ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 144

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 60
7. júna 2017


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami

1

 

 

II   Nelegislatívne akty

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/953 zo 6. júna 2017, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o formát a načasovanie správ investičných spoločností a organizátorov trhu obchodných miest o pozíciách podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi ( 1 )

12

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/954 zo 6. júna 2017 o predĺžení prechodných období týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje pre expozície voči centrálnym protistranám uvedených v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) č. 648/2012 ( 1 )

14

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/955 z 29. mája 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2008/376/ES o prijatí výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a o viacročných technických pokynoch pre tento program

17

 

*

Rozhodnutie Rady (Euratom) 2017/956 z 29. mája 2017 o prijatí doplnkového výskumného programu na obdobie rokov 2016 – 2019 týkajúceho sa reaktora s vysokým tokom neutrónov, ktorý má vykonávať Spoločné výskumné centrum Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

23

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/957 zo 6. júna 2017, ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu rafinovanej kyseliny tereftalovej a jej solí s pôvodom v Kórejskej republike

27

 

*

Rozhodnutie Asociačného výboru EÚ – Čile č. 2/2015 z 30. novembra 2015, ktorým sa nahrádza článok 12 hlavy III prílohy III k Dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej, o priamej doprave [2017/958]

35

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

SMERNICE

7.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/1


SMERNICA RADY (EÚ) 2017/952

z 29. mája 2017,

ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 115,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Je nevyhnutné obnoviť dôveru v spravodlivosť daňových systémov a vládam umožniť, aby mohli účinne uplatňovať svoju daňovú suverenitu. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) preto vydala konkrétne akčné odporúčania v súvislosti s iniciatívou proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS).

(2)

Záverečné správy o 15 akčných bodoch OECD proti BEPS boli sprístupnené verejnosti 5. októbra 2015. Rada tento výsledok privítala vo svojich záveroch z 8. decembra 2015. V záveroch Rady sa zdôraznilo, že je potrebné nájsť spoločné, avšak flexibilné riešenia na úrovni Únie, ktoré budú v súlade so závermi OECD v oblasti BEPS.

(3)

V reakcii na potrebu spravodlivejšieho zdaňovania, a najmä v nadväznosti na závery OECD v oblasti BEPS predložila Komisia 28. januára 2016 svoj balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 (3) týkajúca sa pravidiel proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam bola prijatá v rámci uvedeného balíka.

(4)

V smernici (EÚ) 2016/1164 sa stanovuje rámec riešenia hybridných nesúladov.

(5)

Je nevyhnutné stanoviť pravidlá, ktorými by sa čo najkomplexnejšie neutralizovali hybridné nesúlady. Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 sa vzťahuje iba na hybridné nesúlady, ktoré vznikajú pri interakcii medzi systémami zdaňovania príjmov právnických osôb členských štátov, Rada ECOFIN vydala 12. júla 2016 vyhlásenie, v ktorom požaduje, aby Komisia do októbra 2016 predložila návrh o hybridných nesúladoch, na ktorých sa podieľajú tretie krajiny, aby sa zabezpečili pravidlá konzistentné a aspoň tak účinné ako sú pravidlá odporúčané v správe OECD o neutralizácii účinkov hybridných nesúladných schém (ďalej len „správa OECD o BEPS týkajúca sa akcie 2“), a to s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2016.

(6)

Smernica (EÚ) 2016/1164 okrem iného uvádza, že je mimoriadne dôležité, aby sa vykonala ďalšia práca v súvislosti s inými hybridnými nesúladmi, ako sú napríklad tie, ktoré zahŕňajú stále prevádzkarne. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa hybridné nesúlady týkajúce sa stálej prevádzkarne riešili aj v uvedenej smernici.

(7)

S cieľom stanoviť rámec, ktorý je konzistentný a aspoň tak účinný ako je akcia 2 správy OECD o BEPS, je nevyhnutné, aby smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňala aj pravidlá o hybridných prevodoch, importovaných nesúladoch a riešenie celej škály výsledných dvojitých odpočtov, aby sa daňovníkom zabránilo vo využívaní pretrvávajúcich právnych medzier.

(8)

Smernica (EÚ) 2016/1164 obsahuje pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov medzi členskými štátmi a mala by preto zahŕňať aj pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov s tretími krajinami, ak aspoň jedna zo zúčastnených strán je právnickou osobou, ktorá je daňovníkom alebo v prípade reverzných hybridov subjektom v členskom štáte, ako aj pravidlá o importovaných nesúladoch. Následne by sa pravidlá o hybridných nesúladoch a nesúladoch týkajúcich sa daňovej rezidencie mali uplatňovať na všetkých daňovníkov, ktorí v členskom štáte podliehajú dani z príjmov právnických osôb, vrátane stálych prevádzkarní alebo usporiadaní, ktoré sa považujú za stále prevádzkarne subjektov, ktorí sú rezidentmi v tretích krajinách. Pravidlá o reverzných hybridných nesúladoch by sa mali uplatňovať na všetky subjekty, ktoré členský štát považuje na daňové účely za transparentné.

(9)

Pravidlami týkajúcimi sa hybridných nesúladov by sa mali riešiť situácie nesúladu, ktoré sú zapríčinené dvojitými odpočtami, konfliktom v kvalifikácii finančných nástrojov, platieb a subjektov alebo pri alokácii platieb. Keďže hybridné nesúlady by mohli viesť k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, je nevyhnutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by dotknutý členský štát buď zamietol odpočet platby, nákladov alebo strát, alebo by od daňovníka prípadne vyžadoval, aby príslušnú platbu zahrnul do svojho zdaniteľného príjmu. Uvedené pravidlá sa však uplatňujú len na odpočítateľné platby a nemali by mať vplyv na všeobecné prvky daňového systému, či už ide o klasický systém alebo o imputačný systém zdaňovania.

(10)

Hybridné nesúlady týkajúce sa stálej prevádzkarne nastanú vtedy, keď rozdiely medzi pravidlami v jurisdikciách stálej prevádzkarne rezidencie pre alokáciu príjmov a výdavkov medzi jednotlivými časťami toho istého subjektu spôsobujú nesúlad v daňových výsledkoch a zahŕňajú tie prípady, keď k výslednému nesúladu dochádza v dôsledku skutočnosti, že stála prevádzkareň je nerozpoznaná podľa právnych predpisov jurisdikcie pobočky. Uvedené výsledné nesúlady môžu viesť k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, a preto by sa mali odstrániť. V prípade nerozpoznaných stálych prevádzkarní by členský štát, v ktorom je daňovník rezidentom, mal zahrnúť príjem, ktorý by sa inak priradil stálej prevádzkarni.

(11)

Akékoľvek úpravy, ktoré sa majú vykonať podľa tejto smernice, by v zásade nemali ovplyvniť alokáciu práv na zdaňovanie medzi jurisdikciami ustanovených na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

(12)

S cieľom zabezpečiť proporcionalitu je potrebné riešiť len tie prípady, v ktorých existuje významné riziko vyhýbania sa daňovým povinnostiam prostredníctvom využívania hybridných nesúladov. Preto je vhodné zahrnúť do rozsahu pôsobnosti hybridné nesúlady, ktoré vznikajú medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo medzi dvomi či viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého subjektu, hybridné nesúlady, ktoré vznikajú medzi daňovníkom a jeho prepojenými podnikmi alebo medzi prepojenými podnikmi a tie, ktoré vyplývajú zo štruktúrovaných schém zahŕňajúcich daňovníka.

(13)

Nesúlady, ktoré sú zapríčinené najmä hybridnou povahou subjektov, by sa mali riešiť len vtedy, keď má jeden z prepojených podnikov aspoň efektívnu kontrolu nad ostatnými prepojenými podnikmi. V uvedených prípadoch by sa preto malo vyžadovať, aby bol prepojený podnik v držbe daňovníka alebo iného prepojeného podniku, resp. aby bol ich držiteľom prostredníctvom účasti formou hlasovacích práv, vlastníctva kapitálu alebo nároku na získanie aspoň 50 % zisku. Na účely uplatnenia tejto požiadavky by sa malo spočítať vlastníctvo kapitálu alebo práva osôb, ktoré konajú spoločne.

(14)

V snahe stanoviť dostatočne komplexné vymedzenie „prepojeného podniku“ na účely pravidiel o hybridných nesúladoch by toto vymedzenie malo zahŕňať aj subjekt, ktorý je na účtovné účely súčasťou tej istej konsolidovanej skupiny, podnik, v ktorom má daňovník významný vplyv na riadenie a naopak, podnik, ktorý má významný vplyv na riadenie daňovníka.

(15)

Je potrebné, aby sa riešili štyri kategórie hybridných nesúladov: po prvé, hybridné nesúlady, ktoré vyplývajú z platieb v rámci finančného nástroja; po druhé, hybridné nesúlady, ktoré sú dôsledkom rozdielov v alokácii platieb uskutočnených hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni, a to aj tie, ktoré vyplývajú z platieb nerozpoznanej stálej prevádzkarni; po tretie, hybridné nesúlady, ktoré vyplývajú z platieb uskutočnených hybridným subjektom jeho vlastníkovi alebo z platieb považovaných za realizované medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo medzi dvoma či viacerými stálymi prevádzkarňami; napokon, výsledné dvojité odpočty vyplývajúce z platieb uskutočnených hybridným subjektom alebo stálou prevádzkarňou.

(16)

Pokiaľ ide o platby v rámci finančného nástroja, hybridný nesúlad by mohol nastať, keď výsledný odpočet bez zahrnutia možno pripísať rozdielom v kvalifikácii finančného nástroja alebo platieb uskutočnených v rámci neho. Ak kvalifikácia platby oprávňuje platbu na zamedzenie dvojitého zdanenia podľa právnych predpisov jurisdikcie príjemcu, akou je napríklad oslobodenie od dane, zníženie sadzby dane alebo akýkoľvek zápočet či vrátenie dane, táto platba by sa mala považovať za spôsobujúcu hybridný nesúlad v rozsahu výslednej nezdanenej sumy. Platba v rámci finančného nástroja by sa však nemala považovať za spôsobujúcu hybridný nesúlad, keď dôvodom poskytnutia daňovej úľavy v jurisdikcii príjemcu je výlučne daňové postavenie príjemcu alebo skutočnosť, že tento nástroj podlieha podmienkam osobitného režimu.

(17)

S cieľom vyhnúť sa neželaným výsledkom pri interakcii medzi pravidlom hybridného finančného nástroja a požiadavkami týkajúcimi sa kapacity na absorpciu strát uloženými bankám a bez toho, aby boli dotknuté pravidlá štátnej pomoci, by členské štáty mali mať možnosť vylúčiť z pôsobnosti tejto smernice vnútroskupinové nástroje, ktoré boli vydané výlučne s cieľom splniť požiadavky týkajúce sa kapacity emitenta na absorpciu strát, a nie na účely vyhýbania sa daňovým povinnostiam.

(18)

V súvislosti s platbami hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni by hybridný nesúlad mohol nastať vtedy, keď výsledný odpočet bez zahrnutia vyplýva z rozdielov v pravidlách upravujúcich alokáciu tejto platby medzi hybridný subjekt a jeho vlastníka v prípade platby hybridnému subjektu, medzi ústredie a stálu prevádzkareň, alebo medzi dve či viaceré stále prevádzkarne v prípade platby považovanej za realizovanú vo vzťahu k stálej prevádzkarni. Toto vymedzenie pojmu hybridný nesúlad by sa malo uplatňovať len vtedy, ak výsledný nesúlad vyplýva z rozdielov v pravidlách upravujúcich alokáciu platieb podľa právnych predpisov dvoch jurisdikcií a platba by nemala spôsobiť hybridný nesúlad, ku ktorému by v každom prípade došlo z dôvodu oslobodenia príjemcu od dane podľa právnych predpisov jurisdikcie akéhokoľvek príjemcu.

(19)

Vo vymedzení pojmu hybridný nesúlad by sa taktiež mali zachytiť výsledné odpočty bez zahrnutia vyplývajúce z platieb nerozpoznanej stálej prevádzkarni. Nerozpoznaná stála prevádzkareň je akékoľvek usporiadanie, ktoré sa považuje za stálu prevádzkareň podľa právnych predpisov jurisdikcie ústredia, ale ktoré sa podľa právnych predpisov inej jurisdikcie za stálu prevádzkareň nepovažuje. Pravidlo o hybridnom nesúlade by sa však nemalo uplatňovať, ak by k nesúladu došlo v každom prípade z dôvodu oslobodenia príjemcu od dane podľa právnych predpisov jurisdikcie akéhokoľvek príjemcu.

(20)

V prípade platieb hybridného subjektu svojmu vlastníkovi alebo platieb považovaných za realizované medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo medzi dvoma či viacerými stálymi prevádzkarňami by hybridný nesúlad mohol nastať vtedy, keď výsledný odpočet bez zahrnutia vyplýva z platby alebo platby považovanej za realizovanú neuznanej v jurisdikcii príjemcu. V takom prípade, ak je výsledný nesúlad dôsledkom nealokovania platby alebo platby považovanej za realizovanú, jurisdikciou príjemcu je jurisdikcia, v ktorej sa platba alebo platba považovaná za realizovanú považuje za prijatú podľa právnych predpisov jurisdikcie platiteľa. Tak ako v prípade iných nesúladov týkajúcich sa hybridných subjektov a pobočiek, ktoré vedú k výsledným odpočtom bez zahrnutia, by k hybridnému nesúladu nemalo dôjsť vtedy, keď je príjemca podľa právnych predpisov jurisdikcie príjemcu oslobodený od dane. V prípade tejto kategórie hybridných nesúladov by však výsledný nesúlad vznikol len vtedy, ak by jurisdikcia platiteľa umožňovala odpočet súvisiaci s platbou alebo platbou považovanou za realizovanú, ktorý sa má započítať voči sume, ktorá nie je príjmom s dvojitým zahrnutím. Ak sa v jurisdikcii platiteľa umožňuje preniesť odpočet do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, požiadavka vykonať akúkoľvek úpravu v zmysle tejto smernice by sa mohla odložiť dovtedy, kým v jurisdikcii platiteľa nie je odpočet skutočne započítaný voči príjmu, ktorý nie je príjmom s dvojitým zahrnutím.

(21)

Vo vymedzení pojmu hybridný nesúlad by sa mali zachytiť aj výsledné dvojité odpočty, a to bez ohľadu na to, či vznikli v dôsledku platieb, nákladov, ktoré nie sú podľa vnútroštátneho práva považované za platby, alebo ako dôsledok amortizácie alebo odpočítavania strát. Tak ako v prípade platieb považovaných za realizovanú a platieb, ktoré uskutočnil hybridný subjekt a ktoré príjemca nezohľadnil, hybridný nesúlad by mal však nastať len vtedy, keď sa v jurisdikcii platiteľa umožňuje započítanie odpočtu voči sume, ktorá nie je príjmom s dvojitým zahrnutím. To znamená, že ak jurisdikcia platiteľa umožňuje preniesť odpočet do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, požiadavka vykonať akúkoľvek úpravu v zmysle tejto smernice by sa mohla odložiť dovtedy, kým v jurisdikcii platiteľa nie je odpočet skutočne započítaný voči príjmu, ktorý nie je príjmom s dvojitým zahrnutím.

(22)

Rozdiely v daňových výsledkoch, ktoré možno prisúdiť výlučne rozdielom v hodnote pripísanej platbe, a to aj prostredníctvom uplatňovania transferového oceňovania, by nemali patriť do vymedzenia hybridného nesúladu. Okrem toho, keďže jurisdikcie používajú rôzne zdaňovacie obdobia a rozličné pravidlá uznávania toho, kedy plynuli alebo kedy vznikli príjmové alebo výdavkové položky, uvedené rozdiely v načasovaní by sa vo všeobecnosti nemali považovať za spôsobujúce nesúlady v daňových výsledkoch. Odpočítateľná platba v rámci finančného nástroja, od ktorej nemožno odôvodnene očakávať, že sa zahrnie do príjmu v primeranej lehote, by sa mala považovať za spôsobujúcu hybridný nesúlad v prípade, ak je tento výsledný odpočet bez zahrnutia možné pripísať rozdielom v kvalifikácii finančného nástroja alebo platieb uskutočnených v rámci neho. Malo by byť zrejmé, že k výslednému nesúladu by mohlo dôjsť, ak sa platba v rámci finančného nástroja nezahrnie do príjmu v primeranej lehote. Takáto platba by sa mala považovať za zahrnutú do príjmu v primeranej lehote, ak ju zahrnie príjemca do 12 mesiacov od konca zdaňovacieho obdobia platiteľa alebo podľa toho, ako sa stanovuje podľa princípu nezávislého vzťahu. Členské štáty môžu vyžadovať, aby sa platba zahrnula v rámci pevne stanoveného časového obdobia s cieľom zabrániť výslednému nesúladu a zaistiť daňovú kontrolu.

(23)

Hybridné prevody by mohli spôsobiť rozdiel v daňovom zaobchádzaní, ak sa v dôsledku dojednania previesť finančný nástroj zaobchádza s podkladovým výnosom z uvedeného nástoja ako s výnosom súčasne plynúcim viac než jednej zo strán takéhoto dojednania. V uvedených prípadoch by platba v rámci hybridného prevodu mohla viesť k odpočtu pre platiteľa, zatiaľ čo príjemca by ju považoval za výnos z podkladového nástroja. Tento rozdiel v daňovom zaobchádzaní by mohol viesť k výslednému odpočtu bez zahrnutia alebo k vzniku nadmerného zápočtu dane pre tú istú daň vyberanú zrážkou pri zdroji z podkladového nástroja. Takéto nesúlady by sa preto mali odstrániť. V prípade odpočtu bez zahrnutia by sa mali uplatňovať rovnaké pravidlá ako pri neutralizácii nesúladov z platieb v rámci hybridného finančného nástroja. V prípade hybridných prevodov, ktoré sú štruktúrované na účely generovania nadmerných zápočtov dane, by mal dotknutý členský štát zabrániť platiteľom používať nadmerný zápočet s cieľom získať daňovú výhodu, a to aj prostredníctvom uplatnenia všeobecného pravidla proti zneužívaniu v súlade s článkom 6 smernice (EÚ) 2016/1164.

(24)

Je potrebné stanoviť pravidlo umožňujúce členským štátom riešiť nezrovnalosti pri transponovaní a vykonávaní tejto smernice, ktorých výsledkom je hybridný nesúlad napriek tomu, že členské štáty konajú v súlade s touto smernicou. Ak takáto situácia nastane a základné pravidlo stanovené v tejto smernici sa neuplatní, malo by sa uplatniť sekundárne pravidlo. Uplatňovanie primárneho aj sekundárneho pravidla sa však vzťahuje len na hybridné nesúlady vymedzené v tejto smernici a nemalo by mať vplyv na všeobecné prvky daňového systému členského štátu.

(25)

Importované nesúlady presúvajú účinok hybridného nesúladu medzi stranami v tretích krajinách do jurisdikcie členského štátu prostredníctvom využitia nehybridného nástroja, čím narúšajú účinnosť pravidiel na neutralizáciu hybridných nesúladov. Odpočítateľnú platbu v členskom štáte možno použiť na financovanie výdavku, ktorý zahŕňa hybridný nesúlad. V snahe bojovať s takýmito importovanými nesúladmi treba stanoviť pravidlá, ktoré neumožňujú odpočet platby, ak je zodpovedajúci príjem z tejto platby priamo alebo nepriamo započítaný voči odpočtu, ktorý vyplýva z hybridného nesúladu vedúcemu k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia medzi tretími krajinami.

(26)

Nesúlad týkajúci sa dvojitej rezidencie by mohol viesť k dvojitému odpočtu, ak sa platba, ktorú uskutoční daňovník s dvojitou rezidenciou, odpočíta na základe právnych predpisov oboch jurisdikcií, v ktorých je tento daňovník rezidentom. Keďže nesúlady týkajúce sa dvojitej rezidencie by mohli viesť k výsledným dvojitým odpočtom, mali by patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Členský štát by mal zamietnuť duplicitný odpočet, ktorý vzniká vo vzťahu k spoločnosti s dvojitou rezidenciou, pokiaľ je táto platba započítaná voči sume, ktorá sa podľa právnych predpisov inej jurisdikcie nepovažuje za príjem.

(27)

Cieľom tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči hybridným nesúladom. Tento cieľ členské štáty konajúce individuálne nemôžu uspokojivo dosiahnuť, keďže vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len rozšírili existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. To by viedlo k nedostatočnej koordinácii. Uvedený cieľ možno namiesto toho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a to vzhľadom na cezhraničnú povahu hybridných nesúladov a potrebu prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok. Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením požadovanej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie základnej úrovne koordinácie v rámci Únie, ktorá je potrebná na splnenie jej cieľa.

(28)

Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty mali ako zdroj názornej ukážky alebo výkladu využívať uplatniteľné vysvetlenia a príklady uvedené v správe akcie 2 OECD o BEPS, pokiaľ sú v súlade s ustanoveniami tejto smernice a právom Únie.

(29)

Pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov uvedené v článku 9 ods. 1 a 2 sa uplatňujú len vtedy, keď situácia zahŕňajúca daňovníka vedie k výslednému nesúladu. Výsledný nesúlad by nemal vzniknúť v prípade, ak je usporiadanie predmetom úpravy podľa článku 9 ods. 5 alebo článku 9a, a preto by sa na usporiadania, ktoré sú predmetom úpravy podľa uvedených častí tejto smernice, nemali vzťahovať žiadne ďalšie úpravy podľa pravidiel týkajúcich sa hybridných nesúladov.

(30)

Ak k neutralizácii nesúladu v daňových výsledkoch vedú ustanovenia inej smernice, ako sú napríklad ustanovenia uvedené v smernici Rady 2011/96/EÚ (4), pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov ustanovené v tejto smernici by sa nemali uplatňovať.

(31)

Komisia by mala vyhodnotiť vykonávanie tejto smernice po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia jej účinnosti a Rade by o tom mala podať správu. Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie.

(32)

Smernica (EÚ) 2016/1164 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica (EÚ) 2016/1164 sa mení takto:

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa uplatňuje na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmov právnických osôb v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, vrátane stálych prevádzkarní v jednom alebo vo viacerých členských štátoch subjektov, ktorí sú rezidentmi na daňové účely v tretej krajine.

2.   Článok 9a sa uplatňuje aj na všetky subjekty, ktoré členský štát považuje na daňové účely za transparentné.“

2.

Článok 2 sa mení takto:

a)

v bode 4 sa posledný pododsek nahrádza takto:

„Na účely článkov 9 a 9a:

a)

Ak výsledný nesúlad vyplýva z tohto článku prvého pododseku bodu 9 písm. b), c), d), e) alebo g) alebo ak je potrebná úprava podľa článku 9 ods. 3 alebo článku 9a, vymedzenie prepojeného podniku sa upraví tak, že požiadavka 25 % sa nahrádza požiadavkou 50 %;

b)

osoba, ktorá koná spoločne s inou osobou, pokiaľ ide o hlasovacie práva alebo vlastníctvo kapitálu subjektu, sa považuje za osobu, ktorá má účasť na všetkých hlasovacích právach alebo vlastníctve kapitálu daného subjektu, ktoré má v držbe táto iná osoba;

c)

prepojený podnik je aj subjekt, ktorý je na účely finančného účtovníctva súčasťou tej istej konsolidovanej skupiny ako daňovník, podnik, v ktorom má daňovník významný vplyv na riadenie, alebo podnik, ktorý má významný vplyv na riadenie daňovníka.“;

b)

bod 9 sa nahrádza takto:

„(9)

‚hybridný nesúlad‘ je situácia zahŕňajúca daňovníka alebo – vzhľadom na článok 9 ods. 3 – subjekt, pričom:

a)

platba v rámci finančného nástroja vedie k výslednému odpočtu bez zahrnutia a:

i)

takáto platba nie je v primeranej lehote zahrnutá; a

ii)

výsledný nesúlad možno pripísať rozdielom v kvalifikácii nástroja alebo platby vykonanej v rámci neho.

Na účely prvého pododseku sa rozumie, že platba v rámci finančného nástroja sa považuje za zahrnutú do príjmu v primeranej lehote, ak:

i)

je táto platba zahrnutá jurisdikciou príjemcu v zdaňovacom období, ktoré začína do 12 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia platiteľa; alebo

ii)

je opodstatnené očakávať, že platba bude zahrnutá jurisdikciou príjemcu v budúcom zdaňovacom období a platobné podmienky sú také, aké by boli dohodnuté pri dohode medzi nezávislými podnikmi;

b)

platba vykonaná v prospech hybridného subjektu vedie k odpočtu bez zahrnutia a tento výsledný nesúlad vyplýva z rozdielov v alokácii platieb, ktoré sa vykonali v prospech hybridného subjektu podľa právnych predpisov jurisdikcie, v ktorej je hybridný subjekt usadený alebo registrovaný, a jurisdikcie akejkoľvek osoby s účasťou v tomto hybridnom subjekte;

c)

platba vykonaná v prospech subjektu s jednou alebo viacerými stálymi prevádzkarňami vedie k vzniku odpočtu bez zahrnutia a tento výsledný nesúlad vyplýva z rozdielov v alokácii platieb medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého subjektu podľa právnych predpisov jurisdikcií, v ktorých subjekt vykonáva činnosť;

d)

platba vedie k odpočtu bez zahrnutia v dôsledku platby vykonanej v prospech nerozpoznanej stálej prevádzkarne;

e)

platba, ktorú vykonal hybridný subjekt, vedie k odpočtu bez zahrnutia a tento nesúlad je výsledkom skutočnosti, že platba sa podľa právnych predpisov jurisdikcie príjemcu nezohľadňuje;

f)

platba považovaná za realizovanú medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami vedie k odpočtu bez zahrnutia a tento nesúlad je výsledkom skutočnosti, že platba sa podľa právnych predpisov jurisdikcie príjemcu nezohľadňuje; alebo

g)

dôjde k výslednému dvojitému odpočtu.

Na účely tohto bodu 9:

a)

platba, ktorá predstavuje podkladový výnos z prevedeného finančného nástroja, nevedie k vzniku hybridného nesúladu podľa písmena a) prvého pododseku, ak ju vykonal finančný obchodník v rámci trhového hybridného prevodu za predpokladu, že jurisdikcia platiteľa vyžaduje, aby finančný obchodník zahrnul ako príjem všetky sumy prijaté v súvislosti s prevedeným finančným nástrojom;

b)

hybridný nesúlad vzniká podľa písmen e), f) alebo g) prvého pododseku len vtedy, keď jurisdikcia platiteľa umožňuje započítanie odpočtu voči sume, ktorá nie je príjmom s dvojitým zahrnutím;

c)

výsledný nesúlad sa považuje za hybridný nesúlad, pokiaľ k nemu dochádza medzi prepojenými podnikmi, medzi daňovníkom a prepojeným podnikom, medzi ústredím a stálou prevádzkarňou, medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého subjektu alebo v rámci štruktúrovanej schémy.

Na účely tohto bodu 9 a článkov 9, 9a a 9b:

a)

‚výsledný nesúlad‘ je dvojitý odpočet alebo odpočet bez zahrnutia;

b)

‚dvojitý odpočet‘ je odpočet tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát v jurisdikcii, v ktorej má platba zdroj, v ktorej sa náklady vynaložili alebo v ktorej sa vykázali straty (jurisdikcia platiteľa), ako aj v inej jurisdikcii (jurisdikcia investora). V prípade platby, ktorú vykonal hybridný subjekt alebo stála prevádzkareň, jurisdikciou platiteľa je jurisdikcia, v ktorej sú hybridný subjekt alebo stála prevádzkareň usadené alebo umiestnené;

c)

‚odpočet bez zahrnutia‘ je odpočet platby alebo platby považovanej za realizovanú medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami v akejkoľvek jurisdikcii, v ktorej sa táto platba alebo platba považovaná za realizovanú považuje za vykonanú (jurisdikcia platiteľa) bez zodpovedajúceho zahrnutia tejto platby alebo platby považovanej za realizovanú na daňové účely v jurisdikcii príjemcu. Jurisdikciou príjemcu je akákoľvek jurisdikcia, v ktorej je daná platba alebo platba považovaná za realizovanú prijatá alebo sa považuje za prijatú podľa právnych predpisov akejkoľvek inej jurisdikcie;

d)

‚odpočet‘ je suma, ktorá sa považuje za odpočítateľnú zo zdaniteľného príjmu podľa právnych predpisov jurisdikcie platiteľa alebo investora. V tomto kontexte sa vykladá aj pojem ‚odpočítateľný‘;

e)

‚zahrnutie‘ je suma, ktorá sa zohľadňuje v zdaniteľnom príjme podľa právnych predpisov jurisdikcie príjemcu. Platba v rámci finančného nástroja sa nepovažuje za zahrnutú, pokiaľ je možné na túto platbu uplatniť na akúkoľvek daňovú úľavu výlučne z dôvodu kvalifikácie tejto platby podľa právnych predpisov jurisdikcie príjemcu. V tomto kontexte sa vykladá aj pojem ‚zahrnutý‘;

f)

‚daňová úľava‘ je oslobodenie od dane, zníženie sadzby dane alebo akýkoľvek zápočet dane alebo vrátenie dane (mimo zápočtu dane vybranej zrážkou pri zdroji);

g)

‚príjem s dvojitým zahrnutím‘ je každá položka príjmu, ktorá je zahrnutá podľa právnych predpisov oboch jurisdikcií, medzi ktorými výsledný nesúlad vznikol;

h)

‚osoba‘ je fyzická osoba alebo subjekt;

i)

‚hybridný subjekt‘ je akýkoľvek subjekt alebo usporiadanie, ktoré sa považujú za zdaniteľný subjekt podľa právnych predpisov jednej jurisdikcie a ktorých príjmy alebo výdavky sa považujú za príjmy alebo výdavky jednej alebo viacerých iných osôb podľa právnych predpisov inej jurisdikcie;

j)

‚finančný nástroj‘ je akýkoľvek nástroj, pokiaľ z neho plynie finančný alebo kapitálový výnos, ktorý sa zdaňuje podľa pravidiel upravujúcich zdaňovanie dlhových, kapitálových alebo derivátových nástrojov podľa právnych predpisov jurisdikcie príjemcu alebo jurisdikcie platiteľa a zahŕňa hybridný prevod;

k)

‚finančný obchodník‘ je osoba alebo subjekt, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť spočívajúcu v pravidelnom nakupovaní a predávaní finančných nástrojov na vlastný účet s cieľom dosiahnuť zisk;

l)

‚hybridný prevod‘ je akékoľvek dojednanie previesť finančný nástroj, pri ktorom sa podkladový výnos z prevedeného finančného nástroja považuje na daňové účely za plynúci súčasne viac ako jednej zo strán tohto dojednania;

m)

‚trhový hybridný prevod‘ je akýkoľvek hybridný prevod, na ktorom sa zúčastňuje finančný obchodník pri bežnom podnikaní, a nie ako súčasť štruktúrovanej schémy;

n)

‚nerozpoznaná stála prevádzkareň‘ je akékoľvek usporiadanie, ktoré sa považuje za stálu prevádzkareň podľa právnych predpisov jurisdikcie ústredia a ktoré sa nepovažuje za stálu prevádzkareň podľa právnych predpisov inej jurisdikcie.“;

c)

dopĺňajú sa tieto body:

„(10)

‚konsolidovaná skupina na účely finančného účtovníctva‘ je skupina pozostávajúca zo všetkých subjektov, ktoré sú plne zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke vypracovanej v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva alebo vnútroštátnym systémom finančného výkazníctva členského štátu;

(11)

‚štruktúrovaná schéma‘ je dohoda zahŕňajúca hybridný nesúlad, ak sa výsledný nesúlad zohľadní v podmienkach a cene dohody, alebo dohoda navrhnutá s cieľom dosiahnuť výsledný hybridný nesúlad s výnimkou prípadu, keď nie je možné opodstatnene očakávať, že daňovník alebo prepojený podnik o hybridnom nesúlade vedeli, a keď nevyužili hodnotu daňovej výhody vyplývajúcej z daného hybridného nesúladu.“

3.

Článok 4 sa mení takto:

a)

v odseku 5 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii)

všetky aktíva a záväzky sú ocenené pomocou tej istej metódy ako pri konsolidovaných finančných výkazoch zostavených v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva alebo vnútroštátnym systémom finančného výkazníctva členského štátu;“

b)

odsek 8 sa nahrádza takto:

„8.   Na účely odsekov 1 až 7 môže byť daňovníkovi udelené právo používať konsolidované finančné výkazy zostavené na základe účtovných štandardov iných, než sú medzinárodné štandardy finančného výkazníctva alebo vnútroštátny systém finančného výkazníctva členského štátu.“

4.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Hybridné nesúlady

1.   Pokiaľ hybridný nesúlad vedie k dvojitému odpočtu:

a)

odpočet sa zamietne v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou investora a

b)

ak sa odpočet nezamietne v jurisdikcii investora, odpočet sa zamietne v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou platiteľa.

Každý takýto odpočet je však oprávnený na započítanie voči príjmu s dvojitým zahrnutím, či už vznikol v súčasnom alebo nasledujúcom zdaňovacom období.

2.   Pokiaľ hybridný nesúlad vedie k odpočtu bez zahrnutia:

a)

odpočet sa zamietne v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou platiteľa a

b)

ak sa odpočet nezamietne v jurisdikcii platiteľa, suma platby, ktorá by inak viedla k výslednému nesúladu, sa zahrnie do príjmu v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou príjemcu.

3.   Členský štát zamietne odpočet v prípade akejkoľvek platby daňovníka, pokiaľ takáto platba priamo alebo nepriamo financuje odpočítateľné výdavky vedúce k hybridnému nesúladu prostredníctvom transakcie alebo súboru transakcií, ktoré sa uskutočnili medzi prepojenými podnikmi alebo ktoré sa uzavreli na základe štruktúrovanej dohody okrem prípadu, keď jedna z jurisdikcií zúčastnených na transakcii alebo súbore transakcií vykonala v súvislosti s takýmto hybridným nesúladom rovnocennú úpravu.

4.   Členský štát môže vylúčiť z rozsahu pôsobnosti:

a)

tohto článku ods. 2 písm. b) hybridné nesúlady vymedzené v článku 2 prvom pododseku bode 9 písm. b), c), d) alebo f);

b)

tohto článku ods. 2 písm. a) a b) hybridné nesúlady vyplývajúce z platby úrokov v rámci finančného nástroja prepojenému podniku v prípade:

i)

ak má finančný nástroj charakteristiky konverzie, záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo odpísania;

ii)

ak bol finančný nástroj vydaný výlučne s cieľom splniť požiadavky týkajúce sa kapacity na absorpciu strát uplatniteľné na bankový sektor a finančný nástroj je uznaný ako taký v požiadavkách týkajúcich sa kapacity daňovníka na absorpciu strát;

iii)

ak bol finančný nástroj vydaný

v súvislosti s finančnými nástrojmi, ktoré majú charakteristiky konverzie, záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo odpísania na úrovni materskej spoločnosti;

na úrovni potrebnej na splnenie príslušných požiadaviek týkajúcich sa kapacity na absorpciu strát;

nie ako súčasť štruktúrovanej schémy a

iv)

ak celkový čistý odpočet za konsolidovanú skupinu v rámci dojednania nepresahuje sumu, ktorá by bola dosiahnutá, keby daňovník vydal takýto finančný nástroj priamo na trhu.

Písmeno b) sa uplatňuje do 31. decembra 2022.

5.   Pokiaľ hybridný nesúlad zahŕňa príjem nerozpoznanej stálej prevádzkarne, ktorý nie je predmetom dane v jurisdikcii členského štátu, v ktorom je daňovník rezidentom na daňové účely, tento členský štát vyžaduje, aby daňovník zahrnul príjem, ktorý by inak bol priradený nerozpoznanej stálej prevádzkarni. Toto sa neuplatňuje v prípade, ak je členský štát povinný oslobodiť od zdanenia príjem na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi týmto členským štátom a treťou krajinou.

6.   Pokiaľ má hybridný prevod viesť k úľave na dani vybranej zrážkou pri zdroji v prípade platby vyplývajúcej z prevedeného finančného nástroja na viac ako jednu zo zúčastnených strán, členský štát daňovníka obmedzí výhodu takejto úľavy pomerne k čistému zdaniteľnému príjmu súvisiacemu s takouto platbou.“

5.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 9a

Reverzné hybridné nesúlady

1.   Ak jeden alebo viacero prepojených nerezidentných subjektov, ktoré majú v hybridnom subjekte zriadenom alebo usadenom v členskom štáte celkovú priamu alebo nepriamu účasť vo výške aspoň 50 % na hlasovacích právach, základnom imaní alebo právach na podiel na zisku, sídli v jurisdikcii alebo jurisdikciách, ktoré považujú tento hybridný subjekt za zdaniteľnú osobu, považuje sa tento hybridný subjekt za rezidenta daného členského štátu, pričom jeho príjem sa zdaňuje v rozsahu, v akom sa inak uvedený príjem nezdaňuje podľa právnych predpisov daného členského štátu alebo akejkoľvek inej jurisdikcie.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na podnik kolektívneho investovania. Na účely tohto článku je „podnikom kolektívneho investovania“ investičný fond alebo podnik, ktorý má mnoho držiteľov, diverzifikované portfólio cenných papierov a podlieha regulácii v oblasti ochrany investora v krajine, v ktorej je usadený.

Článok 9b

Nesúlady týkajúce sa daňovej rezidencie

Pokiaľ je odpočet v prípade platby, nákladov alebo strát daňovníka, ktorý je na daňové účely rezidentom v jednej alebo viacerých jurisdikciách, odpočítateľný od základu dane v oboch jurisdikciách, členský štát daňovníka zamietne odpočet v rozsahu v akom iná jurisdikcia umožňuje, aby sa duplicitný odpočet započítal voči príjmu, ktorý nie je príjmom s dvojitým zahrnutím. Ak sú obe jurisdikcie členskými štátmi, členský štát, v ktorom nie je daňovník považovaný za rezidenta podľa zmluvy o dvojitom zdanení medzi oboma dotknutými členskými štátmi, odpočet zamietne.“

6.

V článku 10 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku Komisia zhodnotí vykonávanie článkov 9 a 9b, a najmä dôsledky oslobodenia stanoveného v článku 9 ods. 4 písm. b), do 1. januára 2022 a podá o tom správu Rade.“

7.

V článku 11 sa vkladá tento odsek:

„5a.   Odchylne od odseku 1 členské štáty do 31. decembra 2019 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 9. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2020.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o tomto odkaze upravia členské štáty.“

Článok 2

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia do 31. decembra 2019 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2020.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o tomto odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3.   Odchylne od odseku 1 členské štáty do 31. decembra 2021 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 9a smernice (EÚ) 2016/1164. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2022.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o tomto odkaze upravia členské štáty.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 29. mája 2017

Za Radu

predseda

C. CARDONA


(1)  Stanovisko z 27. apríla 2017 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Stanovisko zo 14. decembra 2016 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1).

(4)  Smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011, s. 8).


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

7.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/12


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/953

zo 6. júna 2017,

ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o formát a načasovanie správ investičných spoločností a organizátorov trhu obchodných miest o pozíciách podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (1), a najmä na jej článok 58 ods. 7,

keďže:

(1)

V snahe dosiahnuť väčšiu transparentnosť na trhoch s komoditnými derivátmi, emisnými kvótami a ich derivátmi by organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúci obchodné miesto, na ktorom sa tieto finančné nástroje obchodujú, mali zverejňovať týždenné správy ukazujúce súhrnný počet osôb držiacich zmluvu a celkovú otvorenú pozíciu za každý komoditný derivát, emisnú kvótu alebo jej derivát, ktorá presahuje prahové hodnoty stanovené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2017/591 (2), pokiaľ ide o regulačné technické predpisy na uplatňovanie obmedzení pozícií komoditných derivátov, a dané správy oznamovať Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA).

(2)

Včasné predkladanie správ, ktoré predtým uverejnili príslušné obchodné miesta, v rámci jednoznačnej a spoločnej lehoty uľahčuje orgánu ESMA týždenné centralizované uverejňovanie týchto správ z celej Únie.

(3)

Z dôvodu konzistentnosti a s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie finančných trhov je nevyhnutné, aby sa ustanovenia tohto nariadenia a ustanovenia smernice 2014/65/EÚ uplatňovali od toho istého dátumu.

(4)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré orgán ESMA predložil Komisii.

(5)

Orgán ESMA uskutočnil otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (3),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Lehoty na podávanie správ

Organizátori trhu a investičné spoločnosti uvedené v článku 58 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ zasielajú orgánu ESMA týždenné správy uvedené v písmene a) uvedeného článku týkajúce sa kumulovaných pozícií držaných na konci obchodovania každého týždňa najneskôr do stredy 17.30 hod. SEČ nasledujúceho týždňa.

Ak pondelok, utorok alebo streda daného týždňa, v ktorom sa daná správa má predložiť, nepripadá na pracovný deň organizátora trhu alebo investičnej spoločnosti uvedených v prvom odseku, uvedený organizátor trhu alebo investičná spoločnosť predkladajú túto správu čo najskôr, avšak najneskôr do štvrtka 17.30 hod. SEČ daného týždňa.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 3. januára 2018.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 6. júna 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/591 z 1. decembra 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy na uplatňovanie obmedzení pozícií komoditných derivátov (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017, s. 479).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).


7.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/14


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/954

zo 6. júna 2017

o predĺžení prechodných období týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje pre expozície voči centrálnym protistranám uvedených v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) č. 648/2012

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jeho článok 497 ods. 3,

keďže:

(1)

S cieľom zabrániť narušeniu medzinárodných finančných trhov a zamedziť penalizácii inštitúcií tým, že budú podliehať vyšším požiadavkám na vlastné zdroje počas procesu uznávania existujúcich centrálnych protistrán tretej krajiny, sa článkom 497 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 stanovilo prechodné obdobie, počas ktorého môžu uvedené inštitúcie považovať centrálne protistrany tretej krajiny, s ktorými inštitúcie usadené v Únii zúčtovávajú transakcie, za kvalifikované centrálne protistrany.

(2)

Nariadením (EÚ) č. 575/2013 sa zmenilo nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (2), pokiaľ ide o určité vstupy pre výpočet požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií pre expozície voči centrálnym protistranám tretej krajiny. V článku 89 ods. 5a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa podľa toho od určitých centrálnych protistrán tretej krajiny vyžaduje, aby počas obmedzeného obdobia podávali informácie o celkovej počiatočnej marži, ktorú prijali od svojich zúčtovacích členov. Uvedené prechodné obdobie zodpovedá prechodnému obdobiu stanovenému v článku 497 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(3)

Obe prechodné obdobia mali uplynúť 15. júna 2014.

(4)

Článkom 497 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa Komisia splnomocňuje prijať vykonávací akt s cieľom predĺžiť prechodné obdobie pre požiadavky na vlastné zdroje o šesť mesiacov za výnimočných okolností. Uvedené predĺženie by sa malo uplatňovať aj na lehoty stanovené v článku 89 ods. 5a nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Uvedené prechodné obdobia boli predĺžené do 15. júna 2017 vykonávacími nariadeniami Komisie (EÚ) č. 591/2014 (3), (EÚ) č. 1317/2014 (4), (EÚ) 2015/880 (5), (EÚ) 2015/2326 (6), (EÚ) 2016/892 (7) a (EÚ) 2016/2227 (8).

(5)

Z centrálnych protistrán usadených v tretích krajinách, ktoré doposiaľ požiadali o uznanie, 28 centrálnych protistrán už bolo Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy uznaných. Z toho boli dve centrálne protistrany zo Spojených štátov amerických uznané po prijatí vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/2227 na základe vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/377 (9). Okrem toho bolo po prijatí vykonávacích rozhodnutí Komisie (EÚ) 2016/2269 (10), (EÚ) 2016/2275 (11), (EÚ) 2016/2276 (12), (EÚ) 2016/2277 (13) a (EÚ) 2016/2278 (14) uznaných aj päť centrálnych protistrán z Indie, Japonska, Brazílie, Dubajského medzinárodného finančného centra, resp. zo Spojených arabských emirátov. Nakoniec ďalšie centrálne protistrany z Indie a Nového Zélandu môžu byť uznané na základe vykonávacích rozhodnutí Komisie (EÚ) 2016/2269, resp. (EÚ) 2016/2274 (15). Napriek tomuto vývoju zvyšné centrálne protistrany tretej krajiny stále čakajú na uznanie a proces uznania nebude do 15. júna 2017 dokončený. Ak sa prechodné obdobie nepredĺži, inštitúcie usadené v Únii (alebo ich dcérske spoločnosti usadené mimo Únie), ktoré majú expozície voči zvyšným centrálnym protistranám tretej krajiny, by museli značne zvýšiť svoje vlastné zdroje pre tieto expozície. Aj keď môže byť takéto zvýšenie len dočasné, mohlo by potenciálne viesť k odstúpeniu týchto inštitúcií ako priamych účastníkov v uvedených centrálnych protistranách alebo minimálne k dočasnému prerušeniu poskytovania zúčtovacích služieb klientom uvedených inštitúcii, a spôsobiť tak vážne narušenie trhov, na ktorých tieto centrálne protistrany pôsobia.

(6)

Potreba zabrániť narušeniu trhov mimo Únie, ktorá už predtým viedla k predĺženiu prechodného obdobia stanoveného v článku 497 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by teda stále existovala aj po uplynutí predĺženia prechodného obdobia stanoveného vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2016/2227. Ďalšie predĺženie prechodného obdobia by inštitúciám usadeným v Únii (alebo ich dcérskym spoločnostiam usadeným mimo Únie) malo umožniť zabrániť značnému zvýšeniu požiadaviek na vlastné zdroje z dôvodu nedokončeného procesu uznávania pre centrálne protistrany, ktoré uskutočniteľným a prístupným spôsobom poskytujú špecifický druh zúčtovacích služieb, ktorý inštitúcie usadené v Únii (alebo ich dcérske spoločnosti usadené mimo Únie) požadujú. Je preto vhodné predĺžiť prechodné obdobia o ďalších šesť mesiacov.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre bankovníctvo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Pätnásťmesačné obdobia uvedené v článku 497 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v článku 89 ods. 5a druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktoré boli naposledy predĺžené v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/2227, sa predlžujú o ďalších šesť mesiacov do 15. decembra 2017.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 6. júna 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 591/2014 z 3. júna 2014 o predĺžení prechodných období týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje pre expozície voči centrálnym protistranám uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 165, 4.6.2014, s. 31).

(4)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1317/2014 z 11. decembra 2014 o predĺžení prechodných období týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje pre expozície voči centrálnym protistranám uvedených v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 355, 12.12.2014, s. 6).

(5)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/880 zo 4. júna 2015 o predĺžení prechodných období týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje pre expozície voči centrálnym protistranám uvedených v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 143, 9.6.2015, s. 7).

(6)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2326 z 11. decembra 2015 o predĺžení prechodných období týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje pre expozície voči centrálnym protistranám uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 328, 12.12.2015, s. 108).

(7)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/892 zo 7. júna 2016 o predĺžení prechodných období týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje pre expozície voči centrálnym protistranám uvedených v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 151, 8.6.2016, s. 4).

(8)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2227 z 9. decembra 2016 o predĺžení prechodných období týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje pre expozície voči centrálnym protistranám uvedených v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 336, 10.12.2016, s. 36).

(9)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/377 z 15. marca 2016 o rovnocennosti regulačného rámca Spojených štátov amerických pre centrálne protistrany, ktorým Komisia pre obchodovanie s komoditnými futures udelila povolenie a ktoré podliehajú jej dohľadu, s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2016, s. 32).

(10)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2269 z 15. decembra 2016 o rovnocennosti regulačného rámca pre centrálne protistrany v Indii v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016, s. 38).

(11)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2275 z 15. decembra 2016 o rovnocennosti regulačného rámca pre centrálne protistrany v Japonsku v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016, s. 57).

(12)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2276 z 15. decembra 2016 o rovnocennosti regulačného rámca pre centrálne protistrany v Brazílii v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016, s. 61).

(13)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2277 z 15. decembra 2016 o rovnocennosti regulačného rámca pre centrálne protistrany v Dubajskom medzinárodnom finančnom centre v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016, s. 65).

(14)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2278 z 15. decembra 2016 o rovnocennosti regulačného rámca pre centrálne protistrany v Spojených arabských emirátoch v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016, s. 68).

(15)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2274 z 15. decembra 2016 o rovnocennosti regulačného rámca pre centrálne protistrany na Novom Zélande v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016, s. 54).


ROZHODNUTIA

7.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/17


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2017/955

z 29. mája 2017,

ktorým sa mení rozhodnutie 2008/376/ES o prijatí výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a o viacročných technických pokynoch pre tento program

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Protokol č. 37 o finančných následkoch uplynutia platnosti Zmluvy o založení ESUO a o výskumnom fonde pre uhlie a oceľ, pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, a najmä na jeho článok 2 druhý odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (2) (ďalej len „rámcový program Horizont 2020“) obsahuje stimul zameraný na preskúmanie rozhodnutia Rady 2008/376/ES (3) s cieľom zabezpečiť, aby sa výskumným programom Výskumného fondu pre uhlie a oceľ (ďalej len „program VFUO“) dopĺňal rámcový program Horizont 2020 v odvetviach súvisiacich s uhoľným a oceliarskym priemyslom.

(2)

S cieľom zabezpečiť konzistentný rámec účasti na programe VFUO a zároveň rámcovom programe Horizont 2020 je potrebné zosúladiť niektoré pravidlá účasti podľa programu VFUO s pravidlami uplatňovanými podľa rámcového programu Horizont 2020.

(3)

Je potrebné revidovať pravidlá týkajúce sa právomocí a zloženia poradných skupín a technických skupín, najmä pokiaľ ide o charakteristiky odborníkov vymenovaných Komisiou s cieľom zabezpečiť vyššiu transparentnosť, ako aj súlad a súdržnosť s rámcom pre expertné skupiny Komisie, a, pokiaľ možno, prispieť k vyrovnanému zastúpeniu príslušných odborných a záujmových oblastí, a aj k optimálnemu vyváženému zastúpeniu mužov a žien.

(4)

Je vhodné zvážiť jednoduchšie pravidlá financovania s cieľom uľahčiť účasť malých a stredných podnikov (MSP) na programe VFUO a povoliť používanie „jednotkových nákladov“ na výpočet oprávnených nákladov na personál, pokiaľ ide o vlastníkov MSP a ostatné fyzické osoby, ktoré nepoberajú mzdu.

(5)

Opatrenia potrebné na vykonávanie rozhodnutia 2008/376/ES by sa mali prijať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4).

(6)

Rozhodnutie 2008/376/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2008/376/ES sa mení takto:

1.

Článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

Úlohy poradných skupín

S jednotlivými aspektmi VTR, ktoré sa týkajú uhlia a ocele, pomáha Komisii príslušná poradná skupina v otázkach:

a)

celkového rozvoja výskumného programu, informačného balíka uvedeného v článku 25 ods. 3 a budúcich pokynov;

b)

zlučiteľnosti s inými programami VTR na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a prípadnej duplikácie práce v rámci nich;

c)

stanovovania usmerňujúcich zásad monitorovania projektov VTR;

d)

relevantnosti práce, ktorá sa vykonáva v rámci špecifických projektov;

e)

výskumných cieľov výskumného programu uvedených v oddieloch 3 a 4 kapitoly II;

f)

ročných prioritných cieľov uvedených v informačnom balíku a podľa vhodnosti aj v otázkach prioritných cieľov pre cielené výzvy na predkladanie návrhov uvedené v článku 25 ods. 2;

g)

prípravy príručky hodnotenia a výberu činností VTR podľa článkov 27 a 28;

h)

pravidiel, postupov a efektívnosti v súvislosti s hodnotením návrhov činností VTR;

i)

počtu, právomocí a organizácie technických skupín uvedených v článku 24;

j)

prípravy cielených výziev na predkladanie návrhov podľa článku 25 ods. 2;

k)

iných opatrení, ak ju o to požiada Komisia.“

2.

Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

Zloženie poradných skupín

1.   Zloženie každej poradnej skupiny musí byť v súlade s tabuľkami uvedenými v prílohe. Členovia poradných skupín sú jednotlivci vymenovaní Komisiou a zastupujú spoločný záujem zainteresovaných strán. Nesmú zastupovať jednotlivé zainteresované subjekty, ale musia vyjadrovať spoločné stanovisko rôznych zainteresovaných organizácií.

Vymenovania sa uskutočňujú na obdobie 42 mesiacov. Členovia, ktorí už nie sú schopní efektívne prispievať k rokovaniam skupiny, ktorí sa vzdali funkcie alebo ktorí aj po skončení svojich povinností zverejnia informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, najmä pokiaľ ide o informácie o podnikoch, ich obchodných vzťahoch alebo nákladových zložkách, prestanú byť prizývaní na akékoľvek zasadnutia poradných skupín a možno ich na zostávajúcu časť ich funkčného obdobia nahradiť.

2.   Členovia poradných skupín sa vyberajú spomedzi odborníkov s kvalifikáciou v oblastiach uvedených v kapitole II oddieloch 3 a 4, ktorí zareagovali na verejnú výzvu na predkladanie žiadostí. Títo odborníci môžu byť vymenovaní aj na základe návrhov predložených subjektmi uvedenými v tabuľkách v prílohe alebo členskými štátmi.

Členovia poradných skupín sú v danej oblasti činní a poznajú priority priemyselných odvetví.

3.   V rámci každej poradnej skupiny sa Komisia usiluje zabezpečiť vysokú úroveň odborných znalostí, ako aj vyvážené zastúpenie príslušných odborných a záujmových oblastí a podľa možností aj vyvážené zastúpenie mužov a žien a geografického pôvodu, a to pri zohľadnení konkrétnych úloh poradných skupín, druhu požadovaných odborných znalostí a výsledku výberového konania na odborníkov.“

3.

Článok 24 sa nahrádza takto:

„Článok 24

Zriadenie technických skupín pre uhlie a oceľ a ich úlohy

1.   Technické skupiny pre uhlie a oceľ (ďalej len ‚technické skupiny‘) poskytujú Komisii podporu pri monitorovaní výskumu a pilotných alebo demonštračných projektov.

Členov technických skupín vymenúva Komisia na základe ich osobnej spôsobilosti.

Členovia, ktorí už nie sú schopní efektívne prispievať k rokovaniam skupiny, ktorí sa vzdali funkcie alebo ktorí aj po skončení svojich povinností zverejnia informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, najmä pokiaľ ide o informácie o podnikoch, ich obchodných vzťahoch alebo nákladových zložkách, prestanú byť prizývaní na akékoľvek zasadnutia technických skupín.

2.   Členovia technických skupín sa vyberajú spomedzi odborníkov s kvalifikáciou v oblasti stratégie výskumu, riadenia alebo výroby v oblastiach uvedených v kapitole II oddieloch 3 a 4, ktorí zareagovali na verejnú výzvu na predkladanie žiadostí.

Členovia technických skupín sú v danej oblasti činní a zodpovedajú za stratégiu výskumu, riadenie alebo výrobu v príslušných odvetviach.

3.   V rámci každej technickej skupiny sa Komisia usiluje zabezpečiť vysokú úroveň odborných znalostí, ako aj vyvážené zastúpenie príslušných odborných oblastí a podľa možností aj vyvážené zastúpenie mužov a žien a geografického pôvodu, a to pri zohľadnení konkrétnych úloh technických skupín, druhu požadovaných odborných znalostí a výsledku výberového konania na odborníkov. Členstvo v technickej skupine nevylučuje spôsobilosť byť hodnotiacim odborníkom.

Komisia zabezpečí, aby sa prijali pravidlá a postupy s cieľom riadne predchádzať konfliktom záujmov členov technických skupín poverených hodnotením konkrétneho projektu a riadiť takéto konflikty. Uvedenými postupmi sa musí zabezpečiť aj rovnaké zaobchádzanie a spravodlivosť počas celého procesu monitorovania projektov.

Zasadnutia technických skupín sa pokiaľ možno konajú na miestach vybraných tak, aby sa zaistilo čo najlepšie monitorovanie projektov a hodnotenie výsledkov.“

4.

Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

Výzva na predkladanie návrhov

1.   Výzva na predkladanie návrhov sa uverejňuje každoročne. Dátum začatia predkladania návrhov sa uverejňuje v informačnom balíku uvedenom v odseku 3. Pokiaľ nie je stanovené inak, posledným dňom lehoty na predkladanie návrhov na účely vyhodnotenia je 15. september každého roku. Ak 15. september pripadne na víkend alebo na piatok či pondelok, posledný deň lehoty sa automaticky posúva na prvý pracovný deň po 15. septembri. Dátum posledného dňa na predkladanie návrhov sa uverejňuje v informačnom balíku uvedenom v odseku 3.

2.   Ak sa Komisia v súlade s článkom 41 písm. d) a e) rozhodne upraviť posledný deň lehoty na predkladanie návrhov uvedený v odseku 1 tohto článku alebo vyhlásiť cielené výzvy na predkladanie návrhov, informácie o tom uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Cielené výzvy na predkladanie návrhov musia obsahovať dátumy a spôsoby predkladania návrhov vrátane informácie o tom, či sa predkladanie uskutoční v jednej alebo dvoch fázach, metódy hodnotenia návrhov, priority, typ oprávnených projektov podľa článkov 14 až 18, ak je to potrebné, a predpokladané finančné prostriedky.

3.   Komisia zabezpečí, aby všetci potenciálni účastníci dostali k dispozícii dostatočné pokyny a informácie v čase uverejnenia výzvy na predkladanie návrhov, a to najmä prostredníctvom informačného balíka dostupného na webovom sídle Komisie. Komisia na požiadanie poskytne aj tlačenú verziu uvedeného informačného balíka.

V informačnom balíku sa poskytujú informácie o podrobných pravidlách účasti, o metódach riadenia návrhov a projektov, ako aj formuláre žiadostí, pravidlá predkladania návrhov, vzorové grantové dohody, informácie o oprávnených nákladoch, maximálny povolený finančný príspevok, spôsoby platby a ročné prioritné ciele výskumného programu.

Žiadosti sa Komisii predkladajú v súlade s pravidlami stanovenými v informačnom balíku.“

5.

V článku 27 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Komisia zabezpečí, aby sa príručka hodnotenia a výberu činností VTR sprístupnila všetkým potenciálnym účastníkom.“

6.

V článku 28 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Komisia zostaví zoznam prijatých návrhov v poradí podľa ich predností.“

7.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 29a

Vykonávanie činností

1.   Účastníci vykonávajú činnosti v súlade so všetkými podmienkami a povinnosťami stanovenými v tomto rozhodnutí, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (*1) a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (*2), ako aj vo výzve na predkladanie návrhov a v grantovej dohode.

2.   Účastníci nesmú prijímať žiadne záväzky, ktoré sú nezlučiteľné s týmto rozhodnutím alebo grantovou dohodou. Ak si účastník neplní svoje povinnosti, pokiaľ ide o technické vykonávanie činnosti, ostatní účastníci splnia tieto povinnosti bez akéhokoľvek dodatočného finančného príspevku Únie, pokiaľ ich Komisia od ktorejkoľvek z uvedených povinností výslovne neoslobodí. Účastníci zabezpečia, aby bola Komisia včas informovaná o každej udalosti, ktorá by mohla závažne ovplyvniť vykonávanie činnosti alebo záujmy Únie.

3.   Účastníci vykonajú činnosť a na tento účel prijmú všetky nevyhnutné a primerané opatrenia. Na vykonanie činnosti musia mať k dispozícii vhodné zdroje vždy, keď je to potrebné. Ak je to potrebné na účely vykonania činnosti, môžu o vykonanie práce v rámci danej činnosti požiadať tretie strany vrátane subdodávateľov. Účastníci sú napriek tomu zodpovední za vykonanú prácu voči Komisii a voči ostatným účastníkom.

4.   Zadávanie vykonania niektorých častí činnosti subdodávateľom je obmedzené na prípady uvedené v grantovej dohode a na náležite odôvodnené prípady, ktoré nebolo možné jasne predpokladať v čase nadobudnutia platnosti grantovej dohody.

5.   Iné tretie strany než subdodávatelia môžu vykonávať prácu v rámci činnosti za podmienok stanovených v grantovej dohode. Takáto tretia strana a práca, ktorú má vykonať, sa stanoví v grantovej dohode.

Náklady vynaložené týmito tretími stranami sa môžu považovať za oprávnené, ak tretia strana spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

bola by oprávnená získať finančné prostriedky, keby bola účastníkom;

b)

je pridruženým subjektom účastníka alebo má s účastníkom právny vzťah, z ktorého vyplýva spolupráca, ktorá sa neobmedzuje len na túto činnosť;

c)

je uvedená v grantovej dohode; a

d)

dodržiava pravidlá vzťahujúce sa na účastníka v súlade s grantovou dohodou, pokiaľ ide o oprávnenosť nákladov a kontrolu výdavkov.

6.   Účastníci dodržiavajú vnútroštátne právne predpisy, úpravy a etické pravidlá krajín, v ktorých sa činnosť vykonáva. V prípade potreby účastníci pred začatím vykonávania činnosti musia získať súhlas príslušných vnútroštátnych alebo miestnych etických výborov.

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1);"

(*2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).“"

8.

Článok 33 sa nahrádza takto:

„Článok 33

Náklady na personál

Oprávnené náklady na personál zahŕňajú len hodiny skutočne odpracované osobami, ktoré priamo vykonávajú práce v rámci činnosti.

Náklady na personál, pokiaľ ide o vlastníkov malých a stredných podnikov a ostatné fyzické osoby, ktoré nepoberajú mzdu, možno uhrádzať na základe jednotkových nákladov.“

9.

Článok 39 sa nahrádza takto:

„Článok 39

Vymenúvanie nezávislých a vysokokvalifikovaných odborníkov

Pri vymenúvaní nezávislých a vysokokvalifikovaných odborníkov uvedených v článku 18, článku 28 ods. 2 a v článku 38 sa mutatis mutandis uplatňujú ustanovenia uvedené v článku 40 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (*3).

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81).“"

10.

V článku 41 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d)

zmeny posledného dňa lehoty podľa článku 25;“

11.

V článku 42 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*4).

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 29. mája 2017

Za Radu

predseda

C. CARDONA


(1)  Stanovisko zo 14. decembra 2016 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).

(3)  Rozhodnutie Rady 2008/376/ES z 29. apríla 2008 o prijatí výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a o viacročných technických pokynoch pre tento program (Ú. v. EÚ L 130, 20.5.2008, s. 7).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).


7.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/23


ROZHODNUTIE RADY (Euratom) 2017/956

z 29. mája 2017

o prijatí doplnkového výskumného programu na obdobie rokov 2016 – 2019 týkajúceho sa reaktora s vysokým tokom neutrónov, ktorý má vykonávať Spoločné výskumné centrum Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 7,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po porade s Vedeckým a technickým výborom,

keďže:

(1)

Reaktor s vysokým tokom neutrónov (ďalej len „HFR“ – high flux reactor) v Pettene je a určitý čas zostane v rámci Európskeho výskumného priestoru dôležitým prostriedkom, ktorý má Spoločenstvo k dispozícii na výskum v oblasti náuky o materiáloch, testovania materiálov, nukleárnej medicíny a bezpečnosti jadrových reaktorov.

(2)

Prevádzku HFR podporoval súbor doplnkových výskumných programov, z ktorých posledný (1) sa skončil 31. decembra 2015.

(3)

HFR bol naďalej v prevádzke po celý rok 2016 bez doplnkového výskumného programu, pričom sa čakalo na rokovania medzi subjektmi poverenými financujúcimi členskými štátmi. Keďže tieto snahy vyústili do dohody medzi dvomi vnútroštátnymi subjektmi, je potrebný nový doplnkový výskumný program na zaistenie pokračovania finančnej podpory HFR.

(4)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu medzi doplnkovými výskumnými programami by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať od 1. januára 2016. Z časti príspevkov podľa doplnkového výskumného programu HFR na obdobie rokov 2016 –2019 by malo byť dovolené uhradiť výdavky vynaložené počas roku 2016.

(5)

Vzhľadom na to, že HFR je nenahraditeľnou infraštruktúrou pre výskum Spoločenstva v oblasti bezpečnosti jadrových reaktorov, ochrany zdravia (vrátane vývoja lekárskych izotopov v rámci lekárskeho výskumu), jadrovej syntézy, základného výskumu, odbornej prípravy a nakladania s odpadom (vrátane bezpečnosti správania sa jadrových palív, ktoré sa používajú pre určité reaktorové systémy Únie s významom pre Európu), malo by sa v jeho prevádzke pokračovať do konca roku 2019 na základe doplnkového výskumného programu HFR na obdobie rokov 2016 – 2019.

(6)

Komisariát pre atómovú energiu a energiu z alternatívnych zdrojov (ďalej len „CEA“ – Commissariat à l'énergie atomique et aux énergies alternatives) a NRG: Skupina pre jadrový výskum a poradenstvo V.O.F. (ďalej len „NRG“ – NRG: Nuclear Research and consultancy Group V.O.F.) sa ako výkonné subjekty pre Francúzsko a Holandsko vzhľadom na svoj osobitný záujem týkajúci sa kapacity ožiarenia paliva v HFR dohodli, že budú financovať celý doplnkový výskumný program HFR na obdobie rokov 2016 – 2019 z príspevkov, ktoré uskutočnia do všeobecného rozpočtu Európskej únie prostredníctvom pripísaných príjmov.

(7)

Uvedené príspevky sú určené na financovanie prevádzky HFR s cieľom podporiť výskumný program, ktorý predpokladá bežnú prevádzku a pravidelnú údržbu HFR. Oficiálne oznámenie o definitívnom odstavení, ktoré predloží prevádzkovateľ NRG holandskému národnému regulačnému orgánu pred vyhlásením stavu bezpečného zakonzervovania, by malo mať za následok pozastavenie platieb, ktoré treba poukázať, ako aj výziev na úhradu finančných prostriedkov zo strany Komisie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Doplnkový výskumný program týkajúci sa prevádzky HFR, ktorého ciele sú stanovené v prílohe I, sa prijíma na obdobie štyroch rokov so začiatkom 1. januára 2016.

Článok 2

Náklady na vykonávanie programu odhadované na 30,2 milióna EUR sa v celom rozsahu financujú z príspevkov Francúzska a Holandska prostredníctvom CEA a NRG. Rozdelenie tejto sumy je stanovené v prílohe II. Tento príspevok sa považuje za pripísaný príjem v súlade s článkom 21 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (2).

Článok 3

1.   Za riadenie programu zodpovedá Komisia. Na uvedený účel využíva služby Spoločného výskumného centra.

2.   Komisia priebežne informuje Správnu radu Spoločného výskumného centra o vykonávaní programu.

Článok 4

V prípade, že NRG oficiálne oznámi definitívne odstavenie HFR holandskému národnému regulačnému orgánu (pred vyhlásením stavu bezpečného zakonzervovania), Francúzsko a Holandsko konajúce prostredníctvom CEA a NRG sa zbavujú povinnosti poukázať ďalšie platby a Komisia prestane uskutočňovať výzvy na úhradu finančných prostriedkov.

Článok 5

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade záverečnú správu o vykonávaní tohto rozhodnutia po ukončení doplnkového výskumného programu HFR na obdobie rokov 2016 – 2019.

Článok 6

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2016.

Článok 7

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 29. mája 2017

Za Radu

predseda

C. CORDONA


(1)  Rozhodnutie Rady 2012/709/Euratom z 13. novembra 2012 o prijatí doplnkového výskumného programu na obdobie rokov 2012 – 2015 týkajúceho sa reaktora s vysokým tokom neutrónov, ktorý má vykonávať Spoločné výskumné centrum Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 321, 20.11.2012, s. 59).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).


PRÍLOHA I

VEDECKÉ A TECHNICKÉ CIELE

Hlavné ciele doplnkového výskumného programu sú:

1.

Zaistiť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku HFR tak, aby sa zaručila dostupnosť toku neutrónov na pokusné účely.

2.

Umožniť výskumným ústavom účinne využívať HFR v širokej škále oblastí výskumu: zvýšenie bezpečnosti jadrových reaktorov; ochrana zdravia (vrátane vývoja lekárskych izotopov); jadrová syntéza; základný výskum; odborná príprava; a nakladanie s odpadom (vrátane bezpečnosti správania sa jadrových palív pre reaktorové systémy s významom pre Európu).


PRÍLOHA II

ROZDELENIE PRÍSPEVKOV

Príspevky na doplnkový výskumný program pochádzajú od Holandska a Francúzska.

Tieto príspevky sa rozdeľujú takto:

 

Francúzsko: 1,2 milióna EUR

 

Holandsko: 29 miliónov EUR

 

Spolu: 30,2 milióna EUR.

Tieto príspevky sa platia do všeobecného rozpočtu Európskej únie a musia sa prideliť na tento program. Z časti príspevkov podľa tohto doplnkového programu sa môžu takisto uhradiť výdavky vynaložené na prevádzku HFR počas roka 2016 v súlade s pracovným programom, ktorý sa dohodne medzi prispievajúcimi členskými štátmi a Komisiou.

Tieto príspevky sú pevne stanovené a nie je ich možné upravovať podľa meniacich sa nákladov na prevádzku, údržbu a vyraďovanie z prevádzky.


7.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/27


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2017/957

zo 6. júna 2017,

ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu rafinovanej kyseliny tereftalovej a jej solí s pôvodom v Kórejskej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (1) z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a najmä jeho článok 9,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 3. augusta 2016 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu rafinovanej kyseliny tereftalovej (ďalej len „PTA“) a jej solí s pôvodom v Kórejskej republike (ďalej len „dotknutá krajina“) do Únie na základe článku 5 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý podali 20. júna 2016 spoločnosti BP Aromatics Limited NV, Artland PTA SA a Indorama Ventures Quimica S.L.U. (ďalej len „navrhovatelia“), ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby rafinovanej kyseliny tereftalovej a jej solí v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu a značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

1.2.   Zainteresované strany

(3)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, kórejské orgány, známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(4)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

1.3.   Výber vzorky

(5)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku zainteresovaných strán.

a)   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike

(6)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Kórejskej republiky pri Európskej únii, aby identifikovala a/alebo kontaktovala iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(7)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo päť vyvážajúcich výrobcov z dotknutej krajiny. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Voči navrhovanej vzorke neboli vznesené žiadne námietky.

b)   Výber vzorky výrobcov z Únie

(8)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že zašle dotazník všetkým šiestim známym výrobcom dotknutého výrobku. Komisia vzhľadom na tento malý počet rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

c)   Výber vzorky dovozcov

(9)

cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania.

(10)

Dvaja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so svojím zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na tento nízky počet rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

d)   Vyplnené dotazníky

(11)

Komisia zaslala dotazníky všetkým trom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, všetkým šiestim výrobcom z Únie, deviatim známym používateľom a dvom známym dovozcom.

(12)

Vyplnené dotazníky boli doručené od všetkých troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, všetkých šiestich výrobcov z Únie, dvanástich používateľov a dvoch dovozcov.

e)   Overovania na mieste

(13)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

 

Vyvážajúci výrobcovia v Kórei

Hanwha General Chemical Co. Ltd, Seoul, Kórejská republika

Samnam Petrolchemical Co. Ltd, Seoul, Kórejská republika

Taekwang Industrial Co. Ltd, Seoul, Kórejská republika

 

Výrobcovia z Únie

Artlant PTA SA, Sines, Portugalsko

BP Aromatics Limited NV, Geel, Belgicko

Indorama Ventures Europe B.V., Rotterdam, Holandsko

Indorama Ventures Quimica S.L.U., San Roque, Španielsko

PKN Orlen SA, Płock, Poľsko

 

Používatelia

UAB Neo Group, Klaipeda, Litva

UAB Orion Global PET, Klaipeda, Litva

1.4.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(14)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2015 do 30. júna 2016 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2013 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Dotknutý výrobok

(15)

Dotknutým výrobkom je kyselina tereftalová s čistotou 99,5 % hmotnosti alebo vyššou a jej solí s pôvodom v Kórejskej republike, v súčasnosti patriaca pod číselný znak KN ex 2917 36 00 (kód TARIC 2917360010) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(16)

PTA sa získava čistením surovej kyseliny tereftalovej, ktorá je výsledkom reakcie paraxylénu (PX) s rozpúšťadlom a roztokom katalyzátora.

(17)

Dotknutý výrobok sa používa najmä ako surovina určená na syntézu polymérov používaných napríklad na výrobu polyesterových textilných vláken a poly(etyléntereftalátových) (PET) fliaš.

2.2.   Podobný výrobok

(18)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia, majú tieto výrobky:

dotknutý výrobok,

výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu dotknutej krajiny, ako aj

výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(19)

Komisia rozhodla, že tieto výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

2.3.   Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(20)

Produkt vymedzený v odôvodnení 15 zahŕňa varianty PTA, ktoré okrem najčistejšieho variantu PTA (ďalej len „najčistejšia PTA“) zahŕňajú takisto takzvanú kvalifikovanú kyselinu tereftalovú (ďalej len „QTA“) a kyselinu tereftalovú strednej kvality (ďalej len „MTA“). Tieto varianty je možné v zásade rozlíšiť na základe ich úrovní čistoty. MTA a QTA majú vyššie úrovne nečistôt ako najčistejšia PTA. Úroveň nečistôt v každom z týchto variantov v každom prípade nepresahuje 0,5 %, a preto všetky spadajú do vymedzenia výrobku uvedeného v odôvodnení 15.

(21)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že by sa QTA mala vylúčiť z vymedzenia prešetrovaného výrobku. Podľa týchto strán sa fyzikálne a chemické vlastnosti QTA líšia od tých, ktoré sú charakteristické pre najčistejšiu PTA a tieto rozdiely majú za následok rôzne použitie výrobkov. Tieto strany takisto tvrdili, že výrobné procesy a použitie QTA sa líšia od tých, ktoré sú charakteristické pre najčistejšiu PTA a že výrobné náklady a predajná cena QTA sú nižšie než v prípade najčistejšej PTA.

(22)

Zatiaľ čo najčistejšia PTA obsahuje najviac 0,01 % nečistôt, QTA môže obsahovať až 0,2 % nečistôt a istý rozdiel je aj v druhu nečistôt, ktoré obsahujú. Avšak bez ohľadu na rozdiel v nečistotách je chemický vzorec všetkých variantov PTA rovnaký. Komisia preto usúdila, že relatívne malý rozdiel vzhľadom na nečistoty nemení nič na skutočnosti, že základné chemické a fyzikálne vlastnosti všetkých variantov PTA sú rovnaké a v dôsledku toho by ako taký nepredstavoval dostatočný dôvod na vylúčenie QTA z vymedzenia prešetrovaného výrobku.

(23)

Tie isté zainteresované strany taktiež tvrdili, že QTA a najčistejšia PTA majú rozdielne použitia. Komisia zistila, že tieto rozdiely nie sú dostatočne významné na to, aby bola QTA z vymedzenia prešetrovaného výrobku vylúčená.

(24)

Tie isté zainteresované strany takisto tvrdili, že QTA a najčistejšia PTA sa vyrábajú rôznymi výrobnými procesmi, a totiž že výrobné techniky určené na výrobu najčistejšej PTA sa zameriavajú v prvom rade na oxidačnú reakciu, rafináciu a redukčnú reakciu, ktoré patria k dvojfázovej výrobnej technológii, zatiaľ čo výrobná technológia QTA sa zameriava hlavne na presnú oxidačnú reakciu a rafináciu, ktoré patria k jednofázovej výrobnej technológii. Komisia zistila, že oba výrobné procesy používajú rovnaké suroviny a postupy a sú z väčšej časti podobné.

(25)

Tie isté zainteresované strany napokon tvrdili, že z dôvodu rozdielov medzi uvedenými jednofázovými a dvojfázovými výrobnými technológiami sú výrobné náklady QTA o 18 až 36 EUR/mt lacnejšie ako výrobné náklady najčistejšej PTA. Prešetrovaním sa zistilo, že rozdiely vo výrobných nákladoch nie sú značné. V každom prípade nie sú rozdiely vo výrobných nákladoch ako takých relevantné na vymedzenie výrobku, ale skôr na vymedzenie podobných technických, chemických a fyzikálnych vlastností a jeho základných použití. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(26)

Po zverejnení informácií zopakovala jedna zo zainteresovaných strán svoje tvrdenie, že by mala byť QTA vyňatá z vymedzenia prešetrovaného výrobku z dôvodu rozdielov v zložení a obsahu nečistôt, rozdielov vo výrobnom procese, výrobných nákladoch a v použití. Komisia však usudzuje, že tieto rozdiely sú relatívne malé a nemenia záver, že technické, chemické a fyzikálne vlastnosti a základné použitia QTA a najčistejšej PTA sú v podstate rovnaké. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(27)

Z uvedených dôvodov boli tvrdenia v prospech vyňatia QTA z vymedzenia výrobku zamietnuté.

3.   DUMPING

3.1.   Normálna hodnota

(28)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny vtedy, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu pripadajúci na vyvážajúceho výrobcu predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja na vývoz dotknutého výrobku do Únie počas obdobia prešetrovania. Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny.

(29)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky na jeho domácom trhu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje najmenej 5 % celkového objemu predaja na vývoz do Únie. Komisia zistila, že pre každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky predstavoval celkový objem predaja na domácom trhu najmenej 5 % celkového objemu predaja na vývoz do Únie.

(30)

Komisia následne stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(31)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

a)

objem predaja za čistú predajnú cenu rovnakú alebo vyššiu, než sú vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja a

b)

vážený priemer predajných cien je rovnaký alebo vyšší ako jednotkové výrobné náklady.

(32)

Normálna hodnota bola v tomto prípade váženým priemerom cien všetkých predajov na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(33)

Podmienky uvedené v odôvodnení 31 boli splnené v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu a objem ziskového predaja podobného výrobku predstavoval viac ako 80 % celkového objemu domáceho predaja podobného výrobku na domácom trhu. Pre tohto vyvážajúceho výrobcu sa normálna hodnota zakladala na skutočnej cene na domácom trhu a vypočítala sa ako vážený priemer cien domáceho predaja.

(34)

Normálna hodnota bola skutočnou domácou cenou len v prípade ziskového predaja daných druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

a)

objem ziskového predaja predstavuje najviac 80 % celkového objemu predaja alebo

b)

vážený priemer cien tohto druhu výrobku je nižší ako jednotkové výrobné náklady.

(35)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov bolo menej ako 80 % celkového predaja na domácom trhu ziskových. V súlade s tým bola vo vzťahu k týmto dvom vyvážajúcim výrobcom normálna hodnota vypočítaná len ako vážený priemer ziskového predaja.

(36)

Jedna strana tvrdila, že jej subjekt, ktorý vyrába PTA, tvorí so svojím hlavným prepojeným dodávateľom surovín jeden hospodársky subjekt. Prepojený dodávateľ takisto vypláca dividendy výrobcovi PTA zaradenému do vzorky. Komisia by preto mala na účely výpočtu dumpingu odpočítať zisk dosiahnutý prepojeným dodávateľom za surovinu, ktorá bola predaná výrobcovi PTA zaradenému do vzorky na výrobu PTA. Spoločnosť vypočítala zisk, ktorý sa má odpočítať, ako rozdiel medzi obstarávacou cenou a celkovými nákladmi pri výrobe suroviny.

(37)

Komisia zamietla tvrdenie, že výrobca PTA zaradený do vzorky a prepojený dodávateľ suroviny tvoria jeden hospodársky subjekt, a to z týchto dôvodov. Po prvé, prešetrovaním sa potvrdilo, že výrobca PTA zaradený do vzorky nevlastní väčšinový podiel v prepojenom dodávateľovi, čo znamená, že nemá výhradné rozhodovacie právomoci, pokiaľ ide o prepojeného dodávateľa. Po druhé, keďže predaj suroviny predstavoval iba malú časť celkového predaja prepojeného dodávateľa suroviny počas obdobia prešetrovania, neexistuje priama súvislosť medzi ziskovým rozpätím za surovinu a získanými dividendami.

(38)

Po tretie, prepojený dodávateľ nepredáva surovinu výlučne výrobcovi PTA zaradenému do vzorky, ale aj ďalším klientom. Navyše predáva ďalším klientom aj množstvo ďalších výrobkov. Neexistuje preto žiadna priama súvislosť medzi predajom suroviny prepojeným dodávateľom výrobcovi PTA zaradenému do vzorky a dividendami, ktoré vypláca výrobcovi PTA zaradenému do vzorky.

(39)

Po štvrté, výrobca PTA zaradený do vzorky kupuje surovinu od prepojeného dodávateľa za ceny, v ktorých je zahrnutý zisk. Tieto ceny sú v súlade s cenami, za aké nakupuje rovnakú surovinu od iných neprepojených dodávateľov.

(40)

Po piate, ročné účtovné závierky výrobcu PTA zaradeného do vzorky nie sú konsolidované s účtovnými závierkami prepojeného dodávateľa.

(41)

Na základe uvedeného sa tvrdenie, že výrobca PTA zaradený do vzorky tvorí jeden hospodársky subjekt s prepojeným dodávateľom suroviny, zamietlo. Percentuálny podiel zisku účtovaný prepojeným dodávateľom výrobcovi PTA zaradenému do vzorky preto nebol odpočítaný z obstarávacej ceny.

(42)

Po zverejnení informácií položili dve zainteresované strany otázku, prečo Komisia neuplatnila cieľový zisk na určenie podielu ziskového predaja na domácom trhu pri určovaní normálnej hodnoty. V súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia sú príslušnou referenčnou hodnotou pre transakcie, ktoré sú ziskové, jednotkové výrobné náklady (fixné a variabilné) vrátane predaja, všeobecných a administratívnych nákladov. Koncepcia cieľového zisku nie je v tejto súvislosti podstatná a preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(43)

Tie isté strany takisto položili otázku, prečo Komisia nevykonala analýzu podielu ziskového predaja za každý mesiac. Prešetrovaním sa nezistili žiadne dôvody, prečo by sa analýza ziskového predaja alebo stanovenie normálnej hodnoty mali odchyľovať od štandardnej metodiky, ktorá používa vážený priemer normálnej hodnoty na základe transakcií, ktoré sa vykonali počas celého obdobia prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

3.2.   Vývozná cena

(44)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom alebo prostredníctvom neprepojených a prepojených obchodných spoločností nachádzajúcich sa mimo Únie.

(45)

Ak vyvážajúci výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(46)

Ak vyvážajúci výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojených spoločností, vývozná cena sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii.

(47)

Ak vyvážajúci výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok prostredníctvom neprepojených obchodných spoločností nachádzajúcich sa mimo Únie, zistilo sa najskôr, že predaj neprepojeným obchodným spoločnostiam bol v skutočnosti predaj na vývoz do Únie. V tomto prípade bola vývozná cena zároveň cena skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.3.   Porovnanie

(48)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(49)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali vzhľadom na náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakládku, náklady na balenie, bankové poplatky, úverové náklady a provízie.

3.4.   Dumpingové rozpätia

(50)

Komisia pri vyvážajúcich výrobcoch zaradených do vzorky porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(51)

Na základe toho sú vážené priemerné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie (%)

Hanwha General Chemical Co. Ltd

3,5

Samnam Petrolchemical Co. Ltd

0,3

Taekwang Industrial Co. Ltd

0,0

(52)

Všetkých päť spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 7 predstavovalo na základe údajov Eurostatu celý vývoz do Únie s pôvodom v Kórejskej republike počas obdobia prešetrovania a všetci traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predstavovali viac ako 75 % celkového vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania.

(53)

Komisia zohľadnila vysokú úroveň spolupráce, vysokú úroveň reprezentatívnosti vzorky uvedenej v odôvodnení 52 a takisto skutočnosť, že iba jeden z vývozcov zaradených do vzorky mal dumpingové rozpätie nad hranicou de minimis uvedenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Na posúdenie toho, či bolo dumpingové rozpätie vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky nižšie ako de minimis, sa preto určilo vážené priemerné dumpingové rozpätie za celú krajinu. Zistilo sa, že toto rozpätie bolo pod úrovňou de minimis, t. j. 0,8 %.

(54)

Po poskytnutí informácií položili dve zainteresované strany otázku, prečo dumpingové rozpätie stanovené pre Hanwha (3,5 %) nebolo uplatnené v prípade dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky. Ako je vysvetlené v odôvodnení 53, Komisia zohľadnila vysokú úroveň spolupráce, vysokú úroveň reprezentatívnosti vzorky a takisto skutočnosť, že iba jeden z vývozcov zaradených do vzorky mal dumpingové rozpätie nad hranicou de minimis. Vzhľadom na to Komisia usúdila, že najprimeranejší odhad dumpingového rozpätia pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky a dumpingového rozpätia za celú krajinu by sa mal stanoviť na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ako sa uvádza vyššie. Zároveň treba pripomenúť, že rovnaká metodika sa už predtým uplatnila v podobnom prípade (3). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(55)

Po zverejnení informácií jedna zainteresovaná strana tvrdila, že medzi kórejskou vývoznou štatistikou a dovoznými štatistikami Eurostatu existujú rozdiely. Táto strana navyše v tejto súvislosti spochybnila spoľahlivosť údajov, ktoré vyvážajúci výrobcovia poskytli a Komisia použila na určenie dumpingového rozpätia. Komisia potvrdila, že v súlade so zaužívanou praxou a ako je vysvetlené v odôvodnení 52, vývoz s pôvodom v Kórejskej republike do Únie bol počas obdobia prešetrovania založený na údajoch Eurostatu. Treba takisto pripomenúť, že Komisia, ako je vysvetlené v odôvodnení 13, si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na to, aby stanovila dumping, a údaje poskytnuté vyvážajúcimi výrobcami boli náležite overené v súlade so zaužívanou praxou. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(56)

Po zverejnení informácií uviedla jedna zainteresovaná strana inú hypotézu a alternatívne scenáre týkajúce sa vzťahu medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou a položila si otázku, či by uplatnenie vytvorenej vývoznej ceny a normálnych hodnôt na základe týchto scenárov viedlo k rozdielnym dumpingovým rozpätiam. Komisia pripomenula, že výpočty dumpingu boli založené na skutočných overených údajoch o transakciách a že sa musia určiť použitím metodiky stanovenej v článku 2 základného nariadenia. Alternatívne scenáre uvedené touto zainteresovanou stranou neboli v súlade so základným nariadením, a preto sa zamietli.

(57)

Vzhľadom na dumpingové rozpätie de minimis za celú krajinu by nemali byť uložené opatrenia na dovoz PTA s pôvodom v Kórejskej republike.

4.   UJMA, PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI A ZÁUJEM ÚNIE

(58)

Vzhľadom na uvedené zistenia týkajúce sa dumpingu sa nepovažuje za potrebné prezentovať analýzu, pokiaľ ide o ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie.

(59)

Po zverejnení informácií spochybnila jedna zainteresovaná strana dôvody na zvýšenie vývozu s pôvodom v Kórejskej republike do Únie od roku 2012. Ako bolo vysvetlené, vzhľadom na uvedené zistenia týkajúce sa dumpingu sa nepovažovalo za potrebné prezentovať analýzu ujmy. Táto žiadosť bola preto zamietnutá.

5.   UKONČENIE KONANIA

(60)

V súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia by sa toto konanie malo preto ukončiť, keďže dumpingové rozpätie určené pre Kórejskú republiku predstavuje menej ako 2 %. Zainteresované strany boli náležite informované a dostali možnosť vyjadriť svoje pripomienky.

(61)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k názoru, že antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu rafinovanej kyseliny tereftalovej a jej solí s pôvodom v Kórejskej republike do Únie by sa malo ukončiť bez uloženia antidumpingových opatrení.

(62)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu kyseliny tereftalovej s čistotou 99,5 % hmotnosti alebo vyššou a jej solí, v súčasnosti patriacej pod číselný znak KN ex 2917 36 00 (kód TARIC 2917360010) a s pôvodom v Kórejskej republike sa týmto ukončuje.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 6. júna 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu rafinovanej kyseliny tereftalovej a jej solí s pôvodom v Kórejskej republike (Ú. v. EÚ C 281, 3.8.2016, s. 18).

(3)  Pozri odôvodnenia 27 až 30 rozhodnutia Komisie 2011/32/EÚ z 19. januára 2011 o ukončení antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu rafinovanej kyseliny tereftalovej a jej solí s pôvodom v Thajsku (Ú. v. EÚ L 15, 20.1.2011, s. 22).


7.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/35


ROZHODNUTIE ASOCIAČNÉHO VÝBORU EÚ – ČILE č. 2/2015

z 30. novembra 2015,

ktorým sa nahrádza článok 12 hlavy III prílohy III k Dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej, o priamej doprave [2017/958]

ASOCIAČNÝ VÝBOR EÚ – ČILE,

so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane jednej a Čilskou republikou na strane druhej (1), a najmä na článok 38 prílohy III k uvedenej dohode,

keďže:

(1)

Podľa článku 12 hlavy III prílohy III k Dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane jednej a Čilskou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) sa preferenčné zaobchádzanie uplatňuje len na tovar spĺňajúci požiadavky prílohy III, ktorý sa prepravuje priamo medzi Čilskou republikou (ďalej len „Čile“) a Európskou úniou.

(2)

Čile a Európska únia uzavreli od nadobudnutia platnosti dohody viacero obchodných dohôd, ktoré hospodárskym subjektom umožnili prispôsobiť vývoznú stratégiu v záujme šetrenia nákladov a lepšej reakcie na trhový dopyt.

(3)

Čile a Európska únia sa dohodli na zmene článku 12 hlavy III prílohy III k dohode s cieľom zvýšiť flexibilitu pre hospodárske subjekty,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Článok 12 hlavy III prílohy III k dohode o priamej doprave sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 90 dní po dni vykonania posledného oznámenia strán o dokončení potrebných vnútroštátnych právnych postupov.

V Bruseli 30. novembra 2015

Za Asociačný výbor EÚ – Čile

Edgardo RIVEROS

námestník ministra zahraničných vecí, Čilská republika

Roland SCHAEFER

výkonný riaditeľ pre Ameriku, ESVČ


(1)  Ú. v. ES L 352, 30.12.2002, s. 3.


PRÍLOHA

„Článok 12

Priama doprava

1.   Preferenčné zaobchádzanie podľa tejto dohody sa uplatňuje len na výrobky spĺňajúce požiadavky stanovené touto prílohou, ktoré sa prepravujú priamo medzi Európskou úniou a Čile. Výrobky však možno prepravovať cez iné územia s prekládkou či dočasným uskladnením na týchto územiach, ak zostanú pod dohľadom colných orgánov v krajine tranzitu alebo uskladnenia a ak sa s nimi neuskutočňujú iné operácie, než je pridávanie alebo upevňovanie značiek, štítkov alebo pečatí, vyloženie, opätovné naloženie, rozdeľovanie zásielok alebo akákoľvek operácia určená na ich uchovanie v dobrom stave.

2.   Požiadavka v odseku 1 sa považuje za splnenú, ak colné orgány nemajú dôvod o tom pochybovať. V takých prípadoch môžu colné orgány žiadať, aby dovozca dokázal splnenie podmienok akýmkoľvek primeraným spôsobom vrátane zmluvných prepravných dokladov, ako sú napríklad nákladné listy, alebo v podobe faktických či konkrétnych dôkazov založených na označení alebo číslovaní balení alebo akýchkoľvek dôkazov týkajúcich sa samotného tovaru.“