ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 251

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 59
16. septembra 2016


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES

1

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1625 zo 14. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1406/2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra ( 1 )

77

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1626 zo 14. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 768/2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva

80

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

16.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 251/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1624

zo 14. septembra 2016

o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. b) a d) a článok 79 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Na svojom zasadnutí 25. a 26. júna 2015 Európska rada vyzvala na väčšie úsilie pri komplexnom riešení bezprecedentných migračných tokov na územie Únie vrátane posilnenia riadenia hraníc s cieľom lepšie riadiť rastúce zmiešané migračné toky. Hlavy štátov alebo vlád ďalej na svojom neformálnom stretnutí o migrácii 23. septembra 2015 zdôraznili potrebu riešiť dramatickú situáciu na vonkajších hraniciach a posilniť kontroly na týchto hraniciach, najmä prostredníctvom dodatočných zdrojov pre Európsku agentúru pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, Európsky podporný úrad pre azyl (ďalej len „úrad EASO“) a Europol, ako aj prostredníctvom ľudských zdrojov a technických príspevkov, ktoré poskytnú členské štáty.

(2)

Cieľom politiky Únie v oblasti riadenia vonkajších hraníc je rozvíjať a vykonávať európske integrované riadenie hraníc na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ktoré je nutným logickým dôsledkom voľného pohybu osôb v rámci Únie a tvorí základnú súčasť priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Európske integrované riadenie hraníc má zásadný význam pre zlepšenie riadenia migrácie. Cieľom je účinné riadenie prekračovania vonkajších hraníc a riešenie migračných výziev a prípadných budúcich hrozieb na týchto hraniciach, čím sa prispieva k riešeniu závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom a k zabezpečeniu vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v Únii. Zároveň je potrebné konať tak, aby sa plne rešpektovali základné práva a zabezpečil sa voľný pohyb osôb v rámci Únie.

(3)

Európske integrované riadenie hraníc, založené na štvorstupňovom modeli kontroly prístupu, zahŕňa opatrenia v tretích krajinách, napríklad v rámci spoločnej vízovej politiky, opatrenia so susednými tretími krajinami, opatrenia na kontrolu vonkajších hraníc, analýzu rizík a opatrenia v oblasti schengenského priestoru a návratu.

(4)

Pri vykonávaní európskeho integrovaného riadenia hraníc by sa mala zabezpečiť koherencia s inými politickými cieľmi vrátane riadneho fungovania cezhraničnej dopravy.

(5)

V záujme zabezpečenia účinného vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc by sa mala zriadiť európska pohraničná a pobrežná stráž. Mali by sa jej poskytnúť potrebné finančné a ľudské zdroje a vybavenie. Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž by mali tvoriť Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „agentúra“) a vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom plní úlohy týkajúce sa kontroly hraníc. Bude sa opierať o spoločné využívanie informácií, kapacít a systémov na vnútroštátnej úrovni a o reakciu agentúry na úrovni Únie.

(6)

Za európske integrované riadenie hraníc by mala spoločne zodpovedať agentúra a vnútroštátne orgány zodpovedných za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonávajú operácie v oblasti hraničného dozoru na námornej hranici a plnia akékoľvek iné úlohy týkajúce sa kontroly hraníc. Zatiaľ čo sa členským štátom ponecháva primárna zodpovednosť za riadenie ich vonkajších hraníc v ich vlastnom záujme a v záujme všetkých členských štátov, úlohou agentúry by mala byť podpora uplatňovania opatrení Únie týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc, a to posilnením, posudzovaním a koordinovaním krokov členských štátov, ktoré vykonávajú uvedené opatrenia.

(7)

Európskym integrovaným riadením hraníc sa nemenia príslušné právomoci Komisie a členských štátov v colnej oblasti, najmä pokiaľ ide o kontroly, riadenie rizík a výmenu informácií.

(8)

Za rozvoj politiky a právnych predpisov týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc a návratu vrátane rozvoja stratégie európskeho integrovaného riadenia hraníc sú aj naďalej zodpovedné inštitúcie Únie. Mala by sa zaručiť úzka koordinácia medzi agentúrou a uvedenými inštitúciami.

(9)

Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, ktorá sa obvykle označuje ako Frontex, bola zriadená nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 (3). Odkedy sa ujala plnenia svojich povinností 1. mája 2005, úspešne pomáha členským štátom pri vykonávaní operačných aspektov riadenia vonkajších hraníc prostredníctvom spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov, analýzy rizík, výmeny informácií, vzťahov s tretími krajinami a návratu navrátilcov.

(10)

Je potrebné účinne monitorovať prekračovanie vonkajších hraníc, riešiť migračné výzvy a prípadné budúce hrozby na vonkajších hraniciach, zabezpečiť vysokú úroveň vnútornej bezpečnosti v rámci Únie, zaručiť fungovanie schengenského priestoru a rešpektovať zastrešujúcu zásadu solidarity. So zreteľom na tieto skutočnosti je potrebné posilniť riadenie vonkajších hraníc na základe činnosti agentúry Frontex a ďalej túto činnosť rozvíjať v rámci agentúry, ktorá ponesie spoločnú zodpovednosť za riadenie vonkajších hraníc.

(11)

Úlohy Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie by sa preto mali rozšíriť. Na odzrkadlenie uvedených zmien by sa mal jej názov zmeniť na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá sa bude naďalej označovať ako Frontex. Mala by zostať rovnakou právnickou osobou s úplnou kontinuitou všetkých jej činností a postupov. Hlavnou úlohou agentúry by malo byť vypracovanie technickej a operačnej stratégie vykonávania integrovaného riadenia hraníc na úrovni Únie, dohliadanie na účinné fungovanie kontrol vonkajších hraníc, poskytovanie zvýšenej technickej a operačnej pomoci členským štátom prostredníctvom spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov, zabezpečenie praktického vykonávania opatrení v prípade situácie, ktorá si vyžaduje naliehavú akciu na vonkajších hraniciach, poskytnutie technickej a operačnej pomoci pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori, a organizovanie, koordinovanie a vykonávanie návratových operácií a intervencií.

(12)

Agentúra by mala plniť svoje úlohy bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov, pokiaľ ide o udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie vnútornej bezpečnosti.

(13)

Agentúra by si mala plniť svoje úlohy bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti obrany.

(14)

Rozšírené úlohy a právomoci agentúry by mali byť vyvážené posilnenými zárukami dodržiavania základných práv a vyššou zodpovednosťou agentúry.

(15)

Členské štáty by mali mať možnosť na vonkajších hraniciach na operačnej úrovni naďalej spolupracovať s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami na účely presadzovania práva vrátane vojenských operácií, ak je takáto spolupráca zlučiteľná s činnosťami agentúry.

(16)

Agentúra sa opiera o spoluprácu členských štátov, aby mohla účinne plniť svoje úlohy. V tejto súvislosti je dôležité, aby agentúra a členské štáty konali v dobrej viere a včas si vymieňali presné informácie. Žiaden členský štát by nemal byť povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti.

(17)

Členské štáty by taktiež vo vlastnom záujme a v záujme ostatných členských štátov mali vkladať údaje do európskych databáz. Zároveň by mali zabezpečiť, aby tieto údaje boli presné, aktuálne a získané a vložené v súlade so zákonom.

(18)

Agentúra by mala pripravovať všeobecné analýzy rizík a špecifické analýzy rizík na základe modelu spoločnej integrovanej analýzy rizík, ktorý by mala uplatňovať agentúra aj členské štáty. Agentúra by mala na základe informácií poskytnutých členskými štátmi poskytovať primerané informácie týkajúce sa všetkých aspektov významných pre európske integrované riadenie hraníc, najmä v oblasti kontroly hraníc, návratu, neoprávnených sekundárnych pohybov štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci Únie, predchádzania cezhraničnej trestnej činnosti vrátane uľahčovania neoprávneného prekračovania hraníc, obchodovania s ľuďmi, terorizmu a hrozieb hybridnej povahy, ako aj situácie v susediacich tretích krajinách, ktoré umožnia prijatie vhodných opatrení alebo riešenie identifikovaných hrozieb a rizík v záujme zlepšenia integrovaného riadenia vonkajších hraníc.

(19)

Vzhľadom na svoje činnosti na vonkajších hraniciach by agentúra mala prispievať k predchádzaniu a odhaľovaniu závažnej trestnej činnosti cezhraničného charakteru, ako je prevádzačstvo, obchodovanie s ľuďmi a terorizmus, v prípadoch, keď je jej zásah vhodný a keď prostredníctvom svojich činností získala relevantné informácie. Ako agentúra zodpovedná za podporu a posilňovanie činností členských štátov a za ich spoluprácu pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, a v boji proti nej by mala koordinovať svoje činnosti s Europolom. Cezhraničná trestná činnosť zo svojej podstaty zahŕňa cezhraničný rozmer. Takýto cezhraničný rozmer je charakteristický pre trestné činy priamo súvisiace s neoprávneným prekračovaním vonkajších hraníc vrátane obchodovania s ľuďmi alebo prevádzačstva. Vzhľadom na uvedené článok 1 ods. 2 smernice Rady 2002/90/ES (4) umožňuje členským štátom neuvaliť sankcie, ak cieľom správania je poskytnutie humanitárnej pomoci migrantom.

(20)

Úloha agentúry by v duchu spoločnej zodpovednosti mala spočívať v pravidelnom monitorovaní riadenia vonkajších hraníc. Agentúra by mala zabezpečiť riadne a účinné monitorovanie nielen prostredníctvom analýzy rizík, výmeny informácií a Európskeho systému hraničného dozoru (ďalej len „systém EUROSUR“), ale aj prostredníctvom prítomnosti expertov z radov svojich vlastných zamestnancov v členských štátoch. Agentúra by preto mala byť schopná nasadiť styčných dôstojníkov do členských štátov na obdobie, počas ktorého bude styčný dôstojník podávať správy výkonnému riaditeľovi. Správa styčných dôstojníkov by mala tvoriť súčasť posúdenia zraniteľnosti.

(21)

Agentúra by mala na základe objektívnych kritérií vypracovať posúdenie zraniteľnosti s cieľom posúdiť schopnosť a pripravenosť členských štátov čeliť výzvam na ich vonkajších hraniciach. Malo by to zahŕňať aj posúdenie vybavenia, infraštruktúry, zamestnancov, rozpočtu a finančných zdrojov členských štátov, ako aj ich pohotovostných plánov na riešenie možných kríz na vonkajších hraniciach. Členské štáty by mali prijať opatrenia na riešenie všetkých nedostatkov zistených v tomto posúdení. Výkonný riaditeľ by mal určiť opatrenia, ktoré má prijať dotknutý členský štát, a odporučiť mu ich. Výkonný riaditeľ by mal tiež stanoviť lehotu, v rámci ktorej by sa mali prijať uvedené opatrenia. Pokiaľ sa potrebné opatrenia neprijmú v stanovenej lehote, vec by sa mala postúpiť riadiacej rade na ďalšie rozhodnutie.

(22)

Ak sa agentúre neposkytnú presné a včasné informácie potrebné na vykonanie posúdenia zraniteľnosti, agentúra by mala mať možnosť túto skutočnosť zohľadniť pri uskutočňovaní posúdenia zraniteľnosti, pokiaľ neexistujú riadne odôvodnené dôvody pre neposkytnutie údajov.

(23)

Agentúra by mala organizovať príslušnú technickú a operačnú pomoc členským štátom s cieľom posilniť ich schopnosť plniť si záväzky, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc, a čeliť výzvam na vonkajších hraniciach vyplývajúcim z nelegálneho prisťahovalectva alebo cezhraničnej trestnej činnosti. Takouto pomocou by nemala byť dotknutá právomoc príslušných vnútroštátnych orgánov začať vyšetrovania trestných činov. V tejto súvislosti by agentúra mala na požiadanie členského štátu alebo z vlastného podnetu organizovať a koordinovať spoločné operácie pre jeden alebo viacero členských štátov a nasadzovať tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj potrebné technické vybavenie. Môže tiež nasadiť expertov z radov vlastných zamestnancov.

(24)

V prípadoch osobitnej a neúmernej výzvy na vonkajších hraniciach by agentúra na požiadanie členského štátu alebo z vlastného podnetu mala organizovať a koordinovať rýchle pohraničné zásahy a nasadenie tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže z rezervy rýchleho zásahu a technického vybavenia. Rýchle pohraničné zásahy by mali byť časovo obmedzenou posilou v situáciách, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu a v ktorých by takýto zásah zabezpečil účinnú reakciu. V záujme zabezpečenia účinného priebehu takéhoto zásahu by členské štáty mali dať k dispozícii príslušníkov pohraničnej stráže a ďalších príslušných pracovníkov pre rezervu rýchleho zásahu a poskytnúť potrebné technické vybavenie. Agentúra a dotknuté členské štáty by sa mali dohodnúť na operačnom pláne.

(25)

Ak členský štát čelí osobitným a neúmerným migračným výzvam charakterizovaným veľkými prílevmi zmiešaných migračných tokov na konkrétnych úsekoch svojich vonkajších hraníc, členské štáty by mali mať možnosť využívať technické a operačné posilnenie. Toto by mali v problémových oblastiach (hotspotoch) zabezpečiť podporné tímy pre riadenie migrácie. Tieto tímy by mali pozostávať z expertov, ktorí sa z členských štátov nasadia prostredníctvom agentúry a úradu EASO, a z agentúry, Europolu alebo iných relevantných agentúr Únie. Agentúra by mala pomáhať Komisii pri koordinovaní rôznych agentúr priamo na mieste.

(26)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby akékoľvek iné orgány, ktorým by mohli byť adresované žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako napríklad polícia, pohraničná stráž, imigračné úrady a pracovníci detenčných zariadení, mali príslušné informácie. Mali by tiež zabezpečiť, aby zamestnanci takýchto orgánov absolvovali odbornú prípravu na potrebnej úrovni primeranej ich úlohám a povinnostiam a dostali pokyny informovať žiadateľov o tom, kde a ako možno podať žiadosť o medzinárodnú ochranu.

(27)

V problémových oblastiach (hotspotoch) by mali jednotlivé agentúry a členské štáty pôsobiť v rámci svojich príslušných mandátov a právomocí. Komisia v spolupráci s inými príslušnými agentúrami by mala zabezpečiť súlad činností v problémových oblastiach (hotspotoch) s príslušným acquis Únie vrátane spoločného európskeho azylového systému a základných práv.

(28)

Keď je kontrola vonkajších hraníc neúčinná do takej miery, že vznikne riziko ohrozenia fungovania schengenského priestoru, buď preto, že členský štát neprijme potrebné opatrenia v súlade s posúdením zraniteľnosti alebo preto, že členský štát, ktorý čelí osobitným a neúmerným výzvam na vonkajších hraniciach, nepožiadal agentúru o dostatočnú podporu alebo túto podporu nevyužíva, mala by sa prijať jednotná, rýchla a účinná reakcia na úrovni Únie. Na účel zmiernenia týchto rizík a na zabezpečenie lepšej koordinácie na úrovni Únie by Komisia mala Rade navrhnúť rozhodnutie určujúce opatrenia, ktoré má vykonať agentúra, a požadujúce, aby dotknutý členský štát spolupracoval s agentúrou pri vykonávaní uvedených opatrení. Keďže opatrenia, o ktorých sa má rozhodnúť, môžu mať politicky citlivú povahu a môžu sa dotknúť vnútroštátnych výkonných právomocí a právomocí v oblasti presadzovania, vykonávacia právomoc prijať takéto rozhodnutie by sa mala preniesť na Radu. Agentúra by mala určiť kroky, ktoré sa majú podniknúť na praktické vykonávanie opatrení uvedených v rozhodnutí Rady. Následne by mala spoločne s dotknutým členským štátom vypracovať operačný plán. Ak členský štát tomuto rozhodnutiu Rady nevyhovie do 30 dní a nespolupracuje s agentúrou pri vykonávaní opatrení uvedených v danom rozhodnutí, Komisia by mala mať možnosť začať osobitný postup uvedený v článku 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (5) na riešenie výnimočných okolností ohrozujúcich celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. Nariadenie (EÚ) 2016/399 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(29)

Agentúra by mala mať k dispozícii potrebné vybavenie a personál, ktorí sa nasadia pri spoločných operáciách alebo rýchlych pohraničných zásahoch. Na tento účel by agentúra mala môcť v prípade spustenia rýchleho pohraničného zásahu na žiadosť členského štátu alebo v súvislosti so situáciou, ktorá si vyžaduje naliehavé opatrenia, nasadiť v členských štátoch tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže z rezervy rýchleho zásahu, pričom túto rezervu by mali predstavovať stále zbory tvorené príslušníkmi pohraničnej stráže a inými príslušnými pracovníkmi. Rezerva by mala pozostávať z minimálneho počtu 1 500 príslušníkov pohraničnej stráže a iných relevantných pracovníkov. Nasadenie tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže z rezervy rýchleho zásahu by malo byť v prípade potreby okamžite doplnené dodatočnými tímami európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

(30)

V prílohe I sa stanovujú príspevky členských štátov pre rezervu rýchleho zásahu na základe prísľubov zohľadňujúcich situáciu pretrvávajúcu v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ak by nastali zásadné a štrukturálne zmeny tejto situácie vrátane prijatia rozhodnutia o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach členských štátov podľa ustanovení relevantných aktov o pristúpení, Komisia by mala navrhnúť vhodné zmeny uvedenej prílohy.

(31)

So zreteľom na rýchlosť, akou by muselo prebehnúť nasadenie vybavenia a pracovníkov, najmä v oblastiach vonkajších hraníc, ktoré čelia náhlym veľkým prílevom migračných tokov, by agentúra mala mať možnosť nasadiť aj svoje vlastné technické vybavenie, ktoré by mala nadobudnúť samostatne alebo v rámci spoluvlastníctva s členským štátom. Uvedené technické vybavenie by malo byť agentúre poskytnuté k dispozícii na jej žiadosť členskými štátmi, kde je vybavenie registrované. Agentúra by tiež mala spravovať rezervu technického vybavenia poskytnutého členskými štátmi na základe potrieb určených agentúrou, ktorú by mali dopĺňať dopravné prostriedky a materiálno-technické vybavenie kúpené členskými štátmi v rámci osobitných opatrení Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

(32)

Európska rada 15. októbra 2015 vyzvala na rozšírenie mandátu agentúry Frontex v oblasti návratu s cieľom zahrnúť právo organizovať spoločné návratové operácie z vlastného podnetu a posilniť jej úlohu, pokiaľ ide o získavanie cestovných dokumentov pre navrátilcov.

(33)

Agentúra by mala zintenzívniť svoju pomoc členským štátom pri navracaní štátnych príslušníkov tretích krajín, a to v súlade s politikou Únie v oblasti návratu a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (6). Konkrétne by mala koordinovať a organizovať návratové operácie z jedného alebo viacerých členských štátov a organizovať a vykonávať návratové intervencie s cieľom posilniť systémy návratu členských štátov, ktoré potrebujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc pri plnení svojej povinnosti vracať štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade s uvedenou smernicou.

(34)

Agentúra by mala členským štátom poskytovať potrebnú pomoc pri organizovaní návratových operácií a návratových intervencií zameraných na navrátilcov, a plne pri tom dodržiavať základné práva. Nemala by hodnotiť podstatu rozhodnutí o návrate, ktoré vydali členské štáty. Okrem toho by mala agentúra v spolupráci s orgánmi príslušných tretích krajín pomáhať členským štátom pri získavaní cestovných dokladov potrebných pre návrat.

(35)

Pomoc členským štátom pri vedení konaní o návrate by mala zahŕňať poskytovanie praktických informácií o tretích krajinách návratu, ktoré sú relevantné z hľadiska vykonávania tohto nariadenia, napríklad poskytovanie podrobných informácií o kontaktoch alebo iných logistických informácií potrebných na hladký priebeh návratových operácií. Na účely prijímania rozhodnutí o návrate by sa agentúra nemala podieľať na poskytovaní informácií členským štátom o tretích krajinách návratu.

(36)

Prípadná existencia dohody medzi členským štátom a treťou krajinou nepozbavuje agentúru ani členské štáty ich záväzkov podľa práva Únie alebo medzinárodného práva, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement).

(37)

Agentúra by mala vytvoriť monitorovaciu skupinu pre nútený návrat, eskortnú skupinu pre nútený návrat a skupinu špecialistov na návrat, ktorých dajú k dispozícii členské štáty, pričom tieto skupiny by boli nasadené v priebehu návratových operácií a tvorili by súčasť európskych intervenčných tímov pre návrat prispôsobených konkrétnej situácii a nasadených pri návratových intervenciách. Súčasťou týchto skupín by mal byť personál so špecifickými odbornými znalosťami z oblasti ochrany detí. Agentúra by im mala poskytnúť potrebnú odbornú prípravu.

(38)

Podľa tohto nariadenia sa má každá osoba mladšia ako 18 rokov pokladať za dieťa, a to v súlade s nástrojmi medzinárodného práva, ako je Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa. V rámci svojich činností má agentúra brať do úvahy v prvom rade najlepšie záujmy dieťaťa.

(39)

Osobitné ustanovenie by sa malo stanoviť v prípade personálu, ktorý je zapojený do činností súvisiacich s návratom, s cieľom presne vymedziť jeho úlohy, právomoci a povinnosti. Mali by sa tiež vydať osobitné pokyny týkajúce sa právomocí pilotov lietadiel a rozšírenia trestnej právomoci krajiny registrácie lietadla podľa medzinárodných právnych predpisov v oblasti leteckej dopravy, najmä Tokijského dohovoru o trestných činoch a niektorých iných činoch spáchaných na palube lietadla.

(40)

Agentúra by mala pripraviť špecifické vzdelávacie nástroje vrátane odbornej prípravy zameranej na ochranu detí. Na úrovni Únie by mala poskytovať odbornú prípravu národných inštruktorov pre príslušníkov pohraničnej stráže. Mala by tiež ponúknuť doplnkové kurzy odbornej prípravy a semináre týkajúce sa úloh integrovaného riadenia hraníc, určené aj pre úradníkov príslušných vnútroštátnych orgánov. Súčasťou toho by mala byť odborná príprava zameraná na relevantné právo Únie a medzinárodné právo a na základné práva. Agentúra by mala byť oprávnená organizovať vzdelávacie aktivity v spolupráci s členskými štátmi a tretími krajinami na ich území.

(41)

Agentúra by mala monitorovať a prispievať k vývoju výskumu významného pre európske integrované riadenie hraníc. Mala by poskytovať informácie o takomto vývoji Európskemu parlamentu, členským štátom a Komisii.

(42)

Účinné vykonávanie integrovaného riadenia vonkajších hraníc si vyžaduje pravidelnú, rýchlu a spoľahlivú výmenu informácií medzi členskými štátmi. Agentúra by mala vytvoriť a prevádzkovať informačné systémy, ktoré uľahčia takúto výmenu v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane údajov. Je dôležité, aby členské štáty pohotovo poskytovali agentúre úplné a presné informácie, ktoré agentúra potrebuje na to, aby mohla vykonávať svoje úlohy.

(43)

Agentúra môže na účely plnenia svojho poslania a v rozsahu potrebnom na vykonávanie svojich úloh spolupracovať s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj s medzinárodnými organizáciami vo veciach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to v rámci dohôd o pracovných podmienkach uzavretých v súlade s právnymi predpismi a politikou Únie. Uvedené dohody o pracovných podmienkach by mali byť vopred odsúhlasené Komisiou.

(44)

Vnútroštátne orgány plniace funkcie pobrežnej stráže sú zodpovedné za širokú škálu úloh, medzi ktoré môže patriť námorná bezpečnosť, bezpečnostná ochrana, pátranie a záchrana, kontrola hraníc, kontrola rybárstva, colná kontrola, všeobecné presadzovanie práva a ochrana životného prostredia. Agentúra, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva zriadená nariadením Rady (ES) č. 768/2005 (7) a Európska námorná bezpečnostná agentúra zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (8) by preto mali posilniť vzájomnú spoluprácu, ako aj spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi plniacimi úlohy pobrežnej stráže s cieľom zvýšiť námornú situačnú informovanosť a podporiť koherentné a nákladovo efektívne opatrenia. Synergie medzi rôznymi aktérmi v námornom prostredí by mali byť v súlade so stratégiami v oblastiach európskeho integrovaného riadenia hraníc a námornej bezpečnosti.

(45)

Vykonávanie tohto nariadenia nemá vplyv na rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi podľa zmlúv, ani na záväzky členských štátov podľa medzinárodných dohovorov, ako sú napríklad Dohovor OSN o morskom práve, Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori, Medzinárodný dohovor o pátraní a záchrane na mori, Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí, Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov a ďalšie relevantné medzinárodné nástroje v námornej oblasti.

(46)

Agentúra by mala uľahčovať a podporovať technickú a operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami v rámci politiky vonkajších vzťahov Únie. V tejto súvislosti by mala koordinovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami pri riadení vonkajších hraníc, vysielať styčných dôstojníkov do tretích krajín a spolupracovať s orgánmi tretích krajín v oblasti návratu, a to aj pokiaľ ide o získavanie cestovných dokladov. Agentúra a členské štáty by pri spolupráci s tretími krajinami mali vždy dodržiavať právo Únie vrátane základných práv a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement). Mali by tak robiť aj vtedy, keď sa spolupráca s tretími krajinami uskutočňuje na území týchto krajín. V záujme zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti by agentúra mala informovať o spolupráci s tretími krajinami vo svojej výročnej správe.

(47)

Európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorá zahŕňa agentúru a vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, by mala plniť svoje úlohy pri plnom rešpektovaní základných práv, najmä Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, príslušného medzinárodného práva vrátane Dohovoru OSN o právach dieťaťa, Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovoru o právnom postavení utečencov a povinností súvisiacich s prístupom k medzinárodnej ochrane, predovšetkým zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement), Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori a Medzinárodného dohovoru o pátraní a záchrane na mori. V súlade s právom Únie a uvedenými nástrojmi by agentúra mala pomáhať členským štátom pri uskutočňovaní pátracích a záchranných operácií s cieľom chrániť a zachraňovať životy kedykoľvek a kdekoľvek je to potrebné.

(48)

Vzhľadom na zvýšený počet svojich úloh by agentúra mala ďalej rozvíjať a realizovať stratégiu monitorovania a zaisťovania ochrany základných práv. Na tento účel by mala poskytnúť svojmu pracovníkovi pre základné práva primerané zdroje a zamestnancov zodpovedajúcich mandátu a veľkosti agentúry. Pracovník pre základné práva by mal mať prístup k všetkým informáciám, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh. Agentúra by mala využívať svoju úlohu na aktívnu podporu uplatňovania acquis Únie v oblasti riadenia vonkajších hraníc, a to aj so zreteľom na dodržiavanie základných práv a medzinárodnej ochrany.

(49)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané v článkoch 2 a 6 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a vyjadrené v charte. Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť úplné rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, práva na život, práva na slobodu a bezpečnosť, práva na ochranu osobných údajov, práva na azyl, práva na účinný prostriedok nápravy, práv dieťaťa, zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a zákazu obchodovania s ľuďmi. Jeho cieľom je tiež podporovať uplatňovanie zásad nediskriminácie a zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement).

(50)

Týmto nariadením by sa mal ustanoviť mechanizmus na podávanie sťažností agentúre v spolupráci s pracovníkom pre základné práva s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základných práv vo všetkých činnostiach agentúry. Mal by to byť správny mechanizmus, v rámci ktorého by pracovník pre základné práva mal byť zodpovedný za vybavovanie sťažností prijatých agentúrou v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných. Pracovník pre základné práva by mal preskúmať prípustnosť sťažnosti, zaregistrovať prípustné sťažnosti, postúpiť všetky zaregistrované sťažnosti výkonnému riaditeľovi, postúpiť sťažnosti týkajúce sa členov tímov do domovského členského štátu a zaregistrovať následné opatrenia zo strany agentúry alebo tohto členského štátu. Mechanizmus by mal byť účinný a mal by zabezpečiť riadne riešenie sťažností. Mechanizmom na podávanie sťažností by nemal byť dotknutý prístup k správnym a súdnym prostriedkom nápravy a nemal by byť podmienkou na uplatnenie takýchto prostriedkov nápravy. Vyšetrovania trestných činov by mali viesť členské štáty. V záujme zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti by agentúra mala zahrnúť do svojej výročnej správy informácie o mechanizme na podávanie sťažností. Mala by uviesť najmä počet prijatých sťažností, typy porušení základných práv, príslušné operácie a podľa možnosti následné opatrenia prijaté agentúrou a členskými štátmi.

(51)

Agentúra by mala byť nezávislá vo vzťahu k technickým a operačným záležitostiam a mala by mať právnu, správnu a finančnú autonómiu. Na tento účel je potrebné a vhodné, aby bola orgánom Únie s právnou subjektivitou a vykonávacími právomocami, ktoré sa jej udeľujú týmto nariadením.

(52)

Komisia a členské štáty by mali byť zastúpené v riadiacej rade, aby vykonávali dohľad nad agentúrou. Riadiaca rada by mala, pokiaľ je to možné, pozostávať z operačných vedúcich vnútroštátnych útvarov zodpovedných za riadenie pohraničnej stráže alebo z ich zástupcov. Strany zastúpené v riadiacej rade by sa mali usilovať obmedziť výmenu svojich zástupcov v nej s cieľom zabezpečiť kontinuitu jej činnosti. Riadiacej rade by sa mali zveriť právomoci potrebné na zostavenie rozpočtu agentúry, overenie jeho plnenia, prijatie príslušných rozpočtových pravidiel, zavedenie transparentných pracovných postupov rozhodovania v agentúre a vymenovanie výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa. Agentúra by sa mala spravovať a prevádzkovať so zreteľom na zásady spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram Únie, ktoré 19. júla 2012 prijali Európsky parlament, Rada a Komisia.

(53)

Pre agentúru by sa mal vyčleniť samostatný rozpočet, ktorého príjmy by pochádzali predovšetkým z príspevku Únie, aby bola zaručená nezávislosť agentúry. Rozpočtový postup Únie by sa mal uplatňovať, pokiaľ ide o príspevok Únie a všetky ďalšie dotácie, ktoré možno hradiť zo všeobecného rozpočtu Únie. Audit účtovných výkazov by mal vykonávať Dvor audítorov.

(54)

Na agentúru by sa malo bez obmedzení uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (9) a agentúra by mala pristúpiť k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vedených Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (10).

(55)

Na agentúru by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (11). Agentúra by mala byť so zreteľom na svoje činnosti čo najtransparentnejšia, pričom by to však nemalo ohrozovať dosiahnutie cieľov jej operácií. Mala by zverejňovať informácie o všetkých svojich činnostiach. Mala by tiež zaistiť, aby verejnosť a všetky zainteresované subjekty urýchlene dostávali informácie o jej práci.

(56)

Agentúra by tiež mala Európskemu parlamentu a Rade podávať čo najúplnejšiu správu o svojich činnostiach.

(57)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov agentúrou v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (12).

(58)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov členskými štátmi v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (13). Ak je spracúvanie údajov potrebné primárne na účely zabezpečenia vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v rámci Únie, najmä v súvislosti s opatreniami týkajúcimi sa monitorovania migračných tokov a analýzy rizík, spracúvania osobných údajov zozbieraných počas spoločných operácií, pilotných projektov a rýchlych pohraničných zásahov a pri podporných tímoch pre riadenie migrácie, alebo spolupráce s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a medzinárodnými organizáciami, uplatňuje sa rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV (14). Pri akomkoľvek spracúvaní osobných údajov by sa mali dodržiavať zásady nevyhnutnosti a proporcionality.

(59)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to vytvorenie a realizácia systému integrovaného riadenia vonkajších hraníc s cieľom zaistiť správne fungovanie schengenského priestoru, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni nekoordinovane konajúcich členských štátov, ale z dôvodu neexistencie kontroly na vnútorných hraniciach, významných migračných výziev na vonkajších hraniciach, potreby efektívneho monitorovania prekračovania týchto hraníc a prispenia k vysokej úrovni vnútornej bezpečnosti v Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(60)

Vonkajšie hranice uvedené v tomto nariadení sú hranice, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia hlavy II nariadenia (EÚ) 2016/399 a ktoré zahŕňajú vonkajšie hranice členských štátov Schengenu v súlade s Protokolom č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(61)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (15), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (16). V Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o dojednaní foriem účasti týchto štátov na činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (17) sa stanovujú pravidlá účasti uvedených krajín na práci agentúry vrátane ustanovení o finančných príspevkoch a zamestnancoch.

(62)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (18), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (19).

(63)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (20), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (21).

(64)

V Dohode medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom na strane druhej o dojednaní foriem účasti týchto štátov na činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (22) sa stanovujú pravidlá účasti týchto krajín na činnosti agentúry vrátane ustanovení o finančných príspevkoch a zamestnancoch.

(65)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(66)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (23); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(67)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (24); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(68)

Agentúra by mala uľahčovať organizáciu konkrétnych činností, pri ktorých členské štáty môžu využívať odborné poznatky a vybavenie, ktoré sú Írsko a Spojené kráľovstvo ochotné poskytnúť, a to v súlade s podmienkami, o ktorých jednotlivo pre každý prípad rozhodne riadiaca rada. Z tohto dôvodu môžu byť zástupcovia Írska a Spojeného kráľovstva pozvaní na zasadnutia riadiacej rady, ktoré im umožnia plne sa podieľať na príprave takýchto osobitných činností.

(69)

Medzi Španielskym kráľovstvom a Spojeným kráľovstvom existuje spor, pokiaľ ide o určenie hraníc Gibraltáru.

(70)

Pozastavenie uplatňovania tohto nariadenia na hranice Gibraltáru neznamená žiadnu zmenu v pozíciách dotknutých štátov.

(71)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov 18. marca 2016 vydal stanovisko (25).

(72)

Cieľom tohto nariadenia je zmeniť a rozšíriť ustanovenia nariadenia (ES) č. 2007/2004 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007 (26) a rozhodnutia Rady 2005/267/ES (27). Keďže zmeny, ktoré sa majú vykonať, sú početné a ich charakter je závažný, uvedené akty by sa mali v záujme jasnosti nahradiť a zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Európska pohraničná a pobrežná stráž

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovuje európska pohraničná a pobrežná stráž na zabezpečenie európskeho integrovaného riadenia hraníc na vonkajších hraniciach s cieľom účinne riadiť prekračovanie vonkajších hraníc. Zahŕňa to aj riešenie migračných výziev a prípadných budúcich hrozieb na týchto hraniciach, čím sa prispieva k riešeniu závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom v záujme zabezpečenia vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v Únii pri plnom rešpektovaní základných práv so súčasným zabezpečením voľného pohybu osôb v rámci Únie.

Článok 2

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„vonkajšie hranice“ sú vonkajšie hranice, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2016/399, na ktoré sa uplatňuje hlava II uvedeného nariadenia;

2.

„kontrola hraníc“ je kontrola hraníc, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 10 nariadenia (EÚ) 2016/399;

3.

„príslušník pohraničnej stráže“ je príslušník pohraničnej stráže, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 14 nariadenia (EÚ) 2016/399;

4.

„tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže“ sú tímy príslušníkov pohraničnej stráže a ďalších príslušných zamestnancov z participujúcich členských štátov vrátane príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov, ktorých členské štáty vyslali do Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž ako národných expertov, aby boli nasadené počas spoločných operácií, rýchlych pohraničných zásahov, ako aj v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie;

5.

„hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom sa spoločná operácia alebo rýchly pohraničný zásah, návratová operácia alebo návratová intervencia uskutočňuje alebo z ktorého sa spúšťa, alebo v ktorom je nasadený podporný tím pre riadenie migrácie;

6.

„domovský členský štát“ je členský štát, ktorého príslušník pohraničnej stráže alebo iný relevantný zamestnanec je členom tímu európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

7.

„participujúci členský štát“ je členský štát, ktorý sa zúčastňuje na spoločnej operácii, rýchlom pohraničnom zásahu, návratovej operácii, návratovej intervencii alebo na nasadení podporného tímu pre riadenie migrácie tak, že poskytuje technické vybavenie, príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov, ktorí sú nasadení v rámci tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj členský štát, ktorý sa zúčastňuje na návratových operáciách alebo návratových intervenciách tak, že poskytuje technické vybavenie alebo pracovníkov, a ktorý pri tom nie je hostiteľským členským štátom;

8.

„člen tímov“ je člen tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže alebo tímov pracovníkov, ktorí sú zapojení do úloh súvisiacich s návratom a ktorí sa zúčastňujú na návratových operáciách alebo návratových intervenciách;

9.

„podporný tím pre riadenie migrácie“ je tím odborníkov, ktorý poskytuje technickú a operačnú posilu členským štátom v problémových oblastiach (hotspotoch) a ktorý je zložený z odborníkov vyslaných z členských štátov Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Európskym podporným úradom pre azyl a z odborníkov z Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Europolu alebo ostatných príslušných agentúr Únie;

10.

„problémová oblasť (hotspot)“ je oblasť, v ktorej spolupracujú hostiteľský členský štát, Komisia, príslušné agentúry Únie a participujúce členské štáty s cieľom riadiť existujúcu alebo potenciálnu neúmernú migračnú výzvu, ktorá sa vyznačuje výrazným zvýšením počtu prichádzajúcich migrantov na vonkajších hraniciach;

11.

„návrat“ je návrat, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 3 smernice 2008/115/ES;

12.

„rozhodnutie o návrate“ je správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, ktorým sa ustanovuje alebo vyhlasuje, že pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny nie je oprávnený a ktorým sa ukladá alebo ustanovuje povinnosť návratu, pričom dodržiava smernicu 2008/115/ES;

13.

„navrátilec“ je neoprávnene sa zdržiavajúci štátny príslušník tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje rozhodnutie o návrate vydané členským štátom;

14.

„návratová operácia“ je operácia koordinovaná Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá zahŕňa technické a operačné posily poskytované jedným alebo viacerými členskými štátmi a v rámci ktorej sa navrátilci z jedného alebo viacerých členských štátov vracajú na základe donútenia alebo dobrovoľne;

15.

„návratová intervencia“ je činnosť Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorou sa členským štátom poskytuje posilnená technická a operačná pomoc pozostávajúca z nasadenia európskych intervenčných tímov pre návrat v členských štátoch a z organizovania návratových operácií;

16.

„cezhraničná trestná činnosť“ je akákoľvek závažná trestná činnosť s cezhraničným rozmerom, ktorá je páchaná na vonkajších hraniciach alebo pozdĺž nich alebo ktorá s vonkajšími hranicami súvisí.

Článok 3

Európska pohraničná a pobrežná stráž

1.   Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž tvoria Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „agentúra“) a vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc.

2.   Agentúra stanoví rozhodnutím riadiacej rady na základe návrhu výkonného riaditeľa technickú a operačnú stratégiu pre európske integrované riadenie hraníc. Agentúra zohľadní v odôvodnených prípadoch konkrétnu situáciu členských štátov, najmä ich geografickú polohu. Táto stratégia je v súlade s článkom 4. Presadzuje a podporuje vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc vo všetkých členských štátoch.

3.   Vnútroštátne orgány, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, stanovia svoje vnútroštátne stratégie pre integrované riadenie hraníc. Uvedené vnútroštátne stratégie sú v súlade s článkom 4 a so stratégiou uvedenou v odseku 2 tohto článku.

Článok 4

Európske integrované riadenie hraníc

Európske integrované riadenie hraníc pozostáva z týchto zložiek:

a)

kontrola hraníc vrátane opatrení na uľahčenie legitímneho prekračovania hraníc a podľa potreby opatrení týkajúcich sa prevencie a odhaľovania cezhraničnej trestnej činnosti, ako napríklad prevádzačstva, obchodovania s ľuďmi a terorizmu, a opatrení v súvislosti s usmernením osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu alebo chcú o ňu požiadať;

b)

pátracie a záchranné operácie v prospech osôb v núdzi na mori spustené a vykonávané v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 (28) a medzinárodným právom, ktoré sa uskutočňujú v situáciách, ku ktorým môže dôjsť počas operácií hraničného dozoru na mori;

c)

analýza rizík pre vnútornú bezpečnosť a analýza hrozieb, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie alebo bezpečnosť vonkajších hraníc;

d)

spolupráca medzi členskými štátmi, ktorú podporuje a koordinuje agentúra;

e)

medziagentúrna spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi v jednotlivých členských štátoch, ktoré sú zodpovedné za kontrolu hraníc alebo za iné úlohy vykonávané na hraniciach, a medzi príslušnými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie vrátane pravidelnej výmeny informácií prostredníctvom existujúcich nástrojov na výmenu informácií, napríklad Európskeho systému hraničného dozoru (ďalej len „systém EUROSUR“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 (29);

f)

spolupráca s tretími krajinami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s osobitným zameraním na susediace krajiny a na tie tretie krajiny, ktoré boli na základe analýzy rizík označené ako krajiny pôvodu a/alebo tranzitu nelegálneho prisťahovalectva;

g)

technické a operačné opatrenia v rámci schengenského priestoru, ktoré súvisia s kontrolou hraníc a sú zamerané na lepšie riešenie nelegálneho prisťahovalectva a na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti;

h)

navracanie štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o návrate vydané členským štátom;

i)

použitie najmodernejších technológií vrátane rozsiahlych informačných systémov;

j)

mechanizmus kontroly kvality, najmä schengenský hodnotiaci mechanizmus a prípadné vnútroštátne mechanizmy, na zabezpečenie vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti riadenia hraníc;

k)

mechanizmy solidarity, najmä nástroje financovania Únie.

Článok 5

Spoločná zodpovednosť

1.   Európska pohraničná a pobrežná stráž vykonáva európske integrované riadenie hraníc ako spoločnú zodpovednosť agentúry a vnútroštátnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva operácie v oblasti hraničného dozoru na námornej hranici a akékoľvek iné úlohy kontroly hraníc. Členským štátom zostáva primárna zodpovednosť za riadenie ich úsekov vonkajších hraníc.

2.   Členské štáty zabezpečujú riadenie svojho úseku vonkajších hraníc vo vlastnom záujme a v spoločnom záujme všetkých členských štátov, a to v plnom súlade s právom Únie a v súlade s technickou a operačnou stratégiou uvedenou v článku 3 ods. 2 v úzkej spolupráci s agentúrou.

3.   Agentúra podporuje uplatňovanie opatrení Únie týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc tým, že posilňuje, posudzuje a koordinuje činnosti členských štátov pri vykonávaní týchto opatrení a pri návrate.

KAPITOLA II

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž

Oddiel 1

Úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

Článok 6

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž

1.   Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž je nový názov pre Európsku agentúru pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, ktorá bola zriadená nariadením (ES) č. 2007/2004. Jej činnosť je založená na tomto nariadení.

2.   Na zabezpečenie jednotného európskeho integrovaného riadenia hraníc agentúra uľahčuje a zabezpečuje účinnejšie uplatňovanie existujúcich aj budúcich opatrení Únie, ktoré sa týkajú riadenia vonkajších hraníc, najmä Kódexu schengenských hraníc ustanoveného nariadením (EÚ) 2016/399.

3.   Agentúra prispieva k nepretržitému a jednotnému uplatňovaniu práva Únie vrátane acquis Únie v oblasti základných práv na všetkých vonkajších hraniciach. Jej príspevok zahŕňa aj výmenu osvedčených postupov.

Článok 7

Zodpovednosť

Agentúra sa zodpovedá Európskemu parlamentu a Rade v súlade s týmto nariadením.

Článok 8

Úlohy

1.   S cieľom prispieť k efektívnej kontrole hraníc a návratom na vysokej a jednotnej úrovni agentúra vykonáva tieto úlohy:

a)

monitoruje migračné toky a vykonáva analýzu rizík, pokiaľ ide o všetky aspekty integrovaného riadenia hraníc;

b)

vykonáva posudzovanie zraniteľnosti vrátane posudzovania schopnosti a pripravenosti členských štátov čeliť hrozbám a výzvam na vonkajších hraniciach;

c)

monitoruje riadenie vonkajších hraníc prostredníctvom styčných dôstojníkov agentúry v členských štátoch;

d)

pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach, koordináciou a organizovaním spoločných operácií, zohľadňujúc, že v niektorých situáciách môže prísť k humanitárnym núdzovým situáciám a záchrane na mori v súlade s právom Únie a s medzinárodným právom;

e)

pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach, a to spustením rýchlych pohraničných zásahov na vonkajších hraniciach tých členských štátov, ktoré sú vystavené osobitným a neúmerným výzvam, zohľadňujúc, že v niektorých situáciách môže prísť k humanitárnym núdzovým situáciám a záchrane na mori v súlade s právom Únie a s medzinárodným právom;

f)

poskytuje technickú a operačnú pomoc členským štátom a tretím krajinám v súlade s nariadením (EÚ) č. 656/2014 a s medzinárodným právom pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori, ku ktorým môže dôjsť počas operácií hraničného dozoru na mori;

g)

vytvára a nasadzuje tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vrátane rezervy rýchleho zásahu, ktoré sa majú nasadzovať počas spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov a v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie;

h)

vytvára rezervu technického vybavenia, ktoré sa má nasadiť v rámci spoločných operácií, rýchlych pohraničných zásahov a v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie, ako aj návratových operácií a návratových intervencií;

i)

v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie v problémových oblastiach (hotspotoch):

i)

nasadzuje tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a technické vybavenie na poskytovanie pomoci pri skríningu, informačnom pohovore (debrífingu), identifikácii a snímaní odtlačkov prstov;

ii)

v spolupráci s Európskym podporným úradom pre azyl (ďalej len „úrad EASO“) a s vnútroštátnymi orgánmi stanovuje postup na usmernenie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu alebo chcú o ňu požiadať, a na poskytovanie počiatočných informácií týmto osobám;

j)

podporuje rozvoj technických noriem týkajúcich sa vybavenia, najmä na taktickej úrovni velenia, kontroly a komunikácie, ako aj technického dohľadu na zabezpečenie interoperability na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni;

k)

nasadzuje potrebné vybavenie a príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov rezervy rýchleho zásahu na praktické vykonávanie opatrení, ktoré je potrebné vykonať v situácii, ktorá si vyžaduje naliehavé opatrenia na vonkajších hraniciach;

l)

pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vykonanie povinnosti návratu navrátilcov, a to aj prostredníctvom koordinácie alebo organizovania návratových operácií;

m)

v rámci príslušných mandátov dotknutých agentúr spolupracuje s Europolom a Eurojustom a poskytuje podporu členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú intenzívnejšiu technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach v rámci boja proti organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu;

n)

vytvára monitorovaciu skupinu pre nútený návrat, eskortnú skupinu pre nútený návrat a špecialistov na návrat;

o)

vytvára a nasadzuje európske intervenčné tímy pre návrat počas návratových intervencií;

p)

pomáha členským štátom pri odbornej príprave príslušníkov vnútroštátnej pohraničnej stráže, iných príslušných pracovníkov a odborníkov na problematiku návratu vrátane zavedenia spoločných noriem odbornej prípravy;

q)

podieľa sa na rozvoji a riadení výskumných a inovačných činností relevantných z hľadiska kontroly a dozoru na vonkajších hraniciach vrátane používania moderných technológií na úseku hraničného dozoru a vypracúva pilotné projekty týkajúce sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

r)

v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 a rámcovým rozhodnutím 2008/977/SVV vyvíja a prevádzkuje informačné systémy, ktoré umožňujú rýchlu a spoľahlivú výmenu informácií o rizikách vznikajúcich pri riadení vonkajších hraníc, nelegálnom prisťahovalectve a návrate v úzkej spolupráci s Komisiou, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj s Európskou migračnou sieťou zriadenou rozhodnutím Rady 2008/381/ES (30);

s)

poskytuje potrebnú pomoc pri vytváraní a prevádzkovaní systému EUROSUR, a prípadne aj pri vytváraní prostredia na spoločné využívanie informácií, a to aj pokiaľ ide o interoperabilitu systémov, najmä prostredníctvom vytvorenia, spravovania a koordinácie rámca systému EUROSUR v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013;

t)

spolupracuje s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou v rámci ich príslušných mandátov, s cieľom podporovať vnútroštátne orgány plniace funkcie pobrežnej stráže, ako je stanovené v článku 53, a to poskytovaním služieb, informácií, vybavenia a odbornej prípravy, ako aj koordináciou viacúčelových operácií;

u)

pomáha členským štátom a tretím krajinám v rámci technickej a operačnej spolupráce medzi nimi vo veciach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.   Členské štáty môžu na operačnej úrovni pokračovať v spolupráci s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami, ak je takáto spolupráca zlučiteľná s úlohami agentúry. Členské štáty sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť fungovanie agentúry alebo dosahovanie jej cieľov. Členské štáty informujú agentúru o uvedenej operačnej spolupráci s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami na vonkajších hraniciach a v oblasti návratu. Výkonný riaditeľ pravidelne, a to najmenej raz za rok, informuje o týchto záležitostiach riadiacu radu.

3.   Agentúra sa z vlastného podnetu zapája do komunikačných činností v záležitostiach spadajúcich do rozsahu jej mandátu. Poskytuje verejnosti presné a komplexné informácie o svojich činnostiach.

Komunikačné činnosti nesmú mať negatívny vplyv na úlohy uvedené v odseku 1, a to najmä prezradením operačných informácií, zverejnenie ktorých by ohrozilo dosiahnutie cieľa operácií. Komunikačné činnosti sa vykonávajú bez toho, aby to malo vplyv na článok 50, a v súlade s príslušnými plánmi oznamovania a šírenia informácií prijatými riadiacou radou.

Oddiel 2

Monitorovanie a predchádzanie kríze

Článok 9

Povinnosť spolupracovať v dobrej viere

Na agentúru a vnútroštátne orgány, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc a návrat vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, sa vzťahuje povinnosť spolupracovať v dobrej viere a povinnosť vymieňať si informácie.

Článok 10

Povinnosť vymieňať si informácie

S cieľom vykonávať úlohy, ktoré sa im uložili týmto nariadením, najmä aby agentúra mohla monitorovať migračné toky do Únie a v rámci nej, vykonávať analýzy rizík a posudzovanie zraniteľnosti, agentúra a vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc a návraty vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, v súlade s týmto nariadením a inými príslušnými právnymi predpismi Únie a jednotlivých štátov, pokiaľ ide o výmenu informácií, si včas a presne vymieňajú všetky potrebné informácie.

Článok 11

Monitorovanie migračných tokov a analýza rizík

1.   Agentúra monitoruje migračné toky do Únie a v rámci nej, trendy a ďalšie možné výzvy na vonkajších hraniciach Únie. Agentúra na tento účel rozhodnutím riadiacej rady na základe návrhu výkonného riaditeľa vytvorí spoločný integrovaný model analýzy rizík, ktorý bude uplatňovať spolu s členskými štátmi. Uskutoční aj posúdenie zraniteľnosti v súlade s článkom 13.

2.   Agentúra vypracúva všeobecné analýzy rizík, ktoré predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii v súlade s článkom 50, a špecifické analýzy rizík pre operačné činnosti.

3.   Analýza rizík vypracovaná agentúrou sa vzťahuje na všetky dôležité aspekty týkajúce sa európskeho integrovaného riadenia hraníc s cieľom vypracovať mechanizmus včasného varovania.

4.   Členské štáty poskytujú agentúre všetky potrebné informácie o danej situácii, trendoch a prípadných hrozbách na vonkajších hraniciach a v oblasti návratu. Členské štáty pravidelne alebo na základe žiadosti agentúry poskytnú agentúre všetky dôležité informácie, ako sú štatistické a operačné údaje získané v súvislosti s vykonávaním schengenského acquis, ako aj informácie získané z analytickej vrstvy národného situačného prehľadu vypracovaného v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013.

5.   Výsledky analýzy rizík sa včas a primeraným spôsobom predkladajú riadiacej rade.

6.   Členské štáty zohľadňujú výsledky analýzy rizík pri plánovaní svojich operácií a činností na vonkajších hraniciach, ako aj pri svojich činnostiach, pokiaľ ide o návrat.

7.   Agentúra zohľadňuje výsledky spoločného integrovaného modelu analýzy rizík pri vypracúvaní spoločných učebných osnov pre základnú odbornú prípravu príslušníkov pohraničnej stráže a pracovníkov, ktorí sú zapojení do úloh súvisiacich s návratom.

Článok 12

Styční dôstojníci v členských štátoch

1.   Agentúra zabezpečuje pravidelné monitorovanie riadenia vonkajších hraníc zo strany všetkých členských štátov prostredníctvom styčných dôstojníkov agentúry.

Agentúra môže rozhodnúť, že styčný dôstojník bude mať na starosti až štyri členské štáty, ktoré sú si geograficky blízko.

2.   Výkonný riaditeľ vymenúva zo zamestnancov agentúry odborníkov, ktorí majú byť vyslaní ako styční dôstojníci. Výkonný riaditeľ predloží na základe analýzy rizík a po porade s príslušnými členskými štátmi návrh o povahe a podmienkach takéhoto vyslania, členskom štáte alebo regióne, do ktorého môže byť styčný dôstojník vyslaný, a prípadných úlohách, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 3. Návrh výkonného riaditeľa musí schváliť riadiaca rada. Výkonný riaditeľ informuje o tomto vymenovaní dotknutý členský štát a spolu s ním určí miesto vyslania.

3.   Styční dôstojníci konajú v mene agentúry a ich úlohou je podporovať spoluprácu a dialóg medzi agentúrou a vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc a návrat vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc. Styční dôstojníci najmä:

a)

konajú ako spojovací článok medzi agentúrou a vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc a návrat vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc;

b)

podporujú zber informácií, ktoré požaduje agentúra na monitorovanie nelegálnej migrácie a analýzu rizík podľa článku 11;

c)

podporujú zber informácií, ako sa uvádza v článku 13 a ako požaduje agentúra na vykonanie posúdenia zraniteľnosti;

d)

monitorujú opatrenia prijaté členskými štátmi na hraničných úsekoch, ktorým je priradený vysoký stupeň vplyvu v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013;

e)

prispievajú k presadzovaniu uplatňovania acquis Únie v oblasti riadenia vonkajších hraníc, a to aj so zreteľom na dodržiavanie základných práv;

f)

ak je to možné, pomáhajú členským štátom pri vypracúvaní ich pohotovostných plánov súvisiacich s riadením hraníc;

g)

uľahčujú komunikáciu medzi členským štátom a agentúrou a sprostredkúvajú členskému štátu dôležité informácie od agentúry, a to aj vrátane informácií o aktuálnych operáciách;

h)

pravidelne podávajú výkonnému riaditeľovi správy o situácii na vonkajších hraniciach a o schopnosti dotknutého členského štátu účinne riešiť situáciu na vonkajších hraniciach; podávajú správy aj o uskutočňovaní návratových operácií do príslušných tretích krajín;

i)

monitorujú opatrenia prijaté členským štátom so zreteľom na situáciu, ktorá si vyžaduje naliehavé opatrenia na vonkajších hraniciach podľa článku 19.

Ak správy styčného dôstojníka uvedené v písmene h) vyvolajú obavy z hľadiska jedného alebo viacerých aspektov, ktoré sú pre dotknutý členský štát relevantné, výkonný riaditeľ tento členský štát bezodkladne informuje.

4.   Na účely odseku 3 má styčný dôstojník v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a pravidlami Únie v oblasti bezpečnosti a ochrany údajov:

a)

získavať informácie z národného koordinačného centra a národného situačného prehľadu vypracovaného v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013;

b)

udržiavať pravidelné kontakty s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, a súčasne informovať kontaktný bod určený dotknutým členským štátom.

5.   Správa styčného dôstojníka je súčasťou posudzovania zraniteľnosti, ako sa uvádza v článku 13. Správa sa postupuje dotknutému členskému štátu.

6.   Pri výkone svojich povinností styční dôstojníci prijímajú pokyny iba od agentúry.

Článok 13

Posudzovanie zraniteľnosti

1.   Agentúra rozhodnutím riadiacej rady na základe návrhu výkonného riaditeľa vytvorí spoločnú metodiku posudzovania zraniteľnosti. Táto bude zahŕňať objektívne kritériá, na základe ktorých agentúra vykoná posúdenie zraniteľnosti, frekvenciu takéhoto posudzovania a ako sa majú vykonávať po sebe nasledujúce posúdenia zraniteľnosti.

2.   Agentúra monitoruje a posudzuje dostupnosť technického vybavenia, systémov, kapacít, zdrojov, infraštruktúry, primerane kvalifikovaných a vyškolených zamestnancov z členských štátov potrebných na kontrolu hraníc. Vykonáva to ako preventívne opatrenie na základe analýzy rizík vypracovanej v súlade s článkom 11 ods. 3. Agentúra vykonáva takéto monitorovanie a posudzovanie najmenej raz ročne, pokiaľ výkonný riaditeľ na základe posúdení rizík alebo predchádzajúceho posúdenia zraniteľnosti nerozhodne inak.

3.   Členské štáty poskytnú na žiadosť agentúry informácie o technickom vybavení, personále a v rámci možností o finančných zdrojoch, ktoré sú dostupné na vnútroštátnej úrovni na vykonávanie kontroly hraníc. Členské štáty tiež poskytnú na žiadosť agentúry informácie o svojich pohotovostných plánoch v oblasti riadenia hraníc.

4.   Cieľom posúdenia zraniteľnosti je, aby agentúra posúdila schopnosť a pripravenosť členských štátov čeliť aktuálnym výzvam vrátane súčasných a budúcich hrozieb a výziev na vonkajších hraniciach; stanovila, najmä v prípade tých členských štátov, ktoré sú vystavené osobitným a neúmerným výzvam, možné bezprostredné dôsledky na vonkajších hraniciach a ich následný vplyv na fungovanie schengenského priestoru; a posúdila ich schopnosť prispieť do rezervy rýchleho zásahu uvedenej v článku 20 ods. 5. Uvedeným posúdením nie je dotknutý mechanizmus schengenského hodnotenia.

V tomto posúdení agentúra zohľadňuje schopnosť členských štátov vykonávať všetky úlohy riadenia hraníc vrátane ich schopnosti zvládnuť potenciálny príchod vysokého počtu osôb na ich územie.

5.   Výsledky posúdenia zraniteľnosti sa predkladajú dotknutým členským štátom. Dotknuté členské štáty môžu k uvedenému posúdeniu predložiť pripomienky.

6.   V prípade potreby výkonný riaditeľ po porade s dotknutým členským štátom vydá odporúčanie, v ktorom stanoví potrebné opatrenia, ktoré má prijať dotknutý členský štát, a lehotu, v ktorej sa tieto opatrenia vykonajú. Výkonný riaditeľ vyzve dotknuté členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia.

7.   Výkonný riaditeľ pri vypracúvaní opatrení, ktoré sa majú odporučiť dotknutým členským štátom, vychádza z výsledkov posúdenia zraniteľnosti, pričom zohľadní analýzu rizík, ktorú vykonala agentúra, pripomienky dotknutého členského štátu a výsledky schengenského hodnotiaceho mechanizmu.

Cieľom uvedených opatrení by malo byť odstránenie zraniteľností, ktoré sa zistili pri posúdení, aby členské štáty zvýšili svoju pripravenosť čeliť aktuálnym výzvam tým, že posilnia alebo zlepšia svoje kapacity, technické vybavenie, systémy, zdroje a pohotovostné plány.

8.   Ak členský štát nevykoná potrebné opatrenia uvedené v odporúčaní v lehote uvedenej v odseku 6 tohto článku, výkonný riaditeľ postúpi vec riadiacej rade a oznámi to Komisii. Riadiaca rada prijme na návrh výkonného riaditeľa rozhodnutie, v ktorom sa stanovia potrebné opatrenia, ktoré má prijať dotknutý členský štát, a lehota, v ktorej sa takéto opatrenia vykonajú. Rozhodnutie riadiacej rady je pre členský štát záväzné. Ak členský štát nevykoná opatrenia v lehote stanovenej v uvedenom rozhodnutí, riadiaca rada to oznámi Rade a Komisii a v súlade s článkom 19 sa môžu prijať ďalšie opatrenia.

9.   Výsledky posúdenia zraniteľnosti sa v súlade s článkom 50 pravidelne, najmenej raz za rok, postupujú Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Oddiel 3

Riadenie vonkajších hraníc

Článok 14

Činnosť agentúry na vonkajších hraniciach

1.   Členský štát môže požiadať agentúru o pomoc pri vykonávaní svojich povinností, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc. Agentúra vykonáva aj opatrenia v súlade s článkom 19.

2.   Agentúra zorganizuje pre hostiteľský členský štát príslušnú technickú a operačnú pomoc a môže v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a medzinárodným právom vrátane zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement) prijať jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a)

koordinovať spoločné operácie pre jeden alebo viaceré členské štáty a nasadzovať tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

b)

organizovať rýchle pohraničné zásahy a nasadzovať tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže z rezervy rýchleho zásahu a prípadne ďalšie tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

c)

koordinovať činnosti pre jeden alebo viaceré členské štáty a tretie krajiny na vonkajších hraniciach vrátane spoločných operácií so susednými tretími krajinami;

d)

v problémových oblastiach (hotspotoch) nasadzovať tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie;

e)

v rámci operácií uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku a v súlade s nariadením (EÚ) č. 656/2014 a s medzinárodným právom poskytovať technickú a operačnú pomoc členským štátom a tretím krajinám pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori, ku ktorým môže dôjsť počas operácií hraničného dozoru na mori;

f)

nasadzovať svojich odborníkov, ako aj členov tímov, ktorých do agentúry vyslali členské štáty, aby počas zodpovedajúceho obdobia podporovali príslušné vnútroštátne orgány zapojených členských štátov;

g)

nasadzovať technické vybavenie.

3.   Agentúra financuje alebo spolufinancuje činnosti uvedené v odseku 2 zo svojho rozpočtu v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa na ňu uplatňujú.

4.   Ak agentúra potrebuje ďalšie podstatné finančné prostriedky v dôsledku situácie na vonkajších hraniciach, bezodkladne o týchto potrebách informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu.

Článok 15

Iniciovanie spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov na vonkajších hraniciach

1.   Členský štát môže agentúru požiadať, aby spustila spoločné operácie s cieľom čeliť aktuálnym výzvam vrátane nelegálneho prisťahovalectva, súčasných alebo budúcich hrozieb na jeho vonkajších hraniciach alebo cezhraničnej trestnej činnosti, alebo aby poskytla zvýšenú technickú a operačnú pomoc pri vykonávaní jeho povinností, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc.

2.   Na žiadosť členského štátu, ktorý je vystavený osobitným a neúmerným výzvam, najmä príchodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajšie hranice, ktorí sa snažia vstúpiť na územie daného členského štátu bez oprávnenia, môže agentúra dočasne nasadiť na územie tohto hostiteľského členského štátu rýchly pohraničný zásah.

3.   Výkonný riaditeľ hodnotí, schvaľuje a koordinuje návrhy členských štátov na spoločné operácie. Spoločným operáciám a rýchlym pohraničným zásahom predchádza dôkladná, spoľahlivá a aktuálna analýza rizík, čím sa agentúre umožní, aby stanovila poradie priorít pre navrhované spoločné operácie a rýchle pohraničné zásahy, berúc pritom do úvahy vplyv na úseky vonkajších hraníc v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013 a dostupnosť zdrojov.

4.   Výkonný riaditeľ na základe výsledkov posúdenia zraniteľnosti a so zohľadnením analýzy rizík, ktorú vykonala agentúra, a analytickej vrstvy európskeho situačného prehľadu vypracovaného v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013 odporučí dotknutému členskému štátu iniciovať a vykonať spoločné operácie alebo rýchle pohraničné zásahy. Agentúra poskytuje svoje technické vybavenie hostiteľským alebo participujúcim členským štátom.

5.   Ciele spoločnej operácie alebo rýchleho pohraničného zásahu možno dosiahnuť v rámci viacúčelovej operácie. Takéto operácie môžu zahŕňať funkcie pobrežnej stráže a predchádzanie cezhraničnej trestnej činnosti vrátane boja proti prevádzačstvu alebo obchodovaniu s ľuďmi a riadenie migrácie vrátane identifikácie, registrácie, informačného pohovoru (debrífingu) a návratu.

Článok 16

Operačný plán spoločných operácií

1.   Pri príprave spoločnej operácie výkonný riaditeľ v spolupráci s hostiteľským členským štátom vypracuje zoznam technického vybavenia a potrebného personálu berúc do úvahy dostupné zdroje hostiteľského členského štátu. Agentúra na základe týchto prvkov vymedzí súbor technických a operačných posíl, ako aj činnosti v oblasti budovania kapacít, ktoré sa zahrnú do operačného plánu.

2.   Výkonný riaditeľ vypracuje operačný plán spoločných operácií na vonkajších hraniciach. Výkonný riaditeľ a hostiteľský členský štát po porade s participujúcimi členskými štátmi schvália operačný plán s podrobnými údajmi o organizačných a procesných aspektoch spoločnej operácie.

3.   Operačný plán je záväzný pre agentúru, hostiteľský členský štát a participujúce členské štáty. Zohľadňuje všetky aspekty, ktoré sa považujú za potrebné na vykonanie spoločnej operácie vrátane:

a)

opisu situácie spolu s postupom vykonávania a cieľmi nasadenia vrátane operačného cieľa;

b)

predpokladaného trvania spoločnej operácie;

c)

geografickej oblasti, v ktorej sa spoločná operácia uskutoční;

d)

opisu úloh, povinností, a to aj v súvislosti s dodržiavaním základných práv, a osobitných pokynov pre tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže týkajúcich sa aj toho, do ktorých databáz možno nahliadnuť a ktoré služobné zbrane, strelivo a výstroj možno v hostiteľskom členskom štáte použiť;

e)

zloženia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj nasadenia ďalšieho príslušného personálu;

f)

ustanovení v oblasti velenia a kontroly vrátane mien a hodností príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu zodpovedných za spoluprácu s členmi tímov a agentúrou, najmä mien a hodností tých príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí majú počas obdobia nasadenia veliteľskú právomoc, a postavenia členov tímov v štruktúre velenia;

g)

technického vybavenia, ktoré má byť počas spoločnej operácie nasadené vrátane konkrétnych požiadaviek, ako sú podmienky používania, požadovaný obsluhujúci personál, preprava a ostatné logistické aspekty, a finančné ustanovenia;

h)

podrobných ustanovení o okamžitom hlásení udalostí agentúrou riadiacej rade a príslušným vnútroštátnym orgánom;

i)

systému predkladania správ a hodnotení, ktorý obsahuje kritériá pre hodnotiacu správu, a to aj v súvislosti s ochranou základných práv, a konečný dátum na predloženie záverečnej hodnotiacej správy;

j)

v prípade operácií na mori špecifických informácií o uplatňovaní príslušnej jurisdikcie a právnych predpisov v geografickej oblasti, v ktorej sa spoločná operácia uskutočňuje vrátane odkazov na vnútroštátne právo, medzinárodné právo a právo Únie v oblasti zásahov, námorných záchranných operácií a vyloďovania; v tejto súvislosti sa vypracuje operačný plán v súlade s nariadením (EÚ) č. 656/2014;

k)

podmienok spolupráce s tretími krajinami, inými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie alebo medzinárodnými organizáciami;

l)

postupov, ktorými sa osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, obete obchodovania s ľuďmi, maloletí bez sprievodu a osoby v zraniteľnom postavení nasmerujú na príslušné vnútroštátne orgány, ktoré im poskytnú primeranú pomoc;

m)

postupov, ktorými sa stanovuje mechanizmus prijímania sťažností na všetky osoby, ktoré sa zúčastňujú na spoločnej operácii alebo rýchlom pohraničnom zásahu vrátane pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov hostiteľského členského štátu a na členov tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže týkajúce sa údajného porušenia základných práv v rámci ich účasti na spoločnej operácii alebo rýchlom pohraničnom zásahu, a zasielania takýchto sťažností agentúre;

n)

logistických dojednaní vrátane informácií o pracovných podmienkach a prostredí v oblastiach, v ktorých sa plánuje uskutočnenie spoločnej operácie.

4.   Na akékoľvek zmeny alebo úpravy operačného plánu sa vyžaduje súhlas výkonného riaditeľa a hostiteľského členského štátu po porade s participujúcimi členskými štátmi. Agentúra okamžite zašle kópiu zmeneného alebo upraveného operačného plánu participujúcim členským štátom.

Článok 17

Postup pri spustení rýchleho pohraničného zásahu

1.   Žiadosť členského štátu o spustenie rýchleho pohraničného zásahu obsahuje opis situácie, možné ciele a predpokladané potreby. V prípade potreby môže výkonný riaditeľ okamžite vyslať z agentúry odborníkov, aby posúdili situáciu na vonkajších hraniciach dotknutého členského štátu.

2.   Výkonný riaditeľ okamžite informuje riadiacu radu o žiadosti členského štátu o spustenie rýchleho pohraničného zásahu.

3.   Pri rozhodovaní o žiadosti členského štátu vezme výkonný riaditeľ do úvahy zistenia analýz rizík, ktoré vykonala agentúra, a analytickú vrstvu európskeho situačného prehľadu vypracovaného v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013, ako aj výsledok posúdenia zraniteľnosti uvedeného v článku 13 a akékoľvek ďalšie dôležité informácie, ktoré poskytol dotknutý členský štát alebo iný členský štát.

4.   Výkonný riaditeľ prijme rozhodnutie týkajúce sa žiadosti o spustenie rýchleho pohraničného zásahu do dvoch pracovných dní od dátumu doručenia žiadosti. Výkonný riaditeľ súčasne písomne informuje dotknutý členský štát a riadiacu radu o svojom rozhodnutí. V rozhodnutí sa uvedú hlavné dôvody, na ktorých sa zakladá.

5.   Ak sa výkonný riaditeľ rozhodne spustiť rýchly pohraničný zásah, nasadí tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže z rezervy rýchleho zásahu v súlade s článkom 20 ods. 5 a z rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah v súlade s článkom 39 ods. 7 a v prípade potreby rozhodne o okamžitom posilnení jedného alebo viacerých tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v súlade s článkom 20 ods. 8

6.   Výkonný riaditeľ spolu s hostiteľským členským štátom bezodkladne vypracujú operačný plán uvedený v článku 16 ods. 3 a v každom prípade najneskôr do troch pracovných dní od dátumu prijatia rozhodnutia.

7.   Ihneď po schválení operačného plánu a jeho poskytnutí členským štátom výkonný riaditeľ písomne požiada členské štáty, aby okamžite nasadili príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov, ktorí sú súčasťou rezervy rýchleho zásahu. Výkonný riaditeľ oznámi profily a počty príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov požadovaných z jednotlivých členských štátov spomedzi tých, ktorí boli určení v rámci rezervy rýchleho zásahu.

8.   Súčasne s nasadením uvedeným v odseku 7 a v prípade, že je to potrebné na zabezpečenie okamžitého posilnenia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nasadených z rezervy rýchleho zásahu, výkonný riaditeľ informuje členské štáty o požadovanom počte a profiloch príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov, ktorí majú byť nasadení dodatočne. Tieto informácie sa písomne oznámia národným kontaktným bodom, pričom sa uvedie dátum uskutočnenia nasadenia. Národným kontaktným bodom sa poskytne aj kópia operačného plánu.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby počet a profily príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov zaradených do rezervy rýchleho zásahu boli okamžite k dispozícii agentúre, aby sa zaručilo úplné nasadenie v súlade s článkom 20 ods. 5 a 7. Členské štáty poskytnú aj ďalších príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov z vnútroštátnej rezervy v súlade s článkom 20 ods. 8.

10.   Nasadenie rezervy rýchleho zásahu sa uskutoční najneskôr do piatich pracovných dní od dátumu schválenia operačného plánu výkonným riaditeľom a hostiteľským členským štátom. Dodatočné nasadenie tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže sa v prípade potreby uskutoční do siedmich pracovných dní od nasadenia rezervy rýchleho zásahu.

11.   V prípade, že sa nasadí rezerva rýchleho zásahu, výkonný riaditeľ po porade s riadiacou radou okamžite zohľadní priority so zreteľom na prebiehajúce a plánované spoločné operácie agentúry na iných vonkajších hraniciach s cieľom stanoviť prípadné prerozdelenie zdrojov do oblastí vonkajších hraníc, kde je najviac potrebné posilnené nasadenie.

Článok 18

Podporné tímy pre riadenie migrácie

1.   Ak je členský štát vystavený neúmerným migračným výzvam v konkrétnych problémových oblastiach (hotspotoch) svojich vonkajších hraníc, ktoré sú charakterizované veľkým prílevom zmiešaných migračných tokov, tento členský štát môže požiadať o technické a operačné posily z podporných tímov pre riadenie migrácie. Tento členský štát predloží žiadosť o posily a posúdenie svojich potrieb agentúre a ostatným príslušným agentúram Únie, najmä úradu EASO a Europolu.

2.   Výkonný riaditeľ v spolupráci s inými príslušnými agentúrami Únie posúdi žiadosť členského štátu o posily a posúdenie jeho potrieb na účely vymedzenia komplexného balíka posíl, ktorý bude pozostávať z rozličných činností koordinovaných príslušnými agentúrami Únie a na ktorom sa dohodnú s dotknutým členským štátom.

3.   Komisia v spolupráci s hostiteľským členským štátom a príslušnými agentúrami stanoví podmienky spolupráce v problémovej oblasti (hotspote) a zodpovedá za koordináciu činností podporných tímov pre riadenie migrácie.

4.   Technické a operačné posily, ktoré poskytnú tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, európske intervenčné tímy pre návrat a odborníci z radov zamestnancov agentúry v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie, môžu zahŕňať:

a)

poskytovanie pomoci pri skríningu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na vonkajšie hranice, vrátane identifikácie a registrácie týchto štátnych príslušníkov tretích krajín a informačného pohovoru (debrífingu) s nimi, a ak to požaduje členský štát, snímania odtlačkov prstov štátnych príslušníkov tretích krajín a poskytovania informácií o účele týchto postupov, a to v úplnom súlade so základnými právami;

b)

poskytovanie počiatočných informácií osobám, ktoré chcú požiadať o medzinárodnú ochranu a ich usmernenie na príslušné vnútroštátne orgány dotknutého členského štátu alebo úrad EASO;

c)

technickú a operačnú pomoc v oblasti návratu vrátane prípravy a organizovania návratových operácií.

5.   Podporné tímy pre riadenie migrácie zahŕňajú v prípade potreby pracovníkov s odbornými znalosťami v oblasti ochrany detí, obchodovania s ľuďmi, ochrany pred rodovo motivovaným prenasledovaním a/alebo základných práv.

Článok 19

Situácia na vonkajších hraniciach, ktorá si vyžaduje naliehavé opatrenia

1.   Ak je kontrola vonkajších hraníc neúčinná do takej miery, že vznikne riziko ohrozenia fungovania schengenského priestoru, pretože:

a)

členský štát neprijme potrebné opatrenia v súlade s rozhodnutím riadiacej rady podľa článku 13 ods. 8 alebo

b)

členský štát, ktorý čelí osobitným a neúmerným výzvam na vonkajších hraniciach, nepožiadal agentúru o dostatočnú podporu podľa článkov 15, 17 alebo 18 ani neprijíma potrebné kroky na vykonávanie opatrení podľa uvedených článkov,

môže Rada na základe návrhu Komisie bezodkladne prijať prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie, ktorým sa určia opatrenia na zmiernenie týchto rizík, ktoré má vykonať agentúra, a ktorým sa od dotknutého členského štátu vyžaduje, aby spolupracoval s agentúrou pri vykonávaní týchto opatrení. Komisia sa pred predložením svojho návrhu poradí s agentúrou.

2.   Ak nastane situácia, ktorá si vyžiada naliehavé opatrenie, Európsky parlament o nej bude bezodkladne informovaný, rovnako ako o všetkých následných opatreniach a rozhodnutiach prijatých v reakcii na túto situáciu.

3.   Na účely zmiernenia rizika ohrozenia schengenského priestoru sa v rozhodnutí Rady uvedenom v odseku 1 stanoví jedno alebo viaceré z nasledujúcich opatrení, ktoré má prijať agentúra:

a)

organizovať a koordinovať rýchle pohraničné zásahy a nasadzovať tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže z rezervy rýchleho zásahu, a prípadne aj ďalšie tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

b)

v problémových oblastiach (hotspotoch) nasadzovať tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie;

c)

koordinovať činnosti pre jeden alebo viaceré členské štáty a tretie krajiny na vonkajších hraniciach vrátane spoločných operácií so susednými tretími krajinami;

d)

nasadzovať technické vybavenie;

e)

organizovať návratové intervencie.

4.   Výkonný riaditeľ do dvoch pracovných dní od dátumu prijatia rozhodnutia Rady uvedeného v odseku 1:

a)

stanoví opatrenia, ktoré sa majú prijať na praktické vykonanie opatrení určených v uvedenom rozhodnutí vrátane technického vybavenia, a počet a profily príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov potrebných na splnenie cieľov uvedeného rozhodnutia;

b)

vypracuje operačný plán a predloží ho dotknutým členským štátom.

5.   Výkonný riaditeľ a dotknutý členský štát sa dohodnú na operačnom pláne do troch pracovných dní od dátumu jeho predloženia.

6.   Agentúra bezodkladne a v každom prípade do piatich pracovných dní od vypracovania operačného plánu nasadí potrebný personál z rezervy rýchleho zásahu uvedenej v článku 20 ods. 5 na praktické vykonávanie opatrení určených v rozhodnutí Rady uvedenom v odseku 1 tohto článku. Dodatočné tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže sa nasadzujú podľa potreby v druhej fáze a v každom prípade do siedmich pracovných dní od nasadenia rezervy rýchleho zásahu.

7.   Agentúra bezodkladne a v každom prípade do 10 pracovných dní od vypracovania operačného plánu nasadí potrebné technické vybavenie na praktické vykonávanie opatrení určených v rozhodnutí Rady uvedenom v odseku 1.

Dodatočné technické vybavenie sa nasadí podľa potreby v druhej fáze v súlade s článkom 39.

8.   Dotknutý členský štát koná v súlade s rozhodnutím Rady uvedenom v odseku 1. Na tento účel bezodkladne spolupracuje s agentúrou a prijíma opatrenia potrebné na uľahčenie vykonávania uvedeného rozhodnutia a praktického vykonávania opatrení stanovených v uvedenom rozhodnutí a v operačnom pláne, na ktorom sa dohodol s výkonným riaditeľom.

9.   Členské štáty dajú k dispozícii príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov alebo pracovníkov, ktorí sú zapojení do úloh súvisiacich s návratom, určených výkonným riaditeľom v súlade s odsekom 4 tohto článku. Členské štáty sa nemôžu odvolávať na situáciu uvedenú v článku 20 ods. 3 a 8.

10.   Ak dotknutý členský štát nekoná v súlade s rozhodnutím Rady uvedeným v odseku 1 do 30 dní a nespolupracuje s agentúrou, ako je uvedené v odseku 8 tohto článku, Komisia môže začať postup stanovený v článku 29 nariadenia (EÚ) 2016/399.

Článok 20

Zloženie a nasadenie tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

1.   Agentúra nasadzuje príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov ako členov tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže na spoločné operácie, rýchle pohraničné zásahy a v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie. Agentúra môže nasadiť aj odborníkov z radov vlastných zamestnancov.

2.   Na základe návrhu výkonného riaditeľa riadiaca rada rozhodne absolútnou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom o profiloch a celkovom počte príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov, ktorí majú byť k dispozícii pre tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Rovnaký postup sa uplatní v súvislosti s každou následnou zmenou ich profilov a celkového počtu. Členské štáty prispievajú do tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže prostredníctvom vnútroštátnej rezervy na základe jednotlivých vymedzených profilov, z ktorej vymenúvajú príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov zodpovedajúcich požadovaným profilom.

3.   Príspevok členských štátov k špecifickým spoločným operáciám na nasledujúci rok z hľadiska ich príslušníkov pohraničnej stráže sa plánuje na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd medzi agentúrou a členskými štátmi. V súlade s týmito dohodami členské štáty poskytnú na žiadosť agentúry príslušníkov pohraničnej stráže na nasadenie, pokiaľ nečelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh. Takáto žiadosť sa predkladá minimálne 21 pracovných dní pred plánovaným nasadením. Ak sa členský štát odvoláva na takúto výnimočnú situáciu, musí agentúre písomne poskytnúť vyčerpávajúce dôvody a informácie o situácii, obsah ktorých sa zahrnie do správy uvedenej v odseku 12.

4.   Pokiaľ ide o rýchle pohraničné zásahy, na základe návrhu výkonného riaditeľa riadiaca rada trojštvrtinovou väčšinou rozhodne o profiloch a minimálnom počte príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov zodpovedajúcich týmto profilom, ktorí majú byť k dispozícii pre rezervu rýchleho zásahu tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Rovnaký postup sa uplatňuje v súvislosti s každou následnou zmenou profilov a celkového počtu príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov z rezervy rýchleho zásahu. Členské štáty prispievajú do rezervy rýchleho zásahu prostredníctvom vnútroštátnej rezervy odborníkov na základe jednotlivých vymedzených profilov, z ktorej vymenúvajú príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov zodpovedajúcich požadovaným profilom.

5.   Rezervu rýchleho zásahu tvorí stály zbor, ktorý je agentúre okamžite k dispozícii a ktorý môže byť nasadený z každého členského štátu do piatich pracovných dní od dátumu schválenia operačného plánu výkonným riaditeľom a hostiteľským členským štátom. Na tento účel každý členský štát každoročne poskytuje agentúre k dispozícii príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov. Ich profily zodpovedajú profilom vymedzeným v rozhodnutí riadiacej rady. Celkový počet pracovníkov, ktorých poskytujú k dispozícii členské štáty, predstavuje najmenej 1 500 príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov. Agentúra môže overiť, či príslušníci pohraničnej stráže navrhovaní členskými štátmi zodpovedajú vymedzeným profilom. Agentúra môže požiadať, aby členský štát vylúčil príslušníka pohraničnej stráže z rezervy v prípade profesionálneho pochybenia alebo porušenia platných pravidiel.

6.   Každý členský štát je zodpovedný za svoj príspevok k počtu príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov uvedený v odseku 5 v súlade s prílohou I.

7.   Členské štáty poskytnú na žiadosť agentúry príslušníkov pohraničnej stráže a/alebo iných príslušných pracovníkov z rezervy rýchleho zásahu k dispozícii na nasadenie. Ak z analýzy rizík a akéhokoľvek dostupného posúdenia zraniteľnosti vyplýva, že členský štát čelí situácii, ktorá by podstatne ovplyvnila plnenie vnútroštátnych úloh, jeho príspevok na nasadenie rýchleho pohraničného zásahu predstavuje polovicu jeho príspevku stanoveného v prílohe I. Hostiteľský členský štát, v ktorom prebieha rýchly pohraničný zásah, nenasadí pracovníkov, ktorí sú súčasťou jeho fixného príspevku, do rezervy rýchleho zásahu. Ak na nasadenie v rýchlom pohraničnom zásahu nie je dostatok pracovníkov, riadiaca rada rozhodne na základe návrhu výkonného riaditeľa o tom, ako tento nedostatok vyplniť.

8.   V prípade potreby sa nasadenie tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže z rezervy rýchleho zásahu okamžite doplní dodatočnými tímami európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Na tento účel členské štáty na žiadosť agentúry bezodkladne oznámia počet, mená a profily príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov zo svojich vnútroštátnych rezerv, ktorých môžu poskytnúť do siedmich pracovných dní od začiatku rýchleho pohraničného zásahu. Členské štáty poskytnú na žiadosť agentúry príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov na nasadenie, pokiaľ nečelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh. Ak sa členský štát odvoláva na takúto výnimočnú situáciu, musí agentúre písomne poskytnúť vyčerpávajúce dôvody a informácie o situácii, obsah ktorých sa zahrnie do správy uvedenej v odseku 12.

9.   Ak nastane situácia, ktorá si vyžiada nasadenie väčšieho množstva príslušníkov pohraničnej stráže, než je stanovené v odsekoch 5 a 8, výkonný riaditeľ okamžite informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu. Vyzve tiež Radu, aby požiadala členské štáty o záväzok odstrániť tento nedostatok.

10.   Členské štáty zabezpečia, aby sa profily a počty príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov, ktorými prispievajú, zhodovali s profilmi a počtami, o ktorých rozhodla riadiaca rada. Dĺžku vyslania určí domovský členský štát, ale v žiadnom prípade nesmie byť kratšie než 30 dní okrem prípadu, keď operácia, súčasťou ktorej je vyslanie, trvá kratšie než 30 dní.

11.   Agentúra prispieva do tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže poskytnutím kompetentných príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov, ktorých do agentúry vyslali členské štáty ako národných expertov. Príspevok členských štátov z hľadiska vysielania ich príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov do agentúry na nasledujúci rok sa plánuje na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd medzi agentúrou a členskými štátmi. V súlade s týmito dohodami členské štáty poskytnú príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov na vyslanie s výnimkou prípadov, keď by to vážne ovplyvnilo plnenie vnútroštátnych úloh. V takých situáciách môžu členské štáty svojich vyslaných príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov odvolať.

Takéto vyslanie môže byť na 12 mesiacov alebo dlhšie, ale v žiadnom prípade nesmie byť kratšie ako na tri mesiace. Vyslaní príslušníci pohraničnej stráže alebo iní príslušní pracovníci sa považujú za členov tímov a majú úlohy a právomoci členov ich tímov. Členský štát, ktorý vyslal týchto príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov, sa považuje za ich domovský členský štát.

Ostatní dočasní zamestnanci agentúry, ktorí nie sú kvalifikovaní na vykonávanie funkcií súvisiacich s kontrolou hraníc, sa počas spoločných operácií nasadzujú len na koordinačné a iné úlohy, ktoré si nevyžadujú úplnú odbornú prípravu pre príslušníkov pohraničnej stráže. Nie sú súčasťou tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

12.   Agentúra každoročne informuje Európsky parlament o počte príslušníkov pohraničnej stráže, ku ktorému sa jednotlivé členské štáty zaviazali, a o počte príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí boli do tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže skutočne nasadení v súlade s týmto článkom. V tejto správe sa uvedie zoznam členských štátov, ktoré sa v predchádzajúcom roku odvolali na výnimočnú situáciu uvedenú v odsekoch 3 a 8. Uvedú sa v nej aj dôvody a informácie, ktoré poskytol dotknutý členský štát.

Článok 21

Pokyny pre tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

1.   Počas nasadenia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže im vydáva pokyny hostiteľský členský štát v súlade s operačným plánom.

2.   Agentúra môže prostredníctvom svojho koordinačného úradníka predložiť hostiteľskému členskému štátu svoje stanoviská k pokynom, ktoré boli vydané tímom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Ak tak urobí, hostiteľský členský štát vezme tieto stanoviská na vedomie a riadi sa nimi v čo najväčšom rozsahu.

3.   V prípadoch, keď pokyny vydané tímom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nie sú v súlade s operačným plánom, koordinačný úradník o tom bezodkladne podá správu výkonnému riaditeľovi, ktorý môže podľa potreby podniknúť kroky v súlade s článkom 25 ods. 3.

4.   Členovia tímov pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí plne rešpektujú základné práva vrátane práva na prístup k azylovým konaniam a práva na ľudskú dôstojnosť. Všetky opatrenia, ktoré prijmú pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí, musia byť primerané cieľom, ktoré sa týmito opatreniami sledujú. Pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí nesmú diskriminovať osoby z dôvodu pohlavia, rasy či etnického pôvodu, vierovyznania či presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie.

5.   Členovia tímov aj naďalej podliehajú disciplinárnym opatreniam svojho domovského členského štátu. Domovský členský štát stanoví primerané disciplinárne alebo iné opatrenia v súlade so svojím vnútroštátnym právom za porušenia základných práv alebo záväzkov medzinárodnej ochrany počas spoločnej operácie alebo rýchleho pohraničného zásahu.

Článok 22

Koordinačný úradník

1.   Agentúra zabezpečuje operatívne vykonávanie všetkých organizačných aspektov spoločných operácií, pilotných projektov alebo rýchlych pohraničných zásahov vrátane prítomnosti zamestnancov agentúry.

2.   Výkonný riaditeľ vymenuje jedného alebo viacerých odborníkov spomedzi zamestnancov agentúry, ktorí majú pôsobiť vo funkcii koordinačného úradníka pre každú spoločnú operáciu alebo rýchly pohraničný zásah. Výkonný riaditeľ o tomto vymenovaní informuje hostiteľský členský štát.

3.   Koordinačný úradník koná v mene agentúry vo všetkých aspektoch nasadzovania tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Úlohou koordinačného úradníka je podporovať spoluprácu a koordináciu medzi hostiteľskými a participujúcimi členskými štátmi. Koordinačný úradník predovšetkým:

a)

koná ako spojovací článok medzi agentúrou, hostiteľským členským štátom a členmi tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, pričom poskytuje pomoc v mene agentúry vo všetkých otázkach týkajúcich sa podmienok ich nasadenia v tímoch;

b)

monitoruje správne vykonávanie operačného plánu vrátane ochrany základných práv a podáva o tom agentúre správy;

c)

koná v mene agentúry vo všetkých aspektoch nasadzovania tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a podáva agentúre správy o všetkých týchto aspektoch;

d)

podáva výkonnému riaditeľovi správy o prípadoch, keď pokyny hostiteľského členského štátu vydané tímom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nie sú v súlade s operačným plánom.

4.   Výkonný riaditeľ môže v rámci spoločných operácií alebo rýchlych pohraničných zásahov oprávniť koordinačného úradníka, aby pomáhal pri riešení akéhokoľvek sporu týkajúceho sa vykonávania operačného plánu a nasadenia tímov.

Článok 23

Národný kontaktný bod

Členské štáty určia národný kontaktný bod pre komunikáciu s agentúrou o všetkých záležitostiach týkajúcich sa činností agentúry. Národný kontaktný bod je vždy dostupný.

Článok 24

Náklady

1.   Agentúra hradí v plnom rozsahu ďalej uvedené náklady, ktoré vzniknú členským štátom v súvislosti s poskytnutím ich príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov na účely nasadenia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vrátane rezervy rýchleho zásahu:

a)

cestovné náklady z domovského členského štátu do hostiteľského členského štátu a z hostiteľského členského štátu do domovského členského štátu;

b)

náklady súvisiace s očkovaním;

c)

náklady súvisiace s potrebným osobitným poistením;

d)

náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou;

e)

denné náhrady výdavkov vrátane nákladov na ubytovanie;

f)

náklady súvisiace s technickým vybavením agentúry.

2.   Podrobné pravidlá pre vyplácanie denných náhrad výdavkov členom tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže stanoví a podľa potreby aktualizuje riadiaca rada.

Článok 25

Pozastavenie alebo ukončenie činností

1.   Výkonný riaditeľ ukončí činnosti agentúry, ak už nie sú splnené podmienky realizácie týchto činností. Výkonný riaditeľ vopred informuje o tomto ukončení dotknutý členský štát.

2.   Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na spoločnej operácii, rýchlom pohraničnom zásahu alebo na nasadení podporného tímu pre riadenie migrácie, môžu požiadať, aby výkonný riaditeľ ukončil danú spoločnú operáciu, rýchly pohraničný zásah alebo nasadenie podporného tímu pre riadenie migrácie.

3.   Výkonný riaditeľ môže po tom, ako informuje dotknutý členský štát, zrušiť financovanie činnosti alebo ju pozastaviť či ukončiť, ak hostiteľský členský štát nerešpektuje operačný plán.

4.   Výkonný riaditeľ po tom, ako uskutoční konzultáciu s pracovníkom pre základné práva a informuje dotknutý členský štát, zruší financovanie spoločnej operácie, rýchleho pohraničného zásahu, pilotného projektu, nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, návratovej operácie, návratovej intervencie alebo dohody o pracovných podmienkach alebo úplne či čiastočne pozastaví alebo ukončí takéto činnosti, ak sa domnieva, že došlo k porušeniu základných práv alebo záväzkov medzinárodnej ochrany, ktoré je vážnej povahy alebo bude pravdepodobne naďalej pretrvávať. Výkonný riaditeľ o tomto rozhodnutí informuje riadiacu radu.

5.   Ak výkonný riaditeľ rozhodne pozastaviť alebo ukončiť nasadenie podporného tímu pre riadenie migrácie zo strany agentúry, informuje o tomto rozhodnutí ostatné príslušné agentúry, ktoré pôsobia v danej problémovej oblasti (hotspote).

Článok 26

Hodnotenie činností

Výkonný riaditeľ zhodnotí výsledky spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov, pilotných projektov, nasadenia podporných tímov pre riadenie migrácie a operačnej spolupráce s tretími krajinami. Do 60 dní od ukončenia týchto činností predloží riadiacej rade podrobné hodnotiace správy spolu so zisteniami pracovníka pre základné práva. Výkonný riaditeľ v záujme zvýšenia kvality, koherencie a účinnosti budúcich činností vypracuje komplexnú porovnávaciu analýzu týchto výsledkov a uvedenú analýzu zahrnie do výročnej správy o činnosti agentúry.

Oddiel 4

Návrat

Článok 27

Návrat

1.   Pokiaľ ide o návrat, agentúra v súlade s dodržiavaním základných práv a všeobecných zásad práva Únie, ako aj medzinárodného práva vrátane ochrany utečencov a práv detí, predovšetkým:

a)

koordinuje na technickej a operačnej úrovni činnosti členských štátov súvisiace s návratom vrátane dobrovoľných odchodov s cieľom dosiahnuť integrovaný systém riadenia návratov medzi príslušnými orgánmi členských štátov so zapojením príslušných orgánov tretích krajín a ostatných zainteresovaných strán;

b)

poskytuje technickú a operačnú pomoc členským štátom, ktoré čelia mimoriadnym výzvam v súvislosti s ich systémami návratu;

c)

koordinuje používanie príslušných informačných systémov a poskytuje členským štátom podporu v oblasti konzulárnej spolupráce pri identifikácii štátnych príslušníkov tretích krajín a získavaní cestovných dokladov bez toho, aby boli zverejnené informácie týkajúce sa podania žiadosti o medzinárodnú ochranu, organizuje a koordinuje návratové operácie a poskytuje podporu pri dobrovoľných odchodoch v spolupráci s členskými štátmi;

d)

organizuje, podporuje a koordinuje činnosti, ktoré umožňujú výmenu informácií a zisťovanie a zhromažďovanie najlepších postupov v oblasti návratov medzi členskými štátmi;

e)

financuje alebo spolufinancuje operácie, intervencie a činnosti uvedené v tejto kapitole zo svojho rozpočtu v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúru.

2.   Technická a operačná pomoc uvedená v odseku 1 písm. b) zahŕňa činnosti s cieľom pomôcť členským štátom viesť konania o návrate prostredníctvom príslušných vnútroštátnych orgánov, najmä poskytovaním:

a)

tlmočníckych služieb;

b)

praktických informácií o tretích krajinách návratu relevantných pre vykonávanie tohto nariadenia, ak je to potrebné v spolupráci s ostatnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie vrátane úradu EASO;

c)

poradenstva vykonávaní a riadení konaní o návrate v súlade so smernicou 2008/115/ES;

d)

poradenstva a pomoci v súvislosti s opatreniami potrebnými na zabezpečenie dostupnosti navrátilcov na účely návratu a na zabránenie ich úteku v súlade so smernicou 2008/115/ES a s medzinárodným právom.

3.   Agentúra sa zameriava na budovanie súčinnosti a prepojenie sietí a programov financovaných Úniou v oblasti návratu v úzkej spolupráci s Komisiou a za podpory príslušných zainteresovaných strán vrátane Európskej migračnej siete.

4.   Agentúra môže využívať finančné prostriedky Únie dostupné pre činnosti v oblasti návratu. Agentúra zabezpečí, aby finančná pomoc uvedená v jej dohodách o grantoch uzatvorených s členskými štátmi bola podmienená plným rešpektovaním charty.

Článok 28

Návratové operácie

1.   Bez toho, aby bola hodnotená skutková podstata rozhodnutí o návrate, a v súlade so smernicou 2008/115/ES agentúra poskytuje potrebnú pomoc a na žiadosť jedného alebo viacerých participujúcich členských štátov zabezpečuje koordináciu alebo organizáciu návratových operácií, a to vrátane nájmu lietadiel na účely takýchto operácií. Agentúra môže z vlastného podnetu navrhnúť členským štátom, že skoordinuje alebo zorganizuje návratové operácie.

2.   Členské štáty raz mesačne informujú agentúru o svojom predbežnom plánovaní, pokiaľ ide o počet navrátilcov a tretie krajiny návratu v súvislosti s príslušnými národnými návratovými operáciami, a o svojich potrebách pomoci alebo koordinácie zo strany agentúry. Agentúra vypracuje priebežný operačný plán s cieľom poskytnúť žiadajúcim členským štátom potrebné operatívne posily vrátane technického vybavenia. Agentúra môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť členského štátu a na základe posúdenia potrieb zahrnúť do priebežného operačného plánu dátumy a miesta určenia návratových operácií, ktoré považuje za potrebné. Riadiaca rada rozhodne na návrh výkonného riaditeľa o postupe vykonávania priebežného operačného plánu.

3.   Agentúra môže poskytnúť potrebnú pomoc a buď na žiadosť participujúcich členských štátov alebo na základe vlastného návrhu zabezpečiť koordináciu alebo organizáciu návratových operácií, pre ktoré tretia krajina návratu poskytne dopravné prostriedky a eskortnú skupinu pre nútený návrat (ďalej len „hromadné návratové operácie“). Participujúce členské štáty a agentúra zabezpečia, aby počas celej návratovej operácie bolo zaručené dodržiavanie základných práv, zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement) a primerané používanie prostriedkov obmedzenia. Počas celej návratovej operácie až do príchodu do tretej krajiny návratu musí byť prítomný aspoň jeden zástupca členského štátu a jeden člen monitorovacej skupiny pre nútený návrat vytvorenej podľa článku 29 alebo z vnútroštátneho monitorovacieho systému participujúceho členského štátu.

4.   Výkonný riaditeľ bezodkladne vypracuje plán návratu pre hromadné návratové operácie. Výkonný riaditeľ a každý participujúci členský štát odsúhlasia plán opisujúci organizačné a procesné stránky hromadnej návratovej operácie, pričom sa prihliada na základné práva a riziká takýchto operácií. Na akékoľvek doplnenie alebo zmenu tohto plánu sa vyžaduje súhlas strán uvedených v odseku 3 a v tomto odseku.

5.   Plán návratu pre hromadné návratové operácie je záväzný pre agentúru a každý participujúci členský štát. Zahŕňa všetky potrebné kroky na vykonanie hromadnej návratovej operácie.

6.   Každá návratová operácia sa monitoruje v súlade s článkom 8 ods. 6 smernice 2008/115/ES. Monitorovanie nútených návratových operácií vykonáva člen monitorovacej skupiny pre nútený návrat na základe objektívnych a transparentných kritérií a vzťahuje sa na celú návratovú operáciu, a to od fázy pred odchodom až po odovzdanie navrátilcov v tretej krajine návratu. Člen monitorovacej skupiny pre nútený návrat predloží správu o každej nútenej návratovej operácii výkonnému riaditeľovi, pracovníkovi pre základné práva a príslušným vnútroštátnym orgánom všetkých členských štátov zapojených do danej operácie. Výkonný riaditeľ, respektíve príslušné vnútroštátne orgány zabezpečia v prípade potreby primerané nadväzné opatrenia.

7.   Ak má agentúra obavy v súvislosti s dodržiavaním základných práv pri návratovej operácii, informuje o tom participujúce členské štáty a Komisiu.

8.   Výkonný riaditeľ zhodnotí výsledky návratových operácií. Každých šesť mesiacov postúpi riadiacej rade podrobnú hodnotiacu správu zahŕňajúcu všetky návratové operácie vykonané v predchádzajúcom polroku spolu so zisteniami pracovníka pre základné práva. Výkonný riaditeľ v záujme zvýšenia kvality, koherencie a účinnosti budúcich návratových operácií vypracuje rozsiahlu porovnávaciu analýzu týchto výsledkov. Výkonný riaditeľ zahrnie uvedenú analýzu do výročnej správy o činnosti agentúry.

9.   Agentúra financuje alebo spolufinancuje návratové operácie zo svojho rozpočtu v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúru, pričom uprednostňuje návratové operácie vykonávané viac než jedným členským štátom alebo návratové operácie z problémových oblastí (hotspotov).

Článok 29

Monitorovacia skupiny pre nútený návrat

1.   Agentúra po porade s pracovníkom pre základné práva vytvorí monitorovaciu skupinu pre nútený návrat z príslušných orgánov, ktorá vykonáva činnosti monitorovania núteného návratu v súlade s článkom 8 ods. 6 smernice 2008/115/ES a ktorá bola vyškolená v súlade s článkom 36 tohto nariadenia.

2.   Riadiaca rada na návrh výkonného riaditeľa určí profil a počet členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat, ktorí budú k dispozícii pre túto skupinu. Rovnaký postup sa uplatňuje v súvislosti s každou následnou zmenou profilu a celkového počtu. Členské štáty sú zodpovedné za príspevok do tejto skupiny vymenovaním jej členov, ktorí zodpovedajú vymedzenému profilu. Členmi skupiny sú členovia monitorovacej skupiny pre nútený návrat so špecifickými odbornými znalosťami v oblasti ochrany detí.

3.   Príspevok členských štátov k monitorovacej skupine pre nútený návrat pre návratové operácie a návratové intervencie na nasledujúci rok sa plánuje na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd medzi agentúrou a členskými štátmi. V súlade s týmito dohodami dajú členské štáty na žiadosť agentúry k dispozícii členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat na nasadenie, pokiaľ nečelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh. Takáto žiadosť sa predkladá najmenej 21 pracovných dní pred plánovaným nasadením alebo päť pracovných dní v prípade rýchlej návratovej intervencie.

4.   Agentúra na požiadanie poskytne členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat participujúcim členským štátom, aby v ich mene monitorovali správne vykonávanie návratovej operácie a návratových intervencií počas ich trvania. Pre každú návratovú operáciu zahŕňajúcu deti poskytne členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat so špecifickými odbornými znalosťami z oblasti ochrany detí.

5.   Počas návratovej operácie alebo návratovej intervencie členovia monitorovacej skupiny pre nútený návrat naďalej podliehajú disciplinárnym opatreniam svojho domovského členského štátu.

Článok 30

Eskortná skupina pre nútený návrat

1.   Agentúra vytvorí z príslušných vnútroštátnych orgánov eskortnú skupinu pre nútený návrat, ktorá vykonáva návratové operácie v súlade požiadavkami uvedenými v článku 8 ods. 4 a 5 smernice 2008/115/ES a ktorá bola vyškolená v súlade s článkom 36 tohto nariadenia.

2.   Riadiaca rada určí na návrh výkonného riaditeľa profil a počet členov eskortnej skupiny pre nútený návrat, ktorí budú k dispozícii pre túto skupinu. Rovnaký postup sa uplatňuje v súvislosti s každou následnou zmenou profilu a celkového počtu. Členské štáty prispejú do tejto skupiny vymenovaním členov eskortnej skupiny pre nútený návrat, ktorí zodpovedajú vymedzenému profilu. Členmi skupiny sú členovia eskortnej skupiny pre nútený návrat so špecifickými odbornými znalosťami z oblasti ochrany detí.

3.   Príspevok členských štátov k eskortnej skupine pre nútený návrat pre návratové operácie a návratové intervencie na nasledujúci rok sa plánuje na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd medzi agentúrou a členskými štátmi. V súlade s týmito dohodami dajú členské štáty na žiadosť agentúry k dispozícii členov eskortnej skupiny pre nútený návrat na nasadenie, pokiaľ nečelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh. Takáto žiadosť sa predkladá najmenej 21 pracovných dní pred plánovaným nasadením alebo päť pracovných dní v prípade rýchlej návratovej intervencie.

4.   Agentúra na požiadanie poskytne členov eskortnej skupiny pre nútený návrat k dispozícii participujúcim členským štátom, aby v ich mene sprevádzal navrátilcov a podieľal sa na návratových operáciách a návratových intervenciách. Pre každú návratovú operáciu zahŕňajúcu deti poskytne členov eskortnej skupiny pre nútený návrat so špecifickými odbornými znalosťami z oblasti ochrany detí.

5.   Počas návratovej operácie alebo návratovej intervencie členovia eskortnej skupiny pre nútený návrat naďalej podliehajú disciplinárnym opatreniam svojho domovského členského štátu.

Článok 31

Skupina špecialistov na návrat

1.   Agentúra vytvorí skupinu špecialistov na návrat z príslušných vnútroštátnych orgánov a zo zamestnancov agentúry, ktorí majú zručnosti a odborné znalosti potrebné na vykonávanie činností súvisiacich s návratom a ktorí boli vyškolení v súlade s článkom 36. Títo špecialisti budú k dispozícii na vykonávanie osobitných úloh, ako je identifikácia konkrétnych skupín štátnych príslušníkov tretích krajín, získavanie cestovných dokladov z tretích krajín a uľahčovanie konzulárnej spolupráce.

2.   Riadiaca rada na návrh výkonného riaditeľa určí profil a počet špecialistov na návrat, ktorí budú k dispozícii pre túto skupinu. Rovnaký postup sa uplatňuje v súvislosti s každou následnou zmenou profilu a celkového počtu. Členské štáty prispejú do tejto skupiny vymenovaním špecialistov, ktorí zodpovedajú vymedzenému profilu. Členmi skupiny sú špecialisti na návrat so špecifickými odbornými znalosťami z oblasti ochrany detí.

3.   Príspevok členských štátov k špecialistom na návrat pre návratové operácie a intervencie na nasledujúci rok sa plánuje na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd medzi agentúrou a členskými štátmi. V súlade s týmito dohodami poskytnú členské štáty na žiadosť agentúry k dispozícii špecialistov na návrat na nasadenie, pokiaľ nečelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh. Takáto žiadosť sa predkladá najmenej 21 pracovných dní pred plánovaným nasadením alebo päť pracovných dní v prípade rýchlej návratovej intervencie.

4.   Agentúra na požiadanie poskytne špecialistov na návrat členským štátom, ktoré sa zúčastňujú na návratových operáciách, aby sa podieľali na návratových intervenciách. Pre každú návratovú operáciu zahŕňajúcu deti poskytne špecialistov na návrat so špecifickými odbornými znalosťami z oblasti ochrany detí.

5.   Počas návratovej operácie alebo návratovej intervencie špecialisti na návrat naďalej podliehajú disciplinárnym opatreniam agentúry alebo svojho domovského členského štátu.

Článok 32

Európske intervenčné tímy pre návrat

1.   Agentúra vytvorí zo skupín uvedených v článkoch 29, 30 a 31 európske intervenčné tímy pre návrat, prispôsobené konkrétnym potrebám na nasadenie počas návratových intervencií.

2.   Na európske intervenčné tímy pre návrat sa primerane vzťahujú články 21, 22 a 24.

Článok 33

Návratové intervencie

1.   V situáciách, v ktorých členský štát čelí bremenu pri vykonávaní povinnosti návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o návrate vydané členským štátom, agentúra na žiadosť daného členského štátu poskytne príslušnú technickú a operačnú pomoc v podobe návratovej intervencie. Takáto intervencia môže pozostávať z nasadenia európskych intervenčných tímov pre návrat v hostiteľskom členskom štáte a z organizovania návratových operácií z hostiteľského členského štátu.

2.   V situáciách, v ktorých členský štát čelí osobitným a neúmerným výzvam pri vykonávaní svojej povinnosti návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o návrate vydané členským štátom, agentúra na žiadosť daného členského štátu poskytne príslušnú technickú a operačnú pomoc v podobe rýchlej návratovej intervencie. Agentúra môže z vlastného podnetu navrhnúť danému členskému štátu poskytnutie takejto technickej a operačnej pomoci. Rýchla návratová intervencia môže pozostávať z rýchleho nasadenia európskych intervenčných tímov pre návrat v hostiteľskom členskom štáte a z organizovania návratových operácií z hostiteľského členského štátu.

3.   Výkonný riaditeľ v súvislosti s návratovou intervenciou bezodkladne vypracuje operačný plán po dohode s hostiteľským členským štátom a participujúcimi členskými štátmi. Uplatnia sa pritom príslušné ustanovenia článku 16.

4.   Výkonný riaditeľ prijme rozhodnutie o operačnom pláne čo najskôr a v prípade uvedenom v odseku 2 do piatich pracovných dní. Toto rozhodnutie sa bezodkladne písomne oznámi dotknutým členským štátom a riadiacej rade.

5.   Agentúra financuje alebo spolufinancuje návratové intervencie zo svojho rozpočtu v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúru.

KAPITOLA III

Všeobecné ustanovenia

Oddiel 1

Všeobecné pravidlá

Článok 34

Ochrana základných práv a stratégia pre základné práva

1.   Európska pohraničná a pobrežná stráž zabezpečuje ochranu základných práv pri plnení svojich úloh podľa tohto nariadenia v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie, najmä s chartou, platným medzinárodným právom vrátane Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, jeho protokolu z roku 1967 a povinností súvisiacich s prístupom k medzinárodnej ochrane, najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement).

Na tento účel agentúra vypracuje, ďalej rozvíja a realizuje stratégiu pre základné práva vrátane účinného mechanizmu s cieľom monitorovať dodržiavanie základných práv pri všetkých činnostiach agentúry.

2.   Európska pohraničná a pobrežná stráž pri plnení svojich úloh zabezpečí, aby nikto nebol v žiadnej krajine vylodený, nútený k vstupu do krajiny, dopravený alebo inak odovzdaný či vrátený orgánom danej krajiny v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement), ani v žiadnej krajine, v ktorej hrozí riziko vyhostenia alebo vrátenia do inej krajiny v rozpore s uvedenou zásadou.

3.   Európska pohraničná a pobrežná stráž pri plnení svojich úloh vezme do úvahy osobitné potreby detí, maloletých bez sprievodu, osôb so zdravotným postihnutím, obetí obchodovania s ľuďmi, osôb, ktoré potrebujú lekársku pomoc, osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, osôb v tiesni na mori a ďalších osôb v mimoriadne zraniteľnom postavení.

Európska pohraničná a pobrežná stráž pri všetkých svojich činnostiach venuje osobitnú pozornosť právam detí a zabezpečuje dodržiavanie najlepších záujmov dieťaťa.

4.   Agentúra pri výkone svojich úloh, vo svojich vzťahoch s členskými štátmi a v rámci spolupráce s tretími krajinami zohľadní správy konzultačného fóra uvedeného v článku 70 (ďalej len „konzultačné fórum“) a pracovníka pre základné práva.

Článok 35

Kódexy správania

1.   Agentúra v spolupráci s konzultačným fórom vypracuje a ďalej rozvíja kódex správania platný pre všetky operácie na vykonávanie kontroly hraníc koordinované agentúrou a pre všetky osoby zúčastnené na činnostiach agentúry. V kódexe správania sa stanovujú postupy zamerané na zabezpečenie zásad právneho štátu a dodržiavanie základných práv s osobitným zameraním na zraniteľné osoby vrátane detí, maloletých bez sprievodu a ďalšie osoby v zraniteľnom postavení, ako aj na osoby, ktoré hľadajú medzinárodnú ochranu.

2.   Agentúra v spolupráci s konzultačným fórom vypracuje a ďalej rozvíja kódex správania pre návrat navrátilcov, ktorý sa uplatňuje počas všetkých návratových operácií a návratových intervencií koordinovaných alebo organizovaných agentúrou. Tento kódex správania opisuje spoločné štandardizované postupy s cieľom zjednodušiť organizovanie návratových operácií a návratových intervencií a zabezpečiť návrat humánnym spôsobom pri plnom dodržiavaní základných práv, najmä zásad ľudskej dôstojnosti, zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, práva na slobodu a bezpečnosť a práva na ochranu osobných údajov a nediskrimináciu.

3.   V Kódexe správania pre návrat sa venuje pozornosť predovšetkým povinnosti členských štátov zabezpečiť účinný systém monitorovania nútených návratov, ako sa uvádza v článku 8 ods. 6 smernice 2008/115/ES, a stratégii pre základné práva.

Článok 36

Odborná príprava

1.   Agentúra v spolupráci s príslušnými subjektmi členských štátov zodpovednými za odbornú prípravu a vo vhodných prípadoch s úradom EASO a Agentúrou Európskej únie pre základné práva vytvorí osobitné nástroje odbornej prípravy vrátane špecifickej odbornej prípravy zameranej na ochranu detí a ďalších osôb v zraniteľnom postavení. Príslušníkom pohraničnej stráže a ostatným príslušným pracovníkom, ktorí sú členmi tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, poskytne pokročilú odbornú prípravu týkajúcu sa ich úloh a právomocí. Odborníci z radov zamestnancov agentúry uskutočnia pravidelné cvičenia týchto príslušníkov pohraničnej stráže v súlade s harmonogramom pokročilej odbornej prípravy a cvičení uvedeným v ročnom pracovnom programe agentúry.

2.   Agentúra prijme potrebné iniciatívy s cieľom zabezpečiť, aby všetci príslušníci pohraničnej stráže a iní príslušní pracovníci členských štátov, ktorí sú súčasťou tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj zamestnanci agentúry absolvovali pred svojou účasťou na operačných činnostiach organizovaných agentúrou odbornú prípravu zameranú na príslušné právo Únie a medzinárodné právo vrátane základných práv, prístupu k medzinárodnej ochrane a prípadne i pátrania a záchrany.

3.   Agentúra financuje 100 % odbornej prípravy príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí majú byť zahrnutí do rezervy rýchleho zásahu uvedenej v článku 20 ods. 5, na účely ich účasti v tejto rezerve.

4.   Agentúra prijme potrebné kroky s cieľom zabezpečiť odbornú prípravu pracovníkov zapojených do úloh súvisiacich s návratom, ktorí sú pridelení do skupín uvedených v článkoch 29, 30 a 31. Agentúra zabezpečí, aby jej zamestnanci a všetci pracovníci, ktorí sa zúčastňujú na návratových operáciách a návratových intervenciách, absolvovali pred svojou účasťou na operačných činnostiach organizovaných agentúrou odbornú prípravu zameranú na príslušné právo Únie a medzinárodné právo vrátane základných práv a prístupu k medzinárodnej ochrane.

5.   Agentúra vypracuje a ďalej rozvíja spoločné učebné osnovy pre základnú odbornú prípravu príslušníkov pohraničnej stráže a na európskej úrovni poskytuje odbornú prípravu inštruktorom príslušníkov vnútroštátnej pohraničnej stráže členských štátov, ktorá je okrem iného zameraná aj na problematiku základných práv, prístupu k medzinárodnej ochrane a príslušného námorného práva. Cieľom spoločných učebných osnov je presadzovať najprísnejšie normy a najlepšie postupy pri vykonávaní právnych predpisov Únie v oblasti riadenia hraníc. Agentúra vypracuje spoločné učebné osnovy po porade s konzultačným fórom a pracovníkom pre základné práva. Členské štáty začlenia spoločné učebné osnovy do odbornej prípravy, ktorú poskytujú príslušníkom svojej vnútroštátnej pohraničnej stráže a pracovníkom zapojených do úloh súvisiacich s návratom.

6.   Agentúra ponúkne pre úradníkov príslušných vnútroštátnych služieb členských štátov, a v relevantných prípadoch i tretích krajín, aj doplnkové kurzy odbornej prípravy a semináre na témy, ktoré sa týkajú kontroly vonkajších hraníc a návratu štátnych príslušníkov tretích krajín.

7.   Agentúra môže organizovať činnosti odbornej prípravy v spolupráci s členskými štátmi a tretími krajinami na ich území.

8.   Agentúra vytvorí výmenný program umožňujúci príslušníkom pohraničnej stráže zapojeným do tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a personálu, ktorý sa zúčastňuje európskych intervenčných tímov pre návrat, získať poznatky alebo špecifické odborné vedomosti na základe skúseností a osvedčených postupov v zahraničí pri práci s príslušníkmi pohraničnej stráže a pracovníkmi zapojenými do úloh súvisiacich s návratom v inom členskom štáte než ich vlastnom.

Článok 37

Výskum a inovácie

1.   Agentúra proaktívne monitoruje a podporuje výskumné a inovačné činnosti týkajúce sa európskeho integrovaného riadenia hraníc vrátane používania moderných sledovacích zariadení. Agentúra zabezpečí rozoslanie výsledkov tohto výskumu Európskemu parlamentu, členským štátom a Komisii v súlade s článkom 50. Tieto výsledky môže náležite použiť v spoločných operáciách, rýchlych pohraničných zásahoch, návratových operáciách a návratových intervenciách.

2.   Agentúra pomáha členským štátom a Komisii pri identifikovaní hlavných tém výskumu. Agentúra pomáha členským štátom a Komisii pri stanovovaní a vykonávaní príslušných rámcových programov Únie pre výskumné a inovačné činnosti.

3.   Agentúra vykonáva tie časti rámcového programu pre výskum a inováciu, ktoré sa týkajú bezpečnosti hraníc. Na tento účel agentúra v prípade, že na ňu Komisia delegovala príslušné právomoci, plní tieto úlohy:

a)

riadenie niektorých fáz vykonávania programov a niektorých etáp počas trvania osobitných projektov na základe príslušných pracovných programov prijatých Komisiou;

b)

prijímanie nástrojov na plnenie rozpočtu, pokiaľ ide o príjmy a výdavky, a vykonávanie všetkých činností potrebných na riadenie programu;

c)

poskytovanie podpory pri vykonávaní programu.

4.   Agentúra môže plánovať a realizovať pilotné projekty týkajúce sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

Článok 38

Nadobudnutie alebo prenajímanie technického vybavenia

1.   Agentúra môže nadobúdať samostatne alebo v spoluvlastníctve s členským štátom, alebo si prenajímať technické vybavenie, ktoré sa má použiť počas spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií, návratových intervencií, nasadenia podporných tímov pre riadenie migrácie alebo v rámci projektov technickej pomoci v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúru.

2.   Agentúra môže nadobúdať technické vybavenie na základe rozhodnutia výkonného riaditeľa po porade s riadiacou radou. Pred každým nadobudnutím alebo prenájmom vybavenia, ktoré predstavuje pre agentúru značné náklady, sa uskutoční dôkladná analýza potrieb a nákladov a prínosov. Všetky výdavky tohto typu sa uvedú v rozpočte agentúry prijatom riadiacou radou.

3.   V prípade, že agentúra nadobudne alebo si prenajme väčšie technické vybavenie, uplatňujú sa tieto podmienky:

a)

v prípade nadobudnutia agentúrou alebo v rámci spoluvlastníctva sa agentúra dohodne s jedným členským štátom, že tento členský štát zabezpečí registráciu vybavenia v súlade s príslušnými právnymi predpismi tohto členského štátu;

b)

v prípade prenájmu sa vybavenie zaregistruje v členskom štáte.

4.   Na základe vzorovej dohody vypracovanej agentúrou a schválenej riadiacou radou sa členský štát, v ktorom je vybavenie zaregistrované, dohodne s agentúrou na podmienkach zabezpečujúcich interoperabilitu vybavenia a upravujúcich používanie vybavenia vrátane osobitných ustanovení o rýchlom nasadení počas rýchlych pohraničných zásahov. V prípade spoluvlastníctva vybavenia tieto podmienky zahŕňajú aj obdobia plnej dostupnosti vybavenia pre agentúru. Technické vybavenie vo výlučnom vlastníctve agentúry musí byť agentúre sprístupnené na jej žiadosť a členský štát, v ktorom je vybavenie zaregistrované, sa nemôže odvolávať na výnimočnú situáciu uvedenú v článku 39 ods. 8.

5.   Členský štát, v ktorom je vybavenie zaregistrované, alebo dodávateľ technického vybavenia poskytne potrebných odborníkov a technický personál na právne podloženú a bezpečnú obsluhu technického vybavenia.

Článok 39

Rezerva technického vybavenia

1.   Agentúra zriadi a vedie centralizovaný register vybavenia v rezerve technického vybavenia, ktorú tvorí vybavenie vo vlastníctve buď členských štátov alebo agentúry a vybavenie v spoločnom vlastníctve členských štátov a agentúry určené na jej operačné činnosti.

2.   Vybavenie vo výlučnom vlastníctve agentúry je kedykoľvek plne dostupné na účel nasadenia, ako sa uvádza v článku 38 ods. 4.

3.   Vybavenie, ktoré je vo viac ako 50-percentnom spoluvlastníctve agentúry, je tiež dostupné na účel nasadenia v súlade s dohodou medzi členským štátom a agentúrou, ako sa uvádza v článku 38 ods. 4.

4.   Agentúra zabezpečí kompatibilitu a interoperabilitu vybavenia uvedeného v rezerve technického vybavenia.

Na tento účel vymedzí technické normy, ktoré má spĺňať vybavenie v prípade potreby na účely jeho použitia pri činnostiach agentúry. Vybavenie, ktoré má agentúra nadobudnúť samostatne alebo v spoluvlastníctve, a vybavenie vo vlastníctve členských štátov, ktoré je uvedené v rezerve technického vybavenia, musí spĺňať uvedené normy.

5.   Výkonný riaditeľ určí minimálny kontingent technického vybavenia, ktoré sa vyžaduje na splnenie potrieb agentúry, najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných operácií, nasadenie podporného tímu pre riadenie migrácie, vykonávanie rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií a návratových intervencií v súlade s jej pracovným programom na daný rok.

Ak sa ukáže, že minimálny kontingent technického vybavenia nie je dostatočný na realizáciu operačného plánu dohodnutého pre takéto činnosti, agentúra ho zreviduje podľa odôvodnených potrieb a dohody s členskými štátmi.

6.   Rezerva technického vybavenia obsahuje minimálny kontingent vybavenia označený agentúrou ako potrebný podľa jednotlivých druhov technického vybavenia. Vybavenie uvedené v rezerve technického vybavenia sa použije počas spoločných operácií, nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií alebo návratových intervencií.

7.   Súčasťou rezervy technického vybavenia je rezerva technického vybavenia pre rýchly zásah obsahujúca obmedzený kontingent vybavenia potrebný na prípadné rýchle pohraničné zásahy. Príspevky členských štátov do rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah sa plánujú v súlade s každoročnými dvojstrannými rokovaniami a dohodami uvedenými v odseku 8. Čo sa týka vybavenia uvedeného v zozname položiek tejto rezervy, členské štáty sa nemôžu odvolávať na výnimočnú situáciu uvedenú v odseku 8.

Vybavenie uvedené v tomto zozname sa na účely nasadenia pošle na cieľové miesto čo najskôr, avšak v každom prípade najneskôr do 10 dní od dátumu schválenia operačného plánu.

Agentúra prispeje do tejto rezervy vybavením, ktoré má k dispozícii, ako sa uvádza v článku 38 ods. 1.

8.   Členské štáty prispievajú do rezervy technického vybavenia. Príspevok členských štátov do rezervy a nasadenie technického vybavenia na konkrétne operácie sa plánuje na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd medzi agentúrou a členskými štátmi. V súlade s týmito dohodami a v rozsahu, v akom tvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia na daný rok, členské štáty na žiadosť agentúry poskytnú svoje technické vybavenie na nasadenie, pokiaľ nečelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh. Ak sa členský štát odvoláva na takúto výnimočnú situáciu, musí agentúre písomne poskytnúť vyčerpávajúce dôvody a informácie o situácii, obsah ktorých je zahrnutý do správy uvedenej v odseku 13. Agentúra žiadosť predkladá minimálne 45 dní pred plánovaným nasadením väčšieho technického vybavenia a 30 dní pred plánovaným nasadením iného vybavenia. Príspevky do rezervy technického vybavenia sa každoročne preskúmajú.

9.   Na návrh výkonného riaditeľa riadiaca rada každoročne rozhoduje o pravidlách týkajúcich sa technického vybavenia vrátane požadovaného celkového minimálneho kontingentu podľa jednotlivých druhov technického vybavenia a o podmienkach nasadenia a o náhrade nákladov, ako aj o obmedzenom kontingente technického vybavenia rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah. Na účely rozpočtu by riadiaca rada mala prijať toto rozhodnutie každoročne do 30. júna.

10.   V prípade rýchleho pohraničného zásahu sa náležite uplatní článok 17 ods. 11.

11.   Ak sa po stanovení minimálneho kontingentu technického vybavenia objavia nepredvídané potreby technického vybavenia pre spoločnú operáciu alebo rýchly pohraničný zásah, ktoré nemožno pokryť z rezervy technického vybavenia ani z rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah, členské štáty poskytnú v prípade možnosti agentúre ad hoc na základe jej žiadosti potrebné technické vybavenie na účel nasadenia.

12.   Výkonný riaditeľ pravidelne podáva riadiacej rade správu o zložení a nasadení vybavenia, ktoré je súčasťou rezervy technického vybavenia. Ak sa nedosiahne minimálny kontingent technického vybavenia požadovaný pre rezervu, výkonný riaditeľ o tom bezodkladne informuje riadiacu radu. Riadiaca rada urýchlene prijme rozhodnutie o prioritách pri nasadení technického vybavenia a vykoná potrebné kroky na odstránenie nedostatku. Riadiaca rada informuje Komisiu o nedostatku a krokoch, ktoré vykonala. Komisia o nich a o svojom vlastnom posúdení následne informuje Európsky parlament a Radu.

13.   Agentúra každoročne predkladá Európskemu parlamentu správu o kontingente technického vybavenia, ktorý jednotlivé členské štáty vyčlenili na rezervu technického vybavenia v súlade s týmto článkom. V uvedenej správe sa uvádzajú členské štáty, ktoré sa v predchádzajúcom roku odvolali na výnimočnú situáciu uvedenú v odseku 8, spolu s dôvodmi a informáciami, ktoré dotknuté členské štáty uviedli.

14.   Členské štáty zaregistrujú v rezerve technického vybavenia všetky dopravné prostriedky a materiálno-technické vybavenie zakúpené v rámci osobitných činností Fondu pre vnútornú bezpečnosť v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 (31) alebo v relevantných prípadoch z akýchkoľvek iných vyhradených prostriedkov Únie uvoľnených pre členské štáty s cieľom zvýšiť prevádzkovú kapacitu agentúry. Toto technické vybavenie tvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia na daný rok.

Členské štáty poskytnú toto technické vybavenie k dispozícii na nasadenie agentúre na jej žiadosť. V prípade operácie uvedenej v článku 17 alebo v článku 19 tohto nariadenia sa nemôžu odvolávať na výnimočnú situáciu uvedenú v odseku 8 tohto článku.

15.   Agentúra vedie záznamy o rezerve technického vybavenia podľa týchto kritérií:

a)

klasifikácia podľa druhu vybavenia a typu operácie;

b)

klasifikácia podľa vlastníka (členský štát, agentúra, iné);

c)

celkový kontingent požadovaného vybavenia;

d)

v prípade potreby požiadavky na personál;

e)

ďalšie informácie, ako sú registračné údaje, požiadavky na dopravu a údržbu, uplatniteľné vnútroštátne vývozné režimy, technické inštrukcie alebo iné informácie dôležité z hľadiska správneho zaobchádzania s vybavením.

16.   Agentúra financuje 100 % nasadenia technického vybavenia, ktoré tvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia poskytnutého zo strany príslušného členského štátu na daný rok. Nasadenie technického vybavenia, ktoré netvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia, spolufinancuje agentúra až do maximálnej výšky 100 % oprávnených nákladov pri zohľadnení osobitných okolností v členských štátoch nasadzujúcich toto technické vybavenie.

Článok 40

Úlohy a právomoci členov tímov

1.   Členovia tímov musia byť spôsobilí plniť všetky úlohy a vykonávať všetky právomoci súvisiace s kontrolou hraníc a návratom, ako aj tie, ktoré sú potrebné na uskutočnenie cieľov nariadenia (EÚ) 2016/399 a smernice 2008/115/ES.

2.   Pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí členovia tímov konajú v súlade s právom Únie a medzinárodným právom a dodržiavajú základné práva a vnútroštátne právo hostiteľského členského štátu.

3.   Členovia tímov môžu plniť úlohy a vykonávať právomoci len na základe pokynov príslušníkov pohraničnej stráže alebo pracovníkov zapojených do úloh hostiteľského členského štátu súvisiacich s návratom a v zásade len v ich prítomnosti. Hostiteľský členský štát môže oprávniť členov týchto tímov, aby konali v jeho mene.

4.   Pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí členovia tímov nosia svoje vlastné uniformy, ak je to vhodné. Na uniformách majú aj viditeľné osobné identifikačné údaje, pričom na rukáve majú modrú pásku so znakmi Únie a agentúry, čo umožňuje ich identifikáciu ako účastníkov spoločnej operácie, nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, pilotného projektu, rýchleho pohraničného zásahu, návratovej operácie alebo návratovej intervencie. Na účely identifikácie voči vnútroštátnym orgánom hostiteľského členského štátu majú členovia tímov vždy pri sebe akreditačný doklad, ktorým sa na požiadanie preukazujú.

5.   Členovia tímov môžu pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí nosiť služobné zbrane, strelivo a výstroj povolené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi domovského členského štátu. Hostiteľský členský štát však môže zakázať nosenie niektorých služobných zbraní, streliva a výstroja, ak sa v jeho právnych predpisoch uplatňuje rovnaký zákaz na jeho vlastnú pohraničnú stráž alebo pracovníkov zapojených do úloh súvisiacich s návratom. Hostiteľský členský štát pred nasadením členov tímov informuje agentúru o povolených služobných zbraniach, strelive a výstroji a o podmienkach ich použitia. Agentúra postúpi tieto informácie členským štátom.

6.   Pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí sú členovia tímov oprávnení používať silu vrátane služobných zbraní, streliva a výstroja so súhlasom domovského členského štátu a hostiteľského členského štátu za prítomnosti príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi hostiteľského členského štátu. Hostiteľský členský štát môže so súhlasom domovského členského štátu povoliť členom tímov, aby pri absencii príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu použili silu.

7.   Služobné zbrane, strelivo a výstroj možno použiť na zákonnú sebaobranu a zákonnú obranu členov tímov alebo iných osôb v súlade s vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu.

8.   Na účely tohto nariadenia hostiteľský členský štát oprávni členov tímov k nahliadaniu do európskych databáz, ak je takéto nahliadanie potrebné na plnenie operačných cieľov špecifikovaných v operačnom pláne pre hraničné kontroly, hraničný dozor a návrat. Hostiteľský členský štát im môže tiež povoliť nahliadnuť do svojej vnútroštátnej databázy, ak je to potrebné na rovnaké účely. Členské štáty zabezpečia, aby prístup do týchto databáz bol efektívny a účinný. Členovia tímov nahliadajú len do údajov, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh a vykonávanie ich právomocí. Hostiteľský členský štát pred nasadením členov tímov informuje agentúru, do ktorých vnútroštátnych a európskych databáz možno nahliadnuť. Agentúra postúpi tieto informácie všetkým členským štátom, ktoré sa zúčastňujú na nasadení.

Takéto nahliadanie sa uskutočňuje v súlade s právom Únie v oblasti ochrany údajov a vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu v oblasti ochrany údajov.

9.   Rozhodnutia o odopretí vstupu v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2016/399 prijímajú iba príslušníci pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu alebo členovia tímov, ak im hostiteľský členský štát povolil, aby konali v jeho mene.

Článok 41

Akreditačný doklad

1.   Agentúra v spolupráci s hostiteľským členským štátom vydá členom tímov v úradnom jazyku hostiteľského členského štátu a inom úradnom jazyku inštitúcií Únie doklad na účely ich identifikácie a ako dôkaz práv držiteľa na plnenie úloh a vykonávanie právomocí uvedených v článku 40. Tento doklad obsahuje nasledujúce prvky týkajúce sa jednotlivých členov tímu:

a)

meno a štátnu príslušnosť;

b)

hodnosť alebo funkciu;

c)

aktuálnu digitalizovanú fotografiu a

d)

úlohy, ktoré je oprávnený vykonávať počas nasadenia.

2.   Doklad sa agentúre vráti na konci spoločnej operácie, po skončení nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, pilotného projektu, rýchleho pohraničného zásahu, návratovej operácie alebo návratovej intervencie.

Článok 42

Občianskoprávna zodpovednosť

1.   Ak členovia tímov pôsobia v hostiteľskom členskom štáte, tento členský štát je v súlade so svojim vnútroštátnym právom zodpovedný za všetku škodu, ktorú spôsobia v priebehu operácií týchto tímov.

2.   Ak táto škoda vznikla v dôsledku hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania, hostiteľský členský štát môže požiadať domovský členský štát o nahradenie akejkoľvek čiastky, ktorú vyplatil poškodeným osobám alebo osobám oprávneným v ich mene.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práv členského štátu voči tretím osobám, sa každý členský štát zdrží požadovania náhrady od hostiteľského členského štátu alebo ktoréhokoľvek iného členského štátu za škody, ktoré utrpel, s výnimkou prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania.

4.   Všetky spory medzi členskými štátmi, ktoré sa týkajú uplatňovania odsekov 2 a 3 tohto článku a ktoré nie je možné vyriešiť medzi nimi dohodou, predložia Súdnemu dvoru Európskej únie v súlade s článkom 273 ZFEÚ.

5.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie jej práv voči tretím osobám, agentúra znáša náklady súvisiace so škodou spôsobenou na vybavení agentúry počas nasadenia, okrem prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania.

Článok 43

Trestnoprávna zodpovednosť

Počas spoločnej operácie, pilotného projektu, nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, rýchleho pohraničného zásahu, návratovej operácie alebo návratovej intervencie majú členovia tímov rovnaké postavenie ako úradníci hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o akékoľvek trestné činy, ktoré by mohli byť spáchané voči nim alebo nimi.

Oddiel 2

Výmena informácií a ochrana údajov

Článok 44

Systémy výmeny informácií

1.   Agentúra môže prijať všetky potrebné opatrenia na uľahčenie výmeny informácií týkajúcich sa jej úloh s Komisiou a členskými štátmi a prípadne aj príslušnými agentúrami Únie. Vytvorí a prevádzkuje informačný systém umožňujúci výmenu utajovaných skutočností s týmito aktérmi, ako aj výmenu osobných údajov uvedených v článkoch 45, 47, 48 a 49 tohto nariadenia v súlade s rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ (32) a rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (33).

2.   Agentúra môže prijať všetky potrebné opatrenia na uľahčenie výmeny informácií týkajúcich sa jej úloh s Írskom a Spojeným kráľovstvom, ak sa týkajú činností, do ktorých sa zapojili v súlade s článkom 51 a článkom 62 ods. 5.

Článok 45

Ochrana údajov

1.   Agentúra pri spracúvaní osobných údajov uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001.

2.   Riadiaca rada stanoví opatrenia na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 45/2001 agentúrou vrátane opatrení týkajúcich sa úradníka agentúry pre ochranu údajov. Uvedené opatrenia sa stanovia po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté články 47, 48 a 49, agentúra môže spracúvať osobné údaje na administratívne účely.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 48, zakazuje sa prenos osobných údajov spracúvaných agentúrou a ďalší prenos osobných údajov spracúvaných v rámci tohto nariadenia členskými štátmi orgánom tretích krajín alebo tretím stranám vrátane medzinárodných organizácií.

Článok 46

Účely spracúvania osobných údajov

1.   Agentúra môže spracúvať osobné údaje len na tieto účely:

a)

vykonávanie svojich úloh organizovania a koordinácie spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov a v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie v súlade s článkom 47;

b)

vykonávanie svojich úloh organizovania a koordinácie návratových operácií a návratových intervencií v súlade s článkom 48;

c)

uľahčenie výmeny informácií s členskými štátmi, úradom EASO, Europolom alebo Eurojustom v súlade s článkom 47;

d)

analýza rizík agentúrou v súlade s článkom 11;

e)

identifikácia a sledovanie plavidiel v rámci systému EUROSUR v súlade s článkom 49;

f)

administratívne úlohy.

2.   Pri každom spracúvaní osobných údajov uvedenom v odseku 1 sa musí dodržať zásada proporcionality a takéto spracúvanie musí byť prísne obmedzené na osobné údaje potrebné na účely uvedené v uvedenom odseku.

3.   Členský štát alebo iná agentúra Únie poskytujúca osobné údaje agentúre určí účel alebo účely, na ktoré sa tieto údaje spracúvajú ako je uvedené v odseku 1. Agentúra môže spracúvať takéto osobné údaje na iný účel, na ktorý sa tiež vzťahuje odsek 1, iba ak jej to poskytovateľ týchto informácií povolí.

4.   Členské štáty a iné agentúry Únie môžu pri prenose osobných údajov určiť akékoľvek obmedzenia prístupu k údajom alebo ich využitia, či už všeobecné alebo konkrétne, vrátane obmedzení týkajúcich sa prenosu, vymazania alebo zničenia. Ak vznikne potreba takéhoto obmedzenia po prenose osobných údajov, zodpovedajúcim spôsobom informujú agentúru. Agentúra musí takéto obmedzenia dodržať.

Článok 47

Spracúvanie osobných údajov zozbieraných počas spoločných operácií, pilotných projektov a rýchlych pohraničných zásahov a zozbieraných podpornými tímami pre riadenie migrácie

1.   Agentúra spracúva len tieto kategórie osobných údajov, ktoré zozbierali a agentúre postúpili členské štáty alebo jej vlastní zamestnanci v rámci spoločných operácií, pilotných projektov a rýchlych pohraničných zásahov, a podporné tímy pre riadenie migrácie:

a)

osobné údaje týkajúce sa osôb, ktoré príslušné orgány členských štátov dôvodne podozrievajú z účasti na cezhraničnej trestnej činnosti, ako je prevádzačstvo, obchodovanie s ľuďmi alebo terorizmus;

b)

osobné údaje týkajúce sa osôb, ktoré prekročili vonkajšie hranice bez oprávnenia a ktorých údaje zbierajú tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vrátane prípadov, keď konajú v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie;

c)

evidenčné čísla vozidiel, identifikačné čísla vozidiel, telefónne čísla alebo identifikačné čísla lodí, ktoré sa spájajú s osobami uvedenými v písmenách a) a b) a ktoré sú potrebné na vyšetrovanie a analyzovanie trás a metód používaných v prípade nelegálneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti.

2.   Osobné údaje uvedené v odseku 1 môže agentúra spracúvať v týchto prípadoch:

a)

ak je prenos úradu EASO, Europolu alebo Eurojustu potrebný na použitie údajov v súlade s ich príslušnými právomocami a v súlade s článkom 52;

b)

ak je prenos orgánom príslušných členských štátov, ktoré sú zodpovedné za kontrolu hraníc, migráciu, azyl a presadzovanie práva, potrebný na použitie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami týkajúcimi sa ochrany údajov;

c)

ak je to potrebné na vypracovanie analýzy rizík.

Osobné údaje týkajúce sa osôb uvedených v odseku 1 písm. b) sa poskytujú orgánom presadzovania práva iba v špecifických prípadoch, a ak je to nevyhnutne potrebné na účely predchádzania závažnej trestnej činnosti, jej odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania.

3.   Osobné údaje sa vymažú ihneď po ich prenose úradu EASO, Europolu alebo Eurojustu alebo príslušným orgánom členských štátov alebo potom, ako sa použijú na vypracovanie analýzy rizík. Obdobie ich uchovávania v žiadnom prípade neprekročí 90 dní odo dňa zberu týchto údajov. Vo výsledkoch analýz rizík musia byť údaje anonymizované.

Článok 48

Spracúvanie osobných údajov v kontexte návratových operácií a návratových intervencií

1.   Pri vykonávaní svojich úloh organizovania a koordinácie návratových operácií a uskutočňovania návratových intervencií môže agentúra spracúvať osobné údaje navrátilcov.

2.   Osobné údaje, ktoré spracúva agentúra, sa prísne obmedzuje na tie osobné údaje, ktoré sú potrebné na účely návratovej operácie alebo návratovej intervencie.

3.   Osobné údaje sa vymažú ihneď po splnení účelu, na ktorý boli zozbierané, a najneskôr 30 dní po ukončení návratovej operácie alebo návratovej intervencie.

4.   Ak prenos osobných údajov navrátilcov nositeľovi neuskutoční členský štát, môže prenos týchto údajov vykonať agentúra.

Článok 49

Spracúvanie osobných údajov v rámci systému EUROSUR

Agentúra môže spracúvať osobné údaje tak ako sa uvádza v článku 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1052/2013.

Článok 50

Bezpečnostné predpisy v oblasti ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

1.   Agentúra uplatňuje bezpečnostné predpisy Komisie ustanovené v rozhodnutí (EÚ, Euratom) 2015/444. Uvedené predpisy sa okrem iného uplatňujú na výmenu, spracúvanie a uchovávanie utajovaných skutočností.

2.   Agentúra uplatňuje zásady bezpečnosti týkajúce sa spracúvania citlivých neutajovaných skutočností, ako sa stanovuje v rozhodnutí (EÚ, Euratom) 2015/444 a ako ich vykonáva Komisia. Riadiaca rada stanoví opatrenia na uplatňovanie týchto zásad bezpečnosti.

3.   Utajenie nebráni tomu, aby sa informácie sprístupňovali Európskemu parlamentu. Pri prenose a zaobchádzaní s informáciami a dokumentmi, ktoré sa Európskemu parlamentu poskytujú v súlade s týmto nariadením, sa dodržiavajú pravidlá postupovania utajovaných skutočností a zaobchádzania s utajovanými skutočnosťami uplatňované medzi Európskym parlamentom a Komisiou.

Oddiel 3

Spolupráca agentúry

Článok 51

Spolupráca s Írskom a Spojeným kráľovstvom

1.   Agentúra sprostredkúva operačnú spoluprácu členských štátov s Írskom a Spojeným kráľovstvom v osobitných činnostiach.

2.   Podpora, ktorú má agentúra poskytovať podľa článku 8 ods. 1 písm. l), n) a o), sa vzťahuje na organizovanie návratových operácií členských štátov, na ktorých sa zúčastňuje aj Írsko alebo Spojené kráľovstvo alebo obe tieto krajiny.

3.   Uplatňovanie tohto nariadenia na hraniciach Gibraltáru sa pozastavuje do dňa, keď sa dosiahne dohoda o rozsahu opatrení, ktoré sa týkajú prekračovania vonkajších hraníc osobami.

Článok 52

Spolupráca s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a medzinárodnými organizáciami

1.   Agentúra spolupracuje s Komisiou, ostatnými inštitúciami Únie, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, úradom EASO, Europolom, Agentúrou Európskej únie pre základné práva, Eurojustom, Satelitným strediskom Európskej únie, Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva, ako aj s inými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to najmä v záujme lepšieho riešenia migračných výziev a prevencie a odhaľovania cezhraničnej trestnej činnosti, ako je prevádzačstvo, obchodovanie s ľuďmi a terorizmus.

Na tento účel môže agentúra spolupracovať s medzinárodnými organizáciami príslušnými v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.   Spolupráca uvedená v odseku 1 sa uskutočňuje v rámci dohôd o pracovných podmienkach uzavretých so subjektami uvedenými v odseku 1. Takéto dohody musí Komisia vopred schváliť. O každej takejto dohode agentúra informuje Európsky parlament.

3.   Agentúra spolupracuje s Komisiou a v relevantných prípadoch s členskými štátmi na činnostiach podľa tohto nariadenia. Hoci mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, mala by sa tiež zapojiť do takejto spolupráce pri činnostiach súvisiacich s colnou oblasťou vrátane riadenia rizík, ak by sa tieto činnosti mohli vzájomne podporovať. Touto spoluprácou nie sú dotknuté existujúce právomoci Komisie a členských štátov.

4.   Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a medzinárodné organizácie uvedené v odseku 1 použijú informácie prijaté od agentúry výlučne v rámci svojich právomocí a pri dodržaní základných práv vrátane požiadaviek na ochranu údajov. Ďalší prenos alebo iné oznamovanie osobných údajov spracúvaných agentúrou iným inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie podlieha osobitným dohodám o pracovných podmienkach týkajúcim sa výmeny osobných údajov a predchádzajúcemu súhlasu európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Každý prenos osobných údajov agentúrou sa uskutočňuje v súlade s ustanoveniami o ochrane údajov uvedenými v článkoch 45 až 49. Pokiaľ ide o zaobchádzanie s utajovanými skutočnosťami, v uvedených dohodách sa stanoví, že dotknutá inštitúcia, orgán, úrad a agentúra Únie alebo medzinárodná organizácia musia spĺňať bezpečnostné predpisy a normy, ktoré sú rovnocenné s tými, ktoré uplatňuje agentúra.

5.   Agentúra môže so súhlasom dotknutých členských štátov pozvať pozorovateľov z inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie alebo z medzinárodných organizácií, aby sa zapojili do jej činností, najmä do spoločných operácií a pilotných projektov, analýzy rizík a odbornej prípravy, ak je ich prítomnosť v súlade s cieľmi týchto činností, môže prispieť k zlepšeniu spolupráce a výmeny najlepších postupov a neovplyvňuje celkovú bezpečnosť týchto činností. Účasť týchto pozorovateľov na analýze rizík a odbornej príprave sa môže uskutočniť len so súhlasom dotknutých členských štátov. Pokiaľ ide o spoločné operácie a pilotné projekty, účasť pozorovateľov podlieha súhlasu hostiteľského členského štátu. Podrobné pravidlá účasti pozorovateľov musia byť súčasťou operačného plánu. Agentúra poskytne týmto pozorovateľom pred ich účasťou na uvedených činnostiach primeranú odbornú prípravu.

Článok 53

Európska spolupráca pri činnostiach pobrežnej stráže

1.   Agentúra v spolupráci s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou podporuje vnútroštátne orgány plniace funkcie pobrežnej stráže na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie a v prípade potreby aj na medzinárodnej úrovni, a to prostredníctvom:

a)

výmeny, syntézy a analýzy informácií dostupných v oblasti systémov hlásenia lodí a iných informačných systémov prevádzkovaných uvedenými agentúrami alebo prístupných uvedeným agentúram, a to v súlade s ich príslušnými právnymi základmi a bez toho, aby bolo dotknuté vlastníctvo údajov členskými štátmi;

b)

zabezpečovania služieb dohľadu a komunikačných služieb na základe najmodernejších technológií vrátane vesmírnych a pozemných infraštruktúr a snímačov umiestnených na akomkoľvek druhu platformy;

c)

budovania kapacít vypracúvaním usmernení a odporúčaní a stanovením najlepších postupov, ako aj zabezpečovaním odbornej prípravy a výmeny pracovníkov;

d)

posilňovania výmeny informácií a spolupráce v súvislosti s funkciami pobrežnej stráže, a to aj analyzovaním operačných výziev a vznikajúcich rizík v námornej oblasti;

e)

spoločného využívania kapacít prostredníctvom plánovania a vykonávania viacúčelových operácií a spoločného využívania prostriedkov a iných spôsobilostí v takom rozsahu, v akom sú tieto činnosti koordinované uvedenými agentúrami a odsúhlasené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.

2.   Presné formy spolupráce medzi agentúrou, Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou pri činnostiach pobrežnej stráže sa stanovia v dohodách o pracovných podmienkach v súlade s ich príslušnými mandátmi a rozpočtovými pravidlami, ktoré sa vzťahujú na uvedené agentúry. Takéto dohody schvaľuje riadiaca rada agentúry a správne rady Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva a Európskej námornej bezpečnostnej agentúry.

3.   Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi, agentúrou, Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva sprístupní praktickú príručku o európskej spolupráci pri činnostiach pobrežnej stráže. Uvedená príručka bude obsahovať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy na výmenu informácií. Komisia prijme túto príručku vo forme odporúčania.

Článok 54

Spolupráca s tretími krajinami

1.   Vo veciach, ktoré patria do jej činnosti, a v rozsahu požadovanom na splnenie svojich úloh agentúra uľahčuje a podporuje technickú a operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami v rámci politiky Únie v oblasti vonkajších vzťahov vrátane ochrany základných práv a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement). Agentúra a členské štáty dodržiavajú právo Únie vrátane noriem a pravidiel, ktoré sú súčasťou acquis Únie, a to aj v prípade, keď sa spolupráca s tretími krajinami uskutočňuje na území týchto krajín. Nadviazanie spolupráce s tretími krajinami slúži na podporu riadenia európskych hraníc a noriem upravujúcich návrat.

2.   Agentúra môže spolupracovať s orgánmi tretích krajín príslušnými v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, za podpory delegácií Únie a v koordinácii s nimi. Pritom koná v rámci politiky vonkajších vzťahov Únie, a to i so zreteľom na ochranu základných práv a zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement). Koná aj v rámci dohôd o pracovných podmienkach uzavretých s týmito orgánmi v súlade s právom a politikou Únie. Uvedené dohody o pracovných podmienkach stanovujú rozsah, povahu a účel spolupráce a týkajú sa riadenia operačnej spolupráce. Návrhy dohôd musí Komisia vopred schváliť. Agentúra informuje Európsky parlament pred uzavretím dohody o pracovných podmienkach. Agentúra dodržiava právo Únie vrátane noriem a pravidiel, ktoré sú súčasťou acquis Únie.

3.   V situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc, agentúra môže koordinovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami v oblasti riadenia vonkajších hraníc. Agentúra musí mať možnosť vykonávať činnosti na vonkajších hraniciach s účasťou jedného alebo viacerých členských štátov a tretej krajiny susediacej aspoň s jedným z týchto členských štátov so súhlasom tejto susediacej tretej krajiny, a to aj na území tejto tretej krajiny. Operácie sa vykonávajú na základe operačného plánu schváleného členským štátom alebo členskými štátmi, ktoré hraničia s operačnou oblasťou. Účasť členských štátov na spoločných operáciách na území tretích krajín je dobrovoľná. Komisia musí byť o týchto činnostiach informovaná.

4.   Ak sa plánuje nasadenie tímov v tretej krajine pri činnostiach, pri ktorých budú mať členovia tímov výkonné právomoci, alebo ak si to vyžiadajú iné činnosti v tretích krajinách,Únia uzatvorí s dotknutou treťou krajinou dohodu o štatúte. Dohoda o štatúte zahŕňa všetky aspekty potrebné na vykonávanie činností. Stanoví najmä rozsah operácie, občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť a úlohy a právomoci členov tímov. Dohodou o štatúte sa zabezpečí úplné dodržiavanie základných práv počas týchto operácií.

5.   Komisia vypracuje vzorovú dohodu o štatúte pre činnosti na území tretích krajín.

6.   Agentúra spolupracuje s príslušnými orgánmi tretích krajín v oblasti návratu vrátane získavania cestovných dokladov.

7.   Agentúra môže so súhlasom dotknutých členských štátov pozvať pozorovateľov z tretích krajín, aby sa zapojili do jej činností na vonkajších hraniciach uvedených v článku 14, návratových operácií uvedených v článku 28, návratových intervencií uvedených v článku 33 a odbornej prípravy uvedenej v článku 36, ak je ich prítomnosť v súlade s cieľmi týchto činností, môže prispieť k zlepšeniu spolupráce a výmene najlepších postupov a neovplyvňuje to celkovú bezpečnosť uvedených činností. Účasť uvedených pozorovateľov sa môže uskutočniť len so súhlasom dotknutých členských štátov v súvislosti s činnosťami uvedenými v článkoch 14, 19, 28 a 36 a len so súhlasom hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o činnosti uvedené v článkoch 14 a 33. Podrobné pravidlá účasti pozorovateľov musia byť súčasťou operačného plánu. Agentúra poskytne týmto pozorovateľom pred ich účasťou na uvedených činnostiach primeranú odbornú prípravu. Od pozorovateľov sa požaduje, aby sa počas svojej účasti na činnostiach agentúry riadili jej kódexom správania.

8.   Agentúra sa zúčastňuje na vykonávaní medzinárodných dohôd, ktoré uzavrela Únia s tretími krajinami v rámci politiky Únie v oblasti vonkajších vzťahov a ktoré sa týkajú záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

9.   Agentúra môže využívať finančné prostriedky Únie v súlade s ustanoveniami príslušných nástrojov na podporu politiky Únie v oblasti vonkajších vzťahov. Môže spustiť a financovať projekty technickej pomoci v tretích krajinách, ktoré sa týkajú záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

10.   Pri uzatváraní dvojstranných dohôd s tretími krajinami do nich môžu členské štáty po dohode s agentúrou zahrnúť ustanovenia o úlohe a právomoci agentúry v súlade s týmto nariadením, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie výkonnej právomoci členov tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nasadených agentúrou počas spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií alebo návratových intervencií. Členské štáty oznámia Komisii všetky takéto ustanovenia.

11.   O činnostiach vykonávaných podľa tohto článku agentúra informuje Európsky parlament. Do svojich výročných správ agentúra zahrnie posúdenie spolupráce s tretími krajinami.

Článok 55

Styční dôstojníci v tretích krajinách

1.   Agentúra môže do tretích krajín vyslať odborníkov z radov vlastných zamestnancov ako styčných dôstojníkov, ktorí by mali pri vykonávaní svojich povinností disponovať najvyššou možnou mierou ochrany. Styční dôstojníci sa zapájajú do miestnych alebo regionálnych sietí pre spoluprácu styčných dôstojníkov pre prisťahovalectvo a bezpečnostných odborníkov Únie a členských štátov vrátane siete zriadenej podľa nariadenia Rady (ES) č. 377/2004 (34). Styční dôstojníci sa vyšlú len do tých tretích krajín, ktoré pri riadení hraníc rešpektujú minimálne normy v oblasti ľudských práv.

2.   V rámci politiky Únie v oblasti vonkajších vzťahov sa styční dôstojníci prednostne vysielajú do tých tretích krajín, ktoré podľa analýzy rizík predstavujú krajinu pôvodu alebo tranzitu v súvislosti s nelegálnym prisťahovalectvom. Agentúra môže na základe reciprocity prijímať styčných dôstojníkov vyslaných týmito tretími krajinami. Riadiaca rada každoročne na základe návrhu výkonného riaditeľa prijíma zoznam priorít. Vyslanie styčných dôstojníkov schvaľuje riadiaca rada.

3.   Úlohy styčných dôstojníkov agentúry v súlade s právom Únie a v súlade so základnými právami zahŕňajú nadväzovanie a udržiavanie kontaktov s príslušnými orgánmi tretej krajiny, do ktorej boli pridelení, s cieľom prispievať k prevencii nelegálneho prisťahovalectva a boja proti nemu a k návratu navrátilcov. Uvedení styční dôstojníci úzko koordinujú svoju činnosť s delegáciami Únie.

4.   Rozhodnutie vyslať styčných dôstojníkov do tretích krajín podlieha predchádzajúcemu prijatiu stanoviska Komisie. Európsky parlament je o týchto činnostiach v plnej miere a bezodkladne informovaný.

Oddiel 4

Všeobecný rámec a organizácia agentúry

Článok 56

Právne postavenie a umiestnenie

1.   Agentúra je orgánom Únie. Má právnu subjektivitu.

2.   V každom členskom štáte požíva agentúra čo najširšiu právnu spôsobilosť akú ich právo priznáva právnickým osobám. Môže najmä nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok alebo s ním nakladať a môže byť účastníkom súdneho konania.

3.   Agentúra je pri vykonávaní svojho technického a operačného mandátu nezávislá.

4.   Agentúru zastupuje jej výkonný riaditeľ.

5.   Sídlo agentúry je vo Varšave v Poľsku pod podmienkou vykonania článku 57.

Článok 57

Dohoda o sídle

1.   V dohode o sídle medzi agentúrou a členským štátom, v ktorom má agentúra sídlo, sa stanovia nevyhnutné opatrenia týkajúce sa umiestnenia agentúry v tomto členskom štáte a vybavenia, ktoré má tento členský štát poskytnúť, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa budú v tomto členskom štáte vzťahovať na výkonného riaditeľa, zástupcu výkonného riaditeľa, členov riadiacej rady, zamestnancov agentúry a ich rodinných príslušníkov.

2.   Dohoda o sídle sa uzatvorí po získaní súhlasu riadiacej rady a najneskôr do 7. apríla 2017.

3.   Členský štát, v ktorom má agentúra sídlo, poskytne čo najlepšie podmienky na zabezpečenie riadneho fungovania agentúry vrátane viacjazyčného a európsky orientovaného vzdelávania a primeraných dopravných spojení.

Článok 58

Zamestnanci

1.   Na zamestnancov agentúry sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „podmienky zamestnávania“) stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (35) a pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie s cieľom vykonávať tento služobný poriadok a podmienky zamestnávania.

2.   Na účely vykonávania článkov 12, 22 a článku 32 ods. 2 možno za koordinačného úradníka alebo styčného dôstojníka vymenovať iba zamestnanca agentúry, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok alebo hlava II podmienok zamestnávania. Na účely vykonávania článku 20 ods. 11 iba vyslaní príslušníci pohraničnej stráže alebo iní príslušní pracovníci môžu byť určení na vyslanie k tímom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Agentúra v súlade s uvedeným článkom určí národných expertov, ktorí budú vyslaní k tímom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

3.   Riadiaca rada prijme po dohode s Komisiou potrebné vykonávacie opatrenia podľa článku 110 služobného poriadku.

4.   Riadiaca rada môže prijať ustanovenia, ktoré umožnia vyslanie príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov z členských štátov do agentúry. V uvedených ustanoveniach sa zohľadnia požiadavky uvedené v článku 20 ods. 11, najmä skutočnosť, že vyslaní príslušníci pohraničnej stráže alebo iní príslušní pracovníci sa považujú za členov tímov a ich úlohy a právomoci sú stanovené v článku 40. Zahŕňajú ustanovenia o podmienkach nasadenia.

Článok 59

Výsady a imunity

Na agentúru a jej zamestnancov sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie.

Článok 60

Zodpovednosť

1.   Zmluvná zodpovednosť agentúry sa riadi právom, ktoré sa uplatňuje na predmetnú zmluvu.

2.   Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydávať rozsudky podľa akejkoľvek rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, ktorú uzavrela agentúra.

3.   V prípade mimozmluvnej zodpovednosti agentúra nahradí všetky škody spôsobené jej orgánmi alebo jej zamestnancami pri výkone ich povinností, a to v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.

4.   Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať v sporoch o náhradu škody podľa odseku 3.

5.   Osobná zodpovednosť zamestnancov agentúry voči agentúre sa riadi ustanoveniami stanovenými v služobnom poriadku a podmienkach zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 61

Správna a riadiaca štruktúra agentúry

Správnu a riadiacu štruktúru agentúry tvorí:

a)

riadiaca rada;

b)

výkonný riaditeľ;

c)

konzultačné fórum a

d)

pracovník pre základné práva.

Článok 62

Funkcie riadiacej rady

1.   Riadiaca rada je zodpovedná za prijímanie strategických rozhodnutí agentúry v súlade s týmto nariadením.

2.   Riadiaca rada:

a)

vymenúva výkonného riaditeľa na základe návrhu Komisie v súlade s článkom 69;

b)

vymenúva zástupcu výkonného riaditeľa na základe návrhu výkonného riaditeľa v súlade s článkom 69;

c)

prijíma rozhodnutia o vykonaní posúdenia zraniteľnosti v súlade s článkom 13 ods. 1 a 8; rozhodnutia, ktorými sa stanovujú opatrenia a ktoré sa prijímajú podľa článku 13 ods. 8, sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom;

d)

prijíma rozhodnutia o vytvorení spoločného integrovaného modelu analýzy rizík v súlade s článkom 11 ods. 1;

e)

prijíma rozhodnutia o povahe a podmienkach vyslania styčných dôstojníkov do členských štátov v súlade s článkom 12 ods. 2;

f)

prijíma technickú a operačnú stratégiu pre európske integrované riadenie hraníc v súlade s článkom 3 ods. 2;

g)

prijíma rozhodnutie o profiloch a celkovom počte príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov, ktorí sa majú poskytnúť k dispozícii pre tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v súlade s článkom 20 ods. 2;

h)

prijíma v súlade s článkom 20 ods. 4 trojštvrtinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom rozhodnutie o profiloch a minimálnom kontingente príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov zodpovedajúcich týmto profilom, ktorí sa majú poskytnúť k dispozícii pre rezervu rýchleho zásahu tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

i)

prijíma výročnú správu o činnosti agentúry za predchádzajúci rok, ktorú najneskôr do 1. júla postúpi Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov;

j)

do 30. novembra každého roka a po zohľadnení stanoviska Komisie prijme dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom jednotný programový dokument obsahujúci viacročný program a pracovný program agentúry na nasledujúci rok a zašle ho Európskemu parlamentu, Rade a Komisii;

k)

stanovuje postupy rozhodovania výkonného riaditeľa, ktoré sa týkajú technických a operačných úloh agentúry;

l)

dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom prijíma ročný rozpočet agentúry a vykonáva ďalšie funkcie týkajúce sa rozpočtu agentúry podľa oddielu 5 tejto kapitoly;

m)

vykonáva disciplinárnu právomoc voči výkonnému riaditeľovi a voči zástupcovi výkonného riaditeľa po dohode s výkonným riaditeľom;

n)

vypracúva svoj rokovací poriadok;

o)

vypracúva organizačnú štruktúru agentúry a prijíma personálnu politiku agentúry;

p)

prijíma stratégiu boja proti podvodom, ktorá je primeraná riziku podvodov, pričom zohľadňuje náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú vykonať;

q)

prijíma vnútorné pravidlá prevencie a riadenia konfliktov záujmov svojich členov;

r)

vo vzťahu k zamestnancom agentúry vykonáva v súlade s odsekom 8 právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe služobného poriadku a právomoci zverené orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy na základe podmienok zamestnávania (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“);

s)

prijíma primerané vykonávacie pravidlá na vykonávanie služobného poriadku a podmienok zamestnávania v súlade s článkom 110 služobného poriadku;

t)

zabezpečuje primerané opatrenia, ktoré nadväzujú na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ interného alebo externého auditu, ako aj z hodnotení a vyšetrovaní vykonávaných úradom OLAF;

u)

prijíma a pravidelne aktualizuje plány oznamovania a šírenia informácií uvedené v článku 8 ods. 3 druhom pododseku;

v)

vymenúva účtovníka, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania, ktorý je pri výkone svojich povinností úplne nezávislý;

w)

rozhoduje o spoločnej metodike posúdenia zraniteľnosti vrátane objektívnych kritérií, na základe ktorých agentúra vykonáva posúdenie zraniteľnosti, frekvencie takýchto posúdení a podmienok vykonávania následných posúdení zraniteľnosti;

x)

rozhoduje o rozšírenom posúdení a monitorovaní členského štátu, ako sa uvádza v článku 13 ods. 2;

y)

vymenúva pracovníka pre základné práva v súlade s článkom 71 ods. 1;

z)

schvaľuje dohody o pracovných podmienkach s tretími krajinami.

Výročná správa o činnosti uvedená v písmene i) sa zverejní.

3.   Na prijatie návrhov rozhodnutí riadiacej rady o konkrétnych činnostiach agentúry, ktoré sa majú vykonať na vonkajších hraniciach určitého členského štátu alebo v ich bezprostrednej blízkosti, ako sa uvádza v odseku 2, sa vyžaduje, aby za ich prijatie hlasoval člen riadiacej rady, ktorý zastupuje tento členský štát.

4.   Riadiaca rada môže radiť výkonnému riaditeľovi v akejkoľvek veci, ktorá súvisí s rozvojom operačného riadenia vonkajších hraníc a návratu vrátane činností súvisiacich s výskumom.

5.   Ak Írsko a/alebo Spojené kráľovstvo požiada o účasť na osobitných činnostiach, o danej veci rozhodne riadiaca rada.

Riadiaca rada prijíma svoje rozhodnutie od prípadu k prípadu absolútnou väčšinou hlasov svojich členov s hlasovacím právom. Vo svojom rozhodnutí riadiaca rada zváži, či účasť Írska a/alebo Spojeného kráľovstva prispieva k dosahovaniu dotknutých činností. Rozhodnutím určí finančný príspevok Írska a/alebo Spojeného kráľovstva na činnosť, v prípade ktorej požiadali o účasť.

6.   Riadiaca rada každoročne zašle Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) všetky informácie relevantné pre výsledok hodnotiacich postupov, ktoré vykonáva agentúra.

7.   Riadiaca rada môže zriadiť malú výkonnú radu s cieľom pomôcť riadiacej rade a výkonnému riaditeľovi pri príprave rozhodnutí, programov a činností, ktoré má riadiaca rada prijať, a v prípade potreby prijímať určité predbežné naliehavé rozhodnutia v mene riadiacej rady. Výkonná rada nesmie prijať rozhodnutia, na prijatie ktorých je potrebná buď dvojtretinová alebo trojštvrtinová väčšina členov riadiacej rady. Riadiaca rada môže delegovať určité jasne vymedzené úlohy na výkonnú radu, najmä ak sa tým zlepší efektivita agentúry. Na výkonnú radu nesmie delegovať úlohy týkajúce sa rozhodnutí, na prijatie ktorých je potrebná buď dvojtretinová alebo trojštvrtinová väčšina členov riadiacej rady.

8.   Riadiaca rada prijme v súlade s článkom 110 služobného poriadku rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a v ktorom stanoví podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomocí pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený uvedené právomoci delegovať ďalej.

Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, riadiaca rada môže na základe rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a právomocí, ktoré delegoval ďalej. Môže ich potom vykonávať sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo zamestnanca, ktorý nie je výkonným riaditeľom.

Článok 63

Zloženie riadiacej rady

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, riadiaca rada je zložená z jedného zástupcu každého členského štátu a dvoch zástupcov Komisie, pričom všetci majú hlasovacie právo. Na tento účel každý členský štát vymenuje člena riadiacej rady, ako aj jedného náhradníka, ktorý bude zastupovať člena v prípade jeho neprítomnosti. Komisia vymenuje dvoch členov a ich náhradníkov. Funkčné obdobie trvá štyri roky. Funkčné obdobie sa môže predĺžiť.

2.   Členovia riadiacej rady sa vymenúvajú na základe ich stupňa vysokej úrovne relevantných skúseností a odborných znalostí v oblasti operačnej spolupráce pri riadení hraníc a návratu a ich príslušných schopností v oblasti riadenia, správy a rozpočtu. Cieľom členských štátov a Komisie je dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien v riadiacej rade.

3.   Na činnosti agentúry sa zúčastňujú krajiny pridružené k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis. V riadiacej rade má každá z nich jedného zástupcu a jedného náhradníka. Uplatnia sa dojednania vypracované na základe príslušných ustanovení ich jednotlivých dohôd o pridružení, ktorými sa spresňuje povaha a rozsah účasti týchto krajín na činnosti agentúry, ako aj podrobné pravidlá tejto účasti vrátane ustanovení o finančných príspevkoch a zamestnancoch.

Článok 64

Viacročné programy a ročné pracovné programy

1.   Riadiaca rada každoročne do 30. novembra prijme programový dokument obsahujúci viacročné plánovanie a ročný plán činnosti agentúry na nasledujúci rok, ktorý vychádza z návrhu výkonného riaditeľa, pričom v prípade viacročného plánovania prihliada na stanovisko Komisie po porade s Európskym parlamentom. Riadiaca rada predloží tento dokument Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

2.   Dokument uvedený v odseku 1 sa stáva definitívnym po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu. V prípade potreby sa náležite upraví.

3.   Vo viacročnom plánovaní sa stanovuje celkový strategický program v strednodobom a dlhodobom horizonte vrátane cieľov, očakávaných výsledkov a ukazovateľov plnenia, a plánovanie zdrojov vrátane viacročného rozpočtu a zamestnancov. Vo viacročnom plánovaní sa stanovia strategické oblasti zásahov a uvedie sa, čo je potrebné urobiť na dosiahnutie cieľov. Uvedie sa v ňom stratégia týkajúca sa vzťahov s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, ako aj opatrenia súvisiace s touto stratégiou.

4.   Viacročné plánovanie sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov a v prípade potreby sa aktualizuje na základe výsledku hodnotenia vykonaného podľa článku 81. Závery týchto hodnotení sa v prípade potreby takisto premietnu do ročného pracovného programu na nasledujúci rok.

5.   Ročný pracovný program obsahuje opis činností, ktoré sa majú financovať, spolu s podrobnými cieľmi a očakávanými výsledkami vrátane ukazovateľov plnenia. Zároveň sa v ňom uvádzajú finančné a ľudské zdroje pridelené na každú činnosť v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu a riadenia podľa činností. Ročný pracovný program musí byť v súlade s viacročným plánovaním. Jasne sa v ňom stanovujú úlohy, ktoré sa v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom doplnili, zmenili alebo vypustili.

6.   Ročný pracovný program sa prijíma v súlade s legislatívnym programom Únie v oblastiach, ktoré sa týkajú riadenia vonkajších hraníc a návratov.

7.   Ak sa po prijatí ročného pracovného programu pridelí agentúre nová úloha, riadiaca rada zmení ročný pracovný program.

8.   Všetky podstatné zmeny ročného pracovného programu sa prijímajú rovnakým postupom ako pri prijatí pôvodného ročného pracovného programu. Riadiaca rada môže právomoc prijímať nepodstatné zmeny ročného pracovného programu delegovať na výkonného riaditeľa.

Článok 65

Predsedníctvo riadiacej rady

1.   Riadiaca rada si spomedzi svojich členov s hlasovacím právom volí predsedu a podpredsedu. Predseda a podpredseda sú volení dvojtretinovou väčšinou hlasov členov riadiacej rady s hlasovacím právom. Podpredseda zastupuje z úradnej moci predsedu v prípade, ak si predseda nemôže plniť svoje úlohy.

2.   Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu sa končí zánikom ich členstva v riadiacej rade. S výhradou uvedeného ustanovenia funkčné obdobie predsedu alebo podpredsedu trvá štyri roky. Toto funkčné obdobie sa môže raz predĺžiť.

Článok 66

Zasadnutia

1.   Zasadnutia riadiacej rady zvoláva jej predseda.

2.   Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach riadiacej rady bez hlasovacieho práva.

3.   Riadne zasadnutia riadiacej rady sa konajú aspoň dvakrát ročne. Okrem toho zasadá na podnet predsedu, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny svojich členov.

4.   Írsko a Spojené kráľovstvo sa prizývajú k účasti na zasadnutiach riadiacej rady.

5.   Riadiaca rada môže prizvať zástupcu relevantných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie.

6.   Riadiaca rada môže v súlade so svojím rokovacím poriadkom prizvať akúkoľvek ďalšiu osobu, ktorej názor môže byť užitočný, aby sa zúčastnila na zasadnutí ako pozorovateľ.

7.   Pokiaľ sa v rokovacom poriadku riadiacej rady neustanovuje inak, môžu jej členom pomáhať poradcovia alebo odborníci.

8.   Sekretariát riadiacej rady zabezpečuje agentúra.

Článok 67

Hlasovanie

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 4, článok 62 ods. 2 písm. c), j) a l), článok 65 ods. 1 a článok 69 ods. 2 a 4, riadiaca rada prijíma svoje rozhodnutia absolútnou väčšinou hlasov svojich členov s hlasovacím právom.

2.   Každý člen má jeden hlas. Hlasovacie právo člena je v jeho neprítomnosti oprávnený uplatniť jeho náhradník. Výkonný riaditeľ nehlasuje.

3.   V rokovacom poriadku sa stanovujú podrobnejšie pravidlá hlasovania. Uvedené pravidlá zahŕňajú podmienky, za ktorých môže člen konať v mene iného člena, a aj jednotlivé požiadavky na kvórum.

4.   Zástupcovia krajín pridružených k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis majú hlasovacie práva obmedzené v súlade s ich príslušnými dojednaniami. S cieľom umožniť pridruženým krajinám vykonávať svoje hlasovacie právo agentúra podrobne vymedzí body programu, pri ktorých bolo udelené obmedzené hlasovacie právo.

Článok 68

Funkcie a právomoci výkonného riaditeľa

1.   Agentúru riadi jej výkonný riaditeľ, ktorý je pri výkone svojich povinností úplne nezávislý. Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci inštitúcií Únie a riadiacej rady, výkonný riaditeľ nesmie žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády či akéhokoľvek iného orgánu.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich úloh. Táto správa zahrnie informovanie o vykonávaní a monitorovaní stratégie pre základné práva, výročnej správe o činnosti agentúry za predošlý rok, pracovnom programe na nadchádzajúci rok a viacročnom plánovaní agentúry alebo o akýchkoľvek iných záležitostiach týkajúcich sa činnosti agentúry. Výkonný riaditeľ tiež prednesie na požiadanie vyhlásenie pred Európskym parlamentom a pravidelne mu podáva správy.

3.   Výkonný riaditeľ je zodpovedný za prípravu a vykonávanie strategických rozhodnutí, ktoré prijala riadiaca rada, a za prijímanie rozhodnutí súvisiacich s operačnými činnosťami agentúry v súlade s týmto nariadením. Výkonný riaditeľ má tieto funkcie a právomoci:

a)

navrhovať, pripravovať a uskutočňovať strategické rozhodnutia a programy a činnosti, ktoré schválila riadiaca rada v rámci obmedzení stanovených týmto nariadením, jeho vykonávacími predpismi a akýmikoľvek uplatniteľnými právnymi predpismi;

b)

prijímať všetky nevyhnutné kroky vrátane prijímania interných administratívnych pokynov a zverejňovania oznamov potrebných na zabezpečenie každodennej správy a fungovania agentúry v súlade s týmto nariadením;

c)

vypracovať každý rok programový dokument a po porade s Komisiou ho predložiť riadiacej rade;

d)

každoročne pripraviť výročnú správu o činnosti agentúry a predložiť ju riadiacej rade;

e)

vypracovať návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry podľa článku 75 a plniť rozpočet podľa článku 76;

f)

delegovať svoje právomoci na iných zamestnancov agentúry, s výhradou pravidiel, ktoré sa majú prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2 písm. n);

g)

prijať odporúčanie o opatreniach v súlade s článkom 13 ods. 6 vrátane rozhodnutí navrhujúcich členským štátom, aby iniciovali a vykonávali spoločné operácie, rýchle pohraničné zásahy alebo iné opatrenia uvedené v článku 14 ods. 2;

h)

hodnotiť, schvaľovať a koordinovať návrhy členských štátov na spoločné operácie alebo rýchle pohraničné zásahy v súlade s článkom 15 ods. 3;

i)

hodnotiť, schvaľovať a koordinovať žiadosti členských štátov na spoločné návratové operácie a návratové intervencie v súlade s článkami 28 a 33;

j)

zabezpečiť vykonávanie operačných plánov podľa článkov 16 a 17 a článku 33 ods. 4;

k)

posúdiť žiadosť členského štátu o pomoc podporných tímov pre riadenie migrácie a posúdenie jeho potrieb v koordinácii s príslušnými agentúrami Únie v súlade s článkom 18 ods. 2;

l)

zabezpečiť vykonávanie rozhodnutia Rady uvedeného v článku 19 ods. 1;

m)

zrušiť financovanie činností v súlade s článkom 25;

n)

posúdiť výsledky činností v súlade s článkom 26;

o)

určiť minimálny kontingent technického vybavenia, ktoré sa vyžaduje na splnenie potrieb agentúry, a to najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných operácií, nasadenie podporného tímu pre riadenie migrácie, vykonávanie rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií a návratových intervencií v súlade s článkom 39 ods. 5;

p)

pripraviť akčný plán v nadväznosti na závery správ a hodnotení interného alebo externého auditu, ako aj z vyšetrovaní vykonávaných úradom OLAF, a informovať o pokroku dvakrát ročne Komisiu a pravidelne riadiacu radu;

q)

chrániť finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu pomocou účinných kontrol, a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm a prípadne uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií;

r)

pripraviť pre agentúru stratégiu boja proti podvodom a predložiť ju riadiacej rade na schválenie.

4.   Výkonný riaditeľ sa za svoju činnosť zodpovedá riadiacej rade.

5.   Výkonný riaditeľ je právnym zástupcom agentúry.

Článok 69

Vymenovanie výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa

1.   Komisia navrhuje aspoň troch kandidátov na pozíciu výkonného riaditeľa na základe zoznamu po uverejnení pozície v Úradnom vestníku Európskej únie, a prípadne v inej tlači alebo na internetových stránkach.

2.   Výkonného riaditeľa vymenúva riadiaca rada na základe zásluh a preukázaných administratívnych a riadiacich schopností na vysokej úrovni, ako aj relevantných vyšších odborných skúseností v oblasti riadenia vonkajších hraníc a návratu. Pred vymenovaním sa kandidáti navrhnutí Komisiou vyzvú, aby predniesli vyhlásenie pred príslušným výborom alebo výbormi Európskeho parlamentu a odpovedali na otázky jeho či ich členov.

Po tomto vyhlásení Európsky parlament prijme stanovisko, v ktorom uvedie svoje názory a môže označiť preferovaného kandidáta.

Riadiaca rada vezme tieto názory do úvahy a vymenuje výkonného riaditeľa. Riadiaca rada prijme svoje rozhodnutie dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov s hlasovacím právom.

Ak sa riadiaca rada rozhodne vymenovať iného kandidáta ako bol kandidát, ktorého označil za preferovaného Európsky parlament, riadiaca rada písomne informuje Európsky parlament a Radu o tom, ako zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu.

Právomoc odvolať výkonného riaditeľa má riadiaca rada konajúca na návrh Komisie.

3.   Výkonnému riaditeľovi pomáha zástupca výkonného riaditeľa. Ak je výkonný riaditeľ neprítomný alebo nemôže vykonávať svoju funkciu, zastupuje ho zástupca výkonného riaditeľa.

4.   Zástupcu výkonného riaditeľa vymenuje na návrh výkonného riaditeľa riadiaca rada. Zástupca výkonného riaditeľa sa vymenuje na základe zásluh a vhodných administratívnych a riadiacich schopností vrátane relevantných odborných skúseností v oblasti riadenia vonkajších hraníc a návratu. Výkonný riaditeľ navrhne na pozíciu zástupcu výkonného riaditeľa aspoň troch kandidátov. Riadiaca rada prijme svoje rozhodnutie dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov s hlasovacím právom.

Riadiaca rada má právomoc odvolať zástupcu výkonného riaditeľa v súlade s postupom stanoveným v prvom pododseku.

5.   Funkčné obdobie výkonného riaditeľa trvá päť rokov. Na konci tohto obdobia Komisia vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výsledkov činnosti výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy agentúry.

6.   Riadiaca rada konajúca na návrh Komisie, v ktorom sa zohľadňuje posúdenie uvedené v odseku 5, môže funkčné obdobie výkonného riaditeľa raz predĺžiť na ďalšie obdobie najviac piatich rokov.

7.   Funkčné obdobie zástupcu výkonného riaditeľa trvá päť rokov. Riadiaca rada ho môže raz predĺžiť na ďalšie obdobie najviac piatich rokov.

Článok 70

Konzultačné fórum

1.   Agentúra zriadi konzultačné fórum poskytujúce nezávislé poradenstvo na pomoc výkonnému riaditeľovi a riadiacej rade v otázkach základných práv.

2.   Agentúra pozve úrad EASO, Agentúru Európskej únie pre základné práva, Vysokého komisára OSN pre utečencov a iné relevantné organizácie, aby sa zúčastňovali na konzultačnom fóre. Na návrh výkonného riaditeľa riadiaca rada rozhodne o zložení konzultačného fóra a o spôsoboch predkladania informácií konzultačnému fóru. Konzultačné fórum po porade s riadiacou radou a výkonným riaditeľom vymedzí svoje pracovné postupy a vytvorí svoj pracovný program.

3.   S konzultačným fórom sa konzultuje ďalší rozvoj a uplatňovanie stratégie základných práv, vytvorenie mechanizmu na podávanie sťažností, kódexy správania a spoločné základné študijné programy.

4.   Konzultačné fórum vypracúva výročnú správu o svojej činnosti. Táto správa sa sprístupňuje verejnosti.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté úlohy pracovníka pre základné práva, konzultačné fórum má účinný prístup k všetkým informáciám týkajúcim sa základných práv, a to aj prostredníctvom návštev na mieste, ktoré so súhlasom hostiteľského členského štátu vykonáva pri spoločných operáciách alebo rýchlych pohraničných zásahoch, a v problémových oblastiach (hotspotoch), pri návratových operáciách a návratových intervenciách.

Článok 71

Pracovník pre základné práva

1.   Pracovníka pre základné práva vymenúva riadiaca rada. Jeho úlohou je prispievať k stratégii agentúry pre základné práva, monitorovať dodržiavanie základných práv agentúrou a presadzovať dodržiavanie základných práv agentúrou. Pracovník pre základné práva musí mať potrebné kvalifikácie a skúsenosti v oblasti základných práv.

2.   Pracovník pre základné práva je pri výkone svojich povinností nezávislý. Zodpovedá sa priamo riadiacej rade a spolupracuje s konzultačným fórom. Pracovník pre základné práva teda pravidelne podáva správy a prispieva k mechanizmu monitorovania základných práv.

3.   S pracovníkom pre základné práva sa vedú konzultácie v súvislosti s operačnými plánmi vypracovanými v súlade s článkami 16 a 17, 28 a článkom 33 ods. 4 Pracovník pre základné práva má prístup k všetkým informáciám, ktoré sa týkajú dodržiavania základných práv pri všetkých činnostiach agentúry.

Článok 72

Mechanizmus na podávanie sťažností

1.   Agentúra v spolupráci s pracovníkom pre základné práva prijme potrebné opatrenia na zriadenie mechanizmu na podávanie sťažností v súlade s týmto článkom s cieľom monitorovať a zabezpečiť dodržiavanie základných práv pri všetkých činnostiach agentúry.

2.   Každá osoba, ktorá je priamo dotknutá činnosťami zamestnancov zapojených do spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, nasadenia podporných tímov pre riadenie migrácie, návratových operácií alebo návratových intervencií a ktorá sa domnieva, že v dôsledku týchto činností boli porušené jej základné práva, alebo akákoľvek strana zastupujúca takúto osobu môže agentúre predložiť písomnú sťažnosť.

3.   Prípustné sú len opodstatnené sťažnosti týkajúce sa konkrétneho porušenia základných práv.

4.   Pracovník pre základné práva je zodpovedný za vybavovanie sťažností prijatých agentúrou v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných. Pracovník pre základné práva by mal na tento účel preskúmať prípustnosť sťažnosti, zaregistrovať prípustné sťažnosti, postúpiť všetky zaregistrované sťažnosti výkonnému riaditeľovi, postúpiť sťažnosti týkajúce sa členov tímov domovskému členskému štátu, informovať príslušný orgán alebo subjekt zodpovedný za základné práva v členskom štáte a zaregistrovať a zabezpečiť následné opatrenia zo strany agentúry alebo tohto členského štátu.

5.   Ak je sťažnosť prípustná, sťažovateľom sa v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných oznámi, že sťažnosť bola zaregistrovaná, začala sa posudzovať a že môžu očakávať odpoveď, hneď ako bude k dispozícii. Ak sa sťažnosť postúpi vnútroštátnym orgánom alebo subjektom, sťažovateľovi sa poskytnú ich kontaktné údaje. Ak sťažnosť nie je prípustná, sťažovateľom sa oznámia dôvody a ak je to možné, poskytnú sa im ďalšie možnosti riešenia ich problémov.

Každé rozhodnutie má písomnú formu a je odôvodnené.

6.   V prípade registrovanej sťažnosti týkajúcej sa zamestnanca agentúry výkonný riaditeľ zabezpečí po porade s pracovníkom pre základné práva primerané následné opatrenia vrátane prípadných disciplinárnych opatrení. Výkonný riaditeľ v stanovenej lehote informuje pracovníka pre základné práva o zisteniach a následných opatreniach vykonaných agentúrou v reakcii na sťažnosť vrátane prípadných disciplinárnych opatrení.

Ak sťažnosť súvisí s otázkami ochrany údajov, výkonný riaditeľ do jej riešenia zapojí úradníka agentúry pre ochranu údajov. Pracovník pre základné práva a úradník pre ochranu údajov vypracujú písomné memorandum o porozumení, v ktorom uvedú rozdelenie svojich úloh a spoluprácu, pokiaľ ide o prijaté sťažnosti.

7.   Ak sa zaregistruje sťažnosť týkajúca sa príslušníka pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu alebo člena tímov vrátane vyslaného člena tímov alebo vyslaného národného experta, domovský členský štát zabezpečí primerané následné opatrenia vrátane disciplinárnych opatrení alebo iných opatrení v súlade s vnútroštátnym právom. Príslušný členský štát v stanovenej lehote a následne, ak je to potrebné, v pravidelných intervaloch informuje pracovníka pre základné práva o zisteniach a následných opatreniach prijatých v reakcii na sťažnosť. Pokiaľ príslušný členský štát nepodá žiadnu správu, agentúra sa vecou ďalej zaoberá.

8.   Ak sa zistí, že príslušník pohraničnej stráže alebo vyslaný národný expert porušil základné práva či záväzky v oblasti medzinárodnej ochrany, agentúra môže požiadať členský štát, aby tohto príslušníka pohraničnej stráže alebo vyslaného národného experta ihneď vylúčil z činností agentúry alebo z rezervy rýchleho zásahu.

9.   Pracovník pre základné práva podáva výkonnému riaditeľovi a riadiacej rade správy o zisteniach a následných opatreniach agentúry a členských štátov v reakcii na sťažnosti. Agentúra do svojej výročnej správy zahrnie informácie o mechanizme na podávanie sťažností.

10.   Pracovník pre základné práva v súlade s ustanoveniami v odsekoch 1 až 9 a po porade s konzultačným fórom vypracuje štandardizovaný formulár sťažnosti, v ktorom sa majú uviesť podrobné a konkrétne informácie týkajúce sa údajného porušenia základných práv. Pracovník pre základné práva v prípade potreby tiež vypracuje všetky ďalšie podrobné pravidlá. Pracovník pre základné práva predloží formulár a takéto ďalšie podrobné pravidlá výkonnému riaditeľovi a riadiacej rade.

Agentúra zabezpečí, aby boli informácie o možnosti a postupe podania sťažnosti ľahko dostupné, a to aj pre zraniteľné osoby. Štandardizovaný formulár sťažnosti sa sprístupní sa webovom sídle agentúry a v papierovej forme pri všetkých činnostiach agentúry v jazykoch, ktorým štátni príslušníci tretích krajín rozumejú alebo o ktorých sa možno opodstatnene domnievať, že im rozumejú. Pracovník pre základné práva posúdi sťažnosti aj v prípade, ak neboli podané na štandardizovanom formulári sťažnosti.

11.   So všetkými osobnými údajmi uvedenými v sťažnosti nakladá agentúra vrátane pracovníka pre základné práva v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 a členské štáty v súlade so smernicou 95/46/ES a rámcovým rozhodnutím 2008/977/SVV a v súlade s uvedenými predpismi tieto údaje aj spracúvajú.

Ak sťažovateľ podá sťažnosť, rozumie sa tým, že súhlasí so spracovaním svojich osobných údajov agentúrou a pracovníkom pre základné práva v zmysle článku 5 písm. d) nariadenia (ES) č. 45/2001.

S cieľom chrániť záujmy sťažovateľov sťažnosti dôverne vybavuje pracovník pre základné práva v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie, pokiaľ sa sťažovateľ výslovne nevzdá svojho práva na zachovanie dôvernosti. Ak sa sťažovateľ vzdá svojho práva na zachovanie dôvernosti, rozumie sa tým, že súhlasí s tým, aby pracovník pre základné práva alebo agentúra v súvislosti s predmetom sťažnosti v prípade potreby sprístupnila jeho totožnosť príslušným orgánom alebo subjektom.

Článok 73

Jazykový režim

1.   Na agentúru sa vzťahujú ustanovenia nariadenia č. 1 (36).

2.   Bez toho, aby boli dotknuté rozhodnutia prijaté na základe článku 342 ZFEÚ, sa výročná správa o činnosti a pracovný program, ktoré sú uvedené v článku 62 ods. 2 písm. i) a j), vyhotovia vo všetkých úradných jazykoch Únie.

3.   Prekladateľské služby potrebné na chod agentúry zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 74

Transparentnosť a komunikácia

1.   V súvislosti so spracovaním žiadostí o prístup k dokumentom, ktoré agentúra drží, sa na agentúru vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.   Agentúra z vlastného podnetu poskytuje informácie o záležitostiach spadajúcich do rozsahu jej úloh. Agentúra zverejní príslušné informácie vrátane výročnej správy o činnosti uvedenej v článku 62 ods. 2 písm. i) a bez toho, aby bol dotknutý článok 50, predovšetkým zabezpečí, aby verejnosť a ktorákoľvek zainteresovaná strana rýchlo dostala objektívne, komplexné, spoľahlivé a ľahko zrozumiteľné informácie o jej činnosti. Urobí tak bez toho, aby boli prezradené operačné informácie, zverejnením ktorých by sa ohrozilo dosiahnutie cieľa operácií.

3.   Riadiaca rada ustanoví praktické opatrenia na uplatňovanie odsekov 1 a 2.

4.   Každá fyzická alebo právnická osoba je oprávnená obrátiť sa písomnou formou na agentúru v ktoromkoľvek z úradných jazykov Únie. Zároveň má právo dostať odpoveď v tom istom jazyku.

5.   Proti rozhodnutiam prijatým agentúrou podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 je možné podať sťažnosť európskemu ombudsmanovi podľa podmienok stanovených v článku 228 ZFEÚ alebo žalobu na Súdnom dvore Európskej únie podľa podmienok stanovených v článku 263 ZFEÚ.

Oddiel 5

Finančné požiadavky

Článok 75

Rozpočet

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ostatné druhy príjmov, príjmy agentúry tvoria:

a)

dotácia od Únie zaznamenaná vo všeobecnom rozpočte Európskej únie (oddiel Komisia);

b)

príspevky krajín pridružených k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ako sa stanovuje v príslušných dojednaniach, ktoré určujú ich finančný príspevok;

c)

finančné prostriedky Únie prostredníctvom dohôd o delegovaní alebo ad hoc grantov v súlade s rozpočtovými pravidlami agentúry uvedenými v článku 79 a ustanoveniami príslušných nástrojov na podporu politík Únie;

d)

poplatky za poskytované služby;

e)

akékoľvek dobrovoľné príspevky od členských štátov.

2.   Výdavky agentúry zahŕňajú jej výdavky na administratívu, infraštruktúru, prevádzku a zamestnancov.

3.   Výkonný riaditeľ vypracuje návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a predloží ho riadiacej rade.

4.   Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

5.   Riadiaca rada na základe návrhu výkazu odhadov, ktorý zostavil výkonný riaditeľ, prijme predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov agentúry vrátane predbežného plánu pracovných miest. Riadiaca rada ich spolu s návrhom jednotného programového dokumentu zašle každoročne do 31. januára Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

6.   Riadiaca rada zašle každoročne do 31. marca Komisii konečný návrh odhadu príjmov a výdavkov agentúry vrátane návrhu plánu pracovných miest spolu s predbežným pracovným programom.

7.   Komisia zašle tento odhad rozpočtovému orgánu spolu s návrhom rozpočtu Európskej únie.

8.   Na základe odhadu Komisia zaznamená do návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie odhady, ktoré považuje za nevyhnutné pre plán pracovných miest, a výšku dotácie, akou má byť zaťažený všeobecný rozpočet, ktorý predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

9.   Rozpočtový orgán schvaľuje rozpočtové prostriedky na dotáciu agentúre.

Rozpočtový orgán prijíma plán pracovných miest agentúry.

10.   Riadiaca rada prijíma rozpočet agentúry. Po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie sa rozpočet agentúry stáva konečným. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

11.   Každá úprava rozpočtu vrátane plánu pracovných miest podlieha rovnakému postupu.

12.   V prípade každého stavebného projektu, ktorý pravdepodobne bude mať značný vplyv na rozpočet agentúry, sa uplatňujú ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1271/2013 (37).

13.   Na účely financovania nasadzovania rýchlych pohraničných zásahov a návratových intervencií zahŕňa rozpočet agentúry prijatý riadiacou radou finančnú operačnú rezervu vo výške aspoň 4 % vyčlenených prostriedkov predpokladaných na operačné činnosti. K 1. októbru každého roka by mala zostať k dispozícii aspoň štvrtina rezervy, aby sa pokryli potreby, ktoré vzniknú do konca roka.

Článok 76

Plnenie a kontrola rozpočtu

1.   Výkonný riaditeľ plní rozpočet agentúry.

2.   Do 1. marca rozpočtového roka N + 1 účtovník agentúry oznámi predbežnú účtovnú závierku za rozpočtový rok N účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov. Účtovník Komisie skonsoliduje predbežné účtovné závierky inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 147 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (38).

3.   Agentúra zašle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rok N Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca roku N + 1.

4.   Účtovník Komisie zašle predbežnú účtovnú závierku agentúry za rok N konsolidovanú s účtovnou závierkou Komisie Dvoru audítorov do 31. marca roka N + 1.

5.   Po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke agentúry za rok N podľa článku 148 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 výkonný riaditeľ vypracuje konečnú účtovnú závierku agentúry na svoju vlastnú zodpovednosť a zašle ju riadiacej rade na vyjadrenie stanoviska.

6.   Riadiaca rada vyjadrí stanovisko ku konečnej účtovnej závierke agentúry za rok N.

7.   Výkonný riaditeľ zašle konečnú účtovnú závierku spolu so stanoviskom riadiacej rady do 1. júla roka N + 1 Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

8.   Konečná účtovná závierka za rok N sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra roka N + 1.

9.   Výkonný riaditeľ pošle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra roka N + 1. Túto odpoveď zašle aj riadiacej rade.

10.   Výkonný riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na plynulé uplatňovanie postupu udelenia absolutória za rok N v súlade s článkom 165 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

11.   Na odporúčanie Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, Európsky parlament udelí pred 15. májom roku N + 2 absolutórium výkonnému riaditeľovi v súvislosti s plnením rozpočtu za rok N.

Článok 77

Boj proti podvodom

1.   V záujme boja proti podvodom, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam sa ustanovenia nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 uplatňujú bez obmedzenia. Agentúra pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 o vnútornom vyšetrovaní vykonávanom Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a bezodkladne prijme vhodné ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov agentúry s použitím vzoru uvedeného v prílohe k uvedenej dohode.

2.   Dvor audítorov je oprávnený vykonávať audit na základe dokumentov a inšpekcií na mieste u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým agentúra poskytla finančné prostriedky Únie.

3.   OLAF môže v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (39) vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, na účely zistenia toho, či v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o udelení grantu alebo zmluvou financovanou agentúrou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o udelení grantu agentúry obsahujú ustanovenia, ktorými sa Dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľuje právomoc vykonávať takéto audity a vyšetrovania v súlade s ich príslušnými právomocami.

Článok 78

Predchádzanie konfliktom záujmov

Agentúra prijme vnútorné predpisy, ktoré budú od členov jej orgánov a od jej zamestnancov vyžadovať, aby sa počas zamestnania alebo funkčného obdobia vyhli akejkoľvek situácii, v ktorej by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov, a aby takéto situácie nahlásili.

Článok 79

Finančné ustanovenie

Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na agentúru prijme riadiaca rada po porade s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1271/2013, pokiaľ nie je takáto odchýlka osobitne potrebná na prevádzku agentúry a pokiaľ s ňou Komisia vopred nesúhlasila.

KAPITOLA IV

Zmena

Článok 80

Zmena nariadenia (EÚ) 2016/399

V nariadení (EÚ) 2016/399 sa článok 29 ods. 1 nahrádza takto:

„1.   Za výnimočných okolností, ak je ohrozené celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc v dôsledku trvalých závažných nedostatkov týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc, ako sa uvádza v článku 21 tohto nariadenia, alebo v dôsledku toho, že členský štát neplní rozhodnutie Rady uvedené v článku 19 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (*), a pokiaľ by tieto okolnosti predstavovali závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v priestore bez kontroly vnútorných hraníc alebo v jeho častiach, môže sa v súlade s odsekom 2 tohto článku obnoviť kontrola vnútorných hraníc na obdobie najviac šesť mesiacov. Ak tieto výnimočné okolnosti pretrvávajú, uvedené obdobie možno predĺžiť o ďalšie obdobie v trvaní najviac šiestich mesiacov, a to najviac trikrát.

KAPITOLA V

Záverečné ustanovenia

Článok 81

Hodnotenie

1.   Do 7. októbra 2019 a následne každé štyri roky Komisia zadá vykonanie nezávislého externého hodnotenia s cieľom posúdiť predovšetkým:

a)

výsledky, ktoré agentúra dosiahla so zreteľom na svoje ciele, mandát a úlohy;

b)

vplyv, účinnosť a efektívnosť činnosti agentúry a jej pracovných postupov, pokiaľ ide o jej ciele, mandát a úlohy;

c)

realizáciu európskej spolupráce pri vykonávaní funkcií pobrežnej stráže;

d)

prípadnú potrebu zmeniť mandát agentúry;

e)

finančný vplyv každej takejto zmeny.

Súčasťou hodnotenia je osobitná analýza dodržiavania charty a iných príslušných právnych predpisov Únie pri uplatňovaní tohto nariadenia.

2.   Komisia zasiela hodnotiacu správu spolu so svojimi závermi týkajúcimi sa správy Európskemu parlamentu, Rade a riadiacej rade. Riadiaca rada môže vydať odporúčania určené Komisii týkajúce sa zmien tohto nariadenia. Hodnotiaca správa a závery týkajúce sa správy sa zverejnia.

Článok 82

Zrušenie

1.   Nariadenia (ES) č. 2007/2004, (ES) č. 863/2007 a rozhodnutie 2005/267/ES sa zrušujú.

2.   Odkazy na zrušené nariadenie (ES) č. 2007/2004 sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 83

Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 20 ods. 5 a 6 a článok 39 ods. 7 sa uplatňujú od 7. decembra 2016. Články 29, 30, 31 a 32 sa uplatňujú od 7. januára 2017.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 14. septembra 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

I. KORČOK


(1)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 109.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. septembra 2016.

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1).

(4)  Smernica Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisku (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 17).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).

(7)  Nariadenie Rady (ES) č. 768/2005 z 26. apríla 2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva a o zmene a doplnení nariadenia (EHS) č. 2847/93, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu (Ú. v. EÚ L 128, 21.5.2005, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(10)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(14)  Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60).

(15)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(16)  Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(17)  Ú. v. EÚ L 188, 20.7.2007, s. 19.

(18)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(19)  Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(20)  Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(21)  Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

(22)  Ú. v. EÚ L 243, 16.9.2010, s. 4.

(23)  Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(24)  Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

(25)  Ú. v. EÚ C 186, 25.5.2016, s. 10.

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004, pokiaľ ide o tento mechanizmus, a ktorým sa regulujú úlohy a právomoci prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 30).

(27)  Rozhodnutie Rady 2005/267/ES zo 16. marca 2005 o zriadení bezpečnej webovej informačnej a koordinačnej siete pre služby riadenia migrácie členských štátov (Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2005, s. 48).

(28)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 93).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 11).

(30)  Rozhodnutie Rady 2008/381/ES zo 14. mája 2008, ktorým sa zriaďuje Európska migračná sieť (Ú. v. EÚ L 131, 21.5.2008, s. 7).

(31)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 143).

(32)  Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).

(33)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

(34)  Nariadenie Rady (ES) č. 377/2004 z 19. februára 2004 o vytvorení siete imigračných styčných dôstojníkov (Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2004, s. 1).

(35)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(36)  Nariadenie č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. EÚ 17, 6.10.1958, s. 385).

(37)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42).

(38)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(39)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA I

TABUĽKA POČTOV PRÍSLUŠNÍKOV POHRANIČNEJ STRÁŽE, KTORÝCH POSKYTNE KAŽDÝ ČLENSKÝ ŠTÁT, DO MINIMÁLNEHO CELKOVÉHO POČTU 1 500 PRÍSLUŠNÍKOV POHRANIČNEJ STRÁŽE A INÝCH PRÍSLUŠNÝCH PRACOVNÍKOV PODĽA ČLÁNKU 20 ODS. 5

Belgicko

30

Bulharsko

40

Česká republika

20

Dánsko

29

Nemecko

225

Estónsko

18

Grécko

50

Španielsko

111

Francúzsko

170

Chorvátsko

65

Taliansko

125

Cyprus

8

Lotyšsko

30

Litva

39

Luxembursko

8

Maďarsko

65

Malta

6

Holandsko

50

Rakúsko

34

Poľsko

100

Portugalsko

47

Rumunsko

75

Slovinsko

35

Slovensko

35

Fínsko

30

Švédsko

17

Švajčiarsko

16

Island

2

Lichtenštajnsko

 (*)

Nórsko

20

Spolu

1 500


(*)  Lichtenštajnsko poskytne príspevok prostredníctvom proporcionálnej finančnej podpory.


PRÍLOHA II

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 2007/2004

Toto nariadenie

článok 1

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 2 prvý pododsek

článok 1 ods. 2 druhý pododsek

článok 6 ods. 3, článok 34 ods. 1 a článok 34 ods. 4

článok 1 ods. 3

článok 1a úvodná časť

článok 2 úvodná časť

článok 1a bod 1

článok 2 bod 1

článok 2 body 2 a 3

článok 1a bod 1a

článok 2 bod 4

článok 1a bod 2

článok 2 bod 5

článok 1a bod 3

článok 2 bod 6

článok 2 bod 7

článok 1a bod 4

článok 2 bod 8

článok 1a bod 5

článok 1a bod 6

článok 2 body 9 až 16

články 3 až 5

článok 6 ods. 1 a 2

článok 7

článok 2 ods. 1, úvodná časť

článok 8 ods. 1, úvodná časť

článok 8 ods. 1 písm. a) až c)

článok 2 ods. 1 písm. a)

článok 2 ods. 1 písm. b)

článok 8 ods. 1 písm. p)

článok 2 ods. 1 písm. c)

článok 2 ods. 1 písm. d)

článok 8 ods. 1 písm. q)

článok 2 ods. 1 písm. da)

článok 8 ods. 1 písm. d)

článok 2 ods. 1 písm. e)

článok 8 ods. 1 písm. e)

článok 8 ods. 1 písm. f)

článok 2 ods. 1 písm. ea)

článok 8 ods. 1 písm. g)

článok 8 ods. 1 písm. h) až o)

článok 2 ods. 1 písm. f)

článok 2 ods. 1 písm. g)

článok 2 ods. 1 písm. h)

článok 8 ods. 1 písm. r)

článok 2 ods. 1 písm. i)

článok 8 ods. 1 písm. s)

článok 8 ods. 1 písm. t) a u)

článok 2 ods. 1a

článok 34 ods. 2 a článok 34 ods. 3

článok 2 ods. 2

článok 8 ods. 2

článok 8 ods. 3

článok 9

článok 10

článok 2a

článok 35

článok 3 ods. 1 prvý a štvrtý pododsek

článok 15 ods. 3

článok 3 ods. 1 druhý pododsek

článok 3 ods. 1 tretí pododsek

článok 15 ods. 4

článok 3 ods. 1a prvý pododsek

článok 25 ods. 1

článok 3 ods. 1a druhý pododsek

článok 25 ods. 2

článok 3 ods. 1a tretí pododsek

článok 21 ods. 5

článok 3 ods. 1a štvrtý pododsek

článok 25 ods. 4

článok 3 ods. 1b

článok 3 ods. 2

článok 3 ods. 3

článok 26

článok 3 ods. 4

článok 3 ods. 5

článok 3a ods. 1 prvý pododsek

článok 16 ods. 2

článok 3a ods. 1 druhý pododsek, úvodná časť

článok 16 ods. 3 úvodná časť

článok 3a ods. 1 druhý pododsek písm. a)

článok 16 ods. 3 písm. a)

článok 3a ods. 1 druhý pododsek písm. b)

článok 16 ods. 3 písm. b)

článok 3a ods. 1 druhý pododsek písm. c)

článok 16 ods. 3 písm. c)

článok 3a ods. 1 druhý pododsek písm. d)

článok 16 ods. 3 písm. d)

článok 3a ods. 1 druhý pododsek písm. e)

článok 16 ods. 3 písm. e)

článok 3a ods. 1 druhý pododsek písm. f)

článok 16 ods. 3 písm. f)

článok 3a ods. 1 druhý pododsek písm. g)

článok 16 ods. 3 písm. g)

článok 3a ods. 1 druhý pododsek písm. h)

článok 16 ods. 3 písm. h)

článok 3a ods. 1 druhý pododsek písm. i)

článok 16 ods. 3 písm. i)

článok 3a ods. 1 druhý pododsek písm. j)

článok 16 ods. 3 písm. j)

článok 3a ods. 1 druhý pododsek písm. k)

článok 16 ods. 3 písm. k)

článok 3a ods. 2

článok 16 ods. 4

článok 3a ods. 3

článok 22 ods. 1

článok 3b ods. 1

článok 20 ods. 2

článok 3b ods. 2

článok 20 ods. 3

článok 3b ods. 3 prvý a druhý pododsek

článok 20 ods. 11 prvý pododsek

článok 3b ods. 3 tretí pododsek

článok 20 ods. 11 druhý a tretí pododsek

článok 3b ods. 4

článok 21 ods. 4

článok 3b ods. 5 prvý pododsek

článok 22 ods. 2

článok 3b ods. 5 druhý pododsek

článok 22 ods. 3

článok 3b ods. 6

článok 3b ods. 7

článok 20 ods. 12

článok 3c ods. 1

článok 21 ods. 1

článok 3c ods. 2

článok 21 ods. 2

článok 3c ods. 3

článok 3c ods. 4

článok 21 ods. 5

článok 4 prvý odsek

článok 11 ods. 1

článok 4 druhý odsek

článok 11 ods. 2

článok 11 ods. 3

článok 4 tretí odsek

článok 13 ods. 4

článok 4 štvrtý odsek

článok 11 ods. 5

článok 4 piaty odsek

článok 11 ods. 4

článok 11 ods. 6

článok 4 šiesty odsek

článok 11 ods. 7

článok 12

článok 13 ods. 1 až 3

článok 13 ods. 5 až 9

článok 5 prvý odsek

článok 36 ods. 1

článok 5 druhý odsek

článok 36 ods. 2

článok 36 ods. 4

článok 5 tretí, štvrtý a piaty odsek

článok 36 ods. 5

článok 5 šiesty odsek

článok 36 ods. 6

článok 5 siedmy odsek

článok 36 ods. 7

článok 5 ôsmy odsek

článok 36 ods. 8

Článok 6

článok 37 ods. 1

článok 7 ods. 1 prvý pododsek

článok 38 ods. 1, článok 38 ods. 2 a článok 38 ods. 3

článok 7 ods. 1 druhý pododsek

článok 38 ods. 4

článok 7 ods. 1 tretí pododsek

článok 38 ods. 5

článok 7 ods. 2

článok 39 ods. 1 a článok 39 ods. 6

článok 7 ods. 3

článok 39 ods. 8

článok 7 ods. 4

článok 39 ods. 15

článok 7 ods. 5 prvý pododsek

článok 39 ods. 16

článok 7 ods. 5 druhý pododsek

článok 39 ods. 9

článok 7 ods. 5 tretí pododsek

článok 39 ods. 5 prvý pododsek

článok 7 ods. 5 štvrtý pododsek

článok 39 ods. 5 druhý pododsek

článok 7 ods. 6

článok 39 ods. 12

článok 7 ods. 7

článok 39 ods. 13

článok 8 ods. 1

článok 14 ods. 1 a článok 14 ods. 2 úvodná časť

článok 8 ods. 2 úvodná časť

článok 14 ods. 2 úvodná časť

článok 8 ods. 2 písm. a)

článok 8 ods. 2 písm. b)

článok 14 ods. 2 písm. f)

článok 8 ods. 2 písm. c)

článok 14 ods. 2 písm. a) a b)

článok 14 ods. 2 písm. c) až e) a článok 14 ods. 2 písm. g)

článok 14 ods. 3

článok 14 ods. 4

článok 8 ods. 3

článok 15 ods. 1

článok 8a

článok 15 ods. 2

článok 8b ods. 1

článok 20 ods. 8

článok 8b ods. 2

článok 8c

článok 36

článok 15 ods. 5

článok 8d ods. 1

článok 17 ods. 1

článok 8d ods. 2

článok 17 ods. 2

článok 8d ods. 3

článok 17 ods. 3

článok 8d ods. 4

článok 17 ods. 4

článok 17 ods. 5

článok 8d ods. 5

článok 17 ods. 6

článok 8d ods. 6

článok 17 ods. 7 a 8

článok 8d ods. 7

článok 8d ods. 8

článok 17 ods. 9

článok 8d ods. 9

článok 17 ods. 10

článok 16 ods. 1

článok 8e ods. 1 úvodná časť

článok 8e ods. 1 písm. a)

článok 16 ods. 3 písm. a)

článok 8e ods. 1 písm. b)

článok 16 ods. 3 písm. b)

článok 8e ods. 1 písm. c)

článok 16 ods. 3 písm. c)

článok 8e ods. 1 písm. d)

článok 16 ods. 3 písm. d)

článok 8e ods. 1 písm. e)

článok 16 ods. 3 písm. e)

článok 8e ods. 1 písm. f)

článok 16 ods. 3 písm. f)

článok 8e ods. 1 písm. g)

článok 16 ods. 3 písm. g)

článok 8e ods. 1 písm. h)

článok 16 ods. 3 písm. h)

článok 8e ods. 1 písm. i)

článok 16 ods. 3 písm. i)

článok 8e ods. 1 písm. j)

článok 16 ods. 3 písm. j)

článok 8e ods. 1 písm. k)

článok 16 ods. 3 písm. k)

článok 16 ods. 3 písm. l) až n)

článok 8e ods. 2

článok 16 ods. 4

článok 17 ods. 11

článok 18

článok 19

článok 20 ods. 1

článok 20 ods. 4

článok 20 ods. 5 až 7

článok 20 ods. 9 a 10

článok 21 ods. 3

článok 8f

článok 23

článok 8g ods. 1

článok 22 ods. 2

článok 8g ods. 2 úvodná časť

článok 22 ods. 3 úvodná časť

článok 8g ods. 2 písm. a)

článok 22 ods. 3 písm. a)

článok 8g ods. 2 písm. b)

článok 22 ods. 3 písm. a)

článok 8g ods. 2 písm. c)

článok 22 ods. 3 písm. b)

článok 8g ods. 2 písm. d)

článok 22 ods. 3 písm. c)

článok 22 ods. 3 písm. d)

článok 8g ods. 3

článok 22 ods. 4

článok 8g ods. 4

článok 8h

článok 24

článok 25 ods. 3

článok 27 ods. 1 až 3

článok 9 ods. 1

článok 27 ods. 4, článok 28 ods. 1 a článok 28 ods. 9

článok 9 ods. 1a

článok 35 ods. 2

článok 9 ods. 1b

článok 35 ods. 3 a článok 28 ods. 6

článok 9 ods. 1c

článok 28 ods. 2

článok 9 ods. 2

článok 54 ods. 6

článok 28 ods. 3 až 5

článok 28 ods. 7 a 8

článok 29

článok 30

článok 31

článok 32

článok 33

článok 37 ods. 2

článok 37 ods. 3

článok 37 ods. 4

článok 39 ods. 2 až 5

článok 39 ods. 7

článok 39 ods. 10 a 11

článok 39 ods. 14

článok 10 ods. 1

článok 40 ods. 1

článok 10 ods. 2

článok 40 ods. 2

článok 10 ods. 3

článok 40 ods. 3

článok 10 ods. 4

článok 40 ods. 4

článok 10 ods. 5

článok 40 ods. 5

článok 10 ods. 6

článok 40 ods. 6

článok 10 ods. 7

článok 40 ods. 7

článok 10 ods. 8

článok 40 ods. 8 prvý pododsek

článok 10 ods. 9

článok 40 ods. 8 druhý pododsek

článok 10 ods. 10

článok 40 ods. 9

článok 10a ods. 1 úvodná časť

článok 41 ods. 1 úvodná časť

článok 10a ods. 1 písm. a)

článok 41 ods. 1 písm. a)

článok 10a ods. 1 písm. b)

článok 41 ods. 1 písm. b)

článok 10a ods. 1 písm. c)

článok 41 ods. 1 písm. c)

článok 41 ods. 1 písm. d)

článok 10a ods. 2

článok 41 ods. 2

článok 10b

článok 42

článok 10c

článok 43

článok 11 prvý odsek

článok 44 ods. 1

článok 11 druhý odsek

článok 44 ods. 2

článok 11a prvý odsek

článok 45 ods. 1

článok 11a druhý odsek

článok 45 ods. 2 a 3

článok 45 ods. 4

článok 11b ods. 1

článok 48 ods. 1

článok 11b ods. 2

článok 48 ods. 2

článok 11b ods. 3

článok 48 ods. 3

článok 11b ods. 4

článok 48 ods. 4

článok 11b ods. 5

článok 46

článok 11c ods. 1

článok 47 ods. 1

článok 11c ods. 2

článok 47 ods. 1 úvodná časť a článok 47 ods. 1 písm. a)

článok 47 ods. 1 písm. b)

článok 47 ods. 1 písm. c)

článok 11c ods. 3 úvodná časť

článok 47 ods. 2 prvý pododsek, úvodná časť

článok 11c ods. 3 písm. a)

článok 47 ods. 2 prvý pododsek písm. a)

článok 47 ods. 2 prvý pododsek písm. b)

článok 11c ods. 3 písm. b)

článok 47 ods. 2 prvý pododsek písm. c)

článok 47 ods. 2 druhý pododsek

článok 11c ods. 4

článok 47 ods. 3

článok 11c ods. 5

článok 11c ods. 6

článok 11c ods. 7

článok 11ca

článok 49

článok 11d ods. 1

článok 50 ods. 1

článok 11d ods. 2

článok 50 ods. 2

článok 50 ods. 3

článok 12

článok 51

článok 13 prvý odsek

článok 52 ods. 1 a 2

článok 52 ods. 3

článok 13 druhý odsek

článok 52 ods. 4

článok 13 tretí odsek

článok 52 ods. 5

článok 53

článok 14 ods. 1

článok 54 ods. 1

článok 14 ods. 2

článok 54 ods. 2

článok 54 ods. 3

článok 54 ods. 4

článok 54 ods. 5

článok 14 ods. 3

článok 55 ods. 1 a 2

článok 14 ods. 4

článok 55 ods. 3

článok 14 ods. 5

článok 54 ods. 9

článok 14 ods. 6

článok 54 ods. 7

článok 54 ods. 8

článok 14 ods. 7

článok 54 ods. 10

článok 14 ods. 8

článok 54 ods. 11

článok 55 ods. 4

článok 15 prvý odsek

článok 56 ods. 1

článok 15 druhý odsek

článok 56 ods. 2

článok 15 tretí odsek

článok 56 ods. 3

článok 15 štvrtý odsek

článok 56 ods. 4

článok 15 piaty odsek

článok 56 ods. 5

článok 15a

článok 57

článok 16

článok 17 ods. 1

článok 58 ods. 1

článok 17 ods. 2

článok 17 ods. 3

článok 58 ods. 2

článok 17 ods. 4

článok 58 ods. 3

článok 17 ods. 5

článok 58 ods. 4

článok 18

článok 59

článok 19

článok 60

článok 61

článok 20 ods. 1

článok 62 ods. 1

článok 20 ods. 2 úvodná časť

článok 62 ods. 2 prvý pododsek, úvodná časť

článok 20 ods. 2 písm. a)

článok 62 ods. 2 prvý pododsek písm. a)

článok 62 ods. 2 prvý pododsek písm. b)

článok 62 ods. 2 prvý pododsek písm. c) až h)

článok 20 ods. 2 písm. b)

článok 62 ods. 2 prvý pododsek písm. i) a článok 62 ods. 2 druhý pododsek

článok 20 ods. 2 písm. c)

článok 62 ods. 2 prvý pododsek písm. j)

článok 20 ods. 2 písm. d)

článok 62 ods. 2 prvý pododsek písm. k)

článok 20 ods. 2 písm. e)

článok 62 ods. 2 prvý pododsek písm. l)

článok 20 ods. 2 písm. f)

článok 62 ods. 2 prvý pododsek písm. m)

článok 20 ods. 2 písm. g)

článok 62 ods. 2 prvý pododsek písm. n)

článok 20 ods. 2 písm. h)

článok 62 ods. 2 prvý pododsek písm. o)

článok 20 ods. 2 písm. i)

článok 62 ods. 2 prvý pododsek písm. p) až z)

článok 20 ods. 3

článok 62 ods. 3

článok 20 ods. 4

článok 62 ods. 4

článok 20 ods. 5

článok 62 ods. 5

článok 20 ods. 6

článok 62 ods. 6

článok 20 ods. 7

článok 62 ods. 7

článok 62 ods. 8

článok 21

článok 63

článok 64

článok 22

článok 65

článok 23 ods. 1

článok 66 ods. 1

článok 23 ods. 2

článok 66 ods. 2

článok 23 ods. 3

článok 66 ods. 3

článok 23 ods. 4

článok 66 ods. 4

článok 66 ods. 5

článok 23 ods. 5

článok 66 ods. 6

článok 23 ods. 6

článok 66 ods. 7

článok 23 ods. 7

článok 66 ods. 8

článok 24 ods. 1

článok 67 ods. 1

článok 24 ods. 2

článok 67 ods. 2

článok 24 ods. 3

článok 67 ods. 3

článok 67 ods. 4

článok 25 ods. 1

článok 68 ods. 1

článok 25 ods. 2

článok 68 ods. 2

článok 25 ods. 3 úvodná časť

článok 68 ods. 3 úvodná časť

článok 25 ods. 3 písm. a)

článok 68 ods. 3 písm. a)

článok 25 ods. 3 písm. b)

článok 68 ods. 3 písm. b)

článok 25 ods. 3 písm. c)

článok 68 ods. 3 písm. c)

článok 25 ods. 3 písm. d)

článok 68 ods. 3 písm. d)

článok 25 ods. 3 písm. e)

článok 68 ods. 3 písm. e)

článok 25 ods. 3 písm. f)

článok 68 ods. 3 písm. f)

článok 68 ods. 3 písm. g), h) a i)

článok 25 ods. 3 písm. g)

článok 68 ods. 3 písm. j)

článok 68 ods. 3 písm. k) až r)

článok 25 ods. 4

článok 68 ods. 4

článok 68 ods. 5

článok 26 ods. 1

článok 69 ods. 1

článok 26 ods. 2 prvý pododsek

článok 69 ods. 2 prvý a tretí pododsek

článok 69 ods. 2 druhý pododsek

článok 69 ods. 2 štvrtý pododsek

článok 26 ods. 2 druhý pododsek

článok 69 ods. 2 piaty pododsek

článok 26 ods. 3

článok 69 ods. 3

článok 26 ods. 4

článok 69 ods. 4

článok 26 ods. 5

článok 69 ods. 5 a 7

článok 69 ods. 6

článok 26a ods. 1

článok 34 ods. 1

článok 26a ods. 2 prvý pododsek

článok 70 ods. 1 a 2

článok 26a ods. 2 druhý pododsek

článok 70 ods. 3

článok 26a ods. 2 tretí pododsek

článok 70 ods. 4

článok 26a ods. 3

článok 71 ods. 1 a 2

článok 26a ods. 4

článok 70 ods. 5 a článok 71 ods. 3

článok 72

článok 27

článok 73

článok 28

článok 74

článok 29 ods. 1 úvodná časť

článok 75 ods. 1 úvodná časť

článok 29 ods. 1 prvá zarážka

článok 75 ods. 1 písm. a)

článok 29 ods. 1 druhá zarážka

článok 75 ods. 1 písm. b)

článok 75 ods. 1 písm. c)

článok 29 ods. 1 tretia zarážka

článok 75 ods. 1 písm. d)

článok 29 ods. 1 štvrtá zarážka

článok 75 ods. 1 písm. e)

článok 29 ods. 2

článok 75 ods. 2

článok 29 ods. 3

článok 75 ods. 3

článok 29 ods. 4

článok 75 ods. 4

článok 29 ods. 5

článok 75 ods. 5 a 6

článok 29 ods. 6

článok 75 ods. 7

článok 29 ods. 7

článok 75 ods. 8

článok 29 ods. 8

článok 75 ods. 9

článok 29 ods. 9

článok 75 ods. 10

článok 29 ods. 10

článok 75 ods. 11

článok 29 ods. 11 prvý pododsek

článok 75 ods. 12

článok 29 ods. 11 druhý pododsek

článok 75 ods. 13

článok 30 ods. 1

článok 76 ods. 1

článok 30 ods. 2

článok 76 ods. 2

článok 76 ods. 3

článok 30 ods. 3

článok 76 ods. 4

článok 30 ods. 4

článok 76 ods. 5

článok 30 ods. 5

článok 76 ods. 6

článok 30 ods. 6

článok 76 ods. 7

článok 30 ods. 7

článok 76 ods. 8

článok 30 ods. 8

článok 76 ods. 9

článok 76 ods. 10

článok 30 ods. 9

článok 76 ods. 11

článok 31 ods. 1 a 2

článok 77 ods. 1

článok 77 ods. 2

článok 31 ods. 3

článok 77 ods. 3

článok 77 ods. 4

článok 78

článok 32

článok 79

článok 80

článok 33 ods. 1

článok 81 ods. 1 prvý pododsek

článok 33 ods. 2

článok 33 ods. 2a

článok 33 ods. 2b

článok 81 ods. 1 druhý pododsek

článok 33 ods. 3

článok 81 ods. 2

článok 82

článok 34 prvý odsek

článok 83 prvý odsek

článok 83 druhý odsek

článok 34 druhý odsek

článok 34 tretí odsek

článok 83 tretí odsek

príloha I

príloha II


16.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 251/77


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1625

zo 14. septembra 2016,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1406/2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Vnútroštátne orgány plniace úlohy pobrežnej stráže sú zodpovedné za širokú škálu úloh, medzi ktoré môže patriť námorná bezpečnosť, ochrana námornej dopravy, pátranie a záchrana, kontrola hraníc, kontrola rybárstva, colná kontrola, všeobecné presadzovanie práva a ochrana životného prostredia. Európska námorná bezpečnostná agentúra (ďalej len „agentúra“), Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (3) a Európska agentúra pre kontrolu rybárstva zriadená nariadením Rady (ES) č. 768/2005 (4) by preto mali posilniť vzájomnú spoluprácu v rámci svojho mandátu, ako aj spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi vykonávajúcimi funkcie pobrežnej stráže s cieľom zvýšiť informovanosť o námornej situácii a podporiť súdržné a nákladovo efektívne opatrenia.

(2)

Vykonávanie tohto nariadenia nemá vplyv na rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi ani na záväzky členských štátov podľa medzinárodných dohovorov, ako je napríklad Dohovor OSN o morskom práve, Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori, Medzinárodný dohovor o pátraní a záchrane na mori, Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí, Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov a ďalších relevantných medzinárodných nástrojov v námornej oblasti.

(3)

Aby sa umožnila účinná a efektívna podpora vnútroštátnych orgánov plniacich úlohy pobrežnej stráže, agentúra by mala využívať najmodernejšie technológie, ako sú napríklad diaľkovo riadené letecké systémy.

(4)

Je vhodné, aby správna rada agentúry bola plne zapojená do rozhodovania o otázkach uvedených v tomto nariadení, ktoré by mohli mať vplyv na iné úlohy a rozpočet agentúry vrátane dohôd o pracovných podmienkach, pokiaľ ide o spoluprácu medzi tromi agentúrami.

(5)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (5) by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Do nariadenia (ES) č. 1406/2002 sa vkladá tento článok:

„Článok 2b

Európska spolupráca pri činnostiach pobrežnej stráže

1.   Agentúra v spolupráci s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (*) a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva zriadenou nariadením Rady (ES) č. 768/2005 (**), každá v rámci svojho mandátu, podporuje vnútroštátne orgány plniace funkcie pobrežnej stráže na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie a v prípade potreby aj na medzinárodnej úrovni, a to prostredníctvom:

a)

výmeny, syntézy a analýzy informácií dostupných v oblasti systémov hlásenia lodí a iných informačných systémov prevádzkovaných uvedenými agentúrami alebo prístupných uvedeným agentúram, a to v súlade s ich príslušnými právnymi základmi a bez toho, aby bolo dotknuté vlastníctvo údajov členskými štátmi;

b)

zabezpečovania služieb dohľadu a komunikačných služieb na základe najmodernejších technológií vrátane vesmírnych a pozemných infraštruktúr a snímačov umiestnených na akomkoľvek druhu platformy;

c)

budovania kapacít vypracúvaním usmernení a odporúčaní a stanovením najlepších postupov, ako aj zabezpečovaním odbornej prípravy a výmeny pracovníkov;

d)

posilňovania výmeny informácií a spolupráce v súvislosti s funkciami pobrežnej stráže, a to aj analyzovaním operačných výziev a vznikajúcich rizík v námornej oblasti;

e)

spoločného využívania kapacít prostredníctvom plánovania a vykonávania viacúčelových operácií a spoločného využívania prostriedkov a iných spôsobilostí v takom rozsahu, v akom sú tieto činnosti koordinované uvedenými agentúrami a odsúhlasené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci správnej rady agentúry uvedené v článku 10 ods. 2, sa presné formy spolupráce medzi agentúrou, Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva pri činnostiach pobrežnej stráže stanovia v dohodách o pracovných podmienkach v súlade s ich príslušnými mandátmi a rozpočtovými pravidlami, ktoré sa vzťahujú na uvedené agentúry. Takéto dohody schvaľuje správna rada agentúry, správna rada Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva a riadiaca rada Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

3.   Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi, agentúrou, Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva sprístupní praktickú príručku o európskej spolupráci pri činnostiach pobrežnej stráže. Uvedená príručka bude obsahovať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy na výmenu informácií. Komisia prijme túto príručku vo forme odporúčania.

4.   Úlohy stanovené v tomto článku nemajú nepriaznivý vplyv na úlohy agentúry uvedené v článku 2 a nezasahujú do práv a povinností členských štátov, najmä ako vlajkových štátov, prístavných štátov alebo pobrežných štátov.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 14. septembra 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

I. KORČOK


(1)  Stanovisko zo 16. marca 2016 (Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s. 57).

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. septembra 2016.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 768/2005 z 26. apríla 2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva a o zmene a doplnení nariadenia (EHS) č. 2847/93, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu (Ú. v. EÚ L 128, 21.5.2005, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1).


16.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 251/80


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1626

zo 14. septembra 2016,

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 768/2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Vnútroštátne orgány vykonávajúce funkcie pobrežnej stráže sú zodpovedné za širokú škálu úloh, medzi ktoré môže patriť námorná bezpečnosť, bezpečnostná ochrana, pátranie a záchrana, kontrola hraníc, kontrola rybárstva, colná kontrola, všeobecné presadzovanie práva a ochrana životného prostredia.

(2)

Agentúra pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva zriadená nariadením Rady (ES) č. 768/2005 (3), bežne označovaná ako Európska agentúra pre kontrolu rybárstva, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (4) a Európska námorná bezpečnostná agentúra zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (5) podporujú vnútroštátne orgány pri vykonávaní väčšiny týchto funkcií.

(3)

Uvedené agentúry by preto mali posilniť svoju vzájomnú spoluprácu a spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi vykonávajúcimi funkcie pobrežnej stráže s cieľom zvýšiť informovanosť o situácii v námornej oblasti a podporiť jednotné a nákladovo efektívne opatrenia.

(4)

Agentúra pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva by sa mala premenovať na Európsku agentúru pre kontrolu rybárstva.

(5)

Nariadenie (ES) č. 768/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 768/2005 sa mení takto:

1.

V názve a v článku 1 sa slová „Agentúra pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva“ v príslušnom gramatickom tvare nahrádzajú slovami „Európska agentúra pre kontrolu rybárstva“ v príslušnom gramatickom tvare.

2.

V článku 3 sa dopĺňa toto písmeno:

„j)

spolupracovať s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (*), a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (**), pričom každá koná v rámci svojho mandátu, s cieľom podporiť vnútroštátne orgány vykonávajúce funkcie pobrežnej stráže, ktoré sú stanovené v článku 7a tohto nariadenia, tak, že im poskytuje služby, informácie, vybavenie a odbornú prípravu a zároveň koordinuje viacúčelové operácie.

(*)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1)."

(**)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1).“"

3.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 7a

Európska spolupráca pri činnostiach pobrežnej stráže

1.   Agentúra v spolupráci s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou podporuje vnútroštátne orgány plniace funkcie pobrežnej stráže na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie a v prípade potreby aj na medzinárodnej úrovni, a to prostredníctvom:

a)

výmeny, syntézy a analýzy informácií dostupných v oblasti systémov hlásenia lodí a iných informačných systémov prevádzkovaných uvedenými agentúrami alebo prístupných uvedeným agentúram, a to v súlade s ich príslušnými právnymi základmi a bez toho, aby bolo dotknuté vlastníctvo údajov členskými štátmi;

b)

zabezpečovania služieb dohľadu a komunikačných služieb na základe najmodernejších technológií vrátane vesmírnych a pozemných infraštruktúr a snímačov umiestnených na akomkoľvek druhu platformy;

c)

budovania kapacít vypracúvaním usmernení a odporúčaní a stanovením najlepších postupov, ako aj zabezpečovaním odbornej prípravy a výmeny pracovníkov;

d)

posilňovania výmeny informácií a spolupráce v súvislosti s funkciami pobrežnej stráže, a to aj analyzovaním operačných výziev a vznikajúcich rizík v námornej oblasti;

e)

spoločného využívania kapacít prostredníctvom plánovania a vykonávania viacúčelových operácií a spoločného využívania prostriedkov a iných spôsobilostí v takom rozsahu, v akom sú tieto činnosti koordinované uvedenými agentúrami a odsúhlasené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.

2.   Presné formy spolupráce medzi agentúrou, Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou pri činnostiach pobrežnej stráže sa stanovia v dohodách o pracovných podmienkach v súlade s ich príslušnými mandátmi a rozpočtovými pravidlami, ktoré sa vzťahujú na uvedené agentúry. Takéto dohody schvaľuje správna rada agentúry, riadiaca rada Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a správna rada Európskej námornej bezpečnostnej agentúry.

3.   Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi, agentúrou, Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou sprístupní praktickú príručku o európskej spolupráci pri činnostiach pobrežnej stráže. Uvedená príručka bude obsahovať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy na výmenu informácií. Komisia prijme túto príručku vo forme odporúčania.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 14. septembra 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

I. KORČOK


(1)  Stanovisko z 25. mája 2016 (Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 109).

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. septembra 2016.

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 768/2005 z 26. apríla 2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva a o zmene a doplnení nariadenia (EHS) č. 2847/93, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu (Ú. v. EÚ L 128, 21.5.2005, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1).