28.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 280/1

(1)

Zemný plyn (ďalej len „plyn“) je naďalej základnou zložkou zásobovania energiou v Únii. Veľká časť takéhoto plynu sa do Únie dováža z tretích krajín.

(2)

Vážne prerušenie dodávok plynu môže mať vplyv na všetky členské štáty, Úniu a zmluvné strany Zmluvy o založení Energetického spoločenstva podpísanej v Aténach 25. októbra 2005. Môže aj závažne poškodiť ekonomiku Únie a mať významný sociálny dosah, najmä na zraniteľné skupiny odberateľov.

(3)

Týmto nariadením sa má zaistiť prijatie všetkých potrebných opatrení s cieľom zabezpečiť neprerušené dodávky plynu v celej Únii, najmä pre chránených odberateľov v prípade náročných klimatických podmienok alebo prerušenia dodávok plynu. Uvedené ciele by sa mali dosiahnuť prostredníctvom nákladovo najefektívnejších opatrení a takým spôsobom, aby trhy s plynom neboli deformované.

(4)

Právo Únie, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (3), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (4), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 (5), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 (6), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 (7) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 (8), už mali významný priaznivý vplyv na bezpečnosť dodávok plynu v Únii, a to v zmysle pripravenosti na takúto situáciu i na jej zmierňovanie. Odkedy sú členské štáty povinné vypracúvať preventívne akčné plány a núdzové plány, sú lepšie pripravené zvládať krízy dodávok a sú aj lepšie chránené, keďže teraz musia plniť viacero povinností týkajúcich sa kapacity infraštruktúry a dodávok plynu. Komisia vo svojej správe o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 994/2010 z októbra 2014 však poukázala na oblasti, v ktorých by sa vylepšením uvedeného nariadenia mohla ďalej posilniť bezpečnosť dodávok plynu v Únii.

(5)

V oznámení Komisie o krátkodobej odolnosti európskej plynárenskej sústavy zo 16. októbra 2014 sa analyzovali účinky čiastočného alebo úplného prerušenia dodávok plynu z Ruska a dospelo sa k záveru, že v prípade vážneho prerušenia dodávok nie sú výlučne vnútroštátne prístupy veľmi účinné vzhľadom na ich rozsah, ktorý je už zo svojej podstaty obmedzený. Záťažový test ukázal, ako by užšia spolupráca medzi členskými štátmi mohla výrazne znížiť dôsledky veľmi vážneho prerušenia dodávok v najzraniteľnejších členských štátoch.

(6)

Energetická bezpečnosť je jedným z cieľov stratégie energetickej únie, ako sa uvádza v oznámení Komisie o rámcovej stratégii odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy z 25. februára 2015, ktorá zdôraznila tiež zásadu „prvoradosti energetickej efektívnosti“ a potrebu plne vykonávať platné právne akty Únie v oblasti energetiky. V oznámení bola zdôraznená skutočnosť, že energetická únia sa zakladá na solidarite zakotvenej v článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj dôvere, ktoré sú nevyhnutnými prvkami energetickej bezpečnosti. Toto nariadenie sa zameriava na posilnenie solidarity a dôvery medzi členskými štátmi a zavedenie opatrení na dosiahnutie týchto cieľov. Komisia by pri posudzovaní preventívnych akčných plánov a núdzových plánov vypracovaných členskými štátmi mala tiež zamerať pozornosť členských štátov na ciele energetickej únie.

(7)

Bezproblémovo fungujúci vnútorný trh s plynom je najlepšou zárukou bezpečnosti dodávok plynu v celej Únii a obmedzovania vystavenia jednotlivých členských štátov škodlivým vplyvom prerušenia dodávok plynu. Ak je ohrozená bezpečnosť dodávok plynu členského štátu, existuje riziko, že opatrenia prijaté jednostranne týmto členským štátom môžu ohroziť riadne fungovanie vnútorného trhu s plynom a dodávky plynu odberateľom v iných členských štátoch. Treba zabezpečiť solidaritu a koordináciu v reakcii na krízy dodávok, či už ide o preventívne opatrenia, alebo o reakciu na skutočné prerušenia dodávok plynu, aby mohol vnútorný trh s plynom fungovať aj v prípade nedostatočných dodávok.

(8)

Skutočne prepojený vnútorný trh s energiou s viacerými miestami vstupu a spätnými tokmi sa dá vytvoriť len úplným prepojením jeho plynárenských sietí, vybudovaním uzlov so zásobníkmi skvapalneného zemného plynu (ďalej len „LNG“ – liquefied natural gas) v južných a východných regiónoch Únie, dokončením severojužného a južného koridoru zemného plynu a ďalším rozvojom domácej produkcie. Preto je potrebné zrýchlené budovanie prepojení a sú nutné projekty zamerané na diverzifikáciu dodávok zdrojov energie, ako už bolo uvedené v stratégii energetickej bezpečnosti.

(9)

Možnosti efektívnejších a menej nákladných opatrení prostredníctvom regionálnej spolupráce neboli dosiaľ plne využité. Súvisí to nielen s lepšou koordináciou vnútroštátnych zmierňujúcich opatrení v situáciách stavu núdze, ale aj s vnútroštátnymi preventívnymi opatreniami, ako sú vnútroštátne uskladňovanie alebo politiky týkajúce sa LNG, ktoré môžu byť v niektorých regiónoch Únie strategicky dôležité.

(10)

V duchu solidarity by usmerňujúcou zásadou tohto nariadenia mala byť regionálna spolupráca, do ktorej sa zapájajú orgány verejnej moci aj plynárenské podniky, s cieľom zmierňovať zistené riziká a optimalizovať prínos koordinovaných opatrení a vykonávať opatrenia, ktoré sú pre spotrebiteľov v Únii nákladovo najefektívnejšie. Regionálna spolupráca by sa postupne mala doplniť komplexnejšou perspektívou Únie, čo by umožnilo využiť všetky dostupné dodávky a nástroje na celom vnútornom trhu s plynom. Posúdenie núdzových zásobovacích koridorov na úrovni Únie by sa malo začleniť do regionálnej spolupráce.

(11)

Prístupom k posudzovaniu bezpečnosti dodávok a k stanoveniu preventívnych a zmierňujúcich opatrení, ktorý sa zakladá na posúdení rizika, sa umožňuje koordinovať úsilie, čo je významným prínosom z hľadiska účinnosti opatrení a optimalizácie zdrojov. Osobitne to platí pre opatrenia, ktoré majú vo veľmi náročných podmienkach zaručiť nepretržité dodávky pre chránených odberateľov, ako aj pre opatrenia na zmiernenie následkov stavu núdze. Spoločným posúdením prepojených rizík v rámci rizikových skupín, ktoré je komplexnejšie a presnejšie, sa zabezpečí, že členské štáty budú na každú krízu lepšie pripravené. Okrem toho koordinovaný a vopred odsúhlasený prístup k bezpečnosti dodávok zabezpečuje v stave núdze konzistentnú reakciu a znižuje riziko negatívnych účinkov presahovania, ktoré by čisto vnútroštátne opatrenia mohli mať v susedných členských štátoch.

(12)

Na účely prístupu založeného na posúdení rizika by sa rizikové skupiny mali vymedziť na základe závažných nadnárodných rizík pre bezpečnosť dodávok plynu v Únii. Takéto riziká boli identifikované v oznámení Komisie o krátkodobej odolnosti európskej plynárenskej sústavy zo 16. októbra 2014 a posúdenia zahrnutého v najnovšom desaťročnom pláne rozvoja siete vypracovanom Európskou sieťou prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSOG). S cieľom umožniť presnejšie a cielenejšie posúdenie na účely tohto nariadenia by sa pri zostavovaní rizikových skupín malo vychádzať z hlavných zdrojov dodávok plynu a trás.

(13)

S cieľom poskytnúť podklady na spoločné posúdenia rizika a posúdenia rizika na vnútroštátnej úrovni by ENTSOG po porade s Koordinačnou skupinou pre plyn (ďalej len „GCG“ – Gas Coordination Group) a Európskou sieťou prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) mala vykonať simuláciu scenárov prerušenia dodávok plynu a prevádzky infraštruktúry na úrovni Únie. Takáto simulácia by sa mala opakovať aspoň každé dva roky. Ako prostriedok na posilnenie regionálnej spolupráce poskytovaním informácií o tokoch plynu, ako aj poskytovaním technických a operačných odborných znalostí by mal byť systém regionálnej koordinácie pre plyn, ktorý zriadila ENTSOG a ktorý sa skladá zo stálych skupín expertov, zapojený do vykonávania simulácií. ENTSOG zabezpečí primeranú úroveň transparentnosti a prístup k svojim modelovým predpokladom použitým pri scenároch.

(14)

Komisia by mala byť splnomocnená aktualizovať zloženie rizikových skupín prostredníctvom delegovaného aktu na základe vývoja závažných nadnárodných rizík pre bezpečnosť dodávok plynu v Únii a ich vplyvu na členské štáty, a to pri zohľadnení výsledku simulácie vykonanej na úrovni Únie a diskusie v rámci GCG.

(15)

S cieľom zabezpečiť uskutočniteľnosť regionálnej spolupráce by sa členské štáty mali v rámci každej rizikovej skupiny dohodnúť na mechanizmoch spolupráce. Takýto mechanizmus by sa mal vytvoriť dostatočne včas, aby sa umožnilo spoločné posudzovanie rizika, ako aj diskusie a dohody o vhodných a účinných cezhraničných opatreniach, ktoré si budú vyžadovať súhlas každého dotknutého členského štátu a ktoré sa majú začleniť do regionálnych kapitol preventívnych akčných plánov a núdzových plánov, a to po porade s Komisiou. Členské štáty sa môžu dohodnúť na takom mechanizme spolupráce, ktorý bude pre danú rizikovú skupinu najvhodnejší. Komisia by v celkovom procese mala mať možnosť zohrávať pomocnú úlohu a umožňovať výmenu najlepších postupov na zabezpečenie regionálnej spolupráce, ako napríklad rotujúca koordinačná úloha v rámci rizikových skupín zameraná na prípravu rôznych dokumentov alebo zriadenie špecializovaných orgánov. Ak dohoda o mechanizme spolupráce neexistuje, Komisia by mala navrhnúť vhodný mechanizmus spolupráce pre danú rizikovú skupinu.

(16)

Príslušné orgány by pri spoločnom posudzovaní rizika mali posúdiť všetky podstatné rizikové faktory, ktoré by mohli viesť k vzniku závažného nadnárodného rizika, v súvislosti s ktorým sa riziková skupina vytvorila, vrátane prerušenia dodávok plynu od samostatného najväčšieho dodávateľa. Uvedené rizikové faktory by sa mali riešiť prostredníctvom vhodných cezhraničných opatrení, na ktorých sa dohodli príslušné orgány dotknutých členských štátov. Cezhraničné opatrenia by sa mali začleniť do regionálnych kapitol preventívnych akčných plánov a núdzových plánov. Okrem toho by príslušné orgány mali vykonať komplexné posúdenie rizika na vnútroštátnej úrovni a posúdiť prírodné, technologické, obchodné, finančné, sociálne, politické a trhové riziká, ako aj všetkyostatné riziká, ktoré sú relevantné. Všetky riziká by sa mali riešiť prostredníctvom účinných, primeraných a nediskriminačných opatrení, ktoré sa majú vypracovať v rámci preventívnych akčných plánov a núdzových plánov. Výsledky spoločného posúdenia rizika a posúdenia rizika na vnútroštátnej úrovni by mali prispieť aj k všetkým posúdeniam rizika nebezpečenstiev podľa článku 6 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (9) a mali by sa v plnom rozsahu zohľadniť v posúdeniach rizika na vnútroštátnej úrovni.

(17)

Príslušné orgány danej rizikovej skupiny by mali po porade so zainteresovanými stranami vypracovať preventívne akčné plány a núdzové plány obsahujúce regionálne kapitoly, aby zaručili maximálnu pripravenosť, a predišli tak prerušeniu dodávok plynu a zmiernili účinky takéhoto prerušenia, ak by taká situácia predsa len nastala. Mali by byť navrhnuté tak, aby sa pri riešení vnútroštátnych rizík v plnej miere využívali príležitosti, ktoré poskytuje regionálna spolupráca. Plány by mali mať technický a operačný charakter a mali by pomáhať zabrániť vzniku alebo vystupňovaniu stavu núdze alebo zmierňovať jeho následky. Tieto plány by mali zohľadňovať bezpečnosť elektrizačných sústav a mali by byť v súlade s nástrojmi energetickej únie v oblasti strategického plánovania a oznamovania.

(18)

Pri vypracúvaní a vykonávaní preventívneho akčného plánu a núdzového plánu by príslušné orgány mali vždy zohľadňovať bezpečnú prevádzku plynárenskej siete na regionálnej aj vnútroštátnej úrovni. V uvedených plánoch by sa mali zaoberať technickými obmedzeniami, ktoré ovplyvňujú prevádzku siete vrátane technických a bezpečnostných dôvodov na zníženie tokov v prípade stavu núdze.

(19)

Komisia by mala posúdiť preventívne akčné plány a núdzové plány a náležite pritom zohľadniť názory vyjadrené v rámci GCG a odporučiť preskúmanie týchto plánov, najmä ak sa na ich základe riziká, ktoré sa zistili v posúdení rizík, neriešia účinným spôsobom, ak narúšajú hospodársku súťaž alebo zabraňujú fungovaniu vnútorného trhu s energiou, ak ohrozujú bezpečnosť dodávok plynu v iných členských štátoch alebo ak nie sú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia alebo inými právnymi predpismi Únie. Príslušný orgán členského štátu by mal zohľadniť odporúčania Komisie. Ak Komisia v nadväznosti na konečné stanovisko príslušného orgánu dospeje k záveru, že daným opatrením by sa ohrozila bezpečnosť dodávok plynu iného členského štátu alebo Únie, mala by pokračovať v dialógu s dotknutým členským štátom s cieľom dosiahnuť, aby súhlasil so zmenou alebo stiahnutím takého opatrenia.

(20)

Preventívne akčné plány a núdzové plány by sa mali pravidelne aktualizovať a uverejňovať. Členské štáty by mali medzi aktualizáciami plánov vykonať aspoň jednu skúšku simulovaním scenárov s vysokým a stredným dosahom, ako aj reakcií v reálnom čase, s cieľom zabezpečiť, aby núdzové plány boli vždy aktuálne a účinné. Príslušné orgány by mali predložiť výsledky skúšok GCG.

(21)

Povinné komplexné vzory vrátane všetkých rizík, na ktoré sa vzťahuje posúdenie rizika, a všetkých zložiek preventívnych akčných plánov a núdzových plánov sú potrebné na uľahčovanie posudzovania rizika a prípravy plánov a ich posúdenia Komisiou.

(22)

Na uľahčenie komunikácie medzi členskými štátmi a Komisiou by sa mali posúdenia rizika, preventívne akčné plány, núdzové plány a všetky ostatné dokumenty a výmeny informácií stanovené v tomto nariadení oznamovať prostredníctvom bezpečného štandardného elektronického oznamovacieho systému.

(23)

Niektorí odberatelia vrátane domácností a poskytovateľov základných sociálnych služieb sú osobitne zraniteľní a môžu si vyžadovať ochranu proti negatívnym účinkom prerušenia dodávok plynu. Vymedzenie takýchto chránených odberateľov by nemalo byť v rozpore s mechanizmami solidarity v Únii.

(24)

Je vhodné zúžiť vymedzenie pojmu odberateľov chránených na základe mechanizmu solidarity. Táto požiadavka vyplýva z povinnosti členských štátov poskytovať solidaritu v prípade mimoriadnych okolností a na účely zabezpečenia základných potrieb. Vymedzenie pojmu odberateľov chránených solidaritou by sa preto malo obmedziť na domácnosti a zároveň by mala existovať možnosť doň za osobitných podmienok zahrnúť určité základné sociálne služby a zariadenia diaľkového vykurovania. Preto je možné, aby členské štáty v súlade s týmto rámcom zaobchádzali so zdravotnou starostlivosťou, základnou sociálnou starostlivosťou a s núdzovými a bezpečnostnými službami ako s odberateľmi chránenými solidaritou, a to aj v prípadoch, v ktorých uvedené služby vykonáva verejná správa.

(25)

Za bezpečnosť dodávok plynu nesú zodpovednosť spoločne a v rámci svojich príslušných pôsobností plynárenské podniky, členské štáty prostredníctvom svojich príslušných orgánov a Komisia. Takáto spoločná zodpovednosť si vyžaduje veľmi úzku spoluprácu uvedených strán. Dôležitú úlohu v bezpečnosti dodávok plynu však môžu zohrávať aj odberatelia, ktorí využívajú plyn na výrobu elektriny alebo na priemyselné účely, a to vďaka svojej schopnosti reagovať na krízu prostredníctvom opatrení na strane spotreby, ako sú prerušiteľné zmluvy a prechod na iný druh paliva, čo má okamžitý vplyv na rovnováhu dopytu a ponuky. Okrem toho možno bezpečnosť dodávok plynu určitým odberateľom, ktorí využívajú plyn na výrobu elektriny, takisto považovať v niektorých prípadoch za kľúčovú. V stave núdze by členský štát mal mať možnosť za určitých podmienok uprednostniť dodávky plynu takým odberateľom dokonca aj pred dodávkami plynu chráneným odberateľom. Vo výnimočných prípadoch sa môže v dodávke plynu niektorým z takých odberateľov, ktorí sú v stave núdze uprednostňovaní pred chránenými odberateľmi, pokračovať aj v členskom štáte poskytujúcom solidaritu s cieľom zabrániť závažnému poškodeniu fungovania sústavy elektriny alebo siete plynu v tomto členskom štáte. Týmto osobitným opatrením by nemala byť dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES (10).

(26)

Príslušné orgány by mali pri plnení úloh uvedených v tomto nariadení úzko spolupracovať s ostatnými relevantnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä s národnými regulačnými orgánmi.

(27)

Štandard infraštruktúry by mal členské štáty zaviazať k zachovaniu minimálnej úrovne infraštruktúry, aby sa v systéme zabezpečil určitý stupeň záložnej kapacity v prípade narušenia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry. Keďže analýza vykonaná na základe vzorca N – 1 predstavuje prístup založený výlučne na kapacite, výsledky výpočtu podľa vzorca N – 1 by sa mali doplniť o podrobnú analýzu, v ktorej sa zohľadňujú aj toky plynu.

(28)

V nariadení (EÚ) č. 994/2010 sa vyžaduje, aby prevádzkovatelia prepravných sietí umožnili stálu fyzickú obojsmernú kapacitu na všetkých cezhraničných prepojeniach, pokiaľ nebola udelená výnimka z uvedenej povinnosti. Cieľom je zabezpečiť, aby sa pri plánovaní nového prepojenia vždy zohľadňovali možné prínosy stálej obojsmernej kapacity. Obojsmernú kapacitu však možno využiť na dodávky plynu do susedného členského štátu, ako aj do iných členských štátov ležiacich pozdĺž koridoru na dodávky plynu. Výhody, ktoré prináša umožnenie stálej fyzickej obojsmernej kapacity pre bezpečnosť dodávok plynu, treba vidieť zo širšej perspektívy, v duchu solidarity a posilnenej spolupráce. Pri zvažovaní realizácie obojsmernej kapacity by sa mala vykonať komplexná analýza nákladov a prínosov, v ktorej sa zohľadňuje celý prepravný koridor. Od dotknutých príslušných orgánov by sa malo požadovať, aby opätovne preskúmali výnimky udelené podľa nariadenia (EÚ) č. 994/2010 na základe výsledkov spoločných posúdení rizika. Hlavným cieľom by malo byť zabezpečenie rastúcej obojsmernej kapacity a udržanie jednosmernej kapacity v rámci budúcich cezhraničných projektov na minimálnej úrovni.

(29)

Kapacita na prepojovacom bode do členského štátu môže byť v konkurencii s kapacitou na výstupných miestach z plynárenskej siete plynu do zásobníka. V dôsledku toho môže vzniknúť situácia, keď sa pevným rezervovaním výstupnej kapacity do zásobníka znižuje technicky dostupná kapacita, ktorá sa má prideliť v prepojovacom bode. S cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň energetickej bezpečnosti v núdzových situáciách by sa v tomto nariadení malo stanoviť jasné pravidlo priority. Každej rezervovanej kapacite v prepojovacích bodoch by sa mala udeliť priorita pred konkurenčnou kapacitou na výstupnom bode do zásobníka a tým by sa prevádzkovateľom prepravnej siete malo umožniť prideliť maximálnu technickú kapacitu v prepojovacom bode s cieľom umožniť vyššie toky plynu do susedného členského štátu, ktorý vyhlásil stav núdze. To môže mať za následok, že vtláčanie plynu do zásobníka sa nemôže uskutočniť alebo sa môže uskutočňovať len v obmedzenom objeme, a to napriek tomu, že sa vopred záväzne rezervovalo. S cieľom zabezpečiť náhradu za vyplývajúce finančné straty by sa v tomto nariadení mala stanoviť spravodlivá náhrada, ktorá sa má na dotknutých užívateľov siete uplatňovať priamo a bezodkladne. Dotknutí prevádzkovatelia prepravných sietí by mali spolupracovať v súlade s príslušnými právnymi aktmi s cieľom uplatniť uvedené pravidlo priority.

(30)

V smernici Rady 2008/114/ES (11) sa stanovuje proces na zvyšovanie bezpečnosti označených európskych kritických infraštruktúr vrátane určitých plynárenských infraštruktúr v Únii. Smernica 2008/114/ES, ako aj toto nariadenie spoločne prispievajú k vytváraniu komplexného prístupu k energetickej bezpečnosti Únie.

(31)

Toto nariadenie stanovuje štandardy bezpečnosti dodávok, ktoré sú dostatočne zosúladené a umožňujú zvládnuť prinajmenšom situáciu, ktorá nastala v januári 2009, keď boli prerušené dodávky plynu z Ruska. Uvedené štandardy zohľadňujú rozdiel medzi členskými štátmi, záväzkami vyplývajúcimi zo služieb vo verejnom záujme a opatreniami na ochranu odberateľa, ako sa uvádza v článku 3 smernice 2009/73/ES. Štandardy bezpečnosti dodávok by mali byť stabilné, aby zabezpečovali potrebnú právnu istotu, mali by byť jasne vymedzené a nemali by neodôvodnene a neprimerane zaťažovať plynárenské podniky. Okrem toho by mali zaručiť rovnaký prístup plynárenských podnikov Únie k vnútroštátnym odberateľom. Členské štáty by mali zaviesť opatrenia, ktorými sa účinným a primeraným spôsobom zabezpečí, aby plynárenské podniky taký štandard dodržiavali, vrátane možnosti ukladania pokút dodávateľom, ak to považujú za vhodné.

(32)

Úlohy a povinnosti všetkých plynárenských podnikov a príslušných orgánov by sa mali presne vymedziť v záujme zachovania riadneho fungovania vnútorného trhu s plynom, najmä v prípade prerušenia dodávok a v krízových situáciách. Tieto úlohy a povinnosti by sa mali stanoviť takým spôsobom, aby sa zabezpečilo dodržiavanie trojúrovňového prístupu, ktorý by v prvej úrovni zahŕňal príslušné plynárenské podniky a priemysel, v druhej úrovni členské štáty na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni a v tretej úrovni Úniu. Týmto nariadením by sa malo plynárenským podnikom a odberateľom umožniť, aby sa v prípade prerušenia dodávok mohli čo najdlhšie spoliehať na trhové mechanizmy. Nariadenie by však malo obsahovať aj mechanizmy, ktoré možno použiť, keď samotné trhy už nedokážu na prerušenie dodávok plynu adekvátne reagovať.

(33)

V prípade prerušenia dodávok plynu by sa účastníkom trhu mal poskytnúť dostatok príležitostí na to, aby na túto situáciu mohli reagovať trhovými opatreniami. Keď sa trhové opatrenia vyčerpajú a naďalej sú nedostatočné, členské štáty by mali spolu so svojimi príslušnými orgánmi prijať opatrenia na odstránenie alebo zmiernenie účinkov prerušenia dodávok plynu.

(34)

Ak členské štáty plánujú zaviesť netrhové opatrenia, malo by byť zavedenie takých opatrení doplnené opisom ich hospodárskeho vplyvu. Týmto sa zabezpečí, aby odberatelia mali potrebné informácie o nákladoch na takéto opatrenia a aby tieto opatrenia boli transparentné, najmä pokiaľ ide o ich vplyv na cenu plynu.

(35)

Komisia by mala mať právomoc zabezpečiť, aby sa novými preventívnymi netrhovými opatreniami neohrozovala bezpečnosť dodávok plynu iných členských štátov alebo v Únii. Vzhľadom na to, že takéto opatrenia môžu byť obzvlášť škodlivé pre bezpečnosť dodávok plynu, je vhodné, aby mohli nadobudnúť účinnosť iba v prípade, ak ich schválila Komisia alebo ak sa zmenili v súlade s rozhodnutím Komisie.

(36)

Opatrenia na strane spotreby, ako napríklad prechod na iné palivo alebo znižovanie dodávok plynu pre priemyselných veľkoodberateľov v hospodársky efektívnom poradí, môžu zohrávať cennú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok plynu, ak ich možno prijať rýchlo, a môžu výrazne znižovať dopyt v reakcii na prerušenie dodávok plynu. Treba vyvinúť väčšie úsilie na podporu účinného využívania energie, najmä tam, kde sú potrebné opatrenia na strane spotreby. Zohľadniť by sa mal environmentálny vplyv navrhovaných opatrení na strane spotreby a dodávky, pričom sa podľa možností uprednostnia také opatrenia, ktoré majú na životné prostredie najmenší vplyv. Zároveň by sa mali zohľadniť aspekty bezpečnosti dodávok plynu a konkurencieschopnosti.

(37)

Je potrebné zabezpečiť predvídateľnosť opatrení, ktoré sa majú prijať v stave núdze, aby všetci účastníci trhu mali dostatočnú príležitosť zareagovať a pripraviť sa na takéto okolnosti. Príslušné orgány by preto mali spravidla konať v súlade so svojim núdzovým plánom. V náležite odôvodnených výnimočných prípadoch by mali mať možnosť podniknúť kroky, ktoré sa od týchto plánov odkláňajú. Zároveň je dôležité zabezpečiť, aby sa stavy núdze vyhlasovali transparentnejšie a predvídateľnejšie. Informácie o pozíciách systému vyvažovania (celkového stavu prepravnej siete), ktorého rámec je stanovený v nariadení Komisie (EÚ) č. 312/2014 (12), môžu v tomto ohľade zohrávať dôležitú úlohu. Uvedené informácie by mali byť k dispozícii príslušným orgánom a v prípade, ak nie sú príslušnými orgánmi, národným regulačným orgánom, a to v reálnom čase.

(38)

Ako sa preukázalo v súvislosti s vykonaním záťažového testu v októbri 2014, na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu v Únii je potrebná solidarita. Prostredníctvom solidarity sa účinky šíria rovnomernejšie, pričom celkové účinky vážneho prerušenia dodávok sa znižujú. Mechanizmus solidarity je navrhnutý na riešenie mimoriadnychsituácií, v ktorých sú v niektorom z členských štátov ohrozené dodávky pre odberateľov chránených solidaritou ako základná potreba a nevyhnutná priorita. Solidaritou sa zabezpečuje spolupráca so zraniteľnejšími členskými štátmi. Zároveň je solidarita opatrením, ktoré sa uplatňuje ako posledná možnosť len v stave núdze a len za reštriktívnych podmienok. Ak sa v členskom štáte vyhlási stav núdze, mal by sa preto na účely zaistenia bezpečnosti dodávky plynu uplatniť postupný a primeraný prístup. Členský štát, ktorý vyhlásil stav núdze, by mal predovšetkým vykonať najmä všetky núdzové opatrenia stanovené v jeho núdzovom pláne s cieľom zabezpečiť dodávky plynu odberateľom chráneným solidaritou. Zároveň by všetky členské štáty, ktoré zaviedli zvýšený štandard dodávky, ho mali dočasne znížiť na normálny štandard dodávky, aby mal trh s plynom väčšiu likviditu v prípade, keď členský štát, ktorý vyhlásil stav núdze, uvádza, že je potrebná cezhraničná činnosť. Ak sa týmito dvoma súbormi opatrení nepodarí zabezpečiť potrebné dodávky, priamo prepojené členské štáty by mali prijať solidárne opatrenia na zabezpečenie dodávok plynu pre odberateľov chránených solidaritou v členskom štáte, v ktorom nastal stave núdze, a to na základe žiadosti takého členského štátu. Takéto solidárne opatrenia by mali spočívať v zabezpečení toho, že dodávky plynu odberateľom iným ako odberateľom chráneným solidaritou na území členského štátu, ktorý poskytuje solidaritu, sa znížia alebo nebudú pokračovať s cieľom uvoľniť objemy plynu v nevyhnutnom rozsahu a na tak dlho, kým sa nezabezpečia dodávky odberateľom chráneným solidaritou v členskom štáte, ktorý o solidaritu žiada. Nič v tomto nariadení by sa nemalo chápať tak, že sa od členského štátu vyžaduje alebo sa mu umožňuje vykonávať verejnú moc v inom členskom štáte.

(39)

Solidárne opatrenia by sa mali prijímať ako posledná možnosť aj v prípadoch, v ktorých je členský štát prepojený s iným členským štátom cez tretiu krajinu, pokiaľ toky cez túto tretiu krajinu nie sú obmedzené, a ak existuje dohoda medzi dotknutými členskými štátmi, v ktorej by mala byť podľa potreby zahrnutá aj tretia krajiny, cez ktorú sú tieto štáty prepojené.

(40)

Ak sa prijímajú solidárne opatrenia ako posledná možnosť, malo by byť zníženie alebo prerušenie dodávok plynu v členskom štáte poskytujúcom solidaritu, ak je to potrebné pre splnenie jeho záväzkov týkajúcich sa solidarity a na zabránenie diskriminačného zaobchádzania, uplatniteľné na všetkých odberateľov, ktorí nie sú odberateľmi chránenými solidaritou, a to bez ohľadu na to, či dostávajú plyn priamo alebo vo forme tepla prostredníctvom zariadení diaľkového vykurovania chránených solidaritou. To isté by sa malo zabezpečiť aj v opačnom prípade, pokiaľ ide o odberateľov, ktorí nie sú odberateľmi chránenými solidaritou v členskom štáte, ktorý prijíma plyn v rámci mechanizmu solidarity.

(41)

Ak sa solidárne opatrenia prijímajú ako posledná možnosť, je žiaduce, aby sa v členskom štáte poskytujúcom solidaritu ako prvý krok znížila spotreba plynu na dobrovoľnom základe prostredníctvom trhových opatrení, ako sú napríklad dobrovoľné opatrenia na strane spotreby alebo reverzné aukcie, v rámci ktorých by určití odberatelia, ako sú napríklad priemyselní odberatelia, oznámili prevádzkovateľovi prepravnej siete alebo inému zodpovednému orgánu cenu, za ktorú by znížili alebo zastavili svoju spotrebu plynu. Ak sa zistí, že trhové opatrenia sú na riešenie deficitu požadovaných dodávok plynu nedostatočné, a vzhľadom na význam solidárnych opatrení ako poslednej možnosti, by členský štát poskytujúci solidaritu mal ako druhý krok mať možnosť využiť netrhové opatrenia vrátane obmedzení určitých skupín odberateľov s cieľom splniť svoje záväzky týkajúce sa solidarity.

(42)

Solidárne opatrenia ako posledná možnosť by sa mali poskytovať na základe zásady náhrady. Členskému štátu poskytujúcemu solidaritu by členský štát prijímajúci solidaritu mal bezodkladne vyplatiť spravodlivú náhradu, a to aj za plyn dodaný na jeho územie, ako aj za všetky ostatné relevantné a opodstatnené náklady vzniknuté pri poskytovaní solidarity. Na solidárne opatrenia ako poslednú možnosť by sa mala vzťahovať podmienka, že sa členský štát žiadajúci o solidaritu zaviaže k bezodkladnému zaplateniu spravodlivej náhrady. Týmto nariadením sa neharmonizujú všetky aspekty spravodlivej náhrady. Dotknuté členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia, najmä technické, právne a finančné dojednania, na vykonávanie ustanovení o vzájomnom poskytovaní bezodkladnej a spravodlivej náhrady.

(43)

Pri prijímaní solidárnych opatrení podľa ustanovení tohto nariadenia členské štáty vykonávajú právo Únie a sú preto povinné rešpektovať základné práva zaručené právom Únie. Také opatrenia preto môžu viesť k vzniku povinnosti členského štátu zaplatiť náhradu subjektom dotknutým opatreniami, ktoré prijal. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby boli zavedené vnútroštátne pravidlá týkajúce sa náhrady, ktoré sú v súlade s právom Únie, a to najmä so základnými právami. Okrem toho by sa malo zabezpečiť, aby členský štát prijímajúci solidaritu v konečnom dôsledku znášal všetky opodstatnené náklady, ktoré vznikli na základe uvedenej povinnosti členského štátu poskytujúceho solidaritu zaplatiť náhradu, a ďalšie opodstatnené náklady, ktoré vznikli v dôsledku vyplatenia náhrady podľa uvedených vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa náhrady.

(44)

Vzhľadom na to, že solidaritu môže žiadajúcemu členskému štátu poskytnúť viac než jeden členský štát, mal by sa vytvoriť mechanizmus rozdelenia zaťaženia. V rámci uvedeného mechanizmu by členský štát žiadajúci o solidaritu mal po konzultácii so všetkými dotknutými členskými štátmi vybrať najvýhodnejšiu ponuku na základe nákladov, rýchlosti, spoľahlivosti a diverzifikácie dodávok plynu z rôznych členských štátov. Členské štáty by mali takéto ponuky predkladať na základe dobrovoľných opatrení na strane spotreby, a to v čo najväčšom možnom rozsahu a čo najdlhšie pred tým, než sa pristúpi k netrhovým opatreniam.

(45)

Týmto nariadením sa po prvýkrát zavádza takýto mechanizmus solidarity medzi členskými štátmi ako nástroj na zmierňovanie účinkov závažného stavu núdze v rámci Únie vrátane mechanizmu rozdelenia zaťaženia. Komisia by preto mala mechanizmus rozdelenia zaťaženia a mechanizmus solidarity vo všeobecnosti preskúmať vzhľadom na skúsenosti s ich fungovaním v budúcnosti, a v prípade potreby navrhnúť ich úpravy.

(46)

Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na vykonávanie ustanovení týkajúcich sa mechanizmu solidarity, a to aj prostredníctvom dosiahnutia dohody dotknutých členských štátov o technických, právnych a finančných dojednaniach. Členské štáty by mali opísať podrobnosti uvedených dojednaní vo svojich núdzových plánoch. Komisia by mala vypracovať právne nezáväzné usmernenia o hlavných prvkoch, ktoré by mali byť obsiahnuté v takýchto dojednaniach.

(47)

Kým má členský štát možnosť zabezpečovať spotrebu plynu svojich odberateľov, ktorí sú chránení v rámci solidarity, zo svojej vlastnej produkcie, a preto nemusí žiadať o solidaritu, mal by byť oslobodený od povinnosti uzavrieť technické, právne a finančné dojednania s ďalšími členskými štátmi na účely prijatia solidarity. Nemala by tým byť dotknutá povinnosť dotknutého členského štátu poskytnúť solidaritu iným členským štátom.

(48)

Mala by sa zaviesť záruka pre prípad, že by Únii mohli vzniknúť náklady na základe inej zodpovednosti, než je zodpovednosť za protiprávne konanie alebo protiprávne správanie podľa druhého odseku článku 340 ZFEÚ, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sú členské štáty povinné prijať podľa ustanovení tohto nariadenia o mechanizme solidarity. Pokiaľ ide o také prípady, je vhodné, aby členský štát prijímajúci solidaritu uvedené náklady Únie uhradil.

(49)

Aj solidarita by mala v prípade potreby nadobudnúť formu pomoci v oblasti civilnej ochrany, ktorú poskytujú Únia a jej členské štáty. Takúto pomoc by mal uľahčovať a koordinovať mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany zriadený rozhodnutím č. 1313/2013/EÚ, ktorého cieľom je posilňovať spoluprácu medzi Úniou a členskými štátmi a uľahčovať koordináciu v oblasti civilnej ochrany v záujme zlepšenia účinnosti systémov na predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, ako aj na pripravenosť a reakciu na takéto katastrofy.

(50)

Na posúdenie bezpečnosti dodávok plynu v členskom štáte alebo v časti Únie alebo v celej Únii má prístup k príslušným informáciám zásadný význam. Členské štáty a Komisia potrebujú pravidelný prístup najmä k informáciám od plynárenských podnikov, pokiaľ ide o hlavné parametre dodávok plynu vrátane presných množstiev dostupných uskladnených rezerv, ktoré sú základnými vstupmi pri koncipovaní politík bezpečnosti dodávok plynu. Na základe opodstatnených dôvodov a bez ohľadu na vyhlásenie stavu núdze by sa mal umožniť prístup aj k ďalším informáciám potrebným na posúdenie celkovej situácie týkajúcej sa dodávok plynu. Tieto dodatočné informácie sa zvyčajne týkajú dodávok plynu a nesúvisia s jeho cenou, ako napríklad minimálnych a maximálnych objemov plynu, miesta dodania alebo podmienok na pozastavenie dodávok plynu.

(51)

Účinným a cieleným mechanizmom na prístup členských štátov a Komisie ku kľúčovým zmluvám o dodávkach plynu sa má zabezpečiť komplexné posúdenie relevantných rizík, ktoré môžu viesť k prerušeniu dodávok plynu alebo narušiť zmierňujúce opatrenia, ak by ku kríze predsa len došlo. Na základe tohto mechanizmu by sa niektoré kľúčové zmluvy o dodávkach plynu mali automaticky oznamovať príslušnému orgánu najviac postihnutých členských štátov, a to bez ohľadu na pôvod plynu, či už v Únii alebo mimo nej. Nové zmluvy alebo úpravy by sa mali oznamovať bezodkladne po ich uzavretí. S cieľom zabezpečiť transparentnosť a spoľahlivosť by sa platné zmluvy mali taktiež oznamovať. Oznamovacia povinnosť by sa mala vzťahovať aj na všetky obchodné dohody, ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o plnenie zmluvy o dodávkach plynu vrátane relevantných dohôd, ktoré môžu súvisieť s infraštruktúrou, uchovávaním a akýmikoľvek ďalšími aspektmi dôležitými z hľadiska dodávok plynu.

(52)

Každá povinnosť týkajúca sa automatického oznamovania zmluvy príslušnému orgánu musí byť primeraná. Uplatňovanie uvedenej povinnosti na zmluvy medzi dodávateľom a kupujúcim, ktoré pokrývajú ekvivalent 28 % alebo viac ročnej spotreby plynu na vnútroštátnom trhu, predstavuje správnu rovnováhu z hľadiska administratívnej účinnosti a transparentnosti a stanovuje jasné povinnosti pre účastníkov trhu. Príslušný orgán by mal posúdiť zmluvu na účely bezpečnosti dodávok plynu a predložiť výsledky tohto posúdenia Komisii. V prípade, žepríslušný orgán má pochybnosti, či sa zmluvou neohrozuje bezpečnosť dodávok plynu členského štátu alebo regiónu, informuje o takej zmluve Komisiu na účely jej posúdenia. To neznamená, že iné zmluvy o dodávkach plynu nie sú pre bezpečnosť dodávok plynu relevantné. Preto, ak sa príslušný orgán najviac postihnutého členského štátu alebo Komisia domnievajú, že sa zmluvou o dodávkach plynu, ktorá nepodlieha povinnosti automatického oznamovania podľa tohto nariadenia, môže – z dôvodu jej osobitej povahy, skupiny zásobovaných odberateľov alebo jej významu pre bezpečnosti dodávok plynu – ohroziť bezpečnosť dodávok plynu členského štátu, regiónu alebo Únie, príslušný orgán alebo Komisia by mali mať možnosť vyžiadať si uvedenú zmluvu s cieľom posúdiť jej vplyv na bezpečnosť dodávok plynu. Mohli by sa požadovať napríklad v prípade zmien v štruktúre dodávok plynu konkrétnemu kupujúcemu alebo kupujúcim v členskom štáte, ktoré by sa neočakávali, ak by trhy fungovali normálne, a ktoré by mohli ovplyvniť dodávky plynu v Únii alebo jej častiach. Týmto mechanizmom sa zabezpečí, že je zaručený prístup k ďalším kľúčovým zmluvám o dodávkach plynu, ktoré sú relevantné z hľadiska bezpečnosti dodávok. Takáto žiadosť by mala byť odôvodnená, a to pri zohľadnení potreby obmedziť administratívne zaťaženie uvedeného opatrenia v čo najväčšej možnej miere.

(53)

Komisia môže navrhnúť, aby členské štáty upravili posúdenia rizika a preventívne akčné plány a núdzové plány s cieľom zohľadniť informácie získané zo zmlúv. Ustanoveniami tohto nariadenia by nemalo byť dotknuté právo Komisie začať konanie vo veci nesplnenia povinnosti v súlade s článkom 258 ZFEÚ a presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže vrátane pravidiel štátnej pomoci.

(54)

Všetky zmluvy alebo zmluvné informácie získané v uvedenom rámci vrátane posúdení, ktoré vykonal príslušný orgán alebo Komisia, by mali zostať dôverné, najmä s cieľom chrániť citlivé obchodné informácie, ako aj integritu a riadne fungovanie systému výmeny informácií. Vzhľadom na to, ako dôležitá môže byť základná komodita, akou je plyn, pre členské štáty, môže byť taká dôvernosť relevantná aj pre verejnú bezpečnosť. Okrem toho budú zmysluplné a komplexné posúdenia, ktoré vykonajú príslušné orgány alebo Komisia, obsahovať najmä informácie týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obchodné informácie alebo odkaz na ne. Preto je potrebné zabezpečiť dôvernosť posúdení. Rovnako je dôležité, aby sa na osoby, ktoré dostanú dôverné informácie v súlade s týmto nariadením, vzťahovala povinnosť služobného tajomstva. Komisia, príslušné orgány a vnútroštátne regulačné orgány, subjekty alebo osoby, ktoré dostanú dôverné informácie podľa tohto nariadenia, by mali zabezpečiť dôvernosť informácií, ktoré dostanú.

(55)

Mal by sa zaviesť primeraný systém krízového riadenia a výmeny informácií na základe troch úrovní krízovej situácie: včasné varovanie, pohotovosť a stav núdze. Ak príslušný orgán členského štátu vyhlási jednu z týchto úrovní krízovej situácie, mal by o tom bezodkladne informovať Komisiu ako aj príslušné orgány členských štátov, s ktorými je členský štát uvedeného príslušného orgánu priamo prepojený. V prípade vyhlásenia stavu núdze by mali byť informované aj členské štáty v rizikovej skupine. Komisia by mala vyhlásiť regionálny stav núdze alebo stav núdze v Únii na žiadosť aspoň dvoch príslušných orgánov, ktoré vyhlásili stav núdze. S cieľom zabezpečiť vhodnú úroveň výmeny informácií a spolupráce v prípade stavu núdze v regióne alebo stavu núdze v Únii by Komisia mala koordinovať činnosť príslušných orgánov, pričom v plnej miere zohľadní relevantné informácie GCG a výsledky konzultácií s touto skupinou. Komisia by mala vyhlásiť ukončenie stavu núdze v regióne alebo v Únii, ak sa po posúdení situácie dospelo k záveru, že vyhlásenie stavu núdze už nie je opodstatnené.

(56)

GCG by mala byť poradcom Komisie a pomáhať pri koordinácii opatrení v oblasti bezpečnosti dodávok plynu v prípade stavu núdze v Únii. Mala by monitorovať aj primeranosť a vhodnosť opatrení, ktoré sa majú prijať podľa tohto nariadenia, vrátane konzistentnosti preventívnych akčných plánov a núdzových plánov vypracovaných rôznymi rizikovými skupinami.

(57)

Kríza dodávok plynu môže siahať za hranice Únie a ohrozovať aj zmluvné strany Energetického spoločenstva. Ako zmluvná strana Zmluvy o Energetickom spoločenstve by Únia mala podporovať zmeny zmluvy s cieľom vytvoriť integrovaný trh a jednotný regulačný priestor zabezpečením primeraného a stabilného regulačného rámca. Členské štáty a zmluvné strany sa vyzývajú, aby úzko spolupracovali pri prevencii kríz dodávok plynu, príprave na ne a pri ich riešení s cieľom zabezpečiť, aby medzitým existovalo účinné krízové riadenie na hraniciach medzi týmito členskými štátmi a zmluvnými stranami.

(58)

Keďže dodávky plynu z tretích krajín sú z hľadiska bezpečnosti dodávok plynu v Únii kľúčové, Komisia by mala opatrenia súvisiace s tretími krajinami koordinovať, mala by spolupracovať s dodávateľskými a tranzitnými krajinami na dojednaniach na riešenie krízových situácií a zabezpečovať stabilný tok plynu do Únie. Komisia bymala byť oprávnená nasadiť osobitnú skupinu na monitorovanie tokov plynu do Únie v krízových situáciách po porade s členskými štátmi a so zúčastnenými tretími krajinami a v prípade, že kríza nastane v dôsledku problémov v tretej krajine, pôsobiť ako mediátor a zmierovateľ. Komisia by mala pravidelne podávať správy GCG.

(59)

Ak sú k dispozícii spoľahlivé údaje o takej situácii mimo Únie, ktorá ohrozuje bezpečnosť dodávok plynu jedného alebo viacerých členských štátov a ktorá môže spustiť mechanizmus včasného varovania zahŕňajúci Úniu a tretiu krajinu, Komisia by mala bezodkladne informovať GCG a Únia by mala prijať primerané opatrenia v snahe upokojiť situáciu.

(60)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie bezpečnosti dodávky plynu v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť členskými štátmi konajúcimi samostatne, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(61)

S cieľom umožniť rýchlu reakciu Únie na meniace sa okolnosti, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok plynu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zloženie rizikových skupín, ako aj vzory pre posúdenia rizika a pre preventívne akčné plány a núdzové plány. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(62)

V súlade s článkom 194 ods. 2 ZFEÚ týmto nariadením nie je dotknuté právo členských štátov určiť podmienky pre využívanie svojich energetických zdrojov.

(63)

Nariadenie (EÚ) č. 994/2010 by sa malo zrušiť. S cieľom predísť právnej neistote by však preventívne akčné plány a núdzové plány vypracované podľa uvedeného nariadenia mali zostať v platnosti, kým sa po prvýkrát neprijmú nové preventívne akčné plány a núdzové plány vypracované podľa tohto nariadenia,

1.

„bezpečnosť“ je bezpečnosť vymedzená v článku 2 bode 32 smernice 2009/73/ES;

2.

„odberateľ“ je odberateľ vymedzený v článku 2 bode 24 smernice 2009/73/ES;

3.

„odberateľ plynu v domácnosti“ je odberateľ plynu v domácnosti vymedzený v článku 2 bode 25 smernice 2009/73/ES;

4.

„základná sociálna služba“ je služba týkajúca sa zdravotnej starostlivosti, základnej sociálnej starostlivosti, stavu núdze, bezpečnosti, vzdelávania služba alebo verejnej správy;

5.

„chránený odberateľ“ je odberateľ v domácnosti, ktorý je pripojený k plynárenskej distribučnej sieti a v prípade, ak tak rozhodne príslušný členský štát, to môže byť aj jeden alebo viacero nasledujúcich subjektov, ak podniky alebo služby uvedené v písmenách a) a b) spoločne nepredstavujú viac ako 20 % celkovej ročnej konečnej spotreby plynu v danom členskom štáte:

6.

„odberateľ chránený solidaritou“ je odberateľ v domácnosti, ktorý je pripojený k plynárenskej distribučnej sieti, a okrem toho môže zahŕňať jedno alebo oboje z nasledujúceho:

7.

„príslušný orgán“ je orgán štátnej správy alebo národný regulačný orgán, ktorý určil členský štát na zabezpečovanie vykonávania opatrení stanovených v tomto nariadení;

8.

„národný regulačný orgán“ je národný regulačný orgán určený v súlade s článkom 39 ods. 1 smernice 2009/73/ES;

9.

„plynárenský podnik“ je plynárenský podnik vymedzený v článku 2 bode 1 smernice 2009/73/ES;

10.

„zmluva o dodávke plynu“ je zmluva o dodávke plynu vymedzená v článku 2 bode 34 smernice 2009/73/ES;

11.

„preprava“ je preprava vymedzená v článku 2 bode 3 smernice 2009/73/ES;

12.

„prevádzkovateľ prepravnej siete“ je prevádzkovateľ prepravnej siete vymedzený v článku 2 bode 4 smernice 2009/73/ES;

13.

„distribúcia“ je distribúcia vymedzená v článku 2 bode 5 smernice 2009/73/ES;

14.

„prevádzkovateľ distribučnej siete“ je prevádzkovateľ distribučnej siete vymedzený v článku 2 bode 6 smernice 2009/73/ES;

15.

„prepojenie“ je prepojenie vymedzené v článku 2 bode 17 smernice 2009/73/ES;

16.

„núdzové zásobovacie koridory“ sú dodávateľské trasy Únie, ktoré členským štátom pomáhajú lepšie zmierňovať následky potenciálneho prerušenia dodávok alebo prevádzky infraštruktúry;

17.

„uskladňovacia kapacita“ je uskladňovacia kapacita vymedzená v článku 2 bode 28 nariadenia (ES) č. 715/2009;

18.

„technická kapacita“ je kapacita vymedzená v článku 2 bode 18 nariadenia (ES) č. 715/2009;

19.

„pevná kapacita“ je pevná kapacita vymedzená v článku 2 bode 16 nariadenia (ES) č. 715/2009;

20.

„prerušiteľná kapacita“ je prerušiteľná kapacita vymedzená v článku 2 bode 13 nariadenia (ES) č. 715/2009;

21.

„kapacita zariadenia LNG“ je kapacita zariadenia LNG vymedzená v článku 2 bode 24 nariadenia (ES) č. 715/2009;

22.

„zariadenie LNG“ je zariadenie LNG vymedzené v článku 2 bode 11 smernice 2009/73/ES;

23.

„zásobník“ je zásobník vymedzený v článku 2 bode 9 smernice 2009/73/ES;

24.

„sieť“ je sieť vymedzená v článku 2 bode 13 smernice 2009/73/ES;

25.

„užívateľ siete“ je užívateľ siete vymedzený v článku 2 bode 23 smernice 2009/73/ES;

26.

„podporné služby“ sú podporné služby vymedzené v článku 2 bode 14 smernice 2009/73/ES.

a)

bezpečnosť dodávok plynu, kedykoľvek a obzvlášť v stave núdze;

b)

všetky informácie dôležité pre bezpečnosť dodávok plynu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni Únie;

c)

najlepšie postupy a prípadné usmernenia pre všetky dotknuté strany;

d)

úroveň bezpečnosti dodávok plynu, referenčné hodnoty a metodiky posudzovania;

e)

scenáre na vnútroštátnej, regionálnej úrovni a úrovni Únie a skúšanie úrovní pripravenosti;

f)

posúdenie preventívnych akčných plánov a núdzových plánov, koherentnosť rôznych plánov a vykonávanie v nich stanovených opatrení;

g)

koordinácia opatrení na riešenie stavu núdze v Únii so zmluvnými stranami Energetického spoločenstva a s ostatnými tretími krajinami;

h)

pomoc, ktorú potrebujú najviac postihnuté členské štáty.

a)

ak ide o prepojenia na výrobné zariadenia, na zariadenia LNG a na distribučné siete alebo

b)

ak bola udelená výnimka z tejto povinnosti po podrobnom posúdení a konzultácii s ostatnými členskými štátmi a Komisiou v súlade s prílohou III.

a)

posúdenie dopytu na trhu;

b)

odhady dopytu a ponuky;

c)

možný hospodársky vplyv na existujúcu infraštruktúru;

d)

štúdia uskutočniteľnosti;

e)

náklady na obojsmernú kapacitu vrátane potrebného posilnenia prepravnej siete a

f)

prínosy pre bezpečnosť dodávok plynu, pričom sa zohľadňuje možný prínos obojsmernej kapacity k dodržiavaniu štandardu infraštruktúry stanoveného v tomto článku.

a)

má aspoň dve prepojenia s inými členskými štátmi;

b)

má najmenej dva rôzne dodávateľské zdroje plynu a

c)

nemá na svojom území žiadne zásobníky plynu.

a)

má aspoň dve prepojenia s inými členskými štátmi,

b)

má najmenej dva rôzne dodávateľské zdroje plynu a

c)

nemá na svojom území žiadne zásobníky plynu ani zariadenia LNG.

a)

sa cez jeho územie neuskutočňuje tranzit plynu do iných členských štátov;

b)

jeho vlastná ročná hrubá spotreba plynu predstavuje menej ako 2 Mtoe a

c)

menej ako 5 % celkovej spotreby primárnej energie pochádza z plynu.

a)

mimoriadne teploty počas sedemdňovej špičky, ktoré sa štatisticky vyskytujú raz za 20 rokov;

b)

každé 30 dňové obdobie výnimočne vysokého dopytu po plyne, ktoré sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov;

c)

30 dňové obdobie v prípade prerušenia prevádzky samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry v bežných zimných podmienkach.

a)

je v súlade s článkom 8 ods. 1;

b)

nemá negatívny dosah na schopnosť akéhokoľvek iného členského štátu poskytovať dodávky plynu svojim chráneným odberateľom v súlade s týmto článkom v prípade stavu núdze na vnútroštátnej úrovni, úrovni regiónu alebo Únie a

c)

je v súlade s článkom 12 ods. 5 v prípade stavu núdze na úrovni regiónu alebo Únie.

a)

použitím štandardov uvedených v článkoch 5 a 6. V posúdení rizika sa opisuje výpočet vzorca N – 1 na vnútroštátnej úrovni a v prípade potreby sa v ňom uvádza výpočet vzorca N – 1 na regionálnej úrovni. Posúdenie rizika obsahuje aj použité predpoklady a v prípade potreby aj predpoklady na výpočet vzorca N – 1 na regionálnej úrovni, ako aj údaje potrebné na tento výpočet. K výpočtu vzorca N – 1 na vnútroštátnej úrovni sa pripojí simulácia prerušenia prevádzky samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry pomocou hydraulického modelovania pre územie štátu, ako aj výpočet vzorca N – 1 pri predpokladanom množstve plynu v zásobníkoch 30 % a 100 % maximálneho pracovného objemu;

b)

zohľadnením všetkých relevantných vnútroštátnych a nadnárodných okolností, najmä veľkosti trhu, konfigurácie siete, skutočných tokov vrátane výstupného toku plynu z daných členských štátov, možnosti obojsmerných fyzických tokov plynu vrátane potenciálnej potreby systematického posilňovania prepravnej siete, existencie ťažby a uskladňovania a úlohy plynu v energetických mixoch, najmä s ohľadom na diaľkové vykurovanie a výrobu elektriny a na prevádzku priemyselných zariadení, ako aj hľadiska bezpečnosti a kvality plynu;

c)

použitím rôznych scenárov s výnimočne vysokým dopytom po plyne a prerušením dodávok plynu, pričom sa zohľadní história, pravdepodobnosť, ročné obdobie, frekvencia a trvanie ich výskytu a posúdia sa pravdepodobné dôsledky týchto scenárov, ako napríklad:

d)

zistením interakcie a korelácie rizík medzi členskými štátmi v rizikovej skupine a prípadne s inými členskými štátmi alebo inými rizikovými skupinami, aj pokiaľ ide o prepojenia, cezhraničné dodávky, cezhraničný prístup k zásobníkom a obojsmernú kapacitu;

e)

zohľadňujúc riziká súvisiace s kontrolou infraštruktúry dôležitej pre bezpečnosť dodávok plynu v rozsahu, v akom môžu zahŕňať, okrem iného, riziká nedostatočných investícií, nedostatočnej diverzifikácie, zneužívania existujúcej infraštruktúry alebo porušovania práva Únie;

f)

zohľadnením maximálnej kapacity prepojenia všetkých hraničných vstupných a výstupných bodov a rôznych úrovní naplnenia zásobníkov.

a)

preventívny akčný plán obsahujúci opatrenia, ktoré sú potrebné na odstránenie alebo zmiernenie zistených rizík, vrátane účinkov opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a opatrení na strane spotreby v spoločných a vnútroštátnych posúdeniach rizika a v súlade s článkom 9;

b)

núdzový plán obsahujúci opatrenia, ktoré sa majú prijať na odstránenie alebo zníženie vplyvu prerušenia dodávok plynu v súlade s článkom 10.

a)

plán nie je účinný na účely zmiernenia rizík zistených v posúdení rizika;

b)

plán je nekonzistentný s posudzovanými scenármi rizík alebo s plánmi iného členského štátu alebo rizikovej skupiny;

c)

plán nie je v súlade s požiadavkou stanovenou v odseku 1, podľa ktorej nesmie neprimerane narúšať hospodársku súťaž alebo účinné fungovanie vnútorného trhu,

d)

plán nie je v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia alebo inými ustanoveniami práva Únie.

a)

výsledky posúdenia rizika a zhrnutie zvažovaných scenárov, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 písm. c);

b)

vymedzenie pojmu chránených odberateľov a informácie opísané v článku 6 ods. 1 druhom pododseku;

c)

opatrenia, objemy a kapacity potrebné na splnenie štandardov infraštruktúry a dodávok plynu stanovených v článkoch 5 a 6, prípadne vrátane rozsahu, v akom môžu opatrenia na strane spotreby dostatočne a včas kompenzovať prerušenie dodávok plynu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2, určenie samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry spoločného záujmu v prípade uplatnenia článku 5 ods. 3, potrebné objemy plynu na kategóriu chránených odberateľov a na scenár, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1, a každý zvýšený štandard dodávok plynu vrátane akéhokoľvek odôvodnenia súladu s podmienkami stanovenými v článku 6 ods. 2 a opis mechanizmu na dočasné zníženie akéhokoľvek zvýšeného štandardu dodávok plynu alebo dodatočnej povinnosti v súlade s článkom 11 ods. 3;

d)

povinnosti plynárenských podnikov, prípadne elektroenergetických podnikov a ďalších príslušných subjektov, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť dodávok plynu, ako napríklad povinnosti týkajúce sa bezpečnej prevádzky plynárenskej siete;

e)

ostatné preventívne opatrenia určené na riešenie rizík identifikovaných v posúdení rizika, napríklad opatrenia týkajúce sa potreby posilniť prepojenia medzi susediacimi členskými štátmi, ďalšieho zlepšovania energetickej efektívnosti, znižovania dopytu po plyne a možnosti diverzifikovať plynárenské trasy a zdroje dodávok plynu a prípadne používania existujúcich zásobníkov a kapacít LNG na regionálnej úrovni s cieľom zachovať dodávky plynu pre všetkých odberateľov v čo najväčšej miere;

f)

informácie o hospodárskom vplyve, účinnosti a efektívnosti opatrení obsiahnutých v pláne vrátane záväzkov uvedených v písmene k);

g)

opis účinkov opatrení obsiahnutých v pláne na fungovanie vnútorného trhu s energiou, ako aj na vnútroštátne trhy vrátane povinností uvedených v písmene k);

h)

opis vplyvu opatrení na životné prostredie a odberateľov;

i)

mechanizmy, ktoré sa majú použiť na spoluprácu s inými členskými štátmi, vrátane mechanizmov na prípravu a vykonávanie preventívnych akčných plánov a núdzových plánov;

j)

informácie o existujúcich a budúcich prepojeniach a infraštruktúre vrátane tých, ktoré zabezpečujú prístup na vnútorný trh, o cezhraničných tokoch, cezhraničnom prístupe k zásobníkom a zariadeniam LNG a o obojsmernej kapacite, najmä v stave núdze;

k)

informácie o všetkých záväzkoch vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, ktoré súvisia s bezpečnosťou dodávok plynu.

a)

možný vplyv na rozvoj vnútroštátneho trhu s plynom a hospodársku súťaž na vnútroštátnej úrovni;

b)

možný vplyv na vnútorný trh s plynom;

c)

možný vplyv na bezpečnosť dodávok plynu susedným členským štátom, najmä v prípade tých opatrení, ktoré by mohli znížiť likviditu na regionálnych trhoch alebo obmedziť toky do susedných členských štátov;

d)

náklady a prínosy posúdené na základe alternatívnych trhových opatrení;

e)

posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality v porovnaní s možnými trhovými opatreniami;

f)

posúdenie, či opatrenie zabezpečuje rovnaké možnosti pre všetkých účastníkov trhu;

g)

stratégiu postupného ukončovania, očakávané trvanie plánovaného opatrenia a primeraný časový plán na preskúmanie.

a)

vychádza z úrovní krízovej situácie uvedených v článku 11 ods. 1;

b)

vymedzuje úloha a povinnosti plynárenských podnikov, v prípade potreby prevádzkovateľov prenosových sústav a priemyselných odberateľov plynu vrátane relevantných výrobcov elektrickej energie, so zreteľom na rôznu mieru, do akej sú postihnuté v prípade prerušenia dodávok plynu, a ich súčinnosť s príslušnými orgánmi a v prípade potreby s národnými regulačnými orgánmi na každej z úrovní krízovej situácie uvedených v článku 11 ods. 1;

c)

vymedzuje úloha a povinnosti príslušných orgánov a iných subjektov, ktorým boli pridelené úlohy uvedené v článku 3 ods. 2 na každej z úrovní krízovej situácie uvedených v článku 11 ods. 1;

d)

zaručuje, aby sa plynárenským podnikom a priemyselným odberateľom plynu vrátane relevantných výrobcov elektrickej energie poskytol dostatok príležitostí reagovať na úrovne krízovej situácie uvedené v článku 11 ods. 1;

e)

v prípade potreby identifikujú opatrenia a kroky, ktoré sa majú vykonať na zmiernenie potenciálneho vplyvu prerušenia dodávok plynu na diaľkové vykurovanie a na dodávky elektrickej energie vyrábanej z plynu, a to v prípade potreby aj prostredníctvom integrovaného pohľadu na prevádzku energetických systémov v rámci plynárenských sietí a elektrizačných sústav;

f)

stanovujú podrobné postupy a opatrenia, ktoré sa majú dodržiavať na úrovniach krízovej situácie uvedených v článku 11 ods. 1 vrátane zodpovedajúcich režimov výmeny informácií;

g)

určuje krízový manažér a vymedzuje jeho úloha;

h)

stanovuje, akým spôsobom môžu trhové opatrenia prispieť k zvládnutiu situácie na úrovni pohotovosti a k zmierneniu situácie v stave núdze;

i)

stanovuje, akým spôsobom môžu prispieť netrhové opatrenia, ktoré sú naplánované alebo sa majú vykonať v stave núdze, a posudzuje, do akej miery je použitie takýchto netrhových opatrení potrebné na riešenie krízy. Účinky netrhových opatrení sa posúdia a definujú sa postupy na ich vykonávanie. Netrhové opatrenia sa používajú iba vtedy, ak sa samotnými trhovými mechanizmami už nedokážu zabezpečovať dodávky, najmä chráneným odberateľom, alebo na uplatňovanie článku 13;

j)

opisujú mechanizmy používané na spoluprácu s ďalšími členskými štátmi v rámci úrovní krízovej situácie uvedených v článku 11 ods. 1 a dojednania pre výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi;

k)

podrobne stanovujú povinnosti plynárenských podnikov a v prípade potreby elektroenergetických podnikov v oblasti podávania správ v prípade úrovní stavu núdze;

l)

opisujú platné technické alebo právne dojednania, aby sa zabránilo neprimeranej spotrebe plynu zo strany odberateľov, ktorí sú pripojení k plynárenskej distribučnej alebo prepravnej sieti, ale nie sú chránenými odberateľmi;

m)

opisujú platné technické, právne a finančné dojednania na uplatňovanie povinností týkajúcich sa solidarity stanovených v článku 13;

n)

uvádza odhad objemu plynu, ktorý by mohli spotrebovať odberatelia chránení solidaritou, pokrývajúci aspoň prípady uvedené v článku 6 ods. 1;

o)

stanovuje zoznam vopred vymedzených opatrení na poskytnutie plynu v prípade stavu núdze vrátane obchodných dohôd medzi stranami zúčastňujúcimi sa na takýchto opatreniach a v prípade potreby kompenzačných mechanizmov určených plynárenským podnikom, pričom sa zohľadní dôvernosť citlivých údajov. Takéto opatrenia môžu zahŕňať cezhraničné dohody medzi členskými štátmi a/alebo plynárenskými podnikmi.

a)

úroveň včasného varovania („včasné varovanie“): v prípade, že existuje konkrétna, závažná a spoľahlivá informácia o tom, že by mohlo dôjsť k situácii, ktorá pravdepodobne výrazne zhorší stav dodávok plynu a môže viesť k prechodu na úroveň pohotovosti alebo stavu núdze; úroveň včasného varovania možno spustiť mechanizmom včasného varovania;

b)

úroveň pohotovosti („pohotovosť“): v prípade, že dôjde k prerušeniu dodávok plynu alebo k výnimočne vysokému dopytu po plyne, čo výrazne zhorší situáciu v oblasti dodávok plynu, ale trh je ešte schopný vysporiadať sa s týmto prerušením alebo dopytom bez toho, aby bolo potrebné uplatniť netrhové opatrenia;

c)

úroveň stavu núdze („stav núdze“): v prípade, že dôjde k výnimočne vysokému dopytu po plyne, výraznému prerušeniu dodávok plynu alebo inému zásadnému zhoršeniu situácie v oblasti dodávok plynu a boli uplatnené všetky relevantné trhové opatrenia, avšak dodávky plynu nepostačujú na to, aby uspokojili zostávajúci dopyt po plyne, takže sa musia dodatočne zaviesť netrhové opatrenia, a to najmä s cieľom zachovať dodávky plynu chráneným odberateľom podľa článku 6.

a)

neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré kedykoľvek neprimerane obmedzujú tok plynu v rámci vnútorného trhu;

b)

neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré by mohli vážne ohroziť situáciu v oblasti dodávok plynu v inom členskom štáte, a

c)

sa zachoval cezhraničný prístup k infraštruktúre v súlade s nariadením (ES) č. 715/2009, pokiaľ je to technicky a bezpečnostne možné v súlade s núdzovým plánom.

a)

mať za následok vznik závažnej škody vo fungovaní elektrizačnej sústavy, alebo

b)

narušiť výrobu a/alebo prepravu plynu.

a)

zabezpečuje výmenu informácií;

b)

zabezpečuje konzistentnosť a účinnosť opatrení na úrovni členských štátov a regiónov vo vzťahu k Únii;

c)

koordinuje opatrenia voči tretím krajinám.

a)

neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré kedykoľvek neprimerane obmedzujú tok plynu v rámci vnútorného trhu, najmä tok plynu na postihnuté trhy;

b)

neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré by mohli vážne ohroziť situáciu v oblasti dodávok plynu v inom členskom štáte, a

c)

sa zachoval cezhraničný prístup k infraštruktúre v súlade s nariadením (ES) č. 715/2009, pokiaľ je to technicky a bezpečnostne možné v súlade s núdzovým plánom.

a)

nie je schopný pokryť deficit dodávok plynu odberateľom chráneným solidaritou napriek uplatňovaniu opatrenia uvedeného v článku 11 ods. 3;

b)

už vyčerpal všetky trhové opatrenia a všetky opatrenia stanovené v jeho núdzovom pláne;

c)

oznámil výslovnú žiadosť Komisii a príslušným orgánom všetkých členských štátov, s ktorými je prepojený buď priamo, alebo – podľa odseku 2 – cez tretiu krajinu, ku ktorej je pripojený opis vykonaných opatrení uvedených v písmene b) tohto odseku;

d)

sa zaväzuje bezodkladne zaplatiť členskému štátu poskytujúcemu solidaritu spravodlivú kompenzáciu podľa odseku 8.

a)

plyn dodávaný na územie žiadajúceho členského štátu;

b)

všetky ostatné relevantné a opodstatnené náklady vzniknuté pri poskytovaní solidarity, v prípade potreby vrátane nákladov na také opatrenia, ktoré sa prijali vopred;

c)

uhradenie každej náhrady vyplývajúcej zo súdnych konaní, z arbitrážnych konaní alebo podobných konaní a urovnaní a súvisiace náklady na takéto konania, do ktorých je zapojený členský štát poskytujúci solidaritu a ktoré sa vedú voči subjektom zapojeným do poskytovania takejto solidarity.

a)

prevádzková bezpečnosť sietí;

b)

ceny plynu, ktoré sa majú uplatňovať, a/alebo metodika ich stanovovania berúc do úvahy vplyv na fungovanie trhu;

c)

využívanie prepojení vrátane obojsmernej kapacity a podzemných zásobníkov zemného plynu;

d)

objemy plynu alebo metodika na ich stanovovanie;

e)

kategórie nákladov, na ktoré sa bude musieť vzťahovať spravodlivá a včasná náhrada, ktorá môže zahŕňať náhradu škody pre znevýhodnené odvetvia;

f)

uvedenie spôsobu, akým by bolo možné vypočítať spravodlivú náhradu.

a)

denné prognózy dopytu po plyne a dodávok plynu na nasledujúce tri dni v miliónoch metrov kubických za deň (milióny m3/deň);

b)

tok plynu za deň vo všetkých cezhraničných vstupných a výstupných bodoch, ako aj vo všetkých bodoch, v ktorých sa pripája zariadenie na výrobu plynu, zásobník alebo terminál LNG k sieti, vyjadrený v miliónoch metrov kubických za deň (milióny m3/deň);

c)

obdobie vyjadrené v dňoch, počas ktorého sa očakáva, že dodávky plynu chráneným odberateľom možno zabezpečiť.

a)

informácie uvedené v odseku 1;

b)

informácie o plánovaných opatreniach, ktoré má príslušný orgán uskutočniť, a o opatreniach, ktoré už vykonal na zmiernenie stavu núdze, a informácie o ich účinnosti;

c)

žiadosti o dodatočné opatrenia, ktoré majú prijať iné príslušné orgány;

d)

opatrenia vykonané na žiadosť iných príslušných orgánov.

a)

dotknutému príslušnému orgánu zo zmlúv o dodávkach plynu s cezhraničným rozmerom a platnosťou viac než jeden rok, ktoré uzavrel na účely obstarávania plynu, nasledujúce údaje:

b)

príslušnému orgánu najviac postihnutého členského štátu okamžite po ich uzavretí alebo zmene svoje zmluvy o dodávkach plynu s trvaním viac než jeden rok, uzavreté alebo zmenené 1. novembra 2017 alebo po tomto dátume, ktoré samostatne alebo spolu s jeho zmluvami s tým istým dodávateľom alebo jeho pridruženými spoločnosťami zodpovedajú 28 % ročnej spotreby plynu v tomto členskom štáte, ktorá sa má vypočítať na základe najnovších dostupných údajov, alebo túto hodnotu prekračujú. Okrem toho do 2. novembra 2018 plynárenské podniky oznámia príslušnému orgánu všetky existujúce zmluvy spĺňajúce tie isté podmienky. Oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na informácie o cenách ani na zmeny týkajúce sa iba ceny plynu. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje aj na všetky obchodné dohody, ktoré sú relevantné z hľadiska plnenia zmluvy o dodávkach plynu, okrem informácií o cene.

a)

osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre Komisiu;

b)

audítorov a odborníkov poverených Komisiou;

c)

osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány a vnútroštátne regulačné orgány alebo iné relevantné orgány;

d)

audítorov a odborníkov poverených príslušnými orgánmi a vnútroštátnymi regulačnými orgánmi alebo inými relevantnými orgánmi.

a)

v prípade článku 2 bodu5, článku 3 ods. 2, článku 7 ods. 5 a článku 14 ods. 6 písm. a): 12 mesiacov;

b)

v prípade článku 6 ods. 1: 18 mesiacov;

c)

v prípade článku 8 ods. 7: 24 mesiacov;

d)

v prípade článku 5 ods. 4: 36 mesiacov;

e)

v prípade článku 5 ods. 1: 48 mesiacov.

28.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 280/57