26.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 276/1

(1)

Rada 10. júla 2014 prijala nariadenie (EÚ) č. 747/2014.

(2)

Výbor Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov zriadený podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1591 (2005) 17. októbra 2017 aktualizoval údaje týkajúce sa jednej osoby, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

(3)

Príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 747/2014 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

26.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 276/4

(1)

Aby príslušné orgány mohli vykonať dôkladné hodnotenie ako súčasť procesu posudzovania a zamietania žiadostí o povolenie investičných spoločností, žiadateľ by mal mať povinnosť predložiť príslušnému orgánu presné informácie v čase podania pôvodnej žiadosti o povolenie. Príslušný orgán by si mal zachovať právo požadovať od žiadateľa dodatočné informácie počas procesu posudzovania v súlade s kritériami a lehotami stanovenými v smernici 2014/65/EÚ.

(2)

S cieľom zabezpečiť, aby bolo posudzovanie príslušného orgánu založené na presných informáciách, je nevyhnutné, aby žiadateľ poskytol kópie dokumentov spoločnosti vrátane overenej kópie zakladajúceho dokumentu, stanov a výpisu z vnútroštátneho obchodného registra pre príslušnú spoločnosť.

(3)

Žiadateľ by mal predložiť informácie o dostupných zdrojoch kapitálu vrátane prostriedkov používaných na prevod finančných zdrojov pri získavaní kapitálu, aby príslušné orgány mohli posúdiť, či všetky príslušné požiadavky v súvislosti s finančnou trestnou činnosťou boli splnené.

(4)

Novo založené subjekty môžu byť pri podávaní žiadosti schopné poskytovať informácie len o tom, ako bude získaný kapitál a o druhu a výške kapitálu, ktorý bude získaný. Na účely získania povolenia a pred jeho udelením by však príslušným orgánom mali byť poskytnuté doklady o splatenom základnom imaní a iných druhoch získavaného kapitálu spolu s informáciami o zdrojoch kapitálu. Takéto dôkazy môžu zahŕňať kópie relevantných kapitálových nástrojov a zodpovedajúcich bankových výpisov.

(5)

Aby príslušné orgány mohli posúdiť dobré meno osoby, ktorá bude riadiť ekonomickú činnosť investičnej spoločnosti, ako aj navrhovaných akcionárov a spoločníkov s kvalifikovanou účasťou, treba od žiadateľa vyžadovať, aby poskytol informácie o týchto osobách.

(6)

Na účely posúdenia skúseností akejkoľvek osoby, ktorá bude riadiť ekonomickú činnosť investičnej spoločnosti, by mal žiadateľ príslušným orgánom predložiť informácie o relevantnom vzdelaní, odbornej príprave a odborných skúsenostiach členov riadiaceho orgánu a osôb, ktoré ekonomickú činnosť skutočne riadia, a o ich príslušných právomociach a prípadných splnomocnencoch.

(7)

Finančné informácie týkajúce sa investičnej spoločnosti by mal predložiť žiadateľ príslušným orgánom, aby tieto mohli posúdiť finančné zdravie danej investičnej spoločnosti.

(8)

Vzhľadom na to, že novo založené spoločnosti nemusia byť ku dňu predloženia žiadosti schopné poskytnúť informácie o audítoroch, mali by byť títo žiadatelia od povinnosti poskytnúť tieto informácie príslušnému orgánu oslobodení, pokiaľ audítori ešte neboli menovaní.

(9)

Aby mohol príslušný orgán posúdiť, či uvedená investičná spoločnosť bude schopná splniť si svoje povinnosti vyplývajúce z článku 16 smernice 2014/65/EÚ, mali by informácie relevantné z hľadiska posúdenia organizačnej štruktúry investičnej spoločnosti zahŕňať podrobnosti o systéme vnútornej kontroly, opatreniach na odhaľovanie konfliktov záujmov a opatreniach na ochranu aktív klientov.

(10)

Príslušné vnútroštátne orgány môžu ako investičnú spoločnosť povoliť fyzickú alebo právnickú osobou riadenú jedinou fyzickou osobou. Preto je vhodné stanoviť požiadavky na povolenie, ktoré sa vzťahujú na riadenie investičných spoločností, ktoré sú fyzickými alebo právnickými osobami riadenými jedinou fyzickou osobou.

(11)

V záujme zabezpečenia právnej istoty, jasnosti a predvídateľnosti, pokiaľ ide o postup udeľovania povolení, je vhodné, aby kritériá, na základe ktorých príslušné orgány pri udeľovaní povolení pre investičnú spoločnosť posudzujú vhodnosť akcionárov alebo spoločníkov s kvalifikovanou účasťou, boli rovnaké ako kritériá stanovené v článku 13 smernice 2014/65/EÚ pre posudzovanie navrhovanej akvizície. Príslušné orgány by mali posúdiť najmä vhodnosť akcionárov alebo spoločníkov s kvalifikovanou účasťou, ako aj finančné zdravie spoločnosti berúc do úvahy kritériá spojené s dobrým menom, skúsenosťami osôb, ktoré riadia ekonomickú činnosť investičnej spoločnosti, a finančným zdravím spoločnosti.

(12)

S cieľom identifikovať prekážky, ktoré by mohli zabrániť efektívnemu výkonu funkcií dohľadu, by príslušné orgány mali zvážiť komplexnosť a transparentnosť skupinovej štruktúry investičnej spoločnosti, geografické umiestnenie subjektov skupiny a činnosti, ktoré subjekty skupiny vykonávajú.

(13)

Na spracúvanie osobných údajov členskými štátmi pri uplatňovaní tohto nariadenia sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (2).

(14)

Z dôvodu konzistentnosti a s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie finančných trhov je nevyhnutné, aby sa ustanovenia stanovené v tomto nariadení a súvisiace vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje smernica 2014/65/EÚ, uplatňovali od rovnakého dátumu.

(15)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) predložil Komisii.

(16)

V súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (3) uskutočnil orgán ESMA otvorené verejné konzultácie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov založenú v súlade s článkom 37 uvedeného nariadenia,

a)

jeho meno alebo názov (vrátane právneho názvu a prípadne iného obchodného mena, ktoré sa bude používať); právnu štruktúru (vrátane informácie o tom, či pôjde o právnickú osobu alebo, pokiaľ to umožňujú vnútroštátne právne predpisy, o fyzickú osobu), adresu ústredia a v prípade už existujúcich spoločností registrovaného ústredia; kontaktné údaje; jeho národné identifikačné číslo, ak je k dispozícii, ako aj:

b)

zoznam investičných služieb a činností, vedľajších služieb a finančných nástrojov, ktoré majú byť poskytované, a informáciu o tom, či budú finančné nástroje a finančné prostriedky klientov držané (hoci aj len dočasne).

c)

kópie dokumentov spoločnosti a doklad o prípadnom zápise do vnútroštátneho obchodného registra.

a)

podrobné údaje týkajúce sa využívania súkromných finančných zdrojov vrátane pôvodu a dostupnosti uvedených prostriedkov;

b)

podrobné údaje o prístupe k zdrojom kapitálu a finančným trhom vrátane podrobných údajov o finančných nástrojoch, ktoré boli alebo majú byť emitované;

c)

všetky relevantné dohody a zmluvy týkajúce sa získavaného kapitálu;

d)

informácie o použití alebo očakávanom použití požičaných finančných prostriedkov vrátane mien príslušných veriteľov a podrobných údajov o finančných nástrojoch, ktoré boli alebo majú byť poskytnuté, vrátane splatnosti, podmienok, záväzkov a záruk spolu s informáciami o pôvode požičaných finančných prostriedkov (alebo finančných prostriedkov, ktorých požičanie sa očakáva) v prípade, ak veriteľom nie je finančná inštitúcia podliehajúca dohľadu;

e)

podrobné údaje o spôsoboch prevodu finančných prostriedkov spoločnosti vrátane siete používanej na prevod takýchto finančných prostriedkov.

Na účely písmena b) odkazujú informácie o druhoch získaného kapitálu, ak je to relevantné, na druhy kapitálu podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013, konkrétne či kapitál zahŕňa položky vlastného kapitálu Tier 1, položky dodatočného kapitálu Tier 1 alebo položky Tier 2.

a)

zoznam osôb, ktoré majú v investičnej spoločnosti priamu alebo nepriamu kvalifikovanú účasť, ako aj výšku týchto účastí, a v prípade nepriamych účastí názov/meno osoby, prostredníctvom ktorej je účasť držaná a názov/meno konečného držiteľa;

b)

v prípade osôb, ktoré majú v investičnej spoločnosti kvalifikovanú účasť (priamu alebo nepriamu), dokumentáciu požadovanú od navrhovaných nadobúdateľov na akvizíciu a zvyšovanie kvalifikovanej účasti v investičných spoločnostiach v súlade s článkami 3, 4 a 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1946 z 11. júla 2017, ktorým sa dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES a 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa úplného zoznamu informácií, ktoré majú navrhovaní nadobúdatelia zahrnúť do oznámenia o navrhovanom nadobudnutí kvalifikovanej účasti v investičnej spoločnosti (4);

c)

v prípade akcionárov spoločnosti, ktorí sú členmi skupiny, organizačnú schému skupiny s uvedením hlavných činností každej spoločnosti v skupine, identifikáciu akýchkoľvek regulovaných subjektov v skupine a názvy relevantných orgánov dohľadu, ako aj vzťah medzi finančnými subjektmi skupiny a ostatnými nefinančnými subjektmi skupiny;

d)

Na účely písmena b) sa v prípade, ak držiteľ kvalifikovanej účasti nie je fyzickou osobou, dokumentácia týka aj všetkých členov riadiaceho orgánu a generálneho riaditeľa, alebo akejkoľvek inej osoby vykonávajúcej rovnocenné funkcie.

a)

vo vzťahu k členom riadiaceho orgánu a osobám, ktoré skutočne riadia ekonomickú činnosť, a s nimi súvisiacim právomociam a prípadným splnomocnencom:

Na účely bodu ix) písm. a) finančné záujmy zahŕňajú záujmy, ako sú úverové operácie, záruky a záväzky, zatiaľ čo nefinančné záujmy môžu zahŕňať záujmy, ako sú rodinné a blízke osobné vzťahy.

b)

zamestnanci vnútorných riadiacich a kontrolných orgánov.

a)

prognózu informácií na individuálnej a prípadne na konsolidovanej úrovni za skupinu a na subkonsolidovanej úrovni vrátane:

b)

pre už aktívne spoločnosti štatutárne finančné výkazy na individuálnej úrovni a prípadne na konsolidovanej úrovni za skupinu a na subkonsolidovanej úrovni za posledné tri účtovné obdobia schválené externým audítorom, ak sú finančné výkazy predmetom auditu, vrátane:

c)

analýzu rámca konsolidovaného dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane údajov o tom, ktoré subjekty skupiny budú po udelení povolenia zahrnuté do rámca konsolidovaného dohľadu a na akej úrovni v rámci skupiny sa tieto požiadavky budú uplatňovať v plnom rozsahu alebo na subkonsolidovanom základe.

a)

plán počiatočných obchodných činností na nasledujúce tri roky vrátane informácií o plánovaných regulovaných a neregulovaných činnostiach, podrobných informácií o geografickom rozložení a činnostiach, ktoré má investičná spoločnosť vykonávať. Relevantné informácie v obchodnom pláne zahŕňajú:

b)

údaje o audítoroch spoločnosti, ak sú dostupné v čase podania žiadosti o povolenie;

c)

organizačnú štruktúru a systémy vnútornej kontroly spoločnosti vrátane:

d)

informácie o stave žiadosti podanej investičnou spoločnosťou o členstvo v systéme náhrad pre investorov domovského členského štátu alebo dôkaz o členstve v systéme náhrad pre investorov, ak je k dispozícii;

e)

zoznam funkcií, služieb alebo činností, ktoré sú externe zabezpečované (alebo ktoré sa majú externe zabezpečovať) a zoznam zmlúv uzavretých (alebo ktorých uzavretie sa plánuje) s externými poskytovateľmi a informácie o zdrojoch (najmä ľudských a technických a o systéme vnútornej kontroly) pridelených na kontrolu externe zabezpečovaných funkcií, služieb alebo činností;

f)

opatrenia na identifikáciu, prevenciu a riadenie konfliktov záujmov, ktoré vznikajú v priebehu poskytovania investičných a doplnkových služieb a opis mechanizmov riadenia produktov;

g)

opis systémov na monitorovanie činností spoločnosti vrátane prípadných záložných systémov a kontrol systémov a rizík, ak spoločnosť plánuje vykonávať algoritmické obchodovanie a/alebo poskytovať priamy elektronický prístup;

h)

informácie o dodržiavaní súladu, vnútornej kontrole a systémoch riadenia rizík (systém monitorovania, interné audity a funkcie poradenstva a pomoci).

i)

údaje o systémoch na posudzovanie a riadenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

j)

plány zabezpečenia kontinuity ekonomickej činnosti vrátane systémov a ľudských zdrojov (kľúčový personál);

k)

postupy riadenia záznamov, ich vedenia a uchovávania;

l)

opis manuálu postupov spoločnosti.

a)

fyzická osoba je ľahko a rýchlo dosiahnuteľná pre príslušné orgány;

b)

fyzická osoba má na výkon tejto funkcie dostatočný čas;

c)

riadiace orgány alebo stanovy investičnej spoločnosti splnomocňujú určitú osobu, aby bezodkladne zastúpila riadiaceho pracovníka vo všetkých jeho funkciách, ak ich nebude schopný vykonávať;

d)

osoba splnomocnená podľa predchádzajúceho písmena musí mať dostatočne dobré meno a dostatočné skúsenosti na to, aby riadiaceho pracovníka nahradila počas jeho neprítomnosti, alebo až do menovania nového riadiaceho pracovníka s cieľom zabezpečiť spoľahlivé a obozretné riadenie investičnej spoločnosti. Osoba splnomocnená pre investičné spoločnosti, ktoré sú fyzickými osobami, musí byť tiež k dispozícii, aby bola správcom konkurznej podstaty a príslušným orgánom nápomocná pri likvidácii spoločnosti. Táto osoba musí byť pre túto funkciu k dispozícii v potrebnom rozsahu.

a)

dobré meno a skúsenosti osoby, ktorá bude riadiť ekonomickú činnosť investičnej spoločnosti;

b)

dobré meno navrhovaných akcionárov a spoločníkov s kvalifikovanou účasťou;

c)

finančné zdravie navrhovaných akcionárov a spoločníkov s kvalifikovanou účasťou, najmä v súvislosti s druhom vykonávanej a plánovanej ekonomickej činnosti v investičnej spoločnosti;

d)

či investičná spoločnosť bude schopná plniť prudenciálne požiadavky stanovené v článku 15 smernice 2014/65/EÚ a prípadne v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES (6) a 2013/36/EÚ (7), a či bude schopná v ich plnení pokračovať, a najmä či má skupina, ktorej súčasťou sa stane, štruktúru, ktorá umožňuje vykonávať účinný dohľad, účinne vymieňať informácie medzi príslušnými orgánmi a určiť rozdelenie zodpovednosti medzi príslušné orgány;

e)

či existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti s povolením investičnej spoločnosti sa pácha alebo bolo spáchané pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (8), alebo že by povolenie investičnej spoločnosti mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania.

a)

je zložitá a nie je dostatočne transparentná;

b)

subjekty skupiny sú geograficky rozmiestnené;

c)

zahŕňa činnosti vykonávané subjektmi skupiny, ktoré môžu príslušnému orgánu brániť v účinnom posúdení vhodnosti akcionárov alebo spoločníkov s kvalifikovanou účasťou alebo vplyvu úzkeho prepojenia s investičnou spoločnosťou.

26.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 276/12

(1)

Je vhodné stanoviť spoločné štandardné formuláre, vzory a postupy, ktorými sa zabezpečí, aby príslušné orgány členských štátov mohli presne posúdiť oznámenia o navrhovaných nadobudnutiach alebo zvýšení kvalifikovanej účasti v investičnej spoločnosti. V takých prípadoch by mali dotknuté príslušné orgány navzájom konzultovať a poskytovať všetky dôležité alebo relevantné informácie.

(2)

Na uľahčenie spolupráce medzi nimi a s cieľom zabezpečiť efektívnosť pri výmene informácií by príslušné orgány určené v súlade s článkom 48 smernice 2004/39/ES mali určiť kontaktné osoby osobitne na účely konzultačného procesu stanoveného v článku 10 ods. 4 smernice 2004/39/ES a centralizovaný zoznam týchto kontaktných osôb by mal viesť Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA).

(3)

S cieľom zabezpečiť včasnú a efektívnu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi by sa mali stanoviť konzultačné postupy, ktoré obsahujú jasné časové obmedzenia. Jasný postup spolupráce by mal zahŕňať predbežné oznámenie, ktoré má zaslať žiadajúci orgán dožiadanému orgánu, aby ho informoval o prebiehajúcom posudzovaní.

(4)

Cieľom týchto postupov by malo byť takisto zabezpečiť, aby príslušné orgány spolupracovali a usilovali sa vylepšovať predmetný postup podporou výmeny spätnej väzby, pokiaľ ide o kvalitu a relevantnosť prijatých informácií.

(5)

Každá výmena alebo prenos informácií medzi príslušnými orgánmi, inými orgánmi, subjektmi alebo osobami by sa mali uskutočňovať v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (3).

(6)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (4) sa vzťahuje na spracovanie osobných údajov orgánom ESMA pri uplatňovaní tohto nariadenia.

(7)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré orgán ESMA predložil Komisii.

(8)

Orgán ESMA nevykonal verejné konzultácie ani neanalyzoval možné súvisiace náklady a prínosy zavedenia štandardných formulárov, vzorov a postupov pre konzultačný proces medzi dotknutými príslušnými orgánmi, pretože sa to považovalo za neprimerané vzhľadom na ich rozsah a vplyv.

(9)

Smernica 2014/65/EÚ nadobudla účinnosť 2. júla 2014. Článkom 12 ods. 9 smernice 2014/65/EÚ sa nahrádza článok 10a ods. 8 smernice 2004/39/ES a predmetný článok obsahuje poverenie pre ESMA na vypracovanie vykonávacích technických predpisov, ktoré je totožné s poverením stanoveným v článku 10a ods. 8 smernice 2004/39/ES. Okrem toho sa obsah článku 10b ods. 4 a článku 10 ods. 4 smernice 2004/39/ES takisto zhoduje s obsahom článku 13 ods. 4 a článku 11 ods. 2 smernice 2014/65/EÚ. Podľa článku 94 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ sa smernica 2004/39/ES zruší s účinnosťou od 3. januára 2017. Prijatie technických predpisov Komisiou v súlade s článkom 10a ods. 8 smernice 2004/39/ES by sa takisto malo považovať za prijatie v súlade s článkom 12 ods. 8 smernice 2014/65/EÚ s tým dôsledkom, že sa technické predpisy budú naďalej uplatňovať po 3. januári 2018 bez potreby akýchkoľvek ďalších zmien,

a)

príslušné informácie požadované v oznámení o konzultácii vrátane všetkých názorov alebo výhrad súvisiacich s nadobudnutím navrhovaným nadobúdateľom;

b)

akékoľvek ďalšie dôležité informácie z vlastného podnetu, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie.

26.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 276/22

(1)

Je vhodné stanoviť spoločné štandardné formuláre, vzory a postupy s cieľom zabezpečiť jednotný mechanizmus, na základe ktorého budú príslušné orgány členských štátov účinne vykonávať svoje právomoci v súvislosti s udeľovaním povolení spoločnostiam na poskytovanie investičných služieb, vykonávanie investičných činností a prípadne poskytovanie vedľajších služieb.

(2)

Na uľahčenie komunikácie medzi žiadateľom, ktorý žiada o povolenie ako investičná spoločnosť v súlade s hlavou II smernice 2014/65/EÚ, a príslušným orgánom by príslušné orgány mali určiť kontaktné miesto výlučne na účely postupu podávania žiadostí a zverejniť o ňom informácie na svojom webovom sídle.

(3)

Na to, aby príslušné orgány mohli posúdiť, či môžu zmeny v riadiacom orgáne spoločnosti ohroziť účinné, riadne a obozretné vedenie spoločnosti a aby náležite zohľadnili záujmy klientov spoločnosti a integritu trhu, by mali byť stanovené jasné lehoty na predkladanie informácií o týchto zmenách.

(4)

Spoločnosti by však mali byť oslobodené od požiadavky predkladať informácie o zmenách v riadiacom orgáne pred tým, ako tieto zmeny nadobudnú účinnosť, vtedy, pokiaľ je zmena dôsledkom okolností mimo kontroly spoločnosti, akými je napríklad úmrtie člena riadiaceho orgánu. V takom prípade by malo byť spoločnostiam dovolené informovať príslušný orgán do 10 pracovných dní po zmene.

(5)

Na spracovanie osobných údajov členskými štátmi pri uplatňovaní tohto nariadenia sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (2).

(6)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA).

(7)

Európsky orgán pre cenné papiere a trhy uskutočnil otvorené verejné konzultácie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (3),

26.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 276/32

(1)

Úplný zoznam informácií by sa mal vyžadovať od navrhovaného nadobúdateľa kvalifikovanej účasti v investičnej spoločnosti v čase počiatočného oznámenia s cieľom umožniť príslušným orgánom vykonať posúdenie navrhovaného nadobudnutia. Informácie týkajúce sa totožnosti navrhovaného nadobúdateľa a osôb, ktoré budú riadiť činnosť, by mal navrhovaný nadobúdateľ poskytnúť bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu s cieľom umožniť príslušnému orgánu cieľového subjektu posúdiť dobré meno daného navrhovaného nadobúdateľa.

(2)

Ak je navrhovaným nadobúdateľom právnická osoba, sú potrebné aj informácie o totožnosti konečných vlastníkov a o dobrom mene a skúsenostiach osôb, ktoré skutočne riadia jeho činnosť. Podobne ak navrhovaným nadobúdateľom je alebo má byť trustová štruktúra, treba, aby príslušný orgán cieľového subjektu získal informácie o totožnosti správcov (trustees), ktorí budú spravovať aktíva trustu, a o totožnosti konečných vlastníkov týchto aktív, aby mohol posúdiť dobré meno a skúsenosti týchto osôb.

(3)

Ak je navrhovaným nadobúdateľom fyzická osoba, treba získať informácie v súvislosti s navrhovaným nadobúdateľom aj akýmkoľvek podnikom, ktorý navrhovaný nadobúdateľ formálne riadi alebo kontroluje, s cieľom poskytnúť príslušnému orgánu cieľového subjektu úplné informácie relevantné pre posúdenie dobrého mena. Ak je navrhovaným nadobúdateľom právnická osoba, treba získať tieto informácie v súvislosti s každou osobou, ktorá skutočne riadi činnosť navrhovaného nadobúdateľa, každým podnikom pod kontrolou navrhovaného nadobúdateľa a každým akcionárom s významným vplyvom na navrhovaného nadobúdateľa s cieľom poskytnúť príslušnému orgánu úplné informácie relevantné pre posúdenie dobrého mena.

(4)

Medzi informácie relevantné pre posúdenie dobrého mena by mali patriť podrobnosti o minulých alebo prebiehajúcich trestných konaniach, ako aj občianskoprávnych či správnych konaniach. Podobne by sa mali poskytnúť informácie týkajúce sa všetkých prebiehajúcich vyšetrovaní a konaní, sankcií alebo iných rozhodnutí orgánov presadzovania práva proti navrhovanému nadobúdateľovi, ako aj iné informácie, ktoré sa považujú za relevantné pre posúdenie dobrého mena navrhovaného nadobúdateľa, napríklad zamietnutie registrácie alebo prepustenie zo zamestnania či strata zodpovedného postavenia.

(5)

Navrhovaný nadobúdateľ by mal poskytnúť informácie o tom, či už iný príslušný orgán alebo iný orgán vykonal posúdenie jeho dobrého mena ako nadobúdateľa alebo osoby, ktorá riadi činnosť úverovej inštitúcie, životnejpoisťovne, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosti alebo akéhokoľvek iného subjektu, a ak áno, mal by poskytnúť výsledok takéhoto posúdenia s cieľom zabezpečiť, aby príslušný orgán cieľového subjektu pri posudzovaní navrhovaného nadobúdateľa riadne zvážil výsledky vyšetrovaní vedených inými orgánmi.

(6)

Mali by sa poskytnúť finančné informácie týkajúce sa navrhovaného nadobúdateľa, aby bolo možné posúdiť jeho finančný stav.

(7)

Takisto by sa mali poskytnúť informácie o finančných a nefinančných záujmoch alebo vzťahoch navrhovaného nadobúdateľa s akýmikoľvek akcionármi alebo riaditeľmi alebo členmi vrcholového manažmentu cieľového subjektu, alebo osobou oprávnenou vykonávať hlasovacie práva v cieľovom subjekte, alebo samotným cieľovým subjektom či jeho skupinou s cieľom umožniť príslušnému orgánu cieľového subjektu posúdiť, či existuje akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov, ktorý by ovplyvňoval finančný stav navrhovaného nadobúdateľa.

(8)

Ak je navrhovaným nadobúdateľom právnická osoba, sú potrebné určité doplňujúce informácie vrátane informácií o vlastníctve alebo zamýšľanom vlastníctve majetkových podielov pred aj po navrhovanom nadobudnutí s cieľom umožniť príslušnému orgánu cieľového subjektu v celom rozsahu posúdiť navrhované nadobudnutie, pretože v takýchto prípadoch môžu byť príslušné právne a skupinové štruktúry zložité a môžu si vyžadovať podrobné preskúmanie v súvislosti s dobrým menom, úzkymi väzbami, možnými aktivitami v súčinnosti s inými stranami a schopnosťou príslušného orgánu cieľového subjektu pokračovať v účinnom dohľade nad cieľovým subjektom.

(9)

Ak je navrhovaným nadobúdateľom subjekt so sídlom v tretej krajine alebo ak je navrhovaný nadobúdateľ súčasťou skupiny so sídlom mimo Únie, mali by sa poskytnúť doplňujúce informácie, aby príslušný orgán cieľového subjektu mohol posúdiť, či právny režim tretej krajiny kladie prekážky brániace účinnému dohľadu nad cieľovým subjektom a mohol takisto zistiť, či navrhovaný nadobúdateľ má dobré meno v danej tretej krajine.

(10)

Ak je navrhovaným nadobúdateľom štátny investičný fond, navrhovaný nadobúdateľ by mal poskytnúť informácie s cieľom objasniť kontrolórov fondu a jeho investičnú politiku. Pre príslušný orgán cieľového subjektu je to relevantné pre posúdenie dobrého mena a pre posúdenie toho, či existuje nejaký vplyv na účinný dohľad nad cieľovým subjektom.

(11)

Mali by sa vyžadovať konkrétne informácie umožňujúce posúdiť, či navrhované nadobudnutie bude mať vplyv na schopnosť príslušného orgánu cieľového subjektu vykonávať účinný dohľad nad cieľovým subjektom. Súčasťou by malo byť posúdenie toho, či úzke väzby navrhovaného nadobúdateľa budú mať vplyv na schopnosť cieľového subjektu naďalej poskytovať včasné a presné informácie svojmu orgánu dohľadu. V prípade právnických osôb takisto treba posúdiť vplyv navrhovaného nadobudnutia na konsolidovaný dohľad nad cieľovým subjektom a skupinou, do ktorej by patril po nadobudnutí.

(12)

Navrhovaný nadobúdateľ by mal poskytnúť informácie o financovaní navrhovaného nadobudnutia vrátane informácií o všetkých prostriedkoch a zdrojoch financovania a mal by byť schopný predložiť dôkazy o pôvodnom zdroji všetkých finančných prostriedkov a aktív, aby príslušný orgán cieľového subjektu posúdil, či existuje riziko prania špinavých peňazí.

(13)

Navrhovaní nadobúdatelia s kvalifikovanou účasťou v cieľovom subjekte vo výške 20 % až 50 % by mali poskytnúť príslušnému orgánu cieľového subjektu informácie o stratégii s cieľom zaistiť komplexné posúdenie navrhovaného nadobudnutia. Podobne navrhovaní nadobúdatelia s kvalifikovanou účasťou v cieľovom subjekte vo výške do 20 %, avšak vykonávajúci rovnocenný vplyv nad ním inými prostriedkami, ako je napríklad vzťah medzi navrhovaným nadobúdateľom a existujúcimi akcionármi, existencia dohôd medzi akcionármi, rozdelenie akcií, podielových účastí a hlasovacích práv medzi akcionárov alebo postavenie navrhovaného nadobúdateľa v rámci štruktúry skupiny cieľového subjektu, by mali takisto poskytnúť dané informácie s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň jednotnosti pri posudzovaní navrhovaných nadobudnutí.

(14)

Ak sa navrhuje zmena v kontrole cieľového subjektu, malo by byť všeobecným pravidlom, že navrhovaný nadobúdateľ predloží úplný podnikateľský plán. Ak sa však nenavrhuje zmena v kontrole cieľového subjektu, stačí mať určité informácie o budúcej stratégii subjektu a zámeroch navrhovaného nadobúdateľa pre cieľový subjekt, aby sa posúdilo, či to neovplyvní finančný stav navrhovaného nadobúdateľa.

(15)

V určitých prípadoch je primerané, aby navrhovaný nadobúdateľ predložil len obmedzené informácie. Príslušnému orgánu cieľového subjektu by bolo treba poskytnúť iba určité obmedzené informácie predovšetkým vtedy, ak príslušný orgán cieľového subjektu posudzoval navrhovaného nadobúdateľa v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov alebo ak cieľovým subjektom je malá investičná spoločnosť a navrhovaný nadobúdateľ je subjektom, ktorý je oprávnený vykonávať činnosť a podlieha dohľadu v rámci Únie.

(16)

Každá výmena alebo prenos informácií medzi príslušnými orgánmi, inými orgánmi, subjektmi alebo osobami by sa mali vykonávať v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (3).

(17)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (4) sa uplatňuje na spracovanie osobných údajov Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) pri uplatňovaní tohto nariadenia.

(18)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý orgán ESMA predložil Európskej komisii.

(19)

Orgán ESMA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov vytvorenú článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5).

(20)

Smernica 2014/65/EÚ nadobudla účinnosť 2. júla 2014. Článkom 12 ods. 8 uvedenej smernice sa nahrádza článok 10a ods. 8 smernice 2004/39/ES a nachádza sa v ňom splnomocnenie pre orgán ESMA vypracovať regulačné technické predpisy, ktoré sú totožné s tými, ktoré sa stanovujú v článku 10a ods. 8 smernice 2004/39/ES. Okrem toho sa obsah článku 10b ods. 4 a článku 10 ods. 4 smernice 2004/39/ES takisto zhoduje s obsahom článku 13 ods. 4 a článku 11 ods. 2 smernice 2014/65/EÚ. Podľa článku 94 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ sa smernica 2004/39/ES zrušuje s účinnosťou od 3. januára 2018. Prijatie technických predpisov Komisiou podľa článku 10a ods. 8 smernice 2004/39/ES by sa takisto malo považovať za prijatie v súlade s článkom 12 ods. 8 smernice 2014/65/EÚ s tým, že technický predpis sa bude naďalej uplatňovať po 3. januári 2018 bez potreby ďalšej zmeny,

a)

osobné údaje vrátane mena, dátumu a miesta narodenia, adresy a kontaktných údajov a, ak je k dispozícii, osobného vnútroštátneho identifikačného čísla danej osoby;

b)

podrobný životopis alebo rovnocenný dokument s uvedením relevantného vzdelania a odbornej prípravy, predchádzajúcej odbornej praxe a akýchkoľvek odborných činností alebo iných relevantných funkcií vykonávaných v súčasnosti.

a)

doklady potvrdzujúce obchodné meno a registrovanú adresu ústredia a poštovú adresu, ak je odlišná, kontaktné údaje a vnútroštátne identifikačné číslo, ak je k dispozícii;

b)

registráciu právnej formy v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi;

c)

aktuálny prehľad podnikateľskej činnosti právnickej osoby;

d)

úplný zoznam osôb, ktoré skutočne riadia činnosť, ich mená, dátumy a miesta narodenia, adresy, kontaktné údaje, vnútroštátne identifikačné čísla (ak sú k dispozícii), podrobné životopisy s uvedením relevantného vzdelania a odbornej prípravy, ich predchádzajúcej odbornej praxe a odborných činností alebo iných relevantných funkcií vykonávaných v súčasnosti;

e)

totožnosť všetkých osôb, ktoré možno považovať za konečných vlastníkov právnickej osoby, ich mená, dátumy a miesta narodenia, adresy, kontaktné údaje a, ak sú k dispozícii, vnútroštátne identifikačné čísla.

a)

totožnosť všetkých správcov (trustees), ktorí spravujú aktíva podľa podmienok trustovej dokumentácie;

b)

totožnosť všetkých osôb, ktoré sú konečnými vlastníkmi aktív trustu, a ich príslušné podiely pri rozdeľovaní príjmov;

c)

totožnosť všetkých osôb, ktoré sú zakladateľmi trustu.

a)

v súvislosti s navrhovaným nadobúdateľom a akýmkoľvek podnikom, ktorý navrhovaný nadobúdateľ riadil alebo kontroloval za posledných desať rokov:

b)

informácie o tom, či už iný orgán dohľadu vykonal posúdenie dobrého mena nadobúdateľa, totožnosť tohto orgánu a dôkaz o výsledku posúdenia;

c)

informácie o aktuálnej finančnej situácii navrhovaného nadobúdateľa vrátane podrobností o zdrojoch príjmov, aktívach a pasívach, poskytnutých alebo prijatých zálohách a zárukách;

d)

opis obchodných činností navrhovaného nadobúdateľa;

e)

finančné informácie vrátane úverových ratingov a verejne dostupných správ o podnikoch, ktoré kontroluje alebo riadi navrhovaný nadobúdateľ, a ak je to uplatniteľné, o navrhovanom nadobúdateľovi;

f)

opis finančných a nefinančných záujmov alebo vzťahov navrhovaného nadobúdateľa s:

g)

informácie o akýchkoľvek iných záujmoch alebo činnostiach navrhovaného nadobúdateľa, ktoré môžu byť v rozpore so záujmami a činnosťami cieľového subjektu, a možné riešenia týchto konfliktov záujmov.

a)

informácie týkajúce sa navrhovaného nadobúdateľa, každej osoby, ktorá skutočne riadi činnosť navrhovaného nadobúdateľa, každého podniku pod kontrolou navrhovaného nadobúdateľa a každého akcionára s významným vplyvom na navrhovaného nadobúdateľa, ako je uvedené v písmene e). Tieto informácie zahŕňajú:

b)

informácie o tom, či už iný orgán dohľadu vykonal posúdenie dobrého mena nadobúdateľa alebo osoby, ktorá riadi činnosť nadobúdateľa, totožnosť tohto orgánu a dôkaz o výsledku posúdenia;

c)

opis finančných záujmov a nefinančných záujmov alebo vzťahov navrhovaného nadobúdateľa, alebo prípadne skupiny, do ktorej patrí navrhovaný nadobúdateľ, ako aj osôb, ktoré skutočne riadia jeho činnosť s:

d)

informácie o akýchkoľvek iných záujmoch alebo činnostiach navrhovaného nadobúdateľa, ktoré môžu byť v rozpore so záujmami a činnosťami cieľového subjektu, a možné riešenia týchto konfliktov záujmov;

e)

akcionársku štruktúru navrhovaného nadobúdateľa spolu s totožnosťou všetkých akcionárov s významným vplyvom a ich príslušnými podielmi kapitálu a hlasovacích práv vrátane informácií o akýchkoľvek dohodách medzi akcionármi;

f)

ak je navrhovaný nadobúdateľ súčasťou skupiny ako dcérska alebo materská spoločnosť, podrobnú organizačnú schému celej podnikovej štruktúry a informácie o podiele kapitálu a hlasovacích právach akcionárov s významným vplyvom na subjekty skupiny a na činnosti, ktoré v súčasnosti tieto subjekty vykonávajú;

g)

ak je navrhovaný nadobúdateľ súčasťou skupiny ako dcérska alebo materská spoločnosť, informácie o vzťahoch medzi finančnými a nefinančnými subjektmi v rámci skupiny;

h)

identifikáciu akejkoľvek úverovej inštitúcie, životnej poisťovne, poisťovne alebo zaisťovne; podnikov kolektívneho investovania a ich správcov alebo investičnej spoločnosti v rámci skupiny a názvy príslušných orgánov dohľadu;

i)

štatutárne účtovné závierky na individuálnej úrovni a, ak sú k dispozícii, na úrovni konsolidovanej a subkonsolidovanej skupiny, a to za posledné tri účtovné obdobia. Ak sú tieto účtovné závierky predmetom externého auditu, navrhovaný nadobúdateľ ich poskytne po schválení externým audítorom. Štatutárna účtovná závierka musí obsahovať:

j)

informácie o úverovom ratingu navrhovaného nadobúdateľa a celkovom ratingu jeho skupiny, ak sú k dispozícii.

a)

osvedčenie o dobrej povesti (certificate of good standing) alebo rovnocenný dokument od dotknutých zahraničných príslušných orgánov týkajúci sa navrhovaného nadobúdateľa;

b)

vyhlásenie dotknutých zahraničných príslušných orgánov, že neexistujú žiadne prekážky alebo obmedzenia poskytovania informácií potrebných pre dohľad nad cieľovým subjektom;

c)

všeobecné informácie o regulačnom režime tejto tretej krajiny uplatňovanom na navrhovaného nadobúdateľa.

a)

názov ministerstva alebo vládneho oddelenia povereného definovaním investičnej politiky fondu;

b)

podrobnosti o investičnej politike a akýchkoľvek obmedzeniach investícií;

c)

mená a pozície osôb zodpovedných za prijímanie investičných rozhodnutí týkajúcich sa fondu, ako aj podrobnosti o kvalifikovaných účastiach alebo o vplyve, ako sa uvádza v článku 11 ods. 2, uplatňovanom konkrétnym ministerstvom alebo vládnym oddelením na každodennú činnosť fondu a cieľového subjektu.

a)

osobné údaje vrátane mena, dátumu a miesta narodenia, adresy a kontaktných údajov a, ak je k dispozícii, osobného vnútroštátneho identifikačného čísla danej osoby;

b)

pozícia, na ktorú je alebo bude táto osoba vymenovaná;

c)

podrobný životopis, v ktorom sa uvádza relevantné vzdelanie a odborná príprava, odborná prax vrátane názvov všetkých organizácií, pre ktoré daná osoba pracovala, a charakter a trvanie vykonávaných funkcií, najmä všetky činnosti v rámci rozsahu budúcej pozície, a dokumentáciu týkajúcu sa skúseností danej osoby, ako je zoznam osôb poskytujúcich referencie vrátane kontaktných informácií a písomných odporúčaní. Pri opise pozícií zastávaných za posledných 10 rokov uvedie daná osoba delegované právomoci, interné rozhodovacie právomoci a oblasti činností pod jej kontrolou. Ak životopis zahŕňa ďalšie relevantné skúsenosti vrátane pozície v riadiacom orgáne, musí sa to uviesť;

d)

informácie o:

e)

informácie o tom, či už iný orgán dohľadu vykonal posúdenie jej dobrého mena ako osoby, ktorá riadi činnosť, totožnosť tohto orgánu a dôkaz o výsledku tohto posúdenia;

f)

opis finančných záujmov, ako aj nefinančných záujmov alebo vzťahov danej osoby a jej blízkych príbuzných s členmi riadiaceho orgánu a držiteľmi kľúčových funkcií v tej istej inštitúcii, materskej inštitúcii a jej dcérskych spoločnostiach a s akcionármi;

g)

minimálny čas v ročných a mesačných prehľadoch, ktorý bude vyhradený na vykonávanie funkcií danej osoby v cieľovom subjekte;

h)

zoznam výkonných a nevýkonných riadiacich funkcií, ktoré daná osoba v súčasnosti zastáva.

a)

identifikáciu cieľového subjektu;

b)

podrobnosti o zámeroch navrhovaného nadobúdateľa v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím vrátane strategickej investície alebo portfóliovej investície;

c)

informácie o akciách v cieľovom subjekte, ktoré navrhovaný nadobúdateľ vlastní alebo zamýšľa vlastniť pred a po navrhovanom nadobudnutí vrátane:

d)

opis akéhokoľvek opatrenia v súčinnosti s inými stranami vrátane príspevku týchto iných strán na financovaní navrhovaného nadobudnutia, spôsobu účasti na finančných dohodách v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím a budúcich organizačných opatrení navrhovaného nadobudnutia;

e)

obsah dohôd zamýšľaného akcionára s inými akcionármi v súvislosti s cieľovým subjektom;

f)

cenu navrhovaného nadobudnutia a kritériá použité pri určovaní takejto ceny a, v prípade rozdielu medzi trhovou hodnotou a cenou navrhovaného nadobudnutia, vysvetlenie, prečo je tomu tak.

a)

podrobností o použití súkromných finančných zdrojov a pôvode a dostupnosti týchto finančných prostriedkov vrátane akýchkoľvek príslušných podporných dokumentov s cieľom poskytnúť príslušnému orgánu dôkazy o tom, že navrhované nadobudnutie nemá byť pokusom o pranie špinavých peňazí;

b)

podrobností o spôsobe platby navrhovaného nadobudnutia a sieti použitej na prevod finančných prostriedkov;

c)

podrobností o prístupe k zdrojom kapitálu a finančným trhom vrátane podrobností o finančných nástrojoch, ktoré sa majú emitovať;

d)

informácií o použití vypožičaných finančných prostriedkov vrátane názvov príslušných veriteľov a podrobností o poskytnutých facilitách vrátane splatnosti, podmienok, záloh a záruk, ako aj informácií o zdroji príjmov, ktoré sa majú použiť na splatenie takýchto výpožičiek, a pôvode vypožičaných finančných prostriedkov, ak veriteľom nie je finančná inštitúcia podliehajúca dohľadu;

e)

informácií o akejkoľvek finančnej dohode s ostatnými akcionármi cieľového subjektu;

f)

informácií o aktívach navrhovaného nadobúdateľa alebo cieľového subjektu, ktoré sa majú predať s cieľom pomôcť financovať navrhované nadobudnutie, ako aj podmienky predaja vrátane ceny, posudku a podrobností týkajúcich sa vlastností aktív, a informácií o tom, kedy a ako boli tieto aktíva nadobudnuté.

a)

obdobie po navrhovanom nadobudnutí, počas ktorého navrhovaný nadobúdateľ zamýšľa držať svoj majetkový podiel, a akýkoľvek zámer navrhovaného nadobúdateľa v dohľadnej budúcnosti zvýšiť, znížiť alebo udržať úroveň svojho majetkového podielu;

b)

náznak zámerov navrhovaného nadobúdateľa v súvislosti s cieľovým subjektom vrátane toho, či zamýšľa alebo nezamýšľa vykonávať akúkoľvek formu kontroly nad cieľovým subjektom, a odôvodnenie tohto opatrenia.

c)

informácie o finančnej situácii navrhovaného nadobúdateľa a jeho ochote podporiť cieľový subjekt dodatočnými vlastnými zdrojmi, ak by to bolo treba na rozvoj jeho činností alebo v prípade finančných ťažkostí.

a)

všetky informácie stanovené v článku 10;

b)

podrobnosti o vplyve, ktorý má navrhovaný nadobúdateľ v úmysle uplatňovať na finančnú situáciu v súvislosti s cieľovým subjektom vrátane dividendovej politiky, strategického rozvoja a prideľovania zdrojov cieľového subjektu;

c)

opis zámerov a očakávaní navrhovaného nadobúdateľa v súvislosti s cieľovým subjektom v strednodobom horizonte, ktorý zahŕňa všetky prvky uvedené v článku 12 ods. 2 a 3.

a)

celkového cieľa navrhovaného nadobudnutia;

b)

strednodobých finančných cieľov, ktoré môžu byť vyjadrené v návratnosti vlastného kapitálu, pomere nákladov a výnosov, ziskoch na akciu alebo iných primeraných ukazovateľoch;

c)

možného presmerovania činností, produktov, cieľových zákazníkov a možného prerozdelenia finančných prostriedkov alebo zdrojov, pri ktorom sa očakáva vplyv na cieľový subjekt;

d)

všeobecných postupov zahrnutia a začlenenia cieľového subjektu do štruktúry skupiny navrhovaného nadobúdateľa vrátane opisu hlavných interakcií s inými spoločnosťami v skupine, ktoré sa majú realizovať, ako aj opisu politík upravujúcich vzťahy vnútri skupiny.

a)

predpokladanú súvahu a výkaz ziskov a strát;

b)

predpokladané prudenciálne kapitálové požiadavky a ukazovateľ platobnej schopnosti;

c)

informácie o úrovni rizikových expozícií vrátane úverových, trhových a prevádzkových rizík, ako aj iných príslušných rizík;

d)

prognózu vnútroskupinových transakcií.

a)

zloženie a povinnosti správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu, ako aj hlavných výborov vytvorených takýmto rozhodovacím orgánom vrátane riadiaceho výboru, výboru pre riziká, výboru pre audit, výboru pre odmeňovanie, a to vrátane informácií týkajúcich sa osôb, ktoré budú poverené riadením činnosti;

b)

administratívne a účtovné postupy a interné kontroly vrátane zmien postupov a systémov týkajúcich sa účtovníctva, vnútorného auditu, súladu s právnymi predpismi o boji proti praniu špinavých peňazí a riadení rizík, ako aj vymenovanie kľúčových funkcií interného audítora, pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi a manažéra rizík;

c)

celkové IT systémy a organizáciu vrátane akýchkoľvek zmien týkajúcich sa politiky externého zabezpečovania IT, schémy toku údajov, používania interného a externého softvéru a základných postupov a nástrojov na zabezpečenie údajov a systémov, ako sú zálohovanie, plány kontinuity a kontrolné záznamy;

d)

politiky týkajúce sa externého zabezpečovania vrátane informácií o príslušných oblastiach, výberu poskytovateľov služieb a príslušných práv a povinností strán zmluvy o externom zabezpečovaní, ako sú opatrenia týkajúce sa auditu a kvality služieb očakávanej od poskytovateľa;

e)

akékoľvek ďalšie relevantné informácie týkajúce sa vplyvu nadobudnutia na správu a riadenie spoločnosti a všeobecnú organizačnú štruktúru cieľového subjektu vrátane akejkoľvek úpravy hlasovacích práv akcionárov.

a)

ak je navrhovaným nadobúdateľom fyzická osoba:

b)

ak je navrhovaným nadobúdateľom právnická osoba:

c)

ak je navrhovaným nadobúdateľom trust:

a)

nedrží aktíva svojich klientov;

b)

nemá oprávnenie na investičné služby a činnosti „obchodovanie na vlastný účet“ alebo „upisovanie finančných nástrojov a/alebo umiestňovanie finančných nástrojov na základe pevného záväzku“ uvedené v oddiele A bodoch 3 a 6 prílohy I k smernici 2004/39/ES;

c)

ak má oprávnenie na investičnú službu „riadenie portfólia“, ako sa uvádza v oddiele A bode 4 prílohy I k smernici 2004/39/ES, aktíva spravované spoločnosťou nedosahujú hranicu 500 mil. EUR.

26.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 276/44

(1)

Článkom 12 Dohody medzi Európskou úniou a Arménskom o zjednodušení vydávania víz (1) (ďalej len „dohoda“) sa zriaďuje spoločný výbor (ďalej len „spoločný výbor“). Stanovuje sa v ňom to, že spoločný výbor má predovšetkým monitorovať vykonávanie dohody.

(2)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (2) sa stanovujú postupy a podmienky udeľovania víz na tranzit cez územie členských štátov alebo plánované pobyty na ich území, ktorých dĺžka počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia nepresahuje 90 dní.

(3)

Spoločné usmernenia sú potrebné nato, aby sa zabezpečilo plne jednotné vykonávanie dohody diplomatickými misiami a konzulátmi členských štátov a objasnil vzťah medzi ustanoveniami tejto dohody a ustanoveniami právnych predpisov zmluvných strán dohody, ktoré sa naďalej uplatňujú na vízové záležitosti, ktoré dohoda neupravuje.

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v spoločnom výbore, pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu dohody.

(5)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (3); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(6)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (4); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(7)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

26.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 276/60

(1)

Rada 10. júla 2014 prijala rozhodnutie 2014/450/SZBP.

(2)

Výbor Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov zriadený podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1591 (2005) 17. októbra 2017 aktualizoval údaje týkajúce sa jednej osoby, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

(3)

Príloha k rozhodnutiu 2014/450/SZBP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

26.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 276/62

(1)

Komisia vo svojom vykonávacom rozhodnutí 2014/715/EÚ (2) identifikovala Srí Lanku ako krajinu, ktorú považuje za nespolupracujúcu tretiu krajinu v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (ďalej len „NNN“) rybolovu podľa článku 31 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1005/2008. V uvedenom rozhodnutí Komisia uviedla dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že táto krajina si neplní povinnosti, ktoré jej ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva a na základe ktorých musí prijať opatrenia na zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstraňovanie.

(2)

Vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2015/200 (3) Rada zaradila Srí Lanku do zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín, vytvoreného vykonávacím rozhodnutím Rady 2014/170/EÚ (4).

(3)

Článkom 18 ods. 1 písm. g) nariadenia (ES) č. 1005/2008 sa zabraňuje dovozu produktov rybolovu, ku ktorým je priložené osvedčenie o úlovku potvrdené orgánmi vlajkového štátu označeného za nespolupracujúcu tretiu krajinu v boji proti NNN rybolovu, do Únie.

(4)

Srí Lanka po svojej identifikácii ako nespolupracujúca tretia krajina vyvíjala úsilie s cieľom prijať konkrétne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

(5)

Na základe informácií, ktoré Komisia získala, sa zdá, že Srí Lanka si splnila svoje povinnosti vyplývajúce z príslušného medzinárodného práva a prijala primeraný právny rámec na boj proti NNN rybolovu. Zaviedla primeraný a efektívny systém monitorovania, kontroly a inšpekcií tým, že zaviedla lodné denníky, do ktorých sa zaznamenávajú údaje o úlovkoch, a rádiové volacie znaky pre rybárske plavidlá, a vybavila celú flotilu na šírom mori systémom monitorovania plavidiel (VMS). Ďalej vytvorila odrádzajúci systém sankcií, aktualizovala svoj právny rámec v oblasti rybolovu a zabezpečila riadne vykonávanie systému osvedčovania úlovkov. Srí Lanka okrem toho neustále zlepšovala súlad s odporúčaniami a uzneseniami regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO), napríklad s opatreniami týkajúcimi sa štátnej prístavnej kontroly. Srí Lanka do svojich vnútroštátnych právnych predpisov transponovala právne predpisy RFMO a prijala svoj vlastný národný akčný plán na boj proti NNN rybolovu, ktorý je v súlade s medzinárodným akčným plánom OSN na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu.

(6)

Zdá sa preto, že Srí Lanka si splnila záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných právnych predpisov a že opatrenia, ktoré prijala ako vlajkový štát, sú postačujúce na zabezpečenie súladu s ustanoveniami článkov 94, 117 a 118 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve a s ustanoveniami článkov 18, 19, 20 a 23 Dohody OSN o populáciách rýb.

(7)

Preto možno dospieť k záveru, že situácia, na základe ktorej bola Srí Lanka identifikovaná ako nespolupracujúca tretia krajina, bola napravená a Srí Lanka prijala konkrétne opatrenia, ktorými možno zabezpečiť trvalé zlepšenie situácie.

(8)

V dôsledku toho Rada prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/992 (5), ktorým sa Srí Lanka vypúšťa zo zoznamu nespolupracujúcich krajín.

(9)

Za týchto okolností by sa vykonávacie rozhodnutie 2014/715/EÚ malo zrušiť s účinnosťou od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2016/992,

(10)

Toto rozhodnutie nevylučuje akýkoľvek ďalší krok, ktorý môže Únia v súlade s nariadením (ES) č. 1005/2008 podniknúť, ak si Srí Lanka nebude plniť povinnosti, ktoré jej ako vlajkovému prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva, s cieľom prijať opatrenia na zabránenie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie,

(11)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rybolov a akvakultúru z 28. februára 2017,

26.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 276/64

(1)

Dozornému úradu bola 23. septembra 2013 doručená sťažnosť, podľa ktorej bola údajne bankám Íslandsbanki hf. (ďalej len „ISB“) a Arion Bank hf. (ďalej len „Arion“) udelená neoprávnená štátna pomoc prostredníctvom dlhodobého financovania s výhodnými úrokovými sadzbami od Centrálnej banky Islandu (ďalej len „CBI“) (1).

(2)

Listom z 23. októbra 2013 dozorný úrad zaslal islandským orgánom žiadosť o informácie (2), na ktorú islandské orgány odpovedali 17. januára 2014 (3). Vec bola následne prerokovaná na zasadnutí medzi zástupcami dozorného úradu a islandskými orgánmi v Reykjavíku v máji 2014. Na rokovania nadväzoval list z 5. júna 2014 (4). Vec bola znovu prerokovaná na zasadnutí medzi zástupcami dozorného úradu a islandskými orgánmi vrátane zástupcu z CBI v Reykjavíku vo februári 2015. Na tieto rokovania nadväzoval list z 24. februára 2015 (5), na ktorý islandské orgány odpovedali 1. apríla 2015 (6).

(3)

Rozhodnutím č. 208/15/COL z 20. mája 2015 dozorný úrad začal formálne vyšetrovacie konanie údajnej neoprávnenej štátnej pomoci udelenej bankám ISB a Arion prostredníctvom dohôd o transformácii úveru s údajne zvýhodnenými podmienkami. V liste z 28. augusta 2015 (7) islandské orgány vyjadrili pripomienky k rozhodnutiu dozorného úradu. V ten istý deň boli dozornému úradu doručené aj pripomienky od jedného z údajných dvoch príjemcov, t. j. od banky Arion (8).

(4)

Rozhodnutie o začatí formálneho vyšetrovacieho konania bolo 24. septembra 2015 uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v jeho dodatku EHP (9). V liste z 5. októbra 2015 CBI predložila pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania (10).

(5)

Listom zo 14. júna 2016 si dozorný úrad vyžiadal ďalšie informácie od CBI a bánk ISB a Arion (11). Islandské orgány poskytli požadované informácie listom z 20. septembra 2016 (12).

(6)

Predmetné opatrenia sú spojené s poskytovaním lombardných úverov a požičiavaním cenných papierov od CBI. CBI ako centrálna banka a veriteľ poslednej inštancie a v súlade s menovou politikou ostatných centrálnych bánk poskytuje finančným spoločnostiam krátkodobé úverové nástroje vo forme lombardných úverov v súlade s príslušnými pravidlami CBI, ktoré vydala pre túto oblasť. Finančné inštitúcie majú možnosť požiadať o jednodňové úvery alebo sedemdňové úvery na základe zábezpeky, ktorý CBI posúdi ako prípustnú.

(7)

V rokoch 2007 a 2008 sa lombardné úvery výrazne zvýšili a CBI sa stala hlavným zdrojom likvidity finančných spoločností. Lombardné úvery dosiahli svoj vrchol 1. októbra 2008, keď CBI poskytla finančným inštitúciám úvery vo výške 520 miliárd ISK, tesne pred kolapsom bánk. Z toho dôvodu v čase kolapsu troch islandských komerčných bánk (Landsbankinn, Glitnir a Kaupthing) v októbri 2008 disponovala CBI značným objemom pohľadávok voči týmto domácim finančným spoločnostiam, ktoré boli zabezpečené rôznymi druhmi zábezpek. V tom čase malo takmer 42 % zábezpek pre úverové mechanizmy CBI formu cenných papierov zaručených ministerstvom financií alebo cenných papierov zabezpečených aktívami a približne 58 % podkladových zábezpek tvorili dlhopisy vydané bankami Glitnir, Kaupthing a Landsbankinn (13).

(8)

Po kolapse banky Glitnir v roku 2008 sa pohľadávky CBI stali splatnými a CBI sa stala veriteľom banky neschopnej ďalšej činnosti. Na základe rozhodnutia orgánu pre dohľad nad finančným trhom (ďalej len „FME“) v októbri 2008 boli v zásade všetky domáce aktíva a pasíva (okrem niektorých vylúčených aktív a pasív) banky Glitnir prevedené na banku ISB vrátane nevyrovnaných záväzkov banky Glitnir voči CBI, ktoré dosahovali približne 55,6 miliardy ISK, pričom nepriamo sa previedlo aj vlastníctvo podkladovej zábezpeky (portfólia hypotekárnych úverov) (14).

(9)

Keďže dlh v CBI spočíval v krátkodobom lombardnom úvere, okamžité splatenie by malo vážny vplyv na stav likvidity banky ISB a mohlo by ohroziť jej reštrukturalizáciu. Podľa CBI by pre ňu bolo alternatívou inkasovať dlh, čo by znamenalo, že CBI by ostalo portfólio hypotekárnych úverov. Pre centrálnu banku by bolo jeho spravovanie zložité. Ani predaj portfólia hypotekárnych úverov sa v tom čase nepovažoval za možnosť vzhľadom na finančnú krízu a veľmi málo potenciálnych kupujúcich na trhu.

(10)

Z toho dôvodu sa banka ISB snažila znovu rokovať o dlhu s CBI s cieľom jeho transformácie na dlhodobý dlh s primeraným profilom odpisovania, aby sa predišlo ďalšiemu negatívnemu vplyvu na stav likvidity banky ISB. Po rokovaniach medzi bankou ISB a CBI sa 11. septembra 2009 dospelo k dohode, na základe ktorej banka ISB vydala samostatný dlhopis pre CBI vo výške 55,6 miliardy ISK. Dlhopis bol zaistený aktívami toho istého, alebo podobného, portfólia hypotekárnych úverov ako kryté dlhopisy, ktoré v minulosti vydala banka Glitnir. Dlhopis je nadmerne zabezpečený s pomerom výšky úveru k hodnote zabezpečenia („ukazovateľ LTV“) 70 % (15). Splatnosť dlhopisu je desať rokov s úrokovou sadzbou 4,5 %, s prepojením na CPI (t. j. indexovaný spotrebiteľskými cenami).

(11)

V októbri 2008 bolo jasné, že banka Kaupthing sa už nedá zachrániť a FME preto prevzal činnosti banky. V súlade so zákonom č. 125/2008 o oprávnení výplat zo štátnej pokladnice v dôsledku nezvyčajných okolností na finančnom trhu atď. („núdzový zákon“), ktorý bol schválený 6. októbra 2008, FME rozhodol, že banku Kaupthing rozdelí na starú a novú banku. Nová banka, z ktorej sa neskôr stala banka Arion, v zásade prevzala väčšinu domácich aktív a pasív. Zabezpečené záväzky voči CBI a príslušná zábezpeka vrátane portfólia úverov na bývanie sa však nepreviedli (16). Stará banka bola umiestnená pod dohľad výboru na riešenie problémov a neskôr sa stala predmetom postupov likvidácie s cieľom uzavrieť nakoniec všetky činnosti.

(12)

Banka Kaupthing, vláda a banka Arion dospeli 3. septembra 2009 k dohode týkajúcej sa kapitalizácie banky Arion a základu pre kompenzáciu od banky Kaupthing pre banku Arion („dohoda o kapitalizácii banky Kaupthing“). Podľa tejto dohody mala banka Kaupthing možnosť získať kontrolu nad bankou Arion upísaním nového akciového kapitálu a mala zaplatiť za tento nový akciový kapitál vlastnými aktívami starej banky (t. j. aktívami, ktoré neboli prevedené na základe už opísaného rozhodnutia FME).

(13)

Predtým, ako sa mohla banka Kaupthing rozhodnúť, či nadobudne kontrolný podiel v banke Arion, bolo potrebné dospieť k dohode s CBI o urovnaní nesplatených pohľadávok, keďže niektoré z aktív, ktoré by potrebovala na zaplatenie nového akciového kapitálu, boli použité ako zábezpeka úverov, ktoré CBI poskytla banke Kaupthing, vrátane portfólia úverov na bývanie. Z toho dôvodu 30. novembra 2009 uzatvorilo ministerstvo financií, CBI a výbor na riešenie problémov banky Kaupthing dohodu o vyrovnaní pohľadávok CBI voči banke Kaupthing („dohoda o vyrovnaní“). Vyrovnanie jednodňových úverov bolo predmetom článku 3 dohody o vyrovnaní a v ňom sa zmluvné strany dohodli, že banka Arion prevezme dlh banky Kaupthing voči CBI emisiou dlhopisu vo výške približne […] (*1) miliárd ISK, v osobitnej forme pripojenej k dohode ako príloha II, pričom CBI zato prevedie portfólio úverov na bývanie na banku Arion.

(14)

Banka Arion a CBI uzavreli 22. januára 2010 dohodu o úvere, ktorá podľa CBI a banky Arion predstavovala formálne vykonanie článku 3 dohody o vyrovnaní a dohody o kapitalizácii, t. j. keď sa veritelia banky Kaupthing stali majiteľmi banky Arion. Dohodou o úvere sa nahradil už uvedený dlhopis. V dohode o úvere sa v zásade zohľadnili podmienky dlhopisu s tou výnimkou, že suma istiny dohody o úvere bola denominovaná v EUR, USD a CHF, nie v ISK. Táto zmena v denominácii meny bola v súlade so zmluvnými podmienkami dohody o vyrovnaní, v ktorej sa stanovovalo, že napriek denominácii istiny by banka Arion mala platiť úrok a splátky v cudzích menách v rozsahu, v ktorom bola banka schopná tak urobiť. V dohode o vyrovnaní sa takisto stanovovalo, že ak by banka Arion nebola schopná platiť v cudzích menách a chcela by namiesto toho platiť v ISK, musela by predložiť CBI písomnú žiadosť s odôvodnením.

(15)

V dohode o úvere bol stanovený úver so sedemročnou splatnosťou s možnosťou predĺženia o dve trojročné obdobia v hodnote […] miliónov EUR, […] miliónov USD a […] miliónov CHF. Banke Arion bolo dovolené zmeniť kombináciu mien, v ktorých sa mal splácať dlh. Splatný úrok bol EURIBOR/LIBOR + 300 bázických bodov. Portfólio úverov na bývanie banky Arion slúžilo ako zábezpeka pre CBI.

(16)

Podľa sťažovateľa neboli dohody o úveroch uzavreté medzi bankami ISB a Arion a CBI posúdené v rozhodnutiach dozorného úradu, ktorými sa schvaľovala reštrukturalizačná pomoc pre banky ISB a Arion (17). Keďže opatrenia neboli v týchto prípadoch riešené, sťažovateľ považuje za dôležité získať od dozorného úradu stanovisko k i) zlučiteľnosti týchto ďalších opatrení údajnej pomoci s dohodou o EHP a ii) dôsledkom neoznámenia týchto opatrení zo strany islandských orgánov.

(17)

Sťažovateľ tvrdí, že v čase, keď CBI uzatvorila dohody o úveroch s bankami Arion a ISB, iným bankám na Islande nebola poskytnutá príležitosť získať takéto financovanie od CBI alebo iných vládnych agentúr. Sťažovateľ preto tvrdí, že pomoc bola selektívna, pretože bola poskytnutá výhradne určitým finančným inštitúciám konkurujúcim si na islandskom bankovom trhu. Podľa sťažovateľa poskytnutím úveru banke ISB sa tejto banke poskytla štátna pomoc s cieľom predísť vymáhaniu emisie krytého dlhopisu zo strany CBI a v prípade banky Arion bol poskytnutý úver na zabezpečenie primeranej rovnováhy menového rizika banky. Sťažovateľ uvádza, že iné finančné inštitúcie, ktoré nedostali takúto pomoc, boli nútené predávať aktíva na trhoch, ktoré zvýhodňovali kupujúcich.

(18)

Podľa sťažovateľa sa dohodami o úveroch poskytla bankám ISB a Arion jasná výhoda vo forme dlhodobého financovania so zvýhodnenými úrokovými sadzbami nižšími ako trhové sadzby, ktoré neboli dostupné pre iných účastníkov trhu. Podľa sťažovateľa by žiadny súkromný investor v takom turbulentnom období na finančných trhoch takéto dohody neuzavrel. Sťažovateľ na odôvodnenie svojho tvrdenia, že úrokové sadzby boli v danom čase nižšie ako trhové sadzby, predložil rozpätia pre swapy na kreditné zlyhanie („CDS“) islandskej vlády v roku 2009 a úrokové sadzby v roku 2009 týkajúce sa dlhopisov HFF150224 a HFF150434 emitovaných islandským fondom na financovanie bývania („HFF“). Sťažovateľ trvá na tom, že opatreniami sa posilnili banky ISB a Arion na bankovom trhu a ovplyvnili tak postavenie ostatných účastníkov trhu.

(19)

Nakoniec, sťažovateľ tvrdí, že reštrukturalizačné plány bánk ISB a Arion, ktoré realizovala islandská vláda a ktoré dozorný úrad považoval za zlučiteľnú pomoc podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, boli dostatočné na nápravu poruchy fungovania islandského hospodárstva. Podľa sťažovateľa dodatočné opatrenia pomoci realizované prostredníctvom už uvedených dohôd neboli nevyhnutné, vhodné ani primerané na obnovenie islandského bankového systému, a preto predstavujú nezlučiteľnú štátnu pomoc.

(20)

V rozhodnutí č. 208/15/COL dozorný úrad predbežne posúdil, či by krátkodobé úvery, ktoré CBI poskytla bankám Glitnir a Kaupthing, ako aj dohody o úveroch uzavreté medzi CBI a bankou Arion, ako aj bankou ISB mohli predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, a ak áno, či by bolo možné považovať štátnu pomoc za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP.

(21)

Pokiaľ ide o krátkodobé lombardné úvery od CBI bankám a iným finančným inštitúciám, dozorný úrad zistil, že boli splnené podmienky stanovené v bankových usmerneniach (18) týkajúce sa pomoci na zabezpečenie likvidity a nástrojov centrálnych bánk. V súlade s tým dozorný úrad dospel k záveru, že krátkodobé úvery, ktoré CBI poskytovala bankám Glitnir a Kaupthing, nepredstavujú štátnu pomoc.

(22)

So zreteľom na dohody o úveroch uzavreté medzi CBI a bankami Arion aj ISB s údajne zvýhodnenými podmienkami však dozorný úrad dospel k predbežnému záveru, že nemožno vylúčiť, že tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. V rozhodnutí č. 208/15/COL boli identifikované tieto aspekty:

(23)

Podľa dozorného úradu bolo potrebné poskytnúť ďalšie dôkazy, aby mohol určiť, či by sa podmienky poskytovania úverov mohli považovať za zlučiteľné s Dohodou o EHP.

(24)

V dôsledku toho mal na základe predbežného posúdenia dozorný úrad pochybnosti, či predmetné opatrenia, a najmä podmienky poskytovania úverov predstavujú štátnu pomoc, a ak áno, či by bolo možné považovať ich za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP.

(25)

CBI konštatuje, že reštrukturalizáciou islandského finančného systému, jeho právnym základom a jej realizáciou vládou sa dozorný úrad už zaoberal okrem iného v rozhodnutiach o reštrukturalizačnej pomoci pre banky ISB a Arion. Podľa CBI nie je logické, aby sa v tomto prípade prešetrovali opatrenia bez ich súvislostí a aby sa posudzovali ako samostatné nástroje.

(26)

Podľa CBI je nerealistické, aby centrálna banka vymáhala takú zábezpeku, akou bola predmetná zábezpeka v prípade bánk Kaupthing (Arion) a ISB. Privlastnením zábezpeky by CBI prevzala úlohu komerčnej banky s jedným z najväčších portfólií úverov na bývanie na Islande. Táto skutočnosť by bola v rozpore s jej úlohou centrálnej banky. Existovalo aj dôležité riziko destabilizácie činností bánk Arion a ISB, čím by sa ohrozila finančná stabilita. Dozorný úrad musí mať na pamäti, že CBI má zákonný záväzok podporovať finančnú stabilitu. Ak by si CBI uplatnila svoju pohľadávku voči banke ISB, likvidita banky ISB sa považovala za príliš slabú na prevádzkovanie zdravej banky a v dôsledku toho by CBI nemohla vymáhať svoju pohľadávku v celom rozsahu.

(27)

CBI konštatuje, že v usmerneniach o bankovníctve sa, žiaľ nerieši, čo sa stane, keď pohľadávky vyplývajúce z operácií menovej politiky zlyhajú a centrálna banka je nútená podniknúť kroky na uplatnenie pohľadávok a privlastnenie aktív zábezpeky. CBI tvrdí, že konverzia pohľadávok CBI na dohody o úveroch by sa mala považovať za normálne pokračovanie opatrení veriteľov, ktorých cieľom je maximalizovať vymáhanie pohľadávok pochádzajúcich z krátkodobých úverov, a nie ako nové financovanie poskytnuté bankám Arion a ISB.

(28)

So zreteľom na to, či sa dohodami o úveroch priznala výhoda bankám, CBI najprv uvádza, že počiatočné oneskorenie platieb nepredstavovalo štátnu pomoc vzhľadom na výnimočné okolnosti prevládajúce na Islande po kolapse bankového systému v októbri 2008. Vyrovnanie platieb s bankou ISB v septembri 2009 a s bankou Kaupthing v novembri 2009 nemožno podľa CBI považovať za oneskorenie, pretože Island prechádzal komplexnou bankovou reštrukturalizáciou s pomocou MMF a existovala vysoká miera neistoty týkajúca sa ocenenia aktív bánk.

(29)

CBI zdôrazňuje, že má zákonnú povinnosť zachovávať finančnú stabilitu a dohliadať nad devízovými zostatkami úverových inštitúcií. Z toho dôvodu mala CBI zákonnú povinnosť riešiť závažnú situáciu, ktorá vtedy nastala. Uzatvorenie dohôd o úveroch bolo najlepším racionálnym ekonomickým rozhodnutím za týchto okolností. CBI upozorňuje, že by bolo nielen v rozpore s jej úlohou centrálnej banky privlastniť si zábezpeku, ale v konečnom dôsledku by v dôsledku toho CBI vymohla menej z krátkodobého dlhu.

(30)

Okrem toho podľa CBI boli podmienky dohôd o úveroch, t. j. úrokové sadzby a zábezpeka, výhodné pre CBI. CBI sa odvoláva na dostupné informácie o emitovaných nástrojoch po celom svete a aj na podmienky iných nástrojov, o ktorých strany uzavreli zmluvu v tom čase (banka Arion, banka ISB, CBI, iné domáce finančné inštitúcie a štát) (19). Z toho dôvodu boli podľa CBI podmienky dohôd o úveroch v oboch prípadoch v úplnom súlade s normálnymi trhovými podmienkami v tom čase, a preto v úplnom súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve.

(31)

Pokiaľ ide o to, či boli tieto dohody o úveroch selektívne, CBI tvrdí, že so všetkými podnikmi v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii sa zaobchádzalo rovnako. V tomto smere CBI konštatuje, že Straumur, súkromná islandská investičná banka, takisto uzavrela dohodu s CBI o vyrovnaní svojho krátkodobého dlhu (20). Okrem toho podľa CBI banka MP Bank nebola v podobnej skutkovej alebo právnej situácii, pretože jej krátkodobé dlhy neboli zabezpečené aktívami porovnateľnými s portfóliom úverov na bývanie, ale s verejnými cennými papiermi, ako sú štátne nástroje a podobné bezpečné nástroje, t. j. jednoducho obchodovateľné aktíva so stanovenou cenou, s ktorými nie sú spojené náklady na privlastnenie. Z toho dôvodu CBI odmieta tvrdenie, že iným bankám na Islande nebola poskytnutá príležitosť získať takéto financovanie od CBI alebo iných vládnych agentúr.

(32)

Na záver CBI konštatuje, že dozorný úrad musí zohľadniť, že počas obdobia uzatvorenia dohôd o úveroch de facto neexistovala hospodárska súťaž medzi islandskými finančnými spoločnosťami a inými finančnými spoločnosťami v EHP. V novembri 2008 islandský parlament prijal zákon č. 134/2008, ktorým sa menil devízový zákon č. 87/1992, ktorým sa ukladali obmedzenia cezhraničných kapitálových pohybov a s tým súvisiacich devízových transakcií, na základe čoho nebolo možné, aby zahraničné finančné subjekty konkurovali na islandskom trhu (21). Z toho dôvodu CBI tvrdí, že opatrenia nemohli narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.

(33)

Na základe uvedeného CBI konštatuje, že uzatvorenie dohôd o úveroch nemôže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(34)

Ak by sa dozorný úrad aj tak domnieval, že opatrenia predstavujú štátnu pomoc, CBI konštatuje, že opatrenia sa musia považovať za zlučiteľné s Dohodou o EHP na základe jej článku 61 ods. 3 písm. b), keďže tvorili neoddeliteľnú súčasť opatrení, ktoré boli nevyhnutné, vhodné a primerané na odstránenie vážneho narušenia fungovania islandského hospodárstva a boli priamo spojené s opatreniami reštrukturalizačnej pomoci schválenými dozorným úradom v rozhodnutiach o reštrukturalizačnej pomoci pre banky Arion a ISB.

(35)

Banka Arion takisto tvrdí, že prešetrované opatrenia v tomto prípade nemožno vyňať z ich kontextu a posudzovať ako samostatné nástroje. Banka Arion sa domnieva, že dozorný úrad už vyšetroval a schválil reštrukturalizáciu a kapitalizáciu banky Arion vo svojom rozhodnutí o reštrukturalizačnej pomoci pre banku Arion.

(36)

Banka Arion konštatuje, že denominácia úveru v cudzích menách namiesto ISK bola v súlade s podmienkami dohody o vyrovnaní, v ktorej sa stanovovalo, že banka Arion má platiť úroky a splátky v cudzích menách v rozsahu, v ktorom je schopná, a že jej bolo dovolené platiť v ISK len za výnimočných okolností. Banka Arion takisto konštatuje, že v článku 4 dohody o vyrovnaní sa stanovovalo, že dlžník môže s povolením veriteľačiastočne alebo úplne zmeniť denomináciu dlhu. Podmienky dohody o úvere sú teda v plnom súlade s podmienkami dohody o vyrovnaní. Banka Arion zdôrazňuje, že dozorný úrad už preskúmal a schválil podmienky dohody o vyrovnaní vo svojom rozhodnutí o reštrukturalizačnej pomoci pre banku Arion (22).

(37)

Podľa banky Arion je opis dozorného úradu v rozhodnutí č. 208/15/COL, že bez portfólia úverov na bývanie by bola pozícia banky Arion „slabá“, nesprávny. Podľa banky Arion bolo portfólio úverov na bývanie skutočne cenným aktívom, pretože zahŕňalo úvery niektorých z hlavných klientov banky Arion a bolo aj obsluhované bankou Arion. Podľa dohody o vyrovnaní (a nie rozhodnutia FME) mohla banka Kaupthing previesť portfólio úverov na bývanie na banku Arion v rámci kapitalizácie banky Arion. V prípade neexistencie článku 3 dohody o vyrovnaní (a teda v prípade neexistencie prenosu portfólia úverov na bývanie) by však portfólio úverov na bývanie nahradili iné aktíva s cieľom splniť požiadavky kapitalizácie a reštrukturalizácie banky Arion.

(38)

Podľa banky Arion je možné kvalifikovať postavenie CBI ako postavenie súkromného veriteľa vymáhajúceho pohľadávky voči banke Kaupthing, ako sa podrobne opisuje v dohode o vyrovnaní, v súlade s príslušnými pravidlami, ktorými sa riadia postupy likvidácie (23). Pridelenie portfólia úverov na bývanie podľa dohody o vyrovnaní a uzatvorenie dohody o úvere sa uskutočnili za podmienok, ktoré sú úplne zlučiteľné s normálnymi trhovými podmienkami v danom čase. V dôsledku toho správanie CBI spĺňa požiadavky kritéria súkromného veriteľa. CBI teda neposkytla banke Arion žiadnu výhodu, ktorá by sa akýmkoľvek spôsobom mohla považovať za štátnu pomoc.

(39)

Podľa banky Arion sa dajú hlavné body, ktoré by sa mali zohľadniť pri posudzovaní toho, či by hypotetický súkromný veriteľ uzavrel dohodu o vyrovnaní a dohodu o úvere, zhrnúť takto:

(40)

Keďže dozorný úrad v rozhodnutí č. 208/15/COL považoval za zložité určiť vhodné referenčné hodnoty pre úrokové sadzby počas finančnej krízy, banka Arion poskytla informácie o emisiách krytých dlhopisov a prioritných nezabezpečených dlhopisov bankami v Európe počas predmetného obdobia. Keďže úver poskytnutý od CBI je zabezpečený hlavne hypotékami, banka Arion tvrdí, že je porovnateľný s krytými dlhopismi, ktoré emitovali európske banky počas roka 2009 s použitím hypoték na bývanie ako zábezpekou. Podľa banky Arion súbor údajov, ktoré poskytla (24), dokazuje, že rozpätia na financovanie, ktoré platili európske banky, boli v škále od 0,1 % do 1,90 % vyššie ako medzibankové sadzby, s mediánom rozpätia 0,72 %. Najvyššie sadzby za kryté dlhopisy platila Bank of Ireland v septembri 2009 (1,9 % nad medzibankovými sadzbami)a banka EBS Mortgage Finance z Írska (1,75 % nad medzibankovými sadzbami) v novembri 2009. Podľa banky Arion je zložité pochopiť, ako by dlhový nástroj zabezpečený hypotékami a inými vysokokvalitnými aktívami a s úrokovou sadzbou LIBOR + 3,00 % mohol byť považovaný za štátnu pomoc, pričom zároveň najvyššie náklady na financovanie európskej banky s hypotekárnou zábezpekou dosahovali medzibankové sadzby + 1,9 %.

(41)

Podľa banky Arion zmena vykonaná v dohode o úvere v porovnaní s podmienkami dohody o vyrovnaní týkajúca sa denominácie istiny v EUR, USD a CHF namiesto ISK bola výhodná pre CBI. Banka Arion konštatuje, že prísne obmedzenia vzťahujúce sa na cezhraničný pohyb kapitálu a súvisiace devízové transakcie boli uložené na Islande od kolapsu bankového systému na jeseň 2008. Uplatňovanie kritéria súkromného veriteľa za týchto okolností môže viesť iba k záveru, že súkromný veriteľ by uprednostnil denomináciu v cudzích menách namiesto ISK. Táto zmena v denominácii je preto v prospech veriteľa, nie dlžníka.

(42)

Banka Arion takisto uvádza porovnanie s dohodou o vyrovnaní („dohoda o LBI“), ktorá bola uzavretá medzi tzv. novou Landsbankinn („NBI“) a tzv. starou Landsbankinn („LBI“) v decembri 2009. Predmetom dohody o LBI bola emisia prioritného krytého dlhopisu denominovaného v EUR, GBP a USD vo výške 247 miliárd ISK v cudzej mene na obdobie desiatich rokov bankou NBI pre banku LBI. Okrem toho bol začiatkom roka 2013 vydaný podmienený dlhopis vo výške 92 miliárd ISK v cudzej mene. Tieto prioritné kryté dlhopisy boli protihodnotou aktív a pasív prevedených z banky LBI 9. októbra 2008 rozhodnutím FME o odpredaji aktív a pasív banky LBI banke NBI. Splatnosť týchto prioritných krytých dlhopisov je v októbri 2018 a počas prvých piatich rokov nemajú splátky. Úrokové sadzby sú EURIBOR/LIBOR + 175 bázických bodov na prvých päť rokov a EURIBOR/LIBOR + 290 bázických bodov na zvyšných päť rokov. Sú kryté skupinami úverov pre zákazníkov banky Landsbankinn (25).

(43)

Podľa banky Arion možno podmienky dohody o LBI vnímať ako priamo porovnateľné s podmienkami dohody o úvere. Rozdiely sa dajú zhrnúť takto:

(44)

Všetky uvedené rozdiely medzi týmito dvoma prípadmi sú podľa banky Arion výhodné pre dohodu o úvere a pre CBI, t. j. vyššia úroková sadzba, nižšia suma istiny a silnejšie združenie zábezpek napriek skutočnosti, že veriteľ je v tomto prípade súkromnou stranou. Z toho vyplýva, že podmienky financovania poskytnuté banke Arion v dohode o úvere sú v súlade s prevládajúcimi trhovými podmienkami v danom čase.

(45)

Celkovo teda banka Arion tvrdí, že uzatvorenie dohody o úvere medzi CBI a bankou Arion nemôže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(46)

Ak by sa dozorný úrad napriek už predloženým argumentom domnieval, že opatrenia predstavujú štátnu pomoc, banka Arion uvádza, že tieto opatrenia sú zlučiteľné s Dohodou o EHP na základe jej článku 61 ods. 3 písm. b).

(47)

Keďže predmetné opatrenia tvorili neoddeliteľnú súčasť konečnej kapitalizácie banky Arion a reštrukturalizačného plánu banky Arion predloženého dozornému úradu, banka Arion tvrdí, že tieto opatrenia nemôžu byť oddelené od celkového posúdenia, ktoré dozorný úrad vykonal v danom prípade. Preto sa na ne vzťahuje rozhodnutie dozorného úradu o reštrukturalizačnej pomoci pre banku Arion.

(48)

Banka Arion sa takisto domnieva, že ak dozorný úrad považuje za možné opätovne preskúmať konkrétnu časť transakcie, ktorú už preskúmal a schválil dozorný úrad v rozhodnutí o reštrukturalizačnej pomoci pre banku Arion, dozorný úrad by mal zohľadniť celú skutkovú a právnu situáciu. Posúdenie dozorného úradu týkajúce sa zlučiteľnosti predmetných opatrení by preto malo byť v súlade s posúdením v rozhodnutí o reštrukturalizačnej pomoci pre banku Arion, a to najmä v tom, či boli splnené kritériá príslušných usmernení o štátnej pomoci.

(49)

Banka ISB poskytla informácie týkajúce sa podmienok podobných dlhopisov zabezpečených aktívami v Európe v čase uzavretia dohody s CBI. Podľa banky ISB sa s podobnými dlhopismi zabezpečenými aktívami v Európe obchodovalo s prirážkou 40 až 80 bázických bodov k štátom zaručeným cenným papierom v danom čase. Banka ISB poskytla graf, v ktorom sú znázornené údaje z roku 2009 z troch krajín, z Francúzska, Nemecka a zo Španielska, s rozdielom v rozpätí medzi rozpätiami zabezpečených dlhopisov a štátnych dlhopisov. Rozpätia zabezpečených dlhopisov iBoxx (26) predstavujú vážený priemer všetkých zabezpečených dlhopisov v obehu z uvedených krajín vždy s priemernou duráciou indexov v škále od piatich do siedmich rokov.

(50)

Ako vidieť z grafu, rozpätie počas tohto obdobia značne kolísalo a napríklad v súčasnosti je v prípade Španielska záporné. V roku 2009 dosahoval rozdiel rozpätí v prípade týchto troch krajín 40 až 160 bázických bodov.

(51)

V nasledujúcich kapitolách dozorný úrad posúdi, či dohody o úveroch uzavreté medzi CBI a bankami ISB. ako aj Arion predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(52)

Opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ak sú splnené všetky tieto podmienky: opatrenie i) je poskytnuté štátom alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov, ii) poskytuje podniku hospodársku výhodu, iii) je selektívne a iv) môže narúšať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchodovanie medzi zmluvnými stranami.

(53)

Na úvod treba pripomenúť, že neexistuje všeobecná výnimka pre monetárnu politiku z uplatňovania pravidiel štátnej pomoci (27). Vylúčenie pomoci na zabezpečenie likvidity z uplatňovania práva o štátnej pomoci, ako sa uviedlo v bode 21, je skutočne obmedzené na opatrenia, ktoré spĺňajú podmienky vymenované v bode 51 usmernení dozorného úradu o bankovníctve z roku 2008 a v bode 62 usmernení dozorného úradu o bankovníctve z roku 2013 (28). Táto skutočnosť neznamená, že všetky opatrenia centrálnych bánk sú vylúčené z uplatňovania pravidiel štátnej pomoci. V tomto prípade sa dozorný úrad domnieva, že poskytnutie dlhodobýchúverov od CBI nie je v súlade s podmienkami stanovenými v uvedených bodoch usmernení o bankovníctve z roku 2008 a 2013, keďže opatrenia boli spojené s reštrukturalizačnými opatreniami poskytnutými uvedeným dvom bankám. Z toho dôvodu musí dozorný úrad posúdiť opatrenia na základe podmienok stanovených v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(54)

Podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP na to, aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí byť poskytnuté štátom alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov.

(55)

Štát na účely článku 61 ods. 1 Dohody o EHP zahŕňa všetky orgány verejnej správy od ústrednej štátnej správy až po mestskú alebo najnižšiu správnu úroveň, ako aj verejné podniky a orgány (29).

(56)

Predmetné opatrenia majú formu dohôd o úveroch medzi CBI a bankami Arion a ISB za údajne zvýhodnených podmienok.

(57)

S cieľom určiť, či poskytnutie dlhodobých úverov zo strany CBI zahŕňa štátne zdroje, je potrebné posúdiť, či opatrenia prijaté centrálnou bankou možno považovať za pripísateľné štátu. Centrálne banky sú všeobecne nezávislé od ústrednej štátnej správy. Nie je však relevantné, či inštitúcia vo verejnom sektore je nezávislá (30). Okrem toho, všeobecne sa uznáva, že centrálne banky vykonávajú verejnú úlohu. Dozorný úrad konštatuje, že existuje ustálená judikatúra o tom, že finančná pomoc poskytovaná inštitúciou, ktorá slúži na verejný účel, môže mať za následok poskytnutie štátnej pomoci (31). Verejnú pomoc poskytnutú od centrálnej banky preto možno považovať za pripísateľnú štátu a teda klasifikovať ako štátnu pomoc (32). Podľa usmernení o bankovníctve z roku 2013 skutočne finančné prostriedky poskytnuté centrálnou bankou konkrétnym úverovým inštitúciám všeobecne zahŕňajú prevod štátnych prostriedkov (33).

(58)

Okrem týchto poznámok však možno ponechať otvorenú otázku, či predmetné dohody o úveroch boli poskytnuté štátom alebo zo štátnych zdrojov, vzhľadom na záver dosiahnutý v nasledujúcej časti o tom, že opatreniami sa bankám neposkytla hospodárska výhoda.

(59)

Na to, aby opatrenia predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, sa nimi musí poskytovať výhoda nejakému podniku.

(60)

V zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP je výhoda akýkoľvek hospodársky prospech, ktorý by podnik nedosiahol za bežných trhových podmienok, z dôvodu čoho sa nachádza vo výhodnejšej pozícii ako jeho konkurenti. Relevantný je len účinok opatrenia na podnik, nie príčina ani cieľ štátnej intervencie (34). Aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, môže mať formu hospodárskej výhody, ako aj oslobodenia od hospodárskej záťaže. Hospodárska záťaž je široká kategória zahŕňajúca akékoľvek opatrenie, ktorým sa zmierňujú poplatky, ktoré by zvyčajne znášal rozpočet podniku. Otázka toho, či uzatvorenie dohôd o úveroch možno vnímať ako poskytnutie výhody pre banky ISB a Arion, bude v konečnom dôsledku závisieť od toho, či by súkromný veriteľ porovnateľnej veľkosti s daným verejným orgánom, fungujúci za rovnakých trhových podmienok, poskytol podobný úver za podobných podmienok.

(61)

S cieľom určiť, či by verejný orgán konal ako akýkoľvek súkromný subjekt v trhovom hospodárstve v podobnej situácii, treba zohľadniť len výhody a povinnosti spojené s úlohou štátneho alebo verejného orgánu akosúkromného subjektu – s vylúčením tých, ktoré sú spojené s jeho úlohou verejného orgánu (35). Okrem toho, na určenie toho, či je štátna intervencia v súlade s trhovými podmienkami, musí sa preskúmať na základe ex ante, so zohľadnením len tých informácií, na základe ktorých sa rozhodovalo v čase intervencie. Okrem toho, pri absencii špecifických trhových informácií o danej dlhovej transakcii sa súlad dlhového nástroja s trhovými podmienkami môže zistiť na základe porovnania s porovnateľnými transakciami na trhu, teda prostredníctvom referenčného porovnávania.

(62)

Kritérium súkromného veriteľa, ktoré vyvinuli a prepracovali súdy Európskej únie (36), slúži na stanovenie toho, či podmienky, za ktorých by mala byť splatená pohľadávka veriteľa, prípadne so zmenou splátkového kalendára, predstavujú štátnu pomoc. Ak je štát v pozícii, nie ako investor alebo realizátor projektu, ale ako veriteľ snažiaci sa maximalizovať vrátenie nevyrovnaného dlhu, samotné výhodné zaobchádzanie, vo forme odkladu platby, nemôže byť dostatočné na to, aby sa predpokladalo zvýhodnené zaobchádzanie v zmysle štátnej pomoci. Za takých okolností treba správanie verejného veriteľa porovnať so správaním hypotetického súkromného veriteľa v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Dôležitou otázkou je, či by súkromný veriteľ poskytol podobné zaobchádzanie dlžníkovi za podobných okolností.

(63)

Pred posúdením dohôd o úveroch otázka znie, či počiatočné oneskorenie vo vyrovnaní platieb, v prípade ktorého sa usudzuje, že trvalo približne od októbra 2008 do konca roka 2009, môže predstavovať štátnu pomoc. Všeobecne rozhodnutia verejných orgánov tolerovať neskoré platby úveru môžu predstavovať výhodu pre dlžníka a štátnu pomoc. Aj keď dočasný odklad platby by pravdepodobne zodpovedal správaniu súkromného veriteľa, a teda nepredstavoval štátnu pomoc, toto správanie, spočiatku zlučiteľné s trhovými podmienkami, by sa mohlo zmeniť na štátnu pomoc v prípade dlhých oneskorení splácania (37).

(64)

Z uhla pohľadu súkromného veriteľa je vymáhanie pohľadávky, ktorá sa stala splatnou, samozrejmou normou. Platí to aj v prípade, ak je podnik dlžníka vo finančných ťažkostiach, ako aj v prípade platobnej neschopnosti. Súkromní veritelia nebudú zvyčajne ochotní za takých okolností prijať ďalší odklad platby, ak im to neprináša žiadnu zrejmú výhodu. Naopak, keď sa dlžník dostane do finančných ťažkostí, ďalšie úvery by boli dlžníkovi poskytnuté len za prísnejších podmienok, napr. s vyššou úrokovou sadzbou alebo komplexnejšími zábezpekami, keďže je ohrozené splácanie. Výnimky môžu byť zdôvodnené v jednotlivých prípadoch, keď sa nevymáhanie javí ako hospodársky citlivejšia alternatíva. Bolo by to tak v prípade, ak by ponuky na nevymáhanie jednoznačne zlepšili výhľady na vymoženie podstatne vyššieho podielu pohľadávok v porovnaní s inými možnými alternatívami alebo dokonca, ak by bolo možné odvrátiť týmto spôsobom následné straty. Môže byť v záujme súkromného veriteľa zachovať fungujúce podnikanie dlžnej spoločnosti namiesto likvidácie jej aktív a za istých okolností tak získať len časť dlhu. Keď súkromný veriteľ súhlasí, že sa zdrží vymáhania svojej pohľadávky v celom rozsahu, zvyčajne bude vyžadovať od dlžníka, aby poskytol dodatočné zábezpeky. Ak to nie je možné, napríklad v prípadoch dlžníkov vo finančných ťažkostiach, súkromný veriteľ sa bude snažiť o záruky maximálnej kompenzácie v prípade, ak by sa finančná situácia dlžníka neskôr zlepšila. Ak dlžník poskytne nedostatočné zábezpeky alebo záväzky, súkromný veriteľ by všeobecne nesúhlasil s uzatvorením dohôd o splátkovom kalendári alebo s poskytnutím ďalších úverov dlžníkovi.

(65)

Pokiaľ ide o počiatočné oneskorenie vo vyrovnaní platieb CBI tvrdí, že vyrovnanie platieb s bankou ISB v septembri 2009 a bankou Kaupthing v novembri 2009 nemožno považovať za oneskorenie vzhľadom na výnimočné okolnosti prevládajúce na Islande po kolapse bankového systému v októbri 2008. Počas obdobia od kolapsu do vyrovnania pohľadávok Island prechádzal komplexnou bankovou reštrukturalizáciou s pomocouMMF a prevládala značná neistota o spravodlivom ocenení aktív bánk. Z toho dôvodu CBI ako veriteľ bánk potreboval čas na náležité ocenenie aktív, ktoré slúžili ako zábezpeka. Dozorný úrad posúdil tieto argumenty a domnieva sa, že CBI konala v súlade s kritériom súkromného veriteľa, pokiaľ ide o počiatočné oneskorenie.

(66)

Okrem toho je potrebné, aby dozorný úrad posúdil, či by súkromný veriteľ s podobnými krátkodobými pohľadávkami voči bankám v zlyhaní súhlasil s prevodom portfólií úverov na bývanie za už uvedených podmienok a s následným uzavretím dohôd o úveroch s novými bankami podľa rovnakých podmienok.

(67)

Dozorný úrad konštatuje, že na začiatku kolapsu bánk Glitnir a Kaupthing na jeseň 2008 sa CBI nachádzala v situácii, že bolo nerealistické očakávať vymáhanie zábezpeky, akou boli predmetné zábezpeky v prípade bánk Arion a ISB. So zohľadnením toho, že úverové portfóliá predstavovali veľký podiel zákazníckej základne bánk Arion a ISB, privlastnenie si tejto zábezpeky by ohrozilo finančnú stabilitu bánk Arion a ISB a dostalo tieto finančné spoločnosti do konkurzu. Vymáhanie zábezpeky by takisto znamenalo ďalšie administratívne výdavky pre CBI. Okrem toho, aby by boli úverové portfóliá ponúknuté na predaj, CBI by takisto nemala žiadnu istotu prijateľného vymoženia a bolo vysoko nepravdepodobné, že by investori s dostatočnou silou kapitálu boli k dispozícii na kúpu týchto portfólií vzhľadom na trhovú situáciu na Islande v danom čase. Z toho dôvodu by výsledkom privlastnenia portfólií úverov na bývanie – buď vymáhaním zábezpeky, alebo na základe konkurzu – bolo, že by CBI nakoniec vymohla nižšiu sumu krátkodobého úveru.

(68)

Vzhľadom na túto situáciu sa teda CBI rozhodla uzavrieť dohody o úveroch, aby zabezpečila úplné splatenie svojich pohľadávok s úrokom a bez toho, aby jej museli vzniknúť administratívne výdavky. Dohody o úveroch boli preto uzavreté s cieľom dosiahnuť maximálne možné vrátenie v danom čase.

(69)

Na základe týchto prvkov sa dozorný úrad domnieva, že CBI sa snažila maximalizovať vymoženie svojich pohľadávok, keď uzavrela dohody o úveroch.

(70)

Dozorný úrad musí takisto posúdiť, či by podmienky spojené s dohodami o úveroch, a najmä príslušné úrokové sadzby, boli dostatočne cenné pre súkromného veriteľa, aby bolo splnené kritérium súkromného veriteľa.

(71)

Dozorný úrad v rozhodnutí č. 208/15/COL uviedol, že je zložité stanoviť vhodné referenčné hodnoty pre úrokové sadzby počas finančnej krízy. V reakcii na to predložili banka ISB, banka Arion a CBI ďalšie informácie a pripomienky.

(72)

Banka ISB tvrdí, že úrokové sadzby sú v súlade s úrokovými sadzbami podobných dlhopisov zabezpečených aktívami v danom čase. Splatnosť dlhopisov ISB je desať rokov s úrokovou sadzbou na úrovni 4,5 % spojenou s CPI (indexácia spotrebiteľskými cenami) a sú nadmerne zabezpečené s ukazovateľom LTV na úrovni 70 %. Úroková sadzba bola stanovená približne o 50 bázických bodov vyššie, ako majú štátom zaručené dlhopisy HFF k dátumu emisie. Na porovnanie, bežné sadzby v Európe v danom čase v prípade podobných cenných papierov zabezpečených aktívami dosahovali 40 až 80 bázických bodov nad úrovňou štátom zaručených cenných papierov. Banka ISB takisto poskytla graf, z ktorého vyplýva, že rozdiely rozpätí vo Francúzsku, Nemecku a Španielsku boli v roku 2009 v škále 40 až 160 bázických bodov.

(73)

Podobne banka Arion tvrdí, že jej dohoda o úvere s CBI bola uzatvorená za trhových podmienok. Banka Arion ju porovnáva okrem iného s porovnateľnou dohodou uzavretou medzi NBI a LBI. Obe dohody boli uzavreté približne v rovnakom čase, t. j. na konci roka 2009 a začiatku roka 2010 a obsahovali podobné vyrovnania pohľadávok. Z porovnania vyplýva, že podmienky dohody o úvere s bankou Arion boli prísnejšie ako podmienky dohody o LBI, v ktorej figuroval súkromný veriteľ. Dokonca sa zdá, že v dohode o LBI sa vyžadovali nižšie úrokové sadzby, obsahovala vyššiu sumu istiny a mala slabšiu a menej diverzifikovanú zábezpeku ako dohoda o úvere s bankou Arion.

(74)

Vo svojom liste z 31. marca 2015 (38) banka Arion poskytla ďalšie informácie o emisiách zabezpečených dlhopisov a prioritných nezabezpečených dlhopisov bankami v Európe počas obdobia od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010. So zohľadnením toho, že úver poskytnutý od CBI je zabezpečený hlavne hypotékami, banka Arion tvrdí, že je porovnateľný so zabezpečenými dlhopismi, ktoré vydali európske banky počas roka 2009 s použitím hypoték na bývanie ako zábezpekou. Ako sa už uviedlo, podľa súboru údajov, ktoré bankaArion poskytla, rozpätia na financovanie, ktoré platili európske banky, boli v škále od 0,1 % do 1,90 % nad medzibankovými sadzbami, s mediánom rozpätia 0,72 %. Najvyššie sadzby za kryté dlhopisy platila Bank of Ireland v septembri 2009 (1,9 % nad medzibankovými sadzbami) a banka EBS Mortgage z Írska (1,75 % nad medzibankovými sadzbami) v novembri 2009.

(75)

CBI takisto konštatuje, že podmienky dohôd o úveroch, t. j. úrokové sadzby a zábezpeka, boli výhodné pre CBI. Podľa CBI je to zrejmé z dostupných informácií o emisiách nástrojov po celom svete (čo preukázala banka Arion, pozri predchádzajúci text) a aj z podmienok iných nástrojov, o ktorých sa uzavreli dohody v tom danom čase vrátane dohody o LBI.

(76)

Dozorný úrad konštatuje, že dohody o úveroch uzatvorené medzi CBI a bankami majú úrokovú sadzbu LIBOR + 3,00 % a sú zabezpečené hypotékami a inými aktívami. Ako vyplýva z informácií poskytnutých ISB a preukázaných bankou Arion, táto úroková sadzba je výrazne vyššia ako priemerné úrokové sadzby pre porovnateľné dlhové nástroje, ktorých zmluvy sa uzavreli v danom čase, a presahuje dokonca najvyššie náklady financovania ktorýchkoľvek iných európskych bánk v danom čase, v ktorých ako zábezpeka figurovali hypotéky (t. j. Bank of Ireland, medzibankové sadzby + 1,9 %). Dozorný úrad sa domnieva, že informácie týkajúce sa porovnateľných dlhových nástrojov poskytnutých bankami sú spoľahlivé a že predstavujú presný obraz trhových podmienok v čase uzatvorenia dohôd o úveroch. Okrem toho, keďže sa na týchto úrokových sadzbách dohodli súkromné strany, dozorný úrad sa domnieva, že predstavujú primeranejšiu referenčnú hodnotu na určenie trhových sadzieb v tom čase než rozpätia CDS a úrokové sadzby dlhopisov HFF, ktoré uviedol sťažovateľ.

(77)

Pokiaľ ide o dohodu o úvere uzavretú s bankou Arion, dozorný úrad konštatuje, že úver bol denominovaný v cudzích menách namiesto ISK. Ako však uviedla banka Arion, táto zmena v denominácii meny bola v súlade so zmluvnými podmienkami dohody o vyrovnaní, v ktorej sa stanovovalo, že banka Arion by mala platiť úrok a splátky v cudzích menách v rozsahu, v ktorom bola banka schopná to tak urobiť a že banka Arion by mohla s povolením veriteľa čiastočne alebo úplne zmeniť denomináciu dlhu. Ako sa už uviedlo, dozorný úrad už preskúmal a schválil podmienky dohody o vyrovnaní v rozhodnutí o reštrukturalizačnej pomoci pre banku Arion. Okrem toho, ako uviedla banka Arion, v dôsledku prísnych obmedzení na Islande vzťahujúcich sa na cezhraničný pohyb kapitálu a súvisiace devízové transakcie by súkromný investor s najväčšou pravdepodobnosťou uprednostnil denomináciu v cudzích menách, nie v ISK. Táto zmena v denominácii by preto bola v prospech veriteľa, nie dlžníka.

(78)

Vzhľadom na trhové parametre v danom čase a na predložené dôkazy dozorný úrad dospel k záveru, že podmienky poskytovania úverov vo všeobecnosti a konkrétne úrokové sadzby dohôd o úveroch by boli rovnako prijateľné pre súkromného veriteľa, ktorý by sa nachádzal v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii.

(79)

V súvislosti s uvedeným dozorný úrad dospel k záveru, že dohody o úveroch medzi CBI a bankou ISB, resp. Arion, nepredstavujú hospodársku výhodu pre banky ISB ani Arion.

(80)

Aby bolo opatrenie klasifikované ako štátna pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí byť selektívne a musí aj umožňovať narušenie hospodárskej súťaže a mať vplyv na obchodovanie medzi zmluvnými stranami dohody. Keďže však dozorný úrad dospel k záveru, že v tomto prípade nebola poskytnutá hospodárska výhoda a keďže preto nie sú splnené kumulatívne podmienky existencie štátnej pomoci, dozorný úrad nemusí vykonať žiadne podrobnejšie posúdenie v tomto smere.

(81)

Na základe predchádzajúceho posúdenia sa dozorný úrad domnieva, že dohody o úveroch, ktoré CBI uzavrela s bankami ISB a Arion nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.