ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 184

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 59
8. júla 2016


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1075 z 23. marca 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovuje obsah plánov ozdravenia, plánov riešenia krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán posúdi, pokiaľ ide o plány ozdravenia a plány ozdravenia na úrovni skupiny, podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny, požiadavky na nezávislých odhadcov, zmluvné uznanie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu, postupy oznamovania a obsah požiadaviek na oznamovanie, obsah oznámenia o pozastavení a prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií ( 1 )

1

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

8.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 184/1


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1075

z 23. marca 2016,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovuje obsah plánov ozdravenia, plánov riešenia krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán posúdi, pokiaľ ide o plány ozdravenia a plány ozdravenia na úrovni skupiny, podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny, požiadavky na nezávislých odhadcov, zmluvné uznanie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu, postupy oznamovania a obsah požiadaviek na oznamovanie, obsah oznámenia o pozastavení a prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jej článok 5 ods. 10, článok 6 ods. 8, článok 10 ods. 9, článok 12 ods. 6, článok 15 ods. 4, článok 23 ods. 2, článok 36 ods. 14, článok 55 ods. 3, článok 82 ods. 3 a článok 88 ods. 7,

keďže:

(1)

Ustanovenia uvedené v tomto nariadení sú úzko prepojené, lebo sa zaoberajú rámcom riešenia krízových situácií stanoveným v smernici 2014/59/EÚ od fázy plánovania ozdravenia a riešenia krízových situácií inštitúcie, cez fázu včasnej intervencie, až do momentu opatrenia na riešenie krízových situácií. Na zabezpečenie súladu medzi týmito ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť súčasne, a na uľahčenie procesu riešenia krízových situácií potrebujú inštitúcie, orgány a účastníci trhu vrátane investorov, ktorí nie sú občanmi s oprávneným pobytom v Únii, získať komplexný prehľad a kompaktný prístup k svojim povinnostiam a právam. Preto je žiaduce zahrnúť príslušné regulačné technické predpisy vyžadované podľa smernice 2014/59/EÚ do jedného nariadenia.

(2)

V nadväznosti na vymedzenie pojmov v smernici 2014/59/EÚ je nevyhnutné osobitné vymedzenie použitých technických termínov.

(3)

Jednotné pravidlá týkajúce sa minimálnych informácií, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia, by mali brať do úvahy, ale nevylučovať, právomoci príslušných orgánov určiť zjednodušené povinnosti pre určité inštitúcie, pokiaľ ide o obsah a podrobnosti plánov ozdravenia, v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ.

(4)

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek zjednodušené povinnosti určené v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ, by sa týmito jednotnými pravidlami mali bližšie špecifikovať informácie, ktoré majú byť uvedené v individuálnom pláne ozdravenia, a v súlade s článkom 7 ods. 5 a 6 tejto smernice v pláne ozdravenia na úrovni skupiny.

(5)

Je dôležité, aby informácie zahrnuté do plánov ozdravenia boli primerané a konkrétne v závislosti od toho, či plány ozdravenia vypracovali inštitúcie, ktoré nie sú súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (2), alebo či ide o individuálne plány ozdravenia ustanovené v článku 7 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, alebo o plány ozdravenia na úrovni skupiny ustanovené v článku 7 ods. 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ.

(6)

Na uľahčenie vnútornej štruktúry plánov ozdravenia by požiadavky na informácie mali byť zoskupené do niekoľkých oddielov, z ktorých niektoré by mali byť rozdelené do pododdielov uvedených v tomto nariadení.

(7)

S cieľom zabezpečiť, aby plány ozdravenia mohli byť v prípade potreby vykonané účinne a včas, je nevyhnutné budovať ich na spoľahlivej štruktúre riadenia. Plány ozdravenia by preto mali obsahovať opis konkrétnych zahrnutých mechanizmov riadenia. V pláne by sa malo najmä uviesť, ako bol vypracovaný, kto ho schválil a ako sa integruje do celkovej správy a riadenia inštitúcie alebo skupiny. V príslušných prípadoch by mali byť opísané opatrenia prijaté na zabezpečenie súladu medzi prípadným individuálnym plánom ozdravenia dcérskej spoločnosti a plánom ozdravenia na úrovni skupiny.

(8)

Plány ozdravenia sú nevyhnutné na posúdenie realizovateľnosti možností ozdravenia. Plán ozdravenia by preto mal obsahovať podrobné informácie o rozhodovacom procese so zreteľom na jeho aktiváciu ako dôležitého prvku riadiacej štruktúry na základe postupu eskalácie s využitím ukazovateľov v zmysle článku 9 smernice 2014/59/EÚ. Keďže každá kríza je iná, naplnenie ukazovateľa neznamená automaticky aktiváciu konkrétnej možnosti ozdravenia alebo všeobecnejšie spustenie automatizovaného rámca, podľa ktorého má byť vykonaná konkrétna možnosť ozdravenia v súlade s vopred určenými procedurálnymi požiadavkami. Ukazovatele by sa mali použiť skôr na naznačenie, že by sa mal začať eskalačný postup zahŕňajúci analýzu najlepšieho spôsobu riešenia krízových situácií. Kým sa však tieto ukazovatele naplnia, mali by sa použiť aj údaje a kritériá posúdenia používané pri bežnom riadení rizík s cieľom informovať inštitúciu alebo skupinu o riziku zhoršenia jej finančnej situácie a o tom, že došlo k aktivácii ukazovateľov. Kým takéto včasné varovné signály nie sú ukazovateľmi v zmysle smernice 2014/59/EÚ a ako také nenaznačujú vstup do fázy ozdravenia ani nevyžadujú eskaláciu mimo bežných obchodných postupov, pomáhajú zabezpečiť súlad medzi bežným riadením rizík inštitúcie a monitorovaním ukazovateľov. Plán ozdravenia by preto mal obsahovať opis, ako sú vhodné prvky riadenia rizík inštitúcie spojené s ukazovateľmi.

(9)

V strategickej analýze by sa mali zohľadniť medzinárodné normy pre plány ozdravenia, ako sú „Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie“ Rady pre finančnú stabilitu. Podľa týchto kľúčových atribútov by sa v rámci strategickej analýzy mali určiť základné a systémovo dôležité funkcie inštitúcie a stanoviť kľúčové opatrenia na ich zachovanie v scenároch ozdravenia. Strategická analýza by preto mala pozostávať z dvoch častí. Prvá časť strategickej analýzy by mala obsahovať opis inštitúcie alebo skupiny, hlavných oblastí jej obchodnej činnosti a zásadných funkcií. Opis inštitúcie alebo skupiny by mal poskytnúť všeobecný prehľad o inštitúcii alebo skupine a jej činnostiach spolu s podrobným opisom hlavných oblastí jej obchodnej činnosti a zásadných funkcií. Na uľahčenie posúdenia možností ozdravenia, ako sú odpredaje a predaje oblastí obchodnej činnosti, je dôležité určiť právnické osoby, v ktorých sa nachádzajú hlavné oblasti obchodnej činnosti a zásadné funkcie, a analyzovať prepojenosť v rámci skupiny. Podľa článku 6 ods. 1 a 2 smernice 2014/59/EÚ sú inštitúcie povinné preukázať k spokojnosti príslušného orgánu, že je možné oprávnene očakávať, že plán ozdravenia by mohol byť vykonaný bez toho, aby to malo významný nepriaznivý vplyv na finančný systém. Okrem toho sa v článku 6 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ príslušným orgánom ukladá posúdiť rozsah, v akom by plán ozdravenia alebo jeho konkrétne možnosti mohli byť vykonané bez toho, aby to malo významný nepriaznivý vplyv na finančný systém. Plány ozdravenia by preto mali obsahovať opis vonkajšej prepojenosti.

(10)

V druhej časti strategickej analýzy by mali byť identifikované a posúdené možnosti ozdravenia, ktoré prichádzajú do úvahy. Možnosti ozdravenia dostupné pre inštitúciu alebo skupinu by mali byť opísané najskôr bez odkazu na konkrétny scenár finančného stresu. Tieto možnosti sú prostriedkom na posilnenie všeobecnej pripravenosti na krízu a pomáhajú inštitúcii alebo skupine pružne reagovať na krízu. V strategickej analýze by sa potom malo uviesť, ako boli možnosti ozdravenia preskúšané v konkrétnych scenároch finančného stresu s cieľom predbežne posúdiť, ktoré možnosti ozdravenia by boli účinné pre jednotlivé scenáre, a tým poskytnúť praktickú skúšku účinnosti možností ozdravenia a primeranosti ukazovateľov. Možnosti ozdravenia by mali zahŕňať opatrenia, ktoré by inštitúcia mohla prijať v prípade splnenia podmienok pre včasnú intervenciu podľa článku 27 smernice 2014/59/EÚ.

(11)

Na účinné vykonanie plánu ozdravenia a na zabránenie nepriaznivým vplyvom na finančný systém je nevyhnutné jeho oznámenie. Plán ozdravenia by preto mal obsahovať aj oddiel o oznamovaní a zverejňovaní, aby v ňom bolo podchytené jednak internú komunikáciu príslušným vnútropodnikovým orgánom a zamestnancom inštitúcie alebo skupiny, ako aj externú komunikáciu.

(12)

Plán ozdravenia by mohol vyvolať zmeny obchodnej organizácie inštitúcie, a to buď na uľahčenie aktualizácie plánu ozdravenia, jeho budúceho vykonávania a sledovania ukazovateľov, alebo preto, že v rámci procesu boli zistené určité prekážky, ktoré sťažujú vykonávanie možností ozdravenia. Tieto prípravné a následné organizačné opatrenia, ktoré má prijať inštitúcia alebo skupina, by mali byť opísané v pláne ozdravenia na uľahčenie účinného posúdenia, či je možné oprávnene očakávať, že tento plán bude vykonaný, a na uľahčenie monitorovania jeho vykonávania zo strany inštitúcie alebo skupiny a príslušných orgánov.

(13)

Je nevyhnutné určiť minimálne kritériá, ktoré musí príslušný orgán zohľadniť pri posudzovaní plánov ozdravenia vypracovaných inštitúciami podľa článku 6 ods. 2 a článku 8 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.

(14)

V článku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3) sa Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) splnomocňuje, aby vydal usmernenia s cieľom zabezpečiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie práva Únie, a vyžaduje sa, aby príslušné orgány a finančné inštitúcie, ktorým sú tieto usmernenia určené, vynaložili všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení. Keďže smernicou 2014/59/EÚ sa EBA splnomocňuje vydať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom ďalej spresniť určité aspekty smernice, príslušné orgány by v súlade s uvedeným článkom mali vziať do úvahy usmernenia o scenároch pre plánovanie ozdravenia a o ukazovateľoch, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia, vydané orgánom EBA, tým, že vynaložia všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení v súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(15)

Cieľom plánovania ozdravenia, ako sa stanovuje v smernici 2014/59/EÚ, je identifikovať možnosti zachovania alebo obnovenia životaschopnosti a finančnej pozície inštitúcie alebo skupiny, keď je vystavená vážnemu stresu. Kritériami na posúdenie plánu ozdravenia by sa preto malo zabezpečiť, aby bol plán vhodný pre subjekty, na ktoré sa vzťahuje, a aby plán a možnosti, ktoré sú v ňom určené, boli životaschopné a aby ich bolo možné vykonať v príslušnom čase. Konkrétne záležitosti, ktoré musí príslušný orgán posúdiť, budú závisieť od obsahu a rozsahu plánu ozdravenia. Mali by sa stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa minimálnych kritérií, ktoré majú byť posúdené, s cieľom zohľadniť schopnosť príslušných orgánov uložiť zjednodušené povinnosti pre určité inštitúcie, pokiaľ ide o obsah a podrobnosti plánov ozdravenia, v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ.

(16)

V prípade potreby by sa mali stanoviť dodatočné kritériá, ktoré sa budú uplatňovať na posúdenie plánov ozdravenia na úrovni skupiny, aby sa zohľadnili dodatočné požiadavky stanovené v smernici 2014/59/EÚ, ktoré sa vzťahujú na takéto plány.

(17)

Plány ozdravenia by mali byť úplné a mali by obsahovať všetky informácie požadované podľa smernice 2014/59/EÚ vrátane prvkov, ktoré sú ďalej spresnené v tomto nariadení. Tieto plány by navyše mali byť komplexné vrátane dostatočných podrobností a dostatočnej škály možností pre okolnosti daného subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú.

(18)

Požiadavky na obsah plánov riešenia krízových situácií by mali zohľadňovať prebiehajúce práce na koordinácii ich vypracovania na globálnej úrovni prostredníctvom Rady pre finančnú stabilitu.

(19)

Normy pre obsah plánov riešenia krízových situácií a posudzovanie riešiteľnosti krízových situácií by mali byť dostatočne pružné, aby sa v nich zohľadňovali okolnosti inštitúcie alebo skupiny, ktorá je predmetom posúdenia, na zabezpečenie toho, aby plány boli cielené a užitočné na vykonávanie stratégií riešenia krízových situácií.

(20)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali posúdiť, či likvidáciou na základe bežného konkurzného konania možno dôveryhodne a reálne dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií. Na tento účel môže byť potrebné využiť relevantné odborné znalosti o systémoch ochrany vkladov. Posúdením, či je likvidácia realizovateľná a dôveryhodná, sa nevylučuje potreba posúdiť, či sa ciele riešenia krízových situácií dosiahnu v rovnakom rozsahu pri likvidácii prostredníctvom vnútroštátneho konkurzného konania, vrátane posúdenia minimalizácie závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory.

(21)

Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií je iteratívny proces, ktorý je možný len na základe identifikovanej uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií by na konci tohto procesu mohli dospieť k záveru, že by bola vhodnejšia zmenená alebo úplne iná stratégia.

(22)

Mali by sa posúdiť aj varianty uprednostňovanej stratégie s cieľom zohľadniť okolnosti, ktoré bránia vykonaniu uprednostňovanej stratégie, napríklad ak by stratégia riešenia krízových situácií v jednom okamihu prostredníctvom nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov už nebola realizovateľná, ak straty presiahnu výšku oprávnených záväzkov vydaných materskou spoločnosťou.

(23)

Normy pre plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a pre posúdenie riešiteľnosti krízových situácií by mali umožňovať stratégiu riešenia krízových situácií založenú na štylizovaných prístupoch stanovených Radou pre finančnú stabilitu a uvedenú v odôvodnení 80 smernice 2014/59/EÚ. Stratégie riešenia krízových situácií môžu zahŕňať jeden orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý uplatňuje nástroje riešenia krízových situácií na úrovni materskej spoločnosti podniku alebo skupiny (riešenie krízových situácií v jednom okamihu), viacero orgánov pre riešenie krízových situácií, ktoré uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií v súvislosti s viacerými regionálnymi alebo funkčnými podskupinami alebo v súvislosti so subjektom v rámci cezhraničnej skupiny (riešenie krízových situácií vo viacerých okamihoch), alebo kombináciu týchto dvoch aspektov.

(24)

V každom prípade by sa pri plánovaní riešenia krízových situácií a posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie mali brať do úvahy všetky podporné činnosti, ktoré sa vyžadujú od iných orgánov pre riešenie krízových situácií, ako sú orgány, ktoré prijímajú opatrenie na riešenie krízových situácií, napríklad prostredníctvom poskytovania informácií, nepretržitého poskytovania kľúčových spoločných služieb alebo prostredníctvom rozhodnutí neprijať opatrenie na riešenie krízových situácií vzhľadom na právo ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií konať z vlastnej iniciatívy, ak to treba na dosiahnutie finančnej stability na domácom trhu v prípade, že vedúce orgány pre riešenie krízových situácií nekonajú účinne.

(25)

V oddiele C prílohy k smernici 2014/59/EÚ sa uvádza niekoľko záležitosti, ktoré treba posúdiť pri posudzovaní riešiteľnosti krízových situácií inštitúcie alebo skupiny; ich výpočet však nie je vyčerpávajúci a vyžaduje si ďalšie spresnenie.

(26)

Podľa článku 32 smernice 2014/59/EÚ by sa opatrenie na riešenie krízových situácií malo prijať len v prípade, že by likvidácia inštitúcie alebo skupiny na základe bežného konkurzného konania nebola vo verejnom záujme, a preto v rámci posúdenia riešiteľnosti krízových situácií by sa takáto likvidácia mala považovať za alternatívne opatrenie na riešenie krízových situácií.

(27)

V článku 23 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa stanovujú rozličné podmienky, ktoré musia byť splnené na povolenie materskej inštitúcii, materskej inštitúcii v Únii a určitým iným subjektom v skupine a ich dcérskym spoločnostiam v iných členských štátoch alebo tretích krajinách, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, aby na základe dohody o finančnej podpore v rámci skupiny uvedenej v kapitole III tejto smernice poskytli finančnú podporu vo forme úveru, záruk alebo aktív na použitie ako kolaterál inému subjektu v rámci skupiny, ktorý spĺňa podmienky na včasnú intervenciu. Podľa článku 25 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ príslušný orgán subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu, môže zakázať alebo obmedziť poskytnutie finančnej podpory.

(28)

So zreteľom na finančné ťažkosti subjektu, ktorý prijíma podporu, a vzhľadom na podmienku, že musia existovať reálne vyhliadky, že finančnou podporou sa tieto finančné ťažkosti napravia, by sa mala vykonať dôkladná analýza potrieb kapitálu a likvidity prijímajúceho subjektu a analýza vnútorných a vonkajších príčin finančných ťažkostí, ako aj minulých, súčasných a očakávaných trhových podmienok. Táto analýza by mala obsahovať plánované opatrenia na riešenie príčin ťažkostí prijímajúceho subjektu, ktorými možno účinne podporiť obnovenie jeho finančnej situácie.

(29)

Posúdenie jednotlivých podmienok patrí do pôsobnosti subjektu, ktorý poskytuje podporu (ďalej len „subjekt, ktorý poskytuje podporu“), a príslušného orgánu zodpovedného za inštitúciu, ktorá poskytuje podporu. V tomto posúdení by sa malo zohľadniť riziko potenciálneho nepriaznivého vývoja. Na účely komplexného posúdenia podmienok, ktoré sa týkajú subjektu, ktorý poskytuje podporu, by mal príslušný orgán zodpovedný za subjekt, ktorý poskytuje podporu, vziať do úvahy aj informácie a výsledky posúdenia, ktoré poskytol príslušný orgán zodpovedný za subjekt skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu.

(30)

V požiadavke, aby podmienky poskytnutia podpory boli v súlade s článkom 19 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, by sa malo zohľadňovať riziko zlyhania prijímajúceho subjektu a strata pre subjekt, ktorý poskytuje podporu, v prípade zlyhania prijímajúceho subjektu, a to na základe porovnania ich situácie po poskytnutí podpory so situáciou bez jej poskytnutia a na základe úplného zverejnenia príslušných informácií. V uvedených podmienkach by sa mal odzrkadľovať najlepší záujem subjektu, ktorý poskytuje podporu, ako sa uvádza v článku 19 ods. 7 písm. b), v ktorom sa stanovuje, že možno zohľadniť všetky priame alebo nepriame výhody, ktoré môžu zmluvnej strane vzniknúť v dôsledku poskytnutia finančnej podpory. Malo by sa to malo overiť dôkladnou analýzou nákladov a prínosov pre subjekt, ktorý poskytuje podporu, a pre skupinu ako celok v rámci týchto dvoch scenárov.

(31)

Dohody o finančnej podpore a poskytnutie finančnej podpory v rámci skupiny môžu zlepšiť riešiteľnosť krízových situácií skupiny, napríklad ak sú v súlade s mechanizmom absorpcie strát stanoveným v stratégii riešenia krízových situácií. Na druhej strane však môžu brzdiť realizovateľnosť zvolenej stratégie riešenia krízových situácií, napríklad ak sa v tejto stratégii predpokladá oddelenie jednotlivých častí skupiny. Posúdenie vplyvu na riešiteľnosť krízových situácií by preto malo byť založené na posúdení riešiteľnosti krízových situácií, na jednotlivých plánoch riešenia krízových situácií a prípadne na pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa spoločného rozhodnutia kolégií pre riešenie krízových situácií.

(32)

Pri vykonávaní úloh oceňovania na účely článku 36 vrátane článku 49 ods. 3 a článku 74 smernice 2014/59/EÚ treba zabezpečiť, aby nezávislí odhadcovia neboli ovplyvnení a aby ich nepovažovali za ovplyvnených orgány verejnej moci ani orgán pre riešenie krízových situácií, inštitúcia alebo subjekt podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) uvedenej smernice.

(33)

Preto by sa mali uplatňovať jednotné pravidlá na určenie okolností, za ktorých sa osoba považuje za nezávislú od príslušných orgánov verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ. Uvedené pravidlá by mali obsahovať požiadavky na odborné znalosti a zdroje dotknutej osoby a na jej vzťah k príslušným orgánom verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií a inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ.

(34)

Nezávislosť môže byť posilnená podmienkami, ktorými sa zabezpečia primerané odborné znalosti a zdroje nezávislého odhadcu. Konkrétnejšie by sa malo zabezpečiť, aby nezávislý odhadca mal potrebnú kvalifikáciu, znalosti a skúsenosti vo vzťahu ku všetkým príslušným oblastiam, najmä pokiaľ ide o oceňovanie a účtovníctvo v kontexte bankového odvetvia. Takisto by sa malo zabezpečiť, aby nezávislý odhadca mal dostatočné ľudské a technické zdroje na vykonanie ocenenia alebo aby k nim mal prístup. Na tento účel by mohlo byť vhodné sprístupniť v súvislosti s vykonaním ocenenia dostatočné ľudské a technické zdroje zapojením zamestnancov alebo zmluvných dodávateľov od iných špecialistov na oceňovanie, právnických firiem alebo z iných zdrojov. Ak sa oceňovanie vykonáva s podporou zamestnancov alebo zmluvných dodávateľov, malo by sa na nich vzťahovať overenie konfliktu záujmov s cieľom zabezpečiť, aby nebola ohrozená ich nezávislosť. V každom prípade by za výsledok ocenenia mal byť zodpovedný nezávislý odhadca.

(35)

Okrem toho treba zabezpečiť, aby bol nezávislý odhadca schopný účinne vykonať ocenenie bez neprimeraného spoliehania sa na ktorýkoľvek príslušný orgán verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií a inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ. Poskytnutie pokynov alebo usmernení potrebných na podporu vykonania ocenenia, napríklad v súvislosti s metodikou poskytnutou podľa právnych predpisov Únie v oblasti oceňovania na účely súvisiace s riešením krízových situácií, by sa však nemalo chápať ako neprimeraná závislosť, ak sa takéto pokyny alebo usmernenia považujú za nevyhnutné na podporu vykonania ocenenia. Okrem toho by sa nemalo brániť poskytnutiu pomoci nezávislému odhadcovi zo strany inštitúcie alebo dotknutého subjektu, ako je poskytnutie systémov, účtovných závierok, správ pre regulačný orgán, trhových údajov a ďalších záznamov alebo inej pomoci, keď menovací orgán alebo iný orgán, ktorý môže byť splnomocnený vykonať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, usúdi, že je to potrebné na podporu vykonania ocenenia. V súlade s akýmikoľvek postupmi, ktoré môžu byť zavedené, by sa poskytnutie pokynov, usmernení a iných foriem podpory malo odsúhlasiť na individuálnom alebo skupinovom základe.

(36)

Nemalo by sa brániť platbe primeranej odmeny a náhrade odôvodnených výdavkov v súvislosti s ocenením.

(37)

Nezávislosť môže byť ohrozená, ak ocenenie vykonáva osoba, ktorú zamestnáva ktorýkoľvek príslušný orgán verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií a inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, alebo ich pridružená osoba, a to aj v prípadoch, keď bolo zistené úplné štrukturálne oddelenie pri riešení hrozieb, ako je previerka po sebe samom, vlastný záujem, obhajovanie, familiárny vzťah, dôvera alebo zastrašovanie. Preto treba zabezpečiť vhodné právne oddelenie, aby nezávislý odhadca nebol zamestnancom ani zmluvným dodávateľom ktoréhokoľvek príslušného orgánu verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií alebo dotknutej inštitúcie alebo subjektu, ani aby s nimi nebol spojený v rámci skupiny.

(38)

Takisto treba zabezpečiť, aby nezávislý odhadca nemal žiadny podstatný spoločný záujem ani konflikt záujmov s ktorýmkoľvek príslušným orgánom verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií a inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, vrátane jeho vrcholového manažmentu, majoritných akcionárov, subjektov skupiny a významných veriteľov, čo by mohol byť prípad nezávislého odhadcu, ktorý je významným veriteľom dotknutej inštitúcie alebo subjektu. Podobne by mohli podstatný záujem predstavovať aj osobné vzťahy.

(39)

Menovací orgán alebo iný orgán, ktorý môže byť splnomocnený vykonať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, by preto mal posúdiť, či existuje akýkoľvek podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov. Na účely tohto posúdenia by mal nezávislý odhadca oznámiť menovaciemu orgánu alebo inému orgánu, ktorý môže byť splnomocnený vykonať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, akýkoľvek skutočný alebo potenciálny záujem, ktorý podľa úsudku tejto osoby možno na základe posúdenia daného orgánu považovať za podstatný záujem, a mal by poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré môže daný orgán odôvodnene požadovať na účely tohto posúdenia. V prípade právnických osôb by sa nezávislosť mala posudzovať odkazom na spoločnosť alebo partnerstvo ako celok, ale s prihliadnutím na akékoľvek štrukturálne oddelenie a ďalšie mechanizmy, ktoré môžu byť zavedené na odlíšenie zamestnancov, ktorí môžu byť zapojení do oceňovania, od ostatných zamestnancov, na riešenie hrozieb, ako je previerka po sebe samom, vlastný záujem, obhajovanie, familiárny vzťah, dôvera alebo zastrašovanie. Ak sú tieto hrozby v porovnaní s prijatými bezpečnostnými opatreniami natoľko významné, že ohrozujú nezávislosť danej osoby, takáto spoločnosť alebo partnerstvo by nemali vykonávať funkciu nezávislého odhadcu.

(40)

Štatutárny audítor, ktorý vykonal audit inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ v roku predchádzajúcom posúdeniu oprávnenosti nezávislého odhadcu konať ako odhadca, by sa za žiadnych okolností nemal považovať za nezávislého. Čo sa týka ostatných služieb v oblasti auditu a oceňovania, ktoré boli poskytnuté dotknutej inštitúcii alebo subjektu v rokoch bezprostredne predchádzajúcich dátumu, ku ktorému sa má posúdiť nezávislosť, tieto služby by sa takisto mali považovať za podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov, pokiaľ sa k spokojnosti menovacieho orgánu alebo iného orgánu, ktorý môže byť splnomocnený vykonať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, nepreukáže, že to tak nie je, a to vzhľadom na všetky relevantné okolnosti vrátane štrukturálneho oddelenia alebo iných zavedených mechanizmov.

(41)

Po vymenovaní odhadcu je nevyhnutné, aby nezávislý odhadca dodržiaval zásady a postupy v súlade s platnými etickými kódexmi a profesijnými normami, aby identifikoval akýkoľvek skutočný alebo potenciálny záujem, ktorý podľa úsudku daného odhadcu môže predstavovať podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov. Menovací orgán alebo iný orgán, ktorý môže byť určený v dotknutom členskom štáte, by mal byť okamžite informovaný o akýchkoľvek zistených skutočných alebo potenciálnych záujmoch a mal by zvážiť, či predstavujú podstatný záujem; ak sa to potvrdí, treba vymenovanie nezávislého odhadcu ukončiť a vymenovať nového odhadcu.

(42)

V smernici 2014/59/EÚ sa členským štátom ukladá, aby svojim orgánom pre riešenie krízových situácií udelili širokú škálu právomocí vrátane právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 66 uvedenej smernice, ktoré sa môžu uplatňovať samostatne alebo spolu s opatrením na riešenie krízových situácií.

(43)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu mohli uplatňovať na všetky záväzky, ktoré nie sú vylúčené podľa článku 44 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ. V prípade záväzkov, ktoré sa riadia právom tretej krajiny, okrem záväzkov uvedených v zozname záväzkov, na ktoré sa vzťahuje vylúčenie podľa článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, by sa mala zahrnúť zmluvná podmienka na podporu uplatnenia právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu v súvislosti s týmito záväzkami.

(44)

Zmluvné podmienky uvedené v článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ by sa mali zahrnúť do dohôd, ktorými sa vytvára záväzok, na ktorý sa tento článok vzťahuje, uzatvorených po dátume uplatňovania ustanovení prijatých na transpozíciu hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 smernice 2014/59/EÚ.

(45)

Zmluvná podmienka uvedená v článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ by mala byť zahrnutá najmä do príslušných dohôd týkajúcich sa záväzku, ktorý v čase vzniku nie je plne zabezpečený, alebo je plne zabezpečený, ale zmluvné podmienky upravujúce tento záväzok nezaväzujú dlžníka, aby udržiaval kolaterál, ktorým by sa daný záväzok trvalo plne zabezpečoval v súlade s regulačnými požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie alebo rovnocenných právnych predpisoch tretích krajín.

(46)

Pre príslušné dohody uzatvorené pred dátumom uplatňovania ustanovení prijatých na transpozíciu hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 smernice 2014/59/EÚ by sa zmluvná podmienka mala zahrnúť vtedy, ak sa podľa danej dohody vytvárajú záväzky po dátume transpozície.

(47)

Okrem toho pre príslušné dohody uzatvorené pred dátumom uplatňovania ustanovení prijatých na transpozíciu hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 smernice 2014/59/EÚ by podstatné zmeny, ktoré ovplyvňujú základné práva a povinnosti strany dohody, mali znamenať povinnosť zahrnúť zmluvnú podmienku uvedenú v článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ. Nepodstatné zmeny, ktoré neovplyvňujú základné práva a povinnosti strany príslušnej dohody, by nemali postačovať na vznik požiadavky zahrnúť zmluvnú podmienku; vo všetkých ostatných prípadoch by sa zmluvná podmienka mala zahrnúť.

(48)

Na umožnenie primeranej úrovne zbližovania pri súčasnom zabezpečení, aby orgány pre riešenie krízových situácií, inštitúcie a subjekty podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) smernice 2014/59/EÚ mohli zohľadniť rozdiely v právnych systémoch alebo rozdiely, ktoré vyplývajú z povahy alebo formy záväzku, je vhodné ustanoviť povinný obsah zmluvnej podmienky.

(49)

Na dosiahnutie jednotného prístupu v celej Únii, ktorým sa zabezpečí účinná koordinácia príslušných orgánov, a s cieľom umožniť orgánom pre riešenie krízových situácií prijímať náležite informované a rýchle rozhodnutia o riešení krízových situácií sa týmto nariadením stanovujú postupy oznamovania a obsah oznámení stanovených v článku 81 ods. 1, 2 a 3 smernice 2014/59/EÚ.

(50)

Vzhľadom na naliehavosť a dôležitosť danej problematiky by sa oznámenia mali poskytovať prostredníctvom bezpečných elektronických komunikácií. Na podporu koordinácie zmluvných strán sa v rámci tohto procesu uvažuje o prednostnom ústnom oznamovaní a následnom potvrdení jej prijatia. Oznámeniami by sa mali poskytnúť náležité informácie, aby príjemca urýchlene splnil svoje úlohy;

(51)

preto sa stanovuje konkrétny obsah oznámení, ktoré príslušnému orgánu predkladá riadiaci orgán inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, keď daná inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Podobne by aj komunikácia tohto oznámenia príslušným orgánom orgánu pre riešenie krízových situácií mala obsahovať informácie, ktoré mu umožnia splniť si svoje úlohy. Osobitné požiadavky na obsah by sa mali poskytnúť aj v súvislosti s oznámením posúdenia, že inštitúcia alebo subjekt podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak takéto posúdenie iniciuje príslušný orgán, resp. orgán pre riešenie krízových situácií. V takom prípade by sa v oznámení mali uviesť aj príslušné podmienky stanovené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2014/59/EÚ.

(52)

So zámerom poskytnúť harmonizovaný prístup v celej Únii s cieľom náležite informovať zainteresované strany o opatreniach na riešenie krízových situácií sa v tomto nariadení stanovujú postupy a obsah oznámenia, v ktorom sú zhrnuté účinky opatrenia na riešenie krízových situácií vrátane rozhodnutia pozastaviť alebo obmedziť výkon určitých práv v súlade s článkami 69, 70 a 71 smernice 2014/59/EÚ.

(53)

V tomto nariadení sa stanovuje obsah takýchto oznámení so zreteľom na niektoré zásadné informácie určené retailovým a neretailovým klientom a veriteľom; pokiaľ ide o prvky, ktoré v tomto nariadení nie sú stanovené, ich oznámenie by malo byť v súlade so širšou stratégiou oznamovania vypracovanou ako súčasť plánu riešenia krízových situácií, ktorá sa rozoberá v kapitole II oddieloch I a II tohto nariadenia. Treba prijať regulačné technické predpisy na stanovenie jednotných podrobných pravidiel týkajúcich sa zriadenia kolégií pre riešenie krízových situácií a postupov, ktoré majú dodržiavať pri výkone funkcií a úloh stanovených v článku 88 smernice 2014/59/EÚ vzhľadom na veľký vplyv, ktorý môže mať plánovanie riešenia a riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vo viacerých členských štátoch.

(54)

Pri zriaďovaní kolégia pre riešenie krízových situácií sa treba vyhnúť duplicite práce, ktorú už vykonáva orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a kolégium orgánov dohľadu. Dôležité je zabezpečiť aj to, aby táto práca bola upravená spôsobom, ktorý zodpovedá potrebám fungovania kolégia. Je vhodné zabezpečiť najmä to, aby orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zohľadnil, aktualizoval a náležite upravil všetky príslušné práce, ktoré v rámci kolégia orgánov dohľadu vykonáva orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, predovšetkým pokiaľ ide o určenie príslušných subjektov skupiny a následne orgánov, ktoré by mali byť požiadané, aby sa stali členmi kolégia alebo jeho pozorovateľmi („proces mapovania“).

(55)

Odkaz na iné skupiny alebo kolégiá, ktoré vykonávajú tie isté úlohy a funkcie v súlade s článkom 88 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, treba chápať ako zahŕňajúci o. i. skupiny krízového riadenia zriadené podľa spoločných zásad a prístupov vypracovaných Radou pre finančnú stabilitu a krajinami skupiny G 20. Preto je dôležité zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny pri posudzovaní svojej povinnosti zriadiť kolégium pre riešenie krízových situácií posúdili aj to, či tieto iné skupiny alebo kolégiá pôsobia v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

(56)

Zapojenie orgánov pre riešenie krízových situácií z tretej krajiny ako pozorovateľov v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií je už stanovené v článku 88 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ. Preto treba zabezpečiť proces organizovania ich účasti v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií a ich zapojenia do jednotlivých úloh kolégia.

(57)

Na dosiahnutie účinného plánovania riešenia krízových situácií je potrebná efektívna a včasná interakcia a spolupráca medzi kolégiom pre riešenie krízových situácií a bankovou skupinou, najmä medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a materskou spoločnosťou v Únii. Na tento účel by mal orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny informovať materskú spoločnosť v Únii o zriadení kolégia pre riešenie krízových situácií, o jeho zložení a o akýchkoľvek zmenách tohto zloženia. Efektívna a včasná interakcia a spolupráca medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a materskou spoločnosťou v Únii by však nemala ignorovať rýchlosť konania potrebného na zachovanie finančnej stability ani prípravné či preventívne opatrenia a komplexné ekonomické hodnotenie požadované pri plánovaní riešenia krízových situácií.

(58)

Písomné dohody a postupy kolégia pre riešenie krízových situácií by mali zahŕňať potrebné organizačné opatrenia na zabezpečenie efektívneho a účinného rozhodovacieho procesu. Kolégium pre riešenie krízových situácií by malo najmä uznať potrebu zriadiť flexibilné čiastkové štruktúry v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií na výkon funkcií kolégia a zabezpečiť, aby jeho členovia boli schopní náležitým spôsobom prispievať k jednotlivým funkciám kolégia. Ak sa považuje za vhodné, aby sa na kolégiu zúčastňovali ako pozorovatelia iné orgány než členovia kolégia, je potrebné najmä to, aby orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zabezpečil, aby podmienky ich účasti boli stanovené v písomných dohodách a aby neboli výhodnejšie ako podmienky pre členov kolégia stanovené v tomto nariadení.

(59)

Písomné dohody a postupy kolégia pre riešenie krízových situácií by mali zahŕňať aj potrebné prevádzkové ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby kolégium umožňovalo orgánom pre riešenie krízových situácií jednak koordinovať svoje vstupy v rámci kolégia orgánov dohľadu, a takisto organizovať analýzu, zohľadnenie a vyhodnotenie vstupov, ktoré orgány pre riešenie krízových situácií získajú od kolégia orgánov dohľadu. Písomné dohody by preto v ideálnom prípade mali zahŕňať proces komunikácie medzi kolégiom orgánov dohľadu a kolégiom pre riešenie krízových situácií, najmä medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe. V písomných dohodách by sa mali stanoviť aj postupy, ktoré treba dodržiavať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií na dosiahnutie spoločného porozumenia vo všetkých prípadoch, keď sa v praxi vyžaduje koordinácia, ale podľa smernice 2014/59/EÚ sa spoločné rozhodnutie nevyžaduje.

(60)

Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by mal mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na plnenie svojich úloh a povinností a mal by pôsobiť ako koordinátor pre zber a šírenie informácií získaných od ktoréhokoľvek člena kolégia alebo od ktoréhokoľvek subjektu skupiny, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o dôvernosti a ustanovenia upravujúce výmenu dôverných informácií stanovené v smernici 2014/59/EÚ.

(61)

Na zabezpečenie účinných prevádzkových postupov pre prípad núdze by mal orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vykonať testy fungovania kolégia pre riešenie krízových situácií a v prípade potreby by mal mať možnosť zapojiť do vykonávania týchto testov materskú spoločnosť v Únii.

(62)

Zásadný význam má včasné a realistické plánovanie všetkých postupov spoločného rozhodovania. Každý orgán pre riešenie krízových situácií zapojený do týchto procesov by mal orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytnúť svoj príspevok k príslušnému spoločnému rozhodnutiu včas, efektívne a v súlade s príslušnými harmonogramami spoločných rozhodnutí.

(63)

Treba zabezpečiť, aby boli spoločné rozhodnutia prijímané rýchlo a včas. Toto je obzvlášť dôležité pre rozhodnutia o riešení krízových situácií, rovnako je to však dôležité aj pre plánovanie riešenia krízových situácií. Zároveň by sa malo zabezpečiť, aby sa všetkým orgánom zapojeným do spoločného rozhodovacieho procesu poskytol dostatočný čas na vyjadrenie názorov. Na dosiahnutie rovnováhy medzi týmito dvoma cieľmi by orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mal mať právomoc predložiť svoj predbežný návrh ostatným orgánom zapojeným do procesu, pričom by sa súčasne stanovila primeraná lehota, po uplynutí ktorej by sa malo predpokladať, že orgány, ktoré k tomuto návrhu nepredložili žiadne námietky, s ním súhlasia. Pri stanovovaní príslušnej lehoty by mal orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny náležite zohľadniť skutočné lehoty rozhodovacieho procesu podľa ustanovení zákona alebo podľa toho, ako už predtým stanovilo samotné kolégium.

(64)

S cieľom zabezpečiť, aby sa zaviedol účinný proces, by orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mal mať konečnú zodpovednosť za určenie postupnosti krokov, ktoré treba dodržať. Kroky na dosiahnutie každého spoločného rozhodnutia by mali byť stanovené s prihliadnutím na to, že niektoré z týchto krokov možno vykonávať súbežne a iné postupne.

(65)

V súlade s článkom 13 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ by sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny mali preskúmavať a aktualizovať aspoň raz ročne. Je však potrebné zabezpečiť, aby sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny preskúmavali a aktualizovali aj na ad hoc základe, ak vznikne takáto potreba, či už z dôvodu informácií, ktoré získalo kolégium orgánov dohľadu, alebo z vlastnej iniciatívy kolégia pre riešenie krízových situácií.

(66)

V záujme zvýšenia transparentnosti fungovania kolégií pre riešenie krízových situácií by v tomto nariadení mali byť jasne stanovené jednotné podmienky oznamovania spoločných rozhodnutí materskej spoločnosti v Únii a ostatným subjektom príslušnej skupiny. S cieľom zabezpečiť porovnateľnosť procesov a výstupov, a tým dosiahnuť ich zblíženie, je nevyhnutné jasne stanoviť jednotné pravidlá postupu oznamovania a potrebnú dokumentáciu pre spoločné rozhodovanie v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií.

(67)

V prípade neprijatia spoločného rozhodnutia by sa mala takisto zabezpečiť koordinácia jednotlivých rozhodnutí orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, aby kolégium pre riešenie krízových situácií mohlo vykonávať svoju úlohu, ako sa stanovuje v článku 88 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ. Preto treba stanoviť proces fungovania kolégia ako rámca pre orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a pre ostatné orgány, ktoré sa usilujú o efektívne a realizovateľné plánovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a to aj v prípade neprijatia spoločných rozhodnutí.

(68)

Pri určovaní, či treba zaviesť program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, by príslušné orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré sa zúčastňujú na zasadnutí kolégia pre riešenie krízových situácií, mali v súlade s článkami 91 a 92 smernice 2014/59/EÚ zvážiť, či má dané riešenie krízových situácií skupinový rozmer. Na tento účel by sa orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mal usilovať identifikovať všetky subjekty skupiny, ktoré sú alebo by mohli byť ovplyvnené, ak subjekt skupiny alebo materská spoločnosť v Únii spĺňa podmienky podľa článkov 32 alebo 33 smernice 2014/59/EÚ.

(69)

S cieľom zabezpečiť optimálne podmienky na riešenie krízových situácií treba pracovať účinne, efektívne a v krátkych lehotách. Preto je dôležité zabezpečiť, aby kolégium pre riešenie krízových situácií pri posudzovaní potreby zaviesť program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zvážilo aj potrebu mutualizácie vnútroštátnych mechanizmov financovania. Kolégium pre riešenie krízových situácií by malo zvážiť nevyhnutnosť mutualizácie vnútroštátnych mechanizmov financovania, a to najmä v súvislosti s finančnými plánmi a uplatňovaním smernice 2014/59/EÚ. V prípade nevyužitia mutualizácie treba príslušným spôsobom upraviť obsah a proces plánu financovania. V záujme ďalšieho zabezpečenia efektívnosti by orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mal mať možnosť nahradiť svoje konečné kladné posúdenie potreby zaviesť program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny predložením svojho návrhu takéhoto programu.

(70)

V programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa mal, pokiaľ je to možné a vhodné, zohľadňovať a dodržiavať plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, pokiaľ orgány pre riešenie krízových situácií vzhľadom na okolnosti daného prípadu neusúdia, že ciele riešenia krízových situácií sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v pláne riešenia krízových situácií.

(71)

Na účely koordinácie treba, aby všetky subjekty ovplyvnené riešením krízových situácií inštitúcie úplne chápali názory a opatrenia orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý nesúhlasí so spoločným rozhodnutím o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Preto by mal orgán, ktorý nesúhlasí so spoločným rozhodnutím, poskytnúť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny jasné odôvodnenie svojho nesúhlasu.

(72)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“).

(73)

Na účely regulačných technických predpisov o obsahu plánov riešenia krízových situácií pre inštitúcie, ktoré nie sú súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ a o obsahu plánov riešenia krízových situácií vyžadovaných pre skupiny v súlade s článkom 10 a článkom 13 smernice 2014/59/EÚ a na účely regulačných technických predpisov týkajúcich sa kritérií, ktoré treba preskúmať v rámci posúdenia riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo skupín uvedených v článku 15 ods. 4 a článku 16 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, vykonal orgán EBA konzultácie s Európskym výborom pre systémové riziká.

(74)

Orgán EBA vykonal otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA A PLÁNY OZDRAVENIA

ODDIEL I

Spoločné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa presnejšie stanovujú:

1.

informácie, ktoré majú byť uvedené v individuálnom pláne ozdravenia a v súlade s článkom 7 ods. 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ v pláne ozdravenia na úrovni skupiny;

2.

minimálne kritériá, ktoré posúdi príslušný orgán v súvislosti s individuálnym plánom ozdravenia a plánom ozdravenia na úrovni skupiny v súlade s článkom 6 ods. 8 smernice 2014/59/EÚ;

3.

obsah plánov riešenia krízových situácií požadovaných pre inštitúcie, ktoré nie sú súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ, a obsah plánov riešenia krízových situácií požadovaných pre skupiny v súlade s článkom 10 a článkom 13 smernice 2014/59/EÚ;

4.

otázky a kritériá, ktoré treba preskúmať v rámci posúdenia riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo skupín uvedených v článku 15 ods. 4, resp. článku 16 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ;

5.

podmienky stanovené v článku 23 ods. 1 písm. a), c), e) a i) smernice 2014/59/EÚ so zreteľom na finančnú podporu zo strany subjektu skupiny v súlade s článkom 19 uvedenej smernice;

6.

okolnosti, za ktorých je osoba nezávislá od orgánu pre riešenie krízových situácií a od inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ na účely článku 36 ods. 1 uvedenej smernice a jej článku 74;

7.

zoznam záväzkov, na ktoré sa vzťahuje vylúčenie z povinnosti zahrnúť zmluvnú podmienku uvedenú v článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, a obsah zmluvnej podmienky požadovanej v uvedenom odseku;

8.

postupy oznamovania a obsah oznámení uvedených v článku 81 ods. 1, 2 a 3 smernice 2014/59/EÚ a oznámenia o pozastavení uvedeného v článku 83 uvedenej smernice;

9.

podrobné pravidlá zriadenia a prevádzkového fungovania kolégií pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o vykonávanie úloh uvedených v článku 88 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.

Na body 1, 2, 3 a 4 vyššie sa vzťahuje uplatňovanie zjednodušených povinností určených v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„individuálny plán ozdravenia“ je ktorýkoľvek z týchto plánov:

a)

plán ozdravenia vypracovaný v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ inštitúciou, ktorá nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ;

b)

plán ozdravenia vypracovaný v súlade s článkom 7 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti v EÚ;

2.

„stratégia riešenia krízových situácií“ je súbor opatrení na riešenie krízových situácií stanovený v pláne riešenia krízových situácií alebo v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

3.

„uprednostňovaná stratégia riešenia krízových situácií“ je stratégia riešenia krízových situácií, ktorá umožňuje čo najlepšie dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 31 smernice 2014/59/EÚ vzhľadom na štruktúru a obchodný model inštitúcie alebo skupiny a režimy riešenia krízových situácií uplatniteľné na právnické osoby v rámci skupiny;

4.

„kvalifikované oprávnené záväzky“ sú oprávnené záväzky, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 45 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ na zahrnutie do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov podľa článku 45 ods. 1 uvedenej smernice;

5.

„riešenie krízových situácií v jednom okamihu“ je stratégia riešenia krízových situácií, ktorá zahŕňa uplatňovanie právomocí riešiť krízové situácie jediným orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni jedinej materskej spoločnosti alebo jedinej inštitúcie podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe.

6.

„riešenie krízových situácií vo viacerých okamihoch“ je stratégia riešenia krízových situácií, ktorá zahŕňa uplatňovanie právomocí riešiť krízové situácie dvoma alebo viacerými orgánmi pre riešenie krízových situácií voči regionálnym alebo funkčným podskupinám alebo subjektom skupiny.

7.

„kontrola“ je kontrola podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4);

8.

„kvalifikovaná účasť“ je kvalifikovaná účasť podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 36 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

ODDIEL II

Obsah plánov ozdravenia

Článok 3

Informácie, ktoré sa majú zahrnúť do plánu ozdravenia

Plán ozdravenia obsahuje aspoň tieto položky:

1.

zhrnutie kľúčových prvkov plánu ozdravenia, v súlade s článkom 4;

2.

informácie o riadení, v súlade s článkom 5;

3.

strategickú analýzu, v súlade s článkami 6 až 12;

4.

plán oznamovania a zverejňovania informácií, v súlade s článkom 14;

5.

analýzu prípravných opatrení, v súlade s článkom 15.

Článok 4

Zhrnutie kľúčových prvkov plánu ozdravenia

1.   Zhrnutie kľúčových prvkov plánu ozdravenia obsahuje zhrnutia každej z týchto položiek:

a)

informácií o riadení v pláne ozdravenia;

b)

strategickej analýzy plánu ozdravenia vrátane zhrnutia celkovej kapacity na ozdravenie uvedenej v článku 12 ods. 3;

c)

akýchkoľvek podstatných zmien v inštitúcii, skupine alebo pláne ozdravenia od predchádzajúcej verzie plánu ozdravenia predloženého príslušnému orgánu;

d)

plánu oznamovania a zverejňovania informácií v rámci plánu ozdravenia;

e)

prípravných opatrení stanovených v pláne ozdravenia.

2.   Na účely kapitoly I oddielov II a III tohto nariadenia sa za podstatnú zmenu považuje každá zmena, ktorá by mohla ovplyvniť schopnosť inštitúcie alebo materského podniku v EÚ alebo jednej či viacerých jeho dcérskych spoločností vykonať plán ozdravenia alebo vykonať jednu alebo viac možností ozdravenia obsiahnutých v pláne ozdravenia.

Článok 5

Riadenie

Informácie o riadení obsahujú aspoň podrobný opis týchto záležitostí:

1.

spôsobu vypracovania plánu ozdravenia, prinajmenšom vrátane:

a)

úlohy a funkcie osôb zodpovedných za vypracovanie, vykonanie a aktualizáciu každej časti plánu;

b)

totožnosti osoby, ktorá nesie celkovú zodpovednosť za aktualizáciu plánu ozdravenia a za opis procesu používaného na aktualizáciu plánu ozdravenia s ohľadom na všetky závažné zmeny, ktoré majú vplyv na inštitúciu alebo skupinu, či ich prostredie;

c)

opisu spôsobu, akým sa plán začlenil do podnikového riadenia inštitúcie alebo skupiny a do celkového rámca riadenia rizík;

d)

ak sa subjekt považuje za súčasť skupiny, opisu opatrení a mechanizmov prijatých v rámci skupiny na zabezpečenie koordinácie a konzistentnosti možností ozdravenia na úrovni skupiny a jednotlivých dcérskych spoločností;

2.

politík a postupov, ktorými sa riadi schvaľovanie plánu ozdravenia, prinajmenšom vrátane:

a)

vyhlásenia o tom, či bol plán ozdravenia preskúmaný zo strany funkcie vnútorného auditu, externého audítora alebo výboru pre riziká;

b)

potvrdenia, že plán ozdravenia posúdil a schválil riadiaci orgán inštitúcie alebo materskej spoločnosti EÚ zodpovedný za predloženie plánu;

3.

podmienok a postupov potrebných na zabezpečenie včasného vykonania možností ozdravenia prinajmenšom vrátane:

a)

opisu vnútornej eskalácie a rozhodovacieho procesu, ktorý sa uplatňuje, ak boli splnené ukazovatele, na zváženie a určenie toho, ktorú možnosť ozdravenia treba uplatniť v reakcii na situáciu finančného stresu, ktorý sa konkretizoval, prinajmenšom vrátane:

i)

úlohy a funkcie osôb zapojených do tohto procesu vrátane opisu ich povinností, alebo ak je do procesu zapojený výbor, úlohy, zodpovednosti a funkcie členov výboru;

ii)

postupov, ktoré treba dodržiavať;

iii)

lehoty na rozhodnutie o využití možností ozdravenia a kedy a ako informovať príslušné orgány o tom, že ukazovatele boli splnené;

b)

podrobného opisu ukazovateľov, v ktorom by sa odrážali možné slabé miesta, nedostatky alebo hrozby minimálne pre kapitálovú pozíciu, likviditnú situáciu, ziskovosť a rizikový profil subjektu alebo subjektov zahrnutých v pláne ozdravenia;

4.

súlad plánu so všeobecným rámcom riadenia rizík inštitúcie alebo skupiny vrátane opisu príslušných referenčných hodnôt (včasné varovné signály) používaných ako súčasť pravidelného procesu interného riadenia rizika inštitúcie alebo skupiny, ak sú tieto referenčné hodnoty užitočné a poskytujú manažmentu informácie o tom, že ukazovatele je možné splniť;

5.

informačné systémy riadenia vrátane opisu mechanizmov na zabezpečenie toho, aby boli informácie potrebné na realizáciu možnosti ozdravenia dostupné pre rozhodovanie v stresových podmienkach, a to dôveryhodným a včasným spôsobom.

Článok 6

Strategická analýza

1.   V rámci strategickej analýzy sa určia hlavné oblasti obchodnej činnosti a kritické funkcie a stanovia sa kľúčové kroky na zachovanie uvedených hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických funkcií v situácii finančného stresu.

2.   Strategická analýza obsahuje aspoň tieto pododdiely:

a)

opis subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, ako je stanovené v článku 7;

b)

opis možností ozdravenia, ako je stanovené v článkoch 8 až 12.

Článok 7

Opis subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia

1.   Pododdiel strategickej analýzy s opisom subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, obsahuje tieto informácie:

a)

všeobecnú charakteristiku subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, vrátane:

i)

opisu ich celkovej globálnej podnikateľskej činnosti a stratégie v oblasti rizík;

ii)

ich obchodného modelu a podnikateľského plánu spolu so zoznamom hlavných jurisdikcií, v ktorých pôsobia, ako aj prostredníctvom právnickej osoby alebo pobočky, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2;

iii)

ich hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických funkcií;

iv)

procesu a metriky na určovanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických funkcií;

b)

mapovanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických funkcií právnických osôb a pobočiek, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2;

c)

podrobný opis právnych a finančných štruktúr subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán, vrátane vysvetlenia vnútroskupinovej prepojenosti vzhľadom na akékoľvek právnické osoby alebo pobočky, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2, a najmä opis týchto položiek:

i)

všetkých existujúcich významných vnútroskupinových expozícií a vzťahov financovania, kapitálových tokov v rámci daného subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, existujúcich vnútroskupinových záruk a vnútroskupinových záruk, ktoré sa ešte len majú zaviesť, keď sa bude vyžadovať plán ozdravenia;

ii)

právnej prepojenosti, ktorá zahŕňa významné právne záväzné dohody medzi subjektmi skupiny, ako napríklad existenciu dohôd o dominantnom postavení a dohôd o prevode ziskov a strát;

iii)

prevádzkovej prepojenosti, ktorá sa týka funkcií, ktoré sú sústredené v jednej právnickej osobe alebo pobočke a sú dôležité na fungovanie ostatných právnických osôb, pobočiek alebo skupiny, najmä centralizované funkcie informačných technológií, pokladnice, rizika alebo administratívne funkcie;

iv)

akýchkoľvek existujúcich dohôd o finančnej podpore v rámci skupiny uzavretých v súlade s článkom 19 smernice 2014/59/EÚ vrátane zmluvných strán dohody, formy finančnej podpory a podmienok spojených s poskytovaním finančnej podpory;

d)

opisu vonkajšej prepojenosti, prinajmenšom vrátane:

i)

významných expozícií a záväzkov voči hlavným protistranám;

ii)

významných finančných produktov a služieb, ktoré poskytuje subjekt alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, iným účastníkom finančného trhu;

iii)

významných služieb, ktoré tretie strany poskytujú subjektu alebo subjektom, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia.

2.   Na účely odseku 1 písm. b) a c) sa odkaz na právnické osoby alebo pobočky chápe ako odkaz na právnické osoby alebo pobočky, ktoré:

a)

významne prispievajú k zisku subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, alebo k ich financovaniu, alebo ktoré majú v držbe významný podiel svojich aktív, záväzkov alebo kapitálu;

b)

vykonávajú kľúčové obchodné činnosti;

c)

centrálne vykonávajú kľúčové prevádzkové, rizikové alebo administratívne funkcie;

d)

znášajú značné riziká, ktoré by mohli v najhoršom prípade ohroziť životaschopnosť inštitúcie alebo skupiny;

e)

nemôžu sa zrušiť alebo zlikvidovať bez pravdepodobnosti vzniku veľkého rizika pre inštitúciu alebo skupinu ako celok;

f)

sú dôležité pre finančnú stabilitu najmenej jedného z členských štátov, v ktorých majú sídlo alebo pôsobia.

Článok 8

Možnosti ozdravenia

1.   Pododdiel o možnostiach ozdravenia obsahuje zoznam všetkých možností ozdravenia a opis každej možnosti, ako je stanovené v článkoch 9 až 12.

2.   V pododdiele o možnostiach ozdravenia je stanovené spektrum možností ozdravenia navrhnutých s cieľom reagovať na scenáre finančného stresu, a pri ktorých by sa mohlo odôvodnene očakávať, že prispejú k udržaniu alebo obnove životaschopnosti a finančnej situácie subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia.

3.   Každá možnosť ozdravenia je opísaná tak, aby príslušný orgán mohol posúdiť jej vplyv a uskutočniteľnosť.

4.   Možnosti ozdravenia obsahujú opatrenia, ktoré sú svojou povahou výnimočné, ako aj opatrenia, ktoré by mohli byť prijaté v priebehu bežnej podnikateľskej činnosti subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia.

5.   Možnosti ozdravenia nesmú byť vylúčené len z toho dôvodu, že by si vyžadovali zmenu súčasnej povahy podnikateľskej činnosti daného subjektu alebo daných subjektov.

Článok 9

Činnosti, mechanizmy a opatrenia v rámci možností ozdravenia

1.   V každej možnosti ozdravenia sa uvádza aspoň jedna z týchto položiek:

a)

rozsah opatrení v oblasti kapitálu a likvidity požadovaných na zachovanie alebo obnovu životaschopnosti a finančnej situácie subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, ktoré majú za svoj prvoradý cieľ zabezpečiť životaschopnosť kritických funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti;

b)

mechanizmy a opatrenia, ktorých primárnym cieľom je zachovanie alebo obnovenie vlastných zdrojov inštitúcie alebo konsolidovaných vlastných zdrojov skupiny prostredníctvom vonkajších rekapitalizácií a vnútorných opatrení na zlepšenie kapitálovej pozície subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia;

c)

mechanizmy a opatrenia na zabezpečenie toho, aby subjekt alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, mali primeraný prístup k zdrojom núdzového financovania, aby mohli pokračovať vo svojich operáciách a plniť svoje záväzky, keď sa stanú splatnými;

d)

mechanizmy a opatrenia na zníženie rizika a pákového efektu alebo na reštrukturalizáciu oblastí obchodnej činnosti podľa potreby aj vrátane analýzy možných významných prevodov aktív, právnických osôb alebo oblastí obchodnej činnosti;

e)

mechanizmy a opatrenia, ktorých prvoradým cieľom je dosiahnutie dobrovoľnej reštrukturalizácie záväzkov bez spustenia platobnej neschopnosti, ukončenia dohôd, zníženia ratingu alebo podobných udalostí.

Na účely písmena c) opatrenia zahŕňajú vonkajšie opatrenia a podľa potreby aj opatrenia, ktorých cieľom je reorganizovať dostupnú likviditu v rámci skupiny. Núdzové zdroje financovania zahŕňajú potenciálne zdroje likvidity, posúdenie dostupného kolaterálu a posúdenie možnosti prevodu likvidity v rámci subjektov skupiny a oblastí obchodnej činnosti.

2.   Ak možnosť ozdravenia nezahŕňa činnosti, mechanizmy alebo opatrenia stanovené v písmenách a) až e) odseku 1, pododdiel o možnostiach ozdravenia obsahuje dôkaz, že inštitúcia, materský podnik Únie alebo dcérska spoločnosť, ktorá vypracovala a predložila plán, primerane zvážila tieto činnosti, mechanizmy alebo opatrenia.

Článok 10

Posúdenie vplyvu

Každá možnosť ozdravenia obsahuje posúdenie vplyvu, ktoré zahŕňa najmä podrobný opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti hlavných oblastí obchodnej činnosti, operácií a aktív subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje možnosť ozdravenia, a minimálne tieto prvky:

1.

posúdenie finančného a operačného vplyvu, v ktorom sa stanoví očakávaný vplyv na platobnú schopnosť, likviditu, finančné pozície, ziskovosť a operácie subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia; v prípade potreby by sa v posúdení mali jasne identifikovať rôzne subjekty skupiny, ktoré môžu byť možnosťou ovplyvnené alebo ktoré sú zapojené do jej vykonávania;

2.

posúdenie externého vplyvu a systémových dôsledkov, v ktorom sa stanovuje očakávaný vplyv na kritické funkcie, ktoré vykonáva subjekt alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, a vplyv na akcionárov, zákazníkov, a najmä na vkladateľov a retailových investorov, na protistrany a prípadne na zvyšok skupiny;

3.

predpoklady pre oceňovanie a všetky ostatné predpoklady na účely posúdenia podľa bodov 1 a 2 vrátane predpokladov týkajúcich sa predajnosti aktív alebo správania iných finančných inštitúcií.

Článok 11

Posúdenie uskutočniteľnosti

1.   Každá možnosť ozdravenia obsahuje posúdenie uskutočniteľnosti, ktoré zahŕňa prinajmenšom:

a)

posúdenie rizika spojeného s možnosťou ozdravenia vychádzajúce zo skúseností z vykonávania možnosti ozdravenia alebo rovnocenného opatrenia;

b)

podrobnú analýzu a opis akýchkoľvek podstatných prekážok brániacich účinnému a včasnému vykonaniu plánu a opis toho, či a ako možno takéto prekážky prekonať;

c)

v prípade potreby analýzu možných prekážok brániacich účinnému vykonávaniu možnosti ozdravenia, ktoré vyplývajú zo štruktúry skupiny alebo vnútroskupinových mechanizmov vrátane toho, či existujú významné praktické alebo právne prekážky brániace rýchlemu prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov alebo aktív v rámci skupiny;

d)

riešenia potenciálnych prekážok uvedených v písmenách b) a c).

2.   Na účely odseku 1 podstatná prekážka zahŕňa všetky faktory, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť včasné vykonanie možnosti ozdravenia, najmä pokiaľ ide o právne, operačné, obchodné, finančné riziko a riziko poškodenia dobrého mena, ako napríklad akékoľvek riziko zníženia úverového ratingu.

Článok 12

Kontinuita operácií

1.   Každá možnosť ozdravenia obsahuje posúdenie toho, ako sa zabezpečí kontinuita operácií pri vykonávaní uvedenej možnosti.

2.   Toto posúdenie zahŕňa analýzu vnútorných operácií (napríklad systémy informačných technológií, dodávateľov a ľudské zdroje) a prístup subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, k trhovej infraštruktúre (napríklad systémy zúčtovania a vyrovnania a platobné systémy). V posúdení prevádzkovej pohotovosti sa predovšetkým zohľadňujú:

a)

všetky mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého prístupu k príslušnej infraštruktúre finančných trhov;

b)

všetky mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, vrátane infraštruktúry a IT služieb;

c)

očakávaný časový rámec pre vykonávanie a účinnosť možnosti ozdravenia;

d)

účinnosť možnosti ozdravenia a primeranosť ukazovateľov v celej škále scenárov finančného stresu, pomocou ktorého sa posúdi vplyv každého z týchto scenárov na subjekt alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, najmä pokiaľ ide o vplyv na ich kapitál, likviditu, ziskovosť, rizikový profil a operácie.

3.   V posúdení sa určí možnosť ozdravenia, ktorá by mohla byť vhodná v konkrétnom scenári, potenciálny vplyv možnosti ozdravenia, jej uskutočniteľnosť vrátane potenciálnych prekážok jej vykonávania a časový rámec potrebný na jej vykonávanie.

Na základe týchto informácií sa v posúdení opisuje celková kapacita ozdravenia subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, podľa toho, do akej miery umožňujú možnosti ozdravenia tomuto subjektu alebo týmto subjektom uskutočniť ozdravenie s celou škálou scenárov závažných situácií makroekonomického a finančného stresu.

Článok 13

Krížové odkazy

Ak sa informácie uvedené v článku 7 predložili orgánom pre riešenie krízových situácií podľa článku 11 smernice 2014/59/EÚ, príslušné orgány môžu rozhodnúť o prijatí krížových odkazov k týmto informáciám v dostatočnej miere na splnenie požiadavky stanovenej v článku 7, ak neohrozujú úplnosť a kvalitu plánu ozdravenia, ako sa vyžaduje v kapitole I oddiele III tohto nariadenia.

Článok 14

Plán oznamovania a zverejňovania informácií

1.   Plán oznamovania a zverejňovania informácií zahŕňa podrobnosti o týchto záležitostiach:

a)

interná komunikácia, adresovaná najmä personálu, zamestnaneckým radám alebo iným zástupcom zamestnancov;

b)

externá komunikácia, adresovaná najmä akcionárom a iným investorom, príslušným orgánom, protistranám, finančným trhom, infraštruktúre finančného trhu, vkladateľom a podľa potreby verejnosti;

c)

účinné návrhy na riadenie všetkých možných nepriaznivých reakcií trhu.

2.   Plán ozdravenia musí zahŕňať prinajmenšom analýzu toho, ako by sa vykonával plán oznamovania a zverejňovania informácií, keď sa realizuje jeden alebo viacero mechanizmov alebo opatrení stanovených v pláne ozdravenia.

3.   V pláne oznamovania a zverejňovania sa primerane zvážia všetky osobitné komunikačné potreby v prípade jednotlivých možností ozdravenia.

Článok 15

Prípravné opatrenia

1.   Plán ozdravenia obsahuje analýzu všetkých prípravných opatrení, ktoré prijal subjekt alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje, alebo ktoré sú potrebné na zjednodušenie vykonávania plánu ozdravenia alebo zlepšenie jeho účinnosti spolu s lehotou na vykonanie uvedených opatrení.

2.   Takéto prípravné opatrenia zahŕňajú všetky opatrenia potrebné na prekonanie prekážok brániacich účinnému vykonávaniu možností ozdravenia, ktoré boli identifikované v pláne ozdravenia.

ODDIEL III

Posúdenie plánov ozdravenia

Článok 16

Úplnosť plánov ozdravenia

Príslušný orgán posúdi, do akej miery spĺňa plán ozdravenia požiadavky stanovené v článku 5 alebo článku 7 smernice 2014/59/EÚ, a preskúma úplnosť plánu na základe toho, či:

1.

plán zahŕňa všetky informácie uvedené v oddiele A prílohy k smernici 2014/59/EÚ, ako sa ďalej uvádza v kapitole I oddiele I tohto nariadenia;

2.

plán obsahuje informácie, ktoré sú aktuálne, aj pokiaľ ide o všetky podstatné zmeny subjektu alebo subjektov, najmä zmeny ich právnej alebo organizačnej štruktúry alebo ich podnikateľskej či finančnej situácie od posledného predloženia plánu, v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ;

3.

podľa potreby plán zahŕňa analýzu toho, ako a kedy môže subjekt alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje plán, požiadať – za podmienok, ktoré sú stanovené v pláne – o použitie zariadení centrálnej banky a o identifikáciu aktív, ktoré by sa pravdepodobne klasifikovali ako kolaterál;

4.

sa v pláne primerane odráža vhodná škála scenárov závažných situácií makroekonomického a finančného stresu, ktoré sú relevantné pre osobitné podmienky subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán, pri zohľadnení usmernení, ktoré vydal EBA v súlade s článkom 5 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, v ktorých sa bližšie určuje škála scenárov, ktoré sa majú použiť v plánoch ozdravenia, pričom sa v súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia (EÚ. č. 1093/2010 vynaloží všetko úsilie na to, aby sa dodržali;

5.

plán obsahuje rámec ukazovateľov, pomocou ktorého sa určí, kedy sa môžu prijať vhodné opatrenia uvedené v pláne;

6.

sú informácie uvedené v odsekoch 1 až 5 vo vzťahu ku skupine ako celku;

7.

plán v prípade potreby zahŕňa mechanizmy na finančnú podporu v rámci skupiny prijaté podľa dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, ktorá bola uzatvorená v súlade s kapitolou III smernice 2014/59/EÚ;

8.

sa podľa jednotlivých scenárov závažných situácií makroekonomického a finančného stresu, ktoré sú zohľadnené v pláne v súlade s článkom 7 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, v pláne uvádza, či existujú:

a)

prekážky brániace vykonávaniu ozdravných opatrení v rámci skupiny, a to aj na úrovni jednotlivých subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán;

b)

podstatné praktické alebo právne prekážky brániace rýchlemu prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov alebo aktív v rámci skupiny.

Článok 17

Kvalita plánov ozdravenia

Pri posudzovaní požiadaviek a kritérií stanovených v článku 5 a článku 7 smernice 2014/59/EÚ podľa konkrétneho prípadu príslušný orgán preskúma kvalitu plánu ozdravenia na základe týchto bodov:

1.

zrozumiteľnosť plánu sa považuje za preukázanú, ak:

a)

je plán sám osebe dostatočne zrozumiteľný a jasne formulovaný;

b)

je v celom pláne jasné a konzistentné vymedzenie pojmov a opisy;

c)

sú vysvetlené predpoklady a hodnotenia v rámci plánu;

d)

odkazy na dokumenty, ktoré nie sú obsiahnuté v pláne, a akékoľvek prílohy dopĺňajú plán spôsobom, ktorý výrazne prispieva k identifikácii možností na zachovanie alebo obnovu finančnej sily a životaschopnosti subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje;

2.

relevantnosť informácií obsiahnutých v pláne sa považuje za preukázanú, ak je zámerom takýchto informácií identifikácia možností na zachovanie alebo obnovu finančnej sily a životaschopnosti inštitúcie alebo skupiny;

3.

komplexnosť plánu ozdravenia sa považuje za preukázanú, ak so zreteľom najmä na povahu obchodnej činnosti subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán, ich veľkosť a prepojenosť s inými inštitúciami a skupinami a na finančný systém vo všeobecnosti:

a)

plán obsahuje dostatočné podrobnosti týkajúce sa informácií, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia v súlade s článkami 5 a 7 smernice 2014/59/EÚ;

b)

plán obsahuje dostatočne širokú škálu možností a ukazovateľov ozdravenia, pri zohľadnení usmernení, ktoré vydal orgán EBA v súlade s článkom 9 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, v ktorých sa bližšie určujú ukazovatele, ktoré sa majú zahrnúť do plánov ozdravenia, pričom sa v súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vynaloží všetko úsilie na to, aby sa dodržali;

4.

vnútorná konzistentnosť plánu sa považuje za preukázanú:

a)

v prípade individuálneho plánu ozdravenia vtedy, ak existuje vnútorná konzistentnosť samotného plánu;

b)

v prípade skupinového plánu ozdravenia vtedy, ak existuje vnútorná konzistentnosť samotného skupinového plánu;

c)

v prípade plánov, ktoré boli požadované pre dcérske spoločnosti na individuálnom základe podľa článku 7 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, či existuje vnútorná konzistentnosť medzi týmito plánmi a skupinovým plánom ozdravenia.

Článok 18

Realizácia mechanizmov navrhnutých v plánoch ozdravenia

1.   Pri posudzovaní toho, do akej miery je v pláne ozdravenia splnené kritérium stanovené v článku 6 ods. 2 písm. a) smernice 2014/59/EÚ, príslušný orgán preverí:

a)

úroveň integrácie a súladu plánu so všeobecnými procesmi podnikového riadenia a vnútornými postupmi subjektu alebo subjektov, na ktoré sa plán vzťahuje, a jeho/ich rámec riadenia rizík;

b)

či plán obsahuje dostatočný počet vierohodných a realizovateľných možností ozdravenia, na základe ktorých je primerane pravdepodobné, že inštitúcia alebo skupina by bola schopná rýchlo a účinne čeliť rôznym scenárom finančnej tiesne;

c)

či sú v možnostiach ozdravenia zahrnutých v pláne stanovené opatrenia, ktoré sa zaoberajú scenármi závažných situácií makroekonomického a finančného stresu, ktoré sú zohľadnené v súlade s článkom 5 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ;

d)

či je lehota na realizáciu možností reálna a či je zohľadnená v postupoch navrhnutých s cieľom zabezpečiť vykonanie ozdravných opatrení;

e)

úroveň pripravenosti inštitúcie alebo skupiny na nápravu situácie finančného stresu, ako sa určuje najmä pri posúdení, či boli primerane identifikované potrebné prípravné opatrenia a či boli tieto opatrenia vo vhodných prípadoch vykonané alebo či bol vypracovaný plán na ich vykonávania;

f)

primeranosť škály scenárov závažných situácií makroekonomického a finančného stresu, na základe ktorých bol tento plán otestovaný;

g)

vhodnosť postupov na testovanie plánu podľa scenárov uvedených v písmene f) a do akej miery sa v tomto testovaní overila analýza možností ozdravenia a ukazovatele v každom scenári;

h)

či sú predpoklady a ocenenia v rámci plánu ozdravenia a každá možnosť ozdravenia realistické a pravdepodobné.

2.   Hodnovernosť každej možnosti ozdravenia stanovenej v pláne, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b), sa posúdi s ohľadom a všetky tieto prvky:

a)

rozsah, v akom je jej vykonávanie v rámci kontroly inštitúcie alebo skupiny, a do akej miery by sa spoliehala na činnosť tretích strán;

b)

skutočnosť, či plán zahŕňa dostatočne široké spektrum možností ozdravenia a vhodné ukazovatele, podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania týchto možností;

c)

rozsah, v akom sa v pláne zvažujú rozumne predvídateľné vplyvy vykonávania navrhovanej možnosti ozdravenia na inštitúciu alebo skupinu;

d)

skutočnosť, či by sa pomocou plánu a najmä pomocou možností ozdravenia udržala životaschopnosť inštitúcie alebo skupiny a obnovilo sa jej finančné zdravie;

e)

v prípade potreby rozsah, v akom inštitúcia alebo skupina, či konkurenti s podobnými charakteristikami, zvládli predchádzajúcu situáciu finančného stresu s vlastnosťami podobnými scenáru, ktorý sa zvažuje, pomocou opísaných možností ozdravenia, najmä pokiaľ ide o včasné vykonanie možností ozdravenia, a v prípade skupinového plánu ozdravenia koordináciu možností ozdravenia v rámci skupiny.

Článok 19

Možnosti ozdravenia

Pri posudzovaní toho, do akej miery spĺňa plán ozdravenia kritéria stanovené v článku 6 ods. 2 písm. b) smernice 2014/59/EÚ, príslušný orgán preverí:

1.

či je primerane pravdepodobné, že sa plán a individuálne možnosti ozdravenia môžu realizovať včas a efektívne aj v situácii vážneho makroekonomického alebo finančného stresu;

2.

či je primerane pravdepodobné, že sa plán a konkrétne možnosti ozdravenia môžu vykonať v takom rozsahu, aby sa dostatočne naplnili ich ciele bez akýchkoľvek významných nepriaznivých vplyvov na finančný systém;

3.

či spektrum možností ozdravenia dostatočne znižuje riziko, že vzniknú prekážky brániace vykonávaniu týchto možností alebo systémové nepriaznivé účinky v dôsledku súčasného prijatia ozdravných opatrení zo strany iných inštitúcií alebo skupín;

4.

do akej miery môžu byť možnosti ozdravenia v rozpore s možnosťami inštitúcie alebo skupiny, ktoré majú podobné nedostatky, napríklad z dôvodu podobných obchodných modelov, stratégií alebo rozsahu činnosti, ak sa možnosti realizovali súčasne;

5.

rozsah, v akom súčasná realizácia možností ozdravenia zo strany viacerých inštitúcií alebo skupín pravdepodobne negatívne ovplyvní vplyv a uskutočniteľnosť týchto možností.

Článok 20

Osobitné požiadavky pre plány ozdravenia na úrovni skupiny

Pri posudzovaní toho, do akej miery plán ozdravenia na úrovni skupiny spĺňa kritériá stanovené v článku 7 ods. 4 a 6 smernice 2014/59/EÚ, príslušný orgán preverí:

1.

rozsah, v akom môže plán stabilizovať skupinu ako celok a ktorúkoľvek inštitúciu skupiny, pričom sa zohľadní najmä:

a)

dostupnosť možností ozdravenia na úrovni skupiny na obnovenie finančnej pozície dcérskej spoločnosti, ak je to potrebné, bez vplyvu na finančné zdravie skupiny;

b)

či by skupina ako celok a akákoľvek inštitúcia v rámci skupiny, ktorá by plánovala po vykonaní konkrétnej možnosti ozdravenia pokračovať v obchodnej činnosti podľa tejto možnosti ozdravenia, mala stále životaschopný obchodný model;

c)

rozsah, v akom sa pomocou mechanizmov zahrnutých v pláne zabezpečuje koordinácia a konzistentnosť opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni materskej spoločnosti inštitúcie, ktorá podlieha konsolidovanému dohľadu podľa hlavy VII kapitoly 3 smernice 2013/36/EÚ, alebo na úrovni jednotlivých inštitúcií. Preskúma sa najmä miera, do akej riadiace postupy zahrnuté v pláne zohľadňujú štruktúru riadenia jednotlivých dcérskych spoločností a akékoľvek právne obmedzenia;

2.

rozsah, v akom plán poskytuje riešenia na prekonanie všetkých prekážok brániacich vykonávaniu ozdravných opatrení v rámci skupiny, ktoré sú identifikované vo vzťahu k scenáru uvedenému v článku 5 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ; ak nie je možné prekonať prekážky, rozsah, v akom by rovnaké ciele bolo možné dosiahnuť alternatívnymi ozdravnými opatreniami;

3.

rozsah, v akom plán poskytuje riešenia na prekonanie všetkých podstatných praktických alebo právnych prekážok brániacich rýchlemu prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov či aktív v rámci skupiny, ktoré sú identifikované; ak nie je možné prekonať prekážky, rozsah, v akom by rovnaké ciele bolo možné dosiahnuť alternatívnymi ozdravnými opatreniami;

Článok 21

Charakter subjektu alebo subjektov, ktoré sa posudzujú

Pri posudzovaní celkovej dôveryhodnosti plánu ozdravenia v súlade s článkami 18, 19 a 20 príslušný orgán zohľadní charakter obchodnej činnosti subjektu alebo subjektov, na ktoré sa plán vzťahuje, ich veľkosť a prepojenosť s inými inštitúciami a skupinami a s finančným systémom vo všeobecnosti.

KAPITOLA II

PLÁNY RIEŠENIA KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

ODDIEL I

Obsah plánov riešenia krízových situácií

Článok 22

Kategórie informácií, ktoré sa majú zahrnúť do plánov riešenia krízových situácií

Plán riešenia krízových situácií musí obsahovať minimálne prvky stanovené v bodoch 1 až 8 tohto článku vrátane všetkých informácií požadovaných podľa článkov 10 a 12 smernice 2014/59/EÚ a akýchkoľvek ďalších informácií potrebných na realizáciu stratégie riešenia krízových situácií:

1.

zhrnutie plánu vrátane opisu inštitúcie alebo skupiny a súhrn položiek uvedených v bodoch 2 až 8;

2.

opis stratégie riešenia krízových situácií zohľadnenej v pláne vrátane:

a)

identifikácia jednotlivých opatrení na riešenie krízových situácií podľa tohto plánu;

b)

identifikácia právnickej osoby alebo osôb, na ktoré by sa vzťahovali opatrenia na riešenie krízových situácií;

c)

identifikácia akýchkoľvek kritických funkcií alebo hlavných oblastí obchodnej činnosti, ktoré budú zachované a ktoré by sa mali oddeliť od ostatných funkcií;

d)

odhad časového rámca na realizáciu každého vecného aspektu plánu, ako sa požaduje podľa článku 10 ods. 7 písm. d) smernice 2014/59/EÚ;

e)

podrobný opis akýchkoľvek variantov uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií s cieľom riešiť okolnosti, za ktorých uprednostňovanú stratégiu nemožno vykonať;

f)

opis rozhodovacieho procesu týkajúceho sa vykonania stratégie riešenia krízových situácií vrátane lehoty požadovanej na dosiahnutie rozhodnutí;

g)

v prípade plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny mechanizmy pre spoluprácu a koordináciu medzi riešením krízových situácií a ďalšími príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých sa subjekty skupiny nachádzajú alebo v ktorých majú významné pobočky, a príslušnými orgánmi tretích krajín, v ktorých sa subjekty skupiny nachádzajú, v súlade s písomnými dohodami a postupom stanoveným v kapitole VI oddiele I;

3.

opis informácií a mechanizmov na poskytovanie informácií, ktoré sú potrebné na účinné vykonávanie stratégie riešenia krízových situácií, aspoň vrátane:

a)

opisu informácií a postupov na zabezpečenie dostupnosti informácií požadovaných na účely oceňovania v primeranej lehote, najmä podľa článkov 36 a 49 smernice 2014/59/EÚ, a schopnosti trhu, najmä podľa marketingových požiadaviek pre odpredaj obchodnej činnosti a nástrojov preklenovacej banky;

b)

mapovania kritických funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti, pomocou ktorého sa identifikujú najmä kritické funkcie a hlavné oblasti obchodnej činnosti vykonávané právnickými osobami, ktoré podliehajú opatreniam na riešenie krízových situácií, a kritické funkcie alebo hlavné oblasti obchodnej činnosti rozdelené medzi právnické osoby, ktoré by boli oddelené vykonávaním stratégie riešenia krízových situácií;

c)

opisu mechanizmov na výmenu informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a inými príslušnými orgánmi vrátane prípadov, keď sú príslušné orgány v iných členských štátoch alebo v tretích krajinách v súlade s článkom 90 smernice 2014/59/EÚ;

d)

podrobného opisu mechanizmov na zabezpečenie toho, aby boli informácie aktuálne a na požiadanie dostupné orgánom pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 11 smernice 2014/59/EÚ;

4.

opisu mechanizmov na zabezpečenie prevádzkovej kontinuity prístupu ku kritickým funkciám počas krízových situácií, a to aspoň vrátane opisu:

a)

kritických spoločných systémov a operácií, ktoré treba naďalej zachovať na udržanie kontinuity kritických funkcií a mechanizmov na zabezpečenie zmluvnej a prevádzkovej odolnosti pri ich poskytnutí na riešenie krízových situácií;

b)

vnútorných a vonkajších závislostí, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie prevádzkovej kontinuity;

c)

mechanizmov na zabezpečenie prístupu k platobným systémom alebo iným finančným infraštruktúram nevyhnutným na zachovanie kritických funkcií vrátane posúdenia prenosnosti pozícií klientov;

5.

opis požiadaviek na financovanie a finančných zdrojov potrebných na vykonávanie stratégie riešenia krízových situácií stanovenej v pláne, ktorý zahŕňa aspoň:

a)

opis požiadaviek financovania, finančného krytia a likvidity vyplývajúcich zo stratégie riešenia krízových situácií;

b)

opis potenciálnych zdrojov financovania riešenia krízových situácií vrátane podmienok financovania, predpokladov na ich použitie, harmonogramu ich sprístupňovania, subjektov, ktorým môžu poskytovať finančné prostriedky, a všetkých požiadaviek na kolaterál;

c)

v prípade potreby opis a analýzu toho, ako a kedy môže inštitúcia alebo skupina požiadať – za podmienok, ktoré sú uvedené v pláne riešenia krízových situácií – o použitie zariadení centrálnej banky (iná než núdzová pomoc na zabezpečenie likvidity alebo iná pomoc za neštandardných podmienok) na pomoc pri riešení krízových situácií vrátane identifikácie dostupného kolaterálu;

d)

v prípade skupín, opis všetkých schválených zásad týkajúcich sa spoločnej zodpovednosti za financovanie medzi zdrojmi financovania v rôznych jurisdikciách, a to aj medzi zdrojmi financovania v rôznych členských štátoch podľa článku 12 ods. 3 písm. f) smernice 2014/59/EÚ;

6.

plány komunikácie, a to aspoň v rámci kľúčových skupín zainteresovaných strán, ako sú:

a)

manažment, vlastníci a zamestnanci inštitúcie alebo skupiny vrátane postupov pre konzultácie so zamestnancami, a ak je to vhodné, dialógu so sociálnymi partnermi v procese riešenia, ako aj posúdenie vplyvu plánu na zamestnancov;

b)

zákazníci, médiá a široká verejnosť;

c)

vkladatelia, akcionári, držitelia dlhopisov, protistrany, infraštruktúry finančného trhu a iní dotknutí účastníci trhu;

d)

všetky administratívne alebo justičné orgány, od ktorých sa vyžaduje schválenie alebo povolenie nevyhnutné na vykonávanie stratégie riešenia krízových situácií;

e)

všetci poradcovia potrební na vykonávanie stratégie riešenia krízových situácií;

7.

závery posúdenia riešiteľnosti krízových situácií, prinajmenšom vrátane:

a)

toho, či je inštitúcia alebo skupina v súčasnosti riešiteľná podľa konkrétneho prípadu

b)

zhrnutia záverov posúdenia likvidácie požadovaného v článku 23 ods. 1 písm. a);

c)

podrobného opisu všetkých zistených prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií a všetkých opatrení navrhnutých zo strany inštitúcie alebo skupiny alebo ktoré požaduje orgán pre riešenie krízových situácií na riešenie alebo odstránenie týchto prekážok;

d)

kvantitatívneho posúdenia každej zmeny minimálnych požiadaviek na oprávnené záväzky alebo vhodné umiestnenie oprávnených záväzkov, ktoré sú potrebné na odstránenie alebo riešenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií, so zreteľom na kritériá uvedené v článku 45 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ a ďalej špecifikované v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 45 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ;

8.

každého stanoviska, ktoré vyjadrila inštitúcia alebo skupina v súvislosti s plánom riešenia krízových situácií.

ODDIEL II

Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií

Článok 23

Fázy posúdenia

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií posúdia riešiteľnosť krízových situácií na základe týchto navzájom nadväzujúcich fáz:

a)

posúdenie uskutočniteľnosti a dôveryhodnosti likvidácie inštitúcie alebo skupiny v rámci bežného konkurzného konania v súlade s článkom 24;

b)

výber uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií na posúdenie v súlade s článkom 25;

c)

posúdenie uskutočniteľnosti zvolenej stratégie riešenia krízových situácií v súlade s článkami 26 až 31;

d)

posúdenie vierohodnosti zvolenej stratégie riešenia krízových situácií v súlade s článkom 32.

2.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií považuje za jasné, že inštitúcie alebo skupiny predstavujú podobné riziká pre finančný systém alebo okolnosti, za ktorých nie je pravdepodobná ich likvidácia, sú si podobné, daný orgán pre riešenie krízových situácií môže vykonať posúdenie uskutočniteľnosti a dôveryhodnosti likvidácie týchto inštitúcií alebo skupín podobným alebo rovnakým spôsobom.

Typy inštitúcií uvedené v prvom pododseku sa môžu určiť najmä v súlade s kritériami uvedenými v článku 98 ods. 1 písm. j) smernice 2013/36/EÚ.

3.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že likvidácia inštitúcie alebo subjektov skupiny nemusí byť uskutočniteľná alebo dôveryhodná v rámci bežného konkurzného konania alebo že môže byť vo verejnom záujme potrebné prijať opatrenie na riešenie krízových situácií, lebo pri likvidácii v rámci bežného konkurzného konania by sa nenaplnili ciele riešenia krízových situácií v rovnakej miere, daný orgán určí uprednostňovanú stratégiu riešenia krízových situácií, ktorá je vhodná pre inštitúciu alebo skupinu na základe informácií, ktoré poskytla inštitúcia alebo skupina podľa článku 11 smernice 2014/59/EÚ a kritérií stanovených v tomto nariadení. V nevyhnutnej miere sa takisto určí variant stratégie na riešenie okolností, za ktorých by stratégia nebola uskutočniteľná alebo dôveryhodná.

4.   Posúdenie uskutočniteľnosti a dôveryhodnosti uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií obsahuje posúdenie každého variantu stratégií navrhnutých ako súčasť uvedenej stratégie.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií budú od inštitúcie alebo skupiny v súlade s článkom 11 smernice 2014/59/EÚ požadovať také doplňujúce informácie, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia uprednostňovaných stratégií a ich variantov.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií vo vhodných prípadoch upraví uprednostňovanú stratégiu riešenia krízových situácií alebo zváži alternatívne stratégie na základe dokončeného posúdenia uskutočniteľnosti a dôveryhodnosti uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií uvedenej v odseku 4.

7.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií upraví uprednostňovanú stratégiu riešenia krízových situácií, posúdi uskutočniteľnosť a dôveryhodnosť tejto revidovanej uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií v súlade s článkami 26 a 27.

Článok 24

Uskutočniteľnosť a dôveryhodnosť likvidácie v rámci konkurzného konania

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií posúdia uskutočniteľnosť a dôveryhodnosť likvidácie inštitúcie alebo skupiny v rámci bežného konkurzného konania, ako aj vplyv, ktorý by mala likvidácia v závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory v porovnaní s riešením krízových situácií.

2.   Pri posudzovaní dôveryhodnosti likvidácie orgány pre riešenie krízových situácií posúdia pravdepodobný vplyv likvidácie inštitúcie alebo skupiny na finančné systémy ktoréhokoľvek členského štátu alebo Únie s cieľom zabezpečiť kontinuitu prístupu ku kritickým funkciám, ktoré vykonáva inštitúcia alebo skupina, a dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií uvedené v článku 31 smernice 2014/59/EÚ. Orgány pre riešenie krízových situácií na tento účel zohľadnia funkcie, ktoré vykonáva inštitúcia alebo skupina, a posúdia, či by likvidácia mohla mať podstatný nepriaznivý vplyv na ktorúkoľvek z týchto položiek:

a)

fungovanie finančného trhu a dôvera k trhu;

b)

infraštruktúry finančného trhu, najmä:

i)

či by náhle zastavenie činností obmedzilo normálne fungovanie infraštruktúr finančných trhov takým spôsobom, ktorý má negatívny vplyv na finančný systém ako celok;

ii)

či a do akej miery by mohli infraštruktúry finančného trhu slúžiť ako kanály nákazy v procese likvidácie;

c)

iné finančné inštitúcie, najmä:

i)

či by sa v dôsledku likvidácie zvýšili náklady na financovanie alebo či by sa znížila dostupnosť finančných prostriedkov pre iné finančné inštitúcie takým spôsobom, ktorý predstavuje riziko pre finančnú stabilitu,

ii)

riziko priamej a nepriamej nákazy a makroekonomické účinky spätnej väzby;

d)

reálnu ekonomiku, a najmä dostupnosť kritických finančných služieb.

3.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že likvidácia je dôveryhodná, posúdi uskutočniteľnosť likvidácie.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií na tento účel posúdia, či sú systémy inštitúcie alebo skupiny schopné poskytnúť informácie, ktoré sa vyžadujú v príslušných systémoch ochrany vkladov na účely poskytovania platieb na kryté vklady do výšky sumy a v lehotách uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (5), alebo prípadne v súlade s rovnocennými systémami ochrany vkladov tretích krajín vrátane zostatkov krytých vkladov.

Orgány pre riešenie krízových situácií posúdia aj to, či je inštitúcia alebo skupina schopná podporiť operácie systémov ochrany vkladov, najmä rozlišovaním medzi krytými a nekrytými zostatkami na vkladových účtoch.

Článok 25

Určenie stratégie riešenia krízových situácií

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií posúdia, či je zvažovaná stratégia riešenia krízových situácií vhodná na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií vzhľadom na štruktúru a obchodný model inštitúcie alebo skupiny a či sa režimy riešenia krízových situácií vzťahujú na právnické osoby v skupine. Môže sa prijať opatrenie na riešenie krízových situácií vo verejnom záujme, ak je to nevyhnutné a primerané vzhľadom na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií, a likvidáciou inštitúcie v rámci bežného konkurzného konania by sa nenaplnili tieto ciele riešenia krízových situácií v rovnakom rozsahu.

2.   V prípade skupín orgány pre riešenie krízových situácií konkrétne posúdia, či by bolo vhodnejšie uplatniť stratégiu riešenia krízových situácií v jednom okamihu alebo stratégiu riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií na tieto účely zvážia aspoň tieto otázky:

a)

aké nástroje riešenia krízových situácií by sa použili v rámci uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií a či sú tieto nástroje k dispozícii pre právnické osoby, na ktoré sa podľa návrhu stratégie riešenia krízových situácií vzťahujú;

b)

výšku kvalifikovaných oprávnených záväzkov v rámci navrhovanej stratégie riešenia krízových situácií, riziko, že sa neprispeje k absorpcii strát alebo rekapitalizácii, a právnické osoby vydávajúce uvedené kvalifikované oprávnené záväzky so zreteľom na to, že:

i)

riešenie krízových situácií v jednom okamihu je pravdepodobne vhodnejšie vtedy, ak najvyššia materská alebo holdingová spoločnosť externe vydá oprávnené záväzky alebo záväzky, pri ktorých sa očakáva, že prispejú k absorpcii straty a rekapitalizácii v rámci navrhovanej stratégie riešenia krízových situácií;

ii)

riešenie krízových situácií vo viacerých okamihoch je pravdepodobne vhodnejšie vtedy, ak oprávnené záväzky alebo záväzky, pri ktorých sa očakáva, že prispejú k absorpcii straty a rekapitalizácii v rámci navrhovanej stratégie riešenia krízových situácií, vydá viac ako jeden subjekt alebo regionálna či funkčná podskupina v rámci skupiny, ktorej krízové situácie by sa riešili;

c)

zmluvné alebo iné mechanizmy, ktoré sa vzťahujú na straty, by sa mali previesť medzi právnické osoby v skupine;

d)

organizačná štruktúra a obchodný model inštitúcie alebo skupiny, a najmä či sú vysoko integrované alebo majú decentralizovanú štruktúru s vysokým stupňom oddelenia rôznych častí inštitúcie alebo skupiny, so zreteľom na to, že:

i)

riešenie krízových situácií v jednom okamihu je vhodné s väčšou pravdepodobnosťou vtedy, ak skupina pôsobí vysoko integrovaným spôsobom, a to aj prostredníctvom centralizovaného riadenia likvidity, riadenia rizík, pokladničných funkcií alebo informačných technológií a iných kritických spoločných služieb,

ii)

riešenie krízových situácií vo viacerých okamihoch je vhodné s väčšou pravdepodobnosťou vtedy, ak sú operácie skupiny rozdelené do dvoch alebo viacerých jasne identifikovateľných podskupín, z ktorých každá je finančne, právne či prevádzkovo nezávislá od ostatných častí skupiny, a všetky kľúčové prevádzkové závislosti od ostatných častí skupiny sú založené na rozsiahlych mechanizmoch, pomocou ktorých sa zabezpečuje ich nepretržitá prevádzka v prípade riešenia krízových situácií;

e)

vykonateľnosť nástrojov riešenia krízových situácií, ktoré sa budú uplatňovať najmä v tretích krajinách;

f)

či stratégia riešenia krízových situácií vyžaduje podporné opatrenia zo strany ostatných orgánov, najmä v tretích krajinách, alebo či vyžaduje, aby tieto orgány upustili od nezávislých opatrení na riešenie krízových situácií; a či sú ktorékoľvek z týchto opatrení pre tieto orgány uskutočniteľné a dôveryhodné.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií posúdia, či sú varianty stratégie riešenia krízových situácií potrebné na riešenie scenárov alebo okolností, za ktorých sa stratégia riešenia krízových situácií nemôže reálne a spoľahlivo uskutočniť.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií preskúmajú rozsah, v akom je pravdepodobné, že ktorýkoľvek variant stratégie naplní ciele riešenia krízových situácií, a najmä zabezpečí kontinuitu kritických funkcií.

Opatrenia na odstránenie prekážok brániacich variantom stratégie riešenia krízových situácií sa vykonajú len vtedy, ak sa tým nenaruší uskutočniteľné a dôveryhodné vykonávanie uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií.

Článok 26

Posúdenie uskutočniteľnosti stratégie riešenia krízových situácií

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií posúdia, či je možné účinne uplatniť zvolenú stratégiu riešenia krízových situácií vo vhodnom časovom rámci, a identifikujú potenciálne prekážky brániace vykonávaniu zvolenej stratégie riešenia krízových situácií.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií posúdia prekážky brániace krátkodobej stabilizácii inštitúcie alebo skupiny. Orgány pre riešenie krízových situácií zvážia aj akékoľvek predvídateľné prekážky brániace reorganizácii podnikateľskej činnosti, ktorá sa vyžaduje podľa článku 52 smernice 2014/59/EÚ alebo ktorá sa pravdepodobne bude vyžadovať, ak sa v rámci stratégie riešenia krízových situácií predpokladá obnova dlhodobej životaschopnosti celku alebo časti inštitúcie alebo skupiny.

3.   Prekážky sa budú klasifikovať prinajmenšom podľa týchto kategórií:

a)

štruktúra a operácie;

b)

finančné zdroje;

c)

informácie;

d)

cezhraničné otázky;

e)

právne otázky.

Článok 27

Posúdenie uskutočniteľnosti: štruktúra a operácie

Orgány pre riešenie krízových situácií zohľadnia aspoň tieto otázky pri posudzovaní, či existujú možné prekážky brániace riešeniu krízových situácií týkajúce sa štruktúry a operácií inštitúcie alebo skupiny:

1.

záležitosti uvedené v bodoch 1 až 7, bodoch 16, 18 a 19 oddielu C prílohy k smernici 2014/59/EÚ;

2.

závislosť významných subjektov a hlavných oblastí obchodnej činnosti v oblasti infraštruktúry, informačných technológií, funkcií štátnej pokladnice a financovania, zamestnancov alebo iných kritických spoločných služieb;

3.

či sú riadenie, kontrola a mechanizmy riadenia rizík zlučiteľné so všetkými plánovanými zmenami štruktúry inštitúcie alebo skupiny;

4.

či právna a franšízová štruktúra inštitúcie alebo skupiny zodpovedá všetkým plánovaným zmenám podnikovej štruktúry inštitúcie alebo skupiny;

5.

či sú k dispozícii vhodné nástroje riešenia krízových situácií so zreteľom na každú právnickú osobu povinnú vykonávať stratégiu riešenia krízových situácií.

Článok 28

Posúdenie uskutočniteľnosti: finančné zdroje

Orgány pre riešenie krízových situácií zohľadnia aspoň tieto otázky pri posudzovaní, či existujú možné prekážky brániace riešeniu krízových situácií týkajúce sa finančných zdrojov:

1.

záležitosti uvedené v bodoch 13, 14, 15 a 17 oddielu C prílohy k smernici 2014/59/EÚ;

2.

potrebu identifikovať a kvantifikovať výšku všetkých záväzkov, pri ktorých je pravdepodobné, že v rámci uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií neprispievajú k absorpcii strát alebo rekapitalizácii, so zreteľom aspoň na tieto faktory:

i)

splatnosť;

ii)

ranking podriadenosti;

iii)

typy držiteľov nástroja alebo prevoditeľnosť nástroja;

iv)

právne prekážky brániace absorpcii strát, ako napríklad nedostatočné uznávanie nástrojov riešenia krízových situácií podľa zahraničného práva alebo existencia práva na započítanie pohľadávok;

v)

ostatné faktory vytvárajúce riziko, že záväzky by boli oslobodené od absorpcie strát pri riešení krízových situácií;

vi)

výška a vydávanie kvalifikovaných oprávnených záväzkov alebo iných záväzkov, ktoré by mohli absorbovať straty, zo strany právnických osôb;

3.

veľkosť potrieb financovania v rámci príprav na riešenie krízových situácií a počas neho, dostupnosť zdrojov financovania a prekážky brániace prevodu finančných prostriedkov, ako sa vyžaduje v rámci inštitúcie alebo skupiny;

4.

či sa určili primerané mechanizmy na prevod strát do právnických osôb, pri ktorých by sa uplatňovali nástroje riešenia krízových situácií od iných spoločností skupiny, vrátane prípadného posúdenia sumy a schopnosti vnútroskupinového financovania absorbovať stratu.

Článok 29

Posúdenie uskutočniteľnosti: informácie

Orgány pre riešenie krízových situácií pri posudzovaní, či existujú možné prekážky brániace riešeniu krízových situácií týkajúce sa týchto informácií, zohľadnia aspoň tieto otázky:

1.

záležitosti uvedené v bodoch 8 až 12 oddielu C prílohy k smernici 2014/59/EÚ;

2.

schopnosť inštitúcie alebo skupiny poskytovať informácie o výške aktív a umiestnení aktív v rámci skupiny, ktoré by sa pravdepodobne klasifikovali ako kolaterál pre facility centrálnej banky;

3.

schopnosť inštitúcie alebo skupiny poskytovať informácie, aby mohli vykonať ocenenie na určenie sumy odpisu alebo požadovanej rekapitalizácie.

Článok 30

Posúdenie uskutočniteľnosti: cezhraničné otázky

Orgány pre riešenie krízových situácií pri posudzovaní, či existujú možné prekážky brániace riešeniu krízových situácií týkajúce sa cezhraničných otázok, zohľadnia aspoň tieto otázky:

1.

záležitosti uvedené v bode 20 oddielu C prílohy k smernici 2014/59/EÚ;

2.

existenciu primeraných postupov na zabezpečenie koordinácie a komunikácie a uistenia, pokiaľ ide o plánované prijatie opatrení medzi domovskými a hostiteľskými orgánmi vrátane orgánov v tretích krajinách, ktoré umožňujú vykonávanie stratégie riešenia krízových situácií;

3.

či právo v príslušných domovských a hostiteľských jurisdikciách nahrádza práva na ukončenie zmluvy v prípade finančných zmlúv, ktoré sa uplatňujú v reakcii na zlyhanie a riešenie krízových situácií pridruženej spoločnosti.

Článok 31

Posúdenie uskutočniteľnosti: iné potenciálne prekážky

pri posudzovaní možných prekážok brániacich riešeniu krízových situácií sa zohľadnia tieto právne otázky:

1.

či sa môžu včas splniť požiadavky na regulačné schválenia alebo povolenia potrebné na vykonanie stratégie riešenia krízových situácií;

2.

či dôležitá zmluvná dokumentácia umožňuje ukončiť zmluvy o vstupe do režimu riešenia krízových situácií;

3.

či sa v rámci zmluvných záväzkov, ktoré nemôžu byť neuplatnené orgánom pre riešenie krízových situácií, zakazuje akýkoľvek prevod aktív a/alebo záväzkov uvedený v stratégii riešenia krízových situácií.

Článok 32

Posúdenie dôveryhodnosti stratégie riešenia krízových situácií

1.   Po posúdení uskutočniteľnosti zvolenej stratégie riešenia krízových situácií orgány pre riešenie krízových situácií posúdia jej dôveryhodnosť, pričom sa zohľadní pravdepodobný vplyv riešenia krízových situácií na finančné systémy a reálne ekonomiky každého členského štátu alebo Únie, s cieľom zabezpečiť kontinuitu kritických funkcií, ktoré vykonáva inštitúcia alebo skupina. Posúdenie zahŕňa hodnotenie záležitostí uvedených v bodoch 21 až 28 oddielu C prílohy k smernici 2014/59/EÚ.

2.   Pri vykonávaní tohto posúdenia orgány pre riešenie krízových situácií posúdia pravdepodobný vplyv vykonávania stratégie riešenia krízových situácií na finančné systémy ktoréhokoľvek členského štátu alebo Únie. Orgány pre riešenie krízových situácií na tento účel zohľadnia funkcie, ktoré vykonáva inštitúcia alebo skupina, a posúdia, či by vykonávanie stratégie riešenia krízových situácií mohlo mať podstatný nepriaznivý vplyv na tieto oblasti:

a)

fungovanie finančného trhu, a najmä dôvera k trhu;

b)

infraštruktúry finančného trhu, a najmä:

i)

či by náhle zastavenie činností obmedzilo normálne fungovanie infraštruktúr finančných trhov takým spôsobom, ktorý má negatívny vplyv na finančný systém ako celok;

ii)

či a do akej miery by mohli infraštruktúry finančného trhu slúžiť ako kanály nákazy v procese likvidácie;

c)

iné finančné inštitúcie, a najmä:

i)

či by sa v dôsledku likvidácie zvýšili náklady na financovanie alebo či by sa znížila dostupnosť finančných prostriedkov pre iné finančné inštitúcie takým spôsobom, ktorý predstavuje riziko pre finančnú stabilitu;

ii)

riziko priamej a nepriamej nákazy a makroekonomické účinky spätnej väzby;

d)

reálnu ekonomiku, a najmä na dostupnosť finančných služieb.

KAPITOLA III

FINANČNÁ PODPORA V RÁMCI SKUPINY

Článok 33

Predpoklad pre nápravu finančných ťažkostí

1.   Podmienka odôvodneného predpokladu, že poskytovanou podporou sa významne napravia finančné ťažkosti subjektu skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu („prijímajúci subjekt“), sa bude považovať za splnenú, ak budú takýto predpoklad pre nápravu podporovať tieto prvky:

a)

kapitálové potreby a potreby likvidity prijímajúceho subjektu identifikované prostredníctvom opisu kapitálovej a likviditnej situácie prijímajúceho subjektu a plán jej kapitálových potrieb a potrieb likvidity sú pokryté na dostatočne dlhý čas, pri zohľadnení všetkých ostatných príslušných finančných zdrojov, z ktorých by sa mohli splniť tieto potreby, časový rámec potrebný na nápravu finančných ťažkostí a trvanie podpory;

b)

analýza finančnej situácie a vnútorných a vonkajších príčin finančných ťažkostí, najmä analýza obchodného modelu a riadenia rizík prijímajúceho subjektu a minulých, súčasných aj očakávaných trhových podmienok nepopiera možnosť nápravy;

c)

akčný plán s opisom opatrení na nápravu finančnej situácie prijímajúceho subjektu, v prípade potreby vrátane revízie jeho obchodného modelu a riadenia rizík;

d)

východiskové predpoklady v opisoch a prognózach uvedených v písmenách a), b) a c) sú ucelené a realistické a zohľadňujú stresové podmienky prijímajúceho subjektu, súčasné trhové podmienky a potenciálny nepriaznivý vývoj.

2.   Pri posudzovaní podmienok uvedených v odseku 1 príslušný orgán uvedený v článku 25 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ zohľadní informácie a posúdenia poskytnuté príslušným orgánom zodpovedným za prijímajúci subjekt.

Článok 34

Podmienky podpory

1.   Podmienky vrátane zohľadnenia, za ktorých sa poskytuje finančná podpora, budú v súlade s článkom 19 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, ak sa dodržia tieto podmienky:

a)

v podmienkach sa primerane odráža:

i)

riziko zlyhania prijímajúceho subjektu;

ii)

nadriadenosť pohľadávky;

iii)

očakávaná strata pre subjekt skupiny, ktorý poskytuje podporu („subjekt, ktorý poskytuje podporu“) v prípade zlyhania prijímajúceho subjektu;

iv)

v prípade pôžičky alebo viazanej zmenky profil splatnosti, na základe úplného zverejnenia všetkých relevantných a aktuálnych informácií zo strany prijímajúceho subjektu a ďalších informácií subjektu, ktorý poskytuje podporu;

b)

v podmienkach sa odrážajú najlepšie záujmy subjektu, ktorý poskytuje podporu, v súlade s článkom 19 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ a pomer prínosov, rizík a nákladov, ktoré sa berú do úvahy pri posudzovaní najlepšieho záujmu, vrátane priamych alebo nepriamych výhod, ktoré môžu vzniknúť subjektu, ktorý poskytuje podporu, v dôsledku poskytovania finančnej podpory a prínosov pre skupinu z tohto ustanovenia.

Na účely bodu iv) písm. a) sa nemusí prihliadať na predpokladaný dočasný vplyv na trhové ceny vyplývajúci z okolností, ktoré sú z hľadiska skupiny externé, ak vierohodná prognóza trhovej situácie podporuje predpoklad, že rozsah tohto vplyvu a jeho trvanie neohrozujú schopnosť prijímajúceho subjektu splniť všetky svoje záväzky v čase ich splatnosti.

2.   Posúdenie podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) a b) vychádzajú z komparatívnej analýzy rizika platobnej neschopnosti prijímajúceho subjektu zakaždým, keď sa podpora poskytne alebo neposkytne.

Analýza rizika zlyhania je založená na prvkoch stanovených v článku 33. Táto analýza nemá vplyv na zohľadnenie, že na účely posúdenia vzťahu prínosov, rizík a nákladov na individuálnom základe a podľa uváženia príslušného orgánu zodpovedného za subjekt, ktorý poskytuje podporu, ďalších prvkov, ktoré by subjekt poskytujúci podporu zvažoval pri posudzovaní kreditného rizika v súvislosti s rozhodovaním o poskytnutí úveru na základe všetkých dostupných informácií, ktoré sú dostupné subjektu, ktorý poskytuje podporu.

3.   Posúdenie zahŕňa potenciálne poškodenie franšízy, refinancovania a povesti, ako aj výhody z efektívneho využívania a zastupiteľnosti kapitálových zdrojov skupiny a jej podmienok refinancovania.

Pokiaľ je to možné, prínosy a náklady, ktoré sa zohľadňujú pri určovaní najlepšieho záujmu, sa kvantifikujú v peňažnom vyjadrení. Zľava poskytnutá prijímajúcemu subjektu sa okrem toho v porovnaní s trhovými podmienkami kvantifikuje, a to aj vo vzťahu k zrážkam kolaterálu alebo úrokovým sadzbám.

4.   Pri posudzovaní najlepšieho záujmu sa zohľadnia všetky záväzky v rámci dohody o finančnej podpore, ktoré udržiavajú predpoklady na budúci obchodný model, a riadenie rizík prijímajúceho subjektu.

5.   Príslušný orgán zohľadní informácie a posúdenia, ktoré poskytol príslušný orgán zodpovedný za prijímajúci subjekt.

Článok 35

Likvidita a platobná schopnosť subjektu, ktorý poskytuje podporu

1.   Na základe podmienky stanovenej v článku 23 ods. 1 písm. g) smernice 2014/59/EÚ sa poskytnutím finančnej podpory neohrozí likvidita ani platobná schopnosť subjektu, ktorý poskytuje podporu, ak v nadväznosti na poskytnutie finančnej podpory:

a)

možno odôvodnene očakávať, že aktíva subjektu, ktorý poskytuje podporu, budú vždy vyššie ako jeho záväzky;

b)

možno odôvodnene očakávať, že subjekt, ktorý poskytuje podporu, splní tieto požiadavky:

i)

bude schopný zaplatiť všetky svoje záväzky podľa ich splatnosti;

ii)

neporuší požiadavky na platobnú schopnosť a likviditu podľa smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 tak, aby mal príslušný orgán dôvod na odobratie povolenia.

2.   V posúdení sa zohľadní riziko zlyhania prijímajúceho subjektu a strata subjektu, ktorý poskytuje podporu, vyplývajúca z toho, že zlyhanie prijímajúceho subjektu môže mať takisto potenciálny nepriaznivý vplyv na rozvoj. Posúdenie spĺňa primerané prudenciálne požiadavky riadneho riadenia rizík pre subjekt, ktorý poskytuje podporu.

Článok 36

Riešiteľnosť krízových situácií subjektu, ktorý poskytuje podporu

1.   V súlade s článkami 15 a 16 smernice 2014/59/EÚ sa poskytnutím finančnej podpory neohrozí riešiteľnosť krízových situácií subjektu, ktorý poskytuje podporu, ak sa poskytnutím finančnej podpory podstatne nenarušila realizovateľnosť ani dôveryhodnosť vykonávania stratégie riešenia krízových situácií uvedenej v pláne riešenia krízových situácií.

Pri tomto posúdení sa zohľadňuje najmä vplyv poskytnutia finančnej podpory na:

a)

potenciálnu absorpciu strát v rámci skupiny po splnení podmienok riešenia krízových situácií;

b)

prepojenosť subjektu, ktorý poskytuje podporu, s prijímajúcim subjektom;

c)

riziko nákazy v rámci skupiny;

d)

zvýšenie zložitosti skupiny z dôvodu poskytnutia finančnej podpory;

e)

kapitálovú a likviditnú situáciu subjektu, ktorý poskytuje podporu.

2.   Ak subjekty, ktoré poskytujú podporu, nie sú v plnej miere informované o uprednostňovanej stratégii riešenia krízových situácií, posúdenie uvedené v odseku 1 vypracujú na základe informácií o pláne riešenia krízových situácií, ktoré majú k dispozícii.

3.   Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za subjekt, ktorý poskytuje podporu, úzko spolupracujú pri stanovovaní vplyvu finančnej podpory skupiny na riešiteľnosť krízových situácií subjektu, ktorý poskytuje podporu.

KAPITOLA IV

NEZÁVISLOSŤ ODHADCOV

Článok 37

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„menovací orgán“ je právnická alebo fyzická osobu, ktorá je zodpovedná za výber a vymenovanie nezávislého odhadcu na účely ocenenia v zmysle článku 36 ods. 1 alebo článku 74 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ;

2.

„príslušný subjekt“ je inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, ktorých aktíva a záväzky majú byť ocenené podľa článku 36 alebo 74 smernice 2014/59/EÚ;

3.

„príslušný verejný orgán“ je menovací orgán, orgán pre riešenie krízových situácií alebo orgány v zmysle článku 83 ods. 2 písm. a) až h) smernice 2014/59/EÚ a prvý orgán uvedený v článku 83 ods. 2 písm. i) smernice 2014/59/EÚ.

Článok 38

Prvky nezávislosti

Právnická alebo fyzická osoba môže byť vymenovaná ako odhadca. Odhadca sa považuje za nezávislého od akéhokoľvek príslušného verejného orgánu a príslušného subjektu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

1.

odhadca má potrebnú kvalifikáciu, skúsenosti, schopnosti, odborné znalosti a zdroje a môže účinne vykonať ocenenie bez neprimeranej závislosti od akéhokoľvek príslušného verejného orgánu alebo príslušného subjektu v súlade s článkom 39;

2.

odhadca je právne oddelený od príslušných verejných orgánov a príslušných subjektov v súlade s článkom 40;

3.

odhadca nemá žiadny podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov v zmysle článku 41.

Článok 39

Kvalifikácia, skúsenosti, schopnosti, odborné znalosti a zdroje

1.   Nezávislý odhadca má potrebnú kvalifikáciu, skúsenosti, schopnosti a odborné znalosti o všetkých záležitostiach, ktoré menovací orgán považuje za dôležité.

2.   Nezávislý odhadca má také ľudské a technické zdroje, alebo má prístup k takým ľudským a technickým zdrojom, aké menovací orgán považuje za potrebné na vykonanie oceňovania. Pri posúdení primeranosti zdrojov sa zohľadňuje povaha, rozsah a zložitosť oceňovania, ktoré sa má vykonať.

3.   V súvislosti s vykonávaním oceňovania nezávislý odhadca nesmie:

a)

požadovať ani prijímať pokyny ani usmernenia od žiadneho príslušného verejného orgánu alebo príslušného subjektu;

b)

požadovať ani prijímať finančné alebo iné výhody od žiadneho príslušného verejného orgánu alebo príslušného subjektu.

4.   Odsek 3 nebráni:

a)

poskytovaniu pokynov, poradenstva, priestorov, technického zariadenia alebo iných foriem podpory, ak sa to podľa posúdenia menovacieho orgánu, alebo iného takéhoto orgánu, ktorý môže byť splnomocnený vykonávať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, považuje za potrebné na dosiahnutie cieľov oceňovania;

b)

vyplateniu takej odmeny a výdavkov nezávislému odhadcovi, ktoré sú primerané v súvislosti s vykonávaním oceňovania.

Článok 40

Štrukturálne oddelenie

1.   Nezávislý odhadca je osoba oddelená od ktoréhokoľvek príslušného orgánu verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií a príslušného subjektu.

2.   Na účely odseku 1 platia tieto požiadavky:

a)

pokiaľ ide o fyzické osoby, nezávislý odhadca nesmie byť zamestnancom alebo zmluvným dodávateľom žiadneho príslušného orgánu verejnej moci alebo príslušného subjektu;

b)

pokiaľ ide o právnické osoby, nezávislý odhadca nesmie patriť do rovnakej skupiny spoločností ako ktorýkoľvek príslušný orgán verejnej moci alebo príslušný subjekt.

Článok 41

Podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov

1.   Nezávislý odhadca nesmie mať skutočný alebo potenciálny podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov s ktorýmkoľvek príslušným orgánom verejnej moci alebo príslušným subjektom.

2.   Na účely odseku 1 skutočný alebo potenciálny záujem sa považuje za podstatný vždy, keď by to podľa posúdenia menovacieho orgánu alebo iného takéhoto orgánu, ktorý môže byť splnomocnený vykonávať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, mohlo ovplyvniť alebo by sa mohlo rozumne očakávať, že ovplyvní posudok nezávislého odhadcu pri vykonávaní oceňovania.

3.   Na účely odseku 1 bude relevantný spoločný záujem alebo konflikt záujmov aspoň s jednou z týchto strán:

a)

vrcholový manažment a členovia riadiaceho orgánu príslušného subjektu;

b)

právnické alebo fyzické osoby, ktoré kontrolujú alebo majú kvalifikovaný podiel v príslušnom subjekte;

c)

veritelia, ktorých určí menovací orgán, alebo iný takýto orgán, ktorý môže byť splnomocnený vykonávať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, ktorý sa považuje za významný na základe informácií dostupných menovaciemu orgánu alebo inému takémuto orgánu, ktorý môže byť splnomocnený vykonávať túto úlohu v dotknutom členskom štáte;

d)

každý subjekt skupiny.

4.   Na účely odseku 1 budú relevantné aspoň tieto záležitosti:

a)

poskytovanie služieb nezávislého odhadcu vrátane predchádzajúceho poskytovania služieb príslušnému subjektu a osobám uvedeným v odseku 3, a najmä prepojenie medzi týmito službami a prvkami s významom pre ocenenie;

b)

osobné a finančné vzťahy medzi nezávislým odhadcom a príslušným subjektom a osobami uvedenými v odseku 3;

c)

investície alebo iné významné finančné záujmy nezávislého odhadcu;

d)

pokiaľ ide o právnické osoby, akékoľvek štrukturálne oddelenie alebo iné mechanizmy, ktoré sa zavedú na riešenie akýchkoľvek hrozieb brániacich nezávislosti, ako napríklad previerka po sebe samom, vlastný záujem, obhajoba, známosť, dôvera alebo zastrašovanie, vrátane opatrení na rozlíšenie medzi tými zamestnancami, ktorí môžu byť zapojení do oceňovania, a ostatnými zamestnancami.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 3 a 4, osoba bude mať skutočný spoločný záujem alebo konflikt záujmov s príslušným subjektom vtedy, ak nezávislý odhadca v roku pred dňom, keď bola posúdená oprávnenosť tejto osoby konať ako nezávislý odhadca, dokončil štatutárny audit príslušného subjektu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES (6).

6.   Každá osoba, v prípade ktorej sa uvažuje o obsadení pozície nezávislého odhadcu alebo o vymenovaní za nezávislého odhadcu:

a)

v súlade so všetkými uplatniteľnými etickými kódexmi a profesionálnymi normami zabezpečí vykonávanie politík a postupov s cieľom určiť akýkoľvek skutočný alebo potenciálny záujem, ktorý by mohol predstavovať podstatný záujem v súlade s odsekom 2;

b)

bezodkladne informuje menovací orgán alebo iný takýto orgán, ktorý môže byť splnomocnený vykonávať úlohu uvedenú v odseku 2 v príslušnom členskom štáte, o akomkoľvek skutočnom alebo potenciálnom záujme, ktorý sa podľa úsudku nezávislého odhadcu môže pri posudzovaní orgánu považovať za podstatný záujem v súlade s odsekom 2;

c)

prijme primerané kroky na zabezpečenie toho, aby žiadni zamestnanci alebo iné osoby vykonávajúce ocenenie, nemali žiadne významné záujmy takého druhu, ako sa uvádza v odseku 2.

KAPITOLA V

RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

ODDIEL I

Zmluvné uznávanie a právomoci konverzie

Článok 42

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly V oddielu I sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„podstatná zmena“ je vo vzťahu k príslušnej dohode podľa vymedzenia v odseku 2 tohto článku uzatvorenej pred dátumom uplatňovania vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje hlava IV kapitola IV oddiele 5 smernice 2014/59/EÚ, zmena vrátane automatickej zmeny vykonaná po uvedenom dátume a ovplyvňujúca hmotnoprávne práva a povinnosti zmluvnej strany príslušnej dohody; zmeny, ktoré neovplyvňujú hmotnoprávne práva a povinnosti zmluvnej strany príslušnej dohody, zahŕňajú zmenu kontaktných údajov podpisovateľa alebo adresáta doručených dokumentov, typografické zmeny s cieľom opraviť redakčné chyby alebo automatické úpravy úrokovej sadzby;

2.

„príslušná dohoda“ je akákoľvek dohoda vrátane podmienok kapitálového nástroja, vytvárajúca záväzok, na ktorý sa vzťahuje článok 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 43

Záväzky, na ktoré sa vzťahuje výnimka z povinnosti zahrnúť zmluvnú podmienku v zmysle článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ

1.   Na účely článku 55 ods. 1 písm. a) prvého pododseku smernice 2014/59/EÚ sa zabezpečený záväzok nepovažuje za vyňatý vtedy, ak v čase vytvorenia:

a)

nie je úplne zabezpečený;

b)

je plne zabezpečený, ale upravujú ho zmluvné podmienky, podľa ktorých dlžníkovi nevzniká povinnosť priebežne zabezpečiť záväzok kolaterálom v súlade s regulačnými požiadavkami práva Únie alebo práva tretej krajiny, ktoré môžu byť považované za rovnocenné s právom Únie.

2.   Na účely prvého pododseku článku 55 ods. 1 písm. d) smernice 2014/59/EÚ záväzky, ktoré boli vydané alebo prijaté po dátume uplatňovania ustanovení prijatých členskými štátmi v súvislosti s transpozíciou hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 smernice 2014/59/EÚ v členskom štáte pozostávajú zo:

a)

záväzkov vytvorených po tomto dátume, bez ohľadu na to, či sú vytvorené podľa príslušných dohôd uzavretých pred týmto dátumom vrátane rámcových dohôd medzi zmluvnými stranami, ktorými sa riadi viacero záväzkov;

b)

záväzkov vytvorených pred alebo po tomto dátume podľa príslušných dohôd uzavretých pred týmto dátumom a ktoré sú predmetom podstatnej zmeny;

c)

záväzkov vyplývajúcich z dlhových nástrojov vydaných po tomto dátume;

d)

záväzkov vyplývajúcich z dlhových nástrojov vydaných pred alebo po tomto dátume podľa príslušných dohôd uzavretých pred týmto dátumom a ktoré sú predmetom podstatnej zmeny.

3.   Na účely druhého pododseku článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ orgán pre riešenie krízových situácií určí, že požiadavka zahrnúť zmluvnú podmienku do príslušnej dohody sa neuplatní, ak je presvedčený, že v práve dotknutej tretej krajiny alebo záväznej dohode uzatvorenej s danou treťou krajinou sa stanovuje správne alebo súdne konanie, ktoré:

a)

na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií alebo na podnet administratívneho alebo justičného orgánu tretej krajiny, ktorej právo sa vzťahuje na tento záväzok alebo nástroj, umožní takémuto riadne splnomocnenému administratívnemu alebo justičnému orgánu tretej krajiny v lehote, v rámci ktorej podľa orgánu pre riešenie krízových situácií neohrozí účinné uplatňovanie právomocí na odpísanie dlhu a vykonanie konverzie zo strany tohto orgánu, vykonávanie ktoréhokoľvek z týchto opatrení:

i)

uznať a naplniť výkon právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií;

ii)

prostredníctvom uplatňovania príslušných právomocí podporiť výkon právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií;

b)

uviesť, že dôvody, na základe ktorých môže administratívny alebo justičný orgán tretej krajiny odmietnuť uznanie alebo výkon právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu podľa písmena a), sú jasne stanovené a sú obmedzené na jeden alebo viac z týchto výnimočných prípadov:

i)

uznanie alebo podpora výkonu právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií by mali nepriaznivý účinok na finančnú stabilitu v danej tretej krajine;

ii)

uznanie alebo podpora výkonu právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií tretej krajiny by malo za následok, že s veriteľmi, najmä vkladateľmi, ktorí sa nachádzajú v tejto tretej krajine alebo v nej majú splatné záväzky, by sa zaobchádzalo menej priaznivo ako s veriteľmi a vkladateľmi, ktorí sa nachádzajú v Únii alebo majú splatné záväzky v Únii a ktorí majú podobné práva podľa platných právnych predpisov Únie;

iii)

uznanie a podpora by mohli mať závažné finančné dôsledky pre dotknutú tretiu krajinu;

iv)

uznanie alebo podpora výkonu právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií by mohli byť v rozpore s verejným poriadkom dotknutej tretej krajiny.

4.   Na účely uplatňovania článku 55 ods. 1 druhého pododseku smernice 2014/59/EÚ orgán pre riešenie krízových situácií posúdi, či dôvody uvedené v odseku 3 písm. b) nebránia uznaniu alebo podpore výkonu právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu za každých okolností, keď sa tieto právomoci uplatňujú.

Článok 44

Obsah zmluvnej podmienky, ktorá sa vyžaduje podľa článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ

Zmluvná podmienka v príslušnej dohode zahŕňa tieto prvky:

1.

uznanie a akceptovanie protistrany inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, že záväzok môže podliehať výkonu právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií;

2.

opis právomocí odpísať dlh a vykonať konverziu každého orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s vnútroštátnym právom transponujúcim hlavu IV kapitolu IV oddiel 5 smernice 2014/59/EÚ alebo prípadne podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (7), najmä právomoci uvedené v článku 63 ods. 1 písm. e), f), g) a j) smernice 2014/59/EÚ;

3.

uznanie a akceptovanie protistrany inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ:

a)

že je viazaný výsledkom uplatňovania právomocí uvedených v písmene b) vrátane:

i)

akéhokoľvek zníženia výšky istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy vrátane akéhokoľvek splatného, ale nezaplateného úroku, so zreteľom na záväzok inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ podľa príslušnej dohody;

ii)

prevodu tohto záväzku na kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva;

b)

že podmienky príslušnej dohody sa môžu odlišovať podľa toho, čo je potrebné na realizáciu výkonu právomoci orgánu pre riešenie krízových situácií na odpísanie dlhu a vykonanie konverzie, a takéto zmeny budú záväzné pre protistranu inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ;

c)

že kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva sa môžu vydať alebo previesť na protistranu inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ ako následok výkonu právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu;

4.

protistrana inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ uzná a akceptuje, že zmluvná podmienka týkajúca sa záležitostí opísaných v tejto dohode je vyčerpávajúca, s vylúčením akýchkoľvek iných dohôd, mechanizmov alebo dohovorov medzi protistranami, ktorých sa týka predmet príslušnej dohody.

ODDIEL II

Oznámenia a oznámenie o pozastavení

Článok 45

Všeobecné požiadavky na oznamovanie

1.   Oznámenia podľa článku 81 ods. 1, 2 a 3 a článku 83 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ sa predkladajú písomne a odosielajú sa primeranými a bezpečnými elektronickými prostriedkami.

2.   Príslušné orgány v zmysle článku 81 ods. 1, 2 a 3 smernice 2014/59/EÚ a článku 83 ods. 2 uvádzajú presné kontaktné údaje na predloženie oznámenia a zverejnia ich.

3.   Pred zaslaním oznámenia môže odosielateľ nadviazať ústne kontakty s príslušnými orgánmi v zmysle článku 81 ods. 1, 2 a 3 smernice 2014/59/EÚ s cieľom informovať ich o predložení oznámenia.

4.   Na účely oznámení uvedených v článku 81 ods. 3 písm. a), b), c), d), h) a j) smernice 2014/59/EÚ a v jej článku 83 ods. 2 písm. a), b), f) a h) príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií použijú jazyk pre bežné používanie v spolupráci s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe a orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

5.   Príslušné orgány v zmysle článku 81 ods. 1, 2 a 3 smernice 2014/59/EÚ a jej článku 83 ods. 2 potvrdia odosielateľovi prijatie oznámenia s uvedením dátumu a času doručenia zaznamenaného prijímateľom a kontaktných údajov zamestnancov, ktorí spracovávajú oznámenie.

Článok 46

Oznámenie riadiaceho orgánu adresované príslušnému orgánu

1.   Oznámenia predložené riadiacim orgánom inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ príslušnému orgánu zahŕňajú:

a)

názov, adresu sídla, a ak je k dispozícii, identifikátor právnickej osoby inštitúcie alebo subjektu, ktoré odosielajú oznámenie;

b)

názov a adresu sídla priameho a najvyššie postaveného materského podniku tejto inštitúcie alebo subjektu, ak je to relevantné;

c)

príslušné informácie a analýzy, ktoré riadiaci orgán zohľadnil pri uskutočňovaní posúdenia na stanovenie splnenia podmienok podľa článku 32 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ;

d)

kópiu písomného riešenia krízových situácií riadiaceho orgánu, ktorým potvrdzuje svoje posúdenie, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá;

e)

akékoľvek dodatočné informácie, ktoré riadiaci orgán považuje za relevantné pre svoje posúdenie.

2.   Oznámenie sa podľa článku 81 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ bezodkladne odosiela príslušnému orgánu na základe rozhodnutia riadiaceho orgánu, že inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) uvedenej smernice zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá.

Článok 47

Oznamovanie prijatého oznámenia orgánu pre riešenie krízových situácií príslušným orgánom

Po prijatí oznámenia uvedeného v článku 46 príslušný orgán bezodkladne zašle orgánu pre riešenie krízových situácií tieto informácie:

1.

kópiu prijatého oznámenia vrátane všetkých informácií uvedených v článku 46 ods. 1;

2.

podrobnosti o opatreniach na predchádzanie kríze alebo opatreniach uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, ktoré príslušný orgán prijal alebo ktorých prijatie sa od inštitúcie alebo subjektu vyžaduje v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ;

3.

všetky ďalšie doplňujúce dokumenty, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné na to, aby orgán pre riešenie krízových situácií mohol prijať informované rozhodnutie.

Článok 48

Oznámenie o posúdení, že inštitúcia spĺňa podmienky pre riešenie krízových situácií, stanovené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2014/59/EÚ

1.   Oznámenie príslušného orgánu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií na účely článku 81 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ obsahuje:

a)

názov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, na ktoré sa vzťahuje oznámenie;

b)

informácie uvedené v článku 46 ods. 1 písm. a) a b);

c)

zhrnutie posúdenia požadované v článku 32 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2014/59/EÚ.

2.   Oznámenie sa vypracuje bezodkladne po zistení, že boli splnené podmienky uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2014/59/EÚ.

3.   Príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií všetky dodatočné informácie, ktoré môže orgán pre riešenie krízových situácií požadovať na dokončenie svojho posúdenia.

Článok 49

Oznámenie

1.   Oznámenie uvedené v článku 83 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ, ktoré má uverejniť orgán pre riešenie krízových situácií, zahŕňa:

a)

názov, adresu sídla, a ak je k dispozícii, identifikátor právnickej osoby inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, ktorých krízová situácia sa rieši;

b)

názov a adresu sídla priameho a najvyššie postaveného materského podniku tejto inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, ak je to relevantné;

c)

zoznam názvov ostatných subjektov skupiny a prepojených pobočiek, na ktoré sa vzťahujú účinky opatrenia na riešenie krízových situácií, podľa možnosti vrátane informácií o pobočkách umiestnených v tretích krajinách;

d)

zhrnutie príslušných prijatých opatrení na riešenie krízových situácií, dátum účinnosti týchto opatrení na riešenie krízových situácií, a najmä ich účinky na retailových klientov, a ktorý obsahuje najmä tieto údaje:

i)

informácie o prístupe k vkladom podľa smernice 2014/49/EÚ o systémoch ochrany vkladov, ktoré má v držbe inštitúcia, na ktorú sa vzťahuje opatrenie na riešenie krízových situácií;

ii)

informácie o prístupe k aktívam alebo finančným prostriedkom ostatných klientov v zmysle článku 31 ods. 2 písm. e) smernice 2014/59/EÚ, ktoré má v držbe inštitúcia dotknutá opatrením na riešenie krízových situácií;

iii)

informácie o zmluvných povinnostiach týkajúcich sa platby alebo dodania, na ktoré sa vzťahuje pozastavenie podľa článku 69 smernice 2014/59/EÚ podľa potreby vrátane začatia a uplynutia lehoty pozastavenia;

iv)

informácie o zabezpečených veriteľoch inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, ktorej krízová situácia sa rieši, podliehajú obmedzeniam v súvislosti s vynucovaním záložných práv vrátane začatia a uplynutia lehoty obmedzenia v súlade s článkom 70 smernice 2014/59/EÚ, ak je to vhodné;

v)

informácie o zmluvných stranách dotknutých dočasným pozastavením práv ukončiť zmluvu podľa potreby vrátane začatia a uplynutia lehoty pozastavenia podľa článku 71 smernice 2014/59/EÚ;

e)

potvrdenie obvyklých zmluvných záväzkov vrátane splátkových kalendárov, ktoré nepodliehajú pozastaveniam podľa článkov 69, 70 a 71 smernice 2014/59/EÚ;

f)

kontaktné miesto v rámci inštitúcie, na ktorom môžu zákazníci a veritelia získať ďalšie informácie a aktualizované informácie o inštitúcii alebo subjekte v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ a o jeho operáciách.

2.   Oznámenie sa uverejní podľa možnosti hneď po prijatí opatrenia na riešenie krízových situácií.

KAPITOLA VI

KOLÉGIÁ PRE RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

ODDIEL I

Prevádzková organizácia kolégií pre riešenie krízových situácií

Článok 50

Mapovanie a identifikácia členov kolégia pre riešenie krízových situácií a prípadných pozorovateľov

1.   Na účely identifikácie členov a potenciálnych pozorovateľov kolégia pre riešenie krízových situácií vykoná orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mapovanie subjektov skupiny uvedených v článku 1 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, pričom zohľadní výsledky mapovania, ktoré vykonal orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe v súlade s článkom 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/98 (8) vykonávacieho nariadenia Komisie a s článkom 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/99 (9).

2.   Po ukončení mapovania uvedeného v odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi zoznam členov a potenciálnych pozorovateľov kolégia pre riešenie krízových situácií.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny aspoň raz ročne preskúma a aktualizuje mapovanie subjektov skupiny a zoznam členov a potenciálnych pozorovateľov. Preskúma a aktualizuje aj mapovanie a zoznam členov a potenciálnych pozorovateľov po každej podstatnej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry skupiny alebo jej obchodnej činnosti.

4.   Pri posudzovaní, či zriadiť kolégium pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 88 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, orgán pre riešenie krízových situácií posúdi aj to, či uvedená iná skupina alebo kolégium pôsobí v súlade s týmto nariadením.

Článok 51

Orgány tretích krajín pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia v kolégiu pre riešenie krízových situácií

1.   Po prijatí príslušnej žiadosti od orgánu tretej krajiny pre riešenie krízových situácií, ako sa uvádza v článku 88 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi žiadosť kolégiu pre riešenie krízových situácií.

2.   K oznámeniu sa pripoja tieto náležitosti:

a)

stanovisko orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, a to aj so zreteľom na písmeno b), k rovnocennosti režimu dôvernosti a služobného tajomstva vzťahujúceho sa na kandidátskeho pozorovateľa;

b)

podmienky účasti pozorovateľov v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií, ktoré sú zahrnuté v písomných dohodách a postupoch, ktoré navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

c)

stanovisko orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, pokiaľ ide o význam príslušnej pobočky, ak je kandidátom orgán tretej krajiny pre riešenie krízových situácií pre pobočku;

d)

stanovenie lehoty, po ktorej uplynutí sa predpokladá súhlas stanovenie lehoty, po ktorej uplynutí sa predpokladá súhlas: v tejto lehote môže ktorýkoľvek člen kolégia pre riešenie krízových situácií uvedený v článku 88 ods. 2 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, ktorý nesúhlasí, vyjadriť svoje plne odôvodnené námietky proti stanovisku orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny uvedenému v písmene a) tohto odseku.

3.   Po vyjadrení námietky ju orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zohľadní pred vydaním svojho konečného rozhodnutia. Na tento účel môže požadovať aj výslovné vyjadrenie členov kolégia uvedených v článku 88 ods. 2 písm. b), c) a d) smernice 2014/59/EÚ a zohľadniť väčšinu ich pripomienok.

4.   Keď sa orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny rozhodne pozvať orgán tretej krajiny pre riešenie krízových situácií, zašle pozvanie kandidátskemu pozorovateľovi. K pozvaniu budú priložené podmienky účasti pozorovateľa stanovené v písomných dohodách. Kandidát, ktorý dostane pozvanie, sa považuje za pozorovateľa po prijatí pozvania, ktoré sa považuje za súhlas s podmienkami účasti.

5.   Po prijatí orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predloží aktualizovaný výsledok mapovania uvedeného v článku 50 kolégiu pre riešenie krízových situácií.

Článok 52

Komunikácia s materskou spoločnosťou v Únii

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zabezpečí pravidelnú interakciu a spoluprácu s materskou spoločnosťou v Únii s cieľom zlepšiť efektívne a účinné fungovanie kolégia pre riešenie krízových situácií.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi materskej spoločnosti v Únii zriadenie kolégia pre riešenie krízových situácií a zoznam jeho členov a pozorovateľov, ako aj akúkoľvek zmenu členov a pozorovateľov kolégia pre riešenie krízových situácií.

Článok 53

Zriadenie a aktualizácia zoznamov kontaktných osôb

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny udržiava a sprístupňuje členom a pozorovateľom kolégia pre riešenie krízových situácií kontaktné údaje nominovaných osôb od každého člena a pozorovateľa na účely plnenia úloh kolégia pre riešenie krízových situácií.

Kontaktné údaje by mali zahŕňať aj kontaktné údaje mimo úradných hodín na účely núdzových situácií, a to najmä na účely rozhodovania o potrebe vypracovať a dohodnúť program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zabezpečí, aby od všetkých členov a pozorovateľov kolégia dostal kontaktné údaje príslušných kontaktných osôb a bol bezodkladne informovaný o všetkých príslušných zmenách.

Článok 54

Prvky písomných dohôd a postupov na fungovanie kolégia pre riešenie krízových situácií

1.   Písomné dohody a postupy podľa článku 88 ods. 5 písm. a) smernice 2014/59/EÚ obsahujú aspoň tieto prvky:

a)

opis skupiny, materskej spoločnosti v Únii, dcérskych spoločností a významných pobočiek;

b)

identifikáciu členov a pozorovateľov kolégia;

c)

opis všeobecného rámca kolégia pre riešenie krízových situácií pre spoluprácu medzi orgánmi a koordináciu činností a úloh.

2.   Všeobecný rámec pre spoluprácu a koordináciu zahŕňa všetky tieto prvky:

a)

v prípade potreby opis jednotlivých čiastkových štruktúr kolégia pre riešenie krízových situácií zaoberajúcich sa plnením rôznych úloh. Na uvedený účel, a najmä so zreteľom na členov kolégia prijímajúcich spoločné rozhodnutia, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zváži potrebu organizovania kolégia pre riešenie krízových situácií do jednotlivých čiastkových štruktúr;

b)

identifikáciu členov a pozorovateľov kolégia podieľajúcich sa na osobitných činnostiach kolégia; Na uvedený účel orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zabezpečí, aby jednotlivé čiastkové štruktúry kolégia vrátane čiastkových štruktúr zahŕňajúcich pozorovateľov nemali za následok obmedzenie alebo bránenie procesu spoločného rozhodovania, najmä so zreteľom na tých členov kolégia, ktorí sú povinní prijímať spoločné rozhodnutia v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 2014/59/EÚ;

c)

opis rámca podmienok účasti pozorovateľov v kolégiu pre riešenie krízových situácií vrátane podmienok ich účasti v rôznych dialógoch a procesoch kolégia, ako aj ich práv a povinností vo vzťahu k výmene informácií so zreteľom na články 90 a 98 smernice 2014/59/EÚ. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zabezpečí, aby všeobecný rámec a podmienky účasti pozorovateľov neboli výhodnejšie ako rámec a podmienky stanovené pre členov kolégia v súlade s týmto nariadením a príslušnými písomnými dohodami daného kolégia.

d)

opis mechanizmov spolupráce a koordinácie v núdzových situáciách, najmä systémového charakteru, ktoré môžu predstavovať ohrozenie životaschopnosti ktoréhokoľvek zo subjektov skupiny;

e)

opis postupov, ktoré treba dodržiavať, ak sa nevyžaduje spoločné rozhodnutie, ale vytvorenie spoločnej dohody v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií alebo v rámci ktorejkoľvek jeho čiastkovej štruktúry sa javí ako nevyhnutné;

f)

opis mechanizmov výmeny informácií vrátane príslušného rozsahu pôsobnosti, frekvencie a komunikačných kanálov so zreteľom na články 90 a 98 smernice 2014/59/EÚ a na úlohu orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny ako koordinátora pre zhromažďovanie a šírenie informácií medzi členmi a pozorovateľmi kolégia;

g)

opis relevantných informácií, ktoré sa môžu sprístupniť členom a pozorovateľom kolégia pre riešenie krízových situácií, a to najmä v súvislosti s plánovaním riešenia krízových situácií, posúdením riešiteľnosti krízových situácií a inými úlohami uvedenými v článku 88 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, a to aj so zreteľom na články 90 a 98 smernice 2014/59/EÚ a na úlohu orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

h)

opis mechanizmov týkajúcich sa zaobchádzania s dôvernými informáciami so zreteľom na články 90 a 98 smernice 2014/59/EÚ;

i)

opis postupov pre organizovanie pravidelných a ad hoc fyzických zasadnutí;

j)

opis metódy koordinácie vstupov poskytovaných nezávisle orgánmi pre riešenie krízových situácií kolégiu orgánov dohľadu alebo orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, ak sa to vyžaduje podľa právnych predpisov alebo z vlastnej iniciatívy;

k)

opis metódy oznamovania vstupov uvedených v písmene j), najmä opis príslušnej úlohy orgánu pre riešenie krízových situácií pri oznamovaní týchto vstupov orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

l)

opis politiky oznamovania orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, príslušným orgánom v dotknutých členských štátoch, materskej spoločnosti v Únii a subjektom skupiny uvedeným v článku 58;

m)

akékoľvek iné dohody o fungovaní kolégia pre riešenie krízových situácií a

n)

všetky ustanovenia týkajúce sa mechanizmov prerušenia.

Článok 55

Vypracovanie a aktualizácia písomných dohôd a postupov na fungovanie kolégia pre riešenie krízových situácií

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny pripraví svoj návrh písomných dohôd a postupov na fungovanie kolégia pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 54.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi svoj návrh členom kolégia pre riešenie krízových situácií na účely konzultácie, požiada ich, aby poskytli svoje stanovisko, a určí lehotu na zaslanie týchto stanovísk.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zohľadní stanoviská členov kolégia pre riešenie krízových situácií a zdôvodní svoje rozhodnutie v prípade, keď ich nezohľadní.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po finalizácii oznámi písomné dohody a postupy na fungovanie kolégia pre riešenie krízových situácií členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

5.   Písomné dohody a postupy na fungovanie kolégia pre riešenie krízových situácií sa revidujú a aktualizujú, a to najmä po akejkoľvek podstatnej zmene v zložení kolégia pre riešenie krízových situácií.

6.   Pri aktualizácii všeobecných písomných dohôd a postupov na fungovanie kolégia pre riešenie krízových situácií sa orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a ostatní členovia kolégia riadia postupom stanoveným v odsekoch 1 až 5.

Článok 56

Prevádzkové aspekty zasadnutí kolégia a iných činností

1.   Kolégium pre riešenie krízových situácií zvolá aspoň jedno zasadnutie s osobnou účasťou ročne. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny so súhlasom všetkých členov kolégia a po zohľadnení špecifík danej skupiny môže stanoviť inú frekvenciu zasadnutí kolégia pre riešenie krízových situácií s osobnou účasťou.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny pravidelne organizuje ostatné činnosti kolégia, najmä ak je potrebný dialóg medzi členmi kolégia.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny pripraví a oznámi členom kolégia program a ciele plánovaných zasadnutí a iných činností.

4.   Všetci členovia kolégia pre riešenie krízových situácií, ktorí sa zúčastňujú na zasadnutiach kolégia alebo iných činnostiach, zabezpečia, aby sa príslušní zástupcovia v súlade s cieľmi zasadnutia a iných činností kolégia pre riešenie krízových situácií na týchto zasadnutiach a iných činnostiach zúčastňovali a aby boli títo zástupcovia splnomocnení konať v mene svojich orgánov v maximálnom možnom rozsahu, ak sa na týchto zasadnutiach alebo iných činnostiach majú prijímať rozhodnutia.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby boli príslušné dokumenty rozposlané v dostatočnom časovom predstihu pred daným zasadnutím alebo činnosťou kolégia pre riešenie krízových situácií.

6.   Výsledky a rozhodnutia zasadnutí alebo iných činností kolégia sú písomne zdokumentované a včas oznámené členom kolégia.

Článok 57

Výmena informácií

1.   S výhradou článkov 90 a 98 smernice 2014/59/EÚ orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a členovia kolégia zabezpečia, aby si vymieňali všetky podstatné a relevantné informácie, či už od subjektu skupiny, príslušného orgánu, orgánu pre riešenie krízových situácií alebo akéhokoľvek iného povereného orgánu alebo z akéhokoľvek iného zdroja.

2.   Tieto informácie musia byť primerané a presné, a musia sa sprístupniť včas, aby členom kolégia pre riešenie krízových situácií umožnili a uľahčili efektívne, účinné a úplné vykonanie úloh za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti aj v núdzových situáciách.

3.   Na účely účinnej a efektívnej koordinácie medzi kolégiom dohľadu a kolégiom pre riešenie krízových situácií si orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe vymieňajú všetky informácie potrebné na to, aby si kolégiá mohli plniť svoju úlohu stanovenú v článku 116 smernice 2013/36/EÚ a článku 88 smernice 2014/59/EÚ.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ktorý prijme informácie uvedené v odsekoch 1 a 2, zašle tieto informácie členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

5.   Ak je kolégium organizované do rôznych čiastkových štruktúr, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny plne a včas informuje všetkých členov kolégia pre riešenie krízových situácií o prijatých opatreniach alebo opatreniach vykonávaných v týchto čiastkových štruktúrach kolégia.

6.   Ak nie je stanovené inak, môžu sa použiť všetky bežné komunikačné prostriedky, pričom najmä v prípade prenosu citlivých informácií sa uprednostňujú zabezpečené komunikačné prostriedky. Pokiaľ ide o verejne dostupné informácie, stačí, ak orgán pre riešenie krízových situácií poskytne odkaz na takéto informácie.

7.   Ak má kolégium pre riešenie krízových situácií webové sídlo, používanie tohto webového sídla je hlavným prostriedkom komunikácie.

8.   Článkami 50 až 76 tohto nariadenia nie sú dotknuté právomoci týkajúce sa zhromažďovania informácií príslušných orgánov alebo orgánov pre riešenie krízových situácií.

Článok 58

Politika komunikácie

1.   Za komunikáciu s materskou spoločnosťou v Únii a orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe, ak je odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií, je zodpovedný orgán pre riešenie krízových situácií.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií uvedené v článku 88 ods. 2 písm. b), c) a d) smernice 2014/59/EÚ sú orgány zodpovedné za komunikáciu so subjektmi a príslušnými orgánmi v príslušných členských štátoch.

Článok 59

Koordinácia externej komunikácie

1.   Členovia kolégia pre riešenie krízových situácií koordinujú svoju externú komunikáciu týkajúcu sa stratégií a programov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

2.   Na účely koordinácie externej komunikácie sa členovia kolégia pre riešenie krízových situácií dohodnú aspoň na týchto opatreniach:

a)

rozdelenie zodpovednosti za koordináciu externej komunikácie, a to za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti v situácii, keď sa inštitúcia alebo skupina považuje za inštitúciu alebo skupinu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a v situácii riešenia krízových situácií;

b)

určenie úrovne informácií o stratégiách riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktoré sa majú zverejniť;

c)

koordinácia verejných vyhlásení v situáciách, keď sa inštitúcia alebo skupina považuje za inštitúciu alebo skupinu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá;

d)

koordinácia verejných vyhlásení súvisiacich s prijatými opatreniami na riešenie krízových situácií vrátane uverejnenia pokynov alebo nástrojov, na základe ktorých boli prijaté opatrenia na riešenie krízových situácií, alebo oznámení, v ktorých sú zhrnuté účinky opatrení na riešenie krízových situácií.

Článok 60

Núdzové situácie

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny stanoví a pravidelne testuje prevádzkové postupy na fungovanie kolégia pre riešenie krízových situácií v núdzových situáciách, najmä systémových, ktoré môžu predstavovať hrozbu pre životaschopnosť ktoréhokoľvek zo subjektov skupiny.

2.   Prevádzkové postupy uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň tieto prvky:

a)

bezpečné komunikačné prostriedky, ktoré sa majú používať;

b)

súbor informácií, ktoré sa majú vymieňať;

c)

príslušné osoby, ktoré majú byť kontaktované;

d)

komunikačné postupy, ktoré majú dodržiavať členovia príslušného kolégia.

ODDIEL II

Spoločné rozhodnutia o plánovaní riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

Pododdiel 1

Postup spoločného rozhodovania o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií

Článok 61

Plánovanie krokov postupu spoločného rozhodovania

1.   Pred začiatkom postupu spoločného rozhodovania sa orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností dohodnú na harmonograme krokov, ktoré treba pri tomto postupe podniknúť (ďalej len „harmonogram spoločného rozhodnutia“).

Ak sa na harmonograme nedohodnú, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny stanoví harmonogram spoločného rozhodnutia po zvážení názorov a výhrad, ktoré vyjadrili orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

2.   Harmonogram spoločného rozhodnutia sa aktualizuje najmenej raz ročne a zahŕňa všetky tieto kroky, ktoré sa vykonajú v tom poradí, na akom sa dohodli orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností:

a)

predbežný dialóg medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností o stratégii riešenia krízových situácií skupiny pri príprave spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií;

b)

žiadosť o informácie, ktoré materská spoločnosť v Únii potrebuje, aby vypracovala plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií podľa článku 11 smernice 2014/59/EÚ;

c)

predloženie informácií požadovaných v písmene b) tohto odseku materskou spoločnosťou v Únii priamo orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s článkom 13 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ;

d)

postúpenie informácií, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny získal od materskej spoločnosti v Únii, orgánom uvedeným v článku 13 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ a stanovenie lehoty pre akékoľvek dodatočné žiadosti o informácie;

e)

predloženie príspevkov na vypracovanie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

f)

predloženie návrhu plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a návrhu posúdenia riešiteľnosti krízových situácií orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny členom kolégia pre riešenie krízových situácií;

g)

predloženie pripomienok k návrhu plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a k návrhu posúdenia riešiteľnosti krízových situácií členmi kolégia pre riešenie krízových situácií orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

h)

diskusia s materskou spoločnosťou v Únii o návrhu plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a jej posúdení riešiteľnosti krízových situácií, ak to orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny považuje za vhodné;

i)

dialóg medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností o návrhu plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdení riešiteľnosti krízových situácií;

j)

obeh návrhu spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností;

k)

dialóg o návrhu spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností;

l)

dosiahnutie spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií;

m)

oznámenie o uzavretí spoločného rozhodnutia materskej spoločnosti v Únii, ako aj zhrnutie kľúčových prvkov plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

3.   V harmonograme sa:

a)

odzrkadľuje rozsah a zložitosť každej fázy postupu spoločného rozhodovania;

b)

zohľadňuje harmonogram iných spoločných rozhodnutí organizovaných v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií;

c)

zohľadňuje, pokiaľ je to možné, harmonogram ďalších spoločných rozhodnutí organizovaných v rámci príslušného kolégia orgánov dohľadu, najmä harmonogram spoločného rozhodnutia o preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny v súlade s článkom 8 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 62

Prvky harmonogramu spoločného rozhodnutia

1.   Pri vypracúvaní harmonogramu spoločného rozhodnutia zúčastnené orgány alebo orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ak koná samostatne, zohľadnia článok 16 ods. 3 a článok 17 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ o potrebe koordinovaného posudzovania riešiteľnosti krízových situácií a pozastavení postupu s cieľom riešiť podstatné prekážky a zabezpečia, aby sa príslušné lehoty stanovené v harmonograme spoločného rozhodnutia náležite upravili.

2.   Pri vypracúvaní harmonogramu spoločného rozhodnutia orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zohľadní podmienky účasti pozorovateľov uvedené v písomných dohodách kolégia pre riešenie krízových situácií a v príslušných ustanoveniach smernice 2014/59/EÚ.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi materskej spoločnosti v Únii tieto aspekty harmonogramu:

a)

odhadovaný dátum podania žiadosti o informácie potrebné na vypracovanie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a vykonanie posúdenia riešiteľnosti krízových situácií v súlade s článkom 61 ods. 2 písm. b), ako aj lehoty na predloženie týchto informácií v súlade s článkom 61 ods. 2 písm. c);

b)

odhadovaný dátum zorganizovania diskusie uvedenej v článku 61 ods. 2 písm. h), ak je to relevantné;

c)

odhadovaný dátum oznámenia uvedeného v článku 61 ods. 2 písm. m).

Článok 63

Predbežný dialóg o stratégii riešenia krízových situácií

Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny pripraví predbežný dialóg s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností s cieľom podniknúť všetky tieto kroky:

1.

prerokovať predbežný návrh stratégie riešenia krízových situácií skupiny;

2.

overiť, či všetky informácie potrebné na vypracovanie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií už majú k dispozícii všetky príslušné orgány, a sprístupniť tieto informácie v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ;

3.

určiť dodatočné informácie, ktoré sa majú vyžadovať od materskej spoločnosti v Únii;

4.

dohodnúť sa na príspevkoch, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny potrebuje od orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, aby vypracoval plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a vykonal posúdenie riešiteľnosti krízových situácií.

Článok 64

Informácie od materskej spoločnosti v Únii

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny požiada materskú spoločnosť v Únii o všetky potrebné informácie v súlade s článkom 11 smernice 2014/59/EÚ, pričom zohľadní výsledok dialógu uvedeného v článku 63.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny jasne oznámi materskej spoločnosti v Únii subjekty skupiny, na ktoré sa vzťahujú a uplatňujú tieto informácie, ako aj lehoty na poskytovanie takýchto informácií.

3.   Materská spoločnosť v Únii poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny požadované informácie včas, najneskôr však v lehote uvedenej v odseku 2.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny môže materskú spoločnosť v Únii požiadať o dodatočné informácie, a to pred postúpením informácií orgánom uvedeným v článku 13 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, ako aj potom, keď sa uplatňuje článok 66 ods. 2 tohto nariadenia.

Článok 65

Postúpenie informácií od orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny bezodkladne postúpi informácie získané v súlade s článkom 64 orgánom uvedeným v článku 13 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ a vyzve ich, aby v stanovenej lehote predložili svoje pripomienky k tomu, či sa požadujú dodatočné informácie.

2.   Ktorýkoľvek orgán prijímajúci informácie môže požiadať orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny o dodatočné informácie v lehote stanovenej v odseku 1, ak sa prijímajúci orgán domnieva, že dodatočné informácie sú relevantné pre subjekt alebo pobočku v rámci jeho právomoci na účel vypracovania a dodržiavania plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a vykonania posúdenia riešiteľnosti krízových situácií. V takom prípade sa uplatňujú príslušné ustanovenia článku 64.

3.   Postúpenie informácií od orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny uvedené v odseku 2 sa nepovažuje za úplné až do skutočného postúpenia prvotných aj dodatočných informácií.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny so zreteľom na odsek 3 oznámi kolégiu pre riešenie krízových situácií začiatok štvormesačnej lehoty na dosiahnutie spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdení riešiteľnosti krízových situácií v súlade s článkom 13 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány uvedené v článku 13 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ vymenia dodatočné informácie potrebné na uľahčenie vypracúvania plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenia riešiteľnosti krízových situácií so zreteľom na požiadavky na dôvernosť ustanovené v článkoch 90 a 98 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 66

Vypracovanie a obeh návrhu plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenia riešiteľnosti krízových situácií

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností poskytnú orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny svoj príspevok k plánu riešenia krízových situácií a posúdeniu riešiteľnosti krízových situácií včas a v každom prípade v lehote stanovenej v harmonograme spoločného rozhodnutia podľa článku 61 ods. 2 písm. e).

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vypracuje návrh plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s článkom 12 smernice 2014/59/EÚ, pričom zohľadní všetky príspevky, ktoré predložili orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny rozošle návrh plánu riešenia krízových situácií a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií členom kolégia včas, ale najneskôr v lehote uvedenej v článku 61 ods. 2 písm. f).

Článok 67

Konzultácia s členmi kolégia pre riešenie krízových situácií

1.   Členovia kolégia, s ktorými konzultuje orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, poskytnú svoje pripomienky k návrhu plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdeniu riešiteľnosti v lehote stanovenej podľa článku 61 ods. 2 písm. g).

2.   Príslušné orgány uvedené v článkoch 115 a 116 smernice 2013/36/EÚ predovšetkým uvedú svoje stanovisko, pokiaľ ide o posúdenie riešiteľnosti krízových situácií subjektov v ich jurisdikcii.

3.   Ak sa ktorýkoľvek z orgánov domnieva, že existujú podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízových situácií skupiny alebo ktoréhokoľvek z jej subjektov, svoje posúdenie oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií včas a v každom prípade do lehoty stanovenej v článku 61 ods. 2 písm. g).

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny postúpi orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností pripomienky ostatných členov kolégia pre riešenie krízových situácií vrátane pripomienok k posúdeniu riešiteľnosti krízových situácií subjektov v ich jurisdikcii, ktoré tieto orgány vyjadrili.

Článok 68

Diskusia s materskou spoločnosťou v Únii

Keď orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny organizuje diskusiu o návrhu plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií s materskou spoločnosťou v Únii podľa článku 61 ods. 2 písm. h), urobí tak včas a v každom prípade v rámci lehôt stanovených v príslušnom kroku v harmonograme spoločného rozhodnutia. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny počas tejto konzultácie oznámi orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností všetky poznámky, ktoré predložila materská spoločnosť v Únii.

Článok 69

Dialóg o návrhu plánu riešenia krízových situácií a posúdení riešiteľnosti krízových situácií

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zorganizuje dialóg o návrhu plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdení riešiteľnosti krízových situácií s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností včas podľa článku 61 ods. 2 písm. i), najneskôr však v lehote stanovenej v harmonograme spoločného rozhodnutia.

2.   Dialóg zahŕňa otázky posúdenia riešiteľnosti krízových situácií skupiny a umožní identifikovať prípadné podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízových situácií pri zohľadnení akýchkoľvek poznámok od materskej spoločnosti v Únii. Na tento účel orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny informuje orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností o svojom vlastnom posúdení riešiteľnosti krízových situácií skupiny a vezme do úvahy stanovisko, ktoré vyjadrili ostatní členovia kolégia.

3.   Na základe dialógu uvedeného v odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny dokončí plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií. Vo vykonaných zmenách k návrhu plánu riešenia krízových situácií a posúdeniu riešiteľnosti krízových situácií skupiny sa odzrkadľuje výsledok dialógu.

4.   Ak sa zistia podstatné prekážky riešiteľnosti krízových situácií, uplatňuje sa článok 76 ods. 1.

Článok 70

Vypracovanie spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdení riešiteľnosti krízových situácií

Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny pripraví návrh spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenia riešiteľnosti krízových situácií. Návrh spoločného rozhodnutia obsahuje všetky tieto prvky:

1.

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré dospeli k spoločnému rozhodnutiu o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdení riešiteľnosti krízových situácií;

2.

názvy orgánov pre riešenie krízových situácií a príslušných orgánov, ktoré boli konzultované pri vypracúvaní a dodržiavaní plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenia riešiteľnosti krízových situácií, najmä:

a)

názvy orgánov pre riešenie krízových situácií významných pobočiek a orgánov pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých majú sídlo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. c) a d) smernice 2014/59/EÚ;

b)

názvy relevantných príslušných orgánov uvedených v článkoch 115 a 116 smernice 2013/36/EÚ;

c)

mená pozorovateľov, ak títo pozorovatelia boli zapojení do postupu spoločného rozhodovania v súlade s podmienkami účasti pozorovateľov, ako sa uvádza v písomných dohodách;

3.

názov materskej spoločnosti v Únii a subjektov skupiny, na ktoré sa vzťahuje plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií a na ktoré sa vzťahuje a uplatňuje spoločné rozhodnutie;

4.

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií;

5.

dátum prijatia spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, o posúdení riešiteľnosti krízových situácií a jeho prípadných aktualizáciách;

6.

plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií vrátane akéhokoľvek opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií v súlade s článkom 17 ods. 4, 5 a 6 a článkom 18 smernice 2014/59/EÚ, ktoré sa vzťahujú na prijatie spoločného rozhodnutia. Ak je materská spoločnosť v Únii alebo ktorýkoľvek z jej subjektov v procese vykonávania týchto opatrení, potom sa poskytnú aj informácie o harmonograme ich vykonávania;

7.

zhrnutie názorov, ktoré vyjadrili orgány konzultované pri postupe spoločného rozhodovania o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdení riešiteľnosti krízových situácií;

8.

ak bol počas postupu spoločného rozhodovania konzultovaný orgán EBA, vysvetlenie akejkoľvek odchýlky od odporúčania EBA.

Článok 71

Dosahovanie spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predloží návrh spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností bez zbytočného odkladu, pričom stanoví lehotu, v ktorej majú orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností poskytnúť svoj písomný súhlas so spoločným rozhodnutím, ktorý môže byť zaslaný elektronickými komunikačnými prostriedkami.

2.   Po prijatí návrhu spoločného rozhodnutia orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré nemajú nesúhlasné stanovisko, zašlú svoj písomný súhlas orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v lehote stanovenej v odseku 1.

3.   Konečná verzia spoločného rozhodnutia obsahuje dokument spoločného rozhodnutia vypracovaný v súlade s článkom 70, písomné dohody uvedené v odseku 2 tohto článku a pripojenú písomnú dohodu jedného orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, a poskytne sa orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré súhlasili so spoločným rozhodnutím orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi spoločné rozhodnutie o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdení riešiteľnosti krízových situácií kolégiu pre riešenie krízových situácií.

Článok 72

Oznamovanie spoločného rozhodnutia a zhrnutie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny materskej spoločnosti v Únii

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi spoločné rozhodnutie a zhrnutie kľúčových prvkov plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vrátane posúdenia riešiteľnosti krízových situácií riadiacemu orgánu materskej spoločnosti v Únii včas a v každom prípade v lehote stanovenej v harmonograme spoločného rozhodnutia podľa článku 61 ods. 2 písm. m).

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny informuje o uvedenom oznamovaní orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny môže prediskutovať spoločné rozhodnutie o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií s materskou spoločnosťou v Únii s cieľom vysvetliť podrobnosti tohto rozhodnutia.

Pododdiel 2

Postup pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií

Článok 73

Čiastočný nesúhlas

1.   Ak jeden alebo viaceré orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností nesúhlasia s plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdením riešiteľnosti krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré nevyjadrili nesúhlas podľa článku 13 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, podniknú všetky príslušné opatrenia uvedené v článkoch 70, 71 a 72 na vypracovanie, oznámenie a dosiahnutie spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií.

2.   Prijaté spoločné rozhodnutie o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií sa uvedie v dokumente, ktorý bude obsahovať všetky prvky stanovené v článku 70.

3.   Jeho súčasťou je aj zhrnutie názorov, ktoré vyjadrili orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností zapojené do prvotného postupu spoločného rozhodovania o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií, ale nesúhlasili s ním. Zhrnutie obsahuje najmä odkazy na všetky otázky, ktoré viedli k nesúhlasu.

Článok 74

Prvky oznamovania individuálnych rozhodnutí

1.   Ak sa spoločné rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií neprijme do štyroch mesiacov v súlade s článkom 13 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ, rozhodnutie o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií prijaté orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny sa písomne oznámi členom kolégia pre riešenie krízových situácií prostredníctvom dokumentu, ktorý obsahuje všetky tieto položky:

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

b)

názov materskej spoločnosti v Únii;

c)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania rozhodnutia;

d)

dátum rozhodnutia;

e)

plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie vrátane akéhokoľvek opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií v súlade s článkom 17 ods. 4, 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ, ktoré sa vzťahujú na prijatie spoločného rozhodnutia. Ak je materská spoločnosť v Únii v procese vykonávania týchto opatrení, poskytne sa aj harmonogram ich vykonávania;

f)

mená zúčastnených členov a pozorovateľov kolégia pre riešenie krízových situácií v súlade s podmienkami účasti pozorovateľov pri postupe spoločného rozhodovania o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdení riešiteľnosti krízových situácií spolu so zhrnutím vyjadrených názorov a informácií o otázkach, ktoré viedli k nesúhlasu;

g)

pripomienky orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny k názorom, ktoré vyjadrili členovia a pozorovatelia kolégia pre riešenie krízových situácií, najmä v súvislosti s otázkami, ktoré viedli k nesúhlasu.

2.   Ak sa spoločné rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií neprijme do štyroch mesiacov v súlade s článkom 13 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré vypracúvajú individuálne plány riešenia krízových situácií, postúpia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny dokument, ktorý obsahuje všetky tieto položky:

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý prijíma rozhodnutie;

b)

názov subjektu alebo subjektov podliehajúcich jurisdikcii orgánu pre riešenie krízových situácií, na ktorý sa rozhodnutie vzťahuje a uplatňuje;

c)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania rozhodnutia;

d)

dátum rozhodnutia;

e)

plán riešenia krízových situácií a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií pre subjekty v ich jurisdikcii vrátane akéhokoľvek opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií v súlade s článkom 17 ods. 4, 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ, na základe ktorého bolo rozhodnutie prijaté. Ak sú subjekty v procese vykonávania týchto opatrení, poskytne sa aj harmonogram ich vykonávania;

f)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s vysvetlením dôvodov nesúhlasu s navrhovaným plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdením riešiteľnosti krízových situácií.

3.   Ak sa uskutočnili konzultácie s EBA, rozhodnutia prijaté v prípade, že sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 13 ods. 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ, musia obsahovať vysvetlenie, prečo sa neriadili odporúčaním orgánu EBA.

Článok 75

Oznamovanie individuálnych rozhodnutí, ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie

1.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností nedospejú k spoločnému rozhodnutiu v lehote uvedenej v článku 13 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ, všetky rozhodnutia uvedené v článku 13 ods. 5 a 6 uvedenej smernice príslušné orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností písomne oznámia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny k najneskoršiemu z týchto dátumov:

a)

k dátumu jeden mesiac po uplynutí lehoty uvedenej v článku 13 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ;

b)

k dátumu, ktorý uplynie jeden mesiac po tom, ako EBA poskytne akékoľvek odporúčanie v nadväznosti na žiadosť o konzultáciu v súlade s článkom 13 ods. 4 tretím pododsekom smernice 2014/59/EÚ;

c)

k dátumu jeden mesiac po akomkoľvek rozhodnutí, ktoré prijal orgán EBA v súlade s článkom 13 ods. 5 druhým pododsekom alebo článkom 13 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, alebo k akémukoľvek inému dátumu, ktorý EBA stanoví v takomto rozhodnutí.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi bez zbytočného odkladu svoje vlastné rozhodnutie a rozhodnutia uvedené v odseku 1 ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

Pododdiel 3

Spoločné rozhodnutie o opatreniach na riešenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií

Článok 76

Pozastavenie postupu spoločného rozhodovania o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií

1.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zistí podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízových situácií alebo súhlasí so stanoviskom o zistených podstatných prekážkach vyjadreným ktorýmkoľvek orgánom, s ktorým sa viedli konzultácie o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdení riešiteľnosti krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny pozastaví postup spoločného rozhodovania v súlade s článkom 17 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ a o svojom rozhodnutí informuje členov kolégia pre riešenie krízových situácií.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny opätovne začne postup spoločného rozhodovania o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vrátane posúdenia riešiteľnosti krízových situácií, keď dokončí postup spoločného rozhodnutia uvedený v článku 18 smernice 2014/59/EÚ o opatreniach na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti.

Článok 77

Plánovanie krokov postupu spoločného rozhodovania o opatreniach na riešenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií

1.   Pred začiatkom postupu spoločného rozhodovania o opatreniach na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií sa orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností dohodnú na harmonograme krokov, ktoré sa majú vykonať v harmonograme spoločného rozhodnutia.

Ak sa na harmonograme nedohodnú, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny stanoví harmonogram spoločného rozhodnutia po zvážení názorov a výhrad, ktoré vyjadrili orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

2.   Harmonogram spoločného rozhodnutia zahŕňa tieto kroky:

a)

príprava a obeh správy o podstatných prekážkach zistených v súlade s článkom 18 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v spolupráci s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe a EBA;

b)

predloženie správy podľa článku 18 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny materskej spoločnosti v Únii, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky;

c)

dátum, keď materská spoločnosť Únie predloží orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny svoje poznámky a alternatívne opatrenia na odstránenie podstatných prekážok, ak nejaké sú, v súlade s článkom 18 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ;

d)

dialóg medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií o akýchkoľvek poznámkach alebo alternatívnych opatreniach na odstránenie podstatných prekážok, ktoré materská spoločnosť v Únii navrhla podľa článku 18 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ;

e)

vypracovanie návrhu spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií;

f)

oznámenie spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií a

g)

oznamovanie spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny preskúma a aktualizuje harmonogram spoločného rozhodnutia s cieľom zohľadniť predĺženie trvania postupu spoločného rozhodovania v prípade, že materská spoločnosť v Únii predloží poznámky a navrhne akékoľvek alternatívne opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií v súlade s článkom 18 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ.

4.   Pri vypracúvaní harmonogramu spoločného rozhodnutia orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zohľadní podmienky účasti pozorovateľov uvedené v písomných dohodách kolégia pre riešenie krízových situácií a v príslušných ustanoveniach smernice 2014/59/EÚ.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi materskej spoločnosti v Únii tie aspekty harmonogramu spoločného rozhodnutia, ktoré predpokladajú účasť materskej spoločnosti v Únii.

Článok 78

Konzultácia a oznamovanie správy

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny pripraví návrh správy o podstatných prekážkach brániacich riešiteľnosti krízovej situácie v súlade s článkom 18 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ a predloží ho orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, EBA, príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky.

Môže predložiť aj návrh správy ostatným členom a pozorovateľom kolégia pre riešenie krízových situácií, a to vhodným spôsobom, ktorý je dohodnutý a špecifikovaný v písomných dohodách a postupoch kolégia pre riešenie krízových situácií.

2.   Prijaté pripomienky a názory posúdi orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny na účely finalizácie správy. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne plné odôvodnenie každej odchýlky od názoru alebo pripomienky orgánu EBA alebo orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe.

3.   Po finalizácii sa správa poskytne materskej spoločnosti v Únii.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi kolégiu pre riešenie krízových situácií začiatok štvormesačnej lehoty na dosiahnutie spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií.

Článok 79

Predkladanie poznámok materskej spoločnosti v Únii a konzultácia s orgánmi

1.   Ak materská spoločnosť v Únii predloží poznámky a v súlade s článkom 18 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ do štyroch mesiacov od doručenia správy navrhne orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny alternatívne opatrenia na odstránenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny postúpi uvedené poznámky a opatrenia ostatným členom kolégia, a to bez zbytočného odkladu a v každom prípade do desiatich dní.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny so zreteľom na odsek 1 oznámi kolégiu pre riešenie krízových situácií predĺženie lehoty na dosiahnutie spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií v súlade s článkom 18 ods. 3 a 5 smernice 2014/59/EÚ.

3.   Pri rozosielaní poznámok a alternatívnych opatrení predložených materskou spoločnosťou v Únii orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny stanoví lehotu na predloženie pripomienok.

4.   Ak orgány nepredložia svoje pripomienky v lehote uvedenej v odseku 3, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predpokladá, že tieto orgány nemajú žiadne pripomienky k poznámkam a alternatívnym opatreniam, ktoré predložila materská spoločnosť v Únii, a bude pokračovať vo svojom konaní.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne čo najskôr a bez zbytočného odkladu orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností akékoľvek pripomienky predložené ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií a prerokuje s nimi navrhované opatrenia na riešenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností okrem toho riadne prerokujú a posúdia potenciálny vplyv navrhovaných opatrení na všetky subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny, na všetky členské štáty, v ktorých skupina pôsobí, ako aj na Úniu ako celok.

Článok 80

Vypracovanie spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny so zreteľom na výsledok dialógu podľa článku 79 ods. 5 a 6 pripraví návrh spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií.

2.   Návrh spoločného rozhodnutia obsahuje všetky tieto položky:

a)

názov materskej spoločnosti v Únii a subjektov skupiny, na ktoré sa vzťahuje a uplatňuje spoločné rozhodnutie;

b)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré dospeli k spoločnému rozhodnutiu;

c)

názvy príslušných orgánov pre riešenie krízových situácií a názvy orgánov pre riešenie krízových situácií významných pobočiek, ktoré boli konzultované v súvislosti s riešiteľnosťou krízových situácií skupiny, opatreniami na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok a poznámkami a alternatívnymi opatreniami, ak existujú, predloženými materskou spoločnosťou v Únii;

d)

mená pozorovateľov, ak títo pozorovatelia boli zapojení do postupu spoločného rozhodovania v súlade s podmienkami účasti pozorovateľov, ako sa uvádza v písomných dohodách;

e)

odkazy na platné právo Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania spoločného rozhodnutia;

f)

dátum spoločného rozhodnutia;

g)

opatrenia podľa článku 17 ods. 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ, o ktorých rozhodol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, a lehota, v ktorej majú príslušné subjekty skupiny vykonať tieto opatrenia;

h)

ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii neprijmú alebo ich prijmú čiastočne, vysvetlenie, akým spôsobom boli opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii vyhodnotené ako nevhodné na odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií a akým spôsobom by opatrenia uvedené v písmene g) účinne obmedzili alebo odstránili podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízových situácií;

i)

zhrnutie názorov, ktoré vyjadrili orgány, s ktorými sa konzultovalo pri postupe spoločného rozhodovania;

j)

ak bol počas postupu spoločného rozhodovania konzultovaný orgán EBA, vysvetlenie akejkoľvek odchýlky od odporúčania EBA.

Článok 81

Dosahovanie spoločného rozhodnutia

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odošle návrh spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností bez zbytočného odkladu, pričom stanoví lehotu, v ktorej majú orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností poskytnúť svoj písomný súhlas so spoločným rozhodnutím, ktorý môže byť zaslaný elektronickými komunikačnými prostriedkami.

2.   Po prijatí návrhu spoločného rozhodnutia orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré nemajú nesúhlasné stanovisko, zašlú svoj písomný súhlas orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v lehote uvedenej v odseku 1.

3.   Konečná verzia spoločného rozhodnutia obsahuje dokument spoločného rozhodnutia vypracovaný v súlade s článkom 80, písomné dohody uvedené v odseku 2 tohto článku a pripojenú písomnú dohodu jedného orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, a poskytne sa orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré súhlasili so spoločným rozhodnutím orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi spoločné rozhodnutie o opatreniach na riešenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií kolégiu pre riešenie krízových situácií.

Článok 82

Oznamovanie spoločného rozhodnutia

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi spoločné rozhodnutie riadiacemu orgánu materskej spoločnosti v Únii včas a v každom prípade v lehote stanovenej v harmonograme spoločného rozhodnutia podľa článku 77 ods. 2 písm. g). Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny informuje o uvedenom oznámení orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

2.   Ak sú niektoré opatrenia prijaté v súlade s článkom 17 ods. 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ adresované osobitným subjektom skupiny iným ako materská spoločnosť v Únii, orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností poskytnú riadiacim orgánom týchto subjektov v ich jurisdikcii príslušné časti spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií, a to včas a v každom prípade v lehote uvedenej v harmonograme spoločného rozhodnutia podľa článku 77 ods. 2 písm. g).

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny môže s materskou spoločnosťou v Únii prerokovať podrobnosti o obsahu a uplatňovaní spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností môžu so subjektmi v rámci ich jurisdikcií prerokovať podrobnosti o obsahu a uplatňovaní spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií.

Článok 83

Monitorovanie uplatňovania spoločného rozhodnutia

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi výsledok diskusie, ak sa k nejakému dospelo, uvedený v článku 82 ods. 3 orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností oznámia výsledok diskusie, ak sa k nejakému dospelo, uvedený v článku 82 ods. 4 orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností monitorujú uplatňovanie spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií, ktoré sú relevantné pre každý zo subjektov skupiny, za ktoré zodpovedajú.

Pododdiel 4

Postup pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií

Článok 84

Prvky oznamovania individuálnych rozhodnutí

1.   Ak sa spoločné rozhodnutie o opatreniach na riešenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií podľa článku 18 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ neprijme, rozhodnutie prijaté orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny sa písomne bez zbytočného odkladu oznámi členom kolégia pre riešenie krízových situácií prostredníctvom dokumentu, ktorý obsahuje všetky tieto položky:

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý prijal rozhodnutie;

b)

názov materskej spoločnosti v Únii, na ktorú sa rozhodnutie vzťahuje a uplatňuje;

c)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania rozhodnutia;

d)

dátum rozhodnutia;

e)

opatrenia podľa článku 17 ods. 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ, o ktorých rozhodol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, a lehota, v rámci ktorej sa tieto opatrenia majú vykonať;

f)

ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii neprijme alebo ich prijme čiastočne, vysvetlenie, akým spôsobom boli opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii vyhodnotené ako nevhodné na odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií a akým spôsobom by opatrenia uvedené v písmene e) tohto odseku účinne obmedzili alebo odstránili podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízových situácií;

g)

mená zúčastnených členov a pozorovateľov kolégia pre riešenie krízových situácií v súlade s podmienkami účasti pozorovateľov pri postupe spoločného rozhodovania o opatreniach na riešenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií spolu so zhrnutím názorov vyjadrených týmito orgánmi a informáciami na otázky, ktoré viedli k nesúhlasu;

h)

pripomienky orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny k názorom členov a pozorovateľov kolégia pre riešenie krízových situácií, a to najmä na otázky, ktoré viedli k nesúhlasu.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií rozhodujúce o opatreniach, ktoré majú prijať dcérske spoločnosti individuálne, ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie, postúpia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny dokument, ktorý musí obsahovať všetky tieto položky:

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý prijíma rozhodnutie;

b)

názvy subjektov patriacich do jurisdikcie orgánu pre riešenie krízových situácií, na ktorý sa rozhodnutie vzťahuje a uplatňuje;

c)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania rozhodnutia;

d)

dátum rozhodnutia;

e)

opatrenia podľa článku 17 ods. 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ, o ktorých rozhodol orgán pre riešenie krízových situácií, a lehota, v ktorej majú príslušné subjekty vykonať tieto opatrenia;

f)

ak orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností opatrenia, ktoré navrhli dcérske spoločnosti v súlade s článkom 17 ods. 3 a 4 smernice 2014/59/EÚ, neprijmú alebo ich prijmú čiastočne, vysvetlenie, akým spôsobom boli opatrenia navrhnuté týmito dcérskymi spoločnosťami vyhodnotené ako nevhodné na odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií a akým spôsobom by opatrenia uvedené v písmene e) tohto odseku účinne obmedzili alebo odstránili podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízových situácií;

g)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s vysvetlením dôvodov nesúhlasu s opatreniami na riešenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií, ktoré navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

3.   Ak sa uskutočnili konzultácie s EBA, rozhodnutia prijaté v prípade, že sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie, musia obsahovať vysvetlenie, prečo sa neriadili odporúčaním EBA.

Článok 85

Oznamovanie individuálnych rozhodnutí, ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie

1.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností nedospejú k spoločnému rozhodnutiu v lehote uvedenej v článku 18 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ, všetky rozhodnutia uvedené v článku 18 ods. 6 a 7 danej smernice príslušné orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností písomne oznámia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny k najneskoršiemu z týchto dátumov:

a)

k dátumu jeden mesiac po uplynutí lehoty uvedenej v článku 18 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ, podľa potreby;

b)

k dátumu jeden mesiac po akomkoľvek odporúčaní, ktoré EBA poskytol v nadväznosti na žiadosť o konzultáciu v súlade s článkom 18 ods. 5 druhým pododsekom smernice 2014/59/EÚ;

c)

k dátumu jeden mesiac po akomkoľvek rozhodnutí, ktoré prijme EBA v súlade s článkom 18 ods. 6 tretím pododsekom alebo článkom 18 ods. 7 druhým pododsekom smernice 2014/59/EÚ, alebo k akémukoľvek inému dátumu, ktorý stanoví EBA v takomto rozhodnutí.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi bez zbytočného odkladu svoje vlastné rozhodnutia a rozhodnutia uvedené v odseku 1 ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

ODDIEL III

Postup spoločného rozhodovania o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

Pododdiel 1

Postup spoločného rozhodovania

Článok 86

Plánovanie postupu spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.   Pred začatím spoločného rozhodovania o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností sa orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností dohodnú na harmonograme krokov, ktoré sa majú v tomto postupe podniknúť (ďalej len „harmonogram spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky“).

V prípade nesúhlasu orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny stanoví harmonogram spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky po zvážení názorov a výhrad, ktoré vyjadrili orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

Na účely súbežného prijatia spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vypracovanie a dodržiavanie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ako sa požaduje v článku 45 ods. 15 smernice 2014/59/EÚ, sa harmonogram spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky zostaví s prihliadnutím na harmonogram spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdení riešiteľnosti krízových situácií.

Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností predovšetkým zohľadnia, že štvormesačná lehota na dosiahnutie spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sa začína súčasne so spoločným rozhodnutím o pláne riešenia krízových situácií a posúdení riešiteľnosti krízových situácií.

2.   Harmonogram spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sa pravidelne aktualizuje a obsahuje aspoň tieto kroky:

a)

predloženie návrhu orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni a úrovni materskej spoločnosti orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

b)

predloženie návrhov orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekty patriace do ich jurisdikcie na individuálnej úrovni orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a príslušným orgánom;

c)

dialóg medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností o navrhovaných minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností, ako aj s orgánmi pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých majú sídlo významné pobočky;

d)

príprava a predloženie návrhu spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností;

e)

dialóg o návrhu spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností s materskou spoločnosťou v Únii a dcérskymi spoločnosťami skupiny, ak sa to požaduje v právnych predpisoch členského štátu;

f)

dosiahnutie spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností;

g)

oznámenie spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni dcérskych spoločností materskej spoločnosti v Únii.

3.   V harmonograme spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sa:

a)

odzrkadľuje rozsah a zložitosť každej fázy postupu spoločného rozhodovania;

b)

zohľadňuje harmonogram iných spoločných rozhodnutí organizovaných v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií;

c)

zohľadňuje, pokiaľ je to možné, harmonogram ďalších spoločných rozhodnutí organizovaných v rámci príslušného kolégia orgánov dohľadu, najmä harmonogram spoločného rozhodnutia o prudenciálnych požiadavkách pre jednotlivé inštitúcie v súlade s článkom 113 smernice 2013/36/EÚ.

Harmonogram spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sa prehodnotí s prihliadnutím na výsledok posúdenia riešiteľnosti krízových situácií, najmä ak má toto posúdenie za následok opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií, ktoré môžu mať okamžitý vplyv na minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni alebo úrovni subjektov.

4.   Pri vypracúvaní harmonogramu spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zohľadní podmienky účasti pozorovateľov uvedené v písomných dohodách kolégia pre riešenie krízových situácií a v príslušných ustanoveniach smernice 2014/59/EÚ.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností oznámia materskej spoločnosti v Únii a subjektom skupiny, za ktoré zodpovedajú, orientačný dátum dialógu uvedeného v odseku 2 písm. e), ak je to relevantné.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností oznámia materskej spoločnosti v Únii a subjektom skupiny, za ktoré zodpovedajú, odhadovaný dátum oznámenia uvedeného v odseku 2 písm. g).

Článok 87

Návrh na konsolidovanej úrovni a na úrovni materskej spoločnosti v Únii

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe svoj návrh týkajúci sa:

a)

minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré má splniť materská spoločnosť v Únii, pokiaľ nebola udelená výnimka v súlade s článkom 45 ods. 11 smernice 2014/59/EÚ;

b)

minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni.

2.   Návrh uvedený v odseku 1 je odôvodnený, najmä pokiaľ ide o kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny určí lehotu na prijímanie odôvodnených písomných pripomienok od orgánov vykonávajúcich dohľad na konsolidovanom základe, najmä pokiaľ ide o kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ. Ak orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe v stanovenej lehote nepredloží žiadne pripomienky, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predpokladá, že orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe nemá k jeho návrhu podľa odseku 1 žiadne pripomienky.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností čo najskôr všetky pripomienky, ktoré predložil orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe.

Článok 88

Návrh na úrovni dcérskej spoločnosti

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností oznámia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a príslušným orgánom svoj návrh týkajúci sa minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré musia dcérske spoločnosti skupiny individuálne splniť za každých okolností, pokiaľ neboli udelené výnimky v súlade s článkom 45 ods. 12 smernice 2014/59/EÚ.

2.   Návrh uvedený v odseku 1 je odôvodnený, najmä pokiaľ ide o kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností sa s orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny dohodnú na lehote na doručenie písomných a riadne odôvodnených pripomienok od príslušných orgánov v ich jurisdikcii, a to najmä so zreteľom na kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ. Ak príslušné orgány neposkytnú v uvedenej lehote žiadne pripomienky, orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností predpokladajú, že tieto príslušné orgány nemajú žiadne pripomienky týkajúce sa príslušných návrhov podľa odseku 1.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností poskytnú čo najskôr orgánu pre riešenie krízových situácií všetky pripomienky predložené týmito príslušnými orgánmi.

Článok 89

Dialóg o navrhovaných minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zorganizuje dialóg s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností o navrhovaných minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností prediskutujú zosúladenie navrhovaných minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni so zreteľom na návrhy na úrovni materskej spoločnosti a na úrovni jednotlivých dcérskych spoločností.

Článok 90

Vypracovanie spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny pripraví návrh spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností s prihliadnutím na prípadné použitie výnimiek podľa článku 45 ods. 11 alebo 12 smernice 2014/59/EÚ. Návrh spoločného rozhodnutia obsahuje všetky tieto položky:

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré dospeli k spoločnému rozhodnutiu o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností;

b)

názov orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a ostatných príslušných orgánov, ktoré boli konzultované;

c)

mená pozorovateľov, ak títo pozorovatelia boli zapojení do postupu spoločného rozhodovania v súlade s podmienkami účasti pozorovateľov, ako sa uvádza v písomných dohodách;

d)

názov materskej spoločnosti v Únii a subjektov skupiny, na ktoré sa vzťahuje a uplatňuje spoločné rozhodnutie;

e)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a dosahovania spoločného rozhodnutia; odkazy na akékoľvek ďalšie kritériá, ktoré poskytli členské štáty, na základe ktorých sa majú určiť minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky;

f)

dátum návrhu spoločného rozhodnutia a jeho prípadných relevantných aktualizácií;

g)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni a lehotu na dosiahnutie tejto úrovne, podľa potreby spolu s primeraným odôvodnením stanovenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na tejto úrovni so zreteľom na kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ;

h)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na úrovni materskej spoločnosti v Únii, pokiaľ neboli udelené výnimky v súlade s článkom 45 ods. 11 smernice 2014/59/EÚ, a lehotu na dosiahnutie tejto úrovne, podľa potreby spolu s primeraným odôvodnením stanovenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na tejto úrovni so zreteľom na kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ;

i)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky každej dcérskej spoločnosti na individuálnom základe, pokiaľ neboli udelené výnimky v súlade s článkom 45 ods. 12 smernice 2014/59/EÚ, a lehotu na dosiahnutie tejto úrovne, podľa potreby spolu s primeraným odôvodnením stanovenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na tejto úrovni so zreteľom na kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ.

2.   Ak sa v rozhodnutí, ktoré sa týka minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, stanovuje, že táto požiadavka je čiastočne splnená na konsolidovanej alebo individuálnej úrovni v prípade materskej spoločnosti v Únii alebo ktorejkoľvek dcérskej spoločnosti skupiny prostredníctvom nástrojov záchrany pomocou vnútorných zdrojov, rozhodnutie obsahuje aj podrobné informácie preukazujúce spokojnosť orgánov pre riešenie krízových situácií s tým, že tieto nástroje možno považovať za nástroje záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s kritériami stanovenými v článku 45 ods. 14 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 91

Dosahovanie spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odošle návrh spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností bez zbytočného odkladu, pričom stanoví lehotu, v ktorej majú orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností poskytnúť svoj písomný súhlas s týmto spoločným rozhodnutím, ktorý môže byť zaslaný elektronickými komunikačnými prostriedkami.

2.   Po prijatí návrhu spoločného rozhodnutia orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré nemajú nesúhlasné stanovisko, zašlú svoj písomný súhlas orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v lehote uvedenej v odseku 1.

3.   Konečná verzia spoločného rozhodnutia obsahuje dokument spoločného rozhodnutia vypracovaný v súlade s článkom 90, písomné dohody uvedené v odseku 2 tohto článku a pripojenú písomnú dohodu jedného orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, a poskytne sa orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré súhlasili so spoločným rozhodnutím orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi spoločné rozhodnutie o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností kolégiu pre riešenie krízových situácií.

Článok 92

Oznamovanie spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi spoločné rozhodnutie riadiacemu orgánu materskej spoločnosti v Únii včas a v každom prípade v lehote stanovenej v harmonograme spoločného rozhodnutia podľa článku 86 ods. 3 písm. g). Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny informuje o tomto oznámení orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností poskytnú riadiacim orgánom subjektov patriacich do ich jurisdikcie príslušné časti spoločného rozhodnutia včas a v každom prípade v lehote stanovenej v harmonograme spoločného rozhodnutia podľa článku 86 ods. 3 písm. g).

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny môže s materskou spoločnosťou v Únii prerokovať podrobnosti o obsahu a uplatňovaní spoločného rozhodnutia.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností môžu so subjektmi patriacimi do ich jurisdikcie prerokovať podrobnosti o obsahu a uplatňovaní príslušných častí spoločného rozhodnutia.

Článok 93

Monitorovanie uplatňovania spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi výsledok diskusie uvedenej v článku 92 ods. 3 orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ak sa od materskej spoločnosti v Únii vyžaduje, aby podnikla osobitné kroky na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej alebo individuálnej úrovni.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností oznámia výsledok diskusie uvedenej v článku 92 ods. 4 orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ak sa od dcérskych spoločností skupiny v ich jurisdikcii vyžaduje, aby podnikli osobitné kroky na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej alebo individuálnej úrovni.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny postúpi výsledok procesu uvedeného v odseku 2 ostatným orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností monitorujú uplatňovanie spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností pri všetkých subjektoch skupiny, ktoré podliehajú spoločnému rozhodnutiu, a na konsolidovanej úrovni.

Pododdiel 2

Postup pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia na konsolidovanej úrovni

Článok 94

Spoločné rozhodnutia prijaté na úrovni jednotlivých dcérskych spoločností pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia na konsolidovanej úrovni

Ak sa spoločné rozhodnutie na konsolidovanej úrovni alebo na úrovni materskej spoločnosti podľa článku 45 ods. 9 smernice 2014/59/EÚ nedosiahne, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností sa pokúsia dosiahnuť spoločné rozhodnutie o úrovni minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré sa majú uplatňovať na každú príslušnú dcérsku spoločnosť na individuálnej úrovni.

Spoločné rozhodnutie zohľadňuje minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni a úrovni materskej spoločnosti, ktorú stanovil orgán pre riešenie krízových situácií, pričom sa dodržia všetky kroky, iné ako tie, ktoré sa týkajú stanovenia minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni alebo úrovni materskej spoločnosti, článkov 90 až 93 týkajúce sa vypracovania, oznamovania, monitorovania a uplatňovania spoločného rozhodnutia o úrovni minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá sa má uplatňovať na každú príslušnú dcérsku spoločnosť na individuálnej úrovni.

Článok 95

Prvky oznamovania individuálnych rozhodnutí

1.   Ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, rozhodnutie o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni a na úrovni materskej spoločnosti prijaté orgánom pre riešenie krízových situácií sa písomne oznámi členom kolégia pre riešenie krízových situácií prostredníctvom dokumentu, ktorý obsahuje všetky tieto položky:

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

b)

názov materskej spoločnosti v Únii a názvy ostatných subjektov v danej jurisdikcii, na ktoré sa spoločné rozhodnutie vzťahuje;

c)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania rozhodnutia, a najmä odkazy na akékoľvek ďalšie kritériá, ktoré poskytol členský štát, v ktorom má materská spoločnosť v Únii oprávnenie, na základe ktorých sa stanoví minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky;

d)

dátum rozhodnutia;

e)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni a lehotu na dosiahnutie tejto úrovne, prípadne spolu s primeraným odôvodnením stanovenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na tejto úrovni so zreteľom na kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ;

f)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na úrovni materskej spoločnosti v Únii, pokiaľ neboli udelené výnimky v súlade s článkom 45 ods. 11, a lehotu na dosiahnutie tejto úrovne, prípadne spolu s primeraným odôvodnením stanovenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na tejto úrovni so zreteľom na kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ;

g)

mená zúčastnených členov a pozorovateľov kolégia pre riešenie krízových situácií v súlade s podmienkami účasti pozorovateľov pri postupe spoločného rozhodovania spolu so zhrnutím názorov, ktoré vyjadrili tieto orgány, a informáciami o otázkach, ktoré viedli k nesúhlasu;

h)

pripomienky orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny k názorom členov a pozorovateľov kolégia pre riešenie krízových situácií, a to najmä na otázky, ktoré viedli k nesúhlasu;

i)

ak sa v rozhodnutí, ktoré sa týka minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, stanovuje, že takáto požiadavka je čiastočne splnená na konsolidovanej alebo individuálnej úrovni v prípade materskej spoločnosti v Únii prostredníctvom nástrojov záchrany pomocou vnútorných zdrojov, rozhodnutie obsahuje aj podrobné informácie preukazujúce spokojnosť orgánu pre riešenie krízových situácií s tým, že tieto nástroje možno považovať za nástroje záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s kritériami stanovenými v článku 45 ods. 14 smernice 2014/59/EÚ.

2.   Ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré prijímajú vlastné rozhodnutia o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na individuálnej úrovni, predložia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny dokument, ktorý obsahuje všetky tieto položky:

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti, ktorý rozhodnutie prijal;

b)

názov dcérskych spoločností skupiny v jej jurisdikcii, na ktoré sa rozhodnutie vzťahuje a uplatňuje;

c)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania rozhodnutia, a najmä odkazy na akékoľvek ďalšie kritériá, ktoré poskytli členské štáty, v ktorých majú tieto dcérske spoločnosti oprávnenie, na základe ktorých sa stanoví minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky;

d)

dátum rozhodnutia;

e)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá sa má uplatniť na dcérsku spoločnosť na individuálnej úrovni, a lehotu na dosiahnutie tejto úrovne, prípadne spolu s primeraným odôvodnením stanovenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na tejto úrovni so zreteľom na kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ;

f)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu so zhrnutím názorov, ktoré vyjadril, a informáciami o otázkach, ktoré viedli k nesúhlasu;

g)

pripomienky orgánu pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti k názorom, ktoré vyjadril orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, najmä na otázky, ktoré viedli k nesúhlasu;

h)

ak sa v rozhodnutí, ktoré sa týka minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, stanovuje, že takáto požiadavka je čiastočne splnená na úrovni dcérskej spoločnosti prostredníctvom nástrojov záchrany pomocou vnútorných zdrojov, rozhodnutie obsahuje aj podrobné informácie preukazujúce spokojnosť príslušného orgánu pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti s tým, že nástroje možno považovať za nástroje záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s kritériami stanovenými v článku 45 ods. 14 smernice 2014/59/EÚ.

3.   Ak sa uskutočnili konzultácie s EBA, rozhodnutia prijaté v prípade, že sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie, musia obsahovať vysvetlenie, prečo sa neriadili odporúčaním EBA.

Článok 96

Oznamovanie individuálnych rozhodnutí, ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie

1.   Ak sa spoločné rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, na úrovni materskej spoločnosti a na úrovni jednotlivých dcérskych spoločností neprijme v lehote uvedenej v článku 45 ods. 9 alebo 10 smernice 2014/59/EÚ, príslušné orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností písomne oznámia všetky prijaté rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny k najneskoršiemu z týchto dátumov:

a)

k dátumu jeden mesiac po uplynutí lehoty uvedenej v článku 45 ods. 9 alebo 10 smernice 2014/59/EÚ, podľa potreby;

b)

k dátumu jeden mesiac po akomkoľvek odporúčaní, ktoré EBA poskytol v nadväznosti na žiadosť o konzultáciu v súlade s článkom 18 ods. 5 druhým pododsekom smernice 2014/59/EÚ;

c)

k dátumu jeden mesiac po každom rozhodnutí, ktoré prijal EBA v súlade s článkom 45 ods. 9 tretím pododsekom alebo článkom 45 ods. 10 piatym pododsekom smernice 2014/59/EÚ, alebo k akémukoľvek inému dátumu, ktorý stanoví EBA v takomto rozhodnutí.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi bez zbytočného odkladu svoje vlastné rozhodnutia a rozhodnutia uvedené v odseku 1 ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

ODDIEL IV

Cezhraničné riešenie krízových situácií na úrovni skupiny

Pododdiel 1

Rozhodnutie o potrebe programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa článkov 91 a 92 smernice 2014/59/EÚ

Článok 97

Postup pri rozhodovaní o potrebe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

Postup posudzovania potreby riešenia krízových situácií na úrovni skupiny pozostáva z týchto krokov, ktoré treba vykonať:

1.

podľa možnosti dialóg o potrebe programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a mutualizácie mechanizmov financovania;

2.

návrh posúdenia alebo návrh rozhodnutia o potrebe programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a oznámenie členom kolégia pre riešenie krízových situácií;

3.

konzultácie o návrhu posúdenia alebo návrhu rozhodnutia o potrebe programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny medzi členmi kolégia pre riešenie krízových situácií;

4.

finalizácia posúdenia alebo rozhodnutia o potrebe programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a oznámenie kolégiu pre riešenie krízových situácií.

Článok 98

Dialóg o potrebe programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Po doručení oznámenia uvedeného v článku 81 ods. 3 písm. a) alebo h) smernice 2014/59/EÚ sa orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny pokúsi viesť dialóg v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku za účasti aspoň tých členov kolégia, ktorí sú orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

2.   Na účely odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny postúpi členom tieto informácie:

a)

prijaté oznámenie;

b)

svoj návrh na témy uvedené v odseku 3;

c)

lehotu, v ktorej by sa mal tento dialóg uzavrieť.

3.   Dialóg sa týka týchto otázok:

a)

či by v súlade s článkami 91 alebo 92 smernice 2014/59/EÚ riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti alebo materskej spoločnosti v Únii dosiahlo rozmery skupiny a vyžadovalo by si vypracovanie programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

b)

či sa finančný plán opiera o mutualizáciu vnútroštátnych mechanizmov financovania v súlade s článkom 107 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 99

Príprava a oznámenie návrhu posúdenia alebo návrhu rozhodnutia o potrebe programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Na účely posúdenia potreby programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súvislosti s článkom 91 ods. 1 až 4 smernice 2014/59/EÚ orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po prijatí oznámenia uvedeného v článku 91 ods. 1 tejto smernice pripraví svoj návrh posúdenia.

2.   Na účely rozhodnutia o tom, že program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nie je potrebný, ako sa uvádza v článku 92 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny pripraví svoj návrh rozhodnutia po tom, ako posúdi, či materská spoločnosť v Únii spĺňa podmienky uvedené v článkoch 32 a 33 uvedenej smernice a či sa neuplatňuje žiadna z podmienok uvedených v článku 92 ods. 1 písm. a) až d) smernice 2014/59/EÚ.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zohľadní pri príprave návrhu posúdenia alebo rozhodnutia výsledok dialógu.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predloží svoj návrh posúdenia alebo rozhodnutia kolégiu pre riešenie krízových situácií, pričom uvedie:

a)

na účely článku 91 smernice 2014/59/EÚ svoje stanovisko k pravdepodobnému vplyvu oznámených opatrení na riešenie krízových situácií alebo platobnej neschopnosti na skupinu a na subjekty skupiny v iných členských štátoch, a najmä k otázke, či by opatrenia na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia zvýšili pravdepodobnosť splnenia podmienok na riešenie krízových situácií vo vzťahu k subjektu skupiny v inom členskom štáte;

b)

na účely článku 92 smernice 2014/59/EÚ svoje stanovisko k neuplatniteľnosti niektorých podmienok programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny uvedených v článku 92 ods. 1 tejto smernice, pričom náležite zohľadní podmienky uvedené v odseku 2 uvedeného článku;

c)

svoje stanovisko k potrebe mutualizácie mechanizmov financovania na účely plánu financovania v súlade s článkom 107 smernice 2014/59/EÚ.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny pripojí k svojmu návrhu posúdenia alebo rozhodnutia všetky podstatné informácie, ktoré získal podľa článkov 81, 82, 91 alebo 92 smernice 2014/59/EÚ, a stanoví jasnú lehotu, v ktorej môžu členovia kolégia pre riešenie krízových situácií vyjadriť obavy alebo názory odlišné od návrhu posúdenia alebo rozhodnutia.

6.   Návrh posúdenia alebo rozhodnutia sa pripraví a oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny bez zbytočného odkladu, a ak je to uplatniteľné, v lehote stanovenej v článku 91 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 100

Konzultácia k návrhu posúdenia potreby alebo rozhodnutia o potrebe programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Členovia kolégia pre riešenie krízových situácií môžu po doručení návrhu posúdenia alebo návrhu rozhodnutia vyjadriť svoje prípadné podstatné odlišné názory alebo obavy.

2.   Podstatné odlišné názory a obavy sa jasne uvedú v písomnej podobe, možno ich predložiť elektronicky a musia byť riadne odôvodnené.

3.   Podstatné odlišné názory a obavy sa vyjadria bez zbytočného odkladu so zreteľom na naliehavosť situácie a v stanovenej lehote.

4.   Po uplynutí tejto lehoty orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predpokladá súhlas členov, ktorí nevyjadrili žiadne podstatné odlišné názory alebo obavy.

Článok 101

Finalizácia posúdenia alebo rozhodnutia o potrebe programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Po uplynutí lehoty na konzultácie a bez zbytočného odkladu so zreteľom na časovú lehotu stanovenú v článku 91 smernice 2014/59/EÚ, ak je uplatniteľná, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny finalizuje svoje posúdenie potreby alebo rozhodnutie o potrebe programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

Konečné posúdenie alebo rozhodnutie obsahuje aj stanovisko k potrebe mutualizovať vnútroštátne mechanizmy financovania na účely plánu financovania v súlade s článkom 107 smernice 2014/59/EÚ a zohľadňuje obavy a odlišné názory vyjadrené počas konzultácií, a to aj s prípadnými zmenami.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne odôvodnenie posúdenia alebo rozhodnutia, že program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nie je potrebný, iba vtedy, ak boli počas konzultácií vyjadrené podstatné odlišné názory a obavy.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne vysvetlenie, prečo sa v konečnom posúdení neriadil odporúčaním EBA, ak sa konzultácie s EBA uskutočnili.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny bez zbytočného odkladu oznámi svoje konečné posúdenie alebo rozhodnutie členom kolégia pre riešenie krízových situácií zapojeným do tohto postupu.

5.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny usúdi, že program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny je nevyhnutný, môže sa rozhodnúť, že neoznámi svoje konečné posúdenie alebo rozhodnutie podľa odseku 4, a uplatniť postup prípravy programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny uvedený v článku 102.

Pododdiel 2

Postup spoločného rozhodovania o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

Článok 102

Postup spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

Postup zameraný na dosiahnutie spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa článku 91 ods. 4 alebo článku 92 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ pozostáva z týchto krokov, ktoré treba vykonať:

1.

príprava návrhu programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a jeho oznámenie členom kolégia pre riešenie krízových situácií;

2.

konzultácia o návrhu programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií subjektov, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

3.

príprava a oznamovanie spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zo strany orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

4.

finalizácia spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa článku 91 ods. 7 alebo článku 92 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ;

5.

oznamovanie výsledku spoločného rozhodnutia členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

Článok 103

Príprava a oznamovanie návrhu programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vypracuje návrh programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s článkom 91 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, pričom návrh obsahuje tieto prvky:

a)

opis prípadných opatrení, ktoré treba vykonať s cieľom zabezpečiť vykonávanie programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

b)

opis prípadných právnych alebo regulačných podmienok, ktoré sa majú splniť, aby sa mohol vykonávať program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

c)

časový rámec na realizáciu programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ako aj na načasovanie a postupnosť jednotlivých opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú vykonať;

d)

rozdelenie úloh a zodpovednosti za koordináciu opatrení na riešenie krízových situácií, externú komunikáciu a internú komunikáciu členom kolégia pre riešenie krízových situácií a kontaktné údaje členov kolégia pre riešenie krízových situácií;

e)

podľa potreby plán financovania na základe článku 107 smernice 2014/59/EÚ a s prihliadnutím na potrebu mutualizácie mechanizmov financovania.

2.   Na účely článku 91 ods. 6 písm. a) smernice 2014/59/EÚ orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zabezpečí, aby návrh programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny obsahoval tieto prvky:

a)

vysvetlenie, prečo treba využiť alternatívnu možnosť k plánu riešenia krízových situácií podľa článku 13 smernice 2014/59/EÚ, vrátane vysvetlenia, prečo sa navrhované opatrenia považujú za účinnejšie na dosiahnutie cieľov a zásad riešenia krízových situácií uvedených v článkoch 31 a 34 tejto smernice ako stratégia a opatrenia na riešenie krízových situácií stanovené v pláne riešenia krízových situácií;

b)

identifikácia a opis prvkov programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktoré sa odchyľujú od plánu riešenia krízových situácií uvedeného v článku 13 smernice 2014/59/EÚ.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne návrh programu riešenia krízových situácií členom kolégia pre riešenie krízových situácií bez zbytočného odkladu a s uvedením lehoty:

a)

na konzultáciu v súlade s článkom 104;

b)

na finalizáciu spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s článkom 106.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vypracuje a oznámi návrh programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny bez zbytočného odkladu a s prihliadnutím na prípadné lehoty podľa článku 91 smernice 2014/59/EÚ.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny podľa potreby zabezpečí, že lehoty uvedené v odseku 3 sú primerané, aby mohli príslušné orgány vyjadriť svoje názory, pričom zohľadní lehotu stanovenú v článku 91 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 104

Konzultácia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Členovia kolégia pre riešenie krízových situácií po doručení návrhu programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s článkom 103 ods. 3 vyjadria prípadné podstatné odlišné názory alebo obavy.

2.   Podstatné odlišné názory a obavy sa môžu týkať všetkých aspektov návrhu programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vrátane:

a)

prípadných prekážok vo vnútroštátnom práve alebo iných prekážok brániacich vykonávaniu programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade so stratégiou a opatreniami na riešenie krízových situácií;

b)

všetkých relevantných aktualizácií informácií predložených na účely mutualizácie mechanizmov financovania, ktoré by mohli ovplyvniť vykonávanie plánu financovania;

c)

vplyvu programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny alebo plánu financovania na dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v ich členskom štáte.

3.   Podstatné odlišné názory a obavy sa jasne uvedú písomnou formou, možno ich predložiť elektronicky a sú riadne odôvodnené.

Podstatné odlišné názory a obavy sa vyjadria bez zbytočného odkladu s prihliadnutím na naliehavosť situácie a v lehote stanovenej v článku 103 ods. 3.

4.   Po uplynutí tejto lehoty orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predpokladá, že všetci členovia, ktorí nevyjadrili odlišné názory alebo obavy, súhlasia s programom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

Článok 105

Príprava a oznamovanie spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Po uplynutí lehoty na konzultáciu orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vypracuje návrh spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s článkami 91 a 92 smernice 2014/59/EÚ, a ak je to uplatniteľné, aj s jej článkom 107.

2.   V návrhu spoločného rozhodnutia orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny posúdi a zohľadní všetky obavy a odlišné názory vyjadrené počas konzultácie a podľa potreby vykoná zmeny programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odôvodní:

a)

ako zohľadnil podstatné odlišné názory a obavy vyjadrené orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, na účely návrhu spoločného rozhodnutia;

b)

prečo a do akej miery sa neriadil odporúčaním EBA v programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ak sa uskutočnili konzultácie s EBA.

4.   Návrh spoločného rozhodnutia obsahuje tieto prvky:

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií zodpovedných za dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

b)

názov materskej spoločnosti v Únii a zoznam všetkých subjektov v rámci skupiny, na ktoré sa vzťahuje a uplatňuje program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

c)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa prípravy, finalizácie a uplatňovania spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

d)

dátum návrhu spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

e)

konečný program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vrátane odôvodnenia, ak je to potrebné, v súlade s odsekom 3.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny bez zbytočného odkladu oznámi návrh spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny orgánom pre riešenie krízových situácií subjektov, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, pričom pre nich stanoví lehotu na poskytnutie súhlasu so spoločným rozhodnutím o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

Článok 106

Finalizácia spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií, ktorým doručia spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 105 ods. 5 a ktoré nevyjadria nesúhlas s týmto rozhodnutím, poskytnú orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny písomný dôkaz o svojom súhlase, ktorý môžu v stanovenej lehote zaslať elektronicky.

2.   Konečná verzia spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny pozostáva z konečného spoločného rozhodnutia a pripojeného písomného dôkazu o súhlase.

Článok 107

Oznamovanie spoločného rozhodnutia kolégiu

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny postúpi bez zbytočného odkladu konečnú verziu spoločného rozhodnutia orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi zhrnutie spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

Pododdiel 3

Nesúhlas a rozhodnutia prijaté, ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie

Článok 108

Oznamovanie v prípade nesúhlasu

1.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií nesúhlasí s programom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny alebo sa odchyľuje od programu, ktorý navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, alebo ak zastáva názor, že treba prijať nezávislé opatrenia alebo kroky na riešenie krízových situácií z dôvodov finančnej stability podľa článku 91 ods. 8 a článku 92 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ, tento orgán bez zbytočného odkladu oznámi svoj nesúhlas orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

2.   Oznámenie uvedené v odseku 1 obsahuje:

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií;

b)

názov subjektu v jurisdikcii orgánu pre riešenie krízových situácií;

c)

dátum oznámenia;

d)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

e)

vyhlásenie orgánu pre riešenie krízových situácií o nesúhlase alebo odklone od programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, alebo názore, že nezávislé opatrenia alebo kroky na riešenie krízových situácií sú primerané pre subjekt alebo subjekty v jeho jurisdikcii;

f)

podrobné odôvodnenie prvkov programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, s ktorými orgán pre riešenie krízových situácií nesúhlasí alebo od ktorých sa odchyľuje, alebo vysvetlenie, prečo sa domnieva, že nezávislé opatrenia alebo kroky na riešenie krízových situácií sú primerané;

g)

podrobný opis opatrení alebo krokov, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií prijme, vrátane načasovania a postupnosti.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny informuje ostatných členov kolégia pre riešenie krízových situácií o oznámení uvedenom v odseku 2.

Článok 109

Rozhodovací proces medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií, ktoré nevyjadrili nesúhlas

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nevyjadria nesúhlas podľa článku 91 ods. 9 a článku 92 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ, postupujú tak, ako sa stanovuje v článkoch 106 a 107 tohto nariadenia a uzatvoria medzi sebou spoločné rozhodnutie.

2.   Spoločné rozhodnutie obsahuje popri informáciách o nesúhlase prijatých v súlade s článkom 108 ods. 2 všetky prvky uvedené v článkoch 106 a 107.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 110

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. marca 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Ú. v. EÚ L 224, 16.8.2006, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(8)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/98 zo 16. októbra 2015, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy na presné stanovenie všeobecných podmienok fungovania kolégií orgánov dohľadu (Ú. v. EÚ L 21, 28.1.2016, s. 2).

(9)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/99 zo 16. októbra 2015, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o stanovenie operačného fungovania kolégií orgánov dohľadu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 21, 28.1.2016, s. 21).