ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 315

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 60
30. novembra 2017


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2107 z 15. novembra 2017, ktorým sa stanovujú riadiace, ochranné a kontrolné opatrenia uplatniteľné v oblasti dohovoru Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) a ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1936/2001, (ES) č. 1984/2003 a (ES) č. 520/2007

1

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2108 z 15. novembra 2017, ktorou sa mení smernica 2009/45/ES o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode ( 1 )

40

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2109 z 15. novembra 2017, ktorou sa mení smernica Rady 98/41/ES o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov

52

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2110 z 15. novembra 2017 o systéme inšpekcií v záujme bezpečnej prevádzky osobných lodí ro-ro a vysokorýchlostných osobných plavidiel v pravidelnej preprave, ktorou sa mení smernica 2009/16/ES a zrušuje smernica Rady 1999/35/ES ( 1 )

61

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 98/2013 z 15. januára 2013 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní ( Ú. v. EÚ L 39, 9.2.2013 )

78

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2107

z 15. novembra 2017,

ktorým sa stanovujú riadiace, ochranné a kontrolné opatrenia uplatniteľné v oblasti dohovoru Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) a ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1936/2001, (ES) č. 1984/2003 a (ES) č. 520/2007

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Cieľom spoločnej rybárskej politiky (SRP), ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (3), je zabezpečiť, aby sa morské biologické zdroje využívali spôsobom, ktorý umožní dlhodobú environmentálnu, hospodársku a sociálnu udržateľnosť.

(2)

Únia rozhodnutím Rady 98/392/ES (4) schválila Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorý okrem iného obsahuje zásady a pravidlá ochrany živých morských zdrojov a hospodárenia s nimi. Únia sa v rámci svojich širších medzinárodných záväzkov podieľa na úsilí o ochranu populácií rýb v medzinárodných vodách.

(3)

Na základe rozhodnutia Rady 86/238/EHS (5) je Únia od 14. novembra 1997 zmluvnou stranou Medzinárodného dohovoru o zachovaní atlantických tuniakov (ďalej len „dohovor ICCAT“ – International Convention for the Conservation of Atlantic Tunas).

(4)

Dohovorom ICCAT sa zriadila Medzinárodná komisia na zachovanie atlantických tuniakov (ďalej len „komisia ICCAT“), ktorá predstavuje rámec pre regionálnu spoluprácu v oblasti ochrany populácii tuniakov a tuniakovitých rýb v Atlantickom oceáne a priľahlých moriach a hospodárenia s týmito populáciami.

(5)

Komisia ICCAT má právomoc prijímať záväzné rozhodnutia (odporúčania) na účely ochrany a riadenia rybolovných oblastí patriacich do jej právomoci, ktorými sú zmluvné strany viazané. Uvedené odporúčania sú v zásade určené zmluvným stranám dohovoru ICCAT, ale môžu stanovovať povinnosti aj súkromným prevádzkovateľom (napríklad kapitánom plavidiel). Odporúčania ICCAT nadobúdajú platnosť šesť mesiacov po prijatí a Únia je povinná vykonať ich čo najskôr v práve Únie.

(6)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl (6) sa stanoví, že uvedené nariadenie sa má uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia práva Únie vykonávajúce ustanovenia prijaté regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva (ďalej len „RFMO“ – Regional Fisheries Management Organisations), ktorých je Únia zmluvnou stranou.

(7)

Odporúčania ICCAT o ochrane a presadzovaní pravidiel sa naposledy takto vykonali nariadeniami Rady (ES) č. 1936/2001 (7) a (ES) č. 520/2007 (8).

(8)

Odporúčanie ICCAT o viacročnom pláne obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori sa vykonalo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1627 (9). Toto nariadenie sa tohto viacročného plánu obnovy netýka.

(9)

Pri vykonávaní uvedených odporúčaní by sa Únia a členské štáty mali usilovať o presadzovanie pobrežných rybolovných činností a používania rybárskeho výstroja a rybolovných techník, ktoré sú selektívne a majú menší vplyv na životné prostredie, vrátane výstroja a techník používaných v tradičnom a maloobjemovom tradičnom rybolove, a tak prispievať k primeranej životnej úrovni miestnych hospodárstiev.

(10)

Právne predpisy Únie by mali odporúčania ICCAT len vykonávať, aby sa na rybárov Únie a tretích krajín vzťahovali rovnaké podmienky a aby tieto pravidlá všetci akceptovali.

(11)

Delegovanými aktmi a vykonávacími aktmi, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, by nemalo byť dotknuté vykonávanie budúcich odporúčaní ICCAT do práva Únie prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu.

(12)

S cieľom urýchlene vykonať v práve Únie budúce záväzné zmeny odporúčaní ICCAT by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu príloh k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (10). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(13)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(14)

Na zabezpečenie súladu so SRP boli prijaté právne predpisy Únie, ktorými sa zaviedol systém kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov, ktorého súčasťou je boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu. Konkrétne sa nariadením Rady (ES) č. 1224/2009 (12) zriadil systém Únie na kontrolu, inšpekciu a presadzovanie pravidiel s globálnym a integrovaným prístupom, aby sa zaistilo dodržiavanie všetkých pravidiel SRP. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 404/2011 (13) sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia (ES) č. 1224/2009. Nariadením Rady (ES) č. 1005/2008 (14) sa zriaďuje systém Spoločenstva na zabraňovanie NNN rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie. Týmito nariadeniami sa už vykonáva viacero ustanovení stanovených v odporúčaniach ICCAT. Tieto ustanovenia preto netreba opakovať v tomto nariadení.

(15)

Odporúčania ICCAT v spojení s uplatniteľnými pravidlami ustanovenými v nariadení (ES) č. 1224/2009 umožňujú veľkokapacitným plavidlám na lov pelagických druhov lovnou šnúrou uskutočňovať prekládku na mori mimo vôd Únie v zóne ICCAT. Únia by však mala túto otázku komplexne a systematicky riešiť v rámci regionálnych organizácii pre riadenie rybárstva s cieľom rozšíriť zákaz Únie uskutočňovať prekládku na mori vo vodách Únie na všetky vody.

(16)

Článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa zaviedla povinnosť vylodiť úlovky, ktorá od 1. januára 2015 platí pre rybolov malých a veľkých pelagických druhov, rybolov na priemyselné účely a lov lososa atlantického v Baltskom mori. Podľa článku 15 ods. 2 daného nariadenia však povinnosťou vylodiť úlovky nie sú dotknuté medzinárodné záväzky Únie, medzi ktoré patria aj záväzky vyplývajúce z odporúčaní ICCAT. Na základe toho istého ustanovenia je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty na účely vykonávania týchto medzinárodných záväzkov v práve Únie, čo zahŕňa najmä výnimky z povinnosti vylodiť úlovky. Za určitých okolností stanovených v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/98 (15) sa teda povoľuje odhadzovať úlovky pri niektorých druhoch rybolovu malých a veľkých pelagických druhov a rybolovu na priemyselné účely.

(17)

Nariadením Rady (ES) č. 1984/2003 (16) sa v súlade s relevantnými ustanoveniami ICCAT stanovujú programy štatistických dokumentov pre mečiara veľkého a tuniaka okatého. Keďže komisia ICCAT prijala nové ustanovenia o štatistických programoch v súvislosti s prekládkou na mori, je vhodné zmeniť nariadenie (ES) č. 1984/2003 s cieľom vykonať tieto opatrenia v práve Únie.

(18)

V posledných rokoch došlo k zmene alebo zrušeniu mnohých odporúčaní ICCAT. Z dôvodov zrozumiteľnosti, zjednodušenia a právnej istoty je teda vhodné zmeniť nariadenia (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 520/2007,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú riadiace, ochranné a kontrolné opatrenia týkajúce sa rybolovu druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti, ktorý riadi Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT).

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa uplatňuje na:

a)

rybárske plavidlá Únie a plavidlá Únie vykonávajúce rekreačný rybolov, ktoré pôsobia v oblasti dohovoru ICCAT a – v prípade prekládok druhov ulovených v tejto oblasti – aj mimo nej;

b)

plavidlá tretích krajín, ktoré sa podrobujú inšpekciám v prístavoch členských štátov a majú na palube druhy ICCAT alebo produkty rybolovu z takých druhov, ktoré ešte neboli vylodené ani prekladané v prístavoch;

c)

rybárske plavidlá tretích krajín a plavidlá tretích krajín vykonávajúce rekreačný rybolov, ktoré pôsobia vo vodách Únie.

Článok 3

Vzťah k ostatným aktom Únie

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl (17) a nariadenia (EÚ) 2016/1627.

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sa uplatňujú popri opatreniach stanovených v nariadeniach (ES) č. 1005/2008 a (ES) č. 1224/2009.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy:

1.

„druhy ICCAT“ sú druhy uvedené v prílohe I;

2.

„tropické tuniaky“ sú tuniak okatý, tuniak žltoplutvý a tuniak pruhovaný;

3.

„rybárske plavidlo“ je každé plavidlo vybavené na obchodné využívanie morských biologických zdrojov alebo pasca na tuniaka modroplutvého;

4.

„lovné plavidlo“ je rybárske plavidlo, ktoré sa používa na lov morských biologických zdrojov;

5.

„rybárske plavidlo Únie“ je rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;

6.

„oprávnenie na rybolov“ je oprávnenie vydané rybárskemu plavidlu Únie, ktoré ho oprávňuje vykonávať špecifické rybolovné činnosti počas špecifikovaného obdobia, v danej oblasti alebo v súvislosti s daným druhom rybolovu za špecifických podmienok;

7.

„osobitné oprávnenie na rybolov“ je oprávnenie vydané rybárskemu plavidlu Únie, ktoré ho oprávňuje vykonávať špecifické rybolovné činnosti špecifickým výstrojom počas špecifikovaného obdobia, v danej oblasti alebo v súvislosti s daným druhom rybolovu za špecifických podmienok;

8.

„prekládka“ je vyloženie všetkých alebo niektorých produktov rybolovu z paluby jedného plavidla na iné plavidlo;

9.

„rekreačný rybolov“ sú neobchodné rybolovné činnosti, pri ktorých sa využívajú morské biologické zdroje na účely rekreácie, cestovného ruchu alebo športu;

10.

„údaje úlohy I“ sú údaje, ktoré komisia ICCAT vymedzila ako úlohu I v Praktickej príručke pre štatistiku a odber vzoriek atlantických tuniakov a tuniakovitých rýb;

11.

„údaje úlohy II“ sú údaje, ktoré komisia ICCAT vymedzila ako úlohu II v Praktickej príručke pre štatistiku a odber vzoriek atlantických tuniakov a tuniakovitých rýb;

12.

„ZS“ sú zmluvné strany dohovoru ICCAT a spolupracujúce nezmluvné strany, subjekty alebo rybárske subjekty;

13.

„oblasť dohovoru ICCAT“ sú všetky vody Atlantického oceánu a priľahlých morí;

14.

„dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva“ je medzinárodná dohoda v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 37 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

15.

„dĺžka plavidla“ je vzdialenosť meraná po priamke od najprednejšieho bodu čela lode k najzadnejšiemu bodu kormy;

16.

„veľkokapacitné plavidlo na lov pelagických druhov lovnou šnúrou“ je plavidlo na lov pelagických druhov lovnou šnúrou s celkovou dĺžkou nad 24 metrov;

17.

„veľkokapacitné rybárske plavidlo“ je rybárske plavidlo s celkovou dĺžkou nad 20 metrov;

18.

„veľkokapacitné lovné plavidlo“ je lovné plavidlo s celkovou dĺžkou nad 20 metrov;

19.

„register ICCAT pre veľkokapacitné rybárske plavidlá“ je zoznam veľkokapacitných rybárskych plavidiel s oprávnením na cielený lov druhov ICCAT v oblasti dohovoru ICCAT, ktorý spravuje sekretariát ICCAT;

20.

„podporné plavidlo“ je plavidlo, ktoré nie je prepravované na palube ani vybavené funkčným rybárskym výstrojom a ktoré uľahčuje, podporuje alebo pripravuje rybolovné činnosti aj tým, že zásobuje lovné plavidlo;

21.

„prepravné plavidlo“ je podporné plavidlo, ktoré vykonáva prekládky a prijíma druhy ICCAT z veľkokapacitného plavidla na lov pelagických druhov lovnou šnúrou;

22.

„register ICCAT pre prepravné plavidlá“ je zoznam plavidiel oprávnených prijímať prekládky na mori od veľkokapacitných plavidiel na lov pelagických druhov lovnou šnúrou v oblasti dohovoru ICCAT, ktorý spravuje sekretariát ICCAT;

23.

„register ICCAT pre plavidlá s oprávnením na lov tropických tuniakov“ je zoznam veľkokapacitných rybárskych plavidiel oprávnených loviť, ponechávať na palube, prekladať, prepravovať, spracovávať alebo vyloďovať tropické tuniaky v oblasti dohovoru ICCAT, ktorý spravuje sekretariát ICCAT;

24.

„zariadenie na zhlukovanie rýb“ (FAD – fish-aggregating device) je akékoľvek zariadenie, ktoré pláva na hladine mora s cieľom prilákať ryby;

25.

„NNN rybolov“ sú rybolovné činnosti vymedzené v článku 2 bode 1 nariadenia (ES) č. 1005/2008;

26.

„zoznam NNN ICCAT“ je zoznam plavidiel, ktoré komisia ICCAT považuje za plavidlá vykonávajúce NNN rybolov;

27.

„lovné šnúry“ sú rybársky výstroj, ktorý pozostáva z hlavnej šnúry, ku ktorej sú pripevnené početné háčiky na nadväzných šnúrach, ktorých dĺžka a odstupy sa líšia v závislosti od cieľového druhu;

28.

„vakové siete“ sú všetky obchvatné siete, ktorých spodná časť sa sťahuje sťahovacím lanom v spodnej časti siete, ktoré je prevlečené cez sériu kruhov pozdĺž spodného lana a ktorým sa sieť sťahuje a uzatvára;

29.

„háčik“ je zahnutý, zaostrený kúsok oceľového drôtu.

HLAVA II

RIADIACE, OCHRANNÉ A KONTROLNÉ OPATRENIA TÝKAJÚCE SA URČITÝCH DRUHOV

KAPITOLA I

Tropické tuniaky

Článok 5

Obmedzenia počtu veľkokapacitných lovných plavidiel Únie na cielený lov tuniaka okatého

Počet a celková kapacita v hrubej priestornosti v tonách (GT) veľkokapacitných lovných plavidiel Únie na cielený lov tuniaka okatého v oblasti dohovoru ICCAT sa určujú:

a)

ako priemerný počet a priemerná kapacita v GT lovných plavidiel Únie, ktoré cielene lovili tuniaka okatého v oblasti dohovoru ICCAT v rokoch 1991 až 1992, a

b)

na základe obmedzenia počtu lovných plavidiel Únie, ktoré cielene lovili tuniaka okatého v roku 2005, nahláseného komisii ICCAT 30. júna 2005.

Článok 6

Osobitné oprávnenia pre veľkokapacitné lovné plavidlá na lov tropických tuniakov a ich podporné plavidlá

1.   Členské štáty vydávajú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl (18) oprávnenia na lov tropických tuniakov v oblasti dohovoru ICCAT veľkokapacitným lovným plavidlám plaviacim sa pod ich vlajkou.

2.   Členské štáty vydávajú povolenia podporným plavidlám plaviacim sa pod ich vlajkou, ktoré akýmkoľvek spôsobom podporujú plavidlá uvedené v odseku 1.

Článok 7

Register ICCAT pre plavidlá s oprávnením na lov tropických tuniakov

1.   Členské štáty oznámia Komisii bezodkladne a najneskôr do 30 dní každú udalosť, ktorá si vyžaduje doplnenie, výmaz alebo zmenu záznamu v registri ICCAT pre plavidlá s oprávnením na lov tropických tuniakov. Komisia bezodkladne a najneskôr do 45 dní odo dňa takej udalosti predloží dané informácie sekretariátu ICCAT.

2.   Veľkokapacitné rybárske plavidlá, ktoré nie sú zapísané v registri ICCAT pre plavidlá s oprávnením na lov tropických tuniakov, nesmú loviť, ponechávať na palube, prekladať, prepravovať, premiestňovať, spracovávať ani vyloďovať tropické tuniaky z oblasti dohovoru ICCAT. V takýchto prípadoch sa článok 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 neuplatňuje.

Článok 8

Zoznam plavidiel, ktoré v danom roku lovili tropické tuniaky

Členské štáty do 30. júna každého roka predložia Komisii zoznam oprávnených plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou, ktoré v predchádzajúcom kalendárnom roku lovili tropické tuniaky v oblasti dohovoru ICCAT. Komisia do 31. júla každého roka oznámi komisii ICCAT zoznamy zaslané členskými štátmi.

Článok 9

Riadiace plány týkajúce sa zariadení na zhlukovanie rýb

1.   Pokiaľ ide o plavidlá na lov vakovou sieťou a lovné plavidlá s návnadou loviace tropických tuniakov pomocou zariadení na zhlukovanie rýb (FAD), členské štáty do 31. decembra každého roka predložia Komisii riadiace plány používania takýchto zariadení FAD loďami, ktoré sa plavia pod ich vlajkou. Komisia postúpi tieto informácie sekretariátu ICCAT do 31. januára nasledujúceho roka.

2.   Cieľom riadiacich plánov podľa odseku 1 je:

a)

zlepšiť poznatky o vlastnostiach zariadenia FAD, o vlastnostiach bóje, rybolove pomocou zariadenia FAD vrátane rybolovného úsilia a o súvisiacich vplyvoch na cieľové a necieľové druhy;

b)

účinne spravovať rozmiestňovanie a vyzdvihovanie zariadení FAD a signalizačných majákov a ich prípadné straty;

c)

znížiť a obmedziť vplyv zariadení FAD a rybolovu pomocou týchto zariadení na ekosystém, v relevantných prípadoch aj pôsobením na jednotlivé aspekty rybolovnej úmrtnosti (ako je napríklad počet používaných zariadení FAD vrátane počtu sád zariadení FAD používaných plavidlami na lov vakovou sieťou, rybolovná kapacita, počet podporných plavidiel).

3.   Riadiace plány uvedené v odseku 1 obsahujú informácie uvedené v prílohe II.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby žiadne plavidlo na lov vakovou sieťou, ktoré sa plaví pod ich vlajkou a loví tropické tuniaky pomocou zariadení FAD, nepoužívalo v žiaden daný moment viac ako 500 prístrojových bójí.

Článok 10

Požiadavky na zariadenia FAD

1.   Zariadenia FAD musia spĺňať tieto požiadavky:

a)

časť zariadenia FAD, ktorá sa nachádza nad hladinou, nesmie byť pokrytá žiadnym materiálom alebo môže byť pokrytá výlučne materiálom, v prípade ktorého je minimálne riziko, že sa doň zakliesnia necieľové druhy, a

b)

časť zariadenia FAD, ktorá sa nachádza pod hladinou, musí byť výlučne z materiálu, do ktorého sa nemôžu zakliesniť necieľové druhy.

2.   Pri navrhovaní zariadení FAD sa, ak je to možné, prednostne používajú biologicky rozložiteľné materiály, aby sa biologicky nerozložiteľné zariadenia FAD do roku 2018 postupne prestali používať.

3.   V rámci výročnej správy uvedenej v článku 71 členské štáty nahlasujú Komisii, aké kroky podnikli na zaistenie súladu s odsekmi 1 a 2 tohto článku. Komisia postúpi dané informácie sekretariátu ICCAT.

Článok 11

Informácie o zariadeniach FAD oznamované plavidlami

1.   Vždy, keď plavidlá na lov vakovou sieťou, lovné plavidlá s návnadou a podporné plavidlá Únie použijú zariadenie FAD, zbierajú a hlásia tieto informácie a údaje:

a)

poloha zariadenia FAD;

b)

dátum použitia zariadenia FAD;

c)

typ zariadenia FAD (ukotvené zariadenie FAD, unášané umelé zariadenie FAD);

d)

identifikátor zariadenia FAD (t. j. označenie FAD alebo ID signalizačného majáka, typ bóje – napríklad jednoduchá bója alebo bója s echolotom) alebo akékoľvek informácie umožňujúce zistenie totožnosti vlastníka;

e)

konštrukčné vlastnosti zariadenia FAD (rozmery a materiál plávajúcej časti a štruktúry pod hladinou a vlastnosti štruktúry pod hladinou z hľadiska možnosti zakliesnenia).

2.   Vždy, keď plavidlá na lov vakovou sieťou, lovné plavidlá s návnadou a podporné plavidlá Únie priplávajú k zariadeniu FAD, bez ohľadu na to, či nasleduje rybolovná operácia alebo nie, zbierajú a hlásia tieto informácie:

a)

účel priplávania (vytiahnutie na hladinu, vytiahnutie na palubu, zásah do elektronického vybavenia);

b)

poloha zariadenia FAD;

c)

dátum priplávania;

d)

typ zariadenia FAD (ukotvené zariadenie FAD, unášané prírodné zariadenie FAD, unášané umelé zariadenie FAD);

e)

identifikátor zariadenia FAD (t. j. označenie FAD alebo ID signalizačného majáka) alebo akékoľvek informácie umožňujúce zistenie totožnosti vlastníka);

f)

ak po priplávaní nasleduje rybolovná operácia, jej výsledky z hľadiska úlovku a vedľajších úlovkov, bez ohľadu na to, či boli ponechané na palube alebo odhodené, či už mŕtve alebo živé, alebo ak po priplávaní nenasleduje rybolovná operácia, dôvod takého rozhodnutia (napríklad nedostatok rýb alebo nedostatočná veľkosť rýb).

3.   Vždy, keď plavidlá na lov vakovou sieťou, lovné plavidlá s návnadou a podporné plavidlá Únie stratia zariadenie FAD, zbierajú a hlásia tieto informácie:

a)

posledná zaznamenaná poloha;

b)

dátum poslednej zaznamenanej polohy;

c)

identifikátor zariadenia FAD (t. j. označenie FAD alebo ID signalizačného majáka) alebo akékoľvek informácie umožňujúce zistenie totožnosti vlastníka.

4.   Rybárske plavidlá Únie aktualizujú každý štvrťrok zoznam použitých zariadení FAD, ktorý obsahuje aspoň informácie uvedené v prílohe III.

Článok 12

Informácie o zariadeniach FAD predkladané členskými štátmi

Na účely sprístupnenia pre sekretariát ICCAT predložia členské štáty každoročne Komisii 15 dní pred termínom, ktorý pre daný rok stanoví komisia ICCAT, tieto informácie:

a)

počet skutočne použitých zariadení FAD za každý štvrťrok rozčlenený podľa typu zariadenia FAD a informáciu o tom, či jednotlivé zariadenia FAD boli vybavené signalizačným majákom/bójou alebo echolotom;

b)

počet a typ skutočne použitých signalizačných majákov/bójí (napríklad vysielač, echolot) za každý štvrťrok;

c)

priemerný počet aktívnych signalizačných majákov/bójí za každý štvrťrok, ktoré každé plavidlo sledovalo;

d)

priemerný počet stratených aktívnych zariadení FAD za každý štvrťrok;

e)

za každé podporné plavidlo počet dní strávených na mori na 1° výsek súradnicovej sústavy, mesiac a vlajkový členský štát.

Článok 13

Lodné denníky

Členské štáty zabezpečia, aby:

a)

v prípade potreby bolo možné pohotovo zozbierať a sprístupniť vedcom Únie papierové a elektronické rybárske denníky, ako aj denníky o zariadeniach FAD;

b)

údaje úlohy II zasielané Komisii podľa článku 50 obsahovali v relevantných prípadoch informácie zozbierané z rybárskych denníkov a denníkov o zariadeniach FAD.

Článok 14

Obdobie hájenia a oblasť zákazu rybolovu na účely ochrany rybej mlade

1.   Cielený lov alebo činnosti na podporu cieleného lovu tropických tuniakov pomocou predmetov, ktoré by mohli mať vplyv na zhlukovanie rýb, vrátane zariadení FAD, sú zakázané:

a)

od 1. januára do 28. februára každého roka a

b)

v takto vymedzenej v oblasti:

severná hranica – rovnobežka 5° s. š.,

južná hranica – rovnobežka 4° j. š.,

západná hranica – poludník 20° z. d.,

východná hranica – pobrežie Afriky.

2.   K zakázaným činnostiam uvedeným v odseku 1 patrí:

a)

vypúšťanie plávajúcich objektov, s bójou alebo bez bóje;

b)

rybolov vo vodách okolo umelých objektov (vrátane plavidiel) alebo pod takýmito objektmi, resp. pomocou takýchto objektov;

c)

rybolov vo vodách okolo prírodných objektov alebo pod takýmito objektmi, resp. pomocou takýchto objektov;

d)

vlečenie plávajúcich objektov von z oblasti.

3.   Každý členský štát, ktorého plavidlá vykonávajú rybolov v geografickej oblasti, kde platí obdobie hájenia a zákaz rybolovu:

a)

prijme primerané opatrenia, ktorými zabezpečí, aby na palube každého plavidla plaviaceho sa pod jeho vlajkou vrátane podporných plavidiel bol pri vykonávaní rybolovných činností v období hájenia a v oblasti zákazu rybolovu uvedených v odseku 1 tohto článku, prítomný pozorovateľ. Program pozorovateľov musí byť v súlade s prílohou IV k tomuto nariadeniu bez toho, aby bol dotknutý článok 73 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

b)

poskytne informácie, ktoré získali pozorovatelia uvedení v písmene a), do 30. júna každého roka Komisii, ktorá ich do 31. júla oznámi komisii ICCAT;

c)

prijme vhodné opatrenia voči rybárskym plavidlám plaviacim sa pod jeho vlajkou, ktoré nerešpektujú obdobie hájenia a oblasť zákazu rybolovu uvedené v odseku 1;

d)

predloží Komisii ako súčasť svojej výročnej správy uvedenej v článku 71 správu o rešpektovaní obdobia hájenia a oblasti zákazu rybolovu.

Článok 15

Lov tropických tuniakov v určitých portugalských vodách

Zakazuje sa ponechávať na palube akékoľvek množstvo tropických tuniakov ulovených vakovou sieťou vo vodách, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc Portugalska v podoblasti ICES X severne od 36° 30′ s. š. alebo v oblastiach CECAF severne od 31° s. š. a východne od 17° 30′ z. d., alebo cielene loviť v daných oblastiach tieto druhy týmto výstrojom. V takýchto prípadoch sa článok 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 neuplatňuje.

Článok 16

Identifikácia NNN rybolovu

Ak výkonný tajomník komisie ICCAT oznámi Komisii, že rybárske plavidlá Únie pravdepodobne porušili pravidlá uvedené v článku 7 ods. 2 a článku 14 ods. 1 a 2, Komisia o tom bezodkladne informuje dotknutý vlajkový členský štát. Tento členský štát ihneď preskúma situáciu a ak plavidlo vykonáva rybolov pomocou objektov, ktoré by mohli mať vplyv na zhlukovanie rýb, vrátane zariadení FAD, požiada plavidlo, aby prestalo vykonávať rybolov a aby prípadne bezodkladne opustilo danú oblasť. Dotknutý vlajkový členský štát bezodkladne nahlási Komisii výsledky preskúmania a príslušné opatrenia, ktoré prijal. Komisia postúpi dané informácie pobrežnému štátu a výkonnému tajomníkovi ICCAT.

KAPITOLA II

Severoatlantická populácia tuniaka dlhoplutvého

Článok 17

Obmedzenie počtu plavidiel

Maximálny počet lovných plavidiel Únie, ktoré cielene lovia severoatlantickú populáciu tuniaka dlhoplutvého v oblasti dohovoru ICCAT, sa stanoví ako priemerný počet lovných plavidiel Únie, ktoré lovili severoatlantickú populáciu tuniaka dlhoplutvého ako cieľový druh v rokoch 1993 až 1995.

KAPITOLA III

Mečiar veľký

Oddiel 1

Atlantická populácia mečiara veľkého

Článok 18

Riadiace plány pre hospodárenie so severoatlantickou populáciou mečiara veľkého

Členské štáty, ktorým bola pridelená kvóta a ktorých plavidlá lovia severoatlantickú populáciu mečiara veľkého, predložia Komisii svoje riadiace plány do 15. augusta každého roka. Komisia postúpi tieto informácie sekretariátu ICCAT do 15. septembra každého roka.

Článok 19

Minimálna veľkosť jedincov severoatlantickej populácie mečiara veľkého

1.   Zakazuje sa cielene loviť, ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, prepravovať, skladovať, vystavovať alebo ponúkať na predaj, predávať alebo uvádzať na trh mečiara veľkého so živou hmotnosťou menej ako 25 kg alebo alternatívne s dĺžkou od dolnej čeľuste po vidlicu chvostovej plutvy menej ako 125 cm. V takýchto prípadoch sa článok 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 neuplatňuje.

2.   Odchylne od odseku 1 možno ponechávať na palube, prekladať, premiestňovať, vyloďovať, prepravovať, skladovať, predávať, vystavovať alebo ponúkať na predaj náhodne uloveného mečiara veľkého so živou hmotnosťou menej ako 25 kg alebo s dĺžkou od dolnej čeľuste po vidlicu chvostovej plutvy menej ako 125 cm v objeme maximálne 15 % celkového úlovku.

3.   Tolerancia 15 % uvedená v odseku 2 sa vypočíta ako pomer kusov mečiara veľkého k celkovému úlovku plavidla, pokiaľ ide o tento druh, a to na jedno vylodenie.

Oddiel 2

Stredomorská populácia mečiara veľkého

Článok 20

Plavidlá s oprávnením na cielený lov stredomorskej populácie mečiara veľkého

1.   Členské štáty vydávajú oprávnenia na cielený lov stredomorskej populácie mečiara veľkého v súlade s ustanoveniami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl (19).

2.   Do 8. januára každého roka členské štáty predložia Komisii vo formáte stanovenom v Usmerneniach komisie ICCAT k predkladaniu údajov a informácií:

a)

zoznam lovných plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou, ktoré sú oprávnené na cielený lov stredomorskej populácie mečiara veľkého;

b)

zoznam plavidiel, ktoré oprávnili na cielený rekreačný lov stredomorskej populácie mečiara veľkého.

3.   Komisia postúpi informácie uvedené v odseku 2 písm. a) a b) sekretariátu ICCAT do 15. januára každého roka.

4.   Členské štáty oznámia Komisii bezodkladne a najneskôr do 30 dní každé doplnenie, výmaz alebo zmenu záznamu v zoznamoch plavidiel, ktoré sú uvedené v odseku 2 písm. a) a b). Komisia bezodkladne a najneskôr do 45 dní odo dňa doplnenia, výmazu alebo zmeny záznamu v uvedených zoznamoch predloží dané informácie sekretariátu ICCAT.

Článok 21

Vedľajšie úlovky

Lovné plavidlá Únie, ktoré nie sú zapísané v zozname uvedenom v článku 20 ods. 2 písm. a), nie sú oprávnené loviť, ponechávať na palube, prekladať, prepravovať, spracovávať ani vyloďovať mečiara veľkého, ak jeho hmotnosť a/alebo počet kusov presahuje 5 % celkového úlovku na palube.

Článok 22

Osobitné oprávnenie na rybolov

1.   Lovné plavidlá Únie zapísané v zozname uvedenom v článku 20 ods. 2 písm. a), ktoré používajú harpúny alebo lovné šnúry, musia mať osobitné oprávnenie na rybolov.

2.   Do 30. júna každého roka členské štáty predložia Komisii v elektronickej podobe zoznam oprávnení uvedených v odseku 1 a vydaných za predchádzajúci rok. Komisia postúpi dané informácie sekretariátu ICCAT do 31. júla každého roka.

Článok 23

Obdobia hájenia

1.   Stredomorská populácia mečiara veľkého sa od 1. do 31. marca a od 1. októbra do 30. novembra každého roka nesmie loviť (či už ako cieľový druh alebo ako vedľajší úlovok), ponechávať na palube, prekladať ani vyloďovať.

2.   Členské štáty monitorujú účinnosť hájenia a predkladajú Komisii do 15. augusta každého roka všetky relevantné informácie o vhodných kontrolách a inšpekciách vykonaných na zabezpečenie súladu s odsekom 1. Komisia postúpi tieto informácie sekretariátu ICCAT najmenej dva mesiace pred výročným zasadnutím komisie ICCAT.

Článok 24

Minimálna veľkosť jedincov stredomorskej populácie mečiara veľkého

1.   Ponechať na palube, prekladať, vyloďovať a prepravovať možno len celé jedince mečiara veľkého, z ktorých nebola odstránená žiadna vonkajšia časť, alebo jedince zbavené žiabier a vnútorností.

2.   Zakazuje sa loviť, ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, prepravovať, skladovať, vystavovať alebo ponúkať na predaj jedince stredomorskej populácie mečiara veľkého s dĺžkou od dolnej čeľuste po vidlicu chvostovej plutvy menej ako 90 cm alebo alternatívne s hmotnosťou menej ako 10 kg živej hmotnosti alebo 9 kg v prípade jedincov bez žiabier a vnútorností alebo 7,5 kg spracovanej hmotnosti (bez žiabier, bez vnútorností, bez plutiev a bez časti hlavy).

3.   Odchylne od odseku 2 možno ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, prepravovať, skladovať a vystavovať alebo ponúkať na predaj náhodne ulovené jedince stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktoré nespĺňajú minimálnu veľkosť uvedenú v uvedenom odseku, ak ich hmotnosť alebo počet kusov nepresahuje 5 % celkového úlovku stredomorskej populácie mečiara veľkého na palube plavidla na jedno vylodenie.

Článok 25

Technické špecifikácie rybárskeho výstroja plavidiel s oprávnením na cielený lov stredomorskej populácie mečiara veľkého

1.   Odchylne od článku 12 nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 (20) sa maximálny počet háčikov, ktoré môžu nasadiť plavidlá cielene loviace stredomorskú populáciu mečiara veľkého alebo ktoré môžu mať takéto plavidlá na palube, stanovuje na 2 800 háčikov.

2.   Okrem maximálneho počtu uvedeného v odseku 1 možno v prípade výjazdov dlhších ako dva dni povoliť na palube aj druhú súpravu pripravených háčikov za predpokladu, že je riadne pripevnená a uskladnená v podpalubí tak, aby sa nedala bezprostredne použiť.

3.   Výška háčikov nesmie byť menej ako 7 cm.

4.   Lovné šnúry na lov pelagických druhov nesmú byť dlhšie ako 30 námorných míľ (55,56 km).

Článok 26

Nahlasovacie povinnosti v prípade stredomorskej populácie mečiara veľkého

1.   Členské štáty predkladajú Komisii do 30. júna každého roka tieto informácie týkajúce sa lovných plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou, ktoré boli počas predchádzajúceho roka oprávnené cielene loviť stredomorskú populáciu mečiara veľkého lovnou šnúrou na lov pelagických druhov alebo harpúnou:

a)

informácie o lovnom plavidle:

i)

názov plavidla (ak názov neexistuje, uvedie sa registračné číslo bez kódu krajiny);

ii)

číslo v registri flotily Únie v zmysle prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/218 (21);

iii)

číslo v registri ICCAT;

b)

informácie týkajúce sa rybolovných činností, buď na základe odberu vzoriek alebo za celú flotilu:

i)

obdobie/obdobia rybolovu a celkový počet rybolovných dní plavidla za rok rozdelené podľa cieľového druhu a oblasti;

ii)

geografické oblasti, rozčlenené podľa štatistických obdĺžnikov ICCAT, rybolovných činností plavidla rozdelené podľa cieľového druhu a oblasti;

iii)

typ plavidla podľa cieľového druhu a oblasti;

iv)

počet háčikov, ktoré plavidlo použilo, rozdelený podľa cieľového druhu a oblasti;

v)

počet sád lovných šnúr, ktoré plavidlo použilo, rozdelený podľa cieľového druhu a oblasti;

vi)

celková dĺžka všetkých sád lovných šnúr plavidla rozdelená podľa cieľového druhu a oblasti;

c)

údaje o úlovkoch za čo najkratšie časovo-priestorové úseky:

i)

veľkosť, a pokiaľ možno, aj vekové zloženie úlovkov;

ii)

úlovky a zloženie úlovkov na plavidlo;

iii)

rybolovné úsilie (priemerný počet rybolovných dní na plavidlo, priemerný počet háčikov na plavidlo, priemerný počet sád lovných šnúr na plavidlo, priemerná celková dĺžka lovných šnúr na plavidlo).

2.   Informácie uvedené v odseku 1 sa poskytujú vo formáte stanovenom komisiou ICCAT.

3.   Komisia postúpi informácie uvedené v odseku 1 sekretariátu ICCAT do 31. júla každého roka.

KAPITOLA IV

Marlín mozaikový a kopijonos belavý v Atlantickom oceáne

Článok 27

Vypúšťanie ulovených živých jedincov marlína mozaikového a kopijonosa belavého

1.   Odchylne od článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 členské štáty zabezpečia, aby po tom, čo sa takmer vyčerpajú ich kvóty, plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou vracali do mora všetky marlíny mozaikové (Makaira nigricans) a kopijonosy belavé (Tetrapturus albidus), ktoré sú po vytiahnutí na palubu živé.

2.   Členské štáty uvedené v odseku 1 prijmú vhodné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa marlíny mozaikové a kopijonosy belavé vracali do mora tak, aby maximalizovali ich šancu prežiť.

Článok 28

Vyloďovanie marlínov mozaikových a kopijonosov belavých nad rámec rybolovných možností

Keď členský štát vyčerpá svoju kvótu, zabezpečí, aby sa vylodené marlíny mozaikové a kopijonosy belavé, ktoré boli dopravené k boku plavidla mŕtve, nepredávali ani neuvádzali na trh. Takéto vykládky sa nezapočítavajú do obmedzení výlovu pre tento členský štát, ako sa stanovuje v odseku 1 odporúčania ICCAT 05 – 2015, za predpokladu, že sa tento zákaz jasne vysvetľuje vo výročnej správe uvedenej v článku 71 tohto nariadenia.

Článok 29

Rekreačný lov marlína mozaikového a kopijonosa belavého

1.   Členské štáty, ktorých plavidlá sú zapojené do rekreačného lovu marlína mozaikového a kopijonosa belavého, zabezpečia, aby bol pri 5 % ich vylodení v rámci súťaží prítomný vedecký pozorovateľ.

2.   V rámci rekreačného rybolovu platí pre marlína mozaikového minimálna ochranná veľkosť 251 cm od dolnej čeľuste po vidlicu chvostovej plutvy.

3.   V rámci rekreačného rybolovu platí pre kopijonosa belavého minimálna ochranná veľkosť 168 cm od dolnej čeľuste po vidlicu chvostovej plutvy.

4.   Zakazuje sa predávať alebo ponúkať na predaj akékoľvek časti tela alebo celé telá marlína mozaikového alebo kopijonosa belavého, ktoré boli ulovené v rámci rekreačného rybolovu.

KAPITOLA V

Žraloky

Článok 30

Všeobecné ustanovenia

1.   Pri rybolove, kde žraloky nie sú cieľovým druhom, sa náhodne ulovené živé žraloky, ktoré sa nevyužijú ako potrava či obživa, musia pustiť na slobodu.

2.   Ak je to možné, členské štáty vykonávajú výskum druhov žralokov ulovených v oblasti dohovoru ICCAT s cieľom zlepšiť selektívnosť rybárskeho výstroja, určiť potenciálne miesta odchovu a v prípade potreby zvážiť stanovenie obdobia hájenia a oblasti zákazu rybolovu a iné opatrenia. Takýto výskum poskytne informácie o najdôležitejších biologických a ekologických parametroch, životnom cykle a etologických vlastnostiach, ako aj o určení potenciálnych neresísk, miest rodenia a miest odchovu.

Článok 31

Lamna sleďová (Lamma nasus)

1.   Zakazuje sa ponechávať na palube, prekladať alebo vyloďovať akékoľvek časti alebo celé telá lamny sleďovej ulovenej pri rybolove v oblasti dohovoru ICCAT.

2.   Lovné plavidlá Únie bezodkladne vrátia bez zranenia do mora lamny sleďové ulovené pri rybolove v oblasti dohovoru ICCAT, ktoré boli dopravené k boku lode.

Článok 32

Alopia okatá (Alopias superciliosus)

1.   Zakazuje sa ponechávať na palube, prekladať alebo vyloďovať akékoľvek časti alebo celé telá alopie okatej ulovenej pri rybolove v oblasti dohovoru ICCAT.

2.   Lovné plavidlá Únie bezodkladne vrátia bez zranenia do mora alopie okaté ulovené pri rybolove v oblasti dohovoru ICCAT, ktoré boli dopravené k boku lode.

Článok 33

Ryby druhu Isurus oxyrinchus

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zníženie rybolovnej úmrtnosti pri cielenom rybolove rýb druhu Isurus oxyrinchus a Komisii nahlasujú dosiahnuté výsledky v rámci výročnej správy uvedenej v článku 71.

Článok 34

Žralok dlhoplutvý (Carcharhinus longimanus)

1.   Zakazuje sa ponechávať na palube, prekladať alebo vyloďovať akékoľvek časti alebo celé telá jedincov žraloka dlhoplutvého ulovených pri rybolove v oblasti dohovoru ICCAT.

2.   Lovné plavidlá Únie bezodkladne vrátia bez zranenia do mora žraloky dlhoplutvé ulovené pri rybolove v oblasti dohovoru ICCAT, ktoré boli dopravené k boku lode.

Článok 35

Mlatkohlavovité

1.   Zakazuje sa ponechávať na palube, prekladať alebo vyloďovať akékoľvek časti alebo celé telá mlatkohlavovitých čeľade Sphyrnidae (okrem mlatkohlava obločelého) ulovených pri rybolove v oblasti dohovoru ICCAT.

2.   Lovné plavidlá Únie bezodkladne vrátia bez zranenia do mora mlatkohlavovité ulovené pri rybolove v oblasti dohovoru ICCAT, ktoré boli dopravené k boku lode.

Článok 36

Žralok hodvábny (Carcharhinus falciformis)

1.   Zakazuje sa ponechávať na palube, prekladať alebo vyloďovať akékoľvek časti alebo celé telá žraloka hodvábneho uloveného pri rybolove v oblasti dohovoru ICCAT.

2.   Lovné plavidlá Únie bezodkladne vrátia bez zranenia do mora žraloky hodvábne ulovené pri rybolove v oblasti dohovoru ICCAT najneskôr pred uložením úlovku do nákladového priestoru a s náležitým prihliadnutím na bezpečnosť členov posádky.

3.   Plavidlá Únie na lov vakovou sieťou, ktoré vykonávajú rybolov v oblasti dohovoru ICCAT, prijmú dodatočné opatrenia na zvýšenie miery prežitia náhodne ulovených žralokov hodvábnych. Členské štáty nahlasujú Komisii dosiahnuté výsledky v rámci výročnej správy uvedenej v článku 71.

Článok 37

Odber vzoriek druhov žralokov vedeckými pozorovateľmi a inými oprávnenými osobami

1.   Odchylne od zákazu ponechávať na palube jedince lamny sleďovej, alopie okatej, žraloka dlhoplutvého, mlatkohlavovité (čeľade Sphyrnidae okrem mlatkohlava obločelého (Sphyrna tiburo)) a žraloka hodvábneho v zmysle článkov 31, 32, 34, 35 a 36 sa povoľuje, aby vedeckí pozorovatelia alebo osoby, ktoré oprávnili ZS, odoberali počas komerčných rybolovných operácií biologické vzorky, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

biologické vzorky sa odoberajú len zo zvierat, ktoré boli mŕtve už pri vyťahovaní výstroja;

b)

biologické vzorky sa odoberajú v rámci výskumného projektu nahláseného Stálemu výboru pre výskum a štatistiku komisie ICCAT, ktorý bol vypracovaný s prihliadnutím na odporúčané výskumné priority tohto výboru. Výskumný projekt by mal zahŕňať podrobný dokument, ktorý opisuje cieľ projektu, metodiky, ktoré sa majú použiť, počet a typ vzoriek, ktoré sa majú odobrať a čas a oblasť odberu vzoriek;

c)

biologické vzorky sa ponechávajú na palube až do príchodu do prístavu vylodenia alebo prekládky a

d)

ku všetkým vzorkám odobraným v súlade s týmto článkom musí byť až do konečného prístavu vylodenia priložené oprávnenie vlajkového členského štátu; v prípade prenajatých plavidiel musí byť priložené oprávnenie prenajímajúcej ZS a vlajkového členského štátu. Takéto vzorky, ani iné časti žralokov odobraných ako vzorky, sa nesmú uvádzať na trh ani predávať.

2.   Biologickými vzorkami uvedenými v odseku 1 môžu byť najmä stavce, tkanivá, rozmnožovacie sústavy, žalúdky, vzorky kože, črevné závesy, čeľuste, celé ryby alebo kostry na účely taxonomických štúdií a inventárov fauny.

3.   S odberom vzoriek možno začať až potom, ako dotknutý členský štát vydá oprávnenie.

KAPITOLA VI

Morské vtáky

Článok 38

Zmierňujúce opatrenia na zamedzenie náhodných úlovkov morských vtákov v oblasti medzi 20° j. š. a 25° j. š.

1.   Všetky plavidlá, ktoré vykonávajú rybolov v oblasti medzi 20° a 25° j. š., musia mať na palube a používať šnúry na odplašenie vtákov (šnúry tori) a žrde tori, ktoré spĺňajú požiadavky a doplňujúce pokyny stanovené v prílohe V.

2.   Šnúry tori sa vždy nasadzujú skôr, ako sa lovné šnúry spustia do vody.

3.   Ak je to vhodné, v čase výskytu veľkého počtu vtákov alebo ich vysokej aktivity sa použije druhá žrď a šnúra tori.

4.   Všetky plavidlá majú na palube rezervné šnúry tori pripravené na okamžité použitie.

5.   Plavidlá, ktoré na cielený lov mečiara veľkého používajú monofilovú lovnú šnúru, sú oslobodené od požiadaviek stanovených v odsekoch 1, 2 a 3 s výhradou splnenia týchto podmienok:

a)

lovné šnúry sa spustia v noci, pričom za noc sa považuje časový úsek medzi nautickým súmrakom a nautickým úsvitom, ktorý je pre geografickú polohu rybolovu určený v nautickej ročenke, a

b)

na dosiahnutie optimálnej rýchlosti klesania sa používa otočný kĺb s minimálnou hmotnosťou 60 g, ktorý sa nachádza maximálne 3 metre od háčika.

Vlajkové členské štáty plavidiel, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie uvedené v prvom pododseku, informujú Komisiu o vedeckých poznatkoch, ktoré získali vďaka prítomnosti pozorovateľov na uvedených plavidlách.

Článok 39

Zmierňujúce opatrenia na zamedzenie náhodných úlovkov morských vtákov v oblasti južne od 25° j. š.

Plavidlá na lov lovnou šnúrou používajú aspoň dve z týchto zmierňujúcich opatrení v súlade s požiadavkami a doplňujúcimi pokynmi stanovenými v prílohe V:

a)

nočné spúšťanie pri minimálnom palubnom osvetlení;

b)

šnúry na odplašovanie vtákov (šnúry tori);

c)

zaťaženie šnúr.

Článok 40

Nahlasovacie povinnosti v prípade morských vtákov

1.   Plavidlá na lov lovnou šnúrou zhromažďujú a poskytujú svojmu vlajkovému členskému štátu informácie o interakciách s morskými vtákmi vrátane ich náhodných úlovkov. Členské štáty postúpia tieto informácie Komisii do 30. júna každého roka. Komisia bezodkladne postúpi tieto informácie sekretariátu ICCAT.

2.   Členské štáty informujú Komisiu o vykonávaní opatrení stanovených v článkoch 38 a 39 a o pokroku vo vykonávaní akčného plánu Únie na zníženie množstva náhodných úlovkov morských vtákov rybolovnými výstrojmi.

KAPITOLA VII

Morské korytnačky

Článok 41

Všeobecné ustanovenia o morských korytnačkách

1.   Plavidlá na lov vakovou sieťou sa vyhýbajú obchvacovaniu morských korytnačiek a vyslobodzujú obchvátené alebo zakliesnené morské korytnačky, a to aj zo zariadení FAD. Interakcie medzi vakovými sieťami alebo zariadeniami FAD a morskými korytnačkami hlásia svojmu vlajkovému členskému štátu.

2.   Plavidlá na lov pelagických druhov lovnou šnúrou majú na palube a používajú vybavenie na bezpečnú manipuláciu, vykliesňovanie a vyslobodzovanie, ktorým možno morské korytnačky oslobodiť tak, aby sa maximalizovala ich šanca prežiť.

3.   Rybári, ktorí pracujú na plavidlách na lov pelagických druhov lovnou šnúrou, používajú vybavenie uvedené v odseku 2 v súlade s prílohou VI, aby zabezpečili čo najväčšiu šancu prežitia morských korytnačiek.

4.   Členské štáty zaškolia rybárov, ktorí pracujú na plavidlách na lov pelagických druhov lovnou šnúrou, pokiaľ ide o techniky bezpečnej manipulácie a vyslobodzovania.

Článok 42

Nahlasovacie povinnosti v prípade morských korytnačiek

1.   Členské štáty zhromažďujú a zasielajú Komisii do 30. júna každého roka informácie o interakciách medzi ich plavidlami a morskými korytnačkami, ku ktorým došlo pri rybolove v oblasti dohovoru ICCAT (rozdelené podľa typu výstroja). Komisia postúpi tieto informácie sekretariátu ICCAT do 31. júla každého roka. Okrem iného ide o tieto informácie:

a)

podiel na úlovku, vlastnosti výstroja, čas a poloha, cieľový druh a naloženie s úlovkom (t. j. odhodený mŕtvy alebo vypustený živý);

b)

rozdelenie interakcií podľa druhov morských korytnačiek a

c)

povaha nabodnutia na háčik alebo zakliesnenia (aj v prípade zariadení FAD), typ návnady, veľkosť a druh háčika a veľkosť jedinca.

2.   V rámci výročnej správy uvedenej v článku 71 členské štáty nahlasujú Komisii informácie o vykonávaní článku 41 a ďalších relevantných opatreniach prijatých v záujme vykonávania usmernení na zníženie úmrtnosti morských korytnačiek pri rybolovných operáciách, ktoré v roku 2010 vydala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), v rámci oblasti dohovoru ICCAT.

KAPITOLA VIII

Rybolovné možnosti týkajúce sa tuniaka modroplutvého a mečiara veľkého

Článok 43

Všeobecná zásada

V súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 členské štáty pri prideľovaní rybolovných možností týkajúcich sa populácií tuniaka modroplutvého a mečiara veľkého, ktoré majú k dispozícii, uplatňujú transparentné a objektívne kritériá vrátane kritérií environmentálnej, sociálnej a hospodárskej povahy a takisto sa snažia spravodlivo rozdeliť vnútroštátne kvóty medzi rôzne segmenty flotily s osobitným ohľadom na tradičný a maloobjemový rybolov a poskytnúť stimuly rybárskym plavidlám Únie, ktoré používajú selektívny rybársky výstroj alebo rybolovné techniky so zníženým vplyvom na životné prostredie.

HLAVA III

SPOLOČNÉ KONTROLNÉ OPATRENIA

KAPITOLA I

Oprávnenia

Článok 44

Register ICCAT pre veľkokapacitné rybárske plavidlá

1.   Členské štáty vydajú v súlade s ustanoveniami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl (22) oprávnenia veľkokapacitným rybárskym plavidlám plaviacim sa pod ich vlajkou cielene loviť, ponechávať na palube, prepravovať alebo vyloďovať druhy ICCAT v oblasti dohovoru ICCAT.

2.   Členské štáty predložia Komisii v čase vydania oprávnenia zoznamy veľkokapacitných rybárskych plavidiel, ktoré sú držiteľmi oprávnenia podľa odseku 1. Komisia bezodkladne postúpi uvedené informácie sekretariátu ICCAT na účely záznamu do registra ICCAT pre veľkokapacitné rybárske plavidlá.

3.   Členské štáty oznámia Komisii bezodkladne a najneskôr do 30 dní každú udalosť, ktorá si vyžaduje doplnenie, výmaz alebo zmenu záznamu v registri ICCAT pre veľkokapacitné rybárske plavidlá. Komisia najneskôr do 45 dní odo dňa takejto udalosti postúpi dané informácie sekretariátu ICCAT.

4.   Veľkokapacitné rybárske plavidlá, ktoré nie sú zapísané v registri ICCAT pre veľkokapacitné rybárske plavidlá, nesmú cielene loviť, ponechávať na palube, prekladať ani vyloďovať druhy ICCAT z oblasti dohovoru ICCAT. V takýchto prípadoch sa článok 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 neuplatňuje.

KAPITOLA II

Prenájom

Článok 45

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa vzťahuje na zmluvy o prenájme okrem zmlúv o prenájme plavidla bez posádky medzi lovnými plavidlami Únie a lovnými plavidlami ZS v prípadoch, keď dotknuté lovné plavidlá Únie nemenia vlajku.

Článok 46

Všeobecné ustanovenia

1.   Lovné plavidlá Únie môžu so ZS uzavrieť zmluvu o prenájme len ako prenajaté plavidlá, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)

prenajaté plavidlá musia mať oprávnenie na rybolov, ktoré vydala prenajímajúca ZS, a nesmú sa nachádzať v zozname NNN ICCAT;

b)

prenajaté plavidlá nie sú oprávnené loviť na základe viac ako jednej zmluvy o prenájme súčasne;

c)

úlovky prenajatých plavidiel sa vyloďujú výhradne v prístavoch prenajímajúcej ZS s výnimkou prípadov, pokiaľ sa v zmluve o prenájme nestanovuje inak, a

d)

spoločnosť, ktorá si plavidlo prenajme, musí mať legálne sídlo v prenajímajúcej ZS.

2.   Každá prekládka na mori podlieha predchádzajúcemu riadnemu oprávneniu prenajímajúcej ZS a musí byť v súlade s kapitolou IV tejto hlavy.

Článok 47

Oznamy

1.   Vlajkový členský štát oznámi Komisii v čase uzatvárania zmluvy o prenájme svoj súhlas s jej uzavretím.

2.   Ak si Komisia do 15 kalendárnych dní odo dňa zaslania oznámenia uvedeného v odseku 1 nevyžiada ďalšie informácie, môže prenajaté plavidlo začať vykonávať predmetné rybolovné činnosti.

3.   Vlajkový členský štát bezodkladne informuje Komisiu o každom ukončení prenájmu.

4.   Komisia bezodkladne postúpi informácie uvedené v odsekoch 1 a 3 sekretariátu ICCAT.

KAPITOLA III

Kontrola úlovkov

Článok 48

Dodržiavanie kvót a požiadavky na minimálnu veľkosť

1.   Členské štáty predložia Komisii do 20. augusta každého roka informácie o minuloročných úlovkoch druhov ICCAT, na ktoré sa vzťahovali kvóty, a o dodržiavaní minimálnych veľkostí.

2.   Komisia postúpi tieto informácie sekretariátu ICCAT do 15. septembra každého roka.

Článok 49

Odber vzoriek úlovkov

1.   Odber vzoriek úlovkov na účely zlepšenia poznatkov o biológii relevantných druhov ICCAT a odhadu parametrov potrebných na ich vyhodnotenie sa vykoná v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 (23), vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2016/1251 (24) a Praktickou príručkou pre štatistiku a odber vzoriek atlantického tuniaka a tuniakovitých rýb vydanou komisiou ICCAT v roku 1990.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty v súvislosti s podrobnými požiadavkami na odber vzoriek úlovkov uvedený v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 75 ods. 2.

Článok 50

Nahlasovanie úlovkov a rybolovného úsilia

1.   Pokiaľ Komisia nestanoví inak v záujme splnenia ročných lehôt stanovených komisiou ICCAT, členské štáty do 30. júna každého roka zašlú Komisii tieto údaje (údaje úlohy I):

a)

informácie o vlastnostiach svojich flotíl za predchádzajúci rok;

b)

odhady údajov o ročnom nominálnom úlovku (vrátane údajov o vedľajších úlovkoch a odhodených úlovkoch) týkajúce sa druhov ICCAT za predchádzajúci rok.

2.   Pokiaľ Komisia nestanoví inak, v záujme splnenia ročných lehôt stanovených komisiou ICCAT členské štáty do 30. júna každého roka zašlú Komisii tieto údaje (údaje úlohy II) týkajúce sa druhov ICCAT:

a)

údaje o úlovkoch a rybárskom úsilí za predchádzajúci rok, podrobne rozdelené podľa priestoru a času; k týmto údajom patria aj odhady odhodených úlovkov a vypustených úlovkov s uvedením stavu rýb (mŕtve alebo živé);

b)

všetky údaje, ktoré majú o úlovkoch v rámci rekreačného rybolovu za predchádzajúci rok.

3.   Komisia bezodkladne postúpi informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 sekretariátu ICCAT.

4.   Komisia môže prijať vykonávacie akty v súvislosti s podrobnými požiadavkami na údaje úlohy I a úlohy II uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku. Takéto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 75 ods. 2.

KAPITOLA IV

Prekládka

Článok 51

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto kapitola sa vzťahuje na tieto prekládky:

a)

prekládky druhov ICCAT a iných druhov ulovených s nimi, vykonávané v oblasti dohovoru ICCAT a

b)

prekládky druhov ICCAT ulovených v oblasti dohovoru ICCAT a iných druhov ulovených s nimi, vykonávané mimo oblasti dohovoru ICCAT.

2.   Na prekládky na mori druhov ICCAT ulovených mimo oblasti dohovoru ICCAT sa odchylne od odseku 1 písm. b) táto kapitola nevzťahuje, ak sa na ne vzťahuje program prekládok, ktorý prijala iná RFMO pre lov tuniakov.

3.   Táto kapitola sa nevzťahuje na plavidlá na lov harpúnou, ktoré vykonávajú prekládky nechladených a nemrazených mečiarov veľkých na mori.

Článok 52

Prekládky v prístave

1.   Všetky prekládky sa vykonávajú v určených prístavoch s výnimkou tých prekládok, ktoré vykonávajú veľkokapacitné plavidlá na lov pelagických druhov lovnou šnúrou podľa článkov 53 až 60.

2.   Rybárske plavidlá Únie musia pri vykonávaní prekládok v prístave plniť povinnosti stanovené v prílohe VII.

3.   Týmto článkom nie sú dotknuté články 17 až 22 nariadenia (ES) č. 1224/2009, ani články 4, 6, 7 a 8 nariadenia (ES) č. 1005/2008.

Článok 53

Prekládky na mori

Veľkokapacitné plavidlá na lov pelagických druhov lovnou šnúrou vykonávajú prekládky na mori v súlade s článkami 54 až 60.

Článok 54

Register ICCAT pre prepravné plavidlá

1.   Členské štáty vydávajú v súlade s ustanoveniami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl (25) oprávnenia prepravným plavidlám prijímať prekládky na mori v oblasti dohovoru ICCAT od veľkokapacitných plavidiel na lov pelagických druhov lovnou šnúrou.

2.   Členské štáty predložia Komisii v čase vydania oprávnenia zoznamy prepravných plavidiel, ktoré sú držiteľmi oprávnenia podľa odseku 1. Komisia bezodkladne postúpi uvedené informácie sekretariátu ICCAT na účely záznamu do registra ICCAT pre prepravné plavidlá.

3.   Vlajkové členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o každom doplnení, výmaze alebo zmene záznamu v ich zoznamoch prepravných plavidiel. Komisia uvedené informácie bezodkladne postúpi sekretariátu ICCAT.

4.   Informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 sa nahlasujú vo formáte a v grafickej úprave, ktoré určí sekretariát ICCAT, a zahŕňajú:

názov plavidla, registračné číslo,

číslo záznamu v registri ICCAT (ak existuje),

číslo IMO (ak existuje),

predchádzajúci názov (ak existuje),

predchádzajúci vlajkový štát (ak existoval),

údaje o predchádzajúcom výmaze z iných registrov (ak existujú),

medzinárodný rádiový volací znak,

druh plavidla, dĺžka, hrubá registrovaná priestornosť a nosná kapacita,

meno a adresa vlastníka (vlastníkov) a prevádzkovateľa (prevádzkovateľov),

doba platnosti oprávnenia vykonávať prekládku.

5.   Prekládky na mori uvedené v článku 53 môžu prijímať len prepravné plavidlá zapísané v registri ICCAT pre prepravné plavidlá.

Článok 55

Oprávnenie pre veľkokapacitné plavidlá na lov pelagických druhov lovnou šnúrou na prekládku v oblasti dohovoru ICCAT

1.   Členské štáty vydávajú v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl (26) oprávnenia veľkokapacitným plavidlám na lov pelagických druhov lovnou šnúrou plaviacim sa pod ich vlajkou na prekládku na mori.

2.   Členské štáty predložia Komisii v čase vydania oprávnenia zoznamy veľkokapacitných plavidiel na lov pelagických druhov lovnou šnúrou s oprávnením podľa odseku 1. Komisia uvedené informácie bezodkladne postúpi sekretariátu ICCAT.

3.   Vlajkové členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o každom doplnení, výmaze alebo zmene záznamu v ich zoznamoch veľkokapacitných plavidiel na lov pelagických druhov lovnou šnúrou oprávnených prekladať na mori. Komisia uvedené informácie bezodkladne postúpi sekretariátu ICCAT.

4.   Informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 sa nahlasujú vo formáte a v grafickej úprave, ktoré určí sekretariát ICCAT, a zahŕňajú:

názov plavidla, registračné číslo,

číslo záznamu v registri ICCAT,

obdobie, počas ktorého možno vykonávať prekládku na mori,

vlajkový štát, názov a registračné číslo prepravného plavidla alebo plavidiel, ktoré môžu na základe oprávnenia využívať veľkokapacitné plavidlá na lov pelagických druhov lovnou šnúrou.

Článok 56

Predchádzajúce oprávnenie na prekládku na mori

1.   Veľkokapacitné plavidlá na lov pelagických druhov lovnou šnúrou môžu vo vodách, ktoré patria pod právomoc ZS, vykonávať prekládky len na základe predchádzajúceho oprávnenia vydaného uvedenou ZS. Originál alebo kópia tohto oprávnenia sa musí nachádzať na palube plavidla a byť na požiadanie k dispozícii regionálnemu pozorovateľovi ICCAT.

2.   Veľkokapacitné plavidlá na lov pelagických druhov lovnou šnúrou nesmú vykonávať prekládku na mori bez predchádzajúceho oprávnenia od svojho vlajkového členského štátu. Originál alebo kópia dokumentácie k takémuto oprávneniu sa musí nachádzať na palube plavidla a byť na požiadanie k dispozícii regionálnemu pozorovateľovi ICCAT.

3.   Na získanie predchádzajúcich oprávnení uvedených v odsekoch 1 a 2 kapitán alebo vlastník veľkokapacitného plavidla na lov pelagických druhov lovnou šnúrou oznámia orgánom svojho vlajkového členského štátu a pobrežnej ZS aspoň 24 hodín pred plánovanou prekládkou tieto informácie:

a)

názov veľkokapacitného plavidla na lov pelagických druhov lovnou šnúrou a jeho číslo v registri ICCAT pre veľkokapacitné plavidlá na lov pelagických druhov lovnou šnúrou oprávnené vykonávať prekládky na mori;

b)

názov prepravného plavidla a jeho číslo v registri ICCAT pre prepravné plavidlá;

c)

produkty, ktorých prekládka sa má vykonať, rozdelené podľa druhov, ak sú známe, a pokiaľ možno, aj podľa populácií;

d)

množstvá druhov ICCAT, ktorých prekládka sa má vykonať, rozdelené, pokiaľ možno, podľa populácií;

e)

množstvá iných druhov ulovených pri love druhov ICCAT, ktorých prekládka sa má vykonať, rozdelené podľa druhov, ak sú známe;

f)

dátum a miesto prekládky;

g)

geografická poloha úlovkov rozdelených podľa druhov a vo vhodných prípadoch podľa populácií v súlade so štatistickými oblasťami ICCAT.

Článok 57

Vyhlásenie ICCAT o prekládke

1.   Kapitán alebo vlastník veľkokapacitného plavidla na lov pelagických druhov lovnou šnúrou najneskôr 15 dní od skončenia prekládky vyplní a zašle svojmu vlajkovému členskému štátu a pobrežnej ZS vyhlásenie ICCAT o prekládke.

2.   Kapitán prijímajúceho prepravného plavidla do 24 hodín od skončenia prekládky vyplní a zašle sekretariátu ICCAT, vlajkovej ZS veľkokapacitného plavidla na lov pelagických druhov lovnou šnúrou a svojmu vlajkovému členskému štátu vyhlásenie ICCAT o prekládke a identifikačné číslo svojho plavidla v registri ICCAT pre prepravné plavidlá.

3.   Kapitán prijímajúceho prepravného plavidla najneskôr 48 hodín pred vylodením zašle príslušným orgánom štátu vylodenia vyhlásenie ICCAT o prekládke a identifikačné číslo svojho plavidla v registri ICCAT pre prepravné plavidlá.

4.   Všetky druhy ICCAT a iné druhy ulovené s nimi, ktoré boli vylodené alebo dovezené do oblasti ZS alebo na jej územie, či už nespracované, alebo po spracovaní na palube, a ktorých prekládka sa uskutočnila na mori, musí až do prvého predaja sprevádzať vyhlásenie ICCAT o prekládke.

Článok 58

Program regionálnych pozorovateľov ICCAT pre prekládky na mori

1.   Každý členský štát zabezpečí, aby bol na palube všetkých prepravných plavidiel, ktoré vykonávajú prekládku na mori, prítomný regionálny pozorovateľ ICCAT v súlade s programom regionálnych pozorovateľov ICCAT pre prekládky na mori v zmysle prílohy VIII.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 73 nariadenia (ES) č. 1224/2009, regionálny pozorovateľ ICCAT má za úlohu overiť dodržiavanie ustanovení tejto kapitoly, a najmä či preložené množstvá zodpovedajú nahlásenému úlovku vo vyhlásení ICCAT o prekládke a úlovkom zaznamenaným v denníku rybárskeho plavidla.

3.   Plavidlá nesmú začať prekládku v oblasti dohovoru ICCAT ani v nej pokračovať, pokiaľ na palube nie je prítomný regionálny pozorovateľ ICCAT; výnimku predstavujú prípady vyššej moci, ktoré boli riadne nahlásené sekretariátu ICCAT.

Článok 59

Nahlasovacie povinnosti

1.   Vlajkový členský štát veľkokapacitných plavidiel na lov pelagických druhov lovnou šnúrou, ktoré počas predchádzajúceho roka vykonali prekládky, a vlajkový členský štát prepravných plavidiel, ktoré počas predchádzajúceho roka prijali prekládky, zašlú Komisii do 15. augusta každého roka:

a)

údaje o množstvách ulovených druhov ICCAT, ktoré sa preložili počas predchádzajúceho roka, rozdelené podľa druhov, a pokiaľ možno, aj podľa populácií;

b)

údaje o množstvách iných druhov ulovených pri love druhov ICCAT, ktoré sa preložili počas predchádzajúceho roka, rozdelené podľa druhov, ak sú známe;

c)

zoznam veľkokapacitných plavidiel na lov pelagických druhov lovnou šnúrou, ktoré počas predchádzajúceho roka vykonali prekládky;

d)

súhrnnú správu, ktorá obsahuje posúdenie obsahu a záverov správ regionálnych pozorovateľov ICCAT pridelených na prepravné plavidlá, ktoré prijali prekládky od svojich veľkokapacitných plavidiel na lov pelagických druhov lovnou šnúrou.

2.   Komisia postúpi informácie získané podľa odseku 1 sekretariátu ICCAT do 15. septembra každého roka.

Článok 60

Zhoda medzi nahlásenými údajmi

Vlajkový členský štát veľkokapacitného plavidla na lov pelagických druhov lovnou šnúrou, ktoré vykonáva prekládky na mori, preskúma informácie získané podľa tohto nariadenia, aby overil, či sa nahlásené úlovky, prekládky a vylodenia každého plavidla zhodujú, v prípade potreby aj v spolupráci so štátom vylodenia. Toto overenie sa vykoná tak, aby došlo k minimálnemu rušeniu a komplikácii činností plavidla a aby sa predišlo zhoršeniu kvality rýb.

KAPITOLA V

Programy vedeckých pozorovateľov

Článok 61

Zriadenie vnútroštátnych programov vedeckých pozorovateľov

1.   Členské štáty zriadia vnútroštátne programy vedeckých pozorovateľov, ktorými sa zabezpečí:

a)

prítomnosť pozorovateľa aspoň pri 5 % rybolovného úsilia v každom z týchto druhov rybolovu: lovnými šnúrami na lov pelagických druhov, vakovými sieťami a loďami s návnadou;

b)

v prípade prenajatých plavidiel, odchylne od písmena a), prítomnosť pozorovateľa aspoň pri 10 % rybolovného úsilia v každom z týchto druhov rybolovu: lovnými šnúrami na lov pelagických druhov, vakovými sieťami a loďami s návnadou;

c)

reprezentatívne pokrytie činnosti flotily z hľadiska času a priestoru s cieľom zabezpečiť zhromaždenie primeraných a vhodných údajov s prihliadnutím na vlastnosti flotily a druh rybolovu;

d)

zber údajov o všetkých aspektoch rybolovnej operácie vrátane úlovkov v zmysle článku 63 ods. 1.

2.   Miera prítomnosti pozorovateľov uvedená v odseku 1 písm. a) a b) sa vypočíta takto:

a)

v prípade rybolovu vakovou sieťou ako počet spustení sietí alebo ako počet výjazdov;

b)

v prípade rybolovu pelagických druhov lovnou šnúrou ako počet rybolovných dní, počet nasadení šnúr alebo počet výjazdov, alebo

c)

v prípade rybolovu loďami s návnadou ako počet rybolovných dní.

3.   V prípade plavidiel s celkovou dĺžkou menej ako 15 metrov môže členský štát odchylne od odseku 1 písm. a) použiť alternatívnu metódu vedeckého monitorovania, ak existuje mimoriadne bezpečnostné riziko, ktoré vylučuje prácu pozorovateľa na palube. Touto alternatívnou metódou sa zabezpečí porovnateľné pokrytie ako v odseku 1 písm. a) a rovnocenný ekvivalentný zber údajov. Dotknutý členský štát predloží Komisii podrobné údaje o tejto alternatívnej metóde.

4.   Komisia postúpi podrobné údaje o alternatívnej metóde uvedenej v odseku 3 na vyhodnotenie Stálemu výboru pre výskum a štatistiku komisie ICCAT. Skôr, ako sa alternatívne metódy začnú používať, musí ich na svojom výročnom zasadnutí schváliť komisia ICCAT.

Článok 62

Kvalifikácia vedeckých pozorovateľov

Členské štáty zabezpečia, aby skôr, ako pozorovatelia začnú svoju činnosť, absolvovali požadovanú odbornú prípravu, získali primeranú kvalifikáciu a boli schválení. Pozorovateľ musí mať túto kvalifikáciu:

a)

dostatočné vedomosti a skúsenosti, vďaka ktorým dokáže určovať živočíšne druhy a zhromažďovať informácie o rôznych konfiguráciách rybárskeho výstroja;

b)

uspokojujúce vedomosti o ochranných a riadiacich opatreniach komisie ICCAT;

c)

schopnosť pozorovať a presne zaznamenávať údaje, ktoré sa majú zhromaždiť v rámci programu;

d)

schopnosť odoberať biologické vzorky;

e)

nesmie byť členom posádky pozorovaného rybárskeho plavidla a

f)

nesmie byť zamestnancom spoločnosti, ktorá prevádzkuje rybárske plavidlo v rámci pozorovaného rybolovu.

Článok 63

Povinnosti vedeckých pozorovateľov

1.   Členské štáty vyžadujú od pozorovateľov najmä:

a)

zaznamenávanie a nahlasovanie aspoň týchto informácií o rybolovnej činnosti:

i)

údaje o celkových úlovkoch cieľových druhov, vedľajších úlovkoch a odhodených úlovkoch (vrátane žralokov, morských korytnačiek, morských cicavcov a morských vtákov), zloženie podľa veľkosti, naloženie s úlovkom (t. j. ponechaný, odhodený mŕtvy, vypustený živý) a biologické vzorky na účely štúdií životného cyklu (napríklad gonády, sluchové kamienky, chrbtica, šupiny);

ii)

informácie o rybolovnej operácii vrátane oblasti úlovku podľa zemepisnej šírky a dĺžky, informácie o rybolovnom úsilí (napríklad počet spustení sietí, počet háčikov atď.), dátum každej rybolovnej operácie a v prípadne potreby aj čas začiatku a ukončenia rybolovnej činnosti;

b)

pozorovanie a zaznamenávanie používania zmierňujúcich opatrení na zamedzenie vedľajším úlovkom a iných relevantných informácií;

c)

predkladanie návrhov, ktoré považujú za vhodné na účely zlepšenia účinnosti ochranných opatrení a vedeckého monitorovania.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa používali spoľahlivé protokoly na zber údajov, podľa potreby vrátane používania fotoaparátov alebo kamier.

3.   Aby pozorovateľ mohol svoje úlohy vykonávať účinne, kapitán plavidla mu zabezpečí primeraný prístup k plavidlu a jeho operáciám.

Článok 64

Predkladanie zozbieraných informácií

Členské štáty predložia Komisii do 30. júna každého roka informácie získané v rámci svojich vnútroštátnych programov vedeckých pozorovateľov. Komisia postúpi tieto informácie sekretariátu ICCAT do 31. júla každého roka.

KAPITOLA VI

Kontrola rybárskych plavidiel tretích krajín v prístavoch členských štátov

Článok 65

Nahlasovacie povinnosti v súvislosti s určenými prístavmi a kontaktnými miestami

1.   Členské štáty, ktoré majú záujem poskytnúť prístup do svojich prístavov rybárskym plavidlám tretích krajín, ktoré majú na palube druhy ICCAT alebo produkty rybolovu z takých druhov, ktoré ešte neboli vylodené ani preložené v prístave:

a)

určia svoje prístavy, v prípade ktorých môžu rybárske plavidlá tretích krajín požiadať o prístup podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 1005/2008;

b)

určia kontaktné miesto, ktoré bude prijímať predchádzajúce oznámenia podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 1005/2008;

c)

určia kontaktné miesto, ktoré bude zasielať správy o prístavnej inšpekcii podľa článku 66 tohto nariadenia.

2.   Pokiaľ dôjde k zmene zoznamu určených prístavov a kontaktných miest, členský štát ju oznámi Komisii minimálne 30 dní pred tým ako nadobudne účinnosť. Komisia postúpi tieto informácie sekretariátu ICCAT minimálne 14 dní pred nadobudnutím účinnosti zmeny.

Článok 66

Nahlasovacie povinnosti v súvislosti s prístavnými inšpekciami

1.   Členský štát, ktorý vykonáva inšpekciu, zašle Komisii najneskôr 10 dní po ukončení inšpekcie kópiu správy o prístavnej inšpekcii uvedenej v článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1005/2008. Komisia postúpi tieto informácie sekretariátu ICCAT najneskôr 14 dní po ukončení inšpekcie.

2.   Ak správu o prístavnej inšpekcií nemožno zaslať v lehote 10 dní uvedenej v odseku 1, členský štát, ktorý vykonáva inšpekciu, oznámi Komisii v uvedenej lehote dôvody omeškania a dátum zaslania správy.

3.   Ak informácie získané počas inšpekcie dávajú dôvody domnievať sa, že plavidlo tretej krajiny sa dopustilo porušenia ochranných a riadiacich opatrení ICCAT, uplatňuje sa článok 11 nariadenia (ES) č. 1005/2008.

KAPITOLA VII

Presadzovanie

Článok 67

Podozrenia z porušenia predpisov nahlásené členskými štátmi

1.   Okrem požiadaviek stanovených v článku 48 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1005/2008 členské štáty poskytnú Komisii najmenej 140 dní pred výročným zasadnutím komisie ICCAT všetky zdokumentované informácie, z ktorých vyplýva možnosť, že ZS nedodržiavajú ochranné a riadiace opatrenia ICCAT. Komisia tieto informácie preskúma a v relevantných prípadoch ich minimálne 120 dní pred výročným zasadnutím komisie ICCAT postúpi sekretariátu ICCAT.

2.   Členské štáty predložia Komisii zoznam lovných plavidiel s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac, plavidiel na spracovanie rýb, remorkérov, plavidiel vykonávajúcich prekládku a podporných plavidiel, v prípade ktorých existuje podozrenie z vykonávania NNN rybolovu v oblasti dohovoru ICCAT počas bežného a predchádzajúceho roka, a pripoja k nemu podporné dôkazy týkajúce sa daného podozrenia. Tento zoznam sa predloží aspoň 140 dní pred výročným zasadnutím komisie ICCAT. Komisia tieto informácie preskúma, a ak sú dostatočne zdokumentované, postúpi ich sekretariátu ICCAT aspoň 120 dní pred výročným zasadnutím komisie ICCAT, aby komisia ICCAT mohla vypracovať návrh zoznamu NNN ICCAT.

Článok 68

Návrh zoznamu NNN ICCAT

Členské štáty dôkladne monitorujú plavidlá, ktoré sa uvádzajú v návrhu zoznamu NNN ICCAT rozoslanom výkonným tajomníkom ICCAT, na účely určenia činností a možných zmien názvu, vlajkového štátu alebo registrovaného vlastníka daných plavidiel.

Článok 69

Podozrenia z nedodržiavania predpisov nahlásené výkonným tajomníkom ICCAT

1.   Ak výkonný tajomník ICCAT poskytne Komisii akékoľvek informácie o podozrení, že členský štát nedodržiava predpisy, Komisia ich bezodkladne postúpi dotknutému členskému štátu.

2.   Dotknutý členský štát poskytne Komisii najneskôr 45 dní pred výročným zasadnutím komisie ICCAT výsledky akéhokoľvek vyšetrovania daného podozrenia z nedodržiavania predpisov a uvedie všetky opatrenia prijaté na riešenie problému s dodržiavaním predpisov. Komisia postúpi dané informácie výkonnému tajomníkovi komisie ICCAT minimálne 30 dní pred výročným zasadnutím komisie ICCAT.

Článok 70

Podozrenia z porušenia predpisov nahlásené ZS

1.   Členské štáty určia kontaktné miesto na účely prijímania správ ZS o prístavných inšpekciách.

2.   Pokiaľ dôjde k zmene týkajúcej sa kontaktného miesta uvedeného v odseku 1, členský štát ju oznámi Komisii minimálne 30 dní pred nadobudnutím účinnosti danej zmeny. Komisia postúpi tieto informácie sekretariátu ICCAT minimálne 14 dní pred nadobudnutím účinnosti daných zmien.

3.   Ak kontaktné miesto určené členským štátom dostane správu ZS o prístavnej inšpekcii, ktorou sa preukazuje, že rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou daného členského štátu sa dopustilo porušenia ochranných a riadiacich opatrení komisie ICCAT, členský štát dané porušenie urýchlene vyšetrí a do 160 dní od prijatia takejto správy o prístavnej inšpekcii oznámi Komisii stav vyšetrovania a všetky prípadné opatrenia na presadzovanie predpisov, ktoré prijal.

4.   Ak vlajkový členský štát nemôže dodržať lehotu uvedenú v odseku 3, oznámi Komisii dôvody omeškania a dátum, kedy správu o stave vyšetrovania zašle.

5.   Komisia postúpi tieto informácie sekretariátu ICCAT do 180 dní od doručenia správy o prístavnej inšpekcii a do výročnej správy uvedenej v článku 71 začlení informácie o stave vyšetrovania a o všetkých opatreniach na presadzovanie predpisov, ktoré daný vlajkový členský štát prijal.

HLAVA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 71

Výročná správa

1.   Členské štáty predložia Komisii do 20. augusta každého roka výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorej uvedú informácie o rybolove, výskume, štatistikách, riadení, inšpekčných činnostiach a činnostiach na zamedzenie NNN rybolovu a všetky ďalšie relevantné informácie.

2.   Výročná správa obsahuje informácie o prijatých zmierňujúcich opatreniach na zníženie vedľajších úlovkov a obmedzenie odhadzovania úlovkov, ako aj o akomkoľvek relevantnom výskume v tejto oblasti.

3.   Komisia vypracuje zhrnutie doručených informácií podľa odsekov 1 a 2 a bezodkladne ho postúpi sekretariátu ICCAT.

4.   V súvislosti s podrobnými požiadavkami na formát výročnej správy uvedenej v tomto článku môže Komisia prijať vykonávacie akty. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 75 ods. 2.

Článok 72

Dôvernosť

S údajmi zozbieranými a vymenenými v rámci tohto nariadenia sa nakladá v súlade s uplatniteľnými pravidlami o dôvernosti podľa článkov 112 a 113 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

Článok 73

Postup prijímania zmien

1.   Pokiaľ je to potrebné na účely vykonávania zmien platných odporúčaní ICCAT, ktoré sa pre Úniu stanú záväznými, v práve Únie a pokiaľ zmeny práva Únie nepresahujú rámec odporúčaní ICCAT, je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 74 delegované akty na účely zmeny:

a)

príloh II až VIII;

b)

lehôt stanovených v článku 7 ods. 1, článku 8, článku 9 ods. 1, článku 10 ods. 2, článku 14 ods. 1 a 3, článku 18, článku 20 ods. 2, 3 a 4, článku 22 ods. 2, článku 23 ods. 1 a 2, článku 26 ods. 1 a 3, článku 40 ods. 1, článku 42 ods. 1, článku 44 ods. 3, článku 47 ods. 2, článku 48 ods. 1 a 2, článku 50 ods. 1 a 2, článku 56 ods. 3, článku 57 ods. 1, 2 a 3, článku 59 ods. 1 a 2, článku 64, článku 65 ods. 2, článku 66 ods. 1 a 2, článku 67 ods. 1 a 2, článku 69 ods. 2, článku 70 ods. 2, 3 a 5 a článku 71 ods. 1;

c)

oblasti stanovenej v článku 14 ods. 1 písm. b);

d)

minimálnych veľkostí stanovených v článku 19 ods. 1 a 2, článku 24 ods. 2 a článku 29 ods. 2 a 3;

e)

tolerancií stanovených v článku 19 ods. 2 a 3, článku 21 a článku 24 ods. 3;

f)

technických špecifikácií háčikov a lovných šnúr stanovených v článku 25 a článku 38 ods. 5 písm. b);

g)

prítomnosti vedeckých pozorovateľov stanovenej v článku 29 ods. 1 a článku 61 ods. 1 písm. a) a b);

h)

typu informácií a údajov stanovených v článku 11 ods. 1, 2 a 3, článku 12, článku 20 ods. 2, článku 26 ods. 1, článku 42 ods. 1, článku 50 ods. 1 a 2, článku 54 ods. 4, článku 55 ods. 4, článku 56 ods. 3 a článku 59 ods. 1;

i)

maximálneho počtu lokalizačných bójí stanoveného v článku 9 ods. 4.

2.   Všetky zmeny prijaté v súlade s odsekom 1 sa striktne obmedzujú na vykonávanie zmien príslušných odporúčaní ICCAT v práve Únie.

Článok 74

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 73 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 3. decembra 2017. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 73 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 73 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 75

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre rybolov a akvakultúru zriadený článkom 47 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 76

Zmeny nariadenia (ES) č. 1936/2001

V nariadení (ES) č. 1936/2001 sa vypúšťajú články 4, 5, 6, 6a, 7, 8a, 8b, 8c, 9, 9a a 10 až 19.

Článok 77

Zmeny nariadenia (ES) č. 1984/2003

Nariadenie (ES) č. 1984/2003 sa mení takto:

a)

V článku 3 sa dopĺňajú tieto písmená:

„g)   veľkokapacitné rybárske plavidlo: rybárske plavidlo s celkovou dĺžkou 20 metrov alebo viac;

h)   veľkokapacitné plavidlo na lov pelagických druhov lovnými šnúrami: plavidlo na lov pelagických druhov lovnými šnúrami s celkovou dĺžkou 24 metrov alebo viac.“

b)

V článku 4 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:

„c)

byť akceptovaný v prípade, že rybolov vykonalo veľkokapacitné rybárske plavidlo, len ak sa dané plavidlo nachádza v registri ICCAT pre plavidlá.“

c)

V článku 5 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:

„c)

byť potvrdený v prípade, že rybolov vykonalo veľkokapacitné rybárske plavidlo, len ak sa dané plavidlo nachádza v registri ICCAT pre plavidlá.“

d)

V kapitole 2 sa dopĺňa tento oddiel:

„Oddiel 4

Požiadavky na členské štáty týkajúce sa produktov prekladaných v oblasti dohovoru ICCAT

Článok 7a

Štatistické dokumenty a podávanie správ

1.   Pri potvrdzovaní štatistických dokumentov vlajkový členský štát veľkokapacitných plavidiel na lov pelagických druhov lovnou šnúrou zabezpečí, aby prekládky zodpovedali nahlásenému objemu úlovkov každého takéhoto plavidla.

2.   Vlajkový členský štát veľkokapacitných plavidiel na lov pelagických druhov lovnou šnúrou potvrdí štatistické dokumenty pre prekladané ryby potom, ako sa uistil o tom, že prekládka bola vykonaná v súlade s článkami 51 až 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2107 (*1). O tejto skutočnosti sa uistí na základe informácií získaných prostredníctvom programu regionálnych pozorovateľov ICCAT pre prekládky na mori.

3.   Členské štáty nariadia, aby druhy, na ktoré sa vzťahujú programy pre štatistické dokumenty a ktoré ulovili veľkokapacitné plavidlá na lov pelagických druhov lovnou šnúrou v oblasti dohovoru ICCAT, boli pri dovoze do ich oblasti alebo na ich územie sprevádzané štatistickými dokumentmi potvrdenými pre plavidlá uvedené v zozname ICCAT pre veľkokapacitné plavidlá na lov pelagických druhov lovnými šnúrami s oprávnením vykonávať prekládku na mori a kópiou vyhlásenia ICCAT o prekládke.

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2107 z 15. novembra 2017, ktorým sa stanovujú riadiace, ochranné a kontrolné opatrenia uplatniteľné v oblasti dohovoru Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) a ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1936/2001, (ES) č. 1984/2003 a (ES) č. 520/2007 (Ú. v. EÚ L 315, 30.11.2017, s. 1).“"

Článok 78

Zmeny nariadenia (ES) č. 520/2007

V nariadení (ES) č. 520/2007 sa vypúšťa článok 4 ods. 1, hlava II a prílohy II, III a IV.

Článok 79

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 15. novembra 2017

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

M. MAASIKAS


(1)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 142.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 3. októbra 2017 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 23. októbra 2017.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

(4)  Rozhodnutie Rady 98/392/ES z 23. marca 1998 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 o morskom práve a Dohody z 28. júla 1994 o vykonávaní jeho časti XI Európskym spoločenstvom (Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 1).

(5)  Rozhodnutie Rady 86/238/EHS z 9. júna 1986 o pristúpení Spoločenstva k Medzinárodnému dohovoru o zachovaní atlantických tuniakov, zmenenému a doplnenému protokolom pripojeným k záverečnému aktu z konferencie splnomocnených zástupcov zmluvných štátov k dohovoru podpísanému v Paríži 10. júla 1984 (Ú. v. ES L 162, 18.6.1986, s. 33).

(6)  Číslo postupu 2015/0289 (COD), zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(7)  Nariadenie Rady (ES) č. 1936/2001 z 27. septembra 2001 ustanovujúce kontrolné opatrenia uplatniteľné v rybolove na určité zásoby silno sťahovavých rýb (Ú. v. ES L 263, 3.10.2001, s. 1).

(8)  Nariadenie Rady (ES) č. 520/2007 zo 7. mája 2007, ktorým sa ustanovujú technické opatrenia na ochranu určitých zásob druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 973/2001 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2007, s. 3).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1627 zo 14. septembra 2016 o viacročnom pláne obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 302/2009 (Ú. v. EÚ L 252, 16.9.2016, s. 1).

(10)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(12)  Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Únie na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

(13)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2011 z 8. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 112, 30.4.2011, s. 1).

(14)  Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).

(15)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/98 z 18. novembra 2014 o vykonaní medzinárodných záväzkov Únie v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 v rámci Medzinárodného dohovoru o zachovaní atlantických tuniakov a Dohovoru o budúcej mnohostrannej spolupráci v oblasti rybárstva v severozápadnom Atlantiku (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2015, s. 23).

(16)  Nariadenie Rady (ES) č. 1984/2003 z 8. apríla 2003, ktorým sa zavádza systém štatistického monitorovania obchodu s mečiarom a tuniakom zavalitým v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 295, 13.11.2003, s. 1).

(17)  Číslo postupu 2015/0289 (COD), zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(18)  Číslo postupu 2015/0289 (COD), zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(19)  Číslo postupu 2015/0289 (COD), zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(20)  Nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 (Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11).

(21)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/218 zo 6. februára 2017 o registri rybárskej flotily Únie (Ú. v. EÚ L 34, 9.2.2017, s. 9).

(22)  Číslo postupu 2015/0289 (COD), zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 (Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2017, s. 1).

(24)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1251 z 12. júla 2016, ktorým sa prijíma viacročný program Únie na zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybolovu a akvakultúry na obdobie 2017 – 2019 (Ú. v. EÚ L 207, 1.8.2016, s. 113).

(25)  Číslo postupu 2015/0289 (COD), zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(26)  Číslo postupu 2015/0289 (COD), zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


PRÍLOHA I

DRUHY ICCAT

Čeľaď

Latinský názov

Slovenský názov

Scombridae

Acanthocybium solandri

pamakrelovec štíhly

Allothunnus fallai

tuniakovec štíhly

Auxis rochei

tuniak makrelovitý

Auxis thazard

tuniak fregatový

Euthynnus alletteratus

tuniak škvrnitý

Gasterochisma melampus

gastrochizma južná

Katsuwonus pelamis

tuniak pruhovaný

Orcynopsis unicolor

pelamída prostá

Sarda sarda

pelamída atlantická

Scomberomorus brasiliensis

pamakrela brazílska

Scomberomorus cavalla

pamakrela kavalla

Scomberomorus maculatus

pamakrela škvrnitá

Scomberomorus regalis

pamakrela cero

Scomberomorus tritor

pamakrela západoafrická

Thunnus alalunga

tuniak dlhoplutvý

Thunnus albacares

tuniak žltoplutvý

Thunnus atlanticus

tuniak čiernoplutvý

Thunnus maccoyii

tuniak južný

Thunnus obesus

tuniak okatý

Thunnus thynnus

tuniak modroplutvý

Istiophoridae

Istiophorus albicans

plachetník atlantický

Makaira indica

marlín čierny

Makaira nigricans

marlín mozaikový

Tetrapturus albidus

kopijonos belavý

Tetrapturus belone

kopijonos stredomorský

Tetrapturus georgii

kopijonos úzkohrotý

Tetrapturus pfluegeri

kopijonos štíhly

Xiphiidae

Xiphias gladius

mečiar veľký

Alopiidae

Alopias superciliosus

alopia okatá

Carcharhinidae

Carcharhinus falciformis

žralok hodvábny

Carcharhinus longimanus

žralok dlhoplutvý

Prionace glauca

žralok modrý

Lamnidae

Isurus oxyrinchus

žralok mako

Lamna nasus

lamna sleďová

Sphyrnidae

Sphyrna spp.

mlatkohlavovité

Coryphaenidae

Coryphaena hippurus

koryféna veľká


PRÍLOHA II

POKYNY NA VYPRACOVANIE RIADIACICH PLÁNOV PRE ZARIADENIA NA ZHLUKOVANIE RÝB (ZARIADENIA FAD)

Riadiace plány pre zariadenia FAD pre flotily ZS pozostávajúce z plavidiel na lov vakovou sieťou a lodí s návnadami musia obsahovať tieto informácie:

1.

Opis:

a)

typy zariadení FAD: AFAD = ukotvené, DFAD = unášané;

b)

typ signalizačného zariadenia/bóje;

c)

maximálny počet zariadení FAD, ktoré sa majú nasadiť (na vakovú sieť a na typ zariadenia FAD);

d)

minimálna vzdialenosť medzi ukotvenými zariadeniami FAD;

e)

stratégia znižovania vedľajších úlovkov a ich využitia;

f)

zváženie interakcií s inými typmi výstroja;

g)

vyhlásenie alebo koncepcia k „vlastníctvu zariadení FAD“.

2.

Inštitucionálne opatrenia:

a)

inštitucionálna zodpovednosť za plány riadenia zariadení FAD;

b)

postupy podávania žiadosti o povolenie používania zariadenia FAD;

c)

povinnosti vlastníkov plavidiel a kapitánov v oblasti nasadzovania a používania zariadení FAD;

d)

koncepcia nahradzovania zariadení FAD;

e)

nahlasovacie povinnosti nad rámec tohto nariadenia;

f)

stratégia riešenia konfliktov súvisiacich so zariadeniami FAD;

g)

podrobné údaje o oblastiach zákazu rybolovu alebo obdobiach hájenia, napríklad pobrežné vody, plavebné trasy, blízkosť oblastí tradičného maloobjemového rybolovu atď.

3.

Konštrukčné špecifikácie a požiadavky pre zariadenia FAD:

a)

konštrukčné vlastnosti zariadení FAD (opis);

b)

požiadavky na osvetlenie;

c)

radarové reflektory;

d)

viditeľnosť;

e)

označenie a identifikátor zariadenia FAD;

f)

označenie a identifikátor rádiovej bóje (požiadavka na sériové číslo);

g)

označenie a identifikátor bóje vybavenej echolotom (požiadavka na sériové číslo);

h)

satelitné transceivery;

i)

výskum uskutočnený v oblasti biologicky rozložiteľných zariadení FAD;

j)

predchádzanie prípadom straty alebo opustenia zariadení FAD;

k)

koncepcia vyzdvihovania zariadení FAD.

4.

Platnosť plánu riadenia pre zariadenia FAD.

5.

Prostriedky monitorovania a preskúmavania vykonávania plánu riadenia pre zariadenia FAD.


PRÍLOHA III

ZOZNAM NASADENÝCH FAD ZA KAŽDÝ ŠTVRŤROK

Identifikátor zariadenia FAD

Typy zariadení FAD a elektronického vybavenia

Konštrukčné vlastnosti zariadenia FAD

Pozorovanie

Označenie zariadenia FAD

Označenie signalizačného majáka

Typ zariadenia FAD

Typ prípojného signalizačného majáka a/alebo elektronického vybavenia

Plávajúca časť zariadenia FAD

Štruktúra FAD pod hladinou

Rozmery

Materiály

Rozmery

Materiály

 (1)

 (1)

 (2)

 (3)

 (4)

 (5)

 (4)

 (6)

 (7)


(1)  Ak označenie zariadenia FAD a označenie signalizačného majáka chýba alebo je nečitateľné, túto skutočnosť uveďte a poskytnite všetky dostupné informácie, na základe ktorých možno identifikovať vlastníka FAD.

(2)  Ukotvené zariadenie FAD, unášané prírodné zariadenie FAD, unášané umelé zariadenie FAD.

(3)  Napríklad GPS, echolot atď. Ak k zariadeniu FAD nie je pripojené žiadne elektronické vybavenie, túto skutočnosť uveďte.

(4)  Napríklad šírka, dĺžka, výška, hĺbka, veľkosť ôk atď.

(5)  Uveďte materiál, z ktorého je vyrobená štruktúra a kryt, a či ide o biologicky rozložiteľný materiál.

(6)  Napríklad siete, laná, palmové listy atď., okrem toho uveďte vlastnosti materiálu z hľadiska biologickej rozložiteľnosti a/alebo rizika zakliesnenia.

(7)  V tejto časti treba uviesť špecifikácie osvetlenia, radarové reflektory a viditeľnosť.


PRÍLOHA IV

POŽIADAVKY NA PROGRAM POZOROVATEĽOV PRE PLAVIDLÁ, KTORÉ LOVIA TROPICKÉ TUNIAKY V GEOGRAFICKÝCH OBLASTIACH, KDE PLATÍ OBDOBIE HÁJENIA A ZÁKAZ RYBOLOVU

1.

Pozorovatelia musia mať na plnenie svojich úloh tieto kvalifikácie:

dostatočné skúsenosti na rozpoznanie druhov a rybárskeho výstroja,

dostatočná úroveň znalosti ochranných a riadiacich opatrení komisie ICCAT, potvrdená certifikátom od členského štátu a zodpovedajúca usmerneniam komisie ICCAT k odbornej príprave,

schopnosť presného pozorovania a zaznamenávania údajov,

dostatočná úroveň znalosti jazyka vlajkového štátu pozorovaného plavidla.

2.

Pozorovatelia nesmú byť členmi posádky pozorovaného rybárskeho plavidla a:

a)

musia byť štátnymi príslušníkmi jednej zo ZS;

b)

musia byť schopní plniť úlohy stanovené v bode 3;

c)

nesmú mať aktuálne finančné záujmy alebo iný prospech v súvislosti s lovom tropických tuniakov.

Úlohy pozorovateľa

3.

Pozorovateľ má najmä tieto úlohy:

a)

monitorovať, ako rybárske plavidlá dodržiavajú relevantné ochranné a riadiace opatrenia, ktoré prijala komisia ICCAT.

Pozorovateľ najmä:

i)

zaznamenáva a nahlasuje vykonávané rybolovné činnosti;

ii)

pozoruje a odhaduje množstvo úlovkov a overuje záznamy v rybárskom denníku;

iii)

sleduje a zaznamenáva plavidlá, pri ktorých existuje možnosť, že lovia v rozpore s ochrannými a riadiacimi opatreniami ICCAT;

iv)

overuje polohu plavidla počas rybolovných činností;

v)

na základe pokynov Stáleho výboru pre výskum a štatistiku komisie ICCAT vykonáva vedeckú prácu, napríklad zber údajov úlohy II v prípade, že to komisia ICCAT vyžaduje;

b)

s náležitým ohľadom na svoju bezpečnosť bezodkladne nahlasovať každú rybolovnú činnosť súvisiacu so zariadeniami FAD, ktorú plavidlo vykonáva v oblasti a počas obdobia, ktoré je uvedené v článku 11;

c)

zostavovať všeobecné správy, v ktorých sa uvedú informácie zozbierané v súlade s týmto bodom 3, a poskytuje kapitánovi plavidla možnosť doplniť do nej všetky relevantné informácie.

4.

So všetkými informáciami o operáciách rybolovu a prekládky vykonávaných rybárskymi plavidlami pozorovateľ zaobchádza ako s dôvernými informáciami a jeho písomný súhlas s touto požiadavkou je podmienkou jeho vymenovania za pozorovateľa.

5.

Pozorovatelia musia spĺňať požiadavky stanovené v zákonoch a iných predpisoch vlajkového členského štátu, pod ktorého právomoc patrí plavidlo, na ktoré je pozorovateľ pridelený.

6.

Pozorovatelia musia rešpektovať hierarchiu a dodržiavať všeobecné zásady správania, ktoré platia pre celú posádku plavidla; výnimku predstavujú prípady, keď takéto pravidlá bránia plneniu povinností pozorovateľa podľa tohto programu a povinností stanovených v bode 7.

Povinnosti vlajkového členského štátu

7.

Vlajkový členský štát rybárskych plavidiel a kapitáni týchto plavidiel majú v súvislosti s pozorovateľmi najmä tieto povinnosti:

a)

pozorovateľom je umožnený prístup k posádke plavidla, ako aj k výstroju a vybaveniu;

b)

aby sa pozorovateľom ľahšie plnili úlohy stanovené v bode 3, môžu na požiadanie používať toto vybavenie, ak sa nachádza na plavidlách, na ktoré boli pridelení:

i)

satelitné navigačné zariadenie;

ii)

radarové obrazovky, ak sa používajú;

iii)

prostriedky elektronickej komunikácie;

c)

pozorovateľom sa poskytne ubytovanie vrátane nocľahu, stravy a primeraného sanitárneho vybavenia na rovnakej úrovni, ako majú k dispozícii dôstojníci;

d)

pozorovateľom sa poskytne primeraný priestor na mostíku alebo vo veliteľskej kabíne na vykonávanie administratívnej práce, ako aj priestor na palube zodpovedajúci plneniu povinností pozorovateľa a

e)

vlajkový členský štát zabezpečí, aby kapitáni, členovia posádky a vlastníci plavidiel nebránili pozorovateľom pri výkone ich povinností, nezastrašovali ich, nezasahovali im do činnosti, neovplyvňovali ich, nepodplácali ich ani sa o ich podplácanie nepokúšali.


PRÍLOHA V

MINIMÁLNE TECHNICKÉ NORMY PLATNÉ PRE ZMIERŇUJÚCE OPATRENIA

Zmierňujúce opatrenie

Opis

Špecifikácia

Nočná rybolovná operácia pri minimálnom palubnom osvetlení

Medzi nautickým úsvitom a nautickým súmrakom sa nesmie konať žiadna rybolovná operácia. Palubné osvetlenie musí byť minimálne.

Nautický súmrak a nautický úsvit je uvedený tabuľkách nautickej ročenky pre príslušnú zemepisnú šírku, miestny čas a deň. Minimálne palubné osvetlenie musí zodpovedať minimálnym bezpečnostným a plavebným normám.

Šnúry na odplašenie vtákov (šnúry tori)

Šnúry na odplašenie vtákov sa používajú pri rybolove lovnou šnúrou na účely odplašenia vtákov od nadväzných šnúr.

V prípade plavidiel s dĺžkou od 35 m platí, že:

musia použiť aspoň 1 šnúru na odplašenie vtákov. V realizovateľných prípadoch sa odporúča, aby v čase vysokého počtu alebo vysokej aktivity vtákov používali aj druhú žrď tori a druhú šnúru tori. Obe šnúry tori by sa mali používať súčasne, každá z jednej strany používanej lovnej šnúry,

nadhladinové rozpätie šnúr na odplašenie vtákov musí byť minimálne 100 m,

používané dlhé závesky musia byť dostatočne dlhé na to, aby v bezvetrí dosiahli na hladinu mora,

rozstup medzi dlhými záveskami nesmie byť viac ako 5 m.

V prípade plavidiel s dĺžkou menej ako 35 m platí, že:

musia použiť aspoň 1 šnúru na odplašenie vtákov,

nadhladinový segment šnúr na odplašenie vtákov musí mať dĺžku minimálne 75 m,

musia sa používať dlhé a/alebo krátke (ale dlhšie ako 1 m) závesky a musia byť umiestnené v týchto rozstupoch:

krátke: rozstup maximálne 2 m,

dlhé: rozstup maximálne 5 m na úseku prvých 55 m šnúry na odplašenie vtákov.

Ďalšie pokyny ku konštrukcii a používaniu šnúr na odplašenie vtákov sa nachádzajú v časti Doplňujúce pokyny ku konštrukcii a používaniu šnúr tori ďalej v texte.

Zaťaženie nadväzcových šnúr

Záťaže sa na nadväzcové šnúry musia upevniť ešte pred rybolovnou operáciou.

Záťaže s celkovou hmotnosťou viac ako 45 g sa pripevnia vo vzdialenosti do 1 m od háčika, alebo

záťaže s celkovou hmotnosťou viac ako 60 g sa pripevnia vo vzdialenosti do 3,5 m od háčika, alebo

záťaže s celkovou hmotnosťou viac ako 98 g sa pripevnia vo vzdialenosti do 4 m od háčika.


DOPLNKOVÉ POKYNY KU KONŠTRUKCII A POUŽÍVANIU ŠNÚR TORI

Úvod

Minimálne technické normy na používanie šnúr tori sa nachádzajú v tabuľke uvedenej vyššie. Tieto doplnkové pokyny sú určené na pomoc pri príprave a uplatňovaní predpisov o šnúrach tori pre plavidlá na lov lovnými šnúrami. Tieto pokyny sú pomerne jednoznačné, no podporuje sa skúšať ďalšie techniky na zlepšovanie účinnosti šnúr tori v zmysle požiadaviek tabuľky uvedenej vyššie. Tieto pokyny zohľadňujú environmentálne a prevádzkové faktory (poveternostná situácia, rýchlosť nasadzovania a veľkosť lode), ktoré majú vplyv na účinnosť a konštrukciu tori šnúr pri ochrane návnad pred vtákmi. Konštrukciu a používanie šnúr tori možno meniť s cieľom zohľadniť tieto faktory, pokiaľ to neohrozí funkčnosť šnúr. Keďže sa počíta s neustálym zlepšovaním konštrukcie šnúr tori, mali by sa tieto pokyny v budúcnosti preskúmať.

Konštrukcia šnúr tori

1.

Vhodné vlečené zariadenie pripevnené na podhladinovú časť šnúry tori môže zlepšiť nadhladinové rozpätie.

2.

Nadhladinová časť šnúry by mala byť dostatočne ľahká na to, aby bol jej pohyb nepredvídateľný a vtáky si na ňu nezvykli, no dostatočne ťažká na to, aby sa vo vetre neodkláňala.

3.

Šnúra by mala byť k plavidlu optimálne pripevnená pevným valcovým otočným kĺbom, aby sa znížila možnosť jej zamotania.

4.

Závesky by mali byť vyrobené z materiálu, ktorý je nápadne sfarbený a umožňuje nepredvídateľný prudký pohyb (napríklad pevné tenké lanko obalené červenou polyuretánovou hadičkou), zavesené na pevnom trojramennom otočnom kĺbe (čo znižuje riziko zamotania závesiek) pripevnenom k šnúre tori.

5.

Všetky závesky by mali pozostávať z dvoch alebo viacerých vláken.

6.

Každý pár závesiek by sa mal dať odpojiť pomocou spony, aby sa šnúry dali efektívnejšie skladovať.

Používanie šnúr tori

1.

Šnúra by mala byť zavesená zo žrde upevnenej na plavidle. Žrď tori by mala byť umiestnená čo najvyššie, aby šnúra chránila návnady v dostatočnej vzdialenosti od kormy plavidla a nezamotala sa do rybárskeho výstroja. Čím vyššia je žrď, tým lepšie chráni návnady. Ako príklad možno uviesť, že žrď umiestnená vo výške približne 7 m nad hladinou dokáže ochrániť návnady do vzdialenosti 100 m.

2.

Ak plavidlo používa len jednu šnúru tori, mala by byť nastavená na náveternej strane nasadených návnad. Ak sa háčiky s návnadami nasadzujú mimo kormy plavidla, šnúra tori by mala byť k plavidlu pripevnená v bode, ktorý sa nachádza niekoľko metrov od kormy na tom boku lode, z ktorého sa nasadzujú návnady. Ak plavidlo používa dve šnúry tori, háčiky s návnadami by sa mali nasadzovať v oblasti ohraničenej týmito dvoma šnúrami.

3.

V záujme ešte lepšej ochrany návnad pred vtákmi sa odporúča používať viacero šnúr tori.

4.

Vzhľadom na to, že šnúra sa môže pretrhnúť či zamotať, na palube by sa mali nachádzať rezervné šnúry tori, ktorými možno nahradiť poškodené šnúry, čím sa zamedzí prerušeniu rybolovnej operácie. Šnúra tori môže mať niekoľko oslabených miest, aby sa minimalizovali bezpečnostné a prevádzkové problémy, ku ktorým by došlo, keby sa plavák lovnej šnúry skrútil alebo zamotal do podhladinového segmentu šnúry tori.

5.

Ak rybári používajú stroj na nahadzovanie návnady (BCM – bait casting machine), sú povinní skoordinovať používanie šnúr tori a daného stroja tak, aby sa zabezpečilo, že BCM bude nahadzovať návnadu priamo pod ochranu šnúry tori. Ak sa používa BCM (alebo viacero BCM), pomocou ktorého možno nahadzovať na ľavobok aj pravobok, mali by sa použiť dve šnúry tori.

6.

Pri ručnom nahadzovaní nadväzných šnúr by rybári mali zabezpečiť, aby sa háčiky s návnadou a zvinuté časti nadväznej šnúry nahadzovali pod ochranu šnúry tori, t. j. mimo vodného víru spôsobeného lodnou vrtuľou, ktorý by mohol spomaliť rýchlosť klesania háčikov s návnadou.

7.

Odporúča sa, aby rybári nainštalovali manuálne, elektrické alebo hydraulické navijaky na uľahčenie nahadzovania a vyťahovania šnúr tori.


PRÍLOHA VI

PODROBNÉ POŽIADAVKY NA VYSLOBODZOVANIE MORSKÝCH KORYTNAČIEK Z VÝSTROJA

Postupy bezpečného zaobchádzania:

i)

V prípadoch, že morskú korytnačku treba vybrať z vody, musia sa morské korytnačky, ktoré sa chytili na háčik alebo zakliesnili do výstroja, vytiahnuť na palubu pomocou vhodného koša alebo podberáka. Morskú korytnačku nemožno vybrať z vody rybárskou šnúrou, na ktorú sa chytila alebo do ktorej je zakliesnená. Ak morskú korytnačku nemožno bezpečne vybrať z vody, posádka by mala prerezať šnúru čo najbližšie k háčiku tak, aby morská korytnačka neutrpela ďalšie zbytočné zranenia.

ii)

V prípadoch, keď sa morské korytnačky dostanú na palubu, prevádzkovateľ plavidla alebo posádka ich nepustia na slobodu skôr, ako posúdia stav ulovených alebo zakliesnených morských korytnačiek. Morské korytnačky, ktoré sa pohybujú s ťažkosťami alebo nereagujú, sa v rámci možností ponechajú na palube a venuje sa im starostlivosť, ktorá im zabezpečí čo najväčšiu šancu prežiť až do prepustenia na slobodu. Podrobnejší opis uvedených postupov sa nachádza v Usmerneniach FAO na zníženie úmrtnosti morských korytnačiek pri rybolovných operáciách.

iii)

Pri rybolovných operáciách alebo v rámci vnútroštátneho programu pozorovateľov (napríklad označovanie) sa s morskými korytnačkami v rámci možností zaobchádza v súlade s Usmerneniami FAO na zníženie úmrtnosti morských korytnačiek pri rybolovných operáciách.

Používanie rezačiek šnúr:

i)

Plavidlá na lov lovnou šnúrou musia mať na palube rezačky šnúr a používať ich v prípadoch, keď nie je možné oslobodiť morské korytnačky od háčika bez spôsobenia ďalších zranení.

ii)

Iné typy lodí, ktoré používajú výstroj, do ktorého sa môžu morské korytnačky zakliesniť, musia mať na palube rezačky šnúr a používať ich na bezpečné odstránenie výstroja a vyslobodenie morských korytnačiek.

Používanie nástrojov na odstraňovanie háčikov:

i)

Plavidlá na lov lovnou šnúrou musia mať palube nástroje na odstraňovanie háčikov, ktorými možno morské korytnačky účinne oslobodiť od háčikov.

ii)

V prípade, že morská korytnačka háčik prehltla, sa nesmie podniknúť žiaden pokus o jeho odstránenie. Namiesto toho sa šnúra musí prerezať čo možno najbližšie k háčiku tak, aby morská korytnačka neutrpela ďalšie zbytočné zranenia.


PRÍLOHA VII

PREKLÁDKA V PRÍSTAVE

1.   Pri prekládke tuniakov a tuniakovitých rýb a všetkých iných druhov ulovených spolu s tuniakmi a tuniakovitými rybami v oblasti dohovoru ICCAT, ktorú v prístave vykonávajú plavidlá Únie alebo ktorá sa vykonáva v prístave Únie, sa postupuje takto:

Nahlasovacie povinnosti

2.   Rybárske plavidlo

2.1.   Najneskôr 48 hodín pred operáciou prekládky musí kapitán rybárskeho plavidla nahlásiť orgánom prístavného štátu názov prepravného plavidla a dátum/čas prekládky.

2.2.   Počas prekládky kapitán rybárskeho plavidla nahlasuje svojmu vlajkovému členskému štátu tieto informácie:

množstvo tuniakov a tuniakovitých rýb (pokiaľ možno rozčlenené podľa populácie), ktorých prekládka sa má vykonať,

množstvo iných druhov ulovených spolu s tuniakmi a tuniakovitými rybami (v prípade, že je táto informácia k dispozícii, rozčlenené podľa druhu), ktorých prekládka sa má vykonať,

dátum a miesto prekládky,

názov, registračné číslo a vlajka prijímajúceho prepravného plavidla a

geografická poloha úlovkov rozdelených podľa druhov a vo vhodných prípadoch podľa populácií v súlade so štatistickými oblasťami ICCAT.

2.3.   Kapitán dotknutého rybárskeho plavidla vyplní vyhlásenie ICCAT o prekládke a v relevantných prípadoch identifikačné číslo plavidla v registri ICCAT pre rybárske plavidlá, a najneskôr 15 dní po prekládke ich zašle svojmu vlajkovému členskému štátu.

3.   Prijímajúce plavidlo

3.1.   Kapitán prijímajúceho prepravného plavidla najneskôr 24 hodín pred začiatkom prekládky a na konci prekládky informuje orgány prístavného štátu o množstve úlovkov tuniakov a tuniakovitých rýb, ktoré boli preložené na jeho plavidlo, a vyplní vyhlásenie ICCAT o prekládke a do 24 hodín ho zašle príslušným orgánom.

3.2.   Kapitán prijímajúceho prepravného plavidla vyplní vyhlásenie ICCAT o prekládke a najneskôr 48 hodín pred vylodením ho zašle príslušným orgánom štátu vylodenia.

Spolupráca medzi prístavným štátom a štátom vylodenia

4.   Prístavný štát a štát vylodenia uvedené v predchádzajúcich bodoch preskúmajú informácie získané podľa ustanovení tejto prílohy, v relevantných prípadoch aj v spolupráci s vlajkovou ZS rybárskeho plavidla, aby overili, či sa nahlásené, preložené a vylodené úlovky každého plavidla zhodujú. Uvedené overenie sa vykoná tak, aby došlo len k minimálnemu rušeniu a komplikovaniu činností plavidla a aby nedošlo k zhoršeniu kvality rýb.

Podávanie správ

5.   Každý vlajkový členský štát rybárskeho plavidla uvedie vo svojej výročnej správe komisii ICCAT podrobné údaje o prekládkach, ktoré vykonali jeho plavidlá.


PRÍLOHA VIII

PROGRAM REGIONÁLNYCH POZOROVATEĽOV ICCAT PRE OPERÁCIE PREKLÁDKY NA MORI

1.

Členské štáty vyžadujú, aby na palube prepravných plavidiel uvedených v registri ICCAT pre plavidlá, ktoré sú oprávnené prijímať prekládky v oblasti dohovoru ICCAT a ktoré vykonávajú prekládku na mori, bol počas každej operácie prekládky v oblasti dohovoru ICCAT prítomný regionálny pozorovateľ ICCAT.

2.

Pozorovateľov vymenúva komisia ICCAT a prideľuje ich na prepravné plavidlá oprávnené prijímať prekládky v oblasti dohovoru ICCAT od veľkokapacitných plavidiel na lov pelagických druhov lovnou šnúrou, ktoré sa plavia pod vlajkou ZS, ktoré vykonávajú program regionálnych pozorovateľov ICCAT.

Vymenovanie pozorovateľov

3.

Vymenovaní pozorovatelia musia mať na plnenie úloh takúto kvalifikáciu:

preukázaná schopnosť rozpoznať druhy ICCAT a rybársky výstroj; prednosť sa dáva pozorovateľom, ktorí už v úlohe pozorovateľa pôsobili na plavidlách na lov pelagických druhov lovnou šnúrou,

uspokojujúce vedomosti o ochranných a riadiacich opatreniach komisie ICCAT,

schopnosť presného pozorovania a zaznamenávania údajov,

dostatočná znalosť jazyka vlajkového členského štátu pozorovaného plavidla.

Povinnosti pozorovateľa

4.

Pozorovateľ:

a)

musí mať absolvovanú technickú odbornú prípravu predpísanú v pokynoch komisie ICCAT;

b)

nesmie byť štátnym príslušníkom ani občanom vlajkového štátu prijímajúceho prepravného plavidla;

c)

musí byť schopný plniť úlohy stanovené v bode 5;

d)

musí byť na zozname pozorovateľov, ktorý vedie ICCAT;

e)

nesmie byť členom posádky veľkokapacitného plavidla na lov pelagických druhov lovnou šnúrou, ani prepravného plavidla, ani zamestnancom spoločnosti prevádzkujúcej jedno z uvedených plavidiel.

5.

Pozorovateľ monitoruje, či veľkokapacitné plavidlo na lov pelagických druhov lovnou šnúrou a prepravné plavidlo dodržiavajú relevantné ochranné a riadiace opatrenia, ktoré prijala komisia ICCAT. Úlohou pozorovateľa je najmä:

5.1.

nalodiť sa na veľkokapacitné plavidlo na lov pelagických druhov lovnou šnúrou, ktoré má vykonať prekládku na prepravné plavidlo, s prihliadnutím na riziká uvedené v bode 9 a skôr, než sa začne prekládka:

a)

skontrolovať platnosť oprávnenia alebo licencie rybárskeho plavidla na lov tuniakov a tuniakovitých rýb a iných druhov ulovených spolu s týmito druhmi v oblasti dohovoru ICCAT;

b)

skontrolovať predchádzajúce oprávnenie rybárskeho plavidla na prekládku na mori, ktoré mu vydala vlajková ZS a v relevantných prípadoch pobrežný štát;

c)

skontrolovať a zaznamenať celkové množstvo úlovkov na palube (rozčlenené podľa druhu a pokiaľ možno aj podľa populácie) a množstiev, ktoré sa majú preložiť na prepravné plavidlo;

d)

skontrolovať funkčnosť systému monitorovania plavidiel (VMS) a preskúmať rybársky denník a podľa možnosti overiť záznamy v ňom;

e)

overiť, či bola akákoľvek časť úlovku na palube premiestnená z iných plavidiel, a skontrolovať dokumentáciu o takýchto premiestneniach;

f)

v prípade, že existujú náznaky, že rybárske plavidlo porušuje predpisy, bezodkladne oznámiť toto porušenie kapitánovi prepravného plavidla (s náležitým ohľadom na všetky bezpečnostné riziká) a spoločnosti vykonávajúcej program pozorovateľov, ktorá túto informáciu urýchlenie postúpi orgánom vlajkovej ZS rybárskeho plavidla, a

g)

zaznamenávať výsledky svojej činnosti na rybárskom plavidle do správy pozorovateľa;

5.2.

pozorovať činnosti prepravného plavidla a

a)

zaznamenávať a nahlasovať vykonané činnosti prekládky;

b)

overovať polohu plavidla počas prekládky;

c)

pozorovať a odhadovať množstvo preložených tuniakov a tuniakovitých rýb (v prípade, že je táto informácia k dispozícii, rozčlenené podľa druhu, a pokiaľ možno aj podľa populácie);

d)

pozorovať a odhadovať množstvo iných druhov ulovených spolu s tuniakmi a tuniakovitými druhmi (v prípade, že je táto informácia k dispozícii, rozčlenené podľa druhu);

e)

overovať a zaznamenávať názov predmetného veľkokapacitného plavidla na lov pelagických druhov lovnou šnúrou a jeho číslo v registri ICCAT;

f)

overovať údaje uvedené vo vyhlásení o prekládke, pokiaľ možno aj ich porovnaním so záznamami v rybárskom denníku veľkokapacitného plavidla na lov pelagických druhov lovnou šnúrou;

g)

potvrdzovať údaje uvedené vo vyhlásení o prekládke;

h)

podpisovať vyhlásenie o prekládke a

i)

pozorovať a odhadovať množstvo produktov (rozčlenené podľa druhu) pri vykládke v prístave v prípade, že pozorovateľ sa vylodil na účely overenia zhody s množstvami prijatými pri operáciách prekládky na mori;

5.3.

okrem toho pozorovateľ:

a)

zostavuje dennú správu o činnostiach prekládky, ktoré vykonáva prepravné plavidlo;

b)

zostavuje všeobecné správy, v ktorých uvedie informácie zozbierané v súlade s povinnosťami pozorovateľa, a poskytne kapitánovi plavidla možnosť doplniť všetky relevantné informácie;

c)

predkladá sekretariátu ICCAT všeobecné správy uvedené v písmene b) do 20 dní po uplynutí obdobia pozorovania;

d)

vykonáva všetky ďalšie úlohy stanovené komisiou ICCAT.

6.

Pozorovateľ so všetkými informáciami o rybolovných operáciách veľkokapacitných plavidiel na lov pelagických druhov lovnou šnúrou a vlastníkoch týchto plavidiel zaobchádza ako s dôvernými a písomné vyjadrenie súhlasu s touto požiadavkou je podmienkou jeho menovania do funkcie pozorovateľa.

7.

Pozorovateľ spĺňa požiadavky stanovené v zákonoch a iných predpisoch vlajkového členského štátu a v relevantných prípadoch aj pobrežného štátu, pod ktorého právomoc patrí plavidlo, na ktoré je pozorovateľ pridelený.

8.

Pozorovateľ rešpektuje hierarchiu a dodržiava všeobecné zásady správania, ktoré platia pre celú posádku plavidla; výnimku predstavujú prípady, keď takéto pravidlá bránia plneniu povinností pozorovateľa podľa tohto programu a povinností posádky plavidla stanovených v bode 9.

Zodpovednosť vlajkových štátov prepravných plavidiel

9.

Na vykonávanie programu regionálnych pozorovateľov voči vlajkovým štátom prepravných plavidiel a ich kapitánom je nutné spĺňať najmä tieto podmienky:

a)

pozorovateľom je umožnený prístup k posádke plavidla, relevantnej dokumentácii, ako aj k výstroju a vybaveniu;

b)

aby sa pozorovateľom ľahšie plnili úlohy stanovené v bode 5, môžu na požiadanie používať toto vybavenie, ak sa nachádza na plavidlách, na ktoré boli pridelení:

i)

satelitné navigačné zariadenie;

ii)

radarové obrazovky, ak sa používajú;

iii)

prostriedky elektronickej komunikácie a

iv)

váhu na váženie prekladaných produktov;

c)

pozorovateľom sa poskytne ubytovanie vrátane nocľahu, stravy a primeraného sanitárneho vybavenia na rovnakej úrovni, ako majú k dispozícii dôstojníci;

d)

pozorovateľom sa poskytne primeraný priestor na mostíku alebo vo veliteľskej kabíne na vykonávanie administratívnej práce, ako aj priestor na palube zodpovedajúci plneniu povinností pozorovateľa;

e)

pozorovatelia môžu určiť najvýhodnejšie miesto a metódu na sledovanie operácií prekládky a na odhad druhov/populácií a prekladaných množstiev. V tejto súvislosti je kapitán prepravného plavidla s náležitým ohľadom na bezpečnostné riziká a praktické aspekty povinný vytvoriť pozorovateľom zodpovedajúce podmienky; okrem iného na požiadanie dočasne vyloží produkty na palubu prepravného plavidla, aby ich pozorovatelia mohli skontrolovať, a poskytne pozorovateľom dostatok času na plnenie ich úloh. Pozorovania sa vykonávajú tak, aby sa minimalizovalo rušenie činností plavidla a nedochádzalo k ovplyvneniu kvality prekladaných produktov;

f)

kapitán prepravného plavidla s prihliadnutím na ustanovenia bodu 10 zaistí, aby bola pozorovateľovi zabezpečená bezpečná preprava medzi prepravným a rybolovným plavidlom, pokiaľ takýto presun umožňujú poveternostné a iné podmienky, a

g)

vlajkové členské štáty zabezpečia, aby kapitáni, členovia posádky a vlastníci plavidiel nebránili pozorovateľom pri výkone ich povinností, nezastrašovali ich, nezasahovali im do činnosti, neovplyvňovali ich, nepodplácali ich ani sa o ich podplácanie nepokúšali.

Zodpovednosť veľkokapacitných plavidiel na lov pelagických druhov lovnou šnúrou počas prekládky

10.

Ak to umožňujú poveternostné a iné podmienky, pozorovateľom sa umožní nalodiť sa na rybárske plavidlo a poskytne sa im prístup k posádke plavidla, všetkej relevantnej dokumentácii a do priestorov plavidla, ktorý potrebujú na vykonávanie svojich povinností stanovených v bode 5. Kapitán prepravného zaistí, aby bola pozorovateľovi zabezpečená bezpečná preprava medzi prepravným a rybolovným plavidlom. Ak aktuálne podmienky predstavujú neprijateľné riziko pre bezpečnosť pozorovateľa, ktorý sa preto nemôže nalodiť na veľkokapacitné plavidlo na lov pelagických druhov lovnou šnúrou skôr, ako sa začne operácia prekládky, takúto operáciu možno napriek tomu vykonať.

Poplatky za pozorovanie

11.

Náklady na vykonávanie tohto programu financujú vlajkové ZS veľkokapacitných plavidiel na lov pelagických druhov lovnou šnúrou, ktoré chcú vykonať operácie prekládky. Poplatok sa vypočíta na základe celkových nákladov programu. Uvedený poplatok sa uhrádza na osobitný účet sekretariátu ICCAT a sekretariát ICCAT spravuje účet na vykonávanie programu.

12.

Kým nie sú uhradené poplatky stanovené v bode 11, veľkokapacitné plavidlo na lov pelagických druhov lovnou šnúrou sa nesmie podieľať na programe pre prekládky na mori.


SMERNICE

30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/40


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2108

z 15. novembra 2017,

ktorou sa mení smernica 2009/45/ES o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

S cieľom udržať vysokú úroveň bezpečnosti stanovenú v spoločných bezpečnostných normách v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES (3), a tým dôveru cestujúcich, a s cieľom zachovať rovnaké podmienky, je potrebné zlepšiť uplatňovanie uvedenej smernice zlepšiť. Smernica 2009/45/ES by sa mala uplatňovať iba na osobné lode a plavidlá, pre ktoré boli bezpečnostné normy uvedenej smernice určené. Z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice by sa preto mali vyňať viaceré špecifické typy lodí, a najmä pomocné člny, plachetnice a lode na prepravu, napríklad k zariadeniam na mori, vyškoleného personálu, ktorý sa nepodieľa na prevádzke lode.

(2)

Pomocné člny prepravované na lodi sa používajú na prevoz cestujúcich z osobných lodí priamo na pobrežie a späť, pričom sa plavia po najkratšej bezpečnej námornej trase. Nie sú vhodné na iné druhy služieb, ako sú pobrežné poznávacie výlety, a nemali by sa na ne používať. Takéto výlety by mali vykonávať lode spĺňajúce požiadavky pobrežného štátu na osobné lode, ako sa uvádza okrem iného v usmerneniach IMO (obežník MSC.1/Circ. 1417 o usmerneniach týkajúcich sa pomocných člnov osobných lodí). Členské štáty a Komisia by mali podporovať diskusiu v rámci IMO s cieľom preskúmať tieto usmernenia v záujme zvýšenia bezpečnosti. Komisia by mala posúdiť, či je potrebné, aby tieto usmernenia boli povinné.

(3)

Z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/45/ES sú vyňaté osobné lode, ktoré nemajú mechanický pohon. Plachetnice by sa nemali certifikovať v súlade s uvedenou smernicou, ak je ich mechanický pohon určený len na pomocné a núdzové použitie. Komisia by preto mala do roku 2020 posúdiť potrebu spoločných európskych požiadaviek na túto kategóriu osobných lodí.

(4)

Spojenie so zariadeniami na mori zabezpečujú plavidlá, ktoré prepravujú priemyselný personál. Uvedený priemyselný personál musí úspešne ukončiť povinný výcvik v oblasti bezpečnosti a spĺňať určité povinné kritériá zdravotnej spôsobilosti. Mali by sa preto naň vzťahovať rozdielne a špecifické bezpečnostné pravidlá, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Členské štáty a Komisia by mali aktívne podporovať prácu IMO, ktorá v nadväznosti na rezolúciu IMO MSC.418(97) prebieha v oblasti bezpečnostných noriem pre príbrežné plavidlá.

(5)

Z Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) vyplynulo, že nie všetky členské štáty certifikujú hliníkové lode podľa smernice 2009/45/ES. Dôsledkom je nerovná situácia, čo marí úsilie o dosiahnutie spoločnej vysokej úrovne bezpečnosti cestujúcich pri vnútroštátnych plavbách v rámci Únie. S cieľom zabrániť nejednotnému uplatňovaniu, ktoré vyplýva z rôznych výkladov vymedzenia hliníka ako rovnocenného materiálu a z uplatniteľnosti zodpovedajúcich noriem požiarnej bezpečnosti, čo vedie k rôznym výkladom rozsahu pôsobnosti smernice, by sa malo vyjasniť vymedzenie pojmu „rovnocenný materiál“ v smernici 2009/45/ES. Členským štátom by sa malo umožniť, aby sa mohli rozhodnúť pre prísnejšie opatrenia na zabránenie požiarom v súlade s ustanoveniami tejto smernice o dodatočných bezpečnostných požiadavkách.

(6)

Značné množstvo osobných lodí postavených zo zliatiny hliníka zabezpečuje pravidelné a časté námorné spojenia medzi rôznymi prístavmi v rámci členského štátu. Keďže dodržiavanie požiadaviek tejto smernice by malo vážne následky pre takéto dopravné operácie a súvisiace sociálno-ekonomické podmienky ako aj na finančné a technické dôsledky pre existujúce aj nové lode, by uvedené členské štáty mali mať možnosť uplatňovať na takéto osobné lode vnútroštátne právo počas obmedzeného obdobia, pričom sa zabezpečí zachovanie dostatočnej úrovne bezpečnosti.

(7)

S cieľom zvýšiť právnu zrozumiteľnosť a súlad, a tým aj úroveň bezpečnosti, by sa mali viaceré vymedzenia pojmov a odkazy aktualizovať a ďalej zosúladiť so súvisiacimi medzinárodnými pravidlami alebo pravidlami Únie. Osobitná pozornosť by sa pritom mala venovať tomu, aby sa nezmenil existujúci rozsah pôsobnosti smernice 2009/45/ES. Predovšetkým vymedzenie pojmu tradičnej lode by sa malo lepšie zosúladiť so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (4) pri zachovaní platných kritérií, pokiaľ ide o rok postavenia lode a typ materiálu. Vymedzenie pojmu rekreačnej jachty a rekreačného plavidla by sa malo lepšie zosúladiť s Medzinárodným dohovorom o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 (ďalej len „dohovor SOLAS z roku 1974“).

(8)

Z hľadiska zásady proporcionality sa ukázalo, že je ťažké prispôsobiť platné predpísané požiadavky odvodené od dohovoru SOLAS z roku 1974 pre malé plavidlá kratšie ako 24 metrov. Malé lode sú navyše postavené prevažne z materiálov iných ako oceľ. Z toho dôvodu bol iba veľmi obmedzený počet takýchto lodí certifikovaný podľa smernice 2009/45/ES. Preto by sa v prípade, že by neexistovali konkrétne bezpečnostné riziká a že by v smernici 2009/45/ES neboli stanovené primerané normy, mali lode kratšie ako 24 metrov vyňať z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice a mali by podliehať osobitným bezpečnostným normám stanoveným členskými štátmi, ktoré vedia lepšie posúdiť miestne obmedzenia pre plavbu týchto lodí z hľadiska vzdialenosti od pobrežia alebo prístavu a poveternostných podmienok. Pri stanovovaní uvedených noriem by členské štáty mali zohľadniť usmernenia, ktoré uverejní Komisia. V uvedených usmerneniach by sa mali podľa potreby zohľadniť všetky medzinárodné dohody a dohovory schválené v rámci IMO a nemali by sa nimi zaviesť dodatočné požiadavky presahujúce rámec existujúcich medzinárodných pravidiel. Komisia sa vyzýva, aby takéto usmernenia prijala čo najskôr.

(9)

S cieľom ďalej zjednodušiť vymedzenie morských oblastí stanovené v smernici 2009/45/ES a minimalizovať záťaž na členské štáty by sa mali vypustiť zbytočné alebo neprimerané kritériá. Vymedzenie morských oblastí, v ktorých sa môžu plaviť lode triedy C a triedy D, by sa malo zjednodušiť, konkrétne vypustiť kritérium „kde stroskotané osoby môžu dosiahnuť pevninu“ a vypustiť „vzdialenosť od miesta útočiska“ na účely vymedzenia morských oblastí, no úroveň bezpečnosti by sa mala zachovať. Vhodnosť konkrétneho pobrežia ako miesta útočiska je dynamický parameter, ktorý môžu v konkrétnych prípadoch posudzovať členské štáty. V prípade potreby by sa mali akékoľvek prevádzkové obmedzenia pre konkrétnu loď týkajúce sa vzdialenosti od miesta útočiska zaznamenať v bezpečnostnom certifikáte osobnej lode.

(10)

V dôsledku osobitných geografických a poveternostných charakteristík a vysokého počtu ostrovov, pre ktoré treba v Grécku pravidelne a často zabezpečovať prepravu, a to medzi nimi a pevninou alebo iba medzi nimi, a z toho vyplývajúceho vysokého počtu možných námorných spojení by sa Grécku malo umožniť uplatniť výnimku z povinnosti stanovenia morských oblastí. Namiesto toho by sa Grécku malo umožniť klasifikovať osobné lode podľa konkrétnej námornej trasy, po ktorej sa plavia, pričom by sa mali zachovať rovnaké kritériá pre triedy osobných lodí a rovnaké bezpečnostné normy.

(11)

Na zabránenie nezamýšľaných negatívnych dôsledkov platných ustanovení, v súlade s ktorými sa prestavané nákladné lode nemôžu považovať za nové osobné lode, by sa malo objasniť, že požiadavky týkajúce sa zmeny sa uplatňujú nielen na existujúce osobné lode, ale na všetky lode.

(12)

Keďže prístavný štát môže v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES (5) vykonať inšpekciu osobnej lode alebo vysokorýchlostného osobného plavidla plaviaceho sa pod inou vlajkou ako vlajkou prístavného štátu, keď vykonáva vnútroštátnu plavbu, osobitné ustanovenia článku 5 ods. 3 smernice 2009/45/ES sú zbytočné a mali by sa vypustiť.

(13)

Vzhľadom na rozdiely v prístupe medzi požiadavkami dohovoru SOLAS z roku 1974 na havarijnú stabilitu a osobitnými požiadavkami Únie na havarijnú stabilitu osobných lodí ro-ro uvedenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/25/ES (6) by sa mala posúdiť potreba smernice 2003/25/ES a jej pridaná hodnota na základe toho, či uvedené požiadavky dohovoru SOLAS z roku 1974 zabezpečujú rovnakú úroveň bezpečnosti.

(14)

S cieľom zvýšiť transparentnosť a uľahčiť členským štátom oznamovanie výnimiek, ekvivalentov a dodatočných bezpečnostných opatrení by Komisia mala vytvoriť a prevádzkovať databázu. Táto databáza by mala zahŕňať oznamované opatrenia v podobe návrhu aj v prijatej podobe. Prijaté opatrenia by sa mali sprístupniť verejnosti.

(15)

Vzhľadom na zmeny, ktoré priniesla Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), by sa právomoci udelené Komisii na vykonávanie smernice 2009/45/ES mali zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať. Vykonávacie akty by sa mali prijímať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (7).

(16)

S cieľom zohľadniť vývoj na medzinárodnej úrovni a skúsenosti a zvýšiť transparentnosť by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prípadné neuplatňovanie zmien medzinárodných nástrojov na účely tejto smernice a aktualizáciu technických požiadaviek. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(17)

Keďže osobitné odkazy v článku 14 na prebiehajúcu prácu v IMO sa stali zastaranými, mal by sa uvedený článok vypustiť. Všeobecné ciele medzinárodných opatrení na zvýšenie bezpečnosti osobných lodí a vytvorenie rovnakých podmienok sú však naďalej relevantné a mali by sa plniť v súlade so zmluvami. Členské štáty a Komisia by na uvedený účel mali spolupracovať v rámci IMO s cieľom zrevidovať a zlepšiť predpisy dohovoru SOLAS z roku 1974.

(18)

Je dôležité, aby sa akékoľvek sankcie stanovené členskými štátmi riadne uplatňovali a aby boli účinné, primerané a odrádzajúce.

(19)

Vzhľadom na celý monitorovací cyklus návštev Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA) by mala Komisia vyhodnotiť vykonávanie smernice 2009/45/ES do 21. decembra 2026 a predložiť o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. Členské štáty by mali s Komisiou spolupracovať pri získavaní všetkých informácií, ktoré sú potrebné na uvedené hodnotenie.

(20)

S cieľom neklásť neprimerané administratívne zaťaženie na vnútrozemské členské štáty, ktoré nemajú námorné prístavy a pod ktorých vlajkou sa neplavia žiadne lode patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, malo by sa takýmto členským štátom umožniť uplatňovať výnimky z ustanovení tejto smernice. To znamená, že pokiaľ sú uvedené podmienky splnené, nie sú povinné túto smernicu transponovať.

(21)

Človek predstavuje zásadný faktor bezpečnosti lode a s ňou súvisiacich postupov. S cieľom zachovať vysokú úroveň bezpečnosti je potrebné zohľadniť vzťah medzi bezpečnosťou, životnými a pracovnými podmienkami na palube lode a odbornou prípravou vrátane odbornej prípravy týkajúcej sa cezhraničných záchranných a núdzových operácií v súlade s medzinárodnými požiadavkami. Členské štáty a Komisia by preto mali na medzinárodnej úrovni zohrávať proaktívnu úlohu s cieľom monitorovať a zlepšiť sociálny rozmer pre námorníkov na palube lodí.

(22)

S cieľom uľahčiť proces vykonávania by EMSA mala podporiť Komisiu a členské štáty v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (8).

(23)

Smernica 2009/45/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2009/45/ES

Smernica 2009/45/ES sa mení takto:

1.

Článok 2 sa mení takto:

a)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

‚medzinárodné dohovory‘ znamenajú tieto dohovory vrátane ich protokolov a zmien v ich aktuálnom znení:

i)

Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 (dohovor SOLAS z roku 1974) a

ii)

Medzinárodný dohovor o nákladových čiarach ponoru z roku 1966,“;

b)

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)

‚Kódex o neporušenej stabilite‘ znamená ‚Kódex o neporušenej stabilite pre všetky typy lodí, na ktoré sa vzťahujú nástroje IMO‘ obsiahnutý v rezolúcii zhromaždenia IMO A.749(18) zo 4. novembra 1993 alebo ‚Medzinárodný kódex o neporušenej stabilite z roku 2008‘ obsiahnutý v rezolúcii IMO MSC.267(85) zo 4. decembra 2008, v ich aktuálnom znení;“;

c)

písmeno g) bod ii) sa nahrádza takto:

„ii)

ich maximálna rýchlosť, vymedzená v predpise 1.4.30 Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách z roku 1994 a v predpise 1.4.38 Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách z roku 2000, je menšia než 20 uzlov;“;

d)

písmeno m) sa nahrádza takto:

„m)

‚výška čela‘ znamená výšku čela, ako je vymedzená v predpise č. 39 Medzinárodného dohovoru o nákladových čiarach ponoru z roku 1966;“;

e)

v písmene q) sa prvý pododsek sa nahrádza takto:

„q)

‚morská oblasť‘ znamená akúkoľvek morskú oblasť alebo námornú trasu stanovenú podľa článku 4;“;

f)

písmeno r) sa nahrádza takto:

„r)

‚prístavná oblasť‘ znamená oblasť, ktorá nie je morskou oblasťou stanovenou podľa článku 4, vymedzená členským štátom s príslušnou právomocou, ktorá siaha po najkrajnejšie pevné prístavné zariadenia tvoriace súčasť prístavného systému alebo po hranice definované prírodnými geografickými danosťami chrániacimi ústie alebo podobnú chránenú oblasť;“;

g)

písmeno s) sa vypúšťa;

h)

písmeno u) sa nahrádza takto:

„u)

‚prístavný štát‘ znamená členský štát, do ktorého prístavu alebo prístavov alebo z ktorého prístavu alebo prístavov smeruje loď alebo plavidlo vykonávajúce vnútroštátnu plavbu a plaviace sa pod inou vlajkou, ako je vlajka uvedeného členského štátu;“;

i)

písmeno v) sa nahrádza takto:

„v)

‚uznaná organizáci‘ znamená organizáciu, ktorá je uznaná v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 (*1);

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 11).“;"

j)

písmeno y) sa nahrádza takto:

„y)

‚osoby so zníženou pohyblivosťou‘ znamenajú osoby, ktoré majú osobitné ťažkosti pri používaní verejnej dopravy vrátane starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím, osôb s poškodením zmyslových orgánov a používateľov invalidných vozíkov, tehotné ženy a osoby sprevádzajúce malé deti;“

k)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„z)

‚plachetnica‘ znamená loď poháňanú plachtami, aj keď je vybavená mechanickým pohonom na pomocné a núdzové účely;

za)

‚rovnocenný materiál‘ znamená zliatinu hliníka alebo akýkoľvek iný nehorľavý materiál, ktorý si sám alebo vďaka zabezpečenej izolácii zachováva štrukturálne vlastnosti a neporušiteľnosť rovnocenné s oceľou na konci uplatniteľného vystavenia štandardnej skúške horľavosti;

zb)

‚štandardná skúška horľavosti‘ znamená skúšku, pri ktorej sú vzorky príslušných priedelov alebo palúb vystavené v testovacej laboratórnej peci teplotám približne zodpovedajúcim štandardnej krivke v súradniciach čas – teplota v súlade s testovacou metódou špecifikovanou v Medzinárodnom kódexe pre použitie postupov požiarneho testu z roku 2010 obsiahnutom v rezolúcii IMO MSC.307(88) z 3. decembra 2010 v jej aktuálnom znení;

zc)

‚tradičná loď‘ znamená akýkoľvek druh historickej osobnej lode projektovanej pred rokom 1965 a jej kópie postavené prevažne z pôvodných materiálov vrátane lodí, ktoré sú určené na propagáciu a podporu tradičných zručností a námorníctva a ktoré spolu slúžia ako živé kultúrne pamätníky prevádzkované podľa tradičných zásad námorníctva a techniky;

zd)

‚rekreačná jachta alebo rekreačné plavidlo‘ znamená plavidlo, ktoré sa nevyužíva na obchodnú činnosť, bez ohľadu na druh pohonu;

ze)

‚pomocný čln‘ znamená čln prepravovaný na lodi, ktorý sa používa na prevoz viac ako 12 cestujúcich zo stojacej osobnej lode na pobrežie a späť;

zf)

‚príbrežná servisná loď‘ znamená loď, ktorá sa používa na prepravu a ubytovanie priemyselného personálu, ktorý nevykonáva prácu na palube nevyhnutnú na prevádzku lode;

zg)

‚príbrežné servisné plavidlo‘ znamená plavidlo, ktoré sa používa na prepravu a ubytovanie priemyselného personálu, ktorý nevykonáva prácu na palube nevyhnutnú na prevádzku plavidla;

zh)

‚opravy, prestavby a modifikácie podstatného charakteru‘ znamenajú:

každú zmenu, v dôsledku ktorej sa podstatne zmenia rozmery lode, ako je predĺženie pridaním nového hlavného rebra,

každú zmenu, v dôsledku ktorej sa podstatne zmení kapacita lode z hľadiska počtu prepravovaných cestujúcich, ako je prestavba paluby pre vozidlá na obytné priestory pre cestujúcich,

každú zmenu, ktorá podstatne zvýši životnosť lode, ako je modernizácia obytných priestorov pre cestujúcich na celej jednej palube,

každú prestavbu ľubovoľného typu lode na osobnú loď.“

2.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa vzťahuje na tieto osobné lode a plavidlá, bez ohľadu na ich vlajku, ak vykonávajú vnútroštátnu plavbu:

a)

nové a existujúce osobné lode dlhé 24 metrov a viac;

b)

vysokorýchlostné osobné plavidlá.

Každý členský štát v pozícii prístavného štátu zabezpečí, aby osobné lode a vysokorýchlostné osobné plavidlá plaviace sa pod vlajkou štátu, ktorý nie je členským štátom, plne spĺňali požiadavky tejto smernice ešte pred tým, ako im je povolené vykonávať vnútroštátnu plavbu v uvedenom členskom štáte.

2.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

a)

osobné lode, ktoré sú:

i)

vojnové lode a lode na prepravu vojska;

ii)

plachetnice;

iii)

lode, ktoré nemajú mechanický pohon;

iv)

plavidlá, ktoré sú postavené z iného materiálu, ako je oceľ alebo ekvivalent ocele, a na ktoré sa nevzťahujú normy týkajúce sa vysokorýchlostných plavidiel [rezolúcia MSC.36(63) alebo MSC.97(73)] alebo plavidiel s dynamickým vztlakom [rezolúcia A.373 (X)];

v)

drevené lode jednoduchej konštrukcie;

vi)

tradičné lode;

vii)

rekreačné jachty;

viii)

lode, ktoré sa plavia výlučne v prístavných oblastiach;

ix)

príbrežné servisné lode alebo

x)

pomocné člny;

b)

vysokorýchlostné osobné plavidlá, ktoré sú:

i)

vojnové plavidlá a plavidlá na prepravu vojska;

ii)

rekreačné plavidlá;

iii)

plavidlá, ktoré sa plavia výlučne v prístavných oblastiach alebo

iv)

príbrežné servisné plavidlá.

3.   Členské štáty, ktoré nemajú námorné prístavy a pod ktorých vlajkou sa neplavia žiadne osobné lode ani plavidlá patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, môžu uplatňovať výnimky z ustanovení tejto smernice okrem povinnosti stanovenej v druhom pododseku.

Členské štáty, ktoré chcú takúto výnimku využiť, oznámia Komisii najneskôr do 21. decembra 2019, či spĺňajú príslušné podmienky a Komisiu potom každoročne informujú o každej následnej zmene. Takéto členské štáty nesmú povoliť, aby sa osobné lode alebo plavidlá, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, plavili pod ich vlajkou dovtedy, kým túto smernicu netransponujú a nevykonajú.“

3.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Kategorizácia morských oblastí a triedy osobných lodí

1.   Morské oblasti sa delia na tieto kategórie:

‚Oblasť A‘

je morská oblasť mimo oblastí B, C a D.

‚Oblasť B‘

je morská oblasť, ktorej zemepisné súradnice sa ani v jednom bode nenachádzajú ďalej ako 20 míľ od pobrežnej čiary zodpovedajúcej strednej výške prílivu, ale ktorá je mimo oblastí C a D.

‚Oblasť C‘

je morská oblasť, ktorej zemepisné súradnice sa ani v jednom bode nenachádzajú ďalej ako 5 míľ od pobrežnej čiary zodpovedajúcej strednej výške prílivu, ale mimo morskej oblasti D, ak existuje.

Navyše pravdepodobnosť prekročenia 2,5 metra významnej výšky vlny je menšia ako 10 % počas jedného roka v prípade celoročnej prevádzky alebo počas špecifického obdobia v prípade sezónnej prevádzky, napr. letnej prevádzky.

‚Oblasť D‘

je morská oblasť, ktorej zemepisné súradnice sa ani v jednom bode nenachádzajú ďalej ako 3 míle od pobrežnej čiary zodpovedajúcej strednej výške prílivu.

Navyše pravdepodobnosť prekročenia 1,5 metra významnej výšky vlny je menšia ako 10 % počas jedného roka v prípade celoročnej prevádzky alebo počas špecifického obdobia v prípade sezónnej prevádzky, napr. letnej prevádzky.

2.   Každý členský štát:

a)

vypracuje a v prípade potreby aktualizuje zoznam morských oblastí v jeho právomoci;

b)

vymedzí vnútornú hranicu morskej oblasti najbližšie k jeho pobrežnej čiare;

c)

uverejní zoznam vo verejnej databáze prístupnej na webovom sídle príslušného námorného orgánu;

d)

oznámi Komisii, kde sa takéto informácie nachádzajú, a skutočnosť, že sa vykonali zmeny v zozname.

3.   Odchylne od povinnosti vypracovať zoznam morských oblastí, môže Grécko v prípade potreby vypracovať a aktualizovať zoznam námorných trás v Grécku, pričom použije zodpovedajúce kritériá pre kategórie uvedené v odseku 1.

4.   Osobné lode sú rozdelené do týchto tried podľa morských oblastí, v ktorých sa môžu plaviť:

‚Trieda A‘

je osobná loď, ktorá vykonáva vnútroštátnu plavbu v oblastiach A, B, C a D.

‚Trieda B‘

je osobná loď, ktorá vykonáva vnútroštátnu plavbu v oblastiach B, C a D.

‚Trieda C‘

je osobná loď, ktorá vykonáva vnútroštátnu plavbu v oblastiach C a D.

‚Trieda D‘

je osobná loď, ktorá vykonáva vnútroštátnu plavbu v oblasti D.

5.   Na vysokorýchlostné osobné plavidlá sa uplatňujú kategórie vymedzené v kapitole 1 (1.4.10) a (1.4.11) Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách z roku 1994 alebo kapitole 1 (1.4.12) a (1.4.13) Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách z roku 2000.“

4.

Článok 5 sa mení takto:

a)

v odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Každý členský štát, ak je v postavení prístavného štátu, uznáva bezpečnostný certifikát vysokorýchlostného plavidla a povolenie na prevádzku, ktoré vydal iný členský štát pre vysokorýchlostné osobné plavidlá, ak vykonávajú vnútroštátnu plavbu, alebo bezpečnostný certifikát osobnej lode uvedený v článku 13, ktorý vydal iný členský štát pre osobné lode, ak vykonávajú vnútroštátnu plavbu.“;

b)

odsek 3 sa vypúšťa;

c)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Vybavenie námorných lodí, ktoré spĺňa požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ (*2), sa považuje za vybavenie spĺňajúce požiadavky tejto smernice.

(*2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ z 23. júla 2014 o vybavení námorných lodí a o zrušení smernice Rady 96/98/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 146).“"

5.

Článok 6 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa mení takto:

i)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

stavba a údržba trupu, hlavné a pomocné strojné zariadenia, elektrické a automatické časti sú v súlade s normami stanovenými pre klasifikáciu podľa pravidiel uznanej organizácie alebo ekvivalentných pravidiel, ktoré používa správny orgán v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/15/ES (*3);

(*3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/15/ES z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 47).“;"

ii)

písmeno c) sa vypúšťa;

b)

v odseku 2 písm. b):

bod ii) sa vypúšťa;

bod iii) sa nahrádza takto:

„iii)

bez ohľadu na bod i) sú nové osobné lode triedy D oslobodené od požiadavky minimálnej výšky čela stanovenej v Medzinárodnom dohovore o nákladových čiarach ponoru z roku 1966;“

c)

odsek 3 sa mení takto:

i)

písmená c) a d) sa nahrádzajú takto:

„c)

existujúce osobné lode tried C a D musia spĺňať špecifické relevantné požiadavky tejto smernice a v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa nevzťahujú takéto požiadavky, musia spĺňať pravidlá správneho orgánu štátu vlajky, ktorých úroveň bezpečnosti musí mať úroveň ekvivalentnú s úrovňou v kapitole II-1 a kapitole II-2 prílohy I, pričom sa v nich zohľadňujú špecifické miestne prevádzkové podmienky, ktoré sa týkajú morských oblastí, v ktorých sa lode takýchto tried môžu plaviť; existujúce osobné lode tried C a D môžu začať vykonávať pravidelnú vnútroštátnu plavbu v prístavnom štáte, ak správny orgán štátu vlajky získa súhlas prístavného štátu s takýmito pravidlami;

d)

ak členský štát zastáva názor, že pravidlá, ktoré požaduje správny orgán prístavného štátu podľa písmena c) tohto odseku, sú neprimerané, bezodkladne o tom informuje Komisiu. Komisia prijme vykonávacie akty obsahujúce rozhodnutie, či sú uvedené pravidlá primerané. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.“;

ii)

písmená e) a f) sa vypúšťajú;

d)

odsek 4 sa mení takto:

i)

v písmene a) sa tretia zarážka nahrádza takto:

„—

úplne nespĺňajú požiadavky Kódexu bezpečnosti pre plavidlá s dynamickým vztlakom (Kódex DSC) uvedené v rezolúcii IMO A.373(10), v jej aktuálnom znení;“;

ii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

konštrukcia a údržba vysokorýchlostných osobných plavidiel a ich vybavenia sú v súlade s pravidlami klasifikácie vysokorýchlostných plavidiel uznanej organizácie alebo ekvivalentnými pravidlami, ktoré používa správny orgán v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 2009/15/ES.“;

e)

dopĺňajú sa tieto odseky:

„5.   Pokiaľ ide o opravy, prestavby a modifikácie podstatného charakteru v prípade nových a existujúcich lodí a činnosti súvisiace s vybavením, sú v súlade s požiadavkami na nové lode stanovenými v odseku 2 písm. a); zmeny vykonané na lodi, ktorých cieľom je iba dosiahnutie vyššej úrovne schopnosti udržať sa na hladine, sa nepovažujú za úpravy podstatného charakteru.

6.   Lode postavené z rovnocenného materiálu pred 20. decembrom 2017 musia spĺňať požiadavky tejto smernice do 22. decembra 2025.

7.   Odchylne od tejto smernice môže členský štát s viac ako 60 osobnými loďami postavenými zo zliatiny hliníka, ktoré sa k 20. decembru 2017 plavia pod jeho vlajkou, oslobodiť od uplatňovania ustanovení tejto smernice tieto osobné lode na tieto obdobia:

a)

osobné lode triedy B, C a D postavené zo zliatiny hliníka po 20. decembri 2017 na obdobie 10 rokov od uvedeného dátumu a

b)

osobné lode triedy B, C a D postavené zo zliatiny hliníka pred 20. decembrom 2017 na obdobie 12 rokov od uvedeného dátumu,

za predpokladu, že uvedené lode sa plavia výlučne medzi prístavmi tohto členského štátu.

Každý členský štát, ktorý hodlá túto výnimku využiť, oznámi Komisii do 21. decembra 2019 svoj zámer túto výnimku využiť a tiež Komisiu informuje o obsahu výnimky. Členské štáty tiež Komisii oznámia každú následnú zmenu. Komisia informuje ostatné členské štáty v súlade s článkom 9 ods. 4.“;

6.

Článok 7 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Osobné lode ro-ro triedy C, ktorých kýly bol položené alebo sa nachádzali v podobnej etape stavby 1. októbra 2004 alebo po tomto dátume, a všetky osobné lode ro-ro tried A a B musia spĺňať požiadavky článkov 6, 8 a 9 smernice 2003/25/ES.“;

b)

odsek 2 sa vypúšťa.

7.

Článok 8 sa mení takto:

a)

v odseku 3 sa druhý pododsek vypúšťa;

b)

odsek 4 sa vypúšťa.

8.

Článok 9 sa mení takto:

a)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Členský štát môže s prihliadnutím na postup stanovený v odseku 4 prijať opatrenia, ktoré umožňujú ekvivalenty pre určité osobitné požiadavky tejto smernice, ak sú takéto ekvivalenty účinné aspoň tak, ako takéto požiadavky.“;

b)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Členský štát, ktorý využije práva priznané podľa odsekov 1, 2 alebo 3, postupuje v súlade s druhým až siedmym pododsekom tohto odseku.

Členský štát oznámi Komisii opatrenia, ktoré zamýšľa prijať, a k takémuto oznámeniu priloží dostatočné podrobností na potvrdenie, že úroveň bezpečnosti je primerane dodržaná.

Ak Komisia do šiestich mesiacov od oznámenia prijme vykonávacie akty obsahujúce jej rozhodnutie, že navrhované opatrenia nie sú odôvodnené, od uvedeného členského štátu sa požaduje, aby navrhované opatrenia zmenil alebo, aby ich neprijal. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.

Prijaté opatrenia sa špecifikujú v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch a oznámia sa Komisii a ostatným členským štátom.

Všetky takéto opatrenia sa uplatňujú na všetky osobné lode tej istej triedy alebo plavidlá, ak sú v prevádzke za tých istých špecifikovaných podmienok, bez ohľadu na ich vlajku alebo štátnu príslušnosť, alebo miesto sídla ich prevádzkovateľa.

Opatrenia uvedené v odseku 3 sa uplatňujú iba dovtedy, kým je loď alebo plavidlo v prevádzke za špecifikovaných podmienok.

Členské štáty oznamujú Komisii opatrenia uvedené v druhom a štvrtom pododseku prostredníctvom databázy, ktorú na takýto účel vytvorí a prevádzkuje Komisia, a ku ktorej má Komisia a členské štáty prístup. Komisia sprístupní prijaté opatrenia na verejne dostupnom webovom sídle.“;

c)

v odseku 5 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

Komisia prijme vykonávacie akty obsahujúce jej rozhodnutie, či rozhodnutie členského štátu pozastaviť prevádzku takejto lode alebo plavidla alebo uložiť dodatočné opatrenia je oprávnené z dôvodov vážneho nebezpečenstva pre životy alebo majetok alebo životné prostredie, a ak pozastavenie prevádzky alebo uloženie dodatočných opatrení nie sú odôvodnené, obsahujúce jej rozhodnutie, ktorým žiada dotknutý členský štát odvolať pozastavenie prevádzky alebo opatrenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.“

9.

Článok 10 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d)

špecifické odkazy na „medzinárodné dohovory“ a rezolúcie IMO uvedené v článku 2 písm. g), m), q) a zb), článku 3 ods. 2 písm. a), článku 6 ods. 1 písm. b) a článku 6 ods. 2 písm. b).“;

b)

v odseku 2;

i)

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)

sa na základe skúseností upravili technické špecifikácie nachádzajúce sa v zmenách medzinárodných dohovorov, ktoré sa týkajú lodí tried B, C a D a plavidiel;“;

ii)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„c)

sa zjednodušili a vyjasnili technické prvky, a to na základe skúseností získaných pri ich vykonávaní;

d)

sa aktualizovali odkazy na iné nástroje Únie uplatniteľné na osobné lode vykonávajúce vnútroštátnu prepravu.“;

c)

odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a s cieľom prijať zmeny k tejto smernici uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

4.   Za výnimočných okolností, ak je to náležite zdôvodnené príslušnou analýzou Komisie a s cieľom predísť závažnému a neprijateľnému ohrozeniu námornej bezpečnosti, zdravia, životných alebo pracovných podmienok na palubách lodí alebo morského prostredia, alebo predísť nesúladu s právnymi predpismi Únie v oblasti námornej dopravy, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a, ktorými sa mení táto smernica s cieľom neuplatňovať na účely tejto smernice zmenu medzinárodných nástrojov uvedených v článku 2.

Uvedené delegované akty sa prijmú najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty medzinárodne stanovenej pre automatické prijatie príslušnej zmeny alebo pred plánovaným dátumom nadobudnutia účinnosti danej zmeny. V období pred nadobudnutím účinnosti takého delegovaného aktu sa členské štáty zdržia akejkoľvek iniciatívy zameranej na začlenenie zmeny do vnútroštátnych právnych predpisov alebo na uplatňovanie zmeny v dotknutom medzinárodnom nástroji.“

10.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 10a

Vykonávanie delegovania právomocí

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 ods. 3 a 4 za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 ods. 3 a 4 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 20. decembra 2017. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 10 ods. 3 a 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 ods. 3 alebo 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada proti nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

11.

Článok 11 sa mení takto:

a)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*4).

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“;"

b)

odsek 3 sa vypúšťa.

12.

Článok 12 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Všetky osobné lode sa podrobia obhliadkam správneho orgánu štátu vlajky stanoveným v písmenách a), b) a c):

a)

úvodnej obhliadke pred uvedením lode do prevádzky;

b)

pravidelným obhliadkam raz za 12 mesiacov a

c)

dodatočným obhliadkam podľa okolností.“;

b)

odsek 2 sa vypúšťa.

13.

Článok 13 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Všetky nové a existujúce osobné lode, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici, majú v súlade s touto smernicou bezpečnostný certifikát osobnej lode. Certifikát má formát stanovený v prílohe II. Tento certifikát vydá správny orgán štátu vlajky po vykonaní úvodnej obhliadky, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1 písm. a).“;

b)

v odseku 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Pred vydaním povolenia na prevádzku vysokorýchlostného osobného plavidla na vnútroštátnu plavbu v prístavnom štáte odsúhlasí správny orgán štátu vlajky s prístavným štátom všetky prevádzkové podmienky súvisiace s prevádzkou plavidla v uvedenom štáte. Správny orgán štátu vlajky uvedie všetky takéto podmienky na povolení na prevádzku.“;

c)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Na certifikáte lode alebo plavidla sa uvedú dodatočné bezpečnostné opatrenia, ekvivalenty a výnimky udelené lodiam alebo plavidlám podľa článku 9 ods. 1, 2 a 3 a v súlade s ním.“

14.

Článok 14 sa vypúšťa.

15.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 16a

Preskúmanie

Komisia vyhodnotí vykonávanie tejto smernice a výsledky hodnotenia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 22. decembra 2026.“;

16.

Príloha I sa mení takto:

a)

v kapitole II-2 časti A bode 13.1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Na všetkých lodiach musia byť trvalo vyvesené prehľadné plány pre inštruktáž lodných dôstojníkov, ktoré pre každú palubu jasne znázorňujú kontrolné stanice, rôzne požiarne úseky uzavreté deliacimi plochami triedy ‚A‘, úseky uzavreté deliacimi plochami triedy ‚B‘ s podrobným popisom systémov hlásenia požiaru a požiarneho poplachu, inštalácie samočinných hasiacich zariadení, hasiacich prístrojov, prostriedkov prístupu do rôznych oddelení, na rôzne paluby atď. a vetracie systémy vrátane podrobného popisu umiestnenia ovládacích prvkov ventilátorov, umiestení požiarnych ventilov a identifikačných čísel ventilátorov obsluhujúcich každý úsek. Vyššie uvedené podrobnosti môžu byť alternatívne zhrnuté v brožúre, ktorej výtlačok musí mať každý dôstojník a jeden výtlačok musí byť vždy na prístupnom mieste na palube. Plány a brožúry sa musia aktualizovať, všetky zmeny sa musia do nich čo najskôr, ako je to možné, zaznamenať. Popis v týchto plánoch a brožúrach musí byť v úradnom jazyku štátu vlajky. Ak tento jazyk nie je angličtina ani francúzština, musí byť zahrnutý preklad do jedného z týchto jazykov. V prípade, že loď vykonáva vnútroštátnu plavbu v inom členskom štáte, doplní sa preklad do úradného jazyka uvedeného prístavného štátu, pokiaľ týmto jazykom nie je angličtina ani francúzština.“;

b)

v prvom odseku poznámky pod čiarou č. 1 k tabuľke v kapitole III bode 2 sa úvodná časť nahrádza takto:

„Záchranným plavidlom môžu byť záchranné člny alebo záchranné plte alebo ich kombinácia v súlade s predpisom III/2.2. Ak je to odôvodnené chránenou povahou plavby a/alebo priaznivými poveternostnými podmienkami v oblasti plavby, môže správny orgán štátu vlajky so zreteľom na odporúčania uvedené v obežníku MSC/Circ.1046 IMO povoliť podľa nich, pokiaľ to neodmietne prístavný členský štát:“.

Článok 2

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 21. decembra 2019 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 21. decembra 2019.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 15. novembra 2017

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

M. MAASIKAS


(1)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 167.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 23. októbra 2017.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES zo 6. mája 2009 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (Ú. v. EÚ L 163, 25.6.2009, s. 1).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/75/EHS (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 10).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/25/ES zo 14. apríla 2003 o špecifických požiadavkách na stabilitu osobných lodí ro-ro (Ú. v. EÚ L 123, 17.5.2003, s. 22).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1).


30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/52


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2109

z 15. novembra 2017,

ktorou sa mení smernica Rady 98/41/ES o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Presné a včasné informácie o počte alebo totožnosti osôb na palube lodí sú veľmi dôležité pre prípravu a účinnosť pátracích a záchranných operácií. V prípade nehody na mori môže úplná a kompletná spolupráca medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi dotknutého štátu alebo dotknutých štátov, prevádzkovateľom lode a ich zástupcami významne prispieť k účinnosti operácií. Určité aspekty uvedenej spolupráce sú upravené smernicou Rady 98/41/ES (3).

(2)

Z výsledkov kontroly vhodnosti Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) a skúseností získaných počas vykonávania smernice 98/41/ES vyplynulo, že informácie o osobách na palube nie sú pre príslušné orgány vždy ľahko prístupné, keď to potrebujú. Na riešenie tejto situácie by sa súčasné požiadavky smernice 98/41/ES mali zosúladiť s požiadavkami na elektronické ohlasovanie údajov, čo povedie k väčšej efektívnosti. Digitalizácia takisto umožní ľahší prístup k informáciám týkajúcim sa značného počtu cestujúcich v núdzovej situácii alebo po nehode na mori.

(3)

V priebehu posledných 17 rokov sa dosiahol významný technologický pokrok, pokiaľ ide o prostriedky komunikácie a uchovávanie údajov o pohyboch lodí. Pri európskych pobrežiach sa vytvorilo viacero povinných systémov hlásenia lodí v súlade s príslušnými pravidlami prijatými Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO). Právo Únie a aj vnútroštátne právo zabezpečujú, aby lode dodržiavali platné ohlasovacie požiadavky v rámci uvedených systémov. Teraz je nevyhnutné napredovať v oblasti technologických inovácií, a to prehĺbením doterajších výsledkov – aj v medzinárodnej oblasti – a zachovávaním technologickej neutrality za každých okolností.

(4)

Vďaka vnútroštátnemu kontaktnému miestu uvedenému v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ (4) a systému Únie na výmenu námorných informácií (SafeSeaNet) uvedenému v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (5) sa umožnilo, zjednodušilo a harmonizovalo zhromažďovanie údajov týkajúcich sa lodí, ich prenos a výmena. Informácie o osobách na palube požadované podľa smernice 98/41/ES by sa preto mali ohlasovať cez vnútroštátne kontaktné miesto, ktoré v núdzovej situácii alebo v prípadenehody umožňuje príslušným orgánom ľahký prístup k údajom v núdzovej situácii alebo po nehode na mori. Počet osôb na palube by sa mal ohlasovať cez vnútroštátne kontaktné miesto použitím vhodných technických prostriedkov, o ktorých by mali rozhodnúť členské štáty. Uvedený počet by sa prípadne mal ohlasovať určenému orgánu prostredníctvom automatického identifikačného systému.

(5)

Členské štáty by na uľahčenie poskytovania a výmeny informácií ohlasovaných podľa tejto smernice a s cieľom znížiť administratívne zaťaženie mali používať harmonizované ohlasovacie formality ustanovené smernicou 2010/65/EÚ. V prípade nehody týkajúcej sa viac ako jedného členského štátu by mali členské štáty informácie sprístupniť ostatným členským štátom prostredníctvom systému SafeSeaNet.

(6)

Na to, aby sa členským štátom poskytlo dostatočne dlhé obdobie na doplnenie nových funkcií do vnútroštátnych kontaktných miest, by sa malo stanoviť prechodné obdobie, počas ktorého budú mať členské štáty možnosť zachovať súčasný systém registrácie osôb na palube osobných lodí.

(7)

Pokrok pri rozvoji vnútroštátnych kontaktných miest by mal byť základom pre prechod na prostredie európskeho kontaktného miesta v budúcnosti.

(8)

Členské štáty by mali podporovať prevádzkovateľov, a najmä menších prevádzkovateľov, aby využívali vnútroštátne kontaktné miesto. Na zabezpečenie dodržiavania zásady proporcionality by však mali mať členské štáty možnosť udeliť za osobitných podmienok menším prevádzkovateľom, ktorí zatiaľ nevyužívajú vnútroštátne kontaktné miesto a ktorí pôsobia najmä na krátkych domácich plavbách kratších ako 60 minút, výnimku z povinnosti ohlasovať cez vnútroštátne kontaktné miesto počet osôb na palube.

(9)

S cieľom zohľadniť osobitnú geografickú polohu ostrovov Heligoland a Bornholm a povahu ich dopravných spojení s pevninou by sa mal Nemecku, Dánsku a Švédsku udeliť dodatočný čas na zostavenie zoznamu osôb na palube a počas prechodného obdobia by mali používať súčasný systém na oznamovanie uvedených informácií.

(10)

Členské štáty by mali mať aj naďalej možnosť znížiť limit 20 míľ vzťahujúci sa na zaznamenávanie a ohlasovanie zoznamu osôb na palube. Toto právo zahŕňa plavby, pri ktorých osobné lode prepravujúce vysoký počet cestujúcich zastavujú v rámci jednej dlhšej plavby postupne v prístavoch vzdialených menej než 20 míľ. V takýchto prípadoch by mali mať členské štáty možnosť znížiť limit 20 míľ tak, aby bolo možné zaznamenať informácie o cestujúcich na palube, ktorí nastúpili v prvom prístave alebo v ďalších prístavoch, požadované podľa tejto smernice.

(11)

Na poskytnutie včasných a spoľahlivých informácií príbuzným v prípade nehody a v záujme obmedzenia zbytočného zdržania konzulárnej pomoci a iných služieb a uľahčenia postupov identifikácie by oznámené údaje mali obsahovať informácie o štátnej príslušnosti osôb na palube. Zoznam požadovaných zadávaných údajov pri plavbách dlhších ako 20 míľ by sa mal zjednodušiť, objasniť a čo najviac zladiť s požiadavkami na ohlasovanie údajov cez vnútroštátne kontaktné miesto.

(12)

S ohľadom na zlepšenia elektronických prostriedkov zaznamenávania údajov a berúc do úvahy skutočnosť, že osobné údaje sú zhromažďované pred odchodom lode, by sa časový interval 30 minút, ktorý je v súčasnosti stanovený v smernici 98/41/ES, mal skrátiť na 15 minút.

(13)

Je dôležité, aby sa všetkým osobám na palube poskytli v súlade s medzinárodnými požiadavkami jasné pokyny, ktorými sa majú riadiť v prípade núdzovej situácie.

(14)

Na zvýšenie právnej istoty a súladu so súvisiacimi právnymi predpismi Únie, a najmä smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES (6), by sa mali aktualizovať alebo vypustiť viaceré zastarané, nejasné a mätúce odkazy. Vymedzenie pojmu „osobná loď“ by sa malo zosúladiť s ostatnými právnymi predpismi Únie tak, aby sa neprekročil rozsah pôsobnosti tejto smernice. Vymedzenie pojmu „chránená námorná oblasť“ by sa malo nahradiť pojmom, ktorý je zosúladený so smernicou 2009/45/ES na účely výnimiek podľa tejto smernice, pričom sa zabezpečí blízkosť pátracích a záchranných zariadení. Vymedzenie pojmu „registrátor cestujúcich“ by sa malo zmeniť tak, aby sa zohľadnili nové povinnosti, ktoré už nezahŕňajú uchovávanie informácií. Vymedzenie pojmu „určený orgán“ by malo vzťahovať na príslušné orgány, ktoré majú priamy alebo nepriamy prístup k informáciám požadovaným podľa tejto smernice. Zodpovedajúce požiadavky na systémy spoločností na registráciu cestujúcich by sa mali vypustiť.

(15)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na rekreačné jachty ani rekreačné plavidlá. Predovšetkým by sa nemala vzťahovať na rekreačné jachty ani rekreačné plavidlá prenajímané bez posádky, ktoré sa následne nepoužívajú na obchodné účely na prepravu cestujúcich.

(16)

Členské štáty by mali byť naďalej zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek na registráciu údajov vyplývajúcich zo smernice 98/41/ES, najmä pokiaľ ide o presnosť a včasnosť registrácie údajov. Na zabezpečenie súladu informácií by malo byť možné vykonávať náhodné kontroly.

(17)

Ak opatrenia stanovené v smerniciach 98/41/ES a 2010/65/EÚ zahŕňajú spracúvanie osobných údajov, uvedené spracúvanie by sa malo vykonávať v súlade s právom Únie o ochrane osobných údajov, predovšetkým v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (7) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (8). Predovšetkým osobné údaje zhromažďované v súlade so smernicou 98/41/ES by sa bez toho, aby boli dotknuté iné zákonné povinnosti v súlade s právom v oblasti ochrany osobných údajov, nemali spracúvať ani používať na žiadny iný účel a nemali by sa uchovávať dlhšie, ako je potrebné na účely smernice 98/41/ES. Osobné údaje by sa preto po bezpečnom ukončení plavby lode, alebo prípadne po skončení vyšetrovania nehody alebo núdzovej situácie či súvisiaceho súdneho konania mali automaticky vymazať bez zbytočného odkladu.

(18)

Každá spoločnosť by so zreteľom na najnovší stav techniky a náklady na zavedenie opatrení mala v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi prijať vhodné technické a organizačné opatrenia na ochranu osobných údajov spracúvaných podľa tejto smernice pred náhodným alebo nezákonným zničením alebo náhodnou stratou, zmenou, neoprávneným poskytnutím alebo neoprávneným prístupom k nim.

(19)

S ohľadom na zásadu proporcionality a na skutočnosť, že je v najlepšom záujme cestujúceho poskytovať pravdivé informácie, sú súčasné prostriedky zhromažďovania osobných údajov na základe vlastného vyhlásenia cestujúcich na účely smernice 98/41/ES dostatočné. Zároveň by sa elektronickými prostriedkami registrácie a overovania údajov malo zabezpečiť, aby sa pre každú osobu na palube zaregistrovali jedinečné informácie.

(20)

Na zvýšenie transparentnosti a na uľahčenie oznamovania výnimiek a žiadostí o odchýlky zo strany členských štátov by Komisia na uvedený účel mala zriadiť a prevádzkovať databázu. Táto databáza by mala zahŕňať oznamované opatrenia v podobe návrhu aj v prijatej podobe. Prijaté opatrenia by sa mali sprístupniť verejnosti.

(21)

Údaje týkajúce sa oznámení o výnimkách a žiadostí o odchýlky zo strany členských štátov by sa mali podľa potreby harmonizovať a koordinovať, aby sa zabezpečilo čo najúčinnejšie využívanie takýchto údajov.

(22)

Vzhľadom na zmeny zavedené Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) by sa mali zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať právomoci udelené Komisii na vykonávanie smernice 98/41/ES. Vykonávacie akty by sa mali prijať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

(23)

S cieľom zohľadniť vývoj na medzinárodnej úrovni a zvýšiť transparentnosť by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať v prípade potreby akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o neuplatňovanie zmien medzinárodných nástrojov na účely tejto smernice. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(24)

S ohľadom na celý monitorovací cyklus návštev Európskej námornej bezpečnostnej agentúry by Komisia mala vyhodnotiť vykonávanie smernice 98/41/ES do 22. decembra 2026 a podať o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. Členské štáty by mali spolupracovať s Komisiou pri získavaní všetkých informácií potrebných na uvedené hodnotenie.

(25)

Na zohľadnenie zmien smernice 98/41/ES by informácie o osobách na palube mali byť zahrnuté do zoznamu ohlasovacích formalít uvedeného v časti A prílohy k smernici 2010/65/EÚ.

(26)

Aby sa nekládlo neprimerané administratívne zaťaženie na vnútrozemské členské štáty, ktoré nemajú námorné prístavy a pod ktorých vlajkou sa neplavia žiadne osobné lode patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, malo by sa takýmto členským štátom umožniť uplatňovať výnimky z ustanovení tejto smernice. To znamená, že pokiaľ je uvedená podmienka splnená, nie sú povinné túto smernicu transponovať.

(27)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a vydal formálne pripomienky 9. decembra 2016.

(28)

Smernice 98/41/ES a 2010/65/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 98/41/ES

Smernica 98/41/ES sa mení takto:

(1)

Článok 2 sa mení takto:

a)

druhá zarážka sa nahrádza takto:

„—

„osobná loď“ znamená loď alebo vysokorýchlostné plavidlo, ktoré prepravuje viac než 12 osôb,“;

b)

šiesta zarážka sa nahrádza takto:

„—

„registrátor cestujúcich“ znamená v relevantných prípadoch zodpovednú osobu určenú spoločnosťou na plnenie povinností Kódexu ISM alebo osobu určenú spoločnosťou na prenos informácií o osobách, ktoré sa nalodili na osobnú loď spoločnosti,“;

c)

siedma zarážka sa nahrádza takto:

„—

„určený orgán“ znamená príslušný orgán členského štátu zodpovedný za pátranie a záchranu, alebo za výkon ďalších prác po nehode, ktorý má prístup k informáciám požadovaným podľa tejto smernice“;

d)

deviata zarážka sa vypúšťa;

e)

v desiatej zarážke sa úvodná veta nahrádza takto:

„—

„pravidelná preprava“ znamená sériu plavieb prevádzkovaných tak, aby zabezpečovali dopravu medzi tými istými dvoma alebo viacerými prístavmi, alebo sériu plavieb z toho istého prístavu a do toho istého prístavu bez medzizastávok, buď:“;

f)

dopĺňa sa táto zarážka:

„—

„prístavná oblasť“ znamená oblasť vymedzenú v článku 2 písm. r) smernice 2009/45/ES,“;

g)

dopĺňa sa táto zarážka:

„—

„rekreačná jachta alebo rekreačné plavidlo“ znamená plavidlo, ktoré sa nepoužíva na obchodnú činnosť, a to bez ohľadu na jeho druh pohonu.“

(2)

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

1.   Táto smernica sa vzťahuje na osobné lode s výnimkou:

vojnových lodí alebo vojenských transportných lodí,

rekreačných jácht a rekreačných plavidiel,

lodí využívaných výlučne v prístavných oblastiach alebo na vnútrozemských vodných cestách.

2.   Členské štáty, ktoré nemajú námorné prístavy a pod ktorých vlajkou sa neplavia žiadne osobné lode patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, môžu uplatňovať výnimky z ustanovení tejto smernice s výnimkou povinnosti stanovenej v druhom pododseku.

Členské štáty, ktoré chcú takúto výnimku využiť, oznámia Komisii najneskôr do 21. decembra 2019, či spĺňajú príslušné podmienky, a Komisiu potom každoročne informujú o každej následnej zmene. Takéto členské štáty nesmú povoliť, aby sa osobné lode, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, plavili pod ich vlajkou dovtedy, kým túto smernicu netransponujú a nevykonajú.“

(3)

V článku 4 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Pred odchodom osobnej lode sa počet cestujúcich na palube oznámi kapitánovi lode a ohlási sa vhodnými technickými prostriedkami prostredníctvom kontaktného miesta zriadeného podľa článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ (*1) alebo, ak sa tak členský štát rozhodne, oznámi sa určenému orgánu prostredníctvom automatického identifikačného systému.

Počas prechodného obdobia šiestich rokov od 20. decembra 2017 môžu členské štáty namiesto toho, aby požadovali ohlasovanie informácií cez kontaktné miesto alebo určenému orgánu prostredníctvom automatického identifikačného systému, umožniť, aby sa uvedené informácie naďalej oznamovali registrátorovi cestujúcich spoločnosti alebo pobrežnému systému spoločnosti, ktorý plní tú istú funkciu.

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ z 20. októbra 2010 o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov, ktorou sa zrušuje smernica 2002/6/ES (Ú. v. EÚ L 283, 29.10.2010, s. 1).“"

(4)

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

1.   Ak osobná loď opustí prístav nachádzajúci sa v niektorom členskom štáte s cieľom podniknúť plavbu, pri ktorej vzdialenosť medzi miestom odchodu a ďalším prístavom zastavenia presahuje 20 míľ, zaznamenajú sa tieto informácie:

priezviská osôb na palube, ich krstné mená, pohlavie, štátna príslušnosť, dátumy ich narodenia,

informácie týkajúce sa zvláštnej starostlivosti alebo pomoci, ktorá môže byť potrebná v núdzových situáciách, ak je cestujúci ochotný takéto informácie poskytnúť,

v prípade, že tak rozhodne daný členský štát, kontaktné číslo pre prípad núdzovej situácie, ak je cestujúci ochotný takéto informácie poskytnúť.

2.   Informácie uvedené v odseku 1 sa zhromaždia pred odchodom a ohlásia prostredníctvom kontaktného miesta zriadeného podľa článku 5 smernice 2010/65/EÚ pri odchode osobnej lode, najneskôr však 15 minút po jej odchode.

3.   Počas prechodného obdobia šiestich rokov od 20. decembra 2017 môžu členské štáty namiesto toho, aby požadovali ohlasovanie informácií cez kontaktné miesto, umožniť, aby sa uvedené informácie naďalej oznamovali registrátorovi cestujúcich spoločnosti alebo pobrežnému systému spoločnosti, ktorý plní tú istú funkciu.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté iné zákonné povinnosti v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov, sa osobné údaje zhromažďované na účely tejto smernice nesmú spracúvať ani používať na žiadny iný účel. S takýmito osobnými údajmi sa vždy nakladá v súlade s právom Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia a údaje, ktoré už nie sú potrebné, sa automaticky a bez zbytočného odkladu vymažú.“

(5)

V článku 6 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Každý členský štát musí vzhľadom na každú osobnú loď, ktorá pláva pod vlajkou tretej krajiny, odchádza z prístavu nachádzajúceho sa mimo Únie a pláva do prístavu nachádzajúceho sa v uvedenom členskom štáte, vyžadovať od spoločnosti, aby zabezpečila poskytnutie informácií uvedených v článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 1 v súlade s článkom 4 ods. 2 a článkom 5 ods. 2“

(6)

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

1.   Každá spoločnosť zodpovedná za prevádzku osobnej lode určí v prípadoch, keď sa to vyžaduje podľa článkov 4 a 5 tejto smernice, registrátora cestujúcich zodpovedného za ohlasovanie informácií podľa uvedených ustanovení cez kontaktné miesto zriadené podľa článku 5 smernice 2010/65/EÚ alebo určenému orgánu prostredníctvom automatického identifikačného systému.

2.   Osobné údaje zhromaždené v súlade s článkom 5 tejto smernice spoločnosť neuchováva dlhšie, ako je potrebné na účely tejto smernice, a v každom prípade len do okamihu bezpečného ukončenia predmetnej plavby lode a do zaznamenania údajov cez kontaktné miesto zriadené podľa článku 5 smernice 2010/65/EÚ. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné osobitné zákonné povinnosti podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, a to aj na štatistické účely, sa informácie, ktoré už nie sú na tento účel potrebné, automaticky a bez zbytočného odkladu vymažú.

3.   Každá spoločnosť zabezpečí, aby sa informácie týkajúce sa cestujúcich, ktorí vyhlásili, že potrebujú zvláštnu starostlivosť alebo pomoc v núdzových situáciách, príslušným spôsobom zaznamenali a oznámili kapitánovi pred odchodom osobnej lode.“

(7)

Článok 9 sa mení takto:

a)

odsek 2 sa mení takto:

písmeno a) sa vypúšťa;

písmená b) a c) sa nahrádzajú takto:

„2.   Členský štát, z ktorého prístavu osobná loď odchádza, môže takejto lodi udeliť výnimku z povinnosti ohlasovať počet osôb na palube cez kontaktné miesto zriadené podľa článku 5 smernice 2010/65/EÚ za predpokladu, že dotknutá loď nie je vysokorýchlostné plavidlo, že zabezpečuje pravidelnú prepravu trvajúcu menej než jednu hodinu medzi zastávkami v prístavoch výhradne v morskej oblasti D stanovenej podľa článku 4 smernice 2009/45/ES, a že v uvedenej morskej oblasti je zabezpečená blízkosť pátracích a záchranných zariadení.

Členský štát môže udeliť osobným lodiam plávajúcim medzi dvoma prístavmi alebo z prístavu a do rovnakého prístavu bez medzizastávok výnimku z povinností stanovených v článku 5 tejto smernice za predpokladu, že dotknutá loď vykonáva prevádzku výhradne v morskej oblasti D stanovenej podľa článku 4 smernice 2009/45/ES, a v uvedenej morskej oblasti je zabezpečená blízkosť pátracích a záchranných zariadení.“;

dopĺňa sa tento pododsek:

„Odchylne od článku 5 ods. 2 a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o prechodnom období stanovené v článku 5 ods. 3, majú nasledujúce členské štáty právo uplatňovať tieto výnimky:

i)

Nemecko môže v prípade osobných lodí plávajúcich z ostrova Heligoland a na tento ostrov predĺžiť lehotu na zhromaždenie a oznámenie informácií uvedených v článku 5 ods. 1 na jednu hodinu po odchode a

ii)

Dánsko a Švédsko môžu v prípade osobných lodí plávajúcich z ostrova Bornholm a na tento ostrov predĺžiť lehotu na zhromaždenie a oznámenie informácií uvedených v článku 5 ods. 1 na jednu hodinu po odchode.“;

b)

v odseku 3 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a)

členský štát bez zbytočného odkladu oznámi Komisii svoje rozhodnutie o udelení výnimky z povinností stanovených v článku 5, s uvedením dostatočných dôvodov takéhoto konania. Toto oznámenie sa vykonáva prostredníctvom databázy, ktorú na uvedený účel zriadi a prevádzkuje Komisia a ku ktorej má prístup Komisia a členské štáty. Komisia sprístupní prijaté opatrenia na verejne dostupnom webovom sídle;

b)

ak v priebehu šiestich mesiacov od takého oznámenia Komisia usúdi, že výnimka nie je odôvodnená alebo by mohla mať nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž, Komisia môže prijať vykonávacie akty požadujúce od členského štátu rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2“;

c)

v odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Žiadosť sa Komisii predloží prostredníctvom databázy uvedenej v odseku 3. Ak v priebehu šiestich mesiacov od takejto žiadosti Komisia usúdi, že odchýlka nie je odôvodnená alebo by mohla mať nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž, Komisia môže prijať vykonávacie akty požadujúce od členského štátu, aby zmenil navrhované rozhodnutie alebo aby neprijal navrhované rozhodnutie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2“

(8)

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

1.   Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti zaviedli postup registrácie údajov, ktorým sa zaručí presné a včasné ohlasovanie informácií požadovaných na základe tejto smernice.

2.   Každý členský štát určí orgán, ktorý bude mať prístup k informáciám požadovaným podľa tejto smernice. Členské štáty zabezpečia, aby mal uvedený určený orgán v núdzovej situácii alebo v prípade nehody okamžitý prístup k informáciám požadovaným podľa tejto smernice.

3.   Členské štáty neuchovávajú osobné údaje zhromažďované v súlade s článkom 5 dlhšie, ako je potrebné na účely tejto smernice a v každom prípade nie dlhšie ako:

a)

do okamihu bezpečného ukončenia danej plavby lode, ale v žiadnom prípade nie dlhšie ako 60 dní po odchode lode; alebo

b)

v núdzovej situácii alebo v prípade nehody do ukončenia prípadného vyšetrovania alebo súdneho konania.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté ostatné osobitné zákonné povinnosti podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, vrátane povinností na štatistické účely, sa informácie, ktoré už nie sú na účely tejto smernice potrebné, automaticky a bez zbytočného odkladu vymažú.“

(9)

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

1.   Na účely tejto smernice sa požadované údaje zhromažďujú a zaznamenávajú tak, aby sa pre nastupujúcich alebo vystupujúcich cestujúcich nespôsobilo zbytočné meškanie.

2.   Zamedzí sa mnohonásobnému zhromažďovaniu údajov na rovnakých alebo podobných trasách.“

(10)

Vkladá sa tento článok:

„Článok 11a

1.   Spracúvanie osobných údajov podľa tejto smernice sa vykonáva v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (*2).

2.   Spracúvanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Únie podľa tejto smernice, napríklad v rámci kontaktného miesta a systému SafeSeaNet, sa vykonáva v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (*3).

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1)."

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).“"

(11)

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

1.   Za výnimočných okolností, ak je to náležite odôvodnené príslušnou analýzou Komisie a s cieľom zabrániť závažnému a neprijateľnému ohrozeniu námornej bezpečnosti alebo nezlučiteľnosti s právnymi predpismi Únie v oblasti námornej dopravy, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty, ktorými sa mení táto smernica s cieľom neuplatňovať na účely tejto smernice zmenu medzinárodných nástrojov uvedených v článku 2.

2.   Uvedené delegované akty sa prijmú najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty medzinárodne stanovenej pre automatické prijatie príslušnej zmeny alebo pred plánovaným dátumom nadobudnutia účinnosti danej zmeny. V období pred nadobudnutím účinnosti takéhoto delegovaného aktu sa členské štáty zdržia akejkoľvek iniciatívy zameranej na začlenenie zmeny do vnútroštátnych právnych predpisov alebo na uplatňovanie zmeny v dotknutom medzinárodnom nástroji.“

(12)

Vkladá sa tento článok:

„Článok 12a

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 20. decembra 2017. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada proti nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

(13)

Článok 13 sa mení takto:

a)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*4).

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“;"

b)

odsek 3 sa vypúšťa.

(14)

Vkladá sa tento článok:

„Článok 14a

Komisia vyhodnotí vykonávanie tejto smernice a predloží výsledky hodnotenia Európskemu parlamentu a Rade do 22. decembra 2026.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade predbežnú správu o vykonávaní tejto smernice do 22. decembra 2022.“

Článok 2

Zmeny prílohy k smernici 2010/65/EÚ

V časti A prílohy k smernici 2010/65/EÚ sa dopĺňa tento bod:

„7.   Informácie o osobách na palube

Článok 4 ods. 2 a článok 5 ods. 2 smernice Rady 98/41/ES z 18. júna 1998 o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva (Ú. v. ES L 188, 2.7.1998, s. 35).“

Článok 3

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 21. decembra 2019 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 21. decembra 2019.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 15. novembra 2017

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

M. MAASIKAS


(1)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 172.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 23. októbra 2017.

(3)  Smernica Rady 98/41/ES z 18. júna 1998 o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva (Ú. v. ES L 188, 2.7.1998, s. 35).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ z 20. októbra 2010 o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov, ktorou sa zrušuje smernica 2002/6/ES (Ú. v. EÚ L 283, 29.10.2010, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/75/EHS (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 10).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES zo 6. mája 2009 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (Ú. v. EÚ L 163, 25.6.2009, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).


30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/61


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2110

z 15. novembra 2017

o systéme inšpekcií v záujme bezpečnej prevádzky osobných lodí ro-ro a vysokorýchlostných osobných plavidiel v pravidelnej preprave, ktorou sa mení smernica 2009/16/ES a zrušuje smernica Rady 1999/35/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Právo Únie o systéme povinných kontrol v záujme bezpečnej prevádzky osobných lodí ro-ro a vysokorýchlostných osobných plavidiel pochádza z roku 1999. Uvedené právo je potrebné aktualizovať s cieľom zohľadniť pokrok dosiahnutý pri vykonávaní systému štátnych prístavných kontrol zriadeného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES (3), ako aj skúsenosti získané pri uplatňovaní Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole podpísaného v Paríži 26. januára 1982.

(2)

Z kontroly vhodnosti v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) vyplýva, že právny rámec Únie v oblasti bezpečnosti osobných lodí viedol k spoločnej úrovni bezpečnosti osobných lodí v rámci Únie. Takisto poukazuje na to, že vzhľadom na to, ako sa právo Únie v oblasti bezpečnosti cestujúcich v priebehu času vyvíjalo v reakcii na rôzne potreby a situácie, existuje určitý stupeň prekrývania a zdvojenia, ktoré možno a treba zefektívniť a zjednodušiť na zníženie administratívneho zaťaženia vlastníkov lodí, ako aj na racionalizáciu úsilia požadovaného od námorných úradov členských štátov.

(3)

Tam, kde je to možné, už väčšina členských štátov spája povinné kontroly v záujme bezpečnej prevádzky osobných lodí ro-ro v pravidelnej preprave s inými druhmi prehliadok a inšpekcií, a to konkrétne s prehliadkami vlajkového štátu a inšpekciami štátnej prístavnej kontroly. V záujme ďalšieho zníženia inšpekčného úsilia a na maximalizáciu času, počas ktorého možno loď alebo plavidlo komerčne využívať, pričom by sa naďalej zabezpečilo uplatňovanie prísnych bezpečnostných noriem, by sa preto rozsah pôsobnosti smernice 2009/16/ES mal rozšíriť na plavidlá podliehajúce inšpekciám štátnej prístavnej kontroly. Rozsah pôsobnosti tejto smernice by sa mal obmedziť na lode, ktorými sa zabezpečuje pravidelná preprava osobnými loďami ro-ro a vysokorýchlostnými osobnými plavidlami medzi prístavmi v rámci členského štátu alebo medzi prístavom členského štátu a prístavom tretej krajiny, ak je vlajka plavidla rovnaká ako vlajka daného členského štátu. Pokiaľ ide o plavidlá, ktorými sa zabezpečuje pravidelná preprava osobnými loďami ro-ro a vysokorýchlostnými osobnými plavidlami medzi členským štátom a treťou krajinou, smernica 2009/16/ES by sa mala uplatňovať, ak vlajka plavidla nie je rovnaká ako vlajka príslušného členského štátu.

(4)

Pojem „hostiteľský štát“ sa zaviedol v smernici Rady 1999/35/ES (4) s cieľom uľahčiť spoluprácu s tretími krajinami pred rozšírením Únie v roku 2004. Tento pojem už nie je aktuálny, a preto by sa mal vypustiť.

(5)

V smernici 1999/35/ES sa stanovuje, že hostiteľské štáty musia raz za 12 mesiacov vykonať osobitnú kontrolu a kontrolu počas pravidelnej prepravy. Hoci cieľom tejto požiadavky bolo zabezpečiť, aby sa obidve uvedené inšpekcie vykonávali s dostatočným časovým odstupom, kontrola vhodnosti REFIT preukázala, že to nie je vždy tak. S cieľom vyjasniť systém inšpekcií a zabezpečiť harmonizovaný rámec inšpekcií, ktorým sa zaistí vysoká úroveň bezpečnosti pri zohľadnení spoločných potrieb v oblasti služieb pre cestujúcich, by sa malo objasniť, že uvedené dve každoročné inšpekcie by sa mali vykonať v pravidelných, približne šesťmesačných intervaloch. Za predpokladu, že je plavidlo v prevádzke, by medzi týmito po sebe nasledujúcimi inšpekciami mal byť odstup minimálne štyri mesiace a maximálne osem mesiacov.

(6)

V smernici 1999/35/ES sa používa pojem „kontroly“ (v angličtine survey) a nie „inšpekcie“. V medzinárodných dohovoroch sa na označenie povinnosti vlajkových štátov monitorovať, či sú pri lodiach dodržané medzinárodné normy, a vydať alebo prípadne obnoviť osvedčenia, používa výraz prehliadka (v angličtine survey). Systém osobitných inšpekcií pre osobné lode ro-ro a vysokorýchlostné osobné plavidlá v pravidelnej preprave však nemožno považovať za kontrolu/prehliadku a príslušné inšpekčné formuláre nie sú osvedčeniami o spôsobilosti plavidla na námornú plavbu a ani sa za ne nemôžu pokladať. Pojem „kontrola“ (v angličtine survey) by sa preto mal v prípade, že sa odkazuje na špecifické kontroly, ktoré sú v súčasnosti stanovené v smernici 1999/35/ES, nahradiť pojmom „inšpekcia“.

(7)

Osobné lode ro-ro a vysokorýchlostné osobné plavidlá by mali byť vzhľadom na svoj špecifický rizikový profil prednostne predmetom pravidelných inšpekcií. Všetky inšpekcie osobných lodí ro-ro a vysokorýchlostných osobných plavidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/16/ES, by sa mali zahrnúť do celkového počtu každoročných inšpekcií vykonaných každým členským štátom.

(8)

Náklady súvisiace s inšpekciami, ktoré povedú k zákazu vyplávania plavidiel, by mala hradiť spoločnosť.

(9)

S cieľom zohľadniť vývoj na medzinárodnej úrovni a získané skúsenosti by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o neuplatňovanie zmien medzinárodných právnych nástrojov na účely tejto smernice, ak je to potrebné, a o aktualizáciu technických špecifikácií. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (5). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(10)

Smernica 2009/16/ES by sa mala zmeniť tak, aby sa zabezpečilo zachovanie súčasného obsahu a frekvencie inšpekcií osobných lodí ro-ro a vysokorýchlostných osobných plavidiel. Osobitné ustanovenia o inšpekciách a previerkach osobných lodí ro-ro a vysokorýchlostných osobných plavidiel v pravidelnej preprave, ktoré podliehajú štátnej prístavnej kontrole, by sa preto mali zaviesť do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/16/ES.

(11)

Pri vykonávaní inšpekcií podľa smernice 2009/16/ES by sa malo vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa zabránilo neoprávnenému zadržaniu alebo omeškaniu lode.

(12)

Vzhľadom na to, že zdravotné, bezpečnostné a sociálne aspekty sú úzko prepojené, je dôležité zohľadniť pracovné a životné podmienky posádky na palube a odbornú prípravu a kvalifikácie členov posádky.

(13)

S ohľadom na celý monitorovací cyklus návštev Európskej námornej bezpečnostnej agentúry by Komisia mala vyhodnotiť vykonávanie tejto smernice do siedmych rokov po uplynutí lehoty na transpozíciu tejto smernice a podať o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. Členské štáty by mali s Komisiou spolupracovať pri získavaní všetkých informácií potrebných na toto hodnotenie.

(14)

Aby sa nekládlo neprimerané administratívne zaťaženie na vnútrozemské členské štáty, pravidlo de minimis by malo takýmto členským štátom umožniť uplatňovať výnimky z ustanovení tejto smernice, čo znamená, že ak takéto členské štáty spĺňajú určité kritériá, nie sú povinné túto smernicu transponovať.

(15)

Keďže ciele tejto smernice, a to zaručenie bezpečnej prevádzky osobných lodí ro-ro a vysokorýchlostných osobných plavidiel v pravidelnej preprave, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na dôležitosť námornej osobnej dopravy pre vnútorný trh a cezhraničnú povahu prevádzky takýchtolodí a plavidiel v Únii a na medzinárodnej úrovni, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie stanovením spoločnej úrovne bezpečnosti a zabránením narušeniu hospodárskej súťaže, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(16)

V záujme zvýšenia právnej zrozumiteľnosti a súladu a vzhľadom na počet príslušných zmien by sa smernica 1999/35/ES mala zrušiť a smernica 2009/16/ES by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa uplatňuje na osobné lode ro-ro a vysokorýchlostné osobné plavidlá:

a)

v pravidelnej preprave medzi prístavom členského štátu a prístavom tretej krajiny, keď je vlajka plavidla rovnaká ako vlajka daného členského štátu alebo

b)

v pravidelnej preprave na vnútroštátnych plavbách v morských oblastiach, v ktorých sa môžu lode triedy A plaviť v súlade s článkom 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES (6).

2.   Táto smernica sa neuplatňuje na osobné lode ro-ro a vysokorýchlostné osobné plavidlá, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/16/ES.

3.   Členské štáty môžu túto smernicu uplatňovať na osobné lode ro-ro a vysokorýchlostné osobné plavidlá v pravidelnej preprave na vnútroštátnych plavbách v morských oblastiach, ktoré nie sú uvedené v odseku 1 písm. b).

4.   Členské štáty, ktoré nemajú námorné prístavy a môžu si overiť, že z celkového počtu jednotlivých plavidiel, ktoré počas troch predchádzajúcich rokov každý rok zastavili v jeho riečnych prístavoch, je menej ako 5 % osobných lodí alebo vysokorýchlostných osobných plavidiel, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, môžu uplatňovať výnimky z ustanovení tejto smernice okrem povinnosti stanovenej v druhom pododseku.

Tie členské štáty, ktoré nemajú námorné prístavy, oznámia Komisii do 21. decembra 2019 celkový počet plavidiel a počet osobných lodí ro-ro a vysokorýchlostných osobných plavidiel, ktoré zastavili v ich prístavoch počas trojročného obdobia uvedeného v prvom pododseku, a Komisiu potom každoročne informujú o každej následnej zmene v uvedených číselných údajoch.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„osobná loď ro-ro“ je loď so zariadením umožňujúcim cestným a koľajovým vozidlám nalodenie a vylodenie určená na prepravu viac ako 12 cestujúcich;

2.

„vysokorýchlostné osobné plavidlo“ je plavidlo vymedzené v predpise 1 kapitoly X SOLAS 74 a určené na prepravu viac ako 12 cestujúcich;

3.

„SOLAS 74“ je Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 vrátane jeho protokolov a zmien, v jeho aktuálnom znení;

4.

„Kódex o vysokorýchlostných plavidlách“ je „Medzinárodný kódex pre bezpečnosť vysokorýchlostných plavidiel“ obsiahnutý v rezolúcii Námorného bezpečnostného výboru IMO MSC.36(63) z 20. mája 1994 alebo Medzinárodný kódex pre bezpečnosť vysokorýchlostných plavidiel z roku 2000 (kódex HSC z roku 2000) obsiahnutý v rezolúcii IMO MSC.97(73) z decembra 2000, v jeho aktuálnom znení;

5.

„HSSC“ sú usmernenia IMO pre prehliadky v rámci harmonizovaného systému prehliadok a osvedčovania (Harmonized System of Survey and Certification), v jeho aktuálnom znení;

6.

„pravidelná preprava“ je séria plavieb osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla prevádzkovaných tak, aby zabezpečovali dopravu medzi tými istými dvoma alebo viacerými prístavmi, alebo séria plavieb z toho istého prístavu a do toho istého prístavu bez medzizastávok, pričom sa plavby vykonávajú buď:

a)

podľa uverejneného cestovného poriadku, alebo

b)

tak pravidelne alebo často, že tvoria rozpoznateľné systematické série;

7.

„morská oblasť“ je každá morská oblasť alebo námorná trasa stanovená podľa článku 4 smernice 2009/45/ES;

8.

„osvedčenia“ sú:

a)

pokiaľ ide o osobné lode ro-ro a vysokorýchlostné osobné plavidlá vykonávajúce medzinárodné plavby, osvedčenia o bezpečnosti vydané podľa SOLAS 74 alebo podľa Kódexu o vysokorýchlostných plavidlách spolu s príslušnými pripojenými záznamami o zariadeniach;

b)

pokiaľ ide o osobné lode ro-ro a vysokorýchlostné osobné plavidlá vykonávajúce vnútroštátne plavby, osvedčenia o bezpečnosti vydané podľa smernice 2009/45/ES spolu s príslušnými pripojenými záznamami o zariadeniach;

9.

„správne orgány vlajkového štátu“ sú príslušné orgány štátu, pod ktorého vlajkou je osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo oprávnené plaviť sa;

10.

„vnútroštátna plavba“ je plavba v morských oblastiach z prístavu členského štátu do toho istého alebo iného prístavu v rámci uvedeného členského štátu;

11.

„spoločnosť“ je organizácia alebo osoba, ktorá súhlasila s tým, že preberie všetky povinnosti a záväzky stanovené v Medzinárodnom kódexe pre bezpečné riadenie lodí a prevenciu znečisťovania (kódex ISM) v jeho aktuálnom znení, alebo v prípadoch, v ktorých sa neuplatňuje kapitola IX SOLAS 74, vlastník osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla alebo akákoľvek iná organizácia či osoba, ako napríklad manažér alebo prenajímateľ lode bez posádky, ktorá prevzala zodpovednosť za prevádzku osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla od jej vlastníka;

12.

„inšpektor“ je zamestnanec verejného sektora alebo iná osoba náležite poverená príslušným orgánom členského štátu vykonávať inšpekcie stanovené v tejto smernici, ktorá je zodpovedá voči uvedenému príslušnému orgánu a spĺňa minimálne kritériá uvedené v prílohe XI k smernici 2009/16/ES;

13.

„príslušný orgán členského štátu“ je orgán určený členským štátom na základe tejto smernice, ktorý je zodpovedný za vykonávanie úloh, ktoré mu boli touto smernicou pridelené.

Článok 3

Inšpekcie pred začatím prevádzky

1.   Príslušné orgány členských štátov pred začatím prevádzky osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla v pravidelnej preprave, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vykonajú inšpekciu pred začatím prevádzky, ktorá zahŕňa:

a)

overenie splnenia požiadaviek stanovených v prílohe I; a

b)

inšpekciu v súlade s prílohou II s cieľom uistiť sa, že osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostné plavidlo spĺňa požiadavky potrebné pre bezpečnú prevádzku pravidelnej prepravy.

2.   Inšpekciu pred začatím prevádzky vykonáva inšpektor.

3.   Spoločnosti na žiadosť členského štátu poskytnú dôkazy o splnení požiadaviek prílohy I vopred, ale nie skôr ako jeden mesiac pred inšpekciou pred začatím prevádzky.

Článok 4

Výnimky z povinnosti inšpekcie pred začatím prevádzky

1.   Členský štát môže v prípade inšpekcií pre začatím prevádzky rozhodnúť neuplatniť určité požiadavky alebo postupy stanovené v prílohe I a II relevantné z hľadiska akejkoľvek každoročnej prehliadky alebo inšpekcie vlajkového štátu vykonanej v priebehu predchádzajúcich šiestich mesiacov, pod podmienkou, že sa dodržali príslušné postupy a usmernenia pre prehliadky stanovené v HSSC alebo postupy určené na dosiahnutie toho istého cieľa. Členské štáty zabezpečia prenos príslušných informácií do inšpekčnej databázy v súlade s článkom 10.

2.   Keď sa má osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo začať prevádzkovať v pravidelnej preprave, členský štát môže vziať do úvahy inšpekcie a prehliadky vykonané predtým v prípade uvedenej osobnej lodi ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla v súvislosti s prevádzkou v inej pravidelnej preprave, na ktorú sa vzťahuje táto smernica. Za predpokladu, že členský štát považuje uvedené predchádzajúce inšpekcie a prehliadky za uspokojivé a relevantné pre nové prevádzkové podmienky, inšpekcie stanovené v článku 3 ods. 1 sa pred tým, ako sa osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo začnú prevádzkovať v novej pravidelnej preprave, vykonať nemusia.

3.   Členské štáty môžu na žiadosť spoločnosti vopred potvrdiť, že súhlasia s tým, že predchádzajúce inšpekcie a prehliadky sú pre nové prevádzkové podmienky relevantné.

4.   Ak je vzhľadom na nepredvídané okolnosti naliehavo potrebné urýchlene použiť náhradnú osobnú loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo, aby sa zabezpečila kontinuita prepravy, a neuplatňuje sa odsek 2, môže členský štát povoliť začatie prevádzky danej osobnej lode ro-ro alebo plavidla pod podmienkou, že sú splnené tieto podmienky:

a)

vizuálna inšpekcia a kontrola dokladov nevyvolajú žiadne obavy, že osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo nespĺňa požiadavky potrebné pre bezpečnú prevádzku; a

b)

členský štát dokončí inšpekciu pred začatím prevádzky podľa článku 3 ods. 1 do jedného mesiaca.

Článok 5

Pravidelné inšpekcie

1.   Členské štáty raz za 12 mesiacov vykonávajú:

a)

inšpekciu v súlade s prílohou II a

b)

inšpekciu počas pravidelnej prepravy, ktorá sa vykonáva najskôr štyri mesiace pred inšpekciou uvedenou v písmene a) a najneskôr osem mesiacov po nej, a ktorá zahŕňa body uvedené v prílohe III, čo podľa odborného názoru inšpektora predstavuje dostatočný počet bodov uvedených v prílohách I a II, s cieľom zabezpečiť, aby osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo naďalej spĺňali všetky požiadavky potrebné pre bezpečnú prevádzku.

Inšpekcia pred začatím prevádzky podľa článku 3 sa považuje za inšpekciu na účely písmena a).

2.   Inšpekciu uvedenú v odseku 1 písm. a) možno na základe uváženia členského štátu vykonať súčasne alebo v spojení s každoročnou prehliadkou vlajkového štátu, za predpokladu, že sa dodržiavajú príslušné postupy a usmernenia pre prehliadky stanovené v HSSC alebo postupy určené na dosiahnutie toho istého cieľa.

3.   Členské štáty vykonávajú inšpekciu v súlade s prílohou II vždy, keď sa na osobnej lodi ro-ro alebo vysokorýchlostnom osobnom plavidle vykonajú opravy, prestavby a modifikácie podstatného charakteru alebo keď nastane zmena manažmentu alebo triedy. V prípade zmeny manažmentu alebo triedy však členský štát môže po zohľadnení inšpekcií vykonaných predtým v súvislosti s osobnou loďou ro-ro alebo vysokorýchlostným osobným plavidlom a pod podmienkou, že touto zmenou nie je ovplyvnená bezpečná prevádzka osobnej lode ro-ro alebo plavidla, oslobodiť osobnú loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo od inšpekcie požadovanej v prvej vete tohto odseku.

Článok 6

Inšpekčná správa

1.   Po ukončení každej inšpekcie vykonanej v súlade s touto smernicou inšpektor vypracuje správu v súlade s prílohou IX k smernici 2009/16/ES.

2.   Informácie uvedené v správe sa prenesú do inšpekčnej databázy stanovenej v článku 10. Kópia inšpekčnej správ sa poskytne aj veliteľovi.

Článok 7

Odstránenie nedostatkov, zákaz vyplávania a pozastavenie inšpekcie

1.   Členské štáty zabezpečia odstránenie všetkých nedostatkov potvrdených alebo zistených pri inšpekcii vykonanej v súlade s touto smernicou.

2.   Ak nedostatky predstavujú zjavné riziko pre zdravie alebo bezpečnosť alebo bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie alebo život, osobnú loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo, jeho posádku a cestujúcich, príslušný orgán členského štátu zabezpečí, aby sa vydal zákaz vyplávania osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla („zákaz vyplávania“). Veliteľovi sa odovzdá kópia uvedeného zákazu.

3.   Zákaz vyplávania sa nezruší, pokým nebude nedostatok a nebezpečenstvo odstránené k spokojnosti príslušného orgánu členského štátu alebo pokým príslušný orgán členského štátu nestanoví, že loď alebo plavidlo môže s výhradou akýchkoľvek potrebných podmienok vyplávať na more alebo môže obnoviť prevádzku bez rizika pre bezpečnosť a zdravie cestujúcich alebo posádky či rizika pre osobnú loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo alebo iné plavidlá.

4.   Ak nedostatok uvedený v odseku 2 nie je možné ľahko odstrániť v prístave, v ktorom bol nedostatok potvrdený alebo zistený, príslušný orgán členského štátu môže povoliť, aby loď alebo plavidlo pokračovalo do vhodnej opravárenskej lodenice, kde je možné nedostatok ľahko odstrániť.

5.   Vo výnimočných prípadoch, keď je celkový stav osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla zjavne nevyhovujúci, môže príslušný orgán členského štátu pozastaviť inšpekciu uvedenej lode alebo plavidla, kým spoločnosť neprijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo už nepredstavovali zjavné riziko pre bezpečnosť alebo zdravie alebo už nepredstavovali bezprostredné nebezpečenstvo pre život členov posádky a cestujúcich alebo zabezpečenie toho, aby spĺňali relevantné požiadavky uplatniteľných medzinárodných dohovorov.

6.   Ak príslušný orgán členského štátu pozastaví inšpekciu v súlade s odsekom 5, na osobnú loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo sa automaticky vzťahuje zákaz vyplávania. Zákaz vyplávania sa zruší, keď sa obnoví a úspešne ukončí inšpekcia a keď sa splnia podmienky uvedené v odseku 3 tohto článku a v článku 9 ods. 2

7.   S cieľom odbremeniť prístav môže príslušný orgán členského štátu povoliť osobnej lodi ro-ro alebo vysokorýchlostnému osobnému plavidlu, na ktoré sa vzťahuje zákaz vyplávania, presun do inej časti prístavu, ak je to bezpečné. Riziko zaťaženia prístavu sa však nezohľadňuje pri rozhodovaní, či sa má uložiť alebo zrušiť zákaz vyplávania. Prístavné orgány alebo subjekty uľahčujú umiestňovanie takýchto lodí.

Článok 8

Právo odvolať sa

1.   Spoločnosť má právo odvolať sa proti zákazu vyplávania, ktorý vydal príslušný orgán členského štátu. Odvolanie nemá odkladný účinok na zákaz vyplávania, pokiaľ nie sú v súlade s vnútroštátnym právom vydané predbežné opatrenia. Členské štáty na tento účel stanovia a zachovávajú primerané postupy v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2.   Príslušný orgán členského štátu informuje veliteľa osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla, na ktoré sa vzťahuje zákaz vyplávania, o práve odvolať sa a o uplatniteľných postupoch. Keď sa v dôsledku odvolania zákaz vyplávania zruší alebo zmení, členské štáty zabezpečia, aby sa inšpekčná databáza stanovená v článku 10 bezodkladne aktualizovala zodpovedajúcim spôsobom.

Článok 9

Náklady

1.   Ak sa pri inšpekciách uvedených v článkoch 3 a 5 potvrdia alebo zistia nedostatky oprávňujúce na zákaz vyplávania, všetky náklady súvisiace s inšpekciami hradí spoločnosť.

2.   Zákaz vyplávania sa nezruší pokiaľ nebude uhradená celá platba alebo pokiaľ sa neposkytne dostatočná záruka na úhradu týchto nákladov.

Článok 10

Inšpekčná databáza

1.   Komisia vytvorí, vedie a aktualizuje inšpekčnú databázu, ku ktorej sú pripojené všetky členské štáty a ktorá obsahuje všetky informácie požadované na zavedenie systému inšpekcií stanoveného v tejto smernici. Táto databáza bude založená na inšpekčnej databáze uvedenej v článku 24 smernice 2009/16/ES a bude mať podobné funkcie ako uvedená databáza.

2.   Členské štáty zabezpečia bezodkladný prenos informácií týkajúcich sa inšpekcií vykonaných v súlade s touto smernicou vrátane informácií o nedostatkoch a zákaze vyplávania do inšpekčnej databázy čo najskôr po dokončení inšpekčnej správy alebo zrušení zákazu vyplávania. Pokiaľ ide o konkrétne prvky informácií, uplatňujú sa mutatis mutandis ustanovenia prílohy XIII k smernici 2009/16/ES.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie prenesené do inšpekčnej databázy potvrdili na účely uverejnenia do 72 hodín.

4.   Komisia zabezpečí, aby inšpekčná databáza umožňovala vyhľadať všetky relevantné údaje týkajúce sa vykonávania tejto smernice na základe inšpekčných údajov, ktoré poskytli členské štáty.

5.   Členské štáty majú prístup ku všetkým informáciám zaznamenaným v inšpekčnej databáze relevantným pre vykonávanie systému inšpekcií stanoveným v tejto smernici a smernici 2009/16/ES.

Článok 11

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 12

Postup pri zmene

1.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13 týkajúce sa zmeny prílohy k tejto smernici s cieľom zohľadniť vývoj na medzinárodnej úrovni, najmä v rámci IMO, a zlepšiť ich technické špecifikácie na základe nadobudnutých skúseností.

2.   Za výnimočných okolností, ak je to náležite zdôvodnené príslušnou analýzou Komisie a s cieľom predísť závažnému a neprijateľnému ohrozeniu námornej bezpečnosti, zdravia, životných alebo pracovných podmienok na palubách lodí alebo morského prostredia, alebo s cieľom predísť nesúladu s právnymi predpismi Únie v oblasti námornej dopravy, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13 týkajúce sa zmeny tejto smernice s cieľom neuplatňovať na účely tejto smernice zmenu medzinárodných nástrojov uvedených v článku 2.

Uvedené delegované akty sa prijmú najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty medzinárodne stanovenej pre automatické prijatie príslušnej zmeny alebo pred plánovaným dátumom nadobudnutia účinnosti takej zmeny. V období pred nadobudnutím účinnosti takéhoto delegovaného aktu sa členské štáty zdržia akejkoľvek iniciatívy zameranej na začlenenie zmeny do vnútroštátnych právnych predpisov alebo na uplatňovanie zmeny v dotknutom medzinárodnom nástroji.

Článok 13

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 za podmienok stanovených v tomto článku

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 20. decembra 2017. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada proti nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 14

Zmeny smernice 2009/16/ES

Smernica 2009/16/ES sa mení takto:

1.

V článku 2 sa vkladajú tieto body:

„25.

„osobná loď ro-ro“ znamená loď so zariadením umožňujúcim cestným a koľajovým vozidlám nalodenie a vylodenie určenú na prepravu viac ako 12 cestujúcich;

26.

„vysokorýchlostné osobné plavidlo“ znamená plavidlo vymedzené v predpise 1 kapitoly X SOLAS 74, v jeho aktuálnom znení, určené na prepravu viac ako 12 cestujúcich;

27.

„pravidelná preprava“ znamená sériu plavieb osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla prevádzkovaných tak, aby zabezpečovali dopravu medzi tými istými dvoma alebo viacerými prístavmi, alebo sériu plavieb z toho istého prístavu a do toho istého prístavu bez medzizastávok, pričom sa plavby vykonávajú buď:

i)

podľa uverejneného cestovného poriadku, alebo

ii)

tak pravidelne alebo často, že tvoria rozpoznateľné systematické série;“.

2.

V článku 3 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Táto smernica sa uplatňuje aj na inšpekcie osobných lodí ro-ro a vysokorýchlostných osobných plavidiel vykonané mimo prístavu alebo kotviska počas pravidelnej prepravy v súlade s článkom 14a.“.

3.

V článku 13 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby lode, ktoré boli vybrané na inšpekciu v súlade s článkom 12 alebo článkom 14a, podliehali úvodnej inšpekcii alebo podrobnejšej inšpekcii takto:“.

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 14a

Inšpekcia osobných lodí ro-ro a vysokorýchlostných osobných plavidiel v pravidelnej preprave

1.   Osobné lode ro-ro a vysokorýchlostné osobné plavidlá v pravidelnej preprave podliehajú inšpekciám v súlade s časovým rámcom a ostatnými požiadavkami stanovenými v prílohe XVII.

2.   Členské štáty pri plánovaní inšpekcií osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla náležite zohľadňujú harmonogram prevádzky a údržby osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla.

3.   V prípade, že sa vykonala inšpekcia osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla v súlade s prílohou XVII, takáto inšpekcia sa zaznamená do inšpekčnej databázy a zohľadní sa na účely článkov 10, 11 a 12 a výpočtu splnenia inšpekčného záväzku každého členského štátu. Zahrnie sa do celkového počtu každoročných inšpekcií vykonaných každým členským štátom, ako sa stanovuje v článku 5.

4.   Na osobné lode ro-ro a vysokorýchlostné osobné plavidlá v pravidelnej preprave, na ktorých sa vykonala inšpekcia podľa tohto článku, sa neuplatňuje článok 9 ods. 1, článok 11 písm. a) a článok 14

5.   Príslušný orgán zabezpečí, aby sa osobné lode ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlá, ktoré podliehajú dodatočnej inšpekcii v súlade s článkom 11 písm. b), vybrali na inšpekciu v súlade s prílohou I časťou II bodom 3A písm. c) a bodom 3B písm. c). Inšpekcie vykonané podľa tohto odseku nemajú vplyv na interval inšpekcií stanovený v bode 2 prílohy XVII.

6.   Inšpektor príslušného orgánu prístavného štátu môže súhlasiť s tým, že ho počas inšpekcie osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla bude v úlohe pozorovateľa sprevádzať inšpektor prístavného štátu iného členského štátu. Ak je vlajka plavidla vlajkou členského štátu, prístavný štát na požiadanie vyzve zástupcu vlajkového štátu, aby sa inšpekcie zúčastnil ako pozorovateľ.“.

5.

V článku 15 sa vypúšťa odsek 3

6.

V článku 16 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členský štát zamietne vstup do svojich prístavov a kotvísk v prípade každej lode, ktorá:

sa plaví pod vlajkou štátu, ktorého miera zadržania spadá do čierneho zoznamu prijatého v súlade s Parížskym MoP na základe informácií zaznamenaných v inšpekčnej databáze a každoročne uverejňovaného Komisiou, a ktorá bola v priebehu predchádzajúcich 36 mesiacov viac než dvakrát zadržaná v prístave alebo na kotvisku členského štátu alebo štátu, ktorý je signatárom Parížskeho MoP, alebo

sa plaví pod vlajkou štátu, ktorého miera zadržania spadá do sivého zoznamu prijatého v súlade s Parížskym MoP na základe informácií zaznamenaných v inšpekčnej databáze a každoročne uverejňovaného Komisiou, a ktorá bola v priebehu predchádzajúcich 24 mesiacov viac než dvakrát zadržaná v prístave alebo na kotvisku členského štátu alebo štátu, ktorý je signatárom Parížskeho MoP.

Prvý pododsek sa neuplatňuje v prípadoch uvedených v článku 21 ods. 6

Zamietnutie vstupu platí okamžite po tom, ako loď opustí prístav alebo kotvisko, v ktorom sa podrobila tretiemu zadržaniu a v ktorom bol vydaný príkaz na zamietnutie vstupu.“.

7.

Dopĺňa sa táto príloha:

PRÍLOHA XVII

Inšpekcia osobných lodí ro-ro a vysokorýchlostných osobných plavidiel v pravidelnej preprave

1.1.

Členské štáty pred začatím prevádzky osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla v pravidelnej preprave, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vykonajú inšpekciu v súlade s článkom 3 ods. 1 smernice (EÚ) 2017/2110 (*1) s cieľom zabezpečiť, že uvedená osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo spĺňa požiadavky potrebné pre bezpečnú prevádzku pravidelnej prepravy.

1.2.

Keď sa má osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo začať prevádzkovať v pravidelnej preprave, dotknutý členský štát môže vziať do úvahy inšpekcie, ktoré vykonal v období posledných ôsmich mesiacov iný členský štát v prípade uvedenej osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla v súvislosti s prevádzkou v inej pravidelnej preprave, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, a to za predpokladu, že dotknutý členský štát je v každom prípade ubezpečený o tom, že uvedené predchádzajúce inšpekcie sú relevantné pre nové prevádzkové podmienky a že sa počas uvedených inšpekcií splnili požiadavky potrebné pre bezpečnú prevádzku pravidelnej prepravy. Inšpekcie stanovené v bode 1.1 sa pred tým, ako sa osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo začnú prevádzkovať v novej pravidelnej preprave, vykonať nemusia.

1.3.

Ak je vzhľadom na nepredvídané okolnosti naliehavo potrebné urýchlene použiť náhradnú osobnú loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo, aby sa zabezpečila kontinuita prepravy, a neuplatňuje sa bod 1.2, môže členský štát povoliť začatie prevádzky danej osobnej lode ro-ro alebo plavidla pod podmienkou, že sú splnené tieto podmienky:

a)

vizuálna inšpekcia a kontrola dokladov nevyvolajú žiadne obavy, že osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo nespĺňa požiadavky potrebné pre bezpečnú prevádzku a

b)

členský štát dokončí inšpekciu podľa článku 3 ods. 1 smernice (EÚ) 2017/2110 do jedného mesiaca.

2.

Členský štát vykoná raz ročne, a to najskôr štyri mesiace po predchádzajúcej inšpekcii a najneskôr osem mesiacov po nej:

a)

inšpekciu vrátane požiadaviek podľa prílohy II k smernici (EÚ) 2017/2110 a prípadne nariadenia Komisie (EÚ) č. 428/2010 (*2) a

b)

inšpekciu počas pravidelnej prepravy. Táto inšpekcia sa vzťahuje na body uvedené v prílohe III k smernici (EÚ) 2017/2110, čo podľa odborného názoru inšpektora predstavuje dostatočný počet bodov uvedených v prílohách I a II k smernici (EÚ) 2017/2110, s cieľom zabezpečiť, aby osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo naďalej spĺňali všetky požiadavky potrebné pre bezpečnú prevádzku.

3.

V prípade, že sa na osobnej lodi ro-ro alebo vysokorýchlostnom osobnom plavidle nevykonala inšpekcia v súlade s bodom 2, osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo sa považujú za loď a plavidlo s faktorom priority I.

4.

Inšpekcia podľa bodu 1.1 sa považuje za inšpekciu na účely bodu 2 písm. a) tejto prílohy.

“.

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2110 z 15. novembra 2017 o systéme inšpekcií v záujme bezpečnej prevádzky osobných lodí ro-ro a vysokorýchlostných osobných plavidiel v pravidelnej preprave, ktorou sa mení smernica 2009/16/ES a zrušuje smernica Rady 1999/35/ES (Ú. v. EÚ L 315, 30.11.2017, s. 61)."

(*2)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 428/2010 z 20. mája 2010, ktorým sa vykonáva článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES s ohľadom na rozšírené inšpekcie lodí (Ú. v. EÚ L 125, 21.5.2010, s. 2)."

Článok 15

Zrušenie

Smernica 1999/35/ES sa zrušuje.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

Článok 16

Preskúmanie

Komisia vyhodnotí vykonávanie tejto smernice a predloží výsledky hodnotenia Európskemu parlamentu a Rade do 21. decembra 2026.

Článok 17

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 21. decembra 2019 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 21. decembra 2019.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 19

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 15. novembra 2017

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

M. MAASIKAS


(1)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 176.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 23. októbra 2017.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57).

(4)  Smernica Rady 1999/35/ES z 29. apríla 1999 o systéme povinných kontrol pre bezpečnú prevádzku prevozných lodí ro-ro a osobných vysokorýchlostných plavidiel v pravidelnej preprave (Ú. v. ES L 138, 1.6.1999, s. 1).

(5)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES zo 6. mája 2009 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (Ú. v. EÚ L 163, 25.6.2009, s. 1).


PRÍLOHA I

ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY NA PLAVIDLÁ V PRAVIDELNEJ PREPRAVE

(ako sa uvádza v článkoch 3 a 5)

Overujú sa tieto body:

1.

či sa veliteľovi poskytujú náležité informácie o pobrežných navigačných navádzacích systémoch a iných informačných systémoch, ktoré má k dispozícii na pomoc pri bezpečnom riadení plavby pred tým, než osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostné osobné plavidlo vypláva, a či využíva navigačné navádzacie a informačné systémy, ktoré zriadili členské štáty;

2.

či sa uplatňujú príslušné ustanovenia bodov 2 až 6 obežníka MSC/Circular 699 zo 17. júla 1995 (Revidované usmernenia týkajúce sa bezpečnostných pokynov pre cestujúcich);

3.

či je na ľahko prístupnom mieste umiestnená tabuľa s plánom organizácie práce na lodi, ktorá obsahuje:

a)

rozpis služby na mori a v prístave a

b)

maximálny počet hodín služby alebo minimálny počet hodín odpočinku členov posádky zaradených v strážnej službe;

4.

či veliteľ nie je obmedzovaný v žiadnom rozhodnutí, ktoré je podľa jeho odborného úsudku potrebné na bezpečnú plavbu a prevádzku, najmä v náročnom počasí a pri vlnobití;

5.

či veliteľ vedie záznamy o navigačných činnostiach a udalostiach, ktoré sú dôležité pre bezpečnosť plavby;

6.

či sa každé poškodenie alebo trvalý ohyb dverí trupu a s ním súvisiacej obšívky, ktoré by mohli ovplyvniť celistvosť osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla, a všetky nedostatky v zabezpečovacích zariadeniach týchto dverí bezodkladne hlásia správnym orgánom vlajkového štátu aj prístavnému štátu a bezodkladne sa odstraňujú k ich spokojnosti;

7.

či je pred vyplávaním osobnej lode ro-ro alebo vysokorýchlostného osobného plavidla na plavbu dostupný aktuálny plán trasy a či sa pri vypracúvaní plánu trasy plne zohľadňujú usmernenia stanovené v rezolúcii zhromaždenia IMO A.893(21) z 25. novembra 1999 (Usmernenia pre plánovanie trasy);

8.

či sa cestujúcim oznamujú všeobecné informácie o dostupných službách a pomoci starším osobám a osobám so zdravotným postihnutím na palube a či sú tieto informácie dostupné vo forme vhodnej pre osoby so zrakovým postihnutím.


PRÍLOHA II

POSTUPY PRI INŠPEKCIÁCH

(ako sa uvádza v článkoch 3 a 5)

1.

Inšpekciami sa zabezpečuje splnenie zákonných požiadaviek vydaných vlajkovým štátom alebo v jeho mene, najmä požiadaviek týkajúcich sa stavby, členenia a stability, strojového a elektrického zariadenia, zaťaženia a stability, požiarnej ochrany, maximálneho počtu cestujúcich, záchranných prostriedkov a prevozu nebezpečných nákladov, rádiokomunikácií a navigácie. Inšpekcie na uvedený účel zahŕňajú:

spúšťanie núdzového generátora,

inšpekciu núdzového osvetlenia,

inšpekciu núdzového zdroja energie pre rádiokomunikačné zariadenie,

skúšku lodného rozhlasu,

nácvik hasenia požiaru vrátane ukážky schopnosti použiť hasičský výstroj,

prevádzku núdzového požiarneho čerpadla s dvoma hadicami pripojenými v prevádzke k hlavnému požiarnemu rozvodu,

skúšky diaľkového ovládania hlavných uzáverov prívodu paliva do kotlov, hlavného a pomocných motorov a vypínačov vetracích ventilátorov,

skúšky diaľkového a lokálneho ovládania požiarnych klapiek,

skúšky systémov požiarnej detekcie a signalizácie,

skúšky správneho uzavretia požiarnych dvier,

prevádzku drenážnych čerpadiel,

zatváranie vodotesných priedelových dverí, tak z miest lokálneho, ako aj diaľkového ovládania,

činnosť, ktorou sa preukáže, že vedúci členovia posádky sú oboznámení s havarijným plánom,

spustenie aspoň jedného záchranárskeho člna a jedného záchranného člna, naštartovanie a odskúšanie ich hnacieho a kormidelného systému a ich vytiahnutie z vody a uloženie do pohotovostnej polohy na palube,

kontrolu predpísaného vybavenia všetkých záchranárskych a záchranných člnov,

skúšky pohonu kormidla lode alebo plavidla a pomocného kormidelného zariadenia.

2.

Inšpekciami sa najmä zisťuje, či sú členovia posádky oboznámení s bezpečnostnými postupmi, postupmi v núdzovej situácii, údržbou, pracovnými postupmi, bezpečnosťou cestujúcich, postupmi na mostíku a pri manipulácii s nákladom a vozidlami, ako aj efektívnosť ich činnosti v uvedených oblastiach. Kontroluje sa schopnosť posádky rozumieť a podľa potreby vydávať rozkazy a pokyny a podávať hlásenie v tom spoločnom pracovnom jazyku, ktorý je uvedený v lodnom denníku. Kontroluje sa dokladová evidencia, že členovia posádky úspešne absolvovali osobitné školenia, najmä:

nácvik riadenia davu,

nácvik oboznamovania sa s postupmi,

bezpečnostný nácvik pre personál zabezpečujúci priamu záchrannú pomoc cestujúcim v priestoroch pre cestujúcich, a najmä starším osobám a osobám so zdravotným postihnutím v núdzových situáciách a

nácvik riadenia krízových situácií a riadenia ľudského správania.

Inšpekcia zahŕňa posúdenie, či rozpis služieb nespôsobuje nadmernú únavu najmä členom posádky zaradeným v strážnej službe.

3.

Osvedčenia o spôsobilosti členov posádky slúžiacich na palube plavidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, musia byť v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES (1).


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES z 19. novembra 2008 o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (Ú. v. EÚ L 323, 3.12.2008, s. 33).


PRÍLOHA III

POSTUPY NA VYKONÁVANIE INŠPEKCIÍ POČAS PRAVIDELNEJ PREPRAVY

(ako sa uvádza v článku 5)

Počas vykonávania inšpekcií počas pravidelnej prepravy sa overuje toto:

1.

Informácie o cestujúcich

Či sa neprekročil počet cestujúcich, na ktorý má osobná loď ro-ro alebo vysokorýchlostného osobné plavidlo (ďalej len „loď“) osvedčenie a či je spôsob registrácie informácií o cestujúcich v súlade so smernicou Rady 98/41/ES (1). Zisťuje sa, ako sa veliteľovi poskytne informácia o celkovom počte cestujúcich, a prípadne ako sú do celkového počtu cestujúcich na spiatočnej ceste zahrnutí cestujúci, ktorí podnikajú plavbu tam aj späť bez vystúpenia na breh.

2.

Informácie o zaťažení a stabilite

Prípadne sa overuje, či sú namontované spoľahlivé merače ponoru a či sa používajú. Overuje sa, či sa vykonávajú opatrenia na zabezpečenie, aby loď nebola preťažená a príslušná priedelová vodoryska nebola ponorená. Overuje sa, či bolo podľa predpisu vykonané posúdenie zaťaženia a stability. Overuje sa, či tovar, vozidlá a ostatný náklad bol odvážený podľa predpisu a údaje odovzdané lodi, aby sa využili pri posúdení zaťaženia a stability. Overuje sa, či sú havarijné plány trvalo vyvesené a či dôstojníci lode dostali príručky o havarijných postupoch.

3.

Bezpečnosť na mori

Overuje sa postup na zabezpečenie, aby bola loď bezpečná na plavbu na mori pred vyplávaním z kotviska, ktorý by mal zahŕňať hlásenia o tom, že celý plášť je vodotesný a dvere odolné voči poveternostným podmienkam sú zatvorené. Overuje sa, či sú všetky dvere paluby na prevážanie vozidiel zatvorené pred tým, než loď vypláva z kotviska alebo ostanú otvorené len tak dlho, aby umožnili zatvorenie ochrany provy, či sa spustili zatváracie zariadenia provy, kormy a bočných dverí a zabezpečenie signalizačných svetiel a kamerových systémov umožňujúcich sledovanie ich stavu z veliteľského mostíka. Mali by sa zistiť a nahlásiť všetky ťažkosti súvisiace s prevádzkou signalizačných svetiel, najmä dverových spínačov.

4.

Bezpečnostné hlásenia

Overuje sa forma obvyklých bezpečnostných hlásení a či sú pokyny a usmernenia o postupoch v núdzových situáciách vyvesené vo vhodnom(-ých) jazyku(-och). Overuje sa, či sa na začiatku plavby koná obvyklé bezpečnostné hlásenie a či ho možno počuť vo všetkých verejných priestoroch vrátane otvorených palúb, na ktoré majú prístup cestujúci.

5.

Záznamy do lodného denníka

Overuje sa lodný denník, aby sa zabezpečilo, že sa zapisujú záznamy týkajúce sa uzavretia čela provy, kormy a ostatných vodotesných dverí a dverí odolných voči poveternostným podmienkam, nácviky uzatvárania vodotesných dverí jednotlivých oddielov, skúšky kormidelného zariadenia atď. Takisto sa overuje, či sa zaznamenávajú aj hodnoty ponoru, výška voľného boku a stabilita, ako aj spoločný pracovný jazyk posádky.

6.

Nebezpečný tovar

Overuje sa, či sa každý náklad nebezpečného alebo znečisťujúceho tovaru preváža v súlade s príslušnými predpismi, a najmä či sa vyhlásenie týkajúce sa nebezpečného a znečisťujúceho tovaru poskytlo spolu so zoznamom tovaru alebo s plánom rozmiestnenia nákladu na lodi, aby bolo možné daný tovar lokalizovať, či je naloženie určitého nákladu na osobné lode povolené a či je nebezpečný a znečisťujúci tovar ako taký riadne označený, oštítkovaný, uložený, zabezpečený a oddelený.

Overuje sa, či sú vozidlá prepravujúce nebezpečný a znečisťujúci tovar riadne označené štítkami a zabezpečené. Overuje sa, či je pri prevoze nebezpečného a znečisťujúceho tovaru kópia príslušného zoznamu tovaru alebo plánu rozmiestnenia nákladu na lodi dostupná na brehu. Overuje sa, či veliteľ pozná oznamovacie povinnosti podľasmernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (2) a pokyny týkajúce sa postupov v núdzovej situácii, ktoré treba dodržať, a prvej pomoci, ktorá by sa mala poskytnúť v prípade nehody týkajúcej sa nebezpečného tovaru alebo látok znečisťujúcich more. Overuje sa, či sú zariadenia na vetranie palúb na prevoz vozidiel stále v prevádzke, či sú v intenzívnejšej prevádzke, keď pracujú motory vozidiel, a či existuje forma signalizácie na mostíku, ktorá signalizuje, že ventilácia paluby na prevoz vozidiel je v prevádzke.

7.

Zabezpečenie nákladných vozidiel

Overuje sa, ako sú zabezpečené nákladné vozidlá, napríklad či sú umiestnené blokovo, alebo jednotlivo pripevnené. Overuje sa, či je k dispozícii dostatok pevných bodov. Overujú sa zariadenia na zabezpečenie nákladných vozidiel, ak nastanú alebo sa očakávajú nepriaznivé poveternostné podmienky. Overuje sa prípadný spôsob zabezpečenia autobusov a motocyklov. Overuje sa, či má loď príručku na zabezpečenie nákladu.

8.

Paluby na prevážanie vozidiel

Overuje sa, či sa v nákladných priestoroch osobitnej kategórie a nákladných priestoroch s manipuláciou ro-ro vykonávajú priebežné obchôdzky alebo sú monitorované kamerovým systémom, aby bolo možné spozorovať pohyb vozidiel v nepriaznivom počasí alebo vstup nepovolaných osôb. Overuje sa, či sú požiarne dvere a vstupy zatvorené a či sú vyvesené upozornenia pre cestujúcich, aby nevstupovali na paluby pre vozidlá, keď je loď na mori.

9.

Uzavretie vodotesných dverí

Overuje sa, či sa dodržuje stratégia týkajúca sa vodotesných dverí jednotlivých oddielov stanovená v prevádzkových predpisoch lode. Overuje sa, či sa vykonávajú predpísané nácviky. Overuje sa, či je ovládanie vodotesných dverí z mostíka v rámci možností nastavené na „lokálne“ ovládanie. Overuje sa, či sú dvere pri zníženej viditeľnosti a v každej nebezpečnej situácii stále zatvorené. Overuje sa, či je posádka poučená, ako správne manipulovať s dverami, a či si je vedomá nebezpečenstva v prípade nesprávneho použitia.

10.

Protipožiarne hliadky

Overuje sa či protipožiarna hliadka vykonáva efektívnu nepretržitú službu, aby sa dalo ľahko zistiť každé vypuknutie požiaru. To by sa malo vzťahovať aj na osobitnú kategóriu priestorov, kde nie je namontovaný pevný systém požiarnej detekcie a signalizácie. V uvedených priestoroch sa môžu vykonávať obchôdzky, ako sa uvádza v bode 8.

11.

Komunikácia v núdzových situáciách

Overuje sa, či je k dispozícii dostatok členov posádky v súlade so vzorovým zoznamom na pomoc cestujúcim v núdzových situáciách a či sú ľahko identifikovateľní a schopní komunikovať s cestujúcimi v núdzových situáciách, pričom treba zohľadniť vhodnú a primeranú kombináciu akýchkoľvek týchto faktorov:

a)

jazyk alebo jazyky najsilnejšie zastúpené medzi cestujúcimi na príslušnej trase;

b)

pravdepodobnosť, že schopnosť používať základnú anglickú slovnú zásobu na základné pokyny môže predstavovať prostriedok na komunikáciu s cestujúcimi v prípade, že potrebujú pomoc, ak cestujúci a člen posádky nehovoria rovnakým jazykom;

c)

možná potreba komunikovať v núdzových situáciách inými prostriedkami (napr. názornou ukážkou, posunkami alebo upozornením na umiestnenie pokynov, zhromažďovacích priestorov, záchranných zariadení alebo evakuačných ciest, keď slovná komunikácia nie je možná);

d)

či sú cestujúcim k dispozícii úplné bezpečnostné pokyny v ich materinskom jazyku alebo jazykoch;

e)

jazyky, v ktorých možno vysielať núdzové hlásenia rozhlasom počas núdzovej situácie alebo pri nácviku s cieľom poskytnúť cestujúcim zásadné usmernenia a uľahčiť členom posádky poskytovanie pomoci cestujúcim.

12.

Spoločný pracovný jazyk členov posádky

Overuje sa, či bol stanovený pracovný jazyk na zabezpečenie efektívneho výkonu posádky v záležitostiach bezpečnosti a či je tento pracovný jazyk zaznamenaný v lodnom denníku.

13.

Bezpečnostné vybavenie

Overuje sa, či sú dobre udržiavané záchranné a protipožiarne zariadenia vrátane požiarnych dverí a iných zariadení na ochranu konštrukcie proti požiaru, ktorých inšpekciu možno ľahko vykonať. Overuje sa, či sú protipožiarne plány trvalo vyvesené alebo či dôstojníci lode dostali príručky obsahujúce rovnocenné informácie. Overuje sa, či je rozmiestnenie záchranných viest vhodné a či rozmiestnenie detských záchranných viest možno ľahko identifikovať. Overuje sa, či nakladanie vozidiel nebráni prevádzke požiarnych ovládačov, núdzových uzáverov, ovládačov búrkových klapkových uzáverov atď., ktoré môžu byť umiestnené na palubách na prevoz vozidiel.

14.

Navigačné a rádiové zariadenie

Overuje sa, či sú funkčné navigačné a rádiové komunikačné zariadenia vrátane núdzových rádiových majákov označujúcich polohu (EPIRB).

15.

Doplnkové núdzové osvetlenie

Overuje sa, či je namontované doplnkové núdzové osvetlenie, ak je predpísané, a či sa vedú záznamy o nedostatkoch.

16.

Únikové prostriedky

Overuje sa, či sú únikové prostriedky vrátane únikových ciest označené v súlade s uplatniteľnými požiadavkami a či sú osvetlené z hlavného, ako aj z núdzového zdroja prúdu. Overuje sa, či sú prijaté opatrenia na udržanie vozidiel mimo únikových ciest, ak uvedené únikové cesty križujú paluby na prevoz vozidiel alebo nimi prechádzajú. Overuje sa, či sú východy voľné, najmä východy z bezcolných obchodov (duty free shops), v prípade ktorých sa často zistilo zablokovanie východov tovarom.

17.

Čistota strojovne

Overuje sa, či je strojovňa udržiavaná v čistote v súlade s postupmi údržby.

18.

Zneškodňovanie odpadu

Overuje sa, či sú zariadenia na nakladanie s odpadom a zneškodňovanie odpadu uspokojivé.

19.

Plánovaná údržba

Overuje sa, či všetky spoločnosti majú špecifické predpisy o plánovanej údržbe všetkých oblastí súvisiacich s bezpečnosťou vrátane dvier provy a kormy a bočných otvorov, spolu s ich uzatváracími zariadeniami, ktoré sa tiež týkajú údržby strojovne a bezpečnostného vybavenia. Overuje sa, či existujú plány periodických kontrol všetkých oblastí, aby sa bezpečnostné normy dodržiavali na najvyššej úrovni. Overuje sa, či sú zavedené postupy na zaznamenávanie nedostatkov a potvrdenie, že boli riadne odstránené tak, aby veliteľ a zodpovedná osoba na brehu, určená v štruktúre vedenia spoločnosti, boli upovedomení o nedostatkoch aj o ich odstránení v stanovenej lehote. Overuje sa, či periodická kontrola manipulácie so zatváracími zariadeniami vnútorných a vonkajších dverí provy zahŕňa signalizáciu, monitorovacie zariadenia a všetky palubné odtoky v priestoroch medzi ochranou provy a vnútornými dverami, a najmä uzatváracie mechanizmy a ich súvisiace hydraulické systémy.

20.

Počas plavby

Počas plavby by sa malo overiť, či počet cestujúcich neprekračuje maximálny stanovený počet vrátane dostupnosti miest na sedenie a blokovania priechodov, schodísk a núdzových východov batožinou a cestujúcimi, pre ktorých už nie sú k dispozícii miesta na sedenie. Je potrebné overiť, či cestujúci opustili palubu na prevoz vozidiel skôr, ako loď vyplávala, a či na ňu nemajú prístup skôr než bezprostredne pred vplávaním do doku.


(1)  Smernica Rady 98/41/ES z 18. júna 1998 o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva (Ú. v. ES L 188, 2.7.1998, s. 35).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/75/EHS (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 10).


PRÍLOHA IV

TABUĽKA ZHODY

Smernica 1999/35/ES

Táto smernica

článok 1

článok 2 písm. a), b), d), e), f), g), h), j), m), o), r)

článok 2 body 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12

článok 2 písm. c), i), k), l), n), p), q), s)

článok 3

článok 1

článok 4

článok 5 ods. 1) písm. a)

článok 3

článok 5 ods. 1 písm. b) a ods. 2

článok 6

článok 3

článok 7

článok 4

článok 8 ods. 1

článok 5 ods. 1

článok 8 ods. 2

článok 5 ods. 3

článok 8 ods. 3

článok 9 ods. 1

článok 9

článok 6

článok 10 ods. 1 písm. a), b) a c)

článok 7

článok 10 ods. 1 písm. d)

článok 10 ods. 2

článok 7

článok 10 ods. 3

článok 8

článok 10 ods. 4

článok 11 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8

článok 11 ods. 6

článok 6 ods. 1

článok 13 ods. 1, 2, 4, 5

článok 13 ods. 3

článok 6 ods. 2 a článok 10

článok 14

článok 15

článok 16

článok 17

článok 12

článok 18

článok 11

článok 19

článok 17

článok 20

článok 16

článok 21

článok 18

článok 22

článok 19

príloha I

príloha I


Korigendá

30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/78


Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 98/2013 z 15. januára 2013 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní

( Úradný vestník Európskej únie L 39 z 9. februára 2013 )

1.

Na strane 10, príloha I, tabuľka, odkaz na poznámku pod čiarou (1):

namiesto:

„(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 948/2009 (Ú. v. EÚ L 287, 31.10.2009, s. 1).“

má byť:

„(1)

Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).“.

2.

Na strane 11, príloha II, tabuľka, odkaz na poznámku pod čiarou (1):

namiesto:

„(1)

Nariadenie (ES) č. 948/2009.“

má byť:

„(1)

Nariadenie (EHS) č. 2658/87.“.