(1)

Konkurencieschopnosť, udržateľnosť a bezpečnosť dodávok energie sú hlavnými cieľmi odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy.

(2)

Kvalitné, porovnateľné, aktuálne, spoľahlivé a harmonizované údaje o cenách zemného plynu a elektriny účtovaných koncovým odberateľom sú potrebné na tvorbu politiky energetickej únie a na monitorovanie trhu s energiou v členských štátoch.

(3)

Cieľom tohto nariadenia je poskytovanie spoločného rámca pre európsku štatistiku, o ktoré sa môže oprieť politika v oblasti energetiky, ktorá je zameraná najmä na vytvorenie plne integrovaného vnútorného trhu s energiou pre odberateľov. V záujme zlepšenia integrácie trhu by sa mala dosiahnuť väčšia transparentnosť nákladov na energiu a cien energie, ako aj výšky verejnej podpory. Toto nariadenie si nevyžaduje žiadnu harmonizáciu štruktúry cien alebo poplatkov v členských štátoch.

(4)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/92/ES (2) doteraz poskytuje spoločný rámec na tvorbu, zasielanie a zverejňovanie porovnateľnej štatistiky cien zemného plynu a elektriny účtovaných priemyselným odberateľom v Únii.

(5)

Zber údajov o cenách zemného plynu a elektriny účtovaných koncovým odberateľom v sektore domácností sa doteraz vykonával na základe dobrovoľnej dohody.

(6)

So zvyšujúcou sa komplexnosťou vnútorného trhu s energiou je čoraz ťažšie získať spoľahlivé a aktuálne údaje o cenách zemného plynu a elektriny, najmä za sektor domácností, keďže neexistuje právna povinnosť poskytovať takéto údaje.

(7)

Zber obidvoch druhov údajov by sa mal upraviť legislatívnym aktom, aby sa zaručila kvalita údajov o cenách vykazovaných za sektor domácností a za sektor mimo domácností.

(8)

Vo väčšine členských štátov sprístupňujú údaje o prenosových sústavách regulačné orgány v oblasti energetiky. Podstatne viac aktérov sa však zúčastňuje na zbere údajov o nákladoch na distribúciu a v niektorých členských štátoch sa vykazovanie údajov považuje za väčšiu výzvu. Vzhľadom na dôležitosť nákladov na distribúciu a požiadavku na transparentnosť v tejto oblasti by sa zber údajov o cenách zemného plynu a elektriny mal riadiť ustálenými postupmi v rámci Európskeho štatistického systému.

(9)

Systém spotrebiteľských pásiem, ktorý používa Komisia (Eurostat) vo svojich publikáciách v oblasti cien, by mal zabezpečiť transparentnosť trhu a rozsiahle zverejňovanie údajov o cenách, ktoré nemajú dôverný charakter, ako aj umožniť výpočet európskych agregátov.

(10)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (3) je referenčným rámcom pre európsku štatistiku. V uvedenom nariadení sa stanovuje, že zber štatistických údajov má byť v súlade so zásadami nestrannosti, transparentnosti, spoľahlivosti, objektivity, odbornej nezávislosti, nákladovej účinnosti a ochrany štatistickej dôvernosti.

(11)

Členské štáty by mali zbierať údaje o cenách zemného plynu a elektriny za použitia najvhodnejších zdrojov a metód na poskytnutie požadovaných informácií.

(12)

Údaje o cenách účtovaných koncovým odberateľom zemného plynu a elektriny by mali umožniť porovnania s cenami ostatných energetických komodít.

(13)

V rámci štandardného postupu vykazovania by sa mali poskytovať informácie týkajúce sa zberu údajov o cenách a o kvalite údajov.

(14)

Podrobné údaje o členení spotrebiteľských pásiem a ich príslušné podiely na trhu tvoria nevyhnutnú súčasť štatistiky cien zemného plynu a elektriny.

(15)

Analýzy cien možno vykonať len vtedy, ak členské štáty poskytnú kvalitnú oficiálnu štatistiku k jednotlivým komponentom a subkomponentom cien zemného plynu a elektriny. Revidovaná metodika pre podrobné členenie jednotlivých komponentov a subkomponentov cien zemného plynu a elektriny účtovaných koncovým odberateľom umožní analyzovať vplyv rôznych aspektov na konečné ceny.

(16)

Údaje o cenách a podmienkach predaja koncovým odberateľom a členenie počtu koncových odberateľov podľa spotreby v každom spotrebiteľskom pásme, ktoré sa vykazujú Komisii (Eurostatu), by mali obsahovať potrebné informácie, ktoré Komisii umožnia rozhodnúť o vhodných opatreniach alebo návrhoch týkajúcich sa politiky v oblasti energetiky.

(17)

Na zabezpečenie transparentnosti cien sú dôležité podrobné znalosti v oblasti daní, poplatkov a odvodov v jednotlivých členských štátoch. Uznala sa dôležitosť členenia údajov o sieťových nákladoch, daniach, poplatkoch a odvodoch.

(18)

Členské štáty, v ktorých spotreba zemného plynu predstavuje malý podiel konečnej energetickej spotreby v domácnostiach, by mali byť oslobodené od povinnosti poskytovať údaje o cenách zemného plynu za koncových odberateľov v domácnosti.

(19)

Komisia (Eurostat) by v záujme zlepšenia spoľahlivosti údajov mala spolu s členskými štátmi posúdiť a v prípade potreby zdokonaliť metodiku zberu a spracovania údajov presným spôsobom, v súlade s riadiacim rámcom pre štatistiku. Preto by sa mali pravidelne vypracúvať správy o kvalite a vykonávať hodnotenia kvality údajov o cenách.

(20)

Na základe odôvodnenej žiadosti členského štátu by mala byť Komisia oprávnená udeliť uvedenému členskému štátu výnimky z osobitných povinností, v prípade ktorých si uplatňovanie tohto nariadenia na vnútroštátny štatistický systém uvedeného členského štátu vyžaduje významné úpravy alebo by pravdepodobne spôsobilo významné dodatočné zaťaženie respondentov.

(21)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o formát a mechanizmy na zasielanie údajov, požiadavky na zabezpečenie technickej kvality so zreteľom na obsah štandardných správ o kvalite, ako aj udeľovanie výnimiek. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4).

(22)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie spoločného právneho rámca pre systematickú tvorbu európskej štatistiky v oblasti cien zemného plynu a elektriny, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(23)

Smernica 2008/92/ES by sa preto mala zrušiť.

(24)

Konzultovalo sa s Výborom pre Európsky štatistický systém,

1.

Pojmy „závodní výrobcovia“, „konečná energetická spotreba“ a „domácnosť“ majú rovnaký význam, aký je pripisovaný týmto pojmom v prílohe A k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 (5);

2.

Pojmy „prenos“, „distribúcia“, „odberateľ“, „koncový odberateľ“, „odberateľ elektriny v domácnosti“, „odberateľ elektriny mimo domácnosti“ a „dodávka“ majú rovnaký význam, aký je pripisovaný týmto pojmom v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (6), ak sa používajú v súvislosti s elektrinou;

3.

Pojmy „preprava“, „distribúcia“, „dodávka“, „odberateľ“, „odberateľ plynu v domácnosti“, „odberateľ plynu mimo domácnosti“ a „koncový odberateľ“ majú rovnaký význam, aký je pripisovaný týmto pojmom v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (7), ak sa používajú v súvislosti so zemným plynom;

4.

„sieťový komponent“ znamená kombináciu sieťových nákladov na prenos (prepravu) a distribúciu, ako je stanovené v bode 6 prílohy I a v bode 5 prílohy II.

a)

štatistické zisťovania;

b)

administratívne zdroje;

c)

iné zdroje, v prípade ktorých sa používajú metódy štatistického odhadovania.

(1)

Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu alebo pobytu v členských štátoch, pri plnom rešpektovaní ich základných práv, najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement), a v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (2), je dôležitou súčasťou komplexného úsilia zaistiť dôveryhodnosť a riadne a účinné fungovanie migračnej politiky Únie, znížiť neregulárnu migráciu a odrádzať od nej.

(2)

Vnútroštátne orgány členských štátov sa stretávajú s problémami pri navracaní neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú platný cestovný doklad.

(3)

Zlepšenie spolupráce v oblasti návratu a readmisie s hlavnými krajinami pôvodu a tranzitu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín je nevyhnutné na zvýšenie neuspokojivej miery návratov. Z uvedeného hľadiska má význam zdokonalený európsky cestovný doklad pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

(4)

Súčasný štandardný cestovný doklad pre návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, zavedený odporúčaním Rady z 30. novembra 1994 (3), nie je všeobecne akceptovaný orgánmi tretích krajín, okrem iného z dôvodov jeho nedostatočného bezpečnostného štandardu.

(5)

Je preto potrebné presadzovať, aby tretie krajiny akceptovali zdokonalený a jednotný európsky cestovný doklad pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín ako referenčný dokument na účely návratu.

(6)

Bezpečnejší a jednotný európsky cestovný doklad pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (ďalej len „európsky cestovný doklad pre návrat“) by mal byť zavedený s cieľom uľahčiť návrat a readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín neoprávnene sa zdržiavajúcich na území členských štátov. Zdokonalené ochranné prvky a technické špecifikácie európskeho cestovného dokladu pre návrat by mali uľahčiť jeho uznanie tretími krajinami. Uvedený doklad by mal preto uľahčiť vykonávanie návratov v kontexte dohôd o readmisii alebo iných dohôd s tretími krajinami, ktoré uzavrela Únia alebo členské štáty, ako aj v kontexte spolupráce s tretími krajinami v súvislosti s návratom, na ktorú sa nevzťahujú formálne dohody.

(7)

Readmisia vlastných štátnych príslušníkov je povinnosťou podľa medzinárodného obyčajového práva, ktorú si musia plniť všetky štáty. Identifikácia neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a vydávanie dokladov vrátane európskeho cestovného dokladu pre návrat by v prípade potreby mala byť predmetom spolupráce so zastupiteľskými úradmi a rokovaní s tretími krajinami, ktoré uzatvárajú readmisné dohody, či už s Úniou alebo s členskými štátmi.

(8)

Súčasťou readmisných dohôd, ktoré Únia uzavrela s tretími krajinami, by malo byť uznanie európskeho cestovného doklad pre návrat. Členské štáty by sa mali usilovať o uznanie európskeho cestovného dokladu pre návrat v dvojstranných dohodách a iných dohodách, ako aj v kontexte spolupráce s tretími krajinami zameranej na návrat, na ktorú sa nevzťahujú formálne dohody. Členské štáty by sa mali usilovať o zabezpečenie účinného využívania európskeho cestovného dokladu pre návrat.

(9)

Európsky cestovný doklad pre návrat by mal prispieť k zníženiu administratívneho a byrokratického zaťaženia orgánov verejnej správy členských štátov a tretích krajín vrátane konzulárnych služieb a k skráteniu administratívnych postupov potrebných na zabezpečenie návratu a readmisie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

(10)

Týmto nariadením by sa mal harmonizovať iba formát, ochranné prvky a technické špecifikácie európskeho cestovného dokladu pre návrat a nemali by sa ním harmonizovať pravidlá týkajúce sa jeho vydávania.

(11)

Obsah a technické špecifikácie európskeho cestovného dokladu pre návrat by sa mali harmonizovať, aby sa zabezpečil vysoký technický a bezpečnostný štandard, najmä pokiaľ ide o ochranu pred falšovaním a pozmeňovaním. Európsky cestovný doklad pre návrat by mal mať rozpoznateľné harmonizované ochranné prvky. Ochranné prvky a technické špecifikácie stanovené v nariadení Rady (ES) č. 333/2002 (4) by sa preto mali uplatniť aj na európsky cestovný doklad pre návrat.

(12)

S cieľom meniť určité nepodstatné prvky vzoru európskeho cestovného dokladu pre návrat by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (5). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(13)

Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia, príslušné orgány vykonávajú svoje úlohy na účely tohto nariadenia v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (6).

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené v rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (7), na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(15)

V rozsahu, v akom sa toto nariadenie uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (8); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(16)

V rozsahu, v akom sa toto nariadenie uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (9); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Okrem toho, v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(17)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje v rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (10), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 rozhodnutia Rady 1999/437/ES (11).

(18)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje v rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (12), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (13).

(19)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje v rozsahu, v akom sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399, vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (14), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (15).

(20)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu dôsledkov zamýšľanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(21)

S cieľom stanoviť jednotné podmienky a zabezpečiť jednoznačnosť pojmov je vhodné, aby bol tento akt prijatý vo forme nariadenia.

(22)

Členské štáty by mali dodržiavať svoje príslušné záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva a práva Únie, predovšetkým Charty základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície, ako sa to stanovuje v článku 19, a povinnosť uvedenú v článku 24 ods. 2.

(23)

Odporúčanie Rady z 30. novembra 1994 by sa preto malo zrušiť,

1.

„štátny príslušník tretej krajiny“ je štátny príslušník tretej krajiny podľa vymedzenia v článku 3 bode 1 smernice 2008/115/ES;

2.

„návrat“ je návrat podľa vymedzenia v článku 3 bode 3 smernice 2008/115/ES;

3.

„rozhodnutie o návrate“ je rozhodnutie o návrate podľa vymedzenia v článku 3 bode 4 smernice 2008/115/ES.

(1)

V dôsledku nadobudnutia platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) je potrebné, aby sa právomoci prenesené na Komisiu zosúladili s článkami 290 a 291 zmluvy.

(2)

V súvislosti s prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (2) sa Komisia s ohľadom na kritériá stanovené v zmluve zaviazala vo vyhlásení (3) preskúmať legislatívne akty, ktoré sa pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy neprispôsobili regulačnému postupu s kontrolou.

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1365/2006 (4) sa na Komisiu prenášajú právomoci na vykonávanie niektorých z jeho ustanovení.

(4)

S cieľom zosúladiť nariadenie (ES) č. 1365/2006 s článkami 290 a 291 zmluvy by sa vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu uvedeným nariadením mali nahradiť právomocami prijímať delegované a vykonávacie akty.

(5)

Čo sa týka nariadenia (ES) č. 1365/2006, s cieľom zohľadniť hospodársky a technický vývoj a zmeny vo vymedzeniach pojmov prijaté na medzinárodnej úrovni by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy v súvislosti so zmenou uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o zvýšenie prahovej hodnoty nad 1 000 000 ton pre štatistické zisťovanie o vnútrozemskej vodnej doprave, prispôsobenie vymedzení pojmov alebo stanovenie nových vymedzení pojmov, ako aj prispôsobenie príloh k nariadeniu (ES) č. 1365/2006 na účely zohľadnenia zmien v kódovaní a nomenklatúre na medzinárodnej úrovni alebo v príslušných legislatívnych aktoch Únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (5). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(6)

Komisia by mala zabezpečiť, aby uvedené delegované akty nespôsobovali výrazné dodatočné zaťaženie členských štátov alebo respondentov.

(7)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 1365/2006 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, ktoré jej umožnia prijať podrobnosti týkajúce sa zasielania údajov vrátane štandardov na výmenu údajov, zverejňovania výsledkov Komisiou (Eurostatom) a tiež rozvíjať a publikovať metodické požiadavky a kritériá, ktoré majú zabezpečiť kvalitu zostavovaných údajov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(8)

V súlade so zásadou proporcionality je na dosiahnutie základného cieľa - zosúladenia právomocí prenesených na Komisiu s článkami 290 a 291 zmluvy - potrebné a vhodné stanoviť pravidlá takéhoto zosúladenia v oblasti štatistiky dopravy. V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného cieľa.

(9)

Je potrebné, aby Komisia zabezpečila vykonanie pilotných štúdií o dostupnosti štatistických údajov týkajúcich sa prepravy osôb po vnútrozemských vodných cestách vrátane cezhraničných dopravných služieb.

Únia by mala prispieť na náklady spojené s vykonaním uvedených pilotných štúdií. Tieto príspevky by mali mať formu grantov udelených národným štatistickým úradom a iným vnútroštátnym orgánom uvedeným v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (6) v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (7).

(10)

V záujme zabezpečenia právnej istoty postupy prijímania opatrení, ktoré sa začali, ale neboli dokončené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, nie sú týmto nariadením dotknuté.

(11)

Nariadenie (ES) č. 1365/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 2 sa dopĺňa tento odsek:

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).“ "

2.

V článku 3 sa dopĺňa tento odsek:

„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9 týkajúce sa zmeny tohto článku, pokiaľ ide o prispôsobenie vymedzení pojmov v ňom uvedených alebo stanovenie nových vymedzení pojmov s cieľom zohľadniť príslušné vymedzenia pojmov zmenené alebo prijaté na medzinárodnej úrovni.

Komisia pri výkone uvedenej právomoci zabezpečí, aby delegované akty nespôsobovali členským štátom ani respondentom výrazné dodatočné zaťaženie. Komisia okrem toho riadne odôvodní štatistické opatrenia stanovené v uvedených delegovaných aktoch, pričom v prípade potreby použije analýzu efektívnosti vynaložených nákladov vrátane posúdenia zaťaženia respondentov a nákladov na tvorbu, ako sa uvádza v článku 14 ods. 3 písm. c) nariadenia (ES) č. 223/2009.“

3.

V článku 4 sa dopĺňa tento odsek:

4.

Vkladá sa tento článok:

5.

V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:

6.

V článku 6 sa dopĺňa tento odsek:

„Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce podrobnosti šírenia výsledkov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 2.“

7.

V článku 7 sa odsek 1 nahrádza takto:

8.

V článku 7 sa dopĺňajú tieto odseky:

9.

Článok 8 sa nahrádza takto:

10.

Článok 9 sa nahrádza takto:

(*2)   Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“ "

11.

Článok 10 sa nahrádza takto:

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“ "

12.

Príloha G sa vypúšťa.