18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/1

(1)

Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu zdôraznila potrebu vytvoriť priaznivé podmienky pre investície do znalostí a inovácie s cieľom dosiahnuť v Únii inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Európsky parlament aj Rada túto stratégiu potvrdili.

(2)

Svojimi rezolúciami z 28. júla 2010 a 18. decembra 2013 uznalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu a sanitáciu za ľudské právo, ktoré je nevyhnutnou podmienkou plnohodnotného života. Zároveň vyzvalo na postupné zabezpečenie ľudského práva na bezpečnú pitnú vodu, pričom v uvedenom kontexte zdôraznilo dôležitú úlohu medzinárodnej spolupráce.

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (3) sa zriadil rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „program Horizont 2020“). Program Horizont 2020 je zameraný na dosiahnutie väčšieho vplyvu na výskum a inováciu prispievaním k posilňovaniu partnerstiev v rámci verejného sektora aj prostredníctvom účasti Únie na programoch, ktoré realizujú niektoré členské štáty, a to so zameraním na udržateľný rozvoj.

(4)

Cieľom partnerstiev v rámci verejného sektora by malo byť vytváranie užších synergií, posilňovanie koordinácie a zabránenie zbytočnej duplicite s výskumnými a inovačnými programami Únie a medzinárodnými, vnútroštátnymi a regionálnymi výskumnými a inovačnými programami, pričom tieto partnerstvá by s cieľom posilňovať výskum a inováciu, ktorými sa prispeje k udržateľnému rozvoju, mali plne rešpektovať všeobecné zásady programu Horizont 2020, najmä zásady týkajúce sa otvorenosti a transparentnosti.

(5)

Podľa článku 19 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 sa majú činnosti v oblasti výskumu a inovácie vykonávané v rámci Partnerstva pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (ďalej len „program PRIMA“) zameriavať výlučne na uplatňovanie v civilnej oblasti.

(6)

Nariadením (EÚ) č. 1291/2013 sa za dve prioritné spoločenské výzvy, ktoré sa majú riešiť podporou investícií v oblasti výskumu a inovácie, určili „potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstvo“ a „opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny“. V nariadení (EÚ) č. 1291/2013 sa okrem toho uznáva, že činnosti v oblasti výskumu a inovácie týkajúce sa uvedených výziev sa vzhľadom na cezhraničnú a globálnu povahu klímy a životného prostredia, ich rozsah a zložitosť a medzinárodný rozmer potravinového a poľnohospodárskeho dodávateľského reťazca majú vykonávať na úrovni Únie a ďalších vyšších úrovniach.

(7)

V nariadení (EÚ) č. 1291/2013 sa uznáva, že na účinné riešenie spoločných výziev je potrebná medzinárodná spolupráca s tretími krajinami. Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácie je kľúčovým aspektom globálnych záväzkov Únie a zohráva dôležitú úlohu v partnerstvách Únie s krajinami európskeho susedstva. V uvedenej súvislosti je oblasť Stredozemia pre Úniu strategicky dôležitá z politického, hospodárskeho, kultúrneho, vedeckého a environmentálneho hľadiska.

(8)

V záujme zabezpečenia súladu s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (4) by opatrenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia, mali rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Takéto opatrenia by mali byť v súlade so všetkými právnymi povinnosťami vyplývajúcimi z medzinárodného práva, práva Únie, a to okrem iného aj so všetkými príslušnými rozhodnutiami Komisie, ako je oznámenie Komisie z 28. júna 2013 (5), ako aj s etickými zásadami, medzi ktoré patrí zabránenie akémukoľvek porušovaniu výskumnej integrity.

(9)

Komisia vo svojom oznámení zo 7. júna 2016 o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy zdôraznila potrebu všetkých politík vrátane výskumu a inovácie na riešenie základných príčin migrácie prostredníctvom nového modelu spolupráce, do ktorého sú zapojení súkromní investori, ako aj potrebu využívania pákového efektu obmedzených rozpočtových zdrojov a potrebu sústrediť sa na malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) a udržateľnú infraštruktúru.

(10)

Cieľom programu PRIMA je realizovať spoločný program na podporu výskumných a inovačných kapacít a rozvoj znalostí a spoločných inovačných riešení na zlepšenie efektívnosti, bezpečnosti, ochrany a udržateľnosti agropotravinárskych systémov a integrovaného zásobovania vodou a hospodárenia s ňou v oblasti Stredozemia. Programom PRIMA by malo prispievať k dosahovaniu nedávno schválených cieľov udržateľného rozvoja a k nadchádzajúcej stratégii EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj, ako aj k dosahovaniu cieľov Parížskej dohody.

(11)

Integrované zásobovanie vodou a hospodárenie s ňou vrátane opätovného používania a úpravy vody znamená, že sa zohľadňujú všetky rôzne spôsoby využívania vodných zdrojov.

(12)

Cieľom udržateľných agropotravinárskych systémov by malo byť plniť požiadavky občanov a životného prostredia na bezpečné, zdravé a cenovo dostupné potraviny a zabezpečiť, aby boli spracovanie potravín a krmovín a ich distribúcia a spotreba udržateľnejšie v záujme minimalizovania strát potravín a agropotravinárskeho odpadu.

(13)

Pokiaľ ide o vodné zdroje a agropotravinárske systémy, je otvorená, demokratická a participatívna správa zásadná pre zabezpečenie uplatňovania nákladovo čo najefektívnejších riešení v prospech celej spoločnosti.

(14)

Na zabezpečenie účasti tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu Horizont 2020, teda Alžírska, Egypta, Jordánska, Libanonu a Maroka, na programe PRIMA sú potrebné medzinárodné dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Úniou a uvedenými tretími krajinami, aby sa na ne rozšíril právny režim zavedený týmto rozhodnutím.

(15)

V súlade s cieľmi programu Horizont 2020 by na účasť v programe PRIMA mal mať nárok akýkoľvek ďalší členský štát a akákoľvek tretia krajina, ktoré sú pridružené k programu Horizont 2020, ak sa zaviažu prispievať k financovaniu programu PRIMA a prijať legislatívne, regulačné, administratívne a iné opatrenia potrebné na ochranu finančných záujmov Únie.

(16)

Na zabezpečenie spoločného vykonávania programu PRIMA by sa mala zriadiť vykonávacia štruktúra (ďalej len „PRIMA-IS“). PRIMA-IS by mala byť príjemcom finančného príspevku Únie a mala by zabezpečovať účinné a transparentné vykonávanie programu PRIMA.

(17)

V záujme dosiahnutia cieľov programu PRIMA by mali mať možnosť zúčastniť sa ho aj akékoľvek ďalšie tretie krajiny, ktoré nie sú pridružené k programu Horizont 2020, najmä krajiny južného Stredozemia, ak sa zaviažu prispievať k financovaniu programu PRIMA a ak PRIMA-IS schváli ich účasť. Účasť takejto krajiny by sa mala stanoviť aj v príslušnej medzinárodnej dohode o vedeckej a technickej spolupráci medzi takouto treťou krajinou a Úniou.

(18)

Finančný príspevok Únie by mal byť viazaný na formálne záväzky zúčastnených štátov, že budú prispievať k financovaniu programu PRIMA a k plneniu a vykonávaniu týchto záväzkov v súlade s týmto rozhodnutím. Zúčastnené štáty by mali mať flexibilitu, pokiaľ ide o dobrovoľný finančný príspevok na PRIMA-IS s cieľom financovať nepriame opatrenia, čím by sa dosiahol vysoký stupeň finančnej integrácie. Okrem toho by zúčastnené štáty mali finančne alebo vecne prispievať na činnosti vykonávané bez finančného príspevku Únie a do administratívneho rozpočtu PRIMA-IS, na ktorý sa nevzťahuje finančný príspevok Únie. Malo by sa jasne vymedziť obdobie, počas ktorého majú zúčastnené štáty poskytnúť svoj príspevok.

(19)

Mal by sa stanoviť strop pre finančný príspevok Únie na program PRIMA z finančných prostriedkov programu Horizont 2020. V rámci tohto stropu by mal byť finančný príspevok Únie zhodný s príspevkom zúčastnených štátov na program PRIMA s cieľom dosiahnuť vysoký pákový efekt a zabezpečiť silnejšiu integráciu programov zúčastnených štátov. Malo by sa umožniť použiť obmedzenú časť finančného príspevku Únie na pokrytie administratívnych nákladov PRIMA-IS. Mala by sa zabezpečiť účinná správa programu PRIMA a administratívne náklady by sa mali obmedziť na minimum.

(20)

Aby sa zabránilo zdĺhavému vykonávaniu programu PRIMA, mal by sa stanoviť termín na začatie posledných činností, ktoré sa majú financovať, vrátane posledných výziev na predkladanie návrhov.

(21)

Činnosti v rámci programu PRIMA by mali byť v súlade s cieľmi programu Horizont 2020 a jeho výskumnými a inovačnými prioritami a so všeobecnými zásadami a podmienkami stanovenými v článku 26 nariadenia (EÚ) č. 1291/2013. Pri klasifikácii činností v oblasti technologického výskumu, vývoja produktov a demonštračných činností by sa v programe PRIMA mali zohľadniť definície Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj týkajúce sa úrovne technologickej pripravenosti.

(22)

Program PRIMA by mal podporovať všetky druhy výskumných a inovačných činností vrátane výskumných, vývojových a inovačných projektov, inovačných demonštračných a pilotných zariadení, budovania kapacít, odbornej prípravy, opatrení zameraných na zvyšovanie informovanosti a šírenie informácií, ako aj mobility výskumných pracovníkov, a to so zameraním na široké spektrum úrovní technologickej pripravenosti a so zabezpečením primeranej rovnováhy medzi malými a veľkými projektmi.

(23)

V záujme väčšieho vplyvu by sa malo vyvinúť úsilie o dosiahnutie súladu medzi programom PRIMA a inými výskumnými a inovačnými projektmi v rámci programu Horizont 2020, ako je napríklad znalostné a inovačné spoločenstvo v oblasti technológie potravín (Food KIC) Európskeho inovačného a technologického inštitútu, alebo inými nástrojmi Únie, ako je napríklad nástroj európskeho susedstva a partnerstva, a malo by sa zabrániť ich prípadnému prekrývaniu.

(24)

Program PRIMA by sa mal realizovať na základe ročných pracovných plánov stanovujúcich činnosti, ktoré sa majú uskutočniť v danom roku. PRIMA-IS by mala pravidelne monitorovať, aké výsledky priniesli výzvy na predkladanie návrhov a opatrenia, ktoré financuje, a do akej miery sa primerane vyriešili vedecké témy, očakávané vplyvy a otázka počtu návrhov prekračujúceho daný prah, ktoré sa nemohli financovať. V odôvodnených prípadoch by PRIMA-IS mala prijať nápravné opatrenia zmenou ročného pracovného plánu alebo v následných ročných pracovných plánoch.

(25)

Na dosiahnutie cieľov programu PRIMA by PRIMA-IS mala účastníkom poskytovať na opatrenia financované prostredníctvom PRIMA-IS finančnú podporu, najmä vo forme grantov. Tieto opatrenia by sa mali vyberať na základe otvorených a súťažných výziev na predkladanie návrhov, za ktoré zodpovedá PRIMA-IS.

(26)

Mali by sa monitorovať a odstraňovať prekážky, ktoré bránia zapojeniu nových subjektov do činností programu PRIMA.

(27)

Pri plnení cieľov programu PRIMA a v súlade s uplatniteľnými pravidlami a zásadami, ako je zásada vedeckej excelentnosti, by sa PRIMA-IS mala prostredníctvom ročného pracovného plánu snažiť poskytnúť primeraný podiel jej finančných prostriedkov vo výške približne 25 % finančného príspevku Únie, ktorý odráža záväzky stredozemských partnerských krajín na program PRIMA, právnickým osobám usadeným v cieľových tretích krajinách, ktoré sa považujú za zúčastnené štáty.

(28)

Výzvy na predkladanie návrhov, ktoré riadi PRIMA-IS, by sa mali uverejňovať aj na jednotnom portáli pre účastníkov, ako aj prostredníctvom iných elektronických prostriedkov šírenia informácií v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia.

(29)

PRIMA-IS by mala zverejniť informácie o vykonávaní financovaných opatrení.

(30)

Finančný príspevok Únie by sa mal spravovať v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a s pravidlami nepriameho hospodárenia stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (6) a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (7).

(31)

V záujme ochrany finančných záujmov Únie by Komisia mala mať právo ukončiť, znížiť alebo pozastaviť finančný príspevok Únie, ak sa program PRIMA vykonáva neprimerane, čiastočne alebo oneskorene alebo ak zúčastnené štáty na financovanie programu PRIMA neprispievajú alebo prispievajú čiastočne či oneskorene.

(32)

V súlade so všeobecným cieľom programu Horizont 2020 spočívajúcom v dosiahnutí väčšieho zjednodušenia by sa malo zabrániť vytvoreniu súborov pravidiel odlišných od pravidiel programu Horizont 2020. Na účasť na nepriamych opatreniach financovaných prostredníctvom PRIMA-IS sa preto vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1290/2013. Vzhľadom na špecifické ciele a osobitné prevádzkové potreby programu PRIMA je však potrebné stanoviť obmedzený počet výnimiek v súlade s článkom 1 ods. 3 uvedeného nariadenia.

(33)

Aby bolo možné zohľadniť osobitosti vyplývajúce zo zemepisného rozsahu pôsobnosti programu PRIMA, sú na úpravu minimálnych podmienok oprávnenosti na účasť na nepriamych opatreniach potrebné výnimky z článku 9 ods. 1 písm. b) a článku 9 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013. Najmä v záujme prispôsobenia sa osobitostiam programu PRIMA by mal minimálny počet účastníkov predstavovať prostredníctvom výnimky z článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 tri právnické osoby usadené v troch rôznych zúčastnených štátoch, čím sa podporí vyvážená euro-stredozemská spolupráca. Na zabezpečenie toho, aby minimálne podmienky oprávnenosti na účasť na nepriamych opatreniach nediskriminovali subjekty usadené v tretích krajinách, ktoré sú zúčastnenými štátmi, je tiež potrebná výnimka z článku 9 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013.

(34)

Na zabezpečenie toho, aby ako všeobecné pravidlo boli na financovanie oprávnené iba právnické osoby usadené v zúčastnenom štáte alebo zriadené podľa práva Únie, alebo medzinárodné organizácie európskeho záujmu, sú potrebné výnimky z článku 10 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013. PRIMA-IS by však mala byť schopná financovať aj príjemcov usadených v krajine, ktorá nie je zúčastneným štátom, a to za predpokladu, že takúto účasť považuje PRIMA-IS za nevyhnutnú, alebo ak sa financovanie zabezpečuje na základe medzinárodnej dohody alebo dojednania. Účasť takýchto subjektov by mala monitorovať PRIMA-IS.

(35)

V záujme zjednodušenia by administratívne zaťaženie malo byť v prísnej rovnováhe s predpokladanými vplyvmi na všetky zúčastnené strany. Malo by sa zabrániť zdvojeným auditom a neprimerane zaťažujúcemu rozsahu dokumentácie alebo podávania správ. Pri vykonávaní auditov by sa mali podľa potreby zohľadniť špecifiká vnútroštátnych programov.

(36)

V súlade s nariadením (EÚ) č. 1291/2013 by sa pri auditoch príjemcov finančných prostriedkov Únie poskytnutých v súlade s týmto rozhodnutím malo zabezpečiť zníženie administratívnej záťaže.

(37)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby správnych sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(38)

Komisia by mala s ohľadom na názory zúčastnených štátov, ako aj názory širokého spektra zainteresovaných strán vykonať priebežné hodnotenie, pri ktorom posúdi najmä kvalitu a efektívnosť programu PRIMA a pokrok pri plnení stanovených cieľov, ako aj konečné hodnotenie, pričom by mala o týchto hodnoteniach vypracovať správy.

(39)

Na žiadosť Komisie by PRIMA-IS a zúčastnené štáty mali predložiť všetky informácie, ktoré Komisia potrebuje na vypracovanie správ o hodnotení programu PRIMA, a mali by sa nabádať, aby pritom používali harmonizovaný formát.

(40)

Cieľom tohto rozhodnutia je posilniť integráciu a zosúladenie výskumných a inovačných systémov a činností v stredozemských krajinách v oblasti agropotravinárskych systémov v záujme zabezpečenia udržateľnosti týchto systémov, ako aj v oblasti integrovaného zásobovania vodou a hospodárenia s ňou. Rozsah výskumu a inovácie potrebný na riešenie výziev v oblasti Stredozemia je z dôvodu systémovej povahy hlavných nedostatkov obrovský. Oblasť pôsobnosti výskumu a inovácie je komplexná, multidisciplinárna, a zahŕňa rôzne subjekty a vyžaduje si cezhraničný prístup. Prístup založený na spolupráci s rozsiahlym súborom zúčastnených štátov môže pomôcť zvýšiť požadovaný rozsah a dosah združením finančných a duševných zdrojov. Keďže cieľ tohto rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno integráciou vnútroštátneho úsilia do uceleného prístupu Únie, spojením oddelených vnútroštátnych výskumných a inovačných programov, pomocou pri navrhovaní spoločných stratégií výskumu a financovania presahujúcich štátne hranice a dosiahnutím kritického množstva účastníkov a požadovaných investícií lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(41)

Únia by sa preto mala zúčastniť na programe PRIMA,

a)

splní podmienku stanovenú v článku 4 ods. 1 písm. c), a dodržiava najmä článok 11 ods. 5;

b)

jej účasť na programe PRIMA schváli vykonávacia štruktúra pre program PRIMA (ďalej len „PRIMA-IS“) po preskúmaní relevantnosti jej účasti z hľadiska dosiahnutia cieľov programu PRIMA, a

c)

uzavrie medzinárodnú dohodu o vedeckej a technickej spolupráci s Úniou, v ktorej sa stanovia podmienky jej účasti na programe PRIMA.

a)

vypracovanie dlhodobého spoločného strategického programu v oblasti agropotravinárskych systémov v záujme zabezpečenia ich udržateľnosti a v oblasti integrovaného zásobovania vodou a hospodárenia s ňou;

b)

zameranie relevantných vnútroštátnych výskumných a inovačných programov na plnenie strategického programu;

c)

zapojenie všetkých relevantných subjektov verejného a súkromného sektora do plnenia strategického programu združením znalostí a finančných zdrojov v záujme dosiahnutia potrebného kritického množstva;

d)

posilnenie kapacít financovania výskumu a inovácie a realizačných kapacít všetkých zapojených subjektov vrátane MSP, akademickej obce, mimovládnych organizácií a miestnych výskumných centier.

a)

financovanie činností uvedených v článku 6 ods. 1 písm. a);

b)

pokrytie administratívnych nákladov PRIMA-IS do výšky najviac 6 % finančného príspevku Únie uvedeného v odseku 1 tohto článku.

a)

zúčastnené štáty preukážu, že program PRIMA je zriadený v súlade s týmto rozhodnutím;

b)

zúčastnené štáty alebo organizácie určené zúčastnenými štátmi určia subjekt s právnou subjektivitou, ako sa uvádza v článku 58 ods. 1 písm. c) bode vi) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, za PRIMA-IS, ktorá zodpovedá za účinné vykonávanie programu PRIMA, za prijímanie, prideľovanie a monitorovanie finančného príspevku Únie uvedeného v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia a v príslušných prípadoch aj príspevkov zúčastnených štátov a za zabezpečenie realizácie všetkých potrebných opatrení na dosiahnutie cieľov programu PRIMA;

c)

každý zúčastnený štát sa zaviaže prispievať na financovanie programu PRIMA primeraným príspevkom z vnútroštátnych zdrojov zodpovedajúcim cieľom programu PRIMA;

d)

PRIMA-IS preukáže, že je spôsobilá vykonávať program PRIMA vrátane prijímania, prideľovania a monitorovania finančného príspevku Únie uvedeného v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia v rámci nepriameho hospodárenia s rozpočtom Únie v súlade s článkami 58, 60 a 61 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

e)

zavedie sa účinný model riadenia programu PRIMA v súlade s článkom 12;

f)

PRIMA-IS po schválení Komisiou prijme spoločné zásady uvedené v článku 6 ods. 9

a)

PRIMA-IS realizuje ciele stanovené v článku 2 a činnosti uvedené v článku 6;

b)

uplatňuje sa primeraný a efektívny model riadenia v súlade s článkom 12;

c)

PRIMA-IS plní požiadavky týkajúce sa podávania správ stanovené v článku 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

d)

zúčastnené štáty plnia záväzky uvedené v odseku 1 písm. c) tohto článku.

a)

v príslušných prípadoch finančné príspevky pre PRIMA-IS na financovanie nepriamych opatrení uvedených v článku 6 ods. 1 písm. a);

b)

finančné alebo vecné príspevky na vykonávanie činností uvedených v článku 6 ods. 1 písm. b) a

c)

finančné alebo vecné príspevky do administratívneho rozpočtu PRIMA-IS, na ktorý sa nevzťahuje finančný príspevok Únie podľa článku 3 ods. 3 písm. b).

a)

nepriamych opatrení v zmysle nariadení (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013, ktoré financuje PRIMA-IS v súlade s článkom 7 tohto rozhodnutia, najmä formou grantov na základe nadnárodných otvorených a súťažných výziev na predkladanie návrhov, ktoré organizuje PRIMA-IS, vrátane:

b)

činností financovaných zúčastnenými štátmi bez finančného príspevku Únie uvedeného v článku 3 ods. 1, ktoré zahŕňajú:

a)

návrhy sa týkajú nadnárodných projektov s minimálnou účasťou najmenej troch nezávislých právnických osôb usadených v troch rôznych krajinách, ktoré sa považujú za zúčastnené štáty v súlade s týmto rozhodnutím k termínu predkladania návrhov na základe príslušnej výzvy na predkladanie návrhov, pričom:

b)

návrhy sa vyberajú na základe nadnárodných výziev na predkladanie návrhov a hodnotia sa s pomocou najmenej troch nezávislých expertov na základe týchto kritérií na vyhodnotenie návrhov: excelentnosť, vplyv a kvalita a účinnosť vykonávania;

c)

návrhy sa zoradia na základe výsledkov hodnotenia. Výber, ktorý by mal vychádzať z uvedeného poradia, vykoná PRIMA-IS. Zúčastnené štáty sa dohodnú na primeranom spôsobe financovania, ktorý umožňuje financovať na základe tohto poradia čo najvyšší počet návrhov presahujúcich stanovený prah, najmä poskytnutím rezervných súm na vnútroštátne príspevky na výzvy na predkladanie návrhov. V prípade, že jeden alebo viac projektov nemožno financovať, možno vybrať projekty, ktoré sú priamo ďalšie v poradí.

a)

aspoň jedna je usadená v členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu Horizont 2020 a nevzťahuje sa na ňu písmeno b), a

b)

aspoň jedna je usadená v tretej krajine uvedenej v článku 1 ods. 2 alebo v tretej krajine ležiacej na pobreží Stredozemného mora.

a)

akákoľvek právnická osoba usadená v zúčastnenom štáte alebo zriadená na základe práva Únie;

b)

akákoľvek medzinárodná organizácia európskeho záujmu v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 12 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013.

a)

PRIMA-IS považuje účasť za nevyhnutnú na vykonanie daného opatrenia;

b)

takéto financovanie je stanovené v dvojstrannej vedeckej a technickej dohode alebo akejkoľvek inej dohode medzi Úniou a medzinárodnou organizáciou, alebo v prípade právnických osôb usadených v krajine, ktorá nie je zúčastneným štátom, v dohode s krajinou, v ktorej je táto právnická osoba usadená.

a)

požiadavky týkajúce sa príspevku PRIMA-IS, pokiaľ ide o ukazovatele výkonnosti stanovené v prílohe II k rozhodnutiu 2013/743/EÚ;

b)

požiadavky týkajúce sa príspevku PRIMA-IS k monitorovaniu uvedenému v prílohe III k rozhodnutiu 2013/743/EÚ;

c)

špecifické ukazovatele výkonnosti súvisiace s fungovaním PRIMA-IS;

d)

požiadavky týkajúce sa PRIMA-IS, pokiaľ ide o poskytovanie informácií o administratívnych nákladoch a podrobných údajov o vykonávaní programu PRIMA;

e)

postupy poskytovania údajov potrebných na zabezpečenie plnenia povinností Komisie týkajúcich sa šírenia informácií a podávania správ;

f)

postupy, ktorými Komisia schvaľuje alebo zamieta návrh ročného pracovného plánu, spoločné zásady uvedené v článku 6 ods. 9 a požiadavky týkajúce sa podávania správ zúčastnených štátov predtým, ako ich prijme PRIMA-IS, a

g)

postupy uverejňovania výziev na predkladanie návrhov zo strany PRIMA-IS, najmä na jednotnom portáli pre účastníkov, ako aj prostredníctvom iných elektronických prostriedkov šírenia v rámci programu Horizont 2020, ktoré spravuje Komisia.

a)

správnu radu, ktorá má predsedu a spolupredsedu;

b)

riadiaci výbor;

c)

sekretariát vedený riaditeľom;

d)

vedecký poradný výbor.

a)

ročný pracovný plán;

b)

spoločné zásady uvedené v článku 6 ods. 9 a

c)

požiadavky týkajúce sa podávania správ zúčastnených štátov vykonávacej štruktúre PRIMA-IS.

a)

vykonáva ročný pracovný plán;

b)

poskytuje podporu iným orgánom PRIMA-IS;

c)

monitoruje vykonávanie programu PRIMA a podáva o ňom správy;

d)

spravuje finančný príspevok Únie uvedený v článku 3 ods. 1 a finančné príspevky zúčastnených štátov a podáva správy o ich využívaní;

e)

zvyšuje viditeľnosť programu PRIMA prostredníctvom osvety a komunikácie;

f)

udržiava kontakt s Komisiou v súlade s dohodou o delegovaní uvedenou v článku 8;

g)

zabezpečuje transparentnosť činností programu PRIMA.

a)

poskytuje správnej rade poradenstvo v otázkach strategických priorít a potrieb;

b)

poskytuje správnej rade poradenstvo v otázkach obsahu a rozsahu návrhu ročného pracovného plánu z vedecko-technického hľadiska;

c)

preskúmava vedecko-technické aspekty vykonávania programu PRIMA a predkladá stanovisko k jeho výročnej správe.

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/16

(1)

Rada 6. februára 2017 konštatovala, že prevádzačstvo migrantov a obchodovanie s ľuďmi prispieva k destabilizácii politickej a bezpečnostnej situácie v Líbyi.

(2)

Rada 17. júla 2017 prijala rozhodnutie (SZBP) 2017/1338 (3), ktorým sa uplatňujú obmedzenia na vývoz určitého tovaru do Líbye, ktorý sa môže použiť na účely prevádzačstva migrantov a obchodovania s ľuďmi.

(3)

Na vykonanie týchto opatrení je potrebné regulačné opatrenie na úrovni Únie, najmä s cieľom zabezpečiť ich jednotné uplatňovanie hospodárskymi subjektmi vo všetkých členských štátoch.

(4)

Nariadenie (EÚ) 2016/44 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 2a

1.   Predchádzajúce povolenie sa vyžaduje na:

2.   V prílohe VII sú zahrnuté položky, ktoré by sa mohli použiť na účely prevádzačstva migrantov a obchodovania s ľuďmi.

3.   Odsek 1 sa nevzťahuje na priamy alebo nepriamy predaj, dodávku, transfer alebo vývoz tovaru uvedeného v prílohe VII ako aj poskytnutie technickej pomoci, sprostredkovateľských služieb, financovania alebo finančnej pomoci súvisiacej s uvedeným tovarom orgánmi členských štátov líbyjskej vláde.

4.   Dotknutý príslušný orgán neudelí povolenie uvedené v odseku 1, ak existuje dôvodné podozrenie, že tento tovar by sa použil na účely prevádzačstva migrantov a obchodovania s ľuďmi.

5.   Ak príslušný orgán uvedený v prílohe IV odmietne udeliť povolenie alebo ho zruší, pozastaví, zásadne pozmení alebo odvolá v súlade s týmto článkom, dotknutý členský štát o tom upovedomí ostatné členské štáty a Komisiu a vymení si s nimi relevantné informácie.“

2.

V článku 20 sa vkladá toto písmeno:

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/19

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 1183/2005 (2) umožňuje uplatnenie rozhodnutia 2010/788/SZBP (3) a stanovuje určité opatrenia namierené proti osobám, ktoré porušujú zbrojné embargo voči Konžskej demokratickej republike, vrátane zmrazenia ich aktív.

(2)

Rezolúciou Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (ďalej len „BR OSN“) č. 2360 (2017) z 21. júna 2017 sa zmenili kritériá označovania osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené v bodoch 9 a 11 rezolúcie BR OSN č. 1807 (2008). Rozhodnutie (EÚ) 2017/1340 umožňuje uplatniť rezolúciu BR OSN č. 2360 (2017).

(3)

Rozhodnutie (EÚ) 2017/1340 patrí do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a preto je na nadobudnutie účinnosti uvedeného rozhodnutia potrebné regulačné opatrenie na úrovni Únie, najmä so zreteľom na zaistenie jeho jednotného uplatňovania hospodárskymi subjektmi vo všetkých členských štátoch.

(4)

Nariadenie (ES) č. 1183/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/20

(1)

Rada 18. januára 2012 prijala nariadenie (EÚ) č. 36/2012.

(2)

Vzhľadom na vážnosť situácie v Sýrii, najmä na použitie chemických zbraní sýrskym režimom a jeho zapojenie do šírenia chemických zbraní by sa do zoznamu fyzických a právnických osôb, subjektov alebo orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 36/2012 malo doplniť 16 osôb.

(3)

Príloha II k nariadeniu (EÚ) č. 36/2012 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/24

(1)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 642/2010 (2) sa stanovujú pravidlá výpočtu a určovania dovozného cla pri určitých výrobkoch. V prípade bežnej pšenice, tvrdej pšenice a kukurice môže dovozné clo závisieť od rozdielu medzi skutočnou kvalitou dovezeného výrobku a kvalitou výrobku uvedenou v dovoznej licencii. Na tento účel vykonáva colný úrad kvalitatívnu analýzu založenú na reprezentatívnych vzorkách a stanovuje sa doplnková zábezpeka.

(2)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2016/1237 (3) sa stanovujú prípady, pri ktorých sa vyžaduje dovozná licencia. Pre výrobky zo sektoru obilnín sa už nevyžaduje dovozná licencia, ak sú navrhnuté na prepustenie do voľného obehu za podmienok iných než colné kvóty. V dôsledku toho bola zrušená požiadavka zložiť zábezpeku v prípade dovoznej licencie pre výrobky uvedené v článku 12 písm. a) nariadenia Komisie (ES) č. 1342/2003 (4)

(3)

Článkom 2 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 642/2010 sa stanovuje zníženie dovozného cla pre niektoré prístavy vykládky, pre ktoré colný úrad musí vydať certifikát v súlade so vzorom uvedeným v prílohe I uvedeného nariadenia. V tomto vzore je stále zahrnutý odkaz na číslo dovoznej licencie ako dodatočnú informáciu týkajúcu sa samotnej dovoznej licencie. Okrem toho, aby nedochádzalo k nejasnostiam, je vhodné nahradiť pojem „certifikát“ slovom „dokument“.

(4)

Článkom 3 ods. 4 a článkom 6 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 642/2010 sa stanovuje doplnková zábezpeka, okrem prípadov, keď je k dovoznej licencii pripojené osvedčenie o zhode. V týchto článkoch a v článku 7 ods. 4 by sa mali odkazy na „dovoznú licenciu“ alebo s ňou súvisiacu zábezpeku odstrániť alebo nahradiť odkazmi na vyhlásenie na prepustenie do voľného obehu. Pojem „doplnková zábezpeka“ by sa mal zároveň odstrániť a nahradiť vhodnejším pojmom.

(5)

V záujme zrozumiteľnosti a právnej istoty je vhodné nahradiť odkazy na nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 (5), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 (6) a nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 (7) odkazmi na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (8) a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 (9).

(6)

Nariadenie (EÚ) č. 642/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

1.

V článku 1 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Colné sadzby podľa Spoločného colného sadzobníka uvedené v odseku 1 sú tie, ktoré sú platné k dátumu uvedenému v článku 172 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (*1).

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).“"

2.

V článku 2 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Colný úrad v prístave vykládky vydá dokument v súlade so vzorom uvedeným v prílohe I potvrdzujúci množstvo každého vyloženého produktu. Aby bolo povolené zníženie cla uvedené v prvom pododseku, musí tento dokument sprevádzať tovar až do ukončenia dovozných colných formalít.“

3.

V článku 3 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:

„3.   Uplatňujú sa ustanovenia článku 254 ods. 1, ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 o konečnom použití.

4.   Odchylne od článku 211 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 952/2013 predloží v prípade tvrdozrnnej kukurice dovozca príslušnému orgánu osobitnú zábezpeku vo výške 24 EUR na tonu, okrem prípadov, keď je k vyhláseniu na prepustenie do voľného obehu pripojené osvedčenie o zhode vydané argentínskou organizáciou Servicio Nacional de Sanidad y Calidad Agroalimentaria (Senesa) v súlade s článkom 7 ods. 2 prvým pododsekom písm. a) tohto nariadenia.

Ak je však clo platné v deň prijatia vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu nižšie ako 24 EUR na tonu kukurice, osobitná zábezpeka sa rovná výške cla.“

4.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

1.   V prípade bežnej pšenice vysokej kvality zloží dovozca príslušnému orgánu osobitnú zábezpeku vo výške 95 EUR na tonu v deň prijatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu, okrem prípadov, keď je k tomuto vyhláseniu pripojené osvedčenie o zhode vydané Federálnou inšpekčnou službou pre obilniny (Federal Grain Inspection Service; FGIS) alebo Kanadskou komisiou pre obilniny (Canadian Grain Commission; CGC) podľa článku 7 ods. 2 prvý pododsek písm. b) alebo c).

Ak však bolo dovozné clo pre všetky akostné kategórie bežnej pšenice pozastavené podľa článku 219 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (*2), osobitná zábezpeka sa už nebude požadovať na celé obdobie, počas ktorého sa uplatňuje pozastavenie cla.

2.   V prípade tvrdej pšenice zloží dovozca príslušnému orgánu osobitnú zábezpeku v deň prijatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu, okrem prípadov, keď je k tomuto vyhláseniu pripojené osvedčenie o zhode vydané Federálnou inšpekčnou službou pre obilniny (Federal Grain Inspection Service; FGIS) alebo Kanadskou komisiou pre obilniny (Canadian Grain Commission; CGC) podľa článku 7 ods. 2 prvý pododsek písm. b) alebo c).

Výška osobitnej zábezpeky sa rovná rozdielu medzi najvyšším dovozným clom a clom uplatňovaným na uvedenú kvalitu v deň prijatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu, plus príplatok 5 EUR na tonu. Ak je však dovozné clo platné pre rôzne kvality tvrdej pšenice nulové, osobitná zábezpeka sa nevyžaduje.

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).“"

5.

V článku 7 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2.   Komisia úradne uzná tieto osvedčenia o zhode podľa zásad stanovených v článkoch 58 až 59 svojho vykonávajúceho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (*3):

(*3)  Vykonávacie nariadenie Komisie(EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558).“"

6.

V článku 7 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Ak z výsledkov analýzy vyplynie, že dovezená bežná pšenica vysokej kvality, tvrdá pšenica a tvrdozrnná kukurica má nižší kvalitatívny štandard, ako je uvedené vo vyhlásení o prepustení do voľného obehu, dovozca uhradí rozdiel medzi dovozným clom platným pre výrobok uvedený vo vyhlásení a clom na skutočne dovezený výrobok. V tomto prípade sa uvoľní osobitná zábezpeka stanovená v článku 3 ods. 4, článku 6 ods. 1 a 2, okrem prirážky 5 EUR stanovenej v článku 6 ods. 2 druhom pododseku.

Ak rozdiel uvedený v prvom pododseku nie je uhradený do jedného mesiaca, osobitná zábezpeka uvedená v článku 3 ods. 4 a v článku 6 ods. 1 a 2 prepadá.“

7.

Príloha I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/29

(1)

Na základe dohody medzi Úniou a Spojenými štátmi americkými uzavretej rozhodnutím Rady 2013/125/EÚ (2) sa vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 624/2013 (3) zmenila príloha I k nariadeniu (ES) č. 32/2000 s účinnosťou od 1. júla 2013 s cieľom otvoriť novú colnú kvótu v objeme 1 550 ton zakotvenú v GATT na dovoz potravinových prípravkov inde nešpecifikovaných ani nezahrnutých s číselným znakom KN 2106 90 98 s pôvodom v Spojených štátoch amerických do Únie.

(2)

Keďže colné kvóty týkajúce sa jednotlivých krajín sú pridelené na základe pôvodu tovaru, považovalo sa za vhodné zaviesť v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 32/2000 povinnosť, aby sa predložilo osvedčenie o pôvode v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie o nepreferenčnom pôvode, a to zakaždým pri podaní vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu v prípade potravinových prípravkov, na ktoré sa má vzťahovať nová colná kvóta.

(3)

Listom z 26. apríla 2016 však Spojené štáty americké požiadali o zrušenie tejto povinnosti. V liste vysvetľujú, že výrobky využívajúce colnú kvótu sú vyvážané z celých Spojených štátov, a hoci vydávanie osvedčení o pôvode je decentralizované, vzhľadom na zdroje potrebné na dosiahnutie súladu s takýmto certifikačným systémom v papierovej forme je táto úloha neúnosne zaťažujúca.

(4)

S ohľadom na riziko, že ak sa táto povinnosť zruší, v rámci danej colnej kvóty sa môžu dovážať výrobky, ktoré nemajú pôvod v Spojených štátoch amerických, článok 61 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 (4) už umožňuje colným orgánom požiadať deklarantov, aby preukázali pôvod tovaru inými dôkaznými prostriedkami než predložením osvedčenia o pôvode v súlade s článkami 57, 58 a 59 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (5). Správne uplatňovanie pravidiel tak môže byť zabezpečené aj v prípade, keď sa s cieľom znížiť administratívnu záťaž vývozcov zruší povinnosť predložiť osvedčenie o pôvode.

(5)

V dôsledku toho a vzhľadom na tieto mimoriadne okolnosti je vhodné umožniť dovozcom týchto výrobkov využívať colnú kvótu bez toho, aby museli predkladať osvedčenie o pôvode.

(6)

Nariadenie (ES) č. 32/2000 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/31

(1)

V prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 329/2007 sa uvádza zoznam osôb, subjektov a orgánov označených sankčným výborom alebo Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov (BR OSN), na ktoré sa podľa daného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

V prílohe V k nariadeniu (ES) č. 329/2007 sa uvádza zoznam osôb, subjektov a orgánov, ktoré nie sú uvedené v prílohe IV, a preto ich Rada zaradila do zoznamu a podľa daného nariadenia sa na ne vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(3)

Dňa 5. júna 2017 sankčný výbor zmenil záznamy týkajúce sa dvoch subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

(4)

Dňa 2. júna 2017 BR OSN prijala rezolúciu č. 2356 (2017), ktorou pridala 14 fyzických osôb a štyri subjekty do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia. Uvedené osoby a subjekty boli pridané do prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 329/2007 vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/970 (2). Niektoré z týchto osôb a subjektov by sa preto mali vypustiť z prílohy V k nariadeniu (ES) č. 329/2007, keďže sú v súčasnosti uvedené v prílohe IV.

(5)

Prílohy IV a V by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/35

(1)

V článku 13 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (2) je stanovená rezerva na nepredvídané udalosti až do výšky 0,03 % hrubého národného dôchodku Únie.

(2)

V súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 Komisia vypočítala absolútnu sumu tejto rezervy na nepredvídané udalosti na rok 2014 (3).

(3)

Rozhodnutím (EÚ) 2015/435 (4) Európsky parlament a Rada mobilizovali rezervu na nepredvídané udalosti s cieľom sprístupniť dodatočné platobné rozpočtové prostriedky v roku 2014, ktoré sa majú kompenzovať v rokoch 2018 – 2020.

(4)

Podľa strednodobej prognózy platieb predloženej v kontexte preskúmania/revízie VFR v polovici trvania možno v rokoch 2018 – 2020 očakávať tlak na ročné stropy platieb.

(5)

V návrhu rozpočtu na rok 2017 existuje v rámci stropu platieb rezerva vo výške 9,6 mld. EUR, čo umožňuje kompenzáciu celej sumy mobilizovanej v roku 2014.

(6)

Rozhodnutie (EÚ) 2015/435 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2014 sa rezerva na nepredvídané udalosti použije na poskytnutie sumy 2 818 233 715 EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch nad rámec stropu platieb viacročného finančného rámca.“.

(2)

článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Suma 2 818 233 715 EUR sa kompenzuje voči rezerve v rámci stropu platieb na rok 2017.“.

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/37

(1)

Nariadením (ES) č. 1005/2008 (ďalej len „nariadenie o NNN rybolove“) bol zriadený systém Únie na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému („NNN“) rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(2)

V kapitole VI nariadenia o NNN rybolove sa stanovuje postup identifikácie nespolupracujúcich tretích krajín, krokov súvisiacich s krajinami identifikovanými ako nespolupracujúce tretie krajiny, vytvorenia zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín, vyradenia zo zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín, propagácie zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín a všetkých núdzových opatrení.

(3)

Rada 24. marca 2014 prijala vykonávacie rozhodnutie 2014/170/EÚ (2), ktorým sa vytvoril zoznam nespolupracujúcich tretích krajín v boji proti NNN rybolovu podľa nariadenia o NNN rybolove.

(4)

V súlade s článkom 32 nariadenia o NNN rybolove Komisia rozhodnutím z 1. októbra 2015 (ďalej len „rozhodnutie z 1. októbra 2015“) (3) zaslala Komorskému zväzu („Komory“) oznámenie o možnosti jeho označenia za krajinu, ktorú Komisia považuje za nespolupracujúcu tretiu krajinu.

(5)

V rozhodnutí z 1. októbra 2015 uviedla Komisia informácie k najdôležitejším skutočnostiam a dôvodom, ktoré túto možnosť označenia opodstatňujú.

(6)

Oznámenie rozhodnutia z 1. októbra 2015 bolo Komorám zaslané spolu s listom z toho istého dňa, v ktorom sa tejto krajine navrhuje zrealizovať v úzkej spolupráci s Komisiou akčný plán na nápravu zistených nedostatkov.

(7)

Komisia vyzvala Komory, aby najmä: i) prijali všetky potrebné kroky na vykonávanie opatrení uvedených v akčnom pláne navrhnutom Komisiou, ii) posúdili vykonávanie uvedených opatrení a iii) zasielali Komisii každých šesť mesiacov podrobnú správu, v ktorej sa posúdi realizácia každého z uvedených opatrení, okrem iného z hľadiska účinnosti jednotlivých opatrení a/alebo všetkých opatrení spolu pri zabezpečovaní systému kontroly rybolovu, ktorý v plnej miere zodpovedá požiadavkám.

(8)

Komory dostali možnosť písomne a ústne sa vyjadriť k rozhodnutiu z 1. októbra 2015, ako aj k iným relevantným informáciám, ktoré im oznámila Komisia, a predložiť dôkazy, ktorými by vyvrátili alebo doplnili skutočnosti uvedené v rozhodnutí z 1. októbra 2015. Komory boli uistené o tom, že majú právo požiadať o doplňujúce informácie alebo takéto informácie poskytnúť.

(9)

Komisia svojim rozhodnutím z 1. októbra 2015 a svojím listom začala dialóg s Komormi a zdôraznila, že na dosiahnutie dohody v zásade pokladá za dostatočnú lehotu 6 mesiacov.

(10)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné. Komory predložili na základe rozhodnutia z 1. októbra 2015 ústne a písomné pripomienky, ktoré boli posúdené a zohľadnené. Komisia priebežne informovala Komory o svojich úvahách, a to buď ústnou, alebo písomnou formou.

(11)

Komisia však zastáva názor, že Komory neprijali dostatočné opatrenia na riešenie problémov a nedostatkov opísaných v rozhodnutí z 1. októbra 2015. Komisia navyše dospela k záveru, že opatrenia navrhované v akčnom pláne neboli realizované v plnej miere. Komisia v dôsledku toho prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/889 (4), ktorým označila Komory za nespolupracujúcu tretiu krajinu v boji proti NNN rybolovu.

(12)

Na základe vyšetrovaní a dialógu, ktoré viedla Komisia, vrátane obojstrannej korešpondencie a vzájomných stretnutí, ako aj na základe dôvodov, o ktoré sa opieralo rozhodnutie z 1. októbra 2015 a vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/889, je vhodné zaradiť Komory do zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín v boji proti NNN rybolovu.

(13)

Podľa článku 34 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove Rada, uznášajúc sa kvalifikovanou väčšinou na základe návrhu Komisie, má vyradiť tretiu krajinu zo zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín, ak táto krajina preukáže, že došlo k náprave situácie, ktorá spôsobila jej zaradenie do zoznamu. V rozhodnutí o vyradení sa má zohľadniť aj to, či dotknutá identifikovaná tretia krajina prijala konkrétne opatrenia, ktorými možno zabezpečiť trvalé zlepšenie situácie.

(14)

Komisia v rozhodnutí z 1. októbra 2015 analyzovala povinnosti Komor a vyhodnotila, nakoľko si plní záväzky, ktoré im ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva. Komisia pri tomto preskúmaní vychádzala z kritérií uvedených v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove.

(15)

Na základe zistení uvedených v rozhodnutí z 1. októbra 2015, relevantných informácií, ktoré v tejto súvislosti poskytli Komory, navrhovaného akčného plánu, ako aj opatrení prijatých na nápravu situácie Komisia preskúmala, či si Komory plnia záväzky.

(16)

Hlavné nedostatky, ktoré Komisia identifikovala v navrhovanom akčnom pláne, súvisia s viacerými prípadmi neplnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva; ide predovšetkým o absenciu primeraného právneho rámca a postupov registrácie a udeľovania licencií, absenciu spolupráce a výmeny informácií s komorskou verejnou správou a s tretími krajinami, v ktorých pôsobia komorské plavidlá, absenciu adekvátneho a účinného monitorovania, absenciu systému kontroly a dohľadu a absenciu systému odrádzajúcich sankcií. V prípade ďalších zistených nedostatkov ide vo všeobecnosti o nedodržiavanie medzinárodných záväzkov vrátane odporúčaní a uznesení regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva. Zistilo sa aj nedodržiavanie odporúčaní a uznesení relevantných orgánov, napríklad medzinárodného akčného plánu Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (IPOA-IUU) a dobrovoľných usmernení Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo k vykonávaniu povinností vlajkového štátu. Nedodržiavanie nezáväzných odporúčaní a uznesení sa však nepovažuje za základ identifikácie, ale len za podporný dôkaz.

(17)

Vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2017/889 Komisia označila Komory za nespolupracujúcu tretiu krajinu podľa nariadenia o NNN rybolove.

(18)

Pokiaľ ide o možné obmedzenia Komor ako rozvojovej krajiny, treba uviesť, že stupeň rozvoja a celkové výsledky Komor môžu byť z hľadiska rybolovu oslabené stupňom ich rozvoja. No vzhľadom na povahu zistených nedostatkov Komor nemožno úrovňou ich rozvoja v plnej miere ospravedlniť ani inak odôvodniť ich celkovú úroveň plnenia záväzkov ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu v oblasti rybolovu, ani nedostatočnú úroveň ich opatrení na zabraňovanie NNN rybolovu, na odrádzanie od neho a na jeho odstraňovanie.

(19)

So zreteľom na rozhodnutie z 1. októbra 2015 a vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/889, ako aj dialóg medzi Komorami a Komisiou a výsledok uvedeného dialógu možno konštatovať, že opatrenia prijaté Komorami v súvislosti s ich povinnosťami ako vlajkového štátu nestačia na dosiahnutie súladu s článkami 63, 64, 91, 94, 117 a 118 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve.

(20)

Z toho vyplýva, že Komory si neplnia povinnosti, ktoré im ako vlajkovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva, tým, že neprijali opatrenia na zabránenie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(21)

Vzhľadom na dosiahnuté závery týkajúce sa Komor by táto krajina mala byť v súlade s článkom 33 nariadenia o NNN rybolove zaradená do zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín, ktorý bol zriadený vykonávacím rozhodnutím 2014/170/EÚ. Uvedené rozhodnutie by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(22)

Z rozhodnutia, ktorým sa Komory zaraďujú do zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín v boji proti NNN rybolovu, vyplýva uplatňovanie opatrení uvedených v článku 38 nariadenia o NNN rybolove. Článkom 38 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove sa stanovuje zákaz dovozu produktov rybolovu ulovených plavidlami, ktoré sa plavia pod vlajkou nespolupracujúcich tretích krajín. V prípade Komor by mal daný zákaz platiť pre všetky populácie a druhy, a to pre všetky produkty rybolovu vymedzené v článku 2 ods. 8 nariadenia o NNN rybolove, keďže absencia primeraných opatrení na boj proti NNN rybolovu, ktorá viedla k označeniu Komor za nespolupracujúcu tretiu krajinu, nie je obmedzená na konkrétnu populáciu alebo konkrétny druh.

(23)

NNN rybolov okrem iného spôsobuje prelovenie populácií rýb, ničí morské biotopy, oslabuje ochranu a trvalo udržateľné používanie morských zdrojov, narúša hospodársku súťaž, ohrozuje potravinovú bezpečnosť, nespravodlivo znevýhodňuje čestných rybárov a oslabuje pobrežné spoločenstvá. Vzhľadom na rozsah problémov súvisiacich s NNN rybolovom sa považuje za nevyhnutné, aby Únia pohotovo uplatnila opatrenia týkajúce sa Komor ako nespolupracujúcej tretej krajiny. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(24)

Ak Komory preukážu, že došlo k náprave situácie, v dôsledku ktorej boli zaradené do zoznamu, Rada, uznášajúc sa kvalifikovanou väčšinou na základe návrhu Komisie, vyradí Komory zo zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín v súlade s článkom 34 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove. V každom takomto rozhodnutí o vyradení by sa malo zohľadniť aj to, či Komory prijali konkrétne opatrenia, ktorými možno zabezpečiť trvalé zlepšenie situácie,

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/41

(1)

Nariadením (ES) č. 1005/2008 (ďalej len „nariadenie o NNN rybolove“) bol zriadený systém Únie na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému („NNN“) rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(2)

V kapitole VI nariadenia o NNN rybolove sa stanovuje postup identifikácie nespolupracujúcich tretích krajín, krokov súvisiacich s krajinami identifikovanými ako nespolupracujúce tretie krajiny, vytvorenia zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín, vyradenia zo zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín, propagácie zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín a všetkých núdzových opatrení.

(3)

Rada 24. marca 2014 prijala vykonávacie rozhodnutie 2014/170/EÚ (2), ktorým sa vytvoril zoznam nespolupracujúcich tretích krajín v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu podľa nariadenia o NNN rybolove.

(4)

V súlade s článkom 32 nariadenia o NNN rybolove Komisia rozhodnutím z 12. decembra 2014 (ďalej len „rozhodnutie z 12. decembra 2014“) (3) zaslala Svätému Vincentu a Grenadínam (ďalej ako „ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny“) oznámenie o možnosti jeho označenia ako krajiny, ktorú Komisia považuje za nespolupracujúcu tretiu krajinu.

(5)

V rozhodnutí z 12. decembra 2014 uviedla Komisia informácie k najdôležitejším skutočnostiam a dôvodom, ktoré túto možnosť identifikácie opodstatňujú.

(6)

Oznámenie rozhodnutia z 12. decembra 2014 bolo ostrovnému štátu Svätý Vincent a Grenadíny zaslané spolu s listom z toho istého dňa, v ktorom sa tejto krajine navrhuje zrealizovať v úzkej spolupráci s Komisiou akčný plán na nápravu zistených nedostatkov.

(7)

Komisia vyzvala ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny, aby najmä i) prijal všetky potrebné kroky na vykonávanie opatrení uvedených v akčnom pláne navrhnutom Komisiou; ii) posúdil vykonávanie uvedených opatrení a iii) zasielal Komisii každých šesť mesiacov podrobnú správu, v ktorej sa posúdi realizácia každého z uvedených opatrení, okrem iného z hľadiska účinnosti jednotlivých opatrení a/alebo všetkých opatrení spolu pri zabezpečovaní systému kontroly rybolovu, ktorý v plnej miere zodpovedá požiadavkám.

(8)

Ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny dostal možnosť písomne a ústne sa vyjadriť k rozhodnutiu z 12. decembra 2014, ako aj k iným relevantným informáciám, ktoré mu oznámila Komisia, a predložiť dôkazy, ktorými by vyvrátil alebo doplnil skutočnosti uvedené v rozhodnutí z 12. decembra 2014. Ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny bol uistený o tom, že má právo požiadať o doplňujúce informácie alebo takéto informácie poskytnúť.

(9)

Komisia svojim rozhodnutím z 12. decembra 2014 a svojím listom začala dialóg s ostrovným štátom Svätý Vincent a Grenadíny a zdôraznila, že na dosiahnutie dohody v zásade pokladá za dostatočnú lehotu 6 mesiacov.

(10)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné. Ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny predložil na základe rozhodnutia z 12. decembra 2014 ústne a písomné pripomienky, ktoré boli posúdené a zohľadnené. Komisia priebežne informovala ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny o svojich úvahách, a to buď ústnou, alebo písomnou formou.

(11)

Komisia však zastáva názor, že ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny neprijal dostatočné opatrenia na riešenie problémov a nedostatkov opísaných v rozhodnutí z 12. decembra 2014. Komisia navyše dospela k záveru, že opatrenia navrhované v akčnom pláne neboli realizované v plnej miere. V dôsledku toho Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/918 (4), ktorým sa ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny označuje za nespolupracujúcu tretiu krajinu v boji proti NNN rybolovu.

(12)

Na základe vyšetrovaní a dialógu, ktoré viedla Komisia, vrátane obojstrannej korešpondencie a vzájomných stretnutí, ako aj na základe dôvodov, o ktoré sa opieralo rozhodnutie z 12. decembra 2014 a vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/918, je vhodné zaradiť ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny do zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín v boji proti NNN rybolovu.

(13)

Podľa článku 34 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove Rada, uznášajúc sa kvalifikovanou väčšinou na základe návrhu Komisie, má vyradiť tretiu krajinu zo zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín, ak táto krajina preukáže, že došlo k náprave situácie, ktorá spôsobila jej zaradenie do zoznamu. V rozhodnutí o vyradení sa má zohľadniť aj to, či dotknutá identifikovaná tretia krajina prijala konkrétne opatrenia, ktorými možno zabezpečiť trvalé zlepšenie situácie.

(14)

Komisia v rozhodnutí z 12. decembra 2014 analyzovala povinnosti ostrovného štátu Svätý Vincent a Grenadíny a vyhodnotila, nakoľko si plní záväzky, ktoré mu ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva. Komisia pri tomto preskúmaní vychádzala z kritérií uvedených v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove.

(15)

Na základe zistení uvedených v rozhodnutí z 12. decembra 2014, relevantných informácií, ktoré v tejto súvislosti poskytol ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny, navrhovaného akčného plánu, ako aj opatrení prijatých na nápravu situácie Komisia preskúmala, či si ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny plní záväzky.

(16)

Hlavné nedostatky, ktoré Komisia identifikovala v navrhovanom akčnom pláne, súvisia s viacerými prípadmi neplnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva; ide predovšetkým o absenciu primeraného právneho rámca, absenciu adekvátneho a účinného monitorovania, absenciu systému kontroly a dohľadu, absenciu systému pozorovateľov a absenciu systému odrádzajúcich sankcií. Ostatné zistené nedostatky sa všeobecnejšie týkajú plnenia medzinárodných povinností vrátane odporúčaní a uznesení regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva a podmienok registrácie plavidiel podľa medzinárodného práva. Zistilo sa aj nedodržiavanie odporúčaní a uznesení relevantných orgánov, napríklad medzinárodného akčného plánu Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie a dobrovoľných usmernení Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo k vykonávaniu povinností vlajkového štátu. Nedodržiavanie nezáväzných odporúčaní a uznesení sa však nepovažuje za základ identifikácie, ale len za podporný dôkaz.

(17)

Vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2017/918 Komisia označila ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny za nespolupracujúcu tretiu krajinu podľa nariadenia o NNN rybolove.

(18)

Pokiaľ ide o možné obmedzenia ostrovného štátu Svätý Vincent a Grenadíny ako rozvojovej krajiny, treba uviesť, že stupeň rozvoja a celková výkonnosť ostrovného štátu Svätý Vincent a Grenadíny nie sú z hľadiska rybolovu oslabené jeho všeobecným stupňom rozvoja.

(19)

So zreteľom na rozhodnutie z 12. decembra 2014 a vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/918, ako aj dialóg medzi ostrovným štátom Svätý Vincent a Grenadíny v súvislosti s Komisiou a výsledok uvedeného dialógu možno konštatovať, že opatrenia prijaté ostrovným štátom Svätý Vincent a Grenadíny v súvislosti s jeho povinnosťami ako vlajkového štátu nestačia na dosiahnutie súladu s článkami 63, 64, 91, 94 a 117 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, článkami 7, 18, 19, 20 a 23 Dohody Organizácie Spojených národov o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a článku III ods. 8 Dohody Organizácie Spojených národov o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori.

(20)

Z toho vyplýva, že ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny si neplní povinnosti, ktoré mu ako vlajkovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva, tým, že neprijal opatrenia na zabránenie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(21)

Vzhľadom na dosiahnuté závery týkajúce sa ostrovného štátu Svätý Vincent a Grenadíny by táto krajina mala byť v súlade s článkom 33 nariadenia o NNN rybolove zaradená do zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín, ktorý bol zriadený vykonávacím rozhodnutím 2014/170/EÚ. Uvedené rozhodnutie by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(22)

Z rozhodnutia, ktorým sa ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny zaraďuje do zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín v boji proti NNN rybolovu, vyplýva uplatňovanie opatrení uvedených v článku 38 nariadenia o NNN rybolove. Článkom 38 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove sa stanovuje zákaz dovozu produktov rybolovu ulovených plavidlami, ktoré sa plavia pod vlajkou nespolupracujúcich tretích krajín. V prípade ostrovného štátu Svätý Vincent a Grenadíny by mal daný zákaz platiť pre všetky populácie a druhy, a to pre všetky produkty rybolovu vymedzené v článku 2 ods. 8 nariadenia o NNN rybolove, keďže absencia primeraných opatrení na boj proti NNN rybolovu, ktorá viedla k označeniu ostrovného štátu Svätý Vincent a Grenadíny za nespolupracujúcu tretiu krajinu, nie je obmedzená na konkrétnu populáciu alebo konkrétny druh.

(23)

NNN rybolov okrem iného vyčerpáva zásoby rýb, ničí morské biotopy, oslabuje ochranu a udržateľné používanie morských zdrojov, narúša hospodársku súťaž, ohrozuje potravinovú bezpečnosť, nespravodlivo znevýhodňuje čestných rybárov a oslabuje pobrežné spoločenstvá. Vzhľadom na rozsah problémov súvisiacich s NNN rybolovom sa považuje za nevyhnutné, aby Únia pohotovo uplatnila opatrenia týkajúce sa ostrovného štátu Svätý Vincent a Grenadíny ako nespolupracujúcej tretej krajiny. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(24)

Ak ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny preukáže, že došlo k náprave situácie, v dôsledku ktorej bol zaradený do zoznamu, Rada, uznášajúc sa kvalifikovanou väčšinou na základe návrhu Komisie, vyradí ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny zo zoznamu nespolupracujúcich tretích krajín v súlade s článkom 34 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove. V každom takom rozhodnutí o vyradení by sa malo zohľadniť aj to, či ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny prijal konkrétne opatrenia, ktorými možno zabezpečiť trvalé zlepšenie situácie,

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/45

(1)

Rada prijala 26. januára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/116 (1), 5. februára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/190 (2) a 23. júna 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/994 (3), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Augusta ROLLANDINA sa uvoľnilo jedno miesto člena Výboru regiónov,

—

pán Pierluigi MARQUIS, Consigliere e Presidente della Regione Autonoma Valle d'Aosta.

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/46

(1)

Rada prijala 26. januára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/116 (1), 5. februára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/190 (2) a 23. júna 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/994 (3), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pani Ingrid VAN ENGELSHOVENEJ sa uvoľnilo miesto náhradníka Výboru regiónov,

—

Pani S. (Saskia) BRUINES, wethouder van de gemeente 's-Gravenhage.

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/47

(1)

Rada prijala 26. januára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/116 (1), 5. februára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/190 (2) a 23. júna 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/994 (3), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pani Uty-Marie KUDEROVEJ a pána Detlefa MÜLLERA sa uvoľnili dve miesta členov Výboru regiónov.

(3)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Andresa TEXTERA sa uvoľnilo miesto náhradníka Výboru regiónov,

a)

za členov:

a

b)

za náhradníka:

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/48

(1)

Rada prijala 26. januára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/116 (1), 5. februára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/190 (2) a 23. júna 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/994 (3), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Marca SANTA sa uvoľnilo jedno miesto člena Výboru regiónov.

(3)

V dôsledku vymenovania pána Maria FAVU za člena Výboru regiónov sa uvoľnilo jedno miesto náhradníka,

a)

za člena:

a

b)

za náhradníčku:

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/49

(1)

Rada 31. júla 2015 prijala rozhodnutie (SZBP) 2015/1333 (1).

(2)

Rada už v minulosti zdôraznila význam stability v Líbyi a ponúkla líbyjským orgánom uznaným podľa Líbyjskej politickej dohody podporu v boji proti prevádzačstvu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi.

(3)

Prevádzačstvo migrantov a obchodovanie s ľuďmi prispieva k destabilizácii politickej a bezpečnostnej situácie v Líbyi.

(4)

Na vývoz určitých výrobkov, ktoré sa môžu použiť na uľahčenie prevádzačastva migrantov a obchodovania s ľuďmi, do Líbye by sa mali vzťahovať obmedzenia.

(5)

Rozhodnutie (SZBP) 2015/1333 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/51

(1)

Rada 27. mája 2016 prijala rozhodnutie (SZBP) 2016/849.

(2)

Rada v súlade s článkom 33 ods. 1 rozhodnutia (SZBP) 2016/849 vykonáva úpravy v prílohe I k uvedenému rozhodnutiu na základe rozhodnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (ďalej len „BR OSN“) alebo sankčného výboru.

(3)

Výbor BR OSN zriadený podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1718 (2006) zmenil 5. júna 2017 záznamy pre dva subjekty, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

(4)

BR OSN doplnila 2. júna 2017 na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, 14 osôb a štyri subjekty. Tieto osoby a subjekty sa preto prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia Rady (SZBP) 2017/975 (2) doplnili do prílohy I k rozhodnutiu (SZBP) 2016/849. Niektoré z týchto osôb a subjektov by sa preto mali vypustiť z prílohy II k rozhodnutiu (SZBP) 2016/849, keďže sú teraz označené na základe prílohy I.

(5)

Prílohy I a II k rozhodnutiu (SZBP) 2016/849 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/55

(1)

Rada 20. decembra 2010 prijala rozhodnutie 2010/788/SZBP.

(2)

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov 21. júna 2017 prijala rezolúciu č. 2360 (2017), ktorou sa zmenili kritériá zaraďovania do zoznamu na účely reštriktívnych opatrení OSN.

(3)

Na vykonanie určitých opatrení je potrebná ďalšia činnosť Únie.

(4)

Rozhodnutie 2010/788/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/56

(1)

Rada 31. mája 2013 prijala rozhodnutie 2013/255/SZBP.

(2)

Vzhľadom na vážnosť situácie v Sýrii, najmä na použitie chemických zbraní sýrskym režimom a jeho zapojenie do šírenia chemických zbraní by sa do zoznamu fyzických a právnických osôb, subjektov alebo orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe I k rozhodnutiu 2013/255/SZBP, malo doplniť 16 osôb.

(3)

Rozhodnutie 2013/255/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

18.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/60

(1)

Rada 22. mája 2013 prijala rozhodnutie 2013/233/SZBP (1), ktorým sa zriadila pomocná misia Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya).

(2)

Politický a bezpečnostný výbor (PBV) sa 19. januára 2016 dohodol s líbyjskou vládou národnej jednoty na jej žiadosť na použití existujúceho rámca misie EUBAM Libya na účely plánovania prípadnej civilnej spolupráce v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky/reformy sektora bezpečnosti, čím sa prispeje k úsiliu podpornej misie Organizácie Spojených národov v Líbyi (UNSMIL), a na tomto základe odsúhlasil predĺženie mandátu misie EUBAM Libya o šesť mesiacov. Rada následne 15. februára 2016 prijala rozhodnutie (SZBP) 2016/207 (2), ktorým sa misia EUBAM Libya predĺžila do 21. augusta 2016.

(3)

Rada 4. augusta 2016 prijala rozhodnutie (SZBP) 2016/1339 (3), ktorým sa mení rozhodnutie 2013/233/SZBP a predlžuje jeho platnosť do 21. augusta 2017.

(4)

V Maltskom vyhlásení členov Európskej rady o vonkajších aspektoch migrácie z 3. februára 2017 sa zdôraznilo najmä to, že úsilie o stabilizáciu situácie v Líbyi je teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým a že Únia spraví všetko pre to, aby prispela k dosiahnutiu tohto cieľa. V Líbyi má kľúčový význam budovanie kapacít pre orgány, aby mohli získať kontrolu nad pozemnými a námornými hranicami a bojovať proti tranzitným činnostiam a prevádzačstvu.

(5)

Rada vo svojich záveroch o Líbyi zo 6. februára 2017 predovšetkým opätovne potvrdila svoju plnú podporu misii UNSMIL a na záver uviedla, že misia EUBAM Libya bude naďalej spolupracovať s líbyjskými orgánmi a pomáhať im so zreteľom na prípadnú budúcu civilnú misiu v oblasti polície, právneho štátu a riadenia hraníc, len čo to dovolia podmienky.

(6)

PBV 4. júla 2017 odsúhlasil na základe strategického preskúmania misie predĺženie mandátu misie EUBAM Libya do 31. decembra 2018.

(7)

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „VP“) by mal byť v súlade s rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ (4) oprávnený sprístupniť Europolu, Frontexu, Organizácii Spojených národov a Interpolu utajované skutočnosti, ktoré boli vypracované na účely misie EUBAM Libya.

(8)

Rozhodnutie 2013/233/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Misia EUBAM Libya sa uskutoční v kontexte situácie, ktorá sa môže zhoršiť a ktorá by mohla ohroziť splnenie cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 zmluvy,

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Ciele

Misia EUBAM Libya bude poskytovať podporu v rámci komplexného procesu plánovania reformy sektora civilnej bezpečnosti s ohľadom na prípravu možnej civilnej misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP).

Misia EUBAM Libya má za cieľ spolupracovať s líbyjskými orgánmi a pomáhať im v oblasti riadenia hraníc, presadzovania práva a širšieho systému trestného súdnictva.“

2.

V článku 3 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 2 misia EUBAM Libya:

3.

V článku 5 sa odsek 7 nahrádza takto:

„7.   Civilný veliteľ operácie, vedúci delegácie Únie v Líbyi a vedúci misie EUBAM Libya sa podľa potreby navzájom radia. V prípade potreby by mal byť tiež konzultovaný hlavný poradca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pre otázky rodovej rovnosti žien a mužov.“

4.

V článku 6 sa odsek 7 nahrádza takto:

„7.   Vedúci misie podľa potreby koordinuje činnosť s ostatnými aktérmi Únie na mieste. Bez toho, aby bola dotknutá hierarchia velenia, vedúceho misie politicky usmerňuje na miestnej úrovni vedúci delegácie Únie v Líbyi.“

5.

V článku 9 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Misiu EUBAM Libya politicky kontroluje a strategicky riadi PBV pod vedením Rady a VP. Rada týmto poveruje PBV, aby na tento účel prijímal príslušné rozhodnutia v súlade s článkom 38 ods. 3 ZEÚ. Toto poverenie zahŕňa právomoc vymenovať vedúceho misie na návrh VP a meniť plánovacie dokumenty. Rada si ponecháva právomoc rozhodovať o cieľoch a ukončení misie EUBAM Libya.“

6.

V článku 11 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Personál misie EUBAM Libya sa pred nastúpením do služby zúčastní povinnej bezpečnostnej prípravy v súlade s plánovacími dokumentmi. Pravidelne tiež absolvuje doškoľovanie na mieste pôsobenia, ktoré organizuje bezpečnostný úradník misie.“

7.

V článku 13 ods. 1 sa posledný pododsek nahrádza takto:

„Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUBAM Libya na obdobie od 22. augusta 2016 do 30. novembra 2017 je 17 000 000 EUR.“

8.

V článku 15 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   VP je v súlade s rozhodnutím 2013/488/EÚ oprávnený sprístupniť Europolu a Frontexu utajované skutočnosti EÚ, ktoré boli vypracované na účely misie EUBAM Libya.“

9.

V článku 15 sa dopĺňajú tieto odseky:

„5.   VP je v súlade s rozhodnutím 2013/488/EÚ oprávnený sprístupniť OSN utajované skutočnosti EÚ do stupňa utajenia ‚RESTREINT UE/EU RESTRICTED‘, ktoré boli vypracované na účely misie EUBAM Libya.

6.   VP je v súlade s rozhodnutím 2013/488/EÚ oprávnený sprístupniť INTERPOL-u utajované skutočnosti EÚ, ktoré boli vypracované na účely misie EUBAM Libya. Až do uzavretia dohody medzi Úniou a INTERPOL-om môže misia EUBAM Libya sprístupňovať takéto informácie národným ústredniam INTERPOL-u v členských štátoch, v súlade s dohodami, ktoré sa uzavrú medzi veliteľom civilnej operácie a vedúcim príslušnej národnej ústredne.

7.   VP je oprávnený uzatvárať dohody potrebné na vykonávanie ustanovení tohto článku týkajúcich sa výmeny informácií.

8.   VP môže poverenia na sprístupnenie informácií, ako aj možnosť uzavierať dohody uvedené v tomto článku, delegovať na osoby, ktoré patria do právomoci VP, na veliteľa civilnej operácie a/alebo na vedúceho misie.“

10.

V článku 16 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Uplatňuje sa do 31. decembra 2018.“