ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 156

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 60
20. júna 2017


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1084 zo 14. júna 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 651/2014, pokiaľ ide o pomoc na prístavnú a letiskovú infraštruktúru, stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť pri pomoci na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva a pri pomoci na športovú a multifunkčnú rekreačnú infraštruktúru, ako aj schémy regionálnej prevádzkovej pomoci pre najvzdialenejšie regióny, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 702/2014 z hľadiska výpočtu oprávnených nákladov ( 1 )

1

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1085 z 19. júna 2017, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 891/2009, ktorým sa otvárajú colné kvóty Spoločenstva v sektore cukru a zabezpečuje ich správa

19

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1086 z 19. júna 2017, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 634/2007, pokiaľ ide o charakteristiku selenometionínu produkovaného mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae NCYC R397 ( 1 )

22

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/1087 z 19. júna 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/386/SZBP o reštriktívnych opatreniach v reakcii na protiprávnu anexiu Krymu a Sevastopola

24

 

*

Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1088 z 24. marca 2017 o štátnej pomoci SA.35484 (2013/C) [ex SA.35484 (2012/NN)], ktorá sa týka určitých čiastkových výskumných opatrení podľa zákona o mlieku a tukoch [oznámené pod číslom C(2017) 1863]

25

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1089 zo 16. júna 2017, ktorým sa mení príloha II k rozhodnutiu 2006/766/ES, pokiaľ ide o zaradenie bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Gruzínska a Kiribatskej republiky do zoznamu tretích krajín a území, z ktorých je povolený dovoz určitých produktov rybolovu určených na ľudskú spotrebu [oznámené pod číslom C(2017) 4049]  ( 1 )

34

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2011/850/EÚ z 12. decembra 2011, ktorým sa stanovujú pravidlá pre smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES a 2008/50/ES, pokiaľ ide o vzájomnú výmenu informácií a podávanie správ o kvalite okolitého ovzdušia ( Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011 )

36

 

*

Korigendum k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015 )

38

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

20.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 156/1


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1084

zo 14. júna 2017,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 651/2014, pokiaľ ide o pomoc na prístavnú a letiskovú infraštruktúru, stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť pri pomoci na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva a pri pomoci na športovú a multifunkčnú rekreačnú infraštruktúru, ako aj schémy regionálnej prevádzkovej pomoci pre najvzdialenejšie regióny, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 702/2014 z hľadiska výpočtu oprávnených nákladov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (1), a najmä na jeho článok 1 ods. 1 písm. a) bod xiv) a článok 1 ods. 1 písm. b),

po porade s Poradným výborom pre štátnu pomoc,

keďže:

(1)

V nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014 (2) sú určité kategórie pomoci vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom a oslobodené od požiadavky notifikovať ich Komisii pred ich poskytnutím. V nariadení (EÚ) č. 651/2014 bolo oznámené, že Komisia má v úmysle preskúmať rozsah pôsobnosti uvedeného nariadenia s cieľom zahrnúť do tohto rozsahu ďalšie kategórie pomoci, najmä pomoc na prístavnú a letiskovú infraštruktúru, keď sa nadobudnú dostatočné skúsenosti z praxe.

(2)

V nadväznosti na skúsenosti Komisie a s cieľom zjednodušiť a objasniť pravidlá štátnej pomoci, ako aj znížiť administratívnu záťaž spojenú s oznamovaním nesporných opatrení štátnej pomoci a umožniť Komisii zamerať sa na tie prípady pomoci, ktoré môžu najviac narušiť hospodársku súťaž, by sa mala pomoc na prístavnú a letiskovú infraštruktúru zahrnúť do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 651/2014.

(3)

Investičná pomoc pre regionálne letiská s priemernou ročnou prepravou do troch miliónov cestujúcich môže zlepšiť tak dostupnosť určitých regiónov, ako aj miestny rozvoj v závislosti od osobitostí každého letiska. Takáto investičná pomoc teda podporuje priority stratégie Európa 2020, čím sa prispieva k ďalšiemu hospodárskemu rastu a cieľom v spoločnom záujme EÚ. Skúsenosti nadobudnuté pri uplatňovaní Usmernení o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (3) ukazujú, že investičná pomoc pre regionálne letiská nespôsobuje neprípustné narušenie obchodu ani hospodárskej súťaže, ak sú splnené určité podmienky. Za predpokladu ich splnenia by sa preto na investičnú pomoc pre regionálne letiská mala vzťahovať skupinová výnimka podľa nariadenia (EÚ) č. 651/2014. Nebolo by vhodné stanoviť strop vymedzujúci notifikačnú povinnosť ako výšku pomoci, keďže vplyv opatrenia pomoci na hospodársku súťaž závisí hlavne od veľkosti letiska, nie od objemu pomoci.

(4)

Podmienky oslobodenia investičnej pomoci od notifikačnej povinnosti by mali byť zamerané na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, ktoré by oslabovalo rovnaké podmienky na vnútornom trhu, a to najmä zabezpečením primeranosti výšky pomoci. Aby bola investičná pomoc primeraná, mala by spĺňať dve podmienky. Intenzita pomoci by nemala prekročiť maximálnu prípustnú intenzitu pomoci, ktorá sa líši v závislosti od veľkosti letiska. Výška pomoci by okrem toho nemala presiahnuť rozdiel medzi oprávnenými nákladmi a prevádzkovým ziskom investície. Pri veľmi malých letiskách do 200 000 cestujúcich ročne by sa malo vyžadovať len to, aby investičná pomoc spĺňala jednu z uvedených podmienok. Podmienky zlučiteľnosti by mali zabezpečiť otvorený a nediskriminačný prístup k infraštruktúre. Oslobodenie by sa nemalo vzťahovať na investičnú pomoc poskytovanú letiskám nachádzajúcim sa v blízkosti existujúceho letiska, z ktorého sa poskytujú pravidelné letecké služby, pretože pomoc poskytovaná takýmto letiskám predstavuje vyššie riziko narušenia hospodárskej súťaže, a preto by mala byť notifikovaná Komisii, a to okrem pomoci poskytovanej veľmi malým letiskám s prepravou do 200 000 cestujúcich ročne, v prípade ktorých je značné narušenie hospodárskej súťaže nepravdepodobné.

(5)

Pri splnení určitých podmienok nespôsobuje prevádzková pomoc pre veľmi malé letiská s prepravou do 200 000 cestujúcich ročne neprípustné narušenie obchodu ani hospodárskej súťaže. Podmienky zlučiteľnosti by mali najmä zabezpečiť, aby výška pomoci nepresahovala prevádzkové straty a primeraný zisk a aby bol prístup k infraštruktúre otvorený a nediskriminačný. Okrem toho by sa poskytnutie pomoci nemalo podmieňovať tým, že prevádzkovateľ letiska uzavrie s jednou alebo viacerými leteckými spoločnosťami dohody o letiskových poplatkoch, marketingových platbách či iných finančných aspektoch pôsobenia príslušnej leteckej spoločnosti na danom letisku. Dohody medzi letiskom, ktoré má k dispozícii verejné zdroje, a leteckou spoločnosťou môžu za určitých okolností predstavovať štátnu pomoc pre príslušnú leteckú spoločnosť (4) a takáto pomoc by mala naďalej v plnej miere podliehať notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy.

(6)

Námorné prístavy sú strategicky dôležité pre dosiahnutie hladkého fungovania vnútorného trhu a posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako sa okrem iného uvádza v stratégii Európa 2020 a v bielej knihe Komisie s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“ (5). Ako sa zdôraznilo v oznámení „Prístavy: motor rastu“ (6), účinná prevádzka prístavov vo všetkých námorných regiónoch Únie si vyžaduje efektívnu realizáciu verejných a súkromných investícií. Investície sú potrebné najmä na prispôsobenie prístavnej prístupovej infraštruktúry a prístavnej infraštruktúry väčším rozmerom a komplexnosti flotily, využívaniu infraštruktúr pre alternatívne palivá a prísnejším požiadavkám na environmentálne správanie. Chýbajúca vysokokvalitná prístavná infraštruktúra má za následok preťaženie a dodatočné náklady pre odosielateľov, prevádzkovateľov dopravy a spotrebiteľov.

(7)

Hlavným cieľom dopravnej politiky EÚ je rozvoj vnútrozemských prístavov a ich integrácia do multimodálnej dopravy. Výslovným cieľom pravidiel Únie je posilňovanie dopravnej intermodality a posun smerom k ekologickejším druhom dopravy, ako sú napríklad železničná a námorná/vnútrozemská vodná doprava.

(8)

Podmienky oslobodenia pomoci pre prístavy od notifikačnej povinnosti by mali byť zamerané na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže, ktoré by oslabovali rovnaké podmienky na vnútornom trhu, a to najmä zabezpečením primeranosti výšky pomoci. Aby bola pomoc primeraná, mala by spĺňať dve podmienky. Intenzita pomoci by nemala prekročiť maximálnu prípustnú intenzitu pomoci, ktorá sa v prípade námorných prístavov líši v závislosti od veľkosti investičného projektu. Výška pomoci by okrem toho nemala presahovať rozdiel medzi oprávnenými nákladmi a prevádzkovým ziskom investície, s výnimkou veľmi nízkych súm pomoci, pre ktoré je vhodný zjednodušený prístup, aby sa znížilo administratívne zaťaženie. Podmienky zlučiteľnosti by zároveň mali zaručovať, že akákoľvek koncesia alebo iné poverenie tretej strany výstavbou, modernizáciou, prevádzkou alebo prenájmom prístavnej infraštruktúry, na ktorú bola poskytnutá pomoc, sa uskutoční na konkurenčnom, transparentnom, nediskriminačnom a bezpodmienečnom základe bez toho, aby boli dotknuté prípadne uplatniteľné pravidlá Únie o verejnom obstarávaní a koncesiách. Zároveň by sa mal zabezpečiť aj rovnocenný a nediskriminačný prístup k infraštruktúre.

(9)

Investície zahrnuté do pracovných plánov pre koridory základnej siete stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (7) sú projektmi spoločného záujmu s osobitným strategickým záujmom Únie. Námorné prístavy, ktoré sú súčasťou týchto sietí, predstavujú miesta vstupu a výstupu tovaru prepravovaného do Únie a z Únie. Vnútrozemské prístavy, ktoré sú súčasťou týchto sietí, sú kľúčovými faktormi umožňujúcimi multimodalitu siete. Na investície zamerané na zlepšenie výkonnosti uvedených prístavov by sa mal preto uplatňovať vyšší strop vymedzujúci notifikačnú povinnosť.

(10)

V nadväznosti na skúsenosti získané pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 651/2014 a nariadenia Komisie (EÚ) č. 702/2014 (8) je zároveň vhodné upraviť určité ustanovenia uvedených nariadení.

(11)

Najmä v prípade schém regionálnej prevádzkovej pomoci pre najvzdialenejšie regióny sa ukázalo, že v praxi je uplatňovanie rozličných pravidiel v prípade kompenzácie dodatočných nákladov na dopravu a kompenzácie iných dodatočných nákladov ťažké a nevhodné na riešenie štrukturálnych znevýhodnení uvedených v článku 349 zmluvy, a to odľahlosti a ostrovnej polohy, malej rozlohy, obťažných topografických a klimatických podmienok, hospodárskej závislosti na malom množstve výrobkov, ktorých pretrvávanie a kombinácia vážnym spôsobom obmedzujú ich rozvoj, a predmetné ustanovenia by sa preto mali nahradiť metódou, ktorá sa uplatní na všetky dodatočné náklady. Vykonávanie opatrení regionálnej investičnej a prevádzkovej pomoci v najvzdialenejších regiónoch, ktoré okrem iného prospievajú podnikom pôsobiacim v odvetví rybolovu, by malo byť v súlade so záväzkami Únie vyplývajúcimi z medzinárodných dohôd, ktorých je stranou. Takéto opatrenia regionálnej investičnej a prevádzkovej pomoci by preto nemali podporovať plavidlá zapojené do nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu, ani prispievať k nadmernému lovu alebo k zvyšovaniu rybolovnej kapacity plavidiel.

(12)

Keďže pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva a na športovú a multifunkčnú rekreačnú infraštruktúru negatívne ovplyvňuje hospodársku súťaž iba v obmedzenej miere, stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť v prípade pomoci poskytovanej v týchto oblastiach by sa mali zvýšiť.

(13)

V záujme zjednodušenia výpočtu oprávnených nákladov podľa nariadenia (EÚ) č. 651/2014 a nariadenia (EÚ) č. 702/2014 pri operáciách, ktoré sú aspoň čiastočne financované z niektorého fondu Únie, ktorý umožňuje zjednodušené vykazovanie nákladov, by sa mali prispôsobiť ustanovenia o oprávnených nákladoch.

(14)

V rámci nástroja na podporu MSP z programu Horizont 2020 uvedeného v článku 22 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (9) môžu projekty od Komisie získať známku excelentnosti za kvalitu. Keďže výška pomoci na projekt je v tejto súvislosti obmedzená na maximum 2,5 milióna EUR a projekty sa zameriavajú výlučne na MSP, tieto projekty možno oslobodiť od notifikačnej povinnosti v súlade s pravidlami nariadenia (EÚ) č. 651/2014.

(15)

Nariadenie (EÚ) č. 651/2014 a nariadenie (EÚ) č. 702/2014 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 651/2014 sa mení takto:

1.

Článok 1 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa mení takto:

i)

písmená k) a l) sa nahrádzajú takto:

„k)

pomoc na športovú a multifunkčnú rekreačnú infraštruktúru;

l)

pomoc na miestne infraštruktúry;“;

ii)

dopĺňajú sa tieto písmená m) a n):

„m)

pomoc pre regionálne letiská;

n)

pomoc pre prístavy.“;

b)

v odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)

pomoc poskytovanú v odvetví rybolovu a akvakultúry podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 (*1) s výnimkou pomoci na podporu vzdelávania, pomoci pre MSP na uľahčenie prístupu k financovaniu, pomoci v oblasti výskumu a vývoja, pomoci na inovácie pre MSP, pomoci na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím, regionálnej investičnej pomoci v najvzdialenejších regiónoch a schém regionálnej prevádzkovej pomoci;

b)

pomoc poskytovanú v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby s výnimkou regionálnej investičnej pomoci v najvzdialenejších regiónoch, schém regionálnej prevádzkovej pomoci, pomoci pre MSP na poradenské služby, pomoci vo forme rizikového financovania, pomoci na výskum a vývoj, pomoci na inovácie pre MSP, pomoci na ochranu životného prostredia, pomoci na podporu vzdelávania a pomoci na znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím;

c)

pomoc poskytovanú v sektore spracovania a marketingu poľnohospodárskych výrobkov, a to v týchto prípadoch:

i)

ak je výška pomoci stanovená na základe ceny alebo množstva takýchto výrobkov kúpených od prvovýrobcov alebo umiestnených na trh príslušnými podnikmi;

ii)

ak je pomoc podmienená tým, že má byť čiastočne alebo úplne postúpená prvovýrobcom;

d)

pomoc na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie v zmysle rozhodnutia Rady 2010/787/EÚ (*2);

e)

kategórie regionálnej pomoci uvedené v článku 13.

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1)."

(*2)  Rozhodnutie Rady 2010/787/EÚ z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie (Ú. v. EÚ L 336, 21.12.2010, s. 24).“;"

c)

odsek 4 sa mení takto:

i)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

schémy pomoci, ktoré výslovne nevylučujú vyplatenie individuálnej pomoci podniku, voči ktorému je nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, v ktorom bola táto pomoc poskytnutá tým istým členským štátom označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, s výnimkou schém pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami;“;

ii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

pomoc pre podniky v ťažkostiach, s výnimkou schém pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami, schém pomoci pre začínajúce podniky a schém regionálnej prevádzkovej pomoci, a to za predpokladu, že v rámci týchto schém nie sú podniky v ťažkostiach oproti iným podnikom zvýhodnené.“

2.

Článok 2 sa mení takto:

a)

odsek 39 sa nahrádza takto:

„39.

‚prevádzkový zisk‘ je rozdiel medzi diskontovanými príjmami a diskontovanými prevádzkovými nákladmi počas ekonomickej životnosti investície, ak je tento rozdiel kladný. Prevádzkové náklady zahŕňajú náklady, ako napr. náklady na personál, materiál, zmluvné služby, komunikácie, energiu, údržbu, nájom a administratívu, ale vylúčené sú náklady na odpisy a na financovanie, ak sa na ne vzťahovala investičná pomoc. Diskontovaním príjmov a prevádzkových nákladov vhodnou diskontnou sadzbou sa umožní dosiahnuť primeraný zisk;“;

b)

odsek 42 sa nahrádza takto:

„42.

‚regionálna prevádzková pomoc‘ je pomoc na zníženie bežných výdavkov podniku. Sem sú zahrnuté kategórie nákladov, ako sú náklady na personál, materiál, zmluvné služby, komunikácie, energiu, údržbu, nájom, administratívu, ale vylúčené sú náklady na odpisy a na financovanie, ak boli zahrnuté do oprávnených nákladov pri poskytnutí investičnej pomoci;“;

c)

odsek 48 sa nahrádza takto:

„48.

‚riedko osídlené oblasti‘ sú regióny NUTS 2 s menej než 8 obyvateľmi na km2 alebo regióny NUTS 3 s menej než 12,5 obyvateľmi na km2 alebo oblasti, ktoré Komisia uznala za také oblasti v individuálnom rozhodnutí o mape regionálnej pomoci účinnom v čase udelenia pomoci;“;

d)

vkladá sa tento odsek 48a:

„48a

‚veľmi riedko osídlené oblasti‘ sú regióny NUTS 2 s menej než 8 obyvateľmi na km2 alebo oblasti, ktoré Komisia uznala za také oblasti v individuálnom rozhodnutí o mape regionálnej pomoci účinnom v čase udelenia pomoci;“;

e)

odsek 55 sa nahrádza takto:

„55.

‚oblasti oprávnené na prevádzkovú pomoc‘ sú najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 zmluvy, riedko osídlené oblasti alebo veľmi riedko osídlené oblasti.“;

f)

vkladá sa tento odsek 61a:

„61a.

‚premiestnenie‘ je presun rovnakej alebo podobnej činnosti alebo jej časti z prevádzkarne na území jednej zmluvnej strany Dohody o EHP (pôvodná prevádzkareň) do prevádzkarne, v ktorej sa uskutočňuje podporená investícia na území inej zmluvnej strany Dohody o EHP (podporovaná prevádzkareň). K presunu dochádza, ak výrobok alebo služba v pôvodnej a podporenej prevádzkarni slúži aspoň čiastočne na rovnaký účel a spĺňa nároky alebo napĺňa potreby rovnakého typu zákazníkov a strácajú sa pracovné miesta v rovnakej alebo podobnej činnosti v jednej z pôvodných prevádzkarní príjemcu v EHP;“;

g)

za odsek 143 sa dopĺňajú tieto nadpisy a odseky 144 až 165:

„Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci pre regionálne letiská

144.

‚letisková infraštruktúra‘ je infraštruktúra a vybavenie na poskytovanie letiskových služieb letiskom leteckým spoločnostiam a rôznym poskytovateľom služieb vrátane vzletových a pristávacích dráh, terminálov, odbavovacích plôch, rolovacích dráh, centralizovanej infraštruktúry pozemnej obsluhy a ostatných zariadení, ktoré priamo podporujú letiskové služby, okrem infraštruktúry a vybavenia, ktoré sú v prvom rade potrebné na vykonávanie neleteckých činností;

145.

‚letecká spoločnosť‘ je akákoľvek letecká spoločnosť s platným povolením na prevádzku vydaným členským štátom alebo členom Spoločného európskeho leteckého priestoru v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (*3);

146.

‚letisko‘ je subjekt alebo skupina subjektov vykonávajúca hospodársku činnosť poskytovania letiskových služieb leteckým spoločnostiam;

147.

‚letiskové služby‘ sú služby, ktoré letisko alebo ktorákoľvek z jeho dcérskych spoločností poskytuje leteckým spoločnostiam na zaručenie odbavovania lietadiel (od pristátia po vzlietnutie), cestujúcich a nákladu, čím sa leteckým spoločnostiam umožňuje poskytovať služby leteckej dopravy vrátane poskytovania služieb pozemnej obsluhy a poskytovania centralizovanej infraštruktúry pozemnej obsluhy;

148.

‚priemerný ročný objem cestujúcich‘ je údaj určený na základe objemu cestujúcich (prilietajúcich aj odlietajúcich) počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom je pomoc poskytnutá;

149.

‚centralizovaná infraštruktúra pozemnej obsluhy‘ je infraštruktúra, ktorej prevádzku zvyčajne zabezpečuje prevádzkovateľ letiska a ktorá je daná k dispozícii rôznym poskytovateľom služieb pozemnej obsluhy na letisku za poplatok, s výnimkou vybavenia vlastneného alebo prevádzkovaného poskytovateľmi služieb pozemnej obsluhy;

150.

‚vysokorýchlostný vlak‘ je vlak schopný dosiahnuť rýchlosť viac než 200 km/h;

151.

‚služby pozemnej obsluhy‘ sú služby poskytované používateľom letísk na letiskách podľa opisu v prílohe k smernici Rady 96/67/ES (*4);

152.

‚neletecké činnosti‘ sú komerčné služby leteckým spoločnostiam alebo iným používateľom letiska vrátane pomocných služieb cestujúcim, nákladným prepravcom alebo iným poskytovateľom služieb, prenájmu kancelárií a obchodov, parkovania a hotelov;

153.

‚regionálne letisko‘ je letisko s priemerným ročným objemom do 3 miliónov cestujúcich;

Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci pre prístavy

154.

‚prístav‘ je územie pevniny a vody pozostávajúce z takej infraštruktúry a zariadení, ktoré umožňujú prijímanie plavidiel, ich nakladanie a vykladanie, uskladňovanie tovaru, preberanie a dodávanie tohto tovaru alebo nalodenie a vylodenie cestujúcich, posádky a iných osôb, a z akejkoľvek inej infraštruktúry, ktorá je potrebná pre prevádzkovateľov dopravy v prístave;

155.

‚námorný prístav‘ je prístav v zásade umožňujúci prijímanie námorných plavidiel;

156.

‚vnútrozemský prístav‘ je prístav iný než námorný prístav, ktorý umožňuje prijímanie vnútrozemských plavidiel;

157.

‚prístavná infraštruktúra‘ je infraštruktúra a zariadenia na poskytovanie prístavných služieb súvisiacich s prepravou, napríklad prístaviská používané na zakotvenie lodí, kolmé hrany, móla a plávajúce pontónové rampy v prílivových oblastiach, prístavné bazény, násypy a rekultivované plochy, infraštruktúra pre alternatívne palivá a infraštruktúra na zber lodného odpadu a zvyškov nákladu;

158.

‚prístavná superštruktúra‘ sú povrchové úpravy (napríklad na účely skladovania), pevné zariadenia (napríklad sklady a budovy terminálov), ako aj mobilné zariadenia (napríklad žeriavy) v prístave, ktoré súvisia priamo s dopravnou funkciou prístavu;

159.

‚prístupová infraštruktúra‘ je akýkoľvek druh infraštruktúry potrebnej na zabezpečenie prístupu a vstupu používateľov z pevniny alebo mora či rieky do prístavu alebo v rámci prístavu, ako napríklad cesty, železničné trate, kanály a plavebné komory;

160.

‚bagrovanie‘ je odstraňovanie usadenín z dna prístupovej vodnej cesty do prístavu alebo v prístave;

161.

‚infraštruktúra pre alternatívne palivá‘ je pevná, mobilná alebo príbrežná prístavná infraštruktúra umožňujúca prístavu zásobovať plavidlá zdrojmi energie ako elektrina, vodík, biopalivá v zmysle definície v článku 2 písm. i) smernice 2009/28/ES, syntetické a parafinické palivá, zemný plyn vrátane biometánu v plynnej forme [stlačený zemný plyn (CNG)] a skvapalnenej forme [skvapalnený zemný plyn (LNG)], a skvapalnený ropný plyn (LPG), ktoré slúžia aspoň čiastočne ako náhrada za fosílne zdroje ropy pri dodávke energie na prepravu a ktoré majú potenciál prispieť k jej dekarbonizácii a zlepšiť environmentálne výsledky sektora dopravy;

162.

‚plavidlá‘ sú plávajúce konštrukcie so samostatným pohonom alebo bez neho, s jedným alebo viacerými povrchovými výtlakovými trupmi;

163.

‚námorné plavidlá‘ sú plavidlá iné než plavidlá, ktoré sa plavia výlučne alebo najmä po vnútrozemských vodných cestách alebo vo vodách nachádzajúcich sa v chránených vodách alebo v ich bezprostrednej blízkosti;

164.

‚vnútrozemské plavidlá‘ sú plavidlá určené výlučne alebo najmä na plavbu po vnútrozemských vodných cestách alebo vo vodách nachádzajúcich sa v chránených vodách alebo v ich bezprostrednej blízkosti;

165.

‚infraštruktúra na zber lodného odpadu a zvyškov nákladu‘ je pevné, plávajúce alebo mobilné prístavné zariadenie, ktoré dokáže prijímať lodný odpad alebo zvyšky nákladu v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES (*5).

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3)."

(*4)  Smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva (Ú. v. ES L 272, 25.10.1996, s. 36)."

(*5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu (Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 81).“"

3.

Článok 4 sa mení takto:

a)

písmeno z) sa nahrádza takto:

„z)

pre investičnú pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva: 150 mil. EUR na jeden projekt; pre prevádzkovú pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva: 75 mil. EUR na jeden podnik za rok;“;

b)

písmeno bb) sa nahrádza takto:

„bb)

pre investičnú pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry: 30 mil. EUR alebo celkové náklady presahujúce 100 mil. EUR na jeden projekt; pre prevádzkovú pomoc na športovú infraštruktúru: 2 mil. EUR na jednu infraštruktúru za rok;“;

c)

dopĺňajú sa tieto písmená dd), ee) a ff):

„dd)

pre pomoc pre regionálne letiská: intenzity a výšky pomoci stanovené v článku 56a;

ee)

pre pomoc pre námorné prístavy: oprávnené náklady vo výške 130 mil. EUR na jeden projekt [alebo 150 mil. EUR na jeden projekt v námornom prístave zahrnutý do pracovného plánu koridoru základnej siete v zmysle článku 47 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (*6)]; pokiaľ ide o bagrovanie, projekt je vymedzený ako všetko bagrovanie vykonané v priebehu jedného kalendárneho roka;

ff)

pre pomoc pre vnútrozemské prístavy: oprávnené náklady vo výške 40 mil. EUR na jeden projekt [alebo 50 mil. EUR na jeden projekt vo vnútrozemskom prístave zahrnutý do pracovného plánu koridoru základnej siete v zmysle článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013]; pokiaľ ide o bagrovanie, projekt je vymedzený ako všetko bagrovanie vykonané v priebehu jedného kalendárneho roka.

(*6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).“"

4.

V článku 5 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno k):

„k)

pomoc vo forme predaja alebo lízingu hmotných aktív pod úrovňou trhových sadzieb, ak je hodnota stanovená buď na základe odhadu nezávislého znalca pred transakciou, alebo odkazom na verejne dostupnú, pravidelne aktualizovanú a všeobecne akceptovanú referenčnú hodnotu.“

5.

V článku 6 sa odsek 5 mení takto:

a)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

regionálna prevádzková pomoc a regionálna pomoc na rozvoj miest, ak sú splnené relevantné podmienky stanovené v článkoch 15 a 16;“;

b)

písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)

pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím a pomoc na kompenzáciu nákladov na pomoc poskytovanú znevýhodneným pracovníkom, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v článkoch 34 a 35;“.

6.

Článok 7 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa dopĺňa táto veta:

„Výška oprávnených nákladov sa môže vypočítať v súlade s možnosťami zjednodušeného vykazovania nákladov stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (*7) za predpokladu, že operácia je aspoň čiastočne financovaná z niektorého fondu Únie, takže je možné použiť uvedené možnosti zjednodušeného vykazovania nákladov, a že predmetná kategória nákladov je oprávnená podľa príslušného ustanovenia o oslobodení od notifikačnej povinnosti.

(*7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).“;"

b)

v odseku 3 sa prvá veta nahrádza takto:

„Pomoc splatná v budúcnosti vrátane pomoci splatnej v niekoľkých splátkach sa diskontuje na jej hodnotu v čase jej poskytnutia.“;

c)

odsek 4 sa vypúšťa.

7.

V článku 8 sa dopĺňa tento odsek 7:

„7.   Odchylne od odsekov 1 až 6 sa pri určovaní toho, či sú dodržané stropy pre regionálnu prevádzkovú pomoc v najvzdialenejších regiónoch v zmysle článku 15 ods. 4, zohľadňuje iba regionálna prevádzková pomoc v najvzdialenejších regiónoch poskytnutá podľa tohto nariadenia.“

8.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Monitorovanie

1.   Aby mohla Komisia monitorovať pomoc oslobodenú od notifikačnej povinnosti týmto nariadením, členské štáty – alebo alternatívne, v prípade pomoci poskytnutej na projekty Európskej územnej spolupráce, členský štát, v ktorom sídli riadiaci orgán – uchovávajú podrobné záznamy s informáciami a podpornou dokumentáciou potrebnou na zistenie toho, či boli splnené všetky podmienky stanovené v tomto nariadení. Takéto záznamy sa uchovávajú 10 rokov odo dňa poskytnutia ad hoc pomoci alebo poslednej pomoci poskytnutej na základe schémy.

2.   V prípade schém, v rámci ktorých sa fiškálna pomoc poskytuje automaticky – ako napríklad schémy založené na daňových priznaniach príjemcov – a pri ktorých neexistuje overovanie ex ante, či sú v prípade každého príjemcu splnené všetky podmienky zlučiteľnosti, členské štáty pravidelne overujú – aspoň ex post a na základe vzorky, či sú splnené všetky podmienky zlučiteľnosti, a vyvodzujú potrebné závery. Členské štáty uchovávajú podrobné záznamy o overovaniach počas obdobia aspoň 10 rokov odo dňa kontroly.

3.   Komisia si môže od každého členského štátu vyžiadať všetky informácie a podpornú dokumentáciu, ktoré Komisia považuje za potrebné na monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia, a to vrátane informácií uvedených v odsekoch 1 a 2. Dotknutý členský štát poskytne Komisii požadované informácie a podpornú dokumentáciu v lehote 20 pracovných dní od prijatia žiadosti alebo v dlhšej lehote, ak je stanovená v žiadosti.“

9.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Rozsah regionálnej pomoci

Tento oddiel sa neuplatňuje na:

a)

pomoc v prospech činností v oceliarskom odvetví, odvetví ťažby uhlia, odvetví lodného staviteľstva alebo odvetví syntetických vlákien;

b)

pomoc pre odvetvie dopravy, ako aj na súvisiacu infraštruktúru, a pomoc na výrobu energie, jej distribúciu a súvisiacu infraštruktúru, s výnimkou regionálnej investičnej pomoci v najvzdialenejších regiónoch a schém regionálnej prevádzkovej pomoci;

c)

regionálnu pomoc vo forme schém zameraných na obmedzený počet osobitných odvetví hospodárskej činnosti; schémy zamerané na činnosti v oblasti cestovného ruchu, širokopásmové infraštruktúry alebo spracovanie a marketing poľnohospodárskych výrobkov sa nepovažujú za zamerané na osobitné odvetvia hospodárskej činnosti;

d)

regionálnu prevádzkovú pomoc poskytnutú podnikom, ktorých hlavná činnosť patrí do oddielu K “Finančné a poisťovacie činnosti“ klasifikácie NACE Rev. 2, alebo podnikom, ktoré vykonávajú činnosti v rámci skupiny, ktorej hlavná činnosť patrí do triedy 70.10 “Vedenie firiem“ alebo 70.22 “Poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia“ NACE Rev. 2.“

10.

Článok 14 sa mení takto:

a)

v odseku 6 druhom pododseku sa prvá veta nahrádza takto:

„V prípade nadobudnutia aktív prevádzkarne v zmysle článku 2 ods. 49 alebo ods. 51 sa zohľadňujú len náklady na nákup aktív od tretích strán, ktoré nie sú v žiadnom vzťahu voči nadobúdateľovi.“;

b)

v odseku 7 sa prvá veta nahrádza takto:

„V prípade pomoci pre veľké podniky na zásadnú zmenu výrobného procesu musia oprávnené náklady prevyšovať odpisy aktív súvisiacich s činnosťou, ktorá sa má modernizovať, vykonané počas predchádzajúcich troch fiškálnych rokov.“;

c)

dopĺňajú sa tieto odseky 16 a 17:

„16.   Príjemca potvrdí, že v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o pomoc neuskutočnil premiestnenie do prevádzkarne, v ktorej sa má uskutočniť počiatočná investícia, na ktorú sa pomoc žiada, a zaviaže sa, že tak neurobí ani do dvoch rokov od dokončenia počiatočnej investície, na ktorú sa pomoc žiada.

17.   V sektore rybolovu a akvakultúry sa neposkytne pomoc podnikom, ktoré sa dopustili jedného alebo viacerých porušení stanovených v článku 10 ods. 1 písm. a) až d) a článku 10 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 (*8), ani na operácie uvedené v článku 11 daného nariadenia.

(*8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1).“"

11.

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Regionálna prevádzková pomoc

1.   Schémy regionálnej prevádzkovej pomoci v najvzdialenejších regiónoch, riedko osídlených oblastiach a veľmi riedko osídlených oblastiach sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a sú oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   V riedko osídlených oblastiach kompenzujú schémy regionálnej prevádzkovej pomoci dodatočné náklady na dopravu tovaru vyrobeného v oblastiach oprávnených na prevádzkovú pomoc, ako aj dodatočné náklady na dopravu tovaru ďalej spracúvaného v týchto oblastiach, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

pomoc je objektívne kvantifikovateľná vopred na základe fixnej sumy alebo tonokilometrov alebo inej relevantnej jednotky;

b)

dodatočné náklady na dopravu sa vypočítajú na základe trasy prepravy tovaru v rámci štátnych hraníc príslušného členského štátu s použitím dopravných prostriedkov, ktoré majú za následok najnižšie náklady pre príjemcu.

Intenzita pomoci nesmie presiahnuť 100 % dodatočných nákladov na dopravu stanovených v tomto odseku.

3.   Vo veľmi riedko osídlených oblastiach musia schémy regionálnej prevádzkovej pomoci predchádzať vyľudňovaniu alebo ho znižovať, a to za týchto podmienok:

a)

príjemcovia vykonávajú svoju hospodársku činnosť v dotknutej oblasti;

b)

ročná výška pomoci na jedného príjemcu v rámci všetkých schém prevádzkovej pomoci nepresahuje 20 % ročných nákladov práce, ktoré príjemcovi vznikli v dotknutej oblasti.

4.   V najvzdialenejších regiónoch kompenzujú schémy prevádzkovej pomoci dodatočné prevádzkové náklady, ktoré vznikli v týchto regiónoch v priamom dôsledku jedného alebo viacerých trvalých znevýhodnení uvedených v článku 349 zmluvy, ak príjemcovia vykonávajú svoju hospodársku činnosť v najvzdialenejšom regióne za predpokladu, že ročná výška pomoci na jedného príjemcu v rámci všetkých schém prevádzkovej pomoci vykonávaných na základe tohto nariadenia nepresahuje nijaký z týchto percentuálnych podielov:

a)

35 % ročnej hrubej pridanej hodnoty vytvorenej príjemcom v dotknutom najvzdialenejšom regióne;

b)

40 % ročných nákladov práce, ktoré vznikli príjemcovi v dotknutom najvzdialenejšom regióne;

c)

30 % ročného obratu príjemcu, ktorý dosiahol v dotknutom najvzdialenejšom regióne.“

12.

V článku 21 sa odsek 16 mení takto:

a)

Úvodná veta sa nahrádza takto:

„Opatrenie rizikového financovania poskytujúce záruky alebo úvery oprávneným podnikom alebo kvázi kapitálové investície, ktoré majú štruktúru ako dlh, do oprávnených podnikov musí spĺňať tieto podmienky:“;

b)

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)

v prípade úverov a kvázi kapitálových investícií, ktoré majú štruktúru ako dlh, sa pri výpočte maximálnej výšky investície na účely odseku 9 zohľadňuje nominálna suma nástroja;“.

13.

V článku 22 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Oprávnený podnik je akýkoľvek nekótovaný malý podnik, ktorý bol zapísaný do obchodného registra pred najviac piatimi rokmi, ak spĺňa tieto podmienky:

a)

neprebral činnosť iného podniku;

b)

ešte neprerozdeľoval zisky;

c)

nevznikol v dôsledku koncentrácie.

Pri oprávnených podnikoch, na ktoré sa nevzťahuje povinný zápis do obchodného registra, sa za začiatok päťročnej lehoty týkajúcej sa oprávnenosti môže považovať buď okamih, keď podnik začne vykonávať svoju hospodársku činnosť, alebo keď mu vzniká daňová povinnosť z hospodárskej činnosti.

Odchylne od prvého pododseku písm. c) sa podniky, ktoré vznikli v dôsledku koncentrácie medzi podnikmi oprávnenými získať pomoc podľa tohto článku, takisto považujú za oprávnené podniky, a to až do piatich rokov od dátumu zápisu do obchodného registra najstaršieho z podnikov, ktorý sa zúčastnil koncentrácie.“

14.

V článku 25 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Pomoc na projekty výskumu a vývoja vrátane projektov, ktoré získali v rámci nástroja na podporu MSP z programu Horizont 2020 známku excelentnosti za kvalitu, je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a v kapitole I.“

15.

V článku 31 ods. 3 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

prevádzkové náklady na školiteľov a účastníkov vzdelávania týkajúce sa priamo vzdelávacieho projektu, ako sú cestovné výdavky, náklady na ubytovanie, náklady na materiál a dodávky priamo súvisiace s projektom, odpisy nástrojov a vybavenia, ak sa používajú výlučne na daný projekt vzdelávania;“

16.

V článku 52 sa vkladá tento odsek 2a:

„2a.   Namiesto stanovenia oprávnených nákladov podľa odseku 2 možno maximálnu výšku pomoci na projekt alternatívne stanoviť na základe súťažného výberového konania v zmysle odseku 4.“

17.

Článok 53 sa mení takto:

a)

v odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

múzeá, archívy, knižnice, umelecké a kultúrne centrá alebo priestory určené na umelecké a kultúrne účely, divadlá, kiná, opery, koncertné siene, iné organizácie venujúce sa živým vystúpeniam, inštitúcie filmového dedičstva a ďalšie podobné umelecké a kultúrne infraštruktúry, organizácie a inštitúcie;“;

b)

odsek 8 sa nahrádza takto:

„8.   Pre pomoc, ktorá nepresahuje 2 mil. EUR, možno maximálnu výšku pomoci stanoviť na úrovni 80 % oprávnených nákladov, pričom alternatívou je použitie metódy uvedenej v odsekoch 6 a 7.“;

c)

v odseku 9 sa prvá veta nahrádza takto:

„V prípade činností vymedzených v odseku 2 písm. f) nesmie maximálna výška pomoci presahovať ani rozdiel medzi oprávnenými nákladmi a diskontovanými príjmami projektu, ani 70 % oprávnených nákladov.“

18.

V článku 54 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„V obidvoch prípadoch platí, že maximálne výdavky, ktoré sú predmetom povinnosti územnej viazanosti, v žiadnom prípade nesmú presiahnuť 80 % celkového rozpočtu na produkciu.

Aby projekty boli oprávnené na pomoc, členský štát môže vyžadovať aj to, aby sa na dotknutom území uskutočňovala určitá minimálna úroveň výrobnej činnosti, no táto úroveň nesmie presahovať 50 % celkového rozpočtu na produkciu.“

19.

V článku 55 sa odsek 12 nahrádza takto:

„12.   Pre pomoc, ktorá nepresahuje 2 mil. EUR, možno maximálnu výšku pomoci stanoviť na úrovni 80 % oprávnených nákladov, pričom alternatívou je použitie metódy uvedenej v odsekoch 10 a 11.“

20.

Za článok 56 sa vkladajú tieto oddiely 14 a 15:

ODDIEL 14

Pomoc pre regionálne letiská

Článok 56a

Pomoc pre regionálne letiská

1.   Investičná pomoc pre letiská je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v odsekoch 3 až 14 tohto článku a v kapitole I.

2.   Prevádzková pomoc pre letiská je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v odsekoch 3, 4, 10 a 15 až 18 tohto článku a v kapitole I.

3.   Letisko musí byť otvorené pre všetkých potenciálnych používateľov. V prípade fyzického obmedzenia kapacity sa prideľovanie uskutočňuje na základe vecných, objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií.

4.   Pomoc sa neposkytuje na premiestnenie existujúcich letísk alebo na vznik nového letiska prevádzkujúceho osobnú dopravu (vrátane prestavby existujúceho malého letiska na letisko prevádzkujúce osobnú dopravu).

5.   Dotknutá investícia nesmie presahovať to, čo je na základe primeraných odhadov objemu cestujúcich nevyhnutné na splnenie strednodobého očakávaného objemu cestujúcich.

6.   Investičná pomoc sa neposkytne letisku nachádzajúcemu sa vo vzdialenosti do 100 km alebo 60 minút jazdy autom, autobusom, vlakom alebo vysokorýchlostným vlakom od existujúceho letiska, z ktorého sa poskytujú pravidelné letecké dopravné služby v zmysle článku 2 ods. 16 nariadenia (ES) č. 1008/2008.

7.   Odseky 5 a 6 sa nevzťahujú na letiská s priemerným ročným objemom do 200 000 cestujúcich počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom je pomoc skutočne poskytnutá, ak sa od investičnej pomoci neočakáva, že na letisku povedie k zvýšeniu priemerného ročného objemu nad 200 000 cestujúcich. Investičná pomoc poskytnutá takýmto letiskám musí spĺňať buď podmienky odseku 11 alebo odsekov 13 a 14.

8.   Odsek 6 sa neuplatňuje, ak sa investičná pomoc poskytuje letisku situovanému do 100 km od existujúcich letísk, z ktorých sa poskytujú pravidelné letecké dopravné služby v zmysle článku 2 ods. 16 nariadenia (ES) č. 1008/2008, pokiaľ si presun medzi každým z týchto iných existujúcich letísk a letiskom, ktorému sa poskytuje pomoc, nevyhnutne vyžaduje buď celkový cestovný čas námornou dopravou aspoň 90 minút, alebo leteckú dopravu.

9.   Investičná pomoc sa neposkytuje letiskám s priemerným ročným objemom nad tri milióny cestujúcich počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom je pomoc skutočne poskytnutá. Od investičnej pomoci sa nesmie očakávať, že na letisku povedie k zvýšeniu priemerného ročného objemu prepravy nad tri milióny cestujúcich v priebehu dvoch finančných rokov nasledujúcich po poskytnutí pomoci.

10.   Táto pomoc sa neposkytuje letiskám s priemerným ročným objemom prepravy viac než 200 000 ton nákladu počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom je pomoc skutočne poskytnutá. Od pomoci sa nesmie očakávať, že na letisku povedie k zvýšeniu priemerného ročného objemu prepraveného nákladu nad 200 000 ton v priebehu dvoch finančných rokov nasledujúcich po poskytnutí pomoci.

11.   Výška investičnej pomoci nesmie presiahnuť rozdiel medzi oprávnenými nákladmi a prevádzkovým ziskom investície. Prevádzkový zisk sa od oprávnených nákladov odpočíta ex ante na základe primeraných odhadov alebo prostredníctvom mechanizmu spätného vymáhania.

12.   Oprávnené náklady sú náklady súvisiace s investíciami do letiskovej infraštruktúry vrátane nákladov na plánovanie.

13.   Výška investičnej pomoci nesmie presiahnuť:

a)

50 % oprávnených nákladov v prípade letísk s priemerným ročným objemom prepravy od jedného milióna do troch miliónov cestujúcich počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom je pomoc skutočne poskytnutá;

b)

75 % oprávnených nákladov v prípade letísk s priemerným ročným objemom prepravy do jedného milióna cestujúcich počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom je pomoc skutočne poskytnutá.

14.   V prípade letísk nachádzajúcich sa vo vzdialených regiónoch sa maximálna intenzita pomoci uvedená v odseku 13 môže zvýšiť o 20 percentuálnych bodov.

15.   Prevádzková pomoc sa neposkytuje letiskám s priemerným ročným objemom nad 200 000 cestujúcich počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom je pomoc skutočne poskytnutá.

16.   Výška prevádzkovej pomoci nesmie presiahnuť sumu potrebnú na pokrytie prevádzkových strát a primeraného zisku za príslušné obdobie. Pomoc sa poskytne buď formou vopred stanovených periodických platieb, ktoré sa nesmú zvyšovať počas obdobia, na ktoré sa pomoc poskytuje, alebo formou súm stanovených ex post na základe pozorovaných prevádzkových strát.

17.   Prevádzková pomoc sa nevyplatí za žiaden kalendárny rok, počas ktorého ročný objem cestujúcich na danom letisku presiahne 200 000 cestujúcich.

18.   Poskytnutie prevádzkovej pomoci sa nesmie podmieňovať uzavretím dohôd s konkrétnymi leteckými spoločnosťami o letiskových poplatkoch, marketingových platbách či iných finančných aspektoch pôsobenia príslušných leteckých spoločností na danom letisku.

ODDIEL 15

Pomoc pre prístavy

Článok 56b

Pomoc pre námorné prístavy

1.   Pomoc pre námorné prístavy je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Oprávnenými nákladmi sú (vrátane nákladov na plánovanie) náklady na:

a)

investície do výstavby, náhrady alebo modernizácie prístavných infraštruktúr;

b)

investície do výstavby, náhrady alebo modernizácie prístupovej infraštruktúry;

c)

bagrovanie.

3.   Náklady týkajúce sa činností, ktoré nesúvisia s dopravou, vrátane priemyselných výrobných zariadení využívaných v prístave, kancelárií alebo predajní, ani náklady na prístavné superštruktúry nie sú oprávnenými nákladmi.

4.   Výška pomoci nesmie presiahnuť rozdiel medzi oprávnenými nákladmi a prevádzkovým ziskom investície alebo bagrovania. Prevádzkový zisk sa od oprávnených nákladov odpočíta ex ante na základe primeraných odhadov alebo prostredníctvom mechanizmu spätného vymáhania.

5.   Intenzita pomoci na každú investíciu uvedenú v odseku 2 písm. a) nesmie prekročiť:

a)

100 % oprávnených nákladov, ak sú celkové oprávnené náklady na projekt do 20 mil. EUR;

b)

80 % oprávnených nákladov, ak sú celkové oprávnené náklady na projekt nad 20 mil. EUR a do 50 mil. EUR;

c)

60 % oprávnených nákladov, ak sú celkové oprávnené náklady na projekt nad 50 mil. EUR a do sumy stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. ee).

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 100 % oprávnených nákladov stanovených v odseku 2 písm. b) a c) do výšky stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. ee).

6.   Intenzity pomoci stanovené v odseku 5 prvom pododseku písm. b) a c) možno zvýšiť o 10 percentuálnych bodov v prípade investícií umiestnených v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy a o 5 percentuálnych bodov v prípade investícií umiestnených v podporovaných oblastiach spĺňajúcich podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

7.   Akákoľvek koncesia alebo iné poverenie tretej strany výstavbou, modernizáciou, prevádzkou alebo prenájmom prístavnej infraštruktúry, na ktorú bola poskytnutá pomoc, sa uskutočňuje na konkurenčnom, transparentnom, nediskriminačnom a bezpodmienečnom základe.

8.   Prístavná infraštruktúra, na ktorú bola poskytnutá pomoc, sa sprístupňuje používateľom, ktorí o ňu prejavia záujem, a to za trhových podmienok na rovnakom a nediskriminačnom základe.

9.   Pre pomoc, ktorá nepresahuje 5 mil. EUR, možno maximálnu výšku pomoci stanoviť na úrovni 80 % oprávnených nákladov, pričom alternatívou je použitie metódy uvedenej v odsekoch 4, 5 a 6.

Článok 56c

Pomoc pre vnútrozemské prístavy

1.   Pomoc pre vnútrozemské prístavy je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.

2.   Oprávnenými nákladmi sú (vrátane nákladov na plánovanie) náklady na:

a)

investície do výstavby, náhrady alebo modernizácie prístavných infraštruktúr;

b)

investície do výstavby, náhrady alebo modernizácie prístupovej infraštruktúry;

c)

bagrovanie.

3.   Náklady týkajúce sa činností, ktoré nesúvisia s dopravou, vrátane priemyselných výrobných zariadení využívaných v prístave, kancelárií alebo predajní, ani náklady na prístavné superštruktúry nie sú oprávnenými nákladmi.

4.   Výška pomoci nesmie presiahnuť rozdiel medzi oprávnenými nákladmi a prevádzkovým ziskom investície alebo bagrovania. Prevádzkový zisk sa od oprávnených nákladov odpočíta ex ante na základe primeraných odhadov alebo prostredníctvom mechanizmu spätného vymáhania.

5.   Maximálna intenzita pomoci nesmie prekročiť 100 % oprávnených nákladov do výšky stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. ff).

6.   Akákoľvek koncesia alebo iné poverenie tretej strany výstavbou, modernizáciou, prevádzkou alebo prenájmom prístavnej infraštruktúry, na ktorú bola poskytnutá pomoc, sa uskutočňuje na konkurenčnom, transparentnom, nediskriminačnom a bezpodmienečnom základe.

7.   Prístavná infraštruktúra, na ktorú bola poskytnutá pomoc, sa sprístupňuje používateľom, ktorí o ňu prejavia záujem, a to za trhových podmienok na rovnakom a nediskriminačnom základe.

8.   Pre pomoc, ktorá nepresahuje 2 mil. EUR, možno maximálnu výšku pomoci stanoviť na úrovni 80 % oprávnených nákladov, pričom alternatívou je použitie metódy uvedenej v odsekoch 4 a 5.“;

21.

Článok 58 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na individuálnu pomoc poskytnutú pred nadobudnutím účinnosti príslušných ustanovení tohto nariadenia, ak táto pomoc spĺňa všetky podmienky stanovené v tomto nariadení s výnimkou článku 9.“;

b)

Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a.   Akákoľvek individuálna pomoc poskytnutá v období od 1. júla 2014 do 9. júla 2017 v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia platnými v čase poskytnutia pomoci je zlučiteľná s vnútorným trhom a oslobodená od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy. Akákoľvek individuálna pomoc poskytnutá pred 1. júlom 2014 v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, s výnimkou článku 9, platnými buď pred alebo po 10. júli 2017 je zlučiteľná s vnútorným trhom a oslobodená od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy.“;

c)

dopĺňa sa tento odsek 5:

„5.   Ak sa toto nariadenie zmení, akákoľvek schéma pomoci oslobodená podľa tohto nariadenia v znení účinnom v čase, keď schéma nadobudne účinnosť, zostáva oslobodená počas adaptačného obdobia šiestich mesiacov.“

22.

V prílohe II sa časť II nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

23.

Príloha III sa mení takto:

a)

poznámka pod čiarou č. 2 sa nahrádza takto:

„(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).“;

b)

prvá veta poznámky pod čiarou č. 3 sa nahrádza takto:

„Ekvivalent hrubého grantu, alebo pri opatreniach podľa článkov 16, 21, 22 alebo 39 tohto nariadenia výška investície.“

Článok 2

V článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 702/2014 sa dopĺňa táto veta:

„Výška oprávnených nákladov sa môže vypočítať v súlade s možnosťami zjednodušeného vykazovania nákladov stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (*9) za predpokladu, že operácia je aspoň čiastočne financovaná z EPFRV a že predmetná kategória nákladov je oprávnená podľa príslušného ustanovenia o oslobodení od notifikačnej povinnosti.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. júna 2017

Za Komisiu

Margrethe VESTAGER

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 1.

(2)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

(3)  Ú. v. EÚ C 99, 4.4.2014, s. 3.

(4)  Pozri najmä oddiel 3.5 Usmernení o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti.

(5)  KOM(2011) 144.

(6)  COM(2013) 295.

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).

(8)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 193, 1.7.2014, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).


PRÍLOHA

„ČASŤ II

Informácie, ktoré sa majú poskytovať prostredníctvom aplikácie IT zriadenej Komisiou, ako sa stanovuje v článku 11

Uveďte, podľa ktorého ustanovenia všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách sa opatrenie pomoci realizuje.

Primárny účel – všeobecné účely (uveďte)

Účely (uveďte)

Maximálna intenzita pomoci v % alebo ročná maximálna výška pomoci v národnej mene (v plnej výške)

Bonusy pre MSP v %

Regionálna pomoc – investičná pomoc (1) (čl. 14)

Schéma pomoci

… %

… %

Pomoc ad hoc

… %

… %

Regionálna pomoc – prevádzková pomoc (čl. 15)

Náklady na dopravu tovaru v oprávnených oblastiach [čl. 15 ods. 2 písm. a)]

… %

… %

Dodatočné náklady v najvzdialenejších regiónoch [čl. 15 ods. 2 písm. b)]

… %

… %

Regionálna pomoc na rozvoj miest (čl. 16)

…. v národnej mene

… %

Pomoc pre MSP (čl. 17 – 18 – 19 – 20)

Investičná pomoc pre MSP (čl. 17)

… %

… %

Pomoc pre MSP na poradenské služby (čl. 18)

… %

… %

Pomoc na účasť MSP na veľtrhoch (čl. 19)

… %

… %

Pomoc na náklady na spoluprácu vzniknuté MSP zúčastneným na projektoch Európskej územnej spolupráce (čl. 20)

… %

… %

Pomoc pre MSP – uľahčenie prístupu MSP k financovaniu (čl. 21 – 22)

Pomoc vo forme rizikového financovania (čl. 21)

… v národnej mene

… %

Pomoc pre začínajúce podniky (čl. 22)

… v národnej mene

… %

Pomoc pre MSP – pomoc na alternatívne obchodné platformy zamerané na MSP (čl. 23)

… %; ak je opatrenie pomoci vo forme pomoci pre začínajúci podnik: … v národnej mene

… %

Pomoc pre MSP – pomoc na náklady na prieskum (čl. 24)

… %

… %

Pomoc na výskum, vývoj a inovácie (čl. 25 – 30)

Pomoc na výskumné a vývojové projekty (čl. 25)

Základný výskum [čl. 25 ods. 2 písm. a)]

… %

… %

Priemyselný výskum [čl. 25 ods. 2 písm. b)]

… %

… %

Experimentálny vývoj [čl. 25 ods. 2 písm. c)]

… %

… %

Štúdie uskutočniteľnosti [čl. 25 ods. 2 písm. d)]

… %

… %

Investičná pomoc na výskumné infraštruktúry (čl. 26)

… %

… %

Pomoc pre inovačné zoskupenia (čl. 27)

… %

… %

Pomoc na inovácie pre MSP (čl. 28)

… %

… %

Pomoc na inováciu procesu a na organizačnú inováciu (čl. 29)

… %

… %

Pomoc na výskum a vývoj v odvetví rybolovu a akvakultúry (čl. 30)

… %

… %

Pomoc na podporu vzdelávania (čl. 31)

… %

… %

Pomoc pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím (čl. 32 – 35)

Pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov do zamestnania vo forme mzdových dotácií (čl. 32)

… %

… %

Pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme mzdových dotácií (čl. 33)

… %

… %

Pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov spojených so zamestnávaním pracovníkov so zdravotným postihnutím (čl. 34)

… %

… %

Pomoc na kompenzáciu nákladov na pomoc poskytovanú znevýhodneným pracovníkom (čl. 35)

… %

… %

Pomoc na ochranu životného prostredia (čl. 36 – 49)

Investičná pomoc umožňujúca podnikom ísť nad rámec noriem Únie týkajúcich sa ochrany životného prostredia alebo zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia v prípade absencie noriem Únie (čl. 36)

… %

… %

Investičná pomoc na včasné prispôsobenie sa budúcim normám Únie (čl. 37)

… %

… %

Investičná pomoc na opatrenia energetickej efektívnosti (čl. 38)

… %

… %

Investičná pomoc na projekty energetickej hospodárnosti budov (čl. 39)

… v národnej mene

… %

Investičná pomoc na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu tepla a elektriny (čl. 40)

… %

… %

Investičná pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov (článok 41)

… %

… %

Prevádzková pomoc na podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov (čl. 42)

… %

… %

Prevádzková pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov v malých zariadeniach (čl. 43)

… %

… %

Pomoc vo forme úľav na environmentálnych daniach podľa smernice 2003/96/ES (čl. 44)

… %

… %

Investičná pomoc na rekultiváciu znečistených plôch (čl. 45)

… %

… %

Investičná pomoc na energeticky účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom (čl. 46)

… %

… %

Investičná pomoc na recykláciu a opätovné použitie odpadu (čl. 47)

… %

… %

Investičná pomoc na energetickú infraštruktúru (čl. 48)

… %

… %

Pomoc na environmentálne štúdie (čl. 49)

… %

… %

Schémy pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami (čl. 50)

Maximálna intenzita pomoci

… %

… %

Druh prírodnej katastrofy

zemetrasenie

lavína

zosuv pôdy

povodeň

tornádo

hurikán

sopečná erupcia

plošný požiar

Dátum prírodnej katastrofy

od dd.mm.rrrr do dd.mm.rrrr

Sociálna pomoc na dopravu obyvateľov vzdialených regiónov (čl. 51)

… %

… %

Pomoc na širokopásmové infraštruktúry (čl. 52)

… v národnej mene

… %

Pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva (čl. 53)

… %

… %

Schémy pomoci na audiovizuálne diela (čl. 54)

 

 

… %

… %

Pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry (čl. 55)

… %

… %

Investičná pomoc na miestne infraštruktúry (čl. 56)

… %

… %

Pomoc pre regionálne letiská (čl. 56a)

… %

… %

Pomoc pre námorné prístavy (čl. 56b)

… %

… %

Pomoc pre vnútrozemské prístavy (čl. 56c)

… %

… %


(1)  V prípade regionálnej pomoci ad hoc dopĺňajúcej pomoc poskytnutú podľa schémy (schém) pomoci uveďte intenzitu pomoci poskytnutej na základe danej schémy aj intenzitu pomoci ad hoc.“


20.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 156/19


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1085

z 19. júna 2017,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 891/2009, ktorým sa otvárajú colné kvóty Spoločenstva v sektore cukru a zabezpečuje ich správa

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 187,

keďže:

(1)

Dohoda vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou podľa článku XXIV:6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994, ktorá sa týka zmeny koncesií v listine Chorvátskej republiky v rámci jej pristúpenia k Európskej únii (2) („dohoda“) bola podpísaná 25. novembra 2016. Jej podpísanie v mene Európskej únie bolo povolené rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/1995 (3) a jej uzatvorenie rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/730 (4).

(2)

Podľa podmienok dohody Európska únia má súčasnú kvótu pre Brazíliu v rámci colnej kvóty EÚ na „Trstinový cukor určený na rafináciu“ (colné položky 1701.13.10 a 1701.14.10), za zachovania súčasnej sadzby v rámci kvóty vo výške 98 EUR na tonu, zvýšiť o ďalších 78 000 ton, a súčasnú kvótu v časti „Ktorákoľvek tretia krajina“ colnej kvóty EÚ na „Trstinový cukor určený na rafináciu“ (colné položky 1701.13.10 a 1701.14.10), za zachovania súčasnej sadzby v rámci kvóty vo výške 98 EUR na tonu, zvýšiť o ďalších 36 000 ton.

(3)

Pokiaľ ide o objem 78 000 ton pridelený Brazílii v rámci colnej kvóty EÚ, v dohode sa ďalej stanovuje, že Európska únia má autonómne uplatniť sadzbu v rámci kvóty vo výške maximálne 11 EUR na tonu počas prvých šiestich rokov, počas ktorých je tento objem k dispozícii, a sadzbu v rámci kvóty vo výške maximálne 54 EUR na tonu v siedmom roku.

(4)

Nariadením Komisie (ES) č. 891/2009 (5) sa stanovuje otvorenie colných kvót v sektore cukru a zabezpečuje ich správa, a to vrátane colných kvót na cukor s pôvodom v Brazílii a ktorejkoľvek tretej krajine. S cieľom zaviesť colné kvóty na cukor stanovené v dohode by sa uvedené nariadenie malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Navrhované zmeny by sa mali uplatňovať od dátumu nadobudnutia účinnosti dohody.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 891/2009 sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia platnosti dohody.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. júna 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Dohoda vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou podľa článku XXIV:6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994, ktorá sa týka zmeny koncesií v listine Chorvátskej republiky v rámci jej pristúpenia k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 108, 26.4.2017, s. 3).

(3)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1995 z 11. novembra 2016 o podpise, v mene Európskej únie, Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou podľa článku XXIV:6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994, ktorá sa týka zmeny koncesií v listine Chorvátskej republiky v rámci jej pristúpenia k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 308, 16.11.2016, s. 1).

(4)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/730 z 25. apríla 2017 o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou podľa článku XXIV:6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994, ktorá sa týka zmeny koncesií v listine Chorvátskej republiky v rámci jej pristúpenia k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 108, 26.4.2017, s. 1).

(5)  Nariadenie Komisie (ES) č. 891/2009 z 25. septembra 2009, ktorým sa otvárajú colné kvóty Spoločenstva v sektore cukru a zabezpečuje ich správa (Ú. v. EÚ L 254, 26.9.2009, s. 82).


PRÍLOHA

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 891/2009 sa časť I: „Koncesný cukor CXL“ nahrádza takto:

„Časť I: Koncesný cukor CXL

Tretia krajina

Poradové číslo

Číselný znak KN

Množstvá (v tonách)

Sadzba v rámci kvóty (EUR/tonu)

Austrália

09.4317

1701 13 10 a 1701 14 10

9 925

98

Kuba

09.4319

1701 13 10 a 1701 14 10

68 969

98

Ktorákoľvek tretia krajina

09.4320

1701 13 10 a 1701 14 10

289 977  (1)

98

India

09.4321

1701

10 000

0


Tretia krajina

Poradové číslo

Číselný znak KN

Hospodársky rok

Množstvá (v tonách)

Sadzba v rámci kvóty (EUR/tonu)

Brazília

09.4318

1701 13 10 a 1701 14 10

2016/2017 až 2023/2024

334 054

98

09.4318

1701 13 10 a 1701 14 10

od

2024/2025

412 054

98

09.4329

1701 13 10 a 1701 14 10

2016/2017

19 500

11

2017/2018

78 000

11

2018/2019

78 000

11

2019/2020

78 000

11

2020/2021

78 000

11

2021/2022

78 000

11

2022/2023

58 500

11

09.4330

1701 13 10 a 1701 14 10

2022/2023

19 500

54

2023/2024

58 500

54“


(1)  Na hospodársky rok 2016/2017 je množstvo 262 977 ton.


20.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 156/22


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1086

z 19. júna 2017,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 634/2007, pokiaľ ide o charakteristiku selenometionínu produkovaného mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae NCYC R397

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (1), a najmä na jeho článok 13 ods. 2,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 634/2007 (2), ktoré bolo zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 427/2013 (3), sa povoľuje selenometionín produkovaný mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae NCYC R397 ako kŕmna doplnková látka.

(2)

Komisii bola predložená žiadosť o zmenu podmienok povolenia, pokiaľ ide o charakteristiku kŕmnej doplnkovej látky. K uvedenej žiadosti boli priložené príslušné podporné údaje. Komisia túto žiadosť postúpila Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“). Žiadateľ spočiatku požadoval, aby bol obsah selénocysteínu zaradený do charakteristiky doplnkovej látky, ale nakoniec od tejto zmeny upustil; žiadosť sa teda týka iba zvýšenia maximálneho obsahu selénu v súčasnom povolení doplnkovej látky.

(3)

Úrad dospel vo svojom stanovisku z 20. októbra 2016 k záveru (4), že požadovaná zmena nebude mať vplyv na bezpečnosť a účinnosť výrobku, pričom sa odvolal na riziko pre bezpečnosť používateľov výrobku. Súčasný povoľovací akt obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa primerane posudzuje toto riziko.

(4)

Z posúdenia zmeneného prípravku vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené.

(5)

Nariadenie (ES) č. 634/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmena nariadenia (ES) č. 634/2007

Vo štvrtom stĺpci prílohy k nariadeniu (ES) č. 634/2007 sa text medzi nadpisom „Charakteristika doplnkovej látky“ a nadpisom „Analytická metóda“ nahrádza takto:

„selén v organickej forme, prevažne selenometionín (63 %), obsah Se 2 000 – 3 500 mg/kg (97 % – 99 % selénu v organickej forme)“.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. júna 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29.

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 634/2007 zo 7. júna 2007 o povolení selenometionínu produkovaného mikroogranizmom Saccharomyces cerevisiae NCYC R397 ako kŕmnej doplnkovej látky (Ú. v. EÚ L 146, 8.6.2007, s. 14).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 427/2013 z 8. mája 2013 o povolení selenometionínu produkovaného mikroorganizmom Saccharomyces cerevisiae NCYC R646 ako kŕmnej doplnkovej látky pre všetky druhy zvierat, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1750/2006, (ES) č. 634/2007 a (ES) č. 900/2009, pokiaľ ide o maximálnu mieru doplňovania kvasnicami obohatenými selénom (Ú. v. EÚ L 127, 9.5.2013, s. 20).

(4)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2016) 14(11):4624.


ROZHODNUTIA

20.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 156/24


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2017/1087

z 19. júna 2017,

ktorým sa mení rozhodnutie 2014/386/SZBP o reštriktívnych opatreniach v reakcii na protiprávnu anexiu Krymu a Sevastopola

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 29,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 23. júna 2014 prijala rozhodnutie 2014/386/SZBP (1).

(2)

Rada neuznáva a naďalej odsudzuje protiprávnu anexiu Krymu a Sevastopola Ruskou federáciou a bude naďalej odhodlaná plne vykonávať svoju politiku neuznania.

(3)

Na základe preskúmania rozhodnutia 2014/386/SZBP by sa platnosť reštriktívnych opatrení mala predĺžiť do 23. júna 2018.

(4)

Rozhodnutie 2014/386/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V článku 5 rozhodnutia 2014/386/SZBP sa druhý odsek nahrádza takto:

„Toto rozhodnutie sa uplatňuje do 23. júna 2018.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 19. júna 2017

Za Radu

predsedníčka

F. MOGHERINI


(1)  Rozhodnutie Rady 2014/386/SZBP z 23. júna 2014 o reštriktívnych opatreniach v reakcii na protiprávnu anexiu Krymu a Sevastopola (Ú. v. EÚ L 183, 24.6.2014, s. 70).


20.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 156/25


ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2017/1088

z 24. marca 2017

o štátnej pomoci SA.35484 (2013/C) [ex SA.35484 (2012/NN)], ktorá sa týka určitých čiastkových výskumných opatrení podľa zákona o mlieku a tukoch

[oznámené pod číslom C(2017) 1863]

(Iba nemecké znenie je autentické)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

po tom, ako sa v súlade s uvedeným ustanovením zainteresovaným stranám adresovala výzva, aby predložili svoje stanoviská (1), a so zreteľom na ich pripomienky,

keďže:

1.   POSTUP

(1)

Komisia listami z 28. novembra 2011 a 27. februára 2012 požiadala Nemecko o dodatočné informácie vzhľadom na výročnú správu z roku 2010 o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva, ktorú Nemecko predložilo podľa článku 26 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (2). Nemecko otázky Komisie zodpovedalo v listoch zo 16. januára 2012 a z 27. apríla 2012. Na základe odpovedí Nemecka sa zistilo, že Nemecko poskytlo nemeckému mliekarenskému sektoru finančnú podporu podľa zákona o obchode s mliekom, mliečnymi výrobkami a tukmi („Gesetz über den Verkehr mit Milch, Milcherzeugnissen und Fetten“, ďalej len „zákon o mlieku a tukoch“ alebo „ZMT“) z roku 1952.

(2)

Komisia listom z 2. októbra 2012 informovala Nemecko, že predmetné opatrenia boli zapísané ako neoznámená pomoc pod registračným číslom SA.35484 (2012/NN). Nemecko listami zo 16. novembra 2012, zo 7., z 8., 11., 13., zo 14., z 15. a 19. februára, 21. marca, 8. apríla, 28. mája, 10. a 25. júna a 2. júla 2013 poskytlo ďalšie informácie.

(3)

Listom zo 17. júla 2013 (3) Komisia oznámila Nemecku svoje rozhodnutie začať vzhľadom na určité čiastkové opatrenia vykonané podľa ZMT konanie v zmysle článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). V tom istom liste Komisia dospela k záveru, že ďalšie čiastkové opatrenia buď v období od 28. novembra 2001 do 31. decembra 2006, alebo v období od 1. januára 2007, alebo v oboch obdobiach, sú zlučiteľné s vnútorným trhom, alebo že nejde o štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, alebo že nepatria do rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci.

(4)

Pokiaľ ide o čiastkové opatrenia, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, konkrétne o čiastkové výskumné opatrenia označované v rozhodnutí o začatí konania ako čiastkové opatrenia BY 2, BY 11, BY 12 a BY 13 (ďalej len „čiastkové opatrenia“), Komisia uviedla, že tieto čiastkové opatrenia vykazujú všetky charakteristické znaky štátnej pomoci a že oprávnené náklady zodpovedajú oprávneným nákladom povoleným podľa platných pravidiel štátnej pomoci (pozri odôvodnenia 203 a 209 rozhodnutia o začatí konania).

(5)

Komisia však od Nemecka nedostala dostatočné informácie o intenzite pomoci, najmä či intenzita pomoci zodpovedala sadzbám povoleným podľa platných pravidiel štátnej pomoci (pozri odôvodnenia 204, 205, 210 a 211 rozhodnutia o začatí konania), a preto vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti opatrení s vnútorným trhom (pozri odôvodnenia 206 a 212 rozhodnutia o začatí konania). Preto požiadala Nemecko, aby predložilo svoje pripomienky a poskytlo všetky informácie, ktoré môžu pomôcť pri hodnotení pomoci za obdobie od 28. novembra 2001 (pozri odôvodnenie 276 rozhodnutia o začatí konania).

(6)

Nemecko zaujalo stanovisko k rozhodnutiu o začatí konania listom z 20. septembra 2013. Listami z 22. septembra 2016 a 25. októbra 2016 bavorské ministerstvo poľnohospodárstva poskytlo dodatočné vysvetlenia.

(7)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (4). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky v priebehu jedného mesiaca. K čiastkovým opatreniam nedostala osobitné pripomienky od zainteresovaných strán (pojem „čiastkové opatrenia“ sa zavádza ako skrátená forma pre príslušné čiastkové opatrenia uvedené v odôvodnení 4).

2.   OPIS ČIASTKOVÝCH OPATRENÍ

(8)

ZMT je nemecký spolkový zákon, ktorý nadobudol účinnosť v roku 1952. Je to rámcový zákon s neobmedzenou platnosťou.

(9)

Na základe § 22 ods. 1 ZMT sú nemecké spolkové krajiny oprávnené vyberať od mliekarní poplatok za mlieko v závislosti od množstva dodaného mlieka.

(10)

V § 22 ods. 2 ZMT sa stanovuje, že prostriedky získané z poplatku za mlieko sa môžu využiť len na:

a)

podporu a zachovanie akosti na základe určitých vykonávacích predpisov;

b)

zlepšenie hygieny pri získavaní, dodávkach, úprave a spracovaní, ako aj odbyte mlieka a mliečnych výrobkov;

c)

kontroly dojivosti;

d)

poradenstvo v oblasti mliekarenstva pre podniky a priebežné vzdelávanie dorastu v odbore;

e)

propagáciu s cieľom zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrokov;

f)

vykonávanie úloh vyplývajúcich zo ZMT.

(11)

V § 22 ods. 2a ZMT sa stanovuje, že odchylne od odseku 2 sa prostriedky získané z poplatku za mlieko môžu použiť aj na:

a)

zmiernenie štrukturálne podmienených vyšších nákladov na zber pri dodávkach mlieka a smotany od výrobcu do mliekarní,

b)

zmiernenie zvýšených nákladov na dopravu pri dodávkach mlieka medzi mliekarňami, ak sú takéto dodávky potrebné na zabezpečenie zásobovania odbytísk mliekarní, do ktorých dodávky smerujú, konzumným mliekom a

c)

podporu kvality pri centrálnom odbyte mliečnych výrobkov.

(12)

V Bavorsku bol výber a používanie poplatku za mlieko upravený bavorským nariadením o poplatku za mlieko („Bayerische Milchumlageverordnung“).

(13)

V Bavorsku sa poplatok za mlieko používal na financovanie čiastkových výskumných opatrení uvedených v odôvodnení 4, konkrétne:

 

BY 2 – „Die Erhöhung des Milchproteingehaltes durch Management und Züchtung: Eine Perspektive für Milcherzeuger, Verbraucher und Industrie“ (Zvyšovanie obsahu mliečnych bielkovín hospodárením a chovom: Perspektíva pre producentov mlieka, spotrebiteľov a priemysel);

 

BY 11 – „Förderung der Anpassung von Untersuchungsmethoden zur Bearbeitung spezifischer Fragestellungen sowie der Methodenentwicklung in Kooperation mit Forschungseinrichtungen und der Nutzbarmachung und des Transfers wissenschaftlicher Erkenntnisse für die bayerische Milchwirtschaft“ (Podpora prispôsobovania výskumných metód v záujme riešenia špecifických otázok a vývoja metód v spolupráci s výskumnými ústavmi a prenosu vedeckých poznatkov pre bavorský mliekarenský priemysel);

 

BY 12 – „Entwicklung einer anti-listeriellen, frühen Oberflächenreifungskultur für geschmierte Käse“ (Vývoj antilisterióznej látky na ochranu povrchu syra pri zrení);

 

BY 13 – „Überwachung von antimikrobiellen Rückständen der Milch – Etablierung des neuen Biosensor-Systems MCR3 für Routineuntersuchungen in der Praxis“ (Monitorovanie antimikrobiálnych rezíduí v mlieku – zavedenie nového biosenzorického systému MCR3 na bežné praktické skúšanie).

Posledné čiastkové opatrenie bolo financované aj z bavorského krajinského rozpočtu.

(14)

Uvedený osobitný právny základ na realizáciu čiastkových opatrení zahŕňal aj:

rozpočtové pravidlá Bavorska („Bayerische Haushaltsordnung“), najmä články 23 a 44, ako aj príslušné administratívne predpisy („Verwaltungsvorschriften“);

polročný rozpočtový plán bavorského ministerstva poľnohospodárstva vrátane kapitoly o výdavkoch z „osobitného fondu pre mlieko a tuky“ („Sondervermögen Milch und Fett“);

administratívne právne akty bavorského ministerstva poľnohospodárstva povoľujúce výskumné projekty a výdavky („Ausgabeermächtigung“).

(15)

Rozhodnutia o tom, aký druh výskumu sa má realizovať a financovať z poplatku za mlieko, boli prijaté v rámci osobitného rozhodovacieho postupu na rôznych rozhodovacích úrovniach: Správna rada krajinského združenia bavorských mliekarenských podnikov („Vorstand der bayerischen Landesvereinigung der Milchwirtschaft“) vydáva zoznam predbežne vybraných projektov a predkladá ho na hlasovanie na členskej schôdzi („Mitgliederversammlung“) daného združenia. Valné zhromaždenie hlasuje aj o plánovanom rozpočte projektov. Na základe hlasovania a polročného rozpočtového plánu bavorské ministerstvo poľnohospodárstva vydáva administratívne právne akty, ktorými povolí výdavky pre vybrané výskumné projekty („Ausgabeermächtigung“). Pre každý projekt sa prijíma samostatné rozhodnutie.

3.   PRIPOMIENKY NEMECKA

(16)

Nemecko poskytlo tieto informácie, pokiaľ ide o zlučiteľnosť podmienok požadovaných v rozhodnutí o začatí konania:

BY 2 – „Die Erhöhung des Milchproteingehaltes durch Management und Züchtung: Eine Perspektive für Milcherzeuger, Verbraucher und Industrie“ (Zvyšovanie obsahu mliečnych bielkovín hospodárením a chovom: Perspektíva pre producentov mlieka, spotrebiteľov a priemysel):

(17)

Projekt sa realizoval v rokoch 2008 až 2012. Príjemcom bola Technická univerzita v Mníchove („Technische Universität München“).

(18)

Celkový rozpočet projektu bol 600 000 EUR. Finančné prostriedky sú rozdelené takto:

Tabuľka 1

Zdroj

EUR ročne

EUR spolu

% z celkového rozpočtu

Vlastné zdroje príjemcu

20 000

100 000

16,67

Skupina podnikov Theo Müller

75 000

350 000

58,33

Poplatok za mlieko (ZMT)

35 000

150 000

25

(19)

Výška pomoci pochádzajúcej z poplatku za mlieko bola 150 000 EUR, čo predstavovalo 25 % celkového rozpočtu na výskumný projekt.

BY 11 – „Förderung der Anpassung von Untersuchungsmethoden zur Bearbeitung spezifischer Fragestellungen sowie der Methodenentwicklung in Kooperation mit Forschungseinrichtungen und der Nutzbarmachung und des Transfers wissenschaftlicher Erkenntnisse für die bayerische Milchwirtschaft“ (Podpora prispôsobovania výskumných metód v záujme riešenia špecifických otázok a vývoja metód v spolupráci s výskumnými ústavmi a prenosu vedeckých poznatkov pre bavorský mliekarenský priemysel):

(20)

Cieľom tohto projektu bolo zmodernizovať existujúce metódy analýzy mlieka a dotazníky so špecifickými otázkami o mlieku. Výsledky výskumného projektu boli určené pre mliekarenské podniky v Bavorsku pri výrobe mlieka a spracúvaní mliečnych výrobkov.

(21)

Projekt sa realizoval v rokoch 2002 až 2011. Pomoc sa poskytovala ročne.

(22)

Rozpočet projektu a výška pomoci boli takéto:

Tabuľka 2

Obdobie 2002 – 2006

Rok

2002

2003

2004

2005

2006

Rozpočet projektu (v EUR)

332 505,30

416 945,14

616 483,19

812 433,90

587 072,90

Výška pomoci (EUR)

222 261,52

288 240,39

423 429,64

564 887,80

391 124,32

Intenzita pomoci (%)

66,84

69,13

68,68

69,53

66,62


Tabuľka 3

Obdobie 2007 – 2012

Rok

2007

2008

2009

2010

2011

2012

Rozpočet projektu (v EUR)

378 169,60

324 134,53

376 916,07

369 009,52

409 803,32

343 753,57

Výška pomoci (EUR)

273 898,60

240 292,53

274 014,01

268 866,52

301 076,32

257 259,72

Intenzita pomoci (%)

72,43

74,13

72,70

72,86

73,47

74,84

(23)

Príjemcom bolo združenie Milchwirtschaftlicher Verein Allgäu-Schwaben e. V., stredne veľký podnik (5) (ďalej len: „MSP“). Výsledky výskumu boli prezentované na rôznych domácich a medzinárodných podujatiach, ako aj v mnohých domácich a medzinárodných vedeckých časopisoch (6).

BY 12 – „Entwicklung einer anti-listeriellen, frühen Oberflächenreifungskultur für geschmierte Käse“ (Vývoj antilisterióznej látky na ochranu povrchu syra pri zrení:

(24)

V liste z 20. septembra 2013 Nemecko uviedlo, že pôvodne uviedlo nesprávny opis projektu, ktorý sa posudzoval na účely rozhodnutia o začatí konania. Táto chyba vznikla zámenou s iným projektom s podobným názvom, ktorý bol v plnej miere financovaný zo súkromných zdrojov. Nemecko poskytlo o projekte, ktorý bol financovaný z poplatku za mlieko, takéto nové informácie:

(25)

Cieľom projektu bolo hľadanie interakcií medzi baktériami Listeria monocytogenes a baktériami v použitých červených mazadlách. Účelom projektu bol základný mikrobiologický výskum. Výsledkom bolo, že sa dokázal mimoriadny inhibičný potenciál niektorých kmeňov Pichia norvegensis voči baktériám Listeria monocytogenes; toto zistenie predtým nebolo vedecky opísané. Tento objav sa nemohol okamžite použiť pri výrobe syra, lebo bolo treba viac objasniť základnú molekulárnu povahu uvedeného inhibičného princípu.

(26)

Projekt sa realizoval v rokoch 2006 až 2008. Rozpočet projektu bol 30 000 EUR. Projekt bol plne financovaný z poplatku za mlieko.

(27)

Príjemcom bola Technická univerzita v Mníchove („Technische Universität München“), verejný neziskový subjekt vysokoškolského vzdelávania.

BY 13 – „Überwachung von antimikrobiellen Rückständen der Milch – Etablierung des neuen Biosensor-Systems MCR3 für Routineuntersuchungen in der Praxis“ (Monitorovanie antimikrobiálnych rezíduí v mlieku – zriadenie nového biosenzorického systému MCR3 na bežné praktické skúšanie).

(28)

Projekt sa realizoval v rokoch 2010 a 2011. Oprávnené náklady predstavovali 73 234,58 EUR. Pomoc bola poskytnutá v roku 2010 a pochádzala z dvoch zdrojov: z poplatku za mlieko a bavorského krajinského rozpočtu („Cluster Ernährung“). Výška pomoci vyplatená z poplatku za mlieko bola 26 500 EUR a výška pomoci vyplatená z „Cluster Ernährung“ bola 26 500 EUR. Intenzita pomoci bola teda 72,4 %.

(29)

Príjemcom bol MSP Milchprüfring Bayern e. V (7). Výsledky výskumu boli prezentované na rôznych domácich a medzinárodných podujatiach, ako aj v mnohých domácich a medzinárodných vedeckých časopisoch (8).

4.   POSÚDENIE EXISTENCIE ŠTÁTNEJ POMOCI

(30)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila názor, že čiastkové opatrenia vykazujú všetky charakteristické znaky štátnej pomoci.

(31)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ je akákoľvek štátna pomoc alebo pomoc poskytnutá zo štátnych zdrojov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

4.1.   Pomoc poskytovaná štátom alebo zo štátnych prostriedkov

(32)

Pomoc bola poskytnutá najmä z poplatku za mlieko. V prípade čiastkového opatrenia BY 13 bola poskytnutá aj z bavorského krajinského rozpočtu.

(33)

Finančné zdroje pochádzajúce z bavorského krajinského rozpočtu predstavujú štátne zdroje. Finančné zdroje pochádzajúce z poplatku za mlieko sa tiež považujú za štátne zdroje v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ z týchto dôvodov:

(34)

Podľa ustálenej judikatúry nie je vhodné rozlišovať medzi prípadmi, v ktorých pomoc poskytuje priamo štát a prípadmi, v ktorých pomoc poskytuje verejná alebo súkromná inštitúcia, ktorú štát na tento účel určil alebo zriadil. Na to, aby bolo možné poskytnuté výhody kategorizovať ako štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, však musia byť, po prvé, poskytnuté priamo alebo nepriamo zo štátnych zdrojov a, po druhé, musí byť možné ich pripísať štátu.

(35)

Pokiaľ ide o opatrenia opísané vyššie, predmetný poplatok sa zjavne vyberá na základe spolkového zákona ZMT v spojení s bavorským predpisom o poplatku za mlieko.

(36)

Konkrétne sa v § 22 ods. 1 prvej vete ZMT stanovuje, že vlády spolkových krajín po dohode s krajinským združením alebo profesijnými organizáciami môžu spoločne vyberať od mliekarní, stredísk na zber mlieka alebo smotany poplatky s cieľom podporovať mliekarenský priemysel.

(37)

Podľa § 22 ods. 1 druhej vety ZMT môžu vlády spolkových krajín na žiadosť krajinského združenia alebo profesijnej organizácie spoločne vyberať poplatky do výšky 0,2 centa za kilogram dodaného mlieka. Preto suverenitu nad poplatkami jednoznačne nesú vlády spolkových krajín.

(38)

Právny základ vyberania poplatku za mlieko v Bavorsku poskytuje bavorský predpis o poplatku za mlieko, ktorý upravuje podrobné ustanovenia vrátane výšky poplatku. V dôsledku toho vyberanie poplatku za mlieko upravuje bavorská vláda, čiže štát. Tomuto záveru neprotirečí ani skutočnosť, že daný predpis bol vydaný po porade s príslušným krajinským mliekarským združením.

(39)

V tomto prípade sa poplatok vyberá od súkromných podnikov – mliekarní. Príjmy z tejto dane sa odvádzajú do bavorského rozpočtu ešte pred tým, ako sa používajú na financovanie čiastkových výskumných opatrení. Preto sa usudzuje, že podliehajú verejnej kontrole.

(40)

Komisia dospela k záveru, že opatrenia financované z fondu poplatkov za mlieko sú podporované zo štátnych zdrojov a sú pripísateľné štátu.

4.2.   Podniky/selektívne výhody

(41)

Pomoc získali títo príjemcovia: Technická univerzita v Mníchove (čiastkové opatrenie BY 2 a BY 12), združenie Milchwirtschaftlicher Verein Allgäu-Schwaben e. V. (čiastkové opatrenie BY 11) a podnik Milchprüfring Bayern e. V. (čiastkové opatrenie BY 13).

(42)

Technická univerzita v Mníchove je verejná výskumná organizácia. V prípade čiastkového opatrenia BY 2 sa musí považovať za podnik, pretože vykonávala hospodársku činnosť, konkrétne zmluvný výskum v oblasti poľnohospodárstva s cieľom dosiahnuť konkrétne výsledky, ktoré majú pri výrobe mlieka používať producenti mlieka a mliekarenské podniky. Hospodársku povahu činnosti podčiarkuje to, že do financovania výskumného projektu boli zapojené aj súkromné podniky [skupina podnikov Theo Miller, pozri odôvodnenie 18]. Možno dospieť k záveru, že výskumná organizácia realizovala zmluvný výskum a výsledky výskumu poskytla obchodným podnikom.

(43)

V prípade čiastkového opatrenia BY 12 sa Technická univerzita v Mníchove nemá považovať za podnik, pretože vykonávala činnosť nehospodárskej povahy, najmä vykonávanie nezávislého výskumu na získanie hlbších vedomostí v mikrobiológii. Ako sa uvádza v odôvodnení 24, Nemecko poskytlo nové informácie o tomto čiastkovom opatrení, ktoré neboli posúdené v rozhodnutí o začatí konania. Podľa týchto nových informácií sa výskumný projekt v rámci čiastkového opatrenia BY 12 týka nezávislého výskumu, t. j. základného mikrobiologického výskumu bez priameho praktického uplatnenia.

(44)

Združenie Milchwirtschaftlicher Verein Allgäu-Schwaben e. V. (čiastkové opatrenie BY 11) a podnik Milchprüfring Bayern e. V. (čiastkové opatrenie BY 13) sú formy organizácie zástupcov odvetvia výroby mlieka a mliekarenského priemyslu v Bavorsku súkromného právneho charakteru, ktoré vykonávajú rôzne ekonomické činnosti a služby na zmluvnom základe v záujme bavorských výrobcov mlieka, spracovateľov mlieka a iných podnikateľských subjektov v mliekarenskom sektore. Pokiaľ ide o čiastkové opatrenia BY 11 a BY 13, vykonávali zmluvný výskum v oblasti poľnohospodárstva s cieľom dosiahnuť konkrétne výsledky, ktoré majú pri výrobe mlieka používať poľnohospodári produkujúci mlieko a mliekarenské podniky. V Nemecku spĺňajú definíciu MSP.

(45)

Traja vybraní príjemcovia v úlohe podnikov získali selektívnu výhodu, pretože náklady na projekt, ktoré tvoria časť ich ekonomickej činnosti a ktoré za bežných okolností mali znášať z vlastného rozpočtu, boli kryté z prostriedkov pochádzajúcich z krajinského rozpočtu a z poplatku za mlieko.

4.3.   Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod

(46)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora posilnenie konkurenčnej pozície podniku poskytnutím štátnej pomoci vo všeobecnosti narúša hospodársku súťaž vo vzťahu k ostatným konkurenčným podnikom, ktoré by túto pomoc nezískali (9). Pomoc podniku, ktorý svoju činnosť prevádzkuje na trhu otvorenom obchodovaniu v rámci Únie, by mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (10). V období 2001 – 2012 zaznamenal obchod s poľnohospodárskymi výrobkami v rámci Únie nezanedbateľný objem. Napríklad dovoz výrobkov položky 0401 kombinovanej nomenklatúry (Mlieko a smotana, nezahustené ani neobsahujúce pridaný cukor ani ostatné sladidlá) (11) predstavoval v roku 2011 hodnotu 1,2 miliardy EUR a ich vývoz 957 miliónov EUR (12).

(47)

Čiastkové opatrenia posudzované v tomto rozhodnutí sú zamerané na podporu činností priemyselného zmluvného výskumu v odvetví poľnohospodárstva, a to predovšetkým v mliekarenskom sektore. Vzhľadom na rozsiahly obchod s mliečnymi výrobkami preto možno vychádzať z predpokladu, že predmetné čiastkové opatrenia vedú k narušeniu hospodárskej súťaže alebo predstavujú hrozbu narušenia hospodárskej súťaže a negatívne ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi.

4.4.   Záver o existencii pomoci

(48)

Preto možno dospieť k záveru, že čiastkové opatrenia BY 2, BY 11 a BY 13 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, zatiaľ čo čiastkové opatrenie BY 12 nepredstavuje čiastkovú pomoc, lebo príjemca nevykonával hospodársku činnosť.

5.   POSÚDENIE ZÁKONNOSTI POMOCI

(49)

Podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ sú členské štáty povinné informovať Komisiu o akomkoľvek zámere udeliť pomoc a túto pomoc nesmú zrealizovať, kým ju Komisia neuzná za zlučiteľnú (povinnosť zdržať sa konania). Nemecko neoznámilo Komisii čiastkové opatrenia BY 2, BY 11 a BY 13 pred ich realizáciou.

(50)

Čiastkové opatrenia BY 2, BY 11 a BY 13 predstavujú novú pomoc v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2015/1589. Nie sú splnené žiadne z kritérií existujúcej pomoci. Konkrétnejšie, táto pomoc nie je existujúca v zmysle článku 1 písm. b) bodu i) nariadenia (EÚ) 2015/1589, pretože bola zavedená po nadobudnutí účinnosti ZFEÚ (čiastkové opatrenie BY 2 bolo zavedené v roku 2008, čiastkové opatrenie BY 11 v roku 2002 a čiastkové opatrenie BY 13 v roku 2010) a premlčacia doba 10 rokov ešte neuplynula (bola prerušená 28. novembra 2011; pozri odôvodnenie 152 rozhodnutia o začatí konania).

(51)

Keďže tieto nové typy pomoci neboli oznámené Komisii pred ich realizáciou, sú protiprávne.

6.   POSÚDENIE ZLUČITEĽNOSTI ČIASTKOVÝCH OPATRENÍ

(52)

Podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ možno považovať pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za zlučiteľnú s vnútorným trhom za predpokladu, že táto pomoc neovplyvní nepriaznivo podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(53)

V súlade s oznámením Komisie o pravidlách posudzovania neoprávnenej štátnej pomoci (13) treba posudzovať akúkoľvek protiprávnu pomoc, teda pomoc zavedenú v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, podľa pravidiel platných v čase poskytnutia pomoci.

(54)

V prípade pomoci na výskum boli prijaté osobitné usmernenia. Pomoc, ktorá sa poskytovala od 28. novembra 2001 do 31. decembra 2006, treba posudzovať na základe rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum a vývoj (14) (ďalej len „rámec Spoločenstva z roku 1996“). Pomoc, ktorá sa poskytovala po 1. januári 2007, treba posudzovať na základe rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (15) (ďalej len „rámec Spoločenstva na obdobie 2007 – 2013“).

(55)

Čiastkové opatrenia BY 2, BY 11 a BY 13 predstavujú priemyselný výskum v zmysle druhej zarážky prílohy I k rámcu Spoločenstva z roku 1996 a bodu 2.2. písm. f) rámca Spoločenstva na obdobie 2007 – 2013, keďže tieto čiastkové opatrenia boli zamerané na výrazné zlepšenia a získavanie poznatkov o mliečnych výrobkoch a výrobných procesoch a mali praktické dôsledky pre mliekarenský sektor. Výsledky týchto výskumných projektov boli priamo použiteľné pre podniky v mliekarenskom sektore v ich výrobných cykloch, keďže boli zamerané na dosiahnutie lepšej kvality vyrobených mliečnych výrobkov. Napríklad výskumný projekt v rámci čiastkového opatrenia BY 2 sa týkal zvýšenia obsahu mliečnej bielkoviny a do tohto projektu boli priamo zapojené súkromné podniky. Výskumný projekt v rámci čiastkového opatrenia BY 11 sa týkal modernej analýzy kvality mlieka, zatiaľ čo výskumný projekt v rámci čiastkového opatrenia BY 13 sa týkal zriadenia nového biosenzorického systému na bežné praktické skúšanie.

(56)

Zlučiteľnosť oprávnených nákladov už bola pozitívne posúdená v rozhodnutí o začatí konania (pozri odôvodnenia 203 a 209 rozhodnutia o začatí konania). Preto ešte treba posúdiť intenzitu pomoci (pozri odôvodnenia 204, 205, 210 a 211 rozhodnutia o začatí konania (pozri odôvodnenie 5 tohto rozhodnutia).

Čiastkové opatrenie BY 2

(57)

Čiastkové opatrenie BY 2 sa musí posúdiť na základe rámca Spoločenstva na obdobie 2007 – 2013, keďže pomoc bola poskytnutá na obdobie rokov 2008 až 2012.

(58)

Podľa bodu 5.1.2 písm. b) rámca Spoločenstva na obdobie 2007 – 2013 je pre priemyselný výskum povolená intenzita pomoci až do výšky 50 %. Intenzita pomoci v prípade čiastkového opatrenia BY 2 bola 25 % (pozri odôvodnenie 19 tohto rozhodnutia), a teda v rámci prípustného zákonného limitu.

(59)

Preto možno dospieť k záveru, že čiastkové opatrenie BY 2 je zlučiteľné s vnútorným trhom, pretože spĺňa intenzitu pomoci uvedenú v bode 5.1.2 písm. b) rámca Spoločenstva na obdobie 2007 – 2013.

Čiastkové opatrenie BY 11

(60)

Keďže čiastkové opatrenie BY 11 bolo poskytnuté medzi rokmi 2002 a 2011, táto pomoc sa musí posudzovať na základe oboch usmernení pre pomoc na výskum: podľa rámca Spoločenstva z roku 1996 v prípade obdobia realizácie od 28. novembra 2001 do 31. decembra 2006 a podľa rámca Spoločenstva na obdobie 2007 – 2013 v prípade obdobia realizácie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2011.

(61)

V priebehu obdobia realizácie od 28. novembra 2001 do 31. decembra 2006 bola povolená intenzita pomoci na priemyselný výskum vo výške 50 % (bod 5.3 rámca Spoločenstva z roku 1996). Ďalších 10 percentuálnych bodov bolo povolených, ak bola pomoc poskytnutá MSP (bod 5.10.1 rámca Spoločenstva z roku 1996). Ďalších 10 percentuálnych bodov bolo povolených, ak boli výsledky projektu vo výraznej miere šírené a uverejňované [bod 5.10.4. písm. c) rámca Spoločenstva z roku 1996]. Pomoc poskytnutá v rámci čiastkového opatrenia BY 11 je v súlade s uvedenými pravidlami o intenzite pomoci, keďže táto pomoc bola poskytnutá MSP a výsledky boli predstavené na rôznych medzinárodných a národných vedeckých podujatiach a v publikáciách a predstavovali menej ako 70 % oprávnených nákladov (pozri odôvodnenie 22 a tabuľku 2 tohto rozhodnutia).

(62)

V priebehu obdobia realizácie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2011 bola povolená intenzita pomoci na priemyselný výskum vo výške 50 % [bod 5.1.2 písm. b) rámca Spoločenstva na obdobie 2007 – 2013]. Ďalších 10 percentuálnych bodov bolo povolených, ak bola pomoc poskytnutá MSP [bod 5.1.3 písm. a) rámca Spoločenstva na obdobie 2007 – 2013]. Ďalších 15 percentuálnych bodov až do maximálnej intenzity pomoci vo výške 80 % bolo povolených, ak boli výsledky projektu vo výraznej miere šírené a uverejňované [bod 5.1.3. písm. c) rámca Spoločenstva z na obdobie 2007 – 2013]. Pomoc poskytnutá v rámci čiastkového opatrenia BY 11 je v súlade s uvedenými pravidlami o intenzite pomoci, keďže táto pomoc bola poskytnutá MSP a výsledky boli predstavené na rôznych medzinárodných a národných vedeckých podujatiach a v publikáciách a predstavovali menej ako 75 % oprávnených nákladov (pozri odôvodnenie 21 a tabuľku 3 tohto rozhodnutia).

(63)

Príjemca, združenie Milchwirtschaftlicher Verein Allgäu-Schwaben e. V., spĺňa definíciu MSP, keďže počet jeho zamestnancov a ročný obrat sú nižšie než prahové hodnoty stanovené v odporúčaní Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodnik, malý podnik a stredný podnik (16) (pozri odôvodnenie 23). Zoznam rôznych medzinárodných a národných vedeckých podujatí a publikácií uvedených v spomínanom odôvodnení uvádza približne 38 verejných prednášok a 29 publikácií.

Čiastkové opatrenie BY 13

(64)

Čiastkové opatrenie BY 13 sa musí posúdiť na základe rámca Spoločenstva na obdobie 2007 – 2013, keďže pomoc bola poskytnutá v roku 2010.

(65)

Intenzita pomoci na priemyselný výskum bola povolená vo výške 50 % [bod 5.1.2 písm. b) rámca Spoločenstva na obdobie rokov 2007 – 2013]. Ďalších 10 percentuálnych bodov bolo povolených, ak bola pomoc poskytnutá MSP [bod 5.1.3 písm. a) rámca Spoločenstva na obdobie 2007 – 2013]. Ďalších 15 percentuálnych bodov až do maximálnej intenzity pomoci vo výške 80 % bolo povolených, ak boli výsledky projektu vo výraznej miere šírené a uverejňované [bod 5.1.3. písm. c) rámca Spoločenstva z na obdobie 2007 – 2013]. Pomoc poskytnutá v rámci čiastkového opatrenia BY 13 je v súlade s uvedenými pravidlami o intenzite pomoci, keďže táto pomoc bola poskytnutá MSP a výsledky boli predstavené na rôznych medzinárodných a národných vedeckých podujatiach a v publikáciách a predstavovali menej ako 75 % oprávnených nákladov (pozri odôvodnenia 26 a 27 tohto rozhodnutia).

(66)

Príjemca, Milchprüfring Bayern e. V., spĺňa definíciu MSP, keďže počet jeho zamestnancov a ročný obrat sú nižšie než prahové hodnoty stanovené v odporúčaní Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodnik, malý podnik a stredný podnik (17) (pozri odôvodnenie 29). Zoznam rôznych medzinárodných a národných vedeckých podujatí a publikácií uvedených v spomínanom odôvodnení uvádza približne 12 verejných prednášok a 12 publikácií.

Záver o zlučiteľnosti čiastkových opatrení pomoci

(67)

Možno dospieť k záveru, že čiastkové opatrenia BY 2, BY 11 a BY 13 sú zlučiteľné s vnútorným trhom,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Čiastkové opatrenie BY 12 nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

Článok 2

Štátna pomoc, ktorú Nemecko protiprávne prideľovalo medzi 28. novembrom 2001 a 31. decembrom 2012 na čiastkové opatrenia BY 2, BY 11 a BY 13 v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, je v súlade s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko.

V Bruseli 24. marca 2017

Za Komisiu

Phil HOGAN

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ C 7, 10.1.2014, s. 8.

(2)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9).

(3)  C(2013) 4457 final, opravené listom zo 16. decembra 2013 [C(2013) 9021 final].

(4)  Pozri odkaz v poznámke pod čiarou č. 1.

(5)  Podľa informácií, ktoré predložilo Nemecko, príjemca v roku 2011 zamestnával 154 zamestnancov a mal ročný obrat vo výške 9,05 milióna EUR.

(6)  Zoznam publikácií, ktoré predložilo bavorské ministerstvo poľnohospodárstva, Komisia zaevidovala pod referenčným číslom Ares(2016)5503557 – 22. septembra 2016.

(7)  Podľa informácií, ktoré predložilo Nemecko, príjemca v roku 2011 zamestnával 158 zamestnancov a mal ročný obrat vo výške 14,6 milióna EUR.

(8)  Zoznam publikácií, ktoré predložilo bavorské ministerstvo poľnohospodárstva, Komisia zaevidovala pod referenčným číslom Ares(2016)5503557 – 22. septembra 2016.

(9)  Rozsudok zo 17. septembra 1980 vo veci 730/79, Philip Morris Holland BV proti Komisii, EU:C:1980:209, body 11 a 12.

(10)  Pozri najmä rozsudok z 13. júla 1988 vo veci 102/87, Francúzska republika proti Komisii, EU:C:1988:391.

(11)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 927/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 304, 31.10.2012, s. 1).

(12)  Zdroj: Eurostat.

(13)  Oznámenie Komisie o určení príslušných pravidiel na posudzovanie nezákonnej štátnej pomoci (Ú. v. ES C 119, 22.5.2002, s. 22).

(14)  Rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum a vývoj (96/C 45/06) (Ú. v. ES C 45, 17.2.1996, s. 5).

(15)  Rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Ú. v. EÚ C 323, 30.12.2006, s. 1).

(16)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

(17)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.


20.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 156/34


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2017/1089

zo 16. júna 2017,

ktorým sa mení príloha II k rozhodnutiu 2006/766/ES, pokiaľ ide o zaradenie bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Gruzínska a Kiribatskej republiky do zoznamu tretích krajín a území, z ktorých je povolený dovoz určitých produktov rybolovu určených na ľudskú spotrebu

[oznámené pod číslom C(2017) 4049]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením (ES) č. 854/2004 sa stanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu. V uvedenom nariadení sa predovšetkým stanovuje, že produkty živočíšneho pôvodu sa smú dovážať len z tretej krajiny alebo jej časti, ktorá sa nachádza na zozname vypracovanom v súlade s uvedeným nariadením.

(2)

V nariadení (ES) č. 854/2004 sa tiež stanovuje, že pri tvorbe a aktualizácii takýchto zoznamov sa má brať zreteľ na kontroly Únie v tretích krajinách a záruky zo strany príslušných orgánov tretích krajín, pokiaľ ide o súlad alebo rovnocennosť s potravinovým a krmivovým právom Únie a predpismi o zdraví zvierat špecifikovanými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (2).

(3)

V rozhodnutí Komisie 2006/766/ES (3) sa uvádzajú tie tretie krajiny, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v nariadení (ES) č. 854/2004, a môžu preto zaručiť, že tieto produkty spĺňajú hygienické podmienky stanovené v právnych predpisoch Únie na ochranu zdravia spotrebiteľov, a môžu sa teda vyvážať do Únie. Predovšetkým v prílohe II k uvedenému rozhodnutiu sa stanovuje zoznam tretích krajín a území, z ktorých je povolený dovoz produktov rybolovu určených na ľudskú spotrebu do Únie. V uvedenom zozname sú aj obmedzenia týkajúce sa takéhoto dovozu z určitých tretích krajín.

(4)

Príslušné orgány bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a Gruzínska požiadali Komisiu o povolenie dovozu produktov rybolovu do Únie. V bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a v Gruzínsku Únia vykonala kontroly, ktorými sa preukázalo, že príslušné orgány poskytujú primerané záruky v zmysle článku 48 ods. 3 nariadenia (ES) č. 882/2004. Na základe dostupných informácií a záruk možno bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko a Gruzínsko zaradiť do zoznamu v prílohe II k rozhodnutiu 2006/766/ES, pokiaľ ide o produkty rybolovu.

(5)

Príslušné orgány Kiribatskej republiky požiadali Komisiu o povolenie dovozu produktov rybolovu do Únie. Príslušné orgány Kiribatskej republiky poskytli písomné záruky, ktoré sa považujú za primerané v zmysle článku 48 ods. 3 nariadenia (ES) č. 882/2004. Na základe dostupných informácií a uvedených záruk možno Kiribatskú republiku zaradiť do zoznamu v prílohe II k rozhodnutiu 2006/766/ES, pokiaľ ide o produkty rybolovu.

(6)

Rozhodnutie 2006/766/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Do prílohy II k rozhodnutiu 2006/766/ES sa vkladajú tieto položky:

1.

medzi položku týkajúcu sa Grenady a položku týkajúcu sa Ghany:

„GE

Gruzínsko“

 

2.

medzi položku týkajúcu sa Kene a položku týkajúcu sa Južnej Kórey:

„KI

Kiribatská republika“

 

3.

medzi položku týkajúcu sa Madagaskaru a položku týkajúcu sa Mjanmarska:

„MK

bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (*1)

 

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 16. júna 2017

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Komisie 2006/766/ES zo 6. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje zoznam tretích krajín a území, z ktorých je povolený dovoz lastúrnikov, ostnatokožcov, plášťovcov, morských ulitníkov a produktov rybolovu (Ú. v. EÚ L 320, 18.11.2006, s. 53).

(*1)  Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko: konečné označenie tejto krajiny sa dohodne po ukončení rokovaní, ktoré v súčasnosti prebiehajú na úrovni OSN.“


Korigendá

20.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 156/36


Korigendum k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2011/850/EÚ z 12. decembra 2011, ktorým sa stanovujú pravidlá pre smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES a 2008/50/ES, pokiaľ ide o vzájomnú výmenu informácií a podávanie správ o kvalite okolitého ovzdušia

( Úradný vestník Európskej únie L 335 zo 17. decembra 2011 )

Na strane 94 v časti B prílohy I v tabuľke Znečisťujúce látky, pre ktoré sa musia oznamovať len overené údaje

namiesto:

„Nikel

Zdravie

TV

Jeden kalendárny rok

Ročný priemer

10 ng/m3

má byť:

„Nikel

Zdravie

TV

Jeden kalendárny rok

Ročný priemer

20 ng/m3

Na strane 95 v časti C prílohy I v tabuľke Špeciácia PM2,5

namiesto:

„1047

SO4 2+ v PM2,5

Sulfát v PM2,5

μg/m3

má byť:

„1047

SO4 2- v PM2,5

Sulfát v PM2,5

μg/m3

Na strane 95 v časti C prílohy I v tabuľke Ťažké kovy

namiesto:

„5012

Pb

Olovo v PM10

μg/m3

5014

Cd

Kadmium v PM10

ng/m3

5018

As

Arzén v PM10

ng/m3

5015

Ni

Nikel v PM10

ng/m3

má byť:

„5012

Pb v PM10

Olovo v PM10

μg/m3

5014

Cd v PM10

Kadmium v PM10

ng/m3

5018

As v PM10

Arzén v PM10

ng/m3

5015

Ni v PM10

Nikel v PM10

ng/m3

Na strane 95 v časti C prílohy I v tabuľke Usadzovanie ťažkých kovov

namiesto:

„2012

Usadzovanie Pb

Mokré/celkové usadzovanie Pb

μg/m2.deň

2014

Usadzovanie Cd

Mokré/celkové usadzovanie Cd

μg m2.deň

2018

Usadzovanie As

Mokré/celkové usadzovanie As

μg/m2.deň

2015

Usadzovanie Ni

Mokré/celkové usadzovanie Ni

μg/m2.deň“

má byť:

„7012

Usadzovanie Pb

Mokré/celkové usadzovanie Pb

μg/m2.deň

7014

Usadzovanie Cd

Mokré/celkové usadzovanie Cd

μg/m2.deň

7018

Usadzovanie As

Mokré/celkové usadzovanie As

μg/m2.deň

7015

Usadzovanie Ni

Mokré/celkové usadzovanie Ni

μg/m2.deň“

Na strane 95 v časti C prílohy I v tabuľke Ortuť

namiesto:

„5013

Hg v časticiach

Ortuť v časticiach

ng/m3

má byť:

„5013

Hg v PM10

Ortuť v PM10

ng/m3

Na strane 96 v časti C prílohy I v názve tabuľky Prchavé organické zložky

namiesto:

„Prchavé organické zložky“

má byť:

„Prchavé organické zlúčeniny“.

Na strane 96 v časti C prílohy I v tabuľke Prchavé organické zložky

namiesto:

„316

H3C-CH2-CH(CH3)2

2-metylbután (i-pentán)

μg/m3

má byť:

„450

H3C-CH2-CH(CH3)2

2-metylbután (i-pentán)

μg/m3

Na strane 97 v časti C prílohy I v tabuľke Prchavé organické zložky

namiesto:

„21

C6H5-C2H5

Toluén

μg/m3

431

m,p-C6H4(CH3)2

Etyl benzén

μg/m3

464

o-C6H4-(CH3)2

m,p-xylén

μg/m3

482

C6H3-(CH3)3

o-xylén

μg/m3

má byť:

„21

C6H5-CH3

Toluén

μg/m3

431

C6H5-C2H5

Etyl benzén

μg/m3

464

m,p-C6H4(CH3)2

m,p-xylén

μg/m3

482

o-C6H4(CH3)2

o-xylén

μg/m3


20.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 156/38


Korigendum k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií

( Úradný vestník Európskej únie L 11 zo 17. januára 2015 )

Na strane 51 v článku 3 bode 27:

namiesto:

„„podporná banka“ je akýkoľvek podnik alebo subjekt zriadený členským štátom, ústrednou alebo regionálnou štátnou správou, ktorý poskytuje podporné úvery na nesúťažnom a neziskovom základe, s cieľom podporiť ciele verejnej politiky danej štátnej správy za predpokladu, že táto štátna správa má povinnosť chrániť hospodársky základ podniku alebo subjektu a udržiavať ich životaschopnosť počas celej doby ich existencie, alebo že najmenej 90 % jej pôvodných finančných prostriedkov alebo podporných úverov, ktoré poskytuje, je priamo alebo nepriamo zaručených ústrednou alebo regionálnou štátnou správou daného členského štátu;“

má byť:

„„podporná banka“ je akýkoľvek podnik alebo subjekt zriadený ústrednou alebo regionálnou štátnou správou členského štátu, ktorý poskytuje podporné úvery na nesúťažnom a neziskovom základe s cieľom podporiť ciele verejnej politiky danej štátnej správy za predpokladu, že táto štátna správa má povinnosť chrániť hospodársky základ podniku alebo subjektu a udržiavať ich životaschopnosť počas celej doby ich existencie, alebo že najmenej 90 % jej pôvodných finančných prostriedkov alebo podporných úverov, ktoré poskytuje, je priamo alebo nepriamo zaručených danou štátnou správou;“