19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/1

(1)

Článok 43 ods. 3 zmluvy stanovuje, že Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností.

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (1) požaduje, aby sa ochranné opatrenia prijímali s ohľadom na dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania vrátane prípadných správ, ktoré vypracoval Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF).

(3)

Úlohou Rady je prijímať opatrenia, ktorými sa stanovujú a prideľujú rybolovné možnosti podľa rybolovnej oblasti alebo skupiny rybolovných oblastí v Čiernom mori, čo podľa potreby zahŕňa aj určité funkčne súvisiace podmienky. Podľa článku 16 ods. 1 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa rybolovné možnosti majú rozdeliť medzi členské štáty tak, aby sa každému členskému štátu zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností v súvislosti s každou populáciou rýb alebo každým druhom rybolovu a aby bol zabezpečený súlad s cieľmi spoločnej rybárskej politiky stanovenými v článku 2 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(4)

Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM) na svojom 41. zasadnutí v roku 2017 prijala odporúčanie GFCM/40/2017/4 k viacročnému plánu pre kalkana veľkého v zemepisnej podoblasti 29 (Čierne more). V predmetnom odporúčaní sa stanovuje celkový povolený výlov (ďalej len „TAC“ – Total Allowable Catch) kalkana veľkého na dva roky (2018 – 2019) s dočasným pridelením kvót. Uvedené opatrenie by sa malo implementovať do práva Únie.

(5)

Rybolovné možnosti by sa mali stanoviť na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali vziať do úvahy biologické a sociálno-ekonomické aspekty a zaistiť spravodlivé zaobchádzanie s jednotlivými sektormi rybolovu, a zároveň by sa mali zohľadniť názory vyjadrené počas konzultácií zo zainteresovanými stranami.

(6)

V súlade s dostupným vedeckým odporúčaním STECF je potrebné udržať súčasnú mieru rybolovnej úmrtnosti v záujme zabezpečenia udržateľnosti populácie šproty severnej v Čiernom mori.

(7)

Pri rybolove šproty severnej sa povinnosť vylodiť úlovky stanovená v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 uplatňuje od 1. januára 2015. Pri rybolove kalkana veľkého sa povinnosť vylodiť úlovky stanovená v uvedenom článku uplatňuje od 1. januára 2017.

(8)

Využívanie rybolovných možností stanovených v tomto nariadení podlieha nariadeniu Rady (ES) č. 1224/2009 (2), a najmä jeho článkom 33 a 34, ktoré sa týkajú zaznamenávania úlovkov a oznamovania údajov o vyčerpaní rybolovných možností. Je preto potrebné stanoviť kódy, ktoré majú členské štáty používať, keď Komisii zasielajú údaje o vylodení populácií, ktoré sú predmetom tohto nariadenia.

(9)

V súlade s článkom 2 nariadenia Rady (ES) č. 847/96 (3) sa musia určiť populácie, na ktoré sa vzťahujú rôzne opatrenia, ktoré sú v ňom stanovené.

(10)

Pokiaľ ide o populácie kalkana veľkého, mali by sa prijať ďalšie nápravné opatrenia. Zachovaním v súčasnosti platného dvojmesačného obdobia zákazu rybolovu od 15. apríla do 15. júna by sa naďalej zabezpečila ochrana uvedených populácií počas obdobia neresenia kalkana veľkého. Riadenie rybolovného úsilia a obmedzenie počtu rybolovných dní na 180 za rok by mali pozitívny ochranný vplyv na populácie kalkana veľkého.

(11)

Rybolovné možnosti by sa mali využívať v plnom súlade s uplatniteľným právom Únie.

(12)

S cieľom predísť prerušeniu rybolovných činností a zabezpečiť živobytie rybárov Únie je dôležité povoliť od 1. januára 2018 rybolov v príslušných rybolovných oblastiach v Čiernom mori. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,

a)

kalkan veľký (Psetta maxima);

b)

šprota severná (Sprattus sprattus).

a)

„GFCM“ je Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more;

b)

„Čierne more“ je geografická podoblasť 29 v zmysle prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 (4);

c)

„rybárske plavidlo“ je každé plavidlo s vybavením na komerčné využívanie morských biologických zdrojov;

d)

„rybárske plavidlo Únie“ je rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;

e)

„populácia“ je morský biologický zdroj, ktorý sa vyskytuje v danej oblasti hospodárenia;

f)

„autonómna kvóta Únie“ je obmedzenie výlovu, ktoré sa autonómne prideľuje rybárskym plavidlám Únie v prípade, že nie je dohodnutý žiaden TAC;

g)

„analytická kvóta“ je autonómna kvóta Únie, pri ktorej je k dispozícii analytické posúdenie.

a)

výmeny vykonané podľa článku 16 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

b)

zníženia a prerozdelenia vykonané podľa článku 37 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

c)

zníženia vykonané podľa článkov 105 a 107 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/6

(1)

Dočasný systém splátok príspevkov na administratívne výdavky Jednotnej rady stanovený v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1310/2014 (2) vychádzal zo zjednodušenej metodiky a pokrýval len obmedzenú podmnožinu subjektov, konkrétne subjekty, ktoré sa považujú za významné z pohľadu Európskej centrálnej banky (ECB) („významné subjekty“). Uvedený dočasný systém bol zavedený s cieľom zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na zriadenie Jednotnej rady pri minimalizácii administratívneho zaťaženia pre Jednotnú radu, ktorá v tom čase mala len obmedzenú štruktúru a prevádzkovú kapacitu. Dočasný systém sa mal uplatňovať, kým Komisia neprijme konečný systém na určovanie a výber príspevkov na administratívne výdavky.

(2)

Keďže Jednotná rada už nadobudla stabilnejšiu štruktúru a prevádzkovú kapacitu, je teraz vhodné zriadiť konečný systém ročných príspevkov na administratívne výdavky Jednotnej rady. Konečným systémom by sa mal nahradiť dočasný systém stanovený v delegovanom nariadení (EÚ) č. 1310/2014.

(3)

Takýto konečný systém by mal zabezpečovať určovanie a výber administratívnych príspevkov nielen v prípade významných subjektov, ale všetkých subjektov, na ktoré sa vzťahuje jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií. Príspevky by sa mali vypočítavať na najvyššej úrovni konsolidácie dotknutých subjektov v rámci zúčastnených členských štátov, keďže všetky dcérske spoločnosti skupiny v rámci záberu konsolidácie patria do rozsahu pôsobnosti rozhodovacích právomocí Jednotnej rady pri prijímaní plánov riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, vykonávaní posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie skupín a prijímania rozhodnutí o riešení krízových situácií skupín. Z vykonávania týchto činností vyplývajú pre Jednotnú radu výdavky v súvislosti so zhromažďovaním a analýzou informácií a údajov týkajúcich sa každej dcérskej spoločnosti zahrnutej v zábere konsolidácie. Keďže tieto výdavky sa týkajú služieb, ktoré Jednotná rada poskytuje subjektom, na ktoré sa vzťahuje jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, mali by ich uhrádzať tieto subjekty, a preto by sa administratívne príspevky mali vypočítavať na základe ich konsolidovaných účtovných závierok na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci zúčastnených členských štátov a mal by sa vypočítavať len jeden príspevok na jednu skupinu.

(4)

Podľa článku 65 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 Jednotná rada stanovuje a vyberá príspevky a zabezpečuje, aby sa príspevky platili v plnej výške a včas. S cieľom umožniť Jednotnej rade splniť tieto požiadavky je potrebné zabezpečiť efektívny systém výberu administratívnych príspevkov od inštitúcií a subjektov podľa článku 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014. Uvedené inštitúcie a subjekty už podliehajú viacerým povinnostiam podávať správy, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov Únie. Konkrétnejšie podľa nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1163/2014 (3) ECB zbiera údaje o celkových aktívach a celkovej rizikovej expozícii na účely výpočtu poplatku za dohľad. Údaje vyzbierané podľa nariadenia (EÚ) č. 1163/2014 môžu byť zmysluplne využité pri výpočte administratívnych príspevkov pre Jednotnú radu. Podľa článku 30 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 majú Jednotná rada a ECB pri vykonávaní svojich príslušných právomocí podľa uvedeného nariadenia úzko spolupracovať, predovšetkým si poskytovať všetky informácie potrebné na vykonávanie svojich úloh. Je efektívnejšie požiadať ECB, aby Jednotnej rade zaslala údaje, ktoré prijala a overila pri výkone svojich úloh a právomocí, ktoré jej boli udelené v nariadení Rady (EÚ) č. 1024/2013 (4), než zdvojiť záťaž podávania správ pre dotknuté inštitúcie a subjekty. Spoločné využívanie údajov medzi ECB a Jednotnou radou by ďalej umožnilo predísť zdvojeniu v rámci procesu overovania údajov zo strany Jednotnej rady a nadväzovalo by na povinnosť Jednotnej rady a ECB úzko spolupracovať pri výkone ich príslušných zodpovedností podľa nariadenia (EÚ) č. 806/2014. Každé zdvojenie v rámci procesu vykazovania a overovania údajov by si nevyhnutne vyžiadalo viac času pri výpočte a výbere príspevkov a viedlo by k zníženiu efektívnosti systému. Z toho vyplýva, že súčasťou záväzku o spolupráci by ECB mala zaslať Jednotnej rade údaje, ktoré získala od dotknutých inštitúcií a subjektov, na účely výpočtu príspevkov pre Jednotnú radu. Jednotná rada by sa mala v čo najväčšej možnej miere spoľahnúť na údaje, ktoré zozbierala ECB. Jednotná rada by mala mať prístup k uvedeným údajom v rozsahu potrebnom na splnenie svojich úloh podľa tohto nariadenia.

(5)

Prideľovanie príspevkov by malo odrážať rozdiely v pracovnej záťaži a súvisiacich výdavkoch pre subjekty, za ktoré priamo zodpovedá Jednotná rada, na rozdiel od subjektov, za ktoré zodpovedajú vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Z tohto dôvodu by sa v tomto nariadení malo určovať, ako sa príspevky rozdelia medzi uvedené dve skupiny subjektov. V rámci týchto dvoch skupín by konečný systém zriadený týmto nariadením mal vyžadovať, aby subjekty prispievali pomerne k požiadavkám na zdroje, ktoré jednotlivo majú na Jednotnú radu, a to na základe aproximácie pozorovateľných údajov.

(6)

V záujme zabezpečenia istoty pre Jednotnú radu, ako aj pre dotknuté subjekty o tom, ako sa jednotlivé ročné príspevky majú upraviť v prípade chyby vo výpočte alebo zmien v podkladových údajoch, by sa v tomto nariadení mali stanoviť pre tieto prípady konkrétne pravidlá. Ak Jednotná rada urobí pri výpočte ročného príspevku chybu, mala by byť povinná túto chybu napraviť. Takáto požiadavka by sa mala uplatňovať na chyby, ku ktorým dôjde preto, že Jednotná rada nesprávne uplatní metodiku výpočtu jednotlivých ročných príspevkov. V takých prípadoch by sa mali upraviť všetky príspevky. Naopak, prípady, keď vstupné údaje použité pri výpočte jednotlivých ročných príspevkov nie sú správne alebo v nich došlo k zmene po tom, ako sa vykonal výpočet, by sa nemali považovať za chyby vo výpočte a mali by sa preto riešiť iným spôsobom. V takých prípadoch by sa mali upraviť len príspevky subjektov, ktorých údaje neboli správne alebo sa zmenili.

(7)

V súlade s článkom 3 nariadenia Rady č. 1 (5) bude platobný výmer a všetka ďalšia komunikácia Jednotnej rady v jazyku členského štátu, v ktorom je usadená prijímajúca inštitúcia.

(8)

Platby ročných príspevkov by mali byť vymáhateľné a úroky z omeškaných platieb by sa mali uplatňovať v prípade čiastočnej platby, nezaplatenia alebo nedodržania podmienok úhrady uvedených v platobnom výmere s cieľom zabezpečiť úplné a včasné zaplatenie príspevkov.

(9)

Príspevky významných subjektov, na ktoré sa vzťahuje dočasný systém, by sa mali znovu posúdiť, aby sa zohľadnili sumy, ktoré tieto významné subjekty zaplatili na základe dočasného systému. Akýkoľvek rozdiel medzi splátkami zaplatenými na základe dočasného systému a príspevkami vypočítanými v súlade s konečným systémom by sa mal vyrovnať pri výpočte príspevkov na administratívne výdavky Jednotnej rady na rok nasledujúci po skončení prechodného obdobia.

(10)

Keďže v tomto nariadení sa zavádza konečný systém príspevkov na administratívne výdavky Jednotnej rady, nariadenie o dočasnom systéme už nie je potrebné a malo by sa zrušiť,

1.

konečný systém na výpočet príspevkov na administratívne výdavky Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií („Jednotná rada“) splatných subjektmi podľa článku 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014;

2.

spôsob, akým sa príspevky majú uhrádzať;

3.

registračné a účtovné pravidlá, pravidlá podávania správ a ďalšie pravidlá potrebné na zabezpečenie včasného platenia príspevkov v plnej výške;

4.

metodika prepočtu a úpravy príspevkov splatných za dočasné obdobie.

1.

„administratívne výdavky Jednotnej rady“ sú výdavky časti I rozpočtu Jednotnej rady, ako sa uvádzajú v článku 59 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014;

2.

„ročný príspevok“ je príspevok, ktorý vyberá Jednotná rada za daný rozpočtový rok v súlade s týmto nariadením s cieľom pokryť administratívne výdavky Jednotnej rady;

3.

„platca príspevkov“ je poplatník určený v súlade s článkom 4 nariadenia (EÚ) č. 1163/2014 na účely výberu poplatku za dohľad, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti článku 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014;

4.

„prechodné obdobie“ je obdobie, ktoré začína 19. augusta 2014 a končí 31. decembra 2017.

a)

95 % pre tieto subjekty a skupiny:

b)

5 % pre subjekty a skupiny uvedené v článku 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 806/2014.

a)

„ročný poplatok za dohľad“ je jednotlivý ročný poplatok;

b)

„významný dohliadaný subjekt“ alebo „významná dohliadaná skupina“ je subjekt alebo skupina podľa článku 4 ods. 1 písm. a);

c)

„menej významný dohliadaný subjekt“ alebo „menej významná dohliadaná skupina“ je subjekt alebo skupina podľa článku 4 ods. 1 písm. b);

d)

„dohliadaný subjekt“ alebo „dohliadaná skupina“ je každý subjekt alebo skupina;

e)

„poplatník“ je platca príspevkov.

a)

totožnosť a kontaktné údaje každého platcu príspevkov určeného v súlade s článkom 4 nariadenia (EÚ) č. 1163/2014 na účely poplatkov za dohľad;

b)

faktory výpočtu poplatku v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 1163/2014;

c)

informáciu, či je platca príspevku významný v súlade s článkom 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 alebo či je subjektom alebo skupinou, vo vzťahu ku ktorému sa ECB rozhodla v súlade s článkom 6 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 priamo uplatniť všetky príslušné právomoci;

d)

všetky údaje, ktoré ECB zistila vzhľadom na neexistenciu správ od platcu príspevku v súlade s článkom 10 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1163/2014;

e)

dátum platnosti východiskového výpočtu poplatku pre každého platcu príspevku, ktorým sa určovalo trvanie obdobia, počas ktorého sa na platcu príspevku vzťahoval poplatok za dohľad, a každá zmena postavenia v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1163/2014 v danom poplatkovom období.

a)

elektronicky alebo použitím porovnateľného komunikačného prostriedku;

b)

faxom;

c)

expresnou kuriérskou službou;

d)

doporučeným listom s doručenkou;

e)

doručením alebo osobným doručením.

a)

v žiadnej zmluve uzatvorenej na účely externého zabezpečovania úloh nebolo stanovená prenesenie zodpovednosti Jednotnej rady;

b)

v žiadnej zmluve uzatvorenej na účely externého zabezpečovania úloh nebolo stanovené vylúčenie zodpovednosti Jednotnej rady podľa článku 45 a článku 46 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 alebo jej nezávislosti podľa článku 47 uvedeného nariadenia;

c)

externé zabezpečovanie neviedlo k tomu, že Jednotná rada príde o potrebné systémy a kontrolné mechanizmy na riadenie rizík, ktorým je vystavená;

d)

poskytovateľ služieb zrealizoval opatrenia na zabezpečenie kontinuity činnosti, ktoré sú ekvivalentné opatreniam Jednotnej rady;

e)

si Jednotná rada zachovala potrebnú odbornosť a zdroje na hodnotenie kvality poskytovaných služieb a organizačnej primeranosti poskytovateľa služieb; Jednotná rada účinne vykonávala dohľad nad externe zabezpečovanými funkciami a nepretržite riadila riziká spojené s externým zabezpečovaním;

f)

Jednotná rada mala priamy prístup k relevantným informáciám, ktoré jej umožňujú vykonávať potrebnú kontrolu úloh, ktoré sa zabezpečujú externe.

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/15

(1)

Žiadosť Talianska o zápis názvu „Lenticchia di Altamura“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Lenticchia di Altamura“ by sa mal zapísať do registra,

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/16

(1)

Žiadosť Grécka o zápis názvu „Μελεκούνι“ (Melekouni) do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Μελεκούνι“ (Melekouni) by sa mal zapísať do registra,

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/17

(1)

Rada rozhodnutím 2014/115/EÚ (2) schválila protokol, ktorým sa mení Dohoda o vládnom obstarávaní (ďalej len „dohoda“) (3) uzatvorená v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Dohoda je viacstranným nástrojom a jej účelom je vzájomné otvorenie trhov verejného obstarávania medzi jej stranami. Uplatňuje sa na každú verejnú zákazku, ktorej hodnota dosiahne alebo presiahne sumy („finančné limity“) v nej stanovené a vyjadrené v zvláštnych právach čerpania.

(2)

Jedným z cieľov smernice 2014/25/EÚ je umožniť obstarávateľom, ktorí túto smernicu uplatňujú, aby súčasne dodržiavali aj záväzky stanovené v dohode. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by sa finančné limity stanovené v uvedenej smernici pre verejné zákazky, na ktoré sa súčasne vzťahuje aj dohoda, mali zosúladiť, aby sa zabezpečilo, že zodpovedajú ekvivalentom finančných limitov stanovených v dohode, vyjadreným v eurách a zaokrúhleným smerom nadol na celé tisícky.

(3)

Z dôvodov súdržnosti je vhodné zosúladiť aj finančné limity stanovené v smernici 2014/25/EÚ, na ktoré sa dohoda nevzťahuje.

(4)

Smernica 2014/25/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

v písmene a) sa suma „418 000 EUR“ nahrádza sumou „443 000 EUR“;

2.

v písmene b) sa suma „5 225 000 EUR“ nahrádza sumou „5 548 000 EUR“.

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/19

(1)

Rada rozhodnutím 2014/115/EÚ (2) schválila protokol, ktorým sa mení Dohoda o vládnom obstarávaní (ďalej len „dohoda“) (3) uzatvorená v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Dohoda je plurilaterálnym nástrojom a jej účelom je vzájomné otvorenie trhov verejného obstarávania medzi stranami. Uplatňuje sa na každú verejnú zákazku, ktorej hodnota dosiahne alebo presiahne sumy („prahové hodnoty“) stanovené v dohode a vyjadrené v zvláštnych právach čerpania.

(2)

Jedným z cieľov smernice 2014/24/EÚ je umožniť verejným obstarávateľom, ktorí uvedenú smernicu uplatňujú, aby súčasne dodržiavali aj záväzky stanovené v dohode. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by sa finančné limity stanovené v uvedenej smernici pre verejné zákazky, na ktoré sa súčasne vzťahuje aj dohoda, mali zosúladiť, aby sa zabezpečilo, že zodpovedajú ekvivalentom prahových hodnôt stanovených v dohode, vyjadreným v eurách a zaokrúhleným smerom nadol na celé tisícky.

(3)

Z dôvodov súdržnosti je vhodné zosúladiť aj finančné limity stanovené v smernici 2014/24/EÚ, na ktoré sa dohoda nevzťahuje.

(4)

Smernica 2014/24/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 4 sa mení takto:

2.

v článku 13 sa prvý odsek mení takto:

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/21

(1)

Rada rozhodnutím 2014/115/EÚ (2) schválila protokol, ktorým sa mení Dohoda o vládnom obstarávaní (ďalej len „dohoda“) (3) uzatvorená v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Dohoda je plurilaterálnym nástrojom a jej účelom je vzájomné otvorenie trhov verejného obstarávania medzi stranami. Uplatňuje sa na každú verejnú zákazku, ktorej hodnota dosiahne alebo presiahne sumy („prahové hodnoty“) stanovené v dohode a vyjadrené v zvláštnych právach čerpania.

(2)

Jedným z cieľov smernice 2014/23/EÚ je umožniť obstarávateľom a verejným obstarávateľom, ktorí túto smernicu uplatňujú, aby súčasne dodržiavali aj záväzky stanovené v dohode. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by sa finančné limity stanovené v uvedenej smernici pre verejné zákazky, na ktoré sa súčasne vzťahuje aj dohoda, mali zosúladiť, aby sa zabezpečilo, že zodpovedajú ekvivalentom prahových hodnôt stanovených v dohode, vyjadreným v eurách a zaokrúhleným smerom nadol na celé tisícky.

(3)

Z dôvodov súdržnosti je vhodné zosúladiť aj finančné limity stanovené v smernici 2014/23/EÚ, na ktoré sa dohoda nevzťahuje.

(4)

Smernica 2014/23/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/22

(1)

Rada rozhodnutím 2014/115/EÚ (2) schválila protokol, ktorým sa mení Dohoda o vládnom obstarávaní (ďalej len „dohoda“) (3) uzatvorená v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Dohoda je plurilaterálnym nástrojom a jej účelom je vzájomné otvorenie trhov verejného obstarávania medzi jej stranami. Uplatňuje sa na každú verejnú zákazku, ktorej hodnota dosiahne alebo presiahne sumy („prahové hodnoty“) v nej stanovené a vyjadrené v zvláštnych právach čerpania.

(2)

Jedným z cieľov smernice 2009/81/ES je umožniť obstarávateľom a verejným obstarávateľom, ktorí túto smernicu uplatňujú, aby súčasne dodržiavali aj záväzky stanovené v dohode. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by sa prahové hodnoty stanovené v uvedenej smernici pre verejné zákazky, na ktoré sa súčasne vzťahuje aj dohoda, mali zosúladiť, aby sa zabezpečilo, že zodpovedajú ekvivalentom prahových hodnôt stanovených v dohode, vyjadreným v eurách a zaokrúhleným smerom nadol na celé tisícky.

(3)

Z dôvodov súdržnosti je vhodné zosúladiť prahové hodnoty stanovené v smernici 2009/81/ES s revidovanými prahovými hodnotami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (4). Smernica 2009/81/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Poradného výboru pre verejné obstarávanie,

1.

v písmene a) sa suma „418 000 EUR“ nahrádza sumou „443 000 EUR“;

2.

v písmene b) sa suma „5 225 000 EUR“ nahrádza sumou „5 548 000 EUR“.

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/24

(1)

Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/325 (2) na základe revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 uložila konečné antidumpingové clo na dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(2)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/325 sa však spoločnostiam, ktoré v období pôvodného prešetrovania nevyvážali vysokopevnostnú priadzu z polyesterov, neposkytla možnosť požiadať o revízne prešetrovanie s cieľom určiť, či by sa aj na ne mohla vzťahovať colná sadzba uložená na spolupracujúce spoločnosti, ktoré nie sú súčasťou vzorky.

(3)

Takéto revízne prešetrovanie by sa mohlo vykonať, ak nový vývozca alebo výrobca z predmetnej vyvážajúcej krajiny predloží Komisii dostatočné dôkazy, že 1. nevyvážal daný výrobok v období prešetrovania, ktoré bolo základom pre opatrenia, 2. nie je prepojený so žiadnym vývozcom ani s výrobcom, na ktorého sa vzťahujú uložené opatrenia, a 3. buď skutočne vyvážal dotknutý tovar, alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť značné množstvo tohto tovaru do Únie po skončení obdobia prešetrovania.

(4)

Je preto vhodné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/325, aby sa novým vývozcom poskytla možnosť požiadať o také revízne prešetrovanie.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036.

(6)

Článok 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/325 by sa mal vzhľadom na uvedené skutočnosti zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/26

(1)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 743/2013 (2) bolo prijaté preto, že sa na základe auditov vykonaných útvarom Komisie pre audit v Turecku zistili nedostatky pri vykonávaní úradných kontrol produkcie lastúrnikov určených na vývoz do Únie, a že členské štáty oznámili nevyhovujúce zásielky lastúrnikov s pôvodom v Turecku, ktoré nespĺňali mikrobiologické normy Únie.

(2)

Posledný audit, ktorý útvar Komisie pre audit vykonal v septembri 2015, potvrdil, že závažné nedostatky v systéme kontroly lastúrnikov určených na vývoz do Únie naďalej pretrvávajú. Príslušné turecké orgány predložili informácie týkajúce sa nápravných opatrení, ktoré prijali na riešenie týchto nedostatkov. Niektoré z týchto nedostatkov, najmä pokiaľ ide o činnosť laboratórií, však stále existujú.

(3)

Vzhľadom na povahu dotknutých výrobkov by sa obdobie uplatňovania vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 743/2013 preto malo predĺžiť, pokým sa získajú dostatočné záruky, pokým testy uskutočnené členskými štátmi preukážu, že sú zásielky vyhovujúce, a pokým následný audit potvrdí, že je možné zrušenie opatrení.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/28

(1)

Európska rada 12. decembra 2003 prijala stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (ďalej len „stratégia“), ktorá v kapitole III obsahuje zoznam opatrení zameraných na boj proti takémuto šíreniu, ktoré je potrebné prijať nielen v rámci Únie, ale aj v tretích krajinách.

(2)

Únia túto stratégiu aktívne vykonáva a vykonáva opatrenia uvedené v jej kapitole III, a to najmä uvoľňovaním finančných zdrojov na podporu konkrétnych projektov zameraných na posilnenie multilaterálneho systému nešírenia zbraní a multilaterálnych opatrení na budovanie dôvery. Haagsky kódex správania proti šíreniu balistických rakiet (ďalej len „kódex“) je neoddeliteľnou súčasťou tohto multilaterálneho systému nešírenia.

(3)

Rada 17. novembra 2003 prijala spoločnú pozíciu 2003/805/SZBP (1). V uvedenej spoločnej pozícii sa Únia okrem iného vyzýva, aby presvedčila čo najviac krajín na podpísanie kódexu, najmä tie, ktoré disponujú kapacitami v oblasti balistických rakiet, ako aj na ďalší rozvoj a vykonávanie kódexu správania, najmä jeho opatrení na budovanie dôvery, a na presadzovanie užšieho vzťahu medzi kódexom správania a multilaterálnym systémom Organizácie Spojených národov (OSN) nešírenia zbraní.

(4)

Rada 8. decembra 2008 prijala závery a dokument s názvom Nové smery činnosti Európskej únie v boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov. V tomto dokumente sa okrem iného uvádza, že šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov naďalej predstavuje jednu z najväčších bezpečnostných výziev a že politika nešírenia je zásadnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

(5)

Rada 18. decembra 2008 prijala rozhodnutie 2008/974/SZBP (2) na podporu kódexu v rámci vykonávania stratégie.

(6)

Rada 23. júla 2012 prijala rozhodnutie 2012/423/SZBP (3). Uvedené rozhodnutie umožnilo úspešnú propagáciu všeobecného uplatňovania kódexu a dodržiavania jeho zásad.

(7)

Rada 15. decembra 2014 prijala rozhodnutie 2014/913/SZBP (4). Uvedené rozhodnutie pomohlo zvýšiť viditeľnosť kódexu, čím podporilo pristupovanie nových členov ku kódexu. Prioritou Únie je pokračovať v dialógu medzi signatárskymi a nesignatárskymi štátmi v záujme ďalšieho presadzovania všeobecného uplatňovania kódexu, ako aj jeho lepšieho vykonávania a rozvíjania. Toto rozhodnutie by malo byť príspevkom k uvedenému procesu.

(8)

Vo všeobecnejšej rovine predstavuje pretrvávajúce šírenie balistických rakiet schopných dopravovať ZHN dôvod stále väčšieho znepokojenia medzinárodného spoločenstva, a to predovšetkým aktuálne raketové programy na Blízkom východe, v severovýchodnej a juhovýchodnej Ázii.

(9)

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) v rezolúcii BR OSN č. 1540 (2004) zdôraznila a v rezolúciách BR OSN č. 1977 (2011) a č. 2325 (2016) opätovne pripomenula, že šírenie jadrových, chemických a biologických zbraní, ako aj ich nosičov predstavuje hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť, a zaviazala štáty, aby okrem iného žiadnymi prostriedkami nepodporovali neštátnych aktérov pri vývoji, nadobúdaní, výrobe, držbe, doprave, prenose alebo využívaní jadrových, chemických alebo biologických zbraní a ich nosičov. Hrozba, ktorú pre medzinárodný mier a bezpečnosť predstavujú jadrové, chemické a biologické zbrane a ich nosiče, sa opätovne potvrdila v rezolúcii BR OSN č. 1887 (2009) o nešírení jadrových zbraní a jadrovom odzbrojení,

a)

presadzovať, aby ku kódexu pristúpil ešte väčší počet štátov a v konečnom dôsledku dosiahnuť jeho všeobecné uplatňovanie;

b)

podporovať úplné vykonávanie kódexu;

c)

presadzovať dialóg medzi signatárskymi a nesignatárskymi štátmi s cieľom pomôcť pri budovaní dôvery a transparentnosti, nabádať na umiernenosť a zvyšovať stabilitu a bezpečnosť pre všetkých;

d)

zvyšovať viditeľnosť kódexu a povedomie verejnosti o rizikách a hrozbách, ktoré predstavuje šírenie balistických rakiet;

e)

skúmať, najmä prostredníctvom akademických štúdií, možnosti posilnenia kódexu a podpory spolupráce medzi kódexom a inými relevantnými multilaterálnymi nástrojmi, ako je Režim kontroly raketových technológií, rezolúcia BR OSN č. 1540 (2004) a register Organizácie Spojených národov pre objekty vypustené do kozmického priestoru.

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/34

(1)

Rada 22. júla 2014 prijala rozhodnutie 2014/486/SZBP (1) o poradnej misii Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine).

(2)

Rada 20. novembra 2017 prijala rozhodnutie (SZBP) 2017/2161 (2) o zmene rozhodnutia 2014/486/SZBP, ktorým sa predlžuje mandát misie EUAM Ukraine do 31. mája 2019 a stanovuje referenčná suma pre misiu na to isté obdobie.

(3)

Vzhľadom na odporúčanie veliteľa civilnej operácie odsúhlasil Politický a bezpečnostný výbor 13. decembra 2017 otvorenie regionálnej pobočky v Odese.

(4)

Mala by sa teda ustanoviť upravená referenčná suma na obdobie do 31. mája 2019 a rozhodnutie 2014/486/SZBP by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Misia EUAM Ukraine sa uskutoční v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by ohroziť dosiahnutie cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 zmluvy,

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/35

(1)

Bulharsko listom z 18. mája 2011 notifikovalo Komisii niektoré opatrenia v prospech spoločnosti BDZ Holding EAD SA (2) (ďalej len „BDZ Holding“) a jej dcérskych spoločností BDZ Passenger EOOD (ďalej len „BDZ Passenger“) a BDZ Cargo EOOD (ďalej len „BDZ Cargo“).

(2)

Listom z 20. mája 2011 Bulharsko zaslalo Komisii doplňujúce informácie. Komisia si listami z 15. júla 2011 a 28. septembra 2011 vyžiadala ďalšie informácie. Bulharsko poskytlo Komisii ďalšie vyžiadané informácie v listoch z 5. septembra 2011 a zo 7. októbra 2011.

(3)

Listom z 9. novembra 2011 Komisia informovala Bulharskú republiku o svojom rozhodnutí začať v súvislosti s týmto opatrením konanie stanovené v článku 108 ods. 2 zmluvy (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). Bulharsko listom z 12. januára 2012 predložilo pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

(4)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(5)

Komisia prijala pripomienky od jednej zainteresovanej strany. Tieto pripomienky postúpila Bulharsku listom zo 16. mája 2012 a Bulharsku bola poskytnutá možnosť reagovať. Pripomienky Bulharska boli Komisii doručené listom z 13. júna 2012. Komisia listom z 10. decembra 2012 informovala zainteresovanú stranu, že Bulharsku bolo postúpené znenie jej pripomienok, ktoré nemá dôverný charakter.

(6)

Komisia si od Bulharska vyžiadala ďalšie informácie listami z 12. apríla 2012, 24. júla 2012, 10. decembra 2012, zo 7. mája 2013, z 5. novembra 2013, zo 6. mája 2014, 6. júna 2014, z 29. júla 2014, 29. apríla 2015, zo 14. decembra 2015, z 26. apríla 2016, 15. septembra 2016, 20. októbra 2016 a 3. apríla 2017.

(7)

Bulharsko poskytlo Komisii ďalšie informácie listami zo 7. júna 2012, z 28. septembra 2012, 31. januára 2013, 1. februára 2013, 30. mája 2013, 2. októbra 2013, 15. októbra 2013, 2. decembra 2013, 3. januára 2014, zo 6. februára 2014, z 22. apríla 2014, zo 14. mája 2014, z 23. júna 2014, zo 4. augusta 2014, z 20. augusta 2014, 1. septembra 2014, 13. septembra 2014, 23. septembra 2014, 1. júna 2015, 9. decembra 2015, 20. januára 2016, 31. mája 2016, 12. októbra 2016 a zo 7. novembra 2016.

(8)

Listami z 22. apríla 2014 a 12. októbra 2016 Bulharsko vzalo späť svoju notifikáciu týkajúcu sa pomoci na reštrukturalizáciu pre spoločnosť BDZ Holding, ktorá bola súčasťou opatrení uvedených v odôvodnení 1. Listom z 5. apríla 2017 Bulharsko zmenilo svoju notifikáciu znížením výšky dlhu, ktorý plánovalo odpísať prostredníctvom opatrenia na odpísanie dlhu, ktoré bolo súčasťou opatrení uvedených v odôvodnení 1.

(9)

Listom zo 7. novembra 2016 Bulharsko výnimočne súhlasilo, že toto rozhodnutie sa prijme a notifikuje iba v anglickom jazyku.

(10)

Príjemcom opatrenia je spoločnosť BDZ Holding a jej dcérske spoločnosti BDZ Passenger a BDZ Cargo, spoločnosti v stopercentnom vlastníctve štátu, ktoré v Bulharsku poskytujú služby osobnej a nákladnej železničnej dopravy za úhradu.

(11)

Akciová spoločnosť BDZ Holding (4) vznikla v roku 2001, keď boli bulharské národné štátne železnice rozdelené na Národnú spoločnosť pre železničnú infraštruktúru (ďalej len „NRIC“), ktorá zabezpečovala železničnú infraštruktúru, a poskytovateľa dopravných služieb (ďalej len „BDZ Holding“).

(12)

V roku 2007 sa uskutočnila reorganizácia spoločnosti BDZ Holding do holdingovej štruktúry, pričom boli zriadené tri dcérske spoločnosti pôsobiace v oblastiach nákladnej dopravy, osobnej dopravy a trakčných služieb. Materská spoločnosť BDZ Holding vlastnila osobné a nákladné vagóny a lokomotívy, ktoré prenajímala svojim dcérskym spoločnostiam. Tie boli zodpovedné za údržbu železničných koľajových vozidiel. Spoločnosť BDZ Holding bola takisto zodpovedná za dlhovú službu v súvislosti s dlhmi, ktoré vznikli pred reorganizáciou. Keďže táto štruktúra sa ukázala ako neúčinná, v roku 2010 boli trakčné služby včlenené do spoločnosti BDZ Holding.

(13)

V roku 2011 bolo vlastníctvo osobných a nákladných vagónov a lokomotív presunuté zo spoločnosti BDZ Holding na dcérske spoločnosti BDZ Passenger a BDZ Cargo. Spoločnosť BDZ Holding zostala vlastníkom všetkých neprevádzkových aktív.

(14)

Spoločnosť BDZ Holding má sídlo v Sofii v Bulharsku a prevádzkuje svoje služby osobnej a nákladnej dopravy na celom území Bulharska, ktoré je celé oprávnené na regionálnu pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy.

(15)

Spoločnosť BDZ Cargo, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným, pôsobí na medzinárodnom a vnútroštátnom trhu železničnej nákladnej dopravy. Bulharsko liberalizovalo trh železničnej nákladnej dopravy v roku 2007. Odvtedy vstúpilo na trh viacero súkromných prevádzkovateľov. V roku 2016 predstavoval podiel spoločnosti BDZ Cargo na trhu (v čistých tonokilometroch) 43 % a jej hlavnými konkurentmi boli spoločnosti Bulgarian Railway Company (25 %), DB Schenker Rail Bulgaria (18 %), Bulmarket (6 %) a Rail Cargo (4 %).

(16)

Spoločnosť BDZ Passenger, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným, je jediným poskytovateľom služieb vnútroštátnej osobnej dopravy v Bulharsku. Spoločnosť BDZ Passenger plní záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme, ktorý predstavuje približne 90 % trhu osobnej železničnej dopravy. Zmluva o záväzku vyplývajúcom zo služieb vo verejnom záujme bola so spoločnosťou BDZ Passenger podpísaná v roku 2009 na obdobie 15 rokov (2010 – 2025).

(17)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania identifikovala štyri opatrenia, ktoré potenciálne predstavujú štátnu pomoc spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskym spoločnostiam BDZ Passenger a BDZ Cargo:

(18)

Bulharsko plánovalo v rokoch 2011 – 2016 poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu v podobe šiestich prípadov zvýšenia kapitálu spoločnosti BDZ Holding v celkovej výške 550 miliónov BGN (281 miliónov EUR) a v roku 2011 notifikovalo pomoc na reštrukturalizáciu Komisii. Príslušné orgány verejnej správy však doposiaľ neprijali konečné rozhodnutie o poskytnutí pomoci a spoločnosti BDZ Holding neboli vyplatené finančné prostriedky.

(19)

Komisia sa v rozhodnutí o začatí konania domnievala, že pomoc na reštrukturalizáciu by predstavovala štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a vyjadrila pochybnosti o tom, či by bola táto pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom.

(20)

Podľa informácií, ktoré predložilo Bulharsko, mala spoločnosť BDZ Holding a jej dcérske spoločnosti k 31. decembru 2006, pred pristúpením Bulharska k Únii 1. januára 2007, nesplatené záväzky a rezervy vo výške 806 729 558 BGN (412 miliónov EUR).

(21)

Záväzky a rezervy spoločnosti BDZ Holding sa týkali i) úverov od finančných inštitúcií, ako sú Kreditanstalt für Wiederaufbau (ďalej len „KfW“), Európska banka pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“) a Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (ďalej len „IBRD“), účelom ktorých bola najmä obnova železničných koľajových vozidiel, ale aj ii) obchodných záväzkov vrátane záväzkov voči prevádzkovateľovi bulharskej železničnej infraštruktúry NRIC, rezerv a záväzkov voči zamestnancom a poskytovateľom poistenia, ako aj iných záväzkov vrátane záväzkov vyplývajúcich z dohody o nákupe železničných koľajových vozidiel uzavretej medzi spoločnosťami BDZ Holding, Siemens a KfW v roku 2005. Výška týchto záväzkov a rezerv je rozčlenená tak, ako sa uvádza v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Prehľad záväzkov a rezerv spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskych spoločností k 31. decembru 2006

(22)

Bulharsko plánovalo prevziať časť záväzkov alebo všetky záväzky, ktoré vznikli spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskym spoločnostiam pred 1. januárom 2007.

(23)

Komisia sa v rozhodnutí o začatí konania domnievala, že odpísanie záväzkov by predstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a vyjadrila pochybnosti o tom, či by bola táto pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom. Bulharsko sa neodvolávalo na uplatnenie príslušných požiadaviek usmernení pre železničnú dopravu (6) ani neodôvodnilo, či sú tieto opatrenia v súlade s týmito požiadavkami. Komisia preto nemohla prijať pozíciu k zlučiteľnosti tejto pomoci s vnútorným trhom.

(24)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Bulharsko, spoločnosť BDZ Holding a jej dcérske spoločnosti neuhrádzali všetky poplatky za infraštruktúru splatné spoločnosti NRIC. V dôsledku toho boli v rozhodnutí o začatí konania zaznamenané nesplatené obchodné záväzky voči spoločnosti NRIC vo výške 45 miliónov BGN.

(25)

Keďže Bulharsko nevysvetlilo pôvod ani vývoj týchto obchodných záväzkov, Komisia sa v rozhodnutí o začatí konania domnievala, že nevymáhanie týchto dlhov by mohlo potenciálne zahŕňať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že podľa judikatúry by nevymáhanie záväzkov verejnými podnikmi (7) mohlo zahŕňať štátnu pomoc, ak by sa hypotetický súkromný subjekt trhového hospodárstva v rovnakom postavení nesprával tak, ako sa správali verejné podniky, a tieto dlhy by vymáhal (8). Komisia však nemala k dispozícii presné skutkové indície, že spoločnosť NRIC nepodnikla kroky, aké by v rovnakej situácii podnikol obozretný veriteľ. Komisia preto vyzvala Bulharsko, aby poskytlo informácie o tom, či a ako sa spoločnosť NRIC pokúšala vymáhať nesplatené záväzky.

(26)

V rozsahu, v akom sa zistilo, že opatrenie zahŕňa štátnu pomoc, Komisia takisto vyjadrila pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom v kontexte vtedy notifikovanej pomoci na reštrukturalizáciu a sprievodného reštrukturalizačného plánu. Komisia v tejto súvislosti Bulharsko vyzvala, aby doplnilo reštrukturalizačný plán poskytnutím informácií o tom, ako by sa urovnali tieto dlhy voči spoločnosti NRIC.

(27)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Bulharsko, v minulosti Bulharsko vrátilo spoločnosti BDZ Holding daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 72 miliónov BGN (36,7 milióna EUR).

(28)

Keďže vo fáze rozhodnutia o začatí konania Bulharsko nevysvetlilo dôvody vrátenia DPH, a či to bolo v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES (9), Komisia sa domnievala, že vrátenie DPH by mohlo potenciálne zahŕňať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že podľa judikatúry zahŕňa koncepcia pomoci nielen nesporné výhody, ale aj opatrenia, ktorými sa rôznymi spôsobmi zmierňujú poplatky, ktoré sú zvyčajne zahrnuté v rozpočte podniku. Komisia preto vyzvala Bulharsko, aby poskytlo ďalšie informácie o dôvodoch na vrátenie DPH spoločnosti BDZ Holding.

(29)

Konkurent spoločnosti BDZ Cargo pôsobiaci v oblasti poskytovania služieb železničnej nákladnej dopravy, ktorý nesúhlasil so zverejnením svojej identity, predložil pripomienky k dvom opatreniam identifikovaným v rozhodnutí o začatí konania.

(30)

V súvislosti s plánovanou pomocou na reštrukturalizáciu (opatrenie 1) tento konkurent tvrdil, že nepoužívané lokomotívy spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskych spoločností BDZ Passenger a BDZ Cargo by sa mali predať ako súčasť kompenzačného opatrenia. Tento konkurent uviedol, že spoločnosť BDZ Holding neumožňuje konkurentom prístup k svojim nepoužívaným vozidlám, hoci tí nemajú nijaký iný dostupný zdroj, z ktorého by mohli lokomotívy nadobudnúť alebo si ich prenajať.

(31)

V súvislosti s neuhradením dlhov spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskych spoločností po lehote splatnosti voči spoločnosti NRIC (opatrenie 3) tento konkurent uviedol, že hoci sú všetci prepravcovia nákladnej dopravy povinní platiť rovnaké poplatky, nevymáhaním kumulovaných záväzkov voči spoločnosti NRIC vzniká spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskym spoločnostiam konkurenčná výhoda. Tento konkurent okrem toho žiadal, aby boli spoločnosti BDZ uložené kompenzačné opatrenia podľa usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach a podľa usmernení pre železničnú dopravu a aby sa spoločnosť BDZ Cargo sprivatizovala podľa trhových podmienok.

(32)

Bulharsko vo svojej odpovedi na rozhodnutie o začatí konania a následné informácie uviedlo pripomienky a ďalšie vysvetlenia skutočností uvedených v rozhodnutí o začatí konania.

(33)

Bulharsko listom z 22. apríla 2014 vzalo späť notifikáciu o pomoci na reštrukturalizáciu. Pomoc na reštrukturalizáciu sa však uvádzala v následných podaniach a napokon bola stiahnutá listom zo 7. novembra 2016.

(34)

Bulharsko uviedlo, že namiesto poskytnutia pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti BDZ Holding má v úmysle refinancovať záväzky spoločnosti BDZ Holding odpísaním časti dlhov, ktoré vznikli pred pristúpením Bulharska a neboli splatené.

(35)

Bulharsko objasnilo, že k 31. decembru 2006, jeden deň pred jeho pristúpením k Únii, celková výška záväzkov a rezerv spoločnosti BDZ Holding predstavovala 806,7 milióna BGN (412 miliónov EUR), ako sa uvádza v tabuľke 1. S prihliadnutím na záväzky splatené spoločnosťou BDZ Holding a na jej finančné potreby plánovalo Bulharsko odpísať záväzky spoločnosti BDZ Holding vo výške 601,9 milióna BGN (307,1 milióna EUR). Listom z 5. apríla 2017 však Bulharsko zmenilo svoju notifikáciu a požiadalo Komisiu, aby schválila odpísanie dlhu vo výške 223,45 milióna BGN (114,25 milióna EUR). Po zmene notifikácie sa dlhy vrátane úrokov z omeškania, ktoré sa plánovali odpísať, týkali i) stále nesplateného dlhu voči spoločnosti KfW IPEX Bank, ktorý vznikol pred pristúpením, a ii) dlhov, ktoré vznikli voči držiteľom dlhopisov v súvislosti s emisiou dlhopisov ISIN BG2100032072 z 19. novembra 2007 a voči ministerstvu financií na účely refinancovania dlhov, ktoré vznikli pred pristúpením, voči spoločnostiam KfW IPEX Bank, EBOR, IBRD NRIC a NEC AD. Bulharsko poskytlo Komisii informácie o nesplatených sumách, ktoré ešte neboli uhradené, a tieto vysvetlenia (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2

Záväzky spoločnosti BDZ Holding k 31. decembru 2006, ktoré sa plánovali odpísať

(36)

V súvislosti so záväzkami voči IBRD a EBOR Bulharsko vysvetlilo, že tieto úvery, ktoré boli získané zmluvami z roku 1995, boli zabezpečené 100 % štátnou zárukou. Keďže spoločnosť BDZ Holding nebola schopná uhrádzať splatné platby, aktivovala sa štátna záruka a dlhovú službu muselo zabezpečiť ministerstvo financií. Podľa zákona o štátnom dlhu (10) preto vláda dňom úhrady na základe štátnej záruky nadobudla práva veriteľov, ktoré boli priznané zmluvami o úvere, voči spoločnosti BDZ Holding až do výšky uhradených platieb. Spoločnosť BDZ Holding je preto povinná splatiť v plnej výške sumy, ktoré štát uhradil IBRD a EBOR vrátane úroku z omeškania. V súvislosti s inými dlhmi refinancovanými prostredníctvom emisie dlhopisov ISIN BG2100032072 z 19. novembra 2007 Bulharsko poskytlo dôkazy o splátkach dlhu spoločnostiam KfW IPEX Bank, NRIC a NEC AD.

(37)

Bulharsko nespochybňuje, že odpísanie dlhu by zahŕňalo štátnu pomoc v prospech spoločnosti BDZ Holding. Bulharsko sa však domnieva, že odpísanie dlhov by bolo zlučiteľné vnútorným trhom podľa bodov 56 až 60 usmernení pre železničnú dopravu, a to na základe týchto dôvodov.

(38)

Po prvé, všetky záväzky boli jasne určené a individualizované a vznikli pred pristúpením Bulharska k Únii. Buď boli zaznamenané v konsolidovanej účtovnej závierke spoločnosti BDZ Holding pred dátumom pristúpenia, alebo vyplývali zo zmlúv, ktoré boli neodvolateľne uzavreté pred týmto dátumom.

(39)

Po druhé, všetky záväzky, pri ktorých sa plánuje odpísanie, boli priamo spojené s činnosťou osobnej a nákladnej železničnej dopravy a vznikli najmä ako úvery na nákup naftových a elektrických motorových jednotiek a na opravu a modernizáciu nákladných vagónov vo vlastníctve spoločnosti a krytie nesplatených záväzkov súvisiacich s poskytovaním služieb železničnej dopravy, ako sú záväzky voči spoločnosti NRIC.

(40)

Po tretie, spoločnosť BDZ Holding bola v roku 2016 nadmerne zadlžená a spĺňala všetky kritériá stanovené bulharskými právnymi predpismi na to, aby sa proti nej začalo insolvenčné konanie. Nadmerná zadlženosť bránila spoločnosti v prevádzke na stabilnom finančnom základe. Vzhľadom na kumulované záväzky po lehote splatnosti spoločnosť nebola schopná plniť svoje kapitálové potreby z vlastnej prevádzky. Medzinárodní veritelia spoločnosti odmietli prijať reštrukturalizáciu dlhov bez štátnej záruky, čo by podľa Bulharska viedlo k vzniku ďalších obáv týkajúcich sa štátnej pomoci. Z podnikateľského plánu spoločnosti BDZ Holding vyplýva, že na zlepšenie jej finančných ukazovateľov by bolo potrebné odpísanie dlhov, ktoré vznikli pred pristúpením.

(41)

Po štvrté, výlučným cieľom odpísania dlhu je oslobodiť spoločnosť BDZ Holding od dlhov, ktoré vznikli pred pristúpením Bulharska k Únii a normalizovať finančnú situáciu spoločnosti. Odpísanie týchto dlhov neprekračuje primeranú mieru potrebnú na obnovenie finančnej životaschopnosti spoločnosti.

(42)

Po piate, odpísanie záväzkov by neposkytlo spoločnosti BDZ Holding konkurenčnú výhodu, ktorá by bránila rozvoju efektívnej hospodárskej súťaže na trhu. Nezvýšila by sa tým kapacita spoločnosti BDZ Holding, nezmenilo by sa je postavenie na trhu ani by sa jej neumožnil vstup na nové trhy v iných členských štátoch. Okrem toho neboli od vstupu na trh odradení noví prevádzkovatelia, keďže okrem spoločnosti BDZ Cargo v súčasnosti pôsobí na bulharskom trhu železničnej dopravy osem prevádzkovateľov (11).

(43)

Bulharsko ďalej vysvetlilo, že zložitá finančná situácia spoločnosti obmedzovala jej možnosti investovania. Vzhľadom na nedostatok zdrojov sa vykonávali len nevyhnutné (rutinné alebo núdzové) opravy a veľké opravy sa odkladali. 94 % osobných vozňov je starších ako 15 rokov a 90 % nákladných vagónov je starších ako 29 rokov. 90 % motorových jednotiek jazdiacich na naftu a 45 % elektrických motorových jednotiek je starších ako 30 rokov. Produktivita železničných koľajových vozidiel a lokomotív, ktoré patria spoločnosti, je omnoho nižšia ako priemer Únie. Obmedzené opravy mali za následok sústavné zhoršovanie služieb železničnej dopravy a rušenie vlakových spojov.

(44)

Bulharsko takisto upozornilo, že spoločnosť BDZ Holding bola ohrozená donucovacími opatreniami na vymáhanie pohľadávok, ako sú predaj jej aktív alebo blokovanie jej bankových účtov medzinárodnými veriteľmi po tom, ako Vrchný súd v Londýne nariadil vyplatenie ich pohľadávok.

(45)

V reakcii na výzvu uvedenú v rozhodnutí o začatí konania, ktorá sa týkala poskytnutia informácií o tom, či a ako spoločnosť NRIC vymáhala minulé dlhy a či a ako plánovala získať späť alebo vymáhať nesplatené dlhy, Bulharsko tvrdilo, že spoločnosť BDZ Holding a jej dcérske spoločnosti pravidelne splácali a stále splácajú svoje dlhy voči spoločnosti NRIC. Na podporu svojho tvrdenia Bulharsko poskytlo informácie o vývoji súm splatných spoločnosťou BDZ Holding a jej dcérskymi spoločnosťami spoločnosti NRIC za poplatky za používanie infraštruktúry, dodávku elektrickej energie a ďalšie sprievodné služby, ktoré boli vypočítané na základe harmonogramu poplatkov spoločnosti NRIC, ktorý sa uplatňoval na všetkých prevádzkovateľov železničnej dopravy.

(46)

Bulharsko pripomenulo, že po vydaní rozhodnutia o začatí konania spoločnosť BDZ Holding od novembra 2011 do augusta 2016 uhradila spoločnosti NRIC sumu v celkovej výške 503,2 milióna BGN (257 miliónov EUR). Úhrada sa uskutočňovala bankovými prevodmi, započítaním dlhu spoločnosti NRIC voči spoločnosti BDZ Holding a výmenou dlhu za aktíva.

(47)

Bulharsko tvrdí, že spoločnosť NRIC podnikla všetky potrebné kroky na vymáhanie záväzkov spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskych spoločností po lehote splatnosti, ale bez začatia súdneho konania. Bulharsko pripomína, že sa pravidelne konali stretnutia spoločností NRIC a BDZ Holding, na ktorých sa diskutovalo o uhrádzaní nesplatených záväzkov. Spoločnosť NRIC takisto pravidelne zasielala spoločnosti BDZ Holding listy vrátane notársky overeného upozornenia (12) so žiadosťou o úhradu nesplatených záväzkov a so žiadosťou o úhradu úroku zo záväzkov po lehote splatnosti (13).

(48)

Spoločnosť NRIC si účtovala úrok z omeškania za záväzky po lehote splatnosti v súlade s vyhláškou Rady ministrov č. 100 z 29. septembra 2012 o výpočte úroku z omeškania v národnej a zahraničnej mene (14) (ďalej len „vyhláška č. 100“). Bulharsko uviedlo, že podľa vyhlášky č. 100 sa ročná sadzba úroku z omeškania za záväzky v bulharských levoch skladá zo základnej úrokovej sadzby Bulharskej národnej banky platnej od 1. januára alebo 1. júla príslušného roku a rizikovej prirážky 10 %. K septembru 2016 predstavujú splatné úrokové poplatky sumu 23,3 milióna BGN (12 miliónov EUR).

(49)

Bulharsko tvrdí, že spoločnosť NRIC konala ako veriteľ v trhovom hospodárstve, keďže bolo hospodársky rozumnejšie vymôcť nesplatené záväzky uznané obidvoma stranami namiesto začatia konkurzného konania s rizikom ukončenia činnosti dlžníka. Bulharsko tvrdilo, že spoločnosť NRIC by musela znášať náklady súdneho konania vo výške 4 % vymáhanej sumy v kolkových poplatkoch. Spoločnosť NRIC by okrem toho v prípade začatia konkurzného konania nemohla plne vymôcť svoje pohľadávky, lebo spoločnosť BDZ Holding a jej dcérske spoločnosti by museli splatiť všetky svoje záväzky bez uprednostnenia konkrétneho veriteľa. Podľa Bulharska by mal konkurz spoločnosti BDZ Holding negatívny vplyv na ziskovosť spoločnosti NRIC a jej schopnosť primerane udržiavať vnútroštátnu železničnú sieť, keďže spoločnosť BDZ Holding a jej dcérske spoločnosti sú hlavnými klientmi NRIC, o čom svedčí skutočnosť, že v roku 2015 bolo možné pripísať 77 % príjmov spoločnosti NRIC spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskym spoločnostiam.

(50)

Spoločnosť NRIC dlžila spoločnosti BDZ Holding peniaze za služby týkajúce sa okrem iného voľných a zľavnených cestovných preukazov a lístkov pre zamestnancov spoločnosti NRIC a ich rodiny, za prenájom vonkajších a vnútorných zariadení a prevádzok, ktoré boli majetkom spoločnosti BDZ Holding, za dodávku trakčnej energie, prepravu tovaru po železnici, prekládku a servis pracovných vlakov. Bulharsko uviedlo, že v období od roku 2008 do roku 2011 vznikli spoločnosti NRIC dlhy voči spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskym spoločnostiam za poskytnuté služby v celkovej výške 45 532 415 BGN (23,8 milióna EUR), ktoré sú zhrnuté v tabuľke 3. K augustu 2016 predstavovali nesplatené pohľadávky spoločnosti NRIC voči spoločnosti BDZ Holding 1 094 367 BGN (0,6 milióna EUR).

Tabuľka 3

Dlhy spoločnosti NRIC voči spoločnosti BDZ Holding za roky 2008 – 2011

(51)

V reakcii na výzvu uvedenú v rozhodnutí o začatí konania, ktorá sa týkala poskytnutia informácií o tom, či a ako má spoločnosť NRIC v úmysle získať alebo vymôcť nesplatené dlhy, Bulharsko uviedlo, že spoločnosti NRIC a BDZ Holding uzavreli 1. decembra 2012 a 31. mája 2013 dohody, podľa ktorých spoločnosti NRIC a BDZ Holding uznali určité vzájomné pohľadávky a rozhodli sa čiastočne splatiť nesplatené záväzky prostredníctvom transakcie výmeny dlhu za aktíva. Cieľom výmeny dlhu za aktíva bolo vymazanie uznaných záväzkov spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskych spoločností voči NRIC prostredníctvom poskytnutia aktív, ktoré by boli pre spoločnosť NRIC užitočné a ktoré mali dobrú úroveň likvidity. Tento úkon bol možný podľa vnútroštátnych právnych predpisov, najmä článku 65 ods. 2 zákona o zmluvách a záväzkoch, a jeho právnym základom boli rozhodnutia Rady ministrov.

(52)

Bulharsko v informáciách poskytnutých 7. novembra 2016 zdôraznilo, že v období od roku 2013 do roku 2016 celková výška vymenených aktív vrátane DPH predstavovala 25,9 milióna BGN (13,3 milióna EUR). Prvá fáza výmeny vo výške 23 miliónov BGN (11,8 milióna EUR) sa uskutočnila v decembri 2013 na základe rozhodnutia Rady ministrov č. 481 z 12. augusta 2013. Okrem toho bol v decembri 2015 a auguste 2016 na základe rozhodnutí Rady ministrov č. 965 z 10. decembra 2015 a č. 626 z 29. júla 2016 vymenené nehnuteľnosti v sume 1,1 milióna BGN (0,58 milióna EUR) a 1,8 milióna BGN (0,9 milióna EUR). Konkrétne aktíva, ktoré boli predmetom výmeny, boli špecifikované vopred v závislosti od potrieb strán, pokiaľ išlo o ich následné využitie. Bulharsko uviedlo, že spoločnosť NRIC na základe toho nadobudla 16 nehnuteľností, okrem iného zariadenia v trajektovom komplexe vo Varne a kancelársku budovu v meste Stara Zagora.

(53)

Bulharsko takisto uviedlo, že spoločnosť NRIC sa nezávisle rozhodovala o aktívach, ktoré pre ňu boli komerčne zaujímavé. Na podporu tohto tvrdenia Bulharsko uviedlo, že v auguste 2016 spoločnosť NRIC odmietla navrhovanú výmenu dlhu za majetok v súvislosti s niektorými aktívami, spoločnosť BDZ Holding preto vymenila aktíva v hodnote 1,8 milióna BGN (0,9 milióna EUR) namiesto 10 miliónov BGN (5,1 milióna EUR). Proces bol transparentný. Vymenené aktíva boli ohodnotené nezávislými odhadcami, ktorí boli držiteľmi osvedčení vydaných Komorou nezávislých odhadcov v Bulharsku. Určenie hodnoty aktív bolo založené na trhových zásadách a postupoch v súlade s medzinárodnými a európskymi normami oceňovania stanovenými v bulharských právnych predpisoch. Podľa Bulharska sa tieto aktíva môžu predať na trhu s nehnuteľnosťami za indikatívnu cenu stanovenú nezávislými odhadcami. Konečné ceny, na ktorých sa dohodli spoločnosti BDZ Holding a NRIC, boli v podobnej výške ako ceny stanovené v oceneniach.

(54)

Bulharsko sa preto domnieva, že spoločnosť NRIC konala ako veriteľ v trhovom hospodárstve a výmeny dlhu za aktíva boli dohodnuté a vykonané podľa bežných trhových podmienok.

(55)

Bulharsko tvrdí, že vzhľadom na nesprávny výklad a uplatňovanie platných vnútroštátnych predpisov spoločnosťou BDZ Holding spoločnosť chybne zaplatila DPH vo výške 72 miliónov BGN (36,8 milióna EUR) zo sumy kompenzácií za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme za obdobie od 1. decembra 2004 do 29. februára 2008. Chyba bola zistená v správe o audite, ktorý vykonala štátna finančná správa v roku 2009. Bulharsko vysvetľuje, že spoločnosť BDZ Holding podnikla potrebné právne kroky podľa daňového a poistného poriadku na získanie chybne uhradenej DPH prostredníctvom vrátenia. Výška chybne uhradenej dane sa určila aktmi vydanými štátnou daňovou správou.

(56)

Bulharsko ďalej uvádza, že spoločnosť bola poverená plnením záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme prostredníctvom zmluvy o záväzku vyplývajúcom zo služieb vo verejnom záujme z 29. júna 2004, ktorá bola podpísaná v septembri 2004 medzi bulharským ministerstvom dopravy a komunikácií a spoločnosťou BDZ Holding. Kompenzácia za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme podľa zmluvy o záväzku vyplývajúcom zo služieb vo verejnom záujme sa poskytla na pokrytie strát, ktoré vznikli pri poskytovaní dopravných služieb. Podľa podmienok zmluvy bolo poskytovanie služby a poskytnutie kompenzácie navyše podmienené dodržiavaním podmienok týkajúcich sa počtu vlakov, sedadiel a hodín. Kompenzácia mohla byť okrem toho znížená, ak neboli splnené osobitné požiadavky týkajúce sa kilometrov, sedadiel a hodín.

(57)

Bulharsko vysvetľuje, že podľa článku 29 zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „ZDDS“) platného do 31. decembra 2006 zdaniteľná suma za poskytovanie služieb zahŕňala aj všetky finančné prostriedky prijaté a prevzaté poskytovateľom služieb, ktoré priamo súviseli s dodaním týchto služieb, a to vrátane subvencií. Bulharsko ďalej vysvetlilo, že podľa článku 20 ods. 6 ZDDS sa majú všetky finančné prostriedky (napríklad subvencie) priamo spojené s dodaním tovaru alebo služieb považovať za granty zo štátneho rozpočtu alebo od iného subjektu, ktoré predstavujú ďalšiu platbu za tovar alebo služby. Na základe vyhlásení Národnej agentúry pre príjmy (15) Bulharsko tvrdilo, že subvencie prijaté na pokrytie strát, nákladov alebo nadobudnutia aktív nepatria do rozsahu pôsobnosti ZDDS, čo je prípad zmluvy o záväzku vyplývajúcom zo služieb vo verejnom záujme. Bulharsko v tejto súvislosti vysvetlilo, že vnútroštátnymi ustanoveniami sa umožňuje vrátenie DPH na základe posúdenia DPH, ktoré vydali daňové orgány po overení a revízii ex post. Bulharsko ďalej tvrdilo, že pred pristúpením k Únii nebolo povinné plne harmonizovať svoj zákon o DPH.

(58)

Podľa Bulharska boli od 1. januára 2007, keď nadobudol účinnosť nový ZDDS, ustanovenia bulharského zákona o DPH plne harmonizované so smernicou 2006/112/ES. Bulharsko ďalej uviedlo, že podľa článku 26 ods. 3 nového ZDDS zdaniteľná suma za poskytovanie služieb zahŕňala aj všetky finančné prostriedky (napríklad subvencie) prijaté a prevzaté poskytovateľom služieb, ktoré priamo súviseli s dodaním týchto služieb. Bulharsko ďalej vysvetlilo, že podľa nového ZDDS sa všetky finančné prostriedky (napríklad subvencie) priamo spojené s dodaním tovaru alebo služieb považujú za granty zo štátneho rozpočtu alebo od iného subjektu, ktoré predstavujú ďalšiu platbu za tovar alebo služby. Podľa Bulharska však subvencie prijaté na pokrytie strát alebo výdavkov vrátane nadobudnutia alebo likvidácie aktív nepatria do rozsahu pôsobnosti nového ZDDS.

(59)

Podľa Bulharska bola chyba pozostávajúca v nesprávnom vyrubení DPH z príjmu z poskytovania služieb vo verejnom záujme za obdobie od 1. decembra 2004 do 29. februára 2008 zistená príslušnými daňovými orgánmi počas kontroly. Bulharsko v tejto súvislosti vysvetlilo, že výsledkom týchto zistení príslušných daňových orgánov boli rozhodnutia, ktorými sa nariadilo vrátenie DPH, a správa o daňovom audite číslo 29010038 zo 7. februára 2011 v súlade s bulharským daňovým a poistným poriadkom (16). Bulharsko ďalej vysvetlilo, že postupy vrátenia DPH boli stanovené v článkoch 128 a 129 bulharského daňového a poistného poriadku.

(60)

Podľa Bulharska preto vrátenie nesprávne vyrubenej DPH nepredstavovalo štátnu pomoc.

(61)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 32 a 34, Bulharsko vzalo späť notifikáciu o pomoci na reštrukturalizáciu pre spoločnosť BDZ Holding (opatrenie 1). Bulharsko uviedlo, že namiesto toho má v úmysle odpísať dlhy spoločnosť BDZ Holding, ktoré jej vznikli pred pristúpením Bulharska k Únii 1. januára 2007 (opatrenie 2).

(62)

Podľa článku 10 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 môže dotknutý členský štát vziať späť notifikáciu v riadnom čase, predtým ako Komisia rozhodne o pomoci. Podľa článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/1589 v prípadoch, keď Komisia v čase späťvzatia notifikácie už začala formálne vyšetrovacie konanie, Komisia musí toto konanie zastaviť.

(63)

Komisia pripomína, že pomoc na reštrukturalizáciu ešte nebola poskytnutá. Keďže Bulharsko vzalo späť svoju notifikáciu a neposkytne spoločnosti BDZ Holding pomoc na reštrukturalizáciu vo výške 550 miliónov BGN, formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy v súvislosti s notifikovaným opatrením pomoci na reštrukturalizáciu by sa malo zastaviť.

(64)

V zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy „… pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(65)

Kritériá v článku 107 ods. 1 zmluvy sú kumulatívne. Preto aby bolo možné určiť, či štátne opatrenie predstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, musia byť splnené všetky tieto podmienky:

(66)

Podľa ustálenej judikatúry musí Komisia najskôr stanoviť, kto bude príjemcom opatrenia 2. V článku 107 ods. 1 zmluvy sa pri vymedzení príjemcu pomoci uvádza pojem „podnikateľ“. Ako potvrdili súdy Únie, podnikateľ na účely tohto ustanovenia nemusí znamenať len jeden právny subjekt, ale môže zahŕňať aj skupinu podnikov (17). Kľúčovým kritériom pri určení, či ide o podnikateľa v zmysle tohto ustanovenia, je to, či ide o „hospodársku jednotku“. Hospodársku jednotku môže tvoriť niekoľko právnických osôb. Táto hospodárska jednotka sa potom považuje za príslušného podnikateľa. Súdy Únie v tejto súvislosti považujú za relevantnú existenciu kontrolného podielu a iných funkčných, hospodárskych a organických prepojení (18).

(67)

V tomto prípade Bulharsko uviedlo, že spoločnosť BDZ Holding je právny subjekt, ktorého dlhy z obdobia pred rokom 2007 budú odpísané. Ako sa uvádza v odôvodneniach 34, 35 a 36, Bulharsko sa v skutočnosti domnievalo, že jediným príjemcom opatrenia 2 je spoločnosť BDZ Holding. Z viacerých skutočností však vyplýva, že príslušný podnikateľ nie je obmedzený na samotnú právnickú osobu BDZ Holding.

(68)

Po prvé, v súvislosti s vlastníckymi vzťahmi je potrebné pripomenúť, že spoločnosť BDZ Holding vlastní 100 % podielu spoločností BDZ Passenger a BDZ Cargo. Spoločnosť BDZ Holding preto kontroluje všetky podnikateľské činnosti spoločností BDZ Passenger a BDZ Cargo, formuluje spoločnú politiku riadenia a stanovuje ciele pre obidve dcérske spoločnosti.

(69)

Po druhé, hlavným účelom úvodných úverov boli nákup a oprava aktív používaných spoločnosťami BDZ Cargo a BDZ Passenger, ako sú lokomotívy, nákladné vagóny a osobné vozne. Odpísanie dlhov sa preto týka služieb železničnej dopravy, ktoré poskytujú obidve dcérske spoločnosti. Zatiaľ čo po reorganizácii v roku 2007 vlastnila železničné koľajové vozidlá spoločnosť BDZ Holding a prenajímala ich spoločnostiam BDZ Cargo a BDZ Passenger, po reorganizácii z roku 2011 boli železničné koľajové vozidlá prevedené na dcérske spoločnosti BDZ Cargo a BDZ Passenger (pozri odôvodnenia 12 a 13). Opatrenie 2, ktoré sa poskytlo na odpísanie dlhov súvisiacich s financovaním železničných koľajových vozidiel, je v skutočnosti v prospech spoločností BDZ Cargo a BDZ Passenger.

(70)

Vzhľadom na tieto hľadiská sa musia za príjemcov odpísania dlhov považovať okrem spoločnosti BDZ Holding aj jej dcérske spoločnosti BDZ Passenger a BDZ Cargo. Z opisu činnosti spoločností BDZ Passenger a BDZ Cargo uvedeného v oddiele 2.1 vyplýva, že obidve spoločnosti sú samostatnou hospodárskou jednotkou pod kontrolou spoločnosti BDZ Holding a obidve poskytujú služby za úhradu v Bulharsku. Komisia sa preto domnieva, že poskytovaním služieb osobnej a nákladnej dopravy, ako aj riadením a koordináciou týchto činností spoločnosť BDZ Holding a jej dcérske spoločnosti BDZ Passenger a BDZ Cargo vykonávajú hospodársku činnosť, a preto predstavujú podniky v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(71)

Na to, aby dotknuté opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí byť financované zo štátnych prostriedkov a rozhodnutie o prijatí opatrenia musí byť pripísateľné štátu (19).

(72)

Odpísanie dlhu sa bude financovať priamo z bulharského štátneho rozpočtu a opatrenie bude prijaté ústrednými orgánmi tohto členského štátu.

(73)

Odpísanie dlhu preto zahŕňa použitie štátnych prostriedkov, o ktorom rozhodol štát a ktoré je pripísateľné štátu.

(74)

Výhodou v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy je každá hospodárska výhoda, ktorú by podnik nezískal za bežných trhových podmienok, teda bez zásahu štátu (20). Relevantný je len vplyv opatrenia na podnik, nie príčina ani cieľ zásahu štátu (21).

(75)

Bulharsko v tomto prípade odpíše 223,45 milióna BGN (114,25 milióna EUR) z dlhu, ktorý priamo súvisí s činnosťami spoločnosti BDZ Holding v oblasti železničnej dopravy. Nijaký rozumný subjekt v trhovom hospodárstve by neodpísal záväzky v takej výške bez akejkoľvek protihodnoty. Týmto opatrením sa okrem toho spoločnosť BDZ Holding oslobodí od povinností splácania dlhu, čím sa uvoľnia finančné prostriedky, ktoré môžu spoločnosť BDZ Holding a jej dcérske spoločnosti použiť na rozvoj svojich operácií a zlepšenie svojich finančných ukazovateľov.

(76)

Preto sa dospelo k záveru, že rozhodnutie Bulharska odpísať záväzky spoločnosti BDZ Holding poskytne spoločnostiam BDZ Holding, BDZ Passenger a BDZ Cargo hospodársku výhodu, ktorú by nezískali za bežných trhových podmienok.

(77)

Na to, aby sa na opatrenie štátu vzťahoval článok 107 ods. 1 zmluvy, musí toto opatrenie zvýhodňovať „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“. Pojem štátna pomoc sa preto vzťahuje len na tie opatrenia zvýhodňujúce podniky, ktorými sa výhoda poskytuje selektívnym spôsobom. Odpísanie dlhu bude len v prospech spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskych spoločností, a preto je selektívne v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(78)

Dospelo sa k záveru, že plánované odpísanie dlhu poskytne spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskym spoločnostiam BDZ Passenger a BDZ Cargo selektívnu hospodársku výhodu.

(79)

Predpokladá sa, že narušenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy vzniká vždy, keď štát poskytne finančnú výhodu podniku v liberalizovanom odvetví, v ktorom existuje alebo by mohla existovať hospodárska súťaž (22).

(80)

Bulharsko v tejto súvislosti otvorilo trh železničnej nákladnej dopravy pre iných domácich prevádzkovateľov so sídlom v Bulharsku v roku 2002. Trh Únie v oblasti železničnej nákladnej dopravy bol prvýkrát otvorený pre hospodársku súťaž v transeurópskej sieti železničnej nákladnej dopravy 15. marca 2003 prostredníctvom prvého železničného balíka (23). Druhým železničným balíkom sa liberalizovala všetka medzinárodná nákladná doprava k 1. januáru 2006 a vnútroštátna železničná nákladná doprava od 1. januára 2007 (24). Viaceré členské štáty však jednostranne liberalizovali svoje vnútroštátne trhy pred týmto dátumom.

(81)

Trhový podiel spoločnosti BDZ Cargo na bulharskom trhu železničnej nákladnej dopravy v roku 2016 predstavoval 43 %. Spoločnosť BDZ Cargo je priamym konkurentom iných prevádzkovateľov železničnej nákladnej dopravy na tomto trhu, ako sa uvádza v odôvodnení 15.

(82)

Pokiaľ ide o osobnú dopravu, od 1. januára 2010 sa tretím železničným balíkom otvoril trh pre medzinárodnú osobnú dopravu (25). Hoci sa tento balík týka len medzinárodných služieb, zahŕňa činnosti príjemcov na týchto linkách. V každom prípade, ako stanovil Súdny dvor v rozsudku vo veci Altmark Trans, skutočnosť, že dopravná spoločnosť pôsobí len v jednom členskom štáte, nevylučuje možnosť, že pomoc narúša obchod v rámci Únie (26). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že viaceré členské štáty od roku 1995 jednostranne otvorili svoju železničnú osobnú dopravu a že akákoľvek výhoda poskytnutá železničnej dopravnej spoločnosti v jednom členskom štáte môže obmedziť možnosť konkurenta z iného členského štátu podnikať na tomto geografickom trhu.

(83)

Komisia preto dospela k záveru, že týmto opatrením sa bude narúšať hospodárska súťaž alebo bude hroziť narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

(84)

Ak sa prostredníctvom pomoci poskytnutej zo strany členského štátu posilní postavenie podniku v porovnaní s inými podnikmi, s ktorými súťaží pri obchodovaní v rámci Únie, tieto iné podniky sa musia považovať za podniky ovplyvnené touto pomocou (27). Stačí, aby príjemca pomoci súťažil s inými podnikmi na trhoch, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži (28).

(85)

V tomto prípade príjemca poskytuje služby v hospodárskej súťaži s inými podnikmi poskytujúcimi dopravné služby na vnútornom trhu a niektoré z týchto služieb sú cezhraničné. Selektívnou hospodárskou výhodou, ktorá sa prostredníctvom plánovaného odpísania dlhu poskytne spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskym spoločnostiam, sa preto posilňuje hospodárske postavenie spoločnosti, keďže sa tým prevádzkovateľ železničnej dopravy oslobodí od dlhov, ktoré vznikli pred rokom 2007. Spoločnosť BDZ Holding a jej dcérske spoločnosti tak budú poskytovať služby železničnej dopravy na vnútornom trhu bez toho, aby znášali všetky investičné a prevádzkové náklady, ktoré im vznikli.

(86)

Komisia preto dospela k záveru, že plánované odpísanie dlhu ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(87)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že odpísanie dlhu, ktoré plánuje Bulharsko vykonať, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(88)

Podľa článku 108 ods. 3 zmluvy členské štáty musia notifikovať všetky zámery v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci a nesmú vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.

(89)

Keďže odpísanie dlhu v prospech spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskych spoločností sa zatiaľ nevykonalo, Komisia sa domnieva, že Bulharsko rešpektovalo povinnosť vyplývajúcu z článku 108 ods. 3 zmluvy (29).

(90)

Keďže odpísanie dlhu predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, Komisia musí posúdiť, či je možné túto pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(91)

V článku 107 ods. 3 zmluvy sa stanovujú určité výnimky zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 107 ods. 1 zmluvy, podľa ktorého štátna pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom. V článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy sa stanovuje: „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“ možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(92)

V oddiele 4 usmernení pre železničnú dopravu sa v tejto súvislosti poskytuje rámec na posúdenie, či by Komisia mala vyhlásiť pomoc železničným podnikom na odpísanie dlhov za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(93)

Komisia súhlasí s Bulharskom, pokiaľ ide o uplatniteľnosť oddielu 4 usmernení pre železničnú dopravu na posúdenie zlučiteľnosti odpísania dlhu. Podľa bodu 54 usmernení pre železničnú dopravu skutočne „v súvislosti s článkom 9 smernice Rady 91/440/EHS (30) sa Komisia okrem iného domnieva, že pokiaľ sa odpísanie dlhov týka starších dlhov, vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti smernice 2001/12/ES, ktorou sa stanovujú podmienky otvorenia sektora hospodárskej súťaži, je nutné, aby sa za určitých podmienok mohla schváliť takáto [štátna] pomoc napriek neexistencii finančnej reštrukturalizácie.“ Podľa bodu 56 usmernení pre železničnú dopravu v prípade členských štátov, ktoré pristúpili k Únii po nadobudnutí účinnosti smernice 2001/12/ES, sa za dátum, od ktorého sa táto smernica uplatňuje na tieto členské štáty, má považovať dátum pristúpenia. Príslušným dátumom na účely určenia, ktorý dlh z obdobia pred pristúpením možno odpísať v súlade s usmerneniami pre železničnú dopravu, je preto 1. január 2007.

(94)

Bulharsko tvrdí, že plánované odpísanie dlhu je v súlade so všetkými podmienkami zlučiteľnosti stanovenými v usmerneniach pre železničnú dopravu. Komisia preto musí toto tvrdenie posúdiť. V súlade s bodmi 55 až 61 usmernení pre železničnú dopravu možno pomoc na odpísanie dlhov, ktoré vznikli pred pristúpením Bulharska k Únii, skutočne považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak je splnených týchto päť kumulatívnych podmienok:

(95)

Podľa usmernení pre železničnú dopravu sa vyžaduje, aby dlhy, ktoré sa majú odpísať, boli jasne určené, individualizované a v prípade Bulharska vznikli pred jeho pristúpením k EÚ. Z usmernení pre železničnú dopravu vyplýva, že súhrnný alebo neurčený dlh sa nemôže vyrovnať. Vyrovnanie by napríklad nebolo povolené, ak by sa plánovalo odpísanie všeobecných položiek dlhu, ako je napríklad „dlh voči všetkým dodávateľom“. Podobne by vyrovnanie nebolo povolené ani vtedy, keby sa spoločne a bez rozdielu plánovali odpísať súhrnné položky dlhu voči jedinému veriteľovi, napr. „celkové záväzky voči konkrétnej banke“ vyplývajúce z rôznych zložiek, ako sú prečerpania, záruky či dlhodobé úvery.

(96)

Bulharsko plánuje z dlhu spoločnosti BDZ Holding odpísať 223,45 milióna BGN (114,25 milióna EUR). Ako bolo opísané v odôvodnení 35 a v tabuľke 2, suma vo výške 223,45 milióna BGN, ktorá sa má odpísať, vyplýva z finančných záväzkov, ktoré vznikli pred pristúpením Bulharska k Únii a ktoré neboli splatené ku dňu pristúpenia, alebo z následného dlhu, ktorý spoločnosti BDZ Holding vznikol v súvislosti s nahradením alebo refinancovaním dlhu z obdobia pred pristúpením Bulharska k Únii, čoho dokladom je konsolidovaná účtovná závierka spoločnosti BDZ Holding za rok 2006 a/alebo informácie o príslušných splátkach úveru. Každý z dlhov, ktoré sa plánujú odpísať, môže byť individualizovaný ako dlh vyplývajúci zo zmlúv o poskytnutí úveru (finanční veritelia KfW IPEX Bank, EBOR, IBRD) alebo z riadnych zmluvných vzťahov s konkrétnymi dodávateľmi služieb železničnej infraštruktúry (NRIC) alebo služieb v oblasti elektrickej energie (NEC AD) pred pristúpením.

(97)

To isté platí, pokiaľ ide o individualizované dlhové záväzky spoločnosti BDZ Holding voči držiteľom dlhopisov z emisie dlhopisov ISIN BG2100032072 z 19. novembra 2007 a voči ministerstvu financií, keď sa stalo veriteľom spoločnosti BDZ Holding (pozri odôvodnenia 35, 36 a tabuľku 2). Obidva dlhy sú dostatočne individualizované a takisto príjmy sa použili na refinancovanie dostatočne špecifikovaného dlhu z obdobia pred pristúpením, ktorý spoločnosť BDZ Holding nemohla plniť a urovnať svojimi vlastnými prostriedkami. Z toho vyplýva, že súčasné nesplatené sumy z hospodárskeho hľadiska predstavujú iba prenesenie dlhu z minulosti.

(98)

A napokon, keďže dlh vo výške 223,45 milióna BGN, ktorý sa plánuje odpísať, vyplýva z jasne určených a individualizovaných dlhov, ktoré vznikli pred pristúpením Bulharska k EÚ, nie je potrebné prijať pozíciu o tom, či by sa iné dlhy vrátane rezerv a obchodných záväzkov spoločnosti BDZ Holding, ktoré Bulharsko takisto identifikovalo ako dlh z obdobia pred pristúpením (tabuľka 1 a odôvodnenia 35 a 20) a ktoré sa rovnajú rozdielu medzi 806,7 milióna BGN a 223,45 milióna BGN, mohli takisto oprávnene odpísať podľa usmernení pre železničnú dopravu. Dlh vo výške tohto rozdielu je vylúčený z rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia.

(99)

Preto sa dospelo k záveru, že cieľom dotknutého opatrenia je odpísanie jasne určených a individualizovaných dlhov vo výške 223,45 milióna BGN, ktoré vznikli pred pristúpením Bulharska k Únii.

(100)

Bulharsko uviedlo, že všetky dlhy, ktoré vznikli spoločnosti BDZ Holding, priamo súviseli s činnosťou osobnej a nákladnej železničnej dopravy (pozri odôvodnenie 39).

(101)

Komisia pripomína, že dlhy, ktoré sa majú odpísať, skutočne vznikli na financovanie obnovy a opravy železničných koľajových vozidiel, ako je nákup naftových a elektrických motorových jednotiek alebo modernizácia nákladných vagónov vo vlastníctve spoločnosti. Alternatívnou možnosťou bolo, že dlhmi, ako sú nesplatené záväzky voči spoločnosti NRIC, sa financovalo aj poskytovanie služieb spoločnosti BDZ Holding v oblasti železničnej dopravy. Tieto činnosti sú ústredným predmetom podnikania spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskych spoločností a priamo súvisia s činnosťou železničnej dopravy.

(102)

Komisia sa preto domnieva, že dotknuté dlhy priamo súvisia s činnosťou železničnej dopravy.

(103)

Bulharsko potvrdilo, že spoločnosť BDZ Holding spĺňala podmienky platobnej neschopnosti a nadmernej zadlženosti podľa platných bulharských právnych predpisov a spĺňala všetky kritériá stanovené bulharskými právnymi predpismi na to, aby sa proti nej začalo insolvenčné konanie. To je odôvodnený znak nadmernej zadlženosti. Bulharsko okrem toho uviedlo, že spoločnosť z dôvodu zadlženosti nebola schopná plniť svoje finančné záväzky.

(104)

Celkový dlh spoločnosti BDZ Holding k 31. decembru 2006 dosiahol 806,7 milióna BGN a predstavoval 78 % celkového kapitálu spoločnosti BDZ Holding (vlastné imanie a dlhy), pričom pomer dlhu k vlastnému imaniu predstavoval hodnotu štyri. Finančná situácia spoločnosti BDZ Holding sa od roku 2007 výrazne zhoršovala. Od roku 2011 sa pomer dlhu k vlastnému imaniu spoločnosti BDZ Holding zvýšil na viac ako 7,5 (9), pričom v roku 2012 dosiahol hodnotu 14, v roku 2013 hodnotu 15, v roku 2014 hodnotu – 209 a v októbri 2015 hodnotu – 33 (31). V októbri 2015 navyše nesplatené záväzky spoločnosti BDZ Holding vo výške 499,1 milióna BGN (255 miliónov EUR) predstavovali 86 % účtovnej hodnoty aktív vo výške 582,4 milióna BGN (298 miliónov EUR).

(105)

Komisia ďalej pripomína, že napriek skutočnosti, že spoločnosť BDZ Holding splatila 724 miliónov BGN (370 miliónov EUR) nesplatených dlhov v období od 1. januára 2007 do 28. septembra 2016, spoločnosť nebola schopná v plnom rozsahu plniť svoje finančné záväzky. Vzhľadom na jej záväzky po lehote splatnosti voči medzinárodným veriteľom Vrchný súd v Londýne 20. júla 2015 nariadil spoločnosti BDZ uhradiť 66,7 milióna EUR (130,4 milióna BGN) s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne (32).

(106)

Vzhľadom na nadmernú úroveň zadlženosti spoločnosti BDZ Holding by navyše spoločnosť mala bez odpísania dlhov vážne ťažkosti s plnením svojich záväzkov a mohla by napokon ísť do likvidácie.

(107)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že spoločnosť BDZ Holding je vystavená nadmernej úrovni zadlženia, ktorá bráni jej zdravému finančnému riadeniu.

(108)

Pomoc musí byť okrem toho nevyhnutná na nápravu situácie nadmernej zadlženosti, pokiaľ by predpokladaný vývoj hospodárskej súťaže na trhu spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskym spoločnostiam neumožnil v primeranom období napraviť ich finančnú situáciu.

(109)

Vzhľadom na zadlženosť spoločnosť BDZ Holding nebola schopná plniť všetky svoje finančné záväzky a zaostáva v investíciách do modernizácie svojich železničných koľajových vozidiel. Vzhľadom na zaostávanie v investíciách do modernizácie železničných koľajových vozidiel a do údržby je vozový park spoločnosti prestarnutý a čiastočne zastaraný. Komisia v tejto súvislosti pripomína, že 82 % vozňov spoločnosti BDZ Passenger je starších ako 20 rokov a 74 % jej lokomotív je starších ako 25 rokov. V roku 2015 bolo približne 50 % lokomotív spoločnosti BDZ Cargo buď v oprave, alebo nefunkčných. Podobne bolo v roku 2015 nefunkčných približne 51 % nákladných vagónov spoločnosti BDZ Cargo, ktoré si vyžadovali opravu.

(110)

Bez pomoci by spoločnosť BDZ Holding nebola schopná splatiť svoje stále nesplatené dlhy, ktoré vznikli pred pristúpením Bulharska k Únii, a nebola by schopná ani použiť vlastné prostriedky na investovanie do modernizácie svojich železničných koľajových vozidiel.

(111)

Na ilustráciu možno uviesť, že na základe vykázaného príjmu spoločnosti v roku 2016 (336,2 milióna BGN) by bolo potrebné jednorazové priemerné zvýšenie cien a/alebo taríf o 66 %, pričom všetko ostatné by zostalo nezmenené, aby sa v krátkodobom horizonte vytvoril prevádzkový príjem vo výške 223,45 milióna BGN, ktorý je potrebný na splatenie dlhu, ktorý sa plánuje odpísať. Dcérske spoločnosti BDZ Holding však medzitým pôsobia len v geografickej oblasti, ktorá je úplne oprávnená na regionálnu pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Značné zvýšenia sadzieb v takýchto geografických oblastiach môžu mať silnejšie negatívne sociálne účinky ako v bohatších oblastiach Únie. Rovnako hypotetické zvýšenia taríf zamerané na zvýšenie príjmov spoločnosti BDZ Holding a zníženie jej dlhu v potrebnom rozsahu, ak by vôbec boli právne možné, pokiaľ ide o služby cestujúcim v rámci záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme, a komerčne udržateľné v konkurenčnom prostredí, pokiaľ ide o služby nákladnej dopravy, by mohli mať neprimerané sociálne dosahy na bulharských cestujúcich v železničnej doprave alebo na spoločnosti využívajúce služby spoločnosti BDZ na prepravu nákladu.

(112)

Nijaké iné dôveryhodné hypotetické politické opatrenie okrem plánovaného odpísania dlhu by preto spoločnosti neumožnilo pokračovať v prevádzke. Z toho vyplýva, že predmetné opatrenie je potrebné na nápravu zadlženosti spoločnosti BDZ Holding v tom zmysle, že predpokladaný vývoj hospodárskej súťaže na trhu by spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskym spoločnostiam neumožnil v dohľadnom čase napraviť ich finančnú situáciu.

(113)

Komisia pripomína, že vzhľadom na finančnú situáciu spoločnosti BDZ Holding je výška odpísania dlhu minimom nevyhnutným na zabezpečenie prežitia spoločnosti a je predpokladom jej finančnej udržateľnosti. Táto suma je nevyhnutne potrebná na nesplatené platby voči veriteľom – medzinárodným finančným inštitúciám a spoločnosti NRIC. Spoločnosť BDZ Holding a jej dcérske spoločnosti majú ešte stále nesplatené záväzky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2007. Ak by sa tieto záväzky nesplatili, príjemca by sa vystavil riziku likvidácie. Z finančných ukazovateľov vyplýva, že platby v súčasnosti nie je možné vykonať z vlastných prostriedkov a že by bolo nereálne očakávať, že spoločnosť by mohla výrazne zvýšiť tarify alebo ceny na dosiahnutie vyšších príjmov v krátkodobom horizonte.

(114)

Komisia ďalej konštatuje, že spoločnosť BDZ Holding v období od pristúpenia splatila záväzky vo výške 166 miliónov BGN, ktoré vznikli pred 1. januárom 2007, zo svojich vlastných prostriedkov plynúcich najmä z predaja aktív. Keďže tieto sumy boli potenciálne oprávnené na odpísanie, odôvodnene sa možno domnievať, že spoločnosť BDZ Holding mohla tieto prostriedky použiť na rozvoj a modernizáciu železničných koľajových vozidiel a poskytovaných služieb. Spoločnosť zaostávala za rozvojom odvetvia železničnej dopravy, pokiaľ ide o technické vlastnosti a informačné systémy. Pokiaľ preto spoločnosť BDZ Holding využívala svoje vlastné prostriedky aj na splatenie časti dlhu z obdobia pred pristúpením, nemožno sa domnievať, že odpísanie dlhu prekračuje potrebnú mieru, aj keď spoločnosť oslobodzuje od splácania záväzkov a poskytuje finančný priestor na investovanie do budúcich činností modernizácie či opravy.

(115)

Vzhľadom na tieto úvahy Komisia dospela k záveru, že sa nemožno domnievať, že uskutočnením odpísania dlhu sa spoločnosť BDZ Holding dostane do výhodnejšej situácie ako priemerný správne riadený podnik s rovnakým profilom činnosti.

(116)

Navrhovaným odpísaním dlhov sa spoločnosti BDZ Holding umožní iba normalizácia financovania jej prevádzkových činností a spoločnosti BDZ Holding ani jej dcérskym spoločnostiam sa neumožní expanzia či vstup na nové trhy. V tomto zmysle pomoc nezabráni rozvoju účinnej hospodárskej súťaže na trhu. Neovplyvní postavenie konkurentov na trhu, ktorí budú môcť pokračovať v súťažení so spoločnosťou BDZ Holding za rovnakých podmienok.

(117)

Komisia sa takisto domnieva, že odpísaním dlhov sa nenáležite nenaruší hospodárska súťaž a obchod medzi členskými štátmi, lebo spoločnosti BDZ Holding sa ním umožní len stabilizácia jej finančnej situácie, ktorú brzdili záväzky, ktoré vznikli pred liberalizáciou trhu. Komisia ďalej dospela k záveru, že nové subjekty na trhu sa neodrádzajú od vstupu na bulharský trh dopravy. Ako sa uvádza v odôvodneniach 15 a 42, okrem spoločnosti BDZ Cargo v súčasnosti na bulharskom trhu železničnej dopravy pôsobí osem prevádzkovateľov nákladnej dopravy. Neexistuje nijaký dôkaz, že opatrením odpísania dlhu sa táto konkurenčná situácia zmení.

(118)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že štátna pomoc v podobe odpísania dlhu (opatrenie 2) vo výške 223,45 milióna BGN (114,25 milióna EUR), ktoré plánuje Bulharsko vykonať, spĺňa podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom stanovené v kapitole IV usmernení pre železničnú dopravu.

(119)

Keďže Bulharsko pred prijatím rozhodnutia o začatí konania nevysvetlilo pôvod a vývoj nesplatených záväzkov spoločnosti BDZ Holding voči spoločnosti NRIC, nevymáhanie týchto záväzkov po lehote splatnosti sa považovalo za situáciu, ktorá potenciálne zahŕňa štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 zmluvy.

(120)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Bulharsko (pozri oddiel 4.3), časť nesplatených záväzkov spoločnosti BDZ Holding voči spoločnosti NRIC predstavovala záväzky, ktoré spoločnosti vznikli pred pristúpením Bulharska k Únii. Podiel tohto dlhu z obdobia pred pristúpením (až do výšky 26,3 milióna BGN) bol následne refinancovaný z príjmov z emisie dlhopisov z 19. novembra 2007, pričom stále predstavuje nesplatený dlh, a preto je predmetom posúdenia v rámci opatrenia 2: odpísanie dlhov, ktoré vznikli pred rokom 2007, v oddiele 6.1. Inými slovami, spoločnosť NRIC bola vyplatená.

(121)

S cieľom vysvetliť situáciu v súvislosti s ostatnými nesplatenými záväzkami Bulharsko okrem toho poskytlo ďalšie informácie o režime vymáhania a krokoch, ktoré podnikla spoločnosť NRIC (pozri oddiel 4.3). Podľa Bulharska spoločnosť NRIC podnikla všetky potrebné kroky na vymáhanie záväzkov spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskych spoločností po lehote splatnosti, aby získala čo najviac z nesplatených súm, ale bez začatia súdneho konania.

(122)

S cieľom overiť, či spoločnosť NRIC nenáležite zvýhodňovala spoločnosť BDZ Holding, pokiaľ ide o omeškanie a režimy splácania záväzkov po lehote splatnosti, Komisia musí posúdiť, či spoločnosť mohla mať prospech z takýchto režimov za bežných trhových podmienok (33). Komisia v tejto súvislosti musí posúdiť, či by hypotetický veriteľ v trhovom hospodárstve v situácii podobnej situácii spoločnosti NRIC, ktorá sa snažila získať maximálnu splátku dlžných súm, akceptoval omeškanie a vstúpil do opätovných rokovaní o splatení záväzkov po lehote splatnosti za podobných podmienok (34). Inými slovami, Komisia musí posúdiť, či spoločnosť NRIC konala s rovnakou náležitou starostlivosťou ako veriteľ v trhovom hospodárstve pred tým, ako sa rozhodla medzi individuálnym a priateľským vymáhaním svojich pohľadávok alebo začatím postupu kolektívneho vymáhania, ktorý by napokon viedol ku konkurzu spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskych spoločností.

(123)

Komisia pripomína, že na určenie najvýhodnejšej alternatívy by obozretný veriteľ v trhovom hospodárstve posúdil výhody a nevýhody každej alternatívy s prihliadnutím okrem iného na sumy, ktoré je možné vymôcť, na predchádzajúcu ekonomickú expozíciu spoločnosti, trvanie procesu vymáhania a náklady (35).

(124)

Komisia najskôr pripomína, že dlhy voči spoločnosti NRIC vznikli v kontexte riadneho a dlhodobého obchodného vzťahu medzi podnikmi (v štátnom vlastníctve): spoločnosť BDZ Holding a jej dcérske spoločnosti boli kľúčovými zákazníkmi spoločnosti NRIC a vytvárali viac ako 70 % jej prevádzkového príjmu. Pôvod dlhu spoločnosti NRIC voči spoločnosti BDZ Holding vo výške 46,5 milióna BGN kumulovaného od roku 2008 do roku 2011 za rôzne služby poskytované spoločnosti NRIC (tabuľka 3) takisto poskytuje ďalší dôkaz, že medzi spoločnosťami NRIC a BDZ Holding existuje sústavný vzájomný vzťah a vzájomná závislosť. Možný odchod spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskych spoločností z trhu, ktorý by bol výsledkom kolektívneho insolvenčného konania, by preto mal závažný okamžitý negatívny vplyv na finančnú situáciu spoločnosti NRIC. Konkurz spoločnosti BDZ Holding by zasa znížil zisky spoločnosti NRIC a jej schopnosť primerane udržiavať vnútroštátnu železničnú sieť, čím by sa riskovalo ďalšie znižovanie obchodných príjmov od iných klientov okrem dcérskych spoločností spoločnosti BDZ Holding.

(125)

Z toho vyplýva, že veriteľ na trhu v podobnom obchodnom vzťahu so svojím dlžníkom ako spoločnosť NRIC so spoločnosťou BDZ Holding by preto pristupoval s opatrnosťou k akémukoľvek hypotetickému opatreniu na vymáhanie, ktoré by viedlo k odchodu jeho hlavného klienta z trhu, na rozdiel od veriteľa, ktorý má jednorazové dlhové pohľadávky a nie je obchodne ani finančne závislý od toho, aby jeho dlžník zostal pôsobiť na trhu aj po tom, ako veriteľ vymohol svoje pohľadávky.

(126)

Po druhé, pohľadávky spoločnosti NRIC voči spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskym spoločnostiam by sa nemohli vymáhať ako prednostné pohľadávky v rámci hypotetického kolektívneho insolvenčného konania, v ktorom by sa vyplatenie spoločnosti NRIC nemohlo nijako uprednostniť pred inými veriteľmi (pozri odôvodnenie 49). Dlh určený v rozhodnutí o začatí konania ako dlh voči spoločnosti NRIC (45 miliónov BGN) bol okrem toho nižší ako dlh voči iným veriteľom (pozri tabuľku 1). Účtovná hodnota aktív spoločnosti BDZ Holding by sa navyše v prípade núteného predaja v rámci kolektívneho insolvenčného konania musela znížiť o zľavu pri likvidácii. V závislosti od druhu aktív zľava pri likvidácii môže predstavovať až 75 % hodnoty aktíva. Preto je veľmi pravdepodobné, že hodnota aktív spoločnosti BDZ Holding v likvidácii by nepostačovala na pokrytie nákladov na likvidáciu, miezd jej zamestnancov a všetkých jej nesplatených záväzkov. Napríklad v roku 2011 by náklady na likvidáciu, mzdy zamestnancov a všetky nesplatené záväzky predstavovali sumu 778 miliónov BGN, zatiaľ čo účtovná hodnota aktív spoločnosti BDZ Holding bola 933 miliónov BGN. Spoločnosť NRIC preto mohla reálne očakávať, že v prípade začatia kolektívneho insolvenčného konania by získala len malý zlomok svojich nesplatených pohľadávok.

(127)

Komisia sa okrem toho v súlade s ustálenou judikatúrou domnieva, že na rozhodnutie veriteľa o tom, či pristúpiť k likvidácii spoločnosti, môžu mať vplyv náklady spolu s dĺžkou súdneho konania (36). Komisia v tejto súvislosti súhlasí, že spoločnosť NRIC mala osobitný záujem na pokračovaní spolupráce so spoločnosťou BDZ Holding a jej dcérskymi spoločnosťami, a to nielen vzhľadom na budúce obchodné príjmy vytvárané spoločnosťou BDZ Holding, ale aj s cieľom vymôcť čo najvyššiu úhradu nesplatených neprednostných záväzkov kumulovaných do novembra 2011, namiesto začatia likvidácie spoločnosti. Komisia dospela k záveru, že začatie zdĺhavého kolektívneho insolvenčného konania vedúceho k nútenej likvidácii skupiny s neistou a nízkou mierou vymáhania by nebolo pre spoločnosť NRIC platnou a reálnou možnosťou, pokiaľ ide o získanie čo najvyššej úhrady jej dlhových pohľadávok.

(128)

Komisia konštatuje, že spoločnosť BDZ Holding a jej dcérske spoločnosti skutočne pravidelne splácali svoje dlhy voči spoločnosti NRIC a že so spoločnosťou NRIC sa nezaobchádzalo inak ako s inými súkromnými veriteľmi skupiny. Ak sa vyskytli omeškané platby, spoločnosť BDZ Holding nebola odložením splátky zvýhodnená, keďže s omeškanými platbami voči spoločnosti NRIC bola spojená značná prirážka vo výške 1 000 bázických bodov k základnej úrokovej sadzbe Bulharskej národnej banky (pozri odôvodnenie 48). Na ilustračné účely sa Komisia domnieva, že 1 000 bázických bodov je náhradný ukazovateľ úrokovej prirážky v súlade s trhom, pokiaľ ide o úver s kolaterálom nízkej kvality pre spoločnosť vo finančných ťažkostiach, ako je spoločnosť BDZ Holding (37). Záväzky po lehote splatnosti sa splatili prostredníctvom pravidelných priamych bankových prevodov, započítania záväzkov spoločnosti NRIC voči spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskym spoločnostiam a výmen dlhu za aktíva. Spoločnosť BDZ Holding a jej dcérske spoločnosti napríklad od roku 2011 do roku 2016 zaplatili za služby poskytované spoločnosťou NRIC sumu vo výške 503 miliónov BGN (257 miliónov EUR). V porovnaní s nízkou pravdepodobnosťou získania menšej, ak vôbec nejakej, časti pohľadávok spoločnosti NRIC, v prípade, že by sa uskutočnila likvidácia spoločnosti BDZ Holding, výška dlhu splateného spoločnosti NRIC od roku 2011 a posteriori potvrdzuje, že rozhodnutie spoločnosti NRIC nevymáhať svoje pohľadávky bolo najrozumnejšie.

(129)

Aj keď informácie sa netýkajú osobitne dlhu z obdobia pred pristúpením, ktorý sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, Komisia okrem toho pripomína, že napríklad v súvislosti so splatením záväzkov prostredníctvom výmen dlhu za aktíva, ktoré sa uskutočnili po prijatí rozhodnutia o začatí konania, spoločnosť NRIC uzavrela so spoločnosťou BDZ Holding a jej dcérskymi spoločnosťami dohody na základe nezávislého vzťahu, ako sa opisuje v odôvodneniach 51, 52 a 53, ktorými sa uznali dlhy po lehote splatnosti, a tým sa uľahčilo ich splatenie.

(130)

Na základe dodatočných informácií a podporných dôkazov, ktoré poskytlo Bulharsko, a vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že spoločnosť NRIC konala ako veriteľ v trhovom hospodárstve, a odložením splácania dlhov a dohodnutím režimov medzi spoločnosťami NRIC a BDZ Holding a jej dcérskymi spoločnosťami sa preto spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskym spoločnostiam neposkytla nenáležitá hospodárska výhoda, z ktorej by nemali prospech v bežných trhových podmienkach.

(131)

Komisia preto dospela k záveru, že spôsob, akým spoločnosť BDZ Holding a jej dcérske spoločnosti nakladali so svojimi dlhmi po lehote splatnosti voči správcovi infraštruktúry (NRIC) pred novembrom 2011, nepredstavoval štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(132)

Keďže nevyhnutné podmienky na určenie existencie štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy sú kumulatívne, jeho ustanovenia sa neuplatňujú, ak jedna z nich nie je splnená. Preto nie je potrebné posudzovať, či nesplácanie dlhov po lehote splatnosti voči spoločnosti NRIC spoločnosťou BDZ Holding jej dcérskymi spoločnosťami v minulosti spĺňa ostatné podmienky článku 107 ods. 1 zmluvy.

(133)

Komisia začala prešetrovanie opatrenia 4, lebo Bulharsko nevysvetlilo dôvody vrátenia DPH a či bolo toto vrátenie v súlade so smernicou 2006/112/ES. Komisia sa preto domnievala, že vrátenie DPH by mohlo potenciálne zahŕňať štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 zmluvy. Komisia preto vyzvala Bulharsko, aby poskytlo ďalšie informácie o dôvodoch na vrátenie DPH spoločnosti BDZ Holding.

(134)

Po prijatí rozhodnutia o začatí konania Bulharsko vysvetlilo, že opatrenie 4 sa týkalo vrátenia chybne vyrubenej a zaplatenej DPH vo výške 72 miliónov BGN (36,7 milióna EUR) z kompenzácií za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme prijatých od ministerstva dopravy v období od 1. decembra 2004 do 29. februára 2008 (pozri odôvodnenia 55 až 59). Bulharsko ďalej vysvetlilo, že administratívna chyba bola zistená počas revízie príslušnými vnútroštátnymi daňovými orgánmi v súlade s platnými ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov. Chyba bola napravená rozhodnutiami o vrátení dane č. 2900180 zo 14. januára 2009, č. 290900153 z 8. júla 2009, č. 100337 z 12. augusta 2010 a č. 290100380 z februára 2011.

(135)

Komisia pripomína, že z hľadiska pojmu štátnej pomoci nie je dôležité len poskytnutie pozitívnych hospodárskych výhod. Výhodu môže predstavovať aj uvoľnenie spod hospodárskeho zaťaženia, ako sú daňové výhody. Preto sa musí preskúmať, či sa vrátením DPH z kompenzácií za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme prijatých od ministerstva dopravy poskytla spoločnosti BDZ Holding hospodárska výhoda prostredníctvom zmiernenia poplatkov bežne zahrnutých v rozpočte podniku (38), alebo či bola DPH z kompenzácií za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme skutočne uložená chybne. Vo vrátení nezákonne uložených daní nespočíva nijaká výhoda (39).

(136)

Podľa článku 73 smernice 2006/112/ES sa na dodanie služieb vrátane služieb osobnej dopravy vzťahuje DPH a základ dane zahŕňa všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ za poskytnuté služby od odberateľa alebo od tretej strany vrátane kompenzácie alebo dotácií priamo spojených s cenou dodanej služby. Podľa článku 132 tejto smernice sa navyše na podniky, ktorým bol zverený záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme, nevzťahuje oslobodenie od DPH.

(137)

Preto je potrebné posúdiť, či kompenzácia za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme, ktorú získala spoločnosť BDZ Holding, bola priamo spojená s cenou poskytnutej služby. Cieľom kompenzácie za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme bola kompenzácia strát vyplývajúcich z poskytovania služby osobnej dopravy za osobitných podmienok, ako sú kilometre, sedadlá, a frekvencia a iné kvalitatívne kritériá. Kompenzácia za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme by sa znížila najmä v prípade odchýlok okrem iného od kilometrov, sedadiel a hodín a iných kvalitatívnych kritérií, ktoré boli určené pre poskytované služby. Kompenzáciu za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme preto nemožno považovať za priamo spojenú cenou za poskytovanie služieb dopravy, ale skôr za kompenzáciu strát vyplývajúcich z plnenia záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme.

(138)

V bulharských právnych predpisoch týkajúcich sa DPH sa okrem toho nestanovuje, že DPH sa vzťahuje na kompenzáciu za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme súvisiacu s krytím strát. Chybu zistili príslušné daňové orgány počas kontroly a výsledkom bolo viacero rozhodnutí daňových orgánov (pozri odôvodnenie 59), ktoré sú v súlade s bulharským daňovým a poistným poriadkom.

(139)

Spoločnosti BDZ Holding bola preto chybne vyrubená DPH za kompenzáciu za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme v období od 1.decembra 2004 do 29. februára 2008. Komisia sa preto domnieva, že vrátenie chybne uloženej DPH neposkytuje spoločnosti BDZ Holding hospodársku výhodu.

(140)

Vzhľadom na skutočnosť, že nevyhnutné podmienky na určenie existencie štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy sú kumulatívne, rozhodujúca je neprítomnosť ktorejkoľvek z nich. Preto nie je potrebné posudzovať, či opatrenie 4 spĺňa ostatné podmienky článku 107 ods. 1 zmluvy.

(141)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie 4 nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(142)

Vzhľadom na späťvzatie notifikácie o pomoci na reštrukturalizáciu pre spoločnosť BDZ Holding (pozri opatrenie 1, oddiel 5) by sa malo zastaviť formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy v súvislosti s notifikovaným opatrením pomoci na reštrukturalizáciu.

(143)

Pokiaľ ide o odpísanie dlhov spoločnosti BDZ Holding a jej dcérskych spoločností vo výške 223,45 milióna BGN (114,25 milióna EUR), (opatrenie 2, oddiel 6.1) predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a spĺňa podmienky zlučiteľnosti uvedené v usmerneniach pre železničnú dopravu. Opatrenie 2 by sa preto malo vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(144)

Pokiaľ ide o neuhradenie dlhov po lehote splatnosti vo výške 45 miliónov BGN voči spoločnosti NRIC (opatrenie 3, oddiel 6.2), spoločnosť NRIC konala ako veriteľ v trhovom hospodárstve. Opatrenie 3 preto nepredstavuje štátnu pomoc.

(145)

Pokiaľ ide o vrátenie nesprávne uhradenej DPH (opatrenie 4, oddiel 6.3), keďže DPH bola chybne vyrubená, jej vrátenie nepredstavuje štátnu pomoc,

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/56

(1)

Spoločnosť Seprox Biotech požiadala 12. júna 2014 príslušný orgán Španielska o umiestnenie syntetického hydroxytyrozolu (ďalej len „hydroxytyrozol“) ako novej prídavnej látky v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES) č. 258/97 na trh Únie. Cieľovou populáciou je celková populácia s výnimkou detí mladších ako tri roky a tehotných a dojčiacich žien.

(2)

Príslušný orgán Španielska vydal 2. marca 2015 svoju správu o prvotnom posudku (ďalej len „prvotná hodnotiaca správa“). V uvedenej správe dospel k záveru, že hydroxytyrozol spĺňa kritériá novej prídavnej látky stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97.

(3)

Túto prvotnú hodnotiacu správu zaslala Komisia ostatným členským štátom 10. apríla 2015.

(4)

Niektoré členské štáty vzniesli odôvodnené námietky v 60-dňovej lehote stanovenej v článku 6 ods. 4 prvom pododseku nariadenia (ES) č. 258/97.

(5)

Komisia sa 19. novembra 2015 obrátila na Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad EFSA“) s požiadavkou vykonania dodatočného posúdenia hydroxytyrozolu ako novej prídavnej látky v súlade s nariadením (ES) č. 258/97.

(6)

Úrad EFSA v stanovisku „Scientific Opinion on the safety of hydroxytyrosol as a novel food pursuant to Regulation (EC) No 258/97“ [vedecké stanovisko k bezpečnosti hydroxytyrozolu ako novej potraviny podľa nariadenia (ES) č. 258/97] (2) z 31. januára 2017 skonštatoval, že hydroxytyrozol je za navrhovaných použití a v navrhovaných množstvách bezpečný.

(7)

Uvedené stanovisko poskytuje dostatočné dôvody na to, aby bolo možné konštatovať, že hydroxytyrozol spĺňa za navrhovaných použití a v navrhovaných množstvách kritériá stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97.

(8)

Vzhľadom na to, že v žiadosti o povolenie sa vylučujú určité skupiny populácie a ukladajú určité podmienky týkajúce sa technických vlastností potravín s obsahom hydroxytyrozolu pri zahrievaní, potravinové výrobky obsahujúce hydroxytyrozol by mali byť primerane označené.

(9)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 (3) sa stanovujú požiadavky na pridávanie vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín. Používanie hydroxytyrozolu by sa malo povoliť bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedeného nariadenia.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

a)

„Tento potravinový výrobok by nemali konzumovať deti mladšie ako tri roky a tehotné a dojčiace ženy.“;

b)

„Tento potravinový výrobok by sa nemal používať na varenie, pečenie ani vyprážanie.“

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/60

(1)

V prílohe IV k smernici 2000/29/ES sa stanovujú osobitné požiadavky, ktoré musia byť splnené na zavedenie a pohyb rastlín a rastlinných produktov do členských štátov a v rámci členských štátov.

(2)

Vykonávacou smernicou Komisie (EÚ) 2017/1279 (2) sa zaviedol bod 16.2 písm. e) a bod 16.4 písm. e) v časti A oddiele I prílohy IV k smernici 2000/29/ES. V týchto bodoch sa stanovujú osobitné požiadavky, pokiaľ ide o určité ovocné plody (plody Citrus L., Fortunella Swingle, Poncirus Raf., Microcitrus Swingle, Naringi Adans., Swinglea Merr. a ich hybridy) určené na priemyselné spracovanie (ďalej len „špecifikované ovocné plody“). Podľa uvedených bodov Komisia prijme podmienky pre pohyb v rámci Únie, skladovanie a spracovanie týchto ovocných plodov.

(3)

S cieľom umožniť zodpovedným úradným orgánom a profesionálnym prevádzkovateľom dodržať podmienky uplatniteľné na špecifikované ovocné plody je vhodné požadovať oznámenie s podrobnosťami o špecifikovaných ovocných plodoch pred tým, než sa povolí pohyb daných ovocných plodov v rámci Únie.

(4)

Pohyb špecifikovaných ovocných plodov v rámci Únie by mal podliehať dohľadu zodpovedných úradných orgánov, aby sa zabezpečila účinná kontrola dodržiavania príslušných podmienok.

(5)

Mali by sa stanoviť osobitné podmienky pre priemyselné spracovanie špecifikovaných ovocných plodov na zabezpečenie fytosanitárnej ochrany územia Únie pred škodlivými organizmami. Tieto podmienky by mali zahŕňať ustanovenia o priestoroch, odpade a vedľajších produktoch a o vedení záznamov.

(6)

V záujme zabezpečenia fytosanitárnej ochrany Únie a, v prípade potreby, kontroly skladovacej činnosti sa špecifikované ovocné plody musia skladovať v registrovanom zariadení schválenom na tento účel členským štátom, v ktorom sa zariadenie nachádza, a spôsobom, ktorý zabráni akémukoľvek potenciálnemu riziku šírenia špecifikovaných organizmov. Mali by sa stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa skladovania, aby sa zabezpečila účinná vysledovateľnosť týchto produktov, kontrola uvedenej činnosti a fytosanitárna ochrana územia Únie.

(7)

Keďže členské štáty majú uplatňovať svoje vnútroštátne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou (EÚ) 2017/1279 od 1. januára 2018, toto rozhodnutie by sa malo začať uplatňovať v ten istý deň.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

a)

„špecifikované organizmy“ sú Phyllosticta citricarpa (McAlpine) Van der Aa, Xanthomonas citri pv. citri a Xanthomonas citri pv. aurantifolii;

b)

„špecifikované ovocné plody“ sú plody Citrus L., Fortunella Swingle, Poncirus Raf., Microcitrus Swingle, Naringi Adans. a Swinglea Merr. a ich hybridy s pôvodom v tretích krajinách.

a)

objem špecifikovaných ovocných plodov;

b)

identifikačné čísla kontajnerov;

c)

očakávaný dátum zavedenia a miesto vstupu do Únie;

d)

názvy, adresy a miesta, kde sa nachádzajú priestory uvedené v článku 4.

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/63

(1)

Spoločnosť Glycom A/S požiadala 22. septembra 2015 príslušný orgán Írska o umiestnenie syntetickej kyseliny N-acetyl-D-neuramínovej [kyselina N-acetyl-D-neuramínová (NANA)] ako novej prídavnej látky v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES) č. 258/97 na trh Únie.

(2)

Príslušný orgán Írska vydal 8. marca 2016 svoju správu o prvotnom posudku (ďalej len „prvotná hodnotiaca správa“). V uvedenej správe dospel k záveru, že kyselina N-acetyl-D-neuramínová spĺňa kritériá novej prídavnej látky stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97.

(3)

Túto prvotnú hodnotiacu správu zaslala Komisia ostatným členským štátom 15. marca 2016.

(4)

Niektoré členské štáty vzniesli odôvodnené námietky v 60-dňovej lehote stanovenej v článku 6 ods. 4 prvom pododseku nariadenia (ES) č. 258/97.

(5)

Komisia sa 14. júla 2016 obrátila na Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad EFSA“) s požiadavkou vykonania dodatočného posúdenia kyseliny N-acetyl-D-neuramínovej ako novej prídavnej látky v súlade s nariadením (ES) č. 258/97.

(6)

Úrad EFSA v stanovisku „Scientific Opinion on the safety of N-acetyl-D-neuraminic acid as a novel food pursuant to Regulation (EC) No 258/97“ [vedecké stanovisko k bezpečnosti kyseliny N-acetyl-D-neuramínovej ako novej potraviny podľa nariadenia (ES) č. 258/97] (2) z 28. júna 2017 skonštatoval, že kyselina N-acetyl-D-neuramínová je pre celkovú populáciu pri navrhovaných použitiach a v navrhovaných množstvách bezpečná, ak sa pridáva do potravín iných ako potravinové doplnky (ďalej len „výživové doplnky“). V prípade výživových doplnkov úrad EFSA dospel k záveru, že kyselina N-acetyl-D-neuramínová je bezpečná pri navrhovaných použitiach a v navrhovaných množstvách v prípade jednotlivcov starších ako 10 rokov a že je bezpečná aj pre deti mladšie ako 10 rokov, a to za predpokladu, že kombinované vystavenie z rôznych zdrojov nepresahuje 11 mg/kg telesnej hmotnosti.

(7)

Uvedené stanovisko úradu EFSA preto poskytuje dostatočné dôvody na to, aby bolo možné konštatovať, že kyselina N-acetyl-D-neuramínová spĺňa pri navrhovaných použitiach a v navrhovaných množstvách pre celkovú populáciu kritériá stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97. Uvedené stanovisko takisto poskytuje dostatočné dôvody na to, aby bolo možné konštatovať, že kyselina N-acetyl-D-neuramínová, ak sa používa ako prídavná látka v potravinových doplnkoch, spĺňa pri navrhovaných použitiach a v navrhovaných množstvách kritériá stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97 za predpokladu, že sa vhodným označením zabezpečí, aby sa u detí mladších ako 10 rokov nepresiahla prahová hodnota 11 mg/kg pri kombinovanom vystavení z rôznych zdrojov.

(8)

Požiadavky na označovanie zabezpečujúce, aby boli spotrebitelia výživových doplnkov informovaní o určitých údajoch, sa uplatňujú na výrobky s obsahom kyseliny N-acetyl-D-neuramínovej už na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES (3), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 (4) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (5). Okrem toho sú potrebné aj špecifické ustanovenia týkajúce sa označovania, aby sa zabezpečila bezpečnosť výživových doplnkov s obsahom kyseliny N-acetyl-D-neuramínovej, keď sú spotrebiteľmi dojčatá, malé deti a deti mladšie ako 10 rokov v kombinácii s materským mliekom alebo inými potravinami s pridanou kyselinou N-acetyl-D-neuramínovou.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

19.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/68

(1)

V súlade s nariadením (ES) č. 549/2004 majú členské štáty prijať národné plány alebo plány funkčných blokov vzdušného priestoru (ďalej len „FAB“) vrátane záväzných národných cieľov alebo cieľov na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru, pričom sa zabezpečí súlad s výkonnostnými cieľmi pre celú Úniu. V nariadení (ES) č. 549/2004 sa takisto stanovuje, že Komisia má posúdiť súlad týchto cieľov na základe kritérií posudzovania uvedených v článku 11 ods. 6 písm. d) uvedeného nariadenia. Podrobné pravidlá v tejto súvislosti sú stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 390/2013.

(2)

Po posúdení výkonnostných plánov Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/348 (3), ktorým okrem iného stanovila, že ciele v kľúčovej výkonnostnej oblasti nákladovej efektívnosti obsiahnuté vo výkonnostných plánoch, ktoré predložili Malta, Bulharsko a Poľsko, boli v súlade s výkonnostnými cieľmi pre celú Úniu na druhé referenčné obdobie (2015 – 2019).

(3)

Komisia následne prijala vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1985 (4), ktorým uvedeným členským štátom na ich žiadosť umožnila, aby v súlade s článkom 17 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 390/2013 zrevidovali svoje ciele v kľúčovej výkonnostnej oblasti nákladovej efektívnosti na roky 2017, 2018 a 2019.

(4)

Na základe tejto možnosti Malta, Bulharsko aj Poľsko uvedené ciele zrevidovali a zmenili svoje výkonnostné plány a predložili ich Komisii so žiadosťou, aby bolo možné vykonať revíziu v roku 2016.

(5)

Komisia posúdila uvedené zmenené plány, a najmä revidované ciele, v súlade s článkom 14 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 390/2013. Súlad s cieľmi v kľúčovej výkonnostnej oblasti nákladovej efektívnosti, vyjadrenými v traťových stanovených jednotkových nákladoch, s cieľmi pre celú Úniu sa posudzoval v súlade so zásadami stanovenými v bode 5 v spojení s bodom 1 prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 390/2013 s prihliadnutím najmä na trend traťových stanovených jednotkových nákladov počas druhého referenčného obdobia, pokiaľ ide o cielené priemerné zníženie o 3,3 % ročne, a počas celkového trvania prvého a druhého referenčného obdobia (2012 – 2019), pokiaľ ide o cielené priemerné zníženie o 1,7 % ročne, ako aj na úroveň traťových stanovených jednotkových nákladov v porovnaní s členskými štátmi, ktoré majú podobné prevádzkové a hospodárske prostredie.

(6)

Pokiaľ ide o Maltu, z posúdenia vyplynulo, že revidované ciele sú založené na plánovanom znížení jej traťových stanovených jednotkových nákladov počas druhého referenčného obdobia v priemere o 3 % ročne. Táto hodnota je len nepatrne nižšia ako cieľové zníženie priemerných traťových stanovených jednotkových nákladov pre celú Úniu počas uvedeného obdobia. Avšak v priebehu celkového trvania prvého a druhého referenčného obdobia sa plánované traťové stanovené jednotkové náklady znižujú rýchlejšie (– 4,6 %), ako je cieľ pre celú Úniu. Okrem toho revidovaný cieľ Malty na rok 2019 sa zakladá na plánovaných traťových stanovených jednotkových nákladoch, ktoré sú výrazne nižšie (40,4 %) než priemerné traťové stanovené jednotkové náklady členských štátov, ktoré majú podobné prevádzkové a hospodárske prostredie ako Malta. Komisia sa preto domnieva, že revidované ciele Malty na roky 2017, 2018 a 2019 sú v súlade s cieľmi pre celú Úniu v kľúčovej výkonnostnej oblasti nákladovej efektívnosti na druhé referenčné obdobie.

(7)

Pokiaľ ide o Bulharsko, z posúdenia vyplynulo, že revidované ciele sú založené na plánovanom znížení jeho traťových stanovených jednotkových nákladov počas druhého referenčného obdobia v priemere o 1,1 % ročne. Táto hodnota je nižšia ako cieľové zníženie priemerných traťových stanovených jednotkových nákladov pre celú Úniu počas uvedeného obdobia. Avšak v priebehu celkového trvania prvého a druhého referenčného obdobia sa plánované traťové stanovené jednotkové náklady znižujú rýchlejšie (– 2,3 %), ako je cieľ pre celú Úniu. Okrem toho revidovaný cieľ Bulharska na rok 2019 sa zakladá na plánovaných traťových stanovených jednotkových nákladoch, ktoré sú nižšie (3,0 %) než priemerné traťové stanovené jednotkové náklady členských štátov, ktoré majú podobné prevádzkové a hospodárske prostredie ako Bulharsko. Komisia sa preto domnieva, že revidované ciele Bulharska na roky 2017, 2018 a 2019 sú v súlade s cieľmi pre celú Úniu v kľúčovej výkonnostnej oblasti nákladovej efektívnosti na druhé referenčné obdobie.

(8)

Pokiaľ ide o Poľsko, z posúdenia vyplynulo, že revidované ciele sú založené na plánovanom znížení jeho traťových stanovených jednotkových nákladov počas druhého referenčného obdobia v priemere o 0,1 % ročne. Táto hodnota je nižšia ako cieľové zníženie priemerných traťových stanovených jednotkových nákladov pre celú Úniu počas uvedeného obdobia. V priebehu celkového trvania prvého a druhého referenčného obdobia sa plánované traťové stanovené jednotkové náklady zvýšili (v priemere + 1,4 % ročne). Revidovaný cieľ Poľska na rok 2019 sa však zakladá na plánovaných traťových stanovených jednotkových nákladoch, ktoré sú výrazne nižšie (14,9 %) než priemerné traťové stanovené jednotkové náklady členských štátov, ktoré majú podobné prevádzkové a hospodárske prostredie ako Poľsko. Vzhľadom na túto priaznivú úroveň traťových stanovených jednotkových nákladov a s prihliadnutím na osobitné okolnosti, ktorými sa vysvetľuje nepriaznivý trend traťových stanovených jednotkových nákladov, najmä prijímanie potrebných opatrení súvisiacich s bezpečnosťou, sa Komisia po zrelej úvahe domnieva, že revidované ciele Poľska na roky 2017, 2018 a 2019 sú v súlade s cieľmi pre celú Úniu v kľúčovej výkonnostnej oblasti nákladovej efektívnosti na druhé referenčné obdobie.

(9)

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/348 by sa preto malo zmeniť tak, aby zohľadňovalo revidované ciele Bulharska, Malty a Poľska,