10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/1

(1)

Ustanovenia tohto nariadenia sú úzko prepojené, keďže sa zaoberajú prvkami, ktoré sú požadované na vykonávanie opatrení ustanovených v nariadení (EÚ) č. 909/2014. S cieľom zabezpečiť súdržnosť medzi uvedenými ustanoveniami a umožniť komplexný pohľad a ľahký prístup pre osoby, na ktoré sa vzťahujú tieto ustanovenia, je vhodné začleniť všetky tieto prvky týkajúce sa opatrení podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 do jediného nariadenia.

(2)

V nariadení (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje, aby centrálne depozitáre cenných papierov (CSD – Central Securities Depositories) ukladali peňažné sankcie účastníkom do ich systémov vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktorí spôsobujú zlyhania vyrovnania (neplniaci účastníci).

(3)

Na zabezpečenie toho, aby peňažné sankcie uložené neplniacim účastníkom boli účinným odradzujúcim prostriedkom, by parametre pre výpočet úrovne peňažných sankcií mali byť úzko previazané s hodnotou finančných nástrojov, ktorých dodanie zlyhá a na ktoré by sa mali uplatňovať primerané sankčné sadzby. Hodnota finančných nástrojov v rámci súvisiacich transakcií by zároveň mala byť základom pre výpočet úrovne peňažných sankcií v prípade, keď zlyhá vyrovnanie kvôli nedostatku hotovosti. Úroveň peňažných sankcií by mala podnecovať účastníkov neplniacich si svoje záväzky, aby urýchlene vyrovnali transakcie, ktoré sa nepodarilo vyrovnať. Na to, aby sa zabezpečilo účinné dosiahnutie cieľov sledovaných uložením peňažných sankcií, by sa primeranosť parametrov ich výpočtu mala priebežne monitorovať a podľa potreby upravovať na základe vplyvu týchto sankcií na trh.

(4)

Vzhľadom na značné cenové rozdiely finančných nástrojov v rôznych podkladových transakciách a s cieľom uľahčiť výpočet peňažných sankcií by hodnota finančných nástrojov mala vychádzať z jedinej referenčnej ceny. CSD by v daný deň mali na výpočet peňažných sankcií za zlyhania vyrovnania v súvislosti s rovnakými finančnými nástrojmi používať rovnaké referenčné ceny. Peňažné sankcie by mali byť preto výsledkom vynásobenia počtu finančných nástrojov podkladovej transakcie, ktorú sa nepodarilo vyrovnať, relevantnou referenčnou cenou. Stanovenie referenčných cien by sa malo zakladať na objektívnych a spoľahlivých údajoch a metodikách.

(5)

Berúc do úvahy, že automatizáciou výpočtov peňažných sankcií by sa malo zabezpečiť ich účinné uplatňovanie centrálnymi depozitármi cenných papierov, primerané sankčné sadzby by mali vychádzať z jednej tabuľky hodnôt, ktorá by sa mala ľahko automatizovať a uplatňovať. Sankčné sadzby pre rôzne typy finančných nástrojov by mali byť stanovené na úrovniach, ktoré by viedli k peňažným sankciám spĺňajúcim podmienky nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(6)

Vyrovnanie transakcií s akciami je zvyčajne vysoko štandardizované. Ak pre akcie existuje likvidný trh, a preto by sa dali ľahko kupovať, zlyhania vyrovnania by mali podliehať najvyššej sankčnej sadzbe s cieľom podnecovať neplniacich účastníkov, aby včas vyrovnali neúspešné transakcie. Akcie, ktoré nedisponujú likvidným trhom, by mali podliehať nižšej sankčnej sadzbe vzhľadom na to, že nižšie sankčné sadzby by stále mali mať odrádzajúci účinok bez toho, aby to ovplyvnilo plynulé a riadne fungovanie príslušných trhov.

(7)

V úrovni peňažných sankcií za zlyhania vyrovnania transakcií s dlhovými nástrojmi, ktoré emitovali štátni emitenti, by sa mala zohľadňovať zvyčajne značná veľkosť týchto transakcií a ich význam pre plynulé a riadne fungovanie finančných trhov. Zlyhania vyrovnania by preto mali podliehať najnižšej sankčnej sadzbe. Takáto sankčná sadzba by však mala mať odrádzajúci účinok a podnecovať včasné urovnanie.

(8)

Dlhové nástroje, ktoré nie sú emitované štátnymi emitentmi, majú menej likvidné trhy a veľkosť transakcií s takýmito nástrojmi je menšia. Takéto dlhové nástroje tiež ovplyvňujú plynulé a riadne fungovanie finančných trhov menej než dlhové nástroje, ktoré emitovali štátni emitenti. Sankčné sadzby za zlyhania vyrovnania by preto mali byť vyššie než v prípade dlhových nástrojov, ktoré emitovali štátni emitenti.

(9)

Zlyhania vyrovnania transakcií s dlhovými nástrojmi musia podliehať nižším sankčným sadzbám než zlyhania vyrovnania transakcií s inými finančnými nástrojmi, a to vzhľadom na celkovo väčšiu veľkosť, neštandardizované vyrovnania, väčší cezhraničný rozmer a význam pre plynulé a riadne fungovanie finančných trhov. Takáto sankčná sadzba by však mala mať odrádzajúci účinok a podnecovať včasné urovnanie.

(10)

Finančné nástroje iné ako akcie a dlhové nástroje, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ako sú vkladové potvrdenky, emisné kvóty a fondy obchodované na burze, zvyčajne nemajú vysoko štandardizované vyrovnanie a likvidné trhy. Často sa s nimi obchoduje mimo burzy (OTC). Vzhľadom na obmedzený objem a veľkosť transakcií a s cieľom zohľadniť ich neštandardizované obchodovanie a vyrovnanie by zlyhania vyrovnania mali podliehať podobnej sankčnej sadzbe ako akcie, ktoré nedisponujú likvidným trhom.

(11)

Parametre výpočtu peňažných sankcií by sa mali prispôsobiť osobitostiam určitých obchodných miest, ako sú rastové trhy MSP vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (2). Peňažné sankcie za zlyhania vyrovnania by nemali obmedzovať prístup malých a stredných podnikov (MSP) na kapitálové trhy ako alternatívu k bankovým úverom. Okrem toho nariadenie (EÚ) č. 909/2014 umožňuje rastovým trhom MSP flexibilitu spočívajúcu v možnosti neuplatňovať na zlyhania vyrovnania postup odkúpenia až do 15 dní po plánovanom dátume vyrovnania. Peňažné sankcie za zlyhania vyrovnania s finančnými nástrojmi obchodovanými na rastových trhoch MSP sa preto môžu uplatňovať počas dlhšieho obdobia než v prípade iných finančných nástrojov. Vzhľadom na dĺžku uplatňovania peňažných sankcií, nižšiu likviditu a osobitosti rastových trhov MSP by sankčné sadzby za zlyhania vyrovnania transakcií s finančnými nástrojmi obchodovanými na takýchto obchodných miestach mali mať stanovenú osobitnú sadzbu, ktorá by mala podnecovať včasné vyrovnanie, ale nemala by ovplyvňovať ich plynulé a riadne fungovanie. Takisto je vhodné zabezpečiť, aby zlyhania vyrovnania transakcií s určitými finančnými nástrojmi, ako sú dlhové nástroje obchodované na týchto miestach, podliehali nižšej sankčnej sadzbe než podobné dlhové nástroje obchodované na iných trhoch.

(12)

Zlyhania vyrovnania kvôli nedostatku hotovosti by mali podliehať jednej sankčnej sadzbe pre všetky transakcie vzhľadom na to, že takáto situácia je nezávislá od druhu aktíva a likvidity daného finančného nástroja alebo typu transakcie. S cieľom dosiahnuť odrádzajúci účinok a podnecovať včasné vyrovnanie zo strany neplniacich účastníkov prostredníctvom požičiavania si hotovosti je vhodné použiť náklady na pôžičky hotovosti ako základ pre sankčnú sadzbu. Najprimeranejšou sankčnou sadzbou by mala byť oficiálna úroková sadzba centrálnej banky vydávajúcej menu vyrovnania, ktorá by mala byť dôkazom nákladov na pôžičku pre danú menu.

(13)

Nariadenie (EÚ) č. 909/2014 umožňuje CSD poskytovať služby v Únii pod dohľadom príslušných orgánov jeho domovského členského štátu. S cieľom zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti pri poskytovaní služieb centrálnych depozitárov cenných papierov v hostiteľských členských štátoch sa v nariadení (EÚ) č. 909/2014 vyžaduje, aby príslušné a dotknuté orgány domovských členských štátov a hostiteľských členských štátov ustanovili mechanizmy spolupráce pre dohľad nad činnosťou centrálnych depozitárov cenných papierov v hostiteľskom členskom štáte, keď ich činnosť nadobudne zásadný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v príslušných hostiteľských členských štátoch.

(14)

Na to, aby sa celkovo stanovilo, či činnosti CSD nadobudli zásadný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v hostiteľských členských štátoch, je vhodné zabezpečiť, aby sa v rámci kritérií posudzovania zvážili hlavné služby CSD v hostiteľských členských štátoch, ako sa uvádza v oddiele A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014 vzhľadom na to, že takéto hlavné služby poskytujú centrálne depozitáre cenných papierov vo svojej funkcii infraštruktúr finančného trhu.

(15)

Na účely posúdenia významu činností CSD v hostiteľských členských štátoch by kritéria posudzovania mali zohľadňovať veľkosť hlavných služieb poskytovaných CSD pre používateľov z hostiteľských členských štátov vrátane emitentov, účastníkov systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo iných držiteľov účtov cenných papierov vedených CSD. Ak je rozsah hlavných služieb poskytovaných CSD pre používateľov z hostiteľských členských štátov dostatočne veľký, činnosť CSD v takýchto hostiteľských členských štátoch by sa mala považovať za činnosť zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov, pretože akékoľvek zlyhania alebo nedostatky v prevádzke takýchto CSD môžu ovplyvniť plynulé fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v dotknutých hostiteľských členských štátoch. V záujme zabezpečenia komplexného posúdenia je vhodné uplatňovať kritériá posudzovania, na základe ktorých sa nezávisle posúdi veľkosť každej hlavnej služby poskytovanej CSD pre používateľov z hostiteľských členských štátov.

(16)

Ak centrálne depozitáre cenných papierov spravujú veľké časti cenných papierov pre emitentov so sídlom v hostiteľských členských štátoch, alebo ak centrálne spravujú veľké časti účtov cenných papierov účastníkov svojich systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo iných majiteľov účtov založených v hostiteľských členských štátoch, ich činnosť by sa mala považovať za činnosť zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v príslušných hostiteľských členských štátoch.

(17)

Ak centrálne depozitáre cenných papierov vyrovnávajú veľké hodnoty transakcií s cennými papiermi vydanými emitentmi so sídlom v hostiteľských členských štátoch, alebo ak vyrovnávajú veľké hodnoty pokynov pre vyrovnanie od účastníkov a iných majiteľov účtov cenných papierov so sídlom v hostiteľských členských štátoch, ich činnosť by sa mala považovať za činnosť zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v príslušných hostiteľských členských štátoch.

(18)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (3) umožňuje členským štátom určenie systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré sa riadia ich právom na účely uplatňovania tej smernice, pokiaľ členské štáty usúdia, že takéto označenie je odôvodnené z hľadiska systémového rizika. V prípadoch, keď CSD prevádzkujú systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi určené hostiteľskými členskými štátmi v súlade so smernicou 98/26/ES, by sa ich činnosť preto mala považovať za činnosť zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v týchto hostiteľských členských štátoch.

(19)

Posudzovanie činnosti CSD by sa malo vykonávať s dostatočnou frekvenciou na to, aby sa dotknutým orgánom umožnilo zaviesť mechanizmy spolupráce bez zbytočného odkladu od chvíle, keď činnosť príslušných CSD nadobudla zásadný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v hostiteľských členských štátoch.

(20)

Ak činnosť CSD nadobudla zásadný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v hostiteľskom členskom štáte, mala by sa považovať za činnosť, ktorá má zásadný význam na dostatočne dlhé obdobie, aby sa dotknutým orgánom umožnilo zaviesť účinné a efektívne mechanizmy spolupráce v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014.

(21)

Výpočty spojené s posudzovaním podľa tohto nariadenia by mali byť založené na objektívnych a spoľahlivých údajoch a metodikách. Vzhľadom na to, že niektoré výpočty požadované podľa tohto nariadenia sú založené na pravidlách stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (4), takéto výpočty by sa mali realizovať len v prípade, ak je uplatniteľné nariadenie (EÚ) č. 600/2014.

(22)

Vzhľadom na to, že opatrenia na riešenie zlyhaní vyrovnania spojené s výpočtom peňažných sankcií a niektoré opatrenia na stanovenie zásadného významu si môžu vyžadovať významné zmeny systému informačných technológií, testovania trhu a úprav právnych dohôd medzi príslušnými stranami vrátane CSD a iných účastníkov trhu, mal by sa preto poskytnúť dostatočný čas na uplatnenie relevantných opatrení, aby sa zabezpečilo, že centrálne depozitáre cenných papierov a ďalšie zainteresované strany splnia potrebné požiadavky,

a)

celková trhová hodnota finančných nástrojov vydaných emitentmi z hostiteľského členského štátu, ktoré sú prvotne zaevidované alebo centrálne spravované na účtoch cenných papierov CSD, predstavuje aspoň 15 % z celkovej hodnoty finančných nástrojov vydaných všetkými emitentmi z hostiteľského členského štátu, ktoré sú prvotne zaevidované alebo centrálne spravované na účtoch cenných papierov všetkými CSD so sídlom v Únii;

b)

celková trhová hodnota finančných nástrojov centrálne spravovaných na účtoch cenných papierov CSD pre účastníkov a iných držiteľov účtov cenných papierov z hostiteľského členského štátu predstavuje aspoň 15 % celkovej hodnoty finančných nástrojov centrálne spravovaných na účtoch cenných papierov všetkými CSD so sídlom v Únii pre všetkých účastníkov a iných držiteľov účtov cenných papierov z hostiteľského členského štátu.

a)

ročná hodnota pokynov na vyrovnanie týkajúca sa transakcií s finančnými nástrojmi vydanými emitentmi z hostiteľského členského štátu a vyrovnaná centrálnym depozitárom cenných papierov predstavuje aspoň 15 % celkovej ročnej hodnoty všetkých pokynov na vyrovnanie týkajúcich sa transakcií s finančnými nástrojmi vydanými emitentmi z hostiteľského členského štátu a vyrovnaných všetkými CSD so sídlom v Únii;

b)

celková ročná hodnota pokynov na vyrovnanie vyrovnaných centrálnym depozitárom cenných papierov pre účastníkov a iných držiteľov účtov cenných papierov z hostiteľského členského štátu predstavuje aspoň 15 % celkovej ročnej hodnoty pokynov na vyrovnanie vyrovnaných všetkými CSD so sídlom v Únii, pre účastníkov a iných držiteľov účtov cenných papierov z hostiteľského členského štátu;

c)

CSD prevádzkuje systém vyrovnania transakcií, ktorý sa riadia právnymi predpismi hostiteľského členského štátu a bol oznámený Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA).

a)

pre pokyny na vyrovnanie za platbu hodnota príslušných transakcií s finančnými nástrojmi, ako bola zadaná do systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi;

b)

pre pokyny na vyrovnanie bez platby (FOP) celková trhová hodnota relevantných finančných nástrojov, ako bola určená v súlade s článkom 7.

a)

pre finančné nástroje uvedené v článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, ktoré sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii, trhová hodnota príslušného finančného nástroja je záverečná cena najvýznamnejšieho trhu z hľadiska likvidity podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 600/2014;

b)

pre finančné nástroje, ktoré sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii, iné ako tie, ktoré sú uvedené v písmene a), trhová hodnota je záverečná cena získaná z obchodného miesta v Únii s najvyšším obratom;

c)

pre finančné nástroje iné ako tie, ktoré sú uvedené v písmenách a) a b), trhová hodnota sa určuje na základe vopred stanovenej metodiky schválenej príslušným orgánom relevantného CSD, ktorá odkazuje na kritériá týkajúce sa spoľahlivých údajov o trhu, ako sú napríklad trhové ceny dostupné v rámci miest obchodovania alebo investičných spoločností.

a)

odchylne od článku 5 ods. 2 trhová hodnota finančných nástrojov je nominálna hodnota týchto nástrojov;

b)

odchylne od článku 6 ods. 2 písm. b) sú trhové hodnoty relevantných finančných nástrojov nominálnou hodnotou týchto finančných nástrojov.

a)

Články 2 a 3 sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu prijatého Komisiou podľa článku 7 ods. 15 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

b)

Článok 7 sa uplatňuje sa od dátumu uvedeného v článku 55 druhom odseku nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

c)

Článok 8 sa uplatňuje odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/9

(1)

V nariadení (EÚ) č. 909/2014 sú stanovené prudenciálne požiadavky na centrálne depozitáre cenných papierov („centrálne depozitáre“) s cieľom zabezpečiť, aby boli bezpečné a spoľahlivé a aby vždy spĺňali kapitálové požiadavky. Takéto kapitálové požiadavky zabezpečujú, že centrálny depozitár je vždy dostatočne kapitalizovaný proti rizikám, ktorým je vystavený, a že je schopný v prípade potreby vykonať riadnu likvidáciu alebo reštrukturalizáciu svojich činností.

(2)

Vzhľadom na to, že v ustanoveniach nariadenia (EÚ) č. 909/2014 o úverovom riziku a riziku likvidity, ktoré sa týkajú centrálnych depozitárov a určených úverových inštitúcií, sa výslovne vyžaduje, aby im ich vnútorné pravidlá a postupy umožnili monitorovať, merať a riadiť expozície a potreby likvidity nielen vo vzťahu k individuálnym účastníkom, ale aj vo vzťahu k účastníkom, ktorí patria do rovnakej skupiny a ktorí sú protistranami centrálneho depozitára, takéto ustanovenia by sa mali uplatňovať na skupiny podnikov, ktoré pozostávajú z materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností.

(3)

Na účely tohto nariadenia sa zohľadnili relevantné odporúčania zásad pre infraštruktúry finančných trhov vydaných Výborom pre platobné a zúčtovacie systémy a Medzinárodnou organizáciou komisií pre cenné papiere („zásady CPSS – IOSCO“) (2). Vzhľadom na to, že centrálne depozitáre sú do určitej miery vystavené rizikám, ktoré sú podobné rizikám, ktoré vznikajú úverovým inštitúciám, zohľadnilo sa aj zaobchádzanie s kapitálom úverových inštitúcií podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (3).

(4)

Je vhodné, aby vymedzenie kapitálu v tomto nariadení odzrkadľovalo vymedzenie kapitálu (základného imania) stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (4) (EMIR). Takéto vymedzenie pojmu je najvhodnejšie vo vzťahu k regulatórnym požiadavkám, keďže vymedzenie pojmu „základné imanie“ v nariadení (EÚ) č. 648/2012 bolo konkrétne určené pre infraštruktúry trhu. Od centrálnych depozitárov, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014, sa vyžaduje, aby spĺňali kapitálové požiadavky podľa tohto nariadenia a súčasne aj požiadavky na vlastné zdroje podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Vyžaduje sa od nich, aby požiadavky na vlastné zdroje stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 spĺňali s nástrojmi, ktoré spĺňajú podmienky uvedeného nariadenia. S cieľom zabrániť protichodným alebo duplicitným požiadavkám a s ohľadom na to, že metodiky používané na výpočet dodatočnej kapitálovej požiadavky pre centrálne depozitáre podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 úzko súvisia s metodikami uvedenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013, malo by sa centrálnym depozitárom poskytujúcim vedľajšie služby bankového typu umožniť, aby dodatočné kapitálové požiadavky stanovené v tomto nariadení spĺňali s rovnakými nástrojmi, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené buď v nariadení (EÚ) č. 575/2013, alebo v nariadení (EÚ) č. 909/2014.

(5)

S cieľom zabezpečiť, aby v prípade, ak sa to vyžaduje, bol centrálny depozitár schopný zorganizovať reštrukturalizáciu alebo riadnu likvidáciu svojich činností, mal by mať centrálny depozitár v držbe kapitál spolu s nerozdeleným ziskom a rezervami, ktorý musí byť vždy dostatočný na zvládnutie prevádzkových výdavkov počas obdobia, počas ktorého je centrálny depozitár schopný reorganizovať svoje kľúčové činnosti vrátane rekapitalizácie, výmeny manažmentu, revízie svojich podnikateľských stratégií, štruktúr nákladov alebo poplatkov a reštrukturalizácie služieb, ktoré poskytuje. Vzhľadom na to, že aj počas likvidácie alebo reštrukturalizácie svojich činností musí centrálny depozitár pokračovať vo svojich zvyčajných činnostiach, a aj keď skutočné výdavky počas likvidovania alebo reštrukturalizácie činností centrálneho depozitára môžu byť v dôsledku nákladov na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu výrazne vyššie, než sú ročné hrubé prevádzkové výdavky, použitie ročných hrubých prevádzkových výdavkov ako referenčnej hodnoty pre výpočet požadovaného kapitálu by malo byť primeranou aproximáciou skutočných výdavkov počas likvidácie alebo reštrukturalizácie činností centrálneho depozitára.

(6)

Podobne ako v článku 36 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v ktorom sa vyžaduje od inštitúcií, aby odpočítali od položiek vlastného kapitálu Tier 1 straty za bežný finančný rok, aj v tomto nariadení by sa mala uznať úloha čistého príjmu pri krytí alebo absorbovaní rizík vyplývajúcich z nepriaznivých zmien v obchodných podmienkach. Preto iba v prípadoch, keď je čistý príjem nedostatočný na krytie strát vznikajúcich v dôsledku kryštalizácie obchodného rizika, musia byť tieto straty kryté vlastnými zdrojmi. Ak nie sú k dispozícii údaje z predchádzajúceho roka, ako je to v prípade novozriadených centrálnych depozitárov, do úvahy by sa mali brať tiež očakávané údaje za bežný rok, aby sa zohľadnili nové okolnosti. V súlade s podobnými ustanoveniami v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 152/2013 (5) by sa od centrálnych depozitárov malo vyžadovať, aby mali v držbe minimálnu prudenciálnu sumu kapitálu proti obchodnému riziku s cieľom zaručiť minimálne prudenciálne zaobchádzanie.

(7)

V súlade so zásadami CPSS – IOSCO sa pri výpočte kapitálových požiadaviek môžu náklady na amortizáciu a odpisovanie hmotného a nehmotného majetku odpočítať od hrubých prevádzkových výdavkov. Keďže tieto náklady nevytvárajú skutočné peňažné toky, ktoré by bolo potrebné kryť kapitálom, takéto odpočty by mali byť uplatniteľné v prípade kapitálových požiadaviek na obchodného riziko a na tie, ktorými sa kryje likvidácia alebo reštrukturalizácia činností.

(8)

Keďže čas potrebný na riadnu likvidáciu alebo reštrukturalizáciu činností prísne závisí od služieb, ktoré každý individuálny centrálny depozitár poskytuje, a od trhového prostredia, v ktorom pôsobí, najmä od možnosti, že časť jeho služieb alebo všetky jeho služby môže prevziať iný centrálny depozitár, počet mesiacov požadovaných na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu jeho činností by mal byť založený na vlastnom odhade centrálneho depozitára. Aby sa však zabezpečila obozretná úroveň kapitálových požiadaviek, toto časové obdobie by nemalo byť kratšie, než je minimálny počet mesiacov požadovaných na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu činností podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(9)

Centrálny depozitár by mal navrhnúť scenáre reštrukturalizácie svojich činností alebo likvidácie, ktoré sú prispôsobené jeho obchodnému modelu. Aby sa však dosiahlo harmonizované uplatňovanie požiadaviek na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu činností v Únii a aby sa zabezpečilo plnenie požiadaviek spoľahlivých z prudenciálneho hľadiska, voľnosť pri navrhovaní takýchto scenárov by sa mala obmedziť dobre definovanými kritériami.

(10)

Relevantným referenčným štandardom na účely stanovenia kapitálových požiadaviek pre centrálne depozitáre je nariadenie (EÚ) č. 575/2013. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť s uvedeným nariadením by sa metodiky na výpočet prevádzkového rizika stanovené v tomto nariadení mali na účely tohto nariadenia chápať tak, že sa vzťahujú aj na právne riziko.

(11)

V prípade zlyhania úschovy cenných papierov v mene účastníka by sa takéto zlyhanie materializovalo buď ako náklady účastníka, alebo ako náklady centrálneho depozitára, ktorý by čelil právnym nárokom. Preto pravidlá výpočtu regulatórneho kapitálu pre prevádzkové riziko už zohľadňujú riziko spojené so správou cenných papierov. Z rovnakých dôvodov by riziko spojené so správou cenných papierov v prípade cenných papierov, ktoré sú v držbe prostredníctvom prepojenia s iným centrálnym depozitárom, nemalo podliehať dodatočným regulačným kapitálovým požiadavkám, ale malo by sa považovať za súčasť regulatórneho kapitálu pre prevádzkové riziko. Podobne riziko spojené so správou cenných papierov, ktorému čelí centrálny depozitár v súvislosti s vlastnými aktívami v držbe správcovskej banky alebo iných centrálnych depozitárov, by sa nemalo počítať dvakrát a nemal by sa vyžadovať žiadny dodatočný regulatórny kapitál.

(12)

Centrálny depozitár môže čeliť aj investičným rizikám v súvislosti s aktívami, ktoré vlastní, alebo s investíciami, ktoré uskutočňuje s použitím zábezpeky, vkladov účastníkov, úverov poskytnutých účastníkom alebo akejkoľvek inej expozície v rámci povolených vedľajších služieb bankového typu. Investičné riziko je riziko straty, ktorému čelí centrálny depozitár, keď investuje vlastné zdroje alebo zdroje účastníkov, ako je napríklad zábezpeka. Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (6), nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a delegovaného nariadenia (EÚ) č. 152/2013 sú primeraným referenčným štandardom na účely stanovenia kapitálových požiadaviek na krytie úverového rizika, úverového rizika protistrany a trhového rizika, ktoré môžu vzniknúť z investícií centrálneho depozitára.

(13)

Centrálny depozitár, vzhľadom na povahu svojich činností, preberá obchodné riziko z dôvodu možných zmien všeobecných obchodných podmienok, ktoré pravdepodobne zhoršia jeho finančnú situáciu v dôsledku poklesu jeho výnosov alebo zvýšenia jeho výdavkov, čoho dôsledkom je strata, ktorá by sa mala hradiť z jeho kapitálu. Keďže úroveň obchodného rizika vo vysokej miere závisí od individuálnej situácie každého centrálneho depozitára a môže byť spôsobená rôznymi faktormi, kapitálové požiadavky v tomto nariadení by mali byť založené na vlastnom odhade centrálneho depozitára a metodika, ktorú centrálny depozitár na takýto odhad používa, by mala byť primeraná rozsahu a zložitosti činností centrálneho depozitára. Centrálny depozitár by mal vypracovať svoj vlastný odhad kapitálu požadovaného proti obchodnému riziku podľa súboru stresových scenárov s cieľom kryť riziká, ktoré zatiaľ metodika používaná pre prevádzkové riziko nezachytáva. Aby sa zabezpečila obozretná úroveň kapitálových požiadaviek na obchodné riziko pri výpočte založenom na scenároch podľa vlastného návrhu, mala by sa zaviesť minimálna úroveň kapitálu vo forme prudenciálnej spodnej hranice. Minimálna úroveň požadovaného kapitálu pre obchodné riziko by mala byť zosúladená s podobnými požiadavkami pre iné infraštruktúry trhu v súvisiacich aktoch Únie, ako je napríklad delegované nariadenie Komisie o kapitálových požiadavkách na centrálne protistrany.

(14)

Dodatočná kapitálová požiadavka na riziká súvisiace s vedľajšími službami bankového typu by mala pokrývať všetky riziká súvisiace s poskytovaním vnútrodenného úveru účastníkom alebo iným používateľom centrálneho depozitára. Ak jednodňové alebo dlhšie expozície voči úverovým rizikám vyplývajú z poskytovania vnútrodenných úverov, zodpovedajúce riziká by sa mali merať a riešiť s použitím metodík, ktoré už sú stanovené v tretej časti hlave II kapitole 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre štandardizovaný prístup a v kapitole 3 uvedeného nariadenia pre prístup interných ratingov (prístup IRB), keďže v uvedenom nariadení sú stanovené prudenciálne pravidlá pre meranie úverového (kreditného) rizika vyplývajúceho z jednodňových alebo dlhších expozícií voči úverovým rizikám. Vnútrodenné úverové riziká si však vyžadujú osobitné zaobchádzanie, keďže metodika na ich meranie nie je výslovne stanovená v nariadení (EÚ) č. 575/2013, ani v iných platných právnych predpisoch Únie. Preto by metodika, ktorá sa konkrétne týka vnútrodenného úverového rizika, mala byť dostatočne citlivá voči riziku, aby zohľadňovala kvalitu zábezpeky, posúdenie úverovej kvality účastníkov a skutočné pozorované vnútrodenné expozície. Metodika by zároveň mala poskytovať poskytovateľom vedľajších služieb bankového typu správne stimuly vrátane stimulu na zhromažďovanie zábezpeky najvyššej kvality a na výber spoľahlivých protistrán. Aj keď poskytovatelia vedľajších služieb bankového typu majú povinnosť riadne posúdiť a testovať úroveň a hodnotu zábezpeky a zrážky, metodika používaná na určenie dodatočnej kapitálovej požiadavky na vnútrodenné úverové riziko by jednako mala zohľadňovať a poskytovať dostatok kapitálu pre prípad, ak náhly pokles hodnoty zábezpeky prekročí odhady a povedie k reziduálnych expozíciám voči úverovým rizikám čiastočne nezabezpečeným zábezpekou.

(15)

Pri výpočte kapitálovej požiadavky na riziká vyplývajúce z poskytovania vedľajších služieb bankového typu sa vyžaduje zohľadňovať historické informácie o vnútrodenných expozíciách voči úverovým rizikám. Aby teda bolo možné vypočítať uvedenú kapitálovú požiadavku, mali by subjekty poskytujúce vedľajšie služby bankového typu používateľom služieb centrálneho depozitára v súlade s článkom 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 („poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára“) zaznamenávať počas najmenej jedného roka údaje týkajúce sa ich vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám. Inak by nedokázali určiť relevantné expozície, na ktorých základe sa výpočet vykonáva. V dôsledku toho by sa od poskytovateľov bankových služieb centrálneho depozitára nemalo vyžadovať, aby spĺňali požiadavku na vlastné zdroje, ktorá zodpovedá kapitálovej požiadavke, až kým nebudú schopní zhromaždiť všetky informácie potrebné na vykonanie výpočtu požiadavky.

(16)

V článku 54 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje vypracovanie pravidiel na určenie dodatočnej kapitálovej požiadavky uvedenej v článku 54 ods. 3 písm. d) a v článku 54 ods. 4 písm. e) uvedeného nariadenia. V článku 54 uvedeného nariadenia sa ďalej vyžaduje, aby sa v dodatočnej požiadavke zohľadňovalo vnútrodenné úverové riziko, ktoré vyplýva z činnosti podľa oddielu C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, a to najmä z poskytovania vnútrodenných úverov účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo iným používateľom služieb centrálneho depozitára. Preto by mala vnútrodenná expozícia voči úverovým rizikám zahŕňať aj stratu, ktorej by poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára čelil v prípade zlyhania vypožičiavajúceho účastníka.

(17)

V článku 59 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktorý sa týka úverového rizika poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, sa vyžaduje, aby sa zhromaždila „vysoko likvidná zábezpeka s minimálnym úverovým a trhovým rizikom“. V článku 59 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktorý sa týka rizika likvidity poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, sa vyžaduje dostupnosť „kvalifikovaných likvidných zdrojov“. Jedným z takých kvalifikovaných likvidných zdrojov je „vysoko likvidná zábezpeka“. Aj keď je pochopiteľné, že terminológia používaná v každom z týchto dvoch prípadov je vzhľadom na odlišnú povahu príslušných rizík a na súvislosť s rôznymi koncepciami regulácie úverového rizika a rizika likvidity odlišná, obe sa týkajú podobne vysokej kvality poskytovateľov alebo aktív. Preto by bolo vhodné požadovať, aby boli splnené rovnaké podmienky pred tým, než sa zábezpeka alebo zdroj likvidity vo forme zábezpeky môžu kvalifikovať ako patriace do kategórie „vysoko likvidná zábezpeka s minimálnym úverovým a trhovým rizikom“ alebo do kategórie „kvalifikované likvidné zdroje“.

(18)

V článku 59 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára na riadenie svojho zodpovedajúceho úverového rizika prijal vysoko likvidnú zábezpeku s minimálnym úverovým a trhovým rizikom. To isté sa môže v osobitných situáciách použiť aj v prípade iných druhov zábezpeky, než je vysoko likvidná zábezpeka s minimálnym úverovým a trhovým rizikom, pri uplatnení primeranej zrážky. Na uľahčenie tohto postupu by sa mala stanoviť jasná hierarchia kvality zábezpeky, aby bolo možné rozlíšiť, ktorá zábezpeka by mala byť prijateľná na plné krytie expozícií voči úverovým rizikám, ktorá zábezpeka je prijateľná ako zdroj likvidity a ktorá zábezpeka, aj keď je naďalej prijateľná na zmierňovanie úverového rizika, si vyžaduje kvalifikované zdroje likvidity. Poskytovateľom zábezpeky by sa nemalo brániť v slobodnom nahradzovaní zábezpeky v závislosti od dostupnosti zdrojov alebo ich stratégií riadenia aktív a pasív. Preto by mali byť povolené bežné postupy týkajúce sa zábezpeky, ako je spoliehanie sa na záložné účty účastníkov v prípade, keď účastník uložil zábezpeku na svojich záložných účtoch s cieľom plne kryť akúkoľvek expozíciu voči úverovým rizikám, na nahradenie zábezpeky, pokiaľ sa kvalita a likvidita zábezpeky monitoruje a je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia. V rámci takýchto mechanizmov záložných účtov má účastník zábezpeku uloženú na svojich záložných účtoch s cieľom plne kryť akúkoľvek expozíciu voči úverovým rizikám. Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára by okrem toho mal prijať zábezpeku s prihliadnutím na stanovenú hierarchiu, ale speňaženie prijatej zábezpeky v prípade zlyhania účastníka môže podľa potreby vykonať tým najefektívnejším spôsobom. Z obozretného hľadiska by však poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára mal byť schopný priebežne monitorovať dostupnosť zábezpeky, jej kvalitu a likviditu s cieľom plne kryť expozície voči úverovým rizikám. Mal by tiež mať uzavreté dohody s vypožičiavajúcimi účastníkmi, aby bolo zabezpečené neustále plnenie všetkých požiadaviek na zábezpeku stanovených v tomto nariadení.

(19)

Na účely merania vnútrodenného úverového rizika by mali byť poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára v pozícii predvídať vrcholové expozície pre daný deň. To by si nemalo vyžadovať prognózu presného počtu, ale mali by sa určiť trendy daných vnútrodenných expozícií. Podporuje to aj odkaz na „predvídanie vrcholových expozícií“ v normách Bazilejského výboru pre bankový dohľad (7).

(20)

V tretej časti hlave II nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sú stanovené rizikové váhy, ktoré sa majú uplatňovať na expozície voči úverovým rizikám vo vzťahu k Európskej centrálnej banke a ďalším oslobodeným subjektom. Pri meraní úverového rizika na účely regulácie sa takéto rizikové váhy všeobecne považujú za najlepšie dostupné referenčné hodnoty. Preto sa rovnaká metodika môže uplatniť v prípade vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám. Aby sa však zaručila koncepčná spoľahlivosť daného prístupu, sú potrebné niektoré úpravy, predovšetkým pri vykonávaní výpočtov s použitím rámca úverového rizika podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre štandardizovaný prístup a podľa kapitoly 3 uvedeného nariadenia pre prístup na základe interných ratingov, mali by sa vnútrodenné expozície považovať za expozície na konci dňa, keďže taký je predpoklad uvedeného nariadenia.

(21)

V súlade s článkom 59 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktorý obsahuje výslovný odkaz na článok 46 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, bankové záruky alebo akreditívy by podľa potreby mali byť v súlade so zásadami CPSS – IOSCO a spĺňať podobné požiadavky, aké sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 648/2012. Patrí k nim požiadavka, aby bankové záruky a akreditívy plne zabezpečili zábezpekou ručitelia. S cieľom zachovať efektívnosť vyrovnania transakcií s cennými papiermi v rámci Únie by sa však v prípade, keď sa bankové záruky alebo akreditívy používajú vo vzťahu k expozíciám voči úverovým rizikám, ktoré môžu vzniknúť z interoperabilných prepojení centrálnych depozitárov, malo umožniť zváženie vhodných alternatívnych faktorov zmierňovania rizika, pokiaľ poskytujú rovnakú alebo vyššiu úroveň ochrany než ustanovenia v nariadení (EÚ) č. 648/2012. Toto osobitné zaobchádzanie by sa malo vzťahovať len na bankové záruky alebo akreditívy, ktoré chránia interoperabilné prepojenie centrálnych depozitárov, a mali by sa týkať výlučne expozície voči úverovým rizikám medzi dvomi prepojenými centrálnymi depozitármi. Keďže banková záruka alebo akreditív chránia nezlyhávajúce centrálne depozitáre pred úverovými stratami, potreby likvidity nezlyhávajúcich centrálnych depozitárov by sa tiež mali riešiť buď včasným vyrovnaním záväzkov ručiteľov, alebo alternatívne držbou kvalifikovaných zdrojov likvidity.

(22)

V článku 59 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje, aby poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára zmierňovali riziká likvidity prostredníctvom kvalifikovaných likvidných zdrojov v každej mene. V dôsledku toho sa na splnenie požiadaviek stanovených v uvedenom článku nemôžu použiť nekvalifikované likvidné zdroje. Nič však nebráni použitiu nekvalifikovaných likvidných zdrojov, ako sú napríklad menové swapy, pri riadení dennej likvidity popri kvalifikovaných likvidných zdrojoch. Je to tiež v súlade s medzinárodnými normami, ktoré sú odzrkadlené v zásadách CPSS – IOSCO. Nekvalifikované likvidné zdroje by sa preto mali na tento účel merať a monitorovať.

(23)

Riziko likvidity môže potenciálne vyplynúť z akýchkoľvek vedľajších služieb bankového typu, ktoré poskytuje centrálny depozitár. V rámci riadenia pre riziká likvidity by sa mali určiť riziká vyplývajúce z rôznych vedľajších služieb bankového typu vrátane požičiavania cenných papierov a podľa potreby rozlišovať ich riadenie.

(24)

S cieľom pokryť všetky potreby likvidity vrátane potrieb vnútrodennej likvidity poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára by sa v rámci riadenia pre riziko likvidity centrálneho depozitára malo zabezpečiť, aby sa záväzky týkajúce sa platieb a vyrovnania vrátane vnútrodenných záväzkov plnili pri splatnosti, a to vo všetkých menách vyrovnania systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaného centrálnym depozitárom.

(25)

Vzhľadom na to, že na všetky riziká likvidity okrem vnútrodenných sa už vzťahuje smernica 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 575/2013, toto nariadenie by malo byť zamerané na vnútrodenné riziká.

(26)

Keďže poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára sú systémovo významnými infraštruktúrami trhu, je nevyhnutné zabezpečiť, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára riadil svoje úverové riziká a riziká likvidity konzervatívnym spôsobom. Preto by mal mať poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára povolené poskytnúť vypožičiavajúcim účastníkom v priebehu poskytovania bankových služieb vedľajšieho typu iba neviazané úverové linky, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. 909/2014.

(27)

S cieľom zabezpečiť, aby postupy riadenia rizík poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára boli dostatočne spoľahlivé aj v nepriaznivých podmienkach, stresové testovanie likvidných finančných zdrojov poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára by malo byť prísne a zamerané do budúcnosti. Z rovnakého dôvodu by sa mala v rámci testov zohľadňovať škála extrémnych, ale reálnych scenárov, a testy by sa mali vykonávať pre každú relevantnú menu, ktorú ponúka poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára, pričom by sa malo brať do úvahy možné zlyhanie jedného z vopred dohodnutých mechanizmov financovania. Scenáre by mali zahŕňať, ale nie výlučne, zlyhanie dvoch najväčších účastníkov poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára v danej mene. Je to potrebné na zavedenie pravidla, ktoré je na jednej strane obozretné, keďže zohľadňuje skutočnosť, že okrem najväčšieho účastníka aj ďalší účastníci môžu vytvoriť riziko likvidity, a na druhej strane je to pravidlo takisto primerané cieľu, keďže neberie do úvahy tých ostatných účastníkov, ktorí predstavujú nižší potenciál na vytvorenie rizika likvidity.

(28)

V článku 59 ods. 4 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára zabezpečil dostatočné likvidné zdroje vo všetkých relevantných menách vo veľmi rôznorodých potenciálnych stresových scenároch. Preto by pravidlá vymedzujúce rámce a nástroje riadenia rizika likvidity v stresových scenároch mali predpisovať metodiku na určenie mien, ktoré sú relevantné pre riadenie rizika likvidity. Určenie relevantných mien by malo byť založené na zásade významnosti, spoliehať sa na určenú čistú kumulatívnu expozíciu likvidity a byť založené na údajoch zhromaždených počas dlhšieho a riadne vymedzeného časového obdobia. Okrem toho by sa s cieľom zachovať súdržný regulačný rámec v Únii mali medzi relevantné meny štandardne zahrnúť najrelevantnejšie meny v Únii určené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2017/392 (8) podľa článku 12 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(29)

Zhromaždenie dostatočných údajov na určenie všetkých ďalších mien okrem najrelevantnejších mien Únie si vyžaduje aspoň minimálne časové obdobie, ktoré by malo uplynúť od udelenia povolení pre poskytovateľov bankových služieb centrálneho depozitára až do konca danej doby. Preto by malo byť na určenie všetkých ďalších mien okrem najrelevantnejších mien Únie povolené použitie alternatívnych metód počas prvého roka od udelenia povolení pre poskytovateľov bankových služieb centrálneho depozitára podľa nového regulačného rámca stanoveného v nariadení (EÚ) č. 909/2014 pre tých poskytovateľov bankových služieb centrálneho depozitára, ktorí už poskytovali vedľajšie služby bankového typu v čase nadobudnutia účinnosti technických predpisov uvedených v článku 69 nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Tento prechodný mechanizmus by nemal ovplyvňovať požiadavku, aby poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára zabezpečili dostatočné likvidné zdroje ako také, ale iba určenie tých mien, ktoré podliehajú stresovému testovaniu na účely riadenia likvidity.

(30)

V článku 59 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje, aby poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára mali zavedené vopred dohodnuté a vysoko spoľahlivé mechanizmy financovania zabezpečujúce, aby sa zábezpeka, ktorú poskytol zlyhávajúci klient, mohla previesť na peňažné prostriedky aj za extrémnych, ale reálnych trhových podmienok. V tom istom nariadení sa vyžaduje, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára zmierňoval vnútrodenné riziká prostredníctvom vysoko likvidnej zábezpeky s minimálnym úverovým a trhovým rizikom. Keďže likvidita musí byť okamžite dostupná, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára by mal byť schopný riešiť akúkoľvek potrebu likvidity v ten istý deň. Keďže poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára môžu pôsobiť vo viacerých časových pásmach, pri vykonávaní prevodu zábezpeky na peňažné prostriedky v ten istý deň prostredníctvom vopred dohodnutých mechanizmov financovania by sa mala zohľadňovať otváracia doba miestnych platobných systémov každej jednotlivej meny, ktorej sa to týka.

(31)

Ustanovenia v tomto nariadení sú úzko prepojené, keďže sa zaoberajú prudenciálnymi požiadavkami na centrálne depozitáre. V záujme zabezpečenia súdržnosti medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, a s cieľom uľahčiť komplexný prehľad a kompaktný prístup k týmto ustanoveniam osobami, ktoré podliehajú uvedeným povinnostiam, je žiaduce zahrnúť všetky regulačné technické predpisy vyžadované v nariadení (EÚ) č. 909/2014 do jedného nariadenia.

(32)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre bankovníctvo predložil Komisii.

(33)

Európsky orgán pre bankovníctvo pred predložením návrhu technických predpisov, z ktorých vychádza toto nariadenie, úzko spolupracoval s Európskym systémom centrálnych bánk (ESCB) a s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA). Uskutočnil aj otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (9),

a)

ide o upísané základné imanie v zmysle článku 22 smernice Rady 86/635/EHS (10);

b)

boli splatené vrátane súvisiaceho emisného ážia;

c)

plne absorbujú straty pri nepretržitom pokračovaní v činnosti;

d)

v prípade konkurzu alebo likvidácie sa radia za všetky ostatné pohľadávky v rámci konania o platobnej neschopnosti alebo podľa uplatniteľných právnych predpisov o platobnej neschopnosti.

a)

spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1;

b)

predstavujú „nástroje vlastných zdrojov“ podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 119 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

podliehajú ustanoveniam nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

a)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na prevádzkové a právne riziká a riziká spojené so správou cenných papierov uvedené v článku 47 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, vypočítaných v súlade s článkom 4;

b)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na investičné riziká uvedené v článku 47 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, vypočítaných v súlade s článkom 5;

c)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na obchodné riziká uvedené v článku 47 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, vypočítaných v súlade s článkom 6;

d)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na likvidáciu alebo reštrukturalizáciu jeho činností uvedených v článku 47 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, vypočítaných v súlade s článkom 7.

a)

centrálny depozitár, ktorému nebolo udelené povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ale ktorý nemá povolenie používať pokročilé prístupy merania uvedené v článkoch 321 až 324 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ale ktorý nemá povolenie používať štandardizovaný prístup uvedený v článkoch 317 až 320 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

a)

8 % hodnoty rizikovo váženej expozície centrálneho depozitára v súvislosti s oboma týmito rizikami:

b)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na trhové riziko v súlade s odsekmi 4 a 5.

a)

ak centrálnemu depozitáru nebolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, centrálny depozitár uplatňuje štandardizovaný prístup pre kreditné riziko podľa článkov 107 až 141 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v kombinácii s článkami 192 až 241 uvedeného nariadenia týkajúcimi sa zmierňovania kreditného rizika;

b)

ak centrálnemu depozitáru bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ale nemá povolenie používať prístup interných ratingov (prístup IRB) uvedený v článkoch 142 až 191 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, centrálny depozitár uplatňuje štandardizovaný prístup pre kreditné riziko podľa článkov 107 až 141 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v kombinácii s ustanoveniami týkajúcimi sa zmierňovania kreditného rizika uvedenými v článkoch 192 až 241 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

ak centrálnemu depozitáru bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a má povolenie používať prístup IRB, centrálny depozitár uplatňuje prístup IRB pre kreditné riziko stanovený v článkoch 142 až 191 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v kombinácii s ustanoveniami týkajúcimi sa zmierňovania kreditného rizika uvedenými v článkoch 192 až 241 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

a)

jednu z metód uvedených v článkoch 271 až 282 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom, v rámci ktorej sa uplatňujú úpravy z dôvodu volatility, uvedenú v článkoch 220 až 227 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

a)

centrálny depozitár, ktorému nebolo udelené povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie podľa článku 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ale ktorý nemá povolenie používať interné modely na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko.

a)

odhad vychádzajúci z použitia odseku 2 mínus najnižšia z týchto hodnôt:

b)

25 % ročných hrubých prevádzkových výdavkov centrálneho depozitára uvedených v odseku 3.

a)

odhadne kapitál potrebný na krytie strát vyplývajúcich z obchodného rizika na základe primerane predvídateľných nepriaznivých scenárov relevantných pre jeho obchodný model;

b)

zdokumentuje predpoklady a metodiky použité na odhad očakávaných strát uvedených v písmene a);

c)

aspoň raz ročne preskúma a aktualizuje scenáre uvedené v písmene a).

a)

ročné hrubé prevádzkové výdavky centrálneho depozitára pozostávajú aspoň z:

b)

ročné hrubé prevádzkové výdavky centrálneho depozitára sa určujú v súlade s jedným z tohto:

c)

centrálny depozitár môže od ročných hrubých prevádzkových výdavkov odpočítať odpisovanie a amortizáciu hmotného a nehmotného majetku;

d)

centrálny depozitár používa najnovšie auditované informácie zo svojej ročnej účtovnej závierky;

e)

centrálny depozitár, ktorý vykonáva svoju obchodnú činnosť menej ako jeden rok od dátumu, kedy začal svoje činnosti, uplatňuje hrubé prevádzkové výdavky predpokladané vo svojom obchodnom pláne.

a)

odhadne časové obdobie potrebné na likvidáciu alebo reštrukturalizáciu činností pre všetky stresové scenáre uvedené v prílohe, a to v súlade s plánom uvedeným v článku 47 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

vydelí ročné hrubé prevádzkové výdavky centrálneho depozitára, určené v súlade s článkom 6 ods. 3, dvanástimi („mesačné hrubé prevádzkové výdavky“);

c)

vynásobí mesačné hrubé prevádzkové výdavky uvedené v písmene b) dlhším z týchto časových období:

a)

vypočítať priemer piatich najvyšších vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám za posledný kalendárny rok („vrcholové expozície“) vyplývajúcich z poskytovania služieb stanovených v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

b)

uplatniť zrážku z hodnoty celej zábezpeky zhromaždenej vo vzťahu k vrcholovým expozíciám a predpokladať, že po uplatnení zrážok z hodnoty (haircut) v súlade s článkami 222 až 227 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zábezpeka stratí 5 % svojej trhovej hodnoty;

c)

vypočítať priemer požiadaviek na vlastné zdroje vo vzťahu k vrcholovým expozíciám vypočítaných v súlade s odsekom 2, pričom tieto expozície považuje za expozície na konci dňa („kapitálová požiadavka“).

a)

štandardizovaný prístup pre kreditné riziko podľa článkov 107 až 141 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak nemajú povolenie používať prístup IRB;

b)

prístup IRB a požiadavky stanovené v článkoch 142 až 191 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak majú povolenie používať prístup IRB.

a)

jednoznačne odlišuje zábezpeku od iných cenných papierov vypožičiavajúceho účastníka;

b)

prijíma zábezpeku, ktorá spĺňa podmienky článku 10, alebo iné druhy zábezpeky, ktoré spĺňajú požiadavky článku 11, a to podľa tejto hierarchie:

c)

aspoň raz denne monitoruje úverovú kvalitu, trhovú likviditu a cenovú volatilitu všetkých cenných papierov prijatých ako zábezpeka a oceňuje ich v súlade s článkom 12;

d)

musí stanoviť metodiky týkajúce sa zrážky z hodnoty zábezpeky v súlade s článkom 13;

e)

musí zabezpečiť, aby zábezpeka zostala dostatočne diverzifikovaná, aby sa mohla speňažiť v rámci časového obdobia uvedeného v článkoch 10 a 11 bez významného trhového vplyvu, v súlade s článkom 14.

a)

vydáva ich alebo výslovne za ne ručí jeden z týchto subjektov:

b)

centrálny depozitár vie preukázať, že predstavujú nízke úverové a trhové riziko, a to na základe vlastného interného posúdenia s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská a zohľadňuje riziko konkrétnej krajiny, v ktorej je emitent usadený;

c)

sú denominované v mene, ktorej riziká je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný riadiť;

d)

sú voľne prevoditeľné bez akéhokoľvek právneho obmedzenia alebo nárokov tretej strany, ktoré ovplyvňujú ich speňaženie;

e)

spĺňajú jednu z týchto požiadaviek:

f)

spoľahlivé cenové údaje o takýchto dlhových nástrojoch sa uverejňujú aspoň denne;

g)

sú okamžite dostupné a prevoditeľné na peňažné prostriedky v ten istý deň.

a)

finančné nástroje vydal emitent, ktorý má na základe primeraného interného posúdenia vykonaného poskytovateľom bankových služieb centrálneho depozitára s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská a zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia emitenta v konkrétnej krajine, nízke úverové riziko;

b)

finančné nástroje majú na základe primeraného interného posúdenia vykonaného poskytovateľom bankových služieb centrálneho depozitára s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská, nízke trhové riziko;

c)

sú denominované v mene, ktorej riziká je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný riadiť;

d)

sú voľne prevoditeľné a bez akéhokoľvek právneho obmedzenia alebo nárokov tretej strany, ktoré ovplyvňujú ich speňaženie;

e)

spĺňajú jednu z týchto požiadaviek:

f)

dajú sa speňažiť v ten istý deň;

g)

cenové údaje o týchto nástrojoch sú verejne dostupné takmer v reálnom čase;

h)

nevydal ich žiadny z týchto subjektov:

i)

ani inak nepodliehajú významnému riziku nesprávnej voľby v zmysle článku 291 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

a)

sú voľne prevoditeľné bez akéhokoľvek právneho obmedzenia alebo nárokov tretej strany, ktoré ovplyvňujú ich speňaženie;

b)

sú prípustné u centrálnej banky v Únii, ak má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára v danej centrálnej banke prístup k pravidelnému, nie príležitostnému úveru („bežný úver“);

c)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný riadiť;

d)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára má vopred dohodnutý mechanizmus financovania s niektorou z druhu spoľahlivej finančnej inštitúcie uvedenej v článku 59 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a bližšie určenej v článku 38 tohto nariadenia, ktorá zabezpečuje prevod týchto nástrojov na peňažné prostriedky v ten istý deň.

a)

sú voľne prevoditeľné bez akéhokoľvek právneho obmedzenia alebo nárokov tretej strany, ktoré ovplyvňujú ich speňaženie;

b)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný riadiť;

c)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára má oba tieto prvky:

a)

finančné nástroje uvedené v článku 10 sú aspoň denne oceňované podľa trhovej hodnoty;

b)

finančné nástroje uvedené v článku 11 ods. 1 sú oceňované aspoň denne, a ak takéto denné oceňovanie nie je možné, sú oceňované na základe modelu;

c)

finančné nástroje uvedené v článku 11 ods. 2 sú oceňované aspoň denne, a ak takéto denné oceňovanie nie je možné, sú oceňované na základe modelu.

a)

pravidelne, teda aspoň raz ročne;

b)

ak zásady a postupy oceňovania ovplyvní významná zmena.

a)

ak je zábezpeka prípustná u centrálnej banky, v ktorej má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára prístup k bežnému úveru, za spodnú hranicu minimálnej zrážky možno považovať zrážky uplatňované centrálnou bankou na daný druh zábezpeky;

b)

ak zábezpeka nie je prípustná u centrálnej banky, v ktorej má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára prístup k bežnému úveru, za spodnú hranicu minimálnej zrážky sa považujú zrážky uplatňované centrálnou bankou vydávajúcou menu, v ktorej je finančný nástroj denominovaný.

a)

druh aktíva;

b)

úroveň úverového rizika spojeného s finančným nástrojom;

c)

krajina emisie aktíva;

d)

splatnosť aktíva;

e)

historická a hypotetická budúca cenová volatilita aktíva v stresových trhových podmienkach;

f)

likvidita podkladového trhu vrátane rozpätí medzi nákupnou a predajnou cenou;

g)

devízové riziko, ak existuje;

h)

riziko nesprávnej voľby v zmysle článku 291 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak existuje.

a)

zásady a postupy, ktoré sa uplatňujú, ak dôjde k výskytu porušenia limitov koncentrácie;

b)

opatrenia na zmierňovanie rizika, ktoré sa uplatnia, ak dôjde k prekročeniu limitov koncentrácie definovaných v zásadách;

c)

načasovanie očakávaného vykonávania opatrení podľa písmena b).

a)

individuálni emitenti so zreteľom na štruktúru skupiny;

b)

krajina emitenta;

c)

druh emitenta;

d)

druh aktíva;

e)

mena vyrovnania;

f)

zábezpeka s úverovým rizikom, rizikom likvidity a trhovým rizikom nad minimálnymi úrovňami;

g)

prípustnosť zábezpeky, aby mal poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára prístup k bežnému úveru v centrálnej emisnej banke;

h)

každý vypožičiavajúci účastník;

i)

všetci vypožičiavajúci účastníci;

j)

finančné nástroje vydané emitentmi rovnakého druhu z hľadiska hospodárskeho odvetvia, činnosti, geografického regiónu;

k)

úroveň úverového rizika finančného nástroja alebo emitenta určená prostredníctvom interného posúdenia vykonaného poskytovateľom bankových služieb centrálneho depozitára na základe definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská a zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia emitenta v konkrétnej krajine;

l)

likvidita a cenová volatilita finančných nástrojov.

a)

jediná úverová inštitúcia;

b)

finančná inštitúcia z tretej krajiny, ktorá podlieha prudenciálnym pravidlám, ktoré sú aspoň tak prísne ako pravidlá stanovené v smernici 2013/36/EÚ a v nariadení (EÚ) č. 575/2013, a to v súlade s článkom 114 ods. 7 uvedeného nariadenia;

c)

komerčný subjekt, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny ako inštitúcia uvedená v písmene a) alebo b).

a)

vydal ich emitent, ktorý má na základe primeraného interného posúdenia vykonaného poskytovateľom bankových služieb centrálneho depozitára s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská a zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia emitenta v konkrétnej krajine, nízke úverové riziko;

b)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný primerane riadiť;

c)

sú neodvolateľné, bezpodmienečné a neexistuje žiadna právna ani zmluvná výnimka alebo opcia, ktorá by emitentovi umožnila namietať platbu záruky;

d)

môžu byť splatné na požiadanie v rámci jedného pracovného dňa, počas obdobia speňažovania portfólia zlyhávajúceho vypožičiavajúceho účastníka, bez akéhokoľvek regulačného, právneho alebo prevádzkového obmedzenia;

e)

nevydal ich subjekt, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny ako vypožičiavajúci účastník krytý zárukou, ani subjekt, ktorého obchodná činnosť zahŕňa poskytovanie služieb kľúčových pre fungovanie poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, s výnimkou prípadu, keď uvedeným subjektom je centrálna banka Európskeho hospodárskeho priestoru alebo centrálna banka vydávajúca menu, v ktorej má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára expozície;

f)

nepodliehajú významnému riziku nesprávnej voľby v zmysle článku 291 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

g)

sú úplne zaistené zábezpekou, ktorá spĺňa tieto podmienky:

a)

vydala ich centrálna banka v Únii alebo centrálna banka vydávajúca menu, v ktorej má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára expozície;

b)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný primerane riadiť;

c)

sú neodvolateľné, bezpodmienečné a emitujúca centrálna banka sa nemôže spoliehať na žiadnu právnu alebo zmluvnú výnimku alebo opciu, ktorá by emitentovi umožnila namietať platbu záruky;

d)

sú splatné v rámci jedného pracovného dňa.

a)

kryjú iba expozície voči úverovým rizikám medzi dvomi prepojenými centrálnymi depozitármi;

b)

boli vydané konzorciom spoľahlivých finančných inštitúcií spĺňajúcich požiadavky stanovené v článku 38 ods. 1, v ktorom každá z týchto finančných inštitúcií je povinná uhradiť časť celkovej sumy, ktorá bola zmluvne dohodnutá;

c)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný primerane riadiť;

d)

sú neodvolateľné, bezpodmienečné a emitujúca inštitúcia sa nemôže spoliehať na žiadnu právnu alebo zmluvnú výnimku alebo opciu, ktorá by emitentovi umožnila namietať platbu akreditívu;

e)

môžu byť splatné na požiadanie bez akéhokoľvek regulačného, právneho alebo prevádzkového obmedzenia;

f)

neemituje ich:

g)

nepodliehajú významnému riziku nesprávnej voľby v zmysle článku 291 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

h)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára pravidelne monitoruje úverovú bonitu emitujúcich finančných inštitúcií nezávislým posudzovaním úverovej bonity týchto inštitúcií a prideľovaním a pravidelným preskúmavaním interných úverových ratingov vo vzťahu k jednotlivým finančným inštitúciám;

i)

môžu byť splatné počas obdobia speňažiteľnosti do troch pracovných dní od okamihu, keď zlyhávajúci poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára nesplní svoje platobné záväzky v čase splatnosti;

j)

kvalifikované likvidné zdroje uvedené v článku 34 sú dostupné v dostatočnom objeme, ktorý pokrýva časový odstup do okamihu, keď musia byť banková záruka a akreditív splatné v prípade zlyhania jedného z prepojených centrálnych depozitárov;

k)

riziko, že banková záruka a akreditív nebudú konzorciom splatené v plnom objeme, je zmiernené:

l)

mechanizmy sa pravidelne testujú a preskúmavajú podľa článku 41 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

a)

vnútrodenné úverové riziko a jednodňové úverové riziko;

b)

príslušnú záruku a iné rovnocenné finančné zdroje používané v súvislosti s rizikami uvedenými v písmene a);

c)

prípadné reziduálne expozície voči úverovým rizikám;

d)

postupy úhrady a sankčné sadzby.

a)

požiadavky oddielu 2 týkajúce sa monitorovania, merania, riadenia, podávania správ a zverejňovania v súvislosti s rizikami likvidity;

b)

požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013 týkajúce sa monitorovania, merania, riadenia, podávania správ a zverejňovania v súvislosti s inými rizikami likvidity, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).

a)

meranie vnútrodenného a jednodňového úverového rizika v súlade s pododdielom 1;

b)

monitorovanie vnútrodenného a jednodňového úverového rizika v súlade s pododdielom 2;

c)

riadenie vnútrodenného a jednodňového úverového rizika v súlade s pododdielom 3;

d)

meranie, monitorovanie a riadenie zábezpeky a iných rovnocenných finančných zdrojov, ako je uvedené v článku 59 ods. 3 písm. c) a d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, v súlade s kapitolou I tohto nariadenia;

e)

analýzy a plány, ako riešiť akékoľvek potenciálne reziduálne expozície voči úverovým rizikám, v súlade s pododdielom 4;

f)

riadenie jeho postupov úhrady a sankčných sadzieb v súlade s pododdielom 5;

g)

podávanie správ o jeho úverových rizikách v súlade s pododdielom 6;

h)

zverejňovanie jeho úverového rizika v súlade s pododdielom 7.

a)

zásady a postupy podliehajú významnej zmene;

b)

ak poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára dobrovoľne vykoná zmenu po posúdení uvedenom v článku 19.

a)

parametre uvedené v článku 19;

b)

zrážky uplatňované v súlade s článkom 13, hlásené podľa druhu zábezpeky;

c)

zmeny zásad alebo postupov podľa odseku 3.

a)

vrcholové a priemerné vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám pre vedľajšie služby bankového typu uvedené v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

b)

vrcholové a priemerné vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám podľa vypožičiavajúceho účastníka a ďalšie členenie zábezpeky, ktorá tieto expozície voči úverovým rizikám kryje;

c)

vrcholové a priemerné vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám voči iným protistranám, a ak sú zabezpečené zábezpekou, ďalšie členenie zábezpeky, ktorá tieto vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám kryje;

d)

celková hodnota vnútrodenných úverových liniek poskytnutých účastníkom;

e)

ďalšie členenie expozícií voči úverovým rizikám uvedených v písmenách b) a c) sa vzťahuje na:

a)

prostredníctvom automatického systému hlásenia priebežne monitorovať vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám vyplývajúce z vedľajších služieb bankového typu uvedených v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

b)

minimálne počas obdobia desiatich rokov uchovávať záznamy o denných vnútrodenných vrcholových a priemerných expozíciách voči úverovým rizikám vyplývajúcich z vedľajších služieb bankového typuuvedených v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

c)

zaznamenávať vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám pochádzajúce od každého subjektu, voči ktorému vznikajú vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám, vrátane:

d)

v plnom rozsahu opísať, ako sa v rámci riadenia úverového rizika zohľadňujú vzájomné závislosti a viacnásobné vzťahy, ktoré môže poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára mať s každým zo subjektov uvedených v písmene c);

e)

špecifikovať pre každú protistranu, ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára monitoruje koncentráciu svojich vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám vrátane svojich expozícií voči subjektom skupín, ktoré pozostávajú zo subjektov uvedených v písmene c);

f)

špecifikovať, ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára posudzuje primeranosť zrážok uplatňovaných na zhromaždenú zábezpeku;

g)

špecifikovať, ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára monitoruje krytie expozícií voči úverovým rizikám zábezpekou a krytie expozícií voči úverovým rizikám inými rovnocennými finančnými zdrojmi.

a)

minimálne počas obdobia desiatich rokov uchovávať záznamy o súčte skutočných expozícií voči úverovým rizikám na konci dňa;

b)

denne zaznamenávať informácie uvedené v písmene a).

a)

špecifikovať, ako posudzuje koncepciu a prevádzku svojho rámca riadenia úverového rizika vo vzťahu ku všetkým činnostiam uvedeným v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

b)

poskytovať iba úverové linky, ktoré môže poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára kedykoľvek bezpodmienečne zrušiť a bez predchádzajúceho oznámenia vypožičiavajúcim účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár;

c)

ak sa v interoperabilných prepojeniach použije banková záruka uvedená v článku 16, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí posúdiť a analyzovať prepojenosť, ktorá môže vyplynúť z toho, že túto bankovú záruku poskytujú rovnakí účastníci.

a)

expozície voči členom Európskeho systému centrálnych bánk a ostatným orgánom členských štátov vykonávajúcim podobné funkcie a voči iným verejným orgánom v Únii, ktoré sú poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujú do riadenia verejného dlhu;

b)

expozície voči jednej z multilaterálnych rozvojových bánk uvedených v článku 117 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

expozície voči jednej z medzinárodných organizácií uvedených v článku 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)

expozície voči subjektom verejného sektora v zmysle článku 4 bodu 8 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak ich vlastnia ústredné vlády a majú uzatvorené výslovné dohody o zárukách ústredných vlád za ich expozície voči úverovým rizikám;

e)

expozície voči centrálnym bankám tretích krajín, ktoré sú denominované v národnej mene danej centrálnej banky, za predpokladu, že Komisia prijala vykonávací akt v súlade s článkom 114 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v ktorom potvrdzuje, že táto tretia krajina sa považuje za krajinu uplatňujúcu také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii.

a)

posúdenie úverovej bonity vypožičiavajúceho účastníka na základe metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská;

b)

overenie súladu zábezpeky a iných rovnocenných finančných zdrojov, ktoré účastník poskytol na krytie vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám, s požiadavkami stanovenými v článku 9, resp. v článku 15;

c)

stanovenie úverových limitov pre vypožičiavajúceho účastníka na základe viacnásobných vzťahov, ktoré má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára s vypožičiavajúcim účastníkom, vrátane prípadu, keď poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára poskytuje tomu istému účastníkovi viaceré vedľajšie služby bankového typu zo služieb uvedených v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

d)

zohľadnenie úrovne kvalifikovaných likvidných zdrojov v súlade s článkom 34;

e)

preskúmanie úverových limitov pre vypožičiavajúceho účastníka s cieľom zabezpečiť oboje z tohto:

f)

preskúmanie úverových liniek, ktoré boli poskytnuté vypožičiavajúcim účastníkom, na základe ich skutočného využitia úveru, a to aspoň raz ročne;

g)

zabezpečenie, aby sa hodnota jednodňových expozícií voči úverovým rizikám zahrnula do využitia úverového limitu poskytnutého účastníkovi;

h)

zabezpečenie, aby sa výška jednodňového úveru, ktorý ešte nebol uhradený, zahrnula do vnútrodenných expozícií nasledujúceho dňa a bola zhora obmedzená úverovým limitom.

a)

špecifikovať, ako sa alokujú potenciálne nekryté úverové straty, vrátane splácania akýkoľvek finančných prostriedkov, ktoré si poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára môže vypožičať od poskytovateľov likvidity na krytie likvidnej medzery súvisiacej s takýmito stratami;

b)

zahŕňať priebežné posúdenie vyvíjajúcich sa trhových podmienok v súvislosti s hodnotou zábezpeky alebo iných rovnocenných finančných zdrojov po speňažení, ktoré sa môžu vyvinúť na potenciálne reziduálnu expozíciu voči úverovým rizikám;

c)

špecifikovať, že posúdenie uvedené v písmene b) sprevádza postup, v ktorom sú stanovené:

a)

sú vyššie ako zabezpečená jednodňová trhová sadzba na medzibankovom peňažnom trhu a sadzba pre jednodňové refinančné operácie centrálnej banky, ktorá vydáva menu expozície voči úverovým rizikám;

b)

zohľadňujú náklady na financovanie meny expozície voči úverovým rizikám a úverovú bonitu účastníka, ktorý má jednodňovú expozíciu voči úverovým rizikám.

a)

aspoň raz ročne predkladá kvalitatívne vyhlásenie, v ktorom uvedie prijaté opatrenia týkajúce sa spôsobu merania, monitorovania a riadenia úverových rizík vrátane vnútrodenných úverových rizík;

b)

oznamuje každú významnú zmenu týkajúcu sa opatrení prijatých v súlade s písmenom a), a to okamžite po vykonaní takejto významnej zmeny;

c)

mesačne predkladá parametre uvedené v článku 19.

a)

merania vnútrodenného a jednodňového rizika likvidity v súlade s pododdielom 1;

b)

monitorovania vnútrodenného a jednodňového rizika likvidity v súlade s pododdielom 2;

c)

riadenia rizika likvidity v súlade s pododdielom 3;

d)

podávania správ o vnútrodennom a jednodňovom riziku likvidity v súlade s pododdielom 4;

e)

zverejňovania rámca a nástrojov monitorovania, merania, riadenia a podávania správ vo vzťahu k riziku likvidity v súlade s pododdielom 5.

a)

maximálne využitie vnútrodennej likvidity vypočítané na základe najväčšej kladnej čistej kumulatívnej pozície a najväčšej zápornej čistej kumulatívnej pozície;

b)

celkové dostupné vnútrodenné likvidné zdroje na začiatku pracovného dňa, v členení podľa všetkých týchto prvkov:

c)

celková hodnota všetkých týchto prvkov:

a)

parametre uvedené v článku 30 ods. 1;

b)

ochotu poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára podstupovať riziká;

c)

pohotovostný plán financovania s opisom prostriedkov nápravy, ktoré sa majú použiť, ak dôjde k porušeniu ochoty podstupovať riziká.

a)

minimálne počas obdobia desiatich rokov uchováva záznam o dennej najväčšej kladnej čistej kumulatívnej vnútrodennej pozícii a najväčšej zápornej čistej kumulatívnej vnútrodennej pozícii pre každú menu vyrovnania systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, pre ktorý koná ako agent vyrovnania;

b)

priebežne monitoruje expozície vnútrodennej likvidity vo vzťahu k maximálnej expozícii vnútrodennej likvidity, ktorá bola v minulosti zaznamenaná.

a)

minimálne počas obdobia desiatich rokov uchovávať záznam o rizikách likvidity vyplývajúcich z využívania jednodňového úveru, a to pre každú menu vyrovnania systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, pre ktorý koná ako agent vyrovnania,

b)

monitorovať riziko likvidity vyplývajúce z poskytnutého jednodňového úveru vo vzťahu k maximálnej expozícii likvidity vyplývajúcej z poskytnutého jednodňového úveru, ktorá bola v minulosti zaznamenaná.

a)

peňažných prostriedkov uložených v centrálnej emisnej banke;

b)

dostupných peňažných prostriedkov uložených v jednej zo spoľahlivých finančných inštitúcií určených v článku 38 ods. 1;

c)

viazaných úverových liniek alebo podobných nástrojov;

d)

aktív, ktoré spĺňajú požiadavky článku 10 a článku 11 ods. 1 tohto nariadenia uplatniteľné na zábezpeku, alebo finančných nástrojov, ktoré sú v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2017/392, ktoré sú okamžite dostupné a prevoditeľné na peňažné prostriedky na základe vopred dohodnutých a vysoko spoľahlivých mechanizmov financovania v súlade s článkom 38 tohto nariadenia;

e)

zábezpeky uvedenej v článku 10 a v článku 11 ods. 1.

a)

odhadnúť kladné a záporné toky vnútrodennej likvidity pre všetky poskytované vedľajšie služby bankového typu;

b)

predvídať vnútrodenné načasovanie týchto tokov;

c)

predpovedať potreby vnútrodennej likvidity, ktoré môžu vzniknúť v rôznych obdobiach počas dňa.

a)

zabezpečiť získanie dostatočného vnútrodenného financovania na splnenie vnútrodenných cieľov, ktoré vyplývajú z analýzy uvedenej v odseku 1;

b)

riadiť a byť pripravený previesť na peňažné prostriedky zábezpeku potrebnú na získanie vnútrodenných finančných prostriedkov v stresových situáciách, a to pri zohľadnení zrážok v súlade s článkom 13 a limitov koncentrácie v súlade s článkom 14;

c)

riadiť načasovanie svojich záporných tokov likvidity v súlade s vnútrodennými cieľmi;

d)

mať zavedené mechanizmy riešenia neočakávaných prerušení svojich tokov vnútrodennej likvidity.

a)

rad historických scenárov vrátane období extrémnych trhových pohybov pozorovaných počas uplynulých 30 rokov alebo za obdobie, počas ktorého boli k dispozícii spoľahlivé údaje, ktoré by poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára vystavili najväčšiemu finančnému riziku, pokiaľ poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára nepreukáže, že opakovanie historického prípadu veľkých cenových pohybov nie je reálne;

b)

rad potenciálnych budúcich scenárov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)

štruktúru a činnosti poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, a to aj vo vzťahu k subjektom uvedeným v článku 30 ods. 2 a k prepojeným infraštruktúram finančných trhov alebo k iným subjektom, ktoré môžu predstavovať významné riziko likvidity pre poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára a prípadne pokrývajú viacdňové obdobie;

b)

akékoľvek silné vzťahy alebo podobné expozície medzi účastníkmi poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, a to aj medzi účastníkmi a ich materskou spoločnosťou a dcérskymi spoločnosťami;

c)

posúdenie pravdepodobnosti viacnásobných zlyhaní účastníkov a účinkov, ktoré môžu takéto zlyhania mať na účastníkov;

d)

vplyv viacnásobných zlyhaní uvedených v písmene c) na peňažné toky poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára a na jeho vyrovnávaciu kapacitu a horizont prežitia;

e)

to, či modelovanie odráža rôzne vplyvy, ktoré môže mať ekonomický stres na aktíva poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára aj na jeho kladné a záporné toky likvidity.

a)

včasného monitorovania likvidných aktív vrátane kvality aktív, ich koncentrácie a okamžitej dostupnosti;

b)

primeranej zásady monitorovania trhových podmienok, ktoré môžu ovplyvniť likviditu vnútrodenných kvalifikovaných likvidných zdrojov;

c)

hodnoty vnútrodenných kvalifikovaných likvidných zdrojov, ocenených a kalibrovaných v stresových trhových podmienkach vrátane scenárov uvedených v článku 36 ods. 7.

a)

umiestnenie jeho likvidných aktív na oddelenom účte pod priamou správou funkcie riadenia likvidity, ktoré sa môžu používať iba ako zdroj podmieneného financovania počas stresových období;

b)

zriadenie vnútorných systémov a kontrol, ktoré poskytnú funkcii riadenia likvidity účinnú prevádzkovú kontrolu na vykonávanie oboch týchto činností:

c)

kombinácia požiadaviek stanovených v písmenách a) a b), ak takáto kombinácia zaručuje porovnateľný výsledok.

a)

vykonáva sa na základe faktorov uvedených v odsekoch 4 a 5, ako aj osobitných scenárov uvedených v odseku 6;

b)

zahŕňa pravidelné testovanie postupov poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára týkajúcich sa prístupu ku kvalifikovaným likvidným zdrojom od poskytovateľa likvidity s použitím vnútrodenných scenárov;

c)

spĺňa požiadavky odsekov 2 až 6.

a)

podať správu o výsledkoch stresových testov svojmu výboru pre riziká a prípadne aj výboru centrálneho depozitára pre riziká;

b)

preskúmať a upraviť svoj pohotovostný plán uvedený v článku 32 ods. 1 písm. c), ak sa porušenia nedajú napraviť do konca dňa;

c)

mať pravidlá a postupy na hodnotenie a upravovanie primeranosti rámca pre riadenie rizika likvidity a poskytovateľov likvidity v súlade s výsledkami a analýzou svojich stresových testov.

a)

platieb, ktoré neboli od účastníkov prijaté včas;

b)

prechodného zlyhania alebo neschopnosti jedného z poskytovateľov likvidity pre poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, a to aj poskytovateľov uvedených v článku 59 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, správcovských bánk, nostro agentov alebo akejkoľvek súvisiacej infraštruktúry vrátane interoperabilných centrálnych depozitárov;

c)

simultánnych tlakov na trhoch s financovaním a aktívami vrátane poklesu hodnoty kvalifikovaných likvidných zdrojov;

d)

stresu v devízovej konvertibilite a prístupu na devízové trhy;

e)

nepriaznivých zmien dobrého mena poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, ktoré spôsobia, že určití poskytovatelia likvidity stiahnu svoju likviditu;

f)

relevantnej vrcholovej historickej cenovej volatility zábezpeky alebo aktív ako periodickej udalosti;

g)

zmien v dostupnosti úverov na trhu.

a)

zoradenie mien od najvyššej po najnižšiu na základe priemeru troch najväčších denných záporných čistých kumulatívnych pozícií, prevedených na euro, za obdobie dvanástich mesiacov;

b)

zohľadnenie ako relevantné:

a)

priebežná analýza vývoja potrieb likvidity umožňujúca určenie udalostí, ktoré sa môžu vyvinúť na nepredvídané a potenciálne nekryté nedostatky likvidity, vrátane plánu na obnovenie mechanizmov financovania pred uplynutím ich platnosti;

b)

pravidelné praktické testovanie samotných pravidiel a postupov.

a)

ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára získa prístup k hotovostným vkladom alebo jednodňovým investíciám hotovostných vkladov;

b)

ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára uskutočňuje trhové transakcie v ten istý deň;

c)

ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára čerpá vopred dohodnuté linky likvidity.

a)

výboru poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára pre riziká a prípadne výboru centrálneho depozitára pre riziká;

b)

dotknutému príslušnému orgánu uvedenému v článku 60 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 spôsobom stanoveným v článku 39 tohto nariadenia.

a)

úverovú inštitúciu povolenú v súlade s článkom 8 smernice 2013/36/EÚ, u ktorej môže poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára preukázať, že má nízke úverové riziko na základe interného posúdenia vykonaného s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská;

b)

finančná inštitúcia tretej krajiny, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky:

a)

podrobenie daných inštitúcií pravidelnému a nezávislému posudzovaniu ich úverovej bonity;

b)

prideľovanie a pravidelné preskúmavanie interných úverových ratingov pre každú finančnú inštitúciu, s ktorou centrálny depozitár zaviedol vopred dohodnutý a vysoko spoľahlivý mechanizmus financovania.

a)

limity koncentrácie sú stanovené pre jednotlivé meny;

b)

sú zavedené najmenej dva mechanizmy pre každú významnú menu;

c)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára nie je nadmerne odkázaný na žiadnu individuálnu finančnú inštitúciu, keď sa zohľadnia všetky meny.

a)

akýchkoľvek významných zmenách v zásadách a postupoch týkajúcich sa limitov koncentrácie voči jeho poskytovateľom likvidity určeným v súlade s týmto článkom,

b)

prípadoch, keď prekročí limit koncentrácie voči jeho poskytovateľom likvidity stanovený v jeho zásadách a postupoch, ako je uvedené v odseku 5.

a)

aktíva určené ako zábezpeka sú preňho viditeľné v reálnom čase;

b)

zábezpeka je oddelená od iných cenných papierov vypožičiavajúceho účastníka;

c)

dohody so subjektom tretej strany zabraňujú tomu, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára utrpel stratu aktív.

a)

aspoň raz ročne predkladá kvalitatívne vyhlásenie, v ktorom uvedie všetky prijaté opatrenia týkajúce sa spôsobu merania, monitorovania a riadenia rizík likvidity vrátane vnútrodenných rizík,

b)

oznamuje každú významnú zmenu týkajúcu sa prijatých opatrení podľa písmena a), a to okamžite po vykonaní takejto významnej zmeny;

c)

mesačne predkladá parametre uvedené v článku 30 ods. 1.

a)

dostatočne veľkého relatívneho podielu každej meny na celkovej hodnote vyrovnania zo strany centrálneho depozitára podľa pokynov na vyrovnanie vo vzťahu k platbe vypočítanej za obdobie jedného roka;

b)

vplyvu nedostupnosti každej meny na hladké fungovanie činností poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára v rámci širokej škály potenciálnych stresových scenárov uvedených v článku 36.

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/44

(1)

Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) posúdil „Správu o výsledku výzvy Výboru európskych orgánov bankového dohľadu na predloženie dôkazov o internalizácii vyrovnania medzi depozitnými bankami a činnostiach podobných centrálnym protistranám“ zo 17. apríla 2009, v ktorej sa uvádzajú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o predpisy a postupy monitorovania na úrovni internalizátorov vyrovnania v jednotlivých členských štátoch, ako aj v súvislosti s chápaním koncepcie internalizovaného vyrovnania.

(2)

Internalizátori vyrovnania majú v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014 podávať správy o vyrovnaniach, ktoré internalizujú. S cieľom poskytnúť dobrý prehľad o rozsahu internalizovaného vyrovnania treba ďalej upresniť obsah podávaných správ. Správy o internalizovanom vyrovnaní by mali poskytnúť podrobné informácie o súhrnnom objeme a hodnote pokynov na internalizované vyrovnanie vyrovnaných internalizátorom vyrovnania mimo systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi tým, že by upresnili triedu aktív, typ transakcií s cennými papiermi, typ klienta a centrálneho depozitára cenných papierov.

Internalizátor vyrovnania by mal podávať správy len o internalizovaných vyrovnaniach, keď vykonal pokyn na vyrovnanie klienta internalizátora vyrovnania vo vlastnom portfóliu. Internalizátor vyrovnania by nemal podávať správy o následnom zosúlaďovaní zaknihovaných pozícií, aby mohol premietnuť vyrovnanie pokynov inými subjektmi v reťazci držby cenných papierov, keďže tieto vyrovnania nespĺňajú podmienky pre internalizované vyrovnanie. Podobne by internalizátor vyrovnania nemal podávať správy o transakciách vykonaných na obchodnom mieste a presunutých obchodným miestom na centrálnu protistranu na zúčtovanie alebo na centrálny depozitár cenných papierov na vyrovnanie.

(3)

S cieľom uľahčiť porovnateľnosť údajov medzi internalizátormi vyrovnania by sa výpočty týkajúce sa hodnoty pokynov na internalizované vyrovnanie podľa tohto nariadenia mali zakladať na objektívnych a spoľahlivých údajoch a metodikách.

(4)

Požiadavky na podávanie správ stanovené v tomto nariadení si môžu vyžadovať značné zmeny informačných systémov, testovanie trhu a právne úpravy dotknutých inštitúcií. Preto je nevyhnutné poskytnúť týmto inštitúciám dostatočný čas na prípravu uplatňovania týchto požiadaviek.

(5)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré ESMA predložil Komisii.

(6)

ESMA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a o stanovisko požiadal skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú podľa článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (2).

(7)

ESMA pracoval v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, v úzkej spolupráci s členmi Európskeho systému centrálnych bánk,

1.

„Pokyn na internalizované vyrovnanie“ je pokyn klienta internalizátora vyrovnania, aby internalizátor vyrovnania poskytol príjemcovi sumu peňazí alebo previedol na neho vlastnícky nárok na cenný papier alebo cenné papiere, alebo záložný nárok na cenný papier alebo cenné papiere, prostredníctvom zápisu do registra alebo iným spôsobom, ktorý je vyrovnaný internalizátorom vyrovnania v jeho vlastnom účtovníctve, a nie prostredníctvom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi.

2.

„Zlyhaný pokyn na internalizované vyrovnanie“ je nevyrovnanie alebo čiastočné vyrovnanie transakcie s cennými papiermi v deň, na ktorom sa dohodli dotknuté strany, v dôsledku nedostatku cenných papierov alebo hotovosti, a to bez ohľadu na príčinu takéhoto nedostatku.

a)

kód krajiny sídla internalizátora vyrovnania;

b)

časovú pečiatku správy;

c)

obdobie, na ktoré sa vzťahuje správa;

d)

identifikátor internalizátora vyrovnania;

e)

kontaktné údaje internalizátora vyrovnania;

f)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu pokynov na internalizované vyrovnanie vyrovnaných internalizátorom vyrovnania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;

g)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu pokynov na internalizované vyrovnanie vyrovnaných internalizátorom vyrovnania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, pre každý z týchto druhov finančných nástrojov:

h)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu všetkých pokynov na internalizované vyrovnanie vyrovnaných internalizátorom vyrovnania pre každý z týchto druhov transakcií s cennými papiermi počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa:

i)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu všetkých pokynov na internalizované vyrovnanie vyrovnaných internalizátorom vyrovnania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, pre každého z týchto druhov klientov:

j)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu všetkých pokynov na internalizované vyrovnanie týkajúcich sa prevodov peňažných prostriedkov vyrovnaných internalizátorom vyrovnania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;

k)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu všetkých pokynov na internalizované vyrovnanie vyrovnaných internalizátorom vyrovnania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, pre každý centrálny depozitár cenných papierov, ktorý poskytuje hlavné služby uvedené v bode 1 alebo 2 oddielu A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014 týkajúce sa podkladových cenných papierov;

l)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu všetkých pokynov na internalizované vyrovnanie uvedených v písmenách g) až j) pre každý centrálny depozitár cenných papierov, ktorý poskytuje hlavné služby uvedené v bode 1 alebo 2 oddielu A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014 týkajúce sa podkladových cenných papierov;

m)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu zlyhaných pokynov na internalizované vyrovnanie uvedených v písmenách f) až l), ktoré neboli vyrovnané počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;

n)

podiel pokynov na internalizované vyrovnanie uvedených v písmenách f) až l), ktoré zlyhali, na:

a)

pre pokyny na internalizované vyrovnanie za protihodnotu je to suma vyrovnania peňažnej časti;

b)

pre pokyny na internalizované vyrovnanie bez protihodnoty je to trhová hodnota cenných papierov, alebo ak táto hodnota nie je k dispozícii, nominálna hodnota cenných papierov.

a)

pre finančné nástroje uvedené v článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (4) prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii je to hodnota určená na základe záverečnej ceny najvýznamnejšieho trhu z hľadiska likvidity, ako je uvedené v článku 4 ods. 6 písm. b) príslušného nariadenia;

b)

pre finančné nástroje, ktoré sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii, iné ako tie, ktoré sú uvedené v písmene a), je to hodnota určená na základe záverečnej ceny obchodného miesta v Únii s najvyšším obratom;

c)

pre finančné nástroje iné ako tie, ktoré sú uvedené v písmenách a) a b), je to hodnota určená na základe ceny vypočítanej vopred určenou metodikou schválenou príslušným orgánom, ktorá sa vzťahuje na kritériá týkajúce sa trhových údajov, ako sú trhové ceny dostupné na obchodných miestach alebo v investičných spoločnostiach.

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/48

(1)

Ustanovenia v tomto nariadení sú úzko prepojené, keďže všetky sa zaoberajú požiadavkami v oblasti dohľadu uplatniteľnými na centrálne depozitáre cenných papierov (ďalej len „centrálne depozitáre“). Na účely zabezpečenia súdržnosti medzi týmito ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, a s cieľom umožniť komplexný prehľad a ľahký prístup k nim pre osoby, ktoré podliehajú týmto ustanoveniam, je vhodné začleniť všetky regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek v oblasti dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 do jedného nariadenia.

(2)

So zreteľom na globálnu povahu finančných trhov a vzhľadom na záväzky, ktoré Únia prijala v tejto oblasti, by sa mali náležite zohľadniť zásady infraštruktúry finančného trhu, ktoré vydali Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (zásady CPMI-IOSCO) v apríli 2012.

(3)

V záujme zabezpečenia konzistentného uplatňovania pravidiel týkajúcich sa zlepšenia vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Únii by sa mali jasne vymedziť určité technické pojmy.

(4)

Je dôležité zabezpečiť riadne povoľovanie centrálnych depozitárov a dohľad nad nimi. Preto by sa mal stanoviť zoznam relevantných orgánov, ktoré vydávajú najvýznamnejšie meny Únie, v ktorých sa uskutočňujú vyrovnania, a ktoré budú zapojené do procesu povoľovania centrálnych depozitárov a dohľadu nad nimi. Malo by sa to zakladať na podiele mien, ktoré tieto orgány vydávajú, v celkovej hodnote pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu, ktoré centrálny depozitár ročne vyrovná, a na podiele pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu, ktoré centrálny depozitár vyrovná v mene Únie, v porovnaní s celkovou hodnotou pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu vyrovnaných v tejto mene vo všetkých centrálnych depozitároch v Únii.

(5)

V záujme umožnenia príslušným orgánom vykonať dôkladné posúdenie by centrálny depozitár, ktorý žiada o povolenie, mal poskytnúť informácie o štruktúre svojich vnútorných kontrol a o nezávislosti svojich riadiacich orgánov, aby príslušný orgán mohol posúdiť, či systém správy a riadenia spoločnosti zabezpečuje nezávislosť centrálneho depozitára a či tento systém a jeho hierarchické vzťahy, ako aj mechanizmy prijaté na riadenie možných konfliktov záujmov sú primerané.

(6)

Na to, aby príslušný orgán mohol posúdiť dobrú povesť a skúsenosti a zručnosti vrcholového manažmentu a členov riadiaceho orgánu centrálneho depozitára, by žiadajúci centrálny depozitár mal poskytnúť všetky relevantné informácie na vykonanie takéhoto posúdenia.

(7)

Informácie o pobočkách a dcérskych spoločnostiach centrálneho depozitára sú potrebné, aby mohol príslušný orgán jasne pochopiť organizačnú štruktúru centrálneho depozitára a vyhodnotiť akékoľvek možné riziko pre centrálny depozitár vyplývajúce z činnosti týchto pobočiek a dcérskych spoločností.

(8)

Centrálny depozitár, ktorý žiada o povolenie, by mal príslušnému orgánu poskytnúť relevantné informácie na preukázanie, že má k dispozícii potrebné finančné zdroje a vhodné postupy pre kontinuitu činnosti na nepretržité vykonávanie svojich funkcií.

(9)

Okrem informácií o hlavných činnostiach je pre príslušný orgán dôležité, aby dostával informácie o vedľajších službách, ktoré centrálny depozitár žiadajúci o povolenie chce poskytovať, aby mal príslušný orgán komplexný prehľad o službách žiadajúceho centrálneho depozitára.

(10)

Na to, aby príslušný orgán posúdil kontinuitu a riadne fungovanie technologických systémov žiadajúceho centrálneho depozitára, by tento centrálny depozitár mal príslušnému orgánu poskytnúť opisy relevantných technologických systémov a to, ako sa riadia, vrátane skutočnosti, či sú zabezpečované externe.

(11)

Informácie týkajúce sa poplatkov spojených s hlavnými činnosťami, ktoré centrálne depozitáre poskytujú, sú dôležité a mali by byť súčasťou žiadosti o povolenie centrálneho depozitára, aby príslušné orgány mohli overiť, či sú tieto poplatky primerané, nediskriminačné a či nie sú spojené s nákladmi iných služieb.

(12)

S cieľom zabezpečiť ochranu práv investorov a náležité riadenie konfliktu zákonných otázok pri posudzovaní opatrení, ktoré centrálny depozitár plánuje prijať, aby jeho používatelia mohli dodržiavať vnútroštátne právne predpisy uvedené v článku 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, by centrálny depozitár mal podľa potreby zohľadniť emitentov aj účastníkov v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(13)

Na zabezpečenie spravodlivého a nediskriminačného prístupu k evidenčným službám, službám centrálneho vedenia účtov a službám vyrovnania transakcií s cennými papiermi na finančnom trhu je emitentom, iným centrálnym depozitárom a iným trhovým infraštruktúram poskytnutý prístup do centrálneho depozitára v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014. Žiadajúci centrálny depozitár by mal preto príslušnému orgánu poskytnúť informácie o svojich politikách a postupoch prístupu.

(14)

Na to, aby mohol príslušný orgán efektívne vykonávať svoje povoľovacie povinnosti, mal by dostávať všetky informácie od centrálnych depozitárov, ktorí žiadajú o povolenie, a od súvisiacich tretích strán vrátane tretích strán, ktorým žiadajúce centrálne depozitáre zverili zabezpečovanie prevádzkových funkcií a činností.

(15)

Na zabezpečenie všeobecnej transparentnosti pravidiel správy a riadenia centrálneho depozitára žiadajúceho o povolenie by príslušný orgán mal mať dokumenty, ktorými sa potvrdzuje, že žiadajúci centrálny depozitár prijal potrebné opatrenia na nediskriminačné zriadenie nezávislého výboru používateľov pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje.

(16)

Na zabezpečenie riadneho fungovania hlavných infraštruktúrnych služieb na finančnom trhu by centrálny depozitár, ktorý žiada o povolenie, mal príslušnému orgánu poskytnúť všetky informácie potrebné na preukázanie, že má vhodné politiky a postupy na zabezpečenie spoľahlivých systémov vedenia záznamov, ako aj efektívne mechanizmy pre služby centrálneho depozitára najmä vrátane opatrení na zamedzenie a riešenie zlyhaní vyrovnania a pravidiel týkajúcich sa integrity emisie, ochrany cenných papierov účastníkov a cenných papierov ich klientov, ukončenia vyrovnania, pre prípad zlyhania účastníka a pravidiel týkajúcich sa prevodu aktív účastníkov a klientov v prípade odňatia povolenia.

(17)

Modely riadenia rizík spojené so službami, ktoré poskytuje žiadajúci centrálny depozitár, sú potrebnou položkou v žiadosti o povolenie, aby príslušný orgán mohol posúdiť spoľahlivosť a integritu prijatých postupov a pomôcť účastníkom trhu robiť informované rozhodnutia.

(18)

Príslušný orgán by na overenie bezpečnosti dohôd o prepojení centrálnych depozitárov, ktoré žiadajú o povolenie, na posúdenie pravidiel uplatňovaných v prepojených systémoch a na hodnotenie rizík vyplývajúcich z týchto prepojení mal od žiadajúceho centrálneho depozitára dostať všetky relevantné informácie na analýzu spoločne s posúdením dohôd o prepojení, ktoré vypracoval centrálny depozitár.

(19)

Príslušný orgán centrálneho depozitára by mal pri schvaľovaní majetkovej účasti centrálneho depozitára na kapitáli iného subjektu zohľadniť kritériá, ktoré zabezpečujú, aby sa majetkovou účasťou výrazne nezvýšil rizikový profil centrálneho depozitára. Centrálny depozitár by na zabezpečenie bezpečnosti a kontinuity svojich služieb nemal prevziať neobmedzené finančné záväzky v dôsledku svojej majetkovej účasti na kapitáli iných právnických osôb, než sú tie, ktoré poskytujú služby stanovené v nariadení (EÚ) č. 909/2014. Centrálny depozitár by mal plne kapitalizovať riziká vyplývajúce z akejkoľvek majetkovej účasti na kapitáli iného subjektu.

(20)

Na to, aby centrálny depozitár nebol závislý od akcionárov iných subjektov, v ktorých má majetkovú účasť, a to aj s ohľadom na politiky riadenia rizík, by mal mať úplnú kontrolu nad týmito subjektmi. Táto požiadavka by mala uľahčiť aj výkon funkcií dohľadu a dozoru zo strany príslušných orgánov a relevantných orgánov, lebo umožňuje ľahký prístup k relevantným informáciám.

(21)

Centrálny depozitár by mal mať jasné strategické zdôvodnenie majetkovej účasti mimo obyčajnej tvorby zisku, pričom by mal zohľadniť záujmy emitentov cenných papierov vydaných s centrálnym depozitárom, svojich účastníkov a svojich klientov.

(22)

Centrálny depozitár by na riadne vyčíslenie a opísanie rizík vyplývajúcich zo svojej majetkovej účasti na kapitáli inej právnickej osoby mal pre finančné riziká a záväzky centrálneho depozitára vyplývajúce z účasti poskytnúť nezávislé analýzy rizík schválené interným alebo externým audítorom.

(23)

Orgány by sa na základe skúseností z finančnej krízy mali zamerať skôr na priebežný dohľad ako na dohľad ex post. Preto treba zabezpečiť, aby mal príslušný orgán pre každé preskúmanie a hodnotenie na základe nariadenia (EÚ) č. 909/2014 dostatočný nepretržitý prístup k informáciám. Na určenie rozsahu informácií, ktoré sa musia poskytnúť pre každé preskúmanie a hodnotenie, by ustanovenia tohto nariadenia mali sledovať požiadavky na povolenie, ktoré centrálny depozitár musí splniť podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Patria sem podstatné zmeny prvkov, ktoré už boli predložené počas procesu povoľovania, informácie týkajúce sa pravidelných udalostí a štatistické údaje.

(24)

V záujme podpory efektívnej dvojstrannej a mnohostrannej výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi by sa výsledky preskúmania a hodnotenia činností centrálneho depozitára jedným orgánom mali poskytnúť ostatným príslušným orgánom, keď tieto informácie pravdepodobne uľahčia ich úlohy, bez toho, žeby boli dotknuté požiadavky na dôvernosť a ochranu údajov, a ako doplnenie akýchkoľvek dohôd o spolupráci stanovených v nariadení (EÚ) č. 909/2014. Mala by sa zabezpečiť ďalšia výmena informácií medzi príslušnými orgánmi a relevantnými orgánmi alebo orgánmi zodpovednými za trhy s finančnými nástrojmi, ktorá umožní spoločné využívanie zistení príslušného orgánu v priebehu procesu preskúmania a hodnotenia.

(25)

So zreteľom na možnú záťaž súvisiacu so zhromažďovaním a spracovaním obrovského množstva informácií týkajúcich sa činností centrálneho depozitára a na zamedzenie zdvojeniu by sa v rámci preskúmania a hodnotenia mali poskytovať len relevantné upravené dokumenty. Tieto dokumenty by mali byť dodané tak, aby príslušný orgán mohol identifikovať všetky relevantné zmeny opatrení, stratégií, postupov a mechanizmov, ktoré centrálny depozitár vykonal od povolenia alebo od dokončenia posledného preskúmania a hodnotenia.

(26)

Ďalšia kategória informácií, ktorá je užitočná pre príslušný orgán, aby mohol vykonať preskúmanie a hodnotenie, sa týka udalostí, ktoré sa prirodzene vyskytujú pravidelne a ktoré súvisia s prevádzkou centrálneho depozitára a poskytovaním jeho služieb.

(27)

Príslušný orgán si bude musieť na vykonanie komplexného hodnotenia rizík centrálneho depozitára vyžiadať štatistické údaje o rozsahu obchodných činností centrálneho depozitára na hodnotenie rizík spojených s činnosťou centrálnych depozitárov a s hladkým fungovaním trhov s cennými papiermi. Štatistické údaje navyše príslušnému orgánu umožňujú monitorovať veľkosť a význam transakcií s cennými papiermi a vyrovnaní na finančných trhoch, ako aj posúdiť pretrvávajúci a možný vplyv daného centrálneho depozitára na trh s cennými papiermi ako celok.

(28)

Na to, aby príslušný orgán mohol monitorovať a hodnotiť riziká, ktorým je alebo môže byť centrálny depozitár vystavený a ktoré môžu vyplynúť pre hladké fungovanie trhu s cennými papiermi, by mal byť schopný požadovať ďalšie informácie o rizikách a činnostiach centrálneho depozitára. Príslušný orgán by preto mal byť schopný určiť a požadovať z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť, ktorú mu predložil iný orgán, akékoľvek ďalšie informácie, ktoré považuje za potrebné na každé preskúmanie a hodnotenie činností centrálneho depozitára.

(29)

Je dôležité zabezpečiť, aby centrálne depozitáre tretej krajiny, ktoré majú v úmysle poskytovať služby podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014, nenarušili riadne fungovanie trhov Únie.

(30)

Príslušný orgán tretej krajiny je povinný priebežne posudzovať, či centrálny depozitár tretej krajiny plne dodržiava prudenciálne požiadavky tretej krajiny. Cieľom informácií, ktoré má Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) poskytnúť žiadajúci centrálny depozitár tretej krajiny, by nemalo byť zopakovanie posúdenia príslušného orgánu tretej krajiny, ale zabezpečenie toho, aby žiadateľ podliehal účinnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine, čím sa zaručí vysoká miera ochrany investorov.

(31)

S cieľom umožniť orgánu ESMA vykonanie úplného posúdenia žiadosti o uznanie by informácie poskytnuté žiadateľom mali byť doplnené o informácie, ktoré sú potrebné na posúdenie účinnosti priebežného dohľadu, právomocí presadzovania a krokov prijímaných príslušným orgánom danej tretej krajiny. Tieto informácie by sa mali poskytovať na základe dohody o spolupráci uzavretej v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014. Dohodou o spolupráci by sa malo zabezpečiť, aby bol orgán ESMA včas informovaný o akomkoľvek konaní v oblasti dohľadu alebo presadzovania voči centrálnemu depozitáru tretej krajiny žiadajúcemu o uznanie a o akejkoľvek zmene podmienok, za akých bolo príslušnému centrálnemu depozitáru udelené povolenie, a o akejkoľvek relevantnej aktualizácii informácií, ktoré pôvodne poskytol centrálny depozitár v rámci postupu uznávania.

(32)

S cieľom zabezpečiť ochranu práv investorov a náležité riadenie konfliktu zákonných otázok pri posudzovaní opatrení, ktoré centrálny depozitár tretej krajiny plánuje prijať, aby jeho používatelia mohli dodržiavať vnútroštátne právne predpisy uvedené v článku 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, by centrálny depozitár tretej krajiny mal podľa potreby zohľadniť emitentov aj účastníkov v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi uvedenými v článku 49 ods. 1 uvedeného nariadenia.

(33)

Centrálny depozitár by na zriadenie spoľahlivého rámca na riadenie rizík mal integrovane a komplexne zohľadniť všetky relevantné riziká. Malo by to zahŕňať riziká, ktoré centrálny depozitár znáša od iných subjektov, a riziká, ktoré predstavuje pre tretie strany vrátane svojich používateľov a v možnom rozsahu ich klientov, ako aj prepojených centrálnych depozitárov, centrálnych protistrán, obchodných miest, platobných systémov, vyrovnávajúcich bánk, poskytovateľov likvidity a investorov.

(34)

S cieľom zabezpečiť, aby centrálne depozitáre pôsobili s úrovňou ľudských zdrojov potrebnou na plnenie všetkých svojich povinností a aby príslušné orgány mali relevantné kontaktné miesta v centrálnych depozitároch, nad ktorými vykonávajú dohľad, centrálne depozitáre by mali mať kľúčových osobitných zamestnancov, ktorí by mali byť zodpovední za centrálny depozitár a za svoj individuálny výkon najmä na úrovni vrcholového manažmentu a riadiaceho orgánu.

(35)

Na zabezpečenie náležitej kontroly činností, ktoré vykonávajú centrálne depozitáre, by sa mali zaviesť a pravidelne vykonávať nezávislé audity, ktoré by mali zahŕňať činnosti centrálneho depozitára, postupy riadenia rizík, mechanizmy dodržiavania súladu s predpismi a mechanizmy vnútornej kontroly. Pre nezávislosť auditov by nemala byť nutne potrebná účasť externého audítora, pokiaľ centrálny depozitár príslušnému orgánu preukáže riadne zabezpečenie nezávislosti svojho vnútorného audítora. Centrálny depozitár by na zabezpečenie nezávislosti svojej vnútornej audítorskej funkcie mal zriadiť aj audítorský výbor.

(36)

Centrálny depozitár by mal zriadiť výbor pre riziká s cieľom zabezpečiť, aby mal riadiaci orgán centrálneho depozitára poradenstvo na najvyššej technickej úrovni o celkovej tolerancii súčasných a budúcich rizík a o stratégii pre tieto riziká. Výbor pre riziká by v záujme zabezpečenia nezávislosti od výkonného manažmentu centrálneho depozitára a vysokého stupňa spôsobilosti mal byť väčšinou zložený z nevýkonných členov a mala by mu predsedať osoba s náležitými skúsenosťami s riadením rizík.

(37)

Centrálny depozitár by pri posudzovaní možných konfliktov záujmov nemal preskúmať len členov riadiaceho orgánu, vrcholového manažmentu alebo zamestnancov centrálneho depozitára, ale aj akúkoľvek osobu, ktorá je priamo alebo nepriamo prepojená s týmito osobami alebo s centrálnym depozitárom, pričom môže ísť o fyzickú aj právnickú osobu.

(38)

Centrálny depozitár by mal mať hlavného manažéra zodpovedného za riadenie rizík, hlavného manažéra zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi, hlavného manažéra pre technológie, ako aj funkciu riadenia rizík, funkciu pre technológie, funkciu pre dodržiavanie súladu s predpismi a vnútornú kontrolu a funkciu pre vnútorný audit. Centrálny depozitár by mal byť v každom prípade schopný usporiadať vnútornú štruktúru týchto funkcií podľa svojich potrieb. Úlohy hlavného manažéra zodpovedného za riadenie rizík, hlavného manažéra zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi a hlavného manažéra pre technológie by mali vykonávať rôzne osoby, keďže tieto funkcie zvyčajne vykonávajú osoby s rôznymi akademickými a profesijnými profilmi. V tejto súvislosti ustanovenia stanovené v tomto nariadení úzko sledujú systém zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (2) pre ostatné trhové infraštruktúry.

(39)

Záznamy, ktoré centrálny depozitár vedie, by mali byť štruktúrované a mali by umožniť ľahký prístup k uloženým údajom zo strany príslušných orgánov zapojených do dohľadu nad centrálnymi depozitármi. Centrálny depozitár by mal zabezpečiť, aby záznamy údajov, ktoré vedie, vrátane úplného účtovníctva cenných papierov, ktoré uchováva, boli správne a aktuálne, aby mohli slúžiť ako spoľahlivý zdroj údajov na účely dohľadu.

(40)

Na uľahčenie nahlasovania a zaznamenávania konzistentného súboru informácií podľa rôznych požiadaviek by záznamy vedené centrálnymi depozitármi mali pokrývať každú jednotlivú službu, ktorú centrálny depozitár poskytuje v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014, a mali by zahŕňať minimálne všetky údaje, ktoré sa majú oznamovať podľa pravidiel o disciplíne pri vyrovnaní stanovených v uvedenom nariadení.

(41)

Zachovanie práv emitentov a investorov je nevyhnutné na riadne fungovanie trhu s cennými papiermi. Centrálny depozitár by mal preto uplatňovať vhodné pravidlá, postupy a kontroly na zamedzenie neoprávnenému vytvoreniu alebo vymazaniu cenných papierov. Mal by tiež aspoň raz denne vykonávať odsúhlasovanie účtov cenných papierov, ktoré uchováva.

(42)

Centrálny depozitár by mal mať spoľahlivé účtovné postupy a vykonávať audity na overenie, že jeho záznamy cenných papierov sú správne a že jeho opatrenia, ktoré zabezpečujú integritu emisií cenných papierov, sú primerané.

(43)

V záujme efektívneho zabezpečenia integrity emisie by sa opatrenia na odsúhlasovanie stanovené v nariadení (EÚ) č. 909/2014 mali uplatňovať na všetky centrálne depozitáre bez ohľadu na to, či v súvislosti s emisiou cenných papierov poskytujú evidenčné služby alebo služby centrálneho vedenia účtov uvedené v uvedenom nariadení.

(44)

Pokiaľ ide o ostatné subjekty zapojené do procesu odsúhlasovania, treba rozlišovať viaceré scenáre v závislosti od úlohy týchto subjektov. Opatrenia na odsúhlasovanie by mali odrážať konkrétne úlohy týchto subjektov. Podľa modelu registra sa v registri vedú záznamy o cenných papieroch, ktoré sú evidované aj v centrálnom depozitári. Podľa modelu sprostredkovateľov prevodu je správca fondu alebo sprostredkovateľ prevodu zodpovedný za účet, na ktorom sa eviduje časť emisie cenných papierov zaznamenaných v centrálnom depozitári. Podľa modelu všeobecných depozitárov všeobecný depozitár využívajú centrálne depozitáre, ktoré zriadia interoperabilné prepojenie, a všeobecný depozitár by mal byť zodpovedný za celkovú integritu emisií cenných papierov, ktoré prvotne zaevidovali alebo centrálne uchovávajú centrálne depozitáre, ktoré zriadili interoperabilné prepojenie.

(45)

V záujme zmiernenia prevádzkových rizík, ktoré tvoria riziká spôsobené nedostatkami informačných systémov, vnútornými postupmi, správaním zamestnancov alebo narušeniami spôsobenými vonkajšími udalosťami, ktoré vedú k zníženiu, zhoršeniu alebo výpadku služieb poskytovaných centrálnym depozitárom, by centrálne depozitáre mali určiť všetky riziká a sledovať ich vývoj bez ohľadu na ich pôvod, ktorý môže zahŕňať napríklad ich používateľov, poskytovateľov služieb pre centrálne depozitáre alebo iné trhové infraštruktúry vrátane iných centrálnych depozitárov. Prevádzkové riziká by sa mali riadiť podľa dobre zdokumentovaného a spoľahlivého rámca s jasne pridelenými úlohami a zodpovednosťami. Tento rámec by mal zahŕňať prevádzkové ciele, sledovacie prvky, mechanizmy na posudzovanie a mal by byť integrovaný v systéme centrálneho depozitára na riadenie rizík. V tejto súvislosti by mal byť hlavný manažér zodpovedný za riadenie rizík centrálneho depozitára zodpovedný za rámec na riadenie prevádzkových rizík. Centrálne depozitáre by mali svoje riziko riadiť vnútorne. Keď sú vnútorné kontroly nedostatočné alebo keď odstránenie určitých rizík nie je rozumne možné, centrálny depozitár by mal byť schopný zabezpečiť finančné krytie týchto rizík prostredníctvom poistenia.

(46)

Centrálne depozitáre by nemali vstupovať do investícií, ktoré môžu ovplyvniť ich rizikový profil. Centrálne depozitáre by zmluvy o derivátoch mali uzatvárať, len ak musia zabezpečiť riziko, ktoré nevedia inak znížiť. Hedžing by mal podliehať určitým prísnym podmienkam, ktoré zabezpečia, aby sa deriváty nepoužívali na iné účely než na krytie rizík a aby sa nepoužívali na realizáciu zisku.

(47)

Aktíva centrálnych depozitárov by sa mali uchovávať bezpečne, mali by byť ľahko prístupné a malo by byť možné ich rýchlo premeniť na likvidné prostriedky. Centrálny depozitár by preto mal zabezpečiť, aby jeho politiky a postupy týkajúce sa rýchleho prístupu k jeho vlastným aktívam boli aspoň čiastočne založené na povahe, veľkosti, množstve, splatnosti a umiestnení aktív. Centrálny depozitár by mal tiež zabezpečiť, aby rýchly prístup k jeho aktívam nebol negatívne ovplyvnený externým zabezpečovaním funkcií úschovy alebo investičných funkcií od subjektu, ktorý je treťou stranou.

(48)

Centrálny depozitár by mal byť na riadenie svojich potrieb likvidity schopný pristupovať k svojim peňažným aktívam okamžite a mal by byť tiež schopný pristupovať k akýmkoľvek cenným papierom, ktoré drží vo vlastnom mene, v rovnaký pracovný deň, keď sa prijme rozhodnutie o premene aktív na likvidné prostriedky.

(49)

Na zabezpečenie väčšieho stupňa ochrany aktív centrálneho depozitára pred zlyhaním sprostredkovateľa by centrálny depozitár, ktorý pristupuje k inému centrálnemu depozitáru prostredníctvom prepojenia centrálnych depozitárov, mal viesť tieto aktíva na oddelenom účte v prepojenom centrálnom depozitári. Touto úrovňou segregácie by sa malo zabezpečiť, aby aktíva centrálneho depozitára boli oddelené od aktív iných subjektov a aby boli príslušne chránené. Je však potrebné umožniť zriadenie prepojení s centrálnymi depozitármi tretej krajiny, aj keď individuálne oddelené účty nie sú dostupné v centrálnom depozitári tretej krajiny, za podmienky, že aktíva žiadajúceho centrálneho depozitára sú v každom prípade primerane chránené a príslušné orgány sú informované o rizikách vyplývajúcich z nedostupnosti individuálne oddelených účtov a príslušného zmiernenia týchto rizík.

(50)

V záujme zabezpečenia, aby centrálny depozitár investoval svoje finančné zdroje do vysoko likvidných nástrojov s minimálnymi trhovými a úverovými rizikami a aby tieto investície bolo možné rýchlo premeniť na likvidné prostriedky s minimálnym vplyvom na cenu, mal by centrálny depozitár diverzifikovať svoje portfólio a zaviesť príslušné limity koncentrácie, pokiaľ ide o emitentov nástrojov, do ktorých investuje svoje zdroje.

(51)

Centrálny depozitár by na zabezpečenie bezpečnosti a efektívnosti dohody o prepojení centrálneho depozitára s iným centrálnym depozitárom mal identifikovať, monitorovať a riadiť všetky možné zdroje rizík vyplývajúcich z dohody o prepojení. Prepojenie centrálnych depozitárov by malo mať vo všetkých príslušných jurisdikciách dobrý právny základ, ktorý podporuje jeho zámer a poskytuje primeranú ochranu pre centrálne depozitáre v prepojení. Prepojené centrálne depozitáre by mali merať, monitorovať a riadiť úverové riziká a riziká likvidity vyplývajúce z prepojených depozitárov.

(52)

Žiadajúci centrálny depozitár, ktorý využíva nepriame prepojenie centrálnych depozitárov alebo sprostredkovateľa na prevádzkovanie prepojenia centrálneho depozitára s prijímajúcim centrálnym depozitárom, by mal merať, monitorovať a riadiť ďalšie riziká vrátane rizika úschovy, úverového, právneho a prevádzkového rizika vyplývajúce z využívania sprostredkovateľa s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a efektívnosť dohody o prepojení.

(53)

Centrálne depozitáre by na zabezpečenie integrity emisie, keď sú cenné papiere vedené vo viacerých centrálnych depozitároch prostredníctvom prepojení centrálnych depozitárov, mali používať osobitné opatrenia na odsúhlasovanie a koordinovať svoje činnosti.

(54)

Centrálne depozitáre by mali poskytovať spravodlivý a otvorený prístup k svojim službám s náležitým zohľadnením rizík pre finančnú stabilitu a usporiadanosť trhov. Mali by kontrolovať riziká vyplývajúce z ich účastníkov a iných používateľov stanovením kritérií súvisiacich s rizikom pre poskytovanie ich služieb. Centrálne depozitáre by mali zabezpečiť, aby ich používatelia, ako napríklad účastníci, akékoľvek iné centrálne depozitáre, centrálne protistrany, obchodné miesta alebo emitenti, ktorým bol poskytnutý prístup k ich službám, spĺňali kritériá a mali požadovanú prevádzkovú kapacitu, finančné zdroje, zákonné právomoci a odborné znalosti s riadením rizika s cieľom zamedziť výskytu rizík pre centrálne depozitáre a iných používateľov.

(55)

Centrálny depozitár by na zabezpečenie bezpečnosti a efektívnosti svojho systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi mal priebežne monitorovať plnenie svojich požiadaviek na prístup a mal by mať jasne stanovené a zverejnené postupy na uľahčenie pozastavenia činnosti a riadny odchod žiadajúcej strany, ktorá poruší alebo už nespĺňa požiadavky na prístup.

(56)

Na účely povolenia na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu by centrálny depozitár mal príslušnému orgánu predložiť žiadosť vrátane všetkých potrebných prvkov na zabezpečenie, aby poskytovanie vedľajších služieb bankového typu neovplyvnilo hladké poskytovanie hlavných služieb centrálneho depozitára. Od subjektov, ktoré už sú povolené ako centrálne depozitáre, by sa nemalo vyžadovať opätovné predloženie prvkov, ktoré už predložili v priebehu procesu žiadosti o udelenie povolenia pre centrálny depozitár podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(57)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu a jednotné uplatňovanie práva by sa určité požiadavky stanovené v tomto nariadení týkajúce sa opatrení pre disciplínu pri vyrovnaní mali začať uplatňovať od dátumu nadobudnutia účinnosti daných opatrení.

(58)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré orgán ESMA predložil Komisii.

(59)

Orgán ESMA pri vypracúvaní technických predpisov uvedených v tomto nariadení intenzívne spolupracoval s členmi Európskeho systému centrálnych bánk a Európskym orgánom pre bankovníctvo.

(60)

Orgán ESMA vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 o stanovisko (3),

a)

„obdobie preskúmania“ je skúmané obdobie, ktoré sa začína dňom nasledujúcom po konci predchádzajúceho obdobia preskúmania a hodnotenia;

b)

„pokyn na vyrovnanie“ je prevodný príkaz vymedzený v článku 2 bode i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (4);

c)

„obmedzenie vyrovnania“ je blokovanie, rezervácia alebo vyčlenenie cenných papierov, ktoré spôsobujú ich nedostupnosť pre vyrovnanie, alebo blokovanie alebo rezervácia peňažných prostriedkov, ktoré spôsobujú ich nedostupnosť pre vyrovnanie;

d)

„fond obchodovaný na burze“ (ETF) je fond vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 46 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (5);

e)

„centrálny depozitár emitenta“ je centrálny depozitár, ktorý poskytuje hlavné služby uvedené v oddiele A bodoch 1 alebo 2 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014 v súvislosti s emisiou cenných papierov;

f)

„centrálny depozitár investora“ je centrálny depozitár, ktorý je buď účastníkom v systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovanom iným centrálnym depozitárom, alebo ktorý využíva tretiu stranu alebo sprostredkovateľa, ktorý je účastníkom v systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovanom iným centrálnym depozitárom v súvislosti s emisiou cenných papierov;

g)

„trvanlivý nosič“ je akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje uchovávanie informácií tak, aby boli prístupné pre budúce potreby na obdobie primerané účelom informácií, a ktoré umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií.

a)

relatívny podiel každej meny Únie v celkovej hodnote vyrovnania centrálneho depozitára podľa pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu za obdobie jedného roka, pokiaľ každý jednotlivý podiel presahuje 1 %;

b)

relatívny podiel pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu vyrovnaných centrálnym depozitárom v mene Únie v porovnaní s celkovou hodnotou pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu vyrovnaných v tejto mene vo všetkých centrálnych depozitároch v Únii vypočítanou za obdobie jedného roka, pokiaľ každý jednotlivý podiel presahuje 10 %.

a)

kontaktné údaje osoby zodpovednej za žiadosť;

b)

kontaktné údaje osoby alebo osôb zodpovedných za funkciu dodržiavania súladu s predpismi a funkciu vnútornej kontroly;

c)

názov spoločnosti žiadajúceho centrálneho depozitára, jeho identifikátor právneho subjektu a adresa sídla v Únii;

d)

zakladateľský dokument a stanovy akciovej spoločnosti alebo iné zakladateľské a štatutárne dokumenty žiadajúceho centrálneho depozitára;

e)

výpis z príslušného obchodného alebo súdneho registra alebo iná forma overených dôkazov o adrese sídla a obchodnej činnosti žiadajúceho centrálneho depozitára, platné k dátumu žiadosti;

f)

identifikácia systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré centrálny depozitár prevádzkuje alebo má v úmysle prevádzkovať;

g)

kópia rozhodnutia riadiaceho orgánu o žiadosti a zápisnica zo zasadnutia, na ktorom riadiaci orgán schválil spis so žiadosťou a jeho predloženie;

h)

diagram znázorňujúci vlastnícke väzby medzi materskou spoločnosťou, dcérskymi spoločnosťami a inými pridruženými subjektmi alebo pobočkami, v ktorom sú identifikované subjekty na diagrame úplným názvom spoločnosti, právnym postavením, adresou sídla a daňovým identifikačným číslom alebo identifikačným číslom organizácie;

i)

opis obchodných činností dcérskych spoločností žiadajúceho centrálneho depozitára a iných právnických osôb, v ktorých má žiadajúci centrálny depozitár majetkovú účasť, vrátane informácií o úrovni majetkovej účasti;

j)

zoznam:

k)

zoznam:

l)

zoznam hlavných služieb uvedených v oddiele A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, ktoré žiadajúci centrálny depozitár poskytuje alebo má v úmysle poskytovať;

m)

zoznam vedľajších služieb jasne vymedzených v oddiele B prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, ktoré žiadajúci centrálny depozitár poskytuje alebo má v úmysle poskytovať;

n)

zoznam akýchkoľvek iných vedľajších služieb povolených, ale nie výslovne vymedzených v oddiele B prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, ktoré žiadajúci centrálny depozitár poskytuje alebo má v úmysle poskytovať;

o)

zoznam investičných služieb, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/65/EÚ, uvedených v písmene n);

p)

zoznam služieb a činností, ktorých zabezpečovanie žiadajúci centrálny depozitár zverí alebo má v úmysle zveriť tretej strane v súlade s článkom 30 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

q)

mena alebo meny, ktoré žiadajúci centrálny depozitár spracúva alebo má v úmysle spracúvať v spojení so službami, ktoré žiadajúci centrálny depozitár poskytuje, bez ohľadu na to, či sú peňažné prostriedky vyrovnané na účte centrálnej banky, účte centrálneho depozitára alebo na účte v určenej úverovej inštitúcii;

r)

informácie o akomkoľvek prebiehajúcom a ukončenom súdnom, správnom, arbitrážnom alebo inom právnom konaní, ktorého je žiadajúci centrálny depozitár účastníkom a ktorý mu môže spôsobiť finančné alebo iné náklady.

a)

členský štát alebo členské štáty, v ktorom/ktorých má žiadajúci centrálny depozitár v úmysle pôsobiť;

b)

plán činnosti, v ktorom sa uvádzajú najmä služby, ktoré žiadajúci centrálny depozitár poskytuje alebo má v úmysle poskytovať v hostiteľskom členskom štáte;

c)

mena alebo meny, ktoré žiadajúci centrálny depozitár spracúva alebo má v úmysle spracúvať v hostiteľskom členskom štáte;

d)

keď sa služby poskytujú alebo majú poskytovať prostredníctvom pobočky, organizačná štruktúra pobočky a mená osôb zodpovedných za jej riadenie;

e)

keď je to relevantné, posúdenie opatrení, ktoré má žiadajúci centrálny depozitár v úmysle prijať s cieľom umožniť svojim používateľom dodržiavanie vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v článku 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

a)

názvy funkcií osôb zodpovedných za schválenie a vykonávanie politík a postupov;

b)

opis opatrení na vykonávanie a monitorovanie dodržiavania politík a postupov.

a)

podrobný opis služieb uvedených v článku 4 ods. 2 písm. l) až p);

b)

postupy, ktoré sa majú vykonávať pri poskytovaní služieb uvedených v písmene a).

a)

politiky a postupy uvedené v článku 26 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

informácie o zložení vrcholového manažmentu, riadiaceho orgánu a o štruktúre akcionárov materskej spoločnosti a ostatných podnikov v skupine;

c)

služby a kľúčové osoby iné než vrcholový manažment, ktoré žiadajúci centrálny depozitár využíva spoločne s inými podnikmi v skupine.

a)

adresa sídla materskej spoločnosti žiadajúceho centrálneho depozitára;

b)

keď je materská spoločnosť povolený alebo registrovaný subjekt a podlieha dohľadu na základe právnych predpisov Únie alebo tretej krajiny, príslušné číslo povolenia alebo registrácie a názov orgánu alebo orgánov príslušných na dohľad nad materskou spoločnosťou.

a)

finančné správy vrátane úplného súboru účtovných závierok za predchádzajúce tri roky a štatutárna audítorská správa o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (6) za predchádzajúce tri roky;

b)

keď audit žiadajúceho centrálneho depozitára vykonáva externý audítor, meno a vnútroštátne číslo registrácie externého audítora;

c)

obchodný plán vrátane finančného plánu a odhadovaného rozpočtu s rôznymi predpokladanými obchodnými scenármi pre služby, ktoré žiadajúci centrálny depozitár poskytuje, pre referenčné obdobie najmenej troch rokov;

d)

akýkoľvek plán na zriadenie dcérskych spoločností a pobočiek a ich umiestnenie;

e)

opis obchodných činností, ktoré žiadajúci centrálny depozitár plánuje vykonávať, vrátane obchodných činností akýchkoľvek dcérskych spoločností alebo pobočiek žiadajúceho centrálneho depozitára.

a)

dôkaz preukazujúci dostatočné finančné zdroje počas šiestich mesiacov po udelení povolenia;

b)

finančný výkaz v priebehu účtovného roka;

c)

výkazy týkajúce sa finančnej situácie žiadajúceho centrálneho depozitára vrátane súvahy, výkazu ziskov a strát, zmien vlastného imania a peňažných tokov a zhrnutie účtovných politík a iné relevantné vysvetlivky;

d)

auditované ročné účtovné závierky akejkoľvek materskej spoločnosti za tri účtovné obdobia pred dátumom žiadosti.

a)

zhrnutia s prehľadom plánu a jeho vykonávania;

b)

určenia kľúčových činností žiadajúceho centrálneho depozitára, stresových scenárov a udalostí, ktoré spúšťajú obnovu, a opisu nástrojov obnovy, ktoré použije žiadajúci centrálny depozitár;

c)

posúdenia vplyvu plánu obnovy na zainteresované strany, ktoré budú pravdepodobne dotknuté jeho vykonávaním;

d)

posúdenia právnej vymáhateľnosti plánu obnovy, v ktorom sa zohľadnia akékoľvek právne obmedzenia vyplývajúce z právnych predpisov Únie, vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov tretej krajiny.

a)

totožnosť a úlohy osôb zodpovedných za tieto pozície:

b)

počet zamestnancov v každej divízii a prevádzkovej jednotke.

a)

opis politiky odmeňovania vrátane informácií o pevných a pohyblivých prvkoch odmeňovania vrcholového manažmentu, členov riadiaceho orgánu a zamestnancov zamestnaných vo funkciách riadenia rizík, kontroly dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly, vnútorného auditu a v technologických funkciách žiadajúceho centrálneho depozitára;

b)

opatrenia, ktoré žiadajúci centrálny depozitár zaviedol na zmiernenie rizika vyplývajúce z prílišného spoliehania sa na zodpovednosti zverené akejkoľvek jednotlivej osobe.

a)

opis systémov správy a riadenia žiadajúceho centrálneho depozitára zriadených v súlade s článkom 47 ods. 2;

b)

politiky, postupy a systémy zriadené v súlade s článkom 47 ods. 1;

c)

opis zloženia, úlohy a zodpovedností členov riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu a výborov zriadených v súlade s článkom 48.

a)

opisu nástrojov na monitorovanie a hodnotenie primeranosti a efektívnosti systémov vnútorného auditu žiadajúceho centrálneho depozitára;

b)

opisu nástrojov na kontrolu a ochranu systémov spracovania informácií žiadajúceho centrálneho depozitára;

c)

opisu vývoja a používania metodiky vnútorného auditu žiadajúceho centrálneho depozitára;

d)

pracovného plánu funkcie vnútorného auditu na tri roky od dátumu uplatňovania;

e)

opisu úloh a kvalifikácií každej osoby zodpovednej za vnútorný audit uvedený v článku 47 ods. 3 písm. d) pod dohľadom audítorského výboru uvedeného v článku 48 ods. 1 písm. b).

a)

opis úloh a kvalifikácií osôb zodpovedných za funkciu dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly a akýchkoľvek iných zamestnancov zapojených do posudzovania dodržiavania súladu s predpismi vrátane opisu prostriedkov na zabezpečenie nezávislosti funkcie dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly od ostatných obchodných jednotiek;

b)

politiky a postupy funkcie dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly vrátane opisu úlohy dodržiavania súladu s predpismi riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu;

c)

ak je dostupná, posledná vnútorná správa, ktorú vypracovali osoby zodpovedné za funkciu dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly alebo iní zamestnanci zapojení do posudzovania dodržiavania súladu s predpismi v žiadajúcom centrálnom depozitári.

a)

kópia životopisu s uvedenými skúsenosťami a znalosťami každého člena;

b)

podrobné údaje o akýchkoľvek trestných a správnych sankciách uložených členovi v súvislosti s poskytovaním finančných alebo dátových služieb alebo v súvislosti s činmi podvodu alebo sprenevery prostriedkov vo forme náležitého úradného osvedčenia, ak je dostupné v príslušnom, členskom štáte;

c)

vlastné čestné vyhlásenie v súvislosti s poskytovaním finančných alebo dátových služieb, v ktorom všetci členovia vrcholového manažmentu a riadiaceho orgánu uvedú, či:

a)

dôkaz o súlade s článkom 27 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

opis úloh a zodpovednosti členov riadiaceho orgánu;

c)

cieľ pre zastúpenie nedostatočne zastúpeného pohlavia v riadiacom orgáne, príslušná politika o spôsobe dosiahnutia tohto cieľa a metóde, ktorú žiadajúci centrálny depozitár použije na zverejnenie cieľa, politiky a jej vykonávania.

a)

opis vlastníckej štruktúry žiadajúceho centrálneho depozitára uvedenej v článku 4 ods. 2 bode i) vrátane opisu totožnosti a veľkosti záujmov akéhokoľvek subjektu, ktorý je schopný vykonávať kontrolu nad činnosťami žiadajúceho centrálneho depozitára;

b)

zoznam akcionárov a osôb, ktoré sú schopné vykonávať priamo alebo nepriamo kontrolu nad riadením žiadajúceho centrálneho depozitára.

a)

opis politík a postupov týkajúcich sa určenia, riadenia a oznámenia príslušnému orgánu možných konfliktov záujmov a procesu použitého na zabezpečenie, aby boli zamestnanci žiadajúceho centrálneho depozitára informovaní o týchto politikách a postupoch;

b)

opis kontrol a opatrení zriadených na zabezpečenie plnenia požiadaviek uvedených v písmene a) týkajúcich sa riadenia konfliktov záujmov;

c)

opis týchto prvkov:

a)

informácie o účastníkoch, klientoch, emitentoch alebo iných používateľoch služieb žiadajúceho centrálneho depozitára;

b)

iné informácie, ktoré žiadajúci centrálny depozitár drží v dôsledku svojej obchodnej činnosti a ktoré sa nesmú použiť na obchodné účely.

a)

vnútorné postupy týkajúce sa povolení prístupu k informáciám, ktoré zabezpečujú zabezpečený prístup k údajom;

b)

opis obmedzení používania údajov z dôvodov dôvernosti.

a)

mandát výboru používateľov;

b)

systémy správy a riadenia výboru používateľov;

c)

prevádzkové postupy výboru používateľov;

d)

kritériá prijímania a mechanizmy voľby pre členov výboru používateľov;

e)

zoznam navrhnutých členov výboru používateľov a uvedenie záujmov, ktoré zastupujú.

a)

analýza rozsahu, v akom sú existujúce systémy, politiky a postupy žiadajúceho centrálneho depozitára na vedenie záznamov v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 54;

b)

realizačný plán s podrobnými informáciami o tom, ako žiadajúci centrálny depozitár plní požiadavky uvedené v článku 54 do dátumu, keď nadobudne účinnosť.

a)

kritériá na účasť, ktoré umožňujú spravodlivý a otvorený prístup pre všetky právnické osoby, ktoré sa chcú stať účastníkmi v systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaných žiadajúcim centrálnym depozitárom;

b)

postupy na uplatnenie disciplinárnych opatrení proti existujúcim účastníkom, ktorí nespĺňajú kritériá na účasť.

a)

postupy a opatrenia na predchádzanie zlyhaniam vyrovnania v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

opatrenia na riešenie zlyhaní vyrovnania v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

a)

pravidlá a postupy na zníženie a riadenie rizík spojených s úschovou cenných papierov;

b)

podrobný opis rôznych úrovní segregácie, ktoré žiadajúci centrálny depozitár ponúka, opis nákladov spojených s každou úrovňou, obchodné podmienky, za ktorých sa poskytujú, ich hlavné právne dôsledky a uplatniteľné právne predpisy o platobnej neschopnosti;

c)

pravidlá a postupy na získanie súhlasov uvedené v článku 38 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

a)

kópia dohôd o externom zabezpečovaní činností;

b)

metódy používané na monitorovanie úrovne externe zabezpečovaných služieb a činností.

a)

žiadajúci centrálny depozitár drží svoje finančné aktíva v súlade s článkom 46 ods. 1, 2 a 5 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitolou XI tohto nariadenia;

b)

investície žiadajúceho centrálneho depozitára sú v súlade s článkom 46 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitolou XI tohto nariadenia.

a)

informácie, ktorými sa preukazuje, že kapitál žiadajúceho centrálneho depozitára vrátane nerozdeleného zisku a rezerv žiadajúceho centrálneho depozitára spĺňa požiadavky článku 47 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

plán uvedený v článku 47 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a akékoľvek aktualizácie tohto plánu a dôkazy o jeho schválení riadiacim orgánom alebo príslušným výborom riadiaceho orgánu žiadajúceho centrálneho depozitára.

a)

opis prepojení centrálnych depozitárov s posúdením žiadajúceho centrálneho depozitára, pokiaľ ide o možné zdroje rizík vyplývajúcich z týchto dohôd o prepojení;

b)

predpokladané alebo skutočné objemy vyrovnaní a hodnoty vyrovnaní vykonaných v rámci prepojení centrálnych depozitárov;

c)

postupy týkajúce sa určenia, posúdenia, monitorovania a riadenia všetkých možných zdrojov rizík pre žiadajúci centrálny depozitár a pre jeho účastníkov vyplývajúcich z dohody o prepojení a príslušné opatrenia zriadené na ich zmiernenie;

d)

posúdenie uplatniteľnosti právnych predpisov o platobnej neschopnosti uplatniteľných na prevádzkovanie prepojenia centrálnych depozitárov a ich dôsledky pre žiadajúci centrálny depozitár;

e)

iné relevantné informácie, ktoré príslušný orgán požaduje na posúdenie splnenia súladu prepojenia centrálnych depozitárov s požiadavkami stanovenými v článku 48 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitole XII tohto nariadenia.

a)

žiadosti právnických osôb, ktoré sa chcú stať účastníkmi v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitolou XIII tohto nariadenia;

b)

žiadosti emitentov v súlade s článkom 49 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitolou XIII tohto nariadenia;

c)

žiadosti iných centrálnych depozitárov v súlade s článkom 52 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitolou XIII tohto nariadenia;

d)

žiadosti iných trhových infraštruktúr v súlade s článkom 53 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitolou XIII tohto nariadenia.

a)

rozsah finančných záväzkov, ktoré centrálny depozitár prevzal v dôsledku tejto majetkovej účasti;

b)

skutočnosť, či centrálny depozitár má dostatočné finančné zdroje, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 46 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, na pokrytie rizík vyplývajúcich:

c)

skutočnosť, či právnická osoba, v ktorej má centrálny depozitár majetkovú účasť, poskytuje služby, ktoré dopĺňajú hlavné služby poskytované centrálnym depozitárom, ako sa uvádza v článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ako napríklad: