) |
V hodnotiacej štúdii, ktorú v roku 2014 uskutočnila Komisia, sa zdôraznila skutočnosť, že obmedzenie rozsahu pôsobnosti smerníc 91/672/EHS a 96/50/ES na lodných kapitánov a neexistencia automatického uznávania preukazov odborných spôsobilostí lodných kapitánov vydaných v súlade s uvedenými smernicami na Rýne obmedzujú mobilitu členov posádky plavidla v sektore vnútrozemskej plavby. |
(5) |
Na uľahčenie mobility, zaistenie bezpečnosti plavby, zabezpečenie ochrany ľudského života a životného prostredia je nevyhnutné v prípade členov posádky plavidla, a najmä osôb zasahujúcich v núdzových situáciách na palubách osobných lodí a osôb poverených dopĺňaním paliva do plavidiel používajúcich skvapalnený zemný plyn ako palivo, aby boli držiteľmi preukazov, ktoré potvrdzujú ich odbornú spôsobilosť. Na účely účinného presadzovania by mali mať tieto preukazy odbornej spôsobilosti pri výkone svojho povolania pri sebe. Platí to aj pre mladých ľudí, v prípade ktorých je dôležité, aby sa ich bezpečnosť a zdravie pri práci chránili v súlade so smernicou Rady 94/33/ES (6). |
(6) |
Športová alebo rekreačná plavba, prevádzka prievozných lodí, ktoré sa nepohybujú samostatne, a prevádzka plavidiel ozbrojených síl alebo záchranných zložiek sú činnosti, ktoré si nevyžadujú odborné spôsobilosti podobné odborným spôsobilostiam vyžadovaným pre profesionálnu plavbu na účel prepravy tovaru a osôb. Na osoby vykonávajúce takéto činnosti by sa táto smernica preto nemala vzťahovať. |
(7) |
Lodní kapitáni, ktorí vedú plavidlá za okolností, ktoré predstavujú osobitné riziko pre bezpečnosť, by mali byť držiteľmi osobitných povolení, najmä v prípade vedenia veľkých zostáv plavidiel, vedenia plavidiel používajúcich skvapalnený zemný plyn ako palivo, vedenia plavidiel pri zníženej viditeľnosti, vedenia plavidiel po vnútrozemských vodných cestách námorného charakteru alebo vedenia plavidiel po vodných cestách, ktoré predstavujú špecifické riziká pre plavbu. Na účely získania takéhoto povolenia by sa od lodných kapitánov malo vyžadovať, aby preukázali dodatočné osobitné odborné spôsobilosti. |
(8) |
Na zaistenie bezpečnosti plavby by členské štáty mali určiť vnútrozemské vodné cesty námorného charakteru v súlade s harmonizovanými kritériami. Požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti na plavbu po týchto vodných cestách by sa mali stanoviť na úrovni Únie. Bez zbytočného obmedzenia mobility lodných kapitánov by členské štáty mali mať v prípade, že je to potrebné na zaistenie bezpečnosti plavby a v prípade potreby v spolupráci s príslušnou európskou riečnou komisiou, tiež možnosť určiť vodné cesty, ktoré predstavujú špecifické riziká pre plavbu v súlade s harmonizovanými kritériami a postupmi podľa tejto smernice. V takých prípadoch by sa príslušné požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti mali stanoviť na úrovni členských štátov. |
(9) |
S cieľom prispieť k mobilite osôb zapojených do prevádzky plavidiel v celej Únii a vzhľadom na to, že všetky preukazy odborných spôsobilostí, služobné lodnícke knižky a lodné denníky vydávané v súlade s touto smernicou by mali spĺňať požadované minimálne normy v súlade s harmonizovanými kritériami, členské štáty by mali uznávať odborné spôsobilosti osvedčené v súlade s touto smernicou. Držitelia takýchto odborných spôsobilostí by preto mali byť schopní vykonávať svoje povolanie na všetkých vnútrozemských vodných cestách Únie. |
(10) |
Vzhľadom na neexistenciu cezhraničných činností na určitých vnútroštátnych vnútrozemských vodných cestách a v záujme zníženia nákladov by členské štáty mali mať možnosť stanoviť, že preukazy odborných spôsobilostí Únie nie sú povinné na vnútroštátnych vnútrozemských vodných cestách, ktoré nie sú prepojené so splavnými vnútrozemskými vodnými cestami iného členského štátu. Preukazy Únie by však mali umožniť prístup k plavebným činnostiam na týchto neprepojených vodných cestách. |
(11) |
Smernica 2005/36/ES sa aj naďalej uplatní na členov posádky plavidla, ktorí sú oslobodení od povinnosti byť držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti Únie vydaného v súlade s touto smernicou, a tiež sa aj naďalej uplatní na odborné spôsobilosti pre vnútrozemskú vodnú dopravu, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica. |
(12) |
Ak členské štáty udelia výnimky z povinnosti mať pri sebe preukaz odbornej spôsobilosti Únie, mali by uznať preukazy odbornej spôsobilosti Únie osôb pôsobiacich na ich vnútroštátnych vnútrozemských vodných cestách, ktoré nie sú prepojené so splavnou sieťou iného členského štátu, kde sa táto výnimka uplatňuje. Tieto členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby sa v prípade takýchto vnútrozemských vodných ciest údaje o čase plavby a o uskutočnených plavbách potvrdili v služobných lodníckych knižkách osôb, ktoré sú držiteľmi preukazu odbornej spôsobilosti Únie, ak o to člen posádky plavidla požiada. Okrem toho by tieto členské štáty mali prijať a presadzovať primerané opatrenia a sankcie na zabránenie podvodom a iným nezákonným postupom v súvislosti s preukazmi odbornej spôsobilosti Únie a služobnými lodníckymi knižkami na neprepojených vnútrozemských vodných cestách. |
(13) |
Členské štáty, ktoré uplatňujú výnimky z povinnosti mať pri sebe preukaz odbornej spôsobilosti Únie, by mali mať možnosť pozastaviť platnosť preukazu odbornej spôsobilosti Únie osobám pôsobiacim na ich vnútroštátnych vnútrozemských vodných cestách, ktoré nie sú prepojené so splavnou sieťou iného členského štátu, kde sa táto výnimka uplatňuje. |
(14) |
Členský štát, ktorého žiadna z vnútrozemských vodných ciest nie je prepojená so splavnou sieťou iného členského štátu a ktorý sa v súlade s touto smernicou rozhodne nevydať preukaz odbornej spôsobilosti Únie, by v prípade, že by musel transponovať a vykonávať všetky ustanovenia tejto smernice, mal neprimeranú a zbytočnú povinnosť. Takýto členský štát by mal byť preto oslobodený od povinnosti transponovať a vykonávať ustanovenia týkajúce sa uznávania odborných spôsobilostí po dobu, po ktorú sa rozhodne nevydávať preukazy odbornej spôsobilosti Únie. Takýto členský štát by však mal mať povinnosť uznávať preukaz odbornej spôsobilosti Únie na svojom území s cieľom podporiť mobilitu pracovníkov v rámci Únie, znížiť administratívnu záťaž spojenú s mobilitou pracovnej sily a zvýšiť príťažlivosť takéhoto povolania. |
(15) |
V niektorých členských štátoch nie je vnútrozemská plavba častou činnosťou a vykonáva sa len miestne alebo sezónne na vodných cestách bez spojenia s inými členskými štátmi. Zásada uznávania preukazov odbornej spôsobilosti podľa tejto smernice by sa mala dodržiavať aj v týchto členských štátoch, administratívna záťaž by však mala byť primeraná. Zavedenie nástrojov, ako sú databázy a registre, by spôsobilo značné administratívne zaťaženie bez skutočného prínosu, keďže tok informácií medzi členskými štátmi možno dosiahnuť aj inými spôsobmi spolupráce. Je preto opodstatnené, aby sa dotknutým členským štátom umožnilo transponovať iba minimálne ustanovenia potrebné na uznanie preukazov odbornej spôsobilosti vydaných v súlade s touto smernicou. |
(16) |
V niektorých členských štátoch nie je vnútrozemská plavba technicky možná. Požadovať od týchto členských štátov transponovanie tejto smernice by preto pre ne bolo neprimeraným administratívnym zaťažením. |
(17) |
Je dôležité, aby odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy dokázalo ponúkať programy zamerané na udržanie osôb vo veku nad 50 rokov a zároveň na zlepšovanie zručností a zamestnateľnosti mladých ľudí. |
(18) |
Komisia by mala zabezpečiť rovnaké podmienky všetkým členom posádky plavidla, ktorí vykonávajú svoju činnosť na výlučnom a pravidelnom základe v Únii, a mala by zastaviť akýkoľvek trend znižovania miezd, ako aj akúkoľvek diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti, mieste pobytu alebo vlajkovom štáte registrácie. |
(19) |
Vzhľadom na zavedenú spoluprácu medzi Úniou a CCNR od roku 2003, ktorá viedla k vytvoreniu Európskeho výboru pre vypracovanie noriem v oblasti vnútrozemskej plavby (CESNI), pod záštitou CCNR, a s cieľom zefektívniť právne rámce upravujúce odborné spôsobilosti v Európe by mali preukazy odbornej spôsobilosti, služobné lodnícke knižky a lodné denníky vydané v súlade s nariadeniami pre členov posádky plavidiel plávajúcich na Rýne, ktorými sa stanovujú požiadavky totožné s požiadavkami tejto smernice, platiť na všetkých vnútrozemských vodných cestách Únie. Takéto preukazy odbornej spôsobilosti, služobné lodnícke knižky a lodné denníky vydávané tretími krajinami by Únia mala uznať pod podmienkou reciprocity. |
(20) |
Je dôležité, aby zamestnávatelia uplatňovali sociálne a pracovné právo členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, pri zamestnávaní členov posádky plavidla v Únii, ktorí sú držiteľmi preukazov odbornej spôsobilosti, služobných lodníckych knižiek a lodných denníkov, ktoré boli vydané tretími krajinami a boli uznané zodpovednými orgánmi v Únii. |
(21) |
S cieľom odstrániť ďalšie prekážky mobility pracovnej sily a zefektívniť právne rámce upravujúce odborné spôsobilosti v Európe sa na všetkých vodných cestách Únie môže uznať aj každý preukaz odbornej spôsobilosti, služobná lodnícka knižka a lodný denník vydané treťou krajinou na základe požiadaviek totožných s požiadavkami tejto smernice s výhradou posúdenia Komisiou a s výhradou uznania dokladov vydaných v súlade s touto smernicou zo strany uvedenej tretej krajiny. |
(22) |
Členské štáty by mali vydávať preukazy odbornej spôsobilosti len osobám, ktoré spĺňajú požiadavky na minimálnu úroveň odbornej spôsobilosti, minimálny vek, zdravotnú spôsobilosť a absolvovanú plavebnú prax, ktorá sa vyžaduje na získanie špecifickej kvalifikácie. |
(23) |
Je dôležité, aby Komisia a členské štáty podporovali mladých ľudí v ich úsilí získať odbornú spôsobilosť v oblasti vnútrozemskej plavby a stanovili konkrétne opatrenia na podporu činností sociálnych partnerov v tejto súvislosti. |
(24) |
Na zabezpečenie vzájomného uznávania odborných spôsobilostí by sa preukazy odbornej spôsobilosti mali zakladať na odbornej spôsobilosti potrebnej na prevádzku plavidla. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby osoby, ktorým sú vydané preukazy odbornej spôsobilosti, mali príslušnú minimálnu úroveň odbornej spôsobilosti overenú primeraným posúdením. Takéto posúdenia by mohli mať formu administratívneho preskúmania alebo by mohli byť súčasťou schválených výcvikových programov vykonávaných v súlade so spoločnými normami s cieľom zabezpečiť porovnateľnú minimálnu úroveň odbornej spôsobilosti vo všetkých členských štátoch pre viaceré kvalifikácie. |
(25) |
Lodní kapitáni by mali byť schopní pri plavbe po vnútrozemských vodných cestách Únie uplatňovať vedomosti o pravidlách dopravy na vnútrozemských vodných cestách, ako napríklad Európske pravidlá pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách (CEVNI) alebo ďalšie relevantné dopravné predpisy, ako aj o platných pravidlách týkajúcich sa členov posádky plavidla vrátane času na odpočinok, ktoré sa stanovujú v právnych predpisoch Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo v osobitných predpisoch dohodnutých na regionálnej úrovni, ako napríklad v nariadeniach pre členov posádky plavidiel plávajúcich na Rýne. |
(26) |
Vzhľadom na zodpovednosť za bezpečnosť pri vykonávaní povolania lodného kapitána je pri plavbe pomocou radaru a pri dopĺňaní paliva do plavidiel používajúcich skvapalnený zemný plyn ako palivo alebo pri plavbe plavidlami používajúcimi skvapalnený zemný plyn ako palivo potrebné overiť, a to prostredníctvom praktických skúšok, či bola účinne dosiahnutá požadovaná úroveň odbornej spôsobilosti. Takéto praktické skúšky by sa mohli vykonávať použitím schválených simulátorov v záujme ďalšieho uľahčenia hodnotenia odbornej spôsobilosti. |
(27) |
Na zaistenie bezpečnosti vnútrozemskej plavby sú nevyhnutné zručnosti na obsluhu palubného rádiového systému. Je dôležité, aby členské štáty nabádali každého člena posádky plavidla, ktorý by prípadne musel viesť plavidlo, na absolvovanie výcviku a získanie osvedčenia na prevádzku takýchto rádiových systémov. Pre lodných kapitánov a kormidelníkov by takýto výcvik a osvedčenie mali byť povinné. |
(28) |
Schvaľovanie výcvikových programov je potrebné na overenie skutočnosti, či sú tieto programy v súlade so spoločnými minimálnymi požiadavkami, pokiaľ ide o obsah a organizáciu. Takýto súlad umožňuje odstrániť zbytočné prekážky pri nástupe do povolania, pretože zabraňuje tomu, aby sa osobám, ktoré už počas svojej odbornej prípravy získali potrebné zručnosti, ukladali ďalšie zbytočné skúšky. Existencia schválených výcvikových programov by mohla takisto uľahčiť nástup pracovníkov s predchádzajúcou praxou z iných sektorov do povolania v sektore vnútrozemskej plavby, pretože by mohli využívať špecifické výcvikové programy, ktoré prihliadajú na odborné spôsobilosti, ktoré už získali. |
(29) |
Na ďalšie uľahčenie mobility lodných kapitánov by mali mať členské štáty možnosť so súhlasom členského štátu, v ktorom sa úsek vnútrozemskej vodnej cesty so špecifickými rizikami nachádza, posúdiť odborné spôsobilosti potrebné na plavbu na tomto špecifickom úseku vnútrozemskej vodnej cesty. |
(30) |
Čas plavby by sa mal overiť prostredníctvom potvrdených údajov v služobných lodníckych knižkách. Aby bolo možné takéto overenie uskutočniť, členské štáty by mali vydávať služobné lodnícke knižky a lodné denníky a zabezpečiť, aby sa v lodných denníkoch uvádzal záznam o plavbách lode. Zdravotná spôsobilosť uchádzača by mala byť osvedčená povereným lekárom. |
(31) |
Ak si činnosti spojené s nakládkou a vykládkou vyžadujú aktívne navigačné operácie, ako je bagrovanie alebo manévrovanie medzi miestami nakládky alebo vykládky, členské štáty by mali čas potrebný na také činnosti považovať za čas plavby a zodpovedajúcim spôsobom ho zaznamenať. |
(32) |
Vždy, keď si opatrenia stanovené v tejto smernici vyžadujú spracúvanie osobných údajov, malo by sa toto spracúvanie vykonávať v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane osobných údajov, najmä nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (7) a (EÚ) 2016/679 (8). |
(33) |
S cieľom prispieť k efektívnej správe preukazov odbornej spôsobilosti by členské štáty mali určiť príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie tejto smernice a vytvoriť registre na zaznamenávanie údajov o preukazoch odbornej spôsobilosti, služobných lodníckych knižkách a lodných denníkoch. S cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi členskými štátmi a s Komisiou na účely vykonávania, presadzovania a hodnotenia tejto smernice, ako aj na štatistické účely, na zachovanie bezpečnosti a na uľahčenie plavby by členské štáty mali tieto informácie vrátane údajov o preukazoch odbornej spôsobilosti, služobných lodníckych knižkách a lodných denníkoch zaznamenávať ich vložením do databázy spravovanej Komisiou. Komisia by mala pri spravovaní tejto databázy náležite rešpektovať zásady ochrany osobných údajov. |
(34) |
Orgány vrátane orgánov v tretích krajinách, ktoré vydávajú preukazy odbornej spôsobilosti, služobné lodnícke knižky a lodné denníky v súlade s pravidlami totožnými s pravidlami tejto smernice, spracúvajú osobné údaje. Orgány podieľajúce sa na vykonávaní a presadzovaní tejto smernice a prípadne medzinárodné organizácie, ktoré vytvorili tieto totožné pravidlá, by tiež mali mať prístup k databáze spravovanej Komisiou na účely hodnotenia tejto smernice, na štatistické účely, zachovanie bezpečnosti, zabezpečenie uľahčenia plavby a na zjednodušenie výmeny informácií medzi týmito orgánmi. Tento prístup by však mal podliehať primeranej úrovni ochrany údajov, a to predovšetkým osobných údajov, a v prípade tretích krajín a medzinárodných organizácií aj zásade reciprocity. |
(35) |
V záujme ďalšej modernizácie odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy a znižovania administratívneho zaťaženia, ako aj v záujme súčasného zabezpečenia toho, aby boli doklady menej náchylné na falšovanie by mala Komisia s ohľadom na zásadu lepšej regulácie zvážiť preskúmanie možnosti nahradiť papierové verzie preukazov odbornej spôsobilosti Únie, služobných lodníckych knižiek a lodných denníkov elektronickými nástrojmi, ako sú elektronické profesijné preukazy a elektronické lodné doklady. |
(36) |
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o vyjadrenie námietok v prípade potreby voči zamýšľanému prijatiu požiadaviek členského štátu na odbornú spôsobilosť týkajúcich sa špecifických rizík na určitých úsekoch vnútrozemských vodných ciest. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9). |
(37) |
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie vzorov na vydávanie preukazov odbornej spôsobilosti Únie, potvrdenia o praktickej skúške, služobnej lodníckej knižky a lodného denníka a prijatie rozhodnutí o uznávaní v súlade s článkom 10. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. |
(38) |
S cieľom stanoviť minimálne harmonizované normy pre osvedčovanie odborných spôsobilostí a uľahčiť výmenu informácií medzi členskými štátmi a vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie tejto smernice Komisiou by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o stanovovanie noriem odbornej spôsobilosti, noriem pre zdravotnú spôsobilosť, noriem pre praktické skúšky, noriem pre schvaľovanie simulátorov a noriem určujúcich charakteristické vlastnosti a podmienky využívania databázy spravovanej Komisiou na účely uchovávania kópie kľúčových údajov týkajúcich sa preukazov odbornej spôsobilosti Únie, služobných lodníckych knižiek, lodných denníkov a uznaných dokladov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (10). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. |
(39) |
Prechodnými opatreniami by sa mal vyriešiť nielen problém preukazov vydávaných lodným kapitánom v súlade so smernicou 96/50/ES, nariadeniami pre členov posádky plavidiel plávajúcich na Rýne alebo určitými vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale tiež problém preukazov vydávaných pre ostatné kategórie členov posádky plavidla, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Uvedené opatrenia by mali v čo najväčšej možnej miere zabezpečiť zachovanie už predtým získaných oprávnení a mali by odborne spôsobilým členom posádky plavidla poskytovať primeraný čas na požiadanie o preukaz odbornej spôsobilosti Únie. Uvedené opatrenia by preto mali stanoviť primerané obdobie, počas ktorého sa tieto preukazy môžu naďalej používať na vnútrozemských vodných cestách Únie, pre ktoré boli platné pred uplynutím lehoty na transpozíciu. Uvedené opatrenia by tiež pre všetky tieto preukazy mali zabezpečiť systém prechodu na nové pravidlá, a to najmä v prípade, že ide o plavby miestneho významu. |
(40) |
Harmonizácia právnych predpisov v oblasti odborných spôsobilostí vo vnútrozemskej plavbe v Európe je uľahčovaná úzkou spoluprácou medzi Úniou a CCNR a rozvojom noriem CESNI. Výbor CESNI, ktorý je otvorený pre odborníkov zo všetkých členských štátov, vypracúva normy v oblasti vnútrozemskej plavby vrátane noriem pre odborné kvalifikácie. Európske riečne komisie, príslušné medzinárodné organizácie, sociálni partneri a profesijné združenia by sa mali v plnej miere zapájať do navrhovania a vypracúvania noriem CESNI. Ak sú podmienky stanovené v tejto smernici splnené, Komisia by mala pri prijímaní vykonávacích a delegovaných aktov v súlade s touto smernicou odkazovať na normy CESNI. |
(41) |
Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie spoločného rámca pre uznávanie minimálnych odborných spôsobilostí pre vnútrozemskú plavbu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. |
(42) |
V záujme zlepšenia rodovej rovnováhy v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy je dôležité, aby sa podporoval prístup žien k odborným spôsobilostiam a k tejto profesii. |
(43) |
Informácie, ktoré sú členské štáty povinné poskytnúť Komisii v kontexte transponovania smernice, musia byť podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie jasné a presné. Platí to aj pre túto smernicu, v ktorej sa stanovuje konkrétny cielený prístup pre transpozíciu. |
(44) |
Smernice 91/672/EHS a 96/50/ES by sa preto mali zrušiť, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
KAPITOLA 1
PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV
Článok 1
Predmet úpravy
Touto smernicou sa stanovujú podmienky a postupy overovania odborných spôsobilostí osôb podieľajúcich sa na prevádzke plavidiel na vnútrozemských vodných cestách Únie, ako aj pre uznávanie týchto odborných spôsobilostí v členských štátoch.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1. Táto smernica sa vzťahuje na členov posádky plavidla, odborníkov na skvapalnený zemný plyn a odborníkov na prepravu cestujúcich na týchto typoch plavidiel plaviacich sa na vnútrozemských vodných cestách Únie:
a) |
plavidlá s dĺžkou najmenej 20 m; |
b) |
plavidlá, ktorých objem vyjadrený ako súčin dĺžky, šírky a ponoru je 100 m3 alebo viac; |
c) |
remorkéry a tlačné remorkéry, ktoré sú určené na:
|
d) |
osobné lode; |
e) |
plavidlá, ktoré musia mať osvedčenie o schválení podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES (11); |
f) |
plávajúce stroje. |
2. Táto smernica sa nevzťahuje na osoby, ktoré:
a) |
vykonávajú športovú alebo rekreačnú plavbu; |
b) |
sa podieľajú na prevádzke prievozných lodí, ktoré sa nepohybujú samostatne; |
c) |
sa podieľajú na prevádzke plavidiel ozbrojených síl, síl poverených udržiavaním verejného poriadku, civilnej ochrany, správy vodných ciest, hasičského a záchranného zboru. |
3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 39 ods. 3, sa táto smernica nevzťahuje ani na osoby, ktoré sa plavia v členských štátoch, v ktorých žiadna z vnútrozemských vodných ciest nie je prepojená so splavnou sieťou iného členského štátu, a ktoré uskutočňujú výhradne:
a) |
plavbu miestneho významu, pričom vzdialenosť od miesta odchodu nie je nikdy väčšia ako 10 kilometrov, alebo |
b) |
sezónnu plavbu. |
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. |
„vnútrozemská vodná cesta“ je vodná cesta iná než more, určená pre plavbu plavidla uvedeného v článku 2; |
2. |
„plavidlo“ je loď alebo plávajúci stroj; |
3. |
„loď“ je loď vnútrozemskej plavby alebo námorná loď; |
4. |
„remorkér“ je loď osobitne postavená na vlečenie; |
5. |
„tlačný remorkér“ je loď osobitne postavená na tlačenie tlačnej zostavy plavidiel; |
6. |
„osobná loď“ je loď skonštruovaná a vybavená na prepravu viac ako 12 cestujúcich; |
7. |
„preukaz odbornej spôsobilosti Únie“ je preukaz vydaný príslušným orgánom, ktorý potvrdzuje, že daná osoba spĺňa požiadavky tejto smernice; |
8. |
„dohovor STCW“ je „dohovor STCW“ v zmysle vymedzenia v článku 1 ods. 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES (12); |
9. |
„členovia posádky plavidla“ sú osoby, ktoré sa podieľajú na všeobecnej prevádzke plavidiel na vnútrozemských vodných cestách Únie a ktoré vykonávajú rôzne úlohy, ako sú napríklad úlohy súvisiace s vedením plavidla, kontrolou prevádzky plavidla, manipuláciou s nákladom, uložením nákladu, prepravou cestujúcich, kontrolou strojného zariadenia, údržbou a opravou, komunikáciou, ochranou zdravia a bezpečnosti a ochranou životného prostredia, okrem osôb, ktoré sú poverené len prevádzkou strojného zariadenia, žeriavov alebo elektrických a elektronických zariadení; |
10. |
„osvedčenie rádiooperátora“ je vnútroštátne osvedčenie, ktoré vydal členský štát v súlade s rádiokomunikačnými predpismi uvedenými v prílohe k Medzinárodnému dohovoru o telekomunikáciách a ktorým sa povoľuje prevádzka rádiokomunikačnej stanice na lodi plaviacej sa na vnútrozemskej vodnej ceste; |
11. |
„odborník na prepravu cestujúcich“ je osoba slúžiaca na palube plavidla, ktorá je oprávnená prijímať opatrenia v núdzových situáciách na palube osobných lodí; |
12. |
„odborník na skvapalnený zemný plyn“ je osoba odborne spôsobilá na dopĺňanie paliva do plavidla používajúceho skvapalnený zemný plyn ako palivo alebo lodný kapitán odborne spôsobilý na vedenie takého plavidla; |
13. |
„lodný kapitán“ je člen posádky plavidla odborne spôsobilý na vedenie plavidla na vnútrozemských vodných cestách členských štátov, ktorý má na palube plavidla celkovú zodpovednosť, a to aj za posádku plavidla, cestujúcich a náklad; |
14. |
„špecifické riziko“ je ohrozenie bezpečnosti vyplývajúce zo špecifických plavebných podmienok, pri ktorých sa od lodných kapitánov vyžaduje, aby boli spôsobilí nad rámec odbornej spôsobilosti, ktorá sa predpokladá podľa všeobecných noriem odbornej spôsobilosti pre riadiacu úroveň; |
15. |
„odborná spôsobilosť“ je preukázaná schopnosť používať vedomosti a zručnosti požadované stanovenými normami na riadne vykonávanie úloh potrebných pri prevádzke plavidla vnútrozemskej plavby; |
16. |
„riadiaca úroveň“ je úroveň zodpovednosti súvisiaca s výkonom funkcie lodného kapitána, vďaka ktorej sa zabezpečí, že ostatní členovia posádky plavidla budú riadne vykonávať všetky úlohy pri prevádzke plavidla; |
17. |
„prevádzková úroveň“ je úroveň zodpovednosti súvisiaca s výkonom funkcie lodníka, kvalifikovaného lodníka alebo kormidelníka a kontrolou plnenia všetkých úloh v rámci ich určenej oblasti zodpovednosti v súlade s riadnymi postupmi a pod vedením osoby vykonávajúcej funkciu na riadiacej úrovni; |
18. |
„veľká zostava plavidiel“ je tlačná zostava plavidiel, pri ktorej je jej súčin celkovej dĺžky a celkovej šírky najmenej 7 000 m2; |
19. |
„služobná lodnícka knižka“ je osobná evidencia člena posádky plavidla, v ktorej sú zaznamenané údaje o jeho vykonanej práci, najmä o čase plavby a uskutočnených plavbách; |
20. |
„lodný denník“ je úradný záznam o plavbách uskutočnených plavidlom a jeho posádkou; |
21. |
„aktívna služobná lodnícka knižka“ alebo „aktívny lodný denník“ je služobná lodnícka knižka alebo lodný denník, ktoré sú určené na zaznamenávanie údajov; |
22. |
„čas plavby“ je čas meraný v dňoch, ktorý strávili členovia posádky plavidla na palube plavidla počas plavby na vnútrozemských vodných cestách, vrátane činností spojených s nakládkou a vykládkou, ktoré si vyžadujú aktívne plavebné operácie, a ktorý potvrdil príslušný orgán; |
23. |
„plávajúci stroj“ je plávajúca konštrukcia vybavená mechanickým zariadením, ako napríklad žeriavy, bagrovacie zariadenia, baranidlá alebo elevátory; |
24. |
„dĺžka“ je maximálna dĺžku trupu v metroch, bez kormidla a čeleňa; |
25. |
„šírka“ je maximálna šírka trupu v metroch, meraná po vonkajší okraj obšívky plášťa (bez bočných lopatových kolies, odierok a podobne); |
26. |
„ponor“ je zvislá vzdialenosť v metroch medzi najnižším bodom trupu bez zohľadnenia kýlu alebo iných pripevnených prípojných zariadení a čiarou najväčšieho ponoru; |
27. |
„sezónna plavba“ je plavebná činnosť, ktorá sa vykonáva najviac šesť mesiacov každý rok. |
KAPITOLA 2
PREUKAZY ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI ÚNIE
Článok 4
Povinnosť mať pri sebe preukaz odbornej spôsobilosti Únie člena posádky plavidla
1. Členské štáty zabezpečia, aby členovia posádky plavidiel prevádzkovaných na vnútrozemských vodných cestách Únie mali pri sebe buď preukaz odbornej spôsobilosti Únie člena posádky plavidla vydaný v súlade s článkom 11 alebo preukaz uznaný v súlade s článkom 10 ods. 2 alebo 3.
2. V prípade iných členov posádky plavidla než lodných kapitánov tvorí preukaz odbornej spôsobilosti Únie a služobná lodnícka knižka uvedená v článku 22 jediný doklad.
3. Odchylne od odseku 1 tohto článku preukazy odbornej spôsobilosti vlastnené inými osobami podieľajúcimi sa na prevádzke plavidla, než sú lodní kapitáni, vydané alebo uznané v súlade so smernicou 2008/106/ES, a teda v súlade s dohovorom STCW, sú platné na námorných lodiach prevádzkovaných na vnútrozemských vodných cestách.
Článok 5
Povinnosť mať pri sebe preukaz odbornej spôsobilosti Únie pre špecifické činnosti
1. Členské štáty zabezpečia, aby odborníci na prepravu cestujúcich a odborníci na skvapalnený zemný plyn mali pri sebe buď preukaz odbornej spôsobilosti Únie vydaný v súlade s článkom 11 alebo preukaz uznaný v súlade s článkom 10 ods. 2 alebo 3.
2. Odchylne od odseku 1 tohto článku sú preukazy vlastnené osobami podieľajúcimi sa na prevádzke plavidla, vydané alebo uznané v súlade so smernicou 2008/106/ES, a teda v súlade s dohovorom STCW, platné na námorných lodiach prevádzkovaných na vnútrozemských vodných cestách.
Článok 6
Povinnosť lodných kapitánov byť držiteľmi osobitných povolení
Členské štáty zabezpečia, aby boli lodní kapitáni držiteľmi osobitných povolení vydaných v súlade s článkom 12 pri:
a) |
plavbe na vodných cestách, ktoré boli klasifikované ako vnútrozemské vodné cesty námorného charakteru podľa článku 8; |
b) |
plavbe na vodných cestách, ktoré boli identifikované ako úseky vnútrozemských vodných ciest so špecifickým rizikom podľa článku 9; |
c) |
plavbe pomocou radaru; |
d) |
plavbe plavidlom používajúcim skvapalnený zemný plyn ako palivo; |
e) |
plavbe veľkých zostáv plavidiel. |
Článok 7
Výnimky týkajúce sa vnútroštátnych vnútrozemských vodných ciest, ktoré nie sú prepojené so splavnou sieťou iného členského štátu
1. Členský štát môže oslobodiť osoby uvedené v článku 4 ods. 1, článku 5 ods. 1 a článku 6 pôsobiace výhradne na vnútroštátnych vnútrozemských vodných cestách, ktoré nie sú prepojené so splavnou sieťou iného členského štátu, vrátane tých, ktoré sú klasifikované ako vnútrozemské vodné cesty námorného charakteru, od povinností stanovených v článku 4 ods. 1 a 2, článku 5 ods. 1, článku 6, článku 22 ods. 1 prvom pododseku a článku 22 ods. 3 a 6.
2. Členský štát, ktorý udeľuje výnimky v súlade s odsekom 1, môže vydať osobám uvedeným v odseku 1 preukazy odbornej spôsobilosti za podmienok, ktoré sa líšia od všeobecných podmienok stanovených v tejto smernici za predpokladu, že sa týmito preukazmi odbornej spôsobilosti zaistí primeraná úroveň bezpečnosti. Na uznávanie týchto preukazov v iných členských štátoch sa vzťahuje smernica 2005/36/ES alebo prípadne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/45/ES (13).
3. Členské štáty informujú Komisiu o výnimkách udelených v súlade s odsekom 1. Komisia informácie o týchto udelených výnimkách uverejní.
Článok 8
Klasifikácia vnútrozemských vodných ciest námorného charakteru
1. Členské štáty klasifikujú úsek vnútrozemskej vodnej cesty na svojom území ako vnútrozemskú vodnú cestu námorného charakteru, ak je splnené jedno z týchto kritérií:
a) |
uplatňuje sa Dohovor o medzinárodných pravidlách na zabránenie zrážkam na mori; |
b) |
plavebné a navigačné znaky sú v súlade s námorným systémom; |
c) |
na vnútrozemskej vodnej ceste je potrebná terestrická navigácia alebo |
d) |
pre plavbu na uvedenej vnútrozemskej vodnej ceste je nevyhnutné námorné vybavenie, ktorého prevádzka si vyžaduje osobitné vedomosti. |
2. Členské štáty oznámia Komisii klasifikáciu určitého konkrétneho úseku vnútrozemských vodných ciest na svojom území ako vnútrozemskú vodnú cestu námorného charakteru. K oznámeniu Komisii sa priloží odôvodnenie na základe kritérií uvedených v odseku 1. Komisia bez zbytočného odkladu uverejní zoznam oznámených vnútrozemských vodných ciest námorného charakteru.
Článok 9
Úseky vnútrozemských vodných ciest so špecifickými rizikami
1. Ak je to nevyhnutné pre zaistenie bezpečnosti plavby, členské štáty môžu identifikovať úseky vnútrozemských vodných ciest so špecifickými rizikami, ktoré pretekajú ich územím, v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2 až 4, ak sú tieto riziká spôsobené jednou alebo viacerými z týchto príčin:
a) |
často sa meniacim smerom a rýchlosťou prúdu; |
b) |
hydromorfologickými charakteristikami vnútrozemskej vodnej cesty a neexistenciou príslušných informačných služieb o plavebnej dráhe na vnútrozemskej vodnej ceste alebo vhodných máp; |
c) |
existenciou špecifického miestneho dopravného predpisu odôvodneného osobitnými hydromorfologickými charakteristikami vnútrozemskej vodnej cesty alebo |
d) |
častým výskytom nehôd na konkrétnom úseku vnútrozemskej vodnej cesty, pripisovaným nedostatočnej odbornej spôsobilosti, na ktorú sa nevzťahujú normy uvedené v článku 17. |
Členské štáty počas identifikácie úsekov uvedených v prvom pododseku konzultujú s príslušnou európskou riečnou komisiou, ak to považujú za potrebné na zaistenie bezpečnosti.
2. Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach, ktoré majú v úmysle prijať podľa odseku 1 tohto článku a článku 20, spolu s odôvodnením, na ktorom sa opatrenie zakladá, najneskôr šesť mesiacov pred predpokladaným dátumom prijatia týchto opatrení.
3. Ak sa úseky vnútrozemských vodných ciest uvedené v odseku 1 nachádzajú pozdĺž hranice medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, dotknuté členské štáty vedú vzájomné konzultácie a spoločne informujú Komisiu.
4. Ak má členský štát v úmysle prijať opatrenie, ktoré nie je odôvodnené v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku, Komisia môže v lehote šiestich mesiacov od oznámenia prijať vykonávacie akty stanovujúce jej rozhodnutie, v ktorom vyjadruje námietku voči prijatiu opatrenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 3.
5. Komisia uverejní opatrenia prijaté členskými štátmi spolu s odôvodnením uvedeným v odseku 2.
Článok 10
Uznávanie
1. Každý preukaz odbornej spôsobilosti Únie uvedený v článkoch 4 a 5, ako aj služobné lodnícke knižky alebo lodné denníky uvedené v článku 22, ktoré boli vydané príslušnými orgánmi v súlade s touto smernicou, sú platné na všetkých vnútrozemských vodných cestách Únie.
2. Každý preukaz odbornej spôsobilosti, služobná lodnícka knižka alebo lodný denník vydaný v súlade s nariadeniami pre členov posádky plavidiel plávajúcich na Rýne, ktorými sa stanovujú požiadavky totožné s požiadavkami tejto smernice, sú platné na všetkých vnútrozemských vodných cestách Únie.
Takéto preukazy, služobné lodnícke knižky a lodné denníky, ktoré vydala tretia krajina, sú platné na všetkých vnútrozemských vodných cestách Únie za predpokladu, že táto tretia krajina uznáva vo svojej jurisdikcii doklady Únie vydané podľa tejto smernice.
3. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, každý preukaz odbornej spôsobilosti, služobná lodnícka knižka alebo lodný denník vydaný v súlade s vnútroštátnymi predpismi tretej krajiny, ktorými sa stanovujú požiadavky totožné s požiadavkami tejto smernice, sú platné na všetkých vnútrozemských vodných cestách Únie pri uplatnení postupu a podmienok stanovených v odsekoch 4 a 5.
4. Ktorákoľvek tretia krajina môže Komisii predložiť žiadosť o uznanie preukazov, služobných lodníckych knižiek alebo lodných denníkov, ktoré boli vydané orgánmi tejto krajiny. K žiadosti sú priložené všetky informácie potrebné na zistenie, či vydávanie týchto dokladov podlieha požiadavkám, ktoré sú totožné s požiadavkami stanovenými v tejto smernici.
5. Po doručení žiadosti o uznanie podľa odseku 4 Komisia vykoná posúdenie systémov osvedčovania v žiadajúcej tretej krajine s cieľom určiť, či vydávanie preukazov, služobných lodníckych knižiek alebo lodných denníkov špecifikovaných v jej žiadosti podlieha požiadavkám, ktoré sú totožné s požiadavkami stanovenými v tejto smernici.
Ak sa dospeje k záveru, že tieto požiadavky sú totožné, Komisia prijme vykonávací akt priznávajúci uznávanie preukazov, lodníckych knižiek alebo lodných denníkov vydaných touto treťou krajinou v Únii, pokiaľ daná tretia krajina uznáva vo svojej jurisdikcii doklady Únie vydané podľa tejto smernice.
Pri prijímaní vykonávacieho aktu uvedeného v druhom pododseku tohto odseku Komisia spresní, na aké doklady uvedené v odseku 4 tohto článku sa uznanie uplatňuje. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 3
6. Ak sa členský štát domnieva, že tretia krajina už neplní požiadavky tohto článku, okamžite informuje Komisiu, pričom uvedie opodstatnené dôvody svojho tvrdenia.
7. Každých osem rokov Komisia posúdi súlad systému osvedčovania v tretej krajine uvedenej v odseku 5 druhom pododseku s požiadavkami stanovenými v tejto smernici. Ak Komisia rozhodne, že požiadavky stanovené v tejto smernici už nie sú splnené, uplatňuje sa odsek 8.
8. Ak Komisia zistí, že vydávanie dokladov, ako sa uvádza v odseku 2 alebo 3 tohto článku, už nepodlieha požiadavkám, ktoré sú totožné s požiadavkami stanovenými v tejto smernici, prijme vykonávacie akty, ktorými sa pozastaví platnosť preukazov odbornej spôsobilosti, služobných lodníckych knižiek a lodných denníkov vydaných v súlade s týmito požiadavkami na všetkých vnútrozemských vodných cestách Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 3.
Komisia môže kedykoľvek rozhodnúť o ukončení pozastavenia, ak boli nedostatky zistené v súvislosti s uplatňovanými normami odstránené.
9. Komisia uverejní zoznam tretích krajín uvedených v odsekoch 2 a 3 spolu s dokladmi, ktoré sú uznané za platné na všetkých vnútrozemských vodných cestách Únie.
KAPITOLA 3
OSVEDČOVANIE ODBORNÝCH SPÔSOBILOSTÍ
ODDIEL I
Postup pri vydávaní preukazov odbornej spôsobilosti Únie a osobitných povolení
Článok 11
Vydávanie a platnosť preukazov odbornej spôsobilosti Únie
1. Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia o preukazy odbornej spôsobilosti Únie člena posádky plavidla a preukazy odbornej spôsobilosti Únie pre špecifické činnosti predložili uspokojivý listinný dôkaz:
a) |
o svojej totožnosti; |
b) |
o tom, že spĺňajú minimálne požiadavky stanovené v prílohe I, pokiaľ ide o vek, odbornú spôsobilosť, administratívny súlad a čas plavby, pre spôsobilosť, o ktorú žiadajú; |
c) |
o tom, že v prípade potreby spĺňajú normy pre zdravotnú spôsobilosť v súlade s článkom 23. |
2. Členské štáty vydajú preukazy odbornej spôsobilosti Únie po tom, ako overia pravosť a platnosť dokladov predložených žiadateľmi a po tom, ako overia skutočnosť, že žiadateľom ešte nebol vydaný platný preukaz odbornej spôsobilosti Únie.
3. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú vzory preukazov odbornej spôsobilosti Únie a jediného dokladu kombinujúceho preukaz odbornej spôsobilosti Únie a služobnú lodnícku knižku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.
4. Platnosť preukazu odbornej spôsobilosti Únie člena posádky plavidla sa obmedzí dátumom ďalšieho lekárskeho vyšetrenia požadovaného podľa článku 23.
5. Bez toho, aby bolo dotknuté obmedzenie uvedené v odseku 4, preukaz odbornej spôsobilosti Únie lodného kapitána je platný po dobu najviac 13 rokov.
6. Preukazy odbornej spôsobilosti Únie pre špecifické činnosti sú platné po dobu najviac päť rokov.
Článok 12
Vydávanie a platnosť osobitných povolení pre lodných kapitánov
1. Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia o osobitné povolenia uvedené v článku 6 predložili uspokojivý listinný dôkaz:
a) |
o svojej totožnosti; |
b) |
o tom, že spĺňajú minimálne požiadavky stanovené v prílohe I, pokiaľ ide o vek, odbornú spôsobilosť, administratívny súlad a čas plavby, pre osobitné povolenie, o ktoré žiadajú; |
c) |
o tom, že sú držiteľmi preukazu odbornej spôsobilosti Únie lodného kapitána alebo preukazu uznaného podľa článku 10 ods. 2 a 3 alebo že spĺňajú minimálne požiadavky na preukazy odbornej spôsobilosti Únie lodných kapitánov stanovené touto smernicou. |
2. Odchylne od odseku 1 tohto článku v prípade osobitných povolení na plavbu na úsekoch vnútrozemských vodných ciest so špecifickými rizikami, ktoré sa vyžadujú podľa článku 6 písm. b), predložia žiadatelia príslušným orgánom členských štátov uvedených v článku 20 ods. 3 uspokojivý listinný dôkaz:
a) |
o svojej totožnosti; |
b) |
o tom, že spĺňajú požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti stanovené v súlade s článkom 20 s ohľadom na špecifické riziká na danom úseku vnútrozemskej vodnej cesty, pre ktorý sa povolenie vyžaduje; |
c) |
o tom, že sú držiteľmi preukazu odbornej spôsobilosti Únie lodného kapitána alebo preukazu uznaného podľa článku 10 ods. 2 a 3 alebo že spĺňajú minimálne požiadavky na preukazy odbornej spôsobilosti Únie lodných kapitánov stanovené touto smernicou. |
3. Členské štáty vydajú osobitné povolenia uvedené v odsekoch 1 a 2 po tom, čo overia pravosť a platnosť dokladov predložených žiadateľom.
4. Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán vydávajúci preukazy odbornej spôsobilosti Únie lodných kapitánov konkrétne uviedol v preukaze akékoľvek osobitné povolenie vydané podľa článku 6 v súlade so vzorom uvedeným v článku 11 ods. 3. Platnosť takéhoto osobitného povolenia sa končí, keď končí platnosť preukazu odbornej spôsobilosti Únie.
5. Odchylne od odseku 4 tohto článku sa osobitné povolenie uvedené v článku 6 písm. d) vydáva ako preukaz odbornej spôsobilosti Únie odborníka na skvapalnený zemný plyn v súlade so vzorom uvedeným v článku 11 ods. 3, pričom doba jeho platnosti sa stanoví v súlade s článkom 11 ods. 6.
Článok 13
Obnovenie platnosti preukazov odbornej spôsobilosti Únie a osobitných povolení pre lodných kapitánov
Po uplynutí doby platnosti preukazu odbornej spôsobilosti Únie členské štáty na požiadanie obnovia preukaz a prípadne aj osobitné povolenia, ktoré sú jeho súčasťou, za predpokladu, že:
a) |
v prípade preukazov odbornej spôsobilosti Únie člena posádky plavidla a osobitných povolení s výnimkou povolenia uvedeného v článku 6 písm. d) boli predložené uspokojivé listinné dôkazy uvedené v článku 11 ods. 1 písm. a) a c); |
b) |
v prípade preukazov odbornej spôsobilosti Únie pre špecifické činnosti boli predložené uspokojivé listinné dôkazy uvedené v článku 11 ods. 1 písm. a) a b). |
Článok 14
Pozastavenie a odňatie preukazov odbornej spôsobilosti Únie alebo osobitných povolení pre lodných kapitánov
1. Ak existujú náznaky, že požiadavky na preukazy odbornej spôsobilosti alebo osobitné povolenia už nie sú splnené, členský štát, ktorý vydal preukaz alebo osobitné povolenie, uskutoční všetky potrebné posúdenia a v prípade potreby takéto preukazy alebo osobitné povolenia odníme.
2. Ktorýkoľvek členský štát môže dočasne pozastaviť platnosť preukazu odbornej spôsobilosti Únie, ak sa domnieva, že takéto pozastavenie je potrebné z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku.
3. Členské štáty bez zbytočného odkladu zaznamenávajú pozastavenia a odňatia do databázy uvedenej v článku 25 ods. 2.
ODDIEL II
Administratívna spolupráca
Článok 15
Spolupráca
Ak členský štát uvedený v článku 39 ods. 3 zistí, že preukaz odbornej spôsobilosti vydaný príslušným orgánom v inom členskom štáte nespĺňa podmienky stanovené touto smernicou alebo že existujú dôvody bezpečnosti alebo verejného poriadku, príslušný orgán požiada vydávajúci orgán, aby zvážil pozastavenie platnosti tohto preukazu odbornej spôsobilosti podľa článku 14. Žiadajúci orgán informuje Komisiu o svojej žiadosti. Orgán, ktorý vydal predmetný preukaz odbornej spôsobilosti, žiadosť preskúma a oznámi žiadajúcemu orgánu svoje rozhodnutie. Každý príslušný orgán môže dotknutým osobám zakázať pôsobenie v oblasti jeho pôsobnosti do oznámenia rozhodnutia vydávajúceho orgánu.
Členské štáty uvedené v článku 39 ods. 3 tiež spolupracujú s príslušnými orgánmi iných členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby čas plavby a uskutočnené plavby držiteľov preukazov odbornej spôsobilosti a služobných lodníckych knižiek uznaných podľa tejto smernice boli zaznamenané, ak o to držiteľ služobnej lodníckej knižky požiada, a ich platnosť bola potvrdená za obdobie najviac 15 mesiacov pred požiadaním o potvrdenie platnosti. Členské štáty uvedené v článku 39 ods. 3 informujú v relevantných prípadoch Komisiu o vnútrozemských vodných cestách na ich území, na ktorých sa vyžadujú odborné spôsobilosti na plavbu námorného charakteru.
ODDIEL III
Odborná spôsobilosť
Článok 16
Požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti
1. Členské štáty zabezpečia, aby osoby uvedené v článkoch 4, 5 a 6 boli v potrebnej miere odborne spôsobilé na bezpečnú prevádzku plavidla, ako sa stanovuje v článku 17.
2. Odchylne od odseku 1 tohto článku sa posúdenie odbornej spôsobilosti v prípade špecifických rizík uvedených v článku 6 písm. b) uskutočňuje v súlade s článkom 20.
Článok 17
Posúdenie odbornej spôsobilosti
1. Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 31 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením noriem odbornej spôsobilosti a zodpovedajúcich vedomostí a zručností v súlade so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe II.
2. Členské štáty zabezpečia, aby osoby, ktoré žiadajú o doklady uvedené v článkoch 4, 5 a 6, v prípade potreby preukázali, že spĺňajú normy odbornej spôsobilosti uvedené v odseku 1 tohto článku po úspešnom absolvovaní skúšky organizovanej:
a) |
v rámci zodpovednosti správneho orgánu v súlade s článkom 18 alebo |
b) |
ako súčasť výcvikového programu schváleného v súlade s článkom 19. |
3. Preukázanie dodržiavania noriem odbornej spôsobilosti zahŕňa praktickú skúšku na získanie:
a) |
preukazu odbornej spôsobilosti Únie lodného kapitána; |
b) |
osobitného povolenia na plavbu pomocou radaru uvedenú v článku 6 písm. c); |
c) |
preukazu odbornej spôsobilosti Únie odborníka na skvapalnený zemný plyn; |
d) |
preukazu odbornej spôsobilosti Únie odborníka na prepravu cestujúcich. |
Na získanie dokladov uvedených v písmenách a) a b) tohto odseku možno praktické skúšky absolvovať na palube plavidla alebo na simulátore, ktorý je v súlade s článkom 21. V prípade písmen c) a d) tohto odseku možno praktické skúšky absolvovať na palube plavidla alebo v tomu zodpovedajúcom pobrežnom zariadení.
4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením noriem pre praktické skúšky uvedené v odseku 3 tohto článku, v ktorých sa uvedie osobitná odborná spôsobilosť a podmienky, ktoré sa majú testovať počas praktických skúšok, ako aj minimálne požiadavky na plavidlo, na ktorom možno praktickú skúšku absolvovať.
Článok 18
Skúška v rámci zodpovednosti správneho orgánu
1. Členské štáty zabezpečia, aby sa skúšky uvedené v článku 17 ods. 2 písm. a) organizovali v rámci ich zodpovednosti. Zabezpečia, aby tieto skúšky viedli skúšajúci, ktorí sú kvalifikovaní posúdiť odbornú spôsobilosť a zodpovedajúce vedomosti a zručnosti uvedené v článku 17 ods. 1.
2. Členské štáty vydajú potvrdenie o praktickej skúške žiadateľom, ktorí absolvovali praktickú skúšku uvedenú v článku 17 ods. 3, ak sa táto skúška uskutočnila na simulátore, ktorý je v súlade s článkom 21, a ak žiadateľ o takéto potvrdenie požiadal.
3. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia vzory potvrdení o praktickej skúške uvedené v odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.
4. Členské štáty uznávajú bez ďalších požiadaviek alebo posúdení potvrdenia o praktickej skúške uvedené v odseku 2, ktoré vydali príslušné orgány v iných členských štátoch.
5. V prípade písomných skúšok alebo skúšok vykonaných na počítači môžu byť skúšajúci uvedení v odseku 1 nahradení kvalifikovanými dohliadajúcimi pracovníkmi.
6. Členské štáty zabezpečia, aby u skúšajúcich a kvalifikovaných dohliadajúcich pracovníkov uvedených v tejto kapitole nedochádzalo ku konfliktu záujmov.
Článok 19
Schválenie výcvikových programov
1. Členské štáty môžu zaviesť výcvikové programy pre osoby uvedené v článkoch 4, 5 a 6. Členské štáty zabezpečia, aby takéto výcvikové programy ukončené vydaním diplomov alebo osvedčení, ktorými sa preukáže súlad s normami odbornej spôsobilosti uvedenými v článku 17 ods. 1, schválili príslušné orgány členských štátov, na území ktorých príslušný inštitút vzdelávania alebo odbornej prípravy vykonáva svoje výcvikové programy.
Členské štáty zabezpečia, aby sa zaistilo posúdenie a overenie kvality výcvikových programov uplatňovaním vnútroštátnych alebo medzinárodných noriem kvality v súlade s článkom 27 ods. 1.
2. Členské štáty môžu schváliť výcvikové programy uvedené v odseku 1 tohto článku len vtedy, ak:
a) |
sú cieľ výcviku, obsah výučby, metódy výučby, použité prostriedky, postupy, prípadne vrátane použitia simulátorov, a výučbové materiály pre kurzy riadne zdokumentované a žiadateľom umožňujú dosiahnuť normy odbornej spôsobilosti uvedené v článku 17 ods. 1; |
b) |
programy na posúdenie príslušnej odbornej spôsobilosti vykonávajú kvalifikované osoby, ktoré majú dôkladné znalosti o výcvikovom programe; |
c) |
skúšku na overenie súladu s normami odbornej spôsobilosti uvedenými v článku 17 ods. 1 vedú kvalifikovaní skúšajúci, u ktorých nedochádza ku konfliktu záujmov. |
3. Členské štáty uznajú všetky diplomy alebo osvedčenia udelené po ukončení výcvikových programov schválených inými členskými štátmi v súlade s odsekom 1.
4. Členské štáty zrušia alebo pozastavia svoje schválenie výcvikových programov, ak tieto výcvikové programy už nespĺňajú kritériá stanovené v odseku 2.
5. Členské štáty oznámia Komisii zoznam schválených výcvikových programov, ako aj výcvikových programov, ktorých schválenie bolo zrušené alebo pozastavené. Komisia tieto informácie uverejní. V zozname sa uvedie názov výcvikového programu, názvy udelených diplomov alebo osvedčení, orgán udeľujúci diplom alebo osvedčenia, rok nadobudnutia platnosti schválenia, ako aj príslušné kvalifikačné a všetky osobitné povolenia, ku ktorým diplom alebo osvedčenie umožňujú prístup.
Článok 20
Posúdenie odborných spôsobilostí v prípade špecifických rizík
1. Členské štáty, ktoré na svojom území identifikujú úseky vnútrozemských vodných ciest so špecifickými rizikami v zmysle článku 9 ods. 1, stanovia dodatočnú odbornú spôsobilosť vyžadovanú od lodných kapitánov, ktorí sa plavia na týchto úsekoch vnútrozemských vodných ciest, a spôsoby potrebné na preukázanie toho, že tieto požiadavky sú splnené. Ak to členské štáty považujú za potrebné na účely zaistenia bezpečnosti, konzultujú pri určovaní týchto odborných spôsobilostí s príslušnou európskou riečnou komisiou.
Vzhľadom na odborné spôsobilosti požadované pre plavbu na úsekoch vnútrozemských vodných ciest so špecifickými rizikami môžu spôsoby potrebné na preukázanie splnenia takýchto požiadaviek spočívať v:
a) |
obmedzenom počte plavieb uskutočnených na dotknutom úseku; |
b) |
skúške na simulátore; |
c) |
skúške vo forme otázok s možnosťou výberu odpovede; |
d) |
ústnej skúške alebo |
e) |
kombinácii spôsobov uvedených v písmenách a) až d). |
Pri uplatňovaní tohto odseku členské štáty uplatňujú objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané kritériá.
2. Členské štáty uvedené v odseku 1 zabezpečia zavedenie postupov na posúdenie odbornej spôsobilosti žiadateľov v prípade špecifických rizík a uverejnenie nástrojov s cieľom uľahčiť lodným kapitánom získanie požadovanej odbornej spôsobilosti v prípade špecifických rizík.
3. Členský štát môže vykonávať posúdenie odbornej spôsobilosti žiadateľov v prípade špecifických rizík pre úseky vnútrozemských vodných ciest nachádzajúce sa v inom členskom štáte na základe požiadaviek stanovených pre uvedený úsek vnútrozemskej vodnej cesty v súlade s odsekom 1, ak k tomu členský štát, v ktorom sa úsek vnútrozemskej vodnej cesty nachádza, udelí svoj súhlas. V takomto prípade uvedený členský štát poskytne členskému štátu, ktorý vykonáva posúdenie, potrebné prostriedky na jeho vykonanie. Členské štáty objektívne a primerane odôvodnia akékoľvek odmietnutie udeliť súhlas.
Článok 21
Používanie simulátorov
1. Simulátory používané na posúdenie odborných spôsobilostí musia byť schválené členskými štátmi. Toto schválenie sa vydáva na požiadanie, ak sa preukáže, že simulátor spĺňa normy pre simulátory stanovené v delegovaných aktoch uvedených v odseku 2. V schválení sa uvádza, aké konkrétne posúdenie odbornej spôsobilosti je povolené pri danom simulátore.
2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením noriem pre schvaľovanie simulátorov, v ktorých sa uvedú minimálne funkčné a technické požiadavky a správne postupy v tejto súvislosti, aby sa zabezpečilo, že sa simulátory používané na posúdenie odbornej spôsobilosti navrhnú tak, aby umožnili overenie odbornej spôsobilosti podľa noriem pre praktické skúšky uvedené v článku 17 ods. 3.
3. Členské štáty uznajú simulátory, ktoré boli schválené príslušnými orgánmi v iných členských štátoch v súlade s odsekom 1, bez ďalších technických požiadaviek alebo hodnotení.
4. Členské štáty zrušia alebo pozastavia schválenie simulátorov, ktoré udelili, ak príslušné simulátory už nespĺňajú normy uvedené v odseku 2.
5. Členské štáty oznámia zoznam schválených simulátorov Komisii. Komisia tieto informácie uverejní.
6. Členské štáty zabezpečia, aby bol prístup k simulátorom na účely posúdenia nediskriminačný.
ODDIEL IV
Čas plavby a zdravotná spôsobilosť
Článok 22
Služobná lodnícka knižka a lodný denník
1. Členské štáty zabezpečia, aby lodní kapitáni zaznamenávali čas plavby uvedený v článku 11 ods. 1 písm. b) a uskutočnené plavby uvedené v článku 20 ods. 1 v služobnej lodníckej knižke uvedenej v odseku 6 tohto článku alebo v služobnej lodníckej knižke uznanej podľa článku 10 ods. 2 alebo 3.
Odchylne od prvého pododseku, ak členské štáty uplatňujú článok 7 ods. 1 alebo článok 39 ods. 2, povinnosť stanovená v prvom pododseku tohto odseku sa uplatňuje len v prípade, ak držiteľ služobnej lodníckej knižky o vykonanie záznamu požiada.
2. Ak o to člen posádky plavidla požiada, členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány po overení pravosti a platnosti všetkých potrebných listinných dôkazov potvrdili v služobnej lodníckej knižke platnosť údajov o čase plavby a plavbách uskutočnených za obdobie najviac 15 mesiacov pred požiadaním o potvrdenie platnosti. Ak sa zaviedli elektronické nástroje vrátane elektronických služobných lodníckych knižiek a elektronických lodných denníkov zahŕňajúce príslušné postupy na zabezpečenie pravosti dokladov, príslušné údaje sa môžu potvrdiť bez ďalších postupov.
Zohľadní sa čas plavby, ktorý bol absolvovaný na ktorýchkoľvek vnútrozemských vodných cestách členských štátov. V prípade vnútrozemských vodných ciest, ktorých toky prechádzajú aj mimo územia Únie, sa berie do úvahy aj čas plavby dosiahnutý na úsekoch nachádzajúcich sa mimo územia Únie.
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa plavby plavidiel uvedených v článku 2 ods. 1 zaznamenávali v lodnom denníku uvedenom v odseku 6 tohto článku alebo lodnom denníku uznanom podľa článku 10 ods. 2 alebo 3.
4. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú vzory služobných lodníckych knižiek a lodných denníkov, pričom zohľadní informácie potrebné na vykonávanie tejto smernice, pokiaľ ide o identifikáciu osoby, určenie času jej plavby a uskutočnené plavby. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.
Pri prijímaní vykonávacích aktov Komisia zohľadní skutočnosť, že lodný denník sa využíva aj pri vykonávaní smernice Rady 2014/112/EÚ (14) s cieľom overiť požiadavky týkajúce sa posádky plavidla a zaznamenať plavby plavidla.
5. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade posúdenie elektronických služobných lodníckych knižiek, lodných denníkov a profesijných preukazov obsahujúcich preukazy odbornej spôsobilosti Únie v oblasti vnútrozemskej plavby, ktoré sú zabezpečené proti falšovaniu, do 17. januára 2026.
6. Členské štáty zabezpečia, aby členovia posádky plavidla boli držiteľmi jednotnej aktívnej služobnej lodníckej knižky a aby pre plavidlo existoval jeden aktívny lodný denník.
Článok 23
Zdravotná spôsobilosť
1. Členské štáty zabezpečia, aby členovia posádky plavidla žiadajúci o preukaz odbornej spôsobilosti Únie preukázali svoju zdravotnú spôsobilosť tým, že príslušnému orgánu predložia platné lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti vydané lekárom povereným príslušným orgánom, a to po úspešnom absolvovaní preskúmania zdravotnej spôsobilosti.
2. Žiadatelia predložia príslušnému orgánu lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti, ak žiadajú o:
a) |
svoj prvý preukaz odbornej spôsobilosti Únie člena posádky plavidla; |
b) |
svoj preukaz odbornej spôsobilosti Únie lodného kapitána; |
c) |
obnovenie platnosti svojho preukazu odbornej spôsobilosti Únie člena posádky plavidla v prípade, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 3 tohto článku. |
Lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti vydané na účely získania preukazu odbornej spôsobilosti Únie nesmú mať starší dátum ako tri mesiace pred dátumom podania žiadosti o preukaz odbornej spôsobilosti Únie.
3. Po dosiahnutí 60 rokov veku držiteľ preukazu odbornej spôsobilosti Únie člena posádky plavidla preukazuje zdravotnú spôsobilosť v súlade s odsekom 1 najmenej každých päť rokov. Po dosiahnutí 70 rokov veku držiteľ preukazuje zdravotnú spôsobilosť v súlade s odsekom 1 každé dva roky.
4. Členské štáty zabezpečia, aby zamestnávatelia, lodní kapitáni a orgány členských štátov mohli od člena posádky plavidla vyžadovať, aby preukázal zdravotnú spôsobilosť v súlade s odsekom 1, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré naznačujú, že člen posádky plavidla už nespĺňa požiadavky na zdravotnú spôsobilosť uvedené v odseku 6.
5. Ak žiadateľ nemôže v plnej miere preukázať zdravotnú spôsobilosť, členské štáty môžu prijať opatrenia na zníženie rizika alebo uložiť obmedzenia, ktorými sa zaistí rovnaká bezpečnosť plavby. V tomto prípade sa tieto zmierňujúce opatrenia a obmedzenia týkajúce sa zdravotnej spôsobilosti uvedú v preukaze odbornej spôsobilosti Únie v súlade so vzorom uvedeným v článku 11 ods. 3.
6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31 na základe základných požiadaviek na zdravotnú spôsobilosť uvedených v prílohe III s cieľom doplniť túto smernicu stanovením noriem pre zdravotnú spôsobilosť, v ktorých sa uvedú požiadavky týkajúce sa zdravotnej spôsobilosti, najmä pokiaľ ide o testy, ktoré musia poverení lekári vykonávať, kritériá, ktoré musia uplatňovať pri stanovení spôsobilosti na prácu, a zoznam obmedzení a opatrení na zníženie rizika.
KAPITOLA 4
ADMINISTRATÍVNE USTANOVENIA
Článok 24
Ochrana osobných údajov
1. Členské štáty vykonávajú každé spracúvanie osobných údajov stanovené v tejto smernici v súlade s právom Únie v oblasti ochrany osobných údajov, najmä v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.
2. Komisia vykonáva každé spracúvanie osobných údajov stanovené v tejto smernici v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa osobné údaje spracúvali len na účely:
a) |
vykonávania, presadzovania a hodnotenia tejto smernice; |
b) |
výmeny informácií medzi orgánmi, ktoré majú prístup do databázy uvedenej v článku 25, a Komisiou; |
c) |
tvorby štatistiky. |
Anonymizované informácie získané z takýchto údajov možno použiť na podporu politík zameraných na propagáciu vnútrozemskej vodnej dopravy.
4. Členské štáty zabezpečia, aby osoby uvedené v článkoch 4 a 5, ktorých osobné údaje, a najmä údaje o zdravotnom stave sa spracúvajú v registroch uvedených v článku 25 ods. 1 a databáze uvedenej v článku 25 ods. 2, boli vopred informované. Členské štáty umožnia týmto osobám prístup k ich osobným údajom a na požiadanie im kedykoľvek poskytnú kópiu týchto údajov.
Článok 25
Registre
1. S cieľom prispieť k efektívnej správe, pokiaľ ide o vydávanie, obnovovanie, pozastavenie a odňatie preukazov odbornej spôsobilosti, vedú členské štáty registre preukazov odbornej spôsobilosti Únie, služobných lodníckych knižiek a lodných denníkov vydaných v rámci ich právomoci v súlade s touto smernicou a, ak je to relevantné, dokladov uznaných podľa článku 10 ods. 2, ktoré boli vydané, obnovené, ktorých platnosť bola pozastavená alebo ktoré boli odňaté, ktoré boli nahlásené ako stratené, ukradnuté či zničené, alebo ktorých platnosť uplynula.
V prípade preukazov odbornej spôsobilosti Únie obsahujú registre údaje uvedené na preukaze odbornej spôsobilosti Únie a údaje o vydávajúcom orgáne.
V prípade služobných lodníckych knižiek obsahujú registre meno držiteľa a jeho identifikačné číslo, identifikačné číslo služobnej lodníckej knižky, dátum vydania a údaje o vydávajúcom orgáne.
V prípade lodných denníkov obsahujú registre názov plavidla, európske identifikačné číslo alebo európske identifikačné číslo plavidla (číslo ENI), identifikačné číslo lodného denníka, dátum vydania a údaje o vydávajúcom orgáne.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31 na doplnenie informácií v registroch služobných lodníckych knižiek a lodných denníkov o ďalšie informácie vyžadované na základe vzorov služobných lodníckych knižiek a lodných denníkov prijatých podľa článku 22 ods. 4, s cieľom ďalej uľahčiť výmenu informácií medzi členskými štátmi.
2. Na účely vykonávania, presadzovania a hodnotenia tejto smernice, na zachovanie bezpečnosti a na uľahčenie plavby, ako aj na štatistické účely a s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi orgánmi, ktoré vykonávajú túto smernicu, členské štáty spoľahlivo a bezodkladne zaznamenávajú v databáze, ktorú spravuje Komisia, údaje týkajúce sa preukazov odbornej spôsobilosti, služobných lodníckych knižiek a lodných denníkov uvedené v odseku 1.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31 s cieľom stanoviť normy určujúce charakteristické vlastnosti tejto databázy a podmienky jej využívania, ktoré najmä spresnia:
a) |
pokyny na zadávanie údajov do databázy; |
b) |
prístupové práva používateľov s prípadným rozlíšením podľa typu používateľov, typu prístupu a účelu, na ktorý majú byť údaje použité; |
c) |
maximálnu dobu uchovávania údajov v súlade s odsekom 3 tohto článku s prípadným rozlíšením podľa typu dokladu; |
d) |
pokyny týkajúce sa prevádzkovania databázy a jej prepojenia s registrami uvedenými v odseku 1 tohto článku. |
3. Akékoľvek osobné údaje zaznamenané v registroch uvedených v odseku 1 alebo v databáze uvedenej v odseku 2 sa neuchovávajú dlhšie, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré boli údaje zozbierané alebo na ktoré boli ďalej spracované podľa tejto smernice. Ihneď ako tieto údaje už nie sú na uvedené účely potrebné, zničia sa.
4. Komisia môže poskytnúť prístup k databáze orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, ak je to potrebné na účely uvedené v odseku 2 tohto článku, za predpokladu, že:
a) |
požiadavky článku 9 nariadenia (ES) č. 45/2001 sú splnené a |
b) |
tretia krajina alebo medzinárodná organizácia neobmedzuje prístup členských štátov alebo Komisie k svojej príslušnej databáze. |
Komisia zaistí, aby tretia krajina alebo medzinárodná organizácia nepostúpila údaje inej tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii bez výslovného písomného povolenia Komisie a za podmienok stanovených Komisiou.
Článok 26
Príslušné orgány
1. Členské štáty v prípade potreby určia, ktoré príslušné orgány majú:
a) |
organizovať skúšky uvedené v článku 18 a vykonávať nad nimi dozor; |
b) |
schvaľovať výcvikové programy uvedené v článku 19; |
c) |
schvaľovať simulátory uvedené v článku 21; |
d) |
vydávať, obnovovať, pozastavovať alebo odnímať preukazy a vydávať osobitné povolenia uvedené v článkoch 4, 5, 6, 11, 12, 13, 14 a 38, ako aj služobné lodnícke knižky a lodné denníky uvedené v článku 22; |
e) |
potvrdzovať čas plavby v služobných lodníckych knižkách uvedených v článku 22; |
f) |
poverovať lekárov, ktorí môžu vydávať lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti podľa článku 23; |
g) |
viesť registre uvedené v článku 25; |
h) |
odhaľovať podvody a iné nezákonné postupy uvedené v článku 29 a bojovať proti nim. |
2. Členské štáty oznámia Komisii všetky príslušné orgány na svojom území, ktoré určili v súlade s odsekom 1. Komisia tieto informácie uverejní.
Článok 27
Monitorovanie
1. Členské štáty zabezpečia, aby všetky činnosti vykonávané vládnymi a mimovládnymi subjektmi v rámci ich právomoci, ktoré súvisia s výcvikom, posudzovaním odbornej spôsobilosti a vydávaním a aktualizáciou preukazov odbornej spôsobilosti Únie, služobných lodníckych knižiek a lodných denníkov, boli priebežne monitorované pomocou systému noriem kvality na zabezpečenie dosiahnutia cieľov tejto smernice.
2. Členské štáty zabezpečia, aby ciele výcviku a súvisiace normy odbornej spôsobilosti, ktoré sa majú dosiahnuť, boli jednoznačne vymedzené a aby odrážali úroveň vedomostí a zručností, ktoré sa posudzujú a skúmajú v súlade s touto smernicou.
3. Členské štáty so zreteľom na politiky, systémy, kontroly a interné previerky zabezpečenia kvality zavedené na zabezpečenie dosiahnutia vymedzených cieľov zabezpečia, aby oblasti uplatňovania noriem kvality zahŕňali:
a) |
vydávanie, obnovovanie, pozastavovanie a odnímanie preukazov odbornej spôsobilosti Únie, služobných lodníckych knižiek a lodných denníkov; |
b) |
všetky výcvikové kurzy a programy; |
c) |
skúšky a posúdenia vykonávané každým členským štátom alebo v rámci jeho právomoci a |
d) |
kvalifikácie a prax vyžadované u školiteľov a skúšajúcich. |
Článok 28
Hodnotenie
1. Členské štáty zabezpečia, aby nezávislé orgány zhodnotili činnosti súvisiace so získavaním a posudzovaním odbornej spôsobilosti, ako aj správu preukazov odbornej spôsobilosti Únie, služobných lodníckych knižiek a lodných denníkov do 17. januára 2037 a potom aspoň raz za 10 rokov.
2. Členské štáty zabezpečia, aby sa výsledky hodnotení vykonaných nezávislými orgánmi riadne zdokumentovali a predložili dotknutým príslušným orgánom. V prípade potreby prijmú členské štáty primerané opatrenia, aby odstránili akékoľvek nedostatky zistené nezávislým hodnotením.
Článok 29
Zabránenie podvodom a iným nezákonným postupom
1. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabránenie podvodom a iným nezákonným postupom v súvislosti s preukazmi odbornej spôsobilosti Únie, služobnými lodníckymi knižkami, lodnými denníkmi, lekárskymi posudkami o zdravotnej spôsobilosti a registrami stanovenými v tejto smernici.
2. Členské štáty si vymenia príslušné informácie s príslušnými orgánmi iných členských štátov, pokiaľ ide o osvedčovanie osôb podieľajúcich sa na prevádzke plavidla vrátane informácií o pozastavení a odňatí preukazov. V plnom rozsahu pri tom dodržujú zásady ochrany osobných údajov stanovené v nariadení (EÚ) 2016/679.
Článok 30
Sankcie
Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
KAPITOLA 5
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 31
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 ods. 1 a 4, článku 21 ods. 2, článku 23 ods. 6 a článku 25 ods. 1 a 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 16. januára 2018. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v tomto článku môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa tohto článku nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 32
Normy CESNI a delegované akty
Delegované akty prijaté podľa tejto smernice s výnimkou tých, ktoré sú založené na článku 25, odkazujú na normy CESNI za predpokladu, že:
a) |
tieto normy sú dostupné a aktuálne; |
b) |
tieto normy spĺňajú požiadavky stanovené v prílohách, ktoré sa na ne vzťahujú; |
c) |
záujmy Únie nie sú ohrozené zmenami rozhodovacieho procesu CESNI. |
Ak tieto podmienky nie sú splnené, Komisia môže stanoviť iné normy alebo uviesť na ne odkaz.
Ak delegované akty prijaté podľa tejto smernice odkazujú na normy, Komisia do uvedených delegovaných aktov zahrnie celé znenie týchto noriem a v prílohe IV uvedie alebo aktualizuje príslušný odkaz a vloží dátum uplatňovania.
Článok 33
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Odkazy na výbor zriadený podľa článku 7 smernice 91/672/EHS, ktorá sa touto smernicou zrušuje, sa považujú za odkazy na výbor zriadený touto smernicou.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru.
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru.
Článok 34
Normy CESNI a vykonávacie akty
Pri prijímaní vykonávacích aktov uvedených v článku 11 ods. 3, článku 18 ods. 3 a článku 22 ods. 4 Komisia uvedie odkaz na normy CESNI a stanoví dátum uplatňovania za predpokladu, že:
a) |
tieto normy sú dostupné a aktuálne; |
b) |
tieto normy spĺňajú požiadavky stanovené v prílohách, ktoré sa na ne vzťahujú; |
c) |
záujmy Únie nie sú ohrozené zmenami rozhodovacieho procesu CESNI. |
Ak tieto podmienky nie sú splnené, Komisia môže stanoviť iné normy alebo uviesť na ne odkaz.
Ak vykonávacie akty prijaté podľa tejto smernice odkazujú na normy, Komisia do uvedených vykonávacích aktov zahrnie celé znenie týchto noriem.
Článok 35
Preskúmanie
1. Komisia prehodnotí túto smernicu a vykonávacie a delegované akty v nej uvedené a predloží výsledky hodnotenia Európskemu parlamentu a Rade najneskôr 17. januára 2030.
2. Do 17. januára 2028 každý členský štát sprístupní Komisii informácie potrebné na účely monitorovania vykonávania a hodnotenia tejto smernice v súlade s usmerneniami stanovenými Komisiou po konzultácii s členskými štátmi, pokiaľ ide o zber informácií, formát a obsah.
Článok 36
Postupné zavádzanie
1. Komisia prijme delegované akty uvedené v článku 17 ods. 1 a 4, článku 21 ods. 2, článku 23 ods. 6 a článku 25 ods. 1 a 2 do 17. januára 2020.
Najneskôr do 24 mesiacov po prijatí delegovaných aktov uvedených v článku 25 ods. 2 Komisia zriadi databázu stanovenú v uvedenom článku.
2. Komisia prijme vykonávacie akty uvedené v článku 11 ods. 3, článku 18 ods. 3 a článku 22 ods. 4 do 17. januára 2020.
Článok 37
Zrušenie
Smernice 91/672/EHS a 96/50/ES sa zrušujú s účinnosťou od 18. januára 2022.
Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu.
Článok 38
Prechodné ustanovenia
1. Kapitánske osvedčenia vydané v súlade so smernicou 96/50/ES, preukazy uvedené v článku 1 ods. 6 smernice 96/50/ES, ako aj rýnske plavebné licencie uvedené v článku 1 ods. 5 smernice 96/50/ES, ktoré boli vydané pred 18. januárom 2022 zostávajú v platnosti na vnútrozemských vodných cestách Únie, pre ktoré boli platné pred týmto dátumom, a to po dobu najviac 10 rokov po tomto dátume.
Pred 18. januárom 2032 vydá členský štát, ktorý vydal preukazy uvedené v prvom pododseku, na požiadanie lodným kapitánom, ktorí sú držiteľmi takýchto preukazov, preukaz odbornej spôsobilosti Únie podľa vzoru stanoveného touto smernicou alebo preukaz uvedený v článku 10 ods. 2 pod podmienkou, že títo lodní kapitáni predložili uspokojivé listinné dôkazy uvedené v článku 11 ods. 1 písm. a) a c).
2. Pri vydávaní preukazov odbornej spôsobilosti Únie v súlade s odsekom 1 tohto článku členské štáty, pokiaľ možno, zabezpečia zachovanie už predtým získaných oprávnení, a to najmä pokiaľ ide o osobitné povolenia uvedené v článku 6.
3. Iní členovia posádky plavidla než lodní kapitáni, ktorí sú držiteľmi preukazu odbornej spôsobilosti vydaného členským štátom pred 18. januárom 2022 alebo ktorí sú držiteľmi kvalifikácie uznanej v jednom alebo viacerých členských štátoch, môžu naďalej využívať uvedený preukaz alebo kvalifikáciu najviac 10 rokov po tomto dátume. Počas uvedeného obdobia sa títo členovia posádky plavidla môžu naďalej odvolávať na smernicu 2005/36/ES, keď žiadajú orgány iných členských štátov o uznanie svojej kvalifikácie. Pred uplynutím uvedeného obdobia môžu požiadať príslušný orgán, ktorý vydáva takéto preukazy, o preukaz odbornej spôsobilosti Únie alebo preukaz podľa článku 10 ods. 2 pod podmienkou, že členovia posádky plavidla predložili uspokojivé dôkazy uvedené v článku 11 ods. 1 písm. a) a c).
Ak členovia posádky plavidla uvedení v prvom pododseku tohto odseku požiadajú o preukaz odbornej spôsobilosti Únie alebo o preukaz uvedený v článku 10 ods. 2, členské štáty zabezpečia, aby sa vydal preukaz odbornej spôsobilosti, ktorého požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti sú podobné ako požiadavky na preukaz, ktorý sa nahrádza, alebo sú nižšie. Preukaz, pre ktorého vydanie sú požiadavky vyššie ako požiadavky na preukaz, ktorý sa má nahradiť, sa vydá, iba ak sú splnené tieto podmienky:
a) |
pokiaľ ide o preukaz odbornej spôsobilosti Únie lodníka: 540 dní plavby vrátane najmenej 180 dní v rámci vnútrozemskej plavby; |
b) |
pokiaľ ide o preukaz odbornej spôsobilosti Únie kvalifikovaného lodníka: 900 dní plavby vrátane najmenej 540 dní v rámci vnútrozemskej plavby; |
c) |
pokiaľ ide o preukaz odbornej spôsobilosti Únie kormidelníka: 1 080 dní plavby vrátane najmenej 720 dní v rámci vnútrozemskej plavby. |
Plavebná prax sa preukáže prostredníctvom služobnej lodníckej knižky, lodného denníka alebo iného dokladu.
Minimálne časy plavby stanovené v písmenách a), b) a c) druhého pododseku tohto odseku možno skrátiť najviac o 360 dní plavby, ak je žiadateľ držiteľom diplomu uznaného príslušným orgánom, ktorým sa potvrdzuje špecializovaný výcvik žiadateľa v oblasti vnútrozemskej plavby zahŕňajúci plavebnú prax. Skrátenie minimálneho času nesmie byť dlhšie ako trvanie špecializovaného výcviku.
4. Služobné lodnícke knižky a lodné denníky vydané pred 18. januárom 2022 v súlade s inými pravidlami, než sú pravidlá stanovené touto smernicou, môžu zostať aktívne najviac 10 rokov po 18. januári 2022.
5. Odchylne od odseku 3 sú v prípade členov posádok prievozných lodí, ktorí sú držiteľmi vnútroštátnych preukazov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 96/50/ES a ktoré boli vydané pred 18. januárom 2022, takéto preukazy naďalej platné na tých vnútrozemských vodných cestách Únie, pre ktoré boli platné pred týmto dátumom, a to po dobu najviac 20 rokov po tomto dátume.
Pred uplynutím uvedeného obdobia môžu títo členovia posádok prievozných lodí požiadať príslušný orgán, ktorý vydáva príslušné preukazy, o preukaz odbornej spôsobilosti Únie alebo o preukaz uvedený v článku 10 ods. 2 pod podmienkou, že predložia uspokojivé dôkazy uvedené v článku 11 ods. 1 písm. a) a c). Druhý a tretí pododsek odseku 3 tohto článku sa uplatňujú zodpovedajúcim spôsobom.
6. Odchylne od článku 4 ods. 1 môžu členské štáty do 17. januára 2038 umožniť lodným kapitánom, ktorí sa plavia s námornými loďami prevádzkovanými na špecifických vnútrozemských vodných cestách, aby mali pri sebe preukaz odbornej spôsobilosti lodných kapitánov, ktorý bol vydaný v súlade s ustanoveniami dohovoru STCW, za predpokladu, že:
a) |
táto vnútrozemská plavba sa vykonáva na začiatku alebo na konci námornej dopravnej plavby a |
b) |
členské štáty uznali preukazy uvedené v tomto odseku na najmenej päť rokov od 16. januára 2018 na príslušných vnútrozemských vodných cestách. |
Článok 39
Transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 17. januára 2022. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Odchylne od odseku 1 tohto článku je členský štát, v ktorom všetky osoby uvedené v článku 4 ods. 1, článku 5 ods. 1 a článku 6 pôsobia výhradne na vnútroštátnych vnútrozemských vodných cestách, ktoré nie sú prepojené so splavnou sieťou iného členského štátu, povinný uviesť do účinnosti len tie opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie súladu s článkami 7, 8 a 10, pokiaľ ide o uznávanie preukazov odbornej spôsobilosti a služobných lodníckych knižiek; s článkom 14 ods. 2 a 3, pokiaľ ide o pozastavenia; s článkom 22 ods. 1 druhým pododsekom, článkom 22 ods. 2, prípadne s článkom 26 ods. 1 písm. d), s článkom 26 ods. 1 písm. e) a h), s článkom 26 ods. 2, s článkom 29, pokiaľ ide o zabránenie podvodom, s článkom 30, pokiaľ ide o sankcie a s článkom 38 s výnimkou jeho odseku 2, pokiaľ ide o prechodné ustanovenia. Takýto členský štát uvedie tieto opatrenia do účinnosti do 17. januára 2022.
Takýto členský štát nemôže vydávať preukazy odbornej spôsobilosti Únie ani schvaľovať výcvikové programy alebo simulátory, kým netransponuje a nevykoná zostávajúce ustanovenia tejto smernice a kým neinformuje Komisiu, že tak urobil.
3. Odchylne od odseku 1 tohto článku je členský štát, v ktorom sú všetky osoby vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice v súlade s článkom 2 ods. 3, povinný uviesť do účinnosti len tie opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie súladu s článkom 10, pokiaľ ide o uznávanie preukazov odbornej spôsobilosti a služobnej lodníckej knižky, s článkom 38, pokiaľ ide o uznávanie platných preukazov, ako aj s článkom 15. Takýto členský štát uvedie tieto opatrenia do účinnosti do 17. januára 2022.
Takýto členský štát nemôže vydávať preukazy odbornej spôsobilosti Únie ani schvaľovať výcvikové programy alebo simulátory, kým netransponuje a nevykoná zostávajúce ustanovenia tejto smernice a kým neinformuje Komisiu, že tak urobil.
4. Odchylne od odseku 1 tohto článku členský štát nie je povinný transponovať túto smernicu, ak plavba na vnútrozemských vodných cestách nie je na jeho území technicky možná.
Takýto členský štát nemôže vydávať preukazy odbornej spôsobilosti Únie ani schvaľovať výcvikové programy alebo simulátory, kým netransponuje a nevykoná ustanovenia tejto smernice a kým neinformuje Komisiu, že tak urobil.
5. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 40
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 41
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Štrasburgu 12. decembra 2017
Za Európsky parlament
predseda
A. TAJANI
Za Radu
predseda
M. MAASIKAS
(1) Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 93.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2017 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. decembra 2017.
(3) Smernica Rady 91/672/EHS zo 16. decembra 1991 o vzájomnom uznávaní kapitánskych osvedčení pre prepravu tovaru a cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou, vydávaných jednotlivými štátmi (Ú. v. ES L 373, 31.12.1991, s. 29).
(4) Smernica Rady 96/50/ES z 23. júla 1996 o zosúladení podmienok pre získanie kapitánskych osvedčení vydávaných jednotlivými štátmi pre nákladnú a osobnú dopravu tovaru a osôb po vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve (Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 31).
(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).
(6) Smernica Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci (Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 12).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(10) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).
(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES z 19. novembra 2008 o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (Ú. v. EÚ L 323, 3.12.2008, s. 33).
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/45/ES zo 7. septembra 2005 o vzájomnom uznávaní osvedčení námorníkov vydávaných v členských štátoch a o zmene a doplnení smernice 2001/25/ES (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 160).
(14) Smernica Rady 2014/112/EÚ z 19. decembra 2014, ktorou sa vykonáva Európska dohoda o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave, ktorú uzavreli Európsky zväz riečnej plavby (EBU), Európska organizácia lodných kapitánov (ESO) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF) (Ú. v. EÚ L 367, 23.12.2014, s. 86).
PRÍLOHA I
MINIMÁLNE POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA VEKU, ADMINISTRATÍVNEHO SÚLADU, ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI A ČASU PLAVBY
Minimálne požiadavky na kvalifikácie členov posádky plavidla stanovené v tejto prílohe sa majú považovať za stúpajúcu úroveň kvalifikácií s výnimkou kvalifikácií pomocných lodníkov a učňov, ktoré sú považované za kvalifikácie na rovnakej úrovni.
1. Kvalifikácie členov posádky plavidla na vstupnej úrovni
1.1. Minimálne požiadavky na získanie odbornej spôsobilosti pomocného lodníka
Každý žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti Únie:
— |
má vek aspoň 16 rokov; |
— |
úspešne ukončil základný bezpečnostný výcvik v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami. |
1.2. Minimálne požiadavky na získanie odbornej spôsobilosti učňa
Každý žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti Únie:
— |
má vek aspoň 15 rokov; |
— |
podpísal dohodu o učňovskej príprave, v ktorej sa stanovuje schválený výcvikový program uvedený v článku 19. |
2. Kvalifikácie členov posádky plavidla na prevádzkovej úrovni
2.1. Minimálne požiadavky na získanie odbornej spôsobilosti lodníka
Každý žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti Únie:
a) |
|
b) |
|
c) |
|
2.2. Minimálne požiadavky na získanie odbornej spôsobilosti kvalifikovaného lodníka
Každý žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti Únie:
a) |
|
b) |
|
2.3. Minimálne požiadavky na získanie odbornej spôsobilosti kormidelníka
Každý žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti Únie:
a) |
|
b) |
|
c) |
|
3. Kvalifikácie členov posádky plavidla na riadiacej úrovni
3.1. Minimálne požiadavky na získanie odbornej spôsobilosti lodného kapitána
Každý žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti Únie:
a) |
|
b) |
|
c) |
|
d) |
|
3.2. Minimálne požiadavky na osobitné povolenia v prípade preukazu odbornej spôsobilosti Únie lodných kapitánov
3.2.1. Vodné cesty námorného charakteru
Každý žiadateľ:
— |
spĺňa normy odbornej spôsobilosti pre plavbu na vodných cestách námorného charakteru stanovené v prílohe II. |
3.2.2. Radar
Každý žiadateľ:
— |
spĺňa normy odbornej spôsobilosti pre plavbu pomocou radaru stanovené v prílohe II. |
3.2.3. Skvapalnený zemný plyn
Každý žiadateľ:
— |
je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti Únie odborníka na skvapalnený zemný plyn (LNG) podľa oddielu 4.2. |
3.2.4. Veľké zostavy plavidiel
Každý žiadateľ absolvoval aspoň 720 dní plavby, z čoho bol aspoň 540 dní kvalifikovaný pre výkon funkcie lodného kapitána a aspoň 180 dní viedol veľkú zostavu plavidiel.
4. Kvalifikácie pre špecifické činnosti
4.1. Minimálne požiadavky na získanie odbornej spôsobilosti odborníka na prepravu cestujúcich
|
Každý žiadateľ o prvý preukaz odbornej spôsobilosti Únie odborníka na prepravu cestujúcich:
|
|
Každý žiadateľ o obnovenie preukazu odbornej spôsobilosti Únie odborníka na prepravu cestujúcich:
|
4.2. Minimálne požiadavky na získanie odbornej spôsobilosti odborníka na skvapalnený zemný plyn (LNG)
|
Každý žiadateľ o prvý preukaz odbornej spôsobilosti Únie odborníka na skvapalnený zemný plyn (LNG):
|
|
Každý žiadateľ o obnovenie preukazu odbornej spôsobilosti Únie odborníka na skvapalnený zemný plyn (LNG):
|
PRÍLOHA II
ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI
1. Základné požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti na prevádzkovej úrovni
1.1. Plavba
Lodník pomáha veleniu plavidla v situáciách, keď na vnútrozemských vodných cestách treba s plavidlom manévrovať a manipulovať. Lodník je na takýto úkon spôsobilý na všetkých typoch vodných ciest a vo všetkých typoch prístavov. Lodník je predovšetkým spôsobilý:
— |
pomáhať pri príprave plavidla na plavbu s cieľom zaistiť bezpečnú plavbu za všetkých okolností; |
— |
pomáhať pri vyväzovaní a kotvení; |
— |
pomáhať pri plavbe a manévrovaní s plavidlom spôsobom, ktorý je z plavebného hľadiska bezpečný a hospodárny. |
1.2. Prevádzka plavidla
Lodník je spôsobilý:
— |
pomáhať veleniu plavidla s kontrolou prevádzky plavidla a starostlivosťou o osoby na palube; |
— |
používať zariadenia na plavidle. |
1.3. Manipulácia s nákladom, uloženie nákladu a preprava cestujúcich
Lodník je spôsobilý:
— |
pomáhať veleniu plavidla s prípravou, uložením nákladu a s monitorovaním nákladu počas nakládky a vykládky; |
— |
pomáhať veleniu plavidla s poskytovaním služieb pre cestujúcich; |
— |
poskytovať priamu pomoc zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou v súlade s požiadavkami na odbornú prípravu a poučením v zmysle prílohy IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 (1). |
1.4. Obsluha námorného, elektrotechnického, elektronického a kontrolného zariadenia
Lodník je spôsobilý:
— |
pomáhať veleniu plavidla s obsluhou námorného, elektrotechnického, elektronického a kontrolného zariadenia s cieľom zabezpečiť celkovú technickú bezpečnosť, |
— |
vykonávať údržbu v rámci obsluhy námorného, elektrotechnického, elektronického a kontrolného zariadenia s cieľom zabezpečiť celkovú technickú bezpečnosť. |
1.5. Údržba a opravy
Lodník je spôsobilý:
— |
pomáhať veleniu plavidla s údržbou a opravou plavidla, jeho zariadení a jeho vybavenia. |
1.6. Komunikácia
Lodník je spôsobilý:
— |
komunikovať na všeobecnej a profesionálnej úrovni, čo zahŕňa spôsobilosť používať štandardizované komunikačné frázy v situáciách, keď nastávajú komunikačné problémy; |
— |
byť spoločenský. |
1.7. Ochrana zdravia, bezpečnosti a životného prostredia
Lodník je spôsobilý:
— |
dodržiavať pravidlá bezpečnosti pri práci a porozumieť významu predpisov o ochrane zdravia, bezpečnosti a životného prostredia; |
— |
uznať dôležitosť výcviku zameraného na bezpečnosť na palube a okamžite konať v núdzových situáciách; |
— |
prijať preventívne opatrenia na predchádzanie požiarom a správne používať protipožiarne vybavenie; |
— |
vykonávať úlohy, berúc do úvahy dôležitosť ochrany životného prostredia. |
2. Základné požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti na riadiacej úrovni
2.0. Dohľad
Lodný kapitán je spôsobilý:
— |
riadiť ostatných členov posádky plavidla a dohliadať na plnenie úloh, ktoré vykonávajú, ako sú uvedené v oddiele 1 tejto prílohy, čo zahŕňa primerané spôsobilosti na plnenie týchto úloh. |
2.1. Plavba
Lodný kapitán je spôsobilý:
— |
naplánovať plavbu a viesť plavidlo na vnútrozemských vodných cestách vrátane schopnosti zvoliť najlogickejšiu, najúspornejšiu a najekologickejšiu plavebnú trasu s cieľom doplaviť sa do miesta nakládky a vykládky nákladu, pričom zohľadní platné dopravné predpisy a dohodnutý súbor pravidiel, ktorý sa vzťahuje na vnútrozemskú plavbu; |
— |
uplatňovať vedomosti o platných pravidlách týkajúcich sa obsadzovania plavidla posádkou vrátane vedomostí o dobe odpočinku a zložení členov posádky plavidla; |
— |
viesť plavidlo a manévrovať s ním tak, aby zabezpečil bezpečnú prevádzku plavidla na vnútrozemských vodných cestách za všetkých podmienok, vrátane situácií, keď je vysoká hustota premávky alebo keď iné plavidlo prepravuje nebezpečný tovar a požaduje sa základná znalosť Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách (ADN); |
— |
reagovať na núdzové situácie počas plavby na vnútrozemských vodných cestách. |
2.2. Prevádzka plavidla
Lodný kapitán je spôsobilý:
— |
uplatňovať pri prevádzke rozličných typov plavidiel vedomosti o stavbe plavidiel vnútrozemskej plavby a konštrukčných technológiách a má základné vedomosti o technických požiadavkách na plavidlá vnútrozemskej plavby, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1629 (2); |
— |
kontrolovať a monitorovať povinné vybavenie podľa platného osvedčenia plavidla. |
2.3. Manipulácia s nákladom, uloženie nákladu a preprava cestujúcich
Lodný kapitán je spôsobilý:
— |
naplánovať a zaistiť bezpečné naloženie, umiestnenie, zabezpečenie a vyloženie nákladu a starostlivosť o náklad počas plavby; |
— |
naplánovať a zaistiť stabilitu plavidla; |
— |
naplánovať a zaistiť bezpečnú prepravu cestujúcich a starostlivosť o nich počas plavby vrátane poskytnutia priamej pomoci zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou v súlade s požiadavkami na odbornú prípravu a poučením v zmysle prílohy IV k nariadeniu (EÚ) č. 1177/2010. |
2.4. Obsluha námorného, elektrotechnického, elektronického a kontrolného zariadenia
Lodný kapitán je spôsobilý:
— |
naplánovať priebeh obsluhy námorného, elektrotechnického, elektronického a kontrolného zariadenia; |
— |
monitorovať hlavné motory a pomocné strojné zariadenia a vybavenie; |
— |
naplánovať a vydávať pokyny v súvislosti s čerpadlom a systémom ovládania čerpadla na plavidle; |
— |
organizovať bezpečné používanie a aplikáciu, údržbu a opravu elektrotechnických zariadení na plavidle; |
— |
kontrolovať bezpečnú údržbu a opravu technických zariadení. |
2.5. Údržba a opravy
Lodný kapitán je spôsobilý:
— |
organizovať bezpečnú údržbu a opravy plavidla a jeho zariadení. |
2.6. Komunikácia
Lodný kapitán je spôsobilý:
— |
riadiť ľudské zdroje, byť sociálne zodpovedný a postarať sa o organizáciu priebehu práce a výcviku na palube plavidla; |
— |
vždy zabezpečiť dobrú komunikáciu, čo zahŕňa používanie štandardizovaných komunikačných fráz v situáciách, keď nastávajú komunikačné problémy; |
— |
podporovať dobre vyvážené a spoločenské pracovné prostredie na palube plavidla. |
2.7. Zdravie a bezpečnosť, práva cestujúcich a ochrana životného prostredia
Lodný kapitán je spôsobilý:
— |
monitorovať platné právne požiadavky a prijať opatrenia na zaistenie bezpečnosti ľudského života; |
— |
zaistiť bezpečnosť a ochranu osôb na palube vrátane poskytnutia priamej pomoci zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou v súlade s požiadavkami na odbornú prípravu a poučením v zmysle prílohy IV k nariadeniu (EÚ) č. 1177/2010; |
— |
vypracovať núdzové plány a plány kontroly škôd a zvládať núdzové situácie; |
— |
zabezpečiť súlad s požiadavkami na ochranu životného prostredia. |
3. Základné požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti v prípade osobitných povolení
3.1. Plavba na vnútrozemských vodných cestách námorného charakteru
Lodný kapitán je spôsobilý:
— |
pracovať s aktualizovanými navigačnými mapami, správami pre lodných kapitánov a námorníkov a inými publikáciami špecifickými pre vodné cesty námorného charakteru; |
— |
využívať prílivové údaje, prílivové prúdy, časy a cykly, časy prílivových prúdov a prílivov a ich priebeh v ústí riek; |
— |
používať SIGNI (Signalisation de voies de Navigation Intérieure) a IALA (International Association of Marine AIDS to Navigation and Lighthouse Authorities) na zaistenie bezpečnej plavby po vnútrozemských vodných cestách námorného charakteru. |
3.2. Plavba pomocou radaru
Lodný kapitán je spôsobilý:
— |
prijať primerané opatrenia v súvislosti s plavbou pomocou radaru pred odplávaním; |
— |
vyhodnocovať radarové zobrazenie a analyzovať informácie z radaru; |
— |
obmedziť interferencie rôzneho pôvodu; |
— |
plaviť sa pomocou radaru so zreteľom na dohodnutý súbor pravidiel, ktorý sa vzťahuje na vnútrozemskú plavbu, a v súlade s predpismi, ktorými sa stanovujú požiadavky na plavbu pomocou radaru (napríklad požiadavky na obsadenie plavidla posádkou alebo technické požiadavky na plavidlá); |
— |
zvládať osobité okolnosti, ako napríklad hustotu premávky, poruchy zariadení, nebezpečné situácie. |
4. Základné požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti v prípade špecifických činností
4.1. Odborník na prepravu cestujúcich
Každý žiadateľ je spôsobilý:
— |
organizovať používanie záchranných prostriedkov na palube osobných lodí; |
— |
uplatňovať bezpečnostné pokyny a prijímať potrebné opatrenia na ochranu cestujúcich vo všeobecnosti, a najmä v prípade núdzových situácií (napr. pri evakuácii, poškodení, kolízii, nabehnutí na plytčinu, požiari, explózii alebo v iných situáciách, ktoré môžu byť príčinou vzniku paniky) vrátane poskytnutia priamej pomoci zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou v súlade s požiadavkami na odbornú prípravu a poučením v zmysle prílohy IV k nariadeniu (EÚ) č. 1177/2010; |
— |
komunikovať v angličtine na základnej úrovni; |
— |
spĺňať príslušné požiadavky nariadenia (EÚ) č. 1177/2010. |
4.2. Odborník na skvapalnený zemný plyn (LNG)
Každý žiadateľ je spôsobilý:
— |
zabezpečiť súlad s právnymi predpismi a normami platnými pre plavidlá používajúce LNG ako palivo, ako aj s inými príslušnými zdravotnými a bezpečnostnými predpismi; |
— |
uvedomiť si špecifiká, ktorým treba venovať pozornosť v súvislosti s LNG, rozpoznať riziká a zvládať ich; |
— |
prevádzkovať systémy špecifické pre LNG bezpečným spôsobom; |
— |
zabezpečiť pravidelnú kontrolu systému LNG; |
— |
vedieť, ako tankovať LNG bezpečným a kontrolovaným spôsobom; |
— |
pripraviť systém LNG pre údržbu plavidla; |
— |
zvládať núdzové situácie súvisiace s LNG. |
(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1629 zo 14. septembra 2016, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na lode vnútrozemskej plavby, ktorou sa mení smernica 2009/100/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2006/87/ES (Ú. v. EÚ L 252, 16.9.2016, s. 118).
PRÍLOHA III
ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA ZDRAVOTNEJ SPÔSOBILOSTI
Zdravotná spôsobilosť, ktorá zahŕňa fyzickú a duševnú spôsobilosť, znamená, že osoba slúžiaca na palube plavidla netrpí žiadnou chorobou ani nemá zdravotné postihnutie, ktoré by jej znemožňovalo:
— |
vykonávať úlohy potrebné na prevádzku plavidla, |
— |
kedykoľvek plniť pridelené povinnosti alebo |
— |
správne vnímať svoje prostredie. |
Vyšetrenie zahŕňa najmä zrakovú a sluchovú ostrosť, motorické funkcie, neuropsychický stav a srdcovo-cievne ochorenia.
PRÍLOHA IV
UPLATNITEĽNÉ POŽIADAVKY
Tabuľka A
Predmet úpravy, článok |
Požiadavky týkajúce sa zosúladenia |
Začiatok uplatňovania |
Praktické skúšky, článok 17 ods. 4 |
[CESNI …] |
[___] |
Schválenie simulátorov, článok 21 ods. 2 |
|
|
Vlastnosti registrov a podmienky ich používania, článok 25 ods. 2 |
|
|
Tabuľka B
Bod |
Základné požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti |
Požiadavky týkajúce sa zosúladenia |
Začiatok uplatňovania |
1 |
Základné požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti na prevádzkovej úrovni |
[CESNI …] |
[___] |
2 |
Základné požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti na riadiacej úrovni |
— |
— |
3 |
Základné požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti v prípade osobitných povolení |
|
|
3.1 |
Plavba na vodných cestách námorného charakteru |
|
|
3.2 |
Plavba pomocou radaru |
|
|
4 |
Základné požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti v prípade špecifických činností |
|
|
4.1 |
Odborník na prepravu cestujúcich |
|
|
4.2 |
Odborník na skvapalnený zemný plyn (LNG) |
|
|
Tabuľka C
Základné požiadavky týkajúce sa zdravotnej spôsobilosti |
Požiadavky týkajúce sa zosúladenia |
Začiatok uplatňovania |
Vyšetrenie zdravotnej spôsobilosti |
[CESNI …] |
[___] |
27.12.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/87 |
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2398
z 12. decembra 2017,
ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 153 ods. 2 písm. b) v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. a),
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),
keďže:
(1) |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES (3) má za cieľ ochranu pracovníkov pred ohrozením ich zdravia a bezpečnosti v dôsledku expozície karcinogénom alebo mutagénom pri práci. V uvedenej smernici sa stanovuje konzistentná úroveň ochrany pred rizikami spojenými s karcinogénmi a mutagénmi prostredníctvom rámca všeobecných zásad s cieľom umožniť členským štátom zabezpečovať konzistentné uplatňovanie minimálnych požiadaviek. Záväzné limitné hodnoty expozície pri práci, stanovené na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov, ekonomickej uskutočniteľnosti, dôkladného posúdenia sociálno-ekonomických vplyvov a dostupnosti protokolov a techník na meranie expozície na pracovisku, sú dôležitou súčasťou všeobecných opatrení na ochranu pracovníkov, ktoré sa stanovujú v predmetnej smernici. Minimálne požiadavky stanovené v uvedenej smernici majú za cieľ chrániť pracovníkov na úrovni Únie. Členské štáty môžu stanoviť prísnejšie záväzné limitné hodnoty expozície pri práci. |
(2) |
Limitné hodnoty expozície pri práci sú súčasťou riadenia rizík podľa smernice 2004/37/ES. Dodržiavaním uvedených limitných hodnôt nie sú dotknuté iné povinnosti zamestnávateľov podľa uvedenej smernice, najmä povinnosť znižovať používanie karcinogénov a mutagénov na pracovisku, predchádzať expozícii pracovníkov karcinogénom alebo mutagénom alebo znižovať takúto expozíciu a prijímať opatrenia, ktoré by sa mali vykonávať na tento účel. Pokiaľ je to technicky možné, mali by uvedené opatrenia zahŕňať nahradenie karcinogénu alebo mutagénu látkou, zmesou alebo procesom, ktoré nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie pracovníka, využívanie uzavretého systému alebo iné opatrenia zamerané na zníženie úrovne expozície pracovníkov. V uvedenej súvislosti je v prípade nejasností nevyhnutné zohľadniť zásadu prevencie. |
(3) |
V prípade väčšiny karcinogénov a mutagénov nie je vedecky možné určiť úrovne, pod ktorými by expozícia neviedla k nepriaznivým následkom. Hoci sa stanovením limitných hodnôt karcinogénov a mutagénov na pracovisku podľa tejto smernice riziká pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov vyplývajúce z expozície pri práci (reziduálne riziká) neodstránia úplne, aj tak sa tým prispeje k výraznému zníženiu rizík vyplývajúcich z takejto expozície, prostredníctvom prístupu postupných krokov a stanovovania cieľov podľa smernice 2004/37/ES. V prípade ostatných karcinogénov a mutagénov je možné vedecky určiť úrovne, pod ktorými sa nepredpokladá, že by expozícia viedla k nepriaznivým následkom. |
(4) |
Maximálne úrovne expozície pracovníkov niektorým karcinogénom alebo mutagénom sa stanovujú ako hodnoty, ktoré sa podľa smernice 2004/37/ES nesmú prekročiť. Uvedené limitné hodnoty by sa mali revidovať a mali by sa stanoviť limitné hodnoty pre ďalšie karcinogény a mutagény. |
(5) |
Komisia na základe správ o vykonávaní, ktoré každých päť rokov prekladajú členské štáty podľa článku 17a smernice Rady 89/391/EHS (4), posúdi implementáciu právneho rámca v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, okrem iného aj smernice 2004/37/ES, a v prípade potreby informuje príslušné inštitúcie a Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH) o všetkých iniciatívach na zlepšenie fungovania tohto rámca vrátane, ak je to potrebné vhodných legislatívnych návrhov. |
(6) |
Limitné hodnoty stanovené v tejto smernici by sa mali, ak je to potrebné, revidovať, na základe dostupných informácií vrátane nových vedeckých a technických údajov a osvedčených postupov a techník a protokolov merania úrovní expozície na pracovisku. Uvedené informácie by podľa možností mali zahŕňať údaje o reziduálnych rizikách pre zdravie pracovníkov a stanoviská Vedeckého výboru pre najvyššie prípustné hodnoty vystavenia chemickým faktorom pri práci (SCOEL) a Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH). Informácie o reziduálnom riziku, ktoré sú verejne dostupné na úrovni Únie, sú cenné pre budúce úsilie o obmedzenie rizík vyplývajúcich z expozície karcinogénom a mutagénom pri práci, vrátane revízie limitných hodnôt, ktoré sú stanovené v tejto smernici. Mala by sa ďalej podporovať transparentnosť takýchto informácií. |
(7) |
Keďže nie sú k dispozícii ucelené údaje o expozícii látkam, treba chrániť pracovníkov, ktorí sú exponovaní alebo ktorým hrozí expozícia látkam, presadzovaním príslušného zdravotného dohľadu. Mala by preto existovať možnosť pokračovať v zdravotnom dohľade pre pracovníkov, v prípade ktorých z výsledkov posúdenia uvedeného v článku 3 ods. 2 smernice 2004/37/ES vyplýva, že ich zdravie alebo bezpečnosť sú ohrozené, aj po skončení expozície, a to na základe indikácie lekára alebo orgánu zdravotného dozoru. Takýto zdravotný dohľad by sa mal vykonávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou členských štátov. Článok 14 smernice 2004/37/ES by sa preto mal zmeniť, aby sa zabezpečil takýto zdravotný dohľad pre všetkých dotknutých pracovníkov. |
(8) |
Na zaistenie bezpečnosti pracovníkov a riadnej starostlivosti o nich je nutný primeraný a jednotný zber údajov od zamestnávateľov zo strany členských štátov. Členské štáty poskytujú Komisii informácie na účely jej správ o vykonávaní smernice 2004/37/ES. Komisia podporuje osvedčené postupy, pokiaľ ide o zber údajov v členských štátoch, a mala by podľa potreby navrhnúť vhodný spôsob, ako ďalej zlepšiť zber údajov požadovaný smernicou 2004/37/ES. |
(9) |
Smernica 2004/37/ES vyžaduje, aby zamestnávatelia používali vhodné existujúce postupy merania úrovní expozície karcinogénom a mutagénom na pracovisku pri zohľadnení skutočnosti, že Vedecký výbor pre najvyššie prípustné hodnoty vystavenia chemickým faktorom pri práci (SCOEL) vo svojich odporúčaniach poukazuje na uskutočniteľnosť monitorovania expozície na úrovni niektorej odporúčanej limitnej hodnoty expozície pri práci a biologických limitných hodnôt. Zlepšenie rovnocennosti metodík merania koncentrácie karcinogénov a mutagénov vo vzduchu vo vzťahu k limitným hodnotám stanoveným v smernici 2004/37/ES je dôležité s cieľom posilniť povinnosti, ktoré sú v nej stanovené a zaistiť obdobnú a vysokú úroveň ochrany zdravia pracovníkov a rovnaké podmienky v celej Únii. |
(10) |
Zmeny prílohy III k smernici 2004/37/ES, ako sú stanovené v tejto smernici, predstavujú prvý krok v dlhodobom procese jej aktualizácie. Komisia ako ďalší krok v uvedenom procese predložila návrh stanoviť limitné hodnoty a uviesť poznámku „koža“ v súvislosti so siedmimi ďalšími karcinogénmi. Okrem toho Komisia vo svojom oznámení z 10. januára 2017 s názvom Bezpečnejšia a zdravšia práca pre všetkých – modernizácia právnych predpisov a politiky EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci uviedla, že sa majú vykonať ďalšie zmeny smernice 2004/37/ES. Komisia by mala priebežne pokračovať v práci na budúcich aktualizáciách prílohy III k smernici 2004/37/ES v súlade s jej článkom 16 a so zavedenou praxou. Výsledkom uvedenej práce by mali podľa potreby byť návrhy na budúce revízie limitných hodnôt stanovených v smernici 2004/37/ES a v tejto smernici, ako aj návrhy ďalších limitných hodnôt. |
(11) |
Je potrebné zohľadniť ďalšie cesty absorbovania všetkých karcinogénov a mutagénov, vrátane možnosti preniknutia cez kožu, aby sa zabezpečila najlepšia možná úroveň ochrany. |
(12) |
Vedecký výbor pre najvyššie prípustné hodnoty vystavenia chemickým faktorom pri práci (SCOEL) pomáha Komisii najmä pri určovaní, hodnotení a podrobnom analyzovaní najnovších dostupných vedeckých údajov a pri navrhovaní limitných hodnôt expozície pri práci, ktoré sa majú stanoviť na úrovni Únie podľa smernice Rady 98/24/ES (5) a smernice 2004/37/ES s cieľom chrániť pracovníkov pred chemickými rizikami. Pokiaľ ide o chemické faktory o-toluidín a 2-nitropropán, v roku 2016 neboli k dispozícii žiadne odporúčania Vedeckého výboru pre najvyššie prípustné hodnoty vystavenia chemickým faktorom pri práci (SCOEL) a preto sa zohľadnili iné zdroje vedeckých informácií, ktoré boli primerane spoľahlivé a verejne dostupné. |
(13) |
Limitné hodnoty pre monomér vinylchloridu a prach z tvrdého dreva uvedené v prílohe III k smernici 2004/37/ES by sa mali na základe aktuálnejších vedeckých a technických údajov zrevidovať. Rozlišovanie medzi prachom z tvrdého a mäkkého dreva by sa malo ďalej posúdiť v súvislosti s limitnou hodnotou uvedenou v uvedenej prílohe, ako to odporúčal Vedecký výbor pre najvyššie prípustné hodnoty vystavenia chemickým faktorom pri práci (SCOEL) a Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny. |
(14) |
Veľmi často dochádza k zmiešanej expozícii viacerým druhom dreva, čo komplikuje posúdenie expozície rôznym druhom dreva. Pracovníci v Únii sú bežne exponovaní prachu z mäkkého a tvrdého dreva, ktoré môže spôsobiť symptómy a choroby dýchacích ciest, pričom najvážnejším zdravotným účinkom je riziko rakoviny nosových a prínosových dutín. Je preto vhodné stanoviť, že v prípade, ak je prach z tvrdého dreva zmiešaný s prachom z iných druhov dreva, limitná hodnota uvedená v prílohe pre prach z tvrdého dreva by sa mala vzťahovať na všetky druhy prachu z dreva prítomné v danej zmesi. |
(15) |
Niektoré zlúčeniny šesťmocného chrómu spĺňajú kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1A alebo 1B) v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (6), a preto sú v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénmi. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov je pre zlúčeniny šesťmocného chrómu, ktoré sú v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénmi, možné stanoviť limitnú hodnotu. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre uvedené zlúčeniny šesťmocného chrómu. |
(16) |
Pokiaľ ide o šesťmocný chróm, limitná hodnota 0,005 mg/m3 nemusí byť primeraná a v niektorých odvetviach môže byť v krátkom čase ťažko dosiahnuteľná. Preto by sa malo zaviesť prechodné obdobie, počas ktorého by sa mala uplatňovať limitná hodnota 0,010 mg/m3. Pre špecifickú situáciu, keď pracovná činnosť zahŕňa zváranie alebo rezanie plazmou alebo obdobné procesy, pri ktorých vznikajú výpary, by sa počas tohto prechodného obdobia mala uplatňovať limitná hodnota 0,025 mg/m3, pričom po jeho skončení by sa mala uplatňovať všeobecne uplatniteľná limitná hodnota 0,005 mg/m3. |
(17) |
Niektoré ohňovzdorné keramické vlákna spĺňajú kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto sú v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénmi. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov je pre ohňovzdorné keramické vlákna, ktoré sú karcinogénmi v zmysle smernice 2004/37/ES, možné stanoviť limitnú hodnotu. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre uvedené ohňovzdorné keramické vlákna. |
(18) |
O karcinogenite respirabilného prachu kryštalického oxidu kremičitého existuje dostatok dôkazov. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov by sa mala stanoviť limitná hodnota pre respirabilný prach kryštalického oxidu kremičitého. Respirabilný prach kryštalického oxidu kremičitého, ktorý vzniká pracovným procesom, nepodlieha klasifikácii v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008. Je preto vhodné zaradiť do prílohy I k smernici 2004/37/ES prácu, pri ktorej dochádza k expozícii respirabilnému prachu kryštalického oxidu kremičitého, ktorý vznikol pracovným procesom, a stanoviť limitnú hodnotu pre respirabilný prach kryštalického oxidu kremičitého („respirabilná frakcia“), ktorá by mala podliehať preskúmaniu, najmä s prihliadnutím na počet exponovaných pracovníkov. |
(19) |
Usmernenia a príklady dobrej praxe vypracované Komisiou, členskými štátmi alebo sociálnymi partnermi alebo iné iniciatívy, ako je „Dohoda o ochrane zdravia pracovníkov prostredníctvom správnej manipulácie a správneho používania kryštalického oxidu kremičitého a výrobkov, ktoré ho obsahujú“ (NEPSi), dosiahnutá v rámci sociálneho dialógu, sú cennými a potrebnými nástrojmi, ktoré dopĺňajú regulačné opatrenia, a predovšetkým podporujú účinné uplatňovanie limitných hodnôt, a mali by preto byť predmetom dôkladného zváženia. Zahŕňajú opatrenia na predchádzanie alebo minimalizáciu expozície, ako sú napríklad znižovanie prašnosti vodou, ktoré zabraňuje uvoľňovaniu respirabilného prachu kryštalického oxidu kremičitého do vzduchu. |
(20) |
Etylénoxid spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov je pre uvedený karcinogén možné stanoviť limitnú hodnotu. Vedecký výbor pre najvyššie prípustné hodnoty vystavenia chemickým faktorom pri práci (SCOEL) v súvislosti s etylénoxidom identifikoval možnosť preniknutia značného množstva látky cez kožu. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre etylénoxid a uviesť k nemu poznámku o možnosti preniknutia značného množstva látky cez kožu. |
(21) |
1,2-epoxypropán spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov je možné určiť úroveň expozície, pod ktorou sa nepredpokladá, že by expozícia uvedenému karcinogénu viedla k nepriaznivým následkom. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre 1,2-epoxypropán. |
(22) |
Akrylamid spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov je pre uvedený karcinogén možné stanoviť limitnú hodnotu. Vedecký výbor pre najvyššie prípustné hodnoty vystavenia chemickým faktorom pri práci (SCOEL) v súvislosti s akrylamidom identifikoval možnosť preniknutia značného množstva látky cez kožu. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre akrylamid a uviesť k nemu poznámku o možnosti preniknutia značného množstva látky cez kožu. |
(23) |
2-nitropropán spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov je pre uvedený karcinogén možné stanoviť limitnú hodnotu. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre 2-nitropropán. |
(24) |
O-toluidín spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov je pre uvedený karcinogén možné stanoviť limitnú hodnotu. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre o-toluidín a uviesť k nemu poznámku o možnosti preniknutia značného množstva látky cez kožu. |
(25) |
1,3-butadién spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1A) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov je pre uvedený karcinogén možné stanoviť limitnú hodnotu. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre 1,3-butadién. |
(26) |
Hydrazín spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov je pre hydrazín možné stanoviť limitnú hodnotu. Vedecký výbor pre najvyššie prípustné hodnoty vystavenia chemickým faktorom pri práci (SCOEL) v súvislosti s hydrazínom identifikoval možnosť preniknutia značného množstva látky cez kožu. Je preto vhodné stanoviť pre hydrazín limitnú hodnotu a uviesť k nemu poznámku o možnosti preniknutia značného množstva látky cez kožu. |
(27) |
Brómetylén spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov je pre uvedený karcinogén možné stanoviť limitnú hodnotu. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre brómetylén. |
(28) |
Touto smernicou sa posilňuje ochrana zdravia pracovníkov a bezpečnosť na pracoviskách. Členské štáty by mali túto smernicu transponovať do svojho vnútroštátneho práva. Mali by zabezpečiť, aby príslušné orgány mali dostatočný počet vyškolených pracovníkov a ďalšie zdroje potrebné na plnenie svojich úloh súvisiacich s riadnym a účinným vykonávaním tejto smernice v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou. Uplatňovanie tejto smernice zo strany zamestnávateľov by sa uľahčilo, ak by mali v prípade potreby usmernenia na identifikáciu lepších spôsobov, ako dosiahnuť súlad s touto smernicou. |
(29) |
Komisia konzultovala s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH). Uskutočnila aj dvojfázovú konzultáciu manažmentu a sociálnych partnerov na úrovni Únie v súlade s článkom 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. |
(30) |
Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH) vo svojich stanoviskách uvádza obdobie preskúmania záväzných limitných hodnôt expozície pri práci pre niekoľko látok, napríklad respirabilný prach kryštalického oxidu kremičitého, akrylamid a 1,3-butadién. Komisia má tieto stanoviská zohľadniť pri určovaní priority látok na vedecké hodnotenie. |
(31) |
Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH) sa vo svojom stanovisku k ohňovzdorným keramickým vláknam zhodol na tom, že tieto látky si vyžadujú záväznú limitnú hodnotu expozície pri práci, nepodarilo sa mu však dosiahnuť spoločné stanovisko k takejto hodnote. Komisia by preto mala nabádať Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH), aby predložil aktuálne stanovisko o ohňovzdorných keramických vláknach s cieľom dosiahnuť spoločnú pozíciu o limitnej hodnote pre túto látku bez toho, aby boli dotknuté pracovné metódy Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH) a autonómia sociálnych partnerov. |
(32) |
Muži a ženy sú na pracovisku často exponovaní zmesi látok, ktoré môžu zvyšovať zdravotné riziká a spôsobovať nepriaznivé účinky, okrem iného na ich reprodukčné systémy, vrátane oslabenej plodnosti alebo neplodnosti, a ktoré môžu mať negatívny vplyv na vývoj plodu a laktáciu. Látky toxické pre reprodukciu podliehajú opatreniam Únie stanovujúcim minimálne požiadavky ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov, najmä opatreniam obsiahnutým v smernici 98/24/ES a smernici Rady 92/85/EHS (7). Látky toxické pre reprodukciu, ktoré sú zároveň karcinogénmi alebo mutagénmi, podliehajú ustanoveniam smernice 2004/37/ES. Komisia by mala zhodnotiť potrebu rozšíriť uplatňovanie opatrení na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov stanovených v smernici 2004/37/ES na všetky látky toxické pre reprodukciu. |
(33) |
Táto smernica je v súlade so základnými právami a dodržiavajú sa v nej zásady zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na život v článku 2 a právo na spravodlivé a primerané pracovné podmienky v článku 31. |
(34) |
Limitné hodnoty stanovené v tejto smernici budú podliehať preskúmaniu vzhľadom na vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (8), najmä s cieľom zohľadniť interakciu medzi limitnými hodnotami stanovenými v smernici 2004/37/ES a odvodenými hladinami, pri ktorých nedochádza k žiadnym účinkom, pre nebezpečné chemikálie podľa uvedeného nariadenia, aby sa zabezpečila účinná ochrana pracovníkov. |
(35) |
Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšenie pracovných podmienok a ochrana zdravia pracovníkov pred špecifickými rizikami vyplývajúcimi z expozície karcinogénom a mutagénom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
(36) |
Keďže sa táto smernica týka ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov na pracovisku, mala by sa transponovať v lehote do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia jej účinnosti. |
(37) |
Smernica 2004/37/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Smernica 2004/37/ES sa mení takto:
1. |
V článku 6 sa dopĺňa tento odsek: „Členské štáty zohľadnia informácie uvedené v písmenách a) až g) prvého odseku tohto článku vo svojich správach predkladaných Komisii podľa článku 17a smernice 89/391/EHS.“ |
2. |
Článok 14 sa mení takto:
|
3. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 18a Hodnotenie Komisia v rámci ďalšieho hodnotenia vykonávania tejto smernice v rámci hodnotenia uvedeného v článku 17a smernice 89/391/EHS vyhodnotí aj potrebu upraviť limitnú hodnotu pre respirabilný prach kryštalického oxidu kremičitého. Komisia navrhne v prípade potreby potrebné zmeny a úpravy týkajúce sa uvedenej látky. Komisia po zohľadnení najnovšieho vývoja vedeckých poznatkov posúdi najneskôr v prvom štvrťroku 2019 možnosť upraviť rozsah pôsobnosti tejto smernice, aby sa do nej zahrnuli látky toxické pre reprodukciu. Na uvedenom základe Komisia v prípade potreby a po konzultácii so sociálnymi partnermi predloží legislatívny návrh.“ |
4. |
V prílohe I sa dopĺňa tento bod:
|
5. |
Príloha III sa nahrádza znením, ktoré je uvedené v prílohe k tejto smernici. |
Článok 2
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 17. januára 2020. Komisiu bezodkladne informujú o znení uvedených opatrení.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 3
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 4
Táto smernica je určená členským štátom.
V Štrasburgu 12. decembra 2017
Za Európsky parlament
predseda
A. TAJANI
Za Radu
predseda
M. MAASIKAS
(1) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 113.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. októbra 2017 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 7. decembra 2017.
(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50).
(4) Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1).
(5) Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 131, 5.5.1998, s. 11).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).
(7) Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
PRÍLOHA
„PRÍLOHA III
Limitné hodnoty a iné priamo súvisiace ustanovenia (článok 16)
A. LIMITNÉ HODNOTY EXPOZÍCIE PRI PRÁCI
Názov chemického faktora |
Č. EC (1) |
Č. CAS (2) |
Limitné hodnoty (3) |
Poznámka |
Prechodné opatrenia |
||
mg/m3 (4) |
ppm (5) |
f/ml (6) |
|||||
Prach z tvrdého dreva |
— |
— |
2 (7) |
— |
— |
— |
Limitná hodnota 3 mg/m3 do 17. januára 2023 |
Zlúčeniny šesťmocného chrómu, ktoré sú karcinogénmi v zmysle článku 2 písm. a) bodu i) (ako chróm) |
— |
— |
0,005 |
— |
— |
— |
Limitná hodnota 0,010 mg/m3 do 17. januára 2025 Limitná hodnota: 0,025 mg/m3 pre zváranie alebo rezanie plazmou alebo obdobné pracovné procesy, pri ktorých vznikajú výpary do 17. januára 2025 |
Ohňovzdorné keramické vlákna, ktoré sú karcinogénmi v zmysle článku 2 písm. a) bodu i) |
— |
— |
— |
— |
0,3 |
— |
|
Respirabilný prach kryštalického oxidu kremičitého |
— |
— |
0,1 (8) |
— |
— |
— |
|
Benzén |
200-753-7 |
71-43-2 |
3,25 |
1 |
— |
koža (9) |
|
Monomér vinylchloridu |
200-831-0 |
75-01-4 |
2,6 |
1 |
— |
— |
|
Etylénoxid |
200-849-9 |
75-21-8 |
1,8 |
1 |
— |
koža (9) |
|
1,2-epoxypropán |
200-879-2 |
75-56-9 |
2,4 |
1 |
— |
— |
|
Akrylamid |
201-173-7 |
79-06-1 |
0,1 |
— |
— |
koža (9) |
|
2-nitropropán |
201-209-1 |
79-46-9 |
18 |
5 |
— |
— |
|
o-toluidín |
202-429-0 |
95-53-4 |
0,5 |
0,1 |
— |
koža (9) |
|
1,3-butadién |
203-450-8 |
106-99-0 |
2,2 |
1 |
— |
— |
|
Hydrazín |
206-114-9 |
302-01-2 |
0,013 |
0,01 |
— |
koža (9) |
|
Brómetylén |
209-800-6 |
593-60-2 |
4,4 |
1 |
— |
— |
|
B. INÉ PRIAMO SÚVISIACE USTANOVENIA
p.m.“
(1) Číslo EC, t. j. Einecs, ELINCS alebo NLP, je oficiálnym číslom látky používaným v Európskej únii, podľa vymedzenia v časti 1 oddiele 1.1.1.2 v prílohe VI k nariadeniu (ES) č. 1272/2008.
(2) Č. CAS: Registračné číslo služby chemických abstraktov.
(3) Merané alebo vypočítané vo vzťahu k osemhodinovému referenčnému času.
(4) mg/m3 = miligramy na meter kubický vzduchu pri teplote 20 °C a tlaku 101,3 kPa (760 mm tlaku ortute).
(5) ppm = objem vyjadrený v milióntinách z celkového objemu vzduchu (ml/m3).
(6) f/ml = vlákna na mililiter.
(7) Inhalovateľná frakcia: ak sa prach z tvrdého dreva zmieša s prachom iného dreva, uplatní sa limitná hodnota na všetky druhy prachu z dreva, ktoré sú v zmesi prítomné.
(8) Respirabilná frakcia.
(9) K celkovému zaťaženiu organizmu môže významne prispieť expozícia cez kožu.
27.12.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 345/96 |
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2399
z 12. decembra 2017,
ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),
keďže:
(1) |
Rada pre finančnú stabilitu (FSB) zverejnila 9. novembra 2015 hlavné prvky celkovej kapacity na absorpciu strát (Total Loss-Absorbing Capacity (TLAC) Term Sheet – norma TLAC), ktoré skupina G20 schválila v novembri 2015. Cieľom normy TLAC je zabezpečiť, aby globálne systémovo dôležité banky (banky G-SIB), ktoré sa v rámci Únie označujú ako globálne systémovo dôležité inštitúcie (inštitúcie G-SII), mali kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu potrebné na to, aby pomohli zabezpečiť, že počas riešenia krízovej situácie a ihneď po ňom môžu kritické funkcie pokračovať bez toho, aby boli finančné prostriedky daňovníkov (verejné finančné prostriedky) alebo finančná stabilita vystavené riziku. Komisia sa vo svojom oznámení z 24. novembra 2015 s názvom „Na ceste k dobudovaniu bankovej únie“ zaviazala predložiť do konca roka 2016 legislatívny návrh, ktorý umožní implementáciu normy TLAC do právnych predpisov Únie, a to do medzinárodne dohodnutého termínu, ktorým je rok 2019. |
(2) |
Pri implementácii normy TLAC do právnych predpisov Únie sa musí zvážiť existujúca minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) pre jednotlivé inštitúcie, ktorá sa vzťahuje na všetky inštitúcie Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (4). Keďže účelom TLAC a MREL je dosiahnuť rovnaký cieľ, ktorým je zabezpečiť, aby inštitúcie Únie mali dostatočnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu, tieto dve požiadavky by mali byť doplnkovými prvkami spoločného rámca. Konkrétne, Komisia navrhla, aby sa do právnych predpisov Únie zaviedla harmonizovaná minimálna úroveň normy TLAC pre inštitúcie G-SII („minimálna požiadavka TLAC“) a kritériá oprávnenosti pre záväzky použité na dosiahnutie súladu s uvedenou normou, a to prostredníctvom zmien nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5), zatiaľ čo navýšenie pre jednotlivé inštitúcie G-SII, požiadavka na jednotlivé inštitúcie iné ako G-SII ako aj príslušné kritériá oprávnenosti by sa mali riešiť prostredníctvom cielených zmien smernice 2014/59/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (6). Táto smernica, ktorá sa týka postavenia nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania, dopĺňa vyššie uvedené legislatívne akty v znení navrhnutých zmien a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (7). |
(3) |
Vzhľadom na uvedené návrhy a s cieľom zabezpečiť právnu istotu pre trhy a subjekty, na ktoré sa vzťahuje MREL a TLAC, je dôležité, aby sa včas zaistila jednoznačnosť kritérií oprávnenosti záväzkov použitých na dosiahnutie súladu s MREL a právnymi predpismi Únie, ktorými sa implementuje TLAC, a zaviedli primerané ustanovenia o zachovaní predchádzajúceho stavu pre oprávnenosť záväzkov vydaných predtým, než začali platiť zrevidované kritériá oprávnenosti. |
(4) |
Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali inštitúcie dostatočnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu na to, aby sa zabezpečila hladká a rýchla absorpcia strát a rekapitalizácia s minimálnym vplyvom na finančnú stabilitu a s cieľom zamedziť vplyvu na daňovníkov. Malo by sa to dosiahnuť tak, že inštitúcie budú neustále dodržiavať minimálnu požiadavku TLAC, ktorá sa má implementovať do právnych predpisov Únie prostredníctvom zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ako sa stanovuje v smernici 2014/59/EÚ. |
(5) |
V norme TLAC sa vyžaduje, aby inštitúcie G-SII spĺňali – s určitými výnimkami – minimálnu požiadavku TLAC podriadenými záväzkami, ktoré majú v rámci konkurzného konania nižšie postavenie než záväzky vylúčené z TLAC („požiadavka podriadenosti“). Podľa normy TLAC sa má podriadenosť dosiahnuť prostredníctvom právnych účinkov zmluvy (známej ako zmluvná podriadenosť), zákonov danej jurisdikcie (známej ako zákonná podriadenosť) alebo prostredníctvom príslušnej podnikovej štruktúry (známej ako štrukturálna podriadenosť). V prípadoch, keď sa to vyžaduje v smernici 2014/59/EÚ, by inštitúcie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice, mali spĺňať požiadavky špecifické pre danú spoločnosť podriadenými záväzkami, aby tak minimalizovali riziko právnej námietky veriteľov na základe skutočnosti, že straty veriteľov pri riešení krízových situácií sú väčšie ako straty, ktoré by im vznikli v rámci bežného konkurzného konania (zásada, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia). |
(6) |
Niekoľko členských štátov zmenilo pravidlá o nezabezpečenom nadriadenom dlhu v rámci konkurzného konania alebo ich práve mení, a to v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi o konkurznom konaní, aby sa ich inštitúciám umožnilo efektívnejšie splniť požiadavku podriadenosti, a tak uľahčiť riešenie krízových situácií. |
(7) |
Doteraz prijaté vnútroštátne pravidlá sa podstatne odlišujú. Absencia harmonizovaných pravidiel Únie vytvára neistotu pre vydávajúce inštitúcie aj investorov a cezhraničným inštitúciám pravdepodobne sťaží uplatňovanie nástroja na záchranu pomocou vnútorných zdrojov. Absencia harmonizovaných pravidiel Únie pravdepodobne povedie aj k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, keďže náklady inštitúcií na splnenie požiadavky podriadenosti a náklady, ktoré znášajú investori pri nákupe dlhových nástrojov, ktoré vydali inštitúcie, by sa mohli v rámci Únie značne odlišovať. |
(8) |
Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. marca 2016 o bankovej únii (8) vyzval Komisiu, aby predložila návrhy na ďalšie znižovanie právnych rizík pohľadávok na základe zásady, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia, a Rada vo svojich záveroch zo 17. júna 2016 vyzvala Komisiu, aby predložila návrh na spoločný prístup k hierarchii bankových veriteľov s cieľom zvýšiť právnu istotu pri riešení krízových situácií. |
(9) |
Preto je nevyhnutné, aby sa odstránili významné prekážky brániace fungovaniu vnútorného trhu a zabránilo sa narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré vyplýva z absencie harmonizovaných pravidiel Únie týkajúcich sa hierarchie bankových veriteľov, a aby sa predišlo vzniku takýchto prekážok a narušení v budúcnosti. V dôsledku toho je vhodným právnym základom tejto smernice článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. |
(10) |
Aby sa náklady na splnenie požiadavky podriadenosti a akýkoľvek negatívny vplyv na náklady financovania znížili na minimum, malo by sa touto smernicou umožniť, aby si členské štáty v prípadoch, keď to možno uplatniť, zachovali existujúcu triedu bežných nezabezpečených nadriadených dlhových nástrojov, keďže pre inštitúcie sú náklady na ich vydanie nižšie než náklady na vydanie akýchkoľvek iných podriadených záväzkov. Od členských štátov by sa však s cieľom zvýšiť riešiteľnosť krízových situácií inštitúcií malo touto smernicou požadovať vytvorenie novej triedy nadriadeného dlhu bez prioritného postavenia, ktorý by mal mať v rámci konkurzného konania vyššie postavenie než nástroje vlastných zdrojov a podriadené záväzky, ktoré sa nekvalifikujú ako nástroje vlastných zdrojov, ale nižšie ako iné nadriadené záväzky. Inštitúcie by mali mať naďalej možnosť vydávať dlhové nástroje nadriadenej triedy aj nadriadenej triedy bez prioritného postavenia. Z uvedených dvoch tried a bez toho, aby boli dotknuté iné možnosti a výnimky stanovené v norme TLAC na splnenie požiadavky podriadenosti, iba nadriadená trieda bez prioritného postavenia by mala byť oprávnená na to, aby spĺňala požiadavku podriadenosti. Cieľom je inštitúciám umožniť, aby na svoje financovanie alebo na akékoľvek iné prevádzkové účely používali menej nákladný bežný nadriadený dlh a vydávali dlhové nástroje v novej nadriadenej triede bez prioritného postavenia s cieľom získať prostriedky na financovanie a zároveň splniť požiadavku podriadenosti. Členským štátom by sa malo umožniť vytvoriť niekoľko tried pre iné bežné nezabezpečené záväzky za predpokladu, že bez toho, aby boli dotknuté iné možnosti a výnimky stanovené v norme TLAC, zabezpečia, aby bola iba nadriadená trieda dlhových nástrojov bez prioritného postavenia oprávnená spĺňať požiadavku podriadenosti. |
(11) |
S cieľom zabezpečiť, aby nová nadriadená trieda dlhových nástrojov bez prioritného postavenia spĺňala kritériá oprávnenosti opísané v norme TLAC a stanovené v smernici 2014/59/EÚ, a tak zvýšiť právnu istotu, by členské štáty mali zabezpečiť, aby uvedené dlhové nástroje mali pôvodnú zmluvnú splatnosť aspoň jeden rok, neobsahovali vložené deriváty a samy osebe neboli derivátmi a aby sa v príslušnej zmluvnej dokumentácii, ktorá súvisí s ich emisiou, a ak je to uplatniteľné, v prospekte, výslovne odkazovalo na ich nižšie postavenie v bežnom konkurznom konaní. Dlhové nástroje s premenlivým úrokom odvodeným od všeobecne používanej referenčnej sadzby, akou je Euribor alebo Libor, a dlhové nástroje, ktoré nie sú denominované v domácej mene emitenta pod podmienkou, že istina, splátka a úrok sú denominované v tej istej mene, by sa nemali považovať za dlhové nástroje obsahujúce vložené deriváty len vzhľadom na uvedené aspekty. Touto smernicou by nemala byť dotknutá žiadna požiadavka stanovená vo vnútroštátnych právnych predpisoch na registráciu dlhových nástrojov v obchodnom registri daného emitenta pre záväzky s cieľom splniť podmienky pre nadriadenú triedu dlhových nástrojov bez prioritného postavenia, ako je ustanovené v tejto smernici. |
(12) |
S cieľom zvýšiť právnu istotu investorov by členské štáty mali zabezpečiť, aby bežné nezabezpečené dlhové nástroje a iné bežné nezabezpečené záväzky, ktoré nie sú dlhovými nástrojmi, mali v ich vnútroštátnych právnych predpisoch o konkurznom konaní postavenie s vyššou prioritou, než má nová nadriadená trieda dlhových nástrojov bez prioritného postavenia. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť, aby nová nadriadená trieda dlhových nástrojov bez prioritného postavenia mala postavenie s vyššou prioritou, než je priorita postavenia nástrojov vlastných zdrojov a priorita postavenia akýchkoľvek podriadených záväzkov, ktoré sa nekvalifikujú ako vlastné zdroje. |
(13) |
Keďže ciele tejto smernice, konkrétne stanoviť harmonizované pravidlá týkajúce sa postavenia nezabezpečených dlhových nástrojov v konkurznom konaní na účely rámca Únie pre ozdravenie a riešenie krízových situácií a najmä zvýšiť efektívnosť režimu záchrany pomocou vnútorných zdrojov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. Touto smernicou by predovšetkým nemali byť dotknuté iné možnosti a výnimky stanovené v norme TLAC na splnenie požiadavky podriadenosti. |
(14) |
Je vhodné, aby sa zmeny smernice 2014/59/EÚ stanovené v tejto smernici uplatňovali na nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných v deň začatia uplatňovania tejto smernice alebo po tomto dni. Na účely právnej istoty a na čo najvýraznejšie zmiernenie transformačných nákladov je však nevyhnutné zaviesť primerané záruky, pokiaľ ide o postavenie pohľadávok, ktoré vyplývajú z dlhových nástrojov vydaných pred uvedeným dátumom, v konkurznom konaní. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby konkurzné postavenie všetkých nesplatených nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré inštitúcie vydali pred uvedeným dátumom, upravovali právne predpisy členských štátov, ktoré už boli k 31. decembru 2016 prijaté. Keďže niektoré vnútroštátne právne predpisy, ktoré už boli k 31. decembru 2016 prijaté, už zahŕňajú cieľ spočívajúci v tom, že sa inštitúciám umožňuje vydávať podriadené záväzky, časť nesplatených nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov vydaných pred dátumom začatia uplatňovania tejto smernice alebo všetky takéto pohľadávky by mali mať rovnaké postavenie v konkurznom konaní ako nadriadené dlhové nástroje bez prioritného postavenia vydané podľa podmienok tejto smernice. Po 31. decembri 2016 a pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice by členské štáty okrem toho mali mať možnosť prispôsobiť svoje vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa upravuje postavenie nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré boli vydané po dátume začatia uplatňovania takýchto právnych predpisov, v bežnom konkurznom konaní, s cieľom splniť podmienky stanovené v tejto smernici. V takom prípade by sa právnymi predpismi členských štátov, ktoré už boli k 31. decembru 2016 prijaté, mali naďalej upravovať iba nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných pred začatím uplatňovania uvedených nových vnútroštátnych právnych predpisov. |
(15) |
Táto smernica by členským štátom nemala brániť v tom, aby stanovili, že táto smernica by sa mala naďalej uplatňovať, ak vydávajúce subjekty v dôsledku najmä prenesenia ich úverových alebo investičných činností na tretiu stranu už nepodliehajú rámcu Únie pre ozdravenie a riešenie krízových situácií. |
(16) |
Touto smernicou sa harmonizuje postavenie nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov v bežnom konkurznom konaní, pričom táto smernica sa netýka postavenia vkladov v konkurznom konaní nad rámec existujúcich uplatniteľných ustanovení smernice 2014/59/EÚ. Táto smernica sa preto uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek existujúce alebo budúce vnútroštátne právne predpisy členských štátov upravujúce bežné konkurzné konanie, ktoré sa týkajú postavenia vkladov v konkurznom konaní, pokiaľ takéto postavenie nie je harmonizované smernicou 2014/59/EÚ, bez ohľadu na dátum, kedy boli vklady uskutočnené. Komisia by do 29. decembra 2020 mala preskúmať uplatňovanie smernice 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie vkladov v konkurznom konaní a mala by posúdiť predovšetkým potrebu akýchkoľvek jej ďalších zmien. |
(17) |
S cieľom zabezpečiť právnu istotu pre trhy a jednotlivé inštitúcie a uľahčiť účinné uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by táto smernica mala nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Zmeny smernice 2014/59/EÚ
Smernica 2014/59/EÚ sa mení takto:
1. |
v článku 2 ods. 1 sa bod 48 nahrádza takto:
|
2. |
článok 108 sa nahrádza takto: „Článok 108 Postavenie v hierarchii konkurzného konania 1. Členské štáty zabezpečia, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch upravujúcich bežné konkurzné konanie:
2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) mali bežné nezabezpečené pohľadávky v ich vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie, vyššie prioritné postavenie, než je postavenie nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:
3. Členské štáty zabezpečia, aby nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 písm. a), b) a c) tohto článku, mali v ich vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie, vyššie prioritné postavenie, než je prioritné postavenie pohľadávok vyplývajúcich z nástrojov uvedených v článku 48 ods. 1 písm. a) až d). 4. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 5 a 7, členské štáty zabezpečia, aby sa ich vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie a ktoré už boli k 31. decembru 2016 prijaté, uplatňovali na postavenie nezabezpečených pohľadávok v bežnom konkurznom konaní vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré vydali subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) tejto smernice pred dátumom nadobudnutia účinnosti opatrení v rámci vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399 (*1). 5. Ak členský štát po 31. decembri 2016 a pred 28. decembrom 2017 prijal vnútroštátny právny predpis, ktorým sa upravuje postavenie nezabezpečených pohľadávok v bežnom konkurznom konaní vyplývajúcich z dlhových nástrojov vydaných po dátume začatia uplatňovania takéhoto vnútroštátneho právneho predpisu, odsek 4 tohto článku sa neuplatňuje na pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných po dátume začatia uplatňovania uvedeného vnútroštátneho právneho predpisu za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
K dátumu nadobudnutia účinnosti opatrení podľa vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým sa transponuje smernica (EÚ) 2017/2399, majú nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov uvedených v písmene b) prvého pododseku rovnaké prioritné postavenie, ako je uvedené v odseku 2 písm. a), b) a c) a v odseku 3 tohto článku. 6. Na účely odseku 2 písm. b) a odseku 5 prvého pododseku písm. a) bodu ii) sa dlhové nástroje s premenlivým úrokom odvodeným od všeobecne používanej referenčnej sadzby a dlhové nástroje, ktoré nie sú denominované v domácej mene emitenta pod podmienkou, že istina, splátka a úrok sú denominované v tej istej mene, nepovažujú za dlhové nástroje obsahujúce vložené deriváty len vzhľadom na uvedené aspekty. 7. Členské štáty, ktoré pred 31. decembrom 2016 prijali vnútroštátny právny predpis upravujúci bežné konkurzné konanie, ktorým sa bežné nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných subjektmi uvedenými v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) rozdeľujú do dvoch alebo viacerých rôznych prioritných postavení, alebo ktorým sa prioritné postavenie bežných nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z takýchto dlhových nástrojov mení vo vzťahu k všetkým ostatným bežným nezabezpečeným pohľadávkam s rovnakým postavením, môžu stanoviť, že dlhové nástroje s najnižším prioritným postavením medzi uvedenými bežnými nezabezpečenými pohľadávkami majú rovnaké postavenie, ako je postavenie pohľadávok, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), b) a c) a v odseku 3 tohto článku. (*1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399 z 12. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 96).“." |
Článok 2
Transpozícia
1. Členské štáty do 29. decembra 2018 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.
Členské štáty tieto opatrenia uplatňujú odo dňa nadobudnutia ich účinnosti vo vnútroštátnom práve.
2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach uvedených v odseku 1 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
3. Odsek 2 sa neuplatňuje v prípade, keď vnútroštátne opatrenia členských štátov, ktoré sú účinné pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice, sú v súlade s touto smernicou. V takých prípadoch o tom členské štáty informujú Komisiu.
4. Členské štáty oznámia Komisii a Európskemu orgánu pre bankovníctvo znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 3
Preskúmanie
Komisia do 29. decembra 2020 preskúma uplatňovanie článku 108 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ. Komisia posúdi najmä potrebu akýchkoľvek ďalších zmien, pokiaľ ide o postavenie vkladov v konkurznom konaní. Komisia predloží správu o preskúmaní Európskemu parlamentu a Rade.
Článok 4
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 5
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Štrasburgu 12. decembra 2017
Za Európsky parlament
predseda
A. TAJANI
Za Radu
predseda
M. MAASIKAS
(1) Ú. v. EÚ C 132, 26.4.2017, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 41.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 30. novembra 2017 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 7. decembra 2017 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(8) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.