ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 352

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 59
23. decembra 2016


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2370 zo 14. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2012/34/EÚ, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy a o správu železničnej infraštruktúry ( 1 )

1

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2371 zo 14. decembra 2016 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu

18

 

 

II   Nelegislatívne akty

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Rady (EÚ) 2016/2372 z 19. decembra 2016, ktorým sa na rok 2017 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb v Čiernom mori

26

 

*

Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2016/2373 z 22. decembra 2016, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1127

31

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2374 z 12. októbra 2016, ktorým sa stanovuje plán pre odhadzovanie úlovkov pri rybolove určitých druhov žijúcich pri morskom dne v juhozápadných vodách

33

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2375 z 12. októbra 2016, ktorým sa stanovuje plán pre odhadzovanie úlovkov pri rybolove určitých druhov žijúcich pri morskom dne v severozápadných vodách

39

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2376 z 13. októbra 2016, ktorým sa stanovuje plán pre odhadzovanie úlovkov pri lastúrnikoch Venus spp. v talianskych pobrežných vodách

48

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2377 zo 14. októbra 2016, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 1394/2014, ktorým sa stanovuje plán pre odhadzovanie úlovkov pri rybolove určitých pelagických druhov v juhozápadných vodách

50

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2378 z 21. decembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1484/95, pokiaľ ide o stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín

52

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2379 z 22. decembra 2016, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

55

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2016/2380 z 13. decembra 2016, ktorým sa predlžuje mandát vedúceho pozorovateľskej misie Európskej únie v Gruzínsku (EUMM Georgia) (EUMM GEORGIA/1/2016)

57

 

*

Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2016/2381 zo 14. decembra 2016, ktorým sa predlžuje mandát vedúceho misie Európskej únie v rámci SBOP v Mali (EUCAP Sahel Mali) (EUCAP Sahel Mali/2/2016)

59

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/2382 z 21. decembra 2016, ktorým sa zriaďuje Európska akadémia bezpečnosti a obrany (EABO) a zrušuje rozhodnutie 2013/189/SZBP

60

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/2383 z 21. decembra 2016 o podpore činností Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zo strany Únie v oblastiach jadrovej bezpečnosti a v rámci vykonávania stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia

74

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/2384 z 22. decembra 2016, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2016/1136

92

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

SMERNICE

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/2370

zo 14. decembra 2016,

ktorou sa mení smernica 2012/34/EÚ, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy a o správu železničnej infraštruktúry

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ (4) sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor so spoločnými pravidlami týkajúcimi sa správy železničných podnikov a manažérov infraštruktúry, financovania a spoplatňovania infraštruktúry, podmienok prístupu k železničnej infraštruktúre a službám a regulačného dohľadu nad trhom železničnej dopravy. Jednotný európsky železničný priestor by sa mal dobudovať prostredníctvom rozšírenia zásady otvoreného prístupu na trhy vnútroštátnej železničnej dopravy a reformy správy manažérov infraštruktúry s cieľom zabezpečiť rovnocenný prístup k infraštruktúre.

(2)

Rast v oblasti železničnej osobnej dopravy zaostáva za vývojom iných druhov dopravy. Dobudovanie jednotného európskeho železničného priestoru by malo prispieť k ďalšiemu rozvoju železničnej dopravy ako dôveryhodnej alternatívy k iným druhom dopravy. V tejto súvislosti je zásadné, aby sa právne predpisy, ktorými sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor, účinne uplatňovali v rámci stanovených lehôt.

(3)

Trhy Únie so službami železničnej nákladnej dopravy a medzinárodnej železničnej osobnej dopravy sa v rokoch 2007 a 2010 otvorili hospodárskej súťaži v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/51/ES (5) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/58/ES (6). Niektoré členské štáty okrem toho otvorili hospodárskej súťaži aj svoje služby vnútroštátnej osobnej dopravy, a to zavedením práv otvoreného prístupu, zavedením verejnej súťaže v prípade zmlúv o službách vo verejnom záujme alebo obidvoma spôsobmi. Takéto otvorenie trhu by malo mať pozitívny vplyv na fungovanie jednotného európskeho železničného priestoru a viesť k skvalitneniu služieb pre používateľov.

(4)

Osobitné výnimky z rozsahu pôsobnosti smernice 2012/34/EÚ by členským štátom mali umožniť zohľadniť špecifické vlastnosti štruktúry a organizácie železničných systémov na ich území a zároveň zabezpečiť ucelenosť jednotného európskeho železničného priestoru.

(5)

Prevádzka železničnej infraštruktúry na sieti zahŕňa riadenie-zabezpečenie a návestenie. Počas doby, keď je trať v prevádzke, by manažér infraštruktúry mal zabezpečiť najmä vhodnosť infraštruktúry na použitie, na ktoré je určená.

(6)

Na určenie toho, či by sa podnik mal považovať za vertikálne integrovaný, by sa mala uplatňovať koncepcia kontroly v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (7). Ak sú manažér infraštruktúry a železničný podnik od seba úplne nezávislí, avšak obaja priamo kontrolovaní štátom bez sprostredkujúceho subjektu, mali by sa považovať za oddelených. Ministerstvo vykonávajúce kontrolu nad železničným podnikom a tiež nad manažérom infraštruktúry by sa nemalo považovať za sprostredkujúci subjekt.

(7)

Touto smernicou sa zavádzajú ďalšie požiadavky s cieľom zaručiť nezávislosť manažéra infraštruktúry. Členské štáty by mali mať možnosť vybrať si medzi rôznymi modelmi organizácie od úplného štrukturálneho oddelenia až po vertikálnu integráciu, a to pod podmienkou primeraných záruk pre zabezpečenie nestrannosti manažéra infraštruktúry, pokiaľ ide o základné funkcie, riadenie dopravy a plánovanie údržby. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v medziach zavedených rámcov spoplatňovania a prideľovania kapacity mal manažér infraštruktúry organizačnú a rozhodovaciu nezávislosť v súvislosti so základnými funkciami.

(8)

Vo vertikálne integrovaných podnikoch by sa mali uplatňovať záruky, aby sa zabezpečilo, že iné právne subjekty v rámci uvedených podnikov nemajú rozhodujúci vplyv na menovanie a odvolávanie osôb zodpovedných za prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa základných funkcií. Členské štáty by v tomto kontexte mali zabezpečiť, že sa zavedú postupy podávania sťažností.

(9)

Členské štáty by mali zaviesť národný rámec pre posudzovanie konfliktu záujmov. V tomto rámci by regulačný orgán mal zohľadniť akékoľvek osobné finančné, hospodárske alebo profesionálne záujmy, ktoré by mohli nevhodne ovplyvniť nestrannosť manažéra infraštruktúry. Ak sú manažér infraštruktúry a železničný podnik od seba nezávislí, nemala by byť skutočnosť, že ich priamo kontroluje ten istý orgán členského štátu, považovaná za okolnosť, ktorá vyvoláva konflikt záujmov v zmysle tejto smernice.

(10)

Prijímanie rozhodnutí manažérov infraštruktúry týkajúcich sa prideľovania vlakových trás a prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa spoplatňovania infraštruktúry sú základnými funkciami, ktoré majú zásadný význam pre zaručenie rovnocenného a nediskriminačného prístupu k železničnej infraštruktúre. Mali by sa zaviesť prísne ochranné opatrenia na zabránenie akéhokoľvek nenáležitého ovplyvňovania rozhodnutí, ktoré prijímajú manažéri infraštruktúry v súvislosti s týmito funkciami. Tieto ochranné opatrenia by sa mali prispôsobiť tak, aby zohľadňovali rozličné štruktúry správy železničných subjektov.

(11)

Mali by sa prijať tiež vhodné opatrenia, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí, že funkcie riadenia dopravy a plánovania údržby sa budú vykonávať nestranným spôsobom, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže. Manažéri infraštruktúry by v tomto rámci mali zabezpečiť prístup železničných podnikov k relevantným informáciám. Ak v tejto súvislosti manažéri infraštruktúry poskytli železničným podnikom ďalší prístup k riadeniu dopravy, takýto prístup by sa mal poskytnúť za rovnakých podmienok všetkým dotknutým železničným podnikom.

(12)

V prípade, že základné funkcie vykonáva nezávislý spoplatňovací orgán a/alebo prideľovací orgán, mala by sa zaručiť nestrannosť manažéra infraštruktúry, pokiaľ ide o funkcie riadenia dopravy a údržby, a to bez toho, aby bolo tieto funkcie potrebné preniesť na nezávislý subjekt.

(13)

Regulačné orgány by mali mať právomoc monitorovať riadenie dopravy, plánovanie obnovy, ako aj plánované a neplánované údržbárske práce s cieľom zaistiť, aby neviedli k diskriminácii.

(14)

Členské štáty by mali všeobecne zabezpečiť, aby manažér infraštruktúry zodpovedal za prevádzku, údržbu a obnovu siete a bol poverený rozvojom železničnej infraštruktúry na tejto sieti. Ak sa vykonávanie týchto funkcií zadáva rôznym externým subjektom, manažér infraštruktúry by si mal napriek tomu ponechať právomoc dohľadu a niesť za ich vykonávanie konečnú zodpovednosť.

(15)

Manažéri infraštruktúry, ktorí sú súčasťou vertikálne integrovaného podniku, môžu v rámci tohto podniku zadať externé vykonávanie iných ako základných funkcií za podmienok stanovených v tejto smernici, a to za predpokladu, že tým nevznikne konflikt záujmov a že je zaručená dôvernosť citlivých obchodných informácií. Externé vykonávanie základných funkcií by sa nemalo zadať žiadnemu inému subjektu vertikálne integrovaného podniku, pokiaľ takýto subjekt nevykonáva výlučne základné funkcie.

(16)

Ak je to vhodné, funkcie správy infraštruktúry sa najmä z dôvodov efektívnosti môžu rozdeliť medzi rôznych manažérov infraštruktúry, a to aj v prípade verejno-súkromných partnerstiev. Každý manažér infraštruktúry by mal niesť plnú zodpovednosť za funkcie, ktoré vykonáva.

(17)

Malo by sa zabrániť finančným prevodom medzi manažérom infraštruktúry a železničnými podnikmi a v prípade vertikálne integrovaných podnikov medzi manažérom infraštruktúry a akýmkoľvek iným právnym subjektom integrovaného podniku, ak by tieto prevody mohli viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na trhu, a to najmä v dôsledku krížových dotácií.

(18)

Manažéri infraštruktúry môžu použiť príjmy z činností v oblasti správy infraštruktúrnej siete, ku ktorým patrí aj použitie verejných finančných prostriedkov, na financovanie svojej podnikateľskej činnosti alebo na vyplácanie dividend svojim investorom ako výnos z ich investícií do železničnej infraštruktúry. K takýmto investorom môže patriť štát a súkromní akcionári, ale nie podniky, ktoré sú súčasťou vertikálne integrovaného podniku a ktoré vykonávajú kontrolu nad železničným podnikom a tiež nad príslušným manažérom infraštruktúry. Dividendy získané prostredníctvom činností, ktoré nezahŕňajú použitie verejných finančných prostriedkov alebo príjmov z poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry, môžu použiť aj podniky, ktoré sú súčasťou vertikálne integrovaného podniku a ktoré vykonávajú kontrolu nad železničným podnikom a tiež nad príslušným manažérom infraštruktúry.

(19)

Zásady spoplatňovania by nemali vylučovať možnosť, aby príjmy z poplatkov za infraštruktúru prechádzali cez štátne účty.

(20)

Ak manažér infraštruktúry vo vertikálne integrovanom podniku nemá samostatnú právnu subjektivitu a základné funkcie sa externalizujú tým spôsobom, že je nimi poverený nezávislý spoplatňovací orgán a/alebo prideľovací orgán, príslušné ustanovenia o finančnej transparentnosti a nezávislosti manažéra infraštruktúry by sa mali uplatňovať mutatis mutandis na úrovni určitých divízií v rámci podniku.

(21)

V záujme dosiahnutia efektívnej správy siete a účinného využívania infraštruktúry by sa prostredníctvom použitia vhodných koordinačných mechanizmov mala zaručiť lepšia koordinácia medzi manažérmi infraštruktúry a železničnými podnikmi.

(22)

Na účely uľahčenia poskytovania efektívnych a účinných služieb železničnej dopravy v rámci Únie by sa na základe existujúcich platforiem mala zriadiť Európska sieť manažérov infraštruktúry. Členské štáty by na účely účasti v tejto sieti mali mať možnosť určiť, ktorý orgán alebo orgány by sa mali považovať za ich hlavných manažérov infraštruktúry.

(23)

Vzhľadom na nerovnorodosť sietí, pokiaľ ide o ich veľkosť a hustotu, a rozmanitosť organizačných štruktúr národných, miestnych a regionálnych orgánov a ich príslušné skúsenosti s procesom otvárania trhu by členské štáty mali mať dostatočnú flexibilitu pri organizácii svojich železničných sietí, a to tak, aby bolo možné vykonávať služby s otvoreným prístupom a služby na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu služieb ľahko dostupných všetkým cestujúcim.

(24)

Tým, že sa železničným podnikom v Únii udelí právo prístupu k železničnej infraštruktúre vo všetkých členských štátoch na účely prevádzkovania služieb vnútroštátnej osobnej dopravy, by mohlo mať dôsledky pre organizáciu a financovanie služieb železničnej osobnej dopravy poskytovaných na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme. Členské štáty by mali mať možnosť obmedziť takéto právo prístupu v prípade, ak by ohrozilo hospodársku rovnováhu týchto zmlúv o službách vo verejnom záujme, a to na základe rozhodnutia príslušného regulačného orgánu.

(25)

Právo železničných podnikov na to, aby im bol udelený prístup k infraštruktúre, nemá vplyv na možnosť príslušného orgánu udeliť výlučné práva v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (8) alebo priamo zadať zmluvu o službách vo verejnom záujme za podmienok stanovených v článku 5 uvedeného nariadenia. Existencia takejto zmluvy o službách vo verejnom záujme by členský štát nemala oprávňovať na obmedzenie práva prístupu ďalších železničných podnikov k príslušnej železničnej infraštruktúre na účely poskytovania služieb osobnej železničnej dopravy, pokiaľ tieto služby neohrozujú hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme.

(26)

Regulačné orgány by na žiadosť zainteresovaných strán mali na základe objektívnej hospodárskej analýzy posúdiť, či by sa ohrozila hospodárska rovnováha existujúcich zmlúv o službách vo verejnom záujme.

(27)

V procese posúdenia by sa mala zohľadniť potreba poskytnúť všetkým trhovým aktérom dostatočný stupeň právnej istoty na rozvoj ich činností. Tento postup by mal byť čo najjednoduchší, najefektívnejší a čo najviac transparentný a mal by byť v súlade s procesom prideľovania kapacity infraštruktúry.

(28)

Za predpokladu, že sa zaručí nediskriminačný prístup, členské štáty môžu k právu prístupu k infraštruktúre pripojiť osobitné podmienky s cieľom umožniť vykonávanie systému integrovaného cestovného poriadku pre služby vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy.

(29)

Rozvoj železničnej infraštruktúry a zlepšenie kvality služieb osobnej železničnej dopravy sú kľúčovými prioritami v rámci podpory udržateľného systému dopravy a mobility v Európe. Predovšetkým rozvoj vysokorýchlostnej železničnej siete má potenciál vytvoriť lepšie a rýchlejšie prepojenia medzi hospodárskymi a kultúrnymi centrami Európy. Služby vysokorýchlostnej železničnej dopravy spájajú ľudí a trhy spôsobom, ktorý je rýchly, spoľahlivý, šetrný k životnému prostrediu a nákladovo efektívny, a podporujú presun cestujúcich na železničnú dopravu. Preto je mimoriadne dôležité podporovať verejné aj súkromné investície do vysokorýchlostnej železničnej infraštruktúry, vytvoriť vhodné podmienky pre kladnú návratnosť investícií a maximalizovať hospodárske a sociálne výhody z takýchto investícií. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť rozhodnúť sa pre rôzne spôsoby podpory investícií do vysokorýchlostnej železničnej infraštruktúry a využívania vysokorýchlostných tratí.

(30)

S cieľom rozvinúť trh pre služby vysokorýchlostnej osobnej dopravy, propagovať optimálne využívanie dostupnej infraštruktúry a podporiť konkurencieschopnosť služieb vysokorýchlostnej osobnej dopravy, ktoré vedú k priaznivým výsledkom pre cestujúcich, by sa otvorený prístup k službám vysokorýchlostnej osobnej dopravy mal obmedziť len za výnimočných okolností a po objektívnej hospodárskej analýze regulačným orgánom.

(31)

S cieľom umožniť cestujúcim prístup k údajom potrebným na plánovanie ciest a rezerváciu cestovných lístkov v rámci Únie, mali by sa podporovať spoločné systémy informovania a predaja priamych prepravných dokladov, ktoré sa vyvinuli na trhu. Vzhľadom na význam podpory plynulých systémov verejnej dopravy by sa železničné podniky mali nabádať k tomu, aby pracovali na rozvoji takýchto systémov, ktoré poskytujú možnosti mobility, ktorá je multimodálna, cezhraničná a funguje „od dverí k dverám.“

(32)

Systémy predaja priamych prepravných dokladov by mali byť interoperabilné a nediskriminačné. Železničné podniky by mali prispievať k rozvoju týchto systémov tým, že nediskriminačným spôsobom a v interoperabilnom formáte sprístupnia všetky relevantné údaje, ktoré sú potrebné na plánovanie ciest a rezerváciu cestovných lístkov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v takýchto systémoch nediskriminovali žiadne železničné podniky a rešpektovala potreba zaistiť dôvernosť obchodných informácií, ochranu osobných údajov a dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže. Komisia by mala monitorovať rozvoj takýchto systémov, podávať o ňom správy a, ak je to vhodné, predložiť legislatívne návrhy.

(33)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa pri poskytovaní služieb železničnej dopravy zohľadňovali požiadavky spojené so zárukou primeranej sociálnej ochrany a súčasne zabezpečil plynulý pokrok smerom k dobudovaniu jednotného európskeho železničného priestoru. V tomto kontexte by sa mali rešpektovať záväzky, ktoré v súlade s vnútroštátnym právom vyplývajú zo záväzných kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi, ako aj príslušné sociálne normy. Týmito záväzkami by nemali byť dotknuté právne predpisy Únie v oblasti sociálneho a pracovného práva. Komisia by mala aktívne podporovať prácu, ktorá sa vykonáva v rámci sektorového sociálneho dialógu a týka sa železníc.

(34)

V rámci prebiehajúceho preskúmania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES (9) by Komisia mala posúdiť, či sú potrebné nové legislatívne akty na certifikáciu vlakového personálu.

(35)

Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o vhodných stratégiách financovania, aby sa urýchlilo zavádzanie Európskeho systému riadenia vlakov (ETCS), a predovšetkým o tom, či uplatniť diferenciáciu poplatkov za traťový prístup.

(36)

Manažéri infraštruktúry by mali spolupracovať, pokiaľ ide o udalosti alebo nehody s dosahom na cezhraničnú dopravu a vymieňať si všetky relevantné informácie umožňujúce urýchlené obnovenie normálnej dopravy.

(37)

V záujme dosiahnutia cieľov jednotného európskeho železničného priestoru by regulačné orgány mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť nediskriminačný prístup k železničnej infraštruktúre.

(38)

Je mimoriadne dôležité, aby regulačné orgány v prípade, že si záležitosti týkajúce sa služieb medzinárodnej železničnej dopravy alebo železničnej infraštruktúry nachádzajúcej sa na území dvoch krajín vyžadujú rozhodnutia dvoch alebo viacerých regulačných orgánov, spolupracovali na účely koordinácie prijímania daných rozhodnutí s cieľom zabrániť právnej neistote a zabezpečiť efektívnosť služieb medzinárodnej železničnej dopravy.

(39)

V procese otvárania vnútroštátnych trhov železničnej dopravy hospodárskej súťaži udeľovaním prístupu do siete každému železničnému podniku by členské štáty mali disponovať dostatočným prechodným obdobím na prispôsobenie ich vnútroštátneho práva a organizačnej štruktúry. Členské štáty by tak mali byť schopné ponechať v platnosti svoje existujúce vnútroštátne pravidlá prístupu na trh do konca prechodného obdobia.

(40)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (10) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2012/34/EÚ sa mení takto:

1.

Článok 2 sa mení takto:

a)

V odseku 3 sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„3.   Členské štáty môžu z uplatňovania článkov 7, 7a, 7b, 7c, 7d, 8 a 13 a kapitoly IV vyňať:“

b)

Vkladajú sa tieto odseky:

„3a.   Členské štáty môžu z uplatňovania článkov 7, 7a, 7b, 7c, 7d a 8 vyňať:

Miestne trate s malou dopravou a dĺžkou nepresahujúcou 100 km, ktoré sa používajú na nákladnú dopravu medzi hlavnou traťou a východiskovou stanicou a stanicou určenia zásielok na týchto tratiach, za predpokladu, že tieto trate sú spravované inými subjektmi než hlavným manažérom infraštruktúry a buď a) tieto trate využíva jediný prevádzkovateľ nákladnej dopravy, alebo b) základné funkcie v prípade týchto tratí vykonáva orgán, ktorý nie je kontrolovaný žiadnym železničným podnikom. Ak existuje len jediný prevádzkovateľ nákladnej dopravy, členské štáty ho môžu taktiež vyňať z uplatňovania kapitoly IV, dokým o kapacitu nepožiada iný žiadateľ. Tento odsek sa môže uplatňovať aj vtedy, keď sa trať v obmedzenej miere využíva aj na služby osobnej dopravy. Členské štáty oznámia Komisii svoj úmysel vyňať takéto trate z uplatňovania článkov 7, 7a, 7b, 7c, 7d a 8.

3b.   Členské štáty môžu z uplatňovania článkov 7, 7a, 7b, 7c a 7d vyňať:

Regionálne siete s malou dopravou spravované iným subjektom než hlavným manažérom infraštruktúry a používané na prevádzku služieb regionálnej osobnej dopravy, ktoré poskytuje jediný železničný podnik iný ako etablovaný železničný podnik členského štátu, dokým sa nepodá žiadosť o kapacitu služieb osobnej dopravy tejto siete a pod podmienkou, že podnik je nezávislý od akéhokoľvek železničného podniku prevádzkujúceho služby nákladnej dopravy. Tento odsek sa môže uplatňovať aj vtedy, keď sa trať v obmedzenej miere využíva aj na služby nákladnej dopravy. Členské štáty oznámia Komisii svoj úmysel vyňať takéto trate z uplatňovanie článkov 7, 7a, 7b, 7c a 7d.“

c)

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, členské štáty môžu vyňať z uplatňovania článku 8 ods. 3 miestne a regionálne železničné infraštruktúry, ktoré nemajú žiadny strategický význam pre fungovanie železničného trhu, a z uplatňovania článkov 7, 7a, 7c a kapitoly IV miestne železničné infraštruktúry, ktoré nemajú žiadny strategický význam pre fungovanie železničného trhu. Členské štáty oznámia Komisii svoj úmysel vyňať takéto železničné infraštruktúry. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví svoje rozhodnutie, či sa takáto železničná infraštruktúra môže považovať za infraštruktúru bez strategického významu. Komisia pritom zohľadní dĺžku dotknutých železničných tratí, ich mieru využitia a objem potenciálne ovplyvnenej dopravy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 62 ods. 2“

d)

Vkladá sa tento odsek:

„8a.   Na obdobie 10 rokov od 24. decembra 2016 môžu členské štáty vyňať z uplatňovania kapitol II a IV tejto smernice, s výnimkou článkov 10, 13 a 56, izolované železničné trate s dĺžkou menšou ako 500 km s odlišným rozchodom koľaje než má hlavná domáca sieť, ktoré sa napájajú na tretiu krajinu, na ktorú sa právne predpisy Únie v oblasti železničnej dopravy nevzťahujú, a ktoré spravuje iný manažér infraštruktúry ako manažér infraštruktúry hlavnej domácej siete. Železničné podniky pôsobiace výlučne na týchto tratiach sa môžu vyňať z uplatňovania kapitoly II.

Takéto vyňatia sa môžu obnovovať na ďalšie obdobia nepresahujúce 5 rokov. Členský štát, ktorý má v úmysle obnoviť vyňatie, oznámi tento svoj úmysel Komisii najneskôr do 12 mesiacov pred uplynutím obdobia platnosti vyňatia. Komisia preskúma, či zostávajú splnené podmienky na vyňatie stanovené v prvom pododseku. Ak to tak nie je, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví svoje rozhodnutie o ukončení vyňatia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 62 ods. 2“

e)

Dopĺňajú sa tieto odseky:

„12.   Ak už existuje verejno-súkromné partnerstvo uzavreté pred 16. júnom 2015 a súkromný účastník tohto partnerstva je taktiež železničný podnik zodpovedný za poskytovanie služieb železničnej osobnej dopravy na tejto infraštruktúre, členské štáty môžu pokračovať vo vynímaní takéhoto súkromného účastníka z uplatňovania článkov 7, 7a a 7d a obmedziť právo nechať cestujúcich nastupovať a vystupovať na služby prevádzkované železničnými podnikmi na tej istej infraštruktúre ako služby osobnej dopravy, ktoré poskytuje súkromný účastník v rámci verejno-súkromného partnerstva.

13.   Súkromní manažéri infraštruktúry, ktorí sú účastníkmi verejno-súkromného partnerstva uzavretého pred 24. decembrom 2016 a ktorí nedostanú verejné finančné prostriedky, sa vylúčia z uplatňovania článku 7d za predpokladu, že konkrétne železničné podniky nevyužívajú priamo ani nepriamo pôžičky a finančné záruky, ktoré spravuje manažér infraštruktúry.“

2.

Článok 3 sa mení takto:

a)

Bod 2 sa nahrádza takto:

„2.

„manažér infraštruktúry“ je akýkoľvek orgán alebo spoločnosť zodpovedná za prevádzku, údržbu a obnovu železničnej infraštruktúry na sieti, ako aj za účasť na jej rozvoji v súlade s pravidlami stanovenými členským štátom v rámci jeho všeobecnej politiky v oblasti rozvoja a financovania infraštruktúry;“

b)

Vkladajú sa tieto body:

„2a.

„rozvoj železničnej infraštruktúry“ je plánovanie siete, finančné a investičné plánovanie, ako aj budovanie a modernizácia infraštruktúry;

2b.

„prevádzka železničnej infraštruktúry“ je prideľovanie vlakovej trasy, riadenie dopravy a spoplatňovanie infraštruktúry;

2c.

„údržba železničnej infraštruktúry“ sú práce určené na zachovanie stavu a spôsobilosti existujúcej infraštruktúry;

2d.

„obnova železničnej infraštruktúry“ je významná obmena existujúcej infraštruktúry, ktorá nemení jej celkovú výkonnosť;

2e.

„modernizácia železničnej infraštruktúry“ je významná úprava infraštruktúry, ktorou sa zlepšuje jej celková výkonnosť;

2f.

„základné funkcie“ správy infraštruktúry je rozhodovanie o prideľovaní vlakových trás vrátane určenia a posúdenia dostupnosti a prideľovania individuálnych vlakových trás a rozhodovanie o spoplatňovaní infraštruktúry vrátane stanovenia a vyberania poplatkov v súlade s rámcom spoplatňovania a rámcom prideľovania kapacity stanovenými členskými štátmi podľa článkov 29 a 39;“

c)

Dopĺňajú sa tieto body:

„31.

„vertikálne integrovaný podnik“ je podnik, v ktorom v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (*1):

a)

manažéra infraštruktúry kontroluje podnik, ktorý zároveň kontroluje jeden alebo viacero železničných podnikov, ktoré prevádzkujú služby železničnej dopravy na sieti manažéra infraštruktúry;

b)

manažéra infraštruktúry kontroluje jeden alebo viaceré železničné podniky, ktoré prevádzkujú služby železničnej dopravy na sieti manažéra infraštruktúry, alebo

c)

manažér infraštruktúry kontroluje jeden alebo viaceré železničné podniky, ktoré prevádzkujú služby železničnej dopravy na sieti manažéra infraštruktúry.

Ide tiež o podnik pozostávajúci zo samostatných divízií vrátane manažéra infraštruktúry a jednej alebo viacerých divízií zabezpečujúcich dopravné služby, ktoré nemusia mať samostatnú právnu subjektivitu.

Ak sú manažér infraštruktúry a železničný podnik navzájom úplne nezávislí, avšak obidvaja sú priamo kontrolovaní členským štátom bez sprostredkujúceho subjektu, nepovažujú sa za vertikálne integrovaný podnik na účely tejto smernice;

32.

„verejno-súkromné partnerstvo“ je záväzné dojednanie medzi verejnými orgánmi a jedným alebo viacerými podnikmi inými ako hlavný manažér infraštruktúry členského štátu, v rámci ktorého podniky čiastočne alebo úplne budujú a/alebo financujú železničnú infraštruktúru a/alebo nadobúdajú právo vykonávať vo vopred vymedzenom období ktorékoľvek z funkcií uvedených v bode 2. Dojednanie môže mať akúkoľvek vhodnú právne záväznú formu ustanovenú vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

33.

„riadiaca rada“ je vedúci orgán podniku, ktorý vykonáva výkonné a administratívne funkcie a ktorý zodpovedá za každodenné riadenie podniku;

34.

„dozorná rada“ je najvyšší orgán podniku, ktorý plní úlohy dozoru vrátane kontroly riadiacej rady a všeobecných strategických rozhodnutí týkajúcich sa podniku;

35.

„priamy cestovný lístok“ je prepravný doklad alebo prepravné doklady, ktoré predstavujú prepravnú zmluvu na nadväzujúce služby železničnej dopravy, ktoré prevádzkuje jeden alebo viaceré železničné podniky;

36.

„služby vysokorýchlostnej osobnej dopravy“ sú služby osobnej železničnej dopravy prevádzkované bez medziľahlých zastávok medzi dvomi miestami vzdialenými aspoň 200 km na špeciálne vybudovaných vysokorýchlostných tratiach, ktoré sú vybavené spravidla pre rýchlosti najmenej 250 km/h, a prevádzkované spravidla pri týchto rýchlostiach.

(*1)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).“"

3.

V článku 6 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Na účely tohto článku členské štáty, ktoré uplatňujú článok 7a ods. 3, vyžadujú, aby bol podnik štruktúrovaný na samostatné divízie, ktoré nemajú samostatnú právnu subjektivitu v rámci jedného podniku.“

4.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Nezávislosť manažéra infraštruktúry

1.   Členské štáty zabezpečia, aby manažér infraštruktúry zodpovedal za prevádzku, údržbu a obnovu siete a bol poverený rozvojom železničnej infraštruktúry tejto siete v súlade s vnútroštátnym právom.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadny z iných právnych subjektov v rámci vertikálne integrovaného podniku nemal rozhodujúci vplyv na rozhodnutia manažéra infraštruktúry v súvislosti so základnými funkciami.

Členské štáty zabezpečia, aby členovia dozornej rady a riadiacej rady manažéra infraštruktúry a riadiaci pracovníci, ktorí im priamo podliehajú, konali nediskriminačným spôsobom, a aby ich nestrannosť nebola ovplyvnená žiadnym konfliktom záujmov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby bol manažér infraštruktúry z organizačnej stránky subjektom, ktorý je právne oddelený od akéhokoľvek železničného podniku, a vo vertikálne integrovaných podnikoch od akýchkoľvek iných právnych subjektov v rámci podniku.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby tí istí jednotlivci nemohli byť súčasne vymenovaní alebo zamestnaní:

a)

ako členovia riadiacej rady manažéra infraštruktúry a ako členovia riadiacej rady železničného podniku;

b)

ako osoby zodpovedné za prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa základných funkcií a ako členovia riadiacej rady železničného podniku;

c)

v prípade existencie dozornej rady, ako členovia dozornej rady manažéra infraštruktúry a ako členovia dozornej rady železničného podniku;

d)

ako členovia dozornej rady podniku, ktorý je súčasťou vertikálne integrovaného podniku a ktorý vykonáva kontrolu nad železničným podnikom a tiež nad manažérom infraštruktúry, a ako členovia riadiacej rady uvedeného manažéra infraštruktúry.

4.   Vo vertikálne integrovaných podnikoch nesmú členovia riadiacej rady manažéra infraštruktúry a osoby zodpovedné za prijímanie rozhodnutí o základných funkciách prijímať od akýchkoľvek iných právnych subjektov v rámci vertikálne integrovaného podniku žiadne odmeny založené na výkonnosti ani prémie súvisiace hlavne s finančnou výkonnosťou konkrétnych železničných podnikov. Môžu sa im však ponúknuť stimuly súvisiace s celkovou výkonnosťou železničného systému.

5.   Ak sú informačné systémy spoločné pre rôzne subjekty v rámci vertikálne integrovaného podniku, prístup k citlivým informáciám týkajúcim sa základných funkcií sa obmedzí len pre oprávnený personál manažéra infraštruktúry. Citlivé informácie sa nesmú poskytovať ďalším subjektom v rámci vertikálne integrovaného podniku.

6.   Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté rozhodovacie práva členských štátov v oblasti rozvoja a financovania železničnej infraštruktúry a právomoci členských štátov, pokiaľ ide o financovanie a spoplatňovanie infraštruktúry, ako aj prideľovanie kapacity, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 2 a článkoch 8, 29 a 39.“

5.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 7a

Nezávislosť základných funkcií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mal manažér infraštruktúry v súvislosti so základnými funkciami organizačnú a rozhodovaciu nezávislosť v rámci obmedzení stanovených v článku 4 ods. 2 a článkoch 29 a 39.

2.   Členské štáty pri uplatňovaní odseku 1 predovšetkým zabezpečia, aby:

a)

železničný podnik alebo akýkoľvek iný právny subjekt nemal na manažéra infraštruktúry vo vzťahu k základným funkciám rozhodujúci vplyv, a to bez toho, aby bola dotknutá úloha členských štátov, pokiaľ ide o stanovenie rámca spoplatňovania a rámca prideľovania kapacity a špecifických pravidiel spoplatňovania v súlade s článkami 29 a 39;

b)

železničný podnik alebo akýkoľvek iný právny subjekt v rámci vertikálne integrovaného podniku nemali rozhodujúci vplyv na menovanie a odvolávanie osôb zodpovedných za prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa základných funkcií;

c)

mobilita osôb zodpovedných za plnenie základných funkcií nevytvárala konflikt záujmov.

3.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že funkcie spoplatňovania infraštruktúry a prideľovania vlakových trás bude vykonávať spoplatňovací orgán a/alebo prideľovací orgán, ktoré sú nezávislé od akéhokoľvek železničného podniku, pokiaľ ide o ich právnu formu, organizačnú štruktúru a rozhodovacie právomoci. V takom prípade môžu členské štáty rozhodnúť, že nebudú uplatňovať ustanovenia článku 7 ods. 2 a článku 7 ods. 3 písm. c) a d).

Článok 7 ods. 3 písm. a) a článok 7 ods. 4 sa uplatňujú mutatis mutandis na vedúcich divízií zodpovedných za správu infraštruktúry a poskytovanie služieb železničnej dopravy.

4.   Ustanovenia tejto smernice, v ktorých sa odkazuje na základné funkcie manažéra infraštruktúry, sa vzťahujú na nezávislý spoplatňovací orgán a/alebo prideľovací orgán.

Článok 7b

Nestrannosť manažéra infraštruktúry z hľadiska riadenia dopravy a plánovania údržby

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa funkcie riadenia dopravy a plánovania údržby vykonávali transparentným a nediskriminačným spôsobom a aby osoby zodpovedné za prijímanie rozhodnutí o týchto funkciách neboli ovplyvnené konfliktom záujmov.

2.   Pokiaľ ide o riadenie dopravy, členské štáty zabezpečia, aby železničné podniky mali v prípade mimoriadností, ktoré sa ich týkajú, úplný a včasný prístup k relevantným informáciám. Ak manažér infraštruktúry poskytuje ďalší prístup k riadeniu dopravy, urobí tak pre dotknuté železničné podniky transparentným a nediskriminačným spôsobom.

3.   Pokiaľ ide o dlhodobé plánovanie veľkej údržby a/alebo obnovy železničnej infraštruktúry, manažér infraštruktúry sa radí so žiadateľom a v čo najväčšej miere zohľadní vyjadrené obavy.

Manažér infraštruktúry plánuje údržbu nediskriminačným spôsobom.

Článok 7c

Externé a spoločné vykonávanie funkcií manažéra infraštruktúry

1.   Za predpokladu, že nedôjde k žiadnemu konfliktu záujmov a zaručí sa dôvernosť citlivých obchodných informácií, manažér infraštruktúry môže:

a)

zadať externé vykonávanie funkcií inému subjektu, pokiaľ tento nie je železničným podnikom, nekontroluje železničný podnik, ani nie je kontrolovaný železničným podnikom. V rámci vertikálne integrovaného podniku sa externé vykonávanie základných funkcií nesmie zadať žiadnemu inému subjektu vertikálne integrovaného podniku, pokiaľ takýto subjekt základné funkcie výlučne nevykonáva;

b)

zadať externé vykonanie prác a súvisiacich úloh týkajúcich sa rozvoja, údržby a obnovy železničnej infraštruktúry železničným podnikom alebo spoločnostiam, ktoré kontrolujú železničný podnik alebo ktoré sú železničným podnikom kontrolované.

Manažér infraštruktúry si ponechá nad vykonávaním funkcií uvedených v článku 3 ods. 2 právomoc dohľadu a nesie za toto vykonávanie konečnú zodpovednosť. Každý subjekt, ktorý vykonáva základné funkcie, musí dodržiavať články 7, 7a, 7b a 7d.

2.   Odchylne od článku 7 ods. 1 môžu funkcie správy infraštruktúry vykonávať iní manažéri infraštruktúry vrátane účastníkov verejno-súkromných partnerstiev za predpokladu, že všetci spĺňajú požiadavky článku 7 ods. 2 až 6 a článkov 7a, 7b a 7d a za výkon dotknutých funkcií prevezmú plnú zodpovednosť.

3.   Ak sa prevádzkovateľovi napájania neudelia základné funkcie, nevzťahujú sa na neho predpisy, ktoré sa vzťahujú na manažérov infraštruktúry, a to za predpokladu, že je zabezpečený súlad s príslušnými ustanoveniami týkajúcimi sa rozvoja siete, najmä článkom 8.

4.   Manažér infraštruktúry môže pod dohľadom regulačného orgánu alebo akéhokoľvek iného nezávislého príslušného orgánu, ktorý určia členské štáty, uzatvárať dohody o spolupráci s jedným alebo viacerými železničnými podnikmi nediskriminačným spôsobom a s cieľom zabezpečiť výhody pre zákazníkov, akými sú zníženie nákladov alebo zvýšenie výkonnosti na časti siete, na ktorú sa vzťahuje dohoda.

Tento orgán monitoruje vykonávanie takýchto dohôd a v odôvodnených prípadoch môže odporučiť, aby sa vypovedali.

Článok 7d

Finančná transparentnosť

1.   Príjmy z činností v oblasti správy infraštruktúrnej siete vrátane verejných finančných prostriedkov môže manažér infraštruktúry použiť len na financovanie svojej podnikateľskej činnosti vrátane splácania svojich pôžičiek, pričom sa musia dodržať vnútroštátne postupy uplatniteľné v každom členskom štáte. Manažér infraštruktúry môže použiť takéto príjmy aj na vyplácanie dividend vlastníkom spoločnosti, medzi ktorých môžu patriť akýkoľvek súkromní akcionári okrem podnikov, ktoré sú súčasťou vertikálne integrovaného podniku a ktoré vykonávajú kontrolu nad železničným podnikom a tiež nad príslušným manažérom infraštruktúry.

2.   Manažéri infraštruktúry neudeľujú priamo ani nepriamo pôžičky železničným podnikom.

3.   Železničné podniky neudeľujú priamo ani nepriamo pôžičky manažérom infraštruktúry.

4.   Pôžičky medzi právnymi subjektmi vertikálne integrovaného podniku sa udeľujú, poskytujú a spravujú na základe trhových sadzieb a podmienok, ktoré odrážajú individuálny rizikový profil dotknutého subjektu.

5.   Pôžičky medzi právnymi subjektmi vertikálne integrovaného podniku udelené pred 24. decembrom 2016 pokračujú do ich splatnosti za predpokladu, že boli uzavreté na základe trhových sadzieb a že sú skutočne poskytnuté a spravované.

6.   Všetky služby, ktorú ponúkajú iné právne subjekty vertikálne integrovaného podniku manažérovi infraštruktúry, sa poskytujú na základe zmlúv a platia sa za ne buď trhové ceny, alebo ceny, ktoré odrážajú výrobné náklady a primerané ziskové rozpätie.

7.   Dlhy manažéra infraštruktúry sa jednoznačne oddelia od dlhov iných právnych subjektov v rámci vertikálne integrovaného podniku. Tieto dlhy sa spravujú oddelene. To nebráni tomu, aby sa konečné zaplatenie dlhov uskutočnilo prostredníctvom podniku, ktorý je súčasťou vertikálne integrovaného podniku a ktorý vykonáva kontrolu nad železničným podnikom a tiež nad manažérom infraštruktúry, alebo prostredníctvom iného subjektu v rámci podniku.

8.   Účty manažéra infraštruktúry a iných právnych subjektov v rámci vertikálne integrovaného podniku sa vedú spôsobom, ktorým sa zabezpečí splnenie tohto článku a umožní sa oddelenie účtov a transparentné finančné toky v rámci podniku.

9.   V rámci vertikálne integrovaných podnikov vedie manažér infraštruktúry podrobné záznamy o všetkých obchodných a finančných vzťahoch s inými právnymi subjektmi v rámci tohto podniku.

10.   Ak základné funkcie vykonáva nezávislý spoplatňovací orgán a/alebo prideľovací orgán v súlade s článkom 7a ods. 3 a členské štáty neuplatňujú článok 7 ods. 2, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú mutatis mutandis. Odkazy v tomto článku na manažéra infraštruktúry, železničný podnik a iné právne subjekty vertikálne integrovaného podniku sa chápu ako odkaz na príslušné divízie podniku. Splnenie požiadaviek uvedených v tomto článku sa preukáže v oddelených účtoch príslušných divízií podniku.

Článok 7e

Koordinačné mechanizmy

Členské štáty zabezpečia, aby sa na zabezpečenie koordinácie medzi ich hlavnými manažérmi infraštruktúry a všetkými zainteresovanými železničnými podnikmi, ako aj žiadateľmi uvedenými v článku 8 ods. 3, zaviedli vhodné koordinačné mechanizmy. V prípade potreby sa vyzvú k účasti zástupcovia používateľov služieb železničnej nákladnej a osobnej dopravy a národné, miestne alebo regionálne orgány. Dotknutý regulačný orgán sa môže zúčastniť ako pozorovateľ. Koordinácia sa okrem iného týka:

a)

potrieb žiadateľov týkajúcich sa údržby a rozvoja kapacity infraštruktúry;

b)

obsahu výkonnostných cieľov zameraných na používateľa obsiahnutých v zmluvných dohodách uvedených v článku 30 a obsahu stimulov uvedených v článku 30 ods. 1 a ich vykonávania;

c)

obsahu a vykonávania podmienok používania siete uvedených v článku 27;

d)

otázok intermodality a interoperability;

e)

akýchkoľvek ďalších otázok týkajúcich sa podmienok prístupu, používania infraštruktúry a kvality služieb manažéra infraštruktúry.

Manažér infraštruktúry po konzultácii so zainteresovanými stranami vypracuje a uverejní usmernenia pre koordináciu. Koordinácia sa vykonáva aspoň raz ročne a manažér infraštruktúry uverejní na svojom webovom sídle prehľad činností, ktoré sa podnikli podľa tohto článku.

Koordináciou podľa tohto článku nie je dotknuté právo žiadateľov odvolať sa na regulačný orgán ani právomoci regulačného orgánu, ako sa uvádzajú v článku 56.

Článok 7f

Európska sieť manažérov infraštruktúry

1.   Na účely uľahčenia poskytovania efektívnych a účinných služieb železničnej dopravy v rámci Únie členské štáty zabezpečujú, aby sa ich hlavní manažéri infraštruktúry zapojili a spolupracovali v sieti, zasadnutia ktorej sa konajú v pravidelných intervaloch s cieľom:

a)

rozvíjať železničnú infraštruktúru Únie;

b)

podporovať včasné a efektívne zavedenie jednotného európskeho železničného priestoru;

c)

vymieňať si najlepšie postupy;

d)

monitorovať a merať/hodnotiť výkonnosť;

e)

prispievať k činnostiam monitorovania trhu uvedeným v článku 15;

f)

riešiť cezhraničné úzke miesta a

g)

rokovať o uplatňovaní článkov 37 a 40.

Na účely písmena d) sa v sieti identifikujú spoločné zásady a postupy na konzistentné monitorovanie a meranie/hodnotenie výkonnosti.

Koordináciou podľa tohto odseku nie je dotknuté právo žiadateľov odvolať sa na regulačný orgán ani právomoci regulačného orgánu, ako sa uvádzajú v článku 56.

2.   Komisia je členom siete. Podporuje činnosť siete a uľahčuje koordináciu.“

6.

Článok 10 sa mení takto:

a)

Vkladá sa tento odsek:

„1a.   Bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné záväzky Únie a členských štátov, členské štáty susediace s treťou krajinou môžu obmedziť právo prístupu stanovené v tomto článku, pokiaľ ide o služby poskytované z tejto tretej krajiny a do nej prostredníctvom siete, ktorej rozchod koľají sa odlišuje od rozchodu koľají hlavnej železničnej siete v Únii, ak cezhraničná železničná doprava medzi členskými štátmi a touto treťou krajinou narúša hospodársku súťaž. Takéto narušenia môžu byť okrem iného spôsobené nedostatkom nediskriminačného prístupu k železničnej infraštruktúre a súvisiacim službám v dotknutej tretej krajine.

Ak má členský štát v súlade s týmto odsekom v úmysle prijať rozhodnutie obmedziť právo prístupu, predloží návrh rozhodnutia Komisii a konzultuje s ostatnými členskými štátmi.

Ak ani Komisia ani ostatné členské štáty nevznesú do troch mesiacov po predložení takého návrhu rozhodnutia námietky, môže členský štát rozhodnutie prijať.

Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobnosti postupu, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní tohto odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 3“

b)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1370/2007, sa železničným podnikom za rovnocenných, nediskriminačných a transparentných podmienok udelí právo prístupu k železničnej infraštruktúre vo všetkých členských štátoch na účely prevádzkovania služieb železničnej osobnej dopravy. Železničné podniky majú právo nechať cestujúcich nastúpiť na akejkoľvek stanici a nechať ich vystúpiť na inej stanici. Toto právo zahŕňa prístup k infraštruktúre, ktorá spája servisné zariadenia uvedené v bode 2 prílohy II k tejto smernici.“

c)

Odseky 3 a 4 sa vypúšťajú.

7.

Článok 11 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty môžu obmedziť právo prístupu k službám osobnej dopravy medzi daným miestom odchodu a daným miestom určenia stanovené v článku 10 ods. 2, ak sa jedna alebo viacero zmlúv o službách vo verejnom záujme vzťahuje na tú istú trasu alebo na alternatívnu trasu, v prípade, že by uplatňovanie tohto práva ohrozilo hospodársku rovnováhu predmetnej zmluvy alebo zmlúv o službách vo verejnom záujme.“

b)

V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2.   S cieľom určiť, či by sa ohrozila hospodárska rovnováha zmluvy o službách vo verejnom záujme, relevantný regulačný orgán či orgány uvedené v článku 55 vykonajú objektívnu hospodársku analýzu a svoje rozhodnutie založia na vopred určených kritériách. Toto určenie vykonajú na základe žiadosti, ktorú do jedného mesiaca od prijatia oznámenia o zamýšľanej službe osobnej dopravy uvedenej v článku 38 ods. 4 predložil niektorý z týchto subjektov:

a)

príslušný orgán alebo príslušné orgány, ktoré zadali zmluvu o službách vo verejnom záujme;

b)

akékoľvek iný zainteresovaný príslušný orgán, ktorý má právo obmedziť prístup podľa tohto článku;

c)

manažér infraštruktúry;

d)

železničný podnik, ktorý plní zmluvu o službách vo verejnom záujme.“

c)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Regulačný orgán odôvodní svoje rozhodnutie a uvedie podmienky, za ktorých môže o nové posúdenie rozhodnutia požiadať do jedného mesiaca od jeho oznámenia jeden z týchto subjektov:

a)

relevantný príslušný orgán alebo príslušné orgány;

b)

manažér infraštruktúry;

c)

železničný podnik, ktorý plní zmluvu o službách vo verejnom záujme;

d)

železničný podnik, ktorý sa snaží získať prístup.

Ak regulačný orgán rozhodne, že zamýšľaná služba osobnej dopravy uvedená v článku 38 ods. 4 by ohrozila hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme, uvedie prípadné zmeny tejto služby, ktorými by sa zabezpečilo splnenie podmienok na udelenie práva prístupu stanovených v článku 10 ods. 2“

d)

V odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na základe skúseností regulačných orgánov, príslušných orgánov a železničných podnikov a na základe činnosti siete uvedenej v článku 57 ods. 1 Komisia prijme do 16. decembra 2018 vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobnosti postupu a kritériá, ktoré sa majú dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 1, 2 a 3 tohto článku, pokiaľ ide o služby vnútroštátnej osobnej dopravy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 3“

e)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Členské štáty môžu obmedziť aj právo prístupu k železničnej infraštruktúre na účely prevádzkovania služieb vnútroštátnej osobnej dopravy medzi daným miestom odchodu a určenia v rámci toho istého členského štátu, ak:

a)

výlučné práva na prepravu cestujúcich medzi týmito stanicami boli udelené v rámci zmluvy o službách vo verejnom záujme zadanej pred 16. júnom 2015 alebo

b)

ďalšie právo/oprávnenie na prevádzkovanie komerčných služieb osobnej dopravy v rámci hospodárskej súťaže s ďalším prevádzkovateľom medzi týmito dvomi stanicami sa udelilo do 25. decembra 2018 na základe spravodlivej verejnej súťaže,

a ak uvedení prevádzkovatelia nedostávajú za prevádzkovanie týchto služieb žiadnu náhradu.

Toto obmedzenie môže platiť počas pôvodnej doby trvania zmluvy alebo oprávnenia alebo do 25. decembra 2026, podľa toho, ktoré z týchto období skončí skôr.“

8.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 11a

Služby vysokorýchlostnej osobnej dopravy

1.   S cieľom rozvinúť trh pre služby vysokorýchlostnej osobnej dopravy, propagovať optimálne využívanie dostupnej infraštruktúry a podporiť konkurencieschopnosť služieb vysokorýchlostnej osobnej dopravy, ktoré vedú k priaznivým výsledkom pre cestujúcich, a bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 5, vykonávanie práva prístupu ustanovené v článku 10, pokiaľ ide o služby vysokorýchlostnej osobnej dopravy, môže podliehať len požiadavkám stanoveným regulačným orgánom v súlade s týmto článkom.

2.   Ak regulačný orgán po analýze uvedenej v článku 11 ods. 2, 3 a 4 rozhodne, že sa plánovanou službou vysokorýchlostnej osobnej dopravy medzi daným miestom odchodu a daným miestom určenia narušuje hospodárska rovnováha zmluvy o službách vo verejnom záujme, ktorá pokrýva tú istú trasu alebo alternatívnu trasu, regulačný orgán uvedie možné zmeny služby, ktorými by sa zabezpečilo, že sa splnia podmienky na udelenie práva prístupu ustanovené v článku 10 ods. 2 Takéto zmeny môžu zahŕňať úpravu plánovanej služby.“

„Článok 13a

Spoločné systémy informovania a predaja priamych cestovných lístkov

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 (*2) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ (*3),členské štáty môžu požadovať od železničných podnikov poskytujúcich služby vnútroštátnej osobnej dopravy, aby sa zapojili do spoločného systému informovania a integrovaného predaja prepravných dokladov na účely vydávania cestovných lístkov, priamych cestovných lístkov a rezervácií alebo aby na zriadenie takéhoto systému splnomocnili príslušné orgány. V prípade zriadenia takéhoto systému členské štáty zabezpečujú, aby neviedol k narúšaniu fungovania trhu ani k diskriminácii železničných podnikov a aby ho spravoval verejný alebo súkromný právny subjekt alebo združenie všetkých železničných podnikov prevádzkujúcich služby osobnej dopravy.

2.   Komisia monitoruje vývoj na železničnom trhu týkajúci sa zavedenia a používania spoločných systémov informovania a predaja priamych cestovných lístkov a posudzuje potrebu opatrení na úrovni Únie, pričom zohľadňuje iniciatívy na trhu. Predovšetkým posudzuje nediskriminačný prístup cestujúcich v železničnej doprave k údajom potrebným na plánovanie ciest a rezerváciu cestovných lístkov. Do 31. decembra 2022 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o dostupnosti takýchto spoločných systémov informovania a predaja priamych cestovných lístkov, pričom podľa potreby pripojí legislatívne návrhy.

3.   Členské štáty požadujú od železničných podnikov prevádzkujúcich služby osobnej dopravy, aby zaviedli havarijné plány, a zabezpečujú, aby sa tieto havarijné plány náležite koordinovali v záujme poskytnutia pomoci cestujúcim v zmysle článku 18 nariadenia (ES) č. 1371/2007 v prípade výrazného narušenia služieb.

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 14)."

(*3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1).“"

9.

V článku 19 sa dopĺňa toto písmeno:

„e)

neboli odsúdené za spáchanie závažných trestných činov vyplývajúcich z povinností z prípadných záväzných kolektívnych zmlúv podľa vnútroštátneho práva.“

10.

V článku 32 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Poplatky za infraštruktúru súvisiace s používaním železničných koridorov uvedených v nariadení Komisie (EÚ) 2016/919 (*4) môžu byť diferencované, aby sa stimulovalo vybavenie vlakov systémom ETCS, ktorý je v súlade s verziou prijatou rozhodnutím Komisie 2008/386/ES (*5) a s nasledujúcimi verziami. Takáto diferenciácia nesmie viesť k celkovému zvýšeniu príjmov manažéra infraštruktúry.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že táto diferenciácia poplatkov za infraštruktúru sa neuplatní na železničné trate uvedené v nariadení (EÚ) 2016/919, na ktorých môžu premávať len vlaky vybavené systémom ETCS.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že túto diferenciáciu rozšíria na železničné trate, ktoré nie sú uvedené v nariadení (EÚ) 2016/919.

(*4)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/919 z 27. mája 2016 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystémov „riadenie-zabezpečenie a návestenie“ železničného systému v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 158, 15.6.2016, s. 1)."

(*5)  Rozhodnutie Komisie 2008/386/ES z 23. apríla 2008, ktorým sa upravuje príloha A k rozhodnutiu 2006/679/ES o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému riadenia/príkazov a signalizácie transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy a príloha A k rozhodnutiu 2006/860/ES o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému riadenia, zabezpečenia a návestenia systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 11).“"

11.

V článku 38 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Ak žiadateľ mieni požiadať o kapacitu infraštruktúry s cieľom prevádzkovať službu osobnej dopravy v členskom štáte, v ktorom je právo prístupu k železničnej infraštruktúre obmedzené v súlade s článkom 11, informuje o tom manažérov infraštruktúry a dotknuté regulačné orgány najneskôr 18 mesiacov pred nadobudnutím platnosti cestovného poriadku, ktorého sa žiadosť o kapacitu týka. S cieľom umožniť dotknutým regulačným orgánom posúdiť potenciálny hospodársky vplyv na existujúce zmluvy o službách vo verejnom záujme regulačné orgány zabezpečujú, aby bol bez zbytočného odkladu a najneskôr do 10 dní informovaný každý príslušný orgán, ktorý zadal zmluvu na poskytnutie služby osobnej železničnej dopravy na danej trase vymedzenej v zmluve o službách vo verejnom záujme, akýkoľvek iný zainteresovaný príslušný orgán s právom na obmedzenie prístupu podľa článku 11 a každý železničný podnik, ktorý plní zmluvu o službách vo verejnom záujme na trase danej služby osobnej dopravy.“

12.

V článku 53 sa v odseku 3 dopĺňa tento pododsek:

„Regulačný orgán môže od manažéra infraštruktúry vyžadovať, aby mu takéto informácie sprístupnil, ak to považuje za nevyhnutné.“

13.

V článku 54 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   V prípade narušenia chodu vlakov spôsobeného technickou poruchou alebo nehodou prijme manažér infraštruktúry všetky opatrenia potrebné na obnovenie normálneho stavu. Na tento účel vypracuje havarijný plán s uvedením rôznych subjektov, ktoré majú byť informované v prípade vážnych nehôd alebo vážnych narušení chodu vlakov. V prípade narušenia, ktoré môže mať vplyv na cezhraničnú dopravu, si manažér infraštruktúry vymieňa všetky relevantné informácie s ostatnými manažérmi infraštruktúry, na ktorých sieť a dopravu môže mať toto narušenie vplyv. Príslušní manažéri infraštruktúry spolupracujú na obnove normálnej cezhraničnej dopravy.“

14.

Článok 56 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa dopĺňajú tieto písmená:

„h)

riadenia dopravy;

i)

plánovania obnovy a plánovanej alebo neplánovanej údržby;

j)

plnenia požiadaviek stanovených v článku 2 ods. 13 a článkoch 7, 7a, 7b, 7c a 7d vrátane požiadaviek týkajúcich sa konfliktu záujmov.“

b)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž týkajúce sa zabezpečenia hospodárskej súťaže na trhoch so železničnými dopravnými službami, regulačný orgán má právomoc monitorovať situáciu týkajúcu sa hospodárskej súťaže na trhoch so železničnými dopravnými službami, a to najmä vrátane trhu pre služby vysokorýchlostnej osobnej dopravy, a činnosti manažérov infraštruktúry v súvislosti s odsekom 1 písm. a) až j). Regulačný orgán najmä overuje súlad s odsekom 1 písm. a) až j) z vlastnej iniciatívy a s cieľom predísť diskriminácii žiadateľov. Kontroluje najmä to, či podmienky používania siete neobsahujú diskriminačné ustanovenia alebo či neposkytujú manažérovi infraštruktúry diskrečné právomoci, ktoré by mohol využiť na diskrimináciu žiadateľov.“

c)

V odseku 9 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„9.   Regulačný orgán posúdi všetky sťažnosti a v prípade potreby požiada o relevantné informácie a začne konzultácie so všetkými príslušnými stranami, a to do jedného mesiaca od prijatia sťažnosti. Rozhodne o akejkoľvek sťažnosti, prijme kroky na nápravu situácie a informuje príslušné strany o svojom odôvodnenom rozhodnutí vo vopred určenej primeranej lehote, a v každom prípade do šiestich týždňov od prijatia všetkých relevantných informácií. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž týkajúce sa zabezpečenia hospodárskej súťaže na trhoch so službami železničnej dopravy, regulačný orgán v príslušných prípadoch rozhoduje z vlastnej iniciatívy o primeraných opatreniach na nápravu diskriminácie žiadateľov, narušenia trhu a každého iného nežiaduceho vývoja na týchto trhoch, najmä v súvislosti s odsekom 1 písm. a) až j).“

d)

Odsek 12 sa nahrádza takto:

„12.   Regulačný orgán má právomoc vykonávať audity alebo iniciovať externé audity u manažérov infraštruktúry, prevádzkovateľov servisných zariadení a prípadne v železničných podnikoch, aby overil dodržiavanie súladu s ustanoveniami o oddelení účtov uvedenými v článku 6 a ustanoveniami o finančnej transparentnosti uvedenými v článku 7d. V prípade vertikálne integrovaných podnikov sa tieto právomoci rozširujú na všetky právne subjekty. Regulačný orgán je oprávnený požiadať o všetky príslušné informácie. Regulačný orgán má najmä právomoc požiadať manažéra infraštruktúry, prevádzkovateľov servisných zariadení a všetky podniky alebo iné subjekty vykonávajúce železničnú dopravu alebo správu infraštruktúry alebo integrujúce ich rôzne druhy podľa článku 6 ods. 1 a 2 a článku 13 o poskytnutie všetkých účtovných informácií podľa prílohy VIII alebo ich časti spolu s dostatočne podrobnými údajmi, a to podľa toho, do akej miery sa to považuje za potrebné a primerané.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci vnútroštátnych orgánov zodpovedných za otázky štátnej pomoci, regulačný orgán tiež môže na základe informácií z účtov vyvodiť závery v otázkach súvisiacich so štátnou pomocou, ktoré oznámi týmto orgánom.

Finančné toky uvedené v článku 7d ods. 1, pôžičky uvedené v článku 7d ods. 4 a 5 a dlhy uvedené v článku 7d ods. 7 podliehajú monitorovaniu zo strany regulačného orgánu.

Ak členský štát určil regulačný orgán ako nezávislý príslušný orgán uvedený v článku 7c ods. 4, regulačný orgán posudzuje dohody o spolupráci uvedené v uvedenom článku.“

15.

Článok 57 sa mení takto:

a)

Vkladá sa tento odsek:

„3a.   Ak si záležitosti týkajúce sa služieb medzinárodnej dopravy vyžadujú rozhodnutia dvoch alebo viacerých regulačných orgánov, dotknuté regulačné orgány spolupracujú pri príprave príslušných rozhodnutí s cieľom dosiahnuť vyriešenie záležitosti. Na uvedené účely dotknuté regulačné orgány vykonávajú svoje funkcie v súlade s článkom 56.“

b)

Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8.   Regulačné orgány vypracujú spoločné zásady a postupy v súvislosti s rozhodnutiami, na ktorých prijímanie sú oprávnené podľa tejto smernice. V takýchto spoločných zásadách a postupoch sa uvádzajú ustanovenia na riešenie sporov, ktoré vzniknú v rámci uvedenom v odseku 3a. Na základe skúseností regulačných orgánov a činností siete uvedenej v odseku 1 a v prípade potreby v záujme zabezpečenia účinnej spolupráce regulačných orgánov môže Komisia prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví takéto spoločné zásady a postupy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 3“

c)

Dopĺňa sa tento odsek:

„10.   V prípade rozhodnutí týkajúcich sa infraštruktúry, ktorá sa nachádza na území dvoch štátov, sa obidva dotknuté členské štáty môžu kedykoľvek po 24. decembri 2016 dohodnúť na tom, že budú vyžadovať koordináciu medzi dotknutými regulačnými orgánmi, aby zosúladili vplyv svojich rozhodnutí.“

16.

V článku 63 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Komisia do 31. decembra 2024 posúdi vplyv tejto smernice na železničný sektor a predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o jej vykonávaní.

V správe sa predovšetkým zhodnotí rozvoj služieb vysokorýchlostnej železničnej dopravy a posúdi sa existencia diskriminačných postupov, pokiaľ ide o prístup k vysokorýchlostným tratiam. Komisia zváži, či je potrebné predložiť legislatívne návrhy.

Komisia do toho istého dátumu posúdi, či pretrvávajú diskriminačné postupy alebo iné typy narušenia hospodárskej súťaže v súvislosti s manažérmi infraštruktúry, ktorí sú súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Komisia v prípade potreby predloží legislatívne návrhy.“.

Článok 2

1.   Bez ohľadu na článok 3 ods. 2 členské štáty prijmú a uverejnia do 25. decembra 2018 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

1.   Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Článok 1 body 6 až 8 a 11 sa uplatňujú od 1. januára 2019 včas na to, aby cestovný poriadok začal platiť 14. decembra 2020.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 14. decembra 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

I. KORČOK


(1)  Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 122.

(2)  Ú. v. EÚ C 356, 5.12.2013, s. 92.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 26. februára 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní zo 17. októbra 2016 (Ú. v. EÚ C 431, 22.11.2016, s. 1). Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 32).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/51/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 164).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/58/ES z 23. októbra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc Spoločenstva a smernica 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 44).

(7)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 51).

(10)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.


ROZHODNUTIA

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/18


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/2371

zo 14. decembra 2016

o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 212 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Vzťahy medzi Európskou úniou (ďalej len „Únia“) a Jordánskym hášimovským kráľovstvom (ďalej len „Jordánsko“) sa rozvíjajú v rámci európskej susedskej politiky (ďalej len „ESP“). Jordánsko podpísalo 24. novembra 1997 dohodu o pridružení (2) s Úniou, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 2002. V rámci uvedenej dohody Únia a Jordánsko postupne vytvorili zónu voľného obchodu s prechodným obdobím 12 rokov. Okrem toho v roku 2007 nadobudla platnosť dohoda o ďalšej liberalizácii obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami (3). V roku 2010 bolo medzi Úniou a Jordánskom dohodnuté partnerstvo s posilneným štatútom, ktoré prinieslo rozšírenie oblastí spolupráce. Protokol o mechanizme na urovnávanie sporov v oblasti obchodu medzi EÚ a Jordánskom bol podpísaný v decembri 2009 a nadobudol platnosť 1. júla 2011. Bilaterálny politický dialóg a hospodárska spolupráca sa ďalej rozvíjali v rámci dohody o pridružení a jednotného rámca podpory prijatého na obdobie rokov 2014 – 2017.

(2)

Od roku 2011 začalo Jordánsko uskutočňovať celý rad politických reforiem na posilnenie parlamentnej demokracie a právneho štátu. Bol vytvorený Ústavný súd a nezávislá volebná komisia a jordánsky parlament schválil niekoľko významných zákonov, najmä volebný zákon a zákon o politických stranách, ako aj zákony o decentralizácii a o obecnom zriadení.

(3)

Jordánske hospodárstvo významne utrpelo neutíchajúcimi regionálnymi nepokojmi najmä v susednom Iraku a Sýrii. Spolu s oslabeným globálnym prostredím mali tieto regionálne nepokoje veľmi negatívny vplyv na vonkajšie príjmy a zaťažili verejné financie. Cestovný ruch a prílev priamych zahraničných investícií boli negatívne ovplyvnené, obchodné trasy zablokované a tok zemného plynu z Egypta narušený. Okrem toho bolo jordánske hospodárstvo ovplyvnené aj veľkým prílevom sýrskych utečencov, čo zvýšilo tlak na jeho fiškálnu pozíciu, verejné služby a infraštruktúru.

(4)

Od vypuknutia konfliktov v Sýrii v roku 2011 Únia vyjadrila svoj jednoznačný záväzok podporovať Jordánsko, ktoré sa zaoberá hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami sýrskej krízy, a najmä prítomnosťou veľkého počtu sýrskych utečencov na svojom území. Únia zvýšila svoju finančnú podporu Jordánsku, prehĺbila spoluprácu v mnohých oblastiach vrátane občianskej spoločnosti, volebného systému, regionálneho rozvoja a sociálnych a hospodárskych reforiem. Okrem toho Únia ponúkla Jordánsku možnosť uzatvorenia prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu.

(5)

V tejto ťažkej hospodárskej a finančnej situácii jordánske orgány a Medzinárodný menový fond (MMF) schválili v auguste 2012 prvý program makroekonomických úprav, ktorý bol podporený trojročnou dohodu o pohotovostnej pôžičke (SBA) vo výške 2 000 miliónov USD. Okrem toho bol uvedený program úspešne dokončený v auguste 2015. V rámci uvedeného programu Jordánsko dosiahlo značný pokrok vo fiškálnej konsolidácii aj vďaka poklesu cien ropy a niekoľkých štrukturálnych reformách.

(6)

Jordánsko v decembri 2012 požiadalo Úniu o doplnkovú makrofinančnú pomoc. Preto bolo v decembri 2013 schválené rozhodnutie o poskytnutí makrofinančnej pomoci vo výške 180 miliónov EUR vo forme pôžičiek (4) (MFP-I). Dňa 18. marca 2014 nadobudlo účinnosť Memorandum o porozumení, ktorým sa určujú podmienky politiky týkajúce sa MFP-I. Po implementovaní dohodnutých politických opatrení bola 10. februára 2015 vyplatená prvá tranža MFP-I a druhá tranža bola vyplatená 15. októbra 2015.

(7)

Od vypuknutia krízy v Sýrii vyčlenila Únia takmer 1 130 miliónov EUR na Jordánsko. Táto suma zahŕňa okrem 180 miliónov EUR z prvej operácie makrofinančnej pomoci sumu 500 miliónov EUR v rámci pravidelne plánovanej bilaterálnej spolupráce v Jordánsku financovanej v rámci nástroja európskeho susedstva, asi 250 miliónov EUR z rozpočtu na humanitárnu pomoc a viac ako 30 miliónov EUR z nástroja na podporu stability a mieru. Okrem toho Európska investičná banka poskytla od roku 2011 úvery vo výške 264 miliónov EUR.

(8)

Zintenzívnenie sýrskej krízy v roku 2015 vážne ovplyvnilo Jordánsko prostredníctvom účinkov na obchod, cestovný ruch a dôveru investorov. Jordánsko bolo ovplyvnené aj poklesom finančnej podpory od štátov Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, ktoré zasiahol pokles cien ropy. V dôsledku toho sa spomalil hospodársky rast, zvýšila nezamestnanosť a objavili sa nové fiškálne a vonkajšie finančné potreby.

(9)

V tejto náročnej situácii Únia potvrdila svoj záväzok podporovať Jordánsko v jeho hospodárskych a sociálnych problémoch a reformnom procese. Uvedený záväzok bol vyjadrený najmä na konferencii „Podpora Sýrii a regiónu“, ktorá sa konala 4. februára 2016 v Londýne, kde sa Únia zaviazala poskytnúť 2 390 miliónov EUR v období 2016 – 2017 na finančnú podporu krajín, ktoré sú najviac zasiahnuté utečeneckou krízou, vrátane Jordánska. Politická a hospodárska podpora procesu reforiem v Jordánsku zo strany Únie je v súlade s politikou Únie voči regiónu južného Stredozemia, ako sa stanovuje v rámci ESP.

(10)

Po zhoršení jordánskej hospodárskej a finančnej situácie začali MMF a Jordánsko rokovať aj o novej dohode, ktorá by mohla mať podobu rozšíreného fondu (ďalej len „program MMF“) a pravdepodobne by pokrývala obdobie troch rokov so začiatkom v druhom polroku 2016. Nový program MMF by sa zameriaval na zmiernenie ťažkostí Jordánska v oblasti krátkodobej platobnej bilancie pri súčasnom stimulovaní uskutočňovania zásadných opatrení v oblasti úprav.

(11)

V marci 2016 Jordánsko vzhľadom na zhoršujúcu sa hospodársku situáciu a výhľad požiadalo Úniu o dodatočnú makrofinančnú pomoc.

(12)

Keďže na Jordánsko sa vzťahuje ESP, malo by sa považovať za oprávnené na získanie makrofinančnej pomoci Únie.

(13)

Makrofinančná pomoc Únie by mala byť výnimočným finančným nástrojom určeným na účelovo neviazanú a všeobecnú podporu platobnej bilancie, ktorý je zameraný na okamžité potreby vonkajšieho financovania príjemcu, pričom by sa malo podporiť vykonávanie politického programu obsahujúceho zásadné bezodkladné opatrenia v oblasti úprav a štrukturálnych reforiem zamerané na zlepšenie platobnej bilancie v krátkodobom horizonte.

(14)

Keďže v platobnej bilancii Jordánska naďalej existuje značný zostatkový rozdiel vo vonkajšom financovaní presahujúci zdroje poskytnuté MMF a ďalšími viacstrannými inštitúciami, makrofinančná pomoc Únie, ktorá sa má poskytnúť Jordánsku, sa v súčasnej výnimočnej situácii považuje za primeranú reakciu na žiadosť Jordánska podporiť stabilizáciu hospodárstva v spojení s programom MMF. Prostredníctvom makrofinančnej pomoci Únie, ktorou sa dopĺňajú zdroje dostupné v rámci finančnej dohody MMF, by sa podporil program Jordánska zameraný na stabilizáciu hospodárstva a štrukturálne reformy.

(15)

Makrofinančná pomoc Únie by mala byť zameraná na podporu obnovy udržateľnej vonkajšej finančnej situácie Jordánska a zároveň aj na podporu jeho hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

(16)

Výška makrofinančnej pomoci Únie sa určuje na základe celkového kvantitatívneho posúdenia zostatkových potrieb vonkajšieho financovania Jordánska, pričom sa zároveň berie do úvahy jeho schopnosť financovania z vlastných zdrojov, najmä z medzinárodných rezerv, ktoré má k dispozícii. Makrofinančná pomoc Únie by mala dopĺňať programy a zdroje MMF a Svetovej banky. Pri určení výšky pomoci sa tiež zohľadňujú očakávané finančné príspevky od viacstranných darcov, potreba zaistiť spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov, ako aj predchádzajúce využitie ďalších nástrojov Únie pre vonkajšie financovanie v Jordánsku a pridaná hodnota celkovej angažovanosti Únie.

(17)

Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc Únie právne a vecne zosúladená s kľúčovými zásadami a cieľmi jednotlivých oblastí vonkajšej činnosti, opatreniami prijatými v rámci týchto oblastí a s ostatnými relevantnými politikami Únie.

(18)

Makrofinančnou pomocou Únie by sa mala podporovať vonkajšia politika Únie voči Jordánsku. Útvary Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali úzko spolupracovať pri poskytovaní makrofinančnej pomoci tak, aby koordinovali vonkajšiu politiku Únie a zabezpečili jej jednotnosť.

(19)

Makrofinančnou pomocou Únie by sa mal podporiť záväzok Jordánska voči hodnotám, ktoré zdieľa s Úniou, vrátane hodnôt, ako je demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie ľudských práv, udržateľný rozvoj a znižovanie chudoby, ako aj jeho záväzok dodržiavať zásady otvoreného a spravodlivého obchodu založeného na pravidlách.

(20)

Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci Únie by malo byť, aby Jordánsko rešpektovalo účinné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a zaručilo dodržiavania ľudských práv. Navyše, špecifické ciele makrofinančnej pomoci Únie by mali posilniť efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť systémov hospodárenia s verejnými financiami v Jordánsku a mali by presadzovať štrukturálne reformy zamerané na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu, vytvárania pracovných miest a fiškálnej konsolidácie. Plnenie podmienok, ako aj dosahovanie týchto cieľov, by mala pravidelne monitorovať Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

(21)

S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie v súvislosti s makrofinančnou pomocou Únie by malo Jordánsko prijať vhodné opatrenia týkajúce sa predchádzania a boja proti podvodom, korupcii a všetkým ďalším nezrovnalostiam súvisiacim s touto pomocou. Okrem toho by sa malo stanoviť, že Komisia bude vykonávať kontroly a Dvor audítorov bude vykonávať audity.

(22)

Vyplatením makrofinančnej pomoci Únie nie sú dotknuté právomoci Európskeho parlamentu a Rady ako rozpočtového orgánu.

(23)

Sumy financovania potrebné na poskytnutie makrofinančnej pomoci by mali byť v súlade s rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci.

(24)

Makrofinančnú pomoc Únie by mala riadiť Komisia. S cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada mohli sledovať vykonávanie tohto rozhodnutia, by ich Komisia mala pravidelne informovať o vývoji v súvislosti s pomocou a poskytovať im príslušné dokumenty.

(25)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5).

(26)

Na makrofinančnú pomoc Únie by sa mali vzťahovať podmienky v oblasti hospodárskej politiky, ktoré sa majú stanoviť v memorande o porozumení. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania a na účely efektívnosti by mala byť Komisia splnomocnená rokovať o týchto podmienkach s jordánskymi orgánmi pod dohľadom výboru zástupcov členských štátov v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Podľa uvedeného nariadenia by sa mal konzultačný postup vo všeobecnosti uplatňovať vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení. Vzhľadom na potenciálne významný vplyv pomoci presahujúcej 90 miliónov EUR je vhodné, aby sa na operácie presahujúce túto prahovú hodnotu uplatnil postup preskúmania. Vzhľadom na výšku makrofinančnej pomoci Únie Jordánsku by sa mal na prijatie memoranda o porozumení a na akékoľvek zníženie, pozastavenie alebo zrušenie pomoci uplatniť postup preskúmania,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Únia v záujme podpory stabilizácie hospodárstva a programu zásadných reforiem v Jordánsku poskytne Jordánsku makrofinančnú pomoc (ďalej len „makrofinančná pomoc Únie“) v maximálnej výške 200 miliónov EUR. Účelom pomoci je prispieť k pokrytiu potrieb Jordánska spojených s platobnou bilanciou, ako sa uvádza v programe MMF.

2.   Celá výška makrofinančnej pomoci Únie sa Jordánsku poskytuje vo forme úverov. Komisia je splnomocnená požičať si v mene Únie potrebné finančné prostriedky na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií a následne ich požičať Jordánsku. Úvery majú maximálnu priemernú lehotu splatnosti 15 rokov.

3.   Vyplatenie makrofinančnej pomoci Únie riadi Komisia spôsobom, ktorý je v súlade s dohodami alebo dohovormi dosiahnutými medzi MMF a Jordánskom a s kľúčovými zásadami a cieľmi hospodárskych reforiem stanovenými v dohode o pridružení medzi EÚ a Jordánskom, jednotnom rámci podpory na obdobie rokov 2014 – 2017 a prioritami budúceho partnerstva. Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o vývoji v súvislosti s poskytovaním makrofinančnej pomoci Únie vrátane jej vyplácania a týmto inštitúciám včas poskytuje príslušné dokumenty.

4.   Makrofinančná pomoc Únie je k dispozícii počas obdobia dva a pol roka, počínajúc prvým dňom od nadobudnutia platnosti memoranda o porozumení uvedeného v článku 3 ods. 1.

5.   Ak sa potreby Jordánska v oblasti financovania počas vyplácania makrofinančnej pomoci Únie v porovnaní s pôvodnými prognózami zásadne znížia, Komisia konajúc v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 7 ods. 2 zníži výšku tejto pomoci alebo ju pozastaví, či zruší.

Článok 2

1.   Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci Únie je rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv zo strany Jordánska.

2.   Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť monitorujú plnenie tejto podmienky stanovenej v odseku 1 počas celého obdobia trvania makrofinančnej pomoci Únie.

3.   Odseky 1 a 2 tohto článku sa uplatňujú v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ (6).

Článok 3

1.   Komisia sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 7 ods. 2 dohodne s jordánskymi orgánmi na jasne vymedzených podmienkach v oblasti hospodárskej politiky a finančných podmienkach, ktorým podlieha makrofinančná pomoc Únie a ktoré sa stanovia v memorande o porozumení (ďalej len „memorandum o porozumení“) zahŕňajúcom časový rámec plnenia týchto podmienok, pričom sa zameria na štrukturálne reformy a zdravé verejné financie. Podmienky v oblasti hospodárskej politiky a finančné podmienky stanovené v memorande o porozumení musia byť v súlade s dohodami alebo dohovormi uvedenými v článku 1 ods. 3 vrátane programov makroekonomických úprav a štrukturálnych reforiem, ktoré Jordánsko vykonáva s podporou MMF.

2.   Podmienky uvedené v odseku 1 sa zamerajú najmä na zvýšenie efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti systémov hospodárenia s verejnými financiami v Jordánsku, a to aj pri využívaní makrofinančnej pomoci Únie. Pri navrhovaní politických opatrení sa riadne zohľadňuje aj pokrok dosiahnutý pri vzájomnom otváraní trhov, rozvoj spravodlivého obchodu založeného na pravidlách a ostatné priority v kontexte vonkajšej politiky Únie. Pokrok pri dosahovaní týchto cieľov Komisia pravidelne monitoruje.

3.   Podrobné finančné podmienky makrofinančnej pomoci Únie sa stanovia v dohode o úvere, ktorú majú uzavrieť Komisia a jordánske orgány.

4.   Komisia v pravidelných intervaloch overuje, či sa aj naďalej plnia podmienky uvedené v článku 4 ods. 3 a či je hospodárska politika Jordánska v súlade s cieľmi makrofinančnej pomoci Únie. Komisia pri tejto činnosti úzko spolupracuje s MMF a so Svetovou bankou a v prípade potreby s Európskym parlamentom a Radou.

Článok 4

1.   Za predpokladu splnenia podmienok uvedených v odseku 3 poskytne Komisia makrofinančnú pomoc Únie vo forme úveru v dvoch splátkach. Výška každej splátky sa stanoví v memorande o porozumení.

2.   Sumy makrofinančnej pomoci Únie sa použijú na financovanie Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia, ak je to potrebné, v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 (7).

3.   Komisia rozhoduje o vyplatení splátok za predpokladu splnenia všetkých týchto podmienok:

a)

podmienka stanovená v článku 2;

b)

trvalo uspokojivé výsledky pri vykonávaní politického programu obsahujúceho zásadné opatrenia v oblasti úprav a štrukturálnych reforiem s podporou nepreventívneho úverového mechanizmu MMF a

c)

uspokojivé plnenie podmienok v oblasti hospodárskej politiky a finančných podmienok, ktoré sa dohodli v memorande o porozumení.

Vyplatenie druhej splátky sa v zásade uskutoční najskôr tri mesiace po vyplatení prvej splátky.

4.   Ak podmienky uvedené v prvom pododseku odseku 3 nie sú splnené, Komisia dočasne pozastaví alebo zruší vyplácanie makrofinančnej pomoci Únie. V takýchto prípadoch oznámi Európskemu parlamentu a Rade dôvody tohto pozastavenia alebo zrušenia.

5.   Makrofinančná pomoc Únie sa vypláca Centrálnej banke Jordánska. V súlade s ustanoveniami, ktoré sa majú dohodnúť v memorande o porozumení, vrátane potvrdenia zostatkových potrieb financovania rozpočtu, sa finančné prostriedky Únie môžu previesť jordánskemu ministerstvu financií ako konečnému príjemcovi.

Článok 5

1.   Operácie prijímania a poskytovania úverov súvisiace s makrofinančnou pomocou Únie sa vykonávajú v eurách s použitím valuty rovnakého dátumu a nesmú pre Úniu predstavovať zmenu splatnosti, ani ju vystaviť žiadnemu riziku spojenému so zmenou výmenného kurzu alebo úrokovej sadzby, ani inému obchodnému riziku.

2.   Pokiaľ to okolnosti umožňujú a ak o to Jordánsko požiada, Komisia môže prijať potrebné kroky, aby zabezpečila, že sa do zmluvných podmienok poskytnutia úveru zahrnie ustanovenie o predčasnom splatení úveru a že tomuto ustanoveniu bude zodpovedať príslušné ustanovenie v podmienkach týkajúcich sa operácií prijímania úverov.

3.   Ak okolnosti umožnia zlepšenie úrokovej sadzby úveru a ak o to Jordánsko požiada, Komisia sa môže rozhodnúť úplne alebo čiastočne refinancovať svoje počiatočné úvery alebo môže reštrukturalizovať príslušné finančné podmienky. Operácie refinancovania alebo reštrukturalizácie sa vykonávajú v súlade s odsekmi 1 a 4 a nesmú viesť k predĺženiu splatnosti dotknutých prijatých úverov ani k zvýšeniu sumy istiny nesplatenej k dátumu refinancovania alebo reštrukturalizácie.

4.   Všetky náklady, ktoré vzniknú Únii v súvislosti s operáciami prijímania a poskytovania úverov na základe tohto rozhodnutia, znáša Jordánsko.

5.   Komisia informuje Európsky parlament a Radu o vývoji operácií uvedených v odsekoch 2 a 3.

Článok 6

1.   Makrofinančná pomoc Únie sa vykonáva v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (8) a s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (9).

2.   Vykonávanie makrofinančnej pomoci Únie podlieha priamemu hospodáreniu.

3.   Dohoda o úvere uvedená v článku 3 ods. 3 obsahuje ustanovenia s cieľom:

a)

zabezpečiť, aby Jordánsko pravidelne kontrolovalo, či sa finančné prostriedky poskytované z rozpočtu Únie využívajú riadne, aby Jordánsko prijalo vhodné opatrenia na predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom a v prípade potreby podniklo právne kroky s cieľom získať späť akékoľvek finančné prostriedky poskytnuté podľa tohto rozhodnutia, ktoré boli získané neoprávnene;

b)

zabezpečiť ochranu finančných záujmov Únie, a to najmä zavedením konkrétnych opatrení v súvislosti s prevenciou a bojom proti podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam s dosahom na makrofinančnú pomoc Únie v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (10), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (11) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (12);

c)

výslovne splnomocniť Komisiu vrátane Európskeho úradu pre boj proti podvodom alebo ich zástupcov na vykonávanie kontrol vrátane kontrol a inšpekcií na mieste;

d)

výslovne splnomocniť Komisiu a Dvor audítorov na vykonávanie auditov počas obdobia dostupnosti makrofinančnej pomoci Únie a po tomto období vrátane auditov dokumentov a auditov na mieste, ako sú napríklad operatívne posúdenia; a

e)

zabezpečiť, aby mala Únia nárok na predčasné splatenie úveru, ak sa zistí, že Jordánsko sa v súvislosti s riadením makrofinančnej pomoci Únie dopustilo podvodu alebo korupcie alebo akéhokoľvek iného protiprávneho konania poškodzujúceho finančné záujmy Únie.

4.   Pred vykonaním makrofinančnej pomoci Únie Komisia posúdi prostredníctvom operatívneho hodnotenia spoľahlivosť finančných opatrení, administratívnych postupov a vnútorných a vonkajších kontrolných mechanizmov Jordánska, ktoré sa týkajú tejto pomoci.

Článok 7

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 8

1.   Komisia každý rok do 30. júna predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto rozhodnutia v predchádzajúcom roku vrátane hodnotenia tohto vykonávania. V uvedenej správe sa:

a)

preskúma dosiahnutý pokrok vo vykonávaní makrofinančnej pomoci Únie;

b)

posúdi hospodárska situácia a vyhliadky Jordánska, ako aj pokrok dosiahnutý vo vykonávaní politických opatrení uvedených v článku 3 ods. 1;

c)

uvedú súvislosti medzi podmienkami v oblasti hospodárskej politiky stanovenými v memorande o porozumení, priebežnými hospodárskymi a fiškálnymi výsledkami Jordánska a rozhodnutiami Komisie o vyplatení splátok makrofinančnej pomoci Únie.

2.   Najneskôr do dvoch rokov po uplynutí obdobia dostupnosti pomoci uvedeného v článku 1 ods. 4 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o následnom hodnotení, v ktorej posúdi výsledky a efektívnosť ukončenej makrofinančnej pomoci Únie a rozsah, v akom prispela k cieľom pomoci.

Článok 9

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Štrasburgu 14. decembra 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

I. KORČOK


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. decembra 2016.

(2)  Euro-stredomorská dohoda ustanovujúca pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej (Ú. v. ES L 129, 15.5.2002, s. 3).

(3)  Dohoda vo forme výmeny listov medzi Európskym spoločenstvom a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o recipročných liberalizačných opatreniach, ktorou sa mení a dopĺňa dohoda o pridružení medzi ES a Jordánskom a nahrádzajú prílohy I, II, III a IV a protokoly č. 1 a č. 2 k uvedenej dohode (Ú. v. EÚ L 41, 13.2.2006, s. 3).

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1351/2013/EÚ z 11. decembra 2013 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu (Ú. v. EÚ L 341, 18.12.2013, s. 4).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(6)  Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

(7)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(9)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(10)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(11)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

Vzhľadom na fiškálne výzvy a mimoriadne okolnosti, ktorým Jordánsko čelí v dôsledku prijatia viac ako 1,3 milióna Sýrčanov, Komisia v roku 2017 v prípade potreby predloží po úspešnom ukončení druhej MFA a za predpokladu splnenia zvyčajných podmienok pre tento druh pomoci vrátane aktualizovaného posúdenia potrieb Jordánska, pokiaľ ide o vonkajšie financovanie, zo strany Komisie, nový návrh na rozšírenie a zvýšenie MFA Jordánsku. Táto kriticky dôležitá pomoc pre Jordánsko by krajine pomohla udržať makroekonomickú stabilitu a zároveň zachovať výsledky rozvoja a pokračovať vo svojom reformnom programe.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/26


NARIADENIE RADY (EÚ) 2016/2372

z 19. decembra 2016,

ktorým sa na rok 2017 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb v Čiernom mori

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 zmluvy prijíma na návrh Komisie opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností.

(2)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (1) sa vyžaduje, aby sa ochranné opatrenia prijímali s ohľadom na dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania vrátane prípadných správ, ktoré vypracoval Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF).

(3)

Úlohou Rady je prijímať opatrenia, ktorými sa stanovujú a prideľujú rybolovné možnosti podľa rybolovnej oblasti alebo skupiny rybolovných oblastí v Čiernom mori, čo podľa potreby zahŕňa aj určité funkčne súvisiace podmienky. Podľa článku 16 ods. 1 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa rybolovné možnosti majú rozdeliť medzi členské štáty tak, aby sa každému členskému štátu zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností v súvislosti s každou populáciou rýb alebo každým druhom rybolovu a aby bol zabezpečený súlad s cieľmi spoločnej rybárskej politiky stanovenými v článku 2 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(4)

Rybolovné možnosti by sa mali stanoviť na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali vziať do úvahy biologické a sociálno-ekonomické aspekty a zaistiť spravodlivé zaobchádzanie s jednotlivými sektormi rybolovu, a zároveň by sa mali zohľadniť názory vyjadrené počas konzultácií zo zainteresovanými stranami.

(5)

Pri rybolove šproty severnej sa povinnosť vylodiť úlovky uvedená v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 uplatňuje od 1. januára 2015. V článku 16 ods. 2 uvedeného nariadenia sa stanovuje, že pri zavádzaní povinnosti vylodiť úlovky v súvislosti s určitou populáciou rýb sa má pri stanovovaní rybolovných možností zohľadniť prechod od stanovovania rybolovných možností na základe vylodení na stanovovanie rybolovných možností na základe úlovkov.

(6)

Využívanie rybolovných možností stanovených v tomto nariadení podlieha nariadeniu Rady (ES) č. 1224/2009 (2), a najmä jeho článkom 33 a 34, ktoré sa týkajú zaznamenávania úlovkov a oznamovania údajov o vyčerpaní rybolovných možností. Je preto potrebné stanoviť kódy, ktoré majú členské štáty používať, keď Komisii zasielajú údaje o vylodení populácií, ktoré sú predmetom tohto nariadenia.

(7)

V súlade s článkom 2 nariadenia Rady (ES) č. 847/96 (3) sa musia určiť populácie, na ktoré sa vzťahujú jednotlivé opatrenia uvedené v tomto nariadení.

(8)

Rybolovné možnosti by sa mali využívať v plnom súlade s uplatniteľným právom Únie.

(9)

S cieľom predísť prerušeniu rybolovných činností a zabezpečiť živobytie rybárov Únie je dôležité povoliť od 1. januára 2017 rybolov v príslušných rybolovných oblastiach v Čiernom mori. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa na rok 2017 stanovujú rybolovné možnosti pre rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod vlajkou Bulharska a Rumunska pre určité populácie rýb v Čiernom mori:

a)

Kalkan veľký (Psetta maxima);

b)

Šprota severná (Sprattus sprattus).

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na rybárske plavidlá Únie pôsobiace v Čiernom mori.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„GFCM“ je Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more;

b)

„Čierne more“ je geografická podoblasť 29 v zmysle prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 (4);

c)

„rybárske plavidlo“ je každé plavidlo s vybavením na komerčné využívanie morských biologických zdrojov;

d)

„rybárske plavidlo Únie“ je rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;

e)

„populácia“ je morský biologický zdroj, ktorý sa vyskytuje v danej oblasti hospodárenia;

f)

„autonómna kvóta Únie“ je obmedzenie výlovu, ktoré sa autonómne prideľuje rybárskym plavidlám Únie v prípade, že nie je dohodnutý žiaden TAC;

g)

„analytický posudok“ je kvantitatívne vyhodnotenie trendov v danej populácii na základe údajov o biológii a využívaní tejto populácie, ktoré sú podľa vedeckého prieskumu dostatočne kvalitné ako podklad k vedeckému odporúčaniu v súvislosti s možnosťami budúcich úlovkov.

KAPITOLA II

RYBOLOVNÉ MOŽNOSTI

Článok 4

Prideľovanie rybolovných možností

Autonómne kvóty EÚ pre rybárske plavidlá Únie, pridelenie takýchto kvót jednotlivým členským štátom a prípadne aj funkčne súvisiace podmienky sú stanovené v prílohe.

Článok 5

Osobitné ustanovenia o prideľovaní

Prideľovanie rybolovných možností jednotlivým členským štátom podľa tohto nariadenia sa vykonáva bez toho, aby boli dotknuté:

a)

výmeny vykonané podľa článku 16 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

b)

zníženia a prerozdelenia vykonané podľa článku 37 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

c)

zníženia vykonané podľa článkov 105 a 107 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

Článok 6

Podmienky vyloďovania úlovkov a vedľajších úlovkov, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť vylodiť úlovky

Úlovky a vedľajšie úlovky pri love kalkana veľkého sa ponechávajú na palube alebo vyloďujú len vtedy, ak ich ulovili rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod vlajkou členského štátu, ktorý je držiteľom kvóty, a táto kvóta ešte nie je vyčerpaná.

KAPITOLA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 7

Zasielanie údajov

Keď členské štáty podľa článkov 33 a 34 nariadenia (ES) č. 1224/2009 zasielajú Komisii údaje o vyloďovaní ulovených množstiev z populácií, použijú na tento účel kódy populácií uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2017.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. decembra 2016

Za Radu

predseda

L. SÓLYMOS


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Únie na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 847/96 zo 6. mája 1996, ktorým sa zavádzajú dodatočné podmienky pre riadenie celkových prípustných úlovkov (TAC) a kvót presahujúce rok (Ú. v. ES L 115, 9.5.1996, s. 3).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 z 13. decembra 2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) a o zmene a doplnení nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori (Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2011, s. 44).


PRÍLOHA

Rybolovné možnosti uplatniteľné na rybárske plavidlá Únie

V týchto tabuľkách sa stanovujú kvóty (v tonách živej hmotnosti) podľa jednotlivých populácií a funkčne súvisiacich podmienok.

Populácie rýb sa uvádzajú v abecednom poradí latinských názvov príslušných druhov. Na účely tohto nariadenia platí táto porovnávacia tabuľka latinských a bežných názvov:

Vedecký názov

Trojmiestny abecedný kód

Bežný názov

Psetta maxima

TUR

Kalkan veľký

Sprattus sprattus

SPR

Šprota severná


Druh:

Kalkan veľký

Psetta maxima

Zóna:

vody Únie v Čiernom mori

TUR/F37.4.2.C

Bulharsko

43,2

 

 

Rumunsko

43,2

 

 

 

 (*1)

 

 

Únia

86,4

 

 

TAC

Irelevantný/Nedohodnutý

 

Analytické odporúčanie pre populáciu

Neuplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96.


Druh:

Šprota severná

Sprattus sprattus

Zóna:

vody Únie v Čiernom mori

SPR/F37.4.2.C

Bulharsko

8 032,5

 

 

Rumunsko

3 442,5

 

 

Únia

11 475

 

 

TAC

Irelevantný/Nedohodnutý

 

Analytické odporúčanie pre populáciu

Neuplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96.


(*1)  V období od 15. apríla do 15. júna 2017 sa nepovoľuje žiadna rybolovná činnosť vrátane prekládok, brania na palubu, vylodení a prvého predaja.


23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/31


VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY (EÚ) 2016/2373

z 22. decembra 2016,

ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1127

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (1), a najmä na jeho článok 2 ods. 3,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 12. júla 2016 prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1127 (2), ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 vypracovaním aktualizovaného zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 2580/2001.

(2)

Rada rozhodla, že ďalšie tri osoby sú zapojené do teroristických činností v zmysle článku 1 ods. 2 a 3 spoločnej pozície Rady 2001/931/SZBP (3), že príslušný orgán prijal vo vzťahu k uvedeným osobám rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 4 uvedenej spoločnej pozície a že na tieto osoby by sa mali vzťahovať osobitné obmedzujúce opatrenia stanovené v nariadení (ES) č. 2580/2001.

(3)

Zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 2580/2001, by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2016/1127 sa mení tak, ako sa uvádza v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. decembra 2016

Za Radu

predseda

M. LAJČÁK


(1)  Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 70.

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2016/1127 z 12. júla 2016, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2425 (Ú. v. EÚ L 188, 13.7.2016, s. 1).

(3)  Spoločná pozícia Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 93).


PRÍLOHA

Do zoznamu osôb uvedeného v oddiele I (Osoby) prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2016/1127 sa dopĺňajú tieto osoby:

EL HAJJ, Hassan Hassan, narodený 22. marca 1988 v Zaghdraiyi, Sidon (Libanon), kanadský občan. Cestovný pas č.: JX446643 (Kanada),

MELIAD, Farah (alias HUSSEIN HUSSEIN, alias JAY DEE), narodený 5. novembra 1980 v Sydney (Austrália), austrálsky občan. Cestovný pas č.: M2719127 (Austrália),

ȘANLI, Dalokay (alias Sinan), narodený 13. októbra 1976 v Pülümüre (Turecko).


23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/33


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/2374

z 12. októbra 2016,

ktorým sa stanovuje plán pre odhadzovanie úlovkov pri rybolove určitých druhov žijúcich pri morskom dne v juhozápadných vodách

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (1), a najmä na jeho článok 15 ods. 6 a článok 18 ods. 1 a 3,

keďže:

(1)

Cieľom nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je postupná eliminácia odhadzovania úlovkov vo všetkých druhoch rybolovu Únie prostredníctvom zavedenia povinnosti vylodiť úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu.

(2)

Článkom 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa Komisia splnomocňuje prijímať prostredníctvom delegovaného aktu plány pre odhadzovanie úlovkov na obdobie najviac troch rokov, a to na základe spoločných odporúčaní vypracovaných členskými štátmi v rámci konzultácií s relevantnými poradnými radami.

(3)

Komisia v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/2439 (2) stanovila plán pred odhadzovanie úlovkov pri rybolove určitých druhov žijúcich pri morskom dne v juhozápadných vodách na obdobie 2016 – 2018 na základe spoločného odporúčania, ktoré členské štáty predložili v roku 2015.

(4)

Priamy hospodársky záujem na rybolove v juhozápadných vodách majú Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko a Portugalsko. Uvedené členské štáty po konzultácii s poradnou radou pre juhozápadné vody predložili Komisii 31. mája 2016 nové spoločné odporúčanie. Relevantné vedecké orgány poskytli svoje vedecké príspevky, ktoré preskúmal Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF). Opatrenia uvedené v spoločnom odporúčaní sú v súlade s článkom 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a môžu sa začleniť do tohto nariadenia.

(5)

Pokiaľ ide o juhozápadné vody, podľa článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa povinnosť vylodiť úlovky uplatňuje na druhy charakterizujúce daný rybolov najneskôr od 1. januára 2016.

(6)

Delegované nariadenie 2015/2439 zahŕňa ustanovenia o zavedení povinnosti vylodiť úlovky určitých druhov žijúcich pri morskom dne v juhozápadných vodách v období 2016 – 2018.

(7)

V súlade s novým spoločným odporúčaním, ktoré predložili členské štáty v roku 2016, by sa plán pre odhadzovanie úlovkov od roku 2017 mal vzťahovať na rybolov soley európskej, merlúzy európskej, čertovitých a homára štíhleho (len v rámci oblastí výskytu daných populácií označovaných ako „funkčné jednotky“) v divíziách ICES VIIIa, b, d, e, na homára štíhleho v divíziách ICES VIIIc a XIa (len vo funkčných jednotkách), na soleu európsku a platesu veľkú v divízii ICES IXa, na merlúzu európsku v divíziách ICES VIIIc a IXa, na čertovité v divíziách ICES VIIIa, b, c, d, e a IXa.

(8)

V spoločnom odporúčaní sa navrhla výnimka z povinnosti vylodiť úlovky homára štíhleho loveného v podoblastiach ICES VIII a IX vlečnými sieťami, pretože z existujúcich vedeckých dôkazov vyplýva možná vysoká miera prežitia vzhľadom na vlastnosti výstroja zameraného na tento druh, lovné postupy a ekosystém. STECF vo svojom posúdení dospel k záveru, že z najnovších pokusov vyplýva miera prežitia na úrovni miery prežitia zistenej v minulosti. Plánujú sa ďalšie štúdie, z ktorých by mali vyplynúť ďalšie informácie o pravdepodobnej miere prežitia v tomto rybolove. Preto by sa táto výnimka mala zahrnúť do nariadenia na rok 2017 spolu s ustanovením, podľa ktorého by dotknuté členské štáty boli povinné poskytnúť Komisii ďalšie údaje z prebiehajúcich skúšok, na základe ktorých STECF bude môcť v plnej miere posúdiť opodstatnenie tejto výnimky.

(9)

Spoločné odporúčanie zahŕňa tri výnimky de minimis z povinnosti vylodiť úlovky, ktoré platia pre určité druhy rybolovu a do určitej výšky. STECF preskúmal dôkazy, ktoré predložili členské štáty. STECF dospel k záveru, že spoločné odporúčanie obsahuje odôvodnené argumenty vzhľadom na náročnosť zvyšovania selektivity spolu s neprimeraným nákladmi na manipuláciu s nechcenými úlovkami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je vhodné stanoviť tieto výnimky de minimis v súlade s percentuálnym podielom navrhovaným v spoločnom odporúčaní a na úrovniach, ktoré neprevyšujú úrovne povolené podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(10)

Výnimka de minimis na soleu európsku vo výške maximálne do 5 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VIIIa a VIIIb vlečnými sieťami s rozperným rahnom a vlečnými sieťami na lov pri dne je založená na skutočnosti, že realizovateľné zvýšenia selektivity sa dosahujú veľmi ťažko. STECF dospel k záveru, že podporné informácie sú dostatočné na opodstatnenie tejto výnimky. Táto výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(11)

Výnimka de minimis na soleu európsku vo výške maximálne do 3 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VIIIa a VIIIb viacstennými žiabrovkami a žiabrovkami je založená na skutočnosti, že realizovateľné zvýšenia selektivity sa dosahujú veľmi ťažko. STECF dospel k záveru, že podporné informácie sú dostatočné na opodstatnenie žiadanej výnimky. Táto výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(12)

Výnimka de minimis na merlúzu európsku vo výške maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v roku 2017 a 6 % celkového ročného výlovu v roku 2018 tohto druhu plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VIII a IX vlečnými sieťami je založená na skutočnosti, že realizovateľné zvýšenia selektivity sa dosahujú veľmi ťažko. STECF dospel k záveru, že poskytnuté dodatočné informácie o selektivite nezahŕňali dodatočné dôkazy, ktoré by preukazovali, že v dotknutých metieroch je veľmi náročné dosiahnuť selektivitu. Preto by sa malo vyvinúť ďalšie úsilie zamerané na opodstatnenie tejto výnimky. Táto výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia na rok 2017, t. j. len na jeden rok, a to pod podmienkou, že členské štáty poskytnú lepšie informácie na podporu tejto výnimky, ktoré posúdi STECF.

(13)

Delegované nariadenie (EÚ) 2015/2439 by sa preto malo zrušiť a nahradiť novým nariadením.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení majú priamy vplyv na ekonomické činnosti v súvislosti s rybárskou sezónou plavidiel Únie, a preto by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení. Malo by sa uplatňovať od 1. januára 2017,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky

Povinnosť vylodiť úlovky stanovená v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 uplatňuje v podoblastiach ICES VIII, IX a X a zónach CECAF 34.1.1, 34.1.2, 34.2.0 na druhy rybolovu stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Výnimka založená na vysokej miere prežitia

1.   Výnimka z povinnosti vylodiť úlovky stanovená v článku 15 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 pri druhoch, pri ktorých z vedeckých dôkazov vyplýva vysoká miera prežitia, sa vzťahuje na homára štíhleho (Nephrops norvegicus) uloveného v podoblastiach ICES VIII a IX vlečnými sieťami [kódy výstroja (3): OTB, OTT, PTB, TBN, TBS, TB, OT, PT a TX].

2.   Členské štáty, ktoré majú priamy hospodársky záujem v juhozápadných vodách, do 1. mája 2017 predložia doplňujúce vedecké informácie na podporu výnimky stanovenej v odseku 1. Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) posúdi poskytnuté vedecké informácie do 1. septembra 2017.

Článok 3

Výnimky de minimis

1.   Odchylne od článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa môžu odhadzovať tieto množstvá:

a)

pokiaľ ide o merlúzu európsku (Merluccius merluccius), maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v roku 2017 a 6 % celkového ročného výlovu v roku 2018 tohto druhu plavidlami, ktoré používajú vlečné siete a záťahové siete (kódy výstroja: OTT, OTB, PTB, OT, PT, TBN, TBS, TX, SSC, SPR, TB, SDN, SX a SV) a ktoré sa zameriavajú na tento druh v podoblastiach ICES VIII a IX;

b)

pokiaľ ide o soleu európsku (Solea solea), maximálne do 5 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami, ktoré používajú vlečné siete s rozperným rahnom (kód výstroja: TBB) a vlečné siete na lov pri dne (kódy výstroja: OTB, OTT, PTB, TBN, TBS, TBB, OT, PT a TX) a ktoré sa zameriavajú na tento druh v divíziách ICES VIIIa a VIIIb;

c)

pokiaľ ide o soleu európsku (Solea solea), maximálne do 3 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami, ktoré používajú viacstenné žiabrovky a žiabrovky (kódy výstroja: GNS, GN, GND, GNC, GTN, GTR a GEN) a ktoré sa zameriavajú na tento druh v divíziách ICES VIIIa a VIIIb.

2.   Členské štáty, ktoré majú priamy hospodársky záujem v juhozápadných vodách, do 1. mája 2017 predložia Komisii doplňujúce údaje o odhadzovaní úlovkov a akékoľvek iné relevantné vedecké informácie na podporu výnimky stanovenej v odseku 1 písm. a). Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) posúdi poskytnuté vedecké údaje a informácie do 1. septembra 2017.

Článok 4

Plavidlá, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky

Členské štáty v súlade s kritériami stanovenými v prílohe k tomuto nariadeniu určia plavidlá, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky v rámci jednotlivých druhov rybolovu.

Pri plavidlách, na ktoré sa vzťahovala povinnosť vylodiť úlovky v určitých druhoch rybolovu v roku 2016, zostáva táto povinnosť zachovaná.

Dotknuté členské štáty do 31. decembra 2016 poskytnú Komisii a ostatným členským štátom pomocou zabezpečeného kontrolného webového sídla Únie zoznam plavidiel určených podľa odseku 1 za každý konkrétny rybolov stanovený v prílohe. Sú povinné dohliadať na aktuálnosť týchto zoznamov.

Článok 5

Zrušenie

Delegované nariadenie (EÚ) 2015/2439 sa zrušuje.

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej Únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018.

Článok 4 sa uplatňuje odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. októbra 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(2)  Delegované nariadenie Komisie 2015/2439 z 12. októbra 2015, ktorým sa stanovuje plán pre odhadzovanie úlovkov pri rybolove určitých druhov žijúcich pri morskom dne v juhozápadných vodách (Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2015, s. 36).

(3)  Kódy výstroja použité v tomto nariadení vymedzila Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo.


PRÍLOHA

Rybolov, na ktorý sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky

a)   Rybolov v divíziách ICES VIIIa, b, d, e

Rybolov (druh)

Kód výstroja

Opis rybárskeho výstroja

Veľkosť ôk

Druh, ktorý sa má vylodiť

Solea európska

(Solea solea)

OTB, OTT, PTB, TBN, TBS, TB, OT, PT, TX

všetky vlečné siete na lov pri dne

veľkosť ôk od 70 mm do 100 mm (šírka)

všetky úlovky soley európskej

TBB

všetky vlečné siete s rozperným rahnom

veľkosť ôk od 70 mm do 100 mm (šírka)

GNS, GN, GND, GNC, GTN, GTR, GEN

všetky viacstenné žiabrovky a žiabrovky

veľkosť ôk minimálne 100 mm (šírka)

Merlúza európska

(Merluccius merluccius)

OTT, OTB, PTB, SDN, OT, PT, TBN, TBS, TX, SSC, SPR, TB, SX, SV

všetky vlečné siete na lov pri dne a záťahové siete

veľkosť ôk minimálne 100 mm (šírka)

všetky úlovky merlúzy európskej

LL, LLS

všetky lovné šnúry

všetky

GNS, GN, GND, GNC, GTN, GEN

všetky žiabrovky

veľkosť ôk minimálne 100 mm (šírka)

Čert európsky

(Lophiidae)

GNS, GN, GND, GNC, GTN, GEN

všetky žiabrovky

veľkosť ôk minimálne 200 mm (šírka)

všetky úlovky čertovitých

Homár štíhly (Nephrops norvegicus)

len v rámci funkčných jednotiek

OTB, OTT, PTB, TBN, TBS, TB, OT, PT, TX

všetky vlečné siete na lov pri dne

veľkosť ôk minimálne 70 mm

všetky úlovky homára štíhleho

b)   Rybolov v divíziách ICES VIIIc a IXa

Rybolov (druh)

Kód výstroja

Opis rybárskeho výstroja

Veľkosť ôk

Povinnosť vylodiť úlovky

Čert európsky

(Lophiidae)

GNS, GN, GND, GNC, GTN, GEN

všetky žiabrovky

veľkosť ôk minimálne 200 mm (šírka)

všetky úlovky čertovitých

Homár štíhly

(Nephrops norvegicus)

len v rámci funkčných jednotiek

OTB, PTB, OTT, TBN, TBS, OT, PT, TX TB

všetky vlečné siete na lov pri dne

veľkosť ôk minimálne 70 mm

všetky úlovky homára štíhleho

Merlúza európska

(Merluccius merluccius)

OTT, OTB, PTB, OT, PT, TBN, TBS, TX, SSC, SPR, TB, SDN, SX, SV

všetky vlečné siete na lov pri dne a záťahové siete

Plavidlá, ktoré spĺňajú tieto kumulatívne kritériá:

1.

Používajú výstroj s veľkosťou ôk minimálne 70 mm.

2.

Celkové vylodené úlovky merlúzy európskej v období 2014 – 2015 (1) predstavujú: vyše 5 % všetkých vylodených druhov a viac než 5 metrických ton.

všetky úlovky merlúzy európskej

GNS, GN, GND, GNC, GTN, GEN

všetky žiabrovky

veľkosť ôk od 80 mm do 99 mm (šírka)

LL, LLS

všetky lovné šnúry

veľkosť háčikov: 3,85 cm +/– 1,15 cm (dĺžka) a 1,6 cm +/– 0,4 cm (šírka)

c)   Rybolov v divízii ICES IXa

Rybolov (druh)

Kód výstroja

Opis rybárskeho výstroja

Veľkosť ôk

Povinnosť vylodiť úlovky

Solea európska(Solea solea) a platesa veľká (Pleuronectes platessa)

GNS, GN, GND, GNC, GTN, GTR, GEN

všetky viacstenné žiabrovky a žiabrovky

veľkosť ôk minimálne 100 mm

všetky úlovkysoley európskejaplatesy veľkej


(1)  Referenčné obdobie sa bude v nasledujúcich rokoch aktualizovať, t. j. v roku 2018 budú referenčným obdobím roky 2015 a 2016.


23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/39


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/2375

z 12. októbra 2016,

ktorým sa stanovuje plán pre odhadzovanie úlovkov pri rybolove určitých druhov žijúcich pri morskom dne v severozápadných vodách

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (1), a najmä na jeho článok 15 ods. 6 a článok 18 ods. 1 a 3,

keďže:

(1)

Cieľom nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je postupná eliminácia odhadzovania úlovkov vo všetkých druhoch rybolovu Únie prostredníctvom zavedenia povinnosti vylodiť úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu.

(2)

Článkom 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa Komisia splnomocňuje prijímať prostredníctvom delegovaného aktu plány pre odhadzovanie úlovkov na obdobie najviac troch rokov, a to na základe spoločných odporúčaní vypracovaných členskými štátmi v rámci konzultácií s relevantnými poradnými radami.

(3)

Komisia v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/2438 (2) stanovila plán pred odhadzovanie úlovkov pri rybolove určitých druhov žijúcich pri morskom dne v severozápadných vodách na obdobie 2016 – 2018 na základe spoločného odporúčania, ktoré členské štáty predložili v roku 2015.

(4)

Priamy hospodársky záujem na rybolove v severozápadných vodách majú Belgicko, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo Uvedené členské štáty po konzultácii s poradnou radou pre severozápadné vody predložili Komisii 3. júna 2016 nové spoločné odporúčanie. Relevantné vedecké orgány poskytli svoje vedecké príspevky, ktoré preskúmal Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF). Opatrenia uvedené v spoločnom odporúčaní sú v súlade s článkom 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a môžu sa začleniť do tohto nariadenia.

(5)

Pokiaľ ide o severozápadné vody, podľa článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa povinnosť vylodiť úlovky uplatňuje na druhy charakterizujúce daný rybolov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu najneskôr od 1. januára 2016. V spoločnom odporúčaní sa stanovujú flotily, na ktoré sa má vzťahovať povinnosť vylodiť úlovky pri zmiešanom love tresky škvrnitej, tresky jednoškvrnnej, tresky merlang a tresky tmavej, pri love homára štíhleho; pri zmiešanom love soley európskej a platesy veľkej; pri love merlúzy európskej a love tresky žltkavej.

(6)

Delegované nariadenie (EÚ) 2015/2438 zahŕňa ustanovenia o zavedení povinnosti vylodiť úlovky určitých druhov žijúcich pri morskom dne v severozápadných vodách v období 2016 – 2018.

(7)

V súlade s novým spoločným odporúčaním, ktoré členské štáty predložili v roku 2016, by sa plán pre odhadzovanie úlovkov mal od roku 2017 vzťahovať na ďalšie druhy, ktoré sú určujúcimi druhmi veľmi zmiešaného rybolovu tresky škvrnitej, tresky jednoškvrnnej, tresky merlang a tresky tmavej, lovu homára štíhleho, zmiešaného rybolovu soley európskej a platesy veľkej a lovu merlúzy európskej a lovu tresky žltkavej. Pri určitých rybolovoch by mali byť zahrnuté aj druhy tvoriace vedľajšie úlovky.

(8)

V spoločnom odporúčaní sa navrhla výnimka z povinnosti vylodiť úlovky homára štíhleho loveného v divízii ICES VI a podoblasti VII pascami, košmi a košíkmi, pretože z vedeckých dôkazov vyplýva vysoká miera prežitia vzhľadom na vlastnosti výstroja používaného pri tomto druhu, lovné postupy a ekosystém. STECF dospel k záveru, že výnimka je opodstatnená. Predmetná výnimka by preto mala zostať zahrnutá v tomto nariadení.

(9)

V spoločnom odporúčaní sa navrhla výnimka z povinnosti vylodiť úlovky jedincov soley európskej, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť a ktoré sa ulovili vlečnými sieťami s vodiacimi štítmi s veľkosťou ôk 80 – 99 mm v divízii ICES VIId v oblastiach do šesť námorných míľ od pobrežia a mimo určených miestach odchovu počas lovných operácií spĺňajúcich určité špecifické podmienky. Z vedeckých dôkazov vyplýva vysoká miera prežitia vzhľadom na vlastnosti výstroja a ekosystém. STECF skonštatoval, že prežitie závisí od mnohých faktorov, a odporučil opatrnosť pri rozširovaní výsledkov štúdií na iné druhy rybolovu, ako aj vykonanie ďalších relevantných štúdií, ktoré by podložili túto žiadosť. Preto by sa táto výnimka mala zahrnúť do tohto nariadenia na rok 2017 pod podmienkou, že flotila, ktorá ju využíva, vykonáva svoje operácie za porovnateľných podmienok, ako boli podmienky štúdie, a že dotknuté členské štáty vykonajú dodatočné štúdie. STECF by mal výsledky týchto dodatočných štúdií posúdiť v roku 2017.

(10)

Spoločné odporúčanie zahŕňa sedem výnimiek de minimis z povinnosti vylodiť úlovky, ktoré platia pre určité druhy rybolovu a do určitej výšky. STECF preskúmal dôkazy predložené členskými štátmi a dospel k všeobecnému záveru, že spoločné odporúčanie obsahuje odôvodnené argumenty dokladajúce skutočnosť, že je náročné dosiahnuť ďalšie zlepšenie selektívnosti, a/alebo argumenty týkajúce sa neprimeraných nákladov na manipuláciu s nechcenými úlovkami, ktoré sú v niektorých prípadoch podložené aj kvalitatívnym hodnotením nákladov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a keďže vedecké informácie nesvedčia o opaku, je vhodné zahrnúť tieto výnimky de minimis do tohto nariadenia v súlade s percentuálnym podielom navrhovaným v spoločnom odporúčaní a na úrovniach, ktoré neprevyšujú úrovne povolené podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(11)

Výnimka de minimis na soleu európsku vo výške maximálne do 3 % celkového ročného výlovu tohto druhu v období rokov 2017 – 2018 plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VIId, VIIe, VIIf a VIIg viacstennými žiabrovkami a žiabrovkami je založená na skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa dosahujú veľmi ťažko. STECF dospel k záveru, že výnimka je dobre vymedzená, a preto by sa mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(12)

Výnimka de minimis na tresku merlang vo výške maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v roku 2017 a 6 % celkového ročného výlovu v roku 2018 tohto druhu plavidlami povinnými vylodiť tento druh a loviacimi ho v divíziách ICES VIId a VIIe vlečnými a záťahovými sieťami na lov pri dne s veľkosťou ôk menej ako 100 mm a pelagickými vlečnými sieťami je založená na skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa dosahujú veľmi ťažko.

(13)

Výnimka de minimis na tresku merlang vo výške maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v roku 2017 a 6 % celkového ročného výlovu v roku 2018 tohto druhu plavidlami povinnými vylodiť tento druh a loviacimi ho v divíziách ICES VIIb – VIIj vlečnými a záťahovými sieťami na lov pri dne s veľkosťou ôk minimálne 100 mm je založená na skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa dosahujú veľmi ťažko.

(14)

Výnimka de minimis na tresku merlang vo výške maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v roku 2017 a 6 % celkového ročného výlovu v roku 2018 tohto druhu plavidlami povinnými vylodiť tento druh a loviacimi ho v podoblasti ICES VII (okrem VIIa, VIId a VIIe) vlečnými a záťahovými sieťami na lov pri dne s veľkosťou ôk menej ako 100 mm, je založená na skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa dosahujú veľmi ťažko.

(15)

Pokiaľ ide o tri výnimky de minimis vzťahujúce sa na tresku merlang, v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/2438 sa dotknutým členským štátom uložila povinnosť predložiť Komisii dodatočné vedecké údaje na podporu výnimiek. STECF skonštatoval, že hoci ešte nemá k dispozícii úplné dôkazy, dodatočné údaje sa týkajú niektorých otázok, ktoré výbor STECF vzniesol. STECF zdôraznil potrebu jednotnejšej koncepcie pri tejto populácii. Na základe vedeckých dôkazov, ktoré STECF preskúmal, a vzhľadom na skutočnosť, že sú k dispozícii ďalšie zlepšené dôkazy na podporu výnimky možno predmetnú výnimku zachovať a zahrnúť ju do tohto nariadenia.

(16)

Výnimka de minimis na homára štíhleho vo výške maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v roku 2017 a 6 % celkového ročného výlovu v roku 2018 tohto druhu plavidlami, ktoré sú povinné vylodiť homáre štíhle v podoblasti ICES VII je založená na skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa dosahujú veľmi ťažko. STECF dospel k záveru, že výnimka je opodstatnená. Táto výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(17)

Výnimka de minimis na homára štíhleho vo výške maximálne do 7 % celkového ročného výlovu v roku 2017 a 6 % celkového ročného výlovu v roku 2018 tohto druhu plavidlami, ktoré sú povinné vylodiť homáre štíhle v podoblasti ICES VI, je založená na skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa dosahujú veľmi ťažko a že existujú podkladové kvantitatívne informácie o neprimeraných nákladoch na manipuláciu s nechcenými úlovkami. STECF dospel k záveru, že výnimka je opodstatnená. Táto výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(18)

Výnimka de minimis na soleu európsku vo výške maximálne do 3 % celkového ročného výlovu tohto druhu v rokoch 2017 a 2018 plavidlami loviacimi tento druh v divíziách ICES VIId, VIIe, VIIf, VIIg a VIIh výstrojom TBB s veľkosťou ôk 80 – 19 mm so zvýšenou selektívnosťou je založená na skutočnosti, že zvýšenia selektívnosti sa dosahujú veľmi ťažko. STECF skonštatoval, že výnimka má kompenzovať používanie výstroja so zvýšenou selektívnosťou a že požadovaná výnimka de minimis sa má vzťahovať na zvyšné odhadzované úlovky. Táto výnimka by sa preto mala zahrnúť do tohto nariadenia.

(19)

Delegované nariadenie (EÚ) 2015/2438 by sa preto malo zrušiť a nahradiť novým nariadením.

(20)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení majú priamy vplyv na ekonomické činnosti v súvislosti s rybárskou sezónou plavidiel Únie, a preto by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení. Malo by sa uplatňovať od 1. januára 2017,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky

Povinnosť vylodiť úlovky stanovená v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa vzťahuje na zóny ICES V (okrem Va a len na vody Únie zóny Vb), VI a VII na druhy rybolovu stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Výnimka založená na vysokej miere prežitia

1.   Výnimka z povinnosti vylodiť úlovky stanovená v článku 15 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 pri druhoch, pri ktorých z vedeckých dôkazov vyplýva vysoká miera prežitia, sa vzťahuje:

a)

na homára štíhleho (Nephrops norvegicus) uloveného pomocou pascí, košov alebo košíkov (kódy výstroja (3) FPO a FIX) v podoblastiach ICES VI a VII;

b)

na úlovky soley európskej (Solea solea) v roku 2017, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť a ktoré boli ulovené vlečnými sieťami s vodiacimi štítmi s veľkosťou ôk koncového rukávca 80 – 99 mm (kódy výstroja OTT, OTB, TBS, TBN, TB, PTB, OT, PT, TX) v divízii ICES VIId v oblastiach do šesť námorných míľ od pobrežia a mimo určených miest odchovu počas lovných operácií spĺňajúcich tieto podmienky: plavidlá s maximálnou dĺžkou 10 metrov, maximálnym výkonom motora 180 kW, pri vykonávaní lovu vo vodách s maximálnou hĺbkou 15 metrov a s dobou vlečenia obmedzenou na maximálne 1,5 hodiny. Takéto úlovky soley európskej musia sa okamžite vypustiť na slobodu.

2.   Členské štáty, ktoré majú priamy hospodársky záujem v severozápadných vodách do 1. mája 2017, predložia Komisii prípadné doplňujúce vedecké informácie na podporu výnimky stanovenej v odseku 1 písm. b). Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) posúdi poskytnuté informácie do 1. septembra 2017.

Článok 3

Výnimky de minimis

Odchylne od článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa môžu odhadzovať tieto množstvá:

a)

pokiaľ ide o tresku merlang (Merlangius merlangus), v roku 2017 maximálne do 7 % celkového ročného výlovu a v roku 2018 maximálne do 6 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami povinnými vylodiť tresku merlang a loviacimi tento druh v divíziách ICES VIId – VIIe vlečnými a záťahovými sieťami na lov pri dne s veľkosťou ôk menšou než100 mm (OTB, SSC, OTT, PTB, SDN, SPR, TBN, TBS, TB, SX, SV OT, PT a TX) a pelagickými vlečnými sieťami (OTM, PTM);

b)

pokiaľ ide o tresku merlang (Merlangius merlangus), v roku 2017 maximálne do 7 % celkového ročného výlovu a v roku 2018 maximálne do 6 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami povinnými vylodiť tresku merlang a loviacimi tento druh v divíziách ICES VIIb – VIIj vlečnými a záťahovými sieťami na lov pri dne s veľkosťou ôk minimálne 100 mm (OTB, SSC, OTT, PTB, SDN, SPR, TBN, TBS, TB, SX, SV OT, PT a TX) a pelagickými vlečnými sieťami (OTM, PTM);

c)

pokiaľ ide o tresku merlang (Merlangius merlangus), v roku 2017 maximálne do 7 % celkového ročného výlovu a v roku 2018 maximálne do 6 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami povinnými vylodiť tresku merlang a loviacimi tento druh v podoblasti ICES VII okrem divízií VIIa, VIId a VIIe vlečnými a záťahovými sieťami na lov pri dne s veľkosťou ôk menej ako 100 mm (OTB, SSC, OTT, PTB, SDN, SPR, TBN, TBS, TB, SX, SV OT, PT a TX) a pelagickými vlečnými sieťami (OTM, PTM);

d)

pokiaľ ide o homára štíhleho (Nephrops norvegicus), v roku 2017 maximálne do 7 % celkového ročného výlovu a v roku 2018 maximálne do 6 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami povinnými vylodiť homára štíhleho v podoblasti ICES VII;

e)

pokiaľ ide o homára štíhleho (Nephrops norvegicus), v roku 2017 maximálne do 7 % celkového ročného výlovu a v roku 2018 maximálne do 6 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami povinnými vylodiť homára štíhleho v podoblasti ICES VI;

f)

pokiaľ ide o soleu európsku (Solea solea), v rokoch 2017 a 2018 maximálne do 3 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami, ktoré ho lovia v divíziách ICES VIId, VIIe, VIIf a VIIg viacstennými žiabrovkami a žiabrovkami;

g)

pokiaľ ide o soleu európsku (Solea solea), v rokoch 2017 a 2018 maximálne do 3 % celkového ročného výlovu tohto druhu plavidlami povinnými vylodiť tento druh s výstrojom TBB s veľkosťou ôk 80 – 119 mm a so zvýšenou selektívnosťou, napríklad s tunelom s veľkými okami, v divíziách ICES VIId, VIIe, VIIf, VIIg a VIIh.

Článok 4

Plavidlá, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky

1.   Členské štáty v súlade s kritériami stanovenými v prílohe k tomuto nariadeniu určia plavidlá, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky v rámci jednotlivých druhov rybolovu.

Pri plavidlách, na ktoré sa vzťahovala povinnosť vylodiť úlovky v určitých druhoch rybolovu v roku 2016, zostáva táto povinnosť zachovaná.

2.   Dotknuté členské štáty do 31. decembra 2016 poskytnú Komisii a ostatným členským štátom pomocou zabezpečeného kontrolného webového sídla Únie zoznam plavidiel určených podľa odseku 1 za každý konkrétny rybolov stanovený v prílohe. Sú povinné dohliadať na aktuálnosť týchto zoznamov.

Článok 5

Zrušenie

Delegované nariadenie (EÚ) 2015/2438 sa zrušuje.

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej Únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018.

Článok 4 sa uplatňuje odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. októbra 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2438 z 12. októbra 2015, ktorým sa stanovuje plán pre odhadzovanie úlovkov pri rybolove určitých druhov žijúcich pri morskom dne v severozápadných vodách (Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2015, s. 29).

(3)  Kódy výstroja použité v tomto nariadení vymedzila Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo.


PRÍLOHA

Rybolov, na ktorý sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky

a)

Rybolov vo vodách Únie a medzinárodných vodách podoblasti ICES VI a divízie Vb

Rybolov

Kód výstroja

Opis rybárskeho výstroja

Veľkosť ôk

Druh, ktorý sa má vylodiť

Treska škvrnitá (Gadus morhua), treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus), treska merlang (Merlangius merlangus) a treska tmavá (Pollachius virens)

OTB, SSC, OTT, PTB, SDN, SPR, TBN, TBS, OTM, PTM, TB, SX, SV, OT, PT, TX

vlečné siete a záťahové siete

všetky

všetky úlovky a vedľajšie úlovky soley európskej, platesy veľkej a kalkanov rodu Lepidorhombus, ak celkové vylodené úlovky všetkých druhov v rokoch 2014 a 2015 (*1) na plavidlo pozostávali z viac než 5 % z týchto treskovitých druhov: treska škvrnitá, treska jednoškvrnná, treska merlang a treska tmavá spolu

Homár štíhly (Nephrops norvegicus)

OTB, SSC, OTT, PTB, SDN, SPR, FPO, TBN, TB, TBS, OTM, PTM, SX, SV, FIX, OT, PT, TX

vlečné siete, záťahové siete, pasce, koše a košíky

všetky

všetky úlovky homára štíhleho a vedľajšie úlovky tresky jednoškvrnnej, ak celkové vylodené úlovky všetkých druhov v rokoch 2014 a 2015 (*1) na plavidlo pozostávali z viac než 20 % homára štíhleho

b)

Lov merlúzy európskej s TAC vzťahujúcim sa na podoblasti ICES VI a VII a vody Únie a medzinárodné vody divízie ICES Vb

Rybolov

Kód výstroja

Opis rybárskeho výstroja

Veľkosť ôk

Druh, ktorý sa má vylodiť

Merlúza európska (Merluccius merluccius)

OTB, SSC, OTT, PTB, SDN, SPR, TBN, TBS, OTM, PTM TB, SX, SV, OT, PT, TX

vlečné siete a záťahové siete

všetky

všetky úlovky merlúzy európskej, ak celkové vylodené úlovky všetkých druhov v rokoch 2014 a 2015 (*2) na plavidlo pozostávali z viac než 20 % merlúzy

Merlúza európska (Merluccius merluccius)

GNS, GN, GND, GNC, GTN, GTR, GEN

všetky žiabrovky

všetky

všetky úlovky merlúzy európskej

Merlúza európska (Merluccius merluccius)

LL, LLS, LLD, LX, LTL, LHP, LHM

všetky lovné šnúry

všetky

všetky úlovky merlúzy európskej

c)

Rybolov s TAC vzťahujúcim sa na podoblasť ICES VII v prípade homára štíhleho

Rybolov

Kód výstroja

Opis rybárskeho výstroja

Veľkosť ôk

Druh, ktorý sa má vylodiť

Homár štíhly (Nephrops norvegicus)

OTB SSC, OTT, PTB, SDN, SPR, FPO, TBN, TB, TBS, OTM, PTM, SX, SV, FIX, OT, PT, TX

vlečné siete, záťahové siete, pasce, koše a košíky

všetky

všetky úlovky homára štíhleho, ak celkové vylodené úlovky všetkých druhov v rokoch 2014 a 2015 (*3) na plavidlo pozostávali z viac než 20 % homára štíhleho

d)

Rybolov v divízii ICES VIIa

Rybolov

Kód výstroja

Rybársky výstroj

Veľkosť ôk

Druh, ktorý sa má vylodiť

Treska škvrnitá (Gadus morhua), treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus), treska merlang (Merlangius merlangus) a treska tmavá (Pollachius virens)

OTB, SSC, OTT, PTB, SDN, SPR, TBN, TBS, OTM, PTM, TB, SX, SV, OT, PT, TX

vlečné siete a záťahové siete

všetky

všetky úlovky tresky jednoškvrnnej, ak celkové vylodené úlovky všetkých druhov v rokoch 2014 a 2015 (*4) na plavidlo pozostávali z viac než 10 % z týchto treskovitých druhov: treska škvrnitá, treska jednoškvrnná, treska merlang a treska tmavá spolu

e)

Rybolov v divízii ICES VIId

Rybolov

Kód výstroja

Rybársky výstroj

Veľkosť ôk

Druh, ktorý sa má vylodiť

Solea európska (Solea solea)

TBB

všetky vlečné siete s rozperným rahnom

všetky

všetky úlovky soley európskej

Solea európska (Solea solea)

OTT, OTB, TBS, TBN, TB, PTB, OT, PT, TX

vlečné siete

< 100 mm

všetky úlovky soley európskej, ak celkové vylodené úlovky všetkých druhov v rokoch 2014 a 2015 (*5) na plavidlo pozostávali z viac než 5 % soley európskej

Solea európska (Solea solea)

GNS, GN, GND, GNC, GTN, GTR, GEN

všetky viacstenné žiabrovky a žiabrovky

všetky

všetky úlovky soley európskej

Treska škvrnitá (Gadus morhua), treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus), treska merlang (Merlangius merlangus) a treska tmavá (Pollachius virens)

OTB, SSC, OTT, PTB, SDN, SPR, TBN, TBS, OTM, PTM, TB, SX, SV, OT, PT, TX

vlečné siete a záťahové siete

všetky

všetky úlovky tresky merlang, ak celkové vylodené úlovky všetkých druhov v rokoch 2014 a 2015 (*5) na plavidlo pozostávali z viac než 20 % z týchto treskovitých druhov: treska škvrnitá, treska jednoškvrnná, treska merlang a treska tmavá spolu

f)

Lov soley európskej v divízii ICES VIIe

Rybolov

Kód výstroja

Rybársky výstroj

Veľkosť ôk

Druh, ktorý sa má vylodiť

Solea európska (Solea solea)

TBB

všetky vlečné siete s rozperným rahnom

všetky

všetky úlovky soley európskej, ak celkové vylodené úlovky všetkých druhov v rokoch 2014 a 2015 (*6) na plavidlo pozostávali z viac než 5 % soley európskej

Solea európska (Solea solea)

GNS, GN, GND, GNC, GTN, GTR, GEN

všetky viacstenné žiabrovky a žiabrovky

všetky

všetky úlovky soley európskej

g)

Lov tresky žltkavej v divíziách ICES VIId a VIIe

Rybolov

Kód výstroja

Rybársky výstroj

Veľkosť ôk

Druh, ktorý sa má vylodiť

Treska žltkavá (Pollachius pollachius)

GNS, GN, GND, GNC, GTN, GTR, GEN

všetky viacstenné žiabrovky a žiabrovky

všetky

všetky úlovky tresky žltkavej

h)

Rybolov v divíziách ICES VIIb, VIIc a VIIf – VIIk

Rybolov

Kód výstroja

Rybársky výstroj

Veľkosť ôk

Druh, ktorý sa má vylodiť

Solea európska (Solea solea)

TBB

všetky vlečné siete s rozperným rahnom

všetky

všetky úlovky soley európskej, ak celkové vylodené úlovky všetkých druhov v rokoch 2014 a 2015 (*7) na plavidlo pozostávali z viac než 5 % soley európskej

Solea európska (Solea solea)

GNS, GN, GND, GNC, GTN, GTR, GEN

všetky viacstenné žiabrovky a žiabrovky

všetky

všetky úlovky soley európskej

i)

Rybolov v divíziách ICES VIIb, VIIc, VIIe a VIIf – VIIk

Rybolov

Kód výstroja

Rybársky výstroj

Veľkosť ôk

Druh, ktorý sa má vylodiť

Treska škvrnitá (Gadus morhua), treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus), treska merlang (Merlangius merlangus) a treska tmavá (Pollachius virens)

OTB, SSC, OTT, PTB, SDN, SPR, TBN, TBS, OTM, PTM, TB, SX, SV, OT, PT, TX

vlečné siete a záťahové siete

všetky

všetky úlovky tresky merlang, ak celkové vylodené úlovky všetkých druhov v rokoch 2014 a 2015 (*8) na plavidlo pozostávali z viac než 20 % z týchto treskovitých druhov: treska škvrnitá, treska jednoškvrnná, treska merlang a treska tmavá spolu.


(*1)  Plavidlá v zozname plavidiel, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2438, sa ponechávajú v zozname uvedenom v článku 4 tohto nariadenia napriek zmene v referenčnom období a naďalej sa na ne vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove.

(*2)  Plavidlá v zozname plavidiel, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2438, sa ponechávajú v zozname uvedenom v článku 4 tohto nariadenia napriek zmene v referenčnom období a naďalej sa na ne vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove.

(*3)  Plavidlá v zozname plavidiel, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2438, sa ponechávajú v zozname uvedenom v článku 4 tohto nariadenia napriek zmene v referenčnom období a naďalej sa na ne vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove.

(*4)  Plavidlá v zozname plavidiel, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2438, sa ponechávajú v zozname uvedenom v článku 4 tohto nariadenia napriek zmene v referenčnom období a naďalej sa na ne vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove.

(*5)  Plavidlá v zozname plavidiel, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2438, sa ponechávajú v zozname uvedenom v článku 4 tohto nariadenia napriek zmene v referenčnom období a naďalej sa na ne vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove.

(*6)  Plavidlá v zozname plavidiel, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2438, sa ponechávajú v zozname uvedenom v článku 4 tohto nariadenia napriek zmene v referenčnom období a naďalej sa na ne vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove.

(*7)  Plavidlá v zozname plavidiel, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2438, sa ponechávajú v zozname uvedenom v článku 4 tohto nariadenia napriek zmene v referenčnom období a naďalej sa na ne vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove.

(*8)  Plavidlá v zozname plavidiel, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2438, sa ponechávajú v zozname uvedenom v článku 4 tohto nariadenia napriek zmene v referenčnom období a naďalej sa na ne vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky pri tomto rybolove.


23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/48


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/2376

z 13. októbra 2016,

ktorým sa stanovuje plán pre odhadzovanie úlovkov pri lastúrnikoch Venus spp. v talianskych pobrežných vodách

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (1), a najmä na jeho článok 15 ods. 6,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 (2), a najmä na jeho článok 15a,

keďže:

(1)

Cieľom nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je postupná eliminácia odhadzovania úlovkov vo všetkých druhoch rybolovu Únie prostredníctvom zavedenia povinnosti vylodiť úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu.

(2)

Článkom 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa Komisia splnomocňuje prijímať prostredníctvom delegovaných aktov plány pre odhadzovanie úlovkov na obdobie najviac troch rokov, a to na základe spoločných odporúčaní vypracovaných členskými štátmi v rámci konzultácií s relevantnými poradnými radami. Plány pre odhadzovanie úlovkov môžu obsahovať aj technické opatrenia týkajúce sa lovu.

(3)

Taliansko ako jediný členský štát s priamym hospodárskym záujmom na love lastúrnikov Venus spp. v talianskych pobrežných vodách predložilo Komisii odporúčanie v súlade s postupom stanoveným v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Odporúčanie má podobu vnútroštátneho riadiaceho plánu pre odhadzovanie úlovkov populácie Venus spp. a Taliansko ho predložilo po konzultácii s Poradnou radou pre Stredozemné more (MEDAC). Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) následne preskúmal vedecké príspevky, ktoré Taliansko predložilo. Opatrenia uvedené v spoločnom odporúčaní sú v súlade s ustanoveniami článku 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(4)

Článkom 15a nariadenia (ES) č. 1967/2006 sa Komisia splnomocňuje, aby na účely prijatia plánov pre odhadzovanie úlovkov a pre druhy, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, stanovila minimálne ochranné referenčné veľkosti s cieľom zabezpečiť ochranu mláďat morských organizmov. Minimálne ochranné referenčné veľkosti sa v prípade potreby môžu líšiť od veľkostí stanovených v prílohe III k uvedenému nariadeniu.

(5)

STECF dospel na základe vnútroštátneho riadiaceho plánu pre odhadzovanie úlovkov populácie Venus spp. k záveru, že lastúrniky Venus spp. patria k druhom s vysokou mierou prežitia po ulovení a táto skutočnosť opodstatňuje žiadosť o výnimku z povinnosti vylodiť úlovky pri časti úlovku určenej na odhodenie. Zmenšenie minimálnej ochrannej referenčnej veľkosti z 25 mm na 22 mm je zlučiteľné s dĺžkou vo fáze pohlavnej zrelosti, preto by nemalo mať výrazný vplyv na ochranu mladých jedincov. Podľa prognóz povedie len k malému zníženiu reprodukčného potenciálu populácie, čo sa nepovažuje za významný vplyv na populáciu. V neposlednom rade výbor dospel k záveru, že navrhovaný vedecký monitorovací program pravdepodobne pomôže získať dostatočné údaje na posúdenie účinkov plánu pre odhadzovanie úlovkov.

(6)

Členský štát by v záujme zabezpečenia primeranej kontroly vykonávania povinnosti vylodiť úlovky mal zostaviť zoznam plavidiel, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje.

(7)

Keďže opatrenia stanovené v tomto nariadení majú priamy vplyv na ekonomické činnosti v súvislosti s rybolovom a plánovaním rybárskej sezóny plavidiel Únie, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Podľa článku 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa toto nariadenie malo uplatňovať maximálne tri roky.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa špecifikujú podrobnosti vykonávania povinnosti vylodiť úlovky, ktorá sa má uplatňovať pri love lastúrnikov Venus spp. v talianskych pobrežných vodách v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

Článok 2

Minimálna ochranná referenčná veľkosť

1.   Odchylne od minimálnych ochranných referenčných veľkostí stanovených v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1967/2006 a na účely článku 15 ods. 11 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa minimálna ochranná referenčná veľkosť lastúrnikov Venus spp. v talianskych pobrežných vodách stanovuje na celkovú dĺžku 22 mm.

2.   Meranie veľkosti lastúrnikov Venus spp. sa vykonáva podľa prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 1967/2006.

Článok 3

Zoznam plavidiel

1.   Orgány členského štátu určia plavidlá, na ktoré sa má vzťahovať povinnosť vylodiť úlovky.

2.   Orgány členského štátu do 31. decembra 2016 predložia Komisii prostredníctvom zabezpečeného kontrolného webového sídla Únie zoznam plavidiel schválených na lov lastúrnikov Venus spp. hydraulickými dredžami v talianskych pobrežných vodách. Orgány členského štátu tento zoznam sústavne aktualizujú.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho zverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2017 do 31. decembra 2019.

Článok 3 sa však uplatňuje odo dňa nadobudnutia účinnosti.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli 13. októbra 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(2)  Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11.


23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/50


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/2377

zo 14. októbra 2016,

ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 1394/2014, ktorým sa stanovuje plán pre odhadzovanie úlovkov pri rybolove určitých pelagických druhov v juhozápadných vodách

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (1), a najmä na jeho článok 15 ods. 6 a článok 18 ods. 1 a 3,

keďže:

(1)

Cieľom nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je postupná eliminácia odhadzovania úlovkov vo všetkých druhoch rybolovu Únie zavedením povinnosti vylodiť úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu.

(2)

Článkom 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa Komisia splnomocňuje prijímať prostredníctvom delegovaného aktu plány odhadzovania úlovkov na obdobie najviac troch rokov, a to na základe spoločných odporúčaní vypracovaných členskými štátmi v rámci konzultácií s relevantnými poradnými radami.

(3)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1394/2014 (2) sa stanovuje plán odhadzovania úlovkov pri rybolove určitých pelagických druhov v juhozápadných vodách s cieľom uľahčiť plnenie povinnosti vylodiť úlovky prostredníctvom určitých mechanizmov flexibility.

(4)

Podľa článku 15 ods. 5 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 môže plán pre odhadzovanie úlovkov obsahovať minimálne ochranné referenčné veľkosti.

(5)

Priamy hospodársky záujem na rybolove v juhozápadných vodách majú Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko a Portugalsko. Po porade s poradnou radou pre juhozápadné vody a s poradnou radou pre pelagické druhy predložili uvedené členské štáty 30. mája 2016 Komisii spoločné odporúčanie, aby odchylne od prílohy XII k nariadeniu Rady (ES) č. 850/98 (3) bola minimálna ochranná referenčná veľkosť stavríd (Trachurus spp.) v divízii ICES VIIIc a v podoblasti IX stanovená na 12 cm na 5 % príslušnej kvóty Španielska a Portugalska. Okrem toho sa v spoločnom odporúčaní navrhuje, aby bolo v rámci tohto 5 % limitu kvóty na stavridy pri maloobjemovom tradičnom rybolove pobrežnou záťahovou sieťou xávega v divízii ICES IXa možné uloviť 1 % kvóty Portugalska s veľkosťou menšou ako 12 cm.

(6)

Relevantné vedecké orgány poskytli svoje vedecké príspevky, ktoré preskúmal Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF). STECF dospel k záveru, že zníženie minimálnej ochrannej referenčnej veľkosti, ako sa navrhuje v spoločnom odporúčaní, je spojené s nízkym rizikom zmeny zavedeného modelu využívania dotknutých druhov rybolovu. Nezdá sa, že by tento model využívania v kombinácii s miernou mierou využívania bol škodlivý pre dynamiku príslušných populácií. STECF zároveň poukázal na to, že kontrola úlovkov s rôznymi obmedzeniami veľkosti môže byť náročná a že ak úlovky nie sú riadne kontrolované, úmrtnosť sa môže zvýšiť. Okrem toho je dôležité, aby sa dodržiavali percentuálne obmedzenia stanovené pre menšie veľkosti. Preto je dôležité, aby príslušné členské štáty zaviedli primerané kontrolné opatrenia týkajúce sa dotknutého rybolovu.

(7)

Opatrenia uvedené v spoločnom odporúčaní sú v súlade s článkom 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a preto ich možno zahrnúť do plánu pre odhadzovanie úlovkov pri rybolove určitých pelagických druhov v juhozápadných vodách.

(8)

Delegované nariadenie (EÚ) č. 1394/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Keďže opatrenia stanovené v tomto nariadení majú priamy vplyv na ekonomické činnosti v súvislosti s rybárskou sezónou plavidiel Únie a s jej plánovaním, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení. Malo by sa uplatňovať od 1. januára 2017,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V článku 4 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1394/2014 sa dopĺňa tento odsek:

„Odchylne od prílohy XII k nariadeniu (ES) č. 850/98 je minimálna ochranná referenčná veľkosť pre stavridy (Trachurus spp.) ulovené v divízii ICES VIIIc a v podoblasti ICES IX v prípade 5 % príslušných kvót Španielska a Portugalska v týchto oblastiach 12 cm. V rámci uvedeného 5 % limitu možno pri maloobjemovom tradičnom rybolove pobrežnou záťahovou sieťou xávega v divízii ICES IXa uloviť 1 % kvóty Portugalska s veľkosťou menšou ako 12 cm.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2017.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. októbra 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1394/2014 z 20. októbra 2014, ktorým sa stanovuje plán pre odhadzovanie úlovkov pri rybolove určitých pelagických druhov v juhozápadných vodách (Ú. v. EÚ L 370, 30.12.2014, s. 31).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 850/98 z 30. marca 1998 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov. (Ú. v. ES L 125, 27.4.1998, s. 1).


23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/52


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/2378

z 21. decembra 2016,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1484/95, pokiaľ ide o stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 183 písm. b),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú obchodné opatrenia uplatniteľné na určitý tovar vznikajúci spracovaním poľnohospodárskych výrobkov, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 1216/2009 a (ES) č. 614/2009 (2), a najmä na jeho článok 5 ods. 6 písm. a),

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1484/95 (3) sa stanovili podrobné pravidlá na zavedenie systému dodatkových dovozných ciel a reprezentatívne ceny v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín.

(2)

Z pravidelnej kontroly údajov, z ktorých sa vychádza pri stanovovaní reprezentatívnych cien výrobkov v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín, vyplýva, že reprezentatívne ceny pre dovoz niektorých výrobkov treba zmeniť s prihliadnutím na cenové rozdiely podľa krajiny pôvodu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1484/95 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Keďže treba zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, malo by toto nariadenie nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 1484/95 sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 21. decembra 2016

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ

Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 1.

(3)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1484/95 z 28. júna 1995 stanovujúce podrobné pravidlá na zavedenie systému dodatkových dovozných ciel a stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín a ktorým sa ruší nariadenie č. 163/67/EHS (Ú. v. ES L 145, 29.6.1995, s. 47).


PRÍLOHA

„PRÍLOHA I

Číselný znak KN

Opis tovaru

Reprezentatívna cena

(v EUR/100 kg)

Zábezpeka podľa článku 3

(v EUR/100 kg)

Pôvod (1)

0207 12 10

Mrazené kuracie trupy označované ako ‚kurčatá 70 %‘

121,8

0

AR

0207 12 90

Mrazené kuracie trupy označované ako ‚kurčatá 65 %‘

142,0

158,9

0

0

AR

BR

0207 14 10

Mrazené vykostené kusy z hydiny druhu Gallus domesticus

281,0

177,5

284,9

211,5

6

41

5

27

AR

BR

CL

TH

0207 27 10

Mrazené vykostené morčacie kusy

331,0

344,5

0

0

BR

CL

 

Vajcia bez škrupín sušené

350,2

0

AR

1602 32 11

Nevarené prípravky z hydiny druhu Gallus domesticus

171,3

39

BR


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód ‚ZZ‘ znamená ‚iného pôvodu‘.“


23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/55


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/2379

z 22. decembra 2016,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. decembra 2016

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ

Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

MA

99,1

TN

262,8

TR

115,2

ZZ

159,0

0707 00 05

MA

79,2

TR

156,6

ZZ

117,9

0709 93 10

MA

230,7

TR

176,6

ZZ

203,7

0805 10 20

TR

81,7

ZA

70,9

ZZ

76,3

0805 20 10

MA

67,6

ZZ

67,6

0805 20 30 , 0805 20 50 , 0805 20 70 , 0805 20 90

IL

163,3

JM

129,1

TR

77,1

ZZ

123,2

0805 50 10

AR

76,7

TR

79,2

ZZ

78,0

0808 10 80

US

132,4

ZZ

132,4

0808 30 90

CN

87,8

ZZ

87,8


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


ROZHODNUTIA

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/57


ROZHODNUTIE POLITICKÉHO A BEZPEČNOSTNÉHO VÝBORU (SZBP) 2016/2380

z 13. decembra 2016,

ktorým sa predlžuje mandát vedúceho pozorovateľskej misie Európskej únie v Gruzínsku (EUMM Georgia) (EUMM GEORGIA/1/2016)

POLITICKÝ A BEZPEČNOSTNÝ VÝBOR,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 38 tretí odsek,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/452/SZBP z 12. augusta 2010 o pozorovateľskej misii Európskej únie v Gruzínsku, EUMM Georgia (1), a najmä na jeho článok 10 ods. 1,

keďže:

(1)

Podľa rozhodnutia 2010/452/SZBP sa Politický a bezpečnostný výbor (ďalej len „PBV“) oprávňuje, aby v súlade s článkom 38 tretím odsekom zmluvy prijímal príslušné rozhodnutia na účely vykonávania politickej kontroly a strategického usmerňovania pozorovateľskej misie Európskej únie v Gruzínsku (EUMM Georgia) vrátane rozhodnutia o vymenovaní vedúceho misie.

(2)

PBV prijal 19. decembra 2014 rozhodnutie EUMM GEORGIA/1/2014 (2) o vymenovaní pána Kęstutisa JANKAUSKASA za vedúceho misie EUMM Georgia od 15. decembra 2014 do 14. decembra 2015.

(3)

PBV prijal 13. novembra 2015 rozhodnutie (SZBP) 2015/2200 (EUMM GEORGIA/1/2015) (3), ktorým sa predĺžil mandát pána Kęstutisa JANKAUSKASA ako vedúceho misie EUMM Georgia od 15. decembra 2015 do 14. decembra 2016.

(4)

Rada prijala 12. decembra 2016 rozhodnutie (SZBP) 2016/2238 (4), ktorým sa predlžuje mandát EUMM Georgia na obdobie od 15. decembra 2016 do 14. decembra 2018.

(5)

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku navrhol predĺžiť mandát pána Kęstutisa JANKAUSKASA ako vedúceho misie EUMM Georgia na obdobie od 15. decembra 2016 do 14. decembra 2017,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Mandát pána Kęstutisa JANKAUSKASA ako vedúceho misie EUMM Georgia sa týmto predlžuje do 14. decembra 2017.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 13. decembra 2016

Za Politický a bezpečnostný výbor

predseda

W. STEVENS


(1)  Ú. v. EÚ L 213, 13.8.2010, s. 43.

(2)  Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru EUMM GEORGIA/1/2014 zo 19. decembra 2014 o vymenovaní vedúceho pozorovateľskej misie Európskej únie v Gruzínsku (EUMM Georgia) (Ú. v. EÚ L 369, 24.12.2014, s. 78).

(3)  Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2015/2200 z 13. novembra 2015, ktorým sa predlžuje mandát vedúceho pozorovateľskej misie Európskej únie v Gruzínsku (EUMM Georgia) (EUMM GEORGIA/1/2015) (Ú. v. EÚ L 313, 28.11.2015, s. 40).

(4)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/2238 z 12. decembra 2016, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/452/SZBP o pozorovateľskej misii Európskej únie v Gruzínsku, EUMM Georgia (Ú. v. EÚ L 337, 13.12.2016, s. 15).


23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/59


ROZHODNUTIE POLITICKÉHO A BEZPEČNOSTNÉHO VÝBORU (SZBP) 2016/2381

zo 14. decembra 2016,

ktorým sa predlžuje mandát vedúceho misie Európskej únie v rámci SBOP v Mali (EUCAP Sahel Mali) (EUCAP Sahel Mali/2/2016)

POLITICKÝ A BEZPEČNOSTNÝ VÝBOR,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 38 tretí odsek,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/219/SZBP z 15. apríla 2014 o misii Európskej únie v rámci SBOP v Mali (EUCAP Sahel Mali) (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 1,

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/76 z 19. januára 2015, ktorým sa začína misia Európskej únie v rámci SBOP v Mali (EUCAP Sahel Mali) a ktorým sa mení rozhodnutie 2014/219/SZBP (2),

keďže:

(1)

Podľa rozhodnutia 2014/219/SZBP je Politický a bezpečnostný výbor (PBV) v súlade s článkom 38 zmluvy poverený prijímať príslušné rozhodnutia na účely výkonu politickej kontroly a strategického riadenia misie EUCAP Sahel Mali vrátane rozhodnutia o vymenovaní vedúceho misie.

(2)

PBV prijal 26. mája 2014 rozhodnutie EUCAP Sahel Mali/1/2014 (3), ktorým sa pán Albrecht CONZE vymenúva za vedúceho misie EUCAP Sahel Mali na obdobie od 26. mája 2014 do 14. januára 2015.

(3)

Mandát pána Albrechta CONZEHO ako vedúceho misie EUCAP Sahel Mali bol niekoľkokrát predĺžený, naposledy rozhodnutím PBV (SZBP) 2016/938 (4), ktorým sa predĺžil jeho mandát ako vedúceho misie EUCAP Sahel Mali do 14. januára 2017.

(4)

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku navrhol predĺžiť mandát Albrechta CONZEHO ako vedúceho misie EUCAP Sahel Mali od 15. januára 2017 do 14. júla 2017,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Mandát pána Albrechta CONZEHO ako vedúceho misie EUCAP Sahel Mali sa týmto predlžuje do 14. júla 2017.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 14. decembra 2016

Za Politický a bezpečnostný výbor

predseda

W. STEVENS


(1)  Ú. v. EÚ L 113, 16.4.2014, s. 21.

(2)  Ú. v. EÚ L 13, 20.1.2015, s. 5.

(3)  Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru EUCAP Sahel Mali/1/2014 z 26. mája 2014 o vymenovaní vedúceho misie Európskej únie v rámci SBOP v Mali (EUCAP Sahel Mali) (Ú. v. EÚ L 164, 3.6.2014, s. 43).

(4)  Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2016/938 z 31. mája 2016, ktorým sa predlžuje mandát vedúceho misie Európskej únie v rámci SBOP v Mali (EUCAP Sahel Mali) (EUCAP Sahel Mali/1/2016) (Ú. v. EÚ L 155, 14.6.2016, s. 23).


23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/60


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2016/2382

z 21. decembra 2016,

ktorým sa zriaďuje Európska akadémia bezpečnosti a obrany (EABO) a zrušuje rozhodnutie 2013/189/SZBP

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 28 ods. 1, článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 18. júla 2005 prijala jednotnú akciu 2005/575/SZBP, ktorou sa zriaďuje Európska akadémia bezpečnosti a obrany (1) (ďalej len „EABO“). Uvedenú jednotnú akciu nahradila jednotná akcia Rady 2008/550/SZBP (2). Uvedená jednotná akcia sa následne zrušila rozhodnutím Rady 2013/189/SZBP (3).

(2)

V novembri 2008 Rada prijala európsku iniciatívu na výmenu mladých dôstojníkov, ktorá bola inšpirovaná programom Erasmus (4), a dohodla sa na tom, že pracovná skupina poverená vykonávaním sa bude schádzať v rámci výkonnej akademickej rady EABO.

(3)

Riadiaci výbor EABO sa 15. júla 2016 dohodol na odporúčaniach v súvislosti s budúcimi perspektívami EABO.

(4)

Odborná príprava a vzdelávanie v rámci EABO sa má uskutočňovať v oblasti SBOP/SZBP, a to aj v oblastiach stabilizácie, riešenia konfliktov a podmienok potrebných pre udržateľný rozvoj.

(5)

Zatiaľ čo personál EABO by mal tvoriť hlavne vyslaný personál, môže byť potrebné obsadiť miesto administratívneho a finančného asistenta zmluvným zamestnancom.

(6)

Podľa rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ (5) má ESVČ poskytovať EABO podporu, ktorú v minulosti zabezpečoval Generálny sekretariát Rady,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

KAPITOLA I

ZRIADENIE, POSLANIE, CIELE A ÚLOHY

Článok 1

Zriadenie

Týmto sa zriaďuje Európska akadémia bezpečnosti a obrany (ďalej len „EABO“).

Článok 2

Poslanie

EABO poskytuje odbornú prípravu a vzdelávanie v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“) Únie v širšom kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“) na európskej úrovni s cieľom rozvíjať a posilňovať jednotné chápanie SBOP a SZBP medzi civilným a vojenským personálom a prostredníctvom svojich činností v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania (ďalej len „odborná príprava a vzdelávanie EABO“) identifikovať a šíriť najlepšie postupy vo vzťahu k rôznym otázkam SBOP a SZBP.

Článok 3

Ciele

EABO má tieto ciele:

a)

ďalej posilňovať spoločnú európsku bezpečnostnú a obrannú kultúru v rámci Únie a presadzovať zásady ustanovené v článku 21 ods. 1 Zmluvy o EÚ za hranicami Únie;

b)

podporovať lepšie chápanie SBOP ako zásadnej zložky SZBP;

c)

poskytovať pre subjekty Únie kvalifikovaný personál schopný efektívne pracovať vo všetkých oblastiach SBOP a SZBP;

d)

poskytovať pre orgány štátnej správy a zamestnancov členských štátov kvalifikovaný personál s dobrou znalosťou politík Únie, jej inštitúcií a postupov v oblasti SBOP a SZBP;

e)

poskytovať u personálu misií a operácií SBOP spoločné chápanie zásad fungovania misií a operácií SBOP a pocit spoločnej európskej identity;

f)

poskytovať odbornú prípravu a vzdelávanie podľa potrieb misií a operácií SBOP v tejto oblasti;

g)

podporovať partnerstvá Únie v oblasti SBOP a SZBP, a najmä partnerstvá s krajinami, ktoré sa podieľajú na misiách SBOP;

h)

podporovať civilné krízové riadenie, a to aj v oblasti predchádzania konfliktom a vytvárania a udržiavania podmienok potrebných pre udržateľný rozvoj;

i)

propagovať európsku iniciatívu na výmenu mladých dôstojníkov;

j)

pomáhať pri rozvíjaní profesijných vzťahov a kontaktov medzi účastníkmi odbornej prípravy a vzdelávania.

V prípade potreby sa venuje pozornosť zabezpečeniu súladu s ostatnými činnosťami Únie.

Článok 4

Úlohy EABO

1.   Hlavnými úlohami EABO sú v súlade s jej poslaním a cieľmi organizácia a vykonávanie činností odbornej prípravy a vzdelávania v oblasti SBOP a SZBP.

2.   Činnosti odbornej prípravy a vzdelávania EABO zahŕňajú:

a)

základné a pokročilé kurzy podporujúce všeobecné chápanie SBOP a SZBP;

b)

kurzy rozvíjajúce vodcovské kvality;

c)

kurzy priamo podporujúce misie a operácie SBOP vrátane odbornej prípravy a vzdelávania pred nasadením, ako aj počas misie alebo operácie;

d)

kurzy podporujúce partnerstvá EÚ a krajiny, ktoré sa zúčastňujú na misiách a operáciách SBOP;

e)

moduly podporujúce civilnú a vojenskú odbornú prípravu a vzdelávanie v oblasti SBOP a SZBP;

f)

kurzy, semináre, programy a konferencie SBOP a SZBP pre špecializované publikum alebo s osobitným zameraním;

g)

spoločné moduly v rámci európskej iniciatívy na výmenu mladých dôstojníkov, ktorá je inšpirovaná programom Erasmus.

EABO podporuje a propaguje prostredníctvom spoločných modulov uvedených v prvom pododseku aj európske semestre a spoločné magisterské štúdiá, hoci formálne nepatria k činnostiam odbornej prípravy a vzdelávania EABO.

Ďalšie činnosti odbornej prípravy a vzdelávania sa uskutočňujú v súlade s rozhodnutiami riadiaceho výboru uvedeného v článku 9 (ďalej len „riadiaci výbor“).

3.   Okrem činností uvedených v odseku 2 EABO najmä:

a)

podporuje vzťahy, ktoré sa majú nadviazať medzi inštitútmi uvedenými v článku 5 ods. 1 a zapojenými do siete upravenej v uvedenom odseku (ďalej len „sieť“);

b)

prevádzkuje a ďalej vyvíja elektronický vzdelávací systém (e-learning), ktorý slúži na podporu odbornej prípravy a vzdelávania v oblasti SBOP a SZBP alebo, vo výnimočných prípadoch, ako samostatná forma odbornej prípravy a vzdelávania;

c)

vypracúva a vydáva učebný materiál na odbornú prípravu a vzdelávanie v oblasti SBOP a SZBP, pričom tiež vychádza z už existujúcich relevantných materiálov;

d)

podporuje združenie absolventov bývalých účastníkov odbornej prípravy;

e)

podporuje výmenné programy v oblasti SBOP a SZBP medzi inštitútmi odbornej prípravy a vzdelávacími inštitúciami členských štátov;

f)

funguje ako správca pre oblasti (compartment administrator) modulu Schoolmaster projektu Goalkeeper a prostredníctvom tohto modulu prispieva k výročnému programu odbornej prípravy Únie v oblasti SBOP;

g)

poskytuje podporu pre riadenie odbornej prípravy a vzdelávania v oblasti predchádzania konfliktom, civilného krízového riadenia, vytvárania alebo udržiavania podmienok potrebných pre udržateľný rozvoj a iniciatív v oblasti reformy sektora bezpečnosti a podporuje povedomie o kybernetickej bezpečnosti a o hybridných hrozbách;

h)

organizuje a vedie výročné konferencie siete s účasťou civilných a vojenských odborníkov na odbornú prípravu a vzdelávanie v oblasti SBOP z inštitútov a ministerstiev členských štátov pre odbornú prípravu a vzdelávanie a v prípade potreby relevantných externých subjektov v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania, a

i)

udržiava vzťahy s relevantnými aktérmi v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v oblasti rozvoja a spolupráce, ako aj s príslušnými medzinárodnými organizáciami.

KAPITOLA II

ORGANIZÁCIA

Článok 5

Sieť

1.   EABO je organizovaná ako sieť spájajúca civilné a vojenské inštitúty, vysoké školy, akadémie, univerzity, inštitúcie a iné subjekty zaoberajúce sa otázkami bezpečnostnej a obrannej politiky v rámci Únie, určené členskými štátmi, a Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (ďalej len „EUISS“).

EABO nadviaže úzke vzťahy s inštitúciami a príslušnými agentúrami Únie, najmä:

a)

s Agentúrou EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „CEPOL“);

b)

s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „Frontex“);

c)

s Európskou obrannou agentúrou (ďalej len „EDA“);

d)

so Satelitným strediskom Európskej únie (ďalej len „EU SatCen“) a

e)

s Európskym policajným úradom (ďalej len „Europol“).

2.   Medzinárodné, medzivládne, vládne a mimovládne organizácie môžu vo vhodných prípadoch získať postavenie „pridružených partnerov siete“, pričom podrobné podmienky schváli riadiaci výbor.

3.   EABO svoju činnosť vykonáva pod vedením vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“).

Článok 6

Úloha Inštitútu Európskej únie pre bezpečnostné štúdie

1.   EUISS ako súčasť siete EABO spolupracuje s EABO tak, že poskytuje svoje odborné znalosti a spôsobilosti v oblasti získavania poznatkov na účely odbornej prípravy EABO, a to aj prostredníctvom publikácií EUISS a v medziach svojich spôsobilostí.

2.   EUISS predovšetkým zabezpečuje prednášky analytikov EUISS a prispieva k ďalšiemu rozvoju obsahu elektronického vzdelávania EABO.

3.   EUISS tiež podporuje združenie absolventov EABO.

Článok 7

Právna spôsobilosť

1.   EABO má právnu spôsobilosť potrebnú na

a)

plnenie svojich úloh a cieľov;

b)

na uzatváranie zmlúv a administratívnych dojednaní, ktoré sú potrebné na jej fungovanie, vrátane spôsobilosti vysielať pracovníkov a prijímať zmluvných zamestnancov, na nadobúdanie vybavenia, predovšetkým vyučovacích pomôcok, ako aj právnu spôsobilosť;

c)

vlastniť bankové účty a

d)

byť účastníkom súdnych konaní.

2.   Všetky záväzky, ktoré môžu vyplynúť zo zmlúv, ktoré EABO uzavrie, sa uhrádzajú z finančných prostriedkov, ktoré má k dispozícii podľa článkov 16 a 17.

Článok 8

Štruktúra

V rámci EABO sa vytvára táto štruktúra:

a)

riadiaci výbor zodpovedný za celkovú koordináciu a riadenie odbornej prípravy a vzdelávania EABO;

b)

výkonná akademická rada (ďalej len „rada“) zodpovedná za kvalitu a ucelenosť odbornej prípravy a vzdelávania EABO;

c)

vedúci EABO (ďalej len „vedúci“), ktorý je jediným právnym zástupcom EABO, je zodpovedný za finančné a administratívne riadenie EABO a ktorý radí výboru a rade vo veciach organizácie a riadenia činnosti EABO;

d)

sekretariát EABO (ďalej len „sekretariát“), ktorý pomáha vedúcemu pri plnení jeho úloh, a najmä pri poskytovaní pomoci rade s cieľom zabezpečiť celkovú kvalitu a ucelenosť odbornej prípravy a vzdelávania EABO.

Článok 9

Riadiaci výbor

1.   Rozhodovacím orgánom EABO je riadiaci výbor, do ktorého každý členský štát vymenúva jedného zástupcu. Každého člena výboru môže zastupovať alebo sprevádzať náhradník.

2.   Na zasadnutiach riadiaceho výboru môžu jeho členov sprevádzať odborníci.

3.   Riadiacemu výboru predsedá zástupca vysokého predstaviteľa, ktorý má náležité skúsenosti. Výbor zasadá aspoň štyrikrát ročne.

4.   Zástupcovia krajín pristupujúcich k Únii sa môžu na zasadnutiach riadiaceho výboru zúčastňovať ako aktívni pozorovatelia.

5.   Vedúci, ďalší zamestnanci EABO, predseda rady a prípadne predsedovia jej jednotlivých zložení, ako aj zástupca Komisie a ďalších inštitúcií EÚ vrátane ESVČ sa na zasadnutiach riadiaceho výboru zúčastňujú bez hlasovacieho práva.

6.   Riadiaci výbor má tieto úlohy:

a)

schvaľovať a pravidelne preskúmavať činnosti odbornej prípravy a vzdelávania EABO, v ktorej sa budú odzrkadľovať dohodnuté požiadavky na odbornú prípravu a vzdelávanie EABO;

b)

schvaľovať ročný učebný plán EABO;

c)

vyberať a podľa priority zoraďovať činnosti odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré sa majú vykonávať v rámci EABO, s prihliadnutím na dostupné zdroje EABO a na stanovené požiadavky na odbornú prípravu a vzdelávanie;

d)

vyberať hostiteľský členský štát alebo členské štáty, v ktorých budú činnosti odbornej prípravy a vzdelávania EABO prebiehať, a inštitúty, ktoré ich budú realizovať;

e)

rozhodovať o otvorení možnosti, že sa v rámci všeobecného politického rámca stanoveného Politickým a bezpečnostným výborom zúčastnia konkrétnych činností odbornej prípravy a vzdelávania EABO tretie krajiny;

f)

prijímať učebné osnovy pre všetky činnosti odbornej prípravy a vzdelávania EABO;

g)

brať na vedomie hodnotiace správy týkajúce sa kurzov;

h)

brať na vedomie všeobecnú výročnú správu o činnostiach odbornej príprave a vzdelávania EABO a prijímať odporúčania v nej uvedené, ktoré sa postúpia príslušným orgánom Rady;

i)

celkovo usmerňovať prácu rady;

j)

vymenúvať predsedov výkonnej akademickej rady a jej jednotlivých zložení;

k)

prijímať potrebné rozhodnutia týkajúce sa fungovania EABO, pokiaľ ich neprijíma iný orgán;

l)

na základe návrhov vedúceho schvaľovať ročný rozpočet a akékoľvek opravné rozpočty;

m)

schvaľovať ročné účtovné závierky a udeľovať vedúcemu absolutórium;

n)

schvaľovať ďalšie pravidlá vzťahujúce sa na výdavky, ktoré spravuje EABO;

o)

schvaľovať akékoľvek finančné dohody a technické dojednania s Komisiou, ESVČ, s agentúrou Únie alebo s členským štátom týkajúce sa financovania alebo plnenia výdavkov EABO;

p)

prispievať k procesu výberu vedúceho, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 3.

7.   Riadiaci výbor prijme svoj rokovací poriadok.

8.   Riadiaci výbor sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, ako sa vymedzuje v článku 16 ods. 4 Zmluvy o EÚ, s výnimkou prípadu stanoveného v článku 2 ods. 6 rozpočtových pravidiel, ktoré sa vzťahujú na výdavky hradené zo strany EABO a na jej financovanie.

Článok 10

Výkonná akademická rada

1.   Rada je zložená z vysokých zástupcov civilných a vojenských inštitútov a iných subjektov určených členskými štátmi na podporu vykonávania činností odbornej prípravy a vzdelávania EABO, a z riaditeľa EUISS alebo zástupcu riaditeľa.

2.   Predsedu rady vymenúva riadiaci výbor spomedzi členov rady.

3.   Na zasadnutia rady sa prizývajú zástupcovia Komisie a ESVČ.

4.   Vysokí zástupcovia pridružených partnerov siete sa na zasadnutia výboru prizývajú ako aktívni pozorovatelia.

5.   Na zasadnutia rady možno prizývať akademických odborníkov a vyšších úradníkov inštitúcií Únie a vnútroštátnych inštitúcií ako pozorovateľov. V prípade potreby a na individuálnom základe možno na zasadnutia rady prizvať aj akademických odborníkov a vyšších úradníkov, ktorí zastupujú inštitúty, ktoré nie sú členmi siete.

6.   Rada má tieto úlohy:

a)

poskytovať riadiacemu výboru akademické poradenstvo a odporúčania;

b)

plniť prostredníctvom siete dohodnutý ročný učebný plán;

c)

vykonávať dohľad nad elektronickým vzdelávacím systémom;

d)

pripravovať učebné osnovy pre všetky činnosti odbornej prípravy a vzdelávania EABO;

e)

zabezpečovať všeobecnú koordináciu činností odbornej prípravy a vzdelávania EABO medzi všetkými inštitútmi;

f)

posudzovať úroveň činností odbornej prípravy a vzdelávania v predchádzajúcom akademickom roku;

g)

predkladať riadiacemu výboru návrhy na činnosti odbornej prípravy a vzdelávania na nasledujúci akademický rok;

h)

zabezpečovať systematické hodnotenie všetkých činností odbornej prípravy a vzdelávania EABO a schvaľovať hodnotiace správy kurzov;

i)

podieľať sa na vypracúvaní návrhu rámcovej výročnej správy o činnosti EABO;

j)

podporovať vykonávanie európskej iniciatívy na výmenu mladých dôstojníkov, ktorá je inšpirovaná programom Erasmus.

7.   Na účely plnenia svojich úloh môže rada zasadať v rôznych zloženiach zameraných na rôzne projekty. Riadiaci výbor schvaľuje uvedené zloženia a Rada vypracúva pravidlá a podmienky, ktorými sa riadi vytváranie a fungovanie týchto zložení. Každé zloženie informuje radu o svojich aktivitách aspoň raz za rok, pričom jeho mandát možno následne predĺžiť.

8.   Rade a všetkým jej zloženiam bude poskytovať podporu a pomáhať člen sekretariátu EABO. Tento člen sa zúčastňuje na zasadnutiach bez hlasovacieho práva. Ak nie je možné určiť iného kandidáta, tento člen môže zároveň zasadnutiam predsedať.

9.   Rokovací poriadok rady a každého z jej zložení prijíma riadiaci výbor.

Článok 11

Vedúci

1.   Vedúci:

a)

je zodpovedný za činnosti EABO;

b)

je jediným právnym zástupcom EABO;

c)

je zodpovedný za finančné a administratívne riadenie EABO;

d)

poskytuje poradenstvo riadiacemu výboru a rade a podporuje ich činnosť a

e)

koná ako zástupca EABO pre činnosti odbornú prípravy a vzdelávania v rámci siete i mimo nej.

2.   Kandidáti na miesto vedúceho musia byť osobami s uznávanými dlhoročnými odbornými znalosťami a so skúsenosťami v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania. Členské štáty môžu navrhovať kandidátov na miesto vedúceho. V súlade s uplatniteľnými pravidlami sa o toto miesto môžu uchádzať zamestnanci inštitúcií Únie a ESVČ.

3.   Predbežné výberové konanie prebieha pod vedením vysokého predstaviteľa. Komisia pre predbežný výber sa skladá z troch zástupcov ESVČ. Predsedá jej predseda riadiaceho výboru. Na základe výsledkov predbežného výberu predloží vysoký predstaviteľ riadiacemu výboru odporúčanie s užším zoznamom aspoň troch kandidátov, ktorý sa zostaví v poradí podľa preferencií komisie pre predbežný výber. Aspoň polovica z kandidátov na užšom zozname by mala pochádzať z členských štátov. Kandidáti predstavia riadiacemu výboru svoje predstavy týkajúce sa budúcnosti EABO, po čom sa členské štáty vyzvú, aby v písomnom tajnom hlasovaní zoradili kandidátov podľa svojich preferencií. Vedúceho vymenúva vysoký predstaviteľ ako zamestnanca ESVČ.

4.   Vedúci má najmä tieto úlohy:

a)

prijíma všetky kroky, vrátane prijímania interných administratívnych pokynov a zverejňovania oznámení, potrebné na zabezpečenie dobrého fungovania činností EABO;

b)

na základe návrhov predložených radou vypracúva predbežný návrh výročnej správy EABO a predbežný návrh jej pracovného programu, ktoré sa predkladajú riadiacemu výboru;

c)

koordinuje vykonávanie pracovného programu EABO;

d)

udržiava kontakty s príslušnými orgánmi v členských štátoch;

e)

udržiava kontakty s príslušnými externými subjektmi odbornej prípravy a vzdelávania v oblasti SZBP a SBOP;

f)

v prípade potreby uzatvára technické dohody o odbornej príprave a vzdelávaní EABO s príslušnými orgánmi a subjektmi odbornej prípravy a vzdelávania v oblasti SZBP a SBOP;

g)

plní akékoľvek ďalšie úlohy, ktorými ho poverí riadiaci výbor.

5.   Vedúci je zodpovedný za finančné a administratívne riadenie EABO, a najmä:

a)

zostavuje všetky návrhy rozpočtov a predkladá ich riadiacemu výboru;

b)

prijíma rozpočty po ich schválení riadiacim výborom;

c)

plní funkciu povoľujúceho úradníka pre rozpočet EABO;

d)

otvára jeden alebo viacero bankových účtov v mene EABO;

e)

dojednáva, predkladá riadiacemu výboru a uzatvára akékoľvek finančné dohody a/alebo technické dojednania s Komisiou, ESVČ alebo členským štátom týkajúce sa financovania a/alebo plnenia výdavkov EABO;

f)

s pomocou výberovej komisie vyberá zamestnancov sekretariátu;

g)

dojednáva a podpisuje v mene EABO všetky výmeny listov na účely vyslania zamestnancov sekretariátu do EABO;

h)

dojednáva a podpisuje v mene EABO pracovné zmluvy všetkých zamestnancov, ktorých mzda sa hradí z rozpočtu EABO;

i)

vo všeobecnej rovine zastupuje EABO na účely všetkých právnych úkonov, ktoré majú finančné dôsledky;

j)

predkladá riadiacemu výboru ročné účtovné závierky EABO.

6.   Vedúci sa za svoju činnosť zodpovedá riadiacemu výboru.

Článok 12

Sekretariát EABO

1.   Sekretariát pomáha vedúcemu pri plnení úloh vedúceho.

2.   Sekretariát poskytuje pomoc riadiacemu výboru, rade a jej zloženiam a inštitútom pri riadení, koordinácií a organizovaní činností odbornej prípravy a vzdelávania EABO;

3.   Sekretariát poskytuje rade podporu a pomoc pri zabezpečovaní celkovej kvality a ucelenosti odbornej prípravy a vzdelávania EABO a pri zabezpečovaní toho, aby boli naďalej v súlade s vývojom politiky Únie v tejto oblasti. Predovšetkým pomáha zabezpečiť, aby všetky fázy realizácie odbornej prípravy a vzdelávania – od tvorby učebných osnov a obsahu po metodický prístup – spĺňali najvyššie možné normy;

4.   Každý inštitút, ktorý patrí do siete EABO, určí kontaktné miesto pre styk so sekretariátom, poverené riešením organizačných a administratívnych záležitostí spojených s organizovaním odbornej prípravy a vzdelávania EABO;

5.   Sekretariát úzko spolupracuje s Komisiou a ESVČ.

Článok 13

Personál EABO

1.   Personál EABO tvoria:

a)

zamestnanci, ktorých do EABO vyslali inštitúcie Únie, ESVČ a agentúry Únie;

b)

národní experti, ktorých do EABO vyslali členské štáty;

c)

zmluvní zamestnanci, ak na miesto administratívneho a finančného asistenta nebol vybraný žiaden národný expert a po schválení riadiacim výborom.

2.   EABO môže prijímať stážistov a hosťujúcich vedeckých pracovníkov.

3.   Počet zamestnancov EABO stanoví riadiaci výbor spolu s rozpočtom na nasledujúci rok, pričom je tento počet jasne prepojený s rozsahom odbornej prípravy a vzdelávania EABO a iných úloh, ako sú vymedzené v článku 4.

4.   Rozhodnutie vysokého predstaviteľa (6), ktorým sa ustanovujú pravidlá uplatniteľné na národných expertov vyslaných do ESVČ, sa uplatňuje mutatis mutandis na národných expertov, ktorých členské štáty vyslali do EABO. Na zamestnancov, ktorých do EABO vyslali inštitúcie Európskej únie, vrátane zmluvných zamestnancov platených z rozpočtu EABO, sa naďalej uplatňuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie.

5.   Riadiaci výbor na návrh vysokého predstaviteľa vymedzuje v prípade potreby podmienky uplatniteľné na stážistov a hosťujúcich vedeckých pracovníkov.

6.   Zamestnanci EABO nemôžu uzatvárať zmluvy alebo vstupovať v mene EABO do akýchkoľvek finančných záväzkov bez predchádzajúceho písomného súhlasu vedúceho.

KAPITOLA III

FINANCOVANIE

Článok 14

Vecné príspevky na činnosti odbornej prípravy a vzdelávania

1.   Každý členský štát, inštitúcia Únie, agentúra a inštitút Únie, ako aj ESVČ znáša všetky náklady súvisiace s účasťou v EABO vrátane platov, príspevkov, cestovných výdavkov, diét a nákladov spojených s organizačnou a administratívnou podporou odbornej prípravy a vzdelávania EABO.

2.   Každý účastník na činnostiach odbornej prípravy a vzdelávania EABO znáša všetky náklady spojené so svojou účasťou.

Článok 15

Podpora zo strany ESVČ

1.   ESVČ znáša náklady vzniknuté v dôsledku toho, že sa v jej priestoroch nachádza sídlo vedúceho a sekretariátu, vrátane nákladov na informačné technológie, vyslanie vedúceho a vyslanie jedného asistenta na sekretariát EABO.

2.   ESVČ poskytuje EABO administratívnu podporu potrebnú na prijímanie a riadenie jej personálu a na plnenie jej rozpočtu.

Článok 16

Príspevok z rozpočtu Únie

1.   EABO dostáva ročný alebo viacročný príspevok zo všeobecného rozpočtu Európskej únie. Uvedený príspevok môže pokrývať najmä náklady na podporu činností odbornej prípravy a vzdelávania EABO, národných expertov, ktorých do EABO vyslali členské štáty, a jedného zmluvného zamestnanca.

2.   Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov týkajúcich sa EABO na obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 je 700 000 EUR. O referenčnej sume na nasledujúce obdobia rozhoduje Rada na základe odporúčania riadiaceho výboru.

3.   V nadväznosti na rozhodnutie Rady uvedené v odseku 2 dojedná vedúci s Komisiou dohodu o financovaní.

Článok 17

Dobrovoľné príspevky

1.   Na účely financovania osobitných činností môže EABO prijímať a spravovať dobrovoľné príspevky od členských štátov a inštitútov alebo od iných darcov. Takéto príspevky EABO osobitne účelovo vyčlení.

2.   Technické podmienky vzťahujúce sa na príspevky uvedené v odseku 1 dojednáva vedúci.

Článok 18

Vykonávanie projektov

1.   EABO sa môže uchádzať o výskumné a iné projekty v oblasti SZBP. EABO môže pôsobiť ako koordinátor projektu alebo člen. Vedúci môže byť členom „poradného výboru“ takéhoto projektu. Túto úlohu môže delegovať na jedného z predsedov zložení výkonnej akademickej rady alebo na člena sekretariátu EABO.

2.   Príspevok pochádzajúci z uvedených projektov sa musí uviesť v (opravnom) rozpočte EABO a vyčleniť a použiť podľa úloh a cieľov EABO.

Článok 19

Rozpočtové pravidlá

Rozpočtové pravidlá stanovené v prílohe sa vzťahujú na výdavky hradené zo strany EABO a na financovanie takýchto výdavkov.

KAPITOLA IV

RÔZNE USTANOVENIA

Článok 20

Účasť na činnostiach odbornej prípravy a vzdelávania EABO

1.   Na všetkých činnostiach odbornej prípravy a vzdelávania EABO sa môžu zúčastniť štátni príslušníci všetkých členských štátov a pristupujúcich štátov. Inštitúty, ktoré odbornú prípravu a vzdelávanie organizujú a realizujú, zabezpečujú, aby sa táto zásada uplatňovala bez akejkoľvek výnimky.

2.   Na činnostiach odbornej prípravy a vzdelávania EABO sa v zásade môžu zúčastniť aj štátni príslušníci krajín, ktoré sú kandidátmi na vstup do Únie, a podľa potreby štátni príslušníci iných tretích krajín a organizácií, najmä v prípade odbornej prípravy a vzdelávania uvedených v článku 4 ods. 2 písm. d).

3.   Účastníkmi sú civilný, diplomatický, policajný a vojenský personál zaoberajúci sa otázkami SBOP a SZBP a experti, ktorí majú byť nasadení na misie alebo operácie SBOP.

Na účasť na činnostiach odbornej prípravy a vzdelávania EABO možno prizývať zástupcov, okrem iného, medzinárodných organizácií, mimovládnych organizácií, akademických inštitúcií a médií, ako aj predstaviteľov podnikateľskej sféry.

4.   Účastníkovi, ktorý ukončil kurz EABO, sa udelí osvedčenie, ktoré podpisuje vysoký predstaviteľ. Riadiaci výbor preskúmava podrobnosti týkajúce sa osvedčenia. Členské štáty a inštitúcie Únie osvedčenie uznávajú.

Článok 21

Spolupráca

EABO spolupracuje s medzinárodnými organizáciami a inými relevantnými subjektmi, ako napríklad s národnými inštitútmi odbornej prípravy a vzdelávania tretích krajín, predovšetkým, nie však výlučne, s tými, ktoré sú uvedené v článku 5 ods. 2, a využíva ich odborné znalosti.

Článok 22

Bezpečnostné nariadenia

Na EABO sa vzťahujú ustanovenia rozhodnutia Rady 2013/488/EÚ (7).

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 23

Kontinuita

Na účely vykonávania tohto rozhodnutia zostávajú v platnosti pravidlá a predpisy prijaté na vykonávanie rozhodnutia 2013/189/SZBP, pokiaľ sú zlučiteľné s ustanoveniami tohto rozhodnutia a dokým sa nezmenia alebo nezrušia.

Článok 24

Zrušenie

Týmto sa zrušuje rozhodnutie 2013/189/SZBP.

Článok 25

Nadobudnutie a skončenie účinnosti

1.   Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 1. januára 2017. Podľa potreby sa preskúma, a to v každom prípade najneskôr šesť mesiacov pred skončením jeho účinnosti.

2.   Toto rozhodnutie stráca účinnosť 2. januára 2021.

V Bruseli 21. decembra 2016

Za Radu

predseda

M. LAJČÁK


(1)  Jednotná akcia Rady 2005/575/SZBP z 18. júla 2005, ktorou sa zriaďuje Európska akadémia bezpečnosti a obrany (EABO) (Ú. v. EÚ L 194, 26.7.2005, s. 15).

(2)  Jednotná akcia Rady 2008/550/SZBP z 23. júna 2008, ktorou sa zriaďuje Európska akadémia bezpečnosti a obrany (EABO) a zrušuje jednotná akcia 2005/575/SZBP (Ú. v. EÚ L 176, 4.7.2008, s. 20).

(3)  Rozhodnutie Rady 2013/189/SZBP z 22. apríla 2013, ktorým sa zriaďuje Európska akadémia bezpečnosti a obrany (EABO) a zrušuje sa jednotná akcia 2008/550/SZBP (Ú. v. EÚ L 112, 24.4.2013, s. 22).

(4)  Závery Rady o EBOP, 2 903. zasadnutie Rady pre vonkajšie vzťahy.

(5)  Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

(6)  Rozhodnutie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 23. marca 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá uplatniteľné na národných expertov vyslaných do Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ C 12, 14.1.2012, s. 8).

(7)  Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).


PRÍLOHA

Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na výdavky hradené zo strany EABO a na financovanie výdavkov EABO

Článok 1

Rozpočtové zásady

1.   Rozpočet EABO, navrhnutý v eurách, predstavuje akt, ktorým sa na každý rozpočtový rok stanovujú a schvaľujú všetky príjmy EABO a všetky výdavky hradené zo strany EABO.

2.   Rozpočtové príjmy a výdavky musia byť vyrovnané.

3.   Všetky príjmy EABO a výdavky hradené zo strany EABO sa musia realizovať priradením k určitej položke v rozpočte.

Článok 2

Prijímanie rozpočtov

1.   Vedúci zostavuje každý rok návrh rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok, ktorý sa začína 1. januára a končí 31. decembra toho istého roku. Návrh rozpočtu zahŕňa rozpočtové prostriedky, ktoré sa považujú za potrebné na pokrytie výdavkov, ktoré má EABO počas uvedeného obdobia uhradiť, a prognózu očakávaných príjmov na pokrytie takýchto výdavkov.

2.   Rozpočtové prostriedky sa podľa potreby členia podľa druhu alebo účelu do kapitol a článkov. Návrh obsahuje podrobné poznámky k jednotlivým článkom.

3.   Príjmy pozostávajú z dobrovoľných príspevkov členských štátov alebo iných darcov, ako aj z každoročného príspevku z rozpočtu Európskej únie.

4.   Vedúci predkladá podrobnú rozpočtovú správu za predchádzajúci rozpočtový rok do 31. marca. Návrh rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok predloží riadiacemu výboru do 31. júla.

5.   Riadiaci výbor schváli návrh rozpočtu do 31. októbra.

6.   V prípade, že EABO získa viacročný príspevok zo všeobecného rozpočtu Únie, riadiaci výbor schvaľuje ročný rozpočet konsenzom.

Článok 3

Presun rozpočtových prostriedkov

V prípade nepredvídaných okolností môže vedúci rozhodnúť o presunoch rozpočtových prostriedkov medzi rozpočtovými riadkami alebo rozpočtovými položkami príspevku uvedeného v článku 16, ktorých objem neprekročí 25 % týchto rozpočtových riadkov alebo položiek, pričom o takýchto presunoch informuje riadiaci výbor. Presuny rozpočtových prostriedkov medzi rozpočtovými riadkami alebo položkami, ktoré presiahnu 25 % týchto rozpočtových riadkov alebo položiek, sa prekladajú riadiacemu výboru na schválenie v opravnom rozpočte.

Článok 4

Prenos rozpočtových prostriedkov

1.   Rozpočtové prostriedky potrebné na splnenie právnych záväzkov, ktoré vznikli do 31. decembra rozpočtového roka, sa prenesú do nasledujúceho rozpočtového roka.

2.   Rozpočtové prostriedky pochádzajúce z dobrovoľných príspevkov sa prenesú do nasledujúceho rozpočtového roka.

3.   Rozpočtové prostriedky pochádzajúce z projektov sa prenesú do nasledujúceho rozpočtového roka.

4.   Vedúci môže so súhlasom riadiaceho výboru preniesť ďalšie rozpočtové prostriedky z rozpočtu do nasledujúceho rozpočtového roka.

5.   Ďalšie rozpočtové prostriedky sa na konci rozpočtového roka zrušia.

Článok 5

Plnenie rozpočtu a riadenie personálu

Na účely plnenia rozpočtu a riadenia svojho personálu využíva EABO v čo najväčšej možnej miere existujúce administratívne štruktúry Únie, najmä ESVČ.

Článok 6

Bankové účty

1.   Každý bankový účet EABO sa otvorí v prvotriednej finančnej inštitúcii s ústredím v členskom štáte, pričom to bude bežný účet alebo účet s krátkou dobou viazanosti vedený v eurách.

2.   Žiaden bankový účet EABO sa nesmie prečerpať.

Článok 7

Platby

Všetky platby z bankového účtu EABO si vyžadujú spoločný podpis vedúceho EABO a ďalšieho zamestnanca EABO.

Článok 8

Účtovníctvo

1.   Vedúci zabezpečí, aby sa účty, v ktorých sa uvádzajú príjmy, výdavky a súpis majetku EABO, viedli v súlade s medzinárodne akceptovanými účtovnými štandardmi pre verejný sektor.

2.   Vedúci predkladá riadiacemu výboru ročnú účtovnú závierku za daný rozpočtový rok najneskôr 31. marca nasledujúceho roka, spolu s podrobnou správou uvedenou v článku 2 ods. 4.

3.   Potrebné účtovné služby sa zabezpečujú prostredníctvom externých poskytovateľov.

Článok 9

Audit

1.   Audit účtov EABO sa vykonáva každoročne.

2.   Potrebné audítorské služby možno zabezpečiť prostredníctvom externých poskytovateľov.

3.   Audítorské správy sa predložia riadiacemu výboru spolu s podrobnými správami uvedenými v článku 2 ods. 4.

Článok 10

Absolutórium

1.   Riadiaci výbor na základe podrobnej správy, ročnej účtovnej závierky a každoročnej audítorskej správy rozhodne o tom, či vedúcemu udelí v súvislosti s plnením rozpočtu EABO absolutórium.

2.   Vedúci uskutoční všetky vhodné kroky, aby ubezpečil riadiaci výbor o tom, že je možné udeliť absolutórium, a aby reagoval na prípadné pripomienky uvedené v rozhodnutiach o udelení absolutória.


23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/74


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2016/2383

z 21. decembra 2016

o podpore činností Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zo strany Únie v oblastiach jadrovej bezpečnosti a v rámci vykonávania stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 28 a článok 31 ods. 1,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Európska rada 12. decembra 2003 prijala stratégiu Európskej únie proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (ďalej len „stratégia“), ktorej kapitola III obsahuje zoznam opatrení, ktorých prijatie je potrebné tak v rámci Únie, ako aj v tretích krajinách na boj proti šíreniu takýchto zbraní.

(2)

Únia aktívne vykonáva uvedenú stratégiu a realizuje opatrenia uvedené v jej kapitole III, najmä uvoľňovaním finančných zdrojov na podporu konkrétnych projektov vykonávaných multilaterálnymi inštitúciami, ako je Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

(3)

Rada 17. novembra 2003 prijala spoločnú pozíciu 2003/805/SZBP (1) o všeobecnom uplatňovaní a posilňovaní multilaterálnych dohôd v oblasti nešírenia zbraní hromadného ničenia a nosičov zbraní. Táto spoločná pozícia vyzýva okrem iného na podporu uzavretia dohôd o komplexných bezpečnostných zárukách a dodatkových protokolov s MAAE a zaväzuje Úniu k práci na tom, aby sa dohody o komplexných bezpečnostných zárukách a dodatkové protokoly stali normou pre overovací systém MAAE.

(4)

Rada 17. mája 2004 prijala jednotnú akciu 2004/495/SZBP (2) o podpore činností MAAE v rámci jej programu jadrovej bezpečnosti a v rámci vykonávania stratégie.

(5)

Rada 18. júla 2005 prijala jednotnú akciu 2005/574/SZBP (3) o podpore činností MAAE v oblastiach jadrovej bezpečnosti a overovania a v rámci implementácie stratégie.

(6)

Rada 12. júna 2006 prijala jednotnú akciu 2006/418/SZBP (4) o podpore činností MAAE v oblastiach jadrovej bezpečnosti a overovania a v rámci implementácie stratégie.

(7)

Rada 14. apríla 2008 prijala jednotnú akciu 2008/314/SZBP (5) o podpore činností MAAE v oblastiach jadrovej bezpečnosti a overovania a v rámci vykonávania stratégie.

(8)

Rada 27. septembra 2010 prijala rozhodnutie 2010/585/SZBP (6) o podpore činností MAAE v oblastiach jadrovej bezpečnosti a overovania a v rámci vykonávania stratégie.

(9)

Rada 21. októbra 2013 prijala rozhodnutie 2013/517/SZBP (7) o podpore činností MAAE zo strany Únie v oblastiach jadrovej bezpečnosti a overovania a v rámci vykonávania stratégie.

(10)

Zmena Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov (Amendment to the Convention on the Physical Protection of Nuclear Material – ACPPNM) nadobudla platnosť 8. mája 2016. Únia a jej členské štáty túto zmenu presadzovali prostredníctvom diplomatickej činnosti a financovania činností MAAE v uvedenej súvislosti. Po nadobudnutí jeho platnosti bude potrebné trvalé úsilie o zabezpečenie vnútroštátneho presadzovania a všeobecného uplatňovania ACPPNM.

(11)

MAAE sleduje rovnaké ciele, ktoré sú stanovené v odôvodneniach 3 až 10 prostredníctvom vykonávania svojho plánu jadrovej bezpečnosti, ktorý je plne financovaný dobrovoľnými príspevkami do Fondu pre jadrovú bezpečnosť MAAE.

(12)

Únia sa zaviazala posilňovať jadrovú bezpečnosť na celom svete a je pripravená ďalej pomáhať tretím krajinám v uvedenej súvislosti. Únia víta nedávne kroky na posilnenie programu jadrovej bezpečnosti MAAE, ako aj medzinárodnú konferenciu o jadrovej bezpečnosti: záväzky a opatrenia, ktorú agentúra usporiadala v dňoch od 5. do 9. decembra 2016. Cieľom Únie je zachovať udržateľnosť a účinnosť vykonávania jednotných akcií 2004/495/SZBP, 2005/574/SZBP, 2006/418/SZBP, 2008/314/SZBP a rozhodnutia 2010/585/SZBP na podporu plánov jadrovej bezpečnosti MAAE (ďalej len „prechádzajúce jednotné akcie a rozhodnutia“) a Únia sa zaviazala poskytovať ďalšiu podporu na účely prijatia plánu jadrovej bezpečnosti MAAE na obdobie rokov 2018 – 2021. Pristúpi sa k úzkej koordinácii činností s iniciatívou chemických, biologických, rádiologických a jadrových centier excelentnosti EÚ, ako aj s inými iniciatívami a programami, aby sa predišlo zdvojovaniu, maximalizovala sa nákladová efektívnosť a pokračovalo sa v znižovaní rizík.

(13)

Technická realizácia tohto rozhodnutia by sa mala zveriť MAAE, ktorá by na základe svojej dlhotrvajúcej a široko uznávanej odbornosti v oblasti jadrovej bezpečnosti mohla výrazne posilniť príslušné spôsobilosti v cieľových krajinách. Projekty podporované Úniou možno financovať iba prostredníctvom dobrovoľných príspevkov do Fondu pre jadrovú bezpečnosť MAAE. Takéto príspevky, ktoré Únia poskytne, prispejú k tomu, aby MAAE bola schopná zohrávať kľúčovú úlohu v oblasti jadrovej bezpečnosti tým, že podporí úsilie krajín dostáť svojej zodpovednosti v oblasti jadrovej bezpečnosti.

(14)

Zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť v štáte je výlučnou zodpovednosťou daného štátu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Na účely okamžitého a praktického vykonania určitých prvkov stratégie Únia podporuje činnosti MAAE v oblastiach jadrovej bezpečnosti na podporu týchto cieľov:

a)

dosiahnuť pokrok vo všeobecnom uplatňovaní medzinárodných nástrojov v oblasti nešírenia a jadrovej bezpečnosti;

b)

pomáhať štátom pri vytváraní vlastných technických, vedeckých a ľudských kapacít potrebných na zabezpečenie účinnej udržateľnej jadrovej bezpečnosti;

c)

posilňovať kapacity v oblasti predchádzania trestným alebo zámerným nedovoleným činom, pri ktorých sa používa jadrový alebo iný rádioaktívny materiál mimo regulačnej kontroly, ich odhaľovania a reakcie na ne, ako aj ochrany osôb, majetku a životného prostredia pred takýmito činmi;

d)

posilňovať odhaľovanie nedovoleného obchodovania s jadrovým a iným rádioaktívnym materiálom a reakciu naň;

e)

prispievať k počítačovej bezpečnosti v oblasti jadrovej energetiky;

f)

posilňovať bezpečnosť rádioaktívnych zdrojov, prenášať ich do spoľahlivých a bezpečných skladov v krajinách, ktoré potrebujú podporu, vrátane ich navrátenia do krajiny pôvodu alebo dodávateľovi;

g)

posilňovať fyzickú ochranu jadrového a iného rádioaktívneho materiálu.

2.   Projekty sa zameriavajú na:

a)

zabezpečenie udržateľnosti a účinnosti podpory poskytnutej prostredníctvom predchádzajúcich jednotných akcií a rozhodnutí;

b)

posilňovanie vlastnej infraštruktúry štátov na poskytovanie podpory v oblasti jadrovej bezpečnosti;

c)

posilňovanie legislatívneho a regulačného rámca štátov;

d)

posilňovanie systémov jadrovej bezpečnosti a opatrení týkajúcich sa jadrového a iného rádioaktívneho materiálu;

e)

posilňovanie inštitucionálnych infraštruktúr štátov a ich spôsobilostí nakladať s jadrovým a rádioaktívnym materiálom mimo regulačnej kontroly;

f)

posilňovanie reakcie štátov na počítačovú kriminalitu a odolnosti voči nej a zmierňovanie jej vplyvu na jadrovú bezpečnosť;

g)

zlepšovanie kapacít vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti jadrovej bezpečnosti;

h)

zabezpečovanie cieľavedomej a pokračujúcej podpory vykonávania a všeobecného uplatňovania zmeny Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov.

3.   Pri prípravách tohto rozhodnutia sa vychádza z informácií, ktoré už má MAAE k dispozícii, a výsledkov úloh vykonaných v rámci predchádzajúcich jednotných akcií a rozhodnutí.

4.   Podrobný opis projektov sa uvádza v prílohe. Zoznamy cieľových krajín sa zakladajú na vymedzení potrieb vychádzajúcich z analýzy deficitov podľa existujúcich integrovaných plánov podpory jadrovej bezpečnosti (Integrated Nuclear Security Support Plan – INSSP) alebo návrhu, ktorý akceptoval sekretariát MAAE. Zoznamy prijímajúcich krajín a podregiónov by členské štáty Únie mali vymedziť v spolupráci s MAAE.

Článok 2

1.   Za vykonávanie tohto rozhodnutia zodpovedá vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „VP“).

2.   Projekty uvedené v článku 1 ods. 2 realizuje MAAE ako vykonávajúci subjekt. Uvedenú úlohu vykonáva pod vedením VP. Na uvedený účel uzavrie VP s MAAE potrebné dojednania.

Článok 3

1.   Referenčná suma na vykonávanie projektov uvedených v článku 1 ods. 2 je 9 361 204,23 EUR.

2.   Výdavky financované zo sumy stanovenej v odseku 1 sa spravujú v súlade s postupmi a pravidlami, ktoré sa vzťahujú na rozpočet Únie.

3.   Na riadne spravovanie výdavkov uvedených v odseku 1 dohliada Komisia. Na uvedený účel uzavrie s MAAE dohodu o financovaní. V dohode o financovaní sa stanovuje, že MAAE má zabezpečiť viditeľnosť príspevku Únie zodpovedajúcu jeho výške.

4.   Komisia sa usiluje uzavrieť dohodu o financovaní uvedenú v odseku 3 čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia. Informuje Radu o všetkých ťažkostiach počas tohto procesu a o dátume uzavretia dohody o financovaní.

Článok 4

1.   VP podáva Rade správu o vykonávaní tohto rozhodnutia na základe pravidelných správ, ktoré pripravuje MAAE. Tieto správy tvoria základ pre hodnotenie Radou.

2.   Komisia poskytuje informácie o finančných aspektoch vykonávania projektov uvedených v článku 1 ods. 2.

Článok 5

1.   Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

2.   Platí 36 mesiacov odo dňa uzavretia dohody o financovaní medzi Komisiou a MAAE alebo 12 mesiacov odo dňa jeho prijatia, ak sa pred týmto dňom žiadna dohoda o financovaní neuzavrela.

V Bruseli 21. decembra 2016

Za Radu

predseda

M. LAJČÁK


(1)  Spoločná pozícia Rady 2003/805/SZBP zo 17. novembra 2003 o všeobecnom uplatňovaní a posilňovaní multilaterálnych dohôd v oblasti nešírenia zbraní hromadného ničenia a nosičov zbraní (Ú. v. EÚ L 302, 20.11.2003, s. 34).

(2)  Jednotná akcia Rady 2004/495/SZBP zo 17. mája 2004 o podpore činností MAAE v rámci jej programu jadrovej bezpečnosti a v rámci vykonávania Stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (Ú. v. EÚ L 182, 19.5.2004, s. 46).

(3)  Jednotná akcia Rady 2005/574/SZBP z 18. júla 2005 o podpore činností MAAE v oblastiach jadrovej bezpečnosti a overovania a v rámci implementácie Stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (Ú. v. EÚ L 193, 23.7.2005, s. 44).

(4)  Jednotná akcia Rady 2006/418/SZBP z 12. júna 2006 o podpore činností MAAE v oblastiach jadrovej bezpečnosti a overovania a v rámci vykonávania Stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (Ú. v. EÚ L 165, 17.6.2006, s. 20).

(5)  Jednotná akcia Rady 2008/314/SZBP zo 14. apríla 2008 o podpore činností MAAE v oblastiach jadrovej bezpečnosti a overovania a v rámci vykonávania Stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (Ú. v. EÚ L 107, 17.4.2008, s. 62).

(6)  Rozhodnutie Rady 2010/585/SZBP z 27. septembra 2010 o podpore činností MAAE v oblastiach jadrovej bezpečnosti a overovania a v rámci vykonávania Stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (Ú. v. EÚ L 259, 1.10.2010, s. 10).

(7)  Rozhodnutie Rady 2013/517/SZBP z 21. októbra 2013 o podpore činností Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zo strany Únie v oblastiach jadrovej bezpečnosti a overovania a v rámci vykonávania Stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (Ú. v. EÚ L 281, 23.10.2013, s. 6).


PRÍLOHA

Podpora činností MAAE zo strany Únie v oblastiach jadrovej bezpečnosti v rámci vykonávania stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia

Oprávnenosť a výber štátov, ktorým sa poskytne podpora

Medzi štáty, ktoré sú oprávnené prijímať podporu podľa tohto rozhodnutia, patria všetky členské štáty MAAE, ktoré potrebujú podporu v oblasti jadrovej bezpečnosti, s výhradou rozhodnutia Únie, ktoré vychádza z návrhu MAAE. MAAE môže Únia predkladať úpravy návrhov písomne spolu s odôvodnením navrhovaných zmien. Tieto zmeny sa vykonajú po súhlase Únie. Výber štátov, ktorým sa poskytne podpora (ďalej len „prijímajúce krajiny“), podľa tohto rozhodnutia, by v záujme zabezpečenia maximálneho účinku opatrení mal vychádzať z posúdení a údajov získaných aj na základe predchádzajúcich rozhodnutí Rady a spolupráce s príslušnými orgánmi Rady, ktoré už má MAAE k dispozícii. V záujme zabránenia zdvojovaniu a maximalizovania nákladovej účinnosti bude prebiehať úzka koordinácia s iniciatívou týkajúcou sa centier excelentnosti, projektmi, ktoré financuje Európska komisia, ako aj ďalšími iniciatívami a programami a riziko sa bude ďalej znižovať prostredníctvom zasadnutí manažmentu iniciatívy týkajúcej sa CBRN centier excelentnosti EÚ počas zasadnutí spoločného výskumného centra (Joint Research Centre – JRC) a sekretariátu MAAE a popri výročnom plenárnom zasadnutí centier podpory jadrovej bezpečnosti (NSSC). Využitie finančných prostriedkov na jednotlivé činnosti bude v súlade s prioritami Únie a bude podliehať pravidelným predchádzajúcim poradám. Niektoré činnosti, napr. regionálnych kurzov odbornej prípravy (RTC) a medzinárodných kurzov odbornej prípravy (ITC), sa budú realizovať v štátoch, ktoré nie sú prijímajúcimi krajinami. Predstavuje to príspevok hostiteľského štátu k činnostiam MAAE.

Súčasťou každého projektu je zoznam potenciálnych prijímajúcich krajín, na ktorom sa dohodli Únia a MAAE. Projekty sa budú vykonávať vo vybraných štátoch uvedených regiónov a môžu zahŕňať činnosti v týchto oblastiach:

1.

udržateľnosť a účinnosť podpory poskytnutej prostredníctvom predchádzajúcich jednotných akcií a rozhodnutí;

2.

posilňovanie infraštruktúry štátov na poskytovanie podpory v oblasti jadrovej bezpečnosti;

3.

posilňovanie legislatívneho a regulačného rámca štátov;

4.

posilňovanie systémov jadrovej bezpečnosti a opatrení týkajúcich sa jadrového a iného rádioaktívneho materiálu;

5.

posilňovanie inštitucionálnej infraštruktúry štátov a ich spôsobilostí nakladať s jadrovým a rádioaktívnym materiálom mimo regulačnej kontroly;

6.

posilňovanie reakcie štátov na počítačovú kriminalitu a odolnosti voči nej a zmierňovanie jej vplyvu na vnútroštátnu a jadrovú bezpečnosť;

7.

riešenie otázky bezpečnosti rádioaktívnych zdrojov ich navrátením do krajiny pôvodu;

8.

preventívne a ochranné opatrenia proti vnútorným hrozbám a evidencia a kontrola jadrového materiálu.

I.   PROJEKTY

Projekt 1

Podpora vykonávania ACPPNM

ACPPNM nadobudol platnosť 8. mája 2016. Touto zmenou sa štáty právne zaväzujú, že zriadia, zavedú a budú udržiavať vhodný režim fyzickej ochrany založený na 12 základných zásadách, ktoré sa vzťahujú na jadrové materiály a jadrové zariadenia podliehajúce ich jurisdikcii v rámci využívania na mierové vnútroštátne účely, skladovania a prepravy. Tento projekt sa zameria na vykonávanie, budovanie kapacít a všeobecné uplatňovanie ACPPNM. Touto zmenou sa tiež štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, právne zaväzujú, že budú chrániť jadrové zariadenia a materiál v rámci ich využívania na mierové vnútroštátne účely, skladovania, ako aj prepravy a zabezpečuje sa ňou aj rozšírená spolupráca medzi štátmi, pokiaľ ide o rýchle opatrenia zamerané na nájdenie a znovunadobudnutie odcudzeného alebo chýbajúceho jadrového materiálu, zmiernenie akýchkoľvek rádiologických následkov sabotáže a zabraňovanie súvisiacim trestným činom a boj proti nim.

Účel projektu:

podporiť vykonávanie ACPPNM,

posilniť národný legislatívny a regulačný rámec, ako aj kapacitu štátov v oblasti regionálnej výmeny najlepších postupov, pretože platia pre všetky orgány činné v oblasti bezpečnostnej ochrany jadrového materiálu v rámci regulačnej kontroly alebo mimo nej,

poskytnúť štátom nákladovo efektívne prostriedky s cieľom pomôcť im pri plnení národných, regionálnych a medzinárodných záväzkov a pri prijímaní záväzných a medzinárodných právnych nástrojov,

posilniť ďalšiu medzinárodnú spoluprácu pri zavádzaní, v súlade s vnútroštátnym právom každého štátu a v rámci ACPPNM, účinných opatrení na fyzickú ochranu jadrového materiálu a jadrových zariadení.

Opis projektu:

činnosti určené v rámci INSSP v desiatich štátoch týkajúce sa vykonávania záväzkov vyplývajúcich z ACPPNM sa premietnu do konkrétnych opatrení. Vymedzia sa hlavné etapy riešenia príslušných otázok vedúce k udržateľným riešeniam posilnenia vnútroštátneho režimu jadrovej bezpečnosti zo strany štátov. Schválenými harmonogramami a záväzkami sa zabezpečí komplexné plnenie plánov,

revízia vzdelávacích materiálov: pripravia sa nové školenia zamerané na lepšie pochopenie zo strany ich účastníkov.

Očakávané výsledky projektu:

zvýšená kapacita štátov plniť si záväzky vyplývajúce z ACPPNM,

začiatok ďalšieho rozvoja a zdokonaľovania regulačného rámca vzťahujúceho sa na fyzickú ochranu,

vypracovanie usmerňujúceho dokumentu pre štáty na účely rozvoja vnútroštátnych kapacít v oblasti regulácie, kontroly a posudzovania a kontroly jadrových zariadení s cieľom zabezpečiť jadrovú bezpečnosť počas životného cyklu jadrového zariadenia.

Projekt 2

Udržateľný projekt

Navrhovaný udržateľný projekt vychádza z výsledkov intenzívnej práce na rámci detekčného mechanizmu financovanej na základe rozhodnutia 2013/517/SZBP. Je výsledkom štyroch misií posúdenia vplyvu predchádzajúcich jednotných akcií a rozhodnutí vykonaných na Kube, v Indonézii, Jordánsku, Libanone, Malajzii a vo Vietname. Uvedených šesť štátov v rámci svojich INSSP požiadalo o podporu MAAE na tento projekt.

Cieľom projektu je poskytnúť nástroje na podporu „detekčného mechanizmu v oblasti jadrovej bezpečnosti“, t. j. integrovaného súboru systémov a opatrení v oblasti jadrovej bezpečnosti, na základe vhodného právneho a regulačného rámca potrebného na vykonávanie národnej stratégie zameranej na odhaľovanie jadrového a iného rádioaktívneho materiálu mimo regulačnej kontroly. Navrhovaný projekt je v súlade s podporou, ktorú už Únia rozšírila, spočívajúcou v poskytovaní zariadení na detekciu, napr. portálových monitorov na detekciu žiarenia (Radiation Portal Monitors – RPM), a ručných zariadení.

2.1.   Nástroje pre výcvik týkajúci sa údržby

Účel projektu:

pomôcť štátom pri zaisťovaní dostupnosti vlastnej technickej a vedeckej podpory, ako aj rozvoja ľudských zdrojov, ktoré sú nevyhnutné pre účinnú udržateľnú jadrovú bezpečnosť,

zaistiť optimálne využívanie a náležitú údržbu zariadení, ktoré darovala Únia, počas ich celého životného cyklu.

Opis projektu:

náležitá údržba je kľúčovým faktorom odhaľovania a reakcie v súvislosti s krádežou, sabotážou, neoprávneným prístupom, nezákonným presunom alebo inými činmi v zlom úmysle týkajúcimi sa jadrového materiálu, iných rádioaktívnych látok alebo s nimi spojených zariadení. Vytvoria sa nástroje pre výcvik týkajúci sa údržby zariadení na detekciu (portálových monitorov na detekciu žiarenia a ručných zariadení). Vytvoria sa modely nástrojov, ktoré budú popri výcviku správneho použitia zariadení slúžiť aj na osobitný výcvik ich správnej údržby,

výcvik týkajúci sa údržby zariadení na detekciu žiarenia.

Očakávané výsledky projektu:

zachovať podporu, ktorú poskytuje MAAE pri vykonávaní rámca detekčného mechanizmu,

zaistiť, aby bol školiaci materiál k dispozícii a aby sa používal, s cieľom zachovať výcvik pre všetkých nových dotknutých zamestnancov; prototypový školiaci materiál sa členským štátom Únie poskytne prostredníctvom pracovnej skupiny pre nešírenie zbraní hromadného ničenia (CONOP),

zaistiť, aby orgány prijímajúcich krajín mohli zariadenia na detekciu ponechať v prevádzke počas maximálneho obdobia.

2.2.   Softvérové nástroje používané pre regulačné orgány

Informácie sú nevyhnutné pre účinné fungovanie RPM. Prostredníctvom vývoja spoločných formátov údajov a protokolov o skúškach je možné účinne komunikovať medzi viacerými prevádzkovateľmi. Integrácia údajov z nástrojov na detekciu, akými sú RPM, pochádzajúcich od rôznych poskytovateľov do informačných sietí je dôležitým prvkom rozvoja účinného celkového systému detekcie. Tento projekt by mohol pomôcť štátom v značnom zlepšení operačnej účinnosti tým, že sa do vnútroštátnych sietí na výmenu údajov začlení systém detekcie. Výmenou informácií medzi miestom a prevádzkovateľom sa môžu obmedziť duplicitné kontroly a rýchlo preveriť planý a falošný poplach, ktorý zapríčiňujú mnohé pasívne systémy detekcie.

Týmto projektom sa prostredníctvom softvérových nástrojov vytvorí integrovaný systém, ktorého cieľom je zlepšiť priebeh analýzy a ponúknuť odporúčania pre príslušné zariadenie. Spätnou väzbou od regulačného orgánu miestnym staniciam RPM sa zvýši efektívnosť systému a podporí práca pracovníkov v teréne.

Účel projektu:

pomôcť štátom pri zaisťovaní dostupnosti vlastnej technickej a vedeckej podpory, ako aj rozvoja ľudských zdrojov, ktoré sú nevyhnutné pre účinnú udržateľnú jadrovú bezpečnosť,

harmonizovať údaje o poplachu, prostredníctvom čoho sa dosiahne vzájomná porovnateľnosť týchto údajov od rôznych poskytovateľov zariadenia.

Opis projektu:

pomáhať regulačným orgánom pri integrovaní údajov a harmonizovaní poplachového softvéru tak, aby sa porovnávali údaje od jednotlivých poskytovateľov, a zabezpečiť, aby regulačné rozhodovanie vychádzalo zo správnych informácií,

poskytne sa pilotný nástroj, ktorý vyskúšajú zainteresované strany každého štátu. Za podpory MAAE vykonajú skutočný test prostredníctvom misií expertov. Vypracuje sa protokol o skúške nástroja pre výcvik, ktorý sa zahrnie do záverečnej správy. Spätnou väzbou od regulačného orgánu miestnym staniciam RPM sa zvýši efektívnosť systému a zlepší práca pracovníkov v teréne.

Očakávané výsledky projektu:

zahrnutie výcvikového modulu pre vyvinutý systém, ako aj interaktívneho expertného systému pre falošný poplach. Poskytne sa prototypový nástroj, ktorý vyskúšajú zainteresované strany každého štátu. Výcvikový modul pre vyvinutý systém sa zahrnie do systému, ako aj interaktívneho expertného systému pre falošný poplach. Vypracuje sa špecifický protokol o skúške nástroja pre výcvik, ktorý sa zašle Komisii. Prototypový materiál sa členským štátom Únie poskytne prostredníctvom CONOP,

uskutočnenie „testu s modelom“ v jednom štáte, vykonanie analýzy a formulácia prípadných požiadaviek na zmenu na základe správy o výsledkoch testu,

harmonizácia na úrovni regulačného orgánu a následne medzi regulačnými orgánmi v rámci regionálnej a medzinárodnej spolupráce, odhalenie jadrového a iného rádioaktívneho materiálu a reakcia naň,

prevádzka jedného funkčného prototypu za krajinu,

zahrnutie protokolu do budúceho obstarávania RPM, aby sa zohľadnili osobitné požiadavky na softvér.

Projekt 3

Posilnenie jadrovej bezpečnosti s regionálnym zameraním štáty v susedstve EÚ a Latinskú Ameriku

Cieľom tohto projektu je zlepšovať vnútroštátne možnosti vývoja a navrhovania legislatívneho a regulačného rámca a budovať kapacity na zavedenie komplexného národného režimu jadrovej bezpečnosti v členských štátoch MAAE. Európska únia iniciovala regionálny projekt v subsaharskej Afrike týkajúci sa bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany a záruk v oblasti výroby uránu, prepravy a bezpečného nakladania s rádioaktívnymi zdrojmi. V rámci uvedeného projektu sa vyvíjajú činnosti súvisiace s jadrovou bezpečnosťou podobné tým, ktoré sa navrhujú v rámci tohto projektu. MAAE preto využije spätnú väzbu a výsledky tohto projektu Únie na úplnú alebo čiastočnú realizáciu činností v dotknutých regiónoch. Program je v súlade so smerovaním OP 13 z GC/RES/10, v ktorom sa sekretariát vyzval, aby uľahčil proces koordinácie týkajúci sa rozhrania medzi bezpečnosťou a bezpečnostnou ochranou. Dva odbory MAAE: NRSW (bezpečnosť) a NSNS (bezpečnostná ochrana) budú zapojené v rámci prístupu budovania subregionálnych kapacít.

3.1.   Posilnenie jadrovej bezpečnosti

Účel projektu:

posilniť kapacity štátov na predchádzanie trestným alebo zámerným nedovoleným činom, pri ktorých sa používa jadrový alebo iný rádioaktívny materiál mimo regulačnej kontroly, na ich odhaľovanie a reakciu na ne, ako aj na ochranu osôb, majetku a životného prostredia pred takýmito činmi, a to aj prostredníctvom úsilia v oblasti budovania kapacít na regionálnej úrovni.

Opis projektu:

činnosti určené v rámci INSSP v desiatich štátoch týkajúce sa národných režimov jadrovej bezpečnosti sa premietnu do konkrétnych opatrení. Vymedzia sa hlavné etapy riešenia príslušných otázok vedúce k udržateľným riešeniam štátu v oblasti jadrovej bezpečnosti. Schválenými harmonogramami a záväzkami sa zabezpečí komplexné plnenie plánov, ktoré sa vykonajú po krížovej kontrole s existujúcimi projektmi centier excelentnosti EÚ v oblasti zmierňovania rizík CBRN.

Očakávaný výsledok projektu:

zvýšené vnútroštátne kapacity v prijímajúcich krajinách.

3.2.   Posilnenie národného právneho a regulačného rámca jadrovej bezpečnosti

Účel projektu:

posilniť národný legislatívny a regulačný rámec, ako aj kapacitu štátov v oblasti regionálnej výmeny najlepších postupov, pretože platia pre všetky orgány činné v oblasti bezpečnostnej ochrany jadrového materiálu v rámci regulačnej kontroly alebo mimo nej,

poskytnúť štátom nákladovo efektívne prostriedky s cieľom pomôcť im pri plnení národných, regionálnych a medzinárodných záväzkov, pri prijímaní záväzných a medzinárodných právnych nástrojov a pri plnení záväzku vo vzťahu k nezáväzným právnym nástrojom.

Opis projektu:

príprava misií expertov s cieľom určiť nedostatky existujúcich zákonov a iných právnych predpisov, pomáhať štátom pri prispôsobovaní v prípade potreby prostredníctvom čo najlepšieho využívania európskych právnych predpisov platných v príslušných oblastiach,

prípadné využívanie synergií s inými medzinárodnými organizáciami ako napríklad Svetová colná organizácia,

vedenie rokovaní so zúčastnenými štátmi o ich stratégiách a zabezpečenie podpory pri budovaní ich vnútroštátnej infraštruktúry,

zvyšovanie informovanosti politických činiteľov o dôležitosti zodpovedajúcich právnych predpisov a regulácie v oblasti jadrovej bezpečnosti,

začlenenie do INSSP zúčastnených štátov.

Očakávané výsledky projektu:

pomoc pri vypracúvaní návrhov zákonov a iných právnych predpisov pre krajiny,

prípadná aktualizácia zákonov a iných právnych predpisov,

správa o súčasnom stave a s odporúčaniami vzťahujúcimi sa na právny a regulačný rámec jednotlivých štátov,

záväzok štátu vykonať odporúčania a po dvoch rokoch prijať ďalšie misie,

vypracovanie a posúdenie výsledku,

zahrnutie výsledkov do záverečnej správy.

3.3.   Bezpečnostná ochrana rádioaktívnych zdrojov

Účel projektu:

posilniť regulačnú infraštruktúru štátu v oblasti bezpečnostnej ochrany rádioaktívnych zdrojov, súvisiacich zariadení a činností vrátane prepravy,

v prípade potreby vytvoriť národné registre rádioaktívnych zdrojov vo vybraných štátoch,

spolupracovať so štátmi na vypracúvaní a realizácii vnútroštátnych stratégií na nakladanie s nepoužívanými zdrojmi vrátane ich navrátenia do krajiny pôvodu alebo dodávateľovi; ich bezpečné skladovanie v rámci štátu, kým sa neuložia, alebo ich vývoz na recykláciu alebo opätovné použitie alebo bezpečné skladovanie, ako sa uvádza v projekte 7.

Opis projektu:

 

Zabezpečiť bezpečnostnú ochranu zdrojov prostredníctvom:

vytvorenia vnútroštátneho inventáru rádioaktívnych zdrojov a posúdenia fyzickej ochrany systémov a zariadení,

prípravy piatich misií expertov, ktorých výsledkom je syntetická správa zahŕňajúca súčasný stav a odporúčania.

 

Očakávané výsledky projektu:

hodnotiace správy po vykonaní misií obsahujúce súhrn zistení, pokiaľ ide o vnútroštátny inventár a/alebo stav fyzickej ochrany v zariadeniach,

stanovenia opatrení na fyzickú ochranu v zariadeniach, kde sa používajú alebo skladujú vysokoaktívne zdroje,

zariadenia na podporu regulačných orgánov pri vykonávaní vnútroštátnych kontrol bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany zariadení.

3.4.   Rozvoj ľudských zdrojov

Účel projektu:

Posilniť kapacity štátov na predchádzanie trestným alebo zámerným nedovoleným činom, pri ktorých sa používa jadrový alebo iný rádioaktívny materiál mimo regulačnej kontroly, na ich odhaľovanie a reakciu na ne, ako aj na ochranu osôb, majetku a životného prostredia pred takýmito činmi, a to – podľa možností – aj prostredníctvom úsilia v oblasti rozvoja ľudských zdrojov a budovania kapacít na regionálnej úrovni.

Opis projektu:

s náležitým zreteľom na podobné úsilie, ktoré sa doteraz vyvinulo, a s cieľom zabezpečiť jeho kontinuitu organizovať kurzy profesijného rozvoja pre pedagógov z univerzít, ktorí plánujú vyučovať podľa postgraduálnych učebných plánov v oblasti jadrovej bezpečnosti, s cieľom umožniť im vyučovať kultúru jadrovej bezpečnosti vo svojich inštitúciách,

podporovať ponúkanie odbornej prípravy v oblasti kultúry jadrovej bezpečnosti rôznym odborníkom prostredníctvom NSSC alebo centier excelentnosti EÚ v oblasti zmierňovania rizík CBRN v tomto regióne,

obstarávať špeciálne zariadenia na účely vzdelávania a odbornej prípravy, ako sú skutočné detekčné nástroje, ktoré používa pracovník v teréne, ktoré majú používať a s ktorými majú vedieť zaobchádzať študenti alebo stážisti.

Očakávané výsledky projektu:

najmenej 15 pedagógov vyškolených v každom kurze profesijného rozvoja v problematike, ktorá sa stanoví neskôr (zoznam vyškolených pedagógov sa poskytne),

najmenej dva kurzy odbornej prípravy, ktoré sa majú uskutočniť prostredníctvom centier NSSC v regióne (zoznam kurzov a vyškolených pracovníkov sa poskytne),

vzdelávacie a školiace materiály sprístupnené na kurzoch profesijného rozvoja a školeniach (materiály preskúmajú aj zástupcovia Únie).

3.5.   Zameranie na Latinskú Ameriku

Zamerať sa na podporu španielsky hovoriacich štátov Latinskej Ameriky. Cieľom je preložiť čo možno najviac príslušných dokumentov do španielskeho jazyka, aby si výsledky činností tieto štáty viac prisvojili.

3.5.1.   Vzdelávací program

Medzinárodná/regionálna škola pre jadrovú bezpečnosť

Dvojtýždňové školenie bude určená pre odborníkov z rozvojových krajín, ktorí by mali mať prax v trvaní jedného až troch rokov, ktorí pracujú v príslušnej inštitúcii vo svojej domovskej krajine a ktorí majú zodpovednosť za niektoré aspekty jadrovej bezpečnosti. Uchádzači by mali mať osobitný profesijný záujem o poznatky o jadrovej bezpečnosti, hoci môžu mať rôzny akademický profil. Uchádzači so vzdelaním vo vedeckých alebo technických disciplínach relevantných pre jadrovú bezpečnosť, ako sú napríklad jadrová fyzika, jadrové inžinierstvo alebo politológia, a/alebo v súvisiacich oblastiach, sa osobitne nabádajú, aby si podali žiadosť.

Táto aktivita má prebiehať v Španielsku, a to v španielskom a anglickom jazyku. Bude zameraná na štáty Latinskej a Strednej Ameriky. Program bude založený na učebných plánoch používaných v školách v rámci Medzinárodného centra pre teoretickú fyziku s podporou talianskej vlády.

Regionálna škola pre jadrovú bezpečnosť na Kube

Obsah a materiály popísané v bode 3.5.1 budú základom pre regionálnu školu pre jadrovú bezpečnosť na Kube. Bude sa realizovať v spojení s centrom podpory jadrovej bezpečnosti, ktoré sa vytvára na Kube. Uvedená škola sa má využívať na regionálnej úrovni a má rozvíjať vzdelávanie v Latinskej Amerike v oblasti jadrovej bezpečnosti.

Očakávané výsledky projektu:

zlepšenie porozumenia zásad jadrovej bezpečnosti v regióne.

3.5.2.   Nadväzné činnosti týkajúce sa jadrovej bezpečnosti materiálov mimo regulačnej kontroly v rámci predchádzajúcich jednotných akcií a rozhodnutí

Účel projektu:

zabezpečiť udržateľnosť činnosti iniciovanej na základe predchádzajúcich jednotných akcií a rozhodnutí Rady a pokračovať v zvyšovaní jadrovej bezpečnosti v Latinskej a Strednej Amerike.

Opis projektu:

MAAE dostala niekoľko žiadostí o pomoc v Latinskej a Strednej Amerike, ktorých uspokojením by sa zabezpečila udržateľnosť činností iniciovaných na základe predchádzajúcich jednotných akcií a rozhodnutí. Žiadosti sa uvádzajú v INSSP a vzťahujú sa na misie expertov najmä v nemocniciach, cvičenia v teréne, národných kurzov odbornej prípravy (NTC/RTC/ITC) a obstarávanie určitých detekčných zariadení v Argentíne a na Kube.

Očakávané výsledky projektu:

vykonávanie činností v určených štátoch.

3.6.   Jadrová bezpečnosť materiálov mimo regulačnej kontroly v štátoch v susedstve EÚ

Účel projektu:

vykonávať misie expertov, cvičenia v teréne, NTC/RTC/ITC a určité obstarávanie detekčných zariadení v Azerbajdžane, Jordánsku, Libanone, Maroku, na Ukrajine a v ostatných štátoch v susedstve EÚ.

Projekt 4

Posilňovanie povedomia o počítačovej bezpečnosti

Odbor jadrovej bezpečnosti MAAE ponúka integrovaný súbor činností na pomoc štátom pri zriaďovaní a zvyšovaní počítačovej bezpečnosti v rámci národných režimov jadrovej bezpečnosti. Týmto projektom sa podporí program činností MAAE s cieľom pomôcť štátom pri zlepšovaní počítačovej bezpečnosti v rámci svojich režimov jadrovej bezpečnosti.

Účel projektu:

MAAE sa usiluje pomôcť pri budovaní povedomia a poskytovať poradenstvo štátom na zvyšovanie ich schopnosti predchádzať rôznym incidentom v oblasti jadrovej bezpečnosti a reagovať na ne. Podpora sa zameriava na predchádzanie incidentom v oblasti informačnej bezpečnosti, ktoré by mohli priamo či nepriamo negatívne ovplyvniť jadrovú bezpečnosť a bezpečnostnú ochranu, ako aj na ich odhaľovanie a reakciu na ne.

Opis projektu:

poskytovať medzinárodnú a regionálnu podporu vzdelávania a odbornej prípravy na zvýšenie povedomia o počítačovej bezpečnosti a budovanie kapacít,

poskytovať podporu pre rozvoj vnútroštátnych kapacít v oblasti informačnej a počítačovej bezpečnosti pre režimy jadrovej bezpečnosti,

viesť a uľahčovať stretnutia a fóra expertov s cieľom podporovať výmenu informácií a diskusiu o aktuálnych oblastiach v súvislosti s počítačovou bezpečnosťou,

poskytovať podporu pre medzinárodnú konferenciu/sympózium MAAE o počítačovej bezpečnosti v jadrovom svete v roku 2019 (sídlo MAAE).

Očakávané výsledky projektu:

zvýšenie informovanosti o potrebách v oblasti počítačovej bezpečnosti týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti a vypracúvanie podporných materiálov/činností na uľahčenie vývoja a zlepšenia programu počítačovej bezpečnosti,

zvýšenie vnútroštátnej schopnosti vykonávať a udržiavať počítačovú bezpečnosť ako súčasť režimu jadrovej bezpečnosti,

informovanosť a využívanie usmernení NSNS a podporných činností na pomoc pri zvyšovaní ich štátnej počítačovej bezpečnosti ako súčasti ich režimov jadrovej bezpečnosti,

globálna/regionálna výmena informácií o získaných skúsenostiach a osvedčených postupoch súvisiacich s vykonávaním počítačovej bezpečnosti v rámci režimu jadrovej bezpečnosti,

lepšia spolupráca s partnermi z priemyslu a medzi nimi v oblasti vývoja technológií a služieb, ktorou sa zabezpečí vyššia úroveň odolnosti voči počítačovým útokom a reakcia na ne,

vnútroštátne vzdelávacie štruktúry pre budovanie kapacít v oblasti počítačovej bezpečnosti v rámci režimu jadrovej bezpečnosti, napríklad pomoc centrám podpory jadrovej bezpečnosti pri príprave učebných plánov v oblasti počítačovej bezpečnosti,

uľahčenie centralizovanej výmeny informácií na podporu výmeny informácií o počítačovej bezpečnosti relevantných pre jadrovú bezpečnosť,

vedenie medzinárodnej konferencie/sympózia MAAE o počítačovej bezpečnosti v jadrovom svete.

Projekt 5

Bezpečnosť jadrového materiálu a jadrových zariadení

MAAE bude aj naďalej prispievať k zlepšovaniu svetovej i národnej jadrovej bezpečnosti prostredníctvom činností, ktorými na ich žiadosť podporí štáty v ich úsilí o zníženie rizika, že sa používaný, skladovaný a/alebo prevážaný jadrový alebo iný rádioaktívny materiál zneužije na trestné činy. Štátne systémy jadrovej bezpečnosti je potrebné podporiť prostredníctvom zabezpečenia modernizácie bezpečnostných opatrení v jadrových zariadeniach alebo rádioaktívnych zdrojoch a systematickej vnútroštátnej odbornej prípravy a poskytovať osobitnú technickú podporu, ktorá je potrebná na účinné využívanie a údržbu systémov fyzickej ochrany a iných technických systémov jadrovej bezpečnosti.

Účel projektu:

posilniť prvú obrannú líniu štátu vo forme bezpečnosti jadrového materiálu a jadrových zariadení.

Opis projektu:

modernizácia fyzickej ochrany jedného zariadenia s cieľom zabezpečiť, aby boli splnené odporúčania uvedené v dokumente INFCIRC/225/Rev.5,

posúdiť systémy fyzickej ochrany v jadrových zariadeniach na základe žiadostí členských štátov.

Očakávané výsledky projektu:

zabezpečený jadrový materiál a zariadenia; pomôcť štátu zabezpečovať trvalú údržbu poskytnutého vybavenia po jeho inštalácii,

poskytovať posúdenie vplyvu pridanej hodnoty a prínosu finančných prostriedkov Únie.

Projekt 6

Misie Medzinárodného poradného servisu pre fyzickú ochranu (IPPAS – International Physical Protection Advisory Service)

Program IPPAS, ktorý sa začal vykonávať v roku 1995, je základnou súčasťou úsilia MAAE pomôcť členským štátom vytvoriť a udržiavať účinný režim fyzickej ochrany na ochranu pred nedovoleným odstraňovaním jadrového materiálu a sabotážou zameranou na jadrové zariadenia a materiály. IPPAS poskytuje partnerské poradenstvo v súvislosti s vykonávaním príslušných medzinárodných nástrojov, najmä ACPPNM, a v súvislosti s vykonávaním sérií usmerňovacích dokumentov MAAE o jadrovej bezpečnosti, najmä zásad a odporúčaní.

Účel projektu:

pomôcť štátom premietnuť ustanovenia medzinárodných nástrojov v oblasti jadrovej bezpečnosti a usmernení MAAE do regulačných požiadaviek na konštrukciu a prevádzku systémov fyzickej ochrany,

poskytnúť štátnym orgánom a zariadeniam nové koncepcie a identifikovať a prediskutovať osvedčené postupy v oblasti fyzickej ochrany, ktoré by mohli byť prospešné pre zlepšenie jadrovej bezpečnosti.

Opis projektu:

vykonávanie a dokončenie misií IPPAS v šiestich štátoch,

na základe žiadostí, ktoré už MAAE dostala, uskutočniť misie v Bielorusku, Konžskej demokratickej republike, na Jamajke, v Libanone, na Madagaskare a vo Vietname.

Očakávané výsledky projektu:

zlepšenie a udržanie jadrovej bezpečnosti v cieľových krajinách,

vypracovanie záverečných správ o misiách pre jednotlivé krajiny, ktorých súčasťou je opis nadväzujúcich činností.

Projekt 7

Navrátenie zdrojov

Bezpečnosť rádioaktívnych zdrojov by sa mala riešiť vo všetkých štádiách cyklu životnosti, a to aj keď sa zdroje stanú nepoužívanými. Štáty sa budú nabádať na to, aby vypracovali vnútroštátne stratégie pre nakladanie s nepoužívanými zdrojmi, ktoré zahŕňajú jednu alebo viacero z nasledujúcich možností nakladania: navrátenie zdrojov do krajiny pôvodu alebo dodávateľovi, bezpečné skladovanie zdrojov na svojom území do ich zneškodnenia, alebo vývoz na recyklovanie alebo opätovné použitie alebo bezpečné skladovanie.

Účel projektu:

pokračovať v podpore poskytovanej MAAE štátom na posilnenie ich kapacít v oblasti jadrovej bezpečnosti na ochranu ľudí, majetku a životného prostredia pred jadrovým incidentom spojeným s jadrovým alebo iným rádioaktívnym materiálom mimo regulačnej kontroly. Tento prístup bude zahŕňať rozvoj vnútroštátnych kapacít na nakladanie s nepoužívanými zdrojmi; vyhľadávanie opustených žiaričov a v prípade potreby ich navrátenie alebo vyvezenie na recykláciu. V závislosti od naliehavosti zdrojov zistených prostredníctvom činností týkajúcich sa zriadenia vnútroštátnych inventárov realizovaných v rámci projektu 3 bude niekoľko vysokoaktívnych zdrojov navrátených prostredníctvom takéhoto financovania,

lokalizovať a identifikovať rádioaktívne zdroje v situáciách, ktoré poukazujú na potrebu tieto zdroje upraviť a preniesť ich do spoľahlivých a bezpečných skladov vo vybraných krajinách alebo ich navrátiť do krajiny pôvodu alebo dodávateľovi.

Opis projektu:

v závislosti od naliehavosti navrátenia zistených zdrojov prostredníctvom inventarizácie vykonanej v projekte 3 sa navráti niekoľko identifikovaných zdrojov,

prijímajúce štáty sa určia zo strany Únie na základe návrhu MAAE.

Očakávané výsledky projektu:

konsolidácia a úprava zdrojov,

navrátenie dvoch identifikovaných zdrojov do krajiny pôvodu alebo vývoz na recykláciu alebo opätovné použitie.

Na výber zdrojov, ktoré sa majú navrátiť, sa budú používať tieto kritériá: vysokoaktívny zdroj (kategória 1 alebo 2); európsky pôvod; v súčasnosti žiadne dostupné finančné prostriedky na navrátenie; navrátenie jediného zdroja, čo znamená, že nie je súčasťou širšieho inventáru, takže navrátenie jediného zdroja by malo za následok účinok značného zníženia rizika.

Projekt 8

Nadviazanie na projekty cyklu IV až cyklu VI

8.1.   Vnútorná hrozba, evidencia a kontrola jadrového materiálu (NMAC)

Účel projektu:

navrhuje sa pokračovať v činnostiach uskutočňovaných v rámci predchádzajúcich jednotných akcií a rozhodnutí a poslednej dohody o príspevku podľa rozhodnutia 2013/517/SZBP, pokiaľ ide o nasledujúce dva body: preventívne a ochranné opatrenia proti vnútorným hrozbám a evidencia a kontrola bezpečnosti jadrového materiálu.

Opis projektu:

poskytovať základné vedomosti o koncepciách, metodikách a technológii, ktoré sú v súlade so záväznými a nezáväznými nástrojmi súvisiacimi s jadrovou bezpečnosťou; preukázať prvky účinného vnútroštátneho systému NMAC v jadrových zariadeniach s cieľom zvýšiť spôsobilosť členských štátov odhaľovať nedovolené používanie alebo odstraňovanie jadrového materiálu; a oboznámiť členské štáty s vnútornou hrozbou a identifikovať preventívne a ochranné opatrenia proti vnútorným hrozbám.

Očakávané výsledky projektu:

Kurzy sú pre členské štáty prospešné tým, že im poskytujú osvedčené postupy odvodené z dokumentov s usmerneniami a poznatky získané od expertov, ktoré pomáhajú členským štátom pri uspokojovaní potrieb a cieľov v oblasti jadrovej bezpečnosti v zariadeniach.

NMAC: cieľom kurzu je vytvoriť povedomie o potrebe mať v jadrových zariadeniach vytvorený vnútroštátny systém NMAC, ktorý je účinný pri odhaľovaní nedovoleného odstraňovania jadrového materiálu, najmä voči neštátnym aktérom. V rámci kurzu sa budú porovnávať prvky vnútroštátneho programu NMAC so zárukami MAAE.

Vnútorné hrozby: cieľom kurzu je oboznámiť účastníkov s jadrovými bezpečnostnými opatreniami na riešenie vnútorných hrozieb vrátane nedovoleného odstraňovania jadrového materiálu (krádež), sabotáže a počítačovej bezpečnosti v zariadeniach obsahujúcich jadrový materiál.

Série usmerňovacích dokumentov o jadrovej bezpečnosti sú pre členské štáty prospešné tým, že im poskytujú všeobecné pokyny pre splnenie cieľov účinných režimov jadrovej bezpečnosti.

NMAC: NSS 25-G aj NST-33 sú pre členské štáty prospešné tým, že im poskytujú usmernenia o aspektoch vykonávania NMAC vrátane riadenia systému NMAC, využívania záznamov, fyzickej inventarizácie, merania a kontroly kvality merania, kontroly jadrového materiálu, pohybov jadrového materiálu, odhaľovania, vyšetrovania a riešenia nezrovnalostí NMAC a posudzovania a kontroly výkonnosti systému NMAC.

Vnútorné hrozby: NSS 8 je pre členské štáty prospešné tým, že poskytuje usmernenia týkajúce sa preventívnych a ochranných opatrení voči vnútorným hrozbám v súvislosti s nedovoleným odstraňovaním jadrového materiálu a sabotážou zameranou na jadrový materiály a zariadenia, ako aj odkazy na odporúčania v NSS 13. NSS 8 poskytuje všeobecné usmernenia týkajúce sa vnútorných hrozieb na základe porozumenia odstupňovaného prístupu, vymedzenia vnútornej hrozby a spôsobov kategorizácie vnútorných hrozieb, identifikácie cieľov a systémov zariadení, ktoré potrebujú ochranu pred zlovoľnými činmi, a uplatňovania a hodnotenia preventívnych a ochranných opatrení na úrovni zariadení na riešenie vnútorných hrozieb.

8.2.   Rozvoj bezpečnostnej ochrany a bezpečnosti v doprave

Účel projektu:

MAAE vypracúva komplexné usmernenia v sérii usmerňovacích dokumentov o jadrovej bezpečnosti s cieľom pomáhať štátom pri plnení ich záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného právneho rámca pre jadrovú bezpečnosť. Na riešenie bezpečnosti jadrových a iných rádioaktívnych materiálov v doprave sú potrebné dodatočné usmernenia.

Opis projektu:

do činností na pomoc štátom pri zlepšovaní bezpečnosti dopravy sa zapájajú regulačné orgány a iné príslušné orgány so zodpovednosťou a s úlohami pri zabezpečení rádioaktívnych materiálov v doprave. V súčasnosti sa odborná príprava a usmernenia týkajúce sa bezpečnostnej ochrany a bezpečnosti poskytuje členským štátom prevažne samostatne, aj keď v mnohých členských štátoch sú určené rovnakým subjektom. MAAE sa domnieva, že využitím existujúcich bezpečnostných regionálnych sietí by sa spoločné kurzy odbornej prípravy mohli zameriavať na bezpečnosť materiálov a riešenie rozhraní s bezpečnosťou a bezpečnou dopravou.

Očakávané výsledky projektu:

vypracovanie príručky o bezpečnosti a bezpečnostnej ochrane rádioaktívnych žiaričov počas prepravy. Takáto príručka by mohla slúžiť aj ako nástroj pre subjekty v oblasti bezpečnostnej ochrany a bezpečnosti, aby lepšie porozumeli, čo robí ten druhý, a konečným výsledkom by bola silnejšia a efektívnejšia kultúra bezpečnostnej ochrany a bezpečnosti,

vedenie jedného ITC, jedného RTC a dvoch NTC prostredníctvom regionálnych sietí s cieľom zvyšovať informovanosť o potrebe bezpečnostnej ochrany počas prepravy rádioaktívneho materiálu a poskytnúť účastníkom potrebné znalosti na to, aby rozvíjali a plnili vnútroštátne požiadavky na bezpečnosť dopravy.

8.3.   Jadrová súdna analýza

Účel projektu:

na medzinárodných konferenciách o pokrokoch v jadrovej súdnej analýze sa zdôraznila potreba rozvíjať regionálne prístupy v oblasti jadrovej súdnej analýzy s cieľom odrážať spoločné požiadavky členských štátov a existujúce spôsobilosti pri rozvíjaní spôsobilostí členských štátov v oblasti jadrovej súdnej analýzy tak, aby sa uspokojili ich potreby ako súčasť infraštruktúry jadrovej bezpečnosti. V rámci vypracúvania a preskúmania INSSP vyjadrili africké členské štáty značný záujem zaradiť jadrovú súdnu analýzu ako súčasť reakcie na incident v oblasti jadrovej bezpečnosti. Tento záujem je spôsobený rýchlym rastom v Afrike, ktorý závisí od jednoduchého prístupu k jadrovým a iným rádioaktívnym materiálom v priemysle, medicíne a vo výskume, ale ktorý tlmia vážne bezpečnostné hrozby vrátane teroristov, ktorí útočia v severnej a subsaharskej Afrike.

Opis projektu:

MAAE bude vyvíjať koordinované úsilie na riešenie potrieb členských štátov prostredníctvom inovácie s cieľom zahrnúť orientáciu na laboratórne metódy. MAAE otestovala nový praktický úvod k odbornej príprave v oblasti jadrovej súdnej analýzy, ktorá sa vyučuje v laboratóriách jadrovej súdnej analýzy. Projekt bude zahŕňať ITC pre odborníkov z praxe a dlhú rezidenčnú stáž pre vedca v poprednom laboratóriu jadrovej súdnej analýzy za mentorovania hostiteľského laboratória a MAAE.

Očakávané výsledky projektu:

významnou súčasťou pomoci severnej Afrike v oblasti jadrovej súdnej analýzy je rozvoj ľudských zdrojov, napríklad odborníkov v danej oblasti. Určia sa témy a príležitosti na budúcu spoluprácu a rozvoj v oblasti jadrovej súdnej analýzy (t. j. výskum, presadzovanie práva, analytické kapacity, ťažba uránu a bezpečnosť rádioaktívnych zdrojov) v celom regióne. V rámci nich sa vymedzia vykonávacie činnosti pre jadrovú súdnu analýzu v severnej Afrike. Zasadnutia sa budú konať v angličtine a vo francúzštine a všetka dokumentácia sa preloží do francúzštiny, aby si ju prijímajúce krajiny lepšie prisvojili.

Možné prijímajúce krajiny: všetky severoafrické členské štáty a štáty v susedstve EÚ.

8.4.   Vytvorenie účinného rámca vnútroštátnej reakcie

Hrozba jadrového terorizmu bola uznaná za znepokojujúci problém pre všetky štáty a riziko, že sa jadrový materiál alebo iný rádioaktívny materiál môže použiť na trestný čin alebo zámerný nedovolený čin, predstavuje vážnu hrozbu pre národnú a regionálnu bezpečnosť s potenciálne vážnymi dôsledkami pre ľudí, majetok a životné prostredie.

Potenciálne dôsledky trestného činu alebo zámerného nedovoleného činu, pri ktorom sa používa jadrový a iný rádioaktívny materiál mimo regulačnej kontroly, závisí od množstva materiálu, jeho formy, zloženia a aktivity. Takéto činy by mohli viesť k závažným zdravotným, sociálnym, psychologickým a hospodárskym dôsledkom, k poškodeniu majetku, ako aj k politickým a environmentálnym dôsledkom. Napríklad pravidelne sa vyskytujú veľké verejné podujatia s medzinárodným štatútom. Z dôvodu ich viditeľnosti, ktorá je výsledkom nepretržitého informovania v médiách, sa všeobecne uznáva, že existuje značné riziko teroristického útoku na významných politických alebo hospodárskych zasadnutiach na vysokej úrovni alebo významných športových podujatiach.

Jadrový a iný rádioaktívny materiál je každý deň v pohybe, či už dovolenom a podliehajúcom vnútroštátnym a medzinárodným predpisom pre dopravu, alebo nedovolenom, alebo s ním manipulujú tí, ktorí sa chcú vyhnúť odhaleniu. Účinné kontrolné opatrenia v oblasti jadrovej bezpečnosti pomôžu zabezpečiť, aby dochádzalo jedine k legitímnym pohybom a aby sa na prevenciu, odhaľovanie a promptné reagovanie na incidenty používali realistické a účinné postupy.

Každý členský štát nesie zodpovednosť za svoju pripravenosť na predchádzanie incidentom v oblasti jadrovej bezpečnosti vrátane tých, ktoré môžu vyvolať radiačné ohrozenie, ich odhaľovanie a reagovanie na ne.

Účel projektu:

s cieľom udržať a zvýšiť spôsobilosti členských štátov reagovať na trestné alebo zámerné nedovolené činy, pri ktorých sa používa jadrový alebo iný rádioaktívny materiál, MAAE poskytuje pomoc zameranú na vytvorenie účinného rámca pre vnútroštátnu reakciu. V tejto súvislosti sa MAAE usiluje pomáhať členským štátom odhaľovať jadrový alebo iný rádioaktívny materiál mimo regulačnej kontroly a reagovať na incidenty v oblasti jadrovej bezpečnosti vedením poradných a hodnotiacich misií, uskutočňovaním školení ľudských zdrojov a poskytovaním pomoci v dodržiavaní medzinárodných právnych nástrojov a/alebo zlepšovaní príslušných vnútroštátnych právnych predpisov a vypracúvaním a medzinárodnou akceptáciou usmernení dostupných pre štáty.

Opis projektu:

pomáhať štátom vytvárať a udržať si účinnú infraštruktúru pre vnútroštátnu reakciu prostredníctvom plánovania, koordinovania, vykonávania a monitorovania výsledkov týchto činností:

vykonávanie poradných/služobných misií v štátoch na účely zistenia a odporúčania zlepšenia rámca pre reakcie v oblasti jadrovej bezpečnosti,

poskytovanie technickej podpory štátom na vytvorenie kapacít na účinné opatrenia na reakcie v oblasti jadrovej bezpečnosti vrátane riadenia obhliadky miesta trestných činov spojených s rádiologickým materiálom a významných verejných podujatí,

pomoc pri budovaní kapacít vrátane vedenia školení, workshopov, cvičení a seminárov o opatreniach pre reakcie v oblasti jadrovej bezpečnosti.

Očakávané výsledky projektu:

očakáva sa, že štáty zúčastňujúce sa na tomto programe posilnia svoje vnútroštátne spôsobilosti v oblasti reakcie na trestné alebo zámerné nedovolené činy, pri ktorých sa používa jadrový alebo iný rádioaktívny materiál, zabezpečením svojej schopnosti rýchlo posúdiť a kategorizovať incident na základe faktorov, ako sú hrozba, potenciálne ľudské a environmentálne dôsledky, hospodársky dosah a povaha daného jadrového alebo iného rádioaktívneho materiálu.

8.5.   Detekcia

Účel projektu:

uvedené činnosti nadväzujú na činnosti, ktoré sa vykonali v oblasti detekcie prostredníctvom predchádzajúcich jednotných akcií a rozhodnutí a poslednej dohody o príspevku. Jedným z nevyhnutných prvkov podporujúcich vytvorenie účinného režimu jadrovej bezpečnosti je rozvoj vnútroštátnej stratégie detekcie. Účinný detekčný mechanizmus v oblasti jadrovej bezpečnosti sa zakladá na vnútroštátnej stratégii detekcie a vnútroštátnom právnom a regulačnom rámci pre jadrovú bezpečnosť a opiera sa o dobre fungujúci systém presadzovania práva.

Opis projektu:

zameriavajúc sa na návrh a vývoj detekčného mechanizmu, MAAE plánuje uskutočniť šesť misií expertov a poskytnúť detekčné nástroje.

Očakávané výsledky projektu:

darovanie detekčného zariadenia v súlade so stratégiou detekcie.

II.   PODÁVANIE SPRÁV A POSUDZOVANIE

MAAE predloží VP a Komisii dve výročné správy a záverečnú finančnú a opisnú správu o vykonávaní projektov a okrem toho tri neformálne polročné správy o pokroku. MAAE v prípade potreby na základe žiadosti Komisie spracuje špecializované neformálne správy o relevantných témach.

V záverečnej finančnej a opisnej správe sa preskúma podrobné vykonávanie všetkých projektov a bude tiež obsahovať:

komplexný protokol o skúške nástroja pre výcvik v kapitole I bode 2.2, ktorý sa zahrnie do záverečnej správy,

správu o súčasnom stave a odporúčania týkajúce sa právneho a regulačného rámca príslušného štátu v projekte 3 v súlade so zachovaním dôvernosti požadovaným prijímajúcim štátom,

výsledky v kapitole I bode 3.2.

Kópia tejto správy sa zašle delegácii Únie vo Viedni.

III.   ÚČASť EXPERTOV POCHÁDZAJÚCICH Z ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ, KTORÁ SI VYžADUJE NULOVÉ NÁKLADY

Aktívna účasť expertov pochádzajúcich z členských štátov Únie je nevyhnutná na úspešné vykonanie tohto rozhodnutia. MAAE bude na projekty využívať týchto expertov. MAAE vypracuje návrhy súvisiace s nákladmi na financovanie zamestnancov z príspevku Únie na základe analýzy potrieb, keď sa odsúhlasí zoznam príjemcov. Uvedené zamestnanci budú zamestnaní v súlade s pravidlami MAAE.

IV.   TRVANIE

Celková odhadovaná doba realizácie projektov je 36 mesiacov.

V.   PRÍJEMCOVIA

Prijímajúce štáty jednotlivých projektov sa vyberú z nasledujúcich zoznamov.

Ak sa štáty rozhodnú, že nie sú schopné využívať pomoc, MAAE navrhne pracovnej skupine pre nešírenie nových príjemcov na základe potrieb identifikovaných prostredníctvom INSSP.

Príjemcami projektu 1 budú: v Afrike: Alžírsko, Egypt, Mauritánia, Niger, Maroko, Tunisko; v Ázii a Tichomorí: Malajzia, Pakistan a ďalšie štáty – zatiaľ neurčené, ktoré žiadajú podporu MAAE; v Latinskej Amerike a Karibiku: Argentína, Čile, Kolumbia, Kuba, Peru, Uruguaj a štáty v susedstve EÚ.

Príjemcami projektu 2 budú Kuba, Indonézia, Jordánsko, Libanon, Malajzia a Vietnam.

Príjemcami projektu 3 budú štáty v susedstve EÚ: Albánsko, Alžírsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Egypt, Gruzínsko, Jordánsko, Libanon, Líbya, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Mauritánia, Moldavská republika, Čierna Hora, Maroko, Tunisko, Turecko a Ukrajina a krajiny Latinskej a Strednej Ameriky: Bolívia, Čile, Kolumbia, Kuba, Ekvádor, Honduras, Panama, Paraguaj.

Príjemcami projektu 4 budú severná Afrika, juhovýchodná Ázia, Latinská Amerika, národy/regióny v počiatočných fázach vývoja nukleárnych energetických programov a kapacít v oblasti výskumných reaktorov a – Vietnam, Egypt, Turecko, Thajsko a ďalšie, ktoré sa určia neskôr.

Príjemcom projektu 5 bude Egypt.

Príjemcami projektu 6 budú Bielorusko, Konžská demokratická republika, Jamajka, Libanon, Madagaskar a Vietnam.

Príjemcovia projektu 7 budú vybratí spomedzi týchto štátov: Albánsko, Bahrajn, Burkina Faso, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Libanon a Madagaskar.

Príjemcami projektu 8 budú Alžírsko, Albánsko, Bangladéš, Kuba, Gruzínsko, Kazachstan, Malajzia, Maroko, Ukrajina, Vietnam alebo ďalšie štáty, ktoré sa určia neskôr, žiadajúce podporu MAAE v INSSP z Afriky, Ázie, Strednej a Latinskej Ameriky; osobitné hostiteľské štáty: Nemecko, Rakúsko.

VI.   ZVIDITEľNENIE EÚ

MAAE prijme všetky primerané opatrenia na zverejnenie skutočnosti, že akcia bola plne financovaná Úniou. Takéto opatrenia sa vykonajú v súlade s manuálom pre komunikáciu a zviditeľnenie vonkajších činností Európskej únie, ktorý vypracovala a uverejnila Európska komisia. MAAE tak zabezpečí zviditeľnenie príspevku Únie prostredníctvom vhodného označovania a publicity, pričom sa vyzdvihne úloha Únie, zabezpečí transparentnosť jej činností a zvýši povedomie o dôvodoch prijatia rozhodnutia, ako aj jeho podpore zo strany Únie a výsledkoch tejto podpory. V materiáloch vytvorených v rámci projektu sa bude viditeľne zobrazovať vlajka Únie v súlade s usmerneniami Únie pre vhodné používanie a presnú reprodukciu vlajky. MAAE v prípade potreby pozve zástupcov Únie a členských štátov Únie na misie alebo podujatia spojené s vykonávaním tohto rozhodnutia.

VII.   VYKONÁVACIA AGENTÚRA

MAAE sa poverí technickým vykonávaním projektov. Projekty budú vykonávať priamo zamestnanci MAAE, experti z členských štátov a zmluvní zamestnanci. Vykonávanie projektov bude prebiehať v súlade s finančnou a administratívnou rámcovou dohodou a s dohodou o financovaní, ktorú uzavrú Európska komisia a MAAE.


23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/92


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2016/2384

z 22. decembra 2016,

ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2016/1136

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 29,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 27. decembra 2001 prijala spoločnú pozíciu 2001/931/SZBP (1).

(2)

Rada 12. júla 2016 prijala rozhodnutie (SZBP) 2016/1136 (2), ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP.

(3)

Rada rozhodla, že ďalšie tri osoby sú zapojené do teroristických činností v zmysle článku 1 ods. 2 a 3 spoločnej pozície 2001/931/SZBP, že príslušný orgán prijal vo vzťahu k uvedeným osobám rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 4 uvedenej spoločnej pozície a že tieto osoby by sa mali doplniť do zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP.

(4)

Zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje spoločná pozícia 2001/931/SZBP, by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha k rozhodnutiu (SZBP) 2016/1136 sa mení tak, ako sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 22. decembra 2016

Za Radu

predseda

M. LAJČÁK


(1)  Spoločná pozícia Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 93).

(2)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/1136 z 12. júla 2016, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2015/2430 (Ú. v. EÚ L 188, 13.7.2016, s. 21).


PRÍLOHA

Do zoznamu osôb uvedeného v oddiele I (Osoby) prílohy k rozhodnutiu (SZBP) 2016/1136 sa dopĺňajú tieto osoby:

EL HAJJ, Hassan Hassan, narodený 22. marca 1988 v Zaghdraiyi, Sidon (Libanon), kanadský občan. Cestovný pas č.: JX446643 (Kanada),

MELIAD, Farah (alias HUSSEIN HUSSEIN, alias JAY DEE), narodený 5.novembra 1980 v Sydney (Austrália), austrálsky občan. Cestovný pas č.: M2719127 (Austrália),

ȘANLI, Dalokay (alias Sinan), narodený 13. októbra 1976 v Pülümüre (Turecko).