7.10.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 259/2

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1798

z 2. júna 2017,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013, pokiaľ ide o osobitné požiadavky na zloženie potravín určených na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti a o osobitné požiadavky na informácie o nich

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 z 12. júna 2013 o potravinách určených pre dojčatá a malé deti, potravinách na osobitné lekárske účely a o celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti a ktorým sa zrušuje smernica Rady 92/52/EHS, smernica Komisie 96/8/ES, 1999/21/ES, 2006/125/ES a 2006/141/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 41/2009 a (ES) č. 953/2009 (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 1 písm. a), c) a d),

keďže:

(1)

Smernicou Komisie 96/8/ES (2) sa stanovujú harmonizované pravidlá platné pre potraviny určené na použitie pri diétach so zníženou energetickou hodnotou na reguláciu telesnej hmotnosti a do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice patria výrobky vymedzené v nariadení (EÚ) č. 609/2013 ako celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti.

(2)

Nariadením (EÚ) č. 609/2013 sa zrušuje smernica 96/8/ES a stanovujú všeobecné požiadavky na zloženie a informácie, pokiaľ ide o rôzne kategórie potravín vrátane výrobkov vymedzených ako celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti. Aby mohla Komisia splniť svoju povinnosť prijať osobitné požiadavky na zloženie a informácie, pokiaľ ide o výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti, je vhodné vychádzať z ustanovení smernice 96/8/ES, keďže uvedenými ustanoveniami sa uspokojivým spôsobom zabezpečoval voľný pohyb potravín prezentovaných ako celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti a zároveň sa zabezpečovala vysoká úroveň ochrany verejného zdravia.

(3)

Celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti je komplexný výrobok s osobitným zložením, ktorý je určený dospelým osobám s nadváhou alebo obezitou, ktoré majú v úmysle dosiahnuť zníženie hmotnosti. Základné zloženie výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti musí spĺňať denné výživové požiadavky dospelých osôb s nadváhou alebo obezitou v dobrom zdravotnom stave, a to v kontexte diét so zníženou energetickou hodnotou na reguláciu telesnej hmotnosti stanovených na základe všeobecne akceptovaných vedeckých údajov.

(4)

Aby sa zabezpečila bezpečnosť a vhodnosť výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti, mali by sa stanoviť podrobné požiadavky na ich zloženie, vrátane požiadaviek na energetickú hodnotu, ako aj obsah makroživín a mikroživín. Tieto požiadavky by mali vychádzať z najnovších vedeckých odporúčaní Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) (3) v tejto súvislosti.

(5)

V záujme zabezpečenia inovácií a vývoja výrobkov by sa malo umožniť dopĺňať výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti o dobrovoľné zložky, na ktoré sa nevzťahujú osobitné požiadavky tohto nariadenia, a to s osobitným dôrazom na vlákninu. Všetky zložky používané pri výrobe výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti by mali byť vhodné pre zdravé dospelé osoby s nadváhou alebo obezitou a ich vhodnosť by mala byť v prípade potreby preukázaná aj príslušnými štúdiami. Je na prevádzkovateľoch potravinárskych podnikov, aby vhodnosť zložiek preukázali, a na príslušných vnútroštátnych orgánoch, aby v každom jednotlivom prípade zvážili, či sú zložky skutočne vhodné.

(6)

Výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti musia byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (4). S cieľom zohľadniť osobitnú povahu výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti, mali by sa v prípade vhodnosti stanoviť doplnenia týchto všeobecných pravidiel a výnimky z nich.

(7)

Uvádzanie výživových údajov výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti je nevyhnutné v záujme zaručenia toho, aby ich zdravé dospelé osoby s nadváhou alebo obezitou, ktoré ich konzumujú, ako aj zdravotnícki pracovníci, ktorí môžu v určitých prípadoch radiť o ich vhodnosti, mohli vhodne využívať. Z daného dôvodu a s cieľom poskytovať úplnejšie informácie by preto výživové údaje mali obsahovať viac podrobností, než sa vyžaduje podľa nariadenia (EÚ) č. 1169/2011. Okrem toho by povinnosť uvádzať výživové údaje mala platiť pre všetky výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti bez ohľadu na veľkosť obalu alebo nádoby, preto by sa výnimka stanovená v bode 18 prílohy V k nariadeniu (EÚ) č. 1169/2011 nemala uplatňovať.

(8)

S cieľom poskytovať vhodné informácie a uľahčiť porovnávanie výrobkov by sa výživové údaje v prípade výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti mali vyjadriť na jednu porciu a/alebo konzumnú jednotku, ako aj celkový denný príjem. Okrem toho by sa takéto informácie mali týkať výrobku pripraveného na použitie po príprave v súlade s návodom výrobcu.

(9)

V článku 30 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 sa uvádza obmedzený zoznam živín, ktoré možno dobrovoľne uvádzať vo výživových údajoch potraviny. V prílohe k nariadeniu (EÚ) č. 609/2013 sa uvádza zoznam látok, ktoré možno pridávať do výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti a z ktorých niektoré nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 30 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011. V záujme zabezpečenia právnej zrozumiteľnosti by sa malo výslovne stanoviť, že výživové údaje výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti môžu obsahovať aj takéto látky. Okrem toho v určitých prípadoch môžu byť podrobnejšie údaje o sacharidoch a tukoch prítomných vo výrobku užitočné pre spotrebiteľov a zdravotníckych pracovníkov. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov by preto mali mať možnosť dobrovoľne poskytovať takéto informácie.

(10)

Zdravé dospelé osoby s nadváhou alebo obezitou môžu mať odlišné výživové potreby ako bežná populácia. Okrem toho celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti je potravinou, ktorá úplne nahrádza celodennú stravu. Z uvedených dôvodov by informácie o výživovej hodnote týkajúce sa energetickej hodnoty a množstva živín vo výrobkoch na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti vyjadrené ako percento hodnôt denných referenčných príjmov stanovených v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 pre bežnú populáciu boli pre spotrebiteľov zavádzajúce, a preto by sa takéto vyjadrenie nemalo povoliť.

(11)	Upozornenia týkajúce sa „veľmi nízkeho“ alebo „nízkeho“ obsahu kalórií výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti môžu poskytnúť spotrebiteľom užitočné informácie. Preto je vhodné stanoviť pravidlá pre takéto dobrovoľné upozornenia.

(12)

Výživové a zdravotné tvrdenia sú propagačnými nástrojmi, ktoré prevádzkovatelia potravinárskych podnikov používajú dobrovoľne pri komerčnej komunikácii v súlade s pravidlami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 (5). Vzhľadom na osobitnú úlohu výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti v strave osôb, ktoré ich konzumujú, by sa v prípade takýchto výrobkov nemalo povoliť používanie výživových a zdravotných tvrdení. Vzhľadom na možnú užitočnosť informácií o prítomnosti vlákniny vo výrobkoch na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti by sa však malo prijať ustanovenie, ktorým by sa za určitých podmienok umožnilo uvádzať výživové tvrdenia o pridaní vlákniny.

(13)

V smernici 96/8/ES sa vyžadovalo, aby sa do výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti doplnila vláknina. Vzhľadom na nedostatok vedeckých dôkazov v tejto súvislosti úrad nemohol uviesť minimálny obsah vlákniny vo svojom najnovšom stanovisku. Z týchto dôvodov je vhodné zachovať minimálny obsah vlákniny vyžadovaný podľa smernice 96/8/ES, ak je vláknina pridaná do výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti.

(14)

V článku 17 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (6) sa od členských štátov vyžaduje presadzovanie dodržiavania potravinového práva, monitorovanie a overovanie toho, či prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov dodržiavajú príslušné požiadavky vo všetkých fázach výroby, spracúvania a distribúcie. V tejto súvislosti a v záujme uľahčenia účinného úradného monitorovania potravín určených na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti by prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí takéto potraviny na trh umiestňujú, mali príslušným vnútroštátnym orgánom poskytnúť vzor používaného označenia/etikety a všetky relevantné informácie považované príslušnými orgánmi za potrebné na preukázanie súladu s týmto nariadením v prípade, že členské štáty nepoužívajú iný účinný systém monitorovania.

(15)	Aby sa prevádzkovatelia potravinárskych podnikov mohli prispôsobiť novým požiadavkám, ktoré môžu zahŕňať prispôsobenie výrobných procesov dotknutých výrobkov po technickej stránke, toto nariadenie by sa malo začať uplatňovať päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Pokiaľ ide o výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti, v tomto nariadení sa stanovujú tieto osobitné požiadavky:

a)	požiadavky na zloženie;

b)	požiadavky na označovanie, prezentáciu a reklamu;

c)	požiadavky na oznamovanie v prípade umiestnenia daného výrobku na trh.

Článok 2

Umiestnenie na trh

1. Názov výrobku, pod ktorým sa potravina, na ktorú sa vzťahuje článok 2 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 609/2013 predáva, musí byť „celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti“.

2. Výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti možno umiestňovať na trh, iba ak sú v súlade s týmto nariadením.

Článok 3

Požiadavky na zloženie

1. Výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti musia spĺňať požiadavky na zloženie uvedené v prílohe I, pričom sa zohľadňujú špecifikácie uvedené v prílohe II.

2. Požiadavky na zloženie uvedené v prílohe I sa uplatňujú na potraviny, ktoré sú pripravené na použitie a ako také sa aj predávajú, alebo sú pripravené podľa pokynov výrobcu.

3. Výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti môžu obsahovať iné zložky ako látky uvedené v prílohe I, len ak ich vhodnosť bola stanovená na základe všeobecne uznaných vedeckých údajov.

Článok 4

Osobitné požiadavky na informácie o potravinách

1. Okrem povinných údajov uvedených v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 sa v prípade výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti uvádzajú tieto doplňujúce povinné údaje:

a)	upozornenie, že výrobok je určený len pre zdravé dospelé osoby s nadváhou alebo obezitou, ktoré majú v úmysle dosiahnuť zníženie hmotnosti;

b)	upozornenie, že výrobok by nemali užívať tehotné ani dojčiace ženy, dospievajúce osoby ani osoby trpiace zdravotným problémom bez odbornej rady zdravotníckeho pracovníka;

c)	upozornenie o dôležitosti udržiavania dostatočného denného príjmu tekutín;

d)	tvrdenie, že výrobok poskytuje adekvátne denné množstvo všetkých základných živín, ak sa používa v súlade s návodom na použitie;

e)	upozornenie, že výrobok by zdravé dospelé osoby s nadváhou alebo obezitou nemali používať viac ako osem týždňov, ani opakovane počas kratšieho obdobia, bez odbornej rady zdravotníckeho pracovníka;

f)	ak je to potrebné, pokyny na vhodnú prípravu a upozornenie o dôležitosti dodržiavania týchto pokynov;

g)	ak výrobok pri použití podľa pokynov výrobcu poskytuje väčší denný príjem polyolov ako 20 g na deň, upozornenie, že potravina môže mať laxatívne účinky;

h)	ak sa do výrobku nepridáva vláknina, upozornenie, že je potrebné si vyžiadať odbornú radu zdravotníckeho pracovníka, pokiaľ ide o možnosť doplnenia výrobku o vlákninu.

2. Ak sa povinné údaje podľa odseku 1 uvádzajú na obale výrobku alebo na pripojenej etikete, uvedú sa takým spôsobom, aby spĺňali požiadavky stanovené v článku 13 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

3. Pri označovaní, prezentácii a reklame výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti sa nesmie uvádzať žiaden odkaz na rýchlosť alebo mieru znižovania hmotnosti, ktoré by mohli vyplynúť z ich používania.

Článok 5

Osobitné požiadavky na výživové údaje

1. Okrem informácií uvedených v článku 30 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 musia povinné výživové údaje výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti obsahovať množstvo jednotlivých minerálnych látok a jednotlivých vitamínov, ktoré sa uvádzajú v prílohe I k tomuto nariadeniu a ktoré sú prítomné vo výrobku.

Povinné výživové údaje výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti musia obsahovať aj množstvo prítomného cholínu, ako aj množstvo vlákniny, ak je pridaná.

2. Okrem informácií uvedených v článku 30 ods. 2 písm. a) až e) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 možno výživové údaje výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti doplniť o:

a)	množstvo jednotlivých tukových a sacharidových zložiek;

b)	množstvo ktorejkoľvek z látok uvedených v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. 609/2013, ak sa na takéto označenie nevzťahuje odsek 1 tohto článku;

c)	množstvo ktorejkoľvek z látok pridaných do výrobku podľa článku 3 ods. 3.

3. Odchylne od článku 30 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 sa informácie obsiahnuté v povinných výživových údajoch výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti na označení neopakujú.

4. Výživové údaje sú povinné pre všetky výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti bez ohľadu na veľkosť najväčšej plochy obalu alebo nádoby.

5. Všetky živiny obsiahnuté vo výživových údajoch výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti musia spĺňať požiadavky stanovené v článku 31 až 35 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

6. Odchylne od článku 31 ods. 3, článku 32 ods. 2 a článku 33 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 sa energetická hodnota a množstvo jednotlivých živín výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti vyjadrujú na celkový denný príjem, ako aj na jednu porciu a/alebo konzumnú jednotku hotovej potraviny pripravenej podľa pokynov výrobcu. V relevantných prípadoch možno túto informáciu uvádzať aj na 100 g alebo 100 ml potraviny, v stave ako sa predáva.

7. Odchylne od článku 32 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 sa energetická hodnota a množstvo živín výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti nesmú vyjadrovať ako percentuálna hodnota referenčných príjmov uvedených v prílohe XIII k uvedenému nariadeniu.

8. Údaje obsiahnuté vo výživových údajoch výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti, ktoré sa neuvádzajú v prílohe XV k nariadeniu (EÚ) č. 1169/2011, sa uvádzajú po najrelevantnejšej položke uvedenej prílohy, do ktorej patria alebo ktorej sú zložkami.

Údaje, ktoré nie sú uvedené v prílohe XV k nariadeniu (EÚ) č. 1169/2011 a ktoré nepatria do žiadnej položky danej prílohy ani nie sú zložkami žiadnej takejto položky, sa vo výživových údajoch uvádzajú po poslednej položke uvedenej prílohy.

Množstvo sodíka sa uvádza spolu s ostatnými minerálnymi látkami a možno ho zopakovať na mieste, kde sa uvádza obsah soli, takto: „Soľ: X g (z toho sodík: Y mg)“.

9. Tvrdenie „veľmi nízkokalorická strava“ možno používať v prípade výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti za predpokladu, že energetický obsah výrobkov je nižší ako 3 360 kJ/deň (800 kcal/deň).

10. Upozornenie „nízkokalorická strava“ možno používať v prípade výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti za predpokladu, že energetický obsah výrobkov je 3 360 kJ/deň (800 kcal/deň) až 5 040 kJ/deň (1 200 kcal/deň).

Článok 6

Výživové a zdravotné tvrdenia

1. Výživové a zdravotné tvrdenia sa na výrobkoch na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti nesmú uvádzať.

2. Odchylne od odseku 1 možno výživové tvrdenie „s prídavkom vlákniny“ používať v prípade výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti za predpokladu, že obsah vlákniny vo výrobku je najmenej 10 g.

Článok 7

Oznamovanie

Pri umiestnení výrobkov na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti na trh oznámi prevádzkovateľ potravinárskeho podniku príslušnému orgánu každého členského štátu, v ktorom sa predmetný výrobok predáva, informácie uvedené na etikete, a to zaslaním vzoru etikety používanej na výrobku, ako aj všetkých ďalších informácií, ktoré môže príslušný orgán oprávnene požadovať na účely preukázania súladu s týmto nariadením, pokiaľ členský štát prevádzkovateľa potravinárskeho podniku od tejto povinnosti neoslobodí v rámci vnútroštátneho systému, ktorý zaručuje účinné úradné monitorovanie predmetného výrobku.

Článok 8

Odkazy na smernicu 96/8/ES

Odkazy na smernicu 96/8/ES v iných právnych aktoch sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 27. octobre 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 2. júna 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 35.

(2) Smernica Komisie 96/8/ES z 26. februára 1996 o potravinách určených na použitie pri diétach so zníženou energetickou hodnotou na reguláciu telesnej hmotnosti (Ú. v. ES L 55, 6.3.1996, s. 22).

(3) Pracovná skupina EFSA NDA (pracovná skupina EFSA pre dietetické výrobky, výživu a alergie), 2015: Scientific Opinion on the essential composition of total diet replacement for weight control (Vedecké stanovisko k základnému zloženiu celkovej náhrady stravy na účely regulácie hmotnosti), vestník EFSA (EFSA Journal) (2015) 13(1):3957, a pracovná skupina EFSA NDA (pracovná skupina EFSA pre dietetické výrobky, výživu a alergie), 2016: Scientific Opinion on the Dietary Reference Values for choline (Vedecké stanovisko k dietetickým referenčným hodnotám pre cholín), vestník EFSA (EFSA Journal) (2016) 14(8):4484.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

PRÍLOHA I

Požiadavky na zloženie podľa článku 3

1. ENERGETICKÁ HODNOTA

Energia, ktorú výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti poskytujú, nesmie byť nižšia ako 2 510 kJ (600 kcal) a nesmie presiahnuť 5 020 kJ (1 200 kcal) na celkový denný príjem.

2. BIELKOVINY

2.1. Výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti musia obsahovať najmenej 75 g a najviac 105 g bielkovín na celkový denný príjem.

2.2. Na účely bodu 2.1 sa pod pojmom „bielkovina“ rozumie bielkovina, ktorej aminokyselinové skóre korigované na stráviteľnosť bielkoviny (PDCAAS) je 1,0 v porovnaní s referenčnou bielkovinou uvedenou v prílohe II.

2.3. Pridávanie aminokyselín sa povoľuje výlučne na účely zlepšenia výživovej hodnoty bielkovín v celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti a iba v množstvách potrebných na tento účel.

3. CHOLÍN

Výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti musia obsahovať najmenej 400 mg cholínu na celkový denný príjem.

4. TUKY

4.1. Kyselina linolová

Výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti musia obsahovať najmenej 11 g kyseliny linolovej na celkový denný príjem.

4.2. Kyselina α-linolénová

Výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti musia obsahovať najmenej 1,4 g kyseliny α-linolénovej na celkový denný príjem.

5. SACHARIDY

Výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti musia obsahovať najmenej 30 g sacharidov na celkový denný príjem.

6. VITAMÍNY A MINERÁLNE LÁTKY

Výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti musia poskytovať aspoň množstvo jednotlivých vitamínov a minerálnych látok uvedené v tabuľke 1 na celkový denný príjem.

Výrobky na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti musia obsahovať najviac 250 mg horčíka na celkový denný príjem.

Tabuľka 1

vitamín A	(μg RE (1))	700
vitamín D	(μg)	10
vitamín E (2)	(mg)	10
vitamín C	(mg)	110
vitamín K	(μg)	70
tiamín	(mg)	0,8
riboflavín	(mg)	1,6
niacín	(mg NE (3))	17
vitamín B6	(mg)	1,6
folát	(μg DFE (4))	330
vitamín B12	(μg)	3
biotín	(μg)	40
kyselina pantoténová	(mg)	5
vápnik	(mg)	950
fosfor	(mg)	730
draslík	g)	3,1
železo	(mg)	9
zinok	(mg)	9,4
meď	(mg)	1,1
jód	(μg)	150
molybdén	(μg)	65
selén	(μg)	70
sodík	(mg)	575
horčík	(mg)	150
mangán	(mg)	3
chlorid	(mg)	830

(1) Retinolové ekvivalenty.

(2) Biologická (E vitamín) aktivita RRR-α-tokoferolu.

(3) Ekvivalenty niacínu.

(4) Folátové ekvivalenty (DFE): 1 μg DFE = 1 μg folátu z potravy = 0,6 μg kyseliny listovej z celkovej náhrady stravy na účely regulácie hmotnosti.

PRÍLOHA II

Vzor požiadaviek na aminokyseliny (1)

	(g/100 g bielkoviny)
cystín + metionín	2,2
histidín	1,5
izoleucín	3,0
leucín	5,9
lyzín	4,5
fenylalanín + tyrozín	3,8
treonín	2,3
tryptofán	0,6
valín	3,9

(1) Svetová zdravotnícka organizácia/Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo/Univerzita Organizácie Spojených národov), 2007: Protein and amino acid requirements in human nutrition (Požiadavky na bielkoviny a aminokyseliny v ľudskej výžive). Správa zo spoločnej konzultácie expertov WHO/FAO/UNU. WHO Technical Report Series (Séria technických správ WHO, č. 935, 284 s.).

7.10.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 259/11

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1799

z 12. júna 2017,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014, pokiaľ ide o výnimku pre určité centrálne banky tretích krajín z požiadaviek na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť pri vykonávaní ich menovej a kurzovej politiky a politiky súvisiacej s finančnou stabilitou

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jeho článok 1 ods. 9,

keďže:

(1)

Transakcie, v ktorých sú členovia Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) protistranami, sú vyňaté z požiadaviek na obchodnú transparentnosť v súlade s článkom 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, pokiaľ sa nimi sledujú ciele menovej a kurzovej politiky alebo politiky súvisiacej s finančnou stabilitou.

(2)

Takáto výnimka z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sa môže v súlade s článkom 1 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 rozšíriť na centrálne banky tretích krajín, ak spĺňajú príslušné požiadavky, ako aj na Banku pre medzinárodné zúčtovanie, ktorá sa na účely tejto výnimky považuje v zmysle článku 1 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 za banku podobnú centrálnej banke tretej krajiny. Na tento účel Komisia pripravila a predložila Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posudzuje medzinárodné zaobchádzanie s centrálnymi bankami v tretích krajinách. Správa obsahovala analýzu o zaobchádzaní s centrálnymi bankami, ako aj s členmi ESCB, v medziach právneho rámca tretích krajín a potenciálny vplyv, aký by mohli mať požiadavky regulačného zverejňovania v Únii na transakcie centrálnych bánk tretích krajín. V správe sa vzhľadom na analýzu dospelo k záveru, že výnimka pre niekoľko centrálnych bánk tretích krajín z povinností v oblasti obchodnej transparentnosti stanovených v nariadení (EÚ) č. 600/2014 bola nevyhnutná, a z toho vyplynul záver o vhodnosti rozšírenia výnimky aj na centrálne banky týchto tretích krajín.

(3)	Zoznam vyňatých centrálnych bánk tretích krajín uvedený v tomto nariadení by sa mal podľa uváženia preskúmať, a to aj s cieľom rozšíriť výnimku podľa vhodnosti na iné centrálne banky tretích krajín, ktoré doteraz neboli zahrnuté v zozname, alebo takéto verejné subjekty odstrániť zo zoznamu.

(4)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom expertnej skupiny Európskeho výboru pre cenné papiere,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vyňaté centrálne banky tretích krajín

[článok 1 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 600/2014]

Článok 1 ods. 6 a ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sa vzťahuje na Banku pre medzinárodné zúčtovanie a centrálne banky tretích krajín uvedené v prílohe tohto nariadenia.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. júna 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84.

PRÍLOHA

Austrália:

—	Rezervná banka Austrálie (Reserve Bank of Australia),

Brazília:

—	Centrálna banka Brazílie (Central Bank of Brazil),

Kanada:

—	Centrálna banka Kanady (Bank of Canada),

OAO Hongkong:

—	Hongkonský orgán menovej politiky (Hong Kong Monetary Authority),

India:

—	Rezervná banka Indie (Reserve Bank of India);

Japonsko:

—	Centrálna banka Japonska (Bank of Japan),

Mexiko:

—	Centrálna banka Mexika (Bank of Mexico),

Kórejská republika:

—	Centrálna banka Kórey (Bank of Korea),

Singapur:

—	Menový úrad Singapuru (Monetary Authority of Singapore);

10.

Švajčiarsko:

—	Švajčiarska národná banka (Swiss National Bank),

11.

Turecko:

—	Centrálna banka Tureckej republiky (Central Bank of the Republic of Turkey);

12.

Spojené štáty americké:

—	Federálny rezervný systém (Federal Reserve System),

13.	Banka pre medzinárodné zúčtovanie.

7.10.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 259/14

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1800

z 29. júna 2017,

ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 151/2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (1), a najmä na jeho článok 81 ods. 5,

keďže:

(1)

Uplatňovanie delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 151/2013 (2) ukázalo, že chýbajúce konkrétne normy pre prístup k údajom a agregáciu a porovnanie údajov vedú k štrukturálnym nedostatkom. Chýbajúce štandardizované údaje, nedostatočná jednotná funkčnosť a chýbajúci štandardizovaný formát správ tvorili prekážky pre priamy a okamžitý prístup k údajom, a v dôsledku toho bránili subjektom uvedeným v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 účinne posudzovať systémové riziko, a tým aj plniť si svoje povinnosti a vykonávať mandát.

(2)

V záujme odstránenia týchto prekážok je nevyhnutné zmeniť delegované nariadenie (EÚ) č. 151/2013, a to bližším určením prevádzkových noriem potrebných na agregáciu a porovnávanie údajov medzi archívmi obchodných údajov, aby sa zabezpečilo, že subjekty uvedené v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 budú mať zabezpečený prístup k informáciám potrebným na plnenie svojich povinností a vykonávanie mandátu.

(3)

V záujme umožnenia účinnej a efektívnej agregácie a porovnávania údajov medzi archívmi obchodných údajov by sa na účely prístupu k údajom a na komunikáciu medzi subjektmi uvedenými v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a archívmi obchodných údajov mali používať vzory a správy vo formáte XML vypracované v súlade s metodikou ISO 20022. Tým by sa však nemala vylúčiť možnosť, aby sa archívy obchodných údajov a príslušné subjekty mohli medzi sebou dohodnúť, že na poskytnutie prístupu alebo na komunikáciu použijú popri XML aj iný formát.

(4)

Vzory vo formáte XML by sa mali používať na poskytovanie údajov príslušným subjektom spôsobom, ktorý uľahčuje ich agregáciu, zatiaľ čo XML správy by sa mali používať na zefektívnenie procesu výmeny údajov medzi archívmi obchodných údajov a príslušnými subjektmi. Delegované nariadenie (EÚ) č. 151/2013 nevylučuje ďalšie samostatné doplnkové používanie aj vzorov v inom formáte ako XML, ako je napríklad formát čiarkou oddelených hodnôt (CSV) alebo textových (TXT) súborov, pokiaľ umožnia príslušným subjektom plniť si povinnosti a vykonávať mandát. Archívom obchodných údajov by sa preto malo povoliť aj naďalej popri formáte XML používať uvedené formáty, ale nikdy nie ako náhradu za vzory vo formáte XML. Vzory vo formáte XML a správy XML na základe metodiky ISO 20022 by sa mali používať minimálne pri všetkých výstupných správach a výmenách, aby sa zabezpečila porovnateľnosť a agregácia údajov medzi archívmi obchodných údajov.

(5)

Subjekty uvedené v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 môžu podľa článku 28 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 (3) delegovať na orgán ESMA úlohy a povinnosti vrátane prístupu k údajom ohlasovaným archívom obchodných údajov. Využitie takéhoto delegovania by v žiadnom prípade nemalo ovplyvniť povinnosť archívov obchodných údajov poskytovať subjektom uvedeným v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 priamy a okamžitý prístup k uvedeným údajom.

(6)

V záujme zabezpečenia dôvernosti by sa všetky druhy výmeny údajov medzi archívmi obchodných údajov a príslušnými subjektmi mali uskutočňovať prostredníctvom zabezpečeného prepojenia zariadení s použitím protokolov šifrovania údajov. Na zabezpečenie minimálnych spoločných noriem by sa medzi archívmi obchodných údajov a subjektmi uvedenými v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 mal používať protokol prenosu údajov SSH (SFTP). Tým by sa však nemala vylúčiť možnosť, aby sa archívy obchodných údajov a príslušné subjekty mohli medzi sebou dohodnúť na zriadení zabezpečeného prepojenia zariadení pomocou samostatného doplnkového kanálu popri kanáli SFTP. Archívom obchodných údajov by sa preto malo povoliť aj naďalej popri SFTP používať iné zabezpečené prepojenia zariadení, ale nikdy nie ako náhradu za SFTP.

(7)	Pre monitorovanie finančnej stability a systémového rizika sú nesmierne dôležité údaje o najnovšom obchodnom stave zmlúv o derivátoch s otvoreným záujmom. Preto by príslušné subjekty mali mať prístup k týmto údajom.

(8)

Je veľmi dôležité umožňovať priamy a okamžitý prístup ku konkrétnym súborom údajov, a teda vytvoriť súbor kombinovateľných ad hoc žiadostí vzťahujúcich sa na zmluvné strany obchodu, hospodárske podmienky, klasifikáciu a identifikáciu zmlúv o derivátoch, časový horizont vykonania, ohlasovanie a splatnosť, ako aj udalosti obchodného a životného cyklu.

(9)

Lehoty, v ktorých archívy obchodných údajov poskytujú údaje príslušným subjektom, by sa mali harmonizovať, aby sa zlepšil priamy a okamžitý prístup k údajom v archívoch obchodných údajov a aby sa relevantným subjektom a archívom obchodných údajov umožnilo zlepšiť plánovanie procesov týkajúcich sa interných údajov.

(10)	Delegované nariadenie (EÚ) č. 151/2013 by sa malo zmeniť, aby sa ešte viac spresnil a zlepšil prevádzkový rámec pre prístup, agregáciu a porovnávanie údajov medzi archívmi obchodných údajov.

(11)	Na to, aby sa archívom obchodných údajov uľahčilo prispôsobovanie systémov špecifikáciám stanoveným v tomto delegovanom nariadení, by sa uplatňovanie ustanovení uvedených v tomto delegovanom nariadení malo odložiť.

(12)	Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy predložil Komisii.

(13)

Orgán ESMA uskutočnil v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, a analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy. Tieto verejné konzultácie umožnili orgánu ESMA získať názory príslušných orgánov a členov Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), ktoré predložila ECB. Orgán ESMA okrem toho požiadal o stanovisko skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny v delegovanom nariadení (EÚ) č. 151/2013

1. Článok 4 sa mení takto:

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Archív obchodných údajov poskytuje subjektom uvedeným v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a to aj v prípade delegovania podľa článku 28 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, priamy a okamžitý prístup k podrobným údajom o zmluvách o derivátoch v súlade s článkami 2 a 3 tohto nariadenia.

Na účely prvého pododseku používa archív obchodných údajov formát XML a vzor vypracovaný v súlade s metodikou ISO 20022. Archív obchodných údajov môže popri tom a po dohode s príslušným subjektom poskytnúť prístup k podrobným údajom o zmluvách o derivátoch v inom vzájomne dohodnutom formáte.“

b)	Odsek 2 sa vypúšťa.

2. V článku 5 sa dopĺňajú tieto odseky 3 až 9:

„3. Archív obchodných údajov musí zaviesť a udržiavať technické opatrenia potrebné na to, aby subjektom uvedeným v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 umožnil pripojiť sa prostredníctvom zabezpečeného rozhrania zariadení na to, aby mohli predkladať žiadosti o poskytnutie údajov a prijímať údaje.

Na účely prvého pododseku používa archív obchodných údajov protokol prenosu údajov SSH. Archív obchodných údajov používa pri komunikácii prostredníctvom daného rozhrania štandardizované správy XML vypracované v súlade s metodikou ISO 20022. Archív obchodných údajov môže popri tom a po dohode s príslušným subjektom zriadiť pripojenie pomocou iného vzájomne dohodnutého protokolu.

2.4. V súlade s článkami 2 a 3 tohto nariadenia archív obchodných údajov poskytuje subjektom uvedeným v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 prístup k týmto informáciám:

a)	všetkým hláseniam o zmluvách o derivátoch;

b)	najnovším obchodným stavom zmlúv o derivátoch, ktoré ešte nenadobudli splatnosť alebo ktoré sa nestali predmetom hlásenia s typom akcie ‚E‘, ‚C‘, ‚P‘ alebo ‚Z‘, ako sa uvádza v poli 93 tabuľky 2 prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1247/2012 (*1).

5. Archív obchodných údajov musí zriadiť a udržiavať technické opatrenia potrebné na to, aby subjektom uvedeným v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 umožňovali zaviesť vopred stanovené pravidelné žiadosti o prístup k podrobným údajom o zmluvách o derivátoch, ktoré tieto subjekty v zmysle určenia v odseku 4 potrebujú na to, aby si mohli plniť svoje povinnosti a vykonávať mandát.

2.6. Archív obchodných údajov poskytuje subjektom uvedeným v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na požiadanie prístup k podrobným údajom o zmluvách o derivátoch podľa akejkoľvek kombinácie nasledujúcich polí, ako sa uvádza v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 1247/2012:

a)	časová pečiatka ohlásenia;

b)	ID ohlasujúcej protistrany;

c)	ID druhej protistrany;

d)	podnikový sektor ohlasujúcej protistrany;

e)	povaha ohlasujúcej protistrany;

f)	ID makléra;

g)	ID ohlasujúceho subjektu;

h)	ID príjemcu;

i)	trieda aktív;

j)	klasifikácia produktu;

k)	identifikácia produktu

l)	podkladová identifikácia;

m)	miesto vykonania;

n)	časová pečiatka vykonania;

o)	dátum splatnosti;

p)	dátum ukončenia;

q)	centrálna protistrana; ako aj

r)	typ akcie.

2.7. Archív obchodných údajov musí zaviesť a udržiavať technickú kapacitu na poskytovanie priameho a okamžitého prístupu k podrobným údajom o zmluvách o derivátoch, ktoré subjekty uvedené v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 potrebujú na to, aby mohli vykonávať svoj mandát a plniť si svoje povinnosti. Tento prístup sa poskytuje takto:

ak subjekt uvedený v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 požiada o prístup k podrobným údajom o zmluvách o nevyplatených derivátoch alebo zmluvách o derivátoch, ktoré buď nadobudli splatnosť alebo pre ktoré sa ohlásili správy s typom akcie ‚E‘, ‚C‘, ‚Z‘ alebo ‚P‘, ako sa uvádza v poli 93 tabuľky 2 prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 1247/2012, nie skôr ako jeden rok pred dátumom, ku ktorému bola predložená žiadosť, archív obchodných údajov musí splniť túto požiadavku najneskôr do 12:00 koordinovaného svetového času prvého kalendárneho dňa nasledujúceho po dni, keď bola predložená žiadosť o prístup k údajom.

ak subjekt uvedený v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 požiada o prístup k podrobným údajom o zmluvách o derivátoch, ktoré buď nadobudli splatnosť alebo pre ktoré sa ohlásili správy s typom akcie „E‘, „C‘, „Z‘ alebo „P‘, ako sa uvádza v poli 93 tabuľky 2 prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 1247/2012, skôr ako jeden rok pred dátumom, ku ktorému bola predložená žiadosť, archív obchodných údajov musí splniť túto požiadavku najneskôr do troch pracovných dní od predloženia žiadosti o prístup k údajom.

ak sa žiadosť o prístup k údajom subjektu uvedeného v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 vzťahuje na zmluvy o derivátoch podľa písmen a) aj b), archív obchodných údajov musí poskytnúť podrobné údaje o tých derivátových zmluvách najneskôr do troch pracovných dní od predloženia žiadosti o prístup k údajom.

8. Archív obchodných údajov potvrdzuje prijatie a overuje správnosť a úplnosť všetkých žiadostí o prístup k údajom, ktoré predložili subjekty uvedené v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Informuje tieto subjekty o výsledku overenia najneskôr šesťdesiat minút po predložení žiadosti.

9. Na zabezpečenie dôvernosti, integrity a ochrany údajov, ktoré sa poskytujú subjektom uvedeným v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, používa archív obchodných údajov elektronický podpis a protokoly šifrovania údajov.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. novembra 2017.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 29. júna 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1.

(2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 151/2013 z 19. decembra 2012, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov, pokiaľ ide o regulačné technické normy bližšie určujúce údaje, ktoré majú archívy obchodných údajov zverejniť a sprístupniť, a prevádzkové normy na agregáciu a porovnávanie údajov a prístup k týmto údajom (Ú. v. EÚ L 52, 23.2.2013, s. 33).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

7.10.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 259/21

ODPORÚČANIE KOMISIE (EÚ) 2017/1803

z 3. októbra 2017

o posilnení legálnych spôsobov migrácie pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu

[oznámené pod číslom C(2017) 6504]

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,

keďže:

(1)

Presídľovanie je dôležitým nástrojom na ochranu násilne vysídlených osôb a jasným prejavom celosvetovej solidarity s tretími krajinami, ktorý im má pomôcť vyrovnať sa s vysokým počtom osôb utekajúcich pred vojnou a prenasledovaním. Pri presídľovaní sa nebezpečné a neregulárne migračné toky do Únie nahrádzajú bezpečnými a legálnymi spôsobmi migrácie; presídľovanie tak pomáha zachrániť životy, prispieva k zníženiu neregulárnej migrácie a riadeniu migračného tlaku a ukazuje, že existujú aj iné možnosti ako využívanie prevádzačských sietí. Presídľovanie je preto zároveň dôležitou zložkou komplexnej azylovej a migračnej politiky EÚ.

(2)

V septembri 2015 dohnala kríza v oblasti Stredozemia inštitúcie Únie k tomu, aby okamžite uznali núdzovú situáciu, ktorá vznikla v dôsledku výnimočne vysokých migračných tokov do regiónu, a vyzvali na prijatie krátkodobých a dlhodobých opatrení počnúc riešením migračných tokov mimo EÚ a zabezpečením účinnej kontroly našich vonkajších hraníc a končiac posilnením politiky EÚ v oblasti návratu, a zároveň zreformovali spoločný európsky azylový systém (CEAS) a poskytli väčšie možnosti bezpečnej a legálnej migrácie do EÚ.

(3)

Komisia v rámci okamžitých opatrení a s cieľom komplexne riešiť migračnú krízu a preukázať solidaritu s tretími krajinami znášajúcimi bremeno globálnej utečeneckej krízy 8. júna 2015 odporučila systém pre celú EÚ, pomocou ktorého sa malo v priebehu dvoch rokov presídliť 20 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu (1). Členské štáty sa spolu so štátmi pridruženými k dublinskému systému 20. júla 2015 dohodli na presídlení 22 504 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z Blízkeho východu, Afrického rohu a severnej Afriky (2).

(4)

EÚ a Turecko sa s cieľom rozložiť prevádzačské siete a ponúknuť migrantom inú alternatívu než riskovanie životov 18. marca 2016 rozhodli prelomiť cyklus nekontrolovaného prílevu migrantov spôsobujúceho humanitárnu krízu a dohodli sa na rade opatrení vrátane presídľovania Sýrčanov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, do členských štátov.

(5)

Rada v nadväznosti na vyhlásenie EÚ a Turecka zmenila rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 (3), aby umožnila členským štátom splniť ich záväzky v oblasti premiestnenia týkajúce sa 54 000 žiadateľov prostredníctvom presídlenia, prijímania osôb z humanitárnych dôvodov alebo iných foriem legálneho prijímania Sýrčanov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, z Turecka v rámci ich vnútroštátnych alebo multilaterálnych systémov.

(6)

V newyorskom vyhlásení pre utečencov a migrantov z 19. septembra 2016, ktoré prijalo všetkých 193 členských štátov OSN, sa vyzývalo na spravodlivejšie rozdelenie záťaže a zodpovednosti za prijatie a podporu utečencov vo svete. Členské štáty OSN vyjadrili svoj zámer rozšíriť počet a rozsah legálnych spôsobov, ktorými môžu byť utečenci prijatí v tretích krajinách alebo presídlení do tretích krajín (4).

(7)	K 20. septembru 2017 bolo v rámci systému dohodnutého 20. júla 2015 a na základe vyhlásenia EÚ a Turecka presídlených viac ako 23 000 osôb. Členské štáty prostredníctvom svojich vnútroštátnych systémov presídlili ďalšie osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(8)

Len v roku 2016 členské štáty presídlili 14 205 utečencov, čo je výrazný nárast v porovnaní s 8 155 osobami presídlenými v roku 2015, 6 550 osobami v roku 2014 a 4 000 až 5 000 osobami za rok v období rokov 2010 – 2013. Tento nárast svedčí o pridanej hodnote a potenciáli spolupráce a koordinácie na úrovni EÚ v oblasti presídľovania. Takisto ukazuje, aký význam pre presídľovanie má primerané financovanie z rozpočtu EÚ, keďže na obdobie rokov 2014 – 2017 bolo vyčlenených 293,3 mil. EUR.

(9)

Členské štáty, ktoré svoje záväzné prísľuby v rámci súčasných systémov ešte nesplnili, by tak mali bezodkladne urobiť. Všetky prísľuby, ktoré zostali po uplynutí obdobia uplatňovania oboch systémov nesplnené, by sa mali preniesť do ďalšieho kola predkladania prísľubov týkajúcich sa presídľovania a mali by sa pridať k novým prísľubom, ktoré členské štáty predložia.

(10)

EÚ musí prejsť od systémov presídľovania a prijímania osôb z humanitárnych dôvodov na báze ad hoc k stabilnému rámcu pre presídľovanie do EÚ. Na tento účel Komisia v rámci úsilia o prepracovanie azylového systému EÚ predložila návrh rámca Únie (5) pre presídľovanie, ktorým by sa zabezpečili bezpečné a legálne spôsoby získania medzinárodnej ochrany pre osoby, ktoré ju potrebujú. Urýchlené prijatie návrhu je dôležitým prvkom účinnejšej, spravodlivejšej a stabilnejšej európskej azylovej a migračnej politiky.

(11)

V záujme pokračovania presídľovania až do zavedenia rámca Únie pre presídľovanie Komisia 4. júla 2017 na 8. fóre o presídľovaní a premiestňovaní vyzvala členské štáty, aby na základe dohodnutých priorít na toto obdobie a takisto v súlade s odhadom globálnych potrieb v roku 2018 pripraveným Vysokým komisárom OSN pre utečencov (UNHCR) predložili ambiciózne prísľuby týkajúce sa presídľovania.

(12)

Účelom tohto odporúčania je zabezpečiť, aby mohlo v období od ukončenia obdobia uplatňovania súčasných systémov EÚ pre presídľovanie a zavedením nového rámca Únie pre presídľovanie pokračovať úsilie v oblasti presídľovania, a nadviazať na kolo predkladania prísľubov týkajúcich sa presídľovania, ktoré sa začalo 4. júla 2017, na základe ďalších potrieb uvedených v správe s názvom „UNHCR Projected Global Resettlement Needs for 2018“ (správa UNHCR o odhade globálnych potrieb v oblasti presídľovania v roku 2018).

(13)

Cieľom tohto odporúčania je podporiť nepretržité úsilie členských štátov pri poskytovaní a posilňovaní legálnych a bezpečných možností migrácie pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Členské štáty vykonávajúce opatrenia v súlade s týmto odporúčaním preukážu solidaritu tretím krajinám, v ktorých sa nachádza veľký počet vysídlených osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prispejú k medzinárodným iniciatívam v oblasti presídľovania a prispejú k lepšiemu celkovému riadeniu migračnej situácie. Ciele tohto odporúčania sú preto v súlade s návrhom rámca Únie pre presídľovanie.

(14)

Výber prioritných regiónov vychádza z potreby pokračovať vo vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka z 18. marca 2016, a to aj prostredníctvom budúceho dobrovoľného systému prijímania osôb z humanitárnych dôvodov, pokračovať v presídľovaní z Jordánska a Libanonu a nadviazať na vyhlásenie uvedené v „akčnom pláne týkajúcom sa opatrení na podporu Talianska, zníženie tlaku na trase cez centrálne Stredozemie a zvýšenie solidarity“ (6) týkajúce sa presídľovania z kľúčových afrických krajín pozdĺž stredozemskej migračnej trasy a susediacich s ňou vrátane Líbye, Nigeru, Čadu, Egypta, Etiópie a Sudánu.

(15)

Výsledkom kola predkladania prísľubov týkajúcich sa presídľovania, ktoré sa začalo 4. júla 2017, bolo približne 14 000 prísľubov, ktoré k 20. septembru predložili členské štáty. V záujme prispievania k spoločnému úsiliu o záchranu životov a ponúkania dôveryhodných alternatív k neregulárnym pohybom je potrebná intenzívnejšia angažovanosť všetkých členských štátov.

(16)

Celosvetové potreby v oblasti presídľovania sa týkajú 1,2 milióna osôb, pričom UNHCR opakovane vyzýva všetky krajiny, aby objem svojich programov pre presídľovanie postupne zvyšovali v súlade so zámermi vyjadrenými v newyorskom vyhlásení pre utečencov a migrantov. V tejto súvislosti a v nadväznosti na pokrok dosiahnutý od roku 2015 by Únia mala ponúknuť aspoň 50 000 miest na presídlenie, aby mohli byť do 31. októbra 2019 prijímané osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z tretích krajín.

(17)	S cieľom podporiť členské štáty pri dosahovaní tohto cieľa by malo byť z rozpočtu Únie poskytnutých 500 mil. EUR. Podľa podmienok Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) môžu členské štáty dostať za každú osobu presídlenú z prioritných regiónov jednorazovú sumu vo výške 10 000 EUR.

(18)

UNHCR plánuje dočasný mechanizmus na núdzovú evakuáciu najzraniteľnejších skupín migrantov z Líbye. EÚ by spolu s ďalšími globálnymi aktérmi mala prispievať k tomuto mechanizmu tak, aby mal skutočný vplyv a aby najzraniteľnejšie osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a ktoré sú v súčasnosti v Líbyi, dostali vďaka nemu príležitosť na presídlenie. Neregulárna migrácia sa zastaví, len ak bude existovať skutočná alternatíva k nebezpečným cestám. Členské štáty by pri zvažovaní svojich prísľubov týkajúcich sa presídľovania mali preto zohľadniť a podporiť aj túto iniciatívu UNHCR.

(19)

V spoločnom vyhlásení o riešení výzvy v oblasti migrácie a azylu z 28. augusta 2017 zástupcovia Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska a podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku spolu so zástupcami Nigeru a Čadu a predsedom prezidentskej rady Líbye uznali, vzhľadom na obmedzenie migrácie stimulovanej prevádzačmi, potrebu organizovať presídlenie obzvlášť zraniteľných osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(20)

Najmenej 50 000 miest na presídlenie z prioritných regiónov, ktoré má Únia ponúknuť, prispeje ku globálnym iniciatívam v oblasti solidarity na posilnenie legálnych spôsobov migrácie, a to vrátane nedávnej globálnej výzvy UNHCR týkajúcej sa 40 000 miest na presídlenie z krajín pozdĺž trasy cez centrálne Stredozemie v roku 2018.

(21)	S cieľom zabezpečiť monitorovanie vykonávania by členské štáty mali Komisii predkladať mesačné správy o osobách presídlených na ich územie v súlade s ich prísľubmi, v ktorých by mali uviesť štát, z ktorého bola osoba presídlená.

(22)	Komisia by mala preskúmať pokrok pri vykonávaní tohto odporúčania do 31. októbra 2018. Na základe tohto preskúmania a s prihliadnutím na celkovú migračnú situáciu v EÚ a na celom svete môžu byť členské štáty vyzvané, aby svoje prísľuby ďalej revidovali.

(23)	Toto odporúčanie by malo byť určené členským štátom. Pridružené štáty sa vyzývajú, aby prispeli k spoločnému európskemu úsiliu v oblasti presídľovania,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

ZVÝŠENIE PRÍSĽUBOV TÝKAJÚCICH SA PRESÍDĽOVANIA

Na základe skúseností získaných pri vykonávaní súčasných systémov EÚ pre presídľovanie a s cieľom napomôcť prechod medzi týmito systémami a rámcom Únie pre presídľovanie by členské štáty mali ponúknuť najmenej 50 000 miest na presídlenie, ktoré umožnia prijímať do 31. októbra 2019 osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z tretích krajín.

Členské štáty, ktoré svoje prísľuby v rámci kola prísľubov týkajúcich sa presídľovania, ktoré Komisia začala 4. júla 2017, zatiaľ nepredložili, by tak mali urobiť najneskôr do 31. októbra 2017 a tie, ktoré tak už urobili, by mali zvážiť zvýšenie svojich prísľubov s cieľom dosiahnuť uvedený cieľ.

Členské štáty by mali zamerať svoje prísľuby:

na pokračovanie presídľovania Sýrčanov a štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti vysídlených v dôsledku konfliktu v Sýrii z Turecka s cieľom podporiť vykonávanie vyhlásenia EÚ a Turecka z 18. marca 2016, a to aj prostredníctvom budúceho dobrovoľného systému prijímania osôb z humanitárnych dôvodov (VHAS);

b)	na pokračovanie presídľovania z Libanonu a Jordánska;

c)	na to, aby prispeli k stabilizácii situácie v centrálnom Stredozemí presídlením osôb, ktoré potrebujú ochranu, z Líbye, Nigeru, Čadu, Egypta, Etiópie a Sudánu, a to aj podporou dočasného mechanizmu UNHCR pre núdzovú evakuáciu najzraniteľnejších skupín migrantov z Líbye.

Členské štáty sa vyzývajú, aby presídľovanie v rámci plnenia svojich prísľubov vykonali čo najskôr, a to v úzkej spolupráci s UNHCR a podľa potreby s podporou úradu EASO.

MONITOROVANIE

Členské štáty by mali Komisii predkladať mesačné správy o počte osôb presídlených na ich územie pri plnení ich prísľubov, pričom by mali uviesť štát, z ktorého bola tá-ktorá osoba presídlená.

FINANČNÁ PODPORA

Členské štáty by mali na účely plnenia prísľubov týkajúcich sa presídľovania uvedených v tomto odporúčaní plne využiť finančnú podporu vo výške 500 miliónov EUR, ktorá je k dispozícii prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu.

PRESKÚMANIE

Komisia preskúma toto odporúčanie do 31. októbra 2018. Na základe preskúmania vykonávania tohto odporúčania Komisiou a s prihliadnutím na celkovú migračnú situáciu v EÚ a na celom svete môžu byť členské štáty vyzvané, aby svoje prísľuby podľa potreby ďalej aktualizovali.

ADRESÁTI

Toto odporúčanie je určené členským štátom.

V Bruseli 3. októbra 2017

Za Komisiu

Dimitris AVRAMOPOULOS

člen Komisie

(1) Odporúčanie Komisie z 8. júna 2015 týkajúce sa európskeho systému presídľovania, C(2015) 3560 final.

(2) Závery zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 20. júla 2015.

(3) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1754 z 29. septembra 2016, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (Ú. v. EÚ L 268, 1.10.2016, s. 82).

(4) Newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov; k dispozícii na webovej adrese: http://www.unhcr.org/new-york-declaration-for-refugees-and-migrants.html.

(5) COM(2016) 468 final.

(6) SEC(2017) 339.

7.10.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 259/25

ODPORÚČANIE KOMISIE (EÚ) 2017/1804

z 3. októbra 2017

týkajúce sa vykonávania ustanovení Kódexu schengenských hraníc o dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc v schengenskom priestore

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,

keďže:

(1)

V priestore bez kontroly vnútorných hraníc možno o dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc rozhodnúť len za výnimočných okolností, keď je potrebné reagovať na situácie závažne ovplyvňujúce verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť uvedeného priestoru alebo jeho časti, alebo jedného či viacerých členských štátov. Vzhľadom na možný dosah takéhoto obnovenia na všetky osoby a tovar, ktoré majú právo na voľný pohyb v rámci priestoru bez kontroly vnútorných hraníc, sa toto opatrenie môže použiť len ako posledná možnosť podliehajúca prísnym podmienkam, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti a trvanie akéhokoľvek dočasného obnovenia kontroly hraníc.

(2)

Ak si závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti členského štátu vyžaduje prijatie neodkladných opatrení, súčasné ustanovenia Kódexu schengenských hraníc umožňujú rýchle obnovenie kontroly vnútorných hraníc na obdobie maximálne dvoch mesiacov (článok 28). V kódexe sa stanovuje aj obnovenie kontroly vnútorných hraníc z dôvodu závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v prípade predvídateľných udalostí, a to na obdobie maximálne šiestich mesiacov (článok 25). Kumulatívne vykonávanie článkov 28 a 25 Kódexu schengenských hraníc umožňuje zachovať kontrolu hraníc v celkovej dĺžke trvania až osem mesiacov. Okrem toho nové ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti aktivuje nové uplatnenie pravidiel (a tým aj nový výpočet trvania obdobia kontroly hraníc).

(3)

V článku 29 Kódexu schengenských hraníc sa uvádza osobitný postup, ktorý umožňuje obnoviť kontrolu vnútorných hraníc na obdobie až dvoch rokov, ak je ohrozené celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc v dôsledku trvalých závažných nedostatkov týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc zistených počas schengenského hodnotenia. Od prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (1) sa tento postup môže použiť aj v prípade, že niektorý členský štát neprijme potrebné opatrenia na základe posúdenia zraniteľnosti alebo nespolupracuje s agentúrou, ak si situácia na vonkajších hraniciach vyžaduje naliehavé opatrenia.

(4)

Aj keď v prevažnej väčšine prípadov sa lehoty platné v súčasnosti osvedčili ako dostatočné, v nedávnom období sa ukázalo, že určité závažné ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ako sú teroristické hrozby alebo nekontrolované sekundárne pohyby značného rozsahu v rámci Únie, môžu pretrvávať aj po skončení týchto lehôt.

(5)

Komisia prijala návrh na zmenu príslušných ustanovení Kódexu schengenských hraníc s cieľom riešiť takéto budúce pretrvávajúce hrozby. V návrhu sa menia lehoty stanovené v článku 25 Kódexu schengenských hraníc v prípade predvídateľných udalostí a uznáva sa v ňom, že predĺženie obnovenia kontroly vnútorných hraníc nad rámec súčasných lehôt môže byť odôvodnené, a to na obdobie až dvoch rokov. V návrhu sa okrem toho stanovuje možnosť ďalšieho predĺženia kontroly vnútorných hraníc, ak osobitné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti pretrváva aj po uvedenej lehote.

(6)

Tieto nové lehoty sú sprevádzané dodatočnými procedurálnymi požiadavkami, ktoré musia členské štáty splniť pred obnovením alebo predĺžením kontroly vnútorných hraníc. Od členských štátov sa najmä požaduje, aby svoje oznámenia podložili posúdením rizika, ktoré by preukazovalo, že zamýšľané obnovenie alebo predĺženie kontroly vnútorných hraníc je krajným opatrením, a v ktorom by sa objasňovalo, ako by kontrola vnútorných hraníc pomohla riešiť zistené hrozby. Od Komisie sa okrem toho v návrhu požaduje, aby vydala stanovisko vždy, keď kontrola vnútorných hraníc presiahne šesť mesiacov. Menia sa aj ustanovenia týkajúce sa „konzultačného postupu“ po vydaní stanoviska Komisiou, aby odzrkadľovali novú úlohu európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a Europolu a aby sa zabezpečilo náležité zohľadnenie výsledkov takejto konzultácie, najmä pokiaľ ide o zapojenie susedných členských štátov. Účelom všetkých týchto zmien je zabezpečiť, aby sa obnovenie kontroly vnútorných hraníc používalo len vtedy, ak je to potrebné a odôvodnené, a len počas takého dlhého obdobia, počas ktorého je to potrebné a odôvodnené.

(7)

Navrhované zmeny Kódexu schengenských hraníc vychádzajú zo súčasných ustanovení. Do prijatia zmeny Kódexu schengenských hraníc, ako sa uvádza vyššie, je nevyhnutné, aby všetky členské štáty, ktoré majú v úmysle obnoviť dočasnú kontrolu vnútorných hraníc, v plnom rozsahu vykonávali existujúce ustanovenia Kódexu schengenských hraníc, podľa ktorých sa už v súčasnosti od členských štátov zamýšľajúcich použiť toto opatrenie vyžaduje, aby najskôr zvážili uplatnenie alternatívnych opatrení ku kontrole hraníc a aby spolupracovali so susednými členskými štátmi.

(8)

Podľa článku 26 Kódexu schengenských hraníc by dotknutý členský štát mal pred rozhodnutím o dočasnom obnovení alebo predĺžení kontroly vnútorných hraníc posúdiť rozsah, v akom takéto opatrenie môže vhodným spôsobom zmierniť ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ako aj primeranosť uvedeného opatrenia vo vzťahu k tomuto ohrozeniu, pričom by mal okrem iného zohľadniť pravdepodobný dosah takéhoto opatrenia na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc. Cielená kontrola na základe neustále aktualizovanej analýzy rizík a spravodajských informácií by preto prispela k optimalizácii prínosov kontroly a obmedzeniu jej nepriaznivých účinkov na voľný pohyb.

(9)

Členské štáty, na ktoré má obnovenie kontroly príslušných úsekov hraníc vplyv, by mali mať možnosť pravidelne vyjadrovať svoje názory na jej nevyhnutnosť s cieľom zorganizovať vzájomnú spoluprácu medzi všetkými členskými štátmi a preskúmať primeranosť opatrení vo vzťahu k udalostiam, ktoré podnietili obnovenie kontroly hraníc, a k ohrozeniu verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Členský štát, ktorý sa rozhodol takúto kontrolu obnoviť, by mal pri skúmaní a prehodnocovaní jej nevyhnutnosti tieto názory zohľadniť s cieľom neustále prispôsobovať túto kontrolu okolnostiam.

(10)

Podľa článku 27 ods. 1 písm. e) Kódexu schengenských hraníc by členský štát obnovujúci alebo predlžujúci kontrolu vnútorných hraníc mal okrem iného poskytnúť informácie o opatreniach, ktoré majú prijať ostatné členské štáty v súvislosti s plánovanou kontrolou hraníc. Okrem toho podľa článku 27 ods. 5 Kódexu schengenských hraníc sa môžu uskutočniť spoločné zasadnutia medzi členským štátom, ktorý plánuje obnoviť kontrolu vnútorných hraníc, ostatnými členskými štátmi, najmä tými, na ktoré majú takéto opatrenia priamy vplyv, a Komisiou s cieľom zorganizovať v príslušných prípadoch vzájomnú spoluprácu medzi členskými štátmi. Takéto kontakty s členskými štátmi by sa mali využiť na obmedzenie vplyvu na voľný pohyb.

(11)

Keďže dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc sa môže použiť len za výnimočných okolností a ako krajné opatrenie, členské štáty by najprv mali preskúmať, či by na účinnú nápravu identifikovaného ohrozenia nebolo možné použiť iné, alternatívne opatrenia ku kontrolám hraníc, pričom k obnove kontroly hraníc na príslušných vnútorných hraniciach by mali pristúpiť iba ako ku krajnému opatreniu, keď identifikované ohrozenie nie je možné dostatočne riešiť menej reštriktívnymi opatreniami vzťahujúcimi sa na cezhraničný pohyb. Príslušné členské štáty by mali vo svojom oznámení podľa článku 27 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc informovať o výsledkoch týchto úvah a dôvodoch, pre ktoré sa rozhodli pre kontrolu hraníc.

(12)	V tejto súvislosti by členské štáty mali vyvinúť potrebné úsilie, aby ďalej a v plnej miere vykonávali odporúčanie Komisie z 12. mája 2017 [C(2017) 3349 final] o primeraných policajných kontrolách a policajnej spolupráci v schengenskom priestore.

(13)	Toto odporúčanie by sa malo vykonať pri plnom dodržiavaní základných práv.

(14)	Toto odporúčanie by malo byť určené všetkým schengenským štátom, ktoré sú viazané hlavou III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (2),

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

OBMEDZENIE VPLYVU NA VOĽNÝ POHYB

Aby sa dosiahla správna rovnováha medzi potrebou chrániť verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť členských štátov a výhodami priestoru bez kontroly vnútorných hraníc, členské štáty zamýšľajúce dočasne obnoviť kontrolu vnútorných hraníc by mali, keď podľa článku 26 Kódexu schengenských hraníc vykonávajú posúdenie potreby a proporcionality každého dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc v súlade s článkom 25 a článkom 28 Kódexu schengenských hraníc, starostlivo zohľadniť a pravidelne hodnotiť tieto aspekty:

a)	pravdepodobný dosah takéhoto obnovenia na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc;

b)	pravdepodobný dosah takéhoto obnovenia na vnútorný trh.

Na tento účel by členské štáty, ktoré zamýšľajú dočasne obnoviť kontrolu vnútorných hraníc, mali v oznámení podľa článku 27 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc informovať o výsledku ich posúdenia vplyvu plánovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly vnútorných hraníc na voľný pohyb a vnútorný trh.

Členské štáty, ktoré majú v úmysle obnoviť dočasnú kontrolu vnútorných hraníc, by sa mali zdržať prijatia akýchkoľvek opatrení, ktoré by neboli odôvodnené zisteným závažným ohrozením verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Mali by napríklad obmedziť hraničné úseky, na ktorých sa dočasne obnoví kontrola vnútorných hraníc, s ohľadom na to, čo je nevyhnutne potrebné na riešenie zisteného ohrozenia.

SPOLOČNÁ ZODPOVEDNOSŤ A SPOLUPRÁCA

Vzhľadom na tento cieľ obmedziť vplyv na voľný pohyb by členské štáty, ktoré zamýšľajú dočasne obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach, mali:

a)	prekonzultovať toto obnovenie v dostatočnom časovom predstihu s členskými štátmi, na ktoré má vplyv;

b)	udržiavať úzku a stálu spoluprácu, ktorá umožní neustále preskúmavanie a prispôsobovanie kontroly s cieľom zohľadniť vyvíjajúce sa potreby a vplyv na mieste;

c)	byť pripravené navzájom si pomáhať s cieľom efektívne vykonávať kontrolu hraníc, ak je to potrebné a odôvodnené.

POUŽITIE ALTERNATÍVNYCH OPATRENÍ

Aby sa zabezpečilo, že dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc je krajným opatrením, ktoré sa použije len v prípade, že zistené závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti nie je možné primerane riešiť inými prostriedkami, členské štáty by mali v plnej miere vykonávať odporúčanie Komisie z 12. mája 2017 [C(2017) 3349 final] o primeraných policajných kontrolách a policajnej spolupráci v schengenskom priestore.

V Bruseli 3. októbra 2017

Za Komisiu

Dimitris AVRAMOPOULOS

člen Komisie

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).

7.10.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 259/28

ODPORÚČANIE KOMISIE (EÚ) 2017/1805

z 3. októbra 2017

k profesionalizácii verejného obstarávania

Budovanie architektúry profesionalizácie verejného obstarávania

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,

keďže:

(1)

Verejné obstarávanie je nástrojom na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Tento nástroj by mohol mať významný hospodársky vplyv (1), keďže prispeje k programu Komisie pre rast, zamestnanosť a cezhraničný obchod. Účinné, efektívne a konkurencieschopné verejné obstarávanie je zásadným kritériom pre dobré fungovanie jednotného trhu a dôležitým kanálom európskych investícií (2).

(2)

Smernice o verejnom obstarávaní prijaté v roku 2014 (3) poskytujú súbor nástrojov, ktorý členským štátom umožňuje efektívnejšie a strategickejšie využívanie verejného obstarávania. Verejné obstarávanie čelí v súčasnosti novým výzvam, keďže sa od neho čoraz viac očakáva, že: prinesie najlepšiu hodnotu za peniaze z verejných zdrojov za čoraz obmedzujúcejších rozpočtových podmienok; bude využívať príležitosti, ktoré prináša digitalizácia a vyvíjajúce sa trhy; strategicky prispeje k cieľom horizontálnych politík a k spoločenských hodnotám, ako sú napríklad inovácie, sociálne začlenenie a hospodárska a environmentálna udržateľnosť; maximalizuje dostupnosť a preukáže zodpovednosť za minimalizáciu neefektívnosti, plytvania, nezrovnalostí, podvodov a korupcie, ako aj za budovanie zodpovedných dodávateľských reťazcov.

(3)

Potreba zabezpečiť účinné uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania na všetkých úrovniach je nevyhnutná v záujme čo možno najlepšieho využitia tejto podstatnej páky európskych investícií, ako sa uvádza v Investičnom pláne pre Európu (4), ako aj dopracovania sa k silnejšiemu jednotnému trhu v zmysle požiadavky vyjadrenej v prejave predsedu Junckera o stave Únie v roku 2017. Efektívnosť tiež patrí k oblastiam, ktoré pri verejnom obstarávaní treba zlepšovať a ktoré sú zmieňované v rámci procesu európskeho semestra.

(4)

Preto je potrebné zabezpečiť čo najefektívnejšie využívanie verejných finančných prostriedkov, pričom verejní kupujúci musia byť schopní obstarávať v súlade s najprísnejšími normami, pokiaľ ide o profesionalitu. Posilnenie a podpora profesionality zamestnancov pri verejnom obstarávaní môže pomôcť posilniť vplyv verejného obstarávania na celé hospodárstvo (5).

(5)

Cieľ profesionalizácie verejného obstarávania sa chápe vo všeobecnosti tak, že zahŕňa celkové zlepšenie celej škály odborných zručností a schopností, vedomostí a skúseností osôb, ktoré vykonávajú úlohy súvisiace s verejným obstarávaním alebo sú do nich inak zapojené (6). Zahŕňa takisto nástroje a podporu, ako aj inštitucionálnu architektúru politiky, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska účinnosti a efektívnosti (7). Preto by sa účinná politika profesionalizácie mala zakladať na celkovom strategickom prístupe rešpektujúcom tri vzájomne sa dopĺňajúce ciele:

Budovanie vhodnej architektúry politiky profesionalizácie: aby mala akákoľvek politiky profesionalizácie skutočný dosah, mala by mať politickú podporu na vysokej úrovni. To znamená jasné rozdelenie zodpovednosti a úloh medzi inštitúcie na ústrednej politickej úrovni, podpora úsilia na miestnej, regionálnej a sektorálnej úrovni, zabezpečenie kontinuálnosti naprieč politickými cyklami a v prípade potreby využitie inštitucionálnych štruktúr podporujúcich špecializáciu, spájanie a spoločné využívanie znalostí.

II.

Ľudské zdroje – zlepšenie odbornej prípravy a riadenia kariérneho rozvoja zamestnancov zapojených do verejného obstarávania: zamestnanci zapojení do verejného obstarávania, t. j. do obstarávania tovaru, služieb a prác, ako aj audítori a úradníci zodpovední za preskúmavanie prípadov verejného obstarávania musia mať vhodnú kvalifikáciu, absolvovať odbornú prípravu a disponovať zručnosťami a skúsenosťami potrebnými pre ich úroveň zodpovednosti. To znamená, že je potrebné získať skúsených, kvalifikovaných a motivovaných pracovníkov, ponúkať potrebnú odbornú prípravu a kontinuálny profesijný rozvoj, vypracovať kariérnu štruktúru a ponúkať stimuly na to, aby boli funkcie verejného obstarávania atraktívne a motivovali štátnych úradníkov v dosahovaní strategických výsledkov.

III.

Systémy – poskytnutie nástrojov a metodík na podporu profesionálnych postupov v rámci verejného obstarávania: zamestnanci zapojení do verejného obstarávania musia mať k dispozícii správne nástroje a vhodnú podporu, aby mohli účinne konať a dosiahnuť najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou pri každom obstarávaní. Znamená to zabezpečiť dostupnosť nástrojov a postupov na dosiahnutie inteligentného verejného obstarávania, napr.: nástroje elektronického verejného obstarávania, usmernenia, príručky, vzory a nástroje spolupráce spolu so zodpovedajúcou odbornou prípravou, podporou a odbornými znalosťami, zhromažďovanie poznatkov a výmena osvedčených postupov.

(6)

V tomto odporúčaní (8) sa vyjadruje podpora rozvoju a vykonávaniu politík profesionalizácie v členských štátoch, pričom sa ním ponúka referenčný rámec na zváženie (9). Želaným výsledkom tejto iniciatívy je pomôcť členským štátom pri vypracovaní stratégie profesionalizácie s cieľom zvýšiť profil, vplyv, dosah a povesť verejného obstarávania pri dosahovaní verejných cieľov.

(7)

Toto odporúčanie je adresované členským štátom a ich verejnej správe, predovšetkým na celoštátnej úrovni. Členské štáty by však mali v rámci svojho centralizovaného alebo decentralizovaného systému verejného obstarávania naďalej povzbudzovať a podporovať verejných obstarávateľov/obstarávateľov pri realizácii iniciatív týkajúcich sa profesionalizácie. Preto by členské štáty mali na toto odporúčanie upozorniť orgány zodpovedné za verejné obstarávanie na všetkých úrovniach, ako aj subjekty poverené odbornou prípravou audítorov a úradníkov zodpovedných za preskúmavanie prípadov verejného obstarávania.

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

I. VYMEDZENIE POLITIKY PROFESIONALIZÁCIE VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA

Členské štáty by mali vypracovať a zaviesť dlhodobé stratégie profesionalizácie verejného obstarávania prispôsobené ich potrebám, zdrojom a administratívnej štruktúre, či už samy osebe alebo ako súčasť širších politík profesionalizácie verejnej správy. Cieľom je prilákať, rozvíjať a udržať pracovníkov s potrebnými zručnosťami, zamerať sa na výkonnosť a strategické výsledky a čo najefektívnejšie využívať dostupné nástroje a techniky. Tieto stratégie by mali:

a)	byť užitočné pre všetkých príslušných účastníkov procesu verejného obstarávania a mali by sa vypracovať prostredníctvom inkluzívneho procesu na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

b)	byť uplatňované v koordinácii s ostatnými politikami naprieč celým verejným sektorom a

c)	a v ich rámci by sa mal zvážiť vývoj v iných členských štátoch a na medzinárodnej úrovni.

Členské štáty by tiež mali povzbudzovať a podporovať verejných obstarávateľov/obstarávateľov pri vykonávaní vnútroštátnych stratégií profesionalizácie, rozvoji iniciatív v tejto oblasti, ako aj vhodnej inštitucionálnej architektúry a spolupráce pre koordinovanejšie, efektívne a strategické verejné obstarávanie, okrem iného na základe:

a)	posilnenej spolupráce medzi príslušnými útvarmi a medzi verejnými obstarávateľmi/obstarávateľmi a

b)	odborných znalostí a podpory inštitúcií odbornej prípravy, centrálnych obstarávacích organizácií a profesijných organizácií orientovaných na verejné obstarávanie.

II. ĽUDSKÉ ZDROJE – ZLEPŠENIE ODBORNEJ PRÍPRAVY A RIADENIA KARIÉRNEHO ROZVOJA ZAMESTNANCOV

Členské štáty by mali identifikovať a vymedziť základné zručnosti a schopnosti, ktorými by mali disponovať všetci zamestnanci zapojení do verejného obstarávania, získané prostredníctvom príslušnej odbornej prípravy so zreteľom na multidisciplinárny charakter projektov verejného obstarávania, a to bez ohľadu na to, či ide o špecializovaných úradníkov zaoberajúcich sa verejným obstarávaním, zamestnancov v súvisiacich funkciách, sudcov či audítorov, ako sú napríklad:

a)	rámce pre zručnosti a schopnosti na podporu náboru a procesov kariérneho postupu a pre zostavovanie učebných osnov odbornej prípravy a

b)	spoločný rámec kompetencií pre verejné obstarávanie na európskej úrovni.

Členské štáty by mali vypracovať vhodné programy odbornej prípravy – úvodnej a celoživotnej – na základe posúdenia údajov a potrieb, ako aj na základe rámcov kompetencií, ak sú k dispozícií, ako napríklad:

a)	rozvíjanie a/alebo podpora rozvoja ponuky úvodnej odbornej prípravy na magisterskej a postgraduálnej úrovni a iných druhov počiatočnej kariérnej odbornej prípravy;

b)	poskytovanie a/alebo podpora komplexnej, cielenej a dostupnej ponuky celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy;

c)	posilnenie ponuky odbornej prípravy prostredníctvom inovatívnych a interaktívnych riešení alebo nástrojov elektronického vzdelávania (eLearning), ako aj replikačných programov a

d)	využívanie prínosov akademickej spolupráce a výskumu s cieľom vytvoriť solídnu teoretickú podporu pri riešeniach v oblasti verejného obstarávania.

Členské štáty by mali taktiež vyvíjať vhodné postupy riadenia ľudských zdrojov, kariérneho plánovania a motivačných schém špecifických pre funkcie v oblasti verejného obstarávania a podporovať ich zavádzanie verejnými obstarávateľmi/obstarávateľmi s cieľom prilákať a udržať si kvalifikovaný personál pre verejné obstarávanie a motivovať zamestnancov zapojených do verejného obstarávania, aby dosahovali kvalitnejšie výsledky a aby pri verejnom obstarávaní uplatňovali strategickejší prístup. Napríklad:

a)	systémy uznávania zručností a/alebo certifikácie, ktoré riadne identifikujú a odmeňujú funkcie v oblasti verejného obstarávania;

b)	kariérne štruktúry, inštitucionálne stimuly a politická podpora s cieľom dosahovať strategické výsledky a

c)	ocenenia za excelentnosť na podporu osvedčených postupov v oblastiach, ako sú inovácie, zelené a sociálne zodpovedné verejné obstarávanie alebo boj proti korupcii.

III. SYSTÉMY – POSKYTNUTIE NÁSTROJOV A METODÍK

Členské štáty by mali stimulovať a podporovať vývoj a zavádzanie dostupných nástrojov IT, ktoré môžu uľahčiť a zlepšiť fungovanie systémov verejného obstarávania, ako napríklad:

a)	umožnenie prístupu k informáciám vytvorením jediného online portálu;

b)	vývoj IT nástrojov so zodpovedajúcou odbornou prípravou (napr. úspory z rozsahu, energetická účinnosť alebo tímová práca), alebo podpora zodpovedajúcich trhovo orientovaných riešení a

propagácia strategického prístupu k digitalizácii prostredníctvom štandardizácie, výmeny, opätovného využívania a interoperability výrobkov a služieb, najmä prostredníctvom využitia existujúcich riešení v oblasti informačných technológií, ktoré sú k dispozícii na úrovni EÚ (10), ako aj prispievanie k rozvoju nástrojov, ako napríklad online katalógu noriem IKT pre verejné obstarávanie (11).

Členské štáty by mali podporovať integritu na individuálnej a inštitucionálnej úrovni ako neoddeliteľnú súčasť profesionálneho správania tým, že poskytnú nástroje na zabezpečenie súladu a transparentnosti, ako aj usmernení na predchádzanie nezrovnalostiam, ako napríklad:

a)	vytvorenie etických kódexov, ako aj chárt integrity;

b)	využitie údajov o nezrovnalostiach (12) ako spätnej väzby pre vyvinutie zodpovedajúcej odbornej prípravy a poradenstva, ako aj podpora samoočistenia a

c)	vypracovanie konkrétnych usmernení s cieľom predchádzať podvodom a korupcii a odhaľovať ich, a to aj prostredníctvom spôsobov ich oznamovania.

Členské štáty by mali vypracovať usmernenia, ktorých cieľom je na jednej strane poskytnúť právnu istotu, pokiaľ ide o právne predpisy EÚ a vnútroštátne právne predpisy alebo požiadavky, ktoré vyplývajú z medzinárodných záväzkov EÚ, a na druhej strane uľahčiť a podporiť strategické myslenie, obchodné myslenie a inteligentné/informované prijímanie rozhodnutí, ako napríklad:

a)	cielené pokyny, metodické príručky a archívy osvedčených postupov a najčastejších chýb, ktoré sú aktuálne, ľahko použiteľné, ľahko dostupné a vychádzajú zo skúseností zamestnancov zapojených do verejného obstarávania a

b)	štandardizované vzory a nástroje pre rôzne postupy, ako napríklad kritériá zeleného verejného obstarávania.

Členské štáty by mali podporovať výmenu osvedčených postupov a poskytnúť podporu pre zamestnancov zapojených do verejného obstarávania na zabezpečenie odborných postupov verejného obstarávania, spolupráce a prenosu znalostí, ako napríklad:

a)	poskytovanie technickej pomoci prostredníctvom pohotových asistenčných služieb, horúcich liniek a/alebo služieb elektronickej pošty;

b)	organizovanie seminárov a workshopov na výmenu informácií o novom vývoji v oblasti právnych predpisov, politických priorít a osvedčených postupov a

c)	podpora komunít zamestnancov zapojených do verejného obstarávania prostredníctvom online fór a profesijných sociálnych sietí.

IV. NÁSLEDNÉ OPATRENIA VYPLÝVAJÚCE Z TOHTO ODPORÚČANIA – PREDKLADANIE SPRÁV A MONITOROVANIE

10.

Odporúča sa, aby členské štáty informovali Komisiu o opatreniach prijatých v reakcii na toto odporúčanie pri predkladaní správ podľa článku 83 smernice 2014/24/EÚ, článku 45 smernice 2014/23/EÚ a článku 99 smernice 2014/25/EÚ.

V Štrasburgu 3. októbra 2017

Za Komisiu

Elżbieta BIEŃKOWSKA

členka Komisie

(1) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky [COM(2015) 550].

(2) Takmer polovica prostriedkov v oblasti politiky súdržnosti sa vynakladá prostredníctvom verejného obstarávania. Počas rokov 2014 – 2020 EÚ investuje 325 miliárd EUR – takmer tretinu celkového rozpočtu EÚ – v regiónoch Európy prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktoré sa zameriavajú na podporu hospodárskeho rastu, vytváranie pracovných miest, konkurencieschopnosť a zníženie rozdielov v úrovni rozvoja.

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65) (ďalej len „klasická smernica“), a najmä jej článok 83 ods. 4; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1) (ďalej len „smernica o koncesiách“), a najmä jej článok 45 ods. 4; a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243) (ďalej len „smernica o verejnoprospešných službách“), a najmä jej článok 99 ods. 4.

(4) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke: Investičný plán pre Európu [COM(2014) 903].

(5) V pracovnom dokumente útvarov [SWD(2015) 202], ktorý je pripojený k stratégii jednotného trhu, sa odhadujú potenciálne hospodárske prínosy plynúce z vyriešenia problémov týkajúcich sa profesionality na viac než 80 miliárd EUR.

(6) Týka sa to všetkých činností úradníkov zodpovedných za verejné obstarávanie, ktorí sú zapojení do ľubovoľnej fázy procesu verejného obstarávania, a to od identifikácie potrieb až po správu zmluvy – či už ide o pracovníkov orgánov alebo inštitúcií ústrednej alebo decentralizovanej správy, vo funkciách presne vymedzených ako súvisiace s verejným obstarávaním alebo len vo funkciách, v rámci ktorých majú na starosti určité úlohy súvisiace s verejným obstarávaním.

(7) Potreba rozvíjať pracovnú silu pre oblasť verejného obstarávania schopnú kontinuálne zabezpečovať dosahovanie najvýhodnejšieho pomeru medzi kvalitou a cenou sa zdôrazňuje aj v odporúčaní OECD z roku 2015 k verejnému obstarávaniu.(http://www.oecd.org/gov/ethics/OECD-Recommendation-on-Public-Procurement.pdf).

(8) Komisia nemá v úmysle predpísať konkrétny model, ale vyzvať členské štáty a príslušné správne orgány, aby príslušné otázky riešili. Je zrejmé, že každý členský štát je v rozličnej etape tohto procesu. Novými smernicami sa však od členských štátov požaduje, aby zabezpečili, že a) informácie a usmernenia týkajúce sa výkladu a uplatňovania práva EÚ v oblasti verejného obstarávania budú bezplatne dostupné, aby pomohli verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom, najmä MSP; a b) verejní obstarávatelia budú mať pri plánovaní a vykonávaní postupov verejného obstarávania k dispozícii podporu.

(9) Príslušné odporúčanie bude sprevádzané súborom osvedčených postupov členských štátov.

(10) Okrem iného: jednotná digitálna brána a stavebné prvky infraštruktúry digitálnych služieb v rámci Nástroja na prepájanie Európy (elektronická totožnosť, elektronický podpis, elektronické doručovanie dokumentov, elektronická fakturácia).

(11) https://joinup.ec.europa.eu/community/european_catalogue/

(12) Pri rešpektovaní právnych predpisov na ochranu údajov a základného práva na ochranu osobných údajov.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 259

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 60 7. októbra 2017

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		MEDZINÁRODNÉ DOHODY
	*	Oznámenie týkajúce sa predbežného vykonávania dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánksou republikou na strane druhej	1
		NARIADENIA
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1798 z 2. júna 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013, pokiaľ ide o osobitné požiadavky na zloženie potravín určených na celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti a o osobitné požiadavky na informácie o nich ( 1 )	2
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1799 z 12. júna 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014, pokiaľ ide o výnimku pre určité centrálne banky tretích krajín z požiadaviek na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť pri vykonávaní ich menovej a kurzovej politiky a politiky súvisiacej s finančnou stabilitou ( 1 )	11
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1800 z 29. júna 2017, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 151/2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 ( 1 )	14
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1801 z 13. júla 2017, ktorým sa opravujú určité jazykové znenia delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/2250, ktorým sa stanovuje plán pre odhadzovanie úlovkov pri rybolove určitých druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori a vo vodách Únie v oblasti ICES IIa	18
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2017/1802 z 28. septembra 2017 o vymenovaní vedúceho policajnej misie Európskej únie na palestínskych územiach (EUPOL COPPS) (EUPOL COPPS/1/2017)	20
		ODPORÚČANIA
	*	Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/1803 z 3. októbra 2017 o posilnení legálnych spôsobov migrácie pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu [oznámené pod číslom C(2017) 6504]	21
	*	Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/1804 z 3. októbra 2017 týkajúce sa vykonávania ustanovení Kódexu schengenských hraníc o dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc v schengenskom priestore	25
	*	Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/1805 z 3. októbra 2017 k profesionalizácii verejného obstarávania — Budovanie architektúry profesionalizácie verejného obstarávania ( 1 )	28