ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 18

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 60
24. januára 2017


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/109 z 23. januára 2017, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036

1

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/110 z 23. januára 2017, ktorým sa menia prílohy IV a X k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií ( 1 )

42

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/111 z 23. januára 2017, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

45

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2017/112 z 10. januára 2017 o vymenovaní veliteľa misie EÚ pre vojenskú výcvikovú misiu Európskej únie v rámci SBOP v Stredoafrickej republike (EUTM RCA) (EUTM RCA/1/2017)

47

 

*

Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2017/113 z 10. januára 2017, ktorým sa predlžuje mandát vedúceho poradnej misie Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine) (EUAM UKRAINE/1/2017)

48

 

*

Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2017/114 z 10. januára 2017, ktorým sa predlžuje mandát vedúceho misie Európskej únie na budovanie kapacít v Somálsku (EUCAP Somalia/1/2017)

49

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/115 z 20. januára 2017, ktorým sa povoľuje umiestnenie výťažku z fermentovaných sójových bôbov ako novej prídavnej látky na trh v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 [oznámené pod číslom C(2017) 165]

50

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/116 z 20. januára 2017, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 v určitých členských štátoch [oznámené pod číslom C(2017) 376]  ( 1 )

53

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

24.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 18/1


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/109

z 23. januára 2017,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Platné opatrenia

(1)

Po antidumpingovom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 964/2010 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“, alebo „dotknutá krajina“).

(2)

Tieto opatrenia mali podobu valorického cla na dovoz z ČĽR stanoveného vo výške 22,3 %.

2.   Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (3) platných antidumpingových opatrení Komisia dostala žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týchto opatrení voči ČĽR podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (4).

(4)

Žiadosť podalo Združenie európskych výrobcov kolies (EUWA) (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov zastupujúcich viac ako 25 % celkovej výroby určitých hliníkových kolies v Únii.

(5)

Žiadosť sa odôvodňuje tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

3.   Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti

(6)

Keďže Komisia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 27. októbra 2015 oznámila oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (5) (ďalej len„oznámenie o začatí prešetrovania“) začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009.

4.   Prešetrovanie

Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(7)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2014 do 30. septembra 2015 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „RIP“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

Strany, ktorých sa prešetrovanie týka

(8)

Komisia oficiálne upovedomila žiadateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, známych dovozcov, používateľov a obchodníkov, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, známe združenia zastupujúce výrobcov z Únie a používateľov a zástupcov vyvážajúcich krajín o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(9)

Zainteresované strany vrátane výrobcov v Turecku dostali možnosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí prešetrovania. Vypočuté boli všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody, na základe ktorých by mali byť vypočuté.

(10)

Európske združenie výrobcov automobilov (ďalej len „ACEA“) požiadalo o vypočutie pred úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach (ďalej len „úradník pre vypočutie“). Vypočutie sa konalo 5. decembra 2016.

(11)

Žiadatelia a spolupracujúci tureckí výrobcovia v analogickej krajine požadovali, aby ich mená zostali dôverné, z obavy, že by mohli byť vystavení odvetným opatreniam zo strany zákazníkov alebo konkurentov. Komisia dospela k názoru, že skutočne existuje veľká možnosť odvetných opatrení a súhlasila, že mená žiadateľov a spolupracujúcich tureckých výrobcov by mali zostať utajené. S cieľom účinne zaručiť anonymitu zostali utajené aj mená iných výrobcov z Únie, aby sa zabránilo tomu, že mená žiadateľov by sa mohli zistiť vydedukovaním.

Výber vzorky

(12)

Komisia v oznámení o začatí prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(13)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak je, aby mohla vzorku vybrať, požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala stálu misiu ČĽR pri Európskej únii, aby určila a/alebo oslovila prípadných ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(14)

Dvadsaťjeden vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku štyroch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšej udávanej výroby a objemu predaja, ktoré bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. Na základe toho majú štyri skupiny čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky ročnú výrobu 80 miliónov kolies, čo predstavuje približne 70 % celkovej udávanej výroby a predaja všetkých spolupracujúcich spoločností/skupín spoločností. Podľa Eurostatu predstavujú štyri skupiny zaradené do vzorky približne 40 % celkového čínskeho vývozu do Únie v období revízneho prešetrovania.

(15)

V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Dvaja vyvážajúci výrobcovia vyjadrili pripomienky a požiadali o zaradenie do vzorky. Tvrdili, že navrhovaná vzorka nie je dostatočne reprezentatívna, pretože do Únie vyvážajú väčšie množstvá ako dve zo skupín vybratých do vzorky, a že pri výbere sa nevzali do úvahy rozdiely medzi hliníkovými kolesami pre výrobcov pôvodného zariadenia (OEM) (najmä výrobcovia automobilov) a pre trh s náhradnými súčiastkami pre pozáručný servis (AM – after-market) (napríklad distribútori, maloobchodníci, opravovne a podobne) (pozri odôvodnenie (28)).

(16)

Komisia považovala vybratú vzorku za reprezentatívnu na základe dôvodov uvedených v odôvodnení (14). Predaj na trhoch AM v porovnaní s trhmi OEM nebol súčasťou výberových kritérií, ale v každom prípade tri zo štyroch skupín predávajú kolesá do Únie pre AM aj OEM. Na základe uvedených skutočností sa ponechala navrhovaná vzorka a žiadosti dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov boli zamietnuté. Neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky.

Výber vzorky výrobcov z Únie

(17)

Komisia v oznámení o začatí prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a výroby, pričom vzala do úvahy aj geografické rozloženie. Vzorka pozostávala zo siedmich výrobcov z Únie, ktorí boli aj žiadateľmi. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 30 % celkovej výroby Únie a išlo o výrobcov na trhu OEM, ako aj na trhu AM. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke. Komisii neboli v stanovenej lehote doručené žiadne pripomienky, predbežná vzorka bola preto schválená. Vzorka sa považuje za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(18)

Jedna zo strán tvrdila, že anonymita výrobcov z Únie jej bránila v uplatnení svojho procesného práva na efektívne pripomienkovanie predbežnej vzorky. Ako sa spomína v odôvodnení (11), vzhľadom na riziko odvetných opatrení zo strany zákazníkov alebo konkurentov sa žiadosť o anonymitu výrobcov z Únie považovala za odôvodnenú. Táto strana nepredložila žiadne argumenty ani informácie, ktoré by boli v rozpore s dostupnými informáciami, a toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(19)

Jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky informoval 27. januára 2016 Komisiu, že už nemôže vyplniť dotazník. Konečnú vzorku výrobcov Únie teda tvorilo šesť výrobcov z Únie. Stále však predstavovali viac ako 30 % celkovej výroby Únie. Táto vzorka sa preto považovala za vzorku reprezentujúcu výrobné odvetvie Únie.

Výber vzorky neprepojených dovozcov, dotazníky a spolupráca

(20)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala všetkých neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí prešetrovania.

(21)

V počiatočnej fáze bolo oslovených osemdesiat známych dovozcov/používateľov, ktorí boli vyzvaní, aby vysvetlili svoje činnosti a prípadne vyplnili dotazník na výber vzorky pripojený k oznámeniu o začatí prešetrovania.

(22)

Jedenásť spoločností vyplnilo dotazník na výber vzorky. Šesť z nich uviedlo, že dovážajú hliníkové kolesá z ČĽR a ďalej ich predávajú v Únii. Títo sa preto na začiatku považovali za neprepojených dovozcov. Vzhľadom na tento obmedzený počet spoločností sa výber vzorky nepovažoval za opodstatnený.

Dotazníky a overovanie na mieste

(23)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na to, aby určila pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy a záujem Únie.

(24)

Komisia poslala dotazníky štyrom čínskym vyvážajúcim výrobcom/skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky, dvom výrobcom v analogickej krajine, siedmim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, šiestim neprepojeným dovozcom, ktorí sa prihlásili počas výberu vzorky, približne 70 používateľom v Únii a 28 dodávateľom surovín/vybavenia pre výrobné odvetvie Únie v Únii.

(25)

Odpovede na dotazník zaslali štyria vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradení/zaradené do vzorky, dvaja výrobcovia z analogickej krajiny, šesť výrobcov z Únie zaradených do vzorky, štyria neprepojení vývozcovia, šesť používateľov a dvaja dodávatelia v Únii.

(26)

Komisia uskutočnila overovanie v priestoroch týchto spoločností:

a)

výrobcovia z Únie:

overovanie na mieste sa vykonalo v priestoroch šiestich výrobcov z Únie zaradených do vzorky (6);

b)

dovozcovia/používatelia:

Inter Tyre Holland B.V., Moerdijk, Holandsko,

Bayerische Motoren Werke AG, Mníchov, Nemecko,

FCA ITALY S.p.A, Turín, Taliansko,

Opel Group GmbH, Ruesselsheim, Nemecko;

c)

vyvážajúci výrobcovia v dotknutej krajine:

skupina Baoding Lizhong (ďalej ako „Baoding“) vrátane týchto spoločností:

Baoding Lizhong Wheel Manufacturing Co., Ltd, Baoding, provincia Hebei, ČĽR,

Tianjin Dicastal Wheel Manufacturing Co., Ltd, Tianjin, ČĽR,

skupina Dicastal (ďalej ako „Dicastal“) vrátane týchto spoločností:

CITIC Dicastal Co., Ltd, Qinhuangdao, provincia Hebei, ČĽR,

Dicastal Xinglong Wheel Co., Ltd, Qinhuangdao, provincia Hebei, ČĽR,

Wuxi Dicastal Wheel Manufacturing Co. Ltd, Wuxi, provincia Jiangsu, ČĽR,

skupina Kunshan Lioho Liufeng (ďalej ako „Lioho“) vrátane týchto spoločností:

Kunshan Liufeng Machinery Industry Co., Ltd, Kunshan, provincia Jiangsu, ČĽR,

Liufeng Precision Machinery Co., Ltd, Kunshan, provincia Jiangsu, ČĽR,

skupina Zhejiang Wanfeng (ďalej ako „Wanfeng“) vrátane týchto spoločností:

Zhejiang Wanfeng Auto Wheel Co. Ltd, Xinchang, provincia Zhejiang, ČĽR,

Ultra Wheel Ningbo Co. Ltd, Ningbo, provincia Zhejiang, ČĽR;

d)

výrobcovia v krajine s trhovým hospodárstvom:

overovanie na mieste sa uskutočnilo v Turecku, v priestoroch dvoch spolupracujúcich výrobcov z analogickej krajiny.

B.   DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1.   Dotknutý výrobok

(27)

Dotknutým výrobkom sú hliníkové kolesá pre motorové vozidlá položiek KN 8701 až 8705, tiež s príslušenstvom a tiež s pneumatikami s pôvodom v ČĽR (ďalej len „dotknutý výrobok“ alebo „hliníkové kolesá“ alebo „HK“), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 8708 70 10 a ex 8708 70 50 (kódy TARIC 8708701010 a 8708705010).

(28)

Príslušný výrobok sa predáva v Únii prostredníctvom dvoch distribučných kanálov: do segmentu OEM a segmentu AM. V segmente OEM organizujú výrobcovia automobilov výberové konania na HK a často sa zapájajú do procesu vývoja nového kolesa, ktoré sa spája s ich značkou. Výrobcovia z Únie aj čínski vývozcovia sa môžu zúčastňovať na rovnakých výberových konaniach. V sektore AM výrobcovia HK zvyčajne navrhujú, vyvíjajú a chránia svojou značkou hliníkové kolesá, ktoré sa potom predávajú veľkoobchodným predajcom, maloobchodným predajcom, spoločnostiam, ktoré upravujú automobily, opravovniam atď.

(29)

Aj z pôvodného prešetrovania vyplynulo, že hoci majú hliníkové kolesá pre trhy OEM a AM rôzne distribučné reťazce, ich fyzikálne a technické vlastnosti sú rovnaké a navzájom zameniteľné. Preto sa považujú za jeden výrobok.

2.   Podobný výrobok

(30)

Zistilo sa, že dotknutý výrobok a hliníkové kolesá vyrábané a predávané na domácom trhu ČĽR a na domácom trhu Turecka, ktoré slúžilo ako analogická krajina, ako aj hliníkové kolesá, ktoré vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie v Únii, majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a použitie.

(31)

Komisia preto dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

(32)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

1.   Spolupráca s ČĽR

(33)

Na formulár na výber vzorky odpovedalo 21 spoločností/skupín spoločností. Udávaný objem vývozu hliníkových kolies do Únie spolupracujúcimi spoločnosťami dosahoval v období revízneho prešetrovania 1 601 591 jednotiek (17 473 ton) (7), čo zodpovedá 72 % celkového objemu dovozu dotknutého výrobku z Číny, ako ho zaznamenal Eurostat v tomto období. Celková udávaná výrobná kapacita spolupracujúcich spoločností/skupín spoločností dosahovala 91,8 milióna jednotiek (1 001 538 ton), čo je približne 43 % celkovej odhadovanej čínskej výrobnej kapacity (212 miliónov jednotiek). Ďalšie podrobnosti o výrobnej kapacite v ČĽR nájdete v oddiele 3.1 nižšie.

2.   Dumping počas obdobia revízneho prešetrovania

a)   Analogická krajina

(34)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota musela stanoviť na základe cien zaplatených alebo splatných na domácom trhu alebo vytvorenej hodnoty vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(35)

V pôvodnom prešetrovaní sa ako analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty vzhľadom na ČĽR použilo Turecko. V oznámení o začatí prešetrovania Komisia informovala zainteresované strany, že ako analogickú krajinu plánuje použiť Turecko, a vyzvala strany, aby predložili svoje pripomienky. V oznámení o začatí prešetrovania sa tiež uvádzalo, že budú preskúmané aj iné krajiny, konkrétne Thajsko a Indonézia.

(36)

Jedna zainteresovaná strana vyjadrila obavy z použitia Turecka ako analogickej krajiny, vzhľadom na predpoklad, že Turecko má dvojstranné dohody s určitými krajinami Blízkeho východu, z ktorých vďaka tomu môže dovážať hliník bez cla, zatiaľ čo európske spoločnosti musia platiť 7 % clo na dovoz hliníka.

(37)

Normálna hodnota, ktorá sa stanovuje na základe domácich cien a/alebo nákladov výrobcov v analogickej krajine, sa porovnáva s vývoznými cenami čínskych výrobcov a nie s nákladmi výrobného odvetvia Únie. Možné rozdiely medzi clami na suroviny platnými v analogickej krajine a v Európskej únii teda nie sú relevantné. Komisia v každom prípade dospela k záveru, že z hľadiska dovozných ciel na hliník nie sú medzi Tureckom a ČĽR žiadne významné rozdiely. V dôsledku toho sa toto tvrdenie muselo zamietnuť.

(38)

S cieľom prešetriť všetky možnosti výberu vhodnej analogickej krajiny Komisia upovedomila úradné zastúpenia Turecka, Thajska, Indonézie, Taiwanu, Kórey a Malajzie (8) o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadala ich, aby Komisiu informovali o známych výrobcoch hliníkových kolies vo svojich krajinách. Žiadosti o spoluprácu boli zaslané všetkým známym výrobcom v týchto krajinách. Okrem dvoch tureckých vyvážajúcich výrobcov však spoluprácu neponúkla žiadna iná spoločnosť.

(39)

Na základe dostupných informácií má Turecko spomedzi možných analogických krajín druhý najväčší objem výroby hliníkových kolies a má primeranú úroveň hospodárskej súťaže na domácom trhu (9). Dvaja tureckí spolupracujúci výrobcovia používajú podobné výrobné metódy ako vyvážajúci výrobcovia v ČĽR. Ich výrobný sortiment na tureckom domácom trhu bol navyše porovnateľný s výrobným sortimentom, ktorý vyrábajú čínski vyvážajúci výrobcovia a predávajú ho do Únie.

(40)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia dospela k záveru, že Turecko je vhodnou analogickou krajinou podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

b)   Normálna hodnota

(41)

Ako základ na určenie normálnej hodnoty sa použili informácie získané od dvoch spolupracujúcich výrobcov v analogickej krajine.

(42)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom, ktorý uskutočnili spolupracujúci výrobcovia v analogickej krajine počas obdobia revízneho prešetrovania, bol reprezentatívny. Na tieto účely sa ich celkové objemy predaja porovnali s celkovým objemom vývozu dotknutého výrobku do Únie v prípade každého z čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že podobný výrobok sa na tureckom domácom trhu predával v reprezentatívnych množstvách.

(43)

Komisia ďalej identifikovala druhy výrobku predávaného výrobcami v analogickej krajine na domácom trhu, ktoré boli zhodné alebo priamo porovnateľné s druhmi, ktoré predávali na vývoz do Únie čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Na základe druhu výrobku porovnala objem predaja na tureckom trhu s objemami vývozu jednotlivých čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli zaradení do vzorky, do Únie. Týmto porovnaním sa preukázalo, že prevažná väčšina druhov výrobku sa v Turecku predávala v reprezentatívnych množstvách (10).

(44)

Komisia následne preskúmala so zreteľom na výrobcov z analogickej krajiny, či by sa každý druh podobného výrobku predávaný na domácom trhu mohol považovať za výrobok predávaný v bežnom obchode podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Normálna hodnota sa zakladá na skutočnej domácej cene jednotlivých druhov výrobku bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak objem predaja za čistú predajnú cenu, ktorá je rovnaká alebo vyššia ako vypočítané výrobné náklady, predstavuje viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu výrobku a keď vážený priemer predajných cien tohto druhu výrobku je rovnaký alebo vyšší ako jednotkové výrobné náklady. Testovaním sa preukázalo, že prakticky každý predaj bol ziskový s výnimkou šiestich druhov výrobku predstavujúcich necelých 0,01 % celkového tureckého objemu predaja.

(45)

Komisia napokon identifikovala druhy výrobku vyvážané z ČĽR do Únie, ktoré sa nepredávajú na tureckom domácom trhu, a vytvorila normálnu hodnotu na základe článku 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia. Na vytvorenie normálnej hodnoty v prípade týchto druhov výrobku Komisia použila priemerné výrobné náklady najbližších druhov výrobku vyrábaných výrobcom v analogickej krajine a pripočítala primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne výdavky (ďalej len „PVA“) a zisk zodpovedajúci váženým priemerným sumám realizovaným výrobcami v analogickej krajine pri domácom predaji podobného výrobku v bežnom obchode počas obdobia revízneho prešetrovania.

c)   Vývozná cena

(46)

Štyri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky vyvážali do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností, ktoré pôsobili ako obchodníci.

(47)

Ak vyvážajúci výrobcovia (11) vyviezli dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena dotknutého výrobku skutočne zaplatená alebo splatná pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(48)

Ak vyvážajúci výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojených spoločností (12), vývozná cena sa stanovila na základe cien, za ktoré boli dovážané výrobky prvýkrát ďalej predané nezávislému kupujúcemu v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Následne sa cena upravila odpočítaním PVA výdavkov prepojeného obchodníka a primeranej ziskovej marže.

d)   Porovnanie

(49)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu. Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(50)

Pokiaľ ide o domáce ceny výrobcov v analogickej krajine, ceny boli upravené o náklady na vnútroštátnu dopravu, úverové náklady, náklady na manipuláciu, balenie a provízie. Pokiaľ ide o vývozné ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ceny boli upravené o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu a úvery, o bankové poplatky, náklady na balenie, dovozné poplatky, clá a provízie.

e)   Dumpingové rozpätie

(51)

Pre každú spolupracujúcu skupinu zaradenú do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(52)

Na základe toho sú vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie(%)

Skupina Baoding

21,1

Skupina Dicastal

8,9

Skupina Lioho

25,9

Skupina Wanfeng

23,2

f)   Závery týkajúce sa dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania

(53)

Komisia zistila, že čínski vyvážajúci výrobcovia počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovali (hoci v nižšom objeme ako v pôvodnom prešetrovaní) vo vývoze hliníkových kolies do Únie za dumpingové ceny.

3.   Dôkaz pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(54)

Komisia ďalej analyzovala, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by platnosť opatrení uplynula. Pri tom preskúmala čínsku výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu, správanie čínskych vývozcov na iných trhoch, situáciu na domácom trhu v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie.

3.1.   Výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR

(55)

V správe o odvetví výroby kolies pre automobily na svete a v Číne za roky 2012/2013 sa odhadovalo, že celková kapacita pre hliníkové kolesá, ktorá je dostupná v Číne, je 180 miliónov jednotiek, pričom sa predalo len 120 miliónov jednotiek, a teda voľná kapacita na konci roku 2012 bola 60 miliónov kolies (13).

(56)

Celková uvádzaná výrobná kapacita 21 spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov predstavuje 91 804 845 jednotiek a ich priemerná udávaná využiteľnosť kapacít je 87 %, čo znamená, že voľná kapacita je zhruba 12 miliónov jednotiek.

(57)

Tieto čísla však predstavujú len časť celkovej výroby a voľnej kapacity v ČĽR. Okrem 21 spolupracujúcich spoločností sa pri prešetrovaní zistilo aspoň 67 (14) – ale podľa niektorých zdrojov pravdepodobne niekoľko stoviek (15) – ďalších výrobcov hliníkových kolies, ktorí vyvíjajú činnosť v Číne. Pre 28 z týchto spoločností Komisia zistila nejaké verejne dostupné informácie o ich výrobnej kapacite (16). Pre zvyšných 39 spoločností nie sú verejne dostupné žiadne informácie, ale zo zistení prešetrovania vyplýva, že ich kapacita sa pohybuje od 300 000 do 6 miliónov jednotiek za rok (17).

(58)

Priemerná výrobná kapacita 21 spolupracujúcich spoločností je viac než 4,3 milióna jednotiek ročne. Priemerná výrobná kapacita ďalších 28 spoločností s verejne dostupnými informáciami je 1,8 milióna jednotiek ročne. Použitím tejto priemernej hodnoty 1,8 milióna na zvyšných 39 spoločností Komisia získala ďalšiu výrobnú kapacitu vo výške 121 miliónov jednotiek. Keďže tieto spoločnosti nespolupracujú na prešetrovaní, ich voľné kapacity nie sú známe. Komisia teda využila najlepšie dostupné skutočnosti a 70 % využiteľnosť kapacít podľa správy o odvetví výroby kolies pre automobily na svete a v Číne za roky 2012/2013 (18) a vypočítala ďalšiu voľnú kapacitu vo výške 36 miliónov. Po doplnení 12 miliónov a 36 miliónov jednotiek Komisia dospela k záveru, že ČĽR má ročnú voľnú kapacitu vo výrobe hliníkových kolies vo výške minimálne 48 miliónov jednotiek.

(59)

Zainteresovaná strana tvrdila, že čínske výrobné kapacity sa plne využívajú. Vo svojom podaní sa strany odvolávali na vyplnené dotazníky troch skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ako aj na prezentáciu Čínskej obchodnej komory pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“). Podľa zainteresovaných strán to dokazuje, že v ČĽR neexistujú ďalšie voľné kapacity.

(60)

Vzhľadom na toto tvrdenie sa konštatuje, že pri stanovovaní dostupných voľných kapacít sa náležite zohľadnili údaje z vyplnených dotazníkov (v znení zmien po overovaní). Údaje od skupín zaradených do vzorky však, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení (57), vypovedajú iba o časti výrobných kapacít v rámci celej krajiny. Celková kapacita a využiteľnosť kapacít za celú ČĽR sa preto stanovili na základe dostupných skutočností, ako je to uvedené v odôvodnení (57). Údaje z prezentácie CCCME nie sú podložené, pretože ako zdroj sa v nej uvádza iba „Čínske združenie výrobcov automobilov“ a neobsahuje žiadny odkaz na verejne dostupné informácie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(61)

Po zverejnení informácií táto zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia výrazne nadhodnocuje čínsku kapacitu výroby hliníkových kolies a podhodnocuje využiteľnosť. Konkrétne zainteresovaná strana tvrdila, že vzhľadom na intenzívnu spoluprácu čínskeho odvetvia a výber vzorky spomedzi spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov by mala Komisia pri stanovovaní objemov výroby a voľných kapacít v ČĽR vychádzať výlučne z údajov, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia a CCCME. Okrem toho mala Komisia extrapolovať zistenia týkajúce sa spoločností zaradených do vzorky a na základe toho priradiť segmentu OEM využiteľnosť kapacít na úrovni 99 % a celkovo čínskemu odvetviu hliníkových kolies využiteľnosť kapacít na úrovni 90 %. Iná zainteresovaná strana okrem toho požiadala Komisiu, aby objasnila, ako konkrétne v segmente OEM posudzovala voľnú kapacitu.

(62)

Jedna zainteresovaná strana ďalej tvrdila, že pri stanovovaní výroby hliníkových kolies pre Čínu ako celú krajinu by mala Komisia vychádzať z informácie poskytnutých Čínskou obchodnou komorou pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (175 miliónov jednotiek), ktorá zodpovedá údaju 180 miliónov jednotiek zo správy o odvetví, na ktorý sa odkazuje v odôvodnení (55). Zainteresovaná strana ďalej tvrdila, že Komisia nikdy CCCME nepožiadala o ďalšie objasnenia poskytnutých informácií o výrobnej kapacite a jej využiteľnosti.

(63)

Tá istá zainteresovaná strana ďalej tvrdila, že verejne dostupné informácie o kapacite nespolupracujúcich spoločností, ktoré identifikovala Komisia, nie sú spoľahlivé. Zainteresovaná strana okrem toho spochybnila odôvodnenie odhadu kapacity 1,8 milióna jednotiek v prípade nespolupracujúcich spoločností, pre ktoré neboli k dispozícii žiadne informácie. A nakoniec, zainteresovaná strana tvrdila aj to, že 70 % využiteľnosť kapacít použitá na odhad voľnej kapacity nie je ničím podložená a je príliš všeobecná na to, aby bola relevantná pre trh Únie.

(64)

Pokiaľ ide o tieto tvrdenia, Komisia konštatuje, že vychádzala z overených údajov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ako aj z udávaných údajov spolupracujúcich spoločností. Ako je uvedené v odôvodnení (56), Komisia vypočítala voľnú kapacitu spolupracujúcich spoločností na základe údajov, ktoré jej tieto spoločnosti poskytli, a dospela k výsledku 12 miliónov jednotiek voľnej kapacity a 87 % využiteľnosť kapacít (19). Podobne sa použil aj udávaný objem výroby spolupracujúcich spoločností, t. j. 91 804 845 jednotiek.

(65)

Zároveň sa v odôvodnení (57) uvádza aj to, že tieto údaje vypovedajú iba o časti celkovej výroby a voľnej kapacity ČĽR. Agregovaný objem výroby štyroch skupín zaradených do vzorky predstavuje iba 33 % celkového odhadovaného objemu výroby v ČĽR (20). Z tohto dôvodu a s cieľom získať komplexnú predstavu musela Komisia nahliadnuť do dostupných informácií týkajúcich sa celej ČĽR. V tejto súvislosti sa konštatuje, že v rozpore s tvrdením zainteresovanej strany bola CCCME informovaná o tom, že jej údaje o čínskej výrobnej kapacite a využiteľnosti kapacít sa nemôžu zohľadniť, pretože nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. CCCME mala možnosť poskytnúť podporné dôkazy, ale neurobila tak. Záverom teda zostáva, že údaje, ktoré poskytla CCCME o čínskej výrobnej kapacite a využiteľnosti kapacít sa použiť nemôžu.

(66)

Akceptovať nemožno ani tvrdenie týkajúce sa použitia údajov o využiteľnosti kapacít zistených u štyroch skupín zaradených do vzorky pri veľkom počte nespolupracujúcich spoločností. Po prvé, dá sa odôvodnenie predpokladať, že väčšie skupiny výrobcov (z ktorých sa vzorka skladá) majú podstatne vyššiu využiteľnosť kapacít než menší výrobcovia, ktorí tvoria väčšinu nespolupracujúcich spoločností (21). Po druhé, využiteľnosť kapacít zistená v rámci štyroch skupín zaradených do vzorky v roku 2012 (89 %) výrazne prekročila odhad pre celú krajinu, ktorý sa za toto obdobie uvádzal v správe o odvetví výroby kolies pre automobily na svete a v Číne za roky 2012/2013 (t. j. 70 %). Nesúlad medzi týmito dvomi údajmi znamená, že údaje zo štyroch skupín zaradených do vzorky, aj keď boli prijaté a vyvodil sa z nich záver na úrovni daných spoločností, nemožno považovať za reprezentatívne, pokiaľ ide o zvyšok ČĽR.

(67)

Pokiaľ ide o tvrdenie z odôvodnenia (61), objasňuje sa, že výrobná kapacita a využiteľnosť kapacít sa nemôžu stanovovať osobitne pre segment OEM a segment AM. Kolesá OEM a kolesá AM často vyrábajú rovnakí výrobcovia a pri ich výrobe sa môžu použiť rovnaké stroje, čím sa znemožňuje oddelenie príslušných údajov. Táto skutočnosť bola potvrdená aj pri pôvodnom prešetrovaní, pri ktorom sa výrobná kapacita aj využitie kapacít stanovovali bez oddeľovania týchto dvoch segmentov (22).

(68)

Komisia dôkladne analyzovala tvrdenia a poskytnuté podporné dôkazy týkajúce sa verejne dostupných informácií o kapacite identifikovaných nespolupracujúcich spoločností. V dôsledku toho bolo tvrdenie zainteresovanej strany prijaté v prípade 11 spoločností (23). Na základe toho je teda priemerná výrobná kapacita teraz už 31 spoločností s verejne dostupnými informáciami 1,67 milióna jednotiek ročne. Po extrapolácii tohto priemeru na zostávajúcich 28 spoločností dosiahla celková odhadovaná kapacita identifikovaných nespolupracujúcich spoločností 98,4 milióna jednotiek. Pripočítaním tohto objemu k výrobnej kapacite spolupracujúcich spoločností (91,8 milióna) sa získa údaj o čínskej výrobe na úrovni minimálne 190 miliónov jednotiek ročne. Výsledky sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 1

Druh spoločnosti

Počet dotknutých spoločností

Výrobná kapacita (jednotky)

Voľná kapacita (jednotky)

Všetky spolupracujúce

21

91 804 845

12 355 052

(z toho zaradené do vzorky)

4

62 589 289

Identifikované nespolupracujúce s verejne dostupnými informáciami o kapacite

31

51 700 000

15 510 000

Identifikované nespolupracujúce bez verejne dostupných informácií o kapacite

28

46 696 776

14 009 033

Spolu

 

190 201 621

41 874 085

(69)

Je však dôležité poznamenať, že zoznam identifikovaných nespolupracujúcich spoločností sa nemôže považovať za úplný. Ako je uvedené v odôvodnení (57), podľa verejných zdrojov existuje približne 110 MSP, ktoré vyrábajú kolesá a sú orientované na vývoz, čo znamená, že existujú aj ďalšie podniky, ktoré dodávajú iba na domáci trh. Niektoré z nich tvoria nepochybne malí výrobcovia s malým objemom výroby, ktorých je ťažké identifikovať. Napriek tomu je však jasné, že 190,2 milióna jednotiek predstavuje najmenší odhad aktuálnej ročnej výrobnej kapacity, ktorá je v ČĽR k dispozícii.

(70)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, uvedené v odôvodnení (63), Komisia poznamenáva, že po úprave priemernej úrovne výroby na základe informácií poskytnutých zainteresovanou stranou stráca pripomienka týkajúca sa spoľahlivosti zdroja, ktorý predtým Komisia použila, platnosť. Okrem toho je dôležité pripomenúť, že Komisia uplatnila konzervatívny prístup a pri odhade pravdepodobnej výrobnej kapacity spoločností bez verejne dostupných informácií použila priemernú úroveň kapacity zistenú v prípade 31 spoločností, a nie extrapoláciu priemernej výrobnej kapacity 21 spolupracujúcich spoločností (4,3 milióna) či priemernú kapacitu štyroch skupín zaradených do vzorky (viac než 15 miliónov).

(71)

A nakoniec, pripomienka zainteresovanej strany týkajúca sa spoľahlivosti odhadu využitia kapacít na úrovni 70 % v prípade nespolupracujúcich spoločností sa už rieši v odôvodneniach (66) a (67). Okrem toho, pokiaľ ide o správu o odvetví výroby kolies pre automobily na svete a v Číne za rok 2012/2013, z ktorej pochádza údaj o využiteľnosti na úrovni 70 %, poznamenáva sa, že hoci Komisia nemá prístup k celej správe, jej zhrnutie, ktoré potrebné informácie obsahuje, je verejne dostupné. Správu zverejnila výskumná organizácia s názvom Research in China (24). Tvrdenie strany sa zamieta.

(72)

Podľa metodiky opísanej v odôvodnení (58) sa teda dostupná voľná kapacita v Číne odhaduje na úroveň približne 42 miliónov jednotiek ročne.

(73)

Iným prístupom sa získa ešte vyšší odhad voľnej kapacity. Ak sa od celkovej odhadovanej čínskej výroby (190 miliónov (25)) v období revízneho prešetrovania odpočíta odhadovaný objem predaja na domácom trhu za rok 2015 (približne 57 miliónov jednotiek (26)) a celosvetový vývoz ČĽR (odhaduje sa vo výške 73,5 milióna jednotiek (27)) v období revízneho prešetrovania, dostaneme sa k približne 60 miliónom jednotiek v kombinácii voľnej kapacity a zásob (28).

(74)

Vzhľadom na neexistenciu ďalších pripomienok Komisia dospela k záveru, že ČĽR má ročnú voľnú kapacitu v rozsahu od 42 do 60 miliónov jednotiek. Dokonca aj nižší odhad zodpovedá 84 % celej výroby Únie (počas obdobia revízneho prešetrovania vo výške takmer 50,5 milióna jednotiek) a predstavuje 60 % spotreby v Únii (70 miliónov v období revízneho prešetrovania), čo sa považuje za významné.

3.2.   Čínsky predaj do tretích krajín a atraktívnosť trhu Únie

(75)

ČĽR vyváža podstatné množstvá hliníkových kolies do tretích krajín mimo Únie, najmä do USA, Japonska, Mexika, Kanady a Indie (29). To isté platí aj pre štyri spolupracujúce skupiny. Ich objemy vývozu na tieto trhy pokrývajú takmer 89 % ich celkového predaja na vývoz v tretích krajinách v období revízneho prešetrovania.

(76)

Komisia porovnala priemernú cenu štyroch spolupracujúcich skupín pre trhy tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania s vývoznými cenami pre trh Únie v rovnakom období podľa druhu výrobku, pričom odpočítala inak splatné antidumpingové clá. Porovnaním získala obraz o zmiešanej situácii v závislosti od príslušného trhu.

(77)

Zo situácie na trhu USA (tvoriaceho počas obdobia revízneho prešetrovania takmer 51 % celkového predaja na vývoz do tretích krajín, pokiaľ ide o štyri skupiny zaradené do vzorky) vyplýva, že takmer polovica druhov výrobku, čo predstavuje približne 25 % ich predaja v USA, bola drahšia na trhu USA a druhá polovica na trhu Únie (30). Z toho je zrejmé, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, je pravdepodobné, že určité objemy vývozu v súčasnosti určené do USA (31) (s nižšími cenami, než sú ceny na trhu Únie) by sa preorientovali na trh Únie.

(78)

V prípade vývozných cien z ČĽR do Kanady, Indie, Japonska a Mexika (spolu predstavujúcich približne 40 % celkového vývozu štyroch čínskych spoločností zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania) boli priemerné predajné ceny pre druhy výrobku predstavujúce približne 22 % celkového množstva vyvezeného do týchto krajín nižšie než ich predajné ceny do Únie (32). To tiež poukazuje na pravdepodobné preorientovanie čínskeho vývozu do Únie, ak by platnosť opatrení uplynula. Preorientovanie z Indie je mimoriadne pravdepodobné, keďže táto krajina v máji 2015, t. j. v polovici obdobia revízneho prešetrovania, zaviedla konečné antidumpingové opatrenia.

(79)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že pre menšiu atraktívnosť trhu Únie nie je pravdepodobné, že čínsky vývoz sa v prípade zrušenia opatrení presmeruje. Táto zainteresovaná strana poskytla porovnanie priemerných cien predaja na vývoz do Únie a priemerných vývozných cien do ostatných častí sveta pre dve skupiny zaradené do vzorky, z ktorého vyplýva, že ceny do ostatných častí sveta sú vyššie. Okrem toho poskytla zainteresovaná strana pre jednu skupinu zaradenú do vzorky pre 15 druhov výrobku porovnanie cien medzi vývozom do EÚ a vývozných cien do ostatných častí sveta.

(80)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, je dôležité poznamenať, že pri porovnaní priemerných úrovní cien sa nezohľadňujú cenové rozdiely medzi druhmi výrobku. ČĽR nepochybne vyváža väčšie kolesá do svojej najväčšej cieľovej krajiny vývozu, do USA. Okrem toho, zlúčenie predaja do ostatných častí sveta do jedného údaja tiež nie je bezchybné, pretože sa v ňom miešajú výsledky z rôznych cieľových krajín vývozu. To sa týka aj porovnania konkrétnych druhov výrobku v prípade jednej zo štyroch skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(81)

Porovnanie Komisie, na druhej strane, vychádza z overených údajov za všetky štyri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky. Porovnanie sa uskutočňuje na úrovni druhu výrobku a samostatne pre jednotlivé cieľové trhy. Z týchto dôvodov sa metodika, ktorú použila Komisia, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach (76) až (78), považuje za spoľahlivejšiu a presnejšiu. Preto sa tvrdenie zainteresovaných strán zamieta.

(82)

Po zverejnení informácií zainteresovaná strana argumentovala tým, že Komisia neprimerane zdôrazňuje atraktívnosť trhu Únie v porovnaní s inými cieľovými krajinami vývozu. Zainteresovaná strana konkrétne tvrdila, že v porovnaní jednotlivých druhov, ktoré vykonala Komisia, sa zamlčuje, že v skutočnosti je v rámci skupín zaradených do vzorky len približne 25 % predaja do USA lacnejších než predajná cena tých istých druhov výrobku v Únii. Zainteresovaná strana argumentovala tým, že predaj na vývoz do USA (alebo akejkoľvek inej krajiny v tejto súvislosti) sa majú analyzovať ako celok, t. j. pri zoskupení všetkých druhov výrobkov. Je to tak preto, že čínski výrobcovia ponúkajú rôzne druhy hliníkových kolies, aby si zabezpečili vernosť zákazníkov. Z odôvodnenia zainteresovanej strany by vyplývalo, že dodávanie určitého druhu hliníkových kolies z Číny do USA za nižšie ceny než do Únie neznamená, že vývoz sa môže presmerovať, pretože čínski dodávatelia musia poskytovať „úplné portfólio výrobkov všetkým svojim cieľovým krajinám vývozu“, a preto by sa takýmto presmerovaním narušili spoľahlivé dodávateľské reťazce.

(83)

Zainteresovaná strana okrem toho poskytla porovnania cien zoskupené podľa celého predaja v jednotlivých cieľových krajinách, z ktorých vyplynuli záporné hodnoty (t. j. ceny na trhoch iných tretích krajín boli vyššie než ceny na trhu Únie) pre všetky trhy s výnimkou Japonska. A nakoniec zainteresovaná strana tvrdila, že pri analýze kanadského, indického, japonského a mexického trhu Komisia zvolila iný prístup, pretože bez vysvetlenia zlúčila objem predaja za štyri cieľové krajiny. Zainteresovaná strana preto tvrdila, že zverejnené skutočnosti a úvahy, na základe ktorých Komisia zamýšľa uložiť antidumpingové opatrenia, zainteresovaným stranám neumožňujú pochopiť, čím Komisia odôvodňuje porovnanie svojich vývozných cien na trh Únie s cenami na trhoch iných tretích krajín, čím sa dopúšťa porušenia článku 20 základného nariadenia.

(84)

Pokiaľ ide o tieto tvrdenia, Komisia poznamenáva, že v použitom porovnaní jednotlivých druhov sa nezamlčujú objemy uskutočnených transakcií. Okrem toho, percentuálny podiel objemu predaja v USA bol stranám oznámený a použil sa na vyčíslenie pravdepodobného objemu presmerovania z celkového čínskeho vývozu do USA. Tvrdenie zainteresovanej strany, že v porovnaní jednotlivých druhov sa zamlčuje resp. nezohľadňuje vplyv objemu predaja, sa preto zamieta. Ďalšie tvrdenie zainteresovanej strany, konkrétne to, že rozhodujúci je celkový zisk zo všetkých transakcií na vývoznom trhu, a nie porovnanie cien podľa druhov výrobku, nie je ani podložené, ani potvrdené zisteniami vyplývajúcimi z prešetrovania. Pri prešetrovaní Komisia zistila, že pri čínskych vyvážajúcich výrobcoch, ako aj výrobcoch z Únie sa spravidla pripravujú výberové konania a uzatvárajú zmluvy na konkrétne druhy výrobkov, a nie na skupinu výrobkov. Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že porovnanie čínskych predajných cien na vývozných trhoch tretích krajín podľa jednotlivých druhov výrobkov s čínskym predajom na trh Únie je spoľahlivým ukazovateľom atraktívnosti trhu Únie.

(85)

V rozpore s tvrdením zainteresovanej strany Komisia nezlúčila analýzu štyroch cieľových krajín vývozu, konkrétne Kanady, Indie, Japonska a Mexika. Všetky cieľové krajiny vývozu boli analyzované samostatne a zhrnutý bol len pravdepodobný objem dostupný na presmerovanie z každej krajiny. (33) Preto sa tvrdenie zainteresovanej strany zamieta.

(86)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že kolesá OEM sú podstatne drahšie než kolesá AM, a preto urobila Komisia chybu, keď vychádzala z cien AM a na ich základe dospela k záveru, že čínski vyvážajúci výrobcovia presmerujú hliníkové kolesá na trh Únie.

(87)

V rozpore s tvrdením strany sa objasňuje, že Komisia pri porovnávaní cien nevychádzala iba z predaja AM, ale zo všetkých nahlásených údajov o predaji, z ktorých segment AM predstavuje iba približne 20 %. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(88)

Vzhľadom na neexistenciu ďalších pripomienok zostávajú platné závery z analýzy vývozu štyroch skupín zaradených do vzorky do tretích krajín, ako sú vysvetlené v odôvodneniach (75) až (78). Preto sa potvrdzuje pravdepodobné preorientovanie časti čínskeho vývozu, ktorý je v súčasnosti určený pre USA, Kanadu, Mexiko, Japonsko a Indiu, na trh Únie (podľa odhadov na úrovni 13,7 milióna jednotiek) (34).

3.3.   Predaj na čínskom domácom trhu a atraktívnosť trhu Únie

(89)

Vzhľadom na významné objemy domáceho predaja bola analyzovaná aj situácia na čínskom domácom trhu. Z dostupných informácií vyplýva, že čínsky automobilový trh rastie a podľa predpovedí bude do roku 2020 rásť priemerným ročným tempom 8 % (35). Vzhľadom na úzke prepojenie medzi automobilovým trhom a trhom kolies pre automobily sa predpokladá rovnaké tempo rastu aj pre tento trh. Tento rast zvyšuje absorpčnú kapacitu čínskeho domáceho trhu. Nepredpokladá sa však, že by toto zvýšenie dopytu dokázalo absorbovať dostupné voľné kapacity. ČĽR v posledných rokoch výrazne investovala do výroby kolies. Len samotné štyri skupiny zaradené do vzorky zvýšili počas posudzovaného obdobia svoju celkovú kapacitu o približne 16 miliónov jednotiek, čo je v súlade s nárastom dopytu.

(90)

Priemerná cenová úroveň štyroch skupín zaradených do vzorky na čínskom domácom trhu (približne 35 EUR) je podstatne nižšia ako priemerná predajná cena pre Úniu (46,2 EUR). Hoci niektoré cenové rozdiely možno vysvetliť odlišnými druhmi výrobku a požiadavkami, tento podstatný rozdiel v cenách naznačuje, že ak by sa opatrenia zrušili, trh Únie by sa stal v porovnaní s čínskym domácim trhom ešte atraktívnejší. Treba tiež poznamenať, že hlavní vývozcovia už nadviazali obchodné vzťahy v Únii, čo znamená, že vývozné objemy sa dajú rýchlo zvýšiť, ak by sa súčasná úroveň ciel zmenila.

(91)

Záver analýzy predaja na domácom trhu a podmienok na trhu v ČĽR je preto taký, že po prvé, domáci trh nedokáže absorbovať voľné kapacity, a po druhé, vzhľadom na výrazné cenové rozdiely je pravdepodobné preorientovanie predaja na domácom trhu do Únie.

(92)

Na základe všetkých uvedených faktorov Komisia dospela k záveru, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, riziko preorientovania významných objemov vývozu a predaja na domácom trhu do Únie za dumpingové ceny je reálne.

(93)

Po zverejnení informácií zainteresovaná strana argumentovala, že v dôsledku chybného odhadu výrobnej kapacity a využiteľnosti nie je správne zistenie, že odhadovaný rast čínskeho domáceho dopytu po hliníkových kolesách pravdepodobne neabsorbuje dostupné voľné kapacity. Zainteresovaná strana tiež spochybnila spoľahlivosť porovnania priemerných cien, keďže aj samotná Komisia zistila, že pri porovnaní priemerných cien sa nezohľadňujú cenové rozdiely medzi druhmi výrobku.

(94)

Pripomienky týkajúce sa výrobnej kapacity a využiteľnosti kapacity sa riešili v oddieloch 3.1 a 3.2. Údaje, ktoré boli po analýze pripomienok potvrdené, sa nezmenili do takej miery, aby to ovplyvnilo záver dosiahnutý v odôvodnení (89).

(95)

Skutočnosť, že porovnanie priemerných cien je menej spoľahlivé než porovnanie na úrovni druhu výrobku, nemení nič na závere, že rozdiel medzi cenovými úrovňami je stále výrazný. To, spolu s významnou veľkosťou domáceho trhu, naozaj naznačuje pravdepodobnosť, že určitý objem predaja sa preorientuje na trh Únie, ak sa umožní uplynutie platnosti opatrení, hoci na základe dostupných informácií nemožno tento objem predaja presne vyčísliť. Predložené pripomienky preto neodporujú dosiahnutým záverom, ktoré sa preto potvrdzujú.

4.   Záver o dumpingu a pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(96)

Pri všetkých štyroch čínskych vyvážajúcich výrobcoch zaradených do vzorky sa počas obdobia revízneho prešetrovania zistil dumping. Vzhľadom na výrazné voľné kapacity zistené v ČĽR, ako aj atraktívnosť trhu Únie v porovnaní s niektorými tretími trhmi a domácim trhom sa navyše považuje za pravdepodobné, že ak by opatrenia prestali byť platné, čínski vyvážajúci výrobcovia by (opätovne) vstúpili na trh Únie s podstatnými množstvami hliníkových kolies za dumpingové ceny.

D.   VYMEDZENIE POJMU VÝROBNÉHO ODVETVIA ÚNIE

(97)

Výrobné odvetvie Únie neprešlo od pôvodného prešetrovania žiadnymi veľkými štrukturálnymi zmenami. Podobný výrobok vyrábalo počas obdobia revízneho prešetrovania asi 50 známych výrobcov z Únie. V zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia tvoria títo výrobcovia „výrobné odvetvie Únie“.

(98)

Celková výroba Únie počas obdobia revízneho prešetrovania bola odhadnutá na 50,5 milióna jednotiek. Spoločnosti, ktoré podporili žiadosť o preskúmanie, predstavovali viac ako 85 % celkovej výroby v Únii v RIP. Ako sa uvádza v odôvodnení (17), výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 30 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

E.   SITUÁCIA NA TRHU ÚNIE

1.   Úvodné poznámky

(99)

Celková výroba v Únii sa stanovila na základe dostupných informácií vrátane informácií poskytnutých v žiadosti o preskúmanie, údajov zozbieraných od všetkých známych výrobcov z Únie pred začatím prešetrovania a po jeho začatí a informácií získaných od výrobcov zaradených do vzorky. Tieto informácie umožnili potvrdiť existenciu a úroveň výroby aj tých výrobcov, ktorí v rámci prešetrovania nespolupracovali.

(100)

Z pôvodného prešetrovania aj z odôvodnenia (28) vyplýva, že výrobok sa predával cez dva distribučné reťazce, teda v segmente OEM a v segmente AM.

(101)

Niektoré zainteresované strany zopakovali tvrdenia z pôvodného prešetrovania, že pri analýze ujmy by sa malo rozlišovať medzi hliníkovými kolesami pre segment OEM a hliníkovými kolesami pre segment AM. Tieto tvrdenia vychádzali zo skutočnosti, že v čase pôvodného prešetrovania sa čínsky vývoz týkal najmä segmentu AM, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie sa zameriavalo prevažne na segment OEM.

(102)

Počas prešetrovania sa zistilo, ako je to vysvetlené v odôvodneniach (113) a (114), že to vyzerá, že od pôvodného prešetrovania sa čínski vyvážajúci výrobcovia zrejme preorientovali zo segmentu AM na segment OEM. Preto sa už nevyžadovala samostatná analýza vplyvu čínskeho vývozu na situáciu výrobného odvetvia Únie podľa jednotlivých segmentov.

(103)

V súlade s pôvodným prešetrovaním a s cieľom získať čo najkomplexnejší možný prehľad o situácii výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania sa však na základe dostupných informácií samostatne analyzovalo niekoľko ukazovateľov ujmy; pri analýze pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy sa zohľadnili aj rôzne segmenty.

(104)

Jedna zainteresovaná strana odkázala na tvrdenie uvedené v odôvodnení (101) a dodala, že segmenty by sa mali rozlišovať podľa druhu zákazníkov, pričom tvrdila, že zákazníci segmentu OEM nakupujú iný druh výrobku, t. j. tzv. kolesá značky výrobcu automobilov, ako zákazníci segmentu AM, ktorí nakupujú kolesá značky výrobcu kolies. Podľa tejto strany je skutočnosť, či sa kolesá použijú pri montáži nových vozidiel (OEM) alebo sa predávajú samostatne ako náhrada pôvodných kolies (AM), menej dôležitá.

(105)

Žiadosť tejto strany vychádzala z nepresného predpokladu, že Komisia bude klasifikovať kolesá značky výrobcu automobilov predávané prostredníctvom distribučných reťazcov výrobcov automobilov alebo ich autorizovaných predajcov ako predaj v rámci segmentu AM. Komisia však všetky kolesá značky výrobcu automobilov, bez ohľadu na to, či sa použili pri montáži v nových vozidlách alebo predávali osobitne, považuje za predaj v rámci segmentu OEM, čo je v súlade s tvrdením strany.

2.   Spotreba v Únii

(106)

Spotreba v Únii sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

 

2012

2013

2014

RIP

Celková spotreba (jednotky v tis.)

59 361

60 528

66 457

70 047

Index (2012 = 100)

100

102

112

118

Zdroj: žiadosť o preskúmanie, Eurostat, overené odpovede na dotazník

(107)

Spotreba v Únii sa zistila tak, že k predaju od výrobcov z Únie na trhu Únie sa pripočítal dovoz z Číny a iných tretích krajín na základe údajov Eurostatu. Predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa získal zo žiadosti o preskúmanie a bol upravený na základe údajov poskytnutých v odpovediach výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas RIP.

(108)

V posudzovanom období sa spotreba Únie postupne zvyšovala, celkovo o 18 %, t. j. z 59,3 milióna jednotiek v roku 2012 na 70,0 milióna jednotiek v RIP. Toto zvýšenie spotreby je prejavom zvýšenej výroby automobilov v Únii a vyššej miery penetrácie hliníkových kolies v nových automobiloch. Trend rastu spotreby predstavuje významnú zmenu v porovnaní s trendom pozorovaným pri pôvodnom prešetrovaní, pri ktorom sa spotreba v období medzi rokom 2006 a obdobím pôvodného prešetrovania znížila o 16 %, t. j. z 58,6 milióna jednotiek na 49,5 milióna jednotiek.

(109)

Spotreba v Únii sa analyzovala aj s rozdelením na segmenty OEM a AM. Objemy a trhové podiely sa odhadovali na základe informácií, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, spolupracujúci výrobcovia z analogickej krajiny, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, a na základe informácií poskytnutých na požiadanie. V nasledujúcej tabuľke sa uvádza vývoj spotreby podľa segmentov v období revízneho prešetrovania v porovnaní s obdobím pôvodného prešetrovania.

Tabuľka 3

Spotreba podľa segmentov AM a OEM

Jednotky (v tis.)

Obdobie pôvodného prešetrovania

RIP

Spotreba v OEM

34 915

65 168

Index (OP = 100)

100

188

Podiel OEM na celkovej spotrebe (%)

71

93

Spotreba v AM

14 592

4 879

Index (OP = 100)

100

33

Podiel AM na celkovej spotrebe (%)

29

7

Celková spotreba

49 508

70 047

Index (OP = 100)

100

141

Zdroj: na požiadanie, Eurostat, overené vyplnené dotazníky, vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 964/2010.

(110)

Od obdobia pôvodného prešetrovania sa spotreba v segmente OEM zvýšila o 88 %, t. j. z približne 35 miliónov jednotiek na približne 65 miliónov jednotiek, zatiaľ čo spotreba v segmente AM klesla takmer o 70 %, a to z približne 15 miliónov jednotiek na približne 5 miliónov jednotiek počas RIP. Znamená to, že celkový rast spotreby od obdobia pôvodného prešetrovania možno úplne pripísať rastu spotreby v segmente OEM, zatiaľ čo spotreba v segmente AM sa od obdobia pôvodného prešetrovania podstatne znížila. Z toho vyplýva, že segment OEM už prevažoval aj počas obdobia pôvodného prešetrovania, postupne naberal na význame a počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval 93 % celkovej spotreby, zatiaľ čo segment AM predstavoval 7 % celkovej spotreby v porovnaní s 29 % v období pôvodného prešetrovania.

(111)

Konštatuje sa, že segment OEM je vo všeobecnosti konkurencieschopnejší, keďže predaj sa uskutočňuje na väčšom trhu s viacerými subjektmi, kde si konkuruje vyšší počet dodávateľov. Prítomnosť v tomto segmente je tiež oveľa trvalejšej povahy. Z prešetrovania vyplynulo, že subjekty, ktoré boli schopné prejsť do segmentu OEM, majú tendenciu v tomto segmente zotrvať a neprechádzajú ľahko do segmentu AM. Je to tak v dôsledku presných a prísnych požiadaviek zákazníkov v segmente OEM, a to nielen v oblasti kvality a návrhu hliníkových kolies, ale aj kvality procesov a kvalifikácií subjektov, na základe ktorých dokážu fungovať ako spoľahliví dodávatelia. Výrobky sa vo všeobecnosti kupujú až po fáze skúšania a auditu procesov, po ktorej môže zmluvný vzťah medzi kupujúcim a predajcom trvať aj niekoľko rokov. Zároveň treba poznamenať, že každý používateľ OEM má zvyčajne niekoľkých dodávateľov, ktorých schválil, a preto si môže medzi nimi relatívne ľahko vyberať, ak má niektorý z nich konkurencieschopnejšie ceny.

3.   Objem, ceny a podiel dovozu z ČĽR na trhu

3.1.   Objem dovozu z ČĽR a jeho podiel na trhu

Tabuľka 4

Objem dovozu z ČĽR a jeho podiel na trhu

 

2012

2013

2014

RIP

Objem dovozu (jednotky v tis.)

3 371

2 436

2 439

2 237

Index (2012 = 100)

100

72

72

66

Podiel na trhu (%)

5,7

4,1

3,7

3,2

Zdroj: Eurostat

(112)

Objemy dovozu z ČĽR klesli z 3,3 milióna jednotiek v roku 2012 na 2,2 milióna jednotiek v RIP, t. j. o 34 % so zodpovedajúcim poklesom podielu na trhu z 5,7 % na 3,2 %, čo počas posudzovaného obdobia znamená pokles o 2,5 percentuálneho bodu. Hoci sa objem dovozu z Číny a jeho podiel na trhu znížili, čínskym vyvážajúcim výrobcom sa napriek tomu podarilo udržať si nezanedbateľný podiel na trhu, a to aj napriek platným opatreniam. Komisia poznamenáva, že pri časti čínskeho dovozu (od 21 % do 28 % v posudzovanom období) sa využil aktívny zušľachťovací styk, a tento dovoz tak nepodliehal antidumpingovým clám.

(113)

Okrem toho, vývoj objemu dovozu a trhového podielu Číny sa na rozdiel od obdobia pôvodného prešetrovania odhadoval v RIP samostatne pre segment OEM a segment AM, ako je to zobrazené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 5

Dovoz z Číny a trhový podiel segmentov OEM a AM

 

Obdobie pôvodného prešetrovania

RIP

Segment OEM

 

 

Celkový dovoz z Číny, OEM (jednotky v tis.)

1 183

1 606

Index (OP = 100)

100

136

Podiel na celkovom dovoze (%)

19

72

Trhový podiel na spotrebe OEM (%)

3,4

2,5

Trhový podiel na celkovej spotrebe (%)

2,3

2,3

Segment AM

 

 

Celkový dovoz z Číny, AM (jednotky v tis.)

4 954

631

Index (OP = 100)

100

13

Podiel na celkovom dovoze (%)

81

28

Trhový podiel na spotrebe AM (%)

33,9

12,9

Trhový podiel na celkovej spotrebe (%)

10,0

0,9

Zdroj: na požiadanie, Eurostat, overené vyplnené dotazníky, vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 964/2010.

(114)

Vývoj objemu dovozu z Číny rozdelený podľa segmentov kopíruje všeobecný trend smerom k výrazne rastúcej spotrebe v segmente OEM, ako sa uvádza v odôvodneniach (109) až (111). Napriek celkovému poklesu dovozu hliníkových kolies z Číny (pozri tabuľku 3) zvýšili čínski vyvážajúci výrobcovia objemy ich dovozu v segmente OEM. Konkrétne sa objem dovozu v segmente OEM zvýšil z 1,183 milióna jednotiek v období pôvodného prešetrovania na 1,606 milióna jednotiek v RIP, t. j. čínski vyvážajúci výrobcovia dokázali zvýšiť svoj vývoz o 0,4 milióna jednotiek, čo zodpovedá nárastu o 63 % v porovnaní s obdobím pôvodného prešetrovania.

(115)

Celkovo predstavoval vývoz z Číny v segmente OEM 72 % celkového vývozu počas RIP, zatiaľ čo počas obdobia pôvodného prešetrovania sa situácia zmenila a čínsky vývoz v segmente OEM predstavoval iba 19 % celkového vývozu do Únie.

(116)

Napriek nárastu objemu predaja v segmente OEM sa trhový podiel v tomto segmente znížil o 0,9 percentuálneho bodu, a to v dôsledku vyššieho nárastu spotreby v tomto segmente. Trhový podiel čínskeho vývozu na celkovej spotrebe zostal stabilný, čo možno tiež pripísať vyššiemu nárastu celkovej spotreby.

(117)

Z uvedeného vyplýva, že celkový pokles objemu čínskeho vývozu je výlučne dôsledkom poklesu dovozu v segmente AM. V tomto segmente sa naozaj čínsky dovoz výrazne znížil, a to takmer o 90 %, čo znamená zníženie trhového podielu v spotrebe AM z 34 % v období pôvodného prešetrovania na 13 % v súčasnom RIP. Celkovo sa podiel dovozu v segmente AM na celkovej spotrebe znížil z 10,0 % v období pôvodného prešetrovania na 0,9 % v súčasnom RIP.

(118)

Posun čínskych vyvážajúcich výrobcov od segmentu AM na segment OEM sa začal už počas posledných dvoch rokov pôvodného prešetrovania [teda v roku 2008 a období prešetrovania, pozri odôvodnenie 89 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 964/2010]. Napriek zníženiu trhového podielu si čínski vyvážajúci výrobcovia od pôvodného prešetrovania udržali objem predaja a zákaznícku základňu v segmente OEM.

3.2.   Dovozná cena a cenové podhodnotenie

Tabuľka 6

Priemerná cena dovozu z ČĽR

 

2012

2013

2014

RIP

Priemerná cena EUR/jednotka

40,68

36,16

39,74

46,24

Index (2012 = 100)

100

89

98

114

Zdroj: Eurostat

(119)

Priemerné ceny dovozu z ČĽR sa najprv znížili zo 40,68 EUR/jednotka v roku 2012 na 36,16 EUR/jednotka v roku 2013, ale v roku 2014 sa opäť zvýšili na 39,74 EUR/jednotka. V RIP sa opäť zvýšili a dosiahli úroveň 46,24 EUR/jednotka. Od roku 2012 do RIP bol zaznamenaný celkový nárast 14 %. Tento celkový nárast cien je v súlade s celosvetovými cenovými trendmi a všeobecným trendom zameraným na väčšie a zložitejšie kolesá.

(120)

Pri porovnávaní predajných cien na trhu Únie sa porovnávali ceny vo výrobnom odvetví Únie zaradenom do vzorky s dovoznými cenami vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky z dotknutej krajiny. Relevantné predajné ceny vo výrobnom odvetví Únie vybranom do vzorky boli ceny pre nezávislých zákazníkov, upravené podľa potreby na úroveň zo závodu, t. j. bez nákladov na dopravu v Únii a po odpočítaní zliav a rabatov.

(121)

Tieto ceny sa porovnali s cenami, ktoré účtujú čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, po odpočítaní zliav, a podľa potreby sa upravili na ceny CIF na hranici Únie s primeranou úpravou zohľadňujúcou náklady vznikajúce po dovoze.

(122)

Keď sa k cenám dovozu CIF pripočítali platné clá a antidumpingové clo, zistilo sa, že ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky boli v priemere vyššie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Rovnaký výsledok sa vzťahoval na dovoz vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky.

(123)

Ak sa však ceny dovozu čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky posudzujú bez antidumpingových ciel, podhodnotili by predajné ceny výrobného odvetvia Únie priemerne o 8,0 %. Výsledok je ešte výraznejší, keď sa segmenty OEM a AM analyzujú samostatne, a vyplýva tu, že rozpätia podhodnotenia ceny zistené v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky boli v prípade segmentu OEM 8,7 % a v prípade segmentu AM 12,4 %. Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, na základe údajov Eurostatu by výsledkom bolo v priemere rozpätie podhodnotenia ceny 7,5 %; toto porovnanie vychádza z priemerných hodnôt, pretože Eurostat nerozlišuje medzi jednotlivými druhmi výrobku.

(124)

A nakoniec, vykonalo sa porovnanie cien čínskeho dovozu v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorý predstavuje 20,6 % celého čínskeho dovozu počas obdobia RIP. Porovnali sa priemerné ceny čínskeho dovozu v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku (na základe údajov Eurostatu, keďže vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky neuviedli žiadny predaj do Únie v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku) s priemernými predajnými cenami výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas RIP. Výsledkom bolo priemerné rozpätie podhodnotenia ceny na úrovni 7,6 %. Toto porovnanie vychádzalo z priemerných hodnôt, pretože Eurostat nerozlišuje medzi jednotlivými druhmi výrobku, ako je uvedené v odôvodnení (123). Okrem toho, celkový objem dovozu v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku bol veľmi nízky a predstavoval iba 0,6 % celkovej spotreby v Únii v RIP.

(125)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ceny hliníkových kolies predávaných v segmente AM boli vo všeobecnosti oveľa nižšie než ceny účtované za hliníkové kolesá predávané v segmente OEM. Táto strana okrem toho tvrdila, že riadne porovnanie cien v segmente OEM sa môže uskutočniť iba na úrovni výberového konania, na ktorej, podľa jej tvrdení, vo všeobecnosti neexistuje podhodnotenie ani po odčítaní antidumpingového cla.

(126)

Výber údajov z jednotlivých výberových konaní nemôže nahradiť analýzu Komisie vychádzajúcu z úplných údajov, t. j. zoznamov transakcií predaja a porovnaní cien podľa druhov. Pri takomto porovnaní sa zohľadňuje čo najväčšie množstvo údajov o skutočných uskutočnených transakciách. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení (123), z analýzy úplných údajov od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a výrobcov z Únie vyplynulo podhodnotenie na úrovni 8,7 % v segmente OEM a 12,4 % v segmente AM, čím sa potvrdzuje podhodnotenie v oboch segmentoch, a to v prípade cien bez antidumpingového cla. Tento argument sa preto zamieta.

(127)

Po zverejnení informácií požiadala tá istá strana Komisiu o objasnenie spôsobu, akým zabezpečila porovnateľnosť cien čínskeho predaja na domácom trhu, vývozu do Únie a vývozu do tretích krajín. Táto metodika sa vysvetľuje v odôvodneniach (123) a (126).

4.   Dovoz z iných tretích krajín

Tabuľka 7

Dovoz z iných tretích krajín

 

2012

2013

2014

RIP

Turecko

6 189

6 879

8 316

9 218

Index (2012 = 100)

100

111

134

149

Podiel na trhu (%)

10,4

11,4

12,5

13,2

Priemerná cena EUR/jednotka

45,57

45,32

43,89

48,50

Index (2012 = 100)

100

99

96

106

Iné tretie krajiny (bez Turecka)

7 104

6 778

8 177

8 696

Index (2012 = 100)

100

95

115

122

Podiel na trhu (%)

12,0

11,2

12,3

12,4

Priemerná cena EUR/jednotka

51,27

51,23

52,66

58,88

Index (2012 = 100)

100

100

103

115

Iné tretie krajiny spolu

13 294

13 657

16 493

17 914

Index (2012 = 100)

100

103

124

135

Podiel na trhu (%)

22,4

22,6

24,8

25,6

Priemerná cena EUR/jednotka

48,62

48,25

48,24

53,54

Index (2012 = 100)

100

99

99

110

Zdroj: Eurostat

(128)

V posudzovanom období sa dovoz z tretích krajín do Únie postupne zvyšoval z približne 13,2 milióna jednotiek v roku 2012 na približne 17,9 milióna jednotiek v RIP, t. j. o 35 %. Keďže spotreba v Únii sa v tom istom období zvýšila len o 18 % (pozri odôvodnenie (107), tabuľka 1), zodpovedajúci podiel na trhu iných tretích krajín sa zvýšil v menšej miere, t. j. z 22,4 % v roku 2012 na 25,6 % v RIP alebo o 3,2 percentuálneho bodu.

(129)

Ceny dovozu z tretích krajín okrem Číny boli v priemere vyššie ako ceny čínskeho dovozu a počas posudzovaného obdobia sa zvýšili o 10 %.

(130)

Najväčším dovozcom do Únie po ČĽR je Turecko. Objem dovozu Turecka vzrástol z približne 6,1 milióna jednotiek v roku 2012 na približne 9,2 milióna počas RIP, t. j. o 49 %. Tento nárast sa premietol do zvýšenia jeho podielu na trhu z 10,4 % v roku 2012 na 13,2 % v RIP, t. j. o 2,8 percentuálneho bodu. Priemerné ceny dovozu z Turecka boli počas celého posudzovaného obdobia vyššie než priemerné ceny dovozu z Číny. Zvyšovali sa zo 45,57 EUR/jednotka v roku 2012 na 48,50 EUR/jednotka v RIP, čo zodpovedá zvýšeniu o 6 %.

(131)

Podiel dovozu z tretích krajín na trhu bez Turecka stúpol len mierne, a to z 12,0 % v roku 2012 na 12,4 % počas RIP. Ceny dovozu z tretích krajín boli počas celého posudzovaného obdobia vyššie ako ceny dovozu z ČĽR.

5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

5.1.   Všeobecné poznámky

(132)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(133)

Ako sa uvádza v odôvodnení (17), na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

(134)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele súvisiace s celým výrobným odvetvím Únie na základe informácií, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o preskúmanie, a údajov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, pričom tieto údaje boli upravené na základe údajov poskytnutých v odpovediach výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas RIP. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele týkajúce sa len spoločností zaradených do vzorky na základe údajov z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(135)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, trhový podiel, rast, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingového rozpätia.

(136)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

5.2.   Makroekonomické ukazovatele

Tabuľka 8

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2012

2013

2014

RIP

Objem výroby (jednotky v tis.)

44 124

45 516

49 638

50 571

Index (2012 = 100)

100

103

112

115

Výrobná kapacita (jednotky v tis.)

49 808

51 644

53 510

55 178

Index (2012 = 100)

100

104

107

111

Využitie kapacity (%)

89

88

93

92

Index (2012 = 100)

100

99

105

103

Zdroj: žiadosť o preskúmanie, overené odpovede na dotazník

(137)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

(138)

Výroba sa počas posudzovaného obdobia zvýšila. Objem výroby sa celkovo zvýšil zo 44,1 milióna jednotiek v roku 2012 na 50,5 milióna jednotiek počas RIP, t. j. o 15 % počas posudzovaného obdobia. Toto zvýšenie je prejavom zvýšenej výroby automobilov v Únii a zvýšeného využívania hliníkových kolies v nových automobiloch.

(139)

Výrobná kapacita sa zvýšila z približne 49,8 milióna jednotiek v roku 2012 na zhruba 55,1 milióna jednotiek počas RIP, t. j. o 11 % počas posudzovaného obdobia.

(140)

V dôsledku mierne vyššieho nárastu objemu výroby ako výrobnej kapacity sa využitie kapacity zvýšilo z 89 % v roku 2012 na 92 % v RIP, t. j. o 3 percentuálne body počas posudzovaného obdobia.

5.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(141)

Objem predaja a trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Objem predaja a podiel na trhu

 

2012

2013

2014

RIP

Objem predaja (jednotky v tis.)

42 697

44 435

47 525

49 895

Index (2012 = 100)

100

104

111

117

Podiel na trhu (%)

71,9

73,4

71,5

71,2

Zdroj: žiadosť o preskúmanie, Eurostat, overené odpovede na dotazník

(142)

Objem predaja sa počas posudzovaného obdobia zvýšil zo 42,6 milióna jednotiek v roku 2012 na približne 49,8 milióna jednotiek v RIP, t. j. o 17 %, čo je len o kúsok menej v porovnaní s 18 % zvýšením spotreby opísaným v odôvodnení (107). Nárast objemu predaja, keď sa berie do úvahy aj paralelné zvýšenie dovozu z tretích krajín opísané v odôvodnení (128), teda viedol k miernemu zníženiu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu zo 71,9 % v roku 2012 na 71,2 % v období revízneho prešetrovania, čo predstavuje pokles o 0,7 percentuálneho bodu počas posudzovaného obdobia.

(143)

Okrem toho, vývoj objemu predaja a trhového podielu sa na rozdiel od obdobia pôvodného prešetrovania odhadoval v RIP samostatne pre segment OEM a segment AM, ako je to zobrazené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 10

Objem predaja a trhový podiel podľa segmentov OEM a AM

Jednotky (v tis.)

Obdobie pôvodného prešetrovania

RIP

Segment OEM

 

 

Objem predaja OEM

28 719

46 627

Index

100

162

Trhový podiel OEM (podiel výrobcov z EÚ na celkovej spotrebe OEM) (%)

82,3

71,6

Trhový podiel OEM na celkovej spotrebe (%)

58,0

66,6

Segment AM

 

 

Objem predaja AM

7 075

3 268

Index

100

46

Trhový podiel AM (podiel výrobcov z EÚ na celkovej spotrebe AM) (%)

48,5

67,0

Trhový podiel AM na celkovej spotrebe (%)

14,3

4,7

Zdroj: na požiadanie, Eurostat, overené vyplnené dotazníky, vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 964/2010.

(144)

Objem predaja v segmente OEM sa v RIP zvýšil v porovnaní s obdobím pôvodného prešetrovania o 62 %, zatiaľ čo predaj v segmente AM sa v porovnaní s obdobím pôvodného prešetrovania znížil o viac než polovicu. Trhový podiel výrobcov z Únie sa v segmente OEM znížil v dôsledku vyššieho nárastu spotreby v tomto segmente o 10,9 percentuálneho bodu z 82,3 % na 71,6 %. V segmente AM sa trhový podiel v dôsledku zmenšovania trhu v tomto segmente zvýšil zo 48,5 % na 67,0 %. Celkovo trhový podiel výrobného odvetvia Únie v segmente AM na celkovej spotrebe klesol zo 14,3 % počas obdobia pôvodného prešetrovania na 4,7 % počas súčasného RIP, zatiaľ čo trhový podiel výrobného odvetvia Únie v segmente OEM na celkovej spotrebe sa v rovnakom období zvýšil z 58,0 % na 66,6 %. Vývoj v oboch segmentoch zodpovedá všeobecnému trendu na trhu Únie, v ktorom sa zohľadňuje rast výroby automobilov v Únii a vyššia miera penetrácie hliníkových kolies v nových automobiloch, ako je to uvedené v odôvodnení (108).

5.2.3.   Rast

(145)

Zatiaľ čo spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 18 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa zvýšil o niečo menej, t. j. o 17 %, čo sa prejavilo miernou stratou podielu na trhu o 0,7 percentuálneho bodu.

5.2.4.   Zamestnanosť a produktivita

(146)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Zamestnanosť a produktivita

 

2012

2013

2014

RIP

Počet zamestnancov

12 227

12 673

13 689

14 265

Index (2012 = 100)

100

104

112

117

Produktivita (jednotky v tis. na zamestnanca)

3 609

3 592

3 626

3 545

Index (2012 = 100)

100

100

100

98

Zdroj: žiadosť o preskúmanie

(147)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšila celkovo o 17 %. Je teda v súlade so zvýšením objemu výroby o 15 % počas posudzovaného obdobia.

(148)

Počas posudzovaného obdobia zostala produktivita meraná podľa počtu vyrobených jednotiek na zamestnanca stabilná, len s veľmi miernym poklesom vo výške 2 % počas RIP.

5.2.5.   Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(149)

Zistilo sa, že počas obdobia revízneho prešetrovania boli jednotlivé dumpingové rozpätia pre spolupracujúce skupiny spoločností zaradené do vzorky stále značné a pohybovali sa v rozsahu od 8,9 % do 25,9 % (pozri odôvodnenie (52)). Objemy dovozu z Číny sa však znížili o 44 %, čo sa prejavilo aj v poklese čínskeho podielu na trhu, ktorý počas RIP dosahoval 3,2 %. Ako sa uvádza v odôvodnení (122), čínske ceny dovozu počas RIP nepodhodnotili predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, a cenový tlak čínskeho dovozu bol teda obmedzený. Platné antidumpingové opatrenia preto mali pozitívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie.

5.3.   Mikroekonomické ukazovatele

5.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(150)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Priemerné predajné ceny a jednotkové náklady

 

2012

2013

2014

RIP

Priemerná jednotková predajná cena v Únii (EUR/jednotka)

46,24

46,40

47,16

51,91

Index (2012 = 100)

100

100

102

112

Jednotkové výrobné náklady (EUR/jednotka)

43,10

43,13

42,82

46,76

Index (2012 = 100)

100

100

99

109

Zdroj: overené vyplnené dotazníky

(151)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období zvýšila o 12 %. Tento nárast je vyjadrením trendu smerom k väčším a zložitejším kolesám, ako sa bližšie opisuje v odôvodnení (153).

(152)

Počas posudzovaného obdobia sa jednotkové výrobné náklady zvýšili o 9 %.

(153)

Počas prešetrovania sa zistilo, že tento nárast nákladov bol vyvolaný najmä technickým vývojom hliníkových kolies a zvyšujúcou sa tendenciou vyrábať veľké kolesá a tzv. lesklé kolesá, ktoré si vyžadujú dodatočné výrobné kroky. Prešetrovaním sa ďalej zistilo, že hoci cenové odchýlky hlavnej suroviny (hliníka) môžu mať vplyv na jednotkové náklady, ich vplyv na ziskovosť sa zmierňuje tým, že sa ceny hliníka v zmluvách so zákazníkmi OEM väčšinou indexovali.

5.3.2.   Náklady práce

(154)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Náklady práce

 

2012

2013

2014

RIP

Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR)

31 285

31 624

31 021

32 096

Index (2012 = 100)

100

101

99

103

Zdroj: overené vyplnené dotazníky

(155)

V období medzi rokom 2012 a RIP sa priemerné náklady práce na zamestnanca pre výrobcov z Únie zaradených do vzorky mierne zvýšili o 3 %.

5.3.3.   Zásoby

(156)

Stav zásob výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 14

Zásoby

 

2012

2013

2014

RIP

Konečný stav zásob (jednotky v tis.)

851

842

986

866

Index (2012 = 100)

100

99

116

102

Konečné zásoby ako percentuálny podiel výroby (%)

4,5

4,2

4,6

3,9

Index (2012 = 100)

100

92

101

87

Zdroj: overené vyplnené dotazníky

(157)

Zásoby nemožno považovať za relevantný ukazovateľ ujmy, keďže výroba hliníkových kolies prebieha väčšinou na objednávku; zásoby k určitému okamihu v čase sú väčšinou výsledkom predaného, ale zatiaľ nedodaného tovaru. Trendy v oblasti zásob sa preto uvádzajú iba pre informáciu.

(158)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia zvýšil celkovo o 2 %. Konečné zásoby ako percentuálny podiel predaja sa mierne znížili zo 4,5 % v roku 2012 na 3,9 % počas RIP, teda o 0,6 %.

5.3.4.   Ziskovosť, peňažné toky, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál

Tabuľka 15

Ziskovosť, peňažné toky, investície a návratnosť investícií

 

2012

2013

2014

RIP

Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (% z obratu z predaja)

6,8

7,0

9,2

9,9

Index (2012 = 100)

100

103

135

146

Peňažné toky (tis. EUR)

102 147

111 918

129 833

155 044

Index (2012 = 100)

100

110

127

152

Investície (tis. EUR)

64 110

38 643

65 749

71 338

Index (2012 = 100)

100

60

103

111

Návratnosť investícií (%)

18,6

20,1

27,4

31,6

Index (2012 = 100)

100

108

147

170

Zdroj: overené vyplnené dotazníky

(159)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie stabilne zvyšovala, čo bolo dôsledkom väčšieho zvýšenia cien než výrobných nákladov, ako sa zobrazuje v tabuľke 12, odôvodnení (150). Zvýšila sa teda zo 6,8 % v roku 2012 na 9,9 % počas RIP, teda počas posudzovaného obdobia šlo o zvýšenie o 3,1 percentuálneho bodu.

(160)

Ziskovosť sa okrem toho analyzovala aj s rozdelením na segmenty OEM a AM. Vzhľadom na to sa ziskovosť predaja v segmente AM odhadovala na úrovni 13,6 % a ziskovosť predaja v segmente OEM na úrovni 9,6 %. Treba poznamenať, že objem predaja v segmente AM bol v porovnaní s objemom predaja v segmente OEM počas RIP veľmi nízky, a preto mal len malý vplyv na celkovú ziskovosť.

(161)

Čisté peňažné toky predstavujú schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoju činnosť. Peňažné toky sa v posudzovanom období zvýšili. Celkové čisté peňažné toky sa v posudzovanom období zvýšili o 52 % v súlade so zvýšeným ziskom.

(162)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 11 %. Od roku 2012 do roku 2013 došlo k poklesu celkových investícií, čo sa spája s dokončením určitých investícií v roku 2012. Následne sa celkové investície v rokoch 2013 až 2014 zvýšili o 43 % a od roku 2014 do RIP o ďalších 8 %. V niektorých prípadoch boli investície čiastočne určené na náhradu zastaraného strojového vybavenia. Významné objemy investícií však smerovali do nových kapacít v súlade so zvýšeným dopytom a predpokladaným nárastom dopytu v nadchádzajúcich rokoch. Okrem toho sa investície vynakladali aj s cieľom zabezpečiť lepšiu reakciu na zvýšenie dopytu po technicky zložitejších „lesklých“ kolesách, ktoré si vyžadujú dodatočné strojové a natieracie kapacity.

(163)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty dlhodobého majetku. Rovnako ako v prípade ostatných finančných ukazovateľov aj návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku vykazovala pozitívny vývoj a odzrkadľovala trend ziskovosti. Celkovo sa návratnosť investícií v posudzovanom období zvýšila o 13 percentuálnych bodov.

(164)

Pokiaľ ide o schopnosť získavať kapitál, zotavenie sa z minulého dumpingu zlepšovalo schopnosť generovať hotovosť pre podobný výrobok výrobcov z Únie zaradených do vzorky a posilňovalo ich finančnú situáciu prostredníctvom zvyšovania interne vytváraných finančných zdrojov. Prešetrovaním sa zistilo, že celkovo došlo v posudzovanom období k zlepšeniu schopnosti získať kapitál. To zase umožnilo spoločnostiam investovať do výmeny strojového vybavenia a do zvyšovania výrobnej kapacity, ako sa vysvetľuje v odôvodnení (162).

6.   Záver o ujme

(165)

V kontexte zvyšovania spotreby sa výrobné odvetvie Únie dokázalo zotaviť z minulého dumpingu vďaka zavedeniu antidumpingových opatrení a počas RIP vykázať zdravú hospodársku situáciu. Treba pripomenúť, že počas pôvodného prešetrovania utrpelo výrobné odvetvie Únie značnú ujmu v podobe zníženia objemu výroby a predaja, ktorú spôsobil cenový tlak čínskeho dovozu, čo sa najviac odrazilo na zníženej ziskovosti.

(166)

V posudzovanom období aktuálneho prešetrovania vykazovali takmer všetky ukazovatele ujmy pozitívny trend. Výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj objem predaja a výroby. Zvýšilo tiež predajné ceny v súlade so všeobecným zvýšením cien na trhu Únie, a to do väčšej miery, než stúpli náklady. Pozitívny vývoj objemu predaja aj výroby, ako aj cien, mal pozitívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Stalo sa tak pri takmer stabilnom trhovom podiele, a to vďaka tomu, že dovoz z ďalších tretích krajín tiež profitoval zo zvýšenia spotreby, a to najmä dovoz z Turecka, aj keď za vyššie ceny než v prípade čínskych dovozných cien. Výrobné odvetvie Únie okrem toho zvýšilo svoje investície, a to aj do nových kapacít a investície v reakcii na zvýšený dopyt po „lesklých kolesách“.

(167)

Ziskovosť sa konkrétne zvýšila zo 6,8 % v roku 2012 na 9,9 % v priebehu RIP. Predajné ceny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 12 %, pričom jednotkové náklady sa zvýšili v menšej miere, t. j. o 9 %, a počas celého posudzovaného obdobia zostali pod úrovňou priemernej predajnej ceny. Objem výroby sa zvýšil o 15 %, výrobná kapacita o 11 % a objem predaja o 17 %. Keďže rast spotreby bol počas posudzovaného obdobia vyšší, konkrétne 18 %, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa tak mierne znížil o 0,7 percentuálneho bodu. Podiel na trhu sa vyvíjal zo 71,9 % v roku 2012 na 71,2 % v priebehu RIP. Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 11 % a návratnosť investícií z 18,6 % v roku 2012 na 31,6 % v RIP. Produktivita zostala počas posudzovaného obdobia konštantná a zamestnanosť sa zvýšila v súlade s objemami výroby a predaja, a to o 17 %.

(168)

Niektoré ukazovatele ujmy boli analyzované osobitne pre segmenty OEM a AM. Preskúmaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie v súlade so všeobecným vývojom trhu Únie významne zvýšilo predaj v segmente OEM a znížilo predaj v segmente AM. Ziskovosť sa odhadovala na kladnej úrovni v segmente OEM aj AM, a to napriek zníženiu objemu predaja v segmente AM.

(169)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo podstatnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

F.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU ALEBO POKRAČOVANIA UJMY

(170)

Z prešetrovania vyplynulo, že čínsky dovoz sa v priebehu obdobia revízneho prešetrovania uskutočňoval za dumpingové ceny a že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by opatrenia stratili platnosť.

(171)

Keďže výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu, posudzovala sa pravdepodobnosť toho, či by mohla opätovne vzniknúť ujma, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení proti Číne v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(172)

S cieľom určiť pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy boli analyzované tieto prvky: výrobná kapacita a voľné kapacity v Číne, atraktívnosť trhu Únie, vývozné správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov v iných tretích krajinách vrátane existencie antidumpingových alebo vyrovnávacích opatrení týkajúcich sa hliníkových kolies v iných tretích krajinách, predaj na čínskom domácom trhu, objem čínskeho dovozu a ceny na trhu Únie vrátane cien v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku. Pri analýze sa zohľadnil aj rast spotreby v Únii a ziskovosť výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

Výrobné kapacity a voľné kapacity v Číne

(173)

Z analýzy uskutočnenej v odôvodneniach (55) až (74) vyplynulo, že Čína má značné dostupné voľné kapacity. Voľné kapacity sa odhadujú na úrovni 42 až 60 miliónov jednotiek. Už nižší rozsah tejto voľnej kapacity dokáže pokryť 80 % výroby Únie, ktorá počas RIP dosiahla 50,5 milióna jednotiek. Ďalej predstavuje približne 60 % celej spotreby v Únii počas RIP, ktorá bola 70 miliónov jednotiek.

Atraktívnosť trhu Únie

(174)

V odôvodneniach (77) až (78) sa poukazuje na to, že značné objemy sa tiež vyvážali z Číny okrem iného do USA, Kanady, Indie, Japonska a Mexika. Cenové úrovne spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na veľkých vývozných trhoch boli čiastočne nižšie než cenové úrovne tých istých vyvážajúcich výrobcov do Únie. Trh Únie je v porovnaní s nimi atraktívny, lebo poskytuje čínskym vyvážajúcim výrobcom príležitosť dosiahnuť vyššie zisky. Z toho vyplýva, že v prípade zrušenia opatrení bude stimul na presmerovanie tohto vývozu do Únie silný. Príslušné objemy zodpovedali odhadovaným 14 miliónom jednotiek počas RIP (36) alebo 20 % spotreby v Únii a približne 28 % objemu výroby a predaja výrobného odvetvia Únie.

(175)

Okrem toho, ako je opísané v odôvodneniach (89) až (92), pokiaľ ide o predaj na čínskom domácom trhu, zistilo sa, že čínsky domáci trh nedokáže absorbovať voľné kapacity dostupné v Číne a v dôsledku značných cenových rozdielov je pravdepodobné preorientovanie predaja na domácom trhu smerom k Únii.

(176)

Automobilový priemysel Únie už počas RIP odoberal tovar od čínskych vyvážajúcich výrobcov a má nadviazané úzke podnikateľské vzťahy. Ako už bolo uvedené v odôvodnení (111), čínski dodávatelia musia naozaj vyrábať podľa špecifických technických noriem požadovaných zákazníkmi v Únii. Štyria čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali takmer výlučne v rámci segmentu OEM, a preto boli v tomto segmente zastúpení ako plne certifikovaní dodávatelia.

(177)

Ako je uvedené v odôvodnení (113), celkový dovoz od čínskych vyvážajúcich výrobcov v segmente OEM tvoril počas RIP približne 1,6 milióna jednotiek. Vzhľadom na to, ako je uvedené v odôvodnení (14), že čínski vyvážajúci výrobcovia predstavovali počas RIP približne 40 % celkového čínskeho dovozu (t. j. približne 880 000 jednotiek), a keďže boli certifikovaní pre segment OEM, možno dospieť k záveru, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky zabezpečovali iba približne polovicu celkového dovozu v sektore OEM, pričom druhú polovicu zabezpečovali vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky alebo nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Veľkú časť preto tvoria ďalší certifikovaní čínski vyvážajúci výrobcovia, o ktorých nie sú k dispozícii žiadne informácie, a ktorí v súčasnosti vyvážajú v segmente OEM v Únii.

(178)

Z toho vyplýva opodstatnený záver, že prinajmenšom určitá časť čínskej voľnej kapacity bude už v krátkom čase k dispozícii na vývoz do Únie.

Cenové správanie na trhoch iných tretích krajín

(179)

Analyzovala sa aj cenová úroveň čínskeho vývozu na trhy iných tretích krajín, aby sa určili pravdepodobné cenové úrovne na trhu Únie v prípade zrušenia opatrení. Cenové správanie na trhoch iných tretích krajín sa vzhľadom na veľké a reprezentatívne objemy vyvážané počas posudzovaného obdobia preskúmania na tieto trhy s neobmedzeným prístupom považovalo za primeraný ukazovateľ budúceho cenového správania v Únii. Od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov boli okrem toho k dispozícii údaje podľa druhu výrobku. Vývozné ceny výrobcov zaradených do vzorky a vyvážajúcich na trhy iných tretích krajín sa porovnali s predajnými cenami výrobného odvetvia Únie pre zodpovedajúce druhy výrobku. Z tohto podrobného porovnania cien vyplynulo, že počas RIP boli v prípade 7,4 milióna jednotiek čínske ceny na trhoch iných tretích krajín v priemere približne o 30 % nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Tento podstatný cenový rozdiel v kombinácii s vysokou voľnou dostupnou kapacitou v Číne predstavuje pre čínskych vyvážajúcich výrobcov silný stimul v prípade zrušenia opatrení rýchlo presmerovať vývoz na trh Únie.

(180)

Opatrenia na ochranu obchodu voči dovozu čínskych hliníkových kolies už boli uložené aj na ďalších dôležitých trhoch, konkrétne v Austrálii (antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia), a nedávno v Indii (antidumpingové opatrenia), čo tiež znamená, že k týmto trhom majú čínski vyvážajúci výrobcovia obmedzený prístup. Pri aktuálnom prešetrovaní sa okrem toho zistilo, že dumping pokračoval na významnej úrovni aj počas RIP. Vzhľadom na podobné cenové správanie na trhoch iných tretích krajín preto nie je dôvod domnievať sa, že čínska cenová prax sa v prípade zrušenia opatrení v Únii zmení.

(181)

Podľa informácií poskytnutých v žiadosti o preskúmanie možno pravdepodobný vývoj situácie na trhu v Únii v prípade zrušenia opatrení odvodiť od vývoja situácie v USA, kde nie sú zavedené žiadne antidumpingové opatrenia. V USA získali čínski vyvážajúci výrobcovia viac než 50 % trhového podielu, čo malo za následok ukončenie činnosti 20 domácich výrobcov. Treba poznamenať, že hlavní výrobcovia automobilov majú výrobné závody a nákupné organizácie v USA aj v Únii, t. j. tá istá skupina spoločností vykonáva činnosť na oboch trhoch a je pravdepodobné, že bude vo vzťahu k veľkému objemu lacného dovozu z Číny uplatňovať rovnaké stratégie.

(182)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, ž dostupné voľné kapacity v Číne sa týkajú iba hliníkových kolies pre segment AM a že pre kolesá OEM, pri ktorých sa dopyt zvyšoval, nebudú voľné kapacity k dispozícii. Objem čínskych kolies OEM bude preto obmedzený a nie je pravdepodobné, že by sa na trhu Únie, ktorý je zameraný predovšetkým na segment OEM, predávali veľké objemy. Táto strana tiež spochybnila spôsob, akým sa určili voľná čínska kapacita v segmente OEM a čínski výrobcovia, ktorí sa považujú za certifikovaných.

(183)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení (177), približne 50 % čínskeho vývozu v segmente OEM v Únii uskutočňujú čínski vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky alebo nespolupracujúci čínski vyvážajúci výrobcovia. Veľkú časť čínskych vyvážajúcich výrobcov, pri ktorých nie sú k dispozícii žiadne informácie, a ktorí v súčasnosti vyvážajú v segmente OEM do Únie, preto tvoria certifikovaný výrobcovia. Z toho vyplýva záver, že prinajmenšom určitá časť čínskej voľnej kapacity bude už v krátkom čase k dispozícii na vývoz v rámci segmentu OEM do Únie.

(184)

Niekoľko čínskych vyvážajúcich výrobcov tvrdilo, že nižšie ceny určitých druhov výrobku na iných vývozných trhoch nemožno považovať za stimul, na základe ktorého by čínski vyvážajúci výrobcovia v prípade zrušení opatrení presmerovali svoj vývoz na trh Únie. Argumentovali tým, že pri analýze čínskeho cenového správania Komisia neprávom nezohľadnila druhy výrobku, ktoré čínski vývozcovia na trhy iných tretích krajín vyvážajú za vyššie ceny, než sú ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, čo malo za následok podstatné nadhodnotenie možného podhodnotenia, ktoré je v skutočnosti iba na úrovni 0,45 %. Ďalej tieto strany tvrdili, že na iných vývozných trhoch sa dosahuje vyšší zisk než z vývozu na trh Únie a že čínski vývozcovia musia udržiavať obchodné vzťahy aj na domácom čínskom trhu a na vývozných trhoch iných tretích krajín. Tvrdili tiež, že čínski vývozcovia musia byť schopní poskytnúť svojim zákazníkom na týchto trhoch úplné portfólio výrobkov, a preto nebudú motivovaní presmerovať vývoz niektorých druhov výrobku do Únie iba preto, že ceny na trhu Únie sú vyššie. Z tohto dôvodu tvrdili, že v prípade umožnenia uplynutia platnosti opatrení nehrozí riziko výrazného zvýšenia dovozu z Číny.

(185)

Po prvé, cieľom analýzy Komisie opísanej v odôvodnení (179) bolo určiť rozdiely v cenách účtovaných na trhu Únie a cenách účtovaných na trhoch iných tretích krajín pre zodpovedajúce druhy výrobku, aby sa získali pravdepodobné cenové úrovne čínskeho dovozu na trh Únie v prípade zrušenia opatrení, a nie stanoviť rozpätia podhodnotenia ceny. Z tohto cenového rozdielu vyplýva aj to, že čínski vyvážajúci výrobcovia môžu vstúpiť na trh Únie s podstatne nižšími cenami, než sú ceny výrobného odvetvia Únie, pričom stále pôjde o ceny na vyššej úrovni než na trhoch iných tretích krajín. To predstavuje pre čínskych vyvážajúcich výrobcov silný stimul vyvážať na trh Únie, pričom treba zohľadniť, okrem iného, aj veľkú voľnú kapacitu v Číne. Po druhé, tvrdenie, že vyvážajúci výrobcovia musia zákazníkom na iných trhoch poskytovať úplné portfólio výrobkov, nie je podložené. Z prešetrovania naopak vyplynulo, že na každý druh výrobku sa zvyčajne robí samostatné výberové konanie a že zákazníci odoberajú rovnaké druhy výrobku od niekoľkých dodávateľov, čo nepodporuje tvrdenia o tom, že jednému zákazníkovi treba ponúknuť veľké portfólio rôznych druhov výrobku. Tieto tvrdenia sa preto zamietajú.

(186)

Tie isté strany tiež tvrdili, že existencia opatrení na ochranu obchodu pred čínskym dovozom HK v Austrálii a Indii je irelevantná a že existencia opatrení na ochranu obchodu na konkrétnych trhoch neumožňuje robiť závery o cenovej praxi na iných trhoch, pretože k tým môžu dospieť iba príslušné prešetrujúce orgány po vykonaní prešetrovania. Tieto strany ďalej tvrdili, že opatrenia na ochranu obchodu sa ukladajú na základe údajov, ktoré odkazujú na minulé obdobia prešetrovania, zatiaľ čo revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti by malo vychádzať z analýzy budúceho vývoja. A nakoniec, podľa týchto strán sú India a Austrália pre čínskych vyvážajúcich výrobcov iba menšie vývozné trhy a napriek uloženiu opatrení by vývoz do týchto cieľových krajín zostal stabilný, keďže príslušné domáce výrobné odvetvia nemajú dostatočnú kapacitu. Preto tieto strany tvrdili, že uloženie antidumpingových opatrení v týchto krajinách nevytvára potenciál presmerovania vývozu z týchto trhov do Únie.

(187)

V rozpore s týmto tvrdením Komisia na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania dumpingu na trhu Únie nepoužila ani austrálske, ani indické prešetrovanie. Existencia opatrení na ochranu obchodu na týchto trhoch však znamená, že prístup na tieto trhy je obmedzený. Pokiaľ ide možné presmerovanie vývozu do Únie, Austrália nebola do odhadovaného objemu zahrnutá. Pokiaľ ide o Indiu, ktorá zaviedla antidumpingové opatrenia iba v roku 2015, je na vyhodnocovanie ich presného vplyvu je príliš skoro. Ako však už bolo uvedené, je pravdepodobné, že prinajmenšom určitý objem bude presmerovaný na trh Únie. Okrem toho, India patrila počas RIP k najväčším vývozným trhom čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorý je na rovnakej úrovni ako celkový čínsky vývoz do Únie počas rovnakého obdobia, a preto nie je nevýznamný. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(188)

Tie isté strany okrem toho tvrdili, že neprítomnosť antidumpingových opatrení v USA poukazuje na to, že čínski vyvážajúci výrobcovia na tomto trhu nepoužívajú žiadne nekalé obchodné praktiky. Ďalej tieto strany tvrdili, že rast čínskeho dovozu a dovozu z iných tretích krajín do USA jednoducho súvisel iba s nedostatočnými dodávkami domáceho výrobného odvetvia na trh USA. Tieto strany tvrdili, že niektorí veľkí výrobcovia v USA v roku 2009 zbankrotovali v dôsledku celosvetovej finančnej krízy, nie čínskeho dovozu. A nakoniec, tieto strany tvrdili, že napriek tomu, že hlavní výrobcovia automobilov v USA majú výrobné závody a nákupné organizácie v USA aj v Únii, t. j. že tá istá skupina spoločností vykonáva činnosť na oboch trhoch, nie je pravdepodobné, že by vzhľadom na čínsky dovoz uplatňovala rovnaké stratégie na oboch trhoch.

(189)

Po prvé, zámerom Komisie nebolo určiť, či čínski vyvážajúci výrobcovia dovážajú do USA tovar za neférové ceny. Zo situácie v USA však vyplýva, že pri existencii lacného čínskeho dovozu používatelia zmenia dodávateľov a domáce výrobné odvetvie sa z trhu stráca. Z prešetrovania vyplynulo, že očakávaná cenová úroveň čínskeho dovozu v Únii v prípade uplynutia platnosti opatrení by bola o 8 až 30 % nižšia, než je súčasná cenová úroveň výrobného odvetvia Únie. Vývozné ceny na trh Únie by boli podľa všetkého pravdepodobne na výrazne dumpingovej úrovni. Tvrdenia, že ukončenie činnosti domácich výrobcov v USA a strata trhového podielu výrobného odvetvia USA nesúvisí s náporom čínskeho dovozu, ale s finančnou krízou, boli nepodložené, a preto sa zamietajú. Pravdou je, že dokonca aj počas hospodárskeho poklesu dokázali čínski vyvážajúci výrobcovia zvýšiť svoj podiel na trhu v USA. Preto, aj keď finančná a hospodárska kríza mohla situáciu domácich výrobcov v USA ovplyvniť, nárast lacného čínskeho dovozu k tomu významne prispel. Ani tvrdenie, že rovnakí výrobcovia automobilov uplatnia iné stratégie odberu tovaru v Únii ako v USA, nebolo podložené, a preto sa zamieta. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení (181), hlavní výrobcovia automobilov vyvíjajú svoju činnosť a nakupujú kolesá pre svoje výrobné zariadenia v USA aj v Únii a neexistujú žiadne objektívne dôvody, prečo by používali iné stratégie na dovoz z Číny v prípade zrušenia ciel a ak budú ceny pre používateľov na oboch trhoch na rovnakej úrovni. Preto naďalej platí, že vývoj na trhu USA poukazuje na pravdepodobný vývoj situácie na trhu Únie v prípade zrušenia opatrení.

Čínske ceny na trhu Únie

(190)

Ako je uvedené v odôvodnení (123), dovozné ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na trhu Únie pri odpočítaní antidumpingových opatrení by predajné ceny výrobného odvetvia Únie podhodnotili o 8,0 %. Keď sa segmenty AM a OEM analyzovali samostatne, výsledky boli ešte výraznejšie, t. j. 12,4 % v prípade segmentu AM a 8,7 % v prípade segmentu OEM. Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, podľa údajov Eurostatu by bolo rozpätie podhodnotenia ceny 7,5 %. Pokiaľ ide o dovoz v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku, ako je to uvedené v odôvodnení (124), priemerné rozpätie podhodnotenia ceny bolo v rovnakom rozsahu (7,6 %). Pripomína sa však, že ako už bolo uvedené v odôvodnení (124), posledný spomínaný údaj vychádza z priemerných cien, pričom sa nerozlišuje medzi rôznymi druhmi výrobku, a zodpovedá iba veľmi malému objemu, konkrétne 0,6 % spotreby v Únii počas RIP. Naopak, a ako je to uvedené v odôvodnení (179), cenový rozdiel medzi čínskymi cenami v USA, Japonsku a Indii a cenami výrobného odvetvia Únie vychádza z informácií, ktoré poskytli spolupracujúci čínski vyvážajúci výrobcovia, a pri výpočtoch sa zohľadnili rôzne druhy výrobku. Preto sú tieto výpočty presnejšie a považujú sa za lepší ukazovateľ možnej smerodatnej cenovej úrovne čínskych vyvážajúcich výrobcov v budúcnosti, ak uplynie platnosť opatrení, než výpočty cien dovozu v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku, ktoré vychádzajú iba z priemeru.

Vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie

(191)

Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že v prípade zrušenia opatrení je pravdepodobné, že dovoz z Číny sa obnoví vo veľkom objeme a za dumpingové ceny, ktoré pravdepodobne podhodnotia ceny výrobného odvetvia Únie (v rozsahu od 8 % do približne 30 %), čím budú vyvíjať tlak na znižovanie cien na trhu. Stratégia čínskych vyvážajúcich výrobcov predávať na trhu Únie za cenu o 8 až 30 % nižšiu, než je predajná cena výrobného odvetvia Únie, je pravdepodobná, pretože by im umožnila získať trhový podiel v Únii, ktorá predstavuje atraktívny trh, a zároveň by im stále umožnila predávať za vyššie ceny než v USA (a na trhoch iných tretích krajín).

(192)

V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie pravdepodobne stratí určitý objem výroby a predaja a tiež podiel na trhu Únie. Tento vývoj bude pravdepodobne znamenať ujmu pre situáciu výrobného odvetvia Únie, pretože v tomto druhu odvetvia, ktoré má nepružnú štruktúru nákladov a vysoké fixné náklady, znamená pokles objemu výroby a predaja v kombinácii so znížením predajných cien jednoznačný negatívny vplyv na ziskovosť. Došlo k tomu pri pôvodnom prešetrovaní, keď čínske cenové úrovne poklesli o 8 %, čo malo za následok zvýšenie objemu čínskeho dovozu z 3,7 milióna na 6,1 milióna jednotiek (čo zodpovedá zvýšeniu trhového podielu zo 6,3 % na 12,4 %) a značnú ujmu pre výrobné odvetvie Únie. Výrobné odvetvie Únie vtedy reagovalo poklesom výroby (– 24 %), predaja (– 21 %) a cien (– 6 %), čo malo vplyv na ziskovosť, ktorá klesla z 3,2 % na – 5,4 %. Pokles čínskych cien počas pôvodného prešetrovania zodpovedá rozpätiu podhodnotenia ceny počas RIP v prípade dovozu spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov po odpočítaní antidumpingových ciel. Vzhľadom na podstatne nižšie cenové úrovne pre trh USA (a trhoch iných tretích krajín) je však pravdepodobné, že pokles cien čínskeho dovozu bude v prípade zrušenia opatrení vyšší. Podľa konzervatívneho scenára, v ktorom cenové úrovne čínskeho dovozu klesnú o 15 %, bude vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie pravdepodobne podstatne väčší než bolo zistené v pôvodnom prešetrovaní a môže znamenať pokles približne o 16 percentuálnych bodov.

(193)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že informácia o situácii výrobného odvetvia Únie počas pôvodného prešetrovania je irelevantná, keďže situácia na trhu sa podstatne zmenila a keďže v súčasnosti je na uspokojenie dopytu Únie potrebný dovoz. Tvrdilo sa, že dopyt v Únii sa bude naďalej zvyšovať a bude čoraz viac prekračovať kapacitu výrobného odvetvia Únie. Z tohto dôvodu by následky zvýšenia dovozu neboli rovnaké ako počas posudzovaného obdobia z pôvodného prešetrovania.

(194)

Z prešetrovania naozaj vyplynulo, že situácia na trhu Únie sa od pôvodného prešetrovania zmenila, a to konkrétne v oblasti spotreby, ktorá v posudzovanom období aktuálneho prešetrovania vykazuje rastúci trend, zatiaľ čo počas pôvodného prešetrovania sa znižovala. Z prešetrovania tiež vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo a bude ďalej zvyšovať svoju výrobnú kapacitu, aby bolo schopné reagovať na trend narastajúcej spotreby a zabránilo tak zvyšovaniu rozdielu medzi spotrebou v Únii a svojou kapacitou. Napriek tvrdeniam určitých zainteresovaných strán, že trh hliníkových kolies sa orientuje podľa požiadaviek zákazníkov na špecifickú odbornú kvalifikáciu, z prešetrovania vyplynulo, že medzi dodávateľmi na trhu existuje silná cenová konkurencia. To potvrdzuje aj skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nedokázalo plne využiť rast spotreby a dokázalo si zachovať relatívne stabilný podiel na trhu s miernym poklesom počas posudzovaného obdobia. Z toho vyplýva, že aj pri zvyšujúcej sa spotrebe je nesprávny predpoklad, že by to výrobné odvetvie Únie automaticky plne využilo a bolo schopné naplno využiť výrobné kapacity. V priebehu pôvodného prešetrovania na trh Únie vstúpil dumpingový dovoz za nízke ceny, ktorý prebral trhové podiely výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na zistené pravdepodobné rozpätia podhodnotenia ceny (medzi 8 až 30 %) a vzhľadom na vysoké voľné kapacity v Číne, je možné očakávať, že dovoz za nízke ceny s veľkou pravdepodobnosťou prevezme zákazníkov a trhový podiel výrobného odvetvia Únie, a to napriek zvýšeniu spotreby. Z tohto dôvodu sa odkaz na pôvodné prešetrovanie považuje za opodstatnenú referenčnú hodnotu, a tvrdenie strany v tomto ohľade bolo zamietnuté.

(195)

Preto by sa v pravdepodobnom scenári vstupu veľkého objemu čínskeho dovozu za dumpingové ceny na trh Únie v prípade zrušenia ciel mala očakávať podobná reakcia výrobného odvetvia Únie, ako tá, ktorá nastala pri pôvodnom prešetrovaní, t. j. s účinkom na objem, ako aj na ceny. Na základe skutočností vyplývajúcich z tohto prešetrovania možno naozaj dospieť k záveru, že pravdepodobný pokles cien (v približnom rozpätí od 8 do 30 %), rast výrobných nákladov (v dôsledku zníženia objemu výroby) a zníženie objemu predaja (keďže Čína znovu získa trhový podiel) budú mať za následok ziskovosť na prahu rentability alebo dokonca na negatívnej úrovni, v každom prípade však pod hranicou cieľového zisku počas pôvodného prešetrovania (3,2 %).

(196)

Ďalšia úvaha vyplývala z výpočtu ceny, pri ktorej nedochádza k ujme výrobného odvetvia Únie, a to na základe jeho priemerných výrobných nákladov počas RIP a ziskovosti nad cieľovou úrovňou počas pôvodného prešetrovania v rámci konzervatívneho scenára, ktorá stále predstavuje primeranú úroveň ziskovosti. V tejto súvislosti však výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že úroveň ziskovosti 3,2 % nedokáže zabezpečiť dlhodobé prežitie výrobného odvetvia a že primeraná úroveň ziskovosti je v tomto kapitálovo náročnom odvetví 10 %. Na základe úrovne ziskovosti 3,2 % sa cena, pri ktorej nedochádza k ujme, vypočítala na priemerných 48,26 EUR za jednotku. Treba pripomenúť, že čínski vyvážajúci výrobcovia budú pravdepodobne pri neexistencii ciel schopní predávať v Únii za ceny prinajmenšom o 8 % nižšie, než sú ceny výrobného odvetvia Únie, ale možná je aj úroveň o 30 % nižších cien. Aj keby čínske dovozné ceny klesli iba o 8 %, výrobné odvetvie Únie by muselo znížiť svoje predajné ceny na úroveň, ktorá je nižšia ako už stanovená cena, pri ktorej nedochádza k ujme, aby sa vyrovnali konkurencii dovozných cien, čím sa potvrdzuje dumpingová úroveň pravdepodobných dovozných cien. Situácia by sa mohla ešte zdramatizovať, ak by dovozné ceny ešte viac klesli, čo je, ako vyplýva z uvedenej analýzy čínskych cien na tretích trhoch, vskutku pravdepodobné.

(197)

Investície odvetvia Únie v dôsledku toho pravdepodobne poklesnú, čo ovplyvní nielen výrobnú kapacitu, ale ohrozí aj technologický vývoj výrobného odvetvia Únie. Mohlo by to viesť k zatváraniu závodov a strate pracovných miest v Únii. Treba poznamenať, že túto situáciu by ešte pravdepodobne mohol zvýrazniť fakt, ako sa spomína v odôvodnení (162), že výrobné odvetvie Únie už počas posudzovaného obdobia investovalo do zvyšovania kapacít. Každá strata predaja a výrobného objemu vyššej inštalovanej kapacity by mala ešte škodlivejší vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(198)

Zainteresované strany tvrdili, že keďže trh Únie nebude pre čínskych vyvážajúcich výrobcov dostatočne atraktívny na to, aby po zrušení opatrení presmerovali svoj predaj na vývoz do iných tretích krajín na trh Únie, výrobné odvetvie Únie si aj pri neexistencii opatrení zachová objem predaja a trhový podiel. Vzhľadom na to tieto strany spochybnili opísaný účinok zvyšovania objemu čínskeho dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie, a to najmä pokiaľ ide o stratu investícií a pracovných miest. Argumentovali tým, že výrobné odvetvie Únie si zachová svoj objem predaja a úroveň ziskovosti, keďže má údajne kapacitné obmedzenia.

(199)

Vychádzali pritom z tvrdenia, že čínski vyvážajúci výrobcovia budú mať vyššie zisky na trhoch iných tretích krajín a majú hospodársky záujem udržať si na týchto trhoch tretích krajín zákazníkov. Tieto tvrdenia neboli podložené žiadnymi dôkazmi a nepotvrdili sa ani počas prešetrovania. Zistenia vyplývajúce z prešetrovania sú v rozpore s týmito tvrdeniami a jednoznačne z nich vyplynulo, že v prípade neexistencie opatrení sa dovoz z Číny pravdepodobne obnoví, ako bolo podrobne opísané v odôvodneniach (75) až (96). Tento dovoz sa bude pravdepodobne uskutočňovať za ceny, ktoré budú podstatne nižšie, než sú ceny výrobného odvetvia Únie, a je pravdepodobné, že výrobnému odvetviu Únie odoberie veľký objem predaja, ako sa tomu podrobne venujú odôvodnenia (200) až (242). Vzhľadom na tieto skutočnosti sa tvrdenia príslušných zainteresovaných strán v tejto súvislosti zamietajú.

(200)

Pri analýze pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy v súvislosti so samostatnými segmentmi OEM a AM sa vzhľadom na narastajúci posun čínskych vyvážajúcich výrobcov k segmentu OEM situácia podstatne nelíši. Očakáva sa, že trhový trend zameraný na segment OEM bude pokračovať aj v budúcnosti. Preto sa dá očakávať aj to, že rastúci trend čínskeho dovozu v segmente OEM bude pokračovať, čiže k hlavnému cenovému tlaku čínskeho dovozu bude tiež dochádzať v tomto segmente. To bude mať pravdepodobne podstatný vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie a jeho situáciu ako celku, ako sa opisuje v odôvodneniach (191) až (197).

(201)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že nehrozí riziko, že by sa čínsky vývoz hliníkových kolies presmeroval do Únie, keďže sa v Číne aj na svete očakáva nárast dopytu po hliníkových kolesách. Tieto strany vyhlásili, že čínsky dopyt na domácom trhu by sa mal v rokoch 2016 až 2020 zvýšiť o odhadovaných 14 miliónov jednotiek a celosvetový dopyt o 23 miliónov jednotiek. Na základe toho by tieto trhy údajne mali absorbovať čínsku voľnú kapacitu.

(202)

Tieto tvrdenia vychádzajú z predpokladu, že celosvetová a čínska kapacita zostanú konštantné. Sú však náznaky toho, že prevádzkovatelia v Číne a na iných tretích trhoch zvyšujú svoje výrobné kapacity, aby naplnili rastúci dopyt. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení (89), len samotné štyri skupiny zaradené do vzorky zvýšili počas posudzovaného obdobia svoju celkovú kapacitu o približne 16 miliónov jednotiek. Ako sa navyše uvádza v odôvodneniach (75) až (82), pri prešetrovaní sa zistilo, že trh Únie je v porovnaní s inými čínskymi hlavnými vývoznými trhmi z hľadiska cenovej úrovne pre čínskych vývozcov atraktívny. Platí to aj pre čínsky domáci trh, kde sú cenové úrovne priemerne výrazne nižšie ako v Únii. Z toho vyplýva, že čínski vývozcovia budú silno motivovaní presmerovať svoj vývoz do Únie namiesto iných vývozných trhov alebo svojho vlastného domáceho trhu. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení (78), India, jeden z hlavných čínskych vývozných trhov, zaviedla v máji 2015 antidumpingové clá, a preto je veľmi pravdepodobné, že ak by opatrenia stratili platnosť, čínsky vývoz sa preorientuje na Úniu. Antidumpingové a vyrovnávacie clá voči Číne okrem toho platia aj v Austrálii.

(203)

V každom prípade sú súčasné veľké voľné kapacity v Číne, ako sa uvádza v odôvodnení (74), výrazne nad rámec odhadovaného zvýšenia celosvetového dopytu. Na tomto základe sa tieto tvrdenia zamietli.

(204)

Niektoré strany tiež tvrdili, že čínsky dovoz nepodhodnocuje ceny výrobného odvetvia Únie. Tvrdili tiež, že čínske ceny hliníkových kolies na iné vývozné trhy sú vyššie než ceny pre Úniu, a že trh Únie preto nie je pre čínsky vývoz atraktívny.

(205)

Ako sa uvádza v odôvodnení (123), pri zohľadnení cien čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa zistilo, že bez antidumpingových ciel sa rozpätie podhodnotenia ceny pohybovalo priemerne na úrovni 8,0 %. Priemerné rozpätie podhodnotenia ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky je podľa údajov Eurostatu na úrovni 7,5 %. Ako sa ďalej vysvetľuje v odôvodneniach (75) až (92) a (202), pri prešetrovaní sa dospelo k záveru, že trh Únie je pre čínsky vývoz atraktívny. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(206)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že čínsky dovoz dotknutého výrobku sa počas RIP uskutočňoval iba v obmedzenom množstve a na trhu Únie má iba obmedzené zastúpenie. Na základe uvedeného tieto strany spochybnili zistenie Komisie, že čínski vyvážajúci výrobcovia si od pôvodného prešetrovania udržali zákaznícku základňu v segmente OEM. Nakoniec zdôraznili, že v segmente AM a vôbec celkovo stratili čínski vyvážajúci výrobcovia objem predaja a trhový podiel.

(207)

Uvedené tvrdenia nie sú ako také v rozpore so zisteniami Komisie, pokiaľ ide o trhové objemy. Treba poznamenať, že zainteresované strany nepopierali prešetrovaním zistený rast predaja v segmente OEM od obdobia pôvodného prešetrovania. Na základe tohto trendu tieto zainteresované strany neposkytli žiadne primerané vysvetlenie, ani dôkaz podporujúci ich tvrdenie, že čínski vyvážajúci výrobcovia stratili od obdobia pôvodného prešetrovania zákazníkov v segmente OEM. Situácia výrobného odvetvia Únie počas RIP je opísaná v odôvodneniach (132) až (169). Keďže sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas RIP žiadnu značnú ujmu, tvrdenie, že čínsky dovoz nevyvíjal tlak na trh Únie, je neaktuálne. Pravdepodobný vývoj čínskeho vývozu do Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení sa analyzoval v odôvodneniach (54) až (96) a pravdepodobný vplyv tohto dovozu v odôvodneniach (191) až (200). Príslušné strany neposkytli žiadne konkrétne údaje týkajúce sa ich tvrdení, a najmä o tom, s ktorou presnou časťou analýzy Komisie nesúhlasia. Tieto tvrdenia sa preto zamietajú. A nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenie, že predpokladaný dopyt po HK prekračuje kapacitu výrobného odvetvia Únie, treba poznamenať, že cieľom opatrení nie je zabezpečiť 100 % trhový podiel výrobného odvetvia Únie alebo inak zabrániť dovozu. Toto tvrdenie sa preto takisto zamieta.

(208)

Tie isté strany tvrdili, že v dôsledku rozdielu medzi výrobnou kapacitou výrobného odvetvia Únie a dopytom na trhu Únie bude každý rast čínskeho dovozu konkurenciou najmä pre iné zdroje dovozu, a to najmä z Turecka, keďže výrobcovia z Únie sa čoraz viac orientujú na technologicky pokročilejšie výrobky, ktoré sa údajne nevyrábajú v Číne alebo v iných tretích krajinách.

(209)

Toto tvrdenie nebolo podložené. Naopak, z prešetrovania vyplynulo, že čínski výrobcovia, rovnako ako výrobcovia z tretích krajín, tiež vyrábajú technologicky pokročilé výrobky. Navyše, ako to vyplýva z odôvodnení (130) a (150), priemerná cena dovozu z Turecka nedosahovala ceny výrobného odvetvia Únie, a preto sa na čínskych dodávateľov pravdepodobne skôr obrátia zákazníci výrobného odvetvia Únie než zákazníci tureckých dodávateľov. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(210)

Tie isté strany tiež tvrdili, že ceny čínskeho dovozu do Nemecka (ktoré je údajne najväčším trhom pre HK v Únii) boli vyššie než dovozné ceny z Turecka a čínske ceny boli na základe údajov Eurostatu tiež vyššie ako predajné ceny vo veľkom počte členských štátov Únie. Informácie o cenách boli poskytnuté za RIP, za rok 2015 a za prvý štvrťrok roka 2016. Na základe toho strany tvrdili, že čínsky dovoz nepredstavuje žiadny cenový tlak na výrobné odvetvie Únie. Strany ďalej tvrdili, že rozpätia podhodnotenia ceny čínskeho dovozu vykazujú klesajúci trend a že preto možno dospieť k záveru, že v roku 2016 nedôjde k žiadnemu podhodnoteniu či predaju pod cenu, a to ani pri odpočítaní antidumpingových ciel od predajných cien.

(211)

Po prvé, v súlade s článkami 3 a 4 ods. 1 základného nariadenia vychádza analýza predajných cien výrobného odvetvia Únie, situácia, pokiaľ ide o ujmu a pravdepodobnosť opakovania ujmy, z posúdenia trhu Únie ako celku a výrobného odvetvia Únie ako celku. Predajné ceny v niektorých regiónoch Únie sa preto nemôžu zohľadňovať samostatne. Príslušné strany netvrdili, ani nepreukázali, že podmienky z článku 4 ods. 1 písm. b) základného nariadenia boli splnené.

(212)

Po druhé, toto tvrdenie vychádzalo v každom prípade z porovnania priemerných cien za kilogram bez zohľadnenia rozdielov medzi druhmi výrobku. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení (123), z analýzy vychádzajúcej z úplných a overených údajov od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a výrobcov z Únie, naozaj vyplýva priemerné rozpätie podhodnotenia ceny na úrovni 8,0 %.

(213)

Po tretie, tvrdenie, že rozpätia podhodnotenia budú v roku 2016 negatívne, vychádzalo iba z predpokladov, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Tieto tvrdenia sa preto zamietajú.

(214)

Tie isté strany tiež tvrdili, že odstránenie antidumpingových opatrení nebude mať za následok nepriaznivý cenový tlak keďže nedostatočná ziskovosť výrobného odvetvia Únie by vyplývala z jeho vysokých nákladov, bez súvzťažnosti s nákladmi na suroviny. Ďalej argumentovali, že racionalizáciou výrobných nákladov si dokáže výrobné odvetvie Únie zachovať ziskové rozpätie nad úrovňou cieľového zisku. Tieto strany tvrdili, že rast cien a výrobných nákladov sa nemôže spájať s technickým vývojom hliníkových kolies, a najmä s výrobou väčších kolies a takzvaných „lesklých kolies“.

(215)

Po prvé, ako je uvedené v odôvodneniach (151) a (153), z prešetrovania vyplynulo, že rast predajných cien a výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie súvisí najmä s podstatným nárastom podielu väčších kolies a takzvaných „lesklých“ kolies. Tento záver vychádza z overených informácií výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Príslušné strany neposkytli žiadne dôkazy, ktoré by boli v rozpore s týmito overenými údajmi alebo ich dokázali spochybniť. Tvrdenia v tejto súvislosti sa preto zamietajú. Po druhé, tvrdenie, že racionalizáciou výrobných nákladov si dokáže výrobné odvetvie Únie zachovať ziskové rozpätie nad úrovňou cieľového zisku, je len predpokladom, ktorý nie je podložený žiadnym dôkazom. Z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie bolo efektívne, ako to vyplýva zo skutočnosti, že napriek väčšej veľkosti a zložitosti hliníkových kolies zostala počas posudzovaného obdobia menovitá produktivita výrobného odvetvia Únie stabilná, ako je to zobrazené v tabuľke 10. Tieto tvrdenia sa preto zamietajú.

(216)

Tie isté strany tiež tvrdili, že na trhu s väčšími kolesami a „lesklými kolesami“ budú čínski výrobcovia HK menej konkurencieschopní než výrobné odvetvie Únie, pretože budú musieť investovať do špecializovaných strojov a zariadení na výrobu týchto druhov kolies vo veľkých množstvách. Preto tieto strany tvrdili, že odstránenie antidumpingových opatrení nebude mať vplyv na ziskovosť výrobcov z Únie, pokiaľ ide o tieto osobitné, technologicky vyspelejšie výrobky.

(217)

Po prvé, z prešetrovania vyplynulo, že čínski vyvážajúci výrobcovia vyrábali väčšie kolesá a takzvané „lesklé“ kolesá už počas RIP. Po druhé, z prešetrovania vyplynulo, že napriek nárastu predaja tieto kolesá celkovo tvorili len menšiu časť výrobných objemov odvetvia Únie. A nakoniec, pravdepodobný vplyv čínskeho dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie sa nemôže zisťovať podľa druhov výrobku, pretože takáto analýza nezohľadňuje presne situáciu výrobného odvetvia Únie v súvislosti s podobným výrobkom. Ujmu naozaj netreba preukazovať pre každý druh výrobku. Tieto tvrdenia sa preto zamietajú.

(218)

Tie isté strany ďalej tvrdili, že aj pri neexistencii antidumpingových opatrení dokážu čínski vyvážajúci výrobcovia nastaviť svoje vývozné ceny na základe cien, ktoré trh dokáže absorbovať. Tieto strany tvrdili, že práve preto je pravdepodobné, že tieto ceny budú mať iba obmedzený, ak vôbec nejaký, vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(219)

Toto tvrdenie nebolo podložené žiadnymi dôkazmi a nezohľadnilo zistenia Komisie týkajúce sa možného cenového vývoja čínskych vyvážajúcich výrobcov v prípade uplynutia platnosti opatrení, ako je to opísané v odôvodneniach (190) a (191). Z prešetrovania vyplynulo, že pravdepodobné cenové úrovne v prípade zrušenia antidumpingových opatrení by sa pohybovali na úrovni nižšej o 8 až 30 %, než sú predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Tvrdenia predložené v tejto súvislosti sa preto zamietajú.

(220)

Tie isté strany tvrdili, že antidumpingové opatrenia predstavujú nespravodlivú konkurenčnú výhodu pre výrobné odvetvie Únie, ktoré údajne externe zadáva výrobu nižšieho radu výrobkov zámorským zariadeniam, čo nie je v súlade s cieľmi antidumpingových opatrení.

(221)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení (258), z prešetrovania vyplynulo, že výrobcovia z Únie dovážali iba zanedbateľné množstvo hliníkových kolies a nie každý dovoz pochádzal nevyhnutne zo spriaznených zariadení. Na základe toho nemožno preukázať, že výrobné odvetvie Únie malo nespravodlivú konkurenčnú výhodu v súvislosti so zámorskými zariadeniami, a preto sa toto tvrdenie zamieta.

(222)

Tie isté strany tiež tvrdili, že je nepravdepodobné, že by zrušenie opatrení viedlo k opakovanému výskytu ujmy, keďže ani zvýšenie trhového podielu a ani nižšie ceny tureckého dovozu v porovnaní s predajnými cenami výrobcov z Únie nemali na výrobné odvetvie Únie taký vplyv.

(223)

Treba poznamenať, že priemerná cena dovozu z Turecka, ako je to zobrazené v tabuľke 6, bola počas RIP 48,50 EUR, čo je nad úrovňou ceny, pri ktorej nedochádza k ujme (48,25 EUR), ktorá je uvedená v odôvodnení (196). Okrem toho, ako je vysvetlené v tom istom odôvodnení, existuje pravdepodobnosť, že čínski vyvážajúci výrobcovia budú v prípade zrušenia ciel schopní predávať v Únii za ceny prinajmenšom o 8 % nižšie, než sú ceny výrobného odvetvia Únie, ale možná je aj úroveň o 30 % nižších cien, t. j. na úrovni cien, pri ktorých dochádza k ujme, ktoré sú podstatne nižšie než súčasné cenové úrovne dovozu z Turecka. Preto sa žiadny účinok tureckého dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie nemôže považovať za dôležitý ukazovateľ pravdepodobného účinku čínskeho dovozu v prípade umožnenia uplynutia platnosti opatrení, a tým sa toto tvrdenie zamieta.

(224)

Tie isté strany tvrdili, že z priemerných cien čínskeho dovozu počas RIP (po odčítaní antidumpingových ciel a pripočítaní nákladov vznikajúcich po dovoze) nevyplýva žiadne podhodnotenie ceny v dôsledku dovozu z Číny, čo znamená, že po odstránení opatrení nedosiahnu ceny čínskeho dovozu úroveň, pri ktorej vzniká ujma.

(225)

Toto tvrdenie vychádzalo z nesprávnej analýzy. Po prvé, tieto strany vo svojom výpočte ničím nepodložili úroveň nákladov vznikajúcich po dovoze (5,7 %) a ani v tejto súvislosti nepredložili žiadne dôkazy. Po druhé, toto tvrdenie vychádza z porovnania priemerných cien bez zohľadnenia rozličných druhov výrobku. Ako je vysvetlené v odôvodnení (123), dovozné ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky porovnané na úrovni druhu výrobku a posudzované bez antidumpingových ciel by podhodnotili predajné ceny výrobného odvetvia Únie priemerne o 8,0 %. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(226)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že zrušenie antidumpingového cla nebude pravdepodobne viesť k opakovanému výskytu ujmy, a to na základe predpokladu, že na trhu Únie sa predaj väčšinou realizuje v rámci segmentu OEM, kde sa dopyt orientuje podľa schopnosti dodávateľov plniť prísne požiadavky výrobcov automobilov, a nie podľa ceny. V tomto zmysle strana tvrdila, že čínski vyvážajúci výrobcovia nemajú v tomto segmente k dispozícii nadmerné kapacity. Argumentovala tým, že výrobcovia automobilov z EÚ majú pri výbere dodávateľov prísne požiadavky, pokiaľ ide o odborné kvalifikácie, kvalitu, konzistentnosť, spoľahlivosť a blízkosť. Preto tvrdila, že v prípade uplynutia platnosti opatrení sa nadmerné kapacity čínskeho trhu jednoducho nemôžu dodávať do Únie za nízke ceny.

(227)

Ďalšie strany rovnako tvrdili, že výrobné odvetvie Únie si bude môcť zachovať podstatný podiel na trhu, keďže je vnímané ako kvalitný dodávateľ technologicky vyspelých výrobkov, akými sú napríklad „lesklé kolesá“. Tvrdili, že výrobné odvetvie Únie sa bude naďalej uprednostňovať pred dovozom z tretích krajín, a to najmä vo vyššej triede segmentu OEM.

(228)

Z prešetrovania vyplynulo, že veľké a „lesklé kolesá“ už vyrába veľký počet čínskych vývozcov, ktorí spĺňajú podobné normy ako výrobcovia z Únie, pokiaľ ide o kvalifikácie, kvalitu, konzistentnosť a spoľahlivosť, a ktorých zákazníci OEM z Únie certifikovali. Čínski vyvážajúci výrobcovia vrátane tých, ktorí nie sú zaradení do vzorky, a tých, ktorí nespolupracujú, sú už naozaj dodávateľmi pre závody výrobcov automobilov v Únii aj Číne. Preto blízkosť nie je prekážkou ani z hľadiska certifikácie, výberového konania alebo technického hľadiska. Na druhej strane možno otázku blízkosti pokiaľ ide o dodacie lehoty jednoducho vyriešiť logistickými riešeniami, ako je skladovanie, a preto to nie je rozhodujúcim faktorom, ktorý by čínskemu dovozu zabránil v raste, čo by malo za následok opakovaný výskyt ujmy. Tento argument sa preto zamieta.

(229)

Tá istá strana tiež tvrdila, že v segmente OEM v Číne nie sú dostupné kapacity a že voľné kapacity v Číne sa týkajú len hliníkových kolies určených pre segment AM. Toto tvrdenie však nebolo podložené. V rozpore s tým z prešetrovania vyplynulo, že výrobcovia hliníkových kolies vyrábali pre segment OEM aj AM v rovnakých výrobných závodoch, a preto môžu využiť svoju voľnú kapacitu v oboch segmentoch rovnako. Dokazuje to aj skutočnosť, že, ako bolo vysvetlené v odôvodnení (113), čínski vyvážajúci výrobcovia prešli medzi obdobím pôvodného prešetrovania a RIP zo segmentu AMA na segment OEM. Tento argument sa preto zamieta.

(230)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že technické vlastnosti hliníkových kolies vyrábaných výrobným odvetvím Únie sa líšia od vlastností kolies vyrábaných a predávaných čínskymi vývozcami. Tým by sa pre výrobné odvetvie Únie zabezpečili zmluvy na veľké objemy so zákazníkmi v Únii bez ohľadu na to, či sa opatrenia zrušia. Táto strana navyše vyhlásila, že následkom dlhodobých zmlúv výrobcov z Únie s používateľmi OEM je nepravdepodobné, že by výrobné odvetvie Únie v blízkej budúcnosti stratilo predajný objem alebo podiely na trhu v dôsledku dovozu z Číny, a že ak by sa platnosť opatrení zrušila, nedošlo by teda k žiadnemu náporu čínskeho dovozu.

(231)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že nie sú žiadne alebo sú len malé skutočné rozdiely medzi hliníkovými kolesami z rôznych zdrojov vrátane Číny a že hliníkové kolesá zo všetkých zdrojov sú v podstate navzájom zameniteľné. Nie je nezvyčajné, že sa hliníkové kolesá nakupujú z rôznych zdrojov a z prešetrovania vyplynulo, že tí istí zákazníci kolesá odoberajú od výrobného odvetvia Únie aj od čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(232)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že dlhodobé zmluvy výrobného odvetvia Únie by zabránili náporu čínskeho dovozu, pri prešetrovaní sa ukázalo, že zmluvy medzi výrobcami z Únie a príslušnými používateľmi všeobecne neobsahujú záväzok odoberať dlhodobo určité množstvá. Existujúce zmluvy preto ako také nezaručujú zachovanie objemov predaja, ako tvrdila jedna zo strán.

(233)

Tvrdenia strany v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(234)

Ďalšia strana tvrdila, že posun v dopyte k segmentu OEM znamenal, že výrobné odvetvie Únie dosiahlo vedúcu pozíciu a že kapacitné obmedzenia výrobného odvetvia Únie budú mať za následok závažný nedostatok v oblasti ponuky na trhu Únie. Podľa tohto tvrdenia bude táto situácia pretrvávať až do nasledujúceho desaťročia. Táto strana, ako aj ďalšie strany, ďalej tvrdili, že výrobné odvetvie Únie samo priznalo, že jeho knihy objednávok sú už na obdobie rokov 2019 až 2022 plné, keďže uviedlo, že zmluvy na nadchádzajúcich päť rokov už boli uzavreté, a preto by prinajmenšom do roku 2022 malo byť zabezpečené plné využitie kapacít a ziskové ceny. Podľa týchto strán prechod k segmentu OEM umožnil aj výrobnému odvetviu Únie prejsť z 5 % straty z roku 2009 na 10 % zisk počas RIP. Tieto strany preto tvrdili, že uplynutie platnosti antidumpingových ciel nebude pravdepodobne viesť k opakovanému výskytu ujmy.

(235)

Uvedené tvrdenie vychádza z nesprávneho chápania podkladov od výrobného odvetvia Únie, v ktorých sa vysvetľuje, že kniha objednávok sa týka dodávok na obdobie rokov 2019 až 2022. To však neznamená, že tieto knihy objednávok sú plné, ani že zmluvy na nadchádzajúcich päť rokov už boli uzavreté, iba to, že kniha objednávok sa týka dodávok na obdobie rokov 2019 až 2022. Preto, ako sa vysvetľuje v odôvodnení (232), zmluvy medzi výrobcami z Únie a príslušnými zákazníkmi neobsahujú dlhodobé množstvové záväzky. Okrem toho ceny, a to dokonca aj v už platných zmluvách, podliehajú pravidelnému preskúmaniu. Tvrdenie, že kapacita je plne využitá a že ziskové ceny sú zabezpečené prinajmenšom do roku 2022, je preto nepodložené a zamieta sa. A nakoniec, aj tvrdenie, že rast ziskovosti výrobného odvetvia Únie možno pripísať posunu k segmentu OEM, je nesprávne. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení (143), segment OEM bol už počas obdobia pôvodného prešetrovania hlavným segmentom výrobného odvetvia Únie, pričom počas tohto obdobia, ako je to uvedené v odôvodnení 106 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 964/2010, Únia utrpela závažné straty aj v segmente OEM. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(236)

Zainteresovaná strana tiež tvrdila, že čínski vyvážajúci výrobcovia patriaci do segmentu OEM už takmer naplno využili výrobné kapacity, a teda je nepravdepodobné, že by výrazne zvýšili svoj predaj do Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingového opatrenia. Táto strana ďalej argumentovala, že v dôsledku zvyšujúcej sa spotreby v Únii by vo všeobecnosti dokonca ani vyšší dovoz z Číny nespôsobil žiadnu značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie, najmä keďže výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie by nedokázala naplniť dopyt v Únii.

(237)

Odhady čínskych kapacít predložené touto stranou na podporu týchto tvrdení však nezodpovedajú zisteniam aktuálneho prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodneniach (55) až (74). Tvrdenia, že Čína nemá žiadne významné voľné kapacity a že vývoj spotreby Únie by zmiernil ujmu, ak by sa opatrenie zrušilo, boli teda zamietnuté.

(238)

Tá istá strana tiež tvrdila, že v rokoch 2015 až 2020 sa očakáva nárast čínskej výroby automobilov v súlade s 13. päťročným plánom, a to z 24,5 milióna jednotiek na 30 miliónov jednotiek počas tohto obdobia. Táto strana argumentovala, že tento nárast výroby automobilov bude viesť k súvisiacemu zvýšeniu čínskeho dopytu po hliníkových kolesách, a že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingových opatrení, čínski výrobcovia radšej zvýšia svoj domáci predaj a nebudú presmerúvať svoj vývoz do Únie.

(239)

Ako sa spomína v odôvodneniach (89) až (91) a hoci tu je jasné úzke prepojenie medzi automobilovým trhom a trhom výroby hliníkových kolies, zvýšenie dopytu po hliníkových kolesách na čínskom domácom trhu pravdepodobne nedokáže absorbovať dostupné voľné kapacity v Číne, a to aj s ohľadom na značné cenové rozdiely na čínskom domácom trhu a na trhu Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(240)

Niektoré strany tvrdili, že neexistuje pravdepodobnosť opakovania výskytu ujmy, pretože výrobné odvetvie Únie využije výhody vyplývajúce z rastu spotreby HK globálne aj v rámci Únie, bez ohľadu na rast čínskeho dovozu do Únie. Okrem toho tvrdili, že predpovedaný rast spotreby umožní čínskym vyvážajúcim výrobcom zvýšiť vývoz na trh Únie bez nátlaku na ceny.

(241)

Z prešetrovania vyplynulo, že podstatný objem čínskeho vývozu bude pravdepodobne presmerovaný do Únie vzhľadom na jej atraktívnosť (odôvodnenia (75) až (88)). Okrem toho má Čína veľké voľné kapacity, ktoré by tiež mohli byť nasmerované na trh Únie. Preto budú môcť čínski vyvážajúci výrobcovia prevziať nielen rastúcu spotrebu, ale aj objem predaja výrobcov z Únie. Následne aj podľa scenára rastúcej spotreby existuje veľká pravdepodobnosť, že čínsky vývoz prevezme objem predaja a trhový podiel v neprospech výrobného odvetvia Únie. Okrem toho, pokiaľ ide o ceny, tie budú pravdepodobne na úrovni od 8 do 30 %, nižšej než je úroveň cien výrobného odvetvia Únie, ako je to opísané v odôvodnení (191), čo bude mať účinok opísaný v odôvodnení (192), ktorý bude mať za následok pravdepodobné opakovanie výskytu značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(242)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

G.   ZÁUJEM ÚNIE

1.   Úvodné poznámky

(243)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich opatrení voči ČĽR bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Zistenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a dodávateľov pre výrobné odvetvie Únie (dodávateľské odvetvie).

2.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(244)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že počas RIP sa výrobné odvetvie Únie zotavilo z ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z Číny. Ak by sa však opatrenia proti Číne zrušili, je pravdepodobné, že by k ujme opätovne došlo, pretože výrobné odvetvie Únie by bolo vystavené dumpingovému dovozu z Číny, ktorý by mohol predstavovať významný objem a vytvoril by značný tlak na ceny. V dôsledku toho by sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie z uvedených dôvodov pravdepodobne značne zhoršila. Naopak, ponechanie opatrení by prinieslo istotu na trhu, výrobné odvetvie Únie by si udržalo svoju pozitívnu hospodársku situáciu a pokračovalo by vo svojich plánoch investovania do zvýšenia svojich výrobných kapacít, aby dokázalo plniť rastúci dopyt, ako aj do vyvíjajúcich sa technických požiadaviek hliníkových kolies.

(245)

Na tomto základe sa dospelo k záveru, že pokračovanie platných antidumpingových opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

3.   Záujem dovozcov

(246)

V úvodnej fáze bolo oslovených 80 známych dovozcov/používateľov. Na formulár na výber vzorky odpovedalo jedenásť spoločností, z ktorých šesť dovážalo hliníkové kolesá z Číny.

(247)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že tri z týchto šiestich spoločností boli v skutočnosti výrobcami automobilov používajúcimi hliníkové kolesá pri výrobe automobilov, a preto sa považovali za používateľov, ktorých situácia sa analyzovala v odôvodneniach (250) až (268). Dovoz zostávajúcich troch neprepojených dovozcov predstavoval menej ako 2 % celkového objemu dovozu z Číny počas RIP.

(248)

Len jeden z vyplnených dotazníkov prijatých od spomínaných troch neprepojených dovozcov bol dostatočne úplný na to, aby sa dal použiť v analýze. Tento dovozca získaval hliníkové kolesá aj od dodávateľov z trhov iných tretích krajín a podiel obratu dotknutého výrobku na jeho celkovej činnosti tvoril len časť. Na základe toho možno povedať, že clá nemali významný vplyv na celkovú činnosť tohto dovozcu v súvislosti s hliníkovými kolesami. Činnosť spojená s hliníkovými kolesami bola v skutočnosti zisková.

(249)

Nič preto nenasvedčovalo tomu, že zachovanie opatrení by malo významný negatívny vplyv na dovozcov, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení pre výrobné odvetvie Únie.

4.   Záujem používateľov

(250)

Komisia zaslala dotazníky približne 70 známym používateľom. Prihlásilo sa sedem výrobcov automobilov, ktorí vyplnili dotazníky. Spolupracovalo aj jedno združenie zastupujúce používateľov a dovozcov hliníkových kolies predávaných na trhu OEM. Na prešetrovaní nespolupracovali žiadni ďalší používatelia.

(251)

Dovoz spolupracujúcich používateľov predstavoval 50,4 % celkového dovozu z ČĽR do Únie.

(252)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že výrobcovia automobilov sa všeobecne spoliehajú na čínske dodávky len v obmedzenom rozsahu a že väčšina hliníkových kolies bola nakúpená od výrobného odvetvia Únie. Niektorí zo spolupracujúcich používateľov vôbec nedovážajú z Číny, niektorí doviezli z Číny menej než 5 % tovaru, ktorý potrebovali, zatiaľ čo iní kryjú dovozom z Číny až 10 % svojich potrieb. Pri prešetrovaní sa tiež zistilo, že niektorí používatelia využívali na dovoz z Číny aktívny zušľachťovací styk, aj keď len v obmedzenej miere, pretože konečný výrobok predávali na vývozných trhoch.

(253)

Všetci spolupracujúci používatelia sa postavili proti opatreniam, pričom argumentovali, že by mali záujem o rozmanité zdroje dodávok. Títo používatelia tvrdili, že v dôsledku opatrení by boli závislí od obmedzeného počtu výrobcov z Únie. Pri prešetrovaní sa však zistila aj existencia dovozu z iných tretích krajín, najmä z Turecka, ktorý sa počas posudzovaného obdobia zvýšil. Počas posudzovaného obdobia sa celkový objem dovozu z iných tretích krajín do Únie zvýšil o 35 %, čo je rýchlejší rast než rast spotreby v Únii.

(254)

Vzhľadom na tieto zistenia sa argument nedostatočnej rozmanitosti zdrojov dodávok zamietol.

(255)

Európski výrobcovia automobilov tvrdili, že pokračovanie opatrení by bolo v rozpore so záujmom Únie, keďže antidumpingové opatrenia nepriaznivo vplývajú na konkurencieschopnosť výrobcov automobilov v Únii. Takisto vyhlásili, že výrobné odvetvie Únie nebude mať dostatočnú dostupnú výrobnú kapacitu na naplnenie dopytu v Únii.

(256)

Jedna zainteresovaná strana okrem toho tvrdila, že výrobné odvetvie Únie bude dovážať hliníkové kolesá z Číny a iných tretích krajín, aby uspokojilo rastúci dopyt svojich zákazníkov, ktorý nie je možné uspokojiť v rámci výrobnej kapacity výrobného odvetvia Únie.

(257)

Ako je uvedené v tabuľke 7 v odôvodnení (137), využiteľnosť kapacity vo výrobnom odvetví Únie sa v posudzovanom období pohybovala v rozsahu od 88 % do 93 %. Prešetrovanie však tiež poukázalo na to, že výrobné odvetvie Únie investuje do zvyšovania kapacít, aby naplnilo rastúci dopyt v Únii, pričom tieto investície by mali zmierniť možné udávané nedostatky. Tieto investície by mali v budúcnosti pokračovať.

(258)

A nakoniec, pokiaľ ide o údajný dovoz výrobného odvetvia Únie z Číny a iných tretích krajín, z prešetrovania vyplynulo, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dovážali iba zanedbateľné množstvá hliníkových kolies, a to zväčša zo Švajčiarska a Turecka, ale nie z Číny. Platí to aj pre zostávajúcich výrobcov z Únie, ktorí, podľa informácií zo žiadosti, dovážali hliníkové kolesá vo veľmi malých množstvách, t. j. menej než 500 tisíc jednotiek, čo zodpovedá menej než 1 % výroby Únie počas RIP.

(259)

Počas posudzovaného obdobia bol takisto zaznamenaný nárast dovozu z iných tretích krajín, a antidumpingové opatrenia by preto nemali brániť používateľom v dovoze hliníkových kolies z ČĽR, mali by len odstraňovať narušenia a zaisťovať rovnaké podmienky pre čínsky priemysel a výrobné odvetvie Únie. Tvrdenia predložené v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

(260)

Pokiaľ ide o konkurencieschopnosť odvetvia výroby automobilov, prešetrovanie ukázalo, že vzhľadom na aktívny zušľachťovací styk sa výrobcom automobilov podarilo vyhnúť sa plateniu antidumpingových ciel za hliníkové kolesá montované v automobiloch, ktoré sa predávajú na vývozných trhoch. Počas posudzovaného obdobia čínsky dovoz v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku tvoril 21 % až 28 % celkového čínskeho dovozu.

(261)

Tie isté strany ďalej tvrdili, že kumulatívny účinok niekoľkých platných antidumpingových ciel na rôzne vstupy výrobcov automobilov, ako napríklad spojovacie materiály, nehrdzavejúca oceľ, valcované drôty, oceľ s organickým povlakom, vysokopevnostná priadza a molybdénové drôty, bude mať spolu s clami na hliníkové kolesá negatívny vplyv na ich situáciu.

(262)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že vplyv opatrení na náklady na hliníkové koleso je obmedzený, pričom maximálny vplyv na náklady je vo výške 0,2 %. Tento záver vyplýva zo zistení aktuálneho prešetrovania, že hliníkové kolesá predstavujú len približne 1 % z nákladov na automobil. Preto sa argument o výraznom negatívnom vplyve na náklady nepovažuje za podstatný a bol zamietnutý.

(263)

Pokiaľ ide o kumulatívny účinok iných platných antidumpingových opatrení na rôzne iné vstupy, tieto strany neposkytli v tejto súvislosti žiadne konkrétne dôkazy. Pri prešetrovaní preto nebolo možné overiť tieto tvrdenia a museli sa zamietnuť.

(264)

Po zverejnení informácií jedna zainteresovaná strana tvrdila, že nedostatočná dostupná kapacita výrobného odvetvia Únie a dodávateľov z tretích krajín v segmente OEM má významný vplyv na výrobcov automobilov v Únii. Tvrdila, že nemajú inú možnosť, len dovážať čínske hliníkové kolesá, a že súčasné antidumpingové clo má priamy vplyv na náklady súvisiace s týmto dovozom. Okrem toho tvrdila, že nedostatočná kapacita výrobného odvetvia Únie má negatívny vplyv na produktivitu a konkurencieschopnosť výrobcov automobilov a že Komisia nezvážila vplyv nepriamych nákladov antidumpingového cla na situáciu výrobcov automobilov.

(265)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie investuje do zvyšovania kapacít, aby uspokojilo rastúci dopyt v Únii s cieľom zmierniť vplyv možných nedostatkov. Argument týkajúci sa nedostatočnej kapacity sa preto zamieta. Pokiaľ ide o vplyv nákladov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení (262), pri prešetrovaní sa zistilo, že opatrenia týkajúce sa hliníkových kolies mali len veľmi obmedzený vplyv na celkové náklady výrobcov automobilov, a preto sa tento argument zamieta. A nakoniec, keďže cieľom a účinkom antidumpingových opatrení nie je zabrániť používateľom v dovoze hliníkových kolies z ČĽR ako takom, nepriame náklady udávané touto stranou nie sú priamo spojené s clami. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(266)

Tá istá strana tiež tvrdila, že plánované rozšírenie kapacity nebude postačovať na uspokojenie rastúceho dopytu po roku 2020, a tiež to, že výrobné odvetvie Únie nepodložilo svoje tvrdenie, že zvyšuje kapacitu. V tejto súvislosti táto strana tiež spochybnila spôsob, akým Komisia overila schopnosť výrobného odvetvia Únie uspokojiť dopyt v Únii.

(267)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení (257), pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie investuje do zvyšovania kapacít, aby uspokojilo rastúci dopyt v Únii. Presnejšie, plánované zvýšenia kapacity predložené výrobcami z Únie sa porovnali s predpoveďami v oblasti výroby automobilov v Únii. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predpovedané a prebiehajúce investičné plány takisto podložili. Z tejto analýzy vyplynulo, že predpokladané zvýšenia kapacity sú vyššie, než je očakávaný rast dopytu v Únii na obdobie rokov 2015 až 2018. Z dôvodu zachovania dôvernosti a anonymity nemôžu byť zainteresované strany s jednotlivými investičnými plánmi oboznámené. Preto sa tvrdenia, že rozšírenie kapacity nebude postačovať na uspokojenie rastúceho dopytu a že výrobné odvetvie Únie nepodložilo svoje tvrdenie, že zvyšuje kapacitu, zamietajú.

(268)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že zachovanie opatrení by nemalo významný negatívny vplyv na situáciu používateľov.

5.   Záujem dodávateľského odvetvia

(269)

Dotazníky boli poslané združeniam a známym dodávateľov surovín/vybavenia pre výrobné odvetvie Únie, ako aj 28 známym individuálnym dodávateľom v Únii. Pripomienky predložilo jedno združenie zastupujúce európske odvetvie hliníka.

(270)

Združenie zastupujúce európske odvetvie hliníka podotklo, že je tu vysoké riziko toho, že ak by sa antidumpingové opatrenia zrušili, nadmerná kapacita v Číne a opakované dumpingové praktiky čínskych vyvážajúcich výrobcov by výrazne negatívne ovplyvnili výrobné odvetvie Únie. To by malo ďalej negatívny vplyv na výrobu a zamestnanosť v hodnotovom reťazci dodávateľov hliníka. Toto združenie teda podporilo predĺženie súčasných antidumpingových opatrení.

(271)

Preto sa dospelo k záveru, že zachovanie opatrení by bolo v záujme dodávateľského odvetvia.

(272)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia neoprávnene ignorovala podporné a vecné dôkazy, ktoré predložili výrobcovia automobilov, a namiesto nich podložila svoje závery neopodstatnenými tvrdeniami výrobného odvetvia Únie. Počas vypočutia pred úradníkom pre vypočutie, ako sa spomína v odôvodnení (10), Komisia objasnila, že boli náležite zohľadnené všetky poskytnuté informácie. Informácie, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, boli overené. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

6.   Záver týkajúci sa záujmu Únie

(273)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na vyvodenie záveru, že nie je v záujme Únie zachovať opatrenia na dovoz hliníkových kolies s pôvodom v ČĽR.

H.   ZÁVER A ZVEREJNENIE

(274)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa rozhodlo zachovať existujúce opatrenia voči ČĽR. Bola im tiež poskytnutá lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené zverejnenie. Opodstatnené podania a pripomienky sa náležite zohľadnili.

(275)

Z uvedených skutočností vyplýva, že ako sa stanovuje v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých hliníkových kolies s pôvodom v ČĽR uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 964/2010 by sa mali zachovať.

(276)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz hliníkových kolies pre motorové vozidlá položiek KN 8701 až 8705, tiež s príslušenstvom a tiež s pneumatikami, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 8708 70 10 a ex 8708 70 50 (kódy TARIC 8708701010 a 8708705010) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľného na čistú franko-cenu na hranici Únie výrobku opísaného v odseku 1 pred preclením je 22,3 %.

3.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Ak sa predkladá vyhlásenie na prepustenie do voľného obehu v súvislosti s dovozom hliníkových kolies vozidiel položky KN 8716, tiež s príslušenstvom a tiež s pneumatikami, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 8716 90 90, do príslušnej kolónky tohto vyhlásenia sa zaznamená kód TARIC 8716909010.

Členské štáty informujú Komisiu každý mesiac o počte jednotiek dovezených v rámci tohto kódu a o ich pôvode.

Článok 3

Ak sa predkladá vyhlásenie na prepustenie do voľného obehu v súvislosti s výrobkami uvedenými v článkoch 1 a 2, do príslušnej kolónky tohto vyhlásenia sa zaznamenajú počty jednotiek dovezených výrobkov.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. januára 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 964/2010 z 25. októbra 2010, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových kolies vozidiel s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 282, 28.10.2010, s. 1).

(3)  Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení (Ú. v. EÚ C 47, 10.2.2015, s. 4).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51). Toto nariadenie bolo zrušené základným nariadením.

(5)  Oznámenie o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení, ktoré sa uplatňujú na dovoz určitých hliníkových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 355, 27.10.2015, s. 8).

(6)  Ako sa vysvetľuje v odôvodnení (11), mená výrobcov z Únie sa nezverejňujú z dôvodu ochrany dôverných informácií.

(7)  Záznamy spoločností výrobcov z Únie aj Číny sú vedené v kusoch. Štatistiky dovozu sú však dostupné len v kg. Pre štyri overené skupiny bola priemerná váha jedného kolesa pri predaji v EÚ 10,91 kg. Tento konverzný pomer sa používa v celom nariadení.

(8)  Tieto krajiny spolu s Čínou predstavujú viac ako 97 % celkového dovozu hliníkových kolies počas obdobia prešetrovania. Bosna a Hercegovina (s 3 % dovozu) patrí do týchto 97 %, bola však vynechaná ako vhodná analogická krajina vzhľadom na jej malú rozlohu a nízky počet výrobcov.

(9)  V Turecku existuje aspoň osem známych výrobcov hliníkových kolies, ktorí si konkurujú na domácom trhu. Okrem toho má Turecko nízku sadzbu cla (4,5 %) na dovoz hliníkových kolies z tretích krajín, čo uľahčuje dovoz. Počas obdobia revízneho prešetrovania len samotná ČĽR vyviezla do Turecka 843 926 jednotiek, čo je približne polovica objemu čínskeho dovozu do Únie za toto obdobie.

(10)  Pokiaľ ide o skupinu Baoding, zistilo sa, že všetky druhy výrobku predávané na tureckom trhu sú reprezentatívne. Pokiaľ ide o zvyšné tri skupiny, zistilo sa, že spolu 6 druhov výrobkov, ktoré zodpovedajú menej než 0,12 % celkového tureckého predaja, nie je reprezentatívnych.

(11)  Všetky predaje skupín Baoding a Dicastal a väčšina predaja skupiny Wanfeng.

(12)  Predaj skupín UK Wanfeng a Lioho.

(13)  „Na konci roku 2012 sa kapacita pre hliníkové kolesá v Číne priblížila k číslu 180 miliónov kusov, zatiaľ čo objem predaja prekročil hodnotu 120 miliónov kusov, čo znamená využitie kapacít na viac ako 70 %.“ Výňatok zo správy o odvetví výroby kolies pre automobily na svete a v Číne za roky 2012/2013 dostupnej na adrese http://www.prnewswire.com/news-releases/global-and-china-automotive-wheel-industry-report-2012-2013-204706201.html.

(14)  Zoznam spoločností je dostupný v otvorenom spise.

(15)  Vo verejne dostupných výňatkoch zo správy o odvetví výroby kolies pre automobily na svete a v Číne za roky 2013/2014 sa spomína aspoň 110 výrobcov kolies v rámci MSP, ktorí sú orientovaní na vývoz, čo znamená, že sú tu aj ďalší, ktorí dodávajú len na domáci trh. http://www.reportsnreports.com/reports/287067-global-and-china-automotive-wheel-industry-report-2013-2014.html.

(16)  Informácie o výrobnej kapacite boli dostupné na webových sídlach samotných spoločností alebo na komerčných, predajných webových sídlach, ako napríklad http://www.made-in-china.com/ alebo www.tradeee.com.

(17)  Spomedzi 21 spolupracujúcich výrobcov je najmenšia udávaná ročná kapacita 300 000 jednotiek ročne. Podľa zistení prešetrovania je výrobná kapacita aspoň 300 000 jednotiek ročne potrebná na dosiahnutie hospodárskej životaschopnosti. Šesť miliónov jednotiek ročne zodpovedá najväčšiemu výrobnému miestu, ktoré bolo zistené počas prešetrovania.

(18)  http://www.prnewswire.com/news-releases/global-and-china-automotive-wheel-industry-report-2012-2013-204706201.html Miera využiteľnosti vo výške 70 % sa pritom môže považovať za konzervatívny odhad. Ide o priemerný odhad pre celú Čínu vrátane spolupracujúcich spoločností, ktoré potvrdili vyššiu využiteľnosť kapacít (87 %), z čoho by sa dalo vyvodiť, že využiteľnosť kapacít v nespolupracujúcich spoločnostiach je pravdepodobne ešte nižšia.

(19)  Využiteľnosť kapacít zistená v prípade štyroch spoločností zaradených do vzorky bola 89 %, a nie 99 %, ako tvrdila zainteresovaná strana.

(20)  Percentuálny podiel sa vzťahuje na odhad výrobnej kapacity ČĽR revidovaný po pripomienkach týkajúcich sa verejne dostupných informácií o kapacite niektorých nespolupracujúcich spoločností, ako je to vysvetlené v odôvodneniach (68) a (69). Udávaný objem výroby 21 spolupracujúcich spoločností predstavuje iba 48 % celkovej odhadovanej výrobnej kapacity v ČĽR.

(21)  V Číne veľkí zavedení výrobcovia bežne zadávajú časť svojej výroby externým neprepojeným dodávateľom. Vďaka tomu sa môžu rýchlo prispôsobiť zvýšeniu (alebo zníženiu) dopytu a využívať neprepojených dodávateľov iba vtedy, ak sa im podarí dosiahnuť optimálnu využiteľnosť kapacít pri svojich vlastných dcérskych spoločnostiach. Táto prax bola zistená v prípade najväčšej zo skupín výrobcov zaradených do vzorky.

(22)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2010 z 10. mája 2010, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 117, 11.5.2010, s. 64).

(23)  Podrobnosti analýzy a revidované kapacity sa nachádzajú v zozname v otvorenom spise.

(24)  http://www.researchinchina.com/Htmls/AboutUs/Index.html.

(25)  91,8 milióna jednotiek od 21 spolupracujúcich spoločností a 98,4 milióna odhadovanej kapacity 59 nespolupracujúcich spoločností.

(26)  Podľa správy o odvetví výroby kolies pre automobily na svete a v Číne za roky 2012/2013 bolo na konci roka 2012 na čínskom domácom trhu 45 miliónov jednotiek. Podľa štúdie spoločnosti McKinsey: Bigger, better, broader: a perspective on China's auto market in 2020 (Väčší, lepší, rozsiahlejší: perspektívy automobilového trhu v Číne v roku 2020) dostupnej na stránke http://www.mckinseychina.com/bigger-better-broader-a-perspective-on-chinas-auto-market-in2020/ sa odhaduje, že automobilový priemysel v Číne porastie v rokoch 2011 až 2020 ročným tempom 8 %. Ak sa rovnaká miera rastu predpokladá aj pre odvetvie výroby kolies, veľkosť domáceho trhu je v roku 2015 približne 57 miliónov jednotiek.

(27)  Čínska exportná databáza s priemernou mierou konverzie 10,91 kg/koleso.

(28)  Úroveň zásob sa odhaduje ťažko. V prípade kolies AM sú určité zásoby bežné, zatiaľ čo v prípade kolies OEM je úroveň zásob zvyčajne zanedbateľná. Na účely odhadu dostupných kapacít na vývoz v každom prípade neexistuje žiadny podstatný rozdiel medzi zásobami a voľnou kapacitou.

(29)  Čínska exportná databáza. Celkový objem vývozu z ČĽR (bez Európskej únie) predstavoval počas obdobia revízneho prešetrovania 772 720 ton (približne 71 miliónov jednotiek), z čoho 81 % (629 854 ton, t. j. asi 58 miliónov jednotiek) bolo určených do piatich najpodstatnejších cieľových krajín spomínaných vyššie.

(30)  Zo 65 zodpovedajúcich druhov výrobku bolo 29 drahších na trhu Únie, 32 na trhu USA a 4 mali podobné ceny.

(31)  Na trhu Únie bolo drahších 29 druhov výrobkov zo 65 zodpovedajúcich v prípade USA. Objem predaja týchto 29 druhov výrobku v prípade štyroch skupín zaradených do vzorky predstavuje približne 3,1 milióna jednotiek, t. j. približne 25 % ich celkového predaja do USA. Podľa čínskej exportnej databázy ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania vyviezla do USA 394 693 ton (viac ako 36 miliónov jednotiek) hliníkových kolies. Vyššie uvedených 25 % zodpovedá 8,9 miliónu jednotiek, teda 12,7 % spotreby v Únii.

(32)  Trh Únie bol drahší pre 7 druhov výrobku z 20 zodpovedajúcich v prípade Kanady, pre 7 druhov výrobku z 15 zodpovedajúcich v prípade Indie, pre 40 druhov výrobku z 54 zodpovedajúcich v prípade Japonska a pre 6 druhov výrobku z 12 zodpovedajúcich v prípade Mexika. Tento predaj čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predstavuje 2,3 milióna jednotiek, t. j. približne 22 % ich celkového predaja do týchto krajín. Podľa čínskej exportnej databázy ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania vyviezla do týchto krajín 235 161 ton (približne 21,5 milióna jednotiek) hliníkových kolies. Uvedeným 22,3 % zodpovedá 4,8 milióna jednotiek, teda 6,8 % spotreby v Únii.

(33)  Samostatné údaje za jednotlivé krajiny sú tieto: trh Únie bol drahší pre 7 druhov výrobku z 20 zodpovedajúcich v prípade Kanady, pre 7 druhov výrobku z 15 zodpovedajúcich v prípade Indie, pre 40 druhov výrobku z 54 zodpovedajúcich v prípade Japonska a pre 6 druhov výrobku z 12 zodpovedajúcich v prípade Mexika. Objem týchto druhov výrobku predstavuje 1 263 052 kolies v prípade Japonska, 721 220 kolies v prípade Indie, 107 740 v prípade Mexika a 224 364 v prípade Kanady. Celkový súčet za tieto štyri krajiny je 2 316 376 kolies. Celkový predaj štyroch skupín zaradených do vzorky do týchto štyroch cieľových krajín predstavuje 10 384 797 jednotiek, z ktorých pravdepodobné presmerovanie (2,3 milióna) predstavuje 22,3 %. Pri odhadovaní pravdepodobného presmerovania z ČĽR sa týchto 22,3 % uplatnilo na celkový objem čínskeho vývozu do týchto štyroch cieľových krajín podľa údajov čínskej exportnej databázy, t. j. 2 350 161 ton (približne 21,5 milióna jednotiek), čo predstavuje pravdepodobné presmerovanie v objeme 4,8 milióna jednotiek.

(34)  8,9 milióna z USA a 4,8 milióna z ďalších štyroch cieľových krajín.

(35)  McKinsey: v štúdii Bigger, better, broader: a perspective on China's auto market in 2020 (Väčší, lepší, rozsiahlejší: perspektívy automobilového trhu v Číne v roku 2020) dostupnej na stránke http://www.mckinseychina.com/bigger-better-broader-a-perspective-on-chinas-auto-market-in2020/ sa odhaduje, že automobilový priemysel v Číne porastie v rokoch 2011 až 2020 ročným tempom 8 %.

(36)  Pozri poznámky pod čiarou 31 až 34, v ktorých sa uvádzajú výpočty príslušných objemov pre veľké vývozné trhy.


24.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 18/42


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/110

z 23. januára 2017,

ktorým sa menia prílohy IV a X k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (1), a najmä na jeho článok 23 prvý odsek,

keďže:

(1)

V nariadení (ES) č. 999/2001 sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie prenosných spongiformných encefalopatií (ďalej len „TSE“) v prípade zvierat. Uvedené nariadenie sa vzťahuje na produkciu a uvádzanie živých zvierat a produktov živočíšneho pôvodu na trh a v určitých osobitných prípadoch na ich vývoz.

(2)

V článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 999/2001 sa zakazuje kŕmenie prežúvavcov živočíšnymi bielkovinami a v kapitole I prílohy IV k uvedenému nariadeniu sa uvedený zákaz rozširuje. V kapitole II uvedenej prílohy sa stanovujú viaceré výnimky z tohto zákazu. V kapitole II písm. b) bode ii) prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa stanovuje, že zákaz sa nevzťahuje na kŕmenie neprežúvavých hospodárskych zvierat rybou múčkou a kŕmnymi zmesami s obsahom rybej múčky, ktoré sú vyrobené, uvedené na trh a používané v súlade s kapitolou III prílohy IV a špecifickými podmienkami stanovenými v kapitole IV oddiele A uvedenej prílohy. Okrem toho sa v kapitole II písm. d) prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 999/2001 stanovuje, že zákaz sa nevzťahuje na kŕmenie neodstavených prežúvavcov náhradkami mlieka s obsahom rybej múčky, ktoré sú vyrobené, uvedené na trh a používané v súlade so špecifickými podmienkami stanovenými v oddiele E kapitoly IV uvedenej prílohy.

(3)

V kapitole IV oddiele A písm. a) prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa vyžaduje, aby sa rybia múčka vyrábala v spracovateľských zariadeniach, ktoré sa zaoberajú výlučne výrobou výrobkov získaných z vodných živočíchov s výnimkou morských cicavcov. V oddiele E písm. a) uvedenej kapitoly sa vyžaduje, aby sa rybia múčka použitá v náhradkách mlieka na kŕmenie neodstavených prežúvavcov vyrábala v spracovateľských zariadeniach, ktoré sa zaoberajú výlučne výrobou výrobkov získaných z vodných živočíchov, a aby bola v súlade so všeobecnými podmienkami stanovenými v kapitole III.

(4)

V odseku 1 písm. e) bode ii) prílohy I k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa vymedzujú „vodné živočíchy“ odkazom na definíciu stanovenú v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice Rady 2006/88/ES (2) ako i) ryby patriace do nadtriedy Agnatha a do tried ChondrichthyesOsteichthyes, ii) mäkkýše patriace do kmeňa Mollusca a iii) kôrovce patriace do podkmeňa Crustacea.

(5)

Keďže vymedzenie „vodných živočíchov“ stanovené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa nevzťahuje na bezstavovce iné ako mäkkýše a kôrovce, požiadavky v kapitole IV oddiele A písm. a) a oddiele E písm. a) prílohy IV k uvedenému nariadeniu neumožňujú vyrábať rybiu múčku z voľne žijúcej hviezdice a vodných bezstavovcov z farmového chovu iných ako mäkkýše a kôrovce. Keďže používanie múčky vyrobenej z voľne žijúcej hviezdice a vodných bezstavovcov z farmového chovu iných ako mäkkýše a kôrovce v krmive pre neprežúvavé zvieratá nepredstavuje vyššie riziko prenosu TSE ako používanie rybej múčky v takomto krmive, požiadavky v kapitole IV oddiele A písm. a) a oddiele E písm. a) prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 999/2001 by sa mali zmeniť s cieľom doplniť možnosť využívať hviezdice alebo vodné bezstavovce z farmového chovu iné ako mäkkýše a kôrovce na výrobu rybej múčky.

(6)

V záujme ochrany životného prostredia by sa malo využívanie voľne žijúcej hviezdice na výrobu rybej múčky obmedziť na prípady, keď jej premnoženie ohrozuje oblasť akvakultúrnej produkcie. Preto by mali požiadavky v kapitole IV oddiele A písm. a) a oddiele E písm. a) prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 999/2001 zahŕňať len hviezdice, ktoré sa lovia v oblasti produkcie mäkkýšov.

(7)

Príloha IV k nariadeniu (ES) č. 999/2001 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

V kapitole C bode 4 prílohy X k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa stanovujú zoznamy rýchlych testov schválených na monitorovanie TSE v populáciách hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Dňa 8. apríla 2016 informovala skupina Prionics Komisiu, že 15. apríla 2016 ukončí výrobu nástroja na diagnostiku Prionics Check PrioSTRIP SR. Tento nástroj na diagnostiku by sa preto mal vypustiť zo zoznamu schválených rýchlych testov na TSE v populáciách oviec a kôz. V kapitole C bode 4 ods. 2 prílohy X by sa preto mala vypustiť štvrtá zarážka.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Prílohy IV a X k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa menia v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. januára 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1.

(2)  Smernica Rady 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 14).


PRÍLOHA

Prílohy IV a X k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa menia takto:

1.

V prílohe IV sa kapitola IV mení takto:

a)

V oddiele A sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

rybia múčka sa musí vyrábať v spracovateľských zariadeniach, ktoré sa zaoberajú výlučne výrobou výrobkov získaných z:

i)

vodných živočíchov s výnimkou morských cicavcov;

ii)

vodných bezstavovcov z farmového chovu iných ako tie, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu „vodné živočíchy“ stanovené v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice 2006/88/ES, alebo

iii)

hviezdic druhu Asterias rubens, ktoré sú lovené v produkčnej oblasti vymedzenej v bode 2.5 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 853/2004 a podľa toho zatriedené;“

b)

V oddiele E sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

Rybia múčka použitá v náhradkách mlieka sa vyrába v spracovateľských zariadeniach, ktoré sa zaoberajú výlučne výrobou výrobkov získaných z:

i)

vodných živočíchov s výnimkou morských cicavcov;

ii)

vodných bezstavovcov z farmového chovu iných ako tie, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu „vodné živočíchy“ stanovené v článku 3 ods. 1 písm. e) smernice 2006/88/ES, alebo

iii)

hviezdic druhu Asterias rubens, ktoré sú lovené v produkčnej oblasti vymedzenej v bode 2.5 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 853/2004 a podľa toho zatriedené.

Rybia múčka použitá v náhradkách mlieka musí byť v súlade so všeobecnými podmienkami stanovenými v kapitole III.“

2.

V prílohe X kapitole C bode 4 ods. 2 sa vypúšťa štvrtá zarážka.


24.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 18/45


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/111

z 23. januára 2017,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. januára 2017

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ

Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

MA

141,3

TR

157,8

ZZ

149,6

0707 00 05

EG

250,3

MA

79,2

TR

205,3

ZZ

178,3

0709 91 00

EG

168,8

ZZ

168,8

0709 93 10

MA

317,4

TR

251,1

ZZ

284,3

0805 10 22 , 0805 10 24 , 0805 10 28

EG

66,7

MA

57,1

TN

59,7

TR

78,5

ZZ

65,5

0805 21 10 , 0805 21 90 , 0805 29 00

EG

97,9

IL

155,2

JM

109,6

MA

65,8

TR

78,0

ZZ

101,3

0805 22 00

IL

139,7

MA

76,2

ZZ

108,0

0805 50 10

AR

92,5

EG

93,1

TR

88,1

ZZ

91,2

0808 10 80

US

105,5

ZZ

105,5

0808 30 90

CN

57,6

TR

151,9

ZZ

104,8


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


ROZHODNUTIA

24.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 18/47


ROZHODNUTIE POLITICKÉHO A BEZPEČNOSTNÉHO VÝBORU (SZBP) 2017/112

z 10. januára 2017

o vymenovaní veliteľa misie EÚ pre vojenskú výcvikovú misiu Európskej únie v rámci SBOP v Stredoafrickej republike (EUTM RCA) (EUTM RCA/1/2017)

POLITICKÝ A BEZPEČNOSTNÝ VÝBOR,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 38,

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/610 z 19. apríla 2016 o vojenskej výcvikovej misii Európskej únie v rámci SBOP v Stredoafrickej republike (EUTM RCA) (1), a najmä na jeho článok 5,

keďže:

(1)

Rozhodnutím (SZBP) 2016/610 sa za veliteľa misie EÚ pre EUTM RCA vymenoval brigádny generál Eric HAUTECLOQUE-RAYSZ.

(2)

Rada podľa článku 5 ods. 1 rozhodnutia (SZBP) 2016/610 poverila Politický a bezpečnostný výbor (PBV), aby v súlade s článkom 38 Zmluvy o Európskej únii prijímal príslušné rozhodnutia o vymenovaní nasledujúcich veliteľov misie EÚ.

(3)

Vojenský výbor EÚ 16. novembra 2016 odporučil schváliť návrh na vymenovanie brigádneho generála Hermana RUYSA, ktorého navrhol spoločný výbor vojenského zboru Eurocorps, za nového veliteľa misie EÚ pre EUTM RCA, ktorý nahradí brigádneho generála Erica HAUTECLOQUEA-RAYSZA od 16. januára 2017.

(4)

V súlade s článkom 5 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na vypracovaní a vykonávaní rozhodnutí a opatrení Európskej únie s obrannými dôsledkami,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Brigádny generál Herman RUYS sa týmto vymenúva za veliteľa misie EÚ pre vojenskú výcvikovú misiu Európskej únie v rámci SBOP v Stredoafrickej republike (EUTM RCA) od 16. januára 2017.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 10. januára 2017

Za Politický a bezpečnostný výbor

predseda

W. STEVENS


(1)  Ú. v. EÚ L 104, 20.4.2016, s. 21.


24.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 18/48


ROZHODNUTIE POLITICKÉHO A BEZPEČNOSTNÉHO VÝBORU (SZBP) 2017/113

z 10. januára 2017,

ktorým sa predlžuje mandát vedúceho poradnej misie Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine) (EUAM UKRAINE/1/2017)

POLITICKÝ A BEZPEČNOSTNÝ VÝBOR,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 38 tretí odsek,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/486/SZBP z 22. júla 2014 o poradnej misii Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine) (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 1,

keďže:

(1)

Podľa rozhodnutia 2014/486/SZBP je Politický a bezpečnostný výbor (PBV) v súlade s článkom 38 zmluvy poverený prijímať príslušné rozhodnutia na účely vykonávania politickej kontroly a strategického riadenia poradnej misie Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine) vrátane rozhodnutia o vymenovaní vedúceho misie.

(2)

PBV 7. januára 2016 prijal rozhodnutie EUAM UKRAINE/1/2016 (2), ktorým sa Kęstutis LANČINSKAS vymenúva za vedúceho misie EUAM Ukraine od 1. februára 2016 do 31. januára 2017.

(3)

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku navrhol predĺžiť mandát Kęstutisa LANČINSKASA ako vedúceho misie EUAM Ukraine od 1. februára 2017 do 30. novembra 2017,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Mandát Kęstutisa LANČINSKASA ako vedúceho misie EUAM Ukraine sa týmto predlžuje do 30. novembra 2017.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 10. januára 2017

Za Politický a bezpečnostný výbor

predseda

W. STEVENS


(1)  Ú. v. EÚ L 217, 23.7.2014, s. 42.

(2)  Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2016/49 zo 7. januára 2016 o vymenovaní vedúceho poradnej misie Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine) (EUAM Ukraine/1/2016) (Ú. v. EÚ L 12, 19.1.2016, s. 47).


24.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 18/49


ROZHODNUTIE POLITICKÉHO A BEZPEČNOSTNÉHO VÝBORU (SZBP) 2017/114

z 10. januára 2017,

ktorým sa predlžuje mandát vedúceho misie Európskej únie na budovanie kapacít v Somálsku (EUCAP Somalia/1/2017)

POLITICKÝ A BEZPEČNOSTNÝ VÝBOR,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 38 tretí odsek,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/389/SZBP zo 16. júla 2012 o misii Európskej únie na budovanie kapacít v Somálsku (EUCAP Somalia) (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 1,

keďže:

(1)

Podľa článku 9 ods. 1 rozhodnutia 2012/389/SZBP sa Politický a bezpečnostný výbor (PBV) poveruje, aby v súlade s článkom 38 tretím odsekom zmluvy prijímal príslušné rozhodnutia na účely vykonávania politickej kontroly a strategického riadenia misie Európskej únie na budovanie kapacít v Somálsku (EUCAP Somalia) vrátane rozhodnutia o vymenovaní vedúceho misie.

(2)

PBV prijal 26. júla 2016 rozhodnutie EUCAP NESTOR/1/2016 (2) o vymenovaní pani Marie-Cristiny STEPANESCOVEJ za vedúcu misie EUCAP NESTOR od 1. septembra 2016 do 12. decembra 2016.

(3)

Rozhodnutím Rady (SZBP) 2016/2240 (3) sa predĺžil mandát misie EUCAP NESTOR do 31. decembra 2018 premenovaním misie na „EUCAP Somalia“.

(4)

Dňa 9. decembra 2016 vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku navrhla predĺžiť mandát pani Marie-Cristiny STEPANESCOVEJ ako vedúcej misie EUCAP Somalia od 13. decembra 2016 do 12. decembra 2017,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Mandát pani Marie-Cristiny STEPANESCOVEJ ako vedúcej misie Európskej únie na budovanie kapacít v Somálsku (EUCAP Somalia) sa týmto predlžuje do 12. decembra 2017.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Uplatňuje sa od 12. decembra 2016.

V Bruseli 10. januára 2017

Za Politický a bezpečnostný výbor

predseda

W. STEVENS


(1)  Ú. v. EÚ L 187, 17.7.2012, s. 40.

(2)  Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2016/1633 z 26. júla 2016 o vymenovaní vedúceho misie Európskej únie na budovanie regionálnych námorných kapacít v Africkom rohu (EUCAP NESTOR) (EUCAP NESTOR/1/2016) (Ú. v. EÚ L 243, 10.9.2016, s. 8).

(3)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/2240 z 12. decembra 2016, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/389/SZBP o misii Európskej únie na budovanie regionálnych námorných kapacít v Africkom rohu (EUCAP NESTOR) (Ú. v. EÚ L 337, 13.12.2016, s. 18).


24.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 18/50


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2017/115

z 20. januára 2017,

ktorým sa povoľuje umiestnenie výťažku z fermentovaných sójových bôbov ako novej prídavnej látky na trh v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97

[oznámené pod číslom C(2017) 165]

(Iba anglické znenie je autentické)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 1,

keďže:

(1)

Spoločnosť Japan Bio Science Laboratory 8. mája 2014 podala na príslušné orgány Belgicka žiadosť o umiestnenie výťažku z fermentovaných sójových bôbov na trh Únie ako novej prídavnej látky v zmysle článku 1 ods. 2 písm. d) nariadenia (ES) č. 258/97. V žiadosti sa vylučuje, aby výťažok používali tehotné a dojčiace ženy.

(2)

Príslušný orgán Belgicka pre posudzovanie potravín vydal 1. decembra 2014 svoju prvotnú hodnotiacu správu. V uvedenej správe dospel k záveru, že výťažok z fermentovaných sójových bôbov spĺňa kritériá pre nové prídavné látky stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97.

(3)

Dňa 6. januára 2015 zaslala Komisia prvotnú hodnotiacu správu ostatným členským štátom.

(4)

Niektoré členské štáty vzniesli odôvodnené námietky v rámci 60-dňovej lehoty stanovenej v článku 6 ods. 4 prvom pododseku nariadenia (ES) č. 258/97.

(5)

Komisia sa 22. apríla 2015 obrátila na Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad EFSA“) s požiadavkou vykonania dodatočného posúdenia výťažku z fermentovaných sójových bôbov ako novej prídavnej látky v súlade s nariadením (ES) č. 258/97.

(6)

Dňa 28. júna 2016 úrad EFSA vo svojom stanovisku o bezpečnosti výťažku z fermentovaných sójových bôbov ako novej prídavnej látky (2) dospel k záveru, že výťažok z fermentovaných sójových bôbov používaný vo výživových doplnkoch určených pre dospelé osoby je za navrhovaných podmienok použitia bezpečný za predpokladu obmedzenia dennej spotreby na maximálnu dávku 100 mg. Uvedené stanovisko poskytuje dostatočné dôvody na to, aby bolo možné konštatovať, že výťažok z fermentovaných sójových bôbov ako nová prídavná látka spĺňa kritériá stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97.

(7)

Úrad EFSA vo svojom stanovisku uviedol, že výťažok z fermentovaných sójových bôbov obsahuje nattokinázu, ktorá preukazuje fibrinolytickú aktivitu in vitro a trombolytickú aktivitu in vivo v prípade zvierat, ak sa podáva parenterálne. Preto je potrebné informovať spotrebiteľov o potrebe lekárskeho dohľadu v prípadoch, keď sa výťažok z fermentovaných sójových bôbov konzumuje v kombinácii s liekmi.

(8)

Úrad EFSA vo svojom stanovisku dospel k záveru, že rozpätie expozície je dostatočné vzhľadom na maximálnu úroveň príjmu v prípade výťažku z fermentovaných sójových bôbov, ktorú navrhuje žiadateľ.

(9)

Úrad EFSA vo svojom stanovisku konštatuje, že riziko alergickej reakcie na výťažok z fermentovaných sójových bôbov je podobné riziku spojenému s inými produktmi odvodenými zo sóje, ktoré majú byť označené podľa prílohy II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (3). Táto nová prídavná látka by sa preto mala označovať v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 258/97 a nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

(10)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES (4) sa stanovujú požiadavky na potravinové doplnky. Používanie výťažku z fermentovaných sójových bôbov by sa malo povoliť bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedenej smernice.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 2002/46/ES, sa výťažok z fermentovaných sójových bôbov tak, ako je špecifikovaný v prílohe k tomuto rozhodnutiu, môže umiestňovať na trh v Únii ako nová prídavná látka na použitie vo výživových doplnkoch vo forme kapsúl, tabliet alebo prášku, ktoré sú určené pre dospelú populáciu, s výnimkou tehotných a dojčiacich žien, v maximálnej dennej dávke 100 mg výťažku z fermentovaných sójových bôbov.

Článok 2

1.   Výťažok z fermentovaných sójových bôbov povolený týmto rozhodnutím musí byť na označení potravín, ktoré ho obsahujú, označený slovami „výťažok z fermentovaných sójových bôbov“.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté ďalšie požiadavky na označovanie podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 258/97 a nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, musí byť na označení výživových doplnkov obsahujúcich výťažok z fermentovaných sójových bôbov uvedené aj vyhlásenie, že osoby užívajúce lieky by mali výrobok konzumovať výlučne pod lekárskym dohľadom.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené spoločnosti Japan Bio Science Laboratory Osaka Head Office 1-4-40 Fukushima-ku, Osaka-city Osaka 5533-0003, Japonsko.

V Bruseli 20. januára 2017

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 43, 14.2.1997, s. 1.

(2)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2016) 14(7): 4541.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (Ú. v. ES L 183, 12.7.2002, s. 51).


PRÍLOHA

ŠPECIFIKÁCIA VÝŤAŽKU Z FERMENTOVANÝCH SÓJOVÝCH BÔBOV

Opis: Výťažok z fermentovaných sójových bôbov je mliečnobiely prášok bez zápachu. Obsahuje 30 % výťažku z fermentovaných sójových bôbov v prášku a 70 % rezistentného dextrínu (ako nosiča) z kukuričného škrobu, ktorý sa pridáva počas spracovania. Vitamín K2 sa počas výrobného procesu odstraňuje.

Výťažok z fermentovaných sójových bôbov obsahuje nattokinázu izolovanú z natto, potraviny vyrobenej fermentáciou sójových bôbov (Glycine max (L.)), ktoré nie sú geneticky modifikované, pomocou vybraného kmeňa Bacillus subtilis var. natto.

Špecifikácia výťažku z fermentovaných sójových bôbov

Parametre

Špecifikačná hodnota

Aktivita nattokinázy

20 000 – 28 000 FU (1)/g (2)

Identita

potvrditeľná

Stav

Bez nepríjemnej chuti alebo zápachu

Strata sušením

najviac 10 %

Vitamín K2

najviac 0,1 mg/kg

Ťažké kovy

Olovo

Arzén

najviac 20 mg/kg

najviac 5 mg/kg g

najviac 3 mg/kg

Celkový počet živých aeróbnych mikroorganizmov

najviac 1 000 JTK (3)/g

Kvasinky a plesne

najviac 100 JTK/g

Koliformné baktérie

najviac 30 JTK/g

Sporoformné baktérie

najviac 10 JTK/g

Escherichia coli

neprítomné/25 g

Salmonella sp.

neprítomné/25 g

Listeria

neprítomné/25 g


(1)  

FU: jednotka degradácie fibrínu.

(2)  Skúšobná metóda opísaná v Takaoka et al. (2010).

(3)  

JTK: jednotka tvoriaca kolónie.


24.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 18/53


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2017/116

z 20. januára 2017,

ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 v určitých členských štátoch

[oznámené pod číslom C(2017) 376]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri Spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu (1), a najmä na jej článok 9 ods. 4,

so zreteľom na smernicu Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcu sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (2), a najmä na jej článok 10 ods. 4,

keďže:

(1)

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2122 (3) bolo prijaté v nadväznosti na výskyt ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 v chovoch vo viacerých členských štátoch (ďalej len „dotknuté členské štáty“) a zriadenie ochranných pásiem a pásiem dohľadu príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov v súlade so smernicou Rady 2005/94/ES (4).

(2)

Vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2016/2122 sa stanovuje, že ochranné pásma a pásma dohľadu, ktoré zriadili príslušné orgány dotknutých členských štátov v súlade so smernicou 2005/94/ES, majú zahŕňať aspoň oblasti uvedené v prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu ako ochranné pásma a pásma dohľadu. Vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2016/2122 sa takisto stanovuje, že opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v uvedených ochranných pásmach a pásmach dohľadu, sa majú zachovať aspoň do dní stanovených v prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu. Uvedené dátumy zohľadňujú požadované trvanie opatrení, ktoré sa majú uplatniť v ochranných pásmach a pásmach dohľadu v súlade so smernicou 2005/94/ES.

(3)

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/2122 bolo následne zmenené vykonávacími rozhodnutiami Komisie (EÚ) 2016/2219 (5), (EÚ) 2016/2279 (6), (EÚ) 2016/2367 (7) a (EÚ) 2017/14 (8) v dôsledku výskytu ďalších ohnísk aviárnej influenzy podtypu H5N8 v Únii v dotknutých členských štátoch a v dôsledku výskytu ohnísk v členských štátoch, ktoré neboli uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122 v čase jeho prijatia.

(4)

Od dátumu posledných zmien vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2016/2122 zavedených vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2017/14 oznámili Bulharsko, Nemecko, Francúzsko, Chorvátsko, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo Komisii výskyt ďalších ohnísk aviárnej influenzy podtypu H5N8 v chovoch mimo oblastí s chovmi hydiny alebo iných vtákov chovaných v zajatí, ktoré sú v súčasnosti uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122, a prijali potrebné opatrenia, ktoré sa vyžadujú v súlade so smernicou 2005/94/ES, vrátane zriadenia ochranných pásiem a pásiem dohľadu okolo týchto ohnísk.

(5)

Okrem toho Chorvátsko oznámilo Komisii zmeny ochranných pásiem a pásiem dohľadu, ktoré boli už skôr vymedzené na jeho území, v súlade so smernicou 2005/94/ES s cieľom zohľadniť epidemiologickú situáciu.

(6)

Okrem toho Česká republika a Grécko už oznámili Komisii výskyt ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 v chovoch hydiny alebo iných vtákov chovaných v zajatí nachádzajúcich sa ich území a takisto prijali potrebné opatrenia, ktoré sa vyžadujú v súlade so smernicou 2005/94/ES, vrátane zriadenia ochranných pásiem a pásiem dohľadu okolo týchto ohnísk. Tieto dva členské štáty nie sú v súčasnosti uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122.

(7)

Komisia preskúmala vo všetkých prípadoch opatrenia, ktoré prijalo Bulharsko, Česká republika, Nemecko, Grécko, Francúzsko, Chorvátsko, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo v súlade so smernicou 2005/94/ES, a s uspokojením skonštatovala, že hranice ochranných pásiem a pásiem dohľadu zriadené príslušnými orgánmi uvedených členských štátov sú v dostatočnej vzdialenosti od všetkých chovov s potvrdeným výskytom ohniska vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8.

(8)

S cieľom predísť zbytočnému narušeniu obchodu v rámci Únie a vyhnúť sa prijatiu neodôvodnených prekážok obchodu tretími krajinami je nevyhnutné, aby sa na úrovni Únie v spolupráci s Bulharskom, Nemeckom, Francúzskom, Chorvátskom, Maďarskom, Rakúskom, Poľskom, Rumunskom, Slovenskom a Spojeným kráľovstvom v záujme zohľadnenia vývoja epidemiologickej situácie urýchlene vymedzili zmeny týkajúce sa ochranných pásiem a pásiem dohľadu zriadených v týchto členských štátoch v súlade so smernicou 2005/94/ES. Preto by sa oblasti v týchto členských štátoch aktuálne uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122 mali zmeniť.

(9)

Okrem toho treba, aby sa na úrovni Únie v spolupráci s Českou republikou a Gréckom urýchlene vymedzili ochranné pásma a pásma dohľadu zriadené v týchto členských štátoch v súlade so smernicou 2005/94/ES. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122 by sa preto mala ďalej zmeniť s cieľom zahrnúť oblasti zriadené v Českej republike a Grécku ako ochranné pásma a pásma dohľadu v súlade so smernicou 2005/94/ES.

(10)

Preto by sa príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122 mala zmeniť s cieľom aktualizovať regionalizáciu na úrovni Únie tak, aby v nej boli zahrnuté zmeny týkajúce sa ochranných pásiem a pásiem dohľadu a trvanie obmedzení, ktoré sa na ne vzťahujú.

(11)

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/2122 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122 sa mení v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 20. januára 2017

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 13.

(2)  Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

(3)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2122 z 2. decembra 2016 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 v určitých členských štátoch (Ú. v. EÚ L 329, 3.12.2016, s. 75).

(4)  Smernica Rady 2005/94/ES z 20. decembra 2005 o opatreniach Spoločenstva na kontrolu vtáčej chrípky a o zrušení smernice 92/40/EHS (Ú. v. EÚ L 10, 14.1.2006, s. 16).

(5)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2219 z 8. decembra 2016, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 v určitých členských štátoch (Ú. v. EÚ L 334, 9.12.2016, s. 52).

(6)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2279 z 15. decembra 2016, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 v určitých členských štátoch (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016, s. 71).

(7)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2367 z 21. decembra 2016, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 v určitých členských štátoch (Ú. v. EÚ L 350, 22.12.2016, s. 42).

(8)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/14 z 5. januára 2017, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122 o ochranných opatreniach v súvislosti s výskytom ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 v určitých členských štátoch (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2017, s. 10).


PRÍLOHA

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2016/2122 sa mení takto:

1.

Časť A sa mení takto:

a)

zápis týkajúci sa Bulharska sa nahrádza takto:

„Členský štát: Bulharsko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

VIDIN

Municipality of Vidin:

Novoseltzi

Ruptzi

Slana Bara

28.1.2017

PLOVDIV

Municipality of Maritza:

Yasno pole

21.1.2017

Municipality of Maritza:

Kalekovetz

Krislovo

22.1.2017

Municipality of Maritza:

Trilistnik

Rogosh

Chekeritza

3.2.2017

Municipality of Maritza:

Graf Ignatievo

1.2.2017

Municipality of Maritza:

Manole

Manolsko Konare

3.2.2017

Municipality of Rakovski:

Belozem

27.1.2017

Municipality of Rakovski:

Rakovski

6.2.2017

Municipality of Rakovski:

Momino selo

10.2.2017

Municipality of Rakovski:

Chalakovi

Stryama

Rakovski

6.2.2017

Municipality of Brezovo:

Padarsko

27.1.2017

Municipality of Brezovo:

Tyurkmen

27.1.2017

Municipality of Brezovo:

Varben

1.2.2017

Municipality of Brezovo:

Drangovo

Otetz Kirilovo

6.2.2017

Municipality of Brezovo:

Choba

Brezovo

10.2.2017

Municipality of Brezovo:

Zlatosel

5.2.2017

Municipality of Kaloyanovo:

Glavatar

10.2.2017

Municipality of Kaloyanovo:

Razhevo Konare

3.2.2017

Municipality of Purvomai:

Gradina

Kruchevo

27.1.2017

Municipality of Purvomai:

Vinitsa

21.1.2017

Municipality of Hisarya:

Staro Zhelezare

Novo Zhelezare

Panicheri

6.2.2017

MONTANA

Municipality of Montana:

Montana

Blagovo

18.1.2017

KARDZHALI

Municipality of Kardzhali:

Zornitza

25.1.2017

STARA ZAGORA

Municipality of Bratya Daskalovi:

Mirovo

21.1.2017

Municipality of Bratya Daskalovi:

Granit

27.1.2017

Municipality of Bratya Daskalovi:

Veren

Malak dol

Markovo

Medovo

3.2.2017

Municipality of Bratya Daskalovi:

Cherna gora

28.1.2017

Municipality of Bratya Daskalovi:

Bratya Daskolovi

3.2.2017

Municipality of Bratya Daskalovi:

Saedinenie

3.2.2017

Municipality of Bratya Daskalovi:

Pravoslav

3.2.2017

HASKOVO

Municipality of Haskovo:

Haskovo

Konush

Klokotnitza

27.1.2017

Municipality of Haskovo:

Malevo

6.2.2017

Municipality of Haskovo:

Manastir

Voyvodovo

6.2.2017

Municipality of Haskovo:

Vaglarovo

6.2.2017

Municipality of Dimitrovgrad:

Kasnakovo

Krum

Dobrich

27.1.2017

Municipality of Harmanli:

Dositeevo

6.2.2017

BURGAS

Municipality of Sredetz:

Prohod

Draka

26.1.2017“

b)

medzi zápisy týkajúce sa Bulharska a Dánska sa vkladá tento zápis týkajúci sa Českej republiky:

„Členský štát: Česká republika

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

Němčice u Ivančic (655813), Alexovice (655821), Budkovice (615595), Ivančice (655724), Kounické Předměstí (655741), Letkovice (655830), Moravský Krumlov (699128), Nová Ves u Oslovan (705659), Rokytná (699225), Oslavany (713180), Řeznovice (745421),

29.1.2017

Brod nad Dyjí (612642), Dolní Dunajovice (628964), Drnholec (632520), části katastrálního území Mušov (700401) a Pasohlávky (718220), přičemž východní hranice území tvoří silnice E461

1.2.2017

Čelákovice (619159), Káraný (708020), Lázně Toušeň (767859), Mstětice (792764), Nový Vestec (708038), Otradovice (748366), Stránka u Brandýsa nad Labem (609269), Záluží u Čelákovic (619230), Zápy (609226)

1.2.2017

Babí u Náchoda (701297), Běloves (701301), Dobrošov (627445), Malá Čermná (648451), Malé Poříčí (701378), Pavlišov (718343), Velké Poříčí (648426), Žďárky (795526)

2.2.2017

Blanička (724718), Dobronice u Chýnova (627399), Dolní Hořice (629103), Domamyšl (630560), Dub u Ratibořských Hor (633259), Hartvíkov (708585), Chotčiny (652814), Chýnov u Tábora (655473), Kladruby (629120), Kloužovice (666572), Mašovice (652822), Pohnánec (724700), Pohnání (724734), Velmovice (666581)

5.2.2017

681946 Černěves u Libějovic, 773603 Hvožďany u Vodňan, 651117 Chelčice, 681954 Libějovice, 681962 Nestanice, 755745 Stožice, 651125 Truskovice, 773611 Újezd u Vodňan, 784281 Vodňany

8.2.2017“

c)

zápis týkajúci sa Nemecka sa nahrádza takto:

„Členský štát: Nemecko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

SACHSEN-ANHALT

Landkreis Anhalt-Bitterfeld

In der Gemeinde Köthen (Anhalt) der Ortsteil

Köthen

22.2.2017

Landkreis Anhalt-Bitterfeld

In der Gemeinde Osternienburger Land der Ortsteil

Großpaschleben

22.2.2017

Landkreis Salzlandkreis

In der Einheitsgemeinde Staßfurt der Ortsteil

Brumby

20.2.2017

Landkreis Salzlandkreis

In der Einheitsgemeinde Calbe der Ortsteil

Wartenberg

20.2.2017

NIEDERSACHSEN

Landkreis Oldenburg

Ausgangspunkt im Osten ist die Kreisgrenze Oldenburg zur Wesermarsch am Stedinger Kanal und die Gemeindegrenze Hude/Ganderkesee

Gemeindegrenze Hude/Ganderkesee südlich bis zur L 867 folgen

L 867 Richtung Hude bis Kreuzung K 224

der K 224 südlich entlang bis Kreuzung K 226 in Vielstedt

K 226 (Vielstedter Straße) südlich über L 888 durch Steinkimmen zur Gemeindegrenze zu Hatten

Gemeindegrenze Hatten/Ganderkesee südlich folgen bis zur Gemeindegrenze Dötlingen

Gemeindegrenze Dötlingen/Hatten westlich über Gemeindegrenze Großenkneten/Hatten bis zur L 871 folgen

L 871 bis Huntloser Kreisel

ab Huntlosen Kreisel K 337 folgen bis Kreuzung L 870 (Sager Straße) in Hengstlage

L 870 nördlich bis Abbiegung Eichenstraße

Eichenstraße / Friedensweg bis Ende der Straße; ab dort der Korrbäke flussabwärts folgen bis zur L 847

L 847 bis Abzweigung Fladderstraße

Fladderstraße/ Zum Fladder / Am Schlatt / Rheinstraße bis Kreisel in Wardenburg

Ab Kreisel die K 235 (Astruper Straße) bis Autobahn A 29

A 29 nördlich folgen bis Abfahrt Sandkrug

ab dort K 346 bis Bahnhof Sandkrug; ab Bahnhof Sandkrug K 314 Richtung Kirchhatten bis Abzweigung Sandweg

Sandweg folgen bis Dorfstraße in Hatterwüsting

ab Dorfstraße zur Hatter Landstraße (L 872)

L 872 Richtung Stadt Oldenburg bis Wulfsweg folgen

Wulfsweg über Ossendamm zum Hemmelsbäker Kanal

Hemmelsbäker Kanal flussabwärts bis Milchweg

Milchweg über Im Tiefengrund zur Kreuzung L 871 (Dorfstraße)

L 871 durch Altmoorhausen über die L 868 in Linteler Straße

Linteler Straße bis Abzweigung Schnitthilgenloh in Lintel

Schnitthilgenloh über Dammannweg zur Linteler Bäke

von Linteler Bäke zum Geestrandgraben

Geestrandgraben flussabwärts bis zur Kreisgrenze Oldenburg/Wesermarsch

Kreisgrenze Oldenburg/Wesermarsch östlich folgen bis Ausgangspunkt am Stedinger Kanal

24.1.2017

Landkreis Cloppenburg

Von der Kreisgrenze mit dem Landkreis Oldenburg in westlicher Richtung entlang Großenknetener Straße und Beverbrucher Straße bis zur Vehne, entlang dieser in nordwestlicher und nördlicher Richtung bis Peterstraße in Petersdorf, entlang dieser in nördlicher Richtung und entlang Am Streek bis zur Moorstraße, entlang dieser in östlicher Richtung bis zur Vehne, entlang dieser in nördlicher Richtung bis zur Hauptstraße, entlang dieser in nordöstlicher Richtung bis zur Kreisgrenze, dieser in südlicher Richtung folgend bis Ausgangspunkt an der Großenknetener Straße

23.1.2017

Landkreis Cloppenburg

Von der Kreisgrenze an der Lethe entlang Mühlenweg bis zum Beverbrucher Damm, weiter Richtung Süden bis zur Hochspannungsleitung Höhe Beverbrucher Damm 15a, der Hochspannungsleitung nach Westen folgend bis Südstraße, entlang dieser in südlicher Richtung bis Schuldamm, diesem in westlicher Richtung folgend bis Weißdornweg, entlang diesem in nordwestlicher Richtung bis Letherfeldstraße, entlang dieser nach Westen und weiter in nordwestlicher Richtung über Hinterm Forde, Lindenweg, Grüner Weg bis zur Hauptstraße in Petersdorf. Dieser in östlicher Richtung folgend bis zur Baumstraße, dieser nach Norden folgend bis zum Oldenburger Weg. Entlang diesem in östlicher Richtung bis Hülsberger Straße, von dort ca. 230 m nach Norden, dann in nordöstlicher Richtung parallel zur Kartz-von-Kameke-Allee über Kartzfehner Weg bis zum Feldweg, der von der Hauptstraße 75 kommend in nordwestlicher Richtung verläuft. Diesem Weg ca. 430 m weiter nach Nordwesten folgend bis zum Graben/Wasserzug. Diesem in nordöstlicher Richtung folgend bis zum Lutzweg. Diesem in südöstlicher Richtung folgend bis zur Hauptstraße und dieser in nördöstlicher Richtung folgend bis zur Kreisgrenze und entlang dieser nach Süden zum Ausgangspunkt am Mühlenweg

23.1.2017

NORDRHEIN-WESTFALEN

Landkreis Kleve

Im Süden beginnend an Kreisgrenze WES/KLE – Bislicher Ley auf Höhe Krusdickshof dem Gewässer Kirchenvenn am westlichen Ufer nördlich folgen bis Höhe Pastor-Esser-Str. – dieser westlich folgen – Wildeborgsweg queren – Pastor-Esser-Str. weiter westlich folgen bis Geeststr. – dieser südöstlich folgen bis Kreuzung Bislicher Str./Pollweg – Bislicher Str. nördlich folgen bis Auf dem Mosthövel – diesem westlich folgen – im weiteren Verlauf dem Wasserlauf folgen bis Haffen'sches Feld – dort auf den Sommerskathweg abbiegen – diesem nordwestlich folgen bis Bruckdahlweg – diesem nordwestlich folgen bis Läppersweg – diesem nordwestlich folgen bis Lindackersweg – diesem nordöstlich folgen – Deichstr. queren – Lindackersweg weiter nordöstlich folgen – übergehend in Lohstr. – nordwestlich auf Dohlenweg folgen bis Eickelboomstr. – diesem folgen bis Deichstr. = K 7 – dieser nordwestlich folgen bis Bergswick – dem Gewässer Am Schmalen Meer östlich in Richtung Aspelsches Meer folgen – diesem am südlichen Ufer westlich folgen bis Bahnhofstr. – dieser nordöstlich folgen bis Helderner Str. – dieser nordöstlich folgen bis Isselburger Str. – dieser nördlich folgen bis Heidericher Str. – dieser östlich folgen bis Kalfhovenweg – diesem südöstlich folgen bis Lohstr. – dort östlich folgen bis Ecke Groß Hoxhof – dort bis Waldgrenze folgen – dieser nordöstlich folgen bis Enzweg – diesem östlich folgen bis Kreisgrenze – ab dort entlang der Kreisgrenze folgen bis Schlehenweg – diesem südwestlich folgen bis Wittenhorster Weg – diesem östlich folgen bis Kreisgrenze KLE/WES.

1.2.2017

Landkreis Wesel

Wittenhorster Weg südöstlich bis Am Wasserwerk folgen – bis Schledenhorster Str. nordöstlich folgen – bis Gewässer Klefsche Landwehr – diesem südlich folgen – bis Heideweg – diesem südwestlich bis Schledenhorster Str. folgen – Richtung Heckenweg/Merrhooger Str. südöstlich bis Bahnhofstr. Folgen – westlich bis Kreuzung Wittenhorster Weg/Grenzweg folgen – Grenzweg südlich Richtung Bahnlinie folgen – Bahnlinie queren – bis Stallmannsweg folgen – bis Bergerfurther Str. – westlich folgen – übergehend in Bislicher Wald – bis B 8 – B 8 queren – Bergen östlich bis Kreuzung mit Gewässer Bislicher Meer folgen – Bislicher Meer folgen bis Kreisgrenze Wesel/Kleve

1.2.2017

Landkreis Paderborn

 

Im Norden:

Verlauf der Kreisgrenze Paderborn-Gütersloh ab Haselhorster Straße bis zur Westerloher Straße

 

Im Osten:

Westerloher Straße ab Kreisgrenze Paderborn-Gütersloh bis Giptenweg, Giptenweg ab Einmündung Westerloher Straße bis Grafhörster Weg, Grafhörster Weg ab Einmündung Giptenweg bis Schöninger Straße, Schöninger Straße ab Einmündung Giptenweg bis Einmündung Am Sporkhof, Am Sporkhof bis Kreuzung mit der Rietberger Straße, Verlängerung der Straße Am Sporkhof ab Kreuzung mit der Rietberger Straße bis Norhagener Straße, Norhagener Straße ab Einmündung der Verlängerung der Straße Am Sporkhof bis Einmündung Brinkweg, Brinkweg ab Einmündung Nordhagener Straße bis Einmündung Schmaler Weg, Schmaler Weg ab bis Obernheideweg, Obernheideweg ab Einmündung Schmaler Weg bis Einmündung Verbindungsweg, Verbindungsweg ab Einmündung Obernheideweg bis Flurweg, Flurweg bis Rieger Straße

 

Im Süden:

Rieger Straße ab Einmündung Flurweg bis Talweg, Talweg ab Einmündung Rieger Straße bis Westenholzer Straße, Westenholzer Straße ab Einmündung Talweg bis Mastholter Straße, Mastholter Straße ab Westenholzer Straße bis Moorlake

 

Im Westen:

Moorlaake ab Einmündung Westenholzer Straße bis Köttmers Kamp, Köttmers Kamp ab Einmündung Moorlake bis Einmündung Verbindungsweg zur Haselhorster Straße, Verbindungsweg zwischen Köttmerskamp und Haselhorster Straße, Haselhorster Straße ab Einmündung Verbindungsweg zur Straße Köttmers Kamp bis Kreisgrenze Paderborn-Gütersloh

1.2.2017

Landkreis Gütersloh

 

Im Westen:

Ab Kreuzung Kreisgrenze mit Haselhorststraße dieser Straße folgend bis zur Abzweigung Eichenallee, Eichenallee in nordöstlicher Richtung bis zur Kreuzung mit Feldkamp, Feldkamp in nordöstlicher Richtung bis auf Feldkampstraße, Feldkampstraße in nordöstlicher Richtung bis auf Rietberger Straße, Rietberger Straße in nördliche Richtung – wird dann zur Mastholter Straße, Mastholter Straße weiter über B 64 bis Höhe Industriestraße

 

Im Norden und Osten:

Nach Osten Industriestraße, dieser weiter folgend bis auf Delbrücker Straße, Delbrücker Straße in nördlicher Richtung bis zur Abzweigung Torfweg, Torfweg in nordöstlicher Richtung bis zur Abzweigung An den Teichwiesen, An den Teichwiesen in südöstlicher Richtung bis zur Kreuzung mit dem Markgraben, diesem in nordöstlicher Richtung folgen bis auf Markenstraße, Markenstraße in nördliche Richtung bis zur Abzweigung In den Marken, In den Marken in östliche Richtung folgen bis zum die Straße kreuzenden Graben, diesem in östlicher Richtung folgen bis zu Im Plumpe, Im Plumpe weiter in südöstliche Richtung bis zu dem die Straße kreuzenden Graben, diesem folgen in nordöstlicher Richtung bis auf die Straße Im Thüle, Im Thüle weiter in südliche Richtung bis zur Abzweigung Im Wiesengrund, Im Wiesengrund in östliche Richtung bis zur Abzweigung Westerloher Straße, Westerloher Straße in südliche Richtung bis zur Kreisgrenze

 

Im Süden:

Verlauf der Kreisgrenze zwischen Gütersloh und Paderborn

2.2.2017

BRANDENBURG

Landkreis Ostprignitz-Ruppin

Im Osten beginnend in Richtung Süden:

der A 24 ab Abfahrt Herzsprung in Richtung Berlin folgend, südlich der Ortslage Rossow bis in Höhe des Hohlenbergs

südlich des Hohlenbergs nach Westen entlang der Gemeindegrenze Wittstock/Dosse / Amt Temnitz bis zum Abzweig nach Süden entlang der Gemeindegrenze Stadt Kyritz/ Amt Temnitz

der Gemeindegrenze von Kyritz Richtung Südwesten weiter folgend bis zum Burgberg und weiter verlaufend Richtung Nordwesten, dabei ein Stück der Dosse folgend

der Gemeindegrenze bis zum Waldrand folgend, dann nach Westen unterhalb der Gemeindegrenze durch den Wald auf den bis zur südlichen Spitze des Naturschutzgebietes Postluch Ganz

weiter in südwestlicher Richtung bis die Straße aus Richtung Wulkow folgende in Richtung Borker See

Östlich des Borker Sees am Seeufer entlang nach Norden bis zur nördlichen Seespitze

weiter nach Norden durch das Naturschutzgebiet Mühlenteich entlang der Klempnitz bis zur Kattenstiegmühle

von dort nach Nordwesten auf der Straße nach Königsberg bis zur L144

der L144 Richtung Herzsprung folgend bis Herzsprung

weiter durch Herzsprung auf die L18 nach Osten bis zur Abfahrt Herzsprung der A24.

6.2.2017

BAYERN

Landkreis Neustadt a.d.Aisch – Bad Windsheim

die Stadt Burgbernheim mit den Stadtteilen Burgbernheim, Aumühle, Buchheim, Hagenmühle, Hilpertshof, Hochbach

die Gemeinde Gallmersgarten mit dem Gemeindeteil Bergtshofen

31.1.2017“

d)

medzi zápisy týkajúce sa Nemecka a Francúzska sa vkladá tento zápis týkajúci sa Grécka:

„Členský štát: Grécko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

Οι περιοχές Φτέρης και Μηλιάς και η Τοπική Κοινότητα Σκοπής του Δήμου Τρίπολης ως εξής:

Βόρεια μέχρι την εκκλησία Αγ. Νικολάου Μηλιάς (37.6062Ν-22.4074Ε)

Νότια μέχρι το 5° χλμ Ε.Ο. Τρίπολης-Πύργου (37.553178Ν – 22.399439Ε)

Ανατολικά μέχρι το 13° χλμ της επαρχιακής οδού Τρίπολης-Λουκά (37.574078Ν – 22.445185Ε)

Δυτικά μέχρι και την περιοχή Φτέρη (37.574078Ν – 22.3796Ε)

8.2.2017“

e)

zápisy týkajúce sa Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Rakúska, Poľska, Rumunska, Slovenska a Spojeného kráľovstva sa nahrádzajú takto:

„Členský štát: Francúzsko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

Les communes suivantes dans le département des DEUX-SEVRES

AUGE

LA CHAPELLE-BATON

SAINT-CHRISTOPHE-SUR-ROC

4.2.2017

FORS

21.1.2017

Les communes suivantes dans le département du GERS

ARROUEDE

BEZUES-BAJON

CABAS-LOUMASSES

PANASSAC

SAINT-BLANCARD

21.1.2017

ARBLADE-LE-HAUT

AURENSAN

AUX-AUSSAT

AVERON-BERGELLE

BARCELONNE-DU-GERS

BARCUGNAN

BARRAN

BARS

BAZUGUES

BELLOC-SAINT-CLAMENS

BERDOUES

BERNEDE

BOURROUILLAN

LE BROUILH-MONBERT

CAMPAGNE-D'ARMAGNAC

CASTELNAU-D'ANGLES

CASTEX-D'ARMAGNAC

CAUPENNE-D'ARMAGNAC

CLERMONT-POUYGUILLES

CORNEILLAN

CRAVENCERES

CUELAS

DUFFORT

EAUZE

ESPAS

ESTANG

ESTIPOUY

GEE-RIVIERE

LE HOUGA

IDRAC-RESPAILLES

L'ISLE-DE-NOE

LAAS

LAGARDE-HACHAN

LAGUIAN-MAZOUS

LANNEMAIGNAN

LANNE-SOUBIRAN

LANNUX

LAUJUZAN

LOUBEDAT

LOUBERSAN

MAGNAN

MANAS-BASTANOUS

MANCIET

MARSEILLAN

MAULEON-D'ARMAGNAC

MAUPAS

MIELAN

MIRANDE

MIRANNES

MONCASSIN

MONCLAR-SUR-LOSSE

MONGUILHEM

MONLEZUN

MONLEZUN-D'ARMAGNAC

MONPARDIAC

MONTAUT

MONT-DE-MARRAST

MONTESQUIOU

MORMES

NOGARO

PALLANNE

PERCHEDE

PONSAMPERE

PONSAN-SOUBIRAN

POUYLEBON

PROJAN

REANS

RICOURT

RIGUEPEU

SAINT-ARAILLES

SAINTE-AURENCE-CAZAUX

SAINT-CHRISTAUD

SAINTE-CHRISTIE-D'ARMAGNAC

SAINTE-DODE

SAINT-ELIX-THEUX

SAINT-JUSTIN

SAINT-MARTIN

SAINT-MAUR

SAINT-MEDARD

SAINT-MICHEL

SAINT-OST

SALLES-D'ARMAGNAC

SAUVIAC

SEAILLES

SEGOS

SION

TILLAC

TOUJOUSE

URGOSSE

VERLUS

VIELLA

VIOZAN

11.2.2017

Les communes suivantes dans le département des HAUTES-PYRENEES

IBOS

OROIX

SERON

21.1.2017

GONEZ

GOUDON

MARQUERIE

MOULEDOUS

SADOURNIN

SINZOS

4.2.2017

ANTIN

BOUILH-DEVANT

COUSSAN

FONTRAILLES

GUIZERIX

LARROQUE

LUBRET-SAINT-LUC

MAZEROLLES

PUNTOUS

11.2.2017

Les communes suivantes dans le département des LANDES

AIRE-SUR-L'ADOUR

ARBOUCAVE

AUBAGNAN

BAHUS-SOUBIRAN

BATS

BOURDALAT

BUANES

CASTELNAU-TURSAN

CAZERES-SUR-L'ADOUR

CLASSUN

CLEDES

COUDURES

DUHORT-BACHEN

EUGENIE-LES-BAINS

EYRES-MONCUBE

FARGUES

GEAUNE

GRENADE-SUR-L'ADOUR

HONTANX

LABASTIDE-D'ARMAGNAC

LACAJUNTE

LARRIVIERE-SAINT-SAVIN

LATRILLE

LAURET

LE FRECHE

LUSSAGNET

MANT

MAURIES

MIRAMONT-SENSACQ

MONGET

MONSEGUR

MONTEGUT

MONTGAILLARD

MONTSOUE

PAYROS-CAZAUTETS

PECORADE

PERQUIE

PIMBO

PUYOL-CAZALET

RENUNG

SAINT-AGNET

SAINT-LOUBOUER

SAINT-MAURICE-SUR-ADOUR

SAMADET

SARRAZIET

SARRON

SERRES-GASTON

SORBETS

URGON

VIELLE-TURSAN

LE VIGNAU

11.2.2017

Les communes suivantes dans le département des PYRENEES-ATLANTIQUES

AAST

GER

PONSON-DEBAT-POUTS

PONSON-DESSUS

21.1.2017

DIUSSE

GARLIN

PORTET

4.2.2017

GARLIN

4.2.2017

Les communes suivantes dans le département du TARN

ALMAYRAC

BOURNAZEL

CARMAUX

COMBEFA

CORDES-SUR-CIEL

LABASTIDE-GABAUSSE

LACAPELLE-SEGALAR

LAPARROUQUIAL

MONESTIES

MOUZIEYS-PANENS

SAINT-BENOIT-DE-CARMAUX

SAINTE-GEMME

SAINT-MARCEL-CAMPES

SAINT-MARTIN-LAGUEPIE

SALLES

LE SEGUR

TREVIEN

VIRAC

21.1.2017

Les communes suivantes dans le département du TARN-ET-GARONNE

LAGUEPIE

21.1.2017“

„Členský štát: Chorvátsko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

Dio općine Pitomača, naselja Križnica u Virovitičko- podravskoj županiji koji se nalazi na području u obliku kruga radijusa tri kilometra sa središtem na GPS koordinatama N45,9796; E17,3669

20.1.2017

Područje dijelova općine Velika Gorica, naselja Sop Bukevski i Zablatje Posavsko, općine Rugvica naselja Dragošička, Jalševec Nartski, Struga Nartska, Rugvica, Okunšćak, Nart Savski i Novaki Oborovski, općine Orle naselja Bukevje i Obed u Zagrebačkoj županiji, koji se nalaze na području u obliku kruga radijusa tri kilometra sa središtem na GPS koordinatama N45,74359; E16,209793

6.2.2017“

„Členský štát: Maďarsko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

Északon a Bugacot Móricgáttal összekötő 54105-ös úton haladva az 54102 és 54105 elágazástól 3km

Délnyugat felé haladva a Tázlárt Kiskunmajsával összekötő 5405-ös út felé, az 5405-ös úton Tázlártól 9 km-re a Kiskörösi/Kiskunmajsai Járások határától 0,8 km

Kelet felé haladva Szank belterület határától 0,5 km

Dél felé haladva a Szankot felől az 5405-ös út felé tartó út és az 5405-ös út elágazási pontja.

Dél felé haladva az 5402-es út felé Kiskunmajsa belterület határától 3,5 km az 5402-es út mentén távolodva Kiskunmajsától.

Délkeleti irányban az 5409-es út Kiskunmajsa belterület határától 5 km

Dél-Délkelet felé haladva az 5405-ös út felé az 5405-ös és az 5442-es út elágazásától nyugat felé 0,5 km

Déli irányba haladva a megyehatárig

A megyehatár mentén haladva délkelet, majd 3 km után észak felé az 54 11-es útig

A megyehatár 5411-es úttól 6 km -re lévő töréspontjától déli irányban 1,5 km

A megyehatár következő töréspontja előtt 0,4 km

A megyehatáron haladva északnyugat felé haladva 4km-t majd északkelet felé haladva az M5 autópályától 3 km

Nyugat felé haladva az 5405-ös úton Jászszentlászló belterület határától 1km

Dél felé haladva 1km, majd északnyugat felé haladva 1 km, majd észak felé haladva az 5405-ös útig

Az 5405-ös úton Móricgát felé haladva a következő töréspontig

Északkelet felé haladva 2 km, majd északnyugat felé haladva a kiindulópontig, továbbá Móricgát-Erdőszéplak, Forráskút, Üllés és Bordány település teljes belterülete, valamint Csongrád és Bács-Kiskun megye az N46,458679 és az E19,873816; és az N46,415988 és az E19,868078; és az N46,4734 és az E20,1634, és az N46,540227, E19,816115 és az

N46,469738 és az E19,8422, és az

N46,474649 és az E19,866126, és az

N46,406722 és az E19,864139, és az

N46,411634 és az E19,883893, és az

N46,630573 és az E19,536706, és az

N46,628228 és az E19,548682, és az

N46,63177 és az E19,603322, és az

N46,626579 és az E19,652752, és az

N46,568135 és az E19,629595, és az

N46,593654 és az E19,64934, és az

N46,567552 és az E19,679839, és az

N46,569787 és az E19,692051, és az

N46,544216 és az E19,717363, és az

N46,516493 és az E19,760571, és az

N46,555731 és az E19,786764, és az

N46,5381 és az E19,8205, és az

N46,5411 és az E19,8313, és az

N 46,584928 és az E19,675551, és az

N46,533851 és az E 19,811515, és az

N46,47774167 és az E19,86573056, és az

N46,484255 és az E19,792816, és az

N46,615774 és az E19,51889, és az

N46,56963889 és az E19,62801111, és az

N46.55130833 és az E19.67718611, és az

N46.580685 és az E19.591378, és az N46.580685 és az E19.591378, és az N46.674795 és az E19.501413, és az N46.672415 és az E19.497671, és az N46.52703 és az E19.75514, és az N46.623383 és az E19.435333, és az N46.55115 és az E19.67295, és az N46.533444 és az E19.868219, és az N46.523853 és az E19.885318, és az N46.535252 és az E19.808912, és az N46.59707 és az E19.45574, és az N46.65772 és az E19.525666, és az N46.593111 és az E19.492923, és az N46.639516 és az E19.542554, és az N46.594811 és az E19.803715, és az N46.5460333 és az E19.77916944, és az N46.57636389 és az E19.58059444 és az N46.676398 és az E19.505054, és az N46.38947 és az E19.858711, és az N46.58072 és az E19.74044, és az N46.6109778 és az E19.88599722, és az N46.674375, és az E19.496807, és ez N46.675336, és az E19.498997 és az N46.665379 és az E19.489808 és az N46.496419 és az E19.911004, és az N46.620021 és az E19.552464, és az N46.3869556, és az E19.77618056, és az N46.5460333 és az E19.77916944, és az N46.551986 és az E19.79999 és az N46.46118056 és az E19.71168333, és az N46.48898611 és az E19.88049444, és az N46.53697222, és az E19.68341111, és az N46.591604, és az E19.49531, és az N46.5171417 és az E19.67016111, és az N46.5158, és az E19.67768889, és az N46.52391944 és az E19.68843889 és az N46.53138889 és az E19.62005556, és az N46.4061972 és az E19.73322778, és az N46.52827778 és az E19.64308333, és az N46.533121 és az E19.518341, és az N46.574084 és az E19.740144, és az N46.553554 és az E19.75765, és az N46.657184 és az E19.531355, és az N46.5618333 és az E19.76470278, és az N46.516606 és az E19.886638, és az N46.551673 és az E19.491094, és az N46.551723 és az N19.779836, és az N46.603375, és az E19.90755278, és az N46.547736, és az E19.535668, és az N46.544789 és az E19.516968, és az N46.550743 és az E19.496889, és az N46.382844 és az E19.86408, és az N46.57903611 és az E19.72372222, és az N46.590227, É19.710753, és az N46.521458 és az E19.642231, és az N46.579435 és E19.464347, és az N46.616864 és az E19.548472, és az N46.50325556 és az E19.64926389, és az N46.518133 és az E19.6784, és az

N46.557763 és az E19.901849 és az N46.484193 és az E19.69385, és az N46.52626111 és az E19.64352778 és az N46.500159 és az E19.655886 és az N46,5957889 és az E 19,87722778 és az

N46.589767 és az E19.753633 és az N46,5886056 és az E19,88189167 és az

N46.558306 és az E19.465675 és az N46.569808 és az E19.437804 és az N46.4271417 és az E19.8205528 és az N46.445379 és az E19.649848 és az N46.5264361 és az E19.63094722 és az N46.5185167 és az E19.664775 és az N46.5247472 és az E19.63145833 és az N46.514667 és az E19.629611 és az N46.65375 és az E19.53113 és az N46.6007389 és az E19.5426556 és az N46.5916083 és az E19.5920389 és az N46.59794444 és az E19.46591667 és az

N46.543419 és az E19.866035 és az N46.6204 és az E19.8007, és az

N46.402 és az E19.73983333, N46.5321778 és az E19.67289444, N46.544109, E19.688508, N46.559392, E19.768362, N46.603106, E19.782067, N46.539064, E19.419259, N46.447194,

E19.65843; N46.682422, E19.638406, az N46.685278, E19.64, N46.689837 és az E19.674396; N46.342763 és az E19.886990, és az N46,3632 és az E19,8754, és az N46.362391 és az E19.889445, N46.342783 és az E19.802446; N46.544052 és az E19.968252, és az N46.485451 és az E20.027345, N46.552536 és az

E19.970554, és az N46.475176 és az E20.000298, és az N46.339714 és az E19.808507, és az N46.304572, E:19,771922 és az N46.558306 és az

E19.465675, és az N46.422366 és az E19.759126, valamint az N46,443688 és az E19,643344

GPS koordináták által meghatározott pontok körüli 3 km sugarú körön belül eső részei.

27.1.2017

Bács-Kiskun megye Kiskunhalasi járásának az N46.268418 és az E19.573609, az N46.229847 és az E19.619350, az N46.241335 és az E19.555281, és az N46.244069 és az E19.555064 és az N46.287484, E19.563459, N46.224517 és az E19.412833, és az N46.344569 és az E19.405611, valamint az N46.226815

és az 19.397141 GPS-koordináták által meghatározott pontok körüli 3 km sugarú körön belül eső részei, valamint Kelebia-Újfalu település teljes belterülete

27.1.2017

Bács-Kiskun megye Kiskunfélegyházi és Kecskeméti járásának az N46.665317 és az E19.805388, az N46.794889 és az E19.817377, az N46.774805 és az E19.795087, és az N46.762825 és az E19.857375, valamint N46.741042 és az E19.721741 GPS-koordináták által meghatározott pontok körüli 3 km sugarú körön belül eső részei

27.1.2017

Csongrád megye Szentesi járásának az N46.619294 és az E20.390083; N46.652, E20.2082, valamint az N46.5795, E20.3489 GPS-koordináták által meghatározott pontok körüli 3 km sugarú körön belül eső részei

20.1.2017

Csongrád megye Szegedi, Hódmezővásárhelyi járásának az N46,385753 és az E20,27167 GPS-koordináták által meghatározott pont körüli 3 km sugarú körön belül eső részei

5.2.2017

Jász-Nagykun Szolnok megye Kunszentmártoni járásának és Bács-Kiskun megye Tiszakécskei járásának az N46.853433 és az E20.139858; és az N46,82681 és az E20,12392 GPS-koordináták által meghatározott pont körüli 3 km sugarú körön belül eső részei

4.2.2017

Bács-Kiskun megye Kecskeméti járásának az N46.931868 és az E19.519266GPS-koordináták által meghatározott pont körüli 3 km sugarú körön belül eső részei

27.1.2017

Somogy megye Barcsi járásának a Horvátország területén található N45.9796167 és az E17.36696167 GPS-koordináták által meghatározott pont körüli 3 km sugarú körön belül eső területei

19.1.2017

Jász-Nagykun-Szolnok és Pest megye N47.4934 és E19,8685 GPS-koordináták által meghatározott pont körüli 3 km sugarú körön belül eső területei

27.1.2017

Főváros és Pest megye N47.44505 és E19.036856 GPS-koordináták által meghatározott pont körüli 3 km sugarú körön belül eső területei

26.1.2017

Hajdú-Bihar megye Berettyóújfalúi és Békés megye Szeghalmi járásának az N47,021168 és az E21,283025 GPS koordináták által meghatározott pont körüli 3 km sugarú körön belül eső területei

30.1.2017

Békés megye Szeghalmi és Hajdú-Bihar megye Berettyújfalúi járásának az N46,995519 és az E21,175782 GPS koordináták által meghatározott pont körüli 3 km sugarú körön belül eső területei

3.2.2017

Csongrád megye Szentesi járásának és Békés megye Orosházi és Szarvasi járásának az N46,711812, és az E20,486882 GPS koordináták által meghatározott pont körüli 3 km sugarú körön belül eső területei

8.2.2017“

„Členský štát: Rakúsko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

St. Margarethen im Burgenland

Rust

Oslip

8.2.2017“

„Členský štát: Poľsko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

W województwie lubuskim:

Obszar ograniczony granicą przebiegającą w następujący sposób:

Poczynając od skrzyżowania ulic: Północnej, Skwierzyńskiej i Czereśniowej, w miejscowości Karnin (obręb Osiedle Poznański), obszar biegnie w kierunku północno-wschodnim, wzdłuż ul. Skwierzyńskiej, a następnie kierunek zmienia się na południowo-wschodnim, i granica biegnie w tym kierunku do skrzyżowania ulic Topolowej i Łubinowej. Następnie, w tym samym kierunku, linia obszaru biegnie wzdłuż ul. Łubinowej, do ul. Daliowej. Następnie, pod kątem prostym, granica obszaru skręca w kierunku południowo-zachodnim, wzdłuż ul. Daliowej do ul. Krupczyńskiej. Następnie linia granicy idzie wzdłuż ul. Krupczyńskiej i w połowie odcinka, pomiędzy ulicą Konwaliową i Chabrową, idzie w kierunku torów kolejowych i ul. Słonecznikowej. Następnie linia granicy w trym samym kierunku przecina ul. Tulipanową oraz drogę ekspresową S3, idąc skrajem lasu, do ul. Kwiatu paproci. Następnie granica obszaru biegnie wzdłuż ulicy Kwiatu paproci do dojazdu pożarowego nr 23 w kierunku południowym, przecinając dojazd pożarowy nr 11. Następnie, linia granicy skręca w kierunku południowo-zachodnim, w kierunku jeziora Glinik, do drogi utwardzonej. Następnie, idąc w kierunku południowym wzdłuż ww. drogi, linia granicy biegnie do skrzyżowania z droga idąca w kierunku Orzelca. Następnie linia granicy biegnie w kierunku północno-zachodnim, do granic wschodnich miejscowości Orzelec, przy wschodnich granicach miejscowości Orzelec linia granicy skręca w kierunku południowym w dukt leśny. Duktem leśnym linia granicy idzie w kierunku zachodnim, aż do ul. Księżycowej w miejscowości Dziersławice. Następnie linia granicy biegnie wzdłuż ul. Księżycowej, w kierunku północnym, i pod skosem skręca w kierunku północno-zachodnim do miejscowości Dziersławice, do drogi krajowej nr 22. Następnie, w miejscowości Dziersławice, linia granicy idzie wzdłuż drogi krajowej nr 22 aż do skraju lasu (po lewej stronie drogi jest miejscowość Prądocin). Następnie linia granicy biegnie skrajem lasu aż do miejscowości Łagodzin, wzdłuż ul. Magicznej, dalej: ul. Przyjaznej i do skrzyżowania z ulicami Sulęcińska (miasto Gorzów), Łagodna, Dobra, Bratnia i Przyjazna, tj. dochodzi do granic miejscowości Gorzów i gminy Deszczno, w kierunku północnym. Następnie linia granicy skręca w kierunku północno-zachodnim, wzdłuż ul. Skromnej, zachowując ten kierunek biegnie dalej i przechodzi w ul. Łagodzińską, w kierunku drogi ekspresowej S 3, przecinając ją, do ul. Poznańskiej w Gorzowie Wielkopolskim. Następnie linia granicy biegnie wzdłuż ul. Poznańskiej do skrzyżowania z ulicą Gruntową. Następnie, wzdłuż ul. Gruntowej linia granicy biegnie do końca istniejącej zabudowy, po czym skręca w kierunku południowo-wschodnim, do granic miasta Gorzowa, gminy Deszczno. Następnie linia granicy biegnie w kierunku północno-wschodnim, wzdłuż granicy powiatu Gorzowskiego i Miasta Gorzów, i następnie, zmieniając kierunek na południowo-wschodnim, linia granicy biegnie do ul. Skwierzyńskiej w miejscowości Karnin (obręb Osiedle Poznańskie).

27.1.2017

W województwie lubuskim:

Obszar ograniczony granicą przebiegająca w następujący sposób:

Poczynając od miejscowości Maszewo, ul. Prosta, linia granicy biegnie w kierunku zachodnim, wzdłuż ul. Prostej do zbiegu z ul. Kolonijną, będącą przedłużeniem ul. Prostej. U zbiegu tych ulic linia granicy skręca w kierunku południowym przez tereny rolne, do zakrętu drogi gruntowej, będącej przedłużeniem ul. Zacisze w miejscowości Glinik. Następnie linia granicy skręca w kierunku południowo-zachodnim, do skraju lasu. Następnie linia granicy biegnie wzdłuż krawędzi lasu, do miejsca, w którym las przedzielony jest droga utwardzoną, i dalej, w kierunku południowo-wschodnim, przebiega do ul. Południowej, w miejscowości Glinik. Następnie linia granicy idzie w kierunku południowo-zachodnim do skrzyżowania drogi gruntowej z duktem leśnym. Następnie linia granicy skręca w kierunku południowym w las, do drogi utwardzonej, w północnej części miejscowości Orzelec. Następnie linia granicy biegnie wzdłuż drogi utwardzonej w kierunku północno-wschodnim, do wschodniej strony miejscowości Orzelec, i następnie biegnie lasem, w kierunku południowym, przecinając linię energetyczną. By następnie dalej lasem, skręcić w kierunku południowo-zachodnim, do drogi krajowej nr 22. Następnie linia granicy przecina drogę krajową w kierunku zachodnim, idąc do wschodniej części miejscowości Kiełpin. Następnie linia granicy przebiega w kierunku północnym, przez wschodnią część miejscowości Kiełpin i dalej biegnie, w kierunku północno-zachodnim, do granic powiatów: Gorzowskiego i Sulęcińskiego, do południowo-zachodniej części miejscowości Płonica. Następnie linia granicy biegnie wzdłuż miejscowości Płonica, drogą, do miejscowości Dzierżów. Następnie, w miejscowości Dzierżów, przy Kościele, skręca w kierunku północno-wschodnim, do ulicy Platynowej, a następnie biegnie wzdłuż drogi, do ulicy Leśnej. Następnie ulica Leśną, linia granicy biegnie w kierunku północnym do skraju lasu, a następnie, w kierunku północno wschodnim, biegnie wzdłuż nieczynnej linii kolejowej do drogi krajowej nr 22. Następnie linia skręca w kierunku południowym, wzdłuż drogi krajowej nr 22, do skrzyżowania z ulicą Bratnią, stanowiącą wjazd do miejscowości Łagodzin. Następnie linia przebiega w kierunku północno-wschodnim, idąc wzdłuż ulicy Bratniej, do skraju lasu, i następnie skręca w kierunku południowo-wschodnim, idąc skrajem lasu, mijając ul. Pomocną, idzie do ul. Przyjaznej w miejscowości Łagodzin. Następnie, w miejscowości Łagodzin, biegnie ul. Przyjazną w kierunku południowym, w kierunku ul. Tajemniczej. Następnie linia granicy skręca w kierunku wschodnim, i biegnie ulicą Tajemniczą do skrzyżowania ulic Tajemnicza, Spokojna i Zagrodowa. Następnie linia granicy biegnie w kierunku południowym ulicą Zagrodową (droga utwardzona), i następnie biegnie w kierunku wschodnim, do drogi dojazdowej do posesji Zagrodowa 6. Następnie, od posesji, linia granicy biegnie w kierunku południowo-wschodnim, aż do ulicy Niebieskiej, przecinając ulicę Letnią. Następnie linia granicy w dalszym ciągu biegnie w kierunku południowo-wschodnim, do ulicy Granitowej, w miejscowości Maszewo, w połowie odcinka pomiędzy ul. Niebieską a Prostą. Następnie linia granicy biegnie w kierunku południowym, do ul. Prostej, skąd zaczęto opis.

27.1.2017

W województwie lubuskim:

Obszar ograniczony granicą przebiegająca w następujący sposób:

Poczynając od skrzyżowania ulic: Północnej, Skwierzyńskiej i Czereśniowej, w miejscowości Karnin (obręb Osiedle Poznańskie), obszar biegnie w kierunku północno-wschodnim, wzdłuż ul. Skwierzyńskiej, a następnie kierunek zmienia się na południowo-wschodni i granica biegnie w tym kierunku do skrzyżowania ulic Topolowej i Łubinowej. Następnie, w tym samym kierunku, linia obszaru biegnie wzdłuż ul. Łubinowej, do ul. Daliowej. Następnie, pod kątem prostym, granica obszaru skręca w kierunku południowo-zachodnim, wzdłuż ul. Daliowej do ul. Krupczyńskiej. Następnie linia granicy idzie wzdłuż ul. Krupczyńskiej i w połowie odcinka, pomiędzy ulic ą Konwaliową i Chabrową, idzie w kierunku torów kolejowych i ul. Słonecznikowej. Następnie linia granicy w trym samym kierunku przecina ul. Tulipanową oraz drogę ekspresową S 3, idąc skrajem lasu, do ul. Kwiatu Paproci. Następnie, granica obszaru biegnie wzdłuż ulicy Kwiatu Paproci do dojazdu pożarowego nr 23 w kierunku południowym, przecinając dojazd pożarowy nr 11. Następnie, linia granicy skręca w kierunku południowo-zachodnim, w kierunku jeziora Glinik, do drogi utwardzonej. Następnie, idąc w kierunku południowym wzdłuż ww. drogi, linia granicy biegnie do skrzyżowania z linią energetyczną, po czym biegnie w kierunku północno-zachodnim, wzdłuż południowych granic miejscowości Orzelec. Następnie linia granicy biegnie w kierunku północno-zachodnim do skraju lasu, oddalonego o ok. 250 m od zabudowy mieszkalnej znajdującej się w miejscowości Bolemin. Następnie linia granicy biegnie wzdłuż skraju lasu, po jego północnej części, do drogi krajowej nr 22, po czym skręca w kierunku północnym i biegnie wzdłuż drogi krajowej nr 22, mijając zachodu miejscowości Dziersławice oraz Międzylesie, do skrzyżowania drogi krajowej nr 22 z drogami na miejscowości: Krasowiec i Białobłocie. Następnie linia granicy biegnie dalej w kierunku północnym, aż do skraju lasu, z prawej strony drogi krajowej nr 22, w kierunku Gorzowa Wlkp. (po lewej stronie drogi jest miejscowość Prądocin). Następnie linia granicy biegnie skrajem lasu aż do miejscowości Łagodzin, wzdłuż ul. Magicznej, dalej ul. Przyjaznej i do skrzyżowania z ulicami Sulęcińska (miasto Gorzów Wlkp.), Łagodna, Dobra, Bratnia i Przyjazna, tj. dochodzi do granic miasta Gorzów Wlkp. i gminy Deszczno, w kierunku północnym. Następnie linia granicy skręca w kierunku północno-zachodnim, wzdłuż ul. Skromnej, zachowując ten kierunek biegnie dalej i przechodzi w ul. Łagodzińską, w kierunku drogi ekspresowej S3, przecinając ją, do ul. Poznańskiej w Gorzowie Wlkp. Następnie linia granicy biegnie wzdłuż ul. Poznańskiej do skrzyżowania z ulicą Gruntową. Następnie, wzdłuż ul. Gruntowej linia granicy biegnie do końca istniejącej zabudowy, po czym skręca w kierunku południowo-wschodnim, do granic miasta Gorzowa Wlkp., gminy Deszczno. Następnie linia granicy biegnie w kierunku północno-wschodnim, wzdłuż granicy powiatu gorzowskiego i miasta Gorzów Wlkp. i następnie, zmieniając kierunek na południowo-wschodni, linia granicy biegnie do ul. Skwierzyńskiej w miejscowości Karnin (obręb Osiedle Poznańskie).

27.1.2017

W województwie lubuskim:

Obszar ograniczony granicą przebiegająca w następujący sposób:

Poczynając od skrzyżowania ulicy Łubinowej z Topolową w miejscowości Deszczno idąc w kierunku północnym około 30 metrów, linia skręca w kierunku wschodnim przy posesji Topolowa 10 potem linia przecina sieć energetyczną i zmierza w kierunku punktu granicznego oddziałów leśnych nr 19 i 20 Nadleśnictwa Skwierzyna, następnie linia przebiega ulicą Borkowską w miejscowości Brzozowiec i dalej ulicą Borkowską do skrzyżowania z ulicą Gorzowską. Następnie w tym samym kierunku (południowym) wchodzi w ulicę Szkolną i dochodzi do skrzyżowania z ulicą Leśną. Dalej linia biegnie wzdłuż ulicy Leśnej przechodząc przez tory PKP relacji Gorzów Wlkp.– Skwierzyna, dochodząc wzdłuż ulicy Przejazdowej do rozwidlenia ulic i dalej zmienia kierunek na południowo-zachodni wchodząc w las do drogi ekspresowej S3, po czym przecina punkt oddziału leśnego nr 89, 90, 110 i 111 oraz 113, 112, 135 i 134, następnie nr 138, 139, 182 i 183 i następnie skręca w kierunku północno-zachodnim do przecięcia punktu oddziału leśnego nr 119,120,142 i 143 i dalej do oddziałów nr 82, 83, 102, 103. Następnie biegnie wzdłuż oddziałów 82 i 83 biegnąc w tym samym kierunku do łuku drogi powiatowej nr 1397F rozdzielającej miejscowości Orzelec i Bolemin. Dalej w kierunku północnym do miejscowości Orzelec przy skrzyżowaniu z drogą osiedlową w Orzelcu a drogą w kierunku miejscowości Dziersławice. Następnie linia przebiega pomiędzy zabudowaniami w miejscowości Dziersławice o numerach 11 i 12 a następnie do skrzyżowania ulic: Dziersławickiej i Kolonijnej. Potem linia graniczna obszaru przebiega wzdłuż Kolonijnej do skrzyżowania z ulicą Kolonijną w Białobłociu (droga powiatowa nr 1395F) między posesjami nr 37 i 10 wzdłuż granicy obrębu Białobłocie i Glinik do ulicy Karnińskiej przy posesji nr 7 w Gliniku. Dalej linia biegnie w kierunku północno-wschodnim do ulicy Niebieskiej 4 w Deszcznie, następnie wzdłuż ulicy Niebieskiej około 150 metrów w kierunku posesji nr 2, a następnie zmienia kierunek przecinając drogę ekspresową S 3 w kierunku skrzyżowania ulic Lubuska i Leśna przy posesji Lubuska 49 w Deszcznie (pod linią graniczną numeracja posesji rośnie) w kierunku na Skwierzynę, a następnie linia przechodząc przez posesję Lubuska 45, linia biegnie do punktu rozpoczęcia opisu.

27.1.2017

W województwie lubuskim:

Obszar ograniczony granicą przebiegająca w następujący sposób:

Poczynając od skrzyżowania ulic: Lubuskiej i Skwierzyńskiej w Deszcznie linia biegnie wzdłuż ulicy Skwierzyńskiej w kierunku północno-wschodnim do ulicy Wietrznej w Osiedlu Poznańskim, następnie ulicą Wietrzną za posesję nr 96 w kierunku ulicy Skwierzyńskiej przy posesjach nr 44 i 45 przecina ulicę Brzozową między posesjami nr 36 i 37, następnie biegnie w kierunku północno-wschodnim w kierunku skrzyżowania ulic Olchowa i Nowa, a następnie zmienia kierunek na wschód i biegnie pomiędzy posesjami nr 71 i 72 w miejscowości Borek do skrzyżowania drogi leśnej ze zjazdem na posesję nr 75 w m. Borek. Następnie linia przebiega w kierunku południowo-wschodnim do punktu granicznego oddziałów leśnych nr 9,10,15 i 16 (Nadleśnictwo Skwierzyna). Następnie linia biegnie łukiem w kierunku południowym przez las do punktu między oddziałami nr 21, 22, 27 i 28 oraz dalej do skrzyżowania ulicy: Gajowej z ulicą Nad Wałem oraz drogą powiatową nr 1398F w Brzozowcu. Potem w kierunku południowo-wschodnim do posesji nr 8 pomiędzy ulicami Nad Wałem i Borkowską do załamania linii energetycznej, a następnie przebiega pomiędzy posesjami nr 25b i 26a w Brzozowcu (ulica Polna). Następnie linia idzie w kierunku południowozachodnim przecinając linie kolejową relacji Gorzów Wlkp.–Skwierzyna oraz drogę relacji Gorzów Wlkp.– Skwierzyna (ul. Gorzowska). Następnie linia biegnie dalej w tym samym kierunku do punktu oddziałowego nr 65 i 66 po czym zmienia kierunek do punktu oddziałowego nr 89-90, 110-111 w linii do punktu nr 92,93,113 i 114, następnie do punktu nr 74, 75, 95, 96, by przeciąć w północnej części jezioro Glinik. Dalej linia biegnie do punktu oddziałowego nr 53, 54, 77, 78 oraz do punktu nr 38, 39 przecinając drogę powiatową 1397F. Dalej przebiega wzdłuż granic oddziałów nr 38,39 do skraju lasu. Potem linia wchodzi ze skraju lasu w ulicę Słowiczą i przebieg wzdłuż ulicy Słowiczej w kierunku północno-zachodnim do skrzyżowania z drogą. Następnie biegnie do skrzyżowania z ulicą Sikorkową i do Kukułczej. Potem biegnie w kierunku północnozachodnim w linii prostej do ulicy Niebieskiej w Deszcznie przy posesji nr 5 i dalej w kierunku północnowschodnim wzdłuż posesji ul. Niebieska 5 przecina drogę ekspresowa S 3 oraz linię kolejową relacji Gorzów Wlkp.–Krzyż i dalej w kierunku do punktu początku opisu

27.1.2017

W województwie lubuskim: rozpoczynając od skrzyżowania ulicy Osiedlowej z ulicą Wylotową w miejscowości Ciecierzyce granica obszaru biegnie, w kierunku północno-wschodnim, do skrzyżowania ulicy Siewnej i ulicy Spacerowej w tej miejscowości. Następnie granica w dalszym ciągu biegnie w kierunku północno-wschodnim, przecinając rzekę Wartę, do skrzyżowania drogi powiatowej 1365F z drogą prowadzącą do posesji nr 128 i 127 w miejscowości Janczewo. Dalej granica odbija i biegnie w kierunku południowo-wschodnim, od zachodu omijając Stare Polichno i dochodzi do drogi powiatowej nr 1351F. Następnie biegnie wzdłuż drogi powiatowej 1351F do skrzyżowania z drogą powiatową nr 1352F, w miejscowości Gościnowo. Następnie linia granicy zmienia kierunek i biegnie w kierunku południowo-zachodnim, przecinając rzekę Wartę, do skrzyżowania ulic Borkowska i Gorzowska, w miejscowości Brzozowiec. Dalej granica biegnie w kierunku północno-zachodnim, ulicą Gorzowską, do ulicy Krupczyńskiej w miejscowości Deszczno. Następnie, wzdłuż ulicy Krupczyńskiej granica biegnie do skrzyżowania z ulicą Daliową, po czym zmienia kierunek na północno-zachodni i biegnie do skrzyżowania ulicy Brzozowa z ulicą Nową (Osiedle Poznańskie). Potem granica zmienia kierunek na północno-wschodni i biegnie do przecięcia punktu oddziału leśnego nr 5, 4. Następnie biegnie w kierunku północnym do skrzyżowania ulic Osiedlowa i Wylotowa w miejscowości Ciecierzyce, skąd rozpoczęto opis

27.1.2017

W województwie lubuskim: rozpoczynając od skrzyżowania ulicy Skwierzyńskiej z ulicą Wiśniową (Osiedle Poznańskie) linia granicy biegnie w kierunku wschodnim, do skrzyżowania ulicy Nowej i ulicy Pogodnej (Osiedle Poznańskie), po czym zmienia kierunek na południowo-wschodni i przecinając bieg linii energetycznej, biegnie do przecięcia oddziału leśnego nr 19, 22 (Nadleśnictwo Skwierzyna). Następnie linia granicy kieruje się po łuku, w kierunku południowym, omijając od zachodu miejscowość Brzozowiec, przecina linię kolejową relacji Gorzów Wlkp.–Skwierzyna, i biegnie do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 31, 32, 44, 45. W tym miejscu linia granicy zmienia kierunek na południowo-zachodni, przecina drogę ekspresową S3 i dociera do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 73, 74, 94, 95, następnie przecina od północy jezioro Glinik i kieruje się do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 77, 78 97, 98 po czym zmienia kierunek na północno-zachodni, dociera do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 41, 42, 57. Następnie linia granicy biegnie wciąż w tym samym kierunku, północnozachodnim, do punktu załamania się linii biegu sieci energetycznej w miejscowości Białobłocie. Następnie biegnie wzdłuż linii energetycznej, w kierunku północnym, do punktu przecięcia tej linii z ulicą Łagodzińską w Gorzowie Wlkp. W tym miejscu linia granicy zmienia kierunek na wschodni i biegnie do przecięcia ulic Gruntowej i Poznańskiej w Gorzowie Wlkp., a następnie biegnie w tym samym kierunku do skrzyżowania ulic Skwierzyńskiej i Wiśniowej, skąd rozpoczęto opis.

27.1.2017

W województwie lubuskim: rozpoczynając od skrzyżowania ulic Poznańskiej z Nizinną w mieście Gorzów Wielkopolski granica obszarubiegnie w kierunku wschodnim, do skrzyżowania ulic Dworskiej ze Strażacką. Następnie linia granicy zmienia kierunek na południowo-wschodni i biegnie wzdłuż ulicy Strażackiej w miejscowości Karnin (droga powiatowa 1400F) do skrzyżowania z ulicą Świetlaną w miejscowości Karnin. Dalej granica biegnie w tym samym kierunku w linii prostej do skrzyżowania ulicy Skwierzyńskiej z ulicą Czereśniową w miejscowości Osiedle Poznańskie. Następnie zmienia kierunek na południe i biegnie do skrzyżowania ulic Lubuskiej i Krupczyńskiej w miejscowości Deszczno. Następnie linia granicy zmienia swój kierunek i biegnie w kierunku południowo-zachodnim do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 38, 39 (Nadleśnictwo Skwierzyna) przecinając drogę ekspresową S3. Dalej granica biegnie w kierunku zachodnim do skrzyżowania drogi krajowej nr 22 z drogą gminną na wysokości posesji nr 102 w miejscowości Bolemin. Następnie linia granicy zmienia swój kierunek i biegnie w kierunku północno-zachodnim do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1396F z ulicą Leśną w miejscowości Prądocin. Następnie linia granicy zmienia swój kierunek i biegnie w kierunku północnym do skrzyżowania ulic Głównej z ulicą Kobaltową w miejscowości Ulim. Potem zmienia kierunek na północno-wschodni i biegnie do skrzyżowania ulicy Podgórnej z ulicą Kukułczą w mieście Gorzów Wielkopolski (Zawarcie). Następnie biegnie w kierunku wschodnim do skrzyżowania ulicy Poznańskiej z ulicą Nizinną w mieście Gorzów Wielkopolski, gdzie kończy się opis.

25.1.2017

W województwie lubuskim: rozpoczynając od skrzyżowania drogi powiatowej nr 1414F z drogą polną przy posesji nr 46 w miejscowości Brzeźno granica obszaru biegnie w kierunku północno-wschodnim do skrzyżowania dróg powiatowych nr 1414F i 1419F. Następnie granica dalej biegnie w kierunku północno-wschodnim przez oddziały leśne nr 6, 5, 4 do punktu przecięcia obszaru leśnego nr 3, 4, 14, 15 (Nadleśnictwo Bogdaniec). Następnie linia granicy zmienia kierunek i biegnie w kierunku południowo-wschodnim do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 37, 38, 87, 88 (Nadleśnictwo Bogdaniec). W tym miejscu granica zmienia kierunek i biegnie w kierunku południowym do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 232, 233, 272, 273 (Nadleśnictwo Bogdaniec). Następnie linia granicy zmienia kierunek i biegnie w kierunku południowo-zachodnim do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 388, 389 skraj lasu (Nadleśnictwo Bogdaniec). Następnie linia granicy zmienia kierunek i biegnie w kierunku zachodnim do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 279,280, 348, 349 (Nadleśnictwo Bogdaniec). Tutaj granica zmienia swój kierunek i biegnie w kierunku północno-zachodnim dopunktu przecięcia oddziału leśnego nr 143, 144, 191, 192 (Nadleśnictwo Bogdaniec). Następnie linia granicy zmienia kierunek i biegnie w kierunku północnym do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 48, 49 (Nadleśnictwo Bogdaniec). Następnie biegnie w kierunku północno-wschodnim do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1414F z drogą polną przy posesji nr 46 w miejscowości Brzeźno, gdzie kończy się opis

27.1.2017

W województwie świętokrzyskim: teren miejscowości na obszarze powiatu pińczowskiego: Zagorzyce, Kozubów, Smyków, Zawarża, Byczów, Aleksandrów, Wojsławice, Mozgawa, Młodzawy Małe, Bugaj, Nowa Wieś, Teresów (przysiółek Kozubowa)

19.1.2017

W województwie lubuskim: rozpoczynajac od punktu na moście na rzece Noteć w miejscowości Santok linia granicy obszaru biegnie w kireunku południowo-wschodnim do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1401F z drogą prowadzącą do posesji nr 13 w miejscowości Nowe Poichno. W tym miejscu granica zmienia swój kierunek na południowy i biegnie, przecinając drogi wojewódzkie nr 158 i 159, do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 80,81,112,113 (nadleśnictwo Karwin). Następnie linia granicy biegnie w kierunku południowo-zachodnim, przecinając drogę wojewódzką nr 159, do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1352 f z drogą prowadzacą do posesji nr 27 w miejscowosci Dobrojewo. Dalej linia granicy biegnie w kierunku południowo-zachodnim do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1351 F z drogą prowadzącą do posesji nr 12 i 13 w miejscowosci Gościnowo.W tym miejscu linia granicy zmienia swój kierunek i biegnie w kierunku połnocno-zachodnim, przecinając rzekę Wartę, do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 8,9,14,15 (Nadleśnictwo Skwierzyna), po czym biegnie w kierunku północnym, do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1398F z drogą prowadzącą do posesji nr 78 w miejscowości Borek. Następnie linia granicy biegnie w kierunku północnym, do 66. kilometra na rzece Warta, gdzie zmienia kierunek na północno-wschodni i biegnie wzdłuż rzeki Warty. Nastepnie Linia granicy przebiega wzdłuż dolnego biegu rzeki Noteć do mostu. Skąd rozpoczęto opis.

25.1.2017

W województwie małopolskim: od strony północnej: od granicy województwa małopolskiego wzdłuż północnej granicy administracyjnej miejscowości Bolów (gm. Pałecznica) – do drogi powiatowej nr 1253 K; od strony zachodniej: od północnej granicy miejscowości Bolów drogą powiatową nr 1253K w kierunku południowo-zachodnim i dalej drogą powiatową nr 1254 K – do skrzyżowania z drogą gminną nr 160164 K w miejscowości Sudołek (gm. Pałecznica). Następnie tą drogą do miejscowości Pieczonogi (gm. Pałecznica) – do skrzyżowania z drogą powiatową nr 1259 K. Drogą powiatową nr 1259 K w kierunku południowo-wschodnim przez ok. 250 m, a następnie drogą lokalną w kierunku południowo-wschodnim przez ok. 250 m i dalej drogą lokalną w kierunku południowym do granicy administracyjnej miejscowości Pieczonogi i Szczytniki-Kolonia (gm. Pałecznica). Wzdłuż tej granicy w kierunku zachodnim przez ok. 900 m do cieku wodnego (rowu melioracyjnego) i dalej wzdłuż tego cieku w kierunku południowym, a następnie południowo-wschodnim w miejscowości Szczytniki-Kolonia i Klimontów (gm. Proszowice) – do drogi wojewódzkiej nr 776; od strony południowej: od cieku wodnego w miejscowości Klimontów (Stara Wieś) wzdłuż drogi wojewódzkiej nr 776 w kierunku północnym, a następnie wschodnim – do granicy województwa małopolskiego; od strony wschodniej: wzdłuż granicy województwa małopolskiego – od drogi wojewódzkiej nr 776 do północnej granicy administracyjnej miejscowości Bolów.

21.1.2017

W województwie lubuskim: Rozpoczynając od punktu przecięcia działek katastralnych nr 398, 397 w miejscowość Santok z działkami katastralnymi nr 88 i 81 w miejscowości Stare Polichno linia granicy biegnie w kierunku południowo-wschodnim, po łuku, do przecięcia działek katastralnych nr 182, 202, 121/1 w miejscowości Nowe Polichno. Następnie linia granicy biegnie w kierunku południowym do skrzyżowania drogi wojewódzkiej nr 158 z drogą wojewódzką nr 159, po czym lekko się załamuje i biegnie po łuku do punktu na drodze nr 159 na wysokości posesji nr 23 w miejscowości Dobrojewo. Następnie linia granicy biegnie wzdłuż drogi wojewódzkiej nr 159, do skrzyżowania tej drogi wojewódzkiej z drogą powiatową nr 1352F, po czym zmienia kierunek na południowo-zachodni, i biegnie do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1351F z drogą gminną nr 004911F. Następnie linia granicy zmienia kierunek na zachodni i biegnie, przecinając rzekę Wartę, do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 22, 23, 28, 29 (Nadleśnictwo Skwierzyna). W tym miejscu linia granicy zmienia swój kierunek na północny i biegnie do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 8, 9, 14, 15 (Nadleśnictwo Skwierzyna), po czym biegnie w tym samym kierunku, do punktu przecięcia działki katastralnej nr 217/1 w miejscowości Górki z działką katastralną 250/3 w miejscowości Borek i działką katastralną nr 290 w miejscowości Ciecierzyce. Następnie linia granicy zmienia kierunek na północno-wschodni i biegnie, po łuku, do przecięcia działek katastralnych nr 398, 397 w miejscowość Santok z działkami katastralnymi nr 88 i 81 w miejscowości Stare Polichno, skąd rozpoczęto opis.

27.1.2017

W województwie lubuskim: rozpoczynając od punktu przecięcia drogi powiatowej nr 1282F z drogą prowadzącą do posesji nr 14 w miejscowości Koszęcin linia granicy biegnie w kierunku północnym do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 18, 23 (Nadleśnictwo Lubniewice), po czym skręca w kierunku wschodnim i biegnie do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 17, 22, 23. W tym miejscu linia granicy zmienia kierunek na południowy i biegnie od skrzyżowania ulicy Platynowej z drogą polną, przy posesji 3B w miejscowości Dzierżów. Następnie linia granicy załamuje się i biegnie w kierunku południowo – wschodnim, po łuku, do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1395F z drogą prowadzącą między posesjami nr 23 i 25 w miejscowości Krasowiec. Następnie linia granicy dalej biegnie w tym samym kierunku, do drogi gminnej 001321F, przy posesji nr 89 w miejscowości Bolemin, po czym zmienia kierunek na południowy i biegnie, przecinając drogę powiatową nr 1397F, do punktu przesunięcia oddziału leśnego nr 49, 50, 72, 73 (Nadleśnictwo Lubniewice). Następnie linia granicy biegnie w kierunki zachodnim, do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 54, 55, 78, 79 (Nadleśnictwo Lubniewice), po czym zmienia kierunek na północno-zachodni, omija od północy miejscowość Rudnica, i biegnie do skrzyżowania drogi kolejowej z ulicą Lubuską w miejscowości Rudnica. Następnie linia granicy biegnie w kierunku zachodnim, do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 32, 33, 39 (Nadleśnictwo Lubniewice). W tym miejscu linia granicy zmienia kierunek na północny i biegnie do punktu przecięcia działki katastralnej nr 173, 201, 202, po czym dalej w kierunku północnym, przecinając rzekę Wartę, biegnie do punktu przecięcia działki katastralnej nr 142/4, 142/5 w miejscowości Chwałowice. Po czym dalej na północ do skrzyżowania dróg gminnych nr 000416F i 000414F, a następnie zmienia swój kierunek na wschodni i biegnie do punktu początkowego, skąd rozpoczęto opis.

29.1.2017

W województwie lubuskim: rozpoczynając od punktu przecięcia działki katastralnej nr 410, 405, 404 w miejscowości Santok, linia granicy biegnie w kierunku wschodnim, przecinając rzekę Noteć, do punktu przecięcia działki katastralnej nr 9, 11/1, 11/2 w miejscowości Stare Polichno. W tym miejscu linia granicy zmienia kierunek na południowo-wschodni i biegnie do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1401F z drogą prowadzącą do posesji nr 13 w miejscowości Małe Polichno. Dalej linia granicy biegnie w kierunku południowo-wschodnim, po łuku, przecinając drogę wojewódzką nr 158, do punktu przecięcia oddziału le- śnego nr 20, 21, 48, 49 (Nadleśnictwo Karwin), po czym załamuje się i biegnie w kierunku południowym, do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 112, 113, 146, 147 (Nadleśnictwo Karwin). Następnie linia granicy biegnie w kierunku zachodnim, do punktu przecięcia działki katastralnej nr 336, 288, 289 w miejscowo- ści Gościnowo, po czym biegnie dalej w tym samym kierunku, po łuku, do punktu przecięcia działki katastralnej nr 202, 194/6, 195/7 w miejscowości Warcin. Następnie linia granicy zmienia kierunek na północno-zachodni i biegnie, przecinając rzekę Wartę do skrzyżowania drogi gminnej nr 001328F z droga prowadzącą do posesji 85, 83a, 83 w miejscowości Borek, po czym zmienia kierunek na północny, i biegnie do punktu przecięcia działki katastralnej nr 212, 213, 200 w miejscowości Santok, po czym biegnie, przecinając rzekę Wartę i drogę wojewódzką nr 158, do punktu przecięcia działki katastralnej nr 410, 405, 404 w miejscowości Santok, skąd rozpoczęto opis.

26.1.2017

W województwie podkarpackim: Od strony północnej linia obszaru biegnie od miejsca przecięcia ul. Białobrzeskiej z potokiem Marcinek, dalej biegnie wzdłuż południowego brzegu potoku Marcinek do zakola w pobliżu ul. Trębackiej na terenie miejscowości Korczyna, wzdłuż południowego pobocza ul. Trębackiej do skrzyżowania z ul. Krośnieńską. Od strony wschodniej linia obszaru biegnie w kierunku południowym, wzdłuż zachodniego pobocza ul. Krośnieńskiej, a następnie kieruje się na wschód, zgodnie z przebiegiem ul. Granicznej, wzdłuż granicy administracyjnej miasta Krosno do ul. Akacjowej na terenie miejscowości Korczyna. Dalej od wschodu granica obszaru biegnie wzdłuż zachodniego pobocza ul. Akacjowej w kierunku południowym, wzdłuż zachodniego pobocza ul. Marynkowskiej do ul. Kasztanowej, a następnie wzdłuż ul. Kasztanowej do granicy administracyjnej miasta Krosno. Od strony południowej linia obszaru biegnie w kierunku południowo zachodnim w linii prostej przecinając ul. Sikorskiego oraz tory kolejowe do skrzyżowania ul. Bieszczadzkiej i Władysława Reymonta, dalej biegnie w kierunku zachodnim do skrzyżowania ul. Bolesława Prusa z ul. Debrza a następnie w linii prostej w kierunku zachodnim przecinając ul. Wiejską, ul. Dębową, ul. Suchodolską do potoku Lubatówka i dalej wzdłuż północnego pobocza ul. Podmiejskiej do skrzyżowania z ul. Długą, a następnie wzdłuż północnego pobocza ul. Lotników aż do skrzyżowania z ul. Zręcińską. Od strony zachodniej linia obszaru biegnie w kierunku północnym wzdłuż wschodniego pobocza ul. Zręcińskiej aż do skrzyżowania z ul. Podkarpacką (drogą krajową nr 28). Dalej granica obszaru biegnie wzdłuż wschodniego pobocza ul. Podkarpackiej aż do skrzyżowania z ul. Krakowską, wzdłuż południowego pobocza ul. Krakowskiej do skrzyżowania z ul. Drzymały, dalej wzdłuż południowego pobocza ul. Drzymały do mostu na rzece Wisłok. Dalej linia obszaru biegnie wzdłuż południowo wschodniego brzegu rzeki Wisłok do zakola w okolicy ul. Wierzbowej i dalej w linii prostej w kierunku północno- wschodnim przecinając ul. Wierzbową, a następnie do przecięcia ul. Białobrzeskiej z potokiem Marcinek, skąd zaczęto opis.

21.1.2017

W województwie świętokrzyskim: od strony wschodniej i południowo-wschodniej: granicą powiatu kazimierskiego, od drogi powiatowej nr 0521T do skrzyżowania drogi powiatowej nr 0552T i drogi lokalnej Cieszkowy-Probołowice, terenem niezabudowanym na wschód od miejscowości Cieszkowy (gm. Czarnocin), przecina drogę wojewódzką nr 770, teren niezabudowany na wschód od miejscowości Swoszowice (gm. Czarnocin), przecina drogę wojewódzką nr 776, obejmuje miejscowość Broniszów (gm. Kazimierza Wielka) od strony południowej: teren niezabudowany równolegle do drogi powiatowej 0529T, obejmuje miejscowość Kamyszów (gm. Kazimierza Wielka), przecina drogę wojewódzką nr 768, obejmuję miejscowość Topola (gm. Skalbmierz) 3) od strony zachodniej: teren niezabudowane na zachód od miejscowości Topola (gm. Skalbmierz), przecina drogę wojewódzką nr 768, wzdłuż rzeki Nidzicy i cieku wodnego, teren niezabudowany na zachód od miejscowości Krępice do skrzyżowania drogi lokalnej z Krępic z drogą nr 770 4) od strony północnej i północno-zachodniej: wzdłuż drogi wojewódzkiej nr 770, obejmuje miejscowości Ciuślice i Turnawiec (gm. Czarnocin), dalej granicy lasu w Malżycach (gm. Czarnocin) do granicy powiatu kazimierskiego.

21.1.2017

W województwie opolskim: od strony północnej: od skrzyżowania drogi 1403 O relacji Roszowicki Las – Dzielnica z ulicą Głogowiec w miejscowości Roszowicki Las (bez tej miejscowości) i dalej tą ulicą w kierunku wschodnim przecinając granicę gminy Cisek z gminą Bierawa do drogi 425 w miejscowości Dziergowice i dalej aż do linii kolejowej relacji Kędzierzyn-Koźle – Racibórz, następnie wzdłuż tej linii kolejowej, włączając miejscowość Dziergowice (bez miejscowości Solarnia), na południe do granicy powiatu kędzierzyńsko-kozielskiego z powiatem raciborskim; od strony południowej: od przecięcia rzeki Odra, granicy powiatu raciborskiego i powiatu kędzierzyńsko-kozielskiego w kierunku zachodnim wzdłuż zachodnich granic miejscowości Podlesie, miejscowości Dzielnica (włączając te miejscowości do obszaru); od strony zachodniej: od miejscowości Dzielnica w kierunku północnym wzdłuż południowych granic miejscowości Roszowice (bez tej miejscowości) do skrzyżowania drogi nr 1403 O z ulicą Głogowiec w miejscowości Roszowicki Las.

25.1.2017

W województwie śląskim: teren ograniczony od strony północnej: wzdłuż granicy powiatów Kędzierzyn-Koźle i Racibórz – od miejscowości Podlesie w kierunku wschodnim do miejscowości Solarnia; od strony wschodniej: od miejscowości Solarnia wzdłuż linii kolejowej relacji Kędzierzyn-Koźle – Racibórz do wysokości północnej granicy administracyjnej miejscowości Kuźnia Raciborska (bez tej miejscowości); od strony południowej: od północnej granicy administracyjnej miejscowości Kuźnia Raciborska, poprzez południowe granice miejscowości Budziska, obejmując tą miejscowość, do północnych granic administracyjnych miejscowości Turze (z pominięciem tej miejscowości); od strony zachodniej: od północnych granic administracyjnych miejscowości Turze, wzdłuż południowej i zachodniej granicy miejscowości Ruda, w linii prostej do granicy powiatu raciborskiego i kędzierzyńsko-kozielskiego na wysokości miejscowości Podlesie.

25.1.2017

W województwie lubuskim: rozpoczynając od skrzyżowania dróg gminnych nr 001343F i 001341F w miejscowości Ulim, granica obszaru biegnie w kierunku południowo-wschodnim, do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 13, 14, 20, 21 (Nadleśnictwo Lubniewice). Następnie linia granicy zmienia swój kierunek na południowy i biegnie po łuku, przecinając drogę krajową nr 22 oraz drogę powiatową nr 1395F między posesjami nr 6 i 4 w miejscowości Białobłocie, do skrzyżowania dróg na wysokości posesji nr 44 w miejscowości Białobłocie. Następnie linia granicy załamuje się i dalej biegnie w kierunku południowym, przecinając drogę krajową nr 22, drogę powiatową nr 1397F, Kanał Kiełpiński, omijając od strony północnej zabudowania miejscowości Kiełpin, do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 54, 77, 78 (Nadleśnictwo Skwierzyna). Tutaj linia granicy zmienia swój kierunek i biegnie w kierunku północnozachodnim do punktu przecięcia działki katastralnej nr 77/1, 88/1, 80 w miejscowości Łąków. Następnie linia granicy zmienia swój kierunek na północny i biegnie, przecinając Kanał Bema, rzekę Wartę, do skrzyżowania drogi gminnej nr 000414F z drogą prowadzącą do posesji nr 80 w miejscowości Chwałowice. Następnie linia granicy biegnie po łuku dalej w kierunku północnym, do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1393F z drogą przebiegającą obok posesji nr 75 w miejscowości Chwałowice. Następnie linia granicy zmienia swój kierunek i biegnie, przecinając rzekę Wartę, w kierunku północno-wschodnim, do punktu przecięcia działki katastralnej nr 310, 299, 205 w miejscowości Ulim przy drodze gminnej nr 001349F. Tutaj linia granicy zmienia swój kierunek na kierunek wschodni i biegnie do skrzyżowania dróg gminnych nr 001343F i 001341F w miejscowości Ulim, skąd rozpoczęto opis.

29.1.2017

W województwie lubuskim: rozpoczynając od 52 kilometra drogi wojewódzkiej nr 22 w miejscowości Krasowiec, linia granicy obszaru biegnie po łuku w kierunku południowo-wschodnim, do skrzyżowania drogi gminnej nr 001320F z drogą prowadzącą do drogi gminnej nr 001318F.

Następnie linia granicy zmienia swój kierunek i biegnie w kierunku południowym do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1397F z drogą gminną nr 001318F. Następnie, po łuku, linia granicy biegnie omijając od strony zachodniej większość zabudowań miejscowości Orzelec, do punktu przecięcia nr 101, 102, 123, 124 (Nadleśnictwo Skwierzyna). Następnie linia granicy załamuje się i biegnie dalej w kierunku południowym, do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 221, 222, 253, 254 (Nadleśnictwo Skwierzyna). Następnie linia granicy zmienia kierunek na zachodni i biegnie, przecinając drogę krajową nr 22, do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 115, 116, 138, 139 (Nadleśnictwo Lubniewice). Następnie linia granicy zmienia kierunek na północny i biegnie do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1282F z drogą prowadzącą do posesji nr 14A w miejscowości Rudnica. Następnie linia granicy biegnie dalej w kierunku północnym do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1282F z drogą powiatową nr 1397F w miejscowości Płonica. Następnie linia granicy zmienia swój kierunek na północno-wschodni i biegnie do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1395F z drogą prowadzącą do posesji nr 48 w miejscowości Krasowiec. Następnie linia granicy zmienia swój kierunek na wschodni i biegnie do 52 kilometra drogi wojewódzkiej nr 22 w miejscowości Krasowiec, skąd rozpoczęto opis.

30.1.2017

W województwie małopolskim: teren ograniczony od strony wschodniej: wzdłuż drogi krajowej nr 7 – od węzła drogowego z drogą krajową nr 52 („Głogoczów”) do skrzyżowania z drogą powiatową nr 1938 K; od strony południowej: od skrzyżowania z drogą krajową nr 7 wzdłuż drogi powiatowej nr 1938 K do mostu na rzece Krzyszkowianka w miejscowości Bęczarka (gm. Myślenice) i wzdłuż tej rzeki w kierunku południowo – zachodnim do południowej granicy administracyjnej tej miejscowości. Wzdłuż tej granicy, następnie południowej i południowo – zachodniej granicy administracyjnej miejscowości Krzywaczka (gm. Sułkowice) i wzdłuż granicy administracyjnej miejscowości Izdebnik (gm. Lanckorona) w kierunku południowo – wschodnim i dalej wzdłuż drogi krajowej nr 52 do skrzyżowania z droga gminną nr 470141 K w Izdebniku; od strony zachodniej: od skrzyżowania z droga krajową nr 52 w miejscowości Izdebnik w kierunku północnym droga gminną nr 470141 K i dalej w kierunku północno – wschodnim droga gminna nr 470146 K do granicy administracyjnej miejscowości Wola Radziszowska (gm. Skawina). Wzdłuż tej granicy w kierunku północno – zachodnim ok. 130 m i dalej droga lokalną w kierunku północnym przez miejscowość Wola Radziszowska i dalej drogą gminną nr 601166 K do drogi gminnej nr 601190 K – do mostu na rzece Cedron; od strony północnej: od mostu na drodze gminnej nr 601190 K w miejscowości Wola Radziszowska wzdłuż rzeki Cedron do jej ujścia do rzeki Skawinki, a następnie przez tą rzekę i dalej po jej wschodniej stronie w miejscowości Radziszów (gm. Skawina) wzdłuż dróg: gminnej nr 601225 K powiatowej nr 1940 K (ul. Podlesie), gminnej nr 601106 K (ul. Spacerowej) i Białej Drogi do wschodniej granicy administracyjnej tej miejscowości. Następnie wzdłuż tej granicy w kierunku południowym i dalej wzdłuż drogi lokalnej biegnącej przez Głogoczów – Działy do drogi krajowej nr 52 i węzła drogowego z drogą krajową nr 7 („Głogoczów”).

27.1.2017

W województwie lubuskim: rozpoczynając od punktu przecięcia oddziału leśnego nr 370, 371, 389, 390 (Nadleśnictwo Międzychód) linia granicy obszaru biegnie w kierunku wschodnim przecinając drogę wojewódzką nr 192, do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 386, 407, 408 (Nadleśnictwo Międzychód). Następnie linia granicy zmienia swój kierunek i biegnie w kierunku południowym, przecinając drogę gminną nr 004313F, oddział leśny nr 431 (Nadleśnictwo Międzychód), do skrzyżowania drogi krajowej nr 24 z drogą powiatową nr 1323F. Następnie linia granicy biegnie dalej w kierunku południowym, przecinając linię kolejową, oddziały leśne Nadleśnictwa Międzychód, do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 519, 520, 528, 529 (Nadleśnictwo Międzychód). Następnie linia granicy zmienia swój kierunek i biegnie w kierunku zachodnim do skrzyżowania drogi powiatowej nr 1327F z drogą gminną nr 004305F w miejscowości Lubikowo. Następnie linia granicy zmienia swój kierunek na północny i biegnie po luku przecinając drogę krajową nr 24 na wysokości wjazdu do miejscowości Przytoczna, obejmując całą miejscowość Przytoczna. Następnie linia granicy biegnie dalej w kierunku północnym nad zbiornikiem wodnym „Nadolno”, obejmując cały ten zbiornik. Następnie linia granicy zmienia swój kierunek na wschodni i biegnie po łuku, omijając od strony południowej zabudowania miejscowości Dębówko, do punktu przecięcia oddziału leśnego nr 370, 371, 389, 390 (Nadleśnictwo Międzychód), skąd rozpoczęto opis. Miejscowości znajdujące się w obszarze zapowietrzonym – w gminie Przytoczna: Przytoczna, Goraj, Lubikowo.

3.2.2017

W województwie opolskim: teren ograniczony: od strony południowej: od przecięcia torów kolejowych z ulicą Strzelecką w miejscowości Domaszowice następnie do skrzyżowania z drogą krajową nr 42 stąd ulicą lipową łącząca miejscowość Wielołękę i Międzybrodzie (z wyłączeniem tych miejscowości) do Duczowa Małego, aż do krzyżowania z drogą krajową nr 42; od strony wschodniej: w linii prostej od torów kolejowych w kierunku sołectwa Duczów Mały łącznie z tą miejscowością, a dalej poprzez miejscowość Duczów Wielki (łącznie z nią) do sołectwa Świniary Małe; od strony północnej: od Świniar Małych drogą do miejscowości Polkowskie łącznie z tą miejscowością, a dalej w linii prostej do drogi Strzelce -Woskowice Górne; od strony zachodniej wzdłuż drogi Woskowice Górne-Strzelce do drogi nr 42 i tą drogą do północnych granic administracyjnych Domaszowic do ul. Strzeleckiej.

31.1.2017

W województwie dolnośląskim: teren ograniczony: od strony wschodniej: szczytami Kamień Wielki, Kościelny Las w kierunku ulicy 1 go Maja do skrzyżowania z drogą na ul. Jakubowice, następnie wzdłuż tej drogi do wyciągu narciarskiego, następnie szczyt Świni Grzbiet do granicy państwa w kierunku Wzgórza Bluszczowa; od strony południowej: od granicy Kudowa Słone Nachod, 1,5 km od szczytu Ptasznica w kierunku północnym do skrzyżowania drogi nr 8 z drogą na Dańczów; od strony zachodniej i północnej: od Wzgórza Bluszczowa wzdłuż granicy państwa do przejścia Kudowa Słone Nachod. W obszarze zapowietrzonym znajdują się następujące miejscowości: Kudowa Zdrój (z wyłączeniem ul. Pstrążna, ul. Bukowiny, ul. Jakubowice), część zachodnia Jeleniowa do skrzyżowania z drogą na Dańczów.

1.2.2017

W województwie małopolskim: od strony południowej: z Parku Miejskiego w Skawinie (gm. Skawina) – od Starorzecza Skawinki wzdłuż cieku wodnego biegnącego w kierunku południowym w kierunku ul. Spacerowej i dalej wzdłuż tego cieku w kierunku południowo – wschodnim a następnie wschodnim do wschodniej granicy administracyjnej Skawiny. Wzdłuż tej granicy w kierunku północnym i dalej wzdłuż granicy administracyjnej miejscowości Brzyczyna (gm. Mogilany) w kierunku północno-wschodnim i północnym do potoku Rzepnik. Wzdłuż tego potoku w kierunku północnym przez ok. 600 m i dalej w kierunku wschodnim wzdłuż cieku wodnego przez Brzyczynę do wschodniej granicy administracyjnej tej miejscowości; od strony wschodniej: od cieku wodnego w miejscowości Brzyczyna w kierunku północnym wzdłuż wschodniej granicy administracyjnej tej miejscowości i dalej wzdłuż drogi gminnej nr 600684 K (ul. Słonecznej) w Libertowie (gm. Mogilany) do drogi powiatowej nr 2174 K (ul. Jana Pawła II). Następnie wzdłuż tej drogi w kierunku zachodnim do granicy administracyjnej Krakowa i dalej wzdłuż tej granicy do ul. Libertowskiej w Krakowie. Ul. Libertowską, następnie ul. Leona Petrażyckiego przez ok. 150 m w kierunku wschodnim i dalej w kierunku północnym drogą lokalną do linii kolejowej nr 94 (Kraków Płaszów – Oświęcim). Wzdłuż tej linii kolejowej do ul. Biskupa Albina Małysiaka i dalej tą ulicą w kierunku zachodnim i północnym przez ok. 1400 m, a następnie drogą lokalną (gruntową) w kierunku północno – zachodnim przez ok. 500 m – do ul. Spacerowej. Od strony północnej: ulicami: Spacerową, Doktora Józefa Babińskiego, Skotnicką, Aleksandra Brücknera, Dąbrowa, Obrony Tyńca do zachodniej granicy kompleksu leśnego (w Bielańsko – Tynieckim Parku Krajobrazowym); od strony zachodniej: od ul. Obrońców Tyńca zachodnią granicą kompleksu leśnego do ul. Bogucianka i dalej w kierunku południowo-zachodnim i południowym do północnej granicy administracyjnej Skawiny. Następnie wzdłuż tej granicy do rzeki Skawinki i dalej wzdłuż tej rzeki do Parku Miejskiego w Skawinie – do cieku wodnego biegnącego do Starorzecza Skawinki.

1.2.2017“

„Členský štát: Rumunsko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

Localitatea ULMI, ORAS URLATI, județul Prahova.

Localitatea TOMSANI, comuna TOMSANI, județul Prahova.

Localitatea SATUCU, comuna TOMSANI, județul Prahova.

Localitatea LOLOIASCA, comuna TOMSANI, județul Prahova

31.1.2017“

„Členský štát: Slovensko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

okres Bratislava IV:

celé mestské časti Devín, Dúbravka, Lamač

mestská časť Záhorská Bystrica:

časti Plánky, Krematórium a Urnový Háj

mestská časť Devínska Nová Ves:

časť južne od potoka Mláka

20.1.2017

Okres Košice – okolie:

Obce: Kostoľany nad Hornádom, Sokoľ

Okres Košice – mesto:

Mestská časť: Košice-Kavečany

27.1.2017

Okres Prešov

Obce:

Chmeľov

Chmeľov – časť Podhrabina

Lipníky

Lipníky – časť Taľka

Lipníky – časť Podhrabina

Nemcovce

Nemcovce – časť Zimná studňa

Pušovce

Čelovce

5.2.2017

Okres Trnava

Obce:

Horná Krupá

Naháč

Horné Dubové

6.2.2017“

„Členský štát: Spojené kráľovstvo

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 29 ods. 1 smernice 2005/94/ES

Area comprising: Those parts of Carmarthenshire County (ADNS code 00110) contained within a circle of a radius of three kilometres, centred on WGS84 dec. coordinates N51.7781 and W4.2208

24.1.2017

Area comprising: Those parts of North Yorkshire Country (ADNS code 00176) contained within a circle of a radius of three kilometres, centred on WGS84 dec. coordinates N54.0467and W2.1539

27.1.2017“

2.

Časť B sa mení takto:

a)

zápis týkajúci sa Bulharska sa nahrádza takto:

„Členský štát: Bulharsko

Oblasť:

Deň ukončenia uplatňovania podľa článku 31 smernice 2005/94/ES

VIDIN

Municipality of Vidin:

Dunavtzi

Tarnyane

Bukovetz

Bela Rada

Peshakovo

Druzhba

General Marinovo

Gradetz

Akatzievo

Dinkovitza

Inovo

Plakude

Mayor Uzunovo

Kapitanovtzi

Pokrayna

Vidin

6.2.2017

Municipality of Dimovo:

Mali Drenovetz

Izvor

Shipot

Kostichovtzi

Medovnitza

Karbintz

20.1.2017

Municipality of Ruzhintzi:

Ruzhintzi

Drazhintzi

Belo pole

Rogletz

Drenovetz

20.1.2017

Municipality of Dimovo:

Septemvriitzi

Yarlovitza

20.1.2017

Municipality of Vidin:

Novoseltzi

Ruptzi

Slana Bara

29.1.2017 až 6.2.2017

Municipality of Dimovo:

Vodnyantzi

12.1.2017 až 20.1.2017

VRATZA

Municipality of Vratza:

Beli izvor

Nefela

Vlasatitza

Lilyatche

Tchiren

Kostelevo

Veseletz

Zgorigrad

Vratza

18.1.2017

Municipality of Vratza:

Dabnika

10.1.2017 až 18.1.2017

PLOVDIV

Municipality of Maritza:

Yasno pole

22.1.2017 až 19.2.2017

Municipality of Maritza:

Manole

Manolsko Konare

4.2.2017 až 19.2.2017

Municipality of Maritza:

Trilistnik

Rogosh

Chekeritza

4.2.2017 až 19.2.2017

Municipality of Maritza:

Trud

Tzaratzovo

Stroevo

10.2.2017

Municipality of Maritza:

Kalekovetz

Krislovo

23.1.2017 až 19.2.2017

Municipality of Maritza:

Graf Ignatievo

2.2.2017 až 19.2.2017

Municipality of Maritza:

Dink

Zhelyazno

Voyvodinovo

Skutare

19.2.2017

Municipality of Rakovski:

Momino selo

11.2.2017 až 19.2.2017

Municipality of Brezovo:

Padarsko

28.1.2017 až 19.2.2017

Municipality of Brezovo:

Zlatosel

6.2.2017 až 19.2.2017

Municipality of Brezovo:

Tyurkmen

22.1.2017 až 19.2.2017

Municipality of Brezovo:

Sarnegor

Rozovetz

Chehlare

14.2.2017

Municipality of Brezovo:

Varben

2.2.2017 až 19.2.2017

Municipality of Brezovo:

Babek

Boretz

Zelenikovo

Streltzi

19.2.2017

Municipality of Brezovo:

Drangovo

Otetz Kirilovo

7.2.2017 až 19.2.2017

Municipality of Brezovo:

Choba

Brezovo

11.2.2017 až 19.2.2017

Municipality of Kaloyanovo:

Glavatar

11.2.2017 až 19.2.2017

Municipality of Kaloyanovo:

Begovo

Chernozemen

Razhevo

Kaloyanovo

12.2.2017

Municipality of Kaloyanovo:

Dalgo pole

19.2.2017

Municipality of Kaloyanovo:

Zhitnitsa

Gorna Mahala

Duvanlii

15.2.2017

Municipality of Kaloyanovo:

Razhevo Konare

4.2.2017 až 19.2.2017

Municipality of Kaloyanovo:

Otetz Paisievo

19.2.2017

Municipality of Rakovski:

Tatarevo

5.2.2017

Municipality of Rakovski:

Belozem

28.1.2017 až 19.2.2017

Municipality of Rakovski:

Shishmantzi

Bolyarino

19.2.2017

Municipality of Rakovski:

Chalakovi

Stryama

11.2.2017 až 19.2.2017

Municipality of Rakovski:

Rakovski

7.2.2017 až 19.2.2017

Municipality of Sadovo:

Milevo

Popovitsa

Seltsi

Bogdanitza

Ahmatovo

Sadovo

Cheshnegirovo

Kochevo

19.2.2017

Municipality of Purvomai:

Vinitsa

22.1.2017 až 5.2.2017

Municipality of Purvomai:

Purvomai

Dobri dol

Tatarevo

5.2.2017

Municipality of Purvomai:

Gradina

Krushevo

28.1.2017 až 5.2.2017

Municipality of Hisarya:

Starosel

Matenitza

Hisarya

Chernichevo

Belovitza

15.2.2017

Municipality of Hisarya:

Staro Zhelezare

Novo Zhelezare

Panicheri

7.2.2017 až 15.2.2017

Municipality of Saedinenie:

Lyuben

15.2.2017

Municipality of Saedinenie:

Malak chardak

Golyam chardak

Tzarimir

10.2.2017

Municipality of Karlovo:

Mrachenik

10.2.2017

STARA ZAGORA

Municipality of Bratya Daskalovi:

Gorno BelevoOpulchenets

Orizovo

Plodovitovo

6.2.2017

Municipality of Bratya Daskalovi:

Mirovo

22.1.2017 až 19.2.2017

Municipality of Bratya Daskalovi:

Saedinenie

4.2.2017 až 12.2.2017

Municipality of Bratya Daskalovi:

Pravoslav

4.2.2017 až 19.2.2017

Municipality of Bratya Daskalovi:

Granit

28.1.2017 až 19.2.2017

Municipality of Bratya Daskalovi:

Kolio Marinovo

Dolno novo selo

Naidenovo

Golyam dol

Gorno Belevo

Veren

Partizanin

Cherna gora

12.2.2017

Municipality of Bratya Daskalovi:

Veren

Malak dol

Markovo

Medovo

4.2.2017 až 12.2.2017

Municipality of Bratya Daskalovi:

Cherna gora

29.1.2017 až 6.2.2017

Municipality of Bratya Daskalovi:

Bratya Daskolovi

4.2.2017 až 12.2.2017

Municipality of Chirpan:

Sredno gradishte

Izvorovo

Spasovo

12.2.2017

Municipality of Chirpan:

Chirpan

6.2.2017

MONTANA

Municipality of Montana:

Montana