3.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 56/1

(1)

Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1239/2013 (2) (ďalej len „pôvodné nariadenie“) Rada uložila konečné vyrovnávacie clá do výšky až 11,5 % na dovoz fotovoltických modulov alebo panelov a článkov na báze kryštalického kremíka typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“). Tieto opatrenia sa budú ďalej uvádzať ako „platné opatrenia“ a na prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu opatrení pôvodným nariadením, sa bude ďalej odkazovať ako na „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Komisia vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ (3) potvrdila prijatie cenového záväzku v znení zmien (ďalej len „záväzok“) na obdobie uplatňovania konečných opatrení. Komisia odvtedy prijala vykonávacie rozhodnutie 2014/657/EÚ, ktorým sa objasňuje plnenie záväzku (4). Prijala aj päť vykonávacích nariadení, ktorými sa odvoláva prijatie záväzku v prípade viacerých vyvážajúcich výrobcov (5).

(3)

Komisia 5. mája 2015 uverejnila oznámenie o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania antidumpingových a vyrovnávacích opatrení uplatniteľných na dovoz prešetrovaného výrobku (6). Rozsah revízneho prešetrovania bol obmedzený len na referenčnú hodnotu používanú pre mechanizmus úpravy ceny, ktorý je stanovený v skôr uvedenom záväzku. Ukončené bolo v januári 2016 na základe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/12 (7).

(4)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/184 (8) Rada po prešetrovaní obchádzania opatrení rozšírila konečné vyrovnávacie clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1239/2013 na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky do Únie aj na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) odosielaných z Malajzie a Taiwanu bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii a na Taiwane.

(5)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (9) platných vyrovnávacích opatrení na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky bola Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 (10) (ďalej len „základné nariadenie“).

(6)

Žiadosť podalo 4. septembra 2015 združenie EU ProSun (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 25 % celkovej výroby fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) v Únii, a podporili ju výrobcovia z Únie, ktorých spoločná produkcia predstavuje viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku vyrábaného tou časťou výrobného odvetvia Únie, ktorá žiadosť podporila alebo odmietla. Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu subvencovania a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(7)

Komisia po konzultácii s výborom, ktorý bol zriadený článkom 25 ods. 1 základného nariadenia, usúdila, že existujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie začatia revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, a 5. decembra 2015 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) (11) oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 18 základného nariadenia.

(8)

V ten istý deň Komisia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti (12) a čiastočné priebežné revízne prešetrovanie (13) platných antidumpingových opatrení na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky. Ide o paralelné, ale osobitné konanie, ktoré sa rieši prostredníctvom osobitného nariadenia.

(9)

Pred začatím revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a v súlade s článkom 10 ods. 7 a článkom 33 písm. a) základného nariadenia Komisia oznámila čínskej vláde, že jej bola doručená riadne zdokumentovaná žiadosť o revízne prešetrovanie, a vyzvala čínsku vládu na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom žiadosti o revízne prešetrovanie a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Čínska vláda prijala túto ponuku na konzultácie a tie sa potom uskutočnili 2. decembra 2015. Počas konzultácií nebolo možné dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Náležite sa však vzali na vedomie pripomienky predložené orgánmi ČĽR.

(10)

Komisia v ten istý deň začala čiastočné priebežné revízne prešetrovanie ex officio podľa článku 19 ods. 3 základného nariadenia, ktoré bolo obmedzené na preskúmanie toho, či je alebo nie je v záujme Únie zachovať opatrenia, ktoré sú v súčasnosti v platnosti pre články typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka (14) (ďalej len „oznámenie o začatí priebežného revízneho prešetrovania“).

(11)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2014 do 30. septembra 2015 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných pre posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do 30. septembra 2015 (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

V oznámeniach o začatí prešetrovaní Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov v Číne a čínske orgány, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(13)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(14)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku zainteresovaných strán.

(15)

V oznámeniach o začatí prešetrovaní Komisia uviedla, že už predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja v Únii s prihliadnutím na objem výroby a zemepisné umiestnenie, ktoré sa mohli primerane prešetriť v rámci lehoty, ktorá bola k dispozícii. Vzorka pozostávala zo šiestich výrobcov z Únie vyrábajúcich moduly a troch vyrábajúcich články. Do vzorky boli zaradení vertikálne integrovaní aj neintegrovaní výrobcovia. Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Všetky spoločnosti, ktoré boli predbežne vybrané, so zaradením do vzorky súhlasili.

(16)

Viacero zainteresovaných strán predložilo k navrhovanej vzorke pripomienky. Kritizovali skutočnosť, že názvy a umiestnenie viacerých výrobcov z Únie boli dôverné, čo im znemožnilo predložiť pripomienky k podielu vybraných výrobcov vzhľadom na celkovú výrobu a objem predaja výrobného odvetvia Únie.

(17)

Komisia pripomenula, že všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky okrem spoločností SolarWorld, WARIS Srl (ďalej len „Waris“) a Sillia VL (ďalej len „Sillia“) v počiatočnej fáze konania požiadali, aby ich názvy zostali zachované v tajnosti. Komisia tieto žiadosti rešpektovala, vyzvala ich však, aby potvrdili svoje želanie zostať v anonymite počas celého revízneho prešetrovania a aby svoju žiadosť dostatočne odôvodnili. Všetky dotknuté spoločnosti s jednou výnimkou potvrdili svoju pôvodnú žiadosť a poskytli odôvodnenia svojich žiadostí. Spoločnosti uvádzali najmä, že sa obávajú straty obchodnej činnosti v ČĽR a/alebo dodávok surovín a komponentov odoberaných z ČĽR. Tieto dôvody sa vyhodnotili ako opodstatnené. Komisia sa preto rozhodla akceptovať ich žiadosť o anonymitu a zamietnuť žiadosti zainteresovaných strán o odhalenie totožnosti a umiestnenia výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Spomedzi spoločností v anonymite len spoločnosť Jabil Assembly Poland sp. zoo. (ďalej len „Jabil“) súhlasila so zverejnením svojho názvu v konečnej vzorke.

(18)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia pred výberom predbežnej vzorky z výrobného odvetvia Únie toto odvetvie nevymedzila. Preto sa nemohol vyjadriť k tomu, či je predbežná vzorka reprezentatívna. Niektorí vybraní výrobcovia z Únie ako spoločnosť SolarWorld sú navyše vertikálne integrovaní, keďže vyrábajú články, ktoré sa používajú najmä na výrobu ich vlastných modulov. Existuje preto riziko, že výroba toho istého finálneho výrobku, t. j. modulov, sa započítala dvakrát.

(19)

Z oznámení o začatí prešetrovaní vyplýva, že pojem „výrobné odvetvie Únie“ odkazuje na všetkých výrobcov z Únie, ktorí vyrábajú moduly a hlavné komponenty (t. j. články). Výrobné odvetvie Únie už bolo navyše jasne vymedzené v pôvodnom prešetrovaní. A napokon, výroba článkov určených pre vlastnú spotrebu bola odpočítaná pri skúmaní situácie a reprezentatívnosti výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(20)

Viacero ďalších zainteresovaných strán tvrdilo, že Komisia nemala zaradiť do vzorky spoločnosti Waris a Sillia, keďže ide o malých výrobcov modulov z Únie. Ako také majú veľmi špecifický obchodný model, ktorý nie je reprezentatívny. Komisia mala namiesto toho zaradiť veľké a stredné spoločnosti, ako je Jabil.

(21)

Komisia tento argument zamietla, keďže do vzorky zaradila značný počet veľkých a stredných výrobcov modulov. Spoločnosti Waris a Sillia boli do vzorky zaradené s cieľom zabezpečiť širšiu zemepisnú reprezentatívnosť.

(22)

Po začatí konania musela Komisia zo vzorky vylúčiť spoločnosť Sillia z dôvodu nedostatočnej spolupráce. Zostávajúci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky potom predstavovali 38,8 % celkového predaja v EÚ a 55 % celkovej výroby modulov v Únii. Vo vzťahu k článkom predstavovali 76,6 % celkového objemu predaja v EÚ a 77 % celkovej výroby v Únii. Z tohto dôvodu sa upravená vzorka naďalej považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(23)

Aby sa Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, požiadala neprepojených dovozcov o poskytnutie informácií uvedených v oznámeniach o začatí prešetrovaní.

(24)

Dvaja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na tento malý počet rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(25)

Aby sa Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala čínske orgány, aby identifikovali a/alebo kontaktovali prípadných ďalších vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(26)

Hoci informácie požadované v prílohe I k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania na účely výberu vzorky poskytlo 86 vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov v Číne, traja najväčší hlavní vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov (z hľadiska vývozného predaja prešetrovaného výrobku do Únie podľa databázy podľa článku 14 ods. 6) požadované informácie neposkytli. Za týchto okolností Komisia vybrala do vzorky týchto troch vyvážajúcich výrobcov/skupiny vyvážajúcich výrobcov s najväčším objemom vývozného predaja do Únie, ktorí poskytli požadované informácie a spolupracovali na prešetrovaní:

(27)

V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi Číny. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(28)

Čínskej vláde bol zaslaný dotazník vrátane osobitných dotazníkov pre banky China Development Bank, Export Import Bank of China (ďalej len „EXIM“), Bank of Beijing, China Construction Bank (ďalej len „CCB“), Industrial and Commercial Bank of China (ďalej len „ICBC“), China Merchants Bank (ďalej len „MEB“), China Mingsheng Bank (ďalej len „MiB“), Ping An Bank, Suzhou Bank a China Export & Credit Insurance Corporation (Sinosure) na základe skutočnosti, že podľa informácií uvedených v žiadosti poskytovali úvery a finančné služby odvetviu fotovoltiky. Čínska vláda bola okrem toho požiadaná, aby postúpila dotazník pre banky akýmkoľvek ďalším finančným inštitúciám, o ktorých vie, že poskytovali úvery dotknutému výrobnému odvetviu (ďalej len „odvetvie fotovoltiky“). Tento dotazník pre čínsku vládu zahŕňal aj osobitné dotazníky pre tých výrobcov polykryštalického kremíka, tých výrobcov hliníkových výliskov a tých výrobcov skla, ktorí sú čiastočne alebo úplne vo vlastníctve štátu a ktorí počas obdobia revízneho prešetrovania dodávali tieto suroviny odvetviu fotovoltiky. Dotazníky boli zaslané aj trom vyvážajúcim výrobcom (skupinám vyvážajúcich výrobcov) zaradeným do vzorky, výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, ako aj všetkým dovozcom a používateľom, ktorí sa prihlásili.

(29)

Komisii boli doručené vyplnené dotazníky od spoločností EXIM, CCB, ICBC, MEB, MiB a Sinosure, ale nie od ďalších finančných inštitúcií uvedených v predchádzajúcom odôvodnení, troch (skupín) vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, výrobcov z Únie zaradených do vzorky a štyroch dovozcov/používateľov.

(30)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, pokiaľ ide o pravdepodobnosť pokračovania a opätovného výskytu subvencovania, pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy a záujem Únie.

(31)

Vyplnený dotazník od MiB, doručený prostredníctvom čínskej vlády, sa neoveroval, keďže banka 30. júna 2016 uviedla, že nebude súhlasiť s overovaním na mieste. Na základe informácií, ktoré poskytli traja výrobcovia zaradení do vzorky, sa zdá, že týmto výrobcom zaradeným do vzorky okrem spoločností EXIM, CCB, ICB, MEB a MiB poskytlo úvery aj osemnásť finančných inštitúcií, a to Agricultural Bank of China, Bank of China, Bank of Communication, China Development Bank, China Everbright Bank, China Trust Commercial Bank, Hua Xia Bank, Industrial Bank of China, Jiangnan Rural Commercial Bank, Ping An Bank, Rural Commercial Bank, Shanghai Pudong Development Bank a Xiantao Finance Bureau.

(32)

Komisia 20. decembra 2016 oznámila všetkým zainteresovaným stranám základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých plánuje zachovať platné vyrovnávacie opatrenia, a vyzvala všetky zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a vo vhodných prípadoch zohľadnila. Po poskytnutí informácií Čínska obchodná komora, spoločnosť Wacker, a združenia Solar Power Europe (ďalej len „SPE“) a Solar Alliance for Europe (ďalej len „SAFE“) požiadali o vypočutie pred úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach a týmto žiadostiam sa vyhovelo.

(33)

Po tom, ako výbor uvedený v odôvodnení (790) nevydal žiadne stanovisko, Komisia oznámila svoj zámer obmedziť obdobie, počas ktorého by sa opatrenia uplatňovali, z 24 mesiacov na 18 mesiacov. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa k tomuto aspektu vyjadrili.

(34)

Prešetrovaným výrobkom je ten istý výrobok ako v prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu existujúcich opatrení (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“), t. j. fotovoltické moduly alebo panely na báze kryštalického kremíka a články typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka (hrúbka článkov nepresahuje 400 mikrometrov), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielané z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „prešetrovaný výrobok“ alebo „dotknutý výrobok“) a v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 8501 31 00, ex 8501 32 00, ex 8501 33 00, ex 8501 34 00, ex 8501 61 20, ex 8501 61 80, ex 8501 62 00, ex 8501 63 00, ex 8501 64 00 and ex 8541 40 90 (kódy TARIC 8501310081, 8501310089, 8501320041, 8501320049, 8501330061, 8501330069, 8501340041, 8501340049, 8501612041, 8501612049, 8501618041, 8501618049, 8501620061, 8501620069, 8501630041, 8501630049, 8501640041, 8501640049, 8541409021, 8541409029, 8541409031 a 8541409039), pokiaľ nie sú v režime tranzit v zmysle článku V Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT).

(35)

Z vymedzenia prešetrovaného výrobku sú vylúčené tieto druhy výrobku:

(36)

Tak ako pri pôvodnom prešetrovaní, prešetrovaný výrobok a výrobok, ktorý vyrába a predáva v Únii výrobné odvetvie Únie, majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitie. Podobne výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Číne a predávaný na vývoz do Únie majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a použitie. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(37)

V súlade s článkom 18 ods. 1 a článkom 18 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by mohlo viesť k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu subvencovania.

(38)

Na žiadosť čínskej vlády Komisia predĺžila lehotu na vyplnenie dotazníka o 14 dní, lehota na predloženie vyplneného dotazníka tak predstavovala celkom 50 dní.

(39)

Po poskytnutí informácií sa čínska vláda vyjadrila, že vzhľadom na rozsah dotazníka 50 dní poskytnutých na vyplnenie dotazníka nestačí. Čínska vláda tvrdila, že Komisia nekonala podľa svojich najlepších možností, keďže „sebe poskytla 11 mesiacov na posúdenie informácií, ktoré mala čínska vláda poskytnúť za 50 dní“. Čínska vláda takisto porovnala lehoty poskytnuté a/alebo uplatniteľné v pôvodnom prešetrovaní a iných antisubvenčných prešetrovaniach s lehotami v rámci tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Čínska vláda ďalej tvrdila, že cieľom lehôt uložených v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti bolo uviesť čínsku vládu do zložitej situácie a zabrániť jej v spolupráci podľa jej najlepších možností. Komisia pripomína, že v základnom nariadení sa stanovuje, že na predloženie vyplneného dotazníka sa zainteresovaným stranám poskytne najmenej 30 dní a revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa ukončí najneskôr do 15 mesiacov. Tieto zákonné lehoty boli dodržané a čínska vláda mala o 20 dní viac ako stanovený minimálny čas. Argument čínskej vlády je preto neopodstatnený.

(40)

V liste o predĺžení lehoty zo 7. januára 2016 Komisia čínskej vláde pripomenula, že vo vyplnenom dotazníku by sa mali uviesť programy a výhody subvencovania pre všetkých vyvážajúcich výrobcov prešetrovaného výrobku. Čínska vláda odpovedala listom z 21. januára 2016, v ktorom vyjadrila znepokojenie, pokiaľ ide o rozsah dotazníka, a informovala Komisiu, že údaje o jednotlivých spoločnostiach uvedené v jej vyplnenom dotazníku sa budú rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní týkať len (skupín) vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia listom z 22. januára 2016 vyjadrila nesúhlas s pozíciou čínskej vlády v tejto otázke a upozornila, že na rozdiel od pôvodného prešetrovania viacerí najväčší vyvážajúci výrobcovia, medzi nimi traja najväčší výrobcovia z hľadiska objemu vývozu prešetrovaného výrobku do Únie, nespolupracovali na revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, čo malo za následok omnoho nižšiu úroveň spolupráce ako v pôvodnom prešetrovaní. Ak by sa preto vyplnený dotazník čínskej vlády mal týkať len skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, pravdepodobne by neobsahoval dôležité informácie potrebné na stanovenie zistení týkajúcich sa subvencovania. Komisia napriek tomu v duchu dobrej spolupráce v tomto liste výnimočne súhlasila, aby čínska vláda obmedzila údaje o jednotlivých spoločnostiach vo svojom vyplnenom dotazníku na desať najväčších (skupín) vyvážajúcich výrobcov počas ORP, menovite uvedených v danom liste, ku ktorým patrili tri spoločnosti zaradené do vzorky, a vyjadrila ochotu poskytnúť ďalšie predĺženie lehoty do 2. februára 2016.

(41)

Čínska vláda predložila neúplne vyplnený dotazník v troch častiach: prvú 26. januára 2016, druhú 3. februára 2016 a tretiu 5 februára 2016. V sprievodnom liste k dotazníku z 26. januára 2016 čínska vláda vyjadrila želanie vysvetliť dôvody svojho neúplne vyplneného dotazníka a zopakovala svoju pozíciu, pokiaľ ide o obmedzenie rozsahu vyplneného dotazníka na tri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky, ktorá sa opakovala aj v celom jej vyplnenom dotazníku.

(42)

Po poskytnutí informácií čínska vláda vyjadrila nespokojnosť s tým, že Komisia „kritizuje skutočnosť, že čínska vláda poskytla informácie po 26. januári 2016“. Komisia konštatuje, že vyššie uvedené odôvodnenie je faktickým opisom spôsobu, akým čínska vláda predložila svoj vyplnený dotazník. Z tejto oneskorenej odpovede neboli vyvodené žiadne právne dôsledky.

(43)

Komisia zaslala čínskej vláde písomné upozornenia na nedostatky 14. marca 2016 (ďalej len „prvé písomné upozornenie na nedostatky“) a 14. júla 2016 (ďalej len „druhé písomné upozornenie na nedostatky“) a čínska vláda na ne odpovedala 8. apríla 2016 a 22. júla 2016. Komisia 14. júla 2016 zaslala čínskej vláde harmonogram overovania so žiadosťou, aby sa čínska vláda vyjadrila a doplnila chýbajúce logistické informácie.

(44)

V duchu dobrej spolupráce Komisia 19. júla 2016 zaslala podrobný list predchádzajúci overovaniu. Čínska vláda odpovedala 2. augusta 2016 a navrhla inú časovú štruktúru overovania vrátane zmien týkajúcich sa trvania niektorých častí, ktoré sa mali overiť. S tým nebolo možné súhlasiť, keďže ako Komisia vysvetlila v odpovedi z toho istého dňa, zmenený harmonogram už nebol v súlade s logickou postupnosťou. Komisia okrem toho nemohla súhlasiť so zmenami vykonanými v súvislosti s pridelením času na overovanie jednotlivých častí.

(45)

Po poskytnutí informácií čínska vláda konštatovala, že z uvedeného vyplýva, že čínska vláda je vo svojej spolupráci flexibilná, zatiaľ čo Komisia nie. Komisia by rada zdôraznila, že predchádzajúce odôvodnenie je faktickým opisom komunikácie pred overovaním na mieste.

(46)

Overovanie na mieste sa uskutočnilo od 8. augusta 2016 do 12. augusta 2016 na základe harmonogramu, ktorý navrhla Komisia.

(47)

Žiadna z bánk uvedených v odôvodnení (29) neposkytla požadované informácie týkajúce sa odvetvia fotovoltiky s tvrdením, že sú viazané zákonnými požiadavkami a zmluvnými doložkami, pokiaľ ide o dôvernosť informácií o úveroch pre jednotlivé spoločnosti. Banky vyzvali Komisiu, aby sa opierala o informácie, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia (skupiny vyvážajúcich výrobcov) zaradení do vzorky.

(48)

Komisia vo svojom druhom písomnom upozornení na nedostatky vyzvala čínsku vládu, aby požiadala desať najväčších (skupín) vyvážajúcich výrobcov prešetrovaného výrobku, aby v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti povolili bankám poskytnúť Komisii informácie o jednotlivých spoločnostiach. Čínska vláda uviedla, že nemôže žiadať ani prinútiť čínskych vyvážajúcich výrobcov, aby spolupracovali na súčasnom prešetrovaní ani na žiadnom inom prešetrovaní. Toto tvrdenie sa však netýka výzvy Komisie. Čínska vláda ďalej uviedla, že Komisia mohla tieto spoločnosti priamo požiadať, aby Komisii poskytli príslušné informácie. Komisia skutočne použila príslušné informácie poskytnuté troma spoločnosťami zaradenými do vzorky. Keďže sa však žiadosť o povolenie týkala informácií, ktoré mali finančné inštitúcie, najmä posudzovania úverového rizika, tri spoločnosti zaradené do vzorky nemohli poskytnúť všetky príslušné informácie. Komisia sa domnieva, že uľahčenie potrebných kontaktov medzi bankami a vyvážajúcimi výrobcami, aby banky mohli poskytnúť požadované informácie, bolo zodpovednosťou čínskej vlády.

(49)

Čínska vláda počas overovania na mieste tvrdila, že požiadala vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, aby postúpili príslušný dodatok k dotazníku pre čínsku vládu finančným inštitúciám, od ktorých dostali úvery, úverové linky a/alebo poistenie úveru. Čínska vláda ďalej tvrdila, že postúpila tento dodatok ostatným finančným inštitúciám uvedeným v sprievodnom liste k dotazníku. Na požiadanie počas overovania na mieste nebol Komisii predložený žiadny doklad o ani jednom z týchto úkonov.

(50)

Po poskytnutí informácií čínska vláda vyjadrila nespokojnosť s vyššie uvedenými tvrdeniami. Komisia konštatuje, že v odôvodnení (49) sa uvádza faktický opis udalostí tak, ako sa stali.

(51)

Počas overovania na mieste u čínskej vlády sa Komisia snažila v súlade s ustanoveniami článkov 11 a 26 základného nariadenia overiť vyplnený dotazník a vyžiadala si podklady, ktoré sa použili na jeho prípravu. S malým množstvom výnimiek tieto podklady neboli k dispozícii, dokonca ani keď sa osobitne vyžiadali. Úplné overenie vyplneného dotazníka preto nebolo možné. Komisia preto okrem štandardného zoznamu dôkazov zostavila aj zoznam dokumentov, ktoré sa požadovali na mieste, ale neboli poskytnuté. Na konci overovania sa tento zoznam preskúmal s čínskou vládou a bol podpísaný čínskou vládou a Komisiou (ďalej len „zoznam dokumentov, ktoré neboli poskytnuté“). Zoznam obsahoval 28 položiek s vysvetleniami/pripomienkami ku každej z nich.

(52)

Po poskytnutí informácií sa čínska vláda vyjadrila, že zoznam dokumentov, ktoré sa požadovali, ale neboli poskytnuté, by sa mohol rozdeliť do štyroch kategórií, a to údajne „neexistujúce dokumenty“, „pripravované dokumenty a dokumenty, ktoré neboli oficiálne vydané“, „citlivé a dôverné správy o posúdení úverového rizika“ a „informácie poskytnuté v iných predložených dokumentoch“. Komisia uvádza, že zoznam dokumentov, ktoré neboli poskytnuté, zahŕňa položku „Dôkazy liberalizácie finančných trhov (Čínska ľudová banka)“, s ktorou zrejme čínska vláda vo svojich pripomienkach po poskytnutí informácií nesúhlasila.

(53)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že ak sa odstránia dokumenty, ktoré patria do jednej zo štyroch vyššie uvedených kategórií, zoznam bude obsahovať len niekoľko dokumentov, ktoré sa požadovali, ale neboli poskytnuté. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Pokiaľ ide o takzvané „neexistujúce dokumenty“, Komisia mala dôvod ich požadovať, keďže boli uvedené v iných dokumentoch, ktoré boli predtým predložené počas tohto a/alebo pôvodného prešetrovania. V prípade kategórie „pripravované dokumenty a dokumenty, ktoré neboli oficiálne vydané“ mohli byť niektoré z nich poskytnuté Komisii po ich formálnom prijatí, čo sa však nestalo. Pokiaľ ide o „citlivé a dôverné správy o posúdení úverového rizika“, v základnom nariadení sa uvádzajú procesné záruky, že takéto informácie sa budú chrániť pred ďalším šírením. A napokon, aj keď Komisia akceptovala poskytnutie informácií „v iných predložených dokumentoch“, takéto dokumenty predstavovali len malú časť zoznamu.

(54)

Po poskytnutí informácií čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia použila dostupné skutočnosti namiesto „určitých dokumentov“, ktoré jej neboli poskytnuté, bez toho, aby prepojila tieto dokumenty s informáciami, ktoré potrebovala. Čínska vláda tvrdila, že Komisia tak použila dostupné skutočnosti namiesto neznámeho obsahu, čo by nebolo v súlade s ustanoveniami WTO. Komisia konštatuje, že dôvody, pre ktoré požadovala dokumenty, boli vysvetlené v dotazníku, počas overovania na mieste, v listoch Komisie čínskej vláde z 22. januára 2016 a 23. septembra 2016 a v informačnom dokumente.

(55)

Po overovaní na mieste Komisia 23. septembra 2016 čínskej vláde oznámila, že zvažuje použitie dostupných skutočností namiesto chýbajúcich informácií, a informovala ju o dôsledkoch nespolupráce v súlade s článkom 28 ods. 1 a ods. 6 základného nariadenia.

(56)

Vo svojom liste z 13. októbra 2016 čínska vláda namietala voči úvahám Komisie o uplatnení ustanovení článku 28 základného nariadenia s tvrdením, že takýto postup nemá právny ani skutkový základ. Čínska vláda takisto uviedla, že zo skutočnosti, že banky neposkytli Komisii požadované informácie, vyplýva, že čínska vláda nad nimi nevykonáva významnú kontrolu. Zopakovala aj predchádzajúce vysvetlenia, prečo nebolo možné poskytnúť požadované informácie.

(57)

Čínska vláda uviedla, že Komisia nevysvetlila, prečo sú informácie poskytnuté čínskou vládou nedostatočné a prečo sú potrebné ďalšie informácie. Komisia v skutočnosti čínskej vláde vysvetlila, prečo sa požadované informácie považovali za potrebné (pozri odôvodnenie (40)).

(58)

Čínska vláda ďalej uviedla, že list Komisie o zámere použiť dostupné skutočnosti bol mimoriadne nejasný a nepresný. Čínska vláda vo svojich pripomienkach po poskytnutí informácií zopakovala, že list Komisie obsahoval „mimoriadne stručné informácie o dôvodoch uplatnenia dostupných skutočností“. Komisia pripomína, že nedostatky boli uvedené podľa témy, subvenčnej schémy a/alebo subjektu (napr. finančné subjekty) a že zoznam dokumentov, ktoré neboli poskytnuté, bol stanovený na základe vzájomnej dohody (pozri odôvodnenie (51)).

(59)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia nemôže prisudzovať čínskej vláde zodpovednosť za nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov z Číny, keďže tieto spoločnosti sú nezávislé a čínska vláda nemá nad nimi žiadnu kontrolu. Neposkytla o nich vôbec žiadne informácie.

(60)

Komisia neprisudzuje čínskej vláde zodpovednosť za nespoluprácu. Čínska vláda je však zodpovedná za svoj vlastný vyplnený dotazník, v ktorom boli, pokiaľ ide o požadované informácie o jednotlivých spoločnostiach, zahrnutí len traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Komisia sa preto domnieva, že čínska vláda nekonala podľa svojich najlepších možností, keď neposkytla požadované informácie.

(61)

Čínska vláda ďalej spochybnila, že by nedostupnosť kópií určitých dokumentov mohla akýmkoľvek spôsobom znehodnotiť alebo spochybniť informácie uvedené v spise či brániť prešetrovaniu. Čínska vláda vo svojom liste označila neposkytnuté dôkazy za informácie s pomerne nízkou dôkaznou hodnotou (bez presného vymedzenia, o ktorých „neposkytnutých dôkazoch“ sa čínska vláda zmieňuje) a nedostupnosťou takýchto dôkazov by sa preto nemal spochybňovať právny rámec Číny. Komisia nesúhlasí s tvrdením, že informácie, ktoré čínska vláda neposkytla, majú nízku dôkaznú hodnotu. Dôkazná hodnota informácií sa môže posúdiť až po ich poskytnutí. Cieľom procesu overovania je zistiť, či je vyplnený dotazník presný. V tejto súvislosti sa potvrdzuje, že overovanie na mieste neumožnilo Komisii plne overiť informácie uvedené v spise.

(62)

Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia nesprávne určila šesť dokumentov, ktoré počas procesu overovania neboli poskytnuté, a že uplatnenie článku 28 nebolo odôvodnené. V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že zoznam dokumentov, ktoré neboli poskytnuté, bol stanovený na základe vzájomnej dohody.

(63)

Čínska vláda sa odvolala na prílohu II k antidumpingovej dohode WTO a na článok 28 ods. 3 základného nariadenia, podľa ktorých „všetky informácie, ktoré sú overiteľné a riadne predložené, takže ich možno použiť bez podstatných ťažkostí v prešetrení, a ktoré sú predložené včas, prípadne dodané na médiu alebo v počítačovom jazyku požadovanom úradmi, by sa mali zohľadniť v procese rozhodovania“. Odvolala sa aj na viacero rozhodnutí poroty WTO (15), podľa ktorých pojem „overiteľný“ neznamená, že informácie by sa skutočne mali overiť na mieste. Tvrdila, že Komisia nemôže odmietnuť informácie a použiť dostupné skutočnosti bez ohľadu na kontext a povahu okolností vždy, keď niektoré informácie nie sú počas overovania dostupné.

(64)

Komisia konštatuje, že informácie, na ktoré sa má prihliadať, by sa mali najprv dať overiť. V správe poroty USA – Oceľový plech sa slovo „overiť“ vymedzuje aj ako „zistiť alebo otestovať presnosť alebo správnosť údajov, a to najmä preskúmaním alebo porovnaním údajov atď.; skontrolovať alebo stanoviť prešetrením“. V tomto konkrétnom prípade sa Komisia domnieva, že konala v súlade so správami poroty uvedenými v predchádzajúcom odôvodnení.

(65)

Po poskytnutí informácií sa čínska vláda vyjadrila, že Komisia rozšírila svoje odôvodnenia a argumenty týkajúce sa uplatnenia dostupných skutočností, čo podľa čínskej vlády nie je v súlade s Dohodou WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a s článkom 28 ods. 4 základného nariadenia. Komisia konštatuje, že v súlade s článkom 28 ods. 4 základného nariadenia bola čínska vláda o dôvodoch informovaná listom z 23. septembra 2016 a že čínskej vláde bola poskytnutá možnosť vyjadriť svoje pripomienky k tomuto listu do 6. októbra 2016. Po žiadosti o predĺženie tejto lehoty, ktorej sa vyhovelo, to čínska vláda urobila listom z 13. októbra 2016. V článku 28 ods. 4 základného nariadenia sa ďalej stanovuje, že „ak sú tieto vysvetlenia považované za neuspokojivé, dôvody odmietnutia takýchto dôkazov alebo informácií sa vysvetlia a uvedú vo zverejnených zisteniach“, čo sa dodržalo prostredníctvom všeobecného informačného dokumentu z 20. decembra 2016.

(66)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že použitie dostupných skutočností Komisiou je právne nesúdržné, keďže Komisia sa podľa nej na jednej strane sústredila na zmeny, ktoré nastali od pôvodného prešetrovania, no na druhej strane boli dotazník a pripojené dodatky príliš zaťažujúce z hľadiska požadovaných informácií. Čínska vláda kritizovala aj skutočnosť, že Komisia v dotazníku neuviedla, že sa bude sústrediť na možné zmeny, ktoré nastali od pôvodného vyšetrovania. Čínska vláda ďalej tvrdila, že Komisia v porovnaní s pôvodným prešetrovaním požadovala viac informácií. Komisia tieto pripomienky odmieta, keďže po prvé na analýzu možných zmien musí Komisia získať aj informácie o stave počas obdobia revízneho prešetrovania. Po druhé, dotazník sa nijako nelíšil od akéhokoľvek iného štandardného vládneho dotazníka v antisubvenčnom prešetrovaní, hoci bol samozrejme prispôsobený schémam uvedeným v žiadosti. To znamená, že v dotazníku sa skutočne požadovali informácie o položkách subvencií, ktoré ešte neboli zistené v pôvodnom prešetrovaní, ale medzitým sa zistili.

(67)

Čínska vláda vo svojich pripomienkach k poskytnutým informáciám trvala na tom, že chýbali informácie o piatich, a nie o siedmich vyvážajúcich výrobcoch. Komisia toto tvrdenie akceptovala s touto výhradou: z desiatich najväčších výrobcov vyvážajúcich do Únie boli traja zaradení do vzorky. Ďalší dvaja predložili odpoveď na účely výberu vzorky, pričom zvyšní piati odpoveď nepredložili. Vo vládnom dotazníku Komisia čínsku vládu žiadala, aby odpovedala na otázky týkajúce sa odvetvia fotovoltiky, ktoré sa potom s cieľom znížiť zaťaženie obmedzilo na desať najväčších vyvážajúcich výrobcov. Čínska vláda však vládny dotazník vyplnila len s prihliadnutím na tri spoločnosti zaradené do vzorky a neposkytla informácie o ostatných siedmich vyvážajúcich výrobcoch.

(68)

Pokiaľ ide o úroveň reprezentatívnosti, Komisia nesúhlasí s pripomienkou čínskej vlády, že trvanie Komisie na tom, aby čínska vláda poskytla informácie o desiatich najväčších vyvážajúcich výrobcoch, by znamenalo, že jej vzorka nie je reprezentatívna pre zistenia v tomto prešetrovaní. Komisia chce vysvetliť, že vzorka je reprezentatívna, pretože spĺňa podmienky stanovené v základnom nariadení: zahŕňa najväčších výrobcov podľa objemu, ktorí spolupracovali. Čínska vláda sa vo svojich pripomienkach po poskytnutí informácií pýtala, v čom by spočíval rozdiel, keby sa poskytli ďalšie informácie. Komisia konštatuje, že na začiatku nemohla vylúčiť, že bude potrebné uplatniť článok 27 ods. 4 základného nariadenia. V takejto situácii by informácie o desiatich najväčších vyvážajúcich výrobcoch len ďalej zvýšili kvalitu zistení, keďže informačná základňa by bola väčšia.

(69)

Komisia v žiadnom bode neporušila svoje prešetrovacie povinnosti ex officio, ako uvádzala čínska vláda po poskytnutí informácií. Komisia naopak prešetrila informácie, ktoré boli k dispozícii, aj keď boli neúplné, a vynaložila všetko úsilie na zaplnenie medzier v dostupných informáciách.

(70)

Komisia preto odmieta pripomienky čínskej vlády, že požadované informácie boli irelevantné.

(71)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že vo všeobecnom informačnom dokumente Komisia nesprávne opísala množstvo chýbajúcich informácií, a upozornila na súbor informácií, ktoré čínska vláda poskytla.

(72)

Pokiaľ ide o finančné inštitúcie a dodávateľov vstupov, čínska vláda sa vyjadrila, že považuje za nelogické, aby Komisia vyžadovala spoluprácu 3 800 bánk, ako aj všetkých dodávateľov vstupov. Komisia konštatuje, že táto pripomienka je nesprávna. Komisia žiadala čínsku vládu len o to, aby postúpila osobitné dotazníky finančným inštitúciám a dodávateľom vstupov, ako sa uvádza v odôvodnení (28).

(73)

V súvislosti s pripomienkami čínskej vlády týkajúcimi sa jej údajnej plnej spolupráce Komisia konštatovala, že až do konca prešetrovania sa primerane neriešili tieto hlavné nedostatky. Čínska vláda neposkytla žiadne informácie požadované v liste, ktorý Komisia zaslala čínskej vláde 23. septembra 2016. Odmietla poskytnúť informácie o desiatich najväčších vyvážajúcich výrobcoch. Ďalej nepomohla doručiť vyplnené dotazníky bánk China Development Bank, Bank of Beijing, Ping An Bank a Suzhou Bank. Chýbali aj informácie o podiele na trhoch s polykryštalickým kremíkom, sklom a hliníkom v ČĽR. A napokon čínska vláda odmietla postúpiť osobitné dotazníky i) akýmkoľvek ďalším finančným inštitúciám, o ktorých čínska vláda vedela, že poskytovali úvery desiatim najväčším vyvážajúcim výrobcom a ii) dodávateľom polykryštalického kremíka, skla a hliníka. Pokiaľ ide o uvedených dodávateľov, čínska vláda oznámila, že postúpenie dodatku nepovažovala za potrebné.

(74)

Vzhľadom na zistenia uvedené v tejto časti sa Komisia domnieva, že podmienky na použitie dostupných skutočností v zmysle článku 28 základného nariadenia sú v zásade splnené.

(75)

S cieľom odpovedať na pripomienky k poskytnutiu informácií Komisia pri každej subvenčnej schéme, ktorú sa analyzuje v nasledujúcich častiach, presne určila, na ktoré informácie sa na základe dostupných skutočností neprihliadalo a ktorými informáciami boli nahradené.

(76)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky kritizoval použitie článku 28 základného nariadenia, pretože ho vnímal ako namierené voči nemu. Upozornil, že Komisia v jeho prípade nedodržala postup stanovený v tomto článku. Komisia s týmto názorom nemôže súhlasiť. Komisia neopomenula žiadne informácie, ktoré poskytol tento vyvážajúci výrobca. Naopak použila všetky dostupné informácie vrátane informácií od tohto vyvážajúceho výrobcu.

(77)

Všetky posudzované subvenčné schémy vyplývajú z vykonávania centrálneho plánovania, ako to bolo aj v prípade pôvodného prešetrovania.

(78)

Vzhľadom na skrátené trvanie vyrovnávacích opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku Komisia zamerala svoju analýzu na možné zmeny politík, plánovacích dokumentov a právne/praktické vykonávanie, ku ktorému by takéto zmeny viedli.

(79)

Po poskytnutí informácií čínska vláda uviedla, že Komisia nekonala s primeranou mierou náležitej starostlivosti, aby dospela k odôvodnenému záveru o pokračovaní subvencovania, keďže sa výrazne opierala o svoje zistenia o subvencovaní v pôvodnom prešetrovaní, ktoré čínska vláda počas vtedajšieho prešetrovania spochybnila. Odvolala sa aj na správu Odvolacieho orgánu WTO vo veci USA – Antidumpingové a vyrovnávacie clá (bod 354), podľa ktorej len odkaz na zistenia nejakého prešetrovania nestačí ako odôvodnené a primerané vysvetlenie.

(80)

Pripomienky čínskej vlády v pôvodnom prešetrovaní sa analyzovali a riešili v pôvodnom nariadení a závery, ku ktorým sa dospelo v pôvodnom prešetrovaní, neboli napadnuté na súde (16). Komisia v tejto súvislosti nechápe, z akých dôvodov nemôžu byť takéto zistenia súčasťou základu, o ktorý sa Komisia opierala pri vyvodení svojich záverov v súčasnom prešetrovaní, ak sa v revíznom prešetrovaní nezistilo, že skutočnosti, na ktorých sú tieto závery založené, sa zmenili, keďže to znamená, že sa posudzovali nanovo. Komisia ďalej nesúhlasí s tvrdením, že sa výrazne opierala o závery, ku ktorým sa dospelo v pôvodnom prešetrovaní, o čom svedčí analýza informácií zhromaždených počas prešetrovania, ktoré sú zohľadnené v tomto nariadení. V tejto súvislosti a vzhľadom na čiastočné uplatnenie článku 28 základného nariadenia na čínsku vládu Komisia použila dostupné skutočnosti, čo v určitých prípadoch viedlo k tomu, že svoje zistenia založila na záveroch, ku ktorým sa dospelo v pôvodnom prešetrovaní.

(81)

Žiadateľ tvrdil, že ČĽR naďalej výrazne subvencuje svoje odvetvie fotovoltiky, a odvolával sa na viaceré politické a plánovacie dokumenty, ako aj na právne predpisy, ktoré sú základom štátnej podpory pre toto odvetvie. Komisia preskúmala a analyzovala dokumenty uvedené v žiadosti, ako aj doplňujúce dokumenty, ktoré počas prešetrovania predložila čínska vláda a vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky.

(82)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že čínska vláda zaradila odvetvie fotovoltiky medzi „strategické“ odvetvia 12. päťročného plánu (17). Čínska vláda tiež vydala osobitný plán pre solárny fotovoltický priemysel (podriadený hlavnému 12. päťročnému plánu), t. j. 12. päťročný plán pre solárny fotovoltický priemysel. V tomto pláne čínska vláda vyjadrila podporu „vynikajúcim podnikom“ (18) a „kľúčovým podnikom“ (19), zaviazala sa, že bude „podporovať vykonávanie rôznych politík na podporu fotovoltiky“ (20), a „formulovať celkovú prípravu podporných politík pre oblasti priemyslu, financií, daní…“ (21). Tieto plány sa týkali obdobia rokov 2011 – 2015, a teda aj obdobia revízneho prešetrovania.

(83)

V marci 2016 bol uverejnený 13. päťročný plán, ktorý sa týka obdobia rokov 2016 – 2020. V reakcii na druhé písomné upozornenie na nedostatky čínska vláda predložila len čínske znenie s pripojeným prekladom zoznamu obsahu do anglického jazyka. V 13. päťročnom pláne je do tohto strategického plánu zaradené odvetvie fotovoltiky (22). Dôraz 13. päťročného plánu na prelomové technológie sa rozširuje na výrobky a služby súvisiace s energetikou, konkrétne aj na novú generáciu fotovoltických článkov.

(84)

Po poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že 13. päťročný plán poskytla a že z tohto dokumentu vyplýva, že odvetvie solárnej energie sa nepodporuje.

(85)

Počas overovania na mieste sa vyžiadalo anglické znenie 13. päťročného plánu a bolo zaradené do zoznamu dokumentov, ktoré neboli poskytnuté. Počas overovania na mieste mala čínska vláda k dispozícii výtlačok anglického znenia, ktorý sa čínska vláda zaviazala predložiť, keď sa bude môcť sprístupniť Komisii. Ako dokazuje webové sídlo Národnej komisie pre rozvoj a reformy (NKRR) (23), anglické znenie takéhoto dokumentu bolo vydané 7. decembra 2016 a Komisii nebolo nikdy poskytnuté. Keďže úplné a úradné anglické znenie plánu predloženého čínskou vládou nebolo nikdy poskytnuté, Komisia sa musela opierať o vlastný preklad takéhoto dokumentu a počas overovania na mieste predložila čínskej vláde výňatky uvedené v odôvodnení (83). Aj keď čínska vláda uviedla, že tieto odkazy určujú smer technologických inovácií, existenciu takýchto odkazov nepoprela. Na záver je potrebné pripomenúť, že vzhľadom na chýbajúce úplné anglické znenie plánu predloženého čínskou vládou sa Komisia v informačnom dokumente opierala o vlastný preklad do anglického jazyka (pozri poznámku pod čiarou 22).

(86)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že výňatky uvedené v odôvodneniach (83) a (87) sa týkajú rozvoja domácich sietí modernej infraštruktúry vrátane využívania alebo výroby solárnej energie, ale nie výroby materiálov na jej výrobu. Čínska vláda ďalej uviedla, že kapitola 23, v ktorej sa uvádzajú rozvíjajúce sa a strategické priemyselné odvetvia, sa vôbec netýka odvetvia solárnej energie, a poprela existenciu odkazu na fotovoltické články v rámčeku 8 tej istej kapitoly.

(87)

V kapitole 30 plánu sa uvádza: „Budeme naďalej stimulovať rozvoj veternej a fotovoltickej energie“. Z priameho výkladu tohto tvrdenia vyplýva, že podpora „fotovoltickej energie“ zahŕňa podporu čínskeho odvetvia fotovoltiky. Tento výklad sa potvrdzuje rámčekom 8 „Rozvoj strategických rozvíjajúcich sa priemyselných odvetví“ v kapitole 23 „Rozvoj strategických rozvíjajúcich sa priemyselných odvetví“. V tomto rámčeku sa odkazuje na „Prelomové pokroky a podporu pri priemyselnom uplatňovaní kľúčových technológií, akou je ďalšia generácia fotovoltiky“, čo je jasný odkaz na materiál potrebný na výrobu energie. Ďalší odkaz v tomto smere sa nachádza v oddiele 1 tej istej kapitoly a znie: „Podporíme rozvoj ďalšej generácie informačných technológií … ekologických a nízkouhlíkových technológií“. Ekologické technológie sa v tejto súvislosti v Číne bežne spájajú s odvetvím fotovoltiky. Okrem toho, ako sa uvádza aj v odôvodneniach (378) a (389), odvetvie fotovoltiky je uvedené ako podporované priemyselné odvetvie v Katalógu kľúčových odvetví, výrobkov a technológií, ktorých vývoj je podporovaný štátom. Na základe uvedeného Komisia potvrdila, že odvetvie fotovoltiky je zaradené do tohto strategického plánu.

(88)

Pokiaľ ide o osobitný 13. päťročný plán pre solárny fotovoltický priemysel, čínska vláda vo svojej odpovedi z 22. júla 2016 uviedla, že tento dokument ešte nebol uverejnený. Počas overovania na mieste, t. j. o menej ako 20 dní neskôr, čínska vláda namiesto toho tvrdila, že takýto politický dokument nevydá, a to bez poskytnutia akéhokoľvek ďalšieho dôkazu. Čínska vláda na záver poukázala na neexistenciu 13. päťročného plánu pre solárny priemysel ako na ďalší ukazovateľ, že takéto priemyselné odvetvie sa nepodporuje.

(89)

Stále však platí rozhodnutie Štátnej rady č. 40, rozhodnutie Štátnej rady z 10. októbra 2010 a Štátna koncepcia strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020), ktoré podporujú rozvoj odvetvia fotovoltiky a rôznymi spôsobmi podnecujú finančnú a fiškálnu podporu pre odvetvie fotovoltiky, ako sa uvádza v odôvodnení 102 pôvodného nariadenia. Stále platí aj zákon ČĽR o vedeckom a technickom pokroku, v ktorom sa uvádza viacero opatrení na podporu odvetvia fotovoltiky. Preto aj keď sa nevydáva osobitný 13. päťročný plán pre solárny priemysel, neznamená to ukončenie vládnej podpory pre odvetvie fotovoltiky, keďže na podporu uvedeného záveru stačia všetky zostávajúce vládne plány, projekty a ďalšie dokumenty.

(90)

A napokon v pôvodnom prešetrovaní (24) sa dospelo k záveru, že čínska vláda má politiku na poskytovanie preferenčných úverov odvetviu fotovoltiky. Čínska vláda počas tohto prešetrovania neposkytla žiadne dôkazy o tom, že táto situácia sa zmenila. Počas prešetrovania nevyšiel najavo žiadny prvok, ktorý by bol v rozpore s uvedeným zistením, ale predložili sa nové dôkazy potvrdzujúce predchádzajúce zistenie.

(91)

Navyše v správach o čínskej menovej politike, ktoré vydáva štátny orgán, skupina Čínskej ľudovej banky pre analýzu menovej politiky, sa potvrdila existencia politiky čínskej vlády, keďže v týchto správach sa počas ORP uvádzalo, že „úloha finančného sektora sa posilní s cieľom poskytovať lepšie finančné služby a presadzovať reformu a rozvoj železničnej dopravy, … a ďalších kľúčových priemyselných odvetví“ (25), že „sa poskytne rozšírená podpora … strategickým rozvíjajúcim sa priemyselným odvetviam a ďalším kľúčovým oblastiam v národnom hospodárstve“ (26), že „Čínska ľudová banka bude dodržiavať strategické pravidlá ústredného výboru strany a Štátnej rady“ (27) a že „sa budú poskytovať lepšie finančné služby na podporu stratégie rozvoja založeného na inováciách, vytvoria sa finančné produkty prispôsobené potrebám podnikov v oblasti technologických inovácií a finančné inštitúcie sa budú podporovať v tom, aby rozšírili podporu pre … strategické rozvíjajúce sa priemyselné odvetvia a ďalšie kľúčové oblasti“ (28) alebo že „finančné inštitúcie sa budú podporovať v tom, aby posilnili podporu pre stratégiu transformácie Číny z výrobcu kvantity na výrobcu kvality poskytovaním vhodných finančných služieb na strategickú úpravu priemyselnej štruktúry, budovania infraštruktúry, lodiarskeho priemyslu, logistiky, energetiky, vedy a techniky, kultúry a ďalších kľúčových oblastí“ (29).

(92)

Počas tohto prešetrovania sa uvedené skutočnosti potvrdili aj zisteniami týkajúcimi sa troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Vo výročnej správe za rok 2014, ktorú Komisii Spojených štátov pre cenné papiere a burzy predložil jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, sa napríklad uvádza: „Banky China Development Bank a China Mingsheng Bank nám vždy poskytovali úvery na financovanie našich projektov v oblasti solárnej energie. Keďže tieto úvery sú čiastočne založené na politických ohľadoch v tom zmysle, že vláda mení svoj postoj k odvetviu solárnej energie, podmienky a dostupnosť týchto úverov sa môžu zmeniť. Ak nebudeme môcť získať od týchto bánk alebo iných bánk, ktoré sa prihlásia, finančné prostriedky za komerčne atraktívnych podmienok, môžeme mať problémy s financovaním našich projektov. Nemôžeme zaručiť, že sa nám v požadovaných lehotách alebo vôbec, alebo za podmienok alebo pri nákladoch, ktoré budeme považovať za atraktívne alebo prijateľné, podarí nájsť ďalšie vhodné zdroje financovania, čo nám môže sťažiť alebo znemožniť vykonávanie našich plánov v oblasti rastu.“ (30).

(93)

Po poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že odvetvie fotovoltiky nie je zaradené medzi kľúčové, strategické ani rozvíjajúce sa priemyselné odvetvia a že uvedené politiky sa ho preto netýkajú.

(94)

V tejto súvislosti sa odkazuje na odôvodnenie (87), kde sa dospelo k záveru, že odvetvie fotovoltiky sa považuje za kľúčové/strategické priemyselné odvetvie.

(95)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 333 a 400 pôvodného nariadenia a ako sa potvrdilo týmto prešetrovaním, okrem iného v odôvodnení (83), odvetvie fotovoltiky sa považuje za kľúčové/strategické priemyselné odvetvie a závery stanovené v pôvodnom nariadení zostávajú v platnosti, a preto sa potvrdzujú.

(96)

Komisia analyzovala všetky subvenčné schémy uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie a požiadala čínske orgány, aby poskytli informácie o akýchkoľvek ďalších možných súvisiacich subvenčných schémach. Komisia sa na základe informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie usilovala získať informácie týkajúce sa týchto schém, súčasťou ktorých bolo údajné poskytovanie subvencií zo strany štátneho orgánu:

(97)

Žiadosť obsahovala tvrdenia, že čínska vláda pokračovala v subvencovaní svojho odvetvia fotovoltiky prostredníctvom úverov v rámci preferenčnej politiky.

(98)

Právny základ pre preferenčné úvery je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní, t. j. zákon ČĽR o komerčných bankách (ďalej len „zákon o bankách“), všeobecné pravidlá úverov (uplatňované Čínskou ľudovou bankou), rozhodnutie č. 40 Štátnej rady o uverejnení a vykonávaní dočasných ustanovení o podpore priemyselnej reštrukturalizácie.

(99)

Tieto právne ustanovenia sa vykonávajú prostredníctvom rozhodnutí bánk vo vlastníctve štátu, ktoré sú verejnými orgánmi v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia (pozri nasledujúci oddiel), alebo alternatívne sú poverené a riadené štátom v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia.

(100)

Subvencie v podobe úverov v oblastiach politík poskytujú banky vo vlastníctve štátu. Preto je potrebné určiť, či sú tieto banky verejnými orgánmi.

(101)

Podľa odvolacieho orgánu WTO (rozhodnutie DS 379, bod 318) je uplatniteľná skúška na stanovenie, že podnik vo vlastníctve štátu je verejným orgánom, takáto: „Záleží na tom, či subjektu bola zverená právomoc na vykonávanie vládnych funkcií, a nie na tom, ako sa to dosiahlo. Existuje množstvo rôznych spôsobov, ako by mohla vláda v úzkom zmysle poskytnúť subjektu právomoc. Na preukázanie skutočnosti, že takáto právomoc bola udelená konkrétnemu subjektu, teda môžu byť relevantné rôzne druhy dôkazov. Dôkazy, že subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie, môžu slúžiť ako dôkaz, že má vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená, najmä ak takéto dôkazy poukazujú na sústavnú a systematickú prax. Podľa nášho názoru z toho vyplýva, že dôkaz, že vláda uplatňuje významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním, môže za určitých okolností slúžiť ako dôkaz, že príslušný subjekt má vládnu právomoc a vykonáva ju pri plnení vládnych funkcií. Zdôrazňujeme však, že s výnimkou výslovného delegovania právomoci v právnom nástroji iba existencia formálnych väzieb medzi subjektom a vládou v úzkom zmysle pravdepodobne nestačí na stanovenie, že nevyhnutne má vládnu právomoc. Preto napríklad samotná skutočnosť, že vláda je väčšinovým akcionárom subjektu, nepreukazuje, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad konaním tohto subjektu, a už vôbec nie, že vláda mu zverila vládnu právomoc. V niektorých prípadoch, keď z dôkazov vyplýva, že formálne indície vládnej kontroly sú mnohoraké, a existuje aj dôkaz, že takáto kontrola sa vykonáva významným spôsobom, však potom možno na základe takýchto dôkazov vyvodiť, že príslušný subjekt vykonáva vládnu právomoc.“

(102)

V tomto prípade je záver, že bankám vo vlastníctve štátu, ktoré poskytovali trom výrobcom zaradeným do vzorky úvery v rámci preferenčnej politiky, je zverená právomoc vykonávať vládne funkcie, založený na nasledujúcich úvahách.

(103)

Komisia sa snažila získať informácie o štátnom vlastníctve finančných inštitúcií, pretože predstavujú formálnu indíciu, ktorá v spojení s dôkazom, že takáto formálna kontrola sa vykonáva významným spôsobom, umožňuje vyvodiť záver, že príslušný subjekt vykonáva vládnu právomoc. Vo vyplnenom dotazníku čínska vláda predložila informácie o akcionároch 17 finančných inštitúcií, ktorých súvaha spolu údajne predstavuje 80 % celého odvetvia bankovníctva. Poskytnuté informácie boli založené na rôznych zdrojoch. Čínska vláda konkrétne tvrdila, že vo vlastníctve štátu sú štyri banky (ICBC, Agricultural Bank, Bank of China a China Construction Bank). Podľa čínskej vlády vlastnila menej ako 50 % akcií v štyroch ďalších bankách (Bank of Communications, China Everbright Bank, Industrial Bank a Shanghai Pudong Development Bank). Pri zostávajúcich deviatich bankách sa tvrdilo, že nemajú žiadne akcie, ktorých držiteľom je vláda.

(104)

Počas overovania sa ukázalo, že poskytnuté informácie o akcionároch boli zrejme nesprávne, keďže z nich boli vylúčené akcie, ktoré štát vlastnil nepriamo, hoci v niektorých verejne dostupných informáciách sa ako také uvádzali. Čínska vláda bola v tejto súvislosti požiadaná o revíziu vyplneného dotazníka a o uvedenie priameho aj nepriameho vlastníctva. Čínska vláda to odmietla urobiť. Komisia preto nedokázala overiť presnosť a správnosť uvádzaných údajov o vlastníckych podieloch štátu v bankách a iných finančných inštitúciách.

(105)

Čínska vláda sa po poskytnutí informácií vyjadrila, že poskytnuté informácie o akcionárskom podiele sa týkali inštitúcií, ktoré už zahŕňajú 80 % celého odvetvia bankovníctva, že informácie o nepriamom akcionárskom podiele štátu nie sú dispozícii a žiadosť Komisie je preto neodôvodnená. Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia by spoluprácu čínskej vlády považovala za nedostatočnú bez ohľadu na to, ako spolupracovala. Komisia toto tvrdenie odmietla. Okrem toho je potrebné vysvetliť, že bez toho, aby boli Komisii poskytnuté akékoľvek ďalšie informácie, bolo tvrdenie, že informácie o akcionároch, ktoré poskytla čínska vláda, údajne „zahŕňajú 80 % celého odvetvia bankovníctva“ pre Komisiu neoveriteľné. Ak by však toto neoverené tvrdenie bolo pravdivé, informácie o akcionároch by nepreukazovali tvrdenie čínskej vlády o právnej kvalifikácii týchto bánk.

(106)

Komisia preto dospela k týmto záverom. Po prvé zistila že ICBC, Agricultural Bank, Bank of China a CCB boli podľa vyplneného dotazníka čínskej vlády vo verejnom vlastníctve. Po druhé použila dostupné skutočnosti vo vzťahu k Bank of Communications, China Everbright Bank, Industrial Bank a Shanghai Pudong Development Bank zahrnutím nepriameho akcionárskeho podielu s použitím informácií dostupných v tejto súvislosti v spise. Z deviatich zostávajúcich bánk, o ktorých čínska vláda uviedla, že ich väčšinový podiel je údajne v súkromnom vlastníctve, len tri poskytovali úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky. Ostatných šesť bánk sa preto neprešetrovalo. Jednou z nich bola MEB, v prípade ktorej sa po overení na základe posúdenia všetkých prvkov v spise zistilo, že je vo verejnom vlastníctve (pozri odôvodnenia (167) až (187)). Ďalšie dve banky, Hua Xia Bank a Ping An Bank, Komisia ďalej neprešetrovala, keďže percento ich úverov poskytnutých výrobcom zaradeným do vzorky bolo zanedbateľné. Na účely tohto prešetrovania tak Komisia dospela k záveru, že vo verejnom vlastníctve bolo deväť bánk, a to ICBC, Agricultural Bank, Bank of China, CCB, MEB, Bank of Communications, China Everbright Bank, Industrial Bank a Shanghai Pudong Development Bank.

(107)

Komisia požiadala čínsku vládu o predloženie informácií týkajúcich sa podielu úverov poskytnutých bankami, v ktorých je čínska vláda najväčším alebo jediným akcionárom, bankami, v ktorých má čínska vláda akcionársky podiel, ale nie je najväčším akcionárom, bankami, v ktorých čínska vláda nie je akcionárom, a bankami, ktoré sú v zahraničnom vlastníctve, a to tak priemyslu ako celku, ako aj odvetviu fotovoltiky. Čínska vláda neposkytla na túto otázku žiadnu zmysluplnú odpoveď, a to ani keď sa rozsah otázky obmedzil na banky, ktoré poskytovali finančné prostriedky desiatim najväčším vyvážajúcim výrobcom (skupinám vyvážajúcich výrobcov). Čínska vláda neodporučila žiadny alternatívny zdroj týchto informácií. Účelom tejto žiadosti bolo stanoviť, či sa v poskytovaní úverov prejavujú rozdiely v závislosti od vlastníctva. Ak by z týchto informácií skutočne vyplynulo, že banky vo vlastníctve štátu majú väčší podiel priemyselných odvetví, ktoré sa majú uprednostňovať podľa centrálneho plánovania, predstavovalo by to indíciu, že vládna právomoc sa vykonáva významným spôsobom.

(108)

V diskusii o tejto žiadosti o informácie počas overovania na mieste čínska vláda odpovedala, že banky v ČĽR neposkytovali odvetviu fotovoltiky žiadne preferenčné úvery a/ani úverové linky. Toto tvrdenie je v rozpore so zisteniami týkajúcimi sa troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí všetci dostali preferenčné úvery a/alebo úverové linky od štyroch overených bánk, ako aj od ostatných bánk uvedených v odôvodnení (29).

(109)

Komisia preto založila svoje zistenia týkajúce sa bánk vo vlastníctve štátu ako verejných orgánov na vyplnených dotazníkoch od bánk EXIM, CCB, ICBC, MEB a MiB predložených prostredníctvom čínskej vlády a od troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, na overovaní na mieste, informáciách dostupných z iných zdrojov, žiadosti o revízne prešetrovanie, ako aj na zisteniach pôvodného prešetrovania, pri ktorých sa zistilo, že sa nezmenili.

(110)

Účelom osobitného dotazníka pre finančné inštitúcie (ďalej len „dodatok A“) bolo overiť tvrdenia uvedené v podnete, že čínske banky vo vlastníctve štátu sú verejnými orgánmi. Komisia sa usilovala získať informácie o tom, či bola bankám vo vlastníctve štátu zverená právomoc vykonávať vládne funkcie vo vzťahu k odvetviu fotovoltiky, napr. prostredníctvom zloženia predstavenstva a valného zhromaždenia akcionárov podľa stanov spoločnosti, prostredníctvom zápisníc zo schôdzí akcionárov/členov predstavenstva, informácií o štátnej príslušnosti akcionárov/členov predstavenstva, úverových politík a posudzovania rizík v súvislosti s úvermi poskytovanými odvetviu fotovoltiky a spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky.

(111)

Komisia vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu oznámila zámer uskutočniť overenie v štyroch bankách, ktoré predložili vyplnený dodatok A k dotazníku a poskytovali úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky (EXIM, ICBC, CCB a MEB). Uviedla aj podrobný neúplný zoznam tém, ktoré sa mali riešiť počas overovania. V liste predchádzajúcom overovaniu Komisia uviedla, že od čínskej vlády sa „požaduje, aby poskytla všetky podporné dokumenty, ktoré boli použité na prípravu [jej…] vecnej odpovede, vrátane zdrojových dokumentov a aplikácií“.

(112)

V druhom písomnom upozornení na nedostatky Komisia informovala čínsku vládu, že vyplnený dodatok A spoločnosti EXIM je neúplný a že EXIM nepredložila dokument, ktorý sa osobitne požadoval, t. j. čínske a anglické znenie stanov spoločnosti. EXIM vo svojom vyplnenom dotazníku uviedla, že stanovy spoločnosti sú vnútorným riadiacim dokumentom, a neposkytla ich. V odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky sa uvádzalo, že spoločnosť EXIM prechádza reformou a že revízia stanov spoločnosti ešte nebola dokončená. Počas overovania na mieste spoločnosť EXIM uviedla, že reforma sa začala v marci/apríli 2015 a platné znenie stanov spoločnosti, ktoré sa reviduje, pochádza z roku 1994, ale znenie z roku 1994 neposkytla. Na žiadosť o poskytnutie podporných dôkazov o prebiehajúcej reforme sa spoločnosť EXIM odvolala na svoje webové sídlo. Vzhľadom na neexistujúce pripojenie na internet však takúto informáciu nebolo možné overiť na mieste.

(113)

Čínska vláda vo svojich pripomienkach k poskytnutým informáciám tvrdila, že Komisia mohla skontrolovať webové sídlo spoločnosti EXIM v Bruseli pred overovaním na mieste, aby získala dôkazy o prebiehajúcej reforme, alebo mala predvídať, že na mieste bude potrebovať vlastné prostriedky na pripojenie na internet. Komisia v tejto súvislosti opakovane pripomína, že napriek viacerým žiadostiam spoločnosť EXIM neposkytla žiadnu verziu svojich stanov, či už v pôvodnom alebo revidovanom znení.

(114)

Počas overovania Komisia požiadala o kópiu oznámenia o založení spoločnosti EXIM vydaného Štátnou radou a Opatrení spoločnosti EXIM na správu úverov pre vyvážajúcich predajcov technologicky vyspelých výrobkov. Spoločnosť EXIM odmietla tieto dokumenty poskytnúť.

(115)

Čínska vláda sa po poskytnutí informácií vyjadrila, že údaje o založení spoločnosti EXIM možno takisto nájsť na webovom sídle spoločnosti EXIM a že druhý dokument uvedený v odôvodnení vyššie bol zrušený. Čínska vláda sa preto domnievala, že dva dokumenty uvedené v predchádzajúcom odôvodnení nemôžu predstavovať dôvody na použitie dostupných skutočností. Komisia pripomína, že v liste predchádzajúcom overovaniu boli čínska vláda a finančné inštitúcie požiadané, aby informácie, ktoré sa vyžiadajú na mieste, ihneď sprístupnili. Komisia pripomína, že na prvý dokument odkazovala samotná spoločnosť EXIM vo svojom vyplnenom dotazníku. Na overenie vyplneného dotazníka tak Komisia potrebovala, aby jej bol poskytnutý tento dokument. V súvislosti s druhým dokumentom Komisia berie na vedomie pripomienku čínskej vlády o jeho zrušení.

(116)

Pokiaľ ide o vlastníctvo podielov, Komisia zistila, že spoločnosť EXIM je exportno-úverová agentúra, ktorej 100 % vlastní štát, ako sa uvádza aj v jej vyplnenom dotazníku. Pokiaľ ide o predstavenstvo a jeho zloženie, spoločnosť EXIM poskytla počas overovania na mieste protirečivé informácie, keďže uviedla, že predstavenstvo ešte nebolo vytvorené z dôvodu prebiehajúceho procesu reforiem. Vo svojom vyplnenom dotazníku však spoločnosť EXIM vo viacerých prípadoch na takéto predstavenstvo odkazovala. Poskytnuté neboli ani informácie o zložení dozornej rady, ktoré sa takisto nemohli overiť. Komisia preto nemohla overiť existenciu ani zloženie predstavenstva a zloženie dozornej rady.

(117)

Čínska vláda vo vyplnenom dotazníku vysvetlila, že fungovanie spoločnosti EXIM upravujú stanovy spoločnosti z roku 1994, a toto fungovanie opísala. Čínska vláda však tento dokument neposkytla.

(118)

Po poskytnutí informácií čínska vláda nesúhlasila s posúdením Komisie v odôvodnení (113), pričom uviedla, že vo výročnej správe spoločnosti EXIM za rok 2015 sa konštatuje, že vytvorenie predstavenstva sa urýchlilo, ale že predstavenstvo nebolo inak spomenuté. Komisia pripomína, že v dotazníku a v druhom písomnom upozornení na nedostatky sa požadovali údaje o zložení (nie vymenovaní) predstavenstva. Až do overovania na mieste sa nevysvetlilo, že spoločnosť EXIM údajne počas ORP nemala žiadne predstavenstvo.

(119)

S použitím dostupných skutočností dospela Komisia k tomuto záveru: Štát ako stopercentný vlastník spoločnosti EXIM kontroluje spoločnosť EXIM prostredníctvom vymenúvania členov jej dozornej rady. Títo členovia zastupujú na zasadnutiach spoločnosti EXIM záujmy štátu vrátane politických hľadísk. Pri neexistencii predstavenstva vymenúva vedenie spoločnosti EXIM dozorná rada alebo priamo štát.

(120)

Na základe článku 3 a článku 5 dočasných predpisov o dozorných radách v kľúčových finančných inštitúciách vo vlastníctve štátu Komisia zistila, že členov dozornej rady vysiela Štátna rada, ktorej sa zodpovedajú.

(121)

Štáty okrem toho bežne zverujú exportno-úverovým agentúram právomoc vykonávať vládne funkcie. Zverenou vládnou funkciou je podpora vývozu, pokiaľ ide o také krajiny a tovary, v prípade ktorých komerčné poistenie buď neposkytuje poistné krytie, alebo ho poskytuje s takými sadzbami poistného, ktoré nie sú prístupné všetkým vývozcom. Vlády bežne poskytujú exportno-úverovej agentúre štátnu záruku s cieľom znížiť jej náklady na prijaté úvery a pôžičky na kapitálových trhoch. Existencia takejto štátnej záruky je odôvodnená zverením právomoci vykonávať vládne funkcie a je jeho dôkazom. Činnosti takýchto agentúr sa riadia cieľmi verejnej politiky, najmä podporou vývozu. Konkrétnejšie povedané, názov a obsah (ako bol zhrnutý vo vyplnenom dotazníku) oznámenia o založení spoločnosti EXIM vydaného Štátnou radou naznačujú, že spoločnosť EXIM vykonáva čínsku vývoznú politiku. Odvetvie fotovoltiky ako strategické/kľúčové priemyselné odvetvie navyše využíva výhody takejto podpory vývozu, ako sa opisuje v časti 3.4.1.

(122)

Vzhľadom na tieto úvahy sa na základe dostupných skutočností vyvodil záver, že štát vykonáva svoju formálnu kontrolu, ktorá vzniká z povahy jeho vlastníctva, pri každodenných obchodných činnostiach spoločnosti EXIM významným spôsobom a že štát zveril spoločnosti EXIM právomoc vykonávať vládne funkcie.

(123)

Tento záver sa ďalej potvrdzuje preskúmaním úverovej politiky na základe výročných správ, z ktorého vyplýva, že spoločnosť EXIM sa pri rozhodovaní o poskytnutí úveru cíti byť viazaná vykonávaním štátnej politiky, a to z nasledujúcich dôvodov.

(124)

Na žiadosť o vysvetlenie svojej úverovej politiky, t. j. ako sa zohľadňujú vládne plány a projekty, či spoločnosť EXIM vo svojej úverovej politike prihliada na katalóg čínskych vyspelých technologických výrobkov určených na vývoz (alebo iné katalógy, zoznamy či plány), spoločnosť EXIM uviedla, že analyzuje vplyv plánov na úverové programy alebo dlžníkov a že podporuje podniky, ktoré vyrábajú výrobky z tohto katalógu. Po analýze výročnej správy sa ukázalo, že v odpovedi spoločnosti EXIM sa účelovo podhodnotil vplyv vládnych plánov a projektov na jej úverovú politiku. Vo výročnej správe za rok 2015 sa v skutočnosti uvádza, že hlavným mandátom spoločnosti EXIM je „uľahčovať vývoz a dovoz čínskych strojárskych a elektronických výrobkov, kompletných zostáv zariadení a nových výrobkov a vyspelých technologických výrobkov“, a čo je dôležitejšie, že „banka v plnej miere podporila svoju úlohu financovania politík pri vykonávaní čínskej štátnej rozvojovej stratégie“.

(125)

Čínska vláda po poskytnutí informácií tvrdila, že uľahčovanie vývozu nevyhnutne neznamená poskytovanie preferenčných úverov a že štátna stratégia rozvoja sa týka všetkých aspektov čínskeho hospodárstva. Zmyslom odôvodnenia (124) je však preukázať, že vládne plány a projekty určite ovplyvňujú úverovú politiku spoločnosti EXIM, čo sa odráža v jej mandáte. Pripomienka čínskej vlády sa preto zamieta.

(126)

V súvislosti so štatistikou o vývoze jednotlivých kategórií výrobkov, ktorá sa požadovala už v dotazníku, spoločnosť EXIM neposkytla požadované informácie a odvolala sa na doložky o dôvernosti. Počas overovania na mieste spoločnosť EXIM zmenila svoj názor a uviedla, že informácie nie sú k dispozícii. Komisia na jednej strane nechápe, prečo spoločnosť EXIM zmenila svoje argumenty, a na druhej strane Komisii nie je jasné, ako môže byť poskytnutie konsolidovaných údajov, ktoré sa netýkajú jednotlivých zákazníkov, porušením doložiek o dôvernosti. Spoločnosť EXIM poskytla celkové obchodné hodnoty za tri roky, avšak nepredložila tieto informácie týkajúce sa ORP, a to ani pred overovaním na mieste, ani počas neho. Komisia preto nemohla overiť celkové obchodné hodnoty vývozných úverov počas ORP ani údaje týkajúce sa podielu vývozných úverov pre odvetvie fotovoltiky.

(127)

Čínska vláda vyjadrila prekvapenie nad – podľa názoru Komisie – protirečivými tvrdeniami uvedenými v odôvodnení (113). Komisia pripomína, že spoločnosť EXIM neposkytla žiadne štatistiky týkajúce sa vývozu jednotlivých kategórií výrobkov. To, čo bolo poskytnuté počas overovania na mieste, sa týkalo celkových obchodných hodnôt. Prvé uvedené štatistiky by Komisii umožnili vybrať údaje týkajúce sa dotknutého výrobku, čo v prípade údajov, ktoré boli napokon poskytnuté počas overovania na mieste (iba celkové údaje), nebolo možné. Čínska vláda takisto tvrdí, že Komisia mohla vyvodiť údaje týkajúce sa obdobia revízneho prešetrovania pomocou celkových obchodných hodnôt poskytnutých za trojročné obdobie, čo nie je správne, keďže tieto údaje neboli poskytnuté podľa jednotlivých mesiacov (ako sa vysvetľuje v odôvodnení (11), obdobie revízneho prešetrovania je od 1. októbra 2014 do 30. septembra 2015).

(128)

Počas overovania sa Komisia pokúsila overiť posúdenie úverovej bonity desiatich najväčších vyvážajúcich výrobcov prešetrovaného výrobku vrátane troch výrobcov zaradených do vzorky. Spoločnosť EXIM uviedla, že prístup k takýmto informáciám nie je možné poskytnúť z dôvodu dôvernosti. Pri pokuse overiť systém spoločnosti EXIM na posudzovanie úverovej bonity dokonca len prostredníctvom nevyplneného formulára na posúdenie spoločnosť EXIM odmietla prístup k takémuto nevyplnenému dokumentu, keďže tvrdila, že obsahuje informácie týkajúce sa bankového tajomstva.

(129)

Čínska vláda po poskytnutí informácií upozornila na vyplnený dotazník a výročnú správu spoločnosti EXIM za rok 2015, v ktorých sa podľa nej jasne odráža dôležitosť posudzovania rizika pred prijatím rozhodnutia o poskytnutí úveru. Aj keby sa akceptovalo, že takáto koncepcia tvorí súčasť všeobecnej politiky banky, spoločnosť EXIM neposkytla žiadne príklady, ako sa táto koncepcia vykonávala ani len vo vzťahu k spoločnostiam zaradeným do vzorky. Touto pripomienkou sa preto zistenia Komisie nezmenili.

(130)

Komisia takisto požiadala o kópiu výročnej správy spoločnosti EXIM za rok 2015. Spoločnosť EXIM najprv uviedla, že takýto dokument nie je možné poskytnúť ani o ňom diskutovať, hoci bolo zjavné, že požadovaný dokument už bol verejne dostupný na jej webovom sídle. Komisia mohla nakoniec nahliadnuť do požadovaného dokumentu na internete, ale pôvodne si nemohla vziať výtlačok dokumentu ani si robiť akékoľvek poznámky. Požadovaný dokument bol napokon predložený, ale až keď predstavitelia spoločnosti EXIM opustili priestory, v ktorých sa vykonávalo overovanie, a o dokumente nebolo možné ďalej diskutovať.

(131)

Po odoslaní listu Komisie s úvahou o uplatnení článku 28 čínska vláda tvrdila, že uplatnenie článku 28 je neodôvodnené, aj keď banka EXIM počas procesu overovania pôvodne odoprela prístup k verejne dostupnému dokumentu, ktorý však napokon po overovaní poskytla čínska vláda. Čínska vláda uviedla, že to, kto poskytol dokument, je nepodstatné.

(132)

Komisia pripomína, že oneskorené poskytnutie výročnej správy za rok 2015 bolo len čiastočným dôvodom na uplatnenie článku 28 (pozri odôvodnenia (112) až (118)). Treba zdôrazniť, že odopretím prístupu k verejne dostupnému dokumentu a odmietnutím diskusie o tomto dokumente v rámci času prideleného príslušnej finančnej inštitúcii banka EXIM sťažila a zdržala proces overovania. Okrem toho skutočnosť, že dokument bol predložený až po odchode predstaviteľov banky EXIM, neumožnila Komisii prediskutovať a uspokojivo overiť dotknutý dokument. Komisia sa preto domnieva, že táto finančná inštitúcia výrazne bránila procesu overovania.

(133)

Pokiaľ ide o dokumenty týkajúce sa založenia a správy operácií banky EXIM, t. j. oznámenie o založení spoločnosti EXIM vydané Štátnou radou a stanovy spoločnosti, čínska vláda tvrdila, že požadované dokumenty nijako nesúvisia so subvenčnou schémou ani s vyvážajúcimi výrobcami, že žiadosť je priširoko zameraná a že neexistujú žiadne právne dôvody na prešetrovanie schémy, ktorej sa netýkali vyrovnávacie opatrenia v pôvodnom prešetrovaní.

(134)

Komisia v tejto súvislosti uvádza, že požadované dokumenty boli potrebné na účely prešetrovania, najmä s cieľom zistiť, či bola spoločnosti EXIM zverená právomoc vykonávať vládne funkcie, a že čínska vláda poskytla podobné dokumenty, ktoré sa požadovali v súvislosti s inými spolupracujúcimi finančnými inštitúciami. Ďalej sa konštatuje, že banka EXIM sa vo svojom vyplnenom dotazníku na tieto dokumenty viackrát odvolávala v súvislosti s jej vlastníctvom, riadením, dohľadom a operáciami, a tak bolo potrebné tieto dokumenty overiť. Niektorí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky takisto uviedli, že mali s touto finančnou inštitúciou finančné obchody, čo bol ďalší aspekt, ktorý chcela Komisia overiť, a z čoho vyplýva, že banka EXIM sa podieľala na subvenciách súvisiacich s tými, na ktoré sa vzťahovali vyrovnávacie opatrenia v pôvodnom prešetrovaní.

(135)

Názov a obsah oznámenia o založení spoločnosti EXIM vydaného Štátnou radou, v rozsahu, ktorý možno vyvodiť z vyplneného dotazníka, napokon potvrdzujú, že spoločnosť EXIM je nástrojom čínskej vlády na sledovanie cieľov verejnej politiky, a preto jej bola zverená právomoc vykonávať vládne funkcie.

(136)

Z týchto dôvodov po použití dostupných skutočností Komisia dospela k záveru, že spoločnosť EXIM je verejným orgánom.

(137)

Komisia na základe vyplneného dotazníka spoločnosti ICBC potvrdeného jej výročnou správou za rok 2015 stanovila, že štát vlastní viac ako 50 % akcií. Spoločnosť ICBC je preto formálne kontrolovaná štátom.

(138)

Komisia mohla na základe stanov spoločnosti, konkrétne ich kapitoly 8 až 10, a na základe vyplneného dotazníka spoločnosti ICBC určiť, že čínska vláda má prostredníctvom svojho akcionárskeho podielu a prostredníctvom Ústredného výboru Komunistickej strany Číny právomoc vymenúvať osoby do najdôležitejších funkcií vo vedení banky, ako sú predseda predstavenstva, podpredseda predstavenstva, výkonný riaditeľ, predseda dozornej rady, prezident a viceprezident. Podľa stanov ICBC navyše predstavenstvo okrem iného zvoláva valné zhromaždenia akcionárov, rozhoduje o obchodnej stratégii a rozpočte banky, prijíma rozhodnutia o investíciách (a fúziách), rozhoduje o prepustení členov vrcholového manažmentu, tvorí systém riadenia rizík, rozhoduje o zriadení oddelení a pobočiek atď. Tento neúplný zoznam povinností ilustruje významnú kontrolu štátu nad každodennou činnosťou ICBC.

(139)

V článku 34 zákona o bankách, ktorý sa uplatňuje na všetky banky pôsobiace v Číne, sa stanovuje, že „komerčné banky vykonávajú svoju činnosť v oblasti poskytovania úverov v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu“. Potreby národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a usmernenia priemyselných politík štátu sa stanovujú prostredníctvom centrálneho plánovania, ako sa uvádza v oddiele 3.2. Podporovanie odvetvia fotovoltiky je ich súčasťou.

(140)

Sledovanie cieľov hospodárskej politiky považujú súdy Únie za súčasť vykonávania verejnej právomoci (31).

(141)

Článkom 34 zákona o bankách sa tak všetkým bankám zveruje právomoc vykonávať vládnu funkciu. V prípade spoločnosti ICBC formálna kontrola akcionára a právomoci priznané čínskej vláde prostredníctvom akcionárskeho podielu vzhľadom na stanovy spoločnosti umožnili čínskej vláde vykonávať túto vládnu funkciu.

(142)

Na záver sa Komisia preskúmaním skutočnej úverovej politiky ICBC snažila stanoviť, či sa kontrola vykonáva významným spôsobom.

(143)

Komisia požiadala čínsku vládu o príslušné informácie, aby posúdila, ako banky v ČĽR vykonávajú posudzovanie úverového rizika spoločností pôsobiacich v odvetví fotovoltiky pred rozhodnutím o poskytnutí či neposkytnutí úverov (a/alebo úverových liniek) a rozhodnutím o podmienkach poskytnutých úverov. Komisia v dodatku A k dotazníku požadovala informácie o tom, ako banky zohľadňujú riziko, ako sa posudzuje úverová bonita dlžníka, aké sú rizikové prirážky účtované rôznym spoločnostiam/priemyselným odvetviam v ČĽR a aké faktory banky zohľadňujú pri posudzovaní žiadosti o úver alebo úverovú linku. Komisia žiadala aj o opis žiadosti o úver a jej schvaľovacieho procesu. Hoci spoločnosť ICBC poskytla na uvedené otázky opisnú odpoveď, ani čínska vláda, ani ICBC neposkytli v tomto smere uspokojivé podporné dôkazy. Počas overovania na mieste Komisia požiadala o podporné dôkazy k opisnej odpovedi. Čínska vláda však poskytla len odpovede všeobecného charakteru, ktoré neboli doložené vôbec žiadnymi dôkazmi o tom, že sa vôbec nejaké posudzovanie úverového rizika skutočne vykonáva.

(144)

Komisia takisto žiadala o podobné informácie vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a pokúšala sa ich overiť počas overovania na mieste u vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Väčšina vyvážajúcich výrobcov odpovedala, že banky pred poskytnutím úverov požadovali určité dokumenty (napríklad finančné výkazy) a vykonali nejakú analýzu úverového rizika. Svoje tvrdenia však nevedeli podložiť žiadnymi dôkazmi, napríklad v súvislosti s dokumentmi, ktoré poskytli. Komisia počas overovania na mieste požadovala dôkazy (napríklad korešpondenciu atď.) o tom, že banky takéto dokumenty skutočne požadovali alebo že takéto dokumenty spoločnosti bankám poskytli, alebo akúkoľvek správu vydanú bankami, ktorá by dokazovala, že sa takáto analýza úverového rizika skutočne vykonala. Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky však neboli schopné takéto dôkazy poskytnúť a neboli schopné poskytnúť ani žiadne iné dôkazy na podporu svojich tvrdení.

(145)

Prvou prekážkou v tejto súvislosti bolo, že čínska vláda odmietla poskytnúť informácie uvedené v oddiele 3.1. Druhou prekážkou bolo, že čínska vláda odmietla akýkoľvek prístup k posudzovaniu úverovej bonity, ktoré vykonávala spoločnosť ICBC.

(146)

V písomnom upozornení na nedostatky zo 14. marca 2016 Komisia čínsku vládu informovala, že vyplnený dodatok A spoločnosti ICBC bol neúplný, keďže neobsahoval tieto požadované informácie: úvery poskytnuté desiatim najväčším vyvážajúcim výrobcom prešetrovaného výrobku, úplnú odpoveď týkajúcu sa posudzovania úverovej bonity, podporu banky pri vykonávaní vládnych plánov a projektov.

(147)

Pokiaľ ide o úvery a/alebo úverové linky poskytnuté desiatim najväčším vyvážajúcim výrobcom prešetrovaného výrobku, ICBC neposkytla žiadne informácie a odvolala sa na zákonné a zmluvné povinnosti týkajúce sa dôvernosti, podľa ktorých nemôže zverejniť informácie o úveroch jednotlivých spoločností bez ich súhlasu. Komisia sa však napokon na účely stanovenia výhod pre troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky mohla opierať o overené informácie predložené v ich vyplnených dotazníkoch.

(148)

Počas overovania sa Komisia pokúsila overiť posudzovanie úverovej bonity vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, desiatich najväčších vyvážajúcich výrobcov a odvetvia fotovoltiky ako celku. Spoločnosť ICBC neposkytla v tejto súvislosti žiadne informácie a odvolala sa na otázky dôvernosti. Takisto uviedla, že vo svojom sídle neuchováva správy týkajúce sa výrobcov v odvetví fotovoltiky. Hoci spoločnosť ICBC umožnila Komisii krátko nahliadnuť do správy o posúdení, ktorú vybrala, konštatuje sa, že tento dokument sa netýkal žiadnej zo spolupracujúcich spoločností ani odvetvia fotovoltiky. Okrem toho vzhľadom na načasovanie predloženia informácií (v čínštine) Komisia nemohla porozumieť obsahu v časovom rámci, ktorý bol k dispozícii počas overovania na mieste. Komisii navyše nebolo umožnené vziať si kópiu dokumentu. Spoločnosť ICBC vo svojom vyplnenom dotazníku a odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky tvrdila, že „pri posudzovaní úveru alebo úverovej linky neprihliada na vládnu priemyselnú politiku, plány či projekty ani iné zákony“. Výročná správa banky však zrejme preukazuje opak, keďže sa v nej uvádza, že ICBC „upravila a zlepšila politiku priemyselných úverov na poskytovanie finančnej podpory pre reálnu ekonomiku v súlade s makroekonomickou politikou, prevládajúcimi trendmi priemyselnej politiky a charakteristikami fungovania priemyslu, ako aj významnými strategickými iniciatívami krajiny“ a že ICBC „podporovala podniky pôsobiace v oblasti šetrenia energie a ochrany životného prostredia a v rámci iniciatívy“ Going Global„, pokiaľ ide o popredné výrobné zariadenia“.

(149)

Čínska vláda sa po poskytnutí informácií vyjadrila, že Komisia nesprávne interpretovala tieto citáty, a najmä pojem „podpora“ v týchto citátoch, ako sú uvedené v odôvodnení (148). Čínska vláda poskytla aj viacero citátov z výročných správ dvoch belgických bánk (KBC a Belfius) a jednej nemeckej banky (Deutsche Bank), kde sa takisto používal pojem „podpora“. Hoci slovo „podpora“ skutočne môže mať mnoho významov v závislosti od rôznych kontextov, v citovanej vete z výročnej správe spoločnosti ICBC sa myslí „finančná podpora“. To v spojení s ostatnými citátmi uvedenými v odôvodnení (139) a ďalšími zisteniami, napríklad skutočnosťou, že spoločnosť ICBC počas obdobia revízneho prešetrovania poskytovala niektorým z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky preferenčné úvery a úverové linky, viedlo k záveru, že spoločnosť ICBC pri posudzovaní úveru/úverovej linky skutočne prihliada na vládne priemyselné politiky, plány alebo projekty alebo iné zákony. Komisia preto trvá na svojich zisteniach v odôvodneniach (139) až (148).

(150)

Posúdenie všetkých skutočností dostupných v spise vedie Komisiu k záveru, že spoločnosť ICBC poskytovala trom výrobcom zaradeným do vzorky, ktorí sú reprezentatívni pre odvetvie fotovoltiky, úvery bez posúdenia úverovej bonity, keďže banka nebola schopná preukázať existenciu takéhoto posudzovania. To umožňuje vyvodiť záver, že spoločnosti ICBC bola zverená vládna právomoc a spoločnosť takúto právomoc vykonávala poskytovaním úverov v súlade s požiadavkami centrálneho plánovania, a teda vykonávala vládne funkcie. Tento záver sa ďalej potvrdzuje výňatkami z výročných správ.

(151)

Na záver možno konštatovať, že spoločnosť ICBC je podľa zistení Komisie verejným orgánom.

(152)

Komisia na základe výročnej správy spoločnosti CCB za rok 2015 stanovila, že štát vlastní viac ako 50 % akcií. Spoločnosť CCB je preto formálne kontrolovaná štátom.

(153)

Ako spoločnosť CCB potvrdila počas administratívneho postupu a ako sa uvádza v kapitolách 11 a 12 stanov spoločnosti, čínska vláda má vo funkcii hlavného akcionára právomoc vymenúvať väčšinu členov predstavenstva, ktoré je výkonným orgánom valného zhromaždenia akcionárov vykonávajúcim riadenie spoločnosti CCB a zodpovedá sa tomuto valnému zhromaždeniu. To isté platí pre dozornú radu, t. j. dozorný orgán banky, ako sa stanovuje v kapitole 16 stanov spoločnosti. Podľa stanov spoločnosti CCB a zápisníc zo schôdze predstavenstva predstavenstvo navyše okrem iného rozhoduje o rozpočte banky, prijíma investičné rozhodnutia, rozhoduje o prepustení hlavného kontrolóra a tajomníka predstavenstva. Vedenie spoločnosti CCB tvorí 10 nevýkonných členov predstavenstva z celkového počtu 15 členov. Tento neúplný zoznam povinností ilustruje významnú kontrolu štátu nad každodennou činnosťou spoločnosti CCB.

(154)

Počas overovania sa Komisia pokúsila overiť posudzovanie úverovej bonity vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a odvetvia fotovoltiky ako celku. Spoločnosť CCB neposkytla v tejto súvislosti žiadne informácie a odvolala sa na otázky dôvernosti. Na ďalšie naliehanie Komisie bolo možné do dokumentov týkajúcich sa úverovej bonity krátko nahliadnuť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vzhľadom na praktické podmienky, t. j. skutočnosť, že dokumenty, ktoré boli v čínskom jazyku, sa mohli len krátko prezrieť a nemohli sa vziať ako dôkaz, Komisia nemohla uspokojivo overiť informácie uvedené vo vyplnenom dotazníku. Ďalej sa takisto konštatuje, že tieto dokumenty sa netýkali ani dotknutého odvetvia, ani ORP. Návrh Komisie, aby sa poskytli anonymizované verzie požadovaných dokumentov, ktoré by si Komisia mohla vziať ako dôkaz, príslušný finančný subjekt odmietol. Preto nemožno tvrdiť, ako vyhlasovala čínska vláda, že tento finančný subjekt konal podľa svojich najlepších možností.

(155)

Čínska vláda vo svojej odpovedi na list Komisie týkajúci sa úvah o použití článku 28 uviedla, že Komisia nemôže od bankových úradníkov očakávať, že jej umožnia vziať si kópie všetkých možných dokumentov a mať neobmedzený prístup k takýmto informáciám, keďže sú viazaní pravidlami dôvernosti. Ďalej tvrdila, že Komisia ukladá vyvážajúcej krajine a údajne nezávislým bankám neprimerané dôkazné bremeno.

(156)

Komisia nepožadovala „všetky možné dokumenty“ ani nežiadala „neobmedzený prístup“ k takýmto dokumentom. Preto sa pripomienka, že Komisia uložila čínskej vláde či finančným inštitúciám neprimerané dôkazné bremeno, musí zamietnuť.

(157)

Po poskytnutí informácií čínska vláda predložila všeobecnú pripomienku vo vzťahu k štyrom bankám, ktoré Komisia navštívila na mieste, že analýza Komisie je preukázateľne skreslená, keďže výročné správy dotknutých bánk obsahujú dôkazy, že tieto banky neposkytujú preferenčné úvery podporovaným priemyselným odvetviam.

(158)

Čínska vláda k tejto pripomienke dodala, že vo všeobecnom informačnom dokumente Komisia upozornila na rozhodnutie č. 40, v ktorom sa uvádza zoznam podporovaných priemyselných odvetví, ako sa stanovuje v odôvodnení 191 pôvodného nariadenia. Čínska vláda zistila rozpor s týmto zistením vo výročných správach dvoch zo štyroch overovaných bánk, v ktorých sa uvádzajú prísnejšie vstupné normy alebo zníženie úverov poskytnutých odvetviam, ktoré sa v rozhodnutí č. 40 uvádzajú ako podporované.

(159)

Komisia by rada zdôraznila, že počas prešetrovania sa zistilo, že štyri banky, v ktorých Komisia vykonala overenie, skutočne poskytovali preferenčné úvery a/alebo úverové linky trom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Tieto zistenia, ktoré sú v rozpore s pripomienkami čínskej vlády uvedenými v dvoch predchádzajúcich odôvodneniach, sú založené na informáciách, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Žiadna z bánk neposkytla údaje o úveroch a/alebo úverových linkách poskytnutých trom spoločnostiam zaradeným do vzorky alebo odvetviu fotovoltiky vo všeobecnosti počas obdobia revízneho prešetrovania. Preto existovali nezrovnalosti medzi overenými informáciami spoločností zaradených do vzorky a výročnými správami dvoch uvedených bánk. Komisia uprednostnila informácie poskytnuté na mieste spoločnosťami zaradenými do vzorky, a tak pripomienku čínskej vlády zamietla. Vo svojich vyplnených dotazníkoch a odpovediach na písomné upozornenie na nedostatky spoločnosť CCB uviedla, že banka môže na vládnu priemyselnú politiku prihliadať z referenčných dôvodov, ale že rozhodnutia banky týkajúce sa jej úverovej politiky ňou nie sú viazané. Výročná správa banky však potvrdila, že CCB vykonáva vládne plány, o čom svedčia tieto úryvky: „Skupina iniciatívne reagovala na štátne štrukturálne reformy na strane ponuky a pohotovo reagovala na rozvojové stratégie… Poskytli sme podporu … strategickým rozvíjajúcim sa priemyselným odvetviam.“; „V roku 2015 skupina v súlade so štátnou priemyselnou politikou a zmenami vo vonkajšom prevádzkovom prostredí náležite optimalizovala úverové politiky…“.

(160)

V pripomienkach k poskytnutiu informácií čínska vláda uviedla, že citát „V roku 2015 skupina v súlade so štátnou priemyselnou politikou a zmenami vo vonkajšom prevádzkovom prostredí náležite optimalizovala úverové politiky…“ neznamená, že banka určitým priemyselným odvetviam poskytovala preferenčné úvery. Komisia túto pripomienku zamieta, keďže citovanú vetu je potrebné čítať v spojení s ostatnými citátmi v predchádzajúcom odôvodnení. Námietka čínskej vlády je v každom prípade nejasná, keďže sa týka spoločnosti MEB, pričom citovaná veta pochádza z výročnej správy spoločnosti CCB. Komisia na účely argumentácie predpokladá, že v prípade názvu „MEB“ išlo o tlačovú chybu.

(161)

Čínska vláda namietala aj voči citátu „Skupina iniciatívne reagovala na štátne štrukturálne reformy na strane ponuky a pohotovo reagovala na rozvojové stratégie…“, pričom tvrdila, že bol vytrhnutý z kontextu a nemal nič spoločné s podporovanými, strategickými ani rozvíjajúcimi sa priemyselnými odvetviami či sektormi a že Komisia v každom prípade nesprávne vykladala použitie slova „rozvíjajúce sa“ vo výročnej správe spoločnosti CCB. Komisia uvádza, že úplný citát vrátane bezprostredne nasledujúcej vety znie takto (kurzíva doplnená): „Dôrazne sme podporovali rozvoj reálnej ekonomiky. Skupina iniciatívne reagovala na štátne štrukturálne reformy na strane ponuky a pohotovo reagovala na rozvojové stratégie vrátane iniciatívy ‚Jedno pásmo, jedna cesta‘, zón voľného obchodu, koordinovaného rozvoja regiónu Peking-Tchien-ťin-Che-pej a hospodárskeho pásma rieky Jang-c'. Poskytovali sme podporu kľúčovým vnútroštátnym projektom výstavby, novému druhu urbanizácie, novej výstavbe na vidieku a strategickým rozvíjajúcim sa priemyselným odvetviam.“ Keďže tieto citáty je takisto potrebné čítať vo vzájomnom spojení, Komisia nevidela žiadny dôvod na zmenu svojich zistení v odôvodnení (159).

(162)

Čínska vláda ďalej uviedla, že vo výročnej správe spoločnosti CCB sa podrobne opisuje analýza úverových rizík a systém riadenia banky. Čínska vláda však v tejto súvislosti nepredložila žiadne nové informácie. V každom prípade ide o abstraktné informácie, ktoré neumožňujú posúdenie jednotlivých prípadov ani nepredstavujú dôkaz, že takéto posudzovanie sa naozaj uskutočnilo. Komisia preto nevidela dôvod na zmenu svojich zistení uvedených v odôvodneniach (152) až (159).

(163)

Čínska vláda vo svojej odpovedi na list Komisie týkajúci sa úvahy o uplatnení článku 28 tvrdila, že požadované dokumenty v každom prípade neboli v rámci overovania relevantné a že Komisia sa mala opierať o informácie, ktoré mohla získať alebo ktoré už boli uvedené vo vyplnenom dotazníku. Tvrdila aj, že dokumenty, ktoré CCB (alebo čínska vláda) neposkytla, nie sú dôvodom na uplatnenie článku 28.

(164)

V tejto súvislosti sa konštatuje, že požadované dokumenty boli potrebné na overenie tvrdení uvedených vo vyplnenom dotazníku a že Komisia sa nemohla uspokojiť s poskytnutými dokumentmi, keďže sa netýkali predložených tvrdení alebo ich mohli podporiť len čiastočne. Keďže nebol predložený žiadny overený dokument preukazujúci, že banka vykonávala riadne posudzovanie rizík, Komisia potvrdila svoj záver, že spoločnosť CCB nevykonávala posudzovanie úverovej bonity. Poskytovanie úverov bolo namiesto toho usmerňované cieľom vykonávania vládnej politiky poskytovaním preferenčných úverov spoločnostiam zaradeným do vzorky.

(165)

Posúdenie všetkých skutočností dostupných v spise vedie Komisiu k záveru, že spoločnosť CCB poskytovala dvom výrobcom zaradeným do vzorky, ktorí sú reprezentatívni pre odvetvie fotovoltiky, úvery bez posúdenia úverovej bonity, keďže banka nebola schopná preukázať existenciu takéhoto posudzovania. To umožňuje vyvodiť záver, že spoločnosti CCB bola zverená vládna právomoc a spoločnosť takúto právomoc vykonávala poskytovaním úverov v súlade s požiadavkami centrálneho plánovania. Vykonávala tak vládne funkcie. Tento záver sa ďalej potvrdzuje výňatkami z výročných správ.

(166)

Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosť CCB je verejným orgánom.

(167)

Komisia zistila, že spoločnosť MEB je súčasťou skupiny China Merchants Group, koncernu vo vlastníctve štátu pod priamym dohľadom Komisie Štátnej rady pre kontrolu a správu štátnych aktív (32). Na základe jej výročných správ za roky 2014 a 2015 Komisia ďalej zistila, že banku nepriamo vlastní štát. Spoločnosť MEB je preto formálne kontrolovaná štátom.

(168)

Ako sa stanovuje v kapitole 10 a kapitole 13 stanov spoločnosti, štát ako väčšinový akcionár má právo vymenovať väčšinu členov predstavenstva a dozornej rady. Podľa stanov spoločnosti MEB predstavenstvo okrem iného zvoláva valné zhromaždenia akcionárov, tvorí obchodné a investičné plány banky, zostavuje stratégiu riadenia kapitálu a rozpočtový plán, rozhoduje o rozdelení zisku a schvaľuje alebo prepúšťa členov vrcholového manažmentu. Tento neúplný zoznam kompetencií ilustruje významnú kontrolu štátu nad každodennou činnosťou spoločnosti MEB.

(169)

Počas overovania sa Komisia pokúsila overiť posudzovanie úverovej bonity vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a odvetvia fotovoltiky ako celku. Spoločnosť MEB neposkytla v tejto súvislosti žiadne informácie a odvolala sa na otázky dôvernosti. Na ďalšie naliehanie Komisie bolo možné do dokumentov týkajúcich sa úverovej bonity krátko nahliadnuť. Aj keď sa tieto dokumenty týkali dotknutého odvetvia, netýkali sa ORP. Spoločnosť MEB konkrétne neposkytla dokumenty o svojej úverovej politike za roky 2014 a 2015, keď o to Komisia požiadala, a umožnila Komisii len krátko nahliadnuť do dokumentov o úverovej politike za rok 2016 (ktorý nepatrí do ORP). Komisii však nebolo umožnené vziať si tento dokument ako dôkaz. Aj keď spoločnosť MEB umožnila Komisii nahliadnuť do dokumentu týkajúceho sa posúdenia úverovej bonity jednej spoločnosti (v čínskom jazyku), konštatuje sa, že Komisii nebolo umožnené robiť si akékoľvek poznámky týkajúce sa uvedeného dokumentu ani vziať si kópiu dokumentu. Tým sa znemožnilo primerané pochopenie obsahu v obmedzenom časovom rámci, ktorý bol k dispozícii počas overovania na mieste.

(170)

Po poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že vzhľadom na skutočnosť, že Komisia sa opierala o existenciu úverovej správy, uznala, že banky vykonávajú posudzovanie úverového rizika.

(171)

V tejto súvislosti sa pripomína, ako bolo uvedené v oddieloch 3.1 a 3.4.1, že ani čínska vláda, ani jednotlivé banky neposkytli uspokojivé podporné dôkazy týkajúce sa posudzovania úverového rizika, ktoré údajne vykonávali, a konkrétne dôkazy o tom, ako banky prihliadajú na riziko, ako sa posudzuje úverová bonita dlžníka, aké sú rizikové prirážky účtované jednotlivým spoločnostiam/priemyselným odvetviam v ČĽR a ktoré činitele banky zohľadňujú pri posudzovaní žiadostí o úver alebo úverovú linku. Samotnú existenciu správy o schválení úveru v čínskom jazyku, do ktorej mohla Komisia krátko nahliadnuť počas overovania na mieste v jednej z bánk, nemožno považovať za dostatočný dôkaz na preukázanie skutočnosti, že banky (a nielen jedna banka, ktorá sprístupnila vyššie uvedenú správu o schválení úveru) vykonávajú posudzovanie úverového rizika. V tejto správe sa v každom prípade výslovne odkazovalo na vládnu podporu ako na jeden z dôvodov poskytnutia úveru, správa preto potvrdzuje, že posudzovanie úverového rizika nie je založené na trhovom princípe.

(172)

Čínska vláda ďalej vyjadrila pripomienku, že porovnanie výšky úrokovej sadzby na úver poskytnutý spolupracujúcim výrobcom zaradeným do vzorky s úrokovou sadzbou Čínskej ľudovej banky je v rozpore so záverom o nedostatočnom posudzovaní úverového rizika.

(173)

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uvedené porovnanie neobstojí, keďže medzi výškou referenčnej sadzby Čínskej ľudovej banky a skutočnosťou, že banky nevykonávajú posudzovanie úverového rizika, neexistuje žiadne spojenie. Komisia nespochybňuje, že došlo k navýšeniu referenčnej sadzby Čínskej ľudovej banky; Komisia zastáva názor, že navýšenie nie je v súlade s trhovými podmienkami, ale odráža cieľ bánk vykonávať politiku čínskej vlády na podporu odvetvia fotovoltiky.

(174)

Vo svojom vyplnenom dotazníku a v odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky spoločnosť MEB uviedla, že pri prijímaní rozhodnutí vo vzťahu k svojej úverovej politike neprihliadala na vládnu politiku. Výročná správa banky však potvrdzuje, že MEB vykonáva vládne plány, o čom svedčia tieto úryvky: „MEB je usmerňovaná štátnymi priemyselnými politikami“; „Predstavenstvo, dozorná rada a osobitné výbory presvedčene vykonávali štátne politiky“.

(175)

Po poskytnutí informácií sa čínska vláda odvolala na list Komisie z 23. septembra 2016, ktorý obsahoval podobný citát z výročnej správy spoločnosti MEB za rok 2015 ako prvý citát v odôvodnení (174). Čínska vláda uviedla, že citát „usmerňovaná štátnymi priemyselnými politikami“ sa netýka spoločnosti MEB, ale spoločnosti CMB Financial Leasing. Komisia pripomína, že úplným vlastníkom spoločnosti CMB Financial Leasing je spoločnosť MEB.

(176)

Čínska vláda ďalej uviedla, že procesy posudzovania úverového rizika sú podrobne opísané vo výročnej správe spoločnosti MEB a že odvetvie fotovoltiky nepatrí k desiatim najvýznamnejším odvetviam, ktoré od banky dostávajú úvery. Čínska vláda preto nevidí žiadny rozpor medzi tvrdeniami, ktoré spoločnosť MEB predložila vo vyplnenom dotazníku a v odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky, a obsahom výročnej správy. Okrem upozornenia, že jeden z citátov sa týka subjektu v stopercentnom vlastníctve spoločnosti MEB, čínska vláda nepredložila žiadne nové informácie. Keďže neexistoval žiadny overený dokument preukazujúci, že banka vykonávala riadne posudzovanie rizík, a nie priemyselnú politiku na podporu odvetvia fotovoltiky, Komisia potvrdila svoj záver, že spoločnosť MEB nevykonávala posudzovanie úverovej bonity. Poskytovanie úverov bolo namiesto toho usmerňované cieľom vykonávania vládnej politiky poskytovaním preferenčných úverov spoločnostiam zaradeným do vzorky.

(177)

Pokiaľ ide o rozhodnutia o poskytnutí úveru a o skutočnosť, či finančné inštitúcie prihliadajú na vládnu priemyselnú politiku a plány, čínska vláda tvrdila, že vyplnené dotazníky jednotlivých bánk predstavujú najpriamejšie a najzákladnejšie skutočnosti a dôkazy, na ktorých by mala Komisia založiť svoju analýzu.

(178)

Ako vyplýva z vyplnených dotazníkov opísaných v odôvodneniach (137) až (185), tieto odpovede sa líšili, ale celkovo mali tendenciu buď popierať, alebo aspoň minimalizovať existenciu vykonávania vládnej právomoci.

(179)

Vo výročných správach jednotlivých bánk sa však ako usmernenia pre ich finančné služby uvádzajú jasné odkazy na takéto vládne politiky a plány či strategické rozvíjajúce sa výrobné odvetvia. Čínska vláda nepovažuje takéto tvrdenia za protichodné, pretože vyplnené dotazníky sa nezhodujú s obsahom výročných správ bánk. Komisia sa však domnieva, že takéto tvrdenia vo výročných správach bánk, na ktoré sa odkazuje vyššie, sú v jasnom rozpore s tvrdeniami tých istých bánk v ich vyplnených dotazníkoch a vyvracajú ich.

(180)

Po poskytnutí informácií čínska vláda vyjadrila nesúhlas s tvrdením, že Komisia nemohla overiť posudzovanie úverového rizika a rozhodovací proces. Čínska vláda sa pri tom odvolala na dokumenty, ktoré spoločnosti CCB, MEB a ICBC poskytli Komisii počas overovania na mieste. Komisia pripomína, že tieto dokumenty mali nedostatky uvedené v odôvodneniach (148) a (169).

(181)

Čínska vláda sa ďalej odvolala na výročné správy finančných inštitúcií a zodpovedajúce vyplnené dotazníky, ktoré boli podľa názoru čínskej vlády dostatočné na overenie posudzovania úverového rizika a rozhodovacích procesov. Komisia túto pripomienku zamieta, keďže aj opisný obsah výročných správ a vyplnené dotazníky bolo potrebné overiť príslušnými dôkazmi (t. j. za obdobie revízneho prešetrovania a pre odvetvie fotovoltiky) na mieste. Ako Komisia vysvetlila aj počas návštevy na mieste u čínskej vlády a v bankách, ktorých tvrdenia sa pokúsila overiť, Komisia potrebovala mať aj možnosť overiť dôkazy na podporu tvrdenia, že posudzovanie úverového rizika a rozhodovacie procesy opísané vo vyplnených dotazníkoch a výročných správach sa aj uviedli do praxe v samotných obchodných operáciách.

(182)

Čínska vláda sa vyjadrila aj ku skutočnosti, že viacero dokumentov sa nemohlo poskytnúť vzhľadom na ich dôvernú povahu, zákon o bankovom tajomstve a príslušné zmluvné doložky. Čínska vláda uviedla, že Komisia by mala uznať, že banky konali podľa svojich najlepších možností vzhľadom na existujúci právny a zmluvný rámec. Čínska vláda takisto poznamenala, že podľa článku 28 základného nariadenia smie Komisii nezohľadniť len také informácie, ktoré sú nepravdivé alebo zavádzajúce, a preto tvrdila, že informácie, ktoré sa takto nevylúčia a ktoré boli poskytnuté podľa najlepších praktických možností zainteresovanej strany, sú odôvodnené.

(183)

Tento argument bol vyvrátený v odôvodnení (48). Komisia okrem toho pripomína, že v článku 29 základného nariadenia (ktorým sa preberá článok 124 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach) sa stanovuje, že „Všetky informácie dôverného charakteru alebo informácie poskytnuté dôverne stranami pri prešetrovaní, ak pre to vznikne dobrý dôvod, považujú orgány za dôverné“. Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, že právny rámec tohto prešetrovania poskytuje rozsiahle záruky týkajúce sa zaobchádzania s dôvernými informáciami. Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že orgány dotknutej krajiny nekonali podľa svojich najlepších možností, aby zabezpečili prístup k informáciám vhodným na podporu tvrdení, ktoré boli predložené v jej vyplnenom dotazníku.

(184)

Posúdenie všetkých skutočností dostupných v spise vedie Komisiu k záveru, že spoločnosť MEB poskytovala jednému z výrobcov zaradených do vzorky, ktorý je reprezentatívny pre odvetvie fotovoltiky, úvery na základe sledovania cieľov verejnej politiky. To umožňuje vyvodiť záver, že spoločnosti MEB bola zverená vládna právomoc a spoločnosť takúto právomoc vykonávala poskytovaním úverov v súlade s požiadavkami centrálneho plánovania. Vykonávala tak vládne funkcie. Tento záver sa ďalej potvrdzuje výňatkami z výročných správ.

(185)

Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosť MEB je verejným orgánom.

(186)

Okrem týchto štyroch overených bánk Komisia zistila, že väčšina ďalších bánk, ktoré poskytovali úvery výrobcom zaradeným do vzorky, bola takisto vo verejnom vlastníctve (pozri odôvodnenie (106)). Komisiu napokon najmenej jedna zo spoločností zaradených do vzorky informovala, že získala významné úvery od spoločnosti China Development bank, o ktorej sa čínska vláda vôbec nezmieňovala. Pomocou verejne dostupných informácií o tejto banke Komisia dospela k záveru, že aj pri tejto banke vlastní viac ako 50 % štát prostredníctvom priameho a nepriameho akcionárskeho podielu. Na účely tohto prešetrovania tak Komisia dospela k záveru, že vo verejnom vlastníctve bolo desať bánk, a to ICBC, Agricultural Bank, Bank of China, CCB, MEB, China Development Bank, Bank of Communications, China Everbright Bank, Industrial Bank a Shanghai Pudong Development Bank.Na banky ICBC, Agricultural Bank, Bank of China a CCB pripadalo počas ORP [40 % – 50 %] úverov poskytnutých výrobcom zaradeným do vzorky. Bank of Communications, China Everbright Bank, Industrial Bank a Shanghai Pudong Development Bank zodpovedali počas ORP za [10 % – 20 %] úverov pre výrobcov zaradených do vzorky. Na MeB pripadalo [0 % – 10 %] a na China Development Bank [20 % – 30 %]. Informácie v spise neumožnili stanoviť vlastnícku štruktúru zostávajúcich šiestich bánk, o ktorých čínska vláda neposkytla žiadne informácie.

(187)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskej vlády, pokiaľ ide o ďalších šesť bánk nad rámec štyroch overených bánk, Komisia musela uplatniť dostupné skutočnosti, aby posúdila, či je týchto šesť bánk verejnými orgánmi.

(188)

Komisia po prvé zistila, že tieto banky sú vo verejnom vlastníctve [pozri predchádzajúce odôvodnenie a odôvodnenie (106)].

(189)

Komisia po druhé zistila, že na štyri banky zaradené do vzorky pripadala podstatná časť [15 % – 25 %] úverov, ktoré tri spoločnosti zaradené do vzorky získali počas ORP. Zistenia, ktoré sa ich týkali, preto bolo možné považovať za reprezentatívne.

(190)

Komisia po tretie zistila, že väčšina úverových zmlúv všetkých desiatich bánk, ktoré Komisia získala od troch spolupracujúcich výrobcov zaradených do vzorky, sa sledovala rovnaký alebo podobný model a že úverová sadzba bola vo väčšine prípadov dohodnutá všetkými bankami a bola založená na referenčnej sadzbe Čínskej ľudovej banky s prirážkou nižšou ako trhová sadzba.

(191)

Komisia sa preto domnievala, že zistenia týkajúce sa štyroch bánk, pri ktorých sa vykonalo overovanie, predstavovali najlepšie dostupné skutočnosti na posúdenie ostatných bánk vo verejnom vlastníctve vzhľadom na uvedené podobnosti a reprezentatívnosť štyroch bánk, ktoré boli overené.

(192)

Komisia na základe toho dospela k záveru, že popri štyroch overených bankách je týchto šesť bánk takisto verejnými orgánmi.

(193)

Komisia podľa toho vypočítala výhody pre týchto desať bánk vo verejnom vlastníctve.

(194)

Čínska vláda tvrdila, že zistenie Komisie v pôvodnom prešetrovaní, že čínske banky vo vlastníctve štátu sú verejné orgány, už neplatí, keďže Čínska ľudová banka už nestanovuje dolnú hranicu úverových sadzieb, takže čínska vláda už nezasahuje do finančného trhu. Čínska vláda tvrdila, že Čínska ľudová banka odstránila kontrolu nad úrokovými sadzbami na úvery ponúkané finančnými inštitúciami 20. júla 2013 zrušením dolnej hranice úverových sadzieb. Čínska ľudová banka sa takisto rozhodla zrušiť pohyblivý strop úrokových sadzieb na vklady, a to oznámením uverejneným 27. októbra 2015.

(195)

Komisia sa domnieva, že toto tvrdenie je bezpredmetné, keďže zistenia uvedené v predchádzajúcom oddiele samy osebe postačujú, aby sa určilo, že čínske banky vo verejnom vlastníctve sú verejné orgány.

(196)

V každom prípade sa najprv konštatuje, že zistenie Komisie (ku ktorému sa dospelo v pôvodnom prešetrovaní), že čínske banky vo vlastníctve štátu sú verejné orgány, nebolo založené iba na skutočnosti, že Čínska ľudová banka stanovuje úverové sadzby a pohyblivý strop úrokových sadzieb na vklady, ale vyplývalo z analýzy súboru prvkov opísaných v odôvodneniach 158 až 168 pôvodného nariadenia. Na uľahčenie orientácie sa uvádza, že tieto prvky sa týkali i) zásahov štátu spojených so štátnym vlastníctvom vo veľkých bankách; ii) skutočnosti, že banky vo vlastníctve štátu majú v ČĽR veľmi veľký podiel na trhu, pričom pre banky v súkromnom vlastníctve zostáva len veľmi málo priestoru, a sú hlavnými aktérmi na čínskom finančnom trhu; iii) kontroly štátu prostredníctvom vlastníctva, administratívnej kontroly obchodného správania bánk, ba dokonca štatutárnych dokumentov; iv) úlohy Čínskej ľudovej banky pri určovaní obmedzení, pokiaľ ide o to, ako sa stanovujú a pohybujú úrokové sadzby; a v) zákonných pravidiel, ktorými sa od bánk vyžaduje, aby vo svojich úverových politikách zohľadňovali štátne politiky/odvetvové preferencie. V súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa jediná zmena, na ktorú odkazovala čínska vláda, týka bodu iv). Body i) až iii) a bod v) boli potvrdené posúdením, ktoré sa vykonalo v bezprostredne predchádzajúcich odôvodneniach.

(197)

Po druhé, rozhodnutiami uvedenými v odôvodnení (194) sa údajne odstránili strop a dolná hranica úrokových sadzieb. Znením príslušných uverejnených rozhodnutí Čínskej ľudovej banky sa finančné inštitúcie len podnecovali – nie žiadali –, aby sa prispôsobili trhovému určovaniu úrokových sadzieb na úvery. To znamená, že čínske banky vo vlastníctve štátu stále môžu poskytovať úvery s preferenčnými sadzbami, a v skutočnosti sú tak povinné robiť na základe článku 34 zákona o bankách, ktorý má prednosť pred obyčajným odporúčaním v rozhodnutí Čínskej ľudovej banky.

(198)

Po tretie, aj keď Čínska ľudová banka uverejnila rozhodnutie o zrušení dolnej hranice sadzby, pripomína sa aj, že v článku 38 zákona o bankách sa stále stanovuje, že „komerčné banky určujú úrokovú sadzbu úverov v súlade s hornou a dolnou hranicou úrokových sadzieb úverov, ktoré stanovuje Čínska ľudová banka“. Zákon o bankách bol neskôr zmenený len v iných aspektoch. Tým sa preukazuje absencia akejkoľvek zmeny v legislatívnom rámci, ktorý musia banky dodržiavať, pretože rozhodnutia Čínskej ľudovej banky sú len výkonnými regulačnými aktmi. Čínska ľudová banka má okrem toho naďalej právny základ na to, aby mohla kedykoľvek znovu zaviesť hornú a dolnú hranicu.

(199)

Po štvrté, viaceré zo štyroch bánk overených na mieste sa počas overovania na mieste zmienili o existencii novej úverovej sadzby založenej na ponukách bánk uverejňovaných na šanghajskom medzibankovom trhu, ktorá bola zavedená v októbri 2013. Čínska vláda však vo vyplnenom dotazníku neuviedla takúto informáciu na podporu svojho tvrdenia, že čínsky trh bol liberalizovaný. Na základe verejne dostupných informácií sa zdá, že táto takzvaná základná úverová sadzba je ročná úverová sadzba založená na najlepšej úverovej sadzbe ponúkanej deviatimi vybranými vládou podporovanými komerčnými bankami ako referenčnej hodnote pre úverový trh. Kým Čínska centrálna ľudová banka tvrdila, že zavedením základnej úverovej sadzby sa bude „presadzovať liberalizácia úrokových sadzieb, zlepší sa systém referenčnej sadzby na finančných trhoch“, nezávislí analytici v čase jej zavedenia dospeli k záveru, že úloha „šanghajského medzibankového trhu nie je dostatočne efektívna na ovplyvnenie sadzieb medzi bankami a ich klientmi“ (33). Po analýze sa skutočne zdá, že hoci sa základná úverová sadzba uverejňuje každý obchodný deň po vypočítaní priemeru všetkých ponúk deviatich bánk (s vylúčením najvyššej a najnižšej ponuky), jej úroveň sa počas ORP zmenila len šesťkrát. Len na porovnanie, denná jednoročná medzibanková sadzba EURIBOR sa v rovnakom období zmenila 185-krát. Ďalej sa konštatuje aj to, že základná úverová sadzba je zrejme viazaná na referenčnú hodnotu zverejňovanú Čínskou ľudovou bankou (ďalej len „referenčná hodnota Čínskej ľudovej banky“) (34), keďže po každej zmene referenčnej hodnoty Čínskej ľudovej banky v roku 2015 nasledovala ďalší pracovný deň zmena základnej úverovej sadzby. Ďalej sa takisto konštatuje, že zmeny úrovne referenčnej hodnoty Čínskej ľudovej banky a základnej úverovej sadzby boli v roku 2015 totožné.

(200)

Okrem toho, hoci overované banky tvrdili, že podiel krátkodobých úverov, ktorých úroková sadzba bola založená na základnej úverovej sadzbe, sa výrazne zvýšil a tieto úvery predstavovali veľkú časť ich portfólia krátkodobých úverov, tieto tvrdenia nebolo možné doložiť podpornými dôkazmi od bánk ani potvrdiť počas overovania na mieste v priestoroch vyvážajúcich výrobcov. Tieto skutočnosti nepodporujú tvrdenie, že uvedené banky by nezávisle stanovovali svoje úrokové sadzby alebo sledovali trhovú sadzbu a že trh úrokových sadzieb bol liberalizovaný.

(201)

Preto sa dospelo k záveru, že napriek údajnému zrušeniu dolnej hranice úverových sadzieb a stropu sadzieb na vklady sa liberalizácia trhu úrokových sadzieb, o ktorej hovorila čínska vláda, neprejavila v praxi. Závery, ku ktorým sa dospelo v pôvodnom prešetrovaní, t. j. že čínske banky vo vlastníctve štátu sú verejnými orgánmi, pretože majú a vykonávajú vládnu právomoc, ktorá im bola zverená, v ORP naďalej platia, a preto sa potvrdzujú.

(202)

Po poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že Komisia nesprávne preniesla dôkazné bremeno na čínsku vládu, pokiaľ ide o jej tvrdenia že i) finančný trh bol liberalizovaný; ii) politika čínskej vlády vo vzťahu k solárnemu odvetviu bola ukončená a iii) údajné deformácie čínskeho finančného trhu zmizli. Čínska vláda ďalej tvrdila, že Komisia sa nemohla opierať o posúdenie, či ide o „verejný orgán“, z hľadiska celej krajiny a mala stanoviť takéto zistenie pre každý jeden dotknutý subjekt.

(203)

Ako sa preukázalo v odôvodneniach (195) až (201), Komisia vykonala dôkladnú analýzu dostupných dôkazov vrátane toho, či sa situácia zistená v pôvodnom prešetrovaní zmenila natoľko, že by jej zistenia už neboli platné. Takéto údajné zmeny zahŕňali aj zmeny, ktoré uviedla čínska vláda, a všetky sa analyzovali a riešili vyššie. Komisia ďalej konštatuje, že nové dôkazy predložené v tomto konaní v súvislosti s finančnými inštitúciami boli pomerne obmedzené. Takisto pripomenula, že čínska vláda počas overovania na mieste potvrdila, že okrem vyššie uvedených zmien sa žiadne ďalšie zmeny neuskutočnili.

(204)

V súvislosti s dôkazným bremenom sa pripomína, v súlade s článkom 18 ods. 3 základného nariadenia, že dôkazy predložené v súvislosti s otázkou, či by uplynutie platnosti opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu subvencovania, sa riadne doložia. Komisia dôkladne analyzovala všetky príslušné prvky a dôkazy, ktoré v tejto súvislosti predložila čínska vláda, a dospela k záveru, že boli nedostatočné na preukázanie skutočnosti, že situácia sa v porovnaní s pôvodným prešetrovaním podstatne zmenila. V tejto súvislosti a vzhľadom na údajné zmeny, na ktoré sa čínska vláda odvolávala, sa usudzuje, že bolo povinnosťou čínskej vlády preukázať, že takéto zmeny skutočne nastali, a že Komisia nepresunula takéto bremeno na čínsku vládu neprimerane.

(205)

Pokiaľ ide o posudzovanie z hľadiska celej krajiny, Komisia pripomína, že vykonala osobitnú analýzu na určenie, či ide o verejný orgán, pri každej z finančných inštitúcií, za ktoré čínska vláda predložila príslušné požadované informácie. Čínska vláda, žiaľ, nepredložila informácie o všetkých ďalších finančných inštitúciách, ktoré poskytovali úvery pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.1. Komisia preto pri všetkých týchto ďalších finančných inštitúciách nemohla vykonať analýzu, či ide o verejný orgán, čiže argument čínskej vlády je sporný. Komisia sa v dôsledku toho musela uchýliť k skutočnostiam dostupným v spise a vykonala dôkladnú analýzu verejného orgánu pre finančný sektor v ČĽR. Z relevantných prvkov Komisia dôkladne zvážila okrem iného všetky nové dôkazy predložené čínskou vládou v súvislosti s týmto konaním spolu so zisteniami stanovenými v pôvodnom prešetrovaní.

(206)

Čínska vláda okrem toho takisto tvrdila, že Komisia sa pri určovaní, či ide o „verejné orgány“, opierala o faktickú absenciu zrušenia dolnej hranice úverovej sadzby. Ďalej tvrdila, že Komisia nesprávne interpretovala údajné zrušenie dolnej hranice úverovej sadzby, keďže z takéhoto zrušenia vyplýva, že banky by potom mohli údajne poskytovať úvery so sadzbami nižšími ako 30 % referenčnej sadzby. Čínska vláda odmietla, že by bola takáto dolná sadzba zrušená, pričom ďalej tvrdila, že banky tak nemôžu poskytovať preferenčné úvery. Čínska vláda takisto tvrdila, že požadovať od bánk, aby sa prispôsobili trhovému určovaniu úrokových sadzieb úverov, by sa rovnalo kontrole týchto bánk a bolo by v rozpore s duchom liberalizácie. Čínska vláda ďalej tvrdila, že v článku 38 zákona o bankách sa povoľujú rôzne možnosti, a že hoci horné hranice boli zrušené niekoľko rokov pred dolnými hranicami, zákon o bankách sa nezmenil. Čínska vláda takisto tvrdila, že teória o vzájomnom vzťahu medzi sadzbami Čínskej ľudovej banky a základnou úverovou sadzbou bola mylná, a vrátila sa k štatistike o úrokových sadzbách pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Čínska vláda ďalej tvrdila, že nikdy neexistovali referenčné hodnoty či hranice týkajúce sa úverov vystavených v USD alebo EUR.

(207)

Pokiaľ ide o určenie, či ide o verejné orgány, najprv sa pripomína, že samotná čínska vláda nastolila otázku zrušenia dolnej hranice úverových sadzieb na podporu svojho tvrdenia, že čínska vláda už nezasahuje do finančného trhu a že čínske banky vo vlastníctve štátu nie je možné považovať za verejné orgány. Komisia analyzovala tvrdenie o zrušení dolnej hranice sadzieb a odmietla ho na základe dôvodov uvedených v odôvodneniach (194) až (201). Keďže čínska vláda neuviedla žiadne ďalšie významné zmeny, Komisia sa pri vypracovaní záverov v tejto súvislosti opierala o závery, ku ktorým sa dospelo v pôvodnom prešetrovaní a ktoré sa počas ORP potvrdili novými dôkazmi, a o nové prvky, ako je existencia novej úverovej sadzby (základná úverová sadzba).

(208)

Pokiaľ ide o údajný nesprávny výklad zrušenia, Komisia nechápe, ako by mohla skutočnosť, že sa zruší dolná hranica úverovej sadzby, zabrániť bankám v poskytovaní preferenčných úverov, ak dolná hranica úverovej sadzby bola v každom prípade až o 30 % nižšia ako referenčná sadzba.

(209)

Pokiaľ ide o absenciu požiadavky, aby banky ponúkali trhové úrokové sadzby na úvery, Komisia nechápe, ako je možné považovať nútenie bánk, aby fungovali podľa zásad voľného trhu, za ukladanie osobitných politík bankám. Takéto postupy nemajú pôvod v osobitnej politike, ale vo vytváraní finančného rámca, v ktorom sa uplatňujú trhové zásady.

(210)

Pokiaľ ide o článok 38 zákona o bankách a ako uviedla čínska vláda vo vyplnenom dotazníku, Komisia rozumie tomu, že všetky finančné subjekty v ČĽR prísne dodržiavajú zákon o bankách, a nechápe, ako môže byť akákoľvek údajná zhovievavosť zlučiteľná s takouto právnou zásadou. V každom prípade skutočnosť, že dolná hranica úverovej sadzby by bola zrušená, nie je nezlučiteľná so skutočnosťou, že spoločnosti v odvetví fotovoltiky by využívali výhodu preferenčných úverov.

(211)

Pokiaľ ide o teóriu o vzájomnom vzťahu medzi sadzbami Čínskej ľudovej banky a základnou úverovou sadzbou, Komisia konštatuje, že predložené štatistiky neboli podporené súvisiacimi výpočtami a že na ne preto nie je možné prihliadať. Ak by aj boli takéto štatistiky presné, Komisia nechápe význam takýchto štatistík pri preukazovaní toho, že analýza vzájomného vzťahu medzi sadzbami Čínskej ľudovej banky a základnou úverovou sadzbou je (údajne) mylná. V súvislosti s úvermi v USD alebo EUR sa Komisia domnieva, že z údajnej neexistencie referenčnej alebo hraničnej hodnoty nevyplýva, že takéto úvery sa nemôžu poskytovať s preferenčnou sadzbou.

(212)

Čínska vláda okrem toho takisto tvrdila, že pri analýze a záveroch Komisie, že čínske banky vo vlastníctve štátu sú verejné orgány, chýbajú najzákladnejšie právne normy, pričom sa odvolala aj na príslušné právne a dôkazné normy stanovené v rozhodnutí Odvolacieho orgánu WTO vo veci USA – Uhlíková oceľ z Indie, a že by sa malo ísť nad rámec určenia štátneho vlastníctva a významnej kontroly vlády nad subjektom; t. j. že toto určenie malo zahŕňať analýzu „základných vlastností a funkcií príslušného subjektu, jeho vzťahu s vládou a právneho a hospodárskeho prostredia prevládajúceho v krajine, v ktorej prešetrovaný subjekt pôsobí“. Čínska vláda sa odvolala aj na zistenia o vládnych zásahoch z dôvodu ovplyvňovania úverových sadzieb a politík Čínskou ľudovou bankou a z dôvodu uplatňovania článku 38 zákona o bankách. Napokon sa odvolala na nesprávnosť a neprimeranosť zistení Komisie v pôvodnom prešetrovaní, ako sa uvádzajú v odôvodneniach 163 až 167 pôvodného nariadenia.

(213)

Komisia v tejto súvislosti spresnila svoju analýzu v tejto otázke. V odôvodneniach (100) až (106) Komisia podrobnejšie uvádza skutočnosti, na základe ktorých dospela k záveru o verejnom vlastníctve väčšiny bánk, ktoré poskytovali úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky.

(214)

Pokiaľ ide o právne a hospodárske prostredie, Komisia týmto odkazuje na závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodnení (139) na základe článku 34 zákona o bankách.

(215)

Skutočnosť, že banky vykonávajú vládnu právomoc, sa potvrdzuje aj článkami 7 a 15 Všeobecných pravidiel pre úvery (uplatňovaných Čínskou ľudovou bankou), ktorými sa upravujú vlastné úvery, postúpené úvery a úvery na osobitný účel (článok 7) a subvencovanie úrokov na úvery (článok 15), ako aj prostredníctvom rozhodnutia č. 40. Existuje aj množstvo dôkazov podporených nezávislými štúdiami a správami, že do čínskeho finančného systému stále vo veľkej miere zasahuje vláda, ako už bolo vysvetlené v odôvodneniach 172 a 178 pôvodného nariadenia.

(216)

Po poskytnutí informácií čínska vláda uviedla, že osobitné úvery uvedené v článku 7 Všeobecných pravidiel pre úvery boli zrušené v roku 1999 na základe obežníka o zlepšení správy osobitných úverov (YINFA [1999] č. 228) a článok 15 sa stal bezpredmetným, keďže Čínska ľudová banka už nestanovuje horné a dolné hranice úverov. Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia nesprávne vykladá článok 34 zákona o bankách, ktorý údajne nemá žiadny vzťah k štátnym politikám, podporovaným priemyselným odvetviam, strategickým priemyselným odvetviam a rozvíjajúcim sa priemyselným odvetviam v takom zmysle, že by sa zaoberal uprednostňovanými priemyselnými odvetviami a sektormi. Odvolala sa aj na články 4, 5, 7 a 35 zákona o bankách, ktoré sa údajne týkajú samostatnosti bánk, nezasahovania subjektov alebo jednotlivcov či vlád a skúmania dôveryhodnosti dlžníkov. Čínska vláda sa ďalej vyjadrila, že článok 34 by sa nemal vykladať izolovane. Čínska vláda nakoniec uviedla aj, že Komisia nevysvetlila, ako rozhodnutie č. 40 dokazuje, že banky vykonávajú vládnu právomoc, a odvolala sa na preambulu a na článok 17 tohto rozhodnutia. Takisto dodala, že toto rozhodnutie v zásade zahŕňa celé čínske hospodárstvo a týkalo sa 11. päťročného obdobia.

(217)

Komisia uznáva, že osobitné úvery boli zrušené v roku 1999. Tým sa nevyvracajú závery, ku ktorým sa dospelo čiastočne na základe iných dostupných skutočností.

(218)

V súvislosti s článkom 15 Všeobecných pravidiel pre úvery Komisia nesúhlasí s názorom čínskej vlády. V tomto článku sa uvádza: „V súlade so štátnou politikou môžu príslušné úrady subvencovať úroky na úvery s cieľom presadzovať rast určitých priemyselných odvetví a hospodársky rozvoj v niektorých oblastiach“. Článok zostáva relevantný dokonca aj po zrušení dolnej hranice a stropu sadzieb. V každom prípade sa v článku 38 zákona o bankách stále odkazuje na hraničné hodnoty a môže sa kedykoľvek znovu aktivovať, ako sa uvádza v odôvodnení (199).

(219)

Pokiaľ ide o zákon o bankách, treba najprv pripomenúť, že články 4, 5 a 7 patria do kapitoly I s názvom Všeobecné ustanovenia, zatiaľ čo články 34 a 35 patria do kapitoly IV s názvom Základné pravidlá pre úvery a ďalšie obchodné operácie. Pokiaľ ide o článok 4, Komisia sa nedomnieva, že ustanovenie, aby banky vykonávali „činnosť bez akéhokoľvek zasahovania subjektov alebo jednotlivcov“, je nezlučiteľné so skutočnosťou, že banky vo vlastníctve štátu sú verejné orgány, alebo, alternatívne, že im bolo zverené alebo nariadené vykonávanie vládnej právomoci. Komisia skutočne overila obchodné operácie a rozhodovacie procesy týkajúce sa finančných služieb v štyroch bankách vo vlastníctve štátu. Keďže v súvislosti s inými bankami nebolo možné získať žiadne relevantné informácie, zistenia týkajúce sa týchto bánk sa na základe dostupných skutočností rozšírili na všetky ďalšie banky vo vlastníctve štátu. Keďže okrem toho neboli poskytnuté základné informácie, ktoré Komisia požadovala od týchto štyroch bánk, najmä údaje o posudzovaní úverového rizika, Komisia musela použiť dostupné skutočnosti aj pri vypracovaní zistení na základe vyplnených dotazníkov a overovania na mieste v týchto štyroch bankách.

(220)

Čínska vláda sa ďalej odvolala na článok 4 zákon o bankách, podľa ktorého „sa obchodné operácie komerčných bánk riadia zásadami bezpečnosti, likvidity a efektívnosti. Komerčné banky prijímajú vlastné rozhodnutia o svojich obchodných operáciách, zodpovedajú za vlastné riziká, preberajú výlučnú zodpovednosť za svoje zisky a straty a uplatňujú sebaobmedzovanie. Komerčné banky podľa zákona vykonávajú obchodné operácie bez zasahovania akéhokoľvek útvaru či jednotlivca. Komerčné banky nezávisle nesú občianskoprávnu zodpovednosť a ručia celým svojím majetkom právnickej osoby.“

(221)

V tomto prípade Komisia počas overovania na mieste nevedela nielen právne, ale ani de facto, potvrdiť presnosť tvrdenia, že banky pri rozhodovaní o poskytnutí úveru neprihliadajú na politiku a plány vlády. Komisii skutočne nebolo poskytnuté ani jediné posúdenie úverovej bonity týkajúce sa odvetvia fotovoltiky a ORP. Komisia sa nedomnieva, že článok 4 zákona o bankách bráni komerčným bankám v zohľadňovaní priemyselnej politiky a plánov vlády, keďže tento článok sa týka zásad upravujúcich obchodné operácie. To sa potvrdzuje aj článkom 34 zákona o bankách. V rozpore s tvrdením čínskej vlády, že Komisia „zmietla zo stola právny rámec, v ktorom banky fungujú“, Komisia naopak vykonala starostlivú analýzu tohto právneho rámca a dokázala stanoviť aj jasný vzťah medzi týmto právnym rámcom a operáciami týchto finančných inštitúcií, o ktorom svedčia ich záverečné správy.

(222)

Čínska vláda sa odvolala aj na článok 5 zákona o bankách, z ktorého vyvodila, že neexistuje „žiadne zasahovanie miestnych samospráv a orgánov štátnej správy na rôznych úrovniach, verejných organizácií či jednotlivcov do obchodných operácií bánk“. Skutočné znenie článku 5 zákona o bankách je však takéto: „Komerčné banky dodržiavajú zásady rovnosti, dobrovoľnosti, spravodlivosti a dobrej viery v obchodných úkonoch so svojimi klientmi.“ Podľa Komisie táto formulácia nechráni banky pred ich povinnosťou uplatňovať politické hľadiská, ako sa uvádza v článku 34.

(223)

Články 7 a 35 zákona o bankách sa týkajú preskúmania úverovej bonity, účelu úveru a postupnosti schvaľovania úveru. Pokiaľ ide o tieto záležitosti a ako sa uvádza v odôvodneniach (128), (143), (155) a (171), spolupracujúce banky neposkytli dokumenty na podporu svojich tvrdení, ako sú dokumenty týkajúce sa úverovej bonity alebo schvaľovacieho procesu. Na základe dostupných skutočností sa preto nemožno domnievať, že takéto články sú v rozpore s výkladom článku 34, ktorý stanovila Komisia.

(224)

Pokiaľ ide o rozhodnutie č. 40 a ako sa uvádza v odôvodnení 102 pôvodného nariadenia, treba najskôr poznamenať, že v uvedenom rozhodnutí sa naznačuje, že čínska vláda bude aktívne podporovať rozvoj nového energetického priemyslu a urýchli rozvoj solárnej energie, pričom sa v ňom všetky finančné inštitúcie poverujú poskytovaním úverovej pomoci len podporovaným projektom (kategória, do ktorej patria projekty v oblasti fotovoltiky) a sľubuje sa vykonávanie „ďalších preferenčných politík pre podporované projekty“. Na základe uvedeného, a najmä na základe skutočnosti, že banky sa poverujú poskytovaním úverovej pomoci odvetviu fotovoltiky, sa dospelo k záveru, že rozhodnutie č. 40 dokazuje, že banky vykonávajú vládnu právomoc. Pokiaľ ide o článok 17 tohto rozhodnutia a o skutočnosť, že by sa mali rešpektovať úverové zásady, Komisia nepovažuje takúto podmienku za nezlučiteľnú so skutočnosťou, že banky vykonávajú vládnu právomoc. Pokiaľ ide o tvrdenie, že rozhodnutie č. 40 sa vzťahuje na celé čínske hospodárstvo, Komisia konštatuje, že v tomto rozhodnutí sa odkazuje na katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu, v ktorom samotnom sa rozlišuje medzi troma druhmi priemyselných odvetví; t. j. medzi podporovanými, obmedzovanými a vylúčenými projektmi. V tomto rozhodnutí sa okrem toho vymedzuje aj „obsah podpory“. Pokiaľ ide o odkaz na „11. päťročný plán“, pripomína sa, že tento plán bol nahradený 12. a nedávno 13. päťročným plánom. Takisto sa pripomína, že rozhodnutie č. 40 nebolo nahradené, a preto je stále platné. Nič v čínskom právnom poriadku nepoukazuje na to, že chápanie odkazu na 11. päťročný plán ako dynamického odkazu by bolo neprimerané.

(225)

Okrem toho možno uviesť tieto pripomienky. V rámci pôvodného prešetrovania (35) sa dospelo k záveru, že čínsky finančný trh je deformovaný rôznymi spôsobmi, t. j. štátnym vlastníctvom v spojení s deformáciami čínskeho finančného trhu a s politikou čínskej vlády, pokiaľ ide o nasmerovanie lacných peňazí do vybraných odvetví (čím sa narúšajú rovnaké podmienky v medzinárodnom obchode a poskytuje nespravodlivá výhoda čínskym výrobcom), obmedzeniami týkajúcimi sa určovania úrokovej sadzby, prístupom k lacnému kapitálu, úverovou politikou podľa potrieb národného hospodárstva, preferenčným prístupom k úverom pre podporované projekty a/alebo odvetvia nových a vyspelých technológií, prístupom k lacným štátnym devízovým rezervám a privilegovanými finančnými prostriedkami pre banku China Development Bank (CDB).

(226)

Okrem údajnej reformy úrokovej sadzby, ktorej sa týkali odôvodnenia (197) až (201), čínska vláda neposkytla počas tohto prešetrovania žiadne dôkazy o tom, že sa situácia zmenila. Ani v rámci prešetrovania nevyšiel najavo žiadny prvok, ktorý by bol v rozpore s uvedenými zisteniami. Závery vyvodené v rámci pôvodného prešetrovania zostávajú platné aj pre ORP, a preto sa potvrdzujú.

(227)

Z týchto záverov je jasné, že finančný sektor sa podporuje v tom, aby prispieval k stratégiám vypracovaným vládnymi orgánmi. Pokiaľ ide o zasahovanie čínskej vlády s cieľom ovplyvniť sadzby, tejto otázke už boli venované odôvodnenia (197), (198), (206) a (207). Pokiaľ ide o zistenia, ku ktorým sa dospelo v pôvodnom prešetrovaní, konštatuje sa, že pripomienky čínskej vlády v pôvodnom prešetrovaní sa analyzovali a riešili v pôvodnom nariadení a závery, ku ktorým sa v tejto súvislosti dospelo v pôvodnom prešetrovaní, neboli napadnuté na súde. Čínska vláda okrem toho nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by mohol vyvrátiť záver, ku ktorému sa dospelo v pôvodnom prešetrovaní, a ani v rámci prešetrovania sa neobjavili žiadne prvky takejto povahy. Komisia v tejto súvislosti nechápe, z akých dôvodov nemôžu takéto zistenia tvoriť súčasť základu, o ktorý sa Komisia opierala pri vyvodení svojich záverov v súčasnom prešetrovaní.

(228)

Okrem toho, ako sa ďalej zistilo aj v pôvodnom prešetrovaní (36), aj keby sa banky vo vlastníctve štátu nepovažovali za verejné orgány, stále by sa považovali za subjekty, ktoré čínska vláda poverila a ktorým nariadila, aby vykonávali funkcie zvyčajne zverené vláde v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(229)

Keďže podiel úverov, ktoré poskytli súkromné banky v ČĽR trom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, bol zanedbateľný a žiadna zo súkromných bánk v ČĽR nepredložila vyplnený dotazník, v tejto súvislosti sa nedospelo k žiadnym doplňujúcim zisteniam. Komisia sa na základe toho rozhodla odstrániť z výpočtu subvencie marginálnu výhodu vyplývajúcu z týchto úverov. Komisia preto nemusela riešiť pripomienky čínskej vlády v tomto smere.

(230)

V súčasnom prešetrovaní nemožno na základe žiadnych informácií v spise zmeniť zistenia Komisie z pôvodného prešetrovania (37), v ktorom sa dospelo k záveru, že čínska vláda smeruje preferenčné úvery do obmedzeného počtu priemyselných odvetví, ktoré sa považujú za kľúčové odvetvia, a že odvetvie fotovoltiky je jedným z nich. Počas prešetrovania sa naopak zistili ďalšie prvky potvrdzujúce pôvodné zistenie. Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky uviedol: „China Development Bank nám vždy poskytovala úvery na financovanie našich projektov v oblasti solárnej energie. Keďže tieto úvery sú čiastočne založené na politických ohľadoch v tom zmysle, že ak vláda zmení svoj postoj k odvetviu solárnej energie, podmienky a dostupnosť týchto úverov sa môžu zmeniť“ a že „vláda ČĽR vykonáva významnú kontrolu aj nad hospodárskym rastom Číny prostredníctvom prideľovania zdrojov, kontroly vyplácania obligácií vystavených v cudzej mene, určovaním menovej politiky a poskytovaním preferenčného zaobchádzania konkrétnym priemyselným odvetviam alebo spoločnostiam“ (38). V jednej správe o schválení úveru sa navyše takisto pozitívne posúdila skutočnosť, že odvetvie fotovoltiky je príjemcom vládnej podpory a je podporované štátnou politikou. Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že orgány umožňujú finančným inštitúciám poskytovať preferenčné úvery len obmedzenému počtu priemyselných odvetví/spoločností, ktoré sú v súlade s príslušnými politikami čínskej vlády. Žiadna zo zainteresovaných strán navyše nevedela poskytnúť podporné dôkazy o tom, že banky primerane posudzovali úverovú bonitu odvetvia fotovoltiky.

(231)

Po poskytnutí informácií sa čínska vláda odvolala na skutočnosť, že odvetvie fotovoltiky údajne nie je uvedené v 13. päťročnom pláne, o ktorom sa píše v odôvodnení (83), a že Komisia údajne nesprávne vykladala rozhodnutie č. 40. Ďalej uviedla, že predložený dokument jedného čínskeho výrobcu Komisii pre cenné papiere a burzy nemôže byť dôkazom vládnej politiky.

(232)

Najprv sa pripomína, že tvrdenia týkajúce sa 13. päťročného plánu a rozhodnutia č. 40 sa riešili v odôvodneniach (87) a (89). Pokiaľ ide o dokument predložený Komisii pre cenné papiere a burzy, je doplnením dôkazov, ktoré už boli získané, a potvrdzuje existenciu osobitnej vládnej politiky na podporu odvetvia fotovoltiky.

(233)

Čínska vláda sa odvolala aj na pripomienky, ktoré vzniesla v súvislosti s odôvodnením 172 pôvodného nariadenia a ktoré sa už riešili v pôvodnom nariadení. Ďalej uviedla, že na základe správy Odvolacieho orgánu WTO vo veci USA – Lietadlá (druhý podnet) sa analýza špecifickosti nemá sústrediť len na „konkrétnych príjemcov identifikovaných v podnete, ale … aj na všetky podniky či priemyselné odvetvia oprávnené na získanie tej istej subvencie“ (39) a že podľa správy poroty vo veci USA – Lietadlá (40) na to, aby subvencia bola špecifická, musí sa poskytovať dostatočne obmedzenej „skupine“ podnikov či priemyselných odvetví, a to si vyžaduje viac než len jednoduché preukázanie, že nie všetky podniky či priemyselné odvetvia boli oprávnené na získanie subvencie.

(234)

V tejto súvislosti sa konštatuje, že pripomienky čínskej vlády v pôvodnom prešetrovaní sa analyzovali a riešili v pôvodnom nariadení a závery, ku ktorým sa v tejto súvislosti v pôvodnom prešetrovaní dospelo, neboli napadnuté na súdoch Únie. Pokiaľ ide o odkazy na správy Odvolacieho orgánu WTO a poroty, odkazuje sa na dokumenty, ktoré boli uvedené v odôvodnení 172 pôvodného nariadenia a na vyššie uvedené dokumenty. Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, že odkazy na odvetvie fotovoltiky sú dostatočne jasné, keďže toto priemyselné odvetvie sa identifikuje buď podľa názvu, alebo jasným odkazom na výrobok, ktorý vyrába, alebo na skupinu odvetví, do ktorej patrí.

(235)

Na základe dôkazov uvedených v spise sa dospelo k záveru, že subvencie vo forme preferenčných úverov nie sú všeobecne dostupné, a preto sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Navyše žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že subvencie sa zakladajú na objektívnych kritériách alebo podmienkach podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(236)

Dospelo sa k záveru, že skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky poskytujú výraznú väčšinu úverov banky vo vlastníctve štátu, ktoré boli v odôvodnení (201) označené za verejné orgány, pretože je im zverená vládna právomoc a vykonávajú vládne funkcie. Existujú ďalšie dôkazy, že tieto banky skutočne vykonávajú vládnu právomoc, pretože, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach (197) až (201), existuje jasné zasahovanie štátu (t. j. Čínskej ľudovej banky) do spôsobu, akým komerčné banky prijímajú rozhodnutia o úrokových sadzbách na úvery poskytované čínskym spoločnostiam. Za týchto okolností sú úverové postupy týchto subjektov priamo pripísateľné vláde.

(237)

A napokon, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach (51), (103) a (104), čínska vláda neposkytla/odmietla poskytnúť informácie, ktoré by umožnili lepšie pochopiť vzťah medzi bankami vo vlastníctve štátu a vládou. Vo vzťahu k úverom, ktoré v ČĽR poskytujú banky vo vlastníctve štátu, preto Komisia dospela k záveru, že výrobcom v odvetví fotovoltiky sa stále poskytuje finančná pomoc vo forme priameho prevodu štátnych finančných prostriedkov v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia.

(238)

Na základe informácií o úveroch a úverových linkách, ktoré boli získané od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, a na základe obmedzených informácií získaných od štyroch bánk, Komisia na základe dostupných skutočností zistila, že banky vo vlastníctve štátu v skutočnosti a v praxi vykonávajú vládnu právomoc a že tieto banky vykonávajú svoju činnosť v oblasti poskytovania úverov v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu, ako sa stanovuje v článku 34 zákona o bankách.

(239)

Výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. b) základného nariadenia existuje v rozsahu, v ktorom sa štátne úvery alebo úvery súkromných orgánov poverených alebo riadených vládou udeľujú za lepších podmienok, než za akých by ich mohol príjemca reálne získať na trhu. Neštátne úvery v ČĽR neposkytujú primeranú trhovú referenčnú hodnotu, keďže sa zistilo, že čínsky finančný trh je deformovaný (pozri odôvodnenia (225) a (226)). Referenčné hodnoty sa preto vytvorili pomocou metódy opísanej v odôvodneniach (246) až (248). Táto referenčná hodnota dokazuje, že odvetviu fotovoltiky sa úvery poskytujú za podmienok, ktoré sú na nižšej úrovni ako trhové.

(240)

Ako sa stanovilo v odôvodnení 191 pôvodného nariadenia, odvetvie fotovoltiky patrí do podporovanej kategórie podľa rozhodnutia č. 40. Rozhodnutie č. 40 odvtedy nebolo zmenené a stanovujú sa ním záväzné pravidlá pre všetky hospodárske inštitúcie v podobe pokynov na presadzovanie a podporu podporovaných priemyselných odvetví, ku ktorým patrí odvetvie fotovoltiky.

(241)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 172 pôvodného nariadenia, čínska vláda sústreďuje preferenčné úvery do obmedzeného počtu priemyselných odvetví a odvetvie fotovoltiky je jedným z nich. Na základe uvedených skutočností možno vyvodiť rovnaký záver, t. j. že orgány umožňujú finančným inštitúciám poskytovať preferenčné úvery len obmedzenému počtu priemyselných odvetví/spoločností, ktoré sú v súlade s príslušnými politikami čínskej vlády. Na základe dôkazov uvedených v spise a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskej vlády v tejto záležitosti sa dospelo k záveru, že subvencie vo forme preferenčných úverov nie sú všeobecne dostupné, a preto sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Okrem toho žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že subvencie sú založené na objektívnych kritériách alebo podmienkach podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(242)

Prešetrovaním sa ukázalo, že všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky využívali počas ORP preferenčné úvery.

(243)

Financovanie odvetvia fotovoltiky preto treba považovať za subvenciu.

(244)

Vzhľadom na existenciu finančnej pomoci, výhody poskytovanej vyvážajúcim výrobcom a na špecifickosť by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú.

(245)

Vzhľadom na metodiku použitú v pôvodnom prešetrovaní sa výška napadnuteľnej subvencie vypočíta na základe výhody, ktorá bola poskytnutá príjemcom a ktorá podľa zistení existovala počas ORP. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi sumou úroku, ktorú spoločnosť zaplatí za štátny úver, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľný komerčný úver, ktorý by mohla získať na trhu.

(246)

Ako už bolo vysvetlené v odôvodneniach (236) až (241), keďže úvery poskytované čínskymi bankami sú odrazom značných vládnych zásahov v bankovom sektore a neodzrkadľujú sadzby, ktoré by existovali na fungujúcom trhu, primeraná trhová referenčná hodnota sa vytvorila pomocou metódy opísanej ďalej. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskej vlády Komisia okrem toho na stanovenie primeranej referenčnej úrokovej sadzby použila aj dostupné skutočnosti.

(247)

Tak ako v pôvodnom prešetrovaní sa pri vytváraní primeranej referenčnej hodnoty pre úvery v RMB považuje za vhodné uplatniť čínske úrokové sadzby upravené tak, aby zohľadňovali bežné trhové riziko. Za okolností, v ktorých súčasná finančná situácia vývozcov vznikla na deformovanom trhu a v ktorých neexistujú žiadne spoľahlivé informácie od čínskych bánk o meraní rizika a určovaní úverových ratingov, sa považuje za potrebné neposudzovať úverovú bonitu čínskych vývozcov na základe nominálnej hodnoty, ale uplatniť prirážku, ktorá bude odrážať potenciálny vplyv čínskeho deformovaného trhu na ich finančnú situáciu. Použité boli tieto referenčné hodnoty (41):

(248)

V súvislosti s úvermi v zahraničných menách platí podobná situácia, pokiaľ ide o deformácie trhu a neexistenciu platných úverových ratingov, pretože tieto úvery takisto poskytujú čínske banky. Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní sa preto na určenie týchto referenčných hodnôt (42) použili podnikové dlhopisy s ratingom BB v príslušných menách vydané počas ORP:

(249)

Po poskytnutí informácií čínska vláda namietala proti pridaniu prirážky na určenie referenčnej hodnoty pre úvery v RMB na základe toho, že Komisia nemala žiadny reálny dôvod domnievať sa, že spoločnostiam zaradeným do vzorky sa má priradiť rating BB vzhľadom na údaje o ich výkonnosti a ziskovosti, a tvrdila, že takáto situácia sa vzťahuje na celé odvetvie. Namietala aj proti metodike použitej na stanovenie referenčnej hodnoty pre úvery vystavené v EUR a USD na základe toho, že Čínska ľudová banka nestanovovala dolnú hranicu úverových sadzieb pre úvery v takýchto menách a banky ich môžu poskytovať s akoukoľvek sadzbou. Odkázala aj na jedného spolupracujúceho výrobcu, v prípade ktorého bola vypočítaná referenčná hodnota nižšia ako sadzba, pri ktorej sa úvery poskytovali.

(250)

V súvislosti s prirážkou a použitým úverovým ratingom Komisia nedostala žiadne usmernenia od bánk, ktoré využíva na určovanie úverových ratingov spoločností. Tých niekoľko dokumentov, ktoré ukázali samotné spoločnosti, navyše nebolo na účely posúdenia ich úverovej bonity spoľahlivých. Najmä jedna spoločnosť predložila úverový rating týkajúci sa jednej z jej mnohých spoločností, ktoré nepôsobia v odvetví fotovoltiky. Ďalšia spoločnosť predložila dokument, ktorý nevydala banka, ale platená ratingová agentúra. Tretí dokument bol zamietnutý už počas pôvodného prešetrovania a do spisu neboli doplnené žiadne ďalšie prvky.

(251)

V súvislosti s úvermi vystavenými v EUR a USD sa odkazuje na odôvodnenie (237), kde sa uvádzajú jednotlivé deformácie trhu. Takéto deformácie odôvodňujú použitie externých referenčných hodnôt aj v prípade takýchto úverov. Pokiaľ ide o spolupracujúceho výrobcu, o ktorom sa zmieňuje čínska vláda, toto tvrdenie nebolo podporené informáciami v spise.

(252)

Jeden vyvážajúci výrobca uviedol, že sadzba Čínskej ľudovej banky je riadnou referenčnou hodnotou na kontrolu, či sa úvery poskytujú za preferenčných podmienok. Sadzba Čínskej ľudovej banky sa však okrem iného týka medzibankových úverov. Nejde o primeranú referenčnú hodnotu v prípade úverov pre spoločnosti v odvetví fotovoltiky za okolností tohto prešetrovania, najmä vzhľadom na to, ako sa už vysvetlilo, že táto referenčná hodnota by mala vzťahovať na spoločnosti s ratingom BB, zatiaľ čo banky majú zvyčajne omnoho lepší rating, ak chcú mať prístup k medzibankovým úverom.

(253)

Táto strana sa ďalej vyjadrila, že Komisia neodpočítala od výhody tých niekoľko úverov, ktoré sa poskytli so sadzbou vyššou ako vypočítaná referenčná hodnota. Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní sa však dospelo k záveru, že takéto úvery by nemali mať na výpočet žiadny vplyv.

(254)

Tento vyvážajúci výrobca na záver tvrdil, že by sa s ním malo zaobchádzať inak ako s ostatnými spoločnosťami zaradenými do vzorky, pretože už svoju finančnú situáciu nepovažoval za stav s ratingom BB. Vzhľadom na to, že Komisia uplatnila rating BB na všetky spoločnosti (tak ako v pôvodnom prešetrovaní a ako sa vysvetľuje v odôvodnení (256)), sa však toto tvrdenie odmietlo.

(255)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky uviedol, že niektoré z jeho úverov sa týkali výlučne vývozných činností. Na túto charakteristiku sa pri výpočte výhody spojenej s takýmito úvermi prihliadalo.

(256)

Vzhľadom na skutočnosti vysvetlené v odôvodneniach (47), (107) a (110) Komisia požiadala čínsku vládu a vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, aby poskytli informácie o úverových politikách čínskych bánk a o spôsobe, akým sa úvery prideľujú vyvážajúcim výrobcom. Napriek opakovanej žiadosti neboli takéto informácie poskytnuté. Vzhľadom na túto nedostatočnú spoluprácu a na všetky dostupné skutočnosti a v súlade s ustanoveniami článku 28 ods. 6 základného nariadenia sa rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní považuje za vhodné predpokladať, že všetkým výrobcom v odvetví fotovoltiky v Číne by sa pridelil len najvyšší stupeň dlhopisov „neinvestičného stupňa“ (BB od spoločnosti Bloomberg), a uplatniť primerané očakávané výnosy z dlhopisov vydaných firmami s týmto ratingom na štandardnú úverovú sadzbu Čínskej ľudovej banky.

(257)

Tvrdilo sa, že úverový rating čínskeho odvetvia fotovoltiky by sa mal znížiť z BB na C alebo nižší vzhľadom na „skutočnú platobnú neschopnosť a mimoriadne slabé účtovné závierky dokonca aj v prípade najväčších čínskych výrobcov“.

(258)

Toto tvrdenie sa musí zamietnuť, keďže z dostupných informácií nič nenaznačuje tomu, že by odvetvie fotovoltiky bolo v horšom alebo lepšom stave ako v pôvodnom prešetrovaní. Preto sa považovalo za primerané zachovať metodiku použitú v pôvodnom prešetrovaní.

(259)

Výhoda vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa potom vypočítala na základe rozdielu úrokovej sadzby vyjadreného ako percentuálny podiel a vynásobeného zostatkovou hodnotou úveru, t. j. úrokov nezaplatených počas ORP. Táto suma sa potom rozdelila podľa celkového obratu dotknutých vyvážajúcich výrobcov alebo v príslušných prípadoch podľa celkového obratu z vývozu.

(260)

Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas ORP pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(261)

Žiadosť obsahovala tvrdenia, že čínske banky poskytujú čínskym vývozcom prešetrovaného výrobku neprimerané úverové linky. Prešetrovaním sa potvrdilo, že všetky prešetrované spoločnosti skutočne získali od čínskych bánk významné úverové linky, ktoré boli vo väčšine prípadov poskytované bezplatne.

(262)

Správa poroty vo veci ES – Lietadlá potvrdila, že takéto úverové linky nad rámec účinkov individuálnych úverov môžu byť potenciálnymi priamymi prevodmi finančných prostriedkov podľa ustanovenia práva WTO, ktoré zodpovedá článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia, a teda finančnou pomocou. Porota rozhodla, že výhoda potenciálneho prevodu finančných prostriedkov vzniká zo samotnej existencie povinnosti uskutočniť priamy prevod finančných prostriedkov. Porota rozhodla aj, že úverová linka môže sama osebe poskytovať výhodu prijímajúcemu podniku, a teda je potenciálnym prevodom finančných prostriedkov oddeleným od akýchkoľvek priamych prevodov finančných prostriedkov vo forme individuálnych úverov (43).

(263)

Úverové linky poskytovali vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky tie isté banky, ktoré poskytovali preferenčné úvery opísané v oddiele 3.4.1.1. Tieto banky sú verejnými orgánmi (pozri odôvodnenia (136), (151), (166), (185) a (186)). Vykonávajú vládnu funkciu podporovania odvetvia fotovoltiky v súlade s centrálnym plánovaním, ako sa uvádza v oddiele 3.2.

(264)

Podľa vyplnených dotazníkov troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky im boli úverové linky poskytnuté bezplatne. Za bežných trhových podmienok sa však na takéto úverové linky vzťahujú výrazné záväzky a správne poplatky, ktoré bankám umožňujú kompenzovať náklady a riziká.

(265)

Výšku výhody predstavujú poplatky bežne platné pre komerčné úverové linky poskytované spoločnostiam, od ktorých boli vo väčšine prípadov vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky oslobodení. Komisia použila poplatky vzťahujúce sa na úverovú linku poskytnutú jednému z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky zahraničnou komerčnou bankou v pôvodnom prešetrovaní (44). V súčasnom prešetrovaní neexistovala v prípade žiadnej z troch spoločností zaradených do vzorky žiadna takáto úverová linka. Keďže poplatky sa vypočítavajú ako jednoduché percento z prevodných hodnôt, nebolo potrebné aktualizovať referenčnú hodnotu použitú v pôvodnom prešetrovaní. V súčasnom prešetrovaní navyše nebola navrhnutá žiadna iná referenčná hodnota.

(266)

Z rovnakých dôvodov, ako sa uvádza v odôvodneniach (230) až (235), subvencie vo forme neprimeraných úverových liniek nie sú všeobecne dostupné, a preto sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Navyše žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že subvencie sa zakladajú na objektívnych kritériách alebo podmienkach podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(267)

Po poskytnutí informácií sa jeden vyvážajúci výrobca sťažoval na skutočnosť, že Komisia zaradila do zoznamu jeho úverových liniek dohodu o spolupráci medzi bankou a touto spoločnosťou. Komisia považuje zaradenie takejto dohody za odôvodnené, keďže má rovnaké charakteristiky ako dohody opísané v odôvodneniach 434 až 438 pôvodného nariadenia. Ak by takáto dohoda neexistovala, trhy by postavenie tohto vývozcu zjavne vnímali ako slabšie. Dohoda preto spĺňa kritériá potenciálneho prevodu finančných prostriedkov alebo poskytnutia finančných služieb. Takáto hodnotná „záruka“ by mala na trhu určitú hodnotu a príjemca by nadobudol lepšie postavenie, ako by mal pri neexistencii dohody. Tak ako v pôvodnom prešetrovaní, kde sa uplatnilo vyrovnávacie opatrenie na dohodu s tou istou bankou v súvislosti s rovnakou sumou, Komisia naďalej zastáva názor, že takáto dohoda je napadnuteľná.

(268)

Prešetrovaním sa ukázalo, že všetci vyvážajúci výrobcovia (skupiny vyvážajúcich výrobcov) zaradení do vzorky mali počas ORP výhodu z úverových liniek poskytovaných bezplatne alebo za nižšie ako trhové sadzby.

(269)

Poskytovanie takýchto úverových liniek odvetviu fotovoltiky by sa preto malo považovať za subvenciu.

(270)

Vzhľadom na existenciu finančnej pomoci, na výhodu poskytovanú vyvážajúcim výrobcom a na špecifickosť by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú.

(271)

Poskytovanie úverových liniek bezplatne alebo za poplatky nižšie ako trhové poplatky sa považuje sa poskytovanie finančných služieb [článok 3 ods. 1 písm. a) bod iii) základného nariadenia] za cenu nižšiu, ako je primeraná cena. Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcom, o ktorej sa zistilo, že existovala počas ORP. Vzhľadom na deformácie trhu opísané v odôvodneniach (225) a (226) sa nedala určiť primeranosť odmeny za finančné služby (v tomto prípade poskytnutie úverových liniek) vo vzťahu k prevládajúcim trhovým podmienkam v ČĽR. Preto sa podľa článku 6 písm. d) bodu ii) základného nariadenia za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi sumou, ktorú spoločnosť zaplatí za poskytnutie úverových liniek čínskymi bankami, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľnú komerčnú úverovú linku, ktorú by mohla získať na trhu. Úverové linky by sa takisto mohli považovať za potenciálny prevod peňažných prostriedkov podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia.

(272)

V pôvodnom prešetrovaní jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky získal úverovú linku od banky, ktorej sídlo bolo zriadené v inej finančnej jurisdikcii než ČĽR, a na túto úverovú linku sa vzťahovali záväzky a správne poplatky podľa bežnej praxe na svetových finančných trhoch. Hoci úverová linka bola poskytnutá čínskou pobočkou tejto banky, považovala sa za primeraný ekvivalent referenčnej hodnoty. Aj na výpočet výšky subvencie pre túto schému v súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa považovalo za primerané použiť poplatky uplatňované na túto úverovú linku ako referenčnú hodnotu v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia. Ako sa uvádza v odôvodnení (267), nebolo možné zistiť žiadnu lepšiu referenčnú hodnotu.

(273)

Výška poplatkov používaná ako referenčná hodnota sa uplatnila pomerne k sume každej príslušnej úverovej linky, aby sa získala výška subvencie (po odčítaní všetkých skutočne zaplatených poplatkov). V prípadoch, keď obdobie trvania úverovej linky presahovalo jeden rok, bola celková výška subvencie rozložená na celé obdobie trvania úverovej linky a k ORP sa priradila zodpovedajúca suma.

(274)

Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas ORP pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(275)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas ORP z tohto programu žiadne výhody. V každom prípade nič nenaznačuje tomu, že pôvodné programy subvencovania vývozu boli zrušené.

(276)

Žiadosť obsahovala tvrdenia, že spoločnosť Sinosure naďalej poskytovala výrobcom prešetrovaného výrobku poistenie vývozných úverov s preferenčnými podmienkami. Podľa podnetu poistenie vývozných úverov poskytnuté spoločnosťou Sinosure, nestačí ani na pokrytie dlhodobých operácií a spoločnosť Sinosure funguje v situácii dlhodobých strát.

(277)

Ako sa uvádza v odôvodneniach (279) až (283), Komisia v dotazníku, v písomnom upozornení na nedostatky a počas overovania na mieste u čínskej vlády a v spoločnosti Sinosure požadovala informácie, z ktorých podstatný počet prvkov čínska vláda a/alebo spoločnosť Sinosure neposkytli. Komisia preto nemohla overiť všetky základné prvky a informácie s jasnou objektívnou väzbou na schému, ako sú ďalej uvedené dokumenty a údaje.

(278)

V súvislosti s akcionárskymi podielmi a vnútorným rozhodovacím procesom neboli poskytnuté nové/revidované stanovy spoločnosti. Po poskytnutí informácií čínska vláda zdôraznila, že Komisia neuviedla, ktorý konkrétny prvok informácií zo stanov spoločnosti nebol dostupný a aký to malo vplyv na analýzu Komisie, a že Komisia použila zastarané znenie stanov. Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že jej zistenia boli založené na znení stanov spoločnosti, ktoré boli dostupné a neboli spochybnené.

(279)

Pokiaľ ide o pravidlá upravujúce operácie a proces posudzovania rizík, spoločnosť Sinosure neposkytla požadované Základné pravidlá spoločnosti China Export & Credit Insurance Corporation pre komplexné riadenie rizík a Režim spoločnosti China Export & Credit Insurance Corporation pre osobitné schvaľovanie programov poistenia vývozných úverov založených na politikách, na ktoré sa odkazuje v zápisnici predstavenstva, ktorá bola poskytnutá s vyplneným dotazníkom. Po poskytnutí informácií čínska vláda uviedla, že zmienka o neposkytnutí druhého dokumentu je nelogická, pretože ako uvádza Komisia vo svojom vlastnom zozname dokumentov zostavenom počas overovania, podľa spoločnosti Sinosure tento dokument neexistuje. Komisia je bez ohľadu na to prekvapená, že v zápisnici predstavenstva sa odkazuje na neexistujúci dokument. Okrem toho faktom je, že dokument nebol poskytnutý, a preto sa objavil na zozname, ktorý čínska vláda schválila a podpísala na konci overovania na mieste. Zaznamenané dôvody neposkytnutia dokumentu boli dôvody, ktoré uviedla čínska vláda, a boli poznačené na účelu záznamu.

(280)

Hoci spoločnosť Sinosure umožnila Komisii krátko nahliadnuť len do údajov o zisku/stratách dosiahnutých v prípade poistenia krátkodobých úverov v rámci programu poistenia vývozných úverov, pripomína sa, že Komisii nebolo umožnené tento dokument preskúmať ani vziať si jeho kópiu a že vypočítanú ziskovosť nebolo možné podporiť dôkazmi.

(281)

Po poskytnutí informácií sa čínska vláda domnieva, že Komisia pripúšťa preskúmanie údajov o zisku a stratách uvedených v odôvodnení (280). Čínska vláda by však mala prihliadať aj na zvyšok daného odôvodnenia, ktorý vedie k záveru, že Komisia nebola s poskytnutými informáciami spokojná. Čínska vláda takisto uviedla, že spoločnosť Sinosure už poskytla podrobné informácie o poistení krátkodobých vývozných úverov poskytovanom na vývoz solárnych výrobkov do Únie vo svojom vyplnenom dotazníku. Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že pokiaľ ide o údaje predložené počas overovania na mieste, tieto údaje na mieste nebolo možné overiť.

(282)

Poskytnuté neboli ani informácie o poistení vývozných úverov rozdelené podľa odvetví, podľa desiatich najväčších vyvážajúcich výrobcov či podľa troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Tvrdenia uvedené po poskytnutí informácií v súvislosti s desiatimi najväčšími vyvážajúcimi výrobcami sa rozoberajú v odôvodnení (67). Pokiaľ ide o tvrdenie čínskej vlády, že Komisia mala tak či tak informácie týkajúce sa troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky k dispozícii prostredníctvom samotných vyvážajúcich výrobcov, Komisia konštatuje, že informácie požadované od spoločnosti Sinosure mala poskytnúť samotná spoločnosť Sinosure. Spoločnosť Sinosure nemohla predpokladať, že informácie o poistení vývozných úverov poskytnú traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, a aj keby áno, spoločnosť Sinosure sa nemohla jednoducho domnievať, že takéto informácie budú úplné alebo správne. Súčasťou zodpovednosti prešetrovacieho orgánu je získať informácie z rôznych zdrojov, pričom nedostatočná spolupráca bola pri plnení tejto úlohy prekážkou.

(283)

Spoločnosť Sinosure okrem toho tvrdila, že žiadny z troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nemal počas ORP poistenie od spoločnosti Sinosure. Zistilo sa, že toto tvrdenie je nesprávne a je v rozpore s informáciami, ktoré poskytli traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky.

(284)

V pôvodnom prešetrovaní (45) sa dospelo k záveru, že spoločnosť Sinosure je verejný orgán. Ani čínska vláda, ani spoločnosť Sinosure neposkytli počas tohto prešetrovania dôkazy o tom, že by sa táto situácia zmenila. Počas prešetrovania sa neobjavil ani žiadny prvok, ktorý by bol v rozpore s uvedeným zistením. Vo výročnej správe spoločnosti Sinosure za rok 2014 sa naopak potvrdilo zistenie z pôvodného prešetrovania, keďže sa v nej uvádza, že „spoločnosť Sinosure neľutovala žiadne úsilie na podporu čínskych národných politík a usilovala sa to dosiahnuť skúmaním nových myšlienok a koncepcií, zlepšovaním pracovných postupov, zdokonaľovaním výrobkov a služieb, ako aj zvyšovaním efektívnosti vo vykonávaní svojich politických funkcií“ alebo že zohráva úlohu „orgánu podporujúceho politiky“. Závery vyvodené v rámci pôvodného prešetrovania tak zostávajú platné aj pre ORP a potvrdzujú sa.

(285)

Právny základ je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní, t. j.: Oznámenie o vykonávaní stratégie na podporu obchodu prostredníctvom vedy a techniky formou využívania poistenia vývozných úverov (Shang Ji Fa [2004] č. 368), ktoré vydali spoločne ministerstvo obchodu a spoločnosť Sinosure; vývozný katalóg čínskych výrobkov vyspelých a nových technológií z roku 2006; takzvaný plán 840 zahrnutý v oznámení Štátnej rady z 27. mája 2009; takzvaný plán 421 zahrnutý v Oznámení o otázkach súvisiacich so zavedením osobitného mechanizmu na financovanie poistenia vývozu veľkých kompletných zostáv zariadení, ktoré spoločne vydali ministerstvo obchodu a ministerstvo financií 22. júna 2009; oznámenie o zdokonaľovaní a rozvoji zo strany Štátnej rady pri rozmachu nových odvetví strategického významu (Guo Fa [2010] č. 32 z 18. októbra 2010), ktoré vydala Štátna rada, a zodpovedajúce vykonávacie usmernenia (Guo Fa [2011] č. 310 z 21. októbra 2011).

(286)

Keďže spoločnosť Sinosure je verejným orgánom, ktorému bola zverená vládna právomoc, a vykonáva vládne predpisy a plány, poskytovanie poistenia vývozných úverov výrobcom prešetrovaného výrobku je finančnou pomocou vo forme potenciálneho priameho prevodu finančných prostriedkov zo strany vlády v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia.

(287)

Niektoré miestne orgány poskytli refundáciu časti poistného, ktoré vyvážajúci výrobcovia zaplatili spoločnosti Sinosure. Táto refundácia časti zaplateného poistného takisto predstavuje priamy prevod finančných prostriedkov formou grantu podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia.

(288)

Výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. c) základného nariadenia existuje v tom rozsahu, v akom spoločnosť Sinosure poskytuje poistenie vývozných úverov za výhodnejších podmienok, než by príjemca mohol bežne dostať na trhu, alebo poskytuje poistné krytie, ktoré by inak na trhu vôbec nebolo k dispozícii. Ďalšou výhodou pre vyvážajúceho výrobcu je v zmysle článku 3 ods. 2 hotovostná refundácia časti poistného plateného spoločnosti Sinosure zo strany niektorých miestnych orgánov v miestach, v ktorých majú niektorí vyvážajúci výrobcovia sídlo.

(289)

V súvislosti s existenciou výhody Komisia skúmala, do akej miery pokrývali poistné sadzby spoločnosti Sinosure náklady na poistenie krátkodobých vývozných úverov. Ako bolo vysvetlené v odôvodnení (280), spoločnosť Sinosure poskytla analýzu ziskovosti za obdobie rokov 2011 – 2015, z ktorej vyplývalo, že spoločnosť Sinosure bola v tomto období údajne zisková na kumulovanom základe, ale že v roku 2015 jej vznikli straty. Po prvé, Komisia pripomína, že do tohto dokumentu, ktorý údajne pochádzal z finančného oddelenia, bolo možné len krátko nahliadnuť a dokument sa nemohol skopírovať/vytlačiť a vziať ako dôkaz. Po druhé, informácie, ktoré obsahovala táto správa, bolo možné overiť len veľmi čiastočne, keďže predložené dôkazy neumožňovali riadne zosúhlasenie týchto informácií s výročnou správou spoločnosti Sinosure za rok 2014. Komisia preto nie je s poskytnutými informáciami spokojná.

(290)

Spoločnosť Sinosure ďalej argumentovala na základe písmena j) prílohy 1 k Dohode WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ďalej tiež „dohoda o subvenciách“), podľa ktorého sa za „zakázanú“ subvenciu vývozu podľa článku 3 ods. 1 písm. a) tejto dohody považuje poskytovanie programov poistenia vývozných úverov za zvýhodnené sadzby, ktoré nie sú primerané na pokrytie dlhodobých prevádzkových nákladov a strát týchto programov. Spoločnosť Sinosure vo svojom vyplnenom dotazníku jednoducho odkázala na zisk kumulovaný za posledných päť rokov a konštatovala, že keďže v rámci tohto obdobia celkovo dosiahla zisk, poskytovanie poistenia vývozných úverov vyvážajúcim výrobcom nie je subvenciou podľa dohody WTO o subvenciách. V tejto súvislosti sa konštatuje, že na základe predložených informácií, t. j. kumulovaného údaja týkajúceho sa zisku za obdobie 5 rokov, Komisia nedokáže vyvodiť žiadny zmysluplný záver.

(291)

Keďže na vykonanie analýzy „programu“ podľa písmena j) prílohy 1 k dohode WTO o subvenciách neboli k dispozícii spoľahlivé a overiteľné informácie, Komisia musela pri svojich zisteniach vychádzať z dostupných zdokumentovaných dôkazov. Komisia sa v tejto súvislosti opierala o výročnú správu za rok 2014, ktorú získala počas overovania na mieste. Pri skúmaní tohto dokumentu sa zistilo, že ak by sa nezaznamenal určitý neprevádzkový príjem, celková činnosť spoločnosti Sinosure v oblasti poistenia vývozných úverov by bola v rokoch 2013 a 2014 stratová. Takéto neprevádzkové príjmy sa netýkajú bežnej činnosti spoločnosti Sinosure, a preto by sa mali vylúčiť z analýzy ziskovosti tejto inštitúcie. Tento stav je podobný stavu v pôvodnom prešetrovaní.

(292)

Po poskytnutí informácií čínska vláda namietala proti hodnoteniu Komisie, že celková činnosť spoločnosti Sinosure v oblasti poistenia vývozných úverov by bola stratová, a proti metodike výpočtu, ktorú použila Komisia s odkazom na pripomienky čínskej vlády z 27. septembra 2013 Pripomienky týkajúce sa metodiky sa už riešili a zamietli v oddiele 3.5.3 pôvodného nariadenia.

(293)

V nadväznosti na vysvetlenia v odôvodneniach (280), (289) a (290), a ako sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní, v článku 11 údajne zastaraného znenia stanov spoločnosti, ktoré boli predložené vo vyplnenom dotazníku, sa stanovuje, že spoločnosť musí fungovať s vyrovnaným hospodárením. Inými slovami, podľa stanov cieľom spoločnosti Sinosure nie je maximalizácia zisku, ale len vyrovnané hospodárenie v súlade s funkciou jediného oficiálneho poisťovateľa vývozných úverov v ČĽR. Ako sa už vysvetlilo, z písomnej dokumentácie vyplýva, že právne a politické prostredie, v ktorom pôsobí Sinosure, vyžadujú od spoločnosti, aby pri plnení svojho mandátu verejnej politiky vykonávala vládnu politiku a plány. Medzi vybranými priemyselnými odvetviami a podnikmi s osobitnou podporou štátu mali vyvážajúci výrobcovia plný prístup k poisteniu vývozných úverov, ktoré poskytuje spoločnosť Sinosure s preferenčnými sadzbami. Spoločnosť Sinosure tak odvetviu fotovoltiky poskytuje poistné krytie bez obmedzenia s nízkym poistným, ktoré neodráža skutočné riziko, ktoré vzniká pri poisťovaní vývozu v tomto odvetví. Na základe všetkých týchto prvkov v dokumentácii už možno vyvodiť záver, že sadzby poistného, ktoré účtuje spoločnosť Sinosure, sú aj naďalej nedostatočné na pokrytie jej dlhodobých operácií.

(294)

Pripomína sa aj, že k určitým záverom v tomto smere sa dospelo už v pôvodnom prešetrovaní (46). Čínska vláda počas tohto prešetrovania neposkytla žiadne dôkazy o tom, že sa situácia zmenila. Počas prešetrovania nevyšiel najavo žiadny prvok, ktorý by bol v rozpore s uvedeným zistením.

(295)

Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na to, že spoločnosť Sinosure je v súvislosti s programom poisťovania vývozných úverov naďalej stratová, sa existencia výhody určuje porovnaním sadzieb poistného, ktoré platia vyvážajúci výrobcovia, so sadzbami, ktoré sú dostupné na trhu.

(296)

Spoločnosť Sinosure tvrdila, že takéto služby na čínskom trhu poskytujú štyri ďalšie spoločnosti. V tejto súvislosti však neboli poskytnuté žiadne informácie o ich podieloch na trhu. Spoločnosť Sinosure je v každom prípade jediným oficiálnym poisťovateľom vývozných úverov a má dominantné postavenie na čínskom trhu. V ČĽR preto neexistuje pre takéto nástroje žiadna komerčná referenčná hodnota, a keďže finančný trh v ČĽR je naďalej deformovaný vládnymi zásahmi, je primerané použiť referenčnú hodnotu z prostredia mimo ČĽR.

(297)

Subvencie sú podmienené uskutočnením vývozu v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, pretože bez uskutočnenia vývozu ich nie je možné získať. Okrem toho sú aj špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože prístup k nim je obmedzený len na určité podniky. Keďže v tejto súvislosti nenastali zmeny, odkazuje sa na odôvodnenia 246 a 247 pôvodného nariadenia, v ktorých sa dospelo k záveru, že výhody, ktoré výrobcom prešetrovaného výrobku poskytovala spoločnosť Sinosure a/alebo miestne orgány, sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Okrem toho, keďže neexistovali žiadne dôkazy naznačujúce, že subvencie sú založené na objektívnych kritériách alebo podmienkach v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, výhoda je špecifická aj v tomto ohľade.

(298)

V rozpore s tým, čo po poskytnutí informácií tvrdila čínska vláda a jeden vyvážajúci výrobca, informácie, ktoré spoločnosti predložili v súvislosti s poistným, neboli odmietnuté. Napokon však pri výpočte opísanom v odôvodneniach (302) a (303) neboli použité, pretože Komisia použila dostupné skutočnosti.

(299)

Z prešetrovania vyplynulo, že tri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky využívali počas ORP výhody vyplývajúce z poistenia vývozných úverov, ktoré poskytovala spoločnosť Sinosure.

(300)

Poistenie vývozných úverov, ktoré odvetviu fotovoltiky poskytuje Sinosure, sa má považovať za subvenciu v rozsahu, v akom sú poistné sadzby nižšie ako trhové sadzby.

(301)

Vzhľadom na existenciu finančnej pomoci, výhody poskytovanej vyvážajúcim výrobcom a na špecifickosť by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú.

(302)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcom, o ktorej sa zistilo, že existovala počas ORP. Výpočet výhody je podobný ako v prípade záruk za úvery. Podľa článku 6 písm. c) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi výškou poistného, ktoré podnik platí za krátkodobé poistenie poskytované spoločnosťou Sinosure, a výškou poistného, ktoré by podnik zaplatil za porovnateľné poistenie vývozných úverov dostupné na trhu.

(303)

Ako sa uvádza v odôvodneniach (277) až (283), Komisia nemohla overiť viacero prvkov týkajúcich sa poskytovania poistného krytia vývozných úverov spoločnosťou Sinosure vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, najväčším vyvážajúcim výrobcom ani dotknutému odvetviu. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskej vlády a spoločnosti Sinosure Komisia na výpočet výhody poskytovanej príjemcom použila dostupné skutočnosti. V tejto súvislosti sa považovalo za primerané opierať sa o sadzby výhod zistené v pôvodnom prešetrovaní. Na spoločnosti zaradené do vzorky v tomto revíznom prešetrovaní, ktoré boli zaradené do vzorky v pôvodnom prešetrovaní, sa uplatní sadzba výhody stanovená v pôvodnom prešetrovaní. Sadzba pre skupinu, ktorá nebola zaradená do vzorky v pôvodnom prešetrovaní, je váženým priemerom spolupracujúcich spoločností v pôvodnom prešetrovaní.

(304)

Sadzby subvencie stanovené v súvislosti s touto schémou počas ORP pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sú:

(305)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali z týchto programov počas ORP žiadne výhody. V každom prípade nič nenaznačuje, že pôvodné programy subvencovania boli zrušené.

(306)

V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že výrobcovia v odvetví fotovoltiky získavali subvencie v rámci demonštračného programu Golden Sun (ďalej len „program Golden Sun“).

(307)

Komisia požiadala čínsku vládu, aby poskytla viacero dokumentov, z ktorých väčšina sa týkala rozpočtových cieľov v programe Golden Sun. Čínska vláda vo svojom vyplnenom dotazníku tvrdila, že požadované dokumenty nedokázala identifikovať z dôvodu nedostatku príslušných informácií v otázke sformulovanej Komisiou. Keď však Komisia položila tú istú otázku (s rovnakou úrovňou informácií ako v dotazníku, t. j. s názvami požadovaných dokumentov) počas overovania na mieste, čínska vláda tvrdila, že tieto dokumenty sú dôverné, a uviedla, že by sa muselo overiť, či by sa mohli Komisii predložiť. Komisia v tejto súvislosti nechápe, prečo by sa chýbajúce dokumenty mali považovať za dôverné a nemohli by sa poskytnúť v rámci antisubvenčného prešetrovania, v ktorom je prešetrovací orgán viazaný prísnymi pravidlami týkajúcimi sa dôvernosti. Čínska vláda sa v každom prípade rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní k tejto záležitosti nevrátila napriek viacerým pripomienkam počas overovania na mieste a dokumenty neboli Komisii poskytnuté.

(308)

Čínska vláda okrem toho vo vyplnenom dotazníku uviedla, že z tohto programu nemal počas ORP výhody žiadny vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, keďže program nie je určený pre výrobcov prešetrovaného výrobku. To však bolo v rozpore s informáciami získanými od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Počas overovania na mieste čínska vláda svoj vyplnený dotazník korigovala a uznala možnosť platieb, aj keď program bol údajne ukončený a zmenený na program výkupných cien. Čínska vláda na podporu tohto posledného tvrdenia poskytla stanovisko Štátnej rady z roku 2013. Komisia pripomína, že čínska vláda sa vo vyplnenom dotazníku nezmienila o tom, že tento program bol zmenený, a neposkytla v tejto súvislosti ani žiadne podporné dôkazy. Komisia ďalej konštatuje, že dokument poskytnutý počas overovania sa netýka tohto programu ani jeho údajného nahradenia iným programom.

(309)

Vzhľadom na túto nedostatočnú spoluprácu čínskej vlády Komisia nemala možnosť overiť všetky aspekty programu Golden Sun, najmä skutočné výhody poskytnuté výrobcom prešetrovaného výrobku a odvetviu fotovoltiky ako celku. Čínska vláda okrem toho nepredložila všetky požadované príslušné dokumenty, najmä rozpočtové dokumenty o rozpočtových prostriedkoch pridelených na program Golden Sun vydané ministerstvom financií.

(310)

Komisia v súvislosti s výhodami ďalej konštatuje, že čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o výhodách, ktoré výrobcovia získali, ale hoci čínska vláda mala tieto informácie k dispozícii, jednoducho odpovedala, že sa nezískali žiadne výhody.

(311)

Ako sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní, hlavným právnym základom je Oznámenie o vykonávaní demonštračného programu Golden Sun zo 16. júla 2009 a pripojené Dočasné opatrenia demonštračného programu Golden Sun pre správu fondu finančnej pomoci, dok. CaiJian č. 397, [2009] vydaný ministerstvom financií, ministerstvom pre vedu a Národnou radou pre energetiku; obežník o úspešnom prevode prostriedkov na demonštračný program Golden Sun, dok. č. 718 [2009]; obežník o úspešnom plnení demonštračného programu Golden Sun 2010, dok. č. 622 [2010]; obežník o pokynoch týkajúcich sa rozpočtových ukazovateľov finančných subvencií na stavebné náklady v demonštračných programoch Golden Sun 2010, dok. č. 965 [2010] z 2. decembra 2010, vydaný ministerstvom financií; obežník týkajúci sa rozdelenia rozpočtového cieľa pre daňovú dotáciu vyčlenenú na programy Golden Sun 2011, JCJ dok. č. 336 z 1. septembra 2011, vydaný finančným úradom provincie Che-pej; obežník týkajúci sa rozdelenia rozpočtového cieľa pre daňovú dotáciu vyčlenenú na programy Golden Sun 2011, HCJ dok. č. 135 z 8. novembra 2011, vydaný finančným úradom mesta Cheng-šuej.

(312)

Ako v pôvodnom prešetrovaní čínska vláda zopakovala, že tento grantový program nie je určený pre výrobcov prešetrovaného výrobku, ale zameriava sa na projekty výroby fotovoltickej energie. Čínska vláda takisto tvrdila, že žiadateľ neposkytol dôkazy na preukázanie existencie akejkoľvek výhody pridelenej počas ORP výrobcom dotknutých výrobkov.

(313)

V súčasnom prešetrovaní nemožno na základe žiadnych informácií v spise zmeniť zistenia Komisie z pôvodného prešetrovania uvedené v odôvodneniach 271 až 282, v ktorom sa dospelo k záveru, že granty v rámci tohto programu sú priamo viazané na prešetrovaný výrobok, pretože oprávnené „distribuované solárne fotovoltické systémy“ osobitne zahŕňajú dodávanie modulov a článkov ako významnú súčasť projektov, a preto je vzťah medzi výhodami poskytnutými vládou a prešetrovaným výrobkom priamy a neoddeliteľný.

(314)

Ako sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní, v rámci programu Golden Sun sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia formou prevodu finančných prostriedkov zo strany čínskej vlády výrobcom prešetrovaného výrobku v podobe grantov.

(315)

Komisia takisto určila, že táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(316)

Program Golden Sun predstavuje naďalej špecifickú subvenciu vo forme grantu. Prešetrovaním sa zistilo, že vývozcovia zaradení do vzorky mali z takejto subvencie výhodu.

(317)

Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas ORP pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(318)

Čínska vláda vo svojej reakcii na poskytnutie informácií vyjadrila pripomienky týkajúce sa demonštračného programu Golden Sun a opätovne pripomenula určité otázky, ktoré už nastolila. Keďže tieto otázky sa už analyzovali, žiaden ďalší komentár nie je potrebný. Čínska vláda okrem toho tvrdila, že Komisia vo vzťahu k tejto schéme nezistila špecifickosť.

(319)

Zo skutočnosti, že granty programu Golden Sun sa poskytovali len čínskym výrobcom v odvetví obnoviteľnej energie, však vyplýva, že ich špecifickosť v súlade s normami WTO je jasne preukázaná.

(320)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že poskytla dôkazy o ukončení tejto schémy. Keďže však tieto granty boli u vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky zaúčtované do výnosov budúcich období, budú poskytovať výhodu mnoho ďalších rokov. To znamená, že z hľadiska subvencie je zavádzajúce tvrdiť, že schéma bola ukončená. Do tohto programu sa už reálne neprijímajú žiadni noví príjemcovia, ale vzhľadom na dlhodobosť zahrnutých zariadení stále vznikajú výhody. Aj tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(321)

Žiadateľ vo svojej žiadosti poskytol dôkazy, z ktorých vyplývalo, že podporované priemyselné odvetvia v ČĽR môžu získať rôzne jednorazové alebo opakované granty od štátnych orgánov na rôznych úrovniach, t. j. miestnej, regionálnej a celoštátnej.

(322)

V tomto prešetrovaní sa skutočne zistilo, že tri spoločnosti zaradené do vzorky takisto dostali významné jednorazové alebo opakované granty od rôznych úrovní verejnej správy, čo malo za následok poskytovanie výhod počas ORP. Niektoré z nich už spoločnosti zaradené do vzorky oznámili vo svojich vyplnených dotazníkoch, zatiaľ čo mnohé iné boli zistené na mieste počas overovania. Žiadny z nich nebol uvedený vo vyplnenom dotazníku čínskej vlády, ako sa požadovalo.

(323)

Tieto granty poskytli spoločnostiam orgány verejnej správy na celoštátnej, provinčnej, mestskej, okresnej alebo regionálnej úrovni a všetky sa javili ako špecifické pre spoločnosti zaradené do vzorky alebo špecifické z hľadiska miesta alebo druhu odvetvia. Úroveň právnych podrobností týkajúcich sa presného zákona, na základe ktorého boli tieto výhody poskytnuté, ak pre ne vôbec existoval právny základ, nebola poskytnutá, aj keď Komisii bola niekedy poskytnutá kópia dokumentu vydaného orgánom verejnej správy, ktorý bol sprievodným dokumentom k prideleniu finančných prostriedkov (odkazovalo sa naň ako na „oznámenie“).

(324)

Vzhľadom na veľké množstvo grantov uvedených v žiadosti a/alebo zistených v účtovníctve spoločností zaradených do vzorky sa v tomto nariadení predkladá len zhrnutie kľúčových zistení. Dôkazy o existencii početných grantov a skutočnosti, že sa poskytovali prostredníctvom rôznych úrovní čínskej verejnej správy, pôvodne poskytli tri spoločnosti zaradené do vzorky. Viacero iných grantov spoločnosti zaradené do vzorky neuviedli, no tieto granty boli zistené pri overovaní na mieste.

(325)

Jedna zo spoločností zaradených do vzorky dostala počas ORP viac ako 130 týchto grantov. Mnohé z nich boli pridelené orgánmi verejnej správy na úrovni mesta, okresu alebo provincie. Najväčší grant predstavoval viac ako 7 miliónov čínskych jüanov (CNY) v rámci schémy „Trinity“, mestského fondu na presadzovanie transformácie a modernizácie priemyselných podnikov. K ďalším grantom patrili napríklad patentové fondy, vedecko-technické fondy a ocenenia, fondy pre rozvoj podnikania, fondy pre modernizáciu a transformáciu priemyselných podnikov, granty na základnú infraštruktúru, podporné fondy poskytované na okresnej úrovni, fondy na rozvoj novej a čistej energie a refundácie pozemkovej dane. Táto spoločnosť okrem toho získala aj granty na poistenie vývozných úverov poskytované vládou na okresnej úrovni.

(326)

Ďalšia spoločnosť zaradená do vzorky takisto počas ORP získala od vlády značné granty, z ktorých časť súvisela s rozvojovou zónou, v ktorej sa spoločnosť nachádzala (viac ako 13 miliónov CNY). Ďalšie granty sa týkali výdavkov na vedu a technológie, energie z obnoviteľných zdrojov a/alebo rozvoja priemyslu a informácií (napr. tzv. granty „3 Famous“). Na mieste sa zistili aj refundácie týkajúce sa nadobúdania práv na využívanie pôdy.

(327)

Jedna zo spoločností zaradených do vzorky získala ako skupina rôzne granty v celkovej výške viac ako 29 miliónov CNY. Príkladmi takýchto grantov sú fondy pre rozvoj novej energie, projekty kľúčových technologických reforiem či fondy týkajúce sa rozvojových zón, v ktorých sa príjemca nachádza.

(328)

Na základe dôkazov zhromaždených v súvislosti s poskytnutím týchto grantov spoločnostiam zaradeným do vzorky a bez dostupnosti akýchkoľvek ďalších informácií Komisia posúdila tieto granty ako subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, keďže sa uskutočnil prevod finančných prostriedkov zo strany čínskej vlády vo forme grantov pre výrobcov prešetrovaného výrobku, čím sa poskytla výhoda.

(329)

Tieto granty sú aj špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia, keďže sú zrejme obmedzené na určité spoločnosti alebo špecifické projekty v špecifických regiónoch a/alebo v odvetví fotovoltiky. Tieto granty nespĺňajú požiadavky článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, na základe ktorých by sa nepovažovali za špecifické, keďže podmienky oprávnenosti a skutočné kritériá výberu oprávnených podnikov nie sú transparentné, objektívne a neuplatňujú sa automaticky. Okrem toho neexistujú ani dôkazy o tom, že granty patria k rámcovému programu subvencovania.

(330)

Spoločnosti vo všetkých prípadoch uviedli informácie o výške grantu a o tom, od koho grant získali. Dotknuté spoločnosti takisto väčšinou viedli tieto príjmy vo svojom účtovníctve v okruhu „príjmy zo subvencií“ a dali vykonať nezávislý audit tohto účtovníctva. Vnímalo sa to ako nesporný dôkaz subvencie, ktorou bola poskytnutá napadnuteľná výhoda.

(331)

V nasledujúcej tabuľke sa uvádza výpočet výhody v súvislosti s týmito skôr uvedenými grantmi, pričom za výhodu sa považovala suma poskytnutá počas ORP alebo zaúčtovaná za ORP, ak dotknutá spoločnosť sumu odpísala.

(332)

Čínska vláda a jeden vyvážajúci výrobca vo svojej reakcii na poskytnutie informácií vyjadrili pripomienky týkajúce sa „iných grantov“. Upozorňovalo sa na to, že Komisia neposkytla dostatok podrobností na odôvodnenie existencie napadnuteľných schém.

(333)

Treba však zdôrazniť, že v súvislosti s týmito schémami sa Komisii vo vyplnených dotazníkoch poskytlo veľmi málo podrobností. Ani vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nespochybňujú sumy, ktoré vypočítala Komisia a ktoré boli poskytnuté príslušnej strane. Nespochybňujú ani skutočnosť, že tieto granty boli poskytnuté čínskou vládou.

(334)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskej vlády sa Komisia rozhodla, že je primerané, aby sa pokúsila zistiť existenciu takýchto grantov počas overovania na mieste. Zistenia z overovania boli zásadne odlišné od počtu a celkovej hodnoty grantov, ktoré sa uvádzali vo vyplnenom dotazníku čínskej vlády. Bolo rozhodnuté, že zistenia na mieste predstavujú v tomto ohľade primeraný ukazovateľ úrovne subvencovania. Komisia nesúhlasí s tým, že tento prístup vykazuje nedostatky, pokiaľ ide o odôvodnenie existencie napadnuteľných schém. Keďže tieto granty majú spoločné črty, udeľuje ich orgán verejnej správy a nie sú súčasťou subvenčných schém, ale jednotlivými grantmi, Komisia ich môže posudzovať spoločne, ako sa opisuje v odôvodneniach (324) až (327). Tvrdenie, že Komisia neodôvodnila existenciu napadnuteľných schém ani neposkytla nesporný dôkaz o takýchto schémach, sa preto zamieta.

(335)

Prešetrovaním sa zistilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas ORP z tohto programu žiadne výhody.

(336)

Prešetrovaním sa zistilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas ORP z tohto programu žiadne výhody.

(337)

Pôvodným prešetrovaním sa zistilo, že v rámci daňovej kompenzácie za výskum a vývoj uskutočňovaný podnikmi so zahraničnou majetkovou účasťou mali tieto podniky nárok na daňové zvýhodnenie v súvislosti s ich činnosťami v oblasti výskumu a vývoja v podobe 150-percentnej daňovej kompenzácie ich výdavkov, ak boli dodržané určité prahové hodnoty výdavkov na výskum a vývoj. Zistilo sa aj, že program preferenčnej kompenzácie nákladov na výskum a vývoj pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou bol v roku 2008 nahradený špecifickým programom, ktorý sa tu uvádza ako daňová kompenzácia za výskum a vývoj (t. j. vynecháva sa spojenie „uskutočňovaný podnikmi so zahraničnou majetkovou účasťou“).

(338)

Čínska vláda spochybnila tvrdenie, že daňová kompenzácia za výskum a vývoj uskutočňovaný podnikmi so zahraničnou majetkovou účasťou bola v roku 2008 nahradená, keďže uvedené dva programy majú odlišné kritériá oprávnenosti. Čínska vláda ďalej tvrdila, že program daňovej kompenzácie za výskum a vývoj nie je špecifický, a preto nie je napadnuteľný.

(339)

Vzhľadom na pôvodné prešetrovanie sa najskôr stanovilo, že právnym základom pre nahradzujúci program (daňová kompenzácia za výskum a vývoj) je článok 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov podnikov, článok 93 a článok 95 nariadení o vykonávaní zákona o dani z príjmov podnikov ČĽR (vykonávacie nariadenia k zákonu o dani z príjmov podnikov), administratívne opatrenia na určenie podnikov v oblasti vyspelých a nových technológií (Guo Ku Fa Huo [2008] č. 172), oznámenie štátnej daňovej správy o otázkach týkajúcich sa platby dane z príjmov podnikov v oblasti vyspelých a nových technológií (Guo Shui Han [2008] č. 985). Po poskytnutí informácií čínska vláda vyhlásila, že uvedené právne základy sú s výnimkou článku 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov podnikov a článku 95 vykonávacích nariadení k zákonu o dani z príjmov podnikov irelevantné.

(340)

V rámci tohto prešetrovania boli ako súčasť právneho základu určené aj tieto doplňujúce dokumenty: administratívne opatrenia na zníženie dane pre podniky v súvislosti s výdavkami na výskum a vývoj (Guo Shui Fa [2008] č. 116), spoločné oznámenie ministerstva financií a štátnej daňovej správy o príslušných politikách týkajúcich sa super-odpočtu v súvislosti s výdavkami na výskum a vývoj (2013/70). Po poskytnutí informácií čínska vláda vyhlásila, že platnosť administratívnych opatrení na zníženie dane pre podniky v súvislosti s výdavkami na výskum a vývoj (Guo Shui Fa [2008] č. 116) uplynula 1. januára 2016, teda po ORP.

(341)

V článku 95 sa uvádza, že dodatočný 50-percentný odpočet výdavkov na výskum a vývoj uvedený v bode 1 článku 30 sa priznáva vtedy, keď sú tieto výdavky určené na výrobky z kategórie vyspelých a nových technológií, a preto sa na tieto výrobky vzťahujú odpisy vo výške 150 % nákladov na nehmotné aktíva.

(342)

Zistilo sa, že podľa príslušných právnych ustanovení táto schéma poskytujú výhody, ktoré sú vyhradené len spoločnostiam podľa článku 4 administratívnych opatrení na zníženie dane pre podniky v súvislosti s výdavkami na výskum a vývoj (Guo Shui Fa [2008] č. 116), v ktorom je stanovené, že oprávnené sú iba podniky zapojené do činností v oblasti výskumu a vývoja uvedených v usmernení k prioritným oblastiam vývoja vyspelých technológií v priemysle [2007] č. 6, ktoré vydali Národná komisia pre rozvoj a reformy, ministerstvo vedy a techniky, ministerstvo obchodu a Národný úrad pre duševné vlastníctvo. Jednou z prioritných oblastí uvedených v tomto usmerňovacom dokumente je solárna energia (47).

(343)

Výdavky na výskum a vývoj v týchto spoločnostiach musia byť vynaložené na vývoj nových technológií, nových výrobkov a nových zručností. Oprávnené podniky môžu získať dodatočnú kompenzáciu dane z príjmu vo výške 50 % ich výdavkov na výskum a vývoj. Oprávnené spoločnosti majú nárok na odpočet 150 % skutočne vzniknutých nákladov aj v prípade výdavkov na nehmotné výskumno-vývojové aktíva.

(344)

Spoločnosti využívajúce túto schému musia podávať daňové priznanie s príslušnými prílohami. Skutočná výška výhody sa uvádza v daňovom priznaní.

(345)

Výhody v rámci tejto schémy využili traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky – spoločnosti Chint, Jinko a Trina.

(346)

Po poskytnutí informácií čínska vláda a jeden vyvážajúci výrobca spochybnili špecifickosť na základe toho, že všetky spoločnosti v ČĽR sú oprávnené na uplatnenie dodatočného odpočtu vo výške 150 %. Čínska vláda dodala, že kanadské orgány nezistili špecifickosť tejto schémy v prípade stavebnicových stenových modulov z ČĽR, a potom citovala rozhodnutie poroty vo veci USA – Lietadlá. Čínska vláda zdôrazňuje, že v uvedenom prípade podľa poroty obmedzenie financovania výskumu a vývoja na „vysoko rizikové, vysoko výnosné, perspektívne a podporné technológie“ nevytvára dostatočne obmedzenú skupinu podnikov alebo odvetví v zmysle článku 2 dohody o subvenciách. Čínska vláda uviedla, že Komisia nesprávne vyhlásila, že kritérium oprávnenosti pre tento program je založené na tom, že spoločnosť je podnikom v oblasti vyspelých a nových technológií, a že Všeobecný súd v každom prípade vo veci T-586/14 Xinyi PV Products/Komisia rozhodol, že ak je spoločnosť klasifikovaná ako podnik v oblasti vyspelých a nových technológií, spĺňa objektívnu podmienku na poskytnutie daňovej výhody.

(347)

Uvedené tvrdenia sa zamietajú. Skutočnosť, že iné podniky môžu dostávať porovnateľné subvencie na inom právnom základe, neznamená, že táto schéma nie je de jure špecifická len pre obmedzenú skupinu podnikov. Aj keby sa pripustilo, že by čisto teoreticky všetky spoločnosti boli oprávnené na uplatnenie dodatočného odpočtu vo výške 150 %, v tomto prípade spoločnosti zaradené do vzorky mali výhodu odpočtu, ak mohli vo svojom daňovom priznaní zaškrtnúť osobitnú kolónku týkajúcu sa ich osvedčenia ako podniku v oblasti vyspelých a nových technológií, čo je oveľa menej zaťažujúce než alternatívne postupy. Pokiaľ ide o rozsudok vo veci T-586/14 Xinyi PV Products/Komisia, ten sa týka trhovohospodárskeho zaobchádzania, a nie špecifickosti subvencovania. Čo sa týka tvrdenia, že kanadské orgány neusúdili, že táto schéma je špecifická, žiadna zo strán nepredložila kópiu takýchto zistení.

(348)

Táto schéma predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia v podobe ušlých príjmov vlády, ktorá poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam.

(349)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotný právny predpis obmedzuje uplatnenie tejto schémy len na podniky, ktoré vynakladajú určité výdavky na výskum a vývoj.

(350)

Z toho dôvodu a na základe zistení pôvodného prešetrovania by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú.

(351)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcom, o ktorej sa zistilo, že existovala počas ORP. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje celková suma splatnej dane podľa bežnej sadzby dane po odpočítaní zaplatenej sumy s dodatočným odpočtom 50 % skutočných výdavkov na schválené projekty v oblasti výskumu a vývoja. Napadnuteľné sumy sa zakladajú na údajoch uvedených v daňových priznaniach spoločností za rok 2015. Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že by sa namiesto toho mali použiť daňové údaje za ORP. Toto tvrdenie bolo zamietnuté. Vzhľadom na odôvodnenie 459 pôvodného nariadenia Komisia opätovne potvrdzuje význam založenia výpočtu výhody na konečných auditovaných daňových priznaniach za určitý daňový rok. Komisia dodáva, že konečným vyrovnaním daňového priznania za rok 2015 počas ORP sa akákoľvek výhoda uplatnená v priznaní stáva konečnou, čím sa len ďalej zdôrazňuje správnosť jej prístupu. Komisia nemôže výpočet založiť na štvrťročných daňových priznaniach, pretože tieto priznania vyjadrujú aktuálnu provizórnu situáciu v čase podania a už zo svojej podstaty nezohľadňujú konečnú konsolidovanú situáciu celého daňového roka. Cieľom týchto priznaní je zabezpečiť pre vládu likviditu, ak sú dane predbežne splatné, vyjadrujú však len čiastkovú situáciu v čase podania. Daňové priznania za rok 2015 sa navyše vzťahujú na tri štvrtiny ORP a sú preto najrelevantnejšími ročnými daňovými priznaniami, ktoré sú k dispozícii.

(352)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (v čitateli) rozložila na celkový obrat z predaja vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas ORP, pretože táto subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyvezených ani prepravených množstiev.

(353)

Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas ORP pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(354)

Pôvodným prešetrovaním sa zistilo, že tento program umožňuje, aby podnik uznaný za podnik v oblasti vyspelých a nových technológií využil zníženú sadzbu dane z príjmov vo výške 15 % v porovnaní s bežnou sadzbou vo výške 25 %. Počas tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa nezistili žiadne zmeny.

(355)

Právny základ tohto programu tvorí článok 28 ods. 2 zákona o dani z príjmov podnikov spolu s administratívnymi opatreniami na určenie podnikov v oblasti vyspelých a nových technológií (Guo Ku Fa Huo [2008] č. 172) a článkom 93 vykonávacieho nariadenia k zákonu o dani z príjmu podnikov spolu s oznámením štátnej daňovej správy o otázkach týkajúcich sa platby dane z príjmov podnikov v oblasti vyspelých a nových technológií (Guo Shui Han [2008] č. 985), oznámením ministerstva vedy a techniky, ministerstva financií a štátnej daňovej správy o vydávaní usmernení k správe uznávania podnikov v oblasti vyspelých technológií (Guo Ku Fa Huo [2008] č. 362), oznámením štátnej daňovej správy o otázkach týkajúcich sa preferenčného zaobchádzania s podnikmi v oblasti vyspelých a nových technológií z hľadiska dane z príjmu (Guo Shui Han [2009] č. 203), oznámením štátnej daňovej správy o predbežných platbách dane z príjmu podnikmi v oblasti vyspelých technológií počas obdobia preskúmania kvalifikácie ([2011] č. 4), oznámením ministerstva financií a štátnej daňovej správy o otázkach týkajúcich sa uplatniteľnej sadzby dane a daňového úveru v prípade zahraničného príjmu získaného podnikom v oblasti vyspelých a nových technológií ([2011] č. 47).

(356)

Pôvodným prešetrovaním sa zistilo, že táto schéma sa vzťahuje na uznané podniky v oblasti vyspelých a nových technológií, ktoré potrebujú kľúčovú podporu od štátu. Tieto podniky by mali vlastniť základné nezávislé práva duševného vlastníctva a musia spĺňať viaceré požiadavky: i) ich výrobcovia musia byť zaradení medzi výrobky odvetví vyspelých technológií s kľúčovou štátnou pomocou; ii) celkové výdavky na výskum a vývoj musia tvoriť určitý podiel ich celkových tržieb z predaja; iii) príjmy z výrobkov v kategórii vyspelých a nových technológií musia tvoriť určitý podiel ich celkových tržieb z predaja; iv) počet pracovníkov v oblasti výskumu a vývoja musí tvoriť určitý podiel celkového počtu zamestnancov; v) splnenie ostatných požiadaviek stanovených v administratívnych opatreniach pre podniky v oblasti vyspelých a nových technológií z roku 2008.

(357)

Po poskytnutí informácií čínska vláda spochybnila špecifickosť na základe toho, že 1. kritériá uvedené v predchádzajúcom odôvodnení sú objektívne z hľadiska výrokov Všeobecného súdu vo veci T-586/14 Xinyi PV Products/Komisia; 2. na každú spoločnosť, ktorá spĺňa kritériá, sa automaticky vzťahuje sadzba dane vo výške 15 %; a 3. zistenia Komisie sú v rozpore s prvkami rozhodnutia vo veci USA – Lietadlá zdôraznenými v odôvodnení (346). Tieto tvrdenia sa odmietajú na základe skutočnosti, že schéma je de jure špecifická, keďže len obmedzená skupina podnikov môže využívať príslušné výhody, ako je opísané v odôvodnení (355). Navyše rozsudok vo veci T-586/14 Xinyi PV Products/Komisia sa týka trhovohospodárskeho zaobchádzania, a nie špecifickosti subvencovania.

(358)

Spoločnosti využívajúce túto schému musia podávať daňové priznanie s príslušnými prílohami. Skutočná výška výhody sa uvádza v daňovom priznaní.

(359)

Týmto prešetrovaním sa nezistili žiadne zmeny oproti zisteniam zhrnutým v odôvodneniach (356) a (357).

(360)

Výhody v rámci tejto schémy využili traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, a to spoločnosti Chint, Jinko a Trina.

(361)

Táto schéma by sa mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vzhľadom na finančnú pomoc v podobe ušlých príjmov štátu, ktorá poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam. Výhoda pre príjemcu podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia sa rovná úspore na dani vyplývajúcej z tohto programu.

(362)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože je obmedzená len na podniky s osvedčením v oblasti vyspelých a nových technológií, ktoré spĺňajú všetky požiadavky administratívnych opatrení z roku 2008. Navyše neexistujú žiadne objektívne kritériá stanovené právnymi predpismi alebo orgánom poskytujúcim subvenciu týkajúce sa oprávnenosti na túto schému a táto oprávnenosť nevzniká automaticky podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(363)

Z toho dôvodu a na základe zistení pôvodného prešetrovania by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú.

(364)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcom, o ktorej sa zistilo, že existovala počas ORP. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje celková suma splatnej dane podľa bežnej sadzby dane po odpočítaní zaplatenej sumy so zníženou preferenčnou sadzbou dane. Napadnuteľné sumy sa zakladajú na údajoch uvedených v daňových priznaniach spoločností za rok 2015.

(365)

Tvrdenie spoločnosti Jinko, že Komisia by pri výpočte výhod získaných v rámci schém týkajúcich sa dane z príjmu podnikov mala odpočítať údajné výhody získané v rámci iných subvenčných schém, aby sa niektoré výhody nezapočítavali dvakrát, sa zamieta. Nie je úlohou prešetrujúceho orgánu vykonávať takéto umelé úkony.

(366)

Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas ORP pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(367)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas ORP z tohto programu žiadne výhody.

(368)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas ORP z tohto programu žiadne výhody.

(369)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas ORP z tohto programu žiadne výhody.

(370)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas ORP z tohto programu žiadne výhody.

(371)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas ORP z tohto programu žiadne výhody.

(372)

Pôvodným prešetrovaním sa zistilo, že prostredníctvom tohto programu je možné oslobodiť podniky so zahraničnou majetkovou účasťou alebo domáce podniky od DPH a dovozných ciel pri dovoze kapitálových zariadení, ktoré používajú vo svojej výrobe. Aby sa toto oslobodenie mohlo využiť, zariadenie nesmie byť uvedené na zozname zariadení, na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, a podnik, ktorý si uplatňuje nárok na oslobodenie, musí získať certifikát projektov podporovaných štátom vydaný čínskymi orgánmi alebo Národnou komisiou pre rozvoj a reformy na základe príslušných právnych predpisov v oblasti investícií, daní a ciel. Počas tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa nezistili žiadne zmeny.

(373)

Právnym základom tohto programu je obežník Štátnej rady o úprave daňových politík pre dovážané zariadenia (Guo Fa č. 37/1997), oznámenie ministerstva financií, všeobecnej colnej správy a štátnej daňovej správy o úprave určitých preferenčných dovozných ciel, oznámenie ministerstva financií, všeobecnej colnej správy a štátnej daňovej správy ([2008] č. 43), oznámenie Národnej komisie pre rozvoj a reformy o konkrétnych otázkach týkajúcich sa oficiálneho potvrdenia projektov podporovaných štátom a financovaných z domácich alebo zahraničných prostriedkov ([2006] č. 316) a katalóg dovozných položiek neoslobodených od colnej povinnosti, ktorý platí pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou i pre domáce podniky (2008).

(374)

Ako sa zistilo pôvodným prešetrovaním a potvrdilo súčasným revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti, zariadenia dovážané s cieľom rozvíjať domáce alebo zahraničné investičné projekty v súlade s politikou podpory zahraničných alebo domácich investičných projektov môžu byť oslobodené od DPH a/alebo dovozného cla, pokiaľ kategória týchto zariadení nie je uvedená v katalógu položiek, ktoré nie sú oslobodené od colnej povinnosti. Aby spoločnosť mohla využívať túto schému, musí získať potvrdenie od miestneho orgánu zodpovedného za daný projekt a predložiť ho miestnemu colnému orgánu.

(375)

Čínska vláda tvrdila, že s účinnosťou od 1. januára 2009 existuje iba oslobodenie od dovozného cla, pričom DPH sa pri dovoze zariadení na vlastné použitie vyberá.

(376)

V rozpore s tvrdeniami čínskej vlády sa však zistilo, že traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky boli počas ORP oslobodení od DPH aj od dovozného cla. Zahŕňalo to aj pre zariadenia, v prípade ktorých sa výhoda odpisovala počas celého obdobia ich životnosti a bola čiastočne rozložená na ORP. Aj keď Komisia nenašla žiadny dôkaz o tom, že by sa táto schéma používala počas ORP, na základe dôkazov uvedených v dokumentácii zistila, že výrobcovia zaradení do vzorky naďalej využívali výhody v rámci tejto schémy.

(377)

Tento program sa považuje za finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) vo forme ušlého príjmu čínskej vlády, pretože podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a iné oprávnené domáce podniky sú oslobodené od platenia DPH a/alebo ciel, ktoré by inak boli splatné. Prostredníctvom tohto programu sa teda prijímajúcim spoločnostiam poskytuje výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(378)

Program je špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože právnymi predpismi, ktorými sa riadi orgán poskytujúci subvenciu, sa prístup výslovne obmedzuje na podniky, ktoré investujú v rámci špecifických obchodných kategórií vymedzených taxatívne zákonom a ktoré patria buď do podporovanej kategórie, alebo do vymedzenej kategórie B v katalógu na usmernenie priemyselných odvetví v súvislosti so zahraničnými investíciami a transferom technológií, alebo na podniky, ktoré sú v súlade s katalógom kľúčových odvetví, výrobkov a technológií, ktorých vývoj je podporovaný štátom. Okrem toho neexistujú žiadne objektívne kritériá obmedzujúce oprávnenosť na tento program ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že oprávnenosť vzniká automaticky v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(379)

Po poskytnutí informácií čínska vláda požiadala Komisiu, aby v dokumentácii zaznamenala odvetvia, ktoré patria do daných kategórií, a tvrdila, že šírka škály odvetví, ktoré do nich patria, zabezpečuje, že program môžu využívať spoločnosti zo všetkých odvetví hospodárstva. Komisia však poznamenáva, že čínska vláda nikdy nepredložila relevantné dôkazy o tom, že odvetvia, ktorých sa tieto kategórie týkajú, nepatria do podporovanej alebo vymedzenej kategórie. Komisia sa domnieva, že oprávnené spoločnosti v tomto prípade predstavujú dostatočne obmedzenú skupinu. Overovanie na mieste v prípade spoločností zaradených do vzorky nenaznačuje, že by program mohli využívať spoločnosti zo všetkých odvetví hospodárstva.

(380)

Podľa jedného z vyvážajúcich výrobcov na dosiahnutie výhody museli byť výrobky vyrábané s použitím dovezených strojov zaradené do zoznamu v katalógu na usmernenie zahraničných investícií v priemysle, ktorý je uvedený v odôvodnení (386).

(381)

Čínska vláda pôvodne tvrdila, že z tejto schémy čerpala výhodu len spoločnosť Trina. Na základe informácií získaných od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa však zistilo, že z tejto schémy mali výhodu všetky tri spoločnosti. Čínska vláda vysvetlila, že sa domnievala, že sa mali uviesť iba zariadenia dovezené počas ORP. Komisia poznamenala, že výhoda vyplýva z odpisov dovezených zariadení, z ktorých niektoré boli rozložené na ORP.

(382)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcom, o ktorej sa zistilo, že existovala počas ORP. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje suma DPH a cla na dovážané zariadenia, od ktorej boli príjemcovia oslobodení. Aby sa zaistilo, že napadnuteľná suma sa vzťahuje iba na ORP, získaná výhoda sa odpisovala počas celého obdobia životnosti zariadenia v súlade s bežnými účtovnými postupmi spoločnosti.

(383)

Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas ORP pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(384)

Pôvodným prešetrovaním sa zistilo, že prostredníctvom tohto programu je možné oslobodiť podniky so zahraničnou majetkovou účasťou od DPH pri nákupe zariadení vyrobených v Číne. Aby sa toto oslobodenie mohlo využiť, zariadenie nesmie byť uvedené na zozname zariadení, na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, a hodnota zariadenia nesmie prekročiť určitý prah. Počas tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa nezistili žiadne zmeny.

(385)

Ako sa určilo pôvodným prešetrovaním, právnym základom sú dočasné opatrenia pre správu vracania dane podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne vydané štátnou daňovou správou, skúšobné opatrenia pre správu daňových úľav pri nákupe zariadení vyrobených v Číne na projekty so zahraničnou majetkovou účasťou a oznámenie ministerstva financií a štátnej daňovej správy o zrušení politiky poskytovania daňových úľav podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne.

(386)

Schéma vrátenia DPH sa uplatňuje pri nákupe zariadení vyrobených v Číne na projekty so zahraničnou majetkovou účasťou za predpokladu, že takéto projekty patria do kategórie podporovaných projektov v katalógu na usmernenie odvetví so zahraničnými investíciami alebo katalógu zvýhodnených odvetví so zahraničnými investíciami v strednom a západnom regióne Číny.

(387)

Ako pri pôvodnom prešetrovaní čínska vláda vo svojom vyplnenom dotazníku tvrdila, že od 1. januára 2009 bol tento program zrušený. Toto tvrdenie bolo zamietnuté už pri pôvodnom prešetrovaní. V rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti navyše dvaja z vývozcov zaradených do vzorky predložili podrobné informácie týkajúce sa tejto schémy vrátane výšky výhody získanej počas ORP. So zreteľom na túto skutočnosť sa konštatovalo, že čínska vláda vynechala dôležité informácie, napríklad zoznam príslušných príjemcov a výšku výhody, ktorá im bola poskytnutá.

(388)

Tento program sa považuje za finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia vo forme ušlého príjmu čínskej vlády, pretože podniky so zahraničnou majetkovou účasťou sú oslobodené od platenia DPH, ktorá by inak bola splatná. Prostredníctvom tohto programu sa teda prijímajúcim spoločnostiam poskytuje výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(389)

Program je špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože právnymi predpismi, ktorými sa riadi orgán poskytujúci subvenciu, sa prístup výslovne obmedzuje iba na podniky so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne, ktoré patria buď do podporovanej kategórie, alebo do vymedzenej kategórie B v katalógu odvetví so zahraničným financovaním, a zariadení kúpených na domácom trhu uvedených v katalógu kľúčových odvetví, výrobkov a technológií, ktorých vývoj je podporovaný štátom. Okrem toho skúšobné opatrenia pre správu vracania dane z nákupu zariadení vyrobených v Číne pri projektoch so zahraničnou majetkovou účasťou a oznámenie ministerstva financií obmedzujú výhodu len na podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré patria do kategórie podporovaných podnikov v katalógu na usmernenie odvetví so zahraničnou majetkovou účasťou alebo katalógu zvýhodnených odvetví so zahraničnými investíciami v strednom a západnom regióne Číny. Okrem toho neexistujú žiadne objektívne kritériá obmedzujúce oprávnenosť na tento program ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Program je špecifický aj podľa článku 4 ods. 4 písm. b) základného nariadenia, pretože je podmienený prednostným používaním domáceho tovaru pred dovezeným.

(390)

Po poskytnutí informácií čínska vláda spochybnila špecifickosť na základe podobného tvrdenia, ako je opísané v odôvodnení (379). Toto tvrdenie bolo v uvedenom odôvodnení zamietnuté.

(391)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcom, o ktorej sa zistilo, že existovala počas ORP. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje suma DPH na domáce zariadenia, od ktorej boli oslobodení. Aby sa zaistilo, že napadnuteľná suma sa vzťahuje iba na ORP, získaná výhoda sa odpisovala počas celého obdobia životnosti zariadenia v súlade s bežnými postupmi v danom odvetví.

(392)

Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas ORP pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(393)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas ORP z tohto programu žiadne výhody. V každom prípade nič nenaznačuje, že pôvodné programy subvencií boli zrušené.

(394)

Na doplnenie k všeobecnému opisu v oddiele 3.1 Komisia podotýka, že až do overovania na mieste čínska vláda neposkytla údaje o spotrebe alebo podiele na trhu týkajúce sa polykryštalického kremíka, hliníka alebo skla napriek tomu, že bola o to pri rôznych príležitostiach požiadaná, počnúc v dotazníkom.

(395)

Aj keď údaje o spotrebe alebo podiele na trhu pre tri uvedené tovary boli vyžiadané už na začiatku overovania na mieste, odhady založené na domácej výrobe, ako aj na objemoch dovozu a vývozu pre tieto tri tovary boli poskytnuté až na konci overovania, a teda ich vzhľadom na načasovanie Komisia nemohla overiť. Pokiaľ ide o podiely na trhu, poskytnuté neboli žiadne údaje.

(396)

Čínska vláda tvrdila, že žiadosť neobsahovala dostatočné dôkazy o subvencovaní výrobcov polykryštalického kremíka, hliníka a skla. Podľa čínskej vlády informácie požadované v osobitných dotazníkoch pre výrobcov polykryštalického kremíka, skla a hliníka Komisia nepotrebovala na to, aby dospela k zisteniu, vzhľadom na nedostatočné dôkazy o finančnej pomoci zo strany vlády alebo verejného subjektu. Čínska vláda okrem toho poznamenala, že informácie nie je možné poskytnúť, keďže vláda nemá priamu kontrolu nad výrobcami a nemá prístup k informáciám o konkrétnych transakciách, ktoré Komisia požadovala. Preto čínska vláda nepožiadala žiadneho výrobcu polykryštalického kremíka, hliníka alebo skla o vyplnenie osobitného dotazníka.

(397)

Čínska vláda takisto požiadala Komisiu, aby našla operatívne uskutočniteľný spôsob získania požadovaných informácií v rozsahu, aký Komisia potrebuje na zistenie stavu.

(398)

Po prvé, požadované informácie sa považovali za potrebné na zistenie stavu s cieľom vytvoriť si názor na činnosť (a možné subvencovanie) výrobcov uvedených tovarov a získať možnosť overiť si príslušné údaje. Po druhé, nebolo úlohou Komisie, aby navrhla pre čínsku vládu realizovateľný spôsob získania požadovaných informácií, ktorý by v každom prípade znamenal iba postúpenie osobitných dotazníkov známym domácim výrobcom polykryštalického kremíka, hliníka a skla, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v odôvodnení (28), a preskúmanie odpovedí (ak by nejaké poskytli).

(399)

Pokiaľ ide o poskytovanie pozemkov a užívacích práv k pozemkom, čínska vláda nezverejnila východiskové ceny, prahové ceny ani počet účastníkov ponukových konaní a dražieb týkajúcich sa pozemkov, o ktorých informovali vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Čínska vláda iba vyhlásila, že takéto informácie by boli dostupné na nižších miestnych úrovniach (verejnej správy). Je potrebné poznamenať, že v rámci antisubvenčného prešetrovania čínska vláda zastupuje všetky úrovne verejnej správy.

(400)

Napriek tomu, že oznámenia o príslušných ponukových konaniach a dražbách boli vyžiadané pri viacerých príležitostiach (napríklad v dotazníku pre čínsku vládu a aj počas overovania na mieste), poskytnuté neboli. Čínska vláda odporučila Komisii, aby si oznámenia získala sama z webového sídla dynamického monitorovania trhu s pozemkami (ktoré sa prevádzkuje v čínštine), napriek tomu, že ako čínska vláda uviedla, pokiaľ ide o transakcie spred roka 2007, oznámenia sa nemusia na webovom sídle nachádzať.

(401)

Komisia preto nemohla overiť informácie o transakciách vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktoré sa týkali udelenia práv na užívanie pozemkov.

(402)

Komisia informovala čínsku vládu o svojej úvahe, že na túto subvenčnú schému uplatní ustanovenia článku 28 základného nariadenia. Keďže čínska vláda vo svojej odpovedi Komisii neposkytla uspokojivé vysvetlenie ani nové dôkazy týkajúce sa tejto otázky, Komisia musela pri svojich zisteniach vychádzať z dostupných skutočností, t. j. v tomto prípade z informácií predložených vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky a z iných verejne dostupných informácií.

(403)

Vo svojej reakcii na poskytnutie informácií čínska vláda tvrdila, že Komisia nedodržala ustanovenia článku 28 základného antisubvenčného nariadenia, keď uplatnila ustanovenia o „dostupných skutočnostiach“ vo vzťahu k poskytovaniu tovaru za nižšiu ako primeranú cenu. Čínska vláda predovšetkým tvrdila, že Komisia mala na konci overovania prijať údaje o spotrebe alebo podiele na trhu. Takisto by bolo neprimerané, keby Komisia dospela k záveru, že čínska vláda neodoslala dodatok B k dotazníku a nekoordinovala jeho vyplnenie zo strany rôznych dodávateľských odvetví. Napokon by nebolo správne, keby Komisia uplatnila článok 28 vo vzťahu k užívacím právam k pozemkom.

(404)

Vo vzťahu k údajom o spotrebe/podiele na trhu aj k vyplneným dodatkom B je potrebné pripomenúť, že antisubvenčné prešetrovanie podlieha prísnym lehotám, a preto je dôležité, aby bol prešetrovanie napredovalo uspokojivým tempom. Dôležité je aj pochopiť, že overovania na mieste sa organizujú (spravidla jednorazovo) na kontrolu údajov, ktoré boli predtým predložené. Pokiaľ ide o toto prešetrovanie, žiadosť o poskytnutie údajov týkajúcich sa tohto aspektu prešetrovania bola predložená v pôvodnom dotazníku a v písomnom upozornení na nedostatky. Čínska vláda odpovedala, že poskytovanie údajov (týkajúcich sa spotreby alebo podielu na trhu, dodatku B a užívacích práv k pozemkom) nie je súčasťou jej politiky a že nechápe, aká je relevantnosť týchto údajov pre dané prešetrovanie.

(405)

S ohľadom na túto odpoveď Komisia potvrdzuje, že údaje nemohla overiť, pretože buď neboli vôbec predložené, alebo boli dodané v takom neskorom štádiu overovania, že ich overenie nebolo možné. Pokiaľ ide konkrétne o údaje týkajúce sa spotreby alebo podielu na trhu, ktoré boli Komisii poskytnuté takmer na konci overovania na mieste, čínska vláda nedokázala spolu s údajmi uviesť skutočný zdroj týchto údajov. Čínska vláda okrem toho spresnila, že poskytnuté údaje sú odhadmi, ktoré by Komisia mohla prijať, ak by bolo možné vykonať krížovú kontrolu a overiť zdroj, na základe ktorého boli údaje odhadnuté. Pokiaľ ide o odkaz čínskej vlády na správu poroty vo veci ES – Losos (WT/DS337/R), je potrebné zdôrazniť, že porota brala do úvahy aj skutočnosť, že pri posudzovaní, či bola informácia poskytnutá včas, by sa malo zohľadniť aj to, kedy bola žiadosť o poskytnutie príslušnej informácie prvýkrát predložená. Treba pripomenúť, že žiadosť o údaje o spotrebe alebo podiele na trhu v súvislosti so sklom, s hliníkom a polykryštalickým kremíkom bola čínskej vláde prvýkrát predložená v rámci dotazníka, ktorý jej bol odoslaný 7. decembra 2015. Overovanie na mieste u čínskej vlády sa uskutočnilo od 8. augusta 2016 do 12. augusta 2016 a odhady boli poskytnuté v posledný deň overovania na mieste, teda 12. augusta 2016. Komisia preto v tomto prípade nevidí žiadny dôvod odvolávať sa na správu poroty vo veci ES – Losos.

(406)

Navyše, ak by boli údaje dodané včas, bolo by možné ich analyzovať s cieľom umožniť ďalšie vysvetlenia alebo žiadosti o doplňujúce údaje. S prihliadnutím na to, že Komisia nemohla vykonať úplnú analýzu schém v kategórii Poskytovanie tovaru a služieb vládou za nižšiu ako primeranú cenu, Komisia potvrdzuje, že tvrdenia čínskej vlády v tejto súvislosti sa týmto zamietajú.

(407)

Napokon je potrebné uviesť, že Komisia vyvinula maximálne úsilie na analyzovanie aktuálnych údajov, ktoré dostala od čínskej vlády aj od spoločností zaradených do vzorky, a dostupné skutočnosti podľa článku 28 uplatňovala veľmi rozvážne. Napokon dospela k záveru, že v prípade hliníka, polykryštalického kremíka, elektrickej energie, solárneho skla a vody by sa nemali robiť žiadne výpočty subvencií. Pokiaľ ide o ďalšie schémy tohto charakteru, hoci boli zistené napadnuteľné schémy, prípadné hodnotenie bolo mierne a založené na dostupných skutočnostiach. Preto sa tvrdenie, že Komisia neurobila všetko pre primerané a zodpovedné prešetrovanie založené na aktuálnych údajoch, ktoré dostala, odmieta.

(408)

Na základe dostupných skutočností sa prešetrovaním nezistilo, že by spoločnosti zaradené do vzorky získali počas ORP z tohto programu výhody.

(409)

Na základe dostupných skutočností sa prešetrovaním nezistilo, že by spoločnosti zaradené do vzorky získali počas ORP z tohto programu výhody.

(410)

Komisia 14. mája 2014 uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz solárneho skla s pôvodom v ČĽR (48). V odvetví solárneho skla sa zistili rôzne subvenčné schémy, pričom niektoré z nich sú rovnaké ako v tomto konaní týkajúcom sa solárnych modulov a článkov (napr. preferenčné úvery, preferenčná sadzba dane z príjmov pre podniky v oblasti vyspelých a nových technológií, daňová kompenzácia výdavkov na výskum a vývoj a poskytovanie pozemkov za nižšiu ako primeranú cenu).

(411)

Zistenia v prípade solárneho skla a subvenčných schém prešetrovaných v rámci tohto konania sa jednoznačne prekrývali.

(412)

Tým, že Komisia čínsku vládu požiadala o príslušné informácie, sa snažila zistiť, či sa časť subvencií alebo všetky subvencie poskytované dodávateľskému odvetviu solárneho skla presunuli do odvetvia solárnych panelov.

(413)

Žiaľ, bez primeranej spolupráce čínskej vlády a bez vyplnených dotazníkov výrobcov solárneho skla, ako sa uvádza v odôvodneniach (43), (73), (394), (396) a (398), Komisia nemohla toto prešetrovanie dokončiť.

(414)

Vzhľadom na skutočnosť, že zistenia týkajúce sa tohto programu subvencií zásadne neovplyvnili celkový záver o existencii subvencovania, Komisia vo svojej analýze tohto programu nepokračovala, ako bolo vysvetlené v odôvodnení (73).

(415)

Prešetrovaním sa nezistilo, že by spoločnosti zaradené do vzorky získali počas ORP z tohto programu nejaké výhody. V každom prípade nič nenaznačuje, že pôvodné programy subvencií boli zrušené.

(416)

Prešetrovaním sa nezistilo, že by spoločnosti zaradené do vzorky získali počas ORP z tohto programu nejaké výhody.

(417)

Ako sa zistilo pôvodným prešetrovaním, pozemky vlastní štát, keďže pôda patrí spoločne čínskemu ľudu. Podľa zákona nie je možné pozemky predávať, ale je možné udeľovať práva na ich užívanie. Čínska vláda tvrdila, že užívacie práva k pozemkom v Číne sa udeľujú prostredníctvom ponukového konania, dražby a verejnej súťaže a že je to stanovené aj v článku 137 zákona Čínskej ľudovej republiky o právach spojených s nehnuteľnosťami.

(418)

Ako sa zistilo pôvodným prešetrovaním, poskytovanie užívacieho práva k pozemkom patrí v Číne do rozsahu pôsobnosti zákona Čínskej ľudovej republiky o správe pozemkov.

(419)

Súčasťou právneho základu sú okrem toho aj tieto dokumenty: zákon Čínskej ľudovej republiky o správe mestských nehnuteľností, dočasné nariadenia Čínskej ľudovej republiky týkajúce sa udeľovania a prevodu užívacieho práva k pozemkom vo vlastníctve štátu v mestských oblastiach, nariadenie o vykonávaní zákona Čínskej ľudovej republiky o správe pozemkov a predpis o udeľovaní práva na využívanie stavebných pozemkov vo vlastníctve štátu prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk, dražby a súťažného konania.

(420)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky poskytli informácie týkajúce sa pozemkov v ich držbe, ako aj väčšinu príslušných zmlúv alebo osvedčení týkajúcich sa užívacích práv k pozemkom, hoci nie všetky oznámenia poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Okrem toho čínska vláda poskytla len veľmi obmedzené informácie o cenách za užívacie práva k pozemkom.

(421)

Čínska vláda neposkytla informácie o podmienkach, za akých sa získavali užívacie práva k pozemkom, a neboli poskytnuté ani informácie o desiatich najväčších vyvážajúcich výrobcoch (z hľadiska vývozu prešetrovaného výrobku do Únie počas ORP). Neboli poskytnuté žiadne požadované oznámenia a/alebo východiskové ceny, ktoré boli potrebné pri transakciách spojených s užívacím právom k pozemkom, ako uviedli traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Čínska vláda odkázala Komisiu na webové sídlo systému dynamického monitorovania trhu s pozemkami, ale dodala, že transakcie spred roka 2007 sa nemusia na uvedenom webovom sídle objaviť. Čínska vláda navyše neposkytla žiadne informácie týkajúce sa počtu účastníkov ponukového konania pri oznámených transakciách spojených s užívacím právom k pozemkom.

(422)

Pokiaľ ide o chýbajúce východiskové ceny, čínska vláda odkázala na nižšie úrovne (verejnej správy), kde sa stanovujú východiskové ceny a prahové ceny a kde by mali byť dostupné informácie o počte účastníkov každého ponukového konania a dražby. Komisia nemohla uznať tento spôsob argumentácie, keďže v rámci antisubvenčného konania čínska vláda zastupuje verejnú správu ČĽR na všetkých úrovniach.

(423)

V dôsledku uvedených skutočností museli byť niektoré zistenia týkajúce sa poskytovania pozemkov a užívacích práv k pozemkom založené na dostupných skutočnostiach.

(424)

Ako sa zistilo pôvodným prešetrovaním, orgány stanovujú ceny pozemkov podľa systému oceňovania mestských pozemkov. V rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplatnením platnosti čínska vláda odkázala na systém dynamického monitorovania cien mestských pozemkov, ktorý vypracovalo ministerstvo pôdy a zdrojov a v ktorom sa štvrťročne zverejňujú ceny pozemkov v 105 čínskych mestách.

(425)

Zistilo sa, že tieto ceny sú vyššie než minimálne referenčné ceny, ktoré sú stanovené v rámci systému oceňovania mestských pozemkov a ktoré využívajú miestne orgány verejnej správy, pretože referenčné ceny stanovené v rámci systému oceňovania mestských pozemkov sa aktualizujú iba každé tri roky, zatiaľ čo ceny v systéme dynamického monitorovania sa aktualizujú štvrťročne. Nič však nenaznačovalo, že by ceny pozemkov boli založené na cenách v systéme dynamického monitorovania. V skutočnosti čínska vláda počas overovania na mieste potvrdila, že systém dynamického monitorovania cien mestských pozemkov monitoruje výkyvy cenovej úrovne pozemkov v určitých oblastiach ČĽR (t. j. v 105 mestách) a je zameraný na posudzovanie vývoja cien pozemkov. Východiskové ceny v ponukových konaniach a dražbách sú však založené na referenčných cenách, ktoré sa stanovujú v systéme oceňovania pozemkov.

(426)

Čínska vláda počas overovania na mieste takisto potvrdila, že praxou je vybrať iba určitý počet účastníkov ponukového konania alebo dražby namiesto toho, aby sa umožnila účasť všetkým registrovaným záujemcom.

(427)

Pôvodným prešetrovaním sa zistilo, že ceny platené za užívacie práva k pozemkom v ČĽR nezodpovedajú trhovej cene, ktorú určuje ponuka a dopyt na voľnom trhu. Takisto sa zistilo, že prevody užívacieho práva k pozemkom sú ovplyvňované obmedzeniami v oznámeniach o prevode prostredníctvom ponukového konania, dražby a súťažného konania. Počas revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa v týchto zisteniach nezistili žiadne zmeny.

(428)

V rámci tohto prešetrovania Komisia zistila aj, že miestne orgány poskytli niektorým vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky náhrady ako kompenzáciu za (už aj tak nízku) cenu, ktorú zaplatili za užívacie práva k pozemkom, napríklad za práce na základnej infraštruktúre na pozemku vykonané samotnou spoločnosťou.

(429)

Oznámenia, ktoré poskytol jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, jasne preukázali, že všetky priemyselné pozemky, ktoré táto spoločnosť nadobudla, boli vyhradené pre odvetvie fotovoltiky. Skutočne zaplatené kúpne ceny boli takmer rovnaké ako východiskové ceny v oznámeniach. Zhromaždené dôkazy v prípade toho istého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky preukázali, že ceny užívacích práv k pozemkom, ktoré získal, neboli založené na trhových cenách, ale boli dohodnuté s pozemkovým úradom.

(430)

Uvedené dôkazy sú v rozpore s tvrdeniami čínskej vlády, že ceny platené za užívacie práva k pozemkom v ČĽR zodpovedajú trhovej cene, ktorú určuje ponuka a dopyt na voľnom trhu. Komisia okrem toho zistila, že prevod užívacieho práva k pozemkom skutočne zahŕňal obmedzenia postupov ponukového konania, dražby a súťažného konania, ktoré ovplyvňujú spravodlivú hospodársku súťaž, a že miestne orgány poskytli niektorým vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky náhrady ako kompenzáciu za (už aj tak nízku) cenu, ktorú zaplatili za užívacie práva k pozemkom.

(431)

Zistenia z prešetrovania potvrdzujú, že situácia v oblasti poskytovania a nadobúdania pozemkov v ČĽR je nejasná a netransparentná a že orgány často stanovujú ceny svojvoľne. Orgány stanovujú ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, ktorý sa aktualizuje iba každé tri roky.

(432)

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov čínskou vládou by sa preto malo považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia formou poskytovania tovarov, ktoré zvýhodňuje prijímajúce spoločnosti. Ako sa uvádza v odôvodneniach (427) až (430), v ČĽR neexistuje fungujúci trh s pozemkami a použitím externej referenčnej hodnoty (pozri odôvodnenia (435) až (437)) sa preukazuje, že suma, ktorú zaplatili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky za užívacie práva k pozemkom, je výrazne pod normálnou trhovou sadzbou.

(433)

Okrem toho náhrady poskytované miestnymi orgánmi predstavujú priamy prevod finančných prostriedkov, ktorý znamená výhodu, keďže ide o nenávratný grant, ktorý nie je na trhu k dispozícii. Subvencia je špecifická podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a c) základného nariadenia, pretože preferenčný prístup k priemyselným pozemkom je obmedzený iba na spoločnosti, ktoré patria do určitých odvetví, v tomto prípade do odvetvia fotovoltiky, predmetom ponukového konania boli len určité transakcie, ceny často stanovujú štátne orgány a vládna prax v tejto oblasti je nejasná a netransparentná.

(434)

Preto sa táto subvencia považuje za napadnuteľnú.

(435)

Ako pri pôvodnom prešetrovaní a v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia sa ako externá referenčná hodnota použili ceny pozemkov zo samostatného colného územia Taiwan.

(436)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcom, o ktorej sa zistilo, že existovala počas ORP. Výhoda poskytnutá príjemcom sa vypočíta tak, že sa zoberie do úvahy rozdiel medzi sumou, ktorú skutočne zaplatil každý vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky za užívacie práva k pozemkom (od ktorej sa odpočítajú prípadné náhrady alebo grant poskytnutý miestnymi orgánmi), a sumou, ktorá by sa mala bežne zaplatiť na základe taiwanskej referenčnej hodnoty.

(437)

V súlade s metodikou uplatnenou pri pôvodnom prešetrovaní Komisia použila priemernú cenu pozemku za štvorcový meter stanovenú na Taiwane a upravenú o devalváciu meny a vývoj HDP od dátumov uvedených na príslušných zmluvách o užívacích právach k pozemkom. Informácie o cenách priemyselných pozemkov boli získané z webového sídla Úradu pre priemysel Ministerstva hospodárstva Taiwanu. Devalvácia meny a vývoj HDP na Taiwane sa vypočítali na základe miery inflácie a vývoja HDP na obyvateľa v bežných cenách v USD pre Taiwan podľa údajov, ktoré uverejnil MMF za rok 2015. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia bola táto výška subvencie (v čitateli) priradená k ORP použitím bežnej dĺžky trvania užívacích práv k pozemkom využívaným na priemyselné účely, t. j. 50 rokov. Táto suma sa rozdelila podľa celkového obratu z predaja vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas ORP, pretože táto subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(438)

Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas ORP pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(439)

Vo svojej reakcii na poskytnutie informácií čínska vláda opakovane tvrdila, že Komisia nedodržala vecné právne a dôkazové normy, pokiaľ ide o zisťovanie finančnej pomoci a výhody vo vzťahu k tejto schéme užívacích práv k pozemkom.

(440)

Čínska vláda opätovne potvrdila svoje presvedčenie, že systém užívacích práv k pozemkom v ČĽR vedie k ich poskytovaniu za zodpovedajúce trhové ceny, ktoré určuje ponuka a dopyt na voľnom trhu. Ako sa však preukázalo pri pôvodnom prešetrovaní v odôvodneniach 357 až 359 a potvrdilo týmto prešetrovaním, čínska vláda neposkytla kľúčové informácie, ktoré by Komisii umožnili vykonať riadnu analýzu. Po druhé, na základe informácií dostupných v rámci súčasného prešetrovania je naďalej zrejmé, že existencia „systému dynamického monitorovania pozemkov“ a „systému oceňovania mestských pozemkov“ nezaistila, že by sa trhové ceny riadili zásadami ponuky a dopytu na trhu. Pre nedostatok údajov poskytnutých čínskou vládou nebolo možné zistiť skutočný charakter prevádzkovaného systému.

(441)

Skutočnosti, ktoré mala Komisia k dispozícii, jednoznačne naznačovali, že v súlade s článkom 28 bola z uvedených dôvodov potrebná referenčná hodnota. Z dostupných informácií bolo navyše zrejmé, že či už boli užívacie práva k pozemkom prideľované pred pôvodným prešetrovaním alebo po ňom, v prípade spoločností zaradených do vzorky neexistuje dôkaz o riadnom fungovaní systému dražieb (alebo iného systému), ktorý by sa riadil trhovými zásadami. Opísané dôkazy naopak poukazujú na systém poskytujúci odvetviu fotovoltiky preferenčné sadzby, ktoré mu boli pridelené netransparentne. Ako uviedla Komisia vo všeobecnom informačnom dokumente, tých niekoľko oznámení týkajúcich sa pozemkov, ktoré získala počas prešetrovania, jednoznačne preukázalo, že pozemky sa ponúkali iba vybraným odvetviam prostredníctvom systému „odvetvovej orientácie“. Aj ceny boli vopred stanovené už pred dražbou a nezmenili sa, keďže do dražby sa zapojil iba jeden vopred známy účastník.

(442)

Preskúmané transakcie výrobcov zaradených do vzorky preukázali aj existenciu náhrad a ďalších odpočtov vykonávaných v súvislosti s užívacími právami k pozemkom a poskytli aj dôkaz, že niektoré sadzby boli dohodnuté s pozemkovým úradom. Čínska vláda vo svojej reakcii na poskytnutie informácii poznamenala, že takéto skutočnosti nepreukazujú, že by sa systém užívacích práv k pozemkom neriadil trhovými zásadami. Individuálne subvenčné rozpätie vypočítané pre každú spoločnosť zaradenú do vzorky (vrátane prípadných odpočtov atď.) však bolo príslušnej zainteresovanej strane oznámené a v tejto súvislosti sa nezaznamenali žiadne pripomienky týkajúce sa nepresnosti výpočtov. Pripomienky čínskej vlády sa preto nemohli prijať.

(443)

Čínska vláda tvrdila aj, že Komisia považuje všetky užívacie práva k pozemkom nadobudnuté za cenu nižšiu, než je referenčná hodnota, za získanie výhody a že to nestačí na splnenie požiadaviek na špecifickosť. Je však potrebné zdôrazniť názor Komisie týkajúci sa špecifickosti, že v rámci tohto prešetrovania je dôkazom špecifickosti existencia deformovaného a netransparentného systému užívacích práv k pozemkom spolu s jednoznačným dôkazom o preferenčných transakciách poskytnutých odvetviu fotovoltiky. Toto tvrdenie sa preto takisto zamietlo.

(444)

Jeden vyvážajúci výrobca predložil pripomienku, že užívacie práva k pozemkom nadobudnuté od subjektov, ktoré označil za súkromné strany, by sa nemali zahŕňať do výpočtu výhod. Po prvé je potrebné poznamenať, že výrobcovia zaradení do vzorky väčšinu získaných pozemkov nadobudli priamo od pozemkového úradu čínskej vlády. Po druhé, aj v prípade obmedzeného počtu situácií, keď boli užívacie práva k pozemkom nadobudnuté od údajne súkromných strán, je táto pripomienka bezpredmetná, keďže v rámci systému, o ktorom sa jednoznačne zistilo, že nefunguje na základe trhových zásad a uprednostňuje určité odvetvia, daný vyvážajúci výrobca nadobudol príslušné užívacie práva k pozemkom za ceny, ktoré takisto boli výrazne nižšie než stanovená referenčná hodnota. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(445)

Z tlače a webových lokalít vyvážajúcich výrobcov v odvetví fotovoltiky sa zistilo, že od ukončenia pôvodného prešetrovania sa vyskytli viaceré veľké prípady záchrany výrobcov solárnych panelov pomocou vonkajších zdrojov. Väčšina spoločností využívajúcich výhody takejto záchrany pomocou vonkajších zdrojov sa rozhodla nespolupracovať pri tomto prešetrovaní, preto musela Komisia použiť dostupné skutočnosti.

(446)

Tri spoločnosti zaradené do vzorky neposkytli žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že počas ORP využívali výhody takéhoto druhu schémy. Najmenej štyri veľké čínske vyvážajúce spoločnosti (z ktorých tri nespolupracovali pri tomto prešetrovaní) však zrejme v uplynulých rokoch využívali značné výhody, ktoré mohli byť súčasťou tejto schémy alebo kombinácie tejto schémy a schémy preferenčných úverov. Niekoľko ilustračných príkladov z tlače:

(447)

Príslušné celkové sumy sú značné, aj keď by bolo potrebné zohľadniť určitú formu amortizácie.

(448)

Keďže traja spolupracujúci výrobcovia zaradení do vzorky nevyužívali výhody tejto subvencie, jej účinky sa zohľadnili iba pri všeobecnej analýze pravdepodobnosti pokračovania v oddiele 3.5.

(449)

V tejto tabuľke je uvedená výška zistených napadnuteľných subvencií počas ORP v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená ad valorem a stanovená pre spoločnosti zaradené do vzorky:

(450)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že subvencovanie počas ORP pokračovalo.

(451)

Vzhľadom na odmietnutie spolupráce zo strany troch z desiatich hlavných vyvážajúcich výrobcov (z hľadiska vývozného predaja do Únie) a dôkazy uvedené v dokumentácii, že niektorí z nich dostávali značné subvencie (pozri odôvodnenie (446)), by sa uvedené sadzby mali považovať za konzervatívne.

(452)

Komisia požiadala čínsku vládu, aby uviedla akékoľvek (zamýšľané) zmeny vládnych plánov a politík, ktoré by mohli ovplyvniť zistenia Komisie o subvenciách. Čínska vláda poukázala na nový 13. päťročný plán, ktorý nadobudol účinnosť v marci 2016 (t. j. po uplynutí ORP) a účinný bude do roku 2020. Nový strategický plán nahrádza 12. päťročný plán, v ktorom mali politiky podpory pre odvetvie fotovoltiky významné postavenie.

(453)

Komisia analyzovala 13. päťročný plán a zistila, že sa v ňom takisto zdôrazňuje štátna podpora technologických objavov týkajúcich sa výrobkov a služieb v oblasti energetiky vrátane novej generácie fotovoltických článkov. Zatiaľ čo spolu s 12. päťročným plánom čínska vláda vydala aj osobitný plán pre odvetvie solárnej fotovoltiky, v spojení s novým 13. päťročným plánom sa žiadny podobný osobitný plán pre odvetvie fotovoltiky neidentifikoval. Čínska vláda tvrdila, že nemá v úmysle vydať osobitný plán pre odvetvie solárnej fotovoltiky. Výslovný dôraz kladený na novú generáciu fotovoltických článkov je však jasným náznakom, že podpora odvetvia fotovoltiky bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

(454)

V platnosti navyše zostáva právny základ politickej podpory fotovoltiky, napríklad zákon ČĽR o vedeckom a technickom pokroku (pozri odôvodnenie (89)), v ktorom sa výslovne uvádzajú opatrenia na podporu odvetvia fotovoltiky. Čínska vláda počas prešetrovania vôbec nenaznačila, že takéto zákony budú zrušené.

(455)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach (445) až (447), v rokoch po prijatí pôvodných opatrení došlo k významným prípadom záchrany výrobcov fotovoltiky pomocou vonkajších zdrojov. Keby čínski výrobcovia prešetrovaných výrobkov, ktorých sa týkala záchrana pomocou vonkajších zdrojov, nedostali štátnu podporu v takejto forme, pravdepodobne by boli s podnikaním v odvetví fotovoltiky skončili.

(456)

Poskytnutá záchrana pomocou vonkajších zdrojov je presvedčivým prejavom úmyslu čínskej vlády podporovať odvetvie fotovoltiky a držať ho nad vodou. Jednoznačne preukazuje motiváciu a odhodlanie čínskej vlády pokračovať vo svojej politike podpory.

(457)

Čínska vláda napriek opakovaným žiadostiam odmietla poskytnúť akékoľvek informácie týkajúce sa týchto prípadov záchrany pomocou vonkajších zdrojov. Výrobcovia, ktorí takúto záchranu dostali, nespolupracovali pri prešetrovaní napriek tomu, že patria medzi najväčších výrobcov alebo vývozcov do Únie. Vzhľadom na uvedené sa na základe dostupných skutočností dá dospieť len k záveru, že tento druh štátnej pomoci bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať aj v budúcnosti.

(458)

Deformovaný finančný trh, (prevládajúce) štátne vlastníctvo väčšiny finančných inštitúcií v ČĽR a kontrola a ovplyvňovanie operácií a obchodných rozhodnutí finančných inštitúcií zo strany čínskej vlády (oddiely 3.4.1.1 a 3.4.1.2) patria medzi štrukturálne a trvalé charakteristiky čínskeho finančného sektora.

(459)

Čínska vláda poukázala na pokračujúce úsilie o reformu finančného trhu, počnúc liberalizáciou úrokových sadzieb, nepredložila však žiadny presvedčivý dôkaz, že to účinne obmedzí preferenčné financovanie podporovaných odvetví. Konkrétnejšie by takáto reforma v dohľadnej budúcnosti nemala vplyv na vlastnícku štruktúru finančných inštitúcií ani na kontrolu štátu nad ich rozhodnutiami o poskytovaní úverov v súlade s politikou štátu.

(460)

Granty v rámci programu Golden Sun sa poskytovali v rokoch 2009 až 2012 a amortizujú sa počas 20 rokov. Preto výhody pre odvetvie fotovoltiky budú pokračovať až do rokov 2029 – 2032.

(461)

Aj ďalšie zistené granty sa amortizujú podľa ich špecifík a takisto môžu prenášať výhody na obdobie po uplynutí ORP.

(462)

Okrem toho sa počas tohto prešetrovania zistili dva granty, ktoré neboli označené za napadnuteľné v rámci pôvodného prešetrovania. Podrobnosti o týchto grantoch, konkrétne o fonde pre rozvoj zahraničného obchodu a o programoch 863 a 973, sú uvedené v odôvodneniach (464) až (488). Tieto granty preukazujú, že subvencovanie vo forme grantov pre odvetvie fotovoltiky pokračuje, a tak jednoznačne preukazujú pravdepodobnosť pokračovania tejto formy subvencovania po uplynutí platnosti opatrení (a dokonca aj v prípade, že by sa platnosť opatrení nemala skončiť). Keďže tieto dva granty neboli označené za napadnuteľné v rámci pôvodného prešetrovania, nie je k dispozícii žiadna kvantifikácia sadzby subvencie.

(463)

A napokon, pokiaľ ide o budúce granty pre odvetvie fotovoltiky, Komisia ich existenciu považuje za vysoko pravdepodobnú z dvoch dôvodov. Po prvé, v novom 13. päťročnom pláne má odvetvie fotovoltiky naďalej významné postavenie. Po druhé, čínska vláda nenaznačila, že sa programy výskumu a vývoja, ktoré sa riadia 13. päťročným plánom, zrušili alebo budú rušiť.

(464)

V rámci tohto grantu sa poskytuje jednorazová platba určená na podporu vývozných činností. Program spravuje ministerstvo financií. Aby mohla spoločnosť využiť výhody tohto programu, musí byť schválená a registrovaná. Túto schému navyše kanadské orgány v roku 2015 označili za napadnuteľnú (49).

(465)

Čínska vláda neposkytla žiadne informácie o tomto programe. Komisia preto nemohla overiť všetky aspekty schémy, predovšetkým skutočné výhody poskytované vyvážajúcim výrobcom prešetrovaného výrobku a odvetviu fotovoltiky ako celku. Niektoré zistenia z prešetrovania sa preto zakladajú na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 28 základného nariadenia.

(466)

Hlavným právnym základom je opatrenie pre správu fondu pre rozvoj zahraničného obchodu (Caiqi [2010] č. 114) ministerstva financií. V prípade vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky sa táto schéma počas ORP vykonávala na základe obežníka finančného oddelenia provincie Ťiang-si o poskytovaní finančných prostriedkov odborom pre zahraničné hospodárstvo a obchod provincie Ťiang-si na rozvoj a podporu (tretie kolo) v roku 2013 (GanCaiQiZhi [2014] č. 31) a obežníka finančného oddelenia provincie Ťiang-si o poskytovaní finančných prostriedkov odborom pre zahraničné hospodárstvo a obchod provincie Ťiang-si na rozvoj a podporu (tretie kolo) v roku 2014 (GanCaiQiZhi [2015] č. 25).

(467)

Spoločnosť Jinko predložila odkaz na hlavný právny základ a kópie dvoch obežníkov uvedených v predchádzajúcom odôvodnení. Spoločnosť Jinko vyhlásila, že granty v rámci tohto programu dostala aj v roku 2012.

(468)

Changzhou Trina Solar Energy Co. Ltd a prepojené spoločnosti („Trina“) nahlásili, že počas ORP dostali granty v rámci tejto schémy.

(469)

Podľa dostupných informácií sa zdá, že tieto programy nie sú všeobecne k dispozícii všetkým podnikom v Číne.

(470)

V rámci programov fondu pre rozvoj zahraničného obchodu sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia formou prevodu finančných prostriedkov zo strany čínskej vlády výrobcom prešetrovaného výrobku v podobe grantov.

(471)

Komisia takisto stanovila, že táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(472)

Programy fondu pre rozvoj zahraničného obchodu sú špecifickými subvenciami v podobe grantov. Prešetrovaním sa zistilo, že jeden z vývozcov zaradených do vzorky takúto subvenciu dostal.

(473)

Program 863 je národný program výskumu a vývoja vyspelých technológií zameraný na kľúčové technológie pre priemyselnú výrobu vysokoúčinných solárnych článkov, ako sú tenkovrstvové solárne články triedy MW s heteroprechodom na báze kremíka alebo kryštalického kremíka a solárne články na báze kremíka s nanovodičmi. Granty v rámci tohto programu poskytuje ministerstvo vedy a techniky.

(474)

Spoločnosti podávajú žiadosti o tieto granty online (50). Granty sú dostupné pre spoločnosti, ktoré spĺňajú určité podmienky, napríklad že sú spoločnosťami s vyspelými energetickými technológiami alebo majú veľké výskumné a vývojové kapacity.

(475)

Program 973 je národný program kľúčového základného výskumu a vývoja. Týka sa napríklad základného výskumu odlievaných solárnych článkov s malou mierou nedostatkov a vysokou účinnosťou. Rovnako ako v prípade programu 863 musia spoločnosti podávať žiadosti o granty poskytované ministerstvom vedy a techniky online (51). Podmienky, ktoré musia spoločnosti spĺňať z hľadiska charakteristík projektu, zahŕňajú napríklad inovatívne myšlienky, jednoznačné progresívne výskumné ciele zamerané na kľúčové národné potreby, výskum, ktorý je interdisciplinárny, má čínske charakteristiky a medzinárodný význam.

(476)

Usmernenia ku kľúčovým technológiám, na ktoré sa môžu poskytnúť granty v rámci programov 863 a 973, sa zverejňujú každoročne.

(477)

Vo svojom písomnom upozornení na nedostatky Komisia požiadala čínsku vládu o poskytnutie niektorých vládnych plánov týkajúcich sa týchto dvoch programov. Čínska vláda s odvolaním sa na všetky ostatné dokumenty, ktoré už Komisii poskytla (z ktorých väčšina nemala ani len žiadnu súvislosť s týmito dvoma programami), požiadala Komisiu, aby objasnila, prečo potrebuje tieto informácie, a následne pokračovala konštatovaním, že takéto plány neexistujú. Na druhej strane predložila niekoľko dočasných a administratívnych opatrení týkajúcich sa riadenia týchto plánov (existenciu ktorých čínska vláda spochybnila).

(478)

Keď Komisia počas kontroly na mieste požiadala o dokumenty, ktoré predstavujú právny základ týchto dvoch programov (keďže čínska vláda nechala túto otázku v dotazníku bez odpovede), čínska vláda poskytla v čínštine administratívne opatrenia pre tri vládne plány týkajúce sa výskumu a vývoja vyspelých technológií, základného výskumu a vývoja a podpory vedy a technológií. Vzhľadom na načasovanie poskytnutia informácií a skutočnosť, že k týmto dokumentom nebol pripojený anglický preklad, však Komisia nemohla tieto dokumenty overiť na mieste.

(479)

Komisia takisto požiadala čínsku vládu o štatistické údaje o finančných prostriedkoch poskytnutých v rámci týchto dvoch projektov. Čínska vláda odmietla poskytnúť takéto štatistické údaje, keďže podľa nej financovanie nesúvisí s výrobou fotovoltických výrobkov.

(480)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nevyužíval výhody žiadneho z týchto dvoch programov (a okrem toho ani žiadneho z programov uvedených v zozname „rôzne granty“), čo bolo v rozpore s informáciami, ktoré poskytol jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(481)

Komisia preto nemohla overiť všetky aspekty programov 863 a 973, predovšetkým skutočné výhody poskytnuté výrobcom prešetrovaného výrobku a odvetviu fotovoltiky ako celku. Niektoré zistenia z prešetrovania sa preto zakladajú na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 28 základného nariadenia.

(482)

Právny základ dvoch programov tvoria administratívne opatrenia pre národný plán výskumu a vývoja vyspelých technológií (plán 863) v revidovanom znení z roku 2011, administratívne opatrenia pre národný plán podpory vedy a techniky v revidovanom znení z roku 2011 a administratívne opatrenia pre národný program kľúčového základného výskumu a vývoja (973) v revidovanom znení z roku 2011.

(483)

Čínska vláda vyhlásila, že granty poskytované v rámci programov 863 a 973 sa týkajú iba výskumu a vývoja, a nie výroby prešetrovaného výrobku. Podľa čínskej vlády navyše príslušné dva programy nie sú napadnuteľné, keďže nie sú špecifické.

(484)

Tieto argumenty sa zamietajú. Skutočnosť, že granty boli poskytované na výskum a vývoj prešetrovaného výrobku, znamená priamy prevod finančných prostriedkov zo strany čínskej vlády, čím sa výrazne znižujú náklady na výskum a vývoj, ktoré by inak vznikli príjemcovi.

(485)

Granty sa považujú za špecifické, keďže oprávnené na ich poskytnutie sú iba spoločnosti zaoberajúce sa kľúčovými technológiami, ktoré sú uvedené v každoročne zverejňovaných usmerneniach. V usmerneniach sú stanovené kľúčové technológie, v súvislosti s ktorými sa môžu využívať výhody príslušných dvoch programov. Čínska vláda na žiadosť Komisie poskytla usmernenia na roky 2011, 2013 a 2014. V usmerneniach ku kľúčovým technológiám na rok 2014 sa výslovne uvádza výskum solárnych článkov. V usmerňovacích dokumentoch na obdobie pred rokom 2014 sa takisto výslovne uvádzajú solárne články a/alebo solárna energia.

(486)

V rámci programov 863 a 973 sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia formou prevodu finančných prostriedkov zo strany čínskej vlády výrobcom prešetrovaného výrobku v podobe grantov.

(487)

Komisia takisto zistila, že táto subvenčná schéma má špecifický charakter v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(488)

Programy 863 a 973 predstavujú osobitné subvencie vo forme grantov. Prešetrovaním sa zistilo, že jeden z vývozcov zaradených do vzorky takúto subvenciu dostal.

(489)

V prípade spoločností v odvetví fotovoltiky sa uplatňujú rôzne preferenčné daňové schémy, ktoré sú zakotvené v základnom daňovom zákone. Počas konzultácie a overovania na mieste čínska vláda nenaznačila úmysel zmeniť svoje daňové zákony.

(490)

Pokiaľ ide o oslobodenie od daní a ciel na zariadenia, aké sa zistilo v prípade niektorých výrobcov fotovoltiky, zariadenia, na ktoré sa oslobodenie uplatňovalo, podliehajú odpisovaniu, a preto sa výhoda v podobe oslobodenia od daní a/alebo ciel primerane amortizuje v nasledujúcich rokoch (t. j. po uplynutí ORP).

(491)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu subvencovania.

(492)

Komisia preskúmala aj to, či by sa v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, subvencovaný vývoz z ČĽR do Únie zvýšil. Komisia sa v tejto súvislosti opierala o informácie dostupné od spoločnosti Bloomberg New Energy Finance a o vyplnené dotazníky, ktoré poskytli spolupracujúce spoločnosti zaradené do vzorky.

(493)

Ako je podrobne vysvetlené v oddiele 5.1, existujúca čínska výrobná kapacita by viac než dvadsaťnásobne pokryla dopyt Únie uvedený v odôvodnení (516) a takmer dvojnásobne svetový dopyt.

(494)

Takúto nadmernú kapacitu potvrdili aj údaje poskytnuté spolupracujúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, z ktorých všetci poukázali na voľné kapacity vo svojich existujúcich výrobných závodoch, pričom sa zakladajú nové výrobné závody, čím sa pridávajú ešte ďalšie výrobné kapacity.

(495)

Ako sa navyše podrobnejšie uvádza ďalej v oddiele 5.2, trh Únie sa považuje za veľmi atraktívny pre čínskych vyvážajúcich výrobcov. V neposlednom rade úroveň cien v Únii, ktoré sú vyššie ako ceny na trhoch iných tretích krajín, by motivovala čínskych výrobcov vyvážať skôr do Únie než na trhy iných tretích krajín.

(496)

Komisia preto konštatuje, že vzhľadom na pravdepodobnosť pokračovania subvencovania v kombinácii s významnou voľnou kapacitou čínskeho odvetvia fotovoltiky a s atraktívnosťou trhu Únie je pravdepodobné, že ak sa nechá uplynúť platnosť opatrení, čínski výrobcovia zvýšia svoj vývoz prešetrovaného výrobku na trh Únie za subvencované ceny.

(497)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia v súlade s článkom 18 ods. 3 základného nariadenia konštatuje, že subvencovanie počas ORP pokračovalo a je vysoko pravdepodobné, že ak sa nechá uplynúť platnosť príslušných opatrení, subvencovanie odvetvia fotovoltiky bude pokračovať.

(498)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania viac ako 100 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(499)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii počas ORP sa použili všetky dostupné informácie týkajúce sa výrobného odvetvia Únie, keďže úplné verejné informácie o výrobe neboli k dispozícii. Tieto informácie zahŕňali: makroekonomické údaje poskytnuté žiadateľom, ktoré však v jeho mene zhromaždila nezávislá konzultačná firma Europressedienst, odpovede týkajúce sa situácie, poskytnuté zainteresovanými stranami vo fáze pred začatím prešetrovania, a overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(500)

Na základe týchto údajov sa celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania odhadla na približne 3 409 MW v prípade modulov a 1 270 MW v prípade článkov.

(501)

Časť výrobného odvetvia Únie je vertikálne integrovaná, a pokiaľ ide o výrobu článkov, podstatná časť výroby tohto odvetvia Únie bola určená na vlastnú spotrebu (96 %). Voľný trh s článkami bol teda takmer zanedbateľný. Po poskytnutí informácií jedna zainteresovaná strana spochybnila posledné konštatovanie a tvrdila, že voľný trh predstavuje veľkú časť celkového trhu s článkami (odhadovaného na 3 409 MW, pozri tabuľku 1b). Komisia prijala túto opravu, keďže trh vlastnej spotreby v Únii skutočne predstavuje iba 31,8 % celkovej spotreby článkov. To však nič nemení na zistení, že podstatná časť výroby článkov v Únii bola určená na vlastnú spotrebu a nemá žiadny vplyv na vykonanú analýzu ujmy a záujmu Únie. Voľný trh s článkami sa skutočne zásobuje najmä z dovozu, a nie z predaja zo strany výrobcov článkov z Únie, a to vzhľadom na skutočnosť, že väčšina výrobcov článkov v niekoľkých posledných rokoch odišla z trhu.

(502)

S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie naďalej trpelo ujmu, a na určenie spotreby a rôznych hospodárskych ukazovateľov súvisiacich so situáciou výrobného odvetvia Únie Komisia preskúmala, či a v akom rozsahu sa má v analýze zohľadniť následné používanie výroby podobného výrobku výrobným odvetvím Únie (vlastná spotreba).

(503)

Komisia analyzovala tieto hospodárske ukazovatele vzťahujúce sa na celkovú činnosť (vrátane vlastnej spotreby odvetvia): spotreba, objem predaja, výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, rast, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, peňažný tok, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál a veľkosť subvenčného rozpätia.

(504)

V prípade týchto ukazovateľov Komisia v súlade s pôvodným prešetrovaním zistila, že výroba určená na vlastnú spotrebu je rovnako ovplyvnená konkurenciou dovozu z dotknutej krajiny. Články určené pre trh vlastnej spotreby sa používajú ako hlavný komponent pri výrobe modulov. Preto priama konkurencia dovozu modulov z dotknutej krajiny, ktorej čelia výrobcovia modulov z Únie, vyvíjala aj nepriamy tlak na predajné ceny výrobkov na vlastnú spotrebu a/alebo náklady na výrobu článkov používaných v týchto moduloch. Dovoz článkov z ČĽR okrem toho zvýšil tlak na výrobcov modulov, ktorí vyrábajú články na vlastnú spotrebu. Týmto výrobcom konkurovali nielen moduly montované v tretích krajinách z čínskych článkov, ale aj moduly montované v Únii s použitím dovážaných čínskych článkov.

(505)

Preto na rozdiel od iných prípadov (52), pri ktorých bolo pri analýze ujmy relevantné rozlišovať medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom, keďže sa zistilo, že výrobky určené pre vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej konkurencii dovozu, Komisia v tomto prípade stanovila, že pri väčšine hospodárskych ukazovateľov nebolo rozlišovanie medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom odôvodnené.

(506)

Pokiaľ však ide o ziskovosť, Komisia prihliadala len na predaj na voľnom trhu. Ceny na trhu vlastnej spotreby boli stanovené na základe rôznych politík oceňovania (transferové oceňovanie vo virtuálnej trhovej cene, prevod na základe skutočných nákladov atď.). Neodrážali teda vždy nezávislé trhové ceny a nemohli sa brať do úvahy pri posudzovaní tohto ukazovateľa.

(507)

Po poskytnutí informácií niektoré strany tvrdili, že stav výrobného odvetvia článkov v Únii sa mal posudzovať samostatne pre trh vlastnej spotreby a pre voľný trh. Ako prvé tvrdili, že Komisia neposkytla primerané odôvodnenie, ako bol trh vlastnej spotreby v rovnakej miere ovplyvňovaný konkurenciou dovozu z ČĽR. Po druhé, jedna strana tvrdila, že ak Komisia považuje ceny na trhu vlastnej spotreby za nespoľahlivé na posúdenie ziskovosti, je rovnako nepresné vyvodiť záver, že tieto ceny boli vystavené tlaku v dôsledku dovozu modulov. Po tretie, spoločná analýza týchto dvoch trhov odporuje skutočnosti, že spotreba článkov počas posudzovaného obdobia klesla menej než spotreba modulov. To pravdepodobne znamená, že neexistuje žiadna priama súvislosť medzi dovozom modulov a dovozom článkov a medzi poklesom dovozu článkov a cenami článkov na voľnom trhu.

(508)

Po prvé, v rozpore s tvrdením strán Komisia v odôvodneniach (503) až (504) podrobne vysvetlila, ako je trh vlastnej spotreby pre články v rovnakej miere ovplyvňovaný konkurenciou dovozu z ČĽR. Keďže článok je hlavným komponentom pri výrobe modulov, dovoz modulov z ČĽR predstavuje nepriamy tlak na predajnú cenu článkov na vlastnú spotrebu, ak je transferová cena založená na virtuálnej trhovej cene. Alternatívne, ak je transfer založený na skutočných nákladoch, dovážané články vyvíjajú tlak na spoločnosti, aby zefektívnili svoj výrobný proces. Po druhé, aj keď sú ceny na trhu vlastnej spotreby nespoľahlivé na posúdenie ziskovosti, Komisia považovala vývoj týchto cien za relevantný faktor pri posudzovaní toho, či je trh vlastnej spotreby vystavený konkurencii zo strany dovozu z ČĽR. Po tretie, Komisia netvrdila, že existuje priama súvislosť medzi dovozom modulov a dovozom článkov. Skôr si všimla, že vlastná spotreba článkov je takisto vystavená priamej konkurencii dovozu článkov a nepriamej konkurencii dovozu modulov, keďže články určené na vlastnú spotrebu sa používajú na výrobu modulov. A napokon zainteresovaná strana nedokázala, že neexistuje žiadna súvislosť medzi cenami článkov na voľnom trhu a poklesom dovozu článkov. Ako je zrejmé z tabuľky 8b, predajné ceny odvetvia výroby článkov v Únii skutočne stúpli, keď dovoz článkov z Číny klesol z hľadiska objemu aj podielu na trhu medzi rokom 2014, keď opatrenia nadobudli plnú účinnosť, a ORP. Tieto argumenty sa preto zamietli.

(509)

Po poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že pri spoločnej analýze trhu vlastnej spotreby a voľného trhu s článkami sa v skutočnosti eliminuje analýza voľného trhu, keďže ten predstavuje iba 4 % celkovej výroby článkov v Únii. Komisia teda nepreskúmala stav domáceho odvetvia ako celku, a preto nespĺňa požiadavky objektivity stanovené v článku 3.1 antidumpingovej dohody.

(510)

Komisia nepochopila, ako sa spoločnou analýzou trhu vlastnej spotreby a voľného trhu v prípade článkov eliminovala analýza voľného trhu. Komisia v skutočnosti analyzovala viaceré ukazovatele ujmy iba pre voľný trh, napríklad ziskovosť, predajné ceny a návratnosť investícií. Viaceré ukazovatele sa navyše analyzujú kumulatívne, dokonca aj v prípadoch, keď sa vykonáva osobitná analýza trhu vlastnej spotreby a trhu neurčeného pre vlastnú spotrebu (53). Týmito ukazovateľmi často sú: výroba, kapacita, využitie kapacity, investície, návratnosť investícií, zamestnanosť, produktivita, zásoby a náklady na prácu. V neposlednom rade ukazovatele ujmy tých výrobcov článkov z Únie, ktorí predávali výlučne na voľnom trhu, vykazovali rovnaký trend a v dôsledku toho sa na nich takisto vzťahujú závery zistené pre celé odvetvie výroby článkov v Únii. Čínska vláda trvala na tom, že podľa judikatúry WTO sa musí v prípade, že existuje trh vlastnej spotreby pre časť prešetrovaného výrobku, vykonať porovnávacia analýza. Komisia sa domnievala, že ak by sa aj táto požiadavka vzťahovala na tento veľmi špecifický prípad, v každom prípade bola splnená. Pre časť výroby článkov v Únii, ktorá sa predáva na trhu vlastnej spotreby, sa ujma stanovila na základe nepriameho cenového tlaku na úrovni modulov, do ktorých sú tieto články zabudované. Pre časť výroby článkov v Únii, ktorá sa predáva na voľnom trhu, sa ukazovatele ujmy posudzovali tiež samostatne a vykazujú rovnaké trendy ako v prípade časti trhu pre vlastnú spotrebu (ktoré vzhľadom na to, že táto časť predstavuje 96 % výroby Únie, sú prakticky identické s kumulatívnym posudzovaním). Tento argument sa preto zamietol.

(511)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že konštatovanie, že výrobcovia modulov v Únii sú vystavení konkurencii modulov montovaných v tretích krajinách s použitím čínskych článkov, nezákonne rozširuje rozsah prešetrovania. Takéto moduly však boli od začiatku zahrnuté do rozsahu prešetrovania, keďže články určujú pôvod modulov (54). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(512)

Po poskytnutí informácií ďalšia strana tvrdila, že analýza ziskovosti na základe 4 % výroby článkov v Únii nie je reprezentatívna pre správne posúdenie potreby zachovania ciel. Komisia konštatovala, že len ziskovosť bola posúdená výlučne na základe predaja článkov nezávislým zákazníkom z dôvodov uvedených v odôvodnení(506). Na účely posúdenia stavu výrobného odvetvia Únie sa však všetky ostatné ukazovatele analyzovali pri zohľadnení trhu vlastnej spotreby aj voľného trhu s článkami. Tento argument sa preto zamietol.

(513)

Spoločnosť Jabil počas ORP montovala moduly v mene iných spoločností ako zmluvný výrobca. Ostatné spoločnosti za tieto montážne služby platili poplatky. Prevzali aj plnú zmluvnú zodpovednosť za predaj modulov zmontovaných spoločnosťou Jabil. Z toho vyplýva, že príjmy vykazované spoločnosťou Jabil nepochádzali z predaja modulov, ale z poplatkov za službu. Komisia sa preto rozhodla oddeliť údaje o zisku spoločnosti Jabil od údajov o zisku zvyšku odvetvia výroby modulov v Únii [pozri odôvodnenia (563) a (565)]. V prípade zostávajúcich ukazovateľov ujmy sa montážne činnosti poskytované spoločnosťou Jabil nespolupracujúcim výrobcom modulov nedali overiť, a preto neboli zohľadnené.

(514)

Po poskytnutí informácií jedna zainteresovaná strana požiadala o ďalšie objasnenie toho, aké údaje od spoločnosti Jabil boli alebo neboli zohľadnené a z akého dôvodu. V prípade všetkých ukazovateľov ujmy s výnimkou ziskovosti Komisia zohľadnila všetky údaje poskytnuté spoločnosťou Jabil, ktoré sa týkali spolupracujúcich výrobcov modulov v Únii. Zohľadnili sa iba tieto údaje, keďže sa dali overiť, zatiaľ čo ostatné sa nezohľadnili vzhľadom na osobitný obchodný model spoločnosti Jabil a na skutočnosť, že konečné predajné ceny sa nedali overiť.

(515)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe celkového objemu dovozu dotknutého výrobku a objemu celkového predaja podobného výrobku v Únii vrátane predaja určeného na vlastnú spotrebu. Celkový predaj výrobného odvetvia Únie vychádzal z informácií poskytnutých firmou Europressedienst, ktoré boli v prípade potreby opravené, a z údajov v odpovediach týkajúcich sa situácie, ktoré zainteresované strany predložili v štádiu pred začatím prešetrovania, a z overených vyplnených dotazníkov spoločností zaradených do vzorky. Ako sa uvádza v odôvodnení (519), údaje o dovoze vychádzali z databázy Comext a údajov, ktoré Komisii nahlásili členské štáty v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“). Údaje o spotrebe sa overili porovnaním s inými zdrojmi (55).

(516)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1a

Spotreba modulov v Únii (v MW)

Tabuľka 1b

Spotreba článkov v Únii (v MW)

(517)

Vo všeobecnom vyjadrení spotreba v Únii medzi rokom 2012 a ORP výrazne klesla. Spotreba modulov v Únii klesla o 56 %. Po dramatickom poklese medzi rokmi 2012 a 2013 o 35 % však zostala spotreba v roku 2014 a v ORP pomerne stabilná.

(518)

Pokiaľ ide o články, počas posudzovaného obdobia klesla spotreba o niečo menej, a síce o 26 %. Pokles spotreby nastal najmä medzi rokmi 2013 a 2014, keď sa prudko znížila o 26 %. Napriek tomu sa počas ORP začala spotreba zotavovať, keď sa v porovnaní s rokom 2014 zvýšila o 4,5 %.

(519)

Objem a hodnota dovozu vychádzajú z rôznych zdrojov. Za rok 2012 a sčasti za rok 2013 sa pri nich vychádzalo z údajov, ktoré poskytol žiadateľ, ktoré však zhromaždila v jeho mene firma Europressedienst, keďže v tom čase sa moduly a články dovážali do Únie v rámci colných položiek pre iné výrobky, ktoré nie sú predmetom tohto prešetrovania, a údaje Eurostatu sa preto nemohli použiť. Údaje Eurostatu sa mohli použiť po zavedení registrácie dovozu modulov a článkov 6. marca 2013 (56). V dôsledku toho za zvyšok roku 2013, za rok 2014 a za ORP opierala Komisia svoje zistenia o databázu Comext (57) a databázu podľa článku 14 ods. 6

(520)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2a

Dovoz modulov z ČĽR (v MW) a podiel na trhu  (58)

Tabuľka 2b

Dovoz článkov z ČĽR (v MW) a podiel na trhu

(521)

Počas posudzovaného obdobia klesol objem dovozu modulov z ČĽR o 73 %, čo zodpovedá zníženiu podielu na trhu o 39 %, t. j. zo 66 % v roku 2012 na 41 % počas ORP. Avšak po uložení súčasných opatrení v roku 2013 klesol objem dovozu modulov medzi rokmi 2013 a 2014 o 45 %, pričom spotreba klesla o 31 %.

(522)

Pokiaľ ide o články, v kontexte zmenšujúceho sa trhu vzrástol objem dovozu počas posudzovaného obdobia o 65 %, čo malo za následok oveľa väčšie zvýšenie podielu na trhu, t. j. o 123 % (zo 7 % v roku 2012 na 16 % počas ORP). V tom istom čase vzrástol medzi rokmi 2013 a 2014 dovoz článkov o 59 %, čo viedlo k zvýšeniu podielu na trhu o 10 percentuálnych bodov. Aj napriek tomu, že tento prudký nárast nepokračoval v ORP, úroveň dovozu zostala oveľa vyššia počas ORP ako v rokoch 2012 a 2013.

(523)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe databázy Comext a databázy podľa článku 14 ods. 6

(524)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3a

Dovozné ceny modulov (EUR/kW)

Tabuľka 3b

Dovozné ceny článkov (EUR/kW)

(525)

Priemerná dovozná cena z ČĽR klesla v priebehu posudzovaného obdobia o 22 % v prípade modulov a o 43 % v prípade článkov. V prípade modulov dovozná cena klesla v rokoch 2012 a 2013 a následne po nadobudnutí účinnosti opatrení sa medzi rokmi 2013 a 2014 zvýšila o 6,3 %. Medzi rokom 2014 a ORP opäť mierne klesla, a to o 1,6 %. Pokiaľ ide o články, dovozná cena od roku 2013 ďalej klesala až do roku 2014, v ktorom sa prepadla ešte výraznejšie, o 19,4 %, ale medzi rokom 2014 a ORP potom mierne stúpla, a to o 1,4 %.

(526)

Takmer všetci vyvážajúci výrobcovia, ktorí predávali moduly a články počas ORP, však mali cenový záväzok a ich vývozné ceny do EÚ boli určené týmito cenovými záväzkami, v ktorých sa stanovovala minimálna dovozná cena. Mimo minimálnej dovoznej ceny sa uskutočnilo len 1,6 % objemu dovozu modulov a 0,6 % článkov (59). Z toho vyplýva, že tieto vývozné ceny sa nemohli považovať za relevantný ukazovateľ na stanovenie cenového správania vyvážajúcich výrobcov, keby neboli zavedené opatrenia.

(527)

Viaceré strany po poskytnutí informácií tvrdili, že na stanovenie cenového podhodnotenia by sa mala použiť vývozná cena do EÚ, a vypočítali, že na tomto základe nedošlo k žiadnemu podhodnoteniu. Je pravda, že na základe vývozných cien do EÚ neexistuje žiadne cenové podhodnotenie pre moduly a že cenové podhodnotenie pre články je veľmi nízke. Komisia však dospela k záveru, že absencia cenového podhodnotenia z dôvodu súladu s MDC nebola rozhodujúcim ukazovateľom pre analýzu súčasného stavu výrobného odvetvia Únie. Ako sa uviedlo v odôvodnení (573), Komisia zistila, že výrobné odvetvie Únie naďalej trpelo ujmou plynúcou z rozsahu subvencovania, ktoré sa zistilo pri predchádzajúcom prešetrovaní, a zo zistených praktík obchádzania uvedených v odôvodnení (4) a nemalo dostatok času na zotavenie.

(528)

Priemerná cena dovozu z tretích krajín do Únie sa takisto zakladala na databáze Comext a údajoch podľa článku 14 ods. 6 a vyvíjala sa takto:

Tabuľka 4a

Moduly – dovoz z tretích krajín

Tabuľka 4b

Články – dovoz z tretích krajín

(529)

V posudzovanom období vzrástol dovoz modulov z tretích krajín do EÚ o 30 %. Najväčší nárast bol zaznamenaný medzi rokmi 2013 a 2014, kedy sa objem zvýšil o 48 %. Jeho podiel na trhu sa výrazne zvýšil z 9 % v roku 2012 na 25 % v ORP. K najväčšej zmene došlo opäť medzi rokmi 2013 a 2014, kedy vzrástol podiel na trhu z 13 % na 28 %. Po ČĽR boli najväčšími vývozcami Taiwan, Malajzia a Singapur. Treba poznamenať, že dovoz z Taiwanu a Malajzie mohol zahŕňať obchádzanie [pozri odôvodnenie (4)].

(530)

Pokiaľ ide o články, dovoz z iných krajín klesol počas posudzovaného obdobia o 47 %. K najväčšiemu poklesu, t. j. o 52 %, došlo medzi rokmi 2013 a 2014, pričom medzi rokom 2014 a ORP sa mierne zvýšil o 9 %. To viedlo k poklesu podielu na trhu zo 70 % v roku 2012 na 51 % v ORP. Pokles medzi rokmi 2013 a 2014 bol zo 75 % na 48 % a následne sa počas ORP mierne zvýšil o tri percentuálne body. Pokiaľ ide o články, Taiwan a Malajzia boli najväčšími vývozcami, po ktorých nasledovali ČĽR a USA. Treba poznamenať, že dovoz z Taiwanu a Malajzie mohol zahŕňať obchádzanie [pozri odôvodnenie (4)].

(531)

Priemerné vývozné ceny z tretích krajín pre moduly aj články počas posudzovaného obdobia značne poklesli, v súlade s čínskymi cenami a cenami Únie. V prípade modulov sa počas posudzovaného obdobia znížili o 21 % a v prípade článkov o 45 %. Aj tieto ceny môžu byť ovplyvnené praktikami obchádzania (pozri odôvodnenie (4)).

(532)

V súlade s článkom 8 ods. 4 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(533)

Na účely analýzy ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov získaných od žiadateľa, ktoré overila porovnaním s odpoveďami týkajúcimi sa situácie, ktoré zaslali niekoľkí výrobcovia z Únie v štádiu pred začatím prešetrovania, a s overenými vyplnenými dotazníkmi výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré sa nachádzali vo vyplnených dotazníkoch, ktoré zaslali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(534)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť subvenčného rozpätia a zotavenie z minulého subvencovania.

(535)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(536)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5a

Moduly – výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

Tabuľka 5b

Články – výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(537)

Celková výroba modulov v Únii klesla v priebehu posudzovaného obdobia o 26 %, medzi rokom 2014 a ORP však vzrástla o 4,5 %. Oproti poklesu spotreby výrobná kapacita reagovala na trend znižovania výroby a takisto sa v priebehu posudzovaného obdobia znížila o 25 %. Miera využitia kapacity preto zostala v období od začiatku do konca posudzovaného obdobia stabilná a počas ORP dosiahla 53 %. Medzi rokom 2014 a ORP však došlo k významnému nárastu vo využití kapacity o 9 percentuálnych bodov (čo je nárast o 19 %). Treba poznamenať, že výrobcovia modulov z Únie zaradení do vzorky mali počas posudzovaného obdobia oveľa vyššiu mieru využitia kapacity, ktorá počas ORP dosiahla 85 %, čo predstavuje nárast o 39 % v porovnaní s rokom 2012 (61 %).

(538)

Výroba článkov v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 19 %. Kým medzi rokmi 2012 a 2013 sa výroba znížila o 31 %, medzi rokmi 2013 a 2014 vzrástla o 49 % a medzi rokom 2014 a ORP o ďalších 15 %. Časovo sa to zhodovalo s uložením vyrovnávacích opatrení v decembri 2013, kým spotreba v období medzi rokmi 2012 a 2014 neustále klesala, ale medzi rokom 2014 a ORP sa zvýšila. Výrobná kapacita sa zároveň počas posudzovaného obdobia znížila o 24 %, čo viedlo k výraznému nárastu využitia kapacity zo 45 % v roku 2012 na 70 % v ORP. Podobne ako výrobcovia modulov aj výrobcovia článkov zaradení do vzorky mali oveľa vyššiu mieru využitia kapacity ako celé výrobné odvetvie Únie (86 %), ktorá zostala počas posudzovaného obdobia na stabilnej úrovni.

(539)

Na záver sa dá skonštatovať, že výrobné odvetvie Únie znížilo svoju kapacitu v reakcii na zníženie spotreby. Zároveň výrobné odvetvie Únie zvýšilo výrobu počas ORP v porovnaní s rokom 2014, čo ešte viac zlepšilo mieru využitia kapacity.

(540)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6a

Moduly – objem predaja a podiel na trhu

Tabuľka 6b

Články – objem predaja a podiel na trhu

(541)

V posudzovanom období poklesol objem predaja modulov o 40 %. V súvislosti s poklesom spotreby o 56 % sa však táto skutočnosť premietla do značného zvýšenia podielu na trhu počas posudzovaného obdobia o 40 %, dosahujúc 35 % počas ORP.

(542)

Pokiaľ ide o články, objem predaja výrobného odvetvia Únie vzrástol počas posudzovaného obdobia o 9 %. To viedlo k zvýšeniu podielu na trhu z 23 % v roku 2012 na 33 % počas ORP, kým spotreba klesla oveľa menej ako v prípade modulov, t. j. o 26 %.

(543)

V súvislosti so znižujúcou sa spotrebu a nadobudnutím účinnosti vyrovnávacích opatrení sa výrobnému odvetviu Únie podarilo zvýšiť svoj podiel v prípade modulov aj článkov.

(544)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7a

Moduly – zamestnanosť a produktivita