30.6.2016

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 176/1

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1035

z 8. júna 2016

o ochrane proti stanovovaniu podhodnotených cien plavidiel

(kodifikované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)	Nariadenie Rady (ES) č. 385/96 (2) bolo podstatným spôsobom zmenené (3). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie kodifikovať.

(2)	Mnohostranné rokovania, ktoré sa konali 21. decembra 1994 pod záštitou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj viedli k uzatvoreniu Dohody rešpektujúcej bežné konkurenčné podmienky v priemyselnom odvetví stavby a opráv komerčných lodí (ďalej len „dohoda o stavbe lodí“).

(3)

V rámci dohody o stavbe lodí bolo uznané, že osobitné charakteristiky operácií nákupu lodí spôsobili, že je nepraktické uplatňovať vyrovnávacie clo a antidumpingové clo stanovené podľa článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode, podľa Dohody o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach a Dohody o vykonávaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (ďalej len „Antidumpingová dohoda z roku 1994“) pripojenej k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie. Potreba stanoviť efektívny prostriedok ochrany proti predaju lodí za cenu pod ich bežnou hodnotou, ktorý spôsobuje škodu, viedla k uzatvoreniu Kódexu o stanovovaní podhodnotených cien v priemyselnom odvetví stavby lodí, ktorý spolu s jeho základnými princípmi tvorí prílohu III k dohode o stavbe lodí (ďalej len „kódex IPI“).

(4)

Text kódexu IPI je založený hlavne na Antidumpingovej dohode z roku 1994, ale odchyľuje sa od tejto dohody v prípadoch, keď je to oprávnené osobitným charakterom operácií nákupu lodí. Z tohto dôvodu by mala byť terminológia kódexu IPI zavedená v právnych predpisoch Únie v najvyššej možnej miere na základe textu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (4).

(5)	Dohoda o stavbe lodí a ustanovenia právnych predpisov, ktoré sú od nej odvodené, sú veľmi dôležité pre právo Únie.

(6)	Únia by mala na účel udržiavania rovnováhy medzi právami a záväzkami, ktoré stanovuje dohoda o stavbe lodí, podniknúť kroky proti každému plavidlu, ktoré má stanovenú podhodnotenú cenu a ktorého predaj za cenu nižšiu než je bežná hodnota spôsobí škodu tomuto priemyselnému odvetviu Únie.

(7)	Pokiaľ ide o lodiarske spoločnosti zo zmluvných strán dohody o stavbe lodí, môže predaj plavidla podliehať vyšetrovaniu zo strany Únie iba v prípade, že kupujúci plavidla je kupujúci z Únie a za predpokladu, že loď nie je vojenské plavidlo.

(8)

Je potrebné stanoviť jasné a podrobné pravidlá výpočtu bežnej hodnoty. Predovšetkým by mala byť táto hodnota podľa možností založená na reprezentatívnom predaji podobného plavidla pri bežnom spôsobe obchodovania vo vývoznej krajine. Je vhodné definovať okolnosti, za ktorých je možné považovať domáci predaj za predaj so stratou a je možné ho zanedbať, a za akých okolností je možné uchýliť sa k predaju podobného plavidla tretej krajine alebo k stanovenej bežnej hodnote. Je tiež potrebné ustanoviť správne rozdelenie nákladov, a to aj v nábehových situáciách. Je tiež potrebné uviesť pri stanovovaní bežnej hodnoty metodiku, ktorá sa má uplatniť pri určovaní výšky nákladov na predaj, všeobecných a administratívnych nákladov a do takejto hodnoty by malo byť zahrnuté aj rozpätie zisku.

(9)	Aby Komisia mohla správne uplatňovať nástroj boja so stanovovaním podhodnotených cien, mala by v prípade, keď je potrebné odhadnúť štruktúru výrobnej ceny, vykonať všetky činnosti potrebné na to, aby vo veľkých konglomerátoch a podnikoch tretích krajín zistila platnosť účtovania pokút.

(10)

Pri určovaní bežnej hodnoty v prípade krajín, ktoré nemajú trhové hospodárstvo, sa ukazuje prezieravé stanoviť pravidlá výberu vhodnej tretej krajiny s trhovým hospodárstvom, ktorá sa má využiť na takýto účel, a v prípade, že nie je možné nájsť vhodnú tretiu krajinu, stanoviť, že túto bežnú hodnotu je možné určiť na akomkoľvek inom vhodnom základe.

(11)	Je účelné definovať vývoznú cenu a stanoviť úpravy, ktoré by sa mali vykonať v tých prípadoch, keď sa považuje za potrebné rekonštruovať túto cenu z prvej ceny na voľnom trhu.

(12)	Na účel zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi vývoznou cenou a bežnou hodnotou je vhodné uviesť faktory, vrátane zmluvných pokút, ktoré môžu ovplyvňovať ceny a cenovú porovnateľnosť.

(13)

Je potrebné stanoviť jasné a podrobné usmernenie, pokiaľ ide o faktory, ktoré môžu byť dôležité pre zistenie, či predaj za podhodnotenú cenu spôsobil materiálnu škodu alebo či hrozí, že túto škodu spôsobí. Pri preukazovaní faktu, že škodu, ktorú utrpelo priemyselné odvetvie Únie, spôsobila cenová úroveň príslušného predaja, by sa mala venovať pozornosť pôsobeniu ostatných faktorov, a najmä trhovým podmienkam prevládajúcim v Únii.

(14)	Je vhodné definovať pojem „priemyselné odvetvie Únie“ odkazom na schopnosť postaviť podobné plavidlo a stanoviť, že strany spojené s vývozcami môžu byť z tohto priemyselného odvetvia vylúčené, a definovať pojem „spojené“.

(15)

Je potrebné stanoviť procedurálne a podstatné podmienky na predloženie sťažnosti na stanovenie podhodnotených cien vrátane rozsahu, v akom by ju malo toto priemyselné odvetvie Únie podporovať, a informácie o kupujúcom plavidla, stanovení podhodnotenej ceny, o škode a príčine, ktoré by takáto sťažnosť mala obsahovať. Je tiež vhodné presne stanoviť postupy zamietnutia sťažností alebo začatia konaní.

(16)

V prípade, že kupujúci plavidla, ktoré má stanovenú podhodnotenú cenu, pôsobí na území inej zmluvnej strany dohody o stavbe lodí, môže sťažnosť obsahovať aj požiadavku, aby orgány tejto zmluvnej strany začali vyšetrovanie. Takáto požiadavka by sa v prípade, že je oprávnená, mala poslať orgánom tejto zmluvnej strany.

(17)	V prípade potreby je možné v súlade s týmto nariadením a podľa podmienok dohody o stavbe lodí začať vyšetrovanie aj na základe písomnej sťažnosti od orgánov niektorej zmluvnej strany dohody o stavbe lodí.

(18)

Je potrebné spresniť spôsob, ktorým by zainteresované strany mali dostať oznámenie o tom, aké informácie vyžadujú orgány. Zainteresované strany by mali mať možnosť predložiť všetky podstatné dôkazy a obhajovať svoje záujmy. Je tiež potrebné jasne stanoviť pravidlá a postupy, ktoré sa majú dodržiavať v priebehu vyšetrovania, najmä pravidlá, na základe ktorých sa majú zainteresované strany zoznámiť, predniesť svoje názory a predložiť informácie v presne určených časových lehotách, ak sa majú tieto názory a informácie brať do úvahy. Je tiež vhodné stanoviť podmienky, za ktorých môže mať zainteresovaná strana prístup k informáciám, ktoré predložili ostatné zainteresované strany, a vzniesť k nim pripomienky. Pri zhromažďovaní informácií by mala existovať spolupráca aj medzi členskými štátmi a Komisiou.

(19)	Je potrebné ustanoviť, že bez ohľadu na to, či bola uložená pokuta za stanovenie podhodnotenej ceny alebo nie, prípady by mali byť uzatvorené najneskôr do jedného roku odo dňa začatia konania alebo odo dňa dodania plavidla, podľa tohto, čo nastane skôr.

(20)	Vyšetrovanie alebo konanie by malo byť ukončené v prípade, že marža podhodnotenej ceny je de minimis.

(21)

Vyšetrovanie je možné ukončiť bez uloženia pokuty za stanovenie podhodnotenej ceny, ak bol predaj plavidla za podhodnotenú cenu definitívne a bezpodmienečne zrušený alebo ak bolo prijaté alternatívne rovnocenné nápravné opatrenie. Avšak zvláštna pozornosť by sa mala venovať potrebe zabrániť ohrozeniu dosiahnutia cieľa sledovaného na základe tohto nariadenia.

(22)

V prípade, keď sú splnené všetky podmienky stanovené v tomto nariadení, by sa mala lodiarskej spoločnosti, ktorej predaj plavidla za podhodnotenú cenu spôsobil škodu priemyselnému odvetviu Únie, na základe rozhodnutia uložiť pokuta za stanovenie podhodnotenej ceny rovná výške marže podhodnotenej ceny. Mali by sa stanoviť presné a podrobné pravidlá vykonávania takéhoto rozhodnutia vrátane všetkých opatrení potrebných na jeho skutočné vymáhanie, najmä prijímania protiopatrení, ak lodiarska spoločnosť nezaplatí pokutu za stanovenie podhodnotenej ceny v platnej lehote.

(23)	Je potrebné stanoviť presné pravidlá pre odopretie práva na naloženie a vyloženie v prístavoch Únie tým plavidlám, ktoré postavili lodiarske spoločnosti podliehajúce protiopatreniam.

(24)	Povinnosť zaplatiť pokutu za stanovenie podhodnotenej ceny sa končí po úplnom zaplatení tejto pokuty alebo na konci obdobia, v priebehu ktorého platia protiopatrenia.

(25)	Žiadne opatrenie vykonané na základe tohto nariadenia by nemalo byť v rozpore so záujmom Únie.

(26)	Pri konaní podľa tohto nariadenia by mala Únia pamätať na potrebu rýchleho a efektívneho postupu.

(27)	Je vhodné ustanoviť overovacie návštevy zamerané na kontrolu predložených informácií o stanovení podhodnotenej ceny a o škode, pričom však takéto návštevy sú podmienené náležitými odpoveďami v prijímaných dotazníkoch.

(28)	Je potrebné ustanoviť, že v prípade, keď strany nespolupracujú v dostatočnej miere, na formuláciu zistení môžu byť použité iné informácie a takéto informácie môžu byť pre tieto strany menej priaznivé, než keby spolupracovali.

(29)	Malo by sa prijať ustanovenie o zaobchádzaní s dôvernými informáciami takým spôsobom, aby sa nevyzrádzali obchodné tajomstvá.

(30)	Je nevyhnutné prijať ustanovenie o riadnom sprístupňovaní podstatných faktov a okolností stranám, ktoré sú na to oprávnené, a o tom, že takéto sprístupnenie sa má robiť s náležitým ohľadom na rozhodovací proces v Únii a v lehote, ktorá stranám umožňuje obhajovať ich záujmy.

(31)	Vykonávanie postupov stanovených v tomto nariadení si vyžaduje jednotné podmienky pre prijímanie opatrení, ktoré sú potrebné na jeho vykonávanie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Princípy a definície

1.   Pokutu za stanovenie podhodnotenej ceny je možné uložiť spoločnosti, ktorá postavila akékoľvek plavidlo so stanovenou podhodnotenou cenou, ktorého predaj inému kupujúcemu než kupujúcemu z krajiny, z ktorej toto plavidlo pochádza, spôsobuje škodu.

2.   Plavidlo sa považuje za plavidlo, pre ktoré bola stanovená podhodnotená cena, ak je vývozná cena predaného plavidla nižšia než porovnateľná cena za podobné plavidlo pri bežnom spôsobe obchodovania pri jeho predaji kupujúcemu z vývoznej krajiny.

3.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

a)	„plavidlo“ znamená akékoľvek námorné plavidlo s vlastným pohonom s výtlakom 100 brutto registrovaných ton a viac, používané na prepravu tovaru alebo osôb alebo na vykonávanie špecializovaných služieb (napríklad ľadoborce a plávajúce stroje) a akékoľvek vlečné lode s výkonom 365 kW a viac;

b)	„podobné plavidlo“ znamená akékoľvek plavidlo rovnakého typu, účelu a približnej veľkosti ako skúmané plavidlo a s charakteristikami silne pripomínajúcimi charakteristiky skúmaného plavidla;

c)	„rovnaká všeobecná kategória plavidla“ znamená akékoľvek plavidlo rovnakého typu a účelu, ale s významne odlišnou veľkosťou;

d)	„predaj“ sa vzťahuje na vytvorenie alebo prevod vlastníckeho podielu na plavidle okrem vlastníckeho podielu vytvoreného alebo získaného výhradne na účel poskytnutia zábezpeky za bežnú komerčnú pôžičku;

e)

„vlastnícky podiel“ zahrnuje akýkoľvek zmluvný alebo vlastnícky podiel, ktorý umožňuje príjemcovi alebo príjemcom tohto podielu využívať prevádzku plavidla takým spôsobom, ktorý je v podstate porovnateľný so spôsobom, ktorým môže mať vlastník prospech z prevádzky tohto plavidla. Pri určovaní, či existuje takáto podstatná porovnateľnosť, sa zohľadňujú okrem iného tieto faktory: i) podmienky a okolnosti danej obchodnej operácie, ii) komerčná prax v rámci priemyselného odvetvia, iii) či je plavidlo, ktoré podlieha danej obchodnej operácii, integrované do obchodných operácií príjemcu alebo príjemcov a iv) či v praxi existuje pravdepodobnosť, že príjemca alebo príjemcovia takýchto podielov budú využívať prevádzku plavidla počas významnej časti existencie plavidla a prevezmú riziko za túto prevádzku;

f)

„kupujúci“ znamená akúkoľvek osobu alebo spoločnosť, ktorá buď priamo alebo nepriamo získava vlastnícky podiel vrátane jeho získania formou lízingu alebo dlhodobého prenájmu vlastnej lode v spojení s pôvodným prevodom od lodiarskej spoločnosti, vrátane osoby alebo spoločnosti, ktorá vlastní alebo kontroluje kupujúceho alebo dáva kupujúcemu pokyny. Osoba alebo spoločnosť vlastní kupujúceho v prípade, keď má u kupujúceho viac než 50 %-ný podiel. Osoba alebo spoločnosť kontroluje kupujúceho v prípade, keď je táto osoba alebo spoločnosť zákonne alebo prevádzkovo v takom postavení, že môže tohto kupujúceho obmedzovať alebo usmerňovať, čo sa predpokladá pri 25 %-nom podiele. Ak sa preukázalo vlastníctvo kupujúceho, predpokladá sa, že neexistuje jeho samostatná kontrola, pokiaľ nie je stanovené inak. Jedno plavidlo môže mať viac než jedného kupujúceho;

g)	„spoločnosť“ znamená akúkoľvek spoločnosť alebo firmu vytvorenú na základe občianskeho alebo obchodného práva vrátane družstevných spoločností a iných právnických osôb, ktorých činnosť upravuje verejné alebo súkromné právo, vrátane tých, ktoré nie sú ziskové;

h)	„zmluvná strana“ znamená akúkoľvek tretiu krajinu, ktorá je stranou dohody o stavbe lodí.

Článok 2

Stanovenie podhodnotenej ceny

1.   Bežná hodnota je spravidla založená na cene, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť nezávislý kupujúci za podobné plavidlo vo vývoznej krajine pri bežnom spôsobe obchodovania.

2.   Ceny stanovené medzi stranami, v prípade ktorých sa ukazuje, že sú spojené alebo majú uzatvorenú spoločnú kompenzačnú dohodu, sa nemôžu považovať za ceny pri bežnom spôsobe obchodovania a nemôžu sa používať na určovanie bežnej hodnoty, pokiaľ sa nezistí, že týmto vzťahom nie sú ovplyvnené.

3.   Ak nie sú k dispozícii údaje o predaji podobných plavidiel pri bežnom spôsobe obchodovania, alebo ak v dôsledku konkrétnej situácie na trhu nie je možné urobiť riadne porovnanie s takýmto predajom, bežná hodnota podobného plavidla sa vypočíta na základe vývoznej ceny podobného plavidla do porovnateľnej tretej krajiny pri bežnom spôsobe obchodovania za predpokladu, že táto cena je reprezentatívna. Ak neprišlo k takémuto predaju do porovnateľnej tretej krajiny, alebo ak nie je možné urobiť riadne porovnanie, bežná hodnota podobných plavidiel sa vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu plus primeraná výška nákladov na predaj, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

4.   Predaj podobných plavidiel na domácom trhu vývoznej krajiny alebo vývozný predaj do tretej krajiny za ceny pod úrovňou jednotkových výrobných nákladov (pevných a variabilných) plus náklady na predaj, všeobecné a administratívne náklady je možné považovať za predaj, ktorý z dôvodu ceny nebol vykonaný bežným spôsobom obchodovania a pri určovaní bežnej hodnoty ho možno zanedbať, iba ak sa zistí, že k takémuto predaju došlo za ceny, ktoré nezabezpečia návratnosť všetkých nákladov vo vhodnej lehote, ktorá by mala byť spravidla päť rokov.

5.   Náklady sa spravidla počítajú na základe záznamov, ktoré vedie vyšetrovaná lodiarska spoločnosť, za predpokladu, že takéto záznamy sú v súlade s účtovnými zásadami všeobecne uznávanými v príslušnej krajine, a že sa preukáže, že tieto záznamy vhodným spôsobom vyjadrujú náklady spojené s výrobou a predajom skúmaného plavidla.

Pozornosť sa venuje predloženým dôkazom o správnom rozdelení nákladov za predpokladu, že sa preukáže, že takýto spôsob rozdelenia sa už v minulosti použil. Ak nie je k dispozícii vhodnejšia metóda, uprednostní sa rozdelenie nákladov na základe obratu. Pokiaľ to už nie je vyjadrené v rozdelení nákladov podľa tohto pododseku, náklady sa vhodne upravia vzhľadom na tie opakovane sa nevyskytujúce položky nákladov, ktoré prinášajú prospech budúcej a/alebo súčasnej výrobe alebo vzhľadom na okolnosti, za ktorých sú náklady ovplyvnené nábehovými operáciami.

6.   Výška nákladov na predaj, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku je založená na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobných plavidiel vyšetrovanou lodiarskou spoločnosťou pri bežnom spôsobe obchodovania. Ak nie je možné určiť tieto sumy na tomto základe, je možné určiť ich na základe:

a)	váženého priemeru skutočných súm určených v prípade iných lodiarskych spoločností v krajine pôvodu, pokiaľ ide o výrobu a predaj podobných plavidiel na domácom trhu tejto krajiny;

b)	skutočných súm uplatniteľných na výrobu a predaj rovnakej všeobecnej kategórie plavidiel príslušnou lodiarskou spoločnosťou na domácom trhu v krajine pôvodu pri bežnom spôsobe obchodovania;

c)	akejkoľvek inej vhodnej metódy za predpokladu, že takýmto spôsobom určená výška zisku nesmie prekročiť výšku zisku, ktorú spravidla dosahujú iné lodiarske spoločnosti pri predaji plavidiel rovnakej všeobecnej kategórie na domácom trhu v krajine pôvodu.

Okrem toho zisk pripočítaný pri stanovovaní hodnoty je vo všetkých prípadoch založený na priemernom zisku dosiahnutom v priebehu primeraného obdobia, ktoré je spravidla šesť mesiacov pred skúmaným predajom aj po ňom a vyjadruje primeraný zisk v čase takéhoto predaja. Pri vykonávaní takéhoto výpočtu sa vylúči každé skreslenie, v prípade ktorého sa preukáže, že vedie k zisku, ktorý v čase predaja nie je primeraný.

7.   Pri zohľadnení dlhého obdobia realizácie od uzatvorenia zmluvy po dodávku plavidiel nesmú byť súčasťou bežnej hodnoty skutočné náklady, v prípade ktorých lodiarska spoločnosť preukáže, že sú spôsobené vyššou mocou (force majeure), a že významne prevyšujú nárast nákladov, ktorý mohla lodiarska spoločnosť rozumne predvídať a zohľadniť pri určovaní materiálnych podmienok predaja.

8.   V prípade predaja z krajín, ktoré nemajú trhové hospodárstvo, a najmä z tých, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (6), sa bežná hodnota určuje na základe ceny alebo stanovenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom alebo na základe ceny pri predaji z takejto tretej krajiny do iných krajín vrátane Únie alebo, ak to nie je možné urobiť takýmito spôsobmi, na akomkoľvek inom vhodnom základe, ktorý zahrnuje cenu za podobné plavidlo skutočne zaplatenú alebo splatnú v Únii a podľa potreby riadne upravenú tak, aby jej súčasťou bolo aj primerané rozpätie zisku.

Porovnateľná tretia krajina s trhovým hospodárstvom sa vyberá primeraným spôsobom, pričom sa riadne zohľadnia všetky spoľahlivé informácie, ktoré sú k dispozícii v čase výberu. Zohľadňujú sa aj lehoty.

Strany vyšetrovania sú krátko po jeho začatí informované o určenej tretej krajine s trhovým hospodárstvom a dostanú 10 dní na vznesenie pripomienok.

9.   Vývozná cena je cena, ktorá bola za skúmané plavidlo skutočne zaplatená alebo je splatná.

10.   V prípadoch, keď nie je stanovená žiadna vývozná cena, alebo keď sa ukazuje, že daná vývozná cena je nespoľahlivá v dôsledku existencie spojenia alebo kompenzačnej dohody medzi lodiarskou spoločnosťou a kupujúcim alebo treťou stranou, je možné vývoznú cenu stanoviť na základe ceny, za ktorú bolo plavidlo po prvý raz ďalej predané nezávislému kupujúcemu, alebo na akomkoľvek vhodnom základe, ak plavidlo nebolo ďalej predané nezávislému kupujúcemu, alebo nebolo ďalej predané v takom stave, v akom bolo predané pôvodne.

V uvedených prípadoch sa kvôli určeniu spoľahlivej vývoznej ceny vykonajú úpravy pre všetky náklady, vrátane cla a daní, ktoré vznikli medzi pôvodným predajom a opakovaným predajom, a pre vznikajúci zisk.

Medzi položky, pre ktoré sa vykonajú úpravy, patria tie položky, ktoré spravidla znáša kupujúci, ale zaplatí ich ktorákoľvek strana v rámci Únie alebo mimo nej, v prípade ktorej sa ukazuje, že je spojená alebo má uzatvorenú kompenzačnú dohodu s lodiarskou spoločnosťou alebo kupujúcim, vrátane obvyklých nákladov na prepravu, poistenia, nákladov na manipuláciu, naloženie a doplnkových nákladov, cla a iných daní splatných v dovoznej krajine z dôvodu nákupu plavidla, a primeranej rezervy na náklady na predaj, všeobecné a administratívne náklady a na rozpätie zisku.

11.   Vykonáva sa spravodlivé porovnanie vývoznej ceny s bežnou hodnotou. Toto porovnanie sa vykonáva na rovnakej úrovni obchodovania a vzhľadom na predaj, ku ktorému prišlo, v čo možno najzhodnejšom čase, čo spravidla znamená predaj, ktorý sa uskutoční do troch mesiacov pred alebo po vyšetrovanom predaji alebo, ak k takému predaju nedošlo, akejkoľvek vhodnej doby. V každom prípade sa v závislosti od jeho podstaty ponecháva vhodná tolerancia vzhľadom na rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien, vrátane rozdielov v podmienkach predaja, zmluvných pokutách, zdanení, úrovni obchodovania, množstvách, fyzikálnych charakteristikách a vzhľadom na všetky ostatné rozdiely, v prípade ktorých sa tiež preukáže, že ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Ak bola v prípadoch uvedených v odseku 10 porovnateľnosť cien ovplyvnená, bežná hodnota sa určí na úrovni obchodovania rovnocennej s úrovňou obchodovania pri stanovenej vývoznej cene alebo, v oprávnených prípadoch, pri vhodnej tolerancii ponechanej podľa tohto odseku. Pri vykonávaní týchto úprav sa musí zabrániť akémukoľvek zdvojeniu, najmä pokiaľ ide o zľavy a zmluvné pokuty. Ak porovnanie ceny vyžaduje menový prepočet, takýto prepočet sa uskutoční použitím výmenného kurzu platného v deň predaja, okrem prípadov, keď je s príslušným vývozným predajom priamo spojený predaj cudzej meny na termínových trhoch, vtedy sa použije devízový výmenný kurz platný pri tomto termínovom predaji. Na účel tohto ustanovenia je dňom predaja ten deň, kedy boli určené materiálne podmienky predaja, spravidla je to deň uzatvorenia zmluvy. Ak sa však materiálne podmienky predaja v niektorý iný deň významne zmenia, mal by sa uplatniť devízový výmenný kurz platný v deň tejto zmeny. V takomto prípade sa vykonajú vhodné úpravy, ktorými sa zohľadní každý neprimeraný účinok na maržu podhodnotenej ceny spôsobený výhradne kolísaním devízového výmenného kurzu medzi pôvodným dňom predaja a dňom tejto zmeny.

12.   Podľa príslušných ustanovení upravujúcich spravodlivé porovnanie sa existencia marží podhodnotených cien spravidla zisťuje na základe porovnania váženého priemeru bežnej hodnoty s váženým priemerom cien všetkých predajov alebo porovnaním jednotlivých bežných hodnôt s jednotlivými vývoznými cenami od jednej obchodnej operácie k druhej. Bežná hodnota určená na základe vážených priemerov sa však môže porovnávať s cenami všetkých jednotlivých predajov, ak existuje významný rozdiel v profile vývozných cien medzi rôznymi nákupcami, regiónmi alebo obdobiami, a ak by metódy uvedené v prvej vete tohto odseku nevyjadrovali plný rozsah praktizovaného stanovovania podhodnotených cien.

13.   Marža podhodnotenej ceny je suma, o ktorú bežná hodnota prevyšuje vývoznú cenu. Ak sa marže podhodnotených cien menia, je možné určiť vážený priemer marží podhodnotených cien.

Článok 3

Stanovenie škody

1.   Podľa tohto nariadenia sa pojem „škoda“ používa v zmysle materiálnej škody pre priemyselné odvetvie Únie, hrozby materiálnej škody pre priemyselné odvetvie Únie alebo spomalenia materiálneho rozvoja danej prevádzkarne tohto priemyselného odvetvia a vykladá sa v súlade s ustanoveniami tohto článku, pokiaľ nie je stanovené inak.

2.   Stanovenie škody je založené na priamom dôkaze a jeho súčasťou je objektívne posúdenie:

a)	vplyvu predaja za cenu nižšiu než je bežná hodnota na ceny na trhu Únie pre podobné plavidlá a

b)	následného dopadu tohto predaja na priemyselné odvetvie Únie.

3.   Vzhľadom na vplyv predaja za cenu nižšiu než je bežná hodnota na ceny sa venuje pozornosť tomu, či predajom za cenu nižšiu než je bežná hodnota prišlo k významnému podhodnoteniu ceny v porovnaní s cenou podobných plavidiel priemyselného odvetvia Únie, alebo či je dôsledkom tohto predaja z iného hľadiska zníženie cien vo významnej miere alebo zabránenie zvýšeniu cien, ku ktorému by inak prišlo, vo významnej miere. Žiadny samotný alebo viaceré z týchto faktorov nemusia nevyhnutne poskytnúť rozhodujúce usmernenie.

4.   Ak vyšetrovaniu, či neprišlo k stanoveniu podhodnotených cien, podliehajú súčasne predaje plavidiel z viac než jednej krajiny, vplyvy týchto predajov sa hodnotia kumulatívne, iba ak sa zistí, že:

a)	zistená marža podhodnotených cien vzhľadom na nákupy z každej krajiny je vyššia než de minimis, ako je definované v článku 7 ods. 3, a

b)	kumulatívne hodnotenie vplyvov týchto predajov je vhodné vzhľadom na podmienky súťaže medzi plavidlami, ktoré predávajú kupujúcemu lodiarske spoločnosti z krajín, ktoré nie sú členmi Únie, a na podmienky súťaže medzi takýmito plavidlami a podobnými plavidlami Únie.

5.   Súčasťou posúdenia dopadu predaja za cenu nižšiu než je bežná hodnota na príslušné priemyselné odvetvie Únie je vyhodnotenie všetkých príslušných ekonomických faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav priemyselného odvetvia vrátane skutočnosti, že priemyselné odvetvie je ešte v procese zotavovania sa z vplyvov dumpingu, ku ktorému prišlo v minulosti, stanovenia podhodnotenej cien alebo poskytnutia subvencií; hodnoty skutočnej marže podhodnotených cien; skutočného a potenciálneho poklesu predaja, zisku, výroby, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií a využitia kapacity; faktorov ovplyvňujúcich ceny v Únii; skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov na tok hotovosti, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť zvyšovať kapitál alebo investície. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a žiadny samotný faktor ani viaceré z týchto faktorov nemusia nevyhnutne poskytnúť rozhodujúce usmernenie.

6.   Na základe všetkých podstatných dôkazov predložených v súvislosti s odsekom 2 sa musí preukázať, že predaj za cenu nižšiu než je bežná hodnota spôsobuje alebo spôsobil škodu v zmysle tohto nariadenia. To si osobitne vyžaduje preukázať, že cenové úrovne zistené podľa odseku 3 sú zodpovedné za dopad na priemyselné odvetvie Únie, ako sa uvádza v odseku 5, a že tento dopad existuje v takej miere, ktorá umožňuje klasifikovať ho ako materiálny.

7.   Posúdia sa aj iné známe faktory než predaj za cenu nižšiu než je bežná hodnota, ktoré súčasne poškodzujú priemyselné odvetvie Únie, s cieľom zabezpečiť, aby škoda spôsobená týmito inými faktormi nebola pripisovaná predaju za cenu nižšiu než je bežná hodnota podľa odseku 6. Medzi faktory, ktoré je možné zohľadniť z tohto hľadiska, patrí: objem a ceny predajov zo strany lodiarskych spoločností z iných krajín než je vývozná krajina, ktoré neboli realizované za ceny nižšie než je bežná hodnota; pokles dopytu alebo zmeny profilov spotreby; reštriktívne obchodné praktiky tretej krajiny a výrobcov z Únie a súťaž medzi nimi; rozvoj technológie; a vývozná výkonnosť a produktivita priemyselného odvetvia Únie.

8.   Vplyv predaja za cenu nižšiu než je bežná hodnota sa hodnotí vzhľadom na výrobu priemyselného odvetvia Únie vyrábajúceho podobné plavidlá, ak údaje, ktoré sú k dispozícii, umožňujú oddeliť identifikáciu tejto výroby na základe takých kritérií, ako je výrobný proces, predaj a zisky výrobcov. Ak nie je možné vykonať takúto oddelenú identifikáciu tejto výroby, vplyvy predaja za cenu nižšiu než je bežná hodnota sa vyhodnotia formou posúdenia výroby najužšej skupiny alebo rozsahu plavidiel, do ktorého patrí podobné plavidlo, a pre ktorý je možné zabezpečiť potrebné informácie.

9.   Zistenie existencie hrozby materiálnej škody je založené na skutočnostiach, a nie iba na nepodložených tvrdeniach, domnienkach alebo obmedzených možnostiach. Zmena okolností, ktorá by vytvorila situáciu, v ktorej by predaj za cenu nižšiu než je bežná hodnota spôsobil škodu, sa musela jasne predvídať a táto zmena musí bezprostredne hroziť.

Pri zisťovaní týkajúcom sa existencie hrozby materiálnej škody by sa mala venovať pozornosť takým faktorom, ako je to:

a)

či má lodiarska spoločnosť dostatočnú voľne využiteľnú kapacitu alebo či bezprostredné a podstatné zvýšenie tejto kapacity naznačuje pravdepodobnosť podstatne zvýšeného predaja za cenu nižšiu než je bežná hodnota, pričom sa zohľadňuje schopnosť iných vývozných trhov absorbovať akýkoľvek ďalší vývoz;

b)	či sa plavidlá vyvážajú za ceny, ktoré by vo významnej miere znížili ceny alebo zabránili zvýšeniu cien, ku ktorému by inak prišlo, a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších nákupoch z iných krajín.

Žiadny z vyššie uvedených faktorov sám osebe nemusí nevyhnutne poskytnúť rozhodujúce usmernenie, ale súhrn posudzovaných faktorov musí viesť k záveru, že bezprostredne hrozí ďalší predaj za cenu nižšiu než je bežná hodnota a, pokiaľ sa neprijme ochranné opatrenie, vznikne materiálna škoda.

Článok 4

Definícia priemyselného odvetvia Únie

1.   Na účely tohto nariadenia sa pojem „priemyselné odvetvie Únie“ vykladá ako pojem odkazujúci na výrobcov z Únie ako na celok schopný vyrobiť podobné plavidlo v ich terajších zariadeniach, alebo ktorých zariadenia je možné včas prispôsobiť tak, aby v nich bolo vyrobené podobné plavidlo, alebo na tých výrobcov z nich, ktorých spoločná kapacita výroby podobného plavidla tvorí hlavný podiel celkovej schopnosti Únie vyrobiť podobné plavidlo, definovaný v článku 5 ods. 6 Ak sú však výrobcovia spojení s lodiarskou spoločnosťou, vývozcami alebo kupujúcimi, alebo sú samotnými kupujúcimi plavidla s určenou údajnou podhodnotenou cenou, pojem„priemyselné odvetvie Únie“ sa môže vykladať odkazom na zvyšnú časť výrobcov.

2.   Na účel odseku 1 sa výrobcovia považujú za spojených s lodiarskou spoločnosťou, vývozcami alebo kupujúcimi iba vtedy, keď:

a)	jeden z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhého;

b)	ich obidvoch priamo alebo nepriamo kontroluje tretia osoba; alebo

c)	oni spoločne priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu za predpokladu, že existujú dôvody domnievať sa alebo mať podozrenie, že vplyv tohto vzťahu je taký, že núti príslušného výrobcu, aby sa správal inak než tí výrobcovia, ktorí nemajú takéto spojenie.

Na účel tohto odseku sa jeden považuje za toho, ktorý kontroluje druhého, ak je ten prvý zákonne alebo prevádzkovo v takom postavení, že môže toho druhého obmedzovať alebo usmerňovať.

3.   Na tento článok sa vzťahujú ustanovenia článku 3 ods. 8

Článok 5

Začatie konania

1.   Okrem prípadov stanovených v odseku 8 sa vyšetrovanie zamerané na zistenie existencie, rozsahu a vplyvu akéhokoľvek údajného určenia podhodnotenej ceny začne na základe písomnej sťažnosti od ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby alebo ktoréhokoľvek združenia, ktoré nemá právnu subjektivitu a koná v mene priemyselného odvetvia Únie.

Sťažnosť je možné predložiť Komisii alebo niektorému členskému štátu, ktorý ju pošle Komisii. Komisia pošle členským štátom kópiu každej sťažnosti, ktorú prijme. Sťažnosť sa považuje za predloženú v prvý pracovný deň po dni jej doručenia Komisii doporučenou poštou alebo vydania potvrdenia o prijatí Komisiou.

Ak v prípade, keď neexistuje žiadna sťažnosť, má niektorý členský štát dostatočné dôkazy o určení podhodnotenej ceny a o následnej škode pre priemyselné odvetvie Únie, ihneď oznámi takéto dôkazy Komisii.

2.   Sťažnosť podľa odseku 1 sa zaeviduje najneskôr do:

a)

šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa sťažovateľ dozvedel alebo sa mal dozvedieť o predaji plavidla, keď: i) bol sťažovateľ vyzvaný na predloženie ponuky na predmet zmluvy prostredníctvom hromadného ponukového konania alebo do akéhokoľvek iného ponukového konania, ii) sťažovateľ skutočne predložil ponuku a iii) ponuka sťažovateľa v podstatnej miere splnila špecifikácie ponukového konania;

b)

deviatich mesiacov odo dňa, kedy sa sťažovateľ dozvedel alebo sa mal dozvedieť o predaji plavidla bez výzvy na predloženie ponúk do ponukového konania za predpokladu, že oznámenie o úmysle uchádzať sa, vrátane informácií potrebných pre identifikáciu tejto obchodnej operácie, ktoré mal sťažovateľ primerane k dispozícii, bolo predložené Komisii alebo niektorému členskému štátu najneskôr do šiestich mesiacov od tohto dňa.

Sťažnosť sa nesmie v žiadnom prípade zaevidovať neskôr než šesť mesiacov odo dňa dodávky plavidla.

Sťažovateľa možno považovať za osobu, ktorá sa dozvedela o predaji plavidla, odo dňa uverejnenia faktu uzatvorenia zmluvy spolu s veľmi všeobecnými informáciami, týkajúcimi sa plavidla, v medzinárodnej obchodnej tlači.

Na účel tohto článku sa hromadné ponukové konanie vykladá ako ponukové konanie, v rámci ktorého predpokladaný kupujúci rozširuje výzvu na predkladanie ponúk najmenej na všetky lodiarske spoločnosti, o ktorých kupujúci vie, že sú schopné postaviť príslušné plavidlo.

3.   Sťažnosť podľa odseku 1 obsahuje dôkazy:

a)	o stanovení podhodnotenej ceny;

b)

o škode;

c)	o príčinnej väzbe medzi predajom za podhodnotenú cenu a údajnou škodou; a

d)

i) o tom, že v prípade, ak bolo plavidlo predané prostredníctvom hromadného ponukového konania, sťažovateľ bol vyzvaný na predloženie ponuky na predmet zmluvy, on to skutočne urobil a ponuka sťažovateľa v podstatnej miere splnila špecifikácie ponukového konania (konkrétne dátum dodávky a technické požiadavky); alebo ii) o tom, že v prípade, ak bolo plavidlo predané v rámci akéhokoľvek iného ponukového konania a sťažovateľ bol vyzvaný na predloženie ponuky na predmet zmluvy, on to skutočne urobil a ponuka sťažovateľa v podstatnej miere splnila špecifikácie ponukového konania; alebo iii) o tom, že v situácii, keď neexistovala výzva na predloženie ponúk do inej formy ponukového konania než je hromadné ponukové konanie, bol sťažovateľ schopný postaviť príslušné plavidlo a, ak sa sťažovateľ dozvedel alebo sa mal dozvedieť o navrhovanom nákupe, vyvinul preukázateľné úsilie o uzatvorenie predaja s kupujúcim v súlade so špecifikáciami príslušného ponukového konania. Sťažovateľa možno považovať za osobu, ktorá sa dozvedela o navrhovanom nákupe, ak sa preukáže, že väčšina príslušného priemyselného odvetvia vyvinula úsilie o uzatvorenie predaja príslušného plavidla s týmto kupujúcim, alebo ak sa preukáže, že boli k dispozícii všeobecné informácie o navrhovanom nákupe od maklérskych spoločností, financujúcich spoločností, klasifikačných spoločností, prenajímateľov, obchodných združení alebo iných subjektov, ktoré sú spravidla zapojené do obchodných operácií týkajúcich sa stavby lodí, a s ktorými má sťažovateľ pravidelné kontakty alebo rokovania.

4.   Sťažnosť obsahuje také informácie, ktoré sú sťažovateľovi primerane dostupné, týkajúce sa:

a)

identity sťažovateľa a jeho opisu objemu a hodnoty výroby podobných plavidiel v Únii. Ak sa predkladá písomná sťažnosť v mene priemyselného odvetvia Únie, v sťažnosti je uvedené to priemyselné odvetvie, v mene ktorého sa predkladá, vo forme zoznamu všetkých známych výrobcov v Únii schopných postaviť podobné plavidlo a v možnom rozsahu opis objemu a hodnoty výroby podobných plavidiel v Únii, ktorá pripadá na týchto výrobcov;

b)	úplného opisu plavidla s určenou údajnou podhodnotenou cenou, názvu príslušnej krajiny alebo krajín pôvodu alebo vývozu, identity každého známeho vývozcu alebo zahraničného výrobcu a identity kupujúceho príslušného plavidla;

c)

cien, za ktoré sa takéto plavidlá predávajú na domácich trhoch v krajine alebo krajinách pôvodu alebo vývozu (alebo podľa možnosti cien, za ktoré sa takéto plavidlá predávajú z krajiny alebo krajín pôvodu alebo vývozu do tretej krajiny alebo krajín, alebo stanovenej hodnoty plavidla) a vývozných cien, alebo podľa možnosti cien, za ktoré sa takéto plavidlá po prvýkrát ďalej predávajú nezávislému kupujúcemu;

d)

vplyve predaja za podhodnotenú cenu na ceny podobných plavidiel na trhu Únie a o následnom dosahu tohto predaja na priemyselné odvetvie Únie preukázanom príslušnými faktormi a ukazovateľmi, ktoré majú vplyv na stav priemyselného odvetvia Únie, ako sú faktory a ukazovatele uvedené v článku 3 ods. 3 a 5.

5.   Komisia v maximálnom možnom rozsahu posúdi správnosť a primeranosť dôkazov poskytnutých v sťažnosti a stanoví, či existujú dostatočné dôkazy, ktoré zdôvodňujú začatie vyšetrovania.

6.   Vyšetrovanie podľa odseku 1 sa nesmie začať, kým sa na základe posúdenia, pokiaľ ide o rozsah podpory sťažnosti vyjadrenej výrobcami z Únie schopnými postaviť podobné plavidlo alebo námietok voči tejto sťažnosti, nezistí, že sťažnosť bola predložená priemyselným odvetvím Únie alebo v jeho mene. Sťažnosť sa považuje za predloženú priemyselným odvetvím Únie alebo v jeho mene, ak ju podporujú tí výrobcovia z Únie, ktorých spoločná kapacita výroby podobného plavidla predstavuje viac než 50 % celkovej kapacity toho podielu priemyselného odvetvia Únie, ktorý vyjadruje buď podporu alebo námietky voči sťažnosti. Žiadne vyšetrovanie sa však nezačne, ak na výrobcov z Únie, ktorí sťažnosť výslovne podporujú, pripadá menej než 25 % celkovej kapacity výrobcov z Únie schopných vyrobiť podobné plavidlo.

7.   Kým sa neprijme rozhodnutie o začatí vyšetrovania, orgány zabránia každej forme uverejnenia sťažnosti, v ktorej sa požaduje začať vyšetrovanie. Predtým, než sa pristúpi k začiatku vyšetrovania, sa však pošle oznámenie vláde príslušnej vývoznej krajiny.

8.   Ak za osobitných okolností Komisia rozhodne o začatí vyšetrovania bez toho, aby bola od priemyselného odvetvia Únie alebo v jeho mene prijatá písomná sťažnosť, v ktorej sa požaduje začať takéto vyšetrovanie, urobí sa to na základe dostatočných dôkazov o stanovení podhodnotenej ceny, o škode, príčinnej väzbe a o tom, že príslušník údajne poškodeného priemyselného odvetvia Únie splnil kritériá uvedené v odseku 3 písm. d), dostatočných na to, aby zdôvodnili začatie vyšetrovania.

Vyšetrovanie sa môže podľa potreby začať aj na základe písomnej sťažnosti orgánov zmluvnej strany. Takáto sťažnosť sa podporí dostatočnými dôkazmi, ktoré preukazujú, že plavidlu sa stanovuje alebo mu bola stanovená podhodnotená cena, a že údajný predaj niektorému kupujúcemu z Únie za cenu nižšiu než je bežná hodnota spôsobuje alebo spôsobil škodu domácemu priemyselnému odvetviu príslušnej zmluvnej strany.

9.   Pri rozhodovaní o tom, či začať vyšetrovanie alebo nie, sa posudzujú súčasne dôkazy o stanovení podhodnotenej ceny aj o škode. Sťažnosť sa zamietne, ak dôkazy o stanovení podhodnotenej ceny alebo o škode sú nedostatočné na začatie konania vo veci.

10.   Sťažnosť môže byť vzatá späť pred začatím vyšetrovania, pričom v tom prípade sa považuje za sťažnosť, ktorá nebola predložená.

11.   Ak je zrejmé, že existujú dostatočné dôkazy na to, aby zdôvodnili začatie konania, Komisia začne konanie do 45 dní od dátumu podania sťažnosti alebo v prípade začatia podľa odseku 8, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol známy alebo mal byť známy predaj plavidla, a uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak neboli predložené dostatočné dôkazy, sťažovateľ je o tom informovaný do 45 dní od dátumu podania sťažnosti Komisii. Komisia poskytne členským štátom informácie hneď ako určí, že je potrebné začať takéto konanie.

12.   V oznámení o začatí konania sa ohlási začatie vyšetrovania, uvedie sa názov a krajina lodiarskej spoločnosti a kupujúceho či kupujúcich a opis príslušného plavidla, poskytne sa súhrn prijatých informácií a stanoví sa, že sa majú Komisii oznámiť všetky príslušné informácie.

Uvedú sa v ňom lehoty, v ktorých sa môžu zainteresované strany samé prihlásiť, predniesť písomnou formou svoje názory a predložiť informácie, ak sa tieto názory a informácie majú zohľadniť v priebehu vyšetrovania. Uvedie sa v ňom aj lehota, v ktorej môžu zainteresované strany požiadať Komisiu o vypočutie v súlade s článkom 6 ods. 5

13.   Komisia konzultuje s vývozcom, kupujúcim či kupujúcimi plavidla a zastupujúcimi združeniami výrobcov, vývozcov alebo kupujúcich takýchto plavidiel, o ktorých vie, že súvisia s týmto prípadom, ako aj so zástupcami krajiny, ktorej plavidlo podlieha tomuto vyšetrovaniu, a sťažovateľmi o začatí konania a pri riadnom zohľadnení ochrany dôverných informácií poskytne vývozcovi a orgánom vývoznej krajiny úplný text písomnej sťažnosti prijatej podľa odseku 1 a dá ho k dispozícii ostatným zainteresovaným stranám na ich žiadosť.

Článok 6

Vyšetrovanie

1.   Po začatí konania Komisia, konajúc v spolupráci s členskými štátmi a podľa potreby s orgánmi tretích krajín, začne vyšetrovanie na úrovni Únie. Toto vyšetrovanie sa vzťahuje na stanovenie podhodnotenej ceny aj na škodu a tieto záležitosti sa vyšetrujú súčasne.

2.   Strany, ktoré prevzali dotazníky používané pri vyšetrovaní stanovenia podhodnotenej ceny, dostanú najmenej 30 dní na odpoveď. Lehota pre vývozcov sa počíta odo dňa prevzatia dotazníka, ktorý sa na tento účel považuje za prevzatý jeden týždeň odo dňa, kedy bol odoslaný vývozcovi alebo odovzdaný príslušnému diplomatickému zástupcovi vývoznej krajiny. Túto 30-dňovú lehotu je možné predĺžiť, pričom sa riadne zohľadnia lehoty na vyšetrovanie, za predpokladu, že strana preukáže riadny dôvod na takéto predĺženie, súvisiaci s jej konkrétnymi okolnosťami.

3.   Komisia môže podľa potreby požiadať orgány tretích krajín, ako aj členské štáty, o poskytnutie informácií a členské štáty podniknú všetky kroky, ktoré sú potrebné na splnenie takýchto požiadaviek.

Pošlú Komisii požadované informácie spolu s výsledkami všetkých kontrol, previerok alebo vyšetrovaní, ktoré vykonali.

Ak ide o informácie všeobecného záujmu, alebo ak o ich poslanie požiadal niektorý členský štát, Komisia ich pošle členským štátom za predpokladu, že nie sú dôverné, pričom v tom prípade pošle súhrn, ktorý nie je dôverný.

4.   Komisia môže podľa potreby požiadať orgány tretích krajín, ako aj členské štáty, aby vykonali všetky potrebné previerky a kontroly, najmä medzi výrobcami z Únie, a aby vykonali vyšetrovanie v tretích krajinách za predpokladu, že príslušné firmy na to dajú súhlas a že to bolo úradne oznámené vláde príslušnej krajiny a tá nevzniesla žiadne námietky.

Členské štáty podniknú všetky kroky, ktoré sú potrebné na splnenie takýchto požiadaviek od Komisie.

Ak o to požiada Komisia alebo niektorý členský štát, úradníci Komisie sú oprávnení pomáhať úradníkom členských štátov pri plnení ich povinností. Podobne môžu úradníci Komisie pomáhať úradníkom orgánov tretích krajín pri plnení ich povinností na základe dohody medzi Komisiou a týmito orgánmi.

5.   Zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v súlade s článkom 5 ods. 12, budú vypočuté, ak v lehote stanovenej v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie predložili písomnú žiadosť o vypočutie, v ktorej uviedli, že sú zainteresovanými stranami, ktoré budú pravdepodobne postihnuté výsledkom konania, a že existujú konkrétne dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté.

6.   Lodiarska spoločnosť, kupujúci, zástupcovia vlády vývoznej krajiny, sťažovatelia a ostatné zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v súlade s článkom 5 ods. 12, dostanú na požiadanie možnosť stretnúť sa s tými stranami, ktoré majú opačné záujmy, aby bolo možné predniesť protichodné názory a ponúknuť argumenty na ich vyvrátenie.

Pri poskytovaní takýchto možností sa zohľadní potreba zachovania dôvernosti a vhodnosti pre strany.

Žiadna strana nemá povinnosť zúčastniť sa na stretnutí, a ak sa na ňom nezúčastní, nesmie to škodlivo ovplyvniť prípad tejto strany.

Ústne informácie poskytnuté podľa tohto odseku sa zohľadnia, pokiaľ sa následne písomne potvrdia.

7.   Sťažovatelia, lodiarska spoločnosť, kupujúci a ostatné zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v súlade s článkom 5 ods. 12, ako aj zástupcovia vývoznej krajiny, môžu na rozdiel od vnútorných dokumentov, ktoré vypracovali orgány Únie alebo jej členské štáty, na písomnú žiadosť kontrolovať všetky informácie, ktoré poskytla ktorákoľvek strana vyšetrovania a ktoré sú podstatné pre prednesenie ich prípadov a ktoré nie sú dôverné v zmysle článku 13 a využívajú sa počas vyšetrovania.

Takéto strany môžu reagovať na takéto informácie a ich pripomienky sa zohľadnia vždy, keď sú v odpovedi dostatočne zdôvodnené.

8.   Okrem okolností stanovených v článku 12 sa v maximálnom možnom rozsahu posudzuje správnosť informácií, ktoré poskytli zainteresované strany, a na ktorých sú založené zistenia.

9.   V prípade konania, ktorého súčasťou je vzájomné porovnanie cien po dodaní podobného plavidla, sa vyšetrovanie uzatvorí najneskôr do jedného roku odo dňa začatia.

V prípade konania týkajúceho sa podobného plavidla, ktorého stavba prebieha, sa vyšetrovanie uzatvorí najneskôr do jedného roku odo dňa dodania tohto podobného plavidla.

Vyšetrovanie, ktorého súčasťou je stanovená hodnota, sa uzatvorí do jedného roku odo dňa jeho začatia alebo do jedného roku od dodania plavidla, podľa toho, čo nastane neskôr.

Plynutie uvedených lehôt sa pozastaví v rozsahu, v ktorom sa uplatňuje článok 16 ods. 2

Článok 7

Ukončenie bez opatrení, uloženie a výber pokút za stanovenie podhodnotených cien

1.   Ak sa sťažnosť vezme späť, konanie sa môže ukončiť.

2.   Ak nie sú opatrenia potrebné, vyšetrovanie alebo konanie sa ukončí. Komisia ukončí vyšetrovanie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 2

3.   Konanie sa okamžite ukončí, ak sa zistí, že marža podhodnotenej ceny je nižšia než 2 % vyjadrené v percentách vývoznej ceny.

4.   Ak skutočnosti zistené s konečnou platnosťou ukazujú, že došlo k stanoveniu podhodnotenej ceny a ku škode, ktorá bola týmto spôsobená, Komisia, konajúc v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 2, uloží lodiarskej spoločnosti pokutu za stanovenie podhodnotenej ceny. Výška pokuty za stanovenie podhodnotenej ceny sa rovná zistenej marži podhodnotenej ceny. Komisia po tom, čo informuje členské štáty, prijme opatrenia potrebné na vykonanie svojho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o výber pokuty za stanovenie podhodnotenej ceny.

5.   Lodiarska spoločnosť zaplatí pokutu za stanovenie podhodnotenej ceny do 180 dní od oznámenia o uložení pokuty tejto spoločnosti, pričom na tento účel sa toto oznámenie považuje za prevzaté jeden týždeň odo dňa, kedy bolo tejto lodiarskej spoločnosti odoslané. Komisia môže lodiarskej spoločnosti poskytnúť primerane predĺženú lehotu na zaplatenie, ak lodiarska spoločnosť preukáže, že platba do 180 dní by spôsobila jej platobnú neschopnosť, alebo by bola nezlučiteľná s reorganizáciou prebiehajúcou pod súdnym dohľadom, pričom v tomto prípade rastie z každej nezaplatenej časti pokuty úrok, ktorého miera sa rovná výnosu strednodobých obligácií v eurách na sekundárnom trhu na burze v Luxemburgu plus 50 bázických bodov.

Článok 8

Alternatívne nápravné opatrenia

Vyšetrovanie je možné ukončiť bez uloženia pokuty za stanovenie podhodnotenej ceny, ak lodiarska spoločnosť bezpodmienečne a s konečnou platnosťou zruší predaj plavidla za podhodnotenú cenu, alebo ak splní alternatívne rovnocenné nápravné opatrenie, ktoré prijala Komisia.

Predaj sa považuje za zrušený iba vtedy, keď všetky zmluvné vzťahy medzi stranami zainteresovanými na príslušnom predaji boli ukončené, všetky platby vykonané v súvislosti s predajom boli vrátené a všetky práva na príslušné plavidlo alebo jeho časti boli vrátené lodiarskej spoločnosti.

Článok 9

Protiopatrenia – odopretie práva na naloženie a vyloženie

1.   Ak príslušná lodiarska spoločnosť nezaplatí pokutu za stanovenie podhodnotenej ceny uloženú podľa článku 7, Komisia uloží protiopatrenia vo forme odopretia práva na naloženie a vyloženie plavidlám, ktoré postavila príslušná lodiarska spoločnosť.

Komisia poskytne členským štátom informácie, hneď ako vzniknú dôvody na protiopatrenia uvedené v prvom pododseku.

2.   Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú protiopatrenia, nadobúda účinnosť 30 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a zruší sa po úplnom zaplatení pokuty za stanovenie podhodnotenej ceny zo strany lodiarskej spoločnosti. Protiopatrenie sa vzťahuje na všetky plavidlá, na ktoré boli uzatvorené zmluvy v období štyroch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia. Každé plavidlo podlieha protiopatreniu po dobu štyroch rokov od jeho dodania. Takéto obdobia je možné skrátiť iba na základe výsledku medzinárodného postupu riešenia sporov týkajúceho sa uložených protiopatrení a v súlade s týmto výsledkom.

Plavidlá, ktorým bolo odopreté právo na naloženie a vyloženie, sa presne určia rozhodnutím, ktoré prijme Komisia a ktoré sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Colné orgány členských štátov nevydajú povolenie na naloženie alebo vyloženie tým plavidlám, ktorým bolo odopreté právo na naloženie a vyloženie.

Článok 10

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor zriadený nariadením (EÚ) 2016/1036. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 11

Overovacie návštevy

1.   Komisia v prípadoch, keď to považuje za vhodné, vykonáva návštevy, počas ktorých posudzuje záznamy vývozcov, lodiarskych spoločností, obchodníkov, sprostredkovateľov, výrobcov, obchodných združení a organizácií, s cieľom overiť poskytnuté informácie o podhodnotených cenách a škodách. Ak nie je k dispozícii riadna a včasná odpoveď, Komisia môže určiť, že nevykoná overovaciu návštevu.

2.   Komisia môže v prípade potreby vykonávať vyšetrovanie v tretích krajinách za predpokladu, že získa súhlas od príslušných firiem, oznámi to zástupcom vlády príslušnej krajiny a táto vláda nemá námietky proti tomuto vyšetrovaniu. Komisia čo najskôr po obdržaní súhlasu od príslušných firiem oznámi orgánom vývoznej krajiny mená a adresy firiem, ktoré majú byť navštívené, a dohodnuté termíny.

3.   Príslušným firmám sa oznámi povaha informácií, ktoré sa majú overovať v priebehu overovacích návštev, a akékoľvek iné ďalšie informácie, ktoré je potrebné poskytnúť v priebehu týchto návštev, hoci to nebráni tomu, aby boli v priebehu overovania vzhľadom na získané informácie vznášané požiadavky na poskytnutie ďalších podrobností.

4.   Pri vyšetrovaniach vykonávaných podľa odsekov 1, 2 a 3 Komisii pomáhajú úradníci tých členských štátov, ktoré o to požiadajú.

Článok 12

Odmietnutie spolupráce

1.   V prípadoch, keď ktorákoľvek zainteresovaná strana v lehotách stanovených v tomto nariadení odmietne prístup k potrebným informáciám alebo ich iným spôsobom neposkytne, alebo významne bráni vyšetrovaniu, predbežné alebo konečné zistenia, kladné alebo záporné, môžu byť formulované na základe dostupných faktov.

Ak sa zistí, že ktorákoľvek zainteresovaná strana poskytla nesprávne alebo zavádzajúce informácie, na tieto informácie sa neprihliada a môžu sa využívať len dostupné fakty.

Zainteresovaným stranám sa oznámia dôsledky odmietnutia spolupráce.

2.   Neposkytnutie počítačmi spracovanej odpovede sa nepovažuje za odmietnutie spolupráce za predpokladu, že zainteresovaná strana preukáže, že poskytnutie odpovede podľa požiadaviek by viedlo k neprimeranému dodatočnému zaťaženiu alebo k neprimeraným dodatočným nákladom.

3.   Ak informácie, ktoré poskytla niektorá zainteresovaná strana, nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, prihliada sa napriek tomu na ne za predpokladu, že akékoľvek nedostatky nie sú takej povahy, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri smerovaní k primerane správnemu zisteniu, a že tieto informácie sú predložené vhodným spôsobom s dostatočným časovým predstihom a sú overiteľné a že táto strana konala podľa svojich najlepších schopností.

4.   Ak dôkazy alebo informácie neboli uznané, poskytujúca strana je ihneď informovaná o dôvodoch takého postupu a dostane možnosť poskytnúť v určenej lehote ďalšie vysvetlenie. Ak sa vysvetlenie považuje za nedostatočné, dôvody pre odmietnutie týchto dôkazov alebo informácií sa zverejnia a uvedú sa medzi uverejnenými zisteniami.

5.   Ak sú zistenia vrátane zistení týkajúcich sa bežnej hodnoty založené na ustanoveniach odseku 1 vrátane informácií poskytnutých v sťažnosti, tieto informácie sa v prakticky možnom rozsahu a pri riadnom zohľadnení lehôt vyšetrovania overia odkazom na informácie z iných nezávislých zdrojov, ktoré môžu byť k dispozícii, ako sú uverejnené cenníky, úradné štatistiky predaja a colných príjmov alebo informácie získané od ostatných zainteresovaných strán v priebehu vyšetrovania.

6.   Ak niektorá zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje iba čiastočne, takže sa takýmto spôsobom zdržiavajú príslušné informácie, výsledok vyšetrovania môže byť pre túto stranu menej priaznivý, než keby spolupracovala.

Článok 13

Dôvernosť

1.   Ak sa preukáže dostatočný dôvod, orgány zaobchádzajú s akýmikoľvek informáciami, ktoré sú svojou povahou dôverné (napríklad preto, že ich zverejnenie by prinieslo významnú konkurenčnú výhodu niektorému konkurentovi, alebo by malo významný nepriaznivý vplyv na osobu, ktorá tieto informácie poskytla, alebo na osobu, od ktorej osoba poskytujúca informácie tieto informácie získala), alebo ktoré poskytujú strany vyšetrovania na základe dôvernosti, ako s dôvernými informáciami.

2.   Od zainteresovaných strán poskytujúcich dôverné informácie sa požaduje, aby poskytli ich súhrny, ktoré nie sú dôverné. Tieto súhrny sú spracované na dostatočnej úrovni podrobnosti, ktorá umožňuje primerané pochopenie podstaty informácií predkladaných dôverne. Za výnimočných okolností môžu takéto strany uviesť, že takéto informácie nie sú vhodné pre zaradenie do súhrnu. Za takýchto výnimočných okolností musí byť poskytnuté vyjadrenie o dôvodoch, prečo nie je možné vypracovať súhrn.

3.   Ak existuje domnienka, že žiadosť o zachovanie dôvernosti nie je oprávnená, a ak poskytovateľ informácií nie je ochotný dať tieto informácie k dispozícii alebo povoliť ich zverejnenie v zovšeobecnenej forme alebo vo forme súhrnu, tieto informácie je možné zanedbať, pokiaľ nie je možné z vhodných zdrojov uspokojivo preukázať, že tieto informácie sú správne. Žiadosti o zachovanie dôvernosti nesmú byť svojvoľne zamietnuté.

4.   Tento článok nebráni orgánom Únie zverejniť všeobecné informácie a najmä dôvody, na ktorých sa zakladajú rozhodnutia prijaté podľa tohto nariadenia, alebo zverejniť dôkazy, o ktoré sa orgány Únie opierajú, pokiaľ je potrebné vysvetliť tieto dôvody v priebehu súdneho konania. Pri takomto zverejnení sa zohľadní zákonný záujem príslušných strán na tom, aby ich obchodné tajomstvá neboli vyzradené.

5.   Komisia a členské štáty ani ich úradníci nezverejnia bez osobitného súhlasu poskytovateľa žiadne informácie získané na základe tohto nariadenia, ak ich poskytovateľ požiadal o dôverné zaobchádzanie. Výmena informácií medzi Komisiou a členskými štátmi alebo akýchkoľvek interných dokumentov, ktoré vypracovali orgány Únie alebo členských štátov, sa nesmie zverejniť okrem prípadov, keď je to osobitne ustanovené v tomto nariadení.

6.   Informácie prijaté podľa tohto nariadenia sa využívajú iba na ten účel, na ktorý boli vyžiadané.

Článok 14

Zverejnenie

1.   Sťažovatelia, lodiarska spoločnosť, vývozca, kupujúci plavidla a ich zastupujúce združenia a zástupcovia vývoznej krajiny môžu požiadať o zverejnenie podrobností, ktoré predstavujú základ podstatných skutočností a okolností, na základe ktorých existuje úmysel odporúčať uloženie pokuty za stanovenie podhodnotenej ceny, alebo o ukončenie vyšetrovania alebo konania bez uloženia pokuty.

2.   Žiadosti o konečné zverejnenie definované v odseku 1 sa adresujú písomne Komisii a prijímajú sa v lehotách, ktoré stanovila Komisia.

3.   Konečné zverejnenie sa vykonáva písomnou formou. Zverejnenie sa vykoná čo najskôr a spravidla najmenej jeden mesiac pred konečným rozhodnutím, pričom sa musí riadne zohľadniť potreba chrániť dôverné informácie. Ak nie je Komisia schopná zverejniť určité skutočnosti alebo dôvody v tejto lehote, tieto sa zverejnia čo najskôr po uplynutí tejto lehoty.

Zverejnením informácií nie je dotknuté žiadne následné rozhodnutie, ktoré môže Komisia prijať, ale ak sa takéto rozhodnutie zakladá na odlišných skutočnostiach a dôvodoch, tieto sa zverejnia čo najskôr.

4.   Pripomienky urobené po zverejnení sa zohľadnia iba vtedy, keď sú prijaté v lehote, ktorú stanoví Komisia v každom prípade, a ktorá je najmenej 10 dní, pričom sa riadne zohľadní naliehavosť veci.

Článok 15

Správa

Komisia vo svojej výročnej správe o uplatňovaní a vykonávaní opatrení na ochranu obchodu predloženej Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 23 nariadenia (EÚ) 2016/1036 uvedie informácie o vykonávaní tohto nariadenia.

Článok 16

Záverečné ustanovenia

1.   Toto nariadenie nebráni uplatňovaniu:

a)	žiadnych osobitných pravidiel ustanovených v dohodách uzatvorených medzi Úniou a tretími krajinami;

b)	osobitných opatrení za predpokladu, že sa takéto opatrenie nevykonáva v rozpore so záväzkami podľa dohody o stavbe lodí.

2.   Vyšetrovanie podľa tohto nariadenia sa nesmie vykonávať a nesmú sa ukladať alebo zachovávať opatrenia, keď by takéto opatrenia boli v rozpore so záväzkami Únie vyplývajúcimi z dohody o stavbe lodí alebo akejkoľvek inej príslušnej medzinárodnej dohody.

Toto nariadenie nebráni Únii v plnení jej záväzkov vyplývajúcich z ustanovení dohody o stavbe lodí týkajúcich sa riešenia sporov.

Článok 17

Zrušovacie ustanovenie

Nariadenie (ES) č. 385/96 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o stavbe lodí (7).

Neuplatňuje sa na plavidlá, na ktoré boli uzatvorené zmluvy pred dňom nadobudnutia platnosti dohody o stavbe lodí, okrem plavidiel, na ktoré boli uzatvorené zmluvy po 21. decembri 1994, a ktoré boli dodané viac než päť rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy. Takéto plavidlá podliehajú tomuto nariadeniu, pokiaľ lodiarska spoločnosť nepreukáže, že predĺžený termín dodania bol spôsobený bežnými komerčnými dôvodmi a nie snahou o vyhnutie sa uplatneniu tohto nariadenia.

---

(1)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 7. júla 2015 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 15. januára 2016.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 385/96 z 29. januára 1996 o ochrane proti stanovovaniu podhodnotených cien plavidiel (Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 21).

(3)  Pozri prílohu I.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (pozri stranu 21 tohto úradného vestníka).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33).

(7)  Dátum nadobudnutia platnosti dohody o stavbe lodí bude uverejnený v sérii L Úradného vestníka Európskej únie.

---

---

---

30.6.2016

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 176/21

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1036

z 8. júna 2016

o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie

(kodifikované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)	Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 (2) bolo opakovane (3) podstatným spôsobom zmenené. V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie kodifikovať.

(2)

Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (ďalej len „Antidumpingová dohoda z roku 1994“) obsahuje podrobné pravidlá, ktoré sa týkajú najmä výpočtu dumpingu, postupov na začatie a uskutočňovanie prešetrovania vrátane stanovenia skutočností a zaobchádzania s nimi, uloženia predbežných opatrení, uloženia a vyberania antidumpingových ciel, trvania a revízneho prešetrovania antidumpingových opatrení a zverejnenia informácií, ktoré sa týkajú antidumpingových prešetrovaní.

(3)	S cieľom zabezpečiť riadne a transparentné uplatňovanie pravidiel stanovených v Antidumpingovej dohode z roku 1994, terminológia uvedenej dohody by mala byť zavedená do právnych predpisov Únie v najlepšej možnej miere.

(4)	S cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi právami a povinnosťami, ktoré ustanovila Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT), pri uplatňovaní pravidiel Antidumpingovej dohody z roku 1994 je nevyhnutné, aby Únia zohľadnila, ako ich interpretujú hlavní obchodní partneri Únie.

(5)

Je žiaduce stanoviť jasné a podrobné pravidlá na výpočet normálnej hodnoty. Takáto hodnota by predovšetkým mala byť vo všetkých prípadoch založená na reprezentatívnych predajoch v bežnom obchode v krajine vývozu. Je potrebné poskytnúť usmernenie, kedy sa môžu strany považovať za strany v spojení na účely dumpingu. Je účelné vymedziť okolnosti, za akých možno predaje na domácom trhu považovať za realizované so stratou a nemusí sa na ne prihliadať a za akých možno prihliadnuť na zostávajúce predaje alebo vytvorenú normálnu hodnotu alebo predaje do tretích krajín. Je taktiež vhodné zabezpečiť náležité rozdeľovanie nákladov, dokonca i v situáciách zavedenia do výroby, a stanoviť usmernenia s ohľadom na vymedzenie pojmu začatia činnosti a rozsah a metódu rozdeľovania. Pri určovaní normálnej hodnoty je taktiež potrebné uviesť metodológiu, ktorá sa má použiť pri určovaní čiastok na predaj, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskového rozpätia, ktoré by mali byť zahrnuté do takejto hodnoty.

(6)

Pri určovaní normálnej hodnoty pre krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom sa javí obozretné stanoviť pravidlá na výber vhodnej tretej krajiny s trhovým hospodárstvom, ktorá sa má použiť na takýto účel, a keď to nie je možné, nájsť vhodnú tretiu krajinu, stanoviť, že normálna hodnota sa môže stanoviť na akomkoľvek inom opodstatnenom základe.

(7)	Je účelné vymedziť vývoznú cenu a vymenovať úpravy, ktoré by sa mali vykonať v tých prípadoch, kde sa opätovné vytvorenie tejto ceny z prvej ceny na voľnom trhu považuje za potrebné.

(8)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou je vhodné uviesť faktory, ktoré môžu ovplyvniť ceny a porovnateľnosť cien a stanoviť špecifické pravidlá, ktoré sa týkajú toho, ako a kedy by sa mali vykonať úpravy, vrátane tej skutočnosti, že je potrebné vyhnúť sa akejkoľvek duplicite úprav. Je taktiež potrebné stanoviť, že porovnania možno uskutočniť prostredníctvom priemerných cien, hoci individuálne vývozné ceny možno porovnávať s priemernou normálnou hodnotou, ak sa predchádzajúce ceny odlišujú s ohľadom na zákazníka, región alebo dobu.

(9)

Je potrebné stanoviť jasné a podrobné usmernenia s ohľadom na faktory, ktoré môžu byť relevantné na určovanie toho, či dumpingový dovoz spôsobil značnú ujmu, alebo predstavuje hrozbu spôsobenia ujmy. Pri preukazovaní toho, že objemové a cenové úrovne dotknutých dovozov sú zodpovedné za ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je potrebné venovať pozornosť vplyvom ostatných faktorov, a predovšetkým prevládajúcim trhovým podmienkam v Únii.

(10)

Je vhodné vymedziť pojem „výrobné odvetvie Únie“ a stanoviť, že strany, ktoré sú spojené s vývozcom, môžu byť z takéhoto výrobného odvetvia vylúčené a vymedziť pojem „v spojení s“. Je taktiež potrebné stanoviť antidumpingové opatrenia, ktoré sa majú prijať v záujme výrobcov v určitom regióne Únie, a stanoviť usmernenia o vymedzení takéhoto regiónu.

(11)	Je potrebné stanoviť, kto môže podať antidumpingový podnet, vrátane rozsahu, v akom mal byť podporený výrobným odvetvím Únie, a informácie o dumpingu, ujme a príčine, ktoré by takýto podnet mal obsahovať. Je taktiež účelné špecifikovať postupy na zamietnutie podnetov alebo začatie konaní.

(12)

Je potrebné stanoviť spôsob, akým by mali byť zainteresovaným stranám oznámené informácie, ktoré orgány vyžadujú. Zainteresované strany by mali mať dostatočnú príležitosť predložiť všetky relevantné dôkazy a obhajovať svoje záujmy. Je taktiež žiaduce jasne stanoviť pravidlá a postupy, podľa ktorých sa má postupovať pri prešetrovaní, predovšetkým pravidlá, podľa ktorých sa majú zainteresované strany prihlásiť, predložiť svoje vyjadrenia a informácie v rámci určených lehôt, ak sa majú takéto vyjadrenia a informácie zohľadniť. Je taktiež vhodné stanoviť podmienky, za akých môže mať zainteresovaná strana prístup k informáciám predloženým inými zainteresovanými stranami, a vyjadriť k nim svoje pripomienky. Pri zhromažďovaní informácií by mala taktiež existovať spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou.

(13)

Je potrebné stanoviť podmienky, za akých možno ukladať predbežné clá, vrátane podmienok, za akých predbežné clá nesmú byť uložené skôr ako 60 dní a neskôr ako deväť mesiacov po začatí konania. Z administratívnych dôvodov je taktiež potrebné stanoviť, že takéto clo môže byť vo všetkých prípadoch uložené Komisiou, buď priamo na deväťmesačné obdobie, alebo v dvoch etapách na šesť a tri mesiace.

(14)

Je potrebné špecifikovať postupy na akceptovanie záväzkov, ktoré odstraňujú dumping a ujmu namiesto uloženia predbežných alebo konečných ciel. Je taktiež vhodné stanoviť dôsledky porušenia alebo späťvzatia záväzkov a takéto predbežné clo môže byť uložené v prípadoch podozrenia z porušovania alebo ak je ďalšie prešetrovanie potrebné na doplnenie zistení. Pri prijatí záväzkov by sa malo dbať na to, aby navrhované záväzky a ich vymáhanie neviedli k správaniu narušujúcemu hospodársku súťaž.

(15)	Je potrebné stanoviť, aby sa prípady, bez ohľadu na to, či boli, alebo neboli prijaté konečné opatrenia, bežne ukončili do 12 mesiacov, najviac však do 15 mesiacov od začatia prešetrovania.

(16)

Prešetrovania alebo konania by sa mali ukončiť, ak je dumping de minimis alebo ak je ujma zanedbateľná a je vhodné vymedziť uvedené situácie. Tam, kde majú byť uložené opatrenia, je potrebné stanoviť ukončenie prešetrovania a stanoviť, že opatrenia by mali byť menšieho rozsahu než dumpingové rozpätie, ak by takýto menší rozsah odstránil ujmu, a takisto spresniť metódu výpočtu úrovne opatrení v prípadoch výberu vzorky.

(17)

Je potrebné stanoviť retroaktívne vyberanie predbežných ciel, ak sa to považuje za vhodné, a vymedziť okolnosti, ktoré môžu spustiť retroaktívne uplatňovanie ciel, aby sa zabránilo oslabeniu konečných opatrení, ktoré sa majú použiť. Je taktiež potrebné stanoviť, aby sa clo mohlo uplatňovať retroaktívne v prípadoch porušenia alebo späťvzatia záväzkov.

(18)

Je potrebné stanoviť, aby opatrenia zanikli po piatich rokoch, pokiaľ revízne prešetrovanie nepreukáže, že by sa mali zachovať. Je taktiež potrebné stanoviť v prípadoch, keď sú predložené dostatočné dôkazy o zmenených okolnostiach, predbežné revízne prešetrovania alebo prešetrovania s cieľom stanoviť, či sú vrátenia antidumpingových ciel odôvodnené. Je taktiež vhodné stanoviť, aby pri akomkoľvek opätovnom výpočte dumpingu, ktorý si vyžaduje úpravu vývozných cien, sa clo nepovažovalo za náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom tam, kde sa uvedené clo odráža v cenách výrobkov, ktoré podliehajú opatreniam v Únii.

(19)	Je potrebné špecificky stanoviť prehodnotenie vývozných cien a dumpingových rozpätí tam, kde clo prevezme vývozca vo forme kompenzačnej dohody a príslušné opatrenia sa neodrážajú v cenách výrobkov, ktoré podliehajú opatreniam v Únii.

(20)

Antidumpingová dohoda z roku 1994 neobsahuje ustanovenia, ktoré sa týkajú obchádzania antidumpingových opatrení, hoci osobitné ministerské rozhodnutie GATT uznalo obchádzanie ako problém a postúpilo ho Antidumpingovému výboru GATT s cieľom jeho riešenia. Zohľadniac doterajší neúspech mnohostranných rokovaní a až do výsledku postúpenia veci Antidumpingovému výboru Svetovej obchodnej organizácie (WTO) by právne predpisy Únie mali obsahovať ustanovenia s cieľom riešenia postupov vrátane len montáže tovaru v Únii alebo tretej krajine, ktorých cieľom je obchádzať antidumpingové opatrenia.

(21)

Je tiež žiaduce, aby sa objasnilo, ktoré praktiky predstavujú obchádzanie zavedených opatrení. Obchádzanie sa môže uskutočňovať buď vnútri, alebo mimo Únie. V dôsledku toho je potrebné, aby sa stanovilo, že výnimky z rozšírených ciel, ktoré sa už môžu udeľovať dovozcom podľa tohto nariadenia, sa tiež môžu udeliť vývozcom pri rozširovaní ciel, aby sa tak upravilo obchádzanie, ktoré prebieha mimo Únie.

(22)	Je účelné povoliť pozastavenie antidumpingových opatrení tam, kde dôjde k dočasnej zmene trhových podmienok, ktoré znamenajú, že pokračovanie v ukladaní takýchto opatrení je počas určitého času nevhodné.

(23)	Je potrebné stanoviť, že dovozy, ktoré sú predmetom prešetrovania, môžu pri dovoze podliehať registrácii, aby sa umožnilo následné uplatnenie opatrení proti takýmto dovozom.

(24)	Na to, aby sa zabezpečil náležitý výkon opatrení, je potrebné, aby členské štáty monitorovali a podávali správy Komisii o dovoze výrobkov, ktoré sú predmetom prešetrovania alebo opatrení, ako aj o výške cla vybraného podľa tohto nariadenia.

(25)	Je účelné zabezpečiť overovanie na mieste s cieľom kontroly predložených informácií predložených v súvislosti s dumpingom a ujmou, pričom však takéto overenia sú podmienené náležitým vyplnením odpovedí v predtým zaslaných dotazníkoch.

(26)	Je nevyhnutné zabezpečiť výber vzoriek v prípadoch, kde je počet strán alebo transakcií veľký, aby sa umožnilo ukončenie prešetrovaní v rámci stanovených lehôt.

(27)	Je potrebné stanoviť, že tam, kde strany dostatočne nespolupracujú, sa môžu použiť iné informácie s cieľom stanovenia zistení a že takéto informácie môžu byť pre príslušné strany menej priaznivé, ako by to bolo v prípade, ak by tieto strany spolupracovali.

(28)	Malo by sa upraviť ustanovenie, ktoré sa týka zaobchádzania s dôvernými informáciami, aby nedošlo k prezradeniu obchodného tajomstva.

(29)

Je nevyhnutné, aby bolo upravené ustanovenie, ktoré sa týka riadneho uverejnenia základných skutočností a úvah pre strany, ktoré sú oprávnené na takéto zaobchádzanie, a že k takémuto sprístupneniu má dôjsť s náležitým ohľadom na rozhodovací proces v Únii v rámci lehoty, ktorá stranám poskytuje možnosť obhajovať svoje záujmy.

(30)	Je obozretné zabezpečiť administratívny systém, v rámci ktorého možno predkladať argumenty s ohľadom na to, či sú opatrenia v záujme Únie vrátane záujmov spotrebiteľov, a stanoviť lehoty, v rámci ktorých musia byť takéto informácie predložené, ako aj zverejnené práva dotknutých strán.

(31)	Vykonávanie tohto nariadenia si vyžaduje jednotné podmienky na prijímanie predbežných alebo konečných ciel a na ukončenie prešetrovania bez uloženia opatrení. Uvedené opatrenia by mala prijímať Komisia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4).

(32)

Pri prijímaní predbežných opatrení by sa mal uplatňovať konzultačný postup vzhľadom na účinky takýchto opatrení a ich logickú postupnosť vo vzťahu k prijatiu konečných opatrení. Mal by sa použiť aj na prijímanie záväzkov, začatie a nezačatie revízneho prešetrovania pri uplynutí platnosti, pozastavenie opatrení, predĺženie pozastavenia opatrení a obnovenie opatrení vzhľadom na účinky týchto opatrení v porovnaní s konečnými opatreniami. V prípade, že by omeškanie pri ukladaní takýchto opatrení spôsobilo škodu, ktorú by bolo ťažké napraviť, je nevyhnutné, aby sa Komisii umožnilo prijímať okamžite uplatniteľné predbežné opatrenia,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zásady

1.   Antidumpingové clo možno uložiť na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v Únii spôsobuje ujmu.

2.   Výrobok sa považuje za dumpingový, ak je jeho vývozná cena do Únie nižšia ako porovnateľná cena podobného výrobku v bežnom obchode, stanovená pre krajinu vývozu.

3.   Krajina vývozu je spravidla krajina pôvodu. Môže to byť však prechodná krajina s výnimkou prípadu, keď sa napríklad výrobky cez túto krajinu len prevážajú alebo sa dotknuté výrobky v tejto krajine nevyrábajú, alebo v tejto krajine neexistuje pre ne porovnateľná cena.

4.   Na účely tohto nariadenia „podobný výrobok“ znamená výrobok, ktorý je identický, to znamená podobný vo všetkých znakoch s posudzovaným výrobkom, alebo ak nie je takýto výrobok k dispozícii, s iným výrobkom, ktorý hoci nie je podobný v každom ohľade, má vlastnosti, ktoré sú veľmi podobné vlastnostiam posudzovaného výrobku.

Článok 2

Stanovenie dumpingu

1.   Normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu.

Tam, kde vývozca v krajine vývozu podobný výrobok nevyrába alebo nepredáva, môže však byť normálna hodnota stanovená na základe cien iných predávajúcich alebo výrobcov.

Ceny medzi stranami, o ktorých vyjde najavo, že sú v spojení alebo uzavreli medzi sebou kompenzačnú dohodu medzi stranami, sa nepovažujú za ceny v bežnom obchode a nemožno ich použiť na určenie normálnej hodnoty, pokiaľ nie je stanovené, že príslušný vzťah nemá na ne vplyv.

Aby sa určilo, či sú dve strany v spojení, možno zohľadniť vymedzenie osôb, ktoré sú v spojení, v zmysle článku 127 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (5).

2.   Predaj podobného výrobku, ktorý je určený na domácu spotrebu, sa spravidla použije na určenie normálnej hodnoty, ak takýto objem predaja predstavuje 5 % alebo viac z objemu predaja posudzovaného výrobku do Únie. Nižší objem predaja však možno použiť, ak sa napríklad účtované ceny považujú pre dotknutý trh za reprezentatívne.

3.   Ak neexistuje predaj podobného výrobku v bežnom obchode alebo takýto predaj je nedostatočný, alebo ak z dôvodu osobitnej situácie na trhu takýto predaj neumožňuje náležité porovnanie, normálna hodnota podobného výrobku sa vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú čiastku na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, alebo na základe vývozných cien v bežnom obchode do vhodnej tretej krajiny za predpokladu, že tieto ceny sú reprezentatívne.

Osobitná situácia na trhu pre dotknutý výrobok v zmysle prvého pododseku sa môže považovať za existujúcu okrem iného vtedy, keď sú ceny umelo nízke, keď dochádza k výraznému výmennému obchodu, alebo v prípade, ak ide o režim spracovania na neobchodné účely.

4.   Predaj podobného výrobku na domácom trhu krajiny vývozu alebo vývoz do tretej krajiny pri cenách nižších, ako sú výrobné náklady na jednotku (pevné a variabilné) zvýšené o predajné, všeobecné a administratívne náklady, možno považovať za taký, ktorý sa neuskutočňuje v bežnom obchode z dôvodu ceny a nie je braný do úvahy pri určovaní normálnej hodnoty, len ak sa stanoví, že sa takýto predaj realizoval v rámci dlhšieho obdobia v značných množstvách, a za ceny, ktoré nezabezpečujú pokrytie všetkých nákladov v rámci primeraného obdobia.

Ak ceny, ktoré sú nižšie ako náklady v čase predaja, sú vyššie ako vážený priemer nákladov počas obdobia prešetrovania, takéto ceny sa považujú za dostatočné na pokrytie nákladov v rámci primeraného obdobia.

Predĺžený čas je spravidla jeden rok, v žiadnom prípade nie však menej ako šesť mesiacov, a predaj pod úrovňou jednotkových nákladov sa považuje za realizovaný v značných množstvách v rámci takéhoto obdobia, keď sa stanoví, že vážený priemer predajných cien je pod úrovňou váženého priemeru jednotkových nákladov alebo že objem predaja pod jednotkovými nákladmi nie je menší než 20 % hodnoty predaja, ktorý sa používa na určenie normálnej hodnoty.

5.   Náklady sa spravidla vypočítajú na základe záznamov vedených stranou, ktorá je predmetom prešetrovania, za predpokladu, že takéto záznamy sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami dotknutej krajiny a že sa preukáže, že záznamy primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku.

Ak nie sú náklady, ktoré súvisia s výrobou a predajom výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, primerane vyjadrené v záznamoch dotknutej strany, upravia alebo stanovia sa na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine, alebo ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť, na akomkoľvek inom rozumnom základe, vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov.

Do úvahy sa berú predložené dôkazy, ktoré sa týkajú správneho rozdelenia nákladov, za predpokladu, že sa preukáže, že takéto rozdelenie sa v minulosti použilo. V prípade neexistencie vhodnejšej metódy sa uprednostní rozdelenie nákladov na základe obratu. Pokiaľ to už nebolo zohľadnené v rámci rozdelenia nákladov podľa tohto pododseku, náklady sa vhodne upravia pri tých neopakovaných položkách nákladov, ktoré sú prospešné pre budúcu a/alebo súčasnú výrobu.

Ak sú náklady za časť obdobia na náhradu nákladov ovplyvnené používaním nových výrobných zariadení, ktoré si vyžadujú značné dodatočné investície a nízku mieru využitia kapacít, ktoré sú výsledkom operácií na zavedenie výroby, ktoré sa konajú v rámci alebo v priebehu časti obdobia, v ktorom sa vykonáva prešetrovanie, sú priemerné náklady na úvodnú fázu nákladmi, ktoré sú použiteľné podľa vyššie uvedených pravidiel o rozdelení na konci takejto fázy, a zahrnú sa na tejto úrovni za príslušné obdobie do priemerných vážených nákladov, ktoré sú uvedené v druhom pododseku odseku 4. Dĺžka úvodnej fázy sa určí vo vzťahu k situácii dotknutého výrobcu alebo vývozcu, nepresiahne však primeranú počiatočnú časť obdobia na náhradu nákladov. Na túto úpravu sa vo vzťahu k nákladom použiteľným v priebehu obdobia prešetrovania zohľadnia informácie, ktoré sa týkajú úvodnej fázy, ktorá presahuje toto obdobie, ak sa predložia pred overeniami na mieste a do troch mesiacov po začatí prešetrovania.

6.   Čiastky zodpovedajúce výške predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sú založené na skutočných údajoch, ktoré sa týkajú výroby a predaja podobného výrobku v bežnom obchode výrobcom alebo vývozcom, ktorý podlieha prešetrovaniu. Ak takéto čiastky nemožno stanoviť na takomto základe, môžu byť stanovené na základe:

a)	váženého priemeru skutočných čiastok, určených pre iných vývozcov alebo výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu na výrobu a predaj podobného výrobku na domácom trhu krajiny pôvodu;

b)	skutočných čiastok použiteľných na výrobu a predaj tej istej všeobecnej kategórie výrobkov v bežnom obchode príslušným vývozcom alebo výrobcom na domácom trhu krajiny pôvodu;

c)	ľubovoľnej inej primeranej metódy za predpokladu, že takto stanovená čiastka na zisk nepresiahne zisk bežne dosahovaný inými vývozcami alebo výrobcami z predaja výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu krajiny pôvodu.

7.

a) V prípade dovozov z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom (6) sa normálna hodnota určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom alebo na základe ceny z takejto tretej krajiny voči iným krajinám vrátane Únie, alebo ak toto nie je možné, na inom odôvodnenom základe vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo bežne platenej v Únii za podobný výrobok, ktorá sa v prípade potreby riadne upraví tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie. Vhodná tretia krajina s trhovým hospodárstvom sa vyberie vhodným spôsobom, pričom sa vezmú do úvahy spoľahlivé informácie dostupné v čase výberu. Do úvahy sa vezmú aj lehoty. Ak je to vhodné, použije sa tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá je predmetom toho istého prešetrovania. Strany dotknuté prešetrovaním sú informované krátko po začatí prešetrovania o predpokladanej tretej krajine s trhovým hospodárstvom a majú 10 dní na vyjadrenie pripomienok. b) V antidumpingovom prešetrovaní, ktoré sa týka dovozu tovaru z Čínskej ľudovej republiky, Vietnamu a Kazachstanu a akejkoľvek inej krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom, ktorá je členom WTO k dátumu začatia prešetrovania, sa normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu, a v súlade s kritériami a postupmi stanovenými v písmene c) preukáže, že u tohto výrobcu, resp. výrobcov prevládajú pri výrobe a predaji dotknutého podobného výrobku podmienky trhového hospodárstva. V opačnom prípade sa uplatňujú pravidlá, ktoré sú stanovené v písmene a). c) Tvrdenie podľa písmena b) musí byť v písomnej podobe a musí obsahovať dostatok dôkazov o tom, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, t. j. ak: — rozhodnutia firiem, ktoré sa týkajú cien, nákladov a vstupov vrátane napr. surovín, nákladov na technológiu a mzdových nákladov, výstupov, tržieb a investícií, sú prijaté ako reakcie na signály trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt a bez podstatného vplyvu štátu v tomto ohľade a náklady na hlavné vstupy podstatným spôsobom odrážajú trhové hodnoty, — firmy majú jeden prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle preverované v súlade s medzinárodnými účtovníckymi normami a ktoré sa používajú na všetky účely, — výrobné náklady a finančná situácia firiem nepodliehajú výrazným deformáciám preneseným z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva, najmä v oblasti odpisovania aktív, iných odpisov, výmenného obchodu a platieb prostredníctvom vyrovnania dlhov, — dotknuté firmy podliehajú zákonom o konkurze a vlastníctve, ktoré zaručujú právnu istotu a stabilitu činnosti firiem, a — prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhového kurzu. Určenie, či výrobca spĺňa kritériá uvedené v tomto písmene, sa prijme obvykle do siedmich mesiacov od začatia prešetrovania, ale v každom prípade nie neskôr ako do ôsmich mesiacov po začatí prešetrovania po tom, ako výrobné odvetvie Únie dostalo príležitosť vyjadriť svoje pripomienky. Toto určenie zostane v platnosti až do konca prešetrovania. Komisia poskytne členským štátom informácie o svojej analýze tvrdení podľa písmena b) obvykle do 28 týždňov odo dňa začatia prešetrovania. d) Ak Komisia obmedzila svoje preskúmanie v súlade s článkom 17, určenie podľa písmen b) a c) tohto odseku sa obmedzí na strany zahrnuté do preskúmania a na každého výrobcu, ktorý získa individuálne zaobchádzanie podľa článku 17 ods. 3.

8.   Vývozná cena je cena skutočne zaplatená alebo splatná za výrobok pri jeho vývoze z krajiny vývozu do Únie.

9.   V prípadoch, keď neexistuje vývozná cena alebo keď existuje podozrenie, že vývozná cena je nespoľahlivá z dôvodu spojenia alebo kompenzačnej dohody medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou, možno vývoznú cenu vytvoriť na základe ceny, za akú sa dovážané výrobky prvýkrát predajú nezávislému kupujúcemu, alebo ak sa výrobky ďalej predajú nezávislému kupujúcemu alebo sa nepredajú v stave, v akom boli dovezené, na ľubovoľnom primeranom základe.

V týchto prípadoch sa vykoná úprava všetkých nákladov vrátane ciel a daní, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom a nahromadeného zisku s cieľom stanovenia spoľahlivej vývoznej ceny na hranici Únie.

Položky, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná úprava, zahŕňajú položky, ktoré obvykle znáša dovozca, ale ktoré zaplatila ľubovoľná strana buď v Únii, alebo mimo nej, o ktorej vyjde najavo, že je v spojení alebo uzavrela kompenzačnú dohodu s dovozcom alebo vývozcom vrátane obvyklých nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a pomocných nákladov, ciel, ľubovoľných antidumpingových ciel a ďalších splatných daní v dovážajúcej krajine z dôvodu dovozu alebo predaja tovaru a primeraného rozpätia na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

10.   Medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou sa vykonáva spravodlivé porovnanie. Toto porovnanie sa uskutoční na tej istej úrovni obchodovania a vo vzťahu k uskutočnenému predaju, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Tam, kde normálna hodnota a vývozná cena nie sú stanovené na takomto porovnateľnom základe, prihliadne sa vo forme úprav, v každom prípade podľa podstaty veci, na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a cenové porovnanie. Pri vykonávaní úprav je potrebné vyhnúť sa akejkoľvek duplicite, predovšetkým pokiaľ ide o zľavy, rabaty, množstvá a úroveň obchodovania. V prípade splnenia osobitných podmienok faktory, kvôli ktorým možno vykonať úpravy, sú uvedené v tomto zozname:

a)	Fyzické vlastnosti Úprava sa vykoná kvôli rozdielom vo fyzických vlastnostiach dotknutého výrobku. Výška úpravy zodpovedá primeranému odhadu trhovej hodnoty rozdielu.

b)

Dovozné platby a nepriame dane Vykoná sa úprava normálnej hodnoty o čiastku zodpovedajúcu ľubovoľným dovozným platbám alebo nepriamym daniam na ťarchu podobného výrobku a materiálov do neho manuálne začlenených, ak sú určené na spotrebu v krajine vývozu a nie sú vyberané alebo vrátené vo vzťahu k výrobku vyvážanému do Únie.

c)

Zľavy, rabaty a množstvá Vykoná sa úprava kvôli rozdielom v zľavách a rabatoch vrátane tých, ktoré sú poskytované na rozdiely v množstvách, ak sú tieto riadne vyčíslené a sú priamo spojené s predpokladaným predajom. Úprava sa môže taktiež vykonať na odložených zľavách a rabatoch, ak sa nárok zakladá na dôslednej praxi v predchádzajúcich obdobiach vrátane dodržiavania podmienok, ktoré sa požadujú s cieľom spôsobilosti na zľavu alebo rabaty.

d)

Úroveň obchodu i) Úprava kvôli rozdielom v úrovniach obchodu vrátane všetkých rozdielov, ktoré môžu vzniknúť v tržbách OEM (pôvodného výrobcu zariadenia), sa vykoná, ak sa vo vzťahu k distribučnému reťazcu na oboch trhoch ukáže, že vývozná cena vrátane vytvorenej vývoznej ceny je na inej úrovni obchodu ako normálna hodnota a že rozdiel ovplyvnil porovnateľnosť cien, čo dokazujú pretrvávajúce a zjavné rozdiely v pôsobení a cenách predajcu na jednotlivé rozdielne úrovne obchodu na domácom trhu krajiny vývozu. Výška úpravy vychádza z trhovej hodnoty rozdielu. ii) V prípadoch nezahrnutých do bodu i), keď existujúci rozdiel v úrovni obchodu nemožno vyčísliť z dôvodu absencie relevantných úrovní na domácom trhu krajín vývozu alebo ak sa v prípade niektorých funkcií jasne preukáže, že súvisia s inými úrovňami obchodu ako s tou, ktorá sa má použiť v porovnaní, však možno povoliť osobitnú úpravu.

e)

Náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady Vykoná sa úprava kvôli rozdielom vo vzniknutých priamo súvisiacich nákladoch na dopravu dotknutého výrobku z prevádzkových priestorov vývozcu k nezávislému kupujúcemu, ak sú takéto náklady zahrnuté do účtovaných cien. Takéto náklady zahŕňajú dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady.

f)	Balenie Vykoná sa úprava kvôli rozdielom v priamo súvisiacich nákladoch na balenie dotknutého výrobku.

g)	Úver Vykoná sa úprava kvôli rozdielom v nákladoch na ľubovoľný úver poskytnutý na zamýšľaný predaj za predpokladu, že ide o faktor, ktorý bol zohľadnený pri stanovení účtovaných cien.

h)	Náklady po predaji Vykoná sa úprava kvôli rozdielom v priamych nákladoch na poskytovanie záruk, garancií, technickej pomoci a služieb stanovených zákonom a/alebo v kúpnej zmluve.

i)

Provízie Vykoná sa úprava kvôli rozdielom v províziách zaplatených vo vzťahu k zamýšľanému predaju. Pojem „provízia“ znamená aj prirážku, ktorú dostane obchodník s výrobkom alebo s podobným výrobkom, ak je funkcia takéhoto obchodníka rovnaká, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.

j)

Menové prepočty Keď si cenové porovnanie vyžaduje prepočty mien, takýto prepočet sa vykoná prostredníctvom výmenného kurzu platného v deň predaja okrem prípadu, keď je predaj zahraničnej meny na termínových trhoch priamo spojený s príslušným vývozom, keď sa použije výmenný kurz budúceho predaja. Spravidla sa za dátum predaja považuje dátum faktúry, možno však použiť dátum zmluvy, nákupnej objednávky alebo potvrdenia objednávky, ak tieto vhodnejšie stanovujú vecné podmienky predaja. Na pohyb výmenných kurzov sa neprihliada a vývozcom sa poskytne 60 dní na zohľadnenie trvalého pohybu výmenných kurzov v priebehu obdobia prešetrovania.

k)

Iné faktory Úprava sa môže vykonať aj kvôli rozdielom v iných faktoroch, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až j), ak sa preukáže, že ovplyvňujú porovnateľnosť cien požadovanú v tomto odseku, najmä ak spotrebitelia sústavne platia rozdielne ceny na domácom trhu v dôsledku rozdielu v týchto faktoroch.

11.   Pokiaľ príslušné ustanovenia, ktoré upravujú spravodlivé porovnanie, neustanovujú inak, je existencia dumpingových rozpätí počas obdobia prešetrovania spravidla stanovená na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty s váženým priemerom cien všetkých vývozných transakcií do Únie alebo porovnaním individuálnych normálnych hodnôt a individuálnych vývozných cien do Únie v jednotlivých transakciách. Normálnu hodnotu stanovenú na základe váženého priemeru možno však porovnať s cenami jednotlivých individuálnych vývozných transakcií do Únie, ak existuje významný rozdiel v profile vývozných cien medzi rôznymi kupujúcimi, regiónmi alebo dobami a ak by metódy špecifikované v prvej vete tohto odseku neodrážali plnú mieru praktizovaného dumpingu. Tento odsek nebráni používaniu výberu vzoriek v súlade s článkom 17.

12.   Dumpingové rozpätie je suma, o ktorú normálna hodnota presahuje vývoznú cenu. Tam, kde sa dumpingové rozpätia líšia, je možné stanoviť vážený priemer dumpingového rozpätia.

Článok 3

Stanovenie ujmy

1.   Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto nariadenia pojem „ujma“ znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, hrozbu značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie alebo značné oneskorenie v založení tohto výrobného odvetvia a interpretuje sa v súlade s ustanoveniami tohto článku.

2.   Stanovenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie:

a)	objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie a

b)	následný dosah takýchto dovozov na výrobné odvetvie Únie.

3.   Pokiaľ ide o objem dumpingových dovozov, pozornosť sa venuje tomu, či došlo k významnému nárastu dumpingových dovozov v absolútnom vyjadrení alebo relatívnom vyjadrení vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v Únii. Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, pozornosť sa venuje tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, alebo či vplyv takýchto dovozov inak spôsobí cenové podhodnotenie vo významnej miere alebo zabráni vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by inak došlo. Ani jeden alebo ani viacero z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne smerodajných.

4.   V prípade, že dovoz výrobku z viac ako z jednej krajiny je súčasne predmetom antidumpingových prešetrovaní, účinky takéhoto dovozu sa súhrnne vyhodnotia, len ak sa určí, že:

a)	dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je väčšie ako de minimis, tak ako je uvedené v článku 9 ods. 3, a že objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný a

b)	súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu je primerané z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Únie.

5.   Vyhodnotenie dosahu dumpingových dovozov na dotknuté výrobné odvetvie Únie zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia, vrátane skutočnosti, že výrobné odvetvie je ešte stále v procese zotavovania sa z účinkov minulého dumpingu alebo subvencovania, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia, skutočného alebo potenciálneho poklesu odbytu, ziskov, výroby, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií a využitia kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny v Únii, skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov na peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť navýšenia kapitálu alebo investícií. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a ani jeden alebo viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.

6.   Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné odvetvie Únie tak, ako je stanovené v odseku 5, a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný.

7.   Iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie, sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6. Medzi faktory, ktoré možno v tomto ohľade zvážiť, patrí objem a ceny dovozu nepredávané za dumpingové ceny, pokles dopytu alebo zmeny modelov spotreby, postupy obmedzujúce obchod a hospodársku súťaž medzi výrobcami z Únie a tretej krajiny a rozvoj technológií a exportná výkonnosť a produktivita výrobného odvetvia Únie.

8.   Účinok dumpingových dovozov sa vyhodnotí vo vzťahu k výrobe podobného výrobku v rámci výrobného odvetvia Únie, ak dostupné údaje umožnia samostatnú identifikáciu tejto výroby na základe kritérií, ako je výrobný proces, odbyt a zisky výrobcu. Ak takáto samostatná identifikácia tejto výroby nie je možná, účinok dumpingových dovozov sa vyhodnotí prostredníctvom preskúmania výroby najužšej skupiny alebo kategórie výrobkov, ktorá zahŕňa podobný výrobok, v prípade ktorého možno poskytnúť potrebné informácie.

9.   Stanovenie hrozby značnej ujmy sa zakladá na skutočnostiach a nielen na tvrdeniach, dohadoch alebo vzdialenej možnosti. Zmena okolností, ktoré vytvoria situáciu, za akej by dumping spôsobil ujmu, musí byť jasne predvídateľná a musí byť bezprostredne hroziaca.

Pri určovaní toho, či ide o existenciu hrozby značnej ujmy, je potrebné zvážiť faktory, ako sú:

a)	významné tempo rastu dumpingových dovozov na trh Únie, ktoré naznačuje pravdepodobnosť podstatne narastajúcich dovozov;

b)

či je dostatočná, voľne disponibilná kapacita na strane vývozcu alebo bezprostredne hroziaci a podstatný nárast takejto kapacity, ktoré naznačujú pravdepodobnosť podstatne narastajúcich dumpingových vývozov do Únie, pričom sa zohľadní dostupnosť ďalších vývozných trhov, ktoré sú schopné absorbovať dodatočné vývozy;

c)	či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo významnej miere spôsobili zníženie cien alebo by zabránili rastu cien, ku ktorému by inak došlo a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších dovozoch;

d)	zásoby výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.

Ani jeden z vyššie uvedených faktorov nemôže byť sám osebe nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom, ale súhrn posudzovaných faktorov musí viesť k záveru, že ďalšie dumpingové vývozy bezprostredne hrozia a že pokiaľ nie sú prijaté ochranné opatrenia, dôjde k značnej ujme.

Článok 4

Vymedzenie pojmu výrobného odvetvia Únie

1.   Na účely tohto nariadenia sa pojem „výrobné odvetvie Únie“ vykladá tak, že označuje výrobcov podobných výrobkov z Únie ako celku alebo tých z nich, ktorých spoločná výroba výrobkov predstavuje podstatnú časť, tak ako je vymedzené v článku 5 ods. 4, z celkovej výroby týchto výrobkov v rámci Únie s výnimkou:

a)	ak sú výrobcovia v spojení s vývozcom alebo dovozcom alebo sú sami dovozcami namietaného dumpingového výrobku, pojem „výrobné odvetvie Únie“ sa môže vysvetľovať tak, že označuje zostávajúcu časť výrobcov;

b)

za výnimočných okolností môže byť územie Únie pre príslušnú výrobu rozdelené na dva alebo viac konkurenčných trhov a výrobcovia v rámci každého trhu sa môžu považovať za samostatné výrobné odvetvie, ak: i) výrobcovia v rámci takéhoto trhu predávajú celú alebo takmer celú svoju výrobu príslušného výrobku na tomto trhu a ii) dopyt na tomto trhu nie je v podstatnej miere uspokojený dodávkami výrobcov príslušného výrobku, ktorí sa nachádzajú kdekoľvek v Únii.

Za takýchto okolností možno konštatovať, že ujma existuje aj tam, kde prevažná časť celkového výrobného odvetvia Únie nie je poškodená, za predpokladu, že dochádza ku koncentrácii dumpingových dovozov na takýto izolovaný trh, a tiež za predpokladu, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu výrobcom celej alebo takmer celej výroby v rámci takéhoto trhu.

2.   Na účely odseku 1 sa výrobcovia považujú za spojených s vývozcami alebo dovozcami, len ak:

a)	jeden z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhého alebo

b)	oboch priamo alebo nepriamo kontroluje tretia osoba, alebo

c)	spolu priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu za predpokladu, že existujú dôvody domnievať sa alebo predpokladať, že účinok tohto vzťahu je taký, že spôsobuje odlišné správanie dotknutého výrobcu v porovnaní s výrobcom bez takéhoto spojenia.

Na účely tohto odseku sa osoba považuje za osobu vykonávajúcu kontrolu nad druhou osobou, ak je takáto osoba právne alebo funkčne v postavení, v ktorom môže druhej osobe ukladať obmedzenia alebo dávať usmernenia.

3.   V prípadoch, keď výrobné odvetvie Únie označuje výrobcov v určitom regióne, vývozcom sa poskytne možnosť ponúknuť záväzky podľa článku 8 s ohľadom na dotknutý región. V takýchto prípadoch pri hodnotení záujmu Únie o opatrenia sa osobitne zohľadňuje záujem regiónu. Ak nie je promptne ponúknutý žiadny zodpovedajúci záväzok alebo sa uplatňuje situácia, ktorá je stanovená v článku 8 ods. 9 a 10, možno uložiť predbežné alebo konečné clo vo vzťahu k Spoločenstvu ako celku. V takýchto prípadoch, ak je to použiteľné, sa môže clo obmedziť na konkrétnych výrobcov alebo vývozcov.

4.   Na tento článok sa vzťahujú ustanovenia článku 3 ods. 8.

Článok 5

Začatie konania

1.   Ak nie je v ustanoveniach odseku 6 stanovené inak, začne sa prešetrovanie s cieľom určenia existencie, miery a vplyvu údajného dumpingu na základe písomného podnetu ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby, alebo ľubovoľného združenia, ktoré nemá právnu subjektivitu, konajúceho v mene výrobného odvetvia Únie.

Podnet môže byť predložený Komisii alebo členskému štátu, ktorý ho postúpi Komisii. Komisia pošle členským štátom kópiu prijatého podnetu. Podnet sa považuje za podaný v prvý pracovný deň po jeho doručení Komisii vo forme doporučeného listu alebo po vydaní potvrdenia o prijatí zo strany Komisie.

Ak má v prípade absencie podnetu členský štát dostatočný dôkaz o existencii dumpingu a ním spôsobenej ujme, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Únie, bezodkladne ho oznámi Komisii.

2.   Podnet podľa odseku 1 obsahuje dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti medzi údajnými dumpingovými dovozmi a údajnou ujmou. Podnet obsahuje tieto informácie, pokiaľ sú dostupné navrhovateľovi:

a)

totožnosť osoby, ktorá podala podnet a opis objemu a hodnoty výroby podobného výrobku v rámci Únie. V prípade, že sa podnet podá v písomnej podobe v mene výrobného odvetvia Únie, musí uvádzať výrobné odvetvie, v mene ktorého bol podnet podaný, prostredníctvom zoznamu všetkých známych výrobcov podobného výrobku z Únie (alebo združení výrobcov podobného výrobku z Únie) a v možnom rozsahu, uvedenia objemu a hodnoty produkcie podobného výrobku v rámci Únie zo strany takýchto výrobcov;

b)	úplný opis údajne dumpingového výrobku, názov príslušnej krajiny alebo krajín pôvodu alebo vývozu, totožnosť každého známeho vývozcu alebo zahraničného výrobcu a zoznam známych osôb dovážajúcich príslušný výrobok;

c)

ceny, za aké sa príslušný výrobok predáva, ak je určený na spotrebu na domácich trhoch krajiny alebo krajín pôvodu alebo vývozu (alebo v prípade potreby ceny, za aké sa výrobok predáva z krajiny alebo krajín pôvodu alebo vývozu do tretej krajiny alebo krajín alebo o vytvorenej hodnote výrobku) a vývozné ceny alebo v prípade potreby ceny, za aké sa výrobok po prvýkrát predá nezávislému kupujúcemu v Únii;

d)

zmeny v objeme údajne dumpingových dovozov, vplyv tohto dovozu na ceny podobného výrobku na trhu v rámci Únie a následný dosah príslušného dovozu na výrobné odvetvie Únie, čo sa preukáže prostredníctvom relevantných faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie, ako sú faktory a ukazovatele uvedené v článku 3 ods. 3 a 5.

3.   Komisia podľa možnosti posúdi presnosť a primeranosť dôkazov uvedených v podnete, aby bolo možné zistiť, či existujú dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania.

4.   Prešetrovanie v zmysle odseku 1 sa začne len v prípade, že sa na základe skúmania pozitívnych a negatívnych reakcií na podnet zo strany výrobcov podobného výrobku v rámci Únie ukáže, že podnet bol podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene. Podnet sa považuje za podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene, ak ho podporia výrobcovia z Únie, ktorých celková výroba predstavuje viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený tou časťou výrobného odvetvia Únie, ktorá podnet podporila alebo odmietla. Prešetrovanie sa však nezačne v prípade, ak výrobcovia z Únie, ktorí výslovne podporujú podnet, predstavujú menej ako 25 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený výrobným odvetvím Únie.

5.   Pokiaľ nebolo rozhodnuté o začatí prešetrovania, orgány vylúčia akékoľvek uverejnenie podnetu na začatie prešetrovania. Po prijatí náležite zdokumentovaného podnetu a pred pristúpením k začatiu prešetrovania sa však upovedomí vláda dotknutej krajiny vývozu.

6.   Ak sa za mimoriadnych okolností rozhodne o začatí prešetrovania bez prijatia písomného podnetu výrobného odvetvia Únie alebo v jeho mene s ohľadom na začatie takéhoto prešetrovania, vykoná sa tak na základe dostatočných dôkazov o dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti, ako je to uvedené v odseku 2, s cieľom odôvodniť začatie takéhoto prešetrovania. Komisia poskytne členským štátom informácie hneď, ako určí, že je potrebné začať takéto prešetrovanie.

7.   Dôkazy o dumpingu a ujme sa preskúmajú súčasne v rozhodnutí o tom, či sa má začať prešetrovanie, alebo nie. Podnet sa zamietne v prípade, ak neexistujú dostatočné dôkazy o dumpingu alebo ujme, ktoré by odôvodnili prešetrovanie prípadu. Konanie sa nezačne proti krajinám, ktorých dovozy predstavujú podiel na trhu menší než 1 %, pokiaľ tieto krajiny nepredstavujú aspoň 3 % spotreby Únie.

8.   Podnet možno vziať späť pred začatím prešetrovania, pričom v tomto prípade sa nepovažuje za podaný.

9.   Ak sa ukáže, že existujú dostatočné dôkazy na začatie konania, Komisia tak urobí do 45 dní odo dňa podania podnetu a uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak neexistujú dostatočné dôkazy, navrhovateľ je o tom informovaný do 45 dní odo dňa podania podnetu Komisii. Komisia poskytne členským štátom informácie týkajúce sa jej analýzy sťažnosti obvykle do 21 dní odo dňa podania sťažnosti Komisii.

10.   Oznámenie o začatí konania oznámi začatie prešetrovania, uvedie sa v ňom názov výrobku a dotknutých krajín, súhrn prijatých informácií a uvedie sa, že všetky ďalšie relevantné údaje treba oznámiť Komisii.

Okrem toho obsahuje lehoty, v rámci ktorých sa môžu zainteresované strany prihlásiť, predložiť svoje písomné vyjadrenia a poskytnúť informácie, aby sa tieto vyjadrenia a informácie mohli zohľadniť pri prešetrovaní. Uvedie aj obdobie, v priebehu ktorého zainteresované strany majú právo požiadať, aby ich Komisia vypočula v súlade s článkom 6 ods. 5.

11.   Komisia oznámi vývozcom, dovozcom a združeniam zastupujúcim dovozcov a vývozcov, o ktorých vie, že sa ich záležitosť týka, ako aj krajine pôvodu, krajine vývozu a navrhovateľom začatie konania a s náležitým ohľadom na zachovanie ochrany dôverných informácií poskytne známym vývozcom a orgánom krajiny vývozu úplné znenie písomného podnetu v zmysle odseku 1 a na požiadanie ho sprístupní ostatným zainteresovaným stranám. Ak je počet vývozcov príliš veľký, môže byť úplné znenie písomného podnetu poskytnuté len orgánom krajiny vývozu alebo príslušnému obchodnému zväzu.

12.   Antidumpingové prešetrovanie nebráni colnému konaniu.

Článok 6

Prešetrovanie

1.   Po začatí konania Komisia v spolupráci s členskými štátmi začne prešetrovanie na úrovni Únie. Toto prešetrovanie sa vzťahuje na dumping aj ujmu, pričom obe tieto skutočnosti sa skúmajú súčasne.

Na účely reprezentatívneho zistenia sa stanoví obdobie prešetrovania, ktoré v prípade dumpingu trvá bežne najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania.

Informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa nezohľadnia.

2.   Strany, ktoré dostanú dotazníky používané pri antidumpingovom prešetrovaní, majú aspoň 30 dní na to, aby ich vyplnili. Lehota pre vývozcov začne plynúť odo dňa prijatia dotazníka, ktorý sa v tomto prípade považuje za prijatý týždeň odo dňa, keď bol zaslaný vývozcovi alebo odoslaný diplomatickému zástupcovi krajiny vývozu. Túto lehotu možno predĺžiť na 30 dní s prihliadnutím na čas, ktorý zaberie prešetrovanie, ale len v prípade, že príslušná strana náležite odôvodní žiadosť o predĺženie tejto lehoty osobitnými okolnosťami.

3.   Komisia môže požiadať členské štáty o informácie a členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby vyhoveli tejto žiadosti.

Pošlú Komisii požadované informácie spolu s výsledkami všetkých vykonaných kontrol, inšpekcií alebo prešetrovaní.

Ak pôjde o informácie všeobecného záujmu alebo o ne požiada členský štát, Komisia ich postúpi členským štátom, pokiaľ nie sú dôverné, a v prípade, že tieto informácie dôverné sú, postúpi im ich zhrnutie, ktoré nemá dôverný charakter.

4.   Komisia môže požiadať členské štáty o vykonanie potrebných kontrol a inšpekcií najmä medzi dovozcami, obchodníkmi a výrobcami z Únie, ako aj o vykonanie prešetrovania v tretích krajinách, ak s tým dotknuté podniky súhlasia a vláda príslušnej krajiny bola o tom oficiálne informovaná a nevzniesla žiadne námietky.

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby vyhoveli týmto žiadostiam Komisie.

Úradníci Komisie majú právo, ak o to požiada Komisia alebo členský štát, pomáhať úradníkom členských štátov pri plnení ich povinností.

5.   Zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v zmysle článku 5 ods. 10, sa vypočujú, ak v lehote predpísanej v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie podajú písomnú žiadosť o vypočutie, z ktorej je zrejmé, že takéto strany sú pravdepodobne ovplyvnené výsledkom konania a že existujú vážne dôvody na to, aby boli vypočuté.

6.   Na požiadanie sa dovozcom, vývozcom, zástupcom vlády krajiny vývozu a osobám, ktoré podali podnet, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 5 ods. 10, poskytnú príležitosti stretnúť sa s tými stranami, ktoré zastávajú opačný názor, aby bolo možné prezentovať protichodné stanoviská a poskytnúť argumenty na vyvrátenie dôkazov.

Pri poskytnutí takýchto príležitostí sa zohľadňuje potreba zachovania dôvernosti informácií a výhodnosti pre zúčastnené strany.

Žiadna strana nie je povinná zúčastniť sa na tomto stretnutí, a ak tak neurobí, pri posudzovaní prípadu jej to neuškodí.

Ústne informácie poskytnuté v zmysle tohto odseku Komisia zohľadní, ak budú neskôr písomne potvrdené.

7.   Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupujúce združenia, organizácie užívateľov a spotrebiteľov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 5 ods. 10, ako aj zástupcovia krajiny vývozu sa môžu na základe písomnej žiadosti zoznámiť so všetkými informáciami, ktoré poskytla strana dotknutá prešetrovaním, s výnimkou interných dokumentov pripravených orgánmi Únie alebo jeho členských štátov, a ktoré sú relevantné na predloženie ich prípadu a nie sú dôverné v zmysle článku 19 a boli použité pri prešetrovaní.

Tieto strany môžu reagovať na uvedené informácie a ich pripomienky sa zohľadnia v prípade, že sú dostatočne odôvodnené.

8.   S výnimkou okolností, ktoré sú stanovené v článku 18, je potrebné v miere, v akej je to možné, skontrolovať, či informácie, ktoré poskytli zainteresované strany a z ktorých vychádzajú zistenia, sú presné.

9.   V prípade konaní začatých podľa článku 5 ods. 9 sa prešetrovanie, kedykoľvek je to možné, ukončí do jedného roka. V každom prípade sa takéto prešetrovania vo všetkých prípadoch ukončia do 15 mesiacov od ich začatia v súlade so zisteniami podľa článku 8 v súvislosti so záväzkami alebo zisteniami podľa článku 9 v súvislosti s konečným opatrením.

Článok 7

Predbežné opatrenia

1.   Predbežné clo možno uložiť, ak:

a)	sa konanie začalo v súlade s článkom 5;

b)	bolo vydané oznámenie v tomto zmysle a zainteresovaným stranám sa poskytla primeraná možnosť na predloženie informácií a vznesenie pripomienok v súlade s článkom 5 ods. 10, ak

c)	sa uskutočnilo predbežné kladné rozhodnutie o dumpingu a následnej ujme výrobnému odvetviu Únie a

d)	ak si záujmy Únie vyžadujú prijatie opatrení na zabránenie takejto ujmy.

Predbežné clo sa uloží najskôr 60 dní od začatia konania, najneskôr však deväť mesiacov od začatia konania.

2.   Výška predbežného antidumpingového cla nepresiahne predbežne stanovené dumpingové rozpätie, mala by byť však menšia než príslušné rozpätie, ak by takéto menšie clo bolo primerané na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Únie.

3.   Predbežné clo sa zabezpečí zárukou a prepustenie dotknutých výrobkov do voľného obehu v rámci Únie sa podmieni poskytnutím takejto záruky.

4.   Komisia prijme predbežné opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 4.

5.   Ak členský štát požaduje bezprostredné prijatie opatrení Komisie a ak sú splnené podmienky, ktoré sú uvedené v odseku 1, Komisia rozhodne najviac v priebehu piatich pracovných dní od prijatia žiadosti, či sa uloží predbežné antidumpingové clo.

6.   Predbežné clo môže byť uložené na obdobie šiestich mesiacov a predĺžené o ďalšie tri mesiace alebo môže byť uložené na obdobie deviatich mesiacov. Predbežné clo sa môže uložiť na obdobie deviatich mesiacov alebo lehota jeho uloženia môže byť predĺžená len v prípade, ak o to vývozcovia, ktorí predstavujú významné percento príslušného obchodu, požiadajú alebo nemajú námietky voči oznámeniu Komisie.

Článok 8

Záväzky

1.   Pokiaľ sa predbežne potvrdzujúcim zistením stanovila existencia dumpingu a ujmy, Komisia môže v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 prijať prijateľné dobrovoľné ponuky záväzkov predložené ktorýmkoľvek vývozcom na úpravu jeho cien alebo na ukončenie vývozov za dumpingové ceny, ak je presvedčená, že škodlivý účinok dumpingu sa týmto odstráni.

V takom prípade a za predpokladu, že takéto záväzky sú platné, sa predbežné clá uložené Komisiou v súlade s článkom 7 ods. 1 alebo konečné clá uložené v súlade s článkom 9 ods. 4 nevzťahujú na príslušné dovozy dotknutého výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, v znení jeho neskorších zmien.

Zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov nie je vyššie, ako je potrebné na odstránenie dumpingového rozpätia, avšak malo by byť nižšie ako dumpingové rozpätie, ak by takéto zvýšenie bolo dostatočné na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

2.   Záväzky môže navrhnúť Komisia, ale žiadny vývozca nie je povinný pristúpiť na takéto záväzky. Skutočnosť, že vývozcovia neponúknu takéto záväzky alebo neakceptujú výzvu, aby tak urobili, v žiadnom prípade nemá vplyv na posúdenie prípadu.

Môže sa však stanoviť, že hrozba ujmy je pravdepodobnejšia, ak dumpingové dovozy pokračujú. Záväzky sa od vývozcov nepožadujú ani neakceptujú, pokiaľ nebolo uskutočnené predbežné kladné rozhodnutie o dumpingu a ujme spôsobenej takýmto dumpingom.

S výnimkou výnimočných okolností nemôžu byť záväzky ponúknuté neskôr, než je koniec obdobia, v priebehu ktorého možno uskutočniť vyhlásenia podľa článku 20 ods. 5.

3.   Ponúknuté záväzky nemusia byť akceptované, ak sa ich akceptovanie považuje za neuskutočniteľné, ak je počet skutočných alebo potenciálnych vývozcov príliš veľký alebo z iných dôvodov vrátane dôvodov verejného záujmu. Dotknutému vývozcovi možno uviesť dôvody, na základe ktorých sa navrhuje odmietnuť ponuku záväzku a môže sa mu poskytnúť príležitosť, aby ich pripomienkoval. Dôvody odmietnutia sa uvedú v konečnom rozhodnutí.

4.   Od strán, ktoré ponúkajú záväzok, sa požaduje, aby poskytli také znenie uvedeného záväzku, ktoré nemá dôverný charakter, aby mohlo byť sprístupnené zainteresovaným stranám prešetrovania.

5.   Ak dôjde k prijatiu záväzkov, prešetrovanie sa ukončí. Komisia ukončí prešetrovanie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3.

6.   Ak sú záväzky akceptované, prešetrovanie sa s ohľadom na dumping a ujmu spravidla skončí. V takomto prípade, ak nedošlo k stanoveniu dumpingu ani ujme, záväzok automaticky zanikne s výnimkou prípadov, keď je takýto záver z veľkej časti odôvodnený práve existenciou záväzku. V takýchto prípadoch možno požadovať, aby sa záväzok zachoval počas primeraného obdobia.

V prípade, že došlo k stanoveniu dumpingu a ujme, záväzok naďalej pretrváva za podmienok a v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

7.   Komisia vyžaduje od každého vývozcu, od ktorého bol akceptovaný záväzok, aby pravidelne poskytoval informácie, ktoré sa týkajú plnenia uvedeného záväzku, a umožnil overenie príslušných údajov. Nevyhovenie takýmto požiadavkám sa interpretuje ako porušenie záväzku.

8.   V prípade, že boli v priebehu prešetrovania akceptované záväzky od niektorých vývozcov, predpokladá sa, že na účely článku 11 nadobudnú účinnosť od dátumu, keď bolo prešetrovanie pre krajinu vývozu ukončené.

9.   V prípade porušenia alebo odvolania záväzkov akoukoľvek stranou záväzku alebo v prípade odvolania prijatia záväzku Komisiou sa prijatie záväzku podľa vhodnosti odvolá rozhodnutím Komisie alebo nariadením Komisie a automaticky sa uplatňuje predbežné clo, ktoré Komisia uložila v súlade s článkom 7, alebo konečné clo, ktoré bolo uložené v súlade s článkom 9 ods. 4, za predpokladu, že dotknutý vývozca mal možnosť vyjadriť svoje pripomienky, okrem prípadov, v ktorých záväzok odvolal samotný vývozca. Komisia poskytne členským štátom informácie, ak sa rozhodne odvolať záväzok.

Akákoľvek zainteresovaná strana alebo akýkoľvek členský štát môžu predložiť informácie, ktoré poskytujú evidentný dôkaz o porušení záväzku. Následné hodnotenie, či porušenie záväzku nastalo, alebo nie, sa spravidla ukončí do šiestich mesiacov, ale v žiadnom prípade nie neskôr ako deväť mesiacov po náležite odôvodnenej žiadosti.

Komisia môže pri monitorovaní záväzkov požiadať o pomoc príslušné orgány členských štátov.

10.   V súlade s článkom 7 možno uložiť predbežné clo na základe najlepších dostupných informácií vtedy, keď je dôvod domnievať sa, že záväzok sa porušuje, alebo v prípade porušenia alebo odvolania záväzku, ak prešetrovanie, ktoré viedlo k záväzku, nebolo ukončené.

Článok 9

Ukončenie bez opatrení, uloženie konečného cla

1.   Ak bol podnet vzatý späť, možno konanie ukončiť, pokiaľ takéto ukončenie je v záujme Únie.

2.   Ak nie sú ochranné opatrenia potrebné, prešetrovanie alebo konanie sa ukončí. Komisia ukončí prešetrovanie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3.

3.   V prípade konania začatého podľa článku 5 ods. 9 sa ujma spravidla považuje za zanedbateľnú tam, kde dotknuté dovozy predstavujú menšie objemy, než sú stanovené v článku 5 ods. 7. V prípade toho istého konania dôjde k okamžitému ukončeniu tam, kde sa stanoví, že dumpingové rozpätie je menšie než 2 %, vyjadrené ako percento dovoznej ceny, za predpokladu, že sa ukončí len prešetrovanie v prípadoch, kde je rozpätie menej ako 2 % pre individuálnych dovozcov a títo sú naďalej predmetom konania a možno ich opätovne prešetriť v rámci ľubovoľného nasledujúceho revízneho prešetrovania, ktoré sa uskutoční pre dotknutú krajinu podľa článku 11.

4.   Ak skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujem Únie si vyžaduje intervenciu v súlade s článkom 21, Komisia uloží konečné antidumpingové clo v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3. Ak je v platnosti predbežné clo, Komisia začne uvedený postup najneskôr jeden mesiac pred uplynutím platnosti takéhoto cla.

Výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.   Antidumpingové clo sa ukladá v primeranej výške vo všetkých prípadoch na nediskriminačnom základe na dovoz výrobkov zo všetkých zdrojov, pri ktorých sa zistilo, že sú dumpingové alebo spôsobujú ujmu, s výnimkou dovozu z tých zdrojov, v ktorých boli podniky akceptované na základe tohto nariadenia.

V nariadení, ktorým sa ukladajú antidumpingové opatrenia, sa určí výška cla pre každého dodávateľa alebo ak to nie je prakticky možné, pre dotknutú dodávateľskú krajinu. Dodávatelia, ktorí sú právne oddelení od iných dodávateľov alebo ktorí sú právne oddelení od štátu, sa však môžu na účely stanovenia cla považovať za jediný subjekt. Na účely uplatňovania tohto pododseku sa môžu zohľadniť také faktory, akým je napríklad existencia štrukturálnych alebo podnikových väzieb medzi dodávateľmi a štátom alebo medzi dodávateľmi, kontrola alebo významný vplyv štátu, pokiaľ ide o stanovovanie cien a produkciu, alebo hospodárska štruktúra dodávateľskej krajiny.

6.   Ak Komisia obmedzila svoje prešetrovanie v súlade s článkom 17, každé antidumpingové clo, ktoré sa uplatňuje na dovoz od vývozcov alebo výrobcov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 17, ale neboli zahrnutí do prešetrovania, nesmie prekročiť vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené pre strany vo vzorke bez ohľadu na to, či bola normálna hodnota pre takéto strany stanovená na základe článku 2 ods. 1 až 6, alebo článku 2 ods. 7 písm. a).

Na účely tohto odseku Komisia neberie do úvahy žiadne nulové rozpätia, rozpätia de minimis ani rozpätia stanovené za okolností uvedených v článku 18.

Individuálne clo sa uplatní na dovoz od ktoréhokoľvek vývozcu alebo výrobcu, ktorému bolo poskytnuté individuálne zaobchádzanie stanovené v článku 17.

Článok 10

Retroaktivita

1.   Predbežné opatrenia a konečné antidumpingové clo sa použijú len na výrobky, ktoré vstupujú do voľného obehu po období, keď nadobudne účinnosť opatrenie prijaté podľa článku 7 ods. 1 alebo článku 9 ods. 4, okrem výnimiek, ktoré sú stanovené v tomto nariadení.

2.   V prípade, že sa uplatnilo predbežné clo, a skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ujmy, Komisia rozhodne bez ohľadu na to, či má byť uložené konečné antidumpingové clo, aká časť predbežného cla sa má definitívne vyberať.

Na tento účel „ujma“ nezahŕňa značné oneskorenie založenia výrobného odvetvia Únie ani hrozbu značnej ujmy, pokiaľ sa nezistí, že v prípade neprijatia predbežných opatrení by sa táto hrozba zmenila na značnú ujmu. Vo všetkých ostatných prípadoch predstavujúcich túto hrozbu alebo oneskorenie založenia sa všetky predbežné čiastky uvoľnia a konečné clo možno uložiť len odo dňa konečného rozhodnutia o hrozbe alebo značného oneskorenia.

3.   Ak je konečné antidumpingové clo vyššie ako predbežné clo, rozdiel sa nevyberie. Ak je konečné clo nižšie ako predbežné clo, výšku cla treba prepočítať. Ak je konečné rozhodnutie negatívne, predbežné clo sa nepotvrdí.

4.   Konečné antidumpingové clo možno vyberať za výrobky, ktoré boli uvedené do obehu s cieľom spotreby nie skôr ako 90 dní pred dňom uplatnenia predbežných opatrení, ale nie pred začatím prešetrovania, za predpokladu, že:

a)	dovozy boli registrované v súlade s článkom 14 ods. 5;

b)	Komisia umožnila dotknutým vývozcom vyjadriť svoje pripomienky;

c)	na dotknutý výrobok bol zistený dumping už v minulosti alebo si bol dovozca vedomý, alebo si mal byť vedomý dumpingu, pokiaľ ide o jeho rozsah a údajnú alebo zistenú ujmu, a

d)	okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania, existuje ďalší podstatný nárast dovozu, pri ktorom je pravdepodobné, že z hľadiska jeho načasovania a objemu a ďalších okolností vážne naruší nápravný účinok konečného antidumpingového cla, ktoré sa má uplatniť.

5.   V prípadoch porušenia alebo zrušenia záväzkov možno vybrať konečné clo na tovar, ktorý bol prepustený do režimu voľného obehu, nie skôr ako 90 dní pred uplatnením predbežných opatrení za predpokladu, že dovozy boli zaregistrované v súlade s článkom 14 ods. 5 a že tento retroaktívny výber sa nevzťahuje na dovozy, ktoré sa uskutočnili pred porušením alebo zrušením záväzku.

Článok 11

Dĺžka trvania, revízne prešetrovania a vrátenia

1.   Antidumpingové opatrenie zostane v platnosti len tak dlho a v takom rozsahu, v akom je to potrebné na prijatie odvetných opatrení proti dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu.

2.   Konečné antidumpingové opatrenie uplynie päť rokov od jeho uloženia alebo päť rokov od ukončenia najnovšieho revízneho prešetrovania, ktoré sa týkalo tak dumpingu, ako aj ujmy, pokiaľ nie je v rámci revízneho prešetrovania stanovené, že uplynutie platnosti by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy. Takéto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa iniciuje z podnetu Komisie alebo na žiadosť výrobcov z Únie, alebo v ich mene a príslušné opatrenia zostanú v platnosti až do výsledku uvedeného revízneho prešetrovania.

Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy. O takejto pravdepodobnosti môžu napríklad svedčiť dôkazy o pretrvávajúcom dumpingu a ujme alebo dôkazy, že odstránenie ujmy je čiastočne alebo výlučne spôsobené existenciou opatrení, alebo dôkazy, že okolnosti vývozcov alebo trhové podmienky sú také, že svedčia o pravdepodobnosti ďalšieho dumpingu spôsobujúceho ujmu.

Pri vykonávaní prešetrovaní podľa tohto odseku sa vývozcom, dovozcom, predstaviteľom krajiny vývozu a výrobcom z Únie poskytne príležitosť vysvetliť, vyvrátiť alebo vyjadriť pripomienky k záležitostiam, ktoré sú uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie, a závery sa dosiahnu s náležitým zreteľom na všetky relevantné a náležite zdokumentované dôkazy predložené vo vzťahu k otázke, či je pravdepodobné, alebo nepravdepodobné, že vypršanie platnosti opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy.

Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie vo vhodnom čase v poslednom roku uplatňovania opatrení, ktoré sú vymedzené v tomto odseku. Následne sú výrobcovia z Únie oprávnení, najneskôr tri mesiace pred koncom päťročného obdobia, podať si žiadosť o revízne prešetrovanie v súlade s druhým pododsekom. Taktiež sa uverejní oznámenie o skutočnom uplynutí platnosti opatrení podľa tohto odseku.

3.   Potrebu pokračovať v ukladaní opatrení možno taktiež revízne prešetriť, ak je to opodstatnené, na podnet Komisie alebo na žiadosť členského štátu, alebo za predpokladu, že uplynulo primerané obdobie alebo minimálne jeden rok od uloženia konečného opatrenia, na žiadosť ľubovoľného vývozcu alebo dovozcu, alebo výrobcov z Únie, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy odôvodňujúce potrebu takéhoto priebežného revízneho prešetrovania.

Priebežné revízne prešetrovanie sa začne, ak príslušná žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že pokračujúce uloženie opatrenia už nie je potrebné na vyrovnanie dumpingu a/alebo že je nepravdepodobné, že by ujma pokračovala alebo sa opätovne vyskytla, ak by sa opatrenie zrušilo alebo zmenilo, alebo že existujúce opatrenie nie je alebo už nie je odôvodnené na kompenzáciu dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu.

Pri vykonávaní prešetrovania podľa tohto odseku môže Komisia okrem iného zvážiť, či sa okolnosti, ktoré sa týkajú dumpingu a ujmy, významne zmenili, alebo či sa existujúcimi opatreniami dosahujú zamýšľané výsledky, pokiaľ ide o odstránenie ujmy predtým vymedzenej podľa článku 3. V týchto prípadoch sa berie do úvahy konečné určenie všetkých relevantných a náležite zdokumentovaných dôkazov.

4.   Taktiež sa uskutoční revízne prešetrovanie s cieľom stanovenia individuálnych dumpingových rozpätí pre nových vývozcov v príslušnej krajine vývozu, ktorí daný výrobok nevyvážali v priebehu obdobia prešetrovania, ktoré bolo základom pre opatrenia.

Revízne prešetrovanie sa začne, ak nový vývozca alebo výrobca môže preukázať, že nie je v spojení so žiadnym z vývozcov alebo výrobcov v krajine vývozu, ktorí podliehajú antidumpingových opatreniam vo vzťahu k príslušnému výrobku, a že v skutočnosti vyvážal do Únie po uplynutí obdobia prešetrovania alebo ak môže preukázať, že prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo.

Revízne prešetrovanie v prípade nového vývozcu sa začne a urýchlene uskutoční po tom, ako bola výrobcom z Únie poskytnutá príležitosť vyjadriť svoje pripomienky. Nariadením Komisie, ktorým sa začína revízne prešetrovanie, sa zruší clo platné vo vzťahu k dotknutému novému vývozcovi zmenou nariadenia, ktorým sa takéto clo uložilo, a registráciou dovozu v súlade s článkom 14 ods. 5, aby sa zabezpečila možnosť vyberať antidumpingové clo retroaktívne až do dátumu začatia revízneho prešetrovania, ak by revízne prešetrovanie malo za následok stanovenie dumpingu vo vzťahu k takémuto vývozcovi.

Ustanovenia tohto odseku sa neuplatňujú v prípade, ak bolo clo uložené podľa článku 9 ods. 6.

5.   Príslušné ustanovenia tohto nariadenia s ohľadom na postupy a vedenie prešetrovania s výnimkou tých ustanovení, ktoré sa týkajú lehôt, sa vzťahujú na každé revízne prešetrovanie, ktoré sa vykonáva podľa odsekov 2, 3 a 4.

Revízne prešetrovania vykonávané podľa odsekov 2 a 3 sa vykonajú urýchlene a spravidla sa ukončia do 12 mesiacov odo dňa ich začatia. V každom prípade sa revízne prešetrovania podľa odsekov 2 a 3 vždy ukončia do 15 mesiacov od ich začatia.

Revízne prešetrovania podľa odseku 4 sa v každom prípade ukončia do deviatich mesiacov od dátumu ich začatia.

Ak sa revízne prešetrovanie vykonávané podľa odseku 2 začne, pokiaľ počas toho istého konania prebieha revízne prešetrovanie podľa odseku 3, revízne prešetrovanie podľa odseku 3 sa ukončí v rovnaký čas ako preskúmanie podľa odseku 2.

Ak prešetrovanie nie je ukončené v rámci termínov uvedených v druhom, treťom a štvrtom pododseku, opatrenia:

—	sa skončia počas prešetrovaní podľa odseku 2,

—

sa skončia v prípade prešetrovaní súčasne vykonávaných podľa odsekov 2 a 3 tohto článku, ak sa buď prešetrovanie v zmysle odseku 2 začalo, zatiaľ čo revízne prešetrovanie na základe odseku 3 už prebiehalo v rámci toho istého konania, alebo ak sa takéto revízne prešetrovanie začalo v rovnaký čas, alebo

—	zostanú nezmenené počas prešetrovania podľa odsekov 3 a 4.

V Úradnom vestníku Európskej únie sa následne uverejní oznam o skutočnom uplynutí platnosti alebo zachovania opatrení podľa tohto odseku.

6.   Revízne prešetrovania podľa tohto článku začína Komisia. Komisia rozhodne, či začať revízne prešetrovania podľa odseku 2 tohto článku v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 15 ods. 2. Komisia zároveň poskytne členským štátom informácie, hneď ako hospodársky subjekt alebo členský štát predloží žiadosť odôvodňujúcu začatie revízneho prešetrovania podľa odsekov 3 a 4 tohto článku, a Komisia dokončí jej analýzu alebo hneď ako sama Komisia určí, že by sa malo revízne prešetriť, či je naďalej potrebné zachovať uložené opatrenia.

Tam, kde je to na základe revízneho prešetrovania opodstatnené, opatrenia sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3 zrušia alebo zachovajú v súlade s odsekom 2 alebo zrušia, zachovajú alebo zmenia v súlade s odsekmi 3 a 4 tohto článku.

Ak sú opatrenia zrušené pre individuálnych vývozcov, nie však pre krajinu ako celok, takíto vývozcovia sú naďalej účastníkmi konania a možno ich automaticky opätovne prešetriť v rámci ktoréhokoľvek následného revízneho prešetrovania, ktoré sa uskutoční vo vzťahu k tejto krajine v súlade s týmto článkom.

7.   Ak prebieha revízne prešetrovanie opatrení podľa odseku 3 na konci obdobia uplatňovania opatrení v zmysle v odseku 2, takéto revízne prešetrovanie taktiež zahŕňa okolnosti stanovené v odseku 2.

8.   Bez ohľadu na odsek 2 môže dovozca požadovať náhradu vybraného cla tam, kde sa preukáže, že dumpingové rozpätie, na základe ktorého bolo clo zaplatené, bolo odstránené alebo znížené na úroveň, ktorá je pod úrovňou cla, ktoré je v platnosti.

Pri požadovaní vrátenia antidumpingového cla podá dovozca žiadosť Komisii. Žiadosť sa podá prostredníctvom členského štátu, na ktorého území bol výrobok prepustený do voľného obehu, do šiestich mesiacov od dátumu, keď bola výška konečného cla, ktoré sa má vyberať, náležite určená príslušnými orgánmi, alebo od dátumu, keď bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté vyberať príslušné čiastky, ktoré sú zabezpečené prostredníctvom predbežného cla. Členské štáty príslušnú žiadosť bezodkladne doručia Komisii.

Žiadosť o vrátenie sa považuje za náležite odôvodnenú dôkazmi, ak obsahuje presné informácie o čiastke vrátenia antidumpingového cla, na ktorú sa uplatňuje nárok, a všetku colnú dokumentáciu, ktorá sa týka výpočtu a platby takejto čiastky. Taktiež obsahuje dôkazy za reprezentatívne obdobie o normálnych hodnotách a vývozných cenách do Únie v prípade vývozcu alebo výrobcu, na ktorého sa clo vzťahuje. V prípade, že dovozca nie je v spojení s dotknutým vývozcom alebo výrobcom a takáto informácia nie je bezprostredne dostupná, alebo v prípade, že vývozca alebo výrobca nie je ochotný ich poskytnúť dovozcovi, žiadosť obsahuje vyhlásenie vývozcu alebo výrobcu, že dumpingové rozpätie bolo znížené alebo odstránené, ako je uvedené v tomto článku, a že relevantné podporné dôkazy sa poskytnú Komisii. V prípade, že takéto dôkazy od vývozcu alebo výrobcu nie sú k dispozícii v priebehu primeranej doby, žiadosť sa zamietne.

Komisia rozhodne, či a do akej miery sa vyhovie žiadosti, alebo môže kedykoľvek rozhodnúť o začatí priebežného revízneho prešetrovania, pričom informácie a zistenia z tohto revízneho prešetrovania vykonaného v súlade s ustanoveniami platnými pre tento typ revízneho prešetrovania sa použijú pri rozhodovaní, či a do akej miery je žiadosť o vrátenie cla oprávnená. Komisia poskytne členským štátom informácie, hneď ako dokončí svoju analýzu uplatňovania.

Vrátenie cla sa spravidla uskutoční do 12 mesiacov a za žiadnych okolností nie neskôr ako 18 mesiacov po dátume, keď bola žiadosť o vrátenie, náležito odôvodnená dôkazmi, podaná dovozcom výrobku, na ktoré sa vzťahuje antidumpingové clo.

Platba každého schváleného vrátenia sa spravidla realizuje členskými štátmi do 90 dní od rozhodnutia Komisie.

9.   Pri všetkých revíznych prešetrovaniach alebo prešetreniach, ktoré sa týkajú vrátenia, uskutočnených podľa tohto článku, použije Komisia za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodológiu ako pri prešetrovaní, ktoré viedlo k clu, pričom sa náležito zohľadní článok 2, a predovšetkým jeho odseky 11 a 12 a článok 17.

10.   Pri každom prešetrovaní, ktoré sa uskutoční podľa tohto článku, Komisia preskúma spoľahlivosť vývozných cien v súlade s článkom 2. V prípade, že sa rozhodne vytvoriť vývoznú cenu v súlade s článkom 2 ods. 9, vypočíta ju bez akejkoľvek zrážky o čiastku zaplateného antidumpingového cla, ak sa poskytne nezvratný dôkaz, že clo je náležito vyjadrené v maloobchodných cenách a následných predajných cenách v Únii.

Článok 12

Vstrebanie

1.   Ak výrobné odvetvie Únie alebo akákoľvek zainteresovaná strana predloží, spravidla do dvoch rokov odvtedy, ako opatrenia nadobudnú účinnosť, dostatočné informácie preukazujúce, že po pôvodnom období prešetrovania a pred alebo po zavedení opatrení vývozné ceny klesli alebo že v cenách spätného predaja alebo následných predajných cenách dovezených výrobkov v Únii nenastal žiadny alebo len nedostatočný pohyb, Komisia môže prešetrovanie opätovne začať s cieľom preskúmať, či dané opatrenie malo na vyššie uvedené ceny nejaký vplyv. Komisia poskytne členským štátom informácie, hneď ako zainteresovaná strana predloží dostatočné informácie odôvodňujúce opätovné začatie prešetrovania a Komisia dokončí ich analýzu.

Prešetrovanie možno za podmienok uvedených v prvom pododseku opätovne začať tiež z iniciatívy Komisie alebo na žiadosť členského štátu.

2.   Počas opätovného prešetrovania v súlade s týmto článkom sa vývozcom, dovozcom a výrobcom z Únie poskytne príležitosť objasniť situáciu vo vzťahu k maloobchodným cenám a následným predajným cenám. Ak sa dôjde k záveru, že príslušné opatrenia by mali viesť k pohybom takýchto cien, potom sa s cieľom odstránenia ujmy, ktorá sa predtým určila v súlade s článkom 3, prehodnotia vývozné ceny v súlade s článkom 2 a znovu sa vypočítajú dumpingové rozpätia, aby sa zohľadnili prehodnotené vývozné ceny. Ak sa podmienky článku 12 ods. 1 považujú za splnené v dôsledku zníženia vývozných cien, ktoré nastalo po pôvodnom období prešetrovania a pred alebo po zavedení opatrení, dumpingové rozpätie možno opätovne prepočítať, aby sa zohľadnilo toto zníženie vývozných cien.

3.   Ak opätovné prešetrovanie podľa tohto článku preukáže zvýšený dumping, Komisia môže v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3 platné opatrenia zmeniť v súlade s novými zisteniami o vývozných cenách. Výška antidumpingového cla uloženého v zmysle tohto článku nepresiahne dvojnásobok výšky pôvodne uloženého cla.

4.   Príslušné ustanovenia článku 5 a 6 sa vzťahujú na každé opätovné prešetrovanie vykonané v zmysle tohto článku s tým rozdielom, že takéto opätovné prešetrovanie sa vykonáva urýchlene a spravidla sa ukončí do šiestich mesiacov od dátumu jeho začatia. V každom prípade takéto opätovné prešetrovania sa vždy ukončia do deviatich mesiacov od ich začatia.

Ak sa opätovné prešetrovanie neskončí v rámci termínov uvedených v prvom pododseku, opatrenia zostanú nezmenené. Oznam o zachovaní opatrení podľa tohto odseku sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

5.   Údajné zmeny normálnej hodnoty sa podľa tohto článku zohľadnia, len ak sa Komisii sprístupnia úplné informácie o revidovaných normálnych hodnotách, náležito odôvodnené dôkazmi a v lehotách stanovených v oznámení o začatí prešetrovania. V prípade, že určité prešetrovanie zahŕňa prehodnotenie normálnych hodnôt, je možné, aby dovozy podliehali registrácii v súlade s článkom 14 ods. 5 až dovtedy, pokiaľ nie sú známe výsledky opätovného prešetrovania.

Článok 13

Obchádzanie

1.   Antidumpingové clo uložené podľa tohto nariadenia možno rozšíriť na dovozy podobných výrobkov, tiež mierne upravených, z tretích krajín alebo dovozy mierne upravených podobných výrobkov z krajiny, ktorá podlieha opatreniam, alebo ich častí, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení.

Antidumpingové clo, ktoré nepresahuje zvyšné antidumpingové clo uložené v súlade s článkom 9 ods. 5, možno rozšíriť na dovozy zo spoločností, ktoré čerpajú výhody z individuálnych ciel v krajinách, ktoré podliehajú opatreniam, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení.

Pod obchádzaním sa rozumie zmena v štruktúre obchodu medzi tretími krajinami a Úniou alebo medzi jednotlivými spoločnosťami tejto krajiny podliehajúcej opatreniam a Úniou, ktorá vychádza z praxe, procesu alebo činnosti, pre ktorú neexistuje iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla, a keď sú k dispozícii dôkazy o ujme alebo o oslabovaní nápravných účinkov cla v súvislosti s cenami a/alebo množstvami podobného výrobku a keď sú k dispozícii dôkazy o dumpingu vo vzťahu k predtým stanoveným normálnym hodnotám pre podobné výrobky, ak je to potrebné v súlade s ustanoveniami článku 2.

Prax, postup alebo činnosť uvedené v treťom pododseku okrem iného zahŕňajú tiež:

a)	mierne upravenie dotknutého výrobku, aby tak patril pod kódy colného sadzobníka, ktoré normálne nepodliehajú opatreniam, za predpokladu, že úpravou nedôjde k zmene jeho podstatných vlastností;

b)	zasielanie výrobku podliehajúceho opatreniam cez tretie krajiny;

c)

reorganizáciu vývozcami alebo výrobcami ich predajných štruktúr alebo kanálov v krajine, ktorá podlieha opatreniam, aby napokon mali svoje výrobky vyvezené do Únie prostredníctvom výrobcov, ktorí čerpajú výhody z jednotlivých colných sadzieb, ktoré sú nižšie ako sadzby uplatňované na výrobky výrobcov;

d)	skladanie súčastí prostredníctvom montáže v Únii alebo tretej krajine za okolností uvedených v odseku 2.

2.   Montážna činnosť v Únii alebo v tretej krajine sa považuje za obchádzanie platných opatrení, ak:

a)	sa táto činnosť začala alebo podstatne vzrástla od začatia antidumpingového prešetrovania alebo tesne pred jeho začatím a dotknuté diely pochádzajú z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, a

b)

príslušné diely tvoria 60 % alebo viac z celkovej hodnoty zmontovaného výrobku s výnimkou prípadov, keď v žiadnom prípade nemožno uvažovať, že dochádza k obchádzaniu, ak sa hodnota, ktorá je pridaná privezeným dielom počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti, je vyššia než 25 % výrobných nákladov, a

c)	nápravné účinky cla sú vážne oslabené z hľadiska cien a/alebo množstiev podobného zmontovaného výrobku a existujú dôkazy o dumpingu vo vzťahu k predtým stanoveným normálnym hodnotám na takéto alebo podobné výrobky.

3.   V zmysle tohto článku sa prešetrovania začnú z iniciatívy Komisie alebo na žiadosť niektorého členského štátu alebo ktorejkoľvek zainteresovanej strany na základe dostatočných dôkazov, ktoré sa vzťahujú na faktory stanovené v odseku 1. Prešetrovania sa začnú na základe nariadenia Komisie, ktoré môže tiež nariadiť colným orgánom, aby dovozy podrobili registrácii v súlade s článkom 14 ods. 5 alebo aby požadovali záruky. Komisia poskytne členským štátom informácie, hneď ako zainteresovaná strana alebo členský štát predloží žiadosť odôvodňujúcu začatie prešetrovania a Komisia dokončí jej analýzu alebo ak sama Komisia určí, že je potrebné začať prešetrovanie.

Prešetrovania vykonáva Komisia. Komisii môžu pomáhať colné orgány a prešetrovanie sa ukončí do deviatich mesiacov.

Ak skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou zistené, opodstatňujú rozšírenie opatrení, toto rozšírenie vykoná Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3. Rozšírenie nadobudne účinnosť dňom, keď bola uložená registrácia v zmysle článku 14 ods. 5 alebo ku ktorému boli požadované záruky. Príslušné procesné ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa vzťahujú na začatie a vykonanie prešetrovaní, sa uplatňujú podľa tohto článku.

4.   Dovozy nepodliehajú registrácii podľa článku 14 ods. 5 ani opatreniam, ak sa uskutočňujú v rámci obchodnej činnosti spoločnosťami, ktoré čerpajú výhody z oslobodení.

Žiadosti o oslobodenia, náležite doložené dôkazmi, sa predkladajú v rámci lehôt stanovených v nariadení Komisie, ktorým sa začína prešetrovanie.

Ak prax, postup alebo činnosť obchádzania prebiehajú mimo Únie, oslobodenia možno udeliť tým výrobcom dotknutých výrobkov, ktorí dokážu, že nie sú v spojení so žiadnym výrobcom, ktorý podlieha opatreniam, a u ktorého sa zistí, že nie je zapojený do praktík obchádzania, ktoré sú vymedzené v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

Ak prax, postupy alebo činnosť obchádzania prebiehajú vnútri Únie, oslobodenia možno udeliť tým dovozcom, ktorí dokážu, že nie sú v spojení s výrobcami, ktorí podliehajú opatreniam.

Uvedené oslobodenia sa udeľujú rozhodnutím Komisie a zostávajú v platnosti počas obdobia a za podmienok, ktoré sú v nich stanovené. Komisia poskytne členským štátom informácie hneď, ako dokončí analýzu.

Za predpokladu splnenia podmienok, ktoré sú stanovené v článku 11 ods. 4, možno oslobodenia udeliť tiež po skončení prešetrovania, ktoré vedie k rozšíreniu opatrení.

Ak uplynul aspoň jeden rok po rozšírení opatrení a v prípade, že počet strán žiadajúcich alebo potenciálne žiadajúcich o oslobodenie je značný, Komisia môže rozhodnúť o začatí revízneho prešetrovania rozšírenia opatrení. Akékoľvek takéto revízne prešetrovanie sa vykoná v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 5, ktoré sa vzťahuje na revízne prešetrovania podľa článku 11 ods. 3.

5.   Ustanoveniami tohto článku nie je dotknuté bežné uplatňovanie platných ustanovení, ktoré sa týkajú cla.

Článok 14

Všeobecné ustanovenia

1.   Predbežné alebo konečné antidumpingové clo sa uloží nariadením a je vyberané členskými štátmi v stanovenej forme, sadzbe a podľa ostatných kritérií špecifikovaných v nariadení, ktoré upravuje uloženie tohto cla. Toto clo sa vyberá nezávisle od colných poplatkov a iných daní, ktoré sa zvyčajne ukladajú pri dovozoch.

Žiadny výrobok súčasne nepodlieha antidumpingovému ani vyrovnávaciemu clu, ktoré má riešiť tú istú situáciu spôsobenú dumpingom alebo subvencovaním vývozu.

2.   Nariadenia, ktoré upravujú ukladanie predbežného alebo konečného antidumpingového cla, a nariadenia alebo rozhodnutia, ktoré upravujú prijímanie cenových záväzkov alebo ukončenie prešetrovania alebo konania, sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Takéto nariadenia a rozhodnutia obsahujú najmä a so zreteľom na ochranu dôverných informácií pokiaľ možno mená/názvy vývozcov alebo krajín, opis výrobku a zhrnutie skutočností dôležitých na určenie dumpingu alebo ujmy. V každom prípade kópia nariadenia alebo rozhodnutia sa odošle známym zainteresovaným stranám. Ustanovenia tohto odseku sa primerane uplatnia aj pri revíznych prešetrovaniach.

3.   Podľa tohto nariadenia možno prijať osobitné ustanovenia predovšetkým vo vzťahu k spoločnému vymedzeniu pojmu pôvod, ktorý je uvedený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (7).

4.   V záujme Únie môžu byť opatrenia zavedené podľa tohto nariadenia pozastavené rozhodnutím Komisie v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 na obdobie deviatich mesiacov. V súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 môže byť pozastavenie Komisiou predĺžené o ďalšie obdobie nepresahujúce jeden rok.

Opatrenia možno pozastaviť len v prípade, že sa dočasne zmenili trhové podmienky do takej miery, že je nepravdepodobné, že by v dôsledku pozastavenia opätovne nastala ujma, a za predpokladu, že výrobnému odvetviu Únie sa poskytla príležitosť vyjadriť sa k pripomienkam a tieto pripomienky boli zohľadnené. Opatrenia možno kedykoľvek obnoviť v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 15 ods. 2, ak už neplatí dôvod na ich pozastavenie.

5.   Komisia môže po tom, čo včas informovala členské štáty, nariadiť colným orgánom, aby prijali potrebné kroky na registráciu dovozov, aby bolo možné opatrenia následne uplatniť na tieto dovozy odo dňa uvedenej registrácie. Registráciu dovozu je možné zaviesť na základe žiadosti výrobného odvetvia Únie, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy na odôvodnenie takéhoto postupu. Registrácia sa zavedie prostredníctvom nariadenia, v ktorom sa stanoví účel takéhoto opatrenia a v prípade potreby odhadovaná čiastka prípadného budúceho záväzku. Registrácia dovozov sa nezavedie na dlhšie obdobie ako deväť mesiacov.

6.   Členské štáty podajú každý mesiac Komisii správy o dovozoch, ktoré podliehajú prešetrovaniu a opatreniam, a o výške ciel vybraných podľa tohto nariadenia.

7.   Bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie odseku 6, Komisia môže požadovať, aby členské štáty pre jednotlivé prípady poskytovali informácie, ktoré sú potrebné na účinné sledovanie uplatňovania opatrení. V tomto zmysle sa uplatňujú ustanovenia článku 6 ods. 3 a 4. Všetky údaje predložené členskými štátmi podľa tohto článku sa vzťahujú na ustanovenia článku 19 odsek 6.

Článok 15

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 4.

5.   V prípade, že sa podľa článku 3 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na prijatie konečných opatrení podľa odseku 3 tohto článku a na rozhodnutie začať alebo nezačať revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 6 tohto nariadenia používa písomný postup, tento sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada väčšina členov výboru uvedená v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak sa použije písomný postup v iných prípadoch, keď výbor rokoval o návrhu opatrenia, takýto postup sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru. Ak sa použije písomný postup v iných prípadoch, keď výbor nerokoval o návrhu opatrenia, takýto postup sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada najmenej štvrtina členov výboru.

6.   Výbor môže riešiť akúkoľvek záležitosť týkajúcu sa uplatňovania tohto nariadenia, na ktorú poukázala Komisia alebo o riešenie ktorej požiadal členský štát. Členské štáty môžu požadovať informácie a môžu si vymieňať názory v rámci výboru alebo priamo s Komisiou.

Článok 16

Overovanie na mieste

1.   Komisia v prípade potreby vykoná overovanie na mieste s cieľom preskúmať záznamy dovozcov, vývozcov, obchodníkov, zástupcov, výrobcov, obchodných združení a organizácií a overiť informácie o dumpingu a ujme. V prípade absencie riadnej a včasnej odpovede môže Komisia určiť, že overovanie na mieste nevykoná.

2.   Komisia v prípade potreby môže vykonať prešetrovanie v tretích krajinách pod podmienkou, že získa súhlas dotknutých podnikov, oznámi svoj zámer predstaviteľom vlády príslušnej krajiny a tí nevznesú proti prešetrovaniu námietky. Len čo Komisia získa súhlas dotknutých podnikov, oznámi krajine vývozu názvy a sídla podnikov, ktoré chce navštíviť, ako aj dohodnuté termíny overovania.

3.   Dotknuté podniky sú informované o druhu informácií, ktoré sú predmetom skúmania počas overovania na mieste, a o ďalších informáciách, ktoré sa musia počas neho poskytnúť, aj keď uvedené nemá dosah na žiadosti podané počas overovania, ktoré sa týkajú ďalších podrobností súvisiacich s poskytnutými informáciami.

4.   Pri prešetrovaniach vykonaných v zmysle odsekov 1, 2 a 3 pomáhajú Komisii úradníci tých členských krajín, ktoré o to požiadajú.

Článok 17

Výber vzorky

1.   V prípadoch, kde je počet osôb, ktoré podali podnet, vývozcov alebo dovozcov, druhov výrobkov alebo transakcií veľký, prešetrovanie sa môže obmedziť na výber primeraného počtu strán, výrobkov alebo transakcií použitím vzoriek, ktoré sú štatisticky správne na základe informácií dostupných v čase výberu alebo na najväčší reprezentatívny objem výroby, odbytu alebo celkového vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať.

2.   Konečný výber strán, druhov výrobkov alebo transakcií vykonaných podľa týchto ustanovení o výbere vzorky závisí od Komisie, uprednostní sa však výber vzorky konzultovanej a odsúhlasenej dotknutými stranami za predpokladu, že sa takéto strany prihlásia a sprístupnia dostatočné množstvo informácií do troch týždňov od začatia prešetrovania, aby sa umožnilo vybratie reprezentatívnej vzorky.

3.   V prípadoch, v ktorých sa prešetrovanie obmedzilo v súlade s týmto článkom, vypočíta sa individuálne dumpingové rozpätie napriek tomu pre každého vývozcu alebo výrobcu, ktorý nebol pôvodne vybraný a ktorý predloží potrebné informácie v lehote stanovenej v tomto nariadení, okrem prípadu, keď je počet vývozcov alebo výrobcov taký veľký, že individuálne preskúmanie by bolo nadmieru náročné a prekážalo by včasnému ukončeniu prešetrovania.

4.   Ak sa rozhodne o uskutočnení výberu a určité alebo všetky vybrané strany dostatočne nespolupracujú, čo môže značne ovplyvniť výsledok prešetrovania, možno vybrať novú vzorku.

Ak však nespolupráca pretrváva alebo nie je dosť času na výber novej vzorky, postupuje sa v zmysle ustanovení článku 18.

Článok 18

Nespolupráca

1.   V prípadoch, keď ktorákoľvek zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo ich inak neposkytne v lehote stanovenej v tomto nariadení, prípadne významným spôsobom vytvára prekážky uskutočneniu prešetrovania, predbežné alebo konečné zistenia, či už pozitívne, alebo negatívne, možno vypracovať na základe dostupných skutočností.

Ak sa zistí, že ktorákoľvek zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, uvedené informácie sa neberú do úvahy a môžu sa využiť dostupné skutočnosti.

Zainteresované strany musia byť upozornené na dôsledky nespolupráce.

2.   Neposkytnutie odpovede v elektronickej podobe sa nepovažuje za nespoluprácu za predpokladu, že zainteresovaná strana preukáže, že poskytnutie odpovede v požadovanej forme by predstavovalo neprimeranú zaťaž alebo neprimerané dodatočné náklady.

3.   Ak informácie predložené niektorou zainteresovanou stranou nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, napriek tomu sa nesmú ignorovať za predpokladu, že akékoľvek nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu, a zároveň že sú informácie včas predložené a možno ich overiť a že strana konala podľa svojich najlepších schopností.

4.   Ak sa dôkazy alebo informácie neakceptujú, strana, ktorá ich poskytla, je bezodkladne informovaná o dôvodoch a dostane príležitosť, aby poskytla ďalšie vysvetlenie v stanovenej lehote. Ak sa vysvetlenia nepovažujú za dostatočné, dôvody zamietnutia takýchto dôkazov alebo informácií sa sprístupnia a uvedú sa v uverejnených zisteniach.

5.   Ak sa stanoviská vrátane tých, ktoré sa týkajú normálnej hodnoty, zakladajú na ustanoveniach odseku 1, vrátane informácií uvedených v podaní, overia sa tam, kde je to prakticky možné, a s náležitým ohľadom na lehoty prešetrovania vo vzťahu k informáciám z iných nezávislých zdrojov, ktoré môžu byť dostupné, ako sú napr. publikované cenníky, oficiálna dovozná štatistika a colné výkazy alebo informácie získané od iných zainteresovaných strán v priebehu prešetrovania.

Takéto informácie môžu obsahovať dôležité údaje, ktoré sa týkajú svetového trhu alebo prípadne iných reprezentatívnych trhov.

6.   Ak ktorákoľvek zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, takže sa tým neposkytnú relevantné informácie, výsledok prešetrovania môže byť pre túto stranu menej priaznivý, ako by to bolo v prípade, ak by táto strana spolupracovala.

Článok 19

Ochrana dôverných informácií

1.   Všetky informácie dôverného charakteru (napr. ktorých vyzradenie by mohlo poskytnúť veľkú konkurenčnú výhodu konkurentovi, malo nepriaznivé dôsledky pre osobu poskytujúcu informácie alebo pre osobu, od ktorej osoba poskytujúca informácie získala informácie), prípadne informácie poskytnuté dôverne stranami pri prešetrovaní, ak je na to dobrý dôvod, považujú príslušné orgány za dôverné.

2.   Od zainteresovaných strán, ktoré poskytujú dôverné informácie, sa vyžaduje, aby predložili súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter. Tento súhrn musí byť dostatočne podrobný, aby umožnil pochopiť podstatu dôverne poskytnutých informácií. Za mimoriadnych okolností môžu tieto strany uviesť, že predmetné informácie nemožno predložiť vo forme súhrnu. V týchto výnimočných prípadoch treba uviesť dôvody, pre ktoré nie je možné dané informácie zhrnúť.

3.   Ak sa žiadosť o dôverné zaobchádzanie považuje za neopodstatnenú alebo ak dodávateľ informácií buď nie je ochotný sprístupniť informácie, alebo nesúhlasí s ich zverejnením vo všeobecnej alebo súhrnnej podobe, možno od zohľadnenia týchto informácií upustiť, pokiaľ nemožno pomocou vhodných zdrojov uspokojivo dokázať, že predmetné informácie sú správne. Žiadosti o dôverné zaobchádzanie nesmú byť zamietnuté svojvoľne.

4.   Tento článok nebráni zverejneniu všeobecných informácií orgánmi Únie, a najmä uvedeniu dôvodov, na základe ktorých boli prijaté rozhodnutia v zmysle tohto nariadenia, ani zverejneniu dôkazov, o ktoré sa opierali orgány Únie, ak bude potrebné vysvetliť príslušné dôvody v súdnom konaní. Pri zverejnení týchto informácií sa musia zohľadniť oprávnené záujmy dotknutých strán, aby sa zabránilo vyzradeniu obchodného tajomstva.

5.   Komisia ani členské štáty, ani ich úradníci neposkytnú bez osobitného súhlasu poskytovateľa žiadne informácie získané na základe tohto nariadenia, ak ich poskytovateľ požiadal o dôverné zaobchádzanie. Výmena informácií medzi Komisiou a členskými štátmi alebo akýchkoľvek interných dokumentov, ktoré vypracovali orgány Únie, alebo jej členských štátov sa nesmie zverejniť okrem prípadov, keď je to osobitne stanovené v tomto nariadení.

6.   Informácie získané podľa tohto nariadenia sa používajú len na účely, na ktoré boli vyžiadané.

Toto ustanovenie nezabraňuje využitiu informácií, ktoré sa získali v súvislosti s jedným prešetrovaním na účely začatia iného prešetrovania v rámci toho istého konania vo vzťahu k dotknutému výrobku.

Článok 20

Poskytovanie informácií

1.   Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia, vývozcovia a ich zastupujúce združenia, ako aj zástupcovia krajiny vývozu môžu požiadať o poskytnutie podrobných informácií o skutočnostiach, na základe ktorých boli uložené predbežné opatrenia. Žiadosti o poskytnutie týchto informácií sa predložia písomne bezodkladne po uložení predbežných opatrení a predmetné informácie sa poskytnú písomne, len čo to bude možné.

2.   Strany uvedené v odseku 1 môžu požiadať o konečné poskytnutie informácií, resp. dôvodov, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení, ukončenie prešetrovania alebo zastavenie konania bez uloženia opatrení, pričom osobitnú pozornosť treba venovať poskytovaniu iných informácií, než sú tie, z ktorých sa vychádzalo pri predbežných opatreniach.

3.   Žiadosti o konečné poskytnutie informácií, ako je uvedené v odseku 2, sa adresujú Komisii v písomnej podobe, a ak bolo uložené predbežné clo, doručené najneskôr do jedného mesiaca od uverejnenia oznámenia o uložení predmetného cla. Ak nebolo uložené predbežné clo, strany majú možnosť požiadať o konečné poskytnutie informácií v lehote stanovenej Komisiou.

4.   Konečné poskytnutie informácií sa uskutoční písomne. Uskutočňuje sa čo najskôr, zvyčajne najneskôr do jedného mesiaca pred začatím postupov podľa článku 9, pričom sa zohľadňuje ochrana dôverných informácií. Ak Komisia nemôže poskytnúť určité skutočnosti alebo dôvody v uvedenej lehote, poskytnú sa čo najskôr po uplynutí uvedenej lehoty.

Poskytnutím informácií nie je dotknuté žiadne následné rozhodnutie, ktoré môže Komisia prijať, ale ak sa takéto rozhodnutie zakladá na odlišných skutočnostiach a dôvodoch, poskytnú sa čo najskôr.

5.   Námietky vznesené po konečnom poskytnutí informácií sa zohľadnia, len ak boli doručené v lehote stanovenej pre jednotlivý prípad Komisiou, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní, pričom sa bude náležite dbať na naliehavosť záležitosti. Ak sa má vykonať dodatočné konečné poskytnutie informácií, môže byť stanovená kratšia lehota.

Článok 21

Záujem Únie

1.   Rozhodnutie o tom, či záujem Únie vyžaduje intervenciu, by malo byť založené na hodnotení všetkých existujúcich záujmov ako celku vrátane záujmov domáceho výrobného odvetvia, užívateľov a spotrebiteľov. Rozhodnutie v zmysle tohto článku sa prijme len vtedy, keď všetky strany dostali možnosť vyjadriť sa v súlade s odsekom 2. Pri tomto skúmaní treba venovať pozornosť potrebe vylúčiť vplyv dumpingu spôsobujúceho ujmu a obnoviť efektívnu konkurenciu. Opatrenia určené na základe zisteného dumpingu a ujmy sa neuplatnia, ak orgány na základe všetkých predložených informácií dospejú k záveru, že prijatie týchto opatrení nie je v záujme Únie.

2.   S cieľom vytvoriť pevný základ, na ktorom orgány zohľadnia všetky stanoviská a informácie pri rozhodovaní, či je uloženie opatrenia v záujme Únie, alebo nie, osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia, ich zastupujúce združenia, reprezentatívni užívatelia a organizácie zastupujúce spotrebiteľov sa môžu v lehote stanovenej v oznámení o začatí prešetrovania v súvislosti s antidumpingovým clom prihlásiť a poskytnúť Komisii potrebné informácie. Tieto informácie alebo ich súhrny sú sprístupnené ostatným stranám uvedeným v tomto odseku, ktoré sú oprávnené sa k nim vyjadriť.

3.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu požiadať o vypočutie. Týmto žiadostiam sa vyhovie, ak sú predložené v lehote stanovenej v odseku 2 a ak obsahujú dôvody, prečo je z hľadiska záujmu Únie dôležité vypočuť si názor strán.

4.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu vyjadriť k uplatňovaniu predbežných ciel pripomienky. Ak majú byť tieto pripomienky zohľadnené, treba ich doručiť najneskôr 25 dní odo dňa začatia uplatňovania uvedených opatrení, a tieto pripomienky alebo ich vhodné zhrnutia sa sprístupnia ostatným stranám, ktoré majú právo vyjadriť k nim svoje pripomienky.

5.   Komisia preskúma informácie, ktoré boli riadne predložené, a posúdi ich reprezentatívnosť, pričom výsledky tejto analýzy spolu so stanoviskom o jej výsledkoch sa predložia výboru uvedenému v článku 15 ako súčasť návrhu opatrenia predloženého podľa článku 9. Komisia by za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) č. 182/2011 mala zohľadniť názory vyjadrené v rámci výboru.

6.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu požiadať o sprístupnenie faktov a informácií, na základe ktorých sa pravdepodobne prijmú konečné rozhodnutia. Tieto informácie budú sprístupnené v najväčšej možnej miere a bez toho, aby to ovplyvnilo následné rozhodnutie Komisie.

7.   Informácie sa zohľadnia len v prípade, ak sa opierajú o skutočné dôkazy, ktoré potvrdzujú ich správnosť.

Článok 22

Záverečné ustanovenia

Toto nariadenie nebráni uplatneniu:

a)	akýchkoľvek osobitných pravidiel, ktoré sú stanovené v dohodách uzavretých medzi Úniou a tretími krajinami;

b)	nariadení Únie v poľnohospodárskom odvetví a nariadení Rady (ES) č. 1667/2006 (8), (ES) č. 614/2009 (9) a (ES) č. 1216/2009 (10). Toto nariadenie pôsobí ako doplnok týchto nariadení a s výnimkou akýchkoľvek ich ustanovení, ktoré vopred vylučujú uplatnenie antidumpingového cla;

c)	osobitných opatrení za predpokladu, že takýto postup nie je v rozpore so záväzkami podľa Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994.

Článok 23

Správa

1.   Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o uplatňovaní a vykonávaní tohto nariadenia, pričom náležite zohľadní ochranu dôverných informácií v zmysle článku 19. V správe sa uvedú informácie o uplatňovaní predbežných a konečných opatrení, ukončenie prešetrovaní bez opatrení, opätovné prešetrovania, revízne prešetrovania a overovanie na mieste a činnosti rôznych orgánov zodpovedných za monitorovanie vykonávania tohto nariadenia a plnenie povinností, ktoré z neho vyplývajú.

2.   Európsky parlament môže do jedného mesiaca po tom, čo Komisia predložila správu, vyzvať Komisiu na uskutočnenie ad hoc zasadnutia jej zodpovedného výboru s cieľom prezentovať a vysvetliť akékoľvek záležitosti súvisiace s vykonávaním tohto nariadenia.

3.   Najneskôr do šiestich mesiacov po predložení správy Európskemu parlamentu a Rade Komisia túto správu zverejní.

Článok 24

Zrušovacie ustanovenie

Nariadenie (ES) č. 1225/2009 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 25

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 10. mája 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 30. mája 2016.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51).

(3)  Pozri prílohu I.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(5)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558).

(6)  Vrátane Albánska, Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Kirgizska, Moldavska, Mongolska, Severnej Kórey, Tadžikistanu, Turkménska, Uzbekistanu.

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(8)  Nariadenie Rady (ES) č. 1667/2006 zo 7. novembra 2006 o glukóze a laktóze (Ú. v. EÚ L 312, 11.11.2006, s. 1).

(9)  Nariadenie Rady (ES) č. 614/2009 zo 7. júla 2009 o spoločnom systéme obchodovania s ovalbumínom a laktalbumínom (Ú. v. EÚ L 181, 14.7.2009, s. 8).

(10)  Nariadenie Rady (ES) č. 1216/2009 z 30. novembra 2009 stanovujúce obchodné opatrenia uplatňované na niektoré tovary vznikajúce spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 10).

---

---

---

30.6.2016

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 176/55

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1037

z 8. júna 2016

o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie

(kodifikované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 (3) bolo podstatným spôsobom zmenené (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie kodifikovať.

(2)

Príloha 1A k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „dohoda o WTO“) obsahuje okrem iného Všeobecnú dohodu o cenách a obchode z roku 1994 (ďalej len „GATT 1994“), Dohodu o poľnohospodárstve (ďalej len „dohoda o poľnohospodárstve“), Dohodu o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o cenách a obchode z roku 1994 a Dohodu o subvenciách a vyrovnávacích clách (ďalej len „dohoda o subvenciách“).

(3)	S cieľom zabezpečiť riadne a transparentné uplatňovanie pravidiel stanovených v dohode o subvenciách terminológia uvedenej dohody by mala byť zavedená do právnych predpisov Únie v najlepšej možnej miere.

(4)	Okrem iného je vhodné podrobne vysvetliť, keď sa má určovať existencia subvencie, na základe akých pravidiel má byť napadnuteľná (najmä či došlo k špecifickému poskytnutiu subvencie) a podľa akých kritérií sa má vypočítať výška napadnuteľných subvencií.

(5)	Pri zisťovaní existencie subvencie je potrebné dokázať, že vláda alebo verejný orgán na území krajiny poskytli finančnú pomoc alebo že došlo k nejakej forme podpory príjmov alebo cien v zmysle článku XVI GATT 1994 a že prijímajúci podnik mal z nej úžitok.

(6)

Na výpočet výhody pre prijímateľa v prípadoch, keď v dotknutej krajine nemožno vychádzať z bežných trhových podmienok, by sa základ pre výpočet mal určiť tak, že sa prispôsobia podmienky prevládajúce v dotknutej krajine na základe aktuálnych faktorov, ktoré sú k dispozícii v tej krajine. Ak to nie je uskutočniteľné, pretože, okrem iného, takéto ceny alebo náklady neexistujú alebo sú nespoľahlivé, vtedy sa primeraný základ pre výpočet určí podľa podmienok na iných trhoch.

(7)

Je žiaduce vypracovať jasné a podrobné usmernenie o faktoroch, na základe ktorých bude možné stanoviť, či subvencované dovozy spôsobili alebo by mohli spôsobiť značnú ujmu. Pri dokazovaní, že objemy a ceny dotknutých dovozov sú príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, mala by sa venovať pozornosť vplyvu iných faktorov, a najmä prevládajúcim trhovým podmienkam v Únii.

(8)

Je účelné vymedziť pojem „výrobné odvetvie Únie“ a zabezpečiť, aby strany, ktoré sú v spojení s vývozcami, boli vylúčené z tohto výrobného obdobia, a vymedziť pojem „v spojení s“. Je tiež potrebné podniknúť kroky v súvislosti s vyrovnávacími clami v mene výrobcov v regióne Únie a stanoviť usmernenia, ktoré vymedzia takýto región.

(9)

Je potrebné stanoviť, kto môže podať podnet na vyrovnávacie clá a do akej miery by mal byť podporovaný výrobným odvetvím Únie, a poskytnúť informácie o napadnuteľných subvenciách, ujmách a príčinách, ktoré môže takýto podnet obsahovať. Je tiež vhodné špecifikovať postupy zamietania podnetov alebo začatia konania.

(10)

Je potrebné stanoviť, akým spôsobom by sa mali informovať zainteresované strany o tom, ktoré informácie vyžadujú orgány. Zainteresované strany by mali mať príležitosť na predloženie všetkých dôležitých dôkazov a obhajobu ich záujmov. Je taktiež žiaduce určiť jasné pravidlá a postupy platné počas prešetrovania, najmä pravidlá o tom, akým spôsobom sa majú zainteresované strany prezentovať, predkladať svoje názory a poskytovať informácie v určenom termíne, ak sa tieto názory a informácie majú zohľadniť. Je tiež primerané stanoviť podmienky, za ktorých zainteresovaná strana môže získať prístup k informáciám predloženým inými stranami a vyjadrovať sa k nim. Mala by tiež existovať spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou pri získavaní informácií.

(11)	Je potrebné stanoviť podmienky, za ktorých je možné ukladať predbežné clá, a podmienky, za ktorých predbežné clá nesmú byť uložené skôr ako 60 dní a neskôr ako deväť mesiacov po začatí konania. Takéto clá môže v každom prípade uložiť Komisia len na obdobie trvajúce štyri mesiace.

(12)

Je potrebné stanoviť postupy pre prijímanie záväzkov, ktoré vylučujú alebo vyrovnávajú napadnuteľné subvencie a ujmy namiesto ukladania predbežných alebo konečných ciel. Je taktiež primerané stanoviť dôsledky porušenia alebo odstúpenia od záväzkov a možnosť uložiť predbežné clá v prípade podozrenia z porušenia alebo potreby ďalšieho prešetrovania s cieľom ďalších zistení. Pri prijímaní záväzkov by sa malo dbať na to, aby navrhované záväzky a ich realizácia neviedli ku konaniu odporujúcemu hospodárskej súťaži.

(13)

Je vhodné povoliť odvolanie záväzku a uplatnenie cla jediným právnym aktom. Je tiež potrebné, aby sa zabezpečilo, že postup odvolania záväzku sa zvyčajne ukončí v rámci bežnej lehoty šiestich mesiacov a v žiadnom prípade nie za viac ako deväť mesiacov, aby sa tak zabezpečilo náležite uplatnenie opatrenia, ktoré je účinné.

(14)	Je potrebné zabezpečiť, aby boli prípady ukončené zvyčajne do 12 mesiacov, maximálne však do 13 mesiacov od začatia prešetrovania, a to bez ohľadu na to, či boli prijaté konečné opatrenia, alebo nie.

(15)

Prešetrovanie alebo konanie by malo byť ukončené, ak subvencie sú minimálne alebo najmä v prípade dovozov z rozvojových krajín je objem subvencovaných dovozov alebo ujma zanedbateľná, a je vhodné vymedziť uvedené situácie. Ak sa majú uložiť opatrenia, je potrebné zabezpečiť ukončenie prešetrovania a stanoviť, že opatrenia by nemali presahovať hodnotu napadnuteľných subvencií, ak by takáto nižšia čiastka postačila na nápravu ujmy, a súčasne určiť metódu výpočtu výšky opatrení v prípade výberu vzorky.

(16)

Je potrebné zabezpečiť spätné vyberanie predbežných ciel, ak sa to považuje za vhodné, a vymedziť okolnosti, za ktorých možno spätne vymáhať clá s cieľom zabrániť porušeniu konečných opatrení. Je taktiež potrebné zabezpečiť spätné vymáhanie ciel v prípadoch porušenia záväzkov alebo odstúpenia od nich.

(17)

Je potrebné zabezpečiť, aby opatrenia zanikli po piatich rokoch, pokiaľ revízne prešetrovanie nepreukáže, že by sa mali zachovať. Tiež je potrebné zabezpečiť, aby v prípade predloženia dostatočných dôkazov o zmene okolností boli vykonané priebežné prešetrovania alebo prešetrovania s cieľom zistiť, či je zaručené vrátenie vyrovnávacích ciel.

(18)

Hoci dohoda o subvenciách neobsahuje ustanovenia týkajúce sa obchádzania vyrovnávacích opatrení, možnosť takéhoto obchádzania existuje za podobných, ak nie rovnakých podmienok, ako v prípade obchádzania antidumpingových opatrení. Je preto vhodné zahrnúť do tohto nariadenia ustanovenie o zabránení obchádzania.

(19)	Je žiaduce, aby sa objasnilo, ktoré strany majú právo požiadať o začatie prešetrovania obchádzania.

(20)

Je tiež žiaduce, aby sa objasnilo, ktoré praktiky predstavujú obchádzanie zavedených opatrení. Obchádzanie sa môže uskutočňovať buď v rámci Únie, alebo mimo nej. V dôsledku toho je potrebné, aby sa stanovilo, že výnimky z rozšírených ciel, ktoré sa môžu udeľovať dovozcom, sa tiež môžu udeliť vývozcom pri uplatňovaní ciel, aby sa tak upravilo obchádzanie, ktoré prebieha mimo Únie.

(21)	Je potrebné umožniť pozastavenie vyrovnávacích opatrení v prípade, že dôjde k dočasnej zmene trhových podmienok, v dôsledku čoho sa nepretržité presadzovanie takýchto opatrení ukáže ako dočasne neprimerané.

(22)	Je potrebné umožniť stanoviť možnosť registrácie dovozov, ktoré sú predmetom prešetrovania, s cieľom umožniť následné uplatnenie opatrení proti takýmto dovozom.

(23)

Členské štáty majú sledovať a hlásiť Komisii dovozy výrobkov, ktoré sú predmetom prešetrovania alebo podliehajú opatreniam, ako aj výšku ciel vybraných v zmysle tohto nariadenia, aby sa zabezpečilo riadne uplatňovanie týchto opatrení. Je tiež potrebné stanoviť možnosť Komisie požadovať, aby členské štáty poskytli informácie, za predpokladu rešpektovania pravidiel o utajovaní, ktoré sa použijú na monitorovanie cenových záväzkov a overovanie úrovne účinnosti platných opatrení.

(24)	Je potrebné zabezpečiť kontrolné návštevy s cieľom skúmať poskytnuté informácie o napadnuteľných subvenciách a ujmách, pričom takéto návštevy sú však podmienené riadnym vyplnením predložených dotazníkov.

(25)	Je vhodné zabezpečiť výber vzorky v prípade väčšieho počtu strán alebo transakcií s cieľom umožniť ukončenie prešetrovania v stanovenom termíne.

(26)	V prípade nedostatočnej spolupráce strán je potrebné umožniť, aby pri zisťovaní boli použité iné informácie, ktoré môžu byť menej priaznivé pre strany, než keby spolupracovali.

(27)	Malo by sa zabezpečiť vhodné zaobchádzanie s dôvernými informáciami tak, aby nedošlo k vyzradeniu obchodných alebo štátnych tajomstiev.

(28)	Je potrebné zabezpečiť, aby boli oprávneným stranám poskytnuté dôležité informácie a zistenia, pričom tieto informácie sa majú vzhľadom na rozhodovací postup v rámci Únie poskytnúť v lehote, ktorá im umožní ochrániť ich záujmy.

(29)	Je potrebné vytvoriť administratívny systém, v rámci ktorého bude možné argumentovať o tom, či sú opatrenia v záujme Únie a v záujme spotrebiteľov, a určiť lehoty, v rámci ktorých sa majú predložiť tieto informácie, ako aj práva dotknutých strán na oboznámenie s nimi.

(30)

Pri uplatňovaní pravidiel dohody o subvenciách je dôležité, aby Únia zohľadnila interpretácie práv a povinností hlavných obchodných partnerov Únie vyjadrené v právnych predpisoch alebo v bežnej praxi, aby sa zachovala rovnováha medzi uvedenými právami a povinnosťami, o ktorú sa snaží uvedená dohoda.

(31)	Vykonávanie tohto nariadenia si vyžaduje jednotné podmienky pre prijímanie predbežných a konečných ciel a pre ukončenie prešetrovania bez uloženia opatrení. Uvedené opatrenia by mala prijímať Komisia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5).

(32)

Pri prijímaní predbežných opatrení by sa mal uplatňovať konzultačný postup vzhľadom na účinky takýchto opatrení a ich logickú postupnosť vo vzťahu k prijatiu konečných opatrení. Mal by sa použiť aj pre prijímanie záväzkov, začatie a nezačatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, pozastavenie opatrení, predĺženia pozastavenia opatrení a obnovenie opatrení vzhľadom na účinky takýchto opatrení v porovnaní s konečnými opatreniami. V prípade, že by omeškanie pri ukladaní opatrení spôsobilo ujmu, ktorú by bolo ťažké napraviť, je nevyhnutné, aby sa Komisii umožnilo prijímať okamžite uplatniteľné predbežné opatrenia,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zásady

1.   Vyrovnávacie clo môže byť uložené s cieľom kompenzovať subvencie poskytnuté priamo alebo nepriamo pre výrobu, vývoz alebo prepravu výrobku, ktorého prepustenie do režimu voľný obeh v Únii spôsobuje ujmu.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 platí, že ak výrobky nie sú priamo dovážané z krajiny pôvodu, ale sú vyvážané do Únie z tretej krajiny, ustanovenia tohto nariadenia platia v plnom rozsahu a transakcia alebo transakcie sú považované za transakcie medzi krajinou pôvodu a Úniou.

Článok 2

Definície

Na účely tohto nariadenia:

a)

výrobok je považovaný za subvencovaný v prípade, že požíva napadnuteľnú subvenciu v zmysle článkov 3 a 4. Takúto subvenciu môže poskytnúť vláda krajiny, z ktorej pochádza dovážaný výrobok, alebo vláda tretej krajiny, z ktorej je výrobok vyvážaný do Únie, na účely tohto nariadenia ďalej len „vyvážajúca krajina“;

b)	„vláda“ znamená vládu alebo verejný orgán na území krajiny pôvodu alebo vyvážajúcej krajiny;

c)	„podobný výrobok“ je výrobok, ktorý je vo všetkých aspektoch rovnaký, resp. podobný príslušnému výrobku, alebo ak takýto výrobok neexistuje, pôjde o iný výrobok, ktorý síce nie je podobný vo všetkých aspektoch, ale má znaky pripomínajúce znaky príslušného výrobku;

d)	„ujma“ je, pokiaľ nie je stanovené inak, značná ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie, značná ujma hroziaca výrobnému odvetviu Únie alebo značné oneskorenie v založení tohto výrobného odvetvia a vykladá sa v súlade s ustanoveniami článku 8.

Článok 3

Vymedzenie subvencie

O existenciu subvencie ide v prípade, ak:

1.

a) vláda v krajine pôvodu alebo vo vyvážajúcej krajine poskytne finančnú pomoc, čiže keď: i) vládna prax zahŕňa priamy prevod finančných prostriedkov (napr. grantov, pôžičiek, príspevkov na základné imanie), možné priame prevody finančných prostriedkov alebo záruk (napr. záruk na úvery); ii) vládne príjmy, ktoré sú inak splatné, nebudú vyberané (napr. daňové stimuly vo forme daňových úverov). V tejto súvislosti oslobodenie vyvážaných výrobkov od ciel alebo poplatkov, ktorým podliehajú podobné výrobky, keď sú určené pre domácu spotrebu, alebo odpustenie takýchto ciel alebo poplatkov vo výške, ktorá nepresiahne výšku časovo rozlíšených ciel a poplatkov, nebudú považované za subvenciu pod podmienkou, že toto oslobodenie sa udeľuje v súlade s ustanoveniami príloh I, II a III; iii) vláda poskytuje tovary alebo služby iné, než je všeobecná infraštruktúra, alebo nakupuje tovary; iv) vláda: — vykonáva platby do mechanizmu financovania, alebo — poverí či nariadi súkromnému subjektu, aby vykonával jednu alebo viacero funkcií uvedených v bodoch i), ii) a iii), ktoré by za normálnych okolností plnila vláda, a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej vládnej praxe, alebo b) existuje forma príjmov alebo cenovej intervencie v zmysle článku XVI GATT 1994 a

2.	v dôsledku toho dochádza k poskytnutiu určitej výhody.

Článok 4

Napadnuteľné subvencie

1.   Subvencie podliehajú vyrovnávacím opatreniam len v prípade, že sú špecifické v zmysle odsekov 2, 3 a 4.

2.   S cieľom určiť, či je určitá subvencia špecifická pre určitý podnik, odvetvie alebo skupinu podnikov či výrobných odvetví (ďalej len „určité podniky“) v rámci súdnej právomoci orgánu, ktorý ju poskytuje, platia tieto zásady:

a)	ak orgán poskytujúci subvenciu alebo právne predpisy, ktorými sa spravuje tento orgán, výslovne obmedzuje prístup k subvencii pre určité podniky, takáto subvencia bude považovaná za špecifickú;

b)

ak orgán poskytujúci subvenciu alebo právne predpisy, ktorými sa spravuje tento orgán, určuje objektívne kritériá alebo podmienky, za ktorých vzniká nárok na subvenciu, ako aj výšku subvencie, príslušná subvencia nebude považovaná za špecifickú, ak tento nárok vznikne automaticky a ak takéto kritériá a podmienky budú prísne dodržané;

c)

ak napriek zdanlivej nešpecifickosti vyplývajúcej z uplatňovania zásad uvedených v písmenách a) a b) existujú dôvody, na základe ktorých možno k predpokladať, že subvencia môže byť v skutočnosti špecifická, možno vziať do úvahy iné faktory. Medzi takéto faktory patria: používanie programu subvencií obmedzeným počtom určitých podnikov; prevládajúce používanie zo strany určitých podnikov; poskytovanie neprimerane veľkých subvencií určitým podnikom; spôsob, akým orgán poskytujúci subvencie rozhoduje o poskytnutí subvencie. V tejto súvislosti sa vezmú do úvahy najmä informácie o frekvencii zamietania alebo schvaľovania žiadostí o subvenciu a dôvody týchto rozhodnutí.

Na účely písmena b) sú objektívnymi kritériami alebo podmienkami nestranné kritériá alebo podmienky, ktoré neuprednostňujú určité podniky pred inými, sú hospodárske a uplatňujú sa horizontálne, napríklad počet zamestnancov alebo veľkosť podniku.

Kritériá alebo podmienky musia byť jasne stanovené v zákone, inom predpise alebo inom úradnom dokumente, aby bolo možné kontrolovať ich plnenie.

Pri uplatňovaní písmena c) prvého pododseku sa zohľadní mieru diverzifikácie hospodárskych činností v rámci súdnej právomoci orgánu poskytujúceho subvenciu, ako aj obdobie, počas ktorého sa uskutočňoval program subvencií.

3.   Subvencia, ktorá je vyhradená len určitým podnikom v rámci určitého geografického regiónu a v rámci právomoci orgánu poskytujúceho subvenciu, sa považuje za špecifickú. Stanovenie alebo zmena daňových sadzieb všeobecne používaných na všetkých úrovniach štátnej správy sa na účely tohto nariadenia nepovažuje za špecifickú subvenciu.

4.   Napriek ustanoveniam odsekov 2 a 3 sú za špecifické považované tieto subvencie:

a)	subvencie podmienené, podľa zákona alebo fakticky, buď samostatne, alebo ako jedna z viacerých podmienok uskutočnením vývozu, vrátane tých, ktoré sú uvedené v prílohe I;

b)	subvencie podmienené samostatne alebo ako jedna z viacerých podmienok používaním domácich alebo dovážaných tovarov.

Na účely písmena a) sa subvencie považujú za fakticky podmienené uskutočnením vývozu v prípade, že sa ukáže, že poskytnutie subvencie bez toho, aby bolo zákonne podmienené vývozom, je v skutočnosti viazané na uskutočnený alebo očakávaný vývoz alebo výnos z vývozu. Samotná skutočnosť, že subvencia je poskytovaná vyvážajúcim podnikom, nestačí na to, aby táto bola považovaná za subvenciu na vývoz v zmysle tohto ustanovenia.

5.   Každé stanovenie špecifickosti v zmysle ustanovení tohto článku sa jasne zdôvodní na základe nesporného dôkazu.

Článok 5

Výpočet výšky napadnuteľnej subvencie

Výška napadnuteľných subvencií sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcovi, ktorá objektívne existuje počas obdobia prešetrovania nároku na subvenciu. Toto obdobie bude zvyčajne totožné s posledným účtovným rokom oprávnenej osoby, ale môže ísť aj o iné, minimálne šesťmesačné obdobie, ktoré predchádzalo začatiu prešetrovania a o ktorom existujú spoľahlivé finančné a iné dôležité údaje.

Článok 6

Výpočet výhody pre príjemcu

Pri určovaní výhody pre príjemcu sa uplatnia tieto pravidlá:

a)	podiel vlády na základnom imaní sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že túto investíciu možno považovať za nezlučiteľnú s bežnou investičnou praxou (vrátane poskytnutia rizikového kapitálu) súkromných investorov na území krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny;

b)

štátna pôžička sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že existuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú podnik prijímajúci pôžičku zaplatí za štátnu pôžičku, a čiastkou, ktorú by podnik zaplatila za porovnateľný obchodný úver, ktorý by mohol reálne získať na trhu. V tomto prípade výhoda predstavuje rozdiel medzi týmito dvoma čiastkami;

c)

vládna záruka na úver sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že existuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú podnik prijímajúci záruku zaplatí za úver zaručený vládou, a čiastkou, ktorú by podnik zaplatil za porovnateľný obchodný úver, keby nezískal vládnu záruku. V tomto prípade výhoda predstavuje rozdiel medzi týmito dvoma čiastkami, upravený o všetky rozdiely v poplatkoch;

d)

poskytnutie tovaru alebo služieb alebo nákup tovarov štátom sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že tovar alebo služby sú poskytnuté za nižšiu než primeranú odplatu alebo ak sa nákup uskutoční za väčšiu než primeranú odplatu. Primeranosť odplaty sa určí na základe prevládajúcich trhových podmienok pre príslušné výrobky alebo služby v krajine ich poskytnutia alebo nákupu vrátane ceny, kvality, dostupnosti, obchodovateľnosti, prepravných a iných nákupných či predajných podmienok. Ak nie sú v krajine prevládajúce trhové podmienky pre príslušný výrobok alebo službu alebo na nákup, ktorý sa má použiť ako primeraný základ výpočtu, uplatnia sa tieto pravidlá: i) podmienky prevládajúce v dotknutej krajine sa upravia na základe aktuálnych nákladov, cien a iných faktorov, dostupných v tejto krajine na základe primeraného množstva, ktoré odráža bežné trhové podmienky, alebo ii) ak je to vhodné, použijú sa prevládajúce trhové podmienky v inej krajine alebo v medzinárodnom obchode, ktoré sú dostupné príjemcovi.

Článok 7

Všeobecné ustanovenia o výpočte

1.   Výška napadnuteľných subvencií sa určí na jednotku subvencovaného výrobku vyvezeného do Únie.

Pri určovaní tejto čiastky sa môže celková subvencia znížiť o tieto čiastky:

a)	poplatok za žiadosť alebo iné náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s kvalifikovaním sa žiadateľa alebo s poskytnutím subvencie;

b)	vývozné poplatky, dane a iné náklady súvisiace s vývozom výrobku do Únie špeciálne určené na kompenzáciu subvencie.

Ak zainteresovaná strana uplatní nárok na zľavu, musí dokázať, že jej nárok je oprávnený.

2.   Ak subvencia nie je poskytnutá na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev, výška napadnuteľnej subvencie sa určí tak, že hodnota celej subvencie sa rozdelí podľa objemu výroby, predaja alebo vývozu dotknutých výrobkov počas obdobia prešetrovania nároku na poskytnutie subvencie.

3.   Ak subvenciu možno dať do súvislosti s nadobudnutím alebo budúcim nadobudnutím investičného majetku, výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta tak, že subvencia sa rozdelí na obdobie, ktoré zodpovedá obvyklej dobe odpisovania tohto majetku v dotknutom odvetví.

Takto vypočítaná čiastka, ktorú možno priradiť k obdobiu prešetrovania, ako aj čiastka odvodená od investičného majetku získaného pred týmto obdobím sa rozdelí spôsobom opísaným v odseku 2.

Ak sa investičný majetok neodpisuje, subvencia sa ocení ako bezúročná pôžička a započíta sa v súlade s článkom 6 písm. b).

4.   Ak subvenciu nemožno dať do súvislosti s nákupom investičného majetku, výška výhody prijatej počas obdobia prešetrovania sa v zásade pridelí na toto obdobie, a to spôsobom opísaným v odseku 2, pokiaľ nevzniknú osobitné okolnosti oprávňujúce k prideleniu na iné obdobie.

Článok 8

Stanovenie ujmy

1.   Pri stanovení ujmy sa vychádza z priamych dôkazov a súčasťou tohto postupu je objektívne skúmanie:

a)	objemu subvencovaných dovozov a vplyv subvencovaných dovozov na ceny na trhu Únie s podobnými výrobkami, a

b)	následný dosah týchto dovozov na výrobné odvetvie Únie.

2.   Vzhľadom na objem subvencovaných dovozov sa musí vziať do úvahy, či došlo k významnému nárastu subvencovaných dovozov, a to absolútne alebo vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v rámci Únie. Vzhľadom na vplyv subvencovaných dovozov na ceny sa zváži, či subvencované dovozy nepredstavujú značné cenové podhodnotenie v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, alebo či vplyv takýchto dovozov iným spôsobom výrazne nestláča ceny alebo nebráni ich rastu, ku ktorému by došlo za normálnych okolností. Jeden ani viaceré z uvedených faktorov nemusia automaticky poskytnúť jednoznačnú odpoveď na tieto otázky.

3.   Ak sú predmetom prešetrovania v súvislosti s vyrovnávacími clami dovozy výrobkov z viacerých krajín súčasne, vplyv takýchto dovozov sa hodnotí kumulatívne len vtedy, ak sa zistí, že:

a)	hodnota napadnuteľných subvencií určená vo vzťahu k dovozom z každej krajiny je vyššia než minimálna hodnota stanovená v článku 14 ods. 5 a že objem dovozov z každej krajiny nie je zanedbateľný a

b)	celkové hodnotenie vplyvu dovozov je primerané vzhľadom na konkurenciu medzi dovážanými výrobkami navzájom a konkurenciu medzi dovážanými výrobkami a podobnými výrobkami Únie.

4.   Skúmanie dosahu subvencovaných dovozov na dotknuté výrobné odvetvie Únie zahŕňa hodnotenie všetkých príslušných hospodárskych faktorov a indexov, ktoré ovplyvňujú stav odvetvia, vrátane skutočnosti, že odvetvie sa ešte stále spamätáva z dôsledkov minulých subvencií alebo dumpingu; výšky napadnuteľných subvencií; skutočného a možného poklesu tržieb, ziskov, výkonov, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií a využívania kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny Únie; skutočných a možných negatívnych dôsledkov pre peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť zvyšovať základné imanie alebo investície a v prípade poľnohospodárstva, či sa zvýšilo zaťaženie programov vládnej pomoci. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a žiaden z týchto faktorov nemusí nutne poskytnúť jednoznačnú odpoveď.

5.   Na základe všetkých príslušných dôkazov uvedených v súvislosti s odsekom 1 sa musí dokázať, že subvencované dovozy spôsobujú ujmu. Predovšetkým sa musí dokázať, že objemy a/alebo ceny určené podľa odseku 2 sú príčinou dosahu na výrobné odvetvie Únie v zmysle odseku 4 a že tento dosah je taký veľký, že ho možno považovať za rozhodujúci.

6.   Okrem toho budú preskúmané aj iné známe faktory než subvencované dovozy, ktoré spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že ujma spôsobená uvedenými faktormi nebude pripísaná subvencovaným dovozom v zmysle odseku 5. Faktory, ktoré možno v tejto súvislosti vziať do úvahy, sú: objem a ceny nesubvencovaných dovozov; zníženie dopytu alebo zmeny v štruktúre spotreby; obmedzujúce obchodné postupy a konkurencia medzi tretími krajinami a výrobcami z Únie; rozvoj technológie a vývozu; a produktivita výrobného odvetvia Únie.

7.   Vplyv subvencovaných dovozov sa hodnotí podľa výroby podobných výrobkov vo výrobnom odvetví Únie, ak dostupné údaje umožnia samostatnú identifikáciu danej výroby na základe takých kritérií, ako sú výrobný postup, tržby a zisky výrobcov. Ak táto samostatná identifikácia tejto výroby nie je možná, vplyv subvencovaných dovozov sa zhodnotí na základe prieskumu výroby najbližšej skupiny alebo série výrobkov vrátane podobného výrobku, o ktorých môžu byť poskytnuté požadované informácie.

8.   Stanovenie hrozby značnej ujmy sa zakladá na skutočnostiach a nielen na tvrdeniach, dohadoch alebo vzdialenej možnosti. Zmena okolností, ktoré by vytvorili situáciu, za ktorej by subvencia spôsobila ujmu, musí byť jasne predvídateľná a bezprostredne hroziaca.

Pri stanovení toho, či ide o existencie hrozby značnej ujmy, by sa mali zvážiť také faktory, ako:

a)	druh príslušnej subvencie alebo subvencií a ich pravdepodobné obchodné dôsledky;

b)	tempo rastu subvencovaných dovozov na trh Únie, ktoré poukazuje na pravdepodobnosť značne zvýšených dovozov;

c)

či existuje dostatočná, voľne disponibilná kapacita vývozcu alebo bezprostredne hroziaci a podstatný nárast takejto kapacity, ktoré naznačujú pravdepodobnosť podstatne narastajúcich subvencovaných vývozov do Únie, pričom sa zohľadní dostupnosť ďalších vývozných trhov, ktoré sú schopné absorbovať ďalšie vývozy;

d)	či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo významnej miere spôsobili zníženie cien alebo by zabránili rastu cien, ku ktorému by inak došlo a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších dovozoch,

e)	zásoby výrobku, ktorý je predmetom prešetrovaní.

Ani jeden z vyššie uvedených faktorov nemôže byť sám osebe nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom, ale súhrn posudzovaných faktorov musí byť taký, aby viedol k záveru, že ďalšie subvencované vývozy bezprostredne hrozia a že, pokiaľ nie sú prijaté ochranné opatrenia, dôjde k značnej ujme.

Článok 9

Vymedzenie výrobného odvetvia Únie

1.   Na účely tohto nariadenia pojem „výrobné odvetvie Únie“ znamená súhrn všetkých výrobcov z Únie, ktorí vyrábajú podobné výrobky, alebo tých výrobcov, ktorých kolektívna výrobná kapacita predstavuje väčšinu výroby týchto výrobkov v rámci celej Únie v zmysle článku 10 ods. 6, s týmito výnimkami:

a)	ak sú výrobcovia v spojení s vývozcami alebo dovozcami, alebo sú sami dovozcami údajne subvencovaných výrobkov, pojem „výrobné odvetvie Únie“ možno vykladať vo vzťahu k ostatným výrobcom;

b)

vo výnimočných prípadoch územie Únie môže byť, vo vzťahu k príslušnej výrobe, rozdelené na dva a viac konkurenčných trhov a výrobcov v rámci každého trhu možno považovať za samostatné výrobné odvetvie, ak: i) výrobcovia na tomto trhu predajú všetku alebo takmer všetku svoju produkciu na príslušnom trhu a ii) výrobcovia príslušného výrobku nachádzajúci sa v iných častiach Únie nemôžu ani zďaleka uspokojiť dopyt na tomto trhu. Za týchto okolností možno hovoriť o ujme aj vtedy, keď veľká časť výrobného odvetvia Únie neutrpela ujmu, no len pod podmienkou, že na takýto izolovaný trh sa sústredia subvencované dovozy a že tieto dovozy spôsobujú ujmu výrobcom celej alebo takmer celej výroby v rámci tohto trhu.

2.   Na účely odseku 1 sa výrobcovia považujú za spojených s vývozcami alebo dovozcami len ak:

a)	jeden z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhého;

b)	oboch priamo alebo nepriamo kontroluje tretia osoba; alebo

c)	spolu priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu za predpokladu, že existujú dôvody sa domnievať alebo predpokladať, že účinok tohto vzťahu je taký, že spôsobuje odlišné správanie sa dotknutého výrobcu v porovnaní s výrobcom bez takéhoto spojenia.

Na účely tohto odseku sa osoba považuje za osobu vykonávajúcu kontrolu nad druhou osobou, ak je takáto osoba právne alebo funkčne v postavení, v ktorom môže druhej osobe ukladať obmedzenia alebo dávať usmernenia.

3.   Ak bolo výrobné odvetvie Únie interpretované vo vzťahu k výrobcom v určitom regióne, vývozcovia alebo vláda poskytujúci napadnuteľné subvencie majú možnosť ponúknuť záväzky v zmysle článku 13 vzťahujúce sa na dotknutý región. V týchto prípadoch sa pri hodnotení záujmu Únie o opatrenia musí zohľadniť najmä záujem regiónu. Ak nebudú promptne ponúknuté primerané záväzky alebo ak dôjde k situácii opísanej v článku 13 ods. 9 a 10, môže byť uložené predbežné alebo konečné vyrovnávacie clo vo vzťahu k Únii ako celku. V takýchto prípadoch môžu byť v prípade potreby clá obmedzené na určitých výrobcov alebo vývozcov.

4.   Na tento článok sa vzťahujú ustanovenia článku 8 ods. 7.

Článok 10

Začatie konania

1.   S výnimkou stanovenou v odseku 8 sa prešetrovanie s cieľom zistiť prítomnosť, stupeň a účinok údajnej subvencie začne na základe písomného podnetu fyzickej alebo právnickej osoby alebo združenia bez právnej subjektivity, ktoré koná v mene výrobného odvetvia Únie.

Podnet môže byť predložený Komisii alebo členskému štátu, ktorý ho postúpi Komisii. Komisia pošle členským štátom kópiu prijatého podnetu. Podnet sa považuje za podaný v prvý pracovný deň po jeho doručení Komisii vo forme doporučeného listu alebo po vydaní potvrdenia o prijatí zo strany Komisie.

Ak má v prípade absencie podnetu členský štát dostatočný dôkaz o existencii subvencií a nimi spôsobenej ujme, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Únie, bezodkladne ho oznámi Komisii.

2.   Podnet podľa odseku 1 obsahuje dostatočné dôkazy o existencii napadnuteľných subvencií (prípadne aj o ich výške), ujme a príčinnej súvislosti medzi údajnými subvencovanými dovozmi a údajnou ujmou. Podnet obsahuje tieto informácie, pokiaľ sú dostupné navrhovateľovi:

a)

osoba navrhovateľa a opis objemu a hodnoty produkcie podobného výrobku v rámci Únie navrhovateľom. Písomný podnet podaný v mene výrobného odvetvia Únie musí identifikovať odvetvie, v mene ktorého bol podnet podaný, prostredníctvom zoznamu všetkých známych výrobcov podobného výrobku z Únie (alebo združení výrobcov podobného výrobku z Únie) a v možnom rozsahu, uvedenia objemu a hodnoty produkcie podobného výrobku v rámci Únie zo strany týchto výrobcov;

b)	úplný opis údajne subvencovaného výrobku, názov príslušnej krajiny alebo krajiny pôvodu či vyvážajúcej krajiny, meno každého známeho vývozcu alebo zahraničného výrobcu a zoznam známych osôb dovážajúcich predmetný výrobok;

c)	dôkaz o existencii, hodnote, druhu a možnosti kompenzácie predmetných subvencií;

d)

zmeny objemu údajne subvencovaných dovozov, vplyv týchto dovozov na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následný dosah týchto dovozov na výrobné odvetvie Únie na základe dôležitých faktorov a indexov, ktoré určujú stav výrobného odvetvia Únie, napríklad tých, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 2 a 4.

3.   Komisia podľa možnosti posúdi presnosť a primeranosť dôkazov uvedených v podnete, aby bolo možné zistiť, či existujú dostatočné dôkazy pre začatie prešetrovania.

4.   Prešetrovanie možno začať s cieľom určiť, či údajné subvencie sú „špecifické“ v zmysle článku 4 ods. 2 a 3, alebo nie.

5.   Prešetrovanie možno začať aj v súvislosti s opatreniami špecifikovanými v prílohe IV, pokiaľ predpokladajú poskytnutie subvencie definovanej v článku 3, a jeho cieľom je zistiť, či sú predmetné opatrenia plne v súlade s ustanoveniami uvedenej prílohy.

6.   Prešetrovanie v zmysle odseku 1 sa začne len v prípade, že na základe skúmania podpory alebo odporu proti podnetu zo strany výrobcov podobného výrobku z Únie sa ukáže, že podnet bol podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene. Podnet sa považuje za podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene, ak ho podporia výrobcovia z Únie, ktorých celková produkcia predstavuje viac ako 50 % celkovej produkcie podobného výrobku vyrobenej tou časťou výrobného odvetvia Únie, ktorá podnet podporila alebo zamietla. Prešetrovanie sa však nezačne v prípade, keď výrobcovia z Únie výslovne podporujúci podnet predstavujú menej ako 25 % celkovej produkcie podobného výrobku vyrobenej výrobným odvetvím Únie.

7.   Pokiaľ nebude prijaté rozhodnuté o začatí prešetrovania, orgány nezverejnia podnet na začatie prešetrovania. Čo možno najskôr po prijatí riadne doloženého podnetu v zmysle tohto článku a v každom prípade pred začatím prešetrovania však Komisia o ňom informuje dotknutú krajinu pôvodu a/alebo vyvážajúcu krajinu, ktorá bude prizvaná ku konzultáciám s cieľom objasniť záležitosti uvedené v odseku 2 a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

8.   Ak za osobitných okolností Komisia rozhodne o začatí prešetrovania bez prijatia písomného podnetu predloženého výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene na začatie takéhoto prešetrovania, urobí tak na základe dostatočných dôkazov o existencii napadnuteľných subvencií, ujme a príčinných súvislostiach uvedených v odseku 2, s cieľom odôvodniť začatie prešetrovania. Komisia poskytne členským štátom informácie hneď ako určí, že je potrebné začať takéto prešetrovanie.

9.   Dôkazy o subvenciách a ujme sa skúmajú súčasne v rozhodnutí o tom, či sa má začať prešetrovanie, alebo nie. Podnet sa zamietne v prípade, že neexistujú dostatočné dôkazy o napadnuteľných subvenciách alebo ujme, ktoré by odôvodnili prešetrovanie prípadu. Konanie sa nezačne proti krajinám, ktorých dovozy predstavujú podiel na trhu menší než 1 %, pokiaľ tieto krajiny súhrnne nepredstavujú aspoň 3 % spotreby Únie.

10.   Podnet možno vziať späť pred začatím prešetrovania, pričom v tomto prípade sa nebude považovať za podaný.

11.   Ak je zrejmé, že existujú dostatočné dôkazy pre začatie konania, Komisia tak urobí do 45 dní odo dňa podania podnetu a uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak neexistujú dostatočné dôkazy, navrhovateľ je o tom informovaný do 45 dní odo dňa podania podnetu Komisii. Komisia poskytne členským štátom informácie týkajúce sa jej analýzy podnetu obvykle do 21 dní odo dňa podania podnetu Komisii.

12.   Oznámenie o začatí konania oznámi začatie prešetrovania, obsahuje názov výrobku a dotknutých krajín, poskytne súhrn obdržaných informácie a uvedie, že všetky relevantné údaje sa majú oznámiť Komisii.

Uvádza lehoty, v rámci ktorých sa môžu zainteresované strany prihlásiť, predložiť svoje písomné stanoviská a poskytnúť informácie, ak sa majú tieto stanoviská a informácie zohľadniť pri prešetrovaní. Uvedie aj obdobie, v priebehu ktorého môžu zainteresované strany požiadať, aby ich Komisia vypočula v súlade s článkom 11 ods. 5.

13.   Komisia oznámi vývozcom, dovozcom a zastupujúcim združeniam dovozcov alebo vývozcov, o ktorých vie, že sa ich záležitosť týka, ako aj krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine a navrhovateľom začiatok konania a s ohľadom na ochranu dôverných informácií poskytne známym vývozcom a orgánom krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny úplné znenie písomného podnetu v zmysle odseku 1 a na požiadanie ho sprístupní ostatným zainteresovaným stranám. Ak je počet vývozcov príliš vysoký, môže byť úplné znenie písomného podnetu poskytnuté len orgánom krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny, alebo príslušnému obchodnému združeniu.

14.   Prešetrovanie vo veci vyrovnávacieho cla nebráni colnému odbaveniu.

Článok 11

Prešetrovanie

1.   Po začatí konania Komisia v spolupráci s členskými štátmi začne prešetrovanie na úrovni Únie. Takéto prešetrovanie sa vzťahuje na subvencie aj ujmu, pričom obe záležitosti sa prešetrujú súčasne.

Na účely reprezentatívneho zistenia sa stanoví obdobie prešetrovania, ktoré je v prípade subvencií zvyčajne totožné s obdobím prešetrovania stanoveným v článku 5.

Informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa zvyčajne nezohľadnia.

2.   Strany, ktoré obdržia dotazníky používané pri prešetrovaní vyrovnávacích ciel, majú aspoň 30 dní na to, aby ich vyplnili. Lehota pre vývozcov začne plynúť odo dňa prijatia dotazníka, ktorý sa v tomto prípade považuje za prijatý týždeň odo dňa, keď bol zaslaný respondentovi alebo odovzdaný príslušnému diplomatickému zástupcovi krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny. Túto 30-dňovú lehotu možno predĺžiť s prihliadnutím na lehoty v rámci prešetrovania, no len v prípade, že príslušná strana riadne zdôvodní takéto predĺženie osobitnými okolnosťami.

3.   Komisia môže požiadať členské štáty o poskytnutie informácií a členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby vyhoveli tejto žiadosti.

Pošlú Komisii požadované informácie spolu s výsledkami všetkých vykonaných kontrol, inšpekcií alebo prešetrovaní.

Ak pôjde o informácie všeobecného záujmu alebo o ich poskytnutie požiada členský štát, Komisia ich postúpi členským štátom, pokiaľ nebudú dôverné, a ak áno, pošle im ich zhrnutie, ktoré nebude mať dôverný charakter.

4.   Komisia môže požiadať členské štáty o vykonanie potrebných kontrol a inšpekcií najmä medzi dovozcami, obchodníkmi a výrobcami z Únie, ako aj o vykonanie prešetrovania v tretích krajinách, ak s tým dotknuté podniky súhlasia a vláda príslušnej krajiny bola o tom oficiálne informovaná a nevzniesla žiadne námietky.

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby vyhoveli týmto žiadostiam Komisie.

Úradníci Komisie majú právo, ak o to požiada Komisia alebo členský štát, pomáhať úradníkom z členských štátov pri plnení ich povinností.

5.   Zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v zmysle článku 10 ods. 12 druhého pododseku, budú vypočuté, ak v lehote stanovenej v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie podajú písomnú žiadosť o vypočutie, z ktorej je zrejmé, že sú zainteresovanou stranou, ktorá bude pravdepodobne dotknutá výsledkom konania, a že existujú vážne dôvody na to, aby boli vypočuté.

6.   Dovozcovia, vývozcovia a navrhovatelia, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 10 ods. 12 druhým pododsekom, a vláda krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny dostanú na základe žiadosti možnosť stretnúť sa so stranami, ktoré zastupujú opačné záujmy, aby prezentovali odlišné názory a predniesli protiargumenty.

Pri poskytovaní takejto možnosti sa musí zohľadniť požiadavku zachovania dôvernosti informácií a výhodnosti pre zainteresované strany.

Žiadna strana nie je povinná zúčastniť sa na tomto stretnutí, a ak tak neurobí, pri posudzovaní prípadu jej to neuškodí.

Ústne informácie poskytnuté v zmysle tohto odseku Komisia zohľadní, ak budú neskôr písomne potvrdené.

7.   Navrhovatelia, vláda krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupujúce združenia, organizácie užívateľov a spotrebiteľov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 10 ods. 12 druhým pododsekom, sa môžu na základe písomnej žiadosti zoznámiť so všetkými informáciami, ktoré poskytla Komisii ktorákoľvek strana zúčastnená na prešetrovaní, s výnimkou interných dokumentov pripravených orgánmi Únie alebo jej členských štátov, a ktoré sú dôležité pre predloženie ich prípadu, nie sú dôverné v zmysle článku 29 a boli použité pri prešetrovaní.

Tieto strany môžu reagovať na uvedené informácie a ich poznámky sa zohľadnia, ak budú v odpovedi dostatočne zdôvodnené.

8.   S výnimkou okolností stanovených v článku 28 sa, pokiaľ možno, musí skontrolovať, či informácie, ktoré poskytli zainteresované strany a z ktorých vychádzajú zistenia, sú presné.

9.   Pri konaní začatom v zmysle článku 10 ods. 11 sa prešetrovanie skončí do jedného roka, ak to bude možné. V každom prípade sa toto prešetrovanie skončí do 13 mesiacov od jeho začatia v súlade so zisteniami urobenými v zmysle článku 13 v súvislosti so záväzkami alebo zisteniami v zmysle článku 15 v súvislosti s konečným opatrením.

10.   Prostredníctvom prešetrovania Komisia poskytne krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine primeranú príležitosť pre pokračovanie v konzultáciách s cieľom objasniť skutkový stav a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

Článok 12

Predbežné opatrenia

1.   Predbežné clá možno uložiť v prípade, že:

a)	sa začalo konanie v súlade s článkom 10;

b)	bolo na tento účel vydané oznámenie a zainteresované strany dostali primeranú možnosť predložiť informácie a poznámky v súlade s článkom 10 ods. 12 druhým pododsekom;

c)	bolo prijaté predbežné kladné určenie toho, že dovážaný výrobok je zvýhodnený vo forme napadnuteľných subvencií, v dôsledku čoho vznikla ujma výrobnému odvetviu Únie, a

d)	záujem Únie vyžaduje zásah, ktorého cieľom je predísť takejto ujme.

Predbežné clá sa uložia najskôr do 60 dní a najneskôr do deviatich mesiacov od začatia konania.

Výška predbežného vyrovnávacieho cla neprekročí celkovú vopred stanovenú hodnotu napadnuteľných subvencií, ale mala by byť nižšia než táto hodnota, ak takéto nižšie clo postačí na nápravu ujmy, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Únie.

2.   Predbežné clá sa zaistia zárukou a prepustenie dotknutých výrobkov do režimu voľný obeh na území Únie je podmienené poskytnutím takejto záruky.

3.   Komisia prijme predbežné opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 25 ods. 4.

4.   Ak členský štát požiada o okamžitý zásah Komisie a podmienky odseku 1 prvého a druhého pododseku sú splnené, Komisia najneskôr do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti rozhodne, či sa uloží predbežné vyrovnávacie clo.

5.   Predbežné vyrovnávacie clá sa uložia najviac na obdobie štyroch mesiacov.

Článok 13

Záväzky

1.   Ak dôjde k predbežnému kladnému určeniu subvencie a ujmy, Komisia môže v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 prijať vyhovujúce ponuky dobrovoľných záväzkov, podľa ktorých:

a)	krajina pôvodu a/alebo vyvážajúca krajina súhlasí s tým, že zruší alebo obmedzí subvenciu alebo prijme iné opatrenia týkajúce sa jej účinkov; alebo

b)	každý vývozca sa zaviaže upraviť svoje ceny alebo prestať vyvážať do danej oblasti, pokiaľ sú tieto vývozy zvýhodňované napadnuteľnými subvenciami tak, aby Komisia bola presvedčená o tom, že sa týmto odstráni účinok subvencií spôsobujúci ujmu.

V takom prípade, a pokiaľ sú takéto záväzky účinné, sa predbežné clá uložené Komisiou v súlade s článkom 12 ods. 3 a konečné clá uložené v súlade s článkom 15 ods. 1 nevzťahujú na príslušné dovozy dotknutého výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, v znení neskorších zmien.

Zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov nie je vyššie, ako je potrebné na vyrovnanie čiastky napadnuteľných subvencií, avšak malo by byť nižšie, ako výška napadnuteľných subvencií, ak by takéto zvýšenie bolo primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

2.   Záväzky môže navrhnúť Komisia, ale žiadna krajina ani vývozca nie sú povinní na ne pristúpiť. Skutočnosť, že krajiny alebo vývozcovia neponúkli takéto záväzky alebo neakceptovali výzvu, aby tak urobili, im v žiadnom prípade neuškodí pri riešení ich prípadu.

Možno však rozhodnúť, že hrozba ujmy sa skôr naplní v prípade, že subvencované dovozy budú pokračovať. Záväzky sa nepožadujú ani neprijímajú od krajín či vývozcov, pokiaľ nedôjde k predbežnému kladnému určeniu existencie subvencií a ujmy spôsobenej týmito subvenciami.

S výnimkou mimoriadnych okolností musia byť záväzky ponúknuté najneskôr koncom obdobia, počas ktorého možno podávať pripomienky podľa článku 30 ods. 5.

3.   Ponúknuté záväzky nemusia byť prijaté, ak sa ich prijatie považuje za nepraktické, napríklad ak počet skutočných alebo možných vývozcov je príliš veľký alebo z iných dôvodov vrátane všeobecne politických. Dotknutého vývozcu a/alebo dotknutú krajinu pôvodu a/alebo vyvážajúcu krajinu možno informovať o dôvodoch, pre ktoré bolo navrhnuté zamietnuť ponúknutý záväzok, a poskytnúť im príležitosť na vyjadrenie stanoviska. Dôvody zamietnutia sa uvedú v konečnom rozhodnutí.

4.   Od strán, ktoré ponúknu záväzok, sa vyžaduje, aby predložili nedôvernú verziu uvedeného záväzku, aby ju bolo možné sprístupniť zainteresovaným stranám s cieľom preskúmať ju.

5.   Ak dôjde k prijatiu záväzkov, prešetrovanie sa ukončí. Komisia ukončí prešetrovanie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3.

6.   Ak sa záväzky prijmú, prešetrovanie vo veci subvencií a ujmy sa zvyčajne skončí. V tomto prípade platí, že dôjde k zápornému určeniu existencie subvencií alebo ujmy, záväzok automaticky zanikne, s výnimkou prípadov, kde je toto určenie z veľkej časti výsledkom existencie záväzku. V takomto prípade možno vyžadovať, aby záväzok zostal zachovaný počas primeraného obdobia.

V prípade, že dôjde ku kladnému určeniu existencie subvencie a ujmy, záväzok trvá aj naďalej v súlade s podmienkami a ustanoveniami tohto nariadenia.

7.   Komisia požiada krajinu alebo vývozcu, od ktorých prijala záväzky, aby ju pravidelne informovali o plnení týchto záväzkov a umožnili kontrolu dôležitých údajov. Nesplnenie takýchto požiadaviek sa považuje za porušenie záväzku.

8.   Ak sa počas prešetrovania prijmú záväzky od niekoľkých vývozcov, na účely článkov 18, 19, 20 a 22 nadobudnú účinnosť dňom, ku ktorému sa skončilo prešetrovanie pre krajinu pôvodu, a/alebo vyvážajúcu krajinu.

9.   V prípade porušenia záväzku alebo odstúpenia od záväzkov ktoroukoľvek stranou záväzku, alebo v prípade odvolania prijatia záväzku Komisiou, Komisia vhodne odvolá prijatie záväzku a uplatní sa predbežné clo, ktoré Komisia uložila v súlade s článkom 12, alebo konečné clo, ktoré bolo uložené v súlade s článkom 15 ods. 1, pokiaľ bolo dotknutému vývozcovi alebo krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine umožnené vyjadriť pripomienky, okrem prípadu odstúpenia od záväzku týmto vývozcom alebo touto krajinou. Komisia v prípade, že rozhodne o odvolaní záväzku, informuje členské štáty.

Každá zainteresovaná strana alebo každý členský štát môžu predložiť informácie, ktoré obsahujú dôkazy o porušení záväzku. Následné preskúmanie, či porušenie záväzku nastalo, alebo nie, sa spravidla ukončí do šiestich mesiacov, ale v žiadnom prípade nie neskôr než do deviatich mesiacov po podaní riadne odôvodnenej žiadosti.

Komisia môže pri monitorovaní záväzku požadovať pomoc príslušných orgánov členských štátov.

10.   V súlade s článkom 12 možno uložiť predbežné clo na základe najlepších dostupných informácií tam, kde je dôvod domnievať sa, že záväzok sa porušuje alebo v prípade porušenia alebo odvolania záväzku, ak prešetrovanie, ktoré viedlo k záväzku, nebolo ukončené.

Článok 14

Zastavenie konania bez uplatnenia opatrení

1.   V prípade späťvzatia podnetu možno konanie zastaviť, pokiaľ je toto zastavenie v záujme Únie.

2.   Ak nie sú ochranné opatrenia potrebné, prešetrovanie alebo konanie sa ukončí. Komisia ukončí prešetrovanie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3.

3.   Konanie sa zastaví ihneď, ak sa rozhodne, že výška napadnuteľných subvencií je minimálna v zmysle odseku 5 alebo ak je objem subvencovaných dovozov, skutočný alebo možný, alebo ujma zanedbateľná.

4.   V prípade konania začatého podľa článku 10 ods. 11 sa ujma zvyčajne považuje za zanedbateľnú, ak je podiel dovozov na trhu menší než čiastky uvedené v článku 10 ods. 9. V súvislosti s prešetrovaním dovozov z rozvojových krajín sa objem subvencovaných dovozov tiež považuje za zanedbateľný, ak predstavuje menej ako 4 % celkového objemu dovozov podobného výrobku do Únie, pokiaľ súhrn dovozu z rozvojových krajín, ktorých individuálne podiely na celkovom dovoze sú nižšie ako 4 %, predstavuje viac ako 9 % z celkového dovozu podobného výrobku do Únie.

5.   Výška napadnuteľných subvencií sa považuje za minimálnu, ak je táto čiastka nižšia ako 1 % ad valorem, s výnimkou, že pri prešetrovaniach súvisiacich s dovozmi z rozvojových krajín predstavuje minimálny prah 2 % ad valorem, a za predpokladu, že sa prešetrovanie zastaví, len ak je výška napadnuteľných subvencií nižšia ako minimálna hodnota stanovená pre individuálnych vývozcov, ktorí aj naďalej podliehajú konaniu a môžu byť znovu prešetrovaní v súvislosti s ďalšími revíznymi prešetrovaniami vykonanými v dotknutej krajine v zmysle článkov 18 a 19.

Článok 15

Uloženie konečných ciel

1.   Ak konečné zistenie skutkového stavu preukáže, že existujú napadnuteľné subvencie a ujma nimi spôsobená, a záujem Únie si vyžaduje zásah v súlade s článkom 31, Komisia uloží konečné vyrovnávacie clo v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3. Ak je v platnosti predbežné clo, Komisia začne tento postup najneskôr jeden mesiac pred uplynutím platnosti takéhoto cla.

Opatrenia sa neuložia, ak sa subvencia alebo subvencie zrušia alebo ak sa preukáže, že subvencie zapojených vývozcov už vôbec nezvýhodňujú.

Výška vyrovnávacieho cla nepresiahne zistenú výšku napadnuteľných subvencií, mala by však byť nižšia ako celková výška napadnuteľných subvencií, ak by takéto nižšie clo bolo primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

2.   Vyrovnávacie clo sa v každom prípade uloží v primeranej výške a nediskriminačným spôsobom na dovozy výrobku zo všetkých zdrojov, ktoré sú zvýhodnené napadnuteľnými subvenciami a spôsobujú ujmu, s výnimkou dovozov zo zdrojov, od ktorých boli prijaté záväzky v zmysle ustanovení tohto nariadenia.

Nariadenie ukladajúce clo určí výšku cla pre každého dodávateľa, alebo ak to nie je prakticky možné, pre dotknutú dodávateľskú krajinu.

3.   Ak Komisia obmedzila svoje prešetrovanie v súlade s článkom 27, vyrovnávacie clá uložené na dovozy od vývozcov alebo výrobcov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 27, ale na ktorých sa nevzťahovalo prešetrovanie, nesmú presiahnuť vážený priemer napadnuteľných subvencií určený pre strany zastúpené v skúmanej vzorke.

Na účely tohto odseku Komisia nebude brať do úvahy nulové a minimálne čiastky napadnuteľných subvencií ani čiastky napadnuteľných subvencií, ktoré boli určené za okolností uvedených v článku 28.

Individuálne clá sa vzťahujú na dovozy od vývozcu alebo výrobcu, pre ktoré bola vypočítaná individuálna výška subvencie v zmysle článku 27.

Článok 16

Spätná účinnosť

1.   Predbežné opatrenia a konečné vyrovnávacie clá sa vzťahujú len na výrobky, ktoré sú prepustené do režimu voľný obeh po skončení obdobia, keď opatrenie prijaté v zmysle článku 12 ods. 1 alebo článku 15 ods. 1 nadobudne účinnosť, s prihliadnutím na výnimky uvedené v tomto nariadení.

2.   Ak bolo uložené predbežné clo a s konečnou platnosťou sa dokáže existencia napadnuteľných subvencií a ujmy, Komisia určí, bez ohľadu na to, či sa má uložiť konečné vyrovnávacie clo, alebo nie, aká časť predbežného cla sa má bezpodmienečne vybrať.

Na tento účel „ujma“ nezahŕňa značné oneskorenie v založení výrobného odvetvia Únie ani hrozbu značnej ujmy, pokiaľ sa nezistí, že v prípade neprijatia predbežných opatrení by sa toto oneskorenie zmenilo na značnú ujmu. Vo všetkých ostatných prípadoch predstavujúcich túto hrozbu alebo oneskorenie sa všetky predbežné čiastky uvoľnia a konečné clá možno uložiť len odo dňa konečného stanovenia existencie hrozby alebo značného oneskorenia.

3.   Ak je konečné vyrovnávacie clo vyššie ako predbežné clo, rozdiel sa nevyberie. Ak je konečné clo nižšie ako predbežné clo, výška cla sa prepočíta. Ak je konečné stanovenie negatívne, predbežné clo sa nepotvrdí.

4.   Konečné vyrovnávacie clo možno vyberať za výrobky, ktoré boli uvedené do obehu s cieľom spotreby najneskôr 90 dní pred dňom uplatnenia predbežných opatrení, ale nie pred začatím prešetrovania, za predpokladu, že:

a)	dovozy boli registrované v súlade s článkom 24 ods. 5;

b)	Komisia umožnila dotknutým vývozcom vyjadriť sa;

c)	vznikli kritické okolnosti, za ktorých predmetnému subvencovanému výrobku vznikla ujma, ktorú bude ťažké napraviť, spôsobená masívnymi dovozmi výrobku zvýhodneného napadnuteľnými subvenciami v zmysle tohto nariadenia a uskutočnenými v pomerne krátkom období, a

d)	je potrebné spätne vymerať vyrovnávacie clá na tieto dovozy, aby sa zabránilo opätovnému výskytu tejto ujmy.

5.   V prípadoch porušenia záväzkov alebo odstúpenia od nich možno uvaliť konečné clá na tovary, ktoré boli prepustené do režimu voľný obeh, najneskôr 90 dní pred uplatnením predbežných opatrení za predpokladu, že dovozy boli zaregistrované v súlade s článkom 24 ods. 5 a že toto spätné vymeranie sa nevzťahuje na dovozy uskutočnené pred porušením záväzku alebo odstúpením od neho.

Článok 17

Doba platnosti

Vyrovnávacie opatrenie zostane v platnosti len tak dlho a v takom rozsahu, ako to bude nevyhnutné pre prijatie opatrení proti napadnuteľným subvenciám, ktoré spôsobujú ujmu.

Článok 18

Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti

1.   Platnosť konečného vyrovnávacieho opatrenia uplynie päť rokov od jeho uloženia alebo päť rokov odo dňa posledného revízneho prešetrovania zameraného na poskytovanie subvencií a vznik ujmy, pokiaľ sa počas revízneho prešetrovania nezistí, že uplynutie platnosti tohto opatrenia by mohlo spôsobiť pokračovanie alebo opätovný výskyt subvencií a ujmy. Takéto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa začne na návrh Komisie alebo na žiadosť predloženú výrobcami z Únie, či v ich mene, a opatrenie zostane v platnosti až do ukončenia tohto revízneho prešetrovania.

2.   Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy o tom, že skončenie platnosti opatrení by mohlo spôsobiť pokračovanie alebo opätovný výskyt subvencií a ujmy. Táto pravdepodobnosť môže byť naznačená napríklad dôkazmi o pokračovaní subvencií a ujmy, alebo dôkazmi o tom, že odstránenie ujmy je čiastočným alebo výlučným výsledkom existencie opatrení, či dôkazmi o tom, že podmienky vývozcov alebo trhu poukazujú na pravdepodobnosť ďalších subvencií spôsobujúcich ujmu.

3.   Pri výkone prešetrovania podľa tohto článku vývozcovia, dovozcovia, krajina pôvodu a/alebo vyvážajúca krajina a výrobcovia z Únie musia mať možnosť podporiť, vyvrátiť alebo sa vyjadriť k zneniu žiadosti o revízne prešetrovanie a pri prijímaní záverov sa vezmú do úvahy všetky podstatné a riadne doložené dôkazy predložené v súvislosti s otázkou, či by skončenie platnosti opatrení mohlo alebo nemohlo viesť k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu subvencií a ujmy.

4.   Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie v primeranom čase v poslednom roku obdobia, počas ktorého platili opatrenia definované v tomto článku. Výrobcovia z Únie môžu po uverejnení tohto oznamu do troch mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia podať žiadosť o revízne prešetrovanie v súlade s odsekom 2. Oznámenie o skutočnom uplynutí platnosti opatrení v zmysle tohto článku sa tiež uverejní.

Článok 19

Priebežné revízne prešetrovanie

1.   Potreba nepretržitého ukladania opatrení sa tiež môže stať predmetom revízneho prešetrovania, a to na návrh Komisie alebo na žiadosť členského štátu, alebo ak uplynul aspoň rok od uloženia konečného opatrenia, na žiadosť vývozcu, dovozcu alebo výrobcov z Únie či krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy na zdôvodnenie potreby tohto priebežného revízneho prešetrovania.

2.   Priebežné revízne prešetrovanie sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatok dôkazov o tom, že nepretržité ukladanie opatrení už nie je potrebné na vyrovnanie napadnuteľnej subvencie, a/alebo že ujma by pravdepodobne nepokračovala alebo sa neopakovala, ak by došlo k zrušeniu alebo zmene opatrenia, alebo že existujúce opatrenie nestačí alebo už nestačí na vyrovnanie napadnuteľnej subvencie, ktorá spôsobuje ujmu.

3.   Ak sú uložené vyrovnávacie clá nižšie než zistená výška napadnuteľných subvencií, priebežné revízne prešetrovanie možno začať, ak výrobcovia z Únie alebo akékoľvek iné zainteresované strany predložia, spravidla do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti opatrenia, dostatočný dôkaz o tom, že po pôvodnom období prešetrovania a pred alebo po uložení opatrení vývozné ceny klesli alebo že v cenách spätného predaja dovezeného výrobku do Únie nenastal žiadny alebo nastal len nedostatočný pohyb. Ak prešetrovanie preukáže, že tvrdenia boli správne, vyrovnávacie clá možno zvýšiť na dosiahnutie zvýšenia cien potrebných na odstránenie ujmy. Zvýšená výška cla však nepresiahne výšku napadnuteľných subvencií.

Priebežné revízne prešetrovanie možno za vyššie stanovených podmienok začať tiež na podnet Komisie alebo na žiadosť členského štátu.

4.   Pri vedení prešetrovania podľa tohto článku Komisia môže okrem iného posúdiť, či došlo k výraznej zmene okolností súvisiacich s poskytovaním subvencií alebo vznikom ujmy, alebo či existujúce opatrenia dosahujú plánované výsledky pri odstraňovaní ujmy určenej podľa článku 8. V uvedených prípadoch sa musia v konečnom stanovení zohľadniť všetky podstatné a riadne doložené dôkazy.

Článok 20

Zrýchlené revízne prešetrovanie

Vývozca, ktorého vývozy podliehajú konečnému vyrovnávaciemu clu, ale ktorý nebol podrobený individuálnemu prešetrovaniu počas pôvodného prešetrovania z iných dôvodov než preto, že odmietol spolupracovať s Komisiou, má na požiadanie nárok na zrýchlené revízne prešetrovanie, aby mohla Komisia rýchlo určiť individuálnu sadzbu vyrovnávacieho cla pre príslušného vývozcu.

Toto revízne prešetrovanie sa začne po tom, ako výrobcovia z Únie dostanú možnosť vyjadriť sa.

Článok 21

Vrátenie cla

1.   Bez ohľadu na článok 18 dovozca môže požiadať o vrátenie vybraného cla, ak sa ukáže, že výška napadnuteľných subvencií, na základe ktorých bolo clo zaplatené, bola natoľko znížená, že sa ocitla pod úrovňou platného cla, alebo že tieto subvencie boli úplne zrušené.

2.   Pri požadovaní vrátenia vyrovnávacích ciel dovozca predloží Komisii žiadosť. Táto žiadosť sa predloží prostredníctvom členského štátu, na území ktorého boli výrobky prepustené do režimu voľný obeh, a to do šiestich mesiacov odo dňa stanovenia výšky konečného cla zo strany príslušných orgánov alebo odo dňa prijatia konečného rozhodnutia o vyberaní čiastok zaistených formou predbežného cla. Členské štáty ihneď postúpia žiadosť Komisii.

3.   Žiadosť o vrátenie sa považuje za riadne podloženú dôkazmi len v prípade, že obsahuje presné informácie o požadovanej čiastke vrátenia vyrovnávacích ciel a všetky colné doklady súvisiace s výpočtom a platbou tejto čiastky. Okrem toho obsahuje dôkazy, za reprezentatívne obdobie, o výške napadnuteľných subvencií pre vývozcu alebo výrobcu, na ktoré sa vzťahuje clo. V prípade, že dovozca nie je v spojení s dotknutým vývozcom alebo výrobcom a tieto informácie nie sú okamžite k dispozícii, alebo ak vývozca alebo výrobca nie sú ochotní poskytnúť ich dovozcovi, žiadosť obsahuje vyhlásenie vývozcu alebo výrobcu, že napadnuteľné subvencie boli znížené alebo zrušené v zmysle tohto článku a že príslušný dôkaz sa predloží Komisii. Ak vývozca alebo výrobca tento dôkaz v primeranej lehote nepredloží, žiadosť sa zamietne.

4.   Komisia rozhodne, či a do akej miery sa vyhovie žiadosti, alebo môže kedykoľvek rozhodnúť o začatí priebežného revízneho prešetrovania, pričom informácie a zistenia z takéhoto revízneho prešetrovania vykonaného v súlade s ustanoveniami platnými pre tento typ revízneho prešetrovania sa použijú pri rozhodovaní, či a do akej miery je žiadosť o vrátenie cla oprávnená.

K vráteniu cla dôjde zvyčajne do 12 mesiacov, no v žiadnom prípade nie neskôr ako za18 mesiacov odo dňa predloženia žiadosti o vrátenie cla, riadne podloženej dôkazmi dovozcom výrobku, ktorý podlieha vyrovnávaciemu clu.

Platbu oprávneného vrátenia cla by mali vykonať členské štáty zvyčajne do 90 dní od prijatia rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku.

Článok 22

Všeobecné ustanovenia o revíznom prešetrovaní a vrátení cla

1.   Príslušné ustanovenia tohto nariadenia o konaniach a priebehu prešetrovania, s výnimkou tých ustanovení, ktoré sa týkajú lehôt, sa vzťahujú na každé revízne prešetrovanie vykonávané podľa článkov 18, 19 a 20.

Revízne prešetrovania vykonané podľa článkov 18 a 19 sa vykonajú bez zbytočného odkladu a spravidla sa ukončia do 12 mesiacov odo dňa ich začatia. V každom prípade sa revizné prešetrovania podľa článkov 18 a 19 ukončia vždy do 15 mesiacov od ich začatia.

Revízne prešetrovania podľa článku 20 sa v každom prípade ukončia do deviatich mesiacov odo dňa ich začatia.

Ak sa v tom istom konaní počas revízneho prešetrovania podľa článku 19 začne revízne prešetrovanie podľa článku 18, revízne prešetrovanie podľa článku 19 sa ukončí v rovnaký, vyššie uvedený čas pre revizné prešetrovanie podľa článku 18.

Ak prešetrovanie nie je ukončené v rámci lehôt uvedených v druhom, treťom a štvrtom pododseku, opatrenia:

a)	sa skončia počas prešetrovania podľa článku 18;

b)	sa skončia v prípade súčasne vykonávaných prešetrovaní podľa článkov 18 a 19, ak prešetrovanie podľa článku 18 bolo začaté buď vtedy, keď v tom istom konaní prebiehalo revízne prešetrovanie podľa článku 19, alebo ak takéto revízne prešetrovania boli začaté v rovnaký čas, alebo

c)	zostanú nezmenené počas prešetrovaní podľa článkov 19 a 20.

Oznam o skutočnom uplynutí platnosti alebo zachovaní opatrení podľa tohto odseku sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Revízne prešetrovania podľa článkov 18, 19 a 20 začína Komisia. Komisia rozhodne, či začať alebo nezačať revízne prešetrovania podľa článku 18 v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2. Komisia zároveň poskytne členským štátom informácie hneď ako hospodársky subjekt alebo členský štát predloží žiadosť odôvodňujúcu začatie revízneho prešetrovania podľa článkov 19 a 20 a Komisia dokončí jej analýzu alebo hneď ako sama Komisia určí, že by sa mala revízne prešetriť potreba nepretržitého ukladania opatrení.

3.   Ak to revízne prešetrovania umožnia, opatrenia sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3 zrušia alebo zachovajú podľa článku 18, alebo sa zrušia, zachovajú či zmenia podľa článkov 19 a 20.

4.   Ak dôjde k zrušeniu opatrení pre individuálnych vývozcov, ale nie pre krajinu ako celok, títo vývozcovia aj naďalej podliehajú konaniu a môžu byť podrobení ďalšiemu prešetrovaniu vo forme následného revízneho prešetrovania vykonaného v príslušnej krajine podľa tohto článku.

5.   Ak revízne prešetrovanie opatrení podľa článku 19 prebieha na konci obdobia, počas ktorého boli uplatňované opatrenia podľa článku 18, opatrenia sa prešetria aj v zmysle ustanovení článku 18.

6.   Pri všetkých revíznych prešetrovaniach alebo prešetrovaniach vrátenia cla vykonaných v súlade s článkami 18 až 21 Komisia uplatní rovnakú metódu ako pri prešetrovaní, ktorého výsledkom je clo a s prihliadnutím na články 5, 6, 7 a 27, pokiaľ nedošlo k zmene okolností.

Článok 23

Obchádzanie

1.   Vyrovnávacie clá uložené podľa tohto nariadenia možno rozšíriť na dovozy podobného výrobku, tiež mierne upraveného, z tretích krajín, alebo na dovozy mierne upraveného podobného výrobku z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, alebo na dovozy ich častí, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení.

2.   Vyrovnávacie clá nepresahujúce zostatkové vyrovnávacie clo uložené v súlade s článkom 15 ods. 2 možno rozšíriť na dovozy zo spoločností, ktoré čerpajú výhody z individuálnych ciel v krajinách, ktoré podliehajú opatreniam, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení.

3.   Obchádzanie sa definuje ako zmena v štruktúre obchodu medzi tretími krajinami a Úniou alebo medzi jednotlivými spoločnosťami v krajine podliehajúcej opatreniam a Úniou, ktorá vychádza z praxe, postupu alebo činnosti, na ktorú neexistuje iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla, a ak existujú dôkazy o ujme alebo o narúšaní nápravných účinkov cla cenami a/alebo množstvami podobného výrobku, a že dovážaný podobný výrobok a/alebo jeho časti sú stále zvýhodňované subvenciou.

Prax, postup alebo činnosť uvedené v prvom pododseku okrem iného zahŕňajú aj:

a)	mierne upravenie dotknutého výrobku, aby tak spadal pod colné kódy, ktoré bežne nepodliehajú opatreniam, pokiaľ modifikácia nemení jeho podstatnú charakteristiku;

b)	zasielanie výrobku podliehajúceho opatreniam cez tretie krajiny;

c)

reorganizáciu svojich predajných štruktúr alebo kanálov vývozcami alebo výrobcami v krajine, ktorá podlieha opatreniam, aby napokon mali svoje výrobky vyvezené do Únie prostredníctvom výrobcov, ktorí čerpajú výhody z individuálnych colných sadzieb, ktoré sú nižšie ako sadzby uplatňované na výrobky výrobcov.

4.   Podľa tohto článku sa prešetrovania začnú z podnetu Komisie alebo na žiadosť niektorého členského štátu alebo ktorejkoľvek zainteresovanej strany, a to na základe dostatočných dôkazov o faktoroch stanovených v odsekoch 1, 2 a 3. Prešetrovania sa začnú na základe nariadenia Komisie, ktorým sa môže tiež nariadiť colným orgánom, aby dovoz podrobili registrácii v súlade s článkom 24 ods. 5, alebo aby požadovali záruky. Komisia poskytne členským štátom informácie, hneď ako zainteresovaná strana alebo členský štát predloží žiadosť odôvodňujúcu začatie prešetrovania a Komisia dokončí jej analýzu, alebo ak sama Komisia určí, že je potrebné začať prešetrovanie.

Prešetrovania vykonáva Komisia. Komisii môžu pomáhať colné orgány a prešetrovania sa ukončia do deviatich mesiacov.

Ak konečné zistenia skutkového stavu opodstatňujú rozšírenie opatrení, toto vykoná Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3.

Rozšírenie nadobudne účinnosť dňom, v ktorý bola uložená registrácia v zmysle článku 24 ods. 5 alebo v ktorý boli požadované záruky. Uplatnia sa príslušné procedurálne ustanovenia tohto nariadenia o začatí a priebehu prešetrovania podľa tohto článku.

5.   Dovozy nepodliehajú registrácii v zmysle článku 24 ods. 5 alebo opatreniam, ak sú vykonávané spoločnosťami, ktoré čerpajú výhody z oslobodení.

6.   Žiadosti o oslobodenia, náležite podporené dôkazmi, sa predkladajú v rámci lehôt stanovených v nariadení Komisie, ktorým sa začína prešetrovanie.

Ak praktiky, postupy alebo činnosti obchádzania prebiehajú mimo Únie, oslobodenia možno udeliť výrobcom dotknutých výrobkov, ktorí môžu preukázať, že nie sú v spojení so žiadnym výrobcom, ktorý podlieha opatreniam, a u ktorých sa zistí, že nie sú zapojení do praktík obchádzania definovaných v odseku 3.

Ak praktiky, postupy alebo činnosti obchádzania prebiehajú vnútri Únie, oslobodenia možno udeliť tým dovozcom, ktorí môžu preukázať, že nie sú v spojení s výrobcami, ktorí podliehajú opatreniam.

Uvedené oslobodenia sa udeľujú rozhodnutím Komisie a zostávajú v platnosti na obdobie a za podmienok v ňom stanovených. Komisia poskytne členským štátom informácie, hneď ako dokončí analýzu.

Za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 20, oslobodenia možno tiež udeliť po ukončení prešetrovania, ktoré vedie k rozšíreniu opatrení.

7.   Ak uplynul aspoň jeden rok od rozšírenia opatrení a v prípade, že počet strán žiadajúcich alebo potenciálne žiadajúcich o oslobodenie je značný, Komisia môže rozhodnúť o začatí revízneho prešetrovania tohto rozšírenia opatrení. Akékoľvek takéto revízne prešetrovanie sa vykoná v súlade s ustanoveniami článku 22 ods. 1, ktoré sa vzťahuje na revízne prešetrovania podľa článku 19.

8.   Ustanoveniami tohto článku nie je dotknuté bežné uplatňovanie platných ustanovení týkajúcich sa ciel.

Článok 24

Všeobecné ustanovenia

1.   Predbežné alebo konečné vyrovnávacie clá sa uložia nariadením a sú vyberané členskými štátmi v stanovenej forme, sadzbe a podľa ostatných kritérií špecifikovaných v nariadení ukladajúcom tieto clá. Tieto clá sa vyberajú nezávisle od colných poplatkov a iných daní, ktoré sú zvyčajne ukladané pri dovozoch.

Žiaden výrobok súčasne nepodlieha antidumpingovým aj vyrovnávacím clám, ktoré majú riešiť tú istú situáciu spôsobenú dumpingom alebo subvencovaním vývozu.

2.   Nariadenia, ktoré ukladajú predbežné alebo konečné vyrovnávacie clá, a nariadenia alebo rozhodnutia, ktoré prijímajú záväzky alebo ukončenie prešetrovaní či konaní, sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Takéto nariadenia a rozhodnutia obsahujú najmä, a so zreteľom na ochranu dôverných informácií, pokiaľ možno mená/názvy vývozcov alebo zapojených krajín, opis výrobku a zhrnutie skutočností dôležitých pre stanovenie subvencie a ujmy. V každom prípade kópia nariadenia alebo rozhodnutia bude zaslaná známym zainteresovaným stranám. Ustanovenia tohto odseku sa primerane uplatnia aj pri revíznych prešetrovaniach.

3.   Osobitné ustanovenia, ktoré súvisia najmä so spoločným vymedzením koncepcie pôvodu, ako je uvedená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (6), môžu byť prijaté podľa tohto nariadenia.

4.   V záujme Únie môžu byť opatrenia uložené podľa tohto nariadenia pozastavené rozhodnutím Komisie v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 na obdobie deviatich mesiacov. Komisia môže v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 pozastavenie predĺžiť o ďalšie obdobie nepresahujúce jeden rok.

Opatrenia možno pozastaviť len v prípade, že sa dočasne zmenili trhové podmienky do takej miery, že je nepravdepodobné, že by v dôsledku pozastavenia opätovne nastala ujma, a za predpokladu, že výrobnému odvetviu Únie sa poskytla príležitosť vyjadriť sa a tieto pripomienky boli zohľadnené. Opatrenia možno v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 kedykoľvek obnoviť, ak už neplatí dôvod na ich pozastavenie.

5.   Komisia môže po tom, ako včas informovala členské štáty, nariadiť colným orgánom, aby prijali potrebné kroky na registráciu dovozov, ktorá následne umožní uplatniť opatrenia proti týmto dovozom odo dňa tejto registrácie.

Dovozy môžu byť podrobené registrácii na základe žiadosti výrobného odvetvia Únie, ktorá obsahuje dostatočný dôkaz pre zdôvodnenie takéhoto opatrenia.

Registrácia sa zavedie nariadením, ktoré spresní účel opatrenia a v prípade potreby odhadovanú výšku možnej budúcej povinnosti. Dovozy podliehajú registrácii maximálne deväť mesiacov.

6.   Členské štáty každý mesiac informujú Komisiu o dovoze výrobkov, ktoré sú predmetom prešetrovania a opatrení, ako aj o výške ciel vybraných podľa tohto nariadenia.

7.   Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 6, Komisia môže požadovať, aby členské štáty pre jednotlivé prípady dodávali informácie potrebné na účinné sledovanie uplatňovania opatrení. V tomto zmysle sa uplatňujú ustanovenia článku 11 ods. 3 a 4. Na všetky údaje predložené členskými štátmi podľa tohto článku sa uplatnia ustanovenia článku 29 ods. 6.

Článok 25

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor zriadený na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (7). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 4.

5.   V prípade, že sa podľa článku 3 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na prijatie konečných opatrení podľa odseku 3 tohto článku alebo na rozhodnutie začať alebo nezačať revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti podľa článku 18 tohto nariadenia používa písomný postup, tento postup sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada väčšina členov výboru uvedená v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak sa použije písomný postup v iných prípadoch, keď výbor rokoval o návrhu opatrenia, tento postup sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru. Ak sa použije písomný postup v iných prípadoch, keď výbor nerokoval o návrhu opatrenia, tento postup sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada najmenej štvrtina členov výboru.

6.   Výbor môže posudzovať akúkoľvek záležitosť týkajúcu sa uplatňovania tohto nariadenia, na ktorú poukázala Komisia, alebo o ktorej posúdenie požiadal členský štát. Členské štáty môžu požadovať informácie a môžu si vymieňať názory v rámci výboru alebo priamo s Komisiou.

Článok 26

Overovanie na mieste

1.   Komisia v prípade potreby vykoná overovanie na mieste s cieľom preskúmať záznamy dovozcov, vývozcov, obchodníkov, zástupcov, výrobcov, obchodných združení a organizácií a existujúce informácie o poskytnutých subvenciách a spôsobených ujmách. V prípade absencie riadnej a včasnej odpovede môže Komisia určiť, že overovanie na mieste nevykoná.

2.   Komisia v prípade potreby môže vykonať prešetrovanie v tretích krajinách pod podmienkou, že získa súhlas dotknutých podnikov, oznámi svoj zámer príslušnej krajine a táto nevznesie proti prešetrovaniu námietku. Len čo Komisia získa súhlas dotknutých podnikov, oznámi krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine názvy a sídla firiem, ktoré chce navštíviť, ako aj dohodnuté termíny návštev.

3.   Dotknuté podniky sú informované o druhu informácií, ktoré sú predmetom overovania počas overovania na mieste, a o ďalších informáciách, ktoré musia byť počas neho poskytnuté, pričom to nemá vplyv na podanie žiadostí počas overovania o poskytnutie ďalších podrobností v súvislosti so získanými informáciami.

4.   Pri prešetrovaniach vykonaných v zmysle odsekov 1, 2 a 3 pomáhajú Komisii úradníci z tých členských štátov, ktoré o to požiadajú.

Článok 27

Výber vzorky

1.   Ak je počet navrhovateľov, vývozcov alebo dovozcov, typov výrobkov alebo transakcií príliš veľký, prešetrovanie sa môže obmedziť na:

a)	primeraný počet strán, výrobkov alebo transakcií pomocou vzoriek, ktoré sú štatisticky platné na základe informácií dostupných v čase výberu, alebo

b)	na najväčší reprezentatívny objem výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno reálne preskúmať vo vymedzenom období.

2.   Konečný výber strán, typov výrobkov alebo transakcií uskutočnený v zmysle tohto článku je v rukách Komisie, no prednosť má výber vzorky na základe porady s dotknutými stranami a s ich súhlasom za predpokladu, že tieto strany sa prihlásia a predložia dostatok informácií do troch týždňov od začatia prešetrovania, aby umožnili výber reprezentatívnej vzorky.

3.   Ak dôjde k obmedzeniu prešetrovania v súlade s týmto článkom, pre každého vývozcu alebo výrobcu, ktorý pôvodne nebol vybraný a predloží požadované informácie v lehote stanovenej týmto nariadením, určí sa individuálna výška napadnuteľnej subvencie okrem prípadu, ak je počet vývozcov alebo výrobcov taký veľký, že individuálne kontroly by boli príliš náročné a zabránili by ukončeniu prešetrovania v primeranej lehote.

4.   Ak sa rozhodne o uskutočnení výberu vzorky a niektoré alebo všetky vybrané strany dostatočne nespolupracujú, čo môže značne ovplyvniť výsledok prešetrovania, možno vybrať novú vzorku.

Ak však nedostatočná spolupráca pretrváva alebo nie je dosť času na výber novej vzorky, uplatňujú sa príslušné ustanovenia článku 28.

Článok 28

Nespolupráca

1.   Ak zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo iným spôsobom tieto informácie neposkytne v lehote stanovenej týmto nariadením, alebo ak bráni v prešetrovaní, na základe dostupných faktov je možné dospieť ku kladným alebo záporným predbežným alebo konečným zisteniam.

Ak sa zistí, že zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie nebudú zohľadnené a budú môcť byť použité dostupné fakty.

Zainteresované strany musia byť oboznámené s dôsledkami nespolupráce.

2.   Neposkytnutie odpovede na elektronickom nosiči dát sa nepovažuje za nespoluprácu, ak zainteresovaná strana dokáže, že poskytnutie požadovanej odpovede by spôsobilo ďalšiu neprimeranú záťaž alebo ďalšie neprimerané výdavky.

3.   Ak informácie predložené zainteresovanou stranou nebudú ideálne vo všetkých aspektoch, vezmú sa aj tak do úvahy pod podmienkou, že nedostatky nespôsobia zbytočné problémy pri dospievaní k dostatočne presným zisteniam, informácie sa predložia v primeranej lehote a sú overiteľné a že strana konala podľa svojich najlepších možností a schopností.

4.   Ak dôkazy alebo informácie nebudú akceptované, strana, ktorá ich poskytla, bude bezodkladne oboznámená s dôvodmi ich odmietnutia a dostane príležitosť, aby poskytla ďalšie vysvetlenia v stanovenej lehote. Ak sú tieto vysvetlenia považované za neuspokojivé, dôvody odmietnutia takýchto dôkazov alebo informácií sa vysvetlia a uvedú vo zverejnených zisteniach.

5.   Ak určenia vrátane tých, ktoré sa týkajú výšky napadnuteľných subvencií, vychádzajú z ustanovení odseku 1 vrátane informácií predložených v podnete, tam, kde je to možné, sa porovnajú s prihliadnutím na termíny prešetrovania s informáciami z iných nezávislých dostupných zdrojov, napríklad uverejnených cenníkov, úradných dovozných štatistík a colných vyhlásení, alebo s informáciami získanými v priebehu prešetrovania od iných zainteresovaných strán.

Takáto informácia môže v prípade potreby zahŕňať relevantné údaje o svetovom trhu alebo iných reprezentatívnych trhoch.

6.   Ak zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, čím dôjde k zadržiavaniu dôležitých informácií, výsledok prešetrovania pre túto stranu môže byť menej priaznivý, než keby bola spolupracovala.

Článok 29

Ochrana dôverných informácií

1.   Všetky informácie dôverného charakteru (napr. ktorých vyzradenie by mohlo poskytnúť veľkú konkurenčnú výhodu konkurentovi, alebo by malo nepriaznivé dôsledky pre osobu poskytujúcu informácie alebo osobu, od ktorej osoba poskytujúca informácie získala informácie), alebo informácie poskytnuté dôverne stranami pri prešetrovaní, ak pre to vznikne dobrý dôvod, považujú orgány za dôverné.

2.   Od zainteresovaných strán, ktoré poskytujú dôverné informácie, sa vyžaduje, aby predložili nedôverné zhrnutie týchto informácií. Tieto zhrnutia musia byť dostatočne podrobné, aby umožnili dostatočne pochopiť podstatu dôverne poskytnutých informácií. Za mimoriadnych okolností môžu tieto strany uviesť, že predmetné informácie nemožno predložiť vo forme zhrnutia. V takýchto výnimočných prípadoch sa uvedú dôvody, pre ktoré nie je možné informácie zhrnúť.

3.   Ak sa žiadosť o dôverné zaobchádzanie považuje za neopodstatnenú alebo ak poskytovateľ informácií buď nie je ochotný sprístupniť informácie, alebo nesúhlasí s ich zverejnením vo všeobecnej alebo súhrnnej forme, možno od zohľadnenia takýchto informácií upustiť, pokiaľ nemožno pomocou vhodných zdrojov uspokojivo dokázať, že informácie sú správne. Žiadosti o dôverné zaobchádzanie sa nesmú zamietnuť svojvoľne.

4.   Tento článok nebráni zverejneniu všeobecných informácií orgánmi Únie, a najmä uvedeniu dôvodov, na základe ktorých boli prijaté rozhodnutia v zmysle tohto nariadenia, ani predloženiu dôkazov, o ktoré sa opierali orgány Únie, ak bude potrebné vysvetliť príslušné dôvody v súdnom konaní. Pri zverejnení týchto informácií sa zohľadnia oprávnené záujmy dotknutých strán, ktoré chcú zabrániť vyzradeniu ich obchodných alebo štátnych tajomstiev.

5.   Komisia a členské štáty vrátane ich úradníkov nezverejnia bez osobitného súhlasu poskytovateľa žiadne informácie získané na základe tohto nariadenia, ak ich poskytovateľ požiadal o dôverné zaobchádzanie. Výmena informácií medzi Komisiou a členskými štátmi alebo akýchkoľvek interných dokumentov, ktoré vypracovali orgány Únie alebo členských štátov, sa nesmie zverejniť okrem prípadov, keď je to osobitne stanovené v tomto nariadení.

6.   Informácie získané podľa tohto nariadenia sa použijú len na účel, na ktoré boli vyžiadané.

Toto ustanovenie nebráni použitiu informácií získaných počas jedného prešetrovania na účel začatia ďalších prešetrovaní v rámci toho istého konania vo vzťahu k tomu istému podobnému výrobku.

Článok 30

Poskytovanie informácií

1.   Navrhovatelia, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupujúce združenia, ako aj krajina pôvodu, a/alebo vyvážajúca krajina môžu požiadať o poskytnutie podrobných informácií o skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých boli uložené predbežné opatrenia. Žiadosti o poskytnutie týchto informácií sa predložia písomne bezodkladne po uložení predbežných opatrení a predmetné informácie sa poskytnú písomne, len čo to bude možné.

2.   Strany uvedené v odseku 1 môžu požiadať o konečné poskytnutie informácií a dôvodov, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení alebo ukončenie prešetrovania alebo zastavenie konania bez uloženia opatrení, pričom osobitnú pozornosť je potrebné venovať poskytovaniu iných informácií či dôvodov, než sú tie, z ktorých sa vychádzalo pri predbežných opatreniach.

3.   Žiadosti o konečné poskytnutie informácií sa adresujú Komisii v písomnej forme, a ak bolo uložené predbežné clo, doručia sa najneskôr do jedného mesiaca od uverejnenia oznámenia o uložení predmetného cla. Ak nebolo uložené predbežné clo, strany majú možnosť požiadať o konečné poskytnutie informácií v lehote stanovenej Komisiou.

4.   Konečné poskytnutie informácií sa uskutoční písomnou formou. Uskutoční sa čo najskôr, zvyčajne najneskôr do jedného mesiaca pred začatím postupov podľa článku 14 alebo článku 15, pričom sa zohľadňuje ochrana dôverných informácií. Ak Komisia nemôže zverejniť určité skutočnosti alebo dôvody v uvedenej lehote, tieto sa zverejnia čo najskôr po uplynutí uvedenej lehoty.

Poskytnutím informácií nie je dotknuté žiadne následné rozhodnutie, ktoré môže Komisia prijať, ale ak sa takéto rozhodnutie zakladá na odlišných skutočnostiach a dôvodoch, tieto sa zverejnia čo najskôr.

5.   Námietky vznesené po konečnom poskytnutí informácií sa zohľadnia, len ak boli doručené v lehote stanovenej pre každý jednotlivý prípad Komisiou, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní, pričom sa náležite zohľadní naliehavosť záležitosti. Ak sa má vykonať dodatočné konečné poskytnutie informácií, môže byť stanovená kratšia lehota.

Článok 31

Záujem Únie

1.   Rozhodnutie o tom, či záujem Únie vyžaduje zásah, musí byť založené na hodnotení všetkých existujúcich záujmov ako celku, vrátane záujmov domáceho výrobného odvetvia a užívateľov a spotrebiteľov. Rozhodnutie podľa tohto článku sa prijme len vtedy, keď všetky strany dostali možnosť vyjadriť sa v súlade s odsekom 2. Pri tomto skúmaní sa musí venovať osobitná pozornosť potrebe vylúčiť vplyv subvencií spôsobujúcich ujmu obchodu a obnoviť efektívnu konkurenciu. Opatrenia určené na základe zistených subvencií a ujmy sa nesmú uplatniť, ak orgány na základe všetkých predložených informácií môžu dospieť k záveru, že prijatie týchto opatrení nie je v záujme Únie.

2.   S cieľom vytvoriť pevný základ, na ktorom môžu orgány zohľadniť všetky stanoviská a informácie pri rozhodovaní, či je uloženie opatrenia v záujme Únie, alebo nie, navrhovatelia, dovozcovia, ich zastupujúce združenia, reprezentatívni užívatelia a organizácie zastupujúce spotrebiteľov sa môžu v lehote stanovenej v oznámení o začatí prešetrovania v súvislosti s vyrovnávacím clom prihlásiť a poskytnúť Komisii informácie. Tieto informácie alebo ich primerané súhrny sa sprístupnia ostatným stranám uvedeným v tomto odseku, a tieto sú oprávnené vyjadriť sa k nim.

3.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu požiadať o vypočutie. Týmto žiadostiam sa vyhovie, ak sú predložené v lehote stanovenej v odseku 2 a ak obsahujú dôvody, prečo je z hľadiska záujmu Únie dôležité vypočuť si názor týchto strán.

4.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu vyjadriť k uplatňovaniu predbežných ciel pripomienky. Ak majú byť tieto pripomienky zohľadnené, musia sa doručiť do 25 dní odo dňa začatia uplatňovania takých opatrení, a tieto pripomienky alebo ich vhodné zhrnutia sa sprístupnia ostatným stranám, ktoré majú právo vyjadriť k nim svoje pripomienky.

5.   Komisia preskúma informácie, ktoré boli riadne predložené, a posúdi ich reprezentatívnosť, pričom výsledky tejto analýzy spolu so stanoviskom o jej výsledkoch sa predložia výboru uvedenému v článku 25 ako súčasť návrhu opatrenia predloženého podľa článkov 14 a 15. Komisia by za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) č. 182/2011 mala zohľadniť názory vyjadrené vo výbore.

6.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu požiadať o sprístupnenie faktov a dôvodov, na základe ktorých sa pravdepodobne prijmú konečné rozhodnutia. Tieto informácie sa sprístupnia v najväčšej možnej miere a bez toho, aby tým bolo dotknuté následné rozhodnutie Komisie.

7.   Informácie sa zohľadnia len v prípade, ak sa budú opierať o skutočné dôkazy, ktoré potvrdzujú ich správnosť.

Článok 32

Vzťah medzi vyrovnávacími clami a mnohostrannými opravnými prostriedkami

Ak je dovážaný výrobok predmetom protiopatrení uložených na základe postupov urovnávania sporov v zmysle dohody o subvenciách a tieto opatrenia môžu napraviť ujmu spôsobenú napadnuteľnými subvenciami, všetky vyrovnávacie clá uložené v súvislosti s príslušným výrobkom sa okamžite pozastavia, alebo v prípade potreby zrušia.

Článok 33

Záverečné ustanovenia

Toto nariadenie nevylučuje uplatňovanie:

a)	osobitných pravidiel stanovených v dohodách, ktoré uzatvorila Únia s tretími krajinami;

b)	nariadení Únie v poľnohospodárskom sektore a nariadení Rady (ES) č. 1667/2006 (8), (ES) č. 614/2009 (9) a (ES) č. 1216/2009 (10). Toto nariadenie je doplnením uvedených nariadení a výnimkou z tých ich ustanovení, ktoré bránia uplatňovaniu vyrovnávacích ciel;

c)	osobitných opatrení, ak také konanie nie je v rozpore so záväzkami prijatými v rámci GATT z roku 1994.

Článok 34

Správa

Komisia vo svojej výročnej správe o uplatňovaní a vykonávaní opatrení na ochranu obchodu predloženej Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 23 nariadenia (EÚ) 2016/1036 uvedie informácie o vykonávaní tohto nariadenia.

Článok 35

Zrušovacie ustanovenie

Nariadenie (ES) č. 597/2009 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI.

Článok 36

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Stanovisko z 10. decembra 2014 (Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 129).

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 10. mája 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 30. mája 2016.

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93).

(4)  Pozri prílohu V.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (pozri stranu 21 tohto úradného vestníka).

(8)  Nariadenie Rady (ES) č. 1667/2006 zo 7. novembra 2006 o glukóze a laktóze (Ú. v. EÚ L 312, 11.11.2006, s. 1).

(9)  Nariadenie Rady (ES) č. 614/2009 zo 7. júla 2009 o spoločnom systéme obchodovania s ovalbumínom a laktalbumínom (Ú. v. EÚ L 181, 14.7.2009, s. 8).

(10)  Nariadenie Rady (ES) č. 1216/2009 z 30. novembra 2009 stanovujúce obchodné opatrenia uplatňované na niektoré tovary vznikajúce spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 10).

---

---

---

---

---

---

---