ISSN 1977-0790 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 236 |
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Ročník 60 |
Obsah |
|
II Nelegislatívne akty |
Strana |
|
|
MEDZINÁRODNÉ DOHODY |
|
|
* |
||
|
|
Dodatok k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu |
|
|
|
NARIADENIA |
|
|
* |
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1542 z 8. júna 2017, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/35, pokiaľ ide o výpočet regulatórnych kapitálových požiadaviek pre určité kategórie aktív v držbe poisťovní a zaisťovní (infraštruktúrne podniky) ( 1 ) |
|
|
|
ROZHODNUTIA |
|
|
* |
||
|
|
ODPORÚČANIA |
|
|
* |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
II Nelegislatívne akty
MEDZINÁRODNÉ DOHODY
14.9.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 236/1 |
ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2017/1541
zo 17. júla 2017
o uzavretí dodatku z Kigali k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, v mene Európskej únie
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 v spojení s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a),
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu (1),
keďže:
(1) |
Únia sa stala zmluvnou stranou Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy (ďalej len „Viedenský dohovor“) a Montrealského protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (ďalej len „Montrealský protokol“), na základe rozhodnutia Rady 88/540/EHS (2). Následne boli schválené tieto dodatky k Montrealskému protokolu: prvý dodatok bol schválený rozhodnutím Rady 91/690/EHS (3), druhý dodatok rozhodnutím Rady 94/68/ES (4), tretí dodatok rozhodnutím Rady 2000/646/ES (5) a štvrtý dodatok rozhodnutím Rady 2002/215/ES (6). |
(2) |
Na 28. zasadnutí zmluvných strán Montrealského protokolu, ktoré sa konalo v Kigali (Rwanda) od 10. do 15. októbra 2016, sa prijalo znenie ďalšieho dodatku k Montrealskému protokolu (ďalej len „Kigalský dodatok“), ktorým sa regulačné opatrenia Montrealského protokolu dopĺňajú o postupné znižovanie spotreby a výroby fluórovaných uhľovodíkov. |
(3) |
Postupné znižovanie spotreby a výroby fluórovaných uhľovodíkov je nevyhnutné na účely zníženia príspevku týchto látok k zmene klímy a zabránenia ich neobmedzenému zavádzaniu najmä v rozvojových krajinách. |
(4) |
Kigalský dodatok je nevyhnutným príspevkom k vykonávaniu Parížskej dohody, schválenej rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/1841 (7) pokiaľ ide o jej cieľ udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie o ďalšie obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. |
(5) |
Rozsah právomoci Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje Viedenský dohovor a Montrealský protokol, sa od roku 1988 výrazne rozšíril. Depozitár by mal byť o informovaný o všetkých významných zmenách rozšírenia právomoci Únie v týchto oblastiach v súlade s článkom 13 ods. 3 Viedenského dohovoru. |
(6) |
Únia už prijala nástroje týkajúce sa otázok, na ktoré sa vzťahuje Kigalský dodatok, vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 (8). |
(7) |
Kigalský dodatok by sa mal schváliť, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Týmto sa v mene Európskej únie schvaľuje Kigalský dodatok k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.
Týmto sa schvaľuje aj vyhlásenie o právomoci podľa článku 13 ods. 3 Viedenského dohovoru.
Text Kigalského dodatku a vyhlásenia o právomoci sú pripojené k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Predseda Rady určí osobu(-y) splnomocnenú(-é) uložiť v mene Únie schvaľovaciu listinu podľa článku 13 ods. 1 Viedenského dohovoru spolu s vyhlásením o právomoci (9).
Článok 3
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho prijatí.
V Bruseli 17. júla 2017
Za Radu
predseda
T. TAMM
(1) Súhlas z 5. júla 2017 (zatiaľ neuverejnený v úradnom vestníku).
(2) Rozhodnutie Rady 88/540/EHS zo 14. októbra 1988 týkajúce sa uzatvorenia Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 297, 31.10.1988, s. 8).
(3) Rozhodnutie Rady 91/690/EHS z 12. decembra 1991, ktoré sa týka prijatia zmien a doplnkov k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu prijatom v júni 1990 v Londýne stranami protokolu (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 28).
(4) Rozhodnutie Rady 94/68/ES z 2. decembra 1993 týkajúce sa záverov k zmene a doplneniu k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 1).
(5) Rozhodnutie Rady 2000/646/ES zo 17. októbra 2000, ktoré sa týka prijatia zmeny a doplnenia Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 272, 25.10.2000, s. 26).
(6) Rozhodnutie Rady 2002/215/ES zo 4. marca 2002, ktoré sa týka uzatvorenia štvrtého súboru zmien a doplnkov Montrealského protokolu o látkach, ktoré narušujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 72, 14.3.2002, s. 18).
(7) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195).
(9) Dátum nadobudnutia platnosti Kigalského dodatku uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.
14.9.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 236/3 |
PREKLAD
DODATOK K MONTREALSKÉMU PROTOKOLU O LÁTKACH, KTORÉ POŠKODZUJÚ OZÓNOVÚ VRSTVU
Článok I
Dodatok
Článok 1 ods. 4
V článku 1 ods. 4 protokolu sa slová:
„prílohe C alebo prílohe E“ nahrádzajú slovami
„prílohe C, prílohe E alebo prílohe F“.
Článok 2 ods. 5
V článku 2 ods. 5 protokolu sa slová:
„a článku 2H“ nahrádzajú slovami
„článkoch 2H a 2J“.
Článok 2 ods. 8 písm. a), ods. 9 písm. a) a ods. 11
V článku 2 ods. 8 písm. a) a ods. 11 protokolu sa slová
„články 2A až 2I“ nahrádzajú slovami
„články 2A až 2J“.
Na koniec článku 2 ods. 8 písm. a) protokolu sa dopĺňa táto veta:
„Každú takúto dohodu možno rozšíriť o záväzky so zreteľom na spotrebu a výrobu podľa článku 2J, ak celková spoločná vypočítaná úroveň spotreby alebo výroby dotknutých zmluvných strán nepresiahne úrovne požadované článkom 2J.“
V článku 2 ods. 9 písm. a) bode i) protokolu sa po slove
„vykonané,“
vypúšťa slovo
„a“.
V článku 2 ods. 9 písm. a) sa bod ii) protokolu prečísluje na bod iii).
V článku 2 ods. 9 písm. a) protokolu sa za bodom i) dopĺňa tento bod ii):
„sa majú vykonať úpravy potenciálov globálneho otepľovania uvedených v skupine I prílohy A, v prílohe C a prílohe F, a ak áno, aké by mali byť, a“.
Článok 2J
Za článok 2I protokolu sa vkladá tento článok:
„Článok 2J Fluórované uhľovodíky
1. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby počas dvanásťmesačného obdobia, ktoré začína 1. januára 2019, a v každom nasledujúcom dvanásťmesačnom období jej vypočítaná úroveň spotreby kontrolovaných látok v prílohe F, vyjadrená v ekvivalente CO2, nepresiahla pre príslušný rozsah rokov uvedených ďalej v písmenách a) až e) percentuálny podiel ročného priemeru jej vypočítaných úrovní spotreby kontrolovaných látok v prílohe F na roky 2011, 2012 a 2013 vrátane 15 percent jej vypočítanej úrovne spotreby kontrolovaných látok v skupine I prílohy C podľa článku 2F ods. 1, vyjadrenej v ekvivalente CO2:
a) |
2019 až 2023: 90 percent; |
b) |
2024 až 2028: 60 percent; |
c) |
2029 až 2033: 30 percent; |
d) |
2034 až 2035: 20 percent; |
e) |
2036 a nasledujúce roky: 15 percent; |
2. Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môžu zmluvné strany rozhodnúť, aby strana zabezpečila, že počas dvanásťmesačného obdobia, ktoré začína 1. januára 2020, a v každom nasledujúcom dvanásťmesačnom období jej vypočítaná úroveň spotreby kontrolovaných látok v prílohe F, vyjadrená v ekvivalente CO2, nepresiahne pre príslušný rozsah rokov uvedených ďalej v písmenách a) až e) percentuálny podiel ročného priemeru jej vypočítaných úrovní spotreby kontrolovaných látok v prílohe F na roky 2011, 2012 a 2013 vrátane 25 percent jej vypočítanej úrovne spotreby kontrolovaných látok v skupine I prílohy C podľa článku 2F ods. 1, vyjadrenej v ekvivalente CO2:
a) |
2020 až 2024: 95 percent; |
b) |
2025 až 2028: 65 percent; |
c) |
2029 až 2033: 30 percent; |
d) |
2034 až 2035: 20 percent; |
e) |
2036 a nasledujúce roky: 15 percent; |
3. Každá zmluvná strana, ktorá vyrába kontrolované látky v prílohe F, zabezpečí, aby počas dvanásťmesačného obdobia, ktoré začína 1. januára 2019, a v každom nasledujúcom dvanásťmesačnom období jej vypočítaná úroveň výroby kontrolovaných látok v prílohe F, vyjadrená v ekvivalente CO2, nepresiahla pre príslušný rozsah rokov uvedených ďalej v písmenách a) až e) percentuálny podiel ročného priemeru jej vypočítaných úrovní výroby kontrolovaných látok v prílohe F na roky 2011, 2012 a 2013 vrátane 15 percent jej vypočítanej úrovne výroby kontrolovaných látok v skupine I prílohy C podľa článku 2F ods. 2, vyjadrenej v ekvivalente CO2:
a) |
2019 až 2023: 90 percent; |
b) |
2024 až 2028: 60 percent; |
c) |
2029 až 2033: 30 percent; |
d) |
2034 až 2035: 20 percent; |
e) |
2036 a nasledujúce roky: 15 percent; |
4. Bez ohľadu na odsek 3 tohto článku môžu zmluvné strany rozhodnúť, aby strana, ktorá vyrába kontrolované látky v prílohe F, zabezpečila, že počas dvanásťmesačného obdobia, ktoré začína 1. januára 2020, a v každom nasledujúcom dvanásťmesačnom období jej vypočítaná úroveň výroby kontrolovaných látok v prílohe F, vyjadrená v ekvivalente CO2, nepresiahne pre príslušný rozsah rokov uvedených ďalej v písmenách a) až e) percentuálny podiel ročného priemeru jej vypočítaných úrovní výroby kontrolovaných látok v prílohe F na roky 2011, 2012 a 2013 vrátane 25 percent jej vypočítanej úrovne výroby kontrolovaných látok v skupine I prílohy C podľa článku 2F ods. 2, vyjadrenej v ekvivalente CO2:
a) |
2020 až 2024: 95 percent; |
b) |
2025 až 2028: 65 percent; |
c) |
2029 až 2033: 30 percent; |
d) |
2034 až 2035: 20 percent; |
e) |
2036 a nasledujúce roky: 15 percent; |
5. Odseky 1 až 4 tohto článku sa uplatnia s výnimkou prípadu, keď sa zmluvné strany rozhodnú povoliť úroveň výroby alebo spotreby, ktorá je nevyhnutná na uspokojenie použití odsúhlasených stranami za výnimky.
6. Každá zmluvná strana, ktorá vyrába látky v skupine I prílohy C alebo v prílohe F, zabezpečí, aby počas dvanásťmesačného obdobia, ktoré začína 1. januára 2020, a v každom nasledujúcom dvanásťmesačnom období zničila svoje emisie látok v skupine II prílohy F, ktoré boli uvoľnené v každej prevádzke, ktorá vyrába látky v skupine I prílohy C alebo prílohy F, a to čo možno v najvyššej miere počas rovnakého dvanásťmesačného obdobia použitím technológií schválených stranami.
7. Každá zmluvná strana zabezpečí, aby sa akékoľvek zničenie látok v skupine II prílohy F uvoľnených v prevádzkach, ktoré vyrábajú látky v skupine I prílohy C alebo v prílohe F, vykonalo výlučne použitím technológií schválených stranami.“
Článok 3
Úvodná veta článku 3 protokolu sa nahrádza takto:
„1. Na účely článkov 2, 2A až 2J a 5 určí každá zmluvná strana pre každú skupinu látok uvedených v prílohe A, prílohe B, prílohe C, prílohe E alebo prílohe F svoje vypočítané úrovne:“
V článku 3 písm. a) bode i) protokolu sa slovo „a“ nahrádza slovami
„,ak v odseku 2 nie je stanovené inak,“
Na koniec článku 3 protokolu sa dopĺňa tento text:
„, a
d) |
emisie látok v skupine II prílohy F uvoľnené v každej prevádzke, ktorá vyrába látky v skupine I prílohy C alebo v prílohe F, okrem iného pridaním množstiev vypustených z netesných zariadení, priemyselných otvorov na vyrovnanie tlaku a zariadení na zničenie látok s výnimkou množstiev zachytených na použitie, zničenie alebo skladovanie. |
2. Pri výpočte úrovní, vyjadrených v ekvivalente CO2 výroby, spotreby, dovozu, vývozu a emisií látok v prílohe F a skupine I prílohy C na účely článku 2J, článku 2 ods. 5a a článku 3 ods. 1 písm. d) použije každá strana potenciály globálneho otepľovania tých látok, ktoré sú uvedené v skupine I prílohy A, v prílohe C a prílohe F.“
Článok 4 ods. 1f
V článku 4 protokolu sa za odsek 1e vkladá tento odsek:
„1f. Po nadobudnutí platnosti tohto odseku zakáže každá zmluvná strana dovoz kontrolovaných látok v prílohe F zo všetkých štátov, ktoré nie sú zmluvnými stranami tohto protokolu.“
Článok 4 ods. 2f
V článku 4 protokolu sa za odsek 2e vkladá tento odsek:
„2f. Po nadobudnutí platnosti tohto odseku zakáže každá zmluvná strana vývoz kontrolovaných látok v prílohe F do všetkých štátov, ktoré nie sú zmluvnými stranami tohto protokolu.“
Článok 4 ods. 5, 6 a 7
V článku 4 ods. 5, 6 a 7 protokolu sa slová
„prílohy A, B, C a E“ nahrádzajú slovami
„prílohy A, B, C, E a F“.
Článok 4 ods. 8
V článku 4 ods. 8 protokolu sa slová:
„články 2A až 2I“ nahrádzajú slovami
„články 2A až 2J“.
Článok 4B
V článku 4B protokolu sa za odsek 2 vkladá tento odsek:
„2a. Každá zmluvná strana do 1. januára 2019 alebo do troch mesiacov odo dňa, keď tento odsek pre ňu nadobudne platnosť, podľa toho, čo nastane neskôr, zriadi a uplatňuje systém udeľovania licencií na dovoz a vývoz nových, použitých, recyklovaných a regenerovaných kontrolných látok v prílohe F. Každá zmluvná strana konajúca podľa článku 5 ods. 1, ktorá sa rozhodne, že nie je schopná zriadiť a uplatňovať takýto systém do 1. januára 2019, môže odložiť prijatie týchto opatrení až do 1. januára 2021.“
Článok 5
V článku 5 ods. 4 protokolu sa slovo:
„2I“
nahrádza slovom
„2J“.
V článku 5 ods. 5 a 6 protokolu sa slová
„článku 2I“
nahrádzajú slovami
„článkoch 2I a 2J“.
V článku 5 ods. 5 protokolu sa slová „a všetky regulačné opatrenia“
nahrádzajú slovami
„a všetkými regulačnými opatreniami“.
V článku 5 protokolu sa za odsek 8b vkladá tento odsek:
„8c |
|
Článok 6
V článku 6 protokolu sa slová:
„články 2A až 2I“ nahrádzajú slovami
„články 2A až 2J“.
Článok 7 ods. 2, 3 a 3b
V článku 7 ods. 2 protokolu sa za zarážku „– v prílohe E za rok 1991“ vkladá táto zarážka:
„— |
v prílohe F za roky 2011 až 2013 s tou výnimkou, že zmluvné strany konajúce podľa článku 5 ods. 1 poskytnú tieto údaje za roky 2020 až 2022, avšak zmluvné strany konajúce podľa článku 5 ods. 1, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 8c písm. d) a f), poskytnú takéto údaje za roky 2024 až 2026,“ |
V článku 7 ods. 2 a 3 protokolu sa slová
„C a E“
nahrádzajú slovami
„C, E a F“.
V článku 7 protokolu sa za odsek 3a dopĺňa tento odsek:
„3b. Každá zmluvná strana poskytne sekretariátu štatistické údaje o svojich ročných emisiách kontrolovaných látok v skupine II prílohy F za zariadenie v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. d) protokolu.“
Článok 7 ods. 4
V článku 7 ods. 4 protokolu sa za slová
„štatistické údaje o“ a „poskytne údaje o“ dopĺňa toto slovo:
„výrobe,“.
Článok 10 ods. 1
V článku 10 ods. 1 protokolu sa slová:
„A článok 2I“
nahrádzajú slovami
„, článku 2I a článku 2J“.
Na koniec článku 10 ods. 1 protokolu sa vkladá táto veta:
„Ak sa zmluvná strana konajúca podľa článku 5 ods. 1 rozhodne využiť financovanie z akéhokoľvek iného finančného mechanizmu, ktoré by mohlo pokryť časť jej dohodnutých prírastkových nákladov, táto časť nesmie byť krytá finančným mechanizmom podľa článku 10 tohto protokolu.“
Článok 17
V článku 17 protokolu sa slová:
„články 2A až 2I“ nahrádzajú slovami
„články 2A až 2J“.
Príloha A
Tabuľka pre skupinu I prílohy A k protokolu sa nahrádza touto tabuľkou:
Skupina |
Látka |
Potenciál poškodzovania ozónu* |
100-ročný potenciál globálneho otepľovania |
Skupina I |
|||
CFCl3 |
(CFC-11) |
1,0 |
4 750 |
CF2Cl2 |
(CFC-12) |
1,0 |
10 900 |
C2F3Cl3 |
(CFC-113) |
0,8 |
6 130 |
C2F4Cl2 |
(CFC-114) |
1,0 |
10 000 |
C2F5Cl |
(CFC-115) |
0,6 |
7 370 |
Príloha C a príloha F
Tabuľka pre skupinu I prílohy C k protokolu sa nahrádza touto tabuľkou:
Skupina |
Látka |
Počet izomérov |
Potenciál poškodzovania ozónu* |
100-ročný potenciál globálneho otepľovania*** |
Skupina I |
||||
CHFCl2 |
(HCFC-21)** |
1 |
0,04 |
151 |
CHF2Cl |
(HCFC-22)** |
1 |
0,055 |
1 810 |
CHFCl |
(HCFC-31) |
1 |
0,02 |
|
C2HFCl4 |
(HCFC-121) |
2 |
0,01 – 0,04 |
|
C2HF2Cl3 |
(HCFC-122) |
3 |
0,02 – 0,08 |
|
C2HF3Cl2 |
(HCFC-123) |
3 |
0,02 – 0,06 |
77 |
CHCl2CF3 |
(HCFC-123)** |
— |
0,02 |
|
C2HF4Cl |
(HCFC-124) |
2 |
0,02 – 0,04 |
609 |
CHFClCF3 |
(HCFC-124)** |
— |
0,022 |
|
C2H2FCl3 |
(HCFC-131) |
3 |
0,007 – 0,05 |
|
C2H2F2Cl2 |
(HCFC-132) |
4 |
0,008 – 0,05 |
|
C2H2F3Cl |
(HCFC-133) |
3 |
0,02 – 0,06 |
|
C2H3FCl2 |
(HCFC-141) |
3 |
0,005 – 0,07 |
|
CH3CFCl2 |
(HCFC-141b)** |
— |
0,11 |
725 |
C2H3F2Cl |
(HCFC-142) |
3 |
0,008 – 0,07 |
|
CH3CF2Cl |
(HCFC-142b)** |
— |
0,065 |
2 310 |
C2H4FCl |
(HCFC-151) |
2 |
0,003 – 0,005 |
|
C3HFCl6 |
(HCFC-221) |
5 |
0,015 – 0,07 |
|
C3HF2Cl5 |
(HCFC-222) |
9 |
0,01 – 0,09 |
|
C3HF3Cl4 |
(HCFC-223) |
12 |
0,01 – 0,08 |
|
C3HF4Cl3 |
(HCFC-224) |
12 |
0,01 – 0,09 |
|
C3HF5Cl2 |
(HCFC-225) |
9 |
0,02 – 0,07 |
|
CF3CF2CHCl2 |
(HCFC-225ca)** |
— |
0,025 |
122 |
CF2ClCF2CHClF |
(HCFC-225cb)** |
— |
0,033 |
595 |
C3HF6Cl |
(HCFC-226) |
5 |
0,02 – 0,10 |
|
C3H2FCl5 |
(HCFC-231) |
9 |
0,05 – 0,09 |
|
C3H2F2Cl4 |
(HCFC-232) |
16 |
0,008 – 0,10 |
|
C3H2F3Cl3 |
(HCFC-233) |
18 |
0,007 – 0,23 |
|
C3H2F4Cl2 |
(HCFC-234) |
16 |
0,01 – 0,28 |
|
C3H2F5Cl |
(HCFC-235) |
9 |
0,03 – 0,52 |
|
C3H3FCl4 |
(HCFC-241) |
12 |
0,004 – 0,09 |
|
C3H3F2Cl3 |
(HCFC-242) |
18 |
0,005 – 0,13 |
|
C3H3F3Cl2 |
(HCFC-243) |
18 |
0,007 – 0,12 |
|
C3H3F4Cl |
(HCFC-244) |
12 |
0,009 – 0,14 |
|
C3H4FCl3 |
(HCFC-251) |
12 |
0,001 – 0,01 |
|
C3H4F2Cl2 |
(HCFC-252) |
16 |
0,005 – 0,04 |
|
C3H4F3Cl |
(HCFC-253) |
12 |
0,003 – 0,03 |
|
C3H5FCl2 |
(HCFC-261) |
9 |
0,002 – 0,02 |
|
C3H5F2Cl |
(HCFC-262) |
9 |
0,002 – 0,02 |
|
C3H6FCl |
(HCFC-271) |
5 |
0,001 – 0,03 |
|
* |
Ak sa uvádza rozmedzie potenciálu poškodzovania ozónu (ODP), na účely tohto protokolu sa použije najvyššia hodnota v tomto rozmedzí. ODP uvedené ako jediná hodnota boli stanovené z výpočtov na základe laboratórnych meraní. Tie, ktoré sú uvedené ako rozmedzie, sú založené na odhadoch a sú menej presné. Rozmedzie sa týka izomérovej skupiny. Horná hodnota predstavuje odhad ODP izoméru s najvyššou hodnotou ODP a dolná hodnota predstavuje odhad ODP izoméru s najnižšou hodnotou ODP. |
** |
Označuje obchodne najvýznamnejšie látky s uvedenými hodnotami ODP, ktoré sa majú použiť na účely tohto protokolu. |
*** |
V prípade látok, pre ktoré sa neuvádza GWP (potenciál globálneho otepľovania), sa použije štandardná hodnota 0, pokiaľ hodnota GWP nie je vyznačená prostredníctvom postupu stanoveného v článku 2 ods. 9 písm. a) bode ii). |
Za prílohu E k protokolu sa vkladá táto príloha:
Príloha F: Kontrolované látky
Skupina |
Látka |
100-ročný potenciál globálneho otepľovania |
Skupina I |
||
CHF2CHF2 |
HFC-134 |
1 100 |
CH2FCF3 |
HFC-134a |
1 430 |
CH2FCHF2 |
HFC-143 |
353 |
CHF2CH2CF3 |
HFC-245fa |
1 030 |
CF3CH2CF2CH3 |
HFC-365mfc |
794 |
CF3CHFCF3 |
HFC-227ea |
3 220 |
CH2FCF2CF3 |
HFC-236cb |
1 340 |
CHF2CHFCF3 |
HFC-236ea |
1 370 |
CF3CH2CF3 |
HFC-236fa |
9 810 |
CH2FCF2CHF2 |
HFC-245ca |
693 |
CF3CHFCHFCF2CF3 |
HFC-43-10mee |
1 640 |
CH2F2 |
HFC-32 |
675 |
CHF2CF3 |
HFC-125 |
3 500 |
CH3CF3 |
HFC-143a |
4 470 |
CH3F |
HFC-41 |
92 |
CH2FCH2F |
HFC-152 |
53 |
CH3CHF2 |
HFC-152a |
124 |
|
|
|
Skupina II |
||
CHF3 |
HFC-23 |
14 800 |
Článok II
Vzťah k dodatku z roku 1999
Žiadny štát ani organizácia regionálnej hospodárskej integrácie nemôže uložiť listinu o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení k tomuto dodatku, pokiaľ predtým alebo súčasne neuloží takúto listinu k dodatku prijatému na jedenástom zasadnutí zmluvných strán v Pekingu 3. decembra 1999.
Článok III
Vzťah k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy a ku Kjótskemu protokolu k uvedenému dohovoru
Tento dodatok nemá mať za následok vyňatie fluórovaných uhľovodíkov z rozsahu záväzkov obsiahnutých v článkoch 4 a 12 Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy ani v článkoch 2, 5, 7 a 10 Kjótskeho protokolu k uvedenému dohovoru.
Článok IV
Nadobudnutie platnosti
1. |
S výnimkou uvedenou v odseku 2 tento dodatok nadobúda platnosť 1. januára 2019, ak bolo aspoň dvadsať listín o ratifikácii, prijatí alebo schválení dodatku uložených štátmi alebo organizáciami regionálnej hospodárskej integrácie, ktoré sú zmluvnými stranami Montrealského protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Ak táto podmienka nie je splnená do uvedeného dňa, dodatok nadobúda platnosť deväťdesiatym dňom po splnení tejto podmienky. |
2. |
Úpravy článku 4 protokolu „Regulácia obchodu so štátmi, ktoré nie sú zmluvnými stranami“ uvedené v článku I tohto dodatku nadobúdajú platnosť 1. januára 2033, ak bolo aspoň sedemdesiat listín o ratifikácii, prijatí alebo schválení dodatku uložených štátmi alebo organizáciami regionálnej hospodárskej integrácie, ktoré sú zmluvnými stranami Montrealského protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Ak táto podmienka nie je splnená do uvedeného dňa, dodatok nadobúda platnosť deväťdesiatym dňom po splnení tejto podmienky. |
3. |
Na účely odsekov 1 a 2 sa nebude žiadna z týchto listín uložených organizáciou regionálnej hospodárskej integrácie pokladať za pridanú k listinám uloženým členskými štátmi tejto organizácie. |
4. |
Po nadobudnutí platnosti tohto dodatku podľa odsekov 1 a 2 tento dodatok nadobúda platnosť pre každú ďalšiu zmluvnú stranu protokolu deväťdesiatym dňom po uložení jej listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení. |
Článok V
Predbežné vykonávanie
Každá zmluvná strana môže kedykoľvek predtým, ako tento dodatok nadobudne platnosť, vyhlásiť, že bude predbežne vykonávať akékoľvek z kontrolných opatrení uvedených v článku 2J a príslušné oznamovacie povinnosti v článku 7 do tohto nadobudnutia platnosti.
Vyhlásenie Európskej únie v súlade s článkom 13 ods. 3 Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy týkajúce sa rozsahu jej právomocí so zreteľom na záležitosti, na ktoré sa vzťahuje Viedenský dohovor a Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu
V súčasnosti sú členskými štátmi Európskej únie tieto štáty: Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Chorvátska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarsko, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.
V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článkom 192 ods. 1, má Únia právomoc uzatvárať medzinárodné dohody a vykonávať z nich vyplývajúce záväzky, ktoré prispievajú k dosahovaniu týchto cieľov:
— |
udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, |
— |
ochrana ľudského zdravia, |
— |
rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov, |
— |
podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy. |
Únia uplatnila svoju právomoc v oblasti, na ktorú sa vzťahuje Viedenský dohovor a Montrealský protokol, keď prijala právne nástroje, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (prepracované znenie) (1), ktorým sa nahrádzajú predchádzajúce právne predpisy o ochrane ozónovej vrstvy, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (2). Únia je oprávnená na plnenie tých záväzkov vyplývajúcich z Viedenského dohovoru a Montrealského protokolu, v súvislosti s ktorými ustanovenia právnych nástrojov Únie, najmä uvedených nástrojov, stanovujú spoločné pravidlá, a to v takom rozsahu a vtedy, ak ustanovenia Viedenského dohovoru alebo Montrealského protokolu alebo aktov prijatých na ich vykonávanie ovplyvňujú alebo menia rozsah pôsobnosti takýchto spoločných pravidiel; v opačnom prípade sa právomoc Únie naďalej delí medzi Úniu a jej členské štáty.
Vykonávanie právomocí Európskou úniou podľa zmlúv sa z dôvodu svojej povahy neustále mení. Únia si preto vyhradzuje právo toto vyhlásenie upravovať.
V oblasti výskumu, ako sa uvádza v dohovore, má Únia právomoc vykonávať činnosti, najmä vymedziť a uskutočňovať programy, avšak vykonávanie tejto právomoci nebráni členským štátom vykonávať ich právomoci.
NARIADENIA
14.9.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 236/14 |
DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1542
z 8. júna 2017,
ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/35, pokiaľ ide o výpočet regulatórnych kapitálových požiadaviek pre určité kategórie aktív v držbe poisťovní a zaisťovní (infraštruktúrne podniky)
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (1), a najmä na jej článok 50 ods. 1 písm. a) a článok 111 ods. 1 písm. b), c) a m),
keďže:
(1) |
Investičný plán pre Európu sa zameriava na odstraňovanie prekážok brániacich investíciám, zviditeľňovanie investičných projektov a poskytovanie technickej pomoci na ne, ako aj na inteligentnejšie využívanie nových a existujúcich finančných zdrojov. Konkrétne tretí pilier investičného plánu je založený na odstraňovaní prekážok brániacich investíciám a zabezpečovaní väčšej predvídateľnosti regulácie s cieľom zachovať Európu atraktívnu pre investície. |
(2) |
Jedným z cieľov únie kapitálových trhov je mobilizovať kapitál v Európe a smerovať ho okrem iného do projektov infraštruktúry, ktoré ho potrebujú pre svoj rozvoj a vytváranie pracovných miest. Poisťovne, najmä životné poisťovne, patria medzi najväčších inštitucionálnych investorov v Európe so schopnosťou poskytovať kapitál, ako aj dlhové financovanie na dlhodobú infraštruktúru. |
(3) |
Dňa 2. apríla 2016 nadobudlo účinnosť delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/467 (2), ktorým sa mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 (3), na základe ktorého sa na účely kalibrácie rizík vytvorila osobitná trieda aktív pre projekty infraštruktúry. |
(4) |
Pokiaľ ide o kritériá a kalibráciu novej triedy aktív pre infraštruktúrne podniky, Komisia na požiadanie dostala ďalšie technické vyjadrenie od Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA). V rámci neho sa odporúčali aj určité zmeny kritérií pre kvalifikované investície do projektov infraštruktúry, ktoré boli zavedené delegovaným nariadením (EÚ) 2016/467. |
(5) |
V snahe pokryť situácie projektov so štruktúrovaným financovaním, ktoré zahŕňajú viaceré právne subjekty skupiny podnikov, by sa malo vymedzenie subjektu projektu infraštruktúry nahradiť a rozšíriť tak, aby zahŕňalo jednotlivé subjekty, ako aj skupiny podnikov. S cieľom zahrnúť subjekty, ktorých podstatná časť príjmov plynie z činností v oblasti infraštruktúry, by sa malo zmeniť znenie kritérií týkajúcich sa príjmu. Na účely posúdenia zdrojov príjmov subjektu infraštruktúry by sa mal použiť posledný finančný rok, ak je k dispozícii, alebo by sa mal použiť návrh financovania, ako sú prospekty pre dlhopisy alebo finančné prognózy zo žiadosti o úver. Vymedzenie aktív v oblasti infraštruktúry by malo zahŕňať fyzické aktíva, aby príslušné subjekty infraštruktúry mohli splniť podmienky. |
(6) |
V snahe zamedziť priamemu vylúčeniu subjektov infraštruktúry, ktoré nie sú schopné z právnych dôvodov alebo dôvodov týkajúcich sa vlastníctva poskytnúť veriteľom zábezpeku vo forme všetkých aktív, mali by sa zachytiť iné mechanizmy zábezpeky v prospech veriteľov. |
(7) |
S prihliadnutím na situácie, keď záložné právo pred zlyhaním nemusí byť vo vnútroštátnom práve povolené, by sa mala medzi iné mechanizmy zábezpeky zahrnúť požiadavka, aby veritelia mali záložné právo na akcie. |
(8) |
Ak je v podmienkach príslušného dokumentu súhlas existujúcich veriteľov implicitný, ako je maximálny limit zadlženosti, existujúci subjekt infraštruktúry alebo skupina podnikov by mali mať možnosť vydať pre kvalifikované investície do infraštruktúry ďalší dlh. |
(9) |
Kalibrácia uvedená v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/35 by mala byť primeraná súvisiacemu riziku. |
(10) |
Na základe technického vyjadrenia orgánu EIOPA týkajúceho sa zmeny existujúceho zaobchádzania s kvalifikovanými investíciami do projektov infraštruktúry by sa mali existujúce ustanovenia o projektoch infraštruktúry zmeniť. |
(11) |
Technické vyjadrenie orgánu EIOPA, ako aj doplňujúce dôkazy potvrdzujú, že kvalifikované investície do infraštruktúrnych podnikov môžu byť bezpečnejšie než neinfraštruktúrne investície. Delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 by sa malo zmeniť, aby sa zahrnuli nové kalibrácie rizík pre dlhové investície do kvalifikovaných infraštruktúrnych podnikov s cieľom odlíšiť tieto investície od neinfraštruktúrnych investícií. |
(12) |
Na základe vhodných vymedzení a kvalifikačných kritérií by sa malo zabezpečiť obozretné investičné správanie poisťovní. Týmito vymedzeniami a kritériami by sa malo zabezpečiť, aby z tejto nižšej kalibrácie mali prínos len bezpečnejšie investície. |
(13) |
Diverzifikácia príjmov nemusí byť vždy možná pre subjekty infraštruktúry, ktoré poskytujú hlavné aktíva alebo služby v oblasti infraštruktúry iným podnikateľským subjektom v oblasti infraštruktúry. V takých situáciách by sa mali pri posudzovaní predvídateľnosti príjmov umožniť zmluvy typu zober alebo zaplať. |
(14) |
V stresovom testovaní ako súčasti riadenia investičných rizík by sa mali zohľadňovať riziká vznikajúce z neinfraštruktúrnych činností. S cieľom obozretne posudzovať investičné riziko by sa však príjmy plynúce z takýchto činností nemali zohľadňovať pri určovaní toho, či sa finančné záväzky dajú splniť. |
(15) |
Po zavedení novej triedy aktív kvalifikovaných infraštruktúrnych podnikov by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zosúladiť ďalšie ustanovenia delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, ako je vzorec pre kapitálovú požiadavku na solventnosť a požiadavky na hĺbkovú analýzu, ktoré sú nevyhnutné pre obozretné investičné rozhodnutia poisťovní. |
(16) |
Delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(17) |
Aby sa umožnili okamžité investície do tejto triedy aktív v oblasti dlhodobej infraštruktúry, je dôležité zabezpečiť, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť čo najskôr, a to dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 sa mení takto:
1. |
v článku 1 sa body 55a a 55b nahrádzajú takto:
|
2. |
v článku 164a sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Na účely tohto nariadenia kvalifikovaná investícia do infraštruktúry zahŕňa investíciu do subjektu infraštruktúry, ktorá spĺňa tieto kritériá:
|
3. |
Vkladá sa tento článok 164b: „Článok 164b Kvalifikované investície do infraštruktúrnych podnikov Na účely tohto nariadenia kvalifikovaná investícia do infraštruktúrnych podnikov zahŕňa investíciu do subjektu infraštruktúry, ktorá spĺňa tieto kritériá:
|
4. |
Článok 168 sa mení takto:
|
5. |
V článku 169 sa dopĺňa tento odsek 4: „4. Kapitálová požiadavka pre kvalifikované akcie infraštruktúrnych podnikov uvedené v článku 168 tohto nariadenia sa rovná strate základných vlastných zdrojov, ktorá by vyplynula z týchto okamžitých znížení:
|
6. |
V článku 170 sa dopĺňa tento odsek 4: „4. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa získala povolenie od orgánu dohľadu na uplatňovanie ustanovení uvedených v článku 304 smernice 2009/138/ES, kapitálová požiadavka pre kvalifikované akcie infraštruktúrnych podnikov sa rovná strate základných vlastných zdrojov, ktorá by vyplynula z okamžitého zníženia:
|
7. |
V článku 171 sa úvodná veta nahrádza takto: „Na účely článku 169 ods. 1 písm. a), článku 169 ods. 2 písm. a), článku 169 ods. 3 písm. a), článku 169 ods. 4 písm. a) a článku 170 ods. 1 písm. b), článku 170 ods. 2 písm. b), článku 170 ods. 3 písm. b) a článku 170 ods. 4 písm. b) strategické investície do akcií sú investície do akcií, v prípade ktorých poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou preukáže, že:“; |
8. |
V článku 180 sa dopĺňajú tieto odseky 14, 15 a 16: „14. Expozíciám vo forme dlhopisov a úverov, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v odseku 15, sa prideľuje rizikový koeficient stress i v závislosti od stupňa kreditnej kvality a durácie expozície v súlade s touto tabuľkou:
15. Kritériá pre expozície, ktorým sa pridelil rizikový koeficient v súlade s odsekom 14, sú:
16. Expozíciám vo forme dlhopisov a úverov, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v odseku 15 písm. a) a b), ale nespĺňajú kritériá stanovené v odseku 15 písm. c), sa prideľuje rizikový koeficient stressi zodpovedajúci stupňu kreditnej kvality 3 a durácii expozície v súlade s tabuľkou uvedenou v odseku 14.“; |
9. |
V článku 181 písm. b) sa druhý odsek nahrádza takto: „V prípade aktív vo vyhradenom portfóliu, pre ktoré nie je k dispozícii žiadne ratingové hodnotenie od nominovanej ECAI, a v prípade kvalifikovaných aktív v oblasti infraštruktúry a kvalifikovaných aktív infraštruktúrnych podnikov, ktorým bol pridelený stupeň kreditnej kvality 3, sa redukčný faktor rovná 100 %.“; |
10. |
Článok 261a sa nahrádza takto: „Článok 261a Riadenie rizík pri kvalifikovaných investíciách do infraštruktúry alebo kvalifikovaných investíciách do infraštruktúrnych podnikov 1. Poisťovne a zaisťovne vykonajú pred uskutočnením kvalifikovanej investície do infraštruktúry alebo kvalifikovanej investície do infraštruktúrneho podniku náležitú hĺbkovú analýzu, ktorá zahŕňa všetky tieto aspekty:
2. Poisťovne a zaisťovne s kvalifikovanou investíciou do infraštruktúry alebo kvalifikovanou investíciou do infraštruktúrnych podnikov pravidelne monitorujú peňažné toky a hodnoty sprievodného kolaterálu subjektu infraštruktúry a vykonávajú na nich stresové testy. Všetky stresové testy sú primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizika spojeného s projektom infraštruktúry. 3. Stresové testovanie zohľadňuje riziká vznikajúce z neinfraštruktúrnych činností, avšak príjmy, ktoré takéto činnosti generujú, sa pri určovaní toho, či je subjekt infraštruktúry schopný plniť si svoje finančné záväzky, nezohľadňujú. 4. Ak poisťovne alebo zaisťovne majú v držbe významné kvalifikované investície do infraštruktúry alebo kvalifikované investície do infraštruktúrnych podnikov, pri vypracúvaní písomných postupov uvedených v článku 41 ods. 3 smernice 2009/138/ES do nich zahrnú ustanovenia na účinné monitorovanie týchto investícií počas fázy výstavby a maximalizáciu sumy vymoženej z týchto investícií v prípade scenára účelovej správy. 5. Poisťovne alebo zaisťovne s kvalifikovanou investíciou do infraštruktúry alebo kvalifikovanou investíciou do infraštruktúrneho podniku vo forme dlhopisov alebo úverov vypracujú svoje riadenie aktív a pasív s cieľom zabezpečiť, aby boli priebežne schopné držať investíciu do splatnosti.“. |
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 8. júna 2017
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.
(2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/467 z 30. septembra 2015, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/35, pokiaľ ide o výpočet regulatórnych kapitálových požiadaviek pre viacero kategórií aktív v držbe poisťovní a zaisťovní (Ú. v. EÚ L 85, 1.4.2016, s. 6).
(3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1).
ROZHODNUTIA
14.9.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 236/22 |
ROZHODNUTIE ZÁSTUPCOV VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV (EÚ, Euratom) 2017/1543
zo 6. septembra 2017
o vymenovaní sudcu Všeobecného súdu
ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 19,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 254 a 255,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a ods. 1,
keďže:
(1) |
V článku 48 Protokolu č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2015/2422 (1), sa uvádza, že Všeobecný súd sa od 1. septembra 2016 skladá zo 47 sudcov. V článku 2 písm. b) uvedeného nariadenia sa stanovuje dĺžka funkčného obdobia siedmich ďalších sudcov tak, aby skončenie tohto funkčného obdobia zodpovedalo čiastočným obmenám Všeobecného súdu, ktoré sa uskutočnia 1. septembra 2019 a 1. septembra 2022. |
(2) |
V tejto súvislosti bol podaný návrh na vymenovanie pána Geerta DE BAEREHO za ďalšieho sudcu Všeobecného súdu. |
(3) |
Výbor zriadený článkom 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vydal stanovisko k vhodnosti pána Geerta DE BAEREHO na výkon funkcie sudcu Všeobecného súdu. |
(4) |
Pán Geert DE BAERE by mal byť vymenovaný za sudcu Všeobecného súdu na obdobie odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia do 31. augusta 2022, |
PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Pán Geert DE BAERE sa vymenúva za sudcu Všeobecného súdu na obdobie odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia do 31. augusta 2022.
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
V Bruseli 6. septembra 2017
predsedníčka
K. TAEL
(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2015/2422 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení Protokol č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie (Ú. v. EÚ L 341, 24.12.2015, s. 14).
ODPORÚČANIA
14.9.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 236/23 |
ODPORÚČANIE ASOCIAČNEJ RADY EÚ – EGYPT č. 1/2017
z 25. júla 2017
o schválení priorít partnerstva EÚ a Egypta [2017/1544]
ASOCIAČNÁ RADA EÚ – EGYPT,
so zreteľom na Euro-stredomorskú dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Egyptskou arabskou republikou na strane druhej (1), a najmä na jej článok 76,
keďže:
(1) |
Euro-stredomorská dohoda o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Egyptskou arabskou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) bola podpísaná 25. júna 2001 a nadobudla platnosť 1. júna 2004. |
(2) |
Podľa článku 76 dohody má Asociačná rada právomoc prijímať príslušné rozhodnutia na účely dosiahnutia cieľov dohody. |
(3) |
V súlade s článkom 86 dohody majú zmluvné strany prijímať všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia potrebné na splnenie svojich povinností, ktoré z dohody vyplývajú, a zabezpečujú, aby sa dosiahli ciele stanovené v dohode. |
(4) |
V preskúmaní európskej susedskej politiky sa navrhuje nová fáza spolupráce s partnermi s väčším podielom zodpovednosti na oboch stranách. |
(5) |
Únia a Egypt sa rozhodli upevniť svoje partnerstvo schválením súboru priorít na obdobie 2017 až 2020 s cieľom riešiť spoločné výzvy, ktorým čelí Únia a Egypt, presadzovať spoločné záujmy a zaistiť dlhodobú stabilitu na obidvoch stranách Stredozemného mora, |
TÝMTO ODPORÚČA:
Článok 1
Asociačná rada odporúča, aby zmluvné strany plnili priority partnerstva EÚ a Egypta, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto odporúčaniu.
Článok 2
Prioritami partnerstva EÚ a Egypta uvedenými v článku 1 sa nahrádza Akčný plán EÚ – Egypt, ktorého vykonávanie bolo odporúčané v odporúčaní Asociačnej rady č. 1/2007 zo 6. marca 2007.
Článok 3
Toto odporúčanie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V Bruseli 25. júla 2017
Za Asociačnú radu EÚ-Egypt
predsedníčka
F. MOGHERINI
(1) Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 39.
PRÍLOHA
PRIORITY PARTNERSTVA EÚ A EGYPTA NA ROKY 2017 – 2020
I. Úvod
Všeobecný rámec spolupráce medzi EÚ a Egyptom je stanovený dohodou o pridružení, ktorá bola podpísaná v roku 2001 a nadobudla platnosť v roku 2004. Zatiaľ čo všetky prvky tejto dohody o pridružení zostávajú naďalej v platnosti, tento dokument stanovuje priority, ktoré si EÚ a Egypt spoločne definovali s ohľadom na revidovanú európsku susedskú politiku a ktoré budú pre ich partnerstvo smerodajné v období nasledujúcich troch rokov.
Cieľom týchto priorít partnerstva je riešiť spoločné výzvy, ktorým čelí EÚ a Egypt, presadzovať spoločné záujmy a zaručiť dlhodobú stabilitu na oboch brehoch Stredozemného mora. Priority partnerstva sa riadia spoločným záväzkom rešpektovať univerzálne hodnoty demokracie, právny štát a dodržiavať ľudské práva. Ich cieľom je takisto posilniť spoluprácu pri podpore egyptskej „Stratégie trvalého udržateľného rozvoja – vízia do roku 2030“.
II. Navrhované priority
Priority partnerstva by mali pomôcť naplniť túžby ľudí na oboch stranách Stredozemného mora, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie sociálnej spravodlivosti, dôstojných pracovných príležitostí, hospodárskej prosperity a podstatne zlepšených životných podmienok, a upevniť tým stabilitu Egypta a EÚ. Kľúčovými aspektmi týchto cieľov sú inkluzívny rast podporený inováciami, ako aj účinná a participatívna správa vecí verejných opierajúca sa o právny štát, ľudské práva a základné slobody. Priority takisto zohľadňujú úlohu EÚ a Egypta ako medzinárodných aktérov a majú zvýšiť ich vzájomnú dvojstrannú spoluprácu, ako aj ich regionálnu a medzinárodnú spoluprácu. Pre toto obnovené partnerstvo budú smerodajné tieto celkové priority:
1. Udržateľné moderné hospodárstvo a sociálny rozvoj v Egypte
V záujme budovania stabilného a prosperujúceho Egypta budú EÚ a Egypt ako kľúčoví partneri spolupracovať na dosiahnutí socioekonomických cieľov stanovených v egyptskej „Stratégii trvalo udržateľného rozvoja – vízia do roku 2030“.
a) Hospodárska modernizácia a podnikanie
Egypt je odhodlaný dosiahnuť dlhodobú socioekonomickú udržateľnosť, okrem iného vytvorením priaznivejšieho prostredia pre inkluzívny rast a tvorbu pracovných miest, najmä pre mladých ľudí a ženy, čo zahŕňa aj podporu začlenenia neformálneho sektora do hospodárstva. Z hľadiska dlhodobej ekonomickej udržateľnosti si to bude vyžadovať opatrenia, ktoré vytvoria väčší fiškálny priestor na lepšie vykonávanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ďalšiu reformu systému dotácií a zdaňovania a posilnenie úlohy súkromného sektora a zlepšenie podnikateľského prostredia s cieľom prilákať viac zahraničných investícií, napríklad prostredníctvom otvorenejšej a konkurencieschopnej obchodnej politiky, plného využívania digitálnej dividendy a podpory kľúčových infraštruktúrnych projektov, ako je vytvorenie účinného dopravného systému. Ďalej bude EÚ podporovať úsilie Egypta v oblasti reformy verejnej správy a dobrej správy vecí verejných, okrem iného využívaním kvalitných štatistík a pri zohľadnení digitálnej revolúcie a súvisiacich nových obchodných a spoločenských modelov.
V egyptskej stratégii pre trvalo udržateľný rozvoj je kladený veľký dôraz na malé a stredné podniky (MSP), na veľké projekty („megaprojekty“), napríklad projekt rozvoja Suezského prieplavu, projekt zlatý trojuholník na ťažbu nerastných surovín v hornom Egypte a získanie štyroch miliónov hektárov pôdy pre poľnohospodárstvo a výstavbu, ako aj na egyptskú znalostnú banku, ako na hlavné faktory v procesu dlhodobého sociálneho a hospodárskeho rozvoja. Vzhľadom na význam rozvoja MSP pre inkluzívny rast bude tento sektor naďalej zohrávať ústrednú úlohu v rámci spolupráce EÚ s Egyptom. EÚ taktiež zváži, ako zvýšiť potenciál sociálneho a hospodárskeho rozvoja, ktorý má projekt rozvoja Suezského prieplavu (Suez Canal Hub). EÚ a Egypt budú navyše spolupracovať naprieč odvetviami v oblasti výskumu a inovácií a pri rozvoji digitálnych technológií a služieb. V tejto súvislosti Egypt a EÚ zdôraznili svoj záujem na prehĺbení spolupráce v rade relevantných výskumných a vysokoškolských činností vrátane programov Horizont 2020 a Erasmus+.
Vzhľadom na neoceniteľné kultúrne dedičstvo Egypta a jeho rozmanitosť, ako aj významný prínos kultúrneho odvetvia (s ktorým je úzko previazané odvetvie cestovného ruchu) k HDP tejto krajiny, zamestnanosti, vytváraniu devízových rezerv a pre spoločnosť ako takú sa bude osobitný dôraz klásť na väzbu medzi kultúrou, kultúrnym dedičstvom a rozvojom miestneho hospodárstva.
b) Obchod a investície
EÚ a Egypt sú dôležitými obchodnými partnermi. Zaviazali sa posilňovať existujúce obchodné a investičné vzťahy a zabezpečiť, aby sa obchodné ustanovenia dohody o pridružení medzi EÚ a Egyptom o vytvorení zóny voľného obchodu (FTA) vykonávali spôsobom, ktorý umožňuje dosiahnuť jej plný potenciál. Hoci EÚ už v minulosti navrhla iniciatívu na uzatvorenie prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DFCTA), ktorá by slúžila na prehĺbenie a rozšírenie existujúcej zóny voľného obchodu, EÚ a Egypt okrem toho spoločne stanovia iné vhodné prístupy na posilnenie obchodných vzťahov.
c) Sociálny rozvoj a sociálna spravodlivosť
Egypt potvrdzuje svoj záväzok vykonávať reformy a podporovať sociálny rozvoj a sociálnu spravodlivosť, riešiť spoločenské a demografické výzvy, ktorým čelí, a skvalitňovať ľudské zdroje v krajine s cieľom stimulovať hospodársky a sociálny rozvoj. V tomto ohľade bude EÚ podporovať úsilie Egypta o ochranu marginalizovaných skupín pred prípadnými negatívnymi dôsledkami hospodárskych reforiem prostredníctvom záchranných sociálnych sietí a sociálnej ochrany. EÚ a Egypt budú tiež pokračovať v podpore rozvoja vidieka a miest a kvalitnejšieho poskytovanie základných služieb, a to s dôrazom na modernizáciu vzdelávania (vrátane technickej a odbornej prípravy) a systémov zdravotnej starostlivosti. EÚ bude zdieľať svoje skúsenosti v oblasti zavádzania inkluzívnej všeobecnej zdravotnej starostlivosti a zlepšovania zdravotných služieb.
d) Energetická bezpečnosť, životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy
EÚ a Egypt budú spolupracovať pri diverzifikácii zdrojov energie, so zameraním najmä na obnoviteľné zdroje energie, a pri opatreniach v oblasti energetickej účinnosti. EÚ na žiadosť egyptskej vlády podporí úsilie Egypta o modernizáciu jeho integrovanej energetickej stratégie tak, aby dokázala spĺňať požiadavky tejto krajiny v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom a prispela k zníženiu emisií skleníkových plynov. Objavenie nálezísk zemného plynu v egyptských pobrežných vodách navyše ponúka významný priestor pre synergie medzi EÚ a Egyptom v oblasti konvenčných zdrojov energie, vzhľadom na infraštruktúru na skvapalňovanie plynu v Egypte. To by umožňovalo predvídateľnejšiu výrobu energie, čo by bolo tak v záujme Egypta vzhľadom na významnú spotrebu tejto krajiny a potenciál výroby energie pre vytváranie príjmov (aj pre podnikateľské prostredie a sociálny rozvoj), ako aj v záujme EÚ pri diverzifikácii jej dodávok energie. Posilnenie dialógu o energetike medzi EÚ a Egyptom prispeje k určeniu kľúčových oblastí spolupráce, ako je technická pomoc pri vytváraní regionálneho energetického uzla, spoločný výskum, zdieľanie skúseností a osvedčených postupov, prenos technológií a podpora spolupráce na úrovni nižších regionálnych celkov v regióne Stredozemného mora, pričom bude zohľadnená potreba chrániť morské ekosystémy Stredozemného mora.
EÚ a Egypt budú spolupracovať pri podpore opatrení v oblasti klímy a životného prostredia v kontexte dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja. V súlade so záväzkami v nadväznosti na prijatie Parížskej dohody o zmene klímy bude EÚ podporovať realizáciu plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov Egypta v oblasti zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovaniu sa tejto zmene. EÚ a Egypt budú spolupracovať pri dosahovaní cieľov stanovených okrem iného v programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a sendaiskom rámci pre znižovanie rizika katastrof.
Egypt a EÚ preskúmajú možnosti spolupráce v oblastiach, ako je udržateľné riadenie zdrojov vrátane vodných zdrojov, ochrana biodiverzity, sanitácia, nakladanie s tuhým odpadom vrátane znižovanie množstva priemyselných znečisťujúcich látok, nakladanie s chemikáliami a s nebezpečným odpadom, ako aj boj proti rozširovaniu púští a degradácii pôdy. Egypt a EÚ tiež skúmajú možnosti, ktoré boli ponúknuté vo vyhlásení ministrov Únie pre Stredozemie (UfM) venovanom modrej ekonomike, vo forme nástroja integrovanej námornej politiky (IMP/CC) (1). Potenciálne oblasti spolupráce zahŕňajú inteligentné námorné prístavy, námorné klastre, integrovaný manažment pobrežných zón a morský rybolov.
2. Partnerstvo v oblasti zahraničnej politiky
EÚ a Egypt majú spoločný záujem na posilnení spolupráce v oblasti zahraničnej politiky na dvojstrannej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.
Stabilizácia spoločného susedstva a širšieho okolia
Egypt by mal využívať svoje členstvo v Bezpečnostnej rade OSN a v Mierovej a bezpečnostnej rade Africkej únie. Egypt je tiež sídlom ústredia Ligy arabských štátov (LAS), s ktorou chce EÚ prehĺbiť a rozšíriť spoluprácu. Egypt a EÚ sa budú usilovať o väčšiu spoluprácu a dosiahnutie spoločného porozumenia v rade otázok, vrátane tých s mnohostranným rozmerom. Partnerstvo medzi EÚ a Egyptom je dôležité pre stabilitu a prosperitu v Stredozemí, na Blízkom východe a v Afrike. Spolupráca medzi EÚ a Egyptom, okrem iného na regionálnych fórach, má za cieľ prispievať k riešeniu konfliktov, budovaniu mieru a riešeniu politických a hospodárskych výziev v týchto regiónoch. EÚ a Egypt okrem toho posilnia výmenu informácií o hlavných regionálnych a medzinárodných výzvach, ktoré ovplyvňujú obidve strany.
Spolupráca v oblasti krízového riadenia a poskytovania humanitárnej pomoci
EÚ a Egypt zintenzívnia spoluprácu a konzultácie a budú si vymieňať skúsenosti v oblasti krízového riadenia a prevencie na dvojstrannej aj na regionálnej úrovni s cieľom riešiť v ich spoločnom susedstve a v širšom okolí komplexné výzvy pre mier, stabilitu a rozvoj, ktoré sú dôsledkom konfliktov a prírodných katastrof.
3. Upevnenie stability
Stabilizácia je spoločnou výzvou pre EÚ a Egypt. Pre stabilizáciu je zásadné vytvoriť moderný, demokratický štát, ktorý bude mať rovnaký prínos pre všetkých svojich občanov. Ľudské práva – občianske, politické, hospodárske, sociálne a kultúrne, stanovené medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, Zmluvou o Európskej únii a egyptskú ústavou – sú spoločnou hodnotou a predstavujú základný kameň moderného demokratického štátu. Egypt a EÚ sú preto v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami odhodlané presadzovať demokraciu, základné slobody a ľudské práva ako ústavné práva všetkých svojich občanov. V tomto kontexte bude EÚ podporovať Egypt pri úsilí o premietnutie týchto práv do právnych predpisov.
a) Moderný, demokratický štát
Egypt a EÚ sa zaviazali zabezpečovať zodpovednosť, právny štát, úplné dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, ako aj reagovať na požiadavky svojich občanov. EÚ bude podporovať úsilie Egypta o posilnenie kapacity štátnych inštitúcií na účinnú reformu verejného sektora, o zvýšenie kapacity orgánov presadzovania práva pri vykonávaní ich povinností pri zaisťovaní všeobecnej bezpečnosti, ako aj úsilie o rozvoj ústavných funkcií nového parlamentu. Ďalej budú EÚ a Egypt užšie spolupracovať na modernizácii súdnictva a na zlepšení prístupu k spravodlivosti pre všetkých občanov prostredníctvom právnej pomoci a zriadenia špecializovaných súdov, ako aj na reforme riadenia verejných financií a v boji proti korupcii. EÚ a Egypt tiež zvážia nadviazanie justičnej spolupráce v trestných a občianskych veciach. Parlamentná spolupráca medzi EÚ a Egyptom, okrem iného prostredníctvom štruktúrovaných výmen medzi parlamentnými výbormi a skupinami, by zlepšila koordináciu a podporila vzájomné porozumenie. EÚ bude tiež pomáhať Egyptu v jeho úsilí o posilnenie úlohy miestnych orgánov pri plánovaní a poskytovaní verejných služieb a pri zabezpečovaní rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a politické príležitosti, a o presadzovanie sociálnej integrácie všetkých osôb.
b) Bezpečnosť a terorizmus
Bezpečnosť je spoločným cieľom. Terorizmus a násilný extrémizmus vedúci k terorizmu ohrozujú sociálnu štruktúru krajín na oboch stranách Stredozemného mora. Predstavujú vážnu hrozbu pre bezpečnosť a blahobyt našich občanov. Boj proti uvedeným hrozbám je spoločným cieľom EÚ a Egypta a ich spolupráca môže byť založená na komplexnom prístupe, ktorý bude riešiť základné príčiny terorizmu s náležitou úctou k ľudským právam a základným slobodám, s cieľom úspešne bojovať proti radikalizácii a predchádzať jej a podporovať sociálny a hospodársky rozvoj. EÚ a Egypt sú naďalej odhodlaní spolupracovať v boji proti extrémizmu a proti akejkoľvek forme diskriminácie vrátane islamofóbie a xenofóbie.
Ďalšie oblasti spolupráce zahŕňajú okrem iného zvýšenie bezpečnostnej ochrany letectva, ochranných bezpečnostných opatrení, ako aj kapacity na prevenciu a boj proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti, ako je pašovanie migrantov, obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s nelegálnymi drogami a pranie špinavých peňazí.
Obe strany sa dohodli, že posilnia spoluprácu pri vykonávaní akčného programu OSN na boj proti nedovolenému obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami, napríklad prostredníctvom výmeny skúseností, výcviku a ďalších činností v oblasti budovania kapacít.
c) Vzájomne prospešné riadenie migračných tokov
Politické vyhlásenie zo samitu vo Vallette a spoločný akčný plán z Valletty budú predstavovať hlavný rámec pre spoluprácu medzi EÚ a Egyptom v oblasti migrácie. EÚ bude podporovať úsilie egyptskej vlády na posilnenie rámca pre riadenie migrácie vrátane prvkov reformy právnych predpisov a stratégií riadenia migrácie. EÚ bude podporovať úsilie Egypta zamerané na predchádzanie a boj proti neregulárnej migrácii, obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu vrátane identifikácie obetí obchodovania s ľuďmi a pomoci týmto obetiam. Bude sa tiež snažiť podporovať a posilňovať kapacity egyptských orgánov na ochranu práv migrantov a na poskytovanie ochrany tým, ktorí spĺňajú podmienky na túto podporu, v súlade s medzinárodnými normami. EÚ a Egypt budú skúmať možnosti spolupráce pri dobrovoľnom návrate neregulárnych migrantov do ich krajiny pôvodu, aby sa zabezpečilo, že migrácia je celosvetovo riadená zákonným spôsobom. To bude kombinované so spoluprácou pri riešení prvotných príčin neregulárnej migrácie, a to najmä nedostatočného rozvoja, chudoby a nezamestnanosti.
Mobilita ľudí môže prispieť k rozvoju zručností a znalostí, ktoré by následne mohli prispieť k rozvoju Egypta. Môže tiež viesť k vybudovaniu trvalo udržateľných vzťahov medzi kvalifikovanou pracovnou silou v EÚ a Egypte. EÚ a Egypt sú odhodlané plne chrániť práva migrantov.
III. Zásady spolupráce
Presadzovanie ľudského činiteľa a medziľudských kontaktov posilní väzby medzi EÚ a Egyptom a vo svojom dôsledku upevní ich partnerstvo. Vzájomná zodpovednosť aj zodpovednosť voči európskemu a egyptskému ľudu sú základným prvkom priorít partnerstva.
Otázky spoločného záujmu by mali byť riešené aj prostredníctvom silnejšej regionálnej a subregionálnej (juh – juh) spolupráce. EÚ a Egypt budú v tomto smere spoločne pracovať v rámci Únie pre Stredozemie a prostredníctvom nadácie Anny Lindhovej, najmä v otázke medzikultúrneho dialógu.
Kultúra dialógu sa ukázala byť cenným nástrojom na posilnenie vzájomnej úcty. Zásadné bude prehĺbenie politického dialógu o demokracii a ľudských právach a zachovanie technických prvkov, ktoré ho posilňujú. Tento dialóg zároveň poskytne prostriedky na podporu partnerstva a na zhodnotenie jeho silných stránok a výsledkov.
V súlade s prioritami egyptskej vlády sa priority partnerstva zamerajú predovšetkým na mladých ľudí, od ktorých závisí dlhodobá stabilita našich spoločností, a na ženy, ktoré majú zásadný význam pre pokrok v každej spoločnosti. Hlavným cieľom je posilniť ich postavenie a dať im k dispozícii právne a praktické nástroje na to, aby mohli v spoločnosti zaujať náležitú úlohu prostredníctvom svojej aktívnej účasti na hospodárskom živote a správe svojej krajiny. EÚ bude aj naďalej zdieľať svoje skúsenosti v oblasti boja proti diskriminácii žien a podpory rodovej rovnosti, ako aj pri presadzovaní začlenenia a poskytovaní príležitostí pre mladých ľudí.
EÚ a Egypt sa zhodujú v tom, že významný podiel na plnení priorít partnerstva a na transparentnej a participatívnej správe vecí verejných má občianska spoločnosť, ktorá môže podporiť proces trvalo udržateľného rozvoja, ktorý v Egypte prebieha. Preto budú s občianskou spoločnosťou spolupracovať na tom, aby sa dokázala účinne zapojiť do procesu hospodárskeho, politického a sociálneho rozvoja v súlade s egyptskou ústavou a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.
IV. Záver
V duchu spoločnej zodpovednosti EÚ a Egypt spoločne stanovili priority partnerstva a vytvoria dohodnutý hodnotiaci a monitorovací mechanizmus. Na hodnotenie vplyvu priorít partnerstva je plánované aj hodnotenie v polovici trvania. EÚ a Egypt budú v súlade s cieleným prístupom priorít partnerstva optimalizovať vykonávanie dohody o pridružení v súlade s ich spoločnými záujmami. Kľúčovými orgánmi zostane Asociačný výbor a Asociačná rada, ktoré budú vykonávať celkové hodnotenie vykonávania priorít partnerstva na ročnom základe.
(1) Nástroj pre regionálny politický dialóg o integrovanej námornej politike/zmene klímy.