23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/1

(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (3) sa vyžaduje, aby boli rybolovné činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadili sa spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi, ktorými je dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti a prispieť k dostupnosti dodávok potravín. V rámci spoločnej rybárskej politiky by sa pri riadení rybárstva mal uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti, ako aj ekosystémový prístup s cieľom zabezpečiť, aby sa minimalizoval negatívny vplyv rybolovných činností na morský ekosystém, a snažiť sa zabezpečiť, aby sa rybolovnými činnosťami zabránilo zhoršovaniu stavu morského prostredia. V tejto súvislosti je osobitne relevantný aj článok 2 ods. 2 a články 7, 20 a 22 uvedeného nariadenia.

(2)

Únia sa zaviazala vykonávať rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, najmä rezolúcie č. 61/105 a č. 64/72, v ktorých sa štáty a regionálne organizácie pre riadenie rybárstva vyzývajú, aby zabezpečili ochranu citlivých hlbokomorských ekosystémov pred vplyvom rybárskeho výstroja na lov pri dne, ako aj udržateľné využívanie hlbokomorských populácií rýb.

(3)

Komisia vyhodnotila nariadenie Rady (ES) č. 2347/2002 (4) a zistila pritom predovšetkým, že dotknutá flotila je príliš rozsiahla, že chýbajú usmernenia pre kontrolu v určených prístavoch a pre programy odoberania vzoriek a že kvalita správ členských štátov o úrovniach rybolovného úsilia sa priveľmi líši. Okrem toho Komisia vo svojom hodnotení dospela k záveru, že kapacitný strop, ktorý sa uplatňuje od roku 2002 a tvorí ho súhrnná kapacita všetkých plavidiel, ktoré ulovili viac ako 10 ton akejkoľvek zmesi hlbokomorských druhov rýb v niektorom z rokov 1998 až 2000, nemá žiaden podstatný pozitívny vplyv. Režim kapacitného stropu by sa preto mal aktualizovať v rámci opatrení na nápravu identifikovaných nedostatkov v uvedenom nariadení.

(4)

S cieľom udržať potrebné zníženie rybolovnej kapacity v hlbokomorskom rybolove a s cieľom získať komplexnejšie informácie o činnostiach hlbokomorského rybolovu a ich vplyve na morské prostredie by rybolov hlbokomorských druhov mal podliehať oprávneniu na rybolov. Ku každej žiadosti o oprávnenie na rybolov by sa mal priložiť podrobný opis zamýšľanej rybolovnej oblasti vrátane podoblastí, divízií a subdivízií Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) a Výboru pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku (CECAF), ako aj druh výstroja, zamýšľaný rozsah hĺbky, plánovaná frekvencia a trvanie rybolovnej činnosti a názvy dotknutých hlbokomorských druhov.

Systém oprávnení na rybolov by mal prispieť aj k obmedzeniu kapacity plavidiel oprávnených na lov hlbokomorských druhov. S cieľom zamerať riadiace opatrenia na časť flotily, ktorá je najrelevantnejšia z hľadiska hlbokomorského rybolovu, by sa oprávnenia na rybolov mali vydávať podľa toho, či sa týkajú cieľových druhov alebo vedľajších úlovkov. Povinnosť vylodiť úlovky ustanovená v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 by však nemala plavidlám, ktoré lovia malé množstvá hlbokomorských druhov a na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje povinnosť mať povolenie na hlbokomorský rybolov, brániť v pokračovaní v ich tradičných rybolovných činnostiach.

(5)

Držitelia oprávnenia na rybolov, ktoré umožňuje lov hlbokomorských druhov, by mali spolupracovať na vedeckovýskumných činnostiach s cieľom zlepšiť posudzovanie hlbokomorských populácií a výskum hlbokomorských ekosystémov.

(6)

S cieľom ďalej posilniť ochranu morského prostredia je vhodné umožniť cielené rybolovné činnosti len v tých oblastiach, v ktorých sa hlbokomorské rybolovné činnosti vykonávali počas referenčného obdobia 2009 až 2011. Na účely prieskumného rybolovu by sa však malo umožniť plavidlám cielene loviacim hlbokomorské druhy loviť aj nad rámec existujúcej rybolovnej oblasti za predpokladu, že podľa posúdenia vplyvu vykonaného v súlade s usmerneniami Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), rozšírenie rybolovnej oblasti nepredstavuje značné riziko nepriaznivého vplyvu na citlivé morské ekosystémy (CME).

(7)

Hlbokomorský rybolov vlečnými sieťami na lov pri dne predstavuje v porovnaní s rozličnými druhmi používaného výstroja vyššie riziko pre CME a preukazuje najvyššiu mieru nechcených úlovkov hlbokomorských druhov. S cieľom minimalizovať negatívne vplyvy týchto hlbokomorských rybolovných činností na morský ekosystém by sa rybolov vlečnými sieťami na lov pri dne mal obmedziť na vody nad určitú hĺbku a rybolov s výstrojom na lov pri dne by mal podliehať osobitným požiadavkám na ochranu CME. Používanie výstroja na lov pri dne by sa okrem toho malo zhodnotiť po 13. januára 2021. Používanie nastavovacích žiabroviek v hlbokomorskom rybolove sa navyše v súčasnosti obmedzuje nariadením Rady (ES) č. 1288/2009 (5).

(8)

S cieľom zmierniť prípadné škodlivé vplyvy rybolovu vlečnými sieťami na lov pri dne je vhodné povoliť rybolov týmito sieťami len v hĺbke 800 metrov a menšej. Toto obmedzenie vychádza z doterajších dobrovoľných odvetvových opatrení, ktoré sa uplatňujú vo vodách Únie, a zohľadňuje špecifiká hlbokomorského rybolovu vo vodách Únie.

(9)

S cieľom minimalizovať vplyv hlbokomorských rybolovných činností na CME je vhodné prijať súbor opatrení zameraných na obmedzenie kontaktov s CME. V prípade kontaktu s CME by sa malo v prvom rade uplatňovať pravidlo vzdialenia a oznamovacia povinnosť. Okrem toho by sa mal zostaviť zoznam oblastí so známym alebo predpokladaným výskytom CME, v ktorých je zakázaný rybolov s výstrojom na lov pri dne.

(10)

Vzhľadom na to, že biologické informácie možno najlepšie zbierať prostredníctvom harmonizovaných noriem zberu údajov, je vhodné integrovať zber údajov o hlbokomorských metieroch do všeobecného rámca zberu vedeckých údajov a zabezpečiť pritom poskytnutie doplňujúcich informácií potrebných na pochopenie dynamiky rybolovu. Financovanie zberu údajov podľa tohto nariadenia je k dispozícii za podmienok a zásad o rámci pre zber údajov stanovených v nariadení Rady (ES) č. 199/2008 (6).

(11)

Nariadením Rady (ES) č. 1224/2009 (7) sa ustanovujú prísnejšie požiadavky na kontrolu a presadzovanie, ktoré sa uplatňujú za osobitných okolností. Rybolov hlbokomorských druhov, ktoré sú zo svojej podstaty ohrozené rybolovom, by mali podliehať vyšším úrovniam kontroly. Takisto je vhodné stanoviť osobitné prípady porušenia pravidiel SRP, ktoré by mali viesť k odobratiu oprávnenia na rybolov.

(12)

Dohovor o budúcej multilaterálnej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku bol schválený rozhodnutím Rady 81/608/EHS (8) a nadobudol platnosť 17. marca 1982. v uvedenom dohovore sa ustanovuje príslušný rámec viacstrannej spolupráce v oblasti racionálnej ochrany rybolovných zdrojov a hospodárenia s nimi v medzinárodných vodách severovýchodného Atlantiku. Opatrenia na hospodárenie prijaté na úrovni Komisie pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) zahŕňajú osobitný systém opatrení na ochranu CME v regulačnej oblasti NEAFC. S cieľom zabezpečiť kontinuitu súčasného spôsobu fungovania rybárskych plavidiel Únie vo vodách NEAFC by sa však mali na činnosti hlbokomorského rybolovu v regulačnej oblasti NEAFC naďalej uplatňovať v súčasnosti platné pravidlá stanovené v nariadení (ES) č. 2347/2002 týkajúce sa povolenia na hlbokomorský rybolov, určených prístavov a oznamovania informácií členskými štátmi. Okrem toho v záujme ďalšieho zlepšenia vedeckých poznatkov o týchto populáciách a keďže uplatniteľné opatrenia NEAFC nezahŕňajú sledovanie pozorovateľmi, je vhodné uplatňovať vo všetkých oblastiach Severného mora a CECAF, v ktorých sa lovia hlbokomorské druhy, rovnaký rozsah sledovania pozorovateľmi.

(13)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu zoznamu indikátorov CME stanovených v prílohe III na účely úpravy tohto zoznamu s najnovšími vedeckými odporúčaniami. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (9). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(14)

Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o určenie existujúcich rybolovných oblastí a zostavenie a úpravu zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(15)

S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o schvaľovanie prieskumného hlbokomorského rybolovu a pokiaľ ide o určenie existujúcej hlbokomorskej rybolovnej oblasti, aby zahŕňala miesta rybolovných činností, na ktoré sa vzťahuje oprávnenie na rybolov vydané v súlade s týmto nariadením, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať bez uplatnenia nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(16)

Preto je potrebné ustanoviť nové pravidlá na reguláciu rybolovu hlbokomorských populácií vo vodách Únie severovýchodného Atlantiku a v medzinárodných vodách v rámci pôsobnosti CECAF,

a)

zlepšiť vedecké poznatky o hlbokomorských druhoch a ich biotopoch;

b)

zabrániť značnému negatívnemu vplyvu na CME v rámci hlbokomorského rybolovu a zaistiť dlhodobú ochranu hlbokomorských populácií rýb;

c)

zabezpečiť, aby opatrenia Únie na udržateľné hospodárenie s hlbokomorskými populáciami rýb boli v súlade s rezolúciami Valného zhromaždenia OSN, najmä s rezolúciami č. 61/105 a č. 64/72.

a)

činnosti rybárskych plavidiel Únie a rybárskych plavidiel tretích krajín vo vodách Únie Severného mora, v severozápadných vodách a juhozápadných vodách, ako aj vo vodách Únie zóny IIa;

b)

činnosti rybárskych plavidiel Únie v medzinárodných vodách oblastí CECAF 34.1.1, 34.1.2 a 34.2.

a)

„zóny ICES“ sú zóny vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 218/2009 (12);

b)

„oblasti CECAF“ sú oblasti vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2009 (13);

c)

„regulačná oblasť NEAFC“ sú vody, na ktoré sa vzťahuje Dohovor o budúcej multilaterálnej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku, ktoré sa nachádzajú mimo vôd, na ktoré sa vzťahuje jurisdikcia zmluvných strán uvedeného dohovoru v oblasti rybárstva;

d)

„najzraniteľnejšie druhy“ sú hlbokomorské druhy uvedené v treťom stĺpci „Najzraniteľnejšie druhy x)“ tabuľky v prílohe I;

e)

„metier“ sú rybolovné činnosti zamerané na určité druhy prostredníctvom určitého výstroja v určitej oblasti;

f)

„hlbokomorský metier“ je metier so zameraním na hlbokomorské druhy v súlade s vymedzeniami ustanovenými v článku 5 ods. 2;

g)

„stredisko monitorovania rybolovu“ je operačné stredisko zriadené vlajkovým členským štátom, ktoré je vybavené počítačovým hardvérom a softvérom umožňujúcim automatické prijímanie, spracovanie a elektronické zasielanie údajov;

h)

„kontakty“ sú úlovky takých množstiev indikačných druhov CME, ktoré sú väčšie ako prahové hodnoty stanovené v prílohe IV;

i)

„nechcené úlovky“ sú náhodné úlovky morských organizmov, ktoré musia byť podľa článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 vylodené a započítané do kvót buď z dôvodu, že ich veľkosť nedosahuje minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, alebo preto, že sú väčšie než povolené množstvá podľa pravidiel upravujúcich zloženie úlovkov alebo vedľajšie úlovky;

j)

„indikátory CME“ sú indikátory zahrnuté v prílohe III;

k)

„existujúce hlbokomorské rybolovné oblasti“ sú časti oblasti uvedenej v článku 2 ods. 1 písm. a), v ktorých sa v predchádzajúcom období vykonávali hlbokomorské rybolovné činnosti a ktoré sú určené v súlade s článkom 7.

a)

ulovili aspoň 10 ton hlbokomorských druhov počas niektorého z troch kalendárnych rokov medzi rokmi 2009 – 2011 podľa toho, v ktorom roku sa dosiahla vyššia hodnota, a

b)

sú zaregistrované v niektorom z najvzdialenejších regiónov v zmysle článku 349 ZFEÚ uvedeného členského štátu, a v prípade, že úlovky hlbokomorských druhov každého takéhoto plavidla v niektorom z kalendárnych rokov medzi rokmi 2009 – 2011 predstavovali aspoň 10 % ich celkových ročných úlovkov podľa toho, v ktorom roku sa dosiahla vyššia hodnota.

a)

oblasť prieskumného rybolovu;

b)

maximálny počet plavidiel a maximálnu kapacitu;

c)

trvanie takéhoto rybolovu, ktoré nepresiahne jeden rok a ktoré sa môže raz predĺžiť;

d)

maximálny percentuálny podiel hlbokomorských druhov, ktoré sa môžu loviť v rámci prieskumného rybolovu, na celkovom povolenom výlove a

e)

zmierňujúce opatrenia, ktoré sa musia dodržať na ochranu CME.

a)

zapisujú každý záťah do lodného denníka v papierovej podobe do nového riadka, alebo

b)

ak sa na nich vzťahuje systém elektronického zaznamenávania a vykazovania, vytvárajú samostatné záznamy po každom záťahu.

a)

nesplnenie podmienok, ktoré sú stanovené v oprávnení na rybolov, pokiaľ ide o obmedzenia pri používaní výstroja, povolené oblastí činnosti alebo obmedzenia výlovu v súvislosti s druhmi, ktorých rybolov je povolený, alebo

b)

neprijatie odborného pozorovateľa na palubu alebo neumožnenie odberu vzoriek z výlovu na vedecké účely, ako sa uvádza v článku 16 tohto nariadenia.

a)

využívanie všetkých druhov rybárskeho výstroja v prípade rybolovu hlbokomorských druhov s mimoriadnym dôrazom na vplyv na najzraniteľnejšie druhy a na CME;

b)

plavidlá, ktoré začali používať výstroj s menším vplyvom na morské dno, a pokrok v oblasti prevencie, minimalizácie, a pokiaľ možno, odstránenia nechcených úlovkov;

c)

rozsah činnosti plavidiel v každom hlbokomorskom metieri;

d)

úplnosť a spoľahlivosť údajov, ktoré členské štáty poskytnú vedeckým orgánom na účely hodnotenia stavu populácií rýb alebo Komisii v prípade konkrétnych výziev na predkladanie údajov;

e)

hlbokomorské populácie, v prípade ktorých sa vedecké odporúčanie zlepšilo;

f)

účinnosť sprievodných opatrení na elimináciu odhadzovania úlovkov a zníženie množstva výlovu najzraniteľnejších druhov;

g)

kvalita posúdení vplyvu vykonaných podľa článku 8;

h)

počet plavidiel a prístavov v Únii, na ktoré má vykonávanie tohto nariadenia priamy vplyv;

i)

účinnosť opatrení prijatých na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti hlbokomorských populácií rýb a na zabránenie vedľajších úlovkov necieľových druhov, najmä vedľajších úlovkov najzraniteľnejších druhov;

j)

rozsah, v ktorom boli CME účinne chránené prostredníctvom obmedzenia povolených rybolovných činností na existujúce hlbokomorské rybolovné oblasti, pravidla vzdialenia a/alebo iných opatrení;

k)

uplatňovanie obmedzenia hĺbky na 800 metrov.

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/20

(1)

V nariadení Rady (EHS) č. 1192/69 (4) sa umožňuje členským štátom, aby poskytli 40 vymenovaným železničným podnikom kompenzácie za vyplatenie záväzkov, ktoré podniky v rámci iných druhov dopravy nemusia znášať. Výsledkom správneho uplatňovania pravidiel pre normalizáciu je oslobodenie členských štátov od povinností oznamovania štátnej pomoci.

(2)

Bol prijatý súbor právnych aktov Únie, ktorými sa trhy železničnej nákladnej dopravy a medzinárodnej železničnej osobnej dopravy otvorili hospodárskej súťaži a v prípade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ (5) sa zaviedli niektoré základné zásady, ku ktorým patrí to, že: železničné podniky sa majú riadiť podľa zásad, ktoré sa vzťahujú na komerčné spoločnosti; že subjekty, ktoré sú zodpovedné za prideľovanie kapacít a spoplatňovanie železničnej infraštruktúry, majú byť oddelené od subjektov, ktoré poskytujú železničné služby, a že ich účty majú byť oddelené; že všetky železničné podniky s licenciou v súlade s kritériami Únie majú mať prístup k železničnej infraštruktúre za spravodlivých a nediskriminačných podmienok; a že manažéri infraštruktúry môžu využívať financovanie zo strany štátu.

(3)

Nariadenie (EHS) č. 1192/69 nie je v súlade ani kompatibilné s legislatívnymi opatreniami, ktoré sú v súčasnosti platné. Predovšetkým v prostredí liberalizovaného trhu, kde železničné podniky priamo súťažia s vymenovanými železničnými podnikmi, nie je už vhodné zaobchádzať s týmito dvoma skupinami rozdielne.

(4)

S cieľom odstrániť nezrovnalosti v právnom poriadku Únie a aby sa prispelo k zjednodušeniu tým, že sa zruší právny akt, ktorý sa stal obsolétnym, je preto vhodné zrušiť nariadenie (EHS) č. 1192/69.

(5)

Členské štáty môžu vyplácať kompenzácie za náklady súvisiace so železničnými priecestiami podľa článku 8 smernice 2012/34/EÚ. Je však možné, že budú potrebovať čas na zmenu svojho vnútroštátneho práva a správnych predpisov s cieľom zohľadniť zrušenie nariadenia (EHS) č. 1192/69. Preto by toto zrušenie nemalo mať okamžitú účinnosť pre prípady, na ktoré sa vzťahuje príloha IV k nariadeniu (EHS) č. 1192/69,

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/22

(1)

Železničná doprava má potenciál rásť a zvyšovať svoj podiel v rámci používaných druhov dopravy a zohrávať významnú úlohu v udržateľnom systéme dopravy a mobility, vytvárajúc pritom nové investičné príležitosti a pracovné miesta. Rast v oblasti služieb železničnej osobnej dopravy však zaostáva za vývojom iných druhov dopravy.

(2)

Trh Únie so službami medzinárodnej železničnej osobnej dopravy je od roku 2010 otvorený hospodárskej súťaži. Niektoré členské štáty okrem toho otvorili hospodárskej súťaži svoje služby vnútroštátnej osobnej dopravy, a to buď zavedením práv otvoreného prístupu, alebo zavedením verejnej súťaže v prípade zmlúv o službách vo verejnom záujme, alebo obidvoma spôsobmi. Otvorenie trhu pre služby vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy by malo mať pozitívny vplyv na fungovanie jednotného európskeho železničného priestoru a viesť k skvalitneniu služieb pre používateľov.

(3)

Komisia vo svojej Bielej knihe o doprave z 28. marca 2011 oznámila svoj zámer dobudovať vnútorný trh so službami železničnej dopravy a odstrániť technické, správne a právne prekážky, ktoré bránia vstupu na trh železničnej dopravy.

(4)

Dobudovanie jednotného európskeho železničného priestoru by malo prispieť k rozvoju železničnej dopravy ako dôveryhodnej alternatívy k iným druhom dopravy, a to aj z hľadiska ceny a kvality.

(5)

Osobitným cieľom tohto nariadenia je zvýšiť kvalitu, transparentnosť, efektívnosť a výkonnosť služieb vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave.

(6)

Služby na cezhraničnej úrovni poskytované na základe zmlúv o službách vo verejnom záujme vrátane služieb verejnej dopravy, ktorými sa zabezpečujú miestne a regionálne dopravné potreby, by mali podliehať dohode príslušných orgánov členských štátov, na území ktorých sa tieto služby poskytujú.

(7)

Príslušné orgány by mali vymedziť špecifikácie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme vo verejnej osobnej doprave. Takéto špecifikácie by mali byť v súlade s cieľmi politiky, ako sa uvádza v dokumentoch týkajúcich sa politiky v oblasti verejnej dopravy v členských štátoch.

(8)

Prostredníctvom špecifikácií záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme vo verejnej osobnej doprave by sa podľa možnosti mali vytvárať pozitívne sieťové účinky, okrem iného pokiaľ ide o vyššiu kvalitu služieb, sociálnu a územnú súdržnosť alebo celkovú efektívnosť systému verejnej dopravy.

(9)

Záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme by mali byť v súlade s politikou v oblasti verejnej dopravy. To však príslušné orgány neoprávňuje prijať osobitnú sumu finančného krytia.

(10)

Pri príprave dokumentov týkajúcich sa politiky v oblasti verejnej dopravy by sa malo v súlade s vnútroštátnym právom konzultovať s príslušnými zainteresovanými stranami. K uvedeným zainteresovaným stranám by mohli patriť prevádzkovatelia dopravy, manažéri infraštruktúry, zamestnanecké organizácie a zástupcovia používateľov služieb verejnej dopravy.

(11)

V prípade zmlúv o službách vo verejnom záujme, ktoré nie sú zadané na základe verejnej súťaže, by za splnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme zo strany poskytovateľov služieb vo verejnom záujme mali platiť primerané úhrady, aby sa v súlade s požiadavkami stanovenými v politike v oblasti verejnej dopravy zabezpečila dlhodobá finančná udržateľnosť služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave. Konkrétne, takýmito úhradami by sa malo podporovať zachovanie alebo rozvoj efektívneho riadenia zo strany poskytovateľa služieb vo verejnom záujme a poskytovanie služieb osobnej dopravy dostatočne vysokého štandardu.

(12)

Členské štáty by v rámci vytvárania jednotného európskeho železničného priestoru mali zabezpečiť primeranú úroveň sociálnej ochrany zamestnancov poskytovateľov služieb vo verejnom záujme.

(13)

S cieľom primerane integrovať sociálne a pracovné požiadavky do postupov zadávania zmlúv o službách vo verejnom záujme v prípade služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave by poskytovatelia služieb vo verejnom záujme mali pri plnení zmlúv o službách vo verejnom záujme spĺňať požiadavky v oblasti sociálneho a pracovného práva, ktoré sa uplatňujú v členskom štáte, v ktorom sa zadala zmluva o službách vo verejnom záujme, a ktoré vyplývajú zo zákonov, iných právnych predpisov a rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie, a tiež uplatniteľných kolektívnych zmlúv, a to za predpokladu, že takéto vnútroštátne predpisy a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie.

(14)

Ak členské štáty vyžadujú, aby sa zamestnanci, ktorých prijal predchádzajúci poskytovateľ, presunuli k novo vybranému poskytovateľovi služieb vo verejnom záujme, takýmto zamestnancom by sa mali udeliť práva, na ktoré by mali nárok, ak by došlo k presunu v zmysle smernice Rady 2001/23/ES (4). Členské štáty by mali mať možnosť prijať takéto ustanovenia.

(15)

Príslušné orgány by mali všetkým zainteresovaným stranám sprístupniť relevantné informácie na vypracovanie ponúk v rámci verejných súťaží, pričom zabezpečia oprávnenú ochranu dôverných obchodných informácií.

(16)

Povinnosť príslušného orgánu poskytnúť všetkým zainteresovaným stranám informácie, ktoré sú nevyhnutné na vypracovanie ponuky v rámci verejnej súťaže, by sa nemala vzťahovať na vytvorenie dodatočných informácií, ak takéto informácie neexistujú.

(17)

S cieľom zohľadniť rôznorodosť územnej a politickej organizácie členských štátov môže zmluvu o službách vo verejnom záujme zadať príslušný orgán, ktorý pozostáva zo skupiny orgánov verejnej moci. Za týchto okolností by mali existovať jasné pravidlá stanovujúce príslušné úlohy každého z orgánov verejnej moci v procese zadávania zmlúv o službách vo verejnom záujme.

(18)

Vzhľadom na rôznorodosť administratívnych štruktúr v členských štátoch zostáva určenie toho, ktoré miestne orgány sú príslušné vo vzťahu k „mestským aglomeráciám“ a „vidieckym oblastiam“ v prípade zmlúv o poskytovaní služieb vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave zadávaných priamo skupinou príslušných miestnych orgánov, na uvážení členských štátov.

(19)

Zmluvy o službách vo verejnom záujme týkajúce sa služieb vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave by sa mali zadávať na základe verejnej súťaže, s výnimkou prípadov stanovených v tomto nariadení.

(20)

Verejné súťaže týkajúce sa zmlúv o službách vo verejnom záujme by mali byť otvorené všetkým poskytovateľom, mali by byť spravodlivé a mali by dodržiavať zásady transparentnosti a nediskriminácie.

(21)

Za výnimočných okolností, ak sa zmluvy o službách vo verejnom záujme týkajúce sa služieb vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave zadávajú na základe verejnej súťaže, je možné dočasne zadávať nové zmluvy priamo, aby sa zabezpečilo, že sa služby poskytujú spôsobom, ktorý je najviac nákladovo efektívny. Takéto zmluvy by sa nemali obnovovať s cieľom pokryť rovnaké alebo podobné záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme.

(22)

Ak po zverejnení zámeru organizovať verejnú súťaž prejaví záujem len jeden poskytovateľ, príslušné orgány môžu s týmto poskytovateľom začať rokovania s cieľom zadať zmluvu bez ďalšieho uverejnenia oznámenia o verejnej súťaži.

(23)

Minimálne prahové hodnoty v prípade priamo zadaných zmlúv o službách vo verejnom záujme by sa mali prispôsobiť s cieľom zohľadniť väčšie objemy a jednotkové náklady v prípade služieb vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave v porovnaní s inými druhmi dopravy, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (5). Vyššie prahové hodnoty by sa mali uplatňovať aj na služby vo verejnom záujme v osobnej doprave, v prípade ktorých železničná doprava predstavuje viac ako 50 % hodnoty dotknutých služieb.

(24)

Vytvorenie jednotného európskeho železničného priestoru si vyžaduje spoločné pravidlá zadávania zmlúv o službách vo verejnom záujme v tomto sektore, pričom je potrebné zohľadniť osobitné okolnosti každého členského štátu.

(25)

V prípade splnenia určitých podmienok týkajúcich sa povahy a štruktúry trhu železničnej dopravy alebo železničnej siete by príslušné orgány mali byť oprávnené zadať zmluvy o službách vo verejnom záujme týkajúce sa služieb vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave priamo, ak by takáto zmluva viedla k zvýšeniu kvality služieb alebo nákladovej efektívnosti, alebo k obom týmto aspektom.

(26)

Príslušné orgány môžu prijať opatrenia na zvýšenie hospodárskej súťaže medzi železničnými podnikmi obmedzením počtu zmlúv, ktoré zadajú jednému železničnému podniku.

(27)

Členské štáty by mali vo svojich právnych systémoch stanoviť možnosť, aby nezávislý subjekt mohol posúdiť rozhodnutia príslušného orgánu o priamom zadávaní zmlúv o službách vo verejnom záujme týkajúcich sa služieb vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave na základe prístupu založeného na posudzovaní výkonnosti. Mohlo by sa to vykonať ako súčasť súdneho preskúmania.

(28)

Príslušné orgány by mali pri príprave verejných súťaží zhodnotiť, či sú opatrenia potrebné na zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu k vhodným železničným koľajovým vozidlám. Príslušné orgány by mali túto hodnotiacu správu zverejniť.

(29)

V záujme umožnenia lepšie organizovanej odozvy trhu je potrebné zabezpečiť úplnú transparentnosť určitých kľúčových prvkov pripravovaných verejných súťaží v prípade zmlúv o službách vo verejnom záujme.

(30)

Nariadenie (ES) č. 1370/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 1 sa v odseku 2 dopĺňa tento pododsek:

„S výhradou dohody príslušných orgánov členských štátov, na území ktorých sa služby poskytujú, sa záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme môžu týkať služieb verejnej dopravy poskytovaných na cezhraničnej úrovni vrátane tých, ktorými sa zabezpečujú miestne a regionálne dopravné potreby.“

2.

V článku 2 sa vkladá toto písmeno:

3.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 2a

Špecifikácia záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme

1.   Príslušný orgán stanoví špecifikácie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme pre poskytovanie služieb verejnej osobnej dopravy a rozsah ich uplatňovania v súlade s článkom 2 písm. e). Zahŕňa to možnosť spájať služby, ktorých výnosy pokrývajú náklady, so službami, ktorých výnosy nepokrývajú náklady.

Pri stanovení uvedených špecifikácií a rozsahu ich uplatňovania príslušný orgán náležite rešpektuje zásadu proporcionality v súlade s právom Únie.

Špecifikácie musia byť v súlade s cieľmi politiky, ako sa uvádza v dokumentoch týkajúcich sa politiky v oblasti verejnej dopravy v členských štátoch.

Obsah a formát dokumentov týkajúcich sa politiky v oblasti verejnej dopravy a postupy konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami sa určia v súlade s vnútroštátnym právom.

2.   Prostredníctvom špecifikácií záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme a súvisiacej úhrady čistého finančného vplyvu týchto záväzkov sa:

4.

Článok 4 sa mení takto:

5.

Článok 5 sa mení takto:

6.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 5a

Železničné koľajové vozidlá

1.   Na účel začatia verejnej súťaže príslušné orgány zhodnotia, či sú potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného a nediskriminačného prístupu k vhodným železničným koľajovým vozidlám. V tomto hodnotení sa zohľadní skutočnosť, či sú na príslušnom trhu prítomné spoločnosti prenajímajúce železničné koľajové vozidlá alebo iní trhoví aktéri zabezpečujúci prenájom železničných koľajových vozidiel. Hodnotiaca správa sa zverejní.

2.   Príslušné orgány môžu v súlade s vnútroštátnym právom a v súlade s pravidlami o štátnej pomoci rozhodnúť, že prijmú primerané opatrenia na zabezpečenie účinného a nediskriminačného prístupu k vhodným železničným koľajovým vozidlám. Takéto opatrenia môžu zahŕňať:

3.   Ak sa železničné koľajové vozidlá sprístupňujú novému prevádzkovateľovi verejnej dopravy, príslušný orgán zahrnie do súťažných podkladov všetky dostupné informácie o nákladoch na údržbu železničných koľajových vozidiel a o ich fyzickom stave.“

7.

V článku 6 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Každá úhrada súvisiaca so všeobecným pravidlom alebo zmluvou o službách vo verejnom záujme musí byť v súlade s článkom 4 bez ohľadu na spôsob zadania zmluvy. Každá úhrada akejkoľvek povahy súvisiaca so zmluvou o službách vo verejnom záujme nezadanou podľa článku 5 ods. 1, 3 alebo 3b alebo súvisiaca so všeobecným pravidlom musí byť okrem toho v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe.“

8.

Článok 7 sa mení takto:

9.

Článok 8 sa mení takto:

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/32

(1)

Článok 136 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (2) v záujme uľahčenia obchodných tokov vylučuje uplatňovanie niektorých ustanovení uvedeného nariadenia na tovar, ktorý dočasne opustil colné územie Únie, keď sa prepravoval medzi dvoma prístavmi alebo letiskami Únie bez zastavenia mimo colného územia Únie. Uvedenými ustanoveniami sa upravuje povinnosť podávať predbežné colné vyhlásenie o vstupe, povinnosť oznámiť príchod námorného plavidla alebo lietadla, povinnosť prepraviť tovar na určité miesta a predložiť ho colným orgánom na mieste, kde sa vykladá alebo prekladá, a dočasné uskladnenie.

(2)

V dôsledku uvedeného vylúčenia neexistuje žiadny právny základ na to, aby sa vyžadovalo predloženie tovaru, ktorý sa vykladá alebo prekladá, na mieste, kde tovar opätovne vstupuje na colné územie Únie po tom, ako toto územie dočasne opustil. Bez takéhoto predloženia môže byť pre colné orgány ťažšie zabezpečiť dohľad nad týmto tovarom, a tak existuje riziko, že sa jednak správne nevyberie dovozné clo a iné platby, a jednak sa správne neuplatnia nefiškálne opatrenia, ako sú napríklad veterinárne a rastlinolekárske kontroly.

(3)

Článok 136 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 by sa preto mal zmeniť, aby sa zohľadnili jednotlivé situácie tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, ako aj tovaru Únie.

(4)

Na to, aby sa zaistil účinný colný dohľad nad tovarom, ktorý nie je tovarom Únie, by sa ustanovenia upravujúce povinnosť prepraviť tovar na určité miesta, predložiť ho colným orgánom pri vykládke alebo prekládke a čakať na súhlas pred vykládkou alebo prekládkou, ako aj ustanovenia upravujúce dočasné uskladnenie mali naďalej uplatňovať na tovar, ktorý nie je tovarom Únie. Článok 136 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 by sa preto mal zmeniť tak, aby stanovil, že vo vzťahu k tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, sú vylúčené len pravidlá upravujúce povinnosť podávať predbežné colné vyhlásenie o vstupe a povinnosť oznámiť príchod námorného plavidla alebo lietadla.

(5)

V záujme zaistenia účinného dohľadu nad tovarom Únie by sa v článku 136 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 malo rozlišovať medzi situáciou tovaru Únie, ktorého colný status sa musí preukázať podľa článku 153 ods. 2 uvedeného nariadenia, a tovaru Únie, ktorý si zachoval svoj status na základe článku 155 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(6)

Pokiaľ ide o tovar Únie, ktorého status sa musí preukázať podľa článku 153 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, vylúčiť by sa malo iba uplatňovanie pravidiel upravujúcich povinnosť podávať predbežné colné vyhlásenie o vstupe a povinnosť oznámiť príchod námorného plavidla alebo lietadla, čím sa umožní primeraný colný dohľad.

(7)

Pravidlá stanovené v článku 139 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 upravujúce povinnosť predložiť tovar colným orgánom pri vykládke alebo prekládke a povinnosť čakať na súhlas pred vykládkou alebo prekládkou tovaru podľa článku 140 uvedeného nariadenia by sa nemali vzťahovať ani na tovar Únie, ktorý si zachoval svoj status na základe článku 155 ods. 2 uvedeného nariadenia vzhľadom na to, že aj keď tovar dočasne opustil colné územie Únie, jeho status sa nezmenil a nie je potrebné ho preukázať.

(8)

Odkazy v článku 136 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 na článok 135 ods. 1 a článok 137 uvedeného nariadenia by sa mali vypustiť s cieľom uložiť osobe, ktorá prepravuje tovar na colné územie Únie, povinnosť prepraviť ho na miesto určené colnými orgánmi, aby tieto orgány mali v prípade potreby možnosť skontrolovať, či ide o tovar Únie alebo o tovar, ktorý nie je tovarom Únie.

(9)

Odkaz v článku 136 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 na článok 141 uvedeného nariadenia by sa mal vypustiť, aby bolo jasné, že článok 141 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý vylučuje uplatňovanie určitých ustanovení na tovar prepravovaný v colnom režime tranzit, sa uplatňuje aj vtedy, keď tovar opätovne vstupuje na colné územie Únie po tom, ako ho dočasne opustil po priamej trase po mori alebo letecky.

(10)

Odkaz v článku 136 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 na články 144 až 149 uvedeného nariadenia týkajúce sa dočasného uskladnenia by sa mal takisto vypustiť. I keď sa pravidlá stanovené v uvedených článkoch neuplatňujú na tovar Únie, mali by sa uplatňovať na tovar, ktorý nie je tovarom Únie. V tomto ohľade by sa mal článok 136 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, aby sa zaistilo vykonávanie účinného dohľadu nad tovarom bez ďalšieho odkladu,

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/35

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 (2) sa zaviedol súbor opatrení zameraných na posilnenie ochrany investorov a znovuobnovenie dôvery spotrebiteľov v odvetvie finančných služieb zvýšením transparentnosti retailového investičného trhu. Od tvorcov štrukturalizovaných retailových investičných produktov a investičných produktov založených na poistení sa v nariadení vyžaduje, aby vypracovali dokument s kľúčovými informáciami (ďalej len „DKI“).

(2)

Nariadením (EÚ) č. 1286/2014 sa splnomocňuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3), Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (4) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5), aby vypracovali regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovujú prvky DKI.

(3)

Komisia prijala 30. júna 2016 delegované nariadenie, ktorým sa dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1286/2014 (6) (ďalej len „delegované nariadenie“), v ktorom sa stanovuje spôsob prezentácie a obsah DKI a jeho štandardizovaný formát, metodika, na ktorej sa bude zakladať prezentácia rizík a výnosov a výpočet nákladov, podmienky a minimálna frekvencia preskúmavania informácií obsiahnutých v DKI a podmienky pre splnenie požiadavky poskytnúť DKI retailovým investorom.

(4)

Európsky parlament vzniesol 14. septembra 2016 námietku voči delegovanému nariadeniu, ktoré Komisia prijala 30. júna 2016, a spolu s veľkou väčšinou členských štátov vyzval na odklad dátumu začatia uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1286/2014.

(5)

Odklad o 12 mesiacov poskytne dotknutým stranám dodatočný čas na dodržiavanie nových požiadaviek. Vzhľadom na mimoriadne okolnosti je vhodné a opodstatnené, aby sa nariadenie (EÚ) č. 1286/2014 zodpovedajúcim spôsobom zmenilo.

(6)

Vzhľadom na veľmi krátke časové obdobie, ktoré zostáva do začatia uplatňovania ustanovení stanovených v nariadení (EÚ) č. 1286/2014, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť okamžite.

(7)

V tomto prípade je preto takisto odôvodnené uplatniť výnimku pre naliehavé prípady stanovenú v článku 4 Protokolu (č. 1) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/37

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES (3) sa viackrát podstatným spôsobom menila (4). Vzhľadom na nové zmeny by sa v záujme prehľadnosti mala uvedená smernica prepracovať.

(2)

Na vnútornom trhu by inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „IZDZ“) mali mať možnosť fungovať v iných členských štátoch za súčasného zabezpečenia vysokej úrovne ochrany a bezpečnosti členov zamestnaneckých dôchodkových plánov a poberateľov dávok.

(3)

Cieľom tejto smernice je stanoviť minimálnu úroveň harmonizácie, pričom by sa tým nemalo brániť členským štátom, aby zachovali alebo zaviedli ďalšie ustanovenia v záujme ochrany členov zamestnaneckých dôchodkových plánov a poberateľov dávok za predpokladu, že takéto ustanovenia sú v súlade s povinnosťami členských štátov vyplývajúcimi z práva Únie. Táto smernica sa netýka otázok vnútroštátneho sociálneho a pracovného práva, právnych predpisov v daňovej alebo zmluvnej oblasti či primeranosti dôchodkového zabezpečenia v členských štátoch.

(4)

Aby sa uľahčila mobilita pracovníkov medzi členskými štátmi, cieľom tejto smernice je zaručenie dobrého riadenia a správy, poskytovania informácií členom dôchodkového plánu a transparentnosti a bezpečnosti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

(5)

Spôsob organizácie a regulácie IZDZ sa medzi členskými štátmi výrazne líši. Tak IZDZ, ako aj životné poisťovne spravujú zamestnanecké dôchodkové plány. V prípade IZDZ preto nie je vhodné, aby sa prijal jednotný prístup. Komisia a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (5) by vo svojich činnostiach mali zohľadňovať rôzne zaužívané postupy členských štátov a konať bez toho, aby bolo v súvislosti s organizáciou IZDZ dotknuté vnútroštátne sociálne a pracovné právo.

(6)

Smernica 2003/41/ES predstavovala prvý legislatívny krok na ceste k vnútornému trhu so zamestnaneckými dôchodkovými plánmi organizovanými na úrovni Únie. Skutočný vnútorný trh so zamestnaneckými dôchodkovými plánmi zostáva rozhodujúcim faktorom pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Únii, ako aj pre riešenie problému starnutia spoločnosti. Uvedená smernica z roku 2003 nebola podstatne zmenená tak, aby zaviedla moderný systém riadenia rizík pre IZDZ. Vhodná regulácia a dohľad na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni sú aj naďalej dôležité pre rozvoj bezpečného a zabezpečeného zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vo všetkých členských štátoch.

(7)

IZDZ by vo všeobecnosti, ak je to relevantné, mali, brať do úvahy cieľ, ktorým je zabezpečenie medzigeneračnej rovnováhy zamestnaneckých dôchodkových plánov, a to tak, že sa budú zameriavať na spravodlivé rozdelenie rizík a prínosov medzi generáciami v rámci zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

(8)

Je potrebné prijať vhodné opatrenia s cieľom dosiahnuť ďalšie zlepšenie doplnkového súkromného dôchodkového sporenia, akými sú aj zamestnanecké dôchodkové plány. Je to dôležité, pretože systémy sociálneho zabezpečenia sa dostávajú pod rastúci tlak, čo znamená, že sa bude čoraz viac spoliehať na zamestnanecké dôchodky, ako doplnok dávok z iných systémov dôchodkového zabezpečenia. IZDZ zohrávajú dôležitú úlohu v dlhodobom financovaní hospodárstva Únie a pri poskytovaní zabezpečených dôchodkov občanom. Sú dôležitým odvetvím hospodárstva Únie, pričom spravujú aktíva v hodnote 2,5 bilióna EUR v mene približne 75 miliónov členov a poberateľov dávok. Zamestnanecké dôchodky by sa mali zlepšiť, avšak bez toho, aby sa spochybňoval kľúčový význam dôchodkových systémov sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o bezpečnú, trvalú a účinnú sociálnu ochranu, ktorá by mala zaručiť slušný životný štandard v starobe a preto by mala byť ústredným bodom cieľa, ktorým je posilnenie európskych sociálnych modelov.

(9)

Zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie je vzhľadom na demografický vývoj v Únii a situáciu národných rozpočtov hodnotným doplnkom dôchodkových systémov sociálneho zabezpečenia. Odolný dôchodkový systém zahrňuje rôznorodú paletu produktov, rozmanitosť inštitúcií, ako aj účinné a efektívne postupy dohľadu.

(10)

Členské štáty by mali chrániť pracujúcich pred chudobou v starobe a propagovať doplnkové dôchodkové plány prepojené s pracovnými zmluvami ako doplnkové krytie verejných dôchodkov.

(11)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, slobodu podnikania, vlastnícke právo, právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie a právo na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov predovšetkým zabezpečovaním vyššej úrovne transparentnosti dôchodkového zabezpečenia, informovaného finančného plánovania osobných finančných rezerv a odchodu do dôchodku, ako aj uľahčením cezhraničnej aktivity IZDZ a cezhraničných prevodov dôchodkových plánov. Táto smernica sa má uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(12)

Uľahčenie cezhraničnej činnosti inštitúcií IZDZ a cezhraničného prevodu dôchodkových plánov objasnením príslušných postupov a odstránením zbytočných prekážok by mohlo mať predovšetkým pozitívny vplyv na dotknuté podniky a ich zamestnancov bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte pracujú, a to prostredníctvom centralizácie riadenia poskytovaných dôchodkových služieb.

(13)

Cezhraničná činnosť IZDZ by nemala byť v rozpore s vnútroštátnym sociálnym a pracovným právom vzťahujúcim sa na oblasť zamestnaneckých dôchodkových plánov hostiteľského členského štátu, ktoré sa uplatňuje na vzťah medzi podnikom, ktorý ponúka dôchodkový plán (ďalej len „prispievajúci podnik“) a členmi a poberateľmi dávok. Cezhraničná činnosť a cezhraničný prevod dôchodkových plánov sú odlišné a mali by sa riadiť rozličnými ustanoveniami. V prípade, že cezhraničný prevod dôchodkového plánu vedie k cezhraničnej činnosti, mali by sa uplatňovať ustanovenia pre cezhraničnú činnosť.

(14)

Ak prispievajúci podnik a IZDZ sídlia v tom istom členskom štáte, potom samotná skutočnosť, že členovia dôchodkového plánu alebo poberatelia dávok z dôchodkového plánu majú bydlisko v inom členskom štáte, nepredstavuje cezhraničnú činnosť.

(15)

Členské štáty by mali zohľadňovať potrebu chrániť dôchodkové práva pracovníkov, ktorí boli dočasne vyslaní na prácu do iného členského štátu.

(16)

Napriek tomu, že smernica 2003/41/ES nadobudla účinnosť, cezhraničná činnosť sa obmedzila z dôvodu rozdielov vo vnútroštátnom sociálnom a pracovnom práve. Navyše pretrvávajú dôležité prekážky obozretnosti, z dôvodu ktorých je prevádzkovanie cezhraničných dôchodkových plánov pre IZDZ príliš drahé. Okrem toho je potrebné zlepšiť súčasnú minimálnu úroveň ochrany členov a poberateľov dávok. Je to o to dôležitejšie, nakoľko dlhovekosť a trhové riziká sú vo zvýšenej miere znášané členmi a poberateľmi dávok než IZDZ alebo prispievajúcim podnikom. Okrem toho je potrebné posilniť súčasnú minimálnu úroveň informovanosti členov a poberateľov dávok.

(17)

Pravidlá obozretnosti stanovené v tejto smernici sú určené na zaručenie vysokého stupňa bezpečnosti pre všetkých budúcich dôchodcov zavedením prísnych štandardov dohľadu a na pripravenie zdravého, obozretného a efektívneho spravovania zamestnaneckých dôchodkových plánov.

(18)

IZDZ by mali byť úplne oddelené od každého prispievajúceho podniku a mali by fungovať na fondovom princípe na účel, ktorým je poskytovanie dôchodkov. IZDZ, ktoré fungujú na tento jediný účel by mali mať slobodu poskytovania služieb a slobodu investovania, podliehajúc iba koordinovaným požiadavkám obozretnosti, bez ohľadu na to, či sa takéto IZDZ považujú za právne subjekty.

(19)

V súlade so zásadou subsidiarity by si členské štáty mali ponechať plnú zodpovednosť za organizovanie svojich dôchodkových plánov aj za rozhodovanie o úlohe každého z troch pilierov dôchodkového systému v jednotlivých členských štátoch. V súvislosti s druhým pilierom by si mali tiež ponechať plnú zodpovednosť za úlohu a funkcie rôznych inštitúcií, ktoré poskytujú zamestnanecké dôchodky, ako sú celoodvetvové dôchodkové fondy jednotlivých odvetví priemyslu, dôchodkové fondy spoločností a životné poisťovne. Zámerom tejto smernice nie je spochybniť túto výsadu členských štátov, ale skôr ich nabádať na budovanie primeraného, bezpečného a udržateľného zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a na uľahčenie cezhraničnej činnosti.

(20)

Vzhľadom na potrebu ďalšieho zlepšenia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia by Komisia mala na úrovni Únie vytvoriť významnú pridanú hodnotu tým, že podnikne ďalšie kroky na podporu spolupráce členských štátov so sociálnymi partnermi pri zlepšovaní dôchodkových plánov druhého piliera a že vytvorí expertnú skupinu na vysokej úrovni na posilnenie dôchodkových úspor druhého piliera v členských štátoch, vrátane výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi, najmä čo sa týka cezhraničnej činnosti.

(21)

Vnútroštátne predpisy týkajúce sa účasti samostatne zárobkovo činných osôb v IZDZ sú odlišné. V niektorých členských štátoch IZDZ môžu fungovať na základe dohôd s odvetvovými zväzmi, ktorých členovia konajú z pozície samostatne zárobkovo činných osôb alebo priamo so samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnancami. V niektorých členských štátoch sa samostatne zárobkovo činná osoba môže stať aj členom IZDZ, ak táto samostatne zárobkovo činná osoba koná ako zamestnávateľ alebo poskytuje podniku profesionálne služby. V niektorých členských štátoch sa samostatne zárobkovo činné osoby nemôžu prihlásiť do IZDZ, ak nie sú splnené určité požiadavky vrátane požiadaviek, ktoré ukladá sociálne a pracovné právo.

(22)

Inštitúcie spravujúce systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú už koordinované na úrovni Únie, by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Mala by sa však vziať do úvahy osobitosť IZDZ, ktoré v jednom členskom štáte spravujú systémy sociálneho zabezpečenia aj zamestnaneckých dôchodkových plánov.

(23)

Táto smernica sa nevzťahuje na inštitúcie fungujúce na zásade kapitálového financovania v rámci povinných systémov sociálneho zabezpečenia.

(24)

Finančné inštitúcie, ktoré už využívajú právny rámec Únie, by sa vo všeobecnosti mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Takéto inštitúcie môžu však v niektorých prípadoch ponúkať služby v súvislosti so zamestnaneckými dôchodkami, preto je dôležité, aby sa zabezpečilo, že táto smernica nepovedie k narušeniu hospodárskej súťaže. Takýmto narušeniam možno predísť tak, že sa uplatnia požiadavky obozretnosti tejto smernice na podnikanie životných poisťovní v oblasti zamestnaneckých dôchodkov v súlade s článkom 2 ods. 3 písm. a) bodom i) až iii) a s článkom 2 ods. 3 písm. b) bodmi ii) až iv) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (6). Komisia by mala takisto starostlivo monitorovať situáciu na trhu zamestnaneckých dôchodkov a posudzovať možnosť rozšírenia dobrovoľného uplatňovania tejto smernice na ostatné regulované finančné inštitúcie.

(25)

IZDZ sa zameriavajú na to, aby zaručili finančnú istotu v dôchodku, preto by dôchodkové dávky, ktoré vyplácajú, mali mať vo všeobecnosti formu doživotných platieb, platieb, ktoré sa majú vyplácať dočasne, jednorazových platieb alebo akúkoľvek kombináciu uvedených platieb.

(26)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím nedostali do rizika chudoby a mohli mať slušnú životnú úroveň. Dôležitým aspektom boja proti chudobe a neistote medzi staršími ľuďmi je primerané pokrytie biometrických rizík v ustanoveniach o zamestnaneckých dôchodkoch. Pri stanovovaní dôchodkového plánu by zamestnávatelia a zamestnanci alebo ich príslušní zástupcovia mali zvážiť možnosť dôchodkového plánu vrátane zabezpečenia pokrytia rizika dlhovekosti a rizík zdravotného postihnutia z povolania, ako aj zabezpečenia pozostalých rodinných príslušníkov.

(27)

Poskytnutie možnosti členským štátom na vylúčenie z rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych vykonávacích predpisov IZDZ, ktoré prevádzkujú dôchodkové plány, ktoré majú spolu celkovo menej než 100 členov, môže v uvedených členských štátoch uľahčiť dohľad bez toho, aby sa narušilo riadne fungovanie vnútorného trhu v tejto oblasti. Týmto by sa však nemalo porušiť právo takýchto IZDZ na vymenovanie investičných správcov zriadených a riadne oprávnených v inom členskom štáte na spravovanie ich investičného portfólia, a uschovávateľov alebo depozitárov zriadených a riadne oprávnených v inom členskom štáte na úschovu ich aktív. Členské štáty by mali v každom prípade uplatňovať určité ustanovenia týkajúce sa investičných pravidiel a systému riadenia a správy na tie IZDZ, ktoré prevádzkujú dôchodkové plány, ktoré majú celkovo viac než 15 členov.

(28)

Inštitúcie ako „Unterstützungskassen“ v Nemecku, kde členovia nemajú zákonné práva na dávky v určitej výške a kde sú ich záujmy chránené povinným zákonným poistením proti platobnej neschopnosti, by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(29)

V záujme ochrany členov a poberateľov dávok by IZDZ mali obmedziť svoje činnosti na tie, ktoré sú uvedené v tejto smernici a na tie, ktoré z nich vyplývajú.

(30)

V prípade konkurzu prispievajúceho podniku členom hrozí strata práce aj získaných dôchodkových práv. Preto je potrebné zabezpečiť jasné oddelenie medzi prispievajúcim podnikom a IZDZ a stanovenie minimálnych štandardov obozretnosti na ochranu členov. Prístup IZDZ k plánom ochrany dôchodkov alebo podobným mechanizmom, ktoré chránia nadobudnuté nároky členov a poberateľov dávok proti riziku zlyhania prispievajúceho podniku, by sa mal vziať do úvahy pri stanovovaní takýchto štandardov.

(31)

Fungovanie a dohľad nad IZDZ v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líšia. V niektorých členských štátoch sa dohľad môže vykonávať nielen nad samotnou IZDZ, ale aj nad subjektmi alebo spoločnosťami, ktoré sú oprávnené spravovať takéto IZDZ. Členské štáty by mali mať možnosť zohľadňovať takúto osobitosť, ak sú účinne splnené požiadavky stanovené v tejto smernici. Členské štáty by mali takisto mať možnosť umožniť poisťovniam a iným finančným subjektom spravovať IZDZ.

(32)

IZDZ sú dôchodkové inštitúcie so sociálnym poslaním, ktoré poskytujú finančné služby. Zodpovedajú za poskytovanie zamestnaneckých dôchodkov, a preto by mali spĺňať určité minimálne štandardy obozretnosti vzhľadom na svoje činnosti a podmienky fungovania, pri zohľadnení vnútroštátnych pravidiel a tradícií. K takýmto inštitúciám by sa však nemalo pristupovať len ako k poskytovateľom finančných služieb. Hlavnými zásadami tejto smernice by malo byť primerané uznanie a podpora ich sociálnej funkcie a trojstranného vzťahu medzi zamestnancom, zamestnávateľom a IZDZ.

(33)

Ak IZDZ v súlade s vnútroštátnym právom spravujú dôchodkové fondy, ktoré nemajú právnu subjektivitu a skladajú sa z dôchodkových plánov jednotlivých členov, ktorých aktíva sú oddelené od aktív inštitúcie IZDZ, potom by členské štáty mali mať možnosť považovať každý dôchodkový fond za samostatný dôchodkový plán v zmysle tejto smernice.

(34)

Vzhľadom na veľký počet IZDZ v niektorých členských štátoch, že je potrebné nájsť pragmatické riešenie, vo vzťahu k poskytovaniu predchádzajúceho povolenia IZDZ. Ak však IORP chce spravovať dôchodkový plán v inom členskom štáte, malo by byť vyžadované predchádzajúce povolenie, ktoré udeľuje príslušný orgán v domovskom členskom štáte.

(35)

Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne sociálne a pracovné právo týkajúce sa organizovania dôchodkových systémov vrátane povinného členstva a výsledkov dohôd kolektívneho vyjednávania, IZDZ by mali mať možnosť poskytovať služby v iných členských štátoch na základe povolenia, ktoré vydáva príslušný orgán domovského členského štátu IZDZ. IZDZ by mali mať povolené prijímať príspevky od podnikov nachádzajúcich sa v ktoromkoľvek členskom štáte a prevádzkovať dôchodkové plány, ktoré majú členov vo viacerých členských štátoch. Toto by potenciálne viedlo k výrazným úsporám z rozsahu pre takéto IZDZ, k zvýšeniu konkurencieschopnosti priemyslu Únie a uľahčeniu mobility pracovných síl.

(36)

Výkon práva IZDZ so sídlom v jednom členskom štáte spravovať zamestnanecký dôchodkový plán, ktorý bol zmluvne uzatvorený v inom členskom štáte, by mal plne rešpektovať ustanovenia sociálneho a pracovného práva platného v hostiteľskom členskom štáte, ak ide o zamestnanecké dôchodkové plány, napríklad definovanie a výplata dôchodkových dávok a podmienky prevoditeľnosti dôchodkových práv. Mal by sa objasniť rozsah pôsobnosti pravidiel obozretnosti, aby sa zabezpečila právna istota cezhraničných činností IZDZ.

(37)

IZDZ by mali mať možnosť cezhranične prevádzať dôchodkové plány do iných IZDZ v rámci Únie, aby sa uľahčila organizácia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na úrovni Únie. Prevody by mali podliehať povoleniu príslušného orgánu domovského členského štátu prijímajúcej IZDZ potom, ako uvedený príslušný orgán získal súhlas príslušného orgánu domovského členského štátu IZDZ, ktorá prevádza dôchodkový plán. Prevod a jeho podmienky by mala vopred schvaľovať väčšina členov a poberateľov dávok, prípadne väčšina ich zástupcov, ako napríklad správcovia plánu založeného na truste.

(38)

V prípade prevodu časti dôchodkového plánu by sa mala zabezpečiť životaschopnosť prevedenej časti a zostávajúcej časti dôchodkového plánu a práva všetkých členov a poberateľov dávok by sa mali primerane chrániť po prevode tým, že sa vyžaduje, aby prevádzajúca aj prijímajúca IZDZ mali dostatočné a primerané aktíva na technické rezervy na prevedenú a zostávajúcu časť plánu.

(39)

V záujme uľahčenia koordinácie postupov dohľadu EIOPA môže požadovať informácie od príslušných orgánov v súlade s právomocami, ktoré boli na neho prenesené nariadením (EÚ) č. 1094/2010. Okrem toho v prípade úplného alebo čiastočného cezhraničného prevodu dôchodkového plánu, ak neexistuje dohoda medzi dotknutými príslušnými orgánmi EIOPA by mal mať možnosť zabezpečiť mediáciu.

(40)

Obozretný výpočet poistných rezerv je základnou podmienkou na zabezpečenie splnenia povinností vyplácať dôchodky tak z krátkodobého, ako aj dlhodobého hľadiska. Technické rezervy by sa mali vypočítať podľa uznávaných metód poistnej matematiky a mal by ich overovať poistný matematik alebo iný odborník v uvedenej oblasti. Najvyššie úrokové sadzby by sa mali zvoliť obozretne podľa príslušných vnútroštátnych pravidiel. Minimálna výška technických rezerv by mala stačiť na pokračujúce vyplácanie dôchodkov, ktoré sa už vyplácajú poberateľom dávok, a mali by sa do nej premietnuť aj záväzky vznikajúce z nadobudnutých dôchodkových práv členov. Poistno-matematickú funkciu by mali vykonávať osoby, ktoré majú znalosti v oblasti poistnej a finančnej matematiky primerané veľkosti, povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti IZDZ a ktoré sú schopné preukázať svoje náležité skúsenosti zodpovedajúce platným odborným kvalifikáciám alebo iným normám.

(41)

Riziká, ktoré IZDZ pokrývajú, sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia. Domovské členské štáty by preto mali mať možnosť výpočtu technických rezerv podľa ďalších a podrobnejších pravidiel než sú tie, ktoré sú uvedené v tejto smernici.

(42)

Dostatočné a primerané aktíva na pokrytie poistných rezerv by sa mali požadovať na ochranu záujmov členov dôchodkového plánu a poberateľov dávok z dôchodkového plánu, ak sa sponzorujúci subjekt stane insolventným.

(43)

V záujme podpory rovnakých podmienok pre domáce a cezhraničné IZDZ by členské štáty mali brať do úvahy požiadavky na financovanie domácich aj cezhraničných IZDZ.

(44)

V mnohých prípadoch by to mohol byť prispievajúci podnik, a nie IZDZ samotná, ktorý by pokryl biometrické riziko alebo zaručil určité dávky alebo investičné plnenie. V niektorých prípadoch je to však samotná IZDZ, ktorá poskytuje takéto pokrytie alebo záruky, a záväzky prispievajúceho podniku sa vo všeobecnosti vyčerpajú platením potrebných príspevkov. Za uvedených okolností by príslušná IZDZ mala mať vlastné zdroje založené na hodnote technických rezerv a rizikového kapitálu.

(45)

IZDZ sú investori s veľmi dlhým investičným horizontom. Aktíva, ktoré vlastnia IZDZ sa vo všeobecnosti nemôžu umoriť na iný účel ako na poskytovanie dôchodkov. Ďalej na to, aby IZDZ primerane chránili práva členov a poberateľov dávok, mali by si zvoliť také umiestnenie aktív, ktoré presne vyhovuje charakteru a trvaniu ich záväzkov. Preto sa vyžaduje efektívny dohľad ako aj prístup k pravidlám investovania, ktorý umožňuje IZDZ dostatočnú pružnosť, aby rozhodli o najistejšej a najefektívnejšej investičnej politike a ktorý ich zaväzuje konať obozretne. Dodržiavanie zásady obozretnosti si preto vyžaduje investičnú politiku upravenú podľa štruktúry členov jednotlivých IZDZ.

(46)

Stanovením zásady obozretnosti ako základnej zásady kapitálového investovania a umožnením, aby IZDZ fungovali cezhranične, sa podporuje presmerovanie úspor do oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, čím sa prispieva k hospodárskemu a spoločenskému pokroku.

(47)

Metódy a prax dohľadu sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Členské štáty by preto mali dostať určitú voľnosť, čo sa týka presných pravidiel investovania, ktoré chcú uložiť IZDZ nachádzajúcim sa na ich území. Uvedené pravidlá by však nemali obmedzovať voľný pohyb kapitálu, ak to nie je odôvodnené z dôvodov obozretnosti.

(48)

Táto smernica by mala IZDZ zabezpečiť primeranú úroveň slobody investovania. IZDZ ako investori s veľmi dlhým investičným horizontom s nízkymi rizikami likvidity majú možnosť investovať do nelikvidných aktív ako akcie a do iných nástrojov, ktoré majú dlhodobý ekonomický profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, v multilaterálnych obchodných systémoch (ďalej len „MTF“) alebo organizovaných obchodných systémoch (ďalej len „OTF“) v rámci limitov obozretnosti. Môžu tiež využívať výhody medzinárodnej diverzifikácie. Investovanie do akcií v iných menách, než sú meny, v ktorých majú záväzky, a do iných nástrojov, ktoré majú dlhodobý ekonomický profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, v MTF alebo OTF by sa preto nemalo obmedzovať z iných než dôvodov obozretnosti, a to v súlade so zásadou obozretnosti na ochranu záujmov členov a poberateľov dávok.

(49)

Chápanie toho, čo predstavujú nástroje s dlhodobým ekonomickým profilom, je široké. Takéto nástroje sú neprevoditeľnými cennými papiermi, a preto nemajú prístup k likvidite sekundárnych trhov. Často si vyžadujú záväzky na pevne určený čas, ktoré obmedzujú ich obchodovateľnosť a mali by sa chápať tak, že zahŕňajú účasť a dlhové nástroje a pôžičky v nekótovaných podnikoch, ktoré sú im poskytnuté. Nekótované podniky zahŕňajú projekty infraštruktúry, rozvíjajúce sa nekótované spoločnosti, nehnuteľnosti alebo iné aktíva, ktoré by mohli byť vhodné na dlhodobé investičné účely. Nekótovanými aktívami sú často nízkouhlíkové projekty infraštruktúry a projekty infraštruktúry odolné voči zmene klímy, ktorých financovanie závisí od dlhodobých úverov.

(50)

IZDZ by mali mať možnosť investovať v iných členských štátoch v súlade s pravidlami stanovenými v ich domovských členských štátoch v záujme zníženia nákladov na cezhraničnú činnosť. Preto by hostiteľské členské štáty nemali stanovovať dodatočné investičné požiadavky na IZDZ nachádzajúce sa v iných členských štátoch.

(51)

Jednotlivci musia mať jasný prehľad o svojich dôchodkových právach vyplývajúcich z povinných a zamestnaneckých dôchodkových plánov, najmä ak tieto práva nadobudli vo viac ako jednom členskom štáte. Uvedený prehľad možno dosiahnuť vytvorením služieb na sledovanie dôchodkov v rámci Únie podobných tým, ktoré sa už zriadili v členských štátoch v nadväznosti na bielu knihu Komisie zo 16. februára 2012 s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky, ktorá podporuje rozvoj takýchto služieb.

(52)

Niektoré riziká nemožno zmenšiť kvantitatívnymi požiadavkami premietnutými do technických rezerv a finančných požiadaviek, možno ich však vhodne riešiť požiadavkami na riadenie a správu. Na primerané riadenie rizika a ochranu členov a poberateľov dávok je preto veľmi dôležité, aby sa zabezpečil účinný systém riadenia a správy. Takéto systémy by mali byť primerané veľkosti, povahe, rozsahu a zložitosti činností IZDZ.

(53)

Politiky odmeňovania, ktoré podnecujú nadmerne rizikové správanie, môžu narušiť správne a účinné riadenie rizík IZDZ. Zásady a požiadavky na zverejňovanie politík odmeňovania, ktoré sa vzťahujú na iné druhy finančných inštitúcií Únie, by sa mali uplatňovať aj na IZDZ, pričom by sa však mala zohľadniť konkrétna štruktúra správy uvedených IZDZ v porovnaní s inými finančnými inštitúciami, ako aj potreba zohľadniť veľkosť, charakter, rozsah a zložitosť činností IZDZ.

(54)

Kľúčovou funkciou je schopnosť plniť konkrétne úlohy riadenia a správy. IZDZ by mali mať dostatočnú kapacitu na vykonávanie funkcie riadenia rizík, funkcie vnútorného auditu a ak je to relevantné aj poistno-matematickej funkcie. Ak sa v tejto smernici nestanovuje inak, identifikácia konkrétnej kľúčovej funkcie by nemala brániť tomu, aby sa IZDZ slobodne rozhodla, ako bude uvedenú kľúčovú funkciu organizovať v praxi. Nemalo by to však viesť k neprimerane zaťažujúcim požiadavkám, pretože by sa mala zohľadniť veľkosť, povaha, rozsah a zložitosť činností IZDZ.

(55)

Osoby, ktoré skutočne riadia IZDZ, by mali byť kolektívne spôsobilé a vhodné, a osoby, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie, by mali mať primeranú odbornú spôsobilosť a skúsenosti a ak je to relevantné primeranú odbornú kvalifikáciu. Len na osoby zastávajúce kľúčové funkcie by sa však mala vzťahovať oznamovacia povinnosť vo vzťahu k príslušnému orgánu.

(56)

S výnimkou funkcie vnútorného auditu by malo byť možné, aby jedna osoba alebo organizačná jednotka vykonávala viacero kľúčových funkcií. Osoba alebo organizačná jednotka vykonávajúca kľúčovú funkciu by sa však mala líšiť od osoby alebo organizačnej jednotky, ktorá má podobnú kľúčovú funkciu v rámci prispievajúceho podniku. Členské štáty by mali mať možnosť povoliť IZDZ, aby kľúčové funkcie vykonávala rovnaká osoba alebo organizačná jednotka ako v prípade prispievajúceho podniku pod podmienkou, že IZDZ vysvetlí, ako bude predchádzať konfliktom záujmov s prispievajúcim podnikom alebo ako tieto konflikty vyrieši.

(57)

Je veľmi dôležité, aby IZDZ zlepšili svoje riadenie rizík, pričom zohľadnia cieľ spravodlivého rozloženia rizika a dávok medzi generácie v rámci zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, aby sa dali správne pochopiť potenciálne citlivé miesta vo vzťahu k udržateľnosti dôchodkových plánov a prerokovať ich s príslušnými orgánmi. IZDZ by mali v rámci svojho systému riadenia rizík vypracovať hodnotenie rizík pre činnosti súvisiace s dôchodkami. Uvedené hodnotenie rizika by malo byť k dispozícii príslušným orgánom a malo by, ak je to relevantné, obsahovať aj riziká súvisiace so zmenou klímy, s využívaním zdrojov, ochranou životného prostredia, sociálnymi rizikami a rizikami súvisiacimi s odpisovaním aktív z dôvodu regulačných zmien (tzv. uviaznuté aktíva).

(58)

Environmentálne, sociálne faktory a faktory riadenia a správy uvedené v zásadách Organizácie Spojených národov na zodpovedné investovanie sú dôležité pre investičnú politiku a systémy riadenia rizika IZDZ. Členské štáty by mali vyžadovať, aby IZDZ výslovne uviedli, keď sa takéto faktory posudzujú v rámci investičných rozhodnutí a ako tvoria súčasť systému riadenia rizík. Relevantnosť a závažnosť environmentálnych, sociálnych faktorov a faktorov riadenia a správy pre systémové investície a spôsob zohľadňovania takýchto faktorov by mali byť súčasťou informácií, ktoré na základe tejto smernice poskytuje IZDZ. To nevylučuje, aby IZDZ splnil požiadavku tým, že v takýchto informáciách uvedie, že environmentálne, sociálne faktory a faktory riadenia a správy sa v jej investičnej politike nezohľadňujú, alebo že náklady na systém monitorovania relevantnosti a závažnosti takýchto faktorov a na spôsob ich zohľadňovania nie sú primerané veľkosti, povahe, rozsahu a zložitosti jej činností.

(59)

Každý členský štát by mal vyžadovať, aby každá IZDZ, ktorá sa nachádza na jeho území, vypracúvala ročné účtovné závierky a výročné správy berúc do úvahy každý dôchodkový plán, ktorý prevádzkuje IZDZ a ak je to relevantné ročné účtovné závierky a výročné správy pre každý dôchodkový plán. Ročné účtovné závierky a výročné správy vykazujúce pravdivý a spravodlivý prehľad aktív, pasív a finančného postavenia IZDZ, berúc do úvahy každý dôchodkový plán, ktorý prevádzkuje daná IZDZ, riadne schválené oprávnenou osobou, sú základným zdrojom informácií pre členov a poberateľov dávok z dôchodkového plánu a pre príslušné orgány. Umožňujú najmä príslušným orgánom monitorovať riadne finančné hospodárenie IZDZ a posúdiť, či IZDZ dokáže splniť všetky svoje zmluvné záväzky. Ročné účtovné závierky a výročné správy by sa mali zverejňovať, podľa možnosti na webovom sídle alebo inými prostriedkami, ako napríklad poskytovaním kópií na požiadanie.

(60)

Investičná politika IZDZ je rozhodujúcim faktorom pre bezpečnosť, ako aj dlhodobú hospodársku udržateľnosť zamestnaneckých dôchodkových plánov. IZDZ by preto mali vypracúvať a najmenej raz za tri roky prehodnocovať vyhlásenie o investičných zásadách. Takéto vyhlásenie by sa malo sprístupniť príslušným orgánom a na požiadanie aj členom a poberateľom dávok z každého dôchodkového plánu.

(61)

IZDZ by mali mať možnosť zveriť každú činnosť vrátane kľúčových funkcií, a to úplne alebo čiastočne, poskytovateľom služieb konajúcim v ich mene. IZDZ by mali pri obstarávaní kľúčových funkcií alebo iných činností prostredníctvom zverenia výkonu činnosti naďalej v plnej miere zodpovedať za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice. IZDZ by mali uzavrieť písomnú dohodu s poskytovateľom služieb pri zverení výkonu činnosti. Na účely tejto smernice, toto sa nevzťahuje na dohody o službách operačného typu, napríklad pre pracovníkov bezpečnostných alebo údržbárskych služieb.

(62)

Členské štáty by mali mať možnosť požadovať vymenovanie depozitára v súvislosti s ochranou aktív IZDZ.

(63)

Vzhľadom na povahu vytvoreného dôchodkového plánu a administratívnu záťaž by IZDZ mali poskytovať jasné a primerané informácie potenciálnym členom, členom a poberateľom na podporu ich rozhodovania o dôchodku a na zabezpečenie vysokej miery transparentnosti v rozličných štádiách plánu, napríklad pred pristúpením k plánu, počas členstva (vrátane odchodu do predčasného dôchodku) až po obdobie po odchode do dôchodku. Mali by poskytovať najmä informácie o nadobudnutých dôchodkových nárokoch, predpokladanej výške dôchodkových dávok, rizikách a zárukách, ako aj o nákladoch. Ak predpokladaná výška dôchodkových dávok vychádza z hospodárskych scenárov, potom by uvedené informácie mali obsahovať aj nepriaznivý scenár, ktorý by mal byť extrémny, ale vierohodný. Ak členovia znášajú investičné riziko, potom sú veľmi dôležité aj dodatočné informácie o investičnom profile, všetkých dostupných možnostiach a výkonnosti v minulosti. Všetky informácie by mali byť primerané potrebám používateľa a mal by sa v nich zohľadňovať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä čo sa týka dostupnosti a prístupu k informáciám, ako sa stanovuje v článku 3 a článku 21. Členské štáty môžu rozhodnúť, kto má zabezpečovať informácie, ktoré sa poskytnú potenciálnym členom, členom a poberateľom dávok, napríklad aj prostredníctvom služieb na sledovanie dôchodkov.

(64)

Vzhľadom na osobitosti plánov zabezpečujúcich vopred stanovenú úroveň dávok, takéto dávky nie sú okrem výnimočných okolností poznačené výkonnosťou ani štruktúrou nákladov v minulosti. Tieto informácie by sa mali poskytovať iba vzhľadom na plány, kde členovia znášajú investičné riziko alebo môžu prijímať investičné rozhodnutia.

(65)

Pred pristúpením do dôchodkového plánu by sa potenciálnym členom mali poskytnúť všetky potrebné informácie, aby mohli prijať kvalifikované rozhodnutie. Ak potenciálni členovia nemajú na výber a do dôchodkového plánu sú zaregistrovaní automaticky, potom im IZDZ hneď po registrácii poskytne hlavné dôležité informácie týkajúce sa členstva.

(66)

Pre členov by IZDZ mali vypracovať výkaz dôchodkových dávok, ktorý obsahuje najdôležitejšie osobné a všeobecné informácie o dôchodkovom pláne. Výkaz dôchodkových dávok by mal byť jasný a zrozumiteľný a mal by obsahovať príslušné a vhodné informácie, aby sa uľahčilo chápanie vývoja nárokov na dôchodok v čase a vo všetkých dôchodkových plánoch, ako aj prispelo k pracovnej mobilite.

(67)

IZDZ by mali informovať členov v dostatočnom predstihu pred odchodom do dôchodku o ich možnostiach vyplácania dôchodkových dávok. Ak sa dôchodkové dávky nevyplácajú ako doživotná anuita, členovia, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, by mali dostať informácie o produktoch vyplácania dávok, ktoré sú k dispozícii, s cieľom zjednodušiť ich finančné plánovanie v súvislosti s odchodom do dôchodku.

(68)

Počas štádia vyplácania dôchodkových dávok by poberatelia dávok mali naďalej dostávať informácie o dávkach a zodpovedajúcich možnostiach ich vyplácania. Toto je osobitne dôležité vtedy, keď značnú úroveň investičného rizika znášajú poberatelia dávok počas poberania dôchodku. Poberatelia dávok by zároveň mali dostávať informácie aj o každom znížení splatných dávok, a to pred uplatnením každého takéhoto zníženia a po prijatí rozhodnutia o znížení. V záujme najlepšieho postupu sa odporúča, aby IZDZ túto skutočnosť konzultovali s poberateľmi dávok ešte pred prijatím takéhoto rozhodnutia.

(69)

Príslušný orgán by mal uplatňovať svoje právomoci, ktorých hlavným cieľom je ochrana práv členov a poberateľov dávok a stabilita a riadne hospodárenie IZDZ.

(70)

Rozsah pôsobnosti obozretného dohľadu sa v jednotlivých členských štátoch líši. To môže spôsobiť problémy, ak IZDZ musí dodržiavať reguláciu svojho domovského členského štátu týkajúcu sa obozretnosti a súčasne aj sociálne a pracovné právo svojho hostiteľského členského štátu. Objasnením toho, ktoré oblasti sa na účely tejto smernice považujú za súčasť obozretného dohľadu, sa zmenšuje právna neistota a znižujú sa súvisiace náklady na transakcie.

(71)

Vnútorný trh pre IZDZ si vyžaduje vzájomné uznávanie štandardov obozretnosti. Príslušné orgány domovského členského štátu IZDZ by mali dohliadať nad tým, ako IZDZ dodržiava uvedené štandardy. Členské štáty by mali príslušným orgánom udeliť právomoci potrebné na používanie preventívnych alebo nápravných opatrení, ak IZDZ porušuje požiadavky tejto smernice.

(72)

V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad činnosťami zverenými na výkonu, vrátane všetkých následných činností opätovne zverených na výkon, je veľmi dôležité, aby príslušné orgány mali prístup k všetkým dôležitým údajom, ktoré majú poskytovatelia služieb, ktorým sa zveril výkon činnosti bez ohľadu na to, či ide o regulovaný alebo neregulovaný subjekt, a aby mali právo vykonávať kontroly priamo na mieste. V záujme zohľadňovania vývoja na trhu a zabezpečenia trvalého dodržiavania podmienok zverenia výkonu činnosti by príslušné orgány mali mať právomoci potrebné na to, aby mohli od IZDZ a poskytovateľov služieb požadovať informácie o všetkých zverených činnostiach.

(73)

Malo by sa prijať ustanovenie o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi, inými úradmi a subjektmi, ktorých úlohou je posilnenie finančnej stability a zrušenie dôchodkových plánov. Preto je potrebné stanoviť podmienky, za ktorých by uvedená výmena informácií mala byť možná. Okrem toho, ak sa informácie môžu sprístupniť len s výslovným súhlasom príslušných orgánov, uvedené orgány by mali mať, ak je to relevantné, možnosť podmieniť svoj súhlas splnením prísnych podmienok.

(74)

Každé spracovanie osobných údajov vykonávané podľa tejto smernice, ako napríklad výmena alebo zaslanie osobných údajov príslušnými orgánmi, by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (7), a každá výmena alebo zaslanie informácií Európskymi orgánmi dohľadu podľa tejto smernice by mali byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (8).

(75)

S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu so zamestnaneckým dôchodkovým zabezpečením organizovaným na úrovni Únie by Komisia po konzultácii s EIOPA mala uplatňovanie tejto smernice preskúmať a pripraviť správu a mala by uvedenú správu predložiť Európskemu parlamentu a Rade do 13. januára 2023.

(76)

S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi inštitúciami by sa prechodné obdobie, ktoré umožňuje poisťovniam, spadajúcim do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES, prevádzkovať ich podniky zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia podľa pravidiel uvedených v článku 4 tejto smernice, malo predĺžiť do 31. decembra 2022. Smernica 2009/138/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(77)

Ďalší vývoj modelov solventnosti na úrovni Únie, napríklad holistická súvaha, nie je z praktického hľadiska uskutočniteľný a z hľadiska nákladov a prínosov účinný, najmä z dôvodu rôznorodosti IZDZ v rámci jedného členského štátu a medzi rôznymi členskými štátmi. Na úrovni Únie by sa preto nemali vyvíjať kvantitatívne kapitálové požiadavky, ako napríklad Solventnosť II alebo modely holistickej súvahy z nej odvodené, čo sa týka IZDZ, pretože by potenciálne mohli znížiť ochotu zamestnávateľov poskytovať zamestnanecké dôchodkové plány.

(78)

Keďže cieľ tejto smernice, a to vytvoriť právny rámec Únie pokrývajúci IZDZ, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov uvedeného opatrenia, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(79)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 týkajúcim sa vysvetľujúcich dokumentov sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(80)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(81)

Táto smernica by sa nemala týkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie, ktoré sú uvedené v prílohe I časti B,

a)

inštitúcie spravujúce systémy sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa vzťahujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (9) a (ES) č. 987/2009 (10);

b)

inštitúcie, na ktoré sa vzťahujú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (11), 2009/138/ES, 2011/61/EÚ (12), 2013/36/EÚ (13) a 2014/65/EÚ (14);

c)

inštitúcie, ktoré fungujú na základe priebežného financovania;

d)

inštitúcie, kde zamestnanci prispievajúceho podniku nemajú žiadne zákonné práva na dávky a kde prispievajúci podnik môže kedykoľvek umoriť svoje aktíva a nemusí nevyhnutne spĺňať svoje záväzky vyplácať dôchodkové dávky;

e)

spoločnosti využívajúce systémy účtovných rezerv s úmyslom vyplatiť dôchodkové dávky svojim zamestnancom.

1.

„inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia“ alebo „IZDZ“ je inštitúcia bez ohľadu na jej právnu formu, fungujúca na fondovom princípe, zriadená oddelene od prispievajúceho podniku alebo odvetvia na účel zabezpečenia dôchodkových dávok v súvislosti so zamestnaneckou činnosťou na základe dohody alebo zmluvy dohodnutej:

a ktorá vykonáva činnosti priamo z nej vyplývajúce;

2.

„dôchodkový plán“ je zmluva, dohoda, správcovská listina alebo pravidlá stanovujúce, ktoré dôchodkové dávky sa poskytujú a za akých podmienok;

3.

„prispievajúci podnik“ je každý podnik alebo iný subjekt bez ohľadu na to, či zahŕňa jednu alebo viac právnických alebo fyzických osôb alebo sa z nich skladá, ktorý koná ako zamestnávateľ alebo z pozície samostatne zárobkovo činnej osoby alebo ako kombinácia uvedených dvoch a ktorý ponúka dôchodkový plán alebo platí príspevky do IZDZ;

4.

„dôchodkové dávky“ sú dávky vyplácané s ohľadom na dosiahnutie, alebo očakávania dosiahnutia, dôchodkového veku alebo, ak sú doplnkom k uvedeným dávkam a sú poskytované na prídavnom základe vo forme platieb v prípade úmrtia, zdravotného postihnutia alebo zániku zamestnania alebo vo forme podporných platieb alebo služieb v prípade choroby, chudoby alebo úmrtia. Tieto dávky môžu mať v záujme zabezpečenia finančnej istoty v dôchodku formu doživotných platieb, dočasných platieb, jednorazových platieb alebo akejkoľvek kombinácie uvedených platieb;

5.

„člen“ je osoba iná, než je poberateľ dávok alebo potenciálny člen, ktorú minulé alebo súčasné zamestnanecké činnosti oprávňujú alebo budú oprávňovať na dôchodkové dávky v súlade s ustanoveniami dôchodkového plánu;

6.

„poberateľ dávok“ je osoba poberajúca dôchodkové dávky;

7.

„potenciálny člen“ je osoba, ktorá je oprávnená zapojiť sa do dôchodkového plánu;

8.

„príslušný orgán“ je vnútroštátny orgán určený na plnenie povinností stanovených v tejto smernici;

9.

„biometrické riziká“ sú riziká spojené s úmrtím, zdravotným postihnutím a dlhovekosťou;

10.

„domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom je IZDZ registrovaná alebo povolená a v ktorom sa nachádza jej riadiace ústredie v súlade s článkom 9;

11.

„hostiteľský členský štát“ je členský štát, ktorého sociálne a pracovné právo súvisiace s oblasťou zamestnaneckých dôchodkových plánov sa uplatňuje na vzťah medzi prispievajúcim podnikom a členmi alebo poberateľmi dávok;

12.

„prevádzajúca IZDZ“ je IZDZ, ktorá prevádza všetky pasíva dôchodkového plánu, technické rezervy a iné záväzky a práva ako aj zodpovedajúce aktíva alebo ich peňažný ekvivalent alebo ich časť do IZDZ, ktorá je registrovaná alebo povolená v inom členskom štáte;

13.

„prijímajúca IZDZ“ je IZDZ, ktorá prijíma všetky pasíva dôchodkového plánu, technické rezervy a iné záväzky a práva ako aj zodpovedajúce aktíva alebo ich peňažný ekvivalent alebo ich časť z IZDZ, ktorá je registrovaná alebo povolená v inom členskom štáte;

14.

„regulovaný trh“ je regulovaný trh v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bod 21 smernice 2014/65/EÚ;

15.

„multilaterálny obchodný systém“ alebo „MTF“ je mnohostranný obchodný systém alebo MTF v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bod 22 smernice 2014/65/EÚ;

16.

„organizovaný obchodný systém“ alebo „OTF“ znamená organizovaný obchodný systém alebo OTF v zmysle článku 4 ods. 1 bod 23 smernice 2014/65/EÚ;

17.

„trvalý nosič“ je nástroj, ktorý umožňuje členovi alebo poberateľovi dávok uchovávať informácie adresované uvedenému členovi alebo poberateľovi dávok osobne spôsobom dostupným na budúce použitie a počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií;

18.

„kľúčová funkcia“ v systéme riadenia a správy je vnútorná kapacita na vykonávanie praktických úloh, ktorá v sebe zahŕňa funkciu riadenia rizík, funkciu vnútorného auditu a poistno-matematickú funkciu;

19.

„cezhraničná činnosť“ je prevádzkovanie dôchodkového plánu, kde sa vzťah medzi sponzorujúcim subjektom a členmi a poberateľmi dávok riadi sociálnym a pracovným právom súvisiacim s oblasťou zamestnaneckých dôchodkových plánov členského štátu, ktorý nie je domovským členským štátom.

a)

IZDZ uplatňovala riadne stanovené pravidlá týkajúce sa správy každého dôchodkového plánu;

b)

sa prispievajúci podnik zaviazal na pravidelnú výplatu dôchodku, ak uvedenú výplatu dôchodku zaručuje.

a)

názov hostiteľského členského štátu, ktorý môže byť, ak je to relevantné, určený prispievajúcim podnikom;

b)

názov a miesto riadiaceho ústredia prispievajúceho podniku;

c)

hlavné charakteristiky dôchodkového plánu, ktorý sa má viesť pre prispievajúci podnik.

a)

väčšina dotknutých členov a poberateľov dávok alebo, ak je to relevantné, väčšina ich zástupcov. Väčšina sa vymedzuje v súlade s vnútroštátnym právom. Prevádzajúca IZDZ včas poskytuje informácie o podmienkach prevodu dotknutým členom a poberateľom dávok alebo, ak je to relevantné, ich zástupcom, a to pred podaním žiadosti uvedenej v odseku 4; a

b)

prípadne prispievajúci podnik.

a)

písomnú dohodu medzi prevádzajúcou a prijímajúcou IZDZ, ktorá stanovuje podmienky prevodu;

b)

opis hlavných charakteristických znakov dôchodkového plánu;

c)

opis prevedených pasív alebo technických rezerv, ktoré sa majú previesť, a iných záväzkov a práv ako aj zodpovedajúcich aktív alebo ich peňažného ekvivalentu;

d)

názvy a miesta riadiacich ústredí prevádzajúcich a prijímajúcich IZDZ a členských štátov, v ktorých je každá IZDZ registrovaná alebo povolená;

e)

miesto riadiaceho ústredia prispievajúceho podniku a názov prispievajúceho podniku;

f)

dôkaz o predchádzajúcom povolení v súlade s odsekom 3;

g)

ak je to relevantné, názvy hostiteľských členských štátov, ktorých sociálne a pracovné právo relevantné pre zamestnanecké dôchodkové plány je záväzné pre konkrétny dôchodkový plán.

a)

prijímajúca IZDZ poskytla všetky informácie uvedené v odseku 5;

b)

administratívna štruktúra, finančná situácia prijímajúcej IZDZ a bezúhonnosť alebo odborná kvalifikácia alebo skúsenosti osôb riadiacich prijímajúcu IZDZ sú zlučiteľné s navrhovaným prevodom;

c)

dlhodobé záujmy členov a poberateľov dávok prijímajúcej IZDZ a prevedená časť plánu sú primerane chránené počas prevodu aj po ňom;

d)

technické rezervy prijímajúcej IZDZ sú plne financované v deň prevodu, ak prevod vyústi do cezhraničnej činnosti; a

e)

aktíva, ktoré sa majú previesť, sú dostatočné a primerané na pokrytie záväzkov, technických rezerv a iných záväzkov a práv, ktoré sa majú previesť, v súlade s platnými predpismi v domovskom členskom štáte prijímajúcej IZDZ.

a)

v prípade čiastočného prevodu záväzkov, technických rezerv a iných záväzkov a práv dôchodkového plánu ako aj jeho zodpovedajúcich aktív alebo ich peňažného ekvivalentu, dlhodobé záujmy členov a poberateľov dávok zostávajúcej časti plánu sú primerane chránené;

b)

sa individuálne nároky členov a poberateľov dávok v dôsledku prevodu neznížili;

c)

aktíva zodpovedajúceho dôchodkového plánu, ktoré sa majú previesť, sú dostatočné a primerané na pokrytie záväzkov, technických rezerv a iných záväzkov a práv, ktoré sa majú previesť, v súlade s platnými predpismi v domovskom členskom štáte prevádzajúcej IZDZ.

a)

minimálna výška technických rezerv sa vypočíta podľa dostatočne obozretného poistno-matematického ocenenia, berúc do úvahy všetky záväzky na dávky a príspevky v súlade s dôchodkovými mechanizmami IZDZ. Musí byť dostatočná pre dôchodky aj pre dávky už vyplácané poberateľom dávok, aby sa aj naďalej mohli vyplácať a premietať záväzky, ktoré vznikajú z nadobudnutých dôchodkových práv členov. Ekonomické a poistno-matematické predpoklady zvolené na ocenenie pasív sa vyberú obozretne berúc do úvahy, ak je to vhodné, primeranú maržu pre nepriaznivú odchýlku;

b)

maximálne použité úrokové sadzby sa vyberú obozretne a určia sa v súlade so všetkými príslušnými pravidlami domovského členského štátu. Uvedené obozretné úrokové miery sa určia berúc do úvahy:

c)

biometrické tabuľky používané pre výpočet technických rezerv sa zakladajú na zásadách obozretnosti so zreteľom na hlavné charakteristiky skupiny členov a dôchodkových plánov, najmä očakávané zmeny v príslušných rizikách;

d)

metóda a základ výpočtu technických rezerv zostanú vo všeobecnosti konštantné z jedného finančného roka na druhý. Zmeny sa však môžu odôvodniť zmenou právnych, demografických alebo hospodárskych okolností, na základe ktorých sa tvoria predpoklady.

a)

IZDZ zostaví konkrétny a uskutočniteľný plán na opätovné určenie požadovanej výšky aktív, aby sa včas plne pokryli technické rezervy. Plán sa sprístupní členom alebo, ak je to relevantné, ich zástupcom a/alebo podlieha schváleniu príslušnými orgánmi domovského členského štátu;

b)

pri zostavovaní plánu sa berie do úvahy osobitná situácia IZDZ, najmä štruktúra aktív/pasív, profil rizík, plán likvidity, vekový profil členov oprávnených poberať dôchodok, novovytvorené dôchodkové plány a dôchodkové plány meniace sa z dôchodkových plánov, ktoré nemajú kapitálové krytie alebo majú len čiastočné kapitálové krytie na dôchodkové plány s plným kapitálovým krytím;

c)

v prípade skončenia dôchodkového plánu počas obdobia uvedeného v prvej vete tohto odseku IZDZ informuje príslušné orgány domovského členského štátu. IZDZ stanoví postup, aby sa previedli aktíva a zodpovedajúce pasíva uvedeného plánu na inú IZDZ, poisťovňu alebo iný vhodný subjekt. Tento postup sa zverejní príslušným orgánom domovského členského štátu a všeobecný prehľad postupu sa sprístupní členom alebo, ak je to relevantné, ich zástupcom v súlade so zásadou zachovania mlčanlivosti.

a)

splatného základného imania alebo, v prípade IZDZ s formou vzájomného poisťovacieho spolku, splatených počiatočných členských vkladov plus všetkých účtov členov vzájomného poisťovacieho spolku, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

b)

rezervné fondy (povinné a voľné) nezodpovedajúce záväzkom z poistenia;

c)

zisk alebo strata prenesená po odpočte dividend na platenie; a

d)

ak sú povolené podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ziskové rezervy objavujúce sa v súvahe, ak sa tieto môžu použiť na krytie všetkých strát, ktoré môžu vzniknúť, a ak neboli určené na rozdelenie medzi členov a poberateľov dávok.

a)

kumulatívnych prednostných akcií a podriadených úverov do výšky 50 % nižšej položky zo skutočnej miery platobnej schopnosti a požadovanej miery platobnej schopnosti, najviac 25 % z toho sa bude skladať z podriadených úverov s pevnou splatnosťou alebo kumulatívnych prednostných akcií s pevnou splatnosťou za predpokladu, že existujú záväzné dohody, podľa ktorých v prípade konkurzu alebo likvidácie IZDZ budú podriadené úvery alebo prednostné akcie za nárokmi všetkých ostatných veriteľov a nebudú splatené, pokým sa v danom čase nevysporiadajú všetky ostatné splatné dlhy;

b)

cenných papierov bez určeného dátumu splatnosti a ďalších nástrojov, vrátane kumulatívnych prednostných akcií okrem tých, ktoré sú uvedené v písmene a), maximálne do 50 % hodnoty zo skutočnej miery platobnej schopnosti alebo požadovanej miery platobnej schopnosti, podľa toho, čo je nižšie, a to pre všetky takéto cenné papiere a podriadené úvery uvedené v písmene a) za predpokladu, že spĺňajú tieto podmienky:

Podriadené úvery spĺňajú na účely písmena a) aj tieto podmienky:

a)

ak sa nepoužíva zillmerizácia alebo ak v prípade, že sa používa, predstavuje menej ako opatrenia pre obstarávacie náklady zahrnuté do poistného, rozdiel medzi nezillmerizovanými alebo čiastočne zillmerizovanými matematickými rezervami a matematickými rezervami zillmerizovanými so sadzbou rovnou zahrnutiu akvizičných nákladov zahrnutých do poistného;

b)

všetky skryté čisté rezervy vznikajúce z ocenenia aktív, pokiaľ takéto skryté čisté rezervy nie sú mimoriadnej povahy;

c)

jedna polovica nesplateného základného imania alebo počiatočných členských vkladov, ak splatená suma dosahuje 25 % uvedeného základného imania alebo počiatočných členských vkladov, najviac do výšky 50 % zo skutočnej alebo požadovanej miery platobnej schopnosti, podľa toho čo je nižšie.

a)

prvý výsledok:

podiel 4 % matematických rezerv týkajúcich sa priamej činnosti a prevzatého zaistenia bez postúpených zaistení sa vynásobí pomerom celkových matematických rezerv bez odpočítania postúpených zaistení za predchádzajúci finančný rok voči hrubým celkovým matematickým rezervám; pričom tento pomer nesmie byť nižší ako 85 %;

b)

druhý výsledok:

pre poistky, pre ktoré rizikový kapitál nepredstavuje záporné číslo, podiel 0,3 % takéhoto rizikového kapitálu, ktorý prevzala IZDZ, sa vynásobí pomerom celkového rizikového kapitálu nerozdeleného ako záväzok IZDZ po postúpení zaistenia a retrocesii voči celkovému rizikovému kapitálu bez zaistenia za predchádzajúci finančný rok; pričom tento pomer nesmie byť v žiadnom prípade nižší ako 50 %.

Pre krátkodobé poistenie pre prípad úmrtia s trvaním najviac tri roky je podiel 0,1 %. Pre takéto poistenie s trvaním dlhším ako tri roky, ale nie viac ako päť rokov, je uvedený podiel 0,15 %.

a)

v prípade, že IZDZ preberá investičné riziko, podielu 4 % technických rezerv vypočítaných v súlade s odsekom 2 písm. a);

b)

v prípade, že IZDZ nepreberá žiadne investičné riziko, ale pridelenie prostriedkov na krytie výdavkov na správu je stanovené na obdobie dlhšie ako päť rokov, podielu 1 % technických rezerv vypočítaného v súlade s odsekom 2 písm. a);

c)

v prípade, že IZDZ nepreberá žiadne investičné riziko a pridelenie prostriedkov na krytie nákladov na správu nie je stanovené na obdobie dlhšie ako päť rokov, sumy ekvivalentnej 25 % čistých výdavkov na správu za predchádzajúci finančný rok týkajúcich sa takýchto zaistení a operácií;

d)

v prípade, že IZDZ kryje riziko úmrtia, podielu 0,3 % rizikového kapitálu vypočítaný v súlade s odsekom 2 písm. b).

Výšky poistných plnení zaplatených v súvislosti s priamym poistením (bez odpočítania škôd, ktoré nesú zaisťovatelia a retrocesionári) v obdobiach uvedených v odseku 1 sa spočítajú.

K uvedenej sume sa potom pripočíta výška poistných plnení zaplatených v súvislosti so zaistením alebo retrocesiami prijatými v tých istých obdobiach a výška rezerv na poistné plnenie určená na konci predchádzajúceho finančného roka pre priame poistenie aj pre prijaté zaistenie.

Od tohto súčtu sa odpočíta suma poistných náhrad vyinkasovaných počas období uvedených v odseku 1.

Od zvyšnej sumy sa odpočíta výška rezerv na poistné plnenie určená na začiatku druhého finančného roka predchádzajúceho poslednému finančnému roku, pre ktorý existujú účty, pre priame poistenie aj pre prijaté zaistenie.

Jedna tretina takto získanej sumy sa rozdelí na dva diely, prvý dosahuje 35 000 000 EUR, druhý tvorí prebytok; vypočíta sa 26 % z prvého a 23 % z druhého dielu a hodnoty sa spočítajú.

Takto získaná suma sa vynásobí podielom, existujúcim pre sumu za predchádzajúce tri finančné roky, medzi výškou poistných plnení, ktoré IZDZ musí ešte uhradiť po odpočítaní súm, ktoré môže získať späť na základe zaistenia, a hrubou výškou poistných plnení. Uvedený pomer nesmie byť v žiadnom prípade nižší ako 50 %.

a)

aktíva sa investujú v najlepšom dlhodobom záujme členov a poberateľov dávok ako celku; v prípade možného konfliktu záujmov IZDZ alebo subjekt, ktorý spravuje jej portfólio, zabezpečí, že sa investícia urobí vo výhradnom záujme členov a poberateľov dávok;

b)

v súlade so zásadou obozretnosti členské štáty umožnia IZDZ, aby zohľadňovali potenciálny dlhodobý vplyv investičných rozhodnutí na environmentálne a sociálne faktory a správne faktory riadenia a správy;

c)

aktíva sa investujú tak, aby sa zaručila bezpečnosť, kvalita, likvidita a rentabilita portfólia ako celku;

d)

aktíva sa investujú prevažne na regulovaných trhoch; investície do aktív, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom finančnom trhu, sa v každom prípade musia udržiavať na obozretných úrovniach;

e)

investície do derivátových nástrojov sú možné, pokiaľ takéto nástroje prispievajú k zníženiu investičných rizík alebo uľahčujú efektívne riadenie portfólia; musia sa obozretne oceniť, berúc do úvahy základné aktívum a musia sa zahrnúť do ocenenia aktív IZDZ. IZDZ sa vyhnú aj nadmernému vystaveniu sa riziku u jednej protistrany a u ostatných derivátových operácií;

f)

aktíva sa náležite rozložia tak, aby sa vyhlo nadmernému spoliehaniu sa na jednotlivé aktívum, emitenta alebo skupinu subjektov a akumuláciám rizika v portfóliu ako celku.

Investície do aktív vydaných tým istým emitentom alebo skupinou emitentov patriacich do tej istej skupiny nesmú vystavovať IZDZ nadmernej koncentrácii rizika;

g)

investície do prispievajúceho podniku nepresiahnu 5 % portfólia ako celku a ak prispievajúci podnik patrí do skupiny, investícia do subjektov patriacich do tej istej skupiny ako prispievajúci podnik nepresiahne 10 % portfólia.

Ak je IZDZ podporovaná príspevkami niekoľkých prispievajúcich podnikov, investícia do uvedených prispievajúcich podnikov sa urobí obozretne, berúc do úvahy potrebu náležitého rozloženia.

a)

investovaní do výšky 70 % aktív pokrývajúcich technické rezervy alebo celého portfólia pre plány, v ktorých členovia nesú investičné riziká v akciách, obchodovateľných cenných papieroch, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami a firemnými dlhopismi prijatými na obchodovanie na regulovaných trhoch, alebo prostredníctvom MTF (multilaterálnych obchodných systémov) alebo OTF (organizovaných obchodných systémov), a v rozhodovaní o relatívnej váhe uvedených cenných papierov vo svojom investičnom portfóliu; za predpokladu, že je to odôvodnené obozretnosťou, však členské štáty môžu uplatniť nižšiu hranicu, ktorá nie je nižšia ako 35 %, na IZDZ, ktoré prevádzkujú dôchodkové plány so zárukou dlhodobej úrokovej miery, nesú investičné riziko a samé umožňujú túto záruku;

b)

investovaní do výšky 30 % aktív pokrývajúcich technické rezervy v aktívach denominovaných v iných menách než sú tie, v ktorých sú vyjadrené záväzky;

c)

investovaní do nástrojov, ktoré majú dlhodobý investičný horizont a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, do MTF alebo OTF;

d)

investovaní do nástrojov, ktoré sú vydávané alebo zaručené EIB, poskytované v rámci Európskeho fondu pre strategické investície, európskych dlhodobých investičných fondov, európskych fondov sociálneho podnikania a európskych fondov rizikového kapitálu.

a)

požiadavka spôsobilosti:

b)

požiadavka týkajúca sa vhodnosti: sú bezúhonné a majú dobrú povesť.

a)

politika odmeňovania sa stanovuje, vykonáva a udržiava v súlade s činnosťami, rizikovým profilom, cieľmi a dlhodobým záujmom, finančnou stabilitou a výkonnosťou IZDZ ako celku a podporuje zdravé, obozretné a účinné riadenie IZDZ;

b)

politika odmeňovania je v súlade s dlhodobými záujmami členov dôchodkových plánov a poberateľov dávok z dôchodkových plánov, ktoré prevádzkuje IZDZ;

c)

politika odmeňovania zahŕňa opatrenia zamerané na predchádzanie konfliktom záujmu;

d)

politika odmeňovania je v súlade s riadnym a účinným riadením rizík a nenabáda na riskovanie, ktoré nie je v súlade s rizikovými profilmi a pravidlami IZDZ;

e)

politika odmeňovania sa uplatňuje na IZDZ a poskytovateľov služieb uvedených v článku 31 ods. 1, pokiaľ sa na uvedených poskytovateľov služieb nevzťahujú smernice uvedené v článku 2 ods. 2 písm. b);

f)

IZDZ stanoví všeobecné zásady politiky odmeňovania, preskúmava a aktualizuje ju aspoň každé tri roky, a zodpovedá za jej vykonávanie;

g)

riadenie a správa v súvislosti s odmeňovaním a dohľadom nad ním sú jasné, transparentné a účinné.

a)

ak osoba alebo organizačná jednotka, ktorá vykonáva kľúčovú funkciu, zistí značné riziko, že IZDZ nedodrží vecne významnú zákonnú požiadavku, a nahlási to správnemu a riadiacemu orgánu alebo dozornému orgánu IZDZ a ak by táto skutočnosť mohla mať výrazný vplyv na záujmy členov a poberateľov dávok; alebo

b)

ak osoba alebo organizačná jednotka, ktorá vykonáva kľúčovú funkciu, konštatovala závažné porušenie zákonov, nariadení alebo správnych opatrení vzťahujúcich sa na IZDZ a jej činnosti v kontexte kľúčovej funkcie uvedenej osoby alebo organizačnej jednotky a nahlási to správnemu a riadiacemu orgánu alebo dozornému orgánu IZDZ.

a)

upisovanie rizík a tvorba rezerv;

b)

riadenie aktív – záväzkov;

c)

investície, najmä deriváty, sekuritizácie a podobné záväzky;

d)

riadenie rizika likvidity a koncentrácie;

e)

riadenie operačného rizika;

f)

poistenie a iné techniky zmierňovania rizika;

g)

environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti riadenia a správy spojené s investičným portfóliom a jeho riadením.

a)

koordinovať výpočet technických rezerv a dohliadať naň;

b)

posúdiť vhodnosť metodík a podkladových modelov použitých na výpočet technických rezerv, ako aj predpokladov na tento účel;

c)

posúdiť dostatočnosť a kvalitu údajov použitých na výpočet technických rezerv;

d)

porovnať predpoklady, ktoré sú základom pre odhad technických rezerv, so skúsenosťami;

e)

informovať správny a riadiaci orgán alebo dozorný orgán IZDZ o spoľahlivosti a primeranosti výpočtu technických rezerv;

f)

vyjadriť stanovisko k celkovej koncepcii upisovania v prípade IZDZ, ktorá má takúto politiku;

g)

vyjadriť stanovisko k primeranosti poistných pravidiel v prípade IZDZ, ktorá má takéto pravidlá; a

h)

prispieť k účinnému uplatňovaniu systému riadenia rizík.

a)

opis toho, akým spôsobom je vlastné posúdenie rizík začlenené do procesu riadenia a do rozhodovacích procesov IZDZ;

b)

posúdenie účinnosti systému riadenia rizík;

c)

opis spôsobu, akým IZDZ predchádza konfliktom záujmov, pokiaľ ide o prispievajúci podnik, ak IZDZ zverí výkon činnosti kľúčovej funkcie prispievajúcemu podniku v súlade s článkom 24 ods. 3;

d)

posúdenie celkových finančných potrieb IZDZ vrátane prípadného opisu plánu obnovy;

e)

posúdenie rizík pre členov a poberateľov dávok súvisiacich s vyplatením ich dôchodkových nárokov a účinnosti akéhokoľvek opravného prostriedku, pričom sa prípadne zohľadnia:

f)

kvalitatívne posúdenie mechanizmov ochraňujúcich dôchodkové dávky vrátane, v náležitých prípadoch, záruk, prísľubov alebo iných typov finančnej podpory zo strany prispievajúceho podniku, poistenia alebo zaistenia podnikom, na ktorý sa vzťahuje smernica 2009/138/ES, alebo pokrytia systémom dôchodkového zabezpečenia, a to v prospech IZDZ alebo členov a poberateľov dávok;

g)

kvalitatívne posúdenie operačného rizika;

h)

keď sa zvažujú environmentálne, sociálne faktory a faktory riadenia a správy pri investičných rozhodnutiach, posúdenie nových alebo vznikajúcich rizík, vrátane rizík týkajúcich sa zmeny klímy, využívania zdrojov a životného prostredia, sociálnych rizík a rizík spojených s odpisovaním aktív z dôvodu regulačných zmien.

a)

zhoršeniu kvality systému riadenia a správy príslušnej IZDZ;

b)

nadmernému zvýšeniu operačného rizika;

c)

zhoršeniu schopnosti príslušných orgánov dohľadu monitorovať, či IZDZ dodržiava svoje záväzky;

d)

narušeniu nepretržitého poskytovania uspokojivej služby členom a poberateľom dávok.

a)

zabezpečili, aby finančné nástroje boli predmetom riadnej starostlivosti a ochrany;

b)

viedli záznamy, ktoré IZDZ umožňujú identifikovať všetky aktíva vždy a bez meškania;

c)

prijali potrebné opatrenia na predchádzanie konfliktu záujmov, pokiaľ ide o úschovu aktív;

d)

na požiadanie informovali príslušné orgány o spôsobe, akým sa aktíva uchovávajú.

a)

vykonáva pokyny IZDZ, ak nie sú v rozpore s vnútroštátnym právom alebo pravidlami IZDZ;

b)

zabezpečuje, aby pri transakciách, ktoré sa týkajú aktív IZDZ týkajúcich sa dôchodkového plánu, boli všetky protiplnenia IZDZ prevedené v obvyklých lehotách; a

c)

zabezpečuje, aby sa príjmy vytvárané aktívami uplatňovali v súlade s pravidlami IZDZ.

a)

potenciálnym členom: aspoň informácie stanovené v článku 41;

b)

členom: aspoň informácie stanovené v článkoch 37 až 40, článkoch 42 a 44; a

c)

poberateľom dávok: aspoň informácie stanovené v článkoch 37, 43 a 44.

a)

sa pravidelne aktualizujú;

b)

sú napísané zrozumiteľne s použitím jasného, stručného a zrozumiteľného jazyka, pričom sa vylúči používanie žargónu a technických pojmov, ak je možné namiesto nich použiť bežne používané slová;

c)

nie sú zavádzajúce a v slovníku aj obsahu sa zabezpečí konzistentnosť;

d)

sa predkladajú takým spôsobom, aby boli ľahko čitateľné;

e)

sú dostupné v úradnom jazyku členského štátu, ktorého sociálne a pracovné právo týkajúce sa oblasti zamestnaneckých dôchodkových plánov sa uplatňuje na dotknutý dôchodkový plán; a

f)

sú bezplatne dostupné potenciálnym členom, členom a poberateľom dávok prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane trvalého nosiča alebo prostredníctvom webového sídla alebo v papierovej forme.

a)

názov IZDZ, členský štát, v ktorom je IZDZ registrovaná alebo povolená, a názov jej príslušného orgánu;

b)

práva a povinnosti strán zapojených do dôchodkového plánu;

c)

informácie o investičnom profile;

d)

charakter finančných rizík, ktoré znášajú členovia a poberatelia dávok;

e)

prípadné podmienky týkajúce sa plných alebo čiastočných záruk v rámci dôchodkového plánu alebo určitej výšky dávok, alebo ak sa neposkytuje žiadna záruka v rámci dôchodkového plánu, vyhlásenie o tejto skutočnosti;

f)

prípadné mechanizmy chrániace nadobudnuté nároky alebo mechanizmy na zníženie dávky;

g)

ak členovia znášajú investičné riziko alebo môžu prijímať investičné rozhodnutia, informácie o doterajšej výkonnosti investícií súvisiacich s dôchodkovým plánom za najmenej päť rokov alebo za všetky roky fungovania plánu, ak ide o obdobie kratšie ako päť rokov;

h)

štruktúru nákladov, ktoré znášajú členovia a poberatelia dávok v súvislosti s plánmi, ktoré neposkytujú danú úroveň dávok;

i)

možnosti dostupné pre členov a poberateľov dávok pri poberaní ich dôchodkových dávok;

j)

v prípade, že člen má nárok na prevod dôchodkových práv, ďalšie informácie o mechanizmoch súvisiacich s takýmto prevodom.

a)

osobné údaje člena vrátane jasného uvedenia, ak je to relevantné, zákonného veku odchodu do dôchodku, veku odchodu do dôchodku stanoveného v dôchodkovom pláne alebo odhadovaného IZDZ alebo veku odchodu do dôchodku stanoveného členom;

b)

názov IZDZ a jej kontaktná adresa a identifikácia dôchodkového plánu člena;

c)

v náležitých prípadoch informácie o plných alebo čiastočných zárukách v rámci dôchodkového plánu a prípadne o tom, kde možno nájsť ďalšie informácie;

d)

informácie o prognózach dôchodkových dávok na základe veku odchodu do dôchodku uvedeného v písmene a) a upozornenie, že uvedené prognózy sa môžu odlišovať od konečnej hodnoty poberaných dávok. Ak prognózy dôchodkových dávok vychádzajú z hospodárskych scenárov, uvedené informácie zahŕňajú aj scenár najlepšieho odhadu a nepriaznivý scenár s prihliadnutím na špecifický charakter dôchodkového plánu;

e)

informácie o nadobudnutých nárokoch alebo nahromadenom kapitáli s prihliadnutím na špecifický charakter dôchodkového plánu;

f)

informácie o príspevkoch, ktoré do dôchodkového plánu zaplatili prispievajúci podnik a člen, a to aspoň za uplynulých dvanásť mesiacov, pričom sa zohľadní špecifický charakter dôchodkového plánu;

g)

rozpis nákladov odpočítaných IZDZ, a to aspoň za uplynulých dvanásť mesiacov;

h)

informácie o celkovej úrovni financovania dôchodkového plánu.

a)

ďalších praktických informácií o možnostiach, ktoré sa členom poskytujú v rámci dôchodkového plánu;

b)

informácií stanovených v článkoch 29 a 30;

c)

prípadne informácií o predpokladoch použitých v prípade súm vyjadrených v anuitách, najmä pokiaľ ide o anuitné sadzby, typ poskytovateľa a trvanie anuity;

d)

informácií o úrovni dávok v prípade ukončenia zamestnania.

a)

akýchkoľvek príslušných možnostiach dostupných pre nich vrátane investičných možností;

b)

príslušných prvkoch dôchodkového plánu vrátane druhu dávok;

c)

informáciách o tom, či a ako sa v investičnom prístupe zohľadňujú environmentálne faktory, faktory klímy, sociálne faktory a faktory riadenia a správy spoločností; a

d)

o tom, kde sú k dispozícii ďalšie informácie.

a)

akýchkoľvek príslušných možnostiach dostupných pre nich vrátane investičných možností;

b)

príslušných prvkoch dôchodkového plánu vrátane druhu dávok;

c)

informáciách o tom, či a ako sa v investičnom prístupe zohľadňujú environmentálne faktory, faktory klímy, sociálne faktory a faktory riadenia a správy spoločností; a

d)

o tom, kde sú k dispozícii ďalšie informácie.

a)

ročnú účtovnú závierku a výročnú správu podľa článku 29 alebo, ak je IZDZ zodpovedná za viac než jeden dôchodkový plán, tie účtovné závierky a výročné správy, ktoré súvisia s ich konkrétnym dôchodkovým plánom;

b)

vyhlásenie o zásadách investičnej politiky uvedené v článku 30;

c)

akékoľvek ďalšie informácie o predpokladoch použitých na získanie prognóz uvedených v článku 39 ods. 1 písm. d).

a)

podmienkami fungovania;

b)

technickými rezervami;

c)

financovaním technických rezerv;

d)

bilančnými rezervami;

e)

skutočnou mierou platobnej schopnosti;

f)

požadovanou mierou platobnej schopnosti;

g)

pravidlami investovania;

h)

riadením investícií;

i)

systémom riadenia a správy; a

j)

informáciami, ktoré sa majú poskytnúť členom a poberateľom dávok.

a)

IZDZ nezaviedla dostatočné technické rezervy s ohľadom na celé podnikanie alebo má nedostatočné aktíva na pokrytie technických rezerv;

b)

IZDZ nemá bilančnú rezervu.

a)

IZDZ primerane nechráni záujmy členov dôchodkového plánu a poberateľov dávok;

b)

IZDZ už viac nespĺňa podmienky fungovania;

c)

IZDZ vážne zlyhá v plnení si svojich povinností podľa predpisov, ktorým podlieha;

d)

v prípade cezhraničnej aktivity IZDZ nerešpektuje požiadavky sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu týkajúce sa oblasti zamestnaneckých dôchodkových plánov.

a)

posúdenia kvalitatívnych požiadaviek týkajúcich sa systému riadenia a správy;

b)

posúdenia rizík, ktorým čelí IZDZ;

c)

posúdenia schopnosti IZDZ posúdiť a riadiť uvedené riziká.

a)

na vyžadovanie, aby IZDZ, správny a riadiaci orgán alebo dozorný orgán IZDZ alebo osoby, ktoré skutočne riadia IZDZ alebo vykonávajú kľúčové funkcie, kedykoľvek poskytli informácie o všetkých podnikateľských záležitostiach alebo zaslali všetky podnikateľské dokumenty;

b)

na dohľad nad vzťahmi medzi IZDZ a ostatnými spoločnosťami alebo medzi IZDZ, ak IZDZ formou zverenia výkonu činnosti zabezpečujú kľúčové funkcie alebo akékoľvek iné činnosti prostredníctvom uvedených iných spoločností alebo IZDZ vrátane každého ďalšieho opätovného zverenia výkonu činnosti, čo ovplyvňuje finančné postavenie IZDZ alebo má zásadný význam pre účinný dohľad;

c)

na získavanie týchto dokumentov: vlastného posúdenia rizík, vyhlásenia o zásadách investičnej politiky, ročných účtovných závierok a výročných správ, a všetkých ostatných dokumentov potrebných na účely dohľadu;

d)

na stanovenie, ktoré doklady sú potrebné na účely dohľadu, vrátane:

e)

na vykonanie inšpekcie priamo na mieste v priestoroch danej IZDZ, ak je to vhodné, inšpekcií činností zverených na výkon a všetkých ďalších opätovne zverených činností, aby sa skontrolovalo, či sa činnosti vykonávajú v súlade s pravidlami dohľadu;

f)

na to, aby si od IZDZ kedykoľvek vyžiadali informácie o činnostiach zverených na výkon a akýchkoľvek ďalších opätovne zverených činnostiach.

a)

znenia zákonov, iných právnych predpisov, správnych opatrení a všeobecných usmernení v oblasti zamestnaneckých dôchodkových plánov a informácie o tom, či sa členský štát rozhodne uplatňovať túto smernicu v súlade s článkami 4 a 5;

b)

informácie týkajúce sa procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ako sa stanovuje v článku 49;

c)

súhrnné štatistické údaje o kľúčových aspektoch uplatňovania rámca obozretnosti;

d)

hlavný cieľ obozretného dohľadu a informácie o hlavných funkciách a činnostiach príslušných orgánov;

e)

pravidlá týkajúce sa sankcií za správne delikty a iných opatrení uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice.

a)

na kontrolu, či IZDZ pred začatím svojich činností splnili podmienky na začatie podnikania v oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia;

b)

na uľahčenie monitorovania činností IZDZ vrátane monitorovania technických rezerv, platobnej schopnosti, systému riadenia a správy a informácií pre členov a poberateľov dávok;

c)

na uloženie nápravných opatrení vrátane sankcií za správne delikty;

d)

ak to povoľuje vnútroštátne právo na zverejňovanie kľúčových ukazovateľov výkonnosti v prípade všetkých jednotlivých IZDZ, ktoré môžu členom a poberateľom pomôcť pri prijímaní finančných rozhodnutí o ich dôchodkoch;

e)

v odvolaniach proti rozhodnutiam príslušných orgánov prijatých v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje táto smernica;

f)

v súdnom konaní, pokiaľ ide o ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica.

a)

výmene informácií medzi príslušnými orgánmi v rovnakom členskom štáte pri výkone ich funkcií dohľadu;

b)

výmene informácií medzi príslušnými orgánmi v rôznych členských štátoch pri výkone ich funkcií dohľadu;

c)

výmene informácií pri výkone ich funkcií dohľadu medzi príslušnými orgánmi a ktorýmkoľvek z týchto orgánov, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte:

d)

zverejneniu informácií potrebných na plnenie povinností orgánom, ktoré spravujú ukončenie dôchodkového plánu.

a)

orgánmi zodpovednými za kontrolu nad subjektmi zapojenými do ukončenia dôchodkových plánov a do ďalších podobných konaní;

b)

orgánmi zodpovednými za dohľad nad osobami poverenými vykonávaním zákonného auditu účtovníctva IZDZ, poisťovní a iných finančných inštitúcií;

c)

nezávislými aktuármi IZDZ vykonávajúcimi dozor nad uvedenými IZDZ a subjektmi zodpovednými za dohľad nad takýmito aktuármi.

a)

centrálnym bankám a iným subjektom s podobnou funkciou v ich postavení menových orgánov;

b)

v prípade potreby iným verejnoprávnym orgánom zodpovedným za dohľad nad platobnými systémami;

c)

Európskemu výboru pre systémové riziká, EIOPA, Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (16), a Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (17).

a)

tieto subjekty majú podľa vnútroštátneho práva právomoc vyšetrovať alebo skúmať kroky orgánov zodpovedných za dohľad nad IZDZ alebo za právne predpisy týkajúce sa takéhoto dohľadu;

b)

informácie sú prísne nevyhnutné na splnenie právomoci uvedenej v písmene a);

c)

osoby, ktoré majú prístup k týmto informáciám, podliehajú požiadavkám služobného tajomstva v zmysle vnútroštátneho práva, ktoré sú aspoň rovnocenné požiadavkám stanoveným v tejto smernici;

d)

ak tieto informácie pochádzajú od iného členského štátu, môžu sa zverejniť iba s výslovným súhlasom pôvodných príslušných orgánov a výhradne na účely, na ktoré uvedené orgány udelili svoj súhlas.

a)

informácie sa vymieňajú, prenášajú alebo zverejňujú na účel vykonávania dohľadu;

b)

na prijaté informácie sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva stanovená v článku 52;

c)

ak informácie pochádzajú od iného členského štátu, môžu byť sprístupnené iba s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od ktorého informácie pochádzajú, a ak je to vhodné, výhradne na účely, na ktoré uvedený orgán poskytol svoj súhlas.

a)

informácie musia byť určené na účely zisťovania, a vyšetrovania a kontroly, ako sa uvádza v článku 57 ods. 2 písm. a);

b)

na prijaté informácie sa musí vzťahovať povinnosť zachovávať služobné tajomstvo stanovená v článku 52;

c)

ak informácie pochádzajú od iného členského štátu, môžu byť sprístupnené iba s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od ktorého informácie pochádzajú, a ak je to vhodné, výhradne na účely, na ktoré uvedený orgán poskytol svoj súhlas.

a)

primeranosť tejto smernice z hľadiska obozretnosti a z hľadiska riadenia a správy;

b)

cezhraničnú aktivitu;

c)

skúsenosti získané pri uplatňovaní tejto smernice a jej vplyv na stabilitu IZDZ;

d)

výkaz dôchodkových dávok.

1.

V článku 13 sa odsek 7 nahrádza takto:

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37).“"

2.

V článku 308b sa odsek 15 nahrádza takto:

„15.   V prípadoch, keď v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice domovské členské štáty uplatňovali ustanovenia uvedené v článku 4 smernice (EÚ) 2016/2341, uvedené domovské členské štáty môžu naďalej uplatňovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré prijali s cieľom dosiahnuť súlad s článkami 1 až 19, článkami 27 až 30, článkami 32 až 35 a článkami 37 až 67 smernice 2002/83/ES v znení platnom od 31. decembra 2015 počas prechodného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra 2022.

Ak domovský členský štát naďalej uplatňuje uvedené zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, poisťovne v uvedenom domovskom členskom štáte vypočítajú svoju kapitálovú požiadavku platobnej schopnosti ako súčet nasledujúcich hodnôt:

Do 31. decembra 2017 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, či by sa obdobie uvedené v prvom pododseku malo predĺžiť, pričom zohľadní zmeny právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov vyplývajúce z tejto smernice.“