ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 50

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 60
28. februára 2017


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Rady (EÚ) 2017/330 z 27. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 329/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike

1

 

*

Nariadenie Rady (EÚ) 2017/331 z 27. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku

9

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/332 zo 14. februára 2017, ktorým sa schvaľuje podstatná zmena špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Pistacchio Verde di Bronte (CHOP)]

11

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/333 zo 14. februára 2017, ktorým sa schvaľuje podstatná zmena špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Schwäbische Spätzle/Schwäbische Knöpfle (CHZO)]

12

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/334 z 27. februára 2017, ktorým sa opravuje bulharské, estónske, holandské a nemecké jazykové znenie nariadenia (EÚ) č. 1321/2014 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a výrobkov, súčastí a zariadení leteckej techniky a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností ( 1 )

13

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/335 z 27. februára 2017, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008, pokiaľ ide o používanie glykozidov steviolu (E 960) ako sladidla v niektorých cukrárenských výrobkoch so zníženou energetickou hodnotou ( 1 )

15

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/336 z 27. februára 2017, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých ťažkých dosiek z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

18

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/337 z 27. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1375/2007 o dovozoch zvyškov z výroby škrobu z kukurice zo Spojených štátov amerických

42

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/338 z 27. februára 2017, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

45

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/339 zo 14. decembra 2016 o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2016

47

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/340 zo 14. decembra 2016 o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Nemecku

49

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/341 zo 14. decembra 2016 o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Španielska – EGF/2016/004 ES/Comunidad Valenciana automotive

51

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/342 zo 14. decembra 2016 o mobilizácii nástroja flexibility na financovanie okamžitých rozpočtových opatrení na riešenie pretrvávajúcej migračnej, utečeneckej a bezpečnostnej krízy

53

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/343 zo 14. decembra 2016 o mobilizácii Fondu solidarity EÚ s cieľom zabezpečiť vyplácanie záloh v rámci všeobecného rozpočtu Únie na rok 2017

55

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/344 zo 14. decembra 2016 o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti na rok 2017

57

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/345 z 27. februára 2017, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2016/849 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike

59

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/346 z 27. februára 2017, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre ľudské práva

66

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/347 z 27. februára 2017, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie v Bosne a Hercegovine

70

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/348 z 27. februára 2017, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie v Kosove ( *1 )

75

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/349 z 27. februára 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/389/SZBP o misii Európskej únie na budovanie kapacít v Somálsku (EUCAP Somalia)

80

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/350 z 27. februára 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku

81

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/351 z 24. februára 2017, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch [oznámené pod číslom C(2017) 1261]  ( 1 )

82

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

 

(*1)   Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/1


NARIADENIE RADY (EÚ) 2017/330

z 27. februára 2017,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 329/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 215,

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/849 z 27. mája 2016 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení rozhodnutia 2013/183/SZBP (1),

so zreteľom na spoločný návrh vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie,

keďže:

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 329/2007 (2) nadobúdajú účinnosť opatrenia stanovené v rozhodnutí (SZBP) 2016/849, ktorým sa okrem iného zrušilo a nahradilo rozhodnutie 2013/183/SZBP (3). Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov prijala 30. novembra 2016 rezolúciu č. 2321 (2016), v ktorej sa stanovujú nové opatrenia voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike. Tieto opatrenia zahŕňajú zákazy vývozu pre meď, nikel, striebro, zinok, sochy, vrtuľníky, plavidlá, sprísnenie zákazov v sektore dopravy a nové obmedzenia v bankovom sektore.

(2)

Rada 27. februára 2017 prijala rozhodnutie (SZBP) 2017/345 (4) s cieľom zaviesť tieto opatrenia.

(3)

Nariadenie (ES) č. 329/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

S cieľom zabezpečiť, aby boli opatrenia stanovené v tomto nariadení účinné, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť okamžite,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 329/2007 sa mení takto:

1.

V článku 1 sa dopĺňa tento bod:

„15.

‚diplomatické misie, konzulárne úrady a ich členovia‘ majú rovnaký význam ako vo Viedenskom dohovore z roku 1961 o diplomatických stykoch a vo Viedenskom dohovore z roku 1963 o konzulárnych stykoch a zahŕňajú aj misie Severnej Kórey pri medzinárodných organizáciách v členských štátoch a členov Severnej Kórey na týchto misiách.“

2.

Článok 2 sa mení takto:

a)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Príloha I zahŕňa všetky položky, materiály, zariadenia, tovar a technológie vrátane softvéru, ktoré sú položkami alebo technológiami s dvojakým použitím, ako sú vymedzené v nariadení Rady (ES) č. 428/2009 (*1).

Príloha Ia zahŕňa ďalšie položky, materiály, zariadenia, tovar a technológie, ktoré by mohli prispieť k jadrovému programu Severnej Kórey, k programom iných zbraní hromadného ničenia alebo k jej programu balistických rakiet.

Príloha Ib zahŕňa určité kľúčové zložky sektora balistických rakiet.

Príloha Ie zahŕňa letecké palivo uvedené v odseku 1 písm. b).

Príloha Ig zahŕňa položky, materiály, zariadenia, tovar a technológie v oblasti zbraní hromadného ničenia, ktoré sú určené a označené podľa bodu 25 rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2270 (2016) a podľa bodov 4 a 7 rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2321 (2016).

(*1)  Nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1).“"

b)

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Zakazuje sa:

a)

priamo alebo nepriamo dovážať, nakupovať alebo prevádzať zlato, titánovú rudu, vanádovú rudu a kovy vzácnych zemín uvedené v prílohe Ic, alebo uhlie, železo a železnú rudu uvedené v prílohe Id zo Severnej Kórey bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú pôvod v Severnej Kórei;

b)

priamo alebo nepriamo dovážať, nakupovať alebo prevádzať meď, nikel, striebro a zinok uvedené v prílohe Ih zo Severnej Kórey bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú pôvod v Severnej Kórei;

c)

priamo alebo nepriamo dovážať, nakupovať alebo prevádzať ropné produkty uvedené v prílohe If zo Severnej Kórey bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú pôvod v Severnej Kórei;

d)

zúčastňovať sa vedome a úmyselne na činnostiach, ktorých predmetom alebo dôsledkom je obchádzanie zákazov uvedených v písmenách a), b) a c) tohto pododseku.

Príloha Ic zahŕňa zlato, titánovú rudu, vanádovú rudu a minerály vzácnych zemín uvedené v písmene a) prvého pododseku.

Príloha Id zahŕňa uhlie, železo a železnú rudu uvedené v písmene a) prvého pododseku.

Príloha If zahŕňa ropné produkty uvedené v písmene c) prvého pododseku.

Príloha Ih zahŕňa meď, nikel, striebro a zinok uvedené v písmene b) prvého pododseku.“

c)

Odsek 5 sa mení takto:

i)

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)

transakcie so železom a železnou rudou, ktoré sú určené výlučne na účely obživy a nesúvisia s vytváraním príjmov pre jadrový program alebo program balistických rakiet Severnej Kórey alebo pre iné činnosti zakázané podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) alebo č. 2321 (2016) alebo podľa tohto nariadenia.“;

ii)

dopĺňa sa toto písmeno:

„c)

transakcie s uhlím, ktoré sú určené výlučne na účely obživy, za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

i)

transakcie nesúvisia s vytváraním príjmov pre jadrový program alebo program balistických rakiet Severnej Kórey alebo pre iné činnosti zakázané podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) alebo č. 2321 (2016);

ii)

transakcie nezahŕňajú fyzické osoby alebo subjekty, ktoré sú spojené s jadrovým programom alebo programom balistických rakiet Severnej Kórey alebo inými činnosťami zakázanými podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) alebo č. 2321 (2016) vrátane osôb, subjektov a orgánov uvedených v prílohe IV alebo osôb alebo subjektov, ktoré konajú v ich mene alebo na základe ich pokynov, alebo subjektov, ktoré sú nimi vlastnené alebo kontrolované, priamo alebo nepriamo, alebo osobám alebo subjektom, ktoré pomáhajú pri obchádzaní sankcií, a

iii)

sankčný výbor oznámil členským štátom, že sa dosiahol súhrnný ročný limit.“

3.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 4c

1.   Zakazuje sa priamo alebo nepriamo dovážať, nakupovať alebo prevádzať zo Severnej Kórey sochy uvedené v prílohe IIIa bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú pôvod v Severnej Kórei.

2.   Odchylne od zákazu uvedeného v odseku 1 môže príslušný orgán členského štátu uvedený na webových stránkach uvedených v prílohe II povoliť takýto dovoz, nákup alebo prevádzanie za predpokladu, že dotknutý členský štát získal na základe individuálneho posúdenia predchádzajúci súhlas sankčného výboru.

Príloha IIIa zahŕňa sochy uvedené v odseku 1.

Článok 4d

1.   Zakazuje sa priamo alebo nepriamo predávať, dodávať, prevádzať alebo vyvážať do Severnej Kórey vrtuľníky a plavidlá uvedené v prílohe IIIb.

2.   Odchylne od zákazu uvedeného v odseku 1 môže príslušný orgán členského štátu uvedený na webových stránkach uvedených v prílohe II povoliť takýto predaj, dodávku, prevádzanie alebo vývoz za predpokladu, že dotknutý členský štát získal na základe individuálneho posúdenia predchádzajúci súhlas sankčného výboru.

3.   Príloha IIIb zahŕňa vrtuľníky a plavidlá uvedené v odseku 1.

Článok 4e

1.   Zakazuje sa:

a)

prenajímať alebo inak sprístupňovať nehnuteľnosti, priamo alebo nepriamo, osobám, subjektom alebo orgánom vlády Severnej Kórey na akékoľvek iné účely, než diplomatické alebo konzulárne činnosti, v súlade s Viedenským dohovorom z roku 1961 o diplomatických stykoch a Viedenským dohovorom z roku 1963 o konzulárnych stykoch;

b)

priamo alebo nepriamo prenajímať nehnuteľnosti od osôb, subjektov alebo orgánov vlády Severnej Kórey, alebo

c)

vykonávať akúkoľvek činnosť spojenú s využívaním nehnuteľností, ktoré osoby, subjekty alebo orgány vlády Severnej Kórey vlastnia, prenajímajú alebo sú inak oprávnené využívať, s výnimkou poskytovania tovaru a služieb, ktoré:

i)

sú nevyhnutné na fungovanie diplomatických misií alebo konzulárnych úradov podľa Viedenských dohovorov z roku 1961 a 1963 a

ii)

sa nemôžu priamo alebo nepriamo použiť na vytváranie príjmu alebo zisku pre vládu Severnej Kórey.

2.   Na účely tohto článku „nehnuteľnosť“ znamená pozemky, budovy a ich časti, ktoré sa nachádzajú mimo územia Severnej Kórey.“

4.

V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Náklad vrátane osobnej batožiny a podanej batožiny na území Únie alebo prevážaný cez územie Únie vrátane letísk, prístavov a slobodných pásiem, ako sa uvádza v článkoch 243 až 249 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, podlieha kontrole s cieľom zabezpečiť, že neobsahuje položky zakázané rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) alebo č. 2321 (2016) alebo týmto nariadením ak:

a)

náklad pochádza zo Severnej Kórey;

b)

náklad je určený pre Severnú Kóreu;

c)

náklad bol sprostredkovaný alebo dojednaný Severnou Kóreou alebo jej štátnymi príslušníkmi alebo osobami alebo subjektmi konajúcimi v ich mene alebo pod ich vedením; alebo subjektmi, ktoré sú nimi vlastnené alebo ovládané;

d)

náklad bol sprostredkovaný alebo dojednaný osobami, subjektmi alebo orgánmi uvedenými v prílohe IV, alebo

e)

náklad je prepravovaný na palube lode plaviacej sa pod vlajkou Severnej Kórey alebo na palube lietadla registrovaného v Severnej Kórei, alebo plavidlo alebo lietadlo sú bez štátnej príslušnosti.“

5.

V článku 5a ods. 1d sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

zrušiť každý bankový účet v úverovej alebo finančnej inštitúcii uvedenej v článku 5c ods. 2;“.

6.

V článku 5a sa vypúšťa odsek 1e.

7.

V článku 5a sa odsek 1f nahrádza takto:

„1f.   Odchylne od odseku 1d písm. a) a c) môže príslušný orgán členského štátu uvedený na webových stránkach uvedených v prílohe II povoliť pokračovanie fungovania určitých zastupiteľských kancelárií, dcérskych spoločností alebo bankových účtov, a to za predpokladu, že sankčný výbor na základe individuálneho posúdenia stanovil, že tieto zastupiteľské kancelárie, dcérske spoločnosti alebo bankové účty sú nevyhnutné na poskytovanie humanitárnych činností alebo činnosti diplomatických misií v Severnej Kórei alebo činností Organizácie Spojených národov alebo jej špecializovaných agentúr alebo súvisiacich organizácií, alebo na akékoľvek iné účely v súlade s cieľmi rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) alebo č. 2321 (2016).“

8.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 5aa

1.   Zakazuje sa, aby úverové a finančné inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje článok 16, otvárali bankový účet pre severokórejské diplomatické misie alebo konzulárne úrady a ich severokórejských členov.

2.   Úverové a finančné inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje článok 16, najneskôr do 11. apríla 2017 zrušia akýkoľvek bankový účet, ktorý vlastní alebo kontroluje severokórejská diplomatická misia alebo konzulárny úrad, alebo ich severokórejskí členovia.

3.   Odchylne od odseku 1 môže príslušný orgán členského štátu uvedený na webových stránkach uvedených v prílohe II povoliť na žiadosť severokórejskej diplomatickej misie, konzulárneho úradu alebo jedného z ich členov otvorenie jedného bankového účtu pre každú misiu, úrad a člena, za predpokladu, že daná misia alebo úrad sú v uvedenom členskom štáte alebo člen misie alebo úradu je akreditovaný v uvedenom členskom štáte.

4.   Odchylne od odseku 2 môže príslušný orgán členského štátu uvedený na webových stránkach uvedených v prílohe II povoliť na žiadosť severokórejskej diplomatickej misie, konzulárneho úradu alebo jedného z ich členov, aby bankový účet ostal otvorený, za predpokladu, že tento členský štát stanovil, že daná misia alebo úrad sú v uvedenom členskom štáte alebo člen uvedenej misie alebo úradu je akreditovaný v uvedenom členskom štáte a v tomto členskom štáte nemajú žiadny iný bankový účet. V prípade, že severokórejská misia, úrad alebo ich severokórejský člen má viac ako jeden bankový účet v danom členskom štáte, táto misia, úrad alebo člen môže uviesť, ktorý bankový účet sa zachová.

5.   S výhradou platných pravidiel Viedenského dohovoru z roku 1961 o diplomatických stykoch a Viedenského dohovoru z roku 1963 o konzulárnych stykoch členské štáty najneskôr do 13. marca 2017 oznámia ostatným členským štátom a Komisii mená a identifikačné údaje všetkých severokórejských členov diplomatických misií a konzulárnych úradov akreditovaných v tomto členskom štáte, ako aj následné aktualizácie, a to do jedného týždňa od akejkoľvek zmeny uskutočnenej v danom zozname. Členské štáty informujú ostatné členské štáty a Komisiu o akýchkoľvek povoleniach udelených podľa odsekov 3 a 4. Príslušný orgán členského štátu uvedený na webových stránkach uvedených v prílohe II môže informovať úverové a finančné inštitúcie v tomto členskom štáte o totožnosti ktoréhokoľvek severokórejského člena diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu akreditovaného v tomto alebo ktoromkoľvek inom členskom štáte.“

9.

V článku 6 sa vkladá tento odsek:

„1a.   Zadržia sa všetky plavidlá uvedené v prílohe IVa a všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje nimi držané, pokiaľ tak rozhodne sankčný výbor. Príloha IVa zahŕňa plavidlá, ktoré v súlade s bodom 12 rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2321 (2016) určil sankčný výbor.“

10.

Článok 9b sa nahrádza takto:

„Článok 9b

1.   Zakazuje sa poskytovať finančné prostriedky alebo finančnú podporu obchodu so Severnou Kóreou, vrátane poskytovania vývozných úverov, záruk alebo poistenia, fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom zapojeným do takéhoto obchodu.

2.   Odchylne od odseku 1 môže príslušný orgán členského štátu uvedený na webových stránkach uvedených v prílohe II povoliť finančnú podporu pre obchod so Severnou Kóreou za predpokladu, že dotknutý členský štát získal na základe individuálneho posúdenia predchádzajúci súhlas sankčného výboru.

3.   Dotknutý členský štát informuje ostatné členské štáty a Komisiu o všetkých povoleniach udelených podľa odseku 2.“

11.

Článok 11a sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„f)

ktoré je uvedené v prílohe IVa, pokiaľ tak rozhodne sankčný výbor;“.

b)

Odseky 2 až 6 sa nahrádzajú takto:

„2.   Odsek 1 sa neuplatňuje:

a)

v prípade núdze;

b)

ak sa plavidlo vracia do prístavu pôvodu;

c)

v prípade plavidla plávajúceho do prístavu na kontrolu, ak ide o plavidlo patriace do rozsahu pôsobnosti písmen a) až e) odseku 1.

3.   Odchylne od zákazu uvedeného v odseku 1, pokiaľ ide o plavidlá patriace do rozsahu pôsobnosti písmen a) až e) odseku 1, príslušný orgán členského štátu uvedený na webových stránkach uvedených v prílohe II môže plavidlu povoliť vstup do prístavu, ak:

a)

sankčný výbor vopred stanovil, že je to potrebné na humanitárne účely alebo akýkoľvek iný účel v súlade s cieľmi rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2270 (2016), alebo

b)

členský štát vopred stanovil, že je to potrebné na humanitárne účely alebo akýkoľvek iný účel v súlade s cieľmi tohto nariadenia.

4.   Odchylne od zákazu stanoveného v odseku 1 písm. f) môže príslušný orgán členského štátu uvedený na webových stránkach uvedených v prílohe II povoliť plavidlu vstup do prístavu, ak to nariadil sankčný výbor.

5.   Zakazuje sa akémukoľvek lietadlu prevádzkovanému dopravcami Severnej Kórey alebo s pôvodom v Severnej Kórei odletieť z územia Únie, pristáť na ňom alebo nad ním preletieť.

6.   Odsek 5 sa neuplatňuje:

a)

v prípade pristátia lietadla na účely kontroly;

b)

v prípade núdzového pristátia.

7.   Odchylne od odseku 5 môže príslušný orgán členského štátu uvedený na webových stránkach uvedených v prílohe II povoliť lietadlu odlet z územia Únie, prílet na územie Únie alebo prelet nad územím Únie, ak uvedený príslušný orgán vopred stanovil, že je to potrebné na humanitárne účely alebo akýkoľvek iný účel v súlade s cieľmi tohto nariadenia.“

12.

Článok 11b sa nahrádza takto:

„Článok 11b

1.   Zakazuje sa:

a)

lízing alebo prenájom plavidiel alebo lietadiel alebo poskytovanie služieb posádky do Severnej Kórey, osobám alebo subjektom uvedeným v prílohe IV, akýmkoľvek iným severokórejským subjektom, akýmkoľvek iným osobám alebo subjektom, ktoré sa podieľali na porušovaní ustanovení rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) alebo č. 2321 (2016), alebo akejkoľvek osobe či subjektu konajúcemu v mene alebo na pokyn akejkoľvek takejto osoby alebo subjektu, ako aj subjektom, ktoré vlastnia alebo kontrolujú;

b)

obstarávať služby posádky plavidiel alebo lietadiel zo Severnej Kórey;

c)

vlastniť, prenajať, prevádzkovať, poisťovať alebo poskytovať služby klasifikácie plavidiel alebo súvisiace služby pre akékoľvek plavidlo plaviace sa pod vlajkou Severnej Kórey;

d)

registrovať alebo viesť v registri akékoľvek plavidlo, ktoré vlastní, kontroluje alebo prevádzkuje Severná Kórea alebo štátni príslušníci Severnej Kórey, alebo ktorému bola zrušená registrácia iným štátom v súlade s bodom 24 rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2321 (2016);

e)

poskytovať poisťovacie alebo zaisťovacie služby plavidlám vlastneným, kontrolovaným alebo prevádzkovaným Severnou Kóreou.

2.   Odchylne od zákazu uvedeného v odseku 1 písm. a) môže príslušný orgán členského štátu uvedený na webových stránkach uvedených v prílohe II povoliť lízing, prenájom alebo poskytovanie služieb posádky za predpokladu, že dotknutý členský štát získal na základe individuálneho posúdenia predchádzajúci súhlas sankčného výboru.

3.   Odchylne od zákazov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) môže príslušný orgán členského štátu uvedený na webových stránkach uvedených v prílohe II povoliť vlastnenie, lízing, prevádzku alebo poskytovanie služieb klasifikácie plavidiel alebo súvisiacich služieb pre akékoľvek plavidlo plaviace sa pod vlajkou Severnej Kórey alebo na registráciu alebo udržiavanie v registri akékoľvek plavidlo, ktoré vlastní, kontroluje alebo prevádzkuje Severná Kórea alebo štátni príslušníci Severnej Kórey, za predpokladu, že dotknutý členský štát získal na základe individuálneho posúdenia predchádzajúci súhlas sankčného výboru.

4.   Odchylne od zákazu uvedeného v odseku 1 písm. e) môže príslušný orgán členského štátu uvedený na webových stránkach uvedených v prílohe II povoliť poskytovanie poisťovacích a zaisťovacích služieb za predpokladu, že sankčný výbor na základe individuálneho posúdenia vopred stanovil, že plavidlo vykonáva činnosti výlučne na účely obživy, ktoré nebudú využité severokórejskými osobami alebo subjektmi na vytváranie príjmov, alebo výlučne na humanitárne účely.

5.   Dotknutý členský štát informuje ostatné členské štáty a Komisiu o akomkoľvek povolení udelenom podľa odsekov 2, 3 a 4.“

13.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 11c

Odchylne od zákazov, ktoré vyplývajú z rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2070 (2016) alebo č. 2321 (2016) môže príslušný orgán členského štátu uvedený na webových stránkach uvedených v prílohe II povoliť akékoľvek činnosti, ak sankčný výbor na základe individuálneho posúdenia stanovil, že sú potrebné na uľahčenie práce medzinárodných a mimovládnych organizácií vykonávajúcich činnosti v oblasti pomoci a podpory v Severnej Kórei v prospech civilného obyvateľstva v Severnej Kórei podľa bodu 46 rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2321 (2016).“

14.

V článku 13 ods. 1 sa písmená c), d) a g) nahrádzajú takto:

„c)

meniť prílohy III, IIIa a IIIb s cieľom spresniť alebo upraviť uvedený zoznam tovaru podľa akýchkoľvek vymedzení alebo usmernení, ktoré vyhlási sankčný výbor alebo Bezpečnostná rada OSN, a doplniť referenčné čísla z kombinovanej nomenklatúry, ako sa uvádza v prílohe I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, ak je to potrebné alebo vhodné;“

„d)

meniť prílohy IV a IVa na základe rozhodnutí sankčného výboru alebo Bezpečnostnej rady OSN;“

„g)

meniť prílohy Ig a Ih na základe rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN alebo sankčného výboru a doplniť referenčné čísla z kombinovanej nomenklatúry, ako sa uvádza v prílohe I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87.“

Článok 2

Prílohy I, II III a IV k tomuto nariadeniu sa dopĺňajú do nariadenia (ES) č. 329/2007 ako prílohy Ih, IIIa, IIIb a IVa.

Článok 3

V prílohe Ig sa tento text:

„Položky, materiály, zariadenia, tovar a technológie v oblasti zbraní hromadného ničenia, ktoré sú určené a označené ako citlivý tovar podľa odseku 25 rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2270.“

nahrádza textom:

„Položky, materiály, zariadenia, tovar a technológie v oblasti zbraní hromadného ničenia, ktoré sú určené a označené podľa bodu 25 rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2270 (2016) a podľa bodov 4 a 7 rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2321 (2016).“

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. februára 2017

Za Radu

predseda

K. MIZZI


(1)  Ú. v. EÚ L 141, 28.5.2016, s. 79.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 329/2007 z 27. marca 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 88, 29.3.2007, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Rady 2013/183/SZBP z 22. apríla 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení rozhodnutia 2010/800/SZBP (Ú. v. EÚ L 111, 23.4.2013, s. 52).

(4)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/345 z 27. februára 2017, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2016/849 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (pozri stranu 59 tohto úradného vestníka).


PRÍLOHA I

„PRÍLOHA Ih

Meď, nikel, striebro a zinok uvedené v článku 2 ods. 4 písm. b)“


PRÍLOHA II

„PRÍLOHA IIIa

Sochy uvedené v článku 4c ods. 1“


PRÍLOHA III

„PRÍLOHA IIIb

Vrtuľníky a plavidlá uvedené v článku 4d ods. 1“


PRÍLOHA IV

„PRÍLOHA IVa

Plavidlá, ktoré určil sankčný výbor v súlade s bodom 12 rezolúcie BR OSN č. 2321 (2016)“


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/9


NARIADENIE RADY (EÚ) 2017/331

z 27. februára 2017,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 215,

so zreteľom na rozhodnutie rozhodnutie Rady 2012/642/SZBP z 15. októbra 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (1),

so zreteľom na spoločný návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie,

keďže:

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 765/2006 (2) sa stanovuje zákaz vývozu vybavenia, ktoré by sa mohlo použiť na vnútornú represiu, a to akejkoľvek osobe, subjektu alebo orgánu, alebo na použitie v Bielorusku, ako aj na poskytovanie súvisiacej technickej pomoci, sprostredkovateľských služieb, financovania alebo finančnej pomoci.

(2)

Nariadením (ES) č. 765/2006 nadobúdajú účinnosť opatrenia stanovené v rozhodnutí 2012/642/SZBP.

(3)

Rozhodnutím Rady (SZBP) 2017/350 (3), ktorým sa mení rozhodnutie 2012/642/SZBP, sa zo zákazu vývozu vyníma vybavenie na biatlon.

(4)

Žiadna časť tohto nariadenia nemá mať vplyv na požiadavky na licencie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2012 (4).

(5)

Nariadenie (ES) č. 765/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

S cieľom zabezpečiť, aby boli opatrenia stanovené v tomto nariadení účinné, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť okamžite,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Nariadenie (ES) č. 765/2006 sa mení takto:

1.

V článku 1a sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Odsek 1 sa neuplatňuje na pušky, ich strelivo a ďalekohľady uvedené v prílohe IV, ktoré sa takisto zhodujú so špecifikáciami vybavenia na biatlon vymedzenými v pravidlách podujatí a súťaží Medzinárodnej biatlonovej únie (IBU) a ktoré sa majú použiť výlučne na podujatiach a tréningoch biatlonu.“

2.

V článku 1b sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Odsek 1 sa neuplatňuje na pušky, ich strelivo a ďalekohľady uvedené v prílohe IV, ktoré sa takisto zhodujú so špecifikáciami vybavenia na biatlon vymedzenými v pravidlách podujatí a súťaží IBU a ktoré sa majú použiť výlučne na podujatiach a tréningoch biatlonu.“

2.   Text prílohy k tomuto nariadeniu sa dopĺňa do nariadenia (ES) č. 765/2006 ako príloha IV.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. februára 2017

Za Radu

predseda

K. MIZZI


(1)  Ú. v. EÚ L 285, 17.10.2012, s. 1.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 765/2006 z 18. mája 2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (Ú. v. EÚ L 134, 20.5.2006, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/350 z 27. februára 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (Ú. v. EÚ L 50, 28.2.2017, s. 81).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa vykonáva článok 10 Protokolu Organizácie Spojených národov proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom doplňujúceho Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (protokol OSN o strelných zbraniach) a ktorým sa ustanovujú vývozné povolenia a opatrenia týkajúce sa dovozu a tranzitu strelných zbraní, ich súčastí a častí a streliva (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 1).


PRÍLOHA

„PRÍLOHA IV

Pušky, strelivo a ďalekohľady uvedené v článkoch 1a a 1b, ktoré sa takisto zhodujú so špecifikáciami vybavenia na biatlon vymedzenými v pravidlách podujatí a súťaží Medzinárodnej biatlonovej únie

Biatlonové pušky:

ex 9303 30

Ostatné guľovnice, športové, lovecké alebo na streľbu na terč

strelivo do biatlonových pušiek:

ex 9306 21

Náboje do brokovníc

ex 9306 29

Súčasti nábojov do brokovníc

ex 9306 30 90

Náboje a ich súčasti do iných zbraní ako sú brokovnice, vojenské zbrane, revolvery a pištole položky 9302 a samopaly položky 9301

Ďalekohľady na biatlonové pušky:

ex 9305 20

Súčasti a príslušenstvo brokovníc alebo guľovníc položky 9303“


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/11


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/332

zo 14. februára 2017,

ktorým sa schvaľuje podstatná zmena špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Pistacchio Verde di Bronte (CHOP)]

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (1), a najmä na jeho článok 52 ods. 2,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Talianska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Pistacchio Verde di Bronte“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (EÚ) č. 21/2010 (2).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (3).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie by sa mala schváliť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmena špecifikácie uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúca sa názvu „Pistacchio Verde di Bronte“ (CHOP) sa schvaľuje.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. februára 2017

Za Komisiu

v mene predsedu

Phil HOGAN

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 21/2010 z 12. januára 2010, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Pistacchio Verde di Bronte (CHOP)] (Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2010, s. 3).

(3)  Ú. v. EÚ C 403, 1.11.2016, s. 14.


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/12


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/333

zo 14. februára 2017,

ktorým sa schvaľuje podstatná zmena špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Schwäbische Spätzle/Schwäbische Knöpfle (CHZO)]

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (1), a najmä na jeho článok 52 ods. 2,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Nemecka o schválenie zmeny špecifikácie chráneného zemepisného označenia „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (EÚ) č. 186/2012 (2).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (3).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie by sa mala schváliť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmena špecifikácie uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúca sa názvu „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ (CHZO) sa schvaľuje.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. februára 2017

Za Komisiu

v mene predsedu

Phil HOGAN

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 186/2012 zo 7. marca 2012, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Schwäbische Spätzle/Schwäbische Knöpfle (CHZO)] (Ú. v. EÚ L 69, 8.3.2012, s. 3).

(3)  Ú. v. EÚ C 403, 1.11.2016, s. 20.


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/13


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/334

z 27. februára 2017,

ktorým sa opravuje bulharské, estónske, holandské a nemecké jazykové znenie nariadenia (EÚ) č. 1321/2014 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a výrobkov, súčastí a zariadení leteckej techniky a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 5,

keďže:

(1)

V holandskom jazykovom znení nariadenia Komisie (EÚ) č. 1321/2014 (2) zmeneného nariadením (EÚ) č. 2015/1088 (3), presnejšie v bode 145.A.55 písm. c) podbode 3 prílohy II (časť 145), sa uvádza chybný údaj, pokiaľ ide o počet rokov, za ktoré musia byť všetky uchovávané záznamy o údržbe odovzdané. Preto je nevyhnutné vykonať opravu holandského jazykového znenia. Ostatných jazykových znení sa táto oprava netýka.

(2)

V bulharskom, estónskom a nemeckom jazykovom znení nariadenia (EÚ) č. 1321/2014 zmeneného nariadením (EÚ) č. 2015/1088, presnejšie v bode 145.A.70 písm. a) podbode 6 prílohy II (časť 145), tiež došlo k chybe, ktorá spočíva vo vynechaní termínu „podporný personál“. Preto je nevyhnutné vykonať opravu bulharského, estónskeho a nemeckého jazykového znenia. Ostatných jazykových znení sa táto oprava netýka.

(3)

Nariadenie (EÚ) č. 1321/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom opraviť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol zriadený podľa článku 65 ods. 1 nariadenia (ES) č. 216/2008,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

(Týka sa iba bulharského, estónskeho, holandského a nemeckého jazykového znenia.)

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. februára 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1.

(2)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1321/2014 z 26. novembra 2014 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a výrobkov, súčastí a zariadení leteckej techniky a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností (Ú. v. EÚ L 362, 17.12.2014, s. 1).

(3)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1088 z 3. júla 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1321/2014, pokiaľ ide o úľavy pre postupy údržby lietadiel všeobecného letectva (Ú. v. EÚ L 176, 7.7.2015, s. 4).


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/15


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/335

z 27. februára 2017,

ktorým sa mení príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008, pokiaľ ide o používanie glykozidov steviolu (E 960) ako sladidla v niektorých cukrárenských výrobkoch so zníženou energetickou hodnotou

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (1), a najmä na jeho článok 10 ods. 3,

keďže:

(1)

V prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 je stanovený zoznam Únie obsahujúci prídavné látky schválené na používanie v potravinách, ako aj podmienky ich používania.

(2)

Uvedený zoznam možno aktualizovať v súlade so spoločným postupom uvedeným v článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 (2), a to buď na podnet Komisie, alebo na základe žiadosti.

(3)

Dňa 27. mája 2015 bola predložená žiadosť o povolenie používania glykozidov steviolu (E 960) ako sladidla v niektorých cukrárenských výrobkoch so zníženou energetickou hodnotou. Žiadosť bola následne sprístupnená členským štátom podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1331/2008.

(4)

Glykozidy steviolu sú nekalorické zložky sladkej chuti, ktoré sa môžu v niektorých cukrárenských výrobkoch používať namiesto kalorických cukrov, čím sa zníži ich energetický obsah a spotrebiteľom ponúknu výrobky so zníženou energetickou hodnotou v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1333/2008. Použitie glykozidov steviolu zároveň s cukrom dodáva výrobkom sladkú chuť a zlepšuje ich chuťový profil v porovnaní s výrobkami, v ktorých sú ako sladidlo použité len glykozidy steviolu, keďže cukrom sa zakryje pachuť glykozidov steviolu.

(5)

V zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1331/2008 je Komisia povinná požiadať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) o vydanie stanoviska s cieľom aktualizovať zoznam Únie obsahujúci prídavné látky v potravinách stanovený v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008.

(6)

V roku 2010 vydal úrad vedecké stanovisko (3) k bezpečnosti glykozidov steviolu v prípade navrhovaných spôsobov použitia ako prídavnej látky v potravinách (E960) a stanovil prijateľný denný príjem (ADI) na 4 mg/kg telesnej hmotnosti na deň, vyjadrený ako ekvivalenty steviolu.

(7)

V roku 2015 úrad preskúmal posúdenie expozície účinkom glykozidov steviolu a dospel k záveru, že odhady expozície sú nižšie ako ADI v prípade všetkých vekových skupín (okrem batoliat) na hornej hranici vysokej miery (95. percentil) odhadov v jednej krajine (4). Z výpočtov expozície, ktoré uskutočnil ústav Rijksinstituut voor Volksgezondheid en Milieu v roku 2015, vyplynulo, že navrhované rozšírenie použitia pri 25 % trhovom podiele výrobkov s obsahom glykozidov steviolu a predpokladanej 100 % vernosti značke nemalo vplyv na 95. percentil expozície u malých detí vo veku od dvoch do šiestich rokov v Holandsku.

(8)

Vo svojom stanovisku z roku 2015 úrad uviedol, že v rámci systému klasifikácie FoodEx nebolo možné zohľadniť všetky obmedzenia/výnimky vzťahujúce sa na používanie glykozidov steviolu (E 960) v potravinách z potravinovej podkategórie 05.2. Preto bolo najvyššie prípustné množstvo 2 000 mg/kg pridelené celej kategórii potravín, čo viedlo k nadhodnoteniu expozície. Okrem toho potraviny z kategórie 05.2. „Iné cukrovinky vrátane drobných cukríkov na osvieženie dychu“ neboli identifikované ako jedna z hlavných kategórií potravín zvyšujúcich expozíciu účinkom glykozidov steviolu (E 960).

(9)

Vzhľadom na to, že odhady expozície sú nižšie ako ADI v prípade všetkých vekových skupín, navrhované použitia a úrovne použitia glykozidov steviolu (E 960) ako sladidla nevyvolávajú obavy o bezpečnosť.

(10)

Preto je vhodné povoliť používanie glykozidov steviolu (E 960) ako sladidla v niektorých cukrárenských výrobkoch so zníženou energetickou hodnotou v podkategórii potravín 05.2 „Iné cukrovinky vrátane drobných cukríkov na osvieženie dychu“: tvrdé cukrovinky (cukríky a lízanky), mäkké cukrovinky (žuvacie cukríky, ovocné žuvačky a penové výrobky z cukru/marshmallows), sladké drievko, nugát, marcipán (v najvyššom prípustnom množstve 350 mg/kg); silne ochutené osviežujúce pastilky na hrdlo (v najvyššom prípustnom množstve 670 mg/kg) a drobné cukríky na osvieženie dychu (v najvyššom prípustnom množstve 2 000 mg/kg).

(11)

Príloha II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 sa týmto mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. februára 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 1).

(3)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2010) 8(4):1537.

(4)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2015) 13(6):4146.


PRÍLOHA

Podkategória potravín 05.2 „Iné cukrovinky vrátane drobných cukríkov na osvieženie dychu“ v časti E prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 sa mení takto:

a)

zápis E 960 Glykozidy steviolu, v ktorom je uvedené „iba cukrovinky, bez prídavku cukru“ sa nahrádza takto:

 

„E 960

Glykozidy steviolu

350

(60)

iba cukrovinky, bez prídavku cukru

iba tvrdé cukrovinky so zníženou energetickou hodnotou (cukríky a lízanky)

iba mäkké cukrovinky so zníženou energetickou hodnotou (žuvacie cukríky, ovocné žuvačky a penové výrobky z cukru/marshmallows)

iba sladké drievko so zníženou energetickou hodnotou

iba nugát so zníženou energetickou hodnotou

iba marcipán so zníženou energetickou hodnotou“

b)

zápis E 960 Glykozidy steviolu, v ktorom je uvedené „iba silne ochutené osviežujúce pastilky, bez prídavku cukru“ sa nahrádza takto:

 

„E 960

Glykozidy steviolu

670

(60)

iba silne ochutené osviežujúce pastilky na hrdlo so zníženou energetickou hodnotou alebo bez prídavku cukru“

c)

zápis E 960 Glykozidy steviolu, v ktorom je uvedené „iba drobné cukríky na osvieženie dychu, bez prídavku cukru“ sa nahrádza takto:

 

„E 960

Glykozidy steviolu

2 000

(60)

iba drobné cukríky na osvieženie dychu so zníženou energetickou hodnotou alebo bez prídavku cukru“


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/18


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/336

z 27. februára 2017,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých ťažkých dosiek z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1), (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 ods. 4,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Predbežné opatrenia

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 7. októbra 2016 uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/1777 (2) (ďalej len „predbežné nariadenie“) predbežné antidumpingové clo na dovoz plochých výrobkov z nelegovanej alebo legovanej ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele, kremíkovej elektroocele, nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele), valcovaných za tepla, neplátovaných, nepokovovaných ani nepotiahnutých, nie vo zvitkoch, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou a s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou (ďalej len „ťažké dosky“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) do Európskej únie (ďalej len „Únia“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie 13. februára 2016 uverejnením oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) na základe podnetu, ktorý 4. januára 2016 podalo Európske združenie výrobcov ocele (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 25 % celkovej výroby ťažkých dosiek v Únii.

(3)

Ako je uvedené v odôvodneniach 28 a 29 predbežného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“) a skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.2.   Registrácia

(4)

Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1357 (3) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) nariadila registráciu dovozu ťažkých dosiek s pôvodom v ČĽR od 11. augusta 2016. Registrácia dovozu sa skončila 8. októbra 2016 uložením predbežných opatrení.

(5)

Zainteresované strany mali 20 dní odo dňa začiatku registrácie na predloženie pripomienok. Neboli doručené žiadne pripomienky.

1.3.   Ďalší postup

(6)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení predbežného antidumpingového cla (ďalej len „predbežné zverejnenie“), združenie Eurofer, združenie výrobcov ocele z ČĽR (ďalej len „CISA“), vyvážajúci výrobca z ČĽR, dovozca ťažkých dosiek v Únii uvedený v odôvodnení 34 predbežného nariadenia (ďalej len „jeden dovozca“) a ad hoc združenie používateľov v nadväzujúcom výrobnom odvetví (stožiare veterných turbín) písomne vyjadrili svoje stanovisko k predbežným zisteniam.

(7)

Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Uskutočnilo sa vypočutie jedného vyvážajúceho výrobcu z ČĽR, združenia CISA a jedného dovozcu.

(8)

Komisia posúdila ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, a podľa potreby na ne reagovala, ako sa uvádza ďalej v texte.

(9)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. S cieľom overiť odpovede na dotazníky neprepojených dovozcov sa uskutočnilo overovanie na mieste v priestoroch týchto strán:

Network Steel S.L., Madrid, Španielsko,

Primex Steel Trading GmbH, Düsseldorf, Nemecko,

Salzgitter Mannesmann International GmbH, Düsseldorf, Nemecko.

(10)

Komisia informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz ťažkých dosiek s pôvodom v ČĽR do Únie a s konečnou platnosťou vybrať sumy zabezpečené predbežným clom (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“).

(11)

Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného poskytnutia informácií. Združenie Eurofer, združenie CISA a jeden dovozca predložili svoje pripomienky písomne po konečnom poskytnutí informácií a v rámci vypočutia. Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a podľa okolností zohľadnené.

1.4.   Výber vzorky

(12)

Združenie CISA tvrdilo, že vzorka výrobcov z Únie predstavujúca 28,5 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie bola príliš malá a dostatočne nepokryla predaj.

(13)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12 predbežného nariadenia, vzorka výrobcov z Únie bola vytvorená na základe najväčšieho objemu predaja v Únii počas obdobia prešetrovania, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty.

(14)

Argument musí byť zamietnutý už z tohto dôvodu. Ako je uvedené v odôvodnení 197 nižšie, existuje takmer úplná zhoda medzi druhmi výrobkov vyvážanými vyvážajúcimi vývozcami z ČĽR zaradenými do vzorky a druhmi výrobkov predávanými výrobcami z Únie zaradenými do vzorky na trhu Únie, a to vo viac ako 90 % (podľa objemu) a približne v 70 % [podľa kontrolného čísla výrobku (ďalej len „PCN“), ktoré sa používa na rozlíšenie jednotlivých druhov výrobkov na účely prešetrovania].

(15)

Po konečnom poskytnutí informácií sa združenie CISA vrátilo k tejto otázke vo svojich pripomienkach a v rámci vypočutia a uviedlo, že je viac ako ťažké uveriť tomu, že existuje takmer úplná zhoda PCN, ak všetci traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky nepredávajú väčšinu PCN. Komisia poznamenáva, že zhoda PCN bola následne opätovne overená a bola zistená správnosť percentuálneho podielu uvedeného vyššie v odôvodnení 14.

(16)

Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že „zhoda“ znamená, že pre druh výrobku vyvážaný vyvážajúcimi vývozcami z ČĽR zaradenými do vzorky pod daným PCN existuje aspoň jedna transakcia pre druh výrobku s rovnakým PCN týkajúca sa výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Zhoda 90 % podľa objemu znamená, že na 90 % dovozných transakcií vyvážajúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky v období prešetrovania sa vzťahuje PCN, pre ktoré existuje aspoň jedna transakcia týkajúca sa výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Zhoda 70 % podľa kontrolného čísla výrobku znamená, že pre 70 % druhov výrobkov, ktoré sa dovážajú pod daným PCN, existuje aspoň jedna zhodná transakcia výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(17)

Komisia preto dospela k záveru, že vzorka výrobcov z Únie je reprezentatívna, a to dokonca aj vtedy, keby nepostačovala samotná skutočnosť, že je založená na najväčšom objeme, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty.

(18)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa metódy výberu vzorky, potvrdzujú sa predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 11 až 24 predbežného nariadenia.

1.5.   Individuálne preskúmanie

(19)

V odôvodnení 25 predbežného nariadenia sa konštatovalo, že sedem vyvážajúcich výrobcov v ČĽR uviedlo, že chce požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia.

(20)

Hoci ani jeden z uvedených vyvážajúcich výrobcov nevyplnil dotazník, a preto sa nijaké žiadosti nepovažujú za doručené, jeden z týchto siedmich vyvážajúcich výrobcov zaslal späť formulár žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie a po uverejnení predbežného nariadenia požiadal Komisiu, aby posúdila jeho žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie.

(21)

Vzhľadom na to, že vyvážajúci výrobca nezaslal späť vyplnený dotazník, žiadosť spoločnosti o individuálne preskúmanie bola zamietnutá, keďže vyvážajúci výrobca nepreukázal, že spĺňa podmienky na poskytnutie možnosti individuálneho preskúmania. V tejto súvislosti bol informovaný o tom, že samotné podanie formulára žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie nestačí na doloženie žiadosti o individuálne preskúmanie. Komisia v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. d) základného nariadenia neposudzovala žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie, keďže vyvážajúci výrobca nebol zaradený do vzorky ani mu nebola priznaná možnosť individuálneho preskúmania.

(22)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa individuálneho preskúmania, potvrdzujú sa predbežné zistenia uvedené v odôvodnení 25 predbežného nariadenia.

2.   DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(23)

V odôvodneniach 30 a 31 predbežného nariadenia bolo stanovené predbežné vymedzenie dotknutého výrobku.

(24)

V odôvodneniach 34 a 41 predbežného nariadenia boli uvedené tvrdenia jedného dovozcu a posúdenie týchto tvrdení zo strany Komisie, pokiaľ ide o vymedzenie výrobku.

(25)

Po uložení predbežných opatrení jeden dovozca a združenie CISA predložili ďalšie tvrdenia, že z vymedzenia výrobku by mali byť vylúčené určité druhy výrobku, a to:

stavebná oceľ triedy S500 a vyššej,

oceľ na cementovanie, kalenie a popúšťanie,

potrubná oceľ,

oceľ odolná proti oderu,

ostatná oceľ (4),

všetky ťažké dosky s hrúbkou väčšou ako 150 mm,

ktoré označili ako „špeciálne ťažké dosky“.

(26)

Komisia poznamenáva, že „špeciálne ťažké dosky“ i ostatné ťažké dosky je možné vyrobiť na mieru, takže nejde o relevantné kritérium rozlišovania medzi doskami.

(27)

Bolo predložených viacero argumentov podporujúcich uvedenú požiadavku na vylúčenie, ktoré sa jednotlivo analyzujú nižšie.

(28)

Komisia na úvod pripomína, že podľa judikatúry nie je vymedzenie pojmu „posudzovaný výrobok“ presnejšie uvedené ani v základnom nariadení, ani v antidumpingovej dohode Svetovej obchodnej organizácie. Súd sa preto domnieva, že Komisia má širokú právomoc pri vymedzení posudzovaného výrobku. Predovšetkým nie je stanovená nijaká požiadavka na homogénnosť alebo podobnosť medzi dotknutými výrobkami. Súdy Únie považovali za významné to, či všetky dotknuté výrobky majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti. Všeobecný súd sa takisto domnieval, že relevantným kritériom môže byť aj konečné použitie a zameniteľnosť.

(29)

Komisia najskôr uvedie analýzu uvedených kritérií v predmetnom prípade a potom vysvetlí, ako sa rozhodla uplatniť svoju širokú právomoc na tomto základe.

2.1.1.   Rozdiel vo fyzikálnych, chemických a technických vlastnostiach

(30)

Jeden dovozca tvrdil, že „špeciálne ťažké dosky“ možno ľahko odlíšiť od „komoditných ťažkých dosiek“ na základe chemických vlastností, ako je napríklad obsah uhlíka, fyzikálnych vlastností, ako je napríklad medza pevnosti alebo tvrdosť podľa Brinella, ako aj technických vlastností, ako sú napríklad označenia tried alebo hrúbka.

(31)

Združenie CISA tvrdilo, že vôbec najdôležitejším kritériom (podľa objemu vývozu) umožňujúcim odlíšiť „špeciálne ťažké dosky“ je hrúbka dosky, keďže toto kritérium sa týka viac než polovice výrobkov, ktoré majú byť vylúčené. Združenie CISA založilo tento argument podporujúci vylúčenie z vymedzenia výrobku na štruktúre PCN použitého na zoskupenie rôznych druhov výrobkov na účely prešetrovania.

(32)

Cieľom štruktúry PCN je zabezpečiť porovnanie výrobkov s porovnateľnými nákladmi a cenami. Uvedená štruktúra nevypovedá nič o použití daného výrobku alebo jeho zameniteľnosti. Pokiaľ ide o hrúbku, v štruktúre PCN nie sú obsiahnuté nijaké informácie o fyzikálnych, chemických ani technických vlastnostiach výrobku. Ani jedna zo zainteresovaných strán predovšetkým nepreukázala, že by ťažké dosky s hrúbkou 155 mm nemali rovnaké koncové použitie a neboli zameniteľné s ťažkými doskami s hrúbkou 145 mm, pokiaľ sú všetky ostatné parametre týchto dosiek rovnaké.

(33)

Je možné, že existujú osobitné rozdiely v špecifických vlastnostiach uvedených vyššie v odôvodnení 30, tým sa však nepreukazuje, že by „špeciálne ťažké dosky“ nemali rovnaké základné vlastnosti ako „komoditné ťažké dosky“.

(34)

Združenie Eurofer požiadalo, aby vymedzenie výrobku zostalo nezmenené, a podporilo argumenty Komisie uvedené v odôvodneniach 36 a 41 predbežného nariadenia.

(35)

Ďalej uviedlo, že dumpingový dovoz z ČĽR zahŕňa širokú skupinu tried ocele s rôznymi rozmermi a týka sa ťažkých dosiek z legovanej aj nelegovanej ocele. Napokon poznamenalo, že nie je stanovená nijaká „osobitná požiadavka na homogénnosť alebo podobnosť výrobkov“ zahrnutých do vymedzenia dotknutého výrobku.

(36)

Komisia konštatuje, že pri antidumpingovom prešetrovaní je bežné, že sa vymedzenie výrobku vzťahuje na stovky, ba dokonca tisíce druhov výrobkov, ktoré nie sú totožné alebo homogénne, ale napriek tomu majú rovnaké základné vlastnosti, ako je to aj v tomto prešetrovaní.

(37)

Po konečnom poskytnutí informácií sa združenie CISA, združenie Eurofer a jeden dovozca vrátili k tejto otázke vo svojich pripomienkach a v rámci vypočutia:

a)

Združenie CISA nepredložilo nijaké nové podstatné argumenty.

b)

Jeden dovozca tvrdil, že „špeciálne ťažké dosky“ a „komoditné ťažké dosky“ nemajú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a že skutočnosť, že ťažké dosky je možné vyrobiť na mieru, nemôže viesť k zneplatneniu rozdielu v hrúbke medzi „špeciálnymi ťažkými doskami“ a „komoditnými ťažkými doskami“.

Uvedený dovozca sa v tejto súvislosti odvolal na tri predchádzajúce antidumpingové prípady, v ktorých boli na vymedzenie prešetrovaných výrobkov použité rozmery, ako sú maximálny rozmer prierezu [oceľové laná a káble s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Ukrajine (5)], určité rozpätie hrúbky spojené s určitou šírkou [hliníkové fólie s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (6)] alebo odkaz na fyzikálne a chemické vlastnosti [oceľ odolná proti korózii s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (7)].

Na tomto základe dovozca dospel k záveru, že Komisia by mohla vychádzať z hrúbky 150 mm s cieľom odlíšiť „špeciálne ťažké dosky“ od „komoditných ťažkých dosiek“.

c)

Združenie Eurofer naopak tvrdilo, že všetky ťažké dosky majú rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, všetky ťažké dosky sú vyrobené z plochej valcovanej ocele, sú ploché (t. j. nie sú vo zvitkoch) a majú podobné rozpätie rozmerov, ktoré je v súlade s vymedzením dotknutého výrobku.

Združenie Eurofer v tejto súvislosti pripomenulo tri predchádzajúce antidumpingové konania v oceliarskom priemysle, v ktorých bol prešetrovaný výrobok vymedzený ako jedna trieda výrobkov bez ohľadu na hrúbku alebo triedu ocele [ploché valcované výrobky za tepla s pôvodom v Bulharsku, Indii, Južnej Afrike, na Taiwane a v Juhoslávii (8)], bez ohľadu na existenciu širokého sortimentu výrobkov medzi všetkými druhmi výrobkov [drôty z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii (9)], alebo bez ohľadu na existenciu rozdielov v strate v jadre alebo úrovne hluku [ploché valcované výrobky s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Japonsku, Kórejskej republike, Ruskej federácii a Spojených štátoch amerických (10)].

Združenie Eurofer ďalej uviedlo prípady z iných odvetví, ako sú napríklad solárne panely a obuv s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Vietname, kde sa takisto zistilo, že do vymedzenia dotknutého výrobku patria aj výrobky s rôznymi vlastnosťami.

Združenie Eurofer takisto poukázalo na skutočnosť, že Všeobecný súd (11) konštatoval, že Komisia má „širokú právomoc“ pri vymedzení podobného výrobku.

(38)

Pokiaľ ide o uvedené pripomienky, Komisia poznamenáva, že podobne ako vo väčšine prešetrovaní vymedzenie dotknutého výrobku zahŕňa široký sortiment druhov výrobkov, ktoré majú rovnaké alebo podobné základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti. Skutočnosť, že sa tieto vlastnosti môžu medzi jednotlivými druhmi výrobku líšiť, môžu naozaj viesť k tomu, že sa budú vzťahovať na širokú škálu druhov.

(39)

Komisia ďalej konštatuje, že aj keď rozdielne druhy ťažkých dosiek majú rôznu hrúbku, triedu ocele atď., združenie CISA a jeden dovozca nepreukázali a nepredložili nijaký dôkaz ani podstatný argument v prospech tvrdenia, že hrúbka 150 mm by bola vhodným kritériom rozlíšenia medzi „špeciálnymi ťažkými doskami“ a „komoditnými ťažkými doskami“ z dôvodu fyzikálnych, chemických a technických vlastností alebo konečného použitia a zameniteľnosti (pozri oddiel 2.1.2 nižšie).

(40)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že „špeciálne ťažké dosky“ a „komoditné ťažké dosky“ majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti.

2.1.2.   Rozdielne konečné použitie a zameniteľnosť

(41)

Združenie CISA a jeden dovozca takisto tvrdili, že dovážané „špeciálne ťažké dosky“ majú úplne iné konečné použitie a že nie sú zameniteľné s „komoditnými ťažkými doskami“. Združenie CISA uviedlo, že dovoz „špeciálnych ťažkých dosiek“ má zásadný význam pre odvetvie tvarovania kovov v Únii, ktoré je závislé od takéhoto dovozu.

(42)

Jeden dovozca zároveň uviedol, že „špeciálne ťažké dosky“ používa široký rad odvetví vrátane sektora strojov v ťažobnom priemysle a strojov na zemné práce, žeriavov a zdvíhacích zariadení, mostných konštrukcií, stožiarov veterných turbín, energetického sektora atď.

(43)

Argument uvedený vyššie v odôvodnení 40 však nepodporili žiadni používatelia v Únii ani odvetvia uvedené vyššie v odôvodneniach 41 a 42. Naopak, predovšetkým pokiaľ ide o stožiare veterných turbín, z dôkazov poskytnutých uvedeným dovozcom a inými zainteresovanými stranami vyplýva, že výrobcovia stožiarov veterných turbín nakupujú ťažké dosky, ktoré nepatria do rozsahu vymedzenia „špeciálnej ťažkej dosky“, ako ho navrhol jeden dovozca alebo združenie CISA, ale skôr do vymedzenia „komoditnej ťažkej dosky“.

(44)

Komisia konštatuje, že existuje veľa odlišných spôsobov konečného použitia „špeciálnych ťažkých dosiek“. Zainteresované strany však nepredložili podrobné dôkazy (napríklad faktúry používateľom z uvedených odvetví, ktoré by preukazovali, že tieto výrobné odvetvia skutočne používajú uvedené výrobky), ktoré by Komisii umožnili posúdiť, či sa konečné použitie „špeciálnych ťažkých dosiek“ líši od použitia „komoditných ťažkých dosiek“ alebo či v skutočnosti väčšina koncových používateľov, resp. všetci koncoví používatelia, dokážu nahradiť jedny dosky druhými. Nebol predložený ani nijaký dôkaz o tom, že by „špeciálne ťažké dosky“ neboli zameniteľné s inými ťažkými doskami.

(45)

Po konečnom poskytnutí informácií sa združenie CISA, jeden dovozca a združenie Eurofer vrátili k tejto otázke vo svojich pripomienkach a v rámci vypočutia. Združenie CISA nepredložilo žiadne nové argumenty. Jeden dovozca tvrdil, že používanie ťažkých dosiek závisí od vypočítaných štrukturálnych hodnôt a mechanických vplyvov (súvisiacich s fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami) a od komerčných aspektov (súvisiacich s cenami a nákladmi na výrobné postupy).

(46)

Svoje argumenty doložil nasledujúcimi dôkazmi:

a)

publikáciou nemeckého združenia výrobcov oceli, v ktorej sú uvedené korelácie medzi hmotnosťou, hrúbkou, silou a triedou ocele;

b)

cenovou politikou výrobcov z Únie, v ktorej sa na ťažké dosky hrubšie ako 120 mm vzťahujú príplatky za hrúbku;

c)

porovnaním dvoch technológií výroby ťažkých dosiek z ingotov (drahšia) a z kontinuálne odlievaných dosiek (lacnejšia);

d)

skutočnosťou, že maximálna hrúbka dosiek v Čínskej ľudovej republike dosahuje 400 mm, čo znamená, že na výrobu ťažkých dosiek hrubších ako 200 mm sa ako suroviny vyžadujú ingoty (a výrobný postup je preto drahší);

e)

existenciou vývozu ťažkých dosiek špeciálnych tried niektorými výrobcami z Únie do ČĽR.

(47)

Komisia poznamenáva, že ani združenie CISA ani jeden dovozca nepredložili nijaký dôkaz, ktorým by potvrdili, že objektívne rozlíšenie medzi „špeciálnymi ťažkými doskami“ a „komoditnými ťažkými doskami“ spočíva v tom, či je doska hrubšia alebo tenšia ako 150 mm.

(48)

Okrem toho nebol predložený nijaký dôkaz o tom, že dochádza k prekrývaniu a konkurencii medzi susediacimi segmentmi ťažkých dosiek, napríklad medzi doskami s hrúbkou 155 mm a 145 mm. Naopak niekoľko faktúr predložených jedným dodávateľom preukázalo, že „komoditné ťažké dosky“ a „špeciálne ťažké dosky“ sa predávali na rovnakej faktúre rovnakému zákazníkovi.

(49)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden dovozca tvrdil, že Komisia by mala vytvoriť nový samostatný kód TARIC s cieľom rozlíšiť „komoditné ťažké dosky“ od „špeciálnych ťažkých dosiek“ na základe fyzikálnych a chemických vlastností, ako aj na základe hrúbky. Táto strana ďalej navrhla požiadavku formálnej kontrolnej správy nezávislej prieskumnej spoločnosti s cieľom osvedčiť uvedené rozlíšenie na základe colného konania.

(50)

Keďže parameter hrúbky 150 mm ako medzná hodnota medzi „špeciálnymi ťažkými doskami“ a „komoditnými ťažkými doskami“ nie je riadne opodstatnený, nie je potrebné reagovať na argument týkajúci sa vymedzenia colných kódov a formálnej inšpekcie navrhnutý dovozcom. Komisia však súhlasí s tým, že zo zásady nie je možné vylúčiť určité výrobky z vymedzenia výrobku z technického hľadiska. Rozhodujúcou otázkou však je, či je takéto vylúčenie opodstatnené na základe právnych, ekonomických a politických úvah (pozri v tejto súvislosti nasledujúci oddiel).

(51)

Jeden dovozca vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií ďalej predložil viacero anonymizovaných faktúr a opísal ich ako doklady svojho predaja „špeciálnych ťažkých dosiek“ používateľom v odvetví výroby strojov pre ťažobný priemysel a zemné práce, žeriavov a zdvíhacích zariadení, mostných konštrukcií, stožiarov veterných turbín, energetického sektora atď. Tento dovozca ďalej ponúkol, že bude súhlasiť s opatreniami Komisie na overenie predložených údajov.

(52)

Komisia sa domnieva, že overenie v tomto prípade nie je nutné. Vzhľadom na veľmi neskorú ponuku by to takisto bolo prakticky veľmi ťažké, ak nie nemožné.

(53)

Ako je však uvedené vyššie v odôvodnení 47, z niekoľkých faktúr predložených týmto dovozcom vyplývalo, že „komoditné ťažké dosky“ a „špeciálne ťažké dosky“ sa predávali na tej istej faktúre tomu istému zákazníkovi. Z toho zreteľne vyplýva, že rovnaký zákazník môže použiť a používa obidva druhy ťažkých dosiek.

(54)

Jeden dovozca sa vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií odvoláva aj na publikáciu Stahl-Informations-Zentrum, v ktorej sa uvádza rôzne použitie ťažkých dosiek. Komisia náležite zohľadňuje túto správu a je si vedomá rôzneho použitia ťažkých dosiek. Ako je však uvedené vyššie v odôvodnení 44, nebol predložený nijaký dôkaz o tom, že by „špeciálne ťažké dosky“ neboli zameniteľné s inými ťažkými doskami.

(55)

Napokon jeden dovozca sa vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií odvolal na antidumpingové opatrenia týkajúce sa ťažkých dosiek v Austrálii a USA, kde boli určité druhy výrobkov vylúčené na základe tried a hrúbky.

(56)

Komisia však poznamenáva, že tieto výnimky boli zavedené na začiatku konaní a neuvádza sa nijaké opodstatnenie dôvodu rozhodnutia o vylúčení. V každom prípade rozhodnutia ostatných členov Svetovej obchodnej organizácie neprejudikujú situáciu v Únii.

(57)

Združenie Eurofer vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií uviedlo, že triedy označené jedným dovozcom a združením CISA ako „špeciálne ťažké dosky“ sú založené výlučne na vlastnej ľubovoľnej klasifikácii uvedeného dovozcu a združenia. Na ilustráciu tohto tvrdenia združenie Eurofer uviedlo dva príklady, ktoré potvrdzujú zistenie Komisie v odôvodnení 47:

a)

stavebná oceľ triedy S500 je týmito stranami klasifikovaná ako „špeciálna ťažká doska“, zatiaľ čo oceľ na stavbu lodí triedy AQ51 je týmito stranami klasifikovaná ako „komoditná ťažká doska“, hoci obidve triedy ocele majú podobnú pevnosť a pevnosť v ťahu;

b)

legovaná oceľ na tlakové nádoby je týmito stranami klasifikovaná ako „komoditná ťažká doska“, zatiaľ čo rôzne iné triedy legovanej ocele sú týmito stranami klasifikované ako „špeciálna ťažká doska“.

(58)

Na tomto základe Komisia odmieta argument, že „špeciálne ťažké dosky“ majú odlišné konečné použitie a nie sú zameniteľné s inými prešetrovanými výrobkami.

2.1.3.   Zhodnotenie príležitosti na vylúčenie určitých výrobkov z vymedzenia výrobku

(59)

Komisia poznamenáva, že skutočnosť, že v rámci vymedzenia ťažkých dosiek je možné rozlíšiť rôzne druhy, triedy, kvality atď. ťažkých dosiek a že môžu existovať rozdiely medzi spôsobmi výroby a výrobnými nákladmi, nevylučuje možnosť považovať odlišné výrobky za jediný výrobok, pokiaľ majú rovnaké fyzikálne, technické a/alebo chemické vlastnosti. Komisia v tejto súvislosti odkazuje na judikatúru citovanú vyššie v odôvodnení 28.

(60)

Komisia si takisto uvedomuje, že by mohla, pokiaľ bude uvedený postup považovať za primeraný, vylúčiť určité výrobky z rozsahu prešetrovania, ako to urobili prešetrujúce orgány v iných členských štátoch Svetovej obchodnej organizácie.

(61)

Komisia sa však domnieva, že na základe posúdenia všetkých faktov zistených v priebehu prešetrovania nie je takéto vylúčenie opodstatnené.

(62)

Združenie CISA predložilo výpočet, ktorým dokazuje, že vylúčenie „špeciálnych ťažkých dosiek“ by predstavovalo 9,2 % celkového dovozu z ČĽR. Na tomto základe združenie tvrdilo, že vylúčenie „špeciálnych ťažkých dosiek“ z vymedzenia výrobku „bude mať veľmi obmedzený vplyv na celkové zistenie prešetrovania“ a že by „neohrozilo celkový vplyv antidumpingových opatrení na dovoz dumpingových ťažkých dosiek“, keďže opatrenia sa budú naďalej vzťahovať na „komoditné ťažké dosky“.

(63)

Z analýzy vývozného predaja vyvážajúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky na základe PCN vyplýva, že „špeciálne ťažké dosky“ skutočne podhodnocujú predajné ceny výrobného odvetvia Únie, čím prispievajú k ujme výrobného odvetvia Únie.

(64)

Keďže nie je možné preukázať, že „špeciálne ťažké dosky“ majú iné konečné použitie ako „komoditné ťažké dosky“ a že tieto dosky nie sú vzájomne zameniteľné, obmedzené množstvo predaja v súčasnosti nie je možné použiť ako dôkaz o tom, že by vylúčenie „špeciálnych ťažkých dosiek“ neohrozilo účinnosť opatrení. Aj keby boli „špeciálne ťažké dosky“ vylúčené z vymedzenia výrobku, používatelia, ktorí v súčasnosti nakupujú „komoditné ťažké dosky“, by sa preorientovali na „špeciálne ťažké dosky“, čím by sa vyhli clám a ohrozili by účinnosť opatrení.

(65)

Na rozdiel od situácie v ostatných členských štátoch Svetovej obchodnej organizácie všetky druhy ťažkých dosiek vyrábajú v podstatných množstvách výrobcovia z Únie a všetky tieto výrobky sú dotknuté dumpingom spôsobujúcim ujmu.

(66)

Komisia na tomto základe odmieta argument, podľa ktorého by vylúčenie „špeciálnych ťažkých dosiek“ neohrozilo účinnosť antidumpingových opatrení.

2.1.4.   Záver

(67)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že žiadny argument predložený združením CISA a jedným dovozcom nepotvrdzuje, že by „špeciálne ťažké dosky“ mali byť vylúčené z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania.

(68)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku, Komisia potvrdzuje vymedzenie dotknutého výrobku stanovené v odôvodneniach 30 a 31 predbežného nariadenia.

3.   DUMPING

3.1.   Normálna hodnota

3.1.1.   Trhovohospodárske zaobchádzanie

(69)

Ako je uvedené v odôvodnení 43 predbežného nariadenia, ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nepožiadal o trhovohospodárske zaobchádzanie a neboli prijaté nijaké žiadosti o individuálne preskúmanie vrátane žiadostí o trhovohospodárske zaobchádzanie.

3.1.2.   Analogická krajina

(70)

Komisia v predbežnom nariadení vybrala za analogickú krajinu Austráliu v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(71)

Po uverejnení predbežného nariadenia združenie CISA upozornilo, že v odpovedi, ktorú predložilo na začiatku prešetrovania, uviedlo pripomienky k možnému použitiu Spojených štátov amerických a vyjadrilo veľké znepokojenie nad týmto výberom, keďže v dôsledku neho by Komisia použila údaje od spoločností prepojených s výrobným odvetvím Únie. Združenie CISA uviedlo, že Komisia by mala použiť údaje z iných krajín a USA použiť len ako poslednú možnosť v prípade, že by ostatné krajiny nespolupracovali.

(72)

Po uverejnení predbežného nariadenia združenie Eurofer, jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR a združenie CISA predložili pripomienky k výberu Austrálie a požiadali Európsku komisiu, aby namiesto Austrálie použila USA.

(73)

Združenie Eurofer a vyvážajúci výrobca z ČĽR navrhli, aby Komisia použila údaje zo Spojených štátov amerických, keďže v USA je viac konkurenčných domácich výrobcov, a preto budú k dispozícii údaje o viacerých druhoch výrobku než v prípade údajov, ktoré poskytne jediný austrálsky výrobca.

(74)

Keby boli USA vybraté ako analogická krajina, údaje od ostatných výrobcov by neboli k dispozícii vzhľadom na to, že pri prešetrovaní spolupracoval len jeden výrobca z USA.

(75)

Združenie CISA požiadalo, aby Komisia vypočítala dumpingové rozpätia na základe údajov od jediného spolupracujúceho výrobcu z USA, a pokiaľ by výsledok bol „úplne odlišný“ od výsledku zisteného v predbežnej fáze s použitím Austrálie, aby konštatovala, že Austrália nie je „platná analogická krajina“ a použila namiesto nej USA.

(76)

Táto požiadavka bola zamietnutá. Ako je uvedené v odôvodneniach 44 až 52 predbežného nariadenia, ako analogická krajina bola vybratá Austrália, a nové argumenty združenia nepreukázali, že by Austrália nebola vhodná.

(77)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie CISA predložilo ďalšie pripomienky týkajúce sa vhodnosti Austrálie ako analogickej krajiny.

(78)

Po prvé združenie CISA uviedlo, že dumpingové rozpätia vypočítané pre vyvážajúcich výrobcov z ČĽR boli vyššie ako rozpätia ujmy, a preto bola normálna hodnota Austrálie vyššia ako cena výrobného odvetvia Únie, ktorá nespôsobuje ujmu, pokiaľ sa zohľadní ako priemer. Združenie CISA na tomto základe dospelo k záveru, že Austráliu „zrejme nemožno považovať za platnú analogickú krajinu“.

(79)

Tento argument sa zamieta. Úroveň normálnej hodnoty, založenej na cenách alebo nákladoch v krajine s trhovým hospodárstvom, je údaj, ktorý sa overuje po výbere analogickej krajiny. Normálna hodnota je domáca cena podobného výrobku na domácom trhu krajiny s trhovým hospodárstvom a nepredstavuje dôvod na vylúčenie Austrálie ako analogickej krajiny.

(80)

Po druhé združenie CISA odkazovalo na nedávne konanie proti ČĽR (roxorové tyče HFP) (12) a uviedlo, že Komisia odobrala určité druhy výrobkov z normálnej hodnoty v analogickej krajine po tom, ako „zainteresované strany spochybnili veľmi vysoké domáce ceny a výrobné náklady“.

(81)

Príklad, ktorý uviedlo združenie CISA, vôbec nesúvisí s predmetným prešetrovaním. V prípade roxorových tyčí HFP Komisia určila určité druhy výrobkov, ktoré boli vyrobené podľa noriem analogickej krajiny a nekonkurovali druhom výrobkov vyvážaných z ČĽR. Tieto konkrétne druhy výrobkov neboli zohľadnené pri porovnaní normálnej hodnoty s vývoznou cenou vyvážajúcich výrobcov z ČĽR.

(82)

Keďže združenie CISA netvrdilo, že výrobca v Austrálii vyrába druhy výrobkov, ktoré nekonkurujú druhom výrobkov vyvážaných z ČĽR do Únie, príklad vôbec nie je relevantný.

(83)

Vzhľadom na to, že neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky v súvislosti s analogickou krajinou, potvrdzuje sa predbežný záver Komisie o použití Austrálie ako analogickej krajiny, ako je uvedený v odôvodnení 52 predbežného nariadenia.

3.1.3.   Normálna hodnota

(84)

Združenie Eurofer predložilo pripomienky k predbežnej metóde Komisie uvedenej v odôvodnení 68 predbežného nariadenia týkajúcej sa druhov výrobkov, ktoré analogický výrobca nepredáva. Združenie požadovalo, aby Komisia pri výrobkoch, ktoré sa nepredávajú na domácom trhu analogickej krajiny, „zahrnula úpravu na zohľadnenie vyšších nákladov“.

(85)

Komisia odmieta túto požiadavku, keďže jediné dostupné údaje týkajúce sa nákladov alebo ceny ťažkých dosiek v Austrálii sú overené údaje výrobcu z analogickej krajiny. Ak výrobca nevyrábal určitý druh výrobku vyvážaný vyvážajúcim výrobcom z ČĽR, nie sú k dispozícii žiadne údaje, ktoré by bolo možné použiť pri úprave.

(86)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa normálnej hodnoty, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 53 až 68 predbežného nariadenia.

3.2.   Vývozná cena

(87)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky týkajúce sa vývoznej ceny, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 69 a 70 predbežného nariadenia.

3.3.   Porovnanie

(88)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky týkajúce sa porovnania, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 71 až 73 predbežného nariadenia.

3.4.   Dumpingové rozpätia

(89)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky týkajúce sa dumpingových rozpätí, potvrdzujú sa predbežné dumpingové rozpätia uvedené v tabuľke 2 predbežného nariadenia.

4.   UJMA

4.1.   Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(90)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 82 až 85 predbežného nariadenia.

4.2.   Spotreba v Únii

(91)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 86 až 89 predbežného nariadenia.

4.3.   Objem a trhové podiely dovozu

(92)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa objemu a trhového podielu dovozu z ČĽR, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 90 až 94 predbežného nariadenia.

4.4.   Ceny dovozu z ČĽR a cenové podhodnotenie

(93)

Združenie Eurofer uviedlo, že „Komisia by si mala dať pozor, aby príliš nízko neodhadla rozpätie podhodnotenia na základe nerealisticky vysokých úprav nákladov po dovoze“.

(94)

Komisia však poznamenáva, že výška nákladov po dovoze bola potvrdená v rámci overení na mieste, a preto ju nemožno považovať za nerealisticky vysokú.

(95)

Združenie Eurofer ďalej tvrdilo, že „ceny vo výrobnom odvetví Únie by sa takisto nemali znižovať o províziu prepojenej strany vyplatenú v rámci korporátnej skupiny“.

(96)

Komisia poznamenáva, že odpočítanie provízie je opodstatnené vtedy, keď spoločnosť zasahujúca do transakcie plní úlohu zástupcu, bez ohľadu na to, či ide, alebo nejde o prepojenú spoločnosť. Okrem toho ani združenie Eurofer, ani žiadny jednotlivý výrobca z Únie neposkytli nijaký argument naznačujúci, že to neplatí. Komisia preto trvá na tom, že odpočítanie je oprávnené.

(97)

Združenie Eurofer takisto uviedlo, že „čínski vyvážajúci výrobcovia do normálnej stavebnej ocele často pridávajú určité množstvo bóru alebo chrómu s cieľom získať nárok na daňové úľavy v Číne, ale potom túto oceľ predávajú na trhu v Únii ako normálnu nelegovanú stavebnú oceľ (napr. triedy S235, S275 a S355)“. Združenie požadovalo, aby Komisia zabezpečila, že „tieto výrobky budú v jej analýze podhodnotenia riadne zodpovedať predajným triedam S235, S275 a S355 vo výrobnom odvetví Únie“.

(98)

V analýze podhodnotenia sa porovnávajú dovozné ceny z ČĽR s cenami v Únii na základe kontrolného čísla výrobku (PCN), ktoré je spoločné pre všetky časti prešetrovania. Triedy ocele sú súčasťou PCN a boli overené v priebehu overovaní na mieste u vyvážajúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky a u výrobcov z Únie. V analýze podhodnotenia si teda zodpovedajú rovnaké triedy ocele.

(99)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa dovoznej ceny z ČĽR a cenového podhodnotenia, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 95 až 99 predbežného nariadenia.

4.5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.5.1.   Všeobecné poznámky

(100)

V odôvodnení 104 predbežného nariadenia Komisia poznamenáva, že jeden z výrobcov z Únie zaradený do vzorky pozastavil výrobu ťažkých dosiek v decembri 2015.

(101)

Jeden vyvážajúci výrobca z ČĽR tvrdil, že Komisia by mala vylúčiť tohto výrobcu z Únie zaradeného do vzorky z analýzy ujmy, keďže „potenciál porušenia sa zachováva, takže by sa buď mala vypracovať zrevidovaná analýza bez informácií o nefunkčnej spoločnosti, alebo by sa mali zozbierať údaje od iného výrobcu z EÚ.“

(102)

Pozastavenie výroby nemalo nijaký vplyv na ukazovateľ ujmy, keďže k nemu došlo v posledných dňoch obdobia prešetrovania, a preto sa obidva súbory údajov, ktoré tvoria makroekonomické údaje týkajúce sa všetkých výrobcov z Únie a mikroekonomické ukazovatele týkajúce sa výrobcov z Únie zaradených do vzorky, považujú za reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(103)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa všeobecných poznámok k hospodárskej situácii výrobného odvetvia Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 100 až 104 predbežného nariadenia.

4.5.2.   Makroekonomické ukazovatele

4.5.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(104)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa výroby, výrobnej kapacity a využitia kapacity výrobného odvetvia Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 105 až 110 predbežného nariadenia.

4.5.2.2.   Objem predaja a trhový podiel

(105)

Združenie CISA uviedlo, že nesúhlasí s metodikou porovnania „‚počiatočného bodu‘ (2012) s ‚koncovým bodom‘ (2015, t. j. OP)“ v súvislosti s ukazovateľom ujmy týkajúcim sa objemu predaja ani s výsledným záverom, že objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 7 %. Podľa názoru združenia CISA sú pri určení ujmy významnejšie novšie údaje. Združenie CISA ďalej tvrdí, že Komisia mala „prikladať väčšiu váhu nedávnemu vývoju objemu predaja výrobného odvetvia Únie, ktorý za posledné tri roky nevykazuje žiadny pokles“, t. j. v období rokov 2013 – 2015.

(106)

Komisia odmieta tento argument z týchto dôvodov:

(107)

Po prvé Komisia znovu pripomína uvedené odôvodnenie 3, podľa ktorého sa skúmanie vývoja relevantného pre posúdenie ujmy vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia prešetrovania.

(108)

Komisia preskúmala všetky ukazovatele ujmy na základe predstavenia ich vývoja za celé posudzované obdobie, ako aj analýzy po jednotlivých rokoch v prípadoch, keď to bolo vhodné.

(109)

Po druhé sa v odôvodnení 112 predbežného nariadenia uvádza, že „po 7 % poklese v rokoch 2012 až 2013 a ďalšom poklese v roku 2014 o 2 percentuálne body objem predaja v období prešetrovania mierne stúpol o 2 percentuálne body“. Je teda zrejmé, že Komisia neuskutočnila údajné jednoduché porovnanie „‚počiatočného bodu‘ (2012) s ‚koncovým bodom‘ (2015, t. j. OP)“, ale súhrnné porovnanie všetkých rokov v rámci posudzovaného obdobia.

(110)

Po tretie je stabilný objem predaja v období rokov 2013 – 2015 nutné vnímať v súvislosti s výrazným zvýšením spotreby o 11 percentuálnych bodov, ako je uvedené v tabuľke 3 predbežného nariadenia. Stabilný objem predaja preto nezabránil významnej strate trhového podielu vo výške 9,3 percentuálneho bodu v rovnakom období, ako sa uvádza v tabuľke 7 predbežného nariadenia. Preto sa stabilný objem predaja v období rokov 2013 – 2015 považuje za príznak ujmy, keďže objem predaja je potrebné analyzovať v súvislosti s rastúcou spotrebou a klesajúcim podielom na trhu.

(111)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa objemu predaja a trhového podielu výrobného odvetvia Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 111 až 114 predbežného nariadenia.

4.5.2.3.   Zamestnanosť a produktivita

(112)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa zamestnanosti a produktivity výrobného odvetvia Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 115 až 117 predbežného nariadenia.

4.5.2.4.   Náklady práce

(113)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa nákladov práce výrobného odvetvia Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 118 a 119 predbežného nariadenia.

4.5.2.5.   Rast

(114)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa rastu, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 120 a 121 predbežného nariadenia.

4.5.2.6.   Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(115)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa veľkosti dumpingového rozpätia a zotavenia z minulého dumpingu, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 122 a 124 predbežného nariadenia.

4.5.3.   Mikroekonomické ukazovatele

4.5.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(116)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa cien a faktorov ovplyvňujúcich ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 125 až 127 predbežného nariadenia.

4.5.3.2.   Zásoby

(117)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 128 až 130 predbežného nariadenia.

4.5.3.3.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál

(118)

Združenie CISA uviedlo, že v posudzovanom období boli jednotkové výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky bez ohľadu na objem dovozu z ČĽR vždy vyššie ako ich predajné ceny.

(119)

V tabuľke 10 predbežného nariadenia je uvedený vývoj jednotkových predajných cien a jednotkových výrobných nákladov výrobcov z Únie zaradených do vzorky v posudzovanom období. Ako sa uvádza v odôvodnení 126 predbežného nariadenia, „predajné ceny sa znižovali rýchlejšie a v priemere boli neustále nižšie než jednotkové výrobné náklady“.

(120)

Združenie CISA ďalej tvrdilo, že nerozumie tomu, prečo boli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky ziskoví, keď v roku 2012 boli jednotkové výrobné náklady vyššie než priemerná jednotková predajná cena.

(121)

Priemerné výrobné náklady uvedené v tabuľke 10 predbežného nariadenia sú skutočne vyššie než priemerná predajná cena za tok 2012. To by spravidla znamenalo stratu za daný rok. Dôvodom zisku za rok 2012 uvedeného v tabuľke 12 predbežného nariadenia je príjem jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorý súvisí s výrobou ťažkých dosiek, nie je však zohľadnený v systéme zúčtovania nákladov spoločnosti, a preto ani nie je uvedený v tabuľke 10 predbežného nariadenia.

(122)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie CISA zisťovalo, prečo príjem jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorý súvisí s výrobou ťažkých dosiek, nebol zohľadnený v internom systéme zúčtovania nákladov (systéme stanovenia nákladov výrobku) spoločnosti.

(123)

Ako uviedol daný výrobca z Únie zaradený do vzorky a ako overila Komisia, dôvodom je, že celá suma zisku pozostáva z úpravy uplatňovanej na konci roku podľa medzinárodných účtovných štandardov (ďalej len „IAS“) v súvislosti s bežnou obchodnou činnosťou spoločnosti. Tento zisk ako taký nie je uvedený vo výkazoch nákladov na výrobky vyrobené v priebehu roka, ale je obsiahnutý v niekoľkých riadkových položkách vo výkaze ziskov a strát (ako je vymedzené v IAS 1). Keby sa tento zisk nezohľadnil, výrobné odvetvie Únie by bolo stratové aj v roku 2012 (strata by bola menšia ako 1 %).

(124)

Okrem toho sa priemerné výrobné náklady uvedené v tabuľke 10 predbežného nariadenia týkajú celkového objemu výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky, zatiaľ čo priemerná predajná cena sa týka len predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky prvému neprepojenému odberateľovi v Únii. Uvedené dva priemery nie sú priamo porovnateľné z týchto dôvodov:

a)

Po prvé objem výroby významne prekračuje objem predaja prvému neprepojenému odberateľovi v Únii, predovšetkým z dôvodu vývozu. V tejto súvislosti sa takisto musí zohľadniť vlastná spotreba výrobcov z Únie zaradených do vzorky; ako je však uvedené v odôvodnení 89 predbežného nariadenia, použitie na vlastnú spotrebu je zanedbateľné.

b)

Po druhé výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, sa skladá z veľkého počtu druhov výrobkov predávaných za rôzne ceny a sortiment výrobkov na trhu Únie sa líši od sortimentu na vývozných trhoch.

(125)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie CISA zisťovalo, či sa objem predaja a trhový podiel uvedený v tabuľke 7 predbežného nariadenia týka predaja neprepojeným odberateľom alebo predaja prepojeným aj neprepojeným odberateľom. Komisia opätovne pripomína odôvodnenie 102 predbežného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že makroekonomické ukazovatele, ako sú výroba alebo objem predaja, sa posudzujú na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Údaje uvedené v tabuľke 7 sa týkajú predaja prvému neprepojenému odberateľovi, ako nahlásilo združenie Eurofer. Zahrnutie predaja prepojeným stranám by znamenalo riziko dvojitého započítania.

(126)

Združenie CISA vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií ďalej tvrdilo, že rozdiel medzi objemom výroby výrobného odvetvia Únie a objemom predaja prvému neprepojenému odberateľovi v Únii je spôsobený významným predajom prepojeným odberateľom. Združenie CISA z tohto tvrdenia ďalej odvodilo, že Komisia nezozbierala a nepredložila informácie o objemoch predaja prepojeným odberateľom, a teda zverejnila len časť stavu na trhu Únie.

(127)

Uvedené podozrenia vychádzajú z nesprávneho predpokladu. Komisia znovu pripomína, že rozdiel medzi objemom výroby a objemom predaja neprepojeným odberateľom v Únii vyplýva nielen z predaja prepojeným odberateľom, ale aj z predaja odberateľom mimo Únie. V prípade výrobcov z Únie nezaradených do vzorky rozdiel môže byť spôsobený takisto predajom prvému neprepojenému odberateľovi, ktorý združenie Eurofer nemuselo nahlásiť (podľa overenia Komisie) z dôvodu spôsobu podávania hlásení opísaného vyššie v odôvodnení 125 s cieľom predísť riziku dvojitého započítania. Tabuľka 7 predbežného nariadenia sa týka len objemu predaja a trhového podielu na trhu Únie.

(128)

Združenie CISA ďalej uviedlo dva prípady, v ktorých Komisia vypracovala samostatnú analýzu prepojených a neprepojených odberateľov, a to prešetrovanie týkajúce sa vysokovýkonných roxorových tyčí s pôvodom v Bieloruskej republike (13) a prešetrovanie týkajúce sa určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (14).

(129)

Komisia znova pripomína, že v týchto prípadoch sa analýza týka vlastnej spotreby (pri plochých výrobkoch z ocele valcovaných za studena) alebo predaja prepojeným odberateľom (pri vysokovýkonných roxorových tyčiach), a netýka sa predaja prepojeným odberateľom, ako sú napríklad prepojené predajné spoločnosti. Ako je uvedené v odôvodnení 89 predbežného nariadenia, použitie na vlastnú spotrebu v prípade výrobcov z Únie je zanedbateľné.

(130)

Komisia napokon pripomína, že pokiaľ ide o ceny a ziskovosť na trhu Únie, sú relevantné len vtedy, keď sa za ne predáva medzi neprepojenými stranami.

(131)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa ziskovosti, peňažného toku, investícií, návratnosti investícií a schopnosti získavať kapitál výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 131 až 138 predbežného nariadenia.

4.5.4.   Záver o ujme

(132)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, potvrdzujú sa závery o ujme uvedené v odôvodneniach 139 až 147 predbežného nariadenia.

5.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

5.1.   Vplyv dumpingového dovozu

(133)

Združenie Eurofer tvrdilo, že dumpingový dovoz z ČĽR predstavuje „vôbec najvýznamnejší faktor ovplyvňujúci výrobné odvetvie Únie v posudzovanom období“. Ďalej uviedlo, že „objem dovozu z ČĽR sa v období rokov 2013 a 2014 zdvojnásobil a potom sa opäť zdvojnásobil v období rokov 2014 až 2015“ a že v roku 2015 objem dovozu z ČĽR „prekročil objem dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín spolu“.

(134)

Združenie Eurofer poznamenalo aj podobný vývoj pri trhových podieloch dumpingového dovozu z ČĽR a uviedlo, že „vzrástol z úrovne 4,1 % v roku 2013 na 14,4 % v roku 2015, pričom za rovnaký čas sa trhový podiel dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín znížil z 13,2 % v roku 2013 na 12,2 % v roku 2015“.

(135)

Združenie Eurofer dospelo k záveru, že „takmer celý zisk trhového podielu dumpingového čínskeho dovozu bol dosiahnutý na úkor trhového podielu výrobného odvetvia Únie“. Dodalo, že cena dumpingového čínskeho dovozu v posudzovanom období klesla takmer o 30 % a že sa zistilo, že tento dovoz podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie priemerne o 29 %.

(136)

Tým sa potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodnení 151 predbežného nariadenia o tom, že takmer nepretržitý nárast dovozu z ČĽR za vysoko podhodnotené ceny mal jasný negatívny vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie po roku 2013.

(137)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vplyvu dumpingového dovozu, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 150 až 157 predbežného nariadenia.

5.2.   Vplyv ostatných faktorov

5.2.1.   Silná konkurencia spôsobená problémami s dopytom na trhu Únie

(138)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa problémov s dopytom na trhu Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 158 až 163 predbežného nariadenia.

5.2.2.   Nízke využitie kapacity výrobcami z Únie

(139)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dôsledkov nízkeho využitia kapacity výrobcami z Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 164 až 166 predbežného nariadenia.

5.2.3.   Dovoz z iných tretích krajín

(140)

Združenie CISA tvrdilo, že „Komisia analyzovala dovoz z Ruska a Ukrajiny oddelene, a preto nenašla žiadnu známku toho, že by dovoz z týchto dvoch krajín spôsoboval výrobnému odvetviu Únie ujmu“.

(141)

Združenie CISA ďalej uviedlo, že Komisia mala uskutočniť „súhrnné vyhodnotenie dovozu z Ukrajiny a Ruska“, a dokonca „súhrnné vyhodnotenie dovozu zo všetkých troch krajín (Čína, Rusko a Ukrajina)“, a argumentovalo tým, že „počas OP nebol objem dovozu z Ukrajiny a Ruska zanedbateľný v porovnaní s trhom Únie“ a že „priemerné ceny dovozu z oboch krajín boli dokonca nižšie než ceny dovozu z Číny“.

(142)

Na základe uvedených skutočností združenie CISA dospelo k záveru, že „pokiaľ sa zistilo, že dovoz z Číny podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, tak ceny dovozu z Ukrajiny a Ruska podhodnocovali ceny výrobného odvetvia EÚ dokonca v oveľa väčšej miere. Keby Komisia uplatnia rovnakú metódu ako v prípade Číny, t. j. porovnanie ‚počiatočného bodu‘ s ‚koncovým bodom‘, zistila by, že objem predaja z uvedených dvoch krajín sa zvýšil o 41 % a podiel dovozu na trhu o 2,2 percentuálneho bodu.“

(143)

Komisia sa odvoláva na článok 3 ods. 4 základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že súhrnné vyhodnotenie je možné uskutočniť len v prípade dovozu, ktorý je predmetom antidumpingového prešetrovania. Dovoz z Ruska a Ukrajiny nie je predmetom antidumpingového prešetrovania, a preto sa nemôže súhrnne vyhodnocovať s dovozom z ČĽR.

(144)

Priemerné ceny z Ukrajiny, Ruska a ČĽR navyše nemusia byť nutne priamo porovnateľné, keďže priemerná cena je ovplyvnená sortimentom výrobkov. Oveľa významnejší je vývoj cien za posudzované obdobie. V tabuľke 13 predbežného nariadenia sa jasne ukazuje, že priemerné dovozné ceny z Ukrajiny a Ruska sa za posudzované obdobie znižovali oveľa pomalšie než dovozné ceny z ČĽR.

(145)

Trhový podiel dovozu z iných tretích krajín bol počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný, zatiaľ čo dovoz z ČĽR sa viac než strojnásobil. Vzhľadom na zvýšenie spotreby v Únii o 5 % a na zníženie trhového podielu výrobného odvetvia Únie o 10 percentuálnych bodov počas posudzovaného obdobia to znamená, že dovoz z ČĽR získal trhový podiel iba od výrobného odvetvia Únie.

(146)

Zatiaľ čo objem dovozu z ČĽR sa v posudzovanom období zvýšil takmer o 1 milión ton, objem dovozu z Ukrajiny sa zvýšil približne o 160 000 ton a z Ruska približne o 75 000 ton.

(147)

Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na oveľa nižší objem dovozu z Ukrajiny a Ruska v porovnaní s dovozom z ČĽR nič nenaznačuje, že by dovoz z týchto dvoch krajín mohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi z ČĽR a ujmou výrobného odvetvia Únie.

(148)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa účinkov dovozu z tretích krajín, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 167 až 178 predbežného nariadenia.

5.2.4.   Výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozného predaja

(149)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dôsledkov výkonnosti výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozného predaja, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 179 až 183 predbežného nariadenia.

5.2.5.   Hospodárska súťaž medzi vertikálne integrovanými výrobcami z Únie a prevalcovňami v Únii

(150)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dôsledkov hospodárskej súťaže medzi vertikálne integrovanými výrobcami z Únie a prevalcovňami v Únii, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 184 až 189 predbežného nariadenia.

5.2.6.   Nedostatočný zisk výrobcov z Únie bez ohľadu na objem dumpingového dovozu z ČĽR

(151)

Združenie CISA ďalej uviedlo, že medzi rokom 2013 a obdobím prešetrovania boli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky prevažne neziskoví a že najväčšiu stratu utrpeli v roku 2013, čo je presne rok, keď dovoz ťažkých dosiek z ČĽR dosiahol najnižšiu úroveň.

(152)

Na tento argument reaguje odôvodnenie 134 predbežného nariadenia, v ktorom sa vysvetľuje, že „zatiaľ čo ťažké straty na úrovni 12,2 % v roku 2013 sú dôsledkom veľmi nízkeho dopytu v danom roku, výrazný cenový a objemový tlak vyvíjaný na výrobné odvetvie Únie v dôsledku zvyšovania dovozu z ČĽR od roku 2014 do obdobia prešetrovania neumožnil výrobnému odvetviu Únie, aby malo prospech z dynamického rastu spotreby v Únii o 11 percentuálnych bodov.“ Ako je uvedené v odôvodnení 93 predbežného nariadenia, tento rast takmer úplne pohltil dumpingový dovoz z ČĽR.

(153)

Komisia teda dospela k záveru, že príčinou vysokej straty v roku 2013 nebol nízky objem dovozu z ČĽR, ale osobitne nízky dopyt na trhu Únie. Straty, ktoré utrpelo výrobné odvetvie Únie v rokoch 2014 a 2015, sú však spôsobené nepretržitým zvyšovaním objemu dumpingového dovozu z ČĽR.

(154)

Okrem toho Komisia uvádza, že výrobné odvetvie Únie bolo ziskové v rokoch 2011 a 2012. V roku 2011 výrobné odvetvie Únie vykázalo ziskové rozpätie vo výške 7,9 %, a to v čase, keď dovoz z ČĽR ešte nedosahoval veľký objem, ako je uvedené v odôvodnení 221 predbežného nariadenia. V roku 2012 bolo ziskové rozpätie už oveľa nižšie a dosahovalo úroveň len 1,6 % z dôvodu významnej prítomnosti dumpingového dovozu z ČĽR. Treba uviesť, že žiadna zainteresovaná strana nemala pripomienky k ziskovosti výrobného odvetvia Únie v rokoch 2011 a 2012.

5.2.7.   Vplyv „iných významných faktorov“

(155)

Združenie CISA tvrdí, že existujú „iné významné faktory“ než dumpingový dovoz z ČĽR, „ktoré spôsobujú domnelú ujmu odvetviu Únie“ a že „tým môže byť porušená príčinná súvislosť medzi údajným dumpingovým dovozom“ z ČĽR a ujmou. Združenie CISA požiadalo Komisiu, aby preskúmala svoju analýzu príčinnej súvislosti a zohľadnila všetky ostatné faktory.

(156)

V tejto súvislosti treba uviesť, že odpoveď na šesť iných faktorov uvedených vyššie je uvedená buď v predbežnom nariadení, alebo v tomto nariadení. Je preto zrejmé, že Komisia dôkladne analyzovala všetky faktory uvedené zainteresovanými stranami. Združenie CISA dokonca ani nespresnilo, ktoré „iné významné faktory“ by sa mali preskúmať okrem šiestich faktorov, ktoré už boli podrobne analyzované. Združenie len konštatovalo, že tieto faktory sú „zjavné“, ale neposkytlo žiadne ďalšie informácie. Komisia preto odmieta toto tvrdenie.

5.3.   Záver o príčinnej súvislosti

(157)

Na základe uvedených skutočností a keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 190 až 194 predbežného nariadenia.

6.   ZÁUJEM ÚNIE

(158)

Združenie CISA uviedlo, že v posudzovanom období výrobcovia z Únie mali na trhu Únie podiel presahujúci 70 %. Tvrdilo, že dominujú na trhu Únie a jediným vážnym zdrojom konkurencie je dovoz z ČĽR.

(159)

Komisia poznamenáva, že združenie CISA si neuvedomuje skutočnosť, že výrobcovia z Únie si konkurujú navzájom medzi sebou a s dovozom z ČĽR a iných tretích krajín, ktoré majú trhový podiel 12,2 %, ako sa uvádza v tabuľke 13 predbežného nariadenia; okrem toho nič nenaznačuje, že by neexistovala hospodárska súťaž medzi výrobcami z Únie.

(160)

Po prijatí predbežných opatrení jeden dovozca takisto tvrdil, že uložením antidumpingových opatrení sa umelo obmedzí hospodárska súťaž na trhu Únie a vznikne oligopolný trh v segmente „špeciálnych ťažkých dosiek“, keďže tento segment už teraz ovláda len jeden subjekt.

(161)

Komisia však poznamenáva, že uvedená strana nepredložila nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia. Naopak v informáciách, ktoré predložilo združenie Eurofer v rámci pripomienok ku konečnému poskytnutiu informácií, je uvedených viacero výrobcov z Únie, ktorí ponúkajú rôzne druhy „špeciálnych ťažkých dosiek“.

(162)

Komisia si uvedomuje, že uloženie ciel môže znížiť počet konkurentov v určitých segmentoch „špeciálnych ťažkých dosiek“ na trhu Únie. V rámci antidumpingového prešetrovania sa však nevymedzuje výrobok a zemepisné trhy a neposudzuje sa trhová sila a jej pravdepodobný vývoj. Preto sa v rámci predmetného prešetrovania nemohlo a ani nemuselo zisťovať, či hrozí riziko vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia na jednom z trhov v zmysle práva o hospodárskej súťaži.

(163)

Od Komisie sa požaduje, aby v analýze záujmu Únie zohľadnila ostatné politiky Únie, ako je napríklad politika hospodárskej súťaže. Tieto úvahy si však vyžadujú ďalšie prešetrovanie len v tých prípadoch, keď existujú konkrétne dôkazy o dominantnom postavení a jeho možnom zneužití. Tvrdenia zainteresovaných strán nedosiahli uvedenú hranicu.

(164)

Komisia v každom prípade znova pripomína, že cieľom zavedenia antidumpingových ciel je vylúčiť vplyv dumpingu spôsobujúceho ujmu, ktorý bol zistený vo všetkých segmentoch ťažkých dosiek a že z dominantného postavenia na trhu nevyplýva jeho zneužitie. Keby zainteresované strany v budúcnosti zistili správanie, ktoré by mohlo byť porušením pravidiel hospodárskej súťaže, môžu využiť právo na podanie podnetu príslušnému orgánu na ochranu hospodárskej súťaže.

(165)

Po prijatí predbežných opatrení jeden dovozca uviedol, že uloženie antidumpingových opatrení by nemalo viesť k zvýšeniu cien na trhu Únie.

(166)

Komisia znovu pripomína, že účelom antidumpingových opatrení je vylúčiť dôsledky dumpingu spôsobujúceho ujmu, ktoré narušujú obchod. Vplyv uvedených opatrení na ceny závisí od cenových rozhodnutí jednotlivých trhových subjektov a ako taký ho nemožno predvídať. K zvýšeniu cien môže dôjsť vtedy, keď trhové sily dospejú k záveru, že na nenarušenom trhu by mali prevládať vyššie ceny.

(167)

Združenie CISA takisto tvrdilo, že používatelia v Únii potrebujú konkurenčné a stabilné zdroje dodávok a že uloženie antidumpingových opatrení „pravdepodobne povedie k veľkým stratám a/alebo presunutiu pracovných miest v nadväzujúcich výrobných odvetviach z Európskej únie“.

(168)

V období prešetrovania bolo však v Únii 30 výrobcov a existoval dovoz z viacerých krajín vrátane Ruska a Ukrajiny, vďaka čomu boli zabezpečené stabilné dodávky ťažkých dosiek pre používateľov v Únii. Žiadni používatelia v nadväzujúcich odvetviach takisto neposkytli dôkaz o tom, že by neboli schopní obstarať si ťažké dosky z dôvodu uloženia antidumpingových opatrení. Pokiaľ ide o riziko veľkej straty a/alebo presunu pracovných miest z Únie, podobné tvrdenie uviedlo len jedno nadväzujúce výrobné odvetvie, a to výrobca stožiarov veterných turbín. Odpoveď na toto tvrdenie je uvedená nižšie.

(169)

Ad hoc združenie používateľov v nadväzujúcich výrobných odvetviach (stožiare veterných turbín) uviedlo, že zavedenie opatrení týkajúcich sa ťažkých dosiek vyvolá riziko premiestnenia výroby stožiarov veterných turbín do ČĽR a v budúcnosti spôsobí problémy s bezpečnosťou dodávok hotových vyrobených stožiarov veterných turbín alebo polotovarov na ich výrobu. Tento argument predložil takisto jeden dovozca v pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií v súvislosti so stožiarmi veterných turbín, ako aj s ďalšími časťami systémov využívajúcich veternú energiu.

(170)

Komisia odmieta tieto tvrdenia, keďže zainteresované strany ich nepodložili žiadnym dôkazom ani analýzou, napríklad tým, že by sa výrobcovia stožiarov veterných turbín prihlásili v časových lehotách stanovených v oznámení o začatí konania, zaslali vyplnený dotazník, v ktorom by presnejšie uviedli druhy ťažkých dosiek používaných v tomto výrobnom odvetví, a poskytli analýzu toho, či sú tieto druhy ťažkých dosiek zameniteľné s druhmi ťažkých dosiek používanými v iných výrobných odvetviach.

(171)

Komisia uvádza, že z informácií v dokumentácii vyplýva, že výrobcovia stožiarov veterných turbín by nemali prospech z vylúčenia „špeciálnych ťažkých dosiek“ z vymedzenia výrobku, ako je opísané v odôvodnení 42. Jedinou odpoveďou na ich znepokojenie by bolo vylúčenie ťažkých dosiek určených na výrobu stožiarov veterných turbín z dôvodu záujmu Únie. V tejto fáze však výrobcovia stožiarov veterných turbín neposkytli nijakú konkrétnu a podrobnú analýzu, a to ani vysvetlenie vplyvu uloženia ciel na ich výrobné náklady a ich schopnosť preniesť tieto náklady na svojich odberateľov, ktorou by toto vylúčenie odôvodnili.

(172)

Komisia ďalej konštatuje, že výrobcovia stožiarov veterných turbín môžu v riadne odôvodnených prípadoch požiadať o priebežné revízne prešetrovanie záujmu Únie na opatreniach v oblasti ťažkých dosiek. Pri prešetrovaní sa navyše nezistili nijaké známky toho, že by výrobné odvetvie Únie ohrozovalo operácie používateľov. Takéto správanie sa nepredpokladá pri normálnom fungovaní trhových síl.

(173)

Jeden dovozca tvrdil, že vylúčenie „špeciálnych ťažkých dosiek“ z vymedzenia výrobku je v záujme Únie, keďže údajne „niekoľko kľúčových odvetví“ v Únii, ako je napríklad „výroba strojov a energetický sektor“, je závislých od dovozu „špeciálnych ťažkých dosiek“ z ČĽR. Žiadny z používateľov z uvedených výrobných odvetví sa však neprihlásil, aby podporil toto tvrdenie.

(174)

Dovozca ďalej uviedol, že „špeciálne ťažké dosky“ hrubšie ako 150 mm vyrábajú len traja výrobcovia z Únie. Pokiaľ ide o výrobu dosiek s vysokou medzou pevnosti, kalených a popúšťaných dosiek a ťažkých dosiek odolných proti oderu, výrobu údajne kontrolujú len štyria výrobcovia z Únie. Dovozca na základe toho tvrdí, že nadväzujúce výrobné odvetvie Únie „už dnes trpí nedostatočnými dodávkami a prudkým zvýšením predajných cien“ a že tento nedostatok možno vyvážiť len dovozom „špeciálnych ťažkých dosiek“ z ČĽR.

(175)

Združenie CISA ďalej uviedlo, že nedostatočné dodávky by sa rovnako mohli dotknúť používateľov „špeciálnych ťažkých dosiek“ v odvetví tvarovania kovov z dôvodu veľmi obmedzeného počtu európskych výrobcov „špeciálnych ťažkých dosiek“. Žiadny používateľ v nadväzujúcom výrobnom odvetví však nepoukázal na problém nedostatočných dodávok.

(176)

Komisia odmieta tvrdenia uvedené v odôvodneniach 173 až 175, keďže zainteresované strany nepodložili svoje tvrdenia nijakým dôkazom ani analýzou. Naopak, prešetrovaním sa zistil prudký pokles cien ťažkých dosiek v Únii v posudzovanom období. Pri prešetrovaní sa takisto preukázalo, že výrobné odvetvie Únie má významnú nevyužitú kapacitu z dôvodu nepretržitého znižovania využitia kapacít. Podľa tvrdenia združenia CISA je objem „špeciálnych ťažkých dosiek“ vyvážaných z ČĽR zanedbateľný.

(177)

Po konečnom poskytnutí informácií sa jeden dovozca vrátil k tejto otázke vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií. Nepredložil však nijaké nové podstatné argumenty.

(178)

Keďže neboli predložené nijaké faktické dôkazy o údajných nedostatočných dodávkach z dôvodu prijatia antidumpingových opatrení, Komisia nemôže dospieť k záveru, že by uloženie takých opatrení viedlo k nedostatočným dodávkam „špeciálnych ťažkých dosiek“.

6.1.   Záver týkajúci sa záujmu Únie

(179)

Súhrnne možno konštatovať, že žiadne z tvrdení predložených zainteresovanými stranami nepreukázalo, že existujú presvedčivé dôvody proti uloženiu opatrení na dovoz dotknutého výrobku z ČĽR.

(180)

Akékoľvek negatívne vplyvy na neprepojených používateľov zmierňuje dostupnosť alternatívnych zdrojov dodávok. Pozitívne účinky antidumpingových opatrení na trh Únie, najmä na výrobné odvetvie Únie, prevažujú nad potenciálnymi negatívnymi vplyvmi na iné záujmové skupiny.

(181)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa záujmu Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 195 až 215 predbežného nariadenia.

7.   RETROAKTÍVNE ULOŽENIE ANTIDUMPINGOVÝCH CIEL

(182)

Ako je uvedené vyššie v odôvodnení 4, Komisia na základe žiadosti združenia Eurofer zaviedla registráciu dovozu ťažkých dosiek s pôvodom v ČĽR. Registroval sa dovoz v období od 11. augusta 2016 do zavedenia predbežných opatrení 7. októbra 2016.

(183)

Podľa článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia môžu byť clá zavedené retroaktívne, ak „okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania, existuje ďalší podstatný nárast dovozu, pri ktorom je pravdepodobné, že z hľadiska jeho načasovania a objemu a ďalších okolností vážne naruší nápravný účinok konečného antidumpingového cla, ktoré sa má uplatniť“.

7.1.   Pripomienky k možnému retroaktívnemu uloženiu antidumpingových ciel

(184)

Združenie CISA uviedlo, že akékoľvek prípadné retroaktívne opatrenia by mali negatívny vplyv na dovozcov, keďže by „zbytočne museli platiť dodatočné náklady“ z dôvodu hradenia antidumpingových ciel. Podľa združenia CISA dovozcovia „nemajú v úmysle hromadiť dotknutý výrobok“ z ČĽR a dovoz, ktorý bol zaregistrovaný, predstavoval zvyšnú časť starých zmlúv uzatvorených pred začiatkom konania. Združenie CISA napokon tvrdilo, že „neočakávané clo vytvorí straty“ na strane dovozcov a používateľov v Únii.

(185)

Združenie na záver argumentovalo tým, že „registrácia dovozu a hrozba retroaktívneho uplatnenia opatrení nie je nič iné ako vytvorenie ďalšej prekážky na ochranu obchodu s cieľom prinútiť dovozcov v EÚ, aby prestali dovážať z Číny dokonca skôr, ako sa preukáže, že tento dovoz poškodzuje výrobné odvetvie EÚ“.

7.2.   Dovozné štatistiky

(186)

Z dovozných štatistík vypracovaných agentúrou Eurostat a uvedených v nasledujúcej tabuľke 1 vyplýva, že dovoz ťažkých dosiek z ČĽR po období prešetrovania významne klesol.

Tabuľka 1

Vývoj priemerného mesačného objemu dovozu

 

Mesačný priemer v OP

Mesačný priemer marec – september 2016

Mesačný priemer marec – október 2016

Objem dovozu z ČĽR (v tonách)

113 262

84 669

76 562

Vývoj oproti OP (%)

neuvádza sa

– 25,2

– 32,4

Zdroj: Eurostat.

7.3.   Záver týkajúci sa retroaktivity

(187)

Komisia dospela k záveru, že keďže nedošlo k žiadnemu podstatnému zvýšeniu dovozu, nie je splnená zákonná podmienka retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia. Preto by sa clo nemalo na registrovaný dovoz uložiť retroaktívne.

8.   KONEČNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

8.1.   Úroveň odstránenia ujmy

(188)

Ako je uvedené v odôvodnení 222 predbežného nariadenia, Komisia určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v ČĽR počas obdobia prešetrovania, náležite upravenej o náklady po dovoze a clo, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie počas obdobia prešetrovania.

(189)

Združenie CISA uviedlo viacero pripomienok k metóde výpočtu ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie v priebehu obdobia prešetrovania v danom prípade.

(190)

Združenie CISA sa najskôr pýtalo, prečo Komisia použila metódu, v ktorej pripočítala k predajným cenám výrobného odvetvia Únie stratu utrpenú v období prešetrovania a potom pripočítala cieľové ziskové rozpätie 7,9 % namiesto toho, aby pripočítala cieľový zisk k výrobným nákladom.

(191)

Voľba medzi dvoma metódami použitými Komisiou na určenie úrovne odstránenia ujmy vždy závisí od konkrétneho prípadu. Ak neexistujú porovnateľné predajné transakcie výrobného odvetvia Únie, cena, ktorá nespôsobuje ujmu, sa často stanovuje tak, že sa k celkovým nákladom pripočíta cieľový zisk. V tomto prípade však boli k dispozícii porovnateľné predaje.

(192)

Dôvodom je, že podobný výrobok predávaný výrobným odvetvím Únie tvorili stovky druhov výrobku a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky si vytvorili rozsiahlu sieť prepojených spoločností vrátane oceliarskych servisných centier, ktorým vznikajú náklady a ktoré nie sú zaznamenané v účtovných knihách výrobcov z Únie zaradených do vzorky takým spôsobom, ktorý by umožňoval ľahké priradenie k jednotlivým číslam PCN. Z uvedených dôvodov nebolo možné zozbierať informácie o nákladoch pre jednotlivé PCN nielen od výrobných spoločností, ale aj od všetkých prepojených predajných spoločností (predovšetkým od oceliarskych servisných centier) v Únii a určiť tak celkové ceny jednotlivých PCN.

(193)

Komisia namiesto toho stanovila celkové náklady každého PCN tak, že k váženej priemernej predajnej cene pripočítala váženú priemernú stratu, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Potom sa k celkovým nákladom stanoveným týmto spôsobom pripočítalo cieľové ziskové rozpätie vo výške 7,9 %, ku ktorému neboli doručené žiadne pripomienky po prijatí predbežných opatrení.

(194)

Združenie CISA napokon uviedlo, že použitá metóda bola „nesprávna“ a že obidve metódy „viedli k úplne odlišným výsledkom“. Predložilo príklad s hypotetickými výrobnými nákladmi a hypotetickou predajnou cenou, z ktorého údajne vyplýva, že nie je správne počítať cieľovú cenu na základe predajnej ceny.

(195)

Komisia poznamenáva, že keďže väčšina informácií použitých v príklade je hypotetických a neopiera sa o skutočné údaje, výsledok takéhoto príkladu nemôže preukázať, že metóda použitá v danom konkrétnom prípade je nesprávna. Komisia preto nemôže považovať tento argument za dôkaz. Keby bola k dispozícii rovnaká úroveň podrobných informácií, obidve metódy by viedli k podobným výsledkom.

(196)

Združenie CISA na záver tvrdilo, že „ak väčšinu PCN vyvezených čínskymi vyvážajúcimi výrobcami predávajú menej ako traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, mala by sa spochybniť reprezentatívnosť údajov o predaji získaných od výrobcov z EÚ zaradených do vzorky, a tak by sa malo dospieť k záveru, že výpočet rozpätia podhodnotenia na tomto základe je pomerne diskutabilný. Odhliadnuc od skutočnosti, že ujmu možno ťažko dokázať, keď výrobné odvetvie v Únii ani nevyrába/nepredáva druhy vyvážané čínskymi vyvážajúcimi výrobcami.“

(197)

Komisia poznamenáva, že keďže do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, skutočnosť, že „väčšinu PCN vyvezených čínskymi vyvážajúcimi výrobcami predávajú menej ako traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky“, neznamená, že výrobné odvetvie Únie alebo dokonca výrobcovia z Únie zaradení do vzorky ich vôbec nepredávajú. Znamená to len toľko, že nie všetci traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávajú všetky PCN vyvážané vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR zaradenými do vzorky.

(198)

Komisia takisto konštatuje, že nie všetci vyvážajúci výrobcovia z ČĽR zaradení do vzorky vyvážali do Únie rovnaké PCN. Prevažnú väčšinu PCN, ktoré do Únie vyvážajú vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky (ktorí z hľadiska objemu predstavujú viac ako 90 % tohto vývozu), vyrába jeden alebo viac výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(199)

Po konečnom poskytnutí informácií sa združenie CISA vrátilo k tejto otázke vo svojich pripomienkach a v rámci vypočutia.

(200)

Vyvodilo záver, že výrobné odvetvie Únie možno neoznámilo správne údaje a využívalo zvýhodnené zaobchádzanie, čo porušuje práva ostatných strán na objektívne, nestranné a nediskriminačné prešetrenie. Toto údajné zvýhodnené zaobchádzanie s odvetvím Únie bolo doložené aj zhovievavosťou Komisie voči nemu v prípade neposkytnutia určitých dôležitých informácií (združenie CISA poukázalo na úroveň informácií o výrobných nákladoch).

(201)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa zvýhodneného zaobchádzania, toto tvrdenie sa zamieta. Predmetná vec sa týka znenia v odôvodneniach 191 až 193 uvedených vyššie. Komisia v nich uvádza dôvod výberu jednej z dvoch metód, ktoré použila na určenie úrovne odstránenia ujmy.

(202)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 217 až 223 predbežného nariadenia.

8.2.   Ponuka záväzkov

(203)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden vyvážajúci výrobca z ČĽR predložil Komisii ponuku cenových záväzkov. Stanovovali sa v nej minimálne dovozné ceny (ďalej len „MDC“) pre druhy ťažkých dosiek predávané do Únie vyvážajúcim výrobcom z ČĽR a takisto ponúkol metódu indexácie MDC na základe cien hlavných surovín.

(204)

Komisia odmietla ponuku cenových záväzkov z dôvodu vysokého rizika krížovej kompenzácie ceny, keďže rozdiel minimálnych dovozných cien odlišných druhov, ktoré nemožno jednoducho rozlíšiť, je príliš veľký a metóda indexácie je príliš zložitá. Okrem toho štruktúra vývozných predajných kanálov vyvážajúceho výrobcu a paralelného vývozného predaja ostatných výrobkov by neumožňovala riadne monitorovanie, z čoho vyplýva, že možnosť krížovej kompenzácie prostredníctvom iných výrobkov predávaných prepojenými spoločnosťami vyvážajúceho výrobcu je príliš vysoká.

(205)

Vyvážajúci výrobca bol informovaný o dôvodoch zamietnutia jeho ponuky záväzkov a dostal možnosť predložiť pripomienky.

8.3.   Konečné opatrenia

(206)

So zreteľom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa na dovoz dotknutého výrobku mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia na úrovni odstránenia ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(207)

Na základe uvedených skutočností sa sadzba, pri ktorej bude uložené konečné antidumpingové clo, stanoví tak, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke 2:

Tabuľka 2

Dumpingové rozpätie, úroveň odstránenia ujmy a colná sadzba

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie (v %)

Úroveň odstránenia ujmy (v %)

Clo (v %)

Nanjing Iron and Steel Co., Ltd.

120,1

73,1

73,1

Minmetals Yingkou Medium Plate Co., Ltd

126,0

65,1

65,1

Wuyang Iron and Steel Co., Ltd a Wuyang New Heavy & Wide Steel Plate Co., Ltd

127,6

73,7

73,7

Iné spolupracujúce spoločnosti

125,5

70,6

70,6

Všetky ostatné spoločnosti

127,6

73,7

73,7

Zdroj: Prešetrovanie.

(208)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas uvedeného prešetrovania vo vzťahu k týmto spoločnostiam. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne pri dovoze dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR, ktorý vyrábajú dané spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovezený dotknutý výrobok vyrobený akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu použiť a platí pre ne sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(209)

Každá žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mala bezodkladne adresovať Komisii (15) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách činností spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a vývozným predajom, ktoré sú spojené napríklad s príslušnou zmenou názvu alebo príslušnou zmenou výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby sa nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú individuálne colné sadzby.

(210)

V záujme riadneho presadzovania antidumpingového cla by sa sadzba cla pre „všetky ostatné spoločnosti“ mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nerealizovali žiadny vývoz do Únie.

8.4.   Konečný výber predbežných ciel

(211)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené predbežným nariadením, mali s konečnou platnosťou vybrať.

(212)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz plochých výrobkov z nelegovanej alebo legovanej ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele, kremíkovej elektroocele, nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele), valcovaných za tepla, neplátovaných, nepokovovaných ani nepotiahnutých, nie vo zvitkoch, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou a s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 7208 51 20, ex 7208 51 91, ex 7208 51 98, ex 7208 52 91, ex 7208 90 20, ex 7208 90 80, 7225 40 40, ex 7225 40 60 a ex 7225 99 00 (kódy TARIC: 7208512010, 7208519110, 7208519810, 7208529110, 7208902010, 7208908020, 7225406010, 7225990035, 7225990040) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Na výrobok opísaný v odseku 1 a vyrábaný ďalej uvedenými spoločnosťami sa uplatňujú tieto sadzby konečného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením:

Spoločnosť

Clo (v %)

Doplnkový kód TARIC

Nanjing Iron and Steel Co., Ltd.

73,1

C143

Minmetals Yingkou Medium Plate Co., Ltd

65,1

C144

Wuyang Iron and Steel Co., Ltd a Wuyang New Heavy & Wide Steel Plate Co., Ltd

73,7

C145

Ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe

70,6

 

Všetky ostatné spoločnosti

73,7

C999

3.   Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňujú sa príslušné platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/1777 sa vyberajú s konečnou platnosťou.

Článok 3

Ak akýkoľvek nový vyvážajúci výrobca v Čínskej ľudovej republike poskytne Komisii dostatočné dôkazy o tom, že:

počas obdobia prešetrovania (od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015) nevyvážal do Únie výrobok opísaný v článku 1 ods. 1,

nie je prepojený so žiadnym z vývozcov ani výrobcov v Čínskej ľudovej republike, na ktorých sa vzťahujú opatrenia uložené týmto nariadením,

v skutočnosti vyvážal do Únie dotknutý výrobok po období prešetrovania, na ktorom sa opatrenia zakladajú, alebo vstúpil do neodvolateľného zmluvného záväzku vyvážať značné množstvo do Únie,

po tom, ako sa všetkým zainteresovaným stranám poskytne možnosť zaslať pripomienky, sa článok 1 ods. 2 mení tak, že sa nový vyvážajúci výrobca dopĺňa k spolupracujúcim spoločnostiam nezaradeným do vzorky, na ktoré sa vzťahuje vážená priemerná colná sadzba.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. februára 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1777 zo 6. októbra 2016, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých ťažkých dosiek z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 272, 7.10.2016, s. 5).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1357 z 9. augusta 2016, ktorým sa zavádza registrácia dovozov určitých ťažkých dosiek z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 215, 10.8.2016, s. 23).

(4)  Oceľ iná ako stavebná, oceľ na výstavbu lodí, oceľ na tlakové nádoby, ocele na cementovanie, kalenie a popúšťanie, potrubná oceľ a oceľ odolná proti oderu.

(5)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 102/2012 z 27. januára 2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Ukrajine, ktoré bolo rozšírené na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Maroka, Moldavska a Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách, po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009, a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa preskúmania pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu oceľových lán a káblov s pôvodom v Južnej Afrike podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 36, 9.2.2012, s. 1).

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 925/2009 z 24. septembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 262, 6.10.2009, s. 1).

(7)  Oznámenie o začatí konania [2016/C 459/11] (Ú. v. EÚ C 459, 9.12.2016, s. 17).

(8)  Rozhodnutie Komisie č. 283/2000/ESUO (Ú. v. ES L 31, 5.2.2000, s. 15), odôvodnenia 9 až 12.

(9)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1106/2013 z 5. novembra 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 298, 8.11.2013, s. 1), odôvodnenie 16.

(10)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1953 z 29. októbra 2015, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Japonsku, Kórejskej republike, Ruskej federácii a Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2015, s. 109).

(11)  Vec T-2/95, Industrie des poudres sphériques.

(12)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1246 z 28. júla 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz vysokoodolných oceľových výstužných tyčí do betónu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 204, 29.7.2016, s. 70).

(13)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/113 z 28. januára 2016, ktorým sa ukladá dočasné antidampingové clo na dovoz vysokoodolných oceľových výstužných tyčí do betónu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 23, 29.1.2016, s. 16).

(14)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/181 z 10. februára 2016, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ L 37, 12.2.2016, s. 1).

(15)  Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre obchod, Riaditeľstvo H, 1049 Brusel, Belgicko.


PRÍLOHA

Čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky

Názov

Mesto

Doplnkový kód TARIC

Angang Steel Company Limited

Anshan, Liao-ning

C150

Inner Mongolia Baotou Steel Union Co., Ltd.

Baotou, Vnútorné Mongolsko

C151

Zhangjiagang Shajing Heavy Plate Co., Ltd.

Zhangjiagang, Ťiang-su

C146

Jiangsu Tiangong Tools Company Limited

Danyang, Ťiang-su

C155

Jiangyin Xingcheng Special Steel Works Co., Ltd.

Jiangyin, Ťiang-su

C147

Laiwu Steel Yinshan Section Co., Ltd.

Laiwu, Šan-tung

C154

Nanyang Hanye Special Steel Co., Ltd.

Xixia, Chenan

C152

Qinhuangdao Shouqin Metal Materials Co., Ltd.

Qinhuangdao, Che-pej

C153

Shandong Iron & Steel Co., Ltd., Jinan Company

Jinan, Šan-tung

C149

Wuhan Iron and Steel Co., Ltd.

Wuhan, Chu-pej

C156

Xinyu Iron & Steel Co., Ltd.

Xinyu, Ťiang-si

C148


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/42


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/337

z 27. februára 2017,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1375/2007 o dovozoch zvyškov z výroby škrobu z kukurice zo Spojených štátov amerických

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 178,

keďže:

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1375/2007 (2) obsahuje ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby zvyšky z výroby škrobu z kukurice dovážané zo Spojených štátov amerických zodpovedali dohodnutému vymedzeniu taríf. Príloha I k uvedenému nariadeniu obsahuje vzor osvedčenia o súlade vydaný priemyslom mokrého mletia Spojených štátov.

(2)

Spoločnosť potvrdzujúca prijatie osvedčenia od výrobcov a vydávajúca osvedčenie o súlade sa zmenila. Preto je potrebné názov spoločnosti na osvedčení o súlade zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(3)

Aby bolo možné používať osvedčenia vydané predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, malo by sa vydať príslušné ustanovenie.

(4)

Nariadenie (ES) č. 1375/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1375/2007 sa vzor „Osvedčenie o súlade“ nahrádza vzorom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Osvedčenia vydané v súlade s nariadením (ES) č. 1375/2007 predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia zostávajú v platnosti.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. februára 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1375/2007 z 23. novembra 2007 o dovozoch zvyškov z výroby škrobu z kukurice zo Spojených štátov amerických (Ú. v. EÚ L 307, 24.11.2007, s. 5).


PRÍLOHA

Image


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/45


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/338

z 27. februára 2017,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. februára 2017

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ

Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

EG

232,7

MA

95,7

TR

98,6

ZZ

142,3

0707 00 05

MA

64,9

TR

199,6

ZZ

132,3

0709 91 00

EG

113,1

ZZ

113,1

0709 93 10

MA

55,2

TR

163,9

ZZ

109,6

0805 10 22 , 0805 10 24 , 0805 10 28

EG

46,9

IL

78,9

MA

47,0

TN

49,5

TR

75,0

ZZ

59,5

0805 21 10 , 0805 21 90 , 0805 29 00

EG

100,8

IL

125,6

MA

103,8

TR

88,3

ZZ

104,6

0805 22 00

IL

117,0

MA

97,2

ZZ

107,1

0805 50 10

EG

82,4

TR

74,4

ZZ

78,4

0808 30 90

CL

125,5

CN

85,6

ZA

109,7

ZZ

106,9


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


ROZHODNUTIA

28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/47


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/339

zo 14. decembra 2016

o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2016

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (1), a najmä na jej bod 14 druhý pododsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

V článku 13 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (2) sa ustanovuje rezerva na nepredvídané udalosti do výšky 0,03 % hrubého národného dôchodku Únie.

(2)

V súlade s článkom 6 uvedeného nariadenia Komisia vypočítala absolútnu výšku rezervy na nepredvídané udalosti na rok 2016 (3).

(3)

Po preskúmaní všetkých ostatných finančných možností reagovania na nepredvídané okolnosti v rámci stropu viazaných rozpočtových prostriedkov okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo) viacročného finančného rámca a po mobilizácii nástroja flexibility v plnej výške 1 530 miliónov EUR, ktorá je k dispozícii na rok 2016, sa javí byť potrebné mobilizovať rezervu na nepredvídané udalosti v záujme riešenia potrieb vyplývajúcich z migračnej, utečeneckej a bezpečnostnej krízy, a to zvýšením viazaných rozpočtových prostriedkov vo všeobecnom rozpočte Európskej únie na rozpočtový rok 2016 nad rámec stropu týchto prostriedkov v okruhu 3.

(4)

So zreteľom na túto veľmi špecifickú situáciu je splnená podmienka poslednej možnosti stanovená v článku 13 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2016 sa nad rámec stropu viazaných rozpočtových prostriedkov v okruhu 3 viacročného finančného rámca mobilizuje rezerva na nepredvídané udalosti vo výške 240,1 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch.

Článok 2

Suma 240,1 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch uvedená v článku 1 sa plne kompenzuje rezervou v rámci stropu viazaných rozpočtových prostriedkov okruhu 5 (Administratíva) viacročného finančného rámca na rozpočtový rok 2016.

Článok 3

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Štrasburgu 14. decembra 2016.

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

I. KORČOK


(1)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(2)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

(3)  Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 22. mája 2015 o technických úpravách finančného rámca na rok 2016 podľa vývoja HND, [COM(2015) 320].


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/49


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/340

zo 14. decembra 2016

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Nemecku

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (1), a najmä na jeho článok 4 ods. 3,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (2), a najmä na jej bod 11,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Cieľom Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“) je umožniť Únii reagovať rýchlym, účinným a pružným spôsobom na núdzové situácie a prejaviť solidaritu s obyvateľstvom oblastí postihnutých živelnými pohromami.

(2)

Fond nemá prekročiť maximálnu ročnú sumu 500 000 000 EUR (v cenách roku 2011), ako je stanovené v článku 10 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3).

(3)

Dňa 19. augusta 2016 Nemecko predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v nadväznosti na niekoľko veľmi intenzívnych krátkodobých povodní, ktoré v máji a júni 2016 postihli región Niederbayern (Dolné Bavorsko).

(4)

Žiadosť Nemecka spĺňa podmienky na poskytnutie finančného príspevku z fondu, ako sa stanovuje v článku 4 nariadenia (ES) č. 2012/2002.

(5)

Fond by sa mal preto mobilizovať s cieľom poskytnúť finančný príspevok Nemecku.

(6)

S cieľom minimalizovať čas potrebný na mobilizáciu fondu by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať odo dňa jeho prijatia,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2016 sa mobilizuje Fond solidarity Európskej únie s cieľom poskytnúť Nemecku sumu 31 475 125 EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 14. decembra 2016.

V Štrasburgu 14. decembra 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

I. KORČOK


(1)  Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(3)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/51


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/341

zo 14. decembra 2016

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Španielska – EGF/2016/004 ES/Comunidad Valenciana automotive

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (1), a najmä na jeho článok 15 ods. 4,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (2), a najmä na jej bod 13,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (ďalej len „EGF“) bol zriadený s cieľom poskytovať podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení, a samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré ukončili činnosť z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie, z dôvodu pokračovania celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy či z dôvodu novej celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce.

(2)

Ako sa stanovuje v článku 12 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3), EGF nesmie prekročiť maximálnu ročnú sumu 150 miliónov EUR (v cenách z roku 2011).

(3)

Španielsko predložilo 21. júna 2016 žiadosť o mobilizáciu prostriedkov z EGF v súvislosti s prepúšťaním v 29 podnikoch automobilového priemyslu na svojom území. Žiadosť bola doplnená o dodatočné informácie v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013. Táto žiadosť spĺňa požiadavky na stanovenie finančného príspevku z EGF podľa článku 13 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013.

(4)

V súlade s článkom 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 sa žiadosť Španielska považuje za prijateľnú, keďže prepúšťanie má vážny dosah na zamestnanosť a miestne, regionálne a celoštátne hospodárstvo.

(5)

Preto by sa v súvislosti so žiadosťou predloženou Španielskom mal mobilizovať EGF s cieľom poskytnúť finančný príspevok vo výške 856 800 EUR.

(6)

S cieľom skrátiť čas potrebný na mobilizáciu EGF na minimum by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať odo dňa jeho prijatia,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2016 sa mobilizuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom poskytnúť sumu 856 800 EUR vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 14. decembra 2016.

V Štrasburgu 14. decembra 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

I. KORČOK


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.

(2)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(3)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/53


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/342

zo 14. decembra 2016

o mobilizácii nástroja flexibility na financovanie okamžitých rozpočtových opatrení na riešenie pretrvávajúcej migračnej, utečeneckej a bezpečnostnej krízy

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (1), a najmä na jej bod 12,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Nástroj flexibility je zavedený s cieľom umožniť financovanie jasne určených výdavkov, ktoré sa nemohli financovať v rámci limitov stropov dostupných pre jeden alebo viacero iných okruhov.

(2)

Strop ročnej sumy pre nástroj flexibility je 471 miliónov EUR (ceny roku 2011), ako sa stanovuje v článku 11 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (2).

(3)

Vzhľadom na naliehavé potreby treba mobilizovať významné dodatočné sumy na financovanie opatrení, ktorých cieľom je zmierniť migračnú, utečeneckú a bezpečnostnú krízu.

(4)

Po preskúmaní všetkých možností prerozdelenia rozpočtových prostriedkov v rámci stropu výdavkov pre okruh 3 (Bezpečnosť a občianstvo) sa ukazuje, že z nástroja flexibility treba mobilizovať 530,0 miliónov EUR nad rámec stropu v okruhu 3 s cieľom doplniť finančné prostriedky dostupné vo všeobecnom rozpočte Únie na rozpočtový rok 2017 na financovanie opatrení v oblasti migrácie, utečencov a bezpečnosti.

(5)

Na základe očakávaného profilu platieb by sa platobné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce mobilizácii nástroja flexibility mali rozdeliť na niekoľko rozpočtových rokov podľa nasledujúceho odhadu: 238,3 milióna EUR na rok 2017, 91,0 miliónov EUR na rok 2018, 141,9 milióna EUR na rok 2019 a 58,8 milióna EUR na rok 2020.

(6)

S cieľom minimalizovať čas potrebný na mobilizáciu nástroja flexibility by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať od začiatku rozpočtového roku 2017,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   V rámci všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2017 sa nástroj flexibility zmobilizuje na poskytnutie sumy vo výške 530,0 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo).

Táto suma sa použije na financovanie opatrení na riešenie pretrvávajúcej migračnej, utečeneckej a bezpečnostnej krízy.

2.   Na základe očakávaného profilu platieb budú platobné rozpočtové prostriedky na mobilizáciu nástroja flexibility pridelené takto:

a)

238,3 milióna EUR v roku 2017,

b)

91,0 miliónov EUR v roku 2018,

c)

141,9 milióna EUR v roku 2019,

d)

58,8 milióna EUR v roku 2020.

Konkrétne sumy na jednotlivé rozpočtové roky budú schválené v súlade s ročným rozpočtovým postupom.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2017.

V Štrasburgu 14. decembra 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

I. KORČOK


(1)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(2)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/55


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/343

zo 14. decembra 2016

o mobilizácii Fondu solidarity EÚ s cieľom zabezpečiť vyplácanie záloh v rámci všeobecného rozpočtu Únie na rok 2017

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (1), a najmä na jeho článok 4a ods. 4,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (2), a najmä na jej bod 11,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Cieľom Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“) je umožniť Únii reagovať rýchlym, účinným a pružným spôsobom na núdzové situácie, aby sa prejavila solidarita s obyvateľstvom v regiónoch postihnutých prírodnými katastrofami.

(2)

Fond nemá prekročiť maximálnu sumu 500 000 000 EUR (v cenách roku 2011), ako je stanovené v článku 10 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3).

(3)

V článku 4a ods. 4 nariadenia (ES) č. 2012/2002 sa stanovuje, že, ak je to potrebné s cieľom zabezpečiť včasnú dostupnosť rozpočtových zdrojov, môže sa z fondu uvoľniť suma do maximálnej výšky 50 000 000 EUR na vyplatenie záloh, zahrnutím zodpovedajúcich rozpočtových prostriedkov do všeobecného rozpočtu Únie.

(4)

S cieľom zabezpečiť včasnú dostupnosť dostatočných rozpočtových prostriedkov vo všeobecnom rozpočte Únie na rok 2017 by sa mal zmobilizovať fond vo výške 50 000 000 EUR na vyplácanie záloh.

(5)

S cieľom minimalizovať čas potrebný na mobilizáciu fondu by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať od 1. januára 2017,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2017 sa mobilizuje Fond solidarity Európskej únie s cieľom poskytnúť sumu 50 000 000 EUR vo viazaných a v platobných rozpočtových prostriedkoch na vyplácanie záloh.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2017.

V Štrasburgu 14. decembra 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

I. KORČOK


(1)  Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(3)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/57


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/344

zo 14. decembra 2016

o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti na rok 2017

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (1), a najmä na jej bod 14 druhý odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

V článku 13 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (2) sa ustanovuje rezerva na nepredvídané udalosti do výšky 0,03 % hrubého národného dôchodku Únie.

(2)

V súlade s článkom 6 uvedeného nariadenia Komisia vypočítala absolútnu výšku rezervy na nepredvídané udalosti na rok 2017 (3).

(3)

Po preskúmaní všetkých ostatných finančných možností reagovania na nepredvídané okolnosti v rámci stropu viazaných rozpočtových prostriedkov okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo) a okruhu 4 (Globálna Európa) viacročného finančného rámca a so zreteľom na mobilizáciu nástroja flexibility v plnej výške 530 miliónov EUR, ktorá je k dispozícii na rok 2017, sa javí byť potrebné mobilizovať rezervu na nepredvídané udalosti v záujme riešenia potrieb vyplývajúcich z migračnej, utečeneckej a bezpečnostnej krízy, a to zvýšením viazaných rozpočtových prostriedkov vo všeobecnom rozpočte Európskej únie na rozpočtový rok 2017 nad rámec stropu týchto prostriedkov v okruhoch 3 a 4 viacročného finančného rámca.

(4)

So zreteľom na túto veľmi osobitnú situáciu je splnená podmienka poslednej možnosti stanovená v článku 13 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013.

(5)

S cieľom minimalizovať čas potrebný na mobilizáciu rezervy na nepredvídané udalosti by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať od začiatku rozpočtového roku 2017,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2017 sa nad rámec stropu viazaných rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo) viacročného finančného rámca mobilizuje rezerva na nepredvídané udalosti vo výške 1 176 030 960 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a v rámci okruhu 4 (Globálna Európa) viacročného finančného rámca vo výške 730 120 000 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch.

Článok 2

Celková suma 1 906 150 960 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, ktorá vyplýva z článku 1, sa kompenzuje voči rezervám v rámci stropov týchto prostriedkov na roky 2017 až 2019 z týchto okruhov viacročného finančného rámca:

a)

2017:

i)

okruh 2 (Udržateľný rast – prírodné zdroje): 575 000 000 EUR;

ii)

okruh 5 (Administratíva): 507 268 804 EUR;

b)

2018: okruh 5 (Administratíva): 570 000 000 EUR;

c)

2019: okruh 5 (Administratíva): 253 882 156 EUR.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2017.

V Štrasburgu 14. decembra 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

I. KORČOK


(1)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(2)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

(3)  Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 30. júna 2016 o technických úpravách finančného rámca na rok 2017 v súlade s vývojom HND (COM(2016)0311).


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/59


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2017/345

z 27. februára 2017,

ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2016/849 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 29,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 27. mája 2016 prijala rozhodnutie (SZBP) 2016/849 (1) o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (ďalej len „KĽDR“), ktorou sa okrem iného vykonali rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (ďalej len „rezolúcia BR OSN“) č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013) a č. 2270 (2016).

(2)

Bezpečnostná rada OSN 30. novembra 2016 prijala rezolúciu BR OSN č. 2321 (2016), v ktorej vyjadrila hlboké znepokojenie nad jadrovou skúškou, ktorú KĽDR uskutočnila 9. septembra 2016, čím porušila príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ďalej odsúdila skutočnosť, že KĽDR pokračuje v činnostiach v jadrovej oblasti a v oblasti balistických riadených striel a závažne porušila príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, a uviedla, že naďalej existuje jasná hrozba pre medzinárodný mier a bezpečnosť v tomto regióne aj mimo neho.

(3)

V rezolúcii BR OSN č. 2321 (2016) Bezpečnostná rada OSN vyjadruje obavu, že osobná batožina a podaná batožina osôb vstupujúcich do alebo odchádzajúcich z KĽDR sa môže používať na prepravu položiek, ktorých dodávka, predaj alebo transfer sú zakázané podľa rezolúcií BR OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) alebo č. 2321 (2016), a uvádza, že takáto batožina sa na účely vykonávania bodu 18 rezolúcie BR OSN č. 2270 (2016) považuje za „náklad“, čím vzniká povinnosť kontrolovať takýto náklad.

(4)

V rezolúcii BR OSN č. 2321 (2016) Bezpečnostná rada OSN vyzýva členské štáty, aby znížili počet zamestnancov v diplomatických misiách a na konzulárnych úradoch v KĽDR.

(5)

V rezolúcii BR OSN č. 2321 (2016) Bezpečnostná rada OSN vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že sa zakázané predmety môžu prepravovať do a z KĽDR železničnou a cestnou dopravou, a zdôrazňuje sa v nej, že povinnosť uvedená v bode 18 rezolúcie BR OSN č. 2270 (2016) kontrolovať náklad, ktorý sa nachádza na územiach členských štátov alebo ktorý prechádza ich územiami, zahŕňa kontrolu nákladu prepravovaného železničnou a cestnou dopravou.

(6)

V rezolúcii BR OSN č. 2321 (2016) sa uvádza, že na účely jej vykonávania a vykonávania rezolúcií BR OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016), pojem „prechod“ zahŕňa, ale sa neobmedzuje na cestovanie osôb cez medzinárodné terminály letiska tejto krajiny na ceste do miesta určenia v inom štáte, bez ohľadu na to, či tieto osoby prechádzajú cez colnú alebo pasovú kontrolu na tomto letisku.

(7)

Rezolúciou BR OSN č. 2321 (2016) sa zavádza maximálne celkové množstvo uhlia, ktoré sa môže dovážať z KĽDR, a vytvára sa mechanizmus na jeho monitorovanie a overenie. Ako súčasť tohto mechanizmu sa členské štáty, ktoré dovážajú uhlie z KĽDR, vyzývajú, aby pravidelne sledovali webové sídlo OSN a uistili sa, že sa celkové množstvo pre dovoz uhlia nedosiahlo.

(8)

V rezolúcii BR OSN č. 2321 (2016) sa pripomína, že diplomatickí zástupcovia KĽDR majú zakázané vykonávať v prijímajúcom štáte akúkoľvek odbornú alebo obchodnú činnosť na účely osobného zisku.

(9)

Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii BR OSN č. 2321 (2016) vyjadruje obavu, že štátni príslušníci KĽDR sa vysielajú za prácou do iných štátov na účely zarobenia tvrdej meny, ktorú KĽDR využíva pre svoj jadrový program a program balistických riadených striel, a vyzýva štáty, aby boli v súvislosti s touto praxou obozretné.

(10)

Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii BR OSN č. 2321 (2016) opätovne zdôrazňuje obavu, že veľké objemy hotovostných peňažných prostriedkov sa môžu využívať na obchádzanie opatrení uložených Bezpečnostnou radou, a vyzýva členské štáty, aby sa mali v súvislosti s týmto rizikom na pozore.

(11)

Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii BR OSN č. 2321 (2016) vyjadruje svoj záväzok presadzovať mierové, diplomatické a politické riešenie situácie a opätovne potvrdzuje svoju podporu šesťstranným rozhovorom a vyzýva na ich obnovenie.

(12)

V rezolúcii BR OSN č. 2321 (2016) sa potvrdzuje, že konanie KĽDR sa má nepretržite sledovať a že Bezpečnostná rada OSN je pripravená podľa potreby posilniť, upraviť, pozastaviť alebo zrušiť opatrenia v závislosti na tom, ako KĽDR dodržiava požiadavky rezolúcie, a je odhodlaná prijať ďalšie významné opatrenia v prípade ďalšej jadrovej skúšky alebo ďalšieho vypustenia rakety zo strany KĽDR.

(13)

Na vykonanie niektorých opatrení stanovených v tomto rozhodnutí je potrebná ďalšia činnosť Únie.

(14)

Členské štáty by si mali vymieňať príslušné informácie s ostatnými členskými štátmi s cieľom podporovať účinné vykonávanie ustanovení tohto rozhodnutia na úrovni celej EÚ.

(15)

Rozhodnutie (SZBP) 2016/849 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie (SZBP) 2016/849 sa mení takto:

1.

V článku 1 ods. 1 sa dopĺňajú tieto písmená:

„h)

určité ďalšie položky, materiály, zariadenia, tovary a technológie uvedené v bode 4 rezolúcie BR OSN č. 2321 (2016);

i)

akákoľvek iná položka uvedená v zozname konvenčných zbraní s dvojakým použitím, ktorý bol prijatý sankčným výborom v súlade s bodom 7 rezolúcie BR OSN č. 2321 (2016).“

2.

Článok 4 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Zakazuje sa obstarávanie zlata, titánovej rudy, vanádiovej rudy, minerálov prvkov vzácnych zemín, mede, niklu, striebra a zinku z KĽDR štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo prostredníctvom lodí plaviacich sa alebo lietadiel lietajúcich pod vlajkou členských štátov bez ohľadu na to, či tieto suroviny pochádzajú z územia KĽDR.“

3.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

1.   Zakazuje sa obstarávanie sôch z KĽDR štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo prostredníctvom lodí plaviacich sa alebo lietadiel lietajúcich pod vlajkou členských štátov bez ohľadu na to, či tieto suroviny pochádzajú z územia KĽDR.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sankčný výbor udelil súhlas vopred a na základe individuálneho posúdenia.

3.   Únia prijme potrebné opatrenia na určenie príslušných položiek, na ktoré sa má vzťahovať tento článok.“

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6b

1.   Zakazuje sa priama alebo nepriama dodávka, predaj alebo transfer vrtuľníkov a plavidiel do KĽDR štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo prostredníctvom lodí plaviacich sa alebo lietadiel lietajúcich pod vlajkou členských štátov bez ohľadu na to, či uvedené vrtuľníky a plavidlá pochádzajú z územia členských štátov.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sankčný výbor udelil súhlas vopred a na základe individuálneho posúdenia.

3.   Únia prijme potrebné opatrenia na určenie príslušných položiek, na ktoré sa má vzťahovať tento článok.“

5.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

1.   Zakazuje sa obstarávanie uhlia, železa a železnej rudy z KĽDR štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo prostredníctvom lodí plaviacich sa alebo lietadiel lietajúcich pod vlajkou členských štátov bez ohľadu na to, či tieto suroviny pochádzajú z územia KĽDR. Únia prijme potrebné opatrenia na určenie príslušných položiek, na ktoré sa má vzťahovať tento odsek.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje na uhlie, pri ktorom obstarávajúci členský štát na základe dôveryhodných informácií potvrdí, že pochádza z územia mimo KĽDR a cez KĽDR bolo prepravené výlučne na vývoz z prístavu Rajin (Rason) za predpokladu, že uvedený členský štát to sankčnému výboru oznámi vopred a takéto transakcie sa netýkajú vytvárania príjmov pre programy KĽDR v jadrovej oblasti alebo v oblasti balistických riadených striel alebo pre iné činnosti zakázané podľa rezolúcií BR OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) a č. 2321 (2016) alebo podľa tohto rozhodnutia.

3.   Odsek 1 sa neuplatňuje na celkový vývoz uhlia s pôvodom v KĽDR do všetkých členských štátov OSN, ktorý súhrnne neprekročí hodnotu 53 495 894 USD alebo 1 000 866 metrických ton, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia, a to medzi dátumom prijatia rezolúcie BR OSN č. 2321(2016) a 31. decembrom 2016, a na celkový vývoz uhlia s pôvodom v KĽDR do všetkých členských štátov OSN, ktorý súhrnne neprekročí hodnotu 400 870 018 USD alebo 7 500 000 metrických ton ročne, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia, a to počínajúc 1. januárom 2017, za predpokladu, že obstarávanie:

a)

zahŕňa osoby alebo subjekty, ktoré sú spojené s jadrovým programom alebo programom balistických rakiet KĽDR alebo inými činnosťami zakázanými podľa rezolúcií BR OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) a č. 2321 (2016) vrátane označených osôb alebo subjektov, osôb alebo subjektov konajúcich v ich mene alebo na základe ich pokynov, subjektov ktoré vlastnia alebo kontrolujú, či už priamo alebo nepriamo, alebo osôb alebo subjektov, ktoré pomáhajú pri obchádzaní sankcií; a

b)

je určené výlučne na účely obživy štátnych príslušníkov KĽDR a nesúvisí s vytváraním príjmov pre programy KĽDR v jadrovej oblasti alebo v oblasti balistických riadených striel alebo pre iné činnosti zakázané podľa rezolúcií BR OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) a č. 2321 (2016).

4.   Členský štát, ktorý obstaráva uhlie priamo z KĽDR, oznámi sankčnému výboru celkový objem tohto obstarávania za každý mesiac, a to najneskôr do 30 dní po skončení daného mesiaca na tlačive uvedenom v prílohe V k rezolúcii BR OSN č. 2321 (2016). Členský štát tiež oznámi informácie oznámené v tejto súvislosti sankčnému výboru ostatným členským štátom a Komisii.

5.   Odsek 1 sa neuplatňuje na transakcie týkajúce sa železa a železnej rudy, ktoré sú určené výlučne na účely obživy a nesúvisia s vytváraním príjmov pre programy KĽDR v jadrovej oblasti alebo v oblasti balistických riadených striel alebo pre iné činnosti zakázané podľa rezolúcií BR OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) alebo č. 2321 (2016).“

6.

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

1.   Zakazuje sa poskytovanie finančnej podpory obchodu s KĽDR z verejných alebo súkromných zdrojov vrátane udeľovania vývozných úverov, záruk alebo poistenia štátnym príslušníkom KĽDR alebo subjektom KĽDR zapojeným do takéhoto obchodu.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sankčný výbor udelil súhlas poskytnutia finančnej podpory vopred a na základe individuálneho posúdenia.“

7.

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

1.   Zakazuje sa zakladanie pobočiek, dcérskych spoločností alebo zriaďovanie zastupiteľských kancelárií bánk KĽDR vrátane Centrálnej banky KĽDR, jej pobočiek a dcérskych spoločností a iných finančných subjektov uvedených v článku 13 bode 2 na území členských štátov.

2.   Existujúce pobočky, dcérske spoločnosti a zastupiteľské kancelárie subjektov uvedených v odseku 1 nachádzajúce sa na území členských štátov sa uzavrú do 90 dní od prijatia rezolúcie BR OSN č. 2270 (2016).

3.   Pokiaľ to sankčný výbor neschválil vopred, bankám KĽDR, vrátane Centrálnej banky KĽDR, jej pobočiek a dcérskych spoločností, a iným finančným subjektom uvedeným v článku 13 bode 2 sa zakazuje:

a)

zriaďovať nové spoločné podniky s bankami podliehajúcimi právomoci členských štátov;

b)

nadobúdať majetkovú účasť v bankách podliehajúcich právomoci členských štátov, alebo

c)

nadväzovať alebo udržiavať vzťahy korešpondenčného bankovníctva s bankami podliehajúcimi právomoci členských štátov.

4.   Existujúce spoločné podniky, majetkové účasti a vzťahy korešpondenčného bankovníctva s bankami KĽDR sa ukončia do 90 dní od prijatia rezolúcie BR OSN č. 2270 (2016).

5.   Finančným inštitúciám na území členských štátov alebo podliehajúcim ich právomoci sa zakazuje zriaďovať zastupiteľské kancelárie, zakladať dcérske spoločnosti, pobočky alebo otvárať bankové účty v KĽDR.

6.   Existujúce zastupiteľské kancelárie, dcérske spoločnosti alebo bankové účty v KĽDR sa uzavrú do 90 dní od prijatia rezolúcie BR OSN č. 2321 (2016).

7.   Odsek 6 sa neuplatňuje, ak sankčný výbor na základe individuálneho posúdenia rozhodne, že takéto kancelárie, dcérske spoločnosti alebo účty sú potrebné na poskytovanie humanitárnej pomoci, na činnosti diplomatických misií v KĽDR podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch a Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch alebo na činnosti OSN alebo jej špecializovaných agentúr alebo súvisiacich organizácií, alebo na akékoľvek iné účely v súlade s rezolúciami BR OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) alebo č. 2321 (2016).“

8.

Článok 16 ods. 6 sa nahrádza takto:

„6.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zaistenie a zneškodnenie – napríklad zničením, znefunkčnením alebo znemožnením ich použitia, uskladnením alebo transferom do iného štátu, ako je štát pôvodu alebo štát určenia na účely zneškodnenia – položiek, ktorých dodávka, predaj, transfer alebo vývoz sú zakázané podľa rezolúcií BR OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) alebo č. 2321 (2016), a ktoré sa zistili pri inšpekciách, a to v súlade s ich povinnosťami podľa uplatniteľných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN vrátane rezolúcie BR OSN č. 1540 (2004).“

9.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 18a

1.   Členský štát, ktorý je vlajkovým štátom plavidla, ktoré označil sankčný výbor, odstráni z daného plavidla svoju vlajku, ak tak stanovil sankčný výbor.

2.   Členský štát, ktorý je vlajkovým štátom plavidla, ktoré označil sankčný výbor, nasmeruje toto plavidlo, ak tak stanovil výbor, do prístavu, ktorý určil výbor, a to v spolupráci s prístavným štátom.

3.   Ak tak vo svojom označení stanovil sankčný výbor, členské štáty zakážu plavidlu vstup do svojich prístavov, okrem prípadu núdze alebo prípadu, keď ide o návrat plavidla do prístavu pôvodu.

4.   Ak tak vo svojom označení stanovil sankčný výbor, členské štáty zaistia, aby sa na plavidlo vzťahovalo zmrazenie aktív.

5.   Príloha IV obsahuje plavidlá uvedené v odsekoch 1 až 4 tohto článku označené sankčným výborom v súlade s bodom 12 rezolúcie BR OSN č. 2321 (2016).“

10.

Článok 20 sa mení takto:

a)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sankčný výbor udelil súhlas vopred a na základe individuálneho posúdenia.“

b)

Odsek 3 sa vypúšťa.

11.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 20a

Zakazuje sa obstarávanie služieb plavidiel či lietadiel pre KĽDR.“

12.

Článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

Členské štáty zrušia registráciu každého plavidla, ktoré vlastní, kontroluje alebo prevádzkuje KĽDR, a takéto plavidlo, ktorého registráciu zrušil iný štát podľa bodu 24 rezolúcie BR OSN č. 2321 (2016), nezaregistrujú.“

13.

Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

1.   Zakazuje sa registrovať plavidlá v KĽDR, získavať povolenie na to, aby plavidlo používalo vlajku KĽDR, vlastniť, prenajímať, prevádzkovať tieto plavidlá alebo poskytovať ich klasifikáciu, certifikáciu alebo pridružené služby, alebo poisťovať akékoľvek plavidlo plaviace sa pod vlajkou KĽDR.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sankčný výbor udelil súhlas vopred a na základe individuálneho posúdenia.

3.   Zakazuje sa poskytovanie poistenia a zaistenia zo strany štátnych príslušníkov členských štátov alebo z území členských štátov plavidlám, ktoré vlastní, kontroluje alebo prevádzkuje, a to aj nezákonnými prostriedkami, KĽDR.

4.   Odsek 3 sa neuplatňuje, ak sankčný výbor na základe individuálneho posúdenia určí, že plavidlo vykonáva činnosti výlučne na účely obživy, ktoré osoby alebo subjekty v KĽDR nevyužijú na vytváranie príjmov, alebo výlučne na humanitárne účely.“

14.

V článku 23 sa dopĺňa tento odsek:

„12.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na obmedzenie vstupu na ich územia alebo prechodu cez ich územia členom vlády KĽDR, úradníkom tejto vlády a členom ozbrojených síl KĽDR, ak sú títo členovia alebo úradníci spojení s programami alebo činnosťami KĽDR v jadrovej oblasti alebo oblasti balistických raketových striel alebo inými činnosťami zakázaným podľa rezolúcií BR OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) a č. 2321 (2016).“

15.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 24a

1.   Ak členský štát určí, že osoba koná v mene alebo podľa pokynov banky alebo finančnej inštitúcie KĽDR, členský štát vyhostí danú osobu zo svojho územia na účely jej repatriácie do štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, v súlade s uplatniteľným právom.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa prítomnosť osoby vyžaduje na účely súdneho konania alebo na výlučne zdravotnícke, bezpečnostné alebo iné humanitárne účely alebo ak sankčný výbor na základe individuálneho posúdenia rozhodol, že vyhostenie dotknutej osoby by bolo v rozpore s cieľmi rezolúcií BR OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) a č. 2321 (2016).“

16.

Článok 30 sa nahrádza takto:

„Článok 30

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie obozretnosti a predchádzanie tomu, aby sa na ich územiach alebo prostredníctvom ich štátnych príslušníkov uskutočňovalo špecializované vzdelávanie alebo odborná príprava štátnych príslušníkov KĽDR vo vedných odboroch, ktoré by prispievali k jadrovým činnostiam KĽDR súvisiacim so šírením a k vývoju nosičov jadrových zbraní vrátane vzdelávania alebo odbornej prípravy v oblasti pokročilej fyziky, pokročilej počítačovej simulácie a súvisiacich počítačových vied, geospaciálnej navigácie, jadrového inžinierstva, leteckého inžinierstva, aeronautického inžinierstva a v súvisiacich vedných odboroch, pokročilej vedy o materiáloch, pokročilého chemického inžinierstva, pokročilého strojného inžinierstva, pokročilého elektrotechnického inžinierstva a pokročilého priemyselného inžinierstva.

2.   Členské štáty pozastavia vedeckú a technickú spoluprácu, ktorá zahŕňa účasť osôb alebo skupín, ktoré sponzoruje KĽDR alebo ktoré zastupujú KĽDR, s výnimkou zdravotníckych výmen, za predpokladu, že:

a)

v prípade vedeckej alebo technickej spolupráce v oblasti jadrovej vedy a technológie, vesmírneho a leteckého inžinierstva a technológie alebo pokročilých výrobných techník a metód stanovuje sankčný výbor na základe individuálneho posúdenia, že táto konkrétna činnosť neprispieva k jadrovým činnostiam KĽDR súvisiacim so šírením ani k programom v oblasti balistických riadených striel, alebo

b)

v prípade všetkých ostatných druhov vedeckej alebo technickej spolupráce stanovuje členský štát, ktorý je zapojený do vedeckej alebo technickej spolupráce, že táto konkrétna činnosť neprispieva k jadrovým činnostiam KĽDR súvisiacim so šírením ani k programom v oblasti balistických raketových striel a vopred to oznámi sankčnému výboru.“

17.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 31a

Zakazuje sa, aby diplomatická misia alebo konzulárny úrad KĽDR a ich členovia z KĽDR, vlastnili alebo kontrolovali bankové účty v Únii s výnimkou jedného účtu v členskom štáte alebo členských štátoch, v ktorých sa nachádza misia alebo úrad, alebo v ktorých sú ich členovia akreditovaní.“

18.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 31b

1.   Zakazuje sa, aby sa nehnuteľnosti prenajímali alebo inak dávali k dispozícii KĽDR, alebo aby ich využívala KĽDR alebo sa používali v prospech KĽDR na akékoľvek iné účely než diplomatické alebo konzulárne činnosti.

2.   Takisto sa zakazuje prenajať si od KĽDR nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza mimo územia KĽDR.“

19.

Článok 33 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Rada vykoná úpravy v prílohách I a IV na základe rozhodnutí Bezpečnostnej rady alebo sankčného výboru.“

20.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 36a

Odchylne od opatrení uložených rezolúciami BR OSN č. 1718 (2006), č. 1874 (2009), č. 2087 (2013), č. 2094 (2013), č. 2270 (2016) alebo č. 2321 (2016), príslušný orgán členského štátu udelí potrebné povolenie za predpokladu, že sankčný výbor rozhodol, že je potrebná výnimka na uľahčenie práce medzinárodných a mimovládnych organizácií vykonávajúcich činnosti v oblasti pomoci a núdzovej pomoci v KĽDR v prospech civilného obyvateľstva v KĽDR.“

21.

Dopĺňa sa príloha IV, ako sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 27. februára 2017

Za Radu

predseda

K. MIZZI


(1)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/849 z 27. mája 2016 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení rozhodnutia 2013/183/SZBP (Ú. v. EÚ L 141, 28.5.2016, s. 79).


PRÍLOHA

„PRÍLOHA IV

Zoznam plavidiel podľa článku 18a“


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/66


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2017/346

z 27. februára 2017,

ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre ľudské práva

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 33 a článok 31 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada prijala 25. júla 2012 rozhodnutie 2012/440/SZBP (1), ktorým sa pán Stavros LAMBRINIDIS vymenúva za osobitného zástupcu Európskej únie (OZEÚ) pre ľudské práva. Mandát OZEÚ má uplynúť 28. februára 2017.

(2)

Rada 20. júla 2015 prijala akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019.

(3)

Mandát OZEÚ by sa mal predĺžiť o ďalšie obdobie 24 mesiacov,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Osobitný zástupca Európskej únie

Mandát pána Stavrosa LAMBRINIDISA ako OZEÚ pre ľudské práva sa predlžuje do 28. februára 2019. Rada môže na základe posúdenia Politického a bezpečnostného výboru (PBV) a na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP) rozhodnúť, že sa mandát OZEÚ skončí skôr.

Článok 2

Ciele politiky

Mandát OZEÚ je založený na cieľoch politiky Únie v oblasti ľudských práv, ako sa ustanovujú v Zmluve o Európskej únii, Charte základných práv Európskej únie, ako aj strategickom rámci EÚ pre ľudské práva a demokraciu a akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu:

a)

podpora účinnosti, prítomnosti a viditeľnosti Únie pri ochrane a podpore ľudských práv vo svete najmä prehlbovaním spolupráce a politického dialógu Únie s tretími krajinami, relevantnými partnermi, podnikateľskou sférou, občianskou spoločnosťou a medzinárodnými a regionálnymi organizáciami, ako aj pôsobením na relevantných medzinárodných fórach;

b)

zvyšovanie príspevku Únie k posilňovaniu demokracie a budovaniu inštitúcií, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd v celom svete;

c)

posilňovanie súdržnosti činnosti Únie v oblasti ľudských práv a integrácie ľudských práv do všetkých oblastí vonkajšej činnosti Únie.

Článok 3

Mandát

Na dosiahnutie cieľov politiky sa OZEÚ udeľuje mandát:

a)

prispievať k vykonávaniu politiky Únie v oblasti ľudských práv, najmä strategického rámca EÚ pre ľudské práva a demokraciu a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, a to aj vypracúvaním súvisiacich odporúčaní;

b)

prispievať k vykonávaniu usmernení Únie, súborov nástrojov a akčných plánov v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva;

c)

podporovať dialóg o ľudských právach s vládami tretích krajín a s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami, ako aj s organizáciami občianskej spoločnosti a ďalšími relevantnými aktérmi s cieľom zaistiť účinnosť a viditeľnosť politiky Únie v oblasti ľudských práv;

d)

prispievať k väčšej súdržnosti a konzistentnosti politík a opatrení Únie v oblasti ochrany a presadzovania ľudských práv najmä prispievaním k formulovaniu relevantných politík Únie.

Článok 4

Vykonávanie mandátu

1.   OZEÚ je zodpovedný za vykonávanie mandátu pod vedením VP.

2.   PBV je s OZEÚ v úzkom spojení a je jeho hlavným styčným bodom s Radou. PBV strategicky usmerňuje a politicky riadi činnosť OZEÚ v rámci mandátu bez toho, aby boli dotknuté právomoci VP.

3.   OZEÚ svoju činnosť úzko koordinuje s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a jej príslušnými útvarmi na zabezpečenie súdržnosti a konzistentnosti ich práce v oblasti ľudských práv.

Článok 5

Financovanie

1.   Finančná referenčná suma určená na úhradu výdavkov spojených s mandátom OZEÚ v období od 1. marca 2017 do 28. februára 2018 je 860 000 EUR.

2.   O finančnej referenčnej sume pre OZEÚ na nasledovné obdobie rozhodne Rade.

3.   S výdavkami sa hospodári v súlade s postupmi a pravidlami, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie.

4.   Hospodárenie s výdavkami je predmetom zmluvy medzi OZEÚ a Komisiou. OZEÚ zodpovedá Komisii za všetky výdavky.

Článok 6

Vytvorenie a zloženie tímu

1.   OZEÚ v rámci svojho mandátu a zodpovedajúcich finančných prostriedkov, ktoré má k dispozícii, zodpovedá za vytvorenie tímu. Tím zahŕňa odborníkov na konkrétne politické otázky vyplývajúce z mandátu. OZEÚ bezodkladne informuje Radu a Komisiu o zložení tímu.

2.   Členské štáty, inštitúcie Únie a ESVČ môžu navrhnúť vyslanie personálu na výkon práce pre OZEÚ. Plat členov takto vyslaného personálu hradí vysielajúci členský štát, vysielajúca inštitúcia Únie alebo ESVČ. Na výkon práce pre OZEÚ sa tiež môžu prideliť experti, ktorých do inštitúcií Únie alebo ESVČ vyslali členské štáty. Členovia medzinárodného zmluvného personálu musia byť štátnymi príslušníkmi niektorého členského štátu.

3.   Všetci členovia vyslaného personálu naďalej administratívne podliehajú vysielajúcemu členskému štátu, vysielajúcej inštitúcii Únie alebo ESVČ a vykonávajú svoje povinnosti a konajú v záujme mandátu OZEÚ.

4.   Personál OZEÚ je umiestnený spoločne s príslušnými útvarmi ESVČ alebo delegáciami Únie, aby sa zabezpečila súdržnosť a jednotnosť ich príslušných činností.

Článok 7

Bezpečnosť utajovaných skutočností EÚ

OZEÚ a členovia tímu OZEÚ dodržiavajú bezpečnostné zásady a minimálne normy stanovené v rozhodnutí Rady 2013/488/EÚ (2).

Článok 8

Prístup k informáciám a logistická podpora

1.   Členské štáty, Komisia, ESVČ a Generálny sekretariát Rady zabezpečujú, aby mal OZEÚ prístup ku všetkým relevantným informáciám.

2.   Delegácie Únie a diplomatické zastúpenia členských štátov podľa potreby poskytujú OZEÚ logistickú podporu.

Článok 9

Bezpečnosť

V súlade s politikou Únie týkajúcou sa bezpečnosti personálu nasadzovaného mimo Únie v operáciách podľa hlavy V zmluvy prijíma OZEÚ v súlade so svojím mandátom a na základe bezpečnostnej situácie v oblasti pôsobnosti všetky reálne uskutočniteľné opatrenia na zaistenie bezpečnosti všetkých členov personálu, ktorí sú pod priamym vedením OZEÚ, a to predovšetkým tak, že:

a)

na základe usmernení ESVČ vypracuje konkrétny bezpečnostný plán zahŕňajúci konkrétne fyzické, organizačné a procedurálne bezpečnostné opatrenia pre riadenie bezpečného presunu personálu do oblasti pôsobnosti a v rámci nej, ako aj riadenie bezpečnostných incidentov, a ďalej pohotovostný plán a evakuačný plán;

b)

zabezpečuje, aby boli všetci členovia personálu nasadzovaní mimo Únie poistení pre prípad zvýšeného rizika, ako si to vyžaduje situácia v oblasti pôsobnosti;

c)

zabezpečuje, aby sa všetci členovia tímu OZEÚ, ktorí sa majú nasadiť mimo Únie, vrátane miestneho zmluvného personálu pred presunom do oblasti pôsobnosti alebo bezprostredne po ňom zúčastnili na primeranom bezpečnostnom výcviku podľa stupňa rizikovosti, ktorý tejto oblasti pridelila ESVČ;

d)

zabezpečuje vykonávanie všetkých dohodnutých odporúčaní vypracovaných na základe pravidelných posúdení bezpečnosti a predkladá Rade, VP a Komisii písomné správy o ich vykonávaní, ako aj o iných bezpečnostných otázkach v rámci správ o pokroku a správy o vykonávaní mandátu.

Článok 10

Podávanie správ

OZEÚ pravidelne podáva ústne a písomné správy VP a PBV. OZEÚ podľa potreby podáva správy aj pracovným skupinám Rady, najmä pracovnej skupine pre ľudské práva. Pravidelné správy sa rozosielajú prostredníctvom siete COREU. OZEÚ môže podávať správy aj Rade pre zahraničné veci. V súlade s článkom 36 zmluvy sa OZEÚ môže podieľať na informovaní Európskeho parlamentu.

Článok 11

Koordinácia

1.   V záujme dosiahnutia cieľov politiky Únie prispieva OZEÚ k jednotnosti, konzistentnosti a účinnosti činnosti Únie a pomáha zabezpečovať, aby všetky nástroje Únie a činnosti členských štátov pôsobili súdržne. Činnosť OZEÚ sa koordinuje s činnosťami členských štátov a Komisie a podľa potreby aj s ostatnými osobitnými zástupcami Európskej únie. OZEÚ pravidelne informuje misie členských štátov a delegácie Únie.

2.   Na mieste sa udržiavajú úzke vzťahy s vedúcimi misií členských štátov, s vedúcimi delegácií Únie a podľa potreby aj s vedúcimi misií alebo veliteľmi operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a s ostatnými osobitnými zástupcami Európskej únie. Títo vyvíjajú maximálne úsilie na pomoc OZEÚ pri vykonávaní mandátu.

3.   OZEÚ je tiež v spojení s inými medzinárodnými a regionálnymi aktérmi a usiluje sa o dosiahnutie komplementárnosti a synergií s nimi, a to na úrovni ústredí i v teréne. OZEÚ sa snaží o pravidelné kontakty s organizáciami občianskej spoločnosti na úrovni ústredí, ako aj v teréne.

Článok 12

Preskúmanie

Vykonávanie tohto rozhodnutia a jeho súlad s inými príspevkami Únie sa pravidelne skúmajú. OZEÚ predkladá Rade, VP a Komisii pravidelné správy o pokroku a do 30. novembra 2018 im predloží komplexnú správu o vykonávaní mandátu.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 27. februára 2017

Za Radu

predseda

K. MIZZI


(1)  Rozhodnutie Rady 2012/440/SZBP z 25. júla 2012, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre ľudské práva (Ú. v. EÚ L 200, 27.7.2012, s. 21).

(2)  Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/70


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2017/347

z 27. februára 2017,

ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie v Bosne a Hercegovine

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 33 a článok 31 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada prijala 19. januára 2015 rozhodnutie (SZBP) 2015/77 (1), ktorým sa pán Lars-Gunnar WIGEMARK vymenúva za osobitného zástupcu Európskej únie (OZEÚ) v Bosne a Hercegovine. Mandát OZEÚ má uplynúť 28. februára 2017.

(2)

Mandát OZEÚ by sa mal predĺžiť o ďalšie obdobie 16 mesiacov.

(3)

OZEÚ bude mandát vykonávať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by brániť dosahovaniu cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Osobitný zástupca Európskej únie

Mandát pána Larsa-Gunnara WIGEMARKA ako OZEÚ v Bosne a Hercegovine sa predlžuje do 30. júna 2018. Rada môže na základe posúdenia Politického a bezpečnostného výboru (PBV) a na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP) rozhodnúť, že sa mandát OZEÚ skončí skôr.

Článok 2

Ciele politiky

1.   Mandát OZEÚ je založený na týchto cieľoch politiky Únie v Bosne a Hercegovine:

a)

neustály pokrok v procese stabilizácie a pridruženia;

b)

stabilná, životaschopná, mierová a mnohonárodnostná Bosna a Hercegovina, ktorá mierumilovne spolupracuje so svojimi susedmi, a

c)

zaistenie toho, že Bosna a Hercegovina nezvratne smeruje k členstvu v Únii.

2.   Únia bude tiež naďalej podporovať vykonávanie Všeobecnej rámcovej dohody o mieri (GFAP) v Bosne a Hercegovine.

Článok 3

Mandát

Na dosiahnutie cieľov politiky sa OZEÚ udeľuje mandát:

a)

ponúkať poradenstvo Únie a podporovať politický proces, najmä podporovať dialóg medzi rôznymi úrovňami vlády;

b)

zabezpečovať súlad a súdržnosť činností Únie;

c)

uľahčovať dosahovanie pokroku v súvislosti s politickými, hospodárskymi a európskymi prioritami, najmä podporovať vykonávanie mechanizmu koordinácie v oblasti záležitostí EÚ a nepretržitého vykonávania agendy reformy;

d)

monitorovať výkonné a legislatívne orgány na všetkých úrovniach vlády v Bosne a Hercegovine a poskytovať im poradenstvo, ako aj nadväzovať styky s orgánmi a politickými stranami v Bosne a Hercegovine;

e)

zabezpečovať vykonávanie úsilia Únie v celkovom rozsahu činností v oblastiach právneho štátu a reformy sektora bezpečnosti, podporovať celkovú koordináciu úsilia Únie v boji proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii ako aj proti terorizmu a poskytovať politické riadenie tohto úsilia na miestnej úrovni, a v tejto súvislosti podľa potreby poskytovať posúdenie a poradenstvo VP a Komisii;

f)

poskytovať podporu posilnenému a účinnejšiemu prepojeniu trestného súdnictva a polície v Bosne a Hercegovine ako aj iniciatívam, ktorých cieľom je posilniť efektívnosť a nestrannosť súdnych inštitúcií, najmä štruktúrovaný dialóg o súdnictve;

g)

bez toho, aby bola dotknutá štruktúra vojenského velenia, ponúkať veliteľovi ozbrojených síl EÚ politické usmernenia týkajúce sa vojenských otázok miestneho politického rozmeru, najmä takých, ktoré sa týkajú citlivých operácií, týkajúce sa vzťahov s miestnymi orgánmi a vzťahov s miestnymi médiami a prispievať ku konzultáciám v rámci strategického preskúmania EUFOR/ALTHEA; radiť sa s veliteľom ozbrojených síl EÚ predtým, ako prijme politické opatrenie, ktoré môže ovplyvniť bezpečnostnú situáciu a koordinovať s ním, pokiaľ ide o koherentnosť správ poskytovaných miestnym orgánom a iným medzinárodným organizáciám;

h)

koordinovať a vykonávať úsilie, ktoré Únia vyvíja v záujme informovania verejnosti v Bosne a Hercegovine o otázkach týkajúcich sa EÚ;

i)

podporovať proces integrácie do EÚ prostredníctvom cielenej verejnej diplomacie a podporných činností EÚ zameraných na dosiahnutie dôkladnejšieho porozumenia otázok týkajúcich sa EÚ a ich podpory zo strany verejnosti v Bosne a Hercegovine, a to aj prostredníctvom zapojenia aktérov občianskej spoločnosti na miestnej úrovni;

j)

prispievať k rozvoju a upevňovaniu dodržiavania ľudských práv a základných slobôd v Bosne a Hercegovine v súlade s politikou EÚ v oblasti ľudských práv a usmerneniami EÚ o ľudských právach;

k)

rokovať s príslušnými orgánmi Bosny a Hercegoviny pokiaľ ide o ich plnú spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY);

l)

v súlade s procesom integrácie do EÚ poskytovať poradenstvo a pomáhať v súvislosti s politickým dialógom o nevyhnutných ústavných a príslušných legislatívnych zmenách, uľahčovať a monitorovať ho;

m)

udržiavať úzke vzťahy s vysokým predstaviteľom v Bosne a Hercegovine a inými príslušnými medzinárodnými organizáciami, ktoré pracujú v krajine, a intenzívne s nimi konzultovať; v tejto súvislosti informovať Radu o diskusiách vedených na mieste pokiaľ ide o prítomnosť medzinárodných organizácií v krajine, vrátane úradu vysokého predstaviteľa;

n)

podľa potreby poskytovať poradenstvo VP týkajúce sa fyzických alebo právnických osôb, voči ktorým by sa vzhľadom na situáciu v Bosne a Hercegovine mohli prijať reštriktívne opatrenia;

o)

bez toho, aby boli dotknuté príslušné štruktúry velenia, pomáhať pri zabezpečovaní toho, aby sa všetky nástroje Únie v danej oblasti uplatňovali jednotne na účely dosiahnutia jej politických cieľov.

Článok 4

Vykonávanie mandátu

1.   OZEÚ je zodpovedný za vykonávanie mandátu pod vedením VP.

2.   PBV je s OZEÚ v úzkom spojení a je jeho hlavným styčným bodom s Radou. PBV strategicky usmerňuje a politicky riadi činnosť OZEÚ v rámci mandátu bez toho, aby boli dotknuté právomoci VP.

3.   OZEÚ svoju činnosť úzko koordinuje s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a jej príslušnými útvarmi.

Článok 5

Financovanie

1.   Finančná referenčná suma určená na úhradu výdavkov spojených s mandátom OZEÚ v období od 1. marca 2017 do 30. júna 2018 je 7 690 000 EUR.

2.   S výdavkami sa hospodári v súlade s postupmi a pravidlami, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie. Účasť fyzických a právnických osôb na zadávaní verejných zákaziek zo strany OZEÚ je otvorená bez obmedzenia. Okrem toho sa na tovary zakúpené zo strany OZEÚ nevzťahuje pravidlo pôvodu.

3.   Hospodárenie s výdavkami je predmetom zmluvy medzi OZEÚ a Komisiou. OZEÚ zodpovedá Komisii za všetky výdavky.

Článok 6

Vytvorenie a zloženie tímu

1.   Na pomoc OZEÚ pri vykonávaní mandátu OZEÚ a na prispievanie k súdržnosti, viditeľnosti a účinnosti celkovej činnosti Únie v Bosne a Hercegovine sa prideľuje osobitný personál. OZEÚ v rámci svojho mandátu a zodpovedajúcich finančných prostriedkov, ktoré má k dispozícii, zodpovedá za vytvorenie tímu. Tím zahŕňa odborníkov na konkrétne politické otázky vyplývajúce z mandátu. OZEÚ bezodkladne informuje Radu a Komisiu o zložení tímu.

2.   Členské štáty, inštitúcie Únie a ESVČ môžu navrhnúť vyslanie personálu na výkon práce pre OZEÚ. Plat členov takto vyslaného personálu hradí vysielajúci členský štát, vysielajúca inštitúcia Únie alebo ESVČ. Na výkon práce pre OZEÚ sa tiež môžu prideliť experti, ktorých do inštitúcií Únie alebo ESVČ vyslali členské štáty. Členovia medzinárodného zmluvného personálu musia byť štátnymi príslušníkmi niektorého členského štátu.

3.   Všetci členovia vyslaného personálu naďalej administratívne podliehajú vysielajúcemu členskému štátu, vysielajúcej inštitúcii Únie alebo ESVČ a vykonávajú svoje povinnosti a konajú v záujme mandátu OZEÚ.

Článok 7

Výsady a imunity OZEÚ a personálu OZEÚ

Výsady, imunity a ďalšie záruky, ktoré sú potrebné na vykonávanie a plynulý priebeh misie OZEÚ a pre členov personálu OZEÚ, sa podľa potreby dohodnú s hostiteľskými stranami. Členské štáty a ESVČ poskytnú na takýto účel všetku potrebnú podporu.

Článok 8

Bezpečnosť utajovaných skutočností EÚ

OZEÚ a členovia tímu OZEÚ dodržiavajú bezpečnostné zásady a minimálne normy stanovené v rozhodnutí Rady 2013/488/EÚ (2).

Článok 9

Prístup k informáciám a logistická podpora

1.   Členské štáty, Komisia a Generálny sekretariát Rady zabezpečujú, aby mal OZEÚ prístup ku všetkým relevantným informáciám.

2.   Delegácia Únie a/alebo členské štáty podľa potreby poskytujú logistickú podporu v regióne.

Článok 10

Bezpečnosť

V súlade s politikou Únie týkajúcou sa bezpečnosti personálu nasadzovaného mimo Únie v operáciách podľa hlavy V zmluvy prijíma OZEÚ v súlade so svojím mandátom a na základe bezpečnostnej situácie v oblasti pôsobnosti všetky reálne uskutočniteľné opatrenia na zaistenie bezpečnosti všetkých členov personálu, ktorí sú pod priamym vedením OZEÚ, a to predovšetkým tak, že:

a)

na základe usmernení ESVČ vypracuje konkrétny bezpečnostný plán zahŕňajúci konkrétne fyzické, organizačné a procedurálne bezpečnostné opatrenia pre riadenie bezpečného presunu personálu do oblasti pôsobnosti a v rámci nej, ako aj riadenie bezpečnostných incidentov, a ďalej pohotovostný plán a evakuačný plán;

b)

zabezpečuje, aby boli všetci členovia personálu nasadzovaní mimo Únie poistení pre prípad zvýšeného rizika, ako si to vyžaduje situácia v oblasti pôsobnosti;

c)

zabezpečuje, aby sa všetci členovia tímu OZEÚ, ktorí sa majú nasadiť mimo Únie, vrátane miestneho zmluvného personálu, pred presunom do oblasti pôsobnosti alebo bezprostredne po ňom zúčastnili na primeranom bezpečnostnom výcviku podľa stupňa rizikovosti, ktorý tejto oblasti pridelila ESVČ;

d)

zabezpečuje vykonávanie všetkých dohodnutých odporúčaní vypracovaných na základe pravidelných posúdení bezpečnosti a predkladá Rade, VP a Komisii písomné správy o ich vykonávaní, ako aj o iných bezpečnostných otázkach v rámci správy o pokroku a správy o vykonávaní mandátu.

Článok 11

Predkladanie správ

OZEÚ pravidelne podáva ústne a písomné správy VP a PBV. OZEÚ podľa potreby podáva správy aj pracovným skupinám Rady. Pravidelné správy sa rozosielajú prostredníctvom siete COREU. OZEÚ môže podávať správy aj Rade pre zahraničné veci. V súlade s článkom 36 zmluvy sa OZEÚ môže podieľať na informovaní Európskeho parlamentu.

Článok 12

Koordinácia

1.   V záujme dosiahnutia cieľov politiky Únie prispieva OZEÚ k jednotnosti, konzistentnosti a účinnosti činnosti Únie a pomáha zabezpečovať, aby všetky nástroje Únie a činnosti členských štátov pôsobili súdržne. Činnosť OZEÚ sa koordinuje s činnosťou Komisie a prípadne aj ďalších OZEÚ, ktorí pôsobia v regióne. OZEÚ pravidelne informuje misie členských štátov a delegácie Únie.

2.   Na mieste sa udržiavajú úzke vzťahy s vedúcimi misií členských štátov a vedúcimi delegácií Únie v regióne. Tieto osoby vyvíjajú maximálne úsilie na pomoc OZEÚ pri vykonávaní mandátu. OZEÚ je tiež v spojení s medzinárodnými a regionálnymi aktérmi pôsobiacimi na mieste a predovšetkým úzko spolupracuje s vysokým predstaviteľom v Bosne a Hercegovine.

3.   V záujme podpory operácií krízového riadenia Únie OZEÚ spolu s ostatnými aktérmi Únie prítomnými v oblasti zlepšuje šírenie a výmenu informácií zo strany uvedených aktérov Únie s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň spoločnej informovanosti o situácii a jej hodnotenia.

Článok 13

Pomoc súvisiaca s nárokmi

OZEÚ a personál OZEÚ pomáhajú pri poskytovaní informácií pri riešení všetkých nárokov a záväzkov, ktoré vyplývajú z mandátov predchádzajúcich OZEÚ v Bosne a Hercegovine, a na tieto účely poskytujú administratívnu pomoc a prístup k príslušným spisom.

Článok 14

Preskúmanie

Vykonávanie tohto rozhodnutia a jeho súlad s inými príspevkami Únie v regióne sa pravidelne skúmajú. OZEÚ predloží Rade, VP a Komisii do 30. septembra 2017 správu o pokroku a do 31. marca 2018 komplexnú správu o vykonávaní mandátu.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 27. februára 2017

Za Radu

predseda

K. MIZZI


(1)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/77 z 19. januára 2015, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie v Bosne a Hercegovine (Ú. v. EÚ L 13, 20.1.2015, s. 7).

(2)  Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/75


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2017/348

z 27. februára 2017,

ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie v Kosove (*1)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 33 a článok 31 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada prijala 4. augusta 2016 rozhodnutie (SZBP) 2016/1338, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2015/2052, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie v Kosove (1), a ktorým sa pani Nataliya APOSTOLOVA vymenúva za osobitného zástupcu Európskej únie (OZEÚ) v Kosove. Mandát OZEÚ má uplynúť 28. februára 2017.

(2)

Mandát OZEÚ by sa mal predĺžiť o ďalšie obdobie 16 mesiacov.

(3)

OZEÚ bude vykonávať mandát v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by brániť dosahovaniu cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Osobitný zástupca Európskej únie

Mandát pani Nataliye APOSTOLOVEJ ako OZEÚ sa predlžuje do 30. júna 2018. Rada môže na základe posúdenia Politického a bezpečnostného výboru (PBV) a na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP) rozhodnúť, že sa mandát OZEÚ skončí skôr.

Článok 2

Ciele politiky

Mandát OZEÚ vychádza z cieľov politiky Únie v Kosove. Tieto ciele zahŕňajú zohrávanie vedúcej úlohy pri presadzovaní stabilného, životaschopného, mierumilovného, demokratického a mnohonárodnostného Kosova; posilňovanie stability v regióne a prispievanie k spolupráci v regióne a k dobrým susedským vzťahom na západnom Balkáne; presadzovanie Kosova, ktoré dodržiava zásady právneho štátu, chráni menšiny a kultúrne a náboženské dedičstvo; podporu európskej perspektívy Kosova a približovania sa k Únii v súlade s perspektívou tohto regiónu a v súlade s Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Kosovom na strane druhej (2) (ďalej len „dohoda o stabilizácii a pridružení“) a rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/1988 (3) a v súlade s príslušnými závermi Rady.

Článok 3

Mandát

Na dosiahnutie cieľov politiky sa OZEÚ udeľuje mandát:

a)

ponúkať poradenstvo a podporu Únie v politickom procese;

b)

presadzovať celkovú politickú koordináciu Únie v Kosove;

c)

posilňovať prítomnosť Únie na celom území Kosova a zabezpečovať jej súdržnosť a účinnosť;

d)

na miestnej úrovni politicky usmerňovať vedúceho misie Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX KOSOVO) vrátane politických aspektov otázok týkajúcich sa výkonných funkcií;

e)

zabezpečovať súlad a súdržnosť činností Únie v Kosove, a to aj pri miestnom riadení prechodu misie EULEX v prípade možného presunu činností podľa potreby na OZEÚ/Úrad EÚ a/alebo miestne orgány;

f)

podporovať európsku perspektívu Kosova a približovanie sa k Únii v súlade s európskou perspektívou tohto regiónu a v súlade s dohodou o stabilizácii a pridružení a rozhodnutím (EÚ) 2015/1988 a v súlade s príslušnými závermi Rady prostredníctvom cielenej komunikácie s verejnosťou a prostredníctvom podporných činností Únie, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby verejnosť v Kosove lepšie porozumela otázkam súvisiacim s Úniou vrátane práce misie EULEX a viac ich podporovala;

g)

s pomocou všetkých prostriedkov a nástrojov, ktoré má OZEÚ k dispozícii, a za podpory Úradu EÚ v Kosove monitorovať, podporovať a uľahčovať v súlade s príslušnými inštitucionálnymi právomocami a zodpovednosťami dosahovanie pokroku v súvislosti s politickými, hospodárskymi a európskymi prioritami, a zároveň podporovať vykonávanie dohody o stabilizácii a pridružení, a to aj prostredníctvom Európskeho programu reforiem;

h)

prispievať k rozvoju a upevňovaniu dodržiavania ľudských práv a základných slobôd v Kosove, a to aj vzhľadom na ženy a deti a ochranu menšín, v súlade s politikou Únie v oblasti ľudských práv a s usmerneniami Únie pre oblasť ľudských práv;

i)

napomáhať pri vykonávaní dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktorý Únia uľahčila;

j)

podporovať podľa potreby mandát špecializovaných komôr a špecializovanej prokuratúry, a to aj prostredníctvom komunikácie a informovanosti.

Článok 4

Vykonávanie mandátu

1.   OZEÚ je zodpovedný za vykonávanie mandátu pod vedením VP.

2.   PBV je s OZEÚ v úzkom spojení a je jeho hlavným styčným bodom s Radou. PBV strategicky usmerňuje a politicky riadi činnosť OZEÚ v rámci mandátu bez toho, aby boli dotknuté právomoci VP.

3.   OZEÚ svoju činnosť úzko koordinuje s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a s jej príslušnými útvarmi.

Článok 5

Financovanie

1.   Finančná referenčná suma určená na úhradu výdavkov spojených s mandátom OZEÚ v období od 1. marca 2017 do 30. júna 2018 je 3 615 000 EUR.

2.   S výdavkami sa hospodári v súlade s postupmi a pravidlami, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie. Účasť fyzických a právnických osôb na zadávaní verejných zákaziek zo strany OZEÚ je otvorená bez obmedzenia. Okrem toho sa na tovar zakúpený zo strany OZEÚ nevzťahuje pravidlo pôvodu.

3.   Hospodárenie s výdavkami je predmetom zmluvy medzi OZEÚ a Komisiou. OZEÚ zodpovedá Komisii za všetky výdavky.

Článok 6

Vytvorenie a zloženie tímu

1.   Na pomoc OZEÚ pri vykonávaní mandátu OZEÚ a na prispievanie k súdržnosti, viditeľnosti a účinnosti celkovej činnosti Únie v Kosove sa prideľuje osobitný personál. V rámci mandátu OZEÚ a zodpovedajúcich dostupných finančných prostriedkov zodpovedá OZEÚ za vytvorenie tímu. Tím zahŕňa odborníkov na osobitné politické otázky podľa požiadaviek mandátu. OZEÚ bezodkladne informuje Radu a Komisiu o zložení tímu.

2.   Členské štáty, inštitúcie Únie a ESVČ môžu navrhnúť vyslanie personálu na prácu pre OZEÚ. Plat takto vyslaného personálu hradí vysielajúci členský štát, vysielajúca inštitúcia Únie alebo ESVČ. K OZEÚ sa tiež môžu prideliť experti, ktorých do inštitúcií Únie alebo ESVČ vyslali členské štáty. Členovia medzinárodného zmluvného personálu musia byť štátnymi príslušníkmi niektorého členského štátu.

3.   Všetci členovia vyslaného personálu naďalej administratívne podliehajú vysielajúcemu členskému štátu, vysielajúcej inštitúcii Únie alebo ESVČ a vykonávajú svoje povinnosti a konajú v záujme mandátu OZEÚ.

Článok 7

Výsady a imunity OZEÚ a personálu OZEÚ

Výsady, imunity a ďalšie záruky, ktoré sú potrebné na vykonávanie a plynulý priebeh misie OZEÚ a pre členov personálu OZEÚ, sa podľa potreby dohodnú s hostiteľskými stranami. Členské štáty a ESVČ poskytnú na tento účel všetku potrebnú podporu.

Článok 8

Bezpečnosť utajovaných skutočností EÚ

1.   OZEÚ a členovia tímu OZEÚ dodržiavajú bezpečnostné zásady a minimálne normy stanovené v rozhodnutí Rady 2013/488/EÚ (4).

2.   VP je oprávnený sprístupniť NATO/KFOR utajované skutočnosti a dokumenty EÚ do stupňa utajenia „CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“, ktoré sa vypracovali na účely danej akcie, v súlade s bezpečnostnými predpismi na ochranu utajovaných skutočností EÚ.

3.   VP je taktiež v súlade s prevádzkovými potrebami OZEÚ oprávnený poskytnúť Organizácii Spojených národov (OSN) a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) utajované skutočnosti a dokumenty EÚ do stupňa utajenia „RESTREINT UE/EU RESTRICTED“, ktoré sa vypracovali na účely danej akcie, v súlade s bezpečnostnými predpismi na ochranu utajovaných skutočností EÚ. Na tento účel sa vypracujú miestne dojednania.

4.   VP je splnomocnený poskytnúť tretím stranám pridruženým k tomuto rozhodnutiu neutajované dokumenty EÚ o rokovaniach Rady týkajúcich sa danej akcie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo podľa článku 6 ods. 1 rokovacieho poriadku Rady.

Článok 9

Prístup k informáciám a logistická podpora

1.   Členské štáty, Komisia a Generálny sekretariát Rady zabezpečujú, aby mal OZEÚ prístup ku všetkým relevantným informáciám.

2.   Delegácia Únie a/alebo členské štáty podľa potreby poskytujú logistickú podporu v regióne.

Článok 10

Bezpečnosť

V súlade s politikou Únie týkajúcou sa bezpečnosti personálu nasadzovaného mimo Únie v operáciách podľa hlavy V zmluvy prijíma OZEÚ v súlade s mandátom OZEÚ a na základe bezpečnostnej situácie v oblasti pôsobnosti všetky reálne uskutočniteľné opatrenia na zaistenie bezpečnosti všetkých členov personálu, ktorí sú pod jeho priamym vedením, a to predovšetkým tak, že:

a)

na základe usmernení ESVČ vypracuje konkrétny bezpečnostný plán zahŕňajúci konkrétne fyzické, organizačné a procedurálne bezpečnostné opatrenia pre riadenie bezpečného presunu personálu do oblasti pôsobnosti a v rámci nej, ako aj riadenie bezpečnostných incidentov, a ďalej pohotovostný plán a evakuačný plán;

b)

zabezpečuje, aby boli všetci členovia personálu nasadzovaní mimo Únie poistení pre prípad zvýšeného rizika, ako si to vyžaduje situácia v oblasti pôsobnosti;

c)

zabezpečuje, aby sa všetci členovia tímu OZEÚ, ktorí sa majú nasadiť mimo Únie, vrátane miestneho zmluvného personálu, pred presunom do oblasti pôsobnosti alebo bezprostredne po ňom zúčastnili na primeranom bezpečnostnom výcviku podľa stupňa rizikovosti, ktorý tejto oblasti pridelila ESVČ;

d)

zabezpečuje vykonávanie všetkých dohodnutých odporúčaní vypracovaných na základe pravidelných posúdení bezpečnosti a predkladá Rade, VP a Komisii písomné správy o ich vykonávaní, ako aj o iných bezpečnostných otázkach v rámci správy o pokroku a správy o vykonávaní mandátu.

Článok 11

Podávanie správ

OZEÚ pravidelne podáva ústne a písomné správy VP. OZEÚ podľa potreby pravidelne podáva správy PBV. OZEÚ podľa potreby podáva správy aj pracovným skupinám Rady. Pravidelné správy sa rozosielajú prostredníctvom siete COREU. OZEÚ môže podávať správy aj Rade pre zahraničné veci. V súlade s článkom 36 zmluvy sa OZEÚ môže podieľať na informovaní Európskeho parlamentu.

Článok 12

Koordinácia

1.   V záujme dosiahnutia cieľov politiky Únie prispieva OZEÚ k jednotnosti, konzistentnosti a účinnosti činnosti Únie a pomáha zabezpečovať, aby všetky nástroje Únie a činnosti členských štátov pôsobili súdržne. Činnosť OZEÚ sa koordinuje s činnosťou Komisie, ako aj s činnosťou ďalších OZEÚ, ktorí pôsobia v regióne. OZEÚ pravidelne informuje misie členských štátov a delegácie Únie.

2.   Na mieste sa udržiavajú úzke vzťahy s príslušnými vedúcimi misií členských štátov a vedúcimi delegácií Únie v regióne. Tieto osoby vyvíjajú maximálne úsilie na pomoc OZEÚ pri vykonávaní mandátu. OZEÚ na miestnej úrovni politicky usmerňuje vedúceho misie EULEX KOSOVO, a to aj o politických aspektoch otázok týkajúcich sa výkonných funkcií. OZEÚ a veliteľ civilných operácií sa podľa potreby vzájomne radia.

3.   OZEÚ je tiež v spojení s príslušnými miestnymi orgánmi a s inými medzinárodnými a regionálnymi aktérmi pôsobiacimi na mieste.

4.   OZEÚ spolu s ostatnými aktérmi Únie prítomnými v oblasti zabezpečuje šírenie a výmenu informácií medzi aktérmi Únie v oblasti s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň spoločnej informovanosti o situácii a jej spoločného hodnotenia.

Článok 13

Pomoc súvisiaca s nárokmi

OZEÚ a personál OZEÚ pomáhajú pri poskytovaní informácií pri riešení všetkých nárokov a záväzkov, ktoré vyplývajú z mandátov predchádzajúcich OZEÚ v Kosove a na tieto účely poskytujú administratívnu pomoc a prístup k príslušným spisom.

Článok 14

Preskúmanie

Vykonávanie tohto rozhodnutia a jeho súlad s inými príspevkami Únie v regióne sa pravidelne skúmajú. OZEÚ predloží Rade, VP a Komisii do 30. júna 2017 správu o pokroku a do 31. marca 2018 komplexnú správu o vykonávaní mandátu.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 27. februára 2017

Za Radu

predseda

K. MIZZI


(*1)  Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(1)  Ú. v. EÚ L 212, 5.8.2016, s. 109.

(2)  Ú. v. EÚ L 71, 16.3.2016, s. 3.

(3)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1988 z 22. októbra 2015 o podpise Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Kosovom na strane druhej v mene Únie (Ú. v. EÚ L 290, 6.11.2015, s. 4).

(4)  Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/80


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2017/349

z 27. februára 2017,

ktorým sa mení rozhodnutie 2012/389/SZBP o misii Európskej únie na budovanie kapacít v Somálsku (EUCAP Somalia)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 28, článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 16. júla 2012 prijala rozhodnutie 2012/389/SZBP (1) o misii Európskej únie na budovanie regionálnych námorných kapacít v Africkom rohu (EUCAP NESTOR).

(2)

Rada 12. decembra 2016 prijala rozhodnutie (SZBP) 2016/2240 (2), ktorým sa mení rozhodnutie 2012/389/SZBP. Názov misie sa zmenil na EUCAP Somalia a jej mandát sa predĺžil do 31. decembra 2018.

(3)

Rozhodnutie 2012/389/SZBP by sa malo zmeniť s cieľom stanoviť finančnú referenčnú sumu na obdobie od 1. marca 2017 do 28. februára 2018,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V článku 13 ods. 1 rozhodnutia 2012/389/SZBP sa dopĺňa tento pododsek:

„Finančná referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUCAP Somalia na obdobie od 1. marca 2017 do 28. februára 2018 je 22 950 000 EUR.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 27. februára 2017

Za Radu

predseda

K. MIZZI


(1)  Ú. v. EÚ L 187, 17.7.2012, s. 40.

(2)  Ú. v. EÚ L 337, 13.12.2016, s. 18.


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/81


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2017/350

z 27. februára 2017,

ktorým sa mení rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 29,

so zreteľom na návrh vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 15. októbra 2012 prijala rozhodnutie 2012/642/SZBP (1).

(2)

Na základe preskúmania rozhodnutia 2012/642/SZBP by sa uplatňovanie reštriktívnych opatrení voči Bielorusku malo predĺžiť do 28. februára 2018.

(3)

Rada sa okrem toho dohodla, že členské štáty môžu povoliť vývoz biatlonového vybavenia do Bieloruska v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami o licenciách.

(4)

Rozhodnutie 2012/642/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

S cieľom zabezpečiť, aby boli opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí účinné, by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť okamžite,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2012/642/SZBP sa mení takto:

1.

V článku 2 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Článok 1 sa nevzťahuje na biatlonové vybavenie, ktoré spĺňa špecifikácie vymedzené v pravidlách podujatí a súťaží Medzinárodnej biatlonovej únie (IBU).“

2.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

1.   Toto rozhodnutie sa uplatňuje do 28. februára 2018.

2.   Toto rozhodnutie je predmetom sústavnej revízie a obnovuje sa alebo sa mení, ak Rada nepovažuje jeho ciele za splnené.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 27. februára 2017

Za Radu

predseda

K. MIZZI


(1)  Rozhodnutie Rady 2012/642/SZBP z 15. októbra 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (Ú. v. EÚ L 285, 17.10.2012, s. 1).


28.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/82


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2017/351

z 24. februára 2017,

ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch

[oznámené pod číslom C(2017) 1261]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri Spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu (1), a najmä na jej článok 9 ods. 4,

so zreteľom na smernicu Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcu sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (2), a najmä na jej článok 10 ods. 4,

so zreteľom na smernicu Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúcu pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (3), a najmä na jej článok 4 ods. 3,

keďže:

(1)

Vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2014/709/EÚ (4) sa stanovujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch. V prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu sa vymedzujú a uvádzajú určité oblasti uvedených členských štátov rozdelené do častí I, II, III a IV podľa úrovne rizika vyplývajúcej z epidemiologickej situácie. Tento zoznam zahŕňa okrem iného určité oblasti Lotyšska a Litvy.

(2)

Vo februári 2017 sa v okrese (novads) Salaspils v Lotyšsku a vo vidieckej obci (rajono savivaldybė) Biržai v Litve vyskytli dve ohniská afrického moru ošípaných pri domácich ošípaných, a to v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti uvedené v časti II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Výskyt týchto ohnísk predstavuje zvýšenie úrovne rizika, ktoré treba vziať do úvahy. Preto by sa príslušné oblasti Lotyšska a Litvy uvedené v častiach I a II teraz mali uvádzať v časti III uvedenej prílohy.

(3)

V januári 2017 sa vyskytlo niekoľko prípadov afrického moru ošípaných v prípade diviakov v okresoch (novads) Talsu a Tukuma v Lotyšsku v dvoch oblastiach, ktoré sú v súčasnosti uvedené v časti II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ ale ktoré sú v tesnej blízkosti oblastí uvedených v časti I uvedeného vykonávacieho rozhodnutia. Výskyt týchto prípadov predstavuje zvýšenie úrovne rizika, ktoré treba vziať do úvahy. Preto by sa príslušné oblasti Lotyšska teraz mali uvádzať v časti II namiesto časti I uvedenej prílohy a nové oblasti by sa mali zahrnúť v časti I uvedenej prílohy.

(4)

Pri posudzovaní rizika pre zdravie zvierat vyplývajúceho zo situácie, pokiaľ ide o africký mor ošípaných v Lotyšsku a Litve, by sa mal zohľadniť vývoj súčasnej epidemiologickej situácie v súvislosti s touto chorobou v postihnutých populáciách domácich a divo žijúcich ošípaných v Únii. S cieľom správne zamerať opatrenia na kontrolu zdravia zvierat stanovené vo vykonávacom rozhodnutí 2014/709/EÚ a zabrániť ďalšiemu šíreniu afrického moru ošípaných a akémukoľvek zbytočnému narušeniu obchodu v rámci Únie, a zároveň sa vyhnúť neodôvodneným prekážkam obchodu zavedeným tretími krajinami, by sa mal zmeniť zoznam Únie obsahujúci oblasti, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat stanovené v prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu, a to tak, aby sa zohľadnili zmeny v súčasnej epidemiologickej situácii, pokiaľ ide o uvedenú chorobu v Lotyšsku a Litve.

(5)

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 24. februára 2017

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 13.

(2)  Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

(3)  Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11.

(4)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/709/EÚ z 9. októbra 2014 o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch a o zrušení vykonávacieho rozhodnutia 2014/178/EÚ (Ú. v. EÚ L 295, 11.10.2014, s. 63).


PRÍLOHA

„PRÍLOHA

ČASŤ I

1.   Estónsko

Tieto oblasti v Estónsku:

the maakond of Hiiumaa.

2.   Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

in the novads of Bauskas, the pagasti of Īslīces, Gailīšu, Brunavas and Ceraukstes,

in the novads of Dobeles, the pagasti of Bikstu, Zebrenes, Annenieku, Naudītes, Penkules, Auru and Krimūnu, Dobeles, Berzes, the part of the pagasts of Jaunbērzes located to the West of road P98, and the pilsēta of Dobele,

in the novads of Jelgavas, the pagasti of Glūdas, Svētes, Platones, Vircavas, Jaunsvirlaukas, Zaļenieku, Vilces, Lielplatones, Elejas and Sesavas,

in the novads of Kandavas, the pagasti of Vānes and Matkules,

in the novads of Kuldīgas, the pagasti of Rendas and Kabiles,

in the novads of Saldus, the pagasti of Jaunlutriņu, Lutriņu and Šķēdes,

in the novads of Talsu, the pagasts of Ģibuļu,

in the novads of Ventspils, the pagasti of Vārves, Užavas, Jūrkalnes, Piltenes, Zīru, Ugāles, Usmas and Zlēku, the pilsēta of Piltene,

the novads of Brocēnu,

the novads of Rundāles,

the novads of Tērvetes,

the part of the novads of Stopiņu located to the West of roads V36, P4 and P5, streets Acones, Dauguļupes and river Dauguļupīte,

the pilsēta of Bauska,

the pilsēta of Talsi,

the republikas pilsēta of Jelgava,

the republikas pilsēta of Ventspils.

3.   Litva

Tieto oblasti v Litve:

in the rajono savivaldybė of Jurbarkas, the seniūnijos of Raudonės, Veliuonos, Seredžiaus and Juodaičių,

in the rajono savivaldybė of Pakruojis, the seniūnijos of Klovainių, Rozalimo and Pakruojo,

in the rajono savivaldybė of Panevežys, the part of the Krekenavos seniūnija located to the west of the river Nevėžis,

in the rajono savivaldybė of Pasvalys, the seniūnijos of Joniškelio apylinkių, Joniškelio miesto, Namišių, Pasvalio apylinkių, Pasvalio miesto, Pumpėnų, Pušaloto, Saločių and Vaškų,

in the rajono savivaldybė of Raseiniai, the seniūnijos of Ariogalos, Ariogalos miestas, Betygalos, Pagojukų and Šiluvos,

in the rajono savivaldybė of Šakiai, the seniūnijos of Plokščių, Kriūkų, Lekėčių, Lukšių, Griškabūdžio, Barzdų, Žvirgždaičių, Sintautų, Kudirkos Naumiesčio, Slavikų, Šakių,

the rajono savivaldybė of Radviliškis,

the rajono savivaldybė of Vilkaviškis,

the savivaldybė of Kalvarija,

the savivaldybė of Kazlų Rūda,

the savivaldybė of Marijampolė.

4.   Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

 

In the województwo warmińsko-mazurskie:

the gminy of Kalinowo and Prostki in the powiat ełcki,

the gmina of Biała Piska in powiat piski.

 

In the województwo podlaskie:

the gminy Juchnowiec Kościelny, Suraż, Turośń Kościelna, Łapy and Poświętne in the powiat białostocki,

the gminy of Brańsk with the city of Brańsk, Boćki, Rudka, Wyszki, the part of the gmina of Bielsk Podlaski located to the West of the line created by road number 19 (going northwards from the city of Bielsk Podlaski) and prolonged by the eastern border of the city of Bielsk Podlaski and road number 66 (going southwards from the city of Bielsk Podlaski), the city of Bielsk Podlaski, the part of the gmina of Orla located to the West of road number 66, in the powiat bielski,

the gminy of Drohiczyn, Dziadkowice, Grodzisk and Perlejewo in the powiat siemiatycki,

the gminy of Grabowo and Stawiski in the powiat kolneński,

the gminy of Kołaki Kościelne, Szumowo, Zambrów with the city Zambrów in powiat zambrowski,

the gminy of Rutka-Tartak, Szypliszki, Suwałki, Raczki in the powiat suwalski,

the gminy Sokoły, Kulesze Kościelne, Nowe Piekuty, Szepietowo, Klukowo, Ciechanowiec, Wysokie Mazowieckie with the city of Wysokie Mazowieckie, Czyżew in powiat wysokomazowiecki,

the powiat augustowski,

the powiat łomżyński,

the powiat M. Białystok,

the powiat M. Łomża,

the powiat M. Suwałki,

the powiat sejneński.

 

In the województwo mazowieckie:

the gminy of Ceranów, Jabłonna Lacka, Sterdyń and Repki in the powiat sokołowski,

the gminy of Korczew, Przesmyki, Paprotnia, Suchożebry, Mordy, Siedlce and Zbuczyn in the powiat siedlecki,

the powiat M. Siedlce,

the gminy of Rzekuń, Troszyn, Czerwin and Goworowo in the powiat ostrołęcki,

the gminy of Olszanka, Łosice and Platerów in the powiat łosicki,

the powiat ostrowski.

 

In the województwo lubelskie:

the gmina of Hanna in the powiat włodawski,

the gminy of Kąkolewnica Wschodnia and Komarówka Podlaska in the powiat radzyński,

the gminy of Międzyrzec Podlaski with the city of Międzyrzec Podlaski, Drelów, Rossosz, Sławatycze, Wisznica, Sosnówka, Łomazy and Tuczna in the powiat bialski.

ČASŤ II

1.   Estónsko

Tieto oblasti v Estónsku:

the linn of Elva,

the linn of Võhma,

the linn of Kuressaare,

the linn of Rakvere,

the linn of Tartu,

the linn of Viljandi,

the maakond of Harjumaa (excluding the part of the vald of Kuusalu located to the South of road 1 (E20), the vald of Aegviidu and the vald of Anija),

the maakond of Ida-Virumaa,

the maakond of Läänemaa,

the maakond of Pärnumaa,

the maakond of Põlvamaa,

the maakond of Võrumaa,

the maakond of Valgamaa,

the maakond of Raplamaa,

the vald of Suure-Jaani,

the part of the vald of Tamsalu located to the North-East of the Tallinn-Tartu railway,

the vald of Tartu,

the vald of Abja,

the vald of Alatskivi,

the vald of Haaslava,

the vald of Haljala,

the vald of Tarvastu,

the vald of Nõo,

the vald of Ülenurme,

the vald of Tähtvere,

the vald of Rõngu,

the vald of Rannu,

the vald of Konguta,

the vald of Puhja,

the vald of Halliste,

the vald of Kambja,

the vald of Karksi,

the vald of Kihelkonna,

the vald of Kõpu,

the vald of Lääne-Saare,

the vald of Laekvere,

the vald of Leisi,

the vald of Luunja,

the vald of Mäksa,

the vald of Meeksi,

the vald of Muhu,

the vald of Mustjala,

the vald of Orissaare,

the vald of Peipsiääre,

the vald of Piirissaare,

the vald of Pöide,

the vald of Rägavere,

the vald of Rakvere,

the vald of Ruhnu,

the vald of Salme,

the vald of Sõmeru,

the vald of Torgu,

the vald of Vara,

the vald of Vihula,

the vald of Viljandi,

the vald of Vinni,

the vald of Viru-Nigula,

the vald of Võnnu.

2.   Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

in the novads of Apes, the pagasti of Trapenes, Gaujienas and Apes and the pilsēta of Ape,

in the novads of Balvu, the pagsti of Vīksnas, Bērzkalnes, Vectilžas, Lazdulejas, Briežuciema, Tilžas, Bērzpils and Krišjāņu,

in the novads of Bauskas, the pagasti of Mežotnes, Codes, Dāviņu and Vecsaules,

in the novads of Daugavpils the pagasti of Vaboles, Līksnas, Sventes, Medumu, Demenas, Kalkūnes, Laucesas, Tabores, Maļinovas, Ambeļu, Biķernieku, Naujenes, Vecsalienas, Salienas and Skrudalienas,

in the novads of Dobeles, the part of the pagasts of Jaunbērzes located to the East of road P98,

in the novads of Gulbenes the pagasts of Līgo,

in the novads of Ikšķiles, the part of pagasts of Tīnūžu located to the South- East of road P10, the pilsēta of Ikšķile,in the novads of Jelgavas the pagasti of Kalnciema, Līvbērzes and Valgundes,

in the novads of Kandavas, the pagasti of Cēres, Kandavas, Zemītes and Zantes, the pilsēta of Kandava,

in the novads of Krimuldas, the part of pagasts of Krimuldas located to the North – East of roads V89 and V81 and the part of pagasts of Lēdurgas located to the North – East of roads V81 and V128,

in the novads of Limbažu, the pagasti of Skultes, Limbažu, Umurgas, Katvaru, Pāles, Viļķenes and the pilsēta of Limbaži,

in the novads of Preiļu the pagasts of Saunas,

in the novads of Raunas, the pagasts of Raunas,

in the novads of Riebiņu, the pagasti of Sīļukalna, Stabulnieku, Galēnu and Silajāņu,

in the novads of Rugāju the pagsts of Lazdukalna,

in the novads of Siguldas, the pagasts of Mores and the part of the pagasts of Allažu located to the South of the road P3,

in the novads of Smiltenes, the pagasti of Brantu, Blomes, Smiltenes, Bilskas and Grundzāles, the pilsēta of Smiltene,

in the novads of Talsu, the pagasti of Ķūļciema, Balgales, Vandzenes, Laucienes, Virbu, Strazdes, Lubes, Īves, Valdgales, Laidzes, Ārlavas, Lībagu and Abavas, the pilsētas of Sabile, Stende and Valdemārpils,

in the novads of Ventspils, the pagasti of Ances, Tārgales, Popes and Puzes,

the novads of Ādažu,

the novads of Aglonas,

the novads of Aizkraukles,

the novads of Aknīstes,

the novads of Alojas,

the novads of Alūksnes,

the novads of Amatas,

the novads of Babītes,

the novads of Baldones,

the novads of Baltinavas,

the novads of Beverīnas,

the novads of Burtnieku,

the novads of Carnikavas,

the novads of Cēsu,

the novads of Cesvaines,

the novads of Ciblas,

the novads of Dagdas,

the novads of Dundagas,

the novads of Engures,

the novads of Ērgļu,

the novads of Iecavas,

the novads of Ilūkstes,

the novads of Jaunjelgavas,

the novads of Jaunpils,

the novads of Jēkabpils,

the novads of Kārsavas,

the novads of Ķeguma,

the novads of Ķekavas,

the novads of Kocēnu,

the novads of Kokneses,

the novads of Krāslavas,

the novads of Krustpils,

the novads of Lielvārdes,

the novads of Līgatnes,

the novads of Līvānu,

the novads of Lubānas,

the novads of Ludzas,

the novads of Madonas,

the novads of Mālpils,

the novads of Mārupes,

the novads of Mazsalacas,

the novads of Mērsraga,

the novads of Naukšēnu,

the novads of Neretas,

the novads of Ogres,

the novads of Olaines,

the novads of Ozolnieki,

the novads of Pārgaujas,

the novads of Pļaviņu,

the novads of Priekuļu,

the novads of Rēzeknes,

the novads of Rojas,

the novads of Rūjienas,

the novads of Salacgrīvas,

the novads of Salas,

the novads of Saulkrastu,

the novads of Skrīveru,

the novads of Strenču,

the novads of Tukuma,

the novads of Valkas,

the novads of Varakļānu,

the novads of Vecpiebalgas,

the novads of Vecumnieku,

the novads of Viesītes,

the novads of Viļakas,

the novads of Viļānu,

the novads of Zilupes,

the part of the novads of Garkalnes located to the North – West of road A2,the part of the novads of Ropažu located to the East of road P10,

the republikas pilsēta of Daugavpils,

the republikas pilsēta of Jēkabpils,

the republikas pilsēta of Jūrmala,

the republikas pilsēta of Rēzekne,

the republikas pilsēta of Valmiera.

3.   Litva

Tieto oblasti v Litve:

in the rajono savivaldybė of Alytus the seniūnijos of Pivašiūnų, Punios, Daugų, Alovės, Nemunaičio, Raitininkų, Miroslavo, Krokialaukio, Simno, Alytaus,

in the rajono savivaldybė of Anykščiai, the seniūnijos of Kavarsko, Kurklių and the part of Anykščių, located south west to the road No.121 and No. 119,

in the rajono savivaldybė of Biržai the seniūnijos of Biržų miesto, Nemunėlio Radviliškio, Pabiržės, Pačeriaukštės and Parovėjos,

in the rajono savivaldybė of Jonava, the seniūnijos of Šilų, Bukonių and, in the Žeimių seniūnija, the villages of Biliuškiai, Drobiškiai, Normainiai II, Normainėliai, Juškonys, Pauliukai, Mitėniškiai, Zofijauka, Naujokai,

in the rajono savivaldybė of Kaunas, the seniūnijos of Akademijos, Alšėnų, Babtų, Batniavos, Čekiškės, Domeikavos, Ežerėlio, Garliavos, Garliavos apylinkių, Kačerginės, Kulautuvos, Linksmakalnio, Raudondvario, Ringaudų, Rokų, Samylų, Taurakiemio, Užliedžių, Vilkijos, Vilkijos apylinkių and Zapyškio,

in the rajono savivaldybė of Kėdainiai, the seniūnijos of Josvainių and Pernaravos,

in the rajono savivaldybė of Kupiškis, the seniūnijos of Noriūnų, Skapiškio, Subačiaus and Šimonių,

in the rajono savivaldybė of Panevėžys the seniūnijos of Naujamiesčio, Paįstrio, Panevėžio, Ramygalos, Smilgių, Upytės, Vadoklių, Velžio and the part of Krekenavos seniūnija located to the east of the river Nevėžis,

in the rajono savivaldybė of Prienai the seniūnijos of Veiverių, Šilavoto, Naujosios Ūtos, Balbieriškio, Ašmintos, Išlaužo, Pakuonių,

in the rajono savivaldybė of Šalčininkai, the seniūnijos of Jašiūnų, Turgelių, Akmenynės, Šalčininkų, Gerviškių, Butrimonių, Eišiškių, Poškonių, Dieveniškių,

in the rajono savivaldybė of Utena the seniūnijos of Sudeikių, Utenos, Utenos miesto, Kuktiškių, Daugailių, Tauragnų, Saldutiškio,

in the rajono savivaldybė of Varėna, the seniūnijos of Kaniavos, Marcinkonių, Merkinės,

in the rajono savivaldybė of Vilnius the parts of the seniūnija of Sudervė and Dūkštai located to the North-East from the road No. 171, the seniūnijos of Maišiagala, Zujūnų, Avižienių, Riešės, Paberžės, Nemenčinės, Nemenčinės miesto, Sužionių, Buivydžių, Bezdonių, Lavoriškių, Mickūnų, Šatrininkų, Kalvelių, Nemėžių, Rudaminos, Rūkainių, Medininkų, Marijampolio, Pagirių and Juodšilių,

the miesto savivaldybė of Alytus,

the miesto savivaldybė of Kaunas,

the miesto savivaldybė of Panevėžys,

the miesto savivaldybė of Prienai,

the miesto savivaldybė of Vilnius,

the rajono savivaldybė of Ignalina,

the rajono savivaldybė of Lazdijai,

the rajono savivaldybė of Molėtai,

the rajono savivaldybė of Rokiškis,

the rajono savivaldybė of Širvintos,

the rajono savivaldybė of Švenčionys,

the rajono savivaldybė of Ukmergė,

the rajono savivaldybė of Zarasai,

the savivaldybė of Birštonas,

the savivaldybė of Druskininkai,

the savivaldybė of Visaginas.

4.   Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

 

In the województwo podlaskie:

the gmina of Dubicze Cerkiewne, the parts of the gminy of Kleszczele and Czeremcha located to the East of road number 66, in the powiat hajnowski,

the gmina of Rutki in the powiat zambrowski,

the gmina Kobylin-Borzymy in the powiat wysokomazowiecki,

the gminy of Czarna Białostocka, Dobrzyniewo Duże, Gródek, Michałowo, Supraśl, Tykocin, Wasilków, Zabłudów, Zawady and Choroszcz in the powiat białostocki,

the part of the gmina of Bielsk Podlaski located to the East of the line created by road number 19 (going northwards from the city of Bielsk Podlaski) and prolonged by the eastern border of the city of Bielsk Podlaski and road number 66 (going southwards from the city of Bielsk Podlaski), the part of the gmina of Orla located to the East of road number 66, in the powiat bielski,

the powiat sokólski.

 

In the województwo lubelskie:

the gminy of Piszczac and Kodeń in the powiat bialski.

ČASŤ III

1.   Estónsko

Tieto oblasti v Estónsku:

the maakond of Jõgevamaa,

the maakond of Järvamaa,

the part of the vald of Kuusalu located to the South of road 1 (E20),

the part of the vald of Tamsalu located to the South-West of the Tallinn-Tartu railway,

the vald of Aegviidu,

the vald of Anija,

the vald of Kadrina,

the vald of Kolga-Jaani,

the vald of Kõo,

the vald of Laeva,

the vald of Laimjala,

the vald of Pihtla,

the vald of Rakke,

the vald of Tapa,

the vald of Väike-Maarja,

the vald of Valjala.

2.   Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

in the novads of Apes, the pagasts of Virešu,

in the novads of Balvu, the pagasti of Kubuļu, Balvu and the pilsēta of Balvi,

in the novads of Daugavpils the pagasti of Nīcgales, Kalupes, Dubnas and Višķu,

in the novads of Gulbenes, the pagasti of Beļavas, Galgauskas, Jaungulbenes, Daukstu, Stradu, Litenes, Stāmerienas, Tirzas, Druvienas, Rankas, Lizuma and Lejasciema and the pilsēta of Gulbene,

in the novads of Ikšķiles, the part of the pagasts of Tīnūžu located to the North – West of road P10,in the novads of Krimuldas the part of pagasts of Krimuldas located to the South-West of roads V89 and V81 and the part of pagasts of Lēdurgas located to the South-West of roads V81 and V128,

in the novads of Limbažu the pagasts of Vidrižu,

in the novads of Preiļu the pagasti of Preiļu, Aizkalnes and Pelēču, the pilsēta of Preiļi,

in the novads of Raunas, the pagasts of Drustu,

in the novads of Riebiņu the pagasti of Riebiņu and Rušonas,

in the novads of Rugāju the pagasts of Rugāju,

in the novads of Siguldas the pagasts of Siguldas and the part of pagasts of Allažu located to the North of road P3 and the pilsēta of Sigulda,

in the novads of Smiltenes, the pagasti of Launkalnes, Variņu and Palsmanes,

the novads of Inčukalna,

the novads of Jaunpiebalgas,

the novads of Salaspils,the novads of Sējas,

the novads of Vārkavas,

the part of the novads of Garkalnes located to the South – East of road A2,the part of the novads of Ropažu located to the West of road P10, the part of the novads of Stopiņu located to the East of roads V36, P4 and P5, streets Acones, Dauguļupes and river Dauguļupīte.

3.   Litva

Tieto oblasti v Litve:

in the rajono savivaldybė of Anykščiai, the seniūnijos of Debeikių, Skiemonių, Viešintų, Andrioniškio, Svėdasų, Troškūnų, Traupio and the part of the seniūnija of Anykščių located north east to the road No. 121 and No. 119,

in the rajono savivaldybė of Alytus, the seniūnija of Butrimonių,

in the rajono savivaldybė of Biržai, the seniūnijos of Vabalninko, Papilio and Širvenos,

in the rajono savivaldybė of Jonava the seniūnijos of Upninkų, Ruklos, Dumsių, Užusalių, Kulvos and, in the seniūnija of Žeimiai, the villages Akliai, Akmeniai, Barsukinė, Blauzdžiai, Gireliai, Jagėlava, Juljanava, Kuigaliai, Liepkalniai, Martyniškiai, Milašiškiai, Mimaliai, Naujasodis, Normainiai I, Paduobiai, Palankesiai, Pamelnytėlė, Pėdžiai, Skrynės, Svalkeniai, Terespolis, Varpėnai, Žeimių gst., Žieveliškiai and Žeimių miestelis,

the rajono savivaldybė of Kaišiadorys,

in the rajono savivaldybė of Kaunas, the seniūnijos of Vandžiogalos, Lapių, Karmėlavos and Neveronių,

in the rajono savivaldybė of Kėdainiai, the seniūnija of Pelėdnagių, Krakių, Dotnuvos, Gudžiūnų, Surviliškio, Vilainių, Truskavos, Šėtos, Kėdainių miesto,

in the rajono savivaldybė of Kupiškis, the seniūnijos of Alizavos and Kupiškio,

in the rajono savivaldybė of Pasvalys, the seniūnijos of Daujėnų and Krinčino,

in the rajono savivaldybė of Prienai, the seniūnijos of Jiezno and Stakliškių,

in the rajono savivaldybė of Panevėžys, the seniūnijos of Miežiškių,Raguvos and Karsakiškio,

in the rajono savivaldybė of Šalčininkai, the seniūnijos of Baltosios Vokės, Pabarės, Dainavos and Kalesninkų,

in the rajono savivaldybė of Varėna, the seniūnijos of Valkininkų, Jakėnų, Matuizų, Varėnos and Vydenių,

in the rajono savivaldybė of Vilnius the parts of the seniūnija of Sudervė and Dūkštai located to the South-West from the road No. 171,

in the rajono savivaldybė of Utena, the seniūnijos of Užpalių, Vyžuonų and Leliūnų,

the savivaldybė of Elektrėnai,

the miesto savivaldybė of Jonava,

the miesto savivaldybė of Kaišiadorys,

the rajono savivaldybė of Trakai.

4.   Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

 

In the województwo podlaskie:

the powiat grajewski,

the powiat moniecki,

the gminy of Czyże, Białowieża, Hajnówka with the city of Hajnówka, Narew, Narewka and the parts of the gminy of Czeremcha and Kleszczele located to the West of road number 66 in the powiat hajnowski,

the gminy of Mielnik, Milejczyce, Nurzec-Stacja, Siemiatycze with the city of Siemiatycze in the powiat siemiatycki.

 

In the województwo mazowieckie:

the gminy of Sarnaki, Stara Kornica and Huszlew in powiat łosicki.

 

In the województwo lubelskie:

the gminy of Konstantynów, Janów Podlaski, Leśna Podlaska, Rokitno, Biała Podlaska, Zalesie and Terespol with the city of Terespol in the powiat bialski,

the powiat M. Biała Podlaska.

ČASŤ IV

Taliansko

Tieto oblasti v Taliansku:

all areas of Sardinia.“