ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 146

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 60
9. júna 2017


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Rady (EÚ) 2017/964 z 8. júna 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu

1

 

*

Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2017/965 z 8. júna 2017, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/150

6

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/966 z 1. júna 2017, ktorým sa schvaľuje podstatná zmena špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Connemara Hill Lamb/Uain Sléibhe Chonamara (CHZO)]

8

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/967 z 8. júna 2017, ktorým sa Kapverdským ostrovom udeľuje dočasná výnimka z pravidiel preferenčného pôvodu stanovených v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/2446, pokiaľ ide o pripravené alebo konzervované filé z tuniaka

10

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/968 z 8. júna 2017, ktorým sa Kapverdským ostrovom udeľuje dočasná výnimka z pravidiel preferenčného pôvodu stanovených v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/2446, pokiaľ ide o pripravené alebo konzervované filé z makrely a pripravené alebo konzervované filé z tuniaka fregatového alebo tuniaka makrelovitého

13

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

17

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/970 z 8. júna 2017, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 329/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike

129

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/971 z 8. júna 2017, ktorým sa stanovujú opatrenia v oblasti plánovania a vedenia nevýkonných vojenských misií EÚ v rámci SBOP a ktorým sa mení rozhodnutie 2010/96/SZBP o vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku bezpečnostných síl Somálska, rozhodnutie 2013/34/SZBP o vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali) a rozhodnutie (SZBP) 2016/610 o vojenskej výcvikovej misii Európskej únie v rámci SBOP v Stredoafrickej republike (EUTM RCA)

133

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/972 z 8. júna 2017, ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2017/154

139

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/973 z 8. júna 2017, ktorým sa mení jednotná akcia 2008/124/SZBP o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX KOSOVO) ( *1 )

141

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/974 z 8. júna 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu

143

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/975 z 8. júna 2017, ktorým sa vykonáva rozhodnutie (SZBP) 2016/849 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike

145

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/976 zo 7. júna 2017 o schválení rozhodnutia o udelení výnimky podľa článku 9 smernice Rady 96/67/ES týkajúceho sa poskytovania určitých služieb pozemnej obsluhy na letisku v Tallinne (AS Tallinna Lennujaam) [oznámené pod číslom C(2017) 3798]

150

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/977 z 8. júna 2017, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/247 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v určitých členských štátoch [oznámené pod číslom C(2017) 3962]  ( 1 )

155

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) 2017/907 z 29. mája 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( Ú. v. EÚ L 139, 30.5.2017 )

159

 

*

Korigendum k rozhodnutiu Rady (SZBP) 2017/917 z 29. mája 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii ( Ú. v. EÚ L 139, 30.5.2017 )

159

 


 

(*1)   Týmto označením nie sú dotknuté pozície k otázke štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN 1244 (1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/1


NARIADENIE RADY (EÚ) 2017/964

z 8. júna 2017,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 215,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (1),

so zreteľom na spoločný návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie,

keďže:

(1)

Nariadením Rady (EÚ) č. 267/2012 (2) nadobúdajú účinnosť opatrenia stanovené v rozhodnutí 2010/413/SZBP.

(2)

V článku 26c rozhodnutia 2010/413/SZBP sa vyžaduje, aby obstarávanie určitého tovaru súvisiaceho s jadrovou energiou z Iránu štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo prostredníctvom ich vlajkových plavidiel alebo lietadiel podliehalo schváleniu spoločnej komisie.

(3)

V článku 26d rozhodnutia 2010/413/SZBP sa vyžaduje, aby členské štáty, ktoré sa zapájajú do dodávky, predaja alebo transferu do Iránu, na použitie v Iráne alebo v jeho prospech tovaru spomínaného v uvedenom článku, zabezpečili, že získali právo overovať konečné použitie a miesto konečného použitia uvedeného tovaru a mohli toto právo skutočne vykonávať.

(4)

Rada 8. júna 2017 prijala rozhodnutie (SZBP) 2017/974 (3), ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP.

(5)

Rozhodnutím (SZBP) 2017/974 sa v článku 26c nahrádza požiadavka získať schválenie spoločnej komisie povinnosťou oznámiť spoločnej komisii každé obstaranie príslušného tovaru. Rozhodnutím (SZBP) 2017/974 sa mení aj článok 26d rozhodnutia 2010/413/SZBP tak, že sa od členských štátov vyžaduje, aby pred tým, ako povolia akúkoľvek transakciu spomínanú v uvedenom článku, získali informácie o konečnom použití a mieste konečného použitia akejkoľvek dodanej položky.

(6)

Na vykonanie týchto opatrení je potrebné regulačné opatrenie na úrovni Únie, najmä s cieľom zabezpečiť ich jednotné uplatňovanie hospodárskymi subjektmi vo všetkých členských štátoch.

(7)

Nariadenie (EÚ) č. 267/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 sa mení takto:

1.

V článku 2a sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Dotknutý členský štát oznámi spoločnej komisii povolenia udelené podľa odseku 1 písm. e) a povolenia týkajúce sa nákupu, dovozu alebo prepravy ďalšieho tovaru a technológie uvedených v odseku 4 z Iránu bez ohľadu na to, či majú pôvod v Iráne alebo nie.“;

2.

Článok 3a sa mení takto:

a)

odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.   Príslušný orgán, ktorý udeľuje povolenie v súlade s odsekom 1 písm. a), zabezpečí, aby s výnimkou dočasného vývozu, žiadateľ predložil vyhlásenie o konečnom použití uvedené v prílohe IIa alebo vyhlásenie o konečnom použití v rovnocennom dokumente obsahujúcom informácie o konečnom použití a v zásade informácie o mieste konečného použitia akejkoľvek dodanej položky.“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„6a.   Ak príslušný orgán rozhodne o udelení povolenia v súlade s odsekom 1 písm. a) bez informácií o mieste konečného použitia dodanej položky, môže žiadateľa požiadať, aby takéto informácie dodal neskôr. Žiadateľ informácie poskytne v primeranej časovej lehote.“;

3.

Článok 3c sa mení takto:

a)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Príslušný orgán, ktorý udeľuje povolenie v súlade s odsekom 1, zabezpečí, aby s výnimkou dočasného vývozu, žiadateľ predložil vyhlásenie o konečnom použití uvedené v prílohe IIa alebo vyhlásenie o konečnom použití v rovnocennom dokumente obsahujúcom informácie o konečnom použití a v zásade informácie o mieste konečného použitia akejkoľvek dodanej položky.“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„2a.   Ak príslušný orgán rozhodne o udelení povolenia v súlade s odsekom 1 písm. a) bez informácií o mieste konečného použitia dodanej položky, môže žiadateľa požiadať, aby takéto informácie dodal neskôr. Žiadateľ informácie poskytne v primeranej časovej lehote.“;

4.

Článok 3d sa mení takto:

a)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Príslušný orgán, ktorý udeľuje povolenie v súlade s odsekom 1, zabezpečí, aby:

a)

sa všetky činnosti vykonávali v prísnom súlade so spoločným komplexným akčným plánom; a

b)

s výnimkou dočasného vývozu, žiadateľ predložil vyhlásenie o konečnom použití uvedené v prílohe IIa alebo vyhlásenie o konečnom použití v rovnocennom dokumente obsahujúcom informácie o konečnom použití a v zásade informácie o mieste konečného použitia akejkoľvek dodanej položky.“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„2a.   Ak príslušný orgán rozhodne o udelení povolenia v súlade s odsekom 1 písm. a) bez informácií o mieste konečného použitia dodanej položky, môže žiadateľa požiadať, aby takéto informácie dodal neskôr. Žiadateľ informácie poskytne v primeranej časovej lehote.“;

5.

Text uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu sa vkladá ako príloha IIa.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Luxemburgu 8. júna 2017

Za Radu

predseda

U. REINSALU


(1)  Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2010, s. 39.

(2)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, 24.3.2012, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/974 z 8. júna 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 143).


PRÍLOHA

PRÍLOHA IIa

Vyhlásenie o konečnom použití uvedené v článku 3a ods. 6, článku 3c ods. 2 a článku 3d ods. 2 písm. b)

(Záhlavie konečného používateľa/adresáta v krajine konečného určenia)

VYHLÁSENIE O KONEČNOM POUŽITÍ

(ak ho vydáva orgán štátnej správy,vložte jednoznačné identifikačné číslo …)

A.   ZMLUVNÉ STRANY

1.

Vývozca (názov, adresa a kontaktné údaje)

2.

Adresát (názov, adresa a kontaktné údaje)

3.

Konečný používateľ (ak ním nie je adresát)

4.

Krajina konečného určenia

B.   POLOŽKY

1.

Položky (podrobný opis položiek)

2.

Množstvo (počet)/hmotnosť

3.

Konečné použitie (osobitný účel, na ktorý sa položky budú používať. Ak sa položky majú začleniť do vývoja, výroby, používania alebo opravy inej položky, alebo ak sa na tieto účely majú používať, opíšte uvedenú položku, jej účel a jej konečného používateľa)

4.

Špecifikácie miesta konečného použitia položiek (ak adresát nevystupuje ako obchodník, veľkoobchodník alebo následný predajca a zároveň nemá informáciu o mieste konečného použitia položiek)

C.   VYHLÁSENIE ZAHRANIČNÉHO ADRESÁTA

C.1   Adresát vystupuje ako konečný používateľ

Na základe článku 3a ods. 6, článku 3c ods. 2 a článku 3d ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 sa od žiadateľa o povolenie vyžaduje, aby predložil toto vyhlásenie o konečnom použití alebo rovnocenný dokument obsahujúci informácie o konečnom použití a mieste konečného použitia akejkoľvek dodanej položky.

Vyhlasujem(e), že položky opísané v oddiele B dodané vývozcom uvedeným v oddiele A 1:

1.

sa budú používať výhradne na účely opísané v oddiele B 3 a že položky alebo akékoľvek ich prípadné repliky sú určené na konečné použitie v krajine uvedenej v oddiele A 4 na mieste uvedenom v oddiele B4;

2.

že položky alebo akékoľvek ich prípadné repliky:

sa nebudú používať na žiadnu činnosť súvisiacu s jadrovým výbuchom ani činnosť súvisiacu s nezabezpečeným jadrovým palivovým cyklom;

sa nebudú používať na žiadne účely súvisiace s chemickými, biologickými ani jadrovými zbraňami ani s riadenými strelami schopnými dopravovať takéto zbrane;

sa budú používať len na civilné konečné účely;

sa nebudú opätovne presúvať v rámci Iránu bez predchádzajúceho informovania vyvážajúceho štátu.

C.2   Adresát vystupujúci ako obchodník, veľkoobchodník alebo následný predajca (vypĺňa sa len vtedy, ak sa neuplatňuje oddiel C.1)

Na základe článku 3a ods. 6, článku 3c ods. 2 a článku 3d ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 sa od žiadateľa o povolenie vyžaduje, aby predložil toto vyhlásenie o konečnom použití alebo rovnocenný dokument obsahujúci informácie o konečnom použití a mieste konečného použitia akejkoľvek dodanej položky.

Vyhlasujem(e), že položky opísané v oddiele B dodané vývozcom uvedeným v oddiele A 1:

1.

sa budú používať výhradne na účely opísané v oddiele B 3 a že položky alebo akékoľvek ich prípadné repliky sú určené na konečné použitie v krajine uvedenej v oddiele A 4;

2.

že položky alebo akékoľvek ich prípadné repliky:

sa nebudú používať na žiadnu činnosť súvisiacu s jadrovým výbuchom ani činnosť súvisiacu s nezabezpečeným jadrovým palivovým cyklom;

sa nebudú používať na žiadne účely súvisiace s chemickými, biologickými ani jadrovými zbraňami ani s riadenými strelami schopnými dopravovať takéto zbrane;

sa budú používať len na civilné konečné účely;

sa budú tretej strane/spoločnosti dodávať len pod podmienkou, že táto tretia strana/spoločnosť prijme záväzky vyššie uvedeného vyhlásenia ako záväzné pre seba samú, a pod podmienkou, že o tejto tretej strane/spoločnosti je známe, že je dôveryhodná a spoľahlivá v oblasti dodržiavania takýchto záväzkov.

PODPIS

 

Miesto, dátum

Originál podpisu konečného používateľa/adresáta

Odtlačok pečiatky spoločnosti/úradná pečať

Meno a funkcia podpisujúcej osoby (paličkovým písmom)

Ak sa to hodí:

Odtlačok pečiatky obchodnej komory

(alebo iného legalizujúceho orgánu)


9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/6


VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY (EÚ) 2017/965

z 8. júna 2017,

ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/150

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (1), a najmä na jeho článok 2 ods. 3,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada prijala 27. januára 2017 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/150 (2), ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 vypracovaním aktualizovaného zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 2580/2001 (ďalej len „zoznam“).

(2)

Rada skonštatovala, že už neexistujú dôvody na ponechanie jedného z týchto subjektov na zozname.

(3)

Zoznam by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zoznam ustanovený v článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 sa mení, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Luxemburgu 8. júna 2017

Za Radu

predseda

U. REINSALU


(1)  Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 70.

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2017/150 z 27. januára 2017, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1127 (Ú. v. EÚ L 23, 28.1.2017, s. 3).


PRÍLOHA

Zo zoznamu ustanoveného v článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 sa vypúšťa tento subjekt:

II.   SKUPINY A SUBJEKTY

11.

„Hofstadgroep“.


9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/8


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/966

z 1. júna 2017,

ktorým sa schvaľuje podstatná zmena špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Connemara Hill Lamb/Uain Sléibhe Chonamara (CHZO)]

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (1), a najmä na jeho článok 52 ods. 2,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Írska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného zemepisného označenia „Connemara Hill Lamb“/„Uain Sléibhe Chonamara“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (ES) č. 148/2007 (2).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (3).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie by sa mala schváliť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmena špecifikácie uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúca sa názvu „Connemara Hill Lamb“/„Uain Sléibhe Chonamara“ (CHZO) sa schvaľuje.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. júna 2017

Za Komisiu

v mene predsedu

Phil HOGAN

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 148/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zapisujú určité názvy v Registri chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Geraardsbergse mattentaart (CHZO) – Pataca de Galicia alebo Patata de Galicia (CHZO) – Poniente de Granada (CHOP) – Gata-Hurdes (CHOP) – Patatas de Prades alebo Patates de Prades (CHZO) – Mantequilla de Soria (CHOP) – Huile d'olive de Nîmes (CHOP) – Huile d'olive de Corse alebo Huile d'olive de Corse – Oliu di Corsica (CHOP) – Clémentine de Corse (CHZO) – Agneau de Sisteron (CHZO) – Connemara Hill Lamb alebo Uain Sléibhe Chonamara (CHZO) – Sardegna (CHOP) – Carota dell'Altopiano del Fucino (CHZO) – Stelvio alebo Stilfser (CHOP) – Limone Femminello del Gargano (CHZO) – Azeitonas de Conserva de Elvas e Campo Maior (CHOP) – Chouriça de Carne de Barroso – Montalegre (CHZO) – Chouriço de Abóbora de Barroso – Montalegre (CHZO) – Sangueira de Barroso – Montalegre (CHZO) – Batata de Trás-os-Montes (CHZO) – Salpicão de Barroso – Montalegre (CHZO) – Alheira de Barroso – Montalegre (CHZO) – Cordeiro de Barroso, Anho de Barroso alebo Borrego de leite de Barroso (CHZO) – Azeite do Alentejo Interior (CHOP) – Paio de Beja (CHZO) – Linguíça do Baixo Alentejo alebo Chouriço de carne do Baixo Alentejo (CHZO) – Ekstra deviško oljčno olje Slovenske Istre (CHOP)] (Ú. v. EÚ L 46, 16.2.2007, s. 14).

(3)  Ú. v. EÚ C 35, 3.2.2017, s. 6.


9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/10


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/967

z 8. júna 2017,

ktorým sa Kapverdským ostrovom udeľuje dočasná výnimka z pravidiel preferenčného pôvodu stanovených v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/2446, pokiaľ ide o pripravené alebo konzervované filé z tuniaka

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (1), a najmä na jeho články 64 ods. 6 a 66 písm. b),

keďže:

(1)

Kapverdské ostrovy sú krajinou, ktorá využíva všeobecný systém preferencií (VSP) uvedený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 (2). Pravidlá preferenčného pôvodu na účely VSP, iné ako procesné pravidlá, sú stanovené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/2446 (3).

(2)

Listom z 27. septembra 2016 predložili Kapverdské ostrovy žiadosť o dočasnú výnimku z pravidiel preferenčného pôvodu stanovených v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/2446. Žiadosť sa týkala ročného objemu 5 000 ton pripraveného alebo konzervovaného tuniaka na obdobie dvoch rokov od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018. Podľa požadovanej výnimky by sa tieto výrobky považovali za výrobky s pôvodom na Kapverdských ostrovoch, a to aj napriek tomu, že síce boli vyrobené na Kapverdských ostrovoch, ale z nepôvodných rýb.

(3)

V žiadosti o výnimku Kapverdské ostrovy vysvetlili, že množstvo tuniakov, ktoré ich flotila v súčasnosti loví vo vlastných vodách, je nízke, a v prípade neudelenia výnimky by bola flotila, ktorá by bola k dispozícii na rybolov mimo ich teritoriálnych vôd, obmedzená. Rybolovná sezóna tuniaka je okrem toho obmedzená na štyri mesiace v roku. To znižuje možnosti lovu tuniaka s pôvodom na Kapverdských ostrovoch. Ďalším dôležitým prvkom je, že Kapverdské ostrovy nedávno vybudovali svoju prístavnú infraštruktúru. V dôsledku toho možno teraz spracovať väčšie množstvo tuniaka a odvetvie lovu tuniakov môže preto teraz rásť. Kapverdské ostrovy napokon v žiadosti zdôraznili ťažkosti, ktorým čelia v dôsledku oneskorenia nadobudnutia platnosti novej dohody o hospodárskom partnerstve (ďalej len „DHP“) medzi Úniou a západnou Afrikou, ktorá bola parafovaná 30. júna 2014. V žiadosti takisto zdôraznili, že výnimka z pravidiel preferenčného pôvodu je potrebná, aby mohli kompenzovať skutočnosť, že zatiaľ nie je možné spoliehať sa na pravidlá kumulácie na základe DHP.

(4)

Z argumentov uvedených v žiadosti vyplýva, že bez výnimky by bola výrazne ovplyvnená schopnosť kapverdského odvetvia spracovania rýb vyvážať príslušné výrobky do Únie v rámci VSP. To by mohlo odradiť od ďalšieho budovania kapverdskej flotily na drobný rybolov pelagických druhov a v budúcnosti brániť Kapverdským ostrovom dodržiavať súlad s pravidlami pôvodu uplatniteľnými na tieto výrobky.

(5)

Preto by sa mala Kapverdským ostrovom udeliť dočasná výnimka z požiadavky podľa pravidiel preferenčného pôvodu, aby výrobky obsahujúce materiály, ktoré neboli úplne získané v zvýhodnenej krajine, prešli dostatočným opracovaním alebo spracovaním na to, aby sa považovali za výrobky s pôvodom v tejto krajine. Výnimka by sa mala uplatňovať na ročný objem 5 000 ton pripraveného alebo konzervovaného tuniaka. Trvanie výnimky by sa malo obmedziť na obdobie jedného roka, aby sa mohli posúdiť kapacita a úsilie Kapverdských ostrovov pripraviť sa na dodržiavanie pravidiel pôvodu dotknutých výrobkov. Ak však DHP nadobudne platnosť pred uplynutím tohto jednoročného obdobia, platnosť výnimky by mala skončiť v deň, ktorý bezprostredne predchádza dňu nadobudnutia platnosti DHP.

(6)

Množstvá uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu sa spravujú v súlade s článkami 49 až 54 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (4), ktoré sa vzťahujú na správu colných kvót.

(7)

Výnimka by sa mala udeliť pod podmienkou, že colné orgány Kapverdských ostrovov prijmú potrebné kroky na vykonanie kvantitatívnych kontrol vývozu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje výnimka, a že predložia Komisii vyhlásenie o množstvách, na ktoré sa vydali osvedčenia o pôvode na tlačive A podľa tohto nariadenia, ako aj poradové čísla týchto osvedčení.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení by mali nadobudnúť účinnosť čo najskôr po jeho uverejnení, aby sa zohľadnila situácia Kapverdských ostrovov, ako aj aby sa tejto krajine umožnilo využívať výnimku bez akéhokoľvek ďalšieho odkladu.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Odchylne od článku 41 písm. b) a článku 45 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 sa pripravené alebo konzervované tuniaky patriace pod číselný znak KN 1604 14 vyrobené na Kapverdských ostrovoch z nepôvodných rýb považujú za výrobky s pôvodom na Kapverdských ostrovoch v súlade s článkami 2, 3 a 4 tohto nariadenia.

Článok 2

1.   Výnimka sa vzťahuje na výrobky vyvezené z Kapverdských ostrovov a navrhnuté na prepustenie do voľného obehu v Únii v období od 10. júna 2017 do:

a)

10. júna 2018 alebo

b)

ak dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Úniou a západnou Afrikou parafovaná 30. júna 2014 (ďalej len „DHP“) nadobudne platnosť 10. júna 2018 alebo pred týmto dňom, tak v deň, ktorý bezprostredne predchádza dňu nadobudnutia platnosti DHP.

2.   Táto výnimka sa uplatňuje na výrobky do výšky ročného množstva uvedeného v prílohe.

3.   Uplatnenie výnimky podlieha splneniu podmienok stanovených v článku 43 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446.

Článok 3

Množstvá uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu sa spravujú v súlade s článkami 49 až 54 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447, ktoré sa vzťahujú na správu colných kvót.

Článok 4

Výnimka sa udeľuje za týchto podmienok:

1.

Colné orgány Kapverdských ostrovov prijmú potrebné opatrenia, aby skontrolovali množstvo vyvezených výrobkov uvedených v článku 1.

2.

V kolónke 4 osvedčenia o pôvode na tlačive A, ktoré vystavili príslušné orgány Kapverdských ostrovov podľa tohto nariadenia, sa uvedie tento text: „Derogation – Implementing Regulation (EU) 2017/967“ [Výnimka – vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/967].

3.

Príslušné orgány Kapverdských ostrovov zašlú Komisii každý štvrťrok vyhlásenie o množstvách, v súvislosti s ktorými sa vydali osvedčenia o pôvode na tlačive A podľa tohto nariadenia a poradové čísla týchto osvedčení.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 8. júna 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1).

(3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 1).

(4)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558).


PRÍLOHA

Poradové číslo

Číselný znak KN

Kód TARIC

Opis tovaru

Obdobie

Ročné množstvo (v tonách čistej hmotnosti)

09.1602

ex 1604 14 31

1604 14 36

10

Pripravené alebo konzervované filé z tuniaka (Thunnus albacares)

10.6.2017 do dátumu určeného v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) a b)

5 000


9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/13


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/968

z 8. júna 2017,

ktorým sa Kapverdským ostrovom udeľuje dočasná výnimka z pravidiel preferenčného pôvodu stanovených v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/2446, pokiaľ ide o pripravené alebo konzervované filé z makrely a pripravené alebo konzervované filé z tuniaka fregatového alebo tuniaka makrelovitého

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (1), a najmä na jeho články 64 ods. 6 a 66 písm. b),

keďže:

(1)

Kapverdské ostrovy sú krajinou, ktorá využíva všeobecný systém preferencií (VSP) uvedený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 (2). Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 439/2011 (3) bola Kapverdským ostrovom udelená výnimka z nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 (4), pokiaľ ide o vymedzenie pojmu pôvodné výrobky používaného na účely VSP. Príslušná výnimka sa týka ročného objemu 2 500 ton pripraveného alebo konzervovaného filé z makrely a 875 ton pripraveného alebo konzervovaného filé z tuniaka fregatového alebo tuniaka makrelovitého. Na základe uvedenej výnimky a v rámci týchto množstiev sa tieto výrobky považovali za výrobky s pôvodom na Kapverdských ostrovoch, a to aj napriek tomu, že síce boli vyrobené na Kapverdských ostrovoch, ale z nepôvodných rýb. Platnosť výnimky skončila 31. decembra 2016, pričom predtým bola dvakrát predĺžená.

(2)

Listom z 27. septembra 2016 predložili Kapverdské ostrovy žiadosť o predĺženie platnosti uvedenej výnimky pre tie isté ročné objemy na obdobie dvoch rokov od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018, kým nenadobudne platnosť nová Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Úniou a západnou Afrikou parafovaná 30. júna 2014. Na základe v nej stanovených pravidiel kumulácie táto nová dohoda umožní odvetviu spracovania rýb Kapverdských ostrovov dodržiavať pravidlá preferenčného pôvodu využívaním rýb pochádzajúcich z iných štátov západnej Afriky.

(3)

Celkové ročné množstvá, na ktoré bola Kapverdským ostrovom udelená výnimka, prispeli od roku 2008 významnou mierou k zlepšeniu situácie v kapverdskom sektore spracovania rýb. Tieto množstvá takisto viedli, v určitej miere, k oživeniu flotily malých rybárskych plavidiel Kapverdských ostrovov, ktorá má pre túto krajinu kľúčový význam.

(4)

Z argumentov uvedených v žiadosti vyplýva, že schopnosť kapverdského odvetvia spracovania rýb pokračovať vo vývoze do Únie v rámci VSP by bola bez uvedenej výnimky značne ovplyvnená, čo by mohlo odradiť od ďalšieho budovania kapverdskej flotily malých rybárskych plavidiel na rybolov pelagických druhov.

(5)

Na konsolidáciu výsledkov, ktoré už Kapverdské ostrovy dosiahli v úsilí o oživenie miestnej rybolovnej flotily, je potrebný ďalší čas. Výnimka by mala Kapverdským ostrovom poskytnúť dostatočný čas na to, aby sa pripravili na splnenie požiadaviek na získanie štatútu preferenčného pôvodu.

(6)

So zreteľom na dočasnú povahu výnimiek udeľovaných v súvislosti s vymedzením pojmu pôvodné výrobky by sa výnimka mala udeliť na obdobie dvoch rokov počínajúce 1. januárom 2017, pokiaľ ide o ročné množstvá 2 500 ton pripraveného alebo konzervovaného filé z makrely a 875 ton pripraveného alebo konzervovaného filé z tuniaka fregatového alebo tuniaka makrelovitého. Platnosť výnimky by však mala skončiť v deň, ktorý bezprostredne predchádza dňu nadobudnutia platnosti dohody o hospodárskom partnerstve so západnou Afrikou, pokiaľ k nemu dôjde pred 31. decembrom 2018.

(7)

Množstvá uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu sa spravujú v súlade s článkami 49 až 54 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (5), ktoré sa vzťahujú na správu colných kvót.

(8)

Výnimka by sa mala udeliť pod podmienkou, že colné orgány Kapverdských ostrovov prijmú potrebné kroky na vykonanie kvantitatívnych kontrol vývozu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje výnimka, a že predložia Komisii vyhlásenie o množstvách, v súvislosti s ktorými boli vydané osvedčenia o pôvode na tlačive A podľa tohto nariadenia, ako aj poradové čísla týchto osvedčení.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení by mali nadobudnúť účinnosť čo najskôr po jeho uverejnení, aby sa zohľadnila situácia Kapverdských ostrovov a aby sa tejto krajine umožnilo využívať výnimku bez akéhokoľvek ďalšieho odkladu. Z rovnakého dôvodu by sa toto nariadenie malo uplatňovať retroaktívne od 1. januára 2017.

(10)

Platnosť vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 439/2011 uplynula 31. decembra 2016, pričom toto nariadenie bolo založené na článku 89 nariadenia (EHS) č. 2454/93, ktorým sa stanovujú vykonávacie ustanovenia Colného kódexu Spoločenstva a ktoré bolo zrušené 1. mája 2016. Výnimku je vhodné predĺžiť novým vykonávacím aktom prijatým v súlade s článkom 64 ods. 6 Colného kódexu Únie.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Odchylne od článku 41 písm. b) a článku 45 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 (6) sa pripravené alebo konzervované filé z makrely a pripravené alebo konzervované filé z tuniaka fregatového alebo tuniaka makrelovitého patriace pod číselný znak KN 1604 15 11 a ex 1604 19 97 vyrobené na Kapverdských ostrovoch z nepôvodných rýb považujú za výrobky s pôvodom na Kapverdských ostrovoch v súlade s článkami 2, 3 a 4 tohto nariadenia.

Článok 2

1.   Výnimka sa vzťahuje na výrobky vyvezené z Kapverdských ostrovov a navrhnuté na prepustenie do voľného obehu v Únii v období od 1. januára 2017 do

a)

31. decembra 2018, alebo

b)

ak dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Úniou a západnou Afrikou parafovaná 30. júna 2014 (ďalej len „DHP“) nadobudne platnosť 31. decembra 2018 alebo pred týmto dňom, tak v deň, ktorý bezprostredne predchádza dňu nadobudnutia platnosti DHP.

2.   Táto výnimka sa uplatňuje na výrobky do výšky ročného množstva uvedeného v prílohe.

3.   Uplatnenie výnimky podlieha splneniu podmienok stanovených v článku 43 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446.

Článok 3

Množstvá uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu sa spravujú v súlade s článkami 49 až 54 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447, ktoré sa vzťahujú na správu colných kvót.

Článok 4

Výnimka sa udeľuje za týchto podmienok:

1.

Colné orgány Kapverdských ostrovov prijmú potrebné opatrenia, aby skontrolovali množstvo vyvezených výrobkov uvedených v článku 1.

2.

V kolónke 4 osvedčenia o pôvode na tlačive A, ktoré vystavili príslušné orgány Kapverdských ostrovov podľa tohto nariadenia, sa uvedie tento text: „Derogation – Implementing Regulation (EU) 2017/968“ [Výnimka – vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/968].

3.

Príslušné orgány Kapverdských ostrovov zašlú Komisii každý štvrťrok vyhlásenie o množstvách, v súvislosti s ktorými sa vydali osvedčenia o pôvode na tlačive A podľa tohto nariadenia a poradové čísla týchto osvedčení.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2017.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 8. júna 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 439/2011 zo 6. mája 2011 o výnimke z nariadenia (EHS) č. 2454/93, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu pôvodné výrobky používaného na účely systému všeobecných colných preferencií, aby sa zohľadnila osobitná situácia Kapverdských ostrovov v súvislosti s vývozom určitých rybárskych výrobkov do Európskej únie (Ú. v. EÚ L 119, 7.5.2011, s. 1).

(4)  Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1).

(5)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558).

(6)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 1).


PRÍLOHA

Poradové číslo

Číselný znak KN

Opis tovaru

Obdobie

Ročné množstvo (v tonách čistej hmotnosti)

09.1647

1604 15 11

ex 1604 19 97

Pripravené alebo konzervované filé z makrely (Scomber scombrus, Scomber japonicus, Scomber colias)

1.1.2017 do dátumu určeného v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) a b)

2 500

09.1648

ex 1604 19 97

Pripravené alebo konzervované filé z tuniaka fregatového alebo tuniaka makrelovitého (Auxis thazard, Auxis rochei)

1.1.2017 do dátumu určeného v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) a b)

875


9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/17


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/969

z 8. júna 2017,

ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 15,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie konania

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 13. mája 2016 začala antisubvenčné prešetrovanie v súvislosti s dovozom určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) do Únie. Prešetrovanie sa začalo na základe článku 10 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (2). Komisia uverejnila oznámenie o začatí prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí prešetrovania“) (3).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 31. marca 2016 podalo Európske združenie výrobcov ocele (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov z Únie, ktorých výroba predstavuje viac než 90 % celkovej výroby určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla v Únii (ďalej len „ploché výrobky z ocele valcované za tepla“). Podnet obsahoval dôkazy o subvencovaní a o hrozbe ujmy, ktorá z neho vyplýva, čo bolo dostatočným dôvodom na začatie prešetrovania.

(3)

Pred začatím antisubvenčného prešetrovania Komisia oznámila čínskej vláde (4), že jej bol doručený riadne doložený podnet, a vyzvala čínsku vládu na konzultácie v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia. Čínska vláda prijala túto ponuku na konzultácie a tie sa uskutočnili 11. mája 2016. Počas konzultácií sa náležite vzali na vedomie pripomienky predložené čínskou vládou. Nebolo však možné dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

(4)

Niekoľko mesiacov pred začatím súčasného prešetrovania Komisia 13. februára 2016 (5) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu rovnakého výrobku s pôvodom v ČĽR (ďalej len „súbežné antidumpingové prešetrovanie“).

(5)

Krátko po začatí súčasného prešetrovania Komisia začala 7. júla 2016 (6) aj antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu rovnakého výrobku s pôvodom v Brazílii, Iráne, Rusku, Srbsku a na Ukrajine.

(6)

Komisia 5. apríla 2017 uložila konečné antidumpingové clo na dovoz rovnakého výrobku s pôvodom v ČĽR (7) (ďalej len „antidumpingové nariadenie“). Analýzy ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie vykonané počas súčasného antisubvenčného prešetrovania a súbežného antidumpingového prešetrovania sú podobné, keďže vymedzenie výrobného odvetvia Únie, reprezentatívni výrobcovia z Únie a obdobie prešetrovania sú v oboch prešetrovaniach rovnaké. Boli aktualizované a doplnené s cieľom zohľadniť všetky faktické prvky, ktoré boli predložené v rámci súčasného prešetrovania.

1.1.1.   Pripomienky po začatí prešetrovania

(7)

Čínska vláda argumentovala, že podanie antidumpingového podnetu vo vzťahu k rovnakému výrobku z piatich krajín na základe existencie značnej ujmy v období kratšom ako dva mesiace od podania tohto podnetu na základe hrozby ujmy vyvoláva vážne pochybnosti o tom, či malo byť toto antisubvenčné prešetrovanie začaté.

(8)

Komisia poznamenala, že antisubvenčné konanie proti ČĽR a antidumpingové konanie týkajúce sa rovnakého výrobku z piatich ďalších krajín sú dve samostatné prešetrovania, ktoré treba posúdiť podľa ich vlastnej skutkovej podstaty. Po prvé, tieto dve konania majú iné obdobia prešetrovania, ktoré sa prelínajú len čiastočne (v druhej polovici roka 2015). Po druhé, antisubvenčný podnet vychádzal z hrozby ujmy výrobnému odvetviu Únie, kým následný antidumpingový podnet vychádzal z existencie ujmy výrobnému odvetviu Únie. V tomto ohľade Komisia pripomenula, že dumping a ujma sa určujú na základe obdobia prešetrovania vymedzeného v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami a oznámeného v oznámení o začatí prešetrovania pre každé z uvedených dvoch konaní. Bez toho, aby boli dotknuté výsledky prebiehajúceho antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa ostatných piatich krajín, z odôvodnení (549) až (551) navyše vyplýva, že dôkazmi zistenými počas prešetrovania sa nevyvrátili dostatočné dôkazy, ktoré boli k dispozícii v čase začatia prešetrovania.

(9)

Komisia teda toto tvrdenie zamietla ako nepodložené.

(10)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že prešetrovanie by malo byť zastavené, lebo podnet nespĺňal dôkazné požiadavky, ktoré vyplývajú z článku 11 ods. 2 a 3 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a článku 10 ods. 2 základného nariadenia. Podľa čínskej vlády neboli dôkazy o napadnuteľných subvenciách, ujme a príčinnej súvislosti medzi subvencovanými dovozmi a ujmou dostatočné.

(11)

Dôkazy, ktoré boli predložené spolu s podnetom, predstavovali informácie, ktoré boli primerane dostupné navrhovateľovi. Vo fáze začatia prešetrovania zároveň postačovalo preukázať, že údajné subvencie boli napadnuteľné vzhľadom na ich existenciu, výšku a povahu. Podnet taktiež obsahoval dostatočné dôkazy o existencii ujmy pre výrobné odvetvie Únie spôsobenej subvencovaným dovozom. Podnet obsahuje 166 strán, na ktorých sa opisujú dôkazy obsiahnuté v 117 prílohách. Pokiaľ čínska vláda poukázala na akékoľvek nedostatky týkajúce sa presnosti a primeranosti podnetu, Komisia ich preskúmala počas prešetrovania, nenašla však žiadny dôvod na vylúčenie požiadaviek prima facie týkajúcich sa existencie a rozsahu subvencovania pri začatí prešetrovania.

(12)

Po sprístupnení informácií čínska vláda zopakovala svoje tvrdenie, no neposkytla žiadne ďalšie dôvody na jeho opodstatnenie. Komisia preto zopakovala svoje stanovisko, ako je opísané v odôvodnení vyššie.

1.2.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(13)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov relevantných pre posúdenie ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2015 (ďalej len „posudzované obdobie“), ako aj na relevantný vývoj po období prešetrovania.

1.3.   Zainteresované strany

(14)

V oznámení o začatí prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a čínsku vládu, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania dotkne, a vyzvala ich na účasť.

(15)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

1.4.   Výber vzorky

(16)

V oznámení o začatí prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku zainteresovaných strán.

1.4.1.   Výrobcovia z Únie

(17)

Komisia v oznámení o začatí prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. V súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b) základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najvyššej reprezentatívnej výroby a objemov predaja, ktoré bolo možné za daný čas primerane prešetriť. Vzorka bola reprezentatívna aj z hľadiska geografického rozloženia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby k tejto predbežnej vzorke predložili svoje pripomienky, neboli však doručené žiadne pripomienky.

(18)

V dôsledku toho konečnú vzorku tvorili šiesti výrobcovia z Únie nachádzajúci sa v piatich rozličných členských štátoch. To predstavovalo vyše 45 % výroby Únie.

1.4.2.   Dovozcovia

(19)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, pristúpiť k jej výberu, Komisia požiadala neprepojených dovozcov o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí prešetrovania.

(20)

Ozval sa jeden neprepojený dovozca a tomuto dovozcovi bol odoslaný dotazník pre dovozcov.

(21)

Hoci Komisia dovozcu kontaktovala v snahe zhromaždiť relevantné informácie, neprepojený dovozca poskytol len neúplne vyplnený dotazník.

1.4.3.   Vyvážajúci výrobcovia

(22)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala orgány ČĽR, aby identifikovali a/alebo kontaktovali prípadných iných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(23)

Deväť vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zahrnutím do vzorky. V súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b) základného nariadenia Komisia vybrala túto vzorku štyroch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý možno za daný čas primerane prešetriť:

skupina Benxi Iron & Steel Group, Čína,

skupina Hesteel Group, Čína,

skupina Jiangsu Shagang Group, Čína

skupina Shougang Group, Čína.

(24)

Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky predstavovali 68 % celkového dovozu dotknutého výrobku do Únie.

(25)

V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia bol výber vzorky konzultovaný so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami, ako aj s čínskou vládou. Pripomienky k navrhovanej vzorke predložili navrhovateľ a dvaja vyvážajúci výrobcovia, z ktorých jeden je zahrnutý do vzorky a druhý nie.

(26)

Navrhovateľ tvrdil, že navrhovaná vzorka nezohľadňuje čínske odvetvie výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Navrhovateľ konkrétne tvrdil, že Komisia by mala pri výbere vzorky vychádzať nielen z objemu vývozu, ale aj zo zahrnutia celého rozsahu subvencií uvedených v podnete. V tomto ohľade navrhovateľ uviedol, že dve zo spoločností zaradených do vzorky nie sú reprezentatívnymi príjemcami napadnuteľných subvencií.

(27)

Komisia poznamenala, že kritériom, ktoré použila pri výbere vzorky, je článok 27 ods. 1 písm. b) základného nariadenia. V súlade s uvedeným ustanovením sa výber Komisie zakladá na najväčšom reprezentatívnom objeme, ktorý sa vyváža do Únie. To, že individuálna spoločnosť nemusí byť oprávnená na konkrétny typ údajnej subvencie, neznamená, že vzorka je nereprezentatívna, keďže účelom vzorky je reprezentovať celé odvetvie výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla v ČĽR s ohľadom na oprávnenosť na všetky typy údajných subvencií. Štyri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky sú reprezentatívne, pokiaľ ide o oprávnenosť na subvencie uvádzané v podnete, ako to vyplýva z analýzy Komisie v poznámke k spisu dostupnej vo verzii spisu, ktorá nemá dôverný charakter. Komisia sa preto domnievala, že vybraná vzorka tvorila náležitý základ na preskúmanie existencie a rozsahu údajného subvencovania a je v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

(28)

Po sprístupnení informácií navrhovateľ trval na tom, že Komisia mala namiesto článku 27 ods. 1 písm. b) základného nariadenia použiť na výber vzorky článok 27 ods. 1 písm. a), pretože by sa tým umožnilo lepšie zohľadniť zavedené programy subvencovania. Ako je vysvetlené v predchádzajúcom odôvodnení, Komisia sa domnievala, že štyri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky boli reprezentatívne nie len, pokiaľ ide o objem, ale aj pokiaľ ide o ich oprávnenosť na údajné subvencie podľa podnetu, ako aj subvenčné praktiky prešetrované na základe oznámenia o začatí prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(29)

Prvý vyvážajúci výrobca, ktorý bol vybraný do vzorky, sa opýtal na dôvody odchýlenia sa od vzorky navrhovanej v súbežnom antidumpingovom prešetrovaní. Komisia pripomenula, že antidumpingové prešetrovanie a antisubvenčné prešetrovanie predstavujú dve samostatné prešetrovania s odlišnými cieľmi. V rámci antidumpingového prešetrovania Komisia určí, či dochádza k dumpingu (t. j. k objektívnej cenovej diskriminácii) alebo nie, t. j. ide o binárnu otázku. Zistenie dumpingu môže byť extrapolované zo vzorky na všetky ostatné spoločnosti. V rámci antisubvenčného prešetrovania Komisia stanoví výšku subvencovania na vyvážanú jednotku dotknutého výrobku. Napadnúť je možné iba tie subvencie, ktoré budú zistené v spoločnostiach vo vzorke. Komisia sa teda domnievala, že na zabezpečenie účinnosti prešetrovania a ochrany výrobného odvetvia Únie je vhodné zahrnúť do antisubvenčného prešetrovania väčší objem vývozu než do antidumpingového prešetrovania, aby sa zabezpečilo, že vzorka je reprezentatívna vzhľadom na oprávnenosť na subvencie uvádzané v podnete, ako aj vzhľadom na subvenčné praktiky uvedené v oznámení o začatí prešetrovania. Táto rozšírená vzorka na antisubvenčné prešetrovanie pokrýva náležitý rozsah oprávnenosti na subvencovanie uvádzané v podnete. Tri zo štyroch spoločností zaradených do vzorky boli zahrnuté do vzorky pre súbežné antidumpingové prešetrovanie. Ďalšia spoločnosť bola do vzorky zahrnutá z dôvodu, že išlo o ďalšiu najväčšiu spoločnosť z hľadiska objemu a že zabezpečovala reprezentatívnosť vzorky vzhľadom na oprávnenosť na subvencie uvádzané v podnete.

(30)

Druhý vyvážajúci výrobca, ktorý nebol zaradený do vzorky, požiadal o zaradenie do vzorky alebo o individuálnu kontrolu s odôvodnením, že vybraná vzorka by spravodlivo nereprezentovala jeho špecifiká. Predložené argumenty sa týkali výroby a vývozu rýchloreznej ocele a nástrojovej ocele, ktoré majú podľa neho iné vlastnosti aj ceny. Kritériom použitým pri výbere vzorky je najväčší reprezentatívny objem vývozu dotknutého výrobku. Vyvážajúci výrobca, ktorý požiadal o zaradenie do vzorky, má však výrazne nižšie objemy vývozu dotknutého výrobku ako navrhované spoločnosti. Preto nebolo možné zahrnúť ho do vzorky a jeho žiadosť o zaradenie do vzorky bola zamietnutá. Komisia každopádne následne rozhodla o vylúčení rýchloreznej ocele a nástrojovej ocele z vymedzenia dotknutého výrobku, a tým vylúčila celú výrobu spoločnosti z rozsahu prešetrovania. Spoločnosť v dôsledku toho už nebola považovaná za vyvážajúceho výrobcu dotknutého výrobku a jej žiadosť o individuálnu kontrolu sa stala neprijateľnou, pretože spoločnosť už nepredstavovala zainteresovanú stranu.

(31)

Navrhovaná vzorka je preto v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b) základného nariadenia. Komisia sa preto rozhodla ponechať navrhovanú vzorku ako konečnú.

1.5.   Vyplnené dotazníky a overovanie na mieste

(32)

Dotazník bol zaslaný aj čínskej vláde. Súčasťou boli osobitné dotazníky pre banky China Development Bank, Agricultural Development Bank of China, Export Import Bank of China (ďalej len „EXIM“), Agricultural Bank of China (ďalej len „ABC“), Bank of China (ďalej len „BOC“), China Construction Bank (ďalej len „CCB“) a Industrial and Commercial Bank of China (ďalej len „ICBC“). Na uvedené banky sa v podnete osobitne odkazovalo ako na verejné subjekty alebo subjekty, ktorým bolo nariadené poskytovanie subvencií alebo ktoré boli poverené poskytovaním subvencií. Čínska vláda bola okrem toho požiadaná, aby tento osobitný dotazník pre finančné inštitúcie poslala aj ďalším finančným inštitúciám, ktoré úplne alebo čiastočne vlastní (ďalej len „banky vo vlastníctve štátu“). Dotazník pre čínsku vládu okrem toho zahŕňal konkrétne dotazníky aj pre výrobcov železnej rudy, koksu a koksovateľného uhlia, ktorí sú čiastočne alebo úplne vo vlastníctve štátu. Dotazníky boli zaslané aj štyrom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky, výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, ako aj všetkým prepojeným dovozcom, neprepojenému dovozcovi, ktorý sa prihlásil, a dvom používateľom, ktorí sa prihlásili.

(33)

Komisii boli doručené vyplnené dotazníky od čínskej vlády. Boli medzi nimi aj vyplnené osobitné dotazníky od bánk EXIM, ABC, BOC, CCB a ICBC. Komisia dostala vyplnené dotazníky aj od štyroch skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, výrobcov z Únie zaradených do vzorky, od neprepojeného dovozcu a jedného používateľa.

(34)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencie, z nej vyplývajúcej hroziacej ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste sa uskutočnilo v priestoroch čínskeho ministerstva obchodu a zúčastnili sa na ňom aj funkcionári z iných príslušných ministerstiev. Na overovaní na mieste boli okrem nich prítomní aj zástupcovia týchto finančných inštitúcií:

Export Import Bank of China, Peking, Čína,

Industrial and Commercial Bank of China, Peking, Čína,

China Construction Bank, Peking, Čína,

Agricultural Bank Of China, Peking, Čína,

Bank of China, Peking, Čína.

(35)

Overovanie na mieste podľa článku 26 základného nariadenia sa uskutočnilo aj v priestoroch týchto spoločností:

1.

výrobcovia z Únie zaradení do vzorky:

ThyssenKrupp Steel Europe AG, Duisburg, Nemecko,

Tata Steel IJmuiden BV, Velsen-Noord, Holandsko,

Tata Steel UK Limited, Port Talbot, Južný Wales, Spojené kráľovstvo,

ArcelorMittal Mediterranee SAS, Fos-sur-Mer, Francúzsko,

ArcelorMittal Atlantique Et Lorraine SAS, Dunkerque, Francúzsko,

ArcelorMittal España SA, Gozón, Španielsko;

2.

výrobcovia v ČĽR zaradení do vzorky:

a)

skupina Benxi Iron & Steel Group:

Benxi Iron & Steel (Group) Co., Ltd, Benxi, ČĽR;

Bengang Steel Plates Co., Ltd, Benxi, ČĽR,

Benxi Beiying Iron & Steel (Group) Co., Ltd., Benxi, ČĽR,

Benxi Iron & Steel (Group) Mining Industry Co., Ltd., Benxi, ČĽR,

Benxi Iron & Steel (Group) International Trading Co., Ltd., Benxi, ČĽR,

Liaoning Henderson Assets Operating & Management Co., Ltd., Benxi, ČĽR;

b)

skupina Jiangsu Shagang Group:

Jiangsu Shagang Group Co., Ltd., Zhangjiagang City, ČĽR,

Zhangjiagang Hongchang Plate Co., Ltd., Zhangjiagang City, ČĽR,

Zhangjiagang GTA Plate Co., Ltd., Zhangjiagang City, ČĽR,

Zhangjiagang Yangtze River Cold rolled Sheet Co., Ltd, Zhangjiagang City, ČĽR,

Zhangjiagang Hongchang Pellets Co., Ltd, Zhangjiagang City, ČĽR,

Jiangsu Shagang International Trade Co., Ltd., Jinfeng Town, Zhangjiagang City, ČĽR;

c)

skupina Hesteel Group:

Hesteel Group Co., Ltd., Shijiazhuang a Peking, ČĽR,

Hesteel Co., Ltd., Shijiazhuang, ČĽR,

Handan Iron & Steel Group Han-Bao Co., Ltd., Handan City, ČĽR,

Hesteel Co., Ltd. Tangshan Branch, Tangshan City, ČĽR,

Hesteel Co., Ltd. Chengde Branch, Chengde City, ČĽR,

Hebei Iron & Steel Group Mining Co., Ltd, Tangshan, ČĽR,

Hesteel Group International Trade Corporation, Peking, ČĽR,

Sinobiz Holdings Limited (Britské Panenské ostrovy), Tangshan City, ČĽR;

d)

skupina Shougang Group:

Shougang Jingtang United Iron & Steel Co. Ltd., Caofeidian, ČĽR,

Tangshan Shougang Jingtang Xishan Coking Co. Ltd., Caofeidian, ČĽR,

Shougang Qian'an Iron and Steel, pobočka spoločnosti Beijing Shougang Co. Ltd., Qian'an, ČĽR,

Qian'an Coal Chemical Company, Qian'an, ČĽR,

Shougang Mining Co. Ltd., pobočka spoločnosti Shougang Corporation, Qian'an, ČĽR,

Beijing Shougang Co. Ltd., Peking, ČĽR,

China Shougang International Trade & Engineering Corporation, Peking, ČĽR,

Shougang Holding Trade Hong Kong Limited, Hongkong,

Shougang Corporation, Beijing, ČĽR;

3.

používatelia:

Marcegaglia Carbon Steel Spa, Gazoldo degli Ippoliti, Taliansko.

1.6.   Nezavedenie predbežných opatrení

(36)

Komisia 13. februára 2017 informovala všetky zainteresované strany o tom, že na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR do Únie nebudú uložené žiadne predbežné vyrovnávacie clá.

1.7.   Ďalší postup

(37)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia, a uvádzala otázky, ktoré treba ďalej prešetriť.

(38)

Komisia 28. apríla 2017 informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antisubvenčné clo na dovoz dotknutého výrobku do Únie, a vyzvala všetky strany, aby predložili svoje pripomienky do 17 dní. V rámci takéhoto sprístupňovania informácií Komisia ďalej informovala zainteresované strany o výsledkoch overovania na mieste vrátane prípadov, v ktorých Komisia musela použiť najlepšie dostupné skutočnosti. Komisia navyše 18. mája zaslala všetkým zainteresovaným stranám doplnkovú poznámku k spisu, v ktorej podrobnejšie vysvetlila svoje dôvody súvisiace s výpočtom výhody z preferenčných úverov. Pripomienky boli doručené v stanovenej lehote 5 dní a zodpovedajúcim spôsobom zohľadnené.

2.   DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Dotknutý výrobok

(39)

Ploché výrobky z ocele valcované za tepla sa vyrábajú v procese tvarovania kovov, pri ktorom je teplý kov valcovaný jedným alebo viacerými pármi teplých valcov s cieľom zmenšiť a vyrovnať hrúbku, pričom teplota kovu presahuje jeho rekryštalizačnú teplotu. Môžu sa dodávať v rôznych formách: vo zvitkoch (olejovaných alebo neolejovaných, morených alebo nemorených), rezaných dĺžkach (plechy) alebo úzkych pásoch.

(40)

Existujú dve hlavné použitia plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Po prvé, ide o prvotný materiál na výrobu rôznych nadväzujúcich oceľových výrobkov s pridanou hodnotou, počínajúc plochými oceľovými výrobkami a potiahnutými výrobkami z ocele valcovanými za studena (8). Po druhé, využívajú sa ako priemyselný vstup, ktorý koncoví používatelia nakupujú pre rôznu škálu použití vrátane výstavby (výroba oceľových rúrok), stavby lodí, plynových kontajnerov, áut, tlakových nádob a energetických potrubí.

(41)

Jeden vyvážajúci výrobca (Jiangsu Tiangong Tools Company Limited) 26. júna 2016 požiadal, aby sa určité druhy plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla, známe vo výrobnom odvetví ako nástrojová oceľ a rýchlorezná oceľ, vylúčili z vymedzenia výrobku. Tvrdil, že nástrojová oceľ a rýchlorezná oceľ majú podstatne rozdielne vlastnosti, ceny, rôzne špecifikácie a použitia.

(42)

V tomto ohľade Komisia v priebehu súbežného antidumpingového prešetrovania zistila, že naozaj existujú významné fyzikálne a chemické rozdiely medzi inými druhmi dotknutého výrobku ako nástrojová oceľ a rýchlorezná oceľ na jednej strane a nástrojovou oceľou a rýchloreznou oceľou na strane druhej. Existuje niekoľko chemických prvkov, ktoré sú prirodzenou súčasťou nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele a nenachádzajú sa v dotknutom výrobku. Okrem toho medzi nástrojovou oceľou a rýchloreznou oceľou na jednej strane a ostatnými druhmi dotknutého výrobku na strane druhej existujú rozdiely vo výrobnom procese, rozličné použitia a výrazné cenové rozdiely.

(43)

Komisia preto vylúčila nástrojovú oceľ a rýchloreznú oceľ z vymedzenia výrobku pre súbežné antidumpingové prešetrovanie.

(44)

Na základe uvedených úvah sa Komisia rozhodla vylúčiť nástrojovú oceľ a rýchloreznú oceľ z vymedzenia výrobku aj v tomto prešetrovaní.

(45)

Dotknutý výrobok je tak vymedzený ako výrobok, ktorý tvoria určité ploché valcované výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov „rezaných na dĺžku“ a „úzkych pásov“), po valcovaní za tepla už ďalej neupravené, a neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

Dotknutý výrobok nezahŕňa:

výrobky z nehrdzavejúcej ocele a kremíkovej elektrotechnickej ocele s orientovanou štruktúrou,

výrobky z nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele,

výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou, a

výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou.

Dotknutý výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN 7208 10 00, 7208 25 00, 7208 26 00, 7208 27 00, 7208 36 00, 7208 37 00, 7208 38 00, 7208 39 00, 7208 40 00, 7208 52 10, 7208 52 99, 7208 53 10, 7208 53 90, 7208 54 00, 7211 13 00, 7211 14 00, 7211 19 00, ex 7225 19 10, 7225 30 90, ex 7225 40 60, 7225 40 90, ex 7226 19 10, 7226 91 91 a 7226 91 99.

2.2.   Podobný výrobok

(46)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzikálne vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

dotknutý výrobok,

výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR,

výrobok vyrábaný a predávaný v Únii subjektmi výrobného odvetvia Únie.

(47)

Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

3.   SUBVENCOVANIE

3.1.   Úvod: predloženie vládnych plánov, projektov a ďalších dokumentov

(48)

Pred vykonaním analýzy údajného subvencovania vo forme špecifických subvencií alebo programov subvencovania (oddiely 3.4 a ďalšie, uvedené nižšie) Komisia posúdila vládne plány, projekty a ďalšie dokumenty, ktoré boli relevantné pre viac ako jednu zo subvencií alebo z programov subvencovania. Zistila, že všetky posudzované subvencie alebo programy subvencovania tvoria súčasť vykonávania centrálneho plánovania čínskej vlády z nasledovných dôvodov.

(49)

V 12. päťročnom pláne národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČĽR (ďalej len „12. päťročný plán“) sa zdôrazňuje strategická vízia čínskej vlády na zlepšenie a podporu kľúčových výrobných odvetví. Najmä v kapitole 9 uvedeného 12. päťročného plánu, ktorá sa týka transformácie a modernizácie spracovateľského priemyslu, sa uvádza nutnosť transformácie a modernizácie existujúcich kľúčových výrobných odvetví s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť jadra čínskeho priemyslu. V pláne sa uvádza, že čínska vláda sformuluje politiky na podporu technického zlepšovania podnikov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť trhu. Medzi týmito kľúčovými výrobnými odvetviami jasne figuruje aj oceliarsky priemysel.

(50)

V 12. päťročnom pláne sa okrem toho pripisuje veľký význam šetreniu zdrojov a ochrane životného prostredia, ako aj rozvoju obehového hospodárstva a cieľom nízkouhlíkových technológií. V tomto smere sa v kapitole 9 12. päťročného plánu uvádza, že v oceliarskom priemysle by sa mal urobiť pokrok v oblasti integrovaného využívania zdrojov, šetrenia energie a znižovania emisií a že čínska vláda podporí takéto úsilie, ktoré je zamerané na rozvoj a pritom šetrné k životnému prostrediu.

(51)

Čínska vláda ďalej vydala osobitný plán pre oceliarsky priemysel, t. j. 12. päťročný plán pre oceliarsky priemysel (ďalej len „12. päťročný plán pre oceliarsky priemysel“). V tomto pláne sa zdôrazňuje, že oceliarsky priemysel je dôležitým základným výrobným odvetvím národného hospodárstva. Hlavnou prioritou čínskej vlády v období rokov 2011 až 2015 je štrukturálna úprava, transformácia a modernizácia oceliarskeho priemyslu. V kapitole 5 12. päťročného plánu pre oceliarsky priemysel sa navyše zdôrazňuje význam „posilnenia prepojenia medzi fiškálnou, finančnou, obchodnou, územnou politikou, politikou šetrenia energie, politikou ochrany životného prostredia, bezpečnostnou politikou a ďalšími politikami na jednej strane a politikou oceliarskeho priemyslu na strane druhej“.

(52)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia pri prešetrovaní nemôže vychádzať z 12. päťročného plánu a 12. päťročného plánu pre oceliarsky priemysel, keďže ich platnosť sa skončila 31. decembra 2015. Pre pokračovanie subvencovania preto neexistuje právny základ. Komisia poznamenala, že 12. päťročný plán a 12. päťročný plán pre oceliarsky priemysel sa týkali obdobia prešetrovania. V marci 2016 bol okrem toho uverejnený 13. päťročný plán, ktorý sa týka obdobia rokov 2016 až 2020. Ako sa vysvetľuje v nasledujúcom odôvodnení, 13. päťročný plán vychádza z cieľov zdôraznených v 12. päťročnom pláne a ďalej ich rozvíja. Pri podporovaní rozvoja oceliarskeho priemyslu preto existuje kontinuita.

(53)

V 13. päťročnom pláne sa ďalej zdôrazňuje úloha inovácie technológií v hospodárskom rozvoji ČĽR, ako aj pretrvávajúci význam zásad ekologického rozvoja. Podľa jeho kapitoly 5 je jednou z hlavných línií rozvoja podpora modernizácie tradičnej priemyselnej štruktúry, ako to bolo aj pri 12. päťročnom pláne. Táto myšlienka je ďalej rozpracovaná v kapitole 22, v ktorej sa vysvetľuje stratégia modernizácie tradičného priemyslu v ČĽR, a to prostredníctvom podpory jej technologickej premeny. V tomto ohľade sa v 13. päťročnom pláne uvádza, že spoločnosti budú motivované k tomu, aby sa „komplexne zlepšovali v oblastiach ako produktová technológia, priemyselné vybavenie, ochrana životného prostredia a energetická účinnosť“. Ochrana životného prostredia sa ďalej rozvádza v kapitole 44. Podľa uvedenej kapitoly sa v kľúčových výrobných odvetviach zavedie „renovácia“ čistej výroby a v kolónke 16 sa v tomto smere odkazuje konkrétne na oceliarsky priemysel.

(54)

V novembri 2016 bol uverejnený plán úpravy a modernizácie oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020 (13. päťročný plán pre oceliarsky priemysel). Vychádza z 13. päťročného plánu. Uvádza sa v ňom, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným sektorom čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom (9). V tomto pláne sa ďalej rozvádzajú zásady inovácie technológií, štrukturálnej úpravy a ekologického rozvoja, ktoré sa uvádzajú v 13. päťročnom pláne, a spájajú sa v ňom s konkrétnejšími prioritami v rámci oceliarskeho priemyslu (pozri kapitolu IV – Hlavné úlohy), ako aj s rôznymi fiškálnymi opatreniami a opatreniami finančnej podpory (pozri kapitolu V – Ochranné opatrenia).

(55)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že uvedené plány predstavujú len politické usmernenia, a preto nie sú povinné ani záväzné. V úvode do 12. päťročného plánu sa však uvádza: „Tento plán je po prerokovaní a schválení Všečínskym zhromaždením ľudových zástupcov právoplatný.“ V kapitole 17 13. päťročného plánu sa uvádza: „Stratégia a plán národného rozvoja sa budú uplatňovať ako usmerňujúce a nevyhnutné.“ (10) V 13. päťročnom pláne pre oceliarsky priemysel sa napokon uvádza, že „všetky miestne orgány, ktoré sú zodpovedné za oceliarsky priemysel, plnia… úlohy a politické opatrenia stanovené v tomto pláne“. Na úrovni jednotlivých spoločností „príslušné podniky zabezpečujú konvergenciu s hlavnými cieľmi a prioritnými úlohami tohto plánu (11). V týchto plánoch sa teda neuvádzajú len všeobecné vyhlásenia na podporu, ale tieto plány sú záväzné. Čínska vláda po sprístupnení informácií zopakovala svoju pozíciu, no neposkytla žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by opodstatnila, prečo by vyššie uvedené skutočnosti mali predstavovať len politické usmernenia, a to aj napriek zneniu, ktoré jasne svedčí o opaku. Čínska vláda namiesto toho citovala konkrétne pasáže týchto plánov, ktoré sú viac politicky orientované, no ktoré nespochybňujú zistenia ich právne záväznej povahy. Komisia preto zopakovala svoje stanovisko, že tieto plány sú právne záväzné.

(56)

Oceliarsky priemysel sa označuje za strategické, prioritné a/alebo podporované výrobné odvetvie aj v týchto dokumentoch:

a)

rozhodnutie Štátnej rady č. 40 o uverejnení a vykonávaní „dočasných ustanovení o podpore rozvoja priemyselnej reštrukturalizácie“ (ďalej len „rozhodnutie č. 40“). V uvedenom rozhodnutí sa uvádza, že dôležitým základom pri prijímaní investičných pokynov je „Katalóg usmernení k úprave priemyselnej štruktúry“, ktorý je vykonávacím opatrením rozhodnutia č. 40. Predstavuje usmernenie pre čínsku vládu aj pri realizácii investičných projektov, tvorbe a presadzovaní politík v oblasti verejných financií, daní, poskytovania úverov, územného plánovania, dovozu a vývozu atď. (12). Oceliarsky priemysel sa označuje za podporované výrobné odvetvie v kapitole VIII uvedeného zoznamu usmernení. Pokiaľ ide o jeho právnu povahu, Komisia poznamenala, že rozhodnutie č. 40 je nariadením Štátnej rady, ktorá je najvyšším správnym orgánom v ČĽR. V tejto súvislosti je preto právne záväzné pre ostatné verejné subjekty, ako aj pre hospodárske subjekty (13).

b)

V zmysle kapitol III.5 a VIII sa v rámci štátnej koncepcie strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020) podporuje rozvoj kľúčových oblastí a prioritných tém a odporúča sa finančne aj fiškálne ich podporovať.

c)

Vo vyhláške Národnej komisie pre rozvoj a reformy č. 35 (14)„Politiky rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu“ (2005) (ďalej len „vyhláška č. 35“) sa uvádza, že železiarsky a oceliarsky priemysel je dôležitým základným výrobným odvetvím národného hospodárstva.

d)

Koncepcia pre úpravu a revitalizáciu oceliarskeho priemyslu vydaná Štátnou radou v marci 2009 (ďalej len „revitalizačný plán“) obsahuje niekoľko politík a podporných opatrení, ktorých cieľom je vyviesť oceliarsky priemysel z medzinárodnej finančnej krízy, udržať rast a zaručiť stabilné fungovanie tohto výrobného odvetvia, pretože sa považuje za dôležitú oporu národného hospodárstva.

(57)

Po sprístupnení informácií čínska vláda citovala z rozhodnutia č. 40, že podporované odvetvia by mali získať úverovú podporu „podľa úverových zásad“. Podľa čínskej vlády nemožno vyvodiť záver, že takáto podpora by sa mala poskytnúť na preferenčnom základe. Z prešetrovania však vyplynulo, že nejasný pojem „úverové zásady“ neznamená trhové a komerčné správanie, ale skôr že uvedené úverové zásady zahŕňajú významné aspekty verejnej politiky, ktoré sú nadradené posudzovaniu kreditného rizika alebo ktoré vedú k úplnej absencii akéhokoľvek posudzovania rizík. Spoločnosti zaradené do vzorky navyše profitovali z preferenčnej úverovej politiky, v rámci ktorej reálne absentuje náležité posudzovanie kreditného rizika, ako je vysvetlené v nižšie uvedenom oddiele 3.4. Komisia preto zamietla tvrdenie čínskej vlády, že úvery boli oceliarskemu priemyslu poskytované za trhových a komerčných podmienok a že slovné spojenie „podľa úverových zásad“ by predstavovalo povinnosť riadiť sa uvedenými podmienkami. Kľúčovým momentom teda ostáva to, že podľa rozhodnutia č. 40 všetky finančné inštitúcie poskytujú úvery podporovaným odvetviam, medzi ktoré patrí aj oceliarsky priemysel, a že uvedená podpora sa de facto poskytuje za preferenčných podmienok bez ohľadu na skutočné kreditné riziko príjemcov.

(58)

Čínska vláda ďalej namietla, že v rámci štátnej koncepcie strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020) sa nestanovuje oprávnenosť výrobcov ocele na údajné subvencie. V kapitole III.5 tohto dokumentu sa však jasne uvádza oceliarsky priemysel v súvislosti s prioritnou témou č. 29 nazvanou „Proces cyklického toku železa a ocele a jeho vybavenie“ a kapitola VIII podnecuje na poskytovanie finančnej a fiškálnej podpory týmto prioritným témam. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(59)

Pri sprístupňovaní informácií navrhovateľ požiadal Komisiu, aby svoju analýzu ústredného plánu rozšírila tak, aby zahŕňala nepresadzovanie konkurzného práva. Argumentoval, že údaje za obdobie od roku 2008 do roku 2015 vykazujú „zarážajúco nízky“ počet bankrotov v Číne, a odvolal sa na dohodu z decembra 2016 o záchrane pomocou vonkajších zdrojov medzi niekoľkými čínskymi bankami a zbankrotovaným predajcom ocele Sinosteel. Navyše sa odvolal na zistenia uvedené v správe MMF nazvanej „Resolving China's Corporate Debt Problem“ (Riešenie čínskeho problému v oblasti zadlženia podnikov) (15), v ktorej je identifikovaných niekoľko dôvodov nízkej miery platobnej neschopnosti v Číne. Komisia akceptovala tvrdenie, že navrhovateľ vo svojom podnete informoval o niekoľkých dôležitých individuálnych prípadoch, v ktorých konkurzné konanie pri určitých oceliarskych spoločností v ťažkostiach začaté nebolo. Zistila však, že všeobecné údaje o bankrotoch v Číne poskytnuté pri sprístupňovaní informácií nebolo možné s dostatočnou istotou konkretizovať pre odvetvie výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. S cieľom zistiť, či je počet prípadov platobnej neschopnosti „bežný“ alebo „nízky“, by sa musela stanoviť náležitá referenčná hodnota pre presný počet prípadov platobnej neschopnosti počas obdobia prešetrovania. Takúto analytickú prácu nebolo možné vykonať v obmedzenej časovej lehote, ktorá bola k dispozícii po sprístupnení informácií. V každom prípade táto pripomienka nespochybnila zistenia Komisie v tomto oddiele, ba práve naopak – potvrdila ich.

(60)

Na záver možno konštatovať, že oceliarsky priemysel sa považuje za kľúčové/strategické odvetvie, o ktorého rozvoj sa čínska vláda aktívne usiluje v rámci cieľov svojej politiky.

3.2.   Čiastočná nespolupráca a využitie najlepších dostupných skutočností

3.2.1.   Uplatnenie ustanovení článku 28 ods. 1 základného nariadenia vo vzťahu k preferenčným úverom čínskej vlády

(61)

Komisia požiadala čínsku vládu, aby kontaktovala konkrétnych sedem bánk vo vlastníctve štátu uvedených v podnete, ako aj iné banky vo vlastníctve štátu s prosbou, aby vyplnili osobitný dotazník. Čínska vláda však kontaktovala len päť zo siedmich bánk vo vlastníctve štátu, ktoré výslovne uviedol navrhovateľ. Čínska vláda podľa svojho tvrdenia nemala právomoc požadovať informácie od ostatných bánk vo vlastníctve štátu, keďže fungujú nezávisle od nej. V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že od čínskej vlády nepožadovala poskytnutie žiadnych informácií, ale iba zaslanie osobitných dotazníkov bankám vo vlastníctve štátu.

(62)

Ani jedna z piatich bánk vo vlastníctve štátu, ktoré vyplnili osobitný dotazník, neposkytla konkrétne informácie o úveroch poskytnutých spoločnostiam zaradeným do vzorky s odôvodnením, že sú viazané zákonnými a regulatórnymi požiadavkami a zmluvnými ustanoveniami, pokiaľ ide o dôvernosť informácií týkajúcich sa spoločností zaradených do vzorky. Okrem toho tridsať bánk vo vlastníctve štátu, od ktorých čínska vláda odmietla požadovať vyplnenie osobitného dotazníka, poskytlo úvery skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky. Banka Agricultural Bank of China neposkytovala úvery skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky.

(63)

Komisia preto požiadala všetky skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky, aby poskytli prístup k informáciám o jednotlivých spoločnostiach, ktoré majú k dispozícii všetky banky, vo vlastníctve štátu aj súkromné, od ktorých príslušné spoločnosti dostali úvery. Všetky spoločnosti zaradené do vzorky však bez uvedenia dôvodov odmietli poskytnúť prístup k údajom, ktoré sa ich týkali.

(64)

Keďže tri zo skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sú v plnom vlastníctve štátu, Komisia žiadala od čínskej vlády aj to, aby ako vlastník týchto spoločností zabezpečila prístup k požadovaným informáciám. Čínska vláda však túto žiadosť Komisie odmietla s odôvodnením, že nemá právomoc nariadiť týmto trom skupinám vyvážajúcich výrobcov, aby poskytli požadovaný prístup.

(65)

Komisia získala požadované informácie o štruktúre spoločností a vlastníctve len od piatich bánk vo vlastníctve štátu, ktoré sa uvádzajú v odôvodnení (34), avšak od žiadnej z ďalších 40 finančných inštitúcií. Žiadna z týchto 45 finančných inštitúcií navyše neposkytla žiadne konkrétne informácie o posúdení rizika pri úveroch poskytnutých skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky.

(66)

Komisia preto informovala čínsku vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom preferenčných úverov možno bude musieť pristúpiť k využitiu najlepších dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(67)

Čínska vláda namietala proti tomuto použitiu najlepších dostupných skutočností, pričom uviedla, že nemá žiadnu právomoc požadovať informácie od finančných inštitúcií a troch skupín vyvážajúcich výrobcov vo vlastníctve štátu.

(68)

Toto tvrdenie je neopodstatnené. Komisia požiadala čínsku vládu o zaslanie osobitných dotazníkov pre banky vo vlastníctve štátu len preto, že čínska vláda je v najlepšej pozícii na to, aby mala podrobné informácie o štruktúre vlastníctva finančných inštitúcií v ČLR. Čínska vláda mohla poskytnúť aj administratívnu podporu pri zhromažďovaní odpovedí od finančných inštitúcií.

(69)

Komisia okrem toho nerozumie tomu, prečo čínska vláda nemohla podporiť žiadosť Komisie o prístup k špecifickým informáciám, ktorá bola adresovaná trom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky, ktoré sú vo vlastníctve štátu, predovšetkým vzhľadom na to, že povolenie prístupu by si s najväčšou pravdepodobnosťou vyžadovalo schválenie na najvyššej úrovni a vyžadovalo by si teda účasť úradníkov čínskej vlády.

(70)

Čínska vláda po sprístupnení informácií opätovne uviedla, že nemá žiadnu právomoc požadovať dané informácie od bánk vo vlastníctve štátu a troch skupín vyvážajúcich výrobcov vo vlastníctve štátu. Čínska vláda zároveň konštatovala, že žiadosť Komisie pre ňu predstavuje neprimerané zaťaženie, pretože sa od nej očakáva nielen to, že dotazníky zašle, ale aj to, že pri zhromažďovaní vyplnených dotazníkov poskytne administratívnu podporu. Komisia nedokázala identifikovať dôvod, prečo by zaslanie dotazníka a zhromaždenie vyplnených dotazníkov na ústrednej úrovni malo predstavovať pre čínsku vládu neprimerané zaťaženie. Keďže čínska vláda nepredložila žiadne nové prvky, Komisia zopakovala svoje stanovisko, ako je opísané vo vyššie uvedenom odôvodnení (68).

(71)

Čínska vláda navyše tvrdila, že Komisia neuviedla, ktoré informácie nevyhnutné pre prešetrovanie chýbali, a že neposkytla žiadne vysvetlenia k tomu, prečo boli požadované informácie nevyhnutné a prečo boli informácie, ktoré poskytla čínska vláda, nepostačujúce. Komisia v skutočnosti už upozornila čínsku vládu vo svojom písomnom upozornení na nedostatky zo 16. novembra 2016, že chýbali informácie týkajúce sa najmä otázok smerujúcich na banky vo vlastníctve štátu a že počas overovania by malo byť sprístupnené posudzovanie kreditného rizika. Keďže požadované informácie po overovaní stále neboli k dispozícii, Komisia svojím listom zo 16. marca 2017 informovala čínsku vládu, že možno bude musieť pristúpiť k využitiu najlepších dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia, pretože stále nemala žiadne informácie v súvislosti s väčšinou bánk vo vlastníctve štátu, ktoré spoločnostiam zaradeným do vzorky poskytovali úvery, ani žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, pokiaľ ide o úvery poskytnuté spolupracujúcimi bankami. Čínska vláda bola preto primerane informovaná o povahe a nedostatočnosti informácií, ktoré mala poskytnúť.

(72)

Čínska vláda napokon uviedla, že Komisia primerane nevysvetlila, prečo sa určité skutočnosti považovali za najlepšie dostupné informácie. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. V nižšie uvedenom oddiele 3.4.1.2 je vysvetlené, ktoré dostupné skutočnosti boli použité a prečo Komisia zistila, že išlo o najlepšie dostupné informácie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo ako neopodstatnené.

(73)

Súkromná skupina vyvážajúcich výrobcov Jiangsu Shagang Group zároveň namietala proti použitiu najlepších dostupných skutočností a domnievala sa, že žiadosť o poskytnutie povolenia Komisii na overenie jej finančných údajov, ktoré majú k dispozícii finančné inštitúcie, pre ňu predstavuje neprimeranú záťaž. Tvrdila najmä to, že zástupca spoločnosti nebol pozvaný, aby sa zúčastnil overovania v priestoroch finančných inštitúcií, ani informovaný o podrobnostiach takého overovania.

(74)

V odpovedi na tieto tvrdenia Komisia pripomenula, že spoločnosť poslala len krátke a neodôvodnené odmietnutie poskytnúť predmetné povolenie e-mailom z 24. novembra 2016, ktorý obsahoval jednu vetu. Vtedy spoločnosť nepožiadala o ďalšie podrobnosti o overovaní v priestoroch finančných inštitúcií ani sa nedožadovala, aby bol na tomto overovaní prítomný jej zástupca. Ak by spoločnosť Komisiu o to požiadala, Komisia jej mohla poskytnúť ďalšie podrobnosti a pokúsila by sa zariadiť, aby sa zástupca spoločnosti mohol overovania zúčastniť.

(75)

Komisia preto pri preskúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytovaného prostredníctvom preferenčných úverov musela čiastočne vychádzať z najlepších dostupných skutočností.

3.2.2.   Uplatnenie ustanovení článku 28 ods. 1 základného nariadenia na jedného vyvážajúceho výrobcu vo vzťahu ku grantom

(76)

Skupina Jiangsu Shagang Group neposkytla informácie o náhodnom výbere grantov na účely overenia. Komisia okrem toho v auditovaných účtoch našla dôkaz o významných grantoch, ktoré boli síce prijaté pred obdobím prešetrovania, ale udeľovali výhodu počas neho, a ktoré neboli nahlásené.

(77)

Za týchto okolností Komisia usúdila, že nedostala rozhodujúce informácie, ktoré by boli relevantné pre tento aspekt prešetrovania. To spôsobilo závažné ťažkosti pri vytváraní presného a opodstatneného záveru v prípade zistení o grantoch, ktoré sa týkali tohto vyvážajúceho výrobcu.

(78)

Komisia preto oznámila spoločnosti, že pokiaľ ide o informácie týkajúce sa grantov, zvažuje vychádzať pri svojich zisteniach čiastočne z najlepších dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(79)

V odpovedi na list Komisie spoločnosť namietala proti uplatneniu článku 28 ods. 1 základného nariadenia vo vzťahu ku grantom. Spoločnosť argumentovala, že granty, ktoré Komisia zistila počas overovania na mieste, neboli nahlásené preto, lebo v dotazníku nebola uvedená požiadavka nahlásiť granty, ktoré spoločnosť dostala pred obdobím prešetrovania a ktoré neboli zaevidované ako odložené aktíva. Okrem toho tvrdila, že počas overovania na mieste predložila rozdelenie týchto grantov.

(80)

Komisia počas overovania na mieste zistila, že väčšina grantov prijatých pred obdobím prešetrovania sa týkala aktív, ktoré sa zakladali na názvoch prešetrovaných subvencií. Z toho vyplýva, že vyvážajúci výrobca mal vykázať tieto granty ako odložené aktíva/výnosy v súlade s platnými pravidlami účtovania, ako sa opisujú v poznámkach k jeho účtovnej závierke. Následne mala spoločnosť uviesť tieto granty v odpovedi na dotazník, v ktorom sa vyžadovalo uvedenie všetkých grantov týkajúcich sa aktív a zaúčtovaných ako odložené výnosy. To, že audítor tieto granty neoznačil za odložené aktíva, neznamená, že sumy prijaté pred obdobím prešetrovania nemôžu počas obdobia prešetrovania predstavovať výhodu, najmä nie vtedy, keď sa neposkytnú žiadne podrobnosti okrem rozdelenia podľa spoločnosti. Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosť neposkytla podrobné informácie o grantoch prijatých v období prešetrovania uvedených v dotazníku ani podrobnosti o grantoch prijatých pred obdobím prešetrovania, o ktorých sa až pri overovaní na mieste zistilo, že sú relevantné pre obdobie prešetrovania. Keďže tieto podrobné informácie neboli k dispozícii, Komisia nemohla použiť informácie o grantoch poskytnuté spoločnosťou.

(81)

Komisia preto pri zisteniach týkajúcich sa grantov pre túto spoločnosť musela vychádzať z najlepších dostupných skutočností. Počas prešetrovania spoločnosti na mieste Komisia zistila, že táto spoločnosť získala značné sumy z rôznych grantových programov, a Komisia preto ako najlepšie dostupné skutočnosti použila najvyššiu sumu subvencie, ktorú zistila pri týchto grantoch počas obdobia prešetrovania.

3.3.   Subvencie a programy subvencovania v rámci rozsahu súčasného prešetrovania

(82)

Na základe informácií uvedených v podnete sa v oznámení o začatí prešetrovania a vo vyplnených dotazníkoch Komisie prešetrilo údajné subvencovanie prostredníctvom týchto subvencií od čínskej vlády:

i)

úvery v rámci preferenčnej politiky, úverové linky, iné financovanie a záruky;

ii)

de facto záruka pokračovania ekonomickej činnosti spoločností, ktoré podnikajú v odvetví plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla a majú ťažkosti so splácaním úverov;

iii)

grantové programy

program China World Top Brand,

program Famous Brand,

pomoc spoločnostiam, ktoré sú účastníkmi antidumpingových konaní,

subvencie financovania kľúčových štátnych technologických projektov,

granty na pomoc vývozu, napr. odmeny pre pokročilé vývozné podniky alebo za výkony v oblasti vývozu, subvencie pre spravodlivý obchod, granty pre medzinárodnú hospodársku spoluprácu,

grant pre inovačné experimentálne podniky,

osobitný podporný fond pre neštátne podniky,

granty na ochranu životného prostredia, napr. stimuly na ochranu životného prostredia a šetrenie zdrojov, podpora synergického využívania zdrojov, finančné stimuly pre projekty zdokonaľovania šetrenia energie, podpora ukážkových centier energetického manažérstva,

granty týkajúce sa technologickej modernizácie alebo transformácie, napr. podpora úloh v oblasti výskumu a vývoja na základe plánov podpory vedy a techniky, podpora úpravy kľúčových výrobných odvetví, revitalizácie a technickej renovácie, granty na komerčné uplatnenie výsledkov výskumu a vývoja, podpora zlepšovania kvality, podpora registrácie patentov, finančné prostriedky získané na základe programu „troch kategórií“,

granty na odstránenie zastaraných kapacít,

granty provincie Liao-ning – program Päť bodov a jedna priamka,

subvencie novej oblasti Tiencin Binhai a oblasti hospodárskeho a technického rozvoja Tiencin: fond pre vedu a techniku a program zrýchleného odpisovania,

subvencie ad hoc poskytované samosprávnymi/provinčnými orgánmi;

iv)

programy oslobodenia od priamych daní a zníženia priamych daní

zvýhodnená daň z príjmov podnikov (DzPP) v prípade zdrojových výrobkov zo synergického využitia,

úvery DzPP na investičné výdavky na vybavenie v súvislosti s ochranou životného prostredia, šetrením energie a ochranou vody, ako aj bezpečnosťou výroby,

zvýhodnená DzPP pre podniky využívajúce pokročilé a nové technológie,

zvýhodnená DzPP na základe veľkého západného rozvojového programu,

zvýhodnená DzPP za príjmy z podporovaných výrobkov,

úver DzPP na nákup vybavenia domácej výroby,

oslobodenie od odvodov týkajúcich sa fondov na vodné stavby alebo ich zníženie,

program oslobodenia od dane v prvých dvoch rokoch a potom tri roky polovičná daň z príjmu pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou,

kompenzácia DzPP za výskum a vývoj,

zníženie dane z príjmu pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré nakupujú zariadenia vyrobené v Číne,

zvýhodnené daňové politiky v rámci severovýchodného revitalizačného programu,

zvýhodnené daňové politiky pre západný región,

zvýhodnené daňové politiky pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou v pobrežných hospodárskych otvorených oblastiach a zónach hospodárskeho a technického rozvoja,

zvýhodnené daňové politiky pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou v osobitných hospodárskych zónach,

oslobodenie od dane z využívania pozemkov alebo jej zníženie,

miestne daňové úľavy,

daňové výnimky z vyplácaných dividend medzi podnikmi, ktoré sú kvalifikované ako rezidenčné podniky;

v)

programy týkajúce sa nepriamej dane a dovozného cla:

oslobodenie od DPH a zníženie dovozných ciel na používanie dovezených zariadení a technológií,

zníženie DPH pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne,

oslobodenie od DPH pre výrobky predávané podnikmi so zahraničnou majetkovou účasťou,

zníženie DPH/oslobodenie od DPH pre výrobky, ktoré vznikli vďaka synergickému využívaniu zdrojov,

daňové úľavy pre stredný a západný región;

vi)

vládou poskytovaný tovar a služby za nižšiu než primeranú odplatu (ďalej len „LTAR“),

poskytovanie železnej rudy vládou za nižšiu ako primeranú odplatu,

poskytovanie koksových výliskov vládou za nižšiu ako primeranú odplatu,

poskytovanie koksovateľného uhlia vládou za nižšiu ako primeranú odplatu,

poskytovanie energie vládou za nižšiu ako primeranú odplatu,

poskytovanie pôdy a práv na využívanie pôdy vládou za nižšiu ako primeranú odplatu;

vii)

„systémy transformácie a modernizácie zahraničného obchodu (Foreign Trade Transformation and Upgrading Demonstration Bases) a spoločné platformy služieb (Common Service Platforms)“;

viii)

subvencovanie poskytovania plochých výrobkov valcovaných za tepla EÚ počas obdobia prešetrovania.

3.4.   Preferenčné úvery

(83)

Z informácií, ktoré poskytli štyri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky, vyplýva, že úvery im poskytlo 45 finančných inštitúcií. Z týchto 45 finančných inštitúcií bolo 35 bánk vo vlastníctve štátu. Zvyšných 10 finančných inštitúcií bolo buď v súkromnom vlastníctve, alebo Komisia nedokázala nájsť žiadne presvedčivé informácie o ich vlastníctve. Osobitný dotazník však vyplnilo len päť bánk vo vlastníctve štátu, a to aj napriek žiadosti adresovanej čínskej vláde, ktorá zahŕňala všetkých 35 bánk vo vlastníctve štátu. Zo zvyšných desiatich finančných inštitúcií odpovedala len jedna, pričom naznačila, že nemôže odpovedať bez konzultácie s regulačnými orgánmi. Po konzultácii s CBRC táto finančná inštitúcia informovala Komisiu, že je ochotná spolupracovať, ale že CBRC jej navrhla, aby takúto spoluprácu realizovala prostredníctvom regulačného mechanizmu spolupráce (t. j. výmenou informácií medzi orgánmi dohľadu Číny a EÚ namiesto priamej výmeny informácií medzi Komisiou a bankou). Komisia túto ponuku spolupráce uvítala, no poznamenala, že na zvyšok prešetrovania nie je možné zriadiť takýto intermediárny mechanizmus. V každom prípade Komisia nedostala od samotnej CBRC žiadny ďalší list ani žiadosť. Finančná inštitúcia okrem toho v stanovenej lehote neposkytla k vecnej podstate veci žiadne pripomienky. Komisia preto musela vychádzať z najlepších dostupných skutočností.

3.4.1.   Banky vo vlastníctve štátu pôsobiace ako verejné orgány

(84)

Komisia zistila, či banky vo vlastníctve štátu pôsobili ako verejné orgány v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia. V tomto zmysle sa na stanovenie toho, že podnik vo vlastníctve štátu je verejným orgánom, uplatňuje táto skúška (16): „Záleží na tom, či subjektu bola zverená právomoc na vykonávanie vládnych funkcií, a nie na tom, ako sa to dosiahlo. Existuje množstvo rôznych spôsobov, ako by mohla vláda v úzkom zmysle poskytnúť subjektu právomoc. Na preukázanie skutočnosti, že takáto právomoc bola udelená konkrétnemu subjektu, teda môžu byť relevantné rôzne druhy dôkazov. Dôkazy, že subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie, môžu slúžiť ako dôkaz, že má vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená, najmä ak takéto dôkazy poukazujú na sústavnú a systematickú prax. Podľa nášho názoru z toho vyplýva, že dôkaz, že vláda uplatňuje významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním, môže za určitých okolností slúžiť ako dôkaz, že príslušný subjekt má vládnu právomoc a vykonáva ju pri plnení vládnych funkcií. Zdôrazňujeme však, že s výnimkou výslovného delegovania právomoci v právnom nástroji iba existencia formálnych väzieb medzi subjektom a vládou v úzkom zmysle pravdepodobne nestačí na stanovenie, že nevyhnutne má vládnu právomoc. Preto napríklad samotná skutočnosť, že vláda je väčšinovým akcionárom subjektu, nepreukazuje, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad konaním tohto subjektu, a už vôbec nie, že vláda mu zverila vládnu právomoc. V niektorých prípadoch, keď z dôkazov vyplýva, že formálne indície vládnej kontroly sú mnohoraké, a existuje aj dôkaz, že takáto kontrola sa vykonáva významným spôsobom, však potom možno na základe takýchto dôkazov vyvodiť, že príslušný subjekt vykonáva vládnu právomoc.“ V tomto prípade sa záver, že banky vo vlastníctve štátu vykonávajú vládnu právomoc, zakladá na formálnych indíciách vládnej kontroly a dôkazoch, že táto vládna právomoc sa vykonáva významným spôsobom.

(85)

Komisia sa usilovala získať informácie o štátnom vlastníctve, ako aj formálne náznaky vládnej kontroly v bankách vo vlastníctve štátu. Analyzovala aj to, či sa kontrola vykonávala významným spôsobom. Prešetrovaniu tejto skutočnosti bránil postoj čínskej vlády a bánk vo vlastníctve štátu, ktoré odmietali umožniť Komisii analyzovať rozhodovacie procesy vedúce k poskytovaniu preferenčných úverov.

(86)

Pri vykonávaní tejto analýzy Komisia najprv preskúmala informácie piatich bánk vo vlastníctve štátu, ktoré vyplnili osobitné dotazníky a umožnili overenie.

3.4.1.1.   Spolupracujúce banky vo vlastníctve štátu

(87)

Týchto päť bánk vo vlastníctve štátu poskytlo vyplnený dotazník, ktorý bol overený na mieste: EXIM, ICBC, CCB, ABC a BOC. Z hľadiska požičaných súm sa týchto päť bánk vo vlastníctve štátu podieľalo na podstatnej časti úverov poskytnutých štyrom skupinám spoločností zaradeným do vzorky počas obdobia prešetrovania (od 50 % do 60 % pre skupiny Hesteel Group a Jiangsu Shagang Group a od 80 % do 95 % pre skupinu Benxi Group a skupinu Shougang Group).

a)   Vlastníctvo a formálne náznaky kontroly zo strany čínskej vlády

(88)

Na základe informácií získaných z vyplneného dotazníku a počas overovania na mieste Komisia zistila, že čínska vláda priamo či nepriamo vlastní viac ako 50 % akcií každej z týchto finančných inštitúcií.

(89)

Pokiaľ ide o formálne náznaky vládnej kontroly v piatich spolupracujúcich bankách vo vlastníctve štátu, Komisia ich všetky označila za „kľúčové finančné inštitúcie vo vlastníctve štátu“. V oznámení o Dočasných predpisoch o dozorných radách v kľúčových finančných inštitúciách vo vlastníctve štátu sa uvádza, že „kľúčovými finančnými inštitúciami vo vlastníctve štátu uvedenými v týchto nariadeniach sa označujú politické banky, obchodné banky, spoločnosti na správu finančných aktív, spoločnosti obchodujúce s cennými papiermi, poisťovacie spoločnosti vo vlastníctve štátu a podobne (ďalej uvádzané ako finančné inštitúcie vo vlastníctve štátu), do ktorých Štátna rada vysiela dozornú radu (17).

(90)

Dozorná rada kľúčových finančných inštitúcií vo vlastníctve štátu sa vymenúva v zmysle Dočasných predpisov o dozorných radách v kľúčových finančných inštitúciách vo vlastníctve štátu. Na základe článkov 3 a 5 uvedených dočasných predpisov Komisia zistila, že členov dozornej rady vysiela Štátna rada, ktorej sa zodpovedajú, čo poukazuje na inštitucionálnu kontrolu štátu nad ekonomickou činnosťou spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu. Okrem týchto všeobecne platných indícií Komisia zistila vo vzťahu k piatim bankám vo vlastníctve štátu toto:

EXIM:

(91)

EXIM bola založená a vykonáva činnosť podľa „Oznámenia a založení banky Export-Import Bank of China“, ktoré vydala Štátna rada, a stanov banky EXIM. Štát ako stopercentný akcionár banky EXIM kontroluje banku EXIM prostredníctvom vymenúvania členov jej dozornej rady. Títo členovia zastupujú na zasadnutiach banky EXIM záujmy štátu vrátane politických hľadísk. Nie je tu žiadne predstavenstvo. Štát priamo vymenúva vedenie banky EXIM. Podľa webovej stránky banky EXIM sa táto banka venuje podpore čínskeho zahraničného obchodu, investícií a medzinárodnej hospodárskej spolupráce. Zaviazala sa posilniť finančnú podporu pre kľúčové odvetvia a slabé miesta v čínskom hospodárstve s cieľom zaistiť udržateľný a zdravý hospodársky a sociálny rozvoj.

ICBC:

(92)

Na základe kapitol 8 až 10 stanov banky má čínska vláda prostredníctvom držby 69,6 % akcií právomoc vymenovať pracovníkov na najdôležitejších pozíciách vo vedení banky, ako je prezident a viceprezident, predseda a podpredseda predstavenstva, výkonný riaditeľ, ako aj predseda dozornej rady.

(93)

Podľa stanov banky navyše predstavenstvo zvoláva valné zhromaždenia akcionárov, rozhoduje o obchodnej stratégii a rozpočte banky, prijíma rozhodnutia o investíciách (a fúziách), rozhoduje o prepustení členov vrcholového manažmentu, tvorí systém riadenia rizík a rozhoduje o zriadení oddelení a pobočiek. Tento neúplný zoznam povinností ilustruje inštitucionálnu kontrolu štátu nad každodennou činnosťou banky ICBC.

CCB:

(94)

Podľa kapitol 11 a 12 stanov banky má čínska vláda vo funkcii hlavného akcionára držiaceho 57,31 % akcií právomoc vymenúvať väčšinu členov predstavenstva, ktoré je výkonným orgánom valného zhromaždenia akcionárov vykonávajúcim riadenie banky CCB, a zodpovedá sa tomuto valnému zhromaždeniu akcionárov. To isté platí pre dozornú radu, t. j. dozorný orgán banky, ako sa stanovuje v kapitole 16 stanov spoločnosti.

(95)

Podľa stanov banky CCB predstavenstvo navyše rozhoduje o rozpočte banky, prijíma investičné rozhodnutia, rozhoduje o prepustení hlavného audítora a tajomníka predstavenstva. Vrcholové vedenie banky CCB tvorí 10 výkonných členov predstavenstva (z celkového počtu 15 členov). Tento neúplný zoznam povinností ilustruje inštitucionálnu kontrolu štátu nad každodennou činnosťou banky CCB.

ABC:

(96)

Ako sa uvádza v článku 134 stanov banky, čínska vláda má vo svojom postavení hlavného akcionára držiaceho 79,62 % akcií právomoc vymenúvať všetkých členov predstavenstva. To isté platí aj pre dozornú radu podľa článku 199 stanov.

(97)

Podľa stanov banky ABC predstavenstvo navyše určuje stratégiu banky, rozhoduje o jej rozpočte, prijíma investičné rozhodnutia, vymenúva prezidenta a tajomníka predstavenstva banky a zriaďuje a monitoruje jej systém riadenia rizík. Tento neúplný zoznam povinností ilustruje inštitucionálnu kontrolu štátu nad každodennou činnosťou banky ABC.

BOC:

(98)

Ako sa uvádza v článku 122 stanov banky, čínska vláda má vo svojom postavení hlavného akcionára držiaceho 64,63 % akcií právomoc vymenúvať výkonných aj nevýkonných riaditeľov banky, ktorí tvoria jej predstavenstvo.

(99)

Podľa stanov banky BOC predstavenstvo navyše rozhoduje okrem iného o strategických zásadách finančnej inštitúcie, podnikateľských plánoch a veľkých investičných plánoch a vymenúva alebo odvoláva vrcholových manažérov, ako sú prezident a tajomník predstavenstva, viceprezident a ďalší zamestnanci vrcholového manažmentu. Predstavenstvo okrem toho rozhoduje o vykonávaní uznesení na valnom zhromaždení akcionárov a schvaľuje politiky týkajúce sa správy a riadenia spoločnosti. Tento neúplný zoznam povinností ilustruje inštitucionálnu kontrolu štátu nad každodennou činnosťou banky BOC.

b)   Dôkazy o tom, že vláda uplatňovala významnú kontrolu nad správaním týchto inštitúcií

(100)

Komisia ďalej zisťovala, či čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad správaním piatich spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu, pokiaľ ide o ich postupy poskytovania úverov a hodnotenie rizika v prípadoch, keď poskytli úvery oceliarskemu priemyslu. V tejto súvislosti boli zohľadnené tieto regulačné dokumenty:

článok 34 zákona ČĽR o komerčných bankách (ďalej len „zákon o bankách“),

články 7 a 15 všeobecných pravidiel o úveroch (implementované Čínskou ľudovou bankou),

kapitola 5 12. päťročného plánu pre oceliarsky priemysel,

kapitola 5 13. päťročného plánu pre oceliarsky priemysel,

rozhodnutie č. 40,

usmernenia Čínskej ľudovej banky, Čínskej komisie pre bankovú reguláciu (ďalej len „CBRC“), Čínskej regulačnej komisie pre cenné papiere (ďalej len „CSRC“) a Čínskej komisie pre reguláciu poisťovníctva (ďalej len „CIRC“) k podporovaniu oceliarskeho a uhoľného priemyslu pri riešení nadmerných kapacít a na dosiahnutie zvratu vo vývoji (2016) (ďalej len „usmernenia Čínskej ľudovej banky, CBRC, CSRC a CIRC“),

oznámenie „Several Opinions on Resolving Overcapacity“ (Niekoľko stanovísk k riešeniu nadmerných kapacít), ktoré vydali Národná komisia pre rozvoj a reformy (ďalej len „NDRC“), ministerstvo priemyslu a informačných technológií (ďalej len „MIIT“) a CBRC (2016) (oznámenie „Niekoľko stanovísk k riešeniu nadmerných kapacít“),

usmernenia k ekologickým úverom, ktoré vydala CBRC (v spojení so stanoviskami k posilneniu šetrenia energie a znižovania emisií a urýchleniu štrukturálnej úpravy v železiarskom a oceliarskom odvetví, jún 2010, Štátna rada) (ďalej len „usmernenia k ekologickým úverom“).

(101)

Po preskúmaní týchto regulačných dokumentov Komisia zistila, že finančné inštitúcie v ČĽR pôsobia vo všeobecnom právnom prostredí, v ktorom majú nariadené zosúladiť pri prijímaní finančných rozhodnutí svoje činnosti s cieľmi priemyselnej politiky čínskej vlády.

(102)

Vo všeobecnosti sa v článku 34 zákona o bankách, ktorý sa uplatňuje na všetky finančné inštitúcie pôsobiace v Číne, stanovuje, že „komerčné banky vykonávajú svoju činnosť v oblasti poskytovania úverov v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu“. Pokiaľ ide o banku EXIM, jej verejný politický mandát sa stanovuje v oznámení o založení banky Import Export Bank of China, ako aj v iných verejne dostupných informáciách.

(103)

Po sprístupnení informácií čínska vláda uviedla, že osobitné úvery uvedené v článku 7 Všeobecných pravidiel pre úvery boli zrušené v roku 1999 na základe obežníka o zlepšení správy osobitných úverov (YINFA [1999] č. 228) a článok 15 sa stal bezpredmetným, keďže Čínska ľudová banka už nestanovuje horné a dolné hranice úverov.

(104)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že Komisia nesprávne interpretovala článok 34 zákona o bankách. Odvolala sa aj na články 4, 5 a 7 zákona o bankách, ktoré sa údajne týkajú samostatnosti bánk, nezasahovania subjektov alebo jednotlivcov či vlád a skúmania dôveryhodnosti dlžníkov. Čínska vláda sa ďalej vyjadrila, že článok 34 by sa nemal vykladať izolovane.

(105)

Komisia uznala, že osobitné úvery boli zrušené v roku 1999. Nedochádza tým však k zvráteniu záverov vyvodených v súvislosti s existenciou preferenčných úverov, ktorá vychádza aj z iných dostupných skutočností, ktoré – ak sa posudzujú sami osebe – sú dostatočné.

(106)

V súvislosti s článkom 15 Všeobecných pravidiel pre úvery Komisia nesúhlasila s názorom čínskej vlády. V uvedenom článku sa stanovuje toto: „V súlade so štátnou politikou môžu príslušné úrady subvencovať úroky na úvery s cieľom presadzovať rast určitých priemyselných odvetví a hospodársky rozvoj v niektorých oblastiach“. Toto ustanovenie teda zostáva relevantné dokonca aj po zrušení dolnej hranice a stropu sadzieb. V každom prípade sa v článku 38 zákona o bankách stále odkazuje na hraničné hodnoty a článok sa môže kedykoľvek uplatniť.

(107)

Pokiaľ ide o zákon o bankách, články 4, 5 a 7 patria do kapitoly I s názvom Všeobecné ustanovenia, zatiaľ čo články 34 a 35 patria do kapitoly IV s názvom Základné pravidlá pre úvery a ďalšie obchodné operácie. V článku 4 sa uvádza, že „obchodné operácie komerčných bánk sa riadia zásadami bezpečnosti, likvidity a efektívnosti. Komerčné banky prijímajú vlastné rozhodnutia o svojich obchodných operáciách, zodpovedajú za vlastné riziká, preberajú výlučnú zodpovednosť za svoje zisky a straty a uplatňujú sebaobmedzovanie. Komerčné banky podľa zákona vykonávajú obchodné operácie bez zasahovania akéhokoľvek útvaru či jednotlivca. Komerčné banky nezávisle nesú občianskoprávnu zodpovednosť a ručia celým svojím majetkom právnickej osoby.“ článok 7 zákona o bankách sa týka skúmania úverovej bonity dlžníka.

(108)

Z prešetrovania vyplynulo, že články 4 a 7 zákona o bankách sa uplatňujú s výhradou článku 34 zákona o bankách, t. j. keď štát vypracuje verejnú politiku, banky ju implementujú a riadia sa pokynmi štátu. Zistenia tohto prešetrovania nepodporujú tvrdenie, že banky pri prijímaní úverových rozhodnutí nezohľadňujú vládnu politiku a plány. Namiesto toho sa potvrdil opak, ako je jasne opísané v nižšie uvedených odôvodneniach (121) až (128). Komisia preto zistila, že článok 4 zákona o bankách nebráni komerčným bankám v tom, aby zohľadňovali vládnu priemyselnú politiku a plány.

(109)

Čínska vláda sa odvolala aj na článok 5 zákona o bankách, z ktorého vyvodila, že neexistuje „žiadne zasahovanie miestnych samospráv a orgánov štátnej správy na rôznych úrovniach, verejných organizácií či jednotlivcov do obchodných operácií bánk“. Skutočné znenie článku 5 zákona o bankách je však takéto: „Komerčné banky dodržiavajú zásady rovnosti, dobrovoľnosti, spravodlivosti a dobrej viery v obchodných úkonoch so svojimi klientmi.“ Podľa Komisie táto formulácia nechráni banky pred ich povinnosťou uplatňovať hľadiská verejnej politiky, ako sa uvádza v článku 34 zákona o bankách. Ako sa uvádza v nižšie uvedených odôvodneniach (121) až (128), vzhľadom na správanie bánk pri poskytovaní úverov spoločnostiam zaradeným do vzorky preto tento článok nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s výkladom článku 34, ku ktorému dospela Komisia.

(110)

Priemyselná politika štátu sa stanovuje prostredníctvom centrálneho plánovania, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.1 vyššie. Pokiaľ ide o oceliarsky priemysel, v kapitole 5 12. päťročného plánu pre oceliarsky priemysel sa osobitne spomína posilnenie prepojenia medzi finančnými politikami a politikou pre oceliarsky priemysel. Navyše sa v kapitole 5 13. päťročného plánu pre oceliarsky priemysel vydávajú „usmernenia pre finančné inštitúcie a súkromný kapitál na podporu prioritných úloh plánu,“ a stanovuje sa, že „pokiaľ ide o podniky, ktoré majú trh a sú ziskové, banky musia zachovať dopyt po úveroch na primeranej úrovni“.

(111)

Podobne sa v rozhodnutí č. 40 uvádza pokyn, aby všetky finančné inštitúcie poskytovali úverovú podporu osobitne „podporovaným“ projektom. Ako už je vysvetlené v oddiele 3.1, projekty oceliarskeho priemyslu patria do „podporovanej“ kategórie.

(112)

Po sprístupnení informácií čínska vláda naznačila, že Komisia nevysvetlila, ako sa rozhodnutím č. 40 preukazuje, že banky musia uskutočňovať prípadné preferenčné úverové operácie, a odkázala na články 17 a 18 tohto rozhodnutia. Komisia poznamenala, že rozhodnutie zahŕňa vôľu čínskej vlády aktívne podporovať rozvoj oceliarskeho priemyslu. Rozhodnutie zároveň obsahuje pokyn pre všetky finančné inštitúcie, aby poskytovali úverovú podporu len podporovaným projektom (kategória, do ktorej patria oceliarske projekty) a sľubuje vykonávanie „iných preferenčných politík pri podporovaných projektoch“. Na základe uvedeného sa od bánk vyžaduje, aby na základe rozhodnutia č. 40 poskytovali úverovú podporu oceliarskemu priemyslu. Hoci články 17 a 18 toho istého rozhodnutia zároveň od banky požadujú, aby dodržiavala úverové zásady, Komisia nedokázala počas prešetrovania dokázať, či sa tak deje v praxi. Rozhodnutím č. 40 sa teda potvrdzuje predchádzajúce zistenie, pokiaľ ide o zákon o bankách, že banky vykonávajú vládnu právomoc vo forme preferenčných úverových operácií.

(113)

Na spoločnosti v oceliarskom priemysle sú ďalej osobitne zamerané usmernenia Čínskej ľudovej banky, CBRC, CSRC a CIRC, ako aj oznámenie „Niekoľko stanovísk k riešeniu nadmerných kapacít“. Uvádza sa v nich, že finančné inštitúcie musia plne uznať zásadnú úlohu a strategický význam oceliarskeho a uhoľného priemyslu a naďalej poskytovať úverovú podporu oceliarskym spoločnostiam, ktoré dodržiavajú priemyselnú politiku a samy sa upravujú a preskupujú bez toho, aby sa tým zvyšovala ich výrobná kapacita. Táto podpora sa týka aj určovania úrokových sadzieb a podpory poskytovania dlhopisov a úverov na fúzie a akvizície. Okrem toho sa podporuje aj reštrukturalizácia dlhu a odpustenie dlhu.

(114)

Po sprístupnení informácií čínska vláda uviedla, že Komisia nedokázala uviesť žiadne konkrétne ustanovenia vyššie spomínaných dokumentov, ktoré by podporovali jej závery. Komisia zdôraznila, že svoje stanoviská v predchádzajúcom odôvodnení založila, okrem iného, na týchto pasážach oznámenia „Niekoľko stanovísk k riešeniu nadmerných kapacít“:

a)

„Bankové finančné inštitúcie zvýšia svoje uznanie piliera a strategickej úlohy železiarskeho a oceliarskeho priemyslu a uhoľného priemyslu v národnom hospodárstve a intenzívne zavedú politiky poskytovania úverov s diferencovaným režimom zaobchádzania, ktoré budú tak akomodačné, ako aj kontrolné.“

b)

„Finančná podpora sa zintenzívni pre železiarske a oceliarske podniky a uhoľné podniky, ktoré sa zapoja do fúzie a reorganizácie.“

c)

„Bankové finančné inštitúcie sa povzbudzujú v tom, aby reorganizovali úvery vyplatené železiarskym a oceliarskym podnikom a uhoľným podnikom, ktoré sú v ťažkej situácii, ale snažia sa znížiť kapacitu.“

d)

„Pokiaľ ide o železiarske a oceliarske podniky a uhoľné podniky s obchodovateľnými výrobkami alebo službami a sľubným rozvojovým potenciálom, ktoré sú v súlade s národnými priemyselnými politikami a ktoré sa snažia o zníženie kapacity, úpravu štruktúry a transformáciu rozvojových modelov, bankové finančné inštitúcie zriadia výbory veriteľov, upravia splatnosť, úrokové sadzby a metódy splácania úverov a prijmú ďalšie opatrenia.“

(115)

Pokiaľ ide o usmernenia Čínskej ľudovej banky, CBRC, CSRC a CIRC, relevantné sú, okrem iného, tieto pasáže:

a)

„Bankové finančné inštitúcie by mali plne uznať pilierovú úlohu a strategickú pozíciu oceliarskeho a uhoľného odvetvia, presne pochopiť zákon o ich rozvoji, v súlade so zásadami kontrolovateľnosti rizík a udržateľnosti podnikania naďalej poskytovať úverovú podporu vysokokvalitným chrbticovým podnikom, ktoré disponujú pokročilými technológiami a vybavením, konkurencieschopnými výrobkami, trhmi a ktoré môžu obnoviť svoju konkurencieschopnosť a dostať sa z dočasných ťažkostí po tom, ako prehĺbia reformy a posilnia vnútorné riadenie; aktívne ponúkať komplexné finančné služby podniku, ktorý upraví a preskupí svoju činnosť, ale nezvýši svoju výrobnú kapacitu.“

b)

„Zlepšiť riadenie oceňovania úrokových sadzieb a znížiť náklady podniku na financovanie.“

c)

„Aktívne podporovať inováciu zelených dlhopisov a prašivých dlhopisov. Rozširovať emisiu zelených finančných dlhopisov, zelenej sekuritizácie aktív a iných inovačných finančných nástrojov, aby sa usmernil ekologický rozvoj oceliarskeho a uhoľného priemyslu.“

d)

„Aktívne a stabilne v podnikoch podporovať reštrukturalizáciu dlhu. Pri podnikoch, ktoré plnia národné priemyselné politiky a aktívne sa snažia znížiť výrobnú kapacitu, upravujú štruktúru a transformujú sa na rozvoj a majú určitú solventnosť, pri predpoklade monitorovania kvality úverov a presnej klasifikácie, pomôcť im prečkať ťažké časy tak, že sa im upraví úverové obdobie, spôsoby splácania a zavedú sa iné opatrenia na reštrukturalizáciu dlhu.“

e)

„Zlepšiť úvery v oblasti fúzii a akvizícií a rozšíriť rozsah úverov v tejto oblasti, primerane stanoviť trvanie úverov a úrokovú sadzbu tak, aby sa podporili podniky a regióny s konkurenčnou výhodou a integrovala priemyselná kapacita.“

(116)

V usmerneniach k ekologickým úverom sa finančné inštitúcie nabádajú, aby uplatňovali rôzne politiky poskytovania úverov a riadenia rizika, a to v súlade s priemyselnými politikami a v závislosti od environmentálneho postavenia dlžníka. Oceliarsky priemysel sa vníma ako primárny cieľ poskytovania úverov súvisiacich s environmentálnymi projektmi. Priemyselná politika sa v tejto súvislosti vysvetľuje v stanoviskách k posilneniu šetrenia energie a znižovania emisií a urýchleniu štrukturálnej úpravy v železiarskom a oceliarskom odvetví. V uvedených stanoviskách sa zdôrazňuje, že „železiarsky a oceliarsky priemysel má najväčší potenciál, pokiaľ ide o šetrenie energie a znižovanie emisií, a preto má zásadné postavenie, čo sa týka úsilia zameraného na šetrenie energie a znižovanie emisií. Posilniť šetrenie energie a znižovanie emisií a štrukturálnu úpravu je dôležitým a významným opatrením pri transformácii modelu rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu“. „Dôrazne sa teda podporujú“ projekty, ktoré sa týkajú nových technológií a techník obehového hospodárstva a šetrenia energie a znižovania emisií, ako je napríklad chladenie koksu suchou cestou pri vysokej teplote a tlaku, odstraňovanie prachu suchou cestou, získavanie a využívanie odpadového tepla a tlaku svietiplynu a odsírovanie spalín zo spekania, a následné „zelené“ financovanie.

(117)

Čínska vláda predložila vo svojom sprístupnení informácií pripomienky, že usmernenia k ekologickým úverom a „stanoviská k posilneniu šetrenia energie a znižovania emisií a urýchleniu štrukturálnej úpravy v železiarskom a oceliarskom odvetví“ podobne nepreukazujú existenciu záväzného normatívneho rámca pre úverové postupy. Čínska vláda odkázala najmä na článok 15 usmernení k ekologickým úverom, v ktorých sa uvádza, že „bankové inštitúcie posilnia pri poskytovaní úverov hĺbkovú analýzu“.

(118)

Zistenia tohto prešetrovania nepodporujú tvrdenie, že článok 15 usmernení k ekologickým úverom bráni finančným inštitúciám v tom, aby sa pri poskytovaní úverov riadili vládnou priemyselnou politikou a plánmi. Namiesto toho sa potvrdil opak, ako je jasne opísané v nižšie uvedených odôvodneniach (121) až (128). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(119)

Zákon o bankách je právne záväzný. Povinný charakter päťročných plánov bol vymedzený vyššie v odôvodnení (55). Povinný charakter rozhodnutia č. 40 bol vymedzený vyššie v odôvodnení (55). Povinný charakter regulačných dokumentov je zrejmý z doložiek o dohľade a hodnotení, ktoré uvedené dokumenty obsahujú. V oznámení „Niekoľko stanovísk k riešeniu nadmerných kapacít“ sa uvádza, že „CBRC, Národná komisia pre rozvoj a reformy a ministerstvo priemyslu a informačných technológií budú kontrolovať zavádzanie týchto stanovísk v stanovenom čase a dohliadať naň“. V článku 28 usmernení k ekologickým úverom sa uvádza, že „regulačné orgány v bankovom odvetví sú povinné… vyhodnocovať účinok ekologických úverov poskytovaných finančnými inštitúciami v bankovom odvetví komplexným spôsobom na základe stavu regulácie mimo miesta a kontroly na mieste. Výsledky hodnotenia budú slúžiť ako dôležitý podklad pre regulačné ratingy, inštitučný prístup, obchodný prístup a posudzovanie výkonnosti pracovníkov vrcholového manažmentu finančných inštitúcií v bankovom odvetví v súlade s príslušnými právnymi predpismi“. V usmerneniach Čínskej ľudovej banky, CBRC, CSRC a CIRC k podporovaniu oceliarskeho a uhoľného priemyslu pri riešení nadmerných kapacít a na dosiahnutie zvratu vo vývoji sa uvádza, že finančné inštitúcie by mali posilniť komunikáciu s orgánmi miestnej správy.

(120)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že čínska vláda vytvorila normatívny rámec, ktorý musia riadiaci pracovníci a dozorné orgány vymenované čínskou vládou a zodpovedajúce sa čínskej vláde dodržiavať. Čínska vláda teda vychádzala z normatívneho rámca s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad správaním piatich spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu v prípadoch, keď tieto banky poskytovali úvery oceliarskemu priemyslu.

(121)

Komisia sa ďalej usilovala získať konkrétne dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych úverov. Počas overovania päť spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu poukázalo na články 4 a 5 zákona o bankách, podľa ktorého sa od nich vyžaduje vykonať nezávislé hodnotenie žiadosti o úver. Tvrdili, že v praxi pri udeľovaní dotknutých úverov využívajú podrobne vypracované politiky a modely posudzovania kreditného rizika. Neposkytli však žiadne konkrétne príklady. Päť spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu odmietlo poskytnúť informácie (vrátane ich konkrétnych posúdení kreditného rizika) súvisiace so spoločnosťami zaradenými do vzorky, a to na základe regulačných a zmluvných dôvodov. Pokiaľ ide o zmluvné dôvody, poukázali na to, že bez súhlasu dlžníka by poskytnutím takýchto informácií porušili zmluvu. Všetky štyri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky odmietli podpísať písomný súhlas, ktorý by umožnil preskúmanie ich finančných údajov v priestoroch banky.

(122)

Keďže Komisia nemala konkrétne dôkazy o posúdení úverovej bonity, preskúmala celkové právne prostredie, ako sa uvádza v odôvodneniach (100) až (120), v spojení so správaním piatich spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu, pokiaľ ide o úvery poskytnuté spoločnostiam zaradeným do vzorky. Toto správanie bolo v rozpore s ich oficiálnym postojom, pretože nekonali tak, ako by za bežných okolností konali finančné inštitúcie na základe dôsledného posúdenia rizika vzhľadom na trh.

(123)

Overovaniami na mieste sa odhalilo, že s výnimkou určitých úverov v cudzej mene a jedného jediného úveru poskytnutého jednému vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky boli úvery poskytnuté štyrom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky za úrokové sadzby blížiace sa referenčným úrokovým sadzbám Čínskej ľudovej banky (ďalej len „PBOC“) (18), a to bez ohľadu na finančnú situáciu daných spoločností a ich situáciu v oblasti kreditného rizika. Úvery boli teda poskytnuté pod úrovňou trhovej sadzby, ak ich porovnáme so sadzbou zodpovedajúcou rizikovému profilu štyroch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Všetky spoločnosti zaradené do vzorky okrem toho dostali revolvingové úvery, vďaka ktorým môžu okamžite nahradiť kapitál splatený z úverov v termíne splatnosti novým kapitálom z nových úverov.

(124)

V prípadoch skupiny Shougang Group a skupiny Benxi Group boli z dôvodu finančných ťažkostí upravené splátkové kalendáre alebo bol odpustený dlh a Komisia našla jeden konkrétny príklad zásahu čínskej vlády, ktorý viedol k reštrukturalizácii dlhu aj napriek najlepšiemu finančnému presvedčeniu finančných inštitúcií (19).

(125)

Komisia ďalej zistila, že úvery, ktoré banky mali v národnom centrálnom úverovom registri označiť ako nie bežné úvery, piatimi spolupracujúcimi bankami takto označené neboli. Táto povinnosť oznamovania existuje najmä v prípade reštrukturalizácie úverov, ak dlžník mešká zo splátkami, alebo po poskytnutí revolvingových úverov. K uvedenej situácii došlo v prípade všetkých štyroch skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Podľa „Usmernení ku klasifikácii úverov podľa rizika“, ktoré vydala CBRC, mali byť všetky tieto prípady uvedené v centrálnom úverovom registri. Skutočnosť, že finančné inštitúcie to neoznámili, skresľuje obraz o úverovej situácii spoločnosti v centrálnom úverovom registri, keďže sa v ňom neukáže skutočná úverová bonita spoločnosti. Ak by teda finančná inštitúcia aj posúdila riziko na základe trhu, urobila by tak na základe nepresných informácií.

(126)

Po sprístupnení informácií čínska vláda predložila tvrdenie, že nevykázaním určitých úverov v centrálnom úverovom registri sa preukázalo, že legislatívny rámec pre úverové postupy nebol záväzný. Čiastočné nesplnenie povinnosti vykázať určité úvery zo strany určitých aktérov však neznamená, že usmernenia ako také nemajú právnu silu.

(127)

Čínska vláda navyše podotkla, že výročné správy rôznych čínskych bánk obsahovali rozsiahle kapitoly o riadení rizík a analýze úverov, z ktorých jasne vyplynulo, že úvery pre oceliarsky priemysel neboli v ostatnej dobe podporované, ale skôr obmedzované. Komisia sa domnievala, že informácie o posudzovaní kreditného rizika uvedené vo výročných správach neobsahovali žiadne nové prvky predložené čínskou vládou. V každom prípade išlo o abstraktné informácie, ktoré neumožňovali posúdenie jednotlivých prípadov ani nepredstavujú dôkaz, že k takémuto posudzovaniu skutočne dochádza. Navyše príklady poskytnuté čínskou vládou v súvislosti s bankami EXIM a CCB sa týkali len znižovania percentuálneho podielu úverov poskytnutých oceliarskemu priemyslu. Tieto vyhlásenia neposkytli žiadne informácie o podmienkach, za akých boli tieto úvery poskytnuté. V každom prípade pri absencii akýchkoľvek informácií o celkových úveroch pre oceliarsky priemysel poskytnutých všetkými bankami vo vlastníctve štátu a súkromnými bankami, ktoré sú na to oprávnené a riadené, nie je to, že dve z nich znížili svoju expozíciu, vôbec relevantné. Pokiaľ ide o výročnú správu banky China Merchants Bank, vyhlásenie čínskej vlády odkazuje len na skutočnosť, že táto banka upravila svoju úverovú politiku bez toho, aby boli poskytnuté podrobnejšie údaje. Aj keby banka China Merchants Bank „zvýšila svoje vstupné normy“, v citovanom odkaze sa zároveň uvádza, že banka „podporovala svojich kvalitných zákazníkov“.

(128)

Komisia preto nenašla žiadny dôvod na to, aby zmenila svoje zistenia, a dospela k záveru, že čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad správaním piatich spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu, pokiaľ ide o ich úverové politiky a posudzovanie rizika v prípadoch, keď poskytli úvery oceliarskemu priemyslu.

c)   Záver k spolupracujúcim finančným inštitúciám

(129)

Komisia zistila, že päť spolupracujúcich finančných inštitúcií vo vlastníctve štátu uplatňuje pri výkone vládnych funkcií v súvislosti s oceliarskym priemyslom právny rámec stanovený vyššie, čím uvedené inštitúcie konajú ako verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO.

(130)

Po sprístupnení informácií čínska vláda tvrdila, že Komisia nesplnila dôkazové normy na stanovenie toho, že banky vo vlastníctve štátu boli verejnými orgánmi, pretože sa pri dospievaní k záverom údajne spoliehala výlučne na formálne indície kontroly, ako napr. vlastníctvo čínskej vlády alebo právomoc menovať či nominovať riadiacich pracovníkov. Komisia toto tvrdenie odmietla ako neopodstatnené, pretože výkon tejto kontroly zároveň zmysluplným spôsobom podrobne preskúmala vo vyššie uvedených odôvodneniach (100) až (128).

3.4.1.2.   Nespolupracujúce banky vo vlastníctve štátu

(131)

Ako sa uvádza v oddiele 3.2 vyššie, čínska vláda nepožiadala žiadnu z bánk vo vlastníctve štátu, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, aby vyplnila osobitný dotazník. Z toho dôvodu a v súlade so závermi uvedenými v odôvodneniach(61) a (74) vyššie sa Komisia rozhodla na určenie toho, či je možné uvedené banky vo vlastníctve štátu považovať za verejné orgány, využiť najlepšie dostupné skutočnosti.

(132)

Na základe verejne dostupných informácií, ako sú webové lokality bánk, ich výročné správy, informácie dostupné v registroch bánk alebo na internete, Komisia zistila, že samotný štát alebo štátom vlastnené právnické osoby čiastočne alebo úplne vlastnili týchto 30 bánk, ktoré poskytli úvery štyrom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky: China Development Bank, Bank of Communications, China Everbright Bank, Postal Savings Bank, China Merchants Bank, Shanghai Pudong Development Bank, China Industrial Bank, Shenyang Rural Commercial Bank, Benxi City Commercial Bank, Benxi Commercial Bank, Kailuan Group Financial Co., Liaoning Hengyi Financing Lease Co., Ltd., Bank of Chengde, Bank of Hebei, Bank of Shanghai, Ningbo Bank, China CITIC Bank, China Guangfa Bank, China Bohai Bank, Huaxia Bank, China Resources Bank, China Zheshang Bank, China Credit Trust, Huarong International Trust Co. Ltd., Northern International Trust Co., Ltd., Zhangjiakou Bank, Hebei Iron and Steel Group Financial Co., Ltd, Shougang Group Finance, Finančný úrad mesta Benxi, Zunhua Rural Credit Union. Informácie o vlastníckej štruktúre týchto bánk sú uvedené v tabuľke nižšie.

Názov banky

Informácie o vlastníckej štruktúre

China Development Bank

Politická banka v 100 % štátnom vlastníctve

Bank of Communications

Ministerstvo financií a Central Huijin Investments držia 26,53 % akcií banky.

China Everbright Bank

Ministerstvo financií a Central Huijin Investments držia 41,24 % akcií banky.

Postal Savings Bank

Pôvodne bola zriadená v roku 2007 štátnym poštovým úradom, ktorý v súčasnosti patrí pod ministerstvo dopravy. V súčasností drží 64 % akcií spoločnosť China Post Corp., ktorá je v úplnom vlastníctve štátu.

China Merchants Bank

Táto banka je súčasťou skupiny China Merchants Group, štátneho podniku.

Shanghai Pudong Development Bank

China Mobile Communication Group Guangdong Limited (štátny podnik): 20 %

Shanghai International Group Co., Ltd (finančná holdingová skupina vo vlastníctve štátu): 16,93 %

Shanghai Sitico Assets Management Co., Ltd. (súčasť skupiny Shanghai International Group): 5,23 %

Central Huijin Asset Management Co., Ltd.: 1,49 %

[…]

China Industrial Bank

Finančný úrad Fujian: 17,86 % (štátny orgán)

Právnické osoby vo vlastníctve štátu:

 

PICC Property and Casualty Company Limited: 4,98 %

 

PICC Life Insurance Company Limited: 4,21 %

 

Buttonwood Investment Platform LLC: 3,52 %

 

China National Tobacco Corporation: 3,22 %

 

China Securities Finance Corporation Limited: 2,87 %

 

PICC Life Insurance Company Limited-universal: 2,49 %

 

Fujian Tobacco Haisheng Investment Management Co., Ltd.: 2,32 %

 

China Huijin Investment LLC: 1,55 %

Domáce právnické osoby, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu:

 

Tianan Property Insurance Co., Ltd.: 1,71 %

[…]

Shenyang Rural Commercial Bank

Akcionári (ku koncu roka 2014)

Právnické osoby vo vlastníctve štátu:

Liaoning Energy Investment Group (10 %)

Yingkou Port Group (10 %)

Domáce právnické osoby, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu:

Shenyang Zhongyou Tianbao (Group) Materials and equipment (10 %)

Shenzhen Yunfan Technology (10 %)

Beijing Beili Bowen Technology (10 %)

Hangzhou Yongyuan Network Technology (10 %)

Dalian Yidu Group (10 %)

[…]

Benxi City Commercial Bank

Akcionári (ku koncu roka 2015):

miestne verejné financie (1 akcionár): 12,08 %

štátne podniky (8 akcionárov): 59,35 %

súkromné podniky (6 akcionárov): 23,17 %

súkromní jednotlivci (789 akcionárov): 5,42 %

Hlavní akcionári:

 

Finančný úrad mesta Benxi (miestne verejné financie): 12,08 %

 

Shenjing Bank (štátny podnik): 11,88 %

 

Bengang Group (štátny podnik): 9,99 %

 

Liaoning Rongda Investment Enterprise (SOE): 9,99 %

 

Dalian Port Group (štátny podnik): 9,99 %

 

Liaoning Liaoan Engineering and Machinery Group (súkromný podnik): 9,99 %

Benxi Commercial Bank

Idem

Kailuan Group Financial Co.

Komisia pre štátny majetok provincie Hebei ovláda 100 % skupiny Kailuan Group, ktorá zase ovláda spoločnosť Kailuan Group Financial Co.

Liaoning Hengyi Financing Lease Co., Ltd.

Vo vlastníctve skupiny Benxi Group (štátny podnik).

Bank of Chengde

Akcionári (ku koncu roka 2015):

finančný úrad mesta Chengde: 7,359 %

Chengde Zhongsheng Investment Group: 7,359 %

diaľničná stavebná skupina Hebei Beifang: 7,359 %

Chengde City Jinhui Real Estate 6,211 %

Hebei Beichen Powergrid Construction 4,842 %

Chengde city Shuanghuan district Kangda Industry and trade: 4,842 %

[…]

Bank of Hebei

Akcionári (ku koncu roka 2013):

Právnické osoby vo vlastníctve štátu:

China Guodian Power Development: 18,98 %

Zhongcheng Construction & Investment Holding: 10,98 %

Hebei Port Group: 9,41 %

Bank of Shanghai

Väčšinoví akcionári podľa výročnej správy za rok 2015:

206 čínskych štátnych podnikov vlastnilo k 31. júlu 2015 spolu 56 % podiel na akciovom kapitále.

Dcérske spoločnosti a stopercentné dcérske spoločnosti miestnej ľudovej samosprávy Šanghaj a vlád na okresnej úrovni:

Shanghai Alliance Investment (15,08 %)

Shanghai International Port Group (7,20 %)

Shanghai Huixin (2,16 %)

spoločnosť vo vlastníctve štátu pre riadenie aktív Shanghai Huangpu District State-Owned Assets Corporation (2,20 %)

Spoločnosti pod dohľadom Štátnej rady (SASAC a Ministerstvo financií):

China Jianyin Investment (5,48 %)

China Shipbuilding & Offshore International of China Shipbuilding Industry Corporation (4,63 %)

CITIC Guoan of CITIC Guoan Group (2,00 %)

Ningbo Bank

Najväčším akcionárom s 21,38 % je samosprávna vláda Ningbo, druhým najväčším s 20 % je banka OCBC – Bank of Singapore a ďalším v poradí (11,57 %) je veľká čínska textilná skupina.

China CITIC Bank

CITIC Group Corporation Ltd., predtým China International Trust Investment Corporation, je investičná spoločnosť Čínskej ľudovej republiky vo vlastníctve štátu. V súčasnosti vlastní 44 dcérskych spoločností vrátane China CITIC Bank, CITIC Holdings, CITIC Trust Co. a CITIC Merchant Co.

China Guangfa Bank

V roku 2015 bolo 71,86 % akcií v držbe štátnych právnických osôb a 20 % vlastnila spoločnosť Citigroup.

China Bohai Bank

Štátne podniky:

TEDA Holding (25,00 %)

China COSCO Shipping (13,67 %)

Baosteel Group (11,67 %)

Právnické osoby vo vlastníctve štátu:

State Development & Investment Corporation, SDIC (11,67 %)

Tianjin Trust (10,00 %)

Tianjin Shanghui Investment (8,00 %)

Zahraničný investor:

Standard Chartered HK (19,99 %)

Huaxia Bank

20 % podiel vlastní skupina Shougang Group (štátny podnik), ktorá je najväčším akcionárom. Okrem toho 18 % drží štátny podnik China State Grid a 1,3 % Central Huijin.

China Resources Bank

Ovládajúcim akcionárom je China Resources Group (veľký štátny podnik) so 75 % podielom.

China Zheshang Bank

Akcionári k marcu 2015:

Právnické osoby vo vlastníctve štátu:

Zhejiang Finance Development Corporation (19,96 %)

Zhejiang Provincial Energy Group Company Ltd. (5,50 %)

Domáce právnické osoby, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu:

Travelers Automobile Group (8,99 %)

Hengdian Group Holdings Limited (8,30 %)

Zhejiang Hengyi Group (6,21 %)

iní (51,04 %)

China Credit Trust

Táto finančná inštitúcia je prepojená s jednou zo štyroch spoločností vo vlastníctve štátu spravujúcich aktíva, pričom jej hlavnou úlohou je nadobúdanie, správa a likvidácia nesplácaných aktív bánk vo vlastníctve štátu.

Huarong International Trust Co. Ltd.

Táto finančná inštitúcia je prepojená s jednou zo štyroch spoločností vo vlastníctve štátu spravujúcich aktíva, pričom jej hlavnou úlohou je nadobúdanie, správa a likvidácia nesplácaných aktív bánk vo vlastníctve štátu.

Northern International Trust Co., Ltd.

Táto finančná inštitúcia je prepojená s jednou zo štyroch spoločností vo vlastníctve štátu spravujúcich aktíva, pričom jej hlavnou úlohou je nadobúdanie, správa a likvidácia nesplácaných aktív bánk vo vlastníctve štátu.

Zhangjiakou Bank

Handan Branch

Vo vlastníctve orgánov miestnej správy.

Hebei Iron and Steel Group Financial Co., Ltd

Vo vlastníctve skupiny Hesteel Group (štátny podnik).

Shougang Group Finance

Vo vlastníctve skupiny Shougang Group (štátny podnik).

Finančný úrad mesta Benxi City

Miestny úrad ministerstva financií, ktorý poskytol úver jednej zo spoločností zaradených do vzorky.

Zunhua Rural Credit Union

Vidiecka úverová únia vo vlastníctve miestnej poľnohospodárskej obce.

(133)

Komisia ďalej dospela k záveru, že vlastníctvo a kontrola čínskej vlády vychádzali z formálnych indícií z rovnakých dôvodov, aké sa uvádzajú vyššie v oddiele 3.4.1.1, pričom nemala k dispozícii konkrétne informácie od dotknutých finančných inštitúcií, ktoré by preukazovali opak. Najmä pokiaľ ide o riadiacich pracovníkov a dozorné orgány v uvedených 30 bankách vo vlastníctve štátu – vychádzajúc z najlepších dostupných skutočností –, podľa všetkého ich vymenúva čínska vláda, ktorej sa títo riadiaci pracovníci a dozorné orgány aj zodpovedajú, a to rovnakým spôsobom ako v prípade piatich spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu.

(134)

Pokiaľ ide o vykonávanie významnej kontroly, Komisia usúdila, že zistenia týkajúce sa piatich spolupracujúcich finančných inštitúcií, na ktoré pripadala podstatná časť úverov poskytnutých štyrom skupinám spoločností zaradeným do vzorky počas obdobia prešetrovania (od viac ako 50 % po takmer 90 % v závislosti od spoločnosti), by sa mohli považovať za reprezentatívne aj pre ostatné nespolupracujúce finančné inštitúcie vo vlastníctve štátu. Normatívny rámec analyzovaný v oddiele 3.4.1.1 písm. b) vyššie sa na ne vzťahuje rovnako. Keďže nie sú dostupné žiadne náznaky svedčiace o opaku, na základe najlepších dostupných skutočností platí, že konkrétne dôkazy o posúdeniach úverovej bonity v uvedených finančných inštitúciách chýbajú rovnako ako v prípade piatich spolupracujúcich bankách vo vlastníctve štátu, a teda pre ne rovnako platí analýza konkrétneho uplatňovania normatívneho rámca podľa oddielu 3.4.1.1 písm. b).

(135)

Komisia si navyše všimla, že väčšina úverových zmlúv, ktoré dostala od spoločností zaradených do vzorky, mala podobné podmienky, a že úverové sadzby, ktoré boli dohodnuté, boli podobné alebo sa čiastočne prekrývali so sadzbami, ktoré poskytlo päť spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu.

(136)

Komisia preto usúdila, že vzhľadom na uvedené podobnosti úverových podmienok a sadzieb a reprezentatívnosť piatich finančných inštitúcií, ktoré boli overené, zistenia týkajúce sa piatich spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu tvoria najlepšie dostupné skutočnosti na posúdenie ostatných 30 bánk vo vlastníctve štátu.

(137)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že týchto ostatných 30 bánk vo vlastníctve štátu, ktoré poskytujú úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, predstavuje verejné orgány v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia.

(138)

Po poskytnutí informácií čínska vláda namietala proti posúdeniu formálnych náznakov kontroly zo strany Komisie, pričom argumentovala, že Komisia vykonala všeobecné posúdenie všetkých finančných inštitúcií z hľadiska celej krajiny bez toho, aby zohľadnila hlavné charakteristiky a funkcie jednotlivých subjektov a ich vzťah k vláde. Konkrétnejšie čínska vláda zastávala názor, že by sa malo rozlišovať medzi inštitúciami vo vlastníctve štátnych podnikov a tými, ktoré priamo vlastní čínska vláda. Pokiaľ ide o posudzovanie z hľadiska celej krajiny, Komisia pripomenula, že vykonala osobitnú analýzu na určenie, či ide o verejný orgán, pri každej z finančných inštitúcií, za ktoré čínska vláda predložila príslušné požadované informácie. Čínska vláda, žiaľ, nepredložila informácie o všetkých ďalších finančných inštitúciách, ktoré poskytovali úvery pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.2. Komisia bola preto nútená vykonať analýzu na určenie toho, či ide o verejný orgán, na základe najlepších dostupných skutočností.

3.4.1.3.   Záver týkajúci sa finančných inštitúcií vo vlastníctve štátu

(139)

Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie Komisia dospela k záveru, že všetkých 35 čínskych finančných inštitúcií vo vlastníctve štátu, ktoré poskytli úvery štyrom skupinám spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky, predstavuje verejné orgány v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia.

(140)

Aj keby sa finančné inštitúcie vo vlastníctve štátu nepovažovali za verejné orgány, Komisia ďalej zistila, že by sa považovali za orgány poverené a riadené čínskou vládou v záujme vykonávania úloh, ktorými je bežne poverená vláda, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v odôvodneniach(143) a (144) nižšie. Ich správanie by teda bolo v každom prípade pripísané čínskej vláde.

3.4.2.   Poverenie a riadenie súkromných finančných inštitúcií

(141)

Komisia sa následne zamerala na zvyšných desať finančných inštitúcií. Za inštitúcie v súkromnom vlastníctve sa považuje týchto osem finančných inštitúcií: HSBC, Standard Chartered Bank, Ping An Bank, Australia & New Zealand Banking Group (China) Limited, Shagang Group Finance, DBS Group (China) Limited, Bank of Beijing, Hang Seng Bank. Okrem toho sa za súkromné považujú aj banky Jinfeng Rural Commercial Bank a SPB Bank, keďže chýbajú akékoľvek verejne dostupné informácie o ich vlastníckej štruktúre. Komisia analyzovala, či čínska vláda poverila tieto finančné inštitúcie alebo či im nariadila, aby udeľovali subvencie oceliarskemu odvetviu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(142)

Podľa odvolacieho orgánu WTO k „povereniu“ dochádza vtedy, keď vláda dáva súkromnému subjektu zodpovednosť, a výrazom „nariadiť“ sa odkazuje na situácie, v ktorých vláda vykonáva svoju právomoc nad súkromným subjektom (20). V oboch prípadoch vláda používa súkromný subjekt ako zástupcu pri poskytovaní finančnej pomoci a „vo väčšine prípadov by sa dalo očakávať, že poverenie alebo riadenie súkromného subjektu bude zahŕňať určitú formu hrozby alebo donútenia“ (21). Podľa bodu iv) sa zároveň neumožňuje členom ukladať vyrovnávacie opatrenia na výrobky v prípadoch, „keď vláda len vykonáva svoje všeobecné regulačné právomoci“ (22) alebo keď zámer vlády „môže alebo nemusí mať konkrétny výsledok jednoducho vzhľadom na dané faktické okolnosti alebo realizáciu slobodnej vôle subjektov na trhu“ (23). Naopak, poverenie a nariadenie znamená skôr „aktívnejšiu úlohu vlády než iba pobádanie“ (22).

(143)

Komisia poznamenala, že normatívny rámec týkajúci sa oceliarskeho priemyslu spomínaný v odôvodneniach (100) až (120) vyššie sa vzťahuje na všetky finančné inštitúcie v ČĽR vrátane súkromných finančných inštitúcií. Na ilustráciu možno uviesť, že oznámenie „Niekoľko stanovísk k riešeniu nadmerných kapacít“ je adresované všetkým politickým bankám, veľkým bankám, akciovým bankám, poštovým sporiteľniam, bankám so zahraničnou majetkovou účasťou, spoločnostiam spravujúcim finančné aktíva a ďalším finančným inštitúciám pod správou CBRC.

(144)

V rámci overovania na mieste v spoločnostiach zaradených do vzorky sa navyše odhalilo, že väčšina úverových zmlúv, ktoré Komisia dostala od spoločností zaradených do vzorky, mala podobné podmienky, a že úverové sadzby poskytnuté súkromnými finančnými inštitúciami boli podobné a čiastočne sa prekrývali so sadzbami, ktoré poskytli verejné finančné inštitúcie.

(145)

Komisia poslala listy aj uvedeným desiatim finančným inštitúciám so žiadosťou o ďalšie informácie o ich úverových postupoch a hodnoteniach rizika. Odpovedala len jedna, pričom uviedla, že nemôže odpovedať bez konzultácie s regulačnými orgánmi. Po konzultácii s CBRC táto finančná inštitúcia informovala Komisiu, že je ochotná spolupracovať, ale že podľa odporúčania CBRC by sa táto spolupráca mala uskutočniť prostredníctvom mechanizmu regulačnej spolupráce (t. j. vo forme výmeny informácií medzi čínskymi regulačnými orgánmi a regulačnými orgánmi EÚ namiesto priamej interakcie Komisie s bankou). Komisia privítala túto ponuku spolupráce, ale poznamenala, že na zostávajúcu časť prešetrovania nemožno zriadiť takýto intermediárny mechanizmus. Navyše Komisia už od samotnej CBRC nedostala žiaden ďalší list ani žiadosť. Okrem toho dotknutá finančná inštitúcia nepredložila v stanovenej lehote žiadne vecné pripomienky. Žiadna z uvedených inštitúcií teda neposkytla žiadne dôkazy, ktoré by odporovali zisteniam Komisie.

(146)

Keďže Komisia nedostala od súkromných finančných inštitúcií žiadne odlišujúce sa informácie, dospela k záveru, že pokiaľ ide o oceliarsky priemysel, všetky finančné inštitúcie (vrátane súkromných finančných inštitúcií) pôsobiace v Číne pod dohľadom CBRC boli štátom poverené alebo mali štátom nariadené v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia, aby dodržiavali vládne politiky a aby oceliarskemu priemyslu poskytli úvery s preferenčnými sadzbami.

(147)

Po poskytnutí informácií čínska vláda uviedla, že Komisia musí objasniť, či uplatnila kritérium „poverenia“ alebo „nariadenia“, keďže tieto sa vzájomne vylučujú. Okrem toho čínska vláda tvrdila, že výklad „poverenia“ alebo „nariadenia“ uplatnený Komisiou bol príliš úzky, pretože sa zameral na kritérium implikujúce „aktívnejšiu úlohu vlády než iba pobádanie“. Čínska vláda na druhej strane tvrdila, že porota WTO vo veci USA – vývozné obmedzenia vyžadovala hlbšiu analýzu založenú na existencii i) výslovného a afirmatívneho konania vo forme delegovania alebo príkazu, ii) určeného konkrétnej strane, pričom iii) predmetom tohto konania je konkrétna úloha alebo cieľ (24).

(148)

Pokiaľ ide o prvý bod, Komisia zastávala názor, že kritériá „poverenia“ a „nariadenia“ sa navzájom nevylučujú, pretože v oboch prípadoch vláda používa súkromný subjekt ako zástupcu pri poskytovaní finančnej pomoci. Pokiaľ ide o druhý bod, Komisia nesúhlasila s výkladom uplatniteľnej právnej normy, ktorý predložila čínska vláda. Ako už bolo uvedené vyššie v odôvodnení (142), Komisia vychádzala z neskoršej judikatúry WTO, v ktorej Odvolací orgán rozhodol, že nahradenie slov „poveriť“ a „nariadiť“ slovami „delegovanie“ a „príkaz“ bolo ako norma príliš rigidné (25). Z uvedeného vyplýva, že požadovaná miera dokazovania stanovená Odvolacím orgánom v tejto veci bola menej prísna než pôvodný výklad poroty vo veci USA – vývozné obmedzenia. Čínska vláda navyše aj tak nepredložila žiaden dôkaz alebo argument, ktoré by vyvracali zistenia Komisie, pokiaľ ide o poverenie alebo nariadenie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia v rámci tohto prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

3.4.3.   Špecifickosť

(149)

Ako sa uvádza v odôvodneniach (100) až (120), vo viacerých právnych dokumentoch, ktoré sú osobitne zamerané na spoločnosti v oceliarskom priemysle, sa finančným inštitúciám nariaďuje, aby oceliarskemu priemyslu poskytli úvery s preferenčnými sadzbami. Na základe týchto dokumentov sa preukázalo, že finančné inštitúcie poskytujú preferenčné úvery len obmedzenému počtu priemyselných odvetví/spoločností, ktoré sú v súlade s príslušnými politikami čínskej vlády.

(150)

Komisia preto dospela k záveru, že subvencie vo forme poskytovania preferenčných úverov nie sú všeobecne dostupné, ale sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Navyše žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že poskytovanie preferenčných úverov sa zakladá na objektívnych kritériách alebo podmienkach v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(151)

Čínska vláda po poskytnutí informácií uviedla, že na základe správy Odvolacieho orgánu WTO vo veci USA – Lietadlá (druhý podnet) sa analýza špecifickosti nemá sústrediť len na „konkrétnych príjemcov identifikovaných v podnete, ale … aj na všetky podniky či priemyselné odvetvia oprávnené na získanie tej istej subvencie (26) a že podľa správy poroty vo veci ES – Lietadlá (27) na to, aby subvencia bola špecifická, musí sa poskytovať dostatočne obmedzenej „skupine“ podnikov či priemyselných odvetví. Čínska vláda tvrdila, že Komisia presne neurčila, ktorá časť ňou uvádzaných dokumentov sa týka výslovného poskytovania preferenčných úverov oceliarskemu priemyslu. V tejto súvislosti Komisia poukázala na dokumenty uvedené vyššie v odôvodnení (100). Podľa jej názoru sú odkazy na oceliarsky priemysel dostatočne jasné, keďže toto priemyselné odvetvie je buď pomenované, alebo sa uvádza jasný odkaz na výrobok, ktorý vyrába, alebo na odvetvovú skupinu, do ktorej patrí. Navyše zo skutočnosti, že čínska vláda podporuje obmedzenú skupinu zvýhodnených odvetví, medzi ktoré patrí oceliarsky priemysel, vyplýva, že subvencia je špecifická.

3.4.4.   Výhoda a výpočet výšky subvencie

(152)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľnej subvencie. Na tento výpočet posúdila výhodu, ktorá bola poskytnutá príjemcom počas obdobia prešetrovania. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi výškou úroku, ktorý spoločnosť zaplatí za štátny úver, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľný komerčný úver, ktorý by mohla získať na trhu.

(153)

V tejto súvislosti si Komisia na čínskom oceliarskom trhu všimla mnohé špecifiká. Ako sa vysvetľuje v oddieloch 3.4.1 až 3.4.3 vyššie, úvery poskytnuté čínskymi finančnými inštitúciami sú prejavom podstatných vládnych zásahov a neodrážajú miery, ktoré by sa normálne zistili na fungujúcom finančnom trhu.

(154)

Skupiny spoločností zaradené do vzorky sa z hľadiska ich všeobecného finančného postavenia líšia. Počas obdobia prešetrovania každá z nich využívala iný typ úveru, pričom rozdiely sa týkali napr. splatnosti, kolaterálu, záruk a iných súvisiacich podmienok. Z týchto dvoch dôvodov mala každá spoločnosť inú priemernú úrokovú sadzbu na základe vlastnej skupiny prijatých úverov.

(155)

Počas prešetrovania Komisia zistila, že čínske finančné praktiky na oceliarskom trhu, ako sa to preukázalo v prípade štyroch skupín výrobcov zaradených do vzorky, sa vyznačujú tzv. revolvingovými úvermi, teda úvermi, ktoré umožňujú spoločnosti nahradiť splatenú kapitálovú časť úverov k dátumu splatnosti novým kapitálom z nových úverov. Podľa čínskych usmernení ku klasifikácii úverov podľa rizika by sa tieto úvery mali klasifikovať ako tzv. potenciálne problémové úvery, čo znamená, že aj keď je dlžník v súčasnosti schopný splácať istinu aj úrok z úveru, existujú faktory, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jeho schopnosť splácania. To sa však v praxi neudialo, ako sa uvádza vyššie v odôvodnení (125).

(156)

Komisia jednotlivo posúdila finančnú situáciu každej skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradenej do vzorky, aby tieto špecifiká zohľadnila. Najprv analyzovala všeobecnú finančnú situáciu a existenciu revolvingových úverov na úrovni skupiny. Následne túto analýzu rozšírila na jednotlivé spoločnosti v skupine fungujúce na úrovni výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Komisia takto vypočítala výhody z preferenčných úverových postupov jednotlivo pre každú skupinu vyvážajúcich výrobcov zaradenú do vzorky a pripísala túto výhodu príslušnému výrobku.

3.4.4.1.   Jiangsu Shagang Group

(157)

Skupina Jiangsu Shagang Group sa počas obdobia prešetrovania podľa vlastných finančných výkazov prezentovala ako všeobecne zisková. Ziskovosť skupiny však v období 2012 – 2015 neustále slabla, čo je znakom toho, že malé zmeny vo vnútornom alebo vonkajšom podnikateľskom prostredí by skupinu mohli priviesť do straty. Jej pomer dlhov k aktívam je vysoký, ale v priemysle náročnom na kapitál, akým je oceliarsky priemysel, udržateľný. Tento všeobecný dojem sa potvrdil počas overovania na mieste.

(158)

Komisia zaregistrovala, že skupina Jiangsu Shagang Group získala od čínskej ratingovej agentúry China Lianhe Credit Rating Co., Ltd. rating AAA na emisiu dlhopisov na čínskom trhu.

(159)

Komisia si však všimla aj to, že v nedávnej štúdii, ktorú zverejnil Medzinárodný menový fond (28), sa poukazuje na značné rozdiely medzi miestnymi čínskymi ratingovými stupňami a medzinárodnými ratingovými stupňami. Vyše 90 % čínskych dlhopisov má napríklad od miestnych ratingových agentúr rating AA až AAA, ale na trhu USA majú takéto vysoké hodnotenie len necelé 2 % firiem.

(160)

Túto skutočnosť ilustruje tento graf prevzatý z danej štúdie:

Image

(161)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že hoci skupina Jiangsu Shagang Group získala od čínskej ratingovej agentúry dobrý úverový rating, tento rating nie je spoľahlivý.

(162)

Na úrovni jednotlivých spoločností zapojených do výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla boli počas obdobia prešetrovania na účtoch zaznamenané straty, hoci nejde o opakujúcu sa situáciu. Ostatné finančné ukazovatele, napríklad pomer dlhu k aktívam alebo pomer úrokového krytia, nenaznačovali žiadne významné štrukturálne problémy, pokiaľ ide o schopnosť spoločností splácať dlhy. Počas overovania na mieste však Komisia zistila aj to, že táto spoločnosť získala jeden revolvingový úver (spomedzi úverov zaradených do vzorky). V úverových tabuľkách bolo navyše mnoho krátkodobých úverov v čase splatnosti nahradených novými úvermi v rovnakej výške. Jedna zo spoločností skupiny zaradená do vzorky okrem toho získala krátkodobý úver od finančnej inštitúcie špecializujúcej sa na problémové úvery s veľmi vysokou úrokovou sadzbou od 14 do 16 %, čo taktiež naznačuje, že v období prešetrovania mala problémy s likviditou.

(163)

Túto situáciu následne potvrdilo hodnotenie Komisie týkajúce sa toho, že čínsky rating AAA pre skupinu Jiangsu Shagang Group nemožno vnímať ako dôveryhodný.

(164)

Agentúra Moody's napokon v roku 2013 ohodnotila komerčný cenný papier emitovaný skupinou Jiangsu Shagang Group ratingom Prime-1. Tento rating však vychádzal z ratingu Bank of China, pobočky New York Mellon, ktorá poskytla záruku, a to práve preto, že skupina Jiangsu Shagang Group nemala vlastný spoľahlivý a nezávislý rating.

(165)

Úverové finančné inštitúcie nevykonali posúdenie úverovej bonity. V záujme stanovenia výhody teda Komisia musela posúdiť to, či úrokové sadzby na úvery poskytnuté skupine Jiangsu Shagang Group boli na trhovej úrovni.

(166)

Komisia sa domnieva, že finančná situácia skupiny zodpovedá ratingu BB, čo je najvyšší rating, ktorý už nepatrí do kategórie investičného stupňa. Investičný stupeň znamená, že ratingová agentúra dlhopisy emitované spoločnosťou hodnotí tak, že pri nich pravdepodobne budú splnené platobné povinnosti a banky do nich môžu investovať.

(167)

Dlhopisy s neinvestičným stupňom sa vnímajú ako špekulatívne. Dlžníci s neinvestičným stupňom budú mať pravdepodobne určité kvalitatívne a ochranné charakteristiky, tie však môže prevážiť veľká neistota alebo veľká expozícia nepriaznivým podmienkam. Rating BB je najvyšší v tejto kategórii, čo je vyjadrením skutočnosti, že dlžník je v krátkodobom období menej zraniteľný ako iní dlžníci s nižším ratingom. Čelí však významnej pretrvávajúcej neistote a je vystavený nepriaznivým obchodným, finančným alebo hospodárskym podmienkam, ktoré by podľa definícií úverových ratingov Standard and Poor's mohli viesť k nedostatočnej schopnosti dlžníka plniť si finančné záväzky.

(168)

Očakávané ážio pre dlhopisy emitované firmami s týmto ratingom (BB) sa následne uplatnilo na štandardnú úverovú sadzbu Čínskej ľudovej banky (PBOC) s cieľom určiť trhovú mieru.

(169)

Táto prirážka sa určila výpočtom relatívneho rozpätia medzi indexmi amerických podnikových dlhopisov s ratingom A a amerických podnikových dlhopisov s ratingom BB na základe údajov od spoločnosti Bloomberg pre priemyselné segmenty. Takto vypočítané relatívne rozpätie sa potom pridalo k referenčným úrokovým mieram zverejneným Čínskou ľudovou bankou v deň poskytnutia úveru a na úvery s rovnakou splatnosťou ako dotknutý úver. Tento postup sa uskutočnil jednotlivo pre každý úver poskytnutý spoločnosti.

(170)

V súvislosti s úvermi v zahraničných menách v ČĽR platí podobná situácia, pokiaľ ide o deformácie trhu a neexistenciu platných úverových ratingov, pretože tieto úvery poskytujú tie isté čínske finančné inštitúcie. Ako sa teda uviedlo už vyššie, na určenie prirážky, ktorá sa uplatnila na úverovú sadzbu USD LIBOR s cieľom určiť vhodnú referenčnú hodnotu, sa použili podnikové dlhopisy s ratingom BB v príslušnej mene emitované počas obdobia prešetrovania.

(171)

S cieľom zohľadniť zvýšené riziko zdôraznené praktikami poskytovania revolvingových úverov na úrovni jednotlivých spoločností zapojených do výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla sa Komisia okrem toho pokúsila identifikovať inú vhodnú referenčnú hodnotu na čínskom trhu. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že jedna banka vo vlastníctve štátu poskytla úver so splatnosťou 16 mesiacov jednej zo spoločností skupiny Jiangsu Shagang Group s úrokovou sadzbou od 14 % do 16 %. Podľa skupiny Jiangsu Shagang Group je táto porovnateľne vysoká úroková sadzba následkom toho, že táto špecifická finančná inštitúcia sa špecializuje na úvery pre spoločnosti s finančnými ťažkosťami, pričom spoločnosť medzi svoje služby zaraďuje aj zmierňovanie dočasných problémov s likviditou. Keďže revolvingové úvery sú zvyčajne znakom krátkodobých problémov s likviditou, podmienky a splatnosť tohto úveru sa považujú za vhodné a vyjadrujúce dodatočnú výhodu vyplývajúcu s použitia revolvingových úverov.

(172)

Komisia preto považovala za vhodné použiť tento údaj ako relevantnú referenčnú hodnotu pre všetky úvery so splatnosťou najviac 2 roky poskytnuté na úrovni výrobných spoločností, ktoré využívali revolvingové úvery. Je skutočne pravdou, že revolvingové úvery sa poskytujú zvyčajne krátkodobo. Je veľmi nepravdepodobné, že by sa našiel revolvingový úver poskytnutý so splatnosťou dlhšou ako 2 roky, pričom tento záver podporujú aj konkrétne dôkazy o úveroch overené v spoločnostiach zaradených do vzorky.

(173)

Čínska vláda a spolupracujúce spoločnosti zaradené do vzorky vo svojich pripomienkach po poskytnutí informácií namietali proti použitej metodike založenej na relatívnom rozpätí opísanej vyššie v odôvodnení (169). Vzhľadom na tieto pripomienky Komisia následne zaslala všetkým zainteresovaným stranám doplňujúci dokument, v ktorom podrobnejšie vysvetlila použitú metodiku.

(174)

Boli doručené tieto pripomienky:

1.

V medzinárodnej bankovej praxi sa používa referenčná hodnota, ku ktorej sa pripočíta dodatočná prirážka, ktorá je vyjadrená ako absolútne navýšenie hodnoty, a nie ako relatívne navýšenie hodnoty. Príkladom by mohol byť IBOR, LIBOR alebo EURIBOR plus 1 %.

2.

Dve zložky úrokovej sadzby odrážajú riziko krajiny alebo menové riziko (ide o časť úrokovej sadzby, ktorá zodpovedá sadzbe centrálnej banky alebo sadzbe pre spoločnosť nezaťaženú žiadnym rizikom) a riziko špecifické pre danú spoločnosť (ide o navýšenie v absolútnom vyjadrení v prípade spoločnosti s ratingom BB).

3.

Relatívne rozpätie sa zväčší, keď bezriziková sadzba klesne, hoci absolútne rozpätie zostáva rovnaké. Okrem toho táto metodika vedie k extrémne vysokým relatívnym rozpätiam v prípade záporných úrokových sadzieb.

4.

Podľa historických údajov, ktoré poskytla čínska vláda, („historické údaje o relatívnom rozpätí“) absolútne rozpätie zostáva v priebehu času v podstate stabilné, zatiaľ čo relatívne rozpätie sa výrazne mení. Okrem toho priemerné absolútne rozpätie v čase je blízke absolútnemu rozpätiu zistenému v rámci obdobia prešetrovania.

5.

Komisia použila priemerné relatívne rozpätie počas obdobia prešetrovania pre úvery s rôznou splatnosťou – od jedného do desiatich rokov. Použitie relatívneho rozpätia na dlhopisy s rozdielnou splatnosťou ukazuje veľké rozdiely v závislosti od durácie úverov, ako aj to, že absolútne a relatívne rozpätie sa pohybujú pri rôznych splatnostiach rôznym smerom.

6.

Použitím jediného priemerného relatívneho rozpätia dlhopisov s rôznymi splatnosťami namiesto váženého priemeru sa prikladá príliš veľká váha krátkym splatnostiam, pretože dlhopisy sa zvyčajne vydávajú s dlhou splatnosťou. Táto skutočnosť bola obzvlášť relevantná, pretože Komisia použila relatívne rozpätie len pre dlhodobé úvery.

7.

Relatívne rozpätie sa použilo na nesprávnu referenčnú sadzbu PBOC pre úvery poskytnuté pred rokom 2015, ktoré boli počas (časti) roka 2015 ešte nesplatené, pretože Komisia vzala do úvahy sadzbu PBOC platnú v čase poskytnutia úveru. Komisia mala namiesto toho použiť sadzby PBOC z roku 2015.

8.

Zdroje uvedené v dokumente dopĺňajúcom poskytnutie informácii odkazovali na použitie relatívneho rozpätia vzhľadom na výnosy, a nie vzhľadom na rozdiel medzi úrokovými sadzbami získanými od bánk. Žiaden zo zdrojov neuvádzal, že tento rozdiel musí byť vyjadrený ako relatívna hodnota, a nie všetky zdroje boli dôveryhodné.

(175)

Pokiaľ ide o prvý bod, Komisia uznala, že komerčné banky zvyčajne používajú prirážku vyjadrenú ako absolútnu hodnotu. Uviedla, že za touto praxou pravdepodobne stoja hlavne praktické dôvody, pretože úroková sadzba je v konečnom dôsledku absolútnym číslom. Toto absolútne číslo je však výsledkom posúdenia rizika, ktorého základom je relatívne hodnotenie. Riziko zlyhania spoločnosti s úverovým ratingom BB je o X % pravdepodobnejšie než zlyhanie verejnej správy alebo spoločnosti nezaťaženej žiadnym rizikom. Ide o relatívne hodnotenie, čo ilustrujú údaje o historickom vývoji rozpätí, ktoré predložila čínska vláda (pozri analýzu ďalej). Relatívne rozpätie zachytáva zmeny základných trhových podmienok, ktoré nie sú vyjadrené pri použití absolútneho rozpätia.

(176)

Pokiaľ ide o druhý a tretí bod, Komisia súhlasila s východiskovým tvrdením, že úrokové sadzby neodrážajú len rizikové profily spoločností, ale aj riziká súvisiace s konkrétnou krajinou a menou. Často, ako aj v tomto prípade, sa riziká súvisiace s konkrétnou krajinou a menou menia v čase a zmeny sa v prípade rôznych krajín líšia. V dôsledku toho sa bezrizikové sadzby v priebehu času výrazne menia a niekedy sú nižšie v Spojených štátoch, inokedy zase v Číne. Tieto rozdiely súvisia s faktormi, ako je zistený a očakávaný rast HDP, ekonomický sentiment a výška inflácie. Keďže bezriziková sadzba sa mení v čase, to isté nominálne absolútne rozpätie môže znamenať veľmi rozdielne posúdenie rizika. Napríklad keď banka odhaduje, že riziko zlyhania konkrétnej spoločnosti je o 10 % vyššie ako bezriziková sadzba (relatívny odhad), výsledné absolútne rozpätie môže byť medzi 0,1 % (pri bezrizikovej sadzbe 1 %) a 1 % (pri bezrizikovej sadzbe 10 %).

(177)

Z pohľadu investora je preto relatívne rozpätie lepším meradlom, pretože odráža rozsah rozpätia výnosov a spôsob, akým naň vplýva výška základnej úrokovej sadzby.

(178)

Táto metóda je z hľadiska krajín neutrálna. Napríklad keď je bezriziková sadzba v USA nižšia než bezriziková sadzba v Číne, metóda povedie k vyšším absolútnym prirážkam. Na druhej strane, keď je bezriziková sadzba v Číne nižšia než bezriziková sadzba v USA, metóda povedie k nižším absolútnym prirážkam. Na lepšiu ilustráciu, z údajov, ktoré poskytla čínska vláda, vyplýva, že relatívne rozpätie bolo malé pred prasknutím internetovej akciovej bubliny v roku 2002. Na nízke úrovne sa vrátilo až do vypuknutia finančnej a hospodárskej krízy spôsobenej hypotékami nízkej kvality a štátnym dlhom. Po finančnej a hospodárskej kríze zostalo relatívne rozpätie na vyššej úrovni ako pred touto krízou. Táto vyššia úroveň relatívneho rozpätia odráža výrazne zhoršenie makroekomických fundamentov a utlmený agregátny dopyt, ktorý takisto spôsobil pokles miery inflácie v USA (a iných vyspelých ekonomikách) na veľmi nízke úrovne.

(179)

Z údajov poskytnutých čínskou vládou vyplýva, že absolútne rozpätie nezachytáva zhoršenie hlavných fundamentov. Napríklad medzi absolútnym rozpätím výnosov v USA existuje pomerne malý rozdiel – 2,46 percentuálneho bodu v roku 2003 a 2,35 percentuálneho bodu počas obdobia prešetrovania, hoci rozdiel v priemernej miere inflácie je výrazný – 2,27 % v roku 2003 a len 0,12 % v roku 2015. Relatívne rozpätie lepšie zachytáva rozdiely v ekonomickej situácii medzi týmito dvoma obdobiami – 48,86 % v roku 2003 a 71,57 % v roku 2015. Podobne v roku 2006 (pred krízou) dosahovalo absolútne rozpätie 1,55 %, čo je takmer taká istá hodnota ako v roku 2017 (1,56 %), hoci základné trhové podmienky sa výrazne zmenili. Táto zmena trhových podmienok je vyjadrená v relatívnom rozpätí, ktoré dosahovalo 27 % v roku 2006 a 46 % v roku 2017.

(180)

Nakoniec, Komisia uznala, že použitie metodiky relatívneho rozpätia v prípade záporných úrokových sadzieb by viedlo k nezmyselným výsledkom. Takýto scenár však v tomto prípade nenastal. Komisia usúdila, že počas obdobia prešetrovania relatívne rozpätie lepšie zachytávalo základné trhové podmienky ovplyvňujúce úverové riziko konkrétnych spoločností než použitie prístupu založeného na absolútnom rozpätí.

(181)

Pokiaľ ide o štvrtý bod, Komisia interpretovala skutočnosti predložené čínskou vládou iným spôsobom. Ak sa použije súbor údajov, ktorý poskytla čínska vláda, možno vidieť, že absolútne rozpätie nie je až také stabilné, ako tvrdí čínska vláda, ale naopak sa v priebehu času pohybuje v rozmedzí od 1 % do 4,5 %. Okrem toho za posledných 23 rokov relatívne rozpätie vykazuje presne taký istý trend ako absolútne rozpätie, t. j. ak sa zvyšuje relatívne rozpätie, zvyšuje sa aj absolútne rozpätie a naopak. Pokiaľ ide o údajnú volatilitu relatívneho rozpätia, rozsah zmien je podobný – rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou je 530 % v prípade relatívneho rozpätia a 450 % v prípade absolútneho rozpätia. Nakoniec, ak sa údaje poskytnuté čínskou vládou použijú na historické sadzby PBOC, v niektorých rokoch relatívna metodika vedie k nižšej referenčnej hodnote ako metodika založená na absolútnom rozpätí.

(182)

Na základe dokumentu s dodatočnými informáciami čínska vláda tvrdila, že rok 2002 a roky 2008 až 2010 by sa nemali v analýze zohľadňovať, pretože to boli „abnormálne“ roky. Komisia nechápe, prečo by sa zmeny hospodárskeho cyklu nemali zohľadňovať. Recesie sú súčasťou ekonomického životného cyklu a pri analýze údajov by sa mali vziať do úvahy všetky stránky cyklu, nie iba dobré roky. To platí aj pre výnimočné silné recesie, ako boli hospodárske a finančné krízy v rokoch 2008 až 2010.

(183)

Pokiaľ ide o piaty bod, použitie relatívneho rozpätia zisteného počas obdobia prešetrovania skutočne viedlo k výsledkom, ktoré sa líšili od absolútneho rozpätia, keď sa použilo presnejšie na úrovni rôznych splatností namiesto toho, aby sa použilo ako priemer pre všetky durácie úverov. Tieto rozdielne výsledky však neboli spôsobené tým, že by samotné relatívne rozpätie bolo chybné, ale skutočnosťou, že medzi úrokovými sadzbami v USA a ČĽR existovali výrazné rozdiely v časovej štruktúre rizika. Rozdiel medzi úrokovou sadzbou 1-ročného a 10-ročného dlhopisu v USA bol oveľa väčší (od 2,5 % do 3,7 %) než rozdiel medzi 1-ročnými a viac než 5-ročnými úrokovými sadzbami PBOC (rozdiel 0,8 %). Rozdielnosť teda vyplývala z východiskového bodu, na ktorý sa uplatnilo relatívne rozpätie. Ak by ČĽR mala ako východiskový bod podobnú časovú štruktúru rizika, výsledné referenčné sadzby by opäť sledovali logický trend pri všetkých duráciách úverov. Napríklad za predpokladu, že by rozdiel medzi krátkodobými a dlhodobými úrokovými sadzbami PBOC predstavoval 3 %, výsledná referenčná sadzba by v prípade dlhodobých úverov predstavovala 15,81 %, čo je viac ako referenčná hodnota 14,22 % pri krátkodobých úveroch.

(184)

Komisia si bola tohto problému od začiatku vedomá. V snahe minimalizovať vplyv rozdielov v časovej štruktúre rizika medzi týmito dvomi krajinami sa Komisia rozhodla použiť priemerné relatívne rozpätie pre všetky durácie úverov, čím priblížila medzinárodnú referenčnú hodnotu podmienkam v Číne a predišla penalizácii čínskych spoločností s vysokým podielom krátkodobých úverov.

(185)

Pokiaľ ide o šiesty bod, Komisia s tvrdeniami čínskej vlády nesúhlasila. Tvrdenie, že Komisia použila relatívne rozpätie len pre dlhodobé úvery je fakticky nesprávne. Metodika založená na relatívnom rozpätí sa použila v prípade dlhodobých aj krátkodobých úverov. Použitie jediného priemerného relatívneho rozpätia pre úvery s rôznymi splatnosťami neviedlo k pripísaniu príliš veľkej váhy krátkym splatnostiam, pretože Komisia v praxi toto rozpätie použila na úvery s rôznymi splatnosťami.

(186)

Pokiaľ ide o siedmy bod, Komisia uznala, že použila údaje z dvoch rôznych časových období, t. j. relatívne rozpätie z obdobia prešetrovania a sadzbu PBOC platnú v čase poskytnutia úveru, a že posudzované obdobie by sa malo v prípade každého úveru zhodovať. Komisia však nesúhlasila so záverom čínskej vlády, že namiesto toho by všetky údaje mali pochádzať z obdobia prešetrovania. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že pri určovaní správneho obdobia, ktoré sa má použiť v prípade rozpätia, ako aj sadzby PBOC, by sa mali zohľadniť osobitné podmienky každého úveru, ako je napríklad variabilita úrokovej sadzby. V rámci tohto prešetrovania však Komisia nemala tieto informácie k dispozícii pre všetky úvery poskytnuté spoločnostiam zaradeným do vzorky. Keďže informácie o osobitných podmienkach úverov poskytnutých v minulosti neboli k dispozícii, a na základe žiadosti čínskej vlády sa Komisia rozhodla, že použije relatívne rozpätie a sadzbu PBOC platné počas obdobia prešetrovania pre všetky úvery poskytnuté spoločnostiam zaradeným do vzorky v rámci tohto prešetrovania. Komisia náležite upravila smerom nadol výšku výhody súvisiacej s poskytovaním preferenčných úverov.

(187)

Nakoniec, pokiaľ ide o posledný bod, Komisia súhlasila, že zdroje uvedené v dokumente s doplňujúcimi informáciami odkazovali na použitie relatívneho rozpätia vzhľadom na výnosy a že žiaden zo zdrojov neuvádzal, že tento rozdiel musí byť vyjadrený ako relatívna hodnota. Komisia poukázala na to, že cieľom operácie s relatívnym rozpätím bolo dospieť k prirážke za úverové riziko, ktorá by sa uplatnila na bezrizikovú sadzbu, aby sa tak vypočítala referenčná úroková sadzba. Prirážky za úverové riziko prirodzene súvisia s tým, ako investori vnímajú cenný papier, a aký výnos očakávajú výmenou za zvýšené riziko. Okrem toho, hoci nie všetky zdroje vychádzali z odbornej literatúry, uvádzali odkazy, ktoré sa objavovali v iných zdrojoch. Na základe všetkých uvedených dôvodov Komisia naďalej považovala všetky tieto zdroje za relevantné.

(188)

Komisia tak nezmenila svoj názor, že metóda založená na relatívnom rozpätí primeranejšie odráža rizikovú prirážku, ktorú by finančná inštitúcia uplatnila v prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov na nedeformovanom trhu, a to najmä vzhľadom na to, že základná úroková sadzba v ČĽR a základná úroková sadzba v USA sa v priebehu času vyvíjali rozdielne.

(189)

Okrem toho po poskytnutí informácií čínska vláda a dve spoločnosti zaradené do vzorky namietali aj proti použitiu úrokovej sadzby v rozmedzí 14 % až 16 % pre všetky úvery so splatnosťou dva roky a kratšou na úrovni spoločností, ktoré využívali revolvingové úvery. Boli doručené tieto pripomienky:

1.

Komisia klasifikovala všetky úvery s duráciou dva roky a kratšou ako revolvingové úvery bez primeraného vysvetlenia alebo príslušných dôkazov. Nie všetky krátkodobé úvery poskytnuté spoločnostiam zaradeným do vzorky boli revolvingovými úvermi.

2.

Revolvingové úvery nie sú nevyhnutne znakom problémov s likviditou. V Európe sú revolvingové úvery súčasťou bežnej obchodnej praxe. Negenerujú vyššie úrokové sadzby a využíva ich oceliarsky priemysel EÚ. Konkrétnejšie skupina Shougang Group tvrdila, že Komisia označila za revolvingové najmä úvery spoločností Qian'an Coal, Xishan Coking a Shougang Corp., ktoré nemali finančné ťažkosti.

3.

Proxy referenčná hodnota, ktorú použila Komisia, nebola v súlade s článkom 14 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Úver, ktorý bol použitý ako základ pre proxy referenčnú hodnotu, bol jediný, mimoriadny úver predstavujúci len 2 % celkového objemu úverov poskytnutých skupine Jiangsu Shagang Group a Komisia neposkytla žiadne odôvodnené vysvetlenie, prečo by mal byť porovnateľný s komerčným úverom. Komisia okrem toho nevykonala úpravy, ktorými by tento úver priblížila porovnateľným komerčným úverom.

(190)

Pokiaľ ide o prvý bod, Komisia neklasifikovala všetky úvery s duráciou dva roky a kratšou ako revolvingové úvery. Existencia revolvingových úverov v konkrétnej spoločnosti sa len považovala za náznak toho, že spoločnosť bola v horšej finančnej situácii než by sa na prvý pohľad mohlo zdať na základe finančných výkazov a že dodatočné riziko súviselo s problémami s krátkodobou likviditou. Preto sa pri všetkých krátkodobých úveroch musela použiť vyššie riziková prirážka bez ohľadu na to, či boli tieto úvery revolvingové alebo nie.

(191)

Pokiaľ ide o druhý bod, Komisia nesúhlasila s posúdením čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov. Samotné čínske orgány považujú revolvingové úvery za dodatočný faktor úverového rizika. Ako sa uvádza v „Usmerneniach pre klasifikáciu úverov na základe rizika“, ktoré vydalo CBRC, revolvingové úvery by sa mali vykazovať aspoň ako „potenciálne problémové“ úvery (29). Ak úver patrí do tejto kategórie, znamená to, že hoci je dlžník v súčasnosti schopný splácať istinu aj úrok z úveru, existujú faktory, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jeho splatenie.

(192)

Revolvingové kreditné facility v Európe skutočne existujú a oceliarsky priemysel Únie ich využíval, ale ich podmienky sú veľmi odlišné od čínskych revolvingových úverov. Revolvingové kreditné facility v Únii sú v podstate úverové linky s vopred stanovenou maximálnou sumou, ktorú možno opakovane čerpať a splatiť počas vopred stanoveného obdobia. Okrem toho takéto kreditné facility, v rozpore s tým, čo tvrdí čínska vláda, so sebou prinášajú dodatočné náklady, a to buď v podobe zmluvnej marže pripočítanej k bežným krátkodobým trhovým sadzbám (30), alebo vo forme vopred stanoveného poplatku za správu. Okrem toho aj v prípade BNP Paribas, ktorý ako príklad uviedla čínska vláda, bol stanovený poplatok za nevyužitý kapitál počas trvania kreditnej facility. Naopak podmienky revolvingových úverov, ktoré boli zistené počas overovaní na mieste v čínskych spoločnostiach zaradených do vzorky, sa ničím nelíšili od iných krátkodobých úverov. Neboli označené ako úverové linky alebo revolvingové kreditné facility a neboli s nimi spojené žiadne mimoriadne poplatky alebo marže. Na prvý pohľad sa zdalo, že ide o krátkodobé úvery. Pri kontrole splácania týchto úverov počas overovania na mieste sa však ukázalo, že kapitál sa v skutočnosti splácal novými úvermi, ktoré v tej istej výške poskytla tá istá banka týždeň pred alebo po dátume splatnosti pôvodného úveru. Komisia následne rozšírila svoju analýzu na ďalšie úvery v úverových tabuľkách a väčšinou zistila ďalšie prípady s presne takými istými charakteristikami. Vzhľadom na všetky tieto dôvody Komisia trvala na svojom stanovisku, pokiaľ ide o revolvingové úvery.

(193)

Komisia z faktického hľadiska nesúhlasila s konkrétnym tvrdením skupiny Shougang Group, že Komisia označila za revolvingové najmä úvery spoločností Qian'an Coal, Xishan Coking a Shougang Corp. Komisia zistila revolvingové úvery vo všetkých kontrolovaných spoločnostiach skupiny Shougang Group vrátane výrobných spoločností Shougang Mining a Qian'an, v prípade ktorých sa za revolvingové úvery považovali všetky krátkodobé úvery poskytnuté počas obdobia prešetrovania.

(194)

Nakoniec, pokiaľ ide o tretí bod, Komisia zastávala názor, že úver poskytnutý spoločnosti v skupine Jiangsu Shagang Group bol porovnateľný komerčný úver, pretože podmienky jeho poskytnutia, ktoré sú opísané vyššie v odôvodnení (162), zodpovedali finančnej situácii charakterizovanej krátkodobými finančnými problémami. Okrem toho splatnosť tohto proxy úveru (16 mesiacov) vo všeobecnosti zodpovedala krátkodobému charakteru úverov, na ktoré sa táto proxy referenčná hodnota uplatnila na účely výpočtu výhody. Proxy referenčná sadzba sa však upravil tak, aby zohľadňovala rozdiely úrokových sadzieb pre úvery so splatnosťou kratšou ako jeden rok v porovnaní s úvermi so splatnosťou jeden až dva roky, a to na základe príslušných rozdielov medzi týmito dvomi splatnosťami v sadzbách PBOC. Podrobný výpočet tejto úpravy bol poskytnutý dotknutým spoločnostiam.

(195)

Komisia preto odmietla všetky tvrdenia týkajúce sa použitia úrokovej sadzby v rozmedzí 14 % až 16 % pre všetky úvery so splatnosťou dva roky a kratšou na úrovni spoločností, ktoré využívali revolvingové úvery.

(196)

Skupina Jiangsu Shagang Group kritizovala aj to, že Komisia do svojho výpočtu výhody dvakrát započítala úvery, ktoré jej dcérske spoločnosti získali od Shagang Finance a od materskej spoločnosti. Spoločnosť Shagang tiež tvrdila, že Komisia mala odpočítať „zápornú výhodu“, t. j. výhodu vyplývajúcu z úverov, v prípade ktorých boli skutočné platby úrokov vyššie ako referenčné sadzby vypočítané Komisiou. Komisia obe tvrdenia odmietla.

(197)

Pokiaľ ide o údajne dvojité započítanie, Komisia poznamenala, že spoločnosť Shagang odkazuje najmä na vnútroskupinové úvery medzi Shagang Finance a prepojenými spoločnosťami vyrábajúcimi oceľ. V tejto súvislosti pripomenula, že spoločnosť Shagang Finance neposkytla Komisii žiadne informácie o úveroch, ktoré si sama zobrala. Okrem toho Komisia nepočítala žiadnu výhodu na úrovni spoločnosti Shagang Finance. Tým je vylúčená akákoľvek možnosť dvojitého započítania. Pokiaľ ide o niekoľko zostávajúcich vnútroskupinových úverov medzi skupinou Shagang Group a spoločnosťami vyrábajúcimi oceľ, Komisia skontrolovala, či skutočne došlo k dvojitému započítaniu. Už pred poskytnutím informácií sa však na zozname úverov predloženom skupinou Shagang Group nachádzali len dva úvery označené ako vnútroskupinové a v prípade spoločnosti Hongchang Plate sa na zozname úverov nachádzal len jeden takýto úver. Okrem toho pri vecnom porovnaní sa tieto úvery nezhodovali vo výške sumy, splatnosti ani príslušnom úroku. Spoločnosť po poskytnutí informácií nepredložila žiadne ďalšie údaje, ktorými by dokázala svoje tvrdenie, že išlo skutočne o tie isté úvery. Komisia preto dospela k záveru, že každý z týchto úverov bol vykázaný len raz, a to buď na zozname úverov skupiny, alebo výrobnej spoločnosti.

(198)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa „negatívnej výhody“ uvedené v odôvodnení (196), Komisia uviedla, že nevzniká žiadna otázka, pokiaľ ide o spravodlivé porovnania. Získanie úveru s nepreferenčnou sadzbou nemôže kompenzovať výhodu získanú z iného úveru poskytnutého s preferenčnou sadzbou. Komisia pri výpočte výhody zohľadnila len úvery, pre ktoré bola vypočítaná vyššia referenčná hodnota než sadzba, ktorú platili spoločnosti. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

3.4.4.2.   Hesteel Group

(199)

Aj skupina Hesteel Group sa podľa vlastných finančných výkazov prezentovala ako všeobecne zisková. Skupina síce nevytvárala stratu, ale úroveň ziskovosti bola všeobecne nízka, v dôsledku čoho je skupina viac vystavená nepriaznivým zmenám v podnikateľských, finančných alebo hospodárskych podmienkach. Skupina mala aj vysoký pomer dlhov v aktívam.

(200)

Na úrovni spoločností zapojených do výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla bola všeobecná finančná situácia podobná ako na úrovni skupiny, a to s nízkou úrovňou ziskovosti, ale bez strát. Ostatné finančné ukazovatele, ako napríklad pomer dlhov k aktívam alebo miera úrokového krytia, navyše nenaznačovali žiadne významné štrukturálne problémy v súvislosti so schopnosťou spoločností splácať dlhy. Počas overovania na mieste však Komisia zistila, že 80 % preskúmaných úverov vo vzorke, ktoré tieto spoločnosti dostali, boli revolvingové úvery a ich sumy boli značné, čo poukazuje na nestálejšiu situáciu z pohľadu likvidity, než by sa mohlo zdať z finančných výkazov.

(201)

Komisia si všimla, že skupina Hesteel Group získala od čínskej ratingovej agentúry Agricultural Bank of China, pobočka Hangang, hodnotenie AAA–. Z rovnakých dôvodov, aké sa uvádzajú v odôvodneniach (159) až (161) vyššie, Komisia dospela k záveru, že tento rating nie je spoľahlivý. Samotná existencia revolvingových úverov ďalej potvrdila úsudok Komisie, že by nemala prihliadať na čínsky rating AAA– pre skupinu Hesteel Group.

(202)

Komisia sa preto domnieva, že keďže neexistuje náležité hodnotenie rizika, na výpočet celkovej výhody poskytnutej pri výrobe plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla je vhodné použiť referenčnú hodnotu ratingu BB, ako sa stanovuje v odôvodneniach (166) až (168) vyššie, na úrovni činností skupiny.

(203)

S cieľom zohľadniť zvýšené riziko zdôraznené existenciou revolvingových úverov na úrovni jednotlivých spoločností zapojených do výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla a vzhľadom na to, že podmienky a splatnosť týchto úverov boli v podstate porovnateľné s úverom s vysokou úrokovou sadzbou uvedeným v odôvodnení (162) vyššie, Komisia považuje za vhodné použiť rovnakú referenčnú hodnotu, ako sa uvádza v danom odôvodnení, ako relevantnú referenčnú hodnotu pre všetky úvery so splatnosťou najviac 2 roky poskytnuté na úrovni výrobných spoločností, ktoré využívali revolvingové úvery. Keďže revolvingové úvery sa zvyčajne poskytujú na krátke obdobie, je veľmi nepravdepodobné, že by sa našiel revolvingový úver poskytnutý so splatnosťou dlhšou ako 2 roky, pričom tento záver podporujú aj konkrétne dôkazy o úveroch overené v spoločnostiach zaradených do vzorky.

(204)

Tvrdenia a argumenty predložené čínskou vládou a niektorými spoločnosťami zaradenými do vzorky, pokiaľ ide o všeobecnú metodiku relatívneho rozpätia a použitie náhradnej referenčnej hodnoty, sa rovnako vzťahujú aj na skupinu Hesteel Group. Komisia ich už vyvrátila v odôvodneniach (175) až (195).

(205)

Po zverejnení informácií navrhovateľa zaujímalo, či Komisia zohľadnila značnú kapitálovú injekciu vo výške približne 1 miliardy EUR, ktorú skupina Hesteel dostala v roku 2010 a z ktorej jej plynuli výhody ešte aj v období prešetrovania. Komisia poznamenala, že tejto údajnej kapitálovej injekcie sa týkala otázka, ktorú v apríli 2017 položili Spojené štáty a EÚ Čínskej ľudovej republike v rámci výboru WTO pre subvencie a vyrovnávacie opatrenia. Komisia počas tohto prešetrovania nenašla žiadne dôkazy o tom, že by skupina Hesteel Group mala počas obdobia prešetrovania akékoľvek výhody plynúce z tejto údajnej kapitálovej injekcie.

3.4.4.3.   Shougang Group

(206)

Skupina Shougang Group sa podľa vlastných finančných výkazov nachádzala vo všeobecne ťažkej finančnej situácii. Na základe poskytnutých dôkazov za rok 2014 a nasledujúce roky bola skupina v rokoch 2014 a 2015 stratová. Počas obdobia prešetrovania bola vysoko zadlžená a jej krátkodobé záväzky sa zvýšili o viac ako 10 %. Počas overovania na mieste sa na úrovni materskej spoločnosti okrem toho zistilo 25 revolvingových úverov. V úverových tabuľkách bolo navyše mnoho ďalších krátkodobých úverov v čase splatnosti nahradených novými úvermi v rovnakej výške.

(207)

Na úrovni spoločností zapojených do výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla sa na základe finančných výkazov a dôkazov súvisiacich s konkrétnymi úvermi a na základe hodnotenia aktív a správ uskutočniteľnosti preukázalo, že tieto spoločnosti fungovali v záujme zachovania kontinuity podniku aj napriek pokračujúcim rokom strát alebo marginálnych ziskov, vysokým pomerom dlhov voči aktívam, malému úverovému krytiu, zhoršovaniu finančných ukazovateľov a neistým vyhliadkam do budúcnosti. Počas niekoľkých po sebe nasledujúcich rokov v období 2012 – 2015 tieto spoločnosti nevytvárali dostatočný prevádzkový zisk na krytie platieb svojich úrokových nákladov. Komisia okrem toho počas overovania našla prípady reštrukturalizácie dlhu v dôsledku platobných problémov. Všetky krátkodobé úvery poskytnuté počas obdobia prešetrovania jednej z výrobných spoločností boli navyše revolvingové úvery.

(208)

Napriek týmto okolnostiam udelila čínska ratingová agentúra Dagong International skupine Shougang Group rating AAA. Z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v odôvodneniach (159) až (161) vyššie a aj vzhľadom na dôkazy zistené počas overovania sa Komisia rozhodla nebrať čínsky rating skupiny Shougang Group do úvahy.

(209)

S ohľadom na všeobecnú situáciu opísanú vyššie Komisia považovala za potrebné nájsť vhodnú referenčnú hodnotu na úrovni skupiny. Komisia teda použila rovnakú referenčnú hodnotu, ako sa uvádza v odôvodnení (162) vyššie, pre všetky poskytnuté úvery so splatnosťou kratšou ako 2 roky, aby sa zohľadnilo zvýšené riziko zdôraznené existenciou revolvingových úverov a vzhľadom na to, že podmienky a splatnosť týchto úverov boli v podstate porovnateľné s úverom s vysokou úrokovou sadzbou uvedeným v danom odôvodnení. Keďže revolvingové úvery sa zvyčajne poskytujú na krátke obdobie, je veľmi nepravdepodobné, že by sa našiel revolvingový úver poskytnutý so splatnosťou dlhšou ako 2 roky, pričom tento záver podporujú aj konkrétne dôkazy o úveroch overené v spoločnostiach zaradených do vzorky.

(210)

Pokiaľ ide o zvyšné úvery na úrovni skupiny so splatnosťou dlhšou ako 2 roky, na základe dostupných informácií sa Komisia vrátila k všeobecnej referenčnej hodnote a na úrovni skupiny udelila dlhopisom najvyššiu úroveň neinvestičného stupňa, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach (166) až (168).

(211)

Komisia ďalej dospela k záveru, že na úrovni spoločností zapojených do výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla bola situácia taká, že tieto spoločnosti by bez štátnej podpory nemali počas obdobia prešetrovania prístup k ďalším úverom. Výhoda, ktorú tieto spoločnosti získali, išla teda nad rámec bežnej prirážky k úrokovej sadzbe. Výhoda počas obdobia prešetrovania teda spočívala skôr v poskytnutí úverov, ktoré by sa na základe celkovej finančnej situácie týchto spoločností bez štátnej podpory neposkytli. V tejto súvislosti si Komisia všimla, že skupina Shougang Group je veľkým štátnym podnikom, ktorý bol v 11. a 12. päťročnom pláne pre oceliarsky priemysel označený ako „šampión“ (veľký hráč).

(212)

V súlade s oddielom E písm. b) bodom V usmernení (31) z roku 1998 sa preto Komisia rozhodla, že so sumami týchto úverov, ktoré neboli počas obdobia prešetrovania splatené, bude zaobchádzať ako s grantom poskytnutým v záujme plnenia vládnych politík. Na základe dostupných informácií Komisia napadla len úvery poskytnuté počas obdobia prešetrovania.

(213)

Tvrdenia a argumenty predložené čínskou vládou a niektorými spoločnosťami zaradenými do vzorky, pokiaľ ide o všeobecnú metodiku relatívneho rozpätia a použitie náhradnej referenčnej hodnoty, sa rovnako vzťahujú aj na skupinu Shougang Group. Komisia ich už vyvrátila v odôvodneniach (175) až (195).

(214)

Čínska vláda po zverejnení informácií namietala aj voči tomu, že sa s úvermi zaobchádzalo ako s grantmi, pričom predložila tieto argumenty:

1.

Komisia nezverejnila podstatné skutočnosti vo vzťahu k svojmu zisteniu týkajúcemu sa „štátnej podpory“, bez ktorej by tieto spoločnosti nemohli dané úvery dostať.

2.

Vyrovnávanie určitých súm úverov ako grantov nie je v súlade s článkom 1.1 písm. b), článkom 14 a článkom 14 písm. b) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Čínska vláda vychádzala pri svojom tvrdení zo správy odbornej komisie vo veci ES – DRAMS, podľa ktorej bol takýto prístup neprimeraný a v rozpore s článkom 1.1 písm. b) a článkom 14 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (32).

3.

Metodika výpočtu uplatnená Komisiou predstavuje výnimku, ktorá nie je podľa článku 14 písm. b) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach povolená, keďže sa pri nej mení právna povaha príspevku z úverov na granty. Odborná komisia vo veci ES – DRAMS zdôraznila, že úver je zásadne odlišný od grantu, keďže zahŕňa dlh, ktorý je stále splatný (33). Všetky úvery boli v účtovných záznamoch spoločností zaúčtované ako úvery, a nie ako granty, pri žiadnom z úverov uvedených v úverových tabuľkách sa nespomínalo odpustenie dlhov a z týchto úverov sa platili úroky. A napokon, v oddiele E písm. b) bode V usmernení EÚ z roku 1998 sa pri výpočte výšky subvencie predpokladá, že dlhy boli odpustené alebo sa splácali s omeškaním.

4.

Údajná hospodárska situácia dotknutých spoločností nie je dôvodom na to, aby sa s určitými úvermi zaobchádzalo ako s grantmi. Dotknuté spoločnosti sú súčasťou veľkej skupiny spoločností a za ich úvery ručia materské spoločnosti. Okrem toho, výrobcovia z EÚ tiež zaznamenávali od roku 2012 straty, ale aj tak dostali úvery a boli schopní refinancovať svoje dlhy. Konkrétnejšie, pokiaľ ide o skupinu Shougang Group, výrobná spoločnosť Jingtang v skutočnosti dosahovala v rokoch 2014 a 2015 zisk, hoci obchodnú činnosť začala len v roku 2010. A napokon, samotná Komisia konštatovala, že finančná situácia skupín Shougang Group a Benxi Group zodpovedá ratingu „BB“, ktorý by mal postačovať na to, aby získali úvery na trhu.

(215)

Vyvážajúci výrobcovia prevažne zopakovali pripomienky čínskej vlády. Skupina Shougang Group však zaslala aj ďalšie konkrétne pripomienky:

1.

Skupina Shougang Group poznamenala, že v prípade troch spoločností tejto skupiny boli určité sumy úverov bez náležitého vysvetlenia alebo odôvodnenia preklasifikované na granty.

2.

Skupina Shougang Group ako celok bola v rokoch 2014 a 2015 v zisku a dosiahla vysokú mieru nerozdelených ziskov. Výrobná spoločnosť Qian'an, ktorá patrí do tejto skupiny, vytvorila v roku 2015 stratu, ale v rokoch 2011 až 2014 v skutočnosti dosahovala zisk. Skupina Shougang Group takisto nesúhlasila s tým, že by výrobné spoločnosti nevytvárali dostatočný zisk na to, aby pokryli svoje úrokové náklady, a poukázala na to, že prevádzkový zisk vykázaný vo finančných výkazoch bol v skutočnosti zisk po zaplatení finančných výdavkov.

(216)

Pokiaľ ide o prvú pripomienku, Komisia nesúhlasí s tvrdením čínskej vlády, že nezverejnila podstatné skutočnosti týkajúce sa štátnej podpory, o ktoré sa pri svojich zisteniach opierala. Štátna podpora uvedená v odôvodnení (211) vyššie sa spomínala v rámci celkového odôvodnenia týkajúceho sa preferenčných úverov a vzťahovala sa teda na rovnaké dôkazy, ako sú tie, ktoré už boli zoširoka opísané v oddieloch 3.4.1 až 3.4.3. Komisia okrem toho v oddiele 3.5 nižšie uviedla niekoľko ďalších argumentov k existencii štátnej podpory poskytnutej niektorým spoločnostiam z oceliarskeho priemyslu, ktoré mali finančné ťažkosti. Keďže skupina Shougang Group aj skupina Benxi Group boli považované za národných „šampiónov“, odôvodnenie uvedené v oddiele 3.5 sa vzťahuje aj na ne.

(217)

Pokiaľ ide o druhú a tretiu pripomienku, Komisia objasnila, že úvery poskytnuté spoločnostiam zaradeným do vzorky nepovažovala za totožné s grantmi ako takými. Na rozdiel od toho, čo uviedla čínska vláda, Komisia nezmenila právnu povahu finančného príspevku z úverov na granty. Komisia vlastne uznala, že s úvermi, ktoré boli poskytnuté spoločnostiam, sú spojené platobné záväzky. Až pri výpočte výhody plynúcej z takejto transakcie Komisia neporovnávala úrokové miery, ale vychádzala z nesplatenej kapitálovej sumy úveru.

(218)

Komisia v tejto súvislosti ďalej spresnila, že pri výpočte výhody nevzala do úvahy celú sumu úveru. Vychádzala len z nesplatenej časti úverov, pričom túto sumu niekoľkokrát upravila smerom nadol. Výhoda sa najprv stanovila na základe nesplatenej kapitálovej sumy úveru bez úrokov zaplatených počas obdobia prešetrovania. Následne sa kapitálová suma úveru upravila na základe odpisov v závislosti od hlavného účelu úveru. Ak bol účel úveru označený ako likvidita/prevádzkový kapitál, zohľadnila sa celá suma úveru. Ak bol úver jednoznačne previazaný s dlhodobou investíciou, kapitálová suma úveru sa počas trvania úveru odpisovala a do úvahy sa vzala len suma pripadajúca na obdobie prešetrovania. Napokon sa výška výhody ďalej upravila tak, aby sa v nej zohľadnil iba počet dní v rámci obdobia prešetrovania, počas ktorých úver trval.

(219)

Zo všetkých týchto úprav vyplýva, že Komisia nebrala pri výpočte výhody do úvahy celú výšku úveru. Komisia preto konštatovala, že odôvodnenie uvedené v správe odbornej komisie vo veci ES – DRAMS sa na toto prešetrovanie nevzťahuje. Uvedený prípad sa týkal metodiky výpočtu (34), pričom odborná komisia namietala najmä voči skutočnosti, že ES považovalo za výhodu plnú sumu úverov spoločnosti Hynix bez toho, aby zohľadnilo záväzky s nimi spojené (35). Keďže v prípade súčasného prešetrovania k tomu nedošlo, toto tvrdenie sa zamietlo.

(220)

Pokiaľ ide o tvrdenie čínskej vlády, že finančná situácia skupín Shougang Group a Benxi Group zodpovedá ratingu „BB“, ktorý by mal postačovať na to, aby získali úvery na trhu, Komisia pripomína, že pri posudzovaní rozlišovala medzi spoločnosťami na úrovni skupiny a spoločnosťami na úrovni výrobných spoločností. Komisia dospela k záveru, že finančná situácia, ktorá zodpovedá ratingu BB, existovala len na úrovni skupiny, ale nie na úrovni spoločností zapojených do výrobných činností. Preto toto tvrdenie zamietla.

(221)

Pokiaľ ide o poznámku čínskej vlády, že aj výrobcovia z EÚ vytvárali straty, ale napriek tomu boli schopní refinancovať svoje dlhy, Komisia skonštatovala, že na rozdiel od situácie v ČĽR k refinancovaniu dlhov priemyselného odvetvia EÚ došlo na úrovni celej skupiny, a nie na úrovni výrobných spoločností. Finančná situácia výrobného odvetvia EÚ na úrovni skupiny nie je rovnaká ako na úrovni jednotlivých výrobných spoločností. Skupiny Arcelor Mittal, Thyssen Krupp a Tata Group vo svojich konsolidovaných finančných výkazoch vykázali zisk, ktorý dosiahli počas obdobia prešetrovania. Podmienky refinančných operácií v EÚ a v ČĽR sú navyše veľmi odlišné, ako sa opisuje v odôvodnení (192) vyššie. Táto poznámka je preto neopodstatnená.

(222)

Čo sa týka konkrétne skupiny Shougang Group, skutočnosť, že skupina ako celok bola zisková, nespochybňuje metodiku výpočtu vykázaných úverov uplatnenú Komisiou. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení (156), spoločnosti v skupine sa posudzovali osobitne a závery a zaobchádzanie s nimi sa upravili v závislosti od ich konkrétnej situácie. Tento prístup sa potvrdil počas overovania na mieste, počas ktorého strany uviedli, že pri posudzovaní ručiteľa sa berie do úvahy situácia konkrétnej spoločnosti, a nie situácia na úrovni skupiny. Pokiaľ ide o záruky, vo vyplnených dotazníkoch neboli, s výnimkou spoločnosti Qian'an Coal, poskytnuté žiadne informácie o ručiteľoch vykázaných úverov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(223)

Čo sa týka finančnej situácie výrobnej spoločnosti Jingtang, táto spoločnosť od začiatku svojej obchodnej činnosti v roku 2010 neustále vytvárala stratu s výnimkou rokov 2014 a 2015, keď sotva dokázala vytvoriť zisk v rozsahu od 0 % do 0,5 %. Okrem toho, táto spoločnosť od svojho vzniku zaznamenala kumulované straty vo výške [13 – 16] miliárd RMB. Spoločnosť neustále zaostávala ďaleko za očakávaniami uvedenými v správe uskutočniteľnosti, na základe ktorej bol schválený projekt výstavby Jingtang. Počas obdobia prešetrovania sa v súvislosti so zmenou akcionárskej štruktúry spoločnosti Shougang Jingtang vypracovala správa o hodnotení aktív. V tejto správe bola čistá hodnota spoločnosti počas obdobia prešetrovania ohodnotená na menej ako tretinu pôvodnej investičnej sumy. Komisia preto trvá na svojich záveroch v súvislosti s výrobnou spoločnosťou Jingtang.

(224)

V súvislosti so spochybnením metodiky výpočtu uplatňovanej Komisiou zo strany skupiny Shougang Group Komisia objasnila, že si všimla, že prevádzkový zisk, ktorý všetky čínske spoločnosti vykazujú vo finančných výkazoch, je v skutočnosti zisk po zaplatení finančných výdavkov. Preto pri výpočte svojich finančných ukazovateľov opäť pripočítala finančné výdavky k prevádzkovému zisku, aby zistila, aký zisk pred úrokovými nákladmi jednotlivé spoločnosti dosiahli. Komisia preto trvá na svojom stanovisku k výpočtu finančných ukazovateľov.

(225)

Skupina Shougang Group po zverejnení informácií kritizovala aj nedostatočné podrobnosti v súvislosti so zaobchádzaním s troma z jej výrobných spoločností zo strany Komisie. Komisia skonštatovala, že všetky podrobnosti poskytla vo svojom druhom osobitnom informačnom dokumente. Komisia posúdila najmä finančnú situáciu spoločností Qian'an Coal, Shougang Mining a Xishan Coking v rokoch 2012 – 2015. Popri ziskovosti sa pri vypracovávaní záverov o finančnom zdraví spoločností použili aj ďalšie finančné ukazovatele, ako sa uvádza v odôvodneniach (226) až (228) nižšie.

(226)

Pokiaľ ide o spoločnosť Qian'an Coal, spoločnosť pred rokom 2014 zaznamenala marginálny zisk (približujúci sa k nule), v roku 2014 malý zisk (menej ako 3 %) a počas obdobia prešetrovania vytvárala stratu. Jej obrat sa neustále znižoval, pričom medzi rokmi 2012 až 2015 klesol takmer o polovicu. Spoločnosť bola navyše v danom časovom období stále vysoko zadlžená (pomer dlhu k aktívam predstavoval viac ako 60 %) a počas obdobia prešetrovania nevytvárala dostatočný prevádzkový zisk na pokrytie platieb svojich úrokových nákladov (miera úrokového krytia < 1). Približne tretina krátkodobých úverov, ktoré boli spoločnosti poskytnuté počas obdobia prešetrovania (a predstavujú približne jednu tretinu celkového nesplateného dlhu spoločnosti), sa považuje za revolvingové úvery.

(227)

Spoločnosť Shougang Mining bola v rokoch 2012 až 2015 neustále stratová s výnimkou roku 2013, keď vytvorila malé ziskové rozpätie. Spoločnosť v roku 2015 celkovo zaznamenala kumulované straty vo výške asi 2 miliardy RMB. Obrat spoločnosti sa za posledné štyri roky neustále znižoval, pričom medzi rokom 2012 a obdobím prešetrovania sa znížil o viac ako polovicu. Spoločnosť Shougang Mining bola za posledných päť rokov neustále vysoko zadlžená (pomer dlhu k aktívam okolo 80 %) a v žiadnom z posledných piatich rokov nevytvorila dostatočný prevádzkový zisk na pokrytie svojich úrokových nákladov (miera úrokového krytia < 1). Jediný úver, ktorý bol spoločnosti poskytnutý počas obdobia prešetrovania, sa považoval za revolvingový úver. Komisia preto trvá na svojich záveroch v súvislosti so spoločnosťami Qian'an Coal a Shougang Mining.

(228)

Spoločnosť Xishan Coking bola vytvorená koncom roku 2009 a začala podnikať s veľkou stratou (viac ako 300 miliónov RMB), ktorá počas obdobia prešetrovania stále nebola absorbovaná. Obrat spoločnosti sa za posledné štyri roky znižoval, pričom spoločnosť bola v tomto období čoraz väčšmi zadlžená. Mnohé úvery, ktoré boli spoločnosti poskytnuté počas obdobia prešetrovania, sa považovali za revolvingové úvery. Komisia však akceptovala tvrdenie skupiny Shougang Group, že veľký podiel dlhov spoločnosti Xishan Coking sa v skutočnosti dá pripísať spoločnosti Jingtang a že finančné výsledky spoločnosti Xishan Coking sú touto skutočnosťou značne ovplyvnené. Spoločnosť okrem toho v rokoch 2012 až 2015 neustále vykazovala zisk. Na základe toho sa s úvermi, ktoré spoločnosť Xishan Coking dostala v roku 2015, nezaobchádzalo ako s grantmi a poskytnutá výhoda sa prepočítala podľa tej istej metodiky ako v prípade spoločností na úrovni skupiny, ako sa opisuje v odôvodneniach (209) až (210) vyššie.

3.4.4.4.   Benxi Group

(229)

Skupina Benxi Group sa podľa vlastných finančných výkazov nachádzala vo všeobecne ťažkej finančnej situácii. V roku 2015 vyprodukovala stratu, bola vysoko zadlžená a počas obdobia 2012 – 2015 naďalej zvyšovala svoje záväzky. Počas overovania na mieste na úrovni materskej spoločnosti sa navyše zistili revolvingové úvery.

(230)

Na úrovni spoločnosti zapojenej do výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla sa na základe finančných výkazov, ako aj dôkazov súvisiacich s konkrétnymi úvermi preukázalo, že táto spoločnosť fungovala v záujme zachovania kontinuity podniku aj napriek pokračujúcim rokom strát alebo marginálnych ziskov, pričom sústavne zvyšovala pomer dlhov k aktívam, zhoršovali sa jej finančné ukazovatele a mala aj neisté vyhliadky do budúcnosti. Počas celého obdobia rokov 2012 – 2015 spoločnosť nevytvorila dostatočný prevádzkový zisk na krytie platieb svojich úrokových výdavkov. Komisia navyše v rámci úverov vo vzorke našla aj jeden revolvingový úver a v úverových tabuľkách boli niektoré krátkodobé úvery v čase splatnosti nahradené novými úvermi na rovnakú sumu.

(231)

Napriek týmto okolnostiam udelila čínska dcérska spoločnosť agentúry Moody's počas obdobia prešetrovania skupine Benxi Group domáci úverový rating AA+. Vo všeobecnom vyhlásení o odmietnutí zodpovednosti tejto dcérskej spoločnosti sa však zdôrazňuje, že poskytuje len domáce ratingy s ohľadom na relatívne úverové riziko v Číne, pričom úlohou agentúry Moody's je poskytovať manažérske odborné znalosti, technologickú podporu a odbornú prípravu analytikov. Vzhľadom na celkové skreslenie čínskych úverových ratingov uvedené v odôvodneniach (159) až (161) vyššie, ako aj vzhľadom na dôkazy zistené počas overovania sa teda Komisia rozhodla nebrať čínsky rating skupiny Benxi Group do úvahy.

(232)

S ohľadom na všeobecnú situáciu opísanú vyššie Komisia považovala za potrebné nájsť vhodnú referenčnú hodnotu na úrovni skupiny. Komisia teda použila rovnakú referenčnú hodnotu, ako sa uvádza v odôvodnení (162) vyššie, pre všetky poskytnuté úvery so splatnosťou kratšou ako 2 roky, aby sa zohľadnilo zvýšené riziko zdôraznené existenciou revolvingových úverov a vzhľadom na to, že podmienky a splatnosť týchto úverov boli v podstate porovnateľné s úverom s vysokou úrokovou sadzbou uvedeným v danom odôvodnení. Keďže revolvingové úvery sa zvyčajne poskytujú na krátke obdobie, je veľmi nepravdepodobné, že by sa našiel revolvingový úver poskytnutý so splatnosťou dlhšou ako 2 roky, pričom tento záver podporujú aj konkrétne dôkazy o úveroch overené v spoločnostiach zaradených do vzorky.

(233)

Pokiaľ ide o zvyšné úvery na úrovni skupiny so splatnosťou dlhšou ako 2 roky, na základe dostupných informácií sa Komisia vrátila k všeobecnej referenčnej hodnote a na úrovni skupiny udelila dlhopisom najvyššiu úroveň neinvestičného stupňa, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach (166) až (168).

(234)

Komisia ďalej dospela k záveru, že na úrovni výrobnej spoločnosti bola situácia taká, že bez štátnej podpory by táto spoločnosť počas obdobia prešetrovania nemala prístup k ďalším úverom. Výhoda, ktorú tieto spoločnosti získali, išla teda nad rámec bežnej prirážky k úrokovej sadzbe. Výhoda počas obdobia prešetrovania teda spočívala skôr v poskytnutí úverov, ktoré by sa na základe celkovej finančnej situácie tejto spoločnosti bez štátnej podpory pravdepodobne neposkytli. V tejto súvislosti si Komisia všimla, že skupina Benxi Group je veľkým štátnym podnikom, ktorý bol v 12. päťročnom pláne pre oceliarsky priemysel označený ako „šampión“ (veľký hráč).

(235)

Komisia sa preto v súlade s oddielom E písm. b) bodom V usmernení z roku 1998 rozhodla, že so sumami týchto úverov, ktoré neboli počas obdobia prešetrovania splatené, bude zaobchádzať ako s grantom poskytnutým v záujme plnenia vládnych politík. Na základe dostupných informácií Komisia napadla len úvery poskytnuté počas obdobia prešetrovania. Poskytnutá výhoda sa najprv stanovila na základe nesplatenej kapitálovej sumy úveru bez úrokov zaplatených počas obdobia prešetrovania. Následne sa kapitálová suma úveru upravila na základe odpisov v závislosti od hlavného účelu úveru. Ak bol účel úveru označený ako likvidita/prevádzkový kapitál, zohľadnila sa celá suma úveru. Ak bol úver jednoznačne previazaný s dlhodobou investíciou, kapitálová suma úveru sa počas trvania úveru odpisovala a do úvahy sa vzala len suma pripadajúca na obdobie prešetrovania. Napokon sa výška výhody ďalej upravila tak, aby sa v nej zohľadnil iba počet dní v rámci obdobia prešetrovania, počas ktorých úver trval.

(236)

Tvrdenia a argumenty predložené čínskou vládou a niektorými spoločnosťami zaradenými do vzorky, pokiaľ ide o všeobecnú metodiku relatívneho rozpätia a použitie náhradnej referenčnej hodnoty, sa rovnako vzťahujú aj na skupinu Benxi Group. Stanovisko Komisie k týmto tvrdeniam, ako sa uvádza v odôvodneniach (175) až (195), sa rovnako vzťahuje aj na skupinu Benxi Group.

(237)

Tvrdenia a argumenty predložené čínskou vládou a niektorými spoločnosťami zaradenými do vzorky, pokiaľ ide o všeobecnú metodiku zaobchádzania s úvermi ako s grantmi, sa rovnako vzťahujú aj na skupinu Benxi Group. Stanovisko Komisie k týmto tvrdeniam, ako sa uvádza v odôvodneniach (216) až (221), sa rovnako vzťahuje aj na skupinu Benxi Group.

(238)

Skupina Benxi Group po zverejnení informácií prevažne zopakovala pripomienky čínskej vlády. Doplnila však aj ďalšie konkrétne pripomienky:

1.

Skupina Benxi Group tvrdila, že finančné ukazovatele uvedené v jej osobitnom informačnom dokumente dostatočne nepreukazujú, že by spoločnosť Bengang nebola vôbec schopná splatiť svoje úvery. Okrem toho, aj keď spoločnosť Bengang spoločnosť možno v posledných rokoch čelila nejakým finančným ťažkostiam, stále počas týchto rokov udržiavala bežnú prevádzku a mala dostatočnú schopnosť splácať svoje úvery.

2.

Skupina Benxi Group takisto tvrdila, že analýza jej úverového ratingu nebola dostatočne komplexná.

3.

A napokon, skupina Benxi Group tvrdila, že navrhovateľ vo svojom podnete nepredložil tento program subvencovania a že prístup, v rámci ktorého sa s úvermi zaobchádza ako s grantmi, preto nie je v súlade s článkom 11.1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(239)

V súvislosti s prvou pripomienkou Komisia uvádza, že spoločnosť vo svojej odpovedi na informačný dokument priznala, že v posledných rokoch čelila finančným ťažkostiam, a že nespochybnila žiadne zo zistení Komisie, či už sa týkalo klesajúcich ziskových rozpätí a obratu, vysokej miery zadlženosti alebo neschopnosti platiť úrok z úverov. Spoločnosť tiež počas obdobia prešetrovania zaznamenala značné straty. Skupina Benxi Group okrem toho priznala, že niektoré úvery neboli splatené v súlade s pôvodným splátkovým kalendárom, z čoho vyplýva, že spoločnosť mala ťažkosti so splácaním úverov. Vzhľadom na túto celkovú situáciu spoločnosti Komisia trvá na svojom stanovisku, že spoločnosť by za normálnych trhových podmienok nemala prístup k ďalším úverom.

(240)

Pokiaľ ide o skutočnosť, že dotknuté spoločnosti sú súčasťou veľkej skupiny podnikov a že za ich úvery ručia materské spoločnosti, Komisia uznala, že za úvery poskytnuté výrobnej spoločnosti zo skupiny Benxi Group skutočne ručila iná spoločnosť v rámci skupiny. Počas overovania na mieste sa však ukázalo, že za úvery ručilo viacero iných spoločností v rámci skupiny, ktoré boli v podobne ťažkej finančnej situácii. Všetky overované spoločnosti v rámci skupiny Benxi Group v skutočnosti vytvárali počas obdobia prešetrovania stratu, pričom samotná spoločnosť vo svojom vyplnenom dotazníku uviedla, že skupina sa nachádza v situácii „neustálej straty“, ktorá má vplyv na viacero prepojených spoločností, a nemá nádej na to, že by sa v blízkej budúcnosti stala ziskovou.

(241)

Pokiaľ ide o úverový rating spoločnosti, Komisia sa domnieva, že zo skutočnosti, že sama spoločnosť potvrdila, že sa nachádza v ťažkej finančnej situácii, jednoznačne vyplýva, že nemala dostať rating AA+. Jediný nový dôkaz, ktorý spoločnosť v tejto súvislosti poskytla, svedčí o tom, že medzi jej finančnými ťažkosťami a úverovým ratingom neexistovala nevyhnutne súvislosť, keďže ide o veľkú skupinu železiarskych a oceliarskych podnikov s dlhou tradíciou a s dobrou úverovou povesťou. Komisia sa domnieva, že tento druh argumentácie adekvátne odráža jej tvrdenie, že úverové ratingy v Číne nie sú spoľahlivé, keďže prevažne vychádzajú z veľkosti a postavenia spoločností, a nie z ich skutočnej úverovej situácie.

(242)

Pokiaľ ide o tretiu pripomienku, Komisia nesúhlasí s tvrdením spoločnosti, že v podnete nebola zahrnutá subvencia spojená s úvermi, s ktorými sa zaobchádzalo podobne ako s grantmi. Toto tvrdenie sa v skutočnosti týkalo inej metodiky výpočtu súvisiacej s poskytovaním preferenčných úverov, ktorá bola v podnete skutočne uvedená. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

3.4.5.   Záver k poskytovaniu preferenčných úverov

(243)

Z prešetrovania vyplynulo, že všetky skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky získali počas obdobia prešetrovania výhodu na základe poskytovania preferenčných úverov. Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu pre vyvážajúcich výrobcov a špecifickosť by sa táto výhoda mala považovať za napadnuteľnú subvenciu.

(244)

Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre skupiny spoločností zaradené do vzorky je:

Úvery v rámci preferenčnej politiky

Spoločnosť/skupina

Celková výška subvencie

Od bánk vo vlastníctve štátu

Od iných finančných inštitúcií

Benxi Group

26,70 %

26,70 %

0 %

Hesteel Group

4,68 %

4,66 %

0,02 %

Jiangsu Shagang Group

1,99 %

1,44 %

0,55 %

Shougang Group

27,91 %

27,17 %

0,74 %

3.5.    De facto záruka

(245)

Navrhovateľ tvrdil, že existuje samostatný subvenčný program, ktorý zahŕňa potenciálny priamy prevod finančných prostriedkov čínskou vládou vo forme de facto záruky zabezpečujúcej pokračovanie hospodárskej činnosti spoločnostiam pôsobiacim v odvetví výroby plochých výrobkov valcovaných za tepla, ktoré pre svoju finančnú situáciu majú ťažkosti so splácaním úverov.

(246)

Komisia poznamenala, že dôkazný prah na preukázanie nepísaných opatrení v rámci WTO je mimoriadne náročný z hľadiska dôkazov potrebných na preukázanie ich existencie. Vyšetrovací orgán musí prostredníctvom argumentov a podporných dôkazov najmä jasne preukázať najmenej to, že údajné nepísané „pravidlo alebo normu“ možno pripísať zahraničnej vláde, presný obsah pravidla/normy a to, že má všeobecné a perspektívne uplatnenie. Tento prísny dôkazný prah sa naplní len vtedy, ak sa v súvislosti s každým z týchto prvkov predložia dostatočné dôkazy (36).

3.5.1.   Možnosť pripísania čínskej vláde

(247)

Komisia najprv overila, či je možné údajnú de facto záruku pripísať čínskej vláde. V tejto súvislosti potvrdila, že v ČĽR sa uplatňuje vládna politika, ktorej účelom je rozvinúť veľkých národných „šampiónov“ (veľkých hráčov) (väčšinou vo vlastníctve štátu) v oceliarskom priemysle na úkor menších (väčšinou súkromných) oceliarní.

(248)

Táto politika sa uplatňovala už v roku 2009, keď Štátna rada vydala „Koncepciu pre úpravu a revitalizáciu oceliarskeho priemyslu“. V uvedenom dokumente sa uvádza, že základnou zásadou je, aby boli kľúčové, oporné podniky a kľúčové kategórie v železiarskom a oceliarskom priemysle podporované s cieľom udržať trh stabilný a podporiť stabilný rozvoj tohto výrobného odvetvia.

(249)

V koncepcii sa ďalej zdôrazňuje, že s cieľom čeliť kríze, ku ktorej došlo v roku 2008, by mala byť štruktúra tohto výrobného odvetvia upravená a optimalizovaná na základe „kontroly celkového množstva v spojení s odstránením zaostalých kapacít, reštrukturalizáciou podnikov a premiestnením mestských oceliarní“.

(250)

Podľa koncepcie je cieľom čínskej vlády zriadiť niekoľko mimoriadne veľkých podnikov so silnou a nezávislou schopnosťou inovovať a medzinárodnou konkurencieschopnosťou, ako aj zabezpečiť, aby na päť najväčších domácich železiarskych a oceliarskych podnikov pripadalo viac ako 45 % národnej produkcie. Z toho dôvodu sa má vybudovať niekoľko rozsiahlych železiarskych a oceliarskych podnikov s kapacitou viac ako 50 000 000 ton a silnou medzinárodnou konkurencieschopnosťou, ako sú podniky Baosteel, Ansteel a Wuhan Iron and Steel. Ďalej sa očakáva vytvorenie niekoľkých veľkých železiarskych a oceliarskych podnikov s kapacitou od 10 000 000 do 30 000 000 ton. V koncepcii sa ďalej spomína cieľ dokončenia premiestňovania skupiny Shougang Group a výstavby jej železiarskej a oceliarskej základne v Caofeidiane.

(251)

V koncepcii sa plánovalo a podporovalo poskytnutie finančnej podpory týmto kľúčovým oporným podnikom a počítalo sa s podporou vo vzťahu k emisii akcií, podnikovým dlhopisom, strednodobým zmenkám, zmenkám na krátkodobé financovanie, bankovým úverom a absorpcii investícií do súkromného kapitálu v prípade projektov, ktoré sú v súlade so zákonmi a pravidlami v oblasti ochrany životného prostredia a pozemkového práva a predpismi v oblasti riadenia investícií, a v prípade podnikov vykonávajúcich činnosti v oblasti fúzií a akvizícií alebo reštrukturalizácie.

(252)

Na druhej strane sa však v koncepcii uvádzajú aj obmedzenia, pokiaľ ide o financovanie projektov s nelegálnou výstavbou a neoprávneným schválením a o podniky so „zaostalými kapacitami“. Výslovne sa v nej uvádza, že „v prípade ľubovoľného rozšírenia a renovácie alebo presťahovania zaostalých zariadení na iné miesta finančné inštitúcie neposkytnú žiadnu úverovú podporu a národný odbor pre pôdu a zdroje sa nebude zaoberať postupmi využívania pôdy“.

(253)

V 12. päťročnom pláne pre oceliarsky priemysel sa uvádza tá istá stratégia ako v koncepcii. V 12. päťročnom pláne sa okrem toho za hlavný cieľ označujú kľúčové oceliarske podniky a optimalizácia štruktúry výrobného odvetvia. Ďalej sa v ňom uvádza, že sa podporujú veľké projekty, kým malé projekty by sa mali obmedziť, a to spolu s odstránením zaostalých výrobných kapacít.

(254)

Jedným z hlavných cieľov 12. päťročného plánu bolo dosiahnutie určitej úrovne vytvárania priemyselných klastrov, a to výrazným znížením množstva oceliarskych podnikov. Cieľom bolo zvýšiť podiel oceliarskej výroby 10 najväčších oceliarskych podnikov na 60 % agregovaného národného objemu. Tento cieľ sa mal dosiahnuť podporovaním fúzií a reštrukturalizácií a odstraňovaním zaostalých kapacít. V pláne sa okrem toho uvádzal zoznam výrobkov a výrobných procesov, ktoré sa považujú za zaostalé.

(255)

Všetky spoločnosti zaradené do vzorky v tomto prešetrovaní boli v 12. päťročnom pláne pre oceliarsky priemysel označené za kľúčové veľké podniky.

(256)

V 13. päťročnom pláne pre oceliarske odvetvie sa v kapitole I.2 jasne uvádza, že „niektoré čínske oceliarske podniky sú vyhovujúce a niektoré nie“. Jedným z kľúčových cieľov je do roku 2020 znova zvýšiť mieru priemyselnej koncentrácie (prvých 10 podnikov) na 60 % (keďže tento cieľ sa počas 12. päťročného plánu pre oceliarsky priemysel nedosiahol). To zapadá do celkového cieľa znížiť nadmerné kapacity a znova sa to spája s odhodlaním podporovať fúzie a reštrukturalizácie.

(257)

V kapitole IV 13. päťročného plánu sa ďalej zdôrazňuje nutnosť stiahnutia podnikov „zombie“ z trhu. Tieto podniky sú vymedzené ako podniky, ktoré niekoľko rokov po sebe vykazujú stratu, nemajú dostatočné aktíva na zníženie dlhu, vykazujú straty, a pritom nemajú finančný výhľad, a spoliehajú sa na sústavné poskytovanie úverov od bánk a iné spôsoby. Podľa plánu by mali podniky, ktoré nemajú aktíva na zníženie dlhu, resp. ktoré nesplácajú dlhy, pristúpiť ku konkurzu a reorganizácii.

(258)

V konkrétnych usmerneniach k finančnej podpore a znižovaniu nadmernej kapacity, ktoré sa uvádzajú v oddiele 3.4.1.1 vyššie, sa navyše rozlišuje medzi „vyhovujúcimi“ spoločnosťami, t. j. veľkými priemyselnými skupinami, ktoré dodržiavajú národné priemyselné politiky, a „nevyhovujúcimi“ spoločnosťami, t. j. menšími spoločnosťami so „zaostalými výrobnými kapacitami“, ktoré nezapadajú do kategórií podporovaných vládou.

(259)

Keďže všetky dokumenty spomínané vyššie (koncepcia z roku 2009, 12. a 13. päťročný plán a príslušné plány pre oceliarsky priemysel) pochádzajú od Štátnej rady, politiky, ktoré sú v nich uvedené, možno pripísať čínskej vláde.

3.5.2.   Presný obsah de facto záruky

(260)

Komisia následne analyzovala presný obsah údajnej de facto záruky. Nezistila, že by existovalo celkové všeobecné nepísané opatrenie zamerané na záchranu všetkých oceliarskych spoločností v Číne pomocou vonkajších zdrojov. Vo všetkých dokumentoch uvedených v predchádzajúcom oddiele sa skôr rozlišuje medzi „vyhovujúcimi“ spoločnosťami, t. j. veľkými priemyselnými skupinami, ktoré dodržiavajú národné priemyselné politiky, a „nevyhovujúcimi“ spoločnosťami, t. j. menšími spoločnosťami so „zaostalou výrobnou kapacitou“, ktoré nezapadajú do kategórií podporovaných vládou. V súlade s tým, aj keby sa predpokladalo, že táto nepísaná de facto záruka existuje, vzťahovala by sa len na národných „šampiónov“ (veľkých hráčov), ktorí patria do prvej kategórie.

3.5.3.   Všeobecné a perspektívne uplatňovanie de facto záruky

(261)

Komisia sa pokúsila zistiť, či má takáto nepísaná záruka všeobecné a perspektívne uplatňovanie.

(262)

Vplyv tejto vládnej politiky bol nedávno opísaný vo výskumnej správe Národnej akadémie pre rozvoj a stratégiu Univerzity Renmin v Číne (37), ktorá sa zaoberá spoločnosťami „zombie“ v Číne. Podľa tejto správy možno 51 % kótovaných čínskych oceliarskych spoločností v roku 2013 označiť za podniky „zombie“. Z hľadiska vlastníctva bol podiel podnikov „zombie“ najvyšší v podnikoch v štátnom a spoločnom vlastníctve. Z hľadiska veku a veľkosti je najvyšší podiel podnikov „zombie“ medzi staršími veľkými a strednými podnikmi. V správe sa ďalej zanalyzovali príčiny existencie takého vysokého počtu podnikov „zombie“ v niektorých sektoroch a zistilo sa, že miestne samosprávy nepretržite podporujú podniky „zombie“, ktoré sú na pokraji konkurzu, a udržujú zdanie pomocou subvencií a úverov. Preto ak spoločnosť dostáva viac subvencií alebo ak ide o podnik vo vlastníctve štátu, šanca, že sa stane podnikom „zombie“, je vyššia.

(263)

Ak navyše vláda zahrnie výrobné odvetvie, napríklad oceliarsky priemysel, do rozsahu kľúčovej podpory, miestne samosprávy ho začnú urýchlene podporovať, čo povedie k nadmerným kapacitám a vzniku ďalších podnikov „zombie“. Vláda sa v takom prípade pokúsila znížiť počet spoločností tak, že podporovala veľké podniky vo fúziách a akvizíciách. V správe sa potvrdzuje, že miestne samosprávy zaviedli podmienky, ktoré umožňujú zachrániť v rámci priemyselnej pomoci len určitý počet veľkých podnikov. V správe sa napokon zdôrazňuje, že úverová diskriminácia uplatňovaná finančnými inštitúciami má vplyv aj na vznik podnikov „zombie“. V roku 2008 došlo k poklesu miery ziskovosti štátnych podnikov, kým ich miera zadlženosti sa každoročne zvyšovala. Naopak, miera zadlženosti súkromných podnikov sa znižovala, hoci ich miera ziskovosti zostala stabilná. To nasvedčuje tomu, že štátne podniky získavali úvery ľahšie ako súkromné.

(264)

Stručne povedané, cieľom tejto politiky je finančne podporovať „vyhovujúce“ spoločnosti, t. j. kľúčové podniky alebo národných „šampiónov“ (veľkých hráčov) pomocou celej škály opatrení, kým „nevyhovujúce“ podniky majú zaniknúť v dôsledku toho, že nedostanú žiadny úver. „Šampiónom“ (veľkým hráčom) sa okrem toho odporúča, aby eliminovali menších konkurentov pomocou fúzií a akvizícií podporovaných vládou. Hospodársky prínos tejto politiky môže viesť až k vytvoreniu implicitnej de facto záruky pre niektoré veľké podniky vo vlastníctve štátu, ktoré sa ocitnú vo finančných ťažkostiach.

(265)

Komisii sa však nepodarilo identifikovať presnejšie kritériá pre všeobecné a perspektívne uplatňovanie takéhoto nepísaného opatrenia ako samostatnej schémy. Dospela skôr k záveru, že keďže sa preferenčné úvery poskytované osobitným veľkým štátnym podnikom vo finančných ťažkostiach vnímajú skôr ako granty, a nie ako úvery, nie je potrebné tento problém ďalej prešetrovať.

(266)

Navrhovateľ po zverejnení informácií vyjadril nesúhlas s týmto záverom a tvrdil, že širším opatrením je „štátny program dotovania výroby ocele“, ktorý sa „realizuje prostredníctvom písomných noriem, ako sú zákony a predpisy, ako aj nariadení, správnych usmernení alebo odporúčaní“. Na podloženie svojho názoru, že dôkazné požiadavky boli splnené, navrhovateľ citoval okrem iného rozhodnutie odvolacieho orgánu WTO v prípade US-Zeroing, v ktorom dôkazy pozostávali z oveľa viac ako len radu prípadov alebo opakovaných konaní (38). Komisia s touto analýzou nesúhlasí. V prípade US-Zeroing išlo o neustálu prax ministerstva obchodu USA, ktoré v antidumpingových prípadoch uplatňovalo určitú nespravodlivú metodiku výpočtu. Išlo o veľmi špecifický spôsob konania na základe internej preferencie jedného orgánu štátnej správy, ktorému federálna vláda osobitne zverila právomoc zaoberať sa prípadmi týkajúcimi sa ochrany obchodu. Nemožno ho porovnávať s koncepciou „širšieho opatrenia“, ktoré by v rámci realizácie jedného jediného plánu zahŕňalo budúce konanie možno tisícok vládnych činiteľov na miestnej, regionálnej alebo centrálnej úrovni. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

3.6.   Poskytovanie tovarov vládou za nižšiu ako primeranú odplatu

(267)

Ako sa uvádza v oddiele 3.2 vyššie, Komisia informovala čínsku vládu, že bez vyplnených dotazníkov od výrobcov železnej rudy, koksu a koksovateľného uhlia bude možno musieť pri svojich zisteniach vychádzať z najlepších dostupných skutočností dostupných podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa dodávateľov železnej rudy, koksu a koksovateľného uhlia. Komisia prešetrovala, či spoločnosti zaradené do vzorky dostávali suroviny na výrobu plochých výrobkov valcovaných za tepla za subvencované ceny od vlády.

3.6.1.   Železná ruda

(268)

Všetky spoločnosti zaradené do vzorky nakupovali železnú rudu na domácom trhu od prepojených alebo neprepojených spoločností, ale zároveň aj dovážali významné množstvá železnej rudy. Komisia na základe overených informácií týkajúcich sa jednotlivých transakcií so železnou rudou od všetkých spoločností zaradených do vzorky dospela k záveru, že nákupná cena železnej rudy bola podobná bez ohľadu na to, či sa železná ruda nakupovala na domácom trhu, dovážala sa alebo sa obstarávala od prepojených alebo neprepojených spoločností.

(269)

Dve spoločnosti zaradené do vzorky mali prepojené zámorské bane. Počas prešetrovania sa však neodhalili žiadne náznaky o štátnej podpore v súvislosti s investíciami do týchto baní. V každom prípade sa zdá, že nákupná (transferová) cena v prípade prepojených baní bola stanovená pri dodržaní zásady nezávislého vzťahu.

(270)

navrhovateľ ďalej tvrdil, že čínska vláda využila Čínske združenie výrobcov železa a ocele (China Iron & Steel Association – CISA) na ovplyvnenie medzinárodných rokovaní o nákupnej cene. Komisia našla dôkazy svedčiace o takýchto postupoch v minulosti. Uvedené postupy sa však v roku 2013 ukončili a nič nenaznačuje tomu, že by priniesli výrobcom plochých výrobkov valcovaných za tepla zaradeným do vzorky počas obdobia prešetrovania nejaké výhody.

(271)

Na základe zistení uvedených vyššie Komisia nepotvrdila, že by vláda počas obdobia prešetrovania poskytovala subvencie spoločnostiam zaradeným do vzorky na nákup železnej rudy.

3.6.2.   Koks

(272)

Všetky spoločnosti zaradené do vzorky nakupovali koks na domácom trhu od prepojených alebo neprepojených spoločností, ale zároveň aj malé množstvo koksu doviezli. Komisia na základe overených informácií týkajúcich sa jednotlivých transakcií od všetkých spoločností zaradených do vzorky dospela k záveru, že nákupná cena koksu bola podobná bez ohľadu na to, či sa koks nakupoval na domácom trhu, dovážal sa alebo sa obstarával od prepojených alebo neprepojených spoločností.

(273)

Na základe overených informácií od spoločností zaradených do vzorky Komisia nemohla dospieť k záveru, že by čínska vláda počas obdobia prešetrovania poskytovala týmto spoločnostiam subvencie na nákup koksu.

3.6.3.   Koksovateľné uhlie

(274)

Čínska vláda vysvetlila, že celkový trh s vývozom uhlia sa reguluje podľa pravidiel pre štátne obchodné podniky, ktoré boli oznámené WTO (39). Objem vývozu sa obmedzuje prostredníctvom vývozných kvót a vývozcovia musia požiadať o vývoznú licenciu. Táto vývozná licencia bola udelená len piatim spoločnostiam, a to China National Coal Group Corporation, China Minmetals Corporation, Shanxi Coal Import and Export Group Co. Limited, Shenhua Group Corporation Ltd. a Aluminum Corporation of China Limited. Všetky z nich sú veľkými štátnymi podnikmi. Okrem toho je zavedené vývozné clo vo výške 3 %. Podľa informácií získaných od čínskej vlády predstavuje vývoz aj dovoz menej ako 1 % domácej spotreby.

(275)

Počas overovania na mieste v čínskej vláde úradníci vlády potvrdili, že pre spoločnosti vyrábajúce koksovateľné uhlie čínska vláda stanovuje počet výrobných dní na rok, čo je silným ukazovateľom toho, že ponuka domáceho koksovateľného uhlia je ovplyvňovaná štátnymi zásahmi. Čínska vláda neposkytla žiadne ďalšie informácie o fungovaní trhu s koksovateľným uhlím.

(276)

Všetky spoločnosti zaradené do vzorky nakupovali koksovateľné uhlie na domácom trhu od prepojených alebo neprepojených spoločností, ale zároveň aj malé množstvo koksovateľného uhlia doviezli. Komisia na základe overených informácií týkajúcich sa jednotlivých transakcií od všetkých spoločností zaradených do vzorky dospela k záveru, že nákupná cena koksovateľného uhlia bola podobná bez ohľadu na to, či sa koksovateľné uhlie nakupovalo na domácom trhu, dovážalo sa alebo sa obstarávalo od prepojených alebo neprepojených spoločností.

(277)

Hoci sa počas prešetrovania zistilo, že štát do určitej miery ovplyvňuje ponuku koksovateľného uhlia na domácom trhu z dôvodov opísaných v odôvodneniach (274) a (275) vyššie, Komisii sa nepodarilo zistiť, že by spoločnosti zaradené do vzorky dostávali nejaké subvencie týkajúce sa ponuky koksovateľného uhlia alebo že by počas obdobia prešetrovania mali akékoľvek výhody plynúce zo zásahov vlády.

(278)

Po zverejnení informácií navrhovateľ tvrdil, že Komisia mala tiež posúdiť, do akej miery domáce ceny železnej rudy, koksu a uhlia ovplyvňujú cenu, ktorú sú vyvážajúci výrobcovia pripravení platiť za dovážané suroviny. Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže na stanovenie výhody nie je potrebné určiť dlhodobú únosnosť výrobných nákladov výrobcu. Komisia musela skôr posúdiť – a aj posúdila –, či vláda poskytovala železnú rudu, koks alebo uhlie za nižšiu než primeranú odplatu. K tomu však nedošlo, keďže výrobcovia dostali svoje suroviny za trhovú cenu.

3.6.4.   Energia

(279)

Všetky spoločnosti zaradené do vzorky buď vyrábali svoju energiu, alebo ju nakupovali zo siete. Obstarávacia cena energie zo siete vychádzala z oficiálne určených cenových úrovní stanovených na provinčnej úrovni pre veľkých priemyselných klientov. Ako sa zistilo počas predchádzajúcich vyšetrovaní (40), na tejto úrovni nebola udelená špecifická výhoda pre týchto veľkých priemyselných klientov. V tomto prípade navyše Komisia ani nenašla žiadne dôkazy, že by niektorá zo spoločností využívala nižšie preferenčné sadzby. Komisia taktiež u spoločností zaradených do vzorky nezistila žiadne špecifické subvencie súvisiace s elektrickou energiou.

(280)

Na základe overených informácií od spoločností zaradených do vzorky teda Komisia nemohla dospieť k záveru, že by čínska vláda počas obdobia prešetrovania poskytovala týmto spoločnostiam subvencie na nákup energie.

3.6.5.   Užívacie práva k pozemkom

(281)

Všetky pozemky v ČĽR vlastní buď štát, alebo družstvo (ktoré tvoria obce alebo samosprávy) a až na základe toho možno patentovať ich vlastnícke právo alebo majetkový záujem na pozemok alebo ho udeliť firemným alebo individuálnym vlastníkom. Všetky pozemky v mestských oblastiach vlastní štát a všetky pozemky vo vidieckych oblastiach vlastnia obce alebo ich správne oblasti.

(282)

Podľa ústavného práva ČĽR a pozemkového práva si však spoločnosti alebo jednotlivci môžu kúpiť tzv. užívacie práva k pozemkom. V prípade priemyselných pozemkov je bežné obdobie prenájmu 50 rokov a je obnoviteľné na ďalších 50 rokov.

(283)

Podľa čínskej vlády môže od 31. augusta 2006 štát podľa článku 5 oznámenia Štátnej rady v súvislosti s posilnením regulácie pozemkov (GF[2006] č. 31) udeliť právo na priemyselné pozemky priemyselným podnikom len prostredníctvom postupu predkladania ponúk alebo podobnej verejnej ponuky, kde konečná dohodnutá cena nesmie byť nižšia ako minimálna ponúkaná cena. Čínska vláda sa domnieva, že v ČĽR existuje voľný trh s pozemkami a že cena, ktorú priemyselný podnik zaplatí za právo na prenájom pozemku, je vyjadrením trhovej ceny.

a)   Právny základ

(284)

Poskytovanie užívacích práv k pozemkom patrí v Číne do rozsahu pôsobnosti zákona Čínskej ľudovej republiky o správe pozemkov. Súčasťou právneho základu sú okrem toho aj tieto dokumenty:

zákon Čínskej ľudovej republiky o správe mestských nehnuteľností,

dočasné nariadenia Čínskej ľudovej republiky týkajúce sa udeľovania a prevodu užívacieho práva k pozemkom vo vlastníctve štátu v mestských oblastiach,

nariadenie o vykonávaní zákona Čínskej ľudovej republiky o správe pozemkov,

predpis o udeľovaní práva na využívanie stavebných pozemkov vo vlastníctve štátu prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk, dražby a súťažného konania,

oznámenie Štátnej rady o posilnení regulácie pozemkov (Guo Fa[2006] č. 31).

b)   Zistenia z prešetrovania

(285)

Podľa článku 10 predpisu o udeľovaní práva na využívanie stavebných pozemkov vo vlastníctve štátu prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk, dražby a súťažného konania miestne úrady stanovujú ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, ktorý sa aktualizuje len každé tri roky, a podľa priemyselnej politiky vlády.

(286)

Počas predošlých prešetrovaní Komisia zistila, že ceny platené za užívacie práva k pozemkom v ČĽR nezodpovedajú trhovej cene, ktorú určuje ponuka a dopyt na voľnom trhu, keďže sa zistilo, že postup predkladania ponúk alebo postup verejnej ponuky bol nejasný, netransparentný a v praxi nefungoval, pričom ceny svojvoľne stanovovali orgány. Ako sa spomína v predchádzajúcom odôvodnení, orgány stanovujú ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, v ktorom sa okrem iných kritérií vyžaduje, aby pri stanovovaní ceny priemyselných pozemkov zohľadňovali aj priemyselnú politiku. Prístup k priemyselným pozemkom, prinajmenšom v oceliarskom sektore, sa navyše zo zákona obmedzuje len na spoločnosti, ktoré rešpektujú štátom stanovené priemyselné politiky (41).

(287)

V rámci tohto prešetrovania sa v tejto súvislosti neukázali žiadne výrazné zmeny. Komisia napríklad zistila, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky neprešiel postupom predkladania ponúk ani podobným postupom verejnej ponuky v súvislosti so žiadnym zo svojich užívacích práv k pozemkom, dokonca ani v súvislosti s nedávno získanými užívacími právami k pozemkom. Užívacie práva k pozemkom, ktoré spoločnosti zaradené do vzorky získali pred rokom 2000, boli spoločnostiam zvyčajne priradené zadarmo. Novšie pozemky boli miestnymi orgánmi priradené za vyrokované ceny.

(288)

Komisia zistila aj to, že miestne orgány poskytli spoločnostiam skupiny Shougang Group náhrady ako kompenzáciu za cenu, ktorú zaplatili za užívacie práva k pozemkom, napríklad za práce na základnej infraštruktúre na pozemku vykonané samotnou spoločnosťou. Za niektoré užívacie práva k pozemkom nadobudnuté skupinou Shougang Group bolo navyše potrebné platiť až niekoľko rokov po tom, čo sa pozemok začal používať.

(289)

Uvedené dôkazy sú v rozpore s tvrdeniami čínskej vlády, že ceny platené za užívacie práva k pozemkom v ČĽR zodpovedajú trhovej cene, ktorú určuje ponuka a dopyt na voľnom trhu.

(290)

Po sprístupnení informácií čínska vláda tvrdila, že existuje takisto systém dynamického monitorovania pozemkov okrem systému oceňovania mestských pozemkov, a že toto bolo uznané v revíznom prešetrovaní Komisie týkajúceho sa solárnych panelov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Komisia uznala, že systém dynamického monitorovania pozemkov boli analyzovaný v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti nariadenia o solárnych paneloch (42). Komisia zistila v odôvodneniach 421 a 425, že tieto ceny sú vyššie než minimálne referenčné ceny, ktoré sú stanovené v rámci systému oceňovania mestských pozemkov a ktoré využívajú miestne orgány verejnej správy, pretože minimálne referenčné ceny sa aktualizujú iba každé tri roky, zatiaľ čo ceny v systéme dynamického monitorovania sa aktualizujú štvrťročne. Nič však nenaznačovalo, že by ceny pozemkov boli založené na cenách v systéme dynamického monitorovania. V skutočnosti čínska vláda počas prešetrovania týkajúceho sa solárnych panelov potvrdila, že systém dynamického monitorovania cien mestských pozemkov monitoruje výkyvy cenovej úrovne pozemkov v určitých oblastiach ČĽR (t. j. v 105 mestách) a je zameraný na posudzovanie vývoja cien pozemkov. Východiskové ceny v ponukových konaniach a dražbách boli však založené na referenčných cenách, ktoré sa stanovujú v systéme oceňovania pozemkov. Navyše v tomto prípade skupiny spoločností zaradených do vzorky dostali pozemky bezplatne alebo pridelením. Skutočnosť, že existoval uvedený systém pridelenia, je preto nepodstatná, lebo sa nevzťahuje na spoločnosti zaradené do vzorky.

(291)

Čínska vláda takisto tvrdila, že skutočnosť, že pozemky boli pridelené za dohodnuté ceny, neodrážala neexistenciu spravodlivej hospodárskej súťaže alebo skutočnosť, že spoločnosti zaplatili ceny nižšie, než sú normálne trhové sadzby. Napriek tomu čínska vláda ani spoločností zaradené do vzorky neposkytli žiadne nové dôkazy, že ceny zaplatené za pozemky boli založené na trhových cenách.

(292)

Okrem toho čínska vláda tvrdila, že Komisia sa odvolávala na zistenia z predchádzajúcich prešetrovaní s cieľom zistiť, či sú trhové ceny narušené v dôsledku vládnych zásahov, namiesto toho, aby použila konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci. Komisia pripomína, že použila konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci, ako sú opísané v odôvodneniach (287) až (288), ktoré podporujú záver Komisie, že zistenia predchádzajúceho prešetrovania sú stále platné.

(293)

Skupina Benxi Group takisto tvrdila, že Komisia by mala akceptovať ceny pozemkov v kontinentálnej Číne, pretože sa domnieva, že zaplatila rozumnú cenu, ktorá odráža skutočnú hodnotu pozemkov. Spoločnosť však neposkytla žiadne nové dôkazy, ktoré by zmenili hodnotenie Komisie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(294)

Čínska vláda takisto tvrdila, že náhrady týkajúce sa prác, ktoré vykonala spoločnosť pre základnú infraštruktúru, nepredstavovali subvencie, pretože to je spravidla úlohou orgánov miestnej správy. Článok 3 ods. 1 bod iii) základného nariadenia vyníma z pojmu subvencia len všeobecnú infraštruktúru. Služby v oblasti infraštruktúry určené na výlučné použitie spoločnosťou alebo jej klientov, ako sú napríklad súkromné cesty alebo iné technické služby, vypĺňanie dier, iné práce s cieľom upraviť pozemky tak, aby bol pripravené na vybudovanie závodu, nepredstavujú všeobecnú infraštruktúru, ktorú má poskytnúť štát. Vlastne ide o infraštruktúru určenú na použitie spoločnosťou, ktorá by nebola postavená, ak by sa spoločnosť neusídlila na konkrétnom pozemku. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

c)   Záver

(295)

Situácia v oblasti poskytovania a nadobúdania pozemkov v ČĽR je nejasná a netransparentná a orgány často stanovujú ceny svojvoľne.

(296)

Poskytovanie užívacích práv k pozemkom čínskou vládou by sa preto malo považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia formou poskytovania tovarov, ktoré zvýhodňuje prijímajúce spoločnosti. Ako sa uvádza v odôvodneniach (285) až (289) vyššie, v ČĽR neexistuje fungujúci trh s pozemkami a použitím externej referenčnej hodnoty [pozri odôvodnenia (300) až (311) nižšie] sa preukazuje, že suma, ktorú zaplatili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky za užívacie práva k pozemkom, je výrazne pod normálnou trhovou sadzbou.

(297)

V súvislosti s preferenčným prístupom spoločností patriacich do určitých odvetví k priemyselným pozemkom Komisia konštatuje, že v cene stanovenej miestnymi orgánmi sa musí zohľadňovať priemyselná politika vlády, ako sa uvádza v odôvodnení (285). V tejto priemyselnej politike sa pritom oceliarske odvetvie považuje za pilier čínskeho priemyslu a uvádza sa ako podporované odvetvie. V rozhodnutí č. 40 navyše Štátna rada od verejných orgánov požaduje, aby zabezpečovali poskytovanie pozemkov podporovaným odvetviam. V článku 18 rozhodnutia č. 40 sa objasňuje, že odvetvia, ktoré sú „obmedzené“, nebudú mať prístup k užívacím práva k pozemkom. Z toho sa dá vyvodiť, že subvencia je špecifická podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, pretože preferenčné poskytovanie pozemkov je obmedzené na spoločnosti patriace do určitého odvetvia, v tomto prípade oceliarskeho, a vládne postupy v tejto oblasti sú nejasné a netransparentné.

(298)

Po sprístupnení informácií čínska vláda tvrdila, že zistenie špecifickosti Komisie je sporný, ak neexistuje žiadny fungujúci trh s pozemkami v Číne, keďže v takom prípade všetky spoločnosti v Číne by mali rovnaké východiskové a predajné ceny za tie isté užívacie práva k pozemkom. Okrem toho čínska vláda sa domnieva, že posúdenie špecifickosti nebolo dostatočne odôvodnené, pretože sa odvolávalo len oceliarsky priemysel ako na podporované odvetvie.

(299)

Komisia sa domnieva, že existencia nefunkčného trhu v Číne nemusí nevyhnutne znemožňovať zistenie špecifickosti v rámci tohto trhu. Skutočnosť, že spoločnosti zaradené do vzorky získali užívacie práva k pozemkom zadarmo, ukazuje, že dostali osobitné preferenčné zaobchádzanie. Na druhej strane skutočnosť, že niektoré spoločnosti požívajú dodatočné preferenčné zaobchádzanie, je oddelená od spôsobu fungovania trhu ako celku. Dôkazy zhromaždené v spoločnostiach zaradených do vzorky takisto potvrdil, že „podpora“ uvedená v právnom základe sa v praxi uplatňovala. Preto Komisia potvrdila svoj záver, že táto subvencia je špecifická, a že v dôsledku toho sa táto subvencia považuje za napadnuteľnú.

3.6.6.   Výpočet výšky subvencie

(300)

Ako pri predošlých prešetrovaniach (43) a v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia sa ako externá referenčná hodnota použili ceny pozemkov zo samostatného colného územia Taiwan, Penghu, Kinmen a Matsu (ďalej ako „čínsky Tchaj-pej“ alebo „Taiwan“) (44). Výhoda poskytnutá príjemcom sa vypočíta tak, že sa zoberie do úvahy rozdiel medzi sumou, ktorú skutočne zaplatil každý vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky (t. j. skutočnou cenou zaplatenou podľa zmluvy a cenou uvedenou v zmluve zníženou o sumu náhrady/grantu od miestnej vlády, ak existuje) za užívacie práva k pozemkom a sumou, ktorá by sa mala bežne zaplatiť na základe tchaj-pejskej referenčnej hodnoty.

(301)

Komisia považuje Čínsky Tchaj-pej za vhodnú externú referenčnú hodnotu z týchto dôvodov:

porovnateľná úroveň hospodárskeho rozvoja, HDP a hospodárskej štruktúry v Čínskom Tchaj-peji a väčšine provincií a miest v ČĽR, v ktorých majú sídlo vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky,

fyzická blízkosť ČĽR a Čínskeho Tchaj-peja,

vysoká miera priemyselnej infraštruktúry v Čínskom Tchaj-peji aj v mnohých provinciách ČĽR,

silné hospodárske väzby a cezhraničný obchod medzi Čínskym Tchaj-pejom a ČĽR,

vysoká hustota zaľudnenia v mnohých z provincií ČĽR a v Čínskom Tchaj-peji,

podobnosť druhu pozemkov a transakcií použitých na vytvorenie príslušnej referenčnej hodnoty v Čínskom Tchaj-peji s druhom pôdy a transakciami v ČĽR a

spoločné demografické, jazykové a kultúrne charakteristiky Čínskeho Tchaj-peja a ČĽR.

(302)

V súlade s metodikou uplatnenou pri predošlých prešetrovaniach Komisia použila priemernú cenu pozemku za štvorcový meter stanovenú na Taiwane a upravenú o infláciu a vývoj HDP od dátumov uvedených na príslušných zmluvách o užívacích právach k pozemkom. Informácie o cenách priemyselných pozemkov boli získané z webového sídla Úradu pre priemysel Ministerstva hospodárstva Taiwanu. Inflácia a vývoj HDP na Taiwane sa vypočítali na základe miery inflácie a vývoja HDP na obyvateľa v bežných cenách v USD pre Taiwan podľa údajov, ktoré uverejnil MMF za rok 2015.

(303)

Po sprístupnení informácií čínska vláda uviedla, že Komisia mala použiť domácu namiesto externej referenčnej hodnoty na výpočet výšky údajnej subvencie, a to z týchto dvoch dôvodov: po prvé, ak sa údajná subvencia považuje za špecifickú pre oceliarsky priemysel, potom by sa mali použiť ceny užívacích práv k pozemkom spoločností z iných odvetví. Alternatívne by sa mali použiť ceny systému dynamického monitorovania pozemkov. Prvý bod sa už riešil vyššie: to, že niektoré spoločnosti požívajú dodatočné preferenčné zaobchádzanie, je oddelená od spôsobu fungovania trhu ako celku, pričom Komisia zistila, že trh nefunguje ako celok. Čo sa týka použitia systému dynamického monitorovania pozemkov ako referenčnej hodnoty, Komisia uviedla, že je určený na monitorovanie vývoja cien pozemkov v určitých oblastiach. Ako taký je len odrazom cien platených za užívacie práva k pozemkom v Číne, ktoré – ako už bolo uvedené – sa nepovažujú za trhové ceny.

(304)

Skupina Benxi Group takisto namietala voči použitiu cien pozemkov v čínskom Tchaj-pej ako referenčnej hodnoty, a to z týchto dôvodov: Benxi sa nachádza v menej rozvinutej oblasti v provincii Liao-ning, ktorá má omnoho nižšiu porovnateľnú hustota zaľudnenia, ponuku pozemkov, ako aj HDP než čínsky Tchaj-pej. Okrem toho skupina Benxi Group má dlhú tradíciu využívania pozemkov a investovala do rozvoja pozemkov a stavieb na dlhodobé využívanie. Ceny sú preto podstatne rozdielne. Napokon, spoločnosť tvrdila, že ceny pozemkov nie sú porovnateľné s cenou za užívacie práva k pozemkom.

(305)

Po prvé, Komisia nesúhlasí s tým, ako spoločnosť hodnotí provinciu Liao-ning. Podľa verejne dostupných informácií (45) Liao-ning bola jednou z prvých industrializovaných provincií v Číne. Liao-ning má najväčšie provinčné hospodárstvo v severovýchodnej Číne. Nominálny HDP na rok 2011 bol siedmym najvyšším v Číne (z dovedna 31 provincií). Hoci HDP je nižší než HDP na Taiwane, Liao-ning bol v roku 2008 regiónom s najvyšším rastom HDP spomedzi globálnych G8x8, t. j. ôsmich provincií alebo štátov nachádzajúcich sa pod národnou úrovňou, pričom majú najvyšší HDP spomedzi ôsmich provincií s najvyšším HDP. Provincia Liao-ning zachovala v roku 2009 svoju mieru rastu HDP na úrovni 13,1 percenta a udržala si postavenie ako provincia s najvyšším hospodárskym rastom. Hospodársky rast sa odvtedy spomalil, pričom hospodárstvo v roku 2015 vzrástlo o 3 %. Na vnútroštátnej úrovni Liao-ning je významným výrobcom surového železa, ocele, ako aj obrábacích strojov na rezanie kovov, pričom vo všetkých troch segmentoch je v Číne jedným z troch najväčších výrobcov. Liao-ning je takisto jednou z najdôležitejších výrobných základní pre suroviny v Číne.

(306)

Po druhé, skutočnosť, že niektoré užívacie práva k pozemkom boli nadobudnuté v ďalekej minulosti na dlhodobé použitie Komisia zohľadnila pri výpočte sumy výhody, keďže referenčná hodnota bola upravená tak, aby odrážala zmeny v priebehu času so zohľadnením vývoja HDP a inflácie.

(307)

Po tretie, pokiaľ ide o rozdiely v cene medzi vlastníctvom pozemkov a užívacími právami k pozemkom, čínske spoločnosti nezohľadňujú užívacie práva k pozemkom ako nájomné, ale ako nehmotný majetok, t. j. zaobchádzajú s užívacími právami k pozemkom rovnakým spôsobom ako spoločnosti v iných krajinách zohľadňujú kúpu pozemkov. Samotné spoločnosti podľa všetkého nerobia žiadny rozdiel medzi vlastníctvom pozemkov a užívacími právami k pozemkom. Preto tvrdenia skupiny Benxi Group týkajúce sa užívacích práv k pozemkom boli zamietnuté.

(308)

Po sprístupnení informácií skupina Shougang Group tvrdila, že pozemok, ktorý používa jedna z výrobných spoločností, sa získal z mora. Ako taký je dočasne oslobodený od dane z užívania pozemkov, ktorá je považovaná za menej hodnotnú. Na takto získaný pozemok by sa preto mala použiť nižšia referenčná sadzba. Komisia uznala, že pozemok získaný z mora je oslobodený od dane z užívania pozemkov počas prvých rokov jeho používania. Právne predpisy týkajúce sa dane z užívania pozemkov však neodkazujú na žiadne zníženie hodnoty takto získaného pozemku v súvislosti s oslobodením od dane. Okrem toho Komisia už prijala všetky úpravy týkajúce sa ceny využívania pozemkov, o ktoré žiadal výrobca cien, s cieľom zohľadniť náklady súvisiace so skládkami odpadu. Napokon, získaný pozemok sa nachádza v prestížnej pobrežnej lokalite neďaleko Pekingu, pričom ponúka ľahký prístup k dovážaným surovinám a preprave hotových výrobkov. Toto tvrdenie sa preto takisto zamietlo.

(309)

Skupina Shougang Group takisto predložila dodatočné tvrdenia týkajúce sa niektorých výdavkov súvisiacich s užívacími právami k pozemkom, ktoré neboli zohľadnené pre spoločnosť Shougang Qian'an, ako aj nesprávnou klasifikáciou niektorých pozemkov pre spoločnosť Shougang Mining. Komisia prijala tieto tvrdenia a upravila výpočet sumy výhody pre tieto dve spoločnosti zodpovedajúcim spôsobom.

(310)

V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia bola výška subvencie priradená k obdobiu prešetrovania použitím bežnej dĺžky trvania užívacích práv k pozemkom využívaných na priemyselné účely, t. j. 50 rokov. Táto suma sa rozložila na celkový obrat príslušnej spoločnosti počas obdobia prešetrovania, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených ani prepravených množstiev.

(311)

Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

Poskytovanie užívacích práv k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu

Spoločnosť/skupina

Suma subvencie

Benxi Group

1,46 %

Hesteel Group

2,71 %

Jiangsu Shagang Group

1,20 %

Shougang Group

7,63 %

3.7.   Programy oslobodenia od priamych daní a ich zníženia

3.7.1.   Program „dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou

(312)

Programom „dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ sa oprávňujú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou na to, aby neplatili žiadnu daň z príjmu právnickej osoby prvé dva roky a aby počas ďalších troch rokov platili len 12,5 % namiesto štandardnej sadzby dane vo výške 25 %.

a)   Právny základ

(313)

Právnym základom tohto programu je článok 8 zákona Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a zahraničné podniky (ďalej len „zákon o dani pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou“) a článok 72 vykonávacích predpisov k zákonu Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a zahraničné podniky.

(314)

Podľa čínskej vlády bol tento program ukončený podľa článku 57 zákona o dani z príjmov podnikov z roku 2008 s postupným ukončovaním týchto výhod do konca roka 2012.

b)   Zistenia z prešetrovania

(315)

Schémou „dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ sa priznali výhody spoločnostiam počas rozpočtového roka 2012, po ktorom bola podľa vlády ČĽR táto schéma zrušená. Prešetrovaním sa potvrdilo, že skupina Jiangsu Shagang Group mala nárok na využívanie tejto daňovej schémy, ale po roku 2012 ju už nevyužívala. Komisia ďalej konštatovala, že čínska vláda tento daňový program naozaj stiahla.

c)   Záver

(316)

Spoločnosti zaradené do vzorky nedostali v rámci tohto programu počas obdobia prešetrovania žiadny finančný príspevok ani výhodu.

3.7.2.   Zvýhodnená daň z príjmov podnikov (DzPP) v prípade zdrojových výrobkov zo synergického využitia

(317)

Tento program umožňuje spoločnostiam odpočítať si zo zdaniteľných príjmov príjem získaný z výroby prostredníctvom komplexného využívania zdrojov. Ak spoločnosť vyrába podľa noriem uvedených v Katalógu daňových preferencií pre daň z príjmov podnikov zo synergického využitia, pri výpočte sumy zdaniteľného príjmu príslušnej spoločnosti sa odpočíta 10 % príjmu.

a)   Právny základ

(318)

Právnym základom tohto programu je článok 33 zákona o dani z príjmov podnikov a vykonávacie predpisy k zákonu Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov podnikov, ako aj tieto oznámenia:

oznámenie ministerstva financií, Národnej komisie pre rozvoj a reformy a Štátnej daňovej správy o vydávaní administratívnych opatrení na určenie synergického využitia podporovaného štátom [Fa Gai Huan Zi (2006) č. 1864],

oznámenie ministerstva financií, Národnej komisie pre rozvoj a reformy a Štátnej daňovej správy o zverejňovaní Katalógu daňových preferencií pre daň z príjmov podnikov zo synergického využitia [Cai Shui (2008) č. 117],

oznámenie ministerstva financií a Štátnej daňovej správy o vykonávaní Katalógu daňových preferencií pre daň z príjmov podnikov zo synergického využitia [Cai Shui (2008) č. 47],

oznámenie Štátnej daňovej správy o otázkach správy pri uplatňovaní daňových preferencií pre daň z príjmov podnikov zo synergického využitia [Guo Shui Han (2009) č. 185].

b)   Zistenia z prešetrovania

(319)

Toto odpočítanie dane sa uplatňuje iba v prípade, že spoločnosť využíva zdroje uvedené v Katalógu daňových preferencií pre daň z príjmov podnikov zo synergického využitia ako hlavné suroviny. Okrem toho sa konečný výrobok vyplývajúci zo spracovania týchto surovín musí vyrobiť v súlade s príslušnými vnútroštátnymi alebo priemyselnými normami uvedenými v tom istom katalógu.

(320)

Zistilo sa, že túto subvenciu využíva jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, a to skupina Hesteel Group. Táto spoločnosť podala žiadosť a dostala úradné oznámenie, že spĺňa kritériá schémy, a preto má nárok na podanie daňových priznaní spoločnosti v súlade s uvedenými pravidlami.

c)   Záver

(321)

Komisia usudzuje, že toto odpočítanie dane predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože existuje finančný príspevok v podobe ušlých príjmov čínskej vlády, ktorým sa poskytuje výhoda príslušným spoločnostiam. Výhoda pre príjemcov sa rovná daňovej úspore.

(322)

Táto subvencia je špecifická, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože sa obmedzuje na určité kategórie surovín a konečných výrobkov v rámci osobitných obchodných kategórií, ktoré sú podrobne vymedzené zákonom v Katalógu daňových preferencií pre daň z príjmov podnikov zo synergického využitia.

(323)

Po sprístupnení informácií čínska vláda namietala voči špecifickosti stanovenej pre túto subvenciu, pretože z nej mali výhodu rôzne odvetvia, pričom vychádzala z objektívnych kritérií (t. j. výroba s využívaním určitých zdrojov). Komisia sa domnieva, že táto subvencia je špecifická, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, obmedzujú prístup k tejto subvencii len na určité kategórie surovín a konečných výrobkov v rámci osobitných obchodných kategórií, ktoré sú podrobne vymedzené zákonom v Katalógu daňových preferencií pre daň z príjmov podnikov zo synergického využitia, ako sú tie, ktoré patria do oceliarskeho priemyslu. Patria sem napríklad suroviny, ako napr. konvertorová troska, troska z elektrickej pece a troska z pece na zliatiny používané na výrobu železa a zliatin železa, plyn z vysokých pecí používaný na výrobu elektriny a tepla, ako aj koksárenský plyn používaný na výrobu síranu železnatého.

(324)

Komisia preto považuje túto subvenciu za napadnuteľnú.

d)   Výpočet výšky subvencie

(325)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľnej subvencie ako rozdiel medzi sumou dane bežne zaplatenou počas obdobia prešetrovania a výškou dane skutočne uhradenej príslušnými spoločnosťami počas obdobia prešetrovania.

(326)

Suma subvencie pre túto konkrétnu schému pre skupinu Hesteel Group bola stanovená vo výške 0,06 %.

3.7.3.   Kompenzácia DzPP za výdavky na výskum a vývoj

(327)

Kompenzácia dane za výdavky na výskum a vývoj umožňuje spoločnostiam, ktoré vykonávajú činnosti výskumu a vývoja v určitých prioritných oblastiach vyspelých technológií určených štátom, využívať preferenčné daňové zaobchádzanie, ak sa dosiahnu určité hranice týchto výdavkov.

(328)

Výdavky na výskum a vývoj vzniknuté v dôsledku vývoja nových technológií, nových produktov a nových zručností, ktoré netvoria nehmotný majetok a účtujú sa do ziskov a strát aktuálneho obdobia, sa odpočítavajú v plnej miere vzhľadom na súčasnú situáciu a následne sa odpočítavajú ešte raz vo výške 50 %. Ak tieto výdavky na výskum a vývoj predstavujú nehmotný majetok, sú predmetom odpisovania na základe 150 % nákladov na nehmotný majetok.

a)   Právny základ

(329)

Právnym základom tohto programu je článok 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov podnikov a vykonávacie predpisy k zákonu Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov podnikov, ako aj tieto oznámenia:

oznámenie ministerstva financií, Štátnej daňovej správy a ministerstva pre vedu a technológiu o zlepšovaní pravidiel odpočítania výdavkov na výskum a vývoj pred výpočtom dane [Cai Shui (2015) č. 119],

oznámenie Štátnej daňovej správy o otázkach súvisiacich s pravidlami odpočítania výdavkov podnikov na výskum a vývoj pred výpočtom dane,

usmernenia k prioritným oblastiam prioritného vývoja industrializácie s využitím vyspelých technológií [2007] č. 6, vydané NKRR, ministerstvom vedy a technológie, ministerstvom obchodu a Národným úradom pre duševné vlastníctvo.

b)   Zistenia z prešetrovania

(330)

Počas overovania na mieste v čínskej vláde sa potvrdilo, že „nové technológie, nové výrobky a nové plavidlá/lietadlá“, pri ktorých sa môže využívať daňový odpočet, sú súčasťou určitých vyspelých technologických oblastí podporovaných štátom a tiež aktuálnych priorít vo vyspelých technologických oblastiach podporovaných štátom, ako sa uvádza v usmerneniach o prioritných oblastiach pre prioritný vývoj industrializácie s využitím vyspelých technológií.

(331)

Spoločnosti využívajúce túto schému musia podávať daňové priznanie s príslušnými prílohami. Skutočná výška výhody sa uvádza v daňovom priznaní.

c)   Záver

(332)

Komisia usudzuje, že táto kompenzácia dane predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože existuje finančný príspevok v podobe ušlých príjmov od čínskej vlády, ktorým sa poskytuje výhoda príslušným spoločnostiam. Výhoda pre príjemcov sa rovná daňovej úspore. Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotný právny predpis obmedzuje uplatnenie tejto schémy len na podniky, ktoré vynakladajú výdavky na výskum a vývoj v určitých vyspelých technologických prioritných oblastiach určených štátom, ako je napríklad oceliarsky priemysel.

(333)

Po sprístupnení informácií čínska vláda namietala voči špecifickosti stanovenej pre túto subvenciu, pretože z nej mali výhodu rôzne odvetvia, pričom vychádzala z objektívnych kritérií (t. j. vzniknuté náklady na výskum a vývoj), a nebola napadnutá pre nedostatok špecifickosti v kanadskom antisubvenčnom prešetrovaní týkajúcom sa určitých stavebnicových stenových modulov z Číny. Komisia uviedla, že schéma už bola napadnutá vo veci natieraného bezdrevného papiera (46). Táto subvencia je špecifická, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, obmedzujú prístup k tejto subvencii len určitým spoločnostiam a odvetviam zaradeným do kategórie „prioritné oblasti“, ako sú tie, ktoré patria do oceliarskeho priemyslu.

d)   Výpočet výšky subvencie

(334)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcom počas obdobia prešetrovania. Táto výhoda sa vypočítala ako rozdiel medzi celkovou daňou splatnou podľa bežnej sadzby dane a medzi celkovou daňou splatnou po dodatočnom 50 % odpočítaní skutočných výdavkov na výskum a vývoj.

(335)

Len jedna spoločnosť, skupina Hesteel Group, mala úžitok z tejto subvencie, a výška subvencie bola stanovená na 0,28 %.

3.7.4.   Oslobodenie od dane z užívania pozemkov

(336)

Organizácia alebo jednotlivec využívajúci pozemok v mestách, provinčných a správnych obciach, ako aj v priemyselných a ťažobných okresoch bežne platia daň za užívanie mestských pozemkov. Daň za užívanie pozemkov vyberajú miestne daňové orgány na mieste, kde sa pozemok užíva. Určité kategórie pozemkov, ako pozemky získané z mora, pozemky určené na používanie vládnymi inštitúciami, pozemky pre organizácie občanov a vojenské útvary na vlastné použitie, pozemky používané inštitúciami financovanými z vládnych príspevkov ministerstva financií, pozemky používané náboženskými chrámami, verejné parky a verejné historické a vyhliadkové miesta, ulice, cesty, verejné námestia, trávniky a iné mestské verejné pozemky, sú oslobodené od dane z užívania pozemkov.

a)   Právny základ

(337)

Právnym základom tohto programu sú:

dočasné nariadenie Čínskej ľudovej republiky o dani z nehnuteľností (Guo Fa [1986] č. 90) a

dočasné nariadenie Čínskej ľudovej republiky o dani z užívania mestských pozemkov (nariadenie Štátnej rady č. 483).

b)   Zistenia z prešetrovania

(338)

Zníženie alebo oslobodenie od platieb dane z užívania pozemkov, ktoré umožnil miestny pozemkový úrad, využívali dve spoločnosti, Hesteel Group a Shougang Group, hoci nespadali do žiadnej z kategórií na oslobodenie stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch uvedených vyššie.

c)   Záver

(339)

Komisia usúdila, že toto oslobodenie od dane predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože existuje finančný príspevok v podobe ušlých príjmov od čínskej vlády, ktorým sa poskytuje výhoda príslušným spoločnostiam. Výhoda pre príjemcov sa rovná daňovej úspore. Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže spoločnosti mohli využiť zníženie dane, ktoré im bolo osobitne umožnené a ktoré nebolo dostupné pre iné spoločnosti podľa všeobecného právneho rámca uvedeného v odôvodnení (337).

(340)

Po sprístupnení informácií čínska vláda namietala voči špecifickosti stanovenej pre túto subvenciu, pretože z nej mali výhodu rôzne odvetvia, pričom vychádzala z objektívnych kritérií. Komisia uznala, že neexistujú objektívne kritériá na určenie príjemcov oslobodenia od dane z užívania pozemkov. Keďže spoločnosti využívajúce túto subvenciu dostali výnimku, hoci nespadajú do žiadneho z týchto objektívnych kritérií, subvencia poskytnutá týmto spoločnosťami bola de facto špecifická.

d)   Výpočet výšky subvencie

(341)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočítala podľa výhody poskytnutej príjemcom počas obdobia prešetrovania. Táto výhoda sa vypočítala ako rozdiel medzi celkovou daňou splatnou podľa bežnej sadzby dane a celkovou daňou, ktorá bola skutočne zaplatená počas obdobia prešetrovania.

(342)

Oslobodenia podľa tejto schémy využívali skupiny Hesteel Group a Shougang Group. Suma subvencie súvisiaca s touto osobitnou schémou pre skupinu Shougang Group bola vyčíslená na 0,66 %. V prípade skupiny Hesteel bola suma bezvýznamná a nemala vplyv na celkovú mieru subvencovania skupiny.

3.7.5.   Ostatné schémy oslobodenia od priamych daní a ich zníženia

(343)

Komisia dospela k záveru, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nedostali počas obdobia prešetrovania žiadny finančný príspevok ani výhodu na základe zvyšných programov oslobodenia od priamych daní uvedených v oddiele 3.3 bode iv) vyššie.

3.7.6.   Súčet za všetky ostatné schémy oslobodenia od priamych daní a ich zníženia

(344)

Celková suma subvencie v súvislosti so všetkými schémami týkajúcimi sa priamych daní počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je takáto:

Oslobodenia od priamych daní a ich zníženia

Spoločnosť/skupina

Suma subvencie

Benxi Group

0,00 %

Hesteel Group

0,34 %

Jiangsu Shagang Group

0,00 %

Shougang Group

0,66 %

3.8.   Programy týkajúce sa nepriamej dane a dovozného cla

3.8.1.   Oslobodenie od DPH a zníženie dovozných ciel na používanie dovezených zariadení a technológií

(345)

Týmto programom sa umožňuje oslobodenie od DPH a dovozných ciel pri dovoze kapitálového zariadenia používaného pri výrobe. Aby sa toto oslobodenie mohlo využiť, zariadenie nesmie byť uvedené na zozname zariadení, na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, a podnik, ktorý si uplatňuje nárok na oslobodenie, musí získať certifikát projektu podporovaného štátom vydaný čínskymi orgánmi alebo NKRR na základe príslušných právnych predpisov v oblasti investícií, daní a ciel.

a)   Právny základ

(346)

Právnym základom tohto programu sú:

obežník Štátnej rady o úprave daňových politík v prípade dovážaného zariadenia, Guo Fa č. 37/1997,

oznámenie ministerstva financií, Všeobecnej colnej správy a Štátnej daňovej správy o úprave určitých politík preferenčných dovozných ciel,

oznámenie ministerstva financií, Všeobecnej colnej správy a Štátnej daňovej správy, [2008] č. 43,

oznámenie NKRR o konkrétnych otázkach týkajúcich sa oficiálneho potvrdenia projektov podporovaných štátom a financovaných z domácich alebo zahraničných prostriedkov, [2006] č. 316,

katalóg dovozných položiek, ktoré nie sú oslobodené od colnej povinnosti, ktorý platí pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou i pre domáce podniky, 2008.

b)   Zistenia z prešetrovania

(347)

Zariadenia dovážané s cieľom rozvíjať domáce alebo zahraničné investičné projekty v súlade s politikou podpory zahraničných alebo domácich investičných projektov môžu byť oslobodené od DPH a/alebo dovozného cla, pokiaľ kategória týchto zariadení nie je uvedená v katalógu položiek, ktoré nie sú oslobodené od colnej povinnosti. Aby spoločnosť mohla využívať túto schému, musí získať potvrdenie od miestneho orgánu zodpovedného za daný projekt a predložiť ho miestnemu colnému orgánu.

(348)

Čínska vláda tvrdila, že s účinnosťou od 1. januára 2009 existuje iba oslobodenie od dovozného cla, pričom DPH sa pri dovoze zariadení na vlastné použitie vyberá.

(349)

Oslobodenie od DPH aj dovozného cla sa však počas obdobia prešetrovania zistilo u skupiny Shougang Group. Išlo pritom aj o oslobodenia pre zariadenia dovezené v predošlých rokoch, pri ktorých sa výhoda odpisovala počas celého obdobia ich životnosti, a teda bola čiastočne rozložená aj na obdobie prešetrovania. Aj keď Komisia nenašla žiadny dôkaz o tom, že by sa táto výnimka počas obdobia prešetrovania uplatnila, na základe dôkazov uvedených v dokumentácii dospela k záveru, že skupina Shougang Group naďalej využívala výhody v rámci tohto režimu.

c)   Záver

(350)

Týmto programom sa v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) poskytuje finančná pomoc vo forme ušlého výnosu poskytovaná čínskou vládou, pretože podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a iné oprávnené domáce podniky sú oslobodené od platenia DPH a/alebo ciel, ktoré by inak boli splatné. Takisto sa ním poskytuje výhoda prijímajúcim spoločnostiam v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(351)

Program je teda špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Právnymi predpismi, ktorými sa riadi orgán poskytujúci subvenciu, sa prístup obmedzuje na podniky, ktoré investujú v rámci špecifických obchodných kategórií vymedzených taxatívne zákonom a ktoré patria buď do podporovanej kategórie, alebo do vymedzenej kategórie B v Katalógu na usmernenie priemyselných odvetví v súvislosti so zahraničnými investíciami a transferom technológií, alebo na podniky, ktoré sú v súlade s Katalógom kľúčových odvetví, výrobkov a technológií, ktorých vývoj je podporovaný štátom. Okrem toho neexistujú žiadne objektívne kritériá obmedzujúce oprávnenosť na tento program a čínska vláda neposkytla žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(352)

Po sprístupnení informácií čínska vláda namietala voči špecifickosti stanovenej pre túto subvenciu, pretože z nej mali výhodu rôzne odvetvia, pričom vychádzala z objektívnych kritérií (t. j. dovoz určitého kapitálového zariadenia). Komisia sa domnieva, že táto subvencia je špecifická, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, obmedzujú prístup k tejto subvencii len na určité kategórie dovážaného kapitálového zariadenia, ktoré sú podrobne vymedzené zákonom v katalógu vydanom NKRR pre výrobky podporované štátom, ako sú napríklad tie, ktoré patria do oceliarskeho priemyslu. Takisto uviedla, že táto subvencia už bola napadnutá v rámci antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v ČĽR a v rámci antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa solárnych panelov s pôvodom v ČĽR (47). Skutočnosť, že sa oprávnenosť obmedzuje na špecifické obchodné kategórie potvrdzuje, že táto schéma nie je vo všeobecnosti dostupná širokej škále hospodárskych činností, a preto sú výhody v rámci tohto programu podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia považované za špecifické.

d)   Výpočet výšky subvencie

(353)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcom, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia prešetrovania. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považujú suma DPH a clá na dovážané zariadenia, od ktorých boli príjemcovia oslobodení. Aby sa zaistilo, že napadnuteľná suma sa vzťahuje iba na obdobie prešetrovania, získaná výhoda sa odpisovala počas celého obdobia životnosti zariadenia v súlade s bežnými účtovnými postupmi spoločnosti.

(354)

Zľavy na základe tejto schémy využívala skupina Shougang Group. Suma subvencie súvisiaca s touto osobitnou schémou pre skupinu Shougang Group bola vyčíslená na 0,11 %.

3.8.2.   Oslobodenie od dane v prípade štátom nariadeného premiestnenia

(355)

Z dôvodu ochrany životného prostredia bola skupina Shougang Group požiadaná, aby premiestnila celý svoj oceliarsky závod z Pekingu do pobrežnej oblasti v meste Caofeidian. Projekt bol schválený v roku 2004, výstavba sa začala v roku 2006 a výroba na novom mieste sa spustila koncom roku 2009.

a)   Právny základ

(356)

Oznámenie ministerstva financií a Štátnej daňovej správy o problémoch daňovej politiky v súvislosti s premiestnením skupiny Shougang Group [ministerstva financií č. 174 (2007) z 29. decembra 2007].

b)   Zistenia z prešetrovania

(357)

Oznámením uvedeným vyššie sa zabezpečuje vrátenie všetkých daní z pridanej hodnoty ex post a všetkých platieb dane z príjmov, ktoré zaplatilo 18 podnikov skupiny Shougang Group od roku 2006 do roku 2009.

(358)

V oznámení sa uvádza, že „uvedené dane sa osobitne využijú na vyriešenie investícií skupiny Shougang Group do železiarskeho a oceliarskeho projektu Jingtang.“ Ďalej sa v oznámení uvádzajú výdavky spôsobené presťahovaním zamestnancov v dôsledku premiestnenia podniku.

(359)

Počas overovania v spoločnosti sa však nepodarilo potvrdiť prepojenie s výdavkami na zamestnancov a/alebo premiestnením v období rokov 2006 až 2009. Okrem toho 18 spoločností skupiny uvedených v oznámení nemá žiadne prepojenie so železiarskym a oceliarskym projektom Jingtang.

c)   Záver

(360)

Komisia usúdila, že toto oslobodenie od dane predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože existuje finančný príspevok v podobe ušlých príjmov od čínskej vlády, ktorým sa poskytuje výhoda príslušným spoločnostiam. Výhoda pre príjemcov sa rovná daňovej úspore. Tento program je špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže oslobodenie od dane bolo umožnené len skupine Shougang Group. Počas overovania na mieste čínska vláda potvrdila, že išlo o osobitný a samostatný prípad, ktorý nie je súčasťou širšieho daňového programu pre spoločnosti, ktoré sa premiestnia na základe politických rozhodnutí vlády.

d)   Výpočet výšky subvencie

(361)

Za zvýhodnenie poskytnuté príjemcovi sa považuje celá hodnota DPH a dane z príjmov, od ktorých bol oslobodený. Hoci sa oslobodenie vzťahuje na obdobie predchádzajúce obdobiu prešetrovania, daná časť výhod by sa mala priradiť obdobiu prešetrovania, keďže finančná výhoda súvisela s rozsiahlym investičným projektom. Aby sa zaistilo, že napadnuteľná suma sa vzťahuje iba na obdobie prešetrovania, získaná výhoda sa odpisovala počas priemerného obdobia životnosti dlhodobého majetku spoločnosti v súlade s bežnými účtovnými postupmi spoločnosti.

(362)

Oslobodenia na základe tejto schémy využívala iba skupina Shougang Group. Suma subvencie súvisiaca s touto osobitnou schémou pre skupinu Shougang Group bola vyčíslená na 0,90 %.

3.8.3.   Ostatné schémy oslobodenia od nepriamych daní alebo ich zníženia

(363)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nedostali počas obdobia prešetrovania nijaký finančný príspevok na základe zvyšných programov oslobodenia od nepriamych daní uvedených v oddiele3.3 bode v) vyššie.

3.8.4.   Súčet za všetky ostatné schémy oslobodenia od nepriamych daní alebo ich zníženia

(364)

Celková suma subvencií stanovená s ohľadom na schémy oslobodenia od nepriamych daní a zľavy z dovozných ciel počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bola pre skupinu Shougang Group vyčíslená na úrovni 1,01 %.

3.9.   Grantové programy

3.9.1.   Granty na úsporu energie a ochranu zdrojov energie

(365)

Všetky spoločnosti zaradené do vzorky využívali rôzne granty súvisiace s ochranou životného prostredia a znížením objemu emisií, ako napríklad stimuly na ochranu životného prostredia a ochranu zdrojov, podpora synergického využívania zdrojov, stimulačné fondy na projekty zlepšenia šetrenia energie, podpora predvádzacích stredísk energetického manažérstva, granty súvisiace s projektmi na zlepšovanie čistoty ovzdušia, granty súvisiace s projektmi odsírovania spalín zo spekania, stimuly na projekty obehového hospodárstva.

a)   Právny základ

(366)

Právnym základom tohto programu sú:

zákon Čínskej ľudovej republiky o ochrane zdrojov energie, verzia revidovaná a prijatá 28. októbra 2007 a verzia zmenená 2. júla 2016,

„stanoviská Štátnej rady k zlepšeniu úspor energie, znižovaniu emisií a zrýchleniu štrukturálnych úprav v železiarskom a oceliarskom priemysle“, Štátna rada, jún 2010,

dokument „Kľúčové body ochrany energie a komplexného využívania v priemysle v roku 2015“, vydaný ministerstvom priemyslu a informačných technológií 3. apríla 2015,

Špeciálny fond na rozvoj recyklačného hospodárstva z roku 2014,

výstavba strediska hospodárenia s energiou v priemyselných podnikoch, predvádzací projekt z roku 2011 – fond finančnej pomoci Gongxinting Jie Han (2011).

b)   Záver

(367)

V rámci programu úspor energie a ochranu zdrojov energie sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. prevádzajú sa finančné prostriedky od čínskej vlády vo forme grantov výrobcom dotknutého výrobku.

(368)

Komisia ďalej zistila, že program subvencií je špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže len spoločnosti fungujúce v oblasti kľúčových technológií alebo vyrábajúce kľúčové výrobky uvedené v usmerneniach a katalógoch, ktoré sa pravidelne zverejňujú, sú oprávnené na prijatie takýchto subvencií. Stanovisko Štátnej rady z roku 2010 sa konkrétne vzťahuje len na oceliarsky priemysel. V dokumente ministerstva priemyslu a informačných technológií z roku 2015 sa konkrétne spomína oceliarstvo ako priemysel, ktorý je predmetom osobitných stimulov súvisiacich s ochranou zdrojov energie.

(369)

Po sprístupnení informácií čínska vláda namietala voči špecifickosti stanovenej pre túto subvenciu, pretože z nej mali výhodu rôzne odvetvia. Komisia sa domnieva, že táto subvencia je špecifická, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa riadi orgán udeľujúci subvencie, obmedzujú prístup k tejto schéme iba na určité kategórie podnikov, ktoré sú podrobne vymedzené zákonom. V predchádzajúcom odôvodnení sú uvedené konkrétne príklady legislatívnych dokumentov, ktoré sa uplatňujú len na oceliarsky priemysel alebo osobitne uvádzajú oceliarsky priemysel (ostatné uvedené priemyselné odvetvia boli odvetvie neželezných kovov, stavebných materiálov, chemický a textilný priemysel). Skutočnosť, že určité ďalšie odvetvia boli uvedené, nie je v rozpore so zisteniami o špecifickosti.

c)   Výpočet výšky subvencie

(370)

Výhoda sa vypočítala ako suma prijatá počas obdobia prešetrovania alebo priradená obdobiu prešetrovania, pričom táto suma sa odpísala počas životnosti dlhodobého majetku, s ktorým grant súvisel. Komisia zvažovala, či má uplatniť dodatočnú ročnú komerčnú úrokovú mieru v súlade s oddielom F písm. a) usmernení Komisie z roku 1998 na výpočet sumy subvencie (48). Takýto prístup by však zahŕňal rôzne zložité hypotetické faktory, pre ktoré neboli dostupné žiadne presné informácie. Preto Komisia považovala za vhodnejšie pripísať sumy obdobiu prešetrovania podľa sadzieb odpisovania súvisiaceho dlhodobého majetku v súlade s metodikou výpočtu, ktorá sa použila v predchádzajúcich prípadoch (49).

(371)

Ako sa uvádza v oddiele 3.2.2, použili sa najlepšie dostupné skutočnosti na určenie výšky subvencie so zreteľom na granty pre skupinu Jiangsu Shagang Group. Komisia použila ako najlepšie dostupné skutočnosti najvyššiu suma subvencie pre každý typ zistených grantov. Suma subvencie v súvislosti s grantmi na úsporu energie a ochranu zdrojov energie počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je preto takáto:

Granty na úsporu energie a ochranu zdrojov energie

Spoločnosť/skupina

Suma subvencie

Benxi Group

0,26 %

Hesteel Group

0,05 %

Jiangsu Shagang Group

0,38 %

Shougang Group

0,38 %

3.9.2.   Granty súvisiace s technologickou inováciou alebo transformáciou

(372)

Spoločnosti zaradené do vzorky využívali rôzne granty v rámci tohto programu súvisiace s výskumom a vývojom, technologickou inováciou, ako napríklad podpora úloh výskumu a vývoja v rámci plánov podpory vedy a technológie, projekty podľa plánu 863, podpora kľúčových priemyselných úprav, revitalizácie a technologickej renovácie, granty na komerčné uplatnenie výsledkov výskumu a vývoja, podpora zlepšovania kvality.

a)   Právny základ

(373)

Právnym základom tohto programu sú:

12. päťročný plán inovácie priemyselnej technológie,

koncepcia pre úpravu a revitalizáciu oceliarskeho priemyslu vydaná čínskou Štátnou radou v marci 2009 (ďalej len „plán revitalizácie“),

stredno- až dlhodobý program technologického a vedeckého rozvoja (2006 – 2020) vyhlásený Štátnou radou v roku 2006,

administratívne opatrenia pre národný plán podpory vedy a technológie podľa revízie v roku 2011,

administratívne opatrenia pre národný plán výskumu a vývoja v oblasti vyspelých technológií (plán 863) podľa revízie v roku 2011,

oznámenie o vypracovaní usmerňujúceho katalógu výrobkov využívajúcich vyspelé a nové technológie.

b)   Záver

(374)

Grantmi udelenými v rámci tohto programu sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia formou prevodu finančných prostriedkov zo strany čínskej vlády výrobcom dotknutého výrobku v podobe grantov.

(375)

Komisia zistila aj to, že tieto subvencie sú v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifické, keďže len spoločnosti fungujúce v oblasti kľúčových technológií uvedených v usmerneniach a katalógoch, ktoré sa pravidelne zverejňujú, sú oprávnené na prijatie takýchto subvencií. Oceliarsky priemysel sa uvádza medzi oprávnenými odvetviami.

(376)

Po sprístupnení informácií čínska vláda namietala voči špecifickosti stanovenej pre túto subvenciu, pretože z nej mali výhodu rôzne odvetvia. Komisia sa domnieva, že táto subvencia je špecifická, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa riadi orgán udeľujúci subvencie, obmedzujú prístup k tejto schéme iba na oceliarsky priemysel (pozri plán revitalizácie uvedený v právnom základe) alebo osobitne uvádzajú oceliarsky priemysel (napr. stredno- až dlhodobý program technologického a vedeckého rozvoja a plán 863). Skutočnosť, že ďalšie odvetvia boli uvedené, nie je v rozpore so zisteniami o špecifickosti.

c)   Výpočet výšky subvencie

(377)

Výhoda sa vypočítala v súlade s metodikou opísanou v odôvodnení (370) vyššie.

(378)

Suma subvencie v súvislosti s týmto druhom subvencií počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je takáto:

Granty na technologické inovácie alebo transformáciu

Spoločnosť/skupina

Suma subvencie

Benxi Group

0,09 %

Hesteel Group

0,01 %

Jiangsu Shagang Group (50)

0,94 %

Shougang Group

0,94 %

3.9.3.   Granty ad hoc poskytované samosprávnymi/regionálnymi orgánmi

(379)

Navrhovateľ poskytol dôkazy, z ktorých vyplývalo, že oceliarsky priemysel v ČĽR môže dostávať rôzne jednorazové alebo opakované granty od štátnych orgánov na rôznych úrovniach, t. j. od miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov.

(380)

V prešetrovaní sa zistilo, že všetky skupiny spoločností, ktoré sú zaradené do vzorky, tiež dostali významné jednorazové alebo opakované granty od rôznych úrovní verejnej správy, čo malo za následok poskytovanie výhod počas OP. Niektoré z nich už spoločnosti zaradené do vzorky oznámili vo svojich vyplnených dotazníkoch, zatiaľ čo mnohé iné boli zistené na mieste počas overovania na mieste. Žiadna z nich nebola uvedená vo vyplnenom dotazníku čínskej vlády.

a)   Právny základ

(381)

Tieto granty poskytli spoločnostiam orgány verejnej správy na vnútroštátnej, provinčnej, mestskej, okresnej alebo regionálnej úrovni a všetky sa javili ako špecifické pre spoločnosti zaradené do vzorky alebo špecifické z hľadiska miesta alebo druhu odvetvia. Úroveň právnych podrobností týkajúcich sa presného zákona, na základe ktorého boli tieto výhody poskytnuté, ak pre ne vôbec existoval právny základ, nebola poskytnutá. Komisii však niekedy bola počas overovania na mieste poskytnutá kópia dokumentu vydaného vládnym orgánom, ktorý bol sprievodným dokumentom k prideleniu finančných prostriedkov (odkazovalo sa naň ako na „oznámenie“).

b)   Zistenia z prešetrovania

(382)

Vzhľadom na veľké množstvo rozdielnych grantov uvedených v sťažnosti a/alebo zistených v účtovníctve spoločností zaradených do vzorky sa v tomto nariadení predkladá len zhrnutie kľúčových zistení. Dôkazy o existencii početných grantov a toho, že sa poskytovali prostredníctvom rôznych úrovní čínskej verejnej správy, pôvodne poskytli štyri spoločnosti zaradené do vzorky.

(383)

Ako príklady takýchto grantov možno uviesť patentové fondy, fondy a granty v oblasti vedy a technológie, fondy na rozvoj podnikov, granty na základnú infraštruktúru, podporné fondy poskytované na okresnej alebo provinčnej úrovni, fondy na dovoz železnej rudy, fondy na premiestnenie spoločností, osobitný fond na zavádzanie zámorskej pokročilej technológie, zľavy z úrokov na úvery na dovezené zariadenia.

c)   Záver

(384)

Tieto granty predstavujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a odseku 2 základného nariadenia, keďže sa uskutočnil prevod finančných prostriedkov od čínskej vlády výrobcom dotknutého výrobku v podobe grantov, čím bola poskytnutá výhoda.

(385)

Tieto granty sú špecifické aj v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia, keďže sú podľa všetkého obmedzené na určité spoločnosti alebo špecifické projekty v špecifických regiónoch a/alebo v oceliarskom priemysle. Tieto granty nespĺňajú požiadavky článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, na základe ktorých by sa nepovažovali za špecifické, keďže podmienky oprávnenosti a skutočné kritériá výberu oprávnených podnikov nie sú transparentné, objektívne a neuplatňujú sa automaticky.

(386)

Spoločnosti vo všetkých prípadoch uviedli informácie o výške grantu a o tom, od koho grant získali. Dotknuté spoločnosti takisto väčšinou viedli tieto príjmy vo svojom účtovníctve v okruhu „príjmy zo subvencií“ a dali vykonať nezávislý audit tohto účtovníctva. Vnímalo sa to ako nesporný dôkaz subvencie, ktorou bola poskytnutá napadnuteľná výhoda.

(387)

Komisia teda rozhodla, že overené zistenia získané počas overovania na mieste predstavujú v tomto ohľade primeraný ukazovateľ úrovne subvencovania. Keďže tieto granty majú spoločné črty, udeľuje ich orgán verejnej správy a nie sú súčasťou širšieho subvenčného programu, ale jednotlivými grantmi, Komisia ich posúdila spoločne.

(388)

V odpovedi na sprístupnenie informácií čínska vláda tvrdila, že Komisia neposkytla dostatok podrobností na odôvodnenie špecifickosti týchto grantov. Treba však zdôrazniť, že v súvislosti s týmito grantmi sa Komisii vo vyplnených dotazníkoch poskytlo veľmi málo podrobností. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nespochybnili sumy, ktoré vypočítala Komisia a ktoré im boli poskytnuté. Nespochybnili ani skutočnosť, že tieto granty boli poskytnuté čínskou vládou. Zistenia z overovania boli veľmi odlišné od počtu a celkovej hodnoty grantov, ktoré sa uvádzali vo vyplnenom dotazníku čínskej vlády. Komisia rozhodla, že zistenia na mieste predstavujú v tomto ohľade primeraný ukazovateľ úrovne subvencovania.

(389)

Skutočnosť, že Komisia uviedla, že „sa zdá“, že granty sú obmedzené, presne odkazuje na tento nedostatok transparentnosti, pokiaľ ide o existenciu objektívnych kritérií oprávnenosti v prípade spoločností zaradených do vzorky. Komisia nesúhlasila s tým, že tento prístup vykazuje nedostatky, pokiaľ ide o odôvodnenie špecifickosti napadnutých schém. Tvrdenie, že Komisia nesplnila požadovanú úroveň špecifickosti, bolo preto zamietnuté.

d)   Výpočet výšky subvencie

(390)

Výhoda sa vypočítala v súlade s metodikou opísanou v odôvodnení (370) vyššie.

(391)

Suma subvencie v súvislosti s týmto druhom subvencií počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je takáto:

Granty ad hoc

Spoločnosť/skupina

Suma subvencie

Benxi Group

0,001 %

Hesteel Group

0,02 %

Jiangsu Shagang Group (51)

0,13 %

Shougang Group

0,13 %

3.9.4.   Ostatné schémy grantov

(392)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nedostali počas obdobia prešetrovania žiadny finančný príspevok v rámci zvyšných grantových programov uvedených v oddiele 3.3 bode iii).

3.9.5.   Súčet za všetky schémy grantov

(393)

Celkové sumy subvencie v súvislosti so všetkými grantmi počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sú stanovené takto:

Granty

Spoločnosť/skupina

Suma subvencie

Benxi Group

0,34 %

Hesteel Group

0,09 %

Jiangsu Shagang Group

1,45 %

Shougang Group

1,45 %

3.10.   Predvádzacie základne systémov transformácie a modernizácie zahraničného obchodu (ďalej len „predvádzacie základne“) a spoločné platformy služieb

(394)

USA tento program subvencií napadli vo WTO. V apríli 2016 Čína a USA podpísali memorandum o porozumení (52), v ktorom sa Čína zaviazala, že ukončí, zmení alebo nahradí všetky právne nástroje súvisiace s týmto programom. Počas konzultácií čínska vláda poskytla ďalšie dôkazy o plnení týchto záväzkov. Okrem toho žiadna zo spoločností zaradených do vzorky nevyužívala počas obdobia prešetrovania výhody tohto programu. Komisia preto usúdila, že neexistujú žiadne dôkazy o subvencovaní v rámci tohto programu, ktoré by sa dali napadnúť.

3.11.   Subvencovanie zabezpečovania vývozu plochých výrobkov valcovaných za tepla do EÚ

(395)

Navrhovateľ argumentoval, že čínska vláda poskytuje finančné príspevky rôznym účastníkom dodávateľského reťazca plochých výrobkov valcovaných za tepla tým, že tieto výrobky v dôsledku zasahovania do ich výroby v ČĽR poskytuje za menej než primeranú odplatu, napríklad tým, že ponúka politické úvery, suroviny a energie za menej než primeranú odplatu, a že výhody tejto celkovej schémy sa vzťahujú na všetkých účastníkov dodávateľského reťazca vrátane vyvážajúcich výrobcov v ČĽR (ktorí môžu pokračovať v prevádzke a dosahovať úspory z rozsahu), prepojených dovozcov v EÚ (ktorí získavajú podiel na trhu), koncových zákazníkov v EÚ (ktorí nakupujú za cenu, o ktorej vedia, že je nižšia ako trhová cena) a samotnej čínskej vlády (ktorá dosahuje svoje politické ciele).

(396)

Komisia poznamenala, že základným nariadením sa bojuje proti subvenciám, ktoré zahraničné vlády poskytujú svojim vyvážajúcim výrobcom a ktorými sa narušuje hospodárska súťaž, keď uvedení výrobcovia vyvážajú do Európskej únie. V odôvodnení 5 sa vyžaduje, aby vláda alebo verejný orgán poskytoval finančnú výhodu „v rámci územia“ subvencujúcej krajiny. V článku 4 základného nariadenia sa ďalej odkazuje na koncepciu špecifickosti v prípade, že zahraničná vláda poskytuje subvenciu svojmu priemyslu „v rámci jurisdikcie orgánu poskytujúceho grant“. Ďalej sa tu uvádza, že nástroj sa nevzťahuje na subvencie poskytované zahraničnou vládou subjektom mimo jej jurisdikcie, ako napríklad neprepojeným dovozcom v Európskej únii alebo dokonca koncovým zákazníkom v Európskej únii, keďže ich nemožno pripísať vyvážajúcemu výrobcovi.

(397)

Komisia nenašla dôkazy o tom, že by čínska vláda poskytovala napadnuteľné subvencie subjektom, ktoré sú prepojené s vyvážajúcim výrobcom. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(398)

Po sprístupnení informácií navrhovateľ uviedol, že Komisiou predložený výklad odôvodnenia 5 a článku 4 základného nariadenia bol mylný. Podľa jeho názoru odôvodnenie 5 nie je záväznou normou, pričom v rozsahu, v akom existuje územná požiadavka, sa neuplatňuje ako nadradená požiadavka. Na podporu tohto tvrdenia navrhovateľ cituje odôvodnenie 3 základného nariadenia, podľa ktorého pravidlá WTO – ktoré nemusia mať územné obmedzenie na základe zistení odbornej komisie vo veci Brazília – lietadlá (53) – by sa mali zohľadniť. Pokiaľ ide o článok 4 základného nariadenia, navrhovateľ našiel podporu pre svoj výkladu v odseku 4, podľa ktorého existuje špecifickosť subvencií podmienených uskutočnením vývozu.

(399)

Komisia uvedené tvrdenia zamietla. Po prvé odôvodnenia základného nariadenia sú právne záväzné, pretože stanovujú motiváciu základného nariadenia. Ako také predstavujú dôležitý zdroj pre výklad právneho aktu. Po druhé, navrhovateľ nemá jednotný postoj, keď sa pokúša oponovať prvku teritoriality v odôvodnení 5 odkazom na iné odôvodnenie, a to odôvodnenie 3. Nie je jasné, prečo odôvodnenie 5 by nemalo byť právne záväzné, zatiaľ čo odôvodnenie 3 by malo byť právne záväzné. Preto formálny argument proti odôvodneniu 5 nie je presvedčivé. Po tretie, zistenia odbornej komisie vo veci Brazília – lietadlá sa nevzťahujú na túto vec. V uvedenej veci subvencia bola poskytnutá dodávateľom lietadiel v Brazílii a spoločne zdieľaná s kupujúcim mimo Brazílie. V tomto prípade subvencia by vôbec nebola poskytnutá čínskym výrobcom v Číne, ale len účastníkom mimo Číny. Po štvrté, ani odkaz na článok 4 ods. 4 základného nariadenia nepodporuje tvrdenie navrhovateľa. V zmysle tohto ustanovenia je subvencia špecifická, ak udeľujúci orgán ju poskytne vyrábajúcej spoločnosti, ktorá sa nachádza v rámci jeho jurisdikcie, a to pod podmienkou, že by mala byť použitá na účely vývozu. Toto sa zásadne líši od poskytnutia subvencie priamo na účastníkovi mimo jeho jurisdikcie. Z týchto dôvodov Komisia potvrdila svoje stanovisko, že nástroj sa nevzťahuje na subvencie poskytované zahraničnou vládou subjektom mimo jej jurisdikcie, ako napríklad neprepojeným dovozcom v Európskej únii alebo dokonca koncovým zákazníkom v Európskej únii, keďže ich nemožno pripísať vyvážajúcemu výrobcovi.

3.12.   Záver o subvencovaní

(400)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľných dotácií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia pre spoločnosti zaradené do vzorky tak, že preskúmala každú subvenciu alebo subvenčný program a potom tieto číselné údaje spočítala, aby vypočítala celkovú sumu subvencie počas obdobia prešetrovania pre každého vyvážajúceho výrobcu. Na výpočet celkového subvencovania uvedený ďalej Komisia najskôr vypočítala percentuálne subvencovanie, čo je suma subvencie ako percento celkového obratu spoločnosti. Toto percento sa potom použilo na výpočet subvencie pridelenej na vývoz dotknutého výrobku do Únie počas obdobia prešetrovania. Potom sa vypočítala výška subvencie na tonu dotknutého výrobku vyvezeného do Únie počas obdobia prešetrovania a vypočítali sa rozpätia uvedené ďalej ako percento hodnoty nákladov, poistenia a prepravného (ďalej len „CIF“) za rovnaký vývoz na tonu.

(401)

V súlade s článkom 15 ods. 3 základného nariadenia sa celková suma subvencií pre spolupracujúce spoločnosti, ktoré nie sú zaradené do vzorky, vypočítava na základe celkového váženého priemeru sumy napadnuteľných subvencií stanoveného pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo vzorke s výnimkou zanedbateľných súm, ako aj sumy subvencií určených na granty pre skupinu Jiangsu Shagang Group, ktoré podliehajú ustanoveniam článku 28 ods. 1 základného nariadenia. Komisia však brala do úvahy aj zistenia súvisiace s preferenčnými úvermi, hoci sa pri určení týchto súm musela čiastočne spoliehať na najlepšie dostupné fakty. Komisia totiž zistila, že najlepšie dostupné fakty použité v týchto prípadoch nemajú podstatný vplyv na informácie potrebné na spravodlivé určenie sumy subvencovania prostredníctvom preferenčného poskytovania úverov, takže vývozcovia, ktorí neboli požiadaní o spoluprácu pri prešetrovaní, neboli v dôsledku použitia tohto prístupu ovplyvnení (54). Komisia v každom prípade pripomenula, že spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky môžu využiť zrýchlené preskúmanie v súlade s článkom 20 základného nariadenia.

(402)

Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov bola suma pre „všetky ostatné spoločnosti“ stanovená na úrovni najvyššej sumy stanovenej pre spoločnosti zaradené do vzorky. Suma pre „všetky ostatné spoločnosti“ bude platiť pre tie spoločnosti, ktoré pri prešetrovaní nespolupracovali.

Názov spoločnosti

Suma napadnuteľných subvencií

Benxi Group

28,5 %

Hesteel Group

7,8 %

Jiangsu Shagang Group

4,6 %

Shougang Group

38,6 %

Iné spolupracujúce spoločnosti

16,9 %

Všetky ostatné spoločnosti

38,6 %

4.   UJMA

4.1.   Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(403)

V rámci preskúmania postavenia poskytlo údaje o výrobe a predaji 17 spoločností z Únie, pričom uviedli, že počas obdobia prešetrovania vyrábali podobný výrobok. Podľa informácií vyplývajúcich z podnetu predstavuje týchto 17 spoločností približne 90 % výroby podobného výrobku v Únii.

(404)

Podobný výrobok vyrábalo počas obdobia prešetrovania okrem týchto 17 spoločností päť ďalších spoločností.

(405)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na úrovni približne 74,7 milióna ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie od navrhovateľa a všetkých známych výrobcov v Únii. Ako sa uvádza v odôvodnení (18), do vzorky bolo zaradených šesť výrobcov z Únie, ktorí predstavovali 45 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. Ide o reprezentatívnu vzorku.

(406)

Výrobcovia z Únie, ktorí pokrývajú celkovú výrobu v Únii, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia a ďalej sa uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“.

(407)

Obchodný model výrobcov z Únie a ich stupeň vertikálnej integrácie sa líši. V každom prípade možno výrobné odvetvie Únie celkovo charakterizovať ako odvetvie s vysokým stupňom vertikálnej integrácie, ako sa bližšie vysvetľuje v odôvodnení (409).

4.2.   Spotreba v Únii

(408)

Ako sa uvádza v odôvodnení (45) vyššie, dotknutý výrobok je zaradený pod viaceré číselné znaky KN vrátane určitých číselných znakov ex. S cieľom vyhnúť sa podhodnoteniu spotreby v Únii a vzhľadom na zjavný okrajový vplyv takýchto číselných znakov na celkovú spotrebu sa objem dovozu číselných znakov KN ex plne zohľadnil na účely výpočtu spotreby v Únii.

(409)

Keďže výrobné odvetvie Únie je väčšinou vertikálne integrované a dotknutý výrobok sa považuje za základný materiál na výrobu rôznych nadväzujúcich výrobkov s pridanou hodnotou, počínajúc plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena, spotreba na trhu vlastnej spotreby a spotreba na voľnom trhu sa analyzovali samostatne.

(410)

Rozlišovanie medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom je pre analyzovanie ujmy dôležité, lebo výrobky určené na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej konkurencii zo strany dovozu a transferové ceny sú stanovené v rámci skupín podľa rôznych cenových politík. Výroba určená na voľný trh je naopak v priamej konkurencii s dovozom dotknutého výrobku a ceny sú cenami na voľnom trhu.

(411)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje o celkovej činnosti vo vzťahu k podobnému výrobku a stanovila, či je výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh. Komisia zistila, že približne 60 % celkovej výroby výrobcov z Únie bolo určených na vlastnú spotrebu.

4.2.1.   Vlastná spotreba na trhu Únie

(412)

Komisia stanovila vlastnú spotrebu v Únii na základe použitia a predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie všetkých známych výrobcov v Únii. Na základe toho sa vlastná spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Vlastná spotreba na trhu Únie (v tonách)

 

2012

2013

2014

Obdobie prešetrovania

Vlastná spotreba

40 775 889

42 418 062

42 887 175

42 271 071

Index (2012 = 100)

100

104

105

104

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer.

(413)

Počas posudzovaného obdobia sa vlastná spotreba v Únii na trhu Únie zvýšila približne o 4 %. Toto zvýšenie je spôsobené najmä rastom trhov vlastnej spotreby vrátane takých výrobných segmentov, akým je napríklad automobilové odvetvie.

4.2.2.   Spotreba na voľnom trhu Únie

(414)

Komisia stanovila spotrebu na voľnom trhu Únie na základe a) predaja na trhu Únie všetkých známych výrobcov v Únii a b) dovozu do Únie zo všetkých tretích krajín podľa údajov, ktoré poskytol Eurostat, pričom zohľadnila aj údaje predložené spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami v dotknutej krajine. Na základe toho sa spotreba na voľnom trhu v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba na voľnom trhu (v tonách)

 

2012

2013

2014

Obdobie prešetrovania

Spotreba na voľnom trhu

31 405 157

32 292 192

33 139 474

35 156 318

Index (2012 = 100)

100

103

106

112

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer.

(415)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba na voľnom trhu Únie zvýšila približne o 12 %. Tento nárast je spôsobený najmä hospodárskou obnovou nadväzujúceho odvetvia.

(416)

Zlúčením dvoch predchádzajúcich tabuliek sa celková spotreba (čiže súčet spotreby trhu vlastnej spotreby a voľného trhu) počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Celková spotreba (trh vlastnej spotreby a voľný trh) (v tonách)

 

2012

2013

2014

Obdobie prešetrovania

Celková spotreba

72 181 046

74 710 254

76 026 649

77 427 389

Index (2012 = 100)

100

104

105

107

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer a údaje Eurostatu.

(417)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že celková spotreba sa zvýšila na úroveň, ktorá bola v období prešetrovania o niečo vyššia než na začiatku posudzovaného obdobia. Tento trend sa vysvetľuje zvýšením vlastnej spotreby, ktorá bola v absolútnom vyjadrení oveľa vyššia než zvýšenie spotreby na voľnom trhu.

4.3.   Dovoz z dotknutej krajiny

4.3.1.   Objem dovozu z dotknutej krajiny a podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu

(418)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu. Podiel dovozu na trhu bol stanovený porovnaním objemu dovozu so spotrebou na voľnom trhu Únie, ako sa uvádza v tabuľke v odôvodnení (414).

(419)

Dovoz z ČĽR do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Celkový subvencovaný objem dovozu (v tonách) a podiel na trhu

 

2012

2013

2014

Obdobie prešetrovania

Objem dovozu z ČĽR

246 720

336 028

592 104

1 519 304

Index (2012 = 100)

100

136

240

616

Podiel ČĽR na trhu

0,79 %

1,04 %

1,79 %

4,32 %

Index (2012 = 100)

100

132

227

550

Zdroj: Eurostat.

(420)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v absolútnom vyjadrení sa dovoz z dotknutej krajiny počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil. Súbežne s tým sa celkový podiel čínskeho dovozu do Únie na trhu počas posudzovaného obdobia zvýšil viac ako päťnásobne.

4.3.2.   Ceny dovozu z dotknutej krajiny a cenové podhodnotenie

(421)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Vážená priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny (EUR/t)

 

2012

2013

2014

Obdobie prešetrovania

Priemerná cena subvencovaného dovozu

600

505

463

404

Index (2012 = 100)

100

84

77

67

Zdroj: Eurostat.

(422)

Priemerné ceny dovozu klesli zo 600 EUR/t v roku 2012 na 404 EUR/t počas obdobia prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia predstavoval pokles priemernej jednotkovej ceny subvencovaného dovozu približne 33 %.

(423)

Komisia posúdila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobkov vyrábaných šiestimi výrobcami z Únie, účtované neprepojeným zákazníkom na voľnom trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, a

zodpovedajúce vážené priemerné ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie podľa druhu výrobku dovezeného od spolupracujúcich výrobcov z dotknutej krajiny prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie s príslušnými úpravami zohľadňujúcimi náklady po dovoze.

(424)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania. Hlavné úpravy sa týkali prepravných nákladov (pohybujúcich sa na úrovni od 2,7 % do 6,3 % u jednotlivých výrobcov z Únie zaradených do vzorky) a zliav (pohybujúcich sa na úrovni od 0,1 % do 19,5 %). Keďže žiadny neprepojený dovozca sa v tejto veci nevyjadril, pripočítala sa suma vzťahujúca sa na štádium po dovoze vo výške 7 EUR za tonu. To zároveň predstavovalo úpravu vykonanú v rámci prešetrovania v súvislosti s určitými plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena (55), takže Komisia považovala túto sumu za vhodnú aj v tomto prípade: dotknutý produkt súčasného prešetrovania je v mnohých aspektoch podobný určitým plochým výrobkom z ocele valcovaným za studena.

(425)

Na základe uvedeného sa zistilo, že čínsky subvencovaný dovoz podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, a to v rozpätí od 2,7 % do 5,6 %.

4.4.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.4.1.   Všeobecné poznámky

(426)

V súlade s článkom 8 ods. 4 základného nariadenia zahŕňalo preskúmanie vplyvu subvencovaného dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(427)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, zásoby, rast, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingových rozpätí) sa posudzovali na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Posúdenie vychádzalo z informácií poskytnutých navrhovateľom, ktoré sa skontrolovali porovnaním s údajmi od výrobcov z Únie a z dostupných oficiálnych štatistík (Eurostat).

(428)

Analýza mikroekonomických ukazovateľov (predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál, mzdy a výrobné náklady) sa vykonala na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pri posudzovaní sa vychádzalo z ich informácií, ktoré sa riadne overili.

(429)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje týkajúce sa celkovej výroby dotknutého výrobku a určila, či bola výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh.

(430)

V prípade niektorých ukazovateľov týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie Komisia jednotlivo analyzovala údaje súvisiace s voľným trhom a trhom vlastnej spotreby a vykonala porovnávaciu analýzu. Týmito faktormi sú: predaj, podiel na trhu, jednotkové ceny, jednotkové náklady, ziskovosť a peňažný tok. Ostatné hospodárske ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celú činnosť vrátane použitia výrobného odvetvia Únie na vlastnú spotrebu, pretože závisia od celkovej činnosti nezávisle od toho, či je výroba určená na vlastnú spotrebu alebo či sa predáva na voľnom trhu. Týmito faktormi sú: výroba, kapacita, využitie kapacity, investície, návratnosť investícií, zamestnanosť, produktivita, zásoby a náklady na prácu. V prípade týchto faktorov sa vyžaduje analýza celého výrobného odvetvia Únie v záujme vytvorenia celkového obrazu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, keďže predmetné údaje nemožno oddeliť od predaja na vlastnú spotrebu a predaja na voľnom trhu.

4.4.2.   Makroekonomické ukazovatele

4.4.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(431)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2012

2013

2014

Obdobie prešetrovania

Objem výroby (v tonách)

73 050 974

74 588 182

75 509 517

74 718 189

Index (2012 = 100)

100

102

103

102

Výrobná kapacita (v tonách)

102 247 218

100 667 836

100 040 917

98 093 841

Index (2012 = 100)

100

99

98

96

Využitie kapacity

71,4 %

74,1 %

75,5 %

76,2 %

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer.

(432)

Počas posudzovaného obdobia sa objem výroby výrobného odvetvia Únie zvýšil o 2 % napriek skutočnosti, že jeden taliansky výrobca z Únie v tomto období výrazne obmedzil svoju výrobu (–3 milióny ton).

(433)

Vykázané údaje o kapacite sa vzťahujú na technickú kapacitu, čo znamená, že boli zohľadnené úpravy o čas prípravy, údržbu, odstránenie prekážok a iné bežné prestoje, ktoré odvetvie považuje za normálne. Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia znížila z dôvodu zastavenia výroby v Belgicku a Taliansku.

(434)

Zvýšenie miery využitia kapacity vyplývalo z mierneho zvýšenia objemu výroby, ktoré bolo predovšetkým dôsledkom zvýšenia vlastnej spotreby (+ 4 %) a spotreby na voľnom trhu (+ 12 %), a to napriek významnému zníženiu objemu výroby najmä zo strany jedného talianskeho výrobcu v Únii.

4.4.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(435)

Objem predaja a podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu (voľný trh)

 

2012

2013

2014

Obdobie prešetrovania

Objem predaja (v tonách)

27 273 319

27 468 243

27 910 748

27 327 906

Index (2012 = 100)

100

101

102

100

Podiel na trhu

86,8 %

85,1 %

84,2 %

77,7 %

Index (2012 = 100)

100

98

97

90

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer a údaje Eurostatu.

(436)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný, t. j. na úrovni medzi 27 a 28 miliónmi ton.

(437)

Počas posudzovaného obdobia sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu z hľadiska spotreby v Únii znížil o viac než 9 percentuálnych bodov, t. j. z 86,8 % na 77,7 %. Pokles podielu výrobného odvetvia Únie na trhu výrazne prekročil mierne zvýšenie predaja tohto odvetvia na voľnom trhu Únie.

(438)

Pokiaľ ide o trh vlastnej spotreby na trhu Únie, objem vlastnej spotreby a podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Objem vlastnej spotreby na trhu Únie a podiel na trhu

 

2012

2013

2014

Obdobie prešetrovania

Objem vlastnej spotreby na trhu Únie (v tonách)

40 775 889

42 418 062

42 887 175

42 271 071

Index (2012 = 100)

100

104

105

104

Celková výroba výrobného odvetvia Únie (v tonách)

73 050 974

74 588 182

75 509 517

74 718 189

Percentuálny podiel objemu vlastnej spotreby na celkovej výrobe

55,7 %

56,7 %

56,6 %

56,4 %

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer a údaje Eurostatu.

(439)

Objem vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (zložený z použitia na vlastnú spotrebu a z predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie) na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 4 %, a to z približne 40,7 milióna ton v roku 2011 na 42,2 milióna ton počas obdobia prešetrovania.

(440)

Podiel vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie na trhu (vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej výroby) zostal počas posudzovaného obdobia stabilný na úrovni medzi 55,7 % a 56,7 %.

4.4.2.3.   Zamestnanosť a produktivita

(441)

Zamestnanosť sa vypočítala len pri zohľadnení zamestnancov, ktorí sa priamo podieľali na výrobe podobného výrobku v rôznych oceliarňach výrobcov z Únie. Touto metódou sa získali presné údaje, pričom sú pomerne ľahko vypočítateľné.

(442)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Zamestnanosť a produktivita

 

2012

2013

2014

Obdobie prešetrovania

Počet zamestnancov

(zamestnanci na plný pracovný úväzok)

18 729

18 632

17 739

17 829

Index (2012 = 100)

100

99

95

95

Produktivita (v tonách na zamestnanca)

3 900

4 003

4 257

4 191

Index (2012 = 100)

100

103

109

107

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer.

(443)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia znížila v záujme zníženia výrobných nákladov a dosiahnutia efektívnosti vzhľadom na rastúcu konkurenciu zo strany čínskeho a iného dovozu na trhu. To malo za následok zníženie stavu pracovnej sily o 5 % počas posudzovaného obdobia, a to bez zohľadnenia akejkoľvek nepriamej zamestnanosti. V dôsledku toho a vzhľadom na mierne zvýšenie objemu výroby (+ 2 %) v posudzovanom období zaznamenala produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná ako výstup na zamestnanca za rok, oveľa väčší nárast (+ 7 %) v porovnaní so zvýšením skutočnej výroby. To preukazuje, že výrobné odvetvie Únie bolo ochotné prispôsobiť sa meniacim sa trhovým podmienkam, aby zostalo konkurencieschopné.

4.4.2.4.   Zásoby

(444)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

 

2012

2013

2014

Obdobie prešetrovania

Konečný stav zásob (v tonách)

2 908 745

2 646 989

2 653 224

2 798 420

Index (2012 = 100)

100

91

91

96

Konečné zásoby ako percentuálny podiel výroby

4,0 %

3,5 %

3,5 %

3,7 %

Index (2012 = 100)

100

89

88

94

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer.

(445)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň konečných zásob mierne znížila. Väčšinu druhov podobného výrobku vyrába výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov. Zásoby sa preto nepovažujú za významný ukazovateľ ujmy v tomto odvetví. Potvrdilo sa to aj analýzou vývoja konečných zásob ako percentuálneho podielu výroby. Ako možno vidieť, tento ukazovateľ zostal pomerne stabilný na úrovni približne 3,5 % až 4 % objemu výroby.

4.4.2.5.   Veľkosť sumy vyrovnávacích subvencií

(446)

Suma vyrovnávacích subvencií pre Čínu špecifikovaná v oddiele týkajúcom sa subvencií je značná. Vzhľadom na objem a ceny subvencovaného dovozu z dotknutej krajiny sa vplyv skutočného subvenčného rozpätia nemôže považovať za zanedbateľný.

4.4.2.6.   Rast

(447)

Spotreba v Únii (na voľnom trhu) počas posudzovaného obdobia narástla približne o 12 %, pričom objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie zostal stabilný. Výrobnému odvetviu Únie sa tým zmenšil podiel na trhu, pričom podiel na trhu dovozu z dotknutej krajiny sa počas posudzovaného obdobia naopak výrazne zvýšil.

4.4.3.   Mikroekonomické ukazovatele

4.4.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(448)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie na voľnom trhu v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Predajné ceny na voľnom trhu v Únii

 

2012

2013

2014

Obdobie prešetrovania

Predajná cena (EUR/t)

553

498

471

427

Index (2012 = 100)

100

90

85

77

Jednotkové výrobné náklady (EUR/t)

572

511

469

431

Index (2012 = 100)

100

89

82

75

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami z Únie zaradenými do vzorky.

(449)

V uvedenej tabuľke je vyjadrený vývoj jednotkovej predajnej ceny na voľnom trhu Únie v porovnaní so zodpovedajúcimi výrobnými nákladmi. Predajné ceny boli v priemere nižšie ako jednotkové výrobné náklady, s výnimkou v roku 2014, keď trh začal ožívať a podiel čínskeho dovozu na trhu bol v porovnaní s obdobím prešetrovania nižší.

(450)

V rokoch 2012 a 2013 mali na výkonnosť výrobného odvetvia Únie negatívny dosah popri klesajúcom dopyte po oceli v roku 2012 aj následky dlhovej krízy v eurozóne. V roku 2014 a rovnako aj v prvom polroku 2015 sa výrobné odvetvie Únie začalo zotavovať vďaka zvýšenému úsiliu o zachovanie konkurencieschopnosti, a to najmä prostredníctvom zvýšenia produktivity pracovnej sily vo výrobnom odvetví Únie, ako sa uvádza v odôvodnení (443), čo viedlo k nárastu produktivity a k lepšiemu využívaniu kapacity.

(451)

Napriek tomuto úsiliu výrobné náklady vo všeobecnosti naďalej presahovali klesajúce predajné ceny, pričom v snahe obmedziť pokles podielu na trhu sa výrobcovia z Únie prispôsobili špirále klesajúcich cien a výrazne znížili svoje predajné ceny, najmä počas roku 2015. Keďže dotknutý výrobok je komoditou, výrobcovia z Únie sa počas posudzovaného obdobia museli prispôsobiť špirále klesajúcich cien.

(452)

V prípade výrobcov zaradených do vzorky sa určité ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla určené na vlastnú spotrebu previedli alebo predali za transferové ceny na ďalšie nadväzujúce spracovanie, a to pomocou rôznych cenových politík. Z tohto dôvodu nie je možné vyvodiť žiadny zmysluplný záver z vývoja cien, pokiaľ ide o použitie na vlastnú spotrebu.

4.4.3.2.   Náklady práce

(453)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2012

2013

2014

Obdobie prešetrovania

Priemerné náklady práce na zamestnanca (v EUR)

63 722

63 374

66 039

66 023

Index (2011 = 100)

100

99

104

104

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami z Únie zaradenými do vzorky.

(454)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná mzda na jedného zamestnanca zvýšila o 4 %.

4.4.3.3.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(455)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2012

2013

2014

Obdobie prešetrovania

Ziskovosť predaja v Únii na voľnom trhu (v % z obratu z predaja)

– 3,3 %

– 2,7 %

0,4 %

– 0,8 %

Peňažný tok (v tis. EUR)

150 190

139 285

221 982

122 723

Index (2012 = 100)

100

93

148

82

Investície (v tis. EUR)

334 789

256 013

289 581

291 771

Index (2012 = 100)

100

76

86

87

Návratnosť investícií

– 4,5 %

– 3,5 %

0,5 %

– 1,0 %

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami z Únie zaradenými do vzorky.

(456)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie vyjadrením čistej straty pred zdanením z predaja podobného výrobku na voľnom trhu v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(457)

Ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia zhoršila: straty vznikali počas všetkých troch rokov s výnimkou roku 2014. Zatiaľ čo straty v rokoch 2012 a 2013 sčasti súvisia s následkami dlhovej krízy v eurozóne (popri klesajúcom dopyte po oceli v roku 2012), výrobcovia z Únie sa mohli čiastočne zotaviť počas roku 2014 a v prvom polroku 2015.

(458)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Trend týkajúci sa čistého peňažného toku sa počas posudzovaného obdobia značne menil, zostal však prevažne pozitívny, najmä vďaka nepeňažným nákladom, ako je napríklad odpisovanie.

(459)

Keďže návratnosť investícií zostala počas všetkých rokov s výnimkou roku 2014 záporná, výrobné odvetvie Únie v období medzi rokmi 2012 až 2015 znížilo úroveň svojich investícií o 13 %. Schopnosť získavať kapitál bola ovplyvnená stratami, ktoré vznikli počas posudzovaného obdobia, o čom svedčí pokles investícií.

(460)

V tabuľke nižšie sú napokon uvedené údaje za rok 2015 rozdelené podľa jednotlivých štvrťrokov, keďže navrhovateľ vo svojom podnete tvrdil, že v druhom polroku 2015 nastalo výrazné zhoršenie. Údaje v tabuľke skutočne potvrdzujú, že v druhom polroku 2015 došlo k výraznému zníženiu ziskovosti a čistej hodnoty predaja, a to v dôsledku pokračujúceho poklesu predajných cien na voľnom trhu Únie.

Tabuľka 14

Ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky za štvrťrok

Štvrťrok 2015

Ziskovosť (strata) spoločností za štvrťrok (v miliónoch EUR)

Čistá predajná cena za tonu

Čistá hodnota predaja na voľnom trhu

(v miliónoch EUR)

Percento ziskovosti

Prvý

37,98

444,71

1 073,34

3,5 %

Druhý

22,78

436,19

1 001,60

2,3 %

Tretí

– 22,92

426,36

857,49

– 2,7 %

Štvrtý

– 69,80

392,92

699,47

– 10,0 %

Spolu

– 31,9

427,2

3 631,9

– 0,8 %

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami z Únie zaradenými do vzorky.

4.4.4.   Záver o značnej ujme

(461)

Na jednej strane by výrobné odvetvie Únie ako celok mohlo mierne zvýšiť svoj objem výroby (napriek výraznému obmedzeniu výroby najmä u jedného hlavného talianskeho výrobcu) a zlepšiť mieru využívania svojej kapacity vzhľadom na zvýšenie vlastnej spotreby a spotreby na voľnom trhu. Takisto prijalo konkrétne opatrenia na zlepšenie efektívnosti spočívajúce v tom, že sa výrobné náklady (predovšetkým na suroviny) udržiavali pevne pod kontrolou a že sa zvýšila výroba na zamestnanca. V dôsledku toho výrobné náklady poklesli o 25 %. Okrem toho peňažný tok odvetvia zostal počas celého posudzovaného obdobia pozitívny. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky mohli počas posudzovaného obdobia stále uskutočňovať investície, a to vo výške približne 250 až 330 miliónov EUR za rok.

(462)

Na druhej strane napriek úsiliu, ktoré výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia vynaložilo na zlepšenie svojej celkovej výkonnosti, ostatné ukazovatele ujmy poukazujú na zhoršenie situácie na voľnom trhu. S výnimkou roku 2014 a začiatku roku 2015, keď sa výrobné odvetvie Únie začalo mierne zotavovať, straty vznikali počas celého posudzovaného obdobia, pričom neudržateľnú úroveň dosiahli v druhom polroku 2015. Napriek tomu, že objem predaja na voľnom trhu v Únii zostal pomerne stabilný, zaznamenalo výrobné odvetvie Únie vzhľadom na negatívnu návratnosť investícii pokles podielu na trhu a muselo obmedziť investície.

(463)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že podľa uvedených údajov sa výrobné odvetvie Únie ku koncu obdobia prešetrovania (56) nachádzalo v oslabenej pozícii, nie však v takej miere, že by výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 4 základného nariadenia.

(464)

Po sprístupnení informácií čínska vláda nesúhlasila so záverom Komisie, že výrobné odvetvie Únie sa nachádzalo v oslabenej pozícii ku koncu obdobia prešetrovania, a to z týchto dôvodov:

po prvé, celkový objem výroby sa zvýšil o 2 % medzi rokom 2012 a obdobím prešetrovania. Okrem toho miera využitia výrobnej kapacity výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 4,8 %;

po druhé, objem predaja výrobného odvetvia Únie zostal stabilný, pričom pokles trhového podielu o deväť percentuálnych bodov nie je významný vzhľadom na skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie si stále zachovalo dominantný podiel na trhu vo výške 77,7 % počas obdobia prešetrovania;

po tretie, napriek tomu, že zamestnanosť klesla počas posudzovaného obdobia o 5 %, malo by sa to vidieť v súvislosti so zvýšením produktivity o 7 %;

po štvrté, pokles predajných cien by sa mal vnímať v kontexte zníženia jednotkových výrobných nákladov v podobnom rozsahu. Okrem toho čínska vláda nesúhlasila s tvrdením Komisie, že ziskovosť sa v posudzovanom období vyvíjala záporne, pretože v skutočnosti sa zlepšila o 2,5 % v porovnaní s rokom 2012. Okrem toho údaje naznačujú, že peňažný tok výrobného odvetvia Únie zostal kladná počas celého posudzovaného obdobia a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky by mohli naďalej realizovať investície vo výške približne 250 – 330 miliónov EUR ročne;

po piate, z porovnania skutkových okolností v danej veci so skutkovými okolnosťami uvedenými vo veci T-528/09 Hubei Xinyegang Steel/Rada  (57) vyplýva, že skutočnosti vo veci Hubei Xinyegang Steel/Rada boli oveľa viac indikatívne, čo sa týka oslabenej pozície výrobného odvetvia Únie.

(465)

Komisia odmietla uvedené argumenty čínskej vlády, a to z týchto dôvodov:

po prvé, čo sa týka tvrdení čínskej vlády týkajúcich sa údajov o výrobe a výrobnej kapacite, Komisia uznala – ako sa opisuje v odôvodnení (461) – skutočnosť, že niektoré makroekonomické ukazovatele (ako je napríklad objem výroby, miery využitia kapacity v dôsledku zvýšenia vlastnej spotreby a spotreby na voľnom trhu) mali naďalej pozitívny trend. Tieto trendy však nespochybňujú všeobecné konštatovania, že výrobné odvetvie Únie bolo v oslabenej situácii na konci obdobia prešetrovania, keďže iné ukazovatele ukazovali na zhoršenie výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení (462).

Po druhé, čo sa týka tvrdení čínskej vlády týkajúcich sa údajov o objemoch predaja a trhových podieloch, Komisia uznala v odôvodnení (436), že objem predaja výrobného odvetvia Únie zostal pomerne stabilný. Komisia však nesúhlasí s čínskou vládou, že pokles o deväť percentuálnych bodov, čo sa týka podielu na trhu, nie je významný. Ako je vysvetlené v odôvodnení (437), Komisia zistila, že „pokles trhového podielu výrobného odvetvia Únie výrazne prekročil mierny nárast predaja na trhu Únie“. Analýza vychádza z celého výrobného odvetvia Únie, bez ohľadu na to, či sa spoločnosti sťažovali alebo nie. Zvýšenie nesťažujúcich sa výrobcov z Únie je okrajové v porovnaní s rozsiahlym znížením sťažujúcich sa výrobcov z Únie.

Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenia čínskej vlády týkajúce sa zamestnanosti a produktivity, Komisia uznala v odôvodnení (443), že produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná ako produkcia na osobu, sa zvýšila (+ 7 %) omnoho viac, ako sa zvýšila skutočná výroba. Okrem toho, aj keby Komisia vylúčila zamestnancov pre trhový segment vlastnej spotreby, ukazovateľ jasne ukazuje zníženie počtu osôb pracujúcich v odvetví výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla počas posudzovaného obdobia.

Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenia čínskej vlády týkajúce sa poklesu predajných cien a podobného poklesu jednotkových nákladov na výrobu, ziskovosti, peňažných tokov, Komisia ich zamietla z nasledujúcich dôvodov:

Pokiaľ ide o podobný pokles jednotkových nákladov a predajných cien, Komisia uznala v tabuľke 11 v odôvodnení (448), že vývoj predajných cien výrobného odvetvia Únie je podobný vývoju jednotkových výrobných nákladov. Napriek tomu – ako sa uvádza v odôvodnení (449) – Komisia takisto poukázala na skutočnosť, že predajné ceny boli v priemere nižšie ako jednotkové výrobné náklady, s výnimkou v roku 2014, keď trh začal ožívať a podiel čínskeho dovozu na trhu bol v porovnaní s obdobím prešetrovania nižší. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení (589), výrobné náklady v rámci výrobného odvetvia Únie klesli počas posudzovaného obdobia celkovo o 25 %, kým priemerné ceny dovozu z Číny sa znížili o vyšší percentuálny podiel, t. j. o 33 % počas toho istého obdobia [pozri odôvodnenie (517)]. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení (590), výrobné odvetvie Únie by si mohlo udržať úrovne svojich predajných cien, a tým využívať výhody zníženia nákladov. To však nebolo v stave v dôsledku subvencovaných nižších cien dovozu z Číny.

Pokiaľ ide o tvrdenie čínskej vlády, že ziskovosť sa nevyvíjala negatívne počas posudzovaného obdobia, ale sa dokonca zvýšila o 2,5 % počas obdobia prešetrovania v porovnaní s rokom 2012, Komisia s týmto argumentom nesúhlasila, a to z nasledujúcich dôvodov. Komisia odkázala na odôvodnenie (544), v ktorom dospela k záveru, že dokonca aj vtedy, ak strata počas obdobia prešetrovania bola – 0,8 %, ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky dosiahla neudržateľnú úroveň – 10 % v štvrtom štvrťroku 2015, keď tlak čínskych cien pocítili najviac.

Pokiaľ ide o pozitívny peňažný tok, Komisia uznala túto skutočnosť už v odôvodnení (461) ako súčasť uvedených ukazovateľov ujmy, ktoré sa v posudzovanom období vyvíjali priaznivo.

Po piate, pokiaľ ide o porovnanie prejednávanej veci s vecou T-528/09, T-528/09 Hubei Xinyegang Steel/Rada: tu čínska vláda tvrdí, že skutkové okolnosti údajne ukazujú, že v tomto prípade existovalo oveľa viac prvkov indikujúcich oslabenú pozíciu výrobného odvetvia Únie. Komisia toto tvrdenie čínskej vlády zamietla z týchto dôvodov: posúdenie Komisie v prejednávanej veci bolo v súlade s citovanou judikatúrou. Na rozdiel od nariadenia Rady (ES) č. 926/2009 (58), ktoré bolo dotknutým nariadením vo veci T-528/09, Hubei Xinyegang Steel/Rada, je potrebné poznamenať, že:

po prvé, každé prešetrovanie Komisie je špecifické samo osebe vrátane vymedzenia výrobku, zainteresovaného odvetvia, a ukazovateľov ujmy, ktoré si vyžadujú posúdenie;

v prípade hrozby ujmy ide v tomto prípade o omnoho komplexnejšie úsilie. To znamená, že hoci porovnanie prešetrovaní ujmy rôznych výrobkov, priemyselných odvetví a období prešetrovania je zložitou úlohou, porovnanie prešetrovaní hrozby ujmy je mimoriadne náročné a komplexné úsilie vzhľadom na množstvo jednotlivých kvalifikovaných faktorov, ktoré sa vlievajú do zistenia hrozby ujmy. Toto porovnanie sa nemôže jasne definovať jedným faktorom osebe alebo v uvedenej záležitosti – ako sa čínska vláda usiluje naznačiť – len objemom dovozu a porovnaním trhového podielu; a;

po tretie, Komisia dôkladne analyzovala a hodnotila údaje týkajúce sa obdobia po období prešetrovania v najväčšom možnom rozsahu s cieľom potvrdiť alebo vyvrátiť jej zistenia, ako sa vyžadovalo v uvedenom rozsudku, pričom zistila, že výrobné odvetvie Únie bolo v oslabenej situácii na konci obdobia prešetrovania, ale nie v takej miere, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo počas posudzovaného obdobia značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia. Na rozdiel od zistení vo veci T-528/09 posudzované ukazovatele ujmy nepoukazujú na výrobné odvetvie v silnej pozícii, v ktorej sa nachádzalo podľa Všeobecného súdu v prípade uvedeného rozhodnutia (59).

Stručne povedané, Komisia zastáva názor, že čínska vláda neuviedla faktory nad rámec tých, o ktorých sa domnievala, že by spochybnili uvedené tvrdenia Komisie: čínska vláda odkazuje vo svojich tvrdeniach hlavne na ukazovatele, ktoré boli stále kladné ku koncu obdobia prešetrovania a ktoré Komisia uznala v odôvodnení (461). Čínska vláda však neposkytuje vysvetlenie, ktoré by spochybnili zistenia, napríklad zistenia v odôvodnení (462), v ktorom Komisia uviedla iné ukazovatele, ktoré ukázali zhoršenie situácie na voľnom trhu Únie. V odôvodnení (462) – okrem odkazu na stratu podielu na trhu a zníženia investícií vzhľadom na pretrvávajúcu zápornú návratnosť investícií – Komisia takisto zdôraznila, že straty dosiahli neudržateľnú úroveň v druhej polovici roku 2015. Komisia preto zamietla všetky tvrdenia čínskej vlády v tejto súvislosti.

(466)

Komisia týmto potvrdila svoje závery v odôvodneniach (461) až (463), pričom dospela k záveru, že podľa uvedených údajov sa výrobné odvetvie Únie ku koncu obdobia prešetrovania nachádzalo v oslabenej pozícii, nie však v takej miere, že by výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 4 základného nariadenia.

5.   HROZBA UJMY

5.1.   Úvod

(467)

V rámci analýzy hrozby značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie v súlade s článkom 8 ods. 8 druhým pododsekom základného nariadenia sa zvažujú takéto faktory:

druh príslušnej subvencie alebo subvencií a ich pravdepodobné obchodné dôsledky,

tempo rastu subvencovaných dovozov na trh Únie, ktoré poukazuje na pravdepodobnosť značne zvýšených dovozov,

dostatočná, voľne disponibilná kapacita vyvážajúceho výrobcu na strane vývozcu alebo bezprostredne hroziaci a podstatný nárast takejto kapacity, ktoré naznačujú pravdepodobnosť podstatne narastajúcich subvencovaných vývozov do Únie, pričom sa zohľadní dostupnosť ďalších vývozných trhov, ktoré sú schopné absorbovať dodatočné vývozy,

či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo významnej miere spôsobili zníženie cien alebo by zabránili rastu cien, ku ktorému by inak došlo, a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších dovozoch, a

stav zásob.

(468)

Ako naznačujú slová „takéto faktory“ v článku 8 ods. 8 druhom pododseku základného nariadenia, na stanovenie hrozby ujmy možno popri týchto piatich faktoroch analyzovať aj ďalšie faktory. Komisia konkrétne ďalej analyzovala také faktory, akými sú ziskovosť a príjem objednávok, pre ktoré mala k dispozícii údaje z obdobia prešetrovania a z nasledujúceho obdobia.

(469)

Pokiaľ ide o dotknuté obdobie, Komisia opätovne preskúmala údaje zhromaždené za roky 2012 až 2015, keďže pochopenie súčasnej situácie výrobného odvetvia Únie je nevyhnutné na účely určenia, či existuje hrozba ujmy výrobnému odvetviu Únie (60).

(470)

Podľa judikatúry môžu navyše inštitúcie Únie pri uskutočňovaní antidumpingových prešetrovaní (a následne pri určovaní vyrovnávacieho cla), ktoré sa začali na základe tvrdení o hrozbe ujmy, zohľadniť za určitých okolností údaje z obdobia nasledujúceho po období prešetrovania. V judikatúre sa skutočne uvádza, že stanovenie toho, či existuje hrozba ujmy, si zo svojej podstaty vyžaduje analýzu zameranú na budúcnosť.

(471)

Komisia teda vykonala analýzu zameranú na budúcnosť vo vzťahu k všetkým faktorom. Okrem toho sa jej podarilo zhromaždiť údaje o subvencovanom dovoze, čínskej kapacite a dovozných cenách za obdobie od januára 2016 do februára 2017 s cieľom potvrdiť alebo vyvrátiť dané predpoklady, ako to požadoval Súdny dvor (61). Pokiaľ ide o ziskovosť a príjem objednávok, úplné údaje za obdobie od januára do septembra 2016 neboli k dispozícii, dostupné boli len čiastočné údaje za obdobie do konca júna 2016. Pokiaľ ide o stav zásob, podarilo sa získať len čiastočné, teda nie úplné údaje k prvému štvrťroku 2017.

(472)

V článku 8 ods. 8 základného nariadenia sa napokon vyžaduje, aby sa stanovenie hrozby značnej ujmy zakladalo na skutočnostiach, a nielen na tvrdeniach, dohadoch alebo vzdialenej možnosti, a aby zmena okolností, ktoré vytvoria situáciu, za akej by subvencia spôsobila ujmu, bola jasne predvídateľná a bezprostredne hroziaca.

(473)

Po sprístupnení informácií čínska vláda pripomenula, že stanovenie hrozby značnej ujmy, je vysokou latkou na splnenie. Hrozba musí jasne vyplývať zo skutkových okolností prejednávanej veci a osobitná pozornosť sa musí vykonávať prostredníctvom vyšetrovacieho orgánu. Na úvod treba uviesť, že čínska vláda tvrdila, že dôkladná analýzy faktorov posudzovaných Komisiou ukázala, že Komisia nesplnila tento vysoký štandard umožňujúci konštatovať hrozbu ujmy.

(474)

Komisia zamietla toto tvrdenie čínskej vlády z dôvodov uvedených v oddiele 5.2 vzťahujúcom sa na analýzu všetkých faktorov, ktoré boli vzaté do úvahy. Komisia zaujala komplexný prístup. Zvážila a posúdila nielen všetky faktory uvedené v článku 3 ods. 9 druhom pododseku základného nariadenia, ale aj dodatočné faktory, ako je napríklad príjem objednávok a ziskovosť.

(475)

Komisia ďalej pripomenula, že podľa článkov 11 a 5 základného nariadenia, ktoré sa rovnako uplatňujú na prešetrovania začaté na základe tvrdení o hrozbe ujmy, musia reprezentatívne zistenia vychádzať z obdobia končiaceho pred začatím konania. Účelom tejto zásady je zaistiť, aby boli výsledky prešetrovania reprezentatívne a spoľahlivé. Predovšetkým faktory, ktoré sú základom pre stanovenie subvencovania a ujmy, by nemali byť ovplyvnené správaním dotknutých výrobcov po začatí konania, aby uložené konečné vyrovnávacie clo účinne napravilo ujmu spôsobenú subvencovaním.

5.2.   Hrozba ujmy

5.2.1.   Druh príslušnej subvencie alebo subvencií a ich pravdepodobné obchodné dôsledky

(476)

Ako sa vysvetľuje v kapitole 3 vyššie, čínski vyvážajúci výrobcovia plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla ťažili z veľkého počtu schém subvencií. Väčšina z nich mala trvalý charakter, napríklad užívacie práva k pozemkom, oslobodenia od dane či grantové programy. Získavané úvery boli navyše stálym znakom čínskej priemyselnej politiky na podporu vlastného oceliarskeho odvetvia. Komisia dospela k záveru, že tieto subvencie mali štrukturálny charakter. Pravdepodobne sa nimi vyvolá záujem čínskych vyvážajúcich výrobcov predávať výrobky z ocele a ich neustále rastúci výstup na zahraničných trhoch, keď miestna spotreba nebude schopná prijať tieto množstvá.

5.2.2.   Významné tempo rastu subvencovaného dovozu na trh Únie, ktoré naznačuje pravdepodobnosť výrazného zvýšenia dovozu

5.2.2.1.   Údaje z obdobia prešetrovania

(477)

Dovoz z dotknutej krajiny sa medzi rokom 2012 a obdobím prešetrovania výrazne zvýšil, a to z 246 720 na 1 519 304 ton, ako sa uvádza v tabuľke v odôvodnení (419) vyššie. Tento dovoz bol neustále sprevádzaný nepretržite klesajúcimi cenami. Výrazné zvýšenie podielu na trhu, ktorý mal tento čínsky subvencovaný dovoz (+ 550 %), potvrdzuje, že vývoj tohto dovozu nebol len dôsledkom zvýšenia dopytu (+ 12 %), ale že čínski vyvážajúci výrobcovia prenikali na nový trh a získavali podiely na trhu vďaka dovozu s nízkymi cenami, a to na úkor ostatných hospodárskych subjektov vrátane výrobcov z Únie.

(478)

Po sprístupnení informácií čínska vláda tvrdila, že dovoz plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla z Číny dosiahol podiel 4,32 % počas obdobia prešetrovania, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie malo dominantný podiel na trhu na úrovni 77,7 % počas obdobia prešetrovania. Čínska vláda takisto tvrdila, že objem dovozu z Číny bol stabilný a značne nižší ako dovoz z Ruska, ako aj – s výnimkou obdobia prešetrovania – z Ukrajiny.

(479)

Komisia odmietla tieto tvrdenia z nasledujúceho dôvodu. Komisia uznala v odôvodnení (419), že dovoz plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla z Číny viedol k podielu na trhu na úrovni 4,32 %. V tom istom odôvodnení však Komisia tiež poukázala na skutočnosť, že v absolútnych hodnotách dovoz z dotknutej krajiny sa počas obdobia prešetrovania výrazne zvýšil z 246 720 ton na 1 519 304 ton v OP, čo predstavuje zvýšenie o 516 % počas posudzovaného obdobia. Súbežne s tým sa celkový podiel čínskeho dovozu do Únie na trhu počas posudzovaného obdobia zvýšil viac ako päťnásobne. Po druhé, nemožno poprieť, že Čína bola krajinou s výrazným nárastom dovozov do Únie: Nárast čínskych dovozov medzi rokom 2012 a posudzovaným obdobím predstavoval 1 273 000 ton [pozri odôvodnenie (419)], zatiaľ čo nárast objemu ruského a ukrajinského dovozu na rovnaké obdobie predstavoval 373 000 ton a 178 000 ton [pozri odôvodnenie (564)]. Po tretie, tvrdenie, že dovoz z Číny boli nižší ako z iných krajín, je otázkou príčinnej súvislosti; nie však relevantným posudzovaným faktorom, ktorý je potrebné zvážiť pri analýze hrozby ujmy, keďže článok 8 ods. 8 základného nariadenia sa vzťahuje na významnú mieru subvencovaného dovozu na trh Únie.

5.2.2.2.   Údaje z obdobia po období prešetrovania

(480)

Oproti prvému polroku 2015 (712 390 ton) sa objem čínskeho dovozu v prvom polroku 2016 opäť zvýšil (o 8,5 %) (773 275 ton) (zdroj: Eurostat). Z dostupných údajov vyplýva nielen to, že sa čínsky subvencovaný dovoz počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil, ale aj to, že až do júna 2016 sa tento trend nezastavil ani nezvrátil.

(481)

Na druhej strane sa však na základe dostupných údajov za dodatočné obdobia od júla do septembra 2016, od októbra do decembra 2016 a od januára do februára 2017 ukazuje, že v porovnaní s obdobím prešetrovania (2015) a obdobím od januára do júna 2016 nasledujúcim po období prešetrovania začal čínsky subvencovaný dovoz klesať, a to vo vyjadrení na základe mesačných priemerov.

Tabuľka 15

Vývoj objemu čínskeho dovozu (v tonách)

 

2014

Obdobie prešetrovania (2015)

Január – jún 2016

Júl – september 2016

Október – december 2016

Január – február 2017

Objem dovozu z Číny

592 104

1 519 304

773 275

296 267

1 460

5 024

Priemerný mesačný čínsky dovoz

49 342

126 608

128 879

98 756

486

2 512

Zdroj: Eurostat.

(482)

Komisia teda zistila – v súlade s vyhláseniami čínskej vlády v jej liste (62) –, že sa trend zvyšovania objemov dovozu zastavil. Pri posudzovaní významu a spoľahlivosti týchto údajov pre potvrdenie alebo vyvrátenie analýzy hrozby ujmy však Komisia zistila aj toto:

a)

Priemerný mesačný objem čínskeho dovozu v období od júla do septembra 2016 je stále dvojnásobný oproti priemernému mesačnému dovozu v roku 2014.

b)

Pokles priemerného mesačného objemu čínskeho dovozu v období od júla 2016 do septembra 2016 (v porovnaní s rokom 2015) možno vysvetliť týmito okolnosťami:

odrádzajúcim účinkom žiadosti navrhovateľa o registráciu z 5. apríla 2016 a jej doplnenia o finančné údaje v júni 2016 v rámci antidumpingového konania proti dumpingovému dovozu dotknutého výrobku z Číny (táto žiadosť však bola vzatá späť len v polovici augusta 2016),

prijatím vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1329 z 29. júla 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na registrovaný dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (63), na základe ktorého sa antidumpingové clá po prvýkrát vyberali retroaktívne, a

vedomosťou o zámere Komisie rozhodnúť o predbežných opatreniach do ôsmich mesiacov po začatí konania (namiesto deviatich mesiacov).

c)

Výrazný pokles priemerných mesačných objemov čínskeho dovozu od októbra 2016 do februára 2017 možno vysvetliť uložením predbežných antidumpingových opatrení súbežne s prebiehajúcim antidumpingovým konaním 7. októbra 2016 (64).

(483)

Pokiaľ ide o dôvody poklesu čínskeho vývozu najmä od druhého polroku 2016, Komisia poukázala na tieto štyri skutočnosti, ktoré by mohli situáciu vysvetľovať:

na základe oznámenia Komisie o oceli zo 16. marca 2016 („Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe“) (65) si čínski vyvážajúci výrobcovia boli vedomí zámeru Komisie „okamžite využiť každý priestor na ďalšie urýchlenie prijímania predbežných opatrení, a to skrátením postupov prešetrovania o jeden mesiac (z deviatich na osem mesiacov)“. V dôsledku začatia antidumpingového konania proti dumpingovému dovozu dotknutého výrobku z Číny 13. februára 2016 si teda boli vedomí, že predbežné opatrenia by sa mohli zaviesť už začiatkom októbra 2016 v rámci antidumpingového konania proti dumpingovému dovozu dotknutého výrobku z Číny;

dňa 5. apríla 2016 navrhovateľ predložil žiadosť na registráciu dovozu dotknutého výrobku z ČĽR v rámci antidumpingového konania proti dumpingovému dovozu dotknutého výrobku z Číny. Navrhovateľ doplnil žiadosť 2. júna 2016 poskytnutím aktuálnejších informácií. Vzhľadom na to si dobre informovaní vyvážajúci výrobcovia a vývozcovia boli vedomí rizika, že v prípade, že by dotknutý výrobok zasielali od druhého polroku 2016, by sa na ich podobné vyvážané výrobky mohli začať vzťahovať retroaktívne clá 90 dní pred prípadným uložením predbežných ciel v októbri 2016 v rámci antidumpingového konania proti dumpingovému dovozu dotknutého výrobku z Číny, t. j. k júlu 2016,

Komisia prijala 29. júla 2016 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1329 (66), na základe ktorého sa po prvýkrát retroaktívne vyberali antidumpingové clá na určité výrobky z ocele valcované za studena, čiže tiež na výrobok z ocele. V dôsledku toho sa riziko, že v antidumpingovom konaní proti dumpingovému dovozu dotknutého výrobku z Číny sa opatrenia uplatnia už od júla 2016, stalo ešte reálnejšie, a to z dôvodu retroaktívneho výberu v tejto veci zahŕňajúcej výrobok z ocele,

dňa 7. októbra 2016 boli uložené predbežné antidumpingové opatrenia súbežne s prebiehajúcim antidumpingovým konaním.

5.2.2.3.   Záver

(484)

Dovoz z dotknutej krajiny sa medzi rokom 2012 a obdobím prešetrovania výrazne zvýšil, a to z 246 720 na 1 519 304 ton, ako sa uvádza v tabuľke v odôvodnení (419) vyššie. Tento dovoz bol neustále sprevádzaný nepretržite klesajúcimi cenami. Oproti prvému polroku 2015 (712 390 ton) sa objem čínskeho dovozu sa v prvom polroku 2016 opäť zvýšil (o 8,5 %) (773 275 ton) (zdroj: Eurostat).

(485)

Pokles objemu čínskeho dovozu po júli 2016 možno vysvetliť odrádzajúcim účinkom žiadosti o registráciu v antidumpingovom konaní proti dumpingovému dovozu dotknutého výrobku z Číny, poznaním zámeru Komisie rozhodnúť o predbežných opatreniach do ôsmich mesiacov od začatia antidumpingového konania proti dumpingovému dovozu dotknutého výrobku z Číny a tiež aj skutočným uložením antidumpingových opatrení súbežne s prebiehajúcim antidumpingovým konaním už v októbri 2016.

(486)

Ako sa ukázalo v tabuľke v odôvodnení (481), absolútna úroveň objemov čínskeho dovozu v období od júla do septembra 2016 zostala v porovnaní s rokom 2014 stále veľmi vysoká. Absolútna úroveň objemov čínskeho dovozu však v obdobiach od októbra do decembra 2016 a od januára do februára 2017 výrazne poklesla v dôsledku uložení opatrení súbežne s prebiehajúcim antidumpingovým konaním. Toto výrazné zníženie v obdobiach od októbra do decembra 2016 a od januára do februára 2017 samo osebe preukazuje, že ak sa vezme do úvahy existujúca nadmerná kapacita v Číne (pozri nižšie bod 5.2.3.1.), je pravdepodobné, že tento pokles subvencovaných objemov dovozu bude len dočasný a že trend objemov dovozu zistený najmä v období od októbra 2016 do februára 2017 sa zvráti, ak sa neuložia žiadne konečné vyrovnávacie opatrenia. Táto skutočnosť teda nezmenila hodnotenie Komisie, že existovala jednoznačná a bezprostredná hrozba ujmy na konci obdobia prešetrovania.

5.2.3.   Dostatočná voľne disponibilná kapacita

5.2.3.1.   Kapacita v ČĽR (surová oceľ a podobný výrobok)

(487)

Pokiaľ ide o čínsku kapacitu pre surovú oceľ, z dostupných údajov vyplýva, že čínska kapacita pre oceľ sa zvyšuje rýchlym tempom už dlhodobo. Zatiaľ čo v roku 2004 ČĽR pokrývala 25,6 % celkovej celosvetovej výroby surovej ocele (67), v roku 2015 svoju skutočnú výrobu takmer zdvojnásobila na úroveň 50,3 %. V tejto súvislosti sa v oznámení Komisie o oceli uvádza: „… v niektorých tretích krajinách (najmä Číne) výrazne vzrástla voľná výrobná kapacita. Iba v Číne sa nadmerná kapacita odhaduje na zhruba 350 miliónov ton, čo je takmer dvojnásobok ročnej výroby Únie.“ (68)

(488)

OECD v tejto súvislosti odhadla celkovú čínsku kapacitu na výrobu ocele v roku 2014 na 1 140 miliónov ton (69), zatiaľ čo sa vypočítalo, že skutočná čínska výroba predstavuje 822,8 milióna ton (70). V roku 2015 predstavuje dostupná čínska nadmerná kapacita, pokiaľ ide o surovú oceľ, približne 350 miliónov ton, ako vyplýva tabuľky nižšie.

Tabuľka 16

Skutočná výroba podobného výrobku tretími krajinami (v tisícoch ton)

Krajina

Kapacita pre surovú oceľ odhadovaná na rok 2015 (71)

Výroba surovej ocele v roku 2014

Výroba surovej ocele v roku 2015 (72)

Teoretická nadmerná kapacita v roku 2015

Skutočná výroba plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla v roku 2014

Skutočná výroba plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla v roku 2015

Rusko

90 000

71 461

70 898

19 102

26 898

27 509

ČĽR

1 153 098

822 750

803 825

349 273

317 387

322 259

Ukrajina

42 500

27 170

22 968

19 532

7 867

6 314

Irán

28 850

16 331

16 146

12 704

8 276

7 872

Brazília

49 220

33 897

33 256

15 964

14 229

13 388

(489)

Z uvedených aktualizovaných údajov o objeme výroby podobného výrobku za rok 2015 vyplýva, že dotknutá krajina vysoko prevyšuje všetky ostatné veľké vyvážajúce krajiny. Uvedené aktualizované údaje o kapacite pre surovú oceľ za rok 2015 rovnako naznačujú, že takú obrovskú nadmernú kapacitu na výrobu surovej ocele (v rozsahu takmer 350 miliónov ton v roku 2015 v porovnaní s kapacitou 317 miliónov ton v roku 2014) má len ČĽR.

(490)

V nadväznosti na to Komisia zopakovala, že nadmerná kapacita pri výrobe ocele v ČĽR je jedným z dôležitých faktorov, ktorý poukazuje na existenciu hrozby bezprostrednej ujmy výrobnému odvetviu Únie.

(491)

Takáto nadmerná kapacita pre oceľ okrem toho nezodpovedá dopytu po podobnom výrobku v ČĽR či v iných krajinách. V skutočnosti sa rast dopytu na globálnych trhoch spomaľuje a rozdiel medzi kapacitou a dopytom sa zväčšuje, ako sa uvádza v nedávnej štúdii OECD (73).

(492)

To, že dotknutá krajina disponuje obrovskou nadmernou kapacitou pre oceľ, čínske orgány nespochybňujú: po prvé, čínska Štátna rada vydala 1. februára 2016 dokument s názvom „Stanovisko pre oceliarsky priemysel na riešenie nadmernej kapacity“, v ktorom sa stanovil celkový čínsky prístup k rozhodnejšiemu riešeniu nadmernej kapacity čínskeho oceliarskeho priemyslu. Medzi opatrenia patrí okrem iného zníženie kapacity pre surovú oceľ o 100 až 150 miliónov ton počas piatich rokov a prísny zákaz novej výrobnej kapacity. Po druhé, Čínske združenie výrobcov železa a ocele (CISA) vo svojom podaní ďalej uviedlo, že „v niekoľkých posledných rokoch čínska vláda a čínske združenie výrobcov ocele prijali účinné opatrenia… Od roku 2011 sa Čína aktívne zbavovala nevyužívanej kapacity a posilňovala opatrenia na úsporu energie. (74) Ku Komisii sa navyše dostali neoficiálne informácie o tom, že ČĽR podľa všetkého začala obmedzovať svoju nadmernú kapacitu. V tejto súvislosti delegácia Európskej únie v Pekingu oznámila, že zástupca riaditeľa združenia CISA uviedol, že ČĽR pravdepodobne počas roku 2016 obmedzí nadmernú kapacitu na výrobu ocele o 70 miliónov ton (oznámenie z 28. októbra 2016). Okrem toho skupina Baosteel a skupina Wuhan Steel oznámili aj to, že už v októbri 2016 splnili cieľ pre znižovanie svojej kapacity na rok 2016 (oznámenie z 24. októbra 2016). Navyše treba zohľadniť nedávnu správu OECD, v ktorej sa uvádza, že dvaja významní čínski výrobcovia ocele zrušili zariadenia v provinciách Ťi-lin a An-šan, ktorých výroba dosahovala 2,68 milióna ton (75).

(493)

Existujú však aj náznaky poukazujúce na opačný vývoj:

Podľa niektorých správ dotknutá krajina trpí javom tzv. zombie oceliarní (76): ide o oceliarne, o ktorých sa stále hovorí, že sú v úpadku, nikdy však v skutočnosti neskrachujú.

Iný zdroj tiež informoval o tom, že 41 vysokých pecí bolo opätovne otvorených, a v novších správach sa dokonca uvádza, že od začiatku roku 2016 došlo v ČĽR k opätovnému začatiu využívania kapacity pre oceľ v objeme presahujúcom 50 miliónov ton (77).

Svetové oceliarske združenie (World Steel Association) k celosvetovej výrobe surovej ocele počas prvých šiestich mesiacov roku 2016 uviedlo: „Výroba surovej ocele počas prvých šiestich mesiacoch roku 2016 dosahovala 794,8 Mt, čo predstavovalo pokles o – 1,9 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015… Výroba surovej ocele… sa znížila o – 6,1 % v EÚ-28…Výroba surovej ocele v Číne v júni 2016 dosahovala 69,5 Mt, čo predstavovalo nárast o 1,7 % v porovnaní s júnom 2015….“ (78)

V predpovedi OECD (79) z roku 2016 sa odhaduje, že čínska kapacita bude v rokoch 2016, 2017 a 2018 ešte ďalej rásť. Podľa najnovšej správy OECD z roku 2017 (80) sa očakáva, že čínska kapacita na výrobu ocele sa stabilizuje na úrovni 1,16 miliardy ton ročne (rok 2016 v porovnaní s rokom 2015). Čínska strana sa naďalej vyhýbala účasti na dvojstrannej platforme medzi Úniou a ČĽR určenej na monitorovanie nadmernej kapacity pre oceľ. V 13. päťročnom pláne sa vo vzťahu k „Plánu na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu“ (2016 – 2020) navyše uvádza predpoveď objemu výroby surovej ocele na úrovni 750 – 800 miliónov ton v roku 2020 a zníženie kapacity na výrobu surovej ocele o 100 – 150 miliónov ton do roku 2020. Zároveň sa v ňom oceliarske podniky nachádzajúce sa v dobrej pozícii vyzývajú, aby expandovali do zahraničia a zriaďovali tam výrobné základne, ako aj spracovateľské a distribučné centrá.

(494)

Na záver možno povedať, že problém nadmernej kapacity v oceliarskom odvetví v ČĽR je všeobecne známy, pričom ho uznávajú aj čínske orgány. Napriek niektorým oznámeniam čínskych orgánov nie je pravdepodobné, že by sa tento problém v blízkej budúcnosti vyriešil: čínska nadmerná kapacita je taká veľká, že v krátkodobom ani strednodobom horizonte sa nemôže reálne stratiť.

(495)

Po sprístupnení informácií čínska vláda sa vyjadrila, že v podaní Čínskeho združenia výrobcov železa a ocele z 21. marca 2016 sa uvádzalo, že približne 77,8 milióna ton kapacity bolo vyradených z prevádzky od roku 2011 a že čínski výrobcovia ocele takisto prijali opatrenia a znížili svoju produkciu o viac než 15 miliónov ton v období od januára do októbra 2015. Preto sa v ňom dospelo k záveru, že akákoľvek nadmerná kapacita týkajúca sa plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla sa pravdepodobne zníži, a nie výrazne zvýši, ako sa vyžaduje pri stanovení hrozby ujmy v zmysle článku 8 ods. 8 pododseku 2 písm. c) základného nariadenia.

(496)

Komisia zopakovala svoje predchádzajúce zistenia, a to napriek určitým vyhláseniam čínskych úradov, že nie je pravdepodobné, že otázka čínskej nadmernej kapacity sa vyrieši v blízkej budúcnosti. Voľná kapacita je taká veľká, že v krátkodobom ani strednodobom horizonte sa nemôže reálne stratiť. Navyše, článok 8 ods. 8 pododsek 2 písm. c) základného nariadenia odkazuje buď na dostatočnú, voľne disponibilnú kapacitu vyvážajúceho výrobcu na strane vývozcu alebo na bezprostredne hroziaci a podstatný nárast takejto kapacity, ktorý naznačuje pravdepodobnosť podstatne narastajúceho subvencovaného vývozu do Únie.

(497)

Usudzuje sa, že podobný výrobok tvorí veľkú časť celkovej výroby surovej ocele z tohto dôvodu: zatiaľ čo v rokoch 2013 a 2014 (81) celková čínska výroba surovej ocele predstavovala 822 000 miliónov ton, resp. 822 698 miliónov ton, celková čínska výroba plochých výrobkov valcovaných za tepla predstavovala 311 564 miliónov ton (alebo približne 37,9 % celkovej výroby surovej ocele), resp. 317 387 miliónov ton (alebo približne 38,6 % celkovej výroby surovej ocele). Preto sú aj uvedené údaje o surovej oceli dobrým ukazovateľom nadmernej kapacity pre podobný výrobok v ČĽR.

(498)

Po sprístupnení informácií čínska vláda uviedla pripomienky, že Komisia sa opierala o štatistiky len za roky 2013 a 2014 bez toho, aby poskytla akékoľvek novšie údaje. Preto spochybnila spoľahlivosť záveru Komisie o rozsahu nadmerných kapacít Číny týkajúcich sa plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla, pretože sa do veľkej miery opieral o údaje týkajúce sa surovej ocele vo všeobecnosti, ktoré nie sú nutne reprezentatívne.

(499)

Komisia odmietla toto tvrdenie z týchto dôvodov. Po prvé, štatistické údaje za roky 2013 a 2014 boli posledné dostupné údaje. Komisia preto nebola v stave vziať do úvahy novšie údaje. Okrem toho samotná čínska vláda, aj keď je v najlepšej pozícii, neposkytla vo svojom poslednom podaní aktuálnejšie údaje o kapacitách a/alebo hodnoverné alternatívne vysvetlenie.

(500)

Po druhé treba poukázať na tabuľku v odôvodnení (572), v ktorej sa porovnáva skutočná výroba podobného výrobku v ČĽR so skutočnou výrobou v iných krajinách za roky 2014 a 2013. Z tejto tabuľky napríklad vyplýva, že skutočná výroba podobného výrobku v ČĽR v roku 2014 (317,4 milióna ton) predstavuje približne päťnásobok celkovej súhrnnej výroby v Rusku, na Ukrajine, v Iráne a Brazílii (57,4 milióna ton). To poukazuje na obrovskú výrobnú kapacitu pre podobný výrobok v ČĽR.

(501)

Po tretie, prešetrovaním sa potvrdilo aj to, že počas obdobia prešetrovania bola miera využívania kapacity troch zo štyroch čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky priemerne na úrovni 65 %. Štvrtý z nich dosahoval vyššiu mieru využívania kapacity vo výške viac ako 80 %. Celkovo existuje viac ako 15 miliónov metrických ton voľne disponibilnej kapacity dotknutého výrobku len v štyroch spoločnostiach. Ide o ďalší ukazovateľ voľnej kapacity pre podobný výrobok. Za predpokladu existencie podobných pomerov u ostatných čínskych výrobcov plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla možno vyvodiť vysokú celkovú voľnú kapacitu pre ploché výrobky z ocele valcované za tepla v Číne.

(502)

Okrem toho je trh Únie otvoreným trhom s veľkým objemom dovozu z niekoľkých krajín, ako sa uvádza v tabuľke v odôvodnení (564). Ako vyplýva z tabuľky 4 v odôvodnení (419), čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali na trh Únie najmä od roku 2012, pričom vďaka dovozu s nízkymi cenami získavali rýchlym tempom podiely na trhu na úkor ostatných hospodárskych subjektov vrátane výrobcov z Únie. To dokazuje, že preniknutie čínskych vyvážajúcich výrobcov počas posudzovaného obdobia sa ukázalo ako pomerne ľahké a veľmi úspešné a ako také poukazuje na príťažlivosť trhu Únie pre čínskych a iných vyvážajúcich výrobcov.

5.2.3.2.   Absorpčná kapacita tretích krajín

(503)

V súlade s článkom 8 ods. 8 druhým pododsekom písm. c) základného nariadenia Komisia analyzovala dostupnosť ďalších vývozných trhov pre čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktoré sú schopné absorbovať dodatočné vývozy.

(504)

V tejto súvislosti čínska vláda uviedla, že čínsky vývoz do Vietnamu a Južnej Kórey dosahuje približne dvojnásobok objemu vývozu do Únie, zatiaľ čo vývoz do krajín Blízkeho východu a do Pakistanu je približne rovnaký ako objem vývozu do Únie.

(505)

Komisia však napriek tomu poznamenala, že niektoré (hlavné) vývozné trhy sú pre čínskych vyvážajúcich výrobcov čoraz horšie prístupné z dôvodu opatrení na ochranu obchodu (napríklad USA, Malajzia, India a Mexiko) a/alebo prešetrovaní (napríklad Thajsko), alebo zvýšených ciel (Južná Afrika).

(506)

Z údajov týkajúcich sa absorpčnej kapacity tretích krajín, ktoré boli k dispozícii po júli 2016, vyplýva toto:

Na jednej strane Malajzia v januári 2016 ukončila ochranné prešetrovanie voči Číne a niektorým ďalším krajinám týkajúce sa zvitkov valcovaných za tepla, zatiaľ čo Turecko ukončilo v apríli 2016 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu zvitkov valcovaných za tepla z Číny, Francúzska, Japonska, Rumunska, Ruska, Slovenska a Ukrajiny.

Na strane druhej India uložila konečné sadzby cla v rámci ochranného prešetrovania týkajúceho sa plochých plechov a platní z legovanej a nelegovanej ocele valcovaných za tepla. Brazília ďalej začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu plochej uhlíkovej ocele valcovanej za tepla. A napokon tureckí výrobcovia predložili nové žiadosti o uloženie antidumpingového a vyrovnávacieho cla na dovoz zvitkov valcovaných za tepla, okrem iného s pôvodom v Číne. V tejto súvislosti jedna zainteresovaná strana informovala Komisiu o tom, že turecké orgány začali medzičasom, konkrétne 21. decembra 2016, nové dumpingové prešetrovanie týkajúce sa ťažkých dosiek a určitých druhov plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla.

(507)

Zo štatistických údajov o vývoze za rok 2015 a za prvých šesť mesiacov roku 2016 pre vzorku (82) číselných znakov KN týkajúcich sa podobného výrobku vyplynulo, že objem čínskeho vývozu bol rôzny v závislosti od miesta určenia, ale ostal nezmenený, pokiaľ ide o celkový objem čínskeho vývozu do zvyšku sveta.

(508)

Po prvé, dotknutá krajina počas prvých šiestich mesiacov roku 2016 vyviezla približne rovnaký objem, pokiaľ sa uvedené hodnoty upravia na ročné hodnoty a porovnajú sa s rokom 2015. Priemerná jednotková predajná cena však bola počas prvých šiestich mesiacov roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 nižšia. Po druhé, zmenšenie podielu na trhu v niektorých krajinách (napríklad v Indonézii a vo Vietname) počas prvých šiestich mesiacov roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 je vyvážené zvýšením podielu na trhu v iných krajinách (napríklad v Bangladéši a Kórejskej ľudovodemokratickej republike). Komisia preto dospela k záveru, že je nepravdepodobné, že tretie krajiny budú samy schopné absorbovať veľký objem voľne disponibilnej čínskej kapacity. Aj keď v súčasnosti čínsky vývoz do tretích krajín, pokiaľ ide o celkový čínsky objem, ostáva v nezmenenom stave, atraktívny trh Únie bude pravdepodobne naďalej patriť medzi hlavné ciele čínskeho subvencovaného vývozu.

(509)

Po sprístupnení informácií čínska vláda uviedla, že trhy tretích krajín boli nielen oveľa dôležitejšie ako trh Únie, ale tiež ukázali oveľa väčší potenciál. Trhy tretích krajín by absorbovali akékoľvek údajné nadmerné kapacity plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Uviedla tiež, že pre vývoz čínskych plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla existujú oveľa dôležitejšie ciele, než sú krajiny identifikované Komisiou. Nakoniec uviedla, že trh Únie nie je pre čínskych plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla primárnym cieľom.

(510)

Komisia odmietla tieto pripomienky z týchto dôvodov. Po prvé pripomenula významný nárast čínskeho dovozu počas posudzovaného obdobia, ako je uvedené v tabuľke 4, podľa ktorej sa zvýšil o 1,3 milióna ton. To jasne naznačuje, že trh Únie je atraktívnym a patrí medzi primárne ciele čínskeho subvencovaného dovozu. Komisia tiež pripomenula dôvody uvedené v odôvodnení (482), prečo tento trend zvýšenia objemov dovozu sa zastavil po júni 2016. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení (523), Komisia zopakovala, že ak by sa neprijali žiadne opatrenia, vzhľadom na obrovskú súčasnú čínsku nadmernú kapacitu pre oceľ vrátane dotknutého výrobku by čínski vyvážajúci výrobcovia mohli opäť uplatňovať agresívnu cenovú stratégiu znížením svojich subvencovaných predajných cien na minimálne úrovne. Napokon, Komisia neanalyzovala absorpčnú kapacitu tretích krajín ako izolovaný faktor, ale uplatnila komplexný prístup. Zvážila a posúdila nielen všetky faktory uvedené v článku 3 ods. 9 druhom pododseku základného nariadenia, ale aj dodatočné faktory, ako je napríklad príjem objednávok a ziskovosť [pozri odôvodnenie (540)], aby tým získala spoľahlivý faktický základ pre svoje celkové posúdenie.

5.2.3.3.   Absorpčná kapacita ČĽR

(511)

Ani v ČĽR neexistuje dostatočná absorpčná kapacita. Domáci dopyt po oceli v ČĽR klesá. Podľa údajov Svetového oceliarskeho združenia sa očakávalo, že čínsky dopyt po oceli najprv poklesne o – 3,5 % v roku 2015 a o – 2,0 % v roku 2016 po tom, ako dopyt v roku 2013 dosiahol vrchol (83). Tieto údaje však následne táto organizácia upravila takto: „očakáva sa, že pokles dopytu po oceli v Číne bude v roku 2016 na úrovni – 4,0 % a následne v roku 2017 na úrovni – 3,0 %. To naznačuje dopyt na úrovni 626,1 Mt ocele (pokles o 15 % oproti roku 2013) za rok 2017, čo predstavuje pokles na úroveň 41,9 % celosvetového využívania ocele oproti 47,9 % v roku 2009 a 44,8 % v roku 2015 (84).

(512)

Údaje týkajúce sa absorpčnej kapacity ČĽR, ktoré boli k dispozícii po júli 2016, sú obmedzené. Napriek tomu Komisia zistila, že podľa predpovede bude v nadchádzajúcich štyroch až piatich rokoch (2015 – 2020) rast domáceho dopytu po čínskej oceli nízky alebo nebude žiadny, keďže investície (ako napr. v stavebnom odvetví) sú slabé, čo bude mať dramatický vplyv na domácu spotrebu čínskych hotových oceľových výrobkov (85).

(513)

Po sprístupnení informácií čínska vláda uviedla, že Komisia sa opierala jedine o informácie týkajúce sa čínskeho domáceho dopytu pre celý oceliarsky sektor bez toho, aby poskytla konkrétne údaje týkajúce sa dopytu po plochých výrobkoch z ocele valcovaných za tepla. Tvrdila, že takéto všeobecné informácie by nemuseli byť nutne reprezentatívne pre sektor plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla, a že z tohto dôvodu by bolo nemožné, aby k tomuto tvrdeniu vyjadrila svoje pripomienky a posúdila ho, a teda preto ho treba zamietnuť.

(514)

Komisia odmietla toto tvrdenie z týchto dôvodov. Aj keď sa Komisia odvoláva na čínsky domáci dopyt po všetkých druhoch ocele, takisto uviedla v odôvodnení (512)týkajúceho sa investícií do stavebného odvetvia, ktoré –podľa štatistík navrhovateľa – sa radia medzi najväčšie odvetvia využívajúce výrobky z ocele valcované za tepla. Okrem toho samotná čínska vláda, aj keď je v najlepšej pozícii, neposkytla vo svojom poslednom podaní číselné údaje o absorpčnej kapacite Číny týkajúcej sa výrobkov z ocele valcovaných za tepla a/alebo alternatívne prijateľné vysvetlenie o absorpčnej kapacite Číny.

5.2.3.4.   Záver o kapacite

(515)

Na záver sa uvádza, že je pravdepodobné, že významný objem súčasnej obrovskej nadmernej kapacity pre oceľ vrátane podobného výrobku bude naďalej smerovaný na trh Únie. Súčasné nadmerné kapacity a nedostatočná absorpčná kapacita tretích štátov alebo samotnej ČĽR naznačujú pravdepodobnosť výrazného zvýšenia čínskeho subvencovaného vývozu do Únie, ak sa neprijmú žiadne opatrenia.

5.2.4.   Cenová úroveň subvencovaného dovozu

(516)

Komisia neanalyzovala trend vývoja čínskych cien ako izolovaný faktor, ale uplatnila komplexný prístup. Zvážila a posúdila nielen všetky faktory uvedené v článku 3 ods. 9 druhom pododseku základného nariadenia, ale aj dodatočné faktory, ako je napríklad príjem objednávok a ziskovosť (pozri viac informácií nižšie), aby tým získala spoľahlivý faktický základ pre svoje celkové posúdenie.

5.2.4.1.   Údaje z obdobia prešetrovania

(517)

Ako sa uvádza v odôvodnení (421), počas posudzovaného obdobia sa priemerné ceny dovozu z dotknutej krajiny znížili o 33 % zo 600 EUR/t v roku 2012 na 404 EUR/t v roku 2015.

(518)

V tabuľke nachádzajúcej sa nižšie sa porovnávajú priemerné jednotkové čínske dovozné ceny s jednotkovými predajnými cenami piatich výrobcov z Únie zaradených do vzorky:

Tabuľka 17

Predajné ceny na voľnom trhu v Únii v porovnaní s čínskymi subvencovanými dovoznými cenami počas posudzovaného obdobia

 

Pozri odôvodnenie

2012

2013

2014

Obdobie prešetrovania

Predajná cena piatich výrobcov z Únie zaradených do vzorky (EUR/t)

(448)

553

498

471

427

Priemerná cena čínskeho dovozu podľa Eurostatu

(EUR/t)

(421)

600

505

463

404

Rozdiel (EUR/t)

 

–47

–7

+ 8

+ 23

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a vyvážajúcimi výrobcami a údaje Eurostatu.

(519)

V roku 2012 priemerné čínske ceny výrazne prevyšovali ceny výrobcov z Únie. V roku 2015 však ceny čínskeho subvencovaného dovozu klesli pod úroveň cien výrobného odvetvia Únie (404 EUR/t oproti 427 EUR/t). To potvrdzuje analýza o podhodnocovaní cien v odôvodnení (425) vyššie.

5.2.4.2.   Údaje z obdobia po období prešetrovania

(520)

Z nasledujúcej tabuľky vyplývajú tieto skutočnosti:

pokračujúci pokles čínskych jednotkových cien pri vstupe na trh Únie počas mesiacov január až jún 2016 (po období prešetrovania),

stúpajúca cenová úroveň subvencovaného dovozu v období od júla do decembra 2016.

Tabuľka 18

Čínske subvencované dovozné ceny po období prešetrovania

Priemerné dovozné ceny čínskeho dovozu (prvá polovica roku 2016)

(EUR/t)

Priemerné dovozné ceny čínskeho dovozu

(druhá polovica roku 2016 a prvé dva mesiace roku 2017)

(EUR/t)

január 2016

326

júl 2016

371

február 2016

312

august 2016

367

marec 2016

313

september 2016

370

apríl 2016

303

október 2016

729

máj 2016

299

november 2016

795

jún 2016

308

december 2016

1 289

 

 

január 2017

454

 

 

február 2017

7 840

Zdroj: Eurostat.

(521)

Ukazuje sa, že negatívny účinok nízkych cien čínskeho dovozu počas obdobia prešetrovania a v prvom polroku 2016 má dva následky:

na jednej strane výrazný cenový rozdiel pravdepodobne spôsobí (ďalší) posun smerom k tomuto subvencovanému dovozu, pretože používatelia budú pravdepodobne nakupovať väčšie množstvá tovaru, ktorý sa predáva za nízke ceny, a

na druhej strane existenciu takýchto nízkych cien na trhu pravdepodobne využijú nákupcovia v rámci rokovaní ako nástroj na zníženie cien ponúkaných výrobcami z Únie a inými zdrojmi, čo bude mať negatívny vplyv vo forme klesajúceho objemu a nižších cien. Zatiaľ čo tieto vplyvy možno spochybniť v prípadoch, keď cenové rozdiely nie sú výrazné, v tomto konkrétnom prípade a vzhľadom na zistené cenové podhodnotenie sa očakáva, že vyplývajúca ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie bude vážna.

(522)

Nárast cien čínskeho dovozu počas obdobia od júla do februára 2017 je potrebné dať do týchto súvislostí:

ceny čínskeho dovozu neboli jediné, ktoré sa po 30. júni 2016 zvýšili. Ceny dovozu z ostatných hlavných vyvážajúcich krajín do Únie sa po 30. júni 2016 takisto zvýšili,

úroveň dosiahnutá v období od júla do septembra 2016 bola stále pod priemernými výrobnými nákladmi výrobného odvetvia EÚ (približne 431 EUR/t na konci obdobia prešetrovania). Teda aj napriek zvýšeniu cenových úrovní pretrváva obrovský pokles cien až do septembra 2016. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že údaje o výrobných nákladoch výrobného odvetvia Únie na konci obdobia prešetrovania boli najnovšími dostupnými údajmi v tomto konaní, keďže údaje o výrobných nákladoch výrobného odvetvia Únie z obdobia nasledujúceho po období prešetrovania sa nezbierajú. V každom prípade, aj keby – hypoteticky – výrobné náklady výrobného odvetvia Únie v poslednom období poklesli, nepoprela by sa tým skutočnosť, že úroveň čínskych subvencovaných cien v septembri 2016 dostávala oceliarske odvetvie Únie stále pod obrovský cenový tlak,

na druhej strane úroveň cien dosiahnutá v období od októbra do februára 2017 je výrazne nižšia než priemerné výrobné náklady vo výrobnom odvetví EÚ. Úrovne cien počas tohto obdobia sa však vzťahujú na nevýznamný objem dovozu (1 460 ton počas obdobia od októbra do decembra 2016 a 5 024 ton počas prvých dvoch mesiacov roku 2017, pozri tabuľku 15 vyššie). Tento vývoz by pritom mohol súvisieť s obmedzeným počtom špičkových výrobkov. Komisia ďalej zistila, že ceny vývozu v iných tretích krajinách, s výnimkou Japonska, v období od októbra do decembra 2016 sú podstatne nižšie (v rozmedzí od 375 do 439 EUR/t). Úroveň cien nevýznamného objemu čínskeho vývozu od októbra 2016 do februára 2017 preto nemožno považovať za dostatočne reprezentatívnu, a

celosvetový nárast cien dotknutého výrobku možno do určitej miery vysvetliť zvýšením cien surovín. Ceny koksovateľného uhlia sa konkrétne v poslednom štvrťroku 2016 v porovnaní s cenami v prvom polroku 2016 takmer zdvojnásobili (na približne 200 USD/t). Navyše ceny koksovateľného uhlia počas prvého štvrťroku 2017 boli naďalej nestále a na konci marca 2017 dosahovali úroveň 150 USD/t, čo stále prevyšuje úroveň cien počas prvej polovice roku 2016.

5.2.4.3.   Záver

(523)

Napriek rastúcim cenám čínskeho subvencovaného dovozu od júla 2016 údaje o cenách z obdobia nasledujúceho po období prešetrovania ako celok nevyvracajú zistenia, že pokles čínskych cien viedol k hrozbe ujmy. V dôsledku nedávneho nárastu cien čínskeho dovozu od júla 2016 táto hrozba ujmy nepominula. Porovnanie zvýšených čínskych cien s výrobnými nákladmi výrobcov z Únie na konci obdobia prešetrovania ukazuje, že ani táto vyššia cenová úroveň nezastavuje obrovský pokles cien, v dôsledku ktorého sa výrobné odvetvie EÚ dostáva do neudržateľného postavenia. Komisia napokon dospela k záveru, že trend rastúcich dovozných cien sa môže zastaviť, keď sa ustáli nedávne zvyšovanie ceny surovín. Čínski vyvážajúci výrobcovia uplatňovali na trhu Únie agresívne stanovovanie cien, a to najmä v druhom polroku 2015 a v prvom polroku 2016. Komisia si je vedomá toho, že po uplynutí prvého polroka 2016 sa čínske ceny postupne zvyšovali. Napriek tomu, ak by sa neprijali žiadne opatrenia, vzhľadom na obrovskú súčasnú čínsku nadmernú kapacitu, pokiaľ ide o oceľ vrátane dotknutého výrobku, čínski vyvážajúci výrobcovia by sa mohli opäť chopiť agresívnej cenovej stratégie a znížiť svoje subvencované predajné ceny na minimálne úrovne.

(524)

Po poskytnutí informácií čínska vláda poukázala v prvom rade na to, že ceny dovozu z iných tretích krajín sa vyvíjali podobne a že pokles čínskych cien len odrážal celkový cenový vývoj na trhu Únie a nebol ukazovateľom agresívnej cenovej stratégie čínskych vyvážajúcich výrobcov. Po druhé tvrdila, že čínske ceny sa vyvíjali v súlade s výrobnými nákladmi výrobného odvetvia Únie. Po tretie tvrdila, že výrobné odvetvie Únie v dôsledku svojej neschopnosti kontrolovať vlastné náklady nedokázalo na rozdiel od výrobcov v Číne v plnej miere zohľadniť vo svojich predajných cenách daný pokles nákladov na suroviny v posudzovanom období. Po štvrté, čínska vláda nesúhlasila s Komisiou v tom, že práve čínske ceny vyvíjali tlak na výrobné odvetvie Únie. Poukázala v tejto súvislosti na to, že ceny ostatných krajín boli počas celého posudzovaného obdobia stále nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie, zatiaľ čo čínske ceny neklesli pod úroveň cien výrobného odvetvia Únie až do roku 2014. Napokon tvrdila, že dovozné ceny čínskych plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla od júla 2016 narástli a že Komisia sa neustále uchyľuje k hypotetickým tvrdeniam alebo sa vyjadruje všeobecne, pričom na podporu takýchto vyjadrení nedodá žiadne informácie.

(525)

Komisia všetky tieto tvrdenia zamietla, ako sa podrobne uvádza v nasledujúcich odôvodeniach.

(526)

V odôvodnení (571) Komisia predovšetkým uznala, že dovoz podobného výrobku z niektorých iných krajín, ako napríklad z Iránu, Ruska a Ukrajiny, sa uskutočňoval za ceny, ktoré sú ešte nižšie ako ceny dovozu z dotknutej krajiny. Čínska vláda však vo svojej argumentácii nezohľadnila, že úroveň dovozu z Iránu bola počas obdobia prešetrovania oveľa nižšia ako úroveň dovozu z ČĽR, ako sa uvádza v odôvodnení (571). Objemy dovozu z Ruska a Ukrajiny sa navyše skutočne počas posudzovaného obdobia zvýšili, ale oveľa pomalším tempom než dovoz z ČĽR. Navyše na rozdiel od situácie, v ktorej sa ocitol dovoz z ČĽR, sa podiel dovozu z Ruska a Ukrajiny na celkovom objeme dovozu do Únie počas posudzovaného obdobia výrazne znížil.

(527)

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, že čínske ceny sa vyvíjali v súlade s výrobnými nákladmi výrobného odvetvia Únie, Komisia poukázala na zistenia uvedené v odôvodnení (451): aj keby sa uznalo, že vývoj čínskych dovozných cien a výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie bol podobný, faktom zostáva, že výrobné náklady výrobného odvetvia Únie boli vo všeobecnosti naďalej vyššie ako klesajúce predajné ceny. Výrobcovia z Únie sa preto v snahe obmedziť stratu podielu na trhu prispôsobili špirále klesajúcich cien a výrazne znížili svoje predajné ceny, najmä počas roka 2015. Keďže dotknutý výrobok je komoditou, výrobcovia z Únie sa počas posudzovaného obdobia museli prispôsobiť špirále klesajúcich cien.

(528)

Po tretie, v súvislosti s tvrdením, že výrobcovia z Únie neboli schopní kontrolovať vlastné náklady, Komisia si v argumentácii čínskej vlády povšimla protirečenie. Zatiaľ čo čínska vláda na jednej strane v odseku 267 svojho podania tvrdila, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné kontrolovať vlastné náklady, na druhej strane v odseku 239 svojho podania skonštatovala, že v posudzovanom období došlo k 7 % zvýšeniu produktivity. Komisia navyše poukázala aj na zvýšenie produktivity uvedené v odôvodnení (450).

(529)

Po štvrté, Komisia znovu odkázala na argumentáciu uvedenú v odôvodnení (571), kde jednoznačne uznala, že dovoz podobného výrobku z niektorých iných krajín, ako napríklad z Iránu, Ruska a Ukrajiny, sa uskutočňoval za ceny, ktoré sú ešte nižšie ako ceny dovozu z dotknutej krajiny. V tom istom odôvodnení však Komisia argumentovala, že úroveň dovozu z Iránu bola počas obdobia prešetrovania oveľa nižšia ako úroveň dovozu z ČĽR. Objemy dovozu z Ruska a Ukrajiny sa navyše skutočne počas posudzovaného obdobia zvýšili, ale oveľa pomalším tempom než dovoz z ČĽR.

(530)

Komisia napokon zamietla tvrdenie, že sa neustále uchyľuje k hypotetickým tvrdeniam alebo sa vyjadruje všeobecne, pričom na podporu takýchto vyjadrení nedodá žiadne informácie. To, čo Komisia stanovila, sa zakladá na skutočnostiach, a nie na tvrdeniach, dohadoch alebo vzdialených možnostiach. Vyžaduje sa to od nej ako od nezávislého orgánu povereného prešetrovaním a vyplýva to okrem iného z jej povinností podľa článku 6 ods. 8 základného nariadenia. Komisia v každom prípade neanalyzovala vývoj čínskych cien ako izolovaný faktor, ale uplatnila komplexný prístup.

5.2.5.   Úroveň zásob

(531)

Komisia sa domnievala, že tento faktor nemá pre analýzu žiadny osobitný význam, keďže zásoby obvykle udržiavajú obchodníci (veľkoobchodníci) a iba v menšom rozsahu výrobcovia. Okrem toho výrobcovia z Únie väčšinou vyrábajú na objednávku, čo im umožňuje udržiavať čo najnižšiu možnú úroveň zásob. Napriek tomu však analyzovala tento faktor, ktorý sa výslovne uvádza v článku 8 ods. 8 druhom pododseku písm. e) základného nariadenia (pozri odôvodnenie (467)).

(532)

Čínska vláda po poskytnutí informácií tvrdila, že samotná Komisia oslabila relevantnosť svojej analýzy týkajúcej sa úrovne zásob, keďže opakovane poznamenala, že úroveň zásob nemá žiadny osobitný význam.

(533)

Komisia zopakovala, že úroveň zásob nemá z dôvodov uvedených v odôvodnení (531) pre analýzu žiadny osobitný význam. Napriek tomu Komisia úroveň zásob analyzovala, a to nie ako izolovaný faktor, ale uplatnila komplexný prístup. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(534)

Ku koncu obdobia prešetrovania bola zaznamenaná klesajúca úroveň zásob tak v ČĽR, ako aj na trhu Únie (86). V rámci zníženia cien v rokoch 2015 a 2016 to možno vysvetliť takto: ak výrobca alebo obchodník očakáva, že ceny by sa mohli zvyšovať, mal by si prudko tvoriť zásoby v očakávaní, že súčasne so zvýšením cien dosiahne úmerne väčší zisk.

(535)

Napriek žiadostiam a vlastnému zisťovaniu sa Komisii nepodarilo získať úplné údaje o zásobách v období nasledujúcom po období prešetrovania. Zistila však, že je pravdepodobné, že úrovne zásob dotknutého výrobku v Únii zostali na začiatku roku 2016 pomerne nízke. Napríklad v Nemecku „podľa nemeckého Združenia pre distribúciu ocele (BDS) klesla úroveň zásob plochej ocele ku koncu minulého roku na najnižšiu úroveň od decembra 2003. Z najnovších údajov vyplýva určité zlepšenie, avšak zásoby plochej ocele na úrovni 1,4 milióna ton vo februári boli oproti minulému roku naďalej o 7 % nižšie. (87). Navyše v nedávnom článku sa podľa všetkého naznačuje, že úroveň zásob na začiatku roku 2017 stúpala, pretože v predmetnom článku sa uvádza, že „kupujúci zhodne trvali na tom, že ich zásoby sú dostatočne veľké na to, aby nebolo nutné uskutočniť rozsiahlejšie nákupy (88).

(536)

V ČĽR zásoby ocele v skladoch v 40 veľkých čínskych mestách údajne koncom júna 2016 klesli na 8,86 milióna ton z 9,47 milióna ton vykázaných koncom mája 2016, pričom koncom júna 2015 predstavovali 12,86 milióna ton. Počas mája 2016 zásoby ocele 80 hlavných čínskych oceliarní dosahovali 14,17 milióna ton v porovnaní s úrovňou 16,71 milióna ton koncom mája 2015 (89). Zásoby ocele v skladoch v 40 veľkých čínskych mestách navyše údajne klesli z úrovne 9,41 milióna ton vykázanej koncom septembra 2016 na úroveň 8,89 milióna ton koncom októbra 2016. Zásoby ocele 80 hlavných čínskych oceliarní navyše dosahovali koncom septembra 2016 (90) 13,46 milióna ton v porovnaní s úrovňou 16,07 milióna ton vykázanou koncom septembra 2015. Z nedávneho článku z roku 2017 však vyplýva, že úroveň zásob zvitkov valcovaných za tepla v Číne opäť stúpa, keďže „Čína podľa všetkého vzhľadom na neexistenciu porovnateľného dopytu koncového používateľa vytvára zásoby svojej nadmernej výroby ocele (91). V ďalšom aktuálnom článku sa v tomto ohľade uvádza, že „nepochybne sa nezdá logické, aby sa ceny naďalej zvyšovali, keď zásoby dosahujú znepokojivo vysoké úrovne (92).

(537)

Možno vyvodiť záver, že zásoby ocele klesali na konci obdobia prešetrovania aj v roku 2016, ale na začiatku roku 2017 opäť stúpli. Aj keď tento faktor nie je v tejto analýze rozhodujúci, môže naznačovať prípadný pokles cien v priebehu roku 2017, ktorý by ešte zvýšil hrozbu ujmy.

5.2.6.   Ďalšie prvky: Ziskovosť výrobného odvetvia Únie a príjem objednávok výrobným odvetvím Únie v Únii

5.2.6.1.   Údaje z obdobia prešetrovania

(538)

Ako sa uvádza v odôvodnení (457), výrobcovia z Únie sa počas roka 2014 a v prvých dvoch štvrťrokoch 2015 začali mierne zotavovať, pokiaľ ide o ziskovosť. Ako sa uvádza v odôvodnení (460), počas druhého polroka 2015 začali namiesto ziskovosti v Únii vznikať straty, pričom v poslednej štvrtine obdobia prešetrovania straty dosiahli neudržateľnú úroveň –10 %.

5.2.6.2.   Údaje z obdobia po období prešetrovania

(539)

Za obdobie po období prešetrovaní sa zhromaždili údaje o ziskovosti týkajúce sa navrhovateľov, ktorí predstavujú približne 90 % celkovej výroby výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení (403).

(540)

Prešetrovaním sa zistilo ďalšie zhoršovanie ziskovosti navrhovateľov až do júna 2016.

Tabuľka 19

Vývoj ziskovosti a príjem objednávok navrhovateľov

Opis

2012

2013

2014

2015

Apríl 2015 – marec 2016

Júl 2015 – jún 2016

Ziskovosť

– 1,31 %

– 4,86 %

– 1,28 %

– 3 až – 5 %

– 5 až – 7 %

– 7 až – 9 %

Príjem objednávok

16 763 734

16 631 630

16 677 099

15 529 155

15 636 444

15 944 183

Zdroj: Eurofer.

(541)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v porovnaní s rokom 2015 sa príjem objednávok mierne zvýšil, zároveň však navrhovatelia zaznamenali rekordné straty. V prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky dosiahli rekordné straty – 7,8 % za obdobie od 1. júla 2015 do 30. júna 2016, čo je ďalším ukazovateľom zhoršovania situácie výrobného odvetvia Únie. V nedávno uverejnenom článku sa ale uvádza, že „po oživení cien ocele v roku 2016 je väčšina hlavných európskych oceliarskych spoločností opäť zisková (93). Preto aj v prípade možného zotavenia výrobcov z Únie počas posledného obdobia nasledujúceho po období prešetrovania v porovnaní s rokom 2015 by sa takýmto zotavením nevyrovnali dramaticky narastajúce straty, ktoré vznikli počas rovnakého obdobia. Navyše z dôvodov uvedených v odôvodnení (482) sú všetky údaje, ktoré sa týkajú druhého polroka 2016, ovplyvnené blížiacim sa uložením opatrení a súbežnými antidumpingovými clami.

5.2.6.3.   Záver

(542)

Komisia dospela k záveru, že ziskovosť navrhovateľov sa v prvom polroku 2016 ďalej zhoršila. Zistila takisto určité skutočnosti, ktoré naznačujú, že výrobcovia ocele z Únie sa v druhom polroku 2016 pravdepodobne zotavovali, ale nevyrovnávajú sa tým straty, ktoré im vznikli v roku 2015 a v prvom polroku 2016. Záver o tom, že koncom roka 2015 existovala hrozba bezprostrednej ujmy, teda nebol vyvrátený. Ďalšie zhoršovanie ziskovosti v celom prvom polroku 2016 naopak potvrdilo, že Komisia správne posúdila tento ukazovateľ.

5.2.7.   Predvídateľnosť a bezprostrednosť zmeny okolností

(543)

V článku 8 ods. 8 základného nariadenia sa stanovuje, že „… zmena okolností, ktoré by vytvorili situáciu, za ktorej by subvencia spôsobila ujmu, musí byť jasne predvídateľná a bezprostredne hroziaca“.

(544)

Všetky skôr uvedené faktory sa analyzovali a overili vo vzťahu k obdobiu prešetrovania. Konkrétne, ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky klesla vo štvrtom štvrťroku 2015 na neudržateľnú úroveň –10 %, keď bol čínsky tlak na ceny najviac citeľný. Okrem toho z údajov za obdobie nasledujúce po období prešetrovania vyplýva, že ani v prvom polroku 2016 nedošlo k zvráteniu tohto negatívneho trendu, ktorý sa začal v druhom polroku 2015.

(545)

Dostupné údaje za obdobia od júla do decembra 2016 a od januára do februára 2017 ponúkajú nejednoznačný obraz. Hoci objem čínskeho dovozu po júli 2016 klesol, pravdepodobne v dôsledku žiadosti o registráciu v antidumpingovom konaní proti dumpingovému dovozu dotknutého výrobku z Číny, známeho úmyslu Komisie rozhodnúť o uložení predbežných opatrení do ôsmich mesiacov od začatia antidumpingového konania proti dumpingovému dovozu dotknutého výrobku z Číny, ako aj v dôsledku skutočného uloženia antidumpingových opatrení v súbežne prebiehajúcom antidumpingovom konaní začiatkom októbra 2016 (pozri odôvodnenie (485)), nadmerná kapacita zostala na úrovni predstavujúcej hrozbu. Navyše ako sa vysvetľuje v odôvodnení (486), v prípade neuloženia konečných vyrovnávacích opatrení je pravdepodobné, že uvedený pokles objemov subvencovaného dovozu bude len dočasný a tento trend sa zvráti.

(546)

Pokiaľ ide o nárast čínskych cien počas rovnakého nedávneho obdobia, faktom zostáva, že aj keby – hypoteticky – výrobné náklady výrobného odvetvia Únie v poslednom období klesli, úroveň subvencovaných čínskych cien až do septembra 2016 dostávala oceliarske odvetvie Únie stále pod obrovský cenový tlak. Navyše, ako sa vysvetľuje v odôvodnení (523), trend rastúcich dovozných cien sa môže zastaviť, keď sa nedávne zvyšovanie ceny surovín ustáli. Z uvedeného vyplýva, že po konci obdobia prešetrovania bola hrozba ujmy bezprostredná a predvídateľná.

(547)

Komisia tak potvrdila, že ku koncu obdobia prešetrovania existovala jasne predvídateľná a bezprostredná hrozba zmeny okolností, ktoré mohli vytvoriť situáciu, za ktorej by subvencia spôsobila ujmu,. Ako je vysvetlené v predchádzajúcom odôvodnení, údaje z obdobia po období prešetrovania uvedenú zmenu okolností nevyvrátili, na čo je v každom prípade potrebné nazerať z hľadiska okamžitej reakcie trhu na uloženie antidumpingových ciel a na pravdepodobné budúce uloženie vyrovnávacích opatrení.

(548)

Čínska vláda po poskytnutí informácií tvrdila, že neexistovala jasne predvídateľná a bezprostredná hrozba zmeny okolností. Komisia z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach (543) až (547) toto tvrdenie zamietla.

5.3.   Záver o hrozbe ujmy

(549)

Zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie sa počas roka 2014 a v prvých dvoch štvrťrokoch 2015 zotavovalo, v druhom polroku 2015 začali takmer všetky ukazovatele ujmy dramaticky klesať. Z prešetrovania vyplynulo, že tento negatívny trend, ktorý sa začal v druhom polroku 2015, sa nezastavil ani v prvom polroku 2016. V dôsledku toho všetky faktory posúdené v rámci článku 8 ods. 8 základného nariadenia, najmä výrazná miera zvyšovania subvencovaného dovozu v roku 2015 za ďalej klesajúce ceny, veľká nadmerná kapacita v ČĽR a negatívny vývoj ziskovosti výrobného odvetvia Únie, poukazujú na to isté.

(550)

Dostupné údaje za obdobie od júla do decembra 2016 ponúkajú nejednoznačný obraz. Zatiaľ čo objemy čínskeho dovozu sa výrazne znížili najmä v období od októbra do februára 2017, nadmerná kapacita zostala na úrovni predstavujúcej hrozbu a ceny zotrvali až do septembra 2016 napriek ich neskoršiemu nedávnemu zvýšeniu na úrovni pod výrobnými nákladmi výrobného odvetvia Únie. Navyše, ako sa uvádza v odôvodnení (545), pokles objemov čínskeho dovozu po júli 2016 možno pravdepodobne vysvetliť ako dôsledok žiadosti o registráciu v antidumpingovom konaní proti dumpingovému dovozu dotknutého výrobku z Číny, známeho úmyslu Komisie rozhodnúť o uložení predbežných opatrení do ôsmich mesiacov od začatia antidumpingového konania proti dumpingovému dovozu dotknutého výrobku z Číny, ako aj skutočného uloženia antidumpingových opatrení v súbežne prebiehajúcom antidumpingovom konaní začiatkom októbra 2016. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení (546), trend rastúcich dovozných cien sa môže zastaviť, keď sa nedávne zvyšovanie ceny surovín ustáli.

(551)

Vzhľadom na uvedenú analýzu Komisia dospela k záveru, že koncom obdobia prešetrovania existovala hrozba jasne predvídateľnej a bezprostrednej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Toto posúdenie nebolo nevyvrátené ani vývojom po období prešetrovania analyzovaným predtým v texte.

6.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

(552)

V súlade s článkom 8 ods. 5 základného nariadenia Komisia skúmala, či hrozbu značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie vyvolal existujúci subvencovaný dovoz z dotknutej krajiny. V súlade s článkom 8 ods. 6 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či iné známe faktory mohli súbežne s tým vyvolať hrozbu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Komisia zabezpečila, aby sa žiadna možná hrozba ujmy vyvolaná inými faktormi, než je subvencovaný dovoz z ČĽR, nepripísala subvencovanému dovozu. Ide o tieto faktory: hospodárska kríza a pokles dopytu po oceli, náklady na suroviny spôsobujúce pokles predajných cien, dovoz z iných tretích krajín, výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti predaja na vývoz a tvrdenie, že jeden výrobca z Únie sám spôsobuje ujmu výrobnému odvetviu Únie.

6.1.   Účinky subvencovaného dovozu

(553)

Predajné ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov klesli v priemere zo 600 EUR/t v roku 2012 na 404 EUR/t počas obdobia prešetrovania (– 33 %). Nepretržitým znižovaním jednotkovej predajnej ceny počas posudzovaného obdobia, ako sa uvádza v odôvodnení (419), boli čínski vyvážajúci výrobcovia schopní výrazne zvýšiť svoj podiel na trhu v období od roku 2012 (0,79 %) do obdobia prešetrovania (4,32 %). Konkrétne počas obdobia prešetrovania došlo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi k značnému nárastu čínskeho dovozu.

(554)

Zatiaľ čo pokles dopytu po oceli a následky dlhovej krízy štátov eurozóny mali negatívny vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie v rokoch 2012 a 2013, v roku 2014 sa výrobné odvetvie Únie dokázalo mierne zotaviť. Pokračujúci nárast dovozu z dotknutej krajiny za podhodnotené ceny, najmä od druhého polroka 2015, mal však jasne negatívny dosah na výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Hoci výrobné odvetvie Únie v roku 2015 znižovalo svoje náklady prostredníctvom zvyšovania produktivity, ktorého súčasťou bolo určité znižovanie počtu pracovných miest a využívanie poklesu cien surovín, subvencovaný dovoz ďalej rástol a prinútil výrobné odvetvie Únie, aby v snahe obmedziť pokles svojho podielu na trhu ešte viac znížilo svoje predajné ceny v Únii. Preto hoci ziskovosť výrobného odvetvia Únie zaznamenala mierne zlepšenie v dôsledku zníženia strát v roku 2014 a v prvom polroku 2015, tento trend sa úplne zvrátil počnúc druhým polrokom 2015: objem čínskeho dovozu ďalej rástol a čínske ceny sa ešte viac znížili, zatiaľ čo ceny a ziskovosť výrobného odvetvia Únie ďalej klesali.

Vzhľadom na časovú súbežnosť medzi neprestajne rastúcou úrovňou subvencovaného dovozu za nepretržite klesajúce ceny na jednej strane a na druhej strane zmenšením podielu na trhu a poklesom cien výrobného odvetvia Únie, ktoré viedli k ďalším stratám, najmä počnúc druhým polrokom 2015, Komisia dospela k názoru, že subvencovaný dovoz mal negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie. Postupné spomaľovanie čínskeho hospodárstva a významná nadmerná kapacita čínskeho oceliarskeho odvetvia navyše núti čínskych výrobcov ocele nasmerovať svoju nadmernú výrobu na vývozné trhy, pričom trh Únie je pre nich atraktívnym cieľom vývozu. Niektoré ďalšie tradične dôležité vývozné trhy dokonca uložili opatrenia proti čínskym výrobkom z ocele vrátane plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla.

(555)

V dôsledku rozširujúceho sa celosvetového uplatňovania opatrení na ochranu obchodu sa trh Únie pravdepodobne stal na úkor výrobného odvetvia Únie jedným z najatraktívnejších cieľov čínskeho subvencovaného dovozu dotknutého výrobku. O tomto závere svedčia:

dovozné štatistiky Eurostatu, z ktorých vyplýva, že úroveň čínskeho dovozu je aj po skončení obdobia prešetrovania naďalej významná, najmä v prvom polroku 2016, a

slabší čínsky domáci dopyt po oceli.

Dôvody poklesu objemu subvencovaného čínskeho dovozu do Únie sú zároveň vysvetlené v odôvodnení (550). Ako sa stanovuje aj v odôvodnení (545), je pravdepodobné, že uvedený pokles objemov subvencovaného dovozu bude len dočasný a tento trend by sa zvrátil, ak sa neuložia konečné vyrovnávacie opatrenia.

(556)

Čínska vláda po poskytnutí informácií tvrdila, že medzi subvencovaným dovozom a jeho negatívnym vplyvom na situáciu výrobného odvetvia Únie chýba príčinná súvislosť, a uviedla nasledujúce dôvody. Kým dovoz plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla z Číny narástol len z 0,79 % na 4,32 %, čínske ceny boli sústavne vyššie ako ceny dovozu z Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny, a pod úroveň cien výrobného odvetvia Únie klesli až v roku 2014. Okrem toho tvrdila, že straty výrobného odvetvia Únie boli oveľa výraznejšie v rokoch 2012 a 2013 než počas obdobia prešetrovania.

(557)

Tieto tvrdenia už boli posúdené: Pokiaľ ide o podiel Číny na trhu, Komisia odkázala na odôvodnenie (479) tohto dokumentu. Pokiaľ ide o čínske ceny, Komisia odkazuje na odôvodnenia (465), (526) a (527). A napokon pokiaľ ide o straty výrobcov z Únie, Komisia znovu odkazuje na odôvodnenie (465).

6.2.   Vplyv ostatných faktorov

6.2.1.   Hospodárska kríza

(558)

Čínska vláda argumentovala, že výrobnému odvetviu Únie bola spôsobená ujma čiastočne v dôsledku pokračujúceho vplyvu hospodárskej recesie na toto odvetvie.

(559)

Pokles dopytu po oceli najmä v roku 2012 a následky dlhovej krízy štátov eurozóny mali negatívny dosah na výkonnosť oceliarskeho odvetvia Únie v rokoch 2012 a 2013. Ako sa uvádza v odôvodnení (450), Komisia uznala tento negatívny vplyv. Zaznamenala však aj to, že výrobné odvetvie Únie sa začalo počas rokov 2014 a 2015 zotavovať.

(560)

Preto aj keď na jednej strane mala dlhová kríza štátov eurozóny vplyv na výrobné odvetvie Únie, konkrétne počas rokov 2012 a 2013, trh sa z jej účinkov mierne zotavoval, a to popri pomerne stabilnom a dokonca rastúcom dopyte na trhu Únie počnúc rokom 2013. Vďaka tomu mohlo mať výrobné odvetvie Únie v rokoch 2014 a 2015 zo zotavenia trhu väčší prospech, ale prudké zvýšenie dovozu z ČĽR mu v tom zabránilo. Čínsky dovoz za nízke ceny postupne rástol a získaval podiely na trhu na úkor výrobného odvetvia Únie. Nepretržitý tlak dovozu začal byť naplno citeľný od druhého polroka 2015.

(561)

Po poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že akákoľvek údajná hrozba značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie bola prinajmenšom čiastočne vyvolaná vplyvom hospodárskej recesie, ktorý bol citeľný počas celého posudzovaného obdobia.

(562)

Z dôvodov a na základe vysvetlení uvedených v odôvodneniach (558) až (560) Komisia toto tvrdenie zamietla.

(563)

Komisia tak dospela k záveru, že dlhová kríza štátov eurozóny mala negatívny dosah najmä počas rokov 2012 a 2013 v rámci posudzovaného obdobia a pred obdobím prešetrovania. Neprispela však k vyvolaniu hrozby ujmy zistenej koncom roka 2015.

6.2.2.   Dovoz z tretích krajín

(564)

Objem dovozu z tretích krajín a jeho podiel na trhu (objem z celkového dovozu) sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 20

Objem, jednotkové ceny a podiely dovozu z tretích krajín na trhu

 

2012

2013

2014

OP

BRAZÍLIA

Objem dovozu z Brazílie

69 457

41 895

108 973

580 525

Index (2012 = 100)

100

60

157

836

Jednotkové ceny dovozu z Brazílie

515

461

433

386

Index (2012 = 100)

100

89

84

75

Podiel na trhu

0,22 %

0,13 %

0,33 %

1,65 %

Podiel na celkovom objeme dovozu do Únie

1,68 %

0,87 %

2,08 %

7,42 %

IRÁN

Objem dovozu z Iránu

96 505

125 202

527 161

1 015 088

Index (2012 = 100)

100

130

546

1 052

Jednotkové ceny dovozu z Iránu

499

454

415

369

Index (2012 = 100)

100

91

83

74

Podiel na trhu

0,31 %

0,39 %

1,59 %

2,89 %

Podiel na celkovom objeme dovozu do Únie

2,34 %

2,60 %

10,08 %

12,97 %

RUSKO

Objem dovozu z Ruska

1 341 666

1 334 322

1 376 412

1 714 880

Index (2012 = 100)

100

99

103

128

Jednotkové ceny dovozu z Ruska

500

448

431

387

Index (2012 = 100)

100

90

86

77

Podiel na trhu

4,27 %

4,13 %

4,15 %

4,88 %

Podiel na celkovom objeme dovozu do Únie

32,47 %

27,66 %

26,32 %

21,90 %

SRBSKO

Objem dovozu zo Srbska

156 894

155 055

211 835

427 558

Index (2012 = 100)

100

99

135

273

Jednotkové ceny dovozu zo Srbska

523

468

442

400

Index (2012 = 100)

100

89

84

77

Podiel na trhu

0,50 %

0,48 %

0,64 %

1,22 %

Podiel na celkovom objeme dovozu do Únie

3,8 %

3,21 %

4,05 %

5,46 %

UKRAJINA

Objem dovozu z Ukrajiny

906 872

905 397

939 545

1 084 477

Index (2012 = 100)

100

100

104

120

Jednotkové ceny dovozu z Ukrajiny

478

429

415

370

Index (2012 = 100)

100

90

87

78

Podiel na trhu

2,89 %

2,81 %

2,84 %

3,08 %

Podiel na celkovom objeme dovozu do Únie

21,95 %

18,77 %

17,97 %

13,85 %

Zdroj: Eurostat.

(565)

Ako sa uvádza v tabuľke v odôvodnení (419), dovoz z ČĽR počas posudzovaného obdobia narástol o 516 %. Aj keď miera rastu počas posudzovaného obdobia bola ešte vyššia v prípade Brazílie (+ 736 %) a Iránu (+ 952 %), úroveň dovozu z týchto krajín (580 525 ton z Brazílie a 1 015 088 ton z Iránu) bola počas obdobia prešetrovania v absolútnych číslach oveľa nižšia ako dovoz z ČĽR (1 519 304 ton z ČĽR).

(566)

Okrem toho je z porovnania absolútnych údajov o vývoze zrejmé, že dotknutá krajina bola počas obdobia prešetrovania druhým najväčším vývozcom na trh Únie po Rusku. Aj keď ruský dovoz (94) mohol prispieť k vyvolaniu hrozby ujmy, podľa nasledujúcich úvah sa ním nenarušila príčinná súvislosť.

(567)

Po prvé, miera rastu ČĽR počas posudzovaného obdobia (+ 516 %) je oveľa vyššia ako miera rastu Ruska (+ 28 %).

(568)

Po druhé, ČĽR zmenšila predstih Ruska, ktoré počas prvej polovice roka 2016 vyviezlo iba o niečo viac, konkrétne 773 686 ton (zdroj: Eurostat) v porovnaní s objemom 773 275 ton (zdroj: Eurostat) z ČĽR za rovnaké obdobie.

(569)

Po tretie, nadmerná kapacita Ruska nie je taká významná ako nadmerná kapacita existujúca v ČĽR, ako vyplýva z ďalšej tabuľky:

Tabuľka 21

Skutočná výroba podobného výrobku v tretích krajinách (v tisícoch ton)

Krajina

Odhadovaná kapacita v prípade surovej ocele na rok 2014

Výroba surovej ocele v roku 2013

Výroba surovej ocele v roku 2014

Skutočná výroba plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla v roku 2013

Skutočná výroba plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla v roku 2014

Rusko

89 000

69 008

71 461

26 140

26 996

ČĽR

1 140 000

822 000

822 698

311 564

317 387

Zdroj údajov o kapacite: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) (OECD, DSTI/SU/SC(2015)8/Final, Riaditeľstvo pre vedu, technológiu a inovácie, „Capacity developments in the world steel industry“, tabuľka 1, s. 10, http://www.oecd.org/officialdocuments/publicdisplaydocumentpdf/?cote=DSTI/SU/SC(2015)8/FINAL&docLanguage=En).

Zdroj údajov o výrobe: Svetové oceliarske združenie, ročenka Steel Statistical Yearbook 2015 (Svetové oceliarske združenie, ročenka „Steel Statistical Yearbook 2015“, tabuľka 1 na s. 1 a 2 a tabuľka 13 na s. 35, http://www.worldsteel.org/statistics/statistics-archive/yearbook-archive.html).

(570)

Aj keby sa uvedené údaje o kapacite týkali výlučne surovej ocele a aj za nepravdepodobného predpokladu, že všetka surová oceľ v Rusku by sa použila na výrobu podobného výrobku, nadmerná kapacita Ruska by bola neporovnateľne menšia ako nadmerná kapacita Číny.

(571)

Okrem toho Komisia následne posúdila ceny a podiely dovozu z tretích krajín na trhu. Poznamenala, že dovoz podobného výrobku z niektorých iných krajín, ako napríklad z Iránu, Ruska a Ukrajiny, sa uskutočňoval za ceny, ktoré sú ešte nižšie ako ceny dovozu z dotknutej krajiny. Úroveň dovozu z Iránu však bola počas obdobia prešetrovania oveľa nižšia ako úroveň dovozu z ČĽR. Objemy dovozu z Ruska a Ukrajiny sa navyše skutočne počas posudzovaného obdobia zvýšili, ale oveľa pomalším tempom než dovoz z ČĽR. Zároveň na rozdiel od situácie, v ktorej sa ocitol dovoz z ČĽR, sa podiel dovozu z Ruska a Ukrajiny na celkovom objeme dovozu do Únie počas posudzovaného obdobia výrazne znížil.

(572)

Komisia napokon porovnala skutočnú výrobu tretích krajín s výrobou dotknutej krajiny, z čoho vyplynulo, že Čína prevyšuje všetky ostatné krajiny v objeme výroby podobného výrobku aj v kapacite v prípade surovej ocele.

Tabuľka 22

Skutočná výroba podobného výrobku v tretích krajinách (v tisícoch ton)

Krajina

Kapacita v prípade surovej ocele odhadovaná na rok 2014 (95)

Výroba surovej ocele v roku 2013

Výroba surovej ocele v roku 2014 (96)

Teoretická nadmerná kapacita v roku 2014

Skutočná výroba plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla v roku 2013

Skutočná výroba plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla v roku 2014

Rusko

89 000

69 008

71 461

17 539

26 140

26 996

ČĽR

1 140 000

822 000

822 698

317 302

311 564

317 387

Ukrajina

42 500

32 771

27 170

15 330

8 929

7 867

Irán

27 000

15 422

16 331

10 669

8 250

8 276

Brazília

48 000

34 163

33 897

14 103

15 014

14 229

(573)

Z uvedených údajov o výrobe podobného výrobku vyplýva, že dotknutá krajina ďaleko prevyšuje všetky ostatné veľké vyvážajúce krajiny. Okrem toho uvedené údaje o kapacite v prípade surovej ocele takisto naznačujú, že takú obrovskú nadmernú kapacitu má len ČĽR. Komisia v súlade s uvedenými skutočnosťami dospela k záveru, že vývoz z ČĽR predstavuje hrozbu bezprostrednej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(574)

Zároveň je však pravdepodobné, že k hrozbe značnej ujmy prispel aj dovoz z Brazílie, Iránu, Ruska, Srbska a Ukrajiny. V každom prípade však príslušná výroba, vývoj v oblasti dovozu a konkrétne objemy dovozu v absolútnych číslach nie sú takého rozsahu, aby sa nimi narušila príčinná súvislosť medzi stále rastúcim a čoraz viac subvencovaným dovozom z ČĽR a hrozbou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(575)

Čínska vláda po poskytnutí informácií tvrdila, že ako dôsledok zistení o značnej ujme v prebiehajúcom súbežnom prešetrovaní dovozu z piatich krajín (97) týkajúcom sa toho istého dotknutého výrobku Komisia vyvrátila uvedený záver. Uviedla, že „značná ujma“ a „hrozba značnej ujmy“ sú dva rozdielne právne pojmy, ktoré sa nemôžu vyskytovať spoločne, pretože zistenie existencie jedného automaticky vylučuje existenciu toho druhého.

(576)

Komisia zamietla tieto tvrdenia z nasledujúcich dôvodov. Hoci uznala, že súčasné prešetrovanie sa vzťahuje presne na ten istý dotknutý výrobok a podobný výrobok ako prešetrovanie vo veci „piatich krajín“, poznamenala predovšetkým, že súčasné prešetrovanie a prešetrovanie týkajúce sa „piatich krajín“ sa nevzťahujú na rovnaké obdobia relevantné pre posúdenie trendov, pokiaľ ide o ujmu a príčinnú súvislosť. Predovšetkým treba uviesť, že prešetrovanie dumpingu/subvencovania a hrozby ujmy v rámci súčasného prešetrovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015, zatiaľ čo preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca roka 2015. Obdobie nasledujúce po období prešetrovania sa preto v prípade súčasného prešetrovania začalo 1. januára 2016. Na druhej strane v prípade prešetrovania týkajúceho sa piatich krajín sa prešetrovanie dumpingu a ujmy vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2015 do 30. júna 2016, zatiaľ čo preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2013 do 30. júna 2016. Obdobie nasledujúce po období prešetrovania sa preto v prípade konania týkajúceho sa piatich krajín začalo 1. júla 2016. Hoci je pravda, že obdobie prešetrovania sa pre uvedené dve prešetrovania počas šiestich mesiacov (obdobie od 1. júla 2015 do 31. decembra 2015) prekrýva, stanovenie dumpingu a ujmy sa vykonalo na základe obdobia prešetrovania a posudzovaného obdobia, ktoré boli pre súčasné prešetrovanie a prešetrovanie týkajúce sa piatich krajín odlišné a ktoré boli už predtým vymedzené v súlade s príslušným ustanoveniami základného nariadenia a oznámené v oznámení o začatí konania.

(577)

Trvanie na tom, že prešetrovanie založené na ujme vylučuje prešetrovanie založené na hrozbe ujmy, ktoré sa vzťahuje na obdobie prešetrovania aspoň čiastočne predchádzajúce obdobiu prešetrovania založeného na značnej ujme, je z právneho a ekonomického hľadiska neudržateľné. Po prvé, pokiaľ ide o konanie týkajúce sa piatich krajín, Komisia získala dostatočné dôkazy na začatie konania založeného na tvrdení o skutočnej ujme, predovšetkým z dôvodu stanovovania veľmi nízkych cien, počas obdobia prešetrovania. Konanie v súčasnej veci sa naopak týka hrozby ujmy vzťahujúcej sa na obdobie prešetrovania čiastočne predchádzajúce uvedenému druhému obdobiu prešetrovania, ktoré nie je založené len na stanovovaní cien a vývoji objemu čínskeho dovozu, ale aj na očakávanom budúcom správaní čínskych vyvážajúcich výrobcov, najmä so zreteľom na existujúce voľné kapacity.

(578)

Komisia je na základe judikatúry povinná vykonať v prípade jednotlivých faktorov analýzu pripísania. Pokiaľ ide o konanie týkajúce sa piatich krajín, dovoz z týchto piatich krajín mohol spôsobiť výrobnému odvetviu Únie skutočnú ujmu v období prešetrovania daného konania, ak sa dostatočné dôkazy predložené v návrhu potvrdia v konečnom stanovení. Nezávisle od uvedenej skutočnej ujmy predstavuje čínsky dovoz ďalšiu hrozbu ujmy pre výrobné odvetvie Únie. Vzhľadom na rozdielnosť daných dvoch období prešetrovania a zistenia, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach (571) až (574), žiadne budúce konečné stanovenie v konaní týkajúcom sa piatich krajín nemôže narušiť príčinnú súvislosť v tomto konaní.

6.2.3.   Výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti predaja na vývoz

(579)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 23

Objemy vývozu neprepojeným zákazníkom uskutočnené výrobcami z Únie zaradenými do vzorky

 

2012

2013

2014

OP

Objem vývozu neprepojeným zákazníkom

2 344 463

2 379 035

2 777 446

2 409 721

Index (2012 = 100)

100

101

118

103

Priemerná cena (EUR/t)

516

463

459

391

Index (2011 = 100)

100

90

89

76

Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(580)

Objem dovozu neprepojeným zákazníkom sa počas obdobia prešetrovania zvýšil o 3 %. Pokiaľ ide o ceny, tie zaznamenali počas posudzovaného obdobia výrazný pokles o 24 %.

(581)

Predaj na vývoz predstavoval počas obdobia prešetrovania nie viac ako 4 % celkovej výroby v Únii a 22 % celkového predaja neprepojeným zákazníkom. Okrem toho pokles vývozných cien nasledoval z hľadiska percentuálneho podielu rovnaký trend, aký sa zaznamenal pri predajných cenách výrobcov z Únie na trhu Únie. Komisia preto dospela k záveru, že výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti predaja na vývoz prispela k oslabenej pozícii výrobného odvetvia. Vzhľadom na relatívne malú časť v rámci celkového obratu výrobného odvetvia Únie však ani tento faktor nenarušil príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom a hrozbou značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

6.2.4.   Výrobcovia z Únie ohrození nárastom nákladov na energie

(582)

Čínska vláda tvrdila, že výrobcovia z Únie čelili vyšším nákladom na energie ako väčšina ich medzinárodných konkurentov a že výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu v dôsledku zvýšenia cien v priemere o 38 % (98). Čínska vláda k tomu po poskytnutí informácií uviedla, že porovnateľne vyššie náklady výrobného odvetvia na energie boli ďalšou pravdepodobnejšou príčinou akejkoľvek údajnej hrozby značnej ujmy, než predstavoval dovoz plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla z Číny, a argumentovali, že uvedené náklady na energie sú jedným z hlavných ťahúňov konkurencieschopnosti pre výrobcov ocele z Únie. Čínska vláda ďalej tvrdila, že aj keď došlo k poklesu nákladov na energie, v roku 2015 sa tento pokles spomalil a ceny sa znovu zvýšili v roku 2016.

(583)

Pokiaľ ide o náklady na energie, ide skutočne o dôležitú, nie však najväčšiu nákladovú zložku pri výrobe dotknutého výrobku – tou sú v skutočnosti náklady na suroviny (pozri informácie uvedené v oddiele 6.2.5). Po druhé, sú dôležitým ťahúňom konkurencieschopnosti. Je to v súlade s konštatovaním čínskej vlády v odôvodnení 300 jej podania, podľa ktorého sú náklady na energie kľúčovým, nie však jediným ťahúňom ziskovosti. Podľa nedávnej štúdie konzorcia odborníkov v oblasti energetiky európske ceny elektrickej energie v období rokov 2010 – 2015 vskutku klesli o 12 %. V dôsledku toho sa Únia stala regiónom so štvrtou najnižšou úrovňou cien elektrickej energie (99). Komisii sa nepodarilo získať informácie, ktoré by preukazovali zmenu tejto situácie. Po tretie, uvedené argumenty týkajúce sa nákladov na elektrickú energiu nie sú zlučiteľné s tým, že výrobné odvetvie Únie bolo v roku 2013 stále schopné dosiahnuť zisk na úrovni približne 0,4 % podobne ako v období rokov 2007 – 2011, keď by s veľkou pravdepodobnosťou rovnako existovala táto údajná komparatívna nevýhoda z hľadiska nákladov.

(584)

Komisia preto dospela k názoru, že týmto faktorom sa nenarušila príčinná súvislosť.

6.2.5.   Nízke ceny plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla na trhu Únie z dôvodu nízkych cien surovín a/alebo nízkych cien plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla po celom svete

(585)

Čínska vláda takisto tvrdila, že k poklesu trhových cien plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla na trhu Únie viedli nízke ceny surovín pri výrobe ocele, predovšetkým železnej rudy (100). Čínska vláda po poskytnutí informácií zopakovala svoje stanovisko, že pokles cien surovín spôsobil zníženie cien plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla, a bol tak okrem dovozu plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla z Číny ďalšou príčinou údajnej hrozby značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

(586)

Komisia analyzovala ceny plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla aj vývoj cien surovín pre ploché výrobky z ocele valcované za tepla počas posudzovaného obdobia.

(587)

Komisia počas prešetrovania potvrdila, že ceny surovín medzi rokmi 2012 a 2015 klesli. Cena za železnú rudu napríklad klesla z úrovne približne 141 USD/t na 52 USD/t, čo predstavuje pokles o viac ako 60 %.

(588)

Z analýzy výrobných nákladov najväčšieho výrobcu z Únie zaradeného do vzorky však vyplynulo, že vplyv týchto klesajúcich cien surovín je oveľa menší ako uvedený vývoj cien. Napríklad vstup tvorený tromi uvedenými surovinami predstavoval približne 60 % celkových výrobných nákladov jedného veľkého výrobcu v roku 2012, v roku 2015 bol však stále na úrovni 50 % jeho celkových výrobných nákladov. Znamená to, že neexistuje priama súvzťažnosť medzi poklesom cien surovín a znížením výrobných nákladov plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla.

(589)

Výrobné náklady v rámci výrobného odvetvia Únie sa navyše počas posudzovaného obdobia znížili celkovo o 25 % (pozri odôvodnenie (448)), čo bolo dôsledkom nielen nižších nákladov na suroviny, ale aj vyššej efektívnosti dosiahnutej výrobcami z Únie. Priemerné dovozné ceny počas rovnakého obdobia zároveň zaznamenali väčší percentuálny pokles, konkrétne o 33 % (pozri odôvodnenie (517)).

(590)

Výrobné odvetvie Únie by si za spravodlivých trhových podmienok mohlo udržať úrovne svojich predajných cien, a využiť tak zníženie nákladov a opätovne dosiahnuť ziskovosť. Výrobcovia z Únie sa však museli prispôsobiť vývoju cien na trhu Únie, pričom ceny klesli. Počas obdobia prešetrovania boli výrobcovia z Únie dokonca nútení predávať za ceny pod úrovňou nákladov, aj keď sa im už podarilo výrobné náklady výrazne znížiť.

6.3.   Záver o príčinnej súvislosti

(591)

Medzi čínskym subvencovaným dovozom a hrozbou značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie sa stanovila príčinná súvislosť. Existuje jasná časová súbežnosť najmä medzi prudkým zvýšením úrovne subvencovaného dovozu pri stále klesajúcich predajných cenách z ČĽR a poklesom výkonnosti v Únii, predovšetkým počnúc druhým polrokom 2015. Výrobné odvetvie Únie nemalo inú možnosť, než sa prispôsobiť cenovej úrovni nastavenej subvencovaným dovozom v snahe vyhnúť sa tomu, aby ďalej klesal jeho podiel na trhu. To viedlo k situácii, keď dochádzalo k stratám, ktorá sa pravdepodobne bude ďalej zhoršovať.

(592)

Komisia rozlíšila a oddelila jednak účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie a jednak škodlivé účinky subvencovaného dovozu, ktorý ku koncu obdobia prešetrovania vyvolal hrozbu značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie ako celok. Nezistilo sa, že ostatnými zistenými faktormi, akými sú napríklad hospodárska kríza, dovoz z tretích krajín a výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti predaja na vývoz, by sa narušila príčinná súvislosť medzi hrozbou značnej ujmy a čínskym subvencovaným dovozom. Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že subvencovaný dovoz z ČĽR v období prešetrovania vyvolal hrozbu značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 8 ods. 5 a 6 základného nariadenia. Pokiaľ ide o ostatné známe faktory okrem subvencovaného dovozu z ČĽR, ktoré mali v rovnakom čase vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, nezistilo sa, že by sa nimi narušila príčinná súvislosť.

7.   ZÁUJEM ÚNIE

(593)

V súlade s článkom 31 základného nariadenia Komisia skúmala, či existujú presvedčivé dôvody na vyvodenie záveru, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Stanovenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov. Komisia pri tomto stanovovaní záujmu osobitne zvážila potrebu odstrániť účinky subvencovania spôsobujúceho ujmu a narúšajúce obchod a obnoviť efektívnu hospodársku súťaž.

7.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(594)

Výrobné odvetvie Únie je prítomné v niekoľkých členských štátoch (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Česká republika, Slovenská republika, Taliansko, Luxembursko, Belgicko, Poľsko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko, Portugalsko, Maďarsko a Španielsko) a v súvislosti s plochými výrobkami z ocele valcovanými za tepla priamo zamestnáva približne 18 000 zamestnancov.

(595)

Pri prešetrovaní spolupracovalo 17 výrobcov. Žiadny zo známych výrobcov nemal námietky proti začatiu prešetrovania. Ako sa uviedlo pri analýze ukazovateľov ujmy, výrobné odvetvie Únie ako celok vykazovalo počas posudzovaného obdobia určité znaky ujmy. Značne dotknuté boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako napríklad ziskovosť. Situácia výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa zhoršila najmä od druhého polroku 2015, pričom boli negatívne zasiahnutí subvencovaným dovozom, čo vyvolalo hrozbu ujmy, ktorá sa ku koncu obdobia prešetrovania stala bezprostrednou.

(596)

Ako sa však uvádza v odôvodnení (542), Komisia zistila aj určité náznaky toho, že výrobcovia ocele z Únie sa v druhom polroku 2016 z hľadiska ziskovosti pravdepodobne začali zotavovať, ale aj keby to tak bolo, nevyrovnali by sa tým straty, ktoré im vznikli v roku 2015 a v prvom polroku 2016.

(597)

Čínska vláda po poskytnutí všeobecného informačného dokumentu tvrdila, že v tomto prešetrovaní nebude potrebné uložiť konečné opatrenia, pretože vôbec nie je zrejmé, že by to bolo výrobnému odvetviu Únie na prospech. Tvrdila napríklad, že ak by sa mali uložiť konečné opatrenia, čínsky dovoz pravdepodobne nahradí dovoz iných výrobkov z ocele valcovaných za tepla z iných krajín, na ktoré sa nevzťahujú clá.

(598)

Komisia toto tvrdenie zamietla: očakáva sa, že uložením konečných vyrovnávacích ciel sa na trhu Únie obnovia spravodlivé obchodné podmienky, čím sa výrobnému odvetviu Únie umožní ďalej sa zotavovať. Viedlo by to k zvýšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie na úrovne, ktoré sa pre toto kapitálovo náročné výrobné odvetvie považujú za nevyhnutné. Preto je dôležité, aby sa obnovila taká úroveň cien, keď nebude dochádzať k subvencovaniu ani nebude spôsobovaná ujma, aby všetci jednotliví výrobcovia mohli pôsobiť na trhu Únie za spravodlivých obchodných podmienok. V prípade neprijatia opatrení je pravdepodobné, že hrozba ujmy sa naplní a že hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie sa bude ďalej zhoršovať.

(599)

Komisia preto dospela k záveru, že uloženie konečných vyrovnávajúcich ciel by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

7.2.   Záujem dovozcov

(600)

Ako sa uvádza v odôvodnení (21), žiadny neprepojený dovozca nevyplnil kompletný dotazník ani nepredložil Komisii údaje, ktoré by preukazovali, do akej miery by dovozcovia utrpeli ujmu v dôsledku uloženia opatrení. Z tohto dôvodu a aj vzhľadom na skutočnosť, že okrem ČĽR do Únie vyváža veľa ďalších krajín, Komisia dospela k záveru, že je pravdepodobné, že uloženie opatrení nemusí byť v záujme dovozcov.

7.3.   Záujem používateľov

(601)

Ploché výrobky z ocele valcované za tepla sa používajú ako priemyselný vstup, ktorý koncoví používatelia nakupujú na rôzne použitia vrátane stavebníctva (výroba oceľových rúr), stavby lodí, plynových kontajnerov, tlakových nádob a energetických potrubí.

(602)

Iba jeden používateľ z Talianska (spoločnosť Marcegaglia Carbon Spa) dovážajúci z dotknutej krajiny, ktorý okrem iného vyrába rúry, rúrky a výrobky z ocele v ďalšom článku výrobného reťazca, poskytol vyplnený dotazník v rámci antidumpingového konania proti Číne v súvislosti s rovnakým dotknutým výrobkom. Dotknutý výrobok, resp. podobný výrobok je pre tohto používateľa nákladovou položkou.

(603)

Tento taliansky používateľ tvrdil, že uložením opatrení na dovoz z dotknutej krajiny by mu bol na trhu Únie znemožnený prístup k spoľahlivým dodávkam dotknutého výrobku, najmä zvitkov vysokej kvality používaných na prevalcovanie. Uviedol, že 88 % celkovej výroby v Únii pripadá len na 16 spoločností patriacich k ôsmim veľkým skupinám, pričom najväčšia časť výroby (približne 70 %) sa používa na trhu vlastnej spotreby. V dôsledku toho môžu podľa jeho tvrdenia výrobcovia z Únie vďaka svojmu pomerne veľkému podielu na trhu vyvíjať silný tlak na trh s dotknutým výrobkom aj na dolný trh.

(604)

Po prvé, Komisia poznamenala, že cieľom konečných vyrovnávacích ciel nie je uzavrieť trh Únie pred každým dovozom, ale obnoviť spravodlivý obchod odstránením vplyvu subvencovania spôsobujúceho ujmu. Taliansky používateľ, ako aj iní používatelia z Únie by sa aj naďalej mohli spoliehať na dodávky dotknutého výrobku vysokej kvality, či už z Únie, alebo z iných tretích krajín.

(605)

Po druhé, Komisia zistila, že tento používateľ nie je závislý výlučne od čínskeho dovozu, ale dotknutý výrobok nakupoval počas obdobia prešetrovania nielen od dotknutej krajiny, ale aj od výrobcov z Únie, ako aj od iných výrobcov v iných tretích krajinách, než je dotknutá krajina. Nemalo by preto dôjsť k podstatnému narušeniu jeho dodávateľského reťazca.

(606)

Po tretie, aj keby sa ceny čínskeho dotknutého výrobku mali zvýšiť približne o 30 %, na výrobné náklady tohto talianskeho používateľa by to malo len 3 % vplyv. V tomto podnikaní to síce môže byť znateľné, simulácia však takisto ukázala, že jeho zisk pred zdanením by bol stále mierne nad prahom rentability.

(607)

Po štvrté, keďže sa očakáva, že dovoz z dotknutej krajiny a z iných krajín bude pokračovať aj po uložení konečných vyrovnávacích ciel, ako aj vzhľadom na to, že takéto alternatívne zdroje dodávok stále existujú, tvrdenie, podľa ktorého by uloženie vyrovnávacích ciel umožnilo výrobnému odvetviu Únie vyvíjať silný cenový tlak, je nepodložené. Výrobné odvetvie Únie tvorí 22 výrobcov, ktorí dodávajú používateľom už len v rámci Únie širokú škálu výrobkov, pričom existuje aj možnosť dovozu z ostatných tretích krajín, ktoré vyrábajú a vyvážajú podobný výrobok. Komisia preto odmietla tvrdenie, podľa ktorého by uloženie opatrení viedlo k nedostatočnej ponuke dotknutého výrobku, resp. podobného výrobku.

(608)

Pokiaľ ide o prípadný možný negatívny účinok na hospodársku súťaž na trhu Únie, je pravda, že v pravidlách hospodárskej súťaže EÚ sa spoločnostiam, ktoré majú významný podiel na trhu, ukladajú prísnejšie normy správania. Komisia si v každom prípade nie je vedomá žiadneho zneužívania dominantného postavenia na trhu Únie s dotknutým výrobkom. V konečnom dôsledku je však v každom prípade na príslušných orgánoch na ochranu hospodárskej súťaže, aby určili, či existuje dominantné postavenie a či dochádza k jeho zneužívaniu.

(609)

Čínska vláda zastávala po poskytnutí informácií názor, že nad akýmikoľvek výhodami, ktoré by konečné opatrenia proti dovozu plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla priniesli výrobnému odvetviu Únie, prevážia negatívne účinky, ktoré budú mať na používateľov. Ďalej tvrdila, že uloženie opatrení by bolo obzvlášť neprimerané pre neprepojených dovozcov, ktorí si priamo konkurujú s prepojenými používateľmi, voči ktorým už sú aj tak znevýhodnení, pretože prepojení používatelia sú schopní stanovovať ceny a využívajú priaznivé obchodné podmienky poskytované integrovanými výrobcami.

(610)

Komisia toto tvrdenie zamietla na základe vysvetlení v odôvodnení (607), keďže budú naďalej existovať alternatívne zdroje dodávok.

(611)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia vyvodila záver, že aj keby uloženie opatrení bolo proti záujmom používateľov, nemalo by na nich žiadny jednoznačne neprimeraný negatívny vplyv. Dokonca aj keby sa čínsky vývoz fakticky zastavil, na trhu by naďalej bola dostupná široká ponuka dodávok. Komisia navyše zistila, že vplyv opatrení na ziskovosť používateľov, ktorí sa prihlásili, bol obmedzený.

7.4.   Záver o záujme Únie

(612)

Komisia dospela k záveru, že uloženie opatrení by prispelo k zotaveniu výrobného odvetvia Únie, pokiaľ ide o ziskovosť. Uložením opatrení by sa výrobcom z Únie umožnilo urobiť potrebné investície a viesť výskum a vývoj, aby získali lepšie vybavenie na výrobu plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla a posilnili svoju konkurencieschopnosť.

(613)

Vo výrobnom odvetví Únie sa už v (nedávnej) minulosti uskutočnila významná reštrukturalizácia. Je pravdepodobné, že ak by sa neuložili žiadne opatrenia, hrozba bezprostrednej ujmy sa ku koncu obdobia prešetrovania naplní. Niektorí výrobcovia plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla z Únie by možno museli ukončiť alebo obmedziť svoju činnosť v oblasti výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla, prepustiť zamestnancov, a vystaviť tak mnohých používateľov v Únii situácii s obmedzenými zdrojmi dodávok.

(614)

Pokiaľ ide o záujem neprepojených dovozcov a používateľov, Komisia dospela k záveru, že uloženie opatrení na navrhovanej úrovni by malo len obmedzený vplyv. Konkrétnejšie, nedotklo by sa to neprimerane cien, ich ziskovosti a zamestnanosti v odvetví používateľov. Uloženie konečných vyrovnávacích opatrení na navrhovanej úrovni má preto len obmedzený vplyv na ceny dodávateľského reťazca a výkonnosť používateľov.

(615)

Komisia zvažovala a vyvažovala silné záujmy dôležitého výrobného odvetvia Únie, ktoré je potrebné chrániť pred nekalými praktikami, na jednej strane a obmedzený pravdepodobný účinok opatrení na neprepojených dovozcov a používateľov, ktorí majú naďalej prospech zo širokej ponuky v Únii, na strane druhej, a dospela k záveru, že neexistujú presvedčivé dôvody svedčiace o tom, že by bolo proti záujmu Únie uložiť opatrenia na subvencovaný dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine.

8.   KONEČNÉ ANTISUBVENČNÉ OPATRENIA

(616)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela vo vzťahu k subvencovaniu, hrozbe ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, by sa mali uložiť konečné antisubvenčné opatrenia, aby sa predišlo naplneniu bezprostrednej hrozby značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v dôsledku subvencovaného dovozu.

8.1.   Úroveň odstránenia ujmy (rozpätie ujmy)

(617)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie hrozby ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(618)

Hrozba ujmy by sa odstránila, ak by výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť taký zisk pred zdanením, aký možno vo výrobnom odvetví tohto typu primerane dosiahnuť z predaja podobného výrobku na trhu Únie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez dumpingového dovozu (tzv. cieľový zisk).

(619)

Pokiaľ ide o stanovenie cieľového zisku, Komisia najprv analyzovala návrh navrhovateľa v antidumpingovom prešetrovaní proti Číne v súvislosti s rovnakým dotknutým výrobkom, v ktorom sa uvádzal údaj 12,9 % prevzatý z predchádzajúceho rozhodnutia Komisie týkajúceho sa toho istého výrobku (101). Toto zistenie však pochádza z roku 2000, pričom údaje pochádzajúce z obdobia pred vyše 15 rokmi už nemožno považovať za reprezentatívne vzhľadom na technologické a finančné zmeny, ktorými výrobné odvetvie Únie odvtedy prešlo, a vzhľadom na zmenenú veľkosť trhu Únie od roku 2000 v dôsledku nárastu počtu členských štátov v období rokov 2000 až 2016.

(620)

Čínska vláda navrhla, že za primerané ziskové rozpätie možno považovať len úroveň najviac 5 % (102). V tejto súvislosti sa odvolala na postup Komisie v minulosti, podľa ktorého sa za primeraný cieľový zisk považovali 4,8 % vo veci roxorových tyčí (103) a 3 % vo veci bezšvíkových rúr a rúrok (104). Tieto výrobky sú však výrobkami z ocele v ďalšom článku výrobného reťazca, ktoré nie sú podobné dotknutému výrobku.

(621)

Komisia sa následne zamerala na údaje o ziskovosti z roku 2008, ktorý považovala za najreprezentatívnejší rok z pohľadu výrobku v ďalšom článku výrobného reťazca, t. j. výrobkov z ocele valcovaných za studena (105). Dotknutý výrobok v rámci súčasného prešetrovania je v mnohých aspektoch podobný určitým plochým výrobkom z ocele valcovaným za studena (ďalej len „výrobky valcované za studena“), a to z týchto dôvodov:

V prípade oboch výrobkov (železnej rudy a koksovateľného uhlia) predstavujú určité zliatiny hlavnú časť ich výrobných nákladov, pričom prechádzajú podobnými procesmi (pec, teplá valcovňa na pásovú oceľ).

Ako sa uvádza v odôvodnení (40), dotknutý výrobok je hlavným materiálom na výrobu rôznych výrobkov z ocele s pridanou hodnotu v ďalšom článku výrobného reťazca, počnúc výrobkami valcovanými za studena.

(622)

Komisia na tomto základe určila ziskové rozpätie 14,4 %.

(623)

Rôzne faktory, ktoré existovali v uvedenej veci týkajúcej sa dumpingu z Číny a Ruska spôsobujúceho ujmu, však nie sú prítomné v tejto veci, v ktorej Komisia dospela k záveru o hrozbe ujmy vyvolanej čínskym subvencovaným vývozom, čo zahŕňa analýzu zameranú na budúcnosť. Konkrétne, v uvedenej veci sa dovoz za nízke ceny z krajín, ktoré sú predmetom prešetrovania, uskutočňoval počas štvorročného obdobia pred obdobím prešetrovania.

(624)

Komisia sa následne pokúsila určiť cieľový zisk pomocou simulácie spôsobu, akým by sa mohlo vyvíjať zotavovanie výrobného odvetvia Únie z recesie spôsobenej hospodárskou a finančnou krízou v roku 2009, ak by ho neprerušil veľký objem čínskeho dovozu, ktorý stláčal ceny. Opierala sa pri tom o novšie údaje a analýzu zameranú na budúcnosť predloženú Komisii OECD pre oceľ v decembri 2013. Odborné stanovisko obsiahnuté v štúdii s názvom „Laying the foundations for a financially sound industry“ (Položiť základy pre zdravé odvetvie z finančného hľadiska) sa zameralo na ziskovosť celosvetového oceliarskeho odvetvia v posledných rokoch a stanovila sa v ňom prahová hodnota dlhodobo udržateľného zisku. Konkrétne sa v tejto štúdii argumentovalo v prospech globálneho priemerného rozpätia EBITDA (hospodársky výsledok pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou) na úrovni 17 % (106). V tejto správe sa poukazuje aj na investičné náklady na priemernej úrovni 7 % a na priemerné náklady na dlh na úrovni 3 %. Komisia uvedené dve kategórie nákladov odpočítala a dospela k úrovni 7 % pre zisk pred zdanením (EBT). Keďže žiadne iné spoľahlivé údaje neboli k dispozícii, uplatnila tieto hodnoty určené pre oceliarske odvetvie ako celok na dotknutý výrobok, a to vzhľadom na veľký podiel výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla v rámci výroby surovej ocele.

(625)

Na záver Komisia stanovila, že na výpočet rozpätia hrozby ujmy pre výrobné odvetvie Únie vyrábajúce ploché výrobky z ocele valcované za tepla možno použiť cieľový zisk 7 %.

8.2.   Obdobie na výpočet rozpätia ujmy v prípade hrozby ujmy

(626)

Po prvé, Komisia pripomína, že stanovenie subvencovania a ujmy je založené na období prešetrovania a posudzovanom období, ktoré sú vymedzené v súlade s príslušnými ustanoveniami základného nariadenia a uvedené v oznámení o začatí konania. V základnom nariadení sa na druhej strane nestanovuje žiadna osobitná metóda na výpočet rozpätia ujmy, ktorá sa používa na uplatnenie pravidla nižšieho cla. Po druhé, v základnom nariadení sa nestanovujú ani osobitné kritériá na vymedzenie obdobia, počas ktorého sa posudzujú parametre pre výpočet rozpätia ujmy. Komisia v tejto veci musela zvážiť, či zvolené obdobie zohľadňuje špecifické aspekty tejto veci a či je v kontexte analýzy zameranej na budúcnosť primerané.

(627)

V tejto súvislosti Komisia zastávala názor, že nemôže uplatniť štandardný prístup určenia značnej ujmy tak, že by zohľadnila priemerné rozpätie ujmy za celé obdobie prešetrovania (t. j. rok 2015): rozpätie hrozby ujmy musí odrážať hrozbu a v prípade, že sa hrozba naplní neskôr počas obdobia prešetrovania, rozpätie ujmy musí odrážať konkrétny vplyv hrozby. Na účinné odstránenie vplyvu hrozby ujmy sa preto Komisia zamerala na tie časti obdobia prešetrovania, v ktorých sa hrozba ujmy začala prejavovať. Odvolala sa okrem iného na odôvodnenie (549), kde sa uvádza, že „zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie sa počas roka 2014 a v prvých dvoch štvrťrokoch 2015 zotavovalo, v druhom polroku 2015 začali takmer všetky ukazovatele ujmy dramaticky klesať. Z prešetrovania vyplynulo, že tento negatívny trend, ktorý sa začal v druhom polroku 2015, sa nezastavil ani v prvom polroku 2016“. V odôvodnení (554) sa ďalej uvádza, že „vzhľadom na časovú súbežnosť medzi neprestajne rastúcou úrovňou subvencovaného dovozu za nepretržite klesajúce ceny na jednej strane a na druhej strane zmenšením podielu na trhu a poklesom cien výrobného odvetvia Únie, ktoré viedli k ďalším stratám, najmä počnúc druhým polrokom 2015, Komisia dospela k názoru, že subvencovaný dovoz mal negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie“.

(628)

Po druhé, čo sa týka podstaty veci, Komisia zistila, že – ako sa stanovuje v odôvodnení (462) – negatívny trend sa začal v druhom polroku 2015 a ku koncu obdobia prešetrovania vyústil do jasne predvídateľnej a bezprostrednej hrozby zmeny okolností, ktorá by v prípade neprijatia žiadnych opatrení viedla k vzniku ujmy ako následku subvencovania. To je v súlade s tým, čo Komisia uviedla v odôvodnení (457), a to že „výrobcovia z Únie sa mohli čiastočne zotaviť počas roku 2014 a v prvom polroku 2015“. Druhý polrok 2015 teda lepšie odráža skutočný vplyv hrozby ujmy na výrobné odvetvie Únie, ktorá by sa mala odstrániť.

(629)

Po tretie, Súdny dvor konštatoval, že analýza údajov z obdobia nasledujúceho po období prešetrovania je osobitne vhodná pri prešetrovaní na účely stanovenia existencie hrozby ujmy, ktorá si zo svojej podstaty vyžaduje analýzu zameranú na budúcnosť. Z pohľadu Komisie sa zdá, že druhý polrok 2015 uvedenej požiadavke zodpovedá lepšie, keďže je bližšie k budúcemu vývoju ako celé obdobie prešetrovania.

(630)

Po štvrté, výpočtom založeným na celom období prešetrovania bez ohľadu na to, či existovali náznaky negatívnych trendov, by sa spochybnil cieľ veci týkajúcej sa hrozby ujmy spočívajúci v účinnom a preventívnom konaní pred tým, ako sa hrozba ujmy prejaví vznikom ujmy.

(631)

Vyvážajúci výrobca Shougang Group vyjadril po poskytnutí informácií nesúhlas s prístupom Komisie, podľa ktorého sa na stanovenie rozpätia ujmy zohľadnili len údaje týkajúce sa druhého polroka 2015. Argumentoval, že obdobie prešetrovania sa stanovuje na začiatku prešetrovania, aby sa predišlo tomu, že orgány vykonávajúce prešetrovanie ho prípadne stanovia subjektívne. Zároveň tvrdil, že keďže na uloženie vyrovnávacích ciel sa uplatňuje pravidlo nižšieho cla, čo znamená, že clo by mali určovať subvenčné rozpätie aj rozpätie ujmy, logicky by sa mali subvenčné rozpätie aj rozpätie ujmy vzťahovať na rovnaké obdobie.

(632)

Komisia zamietla tieto tvrdenia z týchto dôvodov: po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení (627), rozpätie hrozby ujmy musí odrážať hrozbu a v prípade, že sa hrozba naplní neskôr počas obdobia prešetrovania, rozpätie ujmy musí odrážať konkrétny vplyv hrozby. Po druhé, podľa článkov 11 a 5 základného nariadenia, ktoré sa rovnako uplatňujú na prešetrovania začaté na základe tvrdení o hrozbe ujmy, reprezentatívne zistenia musia vychádzať z obdobia končiaceho sa pred začatím konania (pozri odôvodnenie (475)). Účelom tejto zásady je zaistiť, aby boli výsledky prešetrovania reprezentatívne a spoľahlivé. Napokon, ako sa uvádza v odôvodnení (626), v základnom nariadení sa nestanovuje žiadna osobitná metóda na výpočet rozpätia ujmy používaná na uplatnenie pravidla nižšieho cla.

(633)

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody Komisia dospela k názoru, že obdobie na výpočet rozpätí ujmy v tejto konkrétnej veci by malo byť založené na druhom polroku 2015 a nie na celom období prešetrovania.

(634)

V dôsledku toho Komisia požiadala spolupracujúcich výrobcov o dodatočné údaje. Od výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak získala dodatočné štvrťročné údaje za obdobie prešetrovania týkajúce sa výrobných nákladov podľa druhu výrobku, a následne tieto údaje overila. Komisia overovala len poskytnuté dodatočné údaje, ktoré si predtým nevyžiadala, aby zaručila spoľahlivosť údajov, na ktorých nakoniec založila svoje zistenia.

(635)

Vyvážajúci výrobca Shougang Group uviedol v súvislosti s výpočtom rozpätia ujmy týkajúceho sa jeho spoločnosti, že sa nezohľadnili údaje pre dva druhy výrobku.

(636)

Komisia toto tvrdenie analyzovala a stotožnila sa s ním. Rozpätie ujmy pre spoločnosť Shougang Group tak kleslo z 31,9 % na 31,5 %.

8.3.   Konečné opatrenia

(637)

Antisubvenčné prešetrovanie sa vykonalo súbežne s prešetrovaním týkajúcim sa antidumpingových opatrení a obmedzilo sa na hrozbu ujmy. Vzhľadom na používanie pravidla nižšieho cla a na to, že konečná výška napadnuteľných subvencií vyjadrená valorickom základe je nižšia ako úroveň odstránenia ujmy, by Komisia mala uložiť konečné vyrovnávacie clo na úrovni stanovenej konečnej výšky napadnuteľných subvencií a následne uložiť konečné antidumpingové clo do výšky príslušnej úrovne odstránenia ujmy. Keďže konečné antidumpingové nariadenie ale už bolo prijaté 6. apríla 2017, bolo potrebné uvedené nariadenie zmeniť, aby sa zohľadnili zistenia uvedené v tomto dokumente.

(638)

Komisia sa na základe tejto metodiky a skutkových okolností tejto veci, najmä skutočnosti, že v súčasnom prešetrovaní neboli napadnuté žiadne vývozné subvencie a opatrenia sú obmedzené rozpätím ujmy, domnieva, že v tejto veci nevzniká otázka „dvojitého započítania“.

(639)

Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov bolo clo pre „všetky ostatné spoločnosti“ stanovené na úrovni najvyššieho cla uloženého spoločnostiam zaradeným do vzorky. Clo pre „všetky ostatné spoločnosti“ sa bude uplatňovať na tie spoločnosti, ktoré pri tomto prešetrovaní nespolupracovali.

(640)

Pre ostatných spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ktorí sú uvedení v prílohe, sa sadzba konečného cla stanovuje vo výške váženého priemeru sadzieb stanovených pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo vzorke.

(641)

Na základe uvedených skutočností sa sadzby ciel, ktoré budú uložené, stanovujú takto:

Tabuľka 24

Konečné vyrovnávacie clo

Čínski vyvážajúci výrobcovia

Dumpingové rozpätie (stanovené v antidumpingovom prešetrovaní)

Výška napadnuteľných subvencií

Úroveň odstránenia ujmy

Sadzba vyrovnávacieho cla

Antidumpingové clo

Benxi Group

97,3 %

28,5 %

28,1 %

28,1 %

0 %

Hesteel Group

95,5 %

7,8 %

18,1 %

7,8 %

10,3 %

Jiangsu Shagang Group

106,9 %

4,6 %

35,9 %

4,6 %

31,3 %

Shougang Group

nezaradená do vzorky v pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní

38,6 %

31,5 %

31,5 %

0 %

Ostatné spolupracujúce spoločnosti v antisubvenčnom aj antidumpingovom prešetrovaní

100,5 %

17,1 %

27,9 %

17,1 %

10,8 %

Ostatné spoločnosti spolupracujúce v antidumpingovom, ale nie v antisubvenčnom prešetrovaní

100,5 %

38,6 %

35,9 %

35,9 %

0 %

Všetky ostatné spoločnosti

106,9 %

38,6 %

35,9 %

35,9 %

0 %

(642)

Individuálna sadzba antidumpingového a antisubvenčného cla pre spoločnosti uvedená v tomto nariadení sa stanovila na základe zistení v súčasných prešetrovaniach. Odráža preto situáciu zistenú počas týchto prešetrovaní, pokiaľ ide o dotknutú spoločnosť. Táto colná sadzba (na rozdiel od cla pre celú krajinu uplatňovaného na „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda uplatňuje výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaných uvedenou spoločnosťou. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými spoločnosťami sa tieto sadzby nemôžu vzťahovať; tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(643)

Skupina Hebei Iron & Steel Group Co., Ltd zmenila počas prešetrovania svoj názov na Hesteel Group Co., Ltd. Niektoré s ňou prepojené spoločnosti taktiež zmenili svoje názvy. Komisia tieto zmeny názvov vzala riadne na vedomie.

(644)

Spoločnosť môže požiadať o uplatňovanie individuálnej colnej sadzby, ak následne zmení názov svojho subjektu. Žiadosť sa musí zaslať Komisii. Žiadosť musí obsahovať všetky príslušné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(645)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie vyrovnávacieho cla by sa výška cla pre všetky ostatné spoločnosti mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

9.   POSKYTNUTIE INFORMÁCIÍ

(646)

Zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť uloženie konečného vyrovnávacieho cla na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR.

(647)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeným článkom 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (107).

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Ukladá sa konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov „rezaných na dĺžku“ a „úzkych pásov“), po valcovaní za tepla už ďalej neupravených, a neplátovaných, nepokovovaných ani nepotiahnutých, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Dotknutý výrobok nezahŕňa:

výrobky z nehrdzavejúcej ocele a kremíkovej elektrotechnickej ocele s orientovanou štruktúrou,

výrobky z nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele,

výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou, a

výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou.

Dotknutý výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN 7208 10 00, 7208 25 00, 7208 26 00, 7208 27 00, 7208 36 00, 7208 37 00, 7208 38 00, 7208 39 00, 7208 40 00, 7208 52 10, 7208 52 99, 7208 53 10, 7208 53 90, 7208 54 00, 7211 13 00, 7211 14 00, 7211 19 00, ex 7225 19 10 (kód TARIC 7225191090), 7225 30 90, ex 7225 40 60 (kód TARIC 7225406090), 7225 40 90, ex 7226 19 10 (kód TARIC 7226191090), 7226 91 91 a 7226 91 99.

2.   Sadzba konečného vyrovnávacieho cla uplatniteľná na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením je pre výrobky opísané v odseku 1 a vyrobené ďalej uvedenými spoločnosti takáto:

Krajina

Spoločnosť

Konečné vyrovnávacie clo

Doplnkový kód TARIC

Čínska ľudová republika

Bengang Steel Plates Co., Ltd.

28,1 %

C157

 

Handan Iron & Steel Group Han-Bao Co., Ltd.

7,8 %

C158

 

Hesteel Co., Ltd. Tangshan Branch (108)

7,8 %

C159

 

Hesteel Co., Ltd. Chengde Branch (109)

7,8 %

C160

 

Zhangjiagang Hongchang Plate Co., Ltd.

4,6 %

C161

 

Zhangjiagang GTA Plate Co., Ltd.

4,6 %

C162

 

Shougang Jingtang United Iron and Steel Co. Ltd.

31,5 %

C164

 

Beijing Shougang Co. Ltd., Qian'an Iron & Steel branch

31,5 %

C208

 

Ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe

17,1 %

pozri prílohu

 

Všetky ostatné spoločnosti

35,9 %

C999

3.   Uplatňovanie individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom zodpovedného pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla predávaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (obchodné meno a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v (dotknutej krajine). Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“.

4.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1.   Článok 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/649 sa týmto nahrádza takto:

1.„2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami je takáto:

Krajina

Spoločnosť

Konečné antidumpingové clo

Doplnkový kód TARIC

Čínska ľudová republika

Bengang Steel Plates Co., Ltd.

0 %

C157

Handan Iron & Steel Group Han-Bao Co., Ltd.

10,3 %

C158

Hesteel Co., Ltd. Tangshan Branch (110)

10,3 %

C159

Hesteel Co., Ltd. Chengde Branch (111)

10,3 %

C160

Zhangjiagang Hongchang Plate Co., Ltd.

31,3 %

C161

Zhangjiagang GTA Plate Co., Ltd.

31,3 %

C162

Shougang Jingtang United Iron and Steel Co. Ltd.

0 %

C164

Beijing Shougang Co. Ltd., Qian'an Iron & Steel branch

0 %

C208

Angang Steel Company Limited

10,8 %

C150

Inner Mongolia Baotou Steel Union Co., Ltd.

0 %

C151

Jiangyin Xingcheng Special Steel Works Co., Ltd.

0 %

C147

Shanxi Taigang Stainless Steel Co., Ltd.

0 %

C163

Maanshan Iron & Steel Co., Ltd

10,8 %

C165

Rizhao Steel Wire Co., Ltd.

10,8 %

C166

Rizhao Baohua New Material Co., Ltd.

10,8 %

C167

Tangshan Yanshan Iron and Steel Co., Ltd.

0 %

C168

 

Wuhan Iron & Steel Co., Ltd.

10,8 %

C156

 

Všetky ostatné spoločnosti

0 %

C999

2.   Článok 1 ods. 5 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/649 sa týmto nahrádza takto:

2.„5.   Ak akýkoľvek nový vyvážajúci výrobca v Čínskej ľudovej republike predloží Komisii dostatočné dôkazy o tom, že:

a)

od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (obdobie prešetrovania) nevyvážal do Únie dotknutý výrobok uvedený v odseku 1;

b)

nie je prepojený so žiadnym vývozcom ani výrobcom v Čínskej ľudovej republike, na ktorého sa uplatňujú antidumpingové opatrenia uložené týmto nariadením;

c)

v skutočnosti vyvážal dotknutý výrobok do Únie po období prešetrovania, ktoré bolo základom pre opatrenia, alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo;

článok 1 ods. 2 možno zmeniť tak, že nový vyvážajúci výrobca sa pridá do zoznamu spoločnosti uvedených v tabuľke, na ktoré sa uplatňuje individuálne clo nepresahujúce colnú sadzbu uplatniteľnú na tie spoločnosti, ktoré spolupracovali pri antidumpingovom prešetrovaní, ale nie pri antisubvenčnom prešetrovaní, t. j. 0 %.“

Článok 3

Príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/649 sa týmto zrušuje.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 8. júna 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.

(2)  Toto nariadenie sa 30. júna 2016 nahradilo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55).

(3)  Ú. v. EÚ C 172, 13.5.2016, s. 29.

(4)  Pojem „čínska vláda“ sa v tomto nariadení používa v širšom zmysle a zahŕňa Štátnu radu, ako aj ministerstvá, útvary, agentúry a verejné správy na ústrednej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

(5)  Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 58, 13.2.2016, s. 9).

(6)  Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Brazílii, Iráne, Rusku, Srbsku a na Ukrajine (Ú. v. EÚ C 246, 7.7.2016, s. 7).

(7)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649 z 5. apríla 2017, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 92, 6.4.2017, s. 68).

(8)  Valcovanie za studena je vymedzené ako valcovanie plechov alebo pásov, ktoré boli predtým valcované za tepla a morené, studenými valcami, t. j. pod teplotou mäknutia kovov.

(9)  Úvod do 13. päťročného plánu pre oceliarsky priemysel.

(10)  Kapitola 17 oddiel 1 13. päťročného plánu, zdôraznenie doplnené.

(11)  Tamže.

(12)  Článok 12 kapitoly III rozhodnutia č. 40.

(13)  Pozri vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 215/2013 (Ú. v. EÚ L 73, 15.3.2013), odôvodnenie 182 (oceľ s organickým povlakom).

(14)  Funkciou Národnej komisie pre rozvoj a reformy je okrem iného aj vytváranie a vykonávanie stratégií národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ročných plánov, stredno- a dlhodobých plánov rozvoja.

(15)  W. Maliszwewski/S. Arslanalp/J. Caparusso et al., „Resolving China's Corporate Debt Problem“, IMF Working Paper, WP/16/203, október 2016.

(16)  WT/DS379/AB/R (USA – antidumpingové a vyrovnávacie clá na určité výrobky z Číny), správa odvolacieho orgánu z 11. marca 2011, DS 379, bod 318. Pozri aj WT/DS436/AB/R [USA – uhlíková oceľ (India)], správa odvolacieho orgánu z 8. decembra 2014, body 4.9 – 4.10, 4.17 – 4.20, a WT/DS437/AB/R (USA – vyrovnávacie colné opatrenia pre určité výrobky z Číny), správa odvolacieho orgánu z 18. decembra 2014, bod 4.92.

(17)  Článok 2 Dočasných predpisov o dozorných radách v kľúčových finančných inštitúciách vo vlastníctve štátu, vyhláška Štátnej rady č. 293 z 15. marca 2000.

(18)  Referenčná úroková sadzba Čínskej ľudovej banky platná pre úvery finančných inštitúcií v RMB.

(19)  Zápisnica zo stretnutia medzi spoločnosťou Shougang Jingtang a konzorciom bánk, 2013, dôkaz 14 v obmedzenom overovacom spise spoločnosti Shougang pre anglickú jazykovú verziu a príloha 13.3 v odpovedi na upozornenie na nedostatky v čínskej jazykovej verzii.

(20)  WT/DS/296 [DS296 USA – Prešetrovanie vyrovnávacieho cla na dynamické pamäte s priamym prístupom (DRAMS) z Kórey], správa odvolacieho orgánu z 21. februára 2005, bod 116.

(21)  Správa odvolacieho orgánu DS 296, bod 116.

(22)  Správa odvolacieho orgánu DS 296, bod 115.

(23)  Správa odvolacieho orgánu DS 296, bod 114, súhlasne so správou poroty DS 194, bod 8.31.

(24)  WT/DS194/R, Správa panelu WTO vo veci USA –vývozné obmedzenia, bod 8.29.

(25)  Správa odvolacieho orgánu DS 296, body 110-111.

(26)  WT/DS353/AB/R, Správa Odvolacieho orgánu WTO vo veci USA – Lietadlá (druhý podnet), bod 753.

(27)  WT/DS316/R, Správa panelu WTO vo veci ES – Lietadlá, bod. 7.919.

(28)  Pracovný dokument MMF: Resolving China's Corporate Debt Problem (Riešenie problému firemného dlhu v Číne), autori: Wojciech Maliszewski, Serkan Arslanalp, John Caparusso, José Garrido, Si Guo, Joong Shik Kang, W. Raphael Lam, T. Daniel Law, Wei Liao, Nadia Rendak, Philippe Wingender, Jiangyan, október 2016, WP/16/203.

(29)  Článok X bod II Usmernení pre klasifikáciu úverov na základe rizika vydaných CBRC.

(30)  Ako to dokumentuje príklad BNP Paribas uvedený čínskou vládou.

(31)  Usmernenie na výpočet výšky subvencie pri prešetrovaniach vyrovnávacích ciel (Ú. v. EÚ C 394, s. 6, 17.12.1998, s. 6).

(32)  Správa odbornej komisie, ES – DRAMS, bod 7.213.

(33)  Správa odbornej komisie, ES – DRAMS, bod 7.212.

(34)  Správa odbornej komisie, ES – DRAMS, bod 7.178.

(35)  Správa odbornej komisie, ES – DRAMS, bod 7.212.

(36)  WT/DS294/AB/R (USA – Zeroing), správa odvolacieho orgánu z 18. apríla 2006, bod 198 a WT/DS438/AB/R (Argentína – dovozné obmedzenia), správa odvolacieho orgánu z 15. januára 2015, bod 5.108.

(37)  Nie Huiha, Jiang Ting, Fang Mingyue, China's zombie firms: cause, consequence and cure, Univerzita Renmin, 2016.

(38)  WT/DS/294/AB/R, správa odvolacieho orgánu z 18. apríla 2006, USA – Zeroing, bod 204.

(39)  G/STR/N/15/CHN, Nové a úplné oznámenie o štátnych obchodných podnikoch podľa článku XVII:4a) dohody GATT 1994 a bodu 1 porozumenia o výklade článku XVII, 19. októbra 2015.

(40)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 215/2013 z 11. marca 2013, ktorým sa ukladá vyrovnávacie clo na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 73, 15.3.2013, s. 16), odôvodnenie 182 (oceľ s organickým povlakom).

(41)  Článok 24 nariadenia Národnej komisie pre rozvoj a reformy č. 35 (Politiky pre rozvoj železiarskeho a oceliarskeho priemyslu): „V prípade každého projektu, ktorý nespĺňa rozvojové politiky pre železiarsky a oceliarsky priemysel a ktorý nebol podrobený preskúmaniu a schváleniu, alebo keď jeho preskúmanie a schválenie nespĺňa príslušné ustanovenia, ministerstvo štátnej pôdy a prírodných zdrojov nezabezpečí formality týkajúce sa užívacích práv k pozemkom.“

(42)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/366 z 1. marca 2017, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky a ktorým sa ukončuje čiastočné priebežné revízne prešetrovanie podľa článku 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/1037 (Ú. v. EÚ L 56, 3.3.2017, s. 1) (solárne panely).

(43)  Pozri okrem iného vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 452/2011 (Ú. v. EÚ L 128, 14.5.2011, s. 18) (natieraný bezdrevný papier), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 215/2013 ( Ú. v. EÚ L 73, 15.3.2013, s. 16) (oceľ s organickým povlakom), vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/366 (Ú. v. EÚ L 56, 3.3.2017, s. 1) (solárne panely), vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1379/2014 (Ú. v. EÚ L 367, 23.12.2014, s. 22) (sklenené vlákno), vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/918/EÚ (Ú. v. EÚ L 360, 17.12.2014, s. 65) (polyesterové strižné vlákna).

(44)  Ako bola prijatá Všeobecným súdom vo veci T-444/11, Gold East Paper a Gold Huacheng Paper/Rada, rozsudok Všeobecného súdu z 11. septembra 2014, ECLI:EU:T:2014:773.

(45)  https://en.wikipedia.org/wiki/Liaoning.

(46)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 451/2011 zo 6. mája 2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a ustanovuje sa konečný výber dočasného cla uloženého na dovoz natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v Čínskej ľudovej republike Ú. v. EÚ L 128, 14.5.2011, s. 1, (natieraný bezdrevný papier).

(47)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 451/2011 (Ú. v. EÚ L 128, 14.5.2011, s. 1) (natieraný bezdrevný papier), vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/366 (Ú. v. EÚ L 56, 3.3.2017, s. 1) (solárne panely).

(48)  Ú. v. ES C 394, 17.12.1998, s. 6.

(49)  Napríklad vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 451/2011 ( Ú. v. EÚ L 128, 14.5.2011, s. 1) (natieraný bezdrevný papier), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 215/2013, (Ú. v. EÚ L 73, 11.3.2013, s. 16) (oceľ s organickým povlakom), vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/366 (Ú. v. EÚ L 56, 3.3.2017, s. 1! (solárne panely), vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1379/2014 (Ú. v. EÚ L 367, 23.12.2014, s. 22) (sklenené vlákno), vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/918/EÚ (Ú. v. EÚ L 360, 17.12.2014, s. 65) (polyesterové strižné vlákna).

(50)  Vychádzajúc z najvyššej zistenej sumy subvencie pre tento typ grantov, ktorá zodpovedá sume subvencie zistenej pre skupinu Shougang Group.

(51)  Vychádzajúc z najvyššej zistenej sumy subvencie pre tento typ grantov, ktorá zodpovedá sume subvencie zistenej pre skupinu Shougang Group.

(52)  WT/DS489/7 z 19. apríla 2016, Memorandum o porozumení medzi Čínskou ľudovou republikou a USA v súvislosti so sporom Čína – opatrenia súvisiace s programami predvádzacích základní a spoločných platforiem služieb (DS489).

(53)  Pozri dokument WT/DS46/R, Brazília – litadlá, zistenie odbornej komisie.

(54)  Pozri tiež mutatis mutandis WT/DS294/AB/RW, USA – Zeroing (článok 215 DSU), správa odvolacieho orgánu zo 14. mája 2009, bod 453.

(55)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1328 z 29. júla 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ L 210, 4.8.2016, s. 1).

(56)  Tento záver je v súlade so závermi čínskej vlády, ktoré uviedla v liste z 26. augusta 2016, že „výrobné odvetvie EÚ neutrpelo počas posudzovaného obdobia žiadnu značnú ujmu“ (pozri list čínskej vlády z 26. augusta 2016, odôvodnenie 298). Na druhej strane na základe zhromaždených údajov Komisia nesúhlasí so záverom čínskej vlády, že výrobné odvetvie EÚ „navyše nebolo ku koncu OP v zraniteľnej situácii“ (pozri list čínskej vlády z 26. augusta 2016, odôvodnenie 298).

(57)  Rozsudok z 29. januára 2014, ECLI:EU:T:2014:35. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Súdneho dvora zo 7. apríla 2016 v spojených veciach C-186/14 a C-193/14 P ArcelorMIttal Tubular Products Ostrava a ostatní/Hubei, ECLI:EU:C:2016:209.

(58)  Nariadenie Rady (ES) č. 926/2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 262, 6.10.2009, s. 19).

(59)  Rozsudok z 29. januára 2014 vo veci T-528/09, Hubei Xinyegang Steel/Rada, ECLI:EU:T:2014:35, bod 61.

(60)  Svetová obchodná organizácia, WT/DS132/R, 28. januára 2000, Mexico – Anti-dumping investigation of high fructose corn syrup (HFCS) from the United States – Správa poroty, bod 7.140, s. 214. Porota WTO v antidumpingovom konaní uviedla, že „v snahe dospieť k záveru, že existuje hrozba značnej ujmy domácemu odvetviu, pričom je zjavné, že v súčasnosti mu ujma spôsobená nebola napriek účinkom dumpingového dovozu počas obdobia prešetrovania, je potrebné chápať súčasný stav odvetvia ako určitý kontext. Skutočnosť, že dumpingový dovoz sa zvýši a že bude mať nepriaznivý cenový dosah, nevedie sama osebe k záveru, že domáce odvetvie utrpí ujmu – ak je odvetvie vo veľmi dobrom stave alebo ak sú v hre iné faktory, dumpingový dovoz nemôže predstavovať hrozbu ujmy.“ Toto odôvodnenie možno previesť aj na antisubvenčné konanie. [Zdôraznené Komisiou.]

(61)  Rozsudok Súdneho dvora zo 7. apríla 2016 vo veci C-186/14 P, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei, ECLI:EU:C:2016:209, bod 72, ktorým sa potvrdil rozsudok všeobecného súdu z 29. januára 2014 vo veci T-528/09, Hubei Xinyegang Steel/Rada, ECLI:EU:T:2014:35.

(62)  Podanie čínskej vlády z 26. augusta 2016, odôvodnenie 336 a nasl.

(63)  Ú. v. EÚ L 210, 4.8.2016, s. 27.

(64)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1778 zo 6. októbra 2016, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 272, 7.10.2016, s. 33).

(65)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke, Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe, COM(2016) 155 final, Brusel, 16.3.2016.

(66)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1329 z 29. júla 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na registrovaný dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ L 210, 4.8.2016, s. 27).

(67)  Svetové oceliarske združenie, „World Steel in figures 2015“, s. 14, http//www.worldsteel.org/publications/bookshop/product-details.~World-Steel-in-Figures-2015~PRODUCT~World-Steel-in-Figures-2015~.html.

(68)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke, Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe [COM(2016) 155 final, Brusel, 16.3.2016, s. 2].

(69)  OECD, DSTI/SU/SC(2015)8/Final, Riaditeľstvo pre vedu, technológiu a inovácie, „Capacity developments in the world steel industry“, tabuľka 1, s. 10, http://www.oecd.org/officialdocuments/publicdisplaydocumentpdf/?cote=DSTI/SU/SC(2015)8/FINAL&docLanguage=En.

(70)  Svetové oceliarske združenie, „World Steel in Figures 2016“, tabuľka „Major steel-producting countries 2014 and 2015“, s. 9, http://www.worldsteel.org/media-centre/press-releases/2016/World-Steel-in-Figures-2016-is-available-online.html.

(71)

Zdroj údajov o kapacite: OECD (OECD, DSTI/SU/SC(2016)6/Final, 5. septembra 2016, Riaditeľstvo pre vedu, technológiu a inovácie, „Updated steelmaking capacity figures and a proposed framework for enhancing capacity monitoring activity“, príloha, s. 7 a nasl.).

(72)

Zdroj údajov o výrobe: Svetové oceliarske združenie, Steel Statistical Yearbook 2015 (Svetové oceliarske združenie, Steel Statistical Yearbook 2016, tabuľka 1 na stranách 1 a 2 a tabuľka 13 na strane 35, http://www.worldsteel.org/statistics/statistics-archive/yearbook-archive.html).

(73)  OECD, Riaditeľstvo pre vedu, technológiu a inovácie (2015): „Excess capacity in the global steel industry: the current situation and ways forward“, Technology and Industry Policy Papers, č. 18, OECD Publishing, s. 5 a 6. http://dx.doi.org/10.1787/5js65x46nxhj-en.

(74)  Podanie Dentons v mene Čínskeho združenia výrobcov železa a ocele (China Iron & Steel Association – CISA) a jeho členov: „Pripomienky v antidumpingovom konaní týkajúcom sa dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“, 21. marca 2016, bod 24, s. 7.

(75)  Správa Komisie OECD pre oceľ, 13. marca 2017, „Capacity developments in the world steel industry“, bod 14.

(76)  Agentúra Reuters, článok v tlači, „China's zombie steel mills fire up furnaces, worsen global glut“, http://in.reuters.com/article/china-steel-overcapacity-idINKCN0XI070.

(77)  Agentúra Reuters, článok v tlači, „BHP says over 50 million tonnes of steel capacity restarted in China“, http://www.reuters.com/article/us-bhp-china-idUSKCN0YA09E.

(78)  Svetové oceliarske združenie, mediálne centrum, June 2016 crude steel production, https://www.worldsteel.org/media-centre/press-releases/2016/June-2016-crude-steel-production0.html.

(79)  Správa Komisie OECD pre oceľ, 13. marca 2017, „Capacity developments in the world steel industry“.

(80)  Správa Komisie OECD pre oceľ, 8. – 9. septembra 2016, „Updated steelmaking capacity figures and a proposed framework for enhancing capacity monitoring activity“.

(81)  Svetové oceliarske združenie, „Steel Statistical Yearbook 2015“, tabuľka 1 na strane 2 a tabuľka 13 na strane 35, http://www.worldsteel.org/statistics/statistics-archive/yearbook-archive.html.

(82)  Vzorku tvorilo 679,4 milióna ton čínskeho vývozu podobného výrobku za rok 2015 a 343,8 milióna ton čínskeho vývozu podobného výrobku za prvých šesť mesiacov roku 2016.

(83)  Svetové oceliarske združenie, Worldsteel Short Range Outlook 2014 – 2015, https://www.worldsteel.org/media-centre/press-releases/2015/worldsteel-Short-Range-Outlook-2015-2016.html.

(84)  Pozri tiež odôvodnenie 444, pokiaľ ide o mierny pokles stavu zásob u výrobcov z Únie zaradených do vzorky, a to ako percentuálny podiel výroby.

(85)  Richard Lu, The downside Chinese steel demand scenario: gory details, http://www.crugroup.com/about-,cru/cruinsight/The_downside_Chinese_steel_demand_scenario_gory_details, 15. júla 2016.

(86)  Pozri tiež odôvodnenie (444), pokiaľ ide o mierny pokles stavu zásob u výrobcov z Únie zaradených do vzorky, vyjadrený ako percentuálny podiel výroby.

(87)  Platts, článok v tlači, „European steel producers on the offensive, but will price increases stick?“, http://blogs.platts.com/2016/04/05/european-steel-producers-on-offensive/, článok uverejnený 4. mája 2016.

(88)  Platts, článok v tlači, „2017 could be a huge year for the European steel industry“, http://blogs.platts.com/2017/03/08/2017-european-steel-industry/, uverejnený 8. marca 2017.

(89)  Svetové oceliarske združenie, „The Chinese steel industry, A monthly update for world steel members“, číslo 115, jún 2016.

(90)  Svetové oceliarske združenie, Výňatok z mesačnej aktualizácie údajov týkajúcich sa čínskeho oceliarskeho priemyslu Worldsteel, október 2016.

(91)  Spoločnosť Marketrealist, článok v tlači „Are rising Chinese steel inventories a risk for steel investors?“, http://marketrealist.com/2017/03/are-rising-chinese-steel-inventories-a-risk-for-steel-investors/, uverejnený 1. marca 2017.

(92)  Agentúra Reuters, článok China's surging steel, iron ore inventories at odds with price gains: Russell, http://www.reuters.com/article/us-column-russell-ironore-china-idUSKBN1610FI, uverejnený 22. februára 2017.

(93)  Platts, článok v tlači „2017 could be a huge year for the European steel industry“, http://blogs.platts.com/2017/03/08/2017-european-steel-industry/, uverejnený 8. marca 2017.

(94)  Ako sa už uviedlo, Komisia 7. júla 2016 začala prešetrovanie dumpingového dovozu toho istého výrobku s pôvodom okrem iného aj v Rusku. Začatím uvedeného prešetrovania však nie je dotknutý výsledok súčasného prešetrovania.

(95)

Zdroj údajov o kapacite: OECD (OECD, DSTI/SU/SC(2015)8/Final, Riaditeľstvo pre vedu, technológiu a inovácie, „Capacity developments in the world steel industry“, tabuľka 1, s. 10, http://www.oecd.org/officialdocuments/publicdisplaydocumentpdf/?cote=DSTI/SU/SC(2015)8/FINAL&docLanguage=En).

(96)

Zdroj údajov o výrobe: Svetové oceliarske združenie, ročenka Steel Statistical Yearbook 2015 (Svetové oceliarske združenie, ročenka „Steel Statistical Yearbook 2015“, tabuľka 1 na s. 1 a 2 a tabuľka 13 na s. 35, http://www.worldsteel.org/statistics/statistics-archive/yearbook-archive.html).

(97)  Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Brazílii, Iráne, Rusku, Srbsku a na Ukrajine (Ú. v. EÚ C 246, 7.7.2016, s. 7).

(98)  Podanie čínskej vlády z 26. augusta 2016, odôvodnenia 362 až 366.

(99)  Výňatok z najnovšej štúdie EK podľa zásady zdola – nahor o cenách za energie a súvisiacich nákladoch, ktorú vykonalo konzorcium konzultantov vrátane organizácií Ecofys a CEPS, júl 2016.

(100)  Podanie čínskej vlády z 26. augusta 2016, odôvodnenia 367 až 370.

(101)  Pozri rozhodnutie Komisie 284/2000/ESUO zo 4. februára 2000, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov zo železa a nelegovanej ocele so šírkou najmenej 600 mm, neplátovaných, nepokovovaných alebo nepotiahnutých, vo zvitkoch, po valcovaní za tepla už ďalej neupravených, s pôvodom v Indii alebo na Taiwane a ktorým sa akceptujú záväzky ponúknuté určitými vyvážajúcimi výrobcami a ukončuje sa konanie týkajúce sa dovozov s pôvodom v Južnej Afrike (Ú. v. EÚ L 31, 5.2.2000, s. 44), bod 338.

(102)  Podanie čínskej vlády z 26. augusta 2016, otvorená verzia, odôvodnenie 311, s. 114.

(103)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1246 z 28. júla 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz vysokoodolných oceľových výstužných tyčí do betónu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 204, 29.7.2016, s. 70), odôvodnenie 127.

(104)  Nariadenie Rady (ES) č. 954/2006 z 27. júna 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2320/97 a (ES) č. 348/2000, ktorým sa ukončujú predbežné preskúmania a preskúmania uplynutia platnosti antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom, okrem iného, v Rusku a Rumunsku, a ktorým sa ukončujú predbežné preskúmania antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom, okrem iného, v Rusku a Rumunsku a v Chorvátsku a na Ukrajine ( Ú. v. EÚ L 175, 29.6.2006, s. 4), odôvodnenie 233.

(105)  Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1328 z 29. júla 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ L 210, 4.8.2016, s. 1), odôvodnenie 156.

(106)  McKinsey & Company, „Laying the foundations for a financially sound industry“, zasadnutie Komisie OECD pre oceľ z 5. decembra 2013, s. 7.

(107)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21).

(108)  Predtým „Hebei Iron & Steel Co., Ltd. Tangshan Branch“.

(109)  Predtým „Hebei Iron & Steel Co., Ltd. Chengde Branch“.

(110)  Predtým „Hebei Iron & Steel Co., Ltd. Tangshan Branch“.

(111)  Predtým „Hebei Iron & Steel Co., Ltd. Chengde Branch“.“


PRÍLOHA

Krajina

Názov

Doplnkový kód TARIC

ČĽR

Angang Steel Company Limited

C150

ČĽR

Maanshan Iron & Steel Co., Ltd

C165

ČĽR

Rizhao Steel Wire Co., Ltd.

C166

ČĽR

Rizhao Baohua New Material Co., Ltd.

C167

ČĽR

Wuhan Iron & Steel Co., Ltd.

C156


9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/129


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/970

z 8. júna 2017,

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 329/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 329/2007 z 27. marca 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (1), a najmä na jeho článok 13 ods. 1 písm. d),

keďže:

(1)

V prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 329/2007 sa uvádza zoznam osôb, subjektov a orgánov označených sankčným výborom alebo Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov (BR OSN), na ktoré sa podľa daného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Dňa 2. júna 2017 BR OSN prijala rezolúciu č. 2356 (2017), v ktorej pridala 14 fyzických osôb a štyri subjekty do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia. Dňa 1. júna 2017 sankčný výbor takisto zmenil zoznam štyroch súčasných položiek.

(3)

Príloha IV by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

S cieľom zabezpečiť, aby boli opatrenia stanovené v tomto nariadení účinné, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť okamžite,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha IV k nariadeniu (ES) č. 329/2007 sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 8. júna 2017

Za Komisiu

v mene predsedu

riaditeľ Útvaru pre nástroje zahraničnej politiky


(1)  Ú. v. EÚ L 88, 29.3.2007, s. 1.


PRÍLOHA

Príloha IV k nariadeniu (ES) č. 329/2007 sa mení takto:

1.

Pod nadpis „A. Fyzické osoby:“ sa dopĺňajú tieto záznamy:

„(40)

Cho Il U (alias Cho Il Woo). Dátum narodenia: 10.5.1945. Miesto narodenia: Musan, North Hamgyo'ng Province, Severná Kórea. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Číslo cestovného pasu: 736410010. Ďalšie informácie: riaditeľ Piateho úradu Reconnaissance General Bureau. Má sa za to, že Cho je zodpovedný za zahraničné špionážne operácie a zhromažďovanie zahraničných spravodajských informácií pre Severnú Kóreu.

(41)

Cho Yon Chun (alias Jo Yon Jun). Dátum narodenia: 28.9.1937. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Ďalšie informácie: zástupca riaditeľa oddelenia organizácie a usmernenia, ktoré riadi vymenovávanie kľúčového personálu pre Kórejskú stranu pracujúcich a pre armádu Severnej Kórey.

(42)

Choe Hwi. Pohlavie: muž. Rok narodenia: 1954 alebo 1955. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Adresa: Severná Kórea. Ďalšie informácie: prvý námestník riaditeľa oddelenia propagandy a agitácie Kórejskej strany pracujúcich, ktoré riadi všetky médiá v Severnej Kórei a ktoré využíva vláda na riadenie verejnosti.

(43)

Jo Yong-Won (alias Cho Yongwon). Pohlavie: muž. Dátum narodenia: 24.10.1957. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Adresa: Severná Kórea. Ďalšie informácie: zástupca riaditeľa oddelenia organizácie a usmernenia Kórejskej strany pracujúcich, ktoré riadi vymenovávanie kľúčového personálu pre Kórejskú stranu pracujúcich a pre armádu Severnej Kórey.

(44)

Kim Chol Nam. Dátum narodenia: 19.2.1970. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Číslo cestovného pasu: 563120238. Adresa: Severná Kórea. Ďalšie informácie: prezident spoločnosti Korea Kumsan Trading Corporation, ktorá obstaráva dodávky pre Generálny úrad pre atómovú energiu a slúži ako kanál na prísun hotovosti do Severnej Kórey.

(45)

Kim Kyong Ok. Rok narodenia: 1937 alebo 1938. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Adresa: Pchjongjang, Severná Kórea. Ďalšie informácie: zástupca riaditeľa oddelenia organizácie a usmernenia, ktoré riadi vymenovávanie kľúčového personálu pre Kórejskú stranu pracujúcich a pre armádu Severnej Kórey.

(46)

Kim Tong-Ho. Pohlavie: muž. Dátum narodenia: 18.8.1969. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Číslo cestovného pasu: 745310111. Adresa: Vietnam. Ďalšie informácie: zástupca banky Tanchon Commercial Bank vo Vietname, ktorá je hlavným finančným subjektom Severnej Kórey pre predaj súvisiaci so zbraňami a raketami.

(47)

Min Byong Chol (Min Pyo'ng-ch'o'l; Min Byong-chol; Min Byong Chun). Pohlavie: muž. Dátum narodenia: 10.8.1948. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Adresa: Severná Kórea. Ďalšie informácie: člen oddelenia organizácie a usmernenia Kórejskej strany pracujúcich, ktoré riadi vymenovávanie kľúčového personálu pre Kórejskú stranu pracujúcich a pre armádu Severnej Kórey.

(48)

Paek Se Bong. Dátum narodenia: 21.3.1938. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Ďalšie informácie: Paek Se Bong je bývalý predseda druhého hospodárskeho výboru, bývalý člen Národnej obrannej komisie a bývalý zástupca riaditeľa odboru pre priemysel v oblasti strelív (Munitions Industry Department, MID).

(49)

Pak Han Se (alias Kang Myong Chol). Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Číslo cestovného pasu: 290410121. Adresa: Severná Kórea. Ďalšie informácie: podpredseda druhého hospodárskeho výboru, ktorý dohliada na výrobu balistických rakiet Severnej Kórey a riadi činnosti spoločnosti Korea Mining Development Corporation, popredného predajcu zbraní zo Severnej Kórey a hlavného vývozcu tovaru a vybavenia súvisiaceho s balistickými raketami a konvenčnými zbraňami.

(50)

Pak To Chun (alias Pak Do Chun). Dátum narodenia: 9.3.1944. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Ďalšie informácie: Pak To Chun je bývalý tajomník odboru pre priemysel v oblasti strelív (Munitions Industry Department, MID) a v súčasnosti pracuje ako poradca v otázkach súvisiacich s programami jadrových zbraní a balistických rakiet. Je bývalým členom Komisie pre štátne záležitosti a členom politického výboru Kórejskej strany pracujúcich.

(51)

Ri Jae Il (alias Ri Chae-Il). Rok narodenia: 1934. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Ďalšie informácie: zástupca riaditeľa oddelenia propagandy a agitácie Kórejskej strany pracujúcich, ktoré riadi všetky médiá v Severnej Kórei a ktoré využíva vláda na riadenie verejnosti.

(52)

Ri Su Yong. Pohlavie: muž. Dátum narodenia: 25.6.1968. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Číslo cestovného pasu: 654310175. Adresa: Kuba. Ďalšie informácie: úradník pre spoločnosť Korea Ryonbong General Corporation, ktorá sa zameriava na akvizície pre obranný priemysel Severnej Kórey a na podporu Pchjongjangu pri predaji vojenských zariadení. Jej obstarávanie takisto pravdepodobne podporuje program chemických zbraní Severnej Kórey.

(53)

Ri Yong Mu. Dátum narodenia: 25.1.1925. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Ďalšie informácie: Ri Yong Mu je podpredseda Komisie pre štátne záležitosti, ktorá riadi a usmerňuje všetky záležitosti Severnej Kórey súvisiace s armádou, obranou a bezpečnosťou vrátane akvizície a obstarávania.“

2.

Pod nadpis „B. Právnické osoby, subjekty a orgány:“ sa dopĺňajú tieto záznamy:

„(43)

Kangbong Trading Corporation. Umiestnenie: Severná Kórea. Ďalšie informácie: spoločnosť Kangbong Trading Corporation predávala, dodávala, prevádzala alebo nakupovala, priamo aj nepriamo, kovy, grafit, uhlie alebo softvér zo Severnej Kórey alebo do nej, pričom získané príjmy alebo tovar môže využívať vláda Severnej Kórey alebo Kórejská strana pracujúcich. Materskou organizáciou spoločnosti Kangbong Trading Corporation je Ministerstvo ľudových ozbrojených síl.

(44)

Korea Kumsan Trading Corporation. Umiestnenie: Pchjongjang, Severná Kórea. Ďalšie informácie: spoločnosť Korea Kumsan Trading Corporation je vlastnená alebo riadená, prípadne koná alebo vyhlasuje, že koná pre alebo v mene, priamo aj nepriamo, Generálneho úradu pre atómovú energiu, ktorý dohliada na jadrový program Severnej Kórey.

(45)

Koryo Bank. Umiestnenie: Pchjongjang, Severná Kórea. Ďalšie informácie: banka Koryo Bank pôsobí v odvetví finančných služieb hospodárstva Severnej Kórey a je spojená s Kanceláriou 38 a Kanceláriou 39 Kórejskej strany pracujúcich.

(46)

Strategická raketová jednotka Kórejskej ľudovej armády (alias Strategická raketová jednotka; Veliteľstvo strategickej raketovej jednotky Kórejskej ľudovej armády). Umiestnenie: Pchjongjang, Severná Kórea. Ďalšie informácie: Strategická raketová jednotka Kórejskej ľudovej armády riadi všetky programy Severnej Kórey v oblasti balistických rakiet a je zodpovedná za odpaľovanie rakiet SCUD a NODONG.“

3.

Pod nadpisom „A. Fyzické osoby:“ sa záznam

„(14)

Choe Song Il. Číslo cestovného pasu: a) 472320665 (dátum skončenia platnosti: 26.9.2017); b) 563120356. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Ďalšie informácie: zástupca Tanchon Commercial Bank vo Vietname. Dátum zaradenia do zoznamu: 2.3.2016.“

nahrádza textom:

„(14)

Choe Song Il. Číslo cestovného pasu: a) 472320665 (dátum skončenia platnosti: 26.9.2017); b) 563120356. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Ďalšie informácie: zástupca banky Tanchon Commercial Bank. Pracoval ako zástupca banky Tanchon Commercial Bank vo Vietname. Dátum zaradenia do zoznamu: 2.3.2016.“

4.

Pod nadpisom „A. Fyzické osoby:“ sa záznam

„(17)

Jang Yong Son. Dátum narodenia: 20.2.1957. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Ďalšie informácie: zástupca spoločnosti Korea Mining Development Trading Corporation (KOMID) v Iráne. Dátum zaradenia do zoznamu: 2.3.2016.“

nahrádza textom:

„(17)

Jang Yong Son. Dátum narodenia: 20.2.1957. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Ďalšie informácie: zástupca spoločnosti Korea Mining Development Trading Corporation (KOMID). Pracoval ako zástupca spoločnosti KOMID v Iráne. Dátum zaradenia do zoznamu: 2.3.2016.“

5.

Pod nadpisom „A. Fyzické osoby:“ sa záznam

„(21)

Kim Jung Jong (alias Kim Chung Chong). Dátum narodenia: 7.11.1966. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Číslo cestovného pasu: a) 199421147 (dátum skončenia platnosti: 29.12.2014); b) 381110042 (dátum skončenia platnosti: 25.1.2016); c) 563210184 (dátum skončenia platnosti: 18.6.2018). Ďalšie informácie: zástupca Tanchon Commercial Bank vo Vietname. Dátum zaradenia do zoznamu: 2.3.2016.“

nahrádza textom:

„(21)

Kim Jung Jong (alias Kim Chung Chong). Dátum narodenia: 7.11.1966. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Číslo cestovného pasu: a) 199421147 (dátum skončenia platnosti: 29.12.2014); b) 381110042 (dátum skončenia platnosti: 25.1.2016); c) 563210184 (dátum skončenia platnosti: 18.6.2018). Ďalšie informácie: zástupca banky Tanchon Commercial Bank. Pracoval ako zástupca banky Tanchon Commercial Bank vo Vietname. Dátum zaradenia do zoznamu: 2.3.2016.“

6.

Pod nadpisom „A. Fyzické osoby:“ sa záznam

„(24)

Kim Yong Chol. Dátum narodenia: 18.2.1962. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Ďalšie informácie: zástupca spoločnosti Korea Mining Development Trading Corporation (KOMID) v Iráne. Dátum zaradenia do zoznamu: 2.3.2016.“

nahrádza textom:

„(24)

Kim Yong Chol. Dátum narodenia: 18.2.1962. Štátna príslušnosť: Severná Kórea. Ďalšie informácie: zástupca spoločnosti Korea Mining Development Trading Corporation (KOMID). Pracoval ako zástupca spoločnosti Korea Mining Development Trading Corporation (KOMID) v Iráne. Dátum zaradenia do zoznamu: 2.3.2016.“


ROZHODNUTIA

9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/133


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2017/971

z 8. júna 2017,

ktorým sa stanovujú opatrenia v oblasti plánovania a vedenia nevýkonných vojenských misií EÚ v rámci SBOP a ktorým sa mení rozhodnutie 2010/96/SZBP o vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku bezpečnostných síl Somálska, rozhodnutie 2013/34/SZBP o vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali) a rozhodnutie (SZBP) 2016/610 o vojenskej výcvikovej misii Európskej únie v rámci SBOP v Stredoafrickej republike (EUTM RCA)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada rozhodla, že je potrebné posilniť plánovanie a vedenie nevýkonných vojenských misií EÚ.

(2)

Rada vo svojich záveroch zo 6. marca 2017 ako krátkodobý cieľ schválila zriadenie útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) v rámci Vojenského štábu EÚ (EUMS) v Bruseli, ktorý bude na strategickej úrovni zodpovedať za operačné plánovanie a vedenie nevýkonných vojenských misií, pričom bude pracovať pod politickou kontrolou a strategickým riadením Politického a bezpečnostného výboru (PBV).

(3)

Novovytvorený útvar MPCC bude pracovať súbežne a koordinovane s útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií, najmä prostredníctvom spoločného podporného koordinačného útvaru.

(4)

Rada vo svojich záveroch zo 6. marca 2017 rozhodla, že riaditeľom útvaru MPCC bude generálny riaditeľ EUMS a že v tomto postavení bude plniť funkcie veliteľa nevýkonných vojenských misií vrátane troch výcvikových misií EÚ (EUTM) nasadených v Somálsku, Mali a Stredoafrickej republike, a to v súlade s mandátom riaditeľa MPCC.

(5)

Rada vo svojich záveroch zo 6. marca 2017 tiež odsúhlasila návrhy o strategickom predvídaní a dohľade, prostredníctvom ktorých môžu Rada, vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „VP“) a PBV získať od príslušných štruktúr Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) v oblasti krízového riadenia účinnú podporu pri plnení svojich povinností v súvislosti s nevýkonnými vojenskými misiami, okrem iného prostredníctvom systematickej interakcie a koordinácie medzi veliteľom misií a uvedenými štruktúrami na strategickej politickej úrovni bez toho, aby bola dotknutá hierarchia velenia.

(6)

Rada 8. júna 2017 schválila konsolidovaný mandát EUMS, ktorý zahŕňa aj MPCC. Uvedený mandát rešpektuje osobitosti EUMS a osobitnú povahu jeho funkcií, a to v súlade s článkom 4 ods. 3 písm. a) rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ (1) o organizácii a fungovaní ESVČ, ako sa upravili vzhľadom na nové opatrenia v oblasti velenia a riadenia, ktoré schválila Rada, a nahrádza mandát EUMS pripojený k rozhodnutiu Rady 2001/80/SZBP (2) o zriadení Vojenského štábu Európskej únie, ktorý sa už neuplatňuje. MPCC bude preto plniť úlohy, ktoré mu boli pridelené v novom konsolidovanom mandáte.

(7)

Vykonali sa prípravy potrebné na to, aby si MPCC mohol plniť svoje úlohy, najmä pokiaľ ide o misie EUTM nasadené v Somálsku, Mali a Stredoafrickej republike.

(8)

Rada by preto mala stanoviť opatrenia v oblasti plánovania a vedenia nevýkonných vojenských misií a zmeniť hierarchiu velenia uvedených troch misií.

(9)

Riaditeľ MPCC by si mal plniť povinnosti veliteľa operácie podľa rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/528 (3), ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (Athena).

(10)

Velitelia ozbrojených síl misií EUTM by mali vo všetkých príslušných prípadoch podporovať odporúčania veliteľa misií určené PBV, ktoré sa týkajú účasti tretích štátov.

(11)

Bez toho, aby bola dotknutá hierarchia velenia, by osobitní zástupcovia EÚ a v príslušných prípadoch relevantné delegácie Únie v danom regióne mali veliteľom ozbrojených síl misií EÚ poskytovať usmernenia týkajúce sa miestnej politickej situácie.

(12)

V súlade s článkom 5 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na vypracovaní a vykonávaní rozhodnutí a opatrení Únie s obrannými dôsledkami. Dánsko sa nezúčastňuje na vykonávaní tohto rozhodnutia,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Zodpovednosť za operačné plánovanie a vedenie nevýkonných vojenských misií EÚ na vojenskej strategickej úrovni nesie riaditeľ útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC).

2.   Nevýkonné vojenské misie vedie po ich zriadení na operačnej úrovni v teréne veliteľ ozbrojených síl misie EÚ, ktorý pôsobí pod velením riaditeľa MPCC vykonávajúceho funkcie veliteľa misií.

3.   Riaditeľ MPCC pri výkone funkcií veliteľa nevýkonných vojenských misií koná pod politickou kontrolou a strategickým riadením Politického a bezpečnostného výboru v súlade s článkom 38 zmluvy.

Článok 2

1.   V súlade so zásadami velenia a riadenia a v súlade s revidovaným mandátom EUMS MPCC podporuje riaditeľa MPCC pri výkone jeho funkcií veliteľa misií ako statická štruktúra velenia a riadenia na vojenskej strategickej úrovni mimo oblasti operácií, ktorá zodpovedá za operačné plánovanie a vedenie nevýkonných vojenských misií vrátane zostavenia, nasadenia, udržania a obnovy ozbrojených síl Únie.

2.   Po zriadení misie pomáha v teréne veliteľovi ozbrojených síl misie EÚ veliteľstvo ozbrojených síl misie.

Článok 3

Riaditeľ MPCC, ktorý preberá funkcie veliteľa misií, vykonáva povinnosti veliteľa operácie podľa rozhodnutia (SZBP) 2015/528.

Článok 4

Rozhodnutie Rady 2010/96/SZBP (4) sa mení takto:

1.

V článku 2 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Veliteľom misie EUTM Somalia je riaditeľ útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC).

2.   Za veliteľa ozbrojených síl misie EÚ EUTM Somalia sa týmto vymenúva brigádny generál Maurizio Morena.“

2.

V článku 3 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   MPCC je statická štruktúra velenia a riadenia na vojenskej strategickej úrovni mimo oblasti operácií, ktorá zodpovedá za operačné plánovanie a vedenie misie EUTM Somalia.

2.   Veliteľstvo ozbrojených síl misie EUTM Somalia sa nachádza v Mogadiše a svoju činnosť vykonáva pod velením veliteľa ozbrojených síl misie EÚ. Jeho súčasťou je styčný úrad v Nairobi.

3.   Pokým MPCC nedosiahne plnú operačnú kapacitu, je jeho súčasťou podporná bunka veliteľstva ozbrojených síl misie v Bruseli.“

3.

V článku 5 ods. 1 sa na konci štvrtej vety slová „veliteľa misie EÚ“ nahrádzajú slovami:

„veliteľa ozbrojených síl misie EÚ“.

4.

V článku 5 ods. 3 sa na konci druhej vety dopĺňajú tieto slová:

„a veliteľa ozbrojených síl misie EÚ“.

5.

V článku 6 ods. 2 sa na konci druhej vety dopĺňajú tieto slová:

„a veliteľa ozbrojených síl misie EÚ“.

6.

V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Bez toho, aby bola dotknutá hierarchia velenia, veliteľovi ozbrojených síl misie EÚ poskytuje usmernenia týkajúce sa miestnej politickej situácie osobitný zástupca EÚ pre Africký roh v koordinácii s príslušnými delegáciami Únie v regióne.“

7.

V článku 8 ods. 2 sa pred slová „a VVEÚ“ vkladajú tieto slová:

„po konzultácii s veliteľom ozbrojených síl misie EÚ“.

8.

V článku 11 ods. 5 sa na konci vety dopĺňajú tieto slová:

„a/alebo veliteľa ozbrojených síl misie EÚ.“

9.

V článku 13 ods. 2 sa slová „veliteľa misie EÚ“ nahrádzajú slovami:

„veliteľa ozbrojených síl misie EÚ“.

Článok 5

Rozhodnutie Rady 2013/34/SZBP (5) sa mení takto:

1.

V článku 2 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Veliteľom misie EUTM Mali je riaditeľ útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC).

2.   Za veliteľa ozbrojených síl misie EÚ EUTM Mali sa týmto vymenúva brigádny generál Peter Devogelaere.“

2.

V článku 3 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   MPCC je statická štruktúra velenia a riadenia na vojenskej strategickej úrovni mimo oblasti operácií, ktorá zodpovedá za operačné plánovanie a vedenie misie EUTM Mali.

2.   Veliteľstvo ozbrojených síl misie EUTM Mali sa nachádza v Mali a svoju činnosť vykonáva pod velením veliteľa ozbrojených síl misie EÚ.

3.   Pokým MPCC nedosiahne plnú operačnú kapacitu, je jeho súčasťou podporná bunka veliteľstva ozbrojených síl misie v Bruseli.“

3.

V článku 5 ods. 1 sa na konci štvrtej vety slová „veliteľov misie EÚ“ nahrádzajú slovami:

„veliteľov ozbrojených síl misie EÚ“.

4.

V článku 5 ods. 3 sa na konci druhej vety dopĺňajú tieto slová:

„a veliteľa ozbrojených síl misie EÚ“.

5.

V článku 6 ods. 2 sa v druhej vete pred slová „na svoje zasadnutia“ vkladajú tieto slová:

„a veliteľa ozbrojených síl misie EÚ“.

6.

V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Bez toho, aby bola dotknutá hierarchia velenia, veliteľovi ozbrojených síl misie EÚ poskytuje usmernenia týkajúce sa miestnej politickej situácie osobitný zástupca Európskej únie pre región Sahel v koordinácii s vedúcim delegácie Únie v Bamaku.“

7.

V článku 8 ods. 2 sa pred slová „a VVEÚ“ vkladajú tieto slová:

„po konzultácii s veliteľom ozbrojených síl misie EÚ“.

8.

V článku 11 ods. 5 sa na konci vety dopĺňajú tieto slová:

„a/alebo veliteľa ozbrojených síl misie EÚ.“

Článok 6

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/610 (6) sa mení takto:

1.

V článku 2 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Veliteľom misie EUTM RCA je riaditeľ útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC).

2.   Za veliteľa ozbrojených síl misie EÚ EUTM RCA sa týmto vymenúva brigádny generál Herman Ruys.“

2.

V článku 3 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   MPCC je statická štruktúra velenia a riadenia na vojenskej strategickej úrovni mimo oblasti operácií, ktorá zodpovedá za operačné plánovanie a vedenie misie EUTM RCA.

2.   Veliteľstvo ozbrojených síl misie EUTM RCA sa nachádza v Bangui a svoju činnosť vykonáva pod velením veliteľa ozbrojených síl misie.

3.   Pokým MPCC nedosiahne plnú operačnú kapacitu, je jeho súčasťou podporná bunka veliteľstva ozbrojených síl misie v Bruseli.“

3.

V článku 5 ods. 1 sa na konci štvrtej vety slová „veliteľov misie EÚ“ nahrádzajú slovami:

„veliteľov ozbrojených síl misie EÚ“.

4.

V článku 5 ods. 3 sa na konci druhej vety dopĺňajú tieto slová:

„a veliteľa ozbrojených síl misie EÚ“.

5.

V článku 6 ods. 2 sa v druhej vete pred slová „na svoje zasadnutia“ vkladajú tieto slová:

„a veliteľa ozbrojených síl misie EÚ“.

6.

V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Bez toho, aby bola dotknutá hierarchia velenia, veliteľovi ozbrojených síl misie EÚ poskytuje usmernenia týkajúce sa miestnej politickej situácie vedúci delegácie Únie v Stredoafrickej republike.“

7.

V článku 7 ods. 4 sa slová „veliteľom misie Únie“ nahrádzajú slovami:

„veliteľom ozbrojených síl misie EÚ“.

8.

V článku 8 ods. 2 sa pred slová „a VVEÚ“ vkladajú tieto slová:

„po konzultácii s veliteľom ozbrojených síl misie EÚ“.

9.

V článku 12 ods. 5 sa na konci vety dopĺňajú tieto slová:

„a/alebo veliteľa ozbrojených síl misie EÚ.“

Článok 7

Rozhodnutia Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2016/396 (7), (SZBP) 2016/2352 (8) a (SZBP) 2017/112 (9) sa týmto zrušujú.

Článok 8

Rada na základe správy VP preskúma zriadenie MPCC a spoločného podporného koordinačného útvaru jeden rok po tom, ako sa stanú plne funkčnými, a v každom prípade najneskôr do konca roka 2018.

Článok 9

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Luxemburgu 8. júna 2017

Za Radu

predseda

U. REINSALU


(1)  Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

(2)  Rozhodnutie Rady 2001/80/SZBP z 22. januára 2001 o zriadení Vojenského štábu Európskej únie (Ú. v. ES L 27, 30.1.2001, s. 7).

(3)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/528 z 27. marca 2015, ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (Athena) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/871/SZBP (Ú. v. EÚ L 84, 28.3.2015, s. 39).

(4)  Rozhodnutie Rady 2010/96/SZBP z 15. februára 2010 o vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku bezpečnostných síl Somálska (Ú. v. EÚ L 44, 19.2.2010, s. 16).

(5)  Rozhodnutie Rady 2013/34/SZBP zo 17. januára 2013 o vojenskej misii Európskej únii na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali) (Ú. v. EÚ L 14, 18.1.2013, s. 19).

(6)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/610 z 19. apríla 2016 o vojenskej výcvikovej misii Európskej únie v rámci SBOP v Stredoafrickej republike (EUTM RCA) (Ú. v. EÚ L 104, 20.4.2016, s. 21).

(7)  Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2016/396 z 15. marca 2016 o vymenovaní veliteľa misie EÚ pre vojenskú misiu Európskej únie na podporu výcviku bezpečnostných síl Somálska (EUTM Somalia) a o zrušení rozhodnutia (SZBP) 2015/173 (EUTM Somalia/1/2016) (Ú. v. EÚ L 73, 18.3.2016, s. 99).

(8)  Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2016/2352 zo 7. decembra 2016 o vymenovaní veliteľa misie EÚ pre vojenskú misiu Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali) a o zrušení rozhodnutia (SZBP) 2016/939 (EUTM Mali/2/2016) (Ú. v. EÚ L 348, 21.12.2016, s. 25).

(9)  Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2017/112 z 10. januára 2017 o vymenovaní veliteľa misie EÚ pre vojenskú výcvikovú misiu Európskej únie v rámci SBOP v Stredoafrickej republike (EUTM RCA) (EUTM RCA/1/2017) (Ú. v. EÚ L 18, 24.1.2017, s. 47).


9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/139


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2017/972

z 8. júna 2017,

ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2017/154

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 29,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 27. decembra 2001 prijala spoločnú pozíciu 2001/931/SZBP (1).

(2)

Rada 27. januára 2017 prijala rozhodnutie (SZBP) 2017/154 (2), ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP (ďalej len „zoznam“).

(3)

Rada skonštatovala, že už neexistujú dôvody na ponechanie jedného z týchto subjektov na zozname.

(4)

Zoznam by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha k rozhodnutiu (SZBP) 2017/154 sa mení tak, ako sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Luxemburgu 8. júna 2017

Za Radu

predseda

U. REINSALU


(1)  Spoločná pozícia Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 93).

(2)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/154 z 27. januára 2017, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2016/1136 (Ú. v. EÚ L 23, 28.1.2017, s. 21).


PRÍLOHA

Zo zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu (SZBP) 2017/154 sa vypúšťa tento subjekt:

II.   SKUPINY A SUBJEKTY

11.

„Hofstadgroep“.


9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/141


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2017/973

z 8. júna 2017,

ktorým sa mení jednotná akcia 2008/124/SZBP o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (*1) (EULEX KOSOVO)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 28, článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 4. februára 2008 prijala jednotnú akciu 2008/124/SZBP (1).

(2)

Rada 14. júna 2016 prijala rozhodnutie (SZBP) 2016/947 (2), ktorým sa zmenila jednotná akcia 2008/124/SZBP, predĺžil sa mandát misie EULEX KOSOVO do 14. júna 2018 a stanovila sa nová finančná referenčná suma na vykonávanie jej mandátu v Kosove do 14. decembra 2016 a na podporu súdnych konaní postúpených do členských štátov do 14. júna 2017.

(3)

Rada prijala 14. novembra 2016 rozhodnutie (SZBP) 2016/1990 (3), ktorým sa mení jednotná akcia 2008/124/SZBP, pričom sa stanovuje finančná referenčná suma do 14. júna 2017.

(4)

Mala by sa stanoviť nová referenčná suma na vykonávanie mandátu misie EULEX KOSOVO do 14. júna 2018.

(5)

Žiadne ustanovenie tohto rozhodnutia by sa nemalo vykladať v tom zmysle, že by ním bola dotknutá nezávislosť alebo autonómia sudcov a prokurátorov.

(6)

Vzhľadom na osobitnú povahu činnosti misie EULEX KOSOVO na podporu súdnych konaní postúpených do členských štátov je vhodné určiť v tomto rozhodnutí sumu predpokladanú na pokrytie podpory súdnych konaní postúpených do členských štátov a stanoviť plnenie príslušnej časti rozpočtu prostredníctvom grantu.

(7)

Jednotná akcia 2008/124/SZBP by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Misia EULEX KOSOVO sa uskutoční v kontexte situácie, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by ohroziť splnenie cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V článku 16 ods. 1 jednotnej akcie 2008/124/SZBP sa jedenásty pododsek nahrádza takto:

„Finančná referenčná suma určená na pokrytie výdavkov misie EULEX KOSOVO od 15. júna 2017 do 14. júna 2018 je 90 914 000 EUR.

Zo sumy uvedenej v jedenástom pododseku je 49 600 000 EUR určených na pokrytie výdavkov misie EULEX KOSOVO na vykonávanie jej mandátu v Kosove a 41 314 000 EUR je určených na pokrytie podpory súdnych konaní postúpených do členských štátov.

Komisia podpíše dohodu o grante na sumu 41 314 000 EUR s tajomníkom konajúcim v mene súdnej kancelárie poverenej správou postúpených súdnych konaní. Na túto dohodu o grante sa vzťahujú pravidlá pre granty stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (*2).

O finančnej referenčnej sume na nasledujúce obdobie pre misiu EULEX KOSOVO rozhodne Rada.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Luxemburgu 8. júna 2017

Za Radu

predseda

U. REINSALU


(*1)  Týmto označením nie sú dotknuté pozície k otázke štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN 1244 (1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(1)  Jednotná akcia Rady 2008/124/SZBP zo 4. februára 2008 o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, EULEX KOSOVO (Ú. v. EÚ L 42, 16.2.2008, s. 92).

(2)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/947 zo 14. júna 2016, ktorým sa mení jednotná akcia 2008/124/SZBP o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX KOSOVO) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 26).

(3)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/1990 zo 14. novembra 2016, ktorým sa mení jednotná akcia 2008/124/SZBP o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX KOSOVO) (Ú. v. EÚ L 306, 15.11.2016, s. 16).


9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/143


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2017/974

z 8. júna 2017,

ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 29,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 26. júla 2010 prijala rozhodnutie 2010/413/SZBP (1).

(2)

Rozhodnutím 2010/413/SZBP sa stanovuje okrem iného režim udeľovania povolení na preskúmanie transferov do Iránu alebo činností s Iránom v jadrovej oblasti a rozhodovanie o nich, na ktoré sa nevzťahuje rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BROSN) č. 2231 (2015), a to v plnom súlade so spoločným komplexným akčným plánom.

(3)

Rada sa domnieva, že podmienky režimu udeľovania povolení by sa mali zmeniť s cieľom dosiahnuť jednotné vykonávanie kontrol v rámci celej Únie.

(4)

Na vykonanie opatrení ustanovených v tomto rozhodnutí je potrebná ďalšia činnosť Únie.

(5)

Rozhodnutie 2010/413/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2010/413/SZBP sa mení takto:

(1)

V článku 26c sa odsek 7 nahrádza takto:

„7.   Obstarávanie položiek, materiálov, zariadení, tovaru a technológie uvedených v odseku 1 z Iránu bez ohľadu na to, či majú na území Iránu pôvod, zo strany štátnych príslušníkov členských štátov alebo prostredníctvom ich vlajkových plavidiel alebo lietadiel podlieha oznámeniu spoločnej komisii.“;

(2)

Článok 26d sa mení takto:

a)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Členské štáty, ktoré sa zapájajú do činností uvedených v odsekoch 1 a 2, zabezpečia, aby získali informácie o konečnom použití a mieste konečného použitia akejkoľvek dodanej položky.“;

b)

v odseku 5 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f)

získali informácie o konečnom použití a mieste konečného použitia akejkoľvek dodanej položky.“.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Luxemburgu 8. júna 2017

Za Radu

predseda

U. REINSALU


(1)  Rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2010, s. 39).


9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/145


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2017/975

z 8. júna 2017,

ktorým sa vykonáva rozhodnutie (SZBP) 2016/849 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 31 ods. 2,

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/849 z 27. mája 2016 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení rozhodnutia 2013/183/SZBP (1), a najmä na jeho článok 33 ods. 1,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 27. mája 2016 prijala rozhodnutie (SZBP) 2016/849.

(2)

Výbor Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov zriadený podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1718 (2006) 1. júna 2017 zmenil identifikačné údaje týkajúce sa štyroch osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

(3)

Dňa 2. júna 2017 Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov prijala rezolúciu č. 2356 (2017), ktorou doplnila 14 osôb a štyri subjekty na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

(4)

Príloha I k rozhodnutiu (SZBP) 2016/849 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha I k rozhodnutiu (SZBP) 2016/849 sa týmto mení tak, ako sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 8. júna 2017

Za Radu

predseda

L. GRECH


(1)  Ú. v. EÚ L 141, 28.5.2016, s. 79.


PRÍLOHA

I.   Osoby a subjekty uvedené nižšie sa dopĺňajú do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe I k rozhodnutiu 2016/849/SZBP.

A.   Osoby

 

Meno

Iné používané mená

Identifikačné údaje

Dátum označenia OSN

Dôvody zaradenia

40.

Cho Il U

Cho Il Woo

Dátum narodenia: 10.5.1945

Miesto narodenia: Musan, severná provincia Hamgyo'ng, KĽDR

Štátna príslušnosť: KĽDR

Cestovný pas č.: 736410010

2.6.2017

Riaditeľ piateho Generálneho úradu pre prieskum (Reconnaissance General Bureau). Predpokladá sa, že Cho je zodpovedný za zámorskú špionážnu činnosť a zhromažďovanie zahraničných spravodajských informácií pre KĽDR.

41.

Cho Yon Chun

Jo Yon Jun

Dátum narodenia: 28.9.1937

Štátna príslušnosť: KĽDR

2.6.2017

Zástupca riaditeľa Odboru pre organizáciu a poradenstvo, ktorý riadi výber kľúčového personálu pre Kórejskú stranu pracujúcich a vojsko KĽDR.

42.

Choe Hwi

 

Rok narodenia: 1954 alebo 1955

Štátna príslušnosť: KĽDR

Pohlavie: muž

Adresa: KĽDR

2.6.2017

Prvý zástupca riaditeľa Odboru pre propagandu a agitáciu Kórejskej strany pracujúcich, ktorý kontroluje všetky médiá KĽDR a ktorý vláda využíva na kontrolu verejnosti.

43.

Jo Yong-Won

Cho Yongwon

Dátum narodenia: 24.10.1957

Štátna príslušnosť: KĽDR

Pohlavie: muž

Adresa: KĽDR

2.6.2017

Zástupca riaditeľa Odboru pre organizáciu a poradenstvo Kórejskej strany pracujúcich, ktorý riadi výber kľúčového personálu pre Kórejskú stranu pracujúcich a vojsko KĽDR.

44.

Kim Chol Nam

 

Dátum narodenia: 19.2.1970

Štátna príslušnosť: KĽDR

Cestovný pas č.: 563120238

Adresa: KĽDR

2.6.2017

Prezident spoločnosti Korea Kumsan Trading Corporation, ktorá obstaráva dodávky pre Generálny úrad pre atómovú energiu a slúži ako trasa pre prísun hotovostných prostriedkov do KĽDR.

45.

Kim Kyong Ok

 

Rok narodenia: 1937 alebo 1938

Štátna príslušnosť: KĽDR

Adresa: Pchjongjang, KĽDR.

2.6.2017

Zástupca riaditeľa Odboru pre organizáciu a poradenstvo, ktorý riadi výber kľúčového personálu pre Kórejskú stranu pracujúcich a vojsko KĽDR.

46.

Kim Tong-Ho

 

Dátum narodenia: 18.8.1969

Štátna príslušnosť: KĽDR

Cestovný pas č.: 745310111

Pohlavie: muž

Adresa: Vietnam

2.6.2017

Zástupca banky Tanchon Commercial Bank vo Vietname, ktorá je hlavným finančným subjektom KĽDR pre predaj zbraní a rakiet.

47.

Min Byong Chol

Min Pyo'ng-ch'o'l;

Min Byong-chol;

Min Byong Chun

Dátum narodenia: 10.8.1948

Štátna príslušnosť: KĽDR

Pohlavie: muž

Adresa: KĽDR

2.6.2017

Člen Odboru pre organizáciu a poradenstvo Kórejskej strany pracujúcich, ktorý riadi výber kľúčového personálu pre Kórejskú stranu pracujúcich a vojsko KĽDR.

48.

Paek Se Bong

 

Dátum narodenia: 21.3.1938

Štátna príslušnosť: KĽDR

2.6.2017

Paek Se Bong je bývalý predseda druhého hospodárskeho výboru, bývalý člen Komisie pre národnú obranu a bývalý zástupca riaditeľa Odboru vojenského priemyslu (Munitions Industry Department – MID).

49.

Pak Han Se

Kang Myong Chol

Štátna príslušnosť: KĽDR

Cestovný pas č.: 290410121

Adresa: KĽDR

2.6.2017

Podpredseda druhého hospodárskeho výboru, ktorý dohliada na výrobu balistických rakiet KĽDR a riadi činnosť spoločnosti Korea Mining Development Corporation, ktorá je najvýznamnejšou spoločnosťou KĽDR obchodujúcou so zbraňami a hlavným vývozcom tovaru a zariadení súvisiacich s balistickými raketami a konvenčnými zbraňami.

50.

Pak To Chun

Pak Do Chun

Dátum narodenia: 9.3.1944

Štátna príslušnosť: KĽDR

2.6.2017

Pak To Chun je bývalý tajomník Odboru vojenského priemyslu (MID) a v súčasnosti poskytuje poradenstvo v záležitostiach týkajúcich sa programov v jadrovej oblasti a v oblasti rakiet. Je bývalým členom Komisie pre štátne záležitosti a členom politického grémia Kórejskej strany pracujúcich.

51.

Ri Jae Il

Ri, Chae-Il

Rok narodenia: 1934

Štátna príslušnosť: KĽDR

2.6.2017

Zástupca riaditeľa Odboru pre propagandu a agitáciu Kórejskej strany pracujúcich, ktorý kontroluje všetky médiá KĽDR a ktorý vláda využíva na kontrolu verejnosti.

52.

Ri Su Yong

 

Dátum narodenia: 25.6.1968

Štátna príslušnosť: KĽDR

Cestovný pas č.: 654310175

Pohlavie: muž

Adresa: Kuba

2.6.2017

Úradník spoločnosti Korea Ryonbong General Corporation, ktorá sa špecializuje na nákup pre obranný priemysel KĽDR a podporu Pchjongjangu pri predaji vojenského vybavenia. Je pravdepodobné, že jej obstarávanie podporuje aj program KĽDR v oblasti chemických zbraní.

53.

Ri Yong Mu

 

Dátum narodenia: 25.1.1925

Štátna príslušnosť: KĽDR

2.6.2017

Ri Yong Mu je podpredseda Komisie pre štátne záležitosti, ktorá riadi a usmerňuje všetky záležitosti KĽDR vo vojenskej oblasti a v oblasti obrany a bezpečnosti vrátane nákupu a obstarávania.

B.   Subjekty

 

Názov

Iné používané názvy

Miesto

Dátum označenia

Ďalšie informácie

43.

Kangbong Trading Corporation

 

KĽDR

2.6.2017

Kangbong Trading Corporation uskutočňovala predaj, dodávky, presun alebo nákup, a to priamo alebo nepriamo, do alebo z KĽDR, kovu, grafitu, uhlia alebo softvéru, ak z príjmov alebo prijatého tovaru mohla mať prospech vláda KĽDR alebo Kórejská strana pracujúcich. Materskou spoločnosťou spoločnosti Kangbong Trading Corporation je ministerstvo ľudových ozbrojených síl.

44.

Korea Kumsan Trading Corporation

 

Pchjongjang, KĽDR

2.6.2017

Korea Kumsan Trading Corporation je vo vlastníctve alebo pod kontrolou Generálneho úradu pre atómovú energiu alebo koná alebo tvrdí, že koná, pre Generálny úrad pre atómovú energiu alebo v jeho mene, či už priamo alebo nepriamo, pričom tento úrad dohliada na jadrový program KĽDR.

45.

Koryo Bank

 

Pchjongjang, KĽDR

2.6.2017

Koryo Bank pôsobí v odvetví finančných služieb hospodárstva KĽDR a je spojená s Kanceláriou 38 (Office 38) a Kanceláriou 39 (Office 39) Kórejskej strany pracujúcich.

46.

Strategické raketové sily Kórejskej ľudovej armády (Strategic Rocket Force of the Korean People's Army)

Strategic Rocket Force; Strategic Rocket Force Command of KPA

Pchjongjang, KĽDR

2.6.2017

Subjekt Strategické raketové sily Kórejskej ľudovej armády riadi všetky programy KĽDR v oblasti balistických rakiet a je zodpovedný za vypúšťanie rakiet SCUD a NODONG.

II.   Nasledujúce záznamy o osobách, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedené v prílohe I k rozhodnutiu 2016/849/SZBP sa nahrádzajú takto:

 

Meno

Iné používané mená

Identifikačné údaje

Dátum označenia

Ďalšie informácie

14.

Choe Song Il

 

Cestovný pas č.: 472320665; Dátum uplynutia platnosti: 26.9.2017; Cestovný pas č.: 563120356 Štátna príslušnosť: KĽDR

2.3.2016

Zástupca banky Tanchon Commercial Bank. Pôsobil ako zástupca banky Tanchon Commercial Bank vo Vietname.

17.

Jang Yong Son

 

Dátum narodenia: 20.2.1957; Štátna príslušnosť: KĽDR

2.3.2016

Zástupca spoločnosti Korea Mining Development Trading Corporation (KOMID). Pôsobil ako zástupca spoločnosti KOMID v Iráne.

21.

Kim Jung Jong

Kim Chung Chong

Cestovný pas č.: 199421147; Dátum uplynutia platnosti cestovného pasu: 29.12.2014; Cestovný pas č.: 381110042; Dátum uplynutia platnosti cestovného pasu: 25.1.2016; Cestovný pas č.: 563210184; Dátum uplynutia platnosti cestovného pasu: 18.6.2018; Dátum narodenia: 7.11.1966; Štátna príslušnosť: KĽDR

2.3.2016

Zástupca banky Tanchon Commercial Bank. Pôsobil ako zástupca banky Tanchon Commercial Bank vo Vietname.

24.

Kim Yong Chol

 

Dátum narodenia: 18.2.1962; Štátna príslušnosť: KĽDR

2.3.2016

Zástupca spoločnosti KOMID. Pôsobil ako zástupca spoločnosti KOMID v Iráne.


9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/150


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2017/976

zo 7. júna 2017

o schválení rozhodnutia o udelení výnimky podľa článku 9 smernice Rady 96/67/ES týkajúceho sa poskytovania určitých služieb pozemnej obsluhy na letisku v Tallinne (AS Tallinna Lennujaam)

[oznámené pod číslom C(2017) 3798]

(Iba estónske znenie je autentické)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva (1), a najmä na jej článok 9 ods. 5,

keďže:

1.   ROZHODNUTIE O UDELENÍ VÝNIMKY, KTORÉ OZNÁMILA VLÁDA ESTÓNSKEJ REPUBLIKY

(1)

Estónske orgány oznámili e-mailom zo 14. februára 2017 a listom, ktorý bol Komisii doručený 7. marca 2017, v súlade s článkom 9 ods. 3 smernice 96/67/ES (ďalej len „smernica“) rozhodnutie vlády Estónskej republiky udeliť letisku v Tallinne výnimku na základe článku 9 ods. 1 písm. b) smernice.

(2)

Výnimka spočíva v tom, že sa pre prevádzkovateľa letiska (Tallinn Airport Ltd) prostredníctvom jeho stopercentnej dcérskej spoločnosti Tallinn Airport GH Ltd ako jedinému subjektu vyhradzuje právo poskytovať tretím stranám na letisku v Tallinne tieto služby uvedené v bodoch 3 a 5 prílohy k smernici: obsluha batožiny a obsluha rampy. Výnimka sa udeľuje na základe článku 9 ods. 1 písm. b) smernice na počiatočné obdobie dvoch rokov, ktoré sa začína 15. mája 2017 a končí 14. mája 2019. Vzhľadom na predpokladaný čas potrebný na vyriešenie priestorových obmedzení s cieľom umožniť ďalšie otvorenie trhu estónske orgány ďalej rozhodli, že uvedené obdobie sa v zmysle článku 9 ods. 6 smernice predĺži o ďalšie dvojročné obdobie od 15. mája 2019 do 14. mája 2021.

(3)

Komisia v súlade s článkom 9 ods. 5 smernice konzultovala s estónskou vládou v súvislosti s návrhom hodnotenia.

2.   SÚČASNÁ SITUÁCIA NA LETISKU V TALLINNE

(4)

Vzhľadom na nedávny nárast ročnej prepravy nad hranicu dvoch miliónov cestujúcich stanovenú v článku 1 ods. 2 smernice patrí letisko v Tallinne do rozsahu pôsobnosti smernice a vzťahujú sa naň povinnosti, ktoré z nej vyplývajú v súvislosti s otvorením trhu služieb pozemnej obsluhy.

(5)

Pokiaľ ide o obsluhu batožiny, letisko v Tallinne má v súčasnosti jeden terminál pre cestujúcich a jedno zariadenie na triedenie batožiny podanej na mieste a všetkej transferovej batožiny, ktoré sa nachádza v suteréne centrálnej časti terminálu.

(6)

Zatiaľ čo celkový prístup na trh služieb pozemnej obsluhy je úplne liberalizovaný, z dôvodu priestorových obmedzení je v súčasnosti letisko prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti jediným poskytovateľom služieb obsluhy batožiny a obsluhy rampy.

(7)

Letisko v Talline je v súčasnosti v procese rozvoja. Tento proces sa naplánoval v roku 2010 a pôvodne sa nepočítalo s otvorením trhu služieb pozemnej obsluhy. Keďže letisko dosiahlo hranicu dvoch miliónov cestujúcich, na letisko sa začala vzťahovať smernica a podľa toho boli preskúmané stavebné plány, aby bolo možné osobitne vyhradiť investície na otvorenie trhu služieb pozemnej obsluhy. V nadchádzajúcich rokoch sa na letisku počíta s realizáciou investičných plánov určených jednak na počiatočné stavebné plány, ktoré sa budú naďalej realizovať podľa pôvodného zámeru, a jednak na plány, ktoré sú osobitne určené na otvorenie trhu služieb pozemnej obsluhy, pričom zaistením kontinuity svojej prevádzky sa letisko bude snažiť čo najviac zmierniť ťažkosti, ktoré môžu pre cestujúcich znamenať stavebné práce nevyhnutné vzhľadom na predpokladaný nárast počtu cestujúcich, najmä počas nadchádzajúceho estónskeho predsedníctva EÚ od 1. júla do 31. decembra 2017.

(8)

Na letisku v Tallinne prebiehajú alebo sa začnú realizovať tieto hlavné investičné projekty na rozvoj infraštruktúry:

projekt rozvoja prevádzkovej časti letiska v rokoch 2016 – 2020,

rozšírenie južného prstového nástupišťa terminálu pre cestujúcich v rokoch 2016 – 2019,

výstavba parkoviska (súčasť projektu terminálu pre cestujúcich) v roku 2017,

investície do otvorenia trhu služieb pozemnej obsluhy v roku 2019 – 2021.

3.   KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

(9)

Podľa článku 9 ods. 3 smernice Komisia uverejnila súhrn rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré oznámili estónske orgány, v Úradnom vestníku Európskej únie z 29. marca 2017 (2) a vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(10)

Komisia dostala pripomienky od združenia leteckých dopravcov, ktoré tvrdilo, v rozpore s tvrdeniami estónskej vlády, že v súčasnej infraštruktúre nie sú žiadne priestorové obmedzenia, ktoré by spoločnosti Tallinn Airport Ltd. bránili nájsť riešenie, ktorým by bolo možné umiestniť na letisku ešte aspoň jedného ďalšieho poskytovateľa služieb. Združenie leteckých dopravcov tvrdí, že na letisku v Tallinne v minulosti počas dlhšieho obdobia poskytovalo služby pozemnej obsluhy viacero spoločností.

4.   POSÚDENIE VÝNIMKY NA ZÁKLADE USTANOVENÍ SMERNICE

(11)

Estónske orgány prijali svoje rozhodnutie o udelení výnimky na základe článku 9 ods. 1 písm. b) smernice, v ktorom sa členským štátom výslovne umožňuje v prípade špecifických obmedzení použiteľného priestoru alebo kapacity vyhradiť jednu alebo viac kategórií služieb pozemnej obsluhy uvedených v článku 6 ods. 2 jednému poskytovateľovi (3). V tomto prípade estónske orgány v zmysle článku 9 ods. 2 podrobne uviedli kategórie, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o udelení výnimky. Ide o kategórie obsluhy batožiny a obsluhy rampy uvedené v bodoch 3 a 5 prílohy k smernici, zatiaľ čo prístup na trh v prípade všetkých ostatných kategórií služieb pozemnej obsluhy na letisku v Tallinne nie je obmedzený.

(12)

Estónska republika priznala výnimku hlavne z tohto dôvodu: súčasné obmedzenia týkajúce sa použiteľného priestoru a kapacity na letisku v Talline znemožňujú zavedenie ďalšieho poskytovateľa služieb pozemnej obsluhy pre uvedené kategórie služieb (s výnimkou prepravy, nakladania a vykladania potravín a nápojov z lietadla) počas stavebných prác, ktoré v plnej miere umožnia otvoriť trh služieb obsluhy rampy a obsluhy batožiny. Konkrétne:

umiestnenie a veľkosť súčasného zariadenia na triedenie batožiny neumožňujú vyhradiť priestor ďalším poskytovateľom služieb obsluhy batožiny. Najmä prevádzkový priestor je obmedzený a úzky a manévrovanie s batožinovým vozíkom je predovšetkým pri špičkovej záťaži pre súčasného poskytovateľa služieb zložité. Umiestnenie súčasného zariadenia nemožno rozšíriť do iných priestorov, čo znamená, že na otvorenie trhu pre druhú spoločnosť na obsluhu batožiny sú potrebné rozsiahle stavebné práce na účely výstavby nových zariadení vo vonkajšom priestore,

v blízkom okolí parkovacieho miesta lietadla nie je k dispozícii dostatok priestoru, čo znemožňuje zriadenie parkovania pre ďalšie vybavenie pre druhú spoločnosť zabezpečujúcu obsluhu rampy. Súčasné parkovacie miesta určené pre stroje pozemnej obsluhy a vozíky na batožinu na parkovacích miestach na odbavovacej ploche a pod galériou terminálu pre cestujúcich sa už používajú v maximálnej možnej kapacite. Riešenie súčasných problémov s obmedzeným priestorom je pre súčasného poskytovateľa služieb náročné, a to najmä počas zimného obdobia, keď na obmedzenom parkovacom priestore parkujú aj služobné vozidlá na odpratávanie snehu. Okrem toho nie sú k dispozícii žiadne osobitné hangáre alebo garáže na parkovanie vybavenia. Keďže v blízkosti terminálu pre cestujúcich neexistuje žiadny fyzický priestor na zvýšenie parkovacej kapacity, umiestnenie druhého poskytovateľa služieb pozemnej obsluhy v súčasnosti nie je možné a vyžaduje rozsiahle práce na vybudovanie nových zariadení.

(13)

Po prvé, Komisia sa domnieva, že priestor na obsluhu batožiny je obmedzený, pretože má dĺžku 72 m, šírku 13 m a výšku 1,9 m a tieto rozmery neumožňujú prítomnosť druhého poskytovateľa služieb obsluhy batožiny. Po druhé, na základe článku 9 ods. 1 smernice, ktorý sa vzťahuje na priestorové obmedzenia alebo obmedzenia kapacity predovšetkým z dôvodu preťaženia a využívania plochy, Komisia poznamenáva, že tieto aspekty sú na letisku v Tallinne charakterizované tromi krátkodobými špičkami, počas ktorých je potrebné v obmedzenom čase a v rámci súčasných priestorových obmedzení uviesť do prevádzky mnohé jednotky vybavenia. Po tretie, priestorové obmedzenia nemožno rýchlo a jednoducho vyriešiť rozšírením súčasnej plochy zariadenia, pretože okolie je zastavané a nie je tam dostupný priestor. Napokon, v súčasnosti nie je k dispozícii dostatočný priestor na uloženie vybavenia ani na umiestnenie pracovníkov ďalšieho poskytovateľa služieb obsluhy batožiny.

(14)

Pokiaľ ide o obsluhu rampy, Komisia ďalej pripomína, že po prvé v blízkom okolí parkovacieho miesta lietadla nie je k dispozícii dostatok priestoru, čo znemožňuje zriadenie parkovania pre ďalšie vybavenie pre druhú spoločnosť zabezpečujúcu obsluhu rampy. Po druhé, súčasné parkovacie miesta určené pre stroje pozemnej obsluhy a vozíky na batožinu na parkovacích miestach na odbavovacej ploche a pod galériou terminálu pre cestujúcich sa už používajú v maximálnej možnej kapacite. Po tretie, na letisku v Tallinne je riešenie súčasných problémov s obmedzeným priestorom pre súčasného poskytovateľa služieb náročné, a to najmä počas zimného obdobia, keď na obmedzenom parkovacom priestore parkujú aj služobné vozidlá na odpratávanie snehu. Po štvrté, nie sú k dispozícii žiadne osobitné hangáre alebo garáže na parkovanie vybavenia. Napokon, keďže v blízkosti terminálu pre cestujúcich neexistuje žiadny fyzický priestor na zvýšenie parkovacej kapacity, umiestnenie druhého poskytovateľa služieb pozemnej obsluhy v súčasnosti nie je možné a vyžaduje rozsiahle práce na vybudovanie nových zariadení.

(15)

Pokiaľ ide o tvrdenia združenia leteckých dopravcov, že v minulosti na letisku v Tallinne poskytovalo služby pozemnej obsluhy niekoľko spoločností, Komisia konštatuje, že podľa informácií, ktoré poskytlo Estónsko, počet letov vykonaných na letisku v Tallinne od roku 1998 stúpol o viac ako 50 % a počet cestujúcich sa zvýšil o 300 %, zatiaľ čo veľkosť rampy a plochy na obsluhu batožiny ostala bez zmeny. Dostupnosť priestoru sa preto v dôsledku uvedeného zvýšenia prepravy zmenila. Združenie leteckých dopravcov neuviedlo podrobnejšie informácie o tom, ako by mohla v súčasných podmienkach vykonávať obsluhu rampy a obsluhu batožiny ďalšia spoločnosť poskytujúca služby pozemnej obsluhy.

(16)

Estónske orgány s cieľom odstrániť uvedené priestorové obmedzenia predložili podrobný plán rozšírenia infraštruktúry tak, aby sa umožnil vstup druhého poskytovateľa služieb obsluhy batožiny a poskytovateľa služieb obsluhy rampy a aby bolo možné splniť stupeň otvorenosti trhu vyžadovaný v smernici. Uplynutie platnosti výnimky v roku 2021 zodpovedá plánovanému ukončeniu obdobia výstavby, ktoré umožní otvorenie trhu.

(17)

Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že tri projekty, ktoré má letisko v Tallinne realizovať, by takto prispeli k otvoreniu trhu služieb pozemnej obsluhy:

Projekt rozvoja prevádzkovej časti letiska (2016 – 2020): Letisko v Tallinne vybuduje ďalšiu plochu na odnámrazovanie východne od vzletovej a pristávacej dráhy a rozšíri rampu A smerom na sever. Ukončením tohto projektu sa umožní vstup druhej spoločnosti poskytujúcej služby pozemnej obsluhy na trh služieb pozemnej obsluhy a vykonávanie odnámrazovania a obsluhu rampy.

Rozšírenie južného prstového nástupišťa terminálu pre cestujúcich (2016 – 2019): zvýši sa kapacita röntgenových prístrojov pre batožinu odlietajúcich cestujúcich a postavia sa ďalšie prezliekarne pre pracovníkov pozemnej obsluhy, čím sa rovnako umožní vstup druhej spoločnosti poskytujúcej služby pozemnej obsluhy na trh.

Výstavba parkoviska (2017 – 2018): rozšíri sa plocha na parkovanie pre zamestnancov druhej spoločnosti poskytujúcej služby pozemnej obsluhy.

(18)

Vzhľadom na uvedené argumenty a informácie, ktoré má Komisia k dispozícii, sa Komisia domnieva, že estónske orgány preukázali, že pred dokončením uvedených projektov výstavby nie je možné poskytnúť priestor pre druhého externého poskytovateľa služieb obsluhy batožiny popri oddelení služieb pozemnej obsluhy samotného letiska.

(19)

Zohľadnila sa aj skutočnosť, že na letisku v Tallinne je trh otvorený, pokiaľ ide o všetky kategórie služieb pozemnej obsluhy s výnimkou obsluhy batožiny a obsluhy rampy, skutočnosť, že obmedzenia, ktorých sa výnimky týkajú, sa bez diskriminácie vzťahujú na všetkých (potenciálnych) poskytovateľov služieb pozemnej obsluhy okrem oddelenia služieb pozemnej obsluhy samotného letisku, a skutočnosť, že žiadny poskytovateľ služieb pozemnej obsluhy ani používateľ letiska doteraz nepožiadal o oprávnenie vykonávať na letisku v Tallinne činnosti obsluhy batožiny alebo obsluhy rampy.

(20)

Obdobie podľa článku 9 ods. 1 písm. b), v ktorom sa vyhradí poskytovanie služieb jednému dodávateľovi, nemôže byť dlhšie ako dva roky a môže sa predĺžiť o jedno obdobie, ktoré nie je dlhšie ako dva roky. Tak je vymedzený rámec, v ktorom estónske orgány udelili predmetnú výnimku. Obnovenie bolo oznámené v rovnakom čase ako oznámenie o rozhodnutí o udelení výnimky a Komisia ho analyzovala v rámci rozsahu pôsobnosti súčasného postupu a tohto rozhodnutia.

(21)

Napokon, najmä vzhľadom na súčasnú situáciu na letisku v Tallinne, na vecné a časové obmedzenia týchto výnimiek a na opatrenia prijaté na prekonanie existujúcich obmedzení, Komisia zastáva názor, že uvedené výnimky nepoškodzujú ciele smernice nadmerným spôsobom, nevedú k narušeniu hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi služieb pozemnej obsluhy a/ani self-handlingovými užívateľmi letiska, a nezasahujú ďalej, než je to nevyhnutné, v súlade s článkom 9 ods. 2 druhým pododsekom smernice.

(22)

Týmto rozhodnutím nie je dotknutý článok 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa zakazuje akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikateľmi ako nezlučiteľné s vnútorným trhom, aby sa tým ovplyvnil obchod medzi členskými štátmi.

5.   ZÁVER

(23)

Na základe výsledkov preskúmania, ktoré Komisia vykonala, a po konzultovaní s Estónskou republikou by sa preto rozhodnutie o udelení výnimky, ktoré prijal uvedený členský štát podľa článku 9 ods. 1 písm. b) smernice, ktoré sa týka letiska v Tallinne a bolo Komisii oznámené e-mailom 14. februára 2017 a listom doručeným 7. marca 2017, malo schváliť.

(24)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom poradného výboru uvedeného v článku 10 smernice,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie o udelení výnimky, ktoré prijala Estónska republika podľa článku 9 ods. 1 písm. b) smernice 96/67/ES, ktoré sa týka letiska v Talline a bolo Komisii oznámené e-mailom 14. februára 2017 a listom doručeným 7. marca 2017, sa týmto schvaľuje.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Estónskej republike.

V Bruseli 7. júna 2017

Za Komisiu

Violeta BULC

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 272, 25.10.1996, s. 36.

(2)  Ú. v. EÚ C 98, 29.3.2017, s. 3.

(3)  Článok 6 ods. 2 smernice znie takto: „Členské štáty môžu obmedziť počet dodávateľov oprávnených poskytovať nasledovné kategórie služieb pozemnej obsluhy:

obsluha batožiny,

obsluha rampy,

obsluha paliva a oleja,

obsluha nákladu a pošty, pokiaľ ide o fyzickú obsluhu nákladu a pošty pri príjme, odosielaní alebo premiestňovaní medzi letiskovým terminálom a lietadlom.

Členské štáty však nesmú obmedziť tento počet na menej než dvoch dodávateľov pre každú kategóriu služieb pozemnej obsluhy.“


9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/155


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2017/977

z 8. júna 2017,

ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/247 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v určitých členských štátoch

[oznámené pod číslom C(2017) 3962]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri Spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu (1), a najmä na jej článok 9 ods. 4,

so zreteľom na smernicu Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcu sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (2), a najmä na jej článok 10 ods. 4,

keďže:

(1)

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/247 (3) bolo prijaté v nadväznosti na výskyt ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5 vo viacerých členských štátoch (ďalej len „dotknuté členské štáty“) a na zriadenie ochranných pásiem a pásiem dozoru (ďalej len „pásma dohľadu“) príslušným orgánom dotknutých členských štátov v súlade so smernicou Rady 2005/94/ES (4).

(2)

Vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2017/247 sa stanovuje, že ochranné pásma a pásma dohľadu, ktoré zriadili príslušné orgány dotknutých členských štátov v súlade so smernicou 2005/94/ES, majú zahŕňať aspoň oblasti vymedzené v prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu ako ochranné pásma a pásma dohľadu. Vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2017/247 sa takisto stanovuje, že opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v ochranných pásmach a pásmach dohľadu, ako sa stanovuje v článku 29 ods. 1 a článku 31 smernice 2005/94/ES, sa majú zachovať aspoň do dní uvedených pre príslušné zóny v prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu.

(3)

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2017/247 bola následne zmenená vykonávacími rozhodnutiami Komisie (EÚ) 2017/417 (5), (EÚ) 2017/554 (6), (EÚ) 2017/696 (7), (EÚ) 2017/780 (8) a (EÚ) 2017/819 (9), aby sa zohľadnili zmeny ochranných pásiem a pásiem dohľadu zriadených príslušnými orgánmi členských štátov v súlade so smernicou 2005/94/ES v nadväznosti na ďalší výskyt ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5 v Únii. Okrem toho bolo vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/247 zmenené vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2017/696 s cieľom stanoviť pravidlá odosielania zásielok jednodňových kurčiat z oblastí, ktoré sú uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2017/247, po tom ako došlo k určitému zlepšeniu epidemiologickej situácie v Únii, pokiaľ ide o uvedený vírus.

(4)

Hoci sa celková nákazová situácia v Únii plynule zlepšuje, do dňa poslednej zmeny vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2017/247 zavedenej vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2017/819 došlo k výskytu niekoľkých ďalších ohnísk. Taliansko aj Spojené kráľovstvo oznámili Komisii po jednom novom výskyte ohniska vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 u hydiny v chovoch mimo oblastí, ktoré sú v súčasnosti uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2017/247 pre tieto členské štáty. Okrem toho Luxembursko oznámilo Komisii prvý prípad zistenia vírusu vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 v chovoch s vtákmi chovanými v zajatí. Uvedené tri členské štáty oznámili Komisii aj to, že prijali potrebné opatrenia, ktoré sa vyžadujú v súlade so smernicou 2005/94/ES vrátane zriadenia ochranných pásiem a pásiem dohľadu okolo týchto nových ohnísk.

(5)

Komisia preskúmala opatrenia, ktoré Taliansko, Spojené kráľovstvo a Luxembursko prijali v súlade so smernicou 2005/94/ES po najnovšom výskyte ohnísk aviárnej influenzy podtypu H5N8 v uvedených členských štátoch, a s uspokojením skonštatovala, že hranice ochranných pásiem a pásiem dohľadu zriadené príslušnými orgánmi týchto členských štátov sú v dostatočnej vzdialenosti od všetkých chovov s potvrdeným výskytom ohniska vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5.

(6)

S cieľom predísť zbytočnému narušeniu obchodu v rámci Únie a vyhnúť sa tomu, aby tretie krajiny prijali neodôvodnené prekážky obchodu, je nevyhnutné, aby sa nové ochranné pásma a pásma dohľadu zriadené v Taliansku, Spojenom kráľovstve a Luxembursku v súlade so smernicou 2005/94/ES urýchlene vymedzili v spolupráci s uvedenými členskými štátmi na úrovni Únie. Preto by sa oblasti uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2017/247 pre Taliansko, Spojené kráľovstvo a Luxembursko mali zmeniť.

(7)

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2017/247 by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť s cieľom aktualizovať regionalizáciu na úrovni Únie tak, aby v nej bolo zahrnuté nové ochranné pásmo a pásmo dohľadu zriadené v súlade so smernicou 2005/94/ES, a trvanie obmedzení, ktoré sa v nich uplatňujú.

(8)

Okrem toho sa vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/247 uplatňuje do 30. júna 2017. V dôsledku súčasného výskytu ohnísk potvrdených v Taliansku, Spojenom kráľovstve a Luxembursku sa opatrenia, ktoré majú tieto členské štáty vykonávať v nových oblastiach, ktoré sa pre tieto členské štáty uvádzajú v prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu, budú po uvedenom dni naďalej uplatňovať. S ohľadom na opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v uvedených troch členských štátoch, a v prípade ďalšieho výskytu ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v Únii je preto vhodné predĺžiť obdobie uplatňovania vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2017/247 do 31. decembra 2017.

(9)

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/247 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/247 sa mení takto:

1.

V článku 5 sa dátum „30. júna 2017“ nahrádza dátumom „31. decembra 2017“.

2.

Príloha sa mení v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 8. júna 2017

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 13.

(2)  Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

(3)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/247 z 9. februára 2017 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v určitých členských štátoch (Ú. v. EÚ L 36, 11.2.2017, s. 62).

(4)  Smernica Rady 2005/94/ES z 20. decembra 2005 o opatreniach Spoločenstva na kontrolu vtáčej chrípky a o zrušení smernice 92/40/EHS (Ú. v. EÚ L 10, 14.1.2006, s. 16).

(5)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/417 zo 7. marca 2017, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2017/247 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v určitých členských štátoch (Ú. v. EÚ L 63, 9.3.2017, s. 177).

(6)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/554 z 23. marca 2017, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2017/247 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v určitých členských štátoch (Ú. v. EÚ L 79, 24.3.2017, s. 15).

(7)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/696 z 11. apríla 2017, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/247 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v určitých členských štátoch (Ú. v. EÚ L 101, 13.4.2017, s. 80).

(8)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/780 z 3. mája 2017, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2017/247 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v určitých členských štátoch (Ú. v. EÚ L 116, 5.5.2017, s. 30).

(9)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/819 z 12. mája 2017, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2017/247 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v určitých členských štátoch (Ú. v. EÚ L 122, 13.5.2017, s. 76).


PRÍLOHA

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2017/247 sa mení takto:

1.

Časť A sa mení takto:

a)

Zápis pre Taliansko sa nahrádza takto:

„Členský štát: Taliansko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

Comune di CERESARA: a Sud Est di SP7 e a Nord-Est di SP6

Comune di GOITO: a ovest di SP19, a sud-ovest di Strada le Fabbriche, ad ovest di Strada Lorenzina-Costa, a nord-ovest di Strada Torre, a ovest della SP 236; a Est di SP7; a Nord Est di SP6.

24.6.2017“

b)

Za zápis pre Taliansko a pred zápis pre Maďarsko sa vkladá tento zápis pre Luxembursko:

„Členský štát: Luxembursko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

Sandweiler; Schuttrange; Munsbach; Schrassig; Uebersyren; Mullendorf; Steinsel; Hollenfels; Ansembourg; Marienthal; Bour; Trintingerthal; Welscheid; Kehmen; Scheidel; Oetrange; Moutfort; Medingen; Contern; Muehlbach; Burden; Warken; Ettelbruck; Grentzingen; Niederfeulen; Oberfeulen; Schoos; Angelsberg; Kehlen; Nospelt; Dondelange; Keispelt; Meispelt; Kopstal; Lenningen; Lintgen; Gosseldange; Prettingen; Lorentzweiler; Hunsdorf; Beringen; Rollingen; Reckange-Mersch; Mersch; Schoenfels; Mertzig; Senningen

28.6.2017“

c)

Zápis pre Spojené kráľovstvo sa nahrádza takto:

„Členský štát: Spojené kráľovstvo

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

The area of the parts of the country of Norfolk (ADNS code 00154) contained within a circle with a radius of three kilometres and centred on WGS84 dec. coordinates N52.3722 and E1.1643.

26.6.2017“

2.

Časť B sa mení takto:

a)

Zápis pre Taliansko sa nahrádza takto:

„Členský štát: Taliansko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 31 smernice 2005/94/ES

Comune di CASTEL GOFFREDO: a est di strada Brughiere

Comune di CASTELLUCCHIO: A nord di SP 10

Comune di CAVRIANA: a sud di SP13 e SP15, a sud di Via Monte Pagano

Comune di CERESARA: a Nord Ovest di SP7 e ad sud-ovest di SP6;

Comune di GAZOLDO DEGLI IPPOLITI

Comune di GIUDIZZOLO

Comune di GOITO: a Ovest di SP7; a Sud Ovest di SP6; a est di SP19, a nord-est di Strada le Fabbriche, ad est di Strada Lorenzina-Costa, a sud-est di Strada Torre, a est della SP 236

Comune di MARMIROLO

Comune di MEDOLE: a sud di SP8

Comune di PIUBEGA

Comune di PORTO MANTOVANO

Comune di RODIGO

Comune di ROVERBELLA: a Ovest Via Monfalcone, di via M. Sabotino, Strada Bassa Belvedere, di via Vittorio Veneto, Strada Fienili, SR62

Comune di VALEGGIO SUL MINCIO: a sud di località Cornesel, a sud di località Pittarnella, ad ovest di località Turchetti

Comune di VOLTA MANTOVANA

3.7.2017

Comune di CERESARA: a Sud Est di SP7 e a Nord-Est di SP6

Comune di GOITO: a ovest di SP19, a sud-ovest di Strada le Fabbriche, ad ovest di Strada Lorenzina-Costa, a nord-ovest di Strada Torre, a ovest della SP 236; a Est di SP7; a Nord Est di SP6.

od 25.6.2017 do 3.7.2017“

b)

Za zápis pre Taliansko a pred zápis pre Maďarsko sa vkladá tento zápis pre Luxembursko:

„Členský štát: Luxembursko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 31 smernice 2005/94/ES

Das Hoheitsgebiet von Luxemburg mit der Ausnahme von:

Sandweiler; Schuttrange; Munsbach; Schrassig; Uebersyren; Mullendorf; Steinsel; Hollenfels; Ansembourg; Marienthal; Bour; Trintingerthal; Welscheid; Kehmen; Scheidel; Oetrange; Moutfort; Medingen; Contern; Muehlbach; Burden; Warken; Ettelbruck; Grentzingen; Niederfeulen; Oberfeulen; Schoos; Angelsberg; Kehlen; Nospelt; Dondelange; Keispelt; Meispelt; Kopstal; Lenningen; Lintgen; Gosseldange; Prettingen; Lorentzweiler; Hunsdorf; Beringen; Rollingen; Reckange-Mersch; Mersch; Schoenfels; Mertzig; Senningen

5.7.2017

Sandweiler; Schuttrange; Munsbach; Schrassig; Uebersyren; Mullendorf; Steinsel; Hollenfels; Ansembourg; Marienthal; Bour; Trintingerthal; Welscheid; Kehmen; Scheidel; Oetrange; Moutfort; Medingen; Contern; Muehlbach; Burden; Warken; Ettelbruck; Grentzingen; Niederfeulen; Oberfeulen; Schoos; Angelsberg; Kehlen; Nospelt; Dondelange; Keispelt; Meispelt; Kopstal; Lenningen; Lintgen; Gosseldange; Prettingen; Lorentzweiler; Hunsdorf; Beringen; Rollingen; Reckange-Mersch; Mersch; Schoenfels; Mertzig; Senningen

od 29.6.2017 do 5.7.2017“

c)

Zápis pre Spojené kráľovstvo sa nahrádza takto:

„Členský štát: Spojené kráľovstvo

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 31 smernice 2005/94/ES

The area of the parts of Norfolk County (ADNS code 00154) contained within a circle with a radius of ten kilometres and extending beyond the protection zone in part A, centred on WGS84 dec. coordinates N52.3722 and E1.1643.

26.6.2017

The area of the parts of Norfolk County (ADNS code 00154) contained within a circle with a radius of three kilometres and centred on WGS84 dec. coordinates N52.3722 and E1.1643.

od 27.6.2017 do 5.7.2017“


Korigendá

9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/159


Korigendum k vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) 2017/907 z 29. mája 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii

( Úradný vestník Európskej únie L 139 z 30. mája 2017 )

Na strane 15, článok 2

namiesto:

„Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.“

má byť:

„Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.“.


9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/159


Korigendum k rozhodnutiu Rady (SZBP) 2017/917 z 29. mája 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii

( Úradný vestník Európskej únie L 139 z 30. mája 2017 )

Na strane 62, článok 3

namiesto:

„Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.“

má byť:

„Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.“.