29.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 171/1

(1)

Oceňovanie mnohých finančných nástrojov a finančných zmlúv závisí od presnosti a integrity referenčných hodnôt. Závažné prípady manipulácie s úrokovými referenčnými hodnotami ako LIBOR a EURIBOR, ako aj údajná manipulácia s energetickými, ropnými a devízovými referenčnými hodnotami preukazujú, že referenčné hodnoty môžu podliehať konfliktom záujmov. Používanie vlastného uváženia a režimy slabej správy a riadenia zvyšujú zmanipulovateľnosť referenčných hodnôt. Chyby alebo pochybnosti v súvislosti s presnosťou a integritou indexov používaných ako referenčné hodnoty môžu ohroziť dôveru v trh, spôsobiť spotrebiteľom a investorom straty a narúšať reálnu ekonomiku. Preto je potrebné zabezpečiť presnosť, odolnosť a integritu referenčných hodnôt a postupu ich určovania.

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (4) obsahuje určité požiadavky, pokiaľ ide o spoľahlivosť referenčných hodnôt používaných na oceňovanie kótovaného finančného nástroja. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES (5) obsahuje určité požiadavky na referenčné hodnoty používané emitentmi. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (6) obsahuje určité požiadavky na používanie referenčných hodnôt podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 (7) obsahuje určité ustanovenia, ktorými sa zakazuje manipulácia s referenčnými hodnotami, ktoré sa používajú pre veľkoobchodné energetické produkty. Tieto legislatívne akty sa však vzťahujú len na niektoré aspekty niekoľkých málo referenčných hodnôt a neriešia ani všetky zraniteľnosti ustanovení všetkých referenčných hodnôt ani sa nevzťahujú na všetky použitia finančných referenčných hodnôt vo finančnom sektore.

(3)

Referenčné hodnoty sú nevyhnutné na oceňovanie cezhraničných transakcií, čím umožňujú účinné fungovanie vnútorného trhu so širokou paletou finančných nástrojov a služieb. Mnohé referenčné hodnoty používané ako referenčné sadzby vo finančných zmluvách, najmä hypotékach, sa poskytujú v jednom členskom štáte, no používajú ich úverové inštitúcie a spotrebitelia v iných členských štátoch. Takéto úverové inštitúcie sa okrem toho často zabezpečujú proti rizikám alebo získavajú finančné prostriedky na uzatváranie týchto finančných zmlúv na cezhraničnom medzibankovom trhu. Iba niekoľko členských štátov prijalo vnútroštátne predpisy o referenčných hodnotách, medzi ich príslušnými právnymi rámcami v oblasti referenčných hodnôt však už existujú rozdiely týkajúce sa aspektov, ako je napríklad rozsah pôsobnosti. Okrem toho Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO) schválila zásady pre finančné referenčné hodnoty 17. júla 2013 (ďalej len „zásady IOSCO o finančných referenčných hodnotách“), zásady pre agentúry podávajúce prehľady o cenách ropy 5. októbra 2012 (zásady IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy) (ďalej spolu len „zásady IOSCO“), a keďže tieto zásady poskytujú určitú flexibilitu, pokiaľ ide o ich presný rozsah pôsobnosti a prostriedky vykonávania, členské štáty pravdepodobne prijmú predpisy na vnútroštátnej úrovni, prostredníctvom ktorých by sa takéto zásady zaviedli nesúrodým spôsobom.

(4)

Tieto nesúrodé prístupy by viedli k roztriešteniu vnútorného trhu, keďže správcovia a používatelia referenčných hodnôt by v rôznych členských štátoch podliehali rôznym predpisom. Referenčné hodnoty poskytované v jednom členskom štáte by tak nemuselo byť možné použiť v ostatných členských štátoch. Bez harmonizovaného rámca na zabezpečenie presnosti a integrity referenčných hodnôt použitých vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo s cieľom merať výkonnosť investičných fondov je preto v Únii pravdepodobné, že rozdiely v práve členských štátov vytvoria prekážky bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu v súvislosti s poskytovaním referenčných hodnôt.

(5)

Predpisy Únie na ochranu spotrebiteľov sa nezaoberajú konkrétnou otázkou primeraných informácií o referenčných hodnotách vo finančných zmluvách. V dôsledku sťažností spotrebiteľov a žalôb v súvislosti s používaním referenčných hodnôt v niektorých členských štátoch je pravdepodobné, že vzhľadom na odôvodnené obavy o ochranu spotrebiteľov sa na vnútroštátnej úrovni prijmú nesúrodé opatrenia, ktoré by mohli viesť k roztriešteniu vnútorného trhu v dôsledku nesúrodých podmienok hospodárskej súťaže týkajúcich sa rôznych úrovní ochrany spotrebiteľov.

(6)

S cieľom zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu a zlepšiť podmienky jeho fungovania najmä v súvislosti s finančnými trhmi a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov je preto vhodné stanoviť regulačný rámec pre referenčné hodnoty na úrovni Únie.

(7)

Je vhodné a potrebné, aby tento rámec mal podobu nariadenia s cieľom zabezpečiť, aby sa ustanovenia, ktorými sa osobám zapojeným do poskytovania, používania referenčnej hodnoty a prispievania k nej priamo ukladajú povinnosti, uplatňovali jednotným spôsobom v celej Únii. Keďže právny rámec na poskytovanie referenčných hodnôt nevyhnutne zahŕňa opatrenia, ktoré špecifikujú presné požiadavky týkajúce sa aspektov takéhoto poskytovania referenčných hodnôt, aj malé rozdiely v uplatnenom prístupe v súvislosti s jedným z týchto aspektov by mohli viesť k výrazným prekážkam pri cezhraničnom poskytovaní referenčných hodnôt. Použitím nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné, by sa preto mala znížiť možnosť prijatia nesúrodých opatrení na vnútroštátnej úrovni, mal by sa zabezpečiť konzistentný prístup a väčšia právna istota a malo by sa zabrániť vzniku podstatných prekážok pri cezhraničnom poskytovaní referenčných hodnôt.

(8)

Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal byť široký do takej miery, ktorá je potrebná na vytvorenie potrebného preventívneho regulačného rámca. Poskytnutie referenčných hodnôt zahŕňa priestor na vlastné uváženie pri ich určovaní a vnútorne podlieha niektorým druhom konfliktov záujmov, z čoho vyplýva existencia príležitostí a motivácie na manipuláciu s referenčnými hodnotami. Takéto rizikové faktory sú spoločné pre všetky referenčné hodnoty a mali by podliehať primeraným požiadavkám na správu, riadenie a kontrolu. Stupeň rizika sa však líši a prístup, ktorý sa uplatní, by preto mal byť prispôsobený konkrétnym okolnostiam. Keďže zraniteľnosť a význam referenčnej hodnoty sa časom mení, obmedzením rozsahu pôsobnosti prostredníctvom odkazu na aktuálne dôležité alebo zraniteľné indexy by sa neriešili riziká, ktoré bude ktorákoľvek referenčná hodnota v budúcnosti predstavovať. Najmä referenčné hodnoty, ktoré sa v súčasnosti bežne nepoužívajú, by sa mohli používať viac v budúcnosti, takže v súvislosti s nimi by aj malá manipulácia mohla mať významný vplyv.

(9)

Kritickým faktorom na určenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mala byť otázka, či výstupná hodnota referenčnej hodnoty podmieňuje hodnotu finančného nástroja alebo finančnej zmluvy, alebo ukazovateľov výkonnosti investičného fondu. Rozsah pôsobnosti by teda nemal závisieť od charakteru vstupných údajov. Z tohto dôvodu by sa mali zahrnúť referenčné hodnoty vypočítané na základe ekonomických vstupných údajov, ako sú napríklad ceny akcií, a neekonomických údajov alebo hodnôt, ako sú napríklad parametre počasia. Rámec poskytovaný týmto nariadením by mal zohľadňovať aj veľký počet referenčných hodnôt a rôzne vplyvy, ktoré majú na finančnú stabilitu a reálnu ekonomiku. Toto nariadenie by malo takisto zabezpečiť primeranú reakciu na riziká, ktoré rôzne referenčné hodnoty predstavujú. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na referenčné hodnoty, ktoré sa používajú na oceňovanie finančných nástrojov kótovaných alebo obchodovaných na regulovaných miestach.

(10)

Mnohí spotrebitelia majú uzavreté finančné zmluvy (najmä dohody o spotrebiteľskom úvere zabezpečené hypotékou), ktoré odkazujú na referenčné hodnoty podliehajúce tým istým rizikám. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na úverové zmluvy podľa definície v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (8) a 2014/17/EÚ (9).

(11)

Mnohé investičné indexy zahŕňajú významné konflikty záujmov a používajú sa na meranie výkonnosti fondu, ako je napr. fond PKIPCP. Niektoré z týchto referenčných hodnôt sa uverejňujú a iné sa sprístupňujú verejnosti alebo určitej časti verejnosti, či už bezplatne, alebo za poplatok, a manipulácia s nimi môže mať negatívny vplyv na investorov. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na indexy alebo referenčné sadzby, ktoré sa používajú ako meradlo výkonnosti investičného fondu.

(12)

Všetci prispievatelia vstupných údajov do referenčných hodnôt môžu využívať priestor na vlastné uváženie a potenciálne podliehajú konfliktu záujmov, a teda riskujú, že budú zdrojom manipulácie. Prispievanie do referenčnej hodnoty je dobrovoľná činnosť. Ak si niektorá iniciatíva vyžaduje, aby prispievatelia výrazne zmenili svoje obchodné modely, mohli by prestať prispievať. Neočakáva sa však, že v prípade subjektov, ktoré už podliehajú regulácii alebo dohľadu, by potreba riadnych systémov správy, riadenia a kontroly viedla k výrazným nákladom alebo k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu. Toto nariadenie preto prispievateľom pod dohľadom ukladá určité povinnosti. Ak je referenčná hodnota určená na základe ľahko dostupných údajov, zdroj takýchto údajov by sa nemal považovať za prispievateľa.

(13)

Finančné referenčné hodnoty sa nepoužívajú na vydávanie ani vytváranie finančných nástrojov a zmlúv. Finančné odvetvie sa opiera o referenčné hodnoty aj pri meraní výkonnosti investičného fondu s cieľom sledovať návratnosť alebo rozhodnúť o pridelení aktív z portfólia, alebo vypočítať poplatky spojené s výkonnosťou. Určitá referenčná hodnota sa môže priamo použiť ako odkaz na finančné nástroje a finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt. Pokiaľ ide o naposledy menovaný prípad, stanovenie a preskúmanie váh, ktoré sa majú prideliť rôznym indexom v rámci kombinácie na účely určenia výplat alebo hodnoty finančného nástroja alebo finančnej zmluvy alebo merania výkonnosti investičného fondu, predstavuje používanie, pretože na rozdiel od poskytovania referenčných hodnôt táto činnosť nezahŕňa vlastné uváženie. Držba finančných nástrojov odkazujúcich na určitú referenčnú hodnotu sa nepovažuje za používanie referenčnej hodnoty.

(14)

Centrálne banky už spĺňajú zásady, normy a postupy, ktoré zabezpečujú, aby vykonávali svoju činnosť čestne a nezávisle. Nie je preto potrebné, aby centrálne banky podliehali tomuto nariadeniu. Ak centrálne banky poskytujú referenčné hodnoty, najmä ak sú tieto referenčné hodnoty určené na účely transakcií, je ich zodpovednosťou stanoviť primerané vnútorné postupy na zaručenie presnosti, integrity, spoľahlivosti a nezávislosti týchto referenčných hodnôt, najmä čo sa týka transparentnosti správy a metodiky výpočtu.

(15)

Okrem toho orgány verejnej moci, a to aj národné štatistické úrady, by nemali podliehať tomuto nariadeniu, keď poskytujú referenčné hodnoty, ktoré sa využívajú na účely verejnej politiky, vrátane opatrení zameraných na zamestnanosť, hospodársku činnosť a infláciu alebo poskytujú údaje súvisiace s týmito referenčnými hodnotami či riadia ich poskytovanie.

(16)

Správca je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má kontrolu nad poskytovaním referenčnej hodnoty a predovšetkým spravuje podmienky stanovenia referenčnej hodnoty, zbiera a analyzuje vstupné údaje, stanovuje referenčnú hodnotu a uverejňuje ju. Správca by mal mať možnosť externe zadávať tretej strane jednu alebo viac z týchto funkcií vrátane výpočtu alebo uverejňovania referenčnej hodnoty alebo iných príslušných služieb a činností pri poskytovaní referenčnej hodnoty. Ak však osoba iba uverejní alebo odkazuje na referenčnú hodnotu v rámci svojej novinárskej činnosti, ale nemá kontrolu nad poskytovaním tejto referenčnej hodnoty, nemali by sa na túto osobu vzťahovať požiadavky, ktoré správcom ukladá toto nariadenie.

(17)

Index sa vypočítava pomocou vzorca alebo nejakej inej metodiky na základe podkladových hodnôt. Pri tvorbe tohto vzorca, výkone potrebného výpočtu a stanovovaní vstupných údajov sa uplatňuje miera vlastného uváženia, čo vedie k riziku manipulácie. Preto by sa na všetky referenčné hodnoty majúce uvedený spoločný charakteristický prvok vlastného uváženia malo vzťahovať toto nariadenie.

(18)

Ak sa však ako odkaz na finančný nástroj používa jediná cena alebo hodnota, napr. keď je referenčnou cenou opcií alebo futurít cena jediného cenného papiera, nedochádza k žiadnemu výpočtu, využitiu vstupných údajov ani uplatneniu vlastného uváženia. Referenčné ceny s jedinou cenou či jedinou hodnotou by sa preto na účely tohto nariadenia nemali považovať za referenčné hodnoty.

(19)

Referenčné ceny alebo zúčtovacie ceny produkované centrálnymi protistranami (CP) by sa nemali považovať za referenčné hodnoty, pretože sa používajú na určenie zúčtovania, marží a riadenie rizík, a teda neurčujú sumu splatnú v rámci finančného nástroja alebo hodnotu finančného nástroja.

(20)

Poskytovanie úrokových sadzieb na úvery zo strany veriteľov by sa nemalo považovať za poskytovanie referenčných hodnôt na účely tohto nariadenia. Úroková sadzba za úver, ktorú poskytuje veriteľ, je stanovená buď interným rozhodnutím, alebo vypočítaná ako rozpätie alebo prirážka k indexu (napr. EURIBOR). V prvom prípade je veriteľ vyňatý z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na činnosť týkajúcu sa finančných zmlúv, ktoré uzavrel s vlastnými klientmi, pričom v druhom prípade veriteľ považuje len za používateľa referenčnej hodnoty.

(21)

S cieľom zabezpečiť integritu referenčných hodnôt by správcovia referenčných hodnôt mali byť povinní zaviesť primerané mechanizmy správy a riadenia na kontrolu konfliktov záujmov a na ochranu dôvery v integritu referenčných hodnôt. Aj v prípade účinného riadenia podlieha väčšina správcov určitým konfliktom záujmov a mohli by musieť robiť úsudky a prijímať rozhodnutia, ktoré ovplyvnia rôznorodú skupinu zúčastnených strán. Z toho dôvodu je dôležité, aby správcovia mali funkciu, ktorá funguje nezávisle, aby dohliadali na zavádzanie a účinnosť mechanizmov správy a riadenia, ktoré zabezpečujú účinný dohľad.

(22)

Manipulácia s referenčnými hodnotami alebo ich nespoľahlivosť môže investorom a spotrebiteľom spôsobiť ujmu. Týmto nariadením by sa preto mal stanoviť rámec na uchovávanie záznamov správcami a prispievateľmi, pričom sa súčasne zabezpečí transparentnosť v súvislosti s účelom referenčnej hodnoty a metodikou, ktorá umožní efektívnejšie a spravodlivejšie riešenie prípadných nárokov v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie.

(23)

Vykonávanie auditu a účinné presadzovanie tohto nariadenia si vyžaduje analýzu ex post a dôkazy. Týmto nariadením by sa preto mali stanoviť požiadavky primeraného uchovávania záznamov správcami referenčnej hodnoty týkajúcich sa výpočtu referenčnej hodnoty počas dostatočne dlhého obdobia. Skutočnosť, ktorú má referenčná hodnota merať, a prostredie, v ktorom sa meria, sa pravdepodobne časom menia. Z toho dôvodu je potrebné, aby postup a metodika stanovovania referenčnej hodnoty podliehali pravidelnému preskúmaniu s cieľom identifikovať nedostatky a možné zlepšenia. Mnohé zainteresované strany môžu byť ovplyvnené zlyhaniami pri poskytovaní referenčnej hodnoty a môžu pomôcť identifikovať takéto nedostatky. Týmto nariadením by sa preto mal stanoviť rámec zavedenia mechanizmu riešenia sťažností správcami referenčných hodnôt, aby zainteresované strany mohli oznámiť správcovi referenčnej hodnoty sťažnosti a zabezpečiť, aby správca referenčnej hodnoty objektívne vyhodnotil podstatu akejkoľvek sťažnosti.

(24)

Poskytovanie referenčných hodnôt často zahŕňa externé zabezpečovanie dôležitých funkcií, ako napríklad výpočet referenčnej hodnoty, zber vstupných údajov a šírenie referenčnej hodnoty. S cieľom zabezpečiť účinnosť mechanizmov správy a riadenia je potrebné zaistiť, aby sa akýmkoľvek takýmto externým zabezpečením činností správca nezbavoval referenčnej hodnoty akýchkoľvek záväzkov a povinností a aby sa uskutočňovalo takým spôsobom, aby nezasahovalo do schopnosti správcu spĺňať tieto povinnosti alebo zodpovednosti alebo do schopnosti dotknutého príslušného orgánu vykonávať dohľad nad nimi.

(25)

Správca referenčnej hodnoty je ústredným prijímateľom vstupných údajov a dokáže na konzistentnom základe vyhodnotiť integritu a presnosť vstupných údajov. Je preto potrebné, aby toto nariadenie požadovalo, aby správcovia prijali určité opatrenia v prípade, ak sa správca domnieva, že vstupné údaje nereprezentujú trh ani ekonomickú realitu, na meranie ktorej je referenčná hodnota určená, vrátane opatrení zmeniť vstupné údaje, prispievateľov alebo metodiku alebo danú referenčnú hodnotu prestať poskytovať. Ďalej by mal správca ako časť svojho kontrolného rámca zaviesť opatrenia na monitorovanie vstupných údajov pred uverejnením referenčnej hodnoty a na overenie vstupných údajov po uverejnení, pokiaľ je to uskutočniteľné, vrátane prípadného porovnania uvedených údajov s historickými modelmi.

(26)

Akýkoľvek priestor na vlastné uváženie, ktorý možno využívať pri poskytovaní vstupných údajov, vytvára príležitosť na manipuláciu s referenčnou hodnotou. Ak sú vstupné údaje údajmi založenými na transakciách, priestor na vlastné uváženie je menší, a preto je znížená možnosť manipulácie s údajmi. Preto platí všeobecné pravidlo, že správcovia referenčných hodnôt by mali používať vstupné údaje zo skutočných transakcií, ak je to možné, no možno používať aj iné údaje v prípade, že sú údaje o transakciách nedostatočné alebo neprimerané na zabezpečenie integrity a presnosti referenčnej hodnoty.

(27)

Presnosť a spoľahlivosť referenčnej hodnoty pri meraní ekonomickej reality, na ktorej meranie je určená, závisí od použitej metodiky a vstupných údajov. Preto je nevyhnutné prijať transparentnú metodiku, ktorou sa zabezpečí spoľahlivosť a presnosť referenčnej hodnoty. Takáto transparentnosť neznamená uverejnenie vzorca na stanovenie danej referenčnej hodnoty, ale skôr zverejnenie prvkov postačujúcich na to, aby umožnili zainteresovaným stranám pochopiť, ako je referenčná hodnota odvodená, a posúdiť jej reprezentatívnosť, relevantnosť a vhodnosť na zamýšľané použitie.

(28)

Mohlo by byť potrebné zmeniť metodiku s cieľom zabezpečiť neustálu presnosť referenčnej hodnoty, akékoľvek zmeny metodiky však majú vplyv na používateľov a zainteresované strany danej referenčnej hodnoty. Preto je nevyhnutné spresniť postupy, ktoré treba uplatniť pri zmenách metodiky vypracúvania referenčnej hodnoty, a to vrátane potreby konzultácií, aby používatelia a zainteresované strany mohli v nadväznosti na tieto zmeny prijať nevyhnutné opatrenie alebo informovať správcu v prípade, že majú obavy o tieto zmeny.

(29)

Zamestnanci správcu môžu identifikovať možné porušenia tohto nariadenia alebo potenciálne zraniteľnosti, ktoré by mohli viesť k manipulácii alebo k pokusu o manipuláciu. Toto nariadenie by preto malo zaviesť rámec s cieľom umožniť zamestnancom dôverným spôsobom upovedomiť správcov o možných porušeniach tohto nariadenia.

(30)

Integrita a presnosť referenčných hodnôt závisí od integrity a presnosti vstupných údajov poskytnutých prispievateľmi. Je nevyhnutné, aby dané povinnosti prispievateľov v súvislosti s takýmito vstupnými údajmi boli jasne konkretizované, aby sa na dodržiavanie týchto povinností dalo spoľahnúť a aby povinnosti boli v súlade s kontrolami a metodikou správcu referenčnej hodnoty. Je preto potrebné, aby správca referenčnej hodnoty vytvoril kódex správania, v ktorom spresní tieto požiadavky a povinnosti prispievateľov týkajúce sa poskytovania vstupných údajoví. Správcovi by malo postačovať, že prispievatelia budú dodržiavať kódex správania. Ak prispievatelia majú sídlo v tretích krajinách, správcovi by to malo stačiť v najväčšom možnom rozsahu.

(31)

Prispievatelia potenciálne podliehajú konfliktom záujmov a sú spôsobilí pri určovaní vstupných údajov využiť priestor na vlastné uváženie. Z toho dôvodu je potrebné, aby prispievatelia podliehali mechanizmom správy a riadenia na zabezpečenie toho, aby tieto konflikty boli riadené a aby vstupné údaje boli presné, zodpovedali požiadavkám správcu a mohli byť overené.

(32)

Mnoho referenčných hodnôt sa stanovuje pomocou vzorca na základe vstupných údajov, ktoré poskytujú tieto subjekty: miesto obchodovania, schválený mechanizmus uverejňovania, poskytovateľ konsolidovaného informačného systému alebo schválený mechanizmus podávania správ, energetická burza alebo aukčná platforma emisných kvót. V niektorých prípadoch je zber údajov zadaný externému poskytovateľovi služby, ktorý prijíma údaje úplne a priamo od týchto subjektov. V týchto prípadoch existujúca regulácia a dohľad zabezpečujú integritu a transparentnosť vstupných údajov a stanovujú požiadavky na správu a riadenie a na postupy oznamovania porušení. Tieto referenčné hodnoty sú preto ťažšie zmanipulovateľné, podliehajú nezávislým overovaniam, a preto sú príslušní správcovia oslobodení od určitých povinností stanovených v tomto nariadení.

(33)

Rôzne typy referenčných hodnôt a rôzne odvetvia, v ktorých sa referenčné hodnoty používajú, majú rôzne charakteristické znaky, citlivé miesta a riziká. Ustanovenia tohto nariadenia by mali byť ďalej spresnené pre jednotlivé odvetvia a typy referenčných hodnôt. Referenčné hodnoty úrokových sadzieb sú referenčné hodnoty, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri realizácii menovej politiky, a preto je potrebné v tomto nariadení zaviesť špecifické ustanovenia pre takéto referenčné hodnoty.

(34)

Fyzické komoditné trhy majú jedinečné charakteristiky, ktoré by sa mali zohľadniť. Komoditné referenčné hodnoty sa bežne používajú a môžu mať špecifické sektorové charakteristiky, takže je potrebné v tomto nariadení zaviesť špecifické ustanovenia pre takéto referenčné hodnoty. Určité komoditné referenčné hodnoty sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, mali by však dodržiavať príslušné zásady IOSCO. Komoditné referenčné hodnoty sa môžu stať kritickými, pretože režim nie je obmedzený na referenčné hodnoty založené na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorí sú vo väčšine subjektmi pod dohľadom. Na kritické komoditné referenčné hodnoty, ktoré podliehajú prílohe II, sa požiadavky tohto nariadenia týkajúce sa povinných príspevkov a kolégií neuplatňujú.

(35)

Ak budú kritické referenčné hodnoty nesprávne, môžu ovplyvniť integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v členských štátoch. Tieto potenciálne destabilizujúce účinky nesprávnej kritickej referenčnej hodnoty sa môžu prejaviť v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch. Je preto nevyhnutné, aby sa týmto nariadením stanovil postup, ako určiť, ktoré referenčné hodnoty by sa mali považovať za kritické referenčné hodnoty, a aby sa uplatňovali ďalšie požiadavky na zabezpečenie integrity a odolnosti týchto referenčných hodnôt.

(36)

Kritické referenčné hodnoty sa môžu určiť pomocou kvantitatívneho kritéria alebo kombinácie kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií. Okrem toho v prípadoch, keď referenčná hodnota nespĺňa príslušné kvantitatívne prahové hodnoty, môže byť i napriek tomu uznaná za kritickú, ak táto referenčná hodnota nemá žiadne alebo len veľmi málo trhových náhrad a jej existencia a presnosť sú dôležité pre integritu trhu, finančnú stabilitu alebo ochranu spotrebiteľa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a ak všetky dotknuté príslušné orgány súhlasia, že táto referenčná hodnota by mala byť uznaná za kritickú. V prípade nezhody medzi dotknutými príslušnými orgánmi by malo mať prednosť rozhodnutie príslušného orgánu správcu o tom, či by sa takáto referenčná hodnota mala uznať za kritickú. V takomto prípade by Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (10) mal mať možnosť vydať stanovisko k posúdeniu, ktoré vykoná príslušný orgán správcu. Okrem toho príslušný vnútroštátny orgán môže takisto určiť referenčnú hodnotu za kritickú na základe určitých kvalitatívnych kritérií, ak sa správca a väčšina prispievateľov do referenčnej hodnoty nachádzajú vo svojom členskom štáte. Všetky kritické referenčné hodnoty by mali byť uvedené v zozname zostavenom podľa vykonávacieho aktu Komisie, ktorý by sa mal pravidelne revidovať a aktualizovať.

(37)

Ukončenie správy kritickej referenčnej hodnoty správcom by mohlo spôsobiť neplatnosť finančných zmlúv alebo finančných nástrojov, spôsobiť spotrebiteľom a investorom straty a ovplyvniť finančnú stabilitu. Je preto potrebné zahrnúť pre dotknutý príslušný orgán právomoc vyžadovať povinnú správu kritických referenčných hodnôt s cieľom zachovať existenciu príslušnej referenčnej hodnoty. V prípade konkurzného konania správcu referenčnej hodnoty by príslušný orgán mal poskytnúť príslušnému súdnemu orgánu hodnotenie, aby posúdil, či a ako by sa kritická referenčná hodnota mohla previesť na nového správcu alebo ako by sa mohla prestať poskytovať.

(38)

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže Únie a schopnosť členských štátov prijímať opatrenia na uľahčenie jeho dodržiavania, je potrebné vyžadovať od správcov kritických referenčných hodnôt vrátane kritických komoditných referenčných hodnôt, aby prijali primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa licencie a informácie o referenčných hodnotách poskytovali na spravodlivom, rozumnom, transparentnom a nediskriminačnom základe všetkým používateľom.

(39)

Prispievatelia, ktorí prestanú prispievať vstupnými údajmi ku kritickým referenčným hodnotám, môžu ohroziť dôveryhodnosť takýchto referenčných hodnôt, pretože schopnosť takýchto referenčných hodnôt merať základný trh alebo ekonomickú realitu by bola v dôsledku toho narušená. S cieľom zachovať dôveryhodnosť príslušnej referenčnej hodnoty je preto potrebné zahrnúť pre dotknutý príslušný orgán právomoc vyžadovať, aby subjekty pod dohľadom povinne prispievali údajmi na určenie kritických referenčných hodnôt. Zámerom povinného poskytovania vstupných údajov nie je uložiť subjektom pod dohľadom povinnosť vstupovať do transakcií alebo ich na to zaviazať.

(40)

Existuje široká škála typov a veľkostí referenčných hodnôt, a preto je dôležité zaviesť v tomto nariadení proporcionalitu a zabrániť nadmernému administratívnemu zaťaženiu správcov referenčných hodnôt, ktorých ukončenie poskytovania predstavuje menšie riziko pre širší finančný systém. Preto by sa okrem režimu pre kritické referenčné hodnoty mali zaviesť dva rozdielne režimy: jeden pre významné a jeden pre nevýznamné referenčné hodnoty.

(41)

Správcovia významných referenčných hodnôt by mali mať možnosť sa rozhodnúť neuplatňovať obmedzený počet podrobných požiadaviek tohto nariadenia. Príslušné orgány by si však mali zachovať právo požadovať uplatňovanie týchto ustanovení na základe kritérií uvedených v tomto nariadení. Delegované akty a vykonávacie akty, ktoré sa uplatňujú na správcov významných referenčných hodnôt, by mali náležite zohľadňovať zásadu proporcionality a mali by sa zamerať na čo najvýraznejšie na zabránenie administratívnej záťaže.

(42)

Správcovia nevýznamných referenčných hodnôt podliehajú menej podrobnému režimu, podľa ktorého by správcovia mali mať možnosť sa rozhodnúť, že nebudú uplatňovať niektoré požiadavky tohto nariadenia. V takom prípade by dotknutý správca mal vysvetliť, prečo je vhodné, aby tak urobil, vo vyhlásení o súlade, ktorý by mal byť uverejnený a poskytnutý príslušnému orgánu správcu. Uvedený príslušný orgán by mal preskúmať vyhlásenie o súlade a mal by mať možnosť požiadať o dodatočné informácie alebo požadovať zmeny, aby zabezpečil súlad s ustanoveniami tohto nariadenia. Hoci nevýznamné referenčné hodnoty by stále mohli byť zmanipulovateľné, sú ľahšie nahraditeľné, a teda transparentnosť pre používateľov by mala byť hlavným nástrojom pre účastníkov trhu na prijímanie informovaných rozhodnutí o referenčných hodnotách, ktoré považujú za vhodné na použitie. Z uvedeného dôvodu by sa delegované akty v hlave II nemali uplatňovať na správcov nevýznamných referenčných hodnôt.

(43)

Na to, aby sa používatelia referenčných hodnôt náležite rozhodli medzi referenčnými hodnotami a aby chápali ich riziká, musia vedieť, čo sa danou referenčnou hodnotou zamýšľa merať a aká je jej náchylnosť k manipulácii. Správca referenčnej hodnoty by preto mal uverejniť vyhlásenie o referenčnej hodnote, v ktorom spresní tieto prvky. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie a primeraný rozsah vyhlásení o referenčnej hodnote, ale zároveň so zameraním na poskytovanie kľúčových informácií potrebných pre užívateľov ľahko dostupným spôsobom by ESMA mal poskytovať ďalšie špecifikácie obsahu vyhlásenia o referenčnej hodnote, primerane rozlišujúc medzi rôznymi typmi a osobitosťami referenčných hodnôt a ich správcov.

(44)

V tomto nariadení by sa mali zohľadňovať zásady IOSCO, ktoré slúžia ako globálny štandard pre regulačné požiadavky v oblasti referenčných hodnôt. Ako všeobecná zásada, aby sa zabezpečila ochrana investorov, by dohľad a regulácia v tretej krajine mali byť rovnocenné s reguláciou a dohľadom nad referenčnými hodnotami Únie. Preto referenčné hodnoty poskytované z tejto tretej krajiny môžu v Únii používať subjekty pod dohľadom, ak už Komisia prijala kladné rozhodnutie o rovnocennosti režimu tretej krajiny. Za takýchto okolností by preto príslušné orgány mali uzatvoriť dohody o spolupráci s orgánmi dohľadu v tretích krajinách. ESMA by mal koordinovať prípravu týchto dohôd o spolupráci a výmenu informácií prijatých od tretích krajín medzi príslušnými orgánmi. Aby sa však zabránilo akýmkoľvek negatívnym vplyvom vyplývajúcim z prípadného náhleho ukončenia používania referenčných hodnôt v Únii poskytovaných z tretej krajiny, toto nariadenie stanovuje aj určité iné mechanizmy (najmä uznanie a schválenie), podľa ktorých subjekty pod dohľadom so sídlom v Únii môžu používať referenčné hodnoty tretích krajín.

(45)

Toto nariadenie zavádza postup na uznávanie správcov so sídlom v tretej krajine príslušným orgánom referenčného členského štátu. Uznanie by sa malo udeľovať správcom, ktorí spĺňajú požiadavky tohto nariadenia. Uznávajúc úlohu zásad IOSCO za globálny štandard na poskytovanie referenčných hodnôt, príslušný orgán referenčného členského štátu by mal mať možnosť udeliť uznanie správcom na základe toho, že uplatňujú zásady IOSCO. Na tento účel by príslušný orgán mal posudzovať uplatňovanie zásad IOSCO osobitným správcom a určiť, či takéto uplatňovanie je pre príslušného správcu rovnocenné na splnenie rôznych požiadaviek stanovených v tomto nariadení, berúc do úvahy osobitosti režimu uznávania v porovnaní s režimom rovnocennosti.

(46)

Toto nariadenie tiež stanovuje systém schvaľovania umožňujúci za určitých podmienok správcom alebo subjektom pod dohľadom so sídlom v Únii schvaľovať referenčné hodnoty poskytované z tretej krajiny, aby sa takéto referenčné hodnoty mohli používať v Únii. Na tento účel by príslušný orgán mal vziať do úvahy, či by poskytovaním referenčnej hodnoty, ktorá sa má schváliť, bolo dodržiavanie zásad IOSCO rovnocenné s dodržiavaním tohto nariadenia, berúc do úvahy osobitosti systému uznávania v porovnaní s režimom rovnocennosti. Správca alebo subjekt pod dohľadom, ktorý schválil referenčnú hodnotu poskytnutú treťou krajinou, by mal byť plne zodpovedný za tieto schválené referenčné hodnoty a za splnenie príslušných podmienok uvedených v tomto nariadení.

(47)

Všetci správcovia referenčných hodnôt majú možnosť využívať priestor na vlastné uváženie, potenciálne podliehajú konfliktu záujmov a riskujú zavedenie nevhodných systémov správy, riadenia a kontroly. Keďže správcovia kontrolujú postup určovania referenčných hodnôt, požiadavka na povolenia alebo registrácie pre správcov a dohľad nad nimi predstavuje najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť integritu referenčných hodnôt.

(48)

Určitým správcom by mal udeliť povolenie a mal by nad nimi vykonávať dohľad príslušný orgán členského štátu, v ktorom má dotknutý správca sídlo. Subjekty, ktoré už podliehajú dohľadu a ktoré poskytujú iné finančné referenčné hodnoty ako kritické referenčné hodnoty, by sa mali registrovať a byť pod dohľadom príslušného orgánu na účely tohto nariadenia. Subjekty, ktoré poskytujú len indexy, ktoré sa považujú za nevýznamné referenčné hodnoty, by mali by tiež registrované dotknutým príslušným orgánom. Povolenie a registrácia by mali byť odlišnými postupmi s povolením vyžadujúcim širšie posúdenie žiadosti správcu. Skutočnosť, či správca má povolenie, alebo je registrovaný, by nemala mať vplyv na dohľad nad týmto správcom dotknutými príslušnými orgánmi. Okrem toho by mal byť zavedený prechodný režim, na základe ktorého osoby, ktoré poskytujú referenčné hodnoty, ktoré nie sú kritické a všeobecne sa nepoužívajú v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, mohli byť registrované s cieľom uľahčenia počiatočnej fázy uplatňovania tohto nariadenia. ESMA by mala na úrovni Únie spravovať register, ktorý obsahuje informácie o správcoch, ktorí majú povolenie alebo sú registrovaní, o referenčných hodnotách a správcoch, ktorí poskytujú tieto referenčné hodnoty na základe kladného rozhodnutia buď podľa režimu rovnocennosti, alebo režimu uznávania, o správcoch na úrovni Únie alebo subjektoch podliehajúcich dohľadu, ktorí schválili referenčné hodnoty z tretej krajiny, a o akýchkoľvek iných schválených referenčných hodnotách a ich správcoch so sídlom v tretej krajine.

(49)

V niektorých prípadoch osoba poskytuje index, ale nemusela by si byť vedomá toho, že príslušný index sa používa ako odkaz na finančný nástroj, finančnú zmluvu alebo investičný fond. Stáva sa to najmä v prípade, keď sa sídla používateľov a správcu referenčnej hodnoty nachádzajú v rôznych členských štátoch. Je preto potrebné, aby sa zvýšila miera transparentnosti, pokiaľ ide o to, ktorá konkrétna referenčná hodnota sa používa. Takúto transparentnosť možno dosiahnuť zlepšením obsahu prospektov alebo dôležitých informačných dokumentov, ktoré sa vyžadujú podľa právnych predpisov Únie, a obsahu oznámení, ktoré sa vyžadujú podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (11).

(50)

Súborom účinných nástrojov a právomocí a zdrojov pre príslušné orgány členských štátov sa zaručí účinnosť dohľadu. V tomto nariadení by sa preto mal najmä stanoviť minimálny súbor právomocí dohľadu a vyšetrovacích právomocí, ktoré by mali byť zverené príslušným orgánom členských štátov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ak príslušné orgány a ESMA vykonávajú svoje právomoci podľa tohto nariadenia, mali by konať objektívne a nestranne a mali by ostať pri svojom rozhodovaní autonómne.

(51)

Na účely zistenia porušení tohto nariadenia je potrebné, aby príslušné orgány mali v súlade s vnútroštátnym právom možnosť prístupu do priestorov právnických osôb s cieľom zhabať dokumenty. Prístup do týchto priestorov je potrebný v prípade, že existuje dôvodné podozrenie, že existujú dokumenty a iné údaje týkajúce sa predmetu inšpekcie alebo vyšetrovania a mohli by byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia. Prístup do týchto priestorov je okrem toho potrebný, ak osoba, ktorej už bola poslaná žiadosť o informácie, tejto žiadosti nevyhovela alebo ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v prípade predloženia žiadosti jej nebude vyhovené alebo že dokumenty a informácie, na ktoré sa žiadosť o informácie vzťahuje, by boli odstránené, zmanipulované alebo zničené. Ak je potrebné predchádzajúce povolenie od súdneho orgánu dotknutého členského štátu v súlade s vnútroštátnym právom, prístup do priestorov by sa mal uskutočniť po tom, ako sa vopred získa toto súdne povolenie.

(52)

Existujúce záznamy telefonických rozhovorov a záznamy o prenose údajov od subjektov pod dohľadom môžu predstavovať veľmi dôležité a niekedy jediné dôkazy na odhalenie a dokázanie porušovania tohto nariadenia, najmä dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa správy, riadenia a kontroly. Takéto záznamy môžu pomôcť overiť totožnosť osoby zodpovednej za predkladanie vstupných údajov a orgánov zodpovedných za ich schvaľovanie a overiť, či je zabezpečené organizačné oddelenie zamestnancov. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť požadovať existujúce záznamy telefonických rozhovorov, elektronických komunikácií a záznamov prenosu údajov v držbe subjektov pod dohľadom v tých prípadoch, keď existuje dôvodné podozrenie, že takéto záznamy týkajúce sa predmetu kontroly alebo vyšetrovania by mohli byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia.

(53)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo rešpektovať súkromný a rodinný život, právo na ochranu osobných údajov, právo na slobodu prejavu a na informácie, slobodu podnikania, právo vlastniť majetok, právo na ochranu spotrebiteľa, právo na účinný prostriedok nápravy a právo na obhajobu. Preto by sa toto nariadenie malo vykladať a uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(54)

Právo dotknutých osôb na obhajobu by sa malo plne dodržiavať. Platí najmä to, že osobám, voči ktorým sa vedie konanie, by sa mal poskytnúť prístup k zisteniam, na ktorých príslušné orgány založili svoje rozhodnutie, a malo by sa im poskytnúť právo na vypočutie.

(55)

Transparentnosť týkajúca sa referenčných hodnôt je potrebná z dôvodu stability finančného trhu a ochrany investorov. Akákoľvek výmena alebo prenos informácií zo strany príslušných orgánov by mali byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (12). Akákoľvek výmena alebo prenos informácií zo strany ESMA by mali byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (13).

(56)

So zreteľom na zásady stanovené v oznámení Komisie z 8. decembra 2010 o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb a v právnych aktoch Únie prijatých v nadväznosti na toto oznámenie by členské štáty s cieľom zabezpečiť spoločný prístup a odrádzajúci účinok mali určiť pravidlá týkajúce sa administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení vrátane peňažných sankcií, ktoré sa vzťahujú na porušenia ustanovení tohto nariadenia, a mali by zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(57)

Administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia uplatňované v osobitných prípadoch by sa mali stanovovať po prípadnom zohľadnení faktorov, ako napr. vrátenie akýchkoľvek identifikovaných finančných výhod, závažnosť a trvanie porušenia, prípadné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, potreba, aby administratívne peňažné sankcie mali odrádzajúci účinok, a prípadne by mali byť znížené za spoluprácu s príslušným orgánom. Konkrétne by malo byť možné, aby skutočná výška administratívnych peňažných sankcií, ktoré sa majú uložiť v konkrétnom prípade, dosiahla maximálnu úroveň stanovenú v tomto nariadení alebo vyššiu úroveň stanovenú vo vnútroštátnom práve v prípade veľmi závažných porušení, zatiaľ čo administratívne peňažné sankcie podstatne nižšie, ako je maximálna úroveň, by sa mali dať použiť v prípade menej závažných porušení alebo v prípade urovnania. Príslušné orgány by mali mať k dispozícii možnosť uložiť dočasný zákaz vykonávania riadiacich pozícii u správcov alebo prispievateľov referenčných hodnôt.

(58)

Toto nariadenie by nemalo obmedzovať schopnosť členských štátov stanoviť vyššie úrovne administratívnych sankcií a nemali by ním byť dotknuté žiadne ustanovenia v právnych predpisoch členských štátov týkajúce sa trestnoprávnych sankcií.

(59)

Aj keď členským štátom nič nebráni v tom, aby ustanovili pravidlá pre správne a trestné sankcie za rovnaké porušenie, nemalo by sa od nich vyžadovať, aby ustanovili pravidlá pre administratívne sankcie za porušenie tohto nariadenia, na ktoré sa vzťahuje vnútroštátne trestné právo. V súlade s vnútroštátnym právom členské štáty nemajú povinnosť ukladať administratívne a trestné sankcie za rovnaké porušenie, mali by mať však možnosť tak urobiť, ak im to vnútroštátne právo umožňuje. Zachovaním trestných sankcií za porušenia tohto nariadenia namiesto administratívnych sankcií by sa však nemala obmedziť alebo inak ovplyvniť schopnosť príslušných orgánov spolupracovať, mať prístup k informáciám a informácie si včas vymieňať s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch na účely tohto nariadenia, a to aj po akomkoľvek predložení predmetných porušení príslušným justičným orgánom na trestné stíhanie.

(60)

Je potrebné posilniť ustanovenia o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi a povinnosti vzájomnej pomoci a spolupráce, na ktorú sa zaviazali. V dôsledku zvyšujúcej sa cezhraničnej činnosti by si príslušné orgány mali vzájomne poskytovať relevantné informácie potrebné na výkon ich funkcie v záujme zaistenia účinného presadzovania tohto nariadenia vrátane situácií, v ktorých môže byť porušenie alebo predpokladané porušenie predmetom záujmu orgánov v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch. Pri výmene informácií je potrebné prísne zachovávanie služobného tajomstva s cieľom zabezpečiť plynulé zasielanie týchto informácií a ochranu príslušných práv.

(61)

Aby sa zaistilo, že rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi uložiť administratívnu sankciu alebo iné administratívne opatrenie budú mať na všeobecnú verejnosť odrádzajúci účinok, mali by sa uverejňovať. Uverejňovanie rozhodnutí ukladajúcich administratívnu sankciu alebo iné administratívne opatrenie je takisto dôležitým nástrojom príslušných orgánov na informovanie účastníkov trhu o type správania, ktoré sa považuje za porušenie tohto nariadenia, ako aj na podporu šírenia dobrého správania medzi účastníkmi trhu v širšom zmysle. Ak by hrozilo, že takéto uverejnenie spôsobí dotknutým osobám neprimeranú ujmu, alebo ak by ohrozovalo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, príslušný orgán by mal buď uverejniť administratívnu sankciu alebo iné administratívne opatrenie anonymným spôsobom, alebo uverejnenie odložiť. Príslušné orgány by mali mať okrem toho možnosť vôbec neuverejniť rozhodnutie ukladajúce administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia, ak sa ich anonymné alebo neskoršie uverejnenie považuje za nedostatočné na zabezpečenie toho, aby stabilita finančných trhov nebola ohrozená. Príslušné orgány zároveň nemusia uverejňovať administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia, ktorých povaha sa považuje za menej podstatnú, ak by uverejnenie bolo neprimerané.

(62)

Kritické referenčné hodnoty môžu zahŕňať prispievateľov, správcov a používateľov vo viac než jednom členskom štáte. Zrušenie poskytovania takejto referenčnej hodnoty alebo akákoľvek udalosť, ktorá môže výrazne ohroziť jej integritu, by preto mohli mať vplyv vo viac než jednom členskom štáte, čo znamená, že samotný dohľad nad takouto referenčnou hodnotou iba príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa nachádza správca referenčnej hodnoty, nebude efektívny a účinný z hľadiska riešenia rizík, ktoré kritická referenčná hodnota predstavuje. V takomto prípade s cieľom zabezpečiť účinnú výmenu informácií v oblasti dohľadu medzi príslušnými orgánmi a koordináciu ich činnosti a opatrení dohľadu by sa mali zriadiť kolégiá pozostávajúce z kompetentných orgánov a ESMA. Činnosť kolégií by mala prispievať k harmonizovanému uplatňovaniu predpisov vyplývajúcich z tohto nariadenia a k zbližovaniu postupov v oblasti dohľadu. Príslušný orgán správcu by mal stanoviť písomné dojednania týkajúce sa výmeny informácií, rozhodovacieho procesu, ktorý by mohol zahŕňať pravidlá o postupoch hlasovania, akejkoľvek spolupráce na účely opatrení povinného príspevku a prípadov, keď by príslušné orgány mali navzájom konzultovať. Právne záväzná mediácia ESMA je kľúčovým prvkom na zabezpečenie koordinácie, konzistentnosti a zbližovanie postupov v oblasti dohľadu.

(63)

Referenčné hodnoty môžu odkazovať na dlhodobé finančné nástroje a finančné zmluvy. V určitých prípadoch po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia už nemusí byť poskytovanie takýchto referenčných hodnôt povolené, pretože sa vyznačujú charakteristickými znakmi, ktoré nemožno upraviť tak, aby boli splnené požiadavky tohto nariadenia. Zakázanie nepretržitého poskytovania takejto referenčnej hodnoty by mohlo mať súčasne za následok ukončenie alebo zmarenie finančných nástrojov alebo finančných zmlúv a tak spôsobiť investorom ujmu. Je preto potrebné vypracovať ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné nepretržité poskytovanie takýchto referenčných hodnôt počas prechodného obdobia.

(64)

V prípadoch, keď sa toto nariadenie vzťahuje alebo sa mohlo vzťahovať na subjekty a trhy pod dohľadom podľa nariadenia (EÚ) č. 1227/2011, by ESMA mala konzultovať s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) s cieľom využiť odbornosť ACER v oblasti trhov s energiou a zmierniť dvojitú reguláciu.

(65)

S cieľom bližšie určiť technické prvky tohto nariadenia by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o určenie technických prvkov definícií, pokiaľ ide o výpočet nominálnej sumy finančných nástrojov, nominálnej hodnoty derivátov a čistej hodnoty aktív investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, na určenie toho, či takáto referenčná hodnota je rozhodujúca, pokiaľ ide o preskúmanie metódy výpočtu použitej na výpočet prahovej hodnoty na stanovenie kritických a významných referenčných hodnôt, pokiaľ ide o stanovenie objektívnych dôvodov na schválenie referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt poskytovaných v tretej krajine, pokiaľ ide o stanovenie prvkov na posúdenie toho, či ukončenie alebo zmena existujúcej referenčnej hodnoty by mohli reálne viesť k udalosti vyššej moci, zmariť alebo inak porušiť podmienky akejkoľvek finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, alebo pravidlá akéhokoľvek investičného fondu, ktoré odkazujú na takúto referenčnú hodnotu, a pokiaľ ide o predĺženie 24-mesačného obdobia plánovaného na registráciu namiesto povolenia určitých správcov. Pri prijímaní týchto aktov by Komisia mala náležite zohľadniť vývoj na trhu alebo technologický vývoj a medzinárodné zbližovanie metód dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami, najmä prácu IOSCO. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (14) z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(66)

Technickými normami by sa mala zabezpečiť jednotná harmonizácia požiadaviek na poskytovanie indexov a prispievanie k indexom používaným ako referenčné hodnoty a primeraná ochrana investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Bolo by efektívne a vhodné, aby sa orgánu ESMA ako orgánu s vysokošpecializovaným know-how zverila úloha vypracovať návrh regulačných technických noriem, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii. Komisia by mala prijať návrh regulačných technických noriem vypracovaných ESMA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, pokiaľ ide o postupy a vlastnosti funkcie dohľadu; pokiaľ ide o to, ako zabezpečiť vhodnosť a overiteľnosť vstupných údajov, ako aj vnútorné postupy dohľadu a overovania prispievateľa, pokiaľ ide o informácie, ktoré poskytne správca o referenčných údajoch a metodike, pokiaľ ide o prvky kódexu správania, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa systémov a kontrol, pokiaľ ide o kritériá, ktoré by mal príslušný orgán zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či uplatniť určité dodatočné požiadavky, pokiaľ ide o obsah vyhlásenia o referenčnej hodnote a prípady, v ktorých sa požaduje aktualizácia tohto vyhlásenia, pokiaľ ide o minimálny obsah dohôd o spolupráci medzi príslušnými orgánmi a ESMA, pokiaľ ide o formu a obsah žiadosti o uznanie správcu tretej krajiny a prezentáciu informácií, ktoré sa majú poskytnúť s takouto žiadosťou, a pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú poskytnúť v žiadosti o povolenie alebo registráciu.

(67)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci a vzhľadom na niektoré ich aspekty mali zveriť Komisii s cieľom zostaviť a preskúmať zoznam verejných orgánov v Únii, zostaviť a preskúmať zoznam kritických referenčných hodnôt a určiť rovnocennosť právneho rámca, ktorý sa vzťahuje na poskytovateľov referenčných hodnôt tretích krajín na účely úplnej alebo čiastočnej rovnocennosti. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (15).

(68)

Komisia by mala byť poverená aj prijatím vykonávacích technických noriem, ktoré vypracoval ESMA a ktorými sa stanovujú vzory vyhlásení o súlade, postupy a formy výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA, prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(69)

Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne stanovenie konzistentného a účinného režimu riešenia zraniteľností, ktoré predstavujú referenčné hodnoty, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov vzhľadom na skutočnosť, že celkový vplyv otázok týkajúcich sa referenčných hodnôt sa môže v celom rozsahu vnímať len v kontexte Únie, ale z dôvodu rozsahu a účinkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(70)

Vzhľadom na naliehavosť potreby obnoviť dôveru v referenčné hodnoty a podporiť spravodlivé a transparentné finančné trhy toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení.

(71)

Spotrebitelia majú možnosť uzatvárať finančné zmluvy, najmä zmluvy o hypotékach a spotrebiteľských úveroch, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, ale nerovná vyjednávacia pozícia a používanie štandardných podmienok znamená, že môžu mať v súvislosti s použitou referenčnou hodnotou obmedzený výber. Preto je potrebné zabezpečiť aspoň to, aby veritelia alebo sprostredkovatelia úveru poskytovali spotrebiteľom náležité informácie. Na tento účel by sa smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ mali preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(72)

Nariadenie (EÚ) č. 596/2014 vyžaduje, aby osoby vykonávajúce riadiace úlohy, ako aj osoby s nimi úzko spojené oznámili emitentovi a príslušnému orgánu každú transakciu vykonanú na vlastný účet, súvisiacu s finančnými nástrojmi, ktoré sú viazané na akcie a dlhové nástroje emitenta. Existujú rôzne finančné nástroje, ktoré súvisia s akciami a dlhovými nástrojmi určitého emitenta. Takéto finančné nástroje však zahŕňajú podiely v podnikoch kolektívneho investovania, štruktúrované produkty alebo finančné nástroje obsahujúce derivát poskytujúci expozíciu voči výkonnosti akcií alebo dlhových nástrojov vydaných emitentom. Všetky transakcie s uvedenými finančnými nástrojmi, ktoré sú nad hranicou de minimis, by mali podliehať oznámeniu emitentovi a príslušnému orgánu. Je potrebné urobiť výnimku, ak buď prepojený finančný nástroj poskytuje expozíciu rovnajúcu sa alebo nižšiu ako 20 % akcií alebo dlhových nástrojov emitenta, alebo ak osoba vykonávajúca riadiace úlohy alebo osoba úzko spojená s nimi nevedela a nemohla vedieť o investičnom zložení prepojeného finančného nástroja. Nariadenie (EÚ) č. 596/2014 by sa preto malo zmeniť,

a)

centrálnu banku;

b)

orgán verejnej moci, ktorý poskytuje údaje na určenie referenčnej hodnoty, poskytuje referenčné hodnoty využívané na účely verejnej politiky vrátane opatrení zameraných na zamestnanosť, hospodársku činnosť a infláciu alebo riadi toto poskytovanie;

c)

centrálnu protistranu (CP), ak poskytuje referenčné ceny alebo zúčtovacie ceny použité na účely riadenia rizík CP a zúčtovanie;

d)

poskytovanie jednotných referenčných cien akéhokoľvek finančného nástroja uvedeného v oddiele C prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

e)

tlač, iné médiá a novinárov, pokiaľ referenčnú hodnotu iba uverejňujú alebo na ňu odkazujú v rámci svojej novinárskej činnosti bez toho, aby akokoľvek ovplyvňovali jej poskytovanie;

f)

fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť úver v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti, a to len vtedy, ak táto osoba uverejní alebo sprístupní verejnosti vlastné pohyblivé alebo pevné úrokové sadzby stanovené vnútornými rozhodnutiami a uplatňované len na finančné zmluvy, ktoré táto osoba alebo spoločnosť uzavrela v rámci tej istej skupiny so svojimi klientmi;

g)

komoditnú referenčnú hodnotu založenú na predkladaní údajov od prispievateľov, ktorých väčšina sú subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu, a vo vzťahu ku ktorým sa uplatňujú obe tieto podmienky:

h)

poskytovateľa indexu v súvislosti s indexom, ktorý poskytuje, v prípade, že si poskytovateľ indexu nie je vedomý a nemohol si byť opodstatnene vedomý toho, že uvedený index sa používa na účely uvedené v článku 3 ods. 1 bode 3.

1.

„index“ je akékoľvek číslo, ktoré je:

2.

„poskytovateľ indexu“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má vplyv na poskytovanie indexu;

3.

„referenčná hodnota“ je akýkoľvek index, s odkazom na ktorý je určená splatná suma v rámci finančného nástroja alebo finančnej zmluvy alebo hodnota finančného nástroja, alebo index použitý na meranie výkonnosti investičného fondu s cieľom sledovať rentabilnosť tohto indexu alebo vymedziť pridelenie aktív z portfólia či vypočítať poplatky spojené s výkonnosťou;

4.

„skupina referenčných hodnôt“ je skupina referenčných hodnôt poskytovaných tým istým správcom a stanovených na základe vstupných údajov rovnakej povahy, ktorá poskytuje špecifické opatrenia na rovnakom alebo podobnom trhu alebo v rovnakej ekonomickej realite;

5.

„poskytnutie referenčnej hodnoty“ je:

6.

„správca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má vplyv na poskytovanie referenčnej hodnoty;

7.

„používanie referenčnej hodnoty“ je:

8.

„prispievanie vstupnými údajmi“ je poskytovanie akýchkoľvek vstupných údajov, ktoré nie sú jednoducho dostupné, správcovi alebo inej osobe na účely ich postúpenia správcovi, ktoré sú potrebné v súvislosti s určením referenčnej hodnoty a ktoré sa poskytujú na uvedený účel;

9.

„prispievateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prispieva vstupnými údajmi;

10.

„prispievateľ pod dohľadom“ je subjekt pod dohľadom, ktorý prispieva vstupnými údajmi správcovi so sídlom v Únii;

11.

„predkladateľ“ je fyzická osoba zamestnaná prispievateľom na účely prispievania vstupnými údajmi;

12.

„posudzovateľ“ je zamestnanec správcu komoditnej referenčnej hodnoty alebo akákoľvek iná fyzická osoba, ktorých služby má správca k dispozícii alebo pod kontrolou a ktorí sú zodpovední za uplatňovanie metodiky alebo úsudku, pokiaľ ide o vstupné údaje alebo iné informácie s cieľom dosiahnuť konečné posúdenie ceny určitej komodity;

13.

„expertný úsudok“ je vykonávanie vlastného uváženia správcom alebo predkladateľom pri dodržiavaní využívania údajov pri stanovovaní referenčnej hodnoty vrátane extrapolácie hodnôt z predchádzajúcich alebo súvisiacich transakcií, úpravy hodnôt pri faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu údajov, ako sú udalosti na trhu alebo zhoršenie kreditnej kvality kupujúceho alebo predajcu, a váženia pevných ponúk alebo návrhov vyšších než konkrétne ukončené transakcie;

14.

„vstupné údaje“ sú údaje týkajúce sa hodnoty jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien vrátane odhadu cien, kotácií, záväzných kotácií alebo iných hodnôt použitých správcom na určenie referenčnej hodnoty;

15.

„údaje o transakciách“ sú pozorovateľné ceny, sadzby, indexy alebo hodnoty predstavujúce transakcie medzi nespriaznenými protistranami na aktívnom trhu, ktorý podlieha konkurenčným silám ponuky a dopytu;

16.

„finančný nástroj“ je akýkoľvek z nástrojov uvedených v oddiele C prílohy I k smernici 2014/65/EÚ, pre ktorý bola predložená žiadosť o jeho prijatie na obchodovanie na mieste obchodovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ alebo s ktorým sa obchoduje na mieste obchodovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ alebo prostredníctvom systematického internalizátora podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 20 uvedenej smernice;

17.

„subjekt pod dohľadom“ znamená ktorýkoľvek z týchto subjektov:

18.

„finančná zmluva“ je:

19.

„investičný fond“ je AIF podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ alebo PKIPCP podľa vymedzenia v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES;

20.

„riadiaci orgán“ je orgán alebo orgány správcu alebo iného subjektu pod dohľadom vymenované v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré sú splnomocnené stanoviť stratégiu, ciele a celkové smerovanie správcu alebo iného subjektu pod dohľadom a ktoré vykonávajú dohľad nad rozhodovaním manažmentu a monitorujú ho a zahŕňajú osoby, ktoré skutočne riadia činnosť správcu alebo iného subjektu pod dohľadom;

21.

„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá pri finančných zmluvách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodnou, podnikateľskou ani profesijnou činnosťou;

22.

„referenčná hodnota úrokových sadzieb“ je referenčná hodnota, ktorá je na účely bodu 1 písm. b) bodu ii) tohto odseku určená na základe sadzby, za akú banky môžu požičiavať iným bankám alebo iným sprostredkovateľom ako banky alebo si vypožičiavať od iných bánk alebo iných sprostredkovateľov ako banky na peňažnom trhu;

23.

„komoditná referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, pri ktorej je podkladovým aktívom na účely bodu 1 písm. b) bodu ii) tohto odseku komodita v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006 (21), s výnimkou emisných kvót uvedených v bode 11 časti C prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

24.

„referenčná hodnota týkajúca sa regulovaných údajov“ je referenčná hodnota určená použitím vzorca a vypočítaná:

25.

„kritická referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, ktorá je iná ako referenčná hodnota týkajúca sa regulovaných údajov, ktorá spĺňa ktorúkoľvek z podmienok stanovených v článku 20 ods. 1 a ktorá je uvedená v zozname vytvorenom Komisiou podľa uvedeného článku;

26.

„významná referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 24 ods. 1;

27.

„nevýznamná referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, ktorá nespĺňa podmienky stanovené v článkoch 20 ods. 1 a 24 ods. 1;

28.

„so sídlom v“ znamená, v súvislosti s právnickou osobou, krajinu, kde sa nachádza sídlo danej osoby alebo iná oficiálna adresa, a v súvislosti s fyzickou osobou krajinu, kde je daná osoba rezidentom na daňové účely;

29.

„orgán verejnej moci“ je:

a)

dôvernosť informácií, ktorými prispel alebo ktoré vytvoril správca, ktorá podlieha povinnostiam zverejnenia a transparentnosti podľa tohto nariadenia, a

b)

konkrétne zmiernenie konfliktov záujmov, ktoré vznikli z dôvodu vlastníctva alebo kontroly správcu alebo z dôvodu iných záujmov v skupine správcu alebo v dôsledku iných osôb, ktoré môžu mať vplyv na správcu alebo kontrolu nad ním, pokiaľ ide o určovanie referenčnej hodnoty.

a)

mali potrebné kvalifikácie, vedomosti a skúsenosti zodpovedajúce prideleným úlohám a podliehali účinnému riadeniu a dohľadu;

b)

nepodliehali neprimeranému vplyvu alebo konfliktom záujmov a aby odmeňovanie a hodnotenie výkonu uvedených osôb neviedlo ku konfliktom záujmov ani inak nezasahovalo do integrity postupu určovania referenčnej hodnoty;

c)

nemali žiadne záujmy alebo obchodné styky, ktoré by ohrozovali činnosti dotknutého správcu;

d)

mali zákaz prispievať k stanovovaniu referenčnej hodnoty svojou účasťou na ponukách, návrhoch a obchodoch, a to buď osobne, alebo v mene účastníkov trhu, s výnimkou prípadov, keď sa takýto spôsob prispievania výslovne vyžaduje ako súčasť metodiky referenčnej hodnoty a podlieha jej osobitným pravidlám, a

e)

podliehali účinným postupom kontroly výmeny informácií s ostatnými zamestnancami vykonávajúcimi činnosti, ktoré môžu predstavovať riziko konfliktov záujmov, alebo s tretími stranami v prípadoch, keď uvedené informácie môžu mať vplyv na referenčnú hodnotu.

a)

preskúmanie vymedzenia a metodiky referenčnej hodnoty aspoň raz ročne;

b)

dohľad nad všetkými zmenami metodiky referenčnej hodnoty a schopnosť poveriť správcu konzultáciami o týchto zmenách;

c)

dohľad nad správcovým kontrolným rámcom, riadením a prevádzkovaním referenčnej hodnoty a v prípade, keď je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, kódex správania uvedený v článku 15;

d)

preskúmanie a schválenie postupov zameraných na ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty vrátane akýchkoľvek konzultácií o tomto ukončení;

e)

dohľad nad účasťou tretej strany na poskytovaní referenčnej hodnoty vrátane agentov na výpočet alebo distribúciu;

f)

vyhodnotenie interných a externých auditov alebo preskúmaní a monitorovanie vykonávania identifikovaných nápravných opatrení;

g)

v prípade, keď je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, monitorovanie vstupných údajov a prispievateľov a opatrení správcu pri napadnutí alebo overovaní príspevkov vstupných údajov;

h)

v prípade, keď je referenčná hodnota založená na údajoch od prispievateľov, prijatie účinných opatrení v prípade akýchkoľvek porušení kódexu správania uvedeného v článku 15 a

i)

informovanie dotknutých príslušných orgánov o akomkoľvek pochybení prispievateľov, ak je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, alebo správcov, o ktorom sa orgán dohľadu dozvie, a o akýchkoľvek neobvyklých alebo podozrivých vstupných údajoch.

a)

riadenie operačného rizika;

b)

primerané a účinné plány na zabezpečenie kontinuity podnikateľskej činnosti a obnovy po katastrofe;

c)

pohotovostné postupy, ktoré sú zavedené pre prípad prerušenia postupu poskytovania referenčnej hodnoty.

a)

zabezpečiť, aby prispievatelia dodržiavali kódex správania uvedený v článku 15 a platné normy pre vstupné údaje;

b)

monitorovať vstupné údaje vrátane prípadného monitorovania vstupných údajov pred uverejnením referenčnej hodnoty a overenia vstupných údajov po uverejnení s cieľom zistiť chyby a odchýlky.

a)

všetkých vstupných údajoch vrátane použitia takýchto údajov;

b)

metodike použitej na určenie referenčnej hodnoty;

c)

akomkoľvek použití úsudku alebo vlastného uváženia zo strany správcu a v uplatniteľnom prípade zo strany posudzovateľov pri určovaní referenčnej hodnoty vrátane plného odôvodnenia uvedeného úsudku alebo vlastného uváženia;

d)

nezohľadnení niektorých vstupných údajov najmä v prípadoch, keď to bolo v súlade s požiadavkami metodiky vypracúvania referenčnej hodnoty, a o dôvodoch nezohľadnenia týchto údajov;

e)

iných zmenách v štandardných postupoch a metodikách vrátane tých, ktoré boli uskutočnené v obdobiach napätej situácie na trhu alebo narušenia trhu;

f)

totožnostiach predkladateľov a fyzických osôb, ktoré správca zamestnáva na určovanie referenčnej hodnoty;

g)

všetkých dokumentoch týkajúcich sa akejkoľvek sťažnosti vrátane tých, ktoré predložil sťažovateľ, a

h)

telefonickej alebo elektronickej komunikácii medzi akoukoľvek osobou, ktorú zamestnáva správca, a prispievateľmi alebo predkladateľmi, pokiaľ ide o referenčnú hodnotu.

a)

správca sprístupní politiku riešenia sťažností, pomocou ktorej sa môžu podávať sťažnosti týkajúce sa toho, či určenie konkrétnej referenčnej hodnoty zodpovedá trhovej hodnote, sťažnosti týkajúce sa navrhovaných zmien v postupe určenia referenčnej hodnoty, uplatňovania metodiky v súvislosti s konkrétnym určením referenčnej hodnoty a ostatných rozhodnutí v súvislosti s postupom určenia referenčnej hodnoty;

b)

sa sťažnosti vyriešia včas a spravodlivo, pričom sa výsledok vyšetrovania oznámi sťažovateľovi v primeranej lehote s výnimkou prípadu, ak by takéto oznámenie bolo v rozpore s cieľmi verejnej politiky alebo nariadenia (EÚ) č. 596/2014, a

c)

sa vyšetrovanie uskutoční nezávisle od akýchkoľvek pracovníkov, ktorých sa môže alebo mohol týkať predmet sťažnosti.

a)

poskytovateľ služby je schopný, má kapacitu a príslušné zákonom predpísané povolenie na činnosť, aby mohol spoľahlivo a profesionálne vykonávať externe zabezpečované funkcie, služby alebo činnosti;

b)

správca sprístupňuje dotknutým príslušným orgánom informácie o totožnosti a úlohách poskytovateľa služieb, ktorý sa podieľa na postupe určovania referenčnej hodnoty;

c)

ak sa zdá, že je možné, že by poskytovateľ služieb nevykonával tieto externe zabezpečované úlohy účinne a v súlade s platnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami, správca prijíma primerané opatrenia;

d)

správca zachováva potrebnú odbornosť na účinný dohľad nad externe zabezpečenými činnosťami a na riadenie rizík spojených s týmto externým zabezpečovaním činností;

e)

poskytovateľ služieb oznamuje správcovi akýkoľvek vývoj, ktorý môže mať podstatný vplyv na jeho schopnosť vykonávať externe zabezpečované funkcie účinne a v súlade s platnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami;

f)

poskytovateľ služieb spolupracuje s dotknutým príslušným orgánom, pokiaľ ide o externe zabezpečované činnosti, a správca a dotknutý príslušný orgán majú účinný prístup k údajom týkajúcim sa externe zabezpečovaných činností, ako aj do podnikateľských priestorov poskytovateľa služieb, a dotknutý príslušný orgán je schopný uplatniť uvedené práva prístupu;

g)

správca je v prípade potreby schopný tieto externé zabezpečovania činností ukončiť;

h)

správca prijíma odôvodnené opatrenia vrátane pohotovostných plánov s cieľom predísť neprimeranému operačnému riziku súvisiacemu s účasťou poskytovateľa služieb na postupe určovania referenčnej hodnoty.

a)

vstupné údaje musia byť dostatočné a presne a spoľahlivo odzrkadľovať trhovú alebo ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená.

Vstupné údaje sú údaje o transakciách, ak sú dostupné a primerané. V prípade, že dostupné údaje o transakciách nie sú dostatočné alebo primerané na to, aby presne a spoľahlivo odzrkadľovali trhovú alebo ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená, môžu sa použiť aj vstupné údaje, ktoré nie sú údajmi o transakciách, vrátane odhadov cien, kotácií a záväzných kotácií alebo iné hodnoty;

b)

vstupné údaje uvedené v písmene a) musia byť overiteľné;

c)

správca vypracuje a uverejní jasné usmernenia týkajúce sa druhov vstupných údajov, priority používania rôznych druhov vstupných údajov a uplatňovania expertného úsudku s cieľom zabezpečiť súlad s písmenom a) a s metodikou;

d)

ak je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, správca podľa potreby získava vstupné údaje zo spoľahlivej a reprezentatívnej skupiny alebo vzorky prispievateľov, aby zabezpečil, že výsledná referenčná hodnota bude spoľahlivá a reprezentatívna pre trhovú a ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená;

e)

správca nesmie používať vstupné údaje od prispievateľa, ak má akékoľvek podozrenie, že prispievateľ nedodržiava kódex správania uvedený v článku 15, a v takom prípade získa reprezentatívne údaje z verejne dostupných zdrojov.

a)

kritériá, ktorými sa určuje, kto môže správcovi prispieť vstupnými údajmi, ako aj postup výberu prispievateľov;

b)

postup hodnotenia vstupných údajov prispievateľa a zastavenia prispievateľa pri poskytovaní ďalších vstupných údajov alebo prípadne uplatňovania iných sankcií voči prispievateľovi za nedodržanie predpisov a

c)

postup overovania vstupných údajov, a to aj na základe iných ukazovateľov alebo údajov, s cieľom zabezpečiť jeho integritu a presnosť.

a)

získa údaje z ďalších zdrojov, ktorými sa potvrdia tieto vstupné údaje, a

b)

zabezpečí, aby prispievatelia mali zavedené primerané vnútorné postupy dohľadu a overovania.

a)

je odolná a spoľahlivá;

b)

má jasné pravidlá, ktorými sa určuje, ako a kedy sa môže na určenie referenčnej hodnoty využiť vlastné uváženie;

c)

je dôsledná, kontinuálna a schopná overovať, a to aj podľa potreby prostredníctvom spätného testovania voči dostupným údajom o transakciách;

d)

je odolná a spoľahlivá a zabezpečuje, aby bolo možné vypočítať referenčnú hodnotu v čo najširšom súbore možných okolností bez ohrozenia jej integrity;

e)

je vysledovateľná a overiteľná.

a)

zohľadní faktory, ku ktorým patrí veľkosť a bežná likvidita trhu, transparentnosť obchodovania a pozície účastníkov trhu, koncentrácia trhu, dynamika trhu a adekvátnosť prípadnej vzorky, ktorá by reprezentovala trh alebo ekonomickú realitu, na meranie ktorej je referenčná hodnota určená;

b)

určí, čo na účely danej referenčnej hodnoty predstavuje aktívny trh, a

c)

stanoví prioritu vzhľadom na rozličné druhy vstupných údajov.

a)

hlavné prvky metodiky, ktorú správca používa pre každú poskytnutú a zverejnenú referenčnú hodnotu alebo – v uplatniteľných prípadoch – pre každú skupinu poskytnutých a zverejnených referenčných hodnôt;

b)

podrobné údaje o internom preskúmaní a schválení danej metodiky, ako aj periodicitu takéhoto preskúmania;

c)

postup konzultácie o všetkých navrhovaných podstatných zmenách metodiky správcu a dôvody týchto zmien vrátane vymedzenia toho, čo predstavuje podstatnú zmenu a okolnosti, za akých správca informuje používateľov o všetkých takýchto zmenách.

a)

predchádzajúce oznámenie s jasným časovým rámcom, vďaka ktorému je k dispozícii príležitosť na analyzovanie a pripomienkovanie vplyvu navrhovaných podstatných zmien, a

b)

sprístupňovanie pripomienok uvedených v písmene a) tohto odseku a odpoveď správcu na uvedené pripomienky po každej konzultácii okrem prípadov, v ktorých pôvodca pripomienok požiadal o dôvernosť.

a)

jasný opis vstupných údajov, ktoré sa majú poskytovať, a požiadaviek potrebných na zabezpečenie toho, aby sa vstupné údaje poskytovali v súlade s článkami 11 a 14;

b)

identifikáciu osoby, ktorá môže správcovi prispievať vstupnými údajmi, a postupy na overenie totožnosti prispievateľa a všetkých predkladateľov, ako aj povolenie všetkých predkladateľov, ktorí prispievajú vstupnými údajmi v mene prispievateľa;

c)

zásady, ktorými sa zabezpečí, že prispievateľ poskytne všetky relevantné vstupné údaje;

d)

systémy a kontroly, ktoré je prispievateľ povinný zaviesť, vrátane:

a)

prispievateľ pod dohľadom zabezpečí, aby poskytovanie vstupných údajov nebolo ovplyvňované existujúcim alebo potenciálnym konfliktom záujmov, a v prípade, že sa vyžaduje vlastné uváženie, aby sa tieto úkony vykonávali nezávisle a čestne na základe relevantných informácií v súlade s kódexom správania uvedeným v článku 15;

b)

prispievateľ pod dohľadom musí mať zavedený kontrolný rámec, ktorým zabezpečuje integritu, presnosť a spoľahlivosť vstupných údajov a to, že vstupné údaje sa poskytujú v súlade s týmto nariadením a kódexom správania uvedeným v článku 15.

a)

kontrolných postupov týkajúcich sa toho, kto môže predkladať vstupné údaje správcovi, a ak je to primerané, vrátane postupu schvaľovania fyzickou osobou, zastávajúcou hierarchicky nadradenú pozíciu voči pozícii predkladateľa;

b)

primeranej odbornej prípravy pre predkladateľov v rozsahu aspoň tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

c)

opatrení v oblasti riadenia konfliktov záujmov, v prípade potreby vrátane organizačného oddelenia zamestnancov a zohľadnenia spôsobu odstraňovania motivácie manipulovať s referenčnou hodnotou, ktorá vznikla v dôsledku politík odmeňovania;

d)

uchovávania záznamov o komunikácii počas primeraného obdobia v súvislosti s poskytovaním vstupných údajov, o všetkých informáciách umožňujúcich prispievateľovi uskutočňovanie predkladania a o všetkých existujúcich alebo potenciálnych konfliktov záujmov vrátane, ale nielen, expozície prispievateľa voči finančným nástrojom, ktoré používajú referenčnú hodnotu ako odkaz;

e)

uchovávania záznamov z interných a externých auditov.

a)

referenčná hodnota sa používa priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt ako odkaz na finančné nástroje alebo finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičných fondov s celkovou hodnotou najmenej 500 miliárd EUR na základe celého rozsahu splatnosti alebo trvania referenčnej hodnoty, ak je to relevantné;

b)

referenčná hodnota je založená na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorých väčšina má sídlo v jednom členskom štáte, a je uznaná za kritickú v uvedenom členskom štáte v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2, 3, 4 a 5 tohto článku;

c)

referenčná hodnota spĺňa všetky tieto kritériá:

Ak referenčná hodnota spĺňa kritériá stanovené v písmene c) bode ii) a iii), ale nespĺňa kritérium stanovené v písmene c) bode i), príslušné orgány dotknutých členských štátov spolu s príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má správca sídlo, sa môžu dohodnúť, že táto referenčná hodnota by mala byť uznaná za kritickú podľa tohto pododseku. V každom prípade príslušný orgán správcu záležitosť skonzultuje s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov. V prípade nezhody medzi príslušnými orgánmi príslušný orgán správcu rozhodne, či by referenčná hodnota mala byť uznaná ako kritická podľa tohto pododseku, pričom zohľadní dôvody nesúhlasu. Príslušné orgány alebo v prípade nezhody príslušný orgán správcu predloží posudok Komisii. Po prijatí posudku Komisia prijme vykonávací akt v súlade s týmto odsekom. Okrem toho v prípade nezhody príslušný orgán správcu postúpi svoj posudok ESMA, ktorý môže vydať stanovisko.

a)

hodnotu finančných nástrojov a finančných zmlúv odkazujúcich na referenčnú hodnotu a hodnotu investičných fondov odkazujúcich na referenčnú hodnotu na účely merania svojej výkonnosti v rámci členského štátu a ich relevantnosť vzhľadom na celkovú hodnotu nesplatených finančných nástrojov a finančných zmlúv a celkovú hodnotu investičných fondov v členskom štáte;

b)

hodnotu finančných nástrojov a finančných zmlúv odkazujúcich na referenčnú hodnotu a hodnotu investičných fondov odkazujúcich na referenčnú hodnotu na účely merania svojej výkonnosti v rámci členského štátu a ich relevantnosť vzhľadom na hrubý národný produkt členského štátu;

c)

akýkoľvek iný ukazovateľ na posúdenie objektívnych dôvodov potenciálneho vplyvu prerušenia alebo nespoľahlivosti referenčnej hodnoty, pokiaľ ide o integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku, alebo financovanie domácností a podnikov v členskom štáte.

a)

určiť, ako sa má posudzovať nominálna hodnota iných finančných nástrojov než deriváty a pomyselná hodnota derivátov a čistá hodnota aktív investičných fondov, a to aj v prípade nepriameho odkazu na referenčnú hodnotu v rámci kombinácie referenčných hodnôt, aby sa porovnala s prahovými hodnotami uvedenými v odseku 1 tohto článku a v článku 24 ods. 1 písm. a);

b)

preskúmať metódu výpočtu použitú na určenie prahových hodnôt uvedených v odseku 1 tohto článku na základe trhu, cien a regulačného vývoja, ako aj primeranosť klasifikácie referenčných hodnôt s celkovou hodnotou finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov odkazujúcich na ne, ktorá sa blíži k týmto prahovým hodnotám. Takéto preskúmanie sa musí uskutočniť aspoň každé dva roky od 1. januára 2018;

c)

uviesť, ako sa kritériá uvedené v odseku 1 písm. c) bode iii) tohto článku majú uplatňovať, berúc do úvahy všetky údaje, ktoré pomáhajú objektívne posúdiť možný vplyv prerušenia alebo nespoľahlivosti referenčnej hodnoty na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

a)

bezodkladne informovať svoj príslušný orgán a

b)

do štyroch týždňov od tohto oznámenia predložiť posúdenie toho, ako:

a)

informuje ESMA a prípadne kolégium zriadené podľa článku 46 a

b)

do štyroch týždňov vypracuje vlastné posúdenie toho, ako má referenčná hodnota prejsť na nového správcu alebo ako sa má referenčná hodnota prestať poskytovať s prihliadnutím na postup stanovený v súlade s článkom 28 ods. 1.

a)

poskytovanie referenčnej hodnoty neprejde na nového správcu;

b)

sa poskytovanie referenčnej hodnoty bude môcť riadnym spôsobom ukončiť alebo

c)

referenčná hodnota prestane byť kritickou.

a)

požadovať od subjektov pod dohľadom vybraných v súlade s odsekom 7 tohto článku vrátane subjektov, ktoré ešte nie sú prispievateľmi údajov na určenie príslušnej kritickej referenčnej hodnoty, aby prispievali vstupnými údajmi správcovi v súlade s metodikou, kódexom správania uvedeným v článku 15 a inými pravidlami. Takáto požiadavka musí byť zavedená na primerané obdobie nepresahujúce 12 mesiacov odo dňa prijatia pôvodného rozhodnutia požadovať povinné prispievanie podľa odseku 5 alebo v prípade tých subjektov, ktoré ešte nie sú prispievateľmi, odo dňa prijatia rozhodnutia požadujúceho povinné prispievanie podľa tohto písmena;.

b)

predĺžiť obdobie povinného prispievania o primeraný čas nepresahujúci 12 mesiacov po preskúmaní podľa odseku 9 všetkých opatrení prijatých podľa písmena a) tohto odseku;

c)

určiť formu, v ktorej sa majú vstupné údaje poskytnúť, a lehotu, v rámci ktorej sa majú poskytnúť bez toho, aby sa uložila povinnosť subjektom pod dohľadom buď obchodovať, alebo sa zaviazať na obchodovanie;

d)

zaviazať správcu, aby zmenil metodiku, kódex správania uvedený v článku 15, metodiku alebo iné pravidlá kritickej referenčnej hodnoty.

a)

je pravdepodobné, že prispievatelia budú pokračovať v prispievaní vstupnými údajmi počas najmenej jedného roka, ak by sa opatrenie zrušilo, čo musí byť podložené minimálne:

b)

poskytovanie referenčnej hodnoty môže pokračovať po tom, čo prispievatelia poverení prispievaním vstupnými údajmi ukončia prispievanie;

c)

k dispozícii je prípustná náhradná referenčná hodnota a používatelia kritickej referenčnej hodnoty môžu prejsť na túto náhradnú referenčnú hodnotu pri minimálnych nákladoch, čo je podložené minimálne písomnou správou správcu, v ktorej sa podrobne uvádzajú prostriedky prechodu na náhradnú referenčnú hodnotu a možnosti a náklady prechodu na túto referenčnú hodnotu pre používateľov, alebo

d)

nebolo možné identifikovať vhodných alternatívnych prispievateľov a ukončenie prispievania od príslušných subjektov pod dohľadom by oslabilo referenčnú hodnotu do takej miery, že by bolo potrebné požadovať ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty.

a)

sa používa priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt ako odkaz na finančné nástroje alebo finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičných fondov s celkovou hodnotou najmenej 50 miliárd EUR v prípade potreby na základe celého rozsahu splatnosti alebo trvania referenčnej hodnoty počas 6 mesiacov alebo

b)

nemá žiadne alebo len veľmi málo trhových náhrad, a ak v prípade, že sa prestane poskytovať alebo sa poskytuje na základe vstupných údajov, ktoré už nie sú plne reprezentatívne pre základný trh alebo ekonomickú realitu, alebo na základe nespoľahlivých vstupných údajov, by došlo k významnému a negatívnemu dosahu na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností alebo podnikov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

a)

zraniteľnosť referenčnej hodnoty voči manipulácii;

b)

povahu vstupných údajov;

c)

úroveň konfliktov záujmov;

d)

mieru vlastného uváženia správcu;

e)

vplyv referenčnej hodnoty na trhy;

f)

povahu, rozsah a zložitosť poskytovania referenčnej hodnoty;

g)

význam referenčnej hodnoty pre finančnú stabilitu;

h)

hodnotu finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov odkazujúcich na referenčnú hodnotu;

i)

veľkosť správcu, jeho organizačnú formu alebo štruktúru.

a)

jasne a jednoznačne sa v ňom vymedzí trh alebo ekonomická realita meraná referenčnou hodnotou a okolnosti, za akých sa takýto ukazovateľ môže stať nespoľahlivým;

b)

stanovujú sa v ňom technické špecifikácie, v ktorých sa jasne a jednoznačne určia prvky výpočtu referenčnej hodnoty, v prípade ktorých možno využiť vlastné uváženie, kritériá, ktoré sa na toto vlastné uváženie vzťahujú, a pozície osôb, ktoré môžu uplatňovať vlastné uváženie, a ako sa môže tento priestor na vlastné uváženie následne posúdiť;

c)

poskytuje sa v ňom informácia o možnosti, že faktory vrátane vonkajších faktorov nezávislých od vôle správcu si môžu vyžadovať zmeny alebo zánik referenčnej hodnoty, a

d)

obsahuje varovanie pre používateľov o tom, že zmeny alebo ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty môžu ovplyvniť finančné zmluvy a finančné nástroje, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, alebo meranie výkonnosti investičných fondov.

a)

vymedzenia všetkých kľúčových pojmov týkajúcich sa referenčnej hodnoty;

b)

dôvody na prijatie metodiky týkajúcej sa referenčnej hodnoty a postupy na preskúmanie a schválenie metodiky;

c)

kritériá a postupy používané na určenie referenčnej hodnoty vrátane opisu vstupných údajov, uprednostnenie rôznych druhov vstupných údajov, minimálne údaje potrebné na určenie referenčnej hodnoty, používanie akýchkoľvek modelov alebo metód extrapolácie a akéhokoľvek postupu na vyváženie prvkov indexu referenčnej hodnoty;

d)

kontroly a pravidlá, ktorými sa správca alebo prispievatelia riadia pri každom uplatnení úsudku alebo vlastného uváženia, s cieľom zabezpečiť jednotnosť pri používaní takéhoto úsudku alebo vlastného uváženia;

e)

postupy, ktorými sa určovanie referenčnej hodnoty riadi v obdobiach napätia alebo v obdobiach, keď môžu byť zdroje údajov o transakciách nedostatočné, nepresné alebo nespoľahlivé, a potenciálne obmedzenia referenčnej hodnoty v týchto obdobiach;

f)

postupy na riešenie chýb vo vstupných údajoch alebo pri určovaní referenčnej hodnoty, a to aj v prípade, keď je potrebné opätovné určenie referenčnej hodnoty, a

g)

určenie možných obmedzení referenčnej hodnoty vrátane jej fungovania na nelikvidných alebo nesúrodých trhoch a možnej koncentrácie vstupov.

a)

Komisia prijala rozhodnutie o rovnocennosti v súlade s odsekom 2 alebo 3 tohto článku;

b)

správca je držiteľom povolenia alebo je registrovaný v danej tretej krajine a podlieha v nej dohľadu;

c)

správca informoval ESMA o svojom súhlase, že subjekty pod dohľadom v Únii môžu používať jeho skutočné alebo výhľadové referenčné hodnoty, o zozname referenčných hodnôt, pre ktoré bol vydaný súhlas, že sa môžu používať v Únii, a o príslušnom orgáne zodpovednom za dohľad nad ním v tretej krajine a

d)

dohody o spolupráci uvedené v odseku 4 tohto článku sú funkčné.

a)

správcovia, ktorí majú povolenie alebo sú zaregistrovaní v tejto tretej krajine, spĺňajú záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami podľa tohto nariadenia, pričom sa zohľadní najmä skutočnosť, či je prostredníctvom právneho rámca a praxe v oblasti dohľadu tretej krajiny zabezpečený súlad so zásadami IOSCO o finančných referenčných hodnotách alebo prípadne so zásadami IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy, a

b)

záväzné požiadavky podliehajú nepretržitému účinnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine.

a)

záväzné požiadavky v tretej krajine, pokiaľ ide o konkrétnych správcov alebo konkrétne referenčné hodnoty či skupiny referenčných hodnôt, sú rovnocenné s požiadavkami podľa tohto nariadenia, pričom sa zohľadní najmä skutočnosť, či je prostredníctvom právneho rámca a praxe v oblasti dohľadu tretej krajiny zabezpečený súlad so zásadami IOSCO o finančných referenčných hodnotách alebo prípadne so zásadami IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy, a

b)

títo konkrétni správcovia alebo konkrétne referenčné hodnoty či skupiny referenčných hodnôt podliehajú nepretržitému účinnému dohľadu a presadzovaniu predpisov v tejto tretej krajine.

a)

mechanizmus výmeny informácií medzi ESMA a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín vrátane prístupu k všetkým relevantným informáciám týkajúcim sa správcu, ktorý získal povolenie v tejto tretej krajine, ktoré požaduje ESMA;

b)

mechanizmus rýchleho oznamovania orgánu ESMA, keď sa príslušný orgán tretej krajiny domnieva, že správca s povolením v tejto tretej krajine, nad ktorým sa vykonáva dohľad, porušuje podmienky svojho povolenia alebo iných vnútroštátnych právnych predpisov v tretej krajine;

c)

postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu vrátane kontrol na mieste.

a)

koná spôsobom, ktorý jasne poškodzuje záujmy používateľov jeho referenčných hodnôt alebo riadne fungovanie trhov, alebo

b)

vážne porušil vnútroštátne právne predpisy v tretej krajine alebo ustanovenia, ktoré sa naňho vzťahujú v tretej krajine a na základe ktorých Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie v súlade s článkom 30 ods. 2 alebo 3.

a)

ESMA postúpil záležitosť príslušnému orgánu tretej krajiny a daný príslušný orgán neprijal vhodné opatrenia potrebné na ochranu investorov a riadneho fungovania trhov v Únii ani nepreukázal, že dotknutý správca spĺňa požiadavky, ktoré sa naňho v tretej krajine vzťahujú;

b)

ESMA informoval príslušný orgán tretej krajiny o svojom úmysle odobrať registráciu správcovi aspoň 30 dní pred jej odobraním.

a)

ak je správca súčasťou skupiny, ktorá zahŕňa jeden subjekt pod dohľadom so sídlom v Únii, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom sa nachádza tento subjekt. Tento subjekt pod dohľadom sa vymenúva za zákonného zástupcu na účely odseku 3;

b)

ak sa neuplatňuje písmeno a), ak je správca súčasťou skupiny, ktorá zahŕňa viac ako jeden subjekt pod dohľadom so sídlom v Únii, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom sa nachádza najvyšší počet subjektov pod dohľadom alebo v prípade rovnakého počtu subjektov pod dohľadom je referenčným členským štátom ten, kde je hodnota finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, najvyššia. Jeden zo subjektov pod dohľadom nachádzajúcich sa v referenčnom členskom štáte, určený podľa tohto písmena, sa vymenúva za zákonného zástupcu na účely odseku 3;

c)

ak sa neuplatňuje písmeno a) ani písmeno b) tohto odseku, ak sa jedna alebo viaceré referenčné hodnoty poskytované správcom používajú ako odkaz na finančné nástroje prijaté na obchodovanie v mieste obchodovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom bol finančný nástroj odkazujúci na ktorúkoľvek z týchto referenčných hodnôt prijatý na obchodovanie alebo obchodovaný v mieste obchodovania po prvýkrát a stále sa s ním obchoduje. Ak boli príslušné finančné nástroje prijaté na obchodovanie alebo po prvýkrát obchodované v miestach obchodovania súčasne v rôznych členských štátoch a sú stále obchodované, referenčným členským štátom je ten, kde je hodnota finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, najvyššia;

d)

ak sa neuplatňujú písmená a), b) a c), ak jednu alebo viaceré referenčné hodnoty, ktoré poskytol správca, používajú subjekty pod dohľadom vo viac ako jednom členskom štáte, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom sa nachádza najvyšší počet subjektov pod dohľadom, alebo v prípade, ak je počet subjektov pod dohľadom rovnaký, referenčným členským štátom je ten, kde je hodnota finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, najvyššia;

e)

ak sa neuplatňujú písmená a), b), c) a d) a ak správca uzavrel so subjektom pod dohľadom dohodu o súhlase s použitím referenčnej hodnoty, ktorú poskytuje, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom sa nachádza takýto subjekt pod dohľadom.

a)

ak je správca so sídlom v tretej krajine subjektom pod dohľadom, medzi príslušným orgánom referenčného členského štátu a príslušným orgánom tretej krajiny, kde má správca sídlo, sú uzatvorené primerané dohody o spolupráci v súlade s regulačnými technickými normami prijatými v súlade s článkom 30 ods. 5 s cieľom zabezpečiť účinnú výmenu informácií, ktorá umožňuje príslušnému orgánu vykonávať svoje povinnosti v súlade s týmto nariadením;

b)

účinnému plneniu funkcií dohľadu príslušným orgánom v súlade s týmto nariadením nebránia zákony, iné právne predpisy ani správne opatrenia tretej krajiny, kde má sídlo správca, ani – v uplatniteľných prípadoch – obmedzenia právomocí orgánu dohľadu tretej krajiny v oblasti dohľadu a vyšetrovania.

a)

schvaľujúci správca alebo iný subjekt pod dohľadom overil a dokáže priebežne svojmu príslušnému orgánu preukazovať, že poskytovanie referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt, ktoré sa majú schváliť, plní na povinnom alebo dobrovoľnom základe požiadavky, ktoré sú aspoň také prísne ako požiadavky tohto nariadenia;

b)

schvaľujúci správca alebo iný subjekt pod dohľadom má potrebné odborné znalosti na účinné monitorovanie činností poskytovania referenčnej hodnoty v tretej krajine a na riadenie súvisiacich rizík;

c)

existuje objektívny dôvod poskytovať referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt v tretej krajine a schváliť uvedenú referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt na ich použitie v Únii.

a)

povolenie, ak poskytuje alebo má v úmysle poskytovať indexy, ktoré sa používajú alebo sa plánujú používať ako referenčné hodnoty v zmysle tohto nariadenia;

b)

registráciu, ak je iným subjektom pod dohľadom ako správca, ktorý poskytuje alebo má v úmysle poskytovať indexy, ktoré sa používajú alebo sa plánujú používať ako referenčné hodnoty v zmysle tohto nariadenia, pod podmienkou, že činnosti poskytovania referenčnej hodnoty nebráni sektorová disciplína uplatňovaná na subjekt pod dohľadom a že žiaden z týchto poskytovaných indexov by sa neoznačoval ako kritická referenčná hodnota, alebo

c)

registráciu, ak poskytuje alebo má v úmysle poskytovať iba indexy, ktoré by sa označovali ako nevýznamné referenčné hodnoty.

a)

preskúma žiadosť o povolenie a prijme rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí povolenia žiadateľa do štyroch mesiacov od prijatia úplnej žiadosti;

b)

preskúma žiadosť o registráciu a prijme rozhodnutie o registrácii alebo zamietnutí registrácie žiadateľa do 45 pracovných dní od prijatia úplnej žiadosti o registráciu.

a)

výslovne sa vzdá povolenia alebo registrácie alebo neposkytol nijaké referenčné hodnoty za predchádzajúcich 12 mesiacov;

b)

získal povolenie alebo registráciu alebo schválil referenčnú hodnotu na základe nepravdivých vyhlásení alebo akýmikoľvek inými nezákonnými prostriedkami;

c)

už nespĺňa podmienky, za akých mu bolo povolenie alebo registrácia udelené, alebo

d)

závažne alebo opakovane porušil ustanovenia tohto nariadenia.

a)

totožnosti správcov, ktorí majú povolenie alebo sú zaregistrovaní podľa článku 34 a príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad nimi;

b)

totožnosti správcov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v článku 30 ods. 1, zoznamu referenčných hodnôt uvedených v článku 30 ods. 1 písm. c) a príslušných orgánov tretej krajiny zodpovedných za dohľad nad nimi;

c)

totožnosti správcov, ktorí získali uznanie v súlade s článkom 32, zoznam referenčných hodnôt uvedených v článku 32 ods. 7 a prípadne príslušných orgánov tretej krajiny zodpovedných za dohľad nad nimi;

d)

referenčné hodnoty, ktoré sa schválili v súlade s postupom stanoveným v článku 33, totožnosti ich správcov a totožnosti schvaľujúcich správcov alebo schvaľujúcich subjektov pod dohľadom.

a)

ak získal písomný súhlas daného príslušného orgánu, a informácie sa zverejňujú iba na účely, na aké daný príslušný orgán poskytol svoj súhlas, alebo

b)

je toto zverejnenie nevyhnutné na právne konanie.

a)

vykonať kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie sám;

b)

umožniť príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sa zúčastnil na kontrole na mieste alebo vyšetrovaní;

c)

určiť audítorov alebo expertov, aby podporili alebo vykonali kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie.

a)

prístup k akémukoľvek dokumentu a iným údajom v akejkoľvek podobe a môžu získať alebo si urobiť ich kópiu;

b)

požadovať alebo vyžiadať informácie od každej osoby zapojenej do poskytovania referenčnej hodnoty a do prispievania k nej vrátane všetkých poskytovateľov služieb, ktorých úlohy, služby alebo činnosti pri poskytovaní referenčných hodnôt boli zabezpečené externým spôsobom, ako je stanovené v článku 10, ako aj od ich nadriadených, a podľa potreby predvolávať a vypočúvať všetky tieto osoby s cieľom získať informácie;

c)

v súvislosti s komoditnými referenčnými hodnotami požadovať informácie od prispievateľov o súvisiacich spotových trhoch, podľa možnosti na základe štandardizovaných formátov a správ o operáciách, a mať priamy prístup do systémov obchodníkov;

d)

vykonávať kontroly na mieste alebo vyšetrovania, a to v lokalitách, ktoré nie sú súkromnými obydliami fyzických osôb;

e)

vstupovať do priestorov právnických osôb bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 596/2014, s cieľom zhabať dokumenty a iné údaje v akejkoľvek podobe, ak existuje primerané podozrenie, že dokumenty a iné údaje súvisiace s predmetom kontroly alebo vyšetrovania môžu byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia. Ak je potrebné povolenie vopred od súdneho orgánu dotknutého členského štátu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, takáto právomoc sa použije iba po tom, ako sa vopred získa toto povolenie;

f)

požadovať existujúce záznamy telefonických rozhovorov, elektronickej komunikácie alebo iných záznamov o prenose údajov, ktoré majú v držbe subjekty pod dohľadom;

g)

žiadať o zmrazenie alebo zaistenie aktív, alebo o oboje;

h)

žiadať o dočasné pozastavenie akejkoľvek činnosti, ktorú príslušný orgán považuje za činnosť v rozpore s týmto nariadením;

i)

uložiť dočasný zákaz na vykonávanie profesionálnej činnosti;

j)

prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby verejnosť dostávala správne informácie o poskytovaní referenčnej hodnoty, a to aj požadovaním, aby príslušný správca alebo osoba, ktorá zverejnila alebo rozšírila referenčnú hodnotu, alebo obidvaja zverejnili opravné vyhlásenie o minulých príspevkoch údajov na určenie referenčnej hodnoty alebo údajoch o referenčnej hodnote.

a)

priamo;

b)

v súčinnosti s ostatnými orgánmi alebo s trhovými subjektmi;

c)

v rámci svojich právomocí delegovaním na takéto orgány alebo trhové subjekty;

d)

obrátením sa na príslušné súdne orgány.

a)

akékoľvek porušenie článkov 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29 a 34, ak sa uplatňujú, a

b)

akákoľvek nespolupráca v rámci vyšetrovania alebo nesúlad s vyšetrovaním alebo požiadavkou podľa článku 41.

a)

príkaz, na základe ktorého sa nariaďuje, aby správca alebo subjekt pod dohľadom, zodpovední za porušenie, zastavil konanie a upustil od opakovania tohto konania;

b)

vrátenie získaných ziskov alebo zabránených strát vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno určiť;

c)

verejné varovanie, v ktorom sa uvedie správca alebo subjekt pod dohľadom zodpovední za porušenie a povaha porušenia;

d)

odobranie alebo pozastavenie povolenia alebo registrácie správcovi;

e)

dočasný zákaz zastávať za takéto porušenie riadiace funkcie u správcov alebo prispievateľov pod dohľadom pre ktorúkoľvek fyzickú osobu, ktorá sa považuje za zodpovednú za takéto porušenie;

f)

uloženie maximálnych administratívnych peňažných sankcií do výšky aspoň trojnásobku sumy získaných ziskov alebo zabránených strát vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno určiť;

g)

pokiaľ ide o fyzickú osobu, maximálne administratívne peňažné sankcie prinajmenšom do výšky:

h)

pokiaľ ide o právnickú osobu, maximálne administratívne peňažné sankcie prinajmenšom vo výške:

a)

závažnosti a trvania porušenia;

b)

rozhodujúceho významu referenčnej hodnoty pre finančnú stabilitu a reálnu ekonomiku;

c)

stupňa zodpovednosti zodpovednej osoby;

d)

finančnej sily zodpovednej osoby, ako to vyplýva najmä z celkového ročného obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

e)

úrovne získaných ziskov alebo zabránených strát zodpovednej osoby, ak ich možno určiť;

f)

úrovne súčinnosti zodpovednej osoby s príslušným orgánom bez toho, aby bola dotknutá potreba zabezpečiť vrátenie získaných ziskov alebo zabránených strát touto osobou;

g)

predchádzajúcich porušení zo strany dotknutej osoby;

h)

opatrení, ktoré po porušení prijala zodpovedná osoba s cieľom predísť opakovaniu porušenia.

a)

odloží uverejnenie rozhodnutia do času, kým dôvody pre uvedené odloženie prestanú existovať;

b)

uverejní rozhodnutie anonymne v súlade s vnútroštátnym právom, ak sa takýmto anonymným uverejnením zabezpečí účinná ochrana predmetných osobných údajov;

c)

vôbec neuverejní rozhodnutie v prípade, ak sa príslušný orgán domnieva, že uverejnenie v súlade s písmenom a) alebo b) bude nedostatočné na to, aby sa nimi zabezpečilo:

a)

informácie, ku ktorých výmene má dochádzať medzi príslušnými orgánmi;

b)

proces rozhodovania medzi príslušnými orgánmi a časový rámec, v ktorom sa musí prijať každé rozhodnutie;

c)

prípady, v ktorých príslušné orgány musia vzájomne konzultovať;

d)

spoluprácu, ktorá sa má poskytnúť podľa článku 23 ods. 7 a 8.

a)

zmeny kódexu správania uvedeného v článku 15, metodiky alebo iných pravidiel referenčnej hodnoty;

b)

prechodného obdobia, počas ktorého sa uplatňujú postupy stanovené v článku 28 ods. 2.

a)

ak príslušný orgán neinformoval o základných informáciách;

b)

ak na základe žiadosti podanej podľa odseku 3 príslušný orgán správcu informoval žiadajúci orgán, že požiadavky tohto odseku nie sú splnené, alebo ak v súvislosti s takouto žiadosťou nekonal v primeranom čase;

c)

ak sa príslušné orgány nedohodli na otázkach ustanovených v odseku 6;

d)

ak je nezhoda, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súlade s článkami 34, 35 a 42;

e)

ak je nezhoda, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 23 ods. 6;

f)

ak je nezhoda, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súlade s tretím pododsekom odseku 8 tohto článku.

a)

poskytovateľ indexu neposkytuje kritickú referenčnú hodnotu;

b)

príslušný orgán si opodstatnene uvedomuje, že index alebo indexy, ktoré poskytovateľ indexu poskytuje, sa v zmysle tohto nariadenia široko nevyužívajú tak v členskom štáte, kde má poskytovateľ indexu bydlisko alebo sídlo, ako ani v iných členských štátoch.

a)

fungovanie a účinnosť kritickej referenčnej hodnoty a režim povinnej správy a povinného prispievania podľa článkov 20, 21 a 23 a vymedzenie kritickej referenčnej hodnoty v článku 3 ods. 1 bode 25;

b)

účinnosť režimu správcov týkajúceho sa povolenia, registrácie a dohľadu podľa hlavy VI a kolégií podľa článku 46 a primeranosť dohľadu orgánu Únie nad určitými referenčnými hodnotami;

c)

fungovanie a účinnosť článku 19 ods. 2, najmä rozsah jeho pôsobnosti.

1.

Článok 19 sa mení takto:

2.

Článok 35 sa mení takto:

3.

V článku 38 sa dopĺňajú tieto odseky:

„Do 3. júla 2019 Komisia po konzultácii s ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o úrovni prahových hodnôt stanovených v článku 19 ods. 1a písm. a) a b) vo vzťahu k transakciám manažérov, ak sú akcie alebo dlhové nástroje emitenta súčasťou podniku kolektívneho investovania alebo poskytujú expozíciu voči portfóliu aktív, s cieľom posúdiť, či je úroveň vhodná, alebo by sa mala upraviť.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 35, ktorými upraví prahové hodnoty v článku 19 ods. 1a písm. a) a b), ak v správe určí, že tieto prahové hodnoty by sa mali upraviť, je oprávnená vykonať takúto úpravu prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 35.“

1.

V článku 5 ods. 1 sa za druhý pododsek vkladá tento pododsek:

„Ak zmluva o úvere odkazuje na referenčnú hodnotu, ako je vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 (*) názov referenčnej hodnoty a jej správcu a prípadné dôsledky pre spotrebiteľa poskytne spotrebiteľovi veriteľ alebo prípadne sprostredkovateľ úveru v samostatnom dokumente, ktorý môže byť pripojený k formuláru pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

(*)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).“"

2.

V článku 27 ods. 1 sa za druhý pododsek vkladá tento pododsek:

„Do 1. júla 2018 členské štáty prijmú a zverejnia ustanovenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s článkom 5 ods. 1 tretím pododsekom a oznámia ich Komisii. Tieto opatrenia uplatňujú od 1. júla 2018.“

1.

V článku 13 ods. 1 druhom pododseku sa vkladá toto písmeno:

(**)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).“"

2.

V článku 42 ods. 2 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek:

„Do 1. júla 2018 členské štáty prijmú a zverejnia ustanovenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s článkom 13 ods. 1 druhým pododsekom písm. ea) a oznámia ich Komisii. Tieto opatrenia uplatňujú od 1. júla 2018.“

3.

V článku 43 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Článok 13 ods. 1 druhý pododsek písm. ea) sa neuplatňuje na zmluvy o úvere platné pred 1. júlom 2018.“

29.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 171/66

(1)

Plemenitba zvierat druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní má z hospodárskeho a sociálneho hľadiska strategické miesto v poľnohospodárstve Únie a prispieva ku kultúrnemu dedičstvu Únie. Táto poľnohospodárska činnosť, ktorá prispieva k potravinovej bezpečnosti v Únii, predstavuje zdroj príjmov pre poľnohospodárstvo. Plemenitba zvierat uvedených druhov sa najlepšie podporuje prostredníctvom podpory používania čistokrvných plemenných zvierat alebo hybridných plemenných ošípaných vysokej genetickej kvality.

(2)

V dôsledku toho sa členské štáty stanovením noriem v rámci svojej poľnohospodárskej politiky systematicky snažia podporovať produkciu hospodárskych zvierat s osobitnými genetickými vlastnosťami, pričom niekedy využívajú verejné investície. Rozdiely medzi uvedenými normami majú potenciál vytvárať technické prekážky obchodovaniu s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi ako aj technické prekážky ich vstupu do Únie.

(3)

Právny rámec pre právo Únie týkajúce sa plemenitby čistokrvných plemenných zvierat druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní a hybridných plemenných ošípaných je stanovený smernicami Rady 88/661/EHS (3), 89/361/EHS (4), 90/427/EHS (5), 91/174/EHS (6), 94/28/ES (7) a 2009/157/ES (8). Cieľom uvedených smerníc bol rozvoj plemenitby hospodárskych zvierat v Únii a zároveň riadenie obchodu s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi a ich vstupu do Únie, a tým zachovanie konkurencieschopnosti Únie v odvetví šľachtenia a plemenitby zvierat.

(4)

Smernice Rady 87/328/EHS (9), 90/118/EHS (10) a 90/119/EHS (11) boli prijaté s cieľom zabrániť tomu, aby si členské štáty ponechali alebo aby prijímali vnútroštátne predpisy týkajúce sa použitia plemenných zvierat druhov hovädzieho dobytka a ošípaných na účely plemenitby a týkajúce sa produkcie a používania ich spermy, oocytov a embryí, ktoré by mohli mať za následok zákaz alebo obmedzenie obchodu, a aby mu vytvárali prekážky, či už v prípade prirodzenej plemenitby, umelej inseminácie alebo odberu spermy, oocytov alebo embryí.

(5)

Na základe smerníc 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/427/EHS, 91/174/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES Komisia po konzultácii s členskými štátmi prostredníctvom Stáleho zootechnického výboru zriadeného v súlade s rozhodnutím Rady 77/505/EHS (12), prijala niekoľko rozhodnutí, ktorými sa stanovujú kritériá špecifické pre jednotlivé druhy na schvaľovanie alebo uznávanie organizácií chovateľov a združení chovateľov na zápis plemenných zvierat v plemenných knihách, na použitie čistokrvných plemenných zvierat druhov oviec a kôz na plemenitbu a umelú insemináciu, na vykonávanie kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia plemenných zvierat druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz a na zavedenie osvedčení o pôvode alebo zootechnických osvedčení na obchodovanie s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi.

(6)

Komisia takisto zaviedla zoznam chovateľských subjektov v tretích krajinách a vzory osvedčení o pôvode alebo zootechnických osvedčení na vstup plemenných zvierat, ich spermy, oocytov a embryí do Únie.

(7)

Smernice 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/427/EHS, 91/174/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES sú si vo veľkej miere podobné v štruktúre a obsahu. Niekoľké z uvedených smerníc boli po určitom čase zmenené. V záujme prehľadnosti a konzistentnosti práva Únie je vhodné zjednodušiť pravidlá Únie stanovené v uvedených smerniciach.

(8)

V priebehu posledných dvadsiatich rokov Komisia musela reagovať na značné množstvo sťažností, ktoré vzniesli chovatelia a prevádzkovatelia vykonávajúci šľachtiteľské programy vo vzťahu k národnej transpozícii a výkladu právnych aktov Únie o šľachtení a plemenitbe zvierat v rôznych členských štátoch. Na zabezpečenie jednotného uplatňovania predpisov Únie o plemenných zvieratách a v záujme zamedzenia prekážkam v obchodovaní s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi vyplývajúcim z rozdielov vo vnútroštátnej transpozícii uvedených smerníc by sa zootechnické a genealogické podmienky na obchodovanie s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi a na ich vstup do Únie mali stanoviť v jednom nariadení.

(9)

Okrem toho skúsenosti ukázali, že na uľahčenie uplatňovania pravidiel stanovených v uvedených smerniciach si niektoré ich ustanovenia vyžadujú presnejšie znenie spolu s konzistentnou terminológiou, ktorá je štandardná vo všetkých členských štátoch. V záujme jednoznačnosti a konzistentnosti práva Únie je takisto vhodné stanoviť väčší rozsah vymedzenia pojmov vrátane vymedzenia pojmu „plemeno“.

(10)

Snaha o dosiahnutie konkurencieschopnosti v odvetví šľachtenia a plemenitby zvierat by nemala viesť k vyhynutiu plemien, ktorých vlastnosti sú prispôsobené osobitným biofyzikálnym podmienkam. Miestne plemená môžu byť ohrozené stratou genetickej rozmanitosti, ak je ich populácia príliš malá. Živočíšne genetické zdroje ako dôležitá súčasť biodiverzity v poľnohospodárstve poskytujú nevyhnutný základ pre trvalo udržateľný rozvoj odvetvia hospodárskych zvierat a ponúkajú príležitosti na prispôsobenie zvierat meniacemu sa prostrediu, podmienkam chovu a trhu, ako aj požiadavkám spotrebiteľov. Právne akty Únie týkajúce sa plemenitby zvierat by preto mali prispievať aj k zachovávaniu živočíšnych genetických zdrojov, ochrane biodiverzity a výrobe typických kvalitných regionálnych výrobkov, ktoré sa opierajú o osobitné dedičné vlastnosti miestnych plemien domácich zvierat. Právne akty Únie by mali tiež podporovať realizovateľné šľachtiteľské programy na zlepšenie plemien, najmä v prípade, keď uvedené plemená predstavujú ohrozené alebo pôvodné plemená, ktoré sa bežne nenachádzajú v Únii na zachovanie plemien a zachovanie genetickej rozmanitosti v rámci plemien a medzi nimi.

(11)

Prostredníctvom selekcie a plemenitby sa dosiahol značný pokrok vo vývoji znakov týkajúcich sa produktivity hospodárskych zvierat, čo viedlo k zníženiu výrobných nákladov na úrovni poľnohospodárskych podnikov. To však v niektorých prípadoch viedlo k nežiaducim vedľajším účinkom, ktoré vyvolali obavy v spoločnosti v súvislosti s dobrými životnými podmienkami zvierat a s otázkami týkajúcimi sa životného prostredia. Uplatňovanie genomiky a využívanie moderných informačných technológií, ako je precízny chov hospodárskych zvierat („precision livestock farming“) – ktorý umožňuje zaznamenávanie veľkých súborov údajov o alternatívnych znakoch, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s dobrými životnými podmienkami zvierat, a otázkami týkajúcimi sa udržateľnosti – má značný potenciál riešiť obavy v spoločnosti a dosiahnuť ciele udržateľnej plemenitby zvierat z hľadiska zlepšenia efektívnosti využívania zdrojov a zvýšenia odolnosti a konštitučnej pevnosti zvierat. Dôležitosť zberu údajov o týchto alternatívnych znakoch by sa mala zvýšiť v rámci šľachtiteľských programov a mala by sa mu venovať väčšia pozornosť pri stanovení cieľov selekcie. V tejto súvislosti by sa genetické zdroje ohrozených plemien mali považovať za zásobu génov, ktoré môžu potenciálne prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a udržateľnosti.

(12)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na plemenné zvieratá druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní a na ich zárodočné produkty, ak sú uvedené zvieratá alebo potomstvo pochádzajúce z uvedených zárodočných produktov určené na zápis do plemennej knihy ako čistokrvné plemenné zvieratá alebo na registráciu do plemenného registra ako hybridné plemenné ošípané, najmä s ohľadom na obchodovanie v rámci Únie, ako aj v rámci členského štátu, alebo na vstup uvedených plemenných zvierat a ich zárodočných produktov do Únie.

(13)

Pojem „plemenné zviera“ alebo „čistokrvné plemenné zviera“ by sa nemal chápať tak, že sa vzťahuje iba na zvieratá, ktoré majú stále reprodukčnú funkciu. Genealogické a zootechnické záznamy o kastrovaných zvieratách by v skutočnosti mohli prispievať k posúdeniu genetickej kvality chovnej populácie, a teda k celistvosti rebríčkov plemenných zvierat na základe týchto výsledkov. V závislosti od cieľov šľachtiteľského programu nedostatok alebo strata údajov spôsobená výslovným vylúčením vykastrovaných zvierat zo zápisu v plemennej knihe alebo registri by pravdepodobne nepriaznivo ovplyvnila výsledky posúdenia genetickej kvality plemenných zvierat, ktoré sú geneticky príbuzné s uvedenými kastrovanými zvieratami.

(14)

Cieľom pravidiel týkajúcich sa čistokrvných plemenných zvierat stanovených v tomto nariadení by malo byť umožnenie prístupu k obchodu založenému na dohodnutých zásadách uplatniteľných na uznanie chovateľských organizácií zaoberajúcich sa chovom plemenných zvierat a schválenie ich príslušných šľachtiteľských programov. Týmto nariadením by sa tiež mali stanoviť pravidlá na zápis čistokrvných plemenných zvierat v hlavnom oddiele plemenných kníh a ak existujú triedy hlavného oddielu rozdelené podľa znakov, mali by sa stanoviť aj kritériá pre zápis uvedených zvierat do týchto tried. Takisto by sa ním mali stanoviť pravidlá na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie a pravidlá na použitie plemenných zvierat na plemenitbu, ako aj obsah zootechnických osvedčení.

(15)

Podobne by cieľom pravidiel týkajúcich sa hybridných plemenných ošípaných stanovených v tomto nariadení malo byť udeľovanie prístupu k obchodu založenému na dohodnutých zásadách uplatniteľných na uznávanie chovateľských podnikov, ktoré sa zaoberajú rôznymi plemenami, líniami alebo hybridmi druhu ošípané, a schvaľovanie ich šľachtiteľských programov. Týmto nariadením by sa takisto mali stanoviť pravidlá na registráciu hybridných plemenných ošípaných v plemenných registroch. Takisto by sa ním mali stanoviť pravidlá na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie a pravidlá na použitie hybridných plemenných ošípaných na plemenitbu, ako aj obsah zootechnických osvedčení.

(16)

Nie je vhodné, aby sa toto nariadenie zaoberalo problematikou klonovania.

(17)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to konkrétne zabezpečiť harmonizovaný prístup k obchodovaniu s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi a k ich vstupu do Únie a k úradným kontrolám, ktoré je potrebné uskutočňovať v prípade šľachtiteľských programov vykonávaných chovateľskými organizáciami a chovateľskými podnikmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov účinku, komplexnosti, cezhraničného a medzinárodného charakteru ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(18)

Kvalita služieb poskytovaných chovateľskými organizáciami a chovateľskými podnikmi a spôsob, akým hodnotia a klasifikujú plemenné zvieratá, má vplyv na kvalitu a presnosť zootechnických a genealogických informácií zozbieraných alebo určených v súvislosti s uvedenými zvieratami a na ich hodnotu na trhu. Preto by sa mali stanoviť pravidlá na uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov a na schvaľovanie ich šľachtiteľských programov na základe harmonizovaných kritérií Únie. Uvedené pravidlá by mali tiež zahŕňať dohľad nad nimi zo strany príslušných orgánov členského štátu, aby sa zabezpečilo, že dané pravidlá stanovené chovateľskými organizáciami a chovateľskými podnikmi nevytvárajú rozdiely medzi šľachtiteľskými programami, a tým nevytvárajú technické prekážky obchodu v Únii.

(19)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť podobné postupy ako tie, ktoré sú stanovené v smerniciach 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/427/EHS, 91/174/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES v súvislosti s uvádzaním uznaných chovateľských organizácií a chovateľských podnikov na zoznamoch vrátane aktualizácie, odosielania a uverejňovania zoznamov.

(20)

Šľachtiteľské programy týkajúce sa čistokrvných plemenných zvierat sa vykonávajú s celkovým cieľom zlepšiť udržateľným spôsobom produkčné a neprodukčné vlastnosti zvierat plemena a/alebo zachovať plemeno. Uvedené šľachtiteľské programy by mali zahŕňať dostatočne veľký počet čistokrvných plemenných zvierat chovaných chovateľmi, ktorí plemenitbou a selekciou podporujú a rozvíjajú žiaduce vlastnosti uvedených zvierat alebo zaručujú zachovanie plemena, a to v súlade s cieľmi, ktoré sú všeobecne prijaté zúčastnenými chovateľmi. Podobne šľachtiteľské programy týkajúce sa hybridných plemenných ošípaných sa vykonávajú na účel rozvoja žiaducich vlastností úmyselným krížením rôznych plemien, línií alebo hybridov ošípaných. Plemenné zvieratá (čistokrvné alebo hybridné) zapojené do šľachtiteľského programu sú zapísané v plemennej knihe alebo registri, vrátane informácií o ich pôvode, a v závislosti od chovných cieľov stanovených v šľachtiteľskom programe sa podrobujú kontrole úžitkovosti alebo akémukoľvek inému posúdeniu, ktoré vedie k zaznamenávaniu údajov o vlastnostiach v súvislosti s cieľmi daného šľachtiteľského programu. Ak sa to stanovuje v šľachtiteľskom programe, genetické hodnotenie sa vykonáva s cieľom odhadnúť plemennú hodnotu zvierat, ktoré môžu byť podľa nej zoradené. Uvedené plemenné hodnoty a výsledky kontroly úžitkovosti, ako aj genealogické informácie predstavujú základ pre plemenitbu a selekciu.

(21)

Právo na uznanie ako chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik, ktorý spĺňa stanovené kritériá, by malo byť základnou zásadou práva Únie o plemenitbe zvierat, ako aj vnútorného trhu. Ochrana ekonomickej činnosti existujúcej uznanej chovateľskej organizácie by nemala byť dôvodom na zamietnutie uznania ďalšej chovateľskej organizácie zo strany príslušného orgánu v prípade toho istého plemena alebo na porušovanie zásad upravujúcich vnútorný trh. To isté sa vzťahuje na schvaľovanie ďalšieho šľachtiteľského programu alebo na schvaľovanie zemepisného rozšírenia existujúceho šľachtiteľského programu, ktorý sa vykonáva pre to isté plemeno alebo pre plemenné zvieratá rovnakého plemena, ktoré môžu byť prijaté z chovnej populácie chovateľskej organizácie už vykonávajúcej šľachtiteľský program pre uvedené plemeno. Ak však v členskom štáte jedna alebo viacero uznaných chovateľských organizácií už vykonávajú schválený šľachtiteľský program pre dané plemeno, v niektorých špecifických prípadoch by sa príslušnému orgánu tohto členského štátu malo povoliť zamietnutie ďalšieho šľachtiteľského programu pre to isté plemeno, a to dokonca v prípade, že uvedený šľachtiteľský program spĺňa všetky požiadavky potrebné na schvaľovanie. Jedným z dôvodov zamietnutia by mohlo byť to, že schvaľovanie ďalšieho šľachtiteľského programu pre rovnaké plemeno by mohlo ohroziť zachovanie uvedených plemien alebo genetickej rozmanitosti v rámci uvedeného plemena v danom členskom štáte. Zachovanie uvedeného plemena by mohlo byť ohrozené najmä v dôsledku fragmentácie chovnej populácie, ktorá by mohla viesť k zvýšeniu príbuzenskej plemenitby, zvýšenému výskytu pozorovaného genetického poškodenia, strate možností selekcie alebo k obmedzeniu prístupu chovateľov k čistokrvným plemenným zvieratám alebo ich zárodočným produktom. Ďalší dôvod na zamietnutie by mohol súvisieť s nejednotnosťou vo vymedzených vlastnostiach plemena alebo v súvislosti s hlavnými cieľmi uvedených šľachtiteľských programov. Nezávisle od cieľa šľachtiteľského programu, ktorým je zachovanie plemena alebo zlepšenie plemena, by sa príslušnému orgánu malo povoliť zamietnuť schválenie ďalšieho šľachtiteľského programu pokiaľ ide o rovnaké plemeno, keď rozdiely v hlavných cieľoch dvoch šľachtiteľských programov alebo v podstatných znakoch plemena vymedzených v uvedených šľachtiteľských programoch by mali za následok stratu efektívnosti z hľadiska genetického pokroku v uvedených cieľoch či stratu uvedených znakov alebo akýchkoľvek prepojených znakov, resp. ak výmena zvierat medzi týmito dvoma chovnými populáciami by priniesla riziko, že selekcia alebo plemenitba povedie k strate týchto podstatných znakov v pôvodnej chovnej populácii. Napokon v prípade ohrozeného plemena alebo pôvodného plemena, ktoré sa bežne nenachádza na jednom alebo viacerých územiach Únie, by sa príslušnému orgánu malo tiež povoliť zamietnuť schválenie ďalšieho šľachtiteľského programu v prípade rovnakého plemena z dôvodu, že uvedeným ďalším šľachtiteľským programom by sa zabránilo účinnému vykonávaniu existujúceho šľachtiteľského programu, najmä v dôsledku nedostatočnej koordinácie alebo výmeny genealogických a zootechnických informácií, čo by viedlo k neschopnosti využitia výhod vyplývajúcich zo spoločného hodnotenia údajov zozbieraných pre dané plemeno. V prípade zamietnutia šľachtiteľského programu by mal príslušný orgán žiadateľom vždy poskytnúť odôvodnené vysvetlenie a udeliť im právo odvolať sa proti uvedenému zamietnutiu.

(22)

Chovatelia by mali mať právo navrhnúť a vykonávať šľachtiteľský program podľa svojho uváženia, a to bez toho, aby bol uvedený šľachtiteľský program schválený príslušnými orgánmi. Každý členský štát alebo jeho príslušné orgány by si však mali ponechať možnosť regulácie uvedených činností, najmä ak takýto šľachtiteľský program vedie k obchodným transakciám týkajúcim sa plemenných zvierat alebo ich zárodočných produktov alebo ohrozuje už existujúci schválený šľachtiteľský program pre rovnaké plemeno.

(23)

Ak je cieľom šľachtiteľského programu zachovanie plemena, požiadavky šľachtiteľského programu by sa mohli doplniť opatreniami ochrany ex situ a in situ alebo akýmikoľvek inými nástrojmi na monitorovanie stavu plemena, čím by sa zabezpečilo dlhodobé a udržateľné zachovanie uvedeného plemena. Malo by sa umožniť stanovenie uvedených opatrení v šľachtiteľskom programe.

(24)

Združenia chovateľov, chovateľské organizácie, vrátane chovateľských organizácií, ktoré sú súkromnými podnikmi, alebo verejné subjekty by sa mali uznať ako chovateľské organizácie iba v prípade, že majú chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na ich šľachtiteľských programoch, a ak uvedeným chovateľom zaručujú slobodnú voľbu pri selekcii a plemenitbe ich čistokrvných plemenných zvierat, právo na to, aby potomstvo pochádzajúce z uvedených zvierat bolo zapísané do ich plemenných kníh, a možnosť vlastniť uvedené zvieratá.

(25)

Pred vykonaním zmien v schválenom šľachtiteľskom programe by mala chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik predložiť uvedené zmeny príslušnému orgánu, ktorý uznal uvedenú chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik. S cieľom zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži pre príslušný orgán a chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik by mala chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik oznámiť príslušnému orgánu len tie zmeny, ktoré pravdepodobne podstatne ovplyvnia šľachtiteľský program. Uvedené zmeny by mali zahŕňať najmä rozšírenie zemepisného územia, zmeny týkajúce sa cieľa alebo cieľov selekcie a plemenitby v rámci šľachtiteľského programu, zmeny opisu vlastností plemena alebo delegovania úloh na tretie strany, ako aj významné zmeny systému zaznamenávania pôvodov alebo metód používaných na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie a akékoľvek iné zmeny, ktoré príslušný orgán považuje za podstatnú úpravu šľachtiteľského programu. Bez ohľadu na povinnosť predkladať významné zmeny príslušnému orgánu by mala chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik na požiadanie príslušného orgánu poskytnúť aktuálnu verziu šľachtiteľského programu.

(26)

Ak sa uzná potreba zachovať plemeno alebo podporovať rozvoj plemena na určitom území alebo v prípade ohrozeného plemena, samotný príslušný orgán by mal mať možnosť dočasne vykonávať šľachtiteľský program pre uvedené plemeno za predpokladu, že pre uvedené plemeno už neexistuje účinný šľachtiteľský program. Príslušný orgán, ktorý vykonáva takýto šľachtiteľský program, by však už nemal mať uvedenú možnosť, ak je možné šľachtiteľský program odovzdať subjektu spĺňajúcemu požiadavky potrebné na riadne vykonávanie uvedeného šľachtiteľského programu.

(27)

Pretože zachovanie ohrozených plemien si vyžaduje stanovenie a uznanie chovateľských organizácií s obmedzeným počtom plemenných zvierat zúčastňujúcich sa na ich šľachtiteľských programoch, veľkosť chovnej populácie by sa vo všeobecnosti nemala považovať za základnú požiadavku na uznanie chovateľských organizácií zaoberajúcich sa chovom zvierat ohrozených plemien alebo na schvaľovanie ich šľachtiteľských programov, najmä preto, že uznávanie sa vykonáva na vnútroštátnej úrovni.

(28)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť osobitné pravidlá, najmä pravidlá týkajúce sa generačného postupu zvierat z doplňujúceho oddielu do hlavného oddielu a odchýlok týkajúcich sa kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia, s cieľom zohľadniť osobitné postavenie ohrozených plemien.

(29)

Únia je zmluvnou stranou Dohovoru o biologickej diverzite schváleného rozhodnutím Rady 93/626/EHS (13), ktorého cieľom je najmä zachovanie biologickej diverzity, udržateľné využívanie jej zložiek a spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov vyplývajúcich z používania genetických zdrojov. V uvedenom dohovore sa upresňuje, že zmluvné strany majú suverénne práva na svoje biologické zdroje a zodpovedajú za ochranu svojej biologickej diverzity a za využívanie svojich biologických zdrojov udržateľným spôsobom. Únia je tiež zmluvnou stranou Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite schváleného rozhodnutím Rady 2014/283/EÚ (14). Toto nariadenie by preto malo v uplatniteľných prípadoch zohľadniť Dohovor o biologickej diverzite, ako aj Nagojský protokol a malo by sa uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2014 (15).

(30)

Chovateľské organizácie a chovateľské podniky uznané v jednom členskom štáte by mali mať možnosť vykonávať svoj schválený šľachtiteľský program v jednom alebo vo viacerých ďalších členských štátoch s cieľom zabezpečiť najlepšie možné využitie plemenných zvierat s vysokou genetickou hodnotou v rámci Únie. Na tento účel by mal zjednodušený oznamovací postup zabezpečiť, aby si bol príslušný orgán v inom členskom štáte vedomý zámeru vykonávať cezhraničné činnosti. Sezónne premiestnenia plemenných zvierat v rámci hraníc členského štátu alebo ku ktorým dochádza cez viacero členských štátov, by však nemali povinne viesť k rozšíreniu zemepisného územia.

(31)

Cezhraničná spolupráca medzi chovateľskými organizáciami a chovateľskými podnikmi, ktoré o ňu majú záujem, by sa mala uľahčiť pri súčasnom zabezpečení slobodného podnikania a odstránenia prekážok brániacich voľnému pohybu plemenných zvierat a ich zárodočných produktov.

(32)

Keďže môže nastať situácia, že príslušný orgán schváli viacero šľachtiteľských programov vykonávaných jednou chovateľskou organizáciou alebo jedným chovateľským podnikom, ktoré uznal, a keďže môže nastať situácia, že príslušný orgán schváli rozšírenie šľachtiteľských programov na svoje územia, ktoré vykonáva chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik uznaný v inom členskom štáte, uznanie chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku by sa malo oddeliť od schvaľovania jej/jeho šľachtiteľských programov. Pri hodnotení žiadosti o uznanie chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku by sa však príslušným orgánom mala poskytnúť aj žiadosť o schválenie aspoň jedného šľachtiteľského programu.

(33)

Z rôznych sťažností, ktorými sa Komisia musela zaoberať v priebehu predchádzajúcich rokov, vyplýva, že týmto nariadením by sa mali stanoviť jasné pravidlá upravujúce vzťah medzi chovateľskou organizáciou, ktorá zakladá filiálnu plemennú knihu pre určité plemeno čistokrvných plemenných zvierat druhu koní a chovateľskou organizáciou, ktorá tvrdí, že založila pôvodnú plemennú knihu uvedeného plemena.

(34)

Je potrebné objasniť vzťah medzi chovateľmi a chovateľskými organizáciami, najmä aby bolo zabezpečené ich právo zúčastňovať sa na šľachtiteľskom programe v rámci geografického územia, pre ktorú je schválený, a, ak sa stanovuje členstvo, aby bolo zaručené, že uvedení chovatelia majú právo byť členmi. Chovateľské organizácie by mali mať zavedené pravidlá na riešenie sporov s chovateľmi zúčastňujúcimi sa na šľachtiteľských programoch a na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s uvedenými chovateľmi. Mali by tiež stanoviť vlastné práva a povinnosti, ako aj práva a povinnosti chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na ich šľachtiteľských programoch.

(35)

Chovatelia, ktorých plemenné zvieratá sa sezónne premiestňujú vnútri hraníc členského štátu alebo v oblasti presahujúcej štátne hranice, by mali mať naďalej právo zúčastňovať sa na šľachtiteľskom programe, pokiaľ sa sídlo ich podniku nachádza na zemepisnom území uvedeného šľachtiteľského programu.

(36)

V tomto nariadení by sa mala zohľadniť špecifická situácia, ktorá prevláda v odvetví hybridných plemenných ošípaných. Väčšina súkromných podnikov v odvetví hybridných plemenných ošípaných má uzatvorené systémy chovu a chová vlastné zvieratá. V prípade týchto podnikov by sa preto malo stanoviť niekoľko výnimiek, najmä pokiaľ ide o účasť chovateľov na šľachtiteľskom programe a právo na registráciu hybridných plemenných ošípaných v plemenných registroch.

(37)

Vymedzenie pojmu „hybridná plemenná ošípaná“ zahŕňa zvieratá zo všetkých stupňov pyramídy plemenitby a selekcie, ktoré sa používajú na optimalizáciu kríženia kombináciou špecifických vlastností rozličných genotypov a využívaním heterózneho efektu. V závislosti od stupňa pyramídy plemenitby a výberu „hybridná plemenná ošípaná“ zahŕňa plemená, línie alebo hybridy. Nie všetky zvieratá sú teda nevyhnutne „hybridné“ v tradičnom zmysle slova.

(38)

Skúsenosti získané predovšetkým pri uplatňovaní smernice 90/427/EHS a v menšej miere smerníc 89/361/EHS a 2009/157/ES naznačujú, že sú potrebné presnejšie pravidlá na účinné vyriešenie sporov medzi chovateľmi na jednej strane a chovateľskými organizáciami na druhej strane na základe jasne zostavených stanov a opísaných práv a povinností chovateľov. Toto sa dá najlepšie dosiahnuť, ak sa spory vyriešia v právnom systéme členského štátu, v ktorom vznikli.

(39)

Chovateľské organizácie, ktoré založili a vedú plemenné knihy pre čistokrvné plemenné zvieratá druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní, ako aj chovateľské podniky iné ako súkromné podniky pôsobiace v uzavretých systémoch chovu, ktoré založili a vedú plemenné registre pre hybridné plemenné ošípané, by mali zapisovať plemenné zvieratá do plemenných kníh alebo ich registrovať v plemenných registroch bez diskriminácie, pokiaľ ide o členský štát pôvodu zvierat alebo ich majiteľov, a pokiaľ je to stanovené v šľachtiteľskom programe, mali by klasifikovať uvedené zvieratá podľa ich vlastností.

(40)

Chovateľským organizáciám by sa tiež malo povoliť vytvorenie doplňujúcich oddielov na zaznamenávanie zvierat, ktoré nespĺňajú kritériá pôvodu, ale ktoré podľa úsudku chovateľských organizácií spĺňajú vlastnosti plemena stanovené v šľachtiteľskom programe príslušného plemena, a to s cieľom následne páriť uvedené zvieratá s čistokrvnými plemennými zvieratami patriacimi k plemenu, ktorého sa šľachtiteľský program týka, aby potomstvo mohlo postúpiť do hlavného oddielu plemennej knihy. Osobitné pravidlá pre generačný postup potomstva uvedených zvierat do hlavného oddielu plemennej knihy by sa mali stanoviť na úrovni Únie.

(41)

Generačný postup potomstva do hlavného oddielu plemenných kníh by sa mal povoliť len prostredníctvom samičej línie s výnimkou druhu koní. V súvislosti s ohrozeným plemenom hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz a s „odolnými“ plemenami oviec, v prípade ktorých neexistuje dostatok čistokrvných plemenníkov, by mali mať členské štáty možnosť povoliť chovateľským organizáciám uplatňovanie menej prísnych pravidiel týkajúcich sa generačného postupu potomstva uvedených zvierat zaznamenaných v doplňujúcich oddieloch do hlavného oddielu plemennej knihy, aby sa predišlo ďalšiemu zhoršovaniu genetickej rozmanitosti uvedených plemien. Rovnako by sa mali stanoviť osobitné pravidlá s cieľom umožniť obnovenie plemien, ktoré už vymizli alebo sú na pokraji vyhynutia. Členské štáty využívajúce takéto výnimky by mali dôkladne posúdiť stupeň ohrozenia uvedených chovných populácií a zaistiť bezpečné riadenie genetických zdrojov.

(42)

Ak je potrebné vytvoriť nové plemeno spájaním vlastností čistokrvných plemenných zvierat rôznych plemien alebo zhromaždením zvierat vyznačujúcich sa dostatočným stupňom fyzickej uniformnosti, ktoré sa už rozmnožujú s dostačujúcou genetickou stabilitou, aby sa mohli považovať za vytvorené nové plemeno, chovateľským organizáciám by sa malo umožniť založiť plemenné knihy a vykonávať šľachtiteľské programy týkajúce sa uvedených nových plemien.

(43)

Žiadne ustanovenie tohto nariadenia by nemalo brániť tomu, aby zvieratá zapísané v doplňujúcom oddiele plemennej knihy určitého plemena patrili do rozsahu záväzkov v rámci agroenvironmentálno-klimatického opatrenia uvedeného v článku 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (16), a teda, aby boli oprávnené na podporu prostredníctvom vnútroštátnych alebo regionálnych orgánov v rámci ich programov rozvoja vidieka.

(44)

V prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní by chovateľské organizácie mali mať možnosť stanoviť vo svojich šľachtiteľských programoch pravidlá, ktoré zakazujú alebo obmedzujú používanie určitých reprodukčných techník a určitých čistokrvných plemenných zvierat vrátane používania ich zárodočných produktov. Chovateľské organizácie by napríklad mali mať možnosť požadovať, aby potomstvo pochádzalo len z prirodzenej plemenitby. Chovateľské organizácie využívajúce tento zákaz alebo obmedzenie by mali stanoviť uvedené pravidlá vo svojom šľachtiteľskom programe v súlade s pravidlami stanovenými chovateľskou organizáciou, ktorá vedie pôvodnú plemennú knihu.

(45)

Čistokrvné plemenné zvieratá zapísané v plemenných knihách by sa mali identifikovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 (17).

(46)

V prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní sa v nariadení (EÚ) 2016/429 stanovuje, že v prípade zvierat druhu koní príslušné orgány v oblasti zdravia zvierat vydajú jedinečný identifikačný dokument vydávaný na celú dĺžku života, ktorý má Komisia ďalej špecifikovať prostredníctvom delegovaných aktov. S cieľom v čo najväčšej miere zosúladiť zootechnické osvedčenie s jedinečným identifikačným dokumentom vydávaným na celú dĺžku života, pokiaľ ide o obsah a správne konanie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o formát a obsah jedinečného identifikačného dokumentu vydávaného na celú dĺžku života pre zvieratá druhu koní.

(47)

Oprávnenosť čistokrvných plemenných zvierat druhu koní konkurovať na medzinárodnej úrovni upravujú medzinárodné súkromné dohody. Vzhľadom na medzinárodný rozmer sektora chovu koní by Komisia pri príprave a vypracovávaní príslušných delegovaných a vykonávacích aktov mala zohľadniť uvedené dohody s cieľom zachovať oprávnenosť týchto čistokrvných plemenných zvierat druhu koní súťažiť na medzinárodnej úrovni.

(48)

Použitie plemenných zvierat na účely plemenitby, a najmä na prirodzenú plemenitbu alebo umelú insemináciu a biotechnologické metódy reprodukcie by sa malo regulovať na úrovni Únie, aby sa zabránilo prekážkam obchodu, najmä vtedy, ak takéto plemenné zvieratá podstúpili kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie vykonané v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení, a najmä v prílohe III.

(49)

Je zrejmé, že členské štáty alebo ich príslušné orgány by nemali využívať toto nariadenie s cieľom zakázať, obmedziť alebo brániť použitiu čistokrvných plemenných zvierat alebo ich zárodočných produktov na produkciu zvierat, ktoré nie sú určené na zápis do plemennej knihy alebo na registráciu v plemennom registri ako plemenné zvieratá.

(50)

Zatiaľ čo pravidlá na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie boli stanovené na úrovni Únie, pokiaľ ide o plemenné zvieratá druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz, ktoré sú testované v súvislosti s určitým počtom znakov, viaceré požiadavky týkajúce sa rôznych plemien, použitia a selekcie čistokrvných plemenných zvierat druhu koní doteraz bránili ich harmonizácii. Namiesto toho pravidlá na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie špecifické pre jednotlivé plemená sú v súčasnosti zavedené v pôvodnej plemennej knihe daného plemena.

(51)

S cieľom zohľadniť technický vývoj, vedecký pokrok alebo potrebu chrániť hodnotné genetické zdroje by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prílohy III k tomuto nariadeniu. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť aj vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie jednotných a podrobnejších pravidiel na kontrolu úžitkovosti a na genetické hodnotenie čistokrvných plemenných zvierat druhov hovädzieho dobytka, oviec a kôz.

(52)

Malo by byť možné, aby kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie vykonávala tretia strana, ktorú poverí chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik alebo verejný orgán vrátane orgánu, ktorý uvedené činnosti vykonáva ako samostatnú úlohu. Uvedenú tretiu stranu by mohol povoliť a posúdiť príslušný orgán v rámci schvaľovania šľachtiteľského programu. Chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik zadávajúci vykonávanie kontroly úžitkovosti alebo genetického hodnotenia tretej strane, pokiaľ príslušný členský štát alebo jeho príslušné orgány nerozhodnú inak, zostáva zodpovedný za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na uvedené činnosti, a mal by uviesť určenú tretiu stranu vo svojom šľachtiteľskom programe.

(53)

V závislosti od druhu alebo plemena, okrem iných faktorov, môže nastať potreba harmonizovať alebo zlepšiť metódy kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia čistokrvných plemenných zvierat používané chovateľskými organizáciami alebo tretími stranami, ktoré boli nimi poverené. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o určenie referenčných centier Európskej únie. Ak je to potrebné, s cieľom zmeniť úlohy uvedených centier, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Uvedené referenčné centrá Európskej únie by mali byť spôsobilé na finančnú podporu Únie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014 (18). V prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu hovädzieho dobytka uvedené úlohy vykonáva Interbull Centre, stály podvýbor Medzinárodného výboru pre kontrolu úžitkovosti hospodárskych zvierat (ICAR), ktorý je referenčným centrom Európskej únie určeným rozhodnutím Rady 96/463/ES (19).

(54)

S cieľom poskytnúť podporu chovateľským organizáciám zaoberajúcim sa chovom zvierat ohrozených plemien, ak sa uzná za nevyhnutné, mali by sa navyše na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o určenie referenčných centier Európskej únie, ktorých špecifickou úlohou je podpora vytvárania alebo harmonizácie metód používaných uvedenými chovateľskými organizáciami. Ak je to potrebné, s cieľom zmeniť úlohy uvedených centier, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Pri určovaní uvedených centier a opise ich úloh by Komisia mala náležite zohľadniť činnosť Európskeho regionálneho kontaktného bodu pre živočíšne genetické zdroje (ERFP), ktorý bol zriadený v rámci Globálneho akčného plánu pre živočíšne genetické zdroje v Európe Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Metódy, ktoré tieto centrá zaviedli, by nemali byť záväzné.

(55)

Chovatelia, ktorí sa zúčastňujú na šľachtiteľskom programe, by mali mať právo získať zootechnické osvedčenia pre svoje plemenné zvieratá, ktorých sa uvedený šľachtiteľský program týka, a pre zárodočné produkty uvedených zvierat. Zootechnické osvedčenia by mali sprevádzať plemenné zvieratá alebo ich zárodočné produkty, ak sa s nimi obchoduje alebo sa dostávajú do Únie na účely zápisu alebo registrácie uvedených zvierat alebo potomstva vyprodukovaného z uvedených zárodočných produktov do iných plemenných kníh alebo plemenných registrov. Zootechnické osvedčenia by mali informovať chovateľa o genetickej kvalite a pôvode nadobudnutého zvieraťa. Takéto osvedčenia by sa napríklad mali vydávať v prípade, že je potrebné, aby sprevádzali plemenné zvieratá na výstavné účely, alebo ak sa zvieratá umiestňujú v skúšobných staniciach alebo inseminačných strediskách.

(56)

Malo by byť zrejmé, že týmto nariadením sa nezakazuje členským štátom alebo príslušným orgánom požadovať, aby sa v prípade, že sa obchoduje so spermou čistokrvných plemenných zvierat druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní, ktoré sú určené na umelú insemináciu s cieľom produkovať zvieratá, ktoré nie sú určené na to, aby sa stali čistokrvnými plemennými zvieratami, k tejto sperme prikladali informácie o kvalite a pôvode uvedeného zvieraťa. Sprístupnením zárodočných produktov plemenných zvierat, a najmä ich spermy, a súvisiacich informácií o zootechnických osvedčeniach aj prevádzkovateľom, ktorí rozmnožujú zvieratá bez úmyslu zapísať ich potomstvo v plemennej knihe, sa vo všeobecnosti predpokladá možné zlepšenie konkurencieschopnosti Únie v odvetví plemenitby zvierat.

(57)

Vstup plemenných zvierat a ich zárodočných produktov do Únie a ich vývoz do tretích krajín je dôležitý pre poľnohospodárstvo Únie. Vstup plemenných zvierat a ich zárodočných produktov do Únie by sa preto mal vykonávať za podmienok, ktoré sú porovnateľné s predpismi uplatniteľnými na obchod v Únii. Plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty by však mali byť oprávnené na zápis do hlavného oddielu plemennej knihy alebo plemenného registra v Únii len vtedy, ak úroveň kontrol vykonávaných vo vyvážajúcej tretej krajine zabezpečuje rovnakú spoľahlivosť údajov o pôvode a výsledkov kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia ako v Únii a ak sú chovateľské subjekty poskytujúce tieto údaje a výsledky uvedené v zozname Komisie. Chovateľské subjekty v tretích krajinách by okrem toho mali recipročným spôsobom prijímať plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty z príslušnej chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku uznaného v Únii.

(58)

V nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 (20) sa stanovuje, že nomenklatúru tovaru, a to „kombinovanú nomenklatúru“, alebo v skrátenej podobe „KN“, ktorá zároveň spĺňa aj požiadavky Spoločného colného sadzobníka, aj štatistiky zahraničného obchodu Spoločenstva a ostatných politík Únie týkajúcich sa dovozu alebo vývozu tovaru, má stanovovať Komisia. V prílohe I k uvedenému nariadeniu sú uvedené kódy KN pre čistokrvné plemenné zvieratá druhu hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní a spermy hovädzieho dobytka, a tiež sa v nej uvádza, že sú oslobodené od dohodnutých colných sadzieb. V takom prípade by uvedené zvieratá a ich zárodočné produkty malo sprevádzať príslušné zootechnické osvedčenie dokazujúce ich klasifikáciu ako čistokrvné plemenné zvieratá alebo ich zárodočné produkty. V prípade čistokrvných plemenných zvierat by zvieratá mal sprevádzať aj doklad, ktorý preukazuje, že budú zapísané do plemennej knihy vedenej chovateľskou organizáciou alebo budú zaregistrované v plemennom registri vedenom chovateľským podnikom.

(59)

Pri vstupe do Únie sa plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty podrobia veterinárnym kontrolám v súlade so smernicami Rady 91/496/EHS (21) a 97/78/ES (22). V prípade čistokrvných plemenných zvierat, tieto by sa mali podrobiť aj potrebným kontrolám na uplatnenie oslobodenia od dohodnutej colnej sadzby pre čistokrvné plemenné zvieratá.

(60)

V tomto nariadení je potrebné stanoviť pravidlá týkajúce sa úradných kontrol vykonávaných na overenie dodržiavania pravidiel stanovených v tomto nariadení a iných úradných činností vykonávaných príslušnými orgánmi v súlade s týmto nariadením, ktoré sú prispôsobené odvetviu šľachtenia a plemenitby zvierat. Príslušné orgány by mali mať možnosť vykonávať úradné kontroly všetkých subjektov, ktoré podliehajú tomuto nariadeniu, a najmä chovateľských organizácií, chovateľských podnikov, tretích strán vykonávajúcich kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie, a chovateľov, a staníc na odber a skladovanie spermy, ak vydávajú zootechnické osvedčenia, staníc na skladovanie embryí a tímov na odber alebo produkciu embryí.

(61)

Príslušné orgány by mali vykonávať úradné kontroly s cieľom overiť súlad s pravidlami stanovenými v tomto nariadení a s požiadavkami stanovenými v schválenom šľachtiteľskom programe. Uvedené kontroly môžu zahŕňať inšpekciu zariadení používaných na kontrolu úžitkovosti alebo overenie zavedených postupov na zaznamenávanie zootechnických a genealogických údajov alebo preskúmanie dokladov alebo systémov používaných na uchovávanie a spracovanie takýchto údajov, ktoré sa získali o plemenných zvieratách. Uvedené preskúmanie by mohlo zohľadniť kontroly kvality alebo systémy kontroly zabezpečujúce presnosť zaznamenaných údajov, ako sú kontroly rodičovstva vykonávané s cieľom overiť pôvod zvieraťa. Príslušné orgány môžu vykonávať úradné kontroly v priestoroch a kanceláriách chovateľov, chovateľských organizácií alebo chovateľských podnikov, na ich zariadeniach, ako aj na plemenných zvieratách alebo zárodočných produktoch odobraných plemenným zvieratám, ktoré boli predmetom šľachtiteľského programu.

(62)

Ak sa v tomto nariadení odkazuje na „iné úradné činnosti“, uvedený pojem by sa mal vykladať ako vzťahujúci sa na uznanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov, schvaľovanie šľachtiteľských programov alebo poskytovanie pomoci iným členským štátom a tretím krajinám.

(63)

Na účinné uplatňovanie predpisov Únie v oblasti plemenných zvierat a ich zárodočných produktov stanovených v tomto nariadení je potrebné, aby príslušné orgány členských štátov navzájom spolupracovali a poskytovali administratívnu pomoc, kedykoľvek je to potrebné. V tomto nariadení by sa preto mali s potrebnými úpravami stanoviť všeobecné pravidlá o administratívnej pomoci a spolupráci, podobné tým, ktoré sú v súčasnosti stanovené v hlave IV nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (23).

(64)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie osobitných opatrení, ak existuje dôkaz o tom, že v tretej krajine dochádza k rozsiahlemu a závažnému nedodržiavaniu práva Únie o plemenitbe zvierat.

(65)

Príslušné orgány členských štátov by mali mať takisto potrebné právomoci na presadzovanie zootechnických a genealogických pravidiel týkajúcich sa plemenných zvierat, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, vrátane pozastavenia schvaľovania šľachtiteľského programu alebo odobratia uznania chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku v prípade nesúladu s pravidlami stanovenými v tomto nariadení.

(66)

Komisia by mala podľa potreby vykonávať kontroly v členských štátoch okrem iného vzhľadom na výsledky úradných kontrol vykonaných členskými štátmi na zabezpečenie uplatňovania pravidiel stanovených v tomto nariadení vo všetkých členských štátoch.

(67)

V prípade potreby by Komisia mala vykonávať kontroly v tretích krajinách s cieľom zostaviť zoznam chovateľských subjektov tretích krajín, z ktorých by mal byť povolený vstup plemenných zvierat a ich spermy, oocytov a embryí do Únie, s cieľom stanoviť podmienky ich vstupu do Únie a s cieľom získavať zootechnické a genealogické informácie o fungovaní dohôd o rovnocennosti. Komisia by tiež mala vykonávať kontroly v tretích krajinách, ak je to oprávnené vzhľadom na pretrvávajúci alebo objavujúci sa problém v súvislosti s plemennými zvieratami alebo ich zárodočnými produktmi.

(68)

Overenie dodržiavania pravidiel stanovených v tomto nariadení prostredníctvom úradných kontrol má zásadný význam pre zabezpečenie toho, aby sa ciele tohto nariadenia účinne dosiahli v celej Únii. Nedostatky kontrolných systémov členských štátov môžu v určitých prípadoch značne narušiť dosahovanie uvedených cieľov a viesť k situáciám závažného rozsiahleho nesúladu uvedených pravidiel. Komisia by preto mala mať možnosť reagovať na závažné nedostatky kontrolných systémov členských štátov prijatím opatrení uplatniteľných dovtedy, kým dotknutý členský štát neprijme potrebné opatrenie na odstránenie narušenia. Takéto opatrenia zahŕňajú zákaz alebo presadzovanie osobitných podmienok týkajúcich sa obchodovania s plemennými zvieratami alebo ich zárodočnými produktmi alebo akékoľvek iné opatrenia, ktoré Komisia považuje za primerané na odstránenie uvedeného rozsiahleho porušovania.

(69)

Keďže smernice 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/427/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES majú byť zrušené a nahradené týmto nariadením, je takisto potrebné zrušiť akty Komisie prijaté podľa uvedených smerníc a v prípade potreby ich nahradiť buď delegovanými aktmi, alebo vykonávacími aktmi prijatými v súlade s príslušnými právomocami prenesenými na základe tohto nariadenia. Uvedené akty Komisie by preto mali byť zrušené a v prípade potreby nahradené.

(70)

S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie tohto nariadenia a doplniť ho alebo zmeniť jeho prílohy by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie požiadaviek na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie, úlohy a požiadavky pre referenčné centrá Európskej únie a obsah a formát zootechnických osvedčení.

(71)

Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa uvedené konzultácie vykonali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (24). S cieľom zabezpečiť rovnakú účasť na príprave delegovaných aktov Európsky parlament a Rada majú najmä dostať všetky dokumenty v rovnakom čase ako experti členských štátov, a ich experti majú mať systematicky prístup na rokovania expertných skupín Komisie týkajúce sa prípravy delegovaných aktov.

(72)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa vzorov formulárov pre informácie, ktoré majú členské štáty poskytovať verejnosti, týkajúce sa zoznamu uznaných chovateľských organizácií a chovateľských podnikov, metód na overovanie identity čistokrvných plemenných zvierat, kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia, určenia referenčných centier Európskej únie, vzorov formulárov pre jedinečný identifikačný dokument vydávaný na celú dĺžku života pre koňovité zvieratá, vzorov zootechnických osvedčení sprevádzajúcich plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty, uznania rovnocennosti opatrení uplatňovaných v tretích krajinách, závažného narušenia systému kontroly v členskom štáte a stanovenia špecifických opatrení týkajúcich sa vstupu plemenných zvierat a ich zárodočných produktov do Únie by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (25). Ak Stály zootechnický výbor neposkytne stanovisko, Komisia by nemala prijať vykonávací akt.

(73)

Pravidlá stanovené v smerniciach 87/328/EHS, 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/118/EHS, 90/119/EHS, 90/427/EHS, 91/174/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES a rozhodnutí 96/463/ES sa majú nahradiť pravidlami stanovenými v tomto nariadení a v delegovaných a vykonávacích aktoch Komisie prijatých na základe právomocí prenesených podľa tohto nariadenia. Preto by sa uvedené právne akty mali zrušiť.

(74)

Tieto rozhodnutia Komisie týkajúce sa okrem iného kritérií špecifických pre jednotlivé druhy na schvaľovanie alebo uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov, na zápis plemenných zvierat v plemenných knihách, použitie na plemenitbu a umelú insemináciu, kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie, boli prijaté podľa smerníc 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/427/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES, rozhodnutí Komisie 84/247/EHS (26), 84/419/EHS (27), 89/501/EHS (28), 89/502/EHS (29), 89/504/EHS (30), 89/505/EHS (31), 89/507/EHS (32), 90/254/EHS (33), 90/255/EHS (34), 90/256/EHS (35), 90/257/EHS (36), 92/353/EHS (37), 96/78/ES (38) a 2006/427/ES (39). Týmto nariadením by sa mali stanoviť pravidlá, ktoré nahradia pravidlá stanovené v uvedených rozhodnutiach Komisie.

(75)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť podobné pravidlá ako pravidlá stanovené v rozhodnutí Komisie 92/354/EHS (40).

(76)

Tieto právne akty Komisie boli prijaté podľa smerníc 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/427/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES, rozhodnutí Komisie 89/503/EHS (41), 89/506/EHS (42), 90/258/EHS (43), 96/79/ES (44), 96/509/ES (45), 96/510/ES (46) a 2005/379/ES (47) a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/262 (48). Týmto nariadením by sa mali stanoviť pravidlá, ktoré nahradia pravidlá stanovené v uvedených právnych aktoch Komisie.

(77)

Na zabezpečenie právnej jasnosti a na zamedzenie duplicite by sa právne akty Komisie uvedené v odôvodneniach 74, 75 a 76 mali zrušiť od dátumu začiatku uplatňovania tohto nariadenia. Komisia by okrem toho mala aspoň 18 mesiacov pred dátumom začiatku uplatňovania tohto nariadenia prijať vykonávacie akty, ktoré stanovia vzory formulárov pre poskytovanie informácií, ktoré sa majú zahrnúť do zoznamu uznaných chovateľských organizácií a chovateľských podnikov, ktorý majú členské štáty sprístupniť verejnosti, ako aj vzory formulárov pre zootechnické osvedčenia týkajúce sa plemenných zvierat a ich zárodočných produktov. Uvedené vykonávacie akty by sa mali uplatňovať od dátumu začiatku uplatňovania tohto nariadenia.

(78)

S cieľom zabezpečiť hladký prechod v súvislosti s organizáciami chovateľov, chovateľskými organizáciami, združeniami chovateľov, súkromnými podnikmi alebo inými organizáciami či združeniami, ktoré boli schválené alebo uznané s časovým obmedzením alebo bez neho podľa aktov zrušených týmto nariadením, a v súvislosti so šľachtiteľskými programami, ktoré vykonávajú títo prevádzkovatelia, by sa uvedení prevádzkovatelia a ich šľachtiteľské programy mali považovať za uznané alebo schválené v súlade s týmto nariadením. Uvedení prevádzkovatelia by preto nemali podliehať postupom uznávania, schvaľovania a oznamovania o rozšírení zemepisného územia do iných členských štátov stanoveným v tomto nariadení, hoci iné ustanovenia nariadenia by sa na nich mali uplatňovať. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby uvedení prevádzkovatelia dodržiavali všetky pravidlá stanovené v tomto nariadení, najmä tým, že v ich prípade vykonávajú úradné kontroly na základe rizika. V prípade nesúladu by príslušné orgány mali zabezpečiť, aby uvedení prevádzkovatelia prijali potrebné opatrenia na nápravu uvedeného nesúladu, a v prípade potreby by mali pozastaviť alebo odobrať uznanie uvedených prevádzkovateľov alebo schvaľovanie ich šľachtiteľských programov.

(79)

Komisia nedávno prijala návrh nového nariadenia o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach. Cieľom uvedeného nového nariadenia je zrušenie nariadenia (ES) č. 882/2004, smernice Rady 89/608/EHS (49), smernice Rady 90/425/EHS (50) a smerníc 91/496/EHS a 97/78/ES. Jeho cieľom je tiež začlenenie určitých pravidiel stanovených v nariadení (ES) č. 882/2004 a v uvedených smerniciach, a to s potrebnými úpravami. Nie je však zámerom, aby do rozsahu pôsobnosti uvedeného nového nariadenia patrila plemenitba zvierat. V záujme právnej jasnosti a istoty a až do zrušenia smerníc 89/608/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS a 97/78/ES prostredníctvom tohto nového nariadenia je potrebné, aby sa zo smerníc 89/608/EHS a 90/425/EHS vypustili odkazy na pojem „zootechnické“, zatiaľ čo v prípade smerníc 91/496/EHS a 97/78/ES sa takáto zmena nevyžaduje. Smernice 89/608/EHS a 90/425/EHS by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(80)

Do dátumu začatia uplatňovania článku 110 nariadenia (EÚ) 2016/429 by chovateľské organizácie, ktoré vykonávajú schválené šľachtiteľské programy týkajúce sa čistokrvných plemenných zvierat druhu koní, mali mať možnosť naďalej vydávať identifikačné doklady pre uvedené čistokrvné plemenné zvieratá v súlade s článkom 8 ods. 1 smernice 90/427/EHS.

(81)

Toto nariadenie by malo byť uplatniteľné od prvého dňa dvadsiateho ôsmeho mesiaca od dňa nadobudnutia jeho účinnosti,

a)

zootechnické a genealogické pravidlá na obchodovanie s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi a na ich vstup do Únie;

b)

pravidlá týkajúce sa uznávania chovateľských organizácií a chovateľských podnikov a schvaľovania šľachtiteľských programov;

c)

práva a povinnosti chovateľov, chovateľských organizácií a chovateľských podnikov;

d)

pravidlá týkajúce sa zápisu plemenných zvierat do plemenných kníh a plemenných registrov a podmienky použitia plemenných zvierat a ich zárodočných produktov na plemenitbu;

e)

pravidlá týkajúce sa kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia čistokrvných zvierat;

f)

pravidlá týkajúce sa vydávania zootechnických osvedčení pre plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty;

g)

pravidlá vykonávania úradných kontrol, a najmä kontrol v chovateľských organizáciách a chovateľských podnikoch a pravidlá týkajúce sa vykonávania iných úradných činností;

h)

pravidlá týkajúce sa administratívnej pomoci a spolupráce a pravidlá presadzovania pravidiel zo strany členských štátov;

i)

pravidlá na vykonávanie kontrol zo strany Komisie v členských štátoch a tretích krajinách.

1.

„zviera“ je domáce zviera druhov:

2.

„plemeno“ je populácia zvierat dostatočne uniformných na to, aby ich jedna alebo viacero skupín chovateľov mohli považovať za odlišné od iných zvierat rovnakého druhu a aby títo súhlasili so zápisom uvedených zvierat v plemenných knihách s podrobnosťami o ich známych predkoch na účely prenosu ich zdedených vlastností prostredníctvom reprodukcie, výmeny a selekcie v rámci šľachtiteľského programu;

3.

„plemenné zviera“ je čistokrvné plemenné zviera alebo hybridná plemenná ošípaná;

4.

„zárodočné produkty“ sú sperma, oocyty a embryá odobrané od plemenných zvierat alebo vyprodukované plemennými zvieratami na účely umelej inseminácie a biotechnologických metód reprodukcie;

5.

„chovateľská organizácia“ je každé združenie chovateľov, organizácia chovateľov alebo verejný orgán, iný ako príslušné orgány, ktorý je uznaný príslušným orgánom členského štátu v súlade s článkom 4 ods. 3 na účely vykonávania šľachtiteľského programu čistokrvných plemenných zvierat zapísaných v plemennej(-ých) knihe(-ách), ktorú(-é) vedie alebo zakladá;

6.

„chovateľský podnik“ je každé združenie chovateľov, organizácia chovateľov, súkromný podnik pôsobiaci v uzavretom systéme chovu alebo verejný orgán, iný ako príslušné orgány, ktorý je uznaný príslušným orgánom členského štátu v súlade s článkom 4 ods. 3 na účely vykonávania šľachtiteľského programu týkajúceho sa hybridných plemenných ošípaných registrovaných v plemennom(-ých) registri(-och), ktorý(-é) vedie alebo zakladá;

7.

„chovný subjekt“ je každé združenie chovateľov, chovateľská organizácia, súkromný podnik, organizácia na chov dobytka alebo úradná služba v tretej krajine, ktorá bola v súvislosti s čistokrvnými plemennými zvieratami druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz alebo koní alebo hybridných plemenných ošípaných úradne schválená v uvedenej tretej krajine v súvislosti so vstupom plemenných zvierat určených na plemenitbu do Únie;

8.

„príslušné orgány“ sú orgány členského štátu, ktoré sú zodpovedné podľa tohto nariadenia za:

9.

„čistokrvné plemenné zviera“ je zviera, ktoré je zapísané alebo podmienečne zapísané a oprávnené na zápis v hlavnom oddiele plemennej knihy;

10.

„hybridná plemenná ošípaná“ je zviera druhu ošípané registrované v plemennom registri, ktoré je produktom zámerného kríženia alebo sa použilo na zámerné kríženie v rámci jednej z týchto kategórií alebo medzi nimi:

11.

„línia“ je geneticky stabilná a uniformná subpopulácia čistokrvných plemenných zvierat určitého plemena;

12.

„plemenná kniha“ je:

13.

„hlavný oddiel“ je časť plemennej knihy, v ktorej sú čistokrvné plemenné zvieratá zapísané alebo podmienečne zapísané a oprávnené na zápis s uvedením podrobností o ich predkoch, a prípadne aj s uvedením ich vlastností;

14.

„trieda“ je horizontálne rozdelenie hlavného oddielu, v ktorej sú čistokrvné plemenné zvieratá zapísané podľa svojej plemennej hodnoty;

15.

„vlastnosť“ je vyčísliteľná dedičná vlastnosť alebo genetická osobitosť plemenného zvieraťa;

16.

„plemenná hodnota“ je odhad očakávaného účinku genotypu plemenného zvieraťa na danú vlastnosť jeho potomstva;

17.

„plemenný register“ je:

18.

„úradná kontrola“ je každý druh kontroly, ktorú príslušné orgány vykonávajú s cieľom overiť súlad s pravidlami stanovenými v tomto nariadení;

19.

„iné úradné činnosti“ sú každou inou činnosťou, ako je úradná kontrola, ktorú vykonávajú príslušné orgány v súlade s týmto nariadením s cieľom zabezpečiť uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení;

20.

„zootechnické osvedčenie“ je osvedčenie o identite, pôvode a príslušnosti, potvrdenie o pôvode alebo obchodná dokumentácia, ktoré sú vydané v papierovej alebo elektronickej forme pre plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty a ktoré poskytujú informácie o pôvode, identifikácii a ak sú k dispozícii, o výsledkoch kontroly úžitkovosti alebo genetického hodnotenia;

21.

„vstupovanie do Únie“ alebo „vstup do Únie“ je uvedenie plemenných zvierat a ich zárodočných produktov na jedno z území uvedených v prílohe VI z oblastí, ktoré sa nachádzajú mimo uvedených území, okrem prípadov tranzitu;

22.

„obchod“ znamená činnosti v oblasti nákupu, predaja, výmeny alebo iného nadobudnutia alebo prenechania zvierat alebo ich zárodočných produktov v rámci Únie, ako aj v rámci členského štátu;

23.

„prevádzkovateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba podliehajúca pravidlám stanoveným v tomto nariadení, ako sú chovateľské organizácie, chovateľské podniky, tretie strany, ktoré boli poverené chovateľskými organizáciami alebo chovateľskými podnikmi v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), stanice na odber a skladovanie spermy, stanice na skladovanie embryí, tímy na odber alebo produkciu embryí a chovatelia;

24.

„ohrozené plemeno“ je miestne plemeno, ktoré členský štát uznal za ohrozené, geneticky prispôsobené jednému alebo viacerým tradičným systémom chovu alebo životnému prostrediu v danom členskom štáte, a ak stav ohrozenosti vedecky určil orgán, ktorý má potrebné schopnosti a znalosti v oblasti ohrozených plemien;

25.

„súkromný podnik pôsobiaci v uzavretom systéme chovu“ je súkromný podnik so šľachtiteľským programom, na ktorom sa buď nezúčastňujú žiadni chovatelia, alebo na ktorom sa zúčastňuje len obmedzený počet chovateľov, ktorí sú viazaní na uvedený súkromný podnik tak, že súhlasia s odberom hybridných plemenných ošípaných od uvedeného podniku alebo s dodávaním hybridných plemenných ošípaných uvedenému podniku;

26.

„šľachtiteľský program“ je súbor systematických opatrení vrátane zaznamenávania údajov, selekcie, plemenitby a výmeny plemenných zvierat a ich zárodočných produktov, ktoré boli navrhnuté a realizované s cieľom zachovať alebo posilniť želané fenotypové a/alebo genotypové znaky a vlastnosti v rámci cieľovej chovnej populácie.

a)

majú svoje sídlo na území členského štátu, kde sa príslušný orgán nachádza;

b)

preukážu vo svojej žiadosti, že spĺňajú požiadavky stanovené v časti 1 prílohy I týkajúce sa šľachtiteľských programov, o schválenie ktorých majú v úmysle požiadať v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12;

c)

ich žiadosť obsahuje v súvislosti s každým z uvedených plánovaných šľachtiteľských programov predbežnú verziu šľachtiteľského programu, ktorá má zahŕňať informácie uvedené v časti 2 prílohy I, a okrem toho v prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní v časti 3 prílohy I;

d)

pri predkladaní žiadosti uvedenej v odseku 1 tohto článku predložia žiadosť o schválenie aspoň jedného z uvedených plánovaných šľachtiteľských programov v súlade s článkom 8 ods. 2.

a)

názov, kontaktné údaje a webové sídlo chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku, ak je k dispozícii;

b)

v prípade každej chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku na tomto zozname:

a)

majú jeden alebo viacero z týchto cieľov:

b)

podrobne opisujú ciele selekcie a chovné ciele;

c)

sú v súlade s požiadavkami stanovenými v časti 2 prílohy I a okrem toho v prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní v časti 3 prílohy I.

a)

chovateľské organizácie a chovateľské podniky zostanú zodpovedné príslušnému orgánu za zabezpečenie súladu s požiadavkami stanovenými v častiach 2 a 3 prílohy I;

b)

nedochádza ku konfliktu záujmov medzi uvedenou treťou stranou a hospodárskymi činnosťami chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na šľachtiteľskom programe;

c)

uvedená tretia strana spĺňa všetky potrebné požiadavky na vykonávanie týchto činností;

d)

uvedené chovateľské organizácie a chovateľské podniky uvedú vo svojich žiadostiach podľa odseku 2 činnosti, ktoré plánujú vykonávať prostredníctvom tretej strany, spolu s menom a kontaktnými údajmi uvedených tretích strán.

a)

základné vlastnosti plemena alebo hlavné ciele uvedeného šľachtiteľského programu;

b)

zachovanie uvedeného plemena alebo genetickej rozmanitosti v rámci uvedeného plemena, alebo

c)

ak je cieľom uvedeného šľachtiteľského programu zachovanie uvedeného plemena, účinné vykonávanie uvedeného šľachtiteľského programu:

a)

počet šľachtiteľských programov už schválených pre uvedené plemeno v uvedenom členskom štáte;

b)

veľkosť chovných populácií, na ktoré sa vzťahujú uvedené šľachtiteľské programy;

c)

možný genetický vklad šľachtiteľských programov vykonávaných inými chovateľskými organizáciami pre rovnaké plemeno v iných členských štátoch alebo chovateľskými subjektmi v tretích krajinách.

a)

danú skutočnosť oznámi príslušnému orgánu dotknutého iného členského štátu aspoň 90 dní pred plánovaným dátumom začatia šľachtiteľského programu v dotknutom inom členskom štáte a na žiadosť oboznámeného orgánu poskytne preklad uvedeného oznámenia do jedného z úradných jazykov dotknutého iného členského štátu;

b)

na žiadosť oboznámeného orgánu poskytne aspoň 60 dní pred plánovaným dátumom začiatku šľachtiteľského programu v dotknutom inom členskom štáte kópiu šľachtiteľského programu schváleného v súlade s článkom 8 ods. 3, ku ktorej sa priloží, ak o to požiadal uvedený orgán, preklad do jedného z úradných jazykov dotknutého iného členského štátu, ktorý zabezpečí žiadajúca chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik.

a)

sa schválený šľachtiteľský program už vykonáva v dotknutom inom členskom štáte v prípade čistokrvných plemenných zvierat rovnakého plemena a

b)

schválenie ďalšieho šľachtiteľského programu by mohlo ohroziť šľachtiteľský program vykonávaný inou chovateľskou organizáciou pre to isté plemeno, ktorý už bol schválený v dotknutom inom členskom štáte, pokiaľ ide aspoň o jednu z týchto oblastí: