ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 171

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 59
29. júna 2016


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 ( 1 )

1

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1012 z 8. júna 2016 o zootechnických a genealogických podmienkach na plemenitbu čistokrvných plemenných zvierat, hybridných plemenných ošípaných a ich zárodočných produktov a na obchodovanie s nimi a ich vstup do Únie a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 652/2014, smernice Rady 89/608/EHS a 90/425/EHS a zrušujú určité akty v oblasti plemenitby zvierat (nariadenie o plemenitbe zvierat) ( 1 )

66

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1013 z 8. júna 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 184/2005 o štatistike Spoločenstva v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií ( 1 )

144

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1014 z 8. júna 2016, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o výnimky pre obchodníkov s komoditami ( 1 )

153

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

29.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 171/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1011

z 8. júna 2016

o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Oceňovanie mnohých finančných nástrojov a finančných zmlúv závisí od presnosti a integrity referenčných hodnôt. Závažné prípady manipulácie s úrokovými referenčnými hodnotami ako LIBOR a EURIBOR, ako aj údajná manipulácia s energetickými, ropnými a devízovými referenčnými hodnotami preukazujú, že referenčné hodnoty môžu podliehať konfliktom záujmov. Používanie vlastného uváženia a režimy slabej správy a riadenia zvyšujú zmanipulovateľnosť referenčných hodnôt. Chyby alebo pochybnosti v súvislosti s presnosťou a integritou indexov používaných ako referenčné hodnoty môžu ohroziť dôveru v trh, spôsobiť spotrebiteľom a investorom straty a narúšať reálnu ekonomiku. Preto je potrebné zabezpečiť presnosť, odolnosť a integritu referenčných hodnôt a postupu ich určovania.

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (4) obsahuje určité požiadavky, pokiaľ ide o spoľahlivosť referenčných hodnôt používaných na oceňovanie kótovaného finančného nástroja. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES (5) obsahuje určité požiadavky na referenčné hodnoty používané emitentmi. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (6) obsahuje určité požiadavky na používanie referenčných hodnôt podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 (7) obsahuje určité ustanovenia, ktorými sa zakazuje manipulácia s referenčnými hodnotami, ktoré sa používajú pre veľkoobchodné energetické produkty. Tieto legislatívne akty sa však vzťahujú len na niektoré aspekty niekoľkých málo referenčných hodnôt a neriešia ani všetky zraniteľnosti ustanovení všetkých referenčných hodnôt ani sa nevzťahujú na všetky použitia finančných referenčných hodnôt vo finančnom sektore.

(3)

Referenčné hodnoty sú nevyhnutné na oceňovanie cezhraničných transakcií, čím umožňujú účinné fungovanie vnútorného trhu so širokou paletou finančných nástrojov a služieb. Mnohé referenčné hodnoty používané ako referenčné sadzby vo finančných zmluvách, najmä hypotékach, sa poskytujú v jednom členskom štáte, no používajú ich úverové inštitúcie a spotrebitelia v iných členských štátoch. Takéto úverové inštitúcie sa okrem toho často zabezpečujú proti rizikám alebo získavajú finančné prostriedky na uzatváranie týchto finančných zmlúv na cezhraničnom medzibankovom trhu. Iba niekoľko členských štátov prijalo vnútroštátne predpisy o referenčných hodnotách, medzi ich príslušnými právnymi rámcami v oblasti referenčných hodnôt však už existujú rozdiely týkajúce sa aspektov, ako je napríklad rozsah pôsobnosti. Okrem toho Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO) schválila zásady pre finančné referenčné hodnoty 17. júla 2013 (ďalej len „zásady IOSCO o finančných referenčných hodnotách“), zásady pre agentúry podávajúce prehľady o cenách ropy 5. októbra 2012 (zásady IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy) (ďalej spolu len „zásady IOSCO“), a keďže tieto zásady poskytujú určitú flexibilitu, pokiaľ ide o ich presný rozsah pôsobnosti a prostriedky vykonávania, členské štáty pravdepodobne prijmú predpisy na vnútroštátnej úrovni, prostredníctvom ktorých by sa takéto zásady zaviedli nesúrodým spôsobom.

(4)

Tieto nesúrodé prístupy by viedli k roztriešteniu vnútorného trhu, keďže správcovia a používatelia referenčných hodnôt by v rôznych členských štátoch podliehali rôznym predpisom. Referenčné hodnoty poskytované v jednom členskom štáte by tak nemuselo byť možné použiť v ostatných členských štátoch. Bez harmonizovaného rámca na zabezpečenie presnosti a integrity referenčných hodnôt použitých vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo s cieľom merať výkonnosť investičných fondov je preto v Únii pravdepodobné, že rozdiely v práve členských štátov vytvoria prekážky bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu v súvislosti s poskytovaním referenčných hodnôt.

(5)

Predpisy Únie na ochranu spotrebiteľov sa nezaoberajú konkrétnou otázkou primeraných informácií o referenčných hodnotách vo finančných zmluvách. V dôsledku sťažností spotrebiteľov a žalôb v súvislosti s používaním referenčných hodnôt v niektorých členských štátoch je pravdepodobné, že vzhľadom na odôvodnené obavy o ochranu spotrebiteľov sa na vnútroštátnej úrovni prijmú nesúrodé opatrenia, ktoré by mohli viesť k roztriešteniu vnútorného trhu v dôsledku nesúrodých podmienok hospodárskej súťaže týkajúcich sa rôznych úrovní ochrany spotrebiteľov.

(6)

S cieľom zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu a zlepšiť podmienky jeho fungovania najmä v súvislosti s finančnými trhmi a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov je preto vhodné stanoviť regulačný rámec pre referenčné hodnoty na úrovni Únie.

(7)

Je vhodné a potrebné, aby tento rámec mal podobu nariadenia s cieľom zabezpečiť, aby sa ustanovenia, ktorými sa osobám zapojeným do poskytovania, používania referenčnej hodnoty a prispievania k nej priamo ukladajú povinnosti, uplatňovali jednotným spôsobom v celej Únii. Keďže právny rámec na poskytovanie referenčných hodnôt nevyhnutne zahŕňa opatrenia, ktoré špecifikujú presné požiadavky týkajúce sa aspektov takéhoto poskytovania referenčných hodnôt, aj malé rozdiely v uplatnenom prístupe v súvislosti s jedným z týchto aspektov by mohli viesť k výrazným prekážkam pri cezhraničnom poskytovaní referenčných hodnôt. Použitím nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné, by sa preto mala znížiť možnosť prijatia nesúrodých opatrení na vnútroštátnej úrovni, mal by sa zabezpečiť konzistentný prístup a väčšia právna istota a malo by sa zabrániť vzniku podstatných prekážok pri cezhraničnom poskytovaní referenčných hodnôt.

(8)

Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal byť široký do takej miery, ktorá je potrebná na vytvorenie potrebného preventívneho regulačného rámca. Poskytnutie referenčných hodnôt zahŕňa priestor na vlastné uváženie pri ich určovaní a vnútorne podlieha niektorým druhom konfliktov záujmov, z čoho vyplýva existencia príležitostí a motivácie na manipuláciu s referenčnými hodnotami. Takéto rizikové faktory sú spoločné pre všetky referenčné hodnoty a mali by podliehať primeraným požiadavkám na správu, riadenie a kontrolu. Stupeň rizika sa však líši a prístup, ktorý sa uplatní, by preto mal byť prispôsobený konkrétnym okolnostiam. Keďže zraniteľnosť a význam referenčnej hodnoty sa časom mení, obmedzením rozsahu pôsobnosti prostredníctvom odkazu na aktuálne dôležité alebo zraniteľné indexy by sa neriešili riziká, ktoré bude ktorákoľvek referenčná hodnota v budúcnosti predstavovať. Najmä referenčné hodnoty, ktoré sa v súčasnosti bežne nepoužívajú, by sa mohli používať viac v budúcnosti, takže v súvislosti s nimi by aj malá manipulácia mohla mať významný vplyv.

(9)

Kritickým faktorom na určenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mala byť otázka, či výstupná hodnota referenčnej hodnoty podmieňuje hodnotu finančného nástroja alebo finančnej zmluvy, alebo ukazovateľov výkonnosti investičného fondu. Rozsah pôsobnosti by teda nemal závisieť od charakteru vstupných údajov. Z tohto dôvodu by sa mali zahrnúť referenčné hodnoty vypočítané na základe ekonomických vstupných údajov, ako sú napríklad ceny akcií, a neekonomických údajov alebo hodnôt, ako sú napríklad parametre počasia. Rámec poskytovaný týmto nariadením by mal zohľadňovať aj veľký počet referenčných hodnôt a rôzne vplyvy, ktoré majú na finančnú stabilitu a reálnu ekonomiku. Toto nariadenie by malo takisto zabezpečiť primeranú reakciu na riziká, ktoré rôzne referenčné hodnoty predstavujú. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na referenčné hodnoty, ktoré sa používajú na oceňovanie finančných nástrojov kótovaných alebo obchodovaných na regulovaných miestach.

(10)

Mnohí spotrebitelia majú uzavreté finančné zmluvy (najmä dohody o spotrebiteľskom úvere zabezpečené hypotékou), ktoré odkazujú na referenčné hodnoty podliehajúce tým istým rizikám. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na úverové zmluvy podľa definície v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (8) a 2014/17/EÚ (9).

(11)

Mnohé investičné indexy zahŕňajú významné konflikty záujmov a používajú sa na meranie výkonnosti fondu, ako je napr. fond PKIPCP. Niektoré z týchto referenčných hodnôt sa uverejňujú a iné sa sprístupňujú verejnosti alebo určitej časti verejnosti, či už bezplatne, alebo za poplatok, a manipulácia s nimi môže mať negatívny vplyv na investorov. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na indexy alebo referenčné sadzby, ktoré sa používajú ako meradlo výkonnosti investičného fondu.

(12)

Všetci prispievatelia vstupných údajov do referenčných hodnôt môžu využívať priestor na vlastné uváženie a potenciálne podliehajú konfliktu záujmov, a teda riskujú, že budú zdrojom manipulácie. Prispievanie do referenčnej hodnoty je dobrovoľná činnosť. Ak si niektorá iniciatíva vyžaduje, aby prispievatelia výrazne zmenili svoje obchodné modely, mohli by prestať prispievať. Neočakáva sa však, že v prípade subjektov, ktoré už podliehajú regulácii alebo dohľadu, by potreba riadnych systémov správy, riadenia a kontroly viedla k výrazným nákladom alebo k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu. Toto nariadenie preto prispievateľom pod dohľadom ukladá určité povinnosti. Ak je referenčná hodnota určená na základe ľahko dostupných údajov, zdroj takýchto údajov by sa nemal považovať za prispievateľa.

(13)

Finančné referenčné hodnoty sa nepoužívajú na vydávanie ani vytváranie finančných nástrojov a zmlúv. Finančné odvetvie sa opiera o referenčné hodnoty aj pri meraní výkonnosti investičného fondu s cieľom sledovať návratnosť alebo rozhodnúť o pridelení aktív z portfólia, alebo vypočítať poplatky spojené s výkonnosťou. Určitá referenčná hodnota sa môže priamo použiť ako odkaz na finančné nástroje a finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt. Pokiaľ ide o naposledy menovaný prípad, stanovenie a preskúmanie váh, ktoré sa majú prideliť rôznym indexom v rámci kombinácie na účely určenia výplat alebo hodnoty finančného nástroja alebo finančnej zmluvy alebo merania výkonnosti investičného fondu, predstavuje používanie, pretože na rozdiel od poskytovania referenčných hodnôt táto činnosť nezahŕňa vlastné uváženie. Držba finančných nástrojov odkazujúcich na určitú referenčnú hodnotu sa nepovažuje za používanie referenčnej hodnoty.

(14)

Centrálne banky už spĺňajú zásady, normy a postupy, ktoré zabezpečujú, aby vykonávali svoju činnosť čestne a nezávisle. Nie je preto potrebné, aby centrálne banky podliehali tomuto nariadeniu. Ak centrálne banky poskytujú referenčné hodnoty, najmä ak sú tieto referenčné hodnoty určené na účely transakcií, je ich zodpovednosťou stanoviť primerané vnútorné postupy na zaručenie presnosti, integrity, spoľahlivosti a nezávislosti týchto referenčných hodnôt, najmä čo sa týka transparentnosti správy a metodiky výpočtu.

(15)

Okrem toho orgány verejnej moci, a to aj národné štatistické úrady, by nemali podliehať tomuto nariadeniu, keď poskytujú referenčné hodnoty, ktoré sa využívajú na účely verejnej politiky, vrátane opatrení zameraných na zamestnanosť, hospodársku činnosť a infláciu alebo poskytujú údaje súvisiace s týmito referenčnými hodnotami či riadia ich poskytovanie.

(16)

Správca je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má kontrolu nad poskytovaním referenčnej hodnoty a predovšetkým spravuje podmienky stanovenia referenčnej hodnoty, zbiera a analyzuje vstupné údaje, stanovuje referenčnú hodnotu a uverejňuje ju. Správca by mal mať možnosť externe zadávať tretej strane jednu alebo viac z týchto funkcií vrátane výpočtu alebo uverejňovania referenčnej hodnoty alebo iných príslušných služieb a činností pri poskytovaní referenčnej hodnoty. Ak však osoba iba uverejní alebo odkazuje na referenčnú hodnotu v rámci svojej novinárskej činnosti, ale nemá kontrolu nad poskytovaním tejto referenčnej hodnoty, nemali by sa na túto osobu vzťahovať požiadavky, ktoré správcom ukladá toto nariadenie.

(17)

Index sa vypočítava pomocou vzorca alebo nejakej inej metodiky na základe podkladových hodnôt. Pri tvorbe tohto vzorca, výkone potrebného výpočtu a stanovovaní vstupných údajov sa uplatňuje miera vlastného uváženia, čo vedie k riziku manipulácie. Preto by sa na všetky referenčné hodnoty majúce uvedený spoločný charakteristický prvok vlastného uváženia malo vzťahovať toto nariadenie.

(18)

Ak sa však ako odkaz na finančný nástroj používa jediná cena alebo hodnota, napr. keď je referenčnou cenou opcií alebo futurít cena jediného cenného papiera, nedochádza k žiadnemu výpočtu, využitiu vstupných údajov ani uplatneniu vlastného uváženia. Referenčné ceny s jedinou cenou či jedinou hodnotou by sa preto na účely tohto nariadenia nemali považovať za referenčné hodnoty.

(19)

Referenčné ceny alebo zúčtovacie ceny produkované centrálnymi protistranami (CP) by sa nemali považovať za referenčné hodnoty, pretože sa používajú na určenie zúčtovania, marží a riadenie rizík, a teda neurčujú sumu splatnú v rámci finančného nástroja alebo hodnotu finančného nástroja.

(20)

Poskytovanie úrokových sadzieb na úvery zo strany veriteľov by sa nemalo považovať za poskytovanie referenčných hodnôt na účely tohto nariadenia. Úroková sadzba za úver, ktorú poskytuje veriteľ, je stanovená buď interným rozhodnutím, alebo vypočítaná ako rozpätie alebo prirážka k indexu (napr. EURIBOR). V prvom prípade je veriteľ vyňatý z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na činnosť týkajúcu sa finančných zmlúv, ktoré uzavrel s vlastnými klientmi, pričom v druhom prípade veriteľ považuje len za používateľa referenčnej hodnoty.

(21)

S cieľom zabezpečiť integritu referenčných hodnôt by správcovia referenčných hodnôt mali byť povinní zaviesť primerané mechanizmy správy a riadenia na kontrolu konfliktov záujmov a na ochranu dôvery v integritu referenčných hodnôt. Aj v prípade účinného riadenia podlieha väčšina správcov určitým konfliktom záujmov a mohli by musieť robiť úsudky a prijímať rozhodnutia, ktoré ovplyvnia rôznorodú skupinu zúčastnených strán. Z toho dôvodu je dôležité, aby správcovia mali funkciu, ktorá funguje nezávisle, aby dohliadali na zavádzanie a účinnosť mechanizmov správy a riadenia, ktoré zabezpečujú účinný dohľad.

(22)

Manipulácia s referenčnými hodnotami alebo ich nespoľahlivosť môže investorom a spotrebiteľom spôsobiť ujmu. Týmto nariadením by sa preto mal stanoviť rámec na uchovávanie záznamov správcami a prispievateľmi, pričom sa súčasne zabezpečí transparentnosť v súvislosti s účelom referenčnej hodnoty a metodikou, ktorá umožní efektívnejšie a spravodlivejšie riešenie prípadných nárokov v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie.

(23)

Vykonávanie auditu a účinné presadzovanie tohto nariadenia si vyžaduje analýzu ex post a dôkazy. Týmto nariadením by sa preto mali stanoviť požiadavky primeraného uchovávania záznamov správcami referenčnej hodnoty týkajúcich sa výpočtu referenčnej hodnoty počas dostatočne dlhého obdobia. Skutočnosť, ktorú má referenčná hodnota merať, a prostredie, v ktorom sa meria, sa pravdepodobne časom menia. Z toho dôvodu je potrebné, aby postup a metodika stanovovania referenčnej hodnoty podliehali pravidelnému preskúmaniu s cieľom identifikovať nedostatky a možné zlepšenia. Mnohé zainteresované strany môžu byť ovplyvnené zlyhaniami pri poskytovaní referenčnej hodnoty a môžu pomôcť identifikovať takéto nedostatky. Týmto nariadením by sa preto mal stanoviť rámec zavedenia mechanizmu riešenia sťažností správcami referenčných hodnôt, aby zainteresované strany mohli oznámiť správcovi referenčnej hodnoty sťažnosti a zabezpečiť, aby správca referenčnej hodnoty objektívne vyhodnotil podstatu akejkoľvek sťažnosti.

(24)

Poskytovanie referenčných hodnôt často zahŕňa externé zabezpečovanie dôležitých funkcií, ako napríklad výpočet referenčnej hodnoty, zber vstupných údajov a šírenie referenčnej hodnoty. S cieľom zabezpečiť účinnosť mechanizmov správy a riadenia je potrebné zaistiť, aby sa akýmkoľvek takýmto externým zabezpečením činností správca nezbavoval referenčnej hodnoty akýchkoľvek záväzkov a povinností a aby sa uskutočňovalo takým spôsobom, aby nezasahovalo do schopnosti správcu spĺňať tieto povinnosti alebo zodpovednosti alebo do schopnosti dotknutého príslušného orgánu vykonávať dohľad nad nimi.

(25)

Správca referenčnej hodnoty je ústredným prijímateľom vstupných údajov a dokáže na konzistentnom základe vyhodnotiť integritu a presnosť vstupných údajov. Je preto potrebné, aby toto nariadenie požadovalo, aby správcovia prijali určité opatrenia v prípade, ak sa správca domnieva, že vstupné údaje nereprezentujú trh ani ekonomickú realitu, na meranie ktorej je referenčná hodnota určená, vrátane opatrení zmeniť vstupné údaje, prispievateľov alebo metodiku alebo danú referenčnú hodnotu prestať poskytovať. Ďalej by mal správca ako časť svojho kontrolného rámca zaviesť opatrenia na monitorovanie vstupných údajov pred uverejnením referenčnej hodnoty a na overenie vstupných údajov po uverejnení, pokiaľ je to uskutočniteľné, vrátane prípadného porovnania uvedených údajov s historickými modelmi.

(26)

Akýkoľvek priestor na vlastné uváženie, ktorý možno využívať pri poskytovaní vstupných údajov, vytvára príležitosť na manipuláciu s referenčnou hodnotou. Ak sú vstupné údaje údajmi založenými na transakciách, priestor na vlastné uváženie je menší, a preto je znížená možnosť manipulácie s údajmi. Preto platí všeobecné pravidlo, že správcovia referenčných hodnôt by mali používať vstupné údaje zo skutočných transakcií, ak je to možné, no možno používať aj iné údaje v prípade, že sú údaje o transakciách nedostatočné alebo neprimerané na zabezpečenie integrity a presnosti referenčnej hodnoty.

(27)

Presnosť a spoľahlivosť referenčnej hodnoty pri meraní ekonomickej reality, na ktorej meranie je určená, závisí od použitej metodiky a vstupných údajov. Preto je nevyhnutné prijať transparentnú metodiku, ktorou sa zabezpečí spoľahlivosť a presnosť referenčnej hodnoty. Takáto transparentnosť neznamená uverejnenie vzorca na stanovenie danej referenčnej hodnoty, ale skôr zverejnenie prvkov postačujúcich na to, aby umožnili zainteresovaným stranám pochopiť, ako je referenčná hodnota odvodená, a posúdiť jej reprezentatívnosť, relevantnosť a vhodnosť na zamýšľané použitie.

(28)

Mohlo by byť potrebné zmeniť metodiku s cieľom zabezpečiť neustálu presnosť referenčnej hodnoty, akékoľvek zmeny metodiky však majú vplyv na používateľov a zainteresované strany danej referenčnej hodnoty. Preto je nevyhnutné spresniť postupy, ktoré treba uplatniť pri zmenách metodiky vypracúvania referenčnej hodnoty, a to vrátane potreby konzultácií, aby používatelia a zainteresované strany mohli v nadväznosti na tieto zmeny prijať nevyhnutné opatrenie alebo informovať správcu v prípade, že majú obavy o tieto zmeny.

(29)

Zamestnanci správcu môžu identifikovať možné porušenia tohto nariadenia alebo potenciálne zraniteľnosti, ktoré by mohli viesť k manipulácii alebo k pokusu o manipuláciu. Toto nariadenie by preto malo zaviesť rámec s cieľom umožniť zamestnancom dôverným spôsobom upovedomiť správcov o možných porušeniach tohto nariadenia.

(30)

Integrita a presnosť referenčných hodnôt závisí od integrity a presnosti vstupných údajov poskytnutých prispievateľmi. Je nevyhnutné, aby dané povinnosti prispievateľov v súvislosti s takýmito vstupnými údajmi boli jasne konkretizované, aby sa na dodržiavanie týchto povinností dalo spoľahnúť a aby povinnosti boli v súlade s kontrolami a metodikou správcu referenčnej hodnoty. Je preto potrebné, aby správca referenčnej hodnoty vytvoril kódex správania, v ktorom spresní tieto požiadavky a povinnosti prispievateľov týkajúce sa poskytovania vstupných údajoví. Správcovi by malo postačovať, že prispievatelia budú dodržiavať kódex správania. Ak prispievatelia majú sídlo v tretích krajinách, správcovi by to malo stačiť v najväčšom možnom rozsahu.

(31)

Prispievatelia potenciálne podliehajú konfliktom záujmov a sú spôsobilí pri určovaní vstupných údajov využiť priestor na vlastné uváženie. Z toho dôvodu je potrebné, aby prispievatelia podliehali mechanizmom správy a riadenia na zabezpečenie toho, aby tieto konflikty boli riadené a aby vstupné údaje boli presné, zodpovedali požiadavkám správcu a mohli byť overené.

(32)

Mnoho referenčných hodnôt sa stanovuje pomocou vzorca na základe vstupných údajov, ktoré poskytujú tieto subjekty: miesto obchodovania, schválený mechanizmus uverejňovania, poskytovateľ konsolidovaného informačného systému alebo schválený mechanizmus podávania správ, energetická burza alebo aukčná platforma emisných kvót. V niektorých prípadoch je zber údajov zadaný externému poskytovateľovi služby, ktorý prijíma údaje úplne a priamo od týchto subjektov. V týchto prípadoch existujúca regulácia a dohľad zabezpečujú integritu a transparentnosť vstupných údajov a stanovujú požiadavky na správu a riadenie a na postupy oznamovania porušení. Tieto referenčné hodnoty sú preto ťažšie zmanipulovateľné, podliehajú nezávislým overovaniam, a preto sú príslušní správcovia oslobodení od určitých povinností stanovených v tomto nariadení.

(33)

Rôzne typy referenčných hodnôt a rôzne odvetvia, v ktorých sa referenčné hodnoty používajú, majú rôzne charakteristické znaky, citlivé miesta a riziká. Ustanovenia tohto nariadenia by mali byť ďalej spresnené pre jednotlivé odvetvia a typy referenčných hodnôt. Referenčné hodnoty úrokových sadzieb sú referenčné hodnoty, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri realizácii menovej politiky, a preto je potrebné v tomto nariadení zaviesť špecifické ustanovenia pre takéto referenčné hodnoty.

(34)

Fyzické komoditné trhy majú jedinečné charakteristiky, ktoré by sa mali zohľadniť. Komoditné referenčné hodnoty sa bežne používajú a môžu mať špecifické sektorové charakteristiky, takže je potrebné v tomto nariadení zaviesť špecifické ustanovenia pre takéto referenčné hodnoty. Určité komoditné referenčné hodnoty sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, mali by však dodržiavať príslušné zásady IOSCO. Komoditné referenčné hodnoty sa môžu stať kritickými, pretože režim nie je obmedzený na referenčné hodnoty založené na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorí sú vo väčšine subjektmi pod dohľadom. Na kritické komoditné referenčné hodnoty, ktoré podliehajú prílohe II, sa požiadavky tohto nariadenia týkajúce sa povinných príspevkov a kolégií neuplatňujú.

(35)

Ak budú kritické referenčné hodnoty nesprávne, môžu ovplyvniť integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v členských štátoch. Tieto potenciálne destabilizujúce účinky nesprávnej kritickej referenčnej hodnoty sa môžu prejaviť v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch. Je preto nevyhnutné, aby sa týmto nariadením stanovil postup, ako určiť, ktoré referenčné hodnoty by sa mali považovať za kritické referenčné hodnoty, a aby sa uplatňovali ďalšie požiadavky na zabezpečenie integrity a odolnosti týchto referenčných hodnôt.

(36)

Kritické referenčné hodnoty sa môžu určiť pomocou kvantitatívneho kritéria alebo kombinácie kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií. Okrem toho v prípadoch, keď referenčná hodnota nespĺňa príslušné kvantitatívne prahové hodnoty, môže byť i napriek tomu uznaná za kritickú, ak táto referenčná hodnota nemá žiadne alebo len veľmi málo trhových náhrad a jej existencia a presnosť sú dôležité pre integritu trhu, finančnú stabilitu alebo ochranu spotrebiteľa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a ak všetky dotknuté príslušné orgány súhlasia, že táto referenčná hodnota by mala byť uznaná za kritickú. V prípade nezhody medzi dotknutými príslušnými orgánmi by malo mať prednosť rozhodnutie príslušného orgánu správcu o tom, či by sa takáto referenčná hodnota mala uznať za kritickú. V takomto prípade by Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (10) mal mať možnosť vydať stanovisko k posúdeniu, ktoré vykoná príslušný orgán správcu. Okrem toho príslušný vnútroštátny orgán môže takisto určiť referenčnú hodnotu za kritickú na základe určitých kvalitatívnych kritérií, ak sa správca a väčšina prispievateľov do referenčnej hodnoty nachádzajú vo svojom členskom štáte. Všetky kritické referenčné hodnoty by mali byť uvedené v zozname zostavenom podľa vykonávacieho aktu Komisie, ktorý by sa mal pravidelne revidovať a aktualizovať.

(37)

Ukončenie správy kritickej referenčnej hodnoty správcom by mohlo spôsobiť neplatnosť finančných zmlúv alebo finančných nástrojov, spôsobiť spotrebiteľom a investorom straty a ovplyvniť finančnú stabilitu. Je preto potrebné zahrnúť pre dotknutý príslušný orgán právomoc vyžadovať povinnú správu kritických referenčných hodnôt s cieľom zachovať existenciu príslušnej referenčnej hodnoty. V prípade konkurzného konania správcu referenčnej hodnoty by príslušný orgán mal poskytnúť príslušnému súdnemu orgánu hodnotenie, aby posúdil, či a ako by sa kritická referenčná hodnota mohla previesť na nového správcu alebo ako by sa mohla prestať poskytovať.

(38)

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže Únie a schopnosť členských štátov prijímať opatrenia na uľahčenie jeho dodržiavania, je potrebné vyžadovať od správcov kritických referenčných hodnôt vrátane kritických komoditných referenčných hodnôt, aby prijali primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa licencie a informácie o referenčných hodnotách poskytovali na spravodlivom, rozumnom, transparentnom a nediskriminačnom základe všetkým používateľom.

(39)

Prispievatelia, ktorí prestanú prispievať vstupnými údajmi ku kritickým referenčným hodnotám, môžu ohroziť dôveryhodnosť takýchto referenčných hodnôt, pretože schopnosť takýchto referenčných hodnôt merať základný trh alebo ekonomickú realitu by bola v dôsledku toho narušená. S cieľom zachovať dôveryhodnosť príslušnej referenčnej hodnoty je preto potrebné zahrnúť pre dotknutý príslušný orgán právomoc vyžadovať, aby subjekty pod dohľadom povinne prispievali údajmi na určenie kritických referenčných hodnôt. Zámerom povinného poskytovania vstupných údajov nie je uložiť subjektom pod dohľadom povinnosť vstupovať do transakcií alebo ich na to zaviazať.

(40)

Existuje široká škála typov a veľkostí referenčných hodnôt, a preto je dôležité zaviesť v tomto nariadení proporcionalitu a zabrániť nadmernému administratívnemu zaťaženiu správcov referenčných hodnôt, ktorých ukončenie poskytovania predstavuje menšie riziko pre širší finančný systém. Preto by sa okrem režimu pre kritické referenčné hodnoty mali zaviesť dva rozdielne režimy: jeden pre významné a jeden pre nevýznamné referenčné hodnoty.

(41)

Správcovia významných referenčných hodnôt by mali mať možnosť sa rozhodnúť neuplatňovať obmedzený počet podrobných požiadaviek tohto nariadenia. Príslušné orgány by si však mali zachovať právo požadovať uplatňovanie týchto ustanovení na základe kritérií uvedených v tomto nariadení. Delegované akty a vykonávacie akty, ktoré sa uplatňujú na správcov významných referenčných hodnôt, by mali náležite zohľadňovať zásadu proporcionality a mali by sa zamerať na čo najvýraznejšie na zabránenie administratívnej záťaže.

(42)

Správcovia nevýznamných referenčných hodnôt podliehajú menej podrobnému režimu, podľa ktorého by správcovia mali mať možnosť sa rozhodnúť, že nebudú uplatňovať niektoré požiadavky tohto nariadenia. V takom prípade by dotknutý správca mal vysvetliť, prečo je vhodné, aby tak urobil, vo vyhlásení o súlade, ktorý by mal byť uverejnený a poskytnutý príslušnému orgánu správcu. Uvedený príslušný orgán by mal preskúmať vyhlásenie o súlade a mal by mať možnosť požiadať o dodatočné informácie alebo požadovať zmeny, aby zabezpečil súlad s ustanoveniami tohto nariadenia. Hoci nevýznamné referenčné hodnoty by stále mohli byť zmanipulovateľné, sú ľahšie nahraditeľné, a teda transparentnosť pre používateľov by mala byť hlavným nástrojom pre účastníkov trhu na prijímanie informovaných rozhodnutí o referenčných hodnotách, ktoré považujú za vhodné na použitie. Z uvedeného dôvodu by sa delegované akty v hlave II nemali uplatňovať na správcov nevýznamných referenčných hodnôt.

(43)

Na to, aby sa používatelia referenčných hodnôt náležite rozhodli medzi referenčnými hodnotami a aby chápali ich riziká, musia vedieť, čo sa danou referenčnou hodnotou zamýšľa merať a aká je jej náchylnosť k manipulácii. Správca referenčnej hodnoty by preto mal uverejniť vyhlásenie o referenčnej hodnote, v ktorom spresní tieto prvky. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie a primeraný rozsah vyhlásení o referenčnej hodnote, ale zároveň so zameraním na poskytovanie kľúčových informácií potrebných pre užívateľov ľahko dostupným spôsobom by ESMA mal poskytovať ďalšie špecifikácie obsahu vyhlásenia o referenčnej hodnote, primerane rozlišujúc medzi rôznymi typmi a osobitosťami referenčných hodnôt a ich správcov.

(44)

V tomto nariadení by sa mali zohľadňovať zásady IOSCO, ktoré slúžia ako globálny štandard pre regulačné požiadavky v oblasti referenčných hodnôt. Ako všeobecná zásada, aby sa zabezpečila ochrana investorov, by dohľad a regulácia v tretej krajine mali byť rovnocenné s reguláciou a dohľadom nad referenčnými hodnotami Únie. Preto referenčné hodnoty poskytované z tejto tretej krajiny môžu v Únii používať subjekty pod dohľadom, ak už Komisia prijala kladné rozhodnutie o rovnocennosti režimu tretej krajiny. Za takýchto okolností by preto príslušné orgány mali uzatvoriť dohody o spolupráci s orgánmi dohľadu v tretích krajinách. ESMA by mal koordinovať prípravu týchto dohôd o spolupráci a výmenu informácií prijatých od tretích krajín medzi príslušnými orgánmi. Aby sa však zabránilo akýmkoľvek negatívnym vplyvom vyplývajúcim z prípadného náhleho ukončenia používania referenčných hodnôt v Únii poskytovaných z tretej krajiny, toto nariadenie stanovuje aj určité iné mechanizmy (najmä uznanie a schválenie), podľa ktorých subjekty pod dohľadom so sídlom v Únii môžu používať referenčné hodnoty tretích krajín.

(45)

Toto nariadenie zavádza postup na uznávanie správcov so sídlom v tretej krajine príslušným orgánom referenčného členského štátu. Uznanie by sa malo udeľovať správcom, ktorí spĺňajú požiadavky tohto nariadenia. Uznávajúc úlohu zásad IOSCO za globálny štandard na poskytovanie referenčných hodnôt, príslušný orgán referenčného členského štátu by mal mať možnosť udeliť uznanie správcom na základe toho, že uplatňujú zásady IOSCO. Na tento účel by príslušný orgán mal posudzovať uplatňovanie zásad IOSCO osobitným správcom a určiť, či takéto uplatňovanie je pre príslušného správcu rovnocenné na splnenie rôznych požiadaviek stanovených v tomto nariadení, berúc do úvahy osobitosti režimu uznávania v porovnaní s režimom rovnocennosti.

(46)

Toto nariadenie tiež stanovuje systém schvaľovania umožňujúci za určitých podmienok správcom alebo subjektom pod dohľadom so sídlom v Únii schvaľovať referenčné hodnoty poskytované z tretej krajiny, aby sa takéto referenčné hodnoty mohli používať v Únii. Na tento účel by príslušný orgán mal vziať do úvahy, či by poskytovaním referenčnej hodnoty, ktorá sa má schváliť, bolo dodržiavanie zásad IOSCO rovnocenné s dodržiavaním tohto nariadenia, berúc do úvahy osobitosti systému uznávania v porovnaní s režimom rovnocennosti. Správca alebo subjekt pod dohľadom, ktorý schválil referenčnú hodnotu poskytnutú treťou krajinou, by mal byť plne zodpovedný za tieto schválené referenčné hodnoty a za splnenie príslušných podmienok uvedených v tomto nariadení.

(47)

Všetci správcovia referenčných hodnôt majú možnosť využívať priestor na vlastné uváženie, potenciálne podliehajú konfliktu záujmov a riskujú zavedenie nevhodných systémov správy, riadenia a kontroly. Keďže správcovia kontrolujú postup určovania referenčných hodnôt, požiadavka na povolenia alebo registrácie pre správcov a dohľad nad nimi predstavuje najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť integritu referenčných hodnôt.

(48)

Určitým správcom by mal udeliť povolenie a mal by nad nimi vykonávať dohľad príslušný orgán členského štátu, v ktorom má dotknutý správca sídlo. Subjekty, ktoré už podliehajú dohľadu a ktoré poskytujú iné finančné referenčné hodnoty ako kritické referenčné hodnoty, by sa mali registrovať a byť pod dohľadom príslušného orgánu na účely tohto nariadenia. Subjekty, ktoré poskytujú len indexy, ktoré sa považujú za nevýznamné referenčné hodnoty, by mali by tiež registrované dotknutým príslušným orgánom. Povolenie a registrácia by mali byť odlišnými postupmi s povolením vyžadujúcim širšie posúdenie žiadosti správcu. Skutočnosť, či správca má povolenie, alebo je registrovaný, by nemala mať vplyv na dohľad nad týmto správcom dotknutými príslušnými orgánmi. Okrem toho by mal byť zavedený prechodný režim, na základe ktorého osoby, ktoré poskytujú referenčné hodnoty, ktoré nie sú kritické a všeobecne sa nepoužívajú v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, mohli byť registrované s cieľom uľahčenia počiatočnej fázy uplatňovania tohto nariadenia. ESMA by mala na úrovni Únie spravovať register, ktorý obsahuje informácie o správcoch, ktorí majú povolenie alebo sú registrovaní, o referenčných hodnotách a správcoch, ktorí poskytujú tieto referenčné hodnoty na základe kladného rozhodnutia buď podľa režimu rovnocennosti, alebo režimu uznávania, o správcoch na úrovni Únie alebo subjektoch podliehajúcich dohľadu, ktorí schválili referenčné hodnoty z tretej krajiny, a o akýchkoľvek iných schválených referenčných hodnotách a ich správcoch so sídlom v tretej krajine.

(49)

V niektorých prípadoch osoba poskytuje index, ale nemusela by si byť vedomá toho, že príslušný index sa používa ako odkaz na finančný nástroj, finančnú zmluvu alebo investičný fond. Stáva sa to najmä v prípade, keď sa sídla používateľov a správcu referenčnej hodnoty nachádzajú v rôznych členských štátoch. Je preto potrebné, aby sa zvýšila miera transparentnosti, pokiaľ ide o to, ktorá konkrétna referenčná hodnota sa používa. Takúto transparentnosť možno dosiahnuť zlepšením obsahu prospektov alebo dôležitých informačných dokumentov, ktoré sa vyžadujú podľa právnych predpisov Únie, a obsahu oznámení, ktoré sa vyžadujú podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (11).

(50)

Súborom účinných nástrojov a právomocí a zdrojov pre príslušné orgány členských štátov sa zaručí účinnosť dohľadu. V tomto nariadení by sa preto mal najmä stanoviť minimálny súbor právomocí dohľadu a vyšetrovacích právomocí, ktoré by mali byť zverené príslušným orgánom členských štátov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ak príslušné orgány a ESMA vykonávajú svoje právomoci podľa tohto nariadenia, mali by konať objektívne a nestranne a mali by ostať pri svojom rozhodovaní autonómne.

(51)

Na účely zistenia porušení tohto nariadenia je potrebné, aby príslušné orgány mali v súlade s vnútroštátnym právom možnosť prístupu do priestorov právnických osôb s cieľom zhabať dokumenty. Prístup do týchto priestorov je potrebný v prípade, že existuje dôvodné podozrenie, že existujú dokumenty a iné údaje týkajúce sa predmetu inšpekcie alebo vyšetrovania a mohli by byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia. Prístup do týchto priestorov je okrem toho potrebný, ak osoba, ktorej už bola poslaná žiadosť o informácie, tejto žiadosti nevyhovela alebo ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v prípade predloženia žiadosti jej nebude vyhovené alebo že dokumenty a informácie, na ktoré sa žiadosť o informácie vzťahuje, by boli odstránené, zmanipulované alebo zničené. Ak je potrebné predchádzajúce povolenie od súdneho orgánu dotknutého členského štátu v súlade s vnútroštátnym právom, prístup do priestorov by sa mal uskutočniť po tom, ako sa vopred získa toto súdne povolenie.

(52)

Existujúce záznamy telefonických rozhovorov a záznamy o prenose údajov od subjektov pod dohľadom môžu predstavovať veľmi dôležité a niekedy jediné dôkazy na odhalenie a dokázanie porušovania tohto nariadenia, najmä dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa správy, riadenia a kontroly. Takéto záznamy môžu pomôcť overiť totožnosť osoby zodpovednej za predkladanie vstupných údajov a orgánov zodpovedných za ich schvaľovanie a overiť, či je zabezpečené organizačné oddelenie zamestnancov. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť požadovať existujúce záznamy telefonických rozhovorov, elektronických komunikácií a záznamov prenosu údajov v držbe subjektov pod dohľadom v tých prípadoch, keď existuje dôvodné podozrenie, že takéto záznamy týkajúce sa predmetu kontroly alebo vyšetrovania by mohli byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia.

(53)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo rešpektovať súkromný a rodinný život, právo na ochranu osobných údajov, právo na slobodu prejavu a na informácie, slobodu podnikania, právo vlastniť majetok, právo na ochranu spotrebiteľa, právo na účinný prostriedok nápravy a právo na obhajobu. Preto by sa toto nariadenie malo vykladať a uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(54)

Právo dotknutých osôb na obhajobu by sa malo plne dodržiavať. Platí najmä to, že osobám, voči ktorým sa vedie konanie, by sa mal poskytnúť prístup k zisteniam, na ktorých príslušné orgány založili svoje rozhodnutie, a malo by sa im poskytnúť právo na vypočutie.

(55)

Transparentnosť týkajúca sa referenčných hodnôt je potrebná z dôvodu stability finančného trhu a ochrany investorov. Akákoľvek výmena alebo prenos informácií zo strany príslušných orgánov by mali byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (12). Akákoľvek výmena alebo prenos informácií zo strany ESMA by mali byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (13).

(56)

So zreteľom na zásady stanovené v oznámení Komisie z 8. decembra 2010 o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb a v právnych aktoch Únie prijatých v nadväznosti na toto oznámenie by členské štáty s cieľom zabezpečiť spoločný prístup a odrádzajúci účinok mali určiť pravidlá týkajúce sa administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení vrátane peňažných sankcií, ktoré sa vzťahujú na porušenia ustanovení tohto nariadenia, a mali by zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(57)

Administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia uplatňované v osobitných prípadoch by sa mali stanovovať po prípadnom zohľadnení faktorov, ako napr. vrátenie akýchkoľvek identifikovaných finančných výhod, závažnosť a trvanie porušenia, prípadné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, potreba, aby administratívne peňažné sankcie mali odrádzajúci účinok, a prípadne by mali byť znížené za spoluprácu s príslušným orgánom. Konkrétne by malo byť možné, aby skutočná výška administratívnych peňažných sankcií, ktoré sa majú uložiť v konkrétnom prípade, dosiahla maximálnu úroveň stanovenú v tomto nariadení alebo vyššiu úroveň stanovenú vo vnútroštátnom práve v prípade veľmi závažných porušení, zatiaľ čo administratívne peňažné sankcie podstatne nižšie, ako je maximálna úroveň, by sa mali dať použiť v prípade menej závažných porušení alebo v prípade urovnania. Príslušné orgány by mali mať k dispozícii možnosť uložiť dočasný zákaz vykonávania riadiacich pozícii u správcov alebo prispievateľov referenčných hodnôt.

(58)

Toto nariadenie by nemalo obmedzovať schopnosť členských štátov stanoviť vyššie úrovne administratívnych sankcií a nemali by ním byť dotknuté žiadne ustanovenia v právnych predpisoch členských štátov týkajúce sa trestnoprávnych sankcií.

(59)

Aj keď členským štátom nič nebráni v tom, aby ustanovili pravidlá pre správne a trestné sankcie za rovnaké porušenie, nemalo by sa od nich vyžadovať, aby ustanovili pravidlá pre administratívne sankcie za porušenie tohto nariadenia, na ktoré sa vzťahuje vnútroštátne trestné právo. V súlade s vnútroštátnym právom členské štáty nemajú povinnosť ukladať administratívne a trestné sankcie za rovnaké porušenie, mali by mať však možnosť tak urobiť, ak im to vnútroštátne právo umožňuje. Zachovaním trestných sankcií za porušenia tohto nariadenia namiesto administratívnych sankcií by sa však nemala obmedziť alebo inak ovplyvniť schopnosť príslušných orgánov spolupracovať, mať prístup k informáciám a informácie si včas vymieňať s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch na účely tohto nariadenia, a to aj po akomkoľvek predložení predmetných porušení príslušným justičným orgánom na trestné stíhanie.

(60)

Je potrebné posilniť ustanovenia o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi a povinnosti vzájomnej pomoci a spolupráce, na ktorú sa zaviazali. V dôsledku zvyšujúcej sa cezhraničnej činnosti by si príslušné orgány mali vzájomne poskytovať relevantné informácie potrebné na výkon ich funkcie v záujme zaistenia účinného presadzovania tohto nariadenia vrátane situácií, v ktorých môže byť porušenie alebo predpokladané porušenie predmetom záujmu orgánov v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch. Pri výmene informácií je potrebné prísne zachovávanie služobného tajomstva s cieľom zabezpečiť plynulé zasielanie týchto informácií a ochranu príslušných práv.

(61)

Aby sa zaistilo, že rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi uložiť administratívnu sankciu alebo iné administratívne opatrenie budú mať na všeobecnú verejnosť odrádzajúci účinok, mali by sa uverejňovať. Uverejňovanie rozhodnutí ukladajúcich administratívnu sankciu alebo iné administratívne opatrenie je takisto dôležitým nástrojom príslušných orgánov na informovanie účastníkov trhu o type správania, ktoré sa považuje za porušenie tohto nariadenia, ako aj na podporu šírenia dobrého správania medzi účastníkmi trhu v širšom zmysle. Ak by hrozilo, že takéto uverejnenie spôsobí dotknutým osobám neprimeranú ujmu, alebo ak by ohrozovalo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, príslušný orgán by mal buď uverejniť administratívnu sankciu alebo iné administratívne opatrenie anonymným spôsobom, alebo uverejnenie odložiť. Príslušné orgány by mali mať okrem toho možnosť vôbec neuverejniť rozhodnutie ukladajúce administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia, ak sa ich anonymné alebo neskoršie uverejnenie považuje za nedostatočné na zabezpečenie toho, aby stabilita finančných trhov nebola ohrozená. Príslušné orgány zároveň nemusia uverejňovať administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia, ktorých povaha sa považuje za menej podstatnú, ak by uverejnenie bolo neprimerané.

(62)

Kritické referenčné hodnoty môžu zahŕňať prispievateľov, správcov a používateľov vo viac než jednom členskom štáte. Zrušenie poskytovania takejto referenčnej hodnoty alebo akákoľvek udalosť, ktorá môže výrazne ohroziť jej integritu, by preto mohli mať vplyv vo viac než jednom členskom štáte, čo znamená, že samotný dohľad nad takouto referenčnou hodnotou iba príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa nachádza správca referenčnej hodnoty, nebude efektívny a účinný z hľadiska riešenia rizík, ktoré kritická referenčná hodnota predstavuje. V takomto prípade s cieľom zabezpečiť účinnú výmenu informácií v oblasti dohľadu medzi príslušnými orgánmi a koordináciu ich činnosti a opatrení dohľadu by sa mali zriadiť kolégiá pozostávajúce z kompetentných orgánov a ESMA. Činnosť kolégií by mala prispievať k harmonizovanému uplatňovaniu predpisov vyplývajúcich z tohto nariadenia a k zbližovaniu postupov v oblasti dohľadu. Príslušný orgán správcu by mal stanoviť písomné dojednania týkajúce sa výmeny informácií, rozhodovacieho procesu, ktorý by mohol zahŕňať pravidlá o postupoch hlasovania, akejkoľvek spolupráce na účely opatrení povinného príspevku a prípadov, keď by príslušné orgány mali navzájom konzultovať. Právne záväzná mediácia ESMA je kľúčovým prvkom na zabezpečenie koordinácie, konzistentnosti a zbližovanie postupov v oblasti dohľadu.

(63)

Referenčné hodnoty môžu odkazovať na dlhodobé finančné nástroje a finančné zmluvy. V určitých prípadoch po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia už nemusí byť poskytovanie takýchto referenčných hodnôt povolené, pretože sa vyznačujú charakteristickými znakmi, ktoré nemožno upraviť tak, aby boli splnené požiadavky tohto nariadenia. Zakázanie nepretržitého poskytovania takejto referenčnej hodnoty by mohlo mať súčasne za následok ukončenie alebo zmarenie finančných nástrojov alebo finančných zmlúv a tak spôsobiť investorom ujmu. Je preto potrebné vypracovať ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné nepretržité poskytovanie takýchto referenčných hodnôt počas prechodného obdobia.

(64)

V prípadoch, keď sa toto nariadenie vzťahuje alebo sa mohlo vzťahovať na subjekty a trhy pod dohľadom podľa nariadenia (EÚ) č. 1227/2011, by ESMA mala konzultovať s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) s cieľom využiť odbornosť ACER v oblasti trhov s energiou a zmierniť dvojitú reguláciu.

(65)

S cieľom bližšie určiť technické prvky tohto nariadenia by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o určenie technických prvkov definícií, pokiaľ ide o výpočet nominálnej sumy finančných nástrojov, nominálnej hodnoty derivátov a čistej hodnoty aktív investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, na určenie toho, či takáto referenčná hodnota je rozhodujúca, pokiaľ ide o preskúmanie metódy výpočtu použitej na výpočet prahovej hodnoty na stanovenie kritických a významných referenčných hodnôt, pokiaľ ide o stanovenie objektívnych dôvodov na schválenie referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt poskytovaných v tretej krajine, pokiaľ ide o stanovenie prvkov na posúdenie toho, či ukončenie alebo zmena existujúcej referenčnej hodnoty by mohli reálne viesť k udalosti vyššej moci, zmariť alebo inak porušiť podmienky akejkoľvek finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, alebo pravidlá akéhokoľvek investičného fondu, ktoré odkazujú na takúto referenčnú hodnotu, a pokiaľ ide o predĺženie 24-mesačného obdobia plánovaného na registráciu namiesto povolenia určitých správcov. Pri prijímaní týchto aktov by Komisia mala náležite zohľadniť vývoj na trhu alebo technologický vývoj a medzinárodné zbližovanie metód dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami, najmä prácu IOSCO. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (14) z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(66)

Technickými normami by sa mala zabezpečiť jednotná harmonizácia požiadaviek na poskytovanie indexov a prispievanie k indexom používaným ako referenčné hodnoty a primeraná ochrana investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Bolo by efektívne a vhodné, aby sa orgánu ESMA ako orgánu s vysokošpecializovaným know-how zverila úloha vypracovať návrh regulačných technických noriem, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii. Komisia by mala prijať návrh regulačných technických noriem vypracovaných ESMA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, pokiaľ ide o postupy a vlastnosti funkcie dohľadu; pokiaľ ide o to, ako zabezpečiť vhodnosť a overiteľnosť vstupných údajov, ako aj vnútorné postupy dohľadu a overovania prispievateľa, pokiaľ ide o informácie, ktoré poskytne správca o referenčných údajoch a metodike, pokiaľ ide o prvky kódexu správania, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa systémov a kontrol, pokiaľ ide o kritériá, ktoré by mal príslušný orgán zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či uplatniť určité dodatočné požiadavky, pokiaľ ide o obsah vyhlásenia o referenčnej hodnote a prípady, v ktorých sa požaduje aktualizácia tohto vyhlásenia, pokiaľ ide o minimálny obsah dohôd o spolupráci medzi príslušnými orgánmi a ESMA, pokiaľ ide o formu a obsah žiadosti o uznanie správcu tretej krajiny a prezentáciu informácií, ktoré sa majú poskytnúť s takouto žiadosťou, a pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú poskytnúť v žiadosti o povolenie alebo registráciu.

(67)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci a vzhľadom na niektoré ich aspekty mali zveriť Komisii s cieľom zostaviť a preskúmať zoznam verejných orgánov v Únii, zostaviť a preskúmať zoznam kritických referenčných hodnôt a určiť rovnocennosť právneho rámca, ktorý sa vzťahuje na poskytovateľov referenčných hodnôt tretích krajín na účely úplnej alebo čiastočnej rovnocennosti. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (15).

(68)

Komisia by mala byť poverená aj prijatím vykonávacích technických noriem, ktoré vypracoval ESMA a ktorými sa stanovujú vzory vyhlásení o súlade, postupy a formy výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA, prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(69)

Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne stanovenie konzistentného a účinného režimu riešenia zraniteľností, ktoré predstavujú referenčné hodnoty, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov vzhľadom na skutočnosť, že celkový vplyv otázok týkajúcich sa referenčných hodnôt sa môže v celom rozsahu vnímať len v kontexte Únie, ale z dôvodu rozsahu a účinkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(70)

Vzhľadom na naliehavosť potreby obnoviť dôveru v referenčné hodnoty a podporiť spravodlivé a transparentné finančné trhy toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení.

(71)

Spotrebitelia majú možnosť uzatvárať finančné zmluvy, najmä zmluvy o hypotékach a spotrebiteľských úveroch, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, ale nerovná vyjednávacia pozícia a používanie štandardných podmienok znamená, že môžu mať v súvislosti s použitou referenčnou hodnotou obmedzený výber. Preto je potrebné zabezpečiť aspoň to, aby veritelia alebo sprostredkovatelia úveru poskytovali spotrebiteľom náležité informácie. Na tento účel by sa smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ mali preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(72)

Nariadenie (EÚ) č. 596/2014 vyžaduje, aby osoby vykonávajúce riadiace úlohy, ako aj osoby s nimi úzko spojené oznámili emitentovi a príslušnému orgánu každú transakciu vykonanú na vlastný účet, súvisiacu s finančnými nástrojmi, ktoré sú viazané na akcie a dlhové nástroje emitenta. Existujú rôzne finančné nástroje, ktoré súvisia s akciami a dlhovými nástrojmi určitého emitenta. Takéto finančné nástroje však zahŕňajú podiely v podnikoch kolektívneho investovania, štruktúrované produkty alebo finančné nástroje obsahujúce derivát poskytujúci expozíciu voči výkonnosti akcií alebo dlhových nástrojov vydaných emitentom. Všetky transakcie s uvedenými finančnými nástrojmi, ktoré sú nad hranicou de minimis, by mali podliehať oznámeniu emitentovi a príslušnému orgánu. Je potrebné urobiť výnimku, ak buď prepojený finančný nástroj poskytuje expozíciu rovnajúcu sa alebo nižšiu ako 20 % akcií alebo dlhových nástrojov emitenta, alebo ak osoba vykonávajúca riadiace úlohy alebo osoba úzko spojená s nimi nevedela a nemohla vedieť o investičnom zložení prepojeného finančného nástroja. Nariadenie (EÚ) č. 596/2014 by sa preto malo zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zavádza spoločný rámec na zabezpečenie presnosti a integrity indexov používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov v Únii. Toto nariadenie tak prispieva k správnemu fungovaniu vnútorného trhu pri súčasnom dosahovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na poskytovanie referenčných hodnôt, prispievanie vstupnými údajmi na určenie referenčnej hodnoty a používanie referenčnej hodnoty v rámci Únie.

2.   Toto nariadenie na nevzťahuje na:

a)

centrálnu banku;

b)

orgán verejnej moci, ktorý poskytuje údaje na určenie referenčnej hodnoty, poskytuje referenčné hodnoty využívané na účely verejnej politiky vrátane opatrení zameraných na zamestnanosť, hospodársku činnosť a infláciu alebo riadi toto poskytovanie;

c)

centrálnu protistranu (CP), ak poskytuje referenčné ceny alebo zúčtovacie ceny použité na účely riadenia rizík CP a zúčtovanie;

d)

poskytovanie jednotných referenčných cien akéhokoľvek finančného nástroja uvedeného v oddiele C prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

e)

tlač, iné médiá a novinárov, pokiaľ referenčnú hodnotu iba uverejňujú alebo na ňu odkazujú v rámci svojej novinárskej činnosti bez toho, aby akokoľvek ovplyvňovali jej poskytovanie;

f)

fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť úver v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti, a to len vtedy, ak táto osoba uverejní alebo sprístupní verejnosti vlastné pohyblivé alebo pevné úrokové sadzby stanovené vnútornými rozhodnutiami a uplatňované len na finančné zmluvy, ktoré táto osoba alebo spoločnosť uzavrela v rámci tej istej skupiny so svojimi klientmi;

g)

komoditnú referenčnú hodnotu založenú na predkladaní údajov od prispievateľov, ktorých väčšina sú subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu, a vo vzťahu ku ktorým sa uplatňujú obe tieto podmienky:

i)

na referenčnú hodnotu odkazujú finančné nástroje, v prípade ktorých bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie len na jednom mieste obchodovania, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ, alebo ktoré sa obchodujú len na jednom takomto mieste obchodovania;

ii)

celková pomyselná hodnota finančných nástrojov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, neprekročí 100 miliónov EUR;

h)

poskytovateľa indexu v súvislosti s indexom, ktorý poskytuje, v prípade, že si poskytovateľ indexu nie je vedomý a nemohol si byť opodstatnene vedomý toho, že uvedený index sa používa na účely uvedené v článku 3 ods. 1 bode 3.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa používajú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„index“ je akékoľvek číslo, ktoré je:

a)

publikované alebo zverejnené;

b)

pravidelne určované:

i)

vcelku alebo čiastočne, pomocou vzorca alebo akejkoľvek inej metódy výpočtu alebo pomocou posúdenia a

ii)

na základe hodnoty jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien vrátane odhadu cien, skutočných alebo odhadovaných úrokových sadzieb, kotácií alebo záväzných kotácií alebo iných hodnôt či prieskumov;

2.

„poskytovateľ indexu“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má vplyv na poskytovanie indexu;

3.

„referenčná hodnota“ je akýkoľvek index, s odkazom na ktorý je určená splatná suma v rámci finančného nástroja alebo finančnej zmluvy alebo hodnota finančného nástroja, alebo index použitý na meranie výkonnosti investičného fondu s cieľom sledovať rentabilnosť tohto indexu alebo vymedziť pridelenie aktív z portfólia či vypočítať poplatky spojené s výkonnosťou;

4.

„skupina referenčných hodnôt“ je skupina referenčných hodnôt poskytovaných tým istým správcom a stanovených na základe vstupných údajov rovnakej povahy, ktorá poskytuje špecifické opatrenia na rovnakom alebo podobnom trhu alebo v rovnakej ekonomickej realite;

5.

„poskytnutie referenčnej hodnoty“ je:

a)

spravovanie opatrení na určenie referenčnej hodnoty;

b)

zber, analýza alebo spracovanie vstupných údajov na účel určenia referenčnej hodnoty a

c)

určenie referenčnej hodnoty pomocou vzorca alebo inej metódy výpočtu alebo posúdením vstupných údajov poskytnutých na uvedený účel;

6.

„správca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má vplyv na poskytovanie referenčnej hodnoty;

7.

„používanie referenčnej hodnoty“ je:

a)

vydávanie finančného nástroja, v ktorom sa odkazuje na index alebo kombináciu indexov;

b)

určenie splatnej sumy v rámci finančného nástroja alebo finančnej zmluvy odkázaním na index alebo kombináciu indexov,

c)

skutočnosť, keď je subjekt zmluvnou stranou finančnej zmluvy, v ktorej sa odkazuje na index alebo kombináciu indexov;

d)

poskytnutie úrokovej sadzby úveru, ako sa vymedzuje v článku 3 písm. j) smernice 2008/48/ES, vypočítanej ako rozpätie alebo prirážka k indexu alebo kombinácii indexov, ktorá sa používa výlučne ako odkaz vo finančnej zmluve, ktorej veriteľ je zmluvnou stranou;

e)

meranie výkonnosti investičného fondu prostredníctvom indexu alebo kombinácie indexov s cieľom sledovať rentabilnosť tohto indexu alebo kombinácie indexov, vymedziť pridelenie aktív z portfólia alebo vypočítať poplatky spojené s výkonnosťou;

8.

„prispievanie vstupnými údajmi“ je poskytovanie akýchkoľvek vstupných údajov, ktoré nie sú jednoducho dostupné, správcovi alebo inej osobe na účely ich postúpenia správcovi, ktoré sú potrebné v súvislosti s určením referenčnej hodnoty a ktoré sa poskytujú na uvedený účel;

9.

„prispievateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prispieva vstupnými údajmi;

10.

„prispievateľ pod dohľadom“ je subjekt pod dohľadom, ktorý prispieva vstupnými údajmi správcovi so sídlom v Únii;

11.

„predkladateľ“ je fyzická osoba zamestnaná prispievateľom na účely prispievania vstupnými údajmi;

12.

„posudzovateľ“ je zamestnanec správcu komoditnej referenčnej hodnoty alebo akákoľvek iná fyzická osoba, ktorých služby má správca k dispozícii alebo pod kontrolou a ktorí sú zodpovední za uplatňovanie metodiky alebo úsudku, pokiaľ ide o vstupné údaje alebo iné informácie s cieľom dosiahnuť konečné posúdenie ceny určitej komodity;

13.

„expertný úsudok“ je vykonávanie vlastného uváženia správcom alebo predkladateľom pri dodržiavaní využívania údajov pri stanovovaní referenčnej hodnoty vrátane extrapolácie hodnôt z predchádzajúcich alebo súvisiacich transakcií, úpravy hodnôt pri faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu údajov, ako sú udalosti na trhu alebo zhoršenie kreditnej kvality kupujúceho alebo predajcu, a váženia pevných ponúk alebo návrhov vyšších než konkrétne ukončené transakcie;

14.

„vstupné údaje“ sú údaje týkajúce sa hodnoty jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien vrátane odhadu cien, kotácií, záväzných kotácií alebo iných hodnôt použitých správcom na určenie referenčnej hodnoty;

15.

„údaje o transakciách“ sú pozorovateľné ceny, sadzby, indexy alebo hodnoty predstavujúce transakcie medzi nespriaznenými protistranami na aktívnom trhu, ktorý podlieha konkurenčným silám ponuky a dopytu;

16.

„finančný nástroj“ je akýkoľvek z nástrojov uvedených v oddiele C prílohy I k smernici 2014/65/EÚ, pre ktorý bola predložená žiadosť o jeho prijatie na obchodovanie na mieste obchodovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ alebo s ktorým sa obchoduje na mieste obchodovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ alebo prostredníctvom systematického internalizátora podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 20 uvedenej smernice;

17.

„subjekt pod dohľadom“ znamená ktorýkoľvek z týchto subjektov:

a)

úverová inštitúcia podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (16);

b)

investičná spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice 2014/65/EÚ;

c)

poisťovňa podľa vymedzenia v článku 13 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (17);

d)

zaisťovňa podľa vymedzenia v článku 13 bode 4 smernice 2009/138/ES;

e)

PKIPCP podľa vymedzenia v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES alebo prípadne správcovská spoločnosť PKIPCP podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice;

f)

správca alternatívnych investičných fondov (správca AIF) podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (18);

g)

inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia podľa vymedzenia v článku 6 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES (19);

h)

veriteľ podľa vymedzenia v článku 3 písm. b) smernice 2008/48/ES na účely úverových zmlúv podľa vymedzenia v článku 3 písm. c) uvedenej smernice;

i)

neúverová inštitúcia podľa vymedzenia v článku 4 bode 10 smernice 2014/17/EÚ na účely úverových zmlúv podľa vymedzenia v článku 4 bode 3 uvedenej smernice;

j)

organizátor trhu podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 18 smernice 2014/65/EÚ;

k)

centrálna protistrana (CP) podľa vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (20);

l)

archív obchodných údajov podľa vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

m)

správca;

18.

„finančná zmluva“ je:

a)

akákoľvek úverová dohoda podľa vymedzenia v článku 3 písm. c) smernice 2008/48/ES;

b)

akákoľvek úverová dohoda podľa vymedzenia v článku 4 bode 3 smernice 2014/17/EÚ;

19.

„investičný fond“ je AIF podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ alebo PKIPCP podľa vymedzenia v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES;

20.

„riadiaci orgán“ je orgán alebo orgány správcu alebo iného subjektu pod dohľadom vymenované v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré sú splnomocnené stanoviť stratégiu, ciele a celkové smerovanie správcu alebo iného subjektu pod dohľadom a ktoré vykonávajú dohľad nad rozhodovaním manažmentu a monitorujú ho a zahŕňajú osoby, ktoré skutočne riadia činnosť správcu alebo iného subjektu pod dohľadom;

21.

„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá pri finančných zmluvách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodnou, podnikateľskou ani profesijnou činnosťou;

22.

„referenčná hodnota úrokových sadzieb“ je referenčná hodnota, ktorá je na účely bodu 1 písm. b) bodu ii) tohto odseku určená na základe sadzby, za akú banky môžu požičiavať iným bankám alebo iným sprostredkovateľom ako banky alebo si vypožičiavať od iných bánk alebo iných sprostredkovateľov ako banky na peňažnom trhu;

23.

„komoditná referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, pri ktorej je podkladovým aktívom na účely bodu 1 písm. b) bodu ii) tohto odseku komodita v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006 (21), s výnimkou emisných kvót uvedených v bode 11 časti C prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

24.

„referenčná hodnota týkajúca sa regulovaných údajov“ je referenčná hodnota určená použitím vzorca a vypočítaná:

a)

zo vstupných údajov, ktorými sa úplne a priamo prispieva:

i)

z miesta obchodovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ alebo z miesta obchodovania v tretej krajine, v súvislosti s ktorou Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie, podľa ktorého účinky právneho rámca a rámca dohľadu uvedenej krajiny sa považujú za rovnocenné v zmysle článku 28 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (22), alebo z regulovaného trhu považovaného za rovnocenný podľa článku 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ale v každom prípade len s odkazom na údaje o transakcii týkajúcej sa finančných nástrojov;

ii)

zo schváleného mechanizmu zverejňovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 52 smernice 2014/65/EÚ alebo od poskytovateľa konsolidovaného informačného systému podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 53 smernice 2014/65/EÚ v súlade s povinnými požiadavkami na transparentnosť po uzavretí obchodu, ale len s odkazom na údaje o transakcii týkajúcej sa finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na mieste obchodovania;

iii)

zo schváleného mechanizmu podávania správ podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 54 smernice 2014/65/EÚ, ale len s odkazom na údaje o transakcii týkajúcej sa finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na mieste obchodovania a ktoré sa musia uverejniť v súlade s povinnými požiadavkami na transparentnosť po uzavretí obchodu;

iv)

z výmeny elektriny podľa článku 37 ods. 1 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (23);

v)

z výmeny zemného plynu podľa článku 41 ods. 1 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (24);

vi)

z aukčnej platformy podľa vymedzenia v článku 26 alebo 30 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1031/2010 (25);

vii)

od poskytovateľa služieb, ktorého správca referenčnej hodnoty poveril zberom údajov v súlade s článkom 10, ak poskytovateľ služieb prijíma údaje úplne a priamo od subjektu uvedeného v bodoch i) až vi);

b)

z čistej hodnoty aktív investičných fondov;

25.

„kritická referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, ktorá je iná ako referenčná hodnota týkajúca sa regulovaných údajov, ktorá spĺňa ktorúkoľvek z podmienok stanovených v článku 20 ods. 1 a ktorá je uvedená v zozname vytvorenom Komisiou podľa uvedeného článku;

26.

„významná referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 24 ods. 1;

27.

„nevýznamná referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, ktorá nespĺňa podmienky stanovené v článkoch 20 ods. 1 a 24 ods. 1;

28.

„so sídlom v“ znamená, v súvislosti s právnickou osobou, krajinu, kde sa nachádza sídlo danej osoby alebo iná oficiálna adresa, a v súvislosti s fyzickou osobou krajinu, kde je daná osoba rezidentom na daňové účely;

29.

„orgán verejnej moci“ je:

a)

každá vláda alebo iná verejná správa vrátane subjektov poverených správou verejného dlhu alebo zasahovaním do neho;

b)

akýkoľvek subjekt alebo osoba, ktorí vykonávajú funkcie verejnej správy podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo majú verejnú zodpovednosť alebo funkcie, alebo poskytujú verejné služby vrátane opatrení zameraných na zamestnanosť, hospodárske činnosti a infláciu, a to pod kontrolou subjektu v zmysle písmena a).

2.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať v súlade s článkom 49 delegované akty s cieľom spresniť ďalšie technické prvky vymedzenia pojmov stanovených v odseku 1 tohto článku, najmä spresniť, čo predstavuje sprístupnenie verejnosti na účely vymedzenia indexu.

Komisia náležite zohľadní vývoj na trhu alebo technologický vývoj a medzinárodné zbližovanie metód dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty v súlade s cieľom zriadiť a preskúmať zoznam orgánov verejnej moci v Únii, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu podľa odseku 1 bodu 29 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2.

Komisia náležite zohľadní vývoj na trhu alebo technologický vývoj a medzinárodné zbližovanie metód dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami.

HLAVA II

INTEGRITA A SPOĽAHLIVOSŤ REFERENČNÝCH HODNÔT

KAPITOLA 1

Správa, riadenie a kontrola správcami

Článok 4

Požiadavky týkajúce sa správy a riadenia a konfliktu záujmov

1.   Správca musí mať zavedený spoľahlivý systém správy a riadenia, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s jasne vymedzenými transparentnými a konzistentnými úlohami a zodpovednosťami pre všetky osoby zapojené do poskytovania referenčnej hodnoty.

Správcovia podniknú všetky primerané kroky potrebné na identifikovanie konfliktu záujmov medzi nimi vrátane ich manažérov, zamestnancov a akejkoľvek osoby priamo alebo nepriamo s nimi prepojenej kontrolou a prispievateľmi alebo používateľmi a na zabránenie alebo riadenie týchto konfliktov záujmov a na zabezpečenie toho, aby sa v prípade, že sa v postupe určovania referenčnej hodnoty vyžaduje úsudok alebo vlastné uváženie, tieto úkony vykonávali nezávisle a čestne.

2.   Poskytovanie referenčnej hodnoty musí byť z prevádzkového hľadiska oddelené od akejkoľvek časti podnikania správcu, ktorá môže viesť k skutočnému alebo potenciálnemu konfliktu záujmov.

3.   Ak na strane správcu dôjde ku konfliktu záujmov z dôvodu vlastníckej štruktúry správcu, záujmov kontroly alebo iných činností vykonávaných akýmkoľvek subjektom vlastniacim alebo kontrolujúcim správcu alebo subjektom, ktorý je vlastnený alebo kontrolovaný správcom alebo ktoroukoľvek pobočkou správcu, ktorý nemôže byť primerané vyriešený, dotknutý príslušný orgán môže vyzvať správcu, aby vytvoril nezávislú funkciu dohľadu s vyváženým zastúpením rôznych zainteresovaných strán vrátane používateľov a prispievateľov.

4.   Ak taký konflikt záujmov nemožno primerane riadiť, dotknutý príslušný orgán môže vyzvať správcu, aby buď ukončil všetky činnosti alebo vzťahy, ktoré vedú k tomuto konfliktu záujmov, alebo aby prestal poskytovať referenčnú hodnotu.

5.   Správca uverejní alebo poskytne používateľom referenčnej hodnoty, ako aj dotknutému príslušnému orgánu a prípadne prispievateľom všetky existujúce alebo potenciálne konflikty záujmov vrátane konfliktu záujmov vyplývajúceho z vlastníctva alebo kontroly správcu.

6.   Správca zavedie a vykonáva primerané politiky a postupy, ako aj účinné organizačné mechanizmy na identifikáciu, zverejňovanie, prevenciu, riadenie a zmierňovanie konfliktov záujmov s cieľom chrániť integritu a nezávislosť určovania referenčných hodnôt. Tieto politiky a postupy sa pravidelne preskúmavajú a aktualizujú. Tieto politiky a postupy zohľadňujú a riešia konflikty záujmov, mieru vlastného uváženia v postupe určovania referenčnej hodnoty a riziká, ktoré referenčná hodnota predstavuje, a zabezpečuje sa nimi:

a)

dôvernosť informácií, ktorými prispel alebo ktoré vytvoril správca, ktorá podlieha povinnostiam zverejnenia a transparentnosti podľa tohto nariadenia, a

b)

konkrétne zmiernenie konfliktov záujmov, ktoré vznikli z dôvodu vlastníctva alebo kontroly správcu alebo z dôvodu iných záujmov v skupine správcu alebo v dôsledku iných osôb, ktoré môžu mať vplyv na správcu alebo kontrolu nad ním, pokiaľ ide o určovanie referenčnej hodnoty.

7.   Správcovia zabezpečia, aby ich zamestnanci a všetky ostatné fyzické osoby, ktorých služby majú k dispozícii alebo pod kontrolou a ktorí sa priamo zúčastňujú na poskytovaní referenčnej hodnoty:

a)

mali potrebné kvalifikácie, vedomosti a skúsenosti zodpovedajúce prideleným úlohám a podliehali účinnému riadeniu a dohľadu;

b)

nepodliehali neprimeranému vplyvu alebo konfliktom záujmov a aby odmeňovanie a hodnotenie výkonu uvedených osôb neviedlo ku konfliktom záujmov ani inak nezasahovalo do integrity postupu určovania referenčnej hodnoty;

c)

nemali žiadne záujmy alebo obchodné styky, ktoré by ohrozovali činnosti dotknutého správcu;

d)

mali zákaz prispievať k stanovovaniu referenčnej hodnoty svojou účasťou na ponukách, návrhoch a obchodoch, a to buď osobne, alebo v mene účastníkov trhu, s výnimkou prípadov, keď sa takýto spôsob prispievania výslovne vyžaduje ako súčasť metodiky referenčnej hodnoty a podlieha jej osobitným pravidlám, a

e)

podliehali účinným postupom kontroly výmeny informácií s ostatnými zamestnancami vykonávajúcimi činnosti, ktoré môžu predstavovať riziko konfliktov záujmov, alebo s tretími stranami v prípadoch, keď uvedené informácie môžu mať vplyv na referenčnú hodnotu.

8.   Správca zavedie konkrétne postupy vnútornej kontroly s cieľom zabezpečiť bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnanca alebo osoby určujúcej referenčnú hodnotu minimálne vrátane interného schválenia manažmentom pred šírením danej referenčnej hodnoty.

Článok 5

Požiadavky týkajúce sa funkcie dohľadu

1.   Správcovia zriadia a udržujú trvalú a účinnú funkciu dohľadu s cieľom zabezpečiť dohľad nad všetkými aspektmi poskytovania ich referenčných hodnôt.

2.   Správcovia vypracujú a udržiavajú spoľahlivé postupy týkajúce sa funkcie dohľadu, ktoré sú k dispozícii dotknutým príslušným orgánom.

3.   Funkcia dohľadu funguje jednotne a zahŕňa nasledujúce zodpovednosti, ktoré správca upraví podľa zložitosti, používania a zraniteľnosti referenčnej hodnoty:

a)

preskúmanie vymedzenia a metodiky referenčnej hodnoty aspoň raz ročne;

b)

dohľad nad všetkými zmenami metodiky referenčnej hodnoty a schopnosť poveriť správcu konzultáciami o týchto zmenách;

c)

dohľad nad správcovým kontrolným rámcom, riadením a prevádzkovaním referenčnej hodnoty a v prípade, keď je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, kódex správania uvedený v článku 15;

d)

preskúmanie a schválenie postupov zameraných na ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty vrátane akýchkoľvek konzultácií o tomto ukončení;

e)

dohľad nad účasťou tretej strany na poskytovaní referenčnej hodnoty vrátane agentov na výpočet alebo distribúciu;

f)

vyhodnotenie interných a externých auditov alebo preskúmaní a monitorovanie vykonávania identifikovaných nápravných opatrení;

g)

v prípade, keď je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, monitorovanie vstupných údajov a prispievateľov a opatrení správcu pri napadnutí alebo overovaní príspevkov vstupných údajov;

h)

v prípade, keď je referenčná hodnota založená na údajoch od prispievateľov, prijatie účinných opatrení v prípade akýchkoľvek porušení kódexu správania uvedeného v článku 15 a

i)

informovanie dotknutých príslušných orgánov o akomkoľvek pochybení prispievateľov, ak je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, alebo správcov, o ktorom sa orgán dohľadu dozvie, a o akýchkoľvek neobvyklých alebo podozrivých vstupných údajoch.

4.   Funkciu dohľadu vykonáva buď osobitný výbor, alebo iné primerané mechanizmy správy a riadenia.

5.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem s cieľom špecifikovať postupy, pokiaľ ide o funkciu dohľadu, a charakteristiky funkcie dohľadu vrátane jej zloženia, ako aj pozície v organizačnej štruktúre správcu, aby bola zaistená integrita funkcie a zabránilo sa konfliktom záujmov. ESMA predovšetkým vypracuje neúplný zoznam vhodných riadiacich opatrení, ako je ustanovené v odseku 4.

ESMA odlíši rôzne typy referenčných hodnôt a odvetví v zmysle tohto nariadenia a prihliadne na rozdiely vo vlastníctve a riadiacej štruktúre správcov, na povahu, rozsah a zložitosť poskytovania určitej referenčnej hodnoty a na jej riziká a dôsledky, a to aj so zreteľom na medzinárodné zbližovanie praxe v oblasti dohľadu v súvislosti s požiadavkami na správu a riadenie referenčných hodnôt. Návrh regulačných technických noriem vypracovaný ESMA sa však nevzťahuje ani neuplatňuje na správcov nevýznamných referenčných hodnôt.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.   ESMA môže vydať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 určené správcom nevýznamných referenčných hodnôt na určenie prvkov uvedených v odseku 5 tohto článku.

Článok 6

Požiadavky týkajúce sa kontrolného rámca

1.   Správcovia musia mať zavedený kontrolný rámec, ktorým zabezpečia, aby sa ich referenčné hodnoty poskytovali a uverejňovali alebo sprístupňovali v súlade s týmto nariadením.

2.   Tento kontrolný rámec zodpovedá úrovni zistených konfliktov záujmu, rozsahu priestoru na vlastné uváženie pri poskytovaní referenčnej hodnoty a charakteru vstupných údajov referenčnej hodnoty.

3.   Kontrolný rámec zahŕňa:

a)

riadenie operačného rizika;

b)

primerané a účinné plány na zabezpečenie kontinuity podnikateľskej činnosti a obnovy po katastrofe;

c)

pohotovostné postupy, ktoré sú zavedené pre prípad prerušenia postupu poskytovania referenčnej hodnoty.

4.   Správca zavedie opatrenia s cieľom:

a)

zabezpečiť, aby prispievatelia dodržiavali kódex správania uvedený v článku 15 a platné normy pre vstupné údaje;

b)

monitorovať vstupné údaje vrátane prípadného monitorovania vstupných údajov pred uverejnením referenčnej hodnoty a overenia vstupných údajov po uverejnení s cieľom zistiť chyby a odchýlky.

5.   Kontrolný rámec sa podľa potreby náležite zdokumentuje, preskúma a aktualizuje a sprístupní sa dotknutému príslušnému orgánu a na požiadanie aj používateľom.

Článok 7

Požiadavky týkajúce sa rámca zodpovednosti

1.   Správca musí mať zavedený rámec zodpovednosti, ktorý zahŕňa uchovávanie záznamov, vykonávanie auditu a preskúmanie a postup riešenia sťažností, ktorým sa preukazuje dodržiavanie súladu s požiadavkami tohto nariadenia.

2.   Správca určí internú funkciu s potrebnými schopnosťami na preskúmanie a podávanie správ o dodržiavaní metodiky referenčnej hodnoty a tohto nariadenia zo strany správcu.

3.   Pokiaľ ide o kritické referenčné hodnoty, správca vymenuje nezávislého externého audítora, ktorý aspoň raz ročne preskúmava dodržiavanie metodiky referenčnej hodnoty a tohto nariadenia správcom a podáva o tom správu.

4.   Na žiadosť dotknutého príslušného orgánu správca poskytne dotknutému príslušnému orgánu podrobné údaje o preskúmaniach a správach stanovených v odseku 2. Správca na žiadosť dotknutého príslušného orgánu alebo ktoréhokoľvek používateľa referenčnej hodnoty uverejní podrobné údaje o auditoch stanovených v odseku 3.

Článok 8

Požiadavky na uchovávanie záznamov

1.   Správca uchováva záznamy o:

a)

všetkých vstupných údajoch vrátane použitia takýchto údajov;

b)

metodike použitej na určenie referenčnej hodnoty;

c)

akomkoľvek použití úsudku alebo vlastného uváženia zo strany správcu a v uplatniteľnom prípade zo strany posudzovateľov pri určovaní referenčnej hodnoty vrátane plného odôvodnenia uvedeného úsudku alebo vlastného uváženia;

d)

nezohľadnení niektorých vstupných údajov najmä v prípadoch, keď to bolo v súlade s požiadavkami metodiky vypracúvania referenčnej hodnoty, a o dôvodoch nezohľadnenia týchto údajov;

e)

iných zmenách v štandardných postupoch a metodikách vrátane tých, ktoré boli uskutočnené v obdobiach napätej situácie na trhu alebo narušenia trhu;

f)

totožnostiach predkladateľov a fyzických osôb, ktoré správca zamestnáva na určovanie referenčnej hodnoty;

g)

všetkých dokumentoch týkajúcich sa akejkoľvek sťažnosti vrátane tých, ktoré predložil sťažovateľ, a

h)

telefonickej alebo elektronickej komunikácii medzi akoukoľvek osobou, ktorú zamestnáva správca, a prispievateľmi alebo predkladateľmi, pokiaľ ide o referenčnú hodnotu.

2.   Správca uchováva záznamy stanovené v odseku 1 najmenej päť rokov v takej forme, aby bolo možné zreprodukovať a plne pochopiť určovanie referenčnej hodnoty a vykonať audit alebo hodnotenie vstupných údajov, výpočtov, úsudkov a vlastného uváženia. Záznamy telefonických rozhovorov alebo elektronickej komunikácie zaznamenané v súlade s odsekom 1 písm. h) sa na požiadanie poskytnú osobám, ktoré sa na rozhovoroch alebo komunikácii zúčastnili, a uchovávajú sa počas obdobia troch rokov.

Článok 9

Mechanizmus riešenia sťažností

1.   Správca zavedie a uverejní postupy na prijímanie, vyšetrovanie a uchovávanie záznamov o podaných sťažnostiach, a to aj pokiaľ ide o správcov postup určenia referenčnej hodnoty.

2.   Týmto mechanizmom riešenia sťažností sa zabezpečí, že:

a)

správca sprístupní politiku riešenia sťažností, pomocou ktorej sa môžu podávať sťažnosti týkajúce sa toho, či určenie konkrétnej referenčnej hodnoty zodpovedá trhovej hodnote, sťažnosti týkajúce sa navrhovaných zmien v postupe určenia referenčnej hodnoty, uplatňovania metodiky v súvislosti s konkrétnym určením referenčnej hodnoty a ostatných rozhodnutí v súvislosti s postupom určenia referenčnej hodnoty;

b)

sa sťažnosti vyriešia včas a spravodlivo, pričom sa výsledok vyšetrovania oznámi sťažovateľovi v primeranej lehote s výnimkou prípadu, ak by takéto oznámenie bolo v rozpore s cieľmi verejnej politiky alebo nariadenia (EÚ) č. 596/2014, a

c)

sa vyšetrovanie uskutoční nezávisle od akýchkoľvek pracovníkov, ktorých sa môže alebo mohol týkať predmet sťažnosti.

Článok 10

Externé zabezpečovanie činností (outsourcing)

1.   Správcovia nesmú zabezpečovať úlohy týkajúce sa poskytovania referenčnej hodnoty externým spôsobom tak, aby sa podstatne narušila kontrola správcu nad poskytovaním referenčnej hodnoty alebo schopnosť dotknutého príslušného orgánu vykonávať dohľad nad referenčnou hodnotou.

2.   Ak správca externe zabezpečuje úlohy alebo akékoľvek relevantné služby alebo činnosti týkajúce sa poskytovania referenčnej hodnoty, správca ostáva plne zodpovedný za plnenie všetkých povinností správcu podľa tohto nariadenia.

3.   V prípade externého zabezpečovania činností správca zabezpečí splnenie týchto podmienok:

a)

poskytovateľ služby je schopný, má kapacitu a príslušné zákonom predpísané povolenie na činnosť, aby mohol spoľahlivo a profesionálne vykonávať externe zabezpečované funkcie, služby alebo činnosti;

b)

správca sprístupňuje dotknutým príslušným orgánom informácie o totožnosti a úlohách poskytovateľa služieb, ktorý sa podieľa na postupe určovania referenčnej hodnoty;

c)

ak sa zdá, že je možné, že by poskytovateľ služieb nevykonával tieto externe zabezpečované úlohy účinne a v súlade s platnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami, správca prijíma primerané opatrenia;

d)

správca zachováva potrebnú odbornosť na účinný dohľad nad externe zabezpečenými činnosťami a na riadenie rizík spojených s týmto externým zabezpečovaním činností;

e)

poskytovateľ služieb oznamuje správcovi akýkoľvek vývoj, ktorý môže mať podstatný vplyv na jeho schopnosť vykonávať externe zabezpečované funkcie účinne a v súlade s platnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami;

f)

poskytovateľ služieb spolupracuje s dotknutým príslušným orgánom, pokiaľ ide o externe zabezpečované činnosti, a správca a dotknutý príslušný orgán majú účinný prístup k údajom týkajúcim sa externe zabezpečovaných činností, ako aj do podnikateľských priestorov poskytovateľa služieb, a dotknutý príslušný orgán je schopný uplatniť uvedené práva prístupu;

g)

správca je v prípade potreby schopný tieto externé zabezpečovania činností ukončiť;

h)

správca prijíma odôvodnené opatrenia vrátane pohotovostných plánov s cieľom predísť neprimeranému operačnému riziku súvisiacemu s účasťou poskytovateľa služieb na postupe určovania referenčnej hodnoty.

KAPITOLA 2

Vstupné údaje, metodika a ohlasovanie porušení

Článok 11

Vstupné údaje

1.   Pokiaľ ide o vstupné údaje a metodiku, poskytovanie referenčnej hodnoty sa riadi týmito požiadavkami:

a)

vstupné údaje musia byť dostatočné a presne a spoľahlivo odzrkadľovať trhovú alebo ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená.

Vstupné údaje sú údaje o transakciách, ak sú dostupné a primerané. V prípade, že dostupné údaje o transakciách nie sú dostatočné alebo primerané na to, aby presne a spoľahlivo odzrkadľovali trhovú alebo ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená, môžu sa použiť aj vstupné údaje, ktoré nie sú údajmi o transakciách, vrátane odhadov cien, kotácií a záväzných kotácií alebo iné hodnoty;

b)

vstupné údaje uvedené v písmene a) musia byť overiteľné;

c)

správca vypracuje a uverejní jasné usmernenia týkajúce sa druhov vstupných údajov, priority používania rôznych druhov vstupných údajov a uplatňovania expertného úsudku s cieľom zabezpečiť súlad s písmenom a) a s metodikou;

d)

ak je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, správca podľa potreby získava vstupné údaje zo spoľahlivej a reprezentatívnej skupiny alebo vzorky prispievateľov, aby zabezpečil, že výsledná referenčná hodnota bude spoľahlivá a reprezentatívna pre trhovú a ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená;

e)

správca nesmie používať vstupné údaje od prispievateľa, ak má akékoľvek podozrenie, že prispievateľ nedodržiava kódex správania uvedený v článku 15, a v takom prípade získa reprezentatívne údaje z verejne dostupných zdrojov.

2.   Správcovia zabezpečia, aby kontrolné postupy týkajúce sa vstupných údajov zahŕňali:

a)

kritériá, ktorými sa určuje, kto môže správcovi prispieť vstupnými údajmi, ako aj postup výberu prispievateľov;

b)

postup hodnotenia vstupných údajov prispievateľa a zastavenia prispievateľa pri poskytovaní ďalších vstupných údajov alebo prípadne uplatňovania iných sankcií voči prispievateľovi za nedodržanie predpisov a

c)

postup overovania vstupných údajov, a to aj na základe iných ukazovateľov alebo údajov, s cieľom zabezpečiť jeho integritu a presnosť.

3.   V prípade, keď vstupnými údajmi prispieva tzv. útvar front office, t. j. ktorýkoľvek odbor, divízia, skupina alebo personál prispievateľov alebo akýchkoľvek jeho pridružených subjektov, ktoré vykonávajú akékoľvek oceňovanie, obchodovanie, predaj, marketing, reklamné aktivity, predvádzanie, štruktúrovanie alebo maklérske činnosti, správca:

a)

získa údaje z ďalších zdrojov, ktorými sa potvrdia tieto vstupné údaje, a

b)

zabezpečí, aby prispievatelia mali zavedené primerané vnútorné postupy dohľadu a overovania.

4.   Ak sa správca domnieva, že vstupné údaje nereprezentujú trh ani ekonomickú realitu, na meranie ktorých je referenčná hodnota určená, uvedený správca v primeranej lehote buď zmení vstupné údaje, prispievateľov alebo metodiku s cieľom zabezpečiť, aby vstupné údaje reprezentovali takýto trh alebo ekonomickú realitu, alebo danú referenčnú hodnotu prestane poskytovať.

5.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem s cieľom bližšie určiť, ako zabezpečiť, aby boli vstupné údaje vhodné a overiteľné, ako sa vyžaduje podľa odseku 1 písm. a) a b), ako aj vnútorné postupy dohľadu a overovania prispievateľa, ktorých zavedenie musí správca zabezpečiť v súlade s odsekom 3 písm. b) na účely zabezpečenia integrity a presnosti vstupných údajov. Návrh takýchto regulačných technických noriem vypracovaný ESMA sa však nevzťahuje ani neuplatňuje na správcov nevýznamných referenčných hodnôt.

ESMA zohľadňuje rôzne druhy referenčných hodnôt a odvetví, ako je stanovené v tomto nariadení, povahu vstupných údajov, charakteristiky základného trhu alebo ekonomickej reality a zásadu proporcionality, slabé miesta umožňujúce manipuláciu s referenčnými hodnotami, ako aj medzinárodné zbližovanie metód dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.   ESMA môže vydať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 určené správcom nevýznamných referenčných hodnôt na určenie prvkov uvedených v odseku 5 tohto článku.

Článok 12

Metodika

1.   Správca použije na určenie referenčnej hodnoty metodiku, ktorá:

a)

je odolná a spoľahlivá;

b)

má jasné pravidlá, ktorými sa určuje, ako a kedy sa môže na určenie referenčnej hodnoty využiť vlastné uváženie;

c)

je dôsledná, kontinuálna a schopná overovať, a to aj podľa potreby prostredníctvom spätného testovania voči dostupným údajom o transakciách;

d)

je odolná a spoľahlivá a zabezpečuje, aby bolo možné vypočítať referenčnú hodnotu v čo najširšom súbore možných okolností bez ohrozenia jej integrity;

e)

je vysledovateľná a overiteľná.

2.   Pri vývoji metodiky vypracúvania referenčnej hodnoty správca referenčnej hodnoty:

a)

zohľadní faktory, ku ktorým patrí veľkosť a bežná likvidita trhu, transparentnosť obchodovania a pozície účastníkov trhu, koncentrácia trhu, dynamika trhu a adekvátnosť prípadnej vzorky, ktorá by reprezentovala trh alebo ekonomickú realitu, na meranie ktorej je referenčná hodnota určená;

b)

určí, čo na účely danej referenčnej hodnoty predstavuje aktívny trh, a

c)

stanoví prioritu vzhľadom na rozličné druhy vstupných údajov.

3.   Správca má zavedené jasné dohody, ktoré sú zverejnené a v ktorých sú vymedzené okolnosti, za akých objem alebo kvalita vstupných údajov nedosahuje potrebný štandard, aby sa metodikou presne a spoľahlivo určila referenčná hodnota, a v ktorých je opísané, či a ako sa táto referenčná hodnota za takýchto okolností vypočíta.

Článok 13

Transparentnosť metodiky

1.   Správca transparentným spôsobom vypracúva, prevádzkuje a spravuje údaje a metodiku týkajúce sa referenčnej hodnoty. Na tento účel správca uverejní alebo sprístupní tieto informácie:

a)

hlavné prvky metodiky, ktorú správca používa pre každú poskytnutú a zverejnenú referenčnú hodnotu alebo – v uplatniteľných prípadoch – pre každú skupinu poskytnutých a zverejnených referenčných hodnôt;

b)

podrobné údaje o internom preskúmaní a schválení danej metodiky, ako aj periodicitu takéhoto preskúmania;

c)

postup konzultácie o všetkých navrhovaných podstatných zmenách metodiky správcu a dôvody týchto zmien vrátane vymedzenia toho, čo predstavuje podstatnú zmenu a okolnosti, za akých správca informuje používateľov o všetkých takýchto zmenách.

2.   Postupy požadované v odseku 1 písm. c) stanovia:

a)

predchádzajúce oznámenie s jasným časovým rámcom, vďaka ktorému je k dispozícii príležitosť na analyzovanie a pripomienkovanie vplyvu navrhovaných podstatných zmien, a

b)

sprístupňovanie pripomienok uvedených v písmene a) tohto odseku a odpoveď správcu na uvedené pripomienky po každej konzultácii okrem prípadov, v ktorých pôvodca pripomienok požiadal o dôvernosť.

3.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem na bližšie určenie informácií, ktoré poskytne správca v súlade s požiadavkami stanovenými v odsekoch 1 a 2, pričom sa rozlišuje medzi rôznymi druhmi referenčných hodnôt a odvetviami, ako je stanovené v tomto nariadení. ESMA zohľadní potrebu zverejniť tieto prvky metodiky, ktoré sú dostatočne podrobné na to, aby sa umožnilo používateľom pochopiť, ako sa referenčná hodnota poskytla, a posúdiť jej reprezentatívnosť, jej relevantnosť pre konkrétnych používateľov a jej vhodnosť ako odkaz na finančné nástroje a finančné zmluvy a zásadu proporcionality. Návrh regulačných technických noriem vypracovaný ESMA sa však nevzťahuje ani neuplatňuje na správcov nevýznamných referenčných hodnôt.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   ESMA môže vydať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 určené správcom nevýznamných referenčných hodnôt na bližšie určenie prvkov uvedených v odseku 3 tohto článku.

Článok 14

Ohlasovanie porušení

1.   Správca zavedie primerané systémy a účinné kontroly na zaistenie integrity vstupných údajov na to, aby bolo možné identifikovať a oznámiť príslušnému orgánu akékoľvek konanie, ktoré môže zahŕňať manipuláciu alebo pokus o manipuláciu s referenčnou hodnotou podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014.

2.   Správca monitoruje vstupné údaje a prispievateľov, aby mohol informovať svoj príslušný orgán a poskytnúť všetky relevantné informácie v prípade, že správca má podozrenie, že v súvislosti s referenčnou hodnotou došlo ku konaniu, ktoré môže zahŕňať manipuláciu alebo pokus o manipuláciu s referenčnou hodnotou podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014 vrátane kolúzie v tomto smere.

Príslušný orgán správcu v prípade potreby zašle takúto informáciu príslušnému orgánu podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014.

3.   Správcovia majú zavedené postupy pre svojich manažérov, zamestnancov a akékoľvek iné fyzické osoby, ktorých služby sú im dané k dispozícii alebo sú pod ich kontrolou, na interné ohlasovanie porušení tohto nariadenia.

KAPITOLA 3

Kódex správania a požiadavky na prispievateľov

Článok 15

Kódex správania

1.   Ak je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, jej správca vypracuje kódex správania pre každú referenčnú hodnotu, v ktorom jasne určí zodpovednosti prispievateľov, pokiaľ ide o prispievanie vstupnými údajmi, a zabezpečí, aby bol takýto kódex správania v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. Správca sa musí sústavne – aspoň raz ročne a tiež v prípade zmeny kódexu správania – utvrdzovať v tom, že prispievatelia kódex správania dodržiavajú.

2.   Kódex správania obsahuje prinajmenšom tieto prvky:

a)

jasný opis vstupných údajov, ktoré sa majú poskytovať, a požiadaviek potrebných na zabezpečenie toho, aby sa vstupné údaje poskytovali v súlade s článkami 11 a 14;

b)

identifikáciu osoby, ktorá môže správcovi prispievať vstupnými údajmi, a postupy na overenie totožnosti prispievateľa a všetkých predkladateľov, ako aj povolenie všetkých predkladateľov, ktorí prispievajú vstupnými údajmi v mene prispievateľa;

c)

zásady, ktorými sa zabezpečí, že prispievateľ poskytne všetky relevantné vstupné údaje;

d)

systémy a kontroly, ktoré je prispievateľ povinný zaviesť, vrátane:

i)

postupov na prispievanie vstupnými údajmi vrátane požiadaviek, aby prispievateľ uviedol, či sú vstupné údaje údajmi o transakciách a či vstupné údaje zodpovedajú požiadavkám správcu;

ii)

politiky využívania vlastného uváženia pri prispievaní vstupnými údajmi;

iii)

akýchkoľvek požiadaviek na overenie vstupných údajov pred tým, ako budú poskytnuté správcovi;

iv)

zásad uchovávania záznamov;

v)

požiadaviek na nahlasovanie týkajúcich sa podozrivých vstupných údajov;

vi)

požiadaviek týkajúcich sa riešenia konfliktov záujmov.

3.   Správcovia môžu vypracovať kódex správania pre každú skupinu referenčných hodnôt, ktorú poskytujú.

4.   V prípade, že dotknutý príslušný orgán vo využívaní svojich právomocí uvedených v článku 41 zistí prvky kódexu správania, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, oznámi to dotknutému správcovi. Správca do 30 dní od takéhoto oznámenia upraví kódex správania tak, aby bol v súlade s týmto nariadením.

5.   Do 15 pracovných dní odo dňa uplatňovania rozhodnutia zaradiť kritickú referenčnú hodnotu do zoznamu uvedeného v článku 20 ods. 1 správca tejto kritickej referenčnej hodnoty oznámi dotknutému príslušnému orgánu kódex správania. Dotknutý príslušný orgán do 30 dní overí, či obsah kódexu správania spĺňa toto nariadenie. V prípade, že dotknutý príslušný orgán zistí prvky, ktoré nespĺňajú toto nariadenie, uplatňuje sa odsek 4 tohto článku.

6.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem s cieľom bližšie určiť prvky kódexu správania uvedené v odseku 2 pre rozličné druhy referenčných hodnôt s cieľom zohľadniť vývoj v oblasti referenčných hodnôt a na finančných trhoch.

ESMA zohľadní rozličné charakteristické znaky referenčných hodnôt a prispievateľov, najmä pokiaľ ide o rozdiely vstupných údajov a metodiky, riziká, že so vstupnými údajmi sa manipulovalo, a medzinárodné zbližovanie praxe v oblasti dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 16

Požiadavky na správu, riadenie a kontrolu prispievateľov pod dohľadom

1.   Na prispievateľa pod dohľadom sa uplatňujú tieto požiadavky na správu, riadenie a kontrolu:

a)

prispievateľ pod dohľadom zabezpečí, aby poskytovanie vstupných údajov nebolo ovplyvňované existujúcim alebo potenciálnym konfliktom záujmov, a v prípade, že sa vyžaduje vlastné uváženie, aby sa tieto úkony vykonávali nezávisle a čestne na základe relevantných informácií v súlade s kódexom správania uvedeným v článku 15;

b)

prispievateľ pod dohľadom musí mať zavedený kontrolný rámec, ktorým zabezpečuje integritu, presnosť a spoľahlivosť vstupných údajov a to, že vstupné údaje sa poskytujú v súlade s týmto nariadením a kódexom správania uvedeným v článku 15.

2.   Prispievateľ pod dohľadom musí mať zavedené účinné systémy a kontrolné postupy na zabezpečenie integrity a spoľahlivosti všetkých vstupných údajov, ktorými prispieva správcovi, vrátane:

a)

kontrolných postupov týkajúcich sa toho, kto môže predkladať vstupné údaje správcovi, a ak je to primerané, vrátane postupu schvaľovania fyzickou osobou, zastávajúcou hierarchicky nadradenú pozíciu voči pozícii predkladateľa;

b)

primeranej odbornej prípravy pre predkladateľov v rozsahu aspoň tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

c)

opatrení v oblasti riadenia konfliktov záujmov, v prípade potreby vrátane organizačného oddelenia zamestnancov a zohľadnenia spôsobu odstraňovania motivácie manipulovať s referenčnou hodnotou, ktorá vznikla v dôsledku politík odmeňovania;

d)

uchovávania záznamov o komunikácii počas primeraného obdobia v súvislosti s poskytovaním vstupných údajov, o všetkých informáciách umožňujúcich prispievateľovi uskutočňovanie predkladania a o všetkých existujúcich alebo potenciálnych konfliktov záujmov vrátane, ale nielen, expozície prispievateľa voči finančným nástrojom, ktoré používajú referenčnú hodnotu ako odkaz;

e)

uchovávania záznamov z interných a externých auditov.

3.   V prípade, že sa vstupné údaje opierajú o expertný úsudok, prispievatelia pod dohľadom stanovia okrem systémov a kontrol uvedených v odseku 2 aj politiky, ktorými sa usmerní akékoľvek použitie úsudku alebo vlastného uváženia a uchovajú záznamy o dôvodoch pre takýto úsudok alebo vlastné uváženie. Ak je to primerané, prispievatelia pod dohľadom zohľadnia povahu referenčnej hodnoty a vstupných údajov.

4.   Prispievateľ pod dohľadom v plnej miere spolupracuje so správcom a dotknutým príslušným orgánom na vykonávaní auditu a dohľadu nad poskytovaním referenčnej hodnoty a sprístupní informácie a uchovávané záznamy v súlade s odsekmi 2 a 3.

5.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem s cieľom bližšie určiť požiadavky týkajúce sa správy a riadenia, systémov a kontrol a politík stanovených v odsekoch 1, 2 a 3.

ESMA zohľadní rozličné charakteristické znaky referenčných hodnôt a prispievateľov pod dohľadom, najmä pokiaľ ide o rozdiely týkajúce sa poskytnutých vstupných údajov a použitej metodiky, riziká manipulácie so vstupnými údajmi a charakter činností vykonávaných prispievateľmi pod dohľadom a vývoj v oblasti referenčných hodnôt a na finančných trhoch vzhľadom na medzinárodné zbližovanie praxe v oblasti dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami. Návrh regulačných technických noriem vypracovaný ESMA sa však nevzťahuje ani neuplatňuje na prispievateľov pod dohľadom nevýznamných referenčných hodnôt.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.   ESMA môže vydať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 určené pre prispievateľov k nevýznamným referenčným hodnotám pod dohľadom na určenie prvkov uvedených v odseku 5 tohto článku.

HLAVA III

POŽIADAVKY NA RÔZNE DRUHY REFERENČNÝCH HODNÔT

KAPITOLA 1

Referenčné hodnoty týkajúce sa regulovaných údajov

Článok 17

Referenčné hodnoty týkajúce sa regulovaných údajov

1.   Článok 11 ods. 1 písm. d) a e), článok 11 ods. 2 a 3, článok 14 ods. 1 a 2 a články 15 a 16 sa nevzťahujú na poskytovanie referenčných hodnôt týkajúcich sa regulovaných údajov ani na prispievanie k nim. Článok 8 ods. 1 písm. a) sa neuplatňuje na poskytovanie referenčných hodnôt týkajúcich sa regulovaných údajov s odkazom na vstupné údaje, ktorými sa úplne a priamo prispieva podľa vymedzenia v článku 3 ods. 1 bode 24.

2.   Články 24 a 25 alebo článok 26 sa v náležitých prípadoch uplatňujú na poskytovanie referenčných hodnôt týkajúcich sa regulovaných údajov a prispievanie k nim, ktoré sa používajú priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt ako odkaz na finančné nástroje alebo finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičných fondov s celkovou hodnotou do výšky 500 miliárd EUR v prípade potreby na základe celého rozsahu splatnosti alebo trvania referenčnej hodnoty.

KAPITOLA 2

Referenčné hodnoty úrokových sadzieb

Článok 18

Referenčné hodnoty úrokových sadzieb

Špecifické požiadavky stanovené v prílohe I sa uplatňujú na poskytovanie referenčných hodnôt úrokových sadzieb a na prispievanie k nim ako doplnok alebo náhrada požiadaviek hlavy II.

Články 24, 25 a 26 sa neuplatňujú na poskytovanie referenčných hodnôt úrokových sadzieb ani na prispievanie k nim.

KAPITOLA 3

Komoditné referenčné hodnoty

Článok 19

Komoditné referenčné hodnoty

1.   Špecifické požiadavky stanovené v prílohe II sa uplatňujú namiesto požiadaviek hlavy II s výnimkou článku 10 na poskytovanie komoditných referenčných hodnôt a prispievanie k nim, s výnimkou prípadov, keď je príslušná referenčná hodnota referenčnou hodnotou týkajúcou sa regulovaných údajov alebo je založená na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorých väčšina sú subjekty pod dohľadom.

Články 24, 25 a 26 sa neuplatňujú na poskytovanie komoditných referenčných hodnôt ani na prispievanie k nim.

2.   Ak je komoditná referenčná hodnota kritickou referenčnou hodnotou a podkladovým aktívom je zlato, striebro alebo platina, uplatňujú sa požiadavky hlavy II namiesto prílohy II.

KAPITOLA 4

Kritické referenčné hodnoty

Článok 20

Kritické referenčné hodnoty

1.   Komisia prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2 vykonávacie akty s cieľom vytvoriť a aspoň každé dva roky preskúmať zoznam referenčných hodnôt poskytovaných správcami so sídlom v Únii, ktoré sú kritickými referenčnými hodnotami, za predpokladu, že je splnená jedna z týchto podmienok:

a)

referenčná hodnota sa používa priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt ako odkaz na finančné nástroje alebo finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičných fondov s celkovou hodnotou najmenej 500 miliárd EUR na základe celého rozsahu splatnosti alebo trvania referenčnej hodnoty, ak je to relevantné;

b)

referenčná hodnota je založená na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorých väčšina má sídlo v jednom členskom štáte, a je uznaná za kritickú v uvedenom členskom štáte v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2, 3, 4 a 5 tohto článku;

c)

referenčná hodnota spĺňa všetky tieto kritériá:

i)

referenčná hodnota sa používa priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt ako odkaz na finančné nástroje alebo finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičných fondov s celkovou hodnotou najmenej 400 miliárd EUR v prípade potreby na základe celého rozsahu splatnosti alebo trvania referenčnej hodnoty, pričom hodnota nesmie presiahnuť hodnotu stanovenú v písmene a);

ii)

referenčná hodnota nemá žiadne alebo len veľmi málo trhových náhrad;

iii)

v prípade, že sa referenčná hodnota prestane poskytovať alebo sa poskytuje na základe vstupných údajov, ktoré už nie sú plne reprezentatívne pre základný trh alebo ekonomickú realitu, alebo na základe nespoľahlivých vstupných údajov a že by došlo k významnému a negatívnemu dosahu na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

Ak referenčná hodnota spĺňa kritériá stanovené v písmene c) bode ii) a iii), ale nespĺňa kritérium stanovené v písmene c) bode i), príslušné orgány dotknutých členských štátov spolu s príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má správca sídlo, sa môžu dohodnúť, že táto referenčná hodnota by mala byť uznaná za kritickú podľa tohto pododseku. V každom prípade príslušný orgán správcu záležitosť skonzultuje s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov. V prípade nezhody medzi príslušnými orgánmi príslušný orgán správcu rozhodne, či by referenčná hodnota mala byť uznaná ako kritická podľa tohto pododseku, pričom zohľadní dôvody nesúhlasu. Príslušné orgány alebo v prípade nezhody príslušný orgán správcu predloží posudok Komisii. Po prijatí posudku Komisia prijme vykonávací akt v súlade s týmto odsekom. Okrem toho v prípade nezhody príslušný orgán správcu postúpi svoj posudok ESMA, ktorý môže vydať stanovisko.

2.   Ak sa príslušný orgán členského štátu uvedený v odseku 1 písm. b) domnieva, že správca pod jeho dohľadom poskytuje referenčnú hodnotu, ktorá by sa mala uznať za kritickú, informuje ESMA a predloží ESMA zdokumentované posúdenie.

3.   Na účely odseku 2 príslušný orgán posúdi, či by ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty alebo jej poskytnutie na základe vstupných údajov alebo skupiny prispievateľov, ktoré už nie sú reprezentatívne pre základný trh alebo ekonomickú realitu, malo negatívny vplyv na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v jeho členskom štáte. Príslušný orgán vo svojom posudku zohľadní:

a)

hodnotu finančných nástrojov a finančných zmlúv odkazujúcich na referenčnú hodnotu a hodnotu investičných fondov odkazujúcich na referenčnú hodnotu na účely merania svojej výkonnosti v rámci členského štátu a ich relevantnosť vzhľadom na celkovú hodnotu nesplatených finančných nástrojov a finančných zmlúv a celkovú hodnotu investičných fondov v členskom štáte;

b)

hodnotu finančných nástrojov a finančných zmlúv odkazujúcich na referenčnú hodnotu a hodnotu investičných fondov odkazujúcich na referenčnú hodnotu na účely merania svojej výkonnosti v rámci členského štátu a ich relevantnosť vzhľadom na hrubý národný produkt členského štátu;

c)

akýkoľvek iný ukazovateľ na posúdenie objektívnych dôvodov potenciálneho vplyvu prerušenia alebo nespoľahlivosti referenčnej hodnoty, pokiaľ ide o integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku, alebo financovanie domácností a podnikov v členskom štáte.

Príslušný orgán preskúma svoje posúdenie rozhodujúceho významu referenčnej hodnoty aspoň každé dva roky a oznámi a zašle nové posúdenie ESMA.

4.   Do šiestich týždňov po prijatí oznámenia uvedeného v odseku 2 vydá ESMA stanovisko o tom, či je posúdenie príslušného orgánu v súlade s požiadavkami odseku 3 a zašle takéto stanovisko Komisii spolu s posúdením príslušného orgánu.

5.   Komisia po doručení stanoviska uvedeného v odseku 4 prijme vykonávacie akty v súlade s odsekom 1.

6.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 49 prijímať delegované akty s cieľom:

a)

určiť, ako sa má posudzovať nominálna hodnota iných finančných nástrojov než deriváty a pomyselná hodnota derivátov a čistá hodnota aktív investičných fondov, a to aj v prípade nepriameho odkazu na referenčnú hodnotu v rámci kombinácie referenčných hodnôt, aby sa porovnala s prahovými hodnotami uvedenými v odseku 1 tohto článku a v článku 24 ods. 1 písm. a);

b)

preskúmať metódu výpočtu použitú na určenie prahových hodnôt uvedených v odseku 1 tohto článku na základe trhu, cien a regulačného vývoja, ako aj primeranosť klasifikácie referenčných hodnôt s celkovou hodnotou finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov odkazujúcich na ne, ktorá sa blíži k týmto prahovým hodnotám. Takéto preskúmanie sa musí uskutočniť aspoň každé dva roky od 1. januára 2018;

c)

uviesť, ako sa kritériá uvedené v odseku 1 písm. c) bode iii) tohto článku majú uplatňovať, berúc do úvahy všetky údaje, ktoré pomáhajú objektívne posúdiť možný vplyv prerušenia alebo nespoľahlivosti referenčnej hodnoty na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

Komisia v prípade potreby zohľadní relevantný vývoj na trhu alebo technologický vývoj.

Článok 21

Povinná správa kritickej referenčnej hodnoty

1.   Ak má správca kritickej referenčnej hodnoty v úmysle prestať poskytovať takúto referenčnú hodnotu, musí:

a)

bezodkladne informovať svoj príslušný orgán a

b)

do štyroch týždňov od tohto oznámenia predložiť posúdenie toho, ako:

i)

má referenčná hodnota prejsť na nového správcu alebo

ii)

sa má referenčná hodnota prestať poskytovať s prihliadnutím na postup ustanovený v článku 28 ods. 1.

Počas obdobia uvedeného v písmene b) prvého pododseku správca referenčnej hodnoty nesmie prestať poskytovať referenčnú hodnotu.

2.   Po prijatí posúdenia správcu uvedeného v odseku 1 príslušný orgán:

a)

informuje ESMA a prípadne kolégium zriadené podľa článku 46 a

b)

do štyroch týždňov vypracuje vlastné posúdenie toho, ako má referenčná hodnota prejsť na nového správcu alebo ako sa má referenčná hodnota prestať poskytovať s prihliadnutím na postup stanovený v súlade s článkom 28 ods. 1.

Počas obdobia uvedeného v písmene b) prvého pododseku tohto odseku správca referenčnej hodnoty nesmie prestať poskytovať referenčnú hodnotu bez písomného súhlasu príslušného orgánu.

3.   Po vypracovaní posúdenia uvedeného v odseku 2 písm. b) má príslušný orgán právomoc nariadiť, aby správca pokračoval v uverejňovaní referenčnej hodnoty, až kým:

a)

poskytovanie referenčnej hodnoty neprejde na nového správcu;

b)

sa poskytovanie referenčnej hodnoty bude môcť riadnym spôsobom ukončiť alebo

c)

referenčná hodnota prestane byť kritickou.

Na účely prvého pododseku lehota, počas ktorej príslušný orgán môže nariadiť, aby správca naďalej uverejňoval referenčnú hodnotu, nesmie presiahnuť 12 mesiacov.

Na konci tejto lehoty príslušný orgán prehodnotí svoje rozhodnutie nariadiť, aby správca naďalej uverejňoval referenčnú hodnotu, a v prípade potreby môže primerane predĺžiť lehotu najviac o 12 mesiacov. Maximálna lehota povinnej správy nesmie prekročiť spolu 24 mesiacov.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, v prípade, že poskytovateľ kritickej referenčnej hodnoty má obmedziť svoju činnosť v dôsledku konkurzného konania, príslušný orgán posúdi, či a ako možno riadnym spôsobom referenčnú hodnotu previesť na nového správcu alebo ju prestať poskytovať, s prihliadnutím na postup stanovený v súlade s článkom 28 ods. 1.

Článok 22

Zmierňovanie trhovej sily správcov kritických referenčných hodnôt

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže Únie, ak sa poskytuje kritická referenčná hodnota, správca prijme primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa licencie a informácie týkajúce sa referenčnej hodnoty poskytovali všetkým používateľom na spravodlivom, transparentnom a nediskriminačnom základe.

Článok 23

Povinné prispievanie na určovanie kritickej referenčnej hodnoty

1.   Tento článok sa uplatňuje na kritické referenčné hodnoty založené na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorých väčšina sú subjekty pod dohľadom.

2.   Správcovia jednej alebo viacerých kritických referenčných hodnôt každé dva roky predkladajú svojmu príslušnému orgánu posúdenie schopnosti každej kritickej referenčnej hodnoty, ktorú poskytujú, merať základný trh alebo ekonomickú realitu.

3.   Ak prispievateľ pod dohľadom prispievajúci na kritickú referenčnú hodnotu zamýšľa prestať s prispievaním vstupnými údajmi, urýchlene to písomne oznámi správcovi referenčnej hodnoty, ktorý bezodkladne informuje príslušný orgán. Ak má prispievateľ pod dohľadom sídlo v inom členskom štáte, príslušný orgán správcu bezodkladne informuje príslušný orgán tohto prispievateľa. Správca referenčnej hodnoty predkladá svojmu príslušnému orgánu posúdenie vplyvu na schopnosť referenčnej hodnoty merať základný trh alebo ekonomickú realitu čo najskôr, no najneskôr do 14 dní odo dňa oznámenia uskutočneného prispievateľom pod dohľadom.

4.   Po prijatí posúdenia správcu referenčnej hodnoty uvedeného v odsekoch 2 a 3 tohto článku a na základe takéhoto posúdenia príslušný orgán správcu urýchlene informuje ESMA a prípadne kolégium zriadené podľa článku 46 a vykoná vlastné posúdenie schopnosti referenčnej hodnoty merať základný trh alebo ekonomickú realitu, berúc do úvahy postup správcu týkajúci sa ukončenia poskytovania referenčnej hodnoty ustanovený v súlade s článkom 28 ods. 1.

5.   Odo dňa, keď bol príslušnému orgánu správcu oznámený zámer prispievateľa ukončiť prispievanie vstupnými údajmi, a až do okamihu, keď je posúdenie uvedené v odseku 4 dokončené, má príslušný orgán právomoc požadovať od prispievateľov, ktorí vydali oznámenie v súlade s odsekom 3, aby pokračovali v prispievaní vstupnými údajmi, v každom prípade nanajvýš štyri týždne bez toho, aby uložil povinnosť subjektom pod dohľadom buď obchodovať, alebo sa zaviazať na obchodovanie.

6.   V prípade, že sa príslušný orgán po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 5 a na základe vlastného posúdenia podľa odseku 4 domnieva, že reprezentatívnosť kritickej referenčnej hodnoty je ohrozená, má právomoc:

a)

požadovať od subjektov pod dohľadom vybraných v súlade s odsekom 7 tohto článku vrátane subjektov, ktoré ešte nie sú prispievateľmi údajov na určenie príslušnej kritickej referenčnej hodnoty, aby prispievali vstupnými údajmi správcovi v súlade s metodikou, kódexom správania uvedeným v článku 15 a inými pravidlami. Takáto požiadavka musí byť zavedená na primerané obdobie nepresahujúce 12 mesiacov odo dňa prijatia pôvodného rozhodnutia požadovať povinné prispievanie podľa odseku 5 alebo v prípade tých subjektov, ktoré ešte nie sú prispievateľmi, odo dňa prijatia rozhodnutia požadujúceho povinné prispievanie podľa tohto písmena;.

b)

predĺžiť obdobie povinného prispievania o primeraný čas nepresahujúci 12 mesiacov po preskúmaní podľa odseku 9 všetkých opatrení prijatých podľa písmena a) tohto odseku;

c)

určiť formu, v ktorej sa majú vstupné údaje poskytnúť, a lehotu, v rámci ktorej sa majú poskytnúť bez toho, aby sa uložila povinnosť subjektom pod dohľadom buď obchodovať, alebo sa zaviazať na obchodovanie;

d)

zaviazať správcu, aby zmenil metodiku, kódex správania uvedený v článku 15, metodiku alebo iné pravidlá kritickej referenčnej hodnoty.

Maximálna lehota povinného prispievania podľa písmena a) a b) prvého pododseku nesmie prekročiť spolu 24 mesiacov.

7.   Na účely odseku 6 subjekty pod dohľadom, od ktorých sa vyžaduje prispievanie vstupných údajov, vyberá príslušný orgán správcu v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi subjektov pod dohľadom na základe rozsahu skutočnej a potenciálnej účasti subjektu pod dohľadom na trhu, na ktorého meranie má referenčná hodnota slúžiť.

8.   Príslušný orgán prispievateľa pod dohľadom, od ktorého sa vyžaduje prispievanie do referenčnej hodnoty na základe opatrení prijatých v súlade s odsekom 6 písm. a), b) alebo c), spolupracujú s príslušným orgánom správcu pri presadzovaní týchto opatrení.

9.   Na konci lehoty uvedenej v písmene a) prvého pododseku odseku 6 príslušný orgán správcu preskúma opatrenia prijaté podľa odseku 6. Zruší každé z nich, ak usúdi, že:

a)

je pravdepodobné, že prispievatelia budú pokračovať v prispievaní vstupnými údajmi počas najmenej jedného roka, ak by sa opatrenie zrušilo, čo musí byť podložené minimálne:

i)

písomným záväzkom prispievateľov správcovi a príslušnému orgánu o pokračovaní prispievania do kritickej referenčnej hodnoty vstupnými údajmi počas najmenej jedného roka, ak by sa opatrenie zrušilo;

ii)

písomnou správou správcu príslušnému orgánu, ktorá svedčí o jeho posúdení, že po zrušení povinného prispievania bude možné zabezpečiť nepretržité poskytovanie kritickej referenčnej hodnoty;

b)

poskytovanie referenčnej hodnoty môže pokračovať po tom, čo prispievatelia poverení prispievaním vstupnými údajmi ukončia prispievanie;

c)

k dispozícii je prípustná náhradná referenčná hodnota a používatelia kritickej referenčnej hodnoty môžu prejsť na túto náhradnú referenčnú hodnotu pri minimálnych nákladoch, čo je podložené minimálne písomnou správou správcu, v ktorej sa podrobne uvádzajú prostriedky prechodu na náhradnú referenčnú hodnotu a možnosti a náklady prechodu na túto referenčnú hodnotu pre používateľov, alebo

d)

nebolo možné identifikovať vhodných alternatívnych prispievateľov a ukončenie prispievania od príslušných subjektov pod dohľadom by oslabilo referenčnú hodnotu do takej miery, že by bolo potrebné požadovať ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty.

10.   V prípade, že sa má poskytovanie kritickej referenčnej hodnoty zrušiť, každý prispievateľ pod dohľadom, ktorý prispieva údajmi na určenie uvedenej referenčnej hodnoty, pokračuje v prispievaní vstupnými údajmi počas primeraného obdobia, ktoré určí príslušný orgán, ktoré nepresiahne maximálnu lehotu 24 mesiacov stanovenú v druhom pododseku odseku 6.

11.   Správca informuje dotknutý príslušný orgán v prípade, že ktorýkoľvek prispievateľ poruší požiadavky stanovené v odseku 6, hneď ako to bude technicky možné.

12.   V prípade, že referenčná hodnota je uznaná ako kritická v súlade s postupom ustanoveným v článku 20 ods. 2, 3, 4 a 5, príslušný orgán správcu má právomoc požadovať vstupné údaje v súlade s odsekom 5 a písmenami a), b) a c) odseku 6 tohto článku iba od prispievateľov pod dohľadom so sídlom v jeho členskom štáte.

KAPITOLA 5

Významné referenčné hodnoty

Článok 24

Významné referenčné hodnoty

1.   Referenčná hodnota, ktorá nespĺňa ktorúkoľvek z podmienok stanovených v článku 20 ods. 1, je významná, ak:

a)

sa používa priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt ako odkaz na finančné nástroje alebo finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičných fondov s celkovou hodnotou najmenej 50 miliárd EUR v prípade potreby na základe celého rozsahu splatnosti alebo trvania referenčnej hodnoty počas 6 mesiacov alebo

b)

nemá žiadne alebo len veľmi málo trhových náhrad, a ak v prípade, že sa prestane poskytovať alebo sa poskytuje na základe vstupných údajov, ktoré už nie sú plne reprezentatívne pre základný trh alebo ekonomickú realitu, alebo na základe nespoľahlivých vstupných údajov, by došlo k významnému a negatívnemu dosahu na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností alebo podnikov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 49 prijímať delegované akty týkajúce sa prehodnotenia metódy výpočtu použitej na určenie prahovej hodnoty uvedenej v odseku 1 písm. a) tohto článku v závislosti od trhu, cien a regulačného vývoja, ako aj primeranosti kritérií klasifikácie referenčných hodnôt s celkovou hodnotou finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov odkazujúcich na ne, ktorá je blízko k uvedenej prahovej hodnote. Takéto preskúmanie sa musí uskutočniť aspoň každé dva roky od 1. januára 2018.

3.   Správca bezodkladne informuje svoj príslušný orgán, keď jeho významná referenčná hodnota poklesne pod prahovú hodnotu uvedenú v odseku 1 písm. a).

Článok 25

Výnimky zo špecifických požiadaviek na významné referenčné hodnoty

1.   Správca sa môže rozhodnúť, že neuplatní článok 4 ods. 2, článok 4 ods. 7 písm. c), d) a e), článok 11 ods. 3 písm. b) alebo článok 15 ods. 2, pokiaľ ide o jeho významné referenčné hodnoty, ak usúdi, že uplatňovanie jednej alebo viacerých týchto ustanovení by bolo neprimerané vzhľadom na povahu alebo vplyv referenčnej hodnoty alebo veľkosť správcu.

2.   V prípade, že sa správca rozhodne neuplatňovať jednu alebo viaceré ustanovenia uvedené v odseku 1, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu a poskytne mu všetky relevantné informácie, ktoré potvrdzujú posúdenie správcu, že uplatňovanie jednej alebo viacerých týchto ustanovení by bolo neprimerané vzhľadom na povahu alebo vplyv referenčných hodnôt alebo veľkosť správcu.

3.   Príslušný orgán môže rozhodnúť, že správca významnej referenčnej hodnoty má napriek tomu uplatňovať jednu alebo viacero požiadaviek stanovených v článku 4 ods. 2, článku 4 ods. 7 písm. c), d) a e), článku 11 ods. 3 písm. b) a článku 15 ods. 2, ak usúdi, že by bolo primerané zohľadniť povahu alebo vplyv referenčných hodnôt alebo veľkosť správcu. Príslušný orgán vo svojom posúdení na základe informácií, ktoré poskytol správca, zohľadní tieto kritériá:

a)

zraniteľnosť referenčnej hodnoty voči manipulácii;

b)

povahu vstupných údajov;

c)

úroveň konfliktov záujmov;

d)

mieru vlastného uváženia správcu;

e)

vplyv referenčnej hodnoty na trhy;

f)

povahu, rozsah a zložitosť poskytovania referenčnej hodnoty;

g)

význam referenčnej hodnoty pre finančnú stabilitu;

h)

hodnotu finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov odkazujúcich na referenčnú hodnotu;

i)

veľkosť správcu, jeho organizačnú formu alebo štruktúru.

4.   Do 30 dní od doručenia oznámenia administrátora podľa odseku 2 príslušný orgán oznámi uvedenému správcovi svoje rozhodnutie uplatňovať dodatočné požiadavky podľa odseku 3. V prípade, ak sa uskutoční oznámenie príslušnému orgánu počas postupu povoľovania alebo registrácie, uplatňujú sa lehoty stanovené v článku 34.

5.   Pri výkone svojich právomocí dohľadu v súlade s článkom 41 príslušný orgán pravidelne preveruje, či jeho posúdenie podľa odseku 3 tohto článku je stále platné.

6.   Ak príslušný orgán na základe opodstatnených dôvodov zistí, že informácie, ktoré mu boli predložené podľa odseku 2 tohto článku, nie sú úplné alebo že sú potrebné doplňujúce informácie, 30-dňová lehota uvedená v odseku 4 tohto článku sa uplatňuje len odo dňa, keď správca poskytne tieto doplnkové informácie, pokiaľ sa neuplatňujú lehoty uvedené v článku 34 podľa odseku 4 tohto článku.

7.   Ak správca významných referenčných hodnôt nespĺňa jednu alebo viaceré požiadavky ustanovené v článku 4 ods. 2, článku 4 ods. 7 písm. c), d) a e), článku 11 ods. 3 písm. b) a článku 15 ods. 2, uverejní a zdôvodní vyhlásenie o súlade, v ktorom jasne uvedie, prečo je pre správcu vhodné nedodržať tieto ustanovenia.

8.   ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem s cieľom vypracovať vzor vyhlásenia o zhode uvedeného v odseku 7.

ESMA predloží návrh vykonávacích technických noriem uvedených v prvom pododseku Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

9.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, ktoré bližšie určia kritériá uvedené v odseku 3.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA 6

Nevýznamné referenčné hodnoty

Článok 26

Nevýznamné referenčné hodnoty

1.   Správca sa môže rozhodnúť neuplatňovať článok 4 ods. 2, článok 4 ods. 7 písm. c), d) a e), článok 4 ods. 8, článok 5 ods. 2, článok 5 ods. 3, článok 5 ods. 4, článok 6 ods. 1, článok 6 ods. 3, článok 6 ods. 5, článok 7 ods. 2, článok 11 ods. 1 písm. b), článok 11 ods. 2 písm. b) a c), článok 11 ods. 3, článok 13 ods. 2, článok 14 ods. 2, článok 15 ods. 2 a článok 16 ods. 2 a 3, pokiaľ ide o jeho nevýznamné referenčné hodnoty.

2.   Správca bezodkladne informuje svoj príslušný orgán, keď správcova nevýznamná referenčná hodnota prekročí prahovú hodnotu uvedenú v článku 24 ods. 1 písm. a). V uvedenom prípade musí splniť požiadavky uplatniteľné na významné referenčné hodnoty do troch mesiacov.

3.   Ak sa správca nevýznamných referenčných hodnôt rozhodne neuplatňovať jedno alebo viacero ustanovení uvedených v odseku 1, uverejní a zdôvodní vyhlásenie o súlade, v ktorom jasne uvedie, prečo je pre správcu vhodné nedodržiavať tieto ustanovenia. Správca predloží vyhlásenie o súlade svojmu príslušnému orgánu.

4.   Príslušný orgán preskúma vyhlásenie o súlade uvedené v odseku 3 tohto článku. Príslušný orgán môže tiež požiadať o dodatočné informácie od správcu, pokiaľ ide o jeho nevýznamné referenčné hodnoty v súlade s článkom 41, a môže vyžadovať zmeny s cieľom zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia.

5.   ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem s cieľom vypracovať vzor vyhlásenia o zhode uvedeného v odseku 3.

ESMA predloží návrh vykonávacích technických noriem uvedených v prvom pododseku Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

HLAVA IV

TRANSPARENTNOSŤ A OCHRANA SPOTREBITEĽOV

Článok 27

Vyhlásenie o referenčnej hodnote

1.   Do dvoch týždňov po zaradení správcu do registra uvedeného v článku 36 správca prostriedkami zaisťujúcimi spravodlivý a ľahký prístup uverejní vyhlásenie o referenčnej hodnote pre každú referenčnú hodnotu alebo – v uplatniteľných prípadoch – pre každú skupinu referenčných hodnôt, ktoré sa môžu používať v Únii v súlade s článkom 29.

Ak uvedený správca začína poskytovať novú referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt, ktoré sa môžu používať v Únii v súlade s článkom 29, správca do dvoch týždňov uverejní prostriedkami zaisťujúcimi spravodlivý a ľahký prístup vyhlásenie o referenčnej hodnote pre každú novú referenčnú hodnotu alebo – v uplatniteľných prípadoch – skupinu referenčných hodnôt.

Správca preskúma a v prípade potreby aktualizuje vyhlásenie o referenčnej hodnote pre každú referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt v prípade akýchkoľvek zmien informácií, ktoré sa majú poskytovať podľa tohto článku, a najmenej každé dva roky.

Vyhlásenie o referenčnej hodnote spĺňa tieto požiadavky:

a)

jasne a jednoznačne sa v ňom vymedzí trh alebo ekonomická realita meraná referenčnou hodnotou a okolnosti, za akých sa takýto ukazovateľ môže stať nespoľahlivým;

b)

stanovujú sa v ňom technické špecifikácie, v ktorých sa jasne a jednoznačne určia prvky výpočtu referenčnej hodnoty, v prípade ktorých možno využiť vlastné uváženie, kritériá, ktoré sa na toto vlastné uváženie vzťahujú, a pozície osôb, ktoré môžu uplatňovať vlastné uváženie, a ako sa môže tento priestor na vlastné uváženie následne posúdiť;

c)

poskytuje sa v ňom informácia o možnosti, že faktory vrátane vonkajších faktorov nezávislých od vôle správcu si môžu vyžadovať zmeny alebo zánik referenčnej hodnoty, a

d)

obsahuje varovanie pre používateľov o tom, že zmeny alebo ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty môžu ovplyvniť finančné zmluvy a finančné nástroje, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, alebo meranie výkonnosti investičných fondov.

2.   Vyhlásenie o referenčnej hodnote obsahuje prinajmenšom:

a)

vymedzenia všetkých kľúčových pojmov týkajúcich sa referenčnej hodnoty;

b)

dôvody na prijatie metodiky týkajúcej sa referenčnej hodnoty a postupy na preskúmanie a schválenie metodiky;

c)

kritériá a postupy používané na určenie referenčnej hodnoty vrátane opisu vstupných údajov, uprednostnenie rôznych druhov vstupných údajov, minimálne údaje potrebné na určenie referenčnej hodnoty, používanie akýchkoľvek modelov alebo metód extrapolácie a akéhokoľvek postupu na vyváženie prvkov indexu referenčnej hodnoty;

d)

kontroly a pravidlá, ktorými sa správca alebo prispievatelia riadia pri každom uplatnení úsudku alebo vlastného uváženia, s cieľom zabezpečiť jednotnosť pri používaní takéhoto úsudku alebo vlastného uváženia;

e)

postupy, ktorými sa určovanie referenčnej hodnoty riadi v obdobiach napätia alebo v obdobiach, keď môžu byť zdroje údajov o transakciách nedostatočné, nepresné alebo nespoľahlivé, a potenciálne obmedzenia referenčnej hodnoty v týchto obdobiach;

f)

postupy na riešenie chýb vo vstupných údajoch alebo pri určovaní referenčnej hodnoty, a to aj v prípade, keď je potrebné opätovné určenie referenčnej hodnoty, a

g)

určenie možných obmedzení referenčnej hodnoty vrátane jej fungovania na nelikvidných alebo nesúrodých trhoch a možnej koncentrácie vstupov.

3.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem s cieľom bližšie určiť obsah vyhlásenia o referenčnej hodnote a prípady, v ktorých sa požaduje aktualizácia tohto vyhlásenia.

ESMA rozlišuje medzi rôznymi druhmi referenčných hodnôt a odvetviami, ako je stanovené v tomto nariadení, a zohľadňuje zásadu proporcionality.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 28

Zmeny a ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty

1.   Správca spolu s vyhlásením o referenčnej hodnote uvedeným v článku 27 uverejní postup týkajúci sa opatrení, ktoré má správca prijať v prípade zmeny alebo ukončenia poskytovania referenčnej hodnoty, ktorá sa môže používať v Únii v súlade s článkom 29 ods. 1. V uplatniteľných situáciách možno navrhnúť postup pre skupiny referenčných hodnôt, ktorý sa v prípade podstatných zmien vždy aktualizuje a zverejní.

2.   Iné subjekty pod dohľadom, než je správca uvedený v odseku 1, ktoré používajú referenčnú hodnotu, vypracujú a udržiavajú odolné písomné plány, v ktorých stanovia opatrenia, ktoré by prijali v prípade zásadnej zmeny alebo ukončenia poskytovania referenčnej hodnoty. V uskutočniteľných a vo vhodných prípadoch tieto plány vymenujú jednu alebo niekoľko alternatívnych referenčných hodnôt, na ktoré by bolo možné odkázať a tak nahradiť referenčné hodnoty, ktoré sa prestali poskytovať, a uvedú dôvody, prečo by tieto referenčné hodnoty mohli byť vhodnými alternatívami. Subjekty pod dohľadom na požiadanie predložia dotknutému príslušnému orgánu tieto plány a všetky prípadné aktualizácie a zohľadnia ich vo svojich zmluvných vzťahoch s klientmi.

HLAVA V

POUŽÍVANIE REFERENČNÝCH HODNôT V ÚNII

Článok 29

Používanie referenčnej hodnoty

1.   Subjekt pod dohľadom môže používať referenčnú hodnotu alebo kombináciu referenčných hodnôt v Únii, ak sú referenčné hodnoty poskytované správcom so sídlom v Únii a uvedeným v registri podľa článku 36, alebo referenčnú hodnotu, ktorá je uvedená v registri uvedenom v článku 36.

2.   V prípade, keď sú predmetom prospektu, ktorý sa má uverejniť v súlade so smernicou 2003/71/ES alebo smernicou 2009/65/ES, prevoditeľné cenné papiere alebo iné investičné produkty, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prístup k obchodovaniu na regulovanom trhu zabezpečí, aby prospekt tiež obsahoval jasné a neprehliadnuteľné informácie uvádzajúce, či referenčnú hodnotu poskytuje správca, ktorý je uvedený v registri uvedenom v článku 36 tohto nariadenia.

Článok 30

Rovnocennosť

1.   S cieľom, aby referenčná hodnota alebo kombinácia referenčných hodnôt poskytnutá správcom so sídlom v tretej krajine bola použitá v Únii v súlade s článkom 29 ods. 1, referenčná hodnota a správca musia byť uvedení v registri podľa článku 36. Na uvedenie do registra musia byť splnené tieto podmienky:

a)

Komisia prijala rozhodnutie o rovnocennosti v súlade s odsekom 2 alebo 3 tohto článku;

b)

správca je držiteľom povolenia alebo je registrovaný v danej tretej krajine a podlieha v nej dohľadu;

c)

správca informoval ESMA o svojom súhlase, že subjekty pod dohľadom v Únii môžu používať jeho skutočné alebo výhľadové referenčné hodnoty, o zozname referenčných hodnôt, pre ktoré bol vydaný súhlas, že sa môžu používať v Únii, a o príslušnom orgáne zodpovednom za dohľad nad ním v tretej krajine a

d)

dohody o spolupráci uvedené v odseku 4 tohto článku sú funkčné.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie rozhodnutie, v ktorom uvedie, že právnym rámcom a praxou v oblasti dohľadu tretej krajiny sa zabezpečuje, že:

a)

správcovia, ktorí majú povolenie alebo sú zaregistrovaní v tejto tretej krajine, spĺňajú záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami podľa tohto nariadenia, pričom sa zohľadní najmä skutočnosť, či je prostredníctvom právneho rámca a praxe v oblasti dohľadu tretej krajiny zabezpečený súlad so zásadami IOSCO o finančných referenčných hodnotách alebo prípadne so zásadami IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy, a

b)

záväzné požiadavky podliehajú nepretržitému účinnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine.

Takéto vykonávacie rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2.

3.   Komisia prípadne môže prijať vykonávacie rozhodnutie, v ktorom uvedie, že:

a)

záväzné požiadavky v tretej krajine, pokiaľ ide o konkrétnych správcov alebo konkrétne referenčné hodnoty či skupiny referenčných hodnôt, sú rovnocenné s požiadavkami podľa tohto nariadenia, pričom sa zohľadní najmä skutočnosť, či je prostredníctvom právneho rámca a praxe v oblasti dohľadu tretej krajiny zabezpečený súlad so zásadami IOSCO o finančných referenčných hodnotách alebo prípadne so zásadami IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy, a

b)

títo konkrétni správcovia alebo konkrétne referenčné hodnoty či skupiny referenčných hodnôt podliehajú nepretržitému účinnému dohľadu a presadzovaniu predpisov v tejto tretej krajine.

Takéto vykonávacie rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2.

4.   ESMA uzatvorí dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a prax v oblasti dohľadu boli uznané za rovnocenné v súlade s odsekom 2 alebo 3. V týchto dohodách sa stanoví prinajmenšom:

a)

mechanizmus výmeny informácií medzi ESMA a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín vrátane prístupu k všetkým relevantným informáciám týkajúcim sa správcu, ktorý získal povolenie v tejto tretej krajine, ktoré požaduje ESMA;

b)

mechanizmus rýchleho oznamovania orgánu ESMA, keď sa príslušný orgán tretej krajiny domnieva, že správca s povolením v tejto tretej krajine, nad ktorým sa vykonáva dohľad, porušuje podmienky svojho povolenia alebo iných vnútroštátnych právnych predpisov v tretej krajine;

c)

postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu vrátane kontrol na mieste.

5.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem na stanovenie minimálneho obsahu dohody o spolupráci uvedenej v odseku 4 s cieľom zaistiť, aby príslušné orgány a ESMA boli schopné vykonávať všetky svoje právomoci dohľadu podľa tohto nariadenia.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 31

Zrušenie registrácie správcu so sídlom v tretej krajine

1.   ESMA zruší registráciu správcu so sídlom v tretej krajine výmazom uvedeného správcu z registra uvedeného v článku 36, ak má opodstatnené dôvody založené na zdokumentovaných dôkazoch, že správca:

a)

koná spôsobom, ktorý jasne poškodzuje záujmy používateľov jeho referenčných hodnôt alebo riadne fungovanie trhov, alebo

b)

vážne porušil vnútroštátne právne predpisy v tretej krajine alebo ustanovenia, ktoré sa naňho vzťahujú v tretej krajine a na základe ktorých Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie v súlade s článkom 30 ods. 2 alebo 3.

2.   ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 1 iba vtedy, keď sú splnené tieto podmienky:

a)

ESMA postúpil záležitosť príslušnému orgánu tretej krajiny a daný príslušný orgán neprijal vhodné opatrenia potrebné na ochranu investorov a riadneho fungovania trhov v Únii ani nepreukázal, že dotknutý správca spĺňa požiadavky, ktoré sa naňho v tretej krajine vzťahujú;

b)

ESMA informoval príslušný orgán tretej krajiny o svojom úmysle odobrať registráciu správcovi aspoň 30 dní pred jej odobraním.

3.   ESMA bezodkladne informuje ostatné príslušné orgány o každom opatrení prijatom v súlade s odsekom 1 a svoje rozhodnutie uverejní na svojej webovej lokalite.

Článok 32

Uznávanie správcu so sídlom v tretej krajine

1.   Pokiaľ nie je prijaté rozhodnutie o rovnocennosti v súlade s článkom 30 ods. 2 alebo ods. 3, môžu subjekty pod dohľadom v Únii používať referenčné hodnoty poskytnuté správcom so sídlom v tretej krajine pod podmienkou, že správca získal od príslušného orgánu svojho referenčného členského štátu predchádzajúce uznanie v súlade s týmto článkom.

2.   Správca so sídlom v tretej krajine, ktorý má v úmysle získať predchádzajúce uznanie, ako je uvedené v odseku 1 tohto článku, musí spĺňať všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení s výnimkou článku 11 ods. 4 a článkov 16, 20, 21 a 23. Správca môže splniť uvedenú podmienku uplatnenia zásad IOSCO o finančných referenčných hodnotách alebo prípadne zásad IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy za predpokladu, že takáto žiadosť je rovnocenná s dodržiavaním požiadaviek stanovených v tomto nariadení, s výnimkou článku 11 ods. 4 a článkov 16, 20, 21 a 23.

Na účely určenia, či podmienka uvedená v prvom pododseku je splnená, a aby bolo možné posúdiť súlad so zásadami IOSCO o finančných referenčných hodnotách alebo prípadne zásadami IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy, príslušný orgán referenčného členského štátu sa môže spoľahnúť na posúdenie nezávislého externého audítora alebo ak je správca so sídlom v tretej krajine subjektom pod dohľadom, na certifikáciu, ktorú poskytuje príslušný orgán tretej krajiny, kde má správca sídlo.

Ak a pokiaľ je správca schopný dokázať, že referenčná hodnota, ktorú poskytuje, je referenčnou hodnotou týkajúcou sa regulovaných údajov alebo komoditnou referenčnou hodnotou, ktorá nie je založená na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorých väčšina sú subjekty pod dohľadom, správca nemá povinnosť plniť požiadavky, ktoré sa nevzťahujú na poskytovanie referenčných hodnôt týkajúcich sa regulovaných údajov a komoditných referenčných hodnôt, ako sa ustanovuje v článku 17 a článku 19 ods. 1.

3.   Správca so sídlom v tretej krajine, ktorý má v úmysle získať predchádzajúce uznanie, ako je uvedené v odseku 1, má zákonného zástupcu usadeného v jeho referenčnom členskom štáte. Zákonný zástupca je fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá výslovne vymenovaná správcom so sídlom v tretej krajine koná v mene tohto správcu vo vzťahu k orgánom a všetkým ďalším osobám v Únii s ohľadom na správcove povinnosti podľa tohto nariadenia. Zákonný zástupca plní funkciu dohľadu, pokiaľ ide o činnosť poskytovania referenčných hodnôt vykonávanú správcom podľa tohto nariadenia, spolu so správcom a v tejto súvislosti zodpovedá príslušnému orgánu referenčného členského štátu.

4.   Referenčný členský štát správcu so sídlom v tretej krajine sa určuje takto:

a)

ak je správca súčasťou skupiny, ktorá zahŕňa jeden subjekt pod dohľadom so sídlom v Únii, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom sa nachádza tento subjekt. Tento subjekt pod dohľadom sa vymenúva za zákonného zástupcu na účely odseku 3;

b)

ak sa neuplatňuje písmeno a), ak je správca súčasťou skupiny, ktorá zahŕňa viac ako jeden subjekt pod dohľadom so sídlom v Únii, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom sa nachádza najvyšší počet subjektov pod dohľadom alebo v prípade rovnakého počtu subjektov pod dohľadom je referenčným členským štátom ten, kde je hodnota finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, najvyššia. Jeden zo subjektov pod dohľadom nachádzajúcich sa v referenčnom členskom štáte, určený podľa tohto písmena, sa vymenúva za zákonného zástupcu na účely odseku 3;

c)

ak sa neuplatňuje písmeno a) ani písmeno b) tohto odseku, ak sa jedna alebo viaceré referenčné hodnoty poskytované správcom používajú ako odkaz na finančné nástroje prijaté na obchodovanie v mieste obchodovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom bol finančný nástroj odkazujúci na ktorúkoľvek z týchto referenčných hodnôt prijatý na obchodovanie alebo obchodovaný v mieste obchodovania po prvýkrát a stále sa s ním obchoduje. Ak boli príslušné finančné nástroje prijaté na obchodovanie alebo po prvýkrát obchodované v miestach obchodovania súčasne v rôznych členských štátoch a sú stále obchodované, referenčným členským štátom je ten, kde je hodnota finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, najvyššia;

d)

ak sa neuplatňujú písmená a), b) a c), ak jednu alebo viaceré referenčné hodnoty, ktoré poskytol správca, používajú subjekty pod dohľadom vo viac ako jednom členskom štáte, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom sa nachádza najvyšší počet subjektov pod dohľadom, alebo v prípade, ak je počet subjektov pod dohľadom rovnaký, referenčným členským štátom je ten, kde je hodnota finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, najvyššia;

e)

ak sa neuplatňujú písmená a), b), c) a d) a ak správca uzavrel so subjektom pod dohľadom dohodu o súhlase s použitím referenčnej hodnoty, ktorú poskytuje, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom sa nachádza takýto subjekt pod dohľadom.

5.   Správca so sídlom v tretej krajine, ktorý má v úmysle získať predchádzajúce uznanie, ako je uvedené v odseku 1, požiada o uznanie príslušným orgánom svojho referenčného členského štátu. Žiadajúci správca poskytne všetky informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje, aby sa presvedčil o tom, že žiadajúci správca mal v čase udelenia uznania zavedené všetky potrebné opatrenia na splnenie požiadaviek stanovených v odseku 2, a poskytne zoznam svojich súčasných alebo budúcich referenčných hodnôt, ktoré možno použiť v Únii, a prípadne uvedie príslušný orgán zodpovedný za jeho dohľad v tretej krajine.

Príslušný orgán do 90 pracovných dní po prijatí žiadosti uvedenej v prvom pododseku tohto odseku overí, či sú splnené podmienky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4.

Ak sa príslušný orgán domnieva, že podmienky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4 nie sú splnené, odmietne žiadosť o uznanie a uvedie dôvody takéhoto odmietnutia. Okrem toho sa uznanie neudelí, pokiaľ nie sú splnené tieto dodatočné podmienky:

a)

ak je správca so sídlom v tretej krajine subjektom pod dohľadom, medzi príslušným orgánom referenčného členského štátu a príslušným orgánom tretej krajiny, kde má správca sídlo, sú uzatvorené primerané dohody o spolupráci v súlade s regulačnými technickými normami prijatými v súlade s článkom 30 ods. 5 s cieľom zabezpečiť účinnú výmenu informácií, ktorá umožňuje príslušnému orgánu vykonávať svoje povinnosti v súlade s týmto nariadením;

b)

účinnému plneniu funkcií dohľadu príslušným orgánom v súlade s týmto nariadením nebránia zákony, iné právne predpisy ani správne opatrenia tretej krajiny, kde má sídlo správca, ani – v uplatniteľných prípadoch – obmedzenia právomocí orgánu dohľadu tretej krajiny v oblasti dohľadu a vyšetrovania.

6.   V prípade, že sa príslušný orgán referenčného členského štátu domnieva, že správca so sídlom v tretej krajine poskytuje referenčnú hodnotu, ktorá spĺňa podmienky významnej alebo nevýznamnej referenčnej hodnoty, ako sa stanovuje v článkoch 24 a 26, bez zbytočného odkladu to oznámi ESMA. Takéto posúdenie podloží informáciami poskytnutými správcom v príslušnej žiadosti o uznanie.

Do jedného mesiaca po prijatí oznámenia uvedeného v prvom pododseku ESMA vydá odporúčanie príslušnému orgánu v súvislosti s typom referenčnej hodnoty a požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na jej poskytovanie, ako sa stanovuje v článkoch 24, 25 a 26. Odporúčanie môže byť zamerané najmä na skutočnosť, či ESMA považuje podmienky pre taký typ za splnené na základe informácií poskytnutých správcom v žiadosti o uznanie.

Lehota uvedená v odseku 5 sa pozastavuje odo dňa, keď je oznámenie doručené ESMA, až do okamihu, kým ESMA nevydá odporúčanie v súlade s týmto odsekom.

Ak príslušný orgán referenčného členského štátu navrhne udeliť povolenie v rozpore s odporúčaním ESMA uvedeným v druhom pododseku, informuje o tom ESMA, pričom uvedie dôvody tohto rozhodnutia. ESMA skutočnosť, že príslušný orgán sa neriadi alebo sa nemieni riadiť jeho odporúčaním, zverejní. ESMA sa v každom konkrétnom prípade môže tiež rozhodnúť, že zverejní dôvody uvedené príslušným orgánom, pre ktoré sa príslušný orgán jeho odporúčaním neriadi. Dotknutý príslušný orgán je o takomto zverejnení vopred informovaný.

7.   Príslušný orgán referenčného členského štátu oznámi ESMA všetky rozhodnutia o uznaní správcu so sídlom v tretej krajine, a to do piatich pracovných dní, spolu so zoznamom referenčných hodnôt poskytovaných správcom, ktoré sa môžu používať v Únii, a v prípade potreby príslušným orgánom zodpovedným za dohľad nad ním v tretej krajine.

8.   Príslušný orgán referenčného členského štátu pozastaví alebo prípadne odníme uznanie udelené v súlade s odsekom 5, ak má opodstatnené dôvody založené na zdokumentovaných dôkazoch domnievať sa, že správca koná spôsobom, ktorým jasne poškodzuje záujmy používateľov jeho referenčnej hodnoty alebo riadne fungovanie trhov, alebo správca vážne porušil príslušné požiadavky stanovené v tomto nariadení, alebo že správca vydal nepravdivé vyhlásenia alebo použil akékoľvek iné nezákonné prostriedky, aby získal uznanie.

9.   ESMA môže vypracovať návrh regulačných technických noriem s cieľom určiť formu a obsah žiadosti uvedenej v odseku 5, a najmä predložiť informácie požadované v odseku 6.

V prípade, že je taký návrh regulačných technických noriem vypracovaný, ESMA ho predloží Komisii.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 33

Schválenie referenčných hodnôt poskytovaných v tretej krajine

1.   Správca so sídlom v Únii, ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý je registrovaný v súlade s článkom 34, alebo akýkoľvek iný subjekt pod dohľadom so sídlom v Únii s jednoznačnou a jasne vymedzenou úlohou v rámci kontroly alebo zodpovednosti správcu tretej krajiny, ktorý môže účinne sledovať poskytovanie referenčnej hodnoty, môže požiadať svoj príslušný orgán o schválenie referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt poskytovaných v tretej krajine na účely ich použitia v rámci Únie za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

schvaľujúci správca alebo iný subjekt pod dohľadom overil a dokáže priebežne svojmu príslušnému orgánu preukazovať, že poskytovanie referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt, ktoré sa majú schváliť, plní na povinnom alebo dobrovoľnom základe požiadavky, ktoré sú aspoň také prísne ako požiadavky tohto nariadenia;

b)

schvaľujúci správca alebo iný subjekt pod dohľadom má potrebné odborné znalosti na účinné monitorovanie činností poskytovania referenčnej hodnoty v tretej krajine a na riadenie súvisiacich rizík;

c)

existuje objektívny dôvod poskytovať referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt v tretej krajine a schváliť uvedenú referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt na ich použitie v Únii.

Na účely písmena a) pri posudzovaní, či poskytovanie referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt, ktoré sa má schváliť, spĺňa požiadavky, ktoré sú minimálne také prísne ako požiadavky tohto nariadenia, príslušný orgán môže zohľadniť, či súlad poskytovania referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt so zásadami IOSCO o finančných referenčných hodnotách alebo prípadne so zásadami IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy by bol rovnocenný s dodržiavaním požiadaviek tohto nariadenia.

2.   Správca alebo subjekt pod dohľadom, ktorý žiada o schválenie uvedené v odseku 1, poskytne všetky informácie potrebné na to, aby sa príslušný orgán presvedčil, že v čase podania žiadosti sú splnené všetky podmienky uvedené v uvedenom odseku.

3.   Príslušný orgán do 90 pracovných dní od prijatia žiadosti o schválenie uvedenej v odseku 1 posúdi žiadosť a prijme rozhodnutie, či schválenie povolí, alebo zamietne. Príslušný orgán oznámi schválenú referenčnú hodnotu alebo schválenú skupinu referenčných hodnôt orgánu ESMA.

4.   Schválená referenčná hodnota alebo schválená skupina referenčných hodnôt sa považuje za referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt, ktoré poskytol schvaľujúci správca alebo iný subjekt pod dohľadom. Schvaľujúci správca alebo iný subjekt pod dohľadom nevyužíva schválenie so zámerom neplniť požiadavky tohto nariadenia.

5.   Správca alebo iný subjekt pod dohľadom, ktorý schválil referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt poskytovaných v tretej krajine, je naďalej plne zodpovedný za túto referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt a plnenie povinností podľa tohto nariadenia.

6.   Ak má príslušný orgán schvaľujúceho správcu alebo iného subjektu pod dohľadom opodstatnené dôvody na to, aby sa domnieval, že podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku sa už neplnia, má právomoc na to, aby požiadal schvaľujúceho správcu alebo iný subjekt pod dohľadom, aby prerušil schvaľovanie, a informuje o tom ESMA. Článok 28 sa uplatňuje v prípade skončenia schválenia.

7.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 týkajúcim sa opatrení na určenie podmienok, za akých môžu dotknuté príslušné orgány posúdiť, či existuje objektívny dôvod na poskytovanie referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt v tretej krajine, a na ich schválenie na ich použitie v Únii. Komisia zohľadní prvky, ako sú osobitosti základného trhu alebo ekonomickej reality, ktoré sa referenčná hodnota snaží merať, potreba blízkosti poskytovania referenčnej hodnoty s touto trhovou alebo ekonomickou realitou, potreba blízkosti poskytovania referenčnej hodnoty s prispievateľmi, skutočná dostupnosť vstupných údajov vzhľadom na rôzne časové pásma a špecifické zručnosti požadované na poskytovanie referenčnej hodnoty.

HLAVA VI

POVOLENIE PRE SPRÁVCOV, ICH REGISTRÁCIA A DOHĽAD NAD NIMI

KAPITOLA 1

Povolenie a registrácia

Článok 34

Povolenie pre správcu a jeho registrácia

1.   Fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá má v úmysle konať ako správca, požiada príslušný orgán určený v súlade s článkom 40 v členskom štáte, v ktorom má uvedená osoba sídlo, o:

a)

povolenie, ak poskytuje alebo má v úmysle poskytovať indexy, ktoré sa používajú alebo sa plánujú používať ako referenčné hodnoty v zmysle tohto nariadenia;

b)

registráciu, ak je iným subjektom pod dohľadom ako správca, ktorý poskytuje alebo má v úmysle poskytovať indexy, ktoré sa používajú alebo sa plánujú používať ako referenčné hodnoty v zmysle tohto nariadenia, pod podmienkou, že činnosti poskytovania referenčnej hodnoty nebráni sektorová disciplína uplatňovaná na subjekt pod dohľadom a že žiaden z týchto poskytovaných indexov by sa neoznačoval ako kritická referenčná hodnota, alebo

c)

registráciu, ak poskytuje alebo má v úmysle poskytovať iba indexy, ktoré by sa označovali ako nevýznamné referenčné hodnoty.

2.   Správca, ktorému bolo udelené povolenie, alebo registrovaný správca po celý čas dodržiava podmienky stanovené v tomto nariadení a príslušnému orgánu oznámi všetky ich podstatné zmeny.

3.   Žiadosť uvedenú v odseku 1 je potrebné podať do 30 pracovných dní od akejkoľvek dohody, ktorú uzavrel subjekt pod dohľadom s cieľom používať index poskytovaný žiadateľom ako odkaz na finančný nástroj alebo finančnú zmluvu alebo na meranie výkonnosti investičného fondu.

4.   Žiadateľ poskytne všetky informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje, aby sa presvedčil o tom, že žiadateľ mal v čase udelenia povolenia alebo registrácie zavedené všetky potrebné opatrenia na splnenie požiadaviek ustanovených týmto nariadením.

5.   Dotknutý príslušný orgán do 15 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná, a zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje žiadateľa. Ak žiadosť nie je úplná, žiadateľ predloží ďalšie informácie, ktoré dotknutý príslušný orgán požaduje. Lehota uvedená v tomto odseku sa uplatňuje odo dňa, keď žiadateľ poskytol tieto dodatočné informácie.

6.   Dotknutý príslušný orgán:

a)

preskúma žiadosť o povolenie a prijme rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí povolenia žiadateľa do štyroch mesiacov od prijatia úplnej žiadosti;

b)

preskúma žiadosť o registráciu a prijme rozhodnutie o registrácii alebo zamietnutí registrácie žiadateľa do 45 pracovných dní od prijatia úplnej žiadosti o registráciu.

Do piatich pracovných dní od prijatia rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku príslušný orgán o tom informuje žiadateľa. Ak príslušný orgán odmietne udeliť žiadateľovi povolenie alebo registráciu, uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

7.   Príslušný orgán oznámi orgánu ESMA každé rozhodnutie o udelení povolenia alebo registrácie žiadateľovi do piatich pracovných dní odo dňa prijatia uvedeného rozhodnutia.

8.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem na bližšie spresnenie informácií, ktoré sa majú poskytnúť v žiadosti o povolenie a v žiadosti o registráciu, pričom zohľadní, že povolenie a registrácia sú odlišné postupy, v ktorých si povolenie vyžaduje rozsiahlejšie posúdenie žiadosti správcu, zásady proporcionality, povahy subjektov pod dohľadom žiadajúcich o registráciu podľa odseku 1 písm. b) a nákladov pre žiadateľov a príslušné orgány.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 35

Odobranie alebo pozastavenie povolenia alebo registrácie

1.   Príslušný orgán môže odobrať alebo pozastaviť správcovi povolenie alebo registráciu, ak správca:

a)

výslovne sa vzdá povolenia alebo registrácie alebo neposkytol nijaké referenčné hodnoty za predchádzajúcich 12 mesiacov;

b)

získal povolenie alebo registráciu alebo schválil referenčnú hodnotu na základe nepravdivých vyhlásení alebo akýmikoľvek inými nezákonnými prostriedkami;

c)

už nespĺňa podmienky, za akých mu bolo povolenie alebo registrácia udelené, alebo

d)

závažne alebo opakovane porušil ustanovenia tohto nariadenia.

2.   Príslušný orgán oznámi orgánu ESMA svoje rozhodnutie do piatich pracovných dní od prijatia uvedeného rozhodnutia.

Orgán ESMA bezodkladne aktualizuje register stanovený v článku 36.

3.   Po prijatí rozhodnutia prerušiť správcovi povolenie alebo registráciu a v prípadoch, keby ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty spôsobilo výskyt udalosti vyššej moci, zmarilo alebo inak porušilo podmienky akejkoľvek finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, alebo pravidlá akéhokoľvek investičného fondu, ktoré odkazujú na uvedenú referenčnú hodnotu, ako je uvedené v delegovanom akte prijatom podľa článku 51 ods. 6, príslušný orgán členského štátu, v ktorom má správca sídlo, môže povoliť poskytovanie príslušnej referenčnej hodnoty, kým sa rozhodnutie o prerušení nezruší. Počas uvedeného obdobia je používanie tejto referenčnej hodnoty subjektmi pod dohľadom povolené iba pre finančné zmluvy, finančné nástroje a investičné fondy, ktoré už odkazujú na referenčnú hodnotu.

4.   Po prijatí rozhodnutia odobrať správcovi povolenie alebo registráciu sa uplatňuje článok 28 ods. 2.

Článok 36

Register správcov a referenčných hodnôt

1.   ESMA vytvára a udržiava verejný register obsahujúci tieto informácie:

a)

totožnosti správcov, ktorí majú povolenie alebo sú zaregistrovaní podľa článku 34 a príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad nimi;

b)

totožnosti správcov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v článku 30 ods. 1, zoznamu referenčných hodnôt uvedených v článku 30 ods. 1 písm. c) a príslušných orgánov tretej krajiny zodpovedných za dohľad nad nimi;

c)

totožnosti správcov, ktorí získali uznanie v súlade s článkom 32, zoznam referenčných hodnôt uvedených v článku 32 ods. 7 a prípadne príslušných orgánov tretej krajiny zodpovedných za dohľad nad nimi;

d)

referenčné hodnoty, ktoré sa schválili v súlade s postupom stanoveným v článku 33, totožnosti ich správcov a totožnosti schvaľujúcich správcov alebo schvaľujúcich subjektov pod dohľadom.

2.   Register uvedený v odseku 1 je verejne dostupný na webovej stránke orgánu ESMA a v prípade potreby sa priebežne a bez zbytočného odkladu aktualizuje.

KAPITOLA 2

Spolupráca v oblasti dohľadu

Článok 37

Delegovanie úloh medzi príslušnými orgánmi

1.   Príslušný orgán môže v súlade s článkom 28 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 delegovať svoje úlohy podľa tohto nariadenia príslušnému orgánu iného členského štátu s jeho predchádzajúcim súhlasom.

Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA každý návrh delegovania 60 dní pred nadobudnutím účinnosti tohto delegovania.

2.   Príslušný orgán môže delegovať niektoré svoje úlohy podľa tohto nariadenia orgánu ESMA na základe dohody s ESMA.

3.   ESMA oznámi navrhované delegovanie členským štátom do siedmich dní. ESMA uverejní podrobnosti o každom dohodnutom delegovaní do piatich pracovných dní od oznámenia.

Článok 38

Zverejňovanie informácií od iného členského štátu

Príslušný orgán môže zverejniť informácie prijaté od iného príslušného orgánu iba vtedy:

a)

ak získal písomný súhlas daného príslušného orgánu, a informácie sa zverejňujú iba na účely, na aké daný príslušný orgán poskytol svoj súhlas, alebo

b)

je toto zverejnenie nevyhnutné na právne konanie.

Článok 39

Spolupráca v oblasti kontroly na mieste a vyšetrovaní

1.   Príslušný orgán môže požiadať iný príslušný orgán o pomoc, pokiaľ ide o kontroly na mieste alebo vyšetrovanie. Príslušný orgán, ktorý dostal žiadosť, spolupracuje v čo najväčšom rozsahu a primeraným spôsobom.

2.   Príslušný orgán, ktorý predkladá žiadosť uvedenú v odseku 1, o tom informuje orgán ESMA. V prípade vyšetrovania alebo kontroly s cezhraničným účinkom môžu príslušné orgány požiadať ESMA, aby koordinoval kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie.

3.   Ak príslušný orgán dostane žiadosť od iného príslušného orgánu, aby vykonal kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie, môže:

a)

vykonať kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie sám;

b)

umožniť príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sa zúčastnil na kontrole na mieste alebo vyšetrovaní;

c)

určiť audítorov alebo expertov, aby podporili alebo vykonali kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie.

KAPITOLA 3

Úloha príslušných orgánov

Článok 40

Príslušné orgány

1.   V prípade správcov a subjektov pod dohľadom každý členský štát určí konkrétny príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie povinností podľa tohto nariadenia a informuje o tom Komisiu a orgán ESMA.

2.   V prípade, že členský štát určí viac než jeden príslušný orgán, jasne stanoví ich jednotlivé úlohy a určí jeden orgán, ktorý bude zodpovedný za koordináciu spolupráce a výmenu informácií s Komisiou, ESMA a ostatnými príslušnými orgánmi členských štátov.

3.   ESMA uverejní na svojich webových stránkach zoznam príslušných orgánov určených v súlade s odsekmi 1 a 2.

Článok 41

Právomoci príslušných orgánov

1.   V záujme plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia majú príslušné orgány v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi minimálne tieto právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania:

a)

prístup k akémukoľvek dokumentu a iným údajom v akejkoľvek podobe a môžu získať alebo si urobiť ich kópiu;

b)

požadovať alebo vyžiadať informácie od každej osoby zapojenej do poskytovania referenčnej hodnoty a do prispievania k nej vrátane všetkých poskytovateľov služieb, ktorých úlohy, služby alebo činnosti pri poskytovaní referenčných hodnôt boli zabezpečené externým spôsobom, ako je stanovené v článku 10, ako aj od ich nadriadených, a podľa potreby predvolávať a vypočúvať všetky tieto osoby s cieľom získať informácie;

c)

v súvislosti s komoditnými referenčnými hodnotami požadovať informácie od prispievateľov o súvisiacich spotových trhoch, podľa možnosti na základe štandardizovaných formátov a správ o operáciách, a mať priamy prístup do systémov obchodníkov;

d)

vykonávať kontroly na mieste alebo vyšetrovania, a to v lokalitách, ktoré nie sú súkromnými obydliami fyzických osôb;

e)

vstupovať do priestorov právnických osôb bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 596/2014, s cieľom zhabať dokumenty a iné údaje v akejkoľvek podobe, ak existuje primerané podozrenie, že dokumenty a iné údaje súvisiace s predmetom kontroly alebo vyšetrovania môžu byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia. Ak je potrebné povolenie vopred od súdneho orgánu dotknutého členského štátu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, takáto právomoc sa použije iba po tom, ako sa vopred získa toto povolenie;

f)

požadovať existujúce záznamy telefonických rozhovorov, elektronickej komunikácie alebo iných záznamov o prenose údajov, ktoré majú v držbe subjekty pod dohľadom;

g)

žiadať o zmrazenie alebo zaistenie aktív, alebo o oboje;

h)

žiadať o dočasné pozastavenie akejkoľvek činnosti, ktorú príslušný orgán považuje za činnosť v rozpore s týmto nariadením;

i)

uložiť dočasný zákaz na vykonávanie profesionálnej činnosti;

j)

prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby verejnosť dostávala správne informácie o poskytovaní referenčnej hodnoty, a to aj požadovaním, aby príslušný správca alebo osoba, ktorá zverejnila alebo rozšírila referenčnú hodnotu, alebo obidvaja zverejnili opravné vyhlásenie o minulých príspevkoch údajov na určenie referenčnej hodnoty alebo údajoch o referenčnej hodnote.

2.   Príslušné orgány vykonávajú svoje funkcie a právomoci uvedené v odseku 1 tohto článku a právomoci na ukladanie sankcií uvedených v článku 42 v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi rámcami jedným z týchto spôsobov:

a)

priamo;

b)

v súčinnosti s ostatnými orgánmi alebo s trhovými subjektmi;

c)

v rámci svojich právomocí delegovaním na takéto orgány alebo trhové subjekty;

d)

obrátením sa na príslušné súdne orgány.

Na vykonávanie uvedených právomocí musia mať členské štáty zavedené primerané a účinné ochranné mechanizmy v súvislosti s právom na obhajobu a základnými právami.

3.   Členské štáty zabezpečia zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci, ktoré sú nevyhnutné na plnenie ich povinností.

4.   Správca alebo akýkoľvek iný subjekt pod dohľadom sprístupňujúci informácie príslušnému orgánu v súlade s odsekom 1 sa nepovažuje za osobu porušujúcu akékoľvek obmedzenie týkajúce sa zverejňovania informácií, ktoré vyplýva z akéhokoľvek zmluvného, legislatívneho, regulačného alebo správneho opatrenia.

Článok 42

Administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia

1.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci dohľadu príslušných orgánov v súlade s článkom 41 a právo členských štátov stanoviť a ukladať trestné sankcie, členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc ukladať primerané administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia v súvislosti aspoň s týmito porušeniami:

a)

akékoľvek porušenie článkov 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29 a 34, ak sa uplatňujú, a

b)

akákoľvek nespolupráca v rámci vyšetrovania alebo nesúlad s vyšetrovaním alebo požiadavkou podľa článku 41.

Tieto administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   V prípade porušenia uvedeného v odseku 1 členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi prenesú na príslušné orgány právomoci ukladať prinajmenšom tieto administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia:

a)

príkaz, na základe ktorého sa nariaďuje, aby správca alebo subjekt pod dohľadom, zodpovední za porušenie, zastavil konanie a upustil od opakovania tohto konania;

b)

vrátenie získaných ziskov alebo zabránených strát vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno určiť;

c)

verejné varovanie, v ktorom sa uvedie správca alebo subjekt pod dohľadom zodpovední za porušenie a povaha porušenia;

d)

odobranie alebo pozastavenie povolenia alebo registrácie správcovi;

e)

dočasný zákaz zastávať za takéto porušenie riadiace funkcie u správcov alebo prispievateľov pod dohľadom pre ktorúkoľvek fyzickú osobu, ktorá sa považuje za zodpovednú za takéto porušenie;

f)

uloženie maximálnych administratívnych peňažných sankcií do výšky aspoň trojnásobku sumy získaných ziskov alebo zabránených strát vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno určiť;

g)

pokiaľ ide o fyzickú osobu, maximálne administratívne peňažné sankcie prinajmenšom do výšky:

i)

500 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 30. júnu 2016 v prípade porušenia článkov 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, článku 11 ods. 1 písm. a), b), c) a e), článku 11 ods. 2 a 3 a článkov 12, 13, 14, 15, 16, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29 a 34 alebo

ii)

100 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 30. júnu 2016 za porušenia článku 11 ods. 1 písm. d) alebo článku 11 ods. 4;

h)

pokiaľ ide o právnickú osobu, maximálne administratívne peňažné sankcie prinajmenšom vo výške:

i)

buď 1 000 000 EUR, alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 30. júnu 2016 alebo 10 % z celkového ročného obratu podľa najnovšej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom, podľa toho, ktorá suma je vyššia, za porušenia článkov 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, článku 11 ods. 1 písm. a), b), c) a e), článku 11 ods. 2 a 3 a článkov 12, 13, 14, 15, 16, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29 a 34 alebo

ii)

buď 250 000 EUR, alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 30. júnu 2016, alebo 2 % z celkového ročného obratu podľa najnovšej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom, podľa toho, ktorá suma je vyššia, za porušenia článku 11 ods. 1 písm. d) alebo článku 11 ods. 4.

Na účely písmena h) bodov i) a ii) v prípade, že právnická osoba je materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá musí zostavovať konsolidované účtovné závierky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (26), príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmov v súlade so smernicou Rady 86/635/EHS (27) pre banky a smernicou Rady 91/674/EHS (28) pre poisťovne podľa najnovších dostupných konsolidovaných účtovných závierok schválených riadiacim orgánom najvyššej materskej spoločnosti, alebo ak je osoba združením, 10 % súhrnných obratov jeho členov.

3.   Do 1. januára 2018 členské štáty oznámia Komisii a ESMA pravidlá týkajúce sa odsekov 1 a 2.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť pravidlá o administratívnych sankciách stanovené v odseku 1, ak sa na porušenia uvedené v danom odseku vzťahujú trestné sankcie podľa ich vnútroštátneho práva. V tom prípade členské štáty oznámia Komisii a ESMA príslušné ustanovenia trestného práva spolu s oznámením uvedeným v prvom pododseku tohto odseku.

Komisii a ESMA bezodkladne oznámia ich akúkoľvek následnú zmenu.

4.   Členské štáty môžu stanoviť, aby príslušné orgány v rámci vnútroštátneho práva mali právomoci ukladať sankcie popri tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, a môžu ustanoviť vyššie úrovne sankcií, než sú sankcie stanovené v odseku 2.

Článok 43

Výkon právomocí v oblasti dohľadu a ukladaní sankcií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní druhu a úrovne administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení zohľadnili všetky relevantné okolnosti, prípadne vrátane:

a)

závažnosti a trvania porušenia;

b)

rozhodujúceho významu referenčnej hodnoty pre finančnú stabilitu a reálnu ekonomiku;

c)

stupňa zodpovednosti zodpovednej osoby;

d)

finančnej sily zodpovednej osoby, ako to vyplýva najmä z celkového ročného obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

e)

úrovne získaných ziskov alebo zabránených strát zodpovednej osoby, ak ich možno určiť;

f)

úrovne súčinnosti zodpovednej osoby s príslušným orgánom bez toho, aby bola dotknutá potreba zabezpečiť vrátenie získaných ziskov alebo zabránených strát touto osobou;

g)

predchádzajúcich porušení zo strany dotknutej osoby;

h)

opatrení, ktoré po porušení prijala zodpovedná osoba s cieľom predísť opakovaniu porušenia.

2.   Pri vykonávaní svojich právomocí ukladať administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia podľa článku 42 príslušné orgány úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania a administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia viedli k želaným výsledkom tohto nariadenia. Svoje kroky zároveň koordinujú s cieľom predísť možnej duplicite a prelínaniu pri uplatňovaní právomocí v oblasti dohľadu a vyšetrovania, administratívnych sankcií vrátane peňažných sankcií a iných administratívnych opatrení na cezhraničné prípady.

Článok 44

Povinnosť spolupracovať

1.   Ak sa členské štáty rozhodli v súlade s článkom 42 stanoviť trestné sankcie za porušovanie ustanovení uvedených v tomto článku, zabezpečia zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci potrebné na udržiavanie kontaktov so súdnymi orgánmi v rámci svojej jurisdikcie, mohli tak získať konkrétne informácie súvisiace s vyšetrovaním trestných činov alebo s trestnými konaniami začatými z dôvodu možného porušenia tohto nariadenia. Tieto príslušné orgány poskytujú uvedené informácie ostatným príslušným orgánom a ESMA s cieľom splnenia povinnosti vzájomnej spolupráce a spolupráce s ESMA na účely tohto nariadenia.

2.   Príslušné orgány poskytujú pomoc príslušným orgánom iných členských štátov. Predovšetkým si navzájom vymieňajú informácie a spolupracujú na všetkých vyšetrovaniach alebo činnostiach dohľadu. Príslušné orgány môžu takisto spolupracovať s príslušnými orgánmi iných členských štátov, čo sa týka poskytnutia pomoci pri vymáhaní peňažných sankcií.

Článok 45

Uverejňovanie rozhodnutí

1.   Podľa odseku 2 príslušný orgán uverejňuje každé rozhodnutie o uložení administratívnej sankcie alebo iného administratívneho opatrenia vo vzťahu k porušeniam tohto nariadenia na svojom oficiálnom webovom sídle hneď po tom, ako o uvedenom rozhodnutí informovali osobu, ktorej sa uvedené rozhodnutie týka. Takéto uverejnenie zahŕňa prinajmenšom informácie o druhu a povahe porušenia a totožnosť osôb, ktorých sa rozhodnutie týka.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na rozhodnutia, ktorými sa ukladajú opatrenia, ktoré sú vyšetrovacej povahy.

2.   Ak sa príslušný orgán domnieva, že uverejnenie totožnosti právnickej osoby alebo osobných údajov fyzickej osoby by bolo neprimerané po posúdení primeranosti uverejnenia takýchto údajov jednotlivého prípadu alebo ak by sa takýmto uverejnením ohrozila stabilita finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, vykoná ktorúkoľvek z týchto činností:

a)

odloží uverejnenie rozhodnutia do času, kým dôvody pre uvedené odloženie prestanú existovať;

b)

uverejní rozhodnutie anonymne v súlade s vnútroštátnym právom, ak sa takýmto anonymným uverejnením zabezpečí účinná ochrana predmetných osobných údajov;

c)

vôbec neuverejní rozhodnutie v prípade, ak sa príslušný orgán domnieva, že uverejnenie v súlade s písmenom a) alebo b) bude nedostatočné na to, aby sa nimi zabezpečilo:

i)

že sa neohrozí stabilita finančných trhov alebo

ii)

primeranosť uverejnenia takýchto rozhodnutí s ohľadom na opatrenia, ktoré sa považujú za opatrenia menšej povahy.

Ak sa príslušný orgán rozhodne uverejniť rozhodnutie anonymne, ako je uvedené v písmene b) prvého pododseku, môže odložiť uverejnenie príslušných údajov na primeraný čas, ak sa predpokladá, že dôvody pre anonymné uverejnenie prestanú počas uvedeného obdobia existovať.

3.   Ak je rozhodnutie predmetom odvolania na vnútroštátnom súdnom, správnom alebo inom orgáne, príslušný orgán na svojej oficiálnej webovej lokalite ihneď zverejní aj túto informáciu a akékoľvek následné informácie o výsledku takéhoto odvolania. Uverejní sa aj akékoľvek rozhodnutie o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie alebo opatrenia.

4.   Príslušný orgán zabezpečí, aby akékoľvek rozhodnutie, ktoré je uverejnené v súlade s týmto článkom, zostalo prístupné na jeho oficiálnej webovej lokalite počas obdobia minimálne piatich rokov po jeho uverejnení. Osobné údaje obsiahnuté v uverejnení sa uchovajú na oficiálnom webovom sídle príslušného orgánu na obdobie, ktoré je potrebné v súlade s príslušnými predpismi o ochrane údajov.

5.   Členské štáty každoročne poskytnú ESMA súhrnné informácie o všetkých administratívnych sankciách a iných administratívnych opatreniach uložených v súlade s článkom 42. Táto povinnosť sa nevzťahuje na opatrenia vyšetrovacej povahy. ESMA tieto informácie uverejní vo výročnej správe.

Ak sa členské štáty rozhodli v súlade s článkom 42, že stanovia trestné sankcie za porušenie ustanovení uvedených v tom článku, ich príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA každý rok anonymné a súhrnné údaje o všetkých uskutočnených vyšetrovaniach trestných činov a uložených trestných sankciách. ESMA zverejňuje údaje o uložených trestných sankciách vo výročnej správe.

Článok 46

Kolégiá

1.   Príslušný orgán do 30 pracovných dní od zaradenia referenčnej hodnoty uvedenej v článku 20 ods. 1 písm. a) a c) do zoznamu kritických referenčných hodnôt, s výnimkou referenčných hodnôt, keď väčšinu prispievateľov predstavujú subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu, zriadi kolégium.

2.   Toto kolégium pozostáva z príslušného orgánu správcu, orgánu ESMA a príslušných orgánov prispievateľov pod dohľadom.

3.   Ak by sa daná kritická referenčná hodnota mala prestať poskytovať, príslušné orgány ostatných členských štátov majú právo byť členmi kolégia tam, kde by to malo výrazne nepriaznivý vplyv na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností alebo podnikov týchto členských štátov.

Ak príslušný orgán zamýšľa stať sa členom kolégia, predloží príslušnému orgánu správcu žiadosť, ktorou preukáže splnenie požiadaviek prvého pododseku tohto odseku. Dotknutý príslušný orgán správcu žiadosť zváži a do 20 pracovných dní od prijatia žiadosti žiadajúcemu orgánu oznámi, či tieto požiadavky považuje za splnené, alebo nie. V prípade, že tieto požiadavky nepovažuje za splnené, môže žiadajúci orgán postúpiť záležitosť orgánu ESMA v súlade s odsekom 9.

4.   ESMA prispieva k podpore a monitorovaniu efektívneho, účinného a konzistentného fungovania kolégií uvedených v tomto článku v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. S týmto cieľom sa ESMA do tohto procesu zapája a na tento účel sa považuje za príslušný orgán.

Ak ESMA koná v súlade s článkom 17 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, pokiaľ ide o kritickú referenčnú hodnotu, zabezpečí primeranú výmenu informácií a spoluprácu s ostatnými členmi kolégia.

5.   Príslušný orgán správcu predsedá zasadnutiam kolégia, koordinuje konanie kolégia a zabezpečuje efektívnu výmenu informácií medzi členmi kolégia.

Ak správca poskytuje viac než jednu kritickú referenčnú hodnotu, môže príslušný orgán správcu v súvislosti so všetkými referenčnými hodnotami poskytovanými týmto správcom zriadiť jedno kolégium.

6.   Príslušný orgán správcu uzavrie v rámci kolégia písomné dohody, pokiaľ ide o:

a)

informácie, ku ktorých výmene má dochádzať medzi príslušnými orgánmi;

b)

proces rozhodovania medzi príslušnými orgánmi a časový rámec, v ktorom sa musí prijať každé rozhodnutie;

c)

prípady, v ktorých príslušné orgány musia vzájomne konzultovať;

d)

spoluprácu, ktorá sa má poskytnúť podľa článku 23 ods. 7 a 8.

7.   Príslušný orgán správcu náležitým spôsobom zohľadní akékoľvek poradenstvo, ktoré poskytne orgán ESMA, týkajúce sa písomných dohôd podľa odseku 6 pred tým, ako schváli ich konečné znenie. Písomné dohody sú ustanovené v jedinom dokumente, ktorý obsahuje kompletné zdôvodnenie akéhokoľvek výrazného odklonenia sa od poradenstva ESMA. Príslušný orgán správcu tieto písomné dohody zašle členom kolégia a orgánu ESMA.

8.   Pred tým, než sa prijmú akékoľvek opatrenia uvedené v článku 23 ods. 6, 7 a 9 a článkoch 34, 35 a 42, príslušný orgán správcu záležitosť skonzultuje s členmi kolégia. Členovia kolégia urobia všetko, čo je primerane v ich silách, aby dosiahli dohodu v časovom rámci bližšie určenom v písomnej dohode uvedenej v odseku 6 tohto článku.

Pri každom rozhodnutí príslušného orgánu správcu prijať takéto opatrenia sa zohľadní vplyv na ostatné príslušné členské štáty, najmä prípadný vplyv na stabilitu ich finančných systémov.

So zreteľom na rozhodnutie odobrať správcovi povolenie alebo registráciu v súlade s článkom 35 vždy, keď by ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty spôsobilo výskyt udalosti vyššej moci, zmarilo alebo inak porušilo podmienky akejkoľvek finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, alebo pravidlá akéhokoľvek investičného fondu, ktoré odkazujú na uvedenú referenčnú hodnotu v Únii, v zmysle bližšie určenom Komisiou v ktoromkoľvek delegovanom akte prijatom v súlade s článkom 51 ods. 6, príslušné orgány v rámci kolégia posúdia, či prijať opatrenia na zmiernenie účinkov uvedených v tomto odseku vrátane:

a)

zmeny kódexu správania uvedeného v článku 15, metodiky alebo iných pravidiel referenčnej hodnoty;

b)

prechodného obdobia, počas ktorého sa uplatňujú postupy stanovené v článku 28 ods. 2.

9.   Ak sa nedosiahne dohoda medzi členmi kolégia, príslušné orgány sa môžu na orgán ESMA obrátiť v ktorejkoľvek z nasledujúcich situácií:

a)

ak príslušný orgán neinformoval o základných informáciách;

b)

ak na základe žiadosti podanej podľa odseku 3 príslušný orgán správcu informoval žiadajúci orgán, že požiadavky tohto odseku nie sú splnené, alebo ak v súvislosti s takouto žiadosťou nekonal v primeranom čase;

c)

ak sa príslušné orgány nedohodli na otázkach ustanovených v odseku 6;

d)

ak je nezhoda, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súlade s článkami 34, 35 a 42;

e)

ak je nezhoda, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 23 ods. 6;

f)

ak je nezhoda, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súlade s tretím pododsekom odseku 8 tohto článku.

10.   V situáciách uvedených v odseku 9 písm. a), b), c), d) a f), ak sa záležitosť nevyrieši v lehote 30 dní od jej postúpenia orgánu ESMA, príslušný orgán správcu prijme konečné rozhodnutie a príslušným orgánom uvedeným v uvedenom odseku a orgánu ESMA poskytne podrobné písomné vysvetlenie svojho rozhodnutia.

Plynutie lehoty uvedenej v článku 34 ods. 6 písm. a) sa pozastaví odo dňa postúpenia orgánu ESMA, až kým nie je prijaté rozhodnutie podľa prvého pododseku tohto odseku.

Ak sa orgán ESMA domnieva, že príslušný orgán správcu prijal nejaké opatrenie uvedené v odseku 8 tohto článku, ktoré pravdepodobne nie je v súlade s právom Únie, koná v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

11.   V situácii uvedenej v odseku 9 písm. e) tohto článku a bez toho, aby bol dotknutý článok 258 ZFEÚ, môže ESMA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Právomoc príslušného orgánu správcu podľa článku 23 ods. 6 sa môže vykonávať do okamihu, kým ESMA nezverejní svoje rozhodnutie.

Článok 47

Spolupráca s ESMA

1.   Príslušné orgány spolupracujú na účely tohto nariadenia s ESMA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

2.   Príslušné orgány bezodkladne poskytnú ESMA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem s cieľom stanoviť postupy a formy výmeny informácií uvedených v odseku 2.

ESMA predloží návrh vykonávacích technických noriem uvedených v prvom pododseku Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 48

Služobné tajomstvo

1.   Na všetky dôverné informácie prijaté, vymieňané alebo prenášané podľa tohto nariadenia sa vzťahujú podmienky služobného tajomstva ustanovené v odseku 2.

2.   Povinnosť služobného tajomstva sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušný orgán alebo pre akýkoľvek orgán, trhový podnik, fyzickú alebo právnickú osobu, na ktorú príslušný orgán delegoval právomoci, vrátane zmluvných audítorov a expertov príslušného orgánu.

3.   Informácie, ktorých sa týka služobné tajomstvo, sa nesmú zverejniť žiadnej inej osobe alebo orgánu s výnimkou zverejnenia na základe ustanovení uvedených v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve.

4.   Všetky informácie vymieňané medzi príslušnými orgánmi podľa tohto nariadenia, ktoré sa týkajú obchodných alebo prevádzkových podmienok a iných ekonomických či personálnych záležitostí, sa považujú za dôverné a vzťahuje sa na ne služobné tajomstvo s výnimkou prípadov, keď príslušný orgán v čase oznámenia uvedie, že táto informácia môže byť zverejnená, alebo keď je takéto zverejnenie potrebné na súdne konanie.

HLAVA VII

DELEGOVANÉ A VYKONÁVACIE AKTY

Článok 49

Delegovanie právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 a článku 54 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 30. júna 2016.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 a článku 54 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 a článku 54 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 50

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 so zreteľom na jeho článok 8.

HLAVA VIII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 51

Prechodné ustanovenia

1.   Poskytovateľ indexu poskytujúci referenčnú hodnotu k 30. júnu 2016 požiada o povolenie alebo registráciu v súlade s článkom 34 do 1. januára 2020.

2.   Do 1. januára 2020 príslušný orgán členského štátu, v ktorom má poskytovateľ indexu žiadajúci o povolenie v súlade s článkom 34 bydlisko alebo sídlo, má právomoc rozhodnúť zaregistrovať uvedeného poskytovateľa indexu ako správcu, aj keď nie je subjektom pod dohľadom, za týchto podmienok:

a)

poskytovateľ indexu neposkytuje kritickú referenčnú hodnotu;

b)

príslušný orgán si opodstatnene uvedomuje, že index alebo indexy, ktoré poskytovateľ indexu poskytuje, sa v zmysle tohto nariadenia široko nevyužívajú tak v členskom štáte, kde má poskytovateľ indexu bydlisko alebo sídlo, ako ani v iných členských štátoch.

Príslušný orgán oznámi orgánu ESMA svoje rozhodnutie prijaté v súlade s prvým pododsekom.

Príslušný orgán musí viesť záznamy o dôvodoch svojho rozhodnutia prijatého v súlade s prvým pododsekom v takej forme, aby bolo možné v plnej miere pochopiť hodnotenia príslušného orgánu, že index alebo indexy, ktoré poskytovateľ indexu poskytuje, sa široko nevyužívajú, vrátane všetkých trhových údajov, rozsudku, ako aj informácií, ktoré prijal poskytovateľ indexu.

3.   Poskytovateľ indexu môže naďalej poskytovať existujúcu referenčnú hodnotu, ktorú môžu používať subjekty pod dohľadom do 1. januára 2020, alebo ak poskytovateľ indexu predloží žiadosť o povolenie alebo registráciu v súlade s odsekom 1, pokiaľ a dovtedy, kým toto povolenie alebo registrácia nie sú zamietnuté.

4.   V prípade, že existujúca referenčná hodnota nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, ale ukončenie poskytovania uvedenej referenčnej hodnoty alebo jej zmena tak, aby spĺňala požiadavky tohto nariadenia, by spôsobili výskyt udalosti vyššej moci, zmarili alebo inak porušili podmienky akejkoľvek finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, alebo pravidiel akéhokoľvek investičného fondu, ktoré odkazujú na uvedenú referenčnú hodnotu, príslušný orgán členského štátu, v ktorom má poskytovateľ indexu bydlisko alebo sídlo, povoľuje používanie referenčnej hodnoty. Po 1. januári 2020 nesmú žiadne finančné nástroje, finančné zmluvy ani merania výkonnosti investičného fondu odkazovať na takúto existujúcu referenčnú hodnotu.

5.   Ak Komisia neprijala rozhodnutie o rovnocennosti, ako sa uvádza v článku 30 ods. 2 alebo 3, alebo ak správca nebol uznaný podľa článku 32, alebo referenčná hodnota nebola schválená podľa článku 33, povoľuje sa subjektom pod dohľadom používať v Únii referenčnú hodnotu, ktorú poskytol správca so sídlom v tretej krajine, ak sa referenčná hodnota už používa v Únii ako odkaz na finančné nástroje, finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičného fondu, iba pre takéto finančné nástroje, finančné zmluvy a meranie výkonnosti investičného fondu už odkazujúce na referenčnú hodnotu v Únii alebo ktoré začnú na takúto referenčnú hodnotu odkazovať pred 1. januárom 2020.

6.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 týkajúce sa opatrení na určenie podmienok, za akých príslušný orgán môže posúdiť, či by ukončenie existujúcej referenčnej hodnoty alebo jej zmena tak, aby spĺňala požiadavky tohto nariadenia, mohli reálne spôsobiť udalosť vyššej moci, zmariť alebo inak porušiť podmienky akejkoľvek finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, alebo pravidiel akéhokoľvek investičného fondu, ktoré odkazujú na túto referenčnú hodnotu.

Článok 52

Lehota na aktualizácie prospektov a dôležitých informačných dokumentov

Článok 29 ods. 2 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté existujúce prospekty schválené v súlade so smernicou 2003/71/ES pred 1. januárom 2018. Pokiaľ ide o prospekty schválené podľa smernice 2009/65/ES pred 1. januárom 2018, základné dokumenty sa aktualizujú pri prvej príležitosti alebo najneskôr do 12 mesiacov od uvedeného dňa.

Článok 53

Preskúmania ESMA

1.   ESMA sa v súvislosti s uplatňovaním článkov 32 a 33 snaží o dosiahnutie spoločnej európskej kultúry dohľadu a konzistentných postupov dohľadu a zabezpečenie jednotných prístupov jednotlivých príslušných orgánov. Na tento účel ESMA každé dva roky preskúma uznania udelené v súlade s článkom 32 a schválenia povolené v súlade s článkom 33.

ESMA vydá stanovisko každému príslušnému orgánu, ktorý uznal správcu tretej krajiny alebo schválil referenčnú hodnotu tretej krajiny, v ktorom posúdi, ako uvedený príslušný orgán plní príslušné požiadavky článkov 32 a 33 a požiadavky akéhokoľvek príslušného delegovaného aktu a regulačnej alebo vykonávacej regulačnej normy prijatých na základe tohto nariadenia.

2.   ESMA má právomoc požadovať od príslušného orgánu zdokumentované dôkazy o akýchkoľvek rozhodnutiach prijatých v súlade s článkom 51 ods. 2 prvým pododsekom, článkom 24 ods. 1 a článkom 25 ods. 2.

Článok 54

Preskúmanie

1.   Komisia do 1. januára 2020 preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a predloží o jeho uplatňovaní správu Európskemu parlamentu a Rade, najmä pokiaľ ide o:

a)

fungovanie a účinnosť kritickej referenčnej hodnoty a režim povinnej správy a povinného prispievania podľa článkov 20, 21 a 23 a vymedzenie kritickej referenčnej hodnoty v článku 3 ods. 1 bode 25;

b)

účinnosť režimu správcov týkajúceho sa povolenia, registrácie a dohľadu podľa hlavy VI a kolégií podľa článku 46 a primeranosť dohľadu orgánu Únie nad určitými referenčnými hodnotami;

c)

fungovanie a účinnosť článku 19 ods. 2, najmä rozsah jeho pôsobnosti.

2.   Komisia preskúma vývoj v oblasti medzinárodných zásad uplatniteľných na referenčné hodnoty a právnych rámcov a praxe v oblasti dohľadu v tretích krajinách týkajúcich sa poskytovania referenčných hodnôt a podáva správu Európskemu parlamentu a Rade každých päť rokov po 1. januári 2018. V uvedenej správe sa hlavne posúdi, či je potrebné zmeniť toto nariadenie, a v prípade potreby sa k nej pripojí legislatívny návrh.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom predĺžiť 42-mesačnú lehotu uvedenú v článku 51 ods. 2 o 24 mesiacov, ak sa v správe uvedenej v odseku 1 písm. b) tohto článku dokáže, že prechodný režim registrácie podľa článku 51 ods. 2 nie je na ujmu spoločnej európskej kultúry dohľadu a konzistentných postupov dohľadu a prístupov jednotlivých príslušných orgánov.

Článok 55

Oznámenie referenčných hodnôt, na ktoré sa odkazuje, a ich správcov

Ak sa na referenčnú hodnotu odkazuje vo finančnom nástroji, na ktorý sa vzťahuje článok 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 596/2014, oznámenia podľa článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia obsahujú názov referenčnej hodnoty, na ktorú sa odkazuje, a jej správcu.

Článok 56

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 596/2014

Nariadenie (EÚ) č. 596/2014 sa mení takto:

1.

Článok 19 sa mení takto:

a)

Vkladá sa tento odsek:

„1a.   Oznamovacia povinnosť uvedená v odseku 1 sa neuplatňuje na transakcie s finančnými nástrojmi spojenými s akciami alebo dlhovými nástrojmi emitenta uvedenými v uvedenom odseku, ak je v čase transakcie splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)

finančný nástroj je jednotkou alebo podielom v podniku kolektívneho investovania, v ktorom expozícia akcií alebo dlhových nástrojov emitenta nepresahuje 20 % aktív v držbe podniku kolektívneho investovania;

b)

finančný nástroj poskytuje expozíciu voči portfóliu aktív, v ktorom expozícia akcií alebo dlhových nástrojov emitenta nepresahuje 20 % portfólia aktív;

c)

finančný nástroj je jednotkou alebo podielom v podniku kolektívneho investovania alebo poskytuje expozíciu voči portfóliu aktív a osoba vykonávajúca riadiace úlohy alebo osoba úzko spojená s touto osobou nevedela a nemohla vedieť o investičnom zložení alebo expozícii tohto podniku kolektívneho investovania alebo portfólia aktív, pokiaľ ide o akcie alebo dlhové nástroje emitenta, a okrem toho neexistuje dôvod, aby sa uvedená osoba domnievala, že akcie alebo dlhové nástroje emitenta prekračujú limity uvedené v písmene a) alebo b).

Ak sú k dispozícii informácie týkajúce sa zloženia investícií podniku kolektívneho investovania alebo expozície voči portfóliu aktív, osoba vykonávajúca riadiace úlohy alebo osoba úzko spojená s touto osobou vynaloží všetko primerané úsilie, aby využila túto informáciu.“

b)

V odseku 7 sa za druhý pododsek vkladá tento pododsek:

„Na účely písmena b) transakcie vykonané v akciách alebo dlhových nástrojoch emitenta alebo derivátoch, alebo iných finančných nástrojoch s nimi spojených správcami podniku kolektívneho investovania, v ktorom osoba vykonávajúca riadiace úlohy alebo osoba úzko s ňou spojená investovala, sa nemusia oznamovať, ak správca podniku kolektívneho investovania koná úplne podľa vlastného uváženia, čím sa vylučuje, že by správca dostával pokyny alebo návrhy na zloženie portfólia priamo alebo nepriamo od investorov tohto podniku kolektívneho investovania.“

2.

Článok 35 sa mení takto:

a)

V odsekoch 2 a 3 sa slová „a článku 19 ods. 13 a 14“ nahrádzajú slovami „článku 19 ods. 13 a 14 a článku 38“.

b)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 5 alebo 6, článku 12 ods. 5, článku 17 ods. 2 tretieho pododseku, článku 17 ods. 3, článku 19 ods. 13 alebo 14 alebo článku 38 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa uvedená lehota predĺži o tri mesiace.“

3.

V článku 38 sa dopĺňajú tieto odseky:

„Do 3. júla 2019 Komisia po konzultácii s ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o úrovni prahových hodnôt stanovených v článku 19 ods. 1a písm. a) a b) vo vzťahu k transakciám manažérov, ak sú akcie alebo dlhové nástroje emitenta súčasťou podniku kolektívneho investovania alebo poskytujú expozíciu voči portfóliu aktív, s cieľom posúdiť, či je úroveň vhodná, alebo by sa mala upraviť.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 35, ktorými upraví prahové hodnoty v článku 19 ods. 1a písm. a) a b), ak v správe určí, že tieto prahové hodnoty by sa mali upraviť, je oprávnená vykonať takúto úpravu prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 35.“

Článok 57

Zmeny smernice 2008/48/ES

Smernica 2008/48/ES sa mení takto:

1.

V článku 5 ods. 1 sa za druhý pododsek vkladá tento pododsek:

„Ak zmluva o úvere odkazuje na referenčnú hodnotu, ako je vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 (*) názov referenčnej hodnoty a jej správcu a prípadné dôsledky pre spotrebiteľa poskytne spotrebiteľovi veriteľ alebo prípadne sprostredkovateľ úveru v samostatnom dokumente, ktorý môže byť pripojený k formuláru pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

(*)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).“"

2.

V článku 27 ods. 1 sa za druhý pododsek vkladá tento pododsek:

„Do 1. júla 2018 členské štáty prijmú a zverejnia ustanovenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s článkom 5 ods. 1 tretím pododsekom a oznámia ich Komisii. Tieto opatrenia uplatňujú od 1. júla 2018.“

Článok 58

Zmeny smernice 2014/17/EÚ

Smernica 2014/17/EÚ sa mení takto:

1.

V článku 13 ods. 1 druhom pododseku sa vkladá toto písmeno:

„ea)

v prípade, že sú dostupné zmluvy, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 1 bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 (**), názvy referenčných hodnôt a ich správcov a prípadné dôsledky pre spotrebiteľa;

(**)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).“"

2.

V článku 42 ods. 2 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek:

„Do 1. júla 2018 členské štáty prijmú a zverejnia ustanovenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s článkom 13 ods. 1 druhým pododsekom písm. ea) a oznámia ich Komisii. Tieto opatrenia uplatňujú od 1. júla 2018.“

3.

V článku 43 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Článok 13 ods. 1 druhý pododsek písm. ea) sa neuplatňuje na zmluvy o úvere platné pred 1. júlom 2018.“

Článok 59

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2018.

Bez ohľadu na druhý odsek tohto článku článok 3 ods. 2, článok 5 ods. 5, článok 11 ods. 5, článok 13 ods. 3, článok 15 ods. 6, článok 16 ods. 5, článok 20 [s výnimkou odseku 6 písm. b)], článok 21 a článok 23, článok 25 ods. 8, článok 25 ods. 9, článok 26 ods. 5, článok 27 ods. 3, článok 30 ods. 5, článok 32 ods. 9, článok 33 ods. 7, článok 34 ods. 8, článok 46, článok 47 ods. 3 a článok 51 ods. 6 sa uplatňujú od 30. júna 2016.

Bez ohľadu na druhý odsek tohto článku sa článok 56 uplatňuje od 3. júla 2016.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 8. júna 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

A.G. KOENDERS


(1)  Ú. v. EÚ C 113, 15.4.2014, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 177, 11.6.2014, s. 42.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 28. apríla 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 17. mája 2016.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(14)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(21)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1287/2006 z 10. augusta 2006, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o povinnosti pri vedení záznamov pre investičné spoločnosti, oznamovanie transakcií, priehľadnosť trhu, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie a vymedzené pojmy na účely tejto smernice (Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94).

(25)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1031/2010 z 12. novembra 2010 o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 302, 18.11.2010, s. 1).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(27)  Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1).

(28)  Smernica Rady 91/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 7).


PRÍLOHA I

REFERENČNÉ HODNOTY ÚROKOVÝCH SADZIEB

Presné a dostatočné údaje

1.

Na účely článku 11 ods. 1 písm. a) a c) sú vo všeobecnosti prioritou využívania vstupných údajov:

a)

transakcie prispievateľa na základnom trhu, ktorý referenčné hodnoty majú v úmysle merať, alebo ak nie sú dostatočné, jeho transakcie na súvisiacich trhoch, ako napríklad:

nezabezpečenom medzibankovom trhu vkladov,

ostatných nezabezpečených trhoch vkladov vrátane vkladových certifikátov a komerčných cenných papierov a

ostatné trhy, ako sú jednodňové indexové swapy, zmluvy o repotransakciách, devízové forwardy, úrokové futurity a opcie, ak tieto transakcie spĺňajú požiadavky na vstupné údaje v kódexe správania;

b)

zistenia prispievateľa o transakciách tretej strany na trhoch opísaných v písmene a);

c)

záväzné kotácie;

d)

orientačné kotácie alebo expertné úsudky.

2.

Na účely článku 11 ods. 1 písm. a) a článku 11 ods. 4 je možné vstupné údaje upraviť.

Vstupné údaje sa môžu upraviť na základe uplatňovania týchto kritérií:

a)

blízkosti transakcií k času poskytovania vstupných údajov a vplyvu diania na trhu medzi časom transakcií a časom poskytovania vstupných údajov;

b)

interpolácie alebo extrapolácie z údajov o transakciách;

c)

úprav s cieľom odzrkadliť zmeny úverovej bonity prispievateľov a ostatných účastníkov trhu.

Funkcia dohľadu

3.

Namiesto požiadaviek článku 5 ods. 4 a 5 sa uplatňujú tieto požiadavky:

a)

správca referenčnej hodnoty úrokových sadzieb musí zaviesť nezávislý výbor pre dohľad. Podrobnosti o členstve v uvedenom výbore sa zverejňujú spolu s vyhláseniami o akomkoľvek konflikte záujmov a postupmi výberu alebo menovania jeho členov;

b)

výbor pre dohľad organizuje prinajmenšom jedno stretnutie každé štyri mesiace a z takýchto stretnutí vyhotovuje zápisnice;

c)

výbor pre dohľad koná čestne a má všetky zodpovednosti stanovené v článku 5 ods. 3.

Audit

4.

Správca referenčnej hodnoty úrokových sadzieb vymenuje nezávislého externého audítora, ktorý preskúmava dodržiavanie metodiky referenčnej hodnoty a tohto nariadenia správcom a podáva o tom správu. Externý audit správcu sa po prvýkrát vykoná šesť mesiacov po zavedení kódexu správania a následne každé dva roky.

Výbor pre dohľad môže vyžadovať externý audit prispievateľov k referenčnej hodnote úrokových sadzieb v prípade, že nie je spokojný s akýmikoľvek aspektmi ich správania.

Systémy a kontroly prispievateľa

5.

Okrem požiadaviek stanovených v článku 16 sa na prispievateľov k referenčnej hodnote úrokových sadzieb vzťahujú nasledujúce požiadavky. Článok 16 ods. 5 sa neuplatňuje.

6.

Každý predkladateľ prispievateľa a priami nadriadení takéhoto predkladateľa písomne potvrdia, že si kódex správania prečítali a že ho budú dodržiavať.

7.

Systémy a kontroly prispievateľa zahŕňajú:

a)

prehľad vrátane umiestnenia predkladateľov a správcov a mien príslušných fyzických osôb zodpovedností v rámci každej spoločnosti vrátane interného ohlasovania a zodpovednosti a náhradníkov;

b)

vnútorné postupy schvaľovania príspevkov vstupných údajov;

c)

disciplinárne konanie týkajúce sa pokusov o manipuláciu alebo neohlásenia skutočnej manipulácie externých účastníkov postupu prispievania alebo takejto manipulácie v štádiu pokusu;

d)

účinné postupy riešenia konfliktu záujmov a kontroly komunikácie medzi samými prispievateľmi, ako aj medzi prispievateľmi a ostatnými tretími stranami s cieľom predísť neprimeranému externému vplyvu na osoby zodpovedné za predloženie sadzieb. Predkladatelia pracujú na miestach, ktoré sú fyzicky oddelené od obchodníkov s úrokovými derivátmi;

e)

účinné postupy na zamedzenie alebo kontrolu výmeny informácií medzi osobami vykonávajúcimi činnosti, ktoré znamenajú riziko konfliktu záujmov, ak by výmena uvedených informácií mohla ovplyvniť údaje o referenčnej hodnote, ktorými sa prispelo;

f)

pravidlá na zamedzenie kolúzii medzi prispievateľmi a medzi prispievateľmi a správcami referenčnej hodnoty;

g)

opatrenia s cieľom zamedziť alebo obmedziť, aby akákoľvek osoba neprimerane ovplyvňovala spôsob, akým osoby zapojené do poskytovania vstupných údajov vykonávajú uvedené činnosti;

h)

odstránenie akéhokoľvek priameho prepojenia medzi odmeňovaním zamestnancov poskytujúcich vstupné údaje a odmeňovaním osôb alebo príjmami generovanými osobami, ktoré vykonávajú inú činnosť, v prípade, že v súvislosti s uvedenými činnosťami môže vzniknúť konflikt záujmov;

i)

kontroly zamerané na odhalenie spätnej transakcie nasledujúcej po poskytnutí vstupných údajov.

8.

Prispievateľ k referenčnej hodnote úrokových sadzieb vedie podrobné záznamy o:

a)

všetkých relevantných aspektoch príspevkov vstupných údajov;

b)

postupe, ktorým sa riadi určovanie vstupných údajov a schvaľovanie vstupných údajov;

c)

menách predkladateľov a ich zodpovednostiach;

d)

akejkoľvek komunikácii medzi predkladateľmi a ostatnými osobami vrátane interných a externých obchodníkov a sprostredkovateľov, týkajúcej sa určenia alebo príspevku vstupných údajov;

e)

vzájomnom pôsobení predkladateľov so správcom alebo akýmkoľvek zástupcom pre výpočty;

f)

otázkach týkajúcich sa vstupných údajov a výsledkoch týchto otázok;

g)

výkazoch citlivosti týkajúcich sa kníh o obchodovaní s úrokovými swapmi a akejkoľvek inej knihy o obchodovaní s derivátmi s významnou expozíciou voči fixáciám medzibankových úrokových sadzieb v súvislosti so vstupnými údajmi.

9.

Záznamy sa uchovávajú na médiu umožňujúcom ukladať informácie tak, aby boli dostupné na použitie v budúcnosti so zdokumentovaným kontrolným záznamom.

10.

Funkcia prispievateľa k referenčnej hodnote úrokových sadzieb týkajúca sa dodržiavania súladu s predpismi pravidelne podáva manažmentu správu o všetkých zisteniach vrátane spätných transakcií.

11.

Vstupné údaje a postupy podliehajú pravidelnému internému preskúmaniu.

12.

Externý audit vstupných údajov prispievateľa k referenčnej hodnote úrokových sadzieb, dodržiavania kódexu správania a ustanovení tohto nariadenia sa po prvýkrát vykoná šesť mesiacov po zavedení kódexu správania a následne každé dva roky.


PRÍLOHA II

KOMODITNÉ REFERENČNÉ HODNOTY

Metodika

1.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty formálne spracuje, zdokumentuje a zverejňuje akúkoľvek metodiku, ktorú používa na výpočet referenčnej hodnoty. Takáto metodika obsahuje a opisuje prinajmenšom:

a)

všetky kritériá a postupy používané na vypracovanie referenčnej hodnoty vrátane spôsobu, akým správca používa vstupné údaje vrátane konkrétneho objemu, uzavretých a ohlásených transakcií, ponúk, návrhov a ostatných informácií o trhu vo svojom posúdení alebo lehotách, alebo okamihoch posúdenia, prečo sa používa konkrétna referenčná jednotka, akým spôsobom správca zhromažďuje tieto vstupné údaje, usmernenia, ktorými sa kontroluje použitie úsudku hodnotiteľmi, a akékoľvek ďalšie informácie, ako sú predpoklady, modely alebo extrapolácia zo zhromaždených údajov, ktoré sa pri posudzovaní berú do úvahy;

b)

postupy a metódy, ktoré sú navrhnuté tak, aby zabezpečili jednotnosť hodnotiteľov pri používaní úsudku;

c)

relatívny význam, ktorý sa pridelí každému kritériu použitému vo výpočte referenčnej hodnoty, najmä druhu použitých vstupných údajov a druhu kritérií použitých na usmernenie úsudku s cieľom zabezpečiť kvalitu a integritu výpočtu referenčnej hodnoty;

d)

kritériá, ktorými sa určuje minimálne množstvo údajov o transakciách potrebné na výpočet konkrétnej referenčnej hodnoty. Ak sa takáto prahová hodnota nestanoví, vysvetlia sa dôvody, prečo nebola stanovená minimálna prahová hodnota, vrátane stanovenia postupov, ktoré sa majú použiť v prípade, že neexistujú žiadne údaje o transakciách;

e)

kritériá, ktoré sa týkajú období posúdenia, ak predložené údaje nedosahujú hraničnú hodnotu údajov o transakciách odporúčanú v metodike alebo normy kvality požadované správcom vrátane alternatívnych metód posúdenia zahŕňajúcich modely teoretického odhadu. Uvedené kritériá vysvetlia postupy, ktoré sa majú použiť v prípade, že neexistujú žiadne údaje o transakciách;

f)

kritériá týkajúce sa včasnosti príspevkov vstupných údajov a prostriedky takýchto príspevkov vstupných údajov, či už elektronicky, telefonicky, alebo inak;

g)

kritériá a postupy týkajúce sa období posúdenia, ak jeden alebo viac prispievateľov predkladá vstupné údaje, ktoré tvoria významný podiel celkových vstupných údajov pre danú referenčnú hodnotu. Správca v týchto kritériách a postupoch takisto vymedzí, čo predstavuje významný podiel pre výpočet každej referenčnej hodnoty;

h)

kritériá, na základe ktorých môžu byť údaje o transakciách vyňaté z výpočtu referenčnej hodnoty.

2.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty uverejní alebo sprístupní hlavné prvky metodiky, ktorú správca používa pre každú poskytnutú a zverejnenú komoditnú referenčnú hodnotu, alebo – v uplatniteľných prípadoch – pre každú skupinu poskytnutých a zverejnených referenčných hodnôt.

3.

Spolu s metodikou uvedenou v odseku 2 správca komoditnej referenčnej hodnoty tiež opíše a uverejní:

a)

dôvody prijatia konkrétnej metodiky vrátane techník na úpravu cien a dôvodov, prečo sú lehoty alebo okamih, v rámci ktorých boli vstupné údaje prijaté, spoľahlivým ukazovateľom fyzických trhových hodnôt;

b)

postup interného preskúmania a schválenia danej metodiky, ako aj periodicitu takéhoto preskúmania;

c)

postup externého preskúmania danej metodiky vrátane postupov na prijatie tejto metodiky trhom prostredníctvom konzultácie s používateľmi o dôležitých zmenách v postupoch výpočtu ich referenčnej hodnoty.

Zmeny metodiky

4.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty prijme a zverejní pre používateľov explicitné postupy a dôvody akejkoľvek navrhnutej podstatnej zmeny svojej metodiky. Uvedené postupy musia byť v súlade s hlavným cieľom, ktorým je, že správca musí zabezpečiť nepretržitú integritu svojich výpočtov referenčnej hodnoty a zaviesť zmeny pre poriadok konkrétneho trhu, ktorého sa tieto zmeny týkajú. Tieto postupy zabezpečujú:

a)

oznámenie vopred v jasnom časovom rámci, ktoré používateľom poskytne dostatočnú príležitosť na analyzovanie a pripomienkovanie vplyvu týchto navrhovaných zmien so zreteľom na výpočet celkových okolností správcu;

b)

aby pripomienky používateľov a odpoveď správcu na uvedené pripomienky boli sprístupnené všetkým používateľom na trhu po každom danom období konzultácií s výnimkou prípadu, keď predkladateľ pripomienok požiadal o dôvernosť.

5.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty pravidelne skúma svoje metodiky s cieľom zabezpečiť, aby spoľahlivo odzrkadľovali fyzický trh, ktorý sa posudzuje, a musia obsahovať postup na zohľadnenie stanovísk príslušných používateľov.

Kvalita a integrita výpočtu referenčných hodnôt

6.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty:

a)

spresní kritériá, ktorými sa vymedzuje fyzická komodita, ktorá je predmetom konkrétnej metodiky;

b)

uprednostní vstupné údaje v nasledujúcom poradí, ak sú v súlade s jeho metodikou:

i)

uzavreté a nahlásené transakcie;

ii)

ponuky a návrhy;

iii)

ďalšie informácie.

Ak sa neuprednostnia uzavreté a nahlásené transakcie, mali by sa vysvetliť dôvody, ako sa to požaduje v bode 7 písm. b);

c)

použije dostatočné opatrenia zamerané na používanie vstupných údajov, ktoré boli predložené a zohľadnené vo výpočte trhovej hodnoty a ktoré sú bona fide, to znamená, že strany predkladajúce vstupné údaje vykonali alebo sú pripravené vykonať transakcie generujúce takéto vstupné údaje a ukončené transakcie boli vykonané navzájom nezávislým spôsobom a osobitná pozornosť sa musí venovať transakciám medzi pridruženými subjektmi;

d)

zavedie a uplatní postupy s cieľom určiť neobvyklé alebo podozrivé údaje o transakciách a uchováva záznamy o rozhodnutiach týkajúcich sa vylúčenia údajov o transakciách z postupu výpočtu referenčnej hodnoty správcu;

e)

podporí prispievateľov, aby predložili všetky svoje vstupné údaje, na ktoré sa vzťahujú kritériá správcu pre uvedený výpočet. Správcovia v rámci svojich možností, a pokiaľ to je primerané, zabezpečia, aby predložené vstupné údaje zodpovedali skutočne uzatvoreným transakciám prispievateľov, a

f)

uplatní systém primeraných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby prispievatelia dodržiavali uplatniteľné normy kvality a integrity správcu pre vstupné údaje.

7.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty pre každý výpočet opíše a uverejní v rozumnej miere a bez toho, aby to malo vplyv na uverejnenie referenčnej hodnoty:

a)

stručné vysvetlenie, ktoré odberateľovi referenčnej hodnoty alebo príslušnému orgánu zjednoduší chápanie vypracovania postupu výpočtu a aspoň veľkosť a likviditu posudzovaného fyzického trhu (ako je počet a objem predložených transakcií), rozsah a priemerný objem a rozsah a priemernú cenu a orientačné percentuálne podiely každého druhu vstupných údajov, ktoré boli v tomto výpočte zohľadnené; zahrnutie pojmov vzťahujúcich sa na metodiku oceňovania, napríklad „transakčný“, „na základe spreadu“ alebo „interpolovaný alebo extrapolovaný“; a

b)

stručné vysvetlenie miery, do akej a na základe ktorej sa v akomkoľvek výpočte použil akýkoľvek úsudok vrátane vylúčenia údajov, ktoré inak zodpovedali požiadavkám príslušnej metodiky pre uvedený výpočet, s cenami založenými na rozpätiach alebo interpolácii, extrapolácii alebo vážených ponukách alebo návrhoch, ktoré boli vyššie než prípadné ukončené transakcie.

Integrita procesu oznamovania

8.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty:

a)

spresní kritériá, ktorými sa vymedzí, kto môže správcovi predkladať vstupné údaje;

b)

zavedie postupy kontroly kvality zamerané na vyhodnotenie totožnosti prispievateľa a akéhokoľvek predkladateľa, ktorý nahlasuje vstupné údaje, a oprávnenie takéhoto predkladateľa nahlasovať vstupné údaje v mene prispievateľa;

c)

spresní kritériá uplatňované na zamestnancov prispievateľa, ktorí majú povolenie v mene prispievateľa predkladať správcovi vstupné údaje; podnieti prispievateľov, aby predložili údaje o transakciách získané od podporných administratívnych funkcií („back office“) a vyhľadali potvrdzujúce údaje z iných zdrojov v prípade, že údaje o transakciách získali priamo od obchodníka, a

d)

zavedie vnútorné kontroly a písomné postupy s cieľom identifikovať komunikáciu medzi prispievateľmi a hodnotiteľmi, ktorí sa snažia ovplyvniť výpočet v prospech niektorej obchodnej pozície (či už ide o prispievateľa, jeho zamestnancov, alebo tretiu stranu), ktorí sa snažia dosiahnuť, aby hodnotiteľ porušil pravidlá alebo usmernenia správcu, alebo identifikovať prispievateľov, ktorí sa podieľajú na modeli predkladania neobvyklých alebo podozrivých údajov o transakciách. Tieto postupy zahŕňajú v čo najväčšom rozsahu ustanovenia na zintenzívnenie vyšetrovania správcom v rámci spoločnosti prispievateľa. Kontroly zahŕňajú krížovú kontrolu trhových ukazovateľov zameranú na overenie predložených informácií.

Hodnotitelia

9.

V súvislosti s úlohou hodnotiteľa správca komoditnej referenčnej hodnoty:

a)

prijme a zavedie explicitné vnútorné pravidlá a usmernenia pre výber hodnotiteľov vrátane ich minimálnej úrovne odbornej prípravy, skúseností a zručností, ako aj postup pravidelného preskúmania ich spôsobilosti;

b)

disponuje mechanizmami na zabezpečenie toho, aby sa výpočty mohli uskutočňovať na súdržnom a pravidelnom základe;

c)

zachová plánovanie kontinuity a nástupníctva svojich hodnotiteľov s cieľom zabezpečiť, aby sa výpočty uskutočňovali jednotne a aby ich uskutočňovali zamestnanci, ktorí disponujú primeranou úrovňou odborných znalostí, a

d)

zavedie postupy vnútornej kontroly s cieľom zabezpečiť integritu a spoľahlivosť výpočtov; tieto vnútorné kontroly a postupy vyžadujú minimálne priebežný dohľad nad hodnotiteľmi v záujme zabezpečenia náležitého uplatňovania metodiky a postupy pre interné schvaľovanie orgánom dohľadu pred uvoľnením cien na šírenie na trhu.

Kontrolné záznamy

10.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty zavedie pravidlá a postupy na dokumentovanie informácií, ktoré sú relevantné v danom čase, vrátane:

a)

všetkých vstupných údajov;

b)

úsudkov od hodnotiteľov v rámci výpočtu každej referenčnej hodnoty;

c)

skutočnosti, či sa vo výpočte vylúčila konkrétna transakcia, ktorá inak spĺňala požiadavky príslušnej metodiky pre uvedený výpočet, ako aj dôvody jej vylúčenia;

d)

totožnosti každého hodnotiteľa a akejkoľvek inej osoby, ktorá predložila alebo inak vytvorila ktorékoľvek z informácií uvedených v písmene a), b) alebo c).

11.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty disponuje pravidlami a postupmi s cieľom zabezpečiť uchovanie kontrolných záznamov o relevantných informáciách prinajmenšom na obdobie piatich rokov s cieľom zdokumentovať postup výpočtov.

Konflikty záujmov

12.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty zavedie primerané politiky a postupy na identifikáciu, zverejnenie, riadenie alebo zmiernenie všetkých konfliktov záujmov a ich predchádzanie a na ochranu integrity a nezávislosti výpočtu. Tieto politiky a postupy sa pravidelne preskúmajú a aktualizujú a:

a)

zabezpečí sa, aby výpočty referenčnej hodnoty neboli ovplyvnené existenciou ani potenciálom komerčného alebo osobného obchodného vzťahu alebo záujmu medzi správcom alebo jeho pridruženými subjektmi, pracovníkmi, klientmi, akýmikoľvek účastníkmi trhu alebo osobami s nimi spojenými;

b)

zabezpečí sa, aby osobné záujmy a obchodné styky zamestnancov správcu nemohli ohrozovať funkcie správcu, a to aj mimo zamestnania vrátane cestovania, zábavy, prijímania darov a pohostenia poskytovaných klientmi správcu alebo inými účastníkmi komoditného trhu;

c)

v prípade zistených konfliktov sa zabezpečí vhodné oddelenie funkcií u správcu prostredníctvom dohľadu, kompenzácie, prístupu k systémom a informačných tokov;

d)

chráni sa dôvernosť informácií, ktoré predložil alebo vytvoril správca, pokiaľ sa na ne nevzťahujú povinnosti správcu zverejňovať informácie;

e)

zakazuje sa manažérom, hodnotiteľom a ostatným zamestnancom správcu prispievať k výpočtu referenčnej hodnoty svojou účasťou na ponukách, návrhoch a obchodoch, a to buď osobne, alebo v mene účastníkov trhu, a

f)

účinne sa riešia všetky identifikované konflikty záujmov, ktoré môžu existovať medzi poskytovaním referenčnej hodnoty z jeho strany (ako aj zo strany všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú alebo sa inak podieľajú na zodpovednostiach v súvislosti s výpočtom referenčnej hodnoty) a akýmkoľvek iným podnikaním správcu.

13.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty zabezpečí, aby sa v rámci jeho ostatných podnikateľských činností zaviedli primerané postupy a mechanizmy určené na minimalizáciu pravdepodobnosti vplyvu konfliktu záujmov na integritu výpočtov referenčnej hodnoty.

14.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty zabezpečí, aby mal zavedené oddelenie hierarchických línií medzi svojimi manažérmi, hodnotiteľmi a ostatnými zamestnancami, ako aj od manažérov po vrcholový manažment správcu a jeho rady s cieľom zaistiť:

a)

že správca uspokojivým spôsobom spĺňa požiadavky tohto nariadenia a

b)

že budú jasne vymedzené zodpovednosti, ktoré nebudú rozporuplné ani nepovedú k tomu, aby sa tak vnímali.

15.

Hneď ako sa správca komoditnej referenčnej hodnoty dozvie o konflikte záujmov vyplývajúcom z vlastníctva správcu, poskytne túto informáciu svojim používateľom.

Sťažnosti

16.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty zavedie a uverejní zásady riešenia sťažností na stanovenie postupov na prijímanie a vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa postupu výpočtu správcom a uchovávanie záznamov o nich. Týmito mechanizmami podávania sťažností sa zabezpečí, že:

a)

odberatelia referenčnej hodnoty môžu podávať sťažnosti týkajúce sa toho, či výpočet referenčnej hodnoty zodpovedá trhovej hodnote, navrhovaným zmenám vo výpočte referenčnej hodnoty, uplatňovaniu metodiky v súvislosti s konkrétnym výpočtom referenčnej hodnoty a ostatným redakčným rozhodnutiam v súvislosti s postupom výpočtu referenčnej hodnoty;

b)

je zavedený časový harmonogram na riešenie sťažností;

c)

formálne sťažnosti podané voči správcovi a jeho pracovníkom daný správca včas a spravodlivo vyšetrí;

d)

vyšetrovanie sa uskutoční nezávisle od akýchkoľvek pracovníkov, ktorých sa môže týkať predmet sťažnosti;

e)

cieľom správcu je rýchle ukončenie vyšetrovania;

f)

správca sťažovateľovi a ostatným príslušným stranám oznámi výsledok vyšetrovania v písomnej podobe a v primeranej lehote;

g)

existuje možnosť obrátiť sa na nezávislú tretiu stranu vymenovanú správcom v prípade, že sťažovateľ nebude spokojný so spôsobom riešenia svojej sťažnosti príslušným správcom alebo s rozhodnutím správcu o tejto skutočnosti, a to najneskôr šesť mesiacov od podania pôvodnej sťažnosti, a

h)

všetky dokumenty týkajúce sa sťažnosti vrátane dokumentov, ktoré predložil sťažovateľ, a vlastných záznamov správcu sa budú uchovávať prinajmenšom počas obdobia piatich rokov.

17.

Spory týkajúce sa každodenného určovania cien, pri ktorých nejde o formálne sťažnosti, rieši správca komoditnej referenčnej hodnoty podľa svojich primeraných štandardných postupov. Ak sťažnosť povedie k zmene ceny, podrobnosti o uvedenej zmene ceny sa čo najskôr oznámia trhu.

Externé audity

18.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty určí nezávislého externého audítora s primeranou skúsenosťou a schopnosťou preskúmať dodržiavanie kritérií metodiky a požiadaviek tohto nariadenia zo strany správcu a podať o tom správu. Audity sa vykonávajú každý rok a uverejňujú sa tri mesiace po ukončení každého auditu s ďalšími priebežnými auditmi vykonanými podľa potreby.


29.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 171/66


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1012

z 8. júna 2016

o zootechnických a genealogických podmienkach na plemenitbu čistokrvných plemenných zvierat, hybridných plemenných ošípaných a ich zárodočných produktov a na obchodovanie s nimi a ich vstup do Únie a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 652/2014, smernice Rady 89/608/EHS a 90/425/EHS a zrušujú určité akty v oblasti plemenitby zvierat („nariadenie o plemenitbe zvierat“)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 42 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Plemenitba zvierat druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní má z hospodárskeho a sociálneho hľadiska strategické miesto v poľnohospodárstve Únie a prispieva ku kultúrnemu dedičstvu Únie. Táto poľnohospodárska činnosť, ktorá prispieva k potravinovej bezpečnosti v Únii, predstavuje zdroj príjmov pre poľnohospodárstvo. Plemenitba zvierat uvedených druhov sa najlepšie podporuje prostredníctvom podpory používania čistokrvných plemenných zvierat alebo hybridných plemenných ošípaných vysokej genetickej kvality.

(2)

V dôsledku toho sa členské štáty stanovením noriem v rámci svojej poľnohospodárskej politiky systematicky snažia podporovať produkciu hospodárskych zvierat s osobitnými genetickými vlastnosťami, pričom niekedy využívajú verejné investície. Rozdiely medzi uvedenými normami majú potenciál vytvárať technické prekážky obchodovaniu s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi ako aj technické prekážky ich vstupu do Únie.

(3)

Právny rámec pre právo Únie týkajúce sa plemenitby čistokrvných plemenných zvierat druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní a hybridných plemenných ošípaných je stanovený smernicami Rady 88/661/EHS (3), 89/361/EHS (4), 90/427/EHS (5), 91/174/EHS (6), 94/28/ES (7) a 2009/157/ES (8). Cieľom uvedených smerníc bol rozvoj plemenitby hospodárskych zvierat v Únii a zároveň riadenie obchodu s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi a ich vstupu do Únie, a tým zachovanie konkurencieschopnosti Únie v odvetví šľachtenia a plemenitby zvierat.

(4)

Smernice Rady 87/328/EHS (9), 90/118/EHS (10) a 90/119/EHS (11) boli prijaté s cieľom zabrániť tomu, aby si členské štáty ponechali alebo aby prijímali vnútroštátne predpisy týkajúce sa použitia plemenných zvierat druhov hovädzieho dobytka a ošípaných na účely plemenitby a týkajúce sa produkcie a používania ich spermy, oocytov a embryí, ktoré by mohli mať za následok zákaz alebo obmedzenie obchodu, a aby mu vytvárali prekážky, či už v prípade prirodzenej plemenitby, umelej inseminácie alebo odberu spermy, oocytov alebo embryí.

(5)

Na základe smerníc 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/427/EHS, 91/174/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES Komisia po konzultácii s členskými štátmi prostredníctvom Stáleho zootechnického výboru zriadeného v súlade s rozhodnutím Rady 77/505/EHS (12), prijala niekoľko rozhodnutí, ktorými sa stanovujú kritériá špecifické pre jednotlivé druhy na schvaľovanie alebo uznávanie organizácií chovateľov a združení chovateľov na zápis plemenných zvierat v plemenných knihách, na použitie čistokrvných plemenných zvierat druhov oviec a kôz na plemenitbu a umelú insemináciu, na vykonávanie kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia plemenných zvierat druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz a na zavedenie osvedčení o pôvode alebo zootechnických osvedčení na obchodovanie s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi.

(6)

Komisia takisto zaviedla zoznam chovateľských subjektov v tretích krajinách a vzory osvedčení o pôvode alebo zootechnických osvedčení na vstup plemenných zvierat, ich spermy, oocytov a embryí do Únie.

(7)

Smernice 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/427/EHS, 91/174/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES sú si vo veľkej miere podobné v štruktúre a obsahu. Niekoľké z uvedených smerníc boli po určitom čase zmenené. V záujme prehľadnosti a konzistentnosti práva Únie je vhodné zjednodušiť pravidlá Únie stanovené v uvedených smerniciach.

(8)

V priebehu posledných dvadsiatich rokov Komisia musela reagovať na značné množstvo sťažností, ktoré vzniesli chovatelia a prevádzkovatelia vykonávajúci šľachtiteľské programy vo vzťahu k národnej transpozícii a výkladu právnych aktov Únie o šľachtení a plemenitbe zvierat v rôznych členských štátoch. Na zabezpečenie jednotného uplatňovania predpisov Únie o plemenných zvieratách a v záujme zamedzenia prekážkam v obchodovaní s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi vyplývajúcim z rozdielov vo vnútroštátnej transpozícii uvedených smerníc by sa zootechnické a genealogické podmienky na obchodovanie s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi a na ich vstup do Únie mali stanoviť v jednom nariadení.

(9)

Okrem toho skúsenosti ukázali, že na uľahčenie uplatňovania pravidiel stanovených v uvedených smerniciach si niektoré ich ustanovenia vyžadujú presnejšie znenie spolu s konzistentnou terminológiou, ktorá je štandardná vo všetkých členských štátoch. V záujme jednoznačnosti a konzistentnosti práva Únie je takisto vhodné stanoviť väčší rozsah vymedzenia pojmov vrátane vymedzenia pojmu „plemeno“.

(10)

Snaha o dosiahnutie konkurencieschopnosti v odvetví šľachtenia a plemenitby zvierat by nemala viesť k vyhynutiu plemien, ktorých vlastnosti sú prispôsobené osobitným biofyzikálnym podmienkam. Miestne plemená môžu byť ohrozené stratou genetickej rozmanitosti, ak je ich populácia príliš malá. Živočíšne genetické zdroje ako dôležitá súčasť biodiverzity v poľnohospodárstve poskytujú nevyhnutný základ pre trvalo udržateľný rozvoj odvetvia hospodárskych zvierat a ponúkajú príležitosti na prispôsobenie zvierat meniacemu sa prostrediu, podmienkam chovu a trhu, ako aj požiadavkám spotrebiteľov. Právne akty Únie týkajúce sa plemenitby zvierat by preto mali prispievať aj k zachovávaniu živočíšnych genetických zdrojov, ochrane biodiverzity a výrobe typických kvalitných regionálnych výrobkov, ktoré sa opierajú o osobitné dedičné vlastnosti miestnych plemien domácich zvierat. Právne akty Únie by mali tiež podporovať realizovateľné šľachtiteľské programy na zlepšenie plemien, najmä v prípade, keď uvedené plemená predstavujú ohrozené alebo pôvodné plemená, ktoré sa bežne nenachádzajú v Únii na zachovanie plemien a zachovanie genetickej rozmanitosti v rámci plemien a medzi nimi.

(11)

Prostredníctvom selekcie a plemenitby sa dosiahol značný pokrok vo vývoji znakov týkajúcich sa produktivity hospodárskych zvierat, čo viedlo k zníženiu výrobných nákladov na úrovni poľnohospodárskych podnikov. To však v niektorých prípadoch viedlo k nežiaducim vedľajším účinkom, ktoré vyvolali obavy v spoločnosti v súvislosti s dobrými životnými podmienkami zvierat a s otázkami týkajúcimi sa životného prostredia. Uplatňovanie genomiky a využívanie moderných informačných technológií, ako je precízny chov hospodárskych zvierat („precision livestock farming“) – ktorý umožňuje zaznamenávanie veľkých súborov údajov o alternatívnych znakoch, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s dobrými životnými podmienkami zvierat, a otázkami týkajúcimi sa udržateľnosti – má značný potenciál riešiť obavy v spoločnosti a dosiahnuť ciele udržateľnej plemenitby zvierat z hľadiska zlepšenia efektívnosti využívania zdrojov a zvýšenia odolnosti a konštitučnej pevnosti zvierat. Dôležitosť zberu údajov o týchto alternatívnych znakoch by sa mala zvýšiť v rámci šľachtiteľských programov a mala by sa mu venovať väčšia pozornosť pri stanovení cieľov selekcie. V tejto súvislosti by sa genetické zdroje ohrozených plemien mali považovať za zásobu génov, ktoré môžu potenciálne prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a udržateľnosti.

(12)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na plemenné zvieratá druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní a na ich zárodočné produkty, ak sú uvedené zvieratá alebo potomstvo pochádzajúce z uvedených zárodočných produktov určené na zápis do plemennej knihy ako čistokrvné plemenné zvieratá alebo na registráciu do plemenného registra ako hybridné plemenné ošípané, najmä s ohľadom na obchodovanie v rámci Únie, ako aj v rámci členského štátu, alebo na vstup uvedených plemenných zvierat a ich zárodočných produktov do Únie.

(13)

Pojem „plemenné zviera“ alebo „čistokrvné plemenné zviera“ by sa nemal chápať tak, že sa vzťahuje iba na zvieratá, ktoré majú stále reprodukčnú funkciu. Genealogické a zootechnické záznamy o kastrovaných zvieratách by v skutočnosti mohli prispievať k posúdeniu genetickej kvality chovnej populácie, a teda k celistvosti rebríčkov plemenných zvierat na základe týchto výsledkov. V závislosti od cieľov šľachtiteľského programu nedostatok alebo strata údajov spôsobená výslovným vylúčením vykastrovaných zvierat zo zápisu v plemennej knihe alebo registri by pravdepodobne nepriaznivo ovplyvnila výsledky posúdenia genetickej kvality plemenných zvierat, ktoré sú geneticky príbuzné s uvedenými kastrovanými zvieratami.

(14)

Cieľom pravidiel týkajúcich sa čistokrvných plemenných zvierat stanovených v tomto nariadení by malo byť umožnenie prístupu k obchodu založenému na dohodnutých zásadách uplatniteľných na uznanie chovateľských organizácií zaoberajúcich sa chovom plemenných zvierat a schválenie ich príslušných šľachtiteľských programov. Týmto nariadením by sa tiež mali stanoviť pravidlá na zápis čistokrvných plemenných zvierat v hlavnom oddiele plemenných kníh a ak existujú triedy hlavného oddielu rozdelené podľa znakov, mali by sa stanoviť aj kritériá pre zápis uvedených zvierat do týchto tried. Takisto by sa ním mali stanoviť pravidlá na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie a pravidlá na použitie plemenných zvierat na plemenitbu, ako aj obsah zootechnických osvedčení.

(15)

Podobne by cieľom pravidiel týkajúcich sa hybridných plemenných ošípaných stanovených v tomto nariadení malo byť udeľovanie prístupu k obchodu založenému na dohodnutých zásadách uplatniteľných na uznávanie chovateľských podnikov, ktoré sa zaoberajú rôznymi plemenami, líniami alebo hybridmi druhu ošípané, a schvaľovanie ich šľachtiteľských programov. Týmto nariadením by sa takisto mali stanoviť pravidlá na registráciu hybridných plemenných ošípaných v plemenných registroch. Takisto by sa ním mali stanoviť pravidlá na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie a pravidlá na použitie hybridných plemenných ošípaných na plemenitbu, ako aj obsah zootechnických osvedčení.

(16)

Nie je vhodné, aby sa toto nariadenie zaoberalo problematikou klonovania.

(17)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to konkrétne zabezpečiť harmonizovaný prístup k obchodovaniu s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi a k ich vstupu do Únie a k úradným kontrolám, ktoré je potrebné uskutočňovať v prípade šľachtiteľských programov vykonávaných chovateľskými organizáciami a chovateľskými podnikmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov účinku, komplexnosti, cezhraničného a medzinárodného charakteru ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(18)

Kvalita služieb poskytovaných chovateľskými organizáciami a chovateľskými podnikmi a spôsob, akým hodnotia a klasifikujú plemenné zvieratá, má vplyv na kvalitu a presnosť zootechnických a genealogických informácií zozbieraných alebo určených v súvislosti s uvedenými zvieratami a na ich hodnotu na trhu. Preto by sa mali stanoviť pravidlá na uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov a na schvaľovanie ich šľachtiteľských programov na základe harmonizovaných kritérií Únie. Uvedené pravidlá by mali tiež zahŕňať dohľad nad nimi zo strany príslušných orgánov členského štátu, aby sa zabezpečilo, že dané pravidlá stanovené chovateľskými organizáciami a chovateľskými podnikmi nevytvárajú rozdiely medzi šľachtiteľskými programami, a tým nevytvárajú technické prekážky obchodu v Únii.

(19)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť podobné postupy ako tie, ktoré sú stanovené v smerniciach 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/427/EHS, 91/174/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES v súvislosti s uvádzaním uznaných chovateľských organizácií a chovateľských podnikov na zoznamoch vrátane aktualizácie, odosielania a uverejňovania zoznamov.

(20)

Šľachtiteľské programy týkajúce sa čistokrvných plemenných zvierat sa vykonávajú s celkovým cieľom zlepšiť udržateľným spôsobom produkčné a neprodukčné vlastnosti zvierat plemena a/alebo zachovať plemeno. Uvedené šľachtiteľské programy by mali zahŕňať dostatočne veľký počet čistokrvných plemenných zvierat chovaných chovateľmi, ktorí plemenitbou a selekciou podporujú a rozvíjajú žiaduce vlastnosti uvedených zvierat alebo zaručujú zachovanie plemena, a to v súlade s cieľmi, ktoré sú všeobecne prijaté zúčastnenými chovateľmi. Podobne šľachtiteľské programy týkajúce sa hybridných plemenných ošípaných sa vykonávajú na účel rozvoja žiaducich vlastností úmyselným krížením rôznych plemien, línií alebo hybridov ošípaných. Plemenné zvieratá (čistokrvné alebo hybridné) zapojené do šľachtiteľského programu sú zapísané v plemennej knihe alebo registri, vrátane informácií o ich pôvode, a v závislosti od chovných cieľov stanovených v šľachtiteľskom programe sa podrobujú kontrole úžitkovosti alebo akémukoľvek inému posúdeniu, ktoré vedie k zaznamenávaniu údajov o vlastnostiach v súvislosti s cieľmi daného šľachtiteľského programu. Ak sa to stanovuje v šľachtiteľskom programe, genetické hodnotenie sa vykonáva s cieľom odhadnúť plemennú hodnotu zvierat, ktoré môžu byť podľa nej zoradené. Uvedené plemenné hodnoty a výsledky kontroly úžitkovosti, ako aj genealogické informácie predstavujú základ pre plemenitbu a selekciu.

(21)

Právo na uznanie ako chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik, ktorý spĺňa stanovené kritériá, by malo byť základnou zásadou práva Únie o plemenitbe zvierat, ako aj vnútorného trhu. Ochrana ekonomickej činnosti existujúcej uznanej chovateľskej organizácie by nemala byť dôvodom na zamietnutie uznania ďalšej chovateľskej organizácie zo strany príslušného orgánu v prípade toho istého plemena alebo na porušovanie zásad upravujúcich vnútorný trh. To isté sa vzťahuje na schvaľovanie ďalšieho šľachtiteľského programu alebo na schvaľovanie zemepisného rozšírenia existujúceho šľachtiteľského programu, ktorý sa vykonáva pre to isté plemeno alebo pre plemenné zvieratá rovnakého plemena, ktoré môžu byť prijaté z chovnej populácie chovateľskej organizácie už vykonávajúcej šľachtiteľský program pre uvedené plemeno. Ak však v členskom štáte jedna alebo viacero uznaných chovateľských organizácií už vykonávajú schválený šľachtiteľský program pre dané plemeno, v niektorých špecifických prípadoch by sa príslušnému orgánu tohto členského štátu malo povoliť zamietnutie ďalšieho šľachtiteľského programu pre to isté plemeno, a to dokonca v prípade, že uvedený šľachtiteľský program spĺňa všetky požiadavky potrebné na schvaľovanie. Jedným z dôvodov zamietnutia by mohlo byť to, že schvaľovanie ďalšieho šľachtiteľského programu pre rovnaké plemeno by mohlo ohroziť zachovanie uvedených plemien alebo genetickej rozmanitosti v rámci uvedeného plemena v danom členskom štáte. Zachovanie uvedeného plemena by mohlo byť ohrozené najmä v dôsledku fragmentácie chovnej populácie, ktorá by mohla viesť k zvýšeniu príbuzenskej plemenitby, zvýšenému výskytu pozorovaného genetického poškodenia, strate možností selekcie alebo k obmedzeniu prístupu chovateľov k čistokrvným plemenným zvieratám alebo ich zárodočným produktom. Ďalší dôvod na zamietnutie by mohol súvisieť s nejednotnosťou vo vymedzených vlastnostiach plemena alebo v súvislosti s hlavnými cieľmi uvedených šľachtiteľských programov. Nezávisle od cieľa šľachtiteľského programu, ktorým je zachovanie plemena alebo zlepšenie plemena, by sa príslušnému orgánu malo povoliť zamietnuť schválenie ďalšieho šľachtiteľského programu pokiaľ ide o rovnaké plemeno, keď rozdiely v hlavných cieľoch dvoch šľachtiteľských programov alebo v podstatných znakoch plemena vymedzených v uvedených šľachtiteľských programoch by mali za následok stratu efektívnosti z hľadiska genetického pokroku v uvedených cieľoch či stratu uvedených znakov alebo akýchkoľvek prepojených znakov, resp. ak výmena zvierat medzi týmito dvoma chovnými populáciami by priniesla riziko, že selekcia alebo plemenitba povedie k strate týchto podstatných znakov v pôvodnej chovnej populácii. Napokon v prípade ohrozeného plemena alebo pôvodného plemena, ktoré sa bežne nenachádza na jednom alebo viacerých územiach Únie, by sa príslušnému orgánu malo tiež povoliť zamietnuť schválenie ďalšieho šľachtiteľského programu v prípade rovnakého plemena z dôvodu, že uvedeným ďalším šľachtiteľským programom by sa zabránilo účinnému vykonávaniu existujúceho šľachtiteľského programu, najmä v dôsledku nedostatočnej koordinácie alebo výmeny genealogických a zootechnických informácií, čo by viedlo k neschopnosti využitia výhod vyplývajúcich zo spoločného hodnotenia údajov zozbieraných pre dané plemeno. V prípade zamietnutia šľachtiteľského programu by mal príslušný orgán žiadateľom vždy poskytnúť odôvodnené vysvetlenie a udeliť im právo odvolať sa proti uvedenému zamietnutiu.

(22)

Chovatelia by mali mať právo navrhnúť a vykonávať šľachtiteľský program podľa svojho uváženia, a to bez toho, aby bol uvedený šľachtiteľský program schválený príslušnými orgánmi. Každý členský štát alebo jeho príslušné orgány by si však mali ponechať možnosť regulácie uvedených činností, najmä ak takýto šľachtiteľský program vedie k obchodným transakciám týkajúcim sa plemenných zvierat alebo ich zárodočných produktov alebo ohrozuje už existujúci schválený šľachtiteľský program pre rovnaké plemeno.

(23)

Ak je cieľom šľachtiteľského programu zachovanie plemena, požiadavky šľachtiteľského programu by sa mohli doplniť opatreniami ochrany ex situ a in situ alebo akýmikoľvek inými nástrojmi na monitorovanie stavu plemena, čím by sa zabezpečilo dlhodobé a udržateľné zachovanie uvedeného plemena. Malo by sa umožniť stanovenie uvedených opatrení v šľachtiteľskom programe.

(24)

Združenia chovateľov, chovateľské organizácie, vrátane chovateľských organizácií, ktoré sú súkromnými podnikmi, alebo verejné subjekty by sa mali uznať ako chovateľské organizácie iba v prípade, že majú chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na ich šľachtiteľských programoch, a ak uvedeným chovateľom zaručujú slobodnú voľbu pri selekcii a plemenitbe ich čistokrvných plemenných zvierat, právo na to, aby potomstvo pochádzajúce z uvedených zvierat bolo zapísané do ich plemenných kníh, a možnosť vlastniť uvedené zvieratá.

(25)

Pred vykonaním zmien v schválenom šľachtiteľskom programe by mala chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik predložiť uvedené zmeny príslušnému orgánu, ktorý uznal uvedenú chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik. S cieľom zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži pre príslušný orgán a chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik by mala chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik oznámiť príslušnému orgánu len tie zmeny, ktoré pravdepodobne podstatne ovplyvnia šľachtiteľský program. Uvedené zmeny by mali zahŕňať najmä rozšírenie zemepisného územia, zmeny týkajúce sa cieľa alebo cieľov selekcie a plemenitby v rámci šľachtiteľského programu, zmeny opisu vlastností plemena alebo delegovania úloh na tretie strany, ako aj významné zmeny systému zaznamenávania pôvodov alebo metód používaných na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie a akékoľvek iné zmeny, ktoré príslušný orgán považuje za podstatnú úpravu šľachtiteľského programu. Bez ohľadu na povinnosť predkladať významné zmeny príslušnému orgánu by mala chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik na požiadanie príslušného orgánu poskytnúť aktuálnu verziu šľachtiteľského programu.

(26)

Ak sa uzná potreba zachovať plemeno alebo podporovať rozvoj plemena na určitom území alebo v prípade ohrozeného plemena, samotný príslušný orgán by mal mať možnosť dočasne vykonávať šľachtiteľský program pre uvedené plemeno za predpokladu, že pre uvedené plemeno už neexistuje účinný šľachtiteľský program. Príslušný orgán, ktorý vykonáva takýto šľachtiteľský program, by však už nemal mať uvedenú možnosť, ak je možné šľachtiteľský program odovzdať subjektu spĺňajúcemu požiadavky potrebné na riadne vykonávanie uvedeného šľachtiteľského programu.

(27)

Pretože zachovanie ohrozených plemien si vyžaduje stanovenie a uznanie chovateľských organizácií s obmedzeným počtom plemenných zvierat zúčastňujúcich sa na ich šľachtiteľských programoch, veľkosť chovnej populácie by sa vo všeobecnosti nemala považovať za základnú požiadavku na uznanie chovateľských organizácií zaoberajúcich sa chovom zvierat ohrozených plemien alebo na schvaľovanie ich šľachtiteľských programov, najmä preto, že uznávanie sa vykonáva na vnútroštátnej úrovni.

(28)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť osobitné pravidlá, najmä pravidlá týkajúce sa generačného postupu zvierat z doplňujúceho oddielu do hlavného oddielu a odchýlok týkajúcich sa kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia, s cieľom zohľadniť osobitné postavenie ohrozených plemien.

(29)

Únia je zmluvnou stranou Dohovoru o biologickej diverzite schváleného rozhodnutím Rady 93/626/EHS (13), ktorého cieľom je najmä zachovanie biologickej diverzity, udržateľné využívanie jej zložiek a spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov vyplývajúcich z používania genetických zdrojov. V uvedenom dohovore sa upresňuje, že zmluvné strany majú suverénne práva na svoje biologické zdroje a zodpovedajú za ochranu svojej biologickej diverzity a za využívanie svojich biologických zdrojov udržateľným spôsobom. Únia je tiež zmluvnou stranou Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite schváleného rozhodnutím Rady 2014/283/EÚ (14). Toto nariadenie by preto malo v uplatniteľných prípadoch zohľadniť Dohovor o biologickej diverzite, ako aj Nagojský protokol a malo by sa uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2014 (15).

(30)

Chovateľské organizácie a chovateľské podniky uznané v jednom členskom štáte by mali mať možnosť vykonávať svoj schválený šľachtiteľský program v jednom alebo vo viacerých ďalších členských štátoch s cieľom zabezpečiť najlepšie možné využitie plemenných zvierat s vysokou genetickou hodnotou v rámci Únie. Na tento účel by mal zjednodušený oznamovací postup zabezpečiť, aby si bol príslušný orgán v inom členskom štáte vedomý zámeru vykonávať cezhraničné činnosti. Sezónne premiestnenia plemenných zvierat v rámci hraníc členského štátu alebo ku ktorým dochádza cez viacero členských štátov, by však nemali povinne viesť k rozšíreniu zemepisného územia.

(31)

Cezhraničná spolupráca medzi chovateľskými organizáciami a chovateľskými podnikmi, ktoré o ňu majú záujem, by sa mala uľahčiť pri súčasnom zabezpečení slobodného podnikania a odstránenia prekážok brániacich voľnému pohybu plemenných zvierat a ich zárodočných produktov.

(32)

Keďže môže nastať situácia, že príslušný orgán schváli viacero šľachtiteľských programov vykonávaných jednou chovateľskou organizáciou alebo jedným chovateľským podnikom, ktoré uznal, a keďže môže nastať situácia, že príslušný orgán schváli rozšírenie šľachtiteľských programov na svoje územia, ktoré vykonáva chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik uznaný v inom členskom štáte, uznanie chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku by sa malo oddeliť od schvaľovania jej/jeho šľachtiteľských programov. Pri hodnotení žiadosti o uznanie chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku by sa však príslušným orgánom mala poskytnúť aj žiadosť o schválenie aspoň jedného šľachtiteľského programu.

(33)

Z rôznych sťažností, ktorými sa Komisia musela zaoberať v priebehu predchádzajúcich rokov, vyplýva, že týmto nariadením by sa mali stanoviť jasné pravidlá upravujúce vzťah medzi chovateľskou organizáciou, ktorá zakladá filiálnu plemennú knihu pre určité plemeno čistokrvných plemenných zvierat druhu koní a chovateľskou organizáciou, ktorá tvrdí, že založila pôvodnú plemennú knihu uvedeného plemena.

(34)

Je potrebné objasniť vzťah medzi chovateľmi a chovateľskými organizáciami, najmä aby bolo zabezpečené ich právo zúčastňovať sa na šľachtiteľskom programe v rámci geografického územia, pre ktorú je schválený, a, ak sa stanovuje členstvo, aby bolo zaručené, že uvedení chovatelia majú právo byť členmi. Chovateľské organizácie by mali mať zavedené pravidlá na riešenie sporov s chovateľmi zúčastňujúcimi sa na šľachtiteľských programoch a na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s uvedenými chovateľmi. Mali by tiež stanoviť vlastné práva a povinnosti, ako aj práva a povinnosti chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na ich šľachtiteľských programoch.

(35)

Chovatelia, ktorých plemenné zvieratá sa sezónne premiestňujú vnútri hraníc členského štátu alebo v oblasti presahujúcej štátne hranice, by mali mať naďalej právo zúčastňovať sa na šľachtiteľskom programe, pokiaľ sa sídlo ich podniku nachádza na zemepisnom území uvedeného šľachtiteľského programu.

(36)

V tomto nariadení by sa mala zohľadniť špecifická situácia, ktorá prevláda v odvetví hybridných plemenných ošípaných. Väčšina súkromných podnikov v odvetví hybridných plemenných ošípaných má uzatvorené systémy chovu a chová vlastné zvieratá. V prípade týchto podnikov by sa preto malo stanoviť niekoľko výnimiek, najmä pokiaľ ide o účasť chovateľov na šľachtiteľskom programe a právo na registráciu hybridných plemenných ošípaných v plemenných registroch.

(37)

Vymedzenie pojmu „hybridná plemenná ošípaná“ zahŕňa zvieratá zo všetkých stupňov pyramídy plemenitby a selekcie, ktoré sa používajú na optimalizáciu kríženia kombináciou špecifických vlastností rozličných genotypov a využívaním heterózneho efektu. V závislosti od stupňa pyramídy plemenitby a výberu „hybridná plemenná ošípaná“ zahŕňa plemená, línie alebo hybridy. Nie všetky zvieratá sú teda nevyhnutne „hybridné“ v tradičnom zmysle slova.

(38)

Skúsenosti získané predovšetkým pri uplatňovaní smernice 90/427/EHS a v menšej miere smerníc 89/361/EHS a 2009/157/ES naznačujú, že sú potrebné presnejšie pravidlá na účinné vyriešenie sporov medzi chovateľmi na jednej strane a chovateľskými organizáciami na druhej strane na základe jasne zostavených stanov a opísaných práv a povinností chovateľov. Toto sa dá najlepšie dosiahnuť, ak sa spory vyriešia v právnom systéme členského štátu, v ktorom vznikli.

(39)

Chovateľské organizácie, ktoré založili a vedú plemenné knihy pre čistokrvné plemenné zvieratá druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní, ako aj chovateľské podniky iné ako súkromné podniky pôsobiace v uzavretých systémoch chovu, ktoré založili a vedú plemenné registre pre hybridné plemenné ošípané, by mali zapisovať plemenné zvieratá do plemenných kníh alebo ich registrovať v plemenných registroch bez diskriminácie, pokiaľ ide o členský štát pôvodu zvierat alebo ich majiteľov, a pokiaľ je to stanovené v šľachtiteľskom programe, mali by klasifikovať uvedené zvieratá podľa ich vlastností.

(40)

Chovateľským organizáciám by sa tiež malo povoliť vytvorenie doplňujúcich oddielov na zaznamenávanie zvierat, ktoré nespĺňajú kritériá pôvodu, ale ktoré podľa úsudku chovateľských organizácií spĺňajú vlastnosti plemena stanovené v šľachtiteľskom programe príslušného plemena, a to s cieľom následne páriť uvedené zvieratá s čistokrvnými plemennými zvieratami patriacimi k plemenu, ktorého sa šľachtiteľský program týka, aby potomstvo mohlo postúpiť do hlavného oddielu plemennej knihy. Osobitné pravidlá pre generačný postup potomstva uvedených zvierat do hlavného oddielu plemennej knihy by sa mali stanoviť na úrovni Únie.

(41)

Generačný postup potomstva do hlavného oddielu plemenných kníh by sa mal povoliť len prostredníctvom samičej línie s výnimkou druhu koní. V súvislosti s ohrozeným plemenom hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz a s „odolnými“ plemenami oviec, v prípade ktorých neexistuje dostatok čistokrvných plemenníkov, by mali mať členské štáty možnosť povoliť chovateľským organizáciám uplatňovanie menej prísnych pravidiel týkajúcich sa generačného postupu potomstva uvedených zvierat zaznamenaných v doplňujúcich oddieloch do hlavného oddielu plemennej knihy, aby sa predišlo ďalšiemu zhoršovaniu genetickej rozmanitosti uvedených plemien. Rovnako by sa mali stanoviť osobitné pravidlá s cieľom umožniť obnovenie plemien, ktoré už vymizli alebo sú na pokraji vyhynutia. Členské štáty využívajúce takéto výnimky by mali dôkladne posúdiť stupeň ohrozenia uvedených chovných populácií a zaistiť bezpečné riadenie genetických zdrojov.

(42)

Ak je potrebné vytvoriť nové plemeno spájaním vlastností čistokrvných plemenných zvierat rôznych plemien alebo zhromaždením zvierat vyznačujúcich sa dostatočným stupňom fyzickej uniformnosti, ktoré sa už rozmnožujú s dostačujúcou genetickou stabilitou, aby sa mohli považovať za vytvorené nové plemeno, chovateľským organizáciám by sa malo umožniť založiť plemenné knihy a vykonávať šľachtiteľské programy týkajúce sa uvedených nových plemien.

(43)

Žiadne ustanovenie tohto nariadenia by nemalo brániť tomu, aby zvieratá zapísané v doplňujúcom oddiele plemennej knihy určitého plemena patrili do rozsahu záväzkov v rámci agroenvironmentálno-klimatického opatrenia uvedeného v článku 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (16), a teda, aby boli oprávnené na podporu prostredníctvom vnútroštátnych alebo regionálnych orgánov v rámci ich programov rozvoja vidieka.

(44)

V prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní by chovateľské organizácie mali mať možnosť stanoviť vo svojich šľachtiteľských programoch pravidlá, ktoré zakazujú alebo obmedzujú používanie určitých reprodukčných techník a určitých čistokrvných plemenných zvierat vrátane používania ich zárodočných produktov. Chovateľské organizácie by napríklad mali mať možnosť požadovať, aby potomstvo pochádzalo len z prirodzenej plemenitby. Chovateľské organizácie využívajúce tento zákaz alebo obmedzenie by mali stanoviť uvedené pravidlá vo svojom šľachtiteľskom programe v súlade s pravidlami stanovenými chovateľskou organizáciou, ktorá vedie pôvodnú plemennú knihu.

(45)

Čistokrvné plemenné zvieratá zapísané v plemenných knihách by sa mali identifikovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 (17).

(46)

V prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní sa v nariadení (EÚ) 2016/429 stanovuje, že v prípade zvierat druhu koní príslušné orgány v oblasti zdravia zvierat vydajú jedinečný identifikačný dokument vydávaný na celú dĺžku života, ktorý má Komisia ďalej špecifikovať prostredníctvom delegovaných aktov. S cieľom v čo najväčšej miere zosúladiť zootechnické osvedčenie s jedinečným identifikačným dokumentom vydávaným na celú dĺžku života, pokiaľ ide o obsah a správne konanie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o formát a obsah jedinečného identifikačného dokumentu vydávaného na celú dĺžku života pre zvieratá druhu koní.

(47)

Oprávnenosť čistokrvných plemenných zvierat druhu koní konkurovať na medzinárodnej úrovni upravujú medzinárodné súkromné dohody. Vzhľadom na medzinárodný rozmer sektora chovu koní by Komisia pri príprave a vypracovávaní príslušných delegovaných a vykonávacích aktov mala zohľadniť uvedené dohody s cieľom zachovať oprávnenosť týchto čistokrvných plemenných zvierat druhu koní súťažiť na medzinárodnej úrovni.

(48)

Použitie plemenných zvierat na účely plemenitby, a najmä na prirodzenú plemenitbu alebo umelú insemináciu a biotechnologické metódy reprodukcie by sa malo regulovať na úrovni Únie, aby sa zabránilo prekážkam obchodu, najmä vtedy, ak takéto plemenné zvieratá podstúpili kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie vykonané v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení, a najmä v prílohe III.

(49)

Je zrejmé, že členské štáty alebo ich príslušné orgány by nemali využívať toto nariadenie s cieľom zakázať, obmedziť alebo brániť použitiu čistokrvných plemenných zvierat alebo ich zárodočných produktov na produkciu zvierat, ktoré nie sú určené na zápis do plemennej knihy alebo na registráciu v plemennom registri ako plemenné zvieratá.

(50)

Zatiaľ čo pravidlá na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie boli stanovené na úrovni Únie, pokiaľ ide o plemenné zvieratá druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz, ktoré sú testované v súvislosti s určitým počtom znakov, viaceré požiadavky týkajúce sa rôznych plemien, použitia a selekcie čistokrvných plemenných zvierat druhu koní doteraz bránili ich harmonizácii. Namiesto toho pravidlá na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie špecifické pre jednotlivé plemená sú v súčasnosti zavedené v pôvodnej plemennej knihe daného plemena.

(51)

S cieľom zohľadniť technický vývoj, vedecký pokrok alebo potrebu chrániť hodnotné genetické zdroje by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prílohy III k tomuto nariadeniu. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť aj vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie jednotných a podrobnejších pravidiel na kontrolu úžitkovosti a na genetické hodnotenie čistokrvných plemenných zvierat druhov hovädzieho dobytka, oviec a kôz.

(52)

Malo by byť možné, aby kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie vykonávala tretia strana, ktorú poverí chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik alebo verejný orgán vrátane orgánu, ktorý uvedené činnosti vykonáva ako samostatnú úlohu. Uvedenú tretiu stranu by mohol povoliť a posúdiť príslušný orgán v rámci schvaľovania šľachtiteľského programu. Chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik zadávajúci vykonávanie kontroly úžitkovosti alebo genetického hodnotenia tretej strane, pokiaľ príslušný členský štát alebo jeho príslušné orgány nerozhodnú inak, zostáva zodpovedný za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na uvedené činnosti, a mal by uviesť určenú tretiu stranu vo svojom šľachtiteľskom programe.

(53)

V závislosti od druhu alebo plemena, okrem iných faktorov, môže nastať potreba harmonizovať alebo zlepšiť metódy kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia čistokrvných plemenných zvierat používané chovateľskými organizáciami alebo tretími stranami, ktoré boli nimi poverené. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o určenie referenčných centier Európskej únie. Ak je to potrebné, s cieľom zmeniť úlohy uvedených centier, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Uvedené referenčné centrá Európskej únie by mali byť spôsobilé na finančnú podporu Únie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014 (18). V prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu hovädzieho dobytka uvedené úlohy vykonáva Interbull Centre, stály podvýbor Medzinárodného výboru pre kontrolu úžitkovosti hospodárskych zvierat (ICAR), ktorý je referenčným centrom Európskej únie určeným rozhodnutím Rady 96/463/ES (19).

(54)

S cieľom poskytnúť podporu chovateľským organizáciám zaoberajúcim sa chovom zvierat ohrozených plemien, ak sa uzná za nevyhnutné, mali by sa navyše na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o určenie referenčných centier Európskej únie, ktorých špecifickou úlohou je podpora vytvárania alebo harmonizácie metód používaných uvedenými chovateľskými organizáciami. Ak je to potrebné, s cieľom zmeniť úlohy uvedených centier, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Pri určovaní uvedených centier a opise ich úloh by Komisia mala náležite zohľadniť činnosť Európskeho regionálneho kontaktného bodu pre živočíšne genetické zdroje (ERFP), ktorý bol zriadený v rámci Globálneho akčného plánu pre živočíšne genetické zdroje v Európe Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Metódy, ktoré tieto centrá zaviedli, by nemali byť záväzné.

(55)

Chovatelia, ktorí sa zúčastňujú na šľachtiteľskom programe, by mali mať právo získať zootechnické osvedčenia pre svoje plemenné zvieratá, ktorých sa uvedený šľachtiteľský program týka, a pre zárodočné produkty uvedených zvierat. Zootechnické osvedčenia by mali sprevádzať plemenné zvieratá alebo ich zárodočné produkty, ak sa s nimi obchoduje alebo sa dostávajú do Únie na účely zápisu alebo registrácie uvedených zvierat alebo potomstva vyprodukovaného z uvedených zárodočných produktov do iných plemenných kníh alebo plemenných registrov. Zootechnické osvedčenia by mali informovať chovateľa o genetickej kvalite a pôvode nadobudnutého zvieraťa. Takéto osvedčenia by sa napríklad mali vydávať v prípade, že je potrebné, aby sprevádzali plemenné zvieratá na výstavné účely, alebo ak sa zvieratá umiestňujú v skúšobných staniciach alebo inseminačných strediskách.

(56)

Malo by byť zrejmé, že týmto nariadením sa nezakazuje členským štátom alebo príslušným orgánom požadovať, aby sa v prípade, že sa obchoduje so spermou čistokrvných plemenných zvierat druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní, ktoré sú určené na umelú insemináciu s cieľom produkovať zvieratá, ktoré nie sú určené na to, aby sa stali čistokrvnými plemennými zvieratami, k tejto sperme prikladali informácie o kvalite a pôvode uvedeného zvieraťa. Sprístupnením zárodočných produktov plemenných zvierat, a najmä ich spermy, a súvisiacich informácií o zootechnických osvedčeniach aj prevádzkovateľom, ktorí rozmnožujú zvieratá bez úmyslu zapísať ich potomstvo v plemennej knihe, sa vo všeobecnosti predpokladá možné zlepšenie konkurencieschopnosti Únie v odvetví plemenitby zvierat.

(57)

Vstup plemenných zvierat a ich zárodočných produktov do Únie a ich vývoz do tretích krajín je dôležitý pre poľnohospodárstvo Únie. Vstup plemenných zvierat a ich zárodočných produktov do Únie by sa preto mal vykonávať za podmienok, ktoré sú porovnateľné s predpismi uplatniteľnými na obchod v Únii. Plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty by však mali byť oprávnené na zápis do hlavného oddielu plemennej knihy alebo plemenného registra v Únii len vtedy, ak úroveň kontrol vykonávaných vo vyvážajúcej tretej krajine zabezpečuje rovnakú spoľahlivosť údajov o pôvode a výsledkov kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia ako v Únii a ak sú chovateľské subjekty poskytujúce tieto údaje a výsledky uvedené v zozname Komisie. Chovateľské subjekty v tretích krajinách by okrem toho mali recipročným spôsobom prijímať plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty z príslušnej chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku uznaného v Únii.

(58)

V nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 (20) sa stanovuje, že nomenklatúru tovaru, a to „kombinovanú nomenklatúru“, alebo v skrátenej podobe „KN“, ktorá zároveň spĺňa aj požiadavky Spoločného colného sadzobníka, aj štatistiky zahraničného obchodu Spoločenstva a ostatných politík Únie týkajúcich sa dovozu alebo vývozu tovaru, má stanovovať Komisia. V prílohe I k uvedenému nariadeniu sú uvedené kódy KN pre čistokrvné plemenné zvieratá druhu hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní a spermy hovädzieho dobytka, a tiež sa v nej uvádza, že sú oslobodené od dohodnutých colných sadzieb. V takom prípade by uvedené zvieratá a ich zárodočné produkty malo sprevádzať príslušné zootechnické osvedčenie dokazujúce ich klasifikáciu ako čistokrvné plemenné zvieratá alebo ich zárodočné produkty. V prípade čistokrvných plemenných zvierat by zvieratá mal sprevádzať aj doklad, ktorý preukazuje, že budú zapísané do plemennej knihy vedenej chovateľskou organizáciou alebo budú zaregistrované v plemennom registri vedenom chovateľským podnikom.

(59)

Pri vstupe do Únie sa plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty podrobia veterinárnym kontrolám v súlade so smernicami Rady 91/496/EHS (21) a 97/78/ES (22). V prípade čistokrvných plemenných zvierat, tieto by sa mali podrobiť aj potrebným kontrolám na uplatnenie oslobodenia od dohodnutej colnej sadzby pre čistokrvné plemenné zvieratá.

(60)

V tomto nariadení je potrebné stanoviť pravidlá týkajúce sa úradných kontrol vykonávaných na overenie dodržiavania pravidiel stanovených v tomto nariadení a iných úradných činností vykonávaných príslušnými orgánmi v súlade s týmto nariadením, ktoré sú prispôsobené odvetviu šľachtenia a plemenitby zvierat. Príslušné orgány by mali mať možnosť vykonávať úradné kontroly všetkých subjektov, ktoré podliehajú tomuto nariadeniu, a najmä chovateľských organizácií, chovateľských podnikov, tretích strán vykonávajúcich kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie, a chovateľov, a staníc na odber a skladovanie spermy, ak vydávajú zootechnické osvedčenia, staníc na skladovanie embryí a tímov na odber alebo produkciu embryí.

(61)

Príslušné orgány by mali vykonávať úradné kontroly s cieľom overiť súlad s pravidlami stanovenými v tomto nariadení a s požiadavkami stanovenými v schválenom šľachtiteľskom programe. Uvedené kontroly môžu zahŕňať inšpekciu zariadení používaných na kontrolu úžitkovosti alebo overenie zavedených postupov na zaznamenávanie zootechnických a genealogických údajov alebo preskúmanie dokladov alebo systémov používaných na uchovávanie a spracovanie takýchto údajov, ktoré sa získali o plemenných zvieratách. Uvedené preskúmanie by mohlo zohľadniť kontroly kvality alebo systémy kontroly zabezpečujúce presnosť zaznamenaných údajov, ako sú kontroly rodičovstva vykonávané s cieľom overiť pôvod zvieraťa. Príslušné orgány môžu vykonávať úradné kontroly v priestoroch a kanceláriách chovateľov, chovateľských organizácií alebo chovateľských podnikov, na ich zariadeniach, ako aj na plemenných zvieratách alebo zárodočných produktoch odobraných plemenným zvieratám, ktoré boli predmetom šľachtiteľského programu.

(62)

Ak sa v tomto nariadení odkazuje na „iné úradné činnosti“, uvedený pojem by sa mal vykladať ako vzťahujúci sa na uznanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov, schvaľovanie šľachtiteľských programov alebo poskytovanie pomoci iným členským štátom a tretím krajinám.

(63)

Na účinné uplatňovanie predpisov Únie v oblasti plemenných zvierat a ich zárodočných produktov stanovených v tomto nariadení je potrebné, aby príslušné orgány členských štátov navzájom spolupracovali a poskytovali administratívnu pomoc, kedykoľvek je to potrebné. V tomto nariadení by sa preto mali s potrebnými úpravami stanoviť všeobecné pravidlá o administratívnej pomoci a spolupráci, podobné tým, ktoré sú v súčasnosti stanovené v hlave IV nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (23).

(64)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie osobitných opatrení, ak existuje dôkaz o tom, že v tretej krajine dochádza k rozsiahlemu a závažnému nedodržiavaniu práva Únie o plemenitbe zvierat.

(65)

Príslušné orgány členských štátov by mali mať takisto potrebné právomoci na presadzovanie zootechnických a genealogických pravidiel týkajúcich sa plemenných zvierat, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, vrátane pozastavenia schvaľovania šľachtiteľského programu alebo odobratia uznania chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku v prípade nesúladu s pravidlami stanovenými v tomto nariadení.

(66)

Komisia by mala podľa potreby vykonávať kontroly v členských štátoch okrem iného vzhľadom na výsledky úradných kontrol vykonaných členskými štátmi na zabezpečenie uplatňovania pravidiel stanovených v tomto nariadení vo všetkých členských štátoch.

(67)

V prípade potreby by Komisia mala vykonávať kontroly v tretích krajinách s cieľom zostaviť zoznam chovateľských subjektov tretích krajín, z ktorých by mal byť povolený vstup plemenných zvierat a ich spermy, oocytov a embryí do Únie, s cieľom stanoviť podmienky ich vstupu do Únie a s cieľom získavať zootechnické a genealogické informácie o fungovaní dohôd o rovnocennosti. Komisia by tiež mala vykonávať kontroly v tretích krajinách, ak je to oprávnené vzhľadom na pretrvávajúci alebo objavujúci sa problém v súvislosti s plemennými zvieratami alebo ich zárodočnými produktmi.

(68)

Overenie dodržiavania pravidiel stanovených v tomto nariadení prostredníctvom úradných kontrol má zásadný význam pre zabezpečenie toho, aby sa ciele tohto nariadenia účinne dosiahli v celej Únii. Nedostatky kontrolných systémov členských štátov môžu v určitých prípadoch značne narušiť dosahovanie uvedených cieľov a viesť k situáciám závažného rozsiahleho nesúladu uvedených pravidiel. Komisia by preto mala mať možnosť reagovať na závažné nedostatky kontrolných systémov členských štátov prijatím opatrení uplatniteľných dovtedy, kým dotknutý členský štát neprijme potrebné opatrenie na odstránenie narušenia. Takéto opatrenia zahŕňajú zákaz alebo presadzovanie osobitných podmienok týkajúcich sa obchodovania s plemennými zvieratami alebo ich zárodočnými produktmi alebo akékoľvek iné opatrenia, ktoré Komisia považuje za primerané na odstránenie uvedeného rozsiahleho porušovania.

(69)

Keďže smernice 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/427/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES majú byť zrušené a nahradené týmto nariadením, je takisto potrebné zrušiť akty Komisie prijaté podľa uvedených smerníc a v prípade potreby ich nahradiť buď delegovanými aktmi, alebo vykonávacími aktmi prijatými v súlade s príslušnými právomocami prenesenými na základe tohto nariadenia. Uvedené akty Komisie by preto mali byť zrušené a v prípade potreby nahradené.

(70)

S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie tohto nariadenia a doplniť ho alebo zmeniť jeho prílohy by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie požiadaviek na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie, úlohy a požiadavky pre referenčné centrá Európskej únie a obsah a formát zootechnických osvedčení.

(71)

Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa uvedené konzultácie vykonali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (24). S cieľom zabezpečiť rovnakú účasť na príprave delegovaných aktov Európsky parlament a Rada majú najmä dostať všetky dokumenty v rovnakom čase ako experti členských štátov, a ich experti majú mať systematicky prístup na rokovania expertných skupín Komisie týkajúce sa prípravy delegovaných aktov.

(72)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa vzorov formulárov pre informácie, ktoré majú členské štáty poskytovať verejnosti, týkajúce sa zoznamu uznaných chovateľských organizácií a chovateľských podnikov, metód na overovanie identity čistokrvných plemenných zvierat, kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia, určenia referenčných centier Európskej únie, vzorov formulárov pre jedinečný identifikačný dokument vydávaný na celú dĺžku života pre koňovité zvieratá, vzorov zootechnických osvedčení sprevádzajúcich plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty, uznania rovnocennosti opatrení uplatňovaných v tretích krajinách, závažného narušenia systému kontroly v členskom štáte a stanovenia špecifických opatrení týkajúcich sa vstupu plemenných zvierat a ich zárodočných produktov do Únie by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (25). Ak Stály zootechnický výbor neposkytne stanovisko, Komisia by nemala prijať vykonávací akt.

(73)

Pravidlá stanovené v smerniciach 87/328/EHS, 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/118/EHS, 90/119/EHS, 90/427/EHS, 91/174/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES a rozhodnutí 96/463/ES sa majú nahradiť pravidlami stanovenými v tomto nariadení a v delegovaných a vykonávacích aktoch Komisie prijatých na základe právomocí prenesených podľa tohto nariadenia. Preto by sa uvedené právne akty mali zrušiť.

(74)

Tieto rozhodnutia Komisie týkajúce sa okrem iného kritérií špecifických pre jednotlivé druhy na schvaľovanie alebo uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov, na zápis plemenných zvierat v plemenných knihách, použitie na plemenitbu a umelú insemináciu, kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie, boli prijaté podľa smerníc 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/427/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES, rozhodnutí Komisie 84/247/EHS (26), 84/419/EHS (27), 89/501/EHS (28), 89/502/EHS (29), 89/504/EHS (30), 89/505/EHS (31), 89/507/EHS (32), 90/254/EHS (33), 90/255/EHS (34), 90/256/EHS (35), 90/257/EHS (36), 92/353/EHS (37), 96/78/ES (38) a 2006/427/ES (39). Týmto nariadením by sa mali stanoviť pravidlá, ktoré nahradia pravidlá stanovené v uvedených rozhodnutiach Komisie.

(75)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť podobné pravidlá ako pravidlá stanovené v rozhodnutí Komisie 92/354/EHS (40).

(76)

Tieto právne akty Komisie boli prijaté podľa smerníc 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/427/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES, rozhodnutí Komisie 89/503/EHS (41), 89/506/EHS (42), 90/258/EHS (43), 96/79/ES (44), 96/509/ES (45), 96/510/ES (46) a 2005/379/ES (47) a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/262 (48). Týmto nariadením by sa mali stanoviť pravidlá, ktoré nahradia pravidlá stanovené v uvedených právnych aktoch Komisie.

(77)

Na zabezpečenie právnej jasnosti a na zamedzenie duplicite by sa právne akty Komisie uvedené v odôvodneniach 74, 75 a 76 mali zrušiť od dátumu začiatku uplatňovania tohto nariadenia. Komisia by okrem toho mala aspoň 18 mesiacov pred dátumom začiatku uplatňovania tohto nariadenia prijať vykonávacie akty, ktoré stanovia vzory formulárov pre poskytovanie informácií, ktoré sa majú zahrnúť do zoznamu uznaných chovateľských organizácií a chovateľských podnikov, ktorý majú členské štáty sprístupniť verejnosti, ako aj vzory formulárov pre zootechnické osvedčenia týkajúce sa plemenných zvierat a ich zárodočných produktov. Uvedené vykonávacie akty by sa mali uplatňovať od dátumu začiatku uplatňovania tohto nariadenia.

(78)

S cieľom zabezpečiť hladký prechod v súvislosti s organizáciami chovateľov, chovateľskými organizáciami, združeniami chovateľov, súkromnými podnikmi alebo inými organizáciami či združeniami, ktoré boli schválené alebo uznané s časovým obmedzením alebo bez neho podľa aktov zrušených týmto nariadením, a v súvislosti so šľachtiteľskými programami, ktoré vykonávajú títo prevádzkovatelia, by sa uvedení prevádzkovatelia a ich šľachtiteľské programy mali považovať za uznané alebo schválené v súlade s týmto nariadením. Uvedení prevádzkovatelia by preto nemali podliehať postupom uznávania, schvaľovania a oznamovania o rozšírení zemepisného územia do iných členských štátov stanoveným v tomto nariadení, hoci iné ustanovenia nariadenia by sa na nich mali uplatňovať. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby uvedení prevádzkovatelia dodržiavali všetky pravidlá stanovené v tomto nariadení, najmä tým, že v ich prípade vykonávajú úradné kontroly na základe rizika. V prípade nesúladu by príslušné orgány mali zabezpečiť, aby uvedení prevádzkovatelia prijali potrebné opatrenia na nápravu uvedeného nesúladu, a v prípade potreby by mali pozastaviť alebo odobrať uznanie uvedených prevádzkovateľov alebo schvaľovanie ich šľachtiteľských programov.

(79)

Komisia nedávno prijala návrh nového nariadenia o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach. Cieľom uvedeného nového nariadenia je zrušenie nariadenia (ES) č. 882/2004, smernice Rady 89/608/EHS (49), smernice Rady 90/425/EHS (50) a smerníc 91/496/EHS a 97/78/ES. Jeho cieľom je tiež začlenenie určitých pravidiel stanovených v nariadení (ES) č. 882/2004 a v uvedených smerniciach, a to s potrebnými úpravami. Nie je však zámerom, aby do rozsahu pôsobnosti uvedeného nového nariadenia patrila plemenitba zvierat. V záujme právnej jasnosti a istoty a až do zrušenia smerníc 89/608/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS a 97/78/ES prostredníctvom tohto nového nariadenia je potrebné, aby sa zo smerníc 89/608/EHS a 90/425/EHS vypustili odkazy na pojem „zootechnické“, zatiaľ čo v prípade smerníc 91/496/EHS a 97/78/ES sa takáto zmena nevyžaduje. Smernice 89/608/EHS a 90/425/EHS by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(80)

Do dátumu začatia uplatňovania článku 110 nariadenia (EÚ) 2016/429 by chovateľské organizácie, ktoré vykonávajú schválené šľachtiteľské programy týkajúce sa čistokrvných plemenných zvierat druhu koní, mali mať možnosť naďalej vydávať identifikačné doklady pre uvedené čistokrvné plemenné zvieratá v súlade s článkom 8 ods. 1 smernice 90/427/EHS.

(81)

Toto nariadenie by malo byť uplatniteľné od prvého dňa dvadsiateho ôsmeho mesiaca od dňa nadobudnutia jeho účinnosti,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa stanovujú:

a)

zootechnické a genealogické pravidlá na obchodovanie s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi a na ich vstup do Únie;

b)

pravidlá týkajúce sa uznávania chovateľských organizácií a chovateľských podnikov a schvaľovania šľachtiteľských programov;

c)

práva a povinnosti chovateľov, chovateľských organizácií a chovateľských podnikov;

d)

pravidlá týkajúce sa zápisu plemenných zvierat do plemenných kníh a plemenných registrov a podmienky použitia plemenných zvierat a ich zárodočných produktov na plemenitbu;

e)

pravidlá týkajúce sa kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia čistokrvných zvierat;

f)

pravidlá týkajúce sa vydávania zootechnických osvedčení pre plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty;

g)

pravidlá vykonávania úradných kontrol, a najmä kontrol v chovateľských organizáciách a chovateľských podnikoch a pravidlá týkajúce sa vykonávania iných úradných činností;

h)

pravidlá týkajúce sa administratívnej pomoci a spolupráce a pravidlá presadzovania pravidiel zo strany členských štátov;

i)

pravidlá na vykonávanie kontrol zo strany Komisie v členských štátoch a tretích krajinách.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje na plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty, ak uvedené zvieratá alebo potomstvo pochádzajúce z týchto zárodočných produktov sú určené na zápis do plemennej knihy ako čistokrvné plemenné zvieratá alebo registráciu v plemennom registri ako hybridné plemenné ošípané.

3.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty, ak uvedené zvieratá a zárodočné produkty sú určené na technické alebo vedecké pokusy vykonávané pod dohľadom príslušných orgánov.

4.   Článok 9 ods. 4, článok 13, článok 14 ods. 3 a 4, články 23, 24, článok 28 ods. 2 a článok 36 ods. 1 sa nevzťahujú na súkromné podniky, uznané ako chovateľské podniky, ktoré pôsobia v uzavretých systémoch chovu.

5.   Týmto nariadením nie sú dotknuté práva členských štátov prijať vnútroštátne opatrenia na reguláciu vykonávania šľachtiteľských programov, ktoré neboli schválené v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„zviera“ je domáce zviera druhov:

a)

hovädzieho dobytka (Bos taurus, Bos indicus a Bubalus bubalis);

b)

ošípaných (Sus scrofa);

c)

oviec (Ovis aries);

d)

kôz (Capra hircus), alebo

e)

koňovitých zvierat (Equus caballus a Equus asinus);

2.

„plemeno“ je populácia zvierat dostatočne uniformných na to, aby ich jedna alebo viacero skupín chovateľov mohli považovať za odlišné od iných zvierat rovnakého druhu a aby títo súhlasili so zápisom uvedených zvierat v plemenných knihách s podrobnosťami o ich známych predkoch na účely prenosu ich zdedených vlastností prostredníctvom reprodukcie, výmeny a selekcie v rámci šľachtiteľského programu;

3.

„plemenné zviera“ je čistokrvné plemenné zviera alebo hybridná plemenná ošípaná;

4.

„zárodočné produkty“ sú sperma, oocyty a embryá odobrané od plemenných zvierat alebo vyprodukované plemennými zvieratami na účely umelej inseminácie a biotechnologických metód reprodukcie;

5.

„chovateľská organizácia“ je každé združenie chovateľov, organizácia chovateľov alebo verejný orgán, iný ako príslušné orgány, ktorý je uznaný príslušným orgánom členského štátu v súlade s článkom 4 ods. 3 na účely vykonávania šľachtiteľského programu čistokrvných plemenných zvierat zapísaných v plemennej(-ých) knihe(-ách), ktorú(-é) vedie alebo zakladá;

6.

„chovateľský podnik“ je každé združenie chovateľov, organizácia chovateľov, súkromný podnik pôsobiaci v uzavretom systéme chovu alebo verejný orgán, iný ako príslušné orgány, ktorý je uznaný príslušným orgánom členského štátu v súlade s článkom 4 ods. 3 na účely vykonávania šľachtiteľského programu týkajúceho sa hybridných plemenných ošípaných registrovaných v plemennom(-ých) registri(-och), ktorý(-é) vedie alebo zakladá;

7.

„chovný subjekt“ je každé združenie chovateľov, chovateľská organizácia, súkromný podnik, organizácia na chov dobytka alebo úradná služba v tretej krajine, ktorá bola v súvislosti s čistokrvnými plemennými zvieratami druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz alebo koní alebo hybridných plemenných ošípaných úradne schválená v uvedenej tretej krajine v súvislosti so vstupom plemenných zvierat určených na plemenitbu do Únie;

8.

„príslušné orgány“ sú orgány členského štátu, ktoré sú zodpovedné podľa tohto nariadenia za:

a)

uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov a schvaľovanie šľachtiteľských programov pre plemenné zvieratá;

b)

úradné kontroly prevádzkovateľov;

c)

poskytovanie pomoci iným členským štátom a tretím krajinám v prípade zistených prípadov nesúladu;

d)

úradné činnosti iné ako tie, ktoré sú uvedené v písmenách a) a c);

9.

„čistokrvné plemenné zviera“ je zviera, ktoré je zapísané alebo podmienečne zapísané a oprávnené na zápis v hlavnom oddiele plemennej knihy;

10.

„hybridná plemenná ošípaná“ je zviera druhu ošípané registrované v plemennom registri, ktoré je produktom zámerného kríženia alebo sa použilo na zámerné kríženie v rámci jednej z týchto kategórií alebo medzi nimi:

a)

čistokrvnými plemennými ošípanými rôznych plemien alebo línií;

b)

plemennými ošípanými, ktoré sú samotné produktom kríženia (hybridizácie) medzi rôznymi plemenami alebo líniami;

c)

plemennými ošípanými, ktoré patria do niektorej z kategórií uvedených v písmene a) alebo b);

11.

„línia“ je geneticky stabilná a uniformná subpopulácia čistokrvných plemenných zvierat určitého plemena;

12.

„plemenná kniha“ je:

a)

každá kniha, kartotéka alebo údajové médium, ktoré je vedené chovateľskou organizáciou a pozostáva z hlavného oddielu a, ak sa chovateľská organizácia tak rozhodne, z jedného alebo viacerých doplňujúcich oddielov pre zvieratá tohto istého druhu, ktoré nie sú oprávnené na zápis v hlavnom oddiele;

b)

v opodstatnených prípadoch každá zodpovedajúca kniha vedená chovateľským subjektom;

13.

„hlavný oddiel“ je časť plemennej knihy, v ktorej sú čistokrvné plemenné zvieratá zapísané alebo podmienečne zapísané a oprávnené na zápis s uvedením podrobností o ich predkoch, a prípadne aj s uvedením ich vlastností;

14.

„trieda“ je horizontálne rozdelenie hlavného oddielu, v ktorej sú čistokrvné plemenné zvieratá zapísané podľa svojej plemennej hodnoty;

15.

„vlastnosť“ je vyčísliteľná dedičná vlastnosť alebo genetická osobitosť plemenného zvieraťa;

16.

„plemenná hodnota“ je odhad očakávaného účinku genotypu plemenného zvieraťa na danú vlastnosť jeho potomstva;

17.

„plemenný register“ je:

a)

každá kartotéka alebo dátové médium, ktoré je vedené v chovateľskom podniku a v ktorom sú registrované hybridné plemenné ošípané s uvedením ich predkov;

b)

v náležitých prípadoch každý zodpovedajúci register vedený chovným subjektom;

18.

„úradná kontrola“ je každý druh kontroly, ktorú príslušné orgány vykonávajú s cieľom overiť súlad s pravidlami stanovenými v tomto nariadení;

19.

„iné úradné činnosti“ sú každou inou činnosťou, ako je úradná kontrola, ktorú vykonávajú príslušné orgány v súlade s týmto nariadením s cieľom zabezpečiť uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení;

20.

„zootechnické osvedčenie“ je osvedčenie o identite, pôvode a príslušnosti, potvrdenie o pôvode alebo obchodná dokumentácia, ktoré sú vydané v papierovej alebo elektronickej forme pre plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty a ktoré poskytujú informácie o pôvode, identifikácii a ak sú k dispozícii, o výsledkoch kontroly úžitkovosti alebo genetického hodnotenia;

21.

„vstupovanie do Únie“ alebo „vstup do Únie“ je uvedenie plemenných zvierat a ich zárodočných produktov na jedno z území uvedených v prílohe VI z oblastí, ktoré sa nachádzajú mimo uvedených území, okrem prípadov tranzitu;

22.

„obchod“ znamená činnosti v oblasti nákupu, predaja, výmeny alebo iného nadobudnutia alebo prenechania zvierat alebo ich zárodočných produktov v rámci Únie, ako aj v rámci členského štátu;

23.

„prevádzkovateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba podliehajúca pravidlám stanoveným v tomto nariadení, ako sú chovateľské organizácie, chovateľské podniky, tretie strany, ktoré boli poverené chovateľskými organizáciami alebo chovateľskými podnikmi v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), stanice na odber a skladovanie spermy, stanice na skladovanie embryí, tímy na odber alebo produkciu embryí a chovatelia;

24.

„ohrozené plemeno“ je miestne plemeno, ktoré členský štát uznal za ohrozené, geneticky prispôsobené jednému alebo viacerým tradičným systémom chovu alebo životnému prostrediu v danom členskom štáte, a ak stav ohrozenosti vedecky určil orgán, ktorý má potrebné schopnosti a znalosti v oblasti ohrozených plemien;

25.

„súkromný podnik pôsobiaci v uzavretom systéme chovu“ je súkromný podnik so šľachtiteľským programom, na ktorom sa buď nezúčastňujú žiadni chovatelia, alebo na ktorom sa zúčastňuje len obmedzený počet chovateľov, ktorí sú viazaní na uvedený súkromný podnik tak, že súhlasia s odberom hybridných plemenných ošípaných od uvedeného podniku alebo s dodávaním hybridných plemenných ošípaných uvedenému podniku;

26.

„šľachtiteľský program“ je súbor systematických opatrení vrátane zaznamenávania údajov, selekcie, plemenitby a výmeny plemenných zvierat a ich zárodočných produktov, ktoré boli navrhnuté a realizované s cieľom zachovať alebo posilniť želané fenotypové a/alebo genotypové znaky a vlastnosti v rámci cieľovej chovnej populácie.

Článok 3

Všeobecné zootechnické a genealogické pravidlá na obchodovanie s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi a na ich vstup do Únie

1.   Obchodovanie s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi a ich vstup do Únie nesmú byť zakázané, obmedzené, ani im nesmie byť bránené zo zootechnických alebo genealogických dôvodov iných ako tých, ktoré vyplývajú z pravidiel stanovených v tomto nariadení.

2.   Chovatelia plemenných zvierat, chovateľské organizácie, chovateľské podniky alebo chovateľské subjekty nesmú byť diskriminované na základe ich krajiny pôvodu alebo krajiny pôvodu ich plemenných zvierat alebo ich zárodočných produktov.

KAPITOLA II

Uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov v členských štátoch a schvaľovanie šľachtiteľských programov

Oddiel 1

Uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov

Článok 4

Uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov

1.   Pokiaľ ide o čistokrvné plemenné zvieratá, združenia chovateľov, organizácie chovateľov alebo verejné subjekty môžu požiadať príslušné orgány o uznanie za chovateľskú organizáciu.

Pokiaľ ide o hybridné plemenné ošípané, združenia chovateľov, organizácie chovateľov alebo súkromné podniky pôsobiace v uzavretom systéme chovu alebo verejné subjekty môžu požiadať príslušné orgány o uznanie za chovateľský podnik.

2.   Žiadosť uvedená v odseku 1 sa podáva písomne, buď v papierovej alebo v elektronickej forme.

3.   Príslušné orgány posúdia žiadosti uvedené v odseku 1. Uznajú za chovateľskú organizáciu každého žiadateľa uvedeného v odseku 1 prvom pododseku a za chovateľský podnik každého žiadateľa uvedeného v odseku 1 druhom pododseku, ktorí spĺňajú tieto požiadavky:

a)

majú svoje sídlo na území členského štátu, kde sa príslušný orgán nachádza;

b)

preukážu vo svojej žiadosti, že spĺňajú požiadavky stanovené v časti 1 prílohy I týkajúce sa šľachtiteľských programov, o schválenie ktorých majú v úmysle požiadať v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12;

c)

ich žiadosť obsahuje v súvislosti s každým z uvedených plánovaných šľachtiteľských programov predbežnú verziu šľachtiteľského programu, ktorá má zahŕňať informácie uvedené v časti 2 prílohy I, a okrem toho v prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní v časti 3 prílohy I;

d)

pri predkladaní žiadosti uvedenej v odseku 1 tohto článku predložia žiadosť o schválenie aspoň jedného z uvedených plánovaných šľachtiteľských programov v súlade s článkom 8 ods. 2.

Článok 5

Zamietnutie uznania chovateľských organizácií a chovateľských podnikov

1.   Na účely článku 4 ods. 1, ak má príslušný orgán v úmysle zamietnuť žiadateľovi uznanie chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku, poskytne uvedenému žiadateľovi odôvodnené vysvetlenie plánovaného zamietnutia. Uvedený žiadateľ má právo požiadať príslušný orgán o opätovné posúdenie tohto plánovaného zamietnutia do 60 dní od dátumu prijatia odôvodneného vysvetlenia, alebo skôr, ak sú vo vnútroštátnych pravidlách stanovené kratšie časové lehoty.

2.   Ak sa na základe opätovného posúdenia podľa odseku 1 príslušný orgán rozhodne potvrdiť svoje zamietnutie, poskytne žiadateľovi odôvodnené vysvetlenie svojho rozhodnutia zamietnuť uznanie do 90 dní od prijatia jeho žiadosti o opätovné posúdenie alebo skôr, ak sú vo vnútroštátnych pravidlách stanovené kratšie časové lehoty. Príslušný orgán zároveň informuje Komisiu o svojom rozhodnutí zamietnuť uznanie a o jeho dôvodoch na zamietnutie.

Článok 6

Predloženie upravených šľachtiteľských programov v prípade zamietnutia a zrušenia uznania chovateľských organizácií alebo chovateľských podnikov ak nemajú schválené šľachtiteľské programy

1.   Ak príslušný orgán, ktorý uznal chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik v súlade s článkom 4 ods. 3, zamietne žiadosť o schválenie šľachtiteľského programu predloženého uvedenou chovateľskou organizáciou alebo chovateľským podnikom v súlade s článkom 8, uvedená chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik musí mať možnosť predložiť upravenú verziu uvedeného šľachtiteľského programu do šiestich mesiacov od uvedeného zamietnutia.

2.   Príslušný orgán zruší uznanie uvedenej chovateľskej organizácii alebo chovateľskému podniku, ak do konca lehoty uvedenej v odseku 1 tohto článku nebola predložená upravená verzia šľachtiteľského programu a ak chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik nemá iný šľachtiteľský program schválený v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12.

Článok 7

Zoznamy uznaných chovateľských organizácií a chovateľských podnikov

1.   Členské štáty vypracujú a aktualizujú zoznam chovateľských organizácií a chovateľských podnikov, ktoré ich príslušné orgány uznali v súlade s článkom 4 ods. 3 a ktoré majú aspoň jeden šľachtiteľský program, ktorý bol schválený v súlade s článkom 8 ods. 3 Členské štáty uvedený zoznam sprístupnia verejnosti.

2.   Zoznam stanovený v odseku 1 obsahuje tieto informácie:

a)

názov, kontaktné údaje a webové sídlo chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku, ak je k dispozícii;

b)

v prípade každej chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku na tomto zozname:

i)

v prípade čistokrvných plemenných zvierat názov plemena, alebo v prípade hybridných plemenných ošípaných názov plemena, línie alebo hybridu, na ktoré sa vzťahuje jej/jeho šľachtiteľský program schválený v súlade s článkom 8 ods. 3 a ak chovateľská organizácia využíva odchýlky uvedené v článku 19 alebo bode 2 kapitoly III časti 1 prílohy II, odkaz na tieto odchýlky;

ii)

zemepisné územie, kde sa má vykonávať každý z jej/jeho šľachtiteľských programov;

iii)

v prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní názov a v náležitých prípadoch kontaktné údaje chovateľskej organizácie, ktorá vedie pôvodnú plemennú knihu plemena;

iv)

v prípade každého zo svojich šľachtiteľských programov, odkaz na webovú stránku, na ktorej možno získať prístup k informáciám o uvedených šľachtiteľských programoch, ak je takáto stránka dispozícii.

3.   Členské štáty taktiež zahrnú do zoznamu stanoveného v odseku 2 tohto článku každý príslušný orgán, ktorý vykonáva šľachtiteľský program v súlade s článkom 38.

4.   Ak sa zrušilo uznanie chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku v súlade s článkom 47 ods. 1 tretím pododsekom písm. e) alebo schválenie šľachtiteľského programu je pozastavené alebo zrušené v súlade s článkom 47 ods. 1 tretím pododsekom písm. d), členské štáty bez zbytočného odkladu uvedú informáciu o takomto pozastavení alebo zrušení v zozname stanovenom v odseku 1 tohto článku.

Ak je počas 24 mesiacov uznanie zrušené alebo schválenie šľachtiteľského programu je pozastavené alebo zrušené, členské štáty definitívne odstránia uvedenú chovateľskú organizáciu, chovateľský podnik alebo šľachtiteľský program zo zoznamu stanoveného v odseku 1.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví vzory formulárov na poskytnutie informácií, ktoré sa majú zahrnúť do zoznamu uznaných chovateľských organizácií a chovateľských podnikov podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 2.

Oddiel 2

Schvaľovanie šľachtiteľských programov

Článok 8

Schvaľovanie šľachtiteľských programov, ktoré vykonávajú chovateľské organizácie a chovateľské podniky

1.   Chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik predkladá žiadosť o schválenie svojich šľachtiteľských programov príslušnému orgánu, ktorý uznal chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik v súlade s článkom 4 ods. 3.

2.   Žiadosti uvedené v odseku 1 sa podávajú písomne, buď v papierovej alebo v elektronickej forme.

3.   Príslušný orgán uvedený v odseku 1 posúdi tieto šľachtiteľské programy a schváli ich za predpokladu, že:

a)

majú jeden alebo viacero z týchto cieľov:

i)

v prípade čistokrvných plemenných zvierat:

zlepšenie plemena,

zachovanie plemena,

vytvorenie nového plemena,

obnovenie plemena;

ii)

v prípade hybridných plemenných ošípaných:

zlepšenie plemena, línie alebo hybridu,

vytvorenie nového plemena, línie alebo hybridu;

b)

podrobne opisujú ciele selekcie a chovné ciele;

c)

sú v súlade s požiadavkami stanovenými v časti 2 prílohy I a okrem toho v prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní v časti 3 prílohy I.

4.   Chovateľské organizácie alebo chovateľské podniky môžu vykonávať prostredníctvom tretej strany osobitné technické činnosti týkajúce sa riadenia svojich šľachtiteľských programov vrátane kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia za predpokladu, že:

a)

chovateľské organizácie a chovateľské podniky zostanú zodpovedné príslušnému orgánu za zabezpečenie súladu s požiadavkami stanovenými v častiach 2 a 3 prílohy I;

b)

nedochádza ku konfliktu záujmov medzi uvedenou treťou stranou a hospodárskymi činnosťami chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na šľachtiteľskom programe;

c)

uvedená tretia strana spĺňa všetky potrebné požiadavky na vykonávanie týchto činností;

d)

uvedené chovateľské organizácie a chovateľské podniky uvedú vo svojich žiadostiach podľa odseku 2 činnosti, ktoré plánujú vykonávať prostredníctvom tretej strany, spolu s menom a kontaktnými údajmi uvedených tretích strán.

5.   Ak sa aspoň 24 mesiacov nevyskytnú chovatelia, ktorí majú svoje chovy, v ktorých držia ich plemenné zvieratá, umiestnené v danej časti zemepisného územia, ktorí sa zúčastňujú na šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s odsekom 3, príslušný orgán uvedený v odseku 1 môže požiadať príslušnú chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik, aby prispôsobili zemepisné územie svojho šľachtiteľského programu tak, aby nezahŕňalo uvedenú časť.

Článok 9

Zmeny schváleného šľachtiteľského programu

1.   Pred vykonaním akejkoľvek významnej zmeny, ktorá súvisí s požiadavkami uvedenými v článku 8 ods. 3, vo svojom šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s uvedeným ustanovením, chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik oznámi tieto zmeny príslušnému orgánu, ktorý uznal uvedenú chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik v súlade s článkom 4 ods. 3.

2.   Toto oznámenie sa podáva písomne, buď v papierovej alebo v elektronickej forme.

3.   Ak uvedený príslušný orgán neuvedie inak v lehote 90 dní od dátumu oznámenia, považujú sa uvedené zmeny za schválené.

4.   Chovateľské organizácie a chovateľské podniky informujú chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na šľachtiteľských programoch, transparentným a včasným spôsobom o zmenách vo svojom šľachtiteľskom programe, ktoré boli schválené v súlade s odsekom 3.

Článok 10

Odchýlky z článku 8 ods. 3 týkajúce sa schvaľovania šľachtiteľských programov

1.   Odchylne od článku 8 ods. 3 môže príslušný orgán, ktorý uznal chovateľskú organizáciu v súlade s článkom 4 ods. 3, zamietnuť schválenie šľachtiteľského programu uvedenej chovateľskej organizácie, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v časti 2 prílohy I a okrem toho v prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní v časti 3 prílohy I, s odôvodnením, že uvedený šľachtiteľský program by ohrozil šľachtiteľský program vykonávaný inou chovateľskou organizáciou pre rovnaké plemeno, ktorý už bol schválený v uvedenom členskom štáte, aspoň v jednej z týchto oblastí:

a)

základné vlastnosti plemena alebo hlavné ciele uvedeného šľachtiteľského programu;

b)

zachovanie uvedeného plemena alebo genetickej rozmanitosti v rámci uvedeného plemena, alebo

c)

ak je cieľom uvedeného šľachtiteľského programu zachovanie uvedeného plemena, účinné vykonávanie uvedeného šľachtiteľského programu:

i)

v prípade ohrozeného plemena, alebo

ii)

v prípade pôvodného plemena, ktoré sa bežne nevyskytuje na jednom alebo viacerých územiach Únie.

2.   Na účely odseku 1 príslušný orgán náležite zohľadní:

a)

počet šľachtiteľských programov už schválených pre uvedené plemeno v uvedenom členskom štáte;

b)

veľkosť chovných populácií, na ktoré sa vzťahujú uvedené šľachtiteľské programy;

c)

možný genetický vklad šľachtiteľských programov vykonávaných inými chovateľskými organizáciami pre rovnaké plemeno v iných členských štátoch alebo chovateľskými subjektmi v tretích krajinách.

Článok 11

Zamietnutie schválenia šľachtiteľských programov

Ak príslušný orgán, ktorý uznal uvedenú chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik v súlade s článkom 4 ods. 3 zamietne schváliť šľachtiteľský program predložený takouto chovateľskou organizáciou alebo chovateľským podnikom v súlade s článkom 8 ods. 1 alebo zamietne schváliť zmeny šľachtiteľského programu oznámené v súlade s článkom 9 ods. 1, uvedenej chovateľskej organizácii alebo chovateľskému podniku poskytne odôvodnené vysvetlenie svojho zamietnutia.

Článok 12

Notifikácia a schvaľovanie šľachtiteľských programov vykonávaných v iných členských štátoch ako v členskom štáte, v ktorom boli chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik uznané

1.   Ak chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik plánuje vykonávať šľachtiteľský program schválený v súlade s článkom 8 ods. 3 aj pre plemenné zvieratá chované v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom boli chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik uznané v súlade s článkom 4 ods. 3 (na účely tohto článku ďalej len „dotknutý iný členský štát“), uvedená chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik oznámi plánované rozšírenie svojho zemepisného územia príslušnému orgánu, ktorý uznal uvedenú chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik v súlade s článkom 4 ods. 3.

2.   Príslušný orgán, ktorý uznal uvedenú chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik v súlade s článkom 4 ods. 3:

a)

danú skutočnosť oznámi príslušnému orgánu dotknutého iného členského štátu aspoň 90 dní pred plánovaným dátumom začatia šľachtiteľského programu v dotknutom inom členskom štáte a na žiadosť oboznámeného orgánu poskytne preklad uvedeného oznámenia do jedného z úradných jazykov dotknutého iného členského štátu;

b)

na žiadosť oboznámeného orgánu poskytne aspoň 60 dní pred plánovaným dátumom začiatku šľachtiteľského programu v dotknutom inom členskom štáte kópiu šľachtiteľského programu schváleného v súlade s článkom 8 ods. 3, ku ktorej sa priloží, ak o to požiadal uvedený orgán, preklad do jedného z úradných jazykov dotknutého iného členského štátu, ktorý zabezpečí žiadajúca chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik.

3.   Príslušný orgán dotknutého iného členského štátu môže do 90 dní od dátumu doručenia oznámenia uvedeného v odseku 2 písm. a) odmietnuť schváliť vykonávanie šľachtiteľského programu na jeho území, ak:

a)

sa schválený šľachtiteľský program už vykonáva v dotknutom inom členskom štáte v prípade čistokrvných plemenných zvierat rovnakého plemena a

b)

schválenie ďalšieho šľachtiteľského programu by mohlo ohroziť šľachtiteľský program vykonávaný inou chovateľskou organizáciou pre to isté plemeno, ktorý už bol schválený v dotknutom inom členskom štáte, pokiaľ ide aspoň o jednu z týchto oblastí:

i)

základné vlastnosti plemena alebo hlavné ciele uvedeného šľachtiteľského programu;

ii)

zachovanie daného plemena alebo genetickej rozmanitosti v rámci daného plemena;

iii)

ak je cieľom uvedeného šľachtiteľského programu zachovanie uvedeného plemena, účinné vykonávanie uvedeného šľachtiteľského programu:

v prípade ohrozeného plemena, alebo

v prípade pôvodného plemena, ktoré sa bežne nevyskytuje na jednom alebo viacerých územiach Únie.

4.   Príslušný orgán dotknutého iného členského štátu informuje príslušný orgán, ktorý uznal uvedenú chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik v súlade s článkom 4 ods. 3 o výsledku oznámenia uvedeného v odseku 1 tohto článku a ak zamietne schválenie vykonávania šľachtiteľského programu na svojom území, poskytne odôvodnené vysvetlenie svojho zamietnutia.

5.   Ak príslušný orgán dotknutého iného členského štátu neodpovie na oznámenie uvedené v odseku 2 písm. a) do 90 dní odo dňa doručenia, znamená to schválenie.

6.   Príslušný orgán, ktorý uznal uvedenú chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik v súlade s článkom 4 ods. 3, informuje chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik o výsledku oznámenia uvedeného v ods. 2 písm. a) tohto článku bez zbytočného odkladu a v prípade zamietnutia poskytne uvedenej chovateľskej organizácii alebo chovateľskému podniku odôvodnené vysvetlenie uvedeného zamietnutia podľa odseku 4 tohto článku.

7.   Ak príslušný orgán dotknutého iného členského štátu zamietne schválenie v súlade s ods. 3, informuje Komisiu o svojom zamietnutí spolu s odôvodnením uvedeného zamietnutia.

8.   Ak príslušný orgán dotknutého iného členského štátu zamietne schválenie v súlade s odsekom 3 tohto článku a chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik, ktorý plánuje vykonať uvedený šľachtiteľský program v dotknutom inom členskom štáte, požiada o opätovné posúdenie uvedeného zamietnutia, príslušný orgán dotknutého iného členského štátu a príslušný orgán, ktorý uznal uvedenú chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik v súlade s článkom 4 ods. 3, navzájom spolupracujú, pokiaľ ide o uvedenú žiadosť o opätovné preskúmanie zamietnutia.

9.   Príslušný orgán, ktorý uznal uvedenú chovateľskú organizáciu alebo chovateľský podnik v súlade s článkom 4 ods. 3, informuje príslušný orgán dotknutého iného členského štátu o zmenách šľachtiteľských programov schválených v súlade s článkom 9 ods. 3.

10.   Na žiadosť príslušného orgánu dotknutého iného členského štátu chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik pôsobiaci v súlade s týmto článkom na území dotknutého iného členského štátu poskytne uvedenému príslušnému orgánu aktuálne informácie, najmä o počte chovateľov a plemenných zvierat, v prípade ktorých sa vykonáva šľachtiteľský program na uvedenom území. Každá takáto žiadosť sa podáva rovnakým spôsobom ako žiadosti určené chovateľským organizáciám alebo chovateľským podnikom uznaným v dotknutom inom členskom štáte.

11.   Príslušný orgán dotknutého iného členského štátu môže zrušiť schválenie šľachtiteľského programu podľa tohto článku, ak sa počas aspoň 12 mesiacov žiaden chovateľ na území dotknutého iného členského štátu nezúčastňuje na uvedenom šľachtiteľskom programe.

KAPITOLA III

Práva a povinnosti chovateľov, chovateľských organizácií a chovateľských podnikov

Článok 13

Práva chovateľov zúčastňovať sa na šľachtiteľských programoch schválených v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12

1.   Chovatelia majú právo zúčastňovať sa na šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12 za predpokladu, že:

a)

ich plemenné zvieratá sú držané v chovoch umiestnených na zemepisnom území uvedeného šľachtiteľského programu;

b)

ich plemenné zvieratá patria v prípade čistokrvných plemenných zvierat k plemenu, alebo v prípade hybridných plemenných ošípaných k plemenu, línii alebo hybridu, na ktoré sa vzťahuje uvedený šľachtiteľský program.

2.   Chovatelia zúčastňujúci sa na šľachtiteľskom programe schválenom podľa článku 8 ods. 3 a prípadne článkom 12 majú právo:

a)

na zápis čistokrvných plemenných zvierat v hlavnom oddiele plemennej knihy založenej pre dané plemeno chovateľskou organizáciou v súlade s článkami 18 a 20;

b)

na zápis zvierat v doplňujúcom oddiele plemennej knihy založenej pre dané plemeno chovateľskou organizáciou v súlade s článkom 20;

c)

na registráciu hybridných plemenných ošípaných v plemennom registri, ktoré založil pre dané plemeno, líniu alebo hybrid chovateľský podnik v súlade s článkom 23;

d)

zúčastňovať sa na kontrole úžitkovosti a genetickom hodnotení podľa článku 25;

e)

získať zootechnické osvedčenie v súlade s článkom 30 ods. 1 a 4;

f)

na požiadanie získať aktuálne výsledky kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia ich plemenných zvierat, ak sú uvedené výsledky dostupné;

g)

mať prístup k všetkým ostatným službám, ktoré v súvislosti s uvedeným šľachtiteľským programom zúčastneným chovateľom poskytuje chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik vykonávajúci uvedený šľachtiteľský program.

3.   Popri právach stanovených v odsekoch 1 a 2, ak sa v pravidlách chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku stanovuje členstvo, chovatelia uvedení v odseku 1 majú tiež právo:

a)

stať sa členmi uvedenej chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku;

b)

zúčastňovať sa na vymedzení a rozvoji šľachtiteľského programu v súlade so stanovami uvedenými v bode B ods. 1) písm. b) časti 1 prílohy I.

Článok 14

Práva a povinnosti chovateľských organizácií a chovateľských podnikov

1.   Pokiaľ ide o šľachtiteľské programy schválené v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12, chovateľské organizácie a chovateľské podniky majú právo autonómne vymedziť a vykonávať takéto šľachtiteľské programy, pokiaľ sú v súlade s týmto nariadením a so všetkými podmienkami na ich schválenie.

2.   Chovateľské organizácie alebo chovateľské podniky majú právo vylúčiť chovateľov z účasti na šľachtiteľskom programe, ak uvedení chovatelia nedodržiavajú pravidlá uvedeného šľachtiteľského programu alebo povinnosti stanovené v stanovách uvedených v bode B ods. 1 písm. b) časti 1 prílohy I.

3.   Popri práve uvedenom v odseku 2, chovateľské organizácie a chovateľské podniky, ktoré zabezpečujú členstvo, majú právo vylúčiť chovateľov z členstva, ak si uvedení chovatelia neplnia svoje povinnosti stanovené v stanovách uvedených v bode B ods. 1 písm. b) časti 1 prílohy I.

4.   Chovateľské organizácie a chovateľské podniky majú bez toho, aby bola dotknutá úloha súdov, zodpovednosť za riešenie sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi chovateľmi a medzi chovateľmi a chovateľskou organizáciou alebo chovateľským podnikom pri procese vykonávania šľachtiteľských programov schválených v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12 podľa stanov uvedených v bode B ods. 1 písm. b) časti 1 prílohy I.

KAPITOLA IV

Zápis plemenných zvierat v plemenných knihách a plemenných registroch a použitie na plemenitbu

ODDIEL 1

Zápis čistokrvných plemenných zvierat v plemenných knihách a použitie na plemenitbu

Článok 15

Štruktúra plemenných kníh

Plemenné knihy pozostávajú z hlavného oddielu a, ak sa tak uvádza v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12, z jedného alebo viacerých doplňujúcich oddielov.

Článok 16

Hlavný oddiel plemenných kníh

1.   Ak chovateľské organizácie stanovia rôzne kritériá alebo postupy na zapísanie čistokrvných plemenných zvierat do rôznych tried, môžu uvedené chovateľské organizácie rozdeliť hlavný oddiel plemenných kníh do tried:

a)

podľa vlastností uvedených zvierat a rozdeliť uvedené triedy podľa ich veku alebo pohlavia, alebo

b)

podľa veku alebo pohlavia uvedených zvierat za predpokladu, že sú uvedené triedy ďalej rozdelené aj podľa ich vlastností.

Uvedené kritériá a postupy si môžu vyžadovať, aby sa pred zapísaním v špecifickej triede hlavného oddielu vykonala kontrola úžitkovosti alebo genetické hodnotenie čistokrvného plemenného zvieraťa podľa článku 25 alebo iné hodnotenie opísané v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 alebo v príslušných prípadoch článkom 12.

2.   Ak sa v šľachtiteľskom programe stanovujú ďalšie podmienky na zápis do hlavného oddielu plemennej knihy okrem tých, ktoré sú uvedené v kapitole I časti 1 prílohy II, chovateľská organizácia vykonávajúca uvedený šľachtiteľský program ustanoví v uvedenom hlavnom oddiele aspoň jednu triedu, do ktorej budú na žiadosť chovateľa zapísané čistokrvné plemenné zvieratá, ktoré spĺňajú iba podmienky kapitoly I časti I prílohy II a článku 21.

Článok 17

Doplňujúce oddiely plemenných kníh

Chovateľské organizácie môžu vytvoriť jeden alebo viac doplňujúcich oddielov v plemennej knihe pre zvieratá toho istého druhu, ktoré nie sú oprávnené na zápis v hlavnom oddiele, za predpokladu, že pravidlá stanovené v šľachtiteľskom programe umožňujú, aby bolo potomstvo uvedených zvierat zapísané v hlavnom oddiele v súlade s pravidlami stanovenými:

a)

v prípade samíc druhu hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz v bode 1 písm. a) kapitoly III časti 1 prílohy II;

b)

v prípade zvierat ohrozených plemien druhu hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz alebo oviec odolných plemien v bode 2 kapitoly III časti 1 prílohy II, alebo

c)

v prípade samcov a samíc druhu koní v bode 1 písm. b) kapitoly III časti 1 prílohy II.

Článok 18

Zápis čistokrvných plemenných zvierat v hlavnom oddiele plemennej knihy

1.   Chovateľské organizácie na žiadosť chovateľov zapíšu alebo podmienečne zapíšu v hlavnom oddiele svojej plemennej knihy všetky čistokrvné plemenné zvieratá plemena, na ktoré sa vzťahuje ich šľachtiteľský program za predpokladu, že tieto zvieratá spĺňajú požiadavky stanovené v kapitole I časti 1 prílohy II a prípadne že uvedené zvieratá sú potomkami plemenných zvierat alebo pochádzajú z ich zárodočných produktov v súlade s pravidlami stanovenými v článku 21.

2.   Chovateľské organizácie nesmú zamietnuť zápis čistokrvného plemenného zvieraťa v hlavnom oddiele svojich plemenných kníh z dôvodu, že už bolo zapísané v hlavnom oddiele plemennej knihy rovnakého plemena, alebo v prípade programu kríženia čistokrvných plemenných zvierat druhu koní pre iné plemeno, ktorú založila iná chovateľská organizácia uznaná v súlade s článkom 4 ods. 3 alebo chovateľský subjekt v tretej krajine uvedený v zozname stanovenom v článku 34.

3.   Ak je hlavný oddiel plemennej knihy rozdelený do tried, čistokrvné plemenné zvieratá, ktoré spĺňajú kritériá na zápis v hlavnom oddiele, zapíše chovateľská organizácia do triedy, ktorá zodpovedá vlastnostiam uvedených čistokrvných plemenných zvierat.

Článok 19

Odchýlky z požiadaviek pre zápis zvierat do hlavného oddielu plemenných kníh v prípade vytvorenia nového plemena alebo obnovenia plemena

1.   Odchylne od článku 18 ods. 1 v prípade, že chovateľská organizácia vykonáva šľachtiteľský program schválený v súlade s článkom 8 ods. 3 a v náležitých prípadoch s článkom 12 v prípade plemena, pre ktoré neexistuje v žiadnom členskom štáte alebo tretej krajine uvedenej v zozname ustanovenom v článku 34 plemenná kniha, uvedená chovateľská organizácia môže zapísať do hlavného oddielu tejto novo zriadenej plemennej knihy čistokrvné plemenné zvieratá alebo potomkov čistokrvných plemenných zvierat iných plemien alebo akékoľvek zviera, ktoré podľa úsudku chovateľskej organizácie vykazuje vlastnosti uvedeného nového plemena a v príslušných prípadoch spĺňa minimálne požiadavky na úžitkovosť stanovené v šľachtiteľskom programe.

Chovateľské organizácie, ktoré uplatňujú túto odchýlku:

a)

stanovia vo svojom šľachtiteľskom programe obdobie na založenie novej plemennej knihy zohľadňujúce generačný interval dotknutého druhu alebo plemena;

b)

uvedú odkaz na všetky existujúce plemenné knihy, v ktorých sú zapísané čistokrvné plemenné zvieratá alebo ich rodičia po prvý raz po narodení, spolu s pôvodným registračným číslom v uvedenej plemennej knihe;

c)

vo svojom systéme na zaznamenávanie pôvodu určia zvieratá, ktoré považujú za východiskových jedincov daného plemena.

2.   V prípade, že chovateľská organizácia má v úmysle obnoviť plemeno, ktoré zaniklo alebo ktoré je vážne ohrozené, členský štát alebo, ak tak rozhodne, príslušný orgán, môže chovateľskej organizácii povoliť, aby zapísala do hlavného oddielu plemennej knihy potomkov čistokrvných plemenných zvierat plemena, ktoré sa má obnoviť, alebo čistokrvné plemenné zvieratá či potomkov čistokrvných plemenných zvierat iných plemien, ktoré sa podieľajú na obnovení uvedeného plemena, alebo akékoľvek zviera, ktoré podľa úsudku chovateľskej organizácie vykazuje vlastnosti obnovovaného plemena a v príslušných prípadoch spĺňa minimálne požiadavky úžitkovosti stanovené v šľachtiteľskom programe za predpokladu, že:

a)

obdobie na založenie alebo na opätovné založenie uvedenej plemennej knihy vhodné pre dotknuté plemeno je stanovené v šľachtiteľskom programe;

b)

v príslušných prípadoch sa odkazuje na akúkoľvek plemennú knihu, v ktorej sú zapísané uvedené čistokrvné plemenné zvieratá alebo ich rodičia, spolu s pôvodným registračným číslom v uvedenej plemennej knihe;

c)

zvieratá, ktoré uvedená chovateľská organizácia považuje za východiskové jedince pre obnovenie plemena, sú určené v systéme na zaznamenávanie pôvodu.

3.   Chovateľská organizácia, ktorá sa usiluje využiť odchýlku uvedenú v odseku 1 tohto článku alebo odchýlku uvedenú v odseku 2 tohto článku, stanoví podrobný plán na vytvorenie alebo obnovenie plemena vo svojom šľachtiteľskom programe uvedenom v článku 8 ods. 1.

4.   Do konca období uvedených v ods. 1 písm. a) tohto článku a v ods. 2 písm. a) tohto článku príslušný orgán vykoná úradnú kontrolu stanovenú v článku 43.

5.   Ak sa vytvára alebo obnovuje plemeno v súlade s týmto článkom, členské štáty uverejnia informáciu uvedením tejto skutočnosti do zoznamu stanoveného v článku 7.

Článok 20

Zapisovanie zvierat do doplňujúcich oddielov a generačný postup ich potomstva do hlavného oddielu

1.   V prípade, že chovateľská organizácia založí doplňujúce oddiely v súlade s článkom 17, uvedená chovateľská organizácia na žiadosť chovateľov zapisuje do príslušných doplňujúcich oddielov uvedených v článku 17 zvieratá druhov, na ktoré sa vzťahuje ich šľachtiteľský program, ktoré nie sú oprávnené na zápis v hlavnom oddiele, za predpokladu, že uvedené zvieratá spĺňajú podmienky stanovené v kapitole II časti 1 prílohy II.

2.   Chovateľské organizácie na žiadosť chovateľov zapisujú potomstvo zvierat uvedených v odseku 1 tohto článku do hlavného oddielu uvedeného v článku 16 a považujú toto potomstvo za čistokrvné plemenné zvieratá za predpokladu, že uvedené potomstvo spĺňa podmienky stanovené v kapitole III časti I prílohy II.

Článok 21

Použitie čistokrvných plemenných zvierat a ich zárodočných produktov na plemenitbu

1.   Chovateľská organizácia vykonávajúca šľachtiteľský program schválený v súlade s článkom 8 ods. 3 a v príslušných prípadoch s článkom 12 v prípade plemena prijme:

a)

na prirodzenú plemenitbu akékoľvek čistokrvné plemenné zviera uvedeného plemena;

b)

na umelú insemináciu spermu odobranú čistokrvným plemenným zvieratám druhu hovädzieho dobytka, ktoré boli podrobené genetickému hodnoteniu v súlade s článkom 25;

c)

na umelú insemináciu spermu odobranú čistokrvným plemenným zvieratám druhov ošípaných, oviec a kôz, ktoré boli podrobené kontrole úžitkovosti a genetickému hodnoteniu v súlade s článkom 25;

d)

na umelú insemináciu spermu odobranú čistokrvným plemenným zvieratám druhu koní, ktoré boli v prípade, že sa to požaduje v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a príslušných prípadoch s článkom 12, podrobené kontrole úžitkovosti a genetickému hodnoteniu v súlade s článkom 25;

e)

na prenos embryí oocyty odobrané a použité na produkciu embryí in vitro a embryí získaných in vivo, ktoré boli oplodnené spermou uvedenou v písmene b) alebo c) tohto odseku, za predpokladu, že uvedené oocyty a embryá sú odobrané čistokrvným plemenným zvieratám druhu hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec alebo kôz, ktoré boli podrobené kontrole úžitkovosti a genetickému hodnoteniu v súlade s článkom 25;

f)

na prenos embryí, oocyty odobrané a použité na produkciu embryí in vitro a embryí získaných in vivo, ktoré boli oplodnené spermou uvedenou v písmene d) tohto odseku, za predpokladu, že tieto oocyty a embryá sú odobrané čistokrvným plemenným zvieratám druhu koní, ktoré boli v prípade, že sa to požaduje v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a v príslušných prípadoch s článkom 12, podrobené kontrole úžitkovosti a genetickému hodnoteniu v súlade s článkom 25;

g)

na testovanie čistokrvných plemenných samcov druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec alebo kôz spermu odobranú čistokrvným plemenným zvieratám, ktoré neboli podrobené kontrole úžitkovosti a genetickému hodnoteniu, za predpokladu, že sperma sa používa výlučne na účely testovania uvedených čistokrvných plemenných samcov v rámci množstiev potrebných na to, aby uvedená chovateľská organizácia mohla takéto testy vykonať v súlade s článkom 25.

2.   Odchylne od odseku 1 tohto článku v prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní môže chovateľská organizácia zakázať alebo obmedziť použitie jednej alebo viacerých reprodukčných techník uvedených v uvedenom odseku alebo použitie čistokrvných plemenných zvierat na jednu alebo viac uvedených reprodukčných techník vrátane použitia ich zárodočných produktov za predpokladu, že uvedený zákaz alebo obmedzenie je uvedené v jej šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a v príslušných prípadoch s článkom 12.

Každý takýto zákaz alebo obmedzenie, ktoré sú vymedzené v šľachtiteľskom programe chovateľskej organizácie, ktorá založila pôvodnú plemennú knihu v súlade s bodom 3 písm. a) časti 3 prílohy I, je záväzný pre šľachtiteľské programy chovateľských organizácií, ktoré vytvoria filiálne plemenné knihy pre to isté plemeno v súlade s bodom 3 písm. b) časti 3 prílohy I.

3.   V prípade ohrozeného plemena môže chovateľská organizácia zakázať alebo obmedziť použitie čistokrvného plemenného zvieraťa uvedeného plemena na využitie jeho zárodočných produktov v prípade, že by uvedené využitie ohrozilo zachovanie uvedeného plemena či jeho genetickú rozmanitosť.

4.   Spermu uvedenú v odseku 1 písm. g) odobratú čistokrvným plemenným samcom, ktorí sú zapísaní v hlavnom oddiele plemennej knihy založenej chovateľskou organizáciou, ktorá vykonáva šľachtiteľský program schválený v súlade s článkom 8 ods. 3 a v príslušných prípadoch s článkom 12, prijme aj iná chovateľská organizácia, ktorá vykonáva schválený šľachtiteľský program pre to isté plemeno v tom istom alebo inom členskom štáte za rovnakých podmienok a kvantitatívnych obmedzení kontroly úžitkovosti a v príslušných prípadoch genetických hodnotení, aké uplatňuje na svoje vlastné čistokrvné plemenné samce.

5.   Na účely odsekov 1 a 4 zárodočné produkty čistokrvných plemenných zvierat uvedené v týchto odsekoch zhromažďuje, produkuje, spracúva a uskladňuje stanica na odber alebo skladovanie spermy alebo tím na odber alebo produkciu embryí schválené na obchodovanie vo vnútri Únie s týmito komoditami v súlade s právom Únie v oblasti zdravia zvierat.

6.   Odchylne od odseku 5 môže členský štát povoliť odber, produkciu, spracovanie a skladovanie zárodočných produktov čistokrvných plemenných zvierat na použitie na území uvedeného členského štátu na stanici na odber alebo skladovanie spermy alebo na stanici na skladovanie embryí prostredníctvom tímu na odber a produkciu embryí alebo osobitne odborne spôsobilými zamestnancami, schválenými v súlade s právnymi predpismi uvedeného členského štátu.

7.   Odchylne od odseku 1 písm. b), c) a e) v prípade, že cieľom šľachtiteľského programu schváleného v súlade s článkom 8 ods. 3 a v príslušných prípadoch s článkom 12 je zachovanie plemena alebo zachovanie genetickej rozmanitosti existujúcej v rámci tohto plemena, sa kontrola úžitkovosti alebo genetické hodnotenie vykonáva iba vtedy, keď si uvedený šľachtiteľský program takúto kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie vyžaduje.

Článok 22

Metódy overovania identity

1.   Ak sa čistokrvné plemenné zvieratá druhov hovädzieho dobytka, oviec, kôz a koní používajú na odber spermy na umelú insemináciu, chovateľské organizácie vyžadujú, aby boli uvedené čistokrvné plemenné zvieratá identifikované na základe analýzy ich krvnej skupiny alebo na základe akejkoľvek inej vhodnej metódy, ktorá zabezpečuje aspoň taký stupeň spoľahlivosti ako analýza DNA.

2.   Ak sa plemenné zvieratá druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní používajú na odber oocytov a embryí a ak sa plemenné zvieratá druhu ošípaných používajú na odber spermy na umelú insemináciu, môžu chovateľské organizácie a chovateľské podniky požadovať, aby boli uvedené plemenné zvieratá identifikované jednou z metód uvedených v odseku 1.

3.   Na žiadosť členského štátu alebo Európskeho združenia pre plemenné zvieratá príslušných druhov môže Komisia prijať vykonávacie akty, pokiaľ ide o schválenie metódy na overovanie identity plemenných zvierat, ak zabezpečujú aspoň taký stupeň spoľahlivosti ako analýza krvnej skupiny uvedených plemenných zvierat, pričom sa zohľadní technický pokrok a odporúčania referenčných centier Európskej únie uvedených v článku 29, Medzinárodného výboru pre kontrolu úžitkovosti hospodárskych zvierat (ICAR) alebo Medzinárodnej spoločnosti pre genetiku zvierat (ISAG). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 2.

Oddiel 2

Registrácia hybridných plemenných ošípaných v plemenných registroch a použitie na plemenitbu

Článok 23

Registrácia hybridných plemenných ošípaných v plemenných registroch

1.   Chovateľské podniky na žiadosť svojich chovateľov zaregistrujú vo svojom plemennom registri každú hybridnú plemennú ošípanú toho istého plemena, línie alebo hybridu, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v časti 2 prílohy II.

2.   Chovateľské podniky neodmietnu zaregistrovať do ich plemenných registrov akékoľvek hybridné plemenné ošípané, ktoré boli zaregistrované v súlade s časťou 2 prílohy II v plemennom registri, ktorý pre to isté plemeno, líniu alebo hybrid založil chovateľský podnik uznaný v súlade s článkom 4 ods. 3 v tom istom alebo inom členskom štáte.

Článok 24

Použitie hybridných plemenných ošípaných a ich zárodočných produktov na plemenitbu

1.   Chovateľský podnik vykonávajúci šľachtiteľský program schválený v súlade s článkom 8 ods. 3 a v príslušných prípadoch s článkom 12 týkajúci sa hybridných plemenných ošípaných plemena, línie či hybridu prijme:

a)

na prirodzenú plemenitbu akúkoľvek hybridnú plemennú ošípanú rovnakého plemena, línie či hybridu, ktoré sú vymedzené v uvedenom šľachtiteľskom programe;

b)

na umelú insemináciu spermu odobranú z hybridných plemenných ošípaných, ktoré v prípade, že sa to požaduje v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a v príslušných prípadoch s článkom 12, podstúpili kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie v súlade s článkom 25;

c)

na prenos embryí, oocyty odobrané a použité na produkciu embryí in vitro a na získanie embryí in vivo oplodnené spermou uvedenou v písmene b), za predpokladu, že uvedené oocyty a embryá sú odobrané hybridným plemenným ošípaným, ktoré v prípade, že sa to požaduje v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a v príslušných prípadoch s článkom 12, podstúpili kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie v súlade s článkom 25;

d)

na testovanie samcov hybridných plemenných ošípaných spermu, ktorá bola odobraná uvedeným hybridným plemenným ošípaným, ktoré nepodstúpili kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie, za predpokladu, že uvedená sperma sa použije výlučne na účely testovania uvedených hybridných plemenných ošípaných v množstvách potrebných na to, aby uvedený chovateľský podnik mohol vykonať takéto testy v súlade s článkom 25.

2.   Samce hybridných plemenných ošípaných, ktoré sú zaregistrované v plemennom registri, ktorý založil chovateľský podnik vykonávajúci šľachtiteľský program schválený v súlade s článkom 8 ods. 3 a v príslušných prípadoch s článkom 12, a ich zárodočné produkty prijme iný chovateľský podnik vykonávajúci šľachtiteľský program týkajúci sa toho istého plemena, línie či hybridu v tom istom alebo inom členskom štáte za rovnakých podmienok a kvantitatívnych obmedzení týkajúcich sa kontroly úžitkovosti a v príslušných prípadoch genetického hodnotenia, aké uplatňuje na svoje vlastné hybridné plemenné ošípané.

3.   Na účely odsekov 1 a 2 zárodočné produkty hybridných plemenných ošípaných uvedené v uvedených odsekoch sa odoberajú, produkujú, spracúvajú a uskladňujú na stanici na odber alebo skladovanie spermy, alebo prostredníctvom tímu na odber alebo produkciu embryí schválených na obchodovanie vo vnútri Únie s týmito komoditami v súlade s právom Únie v oblasti zdravia zvierat.

4.   Odchylne od odseku 3 môže členský štát na účely použitia na svojom území povoliť odber, produkciu, spracovanie a skladovanie zárodočných produktov hybridných plemenných ošípaných na stanici na odber alebo skladovanie spermy na stanici na skladovanie embryí tímom na odber alebo produkciu embryí alebo osobitne odborne spôsobilými zamestnancami schválenými v súlade s právnymi predpismi uvedeného členského štátu.

KAPITOLA V

Kontrola úžitkovosti a genetické hodnotenie

Článok 25

Metódy na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie

Ak chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik alebo tretia strana určená v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b) vykonáva kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie plemenných zvierat, uvedená chovateľská organizácia, chovateľský podnik alebo tretia strana zabezpečí, aby sa takáto kontrola úžitkovosti alebo genetické hodnotenie vykonávalo v súlade s pravidlami stanovenými:

a)

v prípade čistokrvných plemenných zvierat druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz a v prípade hybridných plemenných ošípaných v prílohe III;

b)

v prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní v šľachtiteľskom programe, ktorý vykonáva uvedená chovateľská organizácia a ktorý bol schválený v súlade s článkom 8 ods. 3 a v príslušných prípadoch s článkom 12.

Článok 26

Delegované právomoci a vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o požiadavky na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie

1.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 61 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o zmeny prílohy III týkajúce sa pravidiel na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie čistokrvných plemenných zvierat druhov hovädzieho dobytka, oviec a kôz potrebné na účely zohľadnenia:

a)

vedeckého pokroku;

b)

technického vývoja, alebo

c)

potrieb zachovať hodnotné genetické zdroje.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty s cieľom stanoviť jednotné pravidlá na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie čistokrvných plemenných zvierat druhov hovädzieho dobytka, oviec alebo kôz uvedené v tomto článku vrátane výkladu ich výsledkov. Zohľadní pritom technický a vedecký pokrok alebo odporúčania príslušných referenčných centier Európskej únie uvedených v článku 29 ods. 1 alebo, ak neexistujú, zásady dohodnuté v rámci ICAR. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 2.

Článok 27

Výkon kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia

1.   Chovateľské organizácie a chovateľské podniky v prípade, že sa kontrola úžitkovosti alebo genetické hodnotenie má vykonávať podľa šľachtiteľského programu schváleného v súlade s článkom 8 ods. 3 a v príslušných prípadoch s článkom 12:

a)

vykonávajú danú kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie samostatne alebo

b)

poveria tretie strany, prostredníctvom ktorých vykonávajú kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie.

2.   Členský štát alebo, ak sa tak uvedený členský štát rozhodne, jeho príslušné orgány, môžu požadovať, aby na poverenie tretích strán v súlade s odsekom 1 písm. b), museli uvedené tretie strany získať povolenie na výkon kontroly úžitkovosti alebo genetického hodnotenia plemenných zvierat od uvedeného členského štátu alebo od jeho príslušných orgánov, s výnimkou prípadov, keď určená tretia strana je verejným subjektom podliehajúcim kontrole členského štátu alebo jeho príslušných orgánov.

3.   Členský štát alebo, ak sa tak uvedený členský štát rozhodne, jeho príslušné orgány, s využitím ustanovenia v odseku 2 zabezpečuje, aby sa udelilo povolenie tretím stranám uvedeným v uvedenom odseku, ktoré majú:

a)

zariadenie a vybavenie potrebné na výkon danej kontroly úžitkovosti alebo genetického hodnotenia;

b)

vhodne odborne spôsobilých zamestnancov a

c)

spôsobilosť vykonávať danú kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie v súlade s článkom 25.

4.   Odchylne od článku 8 ods. 4 písm. a) môže členský štát alebo jeho príslušný orgán rozhodnúť, že tretia strana, ktorá získala povolenie v súlade s odsekom 2 tohto článku, alebo určený verejný subjekt podliehajúci kontrole členského štátu alebo jeho príslušných orgánov uvedených v odseku 2 tohto článku, sa bude zodpovedať uvedenému príslušnému orgánu za zabezpečenie súladu s požiadavkami ustanovenými v tomto nariadení, ktoré sa vzťahujú na uvedenú kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie, ktoré jej boli zadané.

5.   Chovateľské organizácie alebo chovateľské podniky, ktoré samostatne vykonávajú kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie, alebo tretie strany poverené chovateľskou organizáciou či chovateľským podnikom v súlade s odsekom 1 písm. b) tohto článku, alebo tie, ktoré získali povolenie od členského štátu alebo jeho príslušných orgánov, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku, sa môžu zaviazať dodržiavať pravidlá a normy stanovené ICAR, alebo sa môžu zúčastňovať na činnostiach, ktoré vykonávajú referenčné centrá Európskej únie uvedené v článku 29.

Výsledky takýchto záväzkov alebo účasť na takýchto činnostiach môžu príslušné orgány zohľadniť pri uznávaní uvedených chovateľských organizácií alebo chovateľských podnikov, schvaľovaní ich šľachtiteľských programov, povoľovaní uvedených tretích strán či vykonávaní úradných kontrol daných prevádzkovateľov.

6.   Chovateľské organizácie a chovateľské podniky sprístupňujú verejnosti podrobné informácie o tretích stranách, ktoré vykonávajú kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie.

Článok 28

Povinnosti chovateľských organizácií, chovateľských podnikov a tretích strán, ktoré vykonávajú kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie

1.   V prípade, že chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik vykonáva kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie plemenných zvierat alebo uvedené činnosti vykonávajú prostredníctvom tretej strany v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), uvedená chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik poskytuje na žiadosť príslušného orgánu uvedeného v článku 8 ods. 3 alebo v príslušných prípadoch v článku 12 ods. 5 tieto informácie:

a)

záznamy všetkých údajov z kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia vo vzťahu k plemenným zvieratám z chovov nachádzajúcich sa na území, na ktorom pôsobí uvedený príslušný orgán;

b)

podrobnosti o metódach zaznamenávania znakov;

c)

podrobné informácie o modeli opisu úžitkovosti použitého pri analýze výsledkov kontroly úžitkovosti;

d)

podrobné informácie o štatistických metódach použitých pri analýze výsledkov kontroly úžitkovosti pri každom hodnotenom znaku;

e)

podrobné informácie o genetických parametroch používaných pri každom hodnotenom znaku, v príslušných prípadoch vrátane podrobných informácií o genomickom hodnotení.

2.   Chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik, alebo tretia strana poverená danou chovateľskou organizáciou alebo chovateľským podnikom v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), sprístupňujú verejnosti a aktualizujú výsledky genetického hodnotenia plemenných zvierat, ktorých sperma sa používa na umelú insemináciu v súlade s článkom 21 ods. 1 písm. b), c) a d) a článkom 24 ods. 1 písm. b).

KAPITOLA VI

Referenčné centrá Európskej únie

Článok 29

Referenčné centrá Európskej únie

1.   V prípade, že sa uzná za potrebné podporiť harmonizáciu alebo zlepšenie metód kontroly úžitkovosti alebo genetického hodnotenia čistokrvných plemenných zvierat, ktoré používajú chovateľské organizácie alebo tretie strany poverené chovateľskými organizáciami v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými určí referenčné centrá Európskej únie zodpovedné za vedecký a technický prínos k harmonizácii alebo zlepšeniu uvedených metód.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 2.

2.   V prípade, že sa uzná za potrebné podporiť zavedenie alebo harmonizáciu metód, ktoré používajú chovateľské organizácie alebo tretie strany poverené chovateľskými organizáciami v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), príslušné orgány alebo iné orgány členských štátov na zachovanie ohrozených plemien alebo zachovanie genetickej rozmanitosti v rámci uvedených plemien, Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom určiť referenčné centrá Európskej únie zodpovedné za vedecký a technický prínos k zavedeniu alebo harmonizácii týchto metód. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 2.

3.   Poverenie ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa riadi verejným výberovým procesom a je časovo obmedzené alebo podlieha pravidelnej kontrole.

4.   Referenčné centrá Európskej únie poverené v súlade s odsekom 1 alebo 2 tohto článku:

a)

spĺňajú požiadavky stanovené v bode 1 prílohy IV a

b)

sú zodpovedné za úlohy:

i)

v prípade referenčných centier Európskej únie poverených v súlade s odsekom 1 tohto článku stanovené v bode 2 prílohy IV;

ii)

v prípade referenčných centier Európskej únie poverených v súlade s odsekom 2 tohto článku stanovené v bode 3 prílohy IV;

pokiaľ sú uvedené úlohy zahrnuté v ročných alebo viacročných pracovných programoch referenčných centier ustanovených v súlade s cieľmi a prioritami príslušných pracovných programov, ktoré prijala Komisia v súlade s článkom 36 nariadenia (EÚ) č. 652/2014.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 61 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o zmeny:

a)

požiadaviek pre referenčné centrá Európskej únie stanovené v bode 1 prílohy IV;

b)

úloh pre referenčné centrá Európskej únie stanovené v bodoch 2 a 3 prílohy IV.

V delegovaných aktoch uvedených v tomto odseku sa náležite zohľadnia:

a)

druhy čistokrvných plemenných zvierat, pri ktorých sa majú harmonizovať alebo zlepšiť metódy kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia, a vedecký a technický pokrok v oblasti kontroly úžitkovosti alebo genetického hodnotenia, alebo

b)

ohrozené plemená, pri ktorých sa majú zaviesť alebo harmonizovať metódy na zachovanie uvedených plemien alebo na zachovanie genetickej rozmanitosti v rámci uvedených plemien, a vedecký a technický pokrok v uvedených oblastiach.

6.   Referenčné centrá Európskej únie určené v súlade s odsekom 1 alebo 2 podliehajú kontrolám Komisie s cieľom overiť, či

a)

spĺňajú požiadavky stanovené v bode 1 prílohy IV;

b)

plnia úlohy:

i)

v prípade referenčných centier Európskej únie poverených v súlade s odsekom 1 stanovené v bode 2 prílohy IV;

ii)

v prípade referenčných centier Európskej únie poverených v súlade s odsekom 2 stanovené v bode 3 prílohy IV.

Ak sa na základe výsledkov takýchto kontrol zistí, že referenčné centrum Európskej únie nespĺňa požiadavky stanovené v bode 1 prílohy IV alebo si neplní úlohy stanovené v bode 2 alebo 3 prílohy IV, Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými zníži finančný príspevok Únie udelený v súlade s článkom 30 nariadenia (EÚ) č. 652/2014 alebo zruší poverenie referenčných centier Európskej únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 2.

KAPITOLA VII

Zootechnické osvedčenia

Článok 30

Vydávanie, obsah a formát zootechnických osvedčení sprevádzajúcich plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty

1.   V prípade, že chovatelia podieľajúci sa na šľachtiteľskom programe, ktorý bol schválený v súlade s článkom 8 a v príslušných prípadoch s článkom 12, požadujú zootechnické osvedčenia pre svoje plemenné zvieratá alebo ich zárodočné produkty, chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik vykonávajúci uvedený šľachtiteľský program uvedené osvedčenia vydá.

2.   Zootechnické osvedčenia sprevádzajúce plemenné zvieratá alebo ich zárodočné produkty vydávajú iba:

a)

chovateľské organizácie alebo chovateľské podniky vykonávajúce šľachtiteľské programy schválené v súlade s článkom 8 a v príslušných prípadoch s článkom 12 v prípade týchto plemenných zvierat;

b)

príslušné orgány uvedené v článku 8 ods. 3 alebo v príslušných prípadoch v článku 12 ods. 2 písm. a), ak uvedené orgány tak rozhodnú, alebo

c)

chovateľské subjekty zahrnuté v zozname stanovenom v článku 34, ktoré vykonávajú šľachtiteľské programy pre uvedené plemenné zvieratá.

3.   Chovateľské organizácie alebo chovateľské podniky zabezpečujú včasné odovzdanie zootechnických osvedčení.

4.   V prípade, že sa obchoduje s plemennými zvieratami zapísanými chovateľskou organizáciou do plemennej knihy alebo zaregistrovanými v plemennom registri, ktorý vedie chovateľský podnik, alebo sa obchoduje s ich zárodočnými produktmi a že uvedené plemenné zvieratá alebo potomstvo pochádzajúce z uvedených zárodočných produktov sú určené na zápis či registráciu v inej plemennej knihe, resp. plemennom registri, uvedené plemenné zvieratá alebo zárodočné produkty sprevádza zootechnické osvedčenie.

Chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik odosielajúci plemenné zvieratá alebo zárodočné produkty z nich, ktorý vedie plemennú knihu či plemenný register, v ktorom sú uvedené plemenné zvieratá zapísané alebo zaregistrované, vydáva uvedené zootechnické osvedčenie.

5.   V prípade, že plemenné zvieratá, ktoré boli zapísané do plemennej knihy alebo zaregistrované v plemennom registri, ktoré vedie chovateľský subjekt uvedený v zozname stanovenom v článku 34, alebo ich zárodočné produkty vstúpia do Únie a v prípade, že sú uvedené plemenné zvieratá alebo potomstvo vyprodukované z uvedených zárodočných produktov určené na zápis do plemennej knihy, ktorú vedie chovateľská organizácia, či na registráciu v plemennom registri, ktorý vedie chovateľský podnik, uvedené plemenné zvieratá alebo ich zárodočné produkty sprevádza zootechnické osvedčenie.

Uvedené zootechnické osvedčenie vydáva chovateľský subjekt uvedený v súlade s článkom 34, ktorý vedie plemennú knihu alebo plemenný register, v ktorom sú uvedené plemenné zvieratá zapísané resp. zaregistrované, alebo úradný orgán tretej krajiny odoslania.

6.   Zootechnické osvedčenia uvedené v odsekoch 4 a 5:

a)

obsahujú informácie uvedené v príslušných častiach a kapitolách prílohy V;

b)

sú v súlade s príslušnými vzormi zootechnických osvedčení stanovenými vo vykonávacích aktoch prijatých podľa ods. 10.

7.   Chovateľská organizácia alebo chovateľský subjekt, ktorý vykonáva kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie či oboje v súlade so svojím šľachtiteľským programom, alebo vykonáva uvedené činnosti prostredníctvom tretích strán v prípade chovateľskej organizácie v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), uvedie vo svojom zootechnickom osvedčení vydanom pre čistokrvné plemenné zviera alebo jeho zárodočné produkty:

a)

výsledky tejto kontroly úžitkovosti;

b)

aktuálne výsledky tohto genetického hodnotenia a

c)

genetické defekty a genetické osobitosti vo vzťahu k danému šľachtiteľskému programu, ktoré ovplyvňujú uvedené plemenné zviera alebo darcov uvedených zárodočných produktov.

8.   Chovateľský podnik alebo chovateľský subjekt, ktorý vykonáva kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie či oboje v súlade so svojím šľachtiteľským programom alebo ktorý vykonáva uvedené činnosti prostredníctvom tretích strán v prípade chovateľského podniku súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), uvedie – pokiaľ sa to vyžaduje na základe uvedeného šľachtiteľského programu – vo svojom zootechnickom osvedčení vydanom pre hybridnú plemennú ošípanú alebo jej zárodočné produkty:

a)

výsledky tejto kontroly úžitkovosti;

b)

aktuálne výsledky tohto genetického hodnotenia a

c)

genetické defekty a genetické osobitosti vo vzťahu k danému šľachtiteľskému programu, ktoré ovplyvňujú uvedené plemenné zviera alebo darcov uvedených zárodočných produktov.

9.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 61 prijímať delegované akty týkajúce sa zmien obsahu zootechnických osvedčení stanovených v prílohe V s cieľom aktualizovať ich s ohľadom na:

a)

vedecký pokrok;

b)

technický vývoj;

c)

fungovanie vnútorného trhu, alebo

d)

potrebu zachovať hodnotné genetické zdroje.

10.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví vzory zootechnických osvedčení pre plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 2.

Článok 31

Odchýlky z požiadaviek týkajúcich sa vydávania, obsahu a formátu zootechnických osvedčení na obchodovanie s plemennými zvieratami a ich zárodočnými produktmi

1.   Odchylne od článku 30 ods. 2 písm. a) môže príslušný orgán povoliť, aby zárodočné produkty sprevádzalo zootechnické osvedčenie vydané na základe informácií, ktoré poskytla chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik, inseminačná stanica na odber spermy alebo stanica na skladovanie spermy alebo tím na odber alebo produkciu embryí schválené na obchodovanie s uvedenými zárodočnými produktmi vo vnútri Únie v súlade s právom Únie v oblasti zdravia zvierat.

2.   Odchylne od článku 30 ods. 6 písm. b) môže príslušný orgán povoliť, aby sa vzory uvedené v článku 30 ods. 6 písm. b) nepoužívali za predpokladu, že:

a)

v prípade plemenných zvierat druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz sú informácie, stanovené v kapitole I časti 2 prílohy V alebo v kapitole I časti 3 prílohy V, obsiahnuté v iných dokumentoch sprevádzajúcich uvedené plemenné zvieratá, ktoré vydala chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik;

b)

v prípade zárodočných produktov druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní:

i)

informácie súvisiace s darcami týchto zárodočných produktov sú obsiahnuté v iných dokumentoch alebo v kópiách originálu zootechnického osvedčenia sprevádzajúcich tieto zárodočné produkty, prípadne ich pred alebo po zaslaní týchto zárodočných produktov na požiadanie sprístupní chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik alebo iní prevádzkovatelia uvedení v odseku 1;

ii)

informácie súvisiace so spermou, oocytmi či embryami sú uvedené v iných dokumentoch sprevádzajúcich túto spermu, tieto oocyty alebo tieto embryá a vydáva ich chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik alebo iní prevádzkovatelia uvedení v odseku 1.

3.   Odchylne od článku 30 ods. 7 písm. a) a b) a článku 30 ods. 8 písm. a) a b), ak sú výsledky kontroly úžitkovosti alebo genetického hodnotenia verejne dostupné na webovej stránke, chovateľské organizácie alebo chovateľské podniky alebo ostatní prevádzkovatelia uvedení v odseku 1 tohto článku môžu v zootechnickom osvedčení alebo v dokumentoch uvedených v odseku 2 písm. a) tohto článku odkázať na webovú stránku, kde sú uvedené výsledky k dispozícii.

Článok 32

Odchýlky od požiadaviek na formát zootechnických osvedčení vydaných pre čistokrvné plemenné zvieratá druhu koní

1.   Odchylne od článku 30 ods. 6 v prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní informácie stanovené v kapitole I časti 2 prílohy V sú obsiahnuté v jedinečnom identifikačnom dokumente vydávanom na celú dĺžku života pre koňovité zvieratá. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 61 týkajúce sa obsahu a formátu takýchto identifikačných dokladov.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví vzory jedinečného identifikačného dokumentu vydávaného na celú dĺžku života pre koňovité zvieratá. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 2.

3.   Odchylne od odseku 1 v prípade, že aktuálne výsledky kontroly úžitkovosti alebo genetického hodnotenia sú verejne prístupné na webovej stránke, príslušné orgány môžu povoliť, aby informácie stanovené v bode 1 písm. m) kapitoly I časti 2 prílohy V neboli zahrnuté do dokumentu uvedeného v odseku 1 za predpokladu, že chovateľská organizácia uvedie odkaz na uvedenú webovú stránku v uvedenom dokumente.

4.   Odchylne od odseku 1 môže príslušný orgán povoliť, aby informácie uvedené v bode 1 písm. m) a n) kapitoly I časti 2 prílohy V boli obsiahnuté v iných dokumentoch, ktoré vydá chovateľská organizácia pre čistokrvné plemenné zvieratá zapísané v plemennej knihe, ktorú vedie uvedená chovateľská organizácia.

Článok 33

Odchýlky z požiadaviek týkajúcich sa vydávania, obsahu a formátu zootechnických osvedčení na vstup plemenných zvierat a ich zárodočných produktov do Únie

1.   Odchylne od článku 30 ods. 2 písm. c) a ods. 5 môže zárodočné produkty sprevádzať zootechnické osvedčenie, ktoré v mene chovateľského subjektu na základe informácií získaných od uvedeného chovateľského subjektu vydalo stredisko na odber alebo skladovanie spermy alebo tím na odber alebo produkciu embryí schválené na vstup uvedených zárodočných produktov do Únie v súlade s právom Únie v oblasti zdravia zvierat.

2.   Odchylne od článku 30 ods. 6 písm. b) sa vzory uvedené v článku 30 ods. 6 písm. b) nemusia použiť, ak:

a)

informácie stanovené v príslušných častiach a kapitolách prílohy V sú obsiahnuté v iných dokumentoch sprevádzajúcich plemenné zvieratá alebo ich zárodočné produkty;

b)

chovateľský subjekt vykonávajúci šľachtiteľský program alebo iný prevádzkovateľ uvedený v odseku 1 poskytne vyčerpávajúci zoznam uvedených dokumentov, vyhlási, že informácie uvedené v príslušných častiach a kapitolách prílohy V sú obsiahnuté v uvedených dokumentoch a osvedčí obsah uvedených dokumentov.

3.   Odchylne od článku 30 ods. 7 písm. a) a b) a článku 30 ods. 8 písm. a) a b), ak sú výsledky kontroly úžitkovosti alebo genetického hodnotenia verejne dostupné na webovej stránke, chovateľské subjekty alebo ostatní prevádzkovatelia uvedení v odseku 1 tohto článku môžu v zootechnickom osvedčení alebo ostatných dokumentoch uvedených v odseku 2 písm. a) tohto článku odkázať na webovú stránku, kde sú uvedené výsledky k dispozícii.

KAPITOLA VIII

Vstup plemenných zvierat a ich zárodočných produktov do Únie

Článok 34

Uvádzanie chovateľských subjektov na zozname

1.   Komisia udržiava, aktualizuje a uverejňuje zoznam chovateľských subjektov.

2.   Komisia na zozname stanovenom v odseku 1 uvedie len chovateľský subjekt, v prípade ktorého získala od úradnej služby tretej krajiny dokumentáciu preukazujúcu, že chovateľský subjekt spĺňa tieto požiadavky:

a)

vykonáva šľachtiteľský program rovnocenný so šľachtiteľským programom schváleným v súlade s článkom 8 ods. 3, ktorý chovateľské organizácie alebo chovateľské podniky vykonávajú pre to isté plemeno, líniu alebo hybrid, pokiaľ ide o:

i)

zápis plemenných zvierat do plemenných kníh alebo ich registráciu v plemenných registroch;

ii)

použitie plemenných zvierat na účely plemenitby;

iii)

používanie zárodočných produktov plemenných zvierat na testovanie a plemenitbu;

iv)

metódy používané na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie;

b)

je pod dohľadom alebo kontrolou úradnej služby v uvedenej tretej krajine.

c)

prijal stanovy zabezpečujúce, že plemenné zvieratá zapísané v plemenných knihách chovateľskými organizáciami alebo zaregistrované v plemenných registroch chovateľskými podnikmi a potomstvo vyprodukované zo zárodočných produktov takýchto plemenných zvierat sú zapísané, resp. zaregistrované bez diskriminácie na základe krajiny ich pôvodu v prípade čistokrvných plemenných zvierat v plemennej knihe toho istého plemena, alebo v prípade hybridných plemenných ošípaných v plemennom registri toho istého plemena, línie či hybridu, ktoré vedie uvedený chovateľský subjekt.

3.   Komisia na zozname stanovenom v odseku 1 tohto článku tiež uvedie odkaz na tie tretie krajiny, ktorých zavedené opatrenia sú považované za rovnocenné v súlade s článkom 35, vrátane odkazu na všetky chovateľské subjekty v uvedených tretích krajinách.

4.   Komisia bez zbytočných odkladov odstráni zo zoznamu všetky chovateľské subjekty, ktoré už nespĺňajú aspoň jednu z požiadaviek uvedených v odseku 2.

Článok 35

Rovnocennosť opatrení uplatnených na plemenitbu zvierat v tretích krajinách

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými uzná, že opatrenia uplatňované v tretej krajine sú rovnocenné opatreniam, ktoré sa vyžadujú v tomto nariadení v súvislosti s/so:

a)

uznávaním chovateľských organizácií a chovateľských podnikov stanoveným v článku 4;

b)

schvaľovaním šľachtiteľských programov chovateľských organizácií a chovateľských podnikov stanoveným v článku 8;

c)

zápisom čistokrvných plemenných zvierat v plemenných knihách a registráciou hybridných plemenných ošípaných v plemenných registroch stanoveným článkoch 18, 20 a 23;

d)

použitím plemenných zvierat na plemenitbu, ako je stanovené v článkoch 21, 22 a 24;

e)

používaním zárodočných produktov plemenných zvierat na testovanie a plemenitbu stanovených v článkoch 21 a 24;

f)

kontrolou úžitkovosti a genetickým hodnotením stanovenými v článku 25;

g)

úradnými kontrolami subjektov stanovenými v článku 43.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 2.

2.   Vykonávacie akty uvedené v ods. 1 sa prijmú na základe:

a)

dôkladného preskúmania informácií a údajov poskytnutých treťou krajinou, ktorá sa usiluje získať uznanie jej opatrení za rovnocenné s tými, ktoré sa požadujú v tomto nariadení;

b)

ak je to vhodné, uspokojivého výsledku kontroly vykonanej Komisiou v súlade s článkom 57.

3.   Vo vykonávacích aktoch uvedených v ods. 1 sa môžu stanoviť podrobné podmienky týkajúce sa vstupu plemenných zvierat a ich zárodočných produktov do Únie z dotknutej tretej krajiny a môže sa v nich uvádzať:

a)

formát a obsah zootechnických osvedčení, ktoré sprevádzajú uvedené plemenné zvieratá alebo ich zárodočné produkty;

b)

špecifické požiadavky uplatniteľné na vstup uvedených plemenných zvierat alebo ich zárodočných produktov do Únie a na úradné kontroly, ktoré sa majú vykonať na uvedených plemenných zvieratách alebo ich zárodočných produktoch po vstupe do Únie;

c)

v prípade potreby postupy na vypracovanie a zmenu zoznamov chovateľských subjektov umiestnených v dotknutej tretej krajine, z ktorej je povolený vstup plemenných zvierat a zárodočných produktov z nich do Únie.

4.   Komisia bez zbytočného odkladu prijme vykonávacie akty, ktorými zruší vykonávacie akty uvedené v ods. 1, ak niektorá z podmienok na uznávanie rovnocennosti opatrení stanovených v čase ich prijatia už nie je splnená. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 2.

Článok 36

Zápis v plemenných knihách alebo registrácia v plemenných registroch plemenných zvierat a potomstva pochádzajúceho zo zárodočných produktov, ktoré vstúpili do Únie

1.   Chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik na žiadosť chovateľa zapíše do hlavného oddielu plemennej knihy alebo zaregistruje do plemenného registra všetky plemenné zvieratá, ktoré vstúpili do Únie, a potomstvo pochádzajúce zo zárodočných produktov, ktoré vstúpili do Únie v prípade, že:

a)

uvedené plemenné zviera alebo darcovia uvedených zárodočných produktov sú zapísaní v plemennej knihe alebo zaregistrovaní v plemennom registri, ktorú vedie chovateľský subjekt v zasielajúcej tretej krajine;

b)

uvedené zárodočné produkty spĺňajú podmienky stanovené v článku 21 ods. 1 alebo ods. 2, ak je to požiadavka šľachtiteľského programu, ktorý vykonáva uvedená chovateľská organizácia alebo uvedený chovateľský podnik;

c)

uvedené plemenné zviera spĺňa charakteristické vlastnosti plemena, alebo v prípade hybridnej plemennej ošípanej charakteristické vlastnosti plemena, línie či hybridu stanovené v šľachtiteľskom programe, ktorý vykonáva uvedená chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik;

d)

chovateľský subjekt uvedený v písmene a) je uvedený v zozname chovateľských subjektov stanovenom v článku 34.

2.   Členské štáty alebo príslušné orgány nezakazujú ani neobmedzujú zo zootechnických či genealogických dôvodov vstup plemenných zvierat alebo ich zárodočných produktov do Únie ani následné použitie uvedených zvierat alebo ich zárodočných produktov, ani takémuto vstupu, resp. použitiu nebránia, ak sú uvedené plemenné zvieratá alebo darcovia uvedených zárodočných produktov zapísaní v plemennej knihe alebo zaregistrovaní v plemennom registri, ktorý vedie chovateľský subjekt uvedený na zozname chovateľských subjektov zavedenom v súlade s článkom 34.

Článok 37

Kontroly nároku na zmluvnú colnú sadzbu pre čistokrvné plemenné zvieratá vstupujúce do Únie

1.   Ak prevádzkovateľ zodpovedný za zásielku čistokrvných plemenných zvierat požiada o uplatnenie zmluvnej colnej sadzby pre čistokrvné plemenné zvieratá, ako sa stanovuje v nariadení (EHS) č. 2658/87, na zvieratá v uvedenej zásielke:

a)

uvedené zvieratá sprevádza:

i)

zootechnické osvedčenie uvedené v článku 30 ods. 5 alebo v článku 32;

ii)

doklad, v ktorom sa uvádza, že majú byť zapísané do plemennej knihy, ktorú vedie chovateľská organizácia, alebo zaregistrované v plemennom registri, ktorý vedie chovateľský podnik;

b)

kontroly uvedenej zásielky sa vykonávajú na hraničných inšpekčných staniciach, v ktorých sa vykonávajú kontroly dokladov, identity a fyzické kontroly uvedené v článku 4 smernice 91/496/EHS.

2.   Cieľom kontrol stanovených v odseku 1 písm. b) je overenie toho, či:

a)

zásielku sprevádzajú doklady uvedené v odseku 1 písm. a);

b)

obsah a označenie zásielky zodpovedá informáciám uvedeným v dokladoch stanovených v odseku 1 písm. a).

KAPITOLA IX

Príslušné orgány vykonávajúce šľachtiteľský program pre čistokrvné plemenné zvieratá

Článok 38

Príslušné orgány vykonávajúce šľachtiteľský program pre čistokrvné plemenné zvieratá

1.   Ak v členskom štáte alebo na území, na ktorom pôsobí príslušný orgán, neexistuje chovateľská organizácia, chovateľské združenie alebo verejný subjekt, ktorý vykonáva šľachtiteľský program pre čistokrvné plemenné zvieratá druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz alebo koní, uvedený príslušný orgán sa môže rozhodnúť, že bude vykonávať šľachtiteľský program pre uvedené plemeno za predpokladu, že:

a)

je potrebné zachovať uvedené plemeno alebo vytvoriť uvedené plemeno v členskom štáte alebo na území, na ktorom pôsobí uvedený príslušný orgán, alebo

b)

uvedené plemeno je ohrozeným plemenom.

2.   Príslušný orgán, ktorý vykonáva šľachtiteľský program v súlade s týmto článkom, prijme potrebné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby takéto vykonávanie šľachtiteľského programu nemalo negatívny vplyv na možnosť:

a)

uznania organizácií chovateľov, združení chovateľov alebo verejných subjektov za chovateľské organizácie v súlade s článkom 4 ods. 3;

b)

chovateľských organizácií získať schválenie svojich šľachtiteľských programov v súlade s článkom 8 ods. 3 a v príslušných prípadoch s článkom 12.

3.   Ak príslušný orgán vykonáva šľachtiteľský program pre čistokrvné plemenné zvieratá, uvedený príslušný orgán musí:

a)

mať dostatočný počet odborne spôsobilých zamestnancov a primerané zariadenia a vybavenie na účinné vykonávanie uvedeného šľachtiteľského programu;

b)

byť schopný vykonávať kontroly potrebné na zaznamenávanie pôvodu čistokrvných plemenných zvierat, na ktoré sa vzťahuje uvedený šľachtiteľský program;

c)

mať dostatočne veľkú populáciu čistokrvných plemenných zvierat a dostatočný počet chovateľov na zemepisnom území, na ktoré sa vzťahuje uvedený šľachtiteľský program;

d)

mať vytvorené alebo byť schopný vytvárať a byť schopný používať údaje týkajúce sa čistokrvných plemenných zvierat potrebné na vykonávanie uvedeného šľachtiteľského programu;

e)

prijať stanovy s cieľom:

i)

upraviť riešenie sporov s chovateľmi zúčastňujúcimi sa na uvedenom šľachtiteľskom programe;

ii)

zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s chovateľmi zúčastňujúcimi sa na uvedenom šľachtiteľskom programe;

iii)

stanoviť práva a povinnosti chovateľov zúčastňujúcich sa na uvedenom šľachtiteľskom programe.

4.   Šľachtiteľský program uvedený v odseku 1 obsahuje:

a)

informácie o svojom cieli, ktorým má byť zachovanie plemena, zlepšenie plemena, vytvorenie nového plemena alebo obnovenie plemena alebo akákoľvek ich kombinácia;

b)

názov plemena, na ktoré sa vzťahuje uvedený šľachtiteľský program s cieľom zabrániť zámene s podobnými čistokrvnými plemennými zvieratami iných plemien zapísanými v iných existujúcich plemenných knihách;

c)

podrobné vlastnosti plemena, na ktoré sa vzťahuje uvedený šľachtiteľský program, vrátane uvedenia základných znakov;

d)

informácie o zemepisnom území, na ktorom sa vykonáva;

e)

informácie o systéme identifikácie čistokrvných plemenných zvierat, ktorý má zabezpečiť, aby sa plemenné zvieratá zapísali do plemennej knihy len vtedy, ak sú identifikované jednotlivo a v súlade s právom Únie v oblasti zdravia zvierat týkajúcim sa identifikácie a registrácie zvierat príslušných druhov;

f)

informácie o systéme na zaznamenávanie pôvodu čistokrvných plemenných zvierat zapísaných alebo zaregistrovaných a oprávnených na zápis v plemenných knihách;

g)

ciele selekcie a chovateľský cieľ šľachtiteľského programu vrátane uvedenia hlavných cieľov uvedeného šľachtiteľského programu a v príslušných prípadoch podrobné kritériá súvisiace s uvedenými cieľmi pre selekciu čistokrvných plemenných zvierat;

h)

ak si šľachtiteľský program vyžaduje kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie:

i)

informácie o systémoch používaných na vytváranie, zaznamenávanie a využitie výsledkov kontrol úžitkovosti;

ii)

informácie o systéme pre genetické hodnotenie a v príslušných prípadoch pre genomické hodnotenie čistokrvných plemenných zvierat;

i)

v prípade, že sú založené doplňujúce oddiely, ako sa stanovuje v článku 17, alebo ak hlavná časť je rozdelená na triedy, ako sa stanovuje v článku 16, pravidlá rozdelenia plemennej knihy a kritériá či postupy uplatňované na zaznamenávanie zvierat do uvedených oddielov alebo zaradenie v uvedených triedach;

j)

ak v prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní šľachtiteľský program zakazuje alebo obmedzuje použitie jednej alebo viacerých reprodukčných techník alebo použitie čistokrvných plemenných zvierat na jednu alebo viac reprodukčných techník uvedených v článku 21 ods. 2, informácie o takýchto zákazoch alebo obmedzeniach;

k)

ak príslušný orgán vykonáva osobitné technické činnosti týkajúce sa riadenia jeho šľachtiteľského programu prostredníctvom tretích strán, informácie o uvedených činnostiach a názov a kontaktné údaje určených tretích strán.

5.   Ak príslušný orgán vykonáva šľachtiteľský program v prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní, okrem požiadaviek stanovených v odsekoch 3 a 4 sa uplatňujú požiadavky stanovené v bodoch 1, 2, 3, 4 písm. a), 4 písm. c) časti 3 prílohy I.

6.   Ak príslušný orgán vykonáva šľachtiteľský program v prípade čistokrvných plemenných zvierat, uvedený príslušný orgán transparentne a včas informuje chovateľov zapojených do uvedeného šľachtiteľského programu o akýchkoľvek zmenách, ktoré sa v ňom vykonajú.

7.   Ak príslušný orgán vykonáva šľachtiteľský program v prípade čistokrvných plemenných zvierat, články 3, 13 až 22, 25, 27, článok 28 ods. 2, články 30, 31, 32 a článok 36 ods. 1 sa uplatňujú mutatis mutandis.

KAPITOLA X

Úradné kontroly a iné úradné činnosti, administratívna pomoc, spolupráca a presadzovanie zo strany členských štátov

Článok 39

Určenie príslušných orgánov

1.   Členské štáty určia príslušné orgány zodpovedné za výkon úradných kontrol na účely overenia dodržiavania pravidiel stanovených v tomto nariadení prevádzkovateľmi a za výkon iných úradných činností, ktorými zabezpečujú uplatňovanie uvedených pravidiel.

2.   Každý členský štát:

a)

vypracuje a aktualizuje zoznam príslušných orgánov, ktoré určil v súlade s odsekom 1 vrátane ich kontaktných údajov;

b)

spresní v zozname stanovenom v písmene a) adresu, na ktorú sa majú zaslať:

i)

notifikácie uvedené v článku 12, alebo

ii)

informácie, žiadosti či notifikácie uvedené v článkoch 48 a 49.

c)

sprístupní zoznam uvedený v písmene a) verejnosti na webovej stránke a oznámi uvedenú webovú stránku Komisii.

3.   Komisia vypracuje a aktualizuje zoznam webových stránok uvedených v odseku 2 písm. c) a sprístupní uvedený zoznam verejnosti.

Článok 40

Dodržiavanie predpisov príslušnými orgánmi vykonávajúcimi šľachtiteľské programy

Odchylne od tejto kapitoly členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom overiť, že príslušné orgány vykonávajúce šľachtiteľské programy v súlade s článkom 38, plnia pravidlá stanovené v uvedenom článku.

Článok 41

Všeobecné povinnosti príslušných orgánov

Príslušné orgány:

a)

zavádzajú postupy alebo opatrenia, alebo oboje, ktorými zabezpečujú a overujú účinnosť, vhodnosť, nestrannosť, kvalitu a konzistentnosť úradných kontrol a iných úradných činností, ktoré vykonávajú;

b)

zavádzajú postupy alebo opatrenia, alebo oboje, ktorými zabezpečujú, že ich zamestnanci vykonávajúci úradné kontroly a iné úradné činnosti nepodliehajú konfliktu záujmov vo vzťahu k prevádzkovateľom, v súvislosti s ktorými vykonávajú uvedené úradné kontroly a iné úradné činnosti;

c)

majú dostatočný počet príslušne odborne spôsobilých, vyškolených a skúsených zamestnancov alebo majú možnosť zabezpečiť ich dostatočný počet, aby sa úradné kontroly a iné úradné činnosti mohli vykonávať efektívne a účinne;

d)

majú vhodné a riadne udržiavané priestory a vybavenie potrebné na zabezpečenie toho, aby ich zamestnanci mohli vykonávať úradné kontroly a iné úradné činnosti efektívne a účinne;

e)

majú zákonné právomoci vykonávať úradné kontroly a iné úradné činnosti a prijímať opatrenia stanovené v tomto nariadení;

f)

zavádzajú zákonné postupy, ktorými zabezpečujú, aby mali ich zamestnanci prístup k priestorom a dokumentom a automatizovaným systémom riadenia informácií, ktoré vedú prevádzkovatelia, aby mohli riadne vykonávať svoje úlohy.

Článok 42

Povinnosti príslušných orgánov týkajúce sa zachovania dôvernosti

1.   Bez toho, aby tým boli dotknuté situácie, keď sa ich zverejnenie vyžaduje podľa práva Únie alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov, príslušné orgány vyžadujú od členov svojho personálu, aby nezverejňovali tretím stranám informácie získané pri výkone svojich povinností v rámci úradných kontrol a iných úradných činností, na ktoré sa pre ich povahu vzťahuje služobné tajomstvo, pokiaľ neexistuje vyšší verejný záujem zverejniť ich.

2.   Medzi informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, patria informácie, ktorých zverejnenie by narušilo:

a)

účel úradných kontrol alebo vyšetrovaní;

b)

ochranu obchodných záujmov prevádzkovateľa alebo akejkoľvek inej fyzickej alebo právnickej osoby;

c)

ochranu súdneho konania a právneho poradenstva.

Článok 43

Pravidlá týkajúce sa úradných kontrol

1.   Príslušné orgány pravidelne vykonávajú úradné kontroly prevádzkovateľov s primeranou frekvenciou, pričom zohľadňujú:

a)

riziko nesúladu s pravidlami stanovenými v tomto nariadení;

b)

minulé záznamy prevádzkovateľov, pokiaľ ide o výsledky úradných kontrol, ktoré sa v súvislosti s nimi vykonávajú, a ich dodržiavanie súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení;

c)

spoľahlivosť a výsledky vlastných kontrol, ktoré vykonali prevádzkovatelia alebo tretie strany na ich žiadosť, na účely zistenia dodržiavania pravidiel stanovených v tomto nariadení;

d)

akékoľvek informácie, ktoré by mohli naznačovať porušenie pravidiel stanovených v tomto nariadení.

2.   Príslušné orgány vykonávajú úradné kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré obsahujú pokyny pre zamestnancov vykonávajúcich úradné kontroly.

3.   Úradné kontroly sa vykonávajú po predchádzajúcom informovaní prevádzkovateľa, pokiaľ neexistujú dôvody na vykonanie úradných kontrol bez predchádzajúceho oznámenia.

4.   Úradné kontroly sa podľa možnosti vykonávajú takým spôsobom, aby sa minimalizovala záťaž pre prevádzkovateľa, ale bez toho, aby bola negatívne ovplyvnená kvalita uvedených úradných kontrol.

5.   Príslušné orgány vykonávajú úradné kontroly rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, či plemenné zvieratá alebo ich zárodočné produkty:

a)

pochádzajú z členského štátu, v ktorom sa vykonávajú úradné kontroly, alebo z iného členského štátu, alebo

b)

vstupujú do Únie.

Článok 44

Transparentnosť úradných kontrol

Príslušný orgán vykonáva úradné kontroly s vysokou úrovňou transparentnosti a verejne sprístupňuje relevantné informácie týkajúce sa organizovania a vykonávania úradných kontrol.

Článok 45

Písomné záznamy o úradných kontrolách

1.   Príslušné orgány vypracujú písomné záznamy o každej úradnej kontrole, ktorú vykonajú.

Uvedené písomné záznamy obsahujú:

a)

opis účelu úradnej kontroly;

b)

použité kontrolné metódy;

c)

výsledky úradnej kontroly;

d)

v náležitých prípadoch opatrenia, ktorých vykonanie príslušné orgány vyžadujú od prevádzkovateľov na základe výsledku úradnej kontroly.

2.   Pokiaľ si účely súdnych vyšetrovaní alebo ochrana súdnych konaní nevyžadujú inak, príslušné orgány poskytujú prevádzkovateľom, ktorí boli podrobení úradnej kontrole, kópiu písomného záznamu uvedeného v odseku 1.

Článok 46

Povinnosti prevádzkovateľov, na ktorých sa vzťahujú úradné kontroly alebo iné úradné činnosti

1.   Do tej miery, ako je to potrebné na vykonávanie úradných kontrol alebo iných úradných činností, prevádzkovatelia v prípade, že to príslušne orgány vyžadujú, poskytnú zamestnancom uvedených príslušných orgánov potrebný prístup k:

a)

svojmu vybaveniu, priestorom a iným miestam, ktoré podliehajú ich kontrole;

b)

svojim automatizovaným systémom riadenia informácií;

c)

svojim plemenným zvieratám a ich zárodočným produktom, ktoré podliehajú ich kontrole;

d)

svojim dokumentom a všetkým ďalším relevantným informáciám.

2.   Prevádzkovatelia počas úradných kontrol a iných úradných činností pomáhajú zamestnancom príslušných orgánov a spolupracujú s nimi pri plnení ich úloh.

Článok 47

Opatrenia v prípade preukázaného porušovania pravidiel

1.   Keď sa preukáže porušovanie pravidiel, príslušné orgány:

a)

prijmú akékoľvek opatrenie potrebné na určenie pôvodu a rozsahu uvedeného porušovania pravidiel a na určenie zodpovedností dotknutých prevádzkovateľov;

b)

prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby dotknutí prevádzkovatelia odstránili porušovanie pravidiel a predišli jeho ďalšiemu opakovaniu.

Príslušné orgány pri rozhodovaní o tom, ktoré opatrenia je potrebné prijať, zohľadnia povahu porušovania pravidiel a minulé záznamy o dotknutých prevádzkovateľoch v súvislosti s dodržiavaním pravidiel.

Príslušné orgány v prípade potreby najmä:

a)

nariadia, aby chovateľská organizácia dočasne nezapisovala čistokrvné plemenné zvieratá do plemenných kníh alebo aby chovateľský podnik dočasne neregistroval hybridné plemenné ošípané v plemenných registroch;

b)

nariadia, aby sa plemenné zvieratá alebo ich zárodočné produkty nepoužívali na plemenitbu v súlade s týmto nariadením;

c)

dočasne pozastavia vydávanie zootechnických osvedčení chovateľskou organizáciou alebo chovateľským podnikom;

d)

dočasne pozastavia alebo zrušia schválenie šľachtiteľského programu, ktorý vykonáva chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik, ak činnosti uvedenej chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku opakovane alebo nepretržite, alebo všeobecne nespĺňajú požiadavky šľachtiteľského programu schváleného v súlade s článkom 8 ods. 3 a v príslušných prípadoch s článkom 12;

e)

zrušia uznanie chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku udelené v súlade s článkom 4 ods. 3, ak uvedená chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik opakovane, nepretržite alebo všeobecne nespĺňa požiadavky článku 4 ods. 3;

f)

prijmú akékoľvek iné opatrenia, ktoré považujú za vhodné na zabezpečenie dodržiavania pravidiel stanovených v tomto nariadení.

2.   Príslušné orgány poskytujú dotknutým prevádzkovateľom alebo ich zástupcom:

a)

písomné oznámenie svojho rozhodnutia týkajúceho sa konania alebo opatrenia, ktoré sa má prijať v súlade s odsekom 1, spoločne s odôvodnením uvedeného rozhodnutia;

b)

informácie o akomkoľvek práve na odvolanie proti takýmto rozhodnutiam a o uplatniteľnom postupe a lehotách.

3.   Príslušné orgány monitorujú situáciu a upravia, pozastavia alebo zrušia opatrenia, ktoré prijali v súlade s týmto článkom, v závislosti od závažnosti porušovania pravidiel a existencie jednoznačných dôkazov potvrdzujúcich návrat k dodržiavaniu pravidiel.

4.   Členské štáty môžu stanoviť, že dotknutí prevádzkovatelia majú znášať všetky alebo časť výdavkov vynaložených podľa tohto článku dotknutými príslušnými orgánmi.

Článok 48

Spolupráca a administratívna pomoc

1.   V prípade, ak má porušovanie pravidiel pôvod, je rozšírené alebo prejavuje účinky vo viac ako v jednom členskom štáte, príslušné orgány v dotknutých členských štátoch navzájom spolupracujú a taktiež si navzájom poskytujú administratívnu pomoc s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení.

2.   Spolupráca a administratívna pomoc stanovená v odseku 1 môže zahŕňať:

a)

odôvodnenú žiadosť príslušného orgánu členského štátu („žiadajúci príslušný orgán“) o informácie od príslušného orgánu iného členského štátu („požiadaný príslušný orgán“), ktoré sú potrebné na výkon úradných kontrol alebo následných opatrení;

b)

v prípade porušovania pravidiel, ktoré by mohlo mať dôsledky v iných členských štátoch, oznámenie, ktoré vydá príslušný orgán, ktorý si je nesúladu vedomý, príslušným orgánom uvedených iných členských štátov;

c)

poskytnutie potrebných informácií a dokumentov zo strany požiadaného príslušného orgánu požadujúcemu príslušnému orgánu, a to bez zbytočného odkladu, keď sú príslušné informácie a dokumenty dostupné;

d)

vyšetrenie alebo úradné kontroly, ktoré vykoná požiadaný príslušný orgán a ktoré sú potrebné na:

i)

to, aby boli žiadajúcemu príslušnému orgánu poskytnuté všetky potrebné informácie a dokumenty vrátane informácií o výsledkoch takýchto vyšetrovaní alebo úradných kontrol a v príslušných prípadoch prijatých opatrení;

ii)

overenie dodržiavania pravidiel stanovených v tomto nariadení v rámci svojej jurisdikcie, pričom toto overenie prebehne v prípade potreby na mieste;

e)

na základe dohody medzi dotknutými príslušnými orgánmi účasť príslušného orgánu členského štátu na úradných kontrolách na mieste, ktoré vykonávajú príslušné orgány iného členského štátu.

3.   Ak úradné kontroly vykonávané v prípade plemenných zvierat alebo ich zárodočných produktov s pôvodom v inom členskom štáte preukazujú opakované prípady porušovania pravidiel stanovených v tomto nariadení, príslušný orgán členského štátu, ktorý vykonal uvedené úradné kontroly, bez zbytočného odkladu o tom informuje Komisiu a príslušné orgány ostatných členských štátov.

4.   Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá, ktoré sú:

a)

uplatniteľné na uvoľnenie dokumentov, ktoré sú predmetom súdnych konaní alebo s nimi súvisia;

b)

zamerané na ochranu komerčných záujmov fyzických alebo právnických osôb.

5.   Všetka komunikácia medzi príslušnými orgánmi v súlade s týmto článkom sa podáva písomne, buď v papierovej alebo v elektronickej forme.

Článok 49

Oznámenie Komisii a členským štátom na základe informácií poskytnutých tretími krajinami

1.   Ak príslušné orgány dostanú od tretej krajiny informácie naznačujúce porušovania pravidiel stanovených v tomto nariadení, bez zbytočného odkladu:

a)

oznámia takéto informácie príslušným orgánom ostatných členských štátov, o ktorých je známe, že sú uvedeným porušovaním pravidiel stanovených dotknuté;

b)

ak by dané informácie mohli byť relevantné na úrovni Únie, ohlásia takéto informácie Komisii.

2.   Informácie získané prostredníctvom úradných kontrol alebo vyšetrovaní vykonaných v súlade s týmto nariadením sa môžu oznámiť tretej krajine uvedenej v odseku 1 za predpokladu, že:

a)

príslušné orgány, ktoré poskytli informácie, súhlasia s takýmto oznámením;

b)

sú dodržané príslušné pravidlá Únie a vnútroštátne pravidlá uplatniteľné na oznamovanie osobných údajov tretím krajinám.

Článok 50

Koordinovaná pomoc a následné opatrenia Komisie

1.   Komisia bezodkladne koordinuje opatrenia a činnosti prijaté príslušnými orgánmi v súlade s touto kapitolou, ak:

a)

z informácií, ktoré sú dostupné Komisii, vyplýva, že existujú činnosti, pri ktorých dochádza, alebo sa zdá, že dochádza k porušovaniu pravidiel stanovených v tomto nariadení, a ktoré sa týkajú viac ako jedného členského štátu;

b)

príslušné orgány v dotknutých členských štátoch nie sú schopné dohodnúť sa na vhodných opatreniach na riešenie porušovania pravidiel stanovených v tomto nariadení.

2.   Komisia môže v prípadoch uvedených v odseku 1:

a)

žiadať, aby jej príslušné orgány členského štátu dotknutého činnosťami, pri ktorých dochádza, alebo sa zdá, že dochádza k porušovaniu pravidiel stanovených v tomto nariadení, poskytli správu o prijatých opatreniach;

b)

v spolupráci s členskými štátmi dotknutými činnosťami, pri ktorých dochádza, alebo sa zdá, že dochádza k porušovaniu pravidiel stanovených v tomto nariadení, vyslať inšpekčný tím na vykonanie úradnej kontroly Komisie na mieste;

c)

požiadať príslušné orgány v členskom štáte odoslania a v náležitých prípadoch v iných dotknutých členských štátoch, aby primerane zintenzívnili svoje úradné kontroly a aby jej poskytli správu o prijatých opatreniach;

d)

predložiť informácie týkajúce sa takýchto prípadov výboru uvedenému v článku 62 ods. 1, spolu s návrhom na opatrenia na odstránenie prípadov porušovania pravidiel podľa ods. 1 písm. a) tohto článku.

e)

prijať akékoľvek iné primerané opatrenia.

Článok 51

Všeobecná zásada financovania úradných kontrol

Členské štáty zabezpečia, aby mali príslušné orgány k dispozícii primerané finančné zdroje na zabezpečenie personálu a iných zdrojov potrebných na vykonávanie úradných kontrol a iných úradných činností.

Článok 52

Sankcie

Členské štáty stanovia sankcie uplatniteľné na porušovanie tohto nariadenia a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty oznámia uvedené ustanovenia Komisii najneskôr do 1. novembra 2018 a bezodkladne ju informujú o akejkoľvek následnej zmene uvedených ustanovení.

KAPITOLA XI

Kontroly zo strany Komisie

Oddiel 1

Kontroly Komisie v členských štátoch

Článok 53

Kontroly Komisie v členských štátoch

1.   Odborníci Komisie môžu v rozsahu tohto nariadenia vykonávať kontroly v členských štátoch s cieľom podľa potreby:

a)

overiť uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení;

b)

overiť postupy presadzovania a fungovanie úradných systémov kontroly a príslušných orgánov, ktoré ich prevádzkujú;

c)

vyšetrovať a zbierať informácie:

i)

o dôležitých alebo opakujúcich sa problémoch týkajúcich sa uplatňovania alebo presadzovania pravidiel stanovených v tomto nariadení;

ii)

o novo sa objavujúcich problémoch alebo novom vývoji vo vzťahu k určitým postupom prevádzkovateľov.

2.   Kontroly stanovené v odseku 1 sa organizujú v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov.

3.   Kontroly stanovené v odseku 1 môžu zahŕňať overenia priamo na mieste vykonané v spolupráci s príslušnými orgánmi vykonávajúcimi úradné kontroly.

4.   Odborníkom Komisie môžu pomáhať odborníci z členských štátov. Odborníci z členských štátov sprevádzajúci odborníkov Komisie dostanú rovnaké práva prístupu ako uvedení odborníci Komisie.

Článok 54

Správy Komisie o kontrolách vykonávaných jej odborníkmi v členských štátoch

1.   Komisia:

a)

pripraví návrh správy o zisteniach a odporúčaniach na riešenie nedostatkov zistených jej odborníkmi počas kontrol stanovených v článku 53 ods. 1;

b)

zašle členskému štátu, v ktorom boli vykonané uvedené kontroly, kópiu návrhu správy uvedeného v písmene a), aby ho pripomienkoval;

c)

zohľadní pripomienky členského štátu uvedené v písmene b) tohto odseku pri príprave záverečnej správy o zisteniach vyplývajúcich z kontrol stanovených v článku 53 ods. 1, ktoré vykonali jej odborníci v uvedenom členskom štáte;

d)

verejnosti sprístupní záverečnú správu uvedenú v písmene c) a pripomienky členského štátu uvedené v písmene b).

2.   Komisia môže v príslušných prípadoch vo svojej záverečnej správe uvedenej v odseku 1 písm. c) tohto článku odporučiť, aby členské štáty prijali nápravné alebo preventívne opatrenia na riešenie špecifických alebo systémových nedostatkov zistených počas kontrol Komisie vykonaných v súlade s článkom 53 ods. 1.

Článok 55

Povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o kontroly Komisie

1.   Členské štáty:

a)

na žiadosť odborníkov Komisie poskytnú potrebnú technickú pomoc a dostupnú dokumentáciu a inú technickú podporu, aby uvedení odborníci mohli efektívne a účinne vykonávať kontroly uvedené v článku 53 ods. 1;

b)

poskytnú potrebnú pomoc s cieľom zabezpečiť, aby odborníci Komisie mali prístup do všetkých priestorov vrátane ich častí a na iné miesta k vybaveniu a k informáciám vrátane automatizovaných systémov riadenia informácií ako aj v prípade potreby k plemenným zvieratám a ich zárodočným produktom, ktoré sú potrebné na vykonávanie kontrol uvedených v článku 53 ods. 1.

2.   Členské štáty prijmú príslušné následné opatrenia na základe odporúčaní uvedených v záverečnej správe uvedenej v článku 54 ods. 1 písm. c) s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel stanovených v tomto nariadení.

Článok 56

Závažné narušenie systému kontroly členského štátu

1.   Ak má Komisia dôkaz o závažnom narušení systému kontroly členského štátu a ak takéto narušenie môže mať za následok rozšírené porušovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení, prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)

osobitné podmienky pre obchodovanie s plemennými zvieratami alebo ich zárodočnými produktmi, ktorých sa týka narušenie úradného systému kontroly, alebo zákaz tohto obchodovania;

b)

akékoľvek iné vhodné dočasné opatrenia.

Uvedené vykonávacie akty sa prestanú uplatňovať len čo sa odstráni uvedené narušenie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 2.

2.   Opatrenia stanovené v odseku 1 sa prijmú iba vtedy, ak Komisia požiada dotknutý členský štát o nápravu situácie v primeranej časovej lehote a členský štát tak neurobil.

3.   Komisia monitoruje situáciu uvedenú v odseku 1 a prijme vykonávacie akty, ktorými zmení alebo zruší prijaté opatrenia v závislosti na spôsobe, akým sa situácia vyvíja. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 2.

Oddiel 2

Kontroly Komisie v tretích krajinách

Článok 57

Kontroly Komisie v tretích krajinách

1.   Odborníci Komisie môžu vykonávať kontroly v tretích krajinách v príslušných prípadoch s cieľom:

a)

overiť súlad alebo rovnocennosť právnych predpisov a systémov tretej krajiny s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení;

b)

overiť kapacitu systému kontroly v tretej krajine zabezpečiť, aby zásielky plemenných zvierat a ich zárodočných produktov vstupujúce do Únie spĺňali príslušné požiadavky stanovené v kapitole VIII tohto nariadenia;

c)

zhromažďovať informácie a údaje na objasnenie príčin opakujúcich sa a novo vznikajúcich prípadov vo vzťahu k plemenným zvieratám a ich zárodočným produktom dovážaným z tretej krajiny, ktoré vstupujú do Únie.

2.   Kontroly Komisie stanovené v odseku 1 zohľadňujú predovšetkým:

a)

zootechnické a genealogické právne predpisy tretej krajiny týkajúce sa plemenných zvierat a ich zárodočných produktov;

b)

organizáciu príslušných orgánov tretej krajiny, ich právomoci a nezávislosť, dohľad, ktorému podliehajú, a oprávnenie, ktoré majú na účinné presadzovanie uplatniteľných právnych predpisov;

c)

odbornú prípravu personálu tretích krajín zodpovedného za vykonávanie kontrol chovateľských subjektov alebo dohľad nad nimi;

d)

zdroje, ktoré sú k dispozícii príslušným orgánom v tretej krajine;

e)

existenciu a fungovanie zdokumentovaných postupov kontroly a systémov kontroly na základe priorít;

f)

rozsah a fungovanie kontrol vykonávaných príslušnými orgánmi tretej krajiny v prípade plemenných zvierat a ich zárodočných produktov pochádzajúcich z iných tretích krajín;

g)

ubezpečenia, ktoré tretia krajina môže poskytnúť, pokiaľ ide o dodržiavanie požiadaviek stanovených v tomto nariadení.

Článok 58

Frekvencia a organizácia kontrol Komisie v tretích krajinách

1.   Frekvencia kontrol v tretej krajine uvedená v článku 57 ods. 1 sa určí na základe:

a)

zásad a cieľov pravidiel stanovených v tomto nariadení;

b)

objemu a charakteru plemenných zvierat a ich zárodočných produktov vstupujúcich do Únie z tejto tretej krajiny;

c)

výsledkov kontrol uvedených v článku 57 ods. 1, ktoré už boli vykonané;

d)

výsledkov úradných kontrol plemenných zvierat a ich zárodočných produktov vstupujúcich do Únie z tretej krajiny a akýchkoľvek iných úradných kontrol vykonaných príslušnými orgánmi členských štátov;

e)

akýchkoľvek ďalších informácií, ktoré považuje Komisia za primerané.

2.   Komisia v záujme podpory efektívnosti a účinnosti kontrol stanovených v článku 57 ods. 1 môže pred vykonaním takýchto kontrol požiadať, aby dotknutá tretia krajina poskytla:

a)

informácie uvedené v článku 34 ods. 2 alebo v článku 35 ods. 2 písm. a);

b)

ak je to vhodné a potrebné, písomné záznamy o kontrolách vykonaných príslušnými orgánmi v uvedenej tretej krajine.

3.   Komisia môže vymenovať odborníkov z členských štátov na účely pomoci svojim vlastným odborníkom počas kontrol uvedených v článku 57 ods. 1.

Článok 59

Správy Komisie o kontrolách vykonávaných jej odborníkmi v tretích krajinách

Komisia podá správu o zisteniach z každej kontroly, ktorá bola vykonaná v súlade s článkami 57 a 58.

Uvedené správy obsahujú v príslušných prípadoch odporúčania. Komisia uvedené správy sprístupní verejnosti.

Článok 60

Stanovenie špecifických opatrení týkajúcich sa vstupu plemenných zvierat a ich zárodočných produktov do Únie

1.   Ak existuje dôkaz o výskyte rozsiahleho závažného nesúladu s pravidlami stanovenými v tomto nariadení v tretej krajine, Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa jedného alebo viacerých z týchto opatrení:

a)

zákaz vstupu zvierat alebo ich spermy, oocytov a embryí ako plemenných zvierat alebo ich zárodočných produktov pochádzajúcich z uvedenej tretej krajiny do Únie;

b)

zákaz zápisu plemenných zvierat a potomstva vyprodukovaného z ich zárodočných produktov pochádzajúcich z uvedenej tretej krajiny do plemenných kníh vedených chovateľskými organizáciami alebo registrácie v plemenných registroch vedených chovateľskými podnikmi.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 62 ods. 2.

Okrem toho, alebo namiesto uvedených vykonávacích aktov, môže Komisia prijať jedno alebo viaceré z nasledovného:

a)

vypustí uvedenú tretiu krajinu alebo chovateľské subjekty z uvedenej tretej krajiny zo zoznamu uvedeného v článku 34 ods. 1;

b)

prijme akékoľvek iné primerané opatrenia.

2.   Vykonávacie akty alebo iné opatrenia uvedené v odseku 1 identifikujú plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty prostredníctvom ich kódov v kombinovanej nomenklatúre.

3.   Pri prijímaní vykonávacích aktov a iných opatrení uvedených v odseku 1 Komisia zohľadňuje:

a)

informácie zhromažďované v súlade s článkom 58 ods. 2;

b)

všetky ďalšie informácie poskytnuté treťou krajinou, ktorej sa týka nesúlad uvedený v odseku 1;

c)

v prípade potreby výsledky kontrol uvedené v článku 57 ods. 1.

4.   Komisia monitoruje nesúlad uvedený v odseku 1 a v súlade s rovnakým postupom ako v prípade ich prijatia zmení alebo zruší prijaté opatrenia v závislosti od vývoja situácie.

KAPITOLA XII

Delegovanie a vykonávanie

Článok 61

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 26 ods. 1, článku 29 ods. 5, článku 30 ods. 9 a článku 32 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 19. júla 2016. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 26 ods. 1, článku 29 ods. 5, článku 30 ods. 9 a článku 32 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 26 ods. 1, článku 29 ods. 5, článku 30 ods. 9 a článku 32 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 62

Postup vo výbore

1.   Komisii pomáha Stály zootechnický výbor zriadený rozhodnutím 77/505/EHS. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa tretí pododsek článku 5 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

Článok 63

Dočasné opatrenia týkajúce sa dátumu prijatia určitých vykonávacích aktov

Komisia prijme vykonávacie akty uvedené v článku 7 ods. 5 a článku 30 ods. 10 do 1. mája 2017. V súlade s článkom 69 sa uvedené vykonávacie akty uplatňujú od 1. novembra 2018.

KAPITOLA XIII

Záverečné ustanovenia

Článok 64

Zrušujúce ustanovenia a prechodné opatrenia

1.   Smernice 87/328/EHS, 88/661/EHS, 89/361/EHS, 90/118/EHS, 90/119/EHS, 90/427/EHS, 91/174/EHS, 94/28/ES a 2009/157/ES a rozhodnutie 96/463/ES sa zrušujú.

2.   Odkazy na zrušené smernice a na zrušené rozhodnutie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a vykladajú sa v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VII tohto nariadenia.

3.   Článok 8 ods. 1 smernice 90/427/EHS sa naďalej uplatňuje do 21. apríla 2021.

4.   Organizácie chovateľov, chovateľské organizácie, združenia chovateľov, súkromné podniky, iné organizácie alebo združenia, ktoré boli schválené alebo uznané v súlade so zrušenými aktmi uvedenými v odseku 1, sa považujú za uznané v súlade s týmto nariadením; vo všetkých ostatných ohľadoch podliehajú pravidlám stanoveným v tomto nariadení.

5.   Šľachtiteľské programy, ktoré vykonávajú prevádzkovatelia uvedení v odseku 4, sa považujú za schválené v súlade s týmto nariadením; vo všetkých ostatných ohľadoch podliehajú pravidlám stanoveným v tomto nariadení.

6.   Ak už prevádzkovatelia uvedení v odseku 4 vykonávajú šľachtiteľské programy v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom bolo ich schválenie alebo uznanie udelené podľa zrušených aktov uvedených v odseku 1, uvedení prevádzkovatelia informujú príslušný orgán, ktorý schválil alebo uznal uvedené činnosti.

Príslušný orgán uvedený v prvom pododseku informuje relevantný príslušný orgán uvedeného iného členského štátu o vykonávaní uvedených činností.

7.   Ak pred 19. júlom 2016 prevádzkovateľ uvedený v odseku 4 vedie v súlade so zrušenými aktmi uvedenými v odseku 1 plemennú knihu s osobitnou časťou, v ktorej sú zapísané čistokrvné plemenné zvieratá plemena druhu ošípaných z iného členského štátu alebo tretej krajiny majúce osobitné vlastnosti, ktorými sa líšia od populácie plemena, na ktoré sa vzťahuje šľachtiteľský program vykonávaný uvedeným prevádzkovateľom, uvedený prevádzkovateľ môže naďalej viesť uvedenú osobitnú časť.

Článok 65

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 652/2014

Článok 30 nariadenia (EÚ) č. 652/2014 sa mení takto:

1.

Názov sa nahrádza takto:

„Referenčné laboratóriá a centrá Európskej únie“

2.

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Granty sa môžu poskytnúť referenčným laboratóriám Európskej únie uvedeným v článku 32 nariadenia (ES) č. 882/2004 a referenčným centrám Európskej únie uvedeným v článku 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1012 (*) na náklady, ktoré im vzniknú pri vykonávaní pracovných programov schválených Komisiou.

(*)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1012 z 8. júna 2016 o zootechnických a genealogických podmienkach na plemenitbu čistokrvných plemenných zvierat, hybridných plemenných ošípaných a zárodočných produktov z nich a na obchodovanie s nimi a ich vstup do Únie a ktorým sa menia nariadenie (EÚ) č. 652/2014, smernice Rady 89/608/EHS a 90/452/EHS a zrušujú určité akty v oblasti plemenitby zvierat („nariadenie o plemenitbe zvierat“) (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 66).“"

3.

V odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

náklady na personál, bez ohľadu na jeho postavenie, ktorý sa priamo zúčastňuje na činnostiach laboratórií alebo centier, pričom tieto činnosti sú vykonávané z ich pozície referenčného laboratória alebo centra Európskej únie;“.

Článok 66

Zmeny smernice 89/608/EHS

Smernica 89/608/EHS sa mení takto:

1.

Názov sa nahrádza takto:

„Smernica Rady 89/608/EHS z 21. novembra 1989 o vzájomnej pomoci medzi správnymi úradmi členských štátov a o spolupráci medzi týmito štátmi a Komisiou pri zabezpečení správneho uplatňovania veterinárnych predpisov“.

2.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Smernica stanovuje spôsoby vzájomnej spolupráce príslušných úradov členských štátov zodpovedných za monitorovanie veterinárnych predpisov, ako aj ich spolupráce s príslušnými odbormi Komisie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie takýchto predpisov.“

3.

V článku 2 ods. 1 sa vypúšťa druhá zarážka.

4.

V článku 4 ods. 1 sa prvá zarážka nahrádza takto:

„—

odovzdá žiadajúcemu úradu všetky informácie, osvedčenia, doklady alebo ich overené opisy uvedené v odseku 2, ktoré vlastní alebo ktoré môže získať, a ktoré umožňujú preveriť, či sa dodržujú predpisy stanovené veterinárnymi predpismi,“.

5.

Článok 5 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Na základe žiadosti žiadajúceho úradu mu žiadaný úrad poskytne alebo umožní poskytnúť všetky platné predpisy členského štátu, v ktorom sídli, o všetkých dokumentoch alebo rozhodnutiach vydaných príslušnými úradmi, ktoré sa týkajú uplatňovania veterinárnych predpisov.“

6.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Na základe žiadosti žiadajúceho úradu mu žiadaný úrad poskytne všetky príslušné informácie, ktoré má k dispozícii alebo ktoré získa v súlade s článkom 4 ods. 2, najmä vo forme správ a ďalších dokladov alebo overených opisov alebo výpisov z takých správ alebo dokladov, ktoré sa týkajú činností, ktoré sú skutočne alebo podľa názoru žiadajúceho úradu v rozpore s veterinárnymi predpismi.“

7.

Článok 8 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Pokiaľ to príslušné úrady každého členského štátu s cieľom dodržiavania veterinárnych predpisov považujú za vhodné:

a)

vykonávajú alebo nechajú vykonávať dozor uvedený v článku 6;

b)

oznamujú čo najskôr príslušným úradom ďalších dotknutých členských štátov všetky dostupné informácie, najmä vo forme správ a ďalších dokladov alebo overených opisov alebo výpisov z takýchto správ alebo dokladov týkajúce sa činností, ktoré sú alebo sa zdajú byť v rozpore s veterinárnymi predpismi a najmä spôsobov alebo metód používaných pri týchto činnostiach.“

8.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

1.   Príslušné úrady každého členského štátu oznámia Komisii čo najskôr po tom, čo ich samy získajú:

a)

všetky informácie, ktoré považujú za užitočné, a ktoré sa týkajú:

tovarov, ktoré sú predmetom alebo sú podozrivé z toho, že sú predmetom obchodov, ktoré sú v rozpore s veterinárnymi predpismi,

metód a postupov, ktoré sa používajú alebo je podozrenie, že sa používajú v rozpore s takýmito predpismi;

b)

všetky informácie o nedostatkoch alebo medzerách v spomenutých predpisoch, ktoré sa pri ich uplatňovaní zistia alebo predpokladajú.

2.   Komisia oznámi príslušným úradom každého členského štátu čo najskôr po tom, čo ich sama získa, všetky informácie, ktoré umožňujú dodržovanie veterinárnych predpisov.“

9.

Článok 10 sa nahrádza takto:

a)

v odseku 1 sa úvodná veta nahrádza takto:

„1.   Pokiaľ sú príslušné úrady členského štátu informované o činnostiach, ktoré sú v rozpore alebo sa zdajú byť v rozpore s veterinárnymi predpismi, a ktoré sú z hľadiska Únie zvlášť významné:“;

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Informácie týkajúce sa fyzických alebo právnických osôb sú podľa odseku 1 oznamované len v rozsahu nevyhnutne nutnom k oznámeniu činností, ktoré sú v rozpore s veterinárnymi predpismi.“

10.

V článku 11 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Komisia a členské štáty v rámci Stáleho veterinárneho výboru:“.

11.

V článku 15 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2.   Odsek 1 nebráni využitiu informácií získaných podľa tejto smernice pri akýchkoľvek súdnych žalobách alebo súdnych konaniach vedených z dôvodov nedodržovania veterinárnych predpisov alebo pri prevencii a odhaľovaní nedostatkov vo vzťahu k fondom Únie.“

Článok 67

Zmeny smernice 90/425/EHS

Smernica 90/425/EHS sa mení takto:

1.

Názov sa nahrádza takto:

„Smernica Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúca sa veterinárnych kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Únie s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu“.

2.

V článku 1 sa vypúšťa druhý odsek.

3.

Článok 2 sa mení takto:

a)

bod 2 sa vypúšťa;

b)

bod 6 sa nahrádza takto:

„6.

„kompetentný úrad“ znamená centrálny úrad členského štátu kompetentný na vykonávanie veterinárnych kontrol alebo akýkoľvek úrad, ktorému bola táto kompetencia delegovaná;“.

4.

Článok 3 ods. 1 písm. d) druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Uvedené osvedčenia alebo dokumenty, vystavené úradným veterinárnym lekárom zodpovedným za chov, stredisko alebo organizáciu pôvodu, musia sprevádzať zvieratá a výrobky do ich miest určenia.“

5.

Článok 4 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

majitelia dobytka a výrobkov, na ktoré sa odvoláva článok 1, spĺňajú zdravotné požiadavky krajiny alebo Únie, na ktoré sa odvoláva táto smernica, vo všetkých štádiách výroby a marketingu;“;

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Vyvážajúce členské štáty prijmú vhodné opatrenia na penalizáciu akéhokoľvek porušenia veterinárnej legislatívy fyzickými alebo právnickými osobami, ak sa zistí, že došlo k porušeniu predpisov Únie a obzvlášť, ak sa zistí, že certifikáty, dokumenty alebo identifikačné označenie nezodpovedajú stavu zvierat alebo farmám, z ktorých pochádzajú, alebo skutočným charakteristikám výrobkov.“

6.

Článok 19 sa vypúšťa.

7.

V prílohe A sa vypúšťa kapitola II.

Článok 68

Transpozícia

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 66 a 67 do 1. novembra 2018. Bezodkladne Komisii oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na toto nariadenie. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach na smernice zrušené týmto nariadením sa považujú za odkazy na toto nariadenie. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

Článok 69

Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. novembra 2018.

Článok 65 sa uplatňuje od 19. júla 2016.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 8. júna 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

A.G. KOENDERS


(1)  Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 70.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 17. mája 2016.

(3)  Smernica Rady 88/661/EHS z 19. decembra 1988 o zootechnických normách pre plemenné prasatá (Ú. v. ES L 382, 31.12.1988, s. 36).

(4)  Smernica Rady 89/361/EHS z 30. mája 1989 týkajúca sa čistokrvných chovných oviec a kôz (Ú. v. ES L 153, 6.6.1989, s. 30).

(5)  Smernica Rady 90/427/EHS z 26. júna 1990 o zootechnických a genealogických podmienkach platiacich pre obchod s equidae v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 55).

(6)  Smernica Rady 91/174/EHS z 25. marca 1991, ktorou sa stanovujú zootechnické a rodokmeňové požiadavky na obchodovanie s čistokrvnými zvieratami a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 77/504/EHS a 90/425/EHS (Ú. v. ES L 85, 5.4.1991, s. 37).

(7)  Smernica Rady 94/28/ES z 23. júna 1994, ktorou sa ustanovujú zásady týkajúce sa zootechnických a genealogických podmienok pre dovoz zvierat, ich spermy, vajíčok a embryí z tretích krajín a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/504/EHS o čistokrvnom plemennom hovädzom dobytku (Ú. v. ES L 178, 12.7.1994, s. 66).

(8)  Smernica Rady 2009/157/ES z 30. novembra 2009 o čistokrvných plemenných zvieratách hovädzieho dobytka (Ú. v. EÚ L 323, 10.12.2009, s. 1).

(9)  Smernica Rady 87/328/EHS z 18. júna 1987 o prijímaní čistokrvného plemenného hovädzieho dobytka na chovné účely (Ú. v. ES L 167, 26.6.1987, s. 54).

(10)  Smernica Rady 90/118/EHS z 5. marca 1990 o prijatí čistokrvných prasiat do plemenitby (Ú. v. ES L 71, 17.3.1990, s. 34).

(11)  Smernica Rady 90/119/EHS z 5. marca 1990 o hybridných chovných ošípaných na plemenitbu (Ú. v. ES L 71, 17.3.1990, s. 36).

(12)  Rozhodnutie Rady 77/505/EHS z 25. júla 1977, ktorým sa zriaďuje Stály zootechnický výbor (Ú. v. ES L 206, 12.8.1977, s. 11).

(13)  Rozhodnutie Rady 93/626/EHS z 25. októbra 1993 o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite (Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1).

(14)  Rozhodnutie Rady 2014/283/EÚ zo 14. apríla 2014 o uzavretí Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 231).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2014 zo 16. apríla 2014 o opatreniach na zaistenie súladu pre používateľov Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich využívania v Únii (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 59).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu a ktorým sa menia smernice Rady 98/56/ES, 2000/29/ES a 2008/90/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, (ES) č. 882/2004 a (ES) č. 396/2005, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 a zrušujú rozhodnutia Rady 66/399/EHS, 76/894/EHS a 2009/470/ES (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 1).

(19)  Rozhodnutie Rady 96/463/ES z 23. júla 1996, ktorým sa určuje referenčný orgán zodpovedný za spoluprácu v zjednocovaní metód testovania a odhadu výsledných hodnôt u čistokrvného plemenného hovädzieho dobytka (Ú. v. ES L 192, 2.8.1996, s. 19).

(20)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

(21)  Smernica Rady (91/496/EHS) z 15. júla 1991 stanovujúca princípy, ktoré sa týkajú organizácie veterinárnych kontrol zvierat vstupujúcich do spoločenstva z tretích krajín a ktoré menia a dopĺňajú smernice 89/662/EHS, 90/425/EHS a 90/675/EHS (Ú. v. ES L 268, 24.9.1991, s. 56).

(22)  Smernica Rady 97/78/ES z 18. decembra 1997, ktorou sa stanovujú zásady organizácie veterinárnych kontrol výrobkov, ktoré vstupujú do spoločenstva z tretích krajín (Ú. v. ES L 24, 30.1.1998, s. 9).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).

(24)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(26)  Rozhodnutie Komisie 84/247/EHS z 27. apríla 1984 stanovujúce kritériá pre uznávanie chovateľských organizácií a združení, ktoré vedú alebo zakladajú plemenné knihy pre čistokrvný plemenný hovädzí dobytok (Ú. v. ES L 125, 12.5.1984, s. 58).

(27)  Rozhodnutie Komisie 84/419/EHS z 19. júla 1984, ktorým sa ustanovujú kritériá pre zápis hovädzieho dobytka do plemenných kníh (Ú. v. ES L 237, 5.9.1984, s. 11).

(28)  Rozhodnutie Komisie 89/501/EHS z 18. júla 1989 stanovujúce kritériá na schválenie a kontrolu združení chovateľov a šľachtiteľských organizácií, ktoré vytvárajú alebo vedú plemenné knihy pre čistokrvné plemenné ošípané (Ú. v. ES L 247, 23.8.1989, s. 19).

(29)  Rozhodnutie Komisie 89/502/EHS z 18. júla 1989 ustanovujúce kritériá na zápis čistokrvných plemenných ošípaných do plemenných kníh (Ú. v. ES L 247, 23.8.1989, s. 21).

(30)  Rozhodnutie Komisie 89/504/EHS z 18. júla 1989 ustanovujúce kritériá na schvaľovanie a riadenie združení chovateľov, plemenárskych organizácií a súkromných spoločností, ktoré zakladajú a vedú registre pre hybridné plemenné ošípané (Ú. v. ES L 247, 23.8.1989, s. 31).

(31)  Rozhodnutie Komisie 89/505/EHS z 18. júla 1989 ustanovujúce kritériá na zápis hybridných plemenných ošípaných do registrov (Ú. v. ES L 247, 23.8.1989, s. 33).

(32)  Rozhodnutie Komisie 89/507/EHS z 18. júla 1989 stanovujúce metódy sledovania úžitkovosti a posudzovania genetickej hodnoty čistokrvných a hybridných plemenných ošípaných (Ú. v. ES L 247, 23.8.1989, s. 43).

(33)  Rozhodnutie Komisie 90/254/EHS z 10. mája 1990, ktorým sa stanovujú kritériá pre schvaľovanie organizácií a združení chovateľov, ktoré zakladajú alebo vedú plemenné knihy pre čistokrvné plemenné ovce a kozy (Ú. v. ES L 145, 8.6.1990, s. 30).

(34)  Rozhodnutie Komisie 90/255/EHS z 10. mája 1990, ktorým sa stanovujú kritériá pre zápis čistokrvných plemenných oviec a kôz do plemenných kníh (Ú. v. ES L 145, 8.6.1990, s. 32).

(35)  Rozhodnutie Komisie 90/256/EHS z 10. mája 1990, ktorým sa stanovujú metódy pre monitorovanie úžitkovosti a posudzovanie genetickej hodnoty čistokrvných plemenných oviec a kôz (Ú. v. ES L 145, 8.6.1990, s. 35).

(36)  Rozhodnutie Komisie 90/257/EHS z 10. mája 1990, ktorým sa stanovujú kritériá schvaľovania čistokrvných plemenných oviec a kôz a používania ich spermy, vajíčok a embryí na plemenárske účely (Ú. v. ES L 145, 8.6.1990, s. 38).

(37)  Rozhodnutie Komisie 92/353/EHS z 11. júna 1992, ktoré obsahuje podmienky schvaľovania alebo uznania organizácií a zväzov, ktoré vedú alebo zakladajú plemenné knihy pre registrované equidae (Ú. v. ES L 192, 11.7.1992, s. 63).

(38)  Rozhodnutie Komisie 96/78/ES z 10. januára 1996 stanovujúce kritériá na zápis a registráciu domácich nepárnokopytníkov (equidae) do plemenných kníh na plemenárske účely (Ú. v. ES L 19, 25.1.1996, s. 39).

(39)  Rozhodnutie Komisie 2006/427/ES z 20. júna 2006, ktorým sa ustanovujú metódy kontroly úžitkovosti a metódy určovania genetickej hodnoty čistokrvných plemenných zvierat hovädzieho dobytka (Ú. v. EÚ L 169, 22.6.2006, s. 56).

(40)  Rozhodnutie Komisie 92/354/EHS z 11. júna 1992, ktoré stanovuje isté pravidlá zabezpečenia spolupráce medzi organizáciami a zväzmi, ktoré vedú alebo zakladajú plemenné knihy pre registrované equidae (Ú. v. ES L 192, 11.7.1992, s. 66).

(41)  Rozhodnutie Komisie 89/503/EHS z 18. júla 1989 ustanovujúce osvedčenia pre čistokrvné plemenné ošípané, ich spermu, vaječné bunky a embryá (Ú. v. ES L 247, 23.8.1989, s. 22).

(42)  Rozhodnutie Komisie 89/506/EHS z 18. júla 1989 stanovujúce osvedčenia pre hybridné plemenné ošípané, ich spermu, vaječné bunky a embryá (Ú. v. ES L 247, 23.8.1989, s. 34).

(43)  Rozhodnutie Komisie 90/258/EHS z 10. mája 1990 stanovujúce zootechnické certifikáty o pôvode čistokrvných plemenných oviec a kôz, ich spermy, vaječných buniek a embryí (Ú. v. ES L 145, 8.6.1990, s. 39).

(44)  Rozhodnutie Komisie 96/79/ES z 12. januára 1996, ktorým sa ustanovujú zootechnické osvedčenia pre spermu, vajíčka a embryá registrovaných zvierat čeľade koňovitých (Ú. v. ES L 19, 25.1.1996, s. 41).

(45)  Rozhodnutie Komisie 96/509/ES z 18. júla 1996, ktorým sa ustanovujú genealogické a zootechnické požiadavky na dovoz spermy určitých zvierat (Ú. v. ES L 210, 20.8.1996, s. 47).

(46)  Rozhodnutie Komisie 96/510/ES z 18. júla 1996, ktorým sa ustanovujú rodokmeňové a zootechnické osvedčenia pre dovoz plemenných zvierat, ich spermy, vajíčok a embryí (Ú. v. ES L 210, 20.8.1996, p. 53).

(47)  Rozhodnutie Komisie 2005/379/ES zo 17. mája 2005 o osvedčeniach o pôvode a údajoch týkajúcich sa čistokrvných plemenných zvierat hovädzieho dobytka, ich spermy, vajíčok a embryí (Ú. v. EÚ L 125, 18.5.2005, s. 15).

(48)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/262 zo 17. februára 2015, ktorým sa v zmysle smerníc Rady 90/427/EHS a 2009/156/ES stanovujú pravidlá týkajúce sa metód identifikácie zvierat čeľade koňovitých (nariadenie o pasoch pre kone) (Ú. v. EÚ L 59, 3.3.2015, s. 1).

(49)  Smernica Rady 89/608/EHS z 21. novembra 1989 o vzájomnej pomoci medzi správnymi úradmi členských štátov a o spolupráci medzi týmito štátmi a Komisiou pri zabezpečení správneho uplatňovania veterinárnych a zootechnických predpisov (Ú. v. ES L 351, 2.12.1989, s. 34).

(50)  Smernica Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúca sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29).


PRÍLOHA I

UZNÁVANIE CHOVATEĽSKÝCH ORGANIZÁCIÍ A CHOVATEĽSKÝCH PODNIKOV A SCHVAĽOVANIE ŠĽACHTITEĽSKÝCH PROGRAMOV UVEDENÝCH V KAPITOLE II

ČASŤ 1

Požiadavky na uznávanie chovateľských organizácií a chovateľských podnikov uvedené v článku 4 ods. 3 písm. b)

A.

Združenia chovateľov, organizácie chovateľov, súkromné podniky pôsobiace v uzavretých systémoch chovu a verejné subjekty:

1.

majú právnu subjektivitu v súlade s právnymi predpismi účinnými v členskom štáte, kde sa podáva žiadosť o uznanie;

2.

majú k dispozícii dostatok odborne spôsobilého personálu a primeraných zariadení a vybavenia na účinné vykonávanie šľachtiteľských programov, v súvislosti s ktorými majú v úmysle požiadať o schválenie v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12;

3.

sú spôsobilé vykonávať kontroly potrebné na evidenciu pôvodu plemenných zvierat, na ktoré sa majú vzťahovať uvedené šľachtiteľské programy;

4.

v súvislosti s každým šľachtiteľským programom majú dostatočne veľkú populáciu plemenných zvierat na zemepisných územiach, na ktoré sa vzťahujú uvedené šľachtiteľské programy;

5.

sú schopné vytvárať alebo vytvorili pre ne a sú schopné používať údaje zozbierané o plemenných zvieratách potrebné na vykonávanie uvedených šľachtiteľských programov.

B.

Popri požiadavkách uvedených v bode A:

1.

združenia chovateľov, organizácie chovateľov a verejné subjekty:

a)

majú dostatočné množstvo chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na každom z ich šľachtiteľských programov;

b)

prijmú stanovy s cieľom:

i)

upraviť riešenie sporov s chovateľmi, ktorí sa zúčastňujú na ich šľachtiteľských programoch;

ii)

zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s chovateľmi, ktorí sa zúčastňujú na ich šľachtiteľských programoch;

iii)

stanoviť práva a povinnosti chovateľov, ktorí sa zúčastňujú na ich šľachtiteľských programoch a chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku;

iv)

stanoviť práva a povinnosti členských chovateľov, ak je stanovené členstvo chovateľov;

2.

nič v stanovách uvedených v bode 1 písm. b) nebráni chovateľom, ktorí sa podieľajú na šľachtiteľských programoch, aby:

a)

mali slobodnú voľbu pri selekcii a plemenitbe svojich plemenných zvierat;

b)

mali právo na to, aby potomstvo pochádzajúce z uvedených plemenných zvierat bolo zapísané v plemenných knihách alebo zaregistrované v plemenných registroch v súlade s pravidlami stanovenými v kapitole IV tohto nariadenia;

c)

mali možnosť vlastniť svoje plemenné zvieratá;

ČASŤ 2

Požiadavky na schvaľovanie šľachtiteľských programov, ktoré vykonávajú chovateľské organizácie a chovateľské podniky uvedené v článku 8 ods. 3 a prípadne článku 12

1.

Šľachtiteľský program uvedený v článku 8 ods. 3 a prípadne článku 12 obsahuje:

a)

informácie o jeho cieli, ktorým je zachovanie plemena, zlepšenie plemena, línie alebo hybridu, vytvorenie nového plemena, línie alebo hybridu, alebo obnovenie plemena alebo ich kombinácia účelov;

b)

názov plemena v prípade čistokrvných plemenných zvierat alebo názov plemena, línie alebo hybridu v prípade hybridných plemenných ošípaných, na ktoré sa vzťahuje šľachtiteľský program, aby sa zabránilo zámene s podobnými plemennými zvieratami iných plemien, línií alebo hybridov zapísaných alebo zaregistrovaných v iných existujúcich plemenných knihách, resp. plemenných registroch;

c)

v prípade čistokrvných plemenných zvierat podrobné vlastnosti plemena, na ktoré sa vzťahuje chovateľský program, vrátane uvedenia jeho základných znakov;

d)

v prípade hybridných plemenných ošípaných podrobné vlastnosti plemena, línie alebo hybridu, na ktoré sa vzťahuje šľachtiteľský program;

e)

informácie o zemepisnom území, na ktorom sa vykonáva alebo, na ktorom sa predpokladá, že sa bude vykonávať;

f)

informácie o systéme identifikácie plemenných zvierat, ktorý má zabezpečiť, že uvedené zvieratá sa zapíšu v plemennej knihe alebo zaregistrujú v plemennom registri len vtedy, ak sú identifikované jednotlivo a v súlade s právom Únie v oblasti zdravia zvierat týkajúcim sa identifikácie a registrácie zvierat príslušných druhov;

g)

informácie o systéme zaznamenávania pôvodu čistokrvných plemenných zvierat zapísaných alebo zaregistrovaných a oprávnených na zápis v plemenných knihách alebo hybridných plemenných ošípaných zaregistrovaných v plemenných registroch;

h)

ciele šľachtiteľského programu, pokiaľ ide o selekciu a plemenitbu, vrátane uvedenia hlavných cieľov šľachtiteľského programu a prípadne podrobné kritériá súvisiace s uvedenými cieľmi pre selekciu plemenných zvierat;

i)

v prípade vytvorenia nového plemena alebo v prípade obnovenia plemena podľa článku 19 informácie o podrobných okolnostiach odôvodňujúcich založenie uvedeného nového plemena alebo obnovenie uvedeného plemena;

j)

ak si šľachtiteľský program vyžaduje kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie:

i)

informácie o systémoch používaných na generovanie, zaznamenávanie, oznamovanie a používanie výsledkov kontroly úžitkovosti;

ii)

informácie o systémoch genetického hodnotenia a prípadne genomického hodnotenia plemenných zvierat;

k)

ak sa vytvoria doplňujúce oddiely alebo hlavný oddiel sa rozdelí na triedy, pravidlá na rozdelenie plemennej knihy a kritériá alebo postupy uplatňované na zaznamenávanie zvierat v uvedených oddieloch alebo na ich klasifikáciu do uvedených tried;

l)

ak chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik vykonáva osobitné technické činnosti týkajúce sa riadenia svojho šľachtiteľského programu prostredníctvom tretej strany podľa článku 8 ods. 4, informácie o uvedených činnostiach a názov a kontaktné údaje určených tretích strán;

m)

ak chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik plánuje využiť odchýlku stanovenú v článku 31 ods. 1, informácie o stanici na odber alebo skladovanie spermy alebo o tíme na odber alebo produkciu embryí, ktorý vydáva zootechnické osvedčenia, a informácie o podmienkach vydávania uvedených zootechnických osvedčení;

n)

ak sa chovateľský podnik rozhodne uvádzať v zootechnických osvedčeniach vydaných pre hybridné plemenné ošípané a zárodočné produkty z nich podľa článku 30 ods. 8 informácie o výsledkoch kontroly úžitkovosti alebo genetického hodnotenia, genetických defektoch a genetických osobitostiach, informácie o uvedenom rozhodnutí.

2.

Šľachtiteľský program sa vzťahuje na dostatočne veľkú populáciu plemenných zvierat a dostatočné množstvo chovateľov v rámci zemepisného územia, na ktorom sa program vykonáva alebo, na ktorom sa predpokladá, že sa bude vykonávať.

ČASŤ 3

Dodatočné požiadavky pre chovateľské organizácie zakladajúce alebo vedúce plemenné knihy pre čistokrvné plemenné zvieratá druhu koní

1.

Okrem požiadaviek týkajúcich sa identifikácie stanovených v časti 2 bode 1 písm. f) sa čistokrvné plemenné zvieratá druhu koní zapíšu do plemennej knihy iba vtedy, ak sú identifikované pripúšťacím lístkom a, ak sa to vyžaduje v šľachtiteľskom programe, identifikujú sa ako žriebä pod matkou.

Odchylne od prvého pododseku členský štát alebo – ak tak rozhodne – jeho príslušný orgán môže povoliť chovateľskej organizácii, aby zapísala čistokrvné plemenné zvieratá druhu koní do plemennej knihy vedenej uvedenou chovateľskou organizáciou, ak sú uvedené zvieratá identifikované pomocou akejkoľvek inej vhodnej metódy, ktorá zabezpečuje aspoň ten istý stupeň istoty ako pripúšťací lístok, ako je kontrola pôvodu po rodičoch na základe analýzy DNA alebo analýzy ich krvných skupín, a to za predpokladu, že uvedené povolenie je v súlade so zásadami stanovenými chovateľskou organizáciou, ktorá vedie pôvodnú plemennú knihu uvedeného plemena.

2.

Okrem požiadaviek stanovených v časti 2 šľachtiteľské programy schválené v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12 a vykonané na čistokrvných plemenných zvieratách plemena druhu koní obsahujú:

a)

v príslušných prípadoch podmienky na zápis čistokrvných plemenných zvierat, ktoré patria k inému plemenu alebo ku konkrétnej línii žrebca alebo k rodine kobyly v rámci iného plemena, do hlavného oddielu plemennej knihy;

b)

ak šľachtiteľský program zakazuje alebo obmedzuje používanie jednej alebo viacerých reprodukčných techník alebo používanie čistokrvných plemenných zvierat v prípade jednej alebo viacerých reprodukčných techník uvedených v článku 21 ods. 2, informácie o uvedenom zákaze alebo obmedzení;

c)

pravidlá vydávania pripúšťacích lístkov alebo iných vhodných metód uvedených v odseku 1 a, ak sa to vyžaduje v šľachtiteľskom programe, pravidlá identifikácie žriebäťa pod matkou.

3.

Tieto špecifické požiadavky sa uplatňujú na čistokrvné plemenné zvieratá druhu koní, dodatočne k tým, ktoré sú stanovené v častiach 1 a 2:

a)

Ak chovateľská organizácia oznámi príslušnému orgánu, že plemenná kniha, ktorú založila, je pôvodná plemenná kniha plemena, na ktoré sa vzťahuje jej šľachtiteľský program, uvedená chovateľská organizácia:

i)

má záznam z minulosti, že založila uvedenú plemennú knihu a vytvorila zásady uvedeného šľachtiteľského programu, ktoré sprístupnila verejnosti;

ii)

preukáže, že v čase podania žiadosti uvedenej v článku 4 ods. 1 v tom istom alebo inom členskom štáte alebo tretej krajine nie je uznaná žiadna iná známa chovateľská organizácia alebo chovateľský subjekt, ktorý založil plemennú knihu pre to isté plemeno a ktorý vykonáva šľachtiteľský program týkajúci sa tohto plemena na základe zásad uvedených v bode i);

iii)

úzko spolupracuje s chovateľskými organizáciami uvedenými v písmene b), najmä transparentne a včas informuje uvedené chovateľské organizácie o akýchkoľvek zmenách zásad uvedených v bode i);

iv)

podľa potreby stanovila nediskriminačné pravidlá, pokiaľ ide o jej činnosti v súvislosti s plemennými knihami založenými pre to isté plemeno chovateľskými subjektmi, ktoré nie sú uvedené na zozname stanovenom v článku 34.

b)

Ak chovateľská organizácia oznámi príslušnému orgánu, že plemenná kniha, ktorú založila, je filiálnou plemennou knihou pre plemeno, na ktoré sa vzťahuje jeho šľachtiteľský program, uvedená chovateľská organizácia:

i)

do svojho vlastného šľachtiteľského programu začlení zásady stanovené chovateľskou organizáciou uvedenou v písmene a), ktorá vedie pôvodnú plemennú knihu toho istého plemena;

ii)

verejnosti sprístupní informácie týkajúce sa používania zásad uvedených v bode i) a ich prameň;

iii)

má zavedené mechanizmy s cieľom zabezpečiť potrebné prispôsobenie pravidiel stanovených v jej šľachtiteľskom programe uvedenom v článku 8 ods. 3 a prípadne článku 12 zmenám uvedených zásad vykonaných zo strany chovateľskej organizácie podľa písmena a) tohto odseku, ktorá vedie pôvodnú plemennú knihu daného plemena.

4.

Tieto odchýlky sa uplatňujú na požiadavky na uznávanie chovateľských organizácií čistokrvných plemenných zvierat druhu koní:

a)

Odchylne od bodu B ods. 1 písm. b) časti 1, ak pre jedno plemeno na územiach uvedených v zozname v prílohe VI existuje niekoľko chovateľských organizácií, ktoré vedú plemenné knihy pre uvedené plemeno, a ak ich šľachtiteľské programy uvedené v článku 8 ods. 3 sa spoločne vzťahujú na územia uvedené v zozname v prílohe VI, stanovy uvedené v bode B ods. 1 písm. b) časti 1 ustanovené uvedenými chovateľskými organizáciami:

i)

môžu stanovovať, že čistokrvné plemenné zvieratá druhu koní uvedeného plemena musia byť narodené na špecifikovanom území uvedenom v zozname v prílohe VI, aby boli oprávnené na zápis v plemennej knihe uvedeného plemena na účely potvrdenia o narodení;

ii)

majú zabezpečiť, aby sa obmedzenie stanovené v bode i) nevzťahovalo na zápis v plemennej knihe uvedeného plemena na účely reprodukcie.

b)

Odchylne od bodu 3 písm. a) tejto časti, v prípade, že zásady šľachtiteľského programu sú stanovené výlučne medzinárodnou organizáciou pôsobiacou na celosvetovej úrovni a že neexistuje chovateľská organizácia v členskom štáte ani chovateľský subjekt v tretej krajine, ktorá vedie pôvodnú plemennú knihu uvedeného plemena, príslušný orgán v členskom štáte môže uznať chovateľské organizácie vedúce filiálne plemenné knihy pre uvedené plemeno, za predpokladu, že stanovia ciele a kritériá uvedené v bode 1 písm. h) časti 2 v súlade so zásadami stanovenými uvedenou medzinárodnou organizáciou a že uvedené zásady sú:

i)

sprístupnené uvedenou chovateľskou organizáciou príslušnému orgánu uvedenému v článku 4 ods. 3 na účely overenia;

ii)

začlenené do šľachtiteľského programu uvedenej chovateľskej organizácie.

c)

Odchylne od bodu 3 písm. b) tejto časti chovateľská organizácia vedúca filiálnu plemennú knihu môže stanoviť dodatočné triedy podľa vlastností, ak čistokrvné plemenné zvieratá druhu koní zapísané v triedach hlavného oddielu pôvodnej plemennej knihy daného plemena alebo v iných filiálnych plemenných knihách daného plemena môžu byť zapísané v príslušných triedach hlavného oddielu uvedenej filiálnej plemennej knihy.


PRÍLOHA II

ZÁPIS V PLEMENNÝCH KNIHÁCH A REGISTRÁCIA V PLEMENNÝCH REGISTROCH UVEDENÝCH V KAPITOLE IV

ČASŤ 1

Zápis čistokrvných plemenných zvierat v plemenných knihách a zaznamenávanie zvierat v doplňujúcich oddieloch

KAPITOLA I

Zápis čistokrvných plemenných zvierat v hlavnom oddiele

1.

Požiadavky uvedené v článku 18 ods. 1 sú tieto:

a)

zviera spĺňa tieto kritériá rodičovstva:

i)

v prípade druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz zviera pochádza z rodičov a starých rodičov, ktorí boli zapísaní v hlavnom oddiele plemennej knihy toho istého plemena;

ii)

v prípade druhu koní zviera pochádza z rodičov, ktorí boli zapísaní v hlavnom oddiele plemennej knihy toho istého plemena;

b)

zviera má svoj pôvod stanovený v súlade s pravidlami stanovenými v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12;

c)

zviera je identifikované v súlade s právom Únie v oblasti zdravia zvierat týkajúcim sa identifikácie a registrácie zvierat príslušného druhu a s pravidlami stanovenými v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12;

d)

v prípade obchodovania so zvieraťom alebo jeho vstupu do Únie, a ak má byť uvedené zviera zapísané alebo podmienečne zapísané v plemennej knihe, zviera je sprevádzané zootechnickým osvedčením vydaným v súlade s článkom 30;

e)

ak zviera pochádza zo zárodočného produktu, s ktorým sa obchoduje alebo ktorý vstúpil do Únie, a má byť zapísané alebo podmienečne zapísané v plemennej knihe, zárodočný produkt sprevádza zootechnické osvedčenie vydané v súlade s článkom 30.

2.

Odchylne od odseku 1 písm. a) bodu ii) tejto kapitoly chovateľská organizácia, ktorá vykonáva šľachtiteľský program v prípade čistokrvných plemenných zvierat druhu koní, môže zahrnúť v hlavnom oddiele svojej plemennej knihy čistokrvné plemenné zviera druhu koní:

a)

ktoré je v prípade kríženia zapísané v hlavnom oddiele plemennej knihy iného plemena, za predpokladu, že uvedené iné plemeno a kritériá na zápis uvedeného čistokrvného plemenného zvieraťa sú stanovené v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12, alebo

b)

ktoré v prípade plemenitby podľa línie alebo rodiny patrí do špecifickej línie žrebca alebo rodiny kobyly odlišného plemena, a to za predpokladu, že uvedené línie, rodiny a kritériá na zápis uvedeného čistokrvného plemenného zvieraťa sú stanovené v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12.

3.

Okrem pravidiel stanovených v bode 1 písm. c) tejto kapitoly chovateľská organizácia, ktorá zapíše do svojej plemennej knihy čistokrvné plemenné zviera druhu koní, ktoré už bolo zapísané v plemennej knihe založenej inou chovateľskou organizáciou, ktorá vykonáva šľachtiteľský program schválený v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12, zapíše uvedené čistokrvné plemenné zviera pod identifikačným číslom, ktoré mu bolo pridelené podľa nariadenia (EÚ) 2016/429, ktoré zabezpečuje jedinečnosť a kontinuitu identifikácie uvedeného zvieraťa, a okrem prípadov, keď dve dotknuté chovateľské organizácie odsúhlasili odchýlku, pod tým istým menom s uvedením kódu krajiny narodenia, v súlade s medzinárodnými dohodami pre príslušné plemeno.

KAPITOLA II

Zapisovanie zvierat do doplňujúcich oddielov

1.

Podmienky uvedené v článku 20 ods. 1 sú tieto:

a)

zviera je identifikované v súlade s právom Únie v oblasti zdravia zvierat týkajúcim sa identifikácie a registrácie zvierat príslušného druhu a s pravidlami stanovenými v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12;

b)

zviera posudzuje chovateľská organizácia, pokiaľ ide o vlastnosti plemena podľa odseku 1 písm. c) časti 2 prílohy I;

c)

zviera v príslušných prípadoch spĺňa aspoň minimálne požiadavky úžitkovosti stanovené v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12, pokiaľ ide o znaky, v prípade ktorých sú čistokrvné plemenné zvieratá zapísané v hlavnom oddiele testované v súlade s prílohou III.

2.

Chovateľská organizácia môže uplatňovať rozličné požiadavky v súvislosti so zhodou s vlastnosťami plemena uvedenými v odseku 1 písm. b) tejto kapitoly alebo s požiadavkami úžitkovosti uvedenými v odseku 1 písm. c) tejto kapitoly v závislosti od toho, či zviera:

a)

patrí k danému plemenu, hoci nemá známy pôvod, alebo

b)

bolo získané z programu kríženia uvedeného v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12.

KAPITOLA III

Generačný postup potomstva zvierat zapísaných v doplňujúcich oddieloch do hlavného oddielu

1.

Podmienky uvedené v článku 20 ods. 2 sú tieto:

a)

v prípade druhov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz samice pochádzajú z:

i)

matky a starej matky, ktoré sú zaznamenané v doplňujúcom oddiele plemennej knihy rovnakého plemena, ako je stanovené v článku 20 ods. 1;

ii)

otca a dvoch starých otcov, ktorí sú zapísaní v hlavnom oddiele plemennej knihy toho istého plemena.

Potomstvo prvej generácie pochádzajúce zo samíc zvierat uvedených v úvodnej vete prvého pododseku a čistokrvných plemenných samcov zapísaných v hlavnej oddiele plemennej knihy toho istého plemena sa tiež považujú za čistokrvné plemenné zvieratá a sú zapísané alebo podmienečne zapísané a oprávnené na zápis v hlavnom oddiele uvedenej plemennej knihy.

b)

v prípade druhov koní zviera spĺňa podmienky na zápis v hlavnom oddiele samcov a samíc zvierat pochádzajúcich zo zvierat zaznamenaných v doplňujúcom oddiele, ako je stanovené v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12.

2.

Odchylne od odseku 1 tejto kapitoly a odseku 1 písm. a) bodu i) kapitoly I členský štát alebo – ak tak rozhodne – jeho príslušný orgán uvedený v článku 4 ods. 3 môže povoliť, aby chovateľská organizácia, ktorá vykonáva šľachtiteľský program čistokrvných plemenných zvierat určitého ohrozeného druhu hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec alebo kôz alebo „odolného“ plemena oviec, zapísala v hlavnom oddiele svojej plemennej knihy zviera pochádzajúce z rodičov a starých rodičov zapísaných alebo zaznamenaných v hlavnom oddiele alebo doplňujúcom oddiele plemennej knihy uvedeného plemena.

Členský štát alebo – ak tak rozhodne – jeho príslušný orgán, ktorý povoľuje chovateľskej organizácii, aby využila uvedenú odchýlku, zabezpečí, aby:

a)

uvedená chovateľská organizácia zdôvodnila potrebu využitia uvedenej odchýlky, a to najmä tým, že preukáže nedostatok čistokrvných plemenných samcov uvedeného plemena, ktorí sú k dispozícii na účely plemenitby;

b)

chovateľská organizácia vytvorila vo svojej plemennej knihe jednu alebo viaceré doplňujúce oddiely;

c)

pravidlá, podľa ktorých chovateľská organizácia zapisuje alebo zaznamenáva zvieratá v hlavnom oddiele alebo doplňujúcich oddieloch uvedenej plemennej knihy, sú stanovené v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12.

Členské štáty, ktoré využijú túto odchýlku, zverejnia plemená, ktorým je udelená takáto odchýlka, v zozname uvedenom v článku 7.

ČASŤ 2

Registrácia hybridných plemenných ošípaných v plemenných registroch

Požiadavky uvedené v článku 23 sú tieto:

a)

hybridné plemenné ošípané pochádzajú z rodičov a zo starých rodičov zapísaných v plemenných knihách alebo zaregistrovaných v plemenných registroch;

b)

hybridná plemenná ošípaná je identifikovaná po narodení v súlade s právom Únie v oblasti zdravia zvierat týkajúcim sa identifikácie a registrácie zvierat druhu ošípaných a s pravidlami stanovenými v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12;

c)

hybridná plemenná ošípaná má pôvod po rodičoch stanovený v súlade s pravidlami stanovenými v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12;

d)

hybridná plemenná ošípaná je sprevádzaná, ak sa to vyžaduje, zootechnickým osvedčením vydaným v súlade s článkom 30.


PRÍLOHA III

KONTROLA ÚŽITKOVOSTI A GENETICKÉ HODNOTENIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 25

ČASŤ 1

Všeobecné požiadavky

Ak chovateľské organizácie alebo chovateľské podniky alebo tretie strany určené uvedenými chovateľskými organizáciami alebo chovateľskými podnikmi v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), vykonávajú kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie, stanovia a používajú metódy kontroly úžitkovosti alebo genetického hodnotenia, ktoré sú podľa zavedených zootechnických zásad vedecky prijateľné a v príslušnom prípade zohľadňujú:

a)

pravidlá a normy stanovené príslušnými referenčnými centrami Európskej únie uvedenými v článku 29 ods. 1, alebo

b)

v prípade neexistencie uvedených pravidiel a noriem zásady odsúhlasené ICAR.

ČASŤ 2

Požiadavky týkajúce sa kontroly úžitkovosti

1.

Kontrola úžitkovosti sa vykonáva na základe jedného alebo viacerých z týchto systémov kontroly úžitkovosti zriadených v súlade s metódami uvedenými v časti 1:

a)

individuálna kontrola vlastnej úžitkovosti plemenných zvierat alebo plemenných zvierat na základe úžitkovosti ich potomstva, súrodencov alebo príbuzenstva v bočnom rade v skúšobných staniciach;

b)

individuálna kontrola vlastnej úžitkovosti plemenných zvierat alebo plemenných zvierat na základe úžitkovosti ich potomstva, súrodencov, príbuzenstva v bočnom rade a ďalších príbuzných v chovoch;

c)

kontrola úžitkovosti prostredníctvom údajov z prieskumu zozbieraných z chovov, miest predaja, miest zabitia alebo iných prevádzkovateľov;

d)

kontrola úžitkovosti skupín vekovo vyrovnaných plemenných zvierat (porovnanie vekovo vyrovnaných skupín);

e)

akýkoľvek iný systém kontroly úžitkovosti realizovaný v súlade s metódami uvedenými v časti 1.

Systémy kontroly úžitkovosti sa nastavia tak, aby bolo možné platné porovnanie plemenných zvierat. Potomkovia, súrodenci alebo príbuzní v bočnom rade, ktorí sa majú testovať na skúšobných staniciach alebo v chove, sa vyberú nestranne a nebude sa s nimi zaobchádzať selektívne. V prípade testovania v chove sa rozdelia medzi chovy takým spôsobom, aby bolo možné platné porovnanie testovaných plemenných zvierat.

Chovateľské organizácie a chovateľské podniky, ktoré realizujú uvedené systémy kontroly úžitkovosti v skúšobných staniciach, stanovia v súlade s metódami uvedenými v časti 1 v protokole o teste podmienky prijatia plemenných zvierat, informácie o identite a relevantné predchádzajúce výsledky testov zúčastnených zvierat, znaky, ktoré sa majú zaznamenať, použité metódy testovania a akékoľvek iné relevantné informácie.

2.

Chovateľské organizácie a chovateľské podniky vymedzia vo svojich šľachtiteľských programoch schválených v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12 znaky, ktoré sa majú zaznamenať, v súvislosti s cieľmi selekcie stanovenými v uvedených šľachtiteľských programoch.

3.

Ak sa majú zaznamenať údaje o znakoch produkcie mlieka, zaznamenajú sa údaje o množstve vyprodukovaného mlieka, obsahu zložiek mlieka a iných relevantných znakoch stanovených v metódach uvedených v časti 1. Možno zaznamenať dodatočné údaje o ďalších kvantitatívnych alebo kvalitatívnych znakoch mlieka.

4.

Ak sa majú zaznamenať údaje o znakoch produkcie mäsa, zaznamenajú sa údaje o znakoch produkcie mäsa a iných relevantných znakoch uvedených v metódach stanovených v časti 1. Možno zaznamenať dodatočné údaje o ďalších kvantitatívnych alebo kvalitatívnych znakoch mäsa.

5.

Ak sa majú zaznamenať iné znaky než tie, ktoré sú uvedené v bodoch 3 a 4 tejto časti, uvedené znaky sa zaznamenajú v súlade s metódami uvedenými v časti 1. Môžu zahŕňať znaky špecifické pre druh a plemeno, ako sú stavba tela, plodnosť, ľahkosť pôrodu, znaky týkajúce sa zdravia, životaschopnosť potomstva, dlhovekosť, kvalita vlny, konverzia krmiva, charakter, znaky súvisiace s udržateľnosťou a akékoľvek iné relevantné znaky v súvislosti s cieľmi selekcie šľachtiteľského programu schváleného v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12.

6.

Údaje zozbierané o znakoch uvedených v bodoch 3, 4 a 5 sú zahrnuté do genetického hodnotenia len v prípade, ak sú uvedené údaje získané na základe systému zaznamenávania stanoveného v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12.

7.

V prípade všetkých zaznamenaných znakov uvedených v bodoch 3, 4 a 5 sa v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12 uvedú informácie o uplatňovaných systémoch kontroly úžitkovosti, uplatňovanom protokole o teste a v príslušných prípadoch aj o uplatňovanej metóde overovania výsledkov testu.

8.

Ak sa vykonáva genetické hodnotenie z hľadiska znakov uvedených v bodoch 3, 4 a 5, zaznamenávanie uvedených znakov zabezpečí, aby bolo na konci testovania možné odhadnúť pre uvedené znaky spoľahlivé plemenné hodnoty.

9.

Údaje z prieskumu uvedené v bode 1 písm. c) tejto časti sa môžu zaznamenať a zahrnúť do genetického hodnotenia iba v prípade, že uvedené údaje boli overené v súlade s metódami uvedenými v časti 1.

ČASŤ 3

Požiadavky týkajúce sa genetického hodnotenia

1.

Genetické hodnotenie plemenných zvierat zahŕňa relevantné produkčné a neprodukčné znaky uvedené v časti 2 v súvislosti s cieľmi selekcie stanovenými v šľachtiteľských programoch schválených v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12.

2.

Genetické hodnotenie zahŕňa iba tie znaky uvedené v časti 2, v súvislosti s ktorými sa vykonáva zaznamenávanie, ako je uvedené v šľachtiteľskom programe schválenom v súlade s článkom 8 ods. 3 a prípadne článkom 12.

3.

Plemenné hodnoty plemenných zvierat sa odhadujú v súlade s metódami uvedenými v časti 1 na základe:

a)

zozbieraných údajov o plemenných zvieratách prostredníctvom kontroly úžitkovosti uvedenej v časti 2;

b)

zozbieraných genomických informácií o plemenných zvieratách;

c)

údajov získaných prostredníctvom akejkoľvek inej metódy v súlade s metódami uvedenými v časti 1, alebo

d)

kombinácie informácií a údajov uvedených v písmenách a), b) a c).

4.

Štatistické metódy uplatňované na účely genetického hodnotenia sú v súlade s metódami uvedenými v časti 1. Uvedené štatistické metódy zaručujú genetické hodnotenie, ktoré nie je skreslené hlavnými environmentálnymi vplyvmi a štruktúrou údajov a zohľadňujú všetky dostupné informácie pre plemenné zviera, jeho potomstvo, súrodencov, príbuzenstvo v bočnom rade a ďalšie príbuzenstvo v závislosti od systému kontroly úžitkovosti.

5.

Spoľahlivosť odhadovaných plemenných hodnôt sa vypočíta v súlade s metódami uvedenými v časti 1. Pri uverejnení odhadovaných plemenných hodnôt pre plemenné zvieratá sa uvedie spoľahlivosť uvedených uverejnených plemenných hodnôt a dátum hodnotenia.

6.

Čistokrvné plemenné samce druhov hovädzieho dobytka, ktorých sperma je určená na použite na umelú insemináciu, sa podrobujú genetickému hodnoteniu. Uvedené genetické hodnotenie sa vykoná so zameraním na hlavné produkčné znaky v súvislosti so šľachtiteľským programom stanoveným v rámci metód uvedených v časti 1 a môže sa vykonať so zameraním na iné relevantné produkčné a neprodukčné znaky stanovené v rámci metód uvedených v časti 1. Ak sa v prípade uvedených znakov vykoná genetické hodnotenie čistokrvných plemenných samcov druhov hovädzieho dobytka, ktorých sperma je určená na použitie pri umelej inseminácii, uverejnia sa plemenné hodnoty týkajúce sa uvedených znakov s výnimkou tých, ktoré sa týkajú zvierat uvedených v článku 21 ods. 1 písm. g) (nepreverené býky).

7.

V prípade čistokrvných plemenných samcov druhov hovädzieho dobytka, ktorých sperma je určená na použitie pri umelej inseminácii, je minimálna spoľahlivosť plemenných hodnôt aspoň:

a)

v prípade býkov patriacich k mliekovým plemenám (vrátane plemien s kombinovanou úžitkovosťou) 0,5 pre hlavné znaky produkcie mlieka alebo hlavné zložené indexy, ktoré sú kombináciou odhadovaných plemenných hodnôt pre niektoré individuálne znaky;

b)

v prípade býkov patriacich k mäsovým plemenám (vrátane plemien s kombinovanou úžitkovosťou) 0,3 pre hlavné znaky produkcie mäsa alebo hlavné zložené indexy, ktoré sú kombináciou odhadovaných plemenných hodnôt pre niektoré individuálne znaky.

8.

Požiadavky týkajúce sa hodnôt minimálnej spoľahlivosti uvedených v bode 7 sa neuplatňujú na čistokrvné plemenné samce hovädzieho dobytka, ktoré:

a)

sa používajú na účely testovania v rámci kvantitatívnych limitov potrebných na to, aby chovateľská organizácia vykonala takéto testy uvedené v článku 21 ods. 1 písm. g) (nepreverené býky), alebo

b)

sa zúčastňujú na šľachtiteľskom programe, ktorý vyžaduje kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie a ktorého cieľom je zachovanie plemena alebo zachovanie genetickej rozmanitosti v rámci plemena.

9.

Genomicky hodnotené čistokrvné plemenné samce druhov hovädzieho dobytka sa považujú za vhodné na umelú insemináciu, ak je ich genomické hodnotenie:

a)

overené v súlade s metódami uvedenými v časti 1 v prípade každého genomicky hodnoteného znaku;

b)

znovu overené v prípade každého z uvedených znakov v pravidelných intervaloch a kedykoľvek, keď nastanú významné zmeny buď v genomickom hodnotení, v genetickom hodnotení alebo v referenčnej populácii.

10.

Chovateľská organizácia alebo chovateľský podnik, alebo na žiadosť uvedenej chovateľskej organizácie alebo chovateľského podniku tretia strana určená uvedenou chovateľskou organizáciou alebo chovateľským podnikom v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b) sprístupnia verejnosti informácie o genetických defektoch a genetických osobitostiach plemenných zvierat, ktoré súvisia so šľachtiteľským programom.


PRÍLOHA IV

REFERENČNÉ CENTRÁ EURÓPSKEJ ÚNIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 29

1.   Požiadavky uvedené v článku 29 ods. 4 písm. a)

Referenčné centrá Európskej únie určené v súlade s článkom 29:

a)

majú dostatočne odborne spôsobilých zamestnancov:

i)

ktorí majú adekvátnu odbornosť:

v oblasti kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia čistokrvných plemenných zvierat, ak sú uvedené centrá určené v súlade s článkom 29 ods. 1,

v oblasti zachovania ohrozených plemien, ak sú uvedené centrá určené v súlade s článkom 29 ods. 2;

ii)

ktorí boli poučení o potrebe rešpektovať dôvernú povahu niektorých tém, výsledkov alebo oznámení a

iii)

ktorí majú dostatočné znalosti v oblasti výskumných činností na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni;

b)

disponujú prístupom k infraštruktúre, vybaveniu a produktom potrebným na vykonávanie úloh:

i)

uvedených v bode 2, ak sú uvedené centrá určené v súlade s článkom 29 ods. 1 a

ii)

uvedených v bode 3, ak sú uvedené centrá určené v súlade s článkom 29 ods. 2.

2.   Úlohy uvedené v článku 29 ods. 4 písm. b) bode i) pre referenčné centrá Európskej únie určené v súlade s článkom 29 ods. 1.

Referenčné centrá Európskej únie určené v súlade s článkom 29 ods. 1:

a)

spolupracujú s chovateľskými organizáciami a tretími stranami určenými chovateľskými organizáciami v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b) s cieľom uľahčiť jednotné uplatňovanie metód kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia v prípade čistokrvných plemenných zvierat uvedených v článku 25;

b)

informujú chovateľské organizácie, tretie strany určené uvedenými chovateľskými organizáciami v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b) alebo príslušné orgány o metódach kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia čistokrvných plemenných zvierat;

c)

pravidelne skúmajú výsledky kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia, ktoré vykonávajú chovateľské organizácie alebo tretie strany určené uvedenými chovateľskými organizáciami v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), a údaje, na ktorých boli založené;

d)

porovnávajú metódy kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia čistokrvných plemenných zvierat;

e)

na žiadosť Komisie alebo členských štátov:

i)

poskytnú pomoc pri harmonizácii metód kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia čistokrvných plemenných zvierat;

ii)

odporučia metódy výpočtu, ktoré sa majú použiť pri kontrole úžitkovosti a genetickom hodnotení čistokrvných plemenných zvierat;

iii)

zriadia platformu na porovnávanie výsledkov metód kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia čistokrvných plemenných zvierat používaných v členských štátoch, najmä prostredníctvom:

vypracovania kontrolných protokolov na kontrolu úžitkovosti a genetické hodnotenie čistokrvných plemenných zvierat, ktoré sa vykonáva v členských štátoch na zlepšenie porovnateľnosti výsledkov a účinnosti šľachtiteľských programov,

vykonávania medzinárodného hodnotenia dobytka na základe kombinácie výsledkov kontroly úžitkovosti a genetického hodnotenia čistokrvných plemenných zvierat, ktoré sa vykonáva v členských štátoch a tretích krajinách,

šírenia výsledkov uvedených medzinárodných hodnotení,

uverejnenia vzorcov konverzie a súvisiacich informácií, z ktorých vzorce vychádzajú;

f)

poskytnú údaje o genetickom hodnotení čistokrvných plemenných zvierat a odbornej príprave v záujme podpory chovateľských organizácií alebo tretích strán určených uvedenými chovateľskými organizáciami v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), ktoré sa zúčastňujú na medzinárodných porovnávaniach výsledkov genetických hodnotení;

g)

pomáhajú pri riešení vzniknutých problémov v členských štátoch súvisiacich s genetickým hodnotením čistokrvných plemenných zvierat;

h)

spolupracujú v rozsahu svojich úloh s medzinárodne uznávanými organizáciami;

i)

poskytujú na žiadosť Komisie odborné poradenstvo Stálemu zootechnickému výboru.

3.   Úlohy uvedené v článku 29 ods. 4 písm. b) bode ii) pre referenčné centrá Európskej únie určené v súlade s článkom 29 ods. 2.

Referenčné centrá Európskej únie určené v súlade s článkom 29 ods. 2:

a)

spolupracujú s chovateľskými organizáciami, tretími stranami určenými chovateľskými organizáciami v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), príslušnými orgánmi a inými orgánmi členských štátov s cieľom uľahčiť zachovanie ohrozených plemien alebo ochranu genetickej rozmanitosti existujúcej v rámci uvedených plemien;

b)

informujú chovateľské organizácie, tretie strany určené uvedenými chovateľskými organizáciami v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), príslušné orgány a iné orgány o metódach používaných na zachovanie ohrozených plemien a genetickej rozmanitosti v rámci uvedených plemien;

c)

na žiadosť Komisie:

i)

vypracujú alebo harmonizujú metódy používané na ochranu in-situ a ochranu ex-situ ohrozených plemien alebo ochranu genetickej rozmanitosti v rámci uvedených plemien alebo poskytnú pomoc pri takomto vypracúvaní alebo harmonizácii;

ii)

vypracujú metódy používané na určenie statusu ohrozených plemien so zreteľom na ich genetickú rozmanitosť alebo riziko, že budú ohrozené, alebo poskytnú pomoc pri ich vypracúvaní;

iii)

podporia výmenu informácií medzi členskými štátmi o zachovávaní ohrozených plemien alebo ochrane genetickej rozmanitosti v rámci uvedených plemien;

iv)

poskytnú odbornú prípravu na podporu chovateľských organizácií alebo tretích strán určených uvedenými chovateľskými organizáciami v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), príslušných orgánov a iných orgánov pri zachovávaní ohrozených plemien a ochrane genetickej rozmanitosti v rámci uvedených plemien;

v)

spolupracujú v rozsahu svojich úloh s európskymi a medzinárodne uznávanými organizáciami;

vi)

poskytnú v rozsahu svojich úloh technické odborné poradenstvo Stálemu zootechnickému výboru.


PRÍLOHA V

INFORMÁCIE, KTORÉ MAJÚ BYŤ POSKYTNUTÉ V ZOOTECHNICKÝCH OSVEDČENIACH UVEDENÉ V KAPITOLE VII

ČASŤ 1

Všeobecné požiadavky

Názov zootechnického osvedčenia:

a)

uvádza, či je zviera čistokrvné plemenné zviera alebo hybridná plemenná ošípaná alebo či zárodočné produkty pochádzajú z čistokrvných plemenných zvierat alebo hybridných plemenných ošípaných;

b)

obsahuje odkaz na taxonomický druh;

c)

uvádza, či je zásielka určená na obchod alebo na vstup do Únie;

d)

obsahuje odkaz na toto nariadenie.

ČASŤ 2

Zootechnické osvedčenia pre čistokrvné plemenné zvieratá a ich zárodočné produkty

KAPITOLA I

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre čistokrvné plemenné zvieratá

1.

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre čistokrvné plemenné zvieratá obsahujú tieto informácie:

a)

názov vydávajúcej chovateľskej organizácie alebo v prípade vstupu čistokrvného plemenného zvieraťa do Únie názov vydávajúceho chovateľského subjektu a v prípade dostupnosti odkaz na webové sídlo uvedenej chovateľskej organizácie alebo chovateľského subjektu;

b)

názov plemennej knihy;

c)

v príslušnom prípade triedu v rámci hlavného oddielu, v ktorom je čistokrvné plemenné zviera zapísané;

d)

názov plemena čistokrvného plemenného zvieraťa;

e)

pohlavie čistokrvného plemenného zvieraťa;

f)

číslo zápisu v plemennej knihe („č. plemennej knihy“) čistokrvného plemenného zvieraťa;

g)

systém identifikácie a individuálne identifikačné číslo pridelené čistokrvnému plemennému zvieraťu v súlade:

i)

s právom Únie v oblasti zdravia zvierat týkajúcim sa identifikácie a registrácie zvierat dotknutých druhov, alebo

ii)

s pravidlami šľachtiteľského programu schváleného podľa článku 8 ods. 3 a prípadne článku 12, a to pri absencii práva Únie v oblasti zdravia zvierat týkajúceho sa identifikácie a registrácie zvierat, ktorá si vyžaduje individuálne identifikačné číslo;

iii)

s právnymi predpismi tretej krajiny v prípade vstupu čistokrvného plemenného zvieraťa do Únie;

h)

ak sa to vyžaduje v súlade s článkom 22 ods. 1 a ods. 2, metódu používanú na overenie identity čistokrvných plemenných zvierat používaných na zber spermy, oocytov a embryí a výsledky overenia uvedenej identity;

i)

dátum a krajinu narodenia čistokrvného plemenného zvieraťa;

j)

meno, adresu a v prípade dostupnosti aj emailovú adresu chovateľa (miesto narodenia čistokrvného plemenného zvieraťa);

k)

meno, adresu a v prípade dostupnosti aj emailovú adresu vlastníka;

l)

pôvod:

otec

číslo a oddiel plemennej knihy

starý otec zo strany otca

číslo a oddiel plemennej knihy

 

stará matka zo strany otca

číslo a oddiel plemennej knihy

matka

číslo a oddiel plemennej knihy

starý otec zo strany matky

číslo a oddiel plemennej knihy

 

stará matka zo strany matky

číslo a oddiel plemennej knihy

m)

v prípade dostupnosti výsledky testovania úžitkovosti a aktuálne výsledky genetického hodnotenia vrátane dátumu uvedeného hodnotenia a genetických defektov a genetických osobitostí v súvislosti so šľachtiteľským programom s dosahom na samotné čistokrvné plemenné zviera;

n)

v prípade gravidnej samice dátum inseminácie alebo párenia a identifikácia samca, ktorý ju oplodnil, čo môže byť uvedené v samostatnom dokumente;

o)

dátum a miesto vydania zootechnického osvedčenia a meno, právomoc a podpis osoby oprávnenej vydávajúcou chovateľskou organizáciou podpísať uvedené osvedčenie alebo v prípade vstupu čistokrvného plemenného zvieraťa do Únie vydávajúcim chovateľským subjektom; uvedená osoba je zástupcom uvedenej chovateľskej organizácie alebo chovateľského subjektu, alebo zástupcom príslušného orgánu uvedeného v článku 30 ods. 2 písm. b).

2.

Ak sa zootechnické osvedčenia vydávajú pre skupinu čistokrvných plemenných zvierat druhov ošípaných, informácie uvedené v bode 1 tejto kapitoly môžu byť súčasťou jednotného zootechnického osvedčenia za predpokladu, že uvedené čistokrvné plemenné zvieratá majú rovnaký vek a tú istú matku a otca.

KAPITOLA II

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre spermu čistokrvných plemenných zvierat

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre spermu čistokrvných plemenných zvierat obsahujú tieto informácie:

a)

všetky informácie uvedené v kapitole I tejto časti, ktoré sa týkajú čistokrvného plemenného zvieraťa, ktoré je darcom spermy;

b)

informácie umožňujúce identifikáciu spermy, počet dávok, ktoré sa majú odoslať, miesto a dátum jej odberu, názov, adresu a schvaľovacie číslo staníc odberu alebo staníc skladovania spermy a meno a adresu príjemcu;

c)

v prípade spermy určenej na testovanie čistokrvných plemenných zvierat, ktoré neboli podrobené kontrole úžitkovosti alebo genetickému hodnoteniu, počet dávok uvedenej spermy, ktorý je v súlade s kvantitatívnymi limitmi uvedenými v článku 21 ods. 1 písm. g), názov a adresu chovateľskej organizácie alebo tretej strany určenej uvedenou chovateľskou organizáciou v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), zodpovednej za vykonanie uvedenej kontroly v súlade s článkom 25;

d)

dátum a miesto vydania zootechnického osvedčenia a meno, právomoc a podpis osoby oprávnenej vydávajúcou chovateľskou organizáciou podpísať uvedené osvedčenie alebo v prípade vstupu spermy do Únie vydávajúcim chovateľským subjektom; uvedená osoba je zástupcom uvedenej chovateľskej organizácie alebo chovateľského subjektu alebo prevádzkovateľa uvedených v článku 31 ods. 1 alebo článku 33 ods. 1, alebo zástupcom príslušného orgánu uvedeného v článku 30 ods. 2 písm. b).

KAPITOLA III

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre oocyty čistokrvných plemenných zvierat

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre oocyty čistokrvných plemenných zvierat obsahujú tieto informácie:

a)

všetky informácie uvedené v kapitole I tejto časti týkajúce sa samice, ktorá je darkyňou oocytov;

b)

informácie umožňujúce identifikáciu oocytov, počet dávok, miesto a dátum ich odberu, názov, adresu a schvaľovacie číslo tímu na odber alebo produkciu embryí a meno a adresu príjemcu;

c)

ak sa v jednej dávke nachádza viac ako jeden oocyt, jasné označenie počtu oocytov odobratých od toho istého čistokrvného plemenného zvieraťa;

d)

dátum a miesto vydania zootechnického osvedčenia a meno, právomoc a podpis osoby oprávnenej vydávajúcou chovateľskou organizáciou podpísať uvedené osvedčenie alebo v prípade vstupu oocytov do Únie vydávajúcim chovateľským subjektom; uvedená osoba je zástupcom uvedenej chovateľskej organizácie alebo chovateľského subjektu, alebo prevádzkovateľa uvedených v článku 31 ods. 1 alebo článku 33 ods. 1, alebo zástupcom príslušného orgánu uvedeného v článku 30 ods. 2 písm. b).

KAPITOLA IV

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre embryá čistokrvných plemenných zvierat

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre spermu čistokrvných plemenných zvierat obsahujú tieto informácie:

a)

všetky informácie uvedené v kapitole I tejto časti týkajúce sa samice – darkyne a oplodňujúceho samca;

b)

informácie umožňujúce identifikáciu embryí, počet dávok, miesto a dátum ich odberu alebo produkcie, názov, adresu a schvaľovacie číslo tímu na odber alebo produkciu embryí a meno a adresu príjemcu;

c)

ak sa v jednej dávke nachádza viac ako jedno embryo, jasné označenie počtu embryí, ktoré majú totožný pôvod po rodičoch;

d)

dátum a miesto vydania zootechnického osvedčenia a meno, právomoc a podpis osoby oprávnenej vydávajúcou chovateľskou organizáciou podpísať uvedené osvedčenie alebo v prípade vstupu embryí do Únie vydávajúcim chovateľským subjektom; uvedená osoba je zástupcom uvedenej chovateľskej organizácie alebo chovateľského subjektu, alebo prevádzkovateľa uvedených v článku 31 ods. 1 alebo článku 33 ods. 1, alebo zástupcom príslušného orgánu uvedeného v článku 30 ods. 2 písm. b).

ČASŤ 3

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre hybridné plemenné ošípané a ich zárodočné produkty

KAPITOLA I

Zootechnické osvedčenia pre hybridné plemenné ošípané

1.

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre hybridné plemenné ošípané obsahujú tieto informácie:

a)

názov vydávajúceho chovateľského podniku alebo v prípade vstupu hybridných plemenných ošípaných do Únie, názov chovateľského subjektu a v prípade dostupnosti odkaz na webovú stránku uvedeného chovateľského podniku alebo chovateľského subjektu;

b)

názov plemenného registra;

c)

názov plemena, línie alebo hybridu hybridnej plemennej ošípanej a rodičov a starých rodičov uvedenej ošípanej;

d)

pohlavie hybridnej plemennej ošípanej;

e)

číslo zápisu v plemennom registri („č. plemenného registra“) hybridnej plemennej ošípanej;

f)

systém identifikácie a individuálne identifikačné číslo pridelené hybridnej plemennej ošípanej v súlade s:

i)

právom Únie v oblasti zdravia zvierat, ktoré sa týka identifikácie a registrácie zvierat druhu ošípaných;

ii)

pravidlami šľachtiteľského programu schváleného podľa článku 8 ods. 3 a prípadne článku 12, a to pri absencii práva Únie v oblasti zdravia zvierat týkajúceho sa identifikácie a registrácie zvierat, ktorá si vyžaduje individuálne identifikačné číslo, alebo

iii)

právnymi predpismi tretej krajiny v prípade vstupu hybridnej plemennej ošípanej do Únie;

g)

ak sa to vyžaduje v súlade s článkom 22 ods. 2, metódu používanú na overenie identity hybridnej plemennej ošípanej a výsledky overenia uvedenej identity;

h)

dátum a krajinu narodenia hybridnej plemennej ošípanej;

i)

meno, adresu a v prípade dostupnosti aj emailovú adresu chovateľa (miesto narodenia hybridnej plemennej ošípanej);

j)

meno, adresu a v prípade dostupnosti aj emailovú adresu vlastníka;

k)

pôvod:

otec

č. plemenného registra

plemeno, línia alebo hybrid

starý otec zo strany otca

č. plemenného registra

plemeno, línia alebo hybrid

stará matka zo strany otca

č. plemenného registra

plemeno, línia alebo hybrid

matka

č. plemenného registra

plemeno, línia alebo hybrid

starý otec zo strany matky

č. plemenného registra

plemeno, línia alebo hybrid

stará matka zo strany matky

č. plemenného registra

plemeno, línia alebo hybrid

l)

ak sa to vyžaduje v šľachtiteľskom programe výsledky kontroly úžitkovosti alebo aktuálne výsledky genetického hodnotenia alebo oboje vrátane dátumu uvedeného hodnotenia a genetických defektov a genetických osobitostí v súvislosti so šľachtiteľským programom s dosahom na samotnú hybridnú plemennú ošípanú alebo – pokiaľ je známe – jej potomstvo;

m)

v prípade gravidnej samice informácie o dátume inseminácie alebo párenia ako aj identifikácia samca, ktorý ju oplodnil, čo môže byť uvedené v samostatnom dokumente;

n)

dátum a miesto vydania zootechnického osvedčenia a meno, právomoc a podpis osoby oprávnenej vydávajúcim chovateľským podnikom podpísať uvedené osvedčenie alebo v prípade vstupu hybridnej plemennej ošípanej do Únie vydávajúcim chovateľským subjektom; uvedená osoba je zástupcom uvedeného chovateľského podniku alebo chovateľského subjektu, alebo zástupca príslušného orgánu uvedeného v článku 30 ods. 2 písm. b).

2.

Ak sú zootechnické osvedčenia vydané pre skupinu hybridných plemenných ošípaných, informácie uvedené v bode 1 tejto kapitoly môžu byť súčasťou jednotného zootechnického osvedčenia za predpokladu, že uvedené hybridné plemenné ošípané majú rovnaký vek a tú istú matku a otca.

KAPITOLA II

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre spermu hybridných plemenných ošípaných

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre spermu hybridných plemenných ošípaných obsahujú tieto informácie:

a)

všetky informácie uvedené v kapitole I tejto časti, ktoré sa týkajú hybridnej plemennej ošípanej, ktorá je darcom spermy;

b)

informácie umožňujúce identifikáciu spermy, počet dávok, dátum jej odberu, názov, adresu a schvaľovacie číslo staníc na odber alebo skladovanie spermy a meno a adresu príjemcu;

c)

v prípade spermy určenej na kontrolu úžitkovosti alebo genetické hodnotenie hybridných plemenných ošípaných, ktoré neboli podrobené takejto kontrole alebo hodnoteniu, počet dávok uvedenej spermy, ktorý je v súlade s kvantitatívnymi limitmi uvedenými v článku 24 ods. 1 písm. d), názov a adresu chovateľského podniku alebo tretej strany určenej uvedeným chovateľským podnikom v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b), zodpovedným za vykonávanie kontroly v súlade s článkom 25;

d)

dátum a miesto vydania zootechnického osvedčenia a meno, právomoc a podpis osoby oprávnenej vydávajúcim chovateľským podnikom podpísať uvedené osvedčenie alebo v prípade vstupu spermy do Únie vydávajúcim chovateľským subjektom; uvedená osoba je zástupcom uvedeného chovateľského podniku alebo chovateľského subjektu, alebo prevádzkovateľa uvedených v článku 31 ods. 1 alebo článku 33 ods. 1, alebo zástupcom príslušného orgánu uvedeného v článku 30 ods. 2 písm. b).

KAPITOLA III

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre oocyty hybridných plemenných ošípaných

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre oocyty hybridných plemenných ošípaných obsahujú tieto informácie:

a)

všetky informácie uvedené v kapitole I tejto časti týkajúce sa samice, ktorá je darkyňou oocytov;

b)

informácie umožňujúce identifikáciu oocytov, počet dávok, dátum ich odberu, názov, adresu a schvaľovacie číslo tímu na odber alebo produkciu embryí a meno a adresu príjemcu;

c)

ak je v dávke viac než jeden oocyt, jasné označenie počtu oocytov odobraných od tej istej hybridnej plemennej ošípanej;

d)

dátum a miesto vydania zootechnického osvedčenia a meno, právomoc a podpis osoby oprávnenej vydávajúcim chovateľským podnikom podpísať uvedené osvedčenie alebo v prípade vstupu oocytov do Únie vydávajúcim chovateľským subjektom, v takom prípade je uvedená osoba zástupcom uvedeného chovateľského podniku alebo chovateľského subjektu, alebo prevádzkovateľa uvedených v článku 31 ods. 1 alebo článku 33 ods. 1, alebo zástupca príslušného orgánu uvedeného v článku 30 ods. 2 písm. b).

KAPITOLA IV

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre embryá hybridných plemenných ošípaných

Zootechnické osvedčenia uvedené v článku 30 pre embryá hybridných plemenných ošípaných obsahujú tieto informácie:

a)

všetky informácie uvedené v kapitole I tejto časti týkajúce sa samice – darkyne a oplodňujúceho samca;

b)

informácie umožňujúce identifikáciu embryí, počet dávok, miesto a dátum ich odberu alebo produkcie, názov, adresu a schvaľovacie číslo tímu na odber alebo produkciu embryí a meno a adresu príjemcu;

c)

ak sa v jednej dávke nachádza viac ako jedno embryo, jasné označenie počtu embryí, ktoré majú totožný pôvod po rodičoch;

d)

dátum a miesto vydania zootechnického osvedčenia a meno, právomoc a podpis osoby oprávnenej vydávajúcim chovateľským podnikom podpísať uvedené osvedčenie alebo v prípade vstupu embryí do Únie vydávajúcim chovateľským subjektom; uvedená osoba je zástupcom uvedeného chovateľského podniku alebo chovateľského subjektu, alebo prevádzkovateľa uvedených v článku 31 ods. 1 alebo článku 33 ods. 1, alebo zástupca príslušného orgánu uvedeného v článku 30 ods. 2 písm. b).


PRÍLOHA VI

ÚZEMIA UVEDENÉ V ČLÁNKU 2 BODE 21

1.

Územie Belgického kráľovstva

2.

Územie Bulharskej republiky

3.

Územie Českej republiky

4.

Územie Dánskeho kráľovstva s výnimkou Faerských ostrovov a Grónska

5.

Územie Nemeckej spolkovej republiky

6.

Územie Estónskej republiky

7.

Územie Írska

8.

Územie Helénskej republiky

9.

Územie Španielskeho kráľovstva s výnimkou Ceuty a Melilly

10.

Územie Francúzskej republiky

11.

Územie Chorvátskej republiky

12.

Územie Talianskej republiky

13.

Územie Cyperskej republiky

14.

Územie Lotyšskej republiky

15.

Územie Litovskej republiky

16.

Územie Luxemburského veľkovojvodstva

17.

Územie Maďarska

18.

Územie Maltskej republiky

19.

Územie Holandského kráľovstva v Európe

20.

Územie Rakúskej republiky

21.

Územie Poľskej republiky

22.

Územie Portugalskej republiky

23.

Územie Rumunska

24.

Územie Slovinskej republiky

25.

Územie Slovenskej republiky

26.

Územie Fínskej republiky

27.

Územie Švédskeho kráľovstva

28.

Územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska


PRÍLOHA VII

TABUĽKA ZHODY

Smernica Rady 2009/157/ES

Toto nariadenie

článok 1

článok 2, body 9 a 12

článok 2 písm. a), b), e)

článok 3 ods. 1

článok 2 písm. c)

článok 8 ods. 3

článok 2 písm. d)

článok 4 ods. 3

článok 3

článok 18 ods. 1

článok 4 ods. 1

článok 7 ods. 1

článok 4 ods. 2

článok 7 ods. 5

článok 5

článok 30 ods. 1, článok 30 ods. 4, prvý pododsek, článok 30 ods. 6 a bod 1 písm. d) kapitoly I časti 1 prílohy II

článok 6 písm. a)

článok 26 ods. 1 a príloha III

článok 6 písm. b)

časť 1 prílohy I

článok 6 písm. c)

časť 2 prílohy I

článok 6 písm. d)

časť 1 prílohy II

článok 6 písm. e)

článok 30 ods. 9 a 10 a príloha V

článok 7 ods. 1

článok 62 ods. 1

článok 7 ods. 2

článok 62 ods. 2

článok 8

článok 9

článok 10

článok 11


Smernica Rady 87/328/EHS

Toto nariadenie

článok 1

článok 21 ods. 1

článok 2 ods. 1

článok 21 ods. 4

článok 2 ods. 2

články 12 a 13

článok 2 ods. 3

článok 3

článok 22 ods. 1 a 3

článok 4

článok 21 ods. 5

článok 5

článok 29 ods. 1

článok 6

článok 7


Rozhodnutie Rady 96/463/ES

Toto nariadenie

článok 1 ods. 1

článok 29 ods. 1

článok 1 ods. 2

článok 29 ods. 4 písm. a) a b) bod i)

článok 2

príloha II

body 1 a 2 prílohy IV


Smernica Rady 88/661/EHS

Toto nariadenie

článok 1

článok 2, body 9, 10, 12 a 17

článok 2 ods. 1

článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 3 a článok 8 ods. 3

článok 2 ods. 2

článok 3

článok 21 ods. 2

článok 4 ods. 1

článok 18 ods. 1

článok 4 ods. 2

článok 64 ods. 7

článok 4a, prvý odsek

článok 7 ods. 1

článok 4a, druhý odsek

článok 7 ods. 5

článok 5

článok 30 ods. 1, článok 30 ods. 4, prvý pododsek, článok 30 ods. 6 a bod 1 písm. d) kapitoly I časti 1 prílohy II

článok 6 ods. 1

článok 30 ods. 9 a 10, časti 1 a 2 prílohy I, časť 1 prílohy II, príloha III a príloha V

článok 6 ods. 2

článok 7 ods. 1

článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 3 a článok 8 ods. 3

A článok 7 ods. 2

článok 1 ods. 3

článok 7a

článok 7 ods. 1 a 5

článok 8

článok 25 ods. 2

článok 9

článok 30 ods. 1, článok 30 ods. 4, prvý pododsek, článok 30 ods. 6 a bod 1 písm. d) časti 2 prílohy II

článok 10 ods. 1

článok 30 ods. 9 a 10, časti 1 a 2 prílohy I, časť 2 prílohy II, príloha III a príloha V

článok 10 ods. 2

článok 11 ods. 1

článok 62 ods. 1

článok 11 ods. 2

článok 62 ods. 2

článok 11 ods. 3

článok 62 ods. 2

článok 12

článok 1 ods. 3

článok 13

článok 14


Smernica Rady 90/118/EHS

Toto nariadenie

článok 1

článok 21 ods. 1

článok 2 ods. 1

článok 21 ods. 4

článok 2 ods. 2

články 12 a 13 a článok 28 ods. 2

článok 2 ods. 3

článok 14 a článok 28 ods. 2

článok 3

článok 21 ods. 5

článok 4

článok 62 ods. 1

článok 5

článok 6


Smernica Rady 90/119/EHS

Toto nariadenie

článok 1

článok 24 ods. 1 a článok 25

článok 2

článok 24 ods. 3

článok 3

článok 4


Smernica Rady 89/361/EHS

Toto nariadenia

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 2

článok 1 ods. 3

článok 2

článok 2, body 9 a 12

článok 3 ods. 1

článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 3 a článok 8 ods. 3

článok 3 ods. 2

článok 1 ods. 3

článok 4

časti 1 a 2 prílohy I, časť 1 prílohy II, príloha III

článok 5

článok 7 ods. 1 a 5

článok 6

článok 30 ods. 1, článok 30 ods. 4, prvý pododsek, článok 30 ods. 6 a bod 1 písm. d) kapitoly I časti 1 prílohy II

článok 7

článok 1 ods. 3

článok 8

článok 62 ods. 1

článok 9

článok 10


Smernica Rady 90/427/EHS

Toto nariadenie

článok 1

článok 1 ods. 1

článok 2

článok 2, body 9 a 12

článok 3, prvý odsek

článok 3 ods. 1

článok 3, druhý odsek

článok 1 ods. 3

článok 4 ods. 1 písm. a)

časti 1 a 3 prílohy I

článok 4 ods. 1 písm. b)

bod 1 písm. c) kapitoly I časti 1 prílohy II

článok 4 ods. 2

článok 4 ods. 3, článok 19 ods. 4, článok 33, článok 34 ods. 1 písm. c), článok 30 ods. 9 a 10, článok 32, príloha I, časť 1 prílohy II a príloha V

článok 5

článok 7 ods. 1 a 5

článok 6

bod 3 kapitoly I časti 1 prílohy II

článok 7

časť 1 prílohy II a časť 1 prílohy III

článok 8 ods. 1

bod 1 písm. c) kapitoly I časti 1 prílohy II

článok 8 ods. 2

článok 30 ods. 1, článok 30 ods. 4, prvý pododsek, článok 30 ods. 6, článok 32 a bod 1 písm. d) kapitoly I časti 1 prílohy II

článok 9

článok 1ods. 3

článok 10

článok 62 ods. 1

článok 11

článok 12

príloha


Smernica Rady 91/174/EHS

Toto nariadenie

článok 1

článok 2

článok 2

článok 3, článok 35 ods. 1 a článok 45 ods. 1

článok 3

článok 4

článok 5

článok 6

článok 7

článok 8


Smernica Rady 94/28/ES

Toto nariadenie

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 2

článok 1 ods. 3

článok 1 ods. 4

článok 3 ods. 1 a článok 36 ods. 2

článok 2

článok 2

článok 3

článok 34

článok 4

článok 36 ods. 1 písm. a), c) a d) a článok 37 ods. 1 písm. a)

článok 5

článok 36 ods. 1 písm. b) a d)

článok 6

článok 36 ods. 1 písm. b) a d)

článok 7

článok 36 ods. 1 písm. b) a d)

článok 8

článok 39 ods. 2

článok 9 ods. 1 a 2

článok 37 ods. 1 písm. b) a ods. 2

článok 9 ods. 3

článok 10

články 57 a 60

článok 11

článok 12

článok 62 ods. 1

článok 13

článok 14

článok 15


29.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 171/144


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1013

z 8. júna 2016,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 184/2005 o štatistike Spoločenstva v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 338 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy by sa právomoci prenesené na Komisiu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 184/2005 (3) mali zosúladiť s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(2)

V oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií sú štatistiky vysokej kvality a porovnateľnosti nevyhnutné pre subjekty zodpovedné za verejnú politiku v Únii, výskumných pracovníkov a všetkých európskych občanov. Komisia (Eurostat) by mala prijať všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom umožniť ľahký a používateľsky ústretový online prístup k súborom údajov, ako aj poskytnúť používateľom intuitívnu prezentáciu údajov.

(3)

Európska štatistika v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií má zásadný význam pri zabezpečovaní informovanej tvorby hospodárskej politiky a presných hospodárskych prognóz.

(4)

Vzhľadom na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4) sa Komisia vo vyhlásení (5) zaviazala, že s ohľadom na kritériá stanovené v ZFEÚ preskúma tie legislatívne akty, ktoré v súčasnosti obsahujú odkazy na regulačný postup s kontrolou.

(5)

Nariadenie (ES) č. 184/2005 obsahuje odkazy na regulačný postup s kontrolou, a preto by sa malo preskúmať s ohľadom na kritériá stanovené v ZFEÚ.

(6)

S cieľom zosúladiť nariadenie (ES) č. 184/2005 s článkami 290 a 291 ZFEÚ by sa vykonávacie právomoci prenesené uvedeným nariadením na Komisiu mali nahradiť právomocami prijať delegované a vykonávacie akty.

(7)

Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala na Komisiu delegovať vtedy, keď je v dôsledku hospodárskych alebo technických zmien potrebné aktualizovať úrovne zemepisného členenia, úrovne členenia podľa inštitucionálneho sektora a úrovne členenia podľa hospodárskej činnosti stanovené v tabuľkách 6, 7 a 8 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 184/2005 za predpokladu, že takéto aktualizácie neovplyvnia zaťaženie súvisiace s vykazovaním ani nezmenia uplatniteľný súvisiaci koncepčný rámec. Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala delegovať na Komisiu vždy, keď je potrebné odstrániť alebo obmedziť niektoré požiadavky na dátové toky uvedené v prílohe I k uvedenému nariadeniu, za predpokladu, že takéto odstránenie alebo obmedzenie neznižuje kvalitu štatistiky zostavenej v súlade s týmto nariadením. Takéto delegované akty by sa mali vzťahovať aj na predĺženie lehoty na predloženie správy o zisteniach štúdií o štatistike priamych zahraničných investícií založenej na koncepcii konečného vlastníka a štatistike priamych zahraničných investícií odlišujúcej transakcie priamych zahraničných investícií na zelenej lúke od prevzatí. Komisia by mala zabezpečiť, aby uvedené delegované akty nespôsobovali členským štátom ani respondentom výrazné dodatočné zaťaženie nad rámec toho, čo je nevyhnutné na účely tohto nariadenia, ani nemenili uplatniteľný súvisiaci koncepčný rámec. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (6). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(8)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 184/2005 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v záujme harmonizácie postupov na vypracúvanie správ o kvalite, ako aj štruktúry a periodicity týchto správ. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(9)

Výbor pre platobnú bilanciu uvedený v článku 11 nariadenia (ES) č. 184/2005 poskytoval Komisii poradenstvo a pomáhal jej pri výkone jej vykonávacích právomocí. V rámci stratégie pre novú štruktúru Európskeho štatistického systému (EŠS), ktorá je zameraná na zlepšenie koordinácie a partnerstva v jasnej pyramídovej štruktúre v rámci EŠS, by mal Výbor pre Európsky štatistický systém (ďalej len „Výbor pre EŠS“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (7), plniť poradnú úlohu a pomáhať Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí. Na tento účel by sa malo nariadenie (ES) č. 184/2005 zmeniť tak, že sa odkazy na Výbor pre platobnú bilanciu nahradia odkazmi na Výbor pre EŠS.

(10)

Dobrá operatívna spolupráca, ktorá v súčasnosti existuje medzi národnými centrálnymi bankami a národnými štatistickými úradmi, ako aj medzi Eurostatom a Európskou centrálnou bankou (ECB), je silnou stránkou, ktorá by sa mala zachovať a ďalej rozvíjať s cieľom zlepšiť celkovú konzistentnosť a kvalitu makroekonomických štatistík, ako je štatistika platobnej bilancie, finančná štatistika, štatistika verejných financií a národné účty. Národné centrálne banky a národné štatistické úrady sa majú naďalej intenzívne podieľať na príprave všetkých rozhodnutí spojených s platobnou bilanciou, medzinárodným obchodom so službami a štatistikou priamych zahraničných investícií, a to účasťou v príslušných expertných skupinách zodpovedných za platobnú bilanciu, medzinárodný obchod so službami a štatistiku priamych zahraničných investícií. Spolupráca medzi EŠS a Európskym systémom centrálnych bánk (ESCB) sa na strategickej úrovni koordinuje v rámci Európskeho štatistického fóra zriadeného na základe Memoranda o porozumení v oblasti spolupráce medzi členmi Európskeho štatistického systému a členmi Európskeho systému centrálnych bánk, ktoré bolo podpísané 24. apríla 2013.

(11)

S cieľom ešte viac posilniť spoluprácu medzi EŠS a ESCB by Komisia mala požiadať o stanovisko Výbor pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie (Committee on Monetary, Financial and Balance of Payments Statistics – ďalej len „CMFB“) zriadený rozhodnutím Rady 2006/856/ES (8), pokiaľ ide o všetky záležitosti, ktoré patria do jeho právomoci, ako sa uvádza v uvedenom rozhodnutí.

(12)

Podľa článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 ZFEÚ by sa s ECB malo konzultovať pri všetkých návrhoch aktov Únie v oblasti jej pôsobnosti.

(13)

Členské štáty by mali poskytovať údaje potrebné na zostavovanie európskej štatistiky v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií včas, vo vhodnej forme a v požadovanej kvalite.

(14)

Od prijatia nariadenia (ES) č. 184/2005 sa medzinárodné kapitálové toky zintenzívnili a stali sa komplexnejšími. Väčšie využívanie účelovo vytvorených subjektov a právnych štruktúr na smerovanie kapitálových tokov skomplikovalo monitorovanie týchto tokov na zabezpečenie ich vysledovateľnosti a zabránenie dvojitému alebo viacnásobnému zaúčtovaniu.

(15)

Nariadenie (ES) č. 184/2005 by sa preto malo aktualizovať, aby sa zvýšila transparentnosť a podrobnosti členenia, pokiaľ ide o platobnú bilanciu, medzinárodný obchod so službami a priame zahraničné investície.

(16)

S cieľom zbierať príslušné informácie požadované podľa tohto nariadenia by členské štáty mali využiť všetky relevantné a vhodné zdroje vrátane administratívnych zdrojov údajov, napríklad obchodné registre alebo register EuroGroups. Transparentnosť by sa mohla posilniť aj využitím najnovších inovácií, ako je napríklad globálny identifikátor právneho subjektu, ako aj registrov skutočných vlastníkov vytvorených v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (9).

(17)

S cieľom zostaviť štatistiku priamych zahraničných investícií založenú na koncepcii konečného vlastníctva a štatistiku priamych zahraničných investícií odlišujúcu transakcie priamych zahraničných investícií na zelenej lúke od priamych zahraničných investícií, ktorých výsledkom sú prevzatia, ktoré v danom období obvykle nevedú k zvýšeniu tvorby hrubého kapitálu v členských štátoch, by sa mala pre uvedené oblasti vyvíjať a vylepšovať vhodná metodológia. Malo by sa to uskutočňovať v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami, ako napríklad Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Medzinárodným menovým fondom a Konferenciou Organizácie Spojených národov o obchode a rozvoji.

(18)

V pilotných štúdiách by sa mali stanoviť podmienky vrátane metodického rámca na zavedenie nových zberov údajov o ročnej štatistike priamych zahraničných investícií a na posúdenie nákladov súvisiacich zberov údajov, kvality štatistiky, ako aj porovnateľnosti medzi krajinami. Výsledky uvedených štúdií by mali byť predmetom správy, ktorú Komisia pripraví a predloží Európskemu parlamentu a Rade.

(19)

S cieľom zabezpečiť kvalitu štatistických údajov, ktoré predkladajú členské štáty, by Komisia mala využívať príslušné výsady a právomoci stanovené v článku 12 nariadenia (ES) č. 223/2009.

(20)

Nariadenie (ES) č. 184/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 184/2005 sa mení takto:

1.

V článku 2 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10, keď je v dôsledku hospodárskych alebo technických zmien potrebné aktualizovať úrovne zemepisného členenia, úrovne členenia podľa inštitucionálneho sektora a úrovne členenia podľa hospodárskej činnosti stanovené v tabuľkách 6, 7 a 8 prílohy I, za predpokladu, že takéto aktualizácie neovplyvnia zaťaženie spojené s vykazovaním ani nezmenia uplatniteľný súvisiaci koncepčný rámec.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10, a to vždy, keď je potrebné odstrániť alebo obmedziť niektoré požiadavky na dátové toky uvedené v prílohe I, a za predpokladu, že takéto odstránenie alebo obmedzenie neznižuje kvalitu štatistiky zostavenej v súlade s týmto nariadením.

Komisia pri výkone uvedených právomocí zabezpečí, aby delegované akty nespôsobovali členským štátom ani respondentom výrazné dodatočné zaťaženie.

Komisia okrem toho riadne odôvodní opatrenia stanovené v uvedených delegovaných aktoch, pričom prípadne zváži efektívnosť vynaložených nákladov vrátane zaťaženia respondentov a nákladov na tvorbu v súlade s článkom 14 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (*).

(*)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).“"

2.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Kritériá kvality a správy o kvalite

1.   Na účely tohto nariadenia sa na údaje, ktoré sa majú zasielať v súlade s článkom 5 tohto nariadenia, vzťahujú kritériá kvality stanovené v článku 12 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009.

2.   Členské štáty predložia Komisii (Eurostat) správu o kvalite zasielaných údajov (ďalej len „správa o kvalite“).

3.   Komisia pri uplatňovaní kritérií kvality uvedených v odseku 1 vo vzťahu k údajom, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov postupy na vypracúvanie správ o kvalite, ako aj štruktúru a periodicitu týchto správ. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.

4.   Komisia (Eurostat) vyhodnotí kvalitu zasielaných údajov na základe náležitej analýzy správ o kvalite s pomocou Výboru pre Európsky štatistický systém uvedeného v článku 11 ods. 1 a vypracuje a uverejní správu o kvalite európskych štatistík, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Uvedená správa sa predkladá Európskemu parlamentu a Rade na informatívne účely.

5.   Členské štáty oznámia Komisii (Eurostatu) akékoľvek väčšie metodologické alebo iné typy zmien, ktoré by ovplyvnili zasielané údaje, najneskôr do troch mesiacov od začiatku uplatniteľnosti každej takejto zmeny. Komisia o každom takomto oznámení upovedomí Európsky parlament a ostatné členské štáty.“

3.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Dátové toky

1.   Štatistika, ktorá má byť zostavená, sa na účely zasielania Komisii (Eurostatu) združuje podľa týchto dátových tokov:

a)

mesačná štatistika platobnej bilancie;

b)

štvrťročná štatistika platobnej bilancie;

c)

medzinárodný obchod so službami;

d)

toky priamych zahraničných investícií;

e)

pozície priamych zahraničných investícií.

2.   Komisia (Eurostat) a členské štáty v spolupráci s príslušnými medzinárodnými partnermi vypracujú vhodnú metodiku na zostavovanie štatistiky priamych zahraničných investícií založenej na koncepcii konečného vlastníctva ako doplnok zásady bezprostrednej protistrany a štatistiky priamych zahraničných investícií, odlišujúcej priame zahraničné investície na zelenej lúke od prevzatí.

3.   Do 20. júla 2018 Komisia (Eurostat) zavedie pilotné štúdie, ktoré majú uskutočniť členské štáty, týkajúce sa ročnej štatistiky priamych zahraničných investícií založenej na koncepcii konečného vlastníctva a štatistiky priamych zahraničných investícií odlišujúcej transakcie priamych zahraničných investícií na zelenej lúke od prevzatí. Účelom týchto štúdií je stanoviť podmienky vrátane metodického rámca na zavedenie nových zberov údajov o ročnej štatistike priamych zahraničných investícií a na posúdenie nákladov súvisiacich zberov údajov, implikovanej štatistickej kvality, ako aj porovnateľnosti medzi krajinami.

4.   V záujme uľahčenia vykonávania štúdií uvedených v odseku 3 môže Únia poskytnúť finančnú podporu členským štátom vo forme grantov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (**).

5.   Do 20. júla 2019 Komisia (Eurostat) vypracuje správu o zisteniach štúdií uvedených v odseku 3. Uvedená správa sa predloží Európskemu parlamentu a Rade a prípadne sa v nej určia ďalšie podmienky, ktoré sa musia splniť, aby bolo možné vypracovať metodiku uvedenú v odseku 2.

6.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10 s cieľom predĺžiť o 12 mesiacov lehotu na predkladanie správ stanovenú v odseku 5 tohto článku, ak sa v hodnotení Komisie týkajúcom sa pilotných štúdií uvedených v uvedenom odseku stanoví, že je vhodné určiť ďalšie podmienky.

Komisia pri výkone uvedených právomocí zabezpečí, aby delegované akty nespôsobovali členským štátom ani respondentom výrazné dodatočné zaťaženie.

Komisia okrem toho riadne odôvodní opatrenia stanovené v uvedených delegovaných aktoch, pričom prípadne zváži efektívnosť vynaložených nákladov vrátane zaťaženia respondentov a nákladov na tvorbu v súlade s článkom 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 223/2009.

7.   Najneskôr 12 mesiacov odo dňa vydania správy uvedenej v odseku 5 Komisia v prípade potreby, a najmä v závislosti od jej hodnotenia výsledkov pilotných štúdií uvedených v odseku 3 predloží návrh na zmeny tohto nariadenia na účely vymedzenia požiadaviek na metodiku a údaje pre ročnú štatistiku priamych zahraničných investícií založenú na koncepcii konečného vlastníctva a ročnú štatistiku priamych zahraničných investícií odlišujúcu transakcie priamych zahraničných investícií na zelenej lúke od prevzatí.

(**)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).“"

4.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Šírenie

1.   Komisia (Eurostat) šíri európske štatistiky zostavené podľa tohto nariadenia s podobnou periodicitou, aká je stanovená v prílohe I. Uvedené štatistiky sa sprístupňujú na webovom sídle Komisie (Eurostatu).

2.   V súlade s článkom 18 nariadenia (ES) č. 223/2009 a bez toho, aby bola dotknutá ochrana dôvernosti štatistických údajov, členské štáty a Komisia (Eurostat) zabezpečia šírenie údajov a metaúdajov požadovaných podľa tohto nariadenia, ako aj presnej metodiky použitej pri ich zostavovaní.“

5.

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 3 a článku 5 ods. 6 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 19. júla 2016. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 3 a článku 5 ods. 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (***).

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 3 a článku 5 ods. 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

(***)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“"

6.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre Európsky štatistický systém zriadený nariadením (ES) č. 223/2009. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (****).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(****)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

7.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Správy o vykonávaní

Do 28. februára 2018 a potom každých päť rokov Komisia predkladá správu o vykonávaní tohto nariadenia Európskemu parlamentu a Rade.

V uvedenej správe sa najmä:

a)

vyhodnotí kvalita údajov o platobnej bilancii, medzinárodnom obchode so službami a priamych zahraničných investíciách;

b)

posúdia prínosy pre Úniu, členské štáty, poskytovateľov a používateľov štatistických informácií vyplývajúce zo zostavených štatistík vo vzťahu k nákladom;

c)

určia na základe získaných výsledkov oblasti možného zlepšenia a zmien, ktoré sa považujú za potrebné.“

8.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 12a

Spolupráca s ostatnými výbormi

Komisia si vyžiada stanovisko Výboru pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie zriadeného rozhodnutím Rady 2006/856/ES (*****) vo všetkých záležitostiach, ktoré patria do jeho právomoci, v súlade s uvedeným rozhodnutím.

(*****)  Rozhodnutie Rady 2006/856/ES z 13. novembra 2006, ktorým sa zriaďuje Výbor pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie (Ú. v. EÚ L 332, 30.11.2006, s. 21).“"

9.

Príloha I sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 8. júna 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

A.G. KOENDERS


(1)  Ú. v. EÚ C 31, 30.1.2015, s. 3.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 10. mája 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 30. mája 2016.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 184/2005 z 12. januára 2005 o štatistike Spoločenstva v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií (Ú. v. EÚ L 35, 8.2.2005, s. 23).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(5)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 19.

(6)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(8)  Rozhodnutie Rady 2006/856/ES z 13. novembra 2006, ktorým sa zriaďuje Výbor pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie (Ú. v. EÚ L 332, 30.11.2006, s. 21).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).


PRÍLOHA

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 184/2005 sa mení takto:

1.

Úvodný text k tabuľke 2 sa nahrádza takto:

„Periodicita: štvrťročne.

Prvé referenčné obdobie: prvý štvrťrok 2014.

Lehota: T + 85 od roku 2014 do roku 2016; T + 82 od roku 2017 (2).

(2)  Prechod na T + 82 nie je povinný pre členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na menovej únii.“"

2.

V tabuľke 2 v časti E. Medzinárodná investičná pozícia sa položka „Finančné deriváty (iné ako rezervy) a opcie na akcie pre zamestnancov“ nahrádza takto:

„Finančné deriváty (iné ako rezervy) a opcie na akcie pre zamestnancov

Podľa sektora rezidenta (Sek 2)

Geo 2 (1)

 

 

Geo 2 (1)

 

 

Geo 2 (1)“

3.

Tabuľka 4.1 sa mení takto:

a)

Položka „Priame investície v zahraničí (PIZ) – Transakcie“ sa nahrádza takto:

„Priame investície v zahraničí (PIZ) – Transakcie

Geo 6

Geo 6 (*)

Geo 6 (*)“

b)

Položka „Priame investície vo vykazujúcom hospodárstve (PIVH) – Transakcie“ sa nahrádza takto:

„Priame investície vo vykazujúcom hospodárstve (PIVH) – Transakcie

Geo 6

Geo 6 (*)

Geo 6 (*)“

c)

Dopĺňa sa táto koncová poznámka:

„(*)

Geo 6: Geo 6 tučným písmom, povinné od referenčného roku 2015.“

4.

Tabuľka 4.2 sa mení takto:

a)

Položka „Priame investície v zahraničí (PIZ) – Dôchodky“ sa nahrádza takto:

„Priame investície v zahraničí (PIZ) – Dôchodky

Geo 6

Geo 6 (*)

Geo 6 (*)“

b)

Položka „Priame investície vo vykazujúcom hospodárstve (PIVH) – Dôchodky“ sa nahrádza takto:

„Priame investície vo vykazujúcom hospodárstve (PIVH) – Dôchodky

Geo 6

Geo 6 (*)

Geo 6 (*)“

c)

Dopĺňa sa táto koncová poznámka:

„(*)

Geo 6: Geo 6 tučným písmom, povinné od referenčného roku 2015.“

5.

Tabuľka 5.1 sa mení takto:

a)

Položka „Priame investície v zahraničí (PIZ)“ sa nahrádza takto:

„Priame investície v zahraničí (PIZ)

Geo 6

Geo 6 (*)

Geo 6 (*)“

b)

Položka „Priame investície vo vykazujúcom hospodárstve (PIVH)“ sa nahrádza takto:

„Priame investície vo vykazujúcom hospodárstve (PIVH)

Geo 6

Geo 6 (*)

Geo 6 (*)“

c)

Dopĺňa sa táto koncová poznámka:

„(*)

Geo 6: Geo 6 tučným písmom, povinné od referenčného roku 2015.“



29.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 171/153


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1014

z 8. júna 2016,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o výnimky pre obchodníkov s komoditami

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1)

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) sa investičné spoločnosti, ktorých hlavná obchodná činnosť spočíva výlučne v poskytovaní investičných služieb alebo vykonávaní investičných činností vo vzťahu k finančným nástrojom uvedeným v oddiele C bodoch 5, 6, 7, 9 a 10 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (5) a na ktoré sa k 31. decembru 2006 nevzťahovala smernica Rady 93/22/EHS (6) (ďalej len „obchodníci s komoditami“) oslobodzujú od požiadaviek týkajúcich sa veľkej majetkovej angažovanosti a od požiadaviek vlastných zdrojov. Uvedené výnimky sa uplatňujú do 31. decembra 2017.

(2)

V nariadení (EÚ) č. 575/2013 sa takisto vyžaduje, aby Komisia do 31. decembra 2015 vypracovala správu o vhodnom režime prudenciálneho dohľadu nad obchodníkmi s komoditami. V uvedenom nariadení sa okrem toho vyžaduje, aby Komisia do toho istého dátumu vypracovala správu o vhodnom režime prudenciálneho dohľadu nad investičnými spoločnosťami vo všeobecnosti. V prípade potreby môžu na uvedené správy nadväzovať legislatívne návrhy.

(3)

Preskúmanie prudenciálneho zaobchádzania s investičnými spoločnosťami („preskúmanie investičných spoločností“) vrátane obchodníkov s komoditami v súčasnosti prebieha, zatiaľ však nebolo dokončené. Dokončenie uvedeného preskúmania a prijatie nových právnych predpisov, ktoré môžu byť potrebné v kontexte uvedeného preskúmania, bude uzatvorené až po 31. decembri 2017.

(4)

V rámci existujúceho režimu po 31. decembri 2017 začnú obchodníci s komoditami podliehať požiadavkám týkajúcim sa veľkej majetkovej angažovanosti a požiadavkám vlastných zdrojov. To by ich mohlo prinútiť, aby výrazne zvýšili objem vlastných zdrojov, ktoré potrebujú na to, aby mohli pokračovať vo svojej činnosti, čo by mohlo zvýšiť náklady súvisiace s vykonávaním takýchto činností.

(5)

Rozhodnutie uplatňovať požiadavky týkajúce sa veľkej majetkovej angažovanosti a požiadavky vlastných zdrojov na obchodníkov s komoditami by nemalo byť výsledkom ukončenia platnosti výnimky. Namiesto toho by uvedené rozhodnutie malo byť podrobne odôvodnené, a to na základe záverov preskúmania investičných spoločností a malo by byť jasne vyjadrené v právnych predpisoch.

(6)

Preto je potrebné stanoviť nový dátum, do ktorého sa naďalej uplatňujú výnimky pre obchodníkov s komoditami. Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:

1.

V článku 493 ods. 1 sa druhá veta nahrádza takto:

„Táto výnimka platí do 31. decembra 2020 alebo do dátumu nadobudnutia účinnosti akýchkoľvek zmien podľa odseku 2 tohto článku, podľa toho, čo nastane skôr.“

2.

V článku 498 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Táto výnimka platí do 31. decembra 2020 alebo do dátumu nadobudnutia účinnosti akýchkoľvek zmien podľa odsekov 2 a 3, podľa toho, čo nastane skôr.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 8. júna 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

A.G. KOENDERS


(1)  Ú. v. EÚ C 130, 13.4.2016, s. 1.

(2)  Stanovisko z 27. apríla 2016 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. mája 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 30. mája 2016.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(6)  Smernica Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov (Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 27).