ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 65

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 60
10. marca 2017


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/389 z 11. novembra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o parametre na výpočet peňažných sankcií za zlyhania vyrovnania a činnosti centrálnych depozitárov cenných papierov v hostiteľských členských štátoch ( 1 )

1

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/390 z 11. novembra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa určitých prudenciálnych požiadaviek na centrálne depozitáre cenných papierov a určené úverové inštitúcie poskytujúce vedľajšie služby bankového typu ( 1 )

9

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/391 z 11. novembra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa bližšie určuje obsah podávania správ o internalizovanom vyrovnaní ( 1 )

44

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/392 z 11. novembra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy o požiadavkách na povoľovanie centrálnych depozitárov cenných papierov, dohľad nad nimi a prevádzkové požiadavky pre ne ( 1 )

48

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/393 z 11. novembra 2016, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vzory a postupy pre podávanie správ a prenos informácií o internalizovanom vyrovnaní v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 ( 1 )

116

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/394 z 11. novembra 2016, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o štandardné formuláre, vzory a postupy pre povolenie, preskúmanie a hodnotenie centrálnych depozitárov cenných papierov, pre spoluprácu medzi orgánmi domovského členského štátu a hostiteľského členského štátu, pre konzultácie s orgánmi zapojenými do udeľovania povolenia na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, pre prístup týkajúci sa centrálnych depozitárov cenných papierov, ako aj pokiaľ ide o formát záznamov, ktoré majú byť uchovávané centrálnymi depozitármi cenných papierov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 ( 1 )

145

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/1


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/389

z 11. novembra 2016,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o parametre na výpočet peňažných sankcií za zlyhania vyrovnania a činnosti centrálnych depozitárov cenných papierov v hostiteľských členských štátoch

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (1), a najmä jeho článok 7 ods. 14 a článok 24 ods. 7,

keďže:

(1)

Ustanovenia tohto nariadenia sú úzko prepojené, keďže sa zaoberajú prvkami, ktoré sú požadované na vykonávanie opatrení ustanovených v nariadení (EÚ) č. 909/2014. S cieľom zabezpečiť súdržnosť medzi uvedenými ustanoveniami a umožniť komplexný pohľad a ľahký prístup pre osoby, na ktoré sa vzťahujú tieto ustanovenia, je vhodné začleniť všetky tieto prvky týkajúce sa opatrení podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 do jediného nariadenia.

(2)

V nariadení (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje, aby centrálne depozitáre cenných papierov (CSD – Central Securities Depositories) ukladali peňažné sankcie účastníkom do ich systémov vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktorí spôsobujú zlyhania vyrovnania (neplniaci účastníci).

(3)

Na zabezpečenie toho, aby peňažné sankcie uložené neplniacim účastníkom boli účinným odradzujúcim prostriedkom, by parametre pre výpočet úrovne peňažných sankcií mali byť úzko previazané s hodnotou finančných nástrojov, ktorých dodanie zlyhá a na ktoré by sa mali uplatňovať primerané sankčné sadzby. Hodnota finančných nástrojov v rámci súvisiacich transakcií by zároveň mala byť základom pre výpočet úrovne peňažných sankcií v prípade, keď zlyhá vyrovnanie kvôli nedostatku hotovosti. Úroveň peňažných sankcií by mala podnecovať účastníkov neplniacich si svoje záväzky, aby urýchlene vyrovnali transakcie, ktoré sa nepodarilo vyrovnať. Na to, aby sa zabezpečilo účinné dosiahnutie cieľov sledovaných uložením peňažných sankcií, by sa primeranosť parametrov ich výpočtu mala priebežne monitorovať a podľa potreby upravovať na základe vplyvu týchto sankcií na trh.

(4)

Vzhľadom na značné cenové rozdiely finančných nástrojov v rôznych podkladových transakciách a s cieľom uľahčiť výpočet peňažných sankcií by hodnota finančných nástrojov mala vychádzať z jedinej referenčnej ceny. CSD by v daný deň mali na výpočet peňažných sankcií za zlyhania vyrovnania v súvislosti s rovnakými finančnými nástrojmi používať rovnaké referenčné ceny. Peňažné sankcie by mali byť preto výsledkom vynásobenia počtu finančných nástrojov podkladovej transakcie, ktorú sa nepodarilo vyrovnať, relevantnou referenčnou cenou. Stanovenie referenčných cien by sa malo zakladať na objektívnych a spoľahlivých údajoch a metodikách.

(5)

Berúc do úvahy, že automatizáciou výpočtov peňažných sankcií by sa malo zabezpečiť ich účinné uplatňovanie centrálnymi depozitármi cenných papierov, primerané sankčné sadzby by mali vychádzať z jednej tabuľky hodnôt, ktorá by sa mala ľahko automatizovať a uplatňovať. Sankčné sadzby pre rôzne typy finančných nástrojov by mali byť stanovené na úrovniach, ktoré by viedli k peňažným sankciám spĺňajúcim podmienky nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(6)

Vyrovnanie transakcií s akciami je zvyčajne vysoko štandardizované. Ak pre akcie existuje likvidný trh, a preto by sa dali ľahko kupovať, zlyhania vyrovnania by mali podliehať najvyššej sankčnej sadzbe s cieľom podnecovať neplniacich účastníkov, aby včas vyrovnali neúspešné transakcie. Akcie, ktoré nedisponujú likvidným trhom, by mali podliehať nižšej sankčnej sadzbe vzhľadom na to, že nižšie sankčné sadzby by stále mali mať odrádzajúci účinok bez toho, aby to ovplyvnilo plynulé a riadne fungovanie príslušných trhov.

(7)

V úrovni peňažných sankcií za zlyhania vyrovnania transakcií s dlhovými nástrojmi, ktoré emitovali štátni emitenti, by sa mala zohľadňovať zvyčajne značná veľkosť týchto transakcií a ich význam pre plynulé a riadne fungovanie finančných trhov. Zlyhania vyrovnania by preto mali podliehať najnižšej sankčnej sadzbe. Takáto sankčná sadzba by však mala mať odrádzajúci účinok a podnecovať včasné urovnanie.

(8)

Dlhové nástroje, ktoré nie sú emitované štátnymi emitentmi, majú menej likvidné trhy a veľkosť transakcií s takýmito nástrojmi je menšia. Takéto dlhové nástroje tiež ovplyvňujú plynulé a riadne fungovanie finančných trhov menej než dlhové nástroje, ktoré emitovali štátni emitenti. Sankčné sadzby za zlyhania vyrovnania by preto mali byť vyššie než v prípade dlhových nástrojov, ktoré emitovali štátni emitenti.

(9)

Zlyhania vyrovnania transakcií s dlhovými nástrojmi musia podliehať nižším sankčným sadzbám než zlyhania vyrovnania transakcií s inými finančnými nástrojmi, a to vzhľadom na celkovo väčšiu veľkosť, neštandardizované vyrovnania, väčší cezhraničný rozmer a význam pre plynulé a riadne fungovanie finančných trhov. Takáto sankčná sadzba by však mala mať odrádzajúci účinok a podnecovať včasné urovnanie.

(10)

Finančné nástroje iné ako akcie a dlhové nástroje, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ako sú vkladové potvrdenky, emisné kvóty a fondy obchodované na burze, zvyčajne nemajú vysoko štandardizované vyrovnanie a likvidné trhy. Často sa s nimi obchoduje mimo burzy (OTC). Vzhľadom na obmedzený objem a veľkosť transakcií a s cieľom zohľadniť ich neštandardizované obchodovanie a vyrovnanie by zlyhania vyrovnania mali podliehať podobnej sankčnej sadzbe ako akcie, ktoré nedisponujú likvidným trhom.

(11)

Parametre výpočtu peňažných sankcií by sa mali prispôsobiť osobitostiam určitých obchodných miest, ako sú rastové trhy MSP vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (2). Peňažné sankcie za zlyhania vyrovnania by nemali obmedzovať prístup malých a stredných podnikov (MSP) na kapitálové trhy ako alternatívu k bankovým úverom. Okrem toho nariadenie (EÚ) č. 909/2014 umožňuje rastovým trhom MSP flexibilitu spočívajúcu v možnosti neuplatňovať na zlyhania vyrovnania postup odkúpenia až do 15 dní po plánovanom dátume vyrovnania. Peňažné sankcie za zlyhania vyrovnania s finančnými nástrojmi obchodovanými na rastových trhoch MSP sa preto môžu uplatňovať počas dlhšieho obdobia než v prípade iných finančných nástrojov. Vzhľadom na dĺžku uplatňovania peňažných sankcií, nižšiu likviditu a osobitosti rastových trhov MSP by sankčné sadzby za zlyhania vyrovnania transakcií s finančnými nástrojmi obchodovanými na takýchto obchodných miestach mali mať stanovenú osobitnú sadzbu, ktorá by mala podnecovať včasné vyrovnanie, ale nemala by ovplyvňovať ich plynulé a riadne fungovanie. Takisto je vhodné zabezpečiť, aby zlyhania vyrovnania transakcií s určitými finančnými nástrojmi, ako sú dlhové nástroje obchodované na týchto miestach, podliehali nižšej sankčnej sadzbe než podobné dlhové nástroje obchodované na iných trhoch.

(12)

Zlyhania vyrovnania kvôli nedostatku hotovosti by mali podliehať jednej sankčnej sadzbe pre všetky transakcie vzhľadom na to, že takáto situácia je nezávislá od druhu aktíva a likvidity daného finančného nástroja alebo typu transakcie. S cieľom dosiahnuť odrádzajúci účinok a podnecovať včasné vyrovnanie zo strany neplniacich účastníkov prostredníctvom požičiavania si hotovosti je vhodné použiť náklady na pôžičky hotovosti ako základ pre sankčnú sadzbu. Najprimeranejšou sankčnou sadzbou by mala byť oficiálna úroková sadzba centrálnej banky vydávajúcej menu vyrovnania, ktorá by mala byť dôkazom nákladov na pôžičku pre danú menu.

(13)

Nariadenie (EÚ) č. 909/2014 umožňuje CSD poskytovať služby v Únii pod dohľadom príslušných orgánov jeho domovského členského štátu. S cieľom zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti pri poskytovaní služieb centrálnych depozitárov cenných papierov v hostiteľských členských štátoch sa v nariadení (EÚ) č. 909/2014 vyžaduje, aby príslušné a dotknuté orgány domovských členských štátov a hostiteľských členských štátov ustanovili mechanizmy spolupráce pre dohľad nad činnosťou centrálnych depozitárov cenných papierov v hostiteľskom členskom štáte, keď ich činnosť nadobudne zásadný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v príslušných hostiteľských členských štátoch.

(14)

Na to, aby sa celkovo stanovilo, či činnosti CSD nadobudli zásadný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v hostiteľských členských štátoch, je vhodné zabezpečiť, aby sa v rámci kritérií posudzovania zvážili hlavné služby CSD v hostiteľských členských štátoch, ako sa uvádza v oddiele A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014 vzhľadom na to, že takéto hlavné služby poskytujú centrálne depozitáre cenných papierov vo svojej funkcii infraštruktúr finančného trhu.

(15)

Na účely posúdenia významu činností CSD v hostiteľských členských štátoch by kritéria posudzovania mali zohľadňovať veľkosť hlavných služieb poskytovaných CSD pre používateľov z hostiteľských členských štátov vrátane emitentov, účastníkov systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo iných držiteľov účtov cenných papierov vedených CSD. Ak je rozsah hlavných služieb poskytovaných CSD pre používateľov z hostiteľských členských štátov dostatočne veľký, činnosť CSD v takýchto hostiteľských členských štátoch by sa mala považovať za činnosť zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov, pretože akékoľvek zlyhania alebo nedostatky v prevádzke takýchto CSD môžu ovplyvniť plynulé fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v dotknutých hostiteľských členských štátoch. V záujme zabezpečenia komplexného posúdenia je vhodné uplatňovať kritériá posudzovania, na základe ktorých sa nezávisle posúdi veľkosť každej hlavnej služby poskytovanej CSD pre používateľov z hostiteľských členských štátov.

(16)

Ak centrálne depozitáre cenných papierov spravujú veľké časti cenných papierov pre emitentov so sídlom v hostiteľských členských štátoch, alebo ak centrálne spravujú veľké časti účtov cenných papierov účastníkov svojich systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo iných majiteľov účtov založených v hostiteľských členských štátoch, ich činnosť by sa mala považovať za činnosť zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v príslušných hostiteľských členských štátoch.

(17)

Ak centrálne depozitáre cenných papierov vyrovnávajú veľké hodnoty transakcií s cennými papiermi vydanými emitentmi so sídlom v hostiteľských členských štátoch, alebo ak vyrovnávajú veľké hodnoty pokynov pre vyrovnanie od účastníkov a iných majiteľov účtov cenných papierov so sídlom v hostiteľských členských štátoch, ich činnosť by sa mala považovať za činnosť zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v príslušných hostiteľských členských štátoch.

(18)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (3) umožňuje členským štátom určenie systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré sa riadia ich právom na účely uplatňovania tej smernice, pokiaľ členské štáty usúdia, že takéto označenie je odôvodnené z hľadiska systémového rizika. V prípadoch, keď CSD prevádzkujú systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi určené hostiteľskými členskými štátmi v súlade so smernicou 98/26/ES, by sa ich činnosť preto mala považovať za činnosť zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v týchto hostiteľských členských štátoch.

(19)

Posudzovanie činnosti CSD by sa malo vykonávať s dostatočnou frekvenciou na to, aby sa dotknutým orgánom umožnilo zaviesť mechanizmy spolupráce bez zbytočného odkladu od chvíle, keď činnosť príslušných CSD nadobudla zásadný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v hostiteľských členských štátoch.

(20)

Ak činnosť CSD nadobudla zásadný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v hostiteľskom členskom štáte, mala by sa považovať za činnosť, ktorá má zásadný význam na dostatočne dlhé obdobie, aby sa dotknutým orgánom umožnilo zaviesť účinné a efektívne mechanizmy spolupráce v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014.

(21)

Výpočty spojené s posudzovaním podľa tohto nariadenia by mali byť založené na objektívnych a spoľahlivých údajoch a metodikách. Vzhľadom na to, že niektoré výpočty požadované podľa tohto nariadenia sú založené na pravidlách stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (4), takéto výpočty by sa mali realizovať len v prípade, ak je uplatniteľné nariadenie (EÚ) č. 600/2014.

(22)

Vzhľadom na to, že opatrenia na riešenie zlyhaní vyrovnania spojené s výpočtom peňažných sankcií a niektoré opatrenia na stanovenie zásadného významu si môžu vyžadovať významné zmeny systému informačných technológií, testovania trhu a úprav právnych dohôd medzi príslušnými stranami vrátane CSD a iných účastníkov trhu, mal by sa preto poskytnúť dostatočný čas na uplatnenie relevantných opatrení, aby sa zabezpečilo, že centrálne depozitáre cenných papierov a ďalšie zainteresované strany splnia potrebné požiadavky,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia „pokyny pre vyrovnanie“ sú prevodný príkaz vymedzený v článku 2 písm. i) smernice 98/26/ES.

Článok 2

Výpočet peňažných sankcií

Výška peňažných sankcií, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2 treťom pododseku nariadenia (EÚ) č. 909/2014 za zlyhania vyrovnaní transakcií s daným finančným nástrojom, sa vypočítava uplatnením príslušnej sankčnej sadzby stanovenej v prílohe k tomuto nariadeniu na referenčnú cenu transakcie určenú v súlade s článkom 3 tohto nariadenia.

Článok 3

Referenčná cena transakcie

1.   Referenčná cena, ako sa uvádza v článku 2, sa rovná celkovej trhovej hodnote finančných nástrojov určenej v súlade s článkom 7 za každý pracovný deň, v ktorom ostala transakcia nevyrovnaná.

2.   Referenčná cena, ako sa uvádza v odseku 1, sa používa na výpočet výšky peňažných sankcií pre všetky zlyhania vyrovnania bez ohľadu na to, či je zlyhanie vyrovnania dôsledkom nedostatku cenných papierov alebo nedostatku hotovosti.

Článok 4

Kritériá na stanovenie zásadného významu CSD

Činnosť CSD v hostiteľskom členskom štáte sa považuje za činnosť zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v tomto hostiteľskom štáte, keď je splnené aspoň jedno z kritérií uvedených v článkoch 5 a 6.

Článok 5

Kritériá na stanovenie zásadného významu evidenčných služieb a služieb centrálneho vedenia účtov

1.   Poskytovanie evidenčných služieb a služieb centrálneho vedenia účtov, ako sa uvádza v bodoch 1 a 2 oddielu A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, centrálnym depozitárom v hostiteľskom členskom štáte sa považuje za činnosť zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v tomto hostiteľskom členskom štáte, keď je splnené niektoré z týchto kritérií:

a)

celková trhová hodnota finančných nástrojov vydaných emitentmi z hostiteľského členského štátu, ktoré sú prvotne zaevidované alebo centrálne spravované na účtoch cenných papierov CSD, predstavuje aspoň 15 % z celkovej hodnoty finančných nástrojov vydaných všetkými emitentmi z hostiteľského členského štátu, ktoré sú prvotne zaevidované alebo centrálne spravované na účtoch cenných papierov všetkými CSD so sídlom v Únii;

b)

celková trhová hodnota finančných nástrojov centrálne spravovaných na účtoch cenných papierov CSD pre účastníkov a iných držiteľov účtov cenných papierov z hostiteľského členského štátu predstavuje aspoň 15 % celkovej hodnoty finančných nástrojov centrálne spravovaných na účtoch cenných papierov všetkými CSD so sídlom v Únii pre všetkých účastníkov a iných držiteľov účtov cenných papierov z hostiteľského členského štátu.

2.   Na účely odseku 1 sa trhová hodnota finančných nástrojov určuje v súlade s článkom 7.

3.   Ak je splnené niektoré z kritérií uvedených v odseku 1, činnosť tohto CSD v hostiteľskom členskom štáte sa považuje za činnosť zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v tomto hostiteľskom členskom štáte na obnoviteľné obdobia v trvaní troch kalendárnych rokov od 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po splnení niektorého z uvedených kritérií.

Článok 6

Kritériá na stanovenie zásadného významu služieb vyrovnania

1.   Poskytovanie služieb vyrovnania, ako sa uvádza v bode 3 oddielu A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014 centrálnym depozitárom cenných papierov v hostiteľskom členskom štáte, sa považuje za činnosť zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v tomto hostiteľskom členskom štáte, keď je splnené niektoré z týchto kritérií:

a)

ročná hodnota pokynov na vyrovnanie týkajúca sa transakcií s finančnými nástrojmi vydanými emitentmi z hostiteľského členského štátu a vyrovnaná centrálnym depozitárom cenných papierov predstavuje aspoň 15 % celkovej ročnej hodnoty všetkých pokynov na vyrovnanie týkajúcich sa transakcií s finančnými nástrojmi vydanými emitentmi z hostiteľského členského štátu a vyrovnaných všetkými CSD so sídlom v Únii;

b)

celková ročná hodnota pokynov na vyrovnanie vyrovnaných centrálnym depozitárom cenných papierov pre účastníkov a iných držiteľov účtov cenných papierov z hostiteľského členského štátu predstavuje aspoň 15 % celkovej ročnej hodnoty pokynov na vyrovnanie vyrovnaných všetkými CSD so sídlom v Únii, pre účastníkov a iných držiteľov účtov cenných papierov z hostiteľského členského štátu;

c)

CSD prevádzkuje systém vyrovnania transakcií, ktorý sa riadia právnymi predpismi hostiteľského členského štátu a bol oznámený Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA).

2.   Na účely odseku 1 písm. a) a b) je hodnota pokynov na vyrovnanie:

a)

pre pokyny na vyrovnanie za platbu hodnota príslušných transakcií s finančnými nástrojmi, ako bola zadaná do systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi;

b)

pre pokyny na vyrovnanie bez platby (FOP) celková trhová hodnota relevantných finančných nástrojov, ako bola určená v súlade s článkom 7.

3.   Ak je splnené niektoré z kritérií uvedených v odseku 1, činnosť tohto CSD v hostiteľskom členskom štáte sa považuje za činnosť zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v tomto hostiteľskom členskom štáte na obnoviteľné obdobia v trvaní troch kalendárnych rokov od 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po splnení niektorého z týchto kritérií.

Článok 7

Určenie trhových hodnôt

Trhová hodnota finančných nástrojov, ako sa uvádza v článkoch 3, 5 a 6 tohto nariadenia, sa určuje takto:

a)

pre finančné nástroje uvedené v článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, ktoré sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii, trhová hodnota príslušného finančného nástroja je záverečná cena najvýznamnejšieho trhu z hľadiska likvidity podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 600/2014;

b)

pre finančné nástroje, ktoré sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii, iné ako tie, ktoré sú uvedené v písmene a), trhová hodnota je záverečná cena získaná z obchodného miesta v Únii s najvyšším obratom;

c)

pre finančné nástroje iné ako tie, ktoré sú uvedené v písmenách a) a b), trhová hodnota sa určuje na základe vopred stanovenej metodiky schválenej príslušným orgánom relevantného CSD, ktorá odkazuje na kritériá týkajúce sa spoľahlivých údajov o trhu, ako sú napríklad trhové ceny dostupné v rámci miest obchodovania alebo investičných spoločností.

Článok 8

Prechodné ustanovenia

1.   Kritériá uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a) a v článku 6 ods. 1 písm. c) sa po prvýkrát uplatňujú do štyroch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a vychádzajú z hodnôt finančných nástrojov prvotne zaevidovaných alebo centrálne spravovaných na účtoch cenných papierov CSD k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

2.   Kritériá uvedené v článku 5 ods. 1 písm. b) a v článku 6 ods. 1 písm. a) a b) sa po prvýkrát uplatňujú do štyroch mesiacov odo dňa uplatňovania uvedeného v článku 9 ods. 2 a vychádzajú z hodnôt finančných nástrojov, ktoré sú centrálne spravované na účtoch cenných papierov CSD k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

3.   Na obdobie, ktoré sa začína v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a končí dňom začiatku uplatňovania uvedeným v druhom odseku článku 55 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)

odchylne od článku 5 ods. 2 trhová hodnota finančných nástrojov je nominálna hodnota týchto nástrojov;

b)

odchylne od článku 6 ods. 2 písm. b) sú trhové hodnoty relevantných finančných nástrojov nominálnou hodnotou týchto finančných nástrojov.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 10. marca 2019.

Odchylne od druhého odseku:

a)

Články 2 a 3 sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu prijatého Komisiou podľa článku 7 ods. 15 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

b)

Článok 7 sa uplatňuje sa od dátumu uvedeného v článku 55 druhom odseku nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

c)

Článok 8 sa uplatňuje odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. novembra 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).


PRÍLOHA

Sankčné sadzby uplatniteľné na zlyhania vyrovnania

Druh zlyhania

Sadzba

1.

Zlyhanie vyrovnania v dôsledku nedostatku akcií, ktoré majú likvidný trh v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 17 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 600/2014 s výnimkou akcií uvedených v bode 3

1,0 bázického bodu

2.

Zlyhanie vyrovnania v dôsledku nedostatku akcií, ktoré nemajú likvidný trh v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 17 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 600/2014 s výnimkou akcií uvedených v bode 3

0,5 bázického bodu

3.

Zlyhanie vyrovnania v dôsledku nedostatku finančných nástrojov obchodovaných na rastových trhoch MSP s výnimkou dlhových nástrojov uvedených v bode 6

0,25 bázického bodu

4.

Zlyhanie vyrovnania v dôsledku nedostatku dlhových nástrojov vydaných alebo garantovaných:

a)

štátnym emitentom, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 60 smernice 2014/65/EÚ;

b)

štátnym emitentom tretej krajiny;

c)

orgánom miestnej samosprávy;

d)

centrálnou bankou;

e)

ktoroukoľvek multilaterálnou rozvojovou bankou uvedenou v článku 117 ods. 1 druhom pododseku a v článku 117 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (1);

f)

Európskym nástrojom finančnej stability alebo Európskym mechanizmom pre stabilitu.

0,10 bázického bodu

5.

Zlyhanie vyrovnania v dôsledku nedostatku dlhových nástrojov iných ako nástrojov uvedených v bodoch 4 a 6

0,20 bázického bodu

6.

Zlyhanie vyrovnania v dôsledku nedostatku dlhových nástrojov obchodovaných na rastových trhoch MSP

0,15 bázického bodu

7.

Zlyhanie vyrovnania v dôsledku nedostatku všetkých ostatných finančných nástrojov nezahrnutých v bodoch 1 až 6

0,5 bázického bodu

8.

Zlyhanie vyrovnania v dôsledku nedostatku hotovosti

Oficiálna úroková sadzba za jednodňové úvery účtované centrálnou bankou, ktorá vydáva príslušnú menu na vyrovnanie s najnižšou hodnotou 0


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).


10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/9


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/390

z 11. novembra 2016,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa určitých prudenciálnych požiadaviek na centrálne depozitáre cenných papierov a určené úverové inštitúcie poskytujúce vedľajšie služby bankového typu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (1), a najmä na jeho článok 47 ods. 3 tretí pododsek, článok 54 ods. 8 tretí pododsek a článok 59 ods. 5 tretí pododsek,

keďže:

(1)

V nariadení (EÚ) č. 909/2014 sú stanovené prudenciálne požiadavky na centrálne depozitáre cenných papierov („centrálne depozitáre“) s cieľom zabezpečiť, aby boli bezpečné a spoľahlivé a aby vždy spĺňali kapitálové požiadavky. Takéto kapitálové požiadavky zabezpečujú, že centrálny depozitár je vždy dostatočne kapitalizovaný proti rizikám, ktorým je vystavený, a že je schopný v prípade potreby vykonať riadnu likvidáciu alebo reštrukturalizáciu svojich činností.

(2)

Vzhľadom na to, že v ustanoveniach nariadenia (EÚ) č. 909/2014 o úverovom riziku a riziku likvidity, ktoré sa týkajú centrálnych depozitárov a určených úverových inštitúcií, sa výslovne vyžaduje, aby im ich vnútorné pravidlá a postupy umožnili monitorovať, merať a riadiť expozície a potreby likvidity nielen vo vzťahu k individuálnym účastníkom, ale aj vo vzťahu k účastníkom, ktorí patria do rovnakej skupiny a ktorí sú protistranami centrálneho depozitára, takéto ustanovenia by sa mali uplatňovať na skupiny podnikov, ktoré pozostávajú z materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností.

(3)

Na účely tohto nariadenia sa zohľadnili relevantné odporúčania zásad pre infraštruktúry finančných trhov vydaných Výborom pre platobné a zúčtovacie systémy a Medzinárodnou organizáciou komisií pre cenné papiere („zásady CPSS – IOSCO“) (2). Vzhľadom na to, že centrálne depozitáre sú do určitej miery vystavené rizikám, ktoré sú podobné rizikám, ktoré vznikajú úverovým inštitúciám, zohľadnilo sa aj zaobchádzanie s kapitálom úverových inštitúcií podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (3).

(4)

Je vhodné, aby vymedzenie kapitálu v tomto nariadení odzrkadľovalo vymedzenie kapitálu (základného imania) stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (4) (EMIR). Takéto vymedzenie pojmu je najvhodnejšie vo vzťahu k regulatórnym požiadavkám, keďže vymedzenie pojmu „základné imanie“ v nariadení (EÚ) č. 648/2012 bolo konkrétne určené pre infraštruktúry trhu. Od centrálnych depozitárov, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014, sa vyžaduje, aby spĺňali kapitálové požiadavky podľa tohto nariadenia a súčasne aj požiadavky na vlastné zdroje podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Vyžaduje sa od nich, aby požiadavky na vlastné zdroje stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 spĺňali s nástrojmi, ktoré spĺňajú podmienky uvedeného nariadenia. S cieľom zabrániť protichodným alebo duplicitným požiadavkám a s ohľadom na to, že metodiky používané na výpočet dodatočnej kapitálovej požiadavky pre centrálne depozitáre podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 úzko súvisia s metodikami uvedenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013, malo by sa centrálnym depozitárom poskytujúcim vedľajšie služby bankového typu umožniť, aby dodatočné kapitálové požiadavky stanovené v tomto nariadení spĺňali s rovnakými nástrojmi, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené buď v nariadení (EÚ) č. 575/2013, alebo v nariadení (EÚ) č. 909/2014.

(5)

S cieľom zabezpečiť, aby v prípade, ak sa to vyžaduje, bol centrálny depozitár schopný zorganizovať reštrukturalizáciu alebo riadnu likvidáciu svojich činností, mal by mať centrálny depozitár v držbe kapitál spolu s nerozdeleným ziskom a rezervami, ktorý musí byť vždy dostatočný na zvládnutie prevádzkových výdavkov počas obdobia, počas ktorého je centrálny depozitár schopný reorganizovať svoje kľúčové činnosti vrátane rekapitalizácie, výmeny manažmentu, revízie svojich podnikateľských stratégií, štruktúr nákladov alebo poplatkov a reštrukturalizácie služieb, ktoré poskytuje. Vzhľadom na to, že aj počas likvidácie alebo reštrukturalizácie svojich činností musí centrálny depozitár pokračovať vo svojich zvyčajných činnostiach, a aj keď skutočné výdavky počas likvidovania alebo reštrukturalizácie činností centrálneho depozitára môžu byť v dôsledku nákladov na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu výrazne vyššie, než sú ročné hrubé prevádzkové výdavky, použitie ročných hrubých prevádzkových výdavkov ako referenčnej hodnoty pre výpočet požadovaného kapitálu by malo byť primeranou aproximáciou skutočných výdavkov počas likvidácie alebo reštrukturalizácie činností centrálneho depozitára.

(6)

Podobne ako v článku 36 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v ktorom sa vyžaduje od inštitúcií, aby odpočítali od položiek vlastného kapitálu Tier 1 straty za bežný finančný rok, aj v tomto nariadení by sa mala uznať úloha čistého príjmu pri krytí alebo absorbovaní rizík vyplývajúcich z nepriaznivých zmien v obchodných podmienkach. Preto iba v prípadoch, keď je čistý príjem nedostatočný na krytie strát vznikajúcich v dôsledku kryštalizácie obchodného rizika, musia byť tieto straty kryté vlastnými zdrojmi. Ak nie sú k dispozícii údaje z predchádzajúceho roka, ako je to v prípade novozriadených centrálnych depozitárov, do úvahy by sa mali brať tiež očakávané údaje za bežný rok, aby sa zohľadnili nové okolnosti. V súlade s podobnými ustanoveniami v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 152/2013 (5) by sa od centrálnych depozitárov malo vyžadovať, aby mali v držbe minimálnu prudenciálnu sumu kapitálu proti obchodnému riziku s cieľom zaručiť minimálne prudenciálne zaobchádzanie.

(7)

V súlade so zásadami CPSS – IOSCO sa pri výpočte kapitálových požiadaviek môžu náklady na amortizáciu a odpisovanie hmotného a nehmotného majetku odpočítať od hrubých prevádzkových výdavkov. Keďže tieto náklady nevytvárajú skutočné peňažné toky, ktoré by bolo potrebné kryť kapitálom, takéto odpočty by mali byť uplatniteľné v prípade kapitálových požiadaviek na obchodného riziko a na tie, ktorými sa kryje likvidácia alebo reštrukturalizácia činností.

(8)

Keďže čas potrebný na riadnu likvidáciu alebo reštrukturalizáciu činností prísne závisí od služieb, ktoré každý individuálny centrálny depozitár poskytuje, a od trhového prostredia, v ktorom pôsobí, najmä od možnosti, že časť jeho služieb alebo všetky jeho služby môže prevziať iný centrálny depozitár, počet mesiacov požadovaných na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu jeho činností by mal byť založený na vlastnom odhade centrálneho depozitára. Aby sa však zabezpečila obozretná úroveň kapitálových požiadaviek, toto časové obdobie by nemalo byť kratšie, než je minimálny počet mesiacov požadovaných na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu činností podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(9)

Centrálny depozitár by mal navrhnúť scenáre reštrukturalizácie svojich činností alebo likvidácie, ktoré sú prispôsobené jeho obchodnému modelu. Aby sa však dosiahlo harmonizované uplatňovanie požiadaviek na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu činností v Únii a aby sa zabezpečilo plnenie požiadaviek spoľahlivých z prudenciálneho hľadiska, voľnosť pri navrhovaní takýchto scenárov by sa mala obmedziť dobre definovanými kritériami.

(10)

Relevantným referenčným štandardom na účely stanovenia kapitálových požiadaviek pre centrálne depozitáre je nariadenie (EÚ) č. 575/2013. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť s uvedeným nariadením by sa metodiky na výpočet prevádzkového rizika stanovené v tomto nariadení mali na účely tohto nariadenia chápať tak, že sa vzťahujú aj na právne riziko.

(11)

V prípade zlyhania úschovy cenných papierov v mene účastníka by sa takéto zlyhanie materializovalo buď ako náklady účastníka, alebo ako náklady centrálneho depozitára, ktorý by čelil právnym nárokom. Preto pravidlá výpočtu regulatórneho kapitálu pre prevádzkové riziko už zohľadňujú riziko spojené so správou cenných papierov. Z rovnakých dôvodov by riziko spojené so správou cenných papierov v prípade cenných papierov, ktoré sú v držbe prostredníctvom prepojenia s iným centrálnym depozitárom, nemalo podliehať dodatočným regulačným kapitálovým požiadavkám, ale malo by sa považovať za súčasť regulatórneho kapitálu pre prevádzkové riziko. Podobne riziko spojené so správou cenných papierov, ktorému čelí centrálny depozitár v súvislosti s vlastnými aktívami v držbe správcovskej banky alebo iných centrálnych depozitárov, by sa nemalo počítať dvakrát a nemal by sa vyžadovať žiadny dodatočný regulatórny kapitál.

(12)

Centrálny depozitár môže čeliť aj investičným rizikám v súvislosti s aktívami, ktoré vlastní, alebo s investíciami, ktoré uskutočňuje s použitím zábezpeky, vkladov účastníkov, úverov poskytnutých účastníkom alebo akejkoľvek inej expozície v rámci povolených vedľajších služieb bankového typu. Investičné riziko je riziko straty, ktorému čelí centrálny depozitár, keď investuje vlastné zdroje alebo zdroje účastníkov, ako je napríklad zábezpeka. Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (6), nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a delegovaného nariadenia (EÚ) č. 152/2013 sú primeraným referenčným štandardom na účely stanovenia kapitálových požiadaviek na krytie úverového rizika, úverového rizika protistrany a trhového rizika, ktoré môžu vzniknúť z investícií centrálneho depozitára.

(13)

Centrálny depozitár, vzhľadom na povahu svojich činností, preberá obchodné riziko z dôvodu možných zmien všeobecných obchodných podmienok, ktoré pravdepodobne zhoršia jeho finančnú situáciu v dôsledku poklesu jeho výnosov alebo zvýšenia jeho výdavkov, čoho dôsledkom je strata, ktorá by sa mala hradiť z jeho kapitálu. Keďže úroveň obchodného rizika vo vysokej miere závisí od individuálnej situácie každého centrálneho depozitára a môže byť spôsobená rôznymi faktormi, kapitálové požiadavky v tomto nariadení by mali byť založené na vlastnom odhade centrálneho depozitára a metodika, ktorú centrálny depozitár na takýto odhad používa, by mala byť primeraná rozsahu a zložitosti činností centrálneho depozitára. Centrálny depozitár by mal vypracovať svoj vlastný odhad kapitálu požadovaného proti obchodnému riziku podľa súboru stresových scenárov s cieľom kryť riziká, ktoré zatiaľ metodika používaná pre prevádzkové riziko nezachytáva. Aby sa zabezpečila obozretná úroveň kapitálových požiadaviek na obchodné riziko pri výpočte založenom na scenároch podľa vlastného návrhu, mala by sa zaviesť minimálna úroveň kapitálu vo forme prudenciálnej spodnej hranice. Minimálna úroveň požadovaného kapitálu pre obchodné riziko by mala byť zosúladená s podobnými požiadavkami pre iné infraštruktúry trhu v súvisiacich aktoch Únie, ako je napríklad delegované nariadenie Komisie o kapitálových požiadavkách na centrálne protistrany.

(14)

Dodatočná kapitálová požiadavka na riziká súvisiace s vedľajšími službami bankového typu by mala pokrývať všetky riziká súvisiace s poskytovaním vnútrodenného úveru účastníkom alebo iným používateľom centrálneho depozitára. Ak jednodňové alebo dlhšie expozície voči úverovým rizikám vyplývajú z poskytovania vnútrodenných úverov, zodpovedajúce riziká by sa mali merať a riešiť s použitím metodík, ktoré už sú stanovené v tretej časti hlave II kapitole 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre štandardizovaný prístup a v kapitole 3 uvedeného nariadenia pre prístup interných ratingov (prístup IRB), keďže v uvedenom nariadení sú stanovené prudenciálne pravidlá pre meranie úverového (kreditného) rizika vyplývajúceho z jednodňových alebo dlhších expozícií voči úverovým rizikám. Vnútrodenné úverové riziká si však vyžadujú osobitné zaobchádzanie, keďže metodika na ich meranie nie je výslovne stanovená v nariadení (EÚ) č. 575/2013, ani v iných platných právnych predpisoch Únie. Preto by metodika, ktorá sa konkrétne týka vnútrodenného úverového rizika, mala byť dostatočne citlivá voči riziku, aby zohľadňovala kvalitu zábezpeky, posúdenie úverovej kvality účastníkov a skutočné pozorované vnútrodenné expozície. Metodika by zároveň mala poskytovať poskytovateľom vedľajších služieb bankového typu správne stimuly vrátane stimulu na zhromažďovanie zábezpeky najvyššej kvality a na výber spoľahlivých protistrán. Aj keď poskytovatelia vedľajších služieb bankového typu majú povinnosť riadne posúdiť a testovať úroveň a hodnotu zábezpeky a zrážky, metodika používaná na určenie dodatočnej kapitálovej požiadavky na vnútrodenné úverové riziko by jednako mala zohľadňovať a poskytovať dostatok kapitálu pre prípad, ak náhly pokles hodnoty zábezpeky prekročí odhady a povedie k reziduálnych expozíciám voči úverovým rizikám čiastočne nezabezpečeným zábezpekou.

(15)

Pri výpočte kapitálovej požiadavky na riziká vyplývajúce z poskytovania vedľajších služieb bankového typu sa vyžaduje zohľadňovať historické informácie o vnútrodenných expozíciách voči úverovým rizikám. Aby teda bolo možné vypočítať uvedenú kapitálovú požiadavku, mali by subjekty poskytujúce vedľajšie služby bankového typu používateľom služieb centrálneho depozitára v súlade s článkom 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 („poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára“) zaznamenávať počas najmenej jedného roka údaje týkajúce sa ich vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám. Inak by nedokázali určiť relevantné expozície, na ktorých základe sa výpočet vykonáva. V dôsledku toho by sa od poskytovateľov bankových služieb centrálneho depozitára nemalo vyžadovať, aby spĺňali požiadavku na vlastné zdroje, ktorá zodpovedá kapitálovej požiadavke, až kým nebudú schopní zhromaždiť všetky informácie potrebné na vykonanie výpočtu požiadavky.

(16)

V článku 54 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje vypracovanie pravidiel na určenie dodatočnej kapitálovej požiadavky uvedenej v článku 54 ods. 3 písm. d) a v článku 54 ods. 4 písm. e) uvedeného nariadenia. V článku 54 uvedeného nariadenia sa ďalej vyžaduje, aby sa v dodatočnej požiadavke zohľadňovalo vnútrodenné úverové riziko, ktoré vyplýva z činnosti podľa oddielu C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, a to najmä z poskytovania vnútrodenných úverov účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo iným používateľom služieb centrálneho depozitára. Preto by mala vnútrodenná expozícia voči úverovým rizikám zahŕňať aj stratu, ktorej by poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára čelil v prípade zlyhania vypožičiavajúceho účastníka.

(17)

V článku 59 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktorý sa týka úverového rizika poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, sa vyžaduje, aby sa zhromaždila „vysoko likvidná zábezpeka s minimálnym úverovým a trhovým rizikom“. V článku 59 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktorý sa týka rizika likvidity poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, sa vyžaduje dostupnosť „kvalifikovaných likvidných zdrojov“. Jedným z takých kvalifikovaných likvidných zdrojov je „vysoko likvidná zábezpeka“. Aj keď je pochopiteľné, že terminológia používaná v každom z týchto dvoch prípadov je vzhľadom na odlišnú povahu príslušných rizík a na súvislosť s rôznymi koncepciami regulácie úverového rizika a rizika likvidity odlišná, obe sa týkajú podobne vysokej kvality poskytovateľov alebo aktív. Preto by bolo vhodné požadovať, aby boli splnené rovnaké podmienky pred tým, než sa zábezpeka alebo zdroj likvidity vo forme zábezpeky môžu kvalifikovať ako patriace do kategórie „vysoko likvidná zábezpeka s minimálnym úverovým a trhovým rizikom“ alebo do kategórie „kvalifikované likvidné zdroje“.

(18)

V článku 59 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára na riadenie svojho zodpovedajúceho úverového rizika prijal vysoko likvidnú zábezpeku s minimálnym úverovým a trhovým rizikom. To isté sa môže v osobitných situáciách použiť aj v prípade iných druhov zábezpeky, než je vysoko likvidná zábezpeka s minimálnym úverovým a trhovým rizikom, pri uplatnení primeranej zrážky. Na uľahčenie tohto postupu by sa mala stanoviť jasná hierarchia kvality zábezpeky, aby bolo možné rozlíšiť, ktorá zábezpeka by mala byť prijateľná na plné krytie expozícií voči úverovým rizikám, ktorá zábezpeka je prijateľná ako zdroj likvidity a ktorá zábezpeka, aj keď je naďalej prijateľná na zmierňovanie úverového rizika, si vyžaduje kvalifikované zdroje likvidity. Poskytovateľom zábezpeky by sa nemalo brániť v slobodnom nahradzovaní zábezpeky v závislosti od dostupnosti zdrojov alebo ich stratégií riadenia aktív a pasív. Preto by mali byť povolené bežné postupy týkajúce sa zábezpeky, ako je spoliehanie sa na záložné účty účastníkov v prípade, keď účastník uložil zábezpeku na svojich záložných účtoch s cieľom plne kryť akúkoľvek expozíciu voči úverovým rizikám, na nahradenie zábezpeky, pokiaľ sa kvalita a likvidita zábezpeky monitoruje a je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia. V rámci takýchto mechanizmov záložných účtov má účastník zábezpeku uloženú na svojich záložných účtoch s cieľom plne kryť akúkoľvek expozíciu voči úverovým rizikám. Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára by okrem toho mal prijať zábezpeku s prihliadnutím na stanovenú hierarchiu, ale speňaženie prijatej zábezpeky v prípade zlyhania účastníka môže podľa potreby vykonať tým najefektívnejším spôsobom. Z obozretného hľadiska by však poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára mal byť schopný priebežne monitorovať dostupnosť zábezpeky, jej kvalitu a likviditu s cieľom plne kryť expozície voči úverovým rizikám. Mal by tiež mať uzavreté dohody s vypožičiavajúcimi účastníkmi, aby bolo zabezpečené neustále plnenie všetkých požiadaviek na zábezpeku stanovených v tomto nariadení.

(19)

Na účely merania vnútrodenného úverového rizika by mali byť poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára v pozícii predvídať vrcholové expozície pre daný deň. To by si nemalo vyžadovať prognózu presného počtu, ale mali by sa určiť trendy daných vnútrodenných expozícií. Podporuje to aj odkaz na „predvídanie vrcholových expozícií“ v normách Bazilejského výboru pre bankový dohľad (7).

(20)

V tretej časti hlave II nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sú stanovené rizikové váhy, ktoré sa majú uplatňovať na expozície voči úverovým rizikám vo vzťahu k Európskej centrálnej banke a ďalším oslobodeným subjektom. Pri meraní úverového rizika na účely regulácie sa takéto rizikové váhy všeobecne považujú za najlepšie dostupné referenčné hodnoty. Preto sa rovnaká metodika môže uplatniť v prípade vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám. Aby sa však zaručila koncepčná spoľahlivosť daného prístupu, sú potrebné niektoré úpravy, predovšetkým pri vykonávaní výpočtov s použitím rámca úverového rizika podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre štandardizovaný prístup a podľa kapitoly 3 uvedeného nariadenia pre prístup na základe interných ratingov, mali by sa vnútrodenné expozície považovať za expozície na konci dňa, keďže taký je predpoklad uvedeného nariadenia.

(21)

V súlade s článkom 59 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktorý obsahuje výslovný odkaz na článok 46 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, bankové záruky alebo akreditívy by podľa potreby mali byť v súlade so zásadami CPSS – IOSCO a spĺňať podobné požiadavky, aké sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 648/2012. Patrí k nim požiadavka, aby bankové záruky a akreditívy plne zabezpečili zábezpekou ručitelia. S cieľom zachovať efektívnosť vyrovnania transakcií s cennými papiermi v rámci Únie by sa však v prípade, keď sa bankové záruky alebo akreditívy používajú vo vzťahu k expozíciám voči úverovým rizikám, ktoré môžu vzniknúť z interoperabilných prepojení centrálnych depozitárov, malo umožniť zváženie vhodných alternatívnych faktorov zmierňovania rizika, pokiaľ poskytujú rovnakú alebo vyššiu úroveň ochrany než ustanovenia v nariadení (EÚ) č. 648/2012. Toto osobitné zaobchádzanie by sa malo vzťahovať len na bankové záruky alebo akreditívy, ktoré chránia interoperabilné prepojenie centrálnych depozitárov, a mali by sa týkať výlučne expozície voči úverovým rizikám medzi dvomi prepojenými centrálnymi depozitármi. Keďže banková záruka alebo akreditív chránia nezlyhávajúce centrálne depozitáre pred úverovými stratami, potreby likvidity nezlyhávajúcich centrálnych depozitárov by sa tiež mali riešiť buď včasným vyrovnaním záväzkov ručiteľov, alebo alternatívne držbou kvalifikovaných zdrojov likvidity.

(22)

V článku 59 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje, aby poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára zmierňovali riziká likvidity prostredníctvom kvalifikovaných likvidných zdrojov v každej mene. V dôsledku toho sa na splnenie požiadaviek stanovených v uvedenom článku nemôžu použiť nekvalifikované likvidné zdroje. Nič však nebráni použitiu nekvalifikovaných likvidných zdrojov, ako sú napríklad menové swapy, pri riadení dennej likvidity popri kvalifikovaných likvidných zdrojoch. Je to tiež v súlade s medzinárodnými normami, ktoré sú odzrkadlené v zásadách CPSS – IOSCO. Nekvalifikované likvidné zdroje by sa preto mali na tento účel merať a monitorovať.

(23)

Riziko likvidity môže potenciálne vyplynúť z akýchkoľvek vedľajších služieb bankového typu, ktoré poskytuje centrálny depozitár. V rámci riadenia pre riziká likvidity by sa mali určiť riziká vyplývajúce z rôznych vedľajších služieb bankového typu vrátane požičiavania cenných papierov a podľa potreby rozlišovať ich riadenie.

(24)

S cieľom pokryť všetky potreby likvidity vrátane potrieb vnútrodennej likvidity poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára by sa v rámci riadenia pre riziko likvidity centrálneho depozitára malo zabezpečiť, aby sa záväzky týkajúce sa platieb a vyrovnania vrátane vnútrodenných záväzkov plnili pri splatnosti, a to vo všetkých menách vyrovnania systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaného centrálnym depozitárom.

(25)

Vzhľadom na to, že na všetky riziká likvidity okrem vnútrodenných sa už vzťahuje smernica 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 575/2013, toto nariadenie by malo byť zamerané na vnútrodenné riziká.

(26)

Keďže poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára sú systémovo významnými infraštruktúrami trhu, je nevyhnutné zabezpečiť, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára riadil svoje úverové riziká a riziká likvidity konzervatívnym spôsobom. Preto by mal mať poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára povolené poskytnúť vypožičiavajúcim účastníkom v priebehu poskytovania bankových služieb vedľajšieho typu iba neviazané úverové linky, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. 909/2014.

(27)

S cieľom zabezpečiť, aby postupy riadenia rizík poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára boli dostatočne spoľahlivé aj v nepriaznivých podmienkach, stresové testovanie likvidných finančných zdrojov poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára by malo byť prísne a zamerané do budúcnosti. Z rovnakého dôvodu by sa mala v rámci testov zohľadňovať škála extrémnych, ale reálnych scenárov, a testy by sa mali vykonávať pre každú relevantnú menu, ktorú ponúka poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára, pričom by sa malo brať do úvahy možné zlyhanie jedného z vopred dohodnutých mechanizmov financovania. Scenáre by mali zahŕňať, ale nie výlučne, zlyhanie dvoch najväčších účastníkov poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára v danej mene. Je to potrebné na zavedenie pravidla, ktoré je na jednej strane obozretné, keďže zohľadňuje skutočnosť, že okrem najväčšieho účastníka aj ďalší účastníci môžu vytvoriť riziko likvidity, a na druhej strane je to pravidlo takisto primerané cieľu, keďže neberie do úvahy tých ostatných účastníkov, ktorí predstavujú nižší potenciál na vytvorenie rizika likvidity.

(28)

V článku 59 ods. 4 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára zabezpečil dostatočné likvidné zdroje vo všetkých relevantných menách vo veľmi rôznorodých potenciálnych stresových scenároch. Preto by pravidlá vymedzujúce rámce a nástroje riadenia rizika likvidity v stresových scenároch mali predpisovať metodiku na určenie mien, ktoré sú relevantné pre riadenie rizika likvidity. Určenie relevantných mien by malo byť založené na zásade významnosti, spoliehať sa na určenú čistú kumulatívnu expozíciu likvidity a byť založené na údajoch zhromaždených počas dlhšieho a riadne vymedzeného časového obdobia. Okrem toho by sa s cieľom zachovať súdržný regulačný rámec v Únii mali medzi relevantné meny štandardne zahrnúť najrelevantnejšie meny v Únii určené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2017/392 (8) podľa článku 12 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(29)

Zhromaždenie dostatočných údajov na určenie všetkých ďalších mien okrem najrelevantnejších mien Únie si vyžaduje aspoň minimálne časové obdobie, ktoré by malo uplynúť od udelenia povolení pre poskytovateľov bankových služieb centrálneho depozitára až do konca danej doby. Preto by malo byť na určenie všetkých ďalších mien okrem najrelevantnejších mien Únie povolené použitie alternatívnych metód počas prvého roka od udelenia povolení pre poskytovateľov bankových služieb centrálneho depozitára podľa nového regulačného rámca stanoveného v nariadení (EÚ) č. 909/2014 pre tých poskytovateľov bankových služieb centrálneho depozitára, ktorí už poskytovali vedľajšie služby bankového typu v čase nadobudnutia účinnosti technických predpisov uvedených v článku 69 nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Tento prechodný mechanizmus by nemal ovplyvňovať požiadavku, aby poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára zabezpečili dostatočné likvidné zdroje ako také, ale iba určenie tých mien, ktoré podliehajú stresovému testovaniu na účely riadenia likvidity.

(30)

V článku 59 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje, aby poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára mali zavedené vopred dohodnuté a vysoko spoľahlivé mechanizmy financovania zabezpečujúce, aby sa zábezpeka, ktorú poskytol zlyhávajúci klient, mohla previesť na peňažné prostriedky aj za extrémnych, ale reálnych trhových podmienok. V tom istom nariadení sa vyžaduje, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára zmierňoval vnútrodenné riziká prostredníctvom vysoko likvidnej zábezpeky s minimálnym úverovým a trhovým rizikom. Keďže likvidita musí byť okamžite dostupná, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára by mal byť schopný riešiť akúkoľvek potrebu likvidity v ten istý deň. Keďže poskytovatelia bankových služieb centrálneho depozitára môžu pôsobiť vo viacerých časových pásmach, pri vykonávaní prevodu zábezpeky na peňažné prostriedky v ten istý deň prostredníctvom vopred dohodnutých mechanizmov financovania by sa mala zohľadňovať otváracia doba miestnych platobných systémov každej jednotlivej meny, ktorej sa to týka.

(31)

Ustanovenia v tomto nariadení sú úzko prepojené, keďže sa zaoberajú prudenciálnymi požiadavkami na centrálne depozitáre. V záujme zabezpečenia súdržnosti medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, a s cieľom uľahčiť komplexný prehľad a kompaktný prístup k týmto ustanoveniam osobami, ktoré podliehajú uvedeným povinnostiam, je žiaduce zahrnúť všetky regulačné technické predpisy vyžadované v nariadení (EÚ) č. 909/2014 do jedného nariadenia.

(32)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre bankovníctvo predložil Komisii.

(33)

Európsky orgán pre bankovníctvo pred predložením návrhu technických predpisov, z ktorých vychádza toto nariadenie, úzko spolupracoval s Európskym systémom centrálnych bánk (ESCB) a s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA). Uskutočnil aj otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (9),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

KAPITÁLOVÉ POŽIADAVKY NA VŠETKY CENTRÁLNE DEPOZITÁRE UVEDENÉ V ČLÁNKU 47 NARIADENIA (EÚ) Č. 909/2014

Článok 1

Prehľad požiadaviek týkajúcich sa kapitálu centrálneho depozitára

1.   Na účely článku 47 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 musí mať centrálny depozitár cenných papierov („centrálny depozitár“) vždy v držbe kapitál spolu s nerozdeleným ziskom a rezervami vo výške určenej v článku 3 tohto nariadenia.

2.   Kapitálové požiadavky uvedené v článku 3 musia byť splnené pomocou kapitálových nástrojov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 2 tohto nariadenia.

Článok 2

Podmienky týkajúce sa kapitálových nástrojov

1.   Na účely článku 1 musí mať centrálny depozitár v držbe kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

ide o upísané základné imanie v zmysle článku 22 smernice Rady 86/635/EHS (10);

b)

boli splatené vrátane súvisiaceho emisného ážia;

c)

plne absorbujú straty pri nepretržitom pokračovaní v činnosti;

d)

v prípade konkurzu alebo likvidácie sa radia za všetky ostatné pohľadávky v rámci konania o platobnej neschopnosti alebo podľa uplatniteľných právnych predpisov o platobnej neschopnosti.

2.   S cieľom splniť požiadavky uvedené v článku 1 môže centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, používať okrem kapitálových nástrojov spĺňajúcich podmienky uvedené v odseku 1 kapitálové nástroje, ktoré:

a)

spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1;

b)

predstavujú „nástroje vlastných zdrojov“ podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 119 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

podliehajú ustanoveniam nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Článok 3

Úroveň kapitálových požiadaviek na centrálny depozitár

1.   Centrálny depozitár musí mať v držbe kapitál spolu s nerozdeleným ziskom a rezervami, ktorý je vždy vyšší ako súčet nasledujúcich údajov, alebo sa mu rovná:

a)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na prevádzkové a právne riziká a riziká spojené so správou cenných papierov uvedené v článku 47 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, vypočítaných v súlade s článkom 4;

b)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na investičné riziká uvedené v článku 47 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, vypočítaných v súlade s článkom 5;

c)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na obchodné riziká uvedené v článku 47 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, vypočítaných v súlade s článkom 6;

d)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na likvidáciu alebo reštrukturalizáciu jeho činností uvedených v článku 47 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, vypočítaných v súlade s článkom 7.

2.   Centrálny depozitár musí mať zavedené postupy na určenie všetkých zdrojov rizík uvedených v odseku 1.

Článok 4

Úroveň kapitálových požiadaviek na prevádzkové a právne riziká a riziká spojené so správou cenných papierov

1.   Centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a povolenie používať pokročilé prístupy merania uvedené v článkoch 321 až 324 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vypočítava svoje kapitálové požiadavky na prevádzkové a právne riziká a riziká spojené so správou cenných papierov v súlade s článkami 231 až 234 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   Centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a ktorý používa štandardizovaný prístup pre operačné riziko, ako je uvedené v článkoch 317 až 320 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vypočítava svoje kapitálové požiadavky na prevádzkové a právne riziká a riziká spojené so správou cenných papierov v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia týkajúcimi sa štandardizovaného prístupu pre operačné riziko, ako je uvedené v článkoch 317 až 320 uvedeného nariadenia.

3.   Centrálny depozitár, ktorý spĺňa ktorúkoľvek z nasledujúcich podmienok, vypočítava svoje kapitálové požiadavky na prevádzkové a právne riziká a riziká spojené so správou cenných papierov v súlade s ustanoveniami pre prístup základného ukazovateľa uvedenými v článkoch 315 a 316 nariadenia (EÚ) č. 575/2013:

a)

centrálny depozitár, ktorému nebolo udelené povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ale ktorý nemá povolenie používať pokročilé prístupy merania uvedené v článkoch 321 až 324 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ale ktorý nemá povolenie používať štandardizovaný prístup uvedený v článkoch 317 až 320 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Článok 5

Úroveň kapitálových požiadaviek na investičné riziko

1.   Centrálny depozitár vypočítava svoje kapitálové požiadavky na investičné riziko ako súčet:

a)

8 % hodnoty rizikovo váženej expozície centrálneho depozitára v súvislosti s oboma týmito rizikami:

i)

úverovým rizikom v súlade s odsekom 2;

ii)

úverovým rizikom protistrany v súlade s odsekom 3;

b)

kapitálových požiadaviek centrálneho depozitára na trhové riziko v súlade s odsekmi 4 a 5.

2.   Pre výpočet hodnoty rizikovo váženej expozície centrálneho depozitára pre úverové riziko platia tieto ustanovenia:

a)

ak centrálnemu depozitáru nebolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, centrálny depozitár uplatňuje štandardizovaný prístup pre kreditné riziko podľa článkov 107 až 141 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v kombinácii s článkami 192 až 241 uvedeného nariadenia týkajúcimi sa zmierňovania kreditného rizika;

b)

ak centrálnemu depozitáru bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ale nemá povolenie používať prístup interných ratingov (prístup IRB) uvedený v článkoch 142 až 191 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, centrálny depozitár uplatňuje štandardizovaný prístup pre kreditné riziko podľa článkov 107 až 141 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v kombinácii s ustanoveniami týkajúcimi sa zmierňovania kreditného rizika uvedenými v článkoch 192 až 241 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

ak centrálnemu depozitáru bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a má povolenie používať prístup IRB, centrálny depozitár uplatňuje prístup IRB pre kreditné riziko stanovený v článkoch 142 až 191 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v kombinácii s ustanoveniami týkajúcimi sa zmierňovania kreditného rizika uvedenými v článkoch 192 až 241 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3.   Na výpočet hodnoty rizikovo váženej expozície centrálneho depozitára pre úverové riziko protistrany používa centrálny depozitár oboje z nasledovného:

a)

jednu z metód uvedených v článkoch 271 až 282 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom, v rámci ktorej sa uplatňujú úpravy z dôvodu volatility, uvedenú v článkoch 220 až 227 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

4.   Centrálny depozitár, ktorý spĺňa ktorúkoľvek z nasledujúcich podmienok, vypočítava svoje kapitálové požiadavky na trhového riziko v súlade s ustanoveniami článkov 102 až 106 a 325 až 361 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a to aj s využitím výnimky pre činnosti v obchodnej knihe s menším rozsahom stanovenej v článku 94 uvedeného nariadenia:

a)

centrálny depozitár, ktorému nebolo udelené povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie podľa článku 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ale ktorý nemá povolenie používať interné modely na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko.

5.   Centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a ktorý má povolenie používať interné modely na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, vypočítava svoje kapitálové požiadavky na trhové riziko v súlade s článkami 102 až 106 a článkami 362 až 376 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Článok 6

Kapitálové požiadavky na obchodné riziko

1.   Kapitálové požiadavky centrálneho depozitára na obchodné riziko sa rovnajú vyššej z týchto hodnôt:

a)

odhad vychádzajúci z použitia odseku 2 mínus najnižšia z týchto hodnôt:

i)

čistý príjem po zdanení za posledný auditovaný finančný rok;

ii)

očakávaný čistý príjem po zdanení za bežný finančný rok;

iii)

očakávaný čistý príjem po zdanení za práve uplynulý finančný rok, za ktorý ešte nie sú k dispozícii výsledky auditu;

b)

25 % ročných hrubých prevádzkových výdavkov centrálneho depozitára uvedených v odseku 3.

2.   Na účely odseku 1 písm. a) centrálny depozitár vykoná všetky tieto kroky:

a)

odhadne kapitál potrebný na krytie strát vyplývajúcich z obchodného rizika na základe primerane predvídateľných nepriaznivých scenárov relevantných pre jeho obchodný model;

b)

zdokumentuje predpoklady a metodiky použité na odhad očakávaných strát uvedených v písmene a);

c)

aspoň raz ročne preskúma a aktualizuje scenáre uvedené v písmene a).

3.   Pri výpočte ročných hrubých prevádzkových výdavkov centrálneho depozitára sa uplatňujú tieto zásady:

a)

ročné hrubé prevádzkové výdavky centrálneho depozitára pozostávajú aspoň z:

i)

celkových výdavkov na zamestnancov vrátane miezd, platov, bonusov a sociálnych nákladov;

ii)

celkových všeobecných administratívnych výdavkov, a najmä výdavkov na marketing a reprezentáciu;

iii)

výdavkov na poistenie;

iv)

iných výdavkov na zamestnancov a cestovného;

v)

výdavkov na nehnuteľnosti;

vi)

výdavkov na podporu IT;

vii)

výdavkov na telekomunikácie;

viii)

výdavkov na poštovné a prenos údajov;

ix)

výdavkov na externé konzultácie;

x)

odpisovania a amortizácie hmotného a nehmotného majetku;

xi)

zníženia hodnoty a vyradenia stálych aktív;

b)

ročné hrubé prevádzkové výdavky centrálneho depozitára sa určujú v súlade s jedným z tohto:

i)

medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IFRS) prijatými podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (11);

ii)

smernicami Rady 78/660/EHS (12), 83/349/EHS (13) a 86/635/EHS;

iii)

všeobecne uznávanými účtovnými zásadami tretej krajiny, ktoré boli určené ako rovnocenné s IFRS v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1569/2007 (14), alebo účtovnými štandardmi tretej krajiny, použitie ktorých je povolené v súlade s článkom 4 uvedeného nariadenia;

c)

centrálny depozitár môže od ročných hrubých prevádzkových výdavkov odpočítať odpisovanie a amortizáciu hmotného a nehmotného majetku;

d)

centrálny depozitár používa najnovšie auditované informácie zo svojej ročnej účtovnej závierky;

e)

centrálny depozitár, ktorý vykonáva svoju obchodnú činnosť menej ako jeden rok od dátumu, kedy začal svoje činnosti, uplatňuje hrubé prevádzkové výdavky predpokladané vo svojom obchodnom pláne.

Článok 7

Kapitálové požiadavky na likvidáciu alebo reštrukturalizáciu činností

Centrálny depozitár vypočítava svoje kapitálové požiadavky na likvidáciu alebo reštrukturalizáciu činností uplatnením nasledujúcich krokov v danom poradí:

a)

odhadne časové obdobie potrebné na likvidáciu alebo reštrukturalizáciu činností pre všetky stresové scenáre uvedené v prílohe, a to v súlade s plánom uvedeným v článku 47 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

vydelí ročné hrubé prevádzkové výdavky centrálneho depozitára, určené v súlade s článkom 6 ods. 3, dvanástimi („mesačné hrubé prevádzkové výdavky“);

c)

vynásobí mesačné hrubé prevádzkové výdavky uvedené v písmene b) dlhším z týchto časových období:

i)

časové obdobie uvedené v písmene a);

ii)

šesť mesiacov.

HLAVA II

KAPITÁLOVÁ POŽIADAVKA NA CENTRÁLNE DEPOZITÁRE, KTORÝM BOLO UDELENÉ POVOLENIE NA POSKYTOVANIE VEDĽAJŠÍCH SLUŽIEB BANKOVÉHO TYPU, A NA URČENÉ ÚVEROVÉ INŠTITÚCIE, AKO JE UVEDENÉ V ČLÁNKU 54 NARIADENIA (EÚ) Č. 909/2014

Článok 8

Kapitálová požiadavka vyplývajúca z poskytovania vnútrodenného úveru

1.   Na účely výpočtu dodatočnej kapitálovej požiadavky vyplývajúcej z poskytovania vnútrodenného úveru, ako je stanovené v článku 54 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a v článku 54 ods. 4 písm. e) uvedeného nariadenia, musí poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára vykonať nasledujúce kroky v danom poradí:

a)

vypočítať priemer piatich najvyšších vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám za posledný kalendárny rok („vrcholové expozície“) vyplývajúcich z poskytovania služieb stanovených v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

b)

uplatniť zrážku z hodnoty celej zábezpeky zhromaždenej vo vzťahu k vrcholovým expozíciám a predpokladať, že po uplatnení zrážok z hodnoty (haircut) v súlade s článkami 222 až 227 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zábezpeka stratí 5 % svojej trhovej hodnoty;

c)

vypočítať priemer požiadaviek na vlastné zdroje vo vzťahu k vrcholovým expozíciám vypočítaných v súlade s odsekom 2, pričom tieto expozície považuje za expozície na konci dňa („kapitálová požiadavka“).

2.   Pre výpočet kapitálovej požiadavky uvedenej v odseku 1 musia inštitúcie použiť jeden z týchto prístupov:

a)

štandardizovaný prístup pre kreditné riziko podľa článkov 107 až 141 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak nemajú povolenie používať prístup IRB;

b)

prístup IRB a požiadavky stanovené v článkoch 142 až 191 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak majú povolenie používať prístup IRB.

3.   Ak inštitúcie uplatňujú pre kreditné riziko štandardizovaný prístup v súlade s odsekom 2 písm. a), suma každej z piatich vrcholových expozícií uvedených v odseku 1 písm. a) sa na účely odseku 1 písm. b) považuje za hodnotu expozície v zmysle článku 111 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Uplatňujú sa aj požiadavky tretej časti hlavy II kapitoly 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré sa týkajú článku 111 uvedeného nariadenia.

4.   Ak inštitúcie uplatňujú pre kreditné riziko IRB prístup v súlade s odsekom 2 písm. b), nesplatená suma každej z piatich vrcholových expozícií uvedených v odseku 1 písm. a) sa na účely odseku 1 písm. b) považuje za hodnotu expozície v zmysle článku 166 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Uplatňujú sa aj požiadavky tretej časti hlavy II kapitoly 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré sa týkajú článku 166 uvedeného nariadenia.

5.   Kapitálové požiadavky tohto článku sa uplatňujú dvanásť mesiacov po udelení povolenia na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu podľa článku 55 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

HLAVA III

PRUDENCIÁLNE POŽIADAVKY UPLATNITEĽNÉ NA ÚVEROVÉ INŠTITÚCIE ALEBO CENTRÁLNE DEPOZITÁRE, KTORÝM BOLO UDELENÉ POVOLENIE NA POSKYTOVANIE VEDĽAJŠÍCH SLUŽIEB BANKOVÉHO TYPU, AKO JE UVEDENÉ V ČLÁNKU 59 NARIADENIA (EÚ) č. 909/2014

KAPITOLA I

ZÁBEZPEKA A INÉ ROVNOCENNÉ FINANČNÉ ZDROJE PRE ÚVEROVÉ RIZIKO A RIZIKO LIKVIDITY

Článok 9

Všeobecné pravidlá pre zábezpeku a iné rovnocenné finančné zdroje

1.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí spĺňať tieto podmienky, pokiaľ ide o zábezpeku:

a)

jednoznačne odlišuje zábezpeku od iných cenných papierov vypožičiavajúceho účastníka;

b)

prijíma zábezpeku, ktorá spĺňa podmienky článku 10, alebo iné druhy zábezpeky, ktoré spĺňajú požiadavky článku 11, a to podľa tejto hierarchie:

i)

najskôr sa prijímajú ako zábezpeka všetky cenné papiere na účte vypožičiavajúceho účastníka, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 10, a iba tie;

ii)

potom sa prijímajú ako zábezpeka všetky cenné papiere na účte vypožičiavajúceho účastníka, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 11 ods. 1, a iba tie;

iii)

nakoniec sa prijímajú ako zábezpeka všetky cenné papiere na účte vypožičiavajúceho účastníka, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 11 ods. 2, v rámci limitov dostupných kvalifikovaných likvidných zdrojov uvedených v článku 34 s cieľom splniť minimálnu požiadavku na likvidné zdroje uvedenú v článku 35 ods. 3;

c)

aspoň raz denne monitoruje úverovú kvalitu, trhovú likviditu a cenovú volatilitu všetkých cenných papierov prijatých ako zábezpeka a oceňuje ich v súlade s článkom 12;

d)

musí stanoviť metodiky týkajúce sa zrážky z hodnoty zábezpeky v súlade s článkom 13;

e)

musí zabezpečiť, aby zábezpeka zostala dostatočne diverzifikovaná, aby sa mohla speňažiť v rámci časového obdobia uvedeného v článkoch 10 a 11 bez významného trhového vplyvu, v súlade s článkom 14.

2.   Zábezpeku poskytujú protistrany na základe záložnej dohody o finančnej záruke, ako je vymedzená v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (15), alebo na základe dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva, ako je vymedzená v článku 2 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice.

3.   Pokiaľ ide o iné rovnocenné finančné zdroje, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí spĺňať podmienky stanovené v článkoch 15 a 16.

Článok 10

Zábezpeka na účely článku 59 ods. 3 písm. d) a článku 59 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014

1.   Aby sa zábezpeka považovala za zábezpeku najvyššej kvality na účely článku 59 ods. 3 písm. d) a článku 59 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, musí pozostávať z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

vydáva ich alebo výslovne za ne ručí jeden z týchto subjektov:

i)

vláda;

ii)

centrálna banka;

iii)

jedna z multilaterálnych rozvojových bánk uvedených v článku 117 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iv)

Európsky nástroj finančnej stability alebo Európsky mechanizmus pre stabilitu;

b)

centrálny depozitár vie preukázať, že predstavujú nízke úverové a trhové riziko, a to na základe vlastného interného posúdenia s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská a zohľadňuje riziko konkrétnej krajiny, v ktorej je emitent usadený;

c)

sú denominované v mene, ktorej riziká je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný riadiť;

d)

sú voľne prevoditeľné bez akéhokoľvek právneho obmedzenia alebo nárokov tretej strany, ktoré ovplyvňujú ich speňaženie;

e)

spĺňajú jednu z týchto požiadaviek:

i)

majú aktívny trh priameho predaja alebo repo trh s rôznorodou skupinou kupujúcich a predávajúcich, a to aj v stresových podmienkach, a ku ktorým má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára spoľahlivý prístup;

ii)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára ich môže speňažiť prostredníctvom vopred dohodnutého a vysoko spoľahlivého mechanizmu financovania, ako je uvedené v článku 59 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a bližšie určené v článku 38 tohto nariadenia;

f)

spoľahlivé cenové údaje o takýchto dlhových nástrojoch sa uverejňujú aspoň denne;

g)

sú okamžite dostupné a prevoditeľné na peňažné prostriedky v ten istý deň.

2.   Aby sa na účely článku 59 ods. 3 písm. d) a článku 59 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zábezpeka považovala za zábezpeku nižšej kvality než je kvalita uvedená v odseku 1, musí pozostávať z prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

finančné nástroje vydal emitent, ktorý má na základe primeraného interného posúdenia vykonaného poskytovateľom bankových služieb centrálneho depozitára s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská a zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia emitenta v konkrétnej krajine, nízke úverové riziko;

b)

finančné nástroje majú na základe primeraného interného posúdenia vykonaného poskytovateľom bankových služieb centrálneho depozitára s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská, nízke trhové riziko;

c)

sú denominované v mene, ktorej riziká je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný riadiť;

d)

sú voľne prevoditeľné a bez akéhokoľvek právneho obmedzenia alebo nárokov tretej strany, ktoré ovplyvňujú ich speňaženie;

e)

spĺňajú jednu z týchto požiadaviek:

i)

majú aktívny trh priameho predaja alebo repo trh s rôznorodou skupinou kupujúcich a predávajúcich, ku ktorým je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný preukázať spoľahlivý prístup, a to aj v stresových podmienkach;

ii)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára ich môže speňažiť prostredníctvom vopred dohodnutého a vysoko spoľahlivého mechanizmu financovania, ako je uvedené v článku 59 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a bližšie určené v článku 38 tohto nariadenia;

f)

dajú sa speňažiť v ten istý deň;

g)

cenové údaje o týchto nástrojoch sú verejne dostupné takmer v reálnom čase;

h)

nevydal ich žiadny z týchto subjektov:

i)

účastník poskytujúci zábezpeku alebo subjekt, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny ako účastník, s výnimkou v prípade krytého dlhopisu a len vtedy, ak sú aktíva zabezpečujúce daný dlhopis náležite oddelené na základe spoľahlivého právneho rámca a spĺňajú požiadavky stanovené v tomto článku;

ii)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára alebo subjekt, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára;

iii)

subjekt, ktorého činnosť zahŕňa poskytovanie služieb, ktoré sú kľúčové pre fungovanie poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, s výnimkou prípadu, keď týmto subjektom je centrálna banka v Únii alebo centrálna banka vydávajúca menu, v ktorej má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára expozície;

i)

ani inak nepodliehajú významnému riziku nesprávnej voľby v zmysle článku 291 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Článok 11

Iná zábezpeka

1.   Iné druhy zábezpeky, ktoré používa poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára, musia pozostávať z finančných nástrojov, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

sú voľne prevoditeľné bez akéhokoľvek právneho obmedzenia alebo nárokov tretej strany, ktoré ovplyvňujú ich speňaženie;

b)

sú prípustné u centrálnej banky v Únii, ak má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára v danej centrálnej banke prístup k pravidelnému, nie príležitostnému úveru („bežný úver“);

c)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný riadiť;

d)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára má vopred dohodnutý mechanizmus financovania s niektorou z druhu spoľahlivej finančnej inštitúcie uvedenej v článku 59 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a bližšie určenej v článku 38 tohto nariadenia, ktorá zabezpečuje prevod týchto nástrojov na peňažné prostriedky v ten istý deň.

2.   Na účely článku 59 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sú iným druhom zábezpeky, ktorú používa poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára, finančné nástroje, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)

sú voľne prevoditeľné bez akéhokoľvek právneho obmedzenia alebo nárokov tretej strany, ktoré ovplyvňujú ich speňaženie;

b)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný riadiť;

c)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára má oba tieto prvky:

i)

vopred dohodnutý mechanizmus financovania v súlade s článkom 59 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a bližšie určený v článku 38 tohto nariadenia, aby tieto nástroje bolo možné speňažiť do piatich pracovných dní;

ii)

kvalifikované likvidné zdroje v súlade s článkom 34 v dostatočnom objeme, aby bolo zabezpečené, že pokrývajú časový odstup pre speňaženie takejto zábezpeky v prípade zlyhania účastníka.

Článok 12

Oceňovanie zábezpeky

1.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí mať stanovené zásady a postupy oceňovania zábezpeky, ktoré zabezpečia, že:

a)

finančné nástroje uvedené v článku 10 sú aspoň denne oceňované podľa trhovej hodnoty;

b)

finančné nástroje uvedené v článku 11 ods. 1 sú oceňované aspoň denne, a ak takéto denné oceňovanie nie je možné, sú oceňované na základe modelu;

c)

finančné nástroje uvedené v článku 11 ods. 2 sú oceňované aspoň denne, a ak takéto denné oceňovanie nie je možné, sú oceňované na základe modelu.

2.   Metodiky oceňovania na základe modelu uvedené v odseku 1 písm. b) a c) sa musia plne zdokumentovať.

3.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí preskúmať primeranosť svojich zásad a postupov oceňovania vo všetkých týchto prípadoch:

a)

pravidelne, teda aspoň raz ročne;

b)

ak zásady a postupy oceňovania ovplyvní významná zmena.

Článok 13

Zrážky

1.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára stanoví úroveň zrážok takto:

a)

ak je zábezpeka prípustná u centrálnej banky, v ktorej má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára prístup k bežnému úveru, za spodnú hranicu minimálnej zrážky možno považovať zrážky uplatňované centrálnou bankou na daný druh zábezpeky;

b)

ak zábezpeka nie je prípustná u centrálnej banky, v ktorej má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára prístup k bežnému úveru, za spodnú hranicu minimálnej zrážky sa považujú zrážky uplatňované centrálnou bankou vydávajúcou menu, v ktorej je finančný nástroj denominovaný.

2.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí zabezpečiť, aby jeho zásady a postupy určenia zrážok zohľadnili možnosť, že v stresových trhových podmienkach môže byť potrebné zábezpeku speňažiť, a čas potrebný na jej speňaženie.

3.   Zrážky sa určujú s prihliadnutím na relevantné kritériá, ktoré zahŕňajú všetko z tohto:

a)

druh aktíva;

b)

úroveň úverového rizika spojeného s finančným nástrojom;

c)

krajina emisie aktíva;

d)

splatnosť aktíva;

e)

historická a hypotetická budúca cenová volatilita aktíva v stresových trhových podmienkach;

f)

likvidita podkladového trhu vrátane rozpätí medzi nákupnou a predajnou cenou;

g)

devízové riziko, ak existuje;

h)

riziko nesprávnej voľby v zmysle článku 291 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak existuje.

4.   Kritéria uvedené v odseku 3 písm. b) sa určujú prostredníctvom interného posúdenia vykonaného poskytovateľom bankových služieb centrálneho depozitára na základe definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská.

5.   Cenným papierom, ktoré poskytol subjekt patriaci do rovnakej skupiny ako dlžník, sa neprideľuje žiadna hodnota zábezpeky.

6.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí zabezpečiť, aby sa zrážky vypočítavali konzervatívnym spôsobom s cieľom čo najviac obmedziť procyklickosť.

7.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí zabezpečiť, aby jeho zásady a postupy týkajúce sa zrážok validovalo aspoň raz ročne nezávislé oddelenie poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára a aby sa uplatnené zrážky porovnali s centrálnou bankou vydávajúcou príslušnú menu, a v prípade, keď referenčná hodnota centrálnej banky nie je k dispozícii, s inými relevantnými zdrojmi.

8.   Uplatnené zrážky poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára preskúmavava aspoň denne.

Článok 14

Limity koncentrácie zábezpeky

1.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí mať zavedené zásady a postupy týkajúce sa limitov koncentrácie zábezpeky, ktoré zahŕňajú:

a)

zásady a postupy, ktoré sa uplatňujú, ak dôjde k výskytu porušenia limitov koncentrácie;

b)

opatrenia na zmierňovanie rizika, ktoré sa uplatnia, ak dôjde k prekročeniu limitov koncentrácie definovaných v zásadách;

c)

načasovanie očakávaného vykonávania opatrení podľa písmena b).

2.   Limity koncentrácie v rámci celkovej výšky zhromaždenej zábezpeky („portfólio zábezpeky“) sa stanovujú s prihliadnutím na všetky tieto kritériá:

a)

individuálni emitenti so zreteľom na štruktúru skupiny;

b)

krajina emitenta;

c)

druh emitenta;

d)

druh aktíva;

e)

mena vyrovnania;

f)

zábezpeka s úverovým rizikom, rizikom likvidity a trhovým rizikom nad minimálnymi úrovňami;

g)

prípustnosť zábezpeky, aby mal poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára prístup k bežnému úveru v centrálnej emisnej banke;

h)

každý vypožičiavajúci účastník;

i)

všetci vypožičiavajúci účastníci;

j)

finančné nástroje vydané emitentmi rovnakého druhu z hľadiska hospodárskeho odvetvia, činnosti, geografického regiónu;

k)

úroveň úverového rizika finančného nástroja alebo emitenta určená prostredníctvom interného posúdenia vykonaného poskytovateľom bankových služieb centrálneho depozitára na základe definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská a zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia emitenta v konkrétnej krajine;

l)

likvidita a cenová volatilita finančných nástrojov.

3.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí zabezpečiť, aby maximálne 10 % jeho vnútrodenných expozícií voči úverovému riziku bolo zaručených niektorým z týchto subjektov:

a)

jediná úverová inštitúcia;

b)

finančná inštitúcia z tretej krajiny, ktorá podlieha prudenciálnym pravidlám, ktoré sú aspoň tak prísne ako pravidlá stanovené v smernici 2013/36/EÚ a v nariadení (EÚ) č. 575/2013, a to v súlade s článkom 114 ods. 7 uvedeného nariadenia;

c)

komerčný subjekt, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny ako inštitúcia uvedená v písmene a) alebo b).

4.   Pri výpočte limitov koncentrácie zábezpeky uvedených v odseku 2 poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára agreguje svoju celkovú expozíciu voči jedinej protistrane vyplývajúcu z výšky kumulovaných úverových liniek, vkladových účtov, bežných účtov, nástrojov peňažného trhu a reverzných repo nástrojov, ktoré využíva poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára.

5.   Pri určovaní limitu koncentrácie zábezpeky pre expozíciu poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára voči jednotlivému emitentovi poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára agreguje svoju expozíciu voči všetkým finančným nástrojom vydaným emitentom alebo subjektom skupiny, výslovne zaručeným emitentom alebo subjektom skupiny, a považuje ju za jediné riziko.

6.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí zabezpečiť, aby boli jeho zásady a postupy týkajúce sa limitu koncentrácie zábezpeky vždy primerané. Svoje limity koncentrácie zábezpeky preskúmava aspoň raz ročne a vždy vtedy, keď nastane významná zmena, ktorá ovplyvní expozíciu poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára voči riziku.

7.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí informovať vypožičiavajúcich účastníkov o platných limitoch koncentrácie zábezpeky a o každej zmene týchto limitov podľa odseku 6.

Článok 15

Iné rovnocenné finančné zdroje

1.   Iné rovnocenné finančné zdroje pozostávajú iba z finančných zdrojov alebo kreditných zabezpečení uvedených v odsekoch 2 až 4 a v článku 16.

2.   Iné rovnocenné finančné zdroje môžu zahŕňať záruky obchodnej banky poskytnuté spoľahlivou finančnou inštitúciou, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 38 ods. 1, alebo syndikátom takýchto finančných inštitúcií, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

vydal ich emitent, ktorý má na základe primeraného interného posúdenia vykonaného poskytovateľom bankových služieb centrálneho depozitára s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská a zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia emitenta v konkrétnej krajine, nízke úverové riziko;

b)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný primerane riadiť;

c)

sú neodvolateľné, bezpodmienečné a neexistuje žiadna právna ani zmluvná výnimka alebo opcia, ktorá by emitentovi umožnila namietať platbu záruky;

d)

môžu byť splatné na požiadanie v rámci jedného pracovného dňa, počas obdobia speňažovania portfólia zlyhávajúceho vypožičiavajúceho účastníka, bez akéhokoľvek regulačného, právneho alebo prevádzkového obmedzenia;

e)

nevydal ich subjekt, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny ako vypožičiavajúci účastník krytý zárukou, ani subjekt, ktorého obchodná činnosť zahŕňa poskytovanie služieb kľúčových pre fungovanie poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, s výnimkou prípadu, keď uvedeným subjektom je centrálna banka Európskeho hospodárskeho priestoru alebo centrálna banka vydávajúca menu, v ktorej má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára expozície;

f)

nepodliehajú významnému riziku nesprávnej voľby v zmysle článku 291 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

g)

sú úplne zaistené zábezpekou, ktorá spĺňa tieto podmienky:

i)

nepodlieha riziku nesprávnej voľby v zmysle článku 291 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na základe korelácie s kreditnou pozíciou ručiteľa alebo vypožičiavajúceho účastníka, ak riziko nesprávnej voľby nebolo primerane zmiernené zrážkou uplatnenou na zábezpeku;

ii)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára má k zábezpeke okamžitý prístup a je odolný voči konkurzu v prípade súčasného zlyhania vypožičiavajúceho účastníka a ručiteľa;

iii)

vhodnosť ručiteľa potvrdil riadiaci orgán poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára po úplnom preskúmaní emitenta a právneho, zmluvného a prevádzkového rámca záruky s cieľom získať vysokú úroveň ubezpečenia o účinnosti záruky a bola oznámená dotknutému príslušnému orgánu v súlade s článkom 60 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

3.   Iné rovnocenné finančné zdroje môžu zahŕňať bankové záruky vydané centrálnou bankou, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

vydala ich centrálna banka v Únii alebo centrálna banka vydávajúca menu, v ktorej má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára expozície;

b)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný primerane riadiť;

c)

sú neodvolateľné, bezpodmienečné a emitujúca centrálna banka sa nemôže spoliehať na žiadnu právnu alebo zmluvnú výnimku alebo opciu, ktorá by emitentovi umožnila namietať platbu záruky;

d)

sú splatné v rámci jedného pracovného dňa.

4.   Iné rovnocenné finančné zdroje môžu zahŕňať kapitál po odpočítaní kapitálových požiadaviek podľa článkov 1 až 8, ale iba na účely krytia expozícií voči centrálnym bankám, multilaterálnym rozvojovým bankám a medzinárodným organizáciám, ktoré nie sú oslobodené v súlade s článkom 23 ods. 2

Článok 16

Iné rovnocenné finančné zdroje pre expozície v interoperabilných prepojeniach

Iné rovnocenné finančné zdroje môžu zahŕňať bankové záruky a akreditívy, používané na zabezpečenie expozícií voči úverovým rizikám vytvorených medzi centrálnymi depozitármi, ktoré vytvárajú interoperabilné prepojenia, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

kryjú iba expozície voči úverovým rizikám medzi dvomi prepojenými centrálnymi depozitármi;

b)

boli vydané konzorciom spoľahlivých finančných inštitúcií spĺňajúcich požiadavky stanovené v článku 38 ods. 1, v ktorom každá z týchto finančných inštitúcií je povinná uhradiť časť celkovej sumy, ktorá bola zmluvne dohodnutá;

c)

sú denominované v mene, ktorej riziko je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára schopný primerane riadiť;

d)

sú neodvolateľné, bezpodmienečné a emitujúca inštitúcia sa nemôže spoliehať na žiadnu právnu alebo zmluvnú výnimku alebo opciu, ktorá by emitentovi umožnila namietať platbu akreditívu;

e)

môžu byť splatné na požiadanie bez akéhokoľvek regulačného, právneho alebo prevádzkového obmedzenia;

f)

neemituje ich:

i)

subjekt, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny ako vypožičiavajúci centrálny depozitár alebo centrálny depozitár s expozíciou krytou bankovou zárukou a akreditívom;

ii)

subjekt, ktorého obchodná činnosť zahŕňa poskytovanie služieb kľúčových pre fungovanie poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára;

g)

nepodliehajú významnému riziku nesprávnej voľby v zmysle článku 291 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

h)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára pravidelne monitoruje úverovú bonitu emitujúcich finančných inštitúcií nezávislým posudzovaním úverovej bonity týchto inštitúcií a prideľovaním a pravidelným preskúmavaním interných úverových ratingov vo vzťahu k jednotlivým finančným inštitúciám;

i)

môžu byť splatné počas obdobia speňažiteľnosti do troch pracovných dní od okamihu, keď zlyhávajúci poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára nesplní svoje platobné záväzky v čase splatnosti;

j)

kvalifikované likvidné zdroje uvedené v článku 34 sú dostupné v dostatočnom objeme, ktorý pokrýva časový odstup do okamihu, keď musia byť banková záruka a akreditív splatné v prípade zlyhania jedného z prepojených centrálnych depozitárov;

k)

riziko, že banková záruka a akreditív nebudú konzorciom splatené v plnom objeme, je zmiernené:

i)

zavedením vhodných limitov koncentrácie, ktoré zabezpečujú, že žiadna finančná inštitúcia vrátane svojej materskej spoločnosti a dcérskych spoločností sa nepodieľa na zárukách konzorcia sumou presahujúcou 10 % celkovej výšky akreditívu;

ii)

obmedzením expozície voči úverovým rizikám, ktorá je krytá pomocou bankovej záruky a akreditívu, na celkovú výšku bankovej záruky mínus nižšia z týchto hodnôt: 10 % celkovej sumy alebo suma, za ktorú ručia dve úverové inštitúcie s najväčším podielom na celkovej sume;

iii)

zavedením ďalších opatrení na zmierňovanie rizika, ako sú mechanizmy vzájomného znášania strát, ktoré sú účinné a majú jednoznačne definované pravidlá a postupy;

l)

mechanizmy sa pravidelne testujú a preskúmavajú podľa článku 41 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

KAPITOLA II

PRUDENCIÁLNY RÁMEC PRE ÚVEROVÉ RIZIKO A RIZIKO LIKVIDITY

Článok 17

Všeobecné ustanovenia

1.   Na účely prudenciálnych požiadaviek týkajúcich sa úverového rizika vyplývajúceho z poskytovania vedľajších služieb bankového typu zo strany poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára vo vzťahu ku každému systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ako je uvedené v článku 59 ods. 3 a 5 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí spĺňať všetky požiadavky stanovené v tejto kapitole týkajúce sa monitorovania, merania, riadenia, podávania správ a zverejňovania v súvislosti s úverovým rizikom, pokiaľ ide o:

a)

vnútrodenné úverové riziko a jednodňové úverové riziko;

b)

príslušnú záruku a iné rovnocenné finančné zdroje používané v súvislosti s rizikami uvedenými v písmene a);

c)

prípadné reziduálne expozície voči úverovým rizikám;

d)

postupy úhrady a sankčné sadzby.

2.   Na účely prudenciálnych požiadaviek týkajúcich sa rizika likvidity vyplývajúceho z poskytovania vedľajších služieb bankového typu zo strany poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára vo vzťahu ku každému systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ako je uvedené v článku 59 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)

požiadavky oddielu 2 týkajúce sa monitorovania, merania, riadenia, podávania správ a zverejňovania v súvislosti s rizikami likvidity;

b)

požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013 týkajúce sa monitorovania, merania, riadenia, podávania správ a zverejňovania v súvislosti s inými rizikami likvidity, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).

ODDIEL 1

Úverové riziko

Článok 18

Rámec pre riadenie úverového rizika

1.   Na účely článku 17 ods. 1 písm. a) musí poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára navrhnúť a zaviesť zásady a postupy, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

a)

meranie vnútrodenného a jednodňového úverového rizika v súlade s pododdielom 1;

b)

monitorovanie vnútrodenného a jednodňového úverového rizika v súlade s pododdielom 2;

c)

riadenie vnútrodenného a jednodňového úverového rizika v súlade s pododdielom 3;

d)

meranie, monitorovanie a riadenie zábezpeky a iných rovnocenných finančných zdrojov, ako je uvedené v článku 59 ods. 3 písm. c) a d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, v súlade s kapitolou I tohto nariadenia;

e)

analýzy a plány, ako riešiť akékoľvek potenciálne reziduálne expozície voči úverovým rizikám, v súlade s pododdielom 4;

f)

riadenie jeho postupov úhrady a sankčných sadzieb v súlade s pododdielom 5;

g)

podávanie správ o jeho úverových rizikách v súlade s pododdielom 6;

h)

zverejňovanie jeho úverového rizika v súlade s pododdielom 7.

2.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí preskúmať zásady a postupy uvedené v odseku 1 aspoň raz ročne.

3.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí preskúmať uvedené zásady a postupy aj vtedy, keď sa vyskytne niektorá z nasledujúcich situácií a ak niektorá zo zmien uvedených v písmenách a) alebo b) ovplyvní expozíciu poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára voči riziku:

a)

zásady a postupy podliehajú významnej zmene;

b)

ak poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára dobrovoľne vykoná zmenu po posúdení uvedenom v článku 19.

4.   Zásady a postupy uvedené v odseku 1 zahŕňajú prípravu a aktualizáciu správy týkajúcej sa úverových rizík. Uvedená správa obsahuje:

a)

parametre uvedené v článku 19;

b)

zrážky uplatňované v súlade s článkom 13, hlásené podľa druhu zábezpeky;

c)

zmeny zásad alebo postupov podľa odseku 3.

5.   Správu uvedenú v odseku 4 každý mesiac preskúmajú príslušné výbory zriadené riadiacim orgánom poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára. Ak je poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára úverovou inštitúciou, ktorú určil centrálny depozitár v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, správa uvedená v odseku 4 musí byť sprístupnená aj výboru centrálneho depozitára pre riziká zriadenému podľa článku 48 delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/392, a to s rovnakou mesačnou frekvenciou.

6.   Ak poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára poruší jeden alebo viac limitov koncentrácie uvedených v článku 14, musí o tom okamžite podať správu svojmu príslušnému výboru zodpovednému za kontrolu rizika a v prípade, že je úverovou inštitúciou uvedenou v odseku 5 tohto článku, musí to okamžite nahlásiť výboru centrálneho depozitára pre riziká.

Pododdiel 1

Meranie úverových rizík

Článok 19

Meranie vnútrodenného úverového rizika

1.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára určuje a meria vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám a predvída vrcholové vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám prostredníctvom operačných a analytických nástrojov, ktorými sa určujú a merajú vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám a ktorými sa pre každú protistranu zaznamenávajú najmä všetky tieto parametre:

a)

vrcholové a priemerné vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám pre vedľajšie služby bankového typu uvedené v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

b)

vrcholové a priemerné vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám podľa vypožičiavajúceho účastníka a ďalšie členenie zábezpeky, ktorá tieto expozície voči úverovým rizikám kryje;

c)

vrcholové a priemerné vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám voči iným protistranám, a ak sú zabezpečené zábezpekou, ďalšie členenie zábezpeky, ktorá tieto vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám kryje;

d)

celková hodnota vnútrodenných úverových liniek poskytnutých účastníkom;

e)

ďalšie členenie expozícií voči úverovým rizikám uvedených v písmenách b) a c) sa vzťahuje na:

i)

zábezpeku, ktorá spĺňa požiadavky článku 10;

ii)

inú zábezpeku v súlade s článkom 11 ods. 1;

iii)

inú zábezpeku v súlade s článkom 11 ods. 2;

iv)

iné rovnocenné finančné zdroje v súlade s článkami 15 a 16.

2.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára vykonáva meranie uvedené v odseku 1 priebežne.

Ak priebežné určovanie a meranie vnútrodenného úverového rizika nie je možné z dôvodu závislosti od dostupnosti externých údajov, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára meria vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám s najvyššou možnou frekvenciou a aspoň denne.

Článok 20

Meranie jednodňových expozícií voči úverovým rizikám

Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára meria jednodňové expozície voči úverovým rizikám pre vedľajšie služby bankového typu uvedené v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014 zaznamenávaním nesplatených expozícií voči úverovým rizikám z predchádzajúceho dňa denne, a to na konci pracovného dňa.

Pododdiel 2

Monitorovanie úverových rizík

Článok 21

Monitorovanie vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám

Na účely monitorovania vnútrodenného úverového rizika musí poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára najmä:

a)

prostredníctvom automatického systému hlásenia priebežne monitorovať vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám vyplývajúce z vedľajších služieb bankového typu uvedených v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

b)

minimálne počas obdobia desiatich rokov uchovávať záznamy o denných vnútrodenných vrcholových a priemerných expozíciách voči úverovým rizikám vyplývajúcich z vedľajších služieb bankového typuuvedených v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

c)

zaznamenávať vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám pochádzajúce od každého subjektu, voči ktorému vznikajú vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám, vrátane:

i)

emitentov;

ii)

účastníkov systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár, na úrovni subjektu a skupiny;

iii)

centrálnych depozitárov s interoperabilnými prepojeniami;

iv)

bánk a iných finančných inštitúcií používaných na vykonávanie alebo prijímanie platieb;

d)

v plnom rozsahu opísať, ako sa v rámci riadenia úverového rizika zohľadňujú vzájomné závislosti a viacnásobné vzťahy, ktoré môže poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára mať s každým zo subjektov uvedených v písmene c);

e)

špecifikovať pre každú protistranu, ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára monitoruje koncentráciu svojich vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám vrátane svojich expozícií voči subjektom skupín, ktoré pozostávajú zo subjektov uvedených v písmene c);

f)

špecifikovať, ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára posudzuje primeranosť zrážok uplatňovaných na zhromaždenú zábezpeku;

g)

špecifikovať, ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára monitoruje krytie expozícií voči úverovým rizikám zábezpekou a krytie expozícií voči úverovým rizikám inými rovnocennými finančnými zdrojmi.

Článok 22

Monitorovanie jednodňového úverového rizika

Na účely monitorovania jednodňových expozícií voči úverovým rizikám musí poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára vo vzťahu k jednodňovému úveru:

a)

minimálne počas obdobia desiatich rokov uchovávať záznamy o súčte skutočných expozícií voči úverovým rizikám na konci dňa;

b)

denne zaznamenávať informácie uvedené v písmene a).

Pododdiel 3

Riadenie vnútrodenných úverových rizík

Článok 23

Všeobecné požiadavky na riadenie vnútrodenného úverového rizika

1.   Na účely riadenia vnútrodenného úverového rizika musí poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára:

a)

špecifikovať, ako posudzuje koncepciu a prevádzku svojho rámca riadenia úverového rizika vo vzťahu ku všetkým činnostiam uvedeným v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

b)

poskytovať iba úverové linky, ktoré môže poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára kedykoľvek bezpodmienečne zrušiť a bez predchádzajúceho oznámenia vypožičiavajúcim účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár;

c)

ak sa v interoperabilných prepojeniach použije banková záruka uvedená v článku 16, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí posúdiť a analyzovať prepojenosť, ktorá môže vyplynúť z toho, že túto bankovú záruku poskytujú rovnakí účastníci.

2.   Z uplatňovania článkov 9 až 15 a článku 24 sú oslobodené tieto expozície:

a)

expozície voči členom Európskeho systému centrálnych bánk a ostatným orgánom členských štátov vykonávajúcim podobné funkcie a voči iným verejným orgánom v Únii, ktoré sú poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujú do riadenia verejného dlhu;

b)

expozície voči jednej z multilaterálnych rozvojových bánk uvedených v článku 117 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

expozície voči jednej z medzinárodných organizácií uvedených v článku 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)

expozície voči subjektom verejného sektora v zmysle článku 4 bodu 8 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak ich vlastnia ústredné vlády a majú uzatvorené výslovné dohody o zárukách ústredných vlád za ich expozície voči úverovým rizikám;

e)

expozície voči centrálnym bankám tretích krajín, ktoré sú denominované v národnej mene danej centrálnej banky, za predpokladu, že Komisia prijala vykonávací akt v súlade s článkom 114 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v ktorom potvrdzuje, že táto tretia krajina sa považuje za krajinu uplatňujúcu také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii.

Článok 24

Úverové limity

Na účely riadenia vnútrodenného úverového rizika a v prípade, keď sa úverové limity pre individuálneho vypožičiavajúceho účastníka stanovujú na úrovni skupiny, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí spĺňať všetko z tohto:

a)

posúdenie úverovej bonity vypožičiavajúceho účastníka na základe metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská;

b)

overenie súladu zábezpeky a iných rovnocenných finančných zdrojov, ktoré účastník poskytol na krytie vnútrodenných expozícií voči úverovým rizikám, s požiadavkami stanovenými v článku 9, resp. v článku 15;

c)

stanovenie úverových limitov pre vypožičiavajúceho účastníka na základe viacnásobných vzťahov, ktoré má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára s vypožičiavajúcim účastníkom, vrátane prípadu, keď poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára poskytuje tomu istému účastníkovi viaceré vedľajšie služby bankového typu zo služieb uvedených v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

d)

zohľadnenie úrovne kvalifikovaných likvidných zdrojov v súlade s článkom 34;

e)

preskúmanie úverových limitov pre vypožičiavajúceho účastníka s cieľom zabezpečiť oboje z tohto:

i)

ak klesá úverová bonita vypožičiavajúceho účastníka, aby sa preskúmali alebo znížili úverové limity;

ii)

ak klesá hodnota zábezpeky, ktorú poskytol vypožičiavajúci účastník, aby sa znížila dostupnosť úveru.

f)

preskúmanie úverových liniek, ktoré boli poskytnuté vypožičiavajúcim účastníkom, na základe ich skutočného využitia úveru, a to aspoň raz ročne;

g)

zabezpečenie, aby sa hodnota jednodňových expozícií voči úverovým rizikám zahrnula do využitia úverového limitu poskytnutého účastníkovi;

h)

zabezpečenie, aby sa výška jednodňového úveru, ktorý ešte nebol uhradený, zahrnula do vnútrodenných expozícií nasledujúceho dňa a bola zhora obmedzená úverovým limitom.

Pododdiel 4

Potenciálne reziduálne expozície voči úverovým rizikám

Článok 25

Potenciálne reziduálne expozície voči úverovým rizikám

1.   Zásady a postupy uvedené v článku 18 ods. 1 zabezpečujú, aby akékoľvek potenciálne reziduálne expozície voči úverovým rizikám boli riadené, a to vrátane situácií, ak hodnota zábezpeky a iných rovnocenných finančných zdrojov po speňažení je nedostatočná na krytie expozícií voči úverovým rizikám poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára.

2.   Takéto zásady a postupy musia:

a)

špecifikovať, ako sa alokujú potenciálne nekryté úverové straty, vrátane splácania akýkoľvek finančných prostriedkov, ktoré si poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára môže vypožičať od poskytovateľov likvidity na krytie likvidnej medzery súvisiacej s takýmito stratami;

b)

zahŕňať priebežné posúdenie vyvíjajúcich sa trhových podmienok v súvislosti s hodnotou zábezpeky alebo iných rovnocenných finančných zdrojov po speňažení, ktoré sa môžu vyvinúť na potenciálne reziduálnu expozíciu voči úverovým rizikám;

c)

špecifikovať, že posúdenie uvedené v písmene b) sprevádza postup, v ktorom sú stanovené:

i)

opatrenia, ktoré sa musia prijať na riešenie trhových podmienok uvedených v písmene b);

ii)

načasovanie opatrení uvedených v bode i);

iii)

aktualizácie rámca riadenia úverového rizika v dôsledku trhových podmienok uvedených v písmene b).

3.   O všetkých rizikách, ktoré môžu spôsobiť potenciálne reziduálne expozície voči úverovým rizikám, musí byť informovaný výbor poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára pre riziká a prípadne výbor centrálneho depozitára pre riziká, a o takýchto rizikách musí byť okamžite informovaný príslušný orgán uvedený v článku 60 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

4.   Každých šesť mesiacov sa analyzuje a preskúmava vývoj trhu a činností, ktorý ovplyvňuje vnútrodenné expozície voči úverovým rizikám, a výboru poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára pre riziká a prípadne výboru centrálneho depozitára pre riziká sa o ňom podáva správa.

Pododdiel 5

Postupy úhrady a sankčné sadzby

Článok 26

Postupy úhrady vnútrodenného úveru

1.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí mať zavedené účinné postupy úhrady vnútrodenného úveru, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odsekoch 2 a 3.

2.   V postupoch úhrady vnútrodenného úveru musia byť stanovené sankčné sadzby, ktoré majú odrádzajúci účinok na jednodňové expozície voči úverovým rizikám, a najmä spĺňajú obe tieto podmienky:

a)

sú vyššie ako zabezpečená jednodňová trhová sadzba na medzibankovom peňažnom trhu a sadzba pre jednodňové refinančné operácie centrálnej banky, ktorá vydáva menu expozície voči úverovým rizikám;

b)

zohľadňujú náklady na financovanie meny expozície voči úverovým rizikám a úverovú bonitu účastníka, ktorý má jednodňovú expozíciu voči úverovým rizikám.

Pododdiel 6

Podávanie správ o úverovom riziku

Článok 27

Podávanie správ orgánom o riadení vnútrodenného rizika

1.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára podáva správy dotknutému príslušnému orgánu uvedenému v článku 60 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

2.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí spĺňať všetky tieto požiadavky týkajúce sa podávania správ:

a)

aspoň raz ročne predkladá kvalitatívne vyhlásenie, v ktorom uvedie prijaté opatrenia týkajúce sa spôsobu merania, monitorovania a riadenia úverových rizík vrátane vnútrodenných úverových rizík;

b)

oznamuje každú významnú zmenu týkajúcu sa opatrení prijatých v súlade s písmenom a), a to okamžite po vykonaní takejto významnej zmeny;

c)

mesačne predkladá parametre uvedené v článku 19.

3.   Ak poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára poruší požiadavky tohto nariadenia alebo ak hrozí, že tieto požiadavky poruší, a to aj v čase stresu, okamžite to oznámi dotknutému príslušnému orgánu a bez zbytočného odkladu predloží uvedenému príslušnému orgánu podrobný plán opätovného včasného dodržiavania požiadaviek.

4.   Kým sa neobnoví súlad s požiadavkami tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 909/2014, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára denne podáva správy o položkách uvedených v odseku 2, ktoré sú relevantné, a to ku koncu každého pracovného dňa, ak dotknutý príslušný orgán nepovolí nižšiu frekvenciu podávania správ a dlhší odklad podávania správ po zohľadnení individuálnej situácie poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára a rozsahu a zložitosti jeho činností.

Pododdiel 7

Zverejňovanie

Článok 28

Zverejňovanie

Na účely článku 18 ods. 1 písm. h) musí poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára každoročne zverejniť komplexné kvalitatívne vyhlásenie, v ktorom uvedie spôsob merania, monitorovania a riadenia úverových rizík vrátane vnútrodenných úverových rizík.

ODDIEL 2

Riziko likvidity

Článok 29

Všeobecné pravidlá pre riziko likvidity

1.   Na účely článku 17 ods. 2 písm. a) musí poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára služby navrhnúť a zaviesť zásady a postupy:

a)

merania vnútrodenného a jednodňového rizika likvidity v súlade s pododdielom 1;

b)

monitorovania vnútrodenného a jednodňového rizika likvidity v súlade s pododdielom 2;

c)

riadenia rizika likvidity v súlade s pododdielom 3;

d)

podávania správ o vnútrodennom a jednodňovom riziku likvidity v súlade s pododdielom 4;

e)

zverejňovania rámca a nástrojov monitorovania, merania, riadenia a podávania správ vo vzťahu k riziku likvidity v súlade s pododdielom 5.

2.   O akýchkoľvek zmenách celkového rámca rizika likvidity sa podáva správa riadiacemu orgánu poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára.

Pododdiel 1

Meranie vnútrodenných rizík likvidity

Článok 30

Meranie vnútrodenných rizík likvidity

1.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí zaviesť účinné operačné a analytické nástroje na priebežné meranie nasledujúcich parametrov pre jednotlivé meny:

a)

maximálne využitie vnútrodennej likvidity vypočítané na základe najväčšej kladnej čistej kumulatívnej pozície a najväčšej zápornej čistej kumulatívnej pozície;

b)

celkové dostupné vnútrodenné likvidné zdroje na začiatku pracovného dňa, v členení podľa všetkých týchto prvkov:

i)

kvalifikované likvidné zdroje, ako sú uvedené v článku 34:

peňažné prostriedky uložené v centrálnej emisnej banke,

dostupné peňažné prostriedky uložené v iných spoľahlivých finančných inštitúciách uvedených v článku 38 ods. 1,

viazané úverové linky alebo podobné nástroje,

aktíva, ktoré spĺňajú požiadavky článku 10 a článku 11 ods. 1 tohto nariadenia uplatniteľné na zábezpeku, alebo finančné nástroje, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2017/392, ktoré sú okamžite dostupné a prevoditeľné na peňažné prostriedky na základe vopred dohodnutých a vysoko spoľahlivých mechanizmov financovania, ako je uvedené v článku 38,

zábezpeka uvedená v článku 10 a v článku 11 ods. 1;

ii)

iné ako kvalifikované likvidné zdroje vrátane neviazaných úverových liniek;

c)

celková hodnota všetkých týchto prvkov:

i)

záporné toky vnútrodennej likvidity vrátane tých, pre ktoré existuje konkrétna vnútrodenná lehota;

ii)

záväzky týkajúce sa finančného vyrovnania v iných systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi, kde centrálny depozitár, pre ktorý poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára koná ako agent vyrovnania, musí vyrovnať pozície;

iii)

záväzky týkajúce sa trhových činností poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, ako je dodanie alebo vrátenie transakcií peňažného trhu alebo platby marže;

iv)

iné platby dôležité pre dobré meno centrálneho depozitára a poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára.

2.   Pre každú menu systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, pre ktoré poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára koná ako agent vyrovnania, musí poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára monitorovať potreby likvidity vyplývajúce z každého subjektu, voči ktorému má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára expozíciu likvidity.

Článok 31

Meranie jednodňových rizík likvidity

Vo vzťahu k jednodňovým rizikám likvidity musí poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára priebežne porovnávať svoje likvidné zdroje so svojimi potrebami likvidity, ak takéto potreby vyplývajú z využívania jednodňového úveru, a to pre každú menu vyrovnania systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, pre ktoré poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára koná ako agent vyrovnania.

Pododdiel 2

Monitorovanie vnútrodenných rizík likvidity

Článok 32

Monitorovanie vnútrodenných rizík likvidity

1.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára vypracuje a uchováva správu o vnútrodennom riziku likvidity, ktoré predpokladá. Takáto správa obsahuje aspoň:

a)

parametre uvedené v článku 30 ods. 1;

b)

ochotu poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára podstupovať riziká;

c)

pohotovostný plán financovania s opisom prostriedkov nápravy, ktoré sa majú použiť, ak dôjde k porušeniu ochoty podstupovať riziká.

Správu uvedenú v prvom pododseku raz mesačne preskúmava výbor poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára pre riziká a výbor centrálneho depozitára pre riziká.

2.   Pre každú menu vyrovnania systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, pre ktoré poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára koná ako agent vyrovnania, má účinné operačné a analytické nástroje na monitorovanie vnútrodenných likvidných pozícií vo vzťahu k očakávaným činnostiam a dostupným zdrojom na základe zostatkov a zostávajúcej kapacity vnútrodennej likvidity takmer v reálnom čase. Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára:

a)

minimálne počas obdobia desiatich rokov uchováva záznam o dennej najväčšej kladnej čistej kumulatívnej vnútrodennej pozícii a najväčšej zápornej čistej kumulatívnej vnútrodennej pozícii pre každú menu vyrovnania systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, pre ktorý koná ako agent vyrovnania;

b)

priebežne monitoruje expozície vnútrodennej likvidity vo vzťahu k maximálnej expozícii vnútrodennej likvidity, ktorá bola v minulosti zaznamenaná.

Článok 33

Monitorovanie jednodňových rizík likvidity

Vo vzťahu k jednodňovým rizikám likvidity musí poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára vykonávať obe tieto činnosti:

a)

minimálne počas obdobia desiatich rokov uchovávať záznam o rizikách likvidity vyplývajúcich z využívania jednodňového úveru, a to pre každú menu vyrovnania systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, pre ktorý koná ako agent vyrovnania,

b)

monitorovať riziko likvidity vyplývajúce z poskytnutého jednodňového úveru vo vzťahu k maximálnej expozícii likvidity vyplývajúcej z poskytnutého jednodňového úveru, ktorá bola v minulosti zaznamenaná.

Pododdiel 3

Riadenie rizík likvidity

Článok 34

Kvalifikované likvidné zdroje

Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára zmierňuje zodpovedajúce riziká likvidity vrátane vnútrodenných rizík likvidity v každej mene pomocou ktoréhokoľvek z týchto kvalifikovaných likvidných zdrojov:

a)

peňažných prostriedkov uložených v centrálnej emisnej banke;

b)

dostupných peňažných prostriedkov uložených v jednej zo spoľahlivých finančných inštitúcií určených v článku 38 ods. 1;

c)

viazaných úverových liniek alebo podobných nástrojov;

d)

aktív, ktoré spĺňajú požiadavky článku 10 a článku 11 ods. 1 tohto nariadenia uplatniteľné na zábezpeku, alebo finančných nástrojov, ktoré sú v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2017/392, ktoré sú okamžite dostupné a prevoditeľné na peňažné prostriedky na základe vopred dohodnutých a vysoko spoľahlivých mechanizmov financovania v súlade s článkom 38 tohto nariadenia;

e)

zábezpeky uvedenej v článku 10 a v článku 11 ods. 1.

Článok 35

Riadenie vnútrodenného rizika likvidity

1.   Pre každú menu systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, pre ktoré koná ako agent vyrovnania, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí:

a)

odhadnúť kladné a záporné toky vnútrodennej likvidity pre všetky poskytované vedľajšie služby bankového typu;

b)

predvídať vnútrodenné načasovanie týchto tokov;

c)

predpovedať potreby vnútrodennej likvidity, ktoré môžu vzniknúť v rôznych obdobiach počas dňa.

2.   Pre každú menu systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, pre ktoré koná ako agent vyrovnania, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí:

a)

zabezpečiť získanie dostatočného vnútrodenného financovania na splnenie vnútrodenných cieľov, ktoré vyplývajú z analýzy uvedenej v odseku 1;

b)

riadiť a byť pripravený previesť na peňažné prostriedky zábezpeku potrebnú na získanie vnútrodenných finančných prostriedkov v stresových situáciách, a to pri zohľadnení zrážok v súlade s článkom 13 a limitov koncentrácie v súlade s článkom 14;

c)

riadiť načasovanie svojich záporných tokov likvidity v súlade s vnútrodennými cieľmi;

d)

mať zavedené mechanizmy riešenia neočakávaných prerušení svojich tokov vnútrodennej likvidity.

3.   Na účely splnenia požiadavky na minimálne kvalifikované likvidné zdroje musí poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára určiť a riadiť riziká, ktorým by bol vystavený po zlyhaní najmenej dvoch účastníkov vrátane ich materskej spoločnosti a dcérskych spoločností, voči ktorým má najväčšiu expozíciu likvidity.

4.   Pokiaľ ide o riziko neočakávaných prerušení svojich tokov vnútrodennej likvidity podľa odseku 2 písm. d), poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí určiť extrémne, ale reálne scenáre, prípadne vrátane scenárov uvedených v článku 36 ods. 7, a na základe aspoň jedného z týchto prvkov:

a)

rad historických scenárov vrátane období extrémnych trhových pohybov pozorovaných počas uplynulých 30 rokov alebo za obdobie, počas ktorého boli k dispozícii spoľahlivé údaje, ktoré by poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára vystavili najväčšiemu finančnému riziku, pokiaľ poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára nepreukáže, že opakovanie historického prípadu veľkých cenových pohybov nie je reálne;

b)

rad potenciálnych budúcich scenárov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

i)

sú založené na konzistentných predpokladoch týkajúcich sa trhovej volatility a cenovej korelácie naprieč trhmi a finančnými nástrojmi;

ii)

sú založené na kvantitatívnom aj kvalitatívnom posúdení potenciálnych trhových podmienok vrátane prerušení a narušení alebo nepravidelností v prístupe na trhy, ako aj poklesov hodnoty zábezpeky pri speňažení a zníženej trhovej likvidite v prípade, že ako zábezpeka boli prijaté nepeňažné aktíva.

5.   Na účely odseku 2 zohľadňuje poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára aj:

a)

štruktúru a činnosti poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, a to aj vo vzťahu k subjektom uvedeným v článku 30 ods. 2 a k prepojeným infraštruktúram finančných trhov alebo k iným subjektom, ktoré môžu predstavovať významné riziko likvidity pre poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára a prípadne pokrývajú viacdňové obdobie;

b)

akékoľvek silné vzťahy alebo podobné expozície medzi účastníkmi poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, a to aj medzi účastníkmi a ich materskou spoločnosťou a dcérskymi spoločnosťami;

c)

posúdenie pravdepodobnosti viacnásobných zlyhaní účastníkov a účinkov, ktoré môžu takéto zlyhania mať na účastníkov;

d)

vplyv viacnásobných zlyhaní uvedených v písmene c) na peňažné toky poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára a na jeho vyrovnávaciu kapacitu a horizont prežitia;

e)

to, či modelovanie odráža rôzne vplyvy, ktoré môže mať ekonomický stres na aktíva poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára aj na jeho kladné a záporné toky likvidity.

6.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára aspoň raz ročne preskúmava súbor historických a hypotetických scenárov, ktoré sa používajú na určenie extrémnych, ale reálnych trhových podmienok, prípadne v konzultácii s výborom centrálneho depozitára pre riziká. Takéto scenáre sa preskúmavajú častejšie, ak vývoj trhu alebo činnosti poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára ovplyvňujú predpoklady, na ktorých sú scenáre založené, spôsobom, ktorý si vyžaduje úpravy takýchto scenárov.

7.   Rámec pre riziko likvidity zohľadňuje z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska, v akom rozsahu by sa mohli extrémne cenové pohyby pri zábezpeke alebo aktívach vyskytnúť súčasne na viacerých identifikovaných trhoch. Rámec zohľadňuje, že historické cenové korelácie už nemusia byť platné v extrémnych, ale reálnych trhových podmienkach. Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára pri stresovom testovaní uvedenom v tomto článku zohľadňuje aj všetky svoje externé závislosti.

8.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára určí, ako sa na výpočet príslušnej hodnoty požadovaného vnútrodenného financovania používajú parametre vnútrodenného monitorovania uvedené v článku 30 ods. 1 Vytvorí vnútorný rámec na posudzovanie obozretnej hodnoty likvidných aktív, ktoré sa považujú za dostatočné pre vnútrodennú expozíciu, a to najmä vrátane všetkých týchto prvkov:

a)

včasného monitorovania likvidných aktív vrátane kvality aktív, ich koncentrácie a okamžitej dostupnosti;

b)

primeranej zásady monitorovania trhových podmienok, ktoré môžu ovplyvniť likviditu vnútrodenných kvalifikovaných likvidných zdrojov;

c)

hodnoty vnútrodenných kvalifikovaných likvidných zdrojov, ocenených a kalibrovaných v stresových trhových podmienkach vrátane scenárov uvedených v článku 36 ods. 7.

9.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí zabezpečiť, aby jeho likvidné aktíva boli pod kontrolou osobitnej funkcie riadenia likvidity.

10.   Rámec poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára pre riziko likvidity zahŕňa primerané mechanizmy správy a riadenia týkajúce sa výšky a formy celkových kvalifikovaných likvidných zdrojov, ktoré poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára udržuje, ako aj relevantnú primeranú dokumentáciu, a najmä jeden z týchto prvkov:

a)

umiestnenie jeho likvidných aktív na oddelenom účte pod priamou správou funkcie riadenia likvidity, ktoré sa môžu používať iba ako zdroj podmieneného financovania počas stresových období;

b)

zriadenie vnútorných systémov a kontrol, ktoré poskytnú funkcii riadenia likvidity účinnú prevádzkovú kontrolu na vykonávanie oboch týchto činností:

i)

prevod držaných likvidných aktív na peňažné prostriedky kedykoľvek počas stresového obdobia;

ii)

prístup k podmienenému financovaniu bez priameho konfliktu s akýmikoľvek existujúcimi obchodnými stratégiami alebo stratégiami riadenia rizika, aby žiadne aktíva neboli zahrnuté do vankúša likvidity, ak by ich predaj bez nahradenia počas stresového obdobia vytvoril otvorenú rizikovú pozíciu presahujúcu interné limity poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára;

c)

kombinácia požiadaviek stanovených v písmenách a) a b), ak takáto kombinácia zaručuje porovnateľný výsledok.

11.   Požiadavky tohto článku týkajúce sa rámca poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára pre riziko likvidity sa uplatňujú prípadne aj na cezhraničné expozície a krížové menové expozície.

12.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára aspoň raz ročne preskúmava postupy uvedené v odsekoch 2, 3 a 11 a zohľadňuje pritom každý relevantný vývoj trhu, ako aj rozsah a koncentráciu expozícií.

Článok 36

Stresové testovanie primeranosti likvidných finančných zdrojov

1.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára určuje a testuje primeranosť svojich zdrojov likvidity na úrovni relevantnej meny pravidelným a prísnym stresovým testovaním, ktoré spĺňa všetky tieto požiadavky:

a)

vykonáva sa na základe faktorov uvedených v odsekoch 4 a 5, ako aj osobitných scenárov uvedených v odseku 6;

b)

zahŕňa pravidelné testovanie postupov poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára týkajúcich sa prístupu ku kvalifikovaným likvidným zdrojom od poskytovateľa likvidity s použitím vnútrodenných scenárov;

c)

spĺňa požiadavky odsekov 2 až 6.

2.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí zabezpečiť, aspoň prostredníctvom prísnej hĺbkovej analýzy (due dilligence) a stresového testovania, aby každý poskytovateľ likvidity jeho minimálnych požadovaných kvalifikovaných likvidných zdrojov stanovených v súlade s článkom 34 mal dostatočné informácie na pochopenie a riadenie svojho súvisiaceho rizika likvidity a aby bol schopný splniť podmienky vopred dohodnutého a vysoko spoľahlivého mechanizmu financovania stanoveného v článku 59 ods. 4 písm. d) a e) nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

3.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí mať zavedené pravidlá a postupy na riešenie neprimeranosti kvalifikovaných likvidných finančných zdrojov, ktorú preukážu jeho stresové testy.

4.   Ak zo stresových testov vyplýva porušenie dohodnutej ochoty podstupovať riziká uvedenej v článku 32 ods. 1 písm. b), poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí:

a)

podať správu o výsledkoch stresových testov svojmu výboru pre riziká a prípadne aj výboru centrálneho depozitára pre riziká;

b)

preskúmať a upraviť svoj pohotovostný plán uvedený v článku 32 ods. 1 písm. c), ak sa porušenia nedajú napraviť do konca dňa;

c)

mať pravidlá a postupy na hodnotenie a upravovanie primeranosti rámca pre riadenie rizika likvidity a poskytovateľov likvidity v súlade s výsledkami a analýzou svojich stresových testov.

5.   Scenáre stresového testovania používané pri stresovom testovaní likvidných finančných zdrojov sú navrhnuté tak, aby zohľadňovali štruktúru a prevádzku poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, a zahŕňajú všetky subjekty, ktoré môžu pre neho predstavovať významné riziko likvidity.

6.   Scenáre stresového testovania používané pri stresovom testovaní kvalifikovaných likvidných finančných zdrojov musia byť navrhnuté tak, aby zohľadňovali zlyhanie, izolované alebo kombinované, najmenej dvoch účastníkov poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára vrátane ich materskej spoločnosti a dcérskych spoločností, voči ktorým má poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára najväčšiu expozíciu likvidity.

7.   Scenáre používané pri stresovom testovaní likvidných finančných zdrojov musia byť navrhnuté tak, aby zohľadňovali široký rad relevantných extrémnych, ale reálnych scenárov, ktoré pokrývajú krátkodobý a dlhodobý stres a stres špecifický pre danú inštitúciu a stres celého trhu, vrátane:

a)

platieb, ktoré neboli od účastníkov prijaté včas;

b)

prechodného zlyhania alebo neschopnosti jedného z poskytovateľov likvidity pre poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, a to aj poskytovateľov uvedených v článku 59 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, správcovských bánk, nostro agentov alebo akejkoľvek súvisiacej infraštruktúry vrátane interoperabilných centrálnych depozitárov;

c)

simultánnych tlakov na trhoch s financovaním a aktívami vrátane poklesu hodnoty kvalifikovaných likvidných zdrojov;

d)

stresu v devízovej konvertibilite a prístupu na devízové trhy;

e)

nepriaznivých zmien dobrého mena poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára, ktoré spôsobia, že určití poskytovatelia likvidity stiahnu svoju likviditu;

f)

relevantnej vrcholovej historickej cenovej volatility zábezpeky alebo aktív ako periodickej udalosti;

g)

zmien v dostupnosti úverov na trhu.

8.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí určiť relevantné meny uvedené v článku 59 ods. 4 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 uplatnením nasledujúcich krokov v danom poradí:

a)

zoradenie mien od najvyššej po najnižšiu na základe priemeru troch najväčších denných záporných čistých kumulatívnych pozícií, prevedených na euro, za obdobie dvanástich mesiacov;

b)

zohľadnenie ako relevantné:

i)

najrelevantnejšie meny Únie, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2017/392;

ii)

všetky zostávajúce meny, pokiaľ zodpovedajúca agregovaná hodnota priemeru najväčších čistých záporných kumulatívnych pozícií meraných podľa písmena a) nie je rovná 95 % u všetkých mien alebo túto hodnotu nepresahuje.

9.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára pravidelne, ale aspoň raz mesačne, určuje a aktualizuje relevantné meny uvedené v odseku 8. Vo svojich pravidlách musí stanoviť, že v stresových situáciách sa dočasné služby vyrovnania v nerelevantných menách môžu vykonávať za ich rovnocennú hodnotu v relevantnej mene.

Článok 37

Nepredvídané a potenciálne nekryté nedostatky likvidity

1.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára stanoví pravidlá a postupy na včasné vykonanie vnútrodenného a viacdňového vyrovnania platobných záväzkov po akomkoľvek individuálnom alebo kombinovanom zlyhaní medzi jeho účastníkmi. Uvedené pravidlá a postupy riešia nepredvídané a potenciálne nekryté nedostatky likvidity vyplývajúce zo zlyhania s cieľom zabrániť zrušeniu, odvolaniu alebo odloženiu vyrovnania platobných záväzkov v ten istý deň.

2.   Pravidlá a postupy uvedené v odseku 1 zabezpečujú, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára mal prístup k hotovostným vkladom alebo jednodňovým investíciám hotovostných vkladov a aby mal zavedený postup na doplnenie akýchkoľvek zdrojov likvidity, ktorý môže použiť počas stresovej udalosti, aby mohol pokračovať v bezpečnej a riadnej prevádzke.

3.   Pravidlá a postupy uvedené v odseku 1 zahŕňajú požiadavky na obe tieto činnosti:

a)

priebežná analýza vývoja potrieb likvidity umožňujúca určenie udalostí, ktoré sa môžu vyvinúť na nepredvídané a potenciálne nekryté nedostatky likvidity, vrátane plánu na obnovenie mechanizmov financovania pred uplynutím ich platnosti;

b)

pravidelné praktické testovanie samotných pravidiel a postupov.

4.   Pravidlá a postupy uvedené v odseku 1 sú doplnené postupom určujúcim, ako bez zbytočného odkladu riešiť určené potenciálne nedostatky likvidity, v prípade potreby aj aktualizáciou rámca pre riadenie rizika likvidity.

5.   Pravidlá a postupy uvedené v odseku 1 obsahujú aj podrobný opis všetkých týchto krokov:

a)

ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára získa prístup k hotovostným vkladom alebo jednodňovým investíciám hotovostných vkladov;

b)

ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára uskutočňuje trhové transakcie v ten istý deň;

c)

ako poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára čerpá vopred dohodnuté linky likvidity.

6.   Pravidlá a postupy uvedené v odseku 1 obsahujú požiadavku, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára podával správu o akomkoľvek riziku likvidity, ktoré má potenciál spôsobiť predtým nepredvídané a potenciálne nekryté nedostatky likvidity:

a)

výboru poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára pre riziká a prípadne výboru centrálneho depozitára pre riziká;

b)

dotknutému príslušnému orgánu uvedenému v článku 60 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 spôsobom stanoveným v článku 39 tohto nariadenia.

Článok 38

Mechanizmy na prevod zábezpeky alebo investície na peňažné prostriedky pomocou vopred dohodnutých a vysoko spoľahlivých mechanizmov financovania

1.   Na účely článku 59 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zahŕňajú spoľahlivé finančné inštitúcie jednu z týchto inštitúcií:

a)

úverovú inštitúciu povolenú v súlade s článkom 8 smernice 2013/36/EÚ, u ktorej môže poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára preukázať, že má nízke úverové riziko na základe interného posúdenia vykonaného s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská;

b)

finančná inštitúcia tretej krajiny, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky:

i)

podlieha prudenciálnym pravidlám, ktoré sa považujú za aspoň také prísne, ako sú pravidlá stanovené v smernici 2013/36/EÚ a v nariadení (EÚ) č. 575/2013, a tieto pravidlá spĺňa;

ii)

má spoľahlivé účtovné postupy, postupy úschovy a interné kontroly;

iii)

má nízke úverové riziko na základe interného posúdenia vykonaného poskytovateľom bankových služieb centrálneho depozitára s použitím definovanej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská;

iv)

zohľadňuje riziká vyplývajúce z usadenia danej finančnej inštitúcie tretej krajiny v konkrétnej krajine.

2.   Ak poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára plánuje zaviesť vopred dohodnutý a vysoko spoľahlivý mechanizmus financovania so spoľahlivou finančnou inštitúciou, ako je uvedené v odseku 1, musí využiť iba finančné inštitúcie, ktoré majú aspoň prístup k úveru od centrálnej banky vydávajúcej menu používanú v rámci vopred dohodnutých mechanizmov financovania, či už priamo, alebo prostredníctvom subjektov rovnakej skupiny.

3.   Po zavedení vopred dohodnutého a vysoko spoľahlivého mechanizmu financovania s jednou z inštitúcií uvedených v odseku 1 musí poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára priebežne monitorovať úverovú bonitu daných finančných inštitúcií oboma týmito spôsobmi:

a)

podrobenie daných inštitúcií pravidelnému a nezávislému posudzovaniu ich úverovej bonity;

b)

prideľovanie a pravidelné preskúmavanie interných úverových ratingov pre každú finančnú inštitúciu, s ktorou centrálny depozitár zaviedol vopred dohodnutý a vysoko spoľahlivý mechanizmus financovania.

4.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára dôsledne monitoruje a kontroluje koncentráciu svojho vystavenia sa riziku likvidity voči každej finančnej inštitúcii zapojenej do vopred dohodnutého a vysoko spoľahlivého mechanizmu financovania, a to vrátane jej materskej spoločnosti a dcérskych spoločností.

5.   Rámec poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára pre riadenia rizika likvidity obsahuje požiadavku na stanovenie limitov koncentrácie za predpokladu, že:

a)

limity koncentrácie sú stanovené pre jednotlivé meny;

b)

sú zavedené najmenej dva mechanizmy pre každú významnú menu;

c)

poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára nie je nadmerne odkázaný na žiadnu individuálnu finančnú inštitúciu, keď sa zohľadnia všetky meny.

Na účely písmena b) sa za významné meny považujú meny, ktoré predstavujú aspoň horných 50 % najrelevantnejších mien určených v súlade s článkom 36 ods. 8 Ak bola určitá mena určená ako významná mena, naďalej sa považuje za významnú počas troch kalendárnych rokov od dátumu, kedy bola určená ako významná mena.

6.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára, ktorý má prístup k bežnému úveru v centrálnej emisnej banke, sa považuje za spĺňajúceho požiadavky v odseku 5 písm. b), ak má zábezpeku, ktorá je prípustná na účely založenia v príslušnej centrálnej banke.

7.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára priebežne monitoruje a kontroluje svoje limity koncentrácie voči svojim poskytovateľom likvidity s výnimkou poskytovateľov uvedených v odseku 6 a musí zaviesť zásady a postupy, ktorými sa zabezpečí, že jeho celková expozícia voči ktorejkoľvek individuálnej finančnej inštitúcii zostane v limitoch koncentrácie určených v súlade s odsekom 5.

8.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára preskúmava svoje zásady a postupy týkajúce sa platných limitov koncentrácie voči svojim poskytovateľom likvidity s výnimkou poskytovateľov uvedených v odseku 6 aspoň raz ročne a vždy vtedy, keď nastane významná zmena, ktorá ovplyvní jeho expozíciu voči ktorejkoľvek individuálnej finančnej inštitúcii.

9.   V rámci podávania správ dotknutému príslušnému orgánu v súlade s článkom 39 poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára informuje príslušný orgán o oboch týchto situáciách:

a)

akýchkoľvek významných zmenách v zásadách a postupoch týkajúcich sa limitov koncentrácie voči jeho poskytovateľom likvidity určeným v súlade s týmto článkom,

b)

prípadoch, keď prekročí limit koncentrácie voči jeho poskytovateľom likvidity stanovený v jeho zásadách a postupoch, ako je uvedené v odseku 5.

10.   Ak je limit koncentrácie voči jeho poskytovateľom likvidity prekročený, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí prekročenie bez zbytočného odkladu napraviť použitím opatrení na zmierňovanie rizika uvedených v odseku 7.

11.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí zabezpečiť, aby mu dohoda o zábezpeke umožňovala okamžitý prístup k jeho zábezpeke v prípade zlyhania klienta, pri zohľadnení aspoň povahy, veľkosti, kvality, splatnosti a umiestnenia aktív, ktoré klient poskytol ako zábezpeku.

12.   Ak aktíva, ktoré poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára používa ako zábezpeku, sú na účtoch cenných papierov vedených iným subjektom tretej strany, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí zabezpečiť splnenie všetkých týchto podmienok:

a)

aktíva určené ako zábezpeka sú preňho viditeľné v reálnom čase;

b)

zábezpeka je oddelená od iných cenných papierov vypožičiavajúceho účastníka;

c)

dohody so subjektom tretej strany zabraňujú tomu, aby poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára utrpel stratu aktív.

13.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára vopred prijme všetky potrebné kroky na dosiahnutie vymožiteľnosti svojho nároku na finančné nástroje poskytnuté ako zábezpeka.

14.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára je schopný získať prístup k nepeňažným aktívam uvedeným v článku 10 a v článku 11 ods. 1 a previesť ich na peňažné prostriedky v ten istý deň prostredníctvom vopred dohodnutých a vysoko spoľahlivých mechanizmov zavedených v súlade s článkom 59 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

Pododdiel 4

Podávanie správ o rizikách likvidity

Článok 39

Podávanie správ príslušným orgánom o riadení vnútrodenného rizika

1.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára podáva správy dotknutému príslušnému orgánu uvedenému v článku 60 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

2.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára musí spĺňať všetky tieto požiadavky týkajúce sa podávania správ:

a)

aspoň raz ročne predkladá kvalitatívne vyhlásenie, v ktorom uvedie všetky prijaté opatrenia týkajúce sa spôsobu merania, monitorovania a riadenia rizík likvidity vrátane vnútrodenných rizík,

b)

oznamuje každú významnú zmenu týkajúcu sa prijatých opatrení podľa písmena a), a to okamžite po vykonaní takejto významnej zmeny;

c)

mesačne predkladá parametre uvedené v článku 30 ods. 1.

3.   Ak poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára poruší požiadavky tohto nariadenia alebo ak hrozí, že tieto požiadavky poruší, a to aj v čase stresu, okamžite to oznámi dotknutému príslušnému orgánu a bez zbytočného odkladu predloží uvedenému dotknutému príslušnému orgánu podrobný plán opätovného včasného dodržiavania požiadaviek.

4.   Kým sa neobnoví súlad s požiadavkami tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 909/2014, poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára aspoň denne podáva správy o položkách uvedených v odseku 2, podľa potreby, a to ku koncu každého pracovného dňa, ak dotknutý príslušný orgán nepovolí nižšiu frekvenciu podávania správ a dlhší odklad podávania správ po zohľadnení individuálnej situácie poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára a rozsahu a zložitosti jeho činností.

Pododdiel 5

Zverejňovanie

Článok 40

Zverejňovanie

Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára každoročne zverejňuje komplexné kvalitatívne vyhlásenie, v ktorom uvedie spôsob merania, monitorovania a riadenia rizík likvidity vrátane vnútrodenných rizík likvidity.

Pododdiel 6

Záverečné ustanovenia

Článok 41

Prechodné ustanovenia

1.   Poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára určí relevantné meny podľa článku 36 ods. 8 písm. b) bodu ii) dvanásť mesiacov po udelení povolenia na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu.

2.   Počas prechodného obdobia dvanástich mesiacov uvedeného v odseku 1 poskytovateľ bankových služieb centrálneho depozitára uvedený v uvedenom pododseku určí relevantné meny podľa článku 36 ods. 8 písm. b) bodu ii) pri zohľadnení:

a)

dostatočne veľkého relatívneho podielu každej meny na celkovej hodnote vyrovnania zo strany centrálneho depozitára podľa pokynov na vyrovnanie vo vzťahu k platbe vypočítanej za obdobie jedného roka;

b)

vplyvu nedostupnosti každej meny na hladké fungovanie činností poskytovateľa bankových služieb centrálneho depozitára v rámci širokej škály potenciálnych stresových scenárov uvedených v článku 36.

Článok 42

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. novembra 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1.

(2)  Zásady pre infraštruktúry finančných trhov, Výbor pre platobné a zúčtovacie systémy – Banka pre medzinárodné zúčtovanie a Technický výbor Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere, apríl 2012.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(5)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 152/2013 z 19. decembra 2012, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické normy týkajúce sa kapitálových požiadaviek na centrálne protistrany (Ú. v. EÚ L 52, 23.2.2013, s. 37).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(7)  Bazilejský výbor pre bankový dohľad, „Nástroje monitorovania pre riadenie vnútrodennej likvidity“, apríl 2013.

(8)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/392 z 11. novembra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy o požiadavkách na povoľovanie centrálnych depozitárov cenných papierov, dohľad nad nimi a prevádzkové požiadavky pre ne (pozri stranu 48 tohto úradného vestníka).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(10)  Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).

(12)  Štvrtá smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11).

(13)  Siedma smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1).

(14)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1569/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus určovania rovnocennosti účtovných štandardov uplatňovaných emitentmi cenných papierov tretích krajín podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES a 2004/109/ES (Ú. v. EÚ L 340, 22.12.2007, s. 66).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).


PRÍLOHA

Scenáre likvidácie alebo reštrukturalizácie

1.

Scenár, keď centrálny depozitár cenných papierov nie je schopný získať nový kapitál, aby splnil požiadavky stanovené v článku 47 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, sa považuje za spustenie reštrukturalizácie centrálneho depozitára cenných papierov („reštrukturalizácia“), keď by udalosti opísané v scenári stále viedli centrálny depozitár cenných papierov, aby naďalej prevádzkoval systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi podľa oddielu A bodu 3 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014 a poskytoval aspoň jednu ďalšiu hlavnú službu uvedenú v oddiele A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014.

2.

Scenár, keď centrálny depozitár cenných papierov nie je schopný získať nový kapitál, aby splnil požiadavky stanovené v článku 47 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, sa považuje za spustenie likvidácie jeho činností („likvidácia“), keď by udalosti opísané v scenári spôsobili, že centrálny depozitár cenných papierov nemôže splniť vymedzenie uvedené v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

3.

Scenáre uvedené v článku 7 písm. a) zahŕňajú tieto posúdenia:

a)

v prípade reštrukturalizácie centrálny depozitár cenných papierov posúdi očakávaný počet mesiacov potrebných na zabezpečenie riadnej reštrukturalizácie svojich činností;

b)

v prípade likvidácie očakávaný počet mesiacov potrebných na likvidáciu.

4.

Scenáre musia byť primerané povahe obchodnej činnosti centrálneho depozitára cenných papierov, jeho veľkosti, jeho prepojenosti s ďalšími inštitúciami a s finančným systémom, jeho obchodnému modelu a modelu financovania, jeho činnostiam a štruktúre, ako aj akýmkoľvek zisteným zraniteľným miestam alebo nedostatkom centrálneho depozitára cenných papierov. Scenáre sú založené na udalostiach, ktoré sú výnimočné, ale reálne.

5.

Centrálny depozitár cenných papierov spĺňa pri navrhovaní scenárov každú z týchto požiadaviek:

a)

udalosti, ktoré scenár predvída, by mohli spôsobiť reštrukturalizáciu činností centrálneho depozitára cenných papierov;

b)

udalosti, ktoré scenár predvída, by mohli spôsobiť likvidáciu činností centrálneho depozitára cenných papierov.

6.

Plán zabezpečujúci riadnu reštrukturalizáciu alebo likvidáciu činností centrálneho depozitára cenných papierov uvedený v článku 47 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zahŕňa všetky tieto scenáre („idiosynkratické udalosti“):

a)

zlyhanie významných protistrán;

b)

poškodenie dobrého mena inštitúcie alebo skupiny;

c)

závažný odlev likvidity;

d)

nepriaznivé pohyby cien aktív, ktorým sú inštitúcia alebo skupina prevažne vystavené;

e)

závažné úverové straty;

f)

závažná strata vyplývajúca z operačného rizika.

7.

Plán zabezpečujúci riadnu reštrukturalizáciu alebo likvidáciu činností centrálneho depozitára cenných papierov podľa článku 47 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zahŕňa všetky tieto scenáre („systémové udalosti“):

a)

zlyhanie významných protistrán majúce vplyv na finančnú stabilitu;

b)

zníženie likvidity dostupnej na trhu s medzibankovými úvermi;

c)

zvýšené riziko krajiny a všeobecný odlev kapitálu z významnej krajiny pôsobenia inštitúcie alebo skupiny;

d)

nepriaznivé pohyby cien aktív na jednom alebo viacerých trhoch;

e)

makroekonomický pokles.


10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/44


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/391

z 11. novembra 2016,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa bližšie určuje obsah podávania správ o internalizovanom vyrovnaní

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (1), a najmä jeho článok 9 ods. 2 druhý pododsek,

keďže:

(1)

Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) posúdil „Správu o výsledku výzvy Výboru európskych orgánov bankového dohľadu na predloženie dôkazov o internalizácii vyrovnania medzi depozitnými bankami a činnostiach podobných centrálnym protistranám“ zo 17. apríla 2009, v ktorej sa uvádzajú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o predpisy a postupy monitorovania na úrovni internalizátorov vyrovnania v jednotlivých členských štátoch, ako aj v súvislosti s chápaním koncepcie internalizovaného vyrovnania.

(2)

Internalizátori vyrovnania majú v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014 podávať správy o vyrovnaniach, ktoré internalizujú. S cieľom poskytnúť dobrý prehľad o rozsahu internalizovaného vyrovnania treba ďalej upresniť obsah podávaných správ. Správy o internalizovanom vyrovnaní by mali poskytnúť podrobné informácie o súhrnnom objeme a hodnote pokynov na internalizované vyrovnanie vyrovnaných internalizátorom vyrovnania mimo systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi tým, že by upresnili triedu aktív, typ transakcií s cennými papiermi, typ klienta a centrálneho depozitára cenných papierov.

Internalizátor vyrovnania by mal podávať správy len o internalizovaných vyrovnaniach, keď vykonal pokyn na vyrovnanie klienta internalizátora vyrovnania vo vlastnom portfóliu. Internalizátor vyrovnania by nemal podávať správy o následnom zosúlaďovaní zaknihovaných pozícií, aby mohol premietnuť vyrovnanie pokynov inými subjektmi v reťazci držby cenných papierov, keďže tieto vyrovnania nespĺňajú podmienky pre internalizované vyrovnanie. Podobne by internalizátor vyrovnania nemal podávať správy o transakciách vykonaných na obchodnom mieste a presunutých obchodným miestom na centrálnu protistranu na zúčtovanie alebo na centrálny depozitár cenných papierov na vyrovnanie.

(3)

S cieľom uľahčiť porovnateľnosť údajov medzi internalizátormi vyrovnania by sa výpočty týkajúce sa hodnoty pokynov na internalizované vyrovnanie podľa tohto nariadenia mali zakladať na objektívnych a spoľahlivých údajoch a metodikách.

(4)

Požiadavky na podávanie správ stanovené v tomto nariadení si môžu vyžadovať značné zmeny informačných systémov, testovanie trhu a právne úpravy dotknutých inštitúcií. Preto je nevyhnutné poskytnúť týmto inštitúciám dostatočný čas na prípravu uplatňovania týchto požiadaviek.

(5)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré ESMA predložil Komisii.

(6)

ESMA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a o stanovisko požiadal skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú podľa článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (2).

(7)

ESMA pracoval v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, v úzkej spolupráci s členmi Európskeho systému centrálnych bánk,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

1.

„Pokyn na internalizované vyrovnanie“ je pokyn klienta internalizátora vyrovnania, aby internalizátor vyrovnania poskytol príjemcovi sumu peňazí alebo previedol na neho vlastnícky nárok na cenný papier alebo cenné papiere, alebo záložný nárok na cenný papier alebo cenné papiere, prostredníctvom zápisu do registra alebo iným spôsobom, ktorý je vyrovnaný internalizátorom vyrovnania v jeho vlastnom účtovníctve, a nie prostredníctvom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi.

2.

„Zlyhaný pokyn na internalizované vyrovnanie“ je nevyrovnanie alebo čiastočné vyrovnanie transakcie s cennými papiermi v deň, na ktorom sa dohodli dotknuté strany, v dôsledku nedostatku cenných papierov alebo hotovosti, a to bez ohľadu na príčinu takéhoto nedostatku.

Článok 2

1.   Správy uvedené v článku 9 ods. 1 prvom pododseku nariadenia (EÚ) č. 909/2014 obsahujú tieto informácie:

a)

kód krajiny sídla internalizátora vyrovnania;

b)

časovú pečiatku správy;

c)

obdobie, na ktoré sa vzťahuje správa;

d)

identifikátor internalizátora vyrovnania;

e)

kontaktné údaje internalizátora vyrovnania;

f)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu pokynov na internalizované vyrovnanie vyrovnaných internalizátorom vyrovnania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;

g)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu pokynov na internalizované vyrovnanie vyrovnaných internalizátorom vyrovnania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, pre každý z týchto druhov finančných nástrojov:

i)

prevoditeľné cenné papiere uvedené v článku 4 ods. 1 bode 44 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (3),

ii)

štátny dlhový nástroj uvedený v článku 4 ods. 1 bode 61 smernice 2014/65/EÚ,

iii)

prevoditeľné cenné papiere uvedené v článku 4 ods. 1 bode 44 písm. b) smernice 2014/65/EÚ iné ako tie, ktoré sú uvedené v písm. g) bode ii) tohto pododseku,

iv)

prevoditeľné cenné papiere uvedené v článku 4 ods. 1 bode 44 písm. c) smernice 2014/65/EÚ,

v)

fondy obchodované na burze podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 46 smernice 2014/65/EÚ,

vi)

podielové listy podnikov kolektívneho investovania iné ako fondy obchodované na burze,

vii)

nástroje peňažného trhu iné ako tie, ktoré sú uvedené v bode ii),

viii)

emisné kvóty,

ix)

iné finančné nástroje;

h)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu všetkých pokynov na internalizované vyrovnanie vyrovnaných internalizátorom vyrovnania pre každý z týchto druhov transakcií s cennými papiermi počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa:

i)

kúpa alebo predaj cenných papierov,

ii)

operácie správy zábezpeky,

iii)

požičiavanie cenných papierov alebo vypožičiavanie cenných papierov,

iv)

repo transakcie,

v)

iné transakcie s cennými papiermi;

i)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu všetkých pokynov na internalizované vyrovnanie vyrovnaných internalizátorom vyrovnania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, pre každého z týchto druhov klientov:

i)

profesionálni klienti podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 10 smernice 2014/65/EÚ,

ii)

retailoví klienti podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 11 smernice 2014/65/EÚ;

j)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu všetkých pokynov na internalizované vyrovnanie týkajúcich sa prevodov peňažných prostriedkov vyrovnaných internalizátorom vyrovnania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;

k)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu všetkých pokynov na internalizované vyrovnanie vyrovnaných internalizátorom vyrovnania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, pre každý centrálny depozitár cenných papierov, ktorý poskytuje hlavné služby uvedené v bode 1 alebo 2 oddielu A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014 týkajúce sa podkladových cenných papierov;

l)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu všetkých pokynov na internalizované vyrovnanie uvedených v písmenách g) až j) pre každý centrálny depozitár cenných papierov, ktorý poskytuje hlavné služby uvedené v bode 1 alebo 2 oddielu A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014 týkajúce sa podkladových cenných papierov;

m)

súhrnný objem a v eurách vyjadrenú hodnotu zlyhaných pokynov na internalizované vyrovnanie uvedených v písmenách f) až l), ktoré neboli vyrovnané počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;

n)

podiel pokynov na internalizované vyrovnanie uvedených v písmenách f) až l), ktoré zlyhali, na:

i)

súhrnnej hodnote (vyjadrenej v eurách) pokynov na internalizované vyrovnanie vyrovnaných internalizátorom vyrovnania a zlyhaných pokynov na internalizované vyrovnanie,

ii)

súhrnnom objeme pokynov na internalizované vyrovnanie vyrovnaných internalizátorom vyrovnania a zlyhaných pokynov na internalizované vyrovnanie.

Ak nie sú k dispozícii informácie o centrálnom depozitári cenných papierov poskytujúcom hlavné služby uvedené v bode 1 alebo 2 časti A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014 týkajúce sa podkladových cenných papierov, na účely písmen k) a l) prvého pododseku sa ako náhrada použije medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov (ISIN), pričom sa od kódu ISIN oddelia prvé dva znaky.

2.   Ak je k dispozícii, tak na prepočet iných mien na eurá sa používa výmenný kurz Európskej centrálnej banky v posledný deň obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa.

3.   Súhrnná hodnota pokynov na internalizované vyrovnanie uvedených v odseku 1 sa vypočíta takto:

a)

pre pokyny na internalizované vyrovnanie za protihodnotu je to suma vyrovnania peňažnej časti;

b)

pre pokyny na internalizované vyrovnanie bez protihodnoty je to trhová hodnota cenných papierov, alebo ak táto hodnota nie je k dispozícii, nominálna hodnota cenných papierov.

Trhová hodnota uvedená v bode b) prvého pododseku sa vypočíta takto:

a)

pre finančné nástroje uvedené v článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (4) prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii je to hodnota určená na základe záverečnej ceny najvýznamnejšieho trhu z hľadiska likvidity, ako je uvedené v článku 4 ods. 6 písm. b) príslušného nariadenia;

b)

pre finančné nástroje, ktoré sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii, iné ako tie, ktoré sú uvedené v písmene a), je to hodnota určená na základe záverečnej ceny obchodného miesta v Únii s najvyšším obratom;

c)

pre finančné nástroje iné ako tie, ktoré sú uvedené v písmenách a) a b), je to hodnota určená na základe ceny vypočítanej vopred určenou metodikou schválenou príslušným orgánom, ktorá sa vzťahuje na kritériá týkajúce sa trhových údajov, ako sú trhové ceny dostupné na obchodných miestach alebo v investičných spoločnostiach.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 10. marca 2019.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. novembra 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).


10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/48


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/392

z 11. novembra 2016,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy o požiadavkách na povoľovanie centrálnych depozitárov cenných papierov, dohľad nad nimi a prevádzkové požiadavky pre ne

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (1), a najmä na jeho článok 12 ods. 3, článok 17 ods. 9, článok 22 ods. 10, článok 25 ods. 12, článok 55 ods. 7, článok 18 ods. 4, článok 26 ods. 8, článok 29 ods. 3, článok 37 ods. 4, článok 45 ods. 7, článok 46 ods. 6, článok 33 ods. 5, článok 48 ods. 10, článok 49 ods. 5, článok 52 ods. 3 a článok 53 ods. 4,

keďže:

(1)

Ustanovenia v tomto nariadení sú úzko prepojené, keďže všetky sa zaoberajú požiadavkami v oblasti dohľadu uplatniteľnými na centrálne depozitáre cenných papierov (ďalej len „centrálne depozitáre“). Na účely zabezpečenia súdržnosti medzi týmito ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, a s cieľom umožniť komplexný prehľad a ľahký prístup k nim pre osoby, ktoré podliehajú týmto ustanoveniam, je vhodné začleniť všetky regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek v oblasti dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 do jedného nariadenia.

(2)

So zreteľom na globálnu povahu finančných trhov a vzhľadom na záväzky, ktoré Únia prijala v tejto oblasti, by sa mali náležite zohľadniť zásady infraštruktúry finančného trhu, ktoré vydali Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (zásady CPMI-IOSCO) v apríli 2012.

(3)

V záujme zabezpečenia konzistentného uplatňovania pravidiel týkajúcich sa zlepšenia vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Únii by sa mali jasne vymedziť určité technické pojmy.

(4)

Je dôležité zabezpečiť riadne povoľovanie centrálnych depozitárov a dohľad nad nimi. Preto by sa mal stanoviť zoznam relevantných orgánov, ktoré vydávajú najvýznamnejšie meny Únie, v ktorých sa uskutočňujú vyrovnania, a ktoré budú zapojené do procesu povoľovania centrálnych depozitárov a dohľadu nad nimi. Malo by sa to zakladať na podiele mien, ktoré tieto orgány vydávajú, v celkovej hodnote pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu, ktoré centrálny depozitár ročne vyrovná, a na podiele pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu, ktoré centrálny depozitár vyrovná v mene Únie, v porovnaní s celkovou hodnotou pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu vyrovnaných v tejto mene vo všetkých centrálnych depozitároch v Únii.

(5)

V záujme umožnenia príslušným orgánom vykonať dôkladné posúdenie by centrálny depozitár, ktorý žiada o povolenie, mal poskytnúť informácie o štruktúre svojich vnútorných kontrol a o nezávislosti svojich riadiacich orgánov, aby príslušný orgán mohol posúdiť, či systém správy a riadenia spoločnosti zabezpečuje nezávislosť centrálneho depozitára a či tento systém a jeho hierarchické vzťahy, ako aj mechanizmy prijaté na riadenie možných konfliktov záujmov sú primerané.

(6)

Na to, aby príslušný orgán mohol posúdiť dobrú povesť a skúsenosti a zručnosti vrcholového manažmentu a členov riadiaceho orgánu centrálneho depozitára, by žiadajúci centrálny depozitár mal poskytnúť všetky relevantné informácie na vykonanie takéhoto posúdenia.

(7)

Informácie o pobočkách a dcérskych spoločnostiach centrálneho depozitára sú potrebné, aby mohol príslušný orgán jasne pochopiť organizačnú štruktúru centrálneho depozitára a vyhodnotiť akékoľvek možné riziko pre centrálny depozitár vyplývajúce z činnosti týchto pobočiek a dcérskych spoločností.

(8)

Centrálny depozitár, ktorý žiada o povolenie, by mal príslušnému orgánu poskytnúť relevantné informácie na preukázanie, že má k dispozícii potrebné finančné zdroje a vhodné postupy pre kontinuitu činnosti na nepretržité vykonávanie svojich funkcií.

(9)

Okrem informácií o hlavných činnostiach je pre príslušný orgán dôležité, aby dostával informácie o vedľajších službách, ktoré centrálny depozitár žiadajúci o povolenie chce poskytovať, aby mal príslušný orgán komplexný prehľad o službách žiadajúceho centrálneho depozitára.

(10)

Na to, aby príslušný orgán posúdil kontinuitu a riadne fungovanie technologických systémov žiadajúceho centrálneho depozitára, by tento centrálny depozitár mal príslušnému orgánu poskytnúť opisy relevantných technologických systémov a to, ako sa riadia, vrátane skutočnosti, či sú zabezpečované externe.

(11)

Informácie týkajúce sa poplatkov spojených s hlavnými činnosťami, ktoré centrálne depozitáre poskytujú, sú dôležité a mali by byť súčasťou žiadosti o povolenie centrálneho depozitára, aby príslušné orgány mohli overiť, či sú tieto poplatky primerané, nediskriminačné a či nie sú spojené s nákladmi iných služieb.

(12)

S cieľom zabezpečiť ochranu práv investorov a náležité riadenie konfliktu zákonných otázok pri posudzovaní opatrení, ktoré centrálny depozitár plánuje prijať, aby jeho používatelia mohli dodržiavať vnútroštátne právne predpisy uvedené v článku 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, by centrálny depozitár mal podľa potreby zohľadniť emitentov aj účastníkov v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(13)

Na zabezpečenie spravodlivého a nediskriminačného prístupu k evidenčným službám, službám centrálneho vedenia účtov a službám vyrovnania transakcií s cennými papiermi na finančnom trhu je emitentom, iným centrálnym depozitárom a iným trhovým infraštruktúram poskytnutý prístup do centrálneho depozitára v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014. Žiadajúci centrálny depozitár by mal preto príslušnému orgánu poskytnúť informácie o svojich politikách a postupoch prístupu.

(14)

Na to, aby mohol príslušný orgán efektívne vykonávať svoje povoľovacie povinnosti, mal by dostávať všetky informácie od centrálnych depozitárov, ktorí žiadajú o povolenie, a od súvisiacich tretích strán vrátane tretích strán, ktorým žiadajúce centrálne depozitáre zverili zabezpečovanie prevádzkových funkcií a činností.

(15)

Na zabezpečenie všeobecnej transparentnosti pravidiel správy a riadenia centrálneho depozitára žiadajúceho o povolenie by príslušný orgán mal mať dokumenty, ktorými sa potvrdzuje, že žiadajúci centrálny depozitár prijal potrebné opatrenia na nediskriminačné zriadenie nezávislého výboru používateľov pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje.

(16)

Na zabezpečenie riadneho fungovania hlavných infraštruktúrnych služieb na finančnom trhu by centrálny depozitár, ktorý žiada o povolenie, mal príslušnému orgánu poskytnúť všetky informácie potrebné na preukázanie, že má vhodné politiky a postupy na zabezpečenie spoľahlivých systémov vedenia záznamov, ako aj efektívne mechanizmy pre služby centrálneho depozitára najmä vrátane opatrení na zamedzenie a riešenie zlyhaní vyrovnania a pravidiel týkajúcich sa integrity emisie, ochrany cenných papierov účastníkov a cenných papierov ich klientov, ukončenia vyrovnania, pre prípad zlyhania účastníka a pravidiel týkajúcich sa prevodu aktív účastníkov a klientov v prípade odňatia povolenia.

(17)

Modely riadenia rizík spojené so službami, ktoré poskytuje žiadajúci centrálny depozitár, sú potrebnou položkou v žiadosti o povolenie, aby príslušný orgán mohol posúdiť spoľahlivosť a integritu prijatých postupov a pomôcť účastníkom trhu robiť informované rozhodnutia.

(18)

Príslušný orgán by na overenie bezpečnosti dohôd o prepojení centrálnych depozitárov, ktoré žiadajú o povolenie, na posúdenie pravidiel uplatňovaných v prepojených systémoch a na hodnotenie rizík vyplývajúcich z týchto prepojení mal od žiadajúceho centrálneho depozitára dostať všetky relevantné informácie na analýzu spoločne s posúdením dohôd o prepojení, ktoré vypracoval centrálny depozitár.

(19)

Príslušný orgán centrálneho depozitára by mal pri schvaľovaní majetkovej účasti centrálneho depozitára na kapitáli iného subjektu zohľadniť kritériá, ktoré zabezpečujú, aby sa majetkovou účasťou výrazne nezvýšil rizikový profil centrálneho depozitára. Centrálny depozitár by na zabezpečenie bezpečnosti a kontinuity svojich služieb nemal prevziať neobmedzené finančné záväzky v dôsledku svojej majetkovej účasti na kapitáli iných právnických osôb, než sú tie, ktoré poskytujú služby stanovené v nariadení (EÚ) č. 909/2014. Centrálny depozitár by mal plne kapitalizovať riziká vyplývajúce z akejkoľvek majetkovej účasti na kapitáli iného subjektu.

(20)

Na to, aby centrálny depozitár nebol závislý od akcionárov iných subjektov, v ktorých má majetkovú účasť, a to aj s ohľadom na politiky riadenia rizík, by mal mať úplnú kontrolu nad týmito subjektmi. Táto požiadavka by mala uľahčiť aj výkon funkcií dohľadu a dozoru zo strany príslušných orgánov a relevantných orgánov, lebo umožňuje ľahký prístup k relevantným informáciám.

(21)

Centrálny depozitár by mal mať jasné strategické zdôvodnenie majetkovej účasti mimo obyčajnej tvorby zisku, pričom by mal zohľadniť záujmy emitentov cenných papierov vydaných s centrálnym depozitárom, svojich účastníkov a svojich klientov.

(22)

Centrálny depozitár by na riadne vyčíslenie a opísanie rizík vyplývajúcich zo svojej majetkovej účasti na kapitáli inej právnickej osoby mal pre finančné riziká a záväzky centrálneho depozitára vyplývajúce z účasti poskytnúť nezávislé analýzy rizík schválené interným alebo externým audítorom.

(23)

Orgány by sa na základe skúseností z finančnej krízy mali zamerať skôr na priebežný dohľad ako na dohľad ex post. Preto treba zabezpečiť, aby mal príslušný orgán pre každé preskúmanie a hodnotenie na základe nariadenia (EÚ) č. 909/2014 dostatočný nepretržitý prístup k informáciám. Na určenie rozsahu informácií, ktoré sa musia poskytnúť pre každé preskúmanie a hodnotenie, by ustanovenia tohto nariadenia mali sledovať požiadavky na povolenie, ktoré centrálny depozitár musí splniť podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Patria sem podstatné zmeny prvkov, ktoré už boli predložené počas procesu povoľovania, informácie týkajúce sa pravidelných udalostí a štatistické údaje.

(24)

V záujme podpory efektívnej dvojstrannej a mnohostrannej výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi by sa výsledky preskúmania a hodnotenia činností centrálneho depozitára jedným orgánom mali poskytnúť ostatným príslušným orgánom, keď tieto informácie pravdepodobne uľahčia ich úlohy, bez toho, žeby boli dotknuté požiadavky na dôvernosť a ochranu údajov, a ako doplnenie akýchkoľvek dohôd o spolupráci stanovených v nariadení (EÚ) č. 909/2014. Mala by sa zabezpečiť ďalšia výmena informácií medzi príslušnými orgánmi a relevantnými orgánmi alebo orgánmi zodpovednými za trhy s finančnými nástrojmi, ktorá umožní spoločné využívanie zistení príslušného orgánu v priebehu procesu preskúmania a hodnotenia.

(25)

So zreteľom na možnú záťaž súvisiacu so zhromažďovaním a spracovaním obrovského množstva informácií týkajúcich sa činností centrálneho depozitára a na zamedzenie zdvojeniu by sa v rámci preskúmania a hodnotenia mali poskytovať len relevantné upravené dokumenty. Tieto dokumenty by mali byť dodané tak, aby príslušný orgán mohol identifikovať všetky relevantné zmeny opatrení, stratégií, postupov a mechanizmov, ktoré centrálny depozitár vykonal od povolenia alebo od dokončenia posledného preskúmania a hodnotenia.

(26)

Ďalšia kategória informácií, ktorá je užitočná pre príslušný orgán, aby mohol vykonať preskúmanie a hodnotenie, sa týka udalostí, ktoré sa prirodzene vyskytujú pravidelne a ktoré súvisia s prevádzkou centrálneho depozitára a poskytovaním jeho služieb.

(27)

Príslušný orgán si bude musieť na vykonanie komplexného hodnotenia rizík centrálneho depozitára vyžiadať štatistické údaje o rozsahu obchodných činností centrálneho depozitára na hodnotenie rizík spojených s činnosťou centrálnych depozitárov a s hladkým fungovaním trhov s cennými papiermi. Štatistické údaje navyše príslušnému orgánu umožňujú monitorovať veľkosť a význam transakcií s cennými papiermi a vyrovnaní na finančných trhoch, ako aj posúdiť pretrvávajúci a možný vplyv daného centrálneho depozitára na trh s cennými papiermi ako celok.

(28)

Na to, aby príslušný orgán mohol monitorovať a hodnotiť riziká, ktorým je alebo môže byť centrálny depozitár vystavený a ktoré môžu vyplynúť pre hladké fungovanie trhu s cennými papiermi, by mal byť schopný požadovať ďalšie informácie o rizikách a činnostiach centrálneho depozitára. Príslušný orgán by preto mal byť schopný určiť a požadovať z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť, ktorú mu predložil iný orgán, akékoľvek ďalšie informácie, ktoré považuje za potrebné na každé preskúmanie a hodnotenie činností centrálneho depozitára.

(29)

Je dôležité zabezpečiť, aby centrálne depozitáre tretej krajiny, ktoré majú v úmysle poskytovať služby podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014, nenarušili riadne fungovanie trhov Únie.

(30)

Príslušný orgán tretej krajiny je povinný priebežne posudzovať, či centrálny depozitár tretej krajiny plne dodržiava prudenciálne požiadavky tretej krajiny. Cieľom informácií, ktoré má Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) poskytnúť žiadajúci centrálny depozitár tretej krajiny, by nemalo byť zopakovanie posúdenia príslušného orgánu tretej krajiny, ale zabezpečenie toho, aby žiadateľ podliehal účinnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine, čím sa zaručí vysoká miera ochrany investorov.

(31)

S cieľom umožniť orgánu ESMA vykonanie úplného posúdenia žiadosti o uznanie by informácie poskytnuté žiadateľom mali byť doplnené o informácie, ktoré sú potrebné na posúdenie účinnosti priebežného dohľadu, právomocí presadzovania a krokov prijímaných príslušným orgánom danej tretej krajiny. Tieto informácie by sa mali poskytovať na základe dohody o spolupráci uzavretej v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014. Dohodou o spolupráci by sa malo zabezpečiť, aby bol orgán ESMA včas informovaný o akomkoľvek konaní v oblasti dohľadu alebo presadzovania voči centrálnemu depozitáru tretej krajiny žiadajúcemu o uznanie a o akejkoľvek zmene podmienok, za akých bolo príslušnému centrálnemu depozitáru udelené povolenie, a o akejkoľvek relevantnej aktualizácii informácií, ktoré pôvodne poskytol centrálny depozitár v rámci postupu uznávania.

(32)

S cieľom zabezpečiť ochranu práv investorov a náležité riadenie konfliktu zákonných otázok pri posudzovaní opatrení, ktoré centrálny depozitár tretej krajiny plánuje prijať, aby jeho používatelia mohli dodržiavať vnútroštátne právne predpisy uvedené v článku 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, by centrálny depozitár tretej krajiny mal podľa potreby zohľadniť emitentov aj účastníkov v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi uvedenými v článku 49 ods. 1 uvedeného nariadenia.

(33)

Centrálny depozitár by na zriadenie spoľahlivého rámca na riadenie rizík mal integrovane a komplexne zohľadniť všetky relevantné riziká. Malo by to zahŕňať riziká, ktoré centrálny depozitár znáša od iných subjektov, a riziká, ktoré predstavuje pre tretie strany vrátane svojich používateľov a v možnom rozsahu ich klientov, ako aj prepojených centrálnych depozitárov, centrálnych protistrán, obchodných miest, platobných systémov, vyrovnávajúcich bánk, poskytovateľov likvidity a investorov.

(34)

S cieľom zabezpečiť, aby centrálne depozitáre pôsobili s úrovňou ľudských zdrojov potrebnou na plnenie všetkých svojich povinností a aby príslušné orgány mali relevantné kontaktné miesta v centrálnych depozitároch, nad ktorými vykonávajú dohľad, centrálne depozitáre by mali mať kľúčových osobitných zamestnancov, ktorí by mali byť zodpovední za centrálny depozitár a za svoj individuálny výkon najmä na úrovni vrcholového manažmentu a riadiaceho orgánu.

(35)

Na zabezpečenie náležitej kontroly činností, ktoré vykonávajú centrálne depozitáre, by sa mali zaviesť a pravidelne vykonávať nezávislé audity, ktoré by mali zahŕňať činnosti centrálneho depozitára, postupy riadenia rizík, mechanizmy dodržiavania súladu s predpismi a mechanizmy vnútornej kontroly. Pre nezávislosť auditov by nemala byť nutne potrebná účasť externého audítora, pokiaľ centrálny depozitár príslušnému orgánu preukáže riadne zabezpečenie nezávislosti svojho vnútorného audítora. Centrálny depozitár by na zabezpečenie nezávislosti svojej vnútornej audítorskej funkcie mal zriadiť aj audítorský výbor.

(36)

Centrálny depozitár by mal zriadiť výbor pre riziká s cieľom zabezpečiť, aby mal riadiaci orgán centrálneho depozitára poradenstvo na najvyššej technickej úrovni o celkovej tolerancii súčasných a budúcich rizík a o stratégii pre tieto riziká. Výbor pre riziká by v záujme zabezpečenia nezávislosti od výkonného manažmentu centrálneho depozitára a vysokého stupňa spôsobilosti mal byť väčšinou zložený z nevýkonných členov a mala by mu predsedať osoba s náležitými skúsenosťami s riadením rizík.

(37)

Centrálny depozitár by pri posudzovaní možných konfliktov záujmov nemal preskúmať len členov riadiaceho orgánu, vrcholového manažmentu alebo zamestnancov centrálneho depozitára, ale aj akúkoľvek osobu, ktorá je priamo alebo nepriamo prepojená s týmito osobami alebo s centrálnym depozitárom, pričom môže ísť o fyzickú aj právnickú osobu.

(38)

Centrálny depozitár by mal mať hlavného manažéra zodpovedného za riadenie rizík, hlavného manažéra zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi, hlavného manažéra pre technológie, ako aj funkciu riadenia rizík, funkciu pre technológie, funkciu pre dodržiavanie súladu s predpismi a vnútornú kontrolu a funkciu pre vnútorný audit. Centrálny depozitár by mal byť v každom prípade schopný usporiadať vnútornú štruktúru týchto funkcií podľa svojich potrieb. Úlohy hlavného manažéra zodpovedného za riadenie rizík, hlavného manažéra zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi a hlavného manažéra pre technológie by mali vykonávať rôzne osoby, keďže tieto funkcie zvyčajne vykonávajú osoby s rôznymi akademickými a profesijnými profilmi. V tejto súvislosti ustanovenia stanovené v tomto nariadení úzko sledujú systém zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (2) pre ostatné trhové infraštruktúry.

(39)

Záznamy, ktoré centrálny depozitár vedie, by mali byť štruktúrované a mali by umožniť ľahký prístup k uloženým údajom zo strany príslušných orgánov zapojených do dohľadu nad centrálnymi depozitármi. Centrálny depozitár by mal zabezpečiť, aby záznamy údajov, ktoré vedie, vrátane úplného účtovníctva cenných papierov, ktoré uchováva, boli správne a aktuálne, aby mohli slúžiť ako spoľahlivý zdroj údajov na účely dohľadu.

(40)

Na uľahčenie nahlasovania a zaznamenávania konzistentného súboru informácií podľa rôznych požiadaviek by záznamy vedené centrálnymi depozitármi mali pokrývať každú jednotlivú službu, ktorú centrálny depozitár poskytuje v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014, a mali by zahŕňať minimálne všetky údaje, ktoré sa majú oznamovať podľa pravidiel o disciplíne pri vyrovnaní stanovených v uvedenom nariadení.

(41)

Zachovanie práv emitentov a investorov je nevyhnutné na riadne fungovanie trhu s cennými papiermi. Centrálny depozitár by mal preto uplatňovať vhodné pravidlá, postupy a kontroly na zamedzenie neoprávnenému vytvoreniu alebo vymazaniu cenných papierov. Mal by tiež aspoň raz denne vykonávať odsúhlasovanie účtov cenných papierov, ktoré uchováva.

(42)

Centrálny depozitár by mal mať spoľahlivé účtovné postupy a vykonávať audity na overenie, že jeho záznamy cenných papierov sú správne a že jeho opatrenia, ktoré zabezpečujú integritu emisií cenných papierov, sú primerané.

(43)

V záujme efektívneho zabezpečenia integrity emisie by sa opatrenia na odsúhlasovanie stanovené v nariadení (EÚ) č. 909/2014 mali uplatňovať na všetky centrálne depozitáre bez ohľadu na to, či v súvislosti s emisiou cenných papierov poskytujú evidenčné služby alebo služby centrálneho vedenia účtov uvedené v uvedenom nariadení.

(44)

Pokiaľ ide o ostatné subjekty zapojené do procesu odsúhlasovania, treba rozlišovať viaceré scenáre v závislosti od úlohy týchto subjektov. Opatrenia na odsúhlasovanie by mali odrážať konkrétne úlohy týchto subjektov. Podľa modelu registra sa v registri vedú záznamy o cenných papieroch, ktoré sú evidované aj v centrálnom depozitári. Podľa modelu sprostredkovateľov prevodu je správca fondu alebo sprostredkovateľ prevodu zodpovedný za účet, na ktorom sa eviduje časť emisie cenných papierov zaznamenaných v centrálnom depozitári. Podľa modelu všeobecných depozitárov všeobecný depozitár využívajú centrálne depozitáre, ktoré zriadia interoperabilné prepojenie, a všeobecný depozitár by mal byť zodpovedný za celkovú integritu emisií cenných papierov, ktoré prvotne zaevidovali alebo centrálne uchovávajú centrálne depozitáre, ktoré zriadili interoperabilné prepojenie.

(45)

V záujme zmiernenia prevádzkových rizík, ktoré tvoria riziká spôsobené nedostatkami informačných systémov, vnútornými postupmi, správaním zamestnancov alebo narušeniami spôsobenými vonkajšími udalosťami, ktoré vedú k zníženiu, zhoršeniu alebo výpadku služieb poskytovaných centrálnym depozitárom, by centrálne depozitáre mali určiť všetky riziká a sledovať ich vývoj bez ohľadu na ich pôvod, ktorý môže zahŕňať napríklad ich používateľov, poskytovateľov služieb pre centrálne depozitáre alebo iné trhové infraštruktúry vrátane iných centrálnych depozitárov. Prevádzkové riziká by sa mali riadiť podľa dobre zdokumentovaného a spoľahlivého rámca s jasne pridelenými úlohami a zodpovednosťami. Tento rámec by mal zahŕňať prevádzkové ciele, sledovacie prvky, mechanizmy na posudzovanie a mal by byť integrovaný v systéme centrálneho depozitára na riadenie rizík. V tejto súvislosti by mal byť hlavný manažér zodpovedný za riadenie rizík centrálneho depozitára zodpovedný za rámec na riadenie prevádzkových rizík. Centrálne depozitáre by mali svoje riziko riadiť vnútorne. Keď sú vnútorné kontroly nedostatočné alebo keď odstránenie určitých rizík nie je rozumne možné, centrálny depozitár by mal byť schopný zabezpečiť finančné krytie týchto rizík prostredníctvom poistenia.

(46)

Centrálne depozitáre by nemali vstupovať do investícií, ktoré môžu ovplyvniť ich rizikový profil. Centrálne depozitáre by zmluvy o derivátoch mali uzatvárať, len ak musia zabezpečiť riziko, ktoré nevedia inak znížiť. Hedžing by mal podliehať určitým prísnym podmienkam, ktoré zabezpečia, aby sa deriváty nepoužívali na iné účely než na krytie rizík a aby sa nepoužívali na realizáciu zisku.

(47)

Aktíva centrálnych depozitárov by sa mali uchovávať bezpečne, mali by byť ľahko prístupné a malo by byť možné ich rýchlo premeniť na likvidné prostriedky. Centrálny depozitár by preto mal zabezpečiť, aby jeho politiky a postupy týkajúce sa rýchleho prístupu k jeho vlastným aktívam boli aspoň čiastočne založené na povahe, veľkosti, množstve, splatnosti a umiestnení aktív. Centrálny depozitár by mal tiež zabezpečiť, aby rýchly prístup k jeho aktívam nebol negatívne ovplyvnený externým zabezpečovaním funkcií úschovy alebo investičných funkcií od subjektu, ktorý je treťou stranou.

(48)

Centrálny depozitár by mal byť na riadenie svojich potrieb likvidity schopný pristupovať k svojim peňažným aktívam okamžite a mal by byť tiež schopný pristupovať k akýmkoľvek cenným papierom, ktoré drží vo vlastnom mene, v rovnaký pracovný deň, keď sa prijme rozhodnutie o premene aktív na likvidné prostriedky.

(49)

Na zabezpečenie väčšieho stupňa ochrany aktív centrálneho depozitára pred zlyhaním sprostredkovateľa by centrálny depozitár, ktorý pristupuje k inému centrálnemu depozitáru prostredníctvom prepojenia centrálnych depozitárov, mal viesť tieto aktíva na oddelenom účte v prepojenom centrálnom depozitári. Touto úrovňou segregácie by sa malo zabezpečiť, aby aktíva centrálneho depozitára boli oddelené od aktív iných subjektov a aby boli príslušne chránené. Je však potrebné umožniť zriadenie prepojení s centrálnymi depozitármi tretej krajiny, aj keď individuálne oddelené účty nie sú dostupné v centrálnom depozitári tretej krajiny, za podmienky, že aktíva žiadajúceho centrálneho depozitára sú v každom prípade primerane chránené a príslušné orgány sú informované o rizikách vyplývajúcich z nedostupnosti individuálne oddelených účtov a príslušného zmiernenia týchto rizík.

(50)

V záujme zabezpečenia, aby centrálny depozitár investoval svoje finančné zdroje do vysoko likvidných nástrojov s minimálnymi trhovými a úverovými rizikami a aby tieto investície bolo možné rýchlo premeniť na likvidné prostriedky s minimálnym vplyvom na cenu, mal by centrálny depozitár diverzifikovať svoje portfólio a zaviesť príslušné limity koncentrácie, pokiaľ ide o emitentov nástrojov, do ktorých investuje svoje zdroje.

(51)

Centrálny depozitár by na zabezpečenie bezpečnosti a efektívnosti dohody o prepojení centrálneho depozitára s iným centrálnym depozitárom mal identifikovať, monitorovať a riadiť všetky možné zdroje rizík vyplývajúcich z dohody o prepojení. Prepojenie centrálnych depozitárov by malo mať vo všetkých príslušných jurisdikciách dobrý právny základ, ktorý podporuje jeho zámer a poskytuje primeranú ochranu pre centrálne depozitáre v prepojení. Prepojené centrálne depozitáre by mali merať, monitorovať a riadiť úverové riziká a riziká likvidity vyplývajúce z prepojených depozitárov.

(52)

Žiadajúci centrálny depozitár, ktorý využíva nepriame prepojenie centrálnych depozitárov alebo sprostredkovateľa na prevádzkovanie prepojenia centrálneho depozitára s prijímajúcim centrálnym depozitárom, by mal merať, monitorovať a riadiť ďalšie riziká vrátane rizika úschovy, úverového, právneho a prevádzkového rizika vyplývajúce z využívania sprostredkovateľa s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a efektívnosť dohody o prepojení.

(53)

Centrálne depozitáre by na zabezpečenie integrity emisie, keď sú cenné papiere vedené vo viacerých centrálnych depozitároch prostredníctvom prepojení centrálnych depozitárov, mali používať osobitné opatrenia na odsúhlasovanie a koordinovať svoje činnosti.

(54)

Centrálne depozitáre by mali poskytovať spravodlivý a otvorený prístup k svojim službám s náležitým zohľadnením rizík pre finančnú stabilitu a usporiadanosť trhov. Mali by kontrolovať riziká vyplývajúce z ich účastníkov a iných používateľov stanovením kritérií súvisiacich s rizikom pre poskytovanie ich služieb. Centrálne depozitáre by mali zabezpečiť, aby ich používatelia, ako napríklad účastníci, akékoľvek iné centrálne depozitáre, centrálne protistrany, obchodné miesta alebo emitenti, ktorým bol poskytnutý prístup k ich službám, spĺňali kritériá a mali požadovanú prevádzkovú kapacitu, finančné zdroje, zákonné právomoci a odborné znalosti s riadením rizika s cieľom zamedziť výskytu rizík pre centrálne depozitáre a iných používateľov.

(55)

Centrálny depozitár by na zabezpečenie bezpečnosti a efektívnosti svojho systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi mal priebežne monitorovať plnenie svojich požiadaviek na prístup a mal by mať jasne stanovené a zverejnené postupy na uľahčenie pozastavenia činnosti a riadny odchod žiadajúcej strany, ktorá poruší alebo už nespĺňa požiadavky na prístup.

(56)

Na účely povolenia na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu by centrálny depozitár mal príslušnému orgánu predložiť žiadosť vrátane všetkých potrebných prvkov na zabezpečenie, aby poskytovanie vedľajších služieb bankového typu neovplyvnilo hladké poskytovanie hlavných služieb centrálneho depozitára. Od subjektov, ktoré už sú povolené ako centrálne depozitáre, by sa nemalo vyžadovať opätovné predloženie prvkov, ktoré už predložili v priebehu procesu žiadosti o udelenie povolenia pre centrálny depozitár podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(57)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu a jednotné uplatňovanie práva by sa určité požiadavky stanovené v tomto nariadení týkajúce sa opatrení pre disciplínu pri vyrovnaní mali začať uplatňovať od dátumu nadobudnutia účinnosti daných opatrení.

(58)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré orgán ESMA predložil Komisii.

(59)

Orgán ESMA pri vypracúvaní technických predpisov uvedených v tomto nariadení intenzívne spolupracoval s členmi Európskeho systému centrálnych bánk a Európskym orgánom pre bankovníctvo.

(60)

Orgán ESMA vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 o stanovisko (3),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„obdobie preskúmania“ je skúmané obdobie, ktoré sa začína dňom nasledujúcom po konci predchádzajúceho obdobia preskúmania a hodnotenia;

b)

„pokyn na vyrovnanie“ je prevodný príkaz vymedzený v článku 2 bode i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (4);

c)

„obmedzenie vyrovnania“ je blokovanie, rezervácia alebo vyčlenenie cenných papierov, ktoré spôsobujú ich nedostupnosť pre vyrovnanie, alebo blokovanie alebo rezervácia peňažných prostriedkov, ktoré spôsobujú ich nedostupnosť pre vyrovnanie;

d)

„fond obchodovaný na burze“ (ETF) je fond vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 46 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (5);

e)

„centrálny depozitár emitenta“ je centrálny depozitár, ktorý poskytuje hlavné služby uvedené v oddiele A bodoch 1 alebo 2 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014 v súvislosti s emisiou cenných papierov;

f)

„centrálny depozitár investora“ je centrálny depozitár, ktorý je buď účastníkom v systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovanom iným centrálnym depozitárom, alebo ktorý využíva tretiu stranu alebo sprostredkovateľa, ktorý je účastníkom v systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovanom iným centrálnym depozitárom v súvislosti s emisiou cenných papierov;

g)

„trvanlivý nosič“ je akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje uchovávanie informácií tak, aby boli prístupné pre budúce potreby na obdobie primerané účelom informácií, a ktoré umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií.

KAPITOLA II

STANOVENIE NAJRELEVANTNEJŠÍCH MIEN A PRAKTICKÉ POSTUPY PRE KONZULTÁCIE RELEVANTNÝCH PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV

[článok 12 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Článok 2

Stanovenie najrelevantnejších mien

1.   Najrelevantnejšie meny uvedené v článku 12 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa určujú jedným z týchto výpočtov:

a)

relatívny podiel každej meny Únie v celkovej hodnote vyrovnania centrálneho depozitára podľa pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu za obdobie jedného roka, pokiaľ každý jednotlivý podiel presahuje 1 %;

b)

relatívny podiel pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu vyrovnaných centrálnym depozitárom v mene Únie v porovnaní s celkovou hodnotou pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu vyrovnaných v tejto mene vo všetkých centrálnych depozitároch v Únii vypočítanou za obdobie jedného roka, pokiaľ každý jednotlivý podiel presahuje 10 %.

2.   Výpočty uvedené v prvom odseku vykonáva ročne príslušný orgán každého centrálneho depozitára.

Článok 3

Praktické postupy pre konzultáciu relevantných orgánov uvedených v článku 12 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č. 909/2014

1.   Keď jednu z najrelevantnejších mien stanovených podľa článku 2 tohto nariadenia vydáva viac ako jedna centrálna banka, tieto centrálne banky určia jedného zástupcu ako príslušný orgán pre túto menu uvedený v článku 12 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

2.   Keď je peňažná časť transakcií s cennými papiermi vyrovnaná v súlade s článkom 40 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 prostredníctvom účtov otvorených vo viacerých centrálnych bankách, ktoré vydávajú rovnakú menu, tieto centrálne banky určia jedného zástupcu ako príslušný orgán uvedený v článku 12 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.

KAPITOLA III

UDELENIE POVOLENIA PRE CENTRÁLNE DEPOZITÁRE

[článok 17 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

ODDIEL 1

Všeobecné informácie o žiadajúcich centrálnych depozitároch

Článok 4

Identifikácia a právne postavenie žiadajúcich centrálnych depozitárov

1.   V žiadosti o povolenie sa jasne určuje žiadajúci centrálny depozitár a činnosti a služby, ktoré má v úmysle vykonávať.

2.   Žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie:

a)

kontaktné údaje osoby zodpovednej za žiadosť;

b)

kontaktné údaje osoby alebo osôb zodpovedných za funkciu dodržiavania súladu s predpismi a funkciu vnútornej kontroly;

c)

názov spoločnosti žiadajúceho centrálneho depozitára, jeho identifikátor právneho subjektu a adresa sídla v Únii;

d)

zakladateľský dokument a stanovy akciovej spoločnosti alebo iné zakladateľské a štatutárne dokumenty žiadajúceho centrálneho depozitára;

e)

výpis z príslušného obchodného alebo súdneho registra alebo iná forma overených dôkazov o adrese sídla a obchodnej činnosti žiadajúceho centrálneho depozitára, platné k dátumu žiadosti;

f)

identifikácia systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré centrálny depozitár prevádzkuje alebo má v úmysle prevádzkovať;

g)

kópia rozhodnutia riadiaceho orgánu o žiadosti a zápisnica zo zasadnutia, na ktorom riadiaci orgán schválil spis so žiadosťou a jeho predloženie;

h)

diagram znázorňujúci vlastnícke väzby medzi materskou spoločnosťou, dcérskymi spoločnosťami a inými pridruženými subjektmi alebo pobočkami, v ktorom sú identifikované subjekty na diagrame úplným názvom spoločnosti, právnym postavením, adresou sídla a daňovým identifikačným číslom alebo identifikačným číslom organizácie;

i)

opis obchodných činností dcérskych spoločností žiadajúceho centrálneho depozitára a iných právnických osôb, v ktorých má žiadajúci centrálny depozitár majetkovú účasť, vrátane informácií o úrovni majetkovej účasti;

j)

zoznam:

i)

s menom každej osoby alebo každého subjektu, ktorá/ktorý priamo alebo nepriamo drží 5 % alebo viac kapitálu alebo hlasovacích práv žiadajúceho centrálneho depozitára;

ii)

s menom každej osoby alebo každého subjektu, ktorá/ktorý by mohla/mohol vykonávať značný vplyv na riadenie žiadajúceho centrálneho depozitára na základe podielu na kapitáli žiadajúceho centrálneho depozitára;

k)

zoznam:

i)

s menom každého subjektu, v ktorom žiadajúci centrálny depozitár drží 5 % alebo viac kapitálu alebo hlasovacích práv subjektu;

ii)

s menom každého subjektu, nad ktorého riadením žiadajúci centrálny depozitár vykonáva značný vplyv;

l)

zoznam hlavných služieb uvedených v oddiele A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, ktoré žiadajúci centrálny depozitár poskytuje alebo má v úmysle poskytovať;

m)

zoznam vedľajších služieb jasne vymedzených v oddiele B prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, ktoré žiadajúci centrálny depozitár poskytuje alebo má v úmysle poskytovať;

n)

zoznam akýchkoľvek iných vedľajších služieb povolených, ale nie výslovne vymedzených v oddiele B prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, ktoré žiadajúci centrálny depozitár poskytuje alebo má v úmysle poskytovať;

o)

zoznam investičných služieb, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/65/EÚ, uvedených v písmene n);

p)

zoznam služieb a činností, ktorých zabezpečovanie žiadajúci centrálny depozitár zverí alebo má v úmysle zveriť tretej strane v súlade s článkom 30 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

q)

mena alebo meny, ktoré žiadajúci centrálny depozitár spracúva alebo má v úmysle spracúvať v spojení so službami, ktoré žiadajúci centrálny depozitár poskytuje, bez ohľadu na to, či sú peňažné prostriedky vyrovnané na účte centrálnej banky, účte centrálneho depozitára alebo na účte v určenej úverovej inštitúcii;

r)

informácie o akomkoľvek prebiehajúcom a ukončenom súdnom, správnom, arbitrážnom alebo inom právnom konaní, ktorého je žiadajúci centrálny depozitár účastníkom a ktorý mu môže spôsobiť finančné alebo iné náklady.

3.   Keď má žiadajúci centrálny depozitár v úmysle poskytovať hlavné služby alebo zriadiť pobočku v súlade s článkom 23 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, žiadosť o povolenie obsahuje aj tieto informácie:

a)

členský štát alebo členské štáty, v ktorom/ktorých má žiadajúci centrálny depozitár v úmysle pôsobiť;

b)

plán činnosti, v ktorom sa uvádzajú najmä služby, ktoré žiadajúci centrálny depozitár poskytuje alebo má v úmysle poskytovať v hostiteľskom členskom štáte;

c)

mena alebo meny, ktoré žiadajúci centrálny depozitár spracúva alebo má v úmysle spracúvať v hostiteľskom členskom štáte;

d)

keď sa služby poskytujú alebo majú poskytovať prostredníctvom pobočky, organizačná štruktúra pobočky a mená osôb zodpovedných za jej riadenie;

e)

keď je to relevantné, posúdenie opatrení, ktoré má žiadajúci centrálny depozitár v úmysle prijať s cieľom umožniť svojim používateľom dodržiavanie vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v článku 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

Článok 5

Všeobecné informácie o politikách a postupoch

1.   V žiadosti o povolenie sa bližšie určujú tieto informácie o politikách a postupoch žiadajúceho centrálneho depozitára uvedených v tejto kapitole:

a)

názvy funkcií osôb zodpovedných za schválenie a vykonávanie politík a postupov;

b)

opis opatrení na vykonávanie a monitorovanie dodržiavania politík a postupov.

2.   Žiadosť o povolenie obsahuje opis postupov, ktoré žiadajúci centrálny depozitár zaviedol podľa článku 65 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

Článok 6

Informácie o službách a činnostiach centrálneho depozitára

Žiadajúci centrálny depozitár v žiadosti o povolenie uvedie:

a)

podrobný opis služieb uvedených v článku 4 ods. 2 písm. l) až p);

b)

postupy, ktoré sa majú vykonávať pri poskytovaní služieb uvedených v písmene a).

Článok 7

Informácie pre skupiny

1.   Keď je žiadajúci centrálny depozitár súčasťou skupiny podnikov, ktorá zahŕňa iné centrálne depozitáre alebo úverové inštitúcie uvedené v článku 54 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, žiadosť o povolenie obsahuje:

a)

politiky a postupy uvedené v článku 26 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

informácie o zložení vrcholového manažmentu, riadiaceho orgánu a o štruktúre akcionárov materskej spoločnosti a ostatných podnikov v skupine;

c)

služby a kľúčové osoby iné než vrcholový manažment, ktoré žiadajúci centrálny depozitár využíva spoločne s inými podnikmi v skupine.

2.   Keď žiadajúci centrálny depozitár má materskú spoločnosť, v žiadosti o povolenie sa uvedú tieto informácie:

a)

adresa sídla materskej spoločnosti žiadajúceho centrálneho depozitára;

b)

keď je materská spoločnosť povolený alebo registrovaný subjekt a podlieha dohľadu na základe právnych predpisov Únie alebo tretej krajiny, príslušné číslo povolenia alebo registrácie a názov orgánu alebo orgánov príslušných na dohľad nad materskou spoločnosťou.

3.   Keď žiadajúci centrálny depozitár zveril zabezpečovanie služieb alebo činností podniku v rámci skupiny v súlade s článkom 30 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, žiadosť obsahuje zhrnutie a kópiu dohody o externom zabezpečovaní činností.

ODDIEL 2

Finančné zdroje na poskytovanie služieb žiadajúcim centrálnym depozitárom

Článok 8

Finančné správy, obchodný plán a plán obnovy

1.   Žiadosť o povolenie obsahuje tieto finančné a obchodné informácie, aby príslušný orgán mohol posúdiť dodržiavanie článkov 44, 46 a 47 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zo strany žiadajúceho centrálneho depozitára:

a)

finančné správy vrátane úplného súboru účtovných závierok za predchádzajúce tri roky a štatutárna audítorská správa o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (6) za predchádzajúce tri roky;

b)

keď audit žiadajúceho centrálneho depozitára vykonáva externý audítor, meno a vnútroštátne číslo registrácie externého audítora;

c)

obchodný plán vrátane finančného plánu a odhadovaného rozpočtu s rôznymi predpokladanými obchodnými scenármi pre služby, ktoré žiadajúci centrálny depozitár poskytuje, pre referenčné obdobie najmenej troch rokov;

d)

akýkoľvek plán na zriadenie dcérskych spoločností a pobočiek a ich umiestnenie;

e)

opis obchodných činností, ktoré žiadajúci centrálny depozitár plánuje vykonávať, vrátane obchodných činností akýchkoľvek dcérskych spoločností alebo pobočiek žiadajúceho centrálneho depozitára.

2.   Keď nie sú historické finančné informácie uvedené v odseku 1 písm. a) k dispozícii, žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie o žiadajúcom centrálnom depozitári:

a)

dôkaz preukazujúci dostatočné finančné zdroje počas šiestich mesiacov po udelení povolenia;

b)

finančný výkaz v priebehu účtovného roka;

c)

výkazy týkajúce sa finančnej situácie žiadajúceho centrálneho depozitára vrátane súvahy, výkazu ziskov a strát, zmien vlastného imania a peňažných tokov a zhrnutie účtovných politík a iné relevantné vysvetlivky;

d)

auditované ročné účtovné závierky akejkoľvek materskej spoločnosti za tri účtovné obdobia pred dátumom žiadosti.

3.   Žiadosť obsahuje opis primeraného plánu obnovy na zabezpečenie kontinuity kľúčových činností žiadajúceho centrálneho depozitára uvedeného v článku 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 vrátane:

a)

zhrnutia s prehľadom plánu a jeho vykonávania;

b)

určenia kľúčových činností žiadajúceho centrálneho depozitára, stresových scenárov a udalostí, ktoré spúšťajú obnovu, a opisu nástrojov obnovy, ktoré použije žiadajúci centrálny depozitár;

c)

posúdenia vplyvu plánu obnovy na zainteresované strany, ktoré budú pravdepodobne dotknuté jeho vykonávaním;

d)

posúdenia právnej vymáhateľnosti plánu obnovy, v ktorom sa zohľadnia akékoľvek právne obmedzenia vyplývajúce z právnych predpisov Únie, vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov tretej krajiny.

ODDIEL 3

Organizačné požiadavky

Článok 9

Organizačná schéma

Žiadosť o povolenie obsahuje organizačnú schému, v ktorej sa opisuje organizačná štruktúra žiadajúceho centrálneho depozitára. Schéma obsahuje:

a)

totožnosť a úlohy osôb zodpovedných za tieto pozície:

i)

vrcholový manažment;

ii)

manažéri zodpovední za prevádzkové funkcie uvedené v článku 47 ods. 3;

iii)

manažéri zodpovední za činnosti prípadných pobočiek žiadajúceho centrálneho depozitára;

iv)

iné významné úlohy v činnostiach žiadajúceho centrálneho depozitára;

b)

počet zamestnancov v každej divízii a prevádzkovej jednotke.

Článok 10

Zamestnanecké politiky a postupy

Žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie o politikách a postupoch žiadajúceho centrálneho depozitára týkajúcich sa zamestnancov:

a)

opis politiky odmeňovania vrátane informácií o pevných a pohyblivých prvkoch odmeňovania vrcholového manažmentu, členov riadiaceho orgánu a zamestnancov zamestnaných vo funkciách riadenia rizík, kontroly dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly, vnútorného auditu a v technologických funkciách žiadajúceho centrálneho depozitára;

b)

opatrenia, ktoré žiadajúci centrálny depozitár zaviedol na zmiernenie rizika vyplývajúce z prílišného spoliehania sa na zodpovednosti zverené akejkoľvek jednotlivej osobe.

Článok 11

Nástroje na monitorovanie rizík a systémy správy a riadenia

1.   Žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie o systémoch správy a riadenia a o nástrojoch na monitorovanie rizík žiadajúceho centrálneho depozitára:

a)

opis systémov správy a riadenia žiadajúceho centrálneho depozitára zriadených v súlade s článkom 47 ods. 2;

b)

politiky, postupy a systémy zriadené v súlade s článkom 47 ods. 1;

c)

opis zloženia, úlohy a zodpovedností členov riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu a výborov zriadených v súlade s článkom 48.

2.   Informácie uvedené v odseku 1 obsahujú opis postupov týkajúcich sa výberu, vymenúvania, hodnotenia výkonu a odvolania vrcholového manažmentu a členov riadiaceho orgánu.

3.   Žiadajúci centrálny depozitár opíše svoj postup na sprístupnenie svojich systémov správy a riadenia a pravidiel, ktorými sa riadi jeho činnosť, verejnosti.

4.   Keď žiadajúci centrálny depozitár dodržiava uznávaný kódex správy a riadenia spoločností, v žiadosti sa určí prípadný kódex, priloží sa kópia tohto kódexu a uvedú sa dôvody pre situácie, keď sa žiadajúci centrálny depozitár odchýli od tohto kódexu.

Článok 12

Funkcie dodržiavania súladu s predpismi, vnútornej kontroly a vnútorného auditu

1.   Žiadosť o povolenie obsahuje opis postupov pre interné nahlasovanie porušení žiadajúceho centrálneho depozitára uvedených v článku 26 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

2.   Žiadosť o povolenie obsahuje informácie o politikách a postupoch vnútorného auditu žiadajúceho centrálneho depozitára uvedených v článku 51 vrátane:

a)

opisu nástrojov na monitorovanie a hodnotenie primeranosti a efektívnosti systémov vnútorného auditu žiadajúceho centrálneho depozitára;

b)

opisu nástrojov na kontrolu a ochranu systémov spracovania informácií žiadajúceho centrálneho depozitára;

c)

opisu vývoja a používania metodiky vnútorného auditu žiadajúceho centrálneho depozitára;

d)

pracovného plánu funkcie vnútorného auditu na tri roky od dátumu uplatňovania;

e)

opisu úloh a kvalifikácií každej osoby zodpovednej za vnútorný audit uvedený v článku 47 ods. 3 písm. d) pod dohľadom audítorského výboru uvedeného v článku 48 ods. 1 písm. b).

3.   Žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie o funkcii dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly žiadajúceho centrálneho depozitára uvedenej v článku 47 ods. 3 písm. c):

a)

opis úloh a kvalifikácií osôb zodpovedných za funkciu dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly a akýchkoľvek iných zamestnancov zapojených do posudzovania dodržiavania súladu s predpismi vrátane opisu prostriedkov na zabezpečenie nezávislosti funkcie dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly od ostatných obchodných jednotiek;

b)

politiky a postupy funkcie dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly vrátane opisu úlohy dodržiavania súladu s predpismi riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu;

c)

ak je dostupná, posledná vnútorná správa, ktorú vypracovali osoby zodpovedné za funkciu dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly alebo iní zamestnanci zapojení do posudzovania dodržiavania súladu s predpismi v žiadajúcom centrálnom depozitári.

Článok 13

Vrcholový manažment, riadiaci orgán a akcionári

1.   Žiadosť o povolenie obsahuje pre každého člena vrcholového manažmentu a pre každého člena riadiaceho orgánu žiadajúceho centrálneho depozitára tieto informácie, aby príslušný orgán mohol posúdiť dodržiavanie súladu s článkom 27 ods. 1 a 4 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zo strany žiadajúceho centrálneho depozitára:

a)

kópia životopisu s uvedenými skúsenosťami a znalosťami každého člena;

b)

podrobné údaje o akýchkoľvek trestných a správnych sankciách uložených členovi v súvislosti s poskytovaním finančných alebo dátových služieb alebo v súvislosti s činmi podvodu alebo sprenevery prostriedkov vo forme náležitého úradného osvedčenia, ak je dostupné v príslušnom, členskom štáte;

c)

vlastné čestné vyhlásenie v súvislosti s poskytovaním finančných alebo dátových služieb, v ktorom všetci členovia vrcholového manažmentu a riadiaceho orgánu uvedú, či:

i)

boli usvedčení z akéhokoľvek trestného alebo správneho deliktu v súvislosti s poskytovaním finančných alebo dátových služieb alebo v súvislosti s činmi podvodu alebo sprenevery prostriedkov;

ii)

boli predmetom negatívneho rozhodnutia v akomkoľvek konaní disciplinárnej povahy, ktoré začal regulačný orgán, vládny orgán alebo agentúra, alebo sú predmetom akéhokoľvek takéhoto konania, ktoré nebolo uzatvorené;

iii)

boli predmetom negatívneho súdneho nálezu v občianskoprávnom konaní pred súdom v spojitosti s poskytovaním finančných alebo dátových služieb alebo za podvod v riadení podniku;

iv)

boli členmi riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu podniku, ktorému regulačný orgán odňal registráciu alebo povolenie, kým boli spojení s podnikom najmenej jeden rok pred dátumom odňatia povolenia alebo registrácie;

v)

im bolo odopreté právo vykonávať akýkoľvek druh činností, ktoré vyžadujú registráciu alebo povolenie regulačným orgánom;

vi)

boli členmi riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu podniku, proti ktorému sa začalo insolvenčné konanie, kým boli spojení s podnikom najmenej jeden rok pred začatím konania;

vii)

boli členmi riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu podniku, ktorému regulačný orgán uložil sankciu, kým boli spojení s podnikom najmenej jeden rok pred uložením tejto sankcie;

viii)

boli inak pokutovaní, suspendovaní, diskvalifikovaní alebo boli predmetom akejkoľvek inej sankcie vládneho, regulačného alebo profesijného orgánu v spojení s poskytovaním finančných alebo dátových služieb;

ix)

stratili spôsobilosť pôsobiť na mieste riaditeľa, spôsobilosť vykonávať inú riadiacu funkciu, boli prepustení zo zamestnania alebo iného miesta v podniku v dôsledku nesprávneho konania alebo profesijného pochybenia.

Na účely písmena c) bodu i) tohto odseku sa vlastné vyhlásenie nevyžaduje, keď sa predloží úradné osvedčenie podľa písmena b) tohto odseku.

2.   Žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie o riadiacom orgáne žiadajúceho centrálneho depozitára:

a)

dôkaz o súlade s článkom 27 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

opis úloh a zodpovednosti členov riadiaceho orgánu;

c)

cieľ pre zastúpenie nedostatočne zastúpeného pohlavia v riadiacom orgáne, príslušná politika o spôsobe dosiahnutia tohto cieľa a metóde, ktorú žiadajúci centrálny depozitár použije na zverejnenie cieľa, politiky a jej vykonávania.

3.   Žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie o vlastníckej štruktúre a akcionároch žiadajúceho centrálneho depozitára:

a)

opis vlastníckej štruktúry žiadajúceho centrálneho depozitára uvedenej v článku 4 ods. 2 bode i) vrátane opisu totožnosti a veľkosti záujmov akéhokoľvek subjektu, ktorý je schopný vykonávať kontrolu nad činnosťami žiadajúceho centrálneho depozitára;

b)

zoznam akcionárov a osôb, ktoré sú schopné vykonávať priamo alebo nepriamo kontrolu nad riadením žiadajúceho centrálneho depozitára.

Článok 14

Riadenie konfliktov záujmov

1.   Žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie o politikách a postupoch zriadených na určenie a riadenie možných konfliktov záujmov zo strany žiadajúceho centrálneho depozitára v súlade s článkom 50:

a)

opis politík a postupov týkajúcich sa určenia, riadenia a oznámenia príslušnému orgánu možných konfliktov záujmov a procesu použitého na zabezpečenie, aby boli zamestnanci žiadajúceho centrálneho depozitára informovaní o týchto politikách a postupoch;

b)

opis kontrol a opatrení zriadených na zabezpečenie plnenia požiadaviek uvedených v písmene a) týkajúcich sa riadenia konfliktov záujmov;

c)

opis týchto prvkov:

i)

úlohy a zodpovednosti kľúčových zamestnancov, najmä ak majú zodpovednosť aj v iných subjektoch;

ii)

opatrenia na zabezpečenie, aby osoby, ktoré majú trvalý konflikt záujmov, boli vylúčené z procesu prijímania rozhodnutí a neprijímali nijaké relevantné informácie týkajúce sa záležitostí, ktorých sa týka trvalý konflikt záujmov;

iii)

aktuálny register existujúcich konfliktov záujmov v čase žiadosti a opis, ako sa riadia tieto konflikty záujmov.

2.   Keď je žiadajúci centrálny depozitár súčasťou skupiny, register uvedený v odseku 1 písm. c) bode iii) zahŕňa opis konfliktov záujmov vyplývajúcich z iných podnikov v rámci skupiny v súvislosti s akoukoľvek službou, ktorú centrálny depozitár poskytuje, a opatrenia zriadené na riadenie týchto konfliktov záujmov.

Článok 15

Dôvernosť

1.   Žiadosť o povolenie obsahuje politiky a postupy žiadajúceho centrálneho depozitára zriadené na zamedzenie neoprávnenému použitiu alebo zverejneniu dôverných informácií. Medzi dôverné informácie patria tieto informácie:

a)

informácie o účastníkoch, klientoch, emitentoch alebo iných používateľoch služieb žiadajúceho centrálneho depozitára;

b)

iné informácie, ktoré žiadajúci centrálny depozitár drží v dôsledku svojej obchodnej činnosti a ktoré sa nesmú použiť na obchodné účely.

2.   Žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie týkajúce sa prístupu zamestnancov k informáciám, ktoré drží žiadajúci centrálny depozitár:

a)

vnútorné postupy týkajúce sa povolení prístupu k informáciám, ktoré zabezpečujú zabezpečený prístup k údajom;

b)

opis obmedzení používania údajov z dôvodov dôvernosti.

Článok 16

Výbor používateľov

Žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie o každom výbore používateľov:

a)

mandát výboru používateľov;

b)

systémy správy a riadenia výboru používateľov;

c)

prevádzkové postupy výboru používateľov;

d)

kritériá prijímania a mechanizmy voľby pre členov výboru používateľov;

e)

zoznam navrhnutých členov výboru používateľov a uvedenie záujmov, ktoré zastupujú.

Článok 17

Vedenie záznamov

1.   Žiadosť o povolenie obsahuje opis systémov, politík a postupov žiadajúceho centrálneho depozitára na vedenie záznamov zriadených a udržiavaných v súlade s kapitolou VIII tohto nariadenia.

2.   Keď žiadajúci centrálny depozitár žiada o povolenie pred dátumom uplatňovania článku 54, žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie:

a)

analýza rozsahu, v akom sú existujúce systémy, politiky a postupy žiadajúceho centrálneho depozitára na vedenie záznamov v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 54;

b)

realizačný plán s podrobnými informáciami o tom, ako žiadajúci centrálny depozitár plní požiadavky uvedené v článku 54 do dátumu, keď nadobudne účinnosť.

ODDIEL 4

Pravidlá vykonávania činnosti

Článok 18

Ciele a zámery

Žiadosť o povolenie obsahuje opis cieľov a zámerov žiadajúceho centrálneho depozitára uvedených v článku 32 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

Článok 19

Vybavovanie sťažností

Žiadosť o povolenie obsahuje postupy, ktoré žiadajúci centrálny depozitár zaviedol na vybavovanie sťažností.

Článok 20

Požiadavky na účasť

Žiadosť o povolenie obsahuje všetky potrebné informácie o účasti v systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaných žiadajúcim centrálnym depozitárom v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a článkami 88 až 90 tohto nariadenia. Tieto informácie zahŕňajú:

a)

kritériá na účasť, ktoré umožňujú spravodlivý a otvorený prístup pre všetky právnické osoby, ktoré sa chcú stať účastníkmi v systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaných žiadajúcim centrálnym depozitárom;

b)

postupy na uplatnenie disciplinárnych opatrení proti existujúcim účastníkom, ktorí nespĺňajú kritériá na účasť.

Článok 21

Transparentnosť

1.   Žiadosť o povolenie obsahuje dokumenty a informácie o cenovej politike žiadajúceho centrálneho depozitára v súvislosti so službami uvedenými v článku 34 nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Tieto informácie zahŕňajú najmä ceny a poplatky za každú hlavnú službu, ktorú žiadajúci centrálny depozitár poskytuje, a akékoľvek existujúce zľavy a rabaty, ako aj podmienky na zníženie cien.

2.   Žiadajúci centrálny depozitár poskytne príslušnému orgánu opis metód použitých na zverejnenie relevantných informácií v súlade s článkom 34 ods. 1, 2, 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

3.   Žiadosť o povolenie obsahuje informácie, ktoré príslušnému orgánu umožňujú posúdiť, ako má žiadajúci centrálny depozitár v úmysle splniť požiadavky na osobitné účtovanie nákladov a výnosov v súlade s článkom 34 ods. 6 a 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

Článok 22

Postupy komunikácie s účastníkmi a inými trhovými infraštruktúrami

Žiadosť o povolenie obsahuje relevantné informácie o tom, ako žiadajúci centrálny depozitár používa medzinárodné otvorené postupy a normy komunikácie pre zasielanie správ a referenčných údajov vo svojich postupoch komunikácie s účastníkmi a inými trhovými infraštruktúrami.

ODDIEL 5

Požiadavky na služby poskytované žiadajúcimi centrálnymi depozitármi

Článok 23

Zaknihovaná podoba

Žiadosť o povolenie obsahuje informácie o postupoch týkajúcich sa zápisov, ktoré zabezpečujú dodržiavanie súladu s článkom 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zo strany žiadajúceho centrálneho depozitára.

Článok 24

Určené dátumy vyrovnania a opatrenia na predchádzanie zlyhaniam vyrovnania a na ich riešenie

1.   Žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie o žiadajúcom centrálnom depozitári:

a)

postupy a opatrenia na predchádzanie zlyhaniam vyrovnania v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

opatrenia na riešenie zlyhaní vyrovnania v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

2.   Keď žiadajúci centrálny depozitár žiada o povolenie pred nadobudnutím účinnosti článkov 6 a 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 v súlade s článkom 76 ods. 4 a 5 uvedeného nariadenia, žiadosť o povolenie obsahuje realizačný plán s informáciami o tom, ako žiadajúci centrálny depozitár plní požiadavky stanovené v článkoch 6 a 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

Inštitúcie uvedené v článku 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zahrnú do realizačného plánu uvedeného v prvom pododseku analýzu rozsahu, v akom sú existujúce pravidlá, postupy, mechanizmy a opatrenia v súlade s požiadavkami stanovenými v článkoch 6 a 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

Článok 25

Integrita emisie

Žiadosť o povolenie obsahuje informácie o pravidlách a postupoch žiadajúceho centrálneho depozitára na zabezpečenie integrity emisií cenných papierov uvedenej v článku 37 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a v kapitole IX tohto nariadenia.

Článok 26

Ochrana cenných papierov účastníkov a cenných papierov ich klientov

Žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie o opatreniach zriadených na ochranu cenných papierov účastníkov žiadajúceho centrálneho depozitára a cenných papierov ich klientov v súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. 909/2014:

a)

pravidlá a postupy na zníženie a riadenie rizík spojených s úschovou cenných papierov;

b)

podrobný opis rôznych úrovní segregácie, ktoré žiadajúci centrálny depozitár ponúka, opis nákladov spojených s každou úrovňou, obchodné podmienky, za ktorých sa poskytujú, ich hlavné právne dôsledky a uplatniteľné právne predpisy o platobnej neschopnosti;

c)

pravidlá a postupy na získanie súhlasov uvedené v článku 38 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

Článok 27

Ukončenie vyrovnania

Žiadosť o povolenie obsahuje informácie o pravidlách pre ukončenie vyrovnania, ktoré žiadajúci centrálny depozitár zaviedol v súlade s článkom 39 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

Článok 28

Finančné vyrovnanie

1.   Žiadosť o povolenie obsahuje postupy na vyrovnanie peňažných platieb pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý žiadajúci centrálny depozitár prevádzkuje, v súlade s článkom 40 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

2.   Žiadajúci centrálny depozitár poskytne informácie o tom, či sa vyrovnanie peňažných platieb poskytuje v súlade s článkom 40 ods. 1 alebo 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

Ak sa vyrovnanie peňažných platieb má vykonávať v súlade s článkom 40 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, žiadajúci centrálny depozitár vysvetlí, prečo nie je vhodné a dostupné vyrovnanie v súlade s článkom 40 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

Článok 29

Pravidlá a postupy pre prípad zlyhania účastníka

Žiadosť o povolenie obsahuje pravidlá a postupy, ktoré žiadajúci centrálny depozitár zaviedol na riadenie zlyhania účastníka.

Článok 30

Prevod aktív účastníkov a klientov v prípade odňatia povolenia

Žiadosť o povolenie obsahuje informácie o postupoch, ktoré centrálny depozitár zaviedol na zabezpečenie včasného a riadneho vyrovnania a prevodu aktív klientov a účastníkov inému centrálnemu depozitáru v prípade odňatia svojho povolenia.

ODDIEL 6

Prudenciálne požiadavky

Článok 31

Právne riziká

1.   Žiadosť o povolenie obsahuje všetky informácie potrebné na umožnenie príslušnému orgánu posúdiť, či sú pravidlá, postupy a zmluvy žiadajúceho centrálneho depozitára jasné, zrozumiteľné a vynútiteľné vo všetkých príslušných jurisdikciách v súlade s článkom 43 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

2.   Keď má žiadajúci centrálny depozitár v úmysle vykonávať činnosť v rôznych jurisdikciách, žiadajúci centrálny depozitár poskytne príslušnému orgánu informácie o opatreniach zriadených na určenie a zmiernenie rizík vyplývajúcich z možných konfliktov záujmov v rôznych jurisdikciách v súlade s článkom 43 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Tieto informácie zahŕňajú akékoľvek právne posúdenie, na ktorom sú tieto opatrenia založené.

Článok 32

Všeobecné obchodné riziká

1.   Žiadajúci centrálny depozitár poskytne príslušnému orgánu opis systémov na riadenie rizík a kontrolu, ako aj IT nástroje, ktoré žiadajúci centrálny depozitár zriadil na riadenie obchodných rizík v súlade s článkom 44 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

2.   Keď žiadajúci centrálny depozitár dostal rating rizika od tretej strany, poskytne ho príslušnému orgánu vrátane akýchkoľvek relevantných informácií, ktoré podporujú tento rating rizika.

Článok 33

Prevádzkové riziká

1.   Žiadosť o povolenie obsahuje informácie, ktoré preukazujú, že žiadajúci centrálny depozitár spĺňa požiadavky na riadenie prevádzkových rizík v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitolou X tohto nariadenia.

2.   Žiadosť o povolenie takisto obsahuje tieto informácie o zozname služieb uvedenom v článku 4 ods. 2 písm. p) tohto nariadenia:

a)

kópia dohôd o externom zabezpečovaní činností;

b)

metódy používané na monitorovanie úrovne externe zabezpečovaných služieb a činností.

Článok 34

Investičná politika

Žiadosť o povolenie obsahuje dôkazy, ktorými sa preukazuje, že:

a)

žiadajúci centrálny depozitár drží svoje finančné aktíva v súlade s článkom 46 ods. 1, 2 a 5 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitolou XI tohto nariadenia;

b)

investície žiadajúceho centrálneho depozitára sú v súlade s článkom 46 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitolou XI tohto nariadenia.

Článok 35

Kapitálové požiadavky

Žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie o kapitálových požiadavkách:

a)

informácie, ktorými sa preukazuje, že kapitál žiadajúceho centrálneho depozitára vrátane nerozdeleného zisku a rezerv žiadajúceho centrálneho depozitára spĺňa požiadavky článku 47 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

plán uvedený v článku 47 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a akékoľvek aktualizácie tohto plánu a dôkazy o jeho schválení riadiacim orgánom alebo príslušným výborom riadiaceho orgánu žiadajúceho centrálneho depozitára.

ODDIEL 7

Článok 36

Prepojenia centrálnych depozitárov

Keď žiadajúci centrálny depozitár zriadil alebo má v úmysle zriadiť prepojenia centrálnych depozitárov, žiadosť o povolenie obsahuje tieto informácie:

a)

opis prepojení centrálnych depozitárov s posúdením žiadajúceho centrálneho depozitára, pokiaľ ide o možné zdroje rizík vyplývajúcich z týchto dohôd o prepojení;

b)

predpokladané alebo skutočné objemy vyrovnaní a hodnoty vyrovnaní vykonaných v rámci prepojení centrálnych depozitárov;

c)

postupy týkajúce sa určenia, posúdenia, monitorovania a riadenia všetkých možných zdrojov rizík pre žiadajúci centrálny depozitár a pre jeho účastníkov vyplývajúcich z dohody o prepojení a príslušné opatrenia zriadené na ich zmiernenie;

d)

posúdenie uplatniteľnosti právnych predpisov o platobnej neschopnosti uplatniteľných na prevádzkovanie prepojenia centrálnych depozitárov a ich dôsledky pre žiadajúci centrálny depozitár;

e)

iné relevantné informácie, ktoré príslušný orgán požaduje na posúdenie splnenia súladu prepojenia centrálnych depozitárov s požiadavkami stanovenými v článku 48 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitole XII tohto nariadenia.

ODDIEL 8

Prístup do centrálnych depozitárov

Článok 37

Pravidlá prístupu

Žiadosť o povolenie obsahuje opis postupov na riešenie týchto žiadostí o prístup:

a)

žiadosti právnických osôb, ktoré sa chcú stať účastníkmi v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitolou XIII tohto nariadenia;

b)

žiadosti emitentov v súlade s článkom 49 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitolou XIII tohto nariadenia;

c)

žiadosti iných centrálnych depozitárov v súlade s článkom 52 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitolou XIII tohto nariadenia;

d)

žiadosti iných trhových infraštruktúr v súlade s článkom 53 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a kapitolou XIII tohto nariadenia.

ODDIEL 9

Dodatočné informácie

Článok 38

Žiadosť o dodatočné informácie

Príslušný orgán môže od žiadajúceho centrálneho depozitára požadovať akékoľvek dodatočné informácie potrebné na posúdenie, či žiadajúci centrálny depozitár v čase udelenia povolenia spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

KAPITOLA IV

MAJETKOVÉ ÚČASTI CENTRÁLNYCH DEPOZITÁROV V URČITÝCH SUBJEKTOCH

[článok 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Článok 39

Kritériá pre majetkové účasti centrálneho depozitára

Príslušný orgán pri udelení schválenia majetkovej účasti centrálneho depozitára v právnickej osobe, ktorá neposkytuje služby stanovené v oddieloch A a B prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, zohľadňuje tieto kritériá:

a)

rozsah finančných záväzkov, ktoré centrálny depozitár prevzal v dôsledku tejto majetkovej účasti;

b)

skutočnosť, či centrálny depozitár má dostatočné finančné zdroje, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 46 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, na pokrytie rizík vyplývajúcich:

i)

zo záruk, ktoré centrálny depozitár poskytol tejto právnickej osobe;

ii)

z podmienených záväzkov, ktoré centrálny depozitár prijal v prospech tejto právnickej osoby;

iii)

z akýchkoľvek dohôd o podiele na strate alebo mechanizmov obnovy tejto právnickej osoby;

c)

skutočnosť, či právnická osoba, v ktorej má centrálny depozitár majetkovú účasť, poskytuje služby, ktoré dopĺňajú hlavné služby poskytované centrálnym depozitárom, ako sa uvádza v článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ako napríklad:

i)

centrálna protistrana povolená alebo uznaná na základe nariadenia (EÚ) č. 648/2012, alebo

ii)

obchodné miesto podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 42 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

d)

skutočnosť, či majetková účasť centrálneho depozitára vedie k tomu, že centrálny depozitár má kontrolu nad právnickou osobou, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 bode 21 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

e)

analýza centrálneho depozitára, pokiaľ ide o riziká vyplývajúce z tejto majetkovej účasti, vrátane akejkoľvek analýzy schválenej vnútorným alebo externým audítorom, ktorá preukazuje, že všetky riziká vyplývajúce z majetkovej účasti sa náležite riadia. Príslušné orgány zohľadňujú najmä tieto aspekty analýzy centrálneho depozitára:

i)

strategické odôvodnenie majetkovej účasti, v ktorom sa zohľadnia záujmy používateľov centrálneho depozitára vrátane emitentov, účastníkov a ich klientov;

ii)

finančné riziká a záväzky vyplývajúce z majetkovej účasti centrálneho depozitára.

KAPITOLA V

PRESKÚMANIE A HODNOTENIE

[článok 22 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Článok 40

Informácie, ktoré sa majú poskytnúť príslušnému orgánu

1.   „Obdobie preskúmania“ vymedzené v článku 1 písm. a) zahŕňa na účely tejto kapitoly obdobie od prvého povolenia udeleného centrálnemu depozitáru v súlade s článkom 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 do prvého preskúmania a hodnotenia uvedeného v článku 22 ods. 1 daného nariadenia.

2.   Centrálny depozitár na účely preskúmania a hodnotenia uvedeného v článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 poskytne svojmu príslušnému orgánu tieto informácie:

a)

informácie uvedené v článkoch 41 a 42;

b)

správu o činnostiach centrálneho depozitára a podstatných zmenách uvedených v článku 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 vykonaných počas obdobia preskúmania a všetky súvisiace dokumenty;

c)

všetky ďalšie informácie, ktoré požaduje príslušný orgán a ktoré sú potrebné na posúdenie súladu centrálneho depozitára a jeho činností s nariadením (EÚ) č. 909/2014 počas obdobia preskúmania.

3.   Správa uvedená v odseku 2 písm. b) zahŕňa vyhlásenie centrálneho depozitára o celkovom dodržiavaní ustanovení nariadenia (EÚ) č. 909/2014 počas obdobia preskúmania.

Článok 41

Pravidelné informácie relevantné pre preskúmania

Centrálny depozitár poskytne príslušnému orgánu pre každé obdobie preskúmania tieto informácie:

a)

úplný súbor posledných auditovaných účtovných závierok centrálneho depozitára vrátane účtovných závierok konsolidovaných na úrovni skupiny;

b)

súhrnnú verziu posledných účtovných závierok v priebehu účtovného roka centrálneho depozitára;

c)

akékoľvek rozhodnutia riadiaceho orgánu na základe rady výboru používateľov, ako aj akékoľvek rozhodnutia, keď sa riadiaci orgán rozhodol nedržať sa rady výboru používateľov;

d)

informácie o prebiehajúcich občianskoprávnych, správnych alebo akýchkoľvek iných súdnych či mimosúdnych konaniach, v ktorých je centrálny depozitár účastníkom, najmä v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa daní a platobnej neschopnosti alebo záležitosťami, ktoré môžu centrálnemu depozitáru spôsobiť finančné náklady alebo náklady na nápravu reputácie;

e)

informácie o prebiehajúcich občianskoprávnych, správnych alebo akýchkoľvek iných súdnych či mimosúdnych konaniach, v ktorých je člen riadiaceho orgánu alebo člen vrcholového manažmentu účastníkom a ktoré môžu mať negatívny vplyv na centrálny depozitár;

f)

akékoľvek konečné rozhodnutia vyplývajúce z konaní uvedených v písmenách d) a e);

g)

kópiu výsledkov stresových testov kontinuity činnosti alebo podobných činností vykonaných počas obdobia preskúmania;

h)

správu o prevádzkových incidentoch, ktoré sa vyskytli počas obdobia preskúmania a ktoré ovplyvnili hladké poskytovanie hlavných služieb, opatrenia prijaté na ich riešenie a ich výsledky;

i)

správu o výkonnosti systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi vrátane posúdenia dostupnosti systému počas obdobia preskúmania meranej denne ako percentuálny podiel času, keď je systém v prevádzke a funguje podľa dohodnutých parametrov;

j)

zhrnutie typov ručných zásahov, ktoré vykonal centrálny depozitár;

k)

informácie o určení kľúčových činností centrálneho depozitára, podstatných zmenách jeho plánu obnovy, výsledkoch stresových scenárov, udalostiach, ktoré spúšťajú obnovu, a nástrojoch obnovy centrálneho depozitára;

l)

informácie o akýchkoľvek formálnych sťažnostiach, ktoré centrálny depozitár prijal počas obdobia preskúmania, vrátane informácií o týchto prvkoch:

i)

povaha sťažnosti;

ii)

ako bola sťažnosť spracovaná vrátane výsledku sťažnosti;

iii)

dátum ukončenia spracovania sťažnosti;

m)

informácie o prípadoch, keď centrálny depozitár odmietol prístup k svojim službám existujúcemu alebo možnému účastníkovi, akémukoľvek emitentovi, inému centrálnemu depozitáru alebo inej trhovej infraštruktúre v súlade s článkom 33 ods. 3, článkom 49 ods. 3, článkom 52 ods. 2 a článkom 53 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

n)

správu o zmenách ovplyvňujúcich akékoľvek prepojenia centrálneho depozitára, ktoré centrálny depozitár zriadil, vrátane zmien mechanizmov a postupov použitých na vyrovnanie v týchto prepojeniach centrálnych depozitárov;

o)

informácie o všetkých prípadoch zistených konfliktov záujmov, ktoré sa zhmotnili počas obdobia preskúmania, vrátane opisu, ako sa riadili;

p)

informácie o vnútorných kontrolách a auditoch, ktoré centrálny depozitár vykonal počas obdobia preskúmania;

q)

informácie o zistenom porušení nariadenia (EÚ) č. 909/2014 vrátane porušení zistených prostredníctvom komunikačného kanálu uvedeného v článku 26 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

r)

podrobné informácie o disciplinárnych opatreniach, ktoré prijal centrálny depozitár, vrátane akýchkoľvek prípadov pozastavenia účastníkov v súlade s článkom 7 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 s bližším určením obdobia pozastavenia a dôvodu pozastavenia;

s)

všeobecnú obchodnú stratégiu centrálneho depozitára, ktorá pokrýva obdobie najmenej troch rokov po poslednom preskúmaní a hodnotení, a podrobný obchodný plán pre služby poskytované centrálnym depozitárom, ktorý pokrýva obdobie najmenej jedného roka po poslednom preskúmaní a hodnotení.

Článok 42

Štatistické údaje, ktoré sa musia poskytnúť pre každé preskúmanie a hodnotenie

1.   Centrálny depozitár poskytne príslušnému orgánu pre každé obdobie preskúmania tieto štatistické údaje:

a)

zoznam účastníkov každého systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý centrálny depozitár prevádzkuje, s určením ich krajiny založenia;

b)

zoznam emitentov a zoznam emisií cenných papierov, ktoré sú zaznamenané centrálne na účtoch cenných papierov a nie sú vedené centrálne v každom systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovanom centrálnym depozitárom, s určením krajiny založenia emitentov a určenia emitentov, ktorým centrálny depozitár poskytuje služby uvedené v oddiele A bodoch 1 a 2 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

c)

celkovú trhovú hodnotu a nominálnu hodnotu cenných papierov, ktoré sú zaznamenané centrálne na účtoch cenných papierov a nie sú vedené centrálne v každom systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovanom centrálnym depozitárom;

d)

nominálnu a trhovú hodnotu cenných papierov uvedených v písmene c) vymedzenú takto:

i)

podľa týchto typov finančných nástrojov:

prevoditeľné cenné papiere uvedené v článku 4 ods. 1 bode 44 písm. a) smernice 2014/65/EÚ,

štátny dlhový nástroj uvedený v článku 4 ods. 1 bode 61 smernice 2014/65/EÚ,

prevoditeľné cenné papiere uvedené v článku 4 ods. 1 bode 44 písm. b) smernice 2014/65/EÚ iné než štátny dlhový nástroj uvedený v článku 4 ods. 1 bode 61 smernice 2014/65/EÚ,

prevoditeľné cenné papiere uvedené v článku 4 ods. 1 bode 44 písm. c) smernice 2014/65/EÚ,

fondy obchodované na burze (ETF) uvedené v článku 4 ods. 1 bode 46 smernice 2014/65/EÚ,

podiely v podnikoch kolektívneho investovania iné než ETF,

nástroje peňažného trhu iné než štátny dlhový nástroj uvedený v článku 4 ods. 1 bode 61 smernice 2014/65/EÚ,

emisné kvóty,

iné finančné nástroje,

ii)

podľa krajiny založenia účastníka;

iii)

podľa krajiny založenia emitenta;

e)

nominálnu a trhovú hodnotu cenných papierov, ktoré boli prvotne evidované v každom systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovanom centrálnym depozitárom;

f)

nominálnu a trhovú hodnotu cenných papierov uvedených v písmene e) vymedzenú takto:

i)

podľa typov finančných nástrojov uvedených v písmene d) bode i);

ii)

podľa krajiny založenia účastníka;

iii)

podľa krajiny založenia emitenta;

g)

celkový počet a hodnotu pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu a celkový počet a hodnotu pokynov na vyrovnanie bez zaplatenia vyrovnaných v každom systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovanom centrálnym depozitárom;

h)

celkový počet a hodnotu pokynov na vyrovnanie kategorizovaných takto:

i)

podľa typov finančných nástrojov uvedených v písmene d) bode i);

ii)

podľa krajiny založenia účastníka;

iii)

podľa krajiny založenia emitenta;

iv)

podľa meny vyrovnania;

v)

podľa typu pokynov na vyrovnanie takto:

pokyny na vyrovnanie bez zaplatenia (FOP), ktoré tvoria pokyny na vyrovnanie s dodaním bez zaplatenia (DFP) a pokyny na vyrovnanie s prijatím bez zaplatenia (RFP),

pokyny na vyrovnanie s dodaním proti zaplateniu (DVP) a pokyny na vyrovnanie s prijatím proti zaplateniu (RVP),

pokyny na vyrovnanie s dodaním s platbou (DWP) a pokyny na vyrovnanie s prijatím s platbou (RWP),

pokyny na vyrovnanie so zaplatením bez dodania (PFOD),

vi)

v prípade pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu skutočnosť, či je peňažná časť vyrovnaná v súlade s článkom 40 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 alebo v súlade s článkom 40 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

i)

počet a hodnotu transakcií odkupu uvedených v článku 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

j)

počet a hodnotu sankcií uvedených v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 na účastníka;

k)

celkovú hodnotu operácií vypožičania a požičania cenných papierov, ktoré centrálny depozitár spracoval vo funkcii sprostredkovateľa alebo na vlastný účet, pre každý typ finančných nástrojov uvedených v písmene d) bode i);

l)

celkovú hodnotu pokynov na vyrovnanie vyrovnaných cez každé prepojenie centrálneho depozitára s určením, či je centrálny depozitár žiadajúci centrálny depozitár alebo prijímajúci centrálny depozitár;

m)

hodnotu záruk a záväzkov prijatých alebo poskytnutých centrálnym depozitárom týkajúcich sa operácií vypožičiavania a požičiavania cenných papierov;

n)

hodnotu činností treasury zahŕňajúcich devízové transakcie a prevoditeľné cenné papiere súvisiace s riadením dlhých pozícií účastníkov vrátane kategórií inštitúcií, ktorých dlhé pozície centrálny depozitár riadi;

o)

počet procesov odsúhlasovania, v ktorých sa odhalili nenáležité vytvorenia alebo zrušenia cenných papierov, ako sa uvádza v článku 65 ods. 2, keď sa tieto procesy týkajú emisií cenných papierov, ktoré sú zaznamenané centrálne na účtoch cenných papierov a nie sú vedené centrálne centrálnym depozitárom;

p)

priemer, strednú hodnotu a modus pre dĺžku času potrebného na nápravu chyby identifikovanej podľa článku 65 ods. 2.

Hodnoty uvedené v pododseku 1 písm. g), h) a l) sa počítajú takto:

a)

v prípade pokynov na vyrovnanie proti zaplateniu výška vyrovnania peňažnej časti;

b)

v prípade pokynov na vyrovnanie bez zaplatenia trhová hodnota finančných nástrojov, alebo ak nie je dostupná, nominálna hodnota finančných nástrojov.

2.   Trhová hodnota uvedená v odseku 1 sa počíta posledný deň obdobia preskúmania takto:

a)

trhová hodnota pre finančné nástroje uvedené v článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (7) prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii je záverečná cena najvýznamnejšieho trhu z hľadiska likvidity uvedeného v článku 4 ods. 6 písm. b) uvedeného nariadenia;

b)

trhová hodnota pre finančné nástroje prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii iné než finančné nástroje uvedené v písmene a) je záverečná cena z obchodného miesta v Únii s najvyšším obratom;

c)

pre finančné nástroje iné než uvedené v písmenách a) a b) sa trhová hodnota určuje na základe ceny vypočítanej s použitím vopred určenej metodiky, ktorá vychádza z kritérií spojených s údajmi o trhu, ako sú trhové ceny dostupné na rôznych obchodných miestach alebo v rôznych investičných firmách.

3.   Centrálny depozitár poskytne hodnoty uvedené v odseku 1 v mene, v ktorej sú cenné papiere denominované, vyrovnané alebo v ktorej sa poskytuje úver. Príslušný orgán môže centrálny depozitár požiadať, aby poskytol tieto hodnoty v mene domovského členského štátu centrálneho depozitára alebo v eurách.

4.   Príslušný orgán môže na účely podávania štatistických správ centrálnym depozitárom určiť algoritmy alebo zásady pre agregáciu údajov.

Článok 43

Iné informácie

V dokumentoch, ktoré centrálny depozitár poskytne príslušnému orgánu podľa článku 41, sa uvádza toto:

a)

či sa dokument predkladá prvýkrát alebo či už dokument bol predložený a bol zmenený počas obdobia preskúmania;

b)

jedinečné referenčné číslo dokumentu pridelené centrálnym depozitárom;

c)

názov dokumentu;

d)

kapitola, oddiel alebo strana dokumentu, kde boli vykonané zmeny počas obdobia preskúmania, a akékoľvek ďalšie vysvetlenie v súvislosti so zmenami vykonanými počas obdobia preskúmania.

Článok 44

Informácie, ktoré sa majú predložiť orgánom uvedeným v článku 22 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014

Príslušný orgán pre každé obdobie preskúmania predloží orgánom uvedeným v článku 22 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 tieto informácie:

a)

správu príslušného orgánu o hodnotení rizík, ktorým centrálny depozitár je alebo môže byť vystavený alebo ktoré vytvára pre hladké fungovanie trhu s cennými papiermi;

b)

plánované alebo konečné nápravné opatrenia alebo sankcie proti centrálnemu depozitáru v dôsledku preskúmania a hodnotenia.

V náležitých prípadoch obsahuje správa uvedená v písmene a) výsledky analýzy príslušného orgánu toho, ako centrálny depozitár dodržiava požiadavky uvedené v článku 24 ods. 2, a relevantné dokumenty a informácie uvedené v článku 24 ods. 2 predložené centrálnym depozitárom.

Článok 45

Výmena informácií medzi príslušnými orgánmi uvedenými v článku 22 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 909/2014

1.   Príslušný orgán počas preskúmania a hodnotenia pošle príslušným orgánom uvedeným v článku 22 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 akékoľvek relevantné informácie, ktoré centrálny depozitár predložil v spojení so zamestnancami, hlavnými osobami, funkciami, službami alebo systémami, ktoré spoločne využíva tento centrálny depozitár a iné centrálne depozitáre, s ktorými udržiava typy vzťahov uvedené v článku 17 ods. 6 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, do desiatich pracovných dní od prijatia týchto informácií.

2.   Príslušný orgán po vykonaní preskúmania a hodnotenia pošle príslušným orgánom uvedeným v článku 22 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 tieto informácie:

a)

správu príslušného orgánu o hodnotení rizík, ktorým centrálny depozitár je alebo môže byť vystavený alebo ktoré vytvára pre hladké fungovanie trhu s cennými papiermi;

b)

plánované alebo konečné nápravné opatrenia alebo sankcie proti centrálnemu depozitáru v dôsledku preskúmania a hodnotenia.

KAPITOLA VI

UZNANIE CENTRÁLNEHO DEPOZITÁRA TRETEJ KRAJINY

[článok 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Článok 46

Obsah žiadosti

1.   Žiadosť o uznanie obsahuje informácie stanovené v prílohe I.

2.   Žiadosť o uznanie:

a)

poskytuje sa na trvanlivom nosiči;

b)

predkladá sa v papierovej aj elektronickej forme, v elektronickej forme sa používajú formáty s otvoreným zdrojovým kódom, ktoré možno ľahko čítať;

c)

predkladá sa v jazyku bežnom vo sfére medzinárodných financií vrátane prekladu, keď originálne dokumenty nie sú vypracované v jazyku bežnom vo sfére medzinárodných financií;

d)

poskytuje sa s jedinečným referenčným číslom pre každý zahrnutý dokument.

3.   Žiadajúci centrálny depozitár predloží dôkazy potvrdzujúce informácie zahrnuté v prílohe I.

KAPITOLA VII

NÁSTROJE NA MONITOROVANIE RIZÍK

[článok 26 ods. 1 až 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Článok 47

Nástroje centrálnych depozitárov na monitorovanie rizík

1.   Centrálny depozitár v rámci svojich systémov správy a riadenia zavedie zdokumentované politiky, postupy a systémy na určenie, meranie, monitorovanie, riadenie a umožnenie nahlasovania rizík, ktorým môže byť centrálny depozitár vystavený, a rizík, ktoré centrálny depozitár predstavuje pre ostatné subjekty vrátane svojich účastníkov a ich klientov, ako aj prepojených centrálnych depozitárov, centrálnych protistrán, obchodných miest, platobných systémov, vyrovnávajúcich bánk, poskytovateľov likvidity a investorov.

Centrálny depozitár usporiada politiky, postupy a systémy uvedené v prvom pododseku tak, aby používatelia a v náležitých prípadoch ich klienti riadne riadili a riešili riziká, ktoré predstavujú pre centrálny depozitár.

2.   Systémy správy a riadenia centrálneho depozitára na účely odseku 1 zahŕňajú:

a)

zloženie, úlohu, zodpovednosť, postupy na vymenúvanie, hodnotenie výsledkov a zodpovednosti riadiaceho orgánu a jeho výborov na monitorovanie rizík;

b)

štruktúru, úlohu, zodpovednosť, postupy na vymenúvanie a hodnotenie výsledkov vrcholového manažmentu;

c)

hierarchické línie medzi vrcholovým manažmentom a riadiacim orgánom.

Systémy správy a riadenia uvedené v prvom pododseku sú jasne vymedzené a dobre zdokumentované.

3.   Centrálny depozitár zavedie a stanoví úlohy týchto funkcií:

a)

funkciu riadenia rizík;

b)

funkciu pre technológie;

c)

funkciu dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly;

d)

funkciu vnútorného auditu.

Každá funkcia má dobre zdokumentovaný opis svojich úloh, potrebnej právomoci, zdrojov, odborných znalostí a prístupu ku všetkým relevantným informáciám na vykonávanie týchto úloh.

Každá funkcia funguje nezávisle od ostatných funkcií centrálneho depozitára.

Článok 48

Výbory na monitorovanie rizík

1.   Centrálny depozitár zriadi tieto výbory:

a)

výbor pre riziká zodpovedný za poradenstvo pre riadiaci orgán o celkovej tolerancii súčasných a budúcich rizík a stratégii centrálneho depozitára;

b)

audítorský výbor zodpovedný za poradenstvo pre riadiaci orgán o výsledkoch funkcie vnútorného auditu centrálneho depozitára, na ktorú dohliada;

c)

výbor pre odmeňovanie zodpovedný za poradenstvo pre riadiaci orgán o politike odmeňovania centrálneho depozitára, na ktorú dohliada.

2.   Každému výboru predsedá osoba, ktorá má primerané skúsenosti v oblasti pôsobnosti tohto výboru a je nezávislá od výkonných členov riadiaceho orgánu centrálneho depozitára.

Väčšinu členov každého výboru nesmú tvoriť výkonní členovia správnej rady.

Centrálny depozitár zavedie jasný a verejne dostupný mandát a postupy pre každý výbor a v prípade potreby zabezpečí ich prístup k externému odbornému poradenstvu.

Článok 49

Zodpovednosti kľúčových zamestnancov, pokiaľ ide o riziká

1.   Centrálny depozitár má primeraný personál na plnenie svojich povinností. Centrálny depozitár nesmie s inými subjektmi skupiny spoločne využívať zamestnancov s výnimkou prípadu, keď to vykonáva na základe podmienok dohody o externom zabezpečovaní činností v súlade s článkom 30 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

2.   Riadiaci orgán preberá minimálne tieto povinnosti:

a)

zavedie dobre zdokumentované politiky, postupy a procesy, podľa ktorých budú fungovať riadiaci orgán, vrcholový manažment a výbory;

b)

stanovuje jasné ciele a stratégie pre centrálny depozitár;

c)

efektívne monitoruje vrcholový manažment;

d)

zavedie primerané politiky odmeňovania;

e)

zabezpečuje dohľad nad funkciou riadenia rizík a prijíma rozhodnutia týkajúce sa riadenia rizík;

f)

zabezpečuje nezávislosť a primerané zdroje funkcií uvedených v článku 47 ods. 3;

g)

monitoruje dohody o externom zabezpečovaní činností;

h)

monitoruje a zabezpečuje dodržiavanie všetkých relevantných regulačných požiadaviek a požiadaviek v oblasti dohľadu;

i)

zodpovedá sa akcionárom alebo iným vlastníkom, zamestnancom, používateľom a iným príslušným zainteresovaným stranám;

j)

schvaľuje plánovanie a preskúmanie vnútorného auditu;

k)

pravidelne skúma a aktualizuje systémy správy a riadenia centrálneho depozitára.

Keď riadiaci orgán alebo jeho členovia delegujú úlohy, zostáva im zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť hladké poskytovanie služieb zo strany centrálneho depozitára.

Riadiaci orgán centrálneho depozitára má konečnú zodpovednosť za riadenie rizík centrálneho depozitára. Riadiaci orgán vymedzuje, určuje a dokumentuje primeranú úroveň tolerancie rizika a schopnosti znášať riziko pre centrálny depozitár a pre všetky služby, ktoré centrálny depozitár poskytuje. Riadiaci orgán a vrcholový manažment zabezpečujú, aby politiky, postupy a kontroly centrálneho depozitára zodpovedali tolerancii rizika a schopnosti znášať riziko centrálneho depozitára a aby tieto politiky, postupy a kontroly riešili, ako centrálny depozitár určuje, oznamuje, monitoruje a riadi riziká.

3.   Vrcholový manažment má minimálne tieto povinnosti:

a)

zabezpečuje súlad činností centrálneho depozitára s cieľmi a stratégiou centrálneho depozitára, ako ich určí riadiaci orgán;

b)

navrhuje a zavádza postupy riadenia rizík, technologické postupy, postupy dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly, ktoré podporujú ciele centrálneho depozitára;

c)

podrobuje postupy riadenia rizík, technologické postupy, postupy dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly pravidelnému preskúmaniu a testovaniu;

d)

zabezpečuje, aby sa na riadenie rizík, technológie, dodržiavanie súladu s predpismi a vnútornú kontrolu a vnútorný audit vynakladalo dosť zdrojov.

4.   Centrálny depozitár vytvára línie zodpovednosti, ktoré sú zreteľné, konzistentné a dobre zdokumentované. Centrálny depozitár má jasné a priame hierarchické línie medzi členmi svojho riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu na zabezpečenie toho, aby bol vrcholový manažment zodpovedný za svoje výsledky. Hierarchické línie pre funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly a pre funkciu vnútorného auditu sú jasné a oddelené od hierarchických línií pre činnosť centrálneho depozitára.

5.   Centrálny depozitár má hlavného manažéra zodpovedného za riadenie rizík, ktorý vykonáva rámec riadenia rizík vrátane politík a postupov, ktoré zaviedol riadiaci orgán.

6.   Centrálny depozitár má hlavného manažéra pre technológie, ktorý vykonáva rámec pre technológie vrátane politík a postupov, ktoré zaviedol riadiaci orgán.

7.   Centrálny depozitár má hlavného manažéra zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi, ktorý vykonáva rámec pre dodržiavanie súladu s predpismi a vnútornú kontrolu vrátane politík a postupov, ktoré zaviedol riadiaci orgán.

8.   Centrálny depozitár zabezpečuje, aby funkcie hlavného manažéra zodpovedného za riadenie rizík, hlavného manažéra zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi a hlavného manažéra pre technológie vykonávali rôzne osoby, ktoré sú zamestnancami centrálneho depozitára alebo subjektu z rovnakej skupiny ako centrálny depozitár. Jedna osoba je zodpovedná za každú z týchto funkcií.

9.   Centrálny depozitár zavádza postupy, ktorými sa zabezpečuje, aby mali hlavný manažér zodpovedný za riadenie rizík, hlavný manažér pre technológie a hlavný manažér zodpovedný za dodržiavanie súladu s predpismi priamy prístup k riadiacemu orgánu.

10.   Osoby vymenované ako hlavný manažér zodpovedný za riadenie rizík, hlavný manažér zodpovedný za dodržiavanie súladu s predpismi alebo hlavný manažér pre technológie môžu v rámci centrálneho depozitára vykonávať iné úlohy, pokiaľ sa zavedú osobitné postupy v systémoch správy a riadenia na zistenie a riadenie akéhokoľvek konfliktu záujmov, ktorý môže vzniknúť z týchto úloh.

Článok 50

Konflikty záujmov

1.   Centrálny depozitár zavedie politiku pre konflikty záujmov prameniace z centrálneho depozitára alebo jeho činností, alebo ktoré sa dotýkajú centrálneho depozitára alebo jeho činností, a to aj pokiaľ ide o dohody o externom zabezpečovaní činností.

2.   Keď je centrálny depozitár súčasťou skupiny podnikov, v jeho organizačnom administratívnom rámci sa zohľadnia akékoľvek okolnosti, ktoré centrálny depozitár pozná alebo by mal poznať a z ktorých môže vyplynúť konflikt záujmov v dôsledku štruktúry a obchodných činností iných podnikov rovnakej skupiny.

3.   Keď centrálny depozitár využíva funkcie hlavného manažéra zodpovedného za riadenie rizík, hlavného manažéra zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi, hlavného manažéra pre technológie alebo vnútorný audit spoločne s inými subjektmi skupiny, systémy správy a riadenia zabezpečujú primerané riadenie súvisiacich konfliktov záujmov na úrovni skupiny.

4.   Organizačný a administratívny rámec uvedený v článku 26 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zahŕňa opis okolností, z ktorých môže vzniknúť konflikt záujmov znamenajúci podstatné riziko škôd pre záujmy jedného alebo viacerých používateľov centrálneho depozitára alebo ich klientov, ako aj postupy, ktoré sa dodržiavajú, a opatrenia, ktoré sa prijmú na riadenie týchto konfliktov záujmov.

5.   V opise okolností uvedenom v odseku 4 sa zohľadňuje, či člen riadiaceho orgánu, vrcholového manažmentu alebo personálu centrálneho depozitára alebo akákoľvek osoba priamo alebo nepriamo spojená s týmito osobami alebo s centrálnym depozitárom:

a)

má osobný záujem na využívaní služieb, materiálu a vybavenia centrálneho depozitára na účely inej obchodnej činnosti;

b)

má osobný alebo finančný záujem v inom subjekte, ktorý uzatvorí zmluvy s centrálnym depozitárom;

c)

má majetkovú účasť alebo osobný záujem v inom subjekte, ktorý poskytuje služby využívané centrálnym depozitárom vrátane akéhokoľvek subjektu, ktorému centrálny depozitár zverí zabezpečovanie služieb alebo činností;

d)

má osobný záujem v subjekte, ktorý využíva služby centrálneho depozitára;

e)

je vo vzťahu s akoukoľvek právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá má vplyv na činnosť subjektu, ktorý poskytuje služby využívané centrálnym depozitárom alebo využíva služby poskytované centrálnym depozitárom;

f)

je členom riadiaceho orgánu alebo iných orgánov alebo výborov subjektu, ktorý poskytuje služby využívané centrálnym depozitárom alebo využíva služby poskytované centrálnym depozitárom.

Na účely tohto odseku priame alebo nepriame spojenie s fyzickou osobou zahŕňa manžela/manželku alebo zákonného partnera, členov rodiny vo vzostupnej alebo v zostupnej línii až po druhý stupeň a ich manželov/manželky alebo zákonných partnerov, súrodencov a ich manželov/manželky alebo zákonných partnerov a akúkoľvek osobu, ktorá má rovnaký domicil alebo obvyklý pobyt ako zamestnanci, manažéri alebo členovia riadiaceho orgánu.

6.   Centrálny depozitár prijme všetky primerané kroky na zabránenie zneužitiu informácií uchovávaných vo svojich systémoch a zabráni využívaniu týchto informácií na iné obchodné činnosti. Fyzická osoba, ktorá má prístup k informáciám zaznamenaným v centrálnom depozitári, alebo právnická osoba, ktorá patrí do rovnakej skupiny ako centrálny depozitár, nevyužíva informácie zaznamenané v tomto centrálnom depozitári na obchodné účely bez predchádzajúceho písomného súhlasu osoby, ktorej sa informácie týkajú.

Článok 51

Metódy auditu

1.   Funkcia vnútorného auditu centrálneho depozitára zabezpečuje:

a)

zriadenie, vykonávanie a udržiavanie všezahŕňajúceho plánu auditu na preskúmanie a hodnotenie primeranosti a efektívnosti systémov, procesov riadenia rizík, mechanizmov vnútornej kontroly, politík odmeňovania, systémov správy a riadenia, činností a operácií centrálneho depozitára vrátane externe zabezpečovaných činností;

b)

preskúmanie plánu auditu a podávanie správ o ňom príslušnému orgánu najmenej raz ročne;

c)

zriadenie komplexného auditu založeného na rizikách;

d)

vydávanie odporúčaní na základe výsledku práce vykonanej v súlade s písmenom a) a overovanie dodržiavania súladu s týmito odporúčaniami;

e)

podávanie správ o záležitostiach vnútorného auditu riadiacemu orgánu;

f)

nezávislosť od vrcholového manažmentu a podávanie správ priamo riadiacemu orgánu;

g)

možnosť vykonať špeciálne audity v krátkom čase na základe udalostí.

2.   Keď centrálny depozitár patrí do skupiny, funkcia vnútorného auditu sa môže vykonávať na úrovni skupiny, pokiaľ sú splnené tieto požiadavky:

a)

je oddelená a nezávislá od iných funkcií a činností skupiny;

b)

má priamu hierarchickú líniu voči riadiacemu orgánu centrálneho depozitára;

c)

úprava týkajúca sa činnosti funkcie vnútorného auditu nebráni vykonávaniu funkcií v oblasti dohľadu a dozoru vrátane prístupu na miesto s cieľom získať všetky relevantné informácie potrebné pre plnenie týchto funkcií.

3.   Centrálny depozitár posudzuje funkciu vnútorného auditu.

Posúdenia vnútorného auditu zahŕňajú priebežné monitorovanie výsledkov činnosti vnútorného auditu a pravidelné preskúmania vykonávané vlastným posúdením, ktoré vykonáva audítorský výbor alebo iné osoby v centrálnom depozitári alebo v skupine s dostatočnými znalosťami o postupoch vnútorného auditu.

Externé posúdenie funkcie vnútorného auditu vykonáva kvalifikovaný a nezávislý posudzovateľ mimo centrálneho depozitára a jeho skupinovej štruktúry najmenej raz za päť rokov.

4.   Operácie, procesy riadenia rizík, mechanizmy vnútornej kontroly a záznamy centrálneho depozitára podliehajú pravidelným vnútorným alebo externým auditom.

Frekvencia auditov sa určuje na základe zdokumentovaného posúdenia rizík. Audity uvedené v prvom pododseku sa vykonávajú najmenej každé dva roky.

5.   Účtovné závierky centrálneho depozitára sa vypracúvajú ročne a sú predmetom auditu štatutárnymi audítormi alebo audítorskými spoločnosťami schválenými podľa smernice 2006/43/ES.

Článok 52

Poskytnutie zistení auditu výboru používateľov

1.   Centrálny depozitár poskytne zistenia auditu výboru používateľov v týchto prípadoch:

a)

keď sa zistenia týkajú kritérií na prijatie emitentov alebo používateľov do ich príslušných systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré prevádzkujú centrálne depozitáre;

b)

keď sa zistenia týkajú akéhokoľvek iného aspektu mandátu výboru používateľov;

c)

keď zistenia môžu ovplyvniť úroveň poskytovania služieb centrálnym depozitárom vrátane zabezpečenia kontinuity činnosti.

2.   Členovia výboru používateľov nedostávajú informácie, ktoré môžu týmto členom poskytnúť konkurenčnú výhodu.

KAPITOLA VIII

VEDENIE ZÁZNAMOV

[článok 29 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Článok 53

Všeobecné požiadavky

1.   Centrálny depozitár vedie úplné a správne záznamy o všetkých svojich činnostiach, ako sa uvádza v tomto nariadení, vždy, aj počas narúšajúcich udalostí, keď sa aktivujú politika pre kontinuitu činnosti a plány obnovy po katastrofe. Tieto záznamy sú ľahko prístupné.

2.   Záznamy, ktoré vedie centrálny depozitár, pokrývajú oddelene každú jednotlivú službu, ktorú centrálny depozitár poskytuje, v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014.

3.   Centrálny depozitár vedie záznamy na trvanlivom nosiči, ktorý umožňuje poskytovanie informácií orgánom uvedeným v článku 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Systém vedenia záznamov zabezpečuje splnenie týchto podmienok:

a)

každú kľúčovú fázu spracovania záznamov centrálnym depozitárom možno rekonštruovať;

b)

možno zaznamenať, vystopovať a obnoviť pôvodný obsah záznamu pred vykonaním akýchkoľvek opráv alebo iných zmien;

c)

sú zriadené opatrenia na zamedzenie neoprávnenej úprave záznamov;

d)

sú zriadené opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a dôvernosti zaznamenaných údajov;

e)

v systéme na vedenie záznamov je začlenený mechanizmus na zisťovanie a nápravu chýb;

f)

v systéme na vedenie záznamov je zabezpečené včasné obnovenie záznamov v prípade zlyhania systému.

Článok 54

Záznamy o toku transakcií/pokynov na vyrovnanie

1.   Centrálny depozitár vedie záznamy o všetkých transakciách, pokynoch na vyrovnanie a príkazoch týkajúcich sa obmedzení vyrovnania, ktoré spracúva, a zabezpečuje, aby jeho záznamy zahŕňali všetky informácie potrebné na ich správnu identifikáciu.

2.   Centrálny depozitár pre každý prijatý pokyn na vyrovnanie a príkaz týkajúci sa obmedzenia vyrovnania okamžite po prijatí relevantnej informácie urobí a vedie aktualizovaný záznam týchto údajov v závislosti od toho, či sa pokyn na vyrovnanie alebo obmedzenie vyrovnania týka len cenných papierov alebo len peňažných prostriedkov alebo či sa týka obidvoch, cenných papierov aj peňažných prostriedkov:

a)

typ pokynu na vyrovnanie, ako sa uvádza v článku 42 ods. 1 písm. h) bode v);

b)

typ transakcie takto:

i)

nákup alebo predaj cenných papierov;

ii)

operácie riadenia zábezpeky;

iii)

operácie požičiavania/vypožičiavania cenných papierov;

iv)

repo transakcie;

v)

iné;

c)

jedinečná referencia pokynu účastníka;

d)

deň uzavretia obchodu;

e)

určený dátum vyrovnania;

f)

časová pečiatka vyrovnania;

g)

časová pečiatka okamihu vstupu pokynu na vyrovnanie do systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi;

h)

časová pečiatka okamihu neodvolateľnosti pokynu na vyrovnanie;

i)

časová pečiatka spárovania v prípade pokynov na párované vyrovnanie;

j)

identifikátor účtu cenných papierov;

k)

identifikátor peňažného účtu;

l)

identifikátor vyrovnávajúcej banky;

m)

identifikátor účastníka, ktorý vydal pokyn;

n)

identifikátor protistrany účastníka, ktorý vydal pokyn;

o)

identifikátor klienta účastníka, ktorý vydal pokyn, ak je známy centrálnemu depozitáru;

p)

identifikátor klienta protistrany účastníka, ktorý vydal pokyn, ak je známy centrálnemu depozitáru;

q)

identifikátor cenných papierov;

r)

mena vyrovnania;

s)

výška peňažných prostriedkov vyrovnania;

t)

množstvo alebo nominálna suma cenných papierov;

u)

stav pokynu na vyrovnanie, ktorý zahŕňa tieto údaje:

i)

otvorené pokyny na vyrovnanie, ktoré sa ešte môžu vyrovnať v určený dátum vyrovnania;

ii)

zlyhané pokyny na vyrovnanie, ktoré sa už nemôžu vyrovnať v určený dátum vyrovnania;

iii)

úplne vyrovnané pokyny na vyrovnanie;

iv)

čiastočne vyrovnané pokyny na vyrovnanie vrátane vyrovnanej časti a chýbajúcej časti finančného nástroja alebo peňažných prostriedkov;

v)

zrušené pokyny na vyrovnanie vrátane informácie o tom, či ich zrušil systém alebo účastník.

Pre každú z kategórií pokynov na vyrovnanie uvedených v prvom pododseku sa zaznamenávajú tieto informácie:

a)

či je pokyn spárovaný alebo nespárovaný;

b)

či pokyn možno vyrovnať čiastočne;

c)

či je pokyn pozastavený;

d)

v relevantných prípadoch, aké sú dôvody, že pokyn je otvorený alebo zlyhal;

e)

miesto obchodovania;

f)

v uplatniteľných prípadoch miesto zúčtovania;

keď sa začne proces odkupu v súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, tieto údaje:

i)

konečné výsledky procesu odkupu najneskôr v posledný pracovný deň lehoty odkladu vrátane počtu a hodnoty finančných nástrojov, keď je odkup čiastočne alebo úplne úspešný;

ii)

platba náhrady v hotovosti vrátane výšky náhrady v peňažných prostriedkoch, keď odkup nie je možný, zlyhá alebo je čiastočne úspešný;

iii)

zrušenie prvotného pokynu na vyrovnanie;

iv)

pre každé zlyhané vyrovnanie, výška sankcií uvedených v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

Článok 55

Záznamy o pozíciách (cenných papieroch)

1.   Centrálny depozitár vedie záznamy o pozíciách zodpovedajúcich všetkým účtom cenných papierov, ktoré vedie. Osobitné záznamy sa vedú pre každý účet vedený v súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

2.   Centrálny depozitár vedie záznamy o týchto informáciách:

a)

identifikátor každého emitenta, pre ktorého centrálny depozitár poskytuje hlavné služby uvedené v oddiele A bodoch 1 alebo 2 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

b)

identifikátor každej emisie cenných papierov, pre ktorú centrálny depozitár poskytuje hlavné služby uvedené v oddiele A bodoch 1 alebo 2 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, právny predpis, na základe ktorého boli vydané cenné papiere evidované centrálnym depozitárom a krajina založenia emitentov každej emisie cenných papierov;

c)

identifikátor každej emisie cenných papierov evidovanej na účtoch cenných papierov, ktoré centrálny depozitár nevedie centrálne, právny predpis, na základe ktorého boli vydané cenné papiere evidované centrálnym depozitárom, a krajina založenia emitentov každej emisie cenných papierov;

d)

identifikátor centrálneho depozitára emitenta alebo príslušného subjektu tretej krajiny, ktorý vykonáva funkcie podobné funkciám centrálneho depozitára emitenta, pre každú emisiu cenných papierov uvedenú v písmene c);

e)

identifikátory účtov cenných papierov emitentov v prípade centrálnych depozitárov emitenta;

f)

identifikátory peňažných účtov emitentov v prípade centrálnych depozitárov emitenta;

g)

identifikátory vyrovnávajúcich bánk použitých každým emitentom v prípade centrálnych depozitárov emitenta;

h)

identifikátory účastníkov;

i)

krajina založenia účastníkov;

j)

identifikátory účtov cenných papierov účastníkov;

k)

identifikátory peňažných účtov účastníkov;

l)

identifikátory vyrovnávajúcich bánk použitých každým účastníkom;

m)

krajina založenia vyrovnávajúcich bánk použitých každým účastníkom.

3.   Centrálny depozitár na konci každého pracovného dňa zaznamená pre každú pozíciu tieto údaje v rozsahu relevantnom pre pozíciu:

a)

identifikátory účastníkov a iných držiteľov účtov;

b)

typ účtov cenných papierov podľa toho, či účet cenných papierov patrí účastníkovi („vlastný účet účastníka“), jednému z jeho klientov („individuálna klientska segregácia“) alebo viacerým jeho klientom („súhrnná klientska segregácia“);

c)

pre každé identifikačné číslo emisie cenných papierov (ISIN) zostatky účtov cenných papierov na konci pracovného dňa s počtom cenných papierov;

d)

pre každý účet cenných papierov a ISIN podľa písmena c) počet cenných papierov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia vyrovnania, typ obmedzení a totožnosť príjemcu obmedzení na konci dňa.

4.   Centrálny depozitár vedie záznamy o zlyhaniach vyrovnania a o opatreniach, ktoré centrálny depozitár a jeho účastníci prijali na zamedzenie a riešenie zlyhaní vyrovnania v súlade s článkami 6 a 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

Článok 56

Záznamy o vedľajších službách

1.   Centrálny depozitár vedie typy záznamov uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu pre každú vedľajšiu službu, ktorú centrálny depozitár poskytuje v súlade s oddielmi B a C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, vrátane zostatkov peňažných účtov na konci dňa, ktoré poskytuje centrálny depozitár alebo určená úverová inštitúcia pre každú menu.

2.   Keď centrálny depozitár poskytuje iné vedľajšie služby než tie, ktoré sú výslovne uvedené v oddieloch B alebo C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, vedie primerané záznamy o týchto službách.

Článok 57

Obchodné záznamy

1.   Centrálny depozitár vedie primerané a riadne záznamy o činnostiach týkajúcich sa jeho obchodnej činnosti a vnútornej organizácie.

2.   Záznamy uvedené v odseku 1 vyjadrujú podstatné zmeny v dokumentoch držaných centrálnym depozitárom a zahŕňajú:

a)

organizačnú schému riadiaceho orgánu, vrcholového manažmentu, príslušných výborov, prevádzkových jednotiek a všetkých ostatných jednotiek alebo divízií centrálneho depozitára;

b)

totožnosti akcionárov (fyzické aj právnické osoby), ktorí majú priamu alebo nepriamu kontrolu nad riadením centrálneho depozitára alebo ktorí majú majetkové účasti na kapitáli centrálneho depozitára, a výšky týchto podielov;

c)

majetkové účasti centrálneho depozitára na kapitáli iných právnických osôb;

d)

dokumenty potvrdzujúce politiky, postupy a procesy požadované podľa organizačných požiadaviek centrálneho depozitára a v súvislosti so službami poskytovanými centrálnym depozitárom;

e)

zápisnice zo zasadnutí riadiaceho orgánu a zo zasadnutí výborov vrcholového manažmentu a iných výborov;

f)

zápisnice zo zasadnutí výboru používateľov;

g)

zápisnice skupín pre konzultácie s účastníkmi a klientmi, ak existujú;

h)

správy vnútorného a externého auditu, správy o riadení rizík, správy o vnútornej kontrole a dodržiavaní súladu s predpismi vrátane odpovedí vrcholového manažmentu na správy;

i)

všetky zmluvy o externom zabezpečovaní činností;

j)

politiku kontinuity činnosti a plán obnovy po katastrofe;

k)

záznamy so všetkými aktívami, záväzkami a kapitálovými účtami centrálneho depozitára;

l)

záznamy so všetkými nákladmi a výnosmi vrátane nákladov a výnosov, ktoré sa účtujú oddelene v súlade s článkom 34 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

m)

doručené formálne žiadosti vrátane informácií o mene a adrese sťažovateľa; dátum doručenia sťažnosti; mená všetkých osôb identifikovaných v sťažnosti; opis povahy a obsahu sťažnosti; a dátum vyriešenia sťažnosti;

n)

záznamy o akomkoľvek prerušení služieb alebo poruche vrátane podrobnej správy o časovom rozvrhnutí, účinkoch a nápravných opatreniach tohto prerušenia alebo poruchy;

o)

záznamy o výsledkoch spätného testovania a stresových testov, ktoré vykonali centrálne depozitáre poskytujúce vedľajšie služby bankového typu;

p)

písomnú komunikáciu s príslušným orgánom, orgánom ESMA a relevantnými orgánmi;

q)

právne stanoviská prijaté v súlade s príslušnými ustanoveniami o organizačných požiadavkách v súlade s kapitolou VII tohto nariadenia;

r)

dokumentáciu týkajúcu sa dohôd o prepojeniach v súlade s kapitolou XII tohto nariadenia;

s)

sadzby a poplatky platné pre jednotlivé služby, prípadne vrátane zľavy alebo rabatu.

Článok 58

Ďalšie záznamy

Centrálny depozitár vedie ďalšie záznamy, ktoré príslušný orgán požaduje, aby mohol monitorovať dodržiavanie súladu s nariadením (EÚ) č. 909/2014 zo strany centrálneho depozitára.

KAPITOLA IX

OPATRENIA NA ODSÚHLASOVANIE

[článok 37 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Článok 59

Všeobecné opatrenia na odsúhlasovanie

1.   Centrálny depozitár vykonáva opatrenia na odsúhlasovanie uvedené v článku 37 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 pre každú emisiu cenných papierov, ktorá je centrálne evidovaná na účtoch cenných papierov a nevedie ju centrálne centrálny depozitár.

Centrálny depozitár porovnáva predchádzajúci zostatok na konci dňa so všetkými vyrovnaniami spracovanými počas dňa a bežný zostatok na konci dňa pre každú emisiu cenných papierov a účet cenných papierov, ktoré centrálny depozitár vedie centrálne alebo necentrálne.

Centrálny depozitár používa podvojné účtovníctvo, podľa ktorého je pre každý zápis na strane dal na účte cenných papierov, ktorý centrálne alebo necentrálne vedie centrálny depozitár, zodpovedajúci debetný zápis na inom účte cenných papierov, ktorý vedie ten istý centrálny depozitár.

2.   Audity uvedené v článku 26 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zabezpečujú, aby záznamy centrálneho depozitára týkajúce sa emisií cenných papierov boli správne a aby jeho opatrenia na odsúhlasovanie uvedené v článku 37 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a opatrenia týkajúce sa spolupráce a výmeny informácií s tretími stranami týkajúcich sa odsúhlasovania uvedené v článku 37 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 boli primerané.

3.   Keď sa proces odsúhlasovania týka cenných papierov, ktoré sú predmetom imobilizácie, centrálny depozitár zavedie primerané opatrenia na ochranu listinných cenných papierov pred krádežou, podvodom a zničením. Tieto opatrenia zahŕňajú minimálne použitie trezorov, ktorých forma a umiestnenie zabezpečujú vysokú úroveň ochrany pred záplavami, zemetrasením, požiarom a inými katastrofami.

4.   Audity uvedené v článku 26 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 týkajúce sa trezorov vrátane fyzických inšpekcií sa vykonávajú najmenej raz ročne. Centrálny depozitár výsledky týchto audítorských kontrol poskytne príslušnému orgánu.

Článok 60

Opatrenia na odsúhlasovanie pre korporátne udalosti

1.   Centrálny depozitár neurčuje nároky na výnosy z korporátnej udalosti cenných papierov, ktoré by zmenili zostatok účtov cenných papierov, ktoré vedie centrálny depozitár, do ukončenia opatrení na odsúhlasovanie uvedených v článku 59 a v článkoch 61, 62 a 63.

2.   Keď bola korporátna udalosť spracovaná, centrálny depozitár zabezpečí, aby boli aktualizované všetky účty cenných papierov, ktoré centrálny depozitár vedie centrálne alebo necentrálne.

Článok 61

Opatrenia na odsúhlasovanie pre model registra

Keď sa register, sprostredkovateľ emisie alebo iný podobný subjekt zúčastňuje na procese odsúhlasovania pre určitú emisiu cenných papierov v súlade s článkom 37 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a vedie záznamy o cenných papieroch, ktoré sú zaznamenané aj v centrálnom depozitári, opatrenia, ktoré prijme centrálny depozitár a tento subjekt na zabezpečenie celkovej integrity emisie zahŕňajú denné odsúhlasovanie celkového zostatku evidovaného na účtoch cenných papierov, ktoré vedie centrálny depozitár, s príslušnými záznamami cenných papierov, ktoré vedie tento subjekt. Centrálny depozitár a tento subjekt takisto vykonajú:

a)

keď boli cenné papiere prevedené počas daného pracovného dňa, odsúhlasenie zostatku každého účtu cenných papierov, ktorý vedie centrálny depozitár, na konci dňa so zostatkom príslušného záznamu cenných papierov, ktorý vedie tento subjekt;

b)

najmenej raz za dva týždne úplné odsúhlasovanie všetkých zostatkov emisie cenných papierov so všetkými zostatkami príslušného záznamu cenných papierov, ktorý vedie tento subjekt.

Článok 62

Opatrenia na odsúhlasovanie pre model sprostredkovateľa prevodu

Keď je správca fondu, sprostredkovateľ prevodu alebo iný podobný subjekt zodpovedný za proces odsúhlasovania pre účet, na ktorom sa vedie časť emisie cenných papierov evidovaných v centrálnom depozitári, opatrenia, ktoré prijme centrálny depozitár a tento subjekt na zabezpečenie integrity tejto časti emisie zahŕňajú denné odsúhlasovanie celkového zostatku účtov cenných papierov, ktoré vedie centrálny depozitár, so záznamami cenných papierov tohto subjektu, ktoré vedie centrálny depozitár, vrátane agregovaných počiatočných a konečných zostatkov.

Keď centrálny depozitár vedie svoje účty v registri tohto subjektu prostredníctvom tretej strany, ktorá nie je centrálnym depozitárom, centrálny depozitár požiada tretiu stranu, aby tento subjekt informovala, že koná v mene centrálneho depozitára, a aby zaviedla rovnocenné opatrenia na spoluprácu a výmenu informácií s týmto subjektom na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek stanovených v tomto článku.

Článok 63

Opatrenia na odsúhlasovanie pre model všeobecného depozitára

Keď centrálne depozitáre, ktoré zriadili interoperabilné prepojenia, používajú všeobecný depozitár alebo iný podobný subjekt, každý centrálny depozitár denne odsúhlasuje celkový zostatok podľa emisie cenných papierov evidovaných na účtoch cenných papierov, ktoré vedie, iných než pre iné centrálne depozitáre v interoperabilnom prepojení, s príslušnými záznamami cenných papierov, ktoré všeobecný depozitár alebo iný podobný subjekt vedie pre tento centrálny depozitár.

Keď je všeobecný depozitár alebo iný podobný subjekt zodpovedný za celkovú integritu určitej emisie cenných papierov, všeobecný depozitár alebo iný podobný subjekt denne porovnáva celkový zostatok podľa emisie cenných papierov so zostatkami na účtoch cenných papierov, ktoré vedie pre každý centrálny depozitár.

Keď sa proces odsúhlasovania týka cenných papierov, ktoré sú predmetom imobilizácie, centrálne depozitáre zabezpečia, aby všeobecný depozitár alebo iný subjekt spĺňal požiadavky stanovené v článku 59 ods. 3.

Článok 64

Ďalšie opatrenia, ak sú do procesu odsúhlasovania zapojené ďalšie subjekty

1.   Centrálny depozitár najmenej raz ročne preskúma svoje opatrenia na spoluprácu a výmenu informácií s inými subjektmi uvedenými v článkoch 61, 62 a 63. Toto preskúmanie sa môže vykonať súbežne s preskúmaním dohôd o prepojení centrálnych depozitárov. Keď to požaduje príslušný orgán, centrálny depozitár vykoná ďalšie opatrenia na spoluprácu a výmenu informácií okrem opatrení uvedených v tomto nariadení.

2.   Keď centrálny depozitár zriadi prepojenia, tieto spĺňajú ďalšie požiadavky stanovené v článku 86.

3.   Centrálny depozitár požaduje od svojich účastníkov, aby denne odsúhlasovali svoje záznamy s informáciami prijatými od tohto centrálneho depozitára.

4.   Centrálny depozitár na účely odseku 3 poskytuje denne účastníkom tieto informácie určené pre každý účet cenných papierov a pre každú emisiu cenných papierov:

a)

agregovaný zostatok účtu cenných papierov na začiatku príslušného pracovného dňa;

b)

jednotlivé prevody cenných papierov na účet cenných papierov alebo z účtu cenných papierov počas príslušného pracovného dňa;

c)

agregovaný zostatok účtu cenných papierov na konci príslušného pracovného dňa.

Centrálny depozitár poskytuje informácie uvedené v prvom pododseku na žiadosť iných držiteľov účtov cenných papierov, ktoré centrálny depozitár vedie centrálne alebo necentrálne, keď sú tieto informácie potrebné na odsúhlasenie záznamov týchto držiteľov so záznamami centrálneho depozitára.

5.   Centrálny depozitár zabezpečuje, aby na jeho žiadosť jeho účastníci, iní držitelia účtov v centrálnom depozitári a prevádzkovatelia účtov poskytli centrálnemu depozitáru informácie, ktoré centrálny depozitár považuje za potrebné na zabezpečenie integrity emisie, najmä na vyriešenie prípadných problémov s odsúhlasovaním.

Na účely tohto odseku „prevádzkovateľ účtu“ je subjekt, ktorý centrálny depozitár poveril zaznamenávaním zápisov na svojich účtoch cenných papierov.

Článok 65

Problémy súvisiace s odsúhlasovaním

1.   Centrálny depozitár analyzuje akékoľvek nezhody a nezrovnalosti vyplývajúce z procesu odsúhlasovania a snaží sa vyriešiť ich pred začatím vyrovnania nasledujúci pracovný deň.

2.   Keď sa v procese odsúhlasovania odhalí neoprávnené vytvorenie alebo vymazanie cenných papierov a centrálny depozitár nevyrieši tento problém do konca ďalšieho pracovného dňa, centrálny depozitár pozastaví emisiu cenných papierov na vyrovnanie do nápravy neoprávneného vytvorenia alebo vymazania cenných papierov.

3.   V prípade pozastavenia vyrovnania centrálny depozitár bez zbytočného dokladu informuje svojich účastníkov, príslušný orgán, relevantné orgány a všetky ostatné subjekty zapojené do procesu odsúhlasovania uvedené v článkoch 61, 62 a 63.

4.   Centrálny depozitár bez zbytočného odkladu prijme všetky opatrenia potrebné na nápravu neoprávneného vytvorenia alebo vymazania cenných papierov a informuje svoj príslušný orgán a relevantné orgány o prijatých opatreniach.

5.   Centrálny depozitár bez zbytočného odkladu informuje svojich účastníkov, príslušný orgán, relevantné orgány a ostatné subjekty zapojené do procesu odsúhlasovania uvedené v článkoch 61, 62 a 63, keď bola vykonaná náprava neoprávneného vytvorenia alebo vymazania cenných papierov.

6.   Keď je emisia cenných papierov pozastavená na vyrovnanie, opatrenia pre disciplínu pri vyrovnaní stanovené v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa neuplatňujú vo vzťahu k tejto emisii cenných papierov pre obdobie pozastavenia.

7.   Centrálny depozitár obnoví vyrovnanie hneď po náprave neprimeraného vytvorenia alebo vymazania cenných papierov.

8.   Keď je počet prípadov neoprávneného vytvorenia alebo vymazania cenných papierov uvedených v odseku 2 väčší ako päť za mesiac, centrálny depozitár pošle príslušnému orgánu a relevantným orgánom do jedného mesiaca navrhnutý plán opatrení na zníženie výskytu podobných prípadov. Centrálny depozitár aktualizuje plán a predkladá príslušnému orgánu a relevantným orgánom mesačne správu o vykonávaní, až kým počet prípadov uvedených v odseku 2 bude menej ako päť za mesiac.

KAPITOLA X

PREVÁDZKOVÉ RIZIKÁ

[článok 45 ods. 1 až 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

ODDIEL 1

Určenie prevádzkových rizík

Článok 66

Všeobecné prevádzkové riziká a ich posúdenie

1.   Prevádzkové riziká uvedené v článku 45 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zahŕňajú riziká spôsobené nedostatkami v informačných systémoch, vnútorných procesoch a výsledkami zamestnancov alebo narušeniami spôsobenými vonkajšími udalosťami, ktoré vedú k zníženiu, zhoršeniu alebo prerušeniu služieb, ktoré poskytuje centrálny depozitár.

2.   Centrálny depozitár určuje všetky možné jednotlivé slabé miesta vo svojich činnostiach a priebežne posudzuje vyvíjajúcu sa povahu prevádzkového rizika, ktorému je vystavený, vrátane pandémie a kybernetických útokov.

Článok 67

Prevádzkové riziká, ktoré môžu predstavovať kľúčoví účastníci

1.   Centrálny depozitár priebežne určuje kľúčových účastníkov v systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, na základe týchto faktorov:

a)

ich objemov a hodnoty transakcií;

b)

podstatných závislostí medzi svojimi účastníkmi a klientmi svojich účastníkov (keď ich centrálny depozitár pozná), ktoré môžu ovplyvniť centrálny depozitár;

c)

ich možného vplyvu na iných účastníkov a systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi centrálneho depozitára ako celku v prípade prevádzkového problému, ktorý ovplyvňuje hladké poskytovanie služieb centrálnym depozitárom.

Centrálny depozitár na účely písmena b) v prvom pododseku takisto určuje:

i)

klientov účastníkov zodpovedných za značný podiel transakcií, ktoré centrálny depozitár spracúva;

ii)

klientov účastníkov, ktorých transakcie na základe ich objemu a hodnoty sú významné v pomere ku kapacite príslušných účastníkov na riadenie rizík.

2.   Centrálny depozitár priebežne skúma a aktualizuje identifikáciu kľúčových účastníkov.

3.   Centrálny depozitár má jasné a transparentné kritériá, metodiky a normy na zabezpečenie toho, aby kľúčoví účastníci spĺňali prevádzkové požiadavky.

4.   Centrálny depozitár priebežne určuje, monitoruje a riadi prevádzkové riziká, ktorým je vystavený od kľúčových účastníkov.

Na účely prvého pododseku systém na riadenie prevádzkových rizík uvedený v článku 70 zabezpečuje tiež pravidlá a postupy na zhromaždenie všetkých relevantných informácií o klientoch ich účastníkov. Centrálny depozitár do dohôd so svojimi účastníkmi zahrnie tiež všetky podmienky potrebné na uľahčenie zhromažďovania týchto informácií.

Článok 68

Prevádzkové riziká, ktoré môžu predstavovať poskytovatelia kľúčových sieťových odvetví a kľúčových služieb

1.   Centrálny depozitár určuje poskytovateľov kľúčových sieťových odvetví a poskytovateľov kľúčových služieb, ktorí môžu predstavovať riziká pre činnosť centrálneho depozitára z dôvodu jeho závislosti od nich.

2.   Centrálny depozitár prijme vhodné opatrenia na riadenie závislostí uvedených v odseku 1 prostredníctvom vhodných zmluvných dohôd a organizačných opatrení, ako aj prostredníctvom osobitných ustanovení vo svojej politike kontinuity činnosti a v pláne obnovy po katastrofe pred tým, ako vzťah s týmito poskytovateľmi začne fungovať.

3.   Centrálny depozitár zabezpečuje, aby sa v jeho zmluvných dohodách s akýmikoľvek poskytovateľmi určenými v súlade s odsekom 1 stanovila potreba predchádzajúceho súhlasu centrálneho depozitára pre poskytovateľa služby na ďalšiu subdodávku akýchkoľvek prvkov služieb poskytovaných centrálnemu depozitáru.

Keď poskytovateľ služieb externe zabezpečuje svoje služby v súlade s prvým pododsekom, centrálny depozitár zabezpečí, aby neboli ovplyvnené úroveň služieb a ich odolnosť, a zabezpečí úplný prístup centrálneho depozitára k informáciám potrebným na zaistenie poskytovania externe zabezpečovaných služieb.

4.   Centrálny depozitár zriadi jasné komunikačné linky s poskytovateľmi uvedenými v odseku 1 na uľahčenie výmeny informácií za bežných aj výnimočných okolností.

5.   Centrálny depozitár informuje svoj príslušný orgán o akýchkoľvek závislostiach od poskytovateľov sieťových odvetví a poskytovateľov služieb určených v odseku 1 a prijme opatrenia na zabezpečenie, aby orgány mohli získať informácie o výkonnosti týchto poskytovateľov priamo od poskytovateľov sieťových odvetví a poskytovateľov služieb alebo prostredníctvom centrálneho depozitára.

Článok 69

Prevádzkové riziká, ktoré môžu predstavovať iné centrálne depozitáre alebo trhové infraštruktúry

1.   Centrálny depozitár zabezpečuje, aby boli jeho systémy a komunikačné dohody s inými centrálnymi depozitármi alebo trhovými infraštruktúrami spoľahlivé, bezpečné a navrhnuté na minimalizáciu prevádzkových rizík.

2.   V akejkoľvek dohode, ktorú centrálny depozitár uzavrie s iným centrálnym depozitárom alebo inou trhovou infraštruktúrou, sa stanoví, že:

a)

iný centrálny depozitár alebo iná infraštruktúra finančného trhu poskytne centrálnemu depozitáru informácie o každom poskytovateľovi kľúčových služieb, od ktorého iný centrálny depozitár alebo trhová infraštruktúra závisí;

b)

systémy správy a riadenia a riadiace procesy v inom centrálnom depozitári alebo inej trhovej infraštruktúre neovplyvňujú hladké poskytovanie služieb centrálnym depozitárom vrátane opatrení na riadenie rizika a podmienok nediskriminačného prístupu.

ODDIEL 2

Metódy na testovanie, riešenie a minimalizáciu prevádzkových rizík

Článok 70

Systém a rámec riadenia prevádzkových rizík

1.   Centrálny depozitár v rámci politík, postupov a systémov uvedených v článku 47 zavedie dobre zdokumentovaný rámec na riadenie prevádzkových rizík s jasne priradenými úlohami a zodpovednosťami. Centrálny depozitár má vhodné IT systémy, politiky, postupy a kontroly na určenie, meranie, monitorovanie, oznamovanie a zmierňovanie svojich prevádzkových rizík.

2.   Riadiaci orgán a vrcholový manažment centrálneho depozitára určujú, vykonávajú a monitorujú rámec riadenia rizík pre prevádzkové riziká uvedené v odseku 1, určujú všetky expozície centrálneho depozitára prevádzkovému riziku a sledujú relevantné údaje o prevádzkových rizikách vrátane akýchkoľvek prípadov, keď sa stratia podstatné údaje.

3.   Centrálny depozitár určuje a dokumentuje jasné ciele týkajúce sa prevádzkovej spoľahlivosti vrátane cieľov týkajúcich sa prevádzkovej výkonnosti a cieľov týkajúcich sa úrovne služieb pre svoje služby a systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ku ktorým sa zaviazal. Má zriadené politiky a postupy na plnenie týchto cieľov.

4.   Centrálny depozitár zabezpečuje, aby jeho ciele týkajúce sa prevádzkovej výkonnosti a ciele týkajúce sa úrovne služieb, ku ktorým sa zaviazal, uvedené v odseku 3 zahŕňali kvalitatívne a aj kvantitatívne merania prevádzkovej výkonnosti.

5.   Centrálny depozitár pravidelne monitoruje a hodnotí, či sa plnia jeho stanovené ciele a ciele týkajúce sa úrovne služieb.

6.   Centrálny depozitár má zriadené pravidlá a postupy na zabezpečenie, aby boli výsledky jeho systému cenných papierov pravidelne oznamované vrcholovému manažmentu, členom riadiaceho orgánu, príslušným výborom riadiaceho orgánu, výborom používateľov a príslušnému orgánu.

7.   Centrálny depozitár pravidelne reviduje svoje prevádzkové ciele na zohľadnenie nového vývoja v oblasti technológií a obchodu.

8.   Rámec riadenia prevádzkových rizík centrálneho depozitára zahŕňa procesy riadenia zmien a procesy riadenia projektov na zmiernenie prevádzkových rizík vyplývajúcich zo zmien operácií, politík, postupov a kontrol, ktoré centrálny depozitár zaviedol.

9.   Rámec riadenia prevádzkových rizík centrálneho depozitára zahŕňa komplexný rámec pre fyzickú bezpečnosť a informačnú bezpečnosť na riadenie rizík, ktorým je centrálny depozitár vystavený z útokov vrátane kybernetických útokov, vniknutia a prírodných katastrof. Tento komplexný rámec centrálnemu depozitáru umožní chrániť informácie, ktoré má k dispozícii, pred neoprávneným prístupom alebo zverejnením, zabezpečiť správnosť a integritu údajov a udržať dostupnosť služieb, ktoré centrálny depozitár poskytuje.

10.   Centrálny depozitár zavedie primerané postupy týkajúce sa ľudských zdrojov na zamestnávanie, odbornú prípravu a udržanie kvalifikovaných zamestnancov, ako aj na zmiernenie účinku fluktuácie zamestnancov alebo prílišného spoliehania sa na kľúčových zamestnancov.

Článok 71

Integrácia a dodržiavanie systému riadenia prevádzkových a podnikateľských rizík

1.   Centrálny depozitár zabezpečuje, aby jeho systém riadenia prevádzkových rizík bol súčasťou jeho každodenných procesov riadenia a rizík a aby ich výsledky boli zohľadnené v procese určovania, monitorovania a kontrolovania profilu prevádzkového rizika centrálneho depozitára.

2.   Centrálny depozitár zavedie mechanizmy na pravidelné podávanie správ vrcholovému manažmentu o expozícii prevádzkovému riziku a o stratách spôsobených prevádzkovými rizikami a postupy na prijímanie nápravných opatrení na zmiernenie týchto expozícií a strát.

3.   Centrálny depozitár zavedie postupy na zabezpečenie dodržiavania systému riadenia prevádzkových rizík vrátane vnútorných pravidiel na riešenie nedostatkov používania tohto systému.

4.   Centrálny depozitár má komplexné a dobre zdokumentované postupy na zaznamenávanie, monitorovanie a riešenie všetkých prevádzkových incidentov vrátane:

a)

systému na klasifikovanie incidentov, pričom sa zohľadňuje ich vplyv na hladké poskytovanie služieb centrálnym depozitárom;

b)

systému na podávanie správ o podstatných prevádzkových incidentoch vrcholovému manažmentu, riadiacemu orgánu a príslušnému orgánu;

c)

preskúmania „po incidente“ po akomkoľvek podstatnom narušení činností centrálneho depozitára na určenie príčin a potrebných zlepšení činností alebo politiky kontinuity činnosti a plánu obnovy po katastrofe vrátane politík a plánov používateľov centrálneho depozitára. Výsledky tohto preskúmania sa bezodkladne oznámia príslušnému orgánu a relevantným orgánom.

Článok 72

Funkcia riadenia prevádzkových rizík

Funkcia riadenia prevádzkových rizík centrálneho depozitára v rámci funkcie riadenia rizika riadi prevádzkové riziko centrálneho depozitára. Musí najmä:

a)

vypracúvať stratégie, politiky a postupy na určenie, meranie, monitorovanie a oznamovanie prevádzkových rizík;

b)

vypracúvať postupy na kontrolu a riadenie prevádzkových rizík vrátane zavedenia potrebných úprav systému riadenia prevádzkových rizík;

c)

zabezpečiť, aby sa riadne vykonávali stratégie, politiky a postupy uvedené v písmenách a) a b).

Článok 73

Audit a testovanie

1.   Rámec a systémy riadenia prevádzkových rizík centrálneho depozitára podliehajú auditom. Frekvencia týchto auditov je založená na zdokumentovanom posúdení rizík a vykonáva sa najmenej každé dva roky.

2.   Audity uvedené v predchádzajúcom odseku zahŕňajú činnosti vnútorných obchodných jednotiek centrálneho depozitára a činnosti funkcie riadenia prevádzkových rizík.

3.   Centrálny depozitár pravidelne hodnotí a v prípade potreby upravuje systém na riadenie prevádzkových rizík.

4.   Centrálny depozitár pravidelne testuje a preskúmava prevádzkové dohody, politiky a postupy s používateľmi. Testovanie a preskúmanie sa vykonáva, aj keď nastanú podstatné zmeny systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaného centrálnym depozitárom alebo po prevádzkových incidentoch, ktoré ovplyvňujú hladké poskytovanie služieb zo strany centrálneho depozitára.

5.   Centrálny depozitár zabezpečuje, aby boli toky údajov a procesy súvisiace so systémom riadenia prevádzkových rizík bezodkladne dostupné audítorom.

Článok 74

Zmierňovanie prevádzkového rizika prostredníctvom poistenia

Centrálny depozitár môže uzavrieť poistnú zmluvu na zmiernenie prevádzkových rizík uvedených v tejto kapitole, len keď opatrenia uvedené v tejto kapitole nezmierňujú úplne prevádzkové riziká.

ODDIEL 3

IT systémy

Článok 75

IT nástroje

1.   Centrálny depozitár zabezpečuje, aby boli jeho systémy informačných technológií (IT) dobre zdokumentované a aby boli navrhnuté na pokrytie prevádzkových potrieb centrálneho depozitára a prevádzkových rizík, ktorým je centrálny depozitár vystavený.

IT systémy centrálneho depozitára:

a)

sú odolné, a to aj v podmienkach stresového trhu;

b)

majú dostatočnú kapacitu na spracovanie dodatočných informácií v dôsledku zvýšenia objemov vyrovnania;

c)

plnia ciele centrálneho depozitára týkajúce sa úrovne služieb.

2.   Systémy centrálneho depozitára majú dostatočnú kapacitu na spracovanie všetkých transakcií do konca dňa aj za okolností, keď sa vyskytne väčšie narušenie.

Centrálny depozitár má postupy na zabezpečenie dostatočnej kapacity svojich IT systémov, a to aj v prípade zavedenia novej technológie.

3.   Centrálny depozitár zakladá svoje IT systémy na medzinárodne uznaných technických normách a najlepších postupoch daného odvetvia.

4.   Systémy informačných technológií centrálneho depozitára zabezpečujú, aby boli akékoľvek údaje, ktoré má centrálny depozitár k dispozícii, chránené pred stratou, únikom, neoprávneným prístupom, zlou správou, nedostatočným vedením záznamov a inými rizikami spracovania.

5.   V rámci informačnej bezpečnosti centrálneho depozitára sa opisujú mechanizmy, ktoré má centrálny depozitár zriadené na odhalenie kybernetických útokov a na zabránenie týmto útokom. V rámci sa takisto opisuje plán centrálneho depozitára v reakcii na kybernetické útoky.

6.   Centrálny depozitár vystavuje svoje IT systémy prísnemu testovaniu simulovaním stresových podmienok, kým tieto systémy použije prvýkrát, po významných zmenách systémov a po výskyte väčšieho prevádzkového narušenia. Centrálny depozitár zapojí do návrhu a vykonávania týchto testov podľa potreby:

a)

používateľov;

b)

poskytovateľov kľúčových sieťových odvetví a kľúčových služieb;

c)

iné centrálne depozitáre;

d)

iné trhové infraštruktúry;

e)

akékoľvek iné inštitúcie, s ktorými boli v pláne kontinuity činnosti určené vzájomné závislosti.

7.   Rámec informačnej bezpečnosti zahŕňa:

a)

kontroly prístupu do systému;

b)

primerané ochranné opatrenia proti vniknutiam a zneužitiu údajov;

c)

osobitné zariadenia na zachovanie autentickosti a integrity údajov vrátane kryptografických techník;

d)

spoľahlivé siete a postupy na presný a rýchly prenos údajov bez závažných narušení a

e)

kontrolné záznamy.

8.   Centrálny depozitár má opatrenia na výber a nahradenie poskytovateľov IT služieb, ktorí sú treťou stranou, včasný prístup centrálneho depozitára k všetkým potrebným informáciám, ako aj riadne kontroly a monitorovacie nástroje.

9.   Centrálny depozitár zabezpečuje, aby boli všetky IT systémy a rámec informačnej bezpečnosti týkajúce sa hlavných služieb centrálneho depozitára preskúmané najmenej raz ročne a podrobené audítorským posúdeniam. Výsledky posúdení sa oznamujú riadiacemu orgánu centrálneho depozitára a príslušnému orgánu.

ODDIEL 4

Kontinuita činnosti

Článok 76

Stratégia a politika

1.   Centrálny depozitár má politiku kontinuity činnosti a súvisiaci plán obnovy po katastrofe, ktoré:

a)

schválil riadiaci orgán;

b)

sú predmetom audítorských preskúmaní, o ktorých sa podávajú správy riadiacemu orgánu.

2.   Centrálny depozitár zabezpečuje, aby politika kontinuity činnosti:

a)

určovala všetky jeho kľúčové činnosti a IT systémy a zabezpečovala minimálnu úroveň služieb, ktorá sa udržiava pre tieto operácie;

b)

zahŕňala stratégiu a ciele centrálneho depozitára na zabezpečenie kontinuity činností a systémov uvedených v písmene a);

c)

zohľadňovala akékoľvek väzby a vzájomné závislosti minimálne:

i)

s používateľmi;

ii)

s poskytovateľmi kľúčových sieťových odvetví a kľúčových služieb;

iii)

s inými centrálnymi depozitármi;

iv)

s inými trhovými infraštruktúrami;

d)

určovala a dokumentovala opatrenia, ktoré sa vykonajú v prípade mimoriadnej situácie pre kontinuitu činnosti alebo v prípade závažného narušenia činností centrálneho depozitára s cieľom zabezpečiť minimálnu úroveň služieb kľúčových funkcií centrálneho depozitára;

e)

stanovovala maximálne akceptovateľné obdobie, keď sa kľúčové služby a IT systémy môžu nevyužívať.

3.   Centrálny depozitár prijme všetky primerané kroky na zabezpečenie, aby bolo vyrovnanie dokončené na konci pracovného dňa aj v prípade narušenia a aby boli všetky pozície používateľov v čase narušenia včas s určitosťou určené.

Článok 77

Analýza dosahu na činnosti

1.   Centrálny depozitár vykonáva analýzu dosahu na činnosti s cieľom:

a)

vypracovať zoznam so všetkými procesmi a činnosťami, ktoré prispievajú k dodaniu služieb, ktoré poskytuje;

b)

určiť a vytvoriť súpis všetkých zložiek jeho IT systému, ktoré podporujú procesy a činnosti určené v písmene a), ako aj ich príslušné vzájomné závislosti;

c)

určiť a zdokumentovať kvalitatívne a kvantitatívne účinky scenára obnovy po katastrofe pre každý proces a každú činnosť uvedené v písmene a) a to, ako sa účinky menia v priebehu času v prípade narušenia;

d)

určiť a zdokumentovať minimálne úrovne služieb považované za prijateľné a primerané z pohľadu používateľov centrálneho depozitára;

e)

určiť a zdokumentovať požiadavky na minimálne zdroje, pokiaľ ide o zamestnancov a zručnosti, pracovný priestor a IT, na vykonávanie každej kľúčovej funkcie na minimálne prijateľnej úrovni.

2.   Centrálny depozitár vykonáva analýzu rizík na určenie, ako rôzne scenáre ovplyvňujú kontinuitu jeho kľúčových činností.

3.   Centrálny depozitár zabezpečuje, aby jeho analýza dosahu na činnosti a analýza rizík spĺňali tieto požiadavky:

a)

aktualizujú sa;

b)

preskúmajú sa po závažnom incidente alebo významných prevádzkových zmenách alebo najmenej raz ročne;

c)

zohľadňujú všetok relevantný vývoj vrátane vývoja trhu a vývoja IT.

Článok 78

Obnova po katastrofe

1.   Centrálny depozitár zavedie opatrenia na zabezpečenie kontinuity svojich kľúčových činností v katastrofických scenároch vrátane prírodných katastrof, pandémií, fyzických útokov, vniknutí, teroristických útokov a kybernetických útokov. Týmito opatreniami sa zabezpečuje:

a)

dostupnosť primeraných ľudských zdrojov;

b)

dostupnosť dostatočných finančných zdrojov;

c)

oprava, obnova a pokračovanie činností na druhom mieste spracovania.

2.   V pláne obnovy po katastrofe centrálneho depozitára sa určuje a uvádza cieľový čas obnovy pre kľúčové činnosti a pre každú kľúčovú činnosť sa určujú najvhodnejšie stratégie obnovy. Cieľový čas obnovy pre každú kľúčovú činnosť nesmie byť dlhší ako dve hodiny. Centrálny depozitár zabezpečuje, aby záložné systémy začali pracovať bez zbytočného odkladu s výnimkou prípadu, keď by to ohrozilo integritu emisií cenných papierov alebo dôvernosť údajov, ktoré vedie centrálny depozitár. Centrálny depozitár zabezpečuje, aby dve hodiny od narušenia bol schopný obnoviť svoje kľúčové činnosti. Centrálny depozitár pri určovaní časov obnovy pre každú operáciu berie do úvahy možný celkový vplyv na efektívnosť trhu. Týmito opatreniami sa zabezpečuje minimálne to, aby boli v extrémnych scenároch dodržané dohodnuté úrovne služieb.

3.   Centrálny depozitár udržiava najmenej jedno druhé miesto spracovania s dostatočnými zdrojmi, spôsobilosťami, funkciami a personálnym zabezpečením primeranými pre prevádzkové potreby a riziká centrálneho depozitára, ktorým centrálny depozitár čelí, s cieľom zabezpečiť kontinuitu kľúčových činností minimálne v prípade, že hlavné miesto činnosti nie je k dispozícii.

Druhé miesto spracovania:

a)

poskytuje úroveň služieb potrebnú na zabezpečenie, aby centrálny depozitár vykonával svoje kľúčové činnosti v rámci cieľového času obnovy;

b)

od hlavného miesta spracovania sa nachádza v geografickej vzdialenosti, ktorá druhému miestu spracovania umožňuje odlišný rizikový profil a zamedzuje tomu, aby bolo druhé miesto spracovania dotknuté udalosťou, ktorá ovplyvňuje hlavné miesto spracovania;

c)

je okamžite dostupné pre zamestnancov centrálneho depozitára, aby bola zabezpečená kontinuita jeho kľúčových činností, keď hlavné miesto spracovania nie je dostupné.

4.   Centrálny depozitár vypracuje a udržiava podrobné postupy a plány týkajúce sa:

a)

určenia, zaznamenávania a oznamovania všetkých rušivých udalostí pre činnosti centrálneho depozitára;

b)

opatrení reakcie na prevádzkové incidenty a núdzové situácie;

c)

posúdenia škôd a vhodných plánov na aktiváciu opatrení reakcie uvedených v písmene b);

d)

krízového riadenia a komunikácie vrátane vhodných kontaktných miest na zabezpečenie prenosu spoľahlivých a aktuálnych informácií príslušným zainteresovaným stranám a príslušnému orgánu;

e)

aktivácie alternatívnych prevádzkových a obchodných miest a prechodu na ne;

f)

obnovy informačných technológií vrátane aktivácie druhého IT miesta spracovania a opravy.

Článok 79

Testovanie a monitorovanie

Centrálny depozitár monitoruje svoju politiku kontinuity činnosti a plán obnovy po katastrofe a testuje ich najmenej raz ročne. Centrálny depozitár testuje aj svoju politiku kontinuity činnosti a plán obnovy po katastrofe po podstatných zmenách systémov alebo súvisiacich činností s cieľom zabezpečiť, aby systémy a činnosti plnili ciele centrálneho depozitára. Centrálny depozitár plánuje a dokumentuje tieto testy, ktoré zahŕňajú:

a)

scenáre veľkých katastrof;

b)

prechody z hlavného miesta spracovania na druhé miesto spracovania a naspäť;

c)

v náležitých prípadoch účasť:

i)

používateľov centrálneho depozitára;

ii)

poskytovateľov kľúčových sieťových odvetví a kľúčových služieb;

iii)

iných centrálnych depozitárov;

iv)

iných trhových infraštruktúr;

v)

akýchkoľvek iných inštitúcií, s ktorými boli v pláne kontinuity činnosti určené vzájomné závislosti.

Článok 80

Údržba

1.   Centrálny depozitár pravidelne skúma a aktualizuje svoju politiku kontinuity činnosti a plán obnovy po katastrofe. Toto preskúmanie zahŕňa všetky kľúčové činnosti centrálneho depozitára a stanovuje sa najvhodnejšia stratégia obnovy pre tieto činnosti.

2.   Centrálny depozitár pri aktualizácii politiky kontinuity činnosti a plánu obnovy po katastrofe zohľadňuje výsledok testov a odporúčaní audítorských preskúmaní a príslušného orgánu.

3.   Centrálny depozitár skúma svoju politiku kontinuity činnosti a plán obnovy po katastrofe po každom významnom narušení svojich činností. V rámci tohto preskúmania sa určujú príčiny narušenia a akékoľvek potrebné zlepšenie činností centrálneho depozitára, politiky kontinuity činnosti a plánu obnovy po katastrofe.

KAPITOLA XI

INVESTIČNÁ POLITIKA

[článok 46 ods. 2, 3 a 5 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Článok 81

Vysoko likvidné nástroje s minimálnym trhovým a úverovým rizikom

1.   Finančné nástroje sa považujú za vysoko likvidné s minimálnym úverovým a trhovým rizikom, keď ide o dlhové nástroje spĺňajúce tieto podmienky:

a)

sú vydané alebo ručené:

i)

vládou;

ii)

centrálnou bankou;

iii)

multilaterálnou rozvojovou bankou uvedenou v článku 117 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (8);

iv)

Európskym nástrojom finančnej stability alebo Európskym mechanizmom pre stabilitu;

b)

centrálny depozitár vie príslušnému orgánu preukázať, že finančné nástroje majú nízke úverové a trhové riziko na základe vnútorného posúdenia centrálnym depozitárom;

c)

sú denominované v jednej z týchto mien:

i)

v mene, v ktorej sa vyrovnávajú transakcie v systéme vyrovnania transakcií, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár;

ii)

v akejkoľvek inej mene, ktorej riziká vie centrálny depozitár riadiť;

d)

sú voľne prevoditeľné a bez akýchkoľvek regulačných obmedzení alebo nárokov tretej strany, ktoré obmedzujú likviditu;

e)

majú aktívny trh priameho predaja alebo trh s repo transakciami s rozmanitou skupinou kupujúcich a predávajúcich, a to aj v stresových podmienkach, ku ktorému má centrálny depozitár spoľahlivý prístup;

f)

o týchto nástrojoch sú verejne dostupné spoľahlivé cenové údaje.

Centrálny depozitár na účely písmena b) pri vykonávaní posúdenia využíva vymedzenú a objektívnu metodiku, ktorá sa nespolieha výlučne na externé stanoviská a v ktorej sa zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia emitenta v určitej krajine.

2.   Odchylne od odseku 1 sa zmluvy o derivátoch považujú za vysoko likvidné finančné nástroje s minimálnym úverovým a trhovým rizikom, keď sú splnené tieto podmienky:

a)

uzatvárajú sa na účely hedžingu kurzového rizika vyplývajúceho z vyrovnania vo viac ako jednej mene v systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár, alebo úrokového rizika, ktoré môže ovplyvniť aktíva centrálneho depozitára, a v obidvoch prípadoch sa kvalifikuje ako zmluva o hedžingu podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS) prijatých v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (9);

b)

pre tieto zmluvy o derivátoch sa pravidelne zverejňujú spoľahlivé cenové údaje;

c)

uzatvárajú sa na určitý čas potrebný na zníženie kurzového alebo úrokového rizika, ktorému je centrálny depozitár vystavený.

Článok 82

Primeraný časový rámec pre prístup k aktívam

1.   Centrálny depozitár má okamžitý a bezvýhradný prístup k peňažným aktívam.

2.   Centrálny depozitár má prístup k finančným nástrojom v rovnaký pracovný deň, keď sa prijme rozhodnutie o premene finančných nástrojov na likvidné prostriedky.

3.   Centrálny depozitár na účely odsekov 1 a 2 zavedie postupy, ktorými sa zabezpečí, aby bol centrálny depozitár schopný pristupovať k peňažným a finančným nástrojom v stanovených časových rámcoch. Centrálny depozitár informuje príslušný orgán o akejkoľvek zmene týchto postupov v súlade s článkom 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a získa jej validáciu pred vykonaním tejto zmeny.

Článok 83

Limity koncentrácie pre jednotlivé subjekty

1.   Centrálny depozitár na účely článku 46 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 s cieľom zostať v prijateľných limitoch koncentrácie drží svoje finančné aktíva v diverzifikovaných úverových inštitúciách, ktorým bolo udelené povolenie, alebo v centrálnych depozitároch, ktorým bolo udelené povolenie.

2.   Na účely článku 46 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa prijateľné limity koncentrácie určujú na základe týchto faktorov:

a)

geografická distribúcia subjektov, v ktorých centrálny depozitár drží svoje finančné aktíva;

b)

vzťahy vzájomnej závislosti, ktoré subjekt držiaci finančné aktíva alebo subjekty jeho skupiny môžu mať s centrálnym depozitárom;

c)

úroveň úverového rizika subjektu, ktorý drží finančné aktíva.

KAPITOLA XII

PREPOJENIA CENTRÁLNYCH DEPOZITÁROV

[článok 48 ods. 3, 5, 6 a 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Článok 84

Podmienky primeranej ochrany prepojených centrálnych depozitárov a ich účastníkov

1.   Prepojenie centrálnych depozitárov sa zriadi a udržiava za týchto podmienok:

a)

žiadajúci centrálny depozitár spĺňa požiadavky pravidiel účasti prijímajúceho centrálneho depozitára;

b)

žiadajúci centrálny depozitár vykonáva analýzu finančného zdravia, systémov správy a riadenia, kapacity spracovania, prevádzkovej spoľahlivosti prijímajúceho centrálneho depozitára tretej krajiny a jeho spoliehania sa na poskytovateľa kľúčových služieb, ktorý je treťou stranou;

c)

žiadajúci centrálny depozitár prijíma všetky opatrenia potrebné na monitorovanie a riadenie rizík, ktoré sa určia na základe analýzy uvedenej v písmene b);

d)

žiadajúci centrálny depozitár sprístupňuje svojim účastníkom právne a prevádzkové podmienky dohody o prepojení, čo im umožní posúdiť a riadiť príslušné riziká;

e)

žiadajúci centrálny depozitár pred zriadením prepojenia s centrálnym depozitárom tretej krajiny vykoná posúdenie miestnych právnych predpisov uplatniteľných na prijímajúci centrálny depozitár;

f)

prepojené centrálne depozitáre zabezpečujú dôvernosť informácií v súvislosti s prevádzkovaním prepojenia. Schopnosť zabezpečiť dôvernosť preukazujú informácie, ktoré poskytujú centrálne depozitáre, vrátane akýchkoľvek príslušných právnych stanovísk alebo dohôd;

g)

prepojené centrálne depozitáre sa dohodnú na zosúladených štandardoch a postupoch týkajúcich sa prevádzkových otázok a komunikácie v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

h)

pred uvedením prepojenia do prevádzky žiadajúci a prijímajúci centrálny depozitár:

i)

vykonávajú koncové testy;

ii)

zavedú núdzový plán ako súčasť plánov kontinuity obchodnej činnosti príslušných centrálnych depozitárov, v ktorom určia situácie, keď systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi týchto dvoch centrálnych depozitárov nefungujú alebo zlyhajú, a stanovia sa v nich nápravné opatrenia plánované v prípade výskytu takýchto situácií;

i)

prijímajúci centrálny depozitár a žiadajúci centrálny depozitár najmenej raz ročne revidujú všetky dohody o prepojení, pričom zohľadnia všetok relevantný vývoj vrátane vývoja trhu a vývoja IT, ako aj akýkoľvek vývoj miestnych právnych predpisov uvedených v písmene e);

j)

v prípade prepojení centrálnych depozitárov, ktoré nezabezpečujú vyrovnanie s dodaním proti zaplateniu, zahŕňa ročné preskúmanie uvedené v bode i) aj posúdenie vývoja, ktorý môže umožniť podporujúce vyrovnanie s dodaním proti zaplateniu.

Na účely písmena e) centrálny depozitár pri vykonaní posúdenia zabezpečuje, aby cenné papiere vedené v systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje prijímajúci centrálny depozitár, požívali úroveň ochrany aktív porovnateľnú s úrovňou ochrany, ktorú zabezpečujú pravidlá uplatniteľné na systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje žiadajúci centrálny depozitár. Žiadajúci centrálny depozitár od centrálneho depozitára tretej krajiny požaduje právne posúdenie zamerané na tieto otázky:

i)

nárok žiadajúceho centrálneho depozitára na cenné papiere vrátane právnych predpisov uplatniteľných na aspekty vlastníctva, povaha práv žiadajúceho centrálneho depozitára k cenným papierom, možnosť zaťaženia cenných papierov;

ii)

vplyv insolvenčného konania začatého proti prijímajúcemu centrálnemu depozitáru tretej krajiny na žiadajúci centrálny depozitár so zreteľom na požiadavky na segregáciu, ukončenie vyrovnania, postupy a lehoty na nárokovanie si cenných papierov v príslušnej tretej krajine.

2.   Okrem podmienok uvedených v odseku 1 sa prepojenie centrálnych depozitárov na zabezpečenie vyrovnania s dodaním proti zaplateniu zriaďuje a udržiava za týchto podmienok:

a)

žiadajúci centrálny depozitár posudzuje a zmierňuje dodatočné riziká vyplývajúce z vyrovnania peňažných prostriedkov;

b)

centrálny depozitár, ktorý nemá povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu v súlade s článkom 54 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a ktorý sa zúčastňuje na realizácii finančného vyrovnania v mene svojich účastníkov, nedostane úver a využije mechanizmy predfinancovania kryté jeho účastníkmi v súvislosti s vyrovnaniami s dodaním proti zaplateniu, ktoré sa majú spracovať prostredníctvom prepojenia;

c)

centrálny depozitár, ktorý využíva sprostredkovateľa na finančné vyrovnanie, zabezpečuje, aby sprostredkovateľ vykonal toto vyrovnanie efektívne. Centrálny depozitár vykonáva ročné preskúmania dohôd s týmto sprostredkovateľom.

3.   Okrem podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2 sa interoperabilné prepojenie zriadi a udržiava za týchto podmienok:

a)

prepojené centrálne depozitáre sa dohodnú na rovnocenných štandardoch týkajúcich sa odsúhlasovania, pracovnom čase na spracovanie vyrovnania a korporátnych udalostí a časov ukončenia;

b)

prepojené centrálne depozitáre zriaďujú rovnocenné postupy a mechanizmy na prenos pokynov na vyrovnanie s cieľom zabezpečiť riadne, bezpečné a priame spracovanie pokynov na vyrovnanie;

c)

keď interoperabilné prepojenie podporuje vyrovnanie s dodaním proti zaplateniu, prepojené centrálne depozitáre najmenej raz denne a bez zbytočného odkladu zaznamenávajú výsledky vyrovnania na svojich účtoch;

d)

prepojené centrálne depozitáre sa dohodnú na rovnocenných modeloch riadenia rizík;

e)

prepojené centrálne depozitáre sa dohodnú na rovnocenných pravidlách a postupoch pre nepredvídané udalosti a prípady zlyhania uvedených v článku 41 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

Článok 85

Monitorovanie a riadenie dodatočných rizík vyplývajúcich z použitia nepriamych prepojení alebo sprostredkovateľov na prevádzkovanie prepojení centrálnych depozitárov

1.   Okrem dodržiavania požiadaviek podľa článku 84, keď žiadajúci centrálny depozitár využíva nepriame prepojenie alebo sprostredkovateľa na prevádzkovanie prepojenia centrálnych depozitárov, tento žiadajúci centrálny depozitár zabezpečuje, že:

a)

sprostredkovateľ je jedným z týchto subjektov:

i)

úverová inštitúcia podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorá dodržiava tieto požiadavky:

dodržiava článok 38 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 alebo požiadavky na segregáciu a uverejňovanie, ktoré sú minimálne rovnocenné s požiadavkami ustanovenými v článku 38 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, keď je prepojenie zriadené s centrálnym depozitárom tretej krajiny,

na požiadanie zabezpečí okamžitý prístup žiadajúceho centrálneho depozitára k cenným papierom žiadajúceho centrálneho depozitára,

má malé úverové riziko, ktoré určuje žiadajúci centrálny depozitár vnútorným posúdením pomocou vymedzenej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé názory;

ii)

finančná inštitúcia tretej krajiny, ktorá dodržiava tieto požiadavky:

podlieha prudenciálnym pravidlám a dodržuje prudenciálne pravidlá, ktoré sú minimálne rovnocenné s prudenciálnymi pravidlami ustanovenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013,

má spoľahlivé účtovné postupy, postupy na uchovávanie a vnútorné kontroly,

dodržiava článok 38 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 alebo požiadavky na segregáciu a uverejňovanie, ktoré sú minimálne rovnocenné s požiadavkami ustanovenými v článku 38 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, keď je prepojenie zriadené s centrálnym depozitárom tretej krajiny,

na základe požiadavky zabezpečí okamžitý prístup žiadajúceho centrálneho depozitára k cenným papierom žiadajúceho centrálneho depozitára,

má malé úverové riziko na základe vnútorného posúdenia žiadajúceho centrálneho depozitára vykonaného pomocou vymedzenej a objektívnej metodiky, ktorá sa nespolieha výlučne na externé názory;

b)

sprostredkovateľ dodržiava pravidlá a požiadavky žiadajúceho centrálneho depozitára, o čom svedčia informácie, ktoré poskytuje tento sprostredkovateľ, vrátane akýchkoľvek relevantných právnych stanovísk alebo dohôd;

c)

sprostredkovateľ zabezpečuje dôvernosť informácií týkajúcich sa fungovania prepojenia centrálnych depozitárov, o čom svedčia informácie, ktoré poskytuje tento sprostredkovateľ, vrátane akýchkoľvek relevantných právnych stanovísk alebo dohôd;

d)

sprostredkovateľ má prevádzkovú kapacitu a systémy na:

i)

riadenie služieb poskytovaných žiadajúcemu centrálnemu depozitáru;

ii)

včasné posielanie centrálnemu depozitáru informácií relevantných pre služby poskytované v súvislosti s prepojením centrálnych depozitárov;

iii)

plnenie požiadaviek na odsúhlasovanie v súlade s článkom 86 a kapitolou IX;

e)

sprostredkovateľ dodržiava súlad s politikami a postupmi na riadenie rizík žiadajúceho centrálneho depozitára a má primerané odborné znalosti o riadení rizík;

f)

sprostredkovateľ zaviedol opatrenia, ktoré zahŕňajú politiky kontinuity činnosti a súvisiace plány kontinuity činnosti a plány obnovy po katastrofe, na zabezpečenie kontinuity svojich služieb, včasnej obnovy svojej činnosti a plnenia svojich povinností v situáciách, ktoré predstavujú významné riziko narušenia jeho činností;

g)

sprostredkovateľ má dostatočné finančné zdroje na plnenie svojich povinností voči žiadajúcemu centrálnemu depozitáru a na pokrytie prípadných strát, za ktoré môže niesť zodpovednosť;

h)

pre činnosti prepojenia centrálnych depozitárov sa používa individuálne oddelený účet v prijímajúcom centrálnom depozitári;

i)

podmienka uvedená v článku 84 ods. 1 písm. e) je splnená;

j)

žiadajúci centrálny depozitár je informovaný o dohodách o kontinuite medzi sprostredkovateľom a prijímajúcim centrálnym depozitárom;

k)

výnosy z vyrovnania sa bezodkladne prevedú žiadajúcemu centrálnemu depozitáru.

Žiadajúci centrálny depozitár na účely prvej zarážky v písmene a) bode i), tretej zarážky v písmene a) bode ii) a písmena h) zabezpečuje, aby mohol mať kedykoľvek prístup k cenným papierom držaným na individuálne oddelenom účte. Keď však individuálne oddelený účet v prijímajúcom centrálnom depozitári nie je dostupný pre činnosť prepojenia centrálnych depozitárov zriadeného s centrálnym depozitárom tretej krajiny, žiadajúci centrálny depozitár informuje svoj príslušný orgán o dôvodoch nedostupnosti individuálne oddelených účtov a poskytne mu podrobné údaje o rizikách vyplývajúcich z nedostupnosti individuálne oddelených účtov. Žiadajúci centrálny depozitár v každom prípade zabezpečuje primeranú úroveň ochrany svojich aktív držaných v centrálnom depozitári tretej krajiny.

2.   V záujme dodržiavania požiadaviek podľa odseku 1, keď žiadajúci centrálny depozitár využíva sprostredkovateľa na prevádzkovanie prepojenia centrálnych depozitárov a sprostredkovateľ prevádzkuje účty cenných papierov žiadajúceho centrálneho depozitára v jeho mene na účtoch prijímajúceho centrálneho depozitára, žiadajúci centrálny depozitár zabezpečuje, aby:

a)

sprostredkovateľ nemal nárok na držané cenné papiere;

b)

účet v evidencii prijímajúceho centrálneho depozitára bol otvorený v mene žiadajúceho centrálneho depozitára a záväzky a povinnosti, pokiaľ ide o registráciu, prevod a správu cenných papierov, boli vynútiteľné len medzi dvomi centrálnymi depozitármi;

c)

žiadajúci centrálny depozitár mal okamžitý prístup k cenným papierom držaným v prijímajúcom centrálnom depozitári, a to aj v prípade zmeny alebo platobnej neschopnosti sprostredkovateľa.

3.   Žiadajúce centrálne depozitáre uvedené v odsekoch 1 a 2 vykonávajú ročne hĺbkovú analýzu na zabezpečenie splnenia podmienok uvedených v týchto ustanoveniach.

Článok 86

Postupy odsúhlasovania pre prepojené centrálne depozitáre

1.   Postupy odsúhlasovania uvedené v článku 48 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zahŕňajú tieto opatrenia:

a)

prijímajúci centrálny depozitár posiela žiadajúcemu centrálnemu depozitáru denné vyhlásenie s informáciami, v ktorých sa podľa účtu cenných papierov a emisie cenných papierov uvádza:

i)

agregovaný počiatočný zostatok;

ii)

jednotlivé pohyby počas dňa;

iii)

agregovaný konečný zostatok;

b)

žiadajúci centrálny depozitár vykonáva denné porovnania počiatočného zostatku a konečného zostatku, ktoré mu oznámil prijímajúci centrálny depozitár alebo sprostredkovateľ, so záznamami vedenými samotným žiadajúcim centrálnym depozitárom.

V prípade nepriameho prepojenia sa denné vyhlásenia uvedené v prvom pododseku písm. a) posielajú cez sprostredkovateľa uvedeného v článku 85 ods. 1 písm. a).

2.   Keď centrálny depozitár pozastaví emisiu cenných papierov na vyrovnanie v súlade s článkom 65 ods. 2, všetky centrálne depozitáre, ktoré sú účastníkmi alebo majú nepriame spojenie s týmto centrálnym depozitárom, a to aj v prípade interoperabilných prepojení, následne pozastavia emisiu cenných papierov na vyrovnanie.

Keď sa sprostredkovatelia zúčastňujú na činnosti prepojení centrálnych depozitárov, títo sprostredkovatelia uzavrú vhodné zmluvné dohody s príslušnými centrálnymi depozitármi s cieľom zabezpečiť súlad s prvým pododsekom.

3.   V prípade korporátnej udalosti, ktorou sa znížia zostatky účtov cenných papierov držaných centrálnym depozitárom investora v inom centrálnom depozitári, centrálny depozitár investora nespracuje pokyny na vyrovnanie v príslušných emisiách cenných papierov, pokiaľ druhý centrálny depozitár v plnej miere nespracuje korporátnu udalosť.

V prípade korporátnej udalosti, ktorou sa znížia zostatky účtov cenných papierov držaných centrálnym depozitárom investora v inom centrálnom depozitári, centrálny depozitár investora neaktualizuje účty cenných papierov, ktoré vedie, na zohľadnenie korporátnej udalosti, pokým druhý centrálny depozitár v plnej miere nespracuje korporátnu udalosť.

Centrálny depozitár emitenta zabezpečuje včasný prenos informácií o spracovaní korporátnych udalostí pre konkrétnu emisiu cenných papierov všetkým svojim účastníkom vrátane centrálnych depozitárov investora. Centrálne depozitáre investora následne pošlú informácie svojim účastníkom. Tieto informácie zahŕňajú všetky informácie, ktoré centrálne depozitáre investora potrebujú na náležité zohľadnenie výsledku týchto korporátnych udalostí na účtoch cenných papierov, ktoré vedú.

Článok 87

Vyrovnanie s dodaním proti zaplateniu cez prepojenia centrálnych depozitárov

Vyrovnanie s dodaním proti zaplateniu sa považuje za praktické a uskutočniteľné, keď:

a)

je na trhu dopyt po vyrovnaní s dodaním proti zaplateniu, čo preukazuje žiadosť akéhokoľvek z výborov používateľov jedného z prepojených centrálnych depozitárov;

b)

prepojené centrálne depozitáre môžu za poskytnutie vyrovnania s dodaním proti zaplateniu účtovať primeraný obchodný poplatok vypočítaný na základe metódy zvýšených nákladov, pokiaľ sa prepojené centrálne depozitáre nedohodnú inak;

c)

existuje bezpečný a efektívny prístup k peňažným prostriedkom v menách, ktoré prijímajúci centrálny depozitár používa na vyrovnanie transakcií s cennými papiermi žiadajúceho centrálneho depozitára a jeho účastníkov.

KAPITOLA XIII

PRÍSTUP DO CENTRÁLNEHO DEPOZITÁRA

[článok 33 ods. 5, článok 49 ods. 5, článok 52 ods. 3 a článok 53 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Článok 88

Prijímajúca a žiadajúca strana

1.   Na účely tejto kapitoly prijímajúca strana zahŕňa jeden z týchto subjektov:

a)

prijímajúci centrálny depozitár podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 5 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o článok 89 ods. 1, 4, 9, 13 a 14 a článok 90 tohto nariadenia;

b)

centrálny depozitár, ktorý dostane žiadosť od účastníka, emitenta, centrálnej protistrany alebo obchodného miesta o prístup k svojim službám v súlade s článkom 33 ods. 2, článkom 49 ods. 2 a článkom 53 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o článok 89 ods. 1 až 3, 5 až 8 a 10 až 14, ako aj článok 90 tohto nariadenia;

c)

centrálna protistrana, ktorá dostane žiadosť od centrálneho depozitára o prístup k svojim údajom o transakciách v súlade s článkom 53 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o článok 90 tohto nariadenia;

d)

obchodné miesto, ktoré dostane žiadosť od centrálneho depozitára o prístup k svojim údajom o transakciách v súlade s článkom 53 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o článok 90 tohto nariadenia;

2.   Na účely tejto kapitoly žiadajúca strana zahŕňa jeden z týchto subjektov:

a)

žiadajúci centrálny depozitár podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 6 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o článok 89 ods. 1, 4, 9 a 13 a článok 90 tohto nariadenia;

b)

účastník, emitent, centrálna protistrana alebo obchodné miesto, ktorí požiadajú o prístup do systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaného centrálnym depozitárom alebo k iným službám, ktoré poskytuje centrálny depozitár, v súlade s článkom 33 ods. 2, článkom 49 ods. 2 a článkom 53 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o článok 89 ods. 1 až 3, 5 až 8 a 10 až 14, ako aj článok 90 tohto nariadenia;

c)

centrálny depozitár, ktorý žiada o prístup k údajom o transakciách centrálnej protistrany v súlade s článkom 53 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o článok 90 tohto nariadenia;

d)

centrálny depozitár, ktorý žiada o prístup k údajom o transakciách obchodného miesta v súlade s článkom 53 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o článok 90 tohto nariadenia;

ODDIEL 1

Kritériá odôvodňujúce odmietnutie prístupu

[článok 33 ods. 3, článok 49 ods. 3, článok 52 ods. 2 a článok 53 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Článok 89

Riziká, ktoré zohľadňujú centrálne depozitáre a príslušné orgány

1.   Keď centrálny depozitár v súlade s článkom 33 ods. 3, článkom 49 ods. 3, článkom 52 ods. 2 alebo článkom 53 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 vykonáva komplexné posúdenie rizík na základe žiadosti o prístup od žiadajúceho účastníka, emitenta, žiadajúceho centrálneho depozitára, centrálnej protistrany alebo obchodného miesta, ako aj keď príslušný orgán posudzuje dôvody centrálneho depozitára na odmietnutie poskytovania služieb, zohľadňujú sa tieto riziká vyplývajúce z prístupu k službám centrálneho depozitára:

a)

právne riziká;

b)

finančné riziká;

c)

prevádzkové riziká.

2.   Centrálny depozitár a jeho príslušný orgán pri posudzovaní právnych rizík na základe žiadosti žiadajúceho účastníka o prístup berú do úvahy tieto kritériá:

a)

žiadajúci účastník nie je schopný splniť právne požiadavky na účasť v systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár, ani neposkytol centrálnemu depozitáru informácie potrebné na to, aby centrálny depozitár mohol posúdiť dodržiavanie súladu s predpismi vrátane akýchkoľvek požadovaných právnych stanovísk alebo právnych opatrení;

b)

žiadajúci účastník nie je schopný v súlade s pravidlami uplatniteľnými v domovskom členskom štáte centrálneho depozitára zabezpečiť dôvernosť informácií poskytovaných prostredníctvom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ani neposkytol centrálnemu depozitáru informácie potrebné na to, aby centrálny depozitár mohol posúdiť jeho schopnosť dodržiavať tieto pravidlá týkajúce sa dôvernosti vrátane akýchkoľvek požadovaných právnych stanovísk alebo právnych opatrení;

c)

keď je žiadajúci účastník usadený v tretej krajine, jedno z týchto kritérií:

i)

žiadajúci účastník nepodlieha regulačnému a dozornému rámcu porovnateľnému s regulačným a dozorným rámcom, ktorý by sa na žiadajúceho účastníka uplatňoval, ak by bol usadený v Únii;

ii)

pravidlá centrálneho depozitára týkajúce sa ukončenia vyrovnania uvedené v článku 39 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 nie sú vynútiteľné v jurisdikcii žiadajúceho účastníka.

3.   Centrálny depozitár a jeho príslušný orgán pri posudzovaní právnych rizík na základe žiadosti emitenta o evidenciu jeho cenných papierov v centrálnom depozitári v súlade s článkom 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 berú do úvahy tieto kritériá:

a)

emitent nie je schopný plniť právne požiadavky na poskytovanie služieb centrálnym depozitárom;

b)

emitent nie je schopný zaručiť, že cenné papiere boli vydané spôsobom, ktorý centrálnemu depozitáru umožňuje zabezpečiť integritu emisie v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

4.   Centrálny depozitár a jeho príslušný orgán pri posudzovaní právnych rizík na základe žiadosti centrálneho depozitára o prístup berú do úvahy kritériá stanovené v odseku 2 písm. a), b) a c).

5.   Centrálny depozitár a jeho príslušný orgán pri posudzovaní právnych rizík na základe žiadosti centrálnej protistrany o prístup berú do úvahy kritériá stanovené v odseku 2 písm. a), b) a c).

6.   Centrálny depozitár a jeho príslušný orgán pri posudzovaní právnych rizík na základe žiadosti obchodného miesta o prístup berú do úvahy tieto kritériá:

a)

kritériá stanovené v odseku 2 písm. b);

b)

keď je obchodné miesto usadené v tretej krajine, žiadajúce obchodné miesto nepodlieha regulačnému a dozornému rámcu porovnateľnému s regulačným a dozorným rámcom uplatniteľným na obchodné miesto v Únii.

7.   Centrálny depozitár a jeho príslušný orgán pri posudzovaní finančných rizík na základe žiadosti žiadajúceho účastníka o prístup berú do úvahy, či žiadajúci účastník drží dostatočné finančné zdroje na plnenie svojich zmluvných povinností voči centrálnemu depozitáru.

8.   Centrálny depozitár a jeho príslušný orgán pri posudzovaní finančných rizík na základe žiadosti emitenta o evidenciu jeho cenných papierov v centrálnom depozitári v súlade s článkom 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 berú do úvahy kritériá stanovené v odseku 7.

9.   Prijímajúci centrálny depozitár a jeho príslušný orgán pri posudzovaní finančných rizík na základe žiadosti centrálneho depozitára o prístup berú do úvahy kritérium stanovené v odseku 7.

10.   Centrálny depozitár a jeho príslušný orgán pri posudzovaní finančných rizík na základe žiadosti centrálnej protistrany alebo obchodného miesta o prístup berú do úvahy kritérium stanovené v odseku 7.

11.   Centrálny depozitár a jeho príslušný orgán pri posudzovaní prevádzkových rizík na základe žiadosti žiadajúceho účastníka o prístup berú do úvahy tieto kritériá:

a)

žiadajúci účastník nemá prevádzkovú kapacitu na účasť v centrálnom depozitári;

b)

žiadajúci účastník nedodržiava pravidlá riadenia rizík prijímajúceho centrálneho depozitára alebo mu chýbajú potrebné odborné znalosti v tomto ohľade;

c)

žiadajúci účastník nezaviedol politiky kontinuity činnosti či plány obnovy po katastrofe;

d)

na udelenie prístupu musí prijímajúci centrálny depozitár vykonať významné zmeny svojich činností, čo ovplyvňuje jeho postupy riadenia rizík a ohrozuje hladké fungovanie systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prijímajúci centrálny depozitár prevádzkuje, vrátane vykonávania priebežného ručného spracúvania zo strany centrálneho depozitára.

12.   Centrálny depozitár a jeho príslušný orgán pri posudzovaní prevádzkových rizík na základe žiadosti emitenta o evidenciu jeho cenných papierov v centrálnom depozitári v súlade s článkom 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 berú do úvahy tieto kritériá:

a)

kritérium stanovené v odseku 11 písm. d);

b)

systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár, nemôže spracúvať meny požadované emitentom.

13.   Prijímajúci centrálny depozitár a jeho príslušný orgán pri posudzovaní prevádzkových rizík na základe žiadosti žiadajúceho centrálneho depozitára alebo centrálnej protistrany o prístup berú do úvahy kritériá stanovené v odseku 11.

14.   Prijímajúci centrálny depozitár a jeho príslušný orgán pri posudzovaní prevádzkových rizík na základe žiadosti obchodného miesta o prístup berú do úvahy minimálne kritériá stanovené v odseku 11 písm. d).

ODDIEL 2

Postup na odmietnutie prístupu

[článok 33 ods. 3, článok 49 ods. 4, článok 52 ods. 2 a článok 53 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Článok 90

Postup

1.   V prípade odmietnutia prístupu má žiadajúca strana právo sťažovať sa do jedného mesiaca od prijatia odmietnutia príslušnému orgánu prijímajúceho centrálneho depozitára, centrálnej protistrany alebo obchodného miesta, ktorý/ktorá odmietol/odmietla prístup v súlade s článkom 33 ods. 3, článkom 49 ods. 4, článkom 52 ods. 2 alebo článkom 53 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

2.   Príslušný orgán uvedený v odseku 1 môže od žiadajúcej a prijímajúcej strany požadovať dodatočné informácie týkajúce sa odmietnutia prístupu.

Odpovede na žiadosť o informácie uvedené v prvom pododseku sa posielajú príslušnému orgánu do dvoch týždňov od dátumu prijatia žiadosti.

Príslušný orgán prijímajúcej strany v súlade s článkom 53 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 do dvoch pracovných dní od dátumu prijatia sťažnosti uvedenej v odseku 1 pošle sťažnosť príslušnému orgánu uvedenému v článku 12 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 z členského štátu miesta usadenia prijímajúcej strany.

3.   Príslušný orgán uvedený v odseku 1 vykoná podľa potreby konzultácie s týmito orgánmi o svojom počiatočnom posúdení sťažnosti do dvoch mesiacov od dátumu prijatia sťažnosti:

a)

s príslušným orgánom miesta usadenia žiadajúceho účastníka v súlade s článkom 33 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)

s príslušným orgánom miesta usadenia žiadajúceho emitenta v súlade s článkom 49 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

c)

s príslušným orgánom žiadajúceho centrálneho depozitára a relevantným orgánom uvedeným v článku 12 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zodpovedným za dohľad nad systémom vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje žiadajúci centrálny depozitár v súlade s článkom 52 ods. 2 a článkom 53 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

d)

s príslušným orgánom žiadajúcej protistrany alebo obchodného miesta v súlade s článkom 53 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a relevantným orgánom uvedeným v článku 12 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zodpovedným za dohľad nad systémami vyrovnania transakcií s cennými papiermi v členskom štáte, v ktorom sú usadené žiadajúca protistrana a obchodné miesta v súlade s článkom 53 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

4.   Orgány uvedené v odseku 3 písm. a) až d) odpovedia do jedného mesiaca od dátumu žiadosti o konzultáciu uvedenú v odseku 3. Keď orgán uvedený v odseku 3 písm. a) až d) neposkytne svoje stanovisko do tejto lehoty, predpokladá sa, že má kladné stanovisko k posúdeniu predloženému príslušným orgánom uvedenému v odseku 3.

5.   Príslušný orgán uvedený v odseku 1 informuje orgány uvedené v odseku 3 písm. a) až d) o svojom konečnom posúdení sťažnosti do dvoch týždňov od lehoty stanovenej v odseku 4.

6.   Keď jeden z orgánov uvedených v odseku 3 písm. a) až d) nesúhlasí s posúdením predloženým príslušným orgánom uvedeným v odseku 1, ktorýkoľvek z nich môže vec postúpiť orgánu ESMA do dvoch týždňov od dátumu, keď príslušný orgán uvedený v odseku 1 poskytne informácie týkajúce sa svojho konečného posúdenia sťažnosti v súlade s odsekom 5.

7.   Keď vec nebola postúpená orgánu ESMA, príslušný orgán uvedený v odseku 1 pošle odôvodnenú odpoveď žiadajúcej strane do dvoch pracovných dní od lehoty stanovenej v odseku 6.

Príslušný orgán uvedený v odseku 1 informuje aj prijímajúcu stranu a orgány uvedené v odseku 3 písm. a) až d) o odôvodnenej odpovedi uvedenej v prvom pododseku tohto odseku do dvoch pracovných dní od dátumu, keď poslal žiadajúcej strane odôvodnenú odpoveď.

8.   V prípade postúpenia orgánu ESMA uvedenému v odseku 6 príslušný orgán uvedený v odseku 1 informuje žiadajúcu stranu a prijímajúcu stranu o postúpení do dvoch pracovných dní od dátumu, keď bola vec postúpená.

9.   Keď sa na základe postupu stanoveného v odsekoch 1 až 7 považuje za neodôvodnené, že prijímajúca strana odmietla žiadajúcej strane poskytnúť prístup, príslušný orgán uvedený v odseku 1 do dvoch týždňov od lehoty stanovenej v odseku 7 vydá príkaz, v ktorom sa od prijímajúcej strany požaduje, aby poskytla prístup žiadajúcej strane do troch mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti príkazu.

Lehota uvedená v prvom pododseku sa predĺži na osem mesiacov v prípade prispôsobených prepojení, ktoré si vyžadujú značný vývoj IT nástrojov, pokiaľ sa žiadajúci a prijímajúci centrálny depozitár nedohodnú inak.

Príkaz obsahuje dôvody, pre ktoré príslušný orgán uvedený v odseku 1 usúdil, že odmietnutie prijímajúcej strany poskytnúť prístup bolo neodôvodnené.

Príkaz sa pošle orgánu ESMA, orgánom uvedeným v odseku 3 písm. a) až d), žiadajúcej strane a prijímajúcej strane do dvoch pracovných dní od nadobudnutia účinnosti príkazu.

10.   Postup uvedený v odsekoch 1 až 9 sa uplatňuje, aj keď má prijímajúca strana v úmysle zrušiť prístup žiadajúcej strane, ktorej už poskytuje svoje služby.

KAPITOLA XIV

POVOLENIE POSKYTOVAŤ VEDĽAJŠIE SLUŽBY BANKOVÉHO TYPU

[článok 55 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Článok 91

Centrálne depozitáre, ktoré samé poskytujú vedľajšie služby bankového typu

Žiadosť o povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 obsahuje tieto informácie:

a)

kópiu rozhodnutia riadiaceho orgánu žiadajúceho centrálneho depozitára o žiadosti o povolenie a zápisnicu zo zasadnutia, na ktorom riadiaci orgán schválil obsah spisu so žiadosťou a jeho predloženie;

b)

kontaktné údaje osoby zodpovednej za žiadosť o povolenie, keď táto osoba nie je osobou, ktorá predkladá žiadosť o povolenie uvedenú v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

c)

dôkazy, ktoré preukazujú existenciu povolenia uvedeného v článku 54 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

d)

dôkazy, že žiadajúci centrálny depozitár spĺňa prudenciálne požiadavky uvedené v článku 59 ods. 1, 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a požiadavky v oblasti dohľadu uvedené v článku 60 daného nariadenia;

e)

dôkazy obsahujúce akékoľvek relevantné dokumenty vrátane stanov, účtovných závierok, audítorských správ, správ výborov pre riziká, ktoré preukazujú, že žiadajúci centrálny depozitár spĺňa článok 54 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

f)

údaje týkajúce sa plánu obnovy uvedeného v článku 54 ods. 3 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

g)

plán činností, ktorý spĺňa tieto podmienky:

i)

obsahuje zoznam vedľajších služieb bankového typu uvedených v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, ktoré má žiadajúci centrálny depozitár v úmysle poskytovať;

ii)

obsahuje vysvetlenie, ako vedľajšie služby bankového typu uvedené v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014 priamo súvisia s hlavnými alebo vedľajšími službami uvedenými v oddieloch A a B prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, na ktorých poskytovanie má centrálny depozitár povolenie;

iii)

má štruktúru podľa zoznamu vedľajších služieb bankového typu uvedeného v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

h)

dôkazy podporujúce dôvody na nevyrovnanie peňažných platieb systému centrálneho depozitára na vyrovnanie transakcií s cennými papiermi cez účty otvorené v centrálnej banke emisie meny krajiny, v ktorej sa uskutočňuje vyrovnanie;

i)

podrobné informácie o opatreniach, ktorými sa zabezpečí, aby poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, ktoré sa majú poskytovať, neovplyvnilo hladké poskytovanie hlavných služieb centrálneho depozitára uvedených v oddiele A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, vrátane:

i)

IT platformy použitej na vyrovnanie peňažnej časti transakcií s cennými papiermi vrátane prehľadu IT organizácie a analýzy súvisiacich rizík a spôsobu ich zmierňovania;

ii)

prevádzkového a právneho usporiadania procesu dodania proti zaplateniu, a najmä postupov používaných na riešenie úverového rizika vyplývajúceho z vyrovnania peňažnej časti transakcií s cennými papiermi;

iii)

výberu, monitorovania, právnej dokumentácie a riadenia prepojení s akýmikoľvek inými tretími stranami zapojenými do procesu peňažných prevodov, najmä príslušných dohôd s tretími stranami zapojenými do procesu peňažných prevodov;

iv)

podrobnej analýzy v pláne obnovy žiadajúceho centrálneho depozitára týkajúcej sa akéhokoľvek vplyvu poskytovania vedľajších služieb bankového typu na poskytovanie hlavných služieb centrálneho depozitára;

v)

uverejňovania možných konfliktov záujmov v systémoch správy a riadenia vyplývajúcich z poskytovania vedľajších služieb bankového typu a opatrení prijatých na ich riešenie.

Článok 92

Centrálne depozitáre, ktoré ponúkajú vedľajšie služby bankového typu prostredníctvom určenej úverovej inštitúcie

Žiadosť o povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 obsahuje tieto informácie:

a)

kópiu rozhodnutia riadiaceho orgánu žiadajúceho centrálneho depozitára o žiadosti o povolenie a zápisnicu zo zasadnutia, na ktorom riadiaci orgán schválil obsah spisu so žiadosťou a jeho predloženie;

b)

kontaktné údaje osoby zodpovednej za žiadosť o povolenie, keď táto osoba nie je rovnaká ako osoba, ktorá predkladá žiadosť o povolenie uvedenú v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

c)

obchodný názov úverovej inštitúcie, ktorá sa určí v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014, jej právne postavenie a adresa sídla v Únii;

d)

dôkazy, že úverová inštitúcia uvedená v písmene c) získala povolenie uvedené v článku 54 ods. 4 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

e)

stanovy a iné relevantné štatutárne dokumenty určenej úverovej inštitúcie;

f)

vlastnícku štruktúru určenej úverovej inštitúcie vrátane totožnosti akcionárov;

g)

identifikáciu akýchkoľvek spoločných akcionárov žiadajúceho centrálneho depozitára a určenej úverovej inštitúcie a akýchkoľvek majetkových účastí medzi žiadajúcim centrálnym depozitárom a určenou úverovou inštitúciou;

h)

dôkazy, že určená úverová inštitúcia spĺňa prudenciálne požiadavky uvedené v článku 59 ods. 1, 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a požiadavky v oblasti dohľadu uvedené v článku 60 daného nariadenia;

i)

dôkazy vrátane zakladateľského dokumentu, účtovných závierok, audítorských správ, správ výborov pre riziká alebo iných dokumentov, ktoré preukazujú, že určená úverová inštitúcia spĺňa článok 54 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

j)

údaje týkajúce sa plánu obnovy uvedeného v článku 54 ods. 4 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

k)

plán činností, ktorý spĺňa tieto podmienky:

i)

obsahuje zoznam vedľajších služieb bankového typu uvedených v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, ktoré má určená úverová inštitúcia v úmysle poskytovať;

ii)

obsahuje vysvetlenie, ako vedľajšie služby bankového typu uvedené v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014 priamo súvisia s hlavnými alebo vedľajšími službami uvedenými v oddieloch A a B prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, na ktorých poskytovanie má žiadajúci centrálny depozitár povolenie;

iii)

má štruktúru podľa zoznamu vedľajších služieb bankového typu uvedeného v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014;

l)

dôkazy podporujúce dôvody na nevyrovnanie peňažných platieb systému centrálneho depozitára na vyrovnanie transakcií s cennými papiermi cez účty otvorené v centrálnej banke emisie meny krajiny, v ktorej sa uskutočňuje vyrovnanie;

m)

podrobné informácie o týchto aspektoch vzťahu medzi centrálnym depozitárom a určenou úverovou inštitúciou:

i)

IT platforma použitá na vyrovnanie peňažnej časti transakcií s cennými papiermi vrátane prehľadu IT organizácie a analýzy súvisiacich rizík a spôsobu ich zmierňovania;

ii)

uplatniteľné pravidlá a postupy, ktorými sa zabezpečí splnenie požiadaviek týkajúcich sa ukončenia vyrovnania uvedených v článku 39 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

iii)

prevádzkové a právne usporiadanie procesu dodania proti zaplateniu vrátane postupov používaných na riešenie úverového rizika vyplývajúceho z peňažnej časti transakcií s cennými papiermi;

iv)

výber, monitorovanie a riadenie prepojení s akýmikoľvek inými tretími stranami zapojenými do procesu peňažných prevodov, najmä príslušné dohody s tretími stranami zapojenými do procesu peňažných prevodov;

v)

dohoda o úrovni poskytovaných služieb so stanovenými údajmi o funkciách, ktorých zabezpečovanie centrálny depozitár zverí určenej úverovej inštitúcii alebo určená úverová inštitúcia centrálnemu depozitárovi, a akýkoľvek dôkaz, ktorým sa preukáže súlad s požiadavkami týkajúcimi sa externého zabezpečovania činností stanovenými v článku 30 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

vi)

podrobná analýza v pláne obnovy žiadajúceho centrálneho depozitára akéhokoľvek vplyvu poskytovania vedľajších služieb bankového typu na poskytovanie hlavných služieb centrálneho depozitára;

vii)

uverejňovanie možných konfliktov záujmov v systémoch správy a riadenia vyplývajúcich z poskytovania vedľajších služieb bankového typu a opatrenia prijaté na ich riešenie;

viii)

dôkazy, ktorými sa preukáže, že úverová inštitúcia má potrebnú zmluvnú a prevádzkovú schopnosť mať okamžitý prístup k zábezpeke cenných papierov nachádzajúcej sa v centrálnom depozitári, a dôkazy týkajúce sa poskytovania vnútrodenného úveru, a prípadne krátkodobého úveru.

Článok 93

Osobitné požiadavky

1.   Keď centrálny depozitár žiada o povolenie na určenie viac ako jednej úverovej inštitúcie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, jeho žiadosť obsahuje tieto informácie:

a)

informácie uvedené v článku 91 pre každú z určených úverových inštitúcií;

b)

opis úlohy každej určenej úverovej inštitúcie a vzťahy medzi nimi.

2.   Keď sa žiadosť o povolenie v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 predloží po získaní povolenia uvedeného v článku 17 daného nariadenia, žiadajúci centrálny depozitár určí a oznámi príslušnému orgánu podstatné zmeny uvedené v článku 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ak ešte tieto informácie nepredložil v procese preskúmania a hodnotenia uvedenom v článku 22 daného nariadenia.

Článok 94

Štandardné formuláre a vzory žiadosti

1.   Žiadajúci centrálny depozitár predkladá žiadosť o povolenia uvedené v článku 54 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 vo formáte stanovenom v prílohe III k tomuto nariadeniu.

2.   Žiadajúci centrálny depozitár predkladá žiadosť uvedenú v odseku 1 na trvanlivom nosiči.

3.   Žiadajúci centrálny depozitár poskytuje jedinečné referenčné číslo pre každý dokument, ktorý predloží v žiadosti uvedenej v odseku 1.

4.   Žiadajúci centrálny depozitár zabezpečuje, aby sa v informáciách predložených v žiadosti uvedenej v odseku 1 jasne určovalo, ktorej konkrétnej požiadavky tejto kapitoly sa daná informácia týka a v ktorom dokumente sa táto informácia uvádza.

5.   Žiadajúci centrálny depozitár poskytuje svojmu príslušnému orgánu zoznam všetkých dokumentov predložených v žiadosti uvedenej v odseku 1 spolu s ich referenčným číslom.

6.   Všetky informácie sa predkladajú v jazyku uvedenom príslušným orgánom. Príslušný orgán môže centrálny depozitár požiadať o predloženie rovnakých informácií v jazyku bežnom v oblasti medzinárodných financií.

KAPITOLA XV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 95

Prechodné ustanovenia

1.   Informácie uvedené v článku 17 ods. 2 tohto nariadenia sa príslušnému orgánu poskytnú najneskôr šesť mesiacov pred dátumom uvedeným v článku 96 ods. 2

2.   Informácie uvedené v článku 24 ods. 2 tohto nariadenia sa príslušnému orgánu poskytnú najneskôr šesť mesiacov pred dátumom uvedeným v článku 96 ods. 2

3.   Informácie uvedené v článku 41 písm. j) a r) a v článku 42 ods. 1 písm. d), f), h), i) a j) tohto nariadenia sa poskytujú od dátumu uvedeného v článku 96 ods. 2

Článok 96

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Článok 54 sa uplatňuje od dátumu nadobudnutia účinnosti delegovaných aktov, ktoré Komisia prijme podľa článku 6 ods. 5 a článku 7 ods. 15 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, podľa toho, čo nastane neskôr.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. novembra 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).


PRÍLOHA I

Údaje, ktoré sa uvádzajú v žiadosti o uznanie centrálnych depozitárov tretej krajiny

[článok 25 ods. 12 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Všeobecné informácie

Položky informácií

Voľný text

Dátum uplatňovania

 

Obchodný názov právnickej osoby

 

Adresa sídla

 

Meno osoby preberajúcej zodpovednosť za žiadosť

 

Kontaktné údaje osoby preberajúcej zodpovednosť za žiadosť

 

Mená osôb zodpovedných za dodržiavanie nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zo strany centrálneho depozitára tretej krajiny

 

Kontaktné údaje osôb zodpovedných za dodržiavanie nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zo strany centrálneho depozitára tretej krajiny

 

Totožnosti akcionárov alebo členov, ktorí majú majetkové účasti na kapitáli centrálneho depozitára tretej krajiny

 

Identifikácia skupinovej štruktúry vrátane akejkoľvek dcérskej a materskej spoločnosti centrálneho depozitára tretej krajiny

 

Zoznam členských štátov, v ktorých má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle poskytovať služby

 

Informácie o hlavných službách uvedených v oddiele A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, ktoré má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle poskytovať v Únii, podľa členského štátu

 

Informácie o vedľajších službách uvedených v oddiele B prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, ktoré má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle poskytovať v Únii, podľa členského štátu

 

Informácie o akýchkoľvek iných službách, ktoré sú povolené, ale nie sú výslovne uvedené v oddiele B prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, ktoré má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle poskytovať v Únii, podľa členského štátu

 

Mena alebo meny, ktoré centrálny depozitár tretej krajiny spracováva alebo má v úmysle spracovávať

 

Štatistické údaje o službách, ktoré má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle poskytovať v Únii, podľa členského štátu

 

Posúdenie opatrení, ktoré má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle prijať, aby jeho používatelia mohli dodržiavať všetky osobitné vnútroštátne právne predpisy členských štátov, v ktorých má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle poskytovať svoje služby

 

Keď má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle poskytovať hlavné služby uvedené v bodoch 1 a 2 oddielu A prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014, opis opatrení, ktoré má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle prijať, aby jeho používatelia mohli dodržiavať príslušné právne predpisy členského štátu, v ktorom má centrálny depozitár tretej krajiny v úmysle poskytovať tieto služby, ako sa uvádza v článku 25 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

 

Pravidlá a postupy, ktoré uľahčujú vyrovnanie transakcií s finančnými nástrojmi v určený dátum vyrovnania

 

Finančné zdroje centrálneho depozitára tretej krajiny, formy a metódy ich udržiavania a opatrenia na ich zabezpečenie

 

Dôkazy, že pravidlá a postupy centrálneho depozitára tretej krajiny sú v úplnom súlade s požiadavkami uplatniteľnými v tretej krajine, kde je usadený, vrátane pravidiel týkajúcich sa prudenciálnych a organizačných aspektov, aspektov kontinuity činnosti, obnovy po katastrofe a vykonávania činnosti

 

Údaje o akýchkoľvek dohodách o externom zabezpečovaní činností

 

Pravidlá upravujúce ukončenie prevodov cenných papierov a peňažných prostriedkov

 

Informácie o účasti v systéme vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár tretej krajiny, vrátane kritérií na účasť a postupy na pozastavenie činnosti a riadny odchod účastníkov, ktorí už nespĺňajú kritériá

 

Pravidlá a postupy na zabezpečenie integrity emisií cenných papierov

 

Informácie o mechanizmoch zriadených na zabezpečenie ochrany cenných papierov účastníkov a ich klientov

 

Informácie o prepojeniach centrálnych depozitárov tretej krajiny a prepojeniach s inými trhovými infraštruktúrami a o tom, ako sa monitorujú a riadia súvisiace riziká

 

Informácie o pravidlách a postupoch zavedených na riadenie zlyhania účastníka

 

Plán obnovy

 

Investičná politika centrálneho depozitára tretej krajiny

 

Informácie o postupoch na zabezpečenie včasného a riadneho vyrovnania a prevodu aktív klientov a účastníkov inému centrálnemu depozitáru v prípade zlyhania centrálneho depozitára

 

Informácie o všetkých prebiehajúcich súdnych alebo mimosúdnych konaniach vrátane správnych, občianskoprávnych alebo arbitrážnych konaní, ktoré môžu centrálnemu depozitáru tretej krajiny spôsobiť značné finančné a iné náklady

Informácie o akýchkoľvek konečných rozhodnutiach vyplývajúcich z konaní uvedených vyššie

 

Informácie o riadení konfliktov záujmov centrálnym depozitárom tretej krajiny

 

Informácie, ktoré sa zverejnia na webovom sídle orgánu ESMA v súlade s článkom 21 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o článok 25 uvedeného nariadenia

 


PRÍLOHA II

Záznamy o vedľajších službách centrálneho depozitára

[článok 29 nariadenia (EÚ) č. 909/2014]

Č.

Vedľajšie služby podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014

Typy záznamov

A.   Vedľajšie služby nebankového typu centrálnych depozitárov, s ktorými nie je spojené úverové riziko alebo riziko likvidity

1

Prevádzkovanie mechanizmu požičiavania cenných papierov ako sprostredkovateľ medzi účastníkmi systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi

a)

identifikácia dodávajúcej/prijímajúcej strany;

b)

údaje o každej operácii požičiavania/vypožičiavania cenných papierov vrátane objemu a hodnoty cenných papierov a kódu ISIN;

c)

účel každej operácie požičiavania/vypožičiavania cenných papierov;

d)

druhy zábezpeky;

e)

ocenenie zábezpeky.

2

Poskytovanie služieb riadenia zábezpeky ako sprostredkovateľ pre účastníkov systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi

a)

identifikácia dodávajúcej/prijímajúcej strany;

b)

údaje o každej operácii vrátane objemu a hodnoty cenných papierov a kódu ISIN;

c)

druhy zábezpeky;

d)

účel využitia zábezpeky;

e)

ocenenie zábezpeky.

3

Párovanie v rámci vyrovnania, smerovanie príkazov, potvrdzovanie obchodov, overovanie obchodov

a)

identifikácia subjektov, ktorým centrálny depozitár poskytuje tieto služby;

b)

typy operácií;

c)

údaje o každej operácii vrátane objemu a hodnoty cenných papierov a kódu ISIN.

4

Služby súvisiace s registrami akcionárov

a)

identifikácia subjektov, ktorým centrálny depozitár poskytuje tieto služby;

b)

typy služieb;

c)

údaje o každej operácii vrátane objemu a hodnoty cenných papierov a kódu ISIN.

5

Podpora spracovania korporátnych udalostí vrátane daní, valných zhromaždení a informačných služieb

a)

identifikácia subjektov, ktorým centrálny depozitár poskytuje tieto služby;

b)

typy služieb;

c)

údaje o každej operácii vrátane objemu a hodnoty cenných papierov/peňažných prostriedkov, príjemcov operácie a kódu ISIN.

6

Služby súvisiace s novými emisiami vrátane prideľovania a správy kódov ISIN a podobných kódov

a)

identifikácia subjektov, ktorým centrálny depozitár poskytuje tieto služby;

b)

typy služieb;

c)

údaje o každej operácii vrátane kódu ISIN.

7

Smerovanie a spracovanie príkazov, výber a spracovanie poplatkov a súvisiace podávanie správ

a)

identifikácia subjektov, ktorým centrálny depozitár poskytuje tieto služby;

b)

typy služieb;

c)

údaje o každej operácii vrátane objemu a hodnoty cenných papierov/peňažných prostriedkov, príjemcov operácie, kódu ISIN a účelu operácie.

8

Zriaďovanie prepojení centrálnych depozitárov, poskytovanie, vedenie alebo prevádzkovanie účtov cenných papierov vo vzťahu k službám vyrovnania, správy zábezpeky, iným vedľajším službám

a)

údaje o prepojeniach centrálnych depozitárov vrátane identifikácie centrálnych depozitárov;

b)

typy služieb.

9

Poskytovanie všeobecných služieb správy zábezpeky ako sprostredkovateľ

a)

identifikácia dodávajúcej/prijímajúcej strany;

b)

údaje o každej operácii vrátane objemu a hodnoty cenných papierov, kódu ISIN;

c)

druhy zábezpeky;

d)

účel využitia zábezpeky;

e)

ocenenie zábezpeky.

10

Poskytovanie služieb regulačného podávania správ

a)

identifikácia subjektov, ktorým centrálny depozitár poskytuje služby podávania správ;

b)

typy služieb;

c)

údaje o poskytovaných údajoch vrátane právneho základu a účelu.

11

Poskytovanie informácií, údajov a štatistík trhový