ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 272

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 59
7. októbra 2016


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

 

*

Oznámenie týkajúce sa predbežného vykonávania Dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi Pobrežím Slonoviny na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej

1

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1776 zo 6. októbra 2016, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008, pokiaľ ide o používanie sukralózy (E 955) ako zvýrazňovača vône a chuti v žuvačkách s prídavkom cukrov alebo polyolov ( 1 )

2

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1777 zo 6. októbra 2016, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých ťažkých dosiek z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

5

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1778 zo 6. októbra 2016, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

33

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1779 zo 6. októbra 2016, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

70

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1780 z 29. septembra 2016, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v spoločnom výbore zriadenom na základe Dohody medzi Európskou úniou a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz, pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu uvedenej dohody

72

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1781 z 5. októbra 2016, ktorým sa mení príloha II k rozhodnutiu 2007/777/ES, pokiaľ ide o vloženie položky týkajúcej sa Ostrovov Saint Pierre a Miquelon do zoznamu tretích krajín alebo ich častí, z ktorých je povolený vstup mäsových výrobkov a opracovaných žalúdkov, mechúrov a čriev do Únie [oznámené pod číslom C(2016) 6287]  ( 1 )

88

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1782 z 5. októbra 2016, ktorým sa mení rozhodnutie 2008/185/ES, pokiaľ ide o zahrnutie Litvy do zoznamu členských štátov, v ktorých sa realizujú schválené národné programy kontroly na eradikáciu Aujeszkého choroby, a aktualizáciu zoznamu národných ústavov v prílohe III [oznámené pod číslom C(2016) 6288]  ( 1 )

90

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

7.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 272/1


Oznámenie týkajúce sa predbežného vykonávania Dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi Pobrežím Slonoviny na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej

Európska únia a Republika Pobrežia Slonoviny oznámili ukončenie postupov potrebných na predbežné vykonávanie Dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi Pobrežím Slonoviny na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane (1), v súlade s článkom 75 tejto dohody. Medzi Európskou úniou a Republikou Pobrežia Slonoviny sa teda dohoda predbežne vykonáva od 3. septembra 2016.

Obe strany sa čakajúc na začatie uplatňovania nového recipročného spoločného režimu ustanoveného v článku 14 odseku 2 dohody dohodli na uplatňovaní ustanovení uvedených v prílohe II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1076 z 8. júna 2016 týkajúcich sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce.


(1)  Ú. v. EÚ L 59, 3.3.2009, s. 1.


NARIADENIA

7.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 272/2


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1776

zo 6. októbra 2016,

ktorým sa mení príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008, pokiaľ ide o používanie sukralózy (E 955) ako zvýrazňovača vône a chuti v žuvačkách s prídavkom cukrov alebo polyolov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (1), a najmä na jeho článok 10 ods. 3,

keďže:

(1)

V prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 je stanovený zoznam Únie obsahujúci prídavné látky schválené na používanie v potravinách, ako aj podmienky ich používania.

(2)

Uvedený zoznam možno aktualizovať v súlade so spoločným postupom uvedeným v článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 (2), a to buď na podnet Komisie, alebo na základe žiadosti.

(3)

Dňa 19. januára 2015 bola predložená žiadosť o povolenie používania sukralózy (E 955) ako zvýrazňovača vône a chuti v žuvačkách s prídavkom cukrov alebo polyolov. Žiadosť sa následne sprístupnila členským štátom podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1331/2008.

(4)

Sukralóza bola v roku 2000 vyhodnotená Vedeckým výborom Európskej únie pre potraviny, ktorý stanovil prijateľný denný príjem (acceptable daily intake – ADI) vo výške 15 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (3).

(5)

Používanie sukralózy (E 955) ako zvýrazňovača vône a chuti v žuvačkách s prídavkom cukrov alebo polyolov zvyšuje celkovú intenzitu chuti žuvačky a zachováva túto intenzitu počas dlhšieho obdobia žuvania žuvačky na rozdiel od iných prípravkov potravinárskych prídavných látok. Zvýšenie intenzity a predĺženie trvania chuti tak poskytuje spotrebiteľovi pri žuvaní žuvačky lepší celkový zážitok.

(6)

Povolenie sukralózy v žuvačkách s prídavkom cukrov alebo polyolov v množstve 1 200 mg/kg by viedlo k zvýšeniu príjmu E 955 v týchto rozmedziach: medzi 0 až 0,1 % ADI v prípade priemernej spotreby a medzi 0 až 4,3 % ADI v prípade vysokej miery spotreby. Považuje sa to za dodatočnú zanedbateľnú expozíciu spotrebiteľa, ktorá nepredstavuje bezpečnostné riziko.

(7)

Podľa článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1331/2008 Komisia musí požiadať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) o vydanie stanoviska s cieľom aktualizovať zoznam Únie obsahujúci prídavné látky v potravinách stanovený v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 okrem prípadov, keď by predmetná aktualizácia nemala mať vplyv na ľudské zdravie. Keďže schválenie používania sukralózy (E 955) ako zvýrazňovača vône a chuti v žuvačkách s prídavkom cukrov alebo polyolov predstavuje aktualizáciu uvedeného zoznamu, ktorá by nemala mať vplyv na ľudské zdravie, nie je nutné požiadať úrad o stanovisko.

(8)

Preto je vhodné povoliť používanie sukralózy (E 955) ako zvýrazňovača vône a chuti v maximálnom množstve 1 200 mg/kg v žuvačkách s prídavkom cukrov alebo polyolov (kategória potravín 5.3).

(9)

Príloha II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 sa týmto mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 6. októbra 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 1).

(3)  Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny k sukralóze (prijaté Vedeckým výborom pre potraviny 7. septembra 2000), ktoré je k dispozícii na webovej stránke: http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out68_en.pdf.


PRÍLOHA

Časť E prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 sa mení takto:

1.

Kategória potravín 5.3 Žuvačky sa mení takto:

a)

Za položku E 951 sa vkladá táto položka:

 

„E 955

Sukralóza

1 200

(12)

iba s prídavkom cukrov alebo polyolov, ako zvýrazňovač chuti a/alebo vône“

b)

Poznámka pod čiarou (12) sa mení takto:

„(12)

V prípade, že sa v žuvačke použije kombinácia E 950, E 951, E 955, E 957, E 959 a E 961, najvyššie prípustné množstvo každej z týchto látok sa úmerne zníži.“


7.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 272/5


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1777

zo 6. októbra 2016,

ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých ťažkých dosiek z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1), a najmä na jeho článok 7,

po porade s členskými štátmi,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie konania

(1)

Dňa 13. februára 2016 Európska komisia („Komisia“) na základe článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (2) („základné nariadenie“) začala antidumpingové prešetrovanie dovozu plochých výrobkov z nelegovanej alebo legovanej ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele, kremíkovej elektroocele, nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele), valcovaných za tepla, neplátovaných, nepokovovaných ani nepotiahnutých, nie vo zvitkoch, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou a s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou („ťažké dosky“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike („ČĽR“) do Európskej únie („Únia“).

(2)

Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) („oznámenie o začatí konania“).

(3)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 4. januára 2016 podalo Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov zastupujúcich viac ako 25 % celkovej výroby ťažkých dosiek v Únii.

(4)

Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu a značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

1.2.   Registrácia

(5)

V nadväznosti na žiadosť sťažovateľa podloženú požadovanými dôkazmi uverejnila Komisia 10. augusta 2016 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1357 (4), na základe ktorého začal od 11. augusta 2016 dovoz ťažkých dosiek s pôvodom v ČĽR podliehať registrácii („nariadenie o registrácii“).

1.3.   Zainteresované strany

(6)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa prihlásili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala navrhovateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, orgány ČĽR, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov a združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie konania týka, a vyzvala ich na účasť.

(7)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa písomne k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(8)

Komisia o začatí konania informovala aj výrobcov v Austrálii, Brazílii, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsku, Indii, Japonsku, Kanade, Kórejskej republike, Malajzii, Mexiku, Rusku, Spojených štátoch amerických a na Ukrajine a vyzvala ich na účasť.

(9)

V oznámení o začatí konania Komisia informovala zainteresované strany, že ako tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom („analogická krajina“) plánuje v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia vybrať Spojené štáty americké.

(10)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k výberu analogickej krajiny a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

1.4.   Výber vzorky

(11)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov v Únii.

1.4.1.   Výber vzorky výrobcov z Únie

(12)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežný výber vzorky výrobcov z Únie už uskutočnila. Vzorku Komisia vybrala na základe najvyšších reprezentatívnych objemov predaja podobného výrobku v období prešetrovania pri súčasnom zabezpečení geografického rozloženia.

(13)

Túto predbežnú vzorku tvorili traja výrobcovia z Únie, ktorí majú sídlo v troch rôznych členských štátoch a predstavujú viac ako 26 % celkového predaja ťažkých dosiek výrobcami z Únie, ktorí sa zúčastnili preskúmania postavenia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke.

(14)

Navrhovateľ a spoločnosť zaradená do vzorky sami uviedli, že do vzorky by nemala byť zaradená spoločnosť Metinvest Trametal Spa („Trametal“), keďže nie je integrovanou oceliarňou, ale prevalcovňou plátov nakupovaných od prepojenej ukrajinskej spoločnosti, a preto údajne nie je reprezentatívnym subjektom výrobného odvetvia Únie.

(15)

Výrobné odvetvie Únie pozostáva z integrovaných oceliarní aj prevalcovní, pričom navrhovateľmi boli výrobcovia oboch druhov. Veľkú väčšinu ťažkých dosiek však v rámci výrobného odvetvia Únie vyrábajú integrované oceliarne.

(16)

Komisia okrem toho stanovila, že spoločnosť Trametal získava pláty, teda hlavný vstupný materiál, ktorý zvyčajne tvorí približne 70 % celkových nákladov, od svojej prepojenej ukrajinskej spoločnosti. Preto má tento vzťah okrem výkonnosti a konkrétnej situácie prepojenej ukrajinskej spoločnosti, ktorá dodávala pláty, priamy vplyv na ukazovatele týkajúce sa nákladov a ziskovosti.

(17)

Komisia však poznamenáva, že situácia oboch druhov výrobcov z Únie, teda integrovaných oceliarní aj prevalcovní, sa plne zohľadňuje v makroekonomických ukazovateľoch uvedených v odôvodneniach 105 až 124.

(18)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 14 až 16 sa však Komisia predbežne domnieva, že konkrétna situácia spoločnosti Trametal nie je pre výrobné odvetvie Únie reprezentatívna a nemala by ovplyvniť makroekonomické ukazovatele uvedené v odôvodneniach 125 až 138.

(19)

Komisia túto pripomienku posúdila ako oprávnenú a po zvážení dostupných predbežných informácií o ujme nahradila spoločnosť Trametal vo vzorke spoločnosťou Ilsenburger Grobblech GmbH, druhým najväčším výrobcom z Únie podľa hodnotenia objemu predaja v Únii za obdobie prešetrovania vymedzené v odôvodnení 28.

(20)

Dňa 7. marca 2016 Komisia zainteresovaným stranám zaslala poznámku s vysvetlením dôvodov na zmenu vzorky a uviedla v nej spoločnosti tvoriace revidovanú vzorku. Ku konečnej vzorke nezaslala pripomienku žiadna zainteresovaná strana.

1.4.2.   Výber vzorky dovozcov

(21)

Od neprepojených dovozcov si Komisia vyžiadala informácie uvedené v oznámení o začatí konania, aby na ich základe rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade posúdenia jej oprávnenosti o samotnej vzorke.

(22)

Šesť dovozcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Traja z nich boli do vzorky zaradení.

1.4.3.   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(23)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(24)

Požadované informácie poskytlo 14 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý by mohol byť primerane prešetrený v rámci stanovenej lehoty. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými príslušnými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi ČĽR. Keďže neboli doručené žiadne pripomienky, vzorka sa potvrdila.

1.5.   Individuálne preskúmanie

(25)

Sedem vyvážajúcich výrobcov v ČĽR uviedlo, že chce požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Ani jeden z nich však nevyplnil dotazník, preto neboli doručené žiadne žiadosti o individuálne preskúmanie.

1.6.   Vyplnené dotazníky

(26)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym zúčastneným stranám a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote uvedenej v oznámení o začatí konania. Vyplnené dotazníky zaslali traja výrobcovia z Únie, šesť neprepojených dovozcov, desať používateľov, skupina oceliarskych servisných stredísk, traja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR zaradení do vzorky a dvaja výrobcovia z iných analogických krajín.

1.7.   Overovanie na mieste

(27)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa vykonalo v priestoroch týchto zúčastnených strán:

združenie:

Eurofer, Brusel, Belgicko;

výrobcovia z Únie:

Aktiengesellschaft der Dillinger Hüttenwerke, Dillingen, Nemecko;

Ilsenburger Grobblech GmbH, Ilsenburg, Nemecko;

Tata Steel UK Ltd (5), Scunthorpe, Spojené kráľovstvo;

vyvážajúci výrobcovia v ČĽR:

Nanjing Iron and Steel Co., Ltd.;

Minmetals Yingkou Medium Plate Co., Ltd;

Wuyang Iron and Steel Co., Ltd a Wuyang New Heavy & Wide Steel Plate Co., Ltd;

výrobca v analogickej krajine:

Bluescope Steel Australia, Port Kembla, Austrália.

1.8.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(28)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“).

(29)

Skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia prešetrovania („posudzované obdobie“).

2.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Príslušný výrobok

(30)

Príslušným výrobkom sú ploché výrobky z nelegovanej alebo legovanej ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele, kremíkovej elektroocele, nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele), valcované za tepla, neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté, nie vo zvitkoch, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou a s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7208 51 20, ex 7208 51 91, ex 7208 51 98, ex 7208 52 91, ex 7208 90 20, ex 7208 90 80, 7225 40 40, ex 7225 40 60 a ex 7225 99 00 („ťažké dosky“) a s pôvodom v ČĽR.

(31)

Ťažké dosky sa používajú pri výrobe stavebných, banských a ťažobných zariadení, tlakových nádob, ropovodov a plynovodov, pri stavbe lodí, mostov a budov.

2.2.   Podobný výrobok

(32)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitie, majú tieto výrobky:

a)

príslušný výrobok;

b)

výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Austrálie;

c)

výrobok vyrábaný a predávaný v Únii subjektmi odvetvia Únie.

(33)

Komisia preto tieto výrobky predbežne považuje za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

2.3.   Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(34)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že vymedzenie výrobku je príliš široké. Konkrétne tvrdila, že vymedzenie výrobku by sa malo obmedzovať na takzvané „komoditné ťažké dosky“, zatiaľ čo takzvané „špeciálne ťažké dosky“ by mali byť z vymedzenia výrobku vylúčené. Svoje tvrdenie dokladá najmä dvomi argumentmi.

(35)

Po prvé tým, že informácie v podnete sa týkajú najmä „komoditných ťažkých dosiek“, ktoré tvoria väčšinu vývozu z ČĽR. Po druhé tým, že vymedzenie výrobku je širšie než vymedzenie podobného výrobku v článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(36)

Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že podnet obsahuje iba postačujúce dôkazy o dumpingu, pričom ujma a príčinná súvislosť sa musia preukázať. Preto sa v tejto fáze nevyžadujú ďalšie informácie o úplnom rozsahu výrobkov. Obmedzenie analýzy na najbežnejšie predávané vyvážané triedy neznamená, že vymedzenie výrobku sa musí obmedzovať na tieto druhy výrobkov.

(37)

V článku 1 ods. 4 základného nariadenia sa okrem toho uvádza, že podobný výrobok musí byť rovnaký alebo do veľkej miery pripomínajúci predmetný výrobok. To sa však netýka vymedzenia predmetného výrobku ako takého. Rôzne druhy predmetného výrobku musia mať jednoducho rovnaké základné vlastnosti, ako sú opísané v odôvodnení 32.

(38)

Parametre, ktorými sa údaje líšia „špeciálne ťažké dosky“ od komoditných ťažkých dosiek, sa týkajú chemického zloženia, mechanického/technologického zloženia, stavu pri dodaní, hrúbky, osvedčenia a kontroly na účely stavby lodí.

(39)

Okrem hrúbky sa ani jeden z týchto parametrov netýka základných vlastností výrobku. Zúčastnená strana tvrdí, že všetky výrobky s hrúbkou > 50,8 mm by mali byť vyňaté z vymedzenia výrobku. Jediným argumentom, ktorým zúčastnená strana odôvodňuje toto obmedzenie hrúbky, je ten, že podnet sa údajne týka výlučne ťažkých dosiek s hrúbkou < 50,8 mm, keďže dôkaz prima facie uvedený v jednej z príloh k podaniu týkajúci sa výpočtu dumpingu je obmedzený iba na takéto výrobky.

(40)

Z vymedzenia výrobku v podnete však jednoznačne vyplýva, že ide aj o výrobky s hrúbkou > 50,8 mm, keďže vymedzenie výrobku neobsahuje horný limit hrúbky. Ako už bolo uvedené, samotný dôvod, že dôkaz prima facie o dumpingu sa týka iba najbežnejších vyvážaných druhov výrobkov, neznamená, že vymedzenie výrobku je obmedzené iba na tieto druhy.

(41)

Komisia preto dospela k predbežnému záveru ponechať vymedzenie výrobku bez zmeny.

3.   DUMPING

3.1.   Normálna hodnota

3.1.1.   Trhovohospodárske zaobchádzanie („MET“)

(42)

Ako je stanovené v článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia, ak vyvážajúci výrobca v ČĽR spĺňa kritériá z článku 2 ods. 7 písm. c), a preto má nárok na trhovohospodárske zaobchádzanie, Komisia potom určí normálnu hodnotu takejto spoločnosti podľa článku 2 ods. 1 až 6.

(43)

Komisia zaslala formulár žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie všetkým vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, aby mohli požiadať o trhovohospodárske zaobchádzanie. Nikto z nich však vyplnený formulár nezaslal naspäť, a preto sa žiadnej z týchto spoločností nemohlo poskytnúť trhovohospodárske zaobchádzanie.

3.1.2.   Analogická krajina

(44)

Normálna hodnota sa preto určila na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, ako je stanovené v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Na tento účel bolo potrebné vybrať analogickú krajinu.

(45)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že ako analogickú krajinu plánuje vybrať Spojené štáty americké, a vyzvala zainteresované strany, aby sa k tomu vyjadrili. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(46)

Všetkým známym výrobcom ťažkých dosiek v krajinách uvedených v odôvodnení 8 boli zaslané dotazníky, pričom vyplnené sa vrátili len dva: jeden od výrobcu v Austrálii a jeden od výrobcu v Spojených štátoch amerických.

(47)

Odpoveď od výrobcu v Spojených štátoch amerických obsahovala dôkazy o výrobe a predaji na domácom trhu USA.

(48)

Vo vyplnenom dotazníku výrobca z USA informoval Komisiu, že bežné clo v USA na dovoz ťažkých dosiek je nulové. Antidumpingové clo sa týka dovozu z ČĽR a antidumpingové aj antisubvenčné clo sa týka dovozu z Indie, Indonézie a Kórejskej republiky.

(49)

Na domácom trhu USA je sedem výrobcov a dovoz z Kórejskej republiky, Nemecka, Francúzska a Kanady tvorí trhový podiel 20 %.

(50)

Odpoveď od austrálskeho výrobcu obsahovala dôkazy o výrobe a predaji na domácom austrálskom trhu a o tom, že daný výrobca je v Austrálii jediným svojho druhu. Dovoz do Austrálie však tvorí trhový podiel 35 %. Antidumpingové clá sa týkajú dovozu z ČĽR, Indonézie, Japonska, Kórejskej republiky a Taiwanu, sú však nízke a pre niektoré spoločnosti nulové.

(51)

Domáci austrálsky trh možno považovať za konkurencieschopnejší, pretože dovoz má väčší trhový podiel a clá na dovoz sú nižšie.

(52)

Komisia preto v tejto fáze dospela k záveru, že vhodnú analogickú krajinu v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia predstavuje Austrália.

3.1.3.   Normálna hodnota

(53)

Na základe informácií získaných od spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine sa v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia určila normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo poskytnuté trhovohospodárske zaobchádzanie

(54)

Komisia najskôr v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine reprezentatívny.

(55)

Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak počas obdobia prešetrovania celkový objem predaja podobného produktu výrobcu v analogickej krajine na domácom trhu nezávislým odberateľom na domácom trhu predstavuje minimálne 5 % celkového objemu vývozného predaja predmetného výrobku do Únie v prípade každého vyvážajúceho výrobcu v ČĽR zaradeného do vzorky.

(56)

Na tomto základe bol objem celkového predaja podobného výrobku spolupracujúceho výrobcu na domácom trhu analogickej krajiny reprezentatívny.

(57)

Komisia následne určila druhy výrobkov predávaných na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobkov predávaných na vývoz do Únie vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(58)

Komisia potom preskúmala, či je predaj na domácom trhu výrobcu v analogickej krajine v prípade každého druhu výrobku, ktorý bol rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie každým vyvážajúcim výrobcom v ČĽR zaradeným do vzorky, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia.

(59)

Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak počas obdobia prešetrovania celkový objem predaja daného druhu výrobku na domácom trhu nezávislým odberateľom predstavuje minimálne 5 % celkového objemu vývozného predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku do Únie v prípade každého vyvážajúceho výrobcu v ČĽR zaradeného do vzorky.

(60)

Komisia zistila, že niektoré druhy výrobkov boli na tomto základe reprezentatívne, ale iné nie, a to buď pre malé množstvo, alebo preto, že vyvážaný druh výrobku nepredával výrobca z analogickej krajiny na domácom trhu.

(61)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja počas obdobia prešetrovania nezávislým odberateľom na domácom trhu za každý druh výrobku, s cieľom rozhodnúť, či na výpočet normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(62)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene na domácom trhu pre druh výrobku bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

1.

objem predaja druhu výrobku, ktorý sa realizoval za čistú predajnú cenu rovnakú alebo vyššiu, ako sú vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu výrobku, a

2.

vážený priemer predajných cien tohto druhu výrobku je rovnaký alebo vyšší ako jednotkové výrobné náklady.

(63)

Normálna hodnota je v tomto prípade vážený priemer cien všetkých predajov tohto druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(64)

Normálna hodnota je skutočnou domácou cenou jednotlivých druhov výrobkov len v prípade ziskového domáceho predaja druhov výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania, ak:

1.

objem ziskového predaja druhu výrobku predstavuje najviac 80 % celkového objemu predaja tohto druhu alebo

2.

vážená priemerná cena tohto druhu výrobku je nižšia ako jednotkové výrobné náklady.

(65)

Ak sa druh výrobku nepredal v reprezentatívnom množstve na domácom trhu v analogickej krajine výrobcu, nepredával sa tam vôbec alebo bol predaj stratový, Komisia vypočítala normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(66)

V prípade všetkých druhov výrobkov, ktoré sa na domácom trhu nepredali v reprezentatívnom množstve, sa normálna hodnota vypočítala tak, že priemerné predajné, všeobecné a administratívne výdavky (ďalej len „PVA“) a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchodnom styku na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobkov sa pripočítali k priemerným výrobným nákladom podobného výrobku.

(67)

V prípade druhov výrobkov, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec alebo ktorých predaj bol stratový, sa normálna hodnota vypočítala tak, že priemerné predajné, všeobecné a administratívne výdavky (ďalej len „PVA“) a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchodnom styku na domácom trhu v súvislosti s podobným výrobkom sa pripočítali k priemerným výrobným nákladom na výrobu každého druhu výrobku.

(68)

V prípade druhov výrobkov, ktoré sa na domácom trhu analogickej krajiny nepredávali vôbec, sa náklady na výrobu stanovili na základe nákladov na najpodobnejší lacnejší druh výrobku.

3.2.   Vývozná cena

(69)

Počas overovania na mieste sa skontrolovala vývozná cena každého vyvážajúceho vývozcu zaradeného do vzorky. Keď sa vývoz do Únie prvému neprepojenému odberateľovi uskutočnil priamo alebo prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti, vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia bola cena skutočne zaplatená alebo splatná za príslušný výrobok pri predaji na vývoz do Únie.

(70)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky vyvážal ťažké dosky prostredníctvom prepojeného dovozcu v Únii. Vývozná cena tohto predaja bola vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia.

3.3.   Porovnanie

(71)

Komisia porovnala normálnu hodnotu výrobcu z analogickej krajiny a vývoznú cenu skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(72)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy s cieľom zohľadniť náklady na dopravu, manipuláciu, nakládku a pomocné náklady, nepriame dane, provízie, úverové náklady a bankové poplatky.

(73)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí uskutočňovali predaj do Únie prostredníctvom prepojených obchodných spoločností s funkciami podobnými zástupcovi vykonávajúcemu prácu za províziu, sa vykonala úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

3.4.   Dumpingové rozpätia

(74)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

(75)

Predbežné vážené priemerné dumpingové rozpätia stanovené na tomto základe, vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov, poistenia a prepravnej ceny CIF na hranici Únie pred preclením, sú takéto:

Tabuľka 1

Dumpingové rozpätia spoločností zaradených do vzorky

Spoločnosť

Predbežné dumpingové rozpätie

Nanjing Iron and Steel Co., Ltd.

120,1 %

Minmetals Yingkou Medium Plate Co., Ltd

126,0 %

Wuyang Iron and Steel Co., Ltd and Wuyang New Heavy & Wide Steel Plate Co., Ltd

127,6 %

(76)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážené priemerné dumpingové rozpätie v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia.

(77)

Predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky sa na tomto základe stanovilo na úrovni 125,5 %.

(78)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(79)

Na tento účel Komisia najskôr určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. Úroveň spolupráce vychádza z objemu vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadreného ako percentuálny podiel celkového objemu vývozu (podľa dovozných štatistík Eurostatu) z ČĽR do Únie.

(80)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, lebo vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania predstavoval približne 87 % celkového vývozu do Únie. Na tomto základe sa Komisia rozhodla stanoviť dumpingové rozpätie všetkých ostatných spoločností na úrovni tej spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorá mala najvyššie dumpingové rozpätie.

(81)

Predbežné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie pred preclením sú takéto:

Tabuľka 2

Dumpingové rozpätia všetkých spoločností

Spoločnosť

Predbežné dumpingové rozpätie

Nanjing Iron and Steel Co., Ltd.

120,1 %

Minmetals Yingkou Medium Plate Co., Ltd

126,0 %

Wuyang Iron and Steel Co., Ltd and Wuyang New Heavy & Wide Steel Plate Co., Ltd

127,6 %

Ostatné spolupracujúce spoločností nezaradené do vzorky

125,5 %

Všetky ostatné spoločnosti

127,6 %

4.   UJMA

4.1.   Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(82)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo podobný výrobok 30 výrobcov v Únii. V zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia tvoria títo výrobcovia „výrobné odvetvie Únie“.

(83)

Pri výbere vzorky spolupracovalo 26 z nich. Títo spolupracujúci výrobcovia z Únie predstavujú približne 94 % celkovej výroby výrobného odvetvia Únie a celkového predaja podobného výrobku výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania.

(84)

Celková výroba podobného výrobku v Únii počas obdobia prešetrovania je približne na úrovni 10,3 milióna ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie v podnete, overené odpovede v dotazníku, ktorý vyplnili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a overené údaje Euroferu.

(85)

Ako sa uvádza v odôvodnení 1, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí počas obdobia prešetrovania predstavovali približne 28,5 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie a celkového objemu výroby podobného výrobku v Únii.

4.2.   Spotreba v Únii

(86)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe štatistických údajov Eurostatu o dovoze a overených údajov o predaji vo výrobnom odvetví Únie.

(87)

Spotreba ťažkých dosiek v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Spotreba v Únii (v mt)

 

2012

2013

2014

OP (2015)

Celková spotreba v EÚ (v mt)

8 991 777

8 423 747

8 820 363

9 467 177

Index (2012 = 100)

100

94

98

105

Zdroj: Eurostat, overené údaje Euroferu a vyplnené dotazníky.

(88)

Spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia vzrástla o 5 %. Z medziročnej analýzy vyplýva počiatočný pokles o 6 % v rokoch 2012 až 2013 a následné zotavenie v roku 2014 a nárast v období prešetrovania o 11 percentuálnych bodov alebo o viac než 1 milión ton.

(89)

Použitie na vlastnú spotrebu v prípade výrobcov z Únie je zanedbateľné, keďže v posudzovanom období tvorí menej než 0,5 % spotreby v Únii. Ukazovatele ujmy sa preto posudzujú za celý trh Únie vrátane objemov používaných na vlastnú spotrebu výrobcami z Únie.

4.3.   Objem a trhové podiely dovozu

(90)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu. Následne sa stanovil trhový podiel porovnaním objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako je to zobrazené v tabuľke 3 odôvodnenia 87.

(91)

Dovoz ťažkých dosiek do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Objem dovozu (v mt) a trhový podiel

 

2012

2013

2014

OP (2015)

Objem dovozu z ČĽR (v mt)

410 583

343 545

693 117

1 359 143

Index (2012 = 100)

100

84

169

331

Trhový podiel ČĽR

4,6 %

4,1 %

7,9 %

14,4 %

Index (2012 = 100)

100

89

172

314

Zdroj: Eurostat, overené údaje Euroferu a vyplnené dotazníky.

(92)

V posudzovanom období sa objem dovozu z ČĽR do Únie zvýšil o 231 %. Po 16 % náraste v rokoch 2012 až 2013 sa dovoz z ČĽR v roku 2014 podstatne zvýšil o 85 percentuálnych bodov a počas obdobia prešetrovania sa zvýšil dokonca o ďalších 162 percentuálnych bodov.

(93)

Počiatočný pokles vývozu z ČĽR v rokoch 2012 až 2013 bol dôsledkom zníženej spotreby na trhu Únie, ako je zobrazené v tabuľke 3 odôvodnenia 87. Po roku 2013 sa na trhu Únie zaznamenal dynamický nárast na viac než 1 milión ton v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania. Tento rast bol takmer výlučne pokrytý dovozom z ČĽR, ktorý v tomto období takisto vzrástol o viac než 1 milión ton.

(94)

Súčasne sa podiel dovozu z ČĽR na trhu Únie viac než strojnásobil, a to zo 4,6 % v roku 2012 na 14,4 % v období prešetrovania.

4.3.1.   Ceny dovozu z ČĽR a cenové podhodnotenie

(95)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Vážená priemerná cena dovozu ťažkých dosiek z ČĽR do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Dovozná cena (v EUR/t)

 

2012

2013

2014

OP (2015)

Dovozná cena z ČĽR

647

539

488

460

Index (2012 = 100)

100

83

75

71

Zdroj: Eurostat.

(96)

Priemerné dovozné ceny z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia znížili o 29 %. Ceny neustále klesali zo 647 EUR/t v roku 2012 na 460 EUR/t v období prešetrovania.

(97)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

1.

vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobku vyrábaných tromi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie upravené na úroveň cien zo závodu a

2.

zodpovedajúce vážené priemerné ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie podľa druhu výrobku dovezeného od troch výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky prvému nezávislému odberateľovi na trhu Únie s príslušnými úpravami zohľadňujúcimi náklady po dovoze.

(98)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania.

(99)

Na základe uvedeného sa zistilo, že dumpingový dovoz z ČĽR podhodnocuje ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 29 %.

4.4.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.4.1.   Všeobecné poznámky

(100)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(101)

Komisia na účely určenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy.

(102)

Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, trhový podiel, zamestnanosť, náklady práce, rast, produktivita, rozsah dumpingových rozpätí a zotavenie z minulého dumpingu) na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Posúdenie bolo založené na informáciách poskytnutých navrhovateľom, výrobcami z Únie a na dostupných oficiálnych štatistických údajoch (Eurostat). Makroekonomické údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie.

(103)

Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele (priemerné jednotkové predajné ceny, jednotkové náklady, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál) na základe údajov z dotazníkov vyplnených výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a riadne overených dostupných oficiálnych štatistických údajov (Eurostat). Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(104)

Komisia poznamenáva, že jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky pozastavil v decembri 2015 výrobu ťažkých dosiek. Toto pozastavenie však nemalo žiadny vplyv na ukazovatele ujmy, keďže sa uskutočnilo na úplnom konci obdobia prešetrovania, a preto sa oba súbory údajov považujú v oblasti hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie za reprezentatívne.

4.4.2.   Makroekonomické ukazovatele

4.4.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(105)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka č. 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2012

2013

2014

OP (2015)

Objem výroby (v tonách)

11 795 082

10 352 766

10 911 713

10 345 121

Index (2012 = 100)

100

88

93

88

Výrobná kapacita (v tonách)

16 972 100

16 410 487

16 646 634

16 618 427

Index (2012 = 100)

100

97

98

98

Využitie kapacity

69 %

63 %

66 %

62 %

Index (2012 = 100)

100

91

94

90

Zdroj: Overené údaje Euroferu a vyplnené dotazníky.

(106)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 12 %. Po 12 % poklese v rokoch 2012 až 2013 objem výroby v roku 2014 mierne stúpol o 5 percentuálnych bodov a v roku 2015 klesol znovu o 5 percentuálnych bodov na úroveň z roku 2013.

(107)

Počiatočný pokles objemu výroby v rokoch 2012 až 2013 bol dôsledkom zníženej spotreby na trhu Únie, ako je zobrazené v tabuľke 3 odôvodnenia 87. Výrobné odvetvie Únie však nedokázalo využiť výhody následného rastu spotreby v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania. Hoci sa spotreba zvýšila o 11 % alebo o viac než 1 milión ton, výroba vo výrobnom odvetví Únie sa v roku 2014 iba dočasne mierne zvýšila a v období prešetrovania klesla naspäť na úroveň z roku 2013.

(108)

Vykázané údaje o výrobnej kapacite výrobného odvetvia Únie sa vzťahujú na technickú kapacitu, čo znamená, že úpravy boli zohľadnené o čas prípravy, údržbu, odstránenie prekážok a iné bežné prestoje, ktoré výrobné odvetvie považuje za normálne.

(109)

Na základe toho sa výrobná kapacita počas posudzovaného obdobia mierne znížila o 2 % na trhu, ktorý v tom istom čase zaznamenal rast o 6 %.

(110)

Keďže pokles objemu výroby je väčší ako pokles výrobnej kapacity, využitie kapacity výrobným odvetvím Únie sa v posudzovanom období znížilo o 10 %.

4.4.2.2.   Objem predaja a trhový podiel

(111)

Objem predaja a trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a trhový podiel

 

2012

2013

2014

OP (2015)

Objem predaja na trhu Únie (v tonách)

7 518 049

6 972 140

6 873 967

6 954 688

Index (2012 = 100)

100

93

91

93

Trhový podiel výrobného odvetvia Únie

83,6 %

82,8 %

77,9 %

73,5 %

Index (2012 = 100)

100

99

93

88

Zdroj: Overené údaje Euroferu a vyplnené dotazníky.

(112)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 7 %. Po 7 % poklese v rokoch 2012 až 2013 a ďalšom poklese v roku 2014 o 2 percentuálne body objem predaja v období prešetrovania mierne stúpol o 2 percentuálne body.

(113)

Podobne ako pri vývoji objemu výroby bol aj počiatočný pokles objemu predaja v rokoch 2012 až 2013 dôsledkom zníženej spotreby na trhu Únie, ako je vysvetlené v odôvodnení 87. Výrobné odvetvie Únie však nedokázalo využiť výhody následného rastu spotreby v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania. Zatiaľ čo spotreba v Únii sa zvýšila o viac než 1 milión ton, objem predaja výrobného odvetvia Únie zostal na nízkej úrovni roku 2013.

(114)

V dôsledku poklesu objemu predaja o 7 % na trhu, ktorý zaznamenal 5 % rast, sa trhový podiel výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období znížil o 12 %.

4.4.2.3.   Zamestnanosť a produktivita

(115)

Zamestnanosť a produktivita výrobného odvetvia Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

 

2012

2013

2014

OP (2015)

Počet zamestnancov (plný pracovný úväzok)

22 622

20 920

19 688

18 722

Index (2012 = 100)

100

92

87

83

Produktivita (tona/plný pracovný úväzok)

521

495

554

553

Index (2012 = 100)

100

95

106

106

Zdroj: Overené údaje Euroferu a vyplnené dotazníky.

(116)

Vo výrobnom odvetví Únie sa v posudzovanom období znížila zamestnanosť o 17 %. Tento pokles má dve hlavné príčiny:

12 % pokles objemu výroby zapríčinený nárastom objemu dumpingového dovozu z ČĽR;

snaha výrobného odvetvia Únie znížiť výrobné náklady a dosiahnuť efektívnosť vzhľadom na rastúcu konkurenciu dumpingového dovozu z ČĽR. Dosiahnutím efektívnosti sa zabezpečil nárast produktivity o 6 %.

(117)

Komisia poznamenáva, že spotreba na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 5 %. Keby sa teda nezvyšovali objemy dumpingového dovozu z ČĽR, výrobné odvetvie Únie by dokázalo udržať zamestnanosť, keďže dosiahnutie efektívnosti by vyvážilo rastúci dopyt.

4.4.2.4.   Náklady práce

(118)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca na plný úväzok (ekvivalent plného pracovného času)

 

2012

2013

2014

OP (2015)

Priemerné náklady práce na zamestnanca na plný úväzok (v EUR)

49 257

51 594

51 589

55 542

Index (2012 = 100)

100

105

105

113

Zdroj: Overené údaje Euroferu a vyplnené dotazníky.

(119)

V dôsledku podstatného zníženia stavu pracovných síl, ako je to uvedené v odôvodnení 115, sa v posudzovanom období priemerné náklady práce na zamestnanca zvýšili o 13 %. Napriek tomu, že zvýšenie nákladov práce možno z istej časti pripísať povinnému zvyšovaniu miezd na základe kolektívnych zmlúv, prevažne ho spôsobili náklady na zníženie stavu pracovných síl a skrátenie pracovného času. K týmto nákladom patria platby odstupného pri výpovedi a vyššie náklady, ktoré vznikli pri práci na čiastočný úväzok v dôsledku zníženia výroby zapríčineného neustále sa zvyšujúcim objemom dumpingového dovozu.

4.4.2.5.   Rast

(120)

Spotreba v Únii najskôr v období rokov 2012 až 2013 klesla o 6 % alebo o takmer 600 000 ton. Tento počiatočný pokles negatívne ovplyvnil situáciu v oblasti predaja a objemu výroby vo výrobnom odvetví Únie.

(121)

V období od roku 2013 do obdobia prešetrovania bola situácia odlišná. Spotreba v Únii zaznamenala dynamický rast o 11 percentuálnych bodov alebo o viac než 1 milión ton. Výrobné odvetvie Únie však nemohlo z tohto dynamického rastu profitovať. Objem výroby a predaja bol v roku 2013 naozaj veľmi nízky. Rast trhu Únie úplne pohltil čoraz väčší objem lacného dumpingového dovozu z ČĽR, ktorý sa v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania rovnako zvýšil o viac než 1 milión ton, ako je uvedené v odôvodnení 91.

4.4.2.6.   Rozsah dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(122)

Dumpingové rozpätia všetkých vyvážajúcich výrobcov z ČĽR prekročili 100 %. Vplyv rozsahu týchto veľmi vysokých dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z ČĽR závažný.

(123)

V roku 2000 Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov za tepla z nelegovanej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii a Rumunsku. Tieto opatrenia sa týkali veľmi podobného rozsahu výrobkov, aký je predmetom aktuálneho prešetrovania. Platnosť týchto opatrení uplynula 11. augusta 2005.

(124)

Ako je uvedené v odôvodnení 221, výrobné odvetvie Únie dosiahlo ziskovosť presahujúcu cieľový zisk. Komisia preto dospieva k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Únie sa z minulého dumpingu zotavilo.

4.4.3.   Mikroekonomické ukazovatele

4.4.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(125)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny účtované neprepojeným odberateľom v Únii a jednotkové výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Predajné ceny v Únii

 

2012

2013

2014

OP (2015)

Predajná cena (v EUR/t)

821

691

658

617

Index (2012 = 100)

100

84

80

75

Jednotkové výrobné náklady (v EUR/t)

836

784

705

680

Index (2012 = 100)

100

94

84

81

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky.

(126)

Priemerná predajná cena výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období neustále znižovala až o 25 %, zatiaľ čo priemerné jednotkové výrobné náklady sa neustále znižovali až o 19 %. Predajné ceny sa znižovali rýchlejšie a v priemere boli neustále nižšie než jednotkové výrobné náklady.

(127)

S cieľom obmedziť stratu trhového podielu boli výrobcovia z Únie nútení prispôsobiť sa špirále klesajúcich cien a výrazne znížiť svoje predajné ceny. Cenový pokles bol výrazne vyšší ako pokles výrobných nákladov, čo vyplývalo najmä z poklesu cien surovín v posudzovanom období a produktivity dosiahnutej prostredníctvom znižovania stavu pracovných síl, ako je uvedené v odôvodnení 115.

4.4.3.2.   Zásoby

(128)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

 

2012

2013

2014

OP (2015)

Konečné zásoby (v tonách)

224 600

228 325

246 532

282 631

Index (2012 = 100)

100

102

110

126

Konečné zásoby ako percentuálny podiel výroby

9 %

10 %

10 %

12 %

Index (2012 = 100)

100

109

111

135

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky.

(129)

Úroveň konečných zásob troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v priebehu posudzovaného obdobia neustále zvyšovala až o 26 %. Zároveň sa neustále zvyšovala aj ich úroveň konečných zásob ako percentuálneho podielu výroby, a to až o 35 %.

(130)

Hlavnou príčinou rastu zásob bolo to, že napriek snahe výrobného odvetvia Únie zabrániť poklesu objemu výroby sa objem predaja ešte rýchlejšie znižoval, keďže výrobné odvetvie Únie vôbec nedokázalo profitovať z rastu trhu v dôsledku čoraz väčšieho objemu lacného dumpingového dovozu.

4.4.3.3.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál

(131)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyjadrením čistej straty pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným odberateľom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(132)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2012

2013

2014

OP (2015)

Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (% z obratu z predaja)

1,6 %

– 12,2 %

– 4,4 %

– 10,4 %

Index (2012 = 100)

100

– 773

– 280

– 658

Peňažný tok

(v tis. EUR)

52 449

– 109 945

19 964

– 66 035

Index (2012 = 100)

100

– 210

38

– 126

Investície

(v tis. EUR)

209 128

224 431

170 108

143 420

Index (2012 = 100)

100

107

81

69

Návratnosť investícií

7,6 %

– 22,4 %

– 2,2 %

– 13,7 %

Index (2012 = 100)

100

– 297

– 29

– 182

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky.

(133)

V posudzovanom období sa ziskovosť znížila o 758 %. V roku 2012 sa výrobcom z Únie zaradeným do vzorky podarilo vytvoriť zisk na úrovni 1,6 %, v nasledujúcich rokoch však vykazovali stratu.

(134)

Zatiaľ čo ťažké straty na úrovni 12,2 % v roku 2013 sú dôsledkom veľmi nízkeho dopytu v danom roku, výrazný cenový a objemový tlak vyvíjaný na výrobné odvetvie Únie v dôsledku zvyšovania dovozu z ČĽR od roku 2014 do obdobia prešetrovania neumožnil výrobnému odvetviu Únie, aby malo prospech z dynamického rastu spotreby v Únii o 11 percentuálnych bodov. Ako je uvedené v odôvodnení 93, tento rast takmer úplne pohltil dumpingový dovoz z ČĽR.

(135)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Počas posudzovaného obdobia sa čistý peňažný tok znížil o 226 %. Po znížení o 310 % v období rokov 2012 až 2013, ktoré bolo spôsobené veľmi nízkym dopytom v danom roku, sa čistý peňažný tok zlepšil a v roku 2014 dosiahol mierne kladnú hodnotu. Negatívny trend však v období prešetrovania naďalej pokračoval a opäť dosiahol výrazne zápornú úroveň.

(136)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Počas posudzovaného obdobia sa návratnosť investícií znížila o 282 %. Po dramatickom znížení o 397 % v období rokov 2012 až 2013, ktoré bolo spôsobené veľmi nízkym dopytom v danom roku, sa návratnosť investícií v období od roku 2014 do obdobia prešetrovania do určitej miery zlepšila, stále však bola záporná.

(137)

Výrobné odvetvie Únie následne počas posudzovaného obdobia znížilo úroveň investícií o 31 %. Po náraste investícií o 7 % v rokoch 2012 až 2013 bolo výrobné odvetvie Únie donútené znížiť v roku 2014 investície o 26 percentuálnych bodov a počas obdobia prešetrovania o ďalších 12 percentuálnych bodov. Ako sa uvádza v tabuľke 6 odôvodnenia 105, tieto investície sa nevyužili na zvýšenie výrobnej kapacity.

(138)

Schopnosť získať kapitál obmedzili straty počas posudzovaného obdobia, ktoré mali nakoniec za následok odstavenie prevádzky jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky.

4.4.4.   Záver o ujme

(139)

Posudzované obdobie charakterizujú dve rozdielne obdobia: od roku 2012 do roku 2013 a od roku 2014 do konca obdobia prešetrovania.

(140)

V období rokov 2012 až 2013 sa najskôr spotreba v Únii výrazne znížila o 6 %. Táto klesajúca spotreba sa negatívne prejavila na mnohých ukazovateľoch ujmy, ako je objem predaja a predajné ceny, výroba, kapacita a využitie kapacity, zamestnanosť, produktivita, ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií.

(141)

Následne od roku 2014 do obdobia prešetrovania zaznamenala spotreba v Únii dynamický rast o 11 percentuálnych bodov alebo o viac než 1 milión ton. Výrobné odvetvie Únie však nemohlo z tohto rastu profitovať, keďže ho celý pohltil rastúci objem dumpingového dovozu z ČĽR.

(142)

V situácii rastúcej spotreby v Únii výrobné odvetvie Únie v skutočnosti nedokázalo zvýšiť objem predaja či objem výroby, pričom využitie kapacity na rastúcom trhu dokonca mierne pokleslo.

(143)

Snaha o udržanie úrovne výroby mala za následok nárast zásob o 24 percentuálnych bodov. Výrobné odvetvie Únie takisto stratilo 9,3 percentuálneho bodu z trhového podielu v dôsledku dovozu z ČĽR, ktorý v tom istom čase získal 10,3 percentuálneho bodu z trhového podielu. Jednotkové predajné ceny poklesli o 9 percentuálnych bodov a výrobné náklady sa znížili o 13 percentuálnych bodov.

(144)

To viedlo k miernemu zlepšeniu finančných ukazovateľov, ako je ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií, ktoré však v tomto období stále zostávali do veľkej miery záporné. Zamestnanosť sa znížila o 9 percentuálnych bodov, výrobnému odvetviu Únie sa však podarilo zvýšiť produktivitu o 11 percentuálnych bodov. Výrobné odvetvie Únie muselo okrem toho vzhľadom na pretrvávajúcu zápornú ziskovosť a návratnosť investícií znížiť investície o 38 percentuálnych bodov.

(145)

Celkovo výrobné odvetvie Únie ako celok znížilo výrobu a prijalo skutočné opatrenia na zlepšenie efektívnosti prostredníctvom znižovania stavu pracovných síl a výrobnej kapacity a podarilo sa mu výrazne znížiť výrobné náklady.

(146)

Napriek týmto opatreniam výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia, ktoré boli určené na zlepšenie jeho celkovej výkonnosti, sa jeho hospodárska a finančná situácia výrazne zhoršila, keďže od roku 2013 sa začali hromadiť straty.

(147)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

(148)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobné odvetvie Únie mohlo byť súbežne s tým poškodené aj inými známymi faktormi.

(149)

Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovým dovozom z ČĽR nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: silná konkurencia spôsobená problémami s dopytom na trhu Únie, nízke využitie kapacity výrobného odvetvia Únie, dovoz z iných tretích krajín, výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozného predaja a konkurencia medzi vertikálne integrovanými výrobcami a prevalcovňami.

5.1.   Vplyv dumpingového dovozu

(150)

Predajné ceny vyvážajúcich výrobcov z ČĽR klesli o 25 %, zo 647 EUR/t v roku 2012 na 460 EUR/t počas obdobia prešetrovania. Nepretržitým znižovaním jednotkovej predajnej ceny počas posudzovaného obdobia boli výrobcovia z ČĽR schopní výrazne zvýšiť svoj trhový podiel zo 4,6 % v roku 2012 na 14,4 % v období prešetrovania.

(151)

Zatiaľ čo výkonnosť výrobného odvetvia Únie bola v období rokov 2012 až 2013 negatívne ovplyvnená poklesom dopytu, následný takmer nepretržitý nárast dovozu z ČĽR za vysoko podhodnotené ceny mal jasný negatívny vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

(152)

Hoci výrobné odvetvie Únie v skutočnosti znižovalo náklady znižovaním zamestnanosti a využívaním poklesu cien surovín, dumpingový dovoz ďalej rástol a prinútil výrobné odvetvie Únie, aby výraznejšie znížilo predajné ceny do Únie s cieľom obmedziť stratu svojho trhového podielu, aj keď na úkor ziskovosti.

(153)

Navyše, zatiaľ čo v roku 2014 ziskovosť výrobného odvetvia Únie preukazovala mierne zlepšenie vďaka zníženiu strát, v období prešetrovania sa objem dovozu ďalej zvyšoval a ceny ešte viac klesali, a tým sa znižovali ceny a ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(154)

Postupné spomaľovanie hospodárstva a veľmi výrazná nadmerná kapacita oceliarskeho priemyslu v ČĽR navyše núti čínskych výrobcov ocele presmerovať svoj prebytok výroby na vývozné trhy (6), pričom trh Únie je pre nich atraktívnym cieľom vývozu.

(155)

V skutočnosti veľké množstvo iných tradične významných vývozných trhov uložilo opatrenia alebo uvažuje o ich uložení voči výrobkom z ocele z ČĽR vrátane ťažkých dosiek (7), lebo nekalý dovoz umelo tlačí ceny nadol, čo vedie k nezdravej hospodárskej súťaži.

(156)

V dôsledku nárastu celosvetového uplatňovania opatrení na ochranu obchodu sa trh Únie stáva jedným z najatraktívnejších cieľov dumpingového dovozu z ČĽR na úkor výrobného odvetvia Únie.

(157)

Tento záver potvrdzujú aj najnovšie štatistiky dovozu od Eurostatu, z ktorých vyplýva, že dovoz z ČĽR sa od konca obdobia prešetrovania ešte zvýšil. Objem dovozu v období od marca do mája 2016 sa v porovnaní s objemom dovozu počas obdobia prešetrovania zvýšil približne o 15 %, pričom priemerné ceny tohto dovozu sa neprestajne znižovali až približne o 30 %.

5.2.   Vplyv iných faktorov

5.2.1.   Silná konkurencia spôsobená problémami s dopytom na trhu Únie

(158)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nespôsobil dovoz z ČĽR, ale problémy s dopytom na trhu Únie. Podľa jej tvrdení sa dopyt v Únii v období od roku 2014 do obdobia prešetrovania zotavil, pričom v roku 2012 bol 32 % pod najvyššou úrovňou z roku 2007 a v roku 2014 bol 17 % pod údajne „normálnym“ rokom 2004.

(159)

Takýto nedostatočný dopyt mal údajne za následok silnú konkurenciu, pretože trh potreboval iba obmedzené množstvo výrobku, a tým sa na predajné ceny Únie vyvíjal veľký tlak.

(160)

Táto silná konkurencia spôsobená údajnými problémami s dopytom však nemala negatívny vplyv na schopnosť vývozcov z ČĽR predávať na trhu Únie čoraz väčšie množstvo ťažkých dosiek za dumpingové ceny a zvýšiť svoj trhový podiel zo 4,6 % na 14,4 %, a tým spôsobiť stratu trhového podielu výrobného odvetvia Únie takmer na tej istej úrovni, ako aj vyvinúť veľký cenový tlak na výrobné odvetvie Únie, čo malo za následok jeho zápornú ziskovosť.

(161)

Zatiaľ čo výkonnosť výrobného odvetvia Únie bola spočiatku v roku 2013 negatívne ovplyvnená problémami s dopytom, hlavnou príčinou silnej konkurencie na trhu Únie, a to najmä v období od roku 2014 do obdobia prešetrovania, bol dumpingový dovoz z ČĽR.

(162)

Výrobné odvetvie Únie mohlo mať v skutočnosti v období od roku 2014 do obdobia prešetrovania prospech zo zotavenia trhu. Zabránil mu v tom podstatný nárast dovozu z ČĽR, ktorý sa počas týchto dvoch rokov viac než strojnásobil a získal významný trhový podiel na úkor výrobného odvetvia Únie.

(163)

Komisia preto dospela k záveru, že problémy s dopytom na trhu Únie nie sú hlavnou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a nenarušujú príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

5.2.2.   Nízke využitie kapacity výrobcami z Únie

(164)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobilo aj nízke využitie kapacity, zapríčinené výraznou nadmernou kapacitou výrobcov z Únie. Podľa jej tvrdení bolo využitie kapacity veľmi nízke už v roku 2012, keď bol dovoz z ČĽR ešte na relatívne nízkej úrovni, a výrobné odvetvie Únie svoju kapacitu príslušne neznížilo.

(165)

Dopyt v Únii však následne vzrástol, a to najmä v období od roku 2014 do obdobia prešetrovania, keď o 6 % prekročil dopyt z roku 2012. Keby sa čoraz intenzívnejšie nezvyšovali objemy dumpingového dovozu z ČĽR, tento rastúci dopyt by viedol k ešte intenzívnejšiemu využitiu kapacity výrobným odvetvím Únie, a to najmä preto, že svoju výrobnú kapacitu znížilo na rastúcom trhu o 2 %.

(166)

Komisia preto dospela k záveru, že nízke využitie kapacity predovšetkým v období od roku 2014 do obdobia prešetrovania bolo spôsobené hlavne intenzívnym nárastom objemu dumpingového dovozu z ČĽR.

5.2.3.   Dovoz z iných tretích krajín

(167)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu. Okrem ČĽR boli hlavnými dovozcami Ukrajina a Rusko. Trhový podiel dovozu sa stanovil porovnaním objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako je to zobrazené v tabuľke 3 odôvodnenia 87.

(168)

Dovoz z iných tretích krajín do Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Dovoz z tretích krajín (v mt) a trhové podiely

 

 

2012

2013

2014

OP (2015)

Ukrajina

Objem dovozu (v mt)

421 553

600 896

713 189

583 132

Index (2012 = 100)

100

143

169

138

Trhový podiel

4,7 %

7,1 %

8,1 %

6,2 %

Index (2012 = 100)

100

152

172

131

Priemerná cena

574

477

470

451

Index (2012 = 100)

100

83

82

79

Rusko

Objem dovozu (v mt)

148 594

158 883

196 207

222 999

Index (2012 = 100)

100

107

132

150

Trhový podiel

1,7 %

1,9 %

2,2 %

2,4 %

Index (2012 = 100)

100

114

135

143

Priemerná cena

513

461

446

412

Index (2012 = 100)

100

90

87

80

Všetky tretie krajiny okrem ČĽR spolu

Objem dovozu (v mt)

1 063 146

1 108 062

1 253 278

1 153 345

Index (2012 = 100)

100

104

118

108

Trhový podiel

11,8 %

13,2 %

14,2 %

12,2 %

Index (2012 = 100)

100

111

120

103

Priemerná cena

621

516

505

505

Index (2012 = 100)

100

83

81

81

Zdroj: Eurostat.

(169)

Trhový podiel dovozu z iných tretích krajín bol počas posudzovaného obdobia relatívne stabilný, zatiaľ čo dovoz z ČĽR sa zvýšil o 214 %.

(170)

Trhový podiel Ukrajiny a Ruska sa okrem toho počas posudzovaného obdobia zvýšil iba mierne. V prípade Ukrajiny sa trhový podiel zvýšil zo 4,7 % na 6,2 % a v prípade Ruska z 1,7 % na 2,4 %, a to iba na úkor iných dovážajúcich krajín než ČĽR.

(171)

Vzhľadom na zvýšenie spotreby v Únii o 5 % a na zníženie trhového podielu výrobného odvetvia Únie o 10 percentuálnych bodov počas posudzovaného obdobia to znamená, že dovoz z ČĽR získal trhový podiel iba od výrobného odvetvia Únie.

(172)

V dôsledku toho tvoril v období prešetrovania dovoz z ČĽR približne 54 % celého dovozu do Únie, zatiaľ čo dovoz z Ukrajiny približne 23 % a dovoz z Ruska 9 %.

(173)

Priemerná cena dovozu z iných tretích krajín klesala oveľa pomalšie než cena dovozu z ČĽR. Cena z iných tretích krajín klesla o 19 %, zatiaľ čo cena dovozu z ČĽR o 29 %.

(174)

Aj keď sú ceny dovozu z Ukrajiny a Ruska v priemere stále nižšie ako ceny dovozu z ČĽR, v posudzovanom období klesali oveľa pomalšie než ceny dovozu z ČĽR. Tieto ceny však nemusia byť priamo porovnateľné, keďže priemernú cenu ovplyvňuje odlišný sortiment výrobkov.

(175)

Objem dovozu z Ukrajiny a Ruska, ale aj z ostatných tretích krajín, sa okrem toho vo všeobecnosti nezvýšil tak podstatne ako objem dovozu z ČĽR. Zatiaľ čo objem dovozu z ČĽR sa v posudzovanom období zvýšil takmer o 1 milión ton, objem dovozu z Ukrajiny sa zvýšil približne o 160 000 ton, z Ruska približne o 75 000 ton a z ostatných tretích krajín (vrátane Ruska a Ukrajiny) približne o 90 000 ton.

(176)

Na základe uvedených údajov a vzhľadom na oveľa nižší objem dovozu z Ukrajiny a Ruska v porovnaní s dovozom z ČĽR nič nenaznačuje, že by dovoz z týchto dvoch krajín spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(177)

Dovoz z ostatných tretích krajín (vrátane Ruska a Ukrajiny) má v priemere vyššie ceny než dovoz z ČĽR a jeho trhový podiel je na zanedbateľnej úrovni 1 percentuálneho bodu.

(178)

Komisia preto dospela k záveru, že dovoz ťažkých dosiek z tretích krajín nie je hlavnou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a nenarušuje príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

5.2.4.   Výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozného predaja

(179)

Objem a priemerné ceny vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Výkonnosť v oblasti vývozu

 

2012

2013

2014

OP (2015)

Objem vývozu neprepojeným odberateľom (výrobné odvetvie Únie)

1 881 932

1 361 279

1 825 628

1 548 156

Index (2012 = 100)

100

72

97

82

Priemerná vývozná cena (v EUR/t)

(výrobcovia zaradení do vzorky)

1 002

831

814

764

Index (2012 = 100)

100

83

81

76

Zdroj: Overené údaje Euroferu a vyplnené dotazníky.

(180)

Objem vývozu neprepojeným odberateľom mimo Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia znížil o 18 %. Po 28 % poklese v rokoch 2012 až 2013 sa vývoz v roku 2014 zvýšil o 25 percentuálnych bodov a počas obdobia prešetrovania znova klesol o 15 percentuálnych bodov.

(181)

Ceny v posudzovanom období podstatne klesli o 24 % vzhľadom na pokles cien na trhu Únie (– 25 %).

(182)

Celkovo sa výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu do veľkej miery odráža na jeho výkonnosti na trhu Únie. Trh Únie je však pre výrobné odvetvie Únie oveľa dôležitejší než vývozné trhy. Počas celého posudzovaného obdobia bol predaj na trhu Únie približne štvornásobne vyšší než vývozný predaj.

(183)

Komisia sa preto domnieva, že v dôsledku obmedzeného významu vývozného predaja nemôže výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu narúšať príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.2.5.   Hospodárska súťaž medzi vertikálne integrovanými výrobcami z Únie a prevalcovňami v Únii

(184)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ziskové rozpätie vertikálne integrovaných výrobcov z Únie narúšajú nižšie ceny, ktoré si účtujú prevalcovne v Únii, a to údajne na úrovni o 6 % až 9 % menej, než sú ceny účtované vertikálne integrovanými výrobcami.

(185)

Prevalcovňa je spoločnosť, ktorá nevyrába vlastný vstupný materiál, konkrétne oceľové pláty. Všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vyrábajú vlastné oceľové pláty, preto sú vertikálne integrovaní.

(186)

Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že ceny dumpingového dovozu z ČĽR podhodnocovali v období prešetrovania ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 29 %, ako sa uvádza v odôvodnení 99. Z toho vyplýva, že ceny dumpingového dovozu z ČĽR sú stále o 20 % nižšie než ceny prevalcovní v Únii.

(187)

Tá istá strana takisto tvrdila, že objem výroby prevalcovní v Únii klesá, keďže množstvo z nich závisí od dodávok oceľových plátov z Ukrajiny. Dodávky z Ukrajiny však boli v posudzovanom období nedostatočné, preto sa znížili, a tento pokles výrobcovia z Únie napriek nízkemu využitiu kapacít nedokázali svojou výrobou kompenzovať.

(188)

V tomto zmysle neposkytla strana žiadny dôkaz o tom, že by výrobcovia z Únie nemali záujem alebo vôľu dodávať tieto dodatočné objemy. Z toho jednoznačne vyplýva, že najmä títo odberatelia citliví na ceny prešli z výrobkov vyrábaných výrobným odvetvím Únie na ešte lacnejší dumpingový dovoz z ČĽR.

(189)

Komisia preto dospela k záveru, že zníženie ziskovosti vertikálne integrovaných výrobcov z Únie mohli klesajúce objemy ťažkých dosiek, ktoré vyrábali prevalcovne v Únii za stredne vysoké ceny, ovplyvniť len vo veľmi malej miere. Dospela aj k záveru, že zníženie ziskovosti je v prevažnej miere dôsledkom oveľa lacnejšieho dumpingového dovozu z ČĽR, ktorého objem sa takisto podstatne zvýšil.

5.3.   Záver o príčinnej súvislosti

(190)

Predbežne sa stanovila príčinná súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobcom v Únii a dumpingovým dovozom z ČĽR.

(191)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu.

(192)

V prípade ostatných určených faktorov, ako je silná konkurencia spôsobujúca problémy s dopytom, nízke využitie kapacity, dovoz z tretích krajín, výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozného predaja, hospodárska súťaž medzi vertikálne integrovanými výrobcami a prevalcovňami, sa predbežne nezistilo, že narúšajú príčinnú súvislosť, a to ani pri zohľadnení ich možného kombinovaného účinku.

(193)

Dočasný pokles spotreby v roku 2013 mohol do istej miery prispieť k ujme, ktorá vznikla v danom roku, ale keby sa neuskutočňoval dumpingový dovoz v čoraz väčšom objeme a za neustále klesajúce ceny, výrobné odvetvie Únie by bolo určite schopné v nasledujúcich rokoch využívať výhody trhového rastu. Predovšetkým by sa nezotavil objem predaja, predajné ceny by neklesli na takú nízku úroveň a dosiahla by sa lepšia ziskovosť.

(194)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela v tejto fáze k záveru, že značná ujma výrobného odvetvia Únie bola spôsobená dumpingovým dovozom z ČĽR a že ostatné faktory, posudzované jednotlivo alebo spoločne, nenarušili príčinnú súvislosť.

6.   ZÁUJEM ÚNIE

(195)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu dumpingu spôsobujúceho ujmu môže vyvodiť jednoznačný záver, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

6.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(196)

Výrobné odvetvie Únie sa nachádza v 14 členských štátoch (Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko) a v spojení s ťažkými doskami počas posudzovaného obdobia priamo zamestnávalo približne 20 000 zamestnancov.

(197)

Pri prešetrovaní spolupracovalo 26 výrobcov z Únie. Žiadny zo známych výrobcov nemal námietky proti začatiu prešetrovania. Ako sa uvádza vyššie pri analýze ukazovateľov ujmy, výrobné odvetvie Únie ako celok zaznamenalo zhoršenie situácie a bolo nepriaznivo ovplyvnené dumpingovým dovozom.

(198)

Komisia očakáva, že uložením predbežných antidumpingových ciel sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, skončí sa pokles cien a umožní sa zotavenie výrobného odvetvia Únie. Viedlo by to k zvýšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie na úroveň, ktorá sa považuje za potrebnú pre toto kapitálovo náročné výrobné odvetvie.

(199)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z ČĽR. Komisia pripomína, že väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala počas posudzovaného obdobia negatívny trend. Vážne ovplyvnené boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako napríklad ziskovosť a návratnosť investícií.

(200)

Preto je dôležité, aby sa ceny obnovili na nedumpingovú úroveň alebo aspoň na úroveň nespôsobujúcu ujmu, aby mohli všetci výrobcovia pôsobiť na trhu Únie za spravodlivých obchodných podmienok. Pri neexistencii opatrení je ďalšie zhoršovanie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie veľmi pravdepodobné.

(201)

Komisia preto dospela k predbežnému záveru, že uloženie antidumpingových ciel by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie. Uloženie antidumpingových opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo zotaviť sa z účinkov zisteného dumpingu spôsobujúceho ujmu.

6.2.   Záujem neprepojených dovozcov

(202)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22, na prešetrovaní spolupracovalo šesť dovozcov, z ktorých traja boli zaradení do vzorky. Jeden dovozca zaradený do vzorky súhlasil s opatreniami, zatiaľ čo ďalší dvaja dovozcovia zaradení do vzorky boli proti uloženiu opatrení. Zostávajúci traja dovozcovia nezaradení do vzorky svoje stanovisko nevyjadrili.

(203)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že nárast cien v dôsledku zavedenia opatrení nebude mať priamy vplyv na týchto neprepojených dovozcov. Ťažké dosky tvoria maximálne 20 % ich výroby.

(204)

Väčšina dovozcov okrem toho obchoduje s tovarom z rôznych zdrojov vrátane výrobného odvetvia Únie. Neexistuje žiadny dôkaz, že by dovozcovia v prípade uloženia opatrení nemohli naďalej realizovať dodávky svojim odberateľom.

(205)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k predbežnému záveru, že uloženie opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na záujem dovozcov z Únie.

6.3.   Záujem používateľov

(206)

Hlavnými odvetviami, ktoré sú koncovými používateľmi ťažkých dosiek, sú stavebníctvo, banská a ťažobná technika, tlakové nádoby, ropovody a plynovody, stavba lodí, mostov a budov.

(207)

Vyplnené dotazníky týkajúce sa používateľov zaslalo sedem používateľov a tri obchodné spoločnosti/oceliarske servisné strediská. Štyri z nich však neboli dostatočne vyplnené a len v dvoch z nich sa uvádzalo odmietavé stanovisko voči uloženiu opatrení. Komisia však nemôže tieto zaslané dotazníky považovať za reprezentatívne z týchto dôvodov:

týkajú sa iba 0,3 % spotreby v Únii;

dvaja používatelia, ktorí vyjadrili nesúhlas, vôbec z ČĽR nedovážajú, preto by ich opatrenia zasiahli iba nepriamo.

(208)

Komisia ďalej poznamenáva, že clá by mali prispieť k nepretržitej bezpečnosti dodávok na trh Únie. Bez ciel by niektorí výrobcovia z Únie možno museli ukončiť alebo obmedziť svoje výrobné činnosti, v dôsledku čoho by mnohým používateľom v Únii zostali obmedzené zdroje dodávok.

(209)

Jeden výrobca zaradený do vzorky naozaj na konci obdobia prešetrovania pozastavil výrobu ťažkých dosiek, ako je to uvedené v odôvodnení 104.

(210)

Úroveň opatrení bude okrem toho viesť k rovnakým podmienkam pre všetkých výrobcov v Únii aj tretích krajinách, čím sa uvedenému výrobcovi z Únie umožní obnoviť výrobu ťažkých dosiek.

(211)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k predbežnému záveru, že uloženie opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na používateľov.

6.4.   Záver týkajúci sa záujmu Únie

(212)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k predbežnému záveru, že uloženie opatrení by prispelo k zotaveniu výrobného odvetvia Únie a umožnilo by zvýšenie investícií do lepšieho vybavenia výrobcov ťažkých dosiek v Únii v budúcnosti a do zvýšenia ich konkurencieschopnosti.

(213)

Vo výrobnom odvetví Únie sa už v (nedávnej) minulosti uskutočnila významná reštrukturalizácia. Ak sa nezavedú žiadne clá, ďalší výrobcovia ťažkých dosiek z Únie možno budú musieť ukončiť alebo obmedziť svoju činnosť v oblasti výroby ťažkých dosiek, prepustiť stovky zamestnancov a zanechať tak mnohých používateľov v Únii v situácii s obmedzenými zdrojmi dodávok.

(214)

Vplyv opatrení na niekoľko ďalších strán v Únii, ktoré sa prihlásili, nemožno považovať za podstatný. Zo spisu nijako nevyplýva, že potenciálny vplyv na iné zainteresované strany než tie, ktoré sa prihlásili, môže prevážiť nad pozitívnym účinkom opatrení na výrobné odvetvie Únie. Očakáva sa, že koncoví používatelia a spotrebitelia budú mať prospech zo spravodlivého konkurencieschopného trhu vrátane miestneho zdroja dodávok, ktorý je schopný plne uspokojiť ich potreby a požiadavky. Cena bude aj naďalej hlavným faktorom, ale na spravodlivom základe.

(215)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia v tejto fáze prešetrovania k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, z ktorých by vyplývalo, že uloženie predbežných opatrení na dovoz ťažkých dosiek s pôvodom v ČĽR nie je v záujme Únie.

7.   PREDBEŽNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(216)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinným súvislostiam a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobí dumpingový dovoz.

7.1.   Úroveň odstránenia ujmy

(217)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(218)

Ujma by sa odstránila v prípade, ak by výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť z predaja podobného výrobku na trhu Únie taký zisk pred zdanením, aký by odvetvie tohto typu v tomto sektore mohlo primerane dosiahnuť v bežných podmienkach hospodárskej súťaže, čiže bez dumpingového dovozu.

(219)

S cieľom stanoviť zisk, aký by sa dal odôvodnenie dosiahnuť v bežných podmienkach hospodárskej súťaže, Komisia požiadala výrobcov z Únie zaradených do vzorky, aby jej poskytli údaje o ziskovosti týkajúce sa predaja podobného výrobku na trhu Únie za obdobie od roku 2006 do obdobia prešetrovania. Tieto informácie jej boli poskytnuté a následné riadne overené.

(220)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania záporná. Zatiaľ čo zisk v roku 2012 bol mierne kladný, a to na úrovni 1,6 %, z ČĽR už prúdil veľký objem dumpingového dovozu, preto bolo toto ziskové rozpätie oveľa nižšie ako v ziskové rozpätie dosiahnuté v predchádzajúcich rokoch.

(221)

V predchádzajúcom roku 2011 bolo však ziskové rozpätie na úrovni 7,9 %, čo je viac než ziskové rozpätia v rokoch 2009 a 2010, v ktorých sa najviac prejavila finančná kríza, ale menej než ziskové rozpätia v rokoch 2006 až 2008, teda pred finančnou krízou. Okrem toho ide o najnovšie primerané údaje z obdobia, v ktorom dovoz z ČĽR do Únie ešte nedosahoval veľký objem. Komisia sa preto domnieva, že toto ziskové rozpätie možno primerane dosiahnuť v bežných podmienkach hospodárskej súťaže.

(222)

Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v ČĽR, náležite upravenej o dovozné náklady a clo, ktorá sa stanovila na účely výpočtu podhodnocovania ceny, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie počas obdobia prešetrovania. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF (náklady, poistenie a prepravné).

(223)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkých ostatných spoločností“ je vymedzená rovnako ako dampingové rozpätie pre tieto spoločnosti (pozri odôvodnenia 76 až 80).

7.2.   Predbežné opatrenia

(224)

Predbežné antidumpingové opatrenia by sa mali uložiť na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR v súlade s pravidlom menšieho cla stanoveným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška cla by sa mala stanoviť na úrovni nižšieho z rozpätí (rozpätie dumpingu a rozpätie ujmy).

(225)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla vyjadrené vo vzťahu k cene CIF na hranici Únie pred preclením mali byť takéto:

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie

Rozpätie ujmy

Predbežné clo

Nanjing Iron and Steel Co., Ltd.

120,1 %

73,1 %

73,1 %

Minmetals Yingkou Medium Plate Co., Ltd

126,0 %

65,1 %

65,1 %

Wuyang Iron and Steel Co., Ltd and Wuyang New Heavy & Wide Steel Plate Co., Ltd

127,6 %

73,7 %

73,7 %

Iné spolupracujúce spoločnosti

125,5 %

70,6 %

70,6 %

Všetky ostatné spoločnosti

127,6 %

73,7 %

73,7 %

(226)

Individuálne sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá bola počas tohto prešetrovania zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami.

(227)

Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz príslušného výrobku vyrobeného inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať individuálne sadzby antidumpingového cla.

(228)

Spoločnosť môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych sadzieb antidumpingového cla, ak zmení názov svojho subjektu alebo zriadi nový výrobný či obchodný subjekt. Žiadosť sa musí zaslať Komisii (8). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvy sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(229)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

8.   REGISTRÁCIA

(230)

Ako sa uvádza v odôvodnení 5, Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1357 nariadila registráciu dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR.

(231)

K tomuto kroku pristúpila vzhľadom na možné retroaktívne uplatňovanie antidumpingových opatrení podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia. Registrácia dovozu by sa mala ukončiť. V tejto fáze konania nemožno prijať žiadne rozhodnutie o prípadnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

9.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

(232)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(233)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa zmeniť v konečnej fáze prešetrovania,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Ukladá sa predbežné antidumpingové clo na dovoz plochých výrobkov z nelegovanej alebo legovanej ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele, kremíkovej elektroocele, nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele), valcované za tepla, neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté, nie vo zvitkoch, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou a s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7208 51 20, ex 7208 51 91, ex 7208 51 98, ex 7208 52 91, ex 7208 90 20, ex 7208 90 80, 7225 40 40, ex 7225 40 60 a ex 7225 99 00 (kódy TARIC: 7208512010, 7208519110, 7208519810, 7208529110, 7208902010, 7208908020, 7225406010, 7225990030) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzby predbežného antidumpingového cla uplatňované na čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením na výrobok uvedený v odseku 1 a vyrobený spoločnosťami uvedenými nižšie sú takéto:

Spoločnosť

Predbežné colné sadzby

Doplnkový kód TARIC

Nanjing Iron and Steel Co., Ltd.

73,1 %

C143

Minmetals Yingkou Medium Plate Co., Ltd

65,1 %

C144

Wuyang Iron and Steel Co., Ltd and Wuyang New Heavy & Wide Steel Plate Co., Ltd

73,7 %

C145

Ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe

70,6 %

 

Všetky ostatné spoločnosti

73,7 %

C999

3.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii podlieha poskytnutiu zábezpeky, ktorá sa rovná výške predbežného cla.

4.   Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa príslušné platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1.   Do 25 kalendárnych dní od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia môžu zainteresované strany:

a)

požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie;

b)

predložiť Komisii písomné pripomienky a

c)

požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

2.   Do 25 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia môžu strany uvedené v článku 21 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1036 predložiť pripomienky k uplatňovaniu predbežných opatrení.

Článok 3

1.   Colným orgánom sa týmto nariaďuje, aby ukončili registráciu dovozu zavedenú v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1357.

2.   Získané údaje o výrobkoch, ktoré boli zapísané najviac 90 dní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa uchovajú do nadobudnutia účinnosti prípadných konečných opatrení alebo do ukončenia tohto konania.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 sa uplatňuje na obdobie šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 6. októbra 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Od 20. júla 2016 sa nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 nahrádza nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/1036 (Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21). Toto nariadenie sa ďalej nazýva len „základné nariadenie“.

(3)  Ú. v. EÚ C 58, 13.2.2016, s. 20.

(4)  Ú. v. EÚ L 215, 10.8.2016, s. 23.

(5)  Dňa 11. apríla 2016 predala spoločnosť Tata Steel svoj podnik Long Products Europe zaoberajúci sa aj výrobou ťažkých dosiek spoločnosti Greybull Capital. Následne bola vytvorená spoločnosť British Steel.

(6)  Pozri napríklad oznámenie Komisie s názvom Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe [COM(2016) 155 final zo 16. marca 2016].

(7)  Ku tretím krajinám, ktoré na dovoz ťažkých dosiek z ČĽR uložili opatrenia na ochranu obchodu, patrí Austrália, Brazília, Indonézia, Kanada, Malajzia, Mexiko, Thajsko a USA.

(8)  European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, Rue de la Loi 170, 1040 Brussels, Belgium.


PRÍLOHA

Čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky

Názov

Mesto

Doplnkový kód TARIC

Angang Steel Company Limited

Anshan, Liaoning

C150

Inner Mongolia Baotou Steel Union Co., Ltd.

Baotou, Inner Mongolia

C151

Zhangjiagang Shajing Heavy Plate Co., Ltd.

Zhangjiagang, Jiangsu

C146

Jiangsu Tiangong Tools Company Limited

Danyang, Jiangsu

C155

Jiangyin Xingcheng Special Steel Works Co., Ltd.

Jiangyin, Jiangsu

C147

Laiwu Steel Yinshan Section Co., Ltd.

Laiwu, Shandong

C154

Nanyang Hanye Special Steel Co., Ltd.

Xixia, Henan

C152

Qinhuangdao Shouqin Metal Materials Co., Ltd.

Qinhuangdao, Hebei

C153

Shandong Iron & Steel Co., Ltd., Jinan Company

Jinan, Shandong

C149

Wuhan Iron and Steel Co., Ltd.

Wuhan, Hubei

C156

Xinyu Iron & Steel Co., Ltd.

Xinyu, Jiangxi

C148


7.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 272/33


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1778

zo 6. októbra 2016,

ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 4,

po porade s členskými štátmi,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie konania

(1)

Európske združenie výrobcov ocele (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) podalo 4. januára 2016 podnet v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 90 % celkovej výroby určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu a o hrozbe značnej ujmy, ktorá z neho vyplýva, čo bolo dostatočným dôvodom na začatie prešetrovania.

(2)

V nadväznosti na tento podnet Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 13. februára 2016 začala antidumpingové prešetrovanie v súvislosti s dovozom určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) do Únie na základe článku 5 nariadenia Rady (EÚ) 2009/1225 (2) (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(3)

Následne Komisia začala tiež tieto dve prešetrovania:

a)

dňa 13. mája 2016 (4) antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu rovnakého výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike;

b)

dňa 7. júla 2016 (5) antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu rovnakého výrobku s pôvodom v Brazílii, Iráne, Rusku, Srbsku a na Ukrajine.

1.2.   Registrácia

(4)

Dňa 5. apríla 2016 navrhovateľ podal žiadosť o registráciu dovozu dotknutého výrobku z ČĽR. Navrhovateľ doplnil žiadosť 2. júna 2016 poskytnutím novších finančných údajov, avšak 11. augusta 2016 ju vzal späť.

1.3.   Zainteresované strany

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Výslovne informovala navrhovateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, čínske orgány, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí konania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(6)

Zainteresované strany dostali možnosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

1.4.   Výber vzorky

(7)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku zainteresovaných strán.

1.4.1.   Výber vzorky výrobcov z Únie

(8)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že vyberie vzorku výrobcov z Únie vzhľadom na ich veľký počet. Komisia následne vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja pri súčasnom zabezpečení geografického rozloženia. Predbežne vybrané spoločnosti a navrhovateľa informovala. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke.

(9)

Jeden predbežne vybraný výrobca z Únie Komisiu informoval, že nebude môcť spolupracovať. Okrem toho talianske Združenie (Federacciai) železa a ocele a Eurofer pripomenuli, že južná Európa nebola v predbežnej vzorke zastúpená. S cieľom zabezpečiť lepšie geografické rozloženie Komisia nahradila výrobcu z Únie, ktorý sa rozhodol nespolupracovať, výrobcom z Únie z južnej Európy.

(10)

V dôsledku toho konečnú vzorku tvorili piati výrobcovia z Únie nachádzajúci sa v piatich rozličných členských štátoch. To predstavuje vyše 45 % výroby Únie.

1.4.2.   Výber vzorky neprepojených dovozcov

(11)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, pristúpiť k jej výberu, Komisia požiadala neprepojených dovozcov o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania.

(12)

Požadované informácie poskytli štyria dovozcovia. Preto nebol potrebný žiadny výber vzorky, pričom dotazníky pre dovozcov boli zaslané každému z nich.

(13)

Aj keď ich Komisia kontaktovala v snahe zhromaždiť relevantné informácie, žiadny neprepojený dovozca neodovzdal plne vyplnený dotazník na účely predmetného prešetrovania.

1.4.3.   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(14)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky pre ČĽR a v prípade kladného rozhodnutia vybrať vzorku pre ČLR Komisia požiadala vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie špecifikované v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(15)

Trinásť skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Komisia navrhla vzorku troch skupín spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý možno za daný čas primerane prešetriť. Vyzvala všetkých známych dotknutých vyvážajúcich výrobcov a orgány ČĽR, aby sa vyjadrili k navrhnutej vzorke.

(16)

Jeden vyvážajúci výrobca, Jiangsu Tiangong Tools Company Limited (ďalej len „Tiangong Tools“), tvrdil, že by mal byť zaradený do vzorky preto, lebo na rozdiel od vybraných vyvážajúcich výrobcov vyrába nástrojovú a rýchloreznú oceľ. Tvrdil, že ak sa jeho výrobok považuje za dotknutý výrobok, vzorka by mala byť reprezentatívnejšia a zahŕňať aj jeho.

(17)

Táto požiadavka bola zamietnutá. Tiangong Tools vyvážal do Únie len malé množstvá určitého druhu výrobkov. Preto by zaradenie tohto vyvážajúceho výrobcu do vzorky nemalo za následok reprezentatívnejšiu vzorku. Komisia analyzovala otázku reprezentatívnosti aj ďalej v kontexte rozsahu výroby.

(18)

V nadväznosti na to sa Komisia rozhodla ponechať navrhnutú vzorku troch skupín vyvážajúcich výrobcov. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predstavujú 57 % celkového vývozu dotknutého výrobku z ČĽR do Únie a 58 % celkového dovozu dotknutého výrobku do Únie čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí spolupracovali.

1.5.   Individuálne preskúmanie

(19)

Iba jeden vyvážajúci výrobca, Tiangong Tools, požiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia a na tento účel predložil vyplnený dotazník. Komisia túto požiadavku predbežne akceptovala a preverila informácie poskytnuté na mieste.

(20)

Prešetrovaním sa však preukázalo, že táto spoločnosť vyrába a vyváža do Únie len nástrojovú oceľ a rýchloreznú oceľ. Keďže, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 29 až 35, Komisia predbežne rozhodla o vylúčení nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele z predmetu tohto prešetrovania, pre Tiangong Tools nebolo stanovené žiadne predbežné dumpingové rozpätie. Ak by však Komisia v záverečnej fáze zmenila svoje rozhodnutie týkajúce sa vymedzenia výrobku, požiadavka uvedeného vyvážajúceho výrobcu o individuálne posúdenie by sa opätovne posúdila.

1.6.   Vyplnené dotazníky

(21)

Komisia poslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých je známa ich zainteresovanosť, a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Vyplnené dotazníky odovzdali Eurofer, päť výrobcov z Únie a s nimi prepojené oceliarske servisné strediská, jeden používateľ, tri skupiny vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a jeden výrobca v analogickej krajine.

1.7.   Overovanie na mieste

(22)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej hrozby ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností a tohto združenia:

 

Združenie výrobcov z Únie:

Eurofer, Brusel, Belgicko

 

Výrobcovia z Únie:

ThyssenKrupp Steel Europe AG, Duisburg, Nemecko

Tata Steel IJmuiden BV, Velsen-Noord, Holandsko

Tata Steel UK Limited, Port Talbot, Južný Wales, Spojené kráľovstvo

ArcelorMittal France S.A., Francúzsko, ktorý vlastní tieto dcérske spoločnosti:

ArcelorMittal Mediterranee SAS, Fos-sur-Mer, Francúzsko

ArcelorMittal Atlantique Et Lorraine, Dunkerque, Francúzsko

ArcelorMittal España SA, Gozón, Španielsko

 

Používateľ:

Marcegaglia Carbon Steel Spa, Gazoldo degli Ippoliti, Taliansko

 

Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR a prepojení obchodníci:

Benxi Iron & Steel Group:

Bengang Steel Plates Co., Ltd, Benxi, provincia Liaoning, ČĽR

Benxi Iron & Steel Hong Kong Limited, Hong Kong

Jiangsu Shagang Group Co., Ltd.:

Zhangjiagang Hongchang Plate Co., Ltd. Jinfeng Town, Zhangjiagang City, provincia Jiangsu, ČĽR

Zhangjiagang GTA Plate Co., Ltd., Jinfeng Town, Zhangjiagang City, provincia Jiangsu, ČĽR

Jiangsu Shagang International Trade Co., Ltd., Jinfeng Town, Zhangjiagang City, provincia Jiangsu, ČĽR

Shagang South-Asia Trading Co., Hong Kong

Xinsha International PTE. Ltd., Singapore

Hebei Iron and Steel Group (HBIS):

Handan Iron & Steel Group Han-Bao Co., Ltd., Handan City, provincia Hebei, ČĽR

Hebei Iron & Steel Co., Ltd. Tangshan Branch, Tangshan City, provincia Hebei, ČĽR

Hebei Iron & Steel Co., Ltd. Chengde Branch, Chengde City, provincia Hebei, ČĽR

Handan Iron and Steel Group Import and Export Co Ltd, Handan City, provincia Hebei, ČĽR

Hebei Iron and Steel (Singapore) PTE Ltd, Handan City, provincia Hebei, ČĽR

Hebei Iron and Steel (Hong Kong) International Trade Co Ltd, Handan City, provincia Hebei, ČĽR

Hebei Iron and Steel Group (Shanghai) International Trade Co Ltd, Handan City a Chengde City, provincia Hebei, ČĽR

Tangshan Iron and Steel Group Co Ltd, Tangshan City, provincia Hebei, ČĽR

Sinobiz Holdings Limited (British Virgin Islands), Tangshan City, provincia Hebei, ČĽR

Chengde Steel Logistics Co Ltd, Chengde City, provincia Hebei, ČĽR

Duferco SA, Lugano, Švajčiarsko

Jiangsu Tiangong Tools Company Limited:

Tiangong Aihe Company Limited, Danbei County, Danyang City, provincia Jiangsu, ČĽR

 

Prepojení dovozcovia v Únii:

Benxi Iron and Steel Group Europe GmbH, Düsseldorf, Nemecko

Duferco Commerciale SpA, Janov, Taliansko

 

Výrobca v analogickej krajine:

ArcelorMittal USA, Chicago, USA

1.8.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(23)

Obdobie prešetrovania dumpingu a ujmy trvalo od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Obdobie skúmania trendov relevantných pre posúdenie ujmy trvalo od 1. januára 2012 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Dotknutý výrobok

(24)

Dotknutý výrobok tvoria určité ploché valcované výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov „rezaných na dĺžku“ a „úzkych pásov“), po valcovaní za tepla už ďalej neupravené, a neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté.

Dotknutý výrobok nezahŕňa:

výrobky z nehrdzavejúcej ocele a kremíkovej elektrotechnickej ocele s orientovanou štruktúrou,

výrobky z nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele (6),

výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou, a

výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou.

Dotknutý výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN 7208 10 00, 7208 25 00, 7208 26 00, 7208 27 00, 7208 36 00, 7208 37 00, 7208 38 00, 7208 39 00, 7208 40 00, 7208 52 10, 7208 52 99, 7208 53 10, 7208 53 90, 7208 54 00, 7211 13 00, 7211 14 00, 7211 19 00, ex 7225 19 10, 7225 30 90, ex 7225 40 60, 7225 40 90, ex 7226 19 10, 7226 91 91 a 7226 91 99 a má pôvod v ČĽR.

(25)

Ploché výrobky z ocele valcované za tepla sa vyrábajú valcovaním za tepla; ide o proces tvarovania kovov, pri ktorom je teplý kov valcovaný jedným alebo viacerými pármi teplých valcov s cieľom zmenšiť a vyrovnať hrúbku, pričom teplota kovu presahuje jeho rekryštalizačnú teplotu. Možno ich dodávať v rôznych formách: vo zvitkoch (tiež olejované a tiež morené), v rezaných dĺžkach (plechy) alebo v úzkych pásoch.

(26)

Existujú dve hlavné použitia plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Po prvé, ide o prvotný materiál na výrobu rôznych nadväzujúcich oceľových výrobkov s pridanou hodnotou, počínajúc plochými oceľovými výrobkami a potiahnutými výrobkami z ocele valcovanými za studena (7). Po druhé, využívajú sa ako priemyselný vstup, ktorý koncoví používatelia nakupujú pre rôznu škálu použití vrátane výstavby (výroba oceľových rúrok), stavby lodí, plynových kontajnerov, áut, tlakových nádob a energetických potrubí.

2.2.   Podobný výrobok

(27)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzikálne vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

a)

dotknutý výrobok;

b)

výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR a v USA;

c)

výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(28)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

2.3.   Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(29)

Po prvé, jeden vyvážajúci výrobca (Jiangsu Tiangong Tools Company Limited) a jeden dovozca prepojený s iným čínskym vyvážajúcim výrobcom (Duferco S.A.) požadovali, aby sa určité druhy plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla, známe vo výrobnom odvetví ako nástrojová oceľ a rýchlorezná oceľ, vylúčili z vymedzenia výrobku. Tvrdili, že nástrojová oceľ a rýchlorezná oceľ majú podstatne rozdielne vlastnosti, ceny, rôzne špecifikácie a použitia.

(30)

Dňa 21. apríla 2016 sa konalo vypočutie uvedeného čínskeho vyvážajúceho výrobcu pred úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Okrem toho sa 22. júna 2016 konalo vypočutie dovozcu k jeho žiadosti o vylúčenie výrobkov.

(31)

Navrhovateľ sa domnieval, že uvedené tvrdenia neboli dostatočne opodstatnené a že existuje riziko obchádzania, pokiaľ by tieto požiadavky Komisia akceptovala.

(32)

Komisia zistila, že naozaj existujú významné fyzikálne a chemické rozdiely medzi inými druhmi dotknutého výrobku, ako nástrojová oceľ a rýchlorezná oceľ, na jednej strane a nástrojovou oceľou a rýchloreznou oceľou na strane druhej. Existuje niekoľko chemických prvkov (8), ktoré sú prirodzenou súčasťou nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele a nenachádzajú sa v dotknutom výrobku.

(33)

Okrem toho medzi nástrojovou oceľou a rýchloreznou oceľou na jednej strane a ostatnými druhmi dotknutého výrobku na strane druhej existujú rozdiely vo výrobnom procese, rozličné použitia a výrazné cenové rozdiely. Nástrojová oceľ a rýchlorezná oceľ sa napríklad na rozdiel od iných druhov dotknutého výrobku používajú na spracovávanie, obrábanie, pretláčanie, rezanie, razenie a dierovanie iných materiálov, čo nepatrí medzi obvyklé použitie pri ostatných druhoch dotknutého výrobku. Okrem toho sa pri výrobe nástrojovej ocele používa iný výrobný proces, pričom osobitné vlastnosti sa získavajú počas všetkých fáz výrobného procesu. Tento rozdiel vo výrobnom procese má za následok, že výrobný proces pre nástrojovú a rýchloreznú oceľ je nákladnejší, čo do určitej miery vysvetľuje aj rozdiel v predajnej cene oproti ostatným druhom dotknutého výrobku.

(34)

Dovoz nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele predstavuje z hľadiska objemu približne 1,25 % celkového čínskeho dovozu v roku 2015. Nástrojová oceľ a rýchlorezná oceľ okrem toho patria pod iné, osobitné číselné znaky KN.

(35)

Preto Komisia predbežne vylúčila nástrojovú oceľ a rýchloreznú oceľ, pričom upozornila vnútroštátne colné orgány na možné riziká obchádzania.

(36)

Po druhé, 5. augusta 2016 jeden taliansky používateľ, Marcegaglia Carbon Steel Spa, požadoval, aby sa z vymedzenia výrobku vylúčili tieto druhy dotknutého výrobku: druhy ocele akosti IF, druhy dvojfázovej ocele, druhy ocele s vysokým obsahom uhlíka a druhy ocele s neorientovanou štruktúrou. Žiadosť o vylúčenie výrobkov pre tieto druhy sa opierala najmä o tieto dôvody:

a)

tieto druhy výrobkov majú v porovnaní so všetkými ostatnými druhmi dotknutého výrobku podstatne rozdielne vlastnosti, použitie a ceny;

b)

nejde o výrobky zameniteľné s ostatnými druhmi dotknutého výrobku.

(37)

Rovnaký používateľ tiež požadoval, aby sa druhy výrobkov používané na valcovanie za studena vylúčili vzhľadom na ich ďalšie nadväzujúce použitie.

(38)

Pokiaľ ide o žiadosť o vylúčenie druhov ocele akosti IF, druhov dvojfázovej ocele, druhov ocele s vysokým obsahom uhlíka a druhov ocele s orientovanou štruktúrou, z rozsahu dotknutého výrobku, Komisia sa domnievala, že nebolo preukázané, že by tieto výrobky mali rozdielne vlastnosti alebo použitie. Okrem toho konečná podrobná žiadosť o vylúčenie výrobkov prišla vo veľmi neskorej fáze. Preto Komisia túto požiadavku v tejto fáze odmietla, avšak predmetné tvrdenie bude ďalej prešetrovať.

(39)

Pokiaľ ide o druhy výrobkov, ktoré sa používajú na prevalcovanie, ide o jedno z hlavných použití dotknutého výrobku, ako sa uvádza v odôvodnení 26. Rozdielne použitie nie je samo osebe dôvodom na vylúčenie. Navyše, vylúčenie týchto druhov výrobkov by viedlo k vylúčeniu väčšiny dovážaných druhov dotknutého výrobku, a to popri zložitej, ba až nemožnej administratívnej kontrole, ktorej cieľom by bolo v rámci dotknutého výrobku rozlíšiť medzi druhmi používanými na prevalcovanie a ostatnými druhmi. Preto Komisia v tejto fáze odmietla aj túto požiadavku.

3.   DUMPING

3.1.   Normálna hodnota

(40)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia Komisia určí normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia pre tých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a ktorým možno poskytnúť trhovohospodárske zaobchádzanie. Žiadny zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov však o takéto zaobchádzanie nepožiadal.

(41)

Preto sa podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia musela normálna hodnota stanoviť na základe cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(42)

V oznámení o začatí konania Komisia navrhla použitie tretej krajiny s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Komisia zaslala dotazníky všetkým známym výrobcom v 11 krajinách s trhovým hospodárstvom uvedeným v oznámení o začatí konania (9) a ďalším ôsmim krajinám, v prípade ktorých okolnosti svedčili o tom, že sa v nich vyrába a predáva podobný výrobok, konkrétne Argentíne, Austrálii, Egyptu, Iránu, Japonsku, Južnej Afrike, Kórejskej republike a Taiwanu. Celkovo bolo kontaktovaných 62 výrobcov v 19 potenciálnych analogických krajinách. Iba jedna spoločnosť v USA (ArcelorMittal USA) však vyjadrila ochotu spolupracovať a odovzdala vyplnený dotazník.

(43)

USA sa považuje za vhodný analogický trh, keďže ide o otvorený trh s desiatimi domácimi výrobcami podobného výrobku, pričom dovoz z iných krajín predstavuje vyše 10 % celkovej spotreby. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že len jeden výrobca z USA vyjadril ochotu spolupracovať, USA boli predbežne vybrané ako vhodná analogická krajina.

(44)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky k tomuto výberu. Keďže žiadne pripomienky nepredložili, USA boli vybrané ako analogická krajina.

(45)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či bol predaj podobného výrobku v USA nezávislým zákazníkom reprezentatívny. Zistilo sa, že predaj podobného výrobku spolupracujúceho výrobcu je reprezentatívny, pokiaľ ide o objem jeho predaja na domácom trhu, v porovnaní s dotknutým výrobkom vyvážaným do Únie čínskymi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(46)

Komisia ďalej skúmala, či by bolo možné uvedený predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. To sa vykonalo stanovením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom. Transakcie týkajúce sa predaja sa považovali za ziskové vtedy, ak jednotková cena bola rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady. Preto sa počas obdobia prešetrovania stanovili výrobné náklady amerického výrobcu.

(47)

Pre tie druhy výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja daného druhu na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a vážená priemerná predajná cena tohto druhu výrobku bola rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota podľa druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného druhu bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový.

(48)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja uvedeného druhu, alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového predaja daného druhu výrobku na domácom trhu uskutočneného počas obdobia prešetrovania.

(49)

V prípade druhov výrobkov, ktoré neboli ziskové, sa normálna hodnota vypočítala podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia na základe výrobných nákladov amerického výrobcu, ktoré sa zvýšili o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk v prípade druhov výrobkov amerického výrobcu, ktoré sú ziskové.

(50)

Niektoré druhy výrobkov vyrábané v analogickej krajine nebolo možné priradiť k druhom výrobkov vyvážaným z ČĽR do Únie, pretože ich americký výrobca nepredáva. Preto sa normálna hodnota nezhodných druhov výrobkov musela vypočítať podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia na základe výrobných nákladov výrobcu z analogickej krajiny. Komisia predmetné náklady v prípade najpodobnejšieho výrobku upravila o náklady na úpravu (prerezávanie alebo rezanie), čo bolo nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivého porovnania. Komisia potom pripočítala primeranú sumu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (7 % – 13 %), ktorá vychádza zo skutočných údajov týkajúcich sa výroby a predaja, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Nakoniec pripočítala primeranú sumu zisku (10 % – 15 %) na základe použitia priemerného ziskového rozpätia pri predaji ziskových výrobkov.

3.2.   Vývozné ceny

(51)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie priamo nezávislým zákazníkom i prostredníctvom prepojených spoločností.

(52)

V prípade priameho predaja boli vývozné ceny založené na cenách skutočne zaplatených alebo obvykle platených za dotknutý výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(53)

V prípade transakcií, v rámci ktorých vyvážajúci výrobcovia vyvážajú dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojených spoločností, ktoré vystupujú ako dovozca, sa vývozná cena stanoví na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. V tomto prípade sa cena upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom.

3.3.   Porovnanie

(54)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnávali na základe ceny zo závodu. Dumpingové rozpätia sa stanovili porovnaním individuálnych cien zo závodu účtovaných vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky s domácimi predajnými cenami výrobcu z analogickej krajiny, prípadne s vypočítanou normálnou hodnotou.

(55)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(56)

Na tomto základe sa vykonali náležité úpravy vyvolané nákladmi na prepravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie a vedľajšími nákladmi (4 %), bankovými poplatkami (0,02 %), úverovými nákladmi (0,05 %), províziami (0,6 %) a nepriamymi daňami (4 %).

3.4.   Dumpingové rozpätie

(57)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku v USA porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu výrobku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(58)

Dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa stanovilo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa vypočítalo ako vážený priemer na základe rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(59)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, Komisia stanovila úroveň spolupráce v ČĽR. Stanovená bola na základe určenia pomeru objemu vývozu spolupracujúcich výrobcov do Únie k celkovému objemu vývozu z dotknutej krajiny do Únie.

(60)

Úroveň spolupráce je vysoká. Na tomto základe bolo zostatkové dumpingové rozpätie, uplatniteľné na všetkých ostatných vyvážajúcich vývozcov v ČĽR, predbežne stanovené na úrovni zodpovedajúcej najvyššiemu dumpingovému rozpätiu zistenému u spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcoch zaradených do vzorky.

(61)

Dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením sú takéto:

Tabuľka 1

Dumpingové rozpätia, ČĽR

Spoločnosť

Dočasné dumpingové rozpätie

Bengang Steel Plates Co., Ltd.

96,5 %

Hebei Iron & Steel Group

95,0 %

Jiangsu Shagang Group

106,9 %

Ostatné spolupracujúce spoločnosti

100,1 %

Všetky ostatné spoločnosti

106,9 %

4.   UJMA

4.1.   Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(62)

V rámci preskúmania postavenia poskytlo údaje o výrobe a predaji 17 spoločností z Únie, pričom uviedli, že počas obdobia prešetrovania vyrábali podobný výrobok. Podľa informácií vyplývajúcich z podnetu predstavuje týchto 17 spoločností približne 90 % výroby podobného výrobku v Únii.

(63)

Podobný výrobok vyrábalo počas obdobia prešetrovania okrem týchto 17 spoločností päť ďalších spoločností.

(64)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na úrovni približne 74,7 milióna ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie od navrhovateľa a všetkých známych výrobcov v Únii. Ako sa uvádza v odôvodnení 10, do vzorky boli zaradení piati výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali 45 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. Ide o reprezentatívnu vzorku.

(65)

Výrobcovia z Únie, ktorí pokrývajú celkovú výrobu v Únii, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ďalej sa uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“.

(66)

Obchodný model výrobcov z Únie a ich stupeň vertikálnej integrácie sa líši. V každom prípade možno výrobné odvetvie Únie celkovo charakterizovať ako odvetvie s vysokým stupňom vertikálnej integrácie, ako sa bližšie vysvetľuje v odôvodnení 68.

4.2.   Spotreba v Únii

(67)

Ako sa uvádza v odôvodnení 24, dotknutý výrobok je zaradený pod viaceré číselné znaky KN vrátane určitých číselných znakov ex. S cieľom vyhnúť sa podhodnoteniu spotreby v Únii a vzhľadom na zjavný okrajový vplyv takýchto číselných znakov na celkovú spotrebu sa objem dovozu číselných znakov KN ex plne zohľadnil na účely výpočtu spotreby v Únii.

(68)

Keďže výrobné odvetvie Únie je väčšinou vertikálne integrované a dotknutý výrobok sa považuje za základný materiál na výrobu rôznych nadväzujúcich výrobkov s pridanou hodnotou, počínajúc plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena, spotreba na trhu vlastnej spotreby a spotreba na voľnom trhu sa analyzovali samostatne.

(69)

Rozlišovanie medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom je pre analyzovanie ujmy dôležité, lebo výrobky určené na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej konkurencii zo strany dovozu a transferové ceny sú stanovené v rámci skupín podľa rôznych cenových politík. Naopak, výroba určená na voľný trh je v priamej konkurencii s dovozom dotknutého výrobku a ceny sú cenami na voľnom trhu.

(70)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje o celkovej činnosti vo vzťahu k podobnému výrobku a stanovila, či je výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh. Komisia zistila, že približne 60 % celkovej výroby výrobcov z Únie bolo určených na vlastnú spotrebu.

4.2.1.   Vlastná spotreba na trhu Únie

(71)

Komisia stanovila vlastnú spotrebu v Únii na základe použitia a predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie všetkých známych výrobcov v Únii. Na základe toho sa vlastná spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Vlastná spotreba na trhu Únie (v tonách)

 

2012

2013

2014

OP

Vlastná spotreba

40 775 889

42 418 062

42 887 175

42 271 071

Index (2012 = 100)

100

104

105

104

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer

(72)

Počas posudzovaného obdobia sa vlastná spotreba v Únii na trhu Únie zvýšila približne o 4 %. Toto zvýšenie je spôsobené najmä rastom trhov vlastnej spotreby vrátane takých výrobných segmentov, akým je napríklad automobilové odvetvie.

4.2.2.   Spotreba na voľnom trhu Únie

(73)

Komisia stanovila spotrebu na voľnom trhu Únie na základe a) predaja na trhu Únie všetkých známych výrobcov v Únii a b) dovozu do Únie zo všetkých tretích krajín podľa údajov, ktoré poskytol Eurostat, pričom zohľadnila aj údaje predložené spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami v dotknutej krajine. Na základe toho sa spotreba na voľnom trhu v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Spotreba na voľnom trhu (v tonách)

 

2012

2013

2014

OP

Spotreba na voľnom trhu

31 405 157

32 292 192

33 139 474

35 156 318

Index (2012 = 100)

100

103

106

112

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer

(74)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba na voľnom trhu Únie zvýšila približne o 12 %. Tento nárast je spôsobený najmä hospodárskou obnovou nadväzujúceho odvetvia.

4.3.   Dovoz z dotknutej krajiny

4.3.1.   Objem a trhový podiel dovozu z dotknutej krajiny

(75)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu. Trhový podiel dovozu bol stanovený porovnaním objemu dovozu so spotrebou na voľnom trhu Únie, ako je uvedené v tabuľke 73 nachádzajúcej sa vyššie.

(76)

Dovoz z ČĽR do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Objem dovozu (v tonách) a trhový podiel

 

2012

2013

2014

OP

Objem dovozu z ČĽR

246 720

336 028

592 104

1 519 304

Index (2012 = 100)

100

136

240

616

Trhový podiel ČĽR

0,79 %

1,04 %

1,79 %

4,32 %

Index (2012 = 100)

100

132

227

550

Zdroj: Eurostat

(77)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v absolútnom vyjadrení sa dovoz z dotknutej krajiny počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil. Súbežne s tým sa celkový trhový podiel čínskeho dovozu do Únie počas posudzovaného obdobia zvýšil viac ako päťnásobne.

4.3.2.   Ceny dovozu z dotknutej krajiny a cenové podhodnotenie

(78)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Vážená priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny (EUR/t)

 

2012

2013

2014

OP

Priemerná cena dumpingového dovozu

600

505

463

404

Index (2012 = 100)

100

84

77

67

Zdroj: Eurostat

(79)

Priemerné ceny dovozu klesli zo 600 EUR/t v roku 2012 na 404 EUR/t počas obdobia prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia predstavoval pokles priemernej jednotkovej ceny dumpingového dovozu približne 33 %.

(80)

Komisia posúdila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobkov vyrábaných piatimi výrobcami z Únie, účtované neprepojeným zákazníkom na voľnom trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu a

zodpovedajúce vážené priemerné ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie podľa druhu výrobku dovezeného od spolupracujúcich výrobcov z dotknutej krajiny prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie s príslušnými úpravami zohľadňujúcimi náklady po dovoze.

(81)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobkov pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania. Hlavné úpravy sa týkali prepravných nákladov (pohybujúcich sa na úrovni od 2,7 % do 6,3 % u jednotlivých výrobcov z Únie zaradených do vzorky) a zliav (pohybujúcich sa na úrovni od 0,1 % do 19,5 %). Keďže žiadny neprepojený dovozca sa v tejto veci nevyjadril, pripočítala sa suma vzťahujúca sa na štádium po dovoze vo výške 7 EUR za tonu, čo predstavovalo úpravu vykonanú v rámci prešetrovania v súvislosti s určitými plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena (10). To sa považovalo za najvhodnejší spôsob z dôvodu, že dotknutý výrobok, ktorý je predmetom súčasného prešetrovania, je z mnohých hľadísk podobný určitým plochým výrobkom z ocele valcovaným za studena, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 221.

(82)

Na základe uvedeného sa zistilo, že čínsky dumpingový dovoz podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, a to v rozpätí od 2,7 % do 5,6 %.

4.4.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.4.1.   Všeobecné poznámky

(83)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(84)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, zásoby, rast, trhový podiel, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingových rozpätí) sa posudzovali na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Posúdenie vychádzalo z informácií poskytnutých navrhovateľom, ktoré sa skontrolovali porovnaním s údajmi od výrobcov z Únie a z dostupných oficiálnych štatistík (Eurostat).

(85)

Analýza mikroekonomických ukazovateľov (predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál, mzdy a výrobné náklady) sa vykonala na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pri posudzovaní sa vychádzalo z ich informácií, ktoré sa riadne overili.

(86)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje za celkovú výrobu dotknutého výrobku a určila, či bola výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh. V prípade niektorých ukazovateľov ujmy týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie Komisia jednotlivo analyzovala údaje súvisiace s voľným trhom a trhom vlastnej spotreby a vykonala porovnávaciu analýzu. Išlo o tieto faktory: predaj, trhový podiel, jednotkové ceny, jednotkové náklady, ziskovosť a peňažný tok. Ostatné hospodárske ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celú činnosť vrátane použitia výrobného odvetvia Únie na vlastnú spotrebu, pretože závisia od celkovej činnosti nezávisle od toho, či je výroba určená na vlastnú spotrebu alebo či sa predáva na voľnom trhu. Ide o tieto faktory: výroba, kapacita, využitie kapacity, investície, návratnosť investícií, zamestnanosť, produktivita, zásoby a náklady na prácu. V prípade týchto faktorov sa vyžaduje analýza celého výrobného odvetvia Únie v záujme vytvorenia celkového obrazu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, keďže predmetné údaje nemožno oddeliť od predaja na vlastnú spotrebu a predaja na voľnom trhu.

4.4.2.   Makroekonomické ukazovatele

4.4.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(87)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2012

2013

2014

OP

Objem výroby (v tonách)

73 050 974

74 588 182

75 509 517

74 718 189

Index (2012 = 100)

100

102

103

102

Výrobná kapacita (v tonách)

102 247 218

100 667 836

100 040 917

98 093 841

Index (2012 = 100)

100

99

98

96

Využitie kapacity

71,4 %

74,1 %

75,5 %

76,2 %

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer

(88)

Počas posudzovaného obdobia sa objem výroby výrobného odvetvia Únie zvýšil o 2 % napriek skutočnosti, že jeden taliansky výrobca z Únie v tomto období výrazne obmedzil svoju výrobu (– 3 milióny ton).

(89)

Vykázané údaje o kapacite sa vzťahujú na technickú kapacitu, čo znamená, že boli zohľadnené úpravy o čas prípravy, údržbu, odstránenie prekážok a iné bežné prestoje, ktoré odvetvie považuje za normálne. Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia znížila z dôvodu zastavenia výroby v Belgicku a Taliansku.

(90)

Zvýšenie miery využitia kapacity vyplývalo z mierneho zvýšenia objemu výroby, ktoré bolo predovšetkým dôsledkom zvýšenia vlastnej spotreby (+ 4 %) a spotreby na voľnom trhu (+ 12 %), a to napriek významnému zníženiu objemu výrobu najmä zo strany jedného talianskeho výrobcu v Únii.

4.4.2.2.   Objem predaja a trhový podiel

(91)

Objem predaja a trhový podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a trhový podiel (voľný trh)

 

2012

2013

2014

OP

Objem predaja (v tonách)

27 273 319

27 468 243

27 910 748

27 327 906

Index (2012 = 100)

100

101

102

100

Trhový podiel

86,8 %

85,1 %

84,2 %

77,7 %

Index (2012 = 100)

100

98

97

90

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer a údaje Eurostatu

(92)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný, t. j. na úrovni medzi 27 a 28 miliónmi ton.

(93)

Počas posudzovaného obdobia sa trhový podiel výrobného odvetvia Únie z hľadiska spotreby v Únii znížil o viac než 9 percentuálnych bodov, t. j. z 86,8 % na 77,7 %. Pokles trhového podielu výrobného odvetvia Únie výrazne prekročil mierne zvýšenie predaja tohto odvetvia na voľnom trhu Únie.

(94)

Pokiaľ ide o trh vlastnej spotreby na trhu Únie, objem vlastnej spotreby a trhový podiel sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Objem vlastnej spotreby na trhu Únie a trhový podiel

 

2012

2013

2014

OP

Objem vlastnej spotreby na trhu Únie (v tonách)

40 775 889

42 418 062

42 887 175

42 271 071

Index (2012 = 100)

100

104

105

104

Celková výroba výrobného odvetvia Únie (v tonách)

73 050 974

74 588 182

75 509 517

74 718 189

Percentuálny podiel objemu vlastnej spotreby na celkovej výrobe

55,7 %

56,7 %

56,6 %

56,4 %

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer a údaje Eurostatu

(95)

Objem vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (zložený z použitia na vlastnú spotrebu a z predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie) na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 4 %, a to z približne 40,7 milióna ton v roku 2011 na 42,2 milióna ton počas obdobia prešetrovania.

(96)

Trhový podiel vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej výroby) zostal počas posudzovaného obdobia stabilný na úrovni medzi 55,7 % a 56,7 %.

4.4.2.3.   Zamestnanosť a produktivita

(97)

Zamestnanosť sa vypočítala len pri zohľadnení zamestnancov, ktorí sa priamo podieľali na výrobe podobného výrobku v rôznych oceliarňach výrobcov z Únie. Touto metódou sa získali presné údaje, pričom sú pomerne ľahko vypočítateľné.

(98)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Zamestnanosť a produktivita

 

2012

2013

2014

OP

Počet zamestnancov

(zamestnanci na plný pracovný úväzok)

18 729

18 632

17 739

17 829

Index (2012 = 100)

100

99

95

95

Produktivita (v tonách na zamestnanca)

3 900

4 003

4 257

4 191

Index (2012 = 100)

100

103

109

107

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer

(99)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia znížila v záujme zníženia výrobných nákladov a dosiahnutia efektívnosti vzhľadom na rastúcu konkurenciu zo strany čínskeho a iného dovozu na trhu. To malo za následok zníženie stavu pracovnej sily o 5 % počas posudzovaného obdobia, a to bez zohľadnenia akejkoľvek nepriamej zamestnanosti. V dôsledku toho a vzhľadom na mierne zvýšenie objemu výroby (+ 2 %) v posudzovanom období zaznamenala produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná ako výstup na zamestnanca za rok, oveľa väčší nárast (+ 7 %) v porovnaní so zvýšením skutočnej výroby. To preukazuje, že výrobné odvetvie Únie bolo ochotné prispôsobiť sa meniacim sa trhovým podmienkam, aby zostalo konkurencieschopné.

4.4.2.4.   Zásoby

(100)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

 

2012

2013

2014

OP

Konečný stav zásob (v tonách)

2 908 745

2 646 989

2 653 224

2 798 420

Index (2012 = 100)

100

91

91

96

Konečné zásoby ako percentuálny podiel výroby

4,0 %

3,5 %

3,5 %

3,7 %

Index (2012 = 100)

100

89

88

94

Zdroj: Dotazník vyplnený združením Eurofer

(101)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň konečných zásob mierne znížila. Väčšinu druhov podobného výrobku vyrába výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov. Zásoby sa preto nepovažujú za významný ukazovateľ ujmy v tomto odvetví. Potvrdilo sa to aj analýzou vývoja konečných zásob ako percentuálneho podielu výroby. Ako možno vidieť, tento ukazovateľ zostal pomerne stabilný na úrovni približne 3,5 % až 4 % objemu výroby.

4.4.2.5.   Veľkosť dumpingového rozpätia

(102)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných vysokých dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nebol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny zanedbateľný.

4.4.2.6.   Rast

(103)

Spotreba v Únii (na voľnom trhu) počas posudzovaného obdobia narástla približne o 12 %, pričom objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie zostal stabilný. Výrobnému odvetviu Únie sa tým zmenšil trhový podiel na rozdiel od trhového podielu dovozu z dotknutej krajiny, ktorý sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil.

4.4.3.   Mikroekonomické ukazovatele

4.4.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(104)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie na voľnom trhu v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Predajné ceny na voľnom trhu v Únii

 

2012

2013

2014

OP

Predajná cena (EUR/t)

553

498

471

427

Index (2012 = 100)

100

90

85

77

Jednotkové výrobné náklady (EUR/t)

572

511

469

431

Index (2012 = 100)

100

89

82

75

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami z Únie zaradenými do vzorky

(105)

Táto tabuľka ukazuje vývoj jednotkovej predajnej ceny na voľnom trhu Únie v porovnaní so zodpovedajúcimi výrobnými nákladmi. Predajné ceny boli v priemere nižšie ako jednotkové výrobné náklady, a to s výnimkou roku 2014, keď sa trh začal preberať a trhový podiel čínskeho dovozu bol v porovnaní s obdobím prešetrovania nižší.

(106)

V rokoch 2012 a 2013 mali na výkonnosť výrobného odvetvia Únie negatívny dosah popri klesajúcom dopyte po oceli v roku 2012 aj následky dlhovej krízy v eurozóne. V roku 2014 a tiež v prvom polroku 2015 sa výrobné odvetvie Únie začalo zotavovať vďaka zvýšenému úsiliu o zachovanie konkurencieschopnosti, a to najmä prostredníctvom zvýšenia produktivity pracovnej sily vo výrobnom odvetví Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 99, čo viedlo k nárastu produktivity a k lepšiemu využívaniu kapacity.

(107)

Napriek tomuto úsiliu výrobné náklady vo všeobecnosti naďalej presahovali klesajúce predajné ceny, pričom v snahe obmedziť pokles trhového podielu sa výrobcovia z Únie prispôsobili špirále klesajúcich cien a výrazne znížili svoje predajné ceny, najmä počas roku 2015. Keďže dotknutý výrobok je komoditou, výrobcovia z Únie sa museli prispôsobiť špirále klesajúcich cien.

(108)

V prípade výrobcov zaradených do vzorky sa určité ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla na vlastnú spotrebu previedli alebo dodali za transferové ceny na ďalšie nadväzujúce spracovanie, a to pomocou rôznych cenových politík (náklady, zvýšené náklady, trhová cena). Z tohto dôvodu nie je možné vyvodiť žiadny zmysluplný záver z vývoja cien, pokiaľ ide o použitie na vlastnú spotrebu.

4.4.3.2.   Náklady práce

(109)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2012

2013

2014

OP

Priemerné náklady práce na zamestnanca (v EUR)

63 722

63 374

66 039

66 023

Index (2011 = 100)

100

99

104

104

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami z Únie zaradenými do vzorky

(110)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná mzda na jedného zamestnanca zvýšila o 4 %.

4.4.3.3.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál

(111)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2012

2013

2014

OP

Ziskovosť predaja v Únii na voľnom trhu (v % z obratu z predaja)

– 3,3 %

– 2,7 %

0,4 %

– 0,8 %

Peňažný tok (v tis. EUR)

150 190

139 285

221 982

122 723

Index (2012 = 100)

100

93

148

82

Investície (v tis. EUR)

334 789

256 013

289 581

291 771

Index (2012 = 100)

100

76

86

87

Návratnosť investícií

– 4,5 %

– 3,5 %

0,5 %

– 1,0 %

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami z Únie zaradenými do vzorky

(112)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie vyjadrením čistej straty pred zdanením z predaja podobného výrobku na voľnom trhu v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(113)

Ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala negatívne: straty vznikali počas všetkých troch rokov s výnimkou roku 2014. Zatiaľ čo straty v rokoch 2012 a 2013 sčasti súvisia s následkami dlhovej krízy v eurozóne (popri klesajúcom dopyte po oceli v roku 2012), výrobcovia z Únie sa mohli čiastočne zotaviť počas roku 2014 a v prvom polroku 2015.

(114)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Trend týkajúci sa čistého peňažného toku sa počas posudzovaného obdobia značne menil, avšak zostal prevažne pozitívny, najmä vďaka nepeňažným nákladom, ako je napríklad odpisovanie.

(115)

Keďže návratnosť investícií zostala počas všetkých rokov s výnimkou roku 2014 záporná, výrobné odvetvie Únie v období medzi rokmi 2012 až 2015 znížilo úroveň svojich investícií o 13 %. Schopnosť získavať kapitál bola ovplyvnená stratami, ktoré vznikli počas posudzovaného obdobia, ako o tom svedčí pokles investícií.

(116)

V tabuľke nachádzajúcej sa nižšie sú napokon uvedené údaje za rok 2015 rozdelené podľa jednotlivých štvrťrokov, keďže navrhovateľ vo svojom podnete tvrdil, že v druhom polroku 2015 nastalo výrazné zhoršenie. Údaje v tabuľke skutočne potvrdzujú, že v druhom polroku 2015 došlo k výraznému zníženiu ziskovosti a čistej hodnoty predaja, a to v dôsledku pokračujúceho poklesu predajných cien na voľnom trhu Únie.

Tabuľka 14

Ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky za štvrťrok

Štvrťrok 2015

Ziskovosť (straty) spoločností za štvrťrok (v miliónoch EUR)

Čistá predajná cena za tonu

Čistá hodnota predaja na voľnom trhu

(v miliónoch EUR)

Percento ziskovosti

Prvý

37,98

444,71

1 073,34

3,5 %

Druhý

22,78

436,19

1 001,60

2,3 %

Tretí

– 22,92

426,36

857,49

– 2,7 %

Štvrtý

– 69,80

392,92

699,47

– 10,0 %

Spolu

– 31,9

427,2

3 631,9

– 0,8 %

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami z Únie zaradenými do vzorky

4.4.4.   Záver týkajúci sa značnej ujmy

(117)

Na druhej strane by výrobné odvetvie Únie ako celok mohlo mierne zvýšiť svoj objem výroby (napriek výraznému obmedzeniu výroby najmä u jedného hlavného talianskeho výrobcu) a zlepšiť mieru využívania svojej kapacity vzhľadom na zvýšenie vlastnej spotreby a spotreby na voľnom trhu. Zvýšenie efektívnosti si vyžadovalo konkrétne opatrenia spočívajúce v tom, že sa výrobné náklady (predovšetkým na suroviny) udržiavali pevne pod kontrolou a že sa zvýšila výroba na zamestnanca. V dôsledku toho výrobné náklady poklesli o 25 %. Okrem toho peňažný tok odvetvia zostal počas celého posudzovaného obdobia pozitívny. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky mohli počas posudzovaného obdobia stále uskutočňovať investície, a to vo výške približne 250 až 330 miliónov EUR za rok.

(118)

Na druhej strane napriek úsiliu, ktoré výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia vynaložilo na zlepšenie svojej celkovej výkonnosti, ostatné ukazovatele ujmy poukazujú na zhoršenie situácie na voľnom trhu: S výnimkou roku 2014 a začiatku roku 2015, keď sa výrobné odvetvie Únie začalo mierne zotavovať, straty vznikali počas celého posudzovaného obdobia, pričom neudržateľnú úroveň dosiahli v druhom polroku 2015. Napriek skutočnosti, že objem predaja na voľnom trhu v Únii zostal pomerne stabilný, zaznamenalo výrobné odvetvie Únie vzhľadom na negatívnu návratnosť investícii pokles trhového podielu a muselo obmedziť investície.

(119)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa v tejto fáze dospelo k záveru, že podľa uvedených údajov sa výrobné odvetvie Únie ku koncu obdobia prešetrovania nachádzalo v oslabenej pozícii, avšak nie v takej miere, že by výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5.   HROZBA UJMY

5.1.   Úvod

(120)

V rámci analýzy hrozby značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie v súlade s článkom 3 ods. 9 druhým pododsekom základného nariadenia sa zvažujú takéto faktory:

i)

významné tempo rastu dumpingových dovozov na trh Únie, ktoré naznačuje pravdepodobnosť podstatne narastajúcich dovozov;

ii)

dostatočná, voľne disponibilná kapacita vyvážajúceho výrobcu na strane vývozcu alebo bezprostredne hroziaci a podstatný nárast takejto kapacity, ktoré naznačujú pravdepodobnosť podstatne narastajúcich dumpingových vývozov do Únie, pričom sa zohľadní dostupnosť ďalších vývozných trhov, ktoré sú schopné absorbovať dodatočné vývozy;

iii)

či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo významnej miere spôsobili zníženie cien alebo by zabránili rastu cien, ku ktorému by inak došlo a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších dovozoch, a

iv)

stav zásob.

(121)

Ako naznačujú slová „takéto faktory“ v článku 3 ods. 9 druhom pododseku, na stanovenie hrozby ujmy možno popri týchto štyroch faktoroch analyzovať aj ďalšie faktory. Komisia konkrétne ďalej analyzovala také faktory, akými sú ziskovosť a príjem objednávok, pre ktoré mala k dispozícii údaje z obdobia prešetrovania a z nasledujúceho obdobia.

(122)

Pokiaľ ide o dotknuté obdobie, Komisia opätovne preskúmala údaje zhromaždené za roky 2012 až 2015, keďže pochopenie súčasnej situácie výrobného odvetvia Únie je nevyhnutné na účely určenia, či existuje hrozba ujmy výrobnému odvetviu Únie (11). Následne vykonala analýzu zameranú na budúcnosť vo vzťahu k všetkým faktorom. Okrem toho mala možnosť zhromaždiť údaje o dumpingovom dovoze, čínskej kapacite a dovozných cenách za obdobie od januára do júna 2016 s cieľom potvrdiť alebo vyvrátiť dané predpoklady, ako to požadoval Súdny dvor (12). Pokiaľ ide o ziskovosť a príjem objednávok, úplné údaje za obdobie od januára do júna 2016 neboli k dispozícii, dostupné boli len čiastočné údaje za obdobie do konca marca 2016. Pokiaľ ide o stav zásob, nepodarilo sa získať úplné údaje za obdobie do konca júna 2016, a to najmä vo vzťahu k výrobnému odvetviu Únie. V každom prípade budú uvedené údaje po uverejnení tohto nariadenia aktualizované, pričom analyzovať sa podľa možnosti budú aj ďalšie faktory. V tejto fáze sú údaje o ziskovosti, príjme objednávok a stave zásob tými najlepšími, ktoré sú k dispozícii.

(123)

V článku 3 ods. 9 prvom pododseku druhej vete základného nariadenia sa napokon stanovuje, že zmena okolností musí byť jasne predvídateľná a musí byť bezprostredne hroziaca.

5.2.   Hrozba ujmy

5.2.1.   Významné tempo rastu dumpingového dovozu na trh Únie, ktoré naznačuje pravdepodobnosť výrazného zvýšenia dovozu

(124)

Dovoz z dotknutej krajiny sa medzi rokom 2012 a obdobím prešetrovania výrazne zvýšil, a to z 246 720 na 1 519 304 ton, ako sa uvádza v tabuľke v odôvodnení 76. Tento dovoz bol neustále sprevádzaný nepretržite klesajúcimi cenami. Výrazné zvýšenie trhového podielu, ktorý mal tento čínsky dumpingový dovoz (+ 550 %), potvrdzuje, že vývoj tohto dovozu nebol len dôsledkom zvýšenia dopytu (+ 12 %). Čínski vyvážajúci výrobcovia prenikali na nový trh a získavali trhové podiely vďaka dovozu s nízkymi cenami, a to na úkor ostatných hospodárskych subjektov vrátane výrobcov z Únie. Objem čínskeho dovozu sa v porovnaní s prvým polrokom 2015 (712 390 ton) ďalej zvýšil (o 8,5 %) v prvom polroku 2016 (773 275 ton) (zdroj: Eurostat). Z dostupných údajov vyplýva nielen to, že sa čínsky dumpingový dovoz počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil, ale aj to, že tento trend sa nezastavil ani nezvrátil ani po období prešetrovania.

5.2.2.   Dostatočná voľne disponibilná kapacita

5.2.2.1.   Kapacita v ČĽR (surová oceľ a podobný výrobok)

(125)

Pokiaľ ide o čínsku kapacitu pre surovú oceľ, z dostupných údajov vyplýva, že čínska kapacita pre oceľ sa rýchlym tempom zvyšovala dlhodobo. Zatiaľ čo v roku 2004 ČĽR pokrývala 25,6 % celkovej celosvetovej výroby surovej ocele (13), v roku 2015 svoju skutočnú výrobu takmer zdvojnásobila na úroveň 50,3 %. V tejto súvislosti sa v oznámení Komisie o oceli uvádza: „… v niektorých tretích krajinách (najmä Číne) výrazne vzrástla voľná výrobná kapacita. Iba v Číne sa nadmerná kapacita odhaduje na zhruba 350 miliónov ton, čo je takmer dvojnásobok ročnej výroby Únie (14).“

(126)

OECD v tejto súvislosti odhadla celkovú čínsku kapacitu na výrobu ocele v roku 2014 na 1 140 miliónov ton (15), zatiaľ čo sa vypočítalo, že skutočná čínska výroba predstavuje 822,8 milióna ton (16). V dôsledku toho dostupná čínska nadmerná kapacita istotne presahuje 300 miliónov ton.

(127)

Takáto nadmerná kapacita pre oceľ okrem toho nezodpovedá dopytu po podobnom výrobku v ČĽR či v iných krajinách. V skutočnosti sa rast dopytu na globálnych trhoch spomaľuje a rozdiel medzi kapacitou a dopytom sa zväčšuje, ako sa uvádza v nedávnej štúdii OECD (17).

(128)

Skutočnosť, že dotknutá krajina disponuje obrovskou nadmernou kapacitou pre oceľ, čínske orgány nespochybňujú: Po prvé, čínska Štátna rada vydala 1. februára 2016 dokument s názvom „Stanovisko pre oceliarsky priemysel na riešenie nadmernej kapacity“, v ktorom sa stanovil celkový čínsky prístup k rozhodnejšiemu riešeniu nadmernej kapacity čínskeho oceliarskeho priemyslu. Medzi opatrenia patrí okrem iného zníženie kapacity pre surovú oceľ o 100 až 150 miliónov ton počas piatich rokov a prísny zákaz novej výrobnej kapacity. Po druhé, Čínske združenie železa a ocele (China Iron & Steel Association – CISA) vo svojom podaní tiež uviedlo, že „v niekoľkých posledných rokoch čínska vláda a čínske združenie ocele prijali účinné opatrenia… Od roku 2011 sa Čína aktívne zbavovala nevyužívanej kapacity a posilňovala opatrenia na úsporu energie (18).“

(129)

Nedávno sa však objavili informácie o nesúlade medzi uvedenými čínskymi oznámeniami o obmedzení kapacity v období nasledujúcom po období prešetrovania a skutočnou situáciou, ako sa uvádza nižšie:

Podľa niektorých správ dotknutá krajina trpí javom tzv. „zombie“ oceliarní (19): ide o oceliarne, o ktorých sa stále hovorí, že zomierajú, nikdy však v skutočnosti nezomrú.

Iný zdroj tiež informoval o tom, že 41 vysokých pecí bolo opätovne otvorených, a v novších správach sa dokonca uvádza, že od začiatku roku 2016 došlo v ČĽR k opätovnému začatiu využívania kapacity pre oceľ v objeme presahujúcom 50 miliónov ton (20).

Svetové oceliarske združenie (World Steel Association) k celosvetovej výrobe surovej ocele počas prvých šiestich mesiacov roku 2016 uviedlo: „Výroba surovej ocele v prvých šiestich mesiacoch roku 2016 dosahovala 794,8 Mt, čo predstavovalo pokles o – 1,9 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015… Výroba surovej ocele … sa znížila o – 6,1 % v EÚ-28 … Výroba surovej ocele v Číne v júni 2016 dosahovala 69,5 Mt, čo predstavovalo nárast o 1,7 % v porovnaní s júnom 2015…  (21)“.

(130)

Komisia napokon analyzovala sľuby a záväzky čínskych orgánov, ako sa uvádzajú v odôvodnení 128. Napriek týmto vyhláseniam zo začiatku roku 2016 nedošlo k ich naplneniu.

(131)

Preto sa má za to, že problém nadmernej kapacity v oceliarskom odvetví v ČĽR je všeobecne známy, pričom ho uznávajú aj čínske orgány.

(132)

Usudzuje sa, že podobný výrobok tvorí veľkú časť celkovej výroby surovej ocele z tohto dôvodu: Zatiaľ čo v rokoch 2013 a 2014 celková čínska výroba surovej ocele predstavovala 822 000 miliónov ton, resp. 822 698 miliónov ton, celková čínska výroba plochých výrobkov valcovaných za tepla predstavovala 311 564 miliónov ton (alebo približne 37,9 % celkovej výroby surovej ocele), resp. 317 387 miliónov ton (alebo približne 38,6 % celkovej výroby surovej ocele) (22). Preto sú tiež uvedené údaje o surovej oceli dobrým ukazovateľom nadmernej kapacity pre podobný výrobok v ČĽR.

(133)

Po druhé, je potrebné poukázať na tabuľku v odôvodnení 185, v ktorej sa porovnáva skutočná výroba podobného výrobku v ČĽR so skutočnou výrobou v iných krajinách za roky 2014 a 2013. Z tejto tabuľky napríklad vyplýva, že skutočná výroba podobného výrobku v ČĽR v roku 2014 (317,4 milióna ton) predstavuje približne päťnásobok celkovej súhrnnej výroby v Rusku, na Ukrajine, v Iráne a Brazílii (57,4 milióna ton). To poukazuje na obrovskú výrobnú kapacitu pre podobný výrobok v ČĽR.

(134)

Po tretie, prešetrovaním sa tiež potvrdilo, že počas obdobia prešetrovania bola miera využívania kapacity zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni 65 %. To predstavuje viac ako 14 miliónov metrických ton voľne disponibilnej kapacity dotknutého výrobku len pri troch spoločnostiach. Ide o ďalší ukazovateľ voľnej kapacity pre podobný výrobok. Za predpokladu existencie podobných pomerov u ostatných čínskych výrobcov plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla možno vyvodiť vysokú celkovú voľnú kapacitu pre ploché výrobky z ocele valcované za tepla v Číne.

(135)

Okrem toho je trh Únie otvoreným trhom s veľkým objemom dovozu z niekoľkých krajín, ako sa uvádza v tabuľke v odôvodnení 177. Ako vyplýva z tabuľky 4 v odôvodnení 76, čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali na trh Únie najmä od roku 2012, pričom vďaka dovozu s nízkymi cenami získavali rýchlym tempom trhové podiely na úkor ostatných hospodárskych subjektov vrátane výrobcov z Únie. To dokazuje, že preniknutie čínskych vyvážajúcich výrobcov počas posudzovaného obdobia sa ukázalo ako pomerne ľahké a veľmi úspešné a ako také poukazuje na príťažlivosť trhu Únie pre čínskych a iných vyvážajúcich výrobcov.

5.2.2.2.   Absorpčná kapacita tretích krajín

(136)

V súlade s článkom 3 ods. 9 druhým pododsekom písm. b) základného nariadenia Komisia analyzovala dostupnosť ďalších vývozných trhov pre čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktoré sú schopné absorbovať dodatočné vývozy.

(137)

Niektoré (hlavné) vývozné trhy sú pre čínskych vyvážajúcich výrobcov čoraz ťažšie prístupné z dôvodu opatrení na ochranu obchodu (napríklad USA, Malajzia, India a Mexiko) a/alebo prešetrovaní (napríklad Thajsko), alebo zvýšených ciel (Južná Afrika).

(138)

Zo štatistických údajov o vývoze za rok 2015 a za prvých šesť mesiacov roku 2016 pre vzorku (23) číselných znakov KN týkajúcich sa podobného výrobku však vyplýva nezmenený stav, pokiaľ ide o objem čínskeho vývozu do zvyšku sveta.

(139)

Po prvé, dotknutá krajina počas prvých šiestich mesiacov roku 2016 vyviezla približne rovnaký objem, pokiaľ sa uvedené hodnoty upravia na ročné hodnoty a porovnajú sa s rokom 2015. Priemerná jednotková predajná cena však bola počas prvých šiestich mesiacov roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 nižšia. Po druhé, zmenšenie trhového podielu v niektorých krajinách (napríklad v Indonézii a Vietname) počas prvých šiestich mesiacov roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 je vyvážené zvýšením trhového podielu v iných krajinách (napríklad v Bangladéši a v Kórejskej ľudovodemokratickej republike). Komisia preto dospela k záveru, že je nepravdepodobné, že tretie krajiny budú sami schopné absorbovať veľký objem voľne disponibilnej čínskej kapacity. Aj keď v súčasnosti vládne nezmenený stav, pokiaľ ide o čínsky vývoz do iných tretích krajín, atraktívny trh Únie bude pravdepodobne naďalej patriť medzi hlavné ciele čínskeho dumpingového vývozu, ako sa uvádza v odôvodnení 135.

5.2.2.3.   Absorpčná kapacita ČĽR

(140)

Okrem toho ani v ČĽR neexistuje dostatočná absorpčná kapacita. Domáci dopyt po oceli v ČĽR klesá: Podľa Svetového oceliarskeho združenia sa očakávalo, že čínsky dopyt po oceli najprv poklesne o – 3,5 % v roku 2015 a o – 2,0 % v roku 2016 po tom, ako dopyt v roku 2013 dosiahol vrchol (24). Tieto údaje však následne táto organizácia upravila takto: „očakáva sa, že pokles dopytu po oceli v Číne bude v roku 2016 na úrovni – 4,0 % a následne v roku 2017 na úrovni – 3,0 %. To naznačuje dopyt na úrovni 626,1 Mt ocele (pokles o 15 % oproti roku 2013) za rok 2017, čo predstavuje pokles na úroveň 41,9 % celosvetového použitia ocele oproti 47,9 % v roku 2009 a 44,8 % v roku 2015“ (25).

5.2.2.4.   Záver týkajúci sa kapacity

(141)

Na záver sa uvádza, že je pravdepodobné, že významný objem súčasnej obrovskej nadmernej kapacity pre oceľ vrátane podobného výrobku bude naďalej smerovaný na trh Únie. Súčasné nadmerné kapacity a nedostatočná absorpčná kapacita tretích štátov alebo samotnej ČĽR naznačujú, že je pravdepodobné výrazné zvýšenie čínskeho vývozu do Únie v prípadoch, keď sa preniknutie počas posudzovaného obdobia ukázalo ako pomerne jednoduché a veľmi úspešné.

5.2.3.   Cenová úroveň dovozu

(142)

Ako sa uvádza v odôvodnení 78, počas posudzovaného obdobia sa priemerné ceny dovozu z dotknutej krajiny znížili o 33 % zo 600 EUR/t v roku 2012 na 404 EUR/t v roku 2015.

(143)

V tabuľke nachádzajúcej sa nižšie sa porovnávajú priemerné jednotkové čínske dovozné ceny s jednotkovými predajnými cenami piatich výrobcov z Únie zaradených do vzorky:

Tabuľka 15

Predajné ceny na voľnom trhu v Únii v porovnaní s čínskymi dovoznými cenami počas posudzovaného obdobia.

 

Pozri odôvodnenie

2012

2013

2014

OP

Predajná cena piatich výrobcov z Únie zaradených do vzorky (EUR/t)

(104)

553

498

471

427

Priemerná cena čínskeho dovozu podľa Eurostatu

(EUR/t)

(78)

600

505

463

404

Rozdiel (EUR/t)

 

– 47

– 7

+ 8

+ 23

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a vyvážajúcimi výrobcami a údaje Eurostatu

(144)

V roku 2012 priemerné čínske ceny výrazne prevyšovali ceny výrobcov z Únie. V roku 2015 však boli ceny čínskeho dovozu výrazne nižšie (404 EUR/t) ako ceny výrobného odvetvia Únie (427 EUR/t). To potvrdzuje analýza o podhodnocovaní cien v odôvodnení 82.

(145)

Z tabuľky nachádzajúcej sa nižšie vyplýva pokračujúci pokles čínskych jednotkových cien pri vstupe na trh Únie počas mesiacov január až jún 2016 (po období prešetrovania).

Tabuľka 16

Čínske dovozné ceny po období prešetrovania

Priemerné dovozné ceny čínskeho dovozu

(EUR/t)

január 2016

február 2016

marec 2016

apríl 2016

máj 2016

jún 2016

 

326

318

313

303

299

308

Zdroj: Eurostat

(146)

Zistilo sa, že negatívny vplyv nízkych cien čínskeho dovozu je dvojaký:

i)

na jednej strane výrazný cenový rozdiel pravdepodobne spôsobí (ďalší) posun smerom k tomuto dumpingovému dovozu, pretože používatelia budú pravdepodobne nakupovať väčšie množstvá tovaru, ktorý sa predáva za nízke ceny;

ii)

na druhej strane existenciu takýchto nízkych cien na trhu pravdepodobne využijú nákupcovia v rámci rokovaní ako nástroj na zníženie cien ponúkaných výrobcami z Únie a inými zdrojmi, čo bude mať negatívny vplyv vo forme klesajúceho objemu a nižších cien. Zatiaľ čo tento vplyv možno spochybniť v prípadoch, keď cenové rozdiely nie sú výrazné, v tomto konkrétnom prípade, a vzhľadom na zistené cenové podhodnotenie, sa očakáva, že vyplývajúca ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie bude vážna.

5.2.4.   Úroveň zásob

(147)

Komisia sa domnievala, že tento faktor nemá pre analýzu žiadny osobitný význam, keďže zásoby udržiavajú obvykle obchodníci (veľkoobchodníci) a iba v menšom rozsahu výrobcovia. Okrem toho výrobcovia z Únie väčšinou vyrábajú na základe objednávok, čo im umožňuje udržiavať čo najnižšiu možnú úroveň zásob. Napriek tomu však analyzovala tento faktor, ktorý je výslovne uvedený v článku 3 ods. 9 druhom pododseku základného nariadenia (pozri odôvodnenie 120).

(148)

Klesajúca úroveň zásob bola ku koncu obdobia prešetrovania zaznamenaná tak v ČĽR, ako aj na trhu Únie (26). Vysvetlenie možno nájsť v kontexte cenového poklesu v rokoch 2015 a 2016: ak výrobca alebo obchodník očakáva, že ceny budú rásť, mal by rýchlo vytvárať zásoby s očakávaním dosiahnutia úmerne vyššieho zisku v prípade nárastu cien.

(149)

Komisia nedokázala získať úplné údaje o zásobách v období nasledujúcom po období prešetrovania napriek žiadostiam a vlastnému zisťovaniu. Napriek tomu zistila, že je pravdepodobné, že úroveň zásob dotknutého výrobku v Únii zostane na začiatku roku 2016 pomerne nízka. Napríklad v Nemecku „podľa nemeckého Združenia pre distribúciu ocele (BDS) poklesla úroveň zásob plochej ocele ku koncu minulého roku na najnižšiu úroveň od decembra 2003. Z najnovších údajov vyplýva určité zlepšenie, avšak zásoby plochej ocele na úrovni 1,4 milióna ton vo februári boli o 7 % nižšie oproti minulému roku. (27)

(150)

V ČĽR zásoby ocele v skladoch v 40 veľkých čínskych mestách údajne poklesli na úroveň 8,86 ton na konci júna 2016 z úrovne 9,47 ton na konci mája 2016, pričom na konci júna 2015 to bolo 12,86 ton. Počas mesiaca máj 2016 zásoby ocele 80 najväčších čínskych oceliarní dosahovali úroveň 14,17 ton v porovnaní s úrovňou 16,71 ton na konci mája 2015 (28).

(151)

Na záver sa uvádza, že zásoby ocele klesali v čase na konci obdobia prešetrovania a klesajú aj po tomto období. Aj keď tento faktor nie je v tejto analýze rozhodujúci, môže naznačovať prípadný ďalší pokles cien, a tým zvyšovanie hrozby ujmy.

5.2.5.   Ďalšie prvky: Ziskovosť a príjem objednávok v Únii výrobným odvetvím Únie

(152)

Výrobné odvetvie Únie potrebuje udržateľné zisky. Preto je tento ukazovateľ ujmy veľmi dôležitý. Príjem objednávok predstavuje potvrdené záväzky zo strany zákazníkov, pričom naznačuje vývoj predaja výrobného odvetvia Únie v nadchádzajúcich mesiacoch. Komisia dokázala zhromaždiť a analyzovať údaje o zisku a príjme objednávok za obdobie prešetrovania a za nasledujúce obdobie.

(153)

Ako sa uvádza v odôvodnení 113, výrobcovia z Únie sa počas roku 2014 a v prvých dvoch štvrťrokoch 2015 začali mierne zotavovať, pokiaľ ide o ziskovosť. Ako sa uvádza v odôvodnení 116, počas druhého polroka 2015 namiesto ziskov v Únii začali vznikať straty, pričom v poslednej štvrtine obdobia prešetrovania straty dosiahli neudržateľnú úroveň – 10 %.

(154)

Za obdobie nasledujúce po období prešetrovania neboli ešte údaje o ziskovosti pre celé výrobné odvetvie Únie k dispozícii. Boli však zhromaždené údaje o ziskovosti týkajúce sa navrhovateľov, ktorí predstavujú približne 90 % celkovej výroby výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 62. Uvedené údaje budú po uverejnení tohto nariadenia aktualizované, pričom analyzovať sa podľa možnosti budú aj ďalšie faktory. V tejto fáze prešetrovania sú údaje o ziskovosti a príjme objednávok tými najlepšími, aké sú k dispozícii.

(155)

Ako sa uvádza v tabuľke v odôvodnení 145, čínske vývozné ceny počas prvého polroku 2016 ďalej klesali, pričom boli pod výrobnými nákladmi výrobcov z Únie. Z toho vyplýva, že čínski výrobcovia agresívne určujú ceny na trhu Únie, čo výrobcovia z Únie nemôžu v budúcnosti vydržať. Uvedené je potvrdené tabuľkou nachádzajúcou sa nižšie, v ktorej sú obsiahnuté údaje o ziskovosti navrhovateľov. Prešetrovaním sa zistilo ďalšie zhoršovanie ziskovosti navrhovateľov.

Tabuľka 17

Vývoj ziskovosti a príjem objednávok navrhovateľov

Opis

2012

2013

2014

2015

apríl 2015 – marec 2016

Ziskovosť

– 1,31 %

– 4,86 %

– 1,28 %

– 3 % až – 5 %

– 5 % až – 7 %

Príjem objednávok

16 763 734

16 631 630

16 677 099

15 529 155

15 636 444

Zdroj: Eurofer

5.2.6.   Predvídateľnosť a bezprostrednosť hrozby zmeny okolností

(156)

V článku 3 ods. 9 základného nariadenia sa uvádza, že „… zmena okolností, ktoré vytvoria situáciu, za akej by dumping spôsobil ujmu, musí byť jasne predvídateľná a musí byť bezprostredne hroziaca.“

(157)

Všetky faktory uvedené vyššie sa musia analyzovať a overiť vo vzťahu k obdobiu prešetrovania. Konkrétne ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky dosiahla vo štvrtom štvrťroku 2015 neudržateľnú úroveň – 10 %, keď bol čínsky tlak na ceny najviac citeľný. Okrem toho z údajov za obdobie nasledujúce po období prešetrovania vyplýva, že ani v prvom polroku 2016 nedošlo k zvráteniu tohto negatívneho trendu, ktorý začal v druhom polroku 2015. Ak bude tento trend pokračovať, zakrátko sa táto krehká pozícia výrobného odvetvia Únie zmení tak, že utrpí značnú ujmu. Na základe údajov za obdobie prešetrovania Komisia dospela k záveru, že ku koncu obdobia prešetrovania existovala jasne predvídateľná a bezprostredná hrozba zmeny okolností, ktorá povedie k vzniku ujmy ako následku dumpingu.

5.3.   Záver týkajúci sa hrozby ujmy

(158)

Zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie sa počas roku 2014 a v prvých dvoch štvrťrokoch 2015 zotavovalo, v druhom polroku 2015 začali takmer všetky ukazovatele ujmy dramaticky klesať. Prešetrovaním sa odhalil tento negatívny trend, ktorý začal v druhom polroku 2015, pričom k jeho zvráteniu nedošlo ani v prvom polroku 2016. Predpoveď výrobného odvetvia Únie týkajúca sa budúcej ziskovosti a budúceho predaja je negatívna a možno ju potvrdiť (pozri tabuľku 17 v odôvodnení 155). Najpravdepodobnejšie je, že pokles predaja a nižšie, resp. negatívne marže povedú k veľkým stratám, strate objednávok a redukcii pracovných miest. V dôsledku toho všetky faktory posúdené v rámci článku 3 ods. 9 základného nariadenia, najmä výrazná miera zvyšovania dumpingového dovozu v roku 2015 (čo pokračovalo aj v roku 2016) za ďalej klesajúce ceny, veľká nadmerná kapacita v ČĽR a negatívny vývoj ziskovosti výrobného odvetvia Únie, ukazujú rovnakým smerom.

(159)

Vzhľadom na uvedenú analýzu Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že ku koncu obdobia prešetrovania existovala hrozba jasne predvídateľnej a bezprostrednej ujmy výrobnému odvetviu Únie.

6.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

(160)

Podľa článku 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či hrozbu značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie vyvolal existujúci dumpingový dovoz z dotknutej krajiny. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či iné známe faktory mohli súbežne s tým vyvolať hrozbu ujmy výrobnému odvetviu Únie. Komisia zabezpečila, aby sa žiadna možná hrozba ujmy vyvolaná inými faktormi, ako je dumpingový dovoz z ČĽR, nepripísala dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: ekonomická kríza a pokles dopytu po oceli, náklady na suroviny spôsobujúce pokles predajných cien, dovoz z iných tretích krajín, výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozného predaja a tvrdenie, že jeden výrobca z Únie sám spôsobuje ujmu výrobnému odvetviu Únie.

6.1.   Vplyv dumpingového dovozu

(161)

Predajné ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov klesli v priemere zo 600 EUR/t v roku 2012 na 404 EUR/t počas obdobia prešetrovania (– 33 %). Nepretržitým znižovaním jednotkovej predajnej ceny počas posudzovaného obdobia boli čínski vyvážajúci výrobcovia schopní výrazne zvýšiť svoj trhový podiel v období od roku 2012 (0,79 %) do obdobia prešetrovania (4,32 %), ako sa uvádza v odôvodnení 76. Konkrétne počas obdobia prešetrovania došlo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi k výraznému zvýšeniu čínskeho dovozu.

(162)

Zatiaľ čo pokles dopytu po oceli a následky dlhovej krízy v eurozóne mali negatívny vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie v rokoch 2012 a 2013, toto odvetvie malo v roku 2014 možnosť mierne sa zotaviť. Pokračujúci nárast dovozu z dotknutej krajiny s podhodnotenými cenami, najmä od druhého polroku 2015, mal však jasne negatívny dosah na výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Hoci výrobné odvetvie Únie v roku 2015 znižovalo svoje náklady prostredníctvom zvyšovania produktivity vrátane redukcie pracovných miest a využívania poklesu cien surovín, dumpingový dovoz ďalej narastal a prinútil výrobné odvetvie Únie, aby výraznejšie znížilo svoje predajné ceny v Únii s cieľom obmedziť pokles svojho trhového podielu. Preto hoci ziskovosť výrobného odvetvia Únie zaznamenala určité zlepšenie v dôsledku zníženia strát v roku 2014 a v prvom polroku 2015, trend sa úplne zvrátil od druhého polroku 2015: objem čínskeho dovozu ďalej rástol a čínske ceny sa ešte viac znížili, pričom ceny a ziskovosť výrobného odvetvia Únie ďalej klesali.

(163)

Vzhľadom na časovú zhodu medzi neprestajne rastúcou úrovňou dumpingového dovozu za nepretržite klesajúce ceny na jednej strane a zmenšením trhového podielu a poklesom cien výrobného odvetvia Únie, čo viedlo k ďalším stratám, najmä od druhého polroku 2015, na strane druhej Komisia dospela k názoru, že dumpingový dovoz mal negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(164)

Postupné spomaľovanie čínskeho hospodárstva a veľmi výrazná nadmerná kapacita čínskeho oceliarskeho odvetvia navyše núti čínskych výrobcov ocele nasmerovať svoj prebytok výroby na vývozné trhy, pričom trh Únie je pre nich atraktívnym cieľom vývozu. Niektoré ďalšie tradične dôležité vývozné trhy dokonca prijali opatrenia proti čínskym výrobkom z ocele vrátane plochých výrobkoch z ocele valcovaných za tepla.

(165)

V dôsledku nárastu celosvetového uplatňovania opatrení na ochranu obchodu je pravdepodobné, že trh Únie sa stal jedným z najatraktívnejších cieľov čínskeho dumpingového dovozu dotknutého výrobku na úkor výrobného odvetvia Únie. Tento záver je podporený:

dovoznou štatistikou Eurostatu, z ktorej vyplýva, že úroveň čínskeho dovozu je aj po skončení obdobia prešetrovania naďalej výrazná,

oslabenými čínskym domácim dopytom po oceli.

6.2.   Vplyv iných faktorov

6.2.1.   Hospodárska kríza

(166)

Pokles dopytu po oceli najmä v roku 2012 a následky dlhovej krízy v eurozóne mali negatívny dosah na výkonnosť oceliarskeho odvetvia Únie v rokoch 2012 a 2013. Ako sa uvádza v odôvodnení 106, Komisia uznáva tento negatívny dosah. Tiež však zaznamenala, že výrobné odvetvie Únie sa začalo počas rokov 2014 a 2015 zotavovať.

(167)

Preto aj keď na jednej strane mala dlhová kríza v eurozóne vplyv na výrobné odvetvie Únie, najmä počas rokov 2012 a 2013, trh sa z týchto účinkov mierne zotavil, a to popri pomerne stabilnom a dokonca rastúcom dopyte na trhu Únie od roku 2013. Hoci v dôsledku toho mohlo mať výrobné odvetvie Únie v rokoch 2014 a 2015 zo zotavenia trhu väčší prospech, prudké zvýšenie dovozu z ČĽR mu v tom zabránilo. Čínsky dovoz za nízke ceny postupne rástol a získaval trhový podiel na úkor výrobného odvetvia Únie. Nepretržitý tlak spôsobovaný dovozom začal byť naplno pociťovaný od druhého polroku 2015.

(168)

Komisia tak v tejto fáze dospela k záveru, že dlhová kríza v eurozóne mala negatívny dosah najmä počas rokov 2012 a 2013 v rámci posudzovaného obdobia a pred obdobím prešetrovania. Neprispela však k vyvolaniu hrozby ujmy zistenej na konci roku 2015.

6.2.2.   Zníženie nákladov hlavných surovín (železnej rudy, koksovateľného uhlia a šrotu) dotknutého výrobku, resp. podobného výrobku

(169)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ceny dotknutého výrobku a podobného výrobku sa prispôsobia jedinému celosvetovému cenovému trendu a v princípe budú odrážať klesajúce ceny železnej rudy. V súlade s tým to bol nie čínsky vývoz, ale celosvetový trend, ktorý vyvíjal cenový tlak a viedol k vzniku hrozby ujmy.

(170)

Komisia analyzovala vývoj cien surovín pre ploché výrobky z ocele valcované za tepla za posudzované obdobie.

(171)

Po prvé, na zavedených trhoch ocele, akým je napríklad trh Únie, domáci výrobcovia súťažia s mnohými zdrojmi dovozu, ako sa uvádza v tabuľke 18 v odôvodnení 177 nižšie, čo vedie k rastúcemu cenovému tlaku a následne k narúšaniu cien.

(172)

Po druhé, aj keby ČĽR bola krajina s najväčšou spotrebou ocele na svete, má výrazný nadbytok kapacity. Čínski výrobcovia sú tak motivovaní vyvážať svoj nadbytok výroby za nízke ceny na trhy, ktoré sú pre nich najatraktívnejšie, vrátane trhu Únie. Preto trend týkajúci sa cien surovín nie je jediným faktorom, ktorý má vplyv na celosvetové ceny.

(173)

Po tretie, uznáva sa, že ceny hlavných surovín (železnej rudy, koksovateľného uhlia a šrotu) na výrobu plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla v rokoch 2012 až 2015 výrazne klesli, a to takto:

cena za železnú rudu poklesla z úrovne približne 141 USD/Mt na 56 USD/Mt, čo predstavuje pokles o 60 %,

cena za demoličný šrot poklesla z úrovne približne 327 EUR/Mt na 159 EUR/Mt, čo predstavuje pokles o 51 %,

cena za koksovateľné uhlie poklesla z úrovne približne 252 USD/Mt na 121 USD/Mt (– 52 %).

(174)

Z analýzy výrobných nákladov najväčšieho výrobcu z Únie zaradeného do vzorky vyplynulo, že vplyv týchto klesajúcich cien surovín je oveľa menší ako uvedený cenový vývoj. Vývoj je o priemerných hodnotách, pričom sa v ňom nezohľadňujú náklady výrobcov z Únie, ktoré sú závislé od kvality, množstva a zmluvných vzťahov. Napríklad vstup tvorený tromi vyššie uvedenými surovinami predstavoval približne 60 % celkových výrobných nákladov jedného veľkého výrobcu v roku 2012, bol však stále na úrovni 50 % jeho celkových výrobných nákladov v roku 2015. To ukazuje, že neexistuje priama úmernosť medzi poklesom cien surovín a znížením nákladov na výrobu plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla.

(175)

Okrem toho sa výrobné náklady v rámci výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia znížili celkovo o 25 % (pozri odôvodnenie 104), čo bolo dôsledkom nielen nižších nákladov na suroviny, ale tiež zvýšenou efektívnosťou dosiahnutou výrobcami Únie. Navyše, priemerné dovozné ceny počas rovnakého obdobia klesli o vyšší percentuálny podiel, konkrétne o 33 % (pozri odôvodnenia 78 a 79).

(176)

Výrobné odvetvie Únie by si za spravodlivých trhových podmienok mohlo udržať úrovne svojich predajných cien, a tým využívať výhody zníženia nákladov a opätovne dosiahnuť ziskovosť. Výrobcovia z Únie sa však museli prispôsobiť trendu cien na trhu Únie, pričom ceny klesli. Počas obdobia prešetrovania výrobcovia z Únie boli dokonca nútení predávať za ceny pod nákladmi, aj keď sa im už podarilo svoje výrobné náklady výrazne znížiť.

6.2.3.   Dovoz z tretích krajín

(177)

Objem dovozu z tretích krajín a ich trhový podiel (objem z celkového dovozu) sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 18

Objem, jednotkové ceny a trhové podiely z tretích krajín

 

2012

2013

2014

OP

BRAZÍLIA

Objem dovozu z Brazílie

69 457

41 895

108 973

580 525

Index (2012 = 100)

100

60

157

836

Jednotkové ceny dovozu z Brazílie

515

461

433

386

Index (2012 = 100)

100

89

84

75

Trhový podiel

0,22 %

0,13 %

0,33 %

1,65 %

Podiel na celkovom objeme dovozu do Únie

1,68 %

0,87 %

2,08 %

7,42 %

IRÁN

Objem dovozu z Iránu

96 505

125 202

527 161

1 015 088

Index (2012 = 100)

100

130

546

1 052

Jednotkové ceny dovozu z Iránu

499

454

415

369

Index (2012 = 100)

100

91

83

74

Trhový podiel

0,31 %

0,39 %

1,59 %

2,89 %

Podiel na celkovom objeme dovozu do Únie

2,34 %

2,60 %

10,08 %

12,97 %

RUSKO

Objem dovozu z Ruska

1 341 666

1 334 322

1 376 412

1 714 880

Index (2012 = 100)

100

99

103

128

Jednotkové ceny dovozu z Ruska

500

448

431

387

Index (2012 = 100)

100

90

86

77

Trhový podiel

4,27 %

4,13 %

4,15 %

4,88 %

Podiel na celkovom objeme dovozu do Únie

32,47 %

27,66 %

26,32 %

21,90 %

SRBSKO

Objem dovozu zo Srbska

156 894

155 055

211 835

427 558

Index (2012 = 100)

100

99

135

273

Jednotkové ceny dovozu zo Srbska

523

468

442

400

Index (2012 = 100)

100

89

84

77

Trhový podiel

0,50 %

0,48 %

0,64 %

1,22 %

Podiel na celkovom objeme dovozu do Únie

3,8 %

3,21 %

4,05 %

5,46 %

UKRAJINA

Objem dovozu z Ukrajiny

906 872

905 397

939 545

1 084 477

Index (2012 = 100)

100

100

104

120

Jednotkové ceny dovozu z Ukrajiny

478

429

415

370

Index (2012 = 100)

100

90

87

78

Trhový podiel

2,89 %

2,81 %

2,84 %

3,08 %

Podiel na celkovom objeme dovozu do Únie

21,95 %

18,77 %

17,97 %

13,85 %

Zdroj: Eurostat

(178)

Ako sa uvádza v tabuľke v odôvodnení 76, dovoz z ČĽR počas posudzovaného obdobia narástol o 516 %. Aj keď miera rastu počas posudzovaného obdobia bola ešte vyššia v prípade Brazílie (+ 736 %) a Iránu (+ 952 %), objem dovozu z týchto krajín (580 525 ton z Brazílie a 1 015 088 ton z Iránu) bol počas posudzovaného obdobia v absolútnych číslach oveľa nižší ako dovoz z ČĽR (1 519 304 ton z ČĽR).

(179)

Okrem je z porovnania absolútnych údajov o dovoze zrejmé, že dotknutá krajina bola počas obdobia prešetrovania druhým najväčším vývozcom na trh Únie po Rusku. Aj keď ruský dovoz (29) mohol prispieť k vyvolaniu hrozby ujmy, neprerušila sa ním príčinná súvislosť z týchto dôvodov:

(180)

Po prvé, miera rastu ČĽR počas posudzovaného obdobia (+ 516 %) je oveľa vyššia ako miera rastu Ruska (+ 28 %).

(181)

Po druhé, ČĽR zmenšila náskok Ruska, ktoré počas prvej polovice roku 2016 vyviezlo iba o niečo viac, konkrétne 773 686 ton (zdroj: Eurostat) v porovnaní s objemom 773 275 ton (zdroj: Eurostat) z ČĽR za rovnaké obdobie.

(182)

Po tretie, nadmerná kapacita Ruska je oproti nadmernej kapacite existujúcej v ČĽR menej výrazná, ako vyplýva tabuľky nachádzajúcej sa nižšie:

Tabuľka 19

Skutočná výroba podobného výrobku tretími krajinami (v tisícoch ton)

Krajina

Odhadovaná kapacita pre surovú oceľ na rok 2014

Výroba surovej ocele v roku 2013

Výroba surovej ocele v roku 2014

Skutočná výroba plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla v roku 2013

Skutočná výroba plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla v roku 2014

Rusko

89 000

69 008

71 461

26 140

26 996

ČĽR

1 140 000

822 000

822 698

311 564

317 387

Zdroj pre údaje o kapacite: OECD ()

Zdroj pre údaje o výrobe: Svetové oceliarske združenie, „Steel Statistical Yearbook 2015“ ()

(183)

Aj keď sa údaje o kapacite uvedené vyššie týkajú výlučne surovej ocele, a aj za veľmi nepravdepodobného predpokladu, že všetka surová oceľ v Rusku sa použije na výrobu podobného výrobku, nadmerná kapacita Ruska sa aj v tomto nepravdepodobnom scenári nachádza ďaleko pod úrovňou nadmernej kapacity Číny.

(184)

Okrem toho Komisia následne posúdila ceny a trhové podiely dovozu z tretích krajín. Poznamenala, že dovoz podobného výrobku z niektorých iných krajín, ako napríklad z Iránu, Ruska a Ukrajiny, bol uskutočnený za ceny, ktoré sú ešte nižšie ako ceny dovozu z dotknutej krajiny. Z analýzy trendov a objemu dovozu je však zrejmé, že úroveň dovozu z Iránu bola v období prešetrovania oveľa nižšia ako úroveň dovozu z ČĽR a že objem dovozu z Ruska a Ukrajiny sa počas posudzovaného obdobia skutočne zvýšil, avšak oveľa pomalším tempom ako dovoz z ČĽR. Navyše na rozdiel od ČĽR sa podiel dovozu z Ruska a Ukrajiny na celkovom objeme dovozu do Únie počas posudzovaného obdobia výrazne znížil.

(185)

Komisia napokon porovnala skutočnú výrobu tretích krajín s výrobou dotknutej krajiny, z čoho vyplynulo, že Čína prevyšuje všetky ostatné krajiny v objeme výroby podobného výrobku i v kapacite pre surovú oceľ.

Tabuľka 20

Skutočná výroba podobného výrobku tretími krajinami (v tisícoch ton)

Krajina

Kapacita pre surovú oceľ odhadovaná na rok 2014 (1)

Výroba surovej ocele v roku 2013

Výroba surovej ocele v roku 2014 (2)

Teoretická nadmerná kapacita v roku 2014 (1)

Skutočná výroba plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla v roku 2013

Skutočná výroba plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla v roku 2014

Rusko

89 000

69 008

71 461

17 539

26 140

26 996

ČĽR

1 140 000

822 000

822 698

317 302

311 564

317 387

Ukrajina

42 500

32 771

27 170

15 330

8 929

7 867

Irán

27 000

15 422

16 331

10 669

8 250

8 276

Brazília

48 000

34 163

33 897

14 103

15 014

14 229

Zdroj pre údaje o kapacite: OECD ()

Zdroj pre údaje o výrobe: Svetové oceliarske združenie, „Steel Statistical Yearbook 2015“ ()

(186)

Z uvedených údajov o objeme výroby podobného výrobku vyplýva, že dotknutá krajina ďaleko prevyšuje všetky ostatné veľké vyvážajúce krajiny. Okrem toho uvedené údaje o kapacite pre surovú oceľ tiež naznačujú, že takú obrovskú nadmernú kapacitu má len ČĽR.

(187)

V tejto nadväznosti Komisia dospela k záveru, že ČĽR predstavuje hrozbu bezprostrednej ujmy výrobnému odvetviu Únie. Ako je uvedené vyššie, táto hrozba ujmy sa stala ešte realistickejšou v dôsledku kombinácie vplyvu poklesu čínskeho dopytu po oceli na jednej strane a postupne čoraz ťažšieho prístupu na niektoré iné čínske vývozné trhy na strane druhej. Preto je pravdepodobné, že časť čínskeho objemu bude v blízkej budúcnosti naďalej smerovať do Únie.

(188)

Je však pravdepodobné, že k vyvolaniu hrozby značnej ujmy prispel aj dovoz z Brazílie, Iránu, Ruska, Srbska a Ukrajiny. V každom prípade však príslušná výroba, dovozné trendy a konkrétny objem dovozu v absolútnych číslach nie sú takého rozsahu, že by sa nimi prerušila príčinná súvislosť medzi stále rastúcim dovozom z ČĽR s čoraz väčšou mierou dumpingu a hrozbou ujmy výrobnému odvetviu Únie.

6.2.4.   Výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozného predaja

(189)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 21

Objem vývozu neprepojeným zákazníkom zo strany výrobcov z Únie zaradených do vzorky

 

2012

2013

2014

OP

Objem vývozu neprepojeným zákazníkom

2 344 463

2 379 035

2 777 446

2 409 721

Index (2012 = 100)

100

101

118

103

Priemerná cena (EUR/t)

516

463

459

391

Index (2011 = 100)

100

90

89

76

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami z Únie zaradenými do vzorky

(190)

Objem dovozu neprepojeným zákazníkom sa počas obdobia prešetrovania zvýšil o 3 %. Pokiaľ ide o ceny, tie zaznamenali počas posudzovaného obdobia výrazný pokles o 24 %.

(191)

Vývozný predaj predstavoval počas obdobia prešetrovania najviac 4 % z celkovej výroby v Únii a 22 % z celkového predaja neprepojeným zákazníkom. Okrem toho pokles vývozných cien nasledoval z hľadiska percentuálneho podielu rovnaký trend, aký existoval v prípade predajných cien výrobcov z Únie na trhu Únie. Preto Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozného predaja prispela k oslabenej pozícii výrobného odvetvia. Ani tento faktor však neprerušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a hrozbou značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie.

6.2.5.   Osobitná situácia týkajúca sa jedného talianskeho výrobcu z Únie

(192)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že je možné, že jeden taliansky výrobca potenciálne spôsoboval výrobnému odvetviu Únie ujmu. Uviedla, že tento taliansky výrobca mal prospech z nezákonnej štátnej pomoci na úkor ostatných výrobcov z Únie na trhu Únie, a to prípadne „do tej miery, že došlo k narušeniu príčinnej súvislosti …“. Tiež tvrdila, že skutočná výroba tohto talianskeho výrobcu sa počas posudzovaného obdobia výrazne znížila.

(193)

Po prvé, základom pre vymedzenie výrobného odvetvia Únie a jeho analýzu je výrobné odvetvie Únie ako celok vrátane talianskeho výrobcu. Napriek skutočnosti, že tento taliansky výrobca počas posudzovaného obdobia v skutočnosti výrazne obmedzil svoju výrobu, celková úroveň výroby výrobného odvetvia Únie (pozri odôvodnenie 87) sa zvýšila o 2 %. Z toho na druhej strane vyplýva, že všetci ostatní výrobcovia z Únie počas posudzovaného obdobia zvýšili svoju výrobu.

(194)

Po druhé, tvrdenie, že taliansky výrobca mal prospech z nezákonnej štátnej pomoci, je stále predmetom prešetrovania zo strany Komisie, a to do roku 2017. Začatie prešetrovania neprejudikuje výsledok konania. V dôsledku toho nemožno ešte vo vzťahu k predmetnému tvrdeniu zaujať žiadny záver. Napriek tomu Komisia poznamenala, že sa zistilo, že predajné ceny tohto talianskeho výrobcu boli počas obdobia prešetrovania nižšie ako priemerné predajné ceny v Únii. Pokiaľ by mal taliansky výrobca značný vplyv na predajné ceny v Únii, očakávalo by sa, že priemerné ceny v Únii by po obmedzení jeho výroby narástli. K tomu však nedošlo.

(195)

Po tretie, skutočnosť že určití výrobcovia z Únie si na trhu Únie počínali lepšie ako ostatní, môže byť dôsledkom rôznych faktorov, nemá však vplyv na predbežný záver, podľa ktorého výrobné odvetvie Únie ako celok trpí v dôsledku dumpingového dovozu.

(196)

Komisia preto dospela v tejto fáze k záveru, že osobitná situácia týkajúca sa jedného talianskeho výrobcu neprispela k oslabenej pozícii výrobného odvetvia Únie.

6.3.   Záver týkajúci sa príčinnej súvislosti

(197)

Bolo predbežne stanovené, že medzi čínskym dumpingovým dovozom a hrozbou značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie je príčinná súvislosť. Existuje jasná časová zhoda najmä medzi prudkým zvýšením úrovne dumpingového dovozu a pokračujúcim poklesom predajných cien z ČĽR a poklesom výkonnosti v Únii, najmä od druhého polroku 2015. Výrobné odvetvie Únie nemalo inú možnosť, než sa prispôsobiť cenovej úrovni nastavenej dumpingovým dovozom v snahe vyhnúť sa tomu, aby ďalej klesal jeho trhový podiel. To viedlo k situácii, keď dochádzalo k stratám, pričom je pravdepodobné, že sa bude ďalej zhoršovať.

(198)

Komisia rozlišovala a oddelila jednak účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie a jednak škodlivé účinky dumpingového dovozu, ktorý ku koncu obdobia prešetrovania vyvolal hrozbu značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie ako celku. Situácia týkajúca sa talianskeho výrobcu neprispela k oslabenej pozícii výrobného odvetvia Únie. Pri ostatných zistených faktoroch, akými sú napríklad hospodárska kríza, náklady na suroviny, dovoz z tretích krajín a výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozného predaja, sa nezistilo, že by sa nimi prerušila príčinná súvislosť medzi hrozbou značnej ujmy a čínskym dumpingovým dovozom. Komisia na základe uvedených skutočností dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z ČĽR v období prešetrovania vyvolal hrozbu značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Pokiaľ ide o ostatné známe faktory okrem dumpingového dovozu z ČĽR, ktoré mali v rovnakom čase vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, nezistilo sa, že by sa nimi prerušila príčinná súvislosť.

7.   ZÁUJEM ÚNIE

(199)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či môže vyvodiť jednoznačný záver, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Osobitne zvážila potrebu odstrániť účinky poškodzujúceho dumpingu, ktorými sa narúša obchod, a obnoviť efektívnu hospodársku súťaž. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

7.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(200)

Výrobné odvetvie Únie je prítomné v niekoľkých členských štátoch (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Česká republika, Slovenská republika, Taliansko, Luxembursko, Belgicko, Poľsko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko, Portugalsko, Maďarsko a Španielsko) a v súvislosti s plochými výrobkami z ocele valcovanými za tepla priamo zamestnáva približne 18 000 zamestnancov.

(201)

Pri prešetrovaní spolupracovalo 17 výrobcov. Žiadny zo známych výrobcov nemal námietky proti začatiu prešetrovania. Ako sa uvádza vyššie pri analýze ukazovateľov ujmy, výrobné odvetvie Únie ako celok vykazovalo počas posudzovaného obdobia určité znaky ujmy. Značne dotknuté boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako napríklad ziskovosť. Ich situácia sa zhoršila najmä od druhého polroku 2015, pričom boli negatívne zasiahnutí dumpingovým dovozom v dôsledku vyvolania hrozby ujmy, ktorá sa ku koncu obdobia prešetrovania stala bezprostrednou.

(202)

Očakáva sa, že uložením predbežných antidumpingových ciel sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, ceny prestanú klesať a umožní sa oživenie výrobného odvetvia Únie. Viedlo by to k zvýšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie na úroveň, ktorá sa považuje za nevyhnutnú pre toto kapitálovo náročné výrobné odvetvie. Preto je dôležité, aby sa ceny obnovili na úroveň, ktorá nie je dumpingová, alebo na úroveň nespôsobujúcu ujmu, aby mohli všetci výrobcovia pôsobiť na trhu Únie za spravodlivých obchodných podmienok. Ak sa žiadne opatrenia neprijmú, je veľmi pravdepodobné, že sa hrozba ujmy naplní a že sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie bude ďalej zhoršovať. Zlá výkonnosť segmentu plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla by ovplyvnila dodávateľské a nadväzujúce segmenty mnohých výrobcov v Únii, keďže využitie kapacity v týchto segmentoch je úzko spojené s výrobou výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.

(203)

Komisia preto v tejto fáze dospela k záveru, že uloženie antidumpingového cla by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

7.2.   Záujem dovozcov

(204)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 11 až 13, žiadny neprepojený dovozca nevyplnil dotazník ani nepredložil Komisii nič, čo by preukazovalo, v akom rozsahu by dovozcovia utrpeli ujmu v dôsledku uloženia opatrení. Z tohto dôvodu a tiež vzhľadom na skutočnosť, že okrem ČĽR do Únie vyváža veľa ďalších krajín, Komisia predbežne dospela k záveru, že je pravdepodobné, že uloženie opatrení nemusí byť v záujme dovozcov.

7.3.   Záujem používateľov

(205)

Ploché výrobky valcované za tepla sa používajú ako priemyselný vstup, ktorý koncoví používatelia nakupujú pre rôznu škálu použití vrátane výstavby (výroba oceľových rúrok), stavby lodí, plynových kontajnerov, tlakových nádob a energetických potrubí.

(206)

Iba jeden používateľ z Talianska (Marcegaglia Carbon Spa) dovážajúci z dotknutej krajiny, ktorý okrem iného vyrába rúrky, potrubie a nadväzujúce výrobky z ocele, odovzdal vyplnený dotazník. Dotknutý výrobok, resp. podobný výrobok je pre tohto používateľa nákladovou položkou.

(207)

Tento taliansky používateľ tvrdil, že uložením opatrení na dovoz z dotknutej krajiny by mu bol znemožnený prístup k spoľahlivým dodávkam dotknutého výrobku, najmä zväzkov vysokej kvality používaných na prevalcovanie, na trhu Únie. Uviedol, že 88 % celkovej výroby Únie pokrýva len 16 spoločností patriacich ôsmim veľkým skupinám, pričom najväčšia časť výroby (približne 70 %) sa využíva na trhu vlastnej spotreby. V dôsledku toho sa tvrdilo, že výrobcovia z Únie môžu vďaka svojmu pomerne veľkému trhovému podielu vyvíjať silný tlak na trh dotknutého výrobku i na nadväzujúci trh.

(208)

Po prvé, Komisia poznamenala, že cieľom antidumpingových ciel nie je uzavrieť trh Únie pred akýmkoľvek dovozom, ale obnoviť spravodlivý obchod prostredníctvom odstránenia vplyvu dumpingu spôsobujúceho ujmu. Preto sa neočakáva, že dovoz z ČĽR sa zastaví, ale že bude pokračovať, aj keď v cenách, ktoré nie sú dumpingové.

(209)

Po druhé, Komisia zistila, že používateľ nie je závislý výlučne na čínskom dovoze, ale dotknutý výrobok nakupoval počas obdobia prešetrovania tiež od výrobcov z Únie, ako aj od iných výrobcov v tretích krajinách, z ktorých žiadna nie je dotknutou krajinou.

(210)

Po tretie, aj keby sa ceny čínskeho dotknutého výrobku mali zvýšiť približne o 30 %, malo by to vplyv len na 3 % výrobných nákladov tohto talianskeho používateľa. Takýto vplyv sa považuje za zanedbateľný.

(211)

Po štvrté, keďže sa očakáva, že dovoz z dotknutej krajiny a z iných krajín sa bude uskutočňovať aj po uložení antidumpingových ciel, ako aj vzhľadom na to, že takéto alternatívne dodávateľské zdroje stále existujú, je nepodloženým tvrdenie, podľa ktorého by uloženie antidumpingových cieľ umožnilo výrobnému odvetviu Únie vyvíjať silný cenový tlak. Výrobné odvetvie Únie tvorí 23 výrobcov, ktorí dodávajú používateľom už len v rámci Únie širokú škálu výrobkov, pričom existuje aj možnosť dovozu z ostatných tretích krajín, ktoré vyrábajú a vyvážajú podobný výrobok. Preto v tejto fáze Komisia odmietla tvrdenie, podľa ktorého by uloženie opatrení viedlo k nedostatočným dodávkam dotknutého výrobku, resp. podobného výrobku.

(212)

Pokiaľ ide o akýkoľvek možný negatívny účinok na súťaž na trhu Únie, je pravdou, že v pravidlách hospodárskej súťaže EÚ sa spoločnostiam, ktoré majú významný trhový podiel, ukladajú prísnejšie normy správania. V konečnom dôsledku je však na príslušných orgánoch na ochranu hospodárskej súťaže, aby určili, či existuje dominantné postavenie a či dochádza k jeho zneužívaniu.

(213)

Vzhľadom na uvedené sa v tejto fáze vyvodzuje záver, že aj keď by uloženie opatrení bolo proti záujmom používateľov, nemalo by na nich žiadny neprimeraný negatívny vplyv. Konkrétne sa zohľadnila tak široká škála dodávok dostupná na trhu, ako aj zistenie vyplývajúce z prešetrovania, podľa ktorého dosah opatrení na náklady používateľa, ktorý sa vyjadril, bol oproti jeho tvrdeniu menej významný.

7.4.   Záver týkajúci sa záujmu Únie

(214)

Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že uloženie opatrení by prispelo k oživeniu výrobného odvetvia Únie, pokiaľ ide o ziskovosť. Uložením opatrení by sa výrobcom z Únie umožnilo urobiť potrebné investície a uskutočňovať výskum a vývoj na účely získania lepšieho vybavenia na výrobu plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla a tiež posilnenia svojej konkurencieschopnosti.

(215)

Vo výrobnom odvetví Únie sa už v (nedávnej) minulosti uskutočnila významná reštrukturalizácia. Ak by sa neuložili žiadne opatrenia, je pravdepodobné, že sa hrozba bezprostrednej ujmy ku koncu obdobia prešetrovania naplní. Niektorí výrobcovia plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla z Únie možno budú musieť ukončiť alebo obmedziť svoju činnosť v oblasti výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla, prepustiť zamestnancov, a vystaviť tak mnohých používateľov v Únii situácii s obmedzenými zdrojmi dodávok.

(216)

Pokiaľ ide o záujem neprepojených dovozcov a používateľov, Komisia dospela k záveru, že v tejto fáze by uloženie opatrení na navrhovanej úrovni malo len obmedzený dosah. Konkrétnejšie, ceny, ich ziskovosť a zamestnanosť v odvetví používateľov by neboli neprimerane dotknuté. Uloženie opatrení na navrhovanej úrovni má preto len obmedzený dosah na ceny dodávateľského reťazca a výkonnosť používateľov. Úroveň opatrení povedie k rovnakým podmienkam, stále však umožní dovoz z dotknutej krajiny za spravodlivé ceny.

(217)

Vzhľadom na váženie a vyvažovanie silných záujmov dôležitého výrobného odvetvia Únie, ktoré je potrebné chrániť pred neprimeranými praktikami, na jednej strane a obmedzený pravdepodobný dosah opatrení na neprepojených dovozcov a používateľov, ktorí majú prospech zo širokej škály dodávok v Únii, na strane druhej Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že neexistujú presvedčivé dôvody svedčiace o tom, že by bolo proti záujmu Únie uložiť opatrenia na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom z dotknutej krajiny.

8.   PREDBEŽNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(218)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, hrozbe ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo naplneniu bezprostrednej hrozby značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie v dôsledku dumpingového dovozu.

8.1.   Úroveň odstránenia ujmy (rozpätie ujmy)

(219)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najskôr určila výšku cla potrebnú na odstránenie hrozby značnej ujmy. Podľa judikatúry cieľová cena predstavuje cenu, s ktorou výrobné odvetvie Únie môže v primeranom rozsahu počítať za normálnych podmienok súťaže bez dumpingového dovozu. Podľa rozhodovacej praxe Komisie sa cieľová cena spravidla vypočítava určením výrobných nákladov pre podobný výrobok, ku ktorým sa pripočíta ziskové rozpätie, s ktorým výrobné odvetvie Únie môže v primeranom rozsahu počítať za normálnych podmienok súťaže bez dumpingového dovozu.

(220)

Pokiaľ ide o stanovenie cieľového zisku, Komisia najprv analyzovala návrh navrhovateľa, v ktorom sa poukazovalo na úroveň 12,9 % prevzatú z predchádzajúceho rozhodnutia Komisie týkajúceho sa rovnakého výrobku (30). Tento údaj však pochádza z roku 2000, pričom údaje pochádzajúce z obdobia pred vyše 15 rokmi už nemožno považovať za reprezentatívne vzhľadom na technologické a finančné zmeny, ktorým výrobné odvetvie Únie odvtedy čelilo.

(221)

Komisia následne použila údaje o ziskovosti z roku 2008, ktorý považovala za najviac reprezentatívny rok vo vzťahu k nadväzujúcemu výrobku, konkrétne k výrobkom z ocele valcovaným za studena (31). Dotknutý výrobok, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, je z mnohých hľadísk podobný určitým plochým výrobkom z ocele valcovaným za studena (výrobky valcované za studena), a to z týchto dôvodov:

a)

V prípade oboch výrobkov (železnej rudy a koksovateľného uhlia) predstavujú určité zliatiny hlavnú časť ich výrobných nákladov, pričom prechádzajú podobnými procesmi (pec, teplá valcovňa na pásovú oceľ).

b)

Ako sa uvádza v odôvodnení 26, dotknutý výrobok je hlavným materiálom na výrobu rôznych nadväzujúcich výrobkov z ocele s pridanou hodnotu, počínajúc výrobkami valcovanými za studena.

Na tomto základe Komisia určila ziskové rozpätie na úrovni 14,4 %.

(222)

Rôzne faktory, ktoré existovali v uvedenom prípade týkajúcom sa dumpingu z Číny a Ruska spôsobujúceho ujmu, však nie sú prítomné v tejto veci, v ktorej Komisia dospela k záveru o hrozbe ujmy vyvolanej čínskym vývozom, čo zahŕňalo analýzu zameranú na budúcnosť. Konkrétne, v uvedenom prípade sa dovoz za nízke ceny z krajín, ktoré sú predmetom vyšetrovania, uskutočňoval počas štvorročného obdobia pred obdobím prešetrovania.

(223)

Komisia sa následne pokúsila určiť cieľový zisk pomocou simulácie spôsobu, akým by sa vyvíjalo zotavovanie výrobného odvetvia Únie z recesie spôsobenej ekonomickou a finančnou krízou v roku 2009, ak by ho nenarušil vysoký objem čínskeho dovozu, ktorý stláčal ceny. Na tento účel sa spoľahla na novšie údaje a na analýzu zameranú na budúcnosť predloženú Komisii OECD pre oceľ v decembri 2013. Odborné stanovisko obsiahnuté v štúdii s názvom „Laying the foundations for a financially sound industry“ (Kladenie základov pre zdravé finančne odvetvie) sa zameralo na ziskovosť celosvetového oceliarskeho odvetvia v posledných rokoch a stanovila sa v ňom prahová hodnota zisku pre dlhodobú udržateľnosť. Konkrétne sa v tejto štúdii argumentovalo v prospech globálneho priemerného rozpätia EBITDA (hospodársky výsledok pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou) na úrovni 17 % (32). V tejto správe sa tiež poukazuje na priemer na úrovni 7 % investičných nákladov a na priemerné náklady na dlh na úrovni 3 %. Komisia uvedené dve pozície od seba odpočítala a dospela k úrovni 7 % pre hospodársky výsledok pred zdanením (EBT). Keďže žiadne iné spoľahlivé údaje neboli k dispozícii, uplatnila tieto hodnoty určené pre oceliarske odvetvie ako celok aj na dotknutý výrobok, a to vzhľadom na veľký podiel výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla na výrobe surovej ocele.

(224)

Na záver sa uvádza, že Komisia v tejto fáze predbežne stanovila, že cieľový zisk na úrovni 7 % sa môže použiť na výpočet rozpätia hrozby ujmy výrobnému odvetviu Únie pre ploché výrobky z ocele valcované za tepla, bude však ďalej zisťovať, či sú pre dotknutý výrobok k dispozícii presnejšie údaje.

8.2.   Predbežné opatrenia

(225)

Predbežné antidumpingové opatrenia by sa mali uložiť na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine v súlade s pravidlom nižšieho cla stanoveným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška cla by sa mala stanoviť na úrovni nižšieho z týchto rozpätí, t. j. rozpätí dumpingu a rozpätí ujmy.

(226)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla vyjadrené vo vzťahu k cene CIF na hranici Únie pred preclením mali byť takéto:

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie

Rozpätie ujmy

Dočasné antidumpingové clo

Bengang Steel Plates Co., Ltd.

96,5 %

17,1 %

17,1 %

Hebei Iron & Steel Group

95,0 %

13,2 %

13,2 %

Jiangsu Shagang Group

106,9 %

22,6 %

22,6 %

Ostatné spolupracujúce spoločnosti

100,1 %

18,0 %

18,0 %

Všetky ostatné spoločnosti

106,9 %

22,6 %

22,6 %

(227)

Sadzby antidumpingového cla uvedené vo vzťahu k jednotlivým spoločnostiam v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá bola počas tohto prešetrovania zistená v súvislosti s uvedenými spoločnosťami. Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, vyrábaného uvedenými subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať individuálne sadzby antidumpingového cla.

(228)

Spoločnosť môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych sadzieb antidumpingového cla, ak zmení názov svojho subjektu alebo zriadi nový výrobný či obchodný subjekt. Žiadosť sa musí zaslať Komisii (33). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie vrátane informácií o zmene činností spoločnosti spojených s výrobou, o predaji na domácom trhu a o vývoznom predaji napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo zmenou výrobného či obchodného subjektu. Komisia v odôvodnených prípadoch aktualizuje zoznam spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne sadzby antidumpingového cla.

(229)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

9.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

(230)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(231)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov „rezaných na dĺžku“ a „úzkych pásov“), po valcovaní za tepla už ďalej neupravených, a neplátovaných, nepokovovaných ani nepotiahnutých, sa ukladá predbežné antidumpingové clo.

Dotknutý výrobok nezahŕňa:

výrobky z nehrdzavejúcej ocele a kremíkovej elektrotechnickej ocele s orientovanou štruktúrou,

výrobky z nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele,

výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou, a

výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou.

Dotknutý výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN 7208 10 00, 7208 25 00, 7208 26 00, 7208 27 00, 7208 36 00, 7208 37 00, 7208 38 00, 7208 39 00, 7208 40 00, 7208 52 10, 7208 52 99, 7208 53 10, 7208 53 90, 7208 54 00, 7211 13 00, 7211 14 00, 7211 19 00, ex 7225 19 10 (kód TARIC 7225191090), 7225 30 90, ex 7225 40 60 (kód TARIC 7225406090), 7225 40 90, ex 7226 19 10 (kód TARIC 7226191090), 7226 91 91 a 7226 91 99 a má pôvod v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzby predbežného antidumpingového cla uplatniteľné pred preclením na čistú frankocenu na hranici Únie na výrobok uvedený v odseku 1, ktorý vyrábajú spoločnosti uvedené nižšie, sú v tejto výške:

Krajina

Spoločnosť

Predbežná colná sadzba

Doplnkový kód TARIC

ČĽR

Bengang Steel Plates Co., Ltd.

17,1 %

C157

Handan Iron & Steel Group Han-Bao Co., Ltd.

13,2 %

C158

Hebei Iron & Steel Co., Ltd. Tangshan Branch

13,2 %

C159

Hebei Iron & Steel Co., Ltd. Chengde Branch

13,2 %

C160

Zhangjiagang Hongchang Plate Co., Ltd.

22,6 %

C161

Zhangjiagang GTA Plate Co., Ltd.

22,6 %

C162

Ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe I

18,0 %

Pozri prílohu

Všetky ostatné spoločnosti

22,6 %

C999

3.   Uplatňovanie individuálnych sadzieb cla stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom oprávneného zástupcu subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, dolupodpísaný, potvrdzujem, že (objem) (dotknutý výrobok) predávaný na vývoz do Európskej únie, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, vyrobil (obchodné meno a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v [dotknutá krajina]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa žiadna takáto faktúra nepredloží, uplatní sa clo vzťahujúce sa na všetky ostatné spoločnosti.

4.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii je podmienené zložením zábezpeky, ktorá zodpovedá výške dočasného cla.

5.   Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa príslušné platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1.   Do 25 kalendárnych dní od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia môžu zainteresované strany:

a)

požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie;

b)

predložiť Komisii písomné pripomienky; a

c)

požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

2.   Do 25 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia môžu strany uvedené v článku 21 ods. 4 nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/1036 predložiť pripomienky k uplatňovaniu predbežných opatrení.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 sa uplatňuje na obdobie šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 6. októbra 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 20. júla 2016 nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (kodifikované znenie).

(3)  Ú. v. EÚ C 58, 13.2.2016, s. 9.

(4)  Oznámenie o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 172, 13.5.2016, s. 29).

(5)  Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Brazílii, Iráne, Rusku, Srbsku a na Ukrajine (Ú. v. EÚ C 246/8, 7.7.2016, s. 7).

(6)  Tieto výrobky neboli zahrnuté na základe žiadosti o vylúčenie výrobkov (pozri odôvodnenie 29 a nasl.).

(7)  Valcovanie za studena je vymedzené ako valcovanie plechov alebo pásov, ktoré boli predtým valcované za tepla a morené, studenými valcami, t. j. pod teplotou mäknutia kovov.

(8)  Týmito chemickými prvkami sú okrem iného tieto: wolfrám, molybdén, chróm a vanád.

(9)  Kanada, Južná Afrika, Thajsko, India, Malajzia, Mexiko, Vietnam, Turecko, Rusko, Ukrajina a Brazília.

(10)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1328 (Ú. v. EÚ L 210, 4.8.2016, s. 20).

(11)  Svetová obchodná organizácia, WT/DS132/R, 28. januára 2000, „Mexico – Anti-dumping investigation of high fructose corn syrup (HFCS) from the United States – Report of the Panel“, bod 7.140, s. 214. Panel WTO uviedol: „v snahe dospieť k záveru, že existuje hrozba značnej ujmy domácemu odvetviu, pričom je zjavné, že v súčasnosti mu ujma spôsobená nebola napriek účinkom dumpingového dovozu počas obdobia prešetrovania, je potrebné chápať súčasný stav odvetvia ako určitý kontext. Skutočnosť, že dumpingový dovoz sa zvýši a že bude mať nepriaznivý cenový dosah, nevedie sama osebe k záveru, že domáce odvetvie utrpí ujmu – ak je odvetvie vo veľmi dobrom stave alebo ak sú v hre iné faktory, dumpingový dovoz nemôže predstavovať hrozbu ujmy.“

(12)  Rozsudok Súdneho dvora zo 7. apríla 2016 vo veci C-186/14, bod 72, ktorým sa potvrdzuje rozsudok Všeobecného súdu z 29. januára 2014 vo veci T-528/09, Hubei Xinyegang Steel Co. Ltd/Rada Európskej únie.

(13)  Svetové oceliarske združenie, „World Steel in figures 2015“, s. 14, http//www.worldsteel.org/publications/bookshop/product-details.~World-Steel-in-Figures-2015~PRODUCT~World-Steel-in-Figures-2015~.html.

(14)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke, Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe [COM(2016) 155 final, Brusel, 16.3.2016, s. 2].

(15)  OECD, DSTI/SU/SC(2015)8/Final, Riaditeľstvo pre vedu, technológiu a inovácie, „Capacity developments in the world steel industry“, tabuľka 1, s. 10, http://www.oecd.org/officialdocuments/publicdisplaydocumentpdf/?cote=DSTI/SU/SC(2015)8/FINAL&docLanguage=En.

(16)  Svetové oceliarske združenie, „World Steel in Figures 2016“, tabuľka „Major steel-producting countries 2014 and 2015“, s. 9, http://www.worldsteel.org/media-centre/press-releases/2016/World-Steel-in-Figures-2016-is-available-online.html.

(17)  OECD, Riaditeľstvo pre vedu, technológiu a inovácie (2015): „Excess capacity in the global steel industry: the current situation and ways forward“, Technology and Industry Policy Papers, č. 18, OECD Publishing, s. 5 a 6. http://dx.doi.org/10.1787/5js65x46nxhj-en.

(18)  „Comments in the anti-dumping proceeding concerning imports of certain hot-rolled flat products of iron, non-alloy or other alloy steel originating the People's Republic of China“, podanie Dentons v mene Čínskeho združenia železa a ocele (China Iron & Steel Association – CISA) a jeho členov, 21. marca 2016, bod 24, s. 7.

(19)  Článok tlačovej agentúry Reuters, „China's zombie steel mills fire up furnaces, worsen global glut“, http://in.reuters.com/article/china-steel-overcapacity-idINKCN0XI070.

(20)  Článok tlačovej agentúry Reuters, „BHP says over 50 million tonnes of steel capacity restarted in China“, http://www.reuters.com/article/us-bhp-china-idUSKCN0YA09E.

(21)  Svetové oceliarske združenie, mediálne centrum, „June 2016 crude steel production“, https://www.worldsteel.org/media-centre/press-releases/2016/June-2016-crude-steel-production0.html.

(22)  Svetové oceliarske združenie, „Steel Statistical Yearbook 2015“, tabuľka 1 na strane 2 a tabuľka 13 na strane 35, http://www.worldsteel.org/statistics/statistics-archive/yearbook-archive.html.

(23)  Vzorku tvorilo 679,4 milióna ton čínskeho vývozu podobného výrobku za rok 2015 a 343,8 milióna ton čínskeho vývozu podobného výrobku za prvých šesť mesiacov roku 2016.

(24)  Svetové oceliarske združenie, „Worldsteel Short Range Outlook 2014 – 2015“, https://www.worldsteel.org/media-centre/press-releases/2015/worldsteel-Short-Range-Outlook-2015-2016.html.

(25)  Pozri tiež odôvodnenie 103, pokiaľ ide o mierny pokles stavu zásob u výrobcov z Únie zaradených do vzorky, a to ako percentuálny podiel výroby.

(26)  Pozri tiež odôvodnenie 100, pokiaľ ide o mierny pokles stavu zásob u výrobcov z Únie zaradených do vzorky, a to ako percentuálny podiel výroby.

(27)  „European steel producers on the offensive, but will price increases stick?“, článok, http://blogs.platts.com/2016/04/05/european-steel-producers-on-offensive/.

(28)  Svetové oceliarske združenie, „The Chinese steel industry, A monthly update for world steel members“, číslo 115, jún 2016.

(29)  Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia 7. júla 2016 začala prešetrovanie dovozu rovnakého výrobku tiež s pôvodom v Rusku. Začatie konania však neprejudikuje výsledok prešetrovania.

(*)  OECD, DSTI/SU/SC(2015)8/Final, Riaditeľstvo pre vedu, technológiu a inovácie, „Capacity developments in the world steel industry“, tabuľka 1, s. 10, http://www.oecd.org/officialdocuments/publicdisplaydocumentpdf/?cote=DSTI/SU/SC(2015)8/FINAL&docLanguage=En.

(**)  Svetové oceliarske združenie, „Steel Statistical Yearbook 2015“, tabuľka 1 na stranách 1 a 2 a tabuľka 13 na strane 35, http://www.worldsteel.org/statistics/statistics-archive/yearbook-archive.html.

(***)  OECD, DSTI/SU/SC(2015)8/Final, Riaditeľstvo pre vedu, technológiu a inovácie, „Capacity developments in the world steel industry“, tabuľka 1, s. 10, http://www.oecd.org/officialdocuments/publicdisplaydocumentpdf/?cote=DSTI/SU/SC(2015)8/FINAL&docLanguage=En.

(****)  Svetové oceliarske združenie, „Steel Statistical Yearbook 2015“, tabuľka 1 na stranách 1 a 2 a tabuľka 13 na strane 35, http://www.worldsteel.org/statistics/statistics-archive/yearbook-archive.html.

(30)  Pozri rozhodnutie Komisie 284/2000/ESUO zo 4. februára 2000, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov zo železa a nelegovanej ocele so šírkou najmenej 600 mm, neplátovaných, nepokovovaných alebo nepotiahnutých, vo zvitkoch, po valcovaní za tepla už ďalej neupravené, s pôvodom v Indii alebo na Taiwane a ktorým sa akceptujú záväzky ponúknuté určitými vyvážajúcimi výrobcami a ukončuje sa konanie týkajúce sa dovozov s pôvodom v Južnej Afrike (Ú. v. EÚ L 31, 2000, s. 44, bod 338).

(31)  Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1328 z 29. júla 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ L 210, 2016, s. 1, odôvodnenie 156).

(32)  McKinsey & Company, „Laying the foundations for a financially sound industry“, zasadnutie Komisie OECD pre oceľ 5. decembra 2013, s. 7.

(33)  Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre obchod, Riaditeľstvo H, Rue de la Loi 170, 1040 Brusel, Belgicko


PRÍLOHA

Krajina

Názov

Doplnkový kód TARIC

ČĽR

Angang Steel Company Limited

C150

ČĽR

Inner Mongolia Baotou Steel Union Co., Ltd.

C151

ČĽR

Jiangyin Xingcheng Special Steel Works Co., Ltd.

C147

ČĽR

Shanxi Taigang Stainless Steel Co., Ltd.

C163

ČĽR

Shougang Jingtang United Iron & Steel Co., Ltd

C164

ČĽR

Maanshan Iron & Steel Co., Ltd

C165

ČĽR

Rizhao Steel Wire Co., Ltd.

C166

ČĽR

Rizhao Baohua New Material Co., Ltd.

C167

ČĽR

Tangshan Yanshan Iron and Steel Co., Ltd.

C168

ČĽR

Wuhan Iron & Steel Co., Ltd.

C156


7.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 272/70


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1779

zo 6. októbra 2016,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 6. októbra 2016

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

MA

183,5

ZZ

183,5

0707 00 05

TR

128,9

ZZ

128,9

0709 93 10

TR

135,5

ZZ

135,5

0805 50 10

AR

94,6

CL

126,6

TR

94,5

UY

55,5

ZA

130,7

ZZ

100,4

0806 10 10

TR

136,3

US

210,1

ZZ

173,2

0808 10 80

AR

110,6

BR

100,2

CL

154,8

NZ

132,8

ZA

113,9

ZZ

122,5

0808 30 90

CN

74,4

TR

130,3

ZZ

102,4


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


ROZHODNUTIA

7.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 272/72


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2016/1780

z 29. septembra 2016,

ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v spoločnom výbore zriadenom na základe Dohody medzi Európskou úniou a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz, pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu uvedenej dohody

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a) v spojení s článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

V článku 12 Dohody medzi Európskou úniou a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz (1) (ďalej len „dohoda“) sa ustanovuje spoločný výbor (ďalej len „spoločný výbor“). Stanovuje sa v ňom to, že spoločný výbor má najmä monitorovať vykonávanie tejto dohody.

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (2) ustanovuje postupy a podmienky udeľovania víz na tranzit cez územie členských štátov alebo plánované pobyty na ich území, ktorých dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

(3)

Spoločné usmernenia sú potrebné nato, aby sa zabezpečilo plne jednotné vykonávanie dohody diplomatickými misiami a konzulárnymi úradmi členských štátov a objasnil vzťah medzi ustanoveniami dohody a ustanoveniami právnych predpisov zmluvných strán dohody, ktoré sa naďalej uplatňujú na vízové záležitosti, ktoré dohoda neupravuje.

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v spoločnom výbore, na účely prijatia spoločných usmernení k vykonávaniu dohody.

(5)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (3); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(6)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (4); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(7)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v spoločnom výbore zriadenom podľa článku 12 Dohody medzi Európskou úniou a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz, pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu uvedenej dohody, je založená na návrhu rozhodnutia spoločného výboru pripojenom k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 29. septembra 2016

Za Radu

predseda

P. ŽIGA


(1)  Ú. v. EÚ L 52, 25.2.2011, s. 34.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(4)  Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).


NÁVRH

ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU ZRIADENÉHO DOHODOU MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU A GRUZÍNSKOM O ZJEDNODUŠENÍ UDEĽOVANIA VÍZ č. …/…

z …

pokiaľ ide o prijatie spoločných usmernení k vykonávaniu uvedenej dohody

SPOLOČNÝ VÝBOR,

so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz (1) (ďalej len „dohoda“), a najmä na jej článok 12,

keďže uvedená dohoda nadobudla platnosť 1. marca 2011,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Spoločné usmernenia k vykonávaniu Dohody medzi Európskou úniou a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz sa stanovujú v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V …

Za Európsku úniu

Za Gruzínsko


(1)  Ú. v. EÚ L 52, 25.2.2011, s. 34.

PRÍLOHA

SPOLOČNÉ USMERNENIA NA VYKONÁVANIE DOHODY MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU A GRUZÍNSKOM O ZJEDNODUŠENÍ UDEĽOVANIA VÍZ

Účelom Dohody medzi Európskou úniou a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz (ďalej len „dohoda“), ktorá nadobudla platnosť 1. marca 2011, je na základe reciprocity zjednodušiť postupy pri udeľovaní víz občanom Gruzínska na plánovaný pobyt v trvaní najviac 90 dní za obdobie 180 dní.

Dohoda stanovuje na základe reciprocity právne záväzné práva a povinnosti na účely zjednodušenia postupov pri udeľovaní víz občanom Gruzínska.

Cieľom týchto usmernení, prijatých spoločným výborom zriadeným podľa článku 12 dohody (ďalej len „spoločný výbor“), je zabezpečiť jednotné uplatňovanie dohody diplomatickými misiami a konzulárnymi úradmi členských štátov Únie (ďalej len „členské štáty“). Tieto usmernenia nie sú súčasťou dohody, a preto nie sú právne záväzné. Dôrazne sa však odporúča, aby sa nimi diplomatický a konzulárny personál dôsledne riadil pri uplatňovaní dohody.

Tieto usmernenia sa majú aktualizovať na základe skúseností získaných pri vykonávaní dohody pod záštitou spoločného výboru.

S cieľom zabezpečiť nepretržité a jednotné vykonávanie dohody v súlade s rokovacím poriadkom spoločného výboru pre zjednodušenie vydávania víz sa zmluvné strany dohodli dodržiavať neformálne kontakty v období medzi jednotlivými formálnymi zasadnutiami spoločného výboru, aby mohli riešiť naliehavé otázky. Podrobné správy o týchto otázkach a neformálnych kontaktoch budú predložené na nadchádzajúcom zasadnutí spoločného výboru pre zjednodušenie vydávania víz.

I.   VŠEOBECNÉ OTÁZKY

1.1.   Účel a rozsah uplatňovania.

V článku 1 ods. 1 dohody sa stanovuje, že:

„1.   Účelom tejto dohody je zjednodušenie udeľovania víz pre občanov Gruzínska na plánovaný pobyt, ktorý počas obdobia 180 dní neprekročí 90 dní.“

Dohoda sa vzťahuje na všetkých občanov Gruzínska, ktorí žiadajú o krátkodobé vízum, bez ohľadu na krajinu, v ktorej majú bydlisko.

Dohoda sa nevzťahuje na osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sú držiteľmi povolenia na pobyt vydaného Gruzínskom. Na túto kategóriu osôb sa vzťahujú bežné pravidlá acquis Únie v oblasti víz.

V článku 1 ods. 2 dohody sa stanovuje, že:

„2.   V prípade, že Gruzínsko opätovne zavedie pre občanov všetkých členských štátov alebo pre niektoré kategórie občanov členských štátov vízovú povinnosť, budú sa na občanov Únie na základe reciprocity automaticky vzťahovať rovnaké zjednodušenia, ako priznáva táto dohoda občanom Gruzínska.“

Od 1. júna 2006 sú všetci občania Únie a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sú držiteľmi povolenia na pobyt vydaného členským štátom, oslobodení od vízovej povinnosti pri cestách do Gruzínska, ktoré neprekračujú dĺžku 90 dní počas obdobia 180 dní, alebo pri tranzite cez územie Gruzínska.

S cieľom zabrániť diskriminačnému zaobchádzaniu občanov jedného alebo viacerých členských štátov alebo niektorých kategórií uvedených občanov zo strany Gruzínska, vo vyhlásení pripojenom k dohode Únia oznámila svoj zámer pozastaviť uplatňovanie tejto dohody v prípade, že Gruzínsko opätovne zavedie vízovú povinnosť pre občanov jedného alebo viacerých členských štátov alebo pre niektoré kategórie uvedených občanov.

1.2.   Rozsah pôsobnosti dohody

V článku 2 dohody sa stanovuje:

„1.   Zjednodušenia udeľovania víz stanovené v tejto dohode platia pre občanov Gruzínska len v tom prípade, ak nie sú oslobodení od vízovej povinnosti podľa zákonov a iných právnych predpisov Únie alebo členských štátov, podľa tejto dohody alebo iných medzinárodných dohôd.

2.   Na otázky, ktoré nie sú upravené v tejto dohode, napríklad na zamietnutie udelenia víza, uznávanie cestovných dokladov, preukazovanie dostatočných prostriedkov na pokrytie životných nákladov, odopretie vstupu alebo na opatrenia súvisiace s vyhostením, sa vzťahuje vnútroštátne právo Gruzínska alebo členských štátov alebo právo Únie.“

Bez toho, aby bol dotknutý jej článok 10, dohoda neovplyvní existujúce predpisy týkajúce sa vízovej povinnosti a oslobodenia od vízovej povinnosti. Napríklad článok 4 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 (1) umožňuje členským štátom oslobodiť od vízovej povinnosti civilné posádky lietadiel a námorných lodí a ďalšie kategórie osôb. Od nadobudnutia účinnosti pridruženia Švajčiarska 13. decembra 2008 a Lichtenštajnska 7. marca 2011 k schengenskému priestoru sa povolenia na pobyt vydané Švajčiarskom a Lichtenštajnskom uznávajú za rovnocenné schengenským vízam na tranzit a krátkodobé pobyty.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (2) (ďalej len „vízový kódex“) sa vzťahuje na všetky otázky, ktoré nie sú upravené v tejto dohode, napríklad pokiaľ ide o určenie členského štátu schengenského priestoru zodpovedného za spracovanie žiadosti o vízum, odôvodnenie zamietnutia udelenia víza a právo odvolať sa proti zamietavému rozhodnutiu alebo všeobecné pravidlo vedenia osobného pohovoru so žiadateľom o vízum. Okrem toho sa schengenské pravidlá a prípadne vnútroštátne právne predpisy aj naďalej uplatňujú v súvislosti s otázkami, ktoré dohoda neupravuje, napríklad pokiaľ ide o uznávanie cestovných dokladov, dôkaz o dostatočných prostriedkoch na živobytie, odopretie vstupu na územie členských štátov a opatrenia súvisiace s vyhostením. V tejto súvislosti je potrebné poskytnúť presné informácie o týchto záležitostiach (3).

Dokonca aj v prípade, ak boli splnené podmienky stanovené v dohode, napríklad ak by žiadateľ o vízum predložil doklad potvrdzujúci účel cesty pre kategórie osôb stanovené v článku 4, možno mu udelenie víza stále zamietnuť, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/399 (4) (ďalej len „Kódex schengenských hraníc“), t. j. ak dotyčná osoba nie je držiteľom platného cestovného dokladu, má záznam v Schengenskom informačnom systéme (SIS) alebo ak daná osoba predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť atď.

Ostatné možnosti flexibility pri udeľovaní víz, ktoré stanovuje vízový kódex, platia aj naďalej. Napríklad víza na viac vstupov s dlhým obdobím platnosti – až na päť rokov – možno vydať pre kategórie osôb, ktoré nie sú uvedené v článku 5 dohody, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 24 vízového kódexu. Rovnako sa aj naďalej budú uplatňovať ustanovenia článku 16 ods. 5 a 6 vízového kódexu, ktoré umožňujú oslobodenie od vízového poplatku alebo jeho zníženie.

1.3.   Typy víz, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohody

V článku 3 písm. d) dohody sa „vízum“ definuje ako „povolenie vydané členským štátom na tranzit cez územie členských štátov alebo na plánovaný pobyt na území členských štátov v trvaní najviac 90 dní počas ľubovoľného 180-dňového obdobia odo dňa prvého vstupu na územie členských štátov;“.

Zjednodušenia podľa dohody sa vzťahujú na jednotné víza aj na víza s obmedzenou územnou platnosťou vydané na účely tranzitu alebo krátkodobého pobytu.

1.4.   Výpočet dĺžky pobytu stanovenej vo víze, a najmä otázka, ako určiť šesťmesačné obdobie

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 610/2013 (5) nanovo vymedzilo pojem krátkodobého pobytu. Podľa súčasnej definície krátkodobého pobytu ide o: „nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, čo zahŕňa posúdenie obdobia 180 dní predchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu.“ Táto definícia nadobudla účinnosť 18. októbra 2013 a je obsiahnutá v Kódexe schengenských hraníc.

Deň vstupu sa bude počítať ako prvý deň pobytu na území členských štátov a deň výstupu sa bude počítať ako posledný deň pobytu na území členských štátov. Pojem „akýkoľvek“ znamená uplatnenie 180-dňového „pohyblivého“ referenčného obdobia, čiže spätného započítania každého dňa pobytu do obdobia posledných 180 dní s cieľom overiť, či je požiadavka týkajúca sa 90/180 dní naďalej splnená. Znamená to, že neprítomnosťou počas neprerušeného obdobia 90 dní sa získava nárok na nový pobyt v dĺžke najviac 90 dní.

Príklad výpočtu dĺžky pobytu na základe súčasného vymedzenia:

Osoba, ktorá je držiteľom vstupného víza na viac vstupov počas 1 roka (18.4.2010 – 18.4.2011), prvýkrát vstúpi na územie členských štátov 19.4.2010 a pobudne tam tri dni. Následne táto osoba uskutoční ďalší vstup 18.6.2010 a pobudne tam 86 dní. Ako sa posudzujú tieto konkrétne dátumy? Kedy sa tejto osobe znovu povolí vstup na územie členských štátov?

Dňa 11.9.2010: za posledných 180 dní (16.3.2010 – 11.9.2010) daná osoba pobudla na území členských štátov na tri dni (19.4.2010 – 21.4.2010) plus 86 dní (18.6.2010 – 11.9.2010) = 89 dní = dĺžka povoleného pobytu nebola prekročená. Daná osoba ešte môže zotrvať ešte jeden deň.

Od 16.10.2010: daná osoba môže vstúpiť a zdržiavať sa ďalšie tri dni (dňa 16.10.2010 sa pobyt z 19.4.2010 stáva irelevantným (je mimo 180-dňového obdobia); dňa 17.10.2010 sa pobyt z 20.4.2010 stáva irelevantným (je mimo 180-dňového obdobia) atď.)).

Od 15.12.2010: daná osoba môže vstúpiť a zdržiavať sa ďalších 86 dní (dňa 15.12.2010 sa pobyt z 18.6.2010 stáva irelevantným (je mimo 180-dňového obdobia); dňa 16.12.2010 sa pobyt z 19.6.2010 stáva irelevantným atď.)).

1.5.   Situácia týkajúca sa členských štátov, ktoré pristúpili k Únii v rokoch 2004 a 2007 a ktoré zatiaľ neuplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na spoločnej vízovej politike Únie, a pridružených krajín

Schengenské acquis v plnom rozsahu zatiaľ neuplatňuje iba Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko a Rumunsko. Tieto štáty budú naďalej vydávať vnútroštátne víza s platnosťou obmedzenou na ich vlastné územie. Hneď ako tieto členské štáty začnú vykonávať schengenské acquis v plnom rozsahu, budú ďalej uplatňovať túto dohodu.

Kým tieto členské štáty začnú vykonávať schengenské acquis v plnom rozsahu, platia pre všetky záležitosti, ktoré táto dohoda neupravuje, ich vnútroštátne právne predpisy. Od uvedeného dňa sa na záležitosti, ktoré táto dohoda neupravuje, budú uplatňovať schengenské pravidlá a/alebo vnútroštátne právne predpisy.

Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko a Rumunsko môžu uznávať povolenia na pobyt, víza typu D a krátkodobé víza vydané členskými štátmi schengenského priestoru a pridruženými štátmi na krátkodobé pobyty na svojom území (6).

V súlade s článkom 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (7), sú všetky schengenské členské štáty povinné uznávať dlhodobé víza a povolenia na pobyt vydané navzájom ako platné na účely krátkodobých pobytov na ich území. Schengenské štáty uznávajú povolenia na pobyt, víza typu D a krátkodobé víza pridružených krajín na vstup a krátkodobý pobyt a naopak.

Dohoda sa nevzťahuje na Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo, ale zahŕňa spoločné vyhlásenia, že je vhodné, aby tieto členské štáty uzavreli s Gruzínskom dvojstranné dohody o zjednodušení udeľovania víz.

Hoci sú Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko pridružené k Schengenu, nie sú viazané predmetnou dohodou.

1.6.   Dohoda a dvojstranné dohody

V článku 13 dohody sa stanovuje, že

„táto dohoda má odo dňa nadobudnutia platnosti prednosť pred ustanoveniami dvojstranných alebo viacstranných dohôd alebo dojednaní uzavretých medzi jednotlivými členskými štátmi a Gruzínskom, pokiaľ ustanovenia týchto dohôd alebo dojednaní upravujú otázky, ktoré sú predmetom úpravy v tejto dohode.“

Od dátumu nadobudnutia platnosti dohody sa prestávajú uplatňovať ustanovenia platných dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a Gruzínskom v otázkach, ktoré upravuje dohoda. V súlade s právom Únie musia členské štáty prijať potrebné opatrenia na odstránenie nezrovnalostí medzi svojimi dvojstrannými dohodami a dohodou.

Ak členský štát uzavrel dvojstrannú dohodu alebo dojednanie s Gruzínskom v otázkach, ktoré dohoda neupravuje, napríklad poskytnutie výnimky z vízovej povinnosti pre držiteľov služobných pasov, bude sa táto výnimka naďalej uplatňovať aj po nadobudnutí platnosti dohody.

Dvojstranné dohody s Gruzínskom, ktorá počíta s oslobodením od vízovej povinnosti pre držiteľov služobných pasov, podpísali tieto členské štáty: Bulharsko, Cyprus, Lotyšsko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko.

Oslobodenie držiteľov služobných pasov od vízovej povinnosti udelené členským štátom platí iba na cestu na území tohto členského štátu, nie však na cestu do iných schengenských členských štátov.

1.7.   Spoločné vyhlásenie o harmonizácii informácií o postupoch udeľovania krátkodobých víz a o dokladoch, ktoré sa predkladajú spolu so žiadosťou o krátkodobé víza

Spoločné vyhlásenie pripojené k dohode odkazuje na záväzok zmluvných strán poskytovať zrozumiteľné a jednotné informácie občanom Gruzínska o prístupe k diplomatickým misiám a konzulárnym úradom členských štátov a o postupoch a podmienkach na podávanie žiadostí o víza a o platnosti vydávaných víz. Tieto informácie sú k dispozícii na webovom sídle delegácie Európskej únie v Gruzínsku: http://www.eeas.europa.eu/delegations/georgia/travel_eu/visa/index_en.htm.

V článku 47 vízového kódexu sa stanovuje povinnosť ústredných orgánov a konzulátov členských štátov poskytovať verejnosti všetky relevantné informácie týkajúce sa žiadosti o víza.

Diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov sa vyzývajú, aby šírili tieto informácie (na informačných tabuliach konzulátov, formou letákov, na webových sídlach atď.) a aby tiež šírili presné informácie o podmienkach udeľovania víz, zastúpení členských štátov EÚ v Gruzínsku a ich zozname požadovaných sprievodných dokladov.

1.8.   Informácie poskytnuté gruzínskymi úradmi o dohode

S cieľom správne informovať občanov Gruzínska o výhodách dohody a diplomatických misiách a konzulárnych úradoch členských štátov, kde možno predložiť žiadosti o víza, ministerstvo zahraničných vecí Gruzínska vytvorilo osobitný odkaz na stránku, kde sú tieto informácie k dispozícii. Adresa internetovej stránky:

http://mfa.gov.ge/index.php?lang_id=GEO&sec_id=95&info_id=13448

II.   OSOBITNÉ USTANOVENIA

2.1.   Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všetkých žiadateľov o víza

Je potrebné pripomenúť, že uvedené zjednodušenia týkajúce sa vízového poplatku, lehoty na spracovanie žiadostí o vízum a predĺženia platnosti víza sa vo výnimočných prípadoch uplatňujú na všetkých žiadateľov o víza vrátane turistov.

2.1.1.   Vízový poplatok

Prvý pododsek článku 6 ods. 1 dohody sa stanovuje, že:

„1.   Poplatok za spracovanie žiadosti o vízum pre občanov Gruzínska je 35 EUR.“

V súlade s článkom 6 ods. 1 dohody je poplatok za spracovanie žiadosti o vízum 35 EUR. Tento poplatok sa vzťahuje na všetkých gruzínskych žiadateľov o víza (vrátane turistov) a týka sa krátkodobých víz bez ohľadu na počet vstupov.

V článku 6 ods. 2 dohody sa stanovuje, že:

„2.   V prípade, že členské štáty spolupracujú s externým poskytovateľom služieb, môže sa účtovať dodatočný poplatok za služby. Tento dodatočný poplatok za služby bude primeraný nákladom, ktoré externému poskytovateľovi služieb vznikli pri plnení jeho úloh a neprekročí sumu 30 EUR. Predmetný členský štát či členské štáty zachovajú možnosť, aby všetci žiadatelia mohli podávať žiadosti priamo na ich konzulárnych úradoch.“

Pokiaľ ide o spôsoby spolupráce s externými poskytovateľmi služieb, článok 43 vízového kódexu uvádza podrobné informácie týkajúce sa ich úloh.

V článku 6 ods. 3 dohody sa stanovuje, že:

„3.   Od poplatkov za spracovanie žiadosti o vízum sú oslobodené tieto kategórie osôb:

a)

dôchodcovia;“ (Pozn. Žiadatelia o vízum, ktorí chcú využiť oslobodenie od poplatku pre túto kategóriu, musia predložiť dôkaz o svojom statuse dôchodcu. Oslobodenie od poplatku nie je odôvodnené v prípadoch, ak účelom cesty je platená činnosť.);

„b)

deti vo veku do 12 rokov;“ (Pozn. Žiadatelia o vízum, ktorí chcú využiť oslobodenie od poplatku pre túto kategóriu, musia predložiť dôkaz o svojom veku.);

„c)

členovia národných a regionálnych vlád a ústavných a najvyšších súdov, ak nie sú oslobodení od vízovej povinnosti podľa tejto dohody;“ (Pozn. Žiadatelia o vízum, ktorí chcú využiť oslobodenie od poplatku pre túto kategóriu, musia predložiť dôkaz o svojej funkcii od gruzínskych orgánov.);

„d)

osoby so zdravotným postihnutím a v prípade potreby ich sprievod;“ (Pozn. Obaja žiadatelia o vízum, ktorí chcú využiť oslobodenie od poplatku pre túto kategóriu, musia preukázať, že patria do tejto kategórie.)“

Žiadatelia o vízum, ktorí chcú využiť oslobodenie od poplatku pre túto kategóriu osôb, musia predložiť gruzínske osvedčenie o zdravotnom postihnutí (prvého alebo druhého stupňa) vydané gruzínskym ministerstvom zdravotníctva, práce a sociálnych vecí alebo osvedčenie vydané verejnou či súkromnou nemocnicou alebo klinikou. V prípadoch, keď je postihnutie žiadateľov o vízum zrejmé (nevidiace osoby, osoby bez jednej nohy), vizuálne potvrdenie na vízovom konzulárnom úrade je prijateľné. Od sprevádzajúcich osôb sa v zásade nevyžadujú žiadne ďalšie doklady.

V odôvodnených prípadoch môže žiadosť o vízum podať zástupca alebo opatrovník zdravotne postihnutej osoby.

„e)

blízki príbuzní – manželskí partneri, deti (vrátane osvojených), rodičia (vrátane opatrovníkov), starí rodičia alebo vnuci/vnučky, ktorí navštevujú občanov Gruzínska oprávnene sa zdržiavajúcich na území členských štátov;“

Článok 6 ods. 3 písm. e) dohody upravuje situáciu gruzínskych blízkych príbuzných, ktorí cestujú do členských štátov na účely návštevy občanov Gruzínska s riadnym pobytom na území členských štátov.

„f)

členovia oficiálnych delegácií, ktorí sa na základe oficiálneho pozvania adresovaného Gruzínsku majú zúčastniť na stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch, ako aj na podujatiach organizovaných na území členských štátov medzivládnymi organizáciami;

g)

žiaci, študenti, študenti postgraduálneho štúdia a ich sprevádzajúci učitelia, ktorí cestujú na účely štúdia alebo vzdelávacích školení, a to aj v rámci výmenných programov a iných školských činností;

h)

novinári a ich akreditovaný odborný sprievod;“ (Pozn. Na to, aby žiadatelia o vízum mohli využiť výnimku z poplatkov z tejto kategórie, musia predložiť dôkazy preukazujúce, že sú členmi profesijných organizácií novinárov alebo médií);

„i)

účastníci medzinárodných športových podujatí a ich odborný sprievod;“ (Pozn. Fanúšikovia sa teda nebudú považovať za sprevádzajúce osoby.);

„j)

zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti, ktorí cestujú na účely vzdelávacích školení, seminárov, konferencií, a to aj v rámci výmenných programov;

k)

účastníci vedeckých, kultúrnych alebo umeleckých činností vrátane univerzitných a iných výmenných programov;

l)

osoby, ktoré predložili doklady preukazujúce nevyhnutnosť ich cesty z humanitárnych dôvodov vrátane naliehavého lekárskeho ošetrenia, ako aj osoby, ktorá ich sprevádzajú, alebo osoby, ktoré cestujú na pohreb blízkeho príbuzného alebo na návštevu vážne chorého blízkeho príbuzného.“

Uvedené kategórie osôb sú od poplatku oslobodené. Okrem toho sa poplatok odpúšťa aj v súlade s článkom 16 ods. 4 vízového kódexu.

Okrem toho podľa článku 16 ods. 6 vízového kódexu „v jednotlivých prípadoch sa môže vízový poplatok odpustiť alebo znížiť, ak to slúži na podporu kultúrnych alebo športových záujmov, záujmov v oblasti zahraničnej politiky, politiky rozvoja a ostatných oblastí zásadného verejného záujmu alebo z humanitárnych dôvodov.“

V článku 16 ods. 7 vízového kódexu sa stanovuje, že vízový poplatok sa vyberá v eurách, v národnej mene tretej krajiny alebo v mene bežne používanej v tretej krajine, v ktorej sa žiadosť podáva, a je nevratný, okrem prípadov neprípustnosti žiadosti alebo v prípadoch, keď konzulát nie je príslušný.

Ak sa poplatok vyberá v inej mene ako v eurách, jeho výška v danej mene sa určuje a pravidelne reviduje použitím referenčného výmenného kurzu eura, ktorý stanovuje Európska centrálna banka. Vyberaná suma sa môže zaokrúhliť smerom nahor, pričom konzulárne úrady v rámci miestnej schengenskej spolupráce zabezpečia, aby boli tieto poplatky podobné.

S cieľom vyhnúť sa nezrovnalostiam, ktoré môžu viesť k podávaniu žiadostí o vízum na viacerých konzulátoch (tzv. visa shopping), majú diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov v Gruzínsku zabezpečiť podobné poplatky za víza pre všetkých gruzínskych žiadateľov, keď sa poplatky účtujú v cudzích menách.

Gruzínski žiadatelia o vízum dostanú potvrdenie o zaplatenom vízovom poplatku v súlade s článkom 16 ods. 8 vízového kódexu.

2.1.2.   Lehota na spracovanie žiadostí o víza

V článku 7 dohody sa stanovuje:

„1.   Diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov rozhodnú o žiadosti o udelenie víza do 10 kalendárnych dní odo dňa prijatia žiadosti a dokladov potrebných pre udelenie víza.

2.   Lehotu na prijatie rozhodnutia o žiadosti o vízum možno v individuálnych prípadoch predĺžiť až na 30 kalendárnych dní, najmä ak je potrebné ďalšie preskúmanie žiadosti.

3.   Lehotu na prijatie rozhodnutia o žiadosti o vízum možno v naliehavých prípadoch skrátiť na dva pracovné dni alebo menej.“

Rozhodnutie o žiadosti o vízum sa prijme do 10 kalendárnych dní od dátumu podania žiadosti o vízum, ktorá je prípustná.

Táto lehota sa môže predĺžiť až na 30 kalendárnych dní, napríklad z dôvodu konzultácie s ústrednými orgánmi.

Všetky tieto lehoty začínajú plynúť až vtedy, keď je spis so žiadosťou o vízum úplný, t. j. od dátumu prijatia žiadosti o vízum a sprievodných dokladov.

V prípade diplomatických misií a konzulárnych úradov členských štátov, ktoré majú systém udeľovania termínov na stretnutia, sa do času na vybavenie žiadosti nezapočítava čas pred dohodnutým termínom stretnutia. V súvislosti s touto otázkou, ako aj inými praktickými aspektami podávania žiadosti o vízum, sa uplatňujú všeobecné pravidlá stanovené v článku 9 vízového kódexu. Najmä ak sa vyžaduje osobné stretnutie na podanie žiadosti o vízum, takéto stretnutie sa uskutoční spravidla do dvoch týždňov od dátumu požiadania o takúto schôdzku.

Pri stanovovaní termínu stretnutia je potrebné zohľadniť prípadnú naliehavosť, na ktorú upozornil žiadateľ o vízum. Rozhodnutie o skrátenej lehote na prijatie rozhodnutia o žiadosti o vízum v zmysle článku 7 ods. 3 dohody prijíma konzulárny úradník.

V súlade s príručkou pre spracovanie žiadostí o víza a zmenu vydaných víz (časť 2 bod 3.2.2) sa má právomoc konzulárnych úradov členských štátov v Gruzínsku na vybavovanie žiadostí o víza upraviť tak, aby bola dodržaná lehota dvoch týždňov stanovená vo vízovom kódexe vrátane vybavovania počas hlavných sezón.

V odôvodnených naliehavých prípadoch (keď žiadosť o vízum nebolo možné podať skôr z dôvodov, ktoré nemohol žiadateľ o vízum predvídať) sa stretnutie (v súlade s článkom 9 ods. 3 vízového kódexu) má uskutočniť okamžite alebo sa má povoliť priamy prístup na podanie žiadosti.

Okrem toho môže konzulárny úrad rozhodnúť, že zavedie „zrýchlený“ postup podávania žiadostí o vízum s cieľom prijímať určité kategórie žiadateľov o vízum.

2.1.3.   Predĺženie platnosti víza vo výnimočných prípadoch

V článku 9 dohody sa stanovuje:

„Doba platnosti víza udeleného občanovi Gruzínska a/alebo dĺžka pobytu stanovená v tomto víze sa predĺži, ak príslušný orgán členského štátu dospeje k názoru, že držiteľ víza preukázal zásah vyššej moci alebo humanitárne dôvody, ktoré mu bránia v opustení územia členských štátov pred skončením platnosti víza alebo uplynutím dĺžky pobytu povolenej vo víze. Takéto predĺženie sa udelí bezplatne.“

Pokiaľ ide o možnosť predĺženia platnosti víza v prípadoch odôvodnených osobných dôvodov, ak držiteľ víza nemá možnosť opustiť územie členského štátu do dátumu uvedeného na vízovej nálepke, ustanovenia článku 33 vízového kódexu sa uplatňujú, pokiaľ sú v súlade s touto dohodou. Podľa dohody sa však platnosť víza v prípade vyššej moci alebo humanitárnych dôvodov predlžuje bezplatne.

2.2.   Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na určité kategórie žiadateľov o víza

2.2.1.   Písomné doklady potvrdzujúce účel cesty

Kategórie osôb uvedené v článku 4 ods. 1 dohody musia účel cesty preukázať iba určenými dokladmi. Ako sa uvádza v článku 4 ods. 3 dohody, nebude sa vyžadovať žiadne ďalšie odôvodnenie, pozvanie alebo potvrdenie týkajúce sa účelu cesty. To však neznamená výnimku zo všeobecnej požiadavky osobného dostavenia sa pri predkladaní žiadosti o vízum a sprievodných dokladov, ktoré sa týka spôsobov pokrytia životných nákladov, ktorá zostáva nedotknutá.

Ak v jednotlivých prípadoch pretrvávajú pochybnosti o pravosti dokladu potvrdzujúceho účel cesty, žiadateľ o vízum môže byť pozvaný na dodatočný, hĺbkový rozhovor na veľvyslanectvo/konzulát, kde sa tomuto žiadateľovi môžu položiť otázky týkajúce sa skutočného účelu pobytu alebo plánovaného návratu žiadateľa (v súlade s článkom 21 ods. 8 vízového kódexu). V takýchto individuálnych prípadoch môže žiadateľ o vízum predložiť dodatočné doklady alebo o to môže vo výnimočných prípadoch požiadať konzulárny úradník. Spoločný výbor bude túto záležitosť pozorne sledovať.

Na kategórie osôb, ktoré nie sú uvedené v článku 4 ods. 1 dohody, napríklad na turistov, sa naďalej uplatňujú všeobecné pravidlá týkajúce sa dokladov preukazujúcich ich účel cesty. To isté platí aj pre doklady týkajúce sa súhlasu rodičov s cestou detí mladších ako 18 rokov.

Schengenské pravidlá a vnútroštátne právne predpisy sa uplatňujú na záležitosti, ktoré nie sú upravené v dohode, ako je uznávanie cestovných dokladov a záruky týkajúce sa návratu a dostatočných prostriedkov na pokrytie nákladov.

Originál žiadosti, potvrdenia, dokladu alebo listu vyžadovaného podľa článku 4 ods. 1 dohody sa v zásade predloží spolu so žiadosťou o vízum. Konzulát však môže začať spracúvať žiadosť o vízum na základe faksimile alebo kópií žiadosti, potvrdenia, dokladu alebo listu. Konzulát však môže v prípade prvej žiadosti o vízum požadovať originál dokladu a požiada oň v individuálnych prípadoch, v ktorých existujú pochybnosti.

V článku 4 ods. 1 dohody sa stanovuje:

„1.   Na preukázanie účelu cesty na územie druhej zmluvnej strany budú pre uvedené kategórie občanov Gruzínska postačovať tieto doklady:

a)

pre blízkych príbuzných – manželského partnera, deti (vrátane osvojených), rodičov (vrátane opatrovníkov), starých rodičov a vnukov/vnučky, ktorí navštevujú občanov Gruzínska oprávnene sa zdržiavajúcich na území členských štátov:

písomná žiadosť hostiteľskej osoby;“

Článok 4 ods. 1 písm. a) dohody upravuje situáciu gruzínskych blízkych príbuzných, ktorí cestujú do členských štátov na účely návštevy občanov Gruzínska oprávnene sa zdržiavajúcich na území členských štátov. Toto zjednodušenie sa nevzťahuje na občanov Únie žijúcich v Únii, ktorí pozývajú gruzínskych príbuzných.

Pravosť podpisu pozývajúcej osoby musí potvrdiť príslušný orgán v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi krajiny bydliska.

Takisto treba preukázať legálny pobyt pozývajúcej osoby a rodinnú väzbu napríklad tým, že sa spolu s písomnou žiadosťou od hostiteľskej osoby predložia kópie dokladov, v ktorých sa vysvetľuje status osoby, ako napríklad kópia povolenia na pobyt a doklad potvrdzujúci rodinné väzby.

Toto ustanovenie sa tiež uplatňuje na rodinných príslušníkov pracovníkov diplomatických misií a konzulátov, ktorí cestujú na účely rodinnej návštevy v dĺžke 90 dní na územie členských štátov, s výnimkou potreby preukázať legálny pobyt a rodinné väzby.

„b)

pre členov oficiálnych delegácií, ktorí sa na oficiálne pozvanie adresované Gruzínsku majú zúčastniť na stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch, ako aj na podujatiach organizovaných medzivládnymi organizáciami na území členských štátov:

list gruzínskeho orgánu potvrdzujúci, že žiadateľ je členom delegácie cestujúcej na územie členských štátov s cieľom zúčastniť sa na uvedených podujatiach, s pripojenou kópiou oficiálneho pozvania;“

Meno žiadateľa o vízum sa musí uviesť v liste vydanom príslušným orgánom, v ktorom sa potvrdzuje, že daná osoba je členom delegácie a cestuje na územie druhej zmluvnej strany s cieľom zúčastniť sa na oficiálnom stretnutí. Meno žiadateľa o vízum nemusí byť nevyhnutne uvedené v oficiálnom pozvaní zúčastniť sa na stretnutí, aj keď meno tejto osoby tam zrejme bude, ak sa oficiálne pozvanie adresuje konkrétnej osobe.

Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na členov oficiálnych delegácií bez ohľadu na typ pasu (služobný alebo cestovný pas), ktorý vlastnia.

„c)

pre žiakov, študentov, študentov postgraduálneho štúdia a ich sprevádzajúcich učiteľov, ktorí cestujú na účely štúdia alebo vzdelávacích školení, a to aj v rámci výmenných programov a iných školských činností:

písomná žiadosť alebo potvrdenie o zápise od hostiteľskej univerzity, fakulty alebo školy alebo študentský preukaz alebo potvrdenie o zapísaných predmetoch;“

Študentský preukaz možno uznať ako odôvodnenie účelu cesty len vtedy, ak ho vydala hostiteľská univerzita, vysoká škola alebo škola, kde sa má štúdium alebo vzdelávacie školenie uskutočniť;

„d)

pre osoby cestujúce zo zdravotných dôvodov a osoby, ktoré ich musia sprevádzať:

úradný doklad zdravotníckeho zariadenia potvrdzujúci nevyhnutnosť lekárskeho ošetrenia v tomto zariadení a potrebu, aby bola osoba sprevádzaná, a doklad o dostatočných finančných prostriedkoch na úhradu tohto lekárskeho ošetrenia;“

Musí sa predložiť doklad zdravotníckeho zariadenia potvrdzujúci tieto tri prvky (nevyhnutnosť lekárskeho ošetrenia v tomto zariadení, potrebu, aby bola osoba sprevádzaná, a doklad o dostatočných finančných prostriedkoch na úhradu tohto lekárskeho ošetrenia).

„e)

pre novinárov a ich akreditovaný odborný sprievod:

potvrdenie alebo iný doklad vydaný profesijnou organizáciou, ktoré preukazujú, že predmetná osoba je kvalifikovaný novinár alebo osoba plniaca úlohu odborného sprievodu a doklad vydaný ich zamestnávateľom, ktorý potvrdzuje, že účelom cesty je výkon novinárskej práce alebo pomoc pri takejto práci;“

Táto kategória sa nevzťahuje na novinárov na voľnej nohe a ich asistentov.

Je potrebné predložiť potvrdenie alebo iný doklad, ktoré preukazujú, že žiadateľ o vízum je profesionálny novinár alebo akreditovaná osoba plniaca úlohu odborného sprievodu a originálny doklad vydaný zamestnávateľom uvedenej osoby, ktorý potvrdzuje, že účelom cesty je výkon novinárskej práce alebo pomoc pri takejto práci.

V súčasnosti v Gruzínsku neexistujú žiadne profesijné mediálne združenia, centrá, inštitúcie, únie ani iné podobné organizácie, ktoré by zastupovali záujmy skupiny novinárov alebo akreditovaných osôb plniacich úlohu odborného sprievodu a vydávali osvedčenia potvrdzujúce, že daná osoba je profesionálny novinár alebo akreditovaná osoba plniaca úlohu odborného sprievodu v konkrétnej oblasti. Kým nebudú založené takéto organizácie, konzulárny úrad môže prijať potvrdenie od zamestnávateľa a akreditáciu pre jednu z organizácií z členských štátov.

„f)

pre účastníkov medzinárodných športových podujatí a ich odborný sprievod:

písomná žiadosť hostiteľskej organizácie, príslušných orgánov, národných športových federácií alebo národných olympijských výborov členských štátov;“

Zoznam sprevádzajúcich osôb v prípade medzinárodných športových podujatí sa obmedzí na osoby, ktoré sprevádzajú športovcov ako ich odborný sprievod: tréneri, maséri, manažér, zdravotnícky personál a predseda športového klubu. Fanúšikovia sa teda nebudú považovať za sprevádzajúce osoby.

„g)

pre podnikateľov a zástupcov podnikateľských organizácií:

písomná žiadosť od hostiteľskej právnickej osoby alebo spoločnosti, organizácie alebo úradu alebo pobočky takejto právnickej osoby alebo spoločnosti, štátnych alebo miestnych orgánov členských štátov alebo organizačných výborov obchodných a priemyselných výstav, konferencií a sympózií, ktoré sa konajú na území členských štátov, podpísaná štátnou komorou Gruzínska pre registráciu;“

Národná agentúra verejného registra vydá doklad potvrdzujúci existenciu obchodných organizácií.

„h)

pre príslušníkov slobodných povolaní, ktorí sa zúčastňujú na medzinárodných výstavách, konferenciách, sympóziách, seminároch alebo iných podobných podujatiach organizovaných na území členských štátov:

písomná žiadosť hostiteľskej organizácie potvrdzujúca, že príslušná osoba sa zúčastňuje na tomto podujatí;

i)

pre zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, ktorí cestujú na účely vzdelávacích školení, seminárov, konferencií, a to aj v rámci výmenných programov:

písomná žiadosť vydaná hostiteľskou organizáciou, potvrdenie, že osoba zastupuje organizáciu občianskej spoločnosti a potvrdenie o zriadení danej organizácie z príslušného registra vydané štátnym orgánom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;“

Musí sa predložiť dokument od organizácie občianskej spoločnosti potvrdzujúci, že žiadateľ o vízum zastupuje túto organizáciu.

Príslušný štátny orgán Gruzínska vydávajúci potvrdenie o zriadení organizácie občianskej spoločnosti je Národná agentúra verejného registra.

Register, v ktorom sú zaregistrované potvrdenia o založení organizácie občianskej spoločnosti, je Národná agentúra verejného registra. Ministerstvo spravodlivosti a Národná agentúra verejného registra spolupracuje s miestnymi orgánmi na vytvorení elektronickej databázy mimovládnych organizácií, ktorá po dokončení bude k dispozícii na webovom sídle ministerstva spravodlivosti: https://enreg.reestri.gov.ge/main.php.

Na členov takýchto organizácií občianskej spoločnosti sa dohoda nevzťahuje.

„j)

pre účastníkov vedeckých, kultúrnych a umeleckých činností vrátane univerzitných a iných výmenných programov:

písomná žiadosť hostiteľskej organizácie o účasť na týchto aktivitách;

k)

pre vodičov poskytujúcich služby medzinárodnej nákladnej a osobnej dopravy na územie členských štátov vo vozidlách registrovaných v Gruzínsku:

písomná žiadosť národnej spoločnosti alebo združenia dopravcov Gruzínska poskytujúcich služby v oblasti medzinárodnej cestnej dopravy s uvedením účelu, trvania a frekvencie ciest;“

V súčasnosti existujú v Gruzínsku dve národné združenia dopravcov Gruzínska príslušné zabezpečovať písomné žiadosti pre profesionálnych vodičov: Gruzínske združenie medzinárodných cestných dopravcov (GIRCA) a Gruzínske združenie dopravcov cestnej osobnej dopravy (GACPR). Dopravcovia, ktorí nie sú členmi uvedených združení, môžu predložiť žiadosť vydanú Agentúrou pre pozemnú dopravu, ministerstvom hospodárstva a udržateľného rozvoja Gruzínska. V prípade známych dopravcov môžu konzulárne úrady uznať písomnú žiadosť gruzínskeho dopravcu/dopravného podniku, ktorý vodiča zamestnáva. V žiadosti sa musí uviesť účel, trvanie a frekvencia ciest.

„l)

pre účastníkov oficiálnych výmenných programov organizovaných partnerskými mestami/obcami:

písomná žiadosť vedúceho úradu mesta či obce alebo starostu mesta či obce;“

Vedúcim úradu mesta či obce alebo starostom mesta či obce, ktorý je oprávnený vydávať písomnú žiadosť, je vedúci úradu mesta či obce alebo starosta mesta či obce hostiteľského mesta či obce, kde sa majú partnerské činnosti uskutočniť. Táto kategória zahŕňa iba oficiálne partnerské projekty.

„m)

pre návštevníkov vojenských a občianskych cintorínov:

úradný doklad potvrdzujúci existenciu a udržiavanie hrobu, ako aj rodinný alebo iný vzťah medzi žiadateľom a pochovaným;“

V dohode sa nespresňuje, orgány ktorej krajiny by mali vydať uvedený úradný doklad: orgány krajiny, kde sa nachádza cintorín, alebo orgány krajiny, v ktorej má pobyt osoba, ktorá si praje navštíviť cintorín. Treba pripustiť, že takýto úradný doklad môžu vydať príslušné orgány oboch krajín.

Musí sa predložiť uvedený úradný doklad potvrdzujúci existenciu a udržiavanie hrobu, ako aj rodinný alebo iný vzťah medzi žiadateľom o vízum a pochovaným.

Dohoda nevytvára žiadne nové pravidlá zodpovednosti fyzických alebo právnických osôb vydávajúcich písomné žiadosti. V prípade vydania nepravdivej žiadosti sa uplatnia právne predpisy Únie a/alebo vnútroštátne právne predpisy.

2.2.2.   Udeľovanie víz na viac vstupov

V prípadoch, keď žiadateľ o vízum musí často cestovať na územie členských štátov, môžu sa vydať krátkodobé víza na niekoľko vstupov za predpokladu, že celková dĺžka týchto návštev neprekročí 90 dní počas obdobia 180 dní.

V článku 5 dohody sa stanovuje:

„1.   Diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov udeľujú víza na viac vstupov v trvaní najviac päť rokov týmto kategóriám osôb:

a)

manželským partnerom a deťom (vrátane osvojených) vo veku do 21 rokov alebo závislým a rodičom, ktorí navštevujú občanov Gruzínska oprávnene sa zdržiavajúcich na území členských štátov, s platnosťou víza obmedzenou na dobu platnosti povolenia na pobyt;

b)

členom národných a regionálnych vlád a ústavných a najvyšších súdov, ak nie sú oslobodení od vízovej povinnosti podľa tejto dohody, a to v súvislosti s výkonom ich funkcie, s platnosťou víza obmedzenou na ich funkčné obdobie, ak je kratšie ako päť rokov;

c)

stálym členom oficiálnych delegácií, ktorí sa na základe oficiálneho pozvania adresovaného Gruzínsku majú pravidelne zúčastňovať na stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch, ako aj na podujatiach organizovaných na území členských štátov medzivládnymi organizáciami;“

Vzhľadom na profesijný status týchto kategórií osôb alebo ich rodinný vzťah s občanom Gruzínska, ktorý sa oprávnene zdržiava na území členských štátov, je odôvodnené udeliť víza na viac vstupov s platnosťou až päť rokov alebo obmedzené na funkčné obdobie alebo na ich oprávnený pobyt, ak trvajú menej ako päť rokov.

Osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. a) dohody, musia predložiť dôkaz o oprávnenom pobyte pozývajúcej osoby.

Pokiaľ ide o osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. b) dohody, mali by predložiť potvrdenie o svojom profesijnom postavení a dĺžke svojho funkčného obdobia.

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. b) dohody, ak sú oslobodené od vízovej povinnosti podľa tejto dohody, t. j. ak sú držiteľmi diplomatického pasu.

Osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. c) dohody, musia predložiť dôkaz o svojom statuse stáleho člena oficiálnej delegácie a o potrebe pravidelne sa zúčastňovať na stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch.

„2.   Diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov udeľujú víza na viac vstupov s dobou platnosti v trvaní najviac jeden rok týmto kategóriám osôb, pod podmienkou, že im bolo počas predchádzajúceho roka udelené aspoň jedno vízum, že ho využili v súlade s predpismi o vstupe a pobyte v navštevovanom členskom štáte a že odôvodnene žiadajú o udelenie víz na viac vstupov:

a)

členom oficiálnych delegácií, ktorí sa na oficiálne pozvanie adresované Gruzínsku majú pravidelne zúčastňovať na stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch, ako aj na podujatiach organizovaných na území členských štátov medzivládnymi organizáciami;

b)

zástupcom organizácií občianskej spoločnosti, ktorí pravidelne cestujú do členských štátov na účely vzdelávacích školení, seminárov, konferencií, a to aj v rámci výmenných programov;

c)

príslušníkom slobodných povolaní, ktorí sa zúčastňujú na medzinárodných výstavách, konferenciách, sympóziách, seminároch alebo iných podobných podujatiach a ktorí pravidelne cestujú do členských štátov;

d)

účastníkom vedeckých, kultúrnych a umeleckých aktivít vrátane univerzitných a iných výmenných programov, ktorí pravidelne cestujú do členských štátov;

e)

študentom a študentom postgraduálneho štúdia, ktorí pravidelne cestujú na účely štúdia alebo vzdelávacích školení, a to aj v rámci výmenných programov;

f)

účastníkom oficiálnych výmenných programov organizovaných partnerskými mestami či obcami;

g)

osobám, ktoré musia cestovať pravidelne zo zdravotných dôvodov, a osobám, ktoré ich musia sprevádzať;

h)

novinárom a ich akreditovanému odbornému sprievodu;

i)

podnikateľom a zástupcom podnikateľských organizácií, ktorí pravidelne cestujú do členských štátov;

j)

účastníci medzinárodných športových podujatí a ich odborný sprievod;

k)

vodičom poskytujúcim služby medzinárodnej nákladnej a osobnej dopravy na územie členských štátov vo vozidlách registrovaných v Gruzínsku.

3.   Diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov udeľujú víza na viac vstupov s dobou platnosti v trvaní najmenej dva roky a najviac päť rokov kategóriám osôb uvedeným v odseku 2 tohto článku, pod podmienkou, že počas predchádzajúcich dvoch rokov využili víza na viac vstupov s dobou platnosti jeden rok v súlade s predpismi o vstupe a pobyte v navštevovanom členskom štáte a že dôvody pre udelenie víz na viac vstupov stále trvajú.

4.   Celková dĺžka pobytu osôb uvedených v odsekoch 1 až 3 tohto článku na území členských štátov počas obdobia 180 dní neprekročí 90 dní.“

Víza na viac vstupov platné jeden rok sa v zásade vydávajú pre uvedené kategórie žiadateľov o vízum, ak v priebehu predchádzajúceho roka (12 mesiacov) získal žiadateľ o vízum aspoň jedno vízum, využil ho v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte na území v navštevovanom členskom štáte či členských štátov (napríklad neprekročil povolenú dĺžku pobytu) a ak existujú dôvody pre žiadosť o vízum na viac vstupov. V prípadoch, keď nie je opodstatnené udeliť vízum platné jeden rok, napríklad ak výmenný program trvá menej ako jeden rok alebo osoba nemá potrebu cestovať na celý rok, bude platnosť víza kratšia ako jeden rok za predpokladu, že ostatné podmienky na udelenie víza sú splnené.

Víza na viac vstupov platné dva až päť rokov sa vydajú pre kategórie žiadateľov o vízum uvedené v článku 5 ods. 2 dohody pod podmienkou, že v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov (24 mesiacov) využili dve víza na viac vstupov platné jeden rok v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte na území navštevovaného členského štátu či členských štátov a že dôvody pre žiadosť o vízum na viac vstupov sú stále platné. Je potrebné poznamenať, že vízum s platnosťou od dvoch do päť rokov sa vydáva iba vtedy, ak boli žiadateľovi o vízum v predchádzajúcich dvoch rokoch vydané dve víza platné aspoň jeden rok, a tieto víza využil v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte na území navštevovaného členského štátu či členských štátov. Na základe posúdenia každej žiadosti o vízum rozhodnú diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov o dobe platnosti týchto víz, t. j. od dvoch do piatich rokov.

Pokiaľ ide o definíciu kritérií v článku 5 ods. 2 dohody: „pod podmienkou, že…odôvodnene žiadajú o udelenie víz na viac vstupov“ a článku 5 ods. 3 dohody: „pod podmienkou, že…dôvody pre udelenie víz na viac vstupov stále trvajú“, uplatnia sa kritériá na udeľovanie víz na viac vstupov stanovené vo vízovom kódexe. To znamená, že osoba musí preukázať, že potrebuje často cestovať do jedného alebo viacerých členských štátov, napríklad na pracovné účely.

Ak žiadateľ o vízum nevyužil predchádzajúce vízum, neexistuje povinnosť udeliť vízum na viac vstupov.

2.2.3.   Držitelia diplomatických pasov

V článku 10 dohody sa stanovuje:

„1.   Občania Gruzínska, ktorí sú držiteľmi platných diplomatických pasov, môžu vstúpiť na územie členských štátov, opustiť ho alebo prejsť týmto územím bez víz.

2.   Osoby uvedené v odseku 1 tohto článku sa môžu zdržiavať na území členských štátov najviac 90 dní počas obdobia 180 dní.“

Dohoda sa nevzťahuje na postupy súvisiace s vysielaním diplomatov do členských štátov. V týchto prípadoch sa použije bežný akreditačný postup.

III.   SPOLUPRÁCA V OBLASTI BEZPEČNOSTI DOKLADOV

V spoločnom vyhlásení pripojenom k dohode sa zmluvné strany dohodli, že spoločný výbor posudzuje v rámci monitorovania vykonávania tejto dohody vplyv, ktorý má úroveň bezpečnosti príslušných cestovných dokladov na fungovanie tejto dohody. Na tento účel sa zmluvné strany dohodli, že si budú pravidelne vymieňať informácie o opatreniach, ktoré prijali, aby sa vyhli zvýšeniu množstva cestovných dokladov, a rozvíjať technické aspekty bezpečnosti cestovných dokladov, ako aj že si budú pravidelne vymieňať informácie o procese personalizácie vydávania cestových dokladov.

IV.   ŠTATISTIKA

S cieľom umožniť spoločnému výboru účinné monitorovanie vykonávania dohody, diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov predložia Komisii štatistické údaje podľa jednotlivých mesiacov každých šesť mesiacov a ak je to možné, najmä:

počet vydaných víz na viac vstupov,

počet víz vydaných bez poplatkov.

V.   VYHLÁSENIE EURÓPSKEJ ÚNIE O ZJEDNODUŠENÍ VÍZOVÉHO REŽIMU PRE RODINNÝCH PRÍSLUŠNÍKOV

Hoci dohoda neobsahuje právne záväzné práva a povinnosti na uľahčenie pohybu väčšieho počtu občanov Gruzínska, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Gruzínska oprávnene sa zdržiavajúcich na území členských štátov, Únia berie na vedomie návrh Gruzínska, aby sa rozšírilo vymedzenie pojmu rodinných príslušníkov, na ktorých by sa malo vzťahovať zjednodušenie vízového režimu, ako aj význam, ktorý Gruzínsko prikladá zjednodušeniu pohybu tejto kategórie osôb.

S cieľom uľahčiť mobilitu väčšieho počtu osôb, ktoré majú rodinné väzby s občanmi Gruzínska s oprávneným pobytom na území členských štátov (najmä sestry a bratia a ich deti), sa vo vyhlásení uvedenom v prílohe k tejto dohode, konzulárne úrady členských štátov preto vyzývajú, aby plne využívali možnosti v acquis na zjednodušenie udeľovania víz tejto kategórii osôb, a to najmä zjednodušením požiadaviek na písomné doklady požadované od žiadateľov, oslobodením od poplatkov za spracovanie a prípadne vydávaním víz na viac vstupov.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).

(3)  Pozri takisto bod 1.7.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 610/2013 z 26. júna 2013 ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, nariadenia Rady (ES) č. 1683/95 a (ES) č. 539/2001 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 a (ES) č. 810/2009 (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 1).

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 565/2014/EÚ z 15. mája 2014, ktorým sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na jednostrannom uznávaní niektorých dokladov Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom za rovnocenné s ich národnými vízami na účely tranzitu cez ich územia alebo zamýšľaného pobytu na ich územiach, ktorého trvanie počas akéhokoľvek obdobia 180 dní nepresiahne 90 dní a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 895/2006/ES a č. 582/2008/ES (Ú. v. EÚ L 157, 27.5.2014, s. 23).

(7)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.


7.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 272/88


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2016/1781

z 5. októbra 2016,

ktorým sa mení príloha II k rozhodnutiu 2007/777/ES, pokiaľ ide o vloženie položky týkajúcej sa Ostrovov Saint Pierre a Miquelon do zoznamu tretích krajín alebo ich častí, z ktorých je povolený vstup mäsových výrobkov a opracovaných žalúdkov, mechúrov a čriev do Únie

[oznámené pod číslom C(2016) 6287]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúcu pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (1), a najmä na jej článok 8 úvodnú vetu, článok 8 ods. 1 prvý pododsek, článok 8 ods. 4 a článok 9 ods. 4 písm. c),

keďže:

(1)

Rozhodnutím Komisie 2007/777/ES (2) sa okrem iného stanovujú podmienky pre vstup do Únie zásielok určitých mäsových výrobkov a opracovaných žalúdkov, mechúrov a čriev, ktoré boli podrobené jednému zo spôsobov opracovania stanovených v časti 4 prílohy II k uvedenému rozhodnutiu (ďalej len „komodity“), vrátane zoznamu tretích krajín alebo ich častí, z ktorých je vstup daných komodít do Únie povolený.

(2)

V časti 2 prílohy II k rozhodnutiu 2007/777/ES je stanovený zoznam tretích krajín alebo ich častí, z ktorých je povolený vstup daných komodít do Únie za predpokladu, že boli podrobené príslušnému opracovaniu uvedenému v danej časti prílohy II. Uvedené spôsoby opracovania sú zamerané na odstránenie určitých rizík pre zdravie zvierat, ktoré súvisia s danými špecifickými komoditami. V časti 4 uvedenej prílohy sa stanovuje nešpecifické opracovanie „A“ a špecifické spôsoby opracovania „B“ až „F“ zoradené v zozname v zostupnom poradí podľa závažnosti rizika pre zdravie zvierat spojeného so špecifickou komoditou.

(3)

Ostrovy Saint Pierre a Miquelon požiadali, aby boli zaradené do zoznamu v časti 2 prílohy II k rozhodnutiu 2007/777/ES ako krajina, z ktorej je povolený dovoz mäsových výrobkov z hydiny do Únie. Počas výrobného procesu hydinového mäsa na Ostrovoch Saint Pierre a Miquelone je príslušný výrobok z hydinového mäsa podrobený tepelnému ošetreniu podľa špecifického spôsobu opracovania „D“ uvedeného v časti 4 prílohy II k rozhodnutiu 2007/777/ES.

(4)

Ostrovy Saint Pierre a Miquelon predložili komplexnú a uspokojivú dokumentáciu o zdravotnej situácii hydiny, prevencii chorôb a zavedených systémoch kontroly.

(5)

Preto je vhodné zaradiť Ostrovy Saint Pierre a Miquelon do zoznamu tretích krajín alebo ich častí, ktorý je stanovený v časti 2 prílohy II k rozhodnutiu 2007/777/ES, s uvedením opracovania „D“ v stĺpci hydiny a pernatej zveri z farmových chovov (okrem vtákov nadradu bežce).

(6)

Časť 2 prílohy II k rozhodnutiu 2007/777/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha II k rozhodnutiu 2007/777/ES sa mení v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 5. októbra 2016

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11.

(2)  Rozhodnutie Komisie 2007/777/ES z 29. novembra 2007, ktorým sa ustanovujú veterinárne a zdravotné podmienky a vzorové osvedčenia na dovoz určitých mäsových výrobkov a opracovaných žalúdkov, mechúrov a čriev z tretích krajín určených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2005/432/ES (Ú. v. EÚ L 312, 30.11.2007, s. 49).


PRÍLOHA

V časti 2 prílohy II k rozhodnutiu 2007/777/ES sa medzi položku týkajúcu sa Nového Zélandu a položku týkajúcu sa Paraguaja vkladá táto položka týkajúca sa Ostrovov Saint Pierre a Miquelon:

„PM

Saint Pierre a Miquelon

XXX

XXX

XXX

XXX

D

XXX

XXX

XXX

XXX

XXX

XXX

XXX

XXX“


7.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 272/90


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2016/1782

z 5. októbra 2016,

ktorým sa mení rozhodnutie 2008/185/ES, pokiaľ ide o zahrnutie Litvy do zoznamu členských štátov, v ktorých sa realizujú schválené národné programy kontroly na eradikáciu Aujeszkého choroby, a aktualizáciu zoznamu národných ústavov v prílohe III

[oznámené pod číslom C(2016) 6288]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 64/432/EHS z 26. júna 1964 o zdravotných problémoch zvierat ovplyvňujúcich obchod s hovädzím dobytkom a ošípanými vo vnútri Spoločenstva (1), a najmä na jej článok 9 ods. 2,

keďže:

(1)

V smernici 64/432/EHS sa stanovujú pravidlá uplatniteľné na obchod s hovädzím dobytkom a ošípanými v Únii. V súlade s článkom 5 ods. 1 uvedenej smernice musí byť k ošípaným počas prepravy priložené zdravotné osvedčenie podľa vzoru 2 v prílohe F k uvedenej smernici (ďalej len „vzor 2“). V článku 9 ods. 1 uvedenej smernice sa uvádza, že členský štát, ktorý má povinný národný program kontroly na eradikáciu Aujeszkého choroby, môže svoj program predložiť Komisii na schválenie. V článku 9 ods. 2 sa uvádzajú kritériá na schválenie.

(2)

V rozhodnutí Komisie 2008/185/ES (2) sa stanovujú dodatočné záruky pri premiestňovaní ošípaných medzi členskými štátmi. Uvedené záruky súvisia s klasifikáciou členských štátov podľa ich štatútu týkajúceho sa Aujeszkého choroby. V prílohe II k uvedenému rozhodnutiu sa uvádza zoznam členských štátov alebo ich regiónov, v ktorých sa realizujú schválené národné programy kontroly na eradikáciu Aujeszkého choroby. V článku 7 rozhodnutia 2008/185/ES sa takisto uvádzajú informácie, ktoré sa majú zapísať do vzoru 2, pokiaľ ide o odkazy na uvedené rozhodnutie.

(3)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/798/EÚ (3) sa zmenila smernica 64/432/EHS vrátane vzoru 2. V dôsledku toho je potrebné zmeniť článok 7 rozhodnutia 2008/185/ES.

(4)

Litva predložila Komisii podpornú dokumentáciu týkajúcu sa svojho povinného národného programu kontroly na eradikáciu Aujeszkého choroby na celom svojom území a požiadala o zaradenie do zoznamu v prílohe II k rozhodnutiu 2008/185/ES.

(5)

Na základe hodnotenia podpornej dokumentácie predloženej Litvou by sa uvedený členský štát mal zaradiť do zoznamu v prílohe II k rozhodnutiu 2008/185/ES ako členský štát alebo jeho región, v ktorom sa realizujú schválené národné programy kontroly na eradikáciu Aujeszkého choroby.

(6)

V prílohe III k rozhodnutiu 2008/185/ES sa uvádza zoznam ústavov zodpovedných za vyhodnocovanie testov a setov ELISA (enzýmové imunosorbentové stanovenie), kontrolu kvality metódy ELISA na zisťovanie protilátok proti vírusu Aujeszkého choroby v každom členskom štáte, a najmä za výrobu a štandardizáciu národných referenčných sér podľa referenčných sér Spoločenstva. Niektoré členské štáty informovali Komisiu o dôležitých zmenách názvov a adries uvedených národných ústavov. Príloha III k rozhodnutiu 2008/185/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Rozhodnutie 2008/185/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2008/185/ES sa mení takto:

1.

V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   V prípade ošípaných určených do členských štátov alebo regiónov uvedených v prílohe I alebo II sa v oddiele C bode II.3.3.1 zdravotného osvedčenia stanoveného vo vzore 2 prílohy F k smernici 64/432/EHS, ktoré sprevádza uvedené zvieratá, vloží do prázdneho priestoru, ktorý treba v tomto bode vyplniť, príslušné číslo článku tohto rozhodnutia.“

2.

Prílohy II a III sa menia v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 5. októbra 2016

Za Komisiu