PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	IL	203,5
	MA	94,1
	SN	225,9
	TR	84,9
	ZZ	152,1
0707 00 05	MA	83,2
	TR	137,2
	ZZ	110,2
0709 93 10	MA	95,4
	TR	133,6
	ZZ	114,5
0805 10 20	EG	51,1
	IL	84,3
	MA	61,6
	TR	37,1
	ZZ	58,5
0805 50 10	BR	116,1
	MA	135,4
	TR	130,3
	ZA	143,4
	ZZ	131,3
0808 10 80	AR	111,2
	BR	96,0
	CL	114,8
	CN	73,3
	NZ	135,2
	US	225,3
	ZA	97,6
	ZZ	121,9

---

(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.

PRÍLOHA

PARAMETRE UVEDENÉ V ČLÁNKU 3

A.   Všeobecné parametre

1.

Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) je usporiadanie frekvencií v rámci frekvenčných pásiem 703 – 733 MHz a 758 – 788 MHz takéto: a) veľkosť pridelených blokov je v násobkoch 5 MHz (1); b) režimom prevádzky je duplex s frekvenčným delením (FDD); odstup duplexných frekvencií je 55 MHz pri vysielaní koncového zariadenia (vzostupný smer FDD) v spodnej časti frekvenčného pásma 703 – 733 MHz a pri vysielaní základňovej stanice (zostupný smer FDD) v hornej časti frekvenčného pásma 758 – 788 MHz; c) spodný frekvenčný limit prideleného bloku sa zarovná s okrajom pásma – 703 MHz – alebo stanoví s odstupom násobkov 5 MHz od neho. Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov organizovať a využívať svoje frekvenčné spektrum na účely verejnej bezpečnosti a na obranu, by sa mali v prípade realizácie rádiovej komunikácie PPDR uplatniť technické podmienky pre bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby uvedené v tejto prílohe.

2.

Podľa článku 3 ods. 1 písm. b) je usporiadanie frekvencií vo frekvenčnom pásme 738 – 758 MHz na úplné alebo čiastočné použitie pre pozemské systémy, ktoré sú schopné poskytovať bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby, takéto: a) horný okraj pásma vyhradeného frekvenčného spektra je buď 758 MHz alebo 753 MHz; 753 MHz sa používa len v spojení s usporiadaním frekvencií podľa oddielu A bodu 3 začínajúcim na 753 MHz; b) spodný okraj pásma vyhradeného frekvenčného spektra sa začína na jednej z týchto frekvencií: 738 MHz, 743 MHz, 748 MHz alebo 753 MHz; c) režim prevádzky je obmedzený na vysielanie základňovej stanice (výlučne zostupný smer) v súlade s technickými parametrami uvedenými v oddiele B; d) veľkosť pridelených blokov vo vyhradenom frekvenčnom spektre je v násobkoch 5 MHz (1); horný frekvenčný limit prideleného bloku sa zarovná s horným okrajom pásma alebo stanoví s odstupom násobkov 5 MHz od neho.

3.

Podľa článku 3 ods. 1 písm. b) je usporiadanie frekvencií vo frekvenčných pásmach 698 – 703 MHz, 733 – 736 MHz, 753 – 758 MHz a 788 – 791 MHz na úplné alebo čiastočné použitie pre rádiovú komunikáciu PPDR takéto: režimom prevádzky je duplex s frekvenčným delením; odstup duplexných frekvencií je 55 MHz pri vysielaní koncového zariadenia (vzostupný smer PPDR) v jednom frekvenčnom pásme alebo obidvoch frekvenčných pásmach 698 – 703 MHz a 733 – 736 MHz a vysielaní základňovej stanice (zostupný smer PPDR) v jednom alebo obidvoch frekvenčných pásmach 753 – 758 MHz a 788 – 791 MHz. Frekvenčné pásma 703 – 733 MHz a 758 – 788 MHz alebo ich časti sa môžu použiť aj na rádiovú komunikáciu PPDR. Takéto použitie sa uvádza v oddiele A bode 1.

4.

Podľa článku 3 ods. 1 písm. b) je usporiadanie frekvencií vo frekvenčných pásmach 733 – 736 MHz a 788 – 791 MHz na použitie pre M2M takéto: režimom prevádzky je duplex s frekvenčným delením; odstup duplexných frekvencií je 55 MHz pri vysielaní koncového zariadenia (vzostupný smer M2M) vo frekvenčnom pásme 733 – 736 MHz a pri vysielaní základňovej stanice (zostupný smer M2M) vo frekvenčnom pásme 788 – 791 MHz.

5.

Podľa článku 3 ods. 1 písm. b) rozhodujú členské štáty o usporiadaní frekvencií vo frekvenčných pásmach 694 – 703 MHz a 733 – 758 MHz na úplné alebo čiastočné použitie pre bezdrôtové zvukové zariadenia PMSE. S cieľom zlepšiť koexistenciu interiérových bezdrôtových zvukových zariadení PMSE využívaných v pásmach 694 – 703 MHz a/alebo 733 – 758 MHz a mobilných elektronických komunikačných sietí členské štáty v prípade uskutočniteľnosti a potreby umožnia realizáciu riešení na zmiernenie rušenia.

B.   Technické podmienky pre základňové stanice pre pozemské systémy schopné poskytovať elektronické komunikačné služby vo frekvenčnom pásme 738 MHz – 788 MHz

V záujme zabezpečenia koexistencie susediacich sietí a ochrany iných služieb a aplikácií v susedných pásmach sa pre základňové stanice použijú tieto technické parametre zvané aj „spektrálna maska“ (BEM). Ak sa na tom príslušní prevádzkovatelia alebo správy dohodnú, možno použiť aj menej prísne technické parametre, pokiaľ sú v súlade s technickými podmienkami ochrany iných služieb či aplikácií, a to aj v susedných pásmach alebo na základe cezhraničných záväzkov.

BEM (2) je vysielacia maska vymedzená ako funkcia frekvencie vo vzťahu k okraju frekvenčného bloku, pričom tento okraj je frekvenčnou hranicou frekvenčného bloku, pre ktorý boli prevádzkovateľovi udelené práva na používanie. Maska BEM pozostáva z niekoľkých prvkov, ktoré sú vymedzené pre určité šírky frekvenčného pásma použité pri meraní. „Okraj pásma“ predstavuje frekvenčnú hranicu frekvenčného rozsahu vyhradeného na konkrétne použitie.

BEM pre ďalej uvedené základňové stanice boli vyvinuté pre zariadenia používané v mobilných sieťach. Tá istá BEM základňovej stanice sa uplatňuje na použitie spojenia v zostupnom smere FDD vo frekvenčnom pásme 758 – 788 MHz (podľa vymedzenia v oddiele A bode 1) a voliteľné výlučné použitie spojenia v zostupnom smere vo frekvenčnom pásme 738 – 758 MHz (podľa vymedzenia v oddiele A bode 2). BEM slúžia na ochranu iných frekvenčných blokov používaných na účely elektronických komunikačných služieb (vrátane výlučného použitia spojenia v zostupného smere), ako aj iných služieb a aplikácií v susedných pásmach. Dodatočné opatrenia, ktoré neobmedzujú úspory z rozsahu v prípade zariadení, sa môžu používať na vnútroštátnej úrovni s cieľom ešte viac uľahčiť koexistenciu elektronických komunikačných služieb a iných použití vo frekvenčnom pásme 700 MHz.

BEM základňových staníc pozostáva z hraničných hodnôt výkonu vnútri bloku a mimo neho. Hraničná hodnota výkonu vnútri bloku sa vzťahuje na blok pridelený prevádzkovateľovi. Hraničné hodnoty mimo bloku sa vzťahujú na spektrum v rámci alebo mimo frekvenčného pásma 700 MHz, ktoré je mimo prideleného bloku. Tabuľka 1 obsahuje jednotlivé prvky spektra BEM základňovej stanice, pričom všetky prvky BEM s výnimkou prvkov „vnútri bloku“ sa zaraďujú do hraničných hodnôt výkonu mimo bloku. Voliteľné hraničné hodnoty výkonu vnútri bloku sú uvedené v tabuľke 2. Hraničné hodnoty výkonu mimo bloku pre jednotlivé prvky BEM sú uvedené v tabuľkách 3 až 8.

S cieľom získať BEM základňovej stanice pre špecifický blok v rámci zostupného smeru FDD alebo vo frekvenčnom pásme 738 – 758 MHz sa prvky BEM v prípade voliteľného výlučného použitia zostupného smeru použijú takto:

Hraničná hodnota výkonu vnútri bloku sa použije na blok pridelený prevádzkovateľovi.

—	Určia sa prechodné oblasti a použijú sa príslušné hraničné hodnoty výkonu. Prechodné oblasti sa môžu prekrývať s ochrannými pásmami, susednými pásmami a duplexovou medzerou; v tomto prípade sa použijú prechodné hraničné hodnoty výkonu.

—	Pre zvyšné pridelené spektrum, ktoré predstavuje základné spektrum (ako je vymedzené v tabuľke 1), sa použijú základné hraničné hodnoty výkonu.

—	Pre zvyšné spektrum v ochranných pásmach (t. j. nepokryté prechodnými oblasťami ani nepoužívané na rádiovú komunikáciu PPDR alebo M2M) sa použijú hraničné hodnoty výkonu ochranného pásma.

—	Pre spektrum vo frekvenčnom pásme 733 MHz – 758 MHz, ktoré sa nepoužíva na spojenie výlučne v zostupnom smere či rádiovú komunikáciu PPDR alebo M2M, sa uplatňujú hraničné hodnoty výkonu duplexovej medzery.

Tabuľka 1

Vymedzenie prvkov BEM pre bloky podľa oddielu A bodov 1 a 2

Prvok BEM	Vymedzenie pojmu
Vnútri bloku	Odkazuje na blok, pre ktorý sa odvodzuje BEM.
Základné spektrum	Spektrum používané vo frekvenčných pásmach 703 – 733 MHz (vzostupný smer FDD) a 758 – 788 MHz (zostupný smer FDD), ako aj v rámci frekvenčného pásma 738 – 758 MHz na spojenie výlučne v zostupnom smere (ak je to relevantné), na pozemské digitálne televízne vysielanie pod okrajom pásma 694 MHz a na pozemské systémy schopné poskytovať elektronické komunikačné služby v pásme nad 790 MHz (vzostupný aj zostupný smer), na rádiovú komunikáciu PPDR vo frekvenčnom pásme 700 MHz (vzostupný aj a zostupný smer) a na rádiovú komunikáciu M2M vo frekvenčnom pásme 700 MHz (vzostupný aj zostupný smer).
Prechodná oblasť	Spektrum od 0 MHz do 10 MHz pod blokom prideleným prevádzkovateľovi a od 0 MHz do 10 MHz nad ním; vo frekvenčnom pásme, v ktorom sa prekrývajú prechodné oblasti a spektrum používané na spojenie v vzostupnom smere FDD, vzostupnom smere PPDR alebo vzostupnom smere M2M, sa neuplatňujú prechodné hraničné hodnoty výkonu.
Ochranné pásma	a) spektrum od spodného okraja frekvenčného pásma 700 MHz po spodný okraj pásma na spojenie vo vzostupnom smere FDD (t. j. 694 – 703 MHz); b) spektrum od horného okraja pásma na zostupný spoj FDD (t. j. 788 MHz) po spodný okraj pásma na spojenie v zostupnom smere FDD podľa rozhodnutia 2010/267/EÚ (t. j. 791 MHz). Ak sa prechodná oblasť a ochranné pásmo prekrývajú, použijú sa prechodné hraničné hodnoty výkonu. Ak sa spektrum používa na rádiovú komunikáciu PPDR alebo M2M, použijú sa základné hodnoty alebo prechodné hraničné hodnoty výkonu.
Duplexová medzera	Spektrum vo frekvenčnom pásme 733 – 758 MHz. Ak sa prechodný región a tá časť duplexovej medzery, ktorá sa nepoužíva na výlučne zostupný smer alebo na rádiovú komunikáciu PPDR alebo M2M, prekrývajú, použijú sa prechodné hraničné hodnoty výkonu.

Požiadavky vnútri bloku

Tabuľka 2

Hraničné hodnoty výkonu základňových staníc vnútri bloku

Frekvenčný rozsah	Maximálna priemerná hodnota EIRP (3)	Šírka pásma použitá pri meraní
Blok pridelený prevádzkovateľovi	Nepovinné údaje. Ak správne orgány požadujú hornú hranicu, môže sa použiť hodnota, ktorá nepresahuje 64 dBm/5 MHz na anténu.	5 MHz

Požiadavky mimo bloku

Tabuľka 3

Základné hraničné hodnoty výkonu základňových staníc

Frekvenčný rozsah	Šírka pásma chráneného bloku	Maximálna priemerná hodnota EIRP	Šírka pásma použitá pri meraní
Frekvencie vzostupného smeru v rozsahu 698 – 736 MHz (4)	≥ 5 MHz	– 50 dBm na bunku (5)	5 MHz
	3 MHz	– 52 dBm na bunku (5)	3 MHz (4)
	≤ 3 MHz	– 64 dBm na bunku (5)	200 kHz (4)
Frekvencie vzostupného smeru FDD vymedzené v rozhodnutí 2010/267/EÚ (832 – 862 MHz)	≥ 5 MHz	– 49 dBm na bunku (5)	5 MHz
Frekvencie zostupného smeru v rozsahu 738 – 791 MHz	≥ 5 MHz	16 dBm na anténu	5 MHz
	3 MHz	14 dBm na anténu	3 MHz
	< 3 MHz	2 dBm na anténu	200 kHz
Frekvencie zostupného smeru FDD vymedzené v rozhodnutí 2010/267/EÚ (791 – 821 MHz)	≥ 5 MHz	16 dBm na anténu	5 MHz

Tabuľka 4

Prechodné hraničné hodnoty výkonu základňových staníc v rozsahu 733 – 788 MHz

Frekvenčný rozsah	Maximálna priemerná hodnota EIRP	Šírka pásma použitá pri meraní
– 10 až – 5 MHz od spodného okraja bloku	18 dBm na anténu	5 MHz
– 5 až 0 MHz od spodného okraja bloku	22 dBm na anténu	5 MHz
0 až + 5 MHz od horného okraja bloku	22 dBm na anténu	5 MHz
+ 5 až + 10 MHz od horného okraja bloku	18 dBm na anténu	5 MHz

Tabuľka 5

Prechodné hraničné hodnoty výkonu základňových staníc nad 788 MHz

Frekvenčný rozsah	Maximálna priemerná hodnota EIRP	Šírka pásma použitá pri meraní
788 – 791 MHz pre blok s horným okrajom 788 MHz	21 dBm na anténu	3 MHz
788 – 791 MHz pre blok s horným okrajom 783 MHz	16 dBm na anténu	3 MHz
788 – 791 MHz pre blok s horným okrajom 788 MHz na ochranu systémov so šírkou pásma < 3 MHz	11 dBm na anténu	200 kHz
788 – 791 MHz pre blok s horným okrajom 783 MHz na ochranu systémov so šírkou pásma < 3 MHz	4 dBm na anténu	200 kHz
791 – 796 MHz pre blok s horným okrajom 788 MHz	19 dBm na anténu	5 MHz
791 – 796 MHz pre blok s horným okrajom 783 MHz	17 dBm na anténu	5 MHz
796 – 801 MHz pre blok s horným okrajom 788 MHz	17 dBm na anténu	5 MHz

Tabuľka 6

Hraničné hodnoty výkonu základňových staníc pre tú časť duplexovej medzery, ktorá sa nepoužíva na spojenie výlučne v zostupnom smere ani na rádiovú komunikáciu PPDR alebo M2M

Frekvenčný rozsah	Maximálna priemerná hodnota EIRP	Šírka pásma použitá pri meraní
Posun – 10 až 0 MHz od spodného okraja pásma zostupného smeru FDD alebo spodného okraja najspodnejšieho bloku používaného na výlučne zostupný smer, ale nad horným okrajom pásma vzostupného smeru FDD	16 dBm na anténu	5 MHz
Posun viac než 10 MHz od spodného okraja pásma zostupného smeru FDD alebo spodného okraja najspodnejšieho bloku používaného na spojenie výlučne v zostupnom smere, ale nad horným okrajom pásma pre vzostupný smer FDD	– 4 dBm na anténu	5 MHz

Tabuľka 7

Hraničné hodnoty výkonu základňových staníc pre tú časť ochranných pásiem, ktorá sa nepoužíva na rádiovú komunikáciu PPDR alebo M2M

Frekvenčný rozsah	Maximálna priemerná hodnota EIRP	Šírka pásma použitá pri meraní
Spektrum od spodného okraja frekvenčného pásma 700 MHz po spodný okraj pásma vzostupného smeru FDD (t. j. 694 – 703 MHz);	– 32 dBm na bunku (6)	1 MHz
Spektrum od horného okraja pásma pre zostupný smer FDD po spodný okraj pásma pre zostupný smer FDD vymedzené v rozhodnutí 2010/267/EÚ (t. j. 788 – 791 MHz)	14 dBm na anténu	3 MHz

Tabuľka 8

Základné hraničné hodnoty výkonu základňových staníc pre spektrum pod 694 MHz

Frekvenčný rozsah	Maximálna priemerná hodnota EIRP	Šírka pásma použitá pri meraní
Frekvencie pod 694 MHz, ak je pozemské digitálne televízne vysielanie chránené	– 23 dBm na bunku (7)	8 MHz

C.   Technické podmienky pre koncové zariadenia pre elektronické komunikačné služby vo frekvenčnom pásme 703 – 733 MHz

BEM pre ďalej uvedené koncové zariadenia boli vyvinuté pre zariadenia používané v mobilných sieťach.

BEM koncových zariadení pozostáva z hraničných hodnôt výkonu vo vnútri bloku, ako aj mimo neho. Hraničná hodnota výkonu vnútri bloku sa vzťahuje na blok pridelený prevádzkovateľovi. Hraničné hodnoty mimo bloku sa vzťahujú na tieto prvky spektra: duplexová medzera medzi vzostupným smerom FDD a zostupným smerom FDD (vrátane spektra na výlučne zostupný smer, ak je to relevantné), ochranné pásmo medzi horným okrajom spektra používaného na televízne vysielanie (694 MHz) a zostupný smer FDD (694 – 703 MHz) a spektrum používané na televízne vysielanie (t. j. pod 694 MHz).

Požiadavky BEM na koncové zariadenia sú uvedené v tabuľkách 9 až 12 (8). Hraničné hodnoty výkonu sú špecifikované ako ekvivalent nesmerovo vyžiareného výkonu (EIRP) v prípade koncových zariadení, ktoré majú byť upevnené alebo inštalované, a ako celková hodnota vyžiareného výkonu (TRP) (9) v prípade koncových zariadení, ktoré majú byť mobilné alebo prenosné.

Správne orgány môžu v určitých prípadoch znížiť hraničnú hodnotu výkonu vnútri bloku, napríklad ak ide o pevné terminálové stanice vo vidieckych oblastiach, za predpokladu, že sa tým neoslabí ochrana iných služieb, sietí a aplikácií a že sa dodržiavajú cezhraničné záväzky.

Požiadavky vnútri bloku

Tabuľka 9

Hraničné hodnoty výkonu koncových zariadení vnútri bloku

Maximálna priemerná hodnota výkonu

23 dBm (10)

Požiadavky mimo bloku

Tabuľka 10

Hraničné hodnoty výkonu koncových zariadení pre ochranné pásmo 694 – 703 MHz

Frekvenčný rozsah	Maximálna priemerná hodnota EIRP mimo bloku	Šírka pásma použitá pri meraní
694 – 698 MHz	– 7 dBm	4 MHz
698 – 703 MHz	2 dBm	5 MHz

Tabuľka 11 (nepovinná)

Hraničné hodnoty výkonu koncových zariadení pre duplexovú medzeru

Frekvenčný rozsah	Maximálna priemerná hodnota EIRP mimo bloku	Šírka pásma použitá pri meraní
733 – 738 MHz	2 dBm	5 MHz
738 – 753 MHz	– 6 dBm	5 MHz
753 – 758 MHz	– 18 dBm	5 MHz

Vysvetlivky k tabuľke 11

Hraničné hodnoty výkonu boli odvodené z vysielacej masky spektra vymedzenej v bode 4.2.3 normy ETSI EN 301 908–13 v6.2.1, čo znamená, že zariadenia na báze LTE budú zo svojej podstaty v súlade s emisnými limitmi uvedenými v tabuľke 11. Na zabezpečenie súladu takéhoto zariadenia s hraničnými hodnotami výkonu uvedenými v predchádzajúcej časti sa nevyžaduje žiadny ďalší skúšobný postup.

Tabuľka 12

Hraničné hodnoty výkonu koncových zariadení pre frekvencie pod 694 MHz používané na pozemské vysielanie (nežiaduce vyžarovanie)

Frekvenčný rozsah	Maximálna priemerná hodnota výkonu mimo bloku	Šírka pásma použitá pri meraní
470 – 694 MHz	– 42 dBm	8 MHz

Vysvetlivky k tabuľke 12:

1.

Odvodenie limitu nežiaduceho vyžarovania je založené na DTT vysielaní prostredníctvom DVB-T2 a systéme WBB so šírkou pásma 10 MHz na 18 MHz oddelením stredových frekvencií medzi DTT vysielaním a WBB (pri predpoklade, že ide o televízny kanál 8 MHz, ochranné pásmo 9 MHz a šírku pásma systému WBB 10 MHz). Ak chcú členské štáty využívať systémy WBB na vnútroštátnej úrovni so šírkou pásma väčšou ako 10 MHz a ak sa v pásme pod 694 MHz generuje nežiaduci výkon mimo bloku vyšší ako – 42 dBm/8 MHz, mali by zvážiť: a) buď zavedenie väčšej šírky pásma systému WBB začínajúcej na frekvencii vyššej ako 703 MHz tak, aby bola stále dodržaná požadovaná hraničná hodnota výkonu mimo bloku; b) a/alebo uplatňovanie techník na zmiernenie rušenia podľa vysvetlivky 3.

2.	Hodnota nežiaduceho limitu vyžarovania mimo bloku je odvodená s ohľadom na pevný príjem DTT. Členské štáty, ktoré chcú zvážiť prenosný interiérový príjem DTT, budú možno musieť na individuálnej báze realizovať ďalšie opatrenia na vnútroštátnej/miestnej úrovni (pozri vysvetlivku 3).

3.

Príkladmi možných techník na zmiernenie rušenia, ktoré členské štáty môžu vziať do úvahy, sú okrem iného doplnkové filtrovanie DTT, zníženie výkonu koncového zariadenia vo vnútri bloku, zúženie šírky pásma vysielania koncového zariadenia alebo použitie techník, ktoré obsahuje otvorený zoznam potenciálnych zmierňovacích techník uvedený v správe CEPT č. 30.

4.

Ďalšie podmienky koexistencie systémov WBB a DTT vysielania: v záujme zmiernenia blokovania prijímača DTT spôsobeného vysielaním základňovej stanice by sa mohlo použiť doplnkové externé filtrovanie na vstupe do prijímacieho reťazca DTT prijímača na vnútroštátnej úrovni, a to najmä s cieľom zabrániť preťaženiu v dôsledku saturácie v anténových zosilňovačoch; okrem toho sa môže vyskytnúť rušenie prijímačov základňových staníc od televíznych vysielačov spôsobené výkonom vysielača vnútri pásma alebo nežiaducimi emisiami. V takýchto prípadoch sa môžu na individuálnom základe použiť vhodné techniky na zmiernenie rušenia na vnútroštátnej úrovni.

---

(1)  5 MHz alebo viac; nevylučuje to menšie kanálové šírky pásma vnútri prideleného bloku.

(2)  BEM je založená na analýze a simulácii minimálneho väzbového tlmenia (MCL); prvky BEM sú vymedzené na báze bunky alebo antény v závislosti od scenára koexistencie, z ktorého boli odvodené.

(3)  Ekvivalent nesmerovo vyžiareného výkonu (EIRP) je celkový výkon vyžarovaný v ktoromkoľvek smere na jednom mieste bez ohľadu na konfiguráciu základňových staníc.

(4)  Správne orgány si môžu vybrať šírku pásma použitú pri meraní 3 MHz alebo 200 kHz na ochranu veľkosti bloku 3 MHz v závislosti od možností uplatnených v jednotlivých členských štátoch.

(5)  Na miestach s viacerými sektormi hodnota na „bunku“ zodpovedá hodnote na jeden zo sektorov.

(6)  Na miestach s viacerými sektormi hodnota na „bunku“ zodpovedá hodnote na jeden zo sektorov.

(7)  Na miestach s viacerými sektormi hodnota na „bunku“ zodpovedá hodnote na jeden zo sektorov.

(8)  Ďalšie požiadavky môže ETSI zohľadniť v harmonizovaných normách.

(9)  Celková hodnota vyžiareného výkonu (TRP) je hodnota vyjadrujúca výkon skutočne vyžarovaný anténou. TRP je definovaná ako integrál výkonu vyžarovaného v rôznych smeroch v rámci celej sféry žiarenia.

(10)  Pri tejto hodnote sa toleruje rozdiel až do + 2 dB, aby sa zohľadnila prevádzka v prostredí za extrémnych podmienok a rozšírenie výroby.

PRÍLOHA I

1.

Minimálny počet vzoriek sleďa obyčajného (Clupea harengus membras), ktorý sa odporúča odobrať v roku 2016 na analýzu prítomnosti dioxínov, PCB podobných dioxínom a PCB nepodobných dioxínom, prednostne v zónach ICES 28-1, 28-2, 29, 30, 31 a 32.   DE DK EE FIN LT LV PL SE Spolu Sleď obyčajný 7 5 7 20 4 4 9 14 70

2.	Minimálny počet vzoriek šproty severnej (Sprattus sprattus), ktorý sa odporúča odobrať v roku 2017 na analýzu prítomnosti dioxínov, PCB podobných dioxínom a PCB nepodobných dioxínom, prednostne v zónach ICES 29, 30, 31 a 32.   DE DK EE FIN LT LV PL SE Spolu Šprota severná 5 8 8 5 5 9 18 12 70

3.	Minimálny počet vzoriek lososa obyčajného (Salmo salar) a pstruha (Salmo trutta, Oncorhynchus mykiss), ktorý sa odporúča odobrať v roku 2018 na analýzu prítomnosti dioxínov, PCB podobných dioxínom a PCB nepodobných dioxínom.   DE DK EE FIN LT LV PL SE Spolu Losos/pstruh 5 12 5 15 5 5 11 12 70

4.	Minimálny počet vzoriek, ktorý sa odporúča každoročne odobrať od roku 2016 do roku 2018 na analýzu prítomnosti dioxínov, PCB podobných dioxínom a PCB nepodobných dioxínom.   DE DK EE FIN LT LV PL SE Spolu Rôzne druhy rýb (*) 10 10 10 10 10 10 10 10 80

---

(*)  Treska škvrnitá (Gadus morhua), platesa veľká (Pleuronectes platessa), mihuľa riečna (Lampetra fluviatilis), sivoň (Salvelinus sp.) piest zelenkavý (Blicca bjoerkna), úhor európsky (Anguilla Anguilla), pleskáč vysoký (Abramis brama), platesa bradavičnatá (Platichthys flesus), ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis), šťuka severná (Esox lucius), zubáč veľkoústy (Sander lucioperca), plotica červenooká (Rutilus rutilus), sih malý (Coregonus Albula), ihlica rohozobá (Belone belone), koruška európska (Osmerus eperlanus), kalkan veľký (Psetta maxima), nosáľ sťahovavý (Vimba vimba), sih (Coregonus sp.) a treska merlang (Merlangius merlangus).

PRÍLOHA II

Informácie o prítomnosti dioxínov, PCB podobných dioxínom a PCB nepodobných dioxínom v určitých druhoch rýb od určitého veku, veľkosti a z určitej zemepisnej oblasti (zóna ICES), a to najmä so zreteľom na to, či spĺňajú maximálne hodnoty stanovené v nariadení (ES) č. 1881/2006

1.   Veľkosť rýb

Veľkosť každej ryby uvedenej v tejto prílohe sa meria podľa nasledujúceho obrázku, od špičky úst po koniec chvostovej plutvy.

2.   Minimálne veľkosti určitých druhov rýb, ktorých výlov je povolený v Pobaltí z dôvodov udržateľnosti [nariadenie (ES) č. 2187/2005]

—	Losos obyčajný (Salmo salar) (v celom Pobaltí okrem zóny ICES 31): minimálna veľkosť je 60 cm (nie je preto povolený výlov rýb s hmotnosťou < 2 kg);

—	Losos obyčajný (Salmo salar) (zóna ICES 31): minimálna veľkosť je 50 cm (nie je preto povolený výlov rýb s hmotnosťou < 2 kg);

—	Pstruh morský (Salmo trutta) (zóny ICES 22, 23, 24 a 25 a zóny ICES 29, 30, 31 a 32): minimálna veľkosť je 40 cm (nie je preto povolený výlov rýb s hmotnosťou < 2 kg);

—	Pstruh morský (Salmo trutta) (zóny ICES 26, 27 a 28): minimálna veľkosť je 50 cm (nie je preto povolený výlov rýb s hmotnosťou < 2 kg);

3.   Informácie o prítomnosti dioxínov, PCB podobných dioxínom a PCB nepodobných dioxínom v určitých druhoch rýb od určitého veku, veľkosti a z určitej zemepisnej oblasti (zóna ICES)

3.1.   Sleď obyčajný

V zónach ICES 22, 23, 24, 25, 26 a 27: v prípade sleďa obyčajného sa predpokladá súlad s maximálnymi hodnotou bez ohľadu na jeho veľkosť.

V zónach ICES 28-1, 29, 30, 31 a 32: v prípade sleďa obyčajného s veľkosťou ≤ 17 cm sa predpokladá súlad a v prípade sleďa obyčajného s veľkosťou > 17 cm existuje podozrenie na nesúlad.

V zóne ICES 28-2: v prípade sleďa obyčajného s veľkosťou ≤ 21 cm sa predpokladá súlad a v prípade sleďa obyčajného s veľkosťou > 21 cm existuje podozrenie na nesúlad.

3.2.   Losos

Losos zo zón ICES 22 a 23 pochádza zo severného Atlantiku a nie z Pobaltia, a preto sa naň nevzťahujú tieto závery týkajúce sa prítomnosti dioxínov a PCB a spoločných opatrení na riadenie rizík.

V prípade lososa s hmotnosťou < 2 kg sa predpokladá súlad (ale nie je povolený jeho výlov z dôvodu udržateľnosti – v súlade s nariadením (ES) č. 2187/2005; minimálna veľkosť 60 cm a v prípade zóny ICES 31: 50 cm).

V zónach ICES 24, 25, 26:

—	losos s hmotnosťou viac ako 2 kg a neprevyšujúcou 5,5 kg: spĺňa maximálne hodnoty po orezaní (orezanie má za následok zníženie obsahu dioxínu/PCB podobných dioxínu o približne 30 % – skúsenosti len v zónach ICES 24, 25, 26);

—	neorezaný menší losos (2 až 4 kg): existuje podozrenie na nesúlad, hoci väčšina lososov je v súlade;

—	väčší losos (4 až 5,5 kg): existuje podozrenie na nesúlad v prípade väčšiny lososov;

—	orezaný losos hmotnosťou < 5,5 kg: v súlade;

—	losos po orezaní a odstránení brušnej časti s hmotnosťou < 7,9 kg: v súlade.

V zónach ICES 27, 28, 29, 30, 31 a 32:

—	losos s hmotnosťou > 2 kg (väčší ako 60 cm): existuje podozrenie na nesúlad.

3.3.   Pstruh

V prípade pstruha (morského) s hmotnosťou < 2 kg sa predpokladá súlad (ale nie je povolený jeho výlov z dôvodu udržateľnosti podľa nariadenia (ES) č. 2187/2005; minimálna veľkosť pre zóny ICES 24, 25, 29, 30, 31 a 32: 40 cm a pre zóny ICES 26, 27 a 28: 50 cm).

V zónach ICES 22, 23, 24, 25, 26:

—	pstruh (morský) s hmotnosťou viac ako 2 kg a neprevyšujúcou 4,5 kg: v súlade s maximálnymi hodnotami obsahu po orezaní a odstránení brušnej časti;

—	menší pstruh (morský) (2 až 4 kg): existuje podozrenie na nesúlad, hoci väčšina pstruhov (morských) je v súlade;

—	väčší pstruh (morský): existuje podozrenie na nesúlad v prípade väčšiny pstruhov (morských).

V zónach ICES 27, 28, 29, 30, 31 a 32:

—	v prípade všetkých pstruhov (morských) s hmotnosťou > 2 kg (väčšie ako 40/50 cm) existuje podozrenie na nesúlad.

3.4.   Šprota severná

V zónach ICES 22, 23, 24, 26, 27 a 28: predpokladá sa súlad.

V zónach ICES 29, 30, 31 a 32: V prípade šprôt menších ako 12,5 cm, ktoré majú menej ako 5 rokov, sa predpokladá súlad. V prípade šprôt väčších ako 12,5 cm existuje podozrenie na nesúlad.

3.5.   Tresčia pečeň

Existuje podozrenie na nesúlad.

3.6.   Mihuľa riečna

V zóne ICES 28: existuje podozrenie na nesúlad.

V zóne ICES 32: predpokladá sa súlad.

3.7.   Rôzne druhy rýb

So sivoňom sa neobchoduje a na miestny výlov sa vzťahuje výnimka (Švédsko a Fínsko).

V prípade ostatných druhov rýb sa predpokladá súlad.

PRÍLOHA III

Odporúčané opatrenia na riadenie rizík, ktoré majú prijať príslušné orgány na zabezpečenie toho, aby ryby z Pobaltia uvádzané na trh EÚ spĺňali maximálne hodnoty stanovené v nariadení (ES) č. 1881/2006

1.   Odporúčané všeobecné opatrenia na riadenie rizík

—	Zásadný význam má vysledovateľnosť.

—

Pri predaji sleďa, lososa, pstruha morského a šproty do iných členských štátov EÚ alebo pri ich predaji na domácom trhu, na ktorý sa nevzťahuje výnimka, by sa mala v sprievodných dokumentoch uviesť zóna ICES, v ktorej boli ryby ulovené. V prípade potreby by malo byť jasne uvedené, že zo šarže boli odobraté vzorky, ktoré boli analyzované na prítomnosť dioxínov, sumy dioxínov a PCB podobných dioxínom a PCB nepodobných dioxínom podľa právnych predpisov EÚ, a zistilo sa, že šarža je v súlade s právnymi predpismi EÚ. Správu o výsledku analýzy je možné pripojiť alebo by sa mala sprístupniť na požiadanie.

—

V prípade, že nie je možné poskytnúť presné informácie o zónach ICES, v ktorých boli ryby ulovené, pri predaji sleďa s veľkosťou > 17 cm, lososa, pstruha morského a šproty s veľkosťou > 12,5 cm do iných členských štátov EÚ alebo pri ich predaji na domácom trhu, na ktorý sa nevzťahuje výnimka, by sa zo šarže rýb mali vždy odobrať vzorky, ktoré by sa mali analyzovať na prítomnosť dioxínov, sumy dioxínov a PCB podobných dioxínom a PCB nepodobných dioxínom podľa právnych predpisov EÚ s cieľom overiť, či sú v súlade s právnymi predpismi EÚ. Táto skutočnosť by sa mala jasne uviesť v sprievodných dokumentoch. Správu o výsledku analýzy je možné pripojiť alebo by sa mala sprístupniť na požiadanie.

—	Úrad v prístave vykládky je zodpovedný za vykonávanie potrebných kontrol na zabezpečenie súladu s predpismi.

—	V prípade rýb, ktoré sa nemôžu uviesť na trh na účely ľudskej spotreby, by mali byť k dispozícii zdokumentované dôkazy o tom, ako sa s nimi naložilo.

2.   Odporúčané osobitné opatrenia na riadenie rizík

2.1.   Sleď obyčajný

—	Sleď obyčajný zo zón ICES 22, 23, 24, 25, 26 a 27 → sa môže uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby.

—

Sleď obyčajný zo zón ICES 28-1, 29, 30, 31, 32: — Švédsko a Fínsko: — bez triedenia možno sleďa obyčajného uvádzať len na domáci trh. — na predaj do iných členských štátov EÚ: povinné triedenie sleďov na veľkosti ≤ 17 cm a > 17 cm pred uvedením na trh (keďže triedenie sa vykonáva podľa šírky, ide o približné triedenie, ale toto nepredstavuje problém): — sleď obyčajný s veľkosťou ≤ 17 cm sa môže uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby; — sleď obyčajný s veľkosťou > 17 cm sa môže uvádzať na trh alebo spracovávať na účely ľudskej spotreby len na domácom trhu, alebo sa môže predávať mimo domáceho trhu iba vtedy, ak sa analýzou jednotlivej šarže preukázal súlad). — Nemecko, Dánsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko: — povinné triedenie sleďa obyčajného na veľkosti ≤ 17 cm a > 17 cm pred uvedením na trh (keďže triedenie sa vykonáva podľa šírky, ide o približné triedenie, ale toto nepredstavuje problém): — sleď obyčajný s veľkosťou ≤ 17 cm sa môže uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby; — sleď obyčajný s veľkosťou > 17 cm sa nemôže uvádzať na trh alebo spracovávať na účely ľudskej spotreby, pokiaľ sa analýzou jednotlivej šarže nepreukázal súlad.

—

Sleď obyčajný zo zóny ICES 28-2: — Švédsko a Fínsko: — bez triedenia možno sleďa obyčajného uvádzať len na domáci trh. — na predaj do iných členských štátov EÚ: povinné triedenie sleďa obyčajného na veľkosti ≤ 21 cm a > 21 cm (keďže triedenie sa vykonáva podľa šírky, ide o približné triedenie, ale toto nepredstavuje problém): — sleď obyčajný s veľkosťou ≤ 21 cm sa môže uvádzať na trh alebo spracovávať na účely ľudskej spotreby; — sleď obyčajný s veľkosťou > 21 cm sa môže uvádzať na trh alebo spracovávať na účely ľudskej spotreby len na domácom trhu, alebo sa môže predávať mimo domáceho trhu iba vtedy, ak sa analýzou jednotlivej šarže preukázal súlad). — Nemecko, Dánsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko: — povinné triedenie sleďa obyčajného na veľkosti ≤ 21 cm a > 21 cm pred uvedením na trh (keďže triedenie sa vykonáva podľa šírky, ide o približné triedenie, ale toto nepredstavuje problém): — sleď obyčajný s veľkosťou ≤ 21 cm sa môže uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby; — sleď obyčajný s veľkosťou > 21 cm sa nemôže uvádzať na trh alebo spracovávať na účely ľudskej spotreby, pokiaľ sa analýzou jednotlivej šarže nepreukázal súlad.

2.2.   Losos

—

Losos zo zón ICES 24, 25 a 26: — Švédsko, Fínsko a Lotyšsko: — losos sa môže uvádzať na domáci trh (výnimka); — predaj do iných členských štátov EÚ: možný iba vtedy, ak sa analýzou jednotlivej šarže preukázal súlad s právnymi predpismi EÚ. — Nemecko, Dánsko, Estónsko, Litva a Poľsko: — losos s hmotnosťou väčšou ako 2 kg sa môže uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby, ak sa analýzou jednotlivej šarže preukázal súlad s právnymi predpismi EÚ; — losos s hmotnosťou menej ako 5,5 kg je po orezaní v súlade (postup sa uplatňuje v Dánsku a Poľsku len na zóny ICES 24, 25 a 26) a losos s hmotnosťou viac ako 5,5 kg a neprevyšujúcou 7,9 kg je po orezaní a odstránení brušnej časti v súlade (postup sa uplatňuje v Poľsku na zóny ICES 24, 25 a 26); — losos s hmotnosťou > 5,5 kg a losos po orezaní a odstránení brušnej časti s hmotnosťou > 7,9 kg sa môže uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby iba vtedy, ak sa analýzou jednotlivej šarže preukázal súlad s právnymi predpismi EÚ.

—

Losos zo zón ICES 27, 28, 29, 30, 31 a 32: — Švédsko, Fínsko a Lotyšsko: — losos sa môže uvádzať na domáci trh (výnimka); — predaj do iných členských štátov EÚ: možný iba vtedy, ak sa analýzou jednotlivej šarže preukázal súlad s právnymi predpismi EÚ. — Nemecko, Dánsko, Estónsko, Litva a Poľsko: — losos sa môže uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby, ak sa analýzou jednotlivej šarže preukázal súlad s právnymi predpismi EÚ.

2.3.   Pstruh (morský)

—

Pstruh (morský) zo zón ICES 22, 23, 24, 25 a 26: — Švédsko a Fínsko: — pstruh (morský) sa môže uvádzať na domáci trh (výnimka); — predaj do iných členských štátov EÚ: možný iba vtedy, ak sa analýzou jednotlivej šarže preukázal súlad s právnymi predpismi EÚ. — Nemecko, Dánsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko: — pstruh (morský) s hmotnosťou viac ako 2 kg: pstruh sa môže uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby, ak sa analýzou jednotlivej šarže preukázal súlad s právnymi predpismi EÚ. — pstruh (morský) po orezaní a odstránení brušnej časti s hmotnosťou < 4,5 kg: v súlade (postup sa uplatňuje v Poľsku na zóny ICES 22, 23, 24, 25 a 26); — pstruh (morský) po orezaní a odstránení brušnej časti s hmotnosťou > 4,5 kg sa môže uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby, ak sa analýzou jednotlivej šarže preukázal súlad s právnymi predpismi EÚ.

—

Pstruh (morský) zo zón ICES 27, 28, 29, 30, 31 a 32: — Švédsko a Fínsko: — pstruh (morský) sa môže uvádzať na domáci trh (výnimka); — predaj do iných členských štátov EÚ: možný iba vtedy, ak sa analýzou jednotlivej šarže preukázal súlad s právnymi predpismi EÚ. — Nemecko, Dánsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko: — pstruh (morský) sa môže uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby, iba ak sa analýzou jednotlivej šarže preukázal súlad s právnymi predpismi EÚ.

2.4.   Šprota severná

—	Šprota zo zón ICES 22, 23, 24, 25, 26, 27 a 28 sa môže uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby.

—

Šprota zo zón ICES 29, 30, 31 a 32: — povinné triedenie na šproty s veľkosťou ≤ 12,5 cm a šproty s veľkosťou > 12,5 cm; šproty s veľkosťou ≤ 12,5 cm sa môžu uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby; šproty s veľkosťou > 12,5 cm sa nemôžu uvádzať na trh alebo spracovávať na účely ľudskej spotreby, pokiaľ sa analýzou jednotlivej šarže nepreukázal súlad.

2.5.   Tresčia pečeň

V prípade tresčej pečene z tresky ulovenej v Pobaltí existuje podozrenie, že nie je v súlade, a preto by sa všetky šarže mali analyzovať s cieľom preukázať súlad pred uvedením na trh EÚ.

PRÍLOHA

Na účely tejto dohody:

—	v súvislosti s Lisabonskou zmluvou, ktorá nadobudla účinnosť 1. decembra 2009, Európska únia nahrádza Európske spoločenstvo a je jeho právnym nástupcom,

—

ak akty špecifikované v tejto prílohe obsahujú odkazy na členské štáty Európskeho spoločenstva, nahradeného Európskou úniou, alebo požiadavku prepojenia s členskými štátmi Európskej únie, odkazy sa na účely tejto dohody uplatňujú rovnako na Švajčiarsko alebo na požiadavku prepojenia so Švajčiarskom,

—	odkazy na nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 a (EHS) č. 2408/92 uvedené v článkoch 4, 15, 18, 27 a 35 dohody sa chápu ako odkazy na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008,

—

bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 15 tejto dohody, sa pojem „letecký dopravca Spoločenstva“ uvedený v nasledujúcich smerniciach a nariadeniach Spoločenstva uplatňuje aj na leteckého dopravcu, ktorý je držiteľom oprávnenia na vykonávanie leteckej dopravy a ktorý má vo Švajčiarsku svoju hlavnú pobočku, prípadne zaregistrované sídlo, v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1008/2008. Akýkoľvek odkaz na nariadenie (EHS) č. 2407/92 sa chápe ako odkaz na nariadenie (ES) č. 1008/2008,

—	akýkoľvek odkaz v nasledujúcich textoch na články 81 a 82 zmluvy alebo na články 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa chápe ako odkaz na články 8 a 9 tejto dohody.

1.   Liberalizácia leteckej dopravy a ostatné pravidlá v odvetví civilného letectva

č. 1008/2008

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve

č. 2000/79

Smernica Rady z 27. novembra 2000, ktorá sa týka Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA)

č. 93/104

Smernica Rady z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, zmenená:

—	smernicou 2000/34/ES

č. 437/2003

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 27. februára 2003 o štatistických výkazoch týkajúcich sa prepravy cestujúcich, nákladu a pošty v leteckej doprave

č. 1358/2003

Nariadenie Komisie z 31. júla 2003, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 437/2003 o štatistických výkazoch týkajúcich sa prepravy cestujúcich, nákladu a pošty v leteckej doprave a ktorým sa menia a dopĺňajú jeho prílohy I a II

č. 785/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 21. apríla 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 285/2010

č. 95/93

Nariadenie Rady z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva (články 1 až 12), zmenené:

—	nariadením (ES) č. 793/2004

č. 2009/12

Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch

č. 96/67

Smernica Rady z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva

(články 1 až 9, 11 až 23 a článok 25)

č. 80/2009

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 14. januára 2009 o kódexe správania pri používaní počítačových rezervačných systémov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 2299/89

2.   Pravidlá hospodárskej súťaže

č. 1/2003

Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (články 1 až 13 a 15 až 45)

(V rozsahu, v akom je uvedené nariadenie relevantné pre uplatňovanie tejto dohody. Vloženie tohto nariadenia nemá vplyv na rozdelenie úloh podľa tejto dohody.)

č. 773/2004

Nariadenie Komisie zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES, zmenené:

—	nariadením Komisie (ES) č. 1792/2006

—	nariadením (ES) č. 622/2008

č. 139/2004

Nariadenie Rady z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách)

(články 1 až 18, článok 19 ods. 1 a 2 a články 20 až 23)

Vzhľadom na článok 4 ods. 5 nariadenia o fúziách sa medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskom uplatňuje toto:

1.

Pri koncentráciách podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004, ktoré nemajú význam pre celé Spoločenstvo v zmysle článku 1 uvedeného nariadenia a ktoré môžu byť posudzované podľa vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže najmenej troch členských štátov ES a Švajčiarskej konfederácie, osoby alebo podniky uvedené v článku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia môžu pred podaním oznámenia príslušným orgánom informovať Komisiu ES odôvodneným návrhom o tom, že by koncentráciu mala posúdiť Komisia.

2.	Európska komisia bezodkladne doručí všetky návrhy Švajčiarskej konfederácii podľa článku 4 ods. 5 nariadenia (ES) č. 139/2004 a podľa predchádzajúceho odseku.

3.	Ak Švajčiarska konfederácia nesúhlasí so žiadosťou o postúpenie prípadu, príslušný švajčiarsky orgán pre hospodársku súťaž si ponechá svoju právomoc a Švajčiarska konfederácia prípad vzhľadom na tento odsek nepostúpi.

Vzhľadom na lehoty uvedené v článku 4 ods. 4 a 5, článku 9 ods. 2 a 6 a článku 22 ods. 2 nariadenia o fúziách:

1.	Európska komisia bezodkladne poskytne všetky príslušné dokumenty podľa článku 4 ods. 4 a 5, článku 9 ods. 2 a 6 a článku 22 ods. 2 príslušnému švajčiarskemu orgánu pre hospodársku súťaž.

2.	Výpočet lehôt uvedených v článku 4 ods. 4 a 5 a článku 9 ods. 2 a 6 a článku 22 ods. 2 nariadenia (ES) č. 139/2004 sa pre Švajčiarsku konfederáciu začne vtedy, keď sa predmetné dokumenty doručia príslušnému švajčiarskemu orgánu pre hospodársku súťaž.

č. 802/2004

Nariadenie Komisie zo 7. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (články 1 až 24), zmenené:

—	nariadením Komisie (ES) č. 1792/2006

—	nariadením Komisie (ES) č. 1033/2008

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1269/2013

č. 2006/111

Smernica Komisie zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch.

č. 487/2009

Nariadenie Rady z 25. mája 2009 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na určité kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov v odvetví leteckej dopravy

3.   Bezpečnosť letectva

č. 216/2008

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES, zmenené:

—	nariadením Komisie (ES) č. 690/2009

—	nariadením (ES) č. 1108/2009

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 6/2013

Agentúra požíva aj vo Švajčiarsku právomoci, ktoré jej boli udelené podľa ustanovení uvedeného nariadenia.

Komisia požíva aj vo Švajčiarsku právomoci, ktoré jej boli udelené pre rozhodnutia podľa článku 11 ods. 2, článku 14 ods. 5 a 7, článku 24 ods. 5, článku 25 ods. 1, článku 38 ods. 3 písm. i), článku 39 ods. 1, článku 40 ods. 3, článku 41 ods. 3 a 5, článku 42 ods. 4, článku 54 ods. 1 a článku 61 ods. 3

Bez ohľadu na horizontálne prispôsobenie stanovené v druhej zarážke prílohy k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave, odkazy na „členské štáty“ uvedené v článku 65 nariadenia alebo v ustanoveniach rozhodnutia 1999/468/ES uvedené v danom ustanovení sa nesmú chápať tak, že sa uplatňujú na Švajčiarsko.

Žiadne ustanovenie tohto nariadenia sa nesmie vykladať tak, že sa ním na EASA prenášajú právomoci, aby konala v mene Švajčiarska podľa medzinárodných dohôd na iné účely ako na účely podpory pri výkone svojich povinností podľa týchto dohôd.

Text nariadenia sa na účely tejto dohody prispôsobuje takto:

a)

článok 12 sa mení takto: i) v odseku 1 sa za slovo „Spoločenstvom“ vkladajú slová „alebo Švajčiarskom“; ii) v odseku 2 písm. a) sa za slovo „Spoločenstvom“ vkladajú slová „alebo Švajčiarskom“; iii) v odseku 2 sa vypúšťajú písmená b) a c); iv) dopĺňa sa tento odsek: „3.   Kedykoľvek Spoločenstvo rokuje s treťou krajinou s cieľom uzavrieť dohodu ustanovujúcu, že členský štát alebo agentúra môže vydávať osvedčenia na základe osvedčení vydaných leteckými úradmi danej tretej krajiny, urobí všetko pre to, aby získalo od Švajčiarska ponuku na podobnú dohodu s danou treťou krajinou. Na druhej strane Švajčiarsko urobí všetko pre to, aby s tretími krajinami uzavrelo dohody zodpovedajúce dohodám Spoločenstva.“

b)	V článku 29 sa dopĺňa tento odsek: „4.   Odchylne od článku 12 ods. 2 písm. a) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev sa štátni príslušníci Švajčiarska požívajúci občianske práva v plnom rozsahu môžu zamestnať na základe zmluvy s výkonným riaditeľom agentúry.“

c)	V článku 30 sa dopĺňa tento odsek: „Švajčiarsko uplatňuje na agentúru Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý tvorí prílohu A k tejto prílohe, v súlade s dodatkom k prílohe A.“

d)	V článku 37 sa dopĺňa tento odsek: „Švajčiarsko sa v plnej miere podieľa na práci správnej rady a v rámci správnej rady má rovnaké práva a povinnosti ako členské štáty Európskej únie s výnimkou hlasovacieho práva.“

e)

V článku 59 sa dopĺňa tento odsek: „12.   Švajčiarsko sa podieľa na finančnom príspevku uvedenom v odseku 1 písm. b) podľa tohto vzorca: kde: S = časť rozpočtu agentúry, ktorá nie je krytá poplatkami a platbami uvedenými v odseku 1 písm. c) a d) a = počet pridružených štátov b = počet členských štátov EÚ c = príspevok Švajčiarska do rozpočtu ICAO C = celkový príspevok členských štátov EÚ a pridružených štátov do rozpočtu ICAO.“

f)	V článku 61 sa dopĺňa tento odsek: „Ustanovenia týkajúce sa finančnej kontroly osôb zúčastňujúcich sa na činnostiach agentúry vykonávanej Spoločenstvom vo Švajčiarsku sú uvedené v prílohe B k tejto prílohe.“

g)

Rozsah pôsobnosti prílohy II k nariadeniu sa rozširuje tak, aby sa vzťahovala aj na tieto lietadlá ako výrobky, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 3 písm. a) bod ii) nariadenia Komisie (ES) č. 1702/2003 z 24. septembra 2003 stanovujúceho vykonávacie pravidlá osvedčovania letovej spôsobilosti a environmentálneho osvedčovania lietadiel a prislúchajúcich výrobkov, častí a zariadení, ako aj osvedčovania projekčných a výrobných organizácií (1):   A/c – [HB-IMY, HB-IWY] – typ Gulfstream G-IV   A/c – [HB-IMJ, HB-IVZ, HB-JES] – typ Gulfstream G-V   A/c – [HB-ZCW, HB-ZDF] – typ MD900.

č. 1108/2009

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 21. októbra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, riadenia letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb a zrušuje smernica 2006/23/ES

č. 1178/2011

Nariadenie Komisie z 3. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa posádky civilného letectva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 290/2012

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 70/2014

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 245/2014

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/445

č. 3922/91

Nariadenie Rady zo 16. decembra 1991 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva (články 1 až 3, článok 4 ods. 2, články 5 až 11 a článok 13), zmenené:

—	nariadením (ES) č. 1899/2006

—	nariadením (ES) č. 1900/2006

—	nariadením Komisie (ES) č. 8/2008

—	nariadením (ES) č. 859/2008

č. 996/2010

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 20. októbra 2010 o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve a o zrušení smernice 94/56/ES, zmenené

—	nariadením Komisie (ES) č. 376/2014

č. 104/2004

Nariadenie Komisie z 22. januára 2004 stanovujúce pravidlá organizácie a zloženia Odvolacej rady Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva

č. 2111/2005

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 14. decembra 2005 o vytvorení zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, a o informovaní cestujúcich v leteckej doprave o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorým sa zrušuje článok 9 smernice 2004/36/ES

č. 473/2006

Nariadenie Komisie z 22. marca 2006, ktorým sa stanovujú implementačné pravidlá pre zoznam leteckých dopravcov Spoločenstva, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, uvedený v kapitole II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005

č. 474/2006

Nariadenie Komisie z 22. marca 2006 o vytvorení zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, uvedeného v kapitole II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, naposledy zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/2322

č. 1332/2011

Nariadenie Komisie zo 16. decembra 2011, ktorým sa ustanovujú spoločné požiadavky na využívanie vzdušného priestoru a prevádzkové postupy na vyhýbanie sa zrážkam vo vzduchu

č. 646/2012

Vykonávacie nariadenie Komisie zo 16. júla 2012, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá týkajúce sa pokút a penále podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008

č. 748/2012

Nariadenie Komisie z 3. augusta 2012 stanovujúce vykonávacie pravidlá osvedčovania letovej spôsobilosti a environmentálneho osvedčovania lietadiel a prislúchajúcich výrobkov, častí a zariadení, ako aj osvedčovania projekčných a výrobných organizácií, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 7/2013

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 69/2014

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/1039

č. 965/2012

Nariadenie Komisie z 5. októbra 2012, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa leteckej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 800/2013

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 71/2014

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 83/2014

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 379/2014

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/140

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/1329

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/640

č. 2012/780

Rozhodnutie Komisie z 5. decembra 2012 o prístupových právach do európskeho centrálneho registra bezpečnostných odporúčaní a odpovedí na ne stanovených v článku 18 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve a o zrušení smernice 94/56/ES

č. 628/2013

Vykonávacie nariadenie Komisie z 28. júna 2013 o pracovných metódach Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva na vykonávanie kontrol dodržiavania noriem a na monitorovanie uplatňovania ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 a o zrušení nariadenia Komisie (ES) č. 736/2006

č. 139/2014

Nariadenie Komisie z 12. februára 2014, ktorým sa stanovujú požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa letísk podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008

č. 319/2014

Nariadenie o Komisii z 27. marca 2014 o poplatkoch a platbách vyberaných Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva a zrušení nariadenia (ES) č. 593/2007

č. 452/2014

Nariadenie Komisie z 29. apríla 2014, ktorým sa stanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa letovej prevádzky prevádzkovateľov z tretích krajín podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008

č. 1321/2014

Nariadenie Komisie z 26. novembra 2014 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a výrobkov, súčastí a zariadení leteckej techniky a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností, zmenené

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/1088,

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/1536

č. 2015/340

Nariadenie Komisie z 20. februára 2015, ktorým sa stanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa preukazov a osvedčení riadiacich letovej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 923/2012 a zrušuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 805/2011

č. 2015/640

Nariadenie Komisie z 23. apríla 2015 o dodatočných špecifikáciách letovej spôsobilosti pre daný typ prevádzky, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 965/2012

č. 2015/1018

Vykonávacie nariadenie Komisie z 29. júna 2015, ktorým sa stanovuje zoznam s klasifikáciou udalostí v civilnom letectve, ktoré sa majú povinne hlásiť podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014

4.   Bezpečnostná ochrana letectva

č. 300/2008

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 11. marca 2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení nariadenia (ES) č. 2320/2002

č. 272/2009

Nariadenie Komisie z 2. apríla 2009, ktorým sa dopĺňajú spoločné základné normy bezpečnostnej ochrany civilného letectva stanovené v prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 297/2010

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 720/2011

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 1141/2011

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 245/2013

č. 1254/2009

Nariadenie Komisie z 18. decembra 2009, ktorým sa umožňuje členským štátom výnimka zo spoločných základných noriem v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a prijímanie alternatívnych bezpečnostných opatrení

č. 18/2010

Nariadenie Komisie z 8. januára 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008, pokiaľ ide o špecifikácie národných programov kontroly kvality v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva

č. 72/2010

Nariadenie Komisie z 26. januára 2010, ktorým sa ustanovujú postupy vykonávania inšpekcií Komisie v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva

č. 2015/1998

Vykonávacie nariadenie Komisie z 5. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné opatrenia na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany letectva, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/2426

č. 2015/8005

Vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 16 novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné opatrenia na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany letectva obsahujúcich informácie uvedené v článku 18 písm. a) nariadenia (ES) č. 300/2008

5.   Manažment letovej prevádzky

č. 549/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie), zmenené:

—	nariadením (ES) č. 1070/2009

Komisia má vo Švajčiarsku právomoci, ktoré jej boli udelené v súlade s článkami 6, 8, 10, 11 a 12.

Článok 10 sa mení takto:

V odseku 2 by sa znenie „na úrovni Spoločenstva“ malo nahradiť znením „na úrovni Spoločenstva vrátane Švajčiarska“.

Bez ohľadu na horizontálne prispôsobenie uvedené v druhej zarážke prílohy k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave sa odkazy na členské štáty uvedené v článku 5 nariadenia (ES) č. 549/2004 alebo v ustanoveniach rozhodnutia 1999/468/ES uvedené v danom článku nesmú chápať tak, že sa uplatňujú na Švajčiarsko.

č. 550/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v jednotnom európskom nebi (nariadenie o poskytovaní služieb), zmenené:

—	nariadením (ES) č. 1070/2009

Komisia má vo vzťahu k Švajčiarsku právomoci, ktoré jej boli udelené v súlade s článkami 9a, 9b, 15, 15a, 16 a 17.

Na účely tejto dohody sa ustanovenia nariadenia menia takto:

a)	článok 3 sa mení takto: v odseku 2 sa za slovo „Spoločenstve“ vkladajú slová „a vo Švajčiarsku“

b)	článok 7 sa mení takto: v odsekoch 1 a 6 sa za slová „Spoločenstve“ vkladajú slová „a vo Švajčiarsku“

c)	článok 8 sa mení takto: v odseku 1 sa za slovo „Spoločenstve“ vkladajú slová „a vo Švajčiarsku“

d)	článok 10 sa mení takto: v odseku 1 sa za slovo „Spoločenstve“ vkladajú slová „a vo Švajčiarsku“

e)	v článku 16 sa odsek 3 nahrádza takto: „3.   Komisia adresuje svoje rozhodnutie členským štátom a informuje o ňom poskytovateľa služieb, ak sa ho to právne dotýka.“

č. 551/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi (nariadenie o vzdušnom priestore), zmenené:

—	nariadením (ES) č. 1070/2009

Komisia má vo Švajčiarsku právomoci, ktoré jej boli udelené v súlade s článkami 3a, 6 a 10.

č. 552/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 10. marca 2004 o interoperabilite siete manažmentu letovej prevádzky v Európe (nariadenie o interoperabilite), zmenené:

—	nariadením (ES) č. 1070/2009

Komisia má vo Švajčiarsku právomoci, ktoré jej boli udelené v súlade s článkami 4, 7 a článkom 10 ods. 3

Na účely tejto dohody sa ustanovenia nariadenia menia takto:

a)	článok 5 sa mení takto: v odseku 2 sa za slovo „Spoločenstve“ vkladajú slová „alebo vo Švajčiarsku“

b)	článok 7 sa mení takto: v odseku 4 sa za slovo „Spoločenstve“ vkladajú slová „alebo vo Švajčiarsku“

c)	príloha III sa mení takto: v oddiele 3 druhej a poslednej zarážke sa za slová „Spoločenstve“ vkladajú slová „alebo vo Švajčiarsku“

č. 2150/2005

Nariadenie Komisie z 23. decembra 2005, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pružného využívania vzdušného priestoru

č. 1033/2006

Nariadenie Komisie zo 4. júla 2006, ktorým sa ustanovujú požiadavky na postupy pre letové plány v predletovej fáze pre jednotné európske nebo, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 923/2012

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 428/2013

č. 1032/2006

Nariadenie Komisie zo 6. júla 2006, ktorým sa ustanovujú požiadavky na automatické systémy na výmenu letových údajov na účely oznamovania, koordinácie a odovzdávania letov medzi stanovišťami riadenia letovej prevádzky, zmenené:

—	nariadením (ES) č. 30/2009

č. 730/2006

Nariadenie Komisie z 11. mája 2006 o klasifikácii vzdušného priestoru a prístupe letov podľa pravidiel letu za viditeľnosti nad letovú hladinu 195, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 923/2012

č. 219/2007

Nariadenie Rady z 27. februára 2007 o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR), zmenené:

—	nariadením Rady (ES) č. 1361/2008

—	nariadením Rady (EÚ) č. 721/2014

č. 633/2007

Nariadenie Komisie zo 7. júna 2007, ktorým sa ustanovujú požiadavky na uplatňovanie protokolu prenosu letových správ na účely oznamovania, koordinácie a odovzdávania letov medzi stanovišťami riadenia letovej prevádzky, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) č. 283/2011

č. 482/2008

Nariadenie Komisie z 30. mája 2008, ktorým sa ustanovuje systém zaistenia bezpečnosti softvéru, ktorý majú implementovať poskytovatelia leteckých navigačných služieb, a ktorým sa mení príloha II k nariadeniu (ES) č. 2096/2005

č. 29/2009

Nariadenie Komisie zo 16. januára 2009, ktorým sa ustanovujú požiadavky na služby dátového spojenia pre spoločný európsky vzdušný priestor, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/310

Znenie nariadenia sa na účely tejto dohody prispôsobuje takto:

V časti A prílohy I sa dopĺňa text „Switzerland UIR“.

č. 262/2009

Nariadenie Komisie z 30. marca 2009, ktorým sa ustanovujú požiadavky na koordinované prideľovanie a využívanie výzvových kódov pre mód S v jednotnom európskom vzdušnom priestore

č. 73/2010

Nariadenie Komisie z 26. januára 2010, ktorým sa stanovujú požiadavky kvality leteckých údajov a leteckých informácií pre jednotné európske nebo, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1029/2014

č. 255/2010

Nariadenie Komisie z 25. marca 2010, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá manažmentu toku letovej prevádzky, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 923/2012

č. C(2010)5134

Rozhodnutie Komisie z 29. júla 2010 o určení orgánu pre preskúmanie výkonu pre jednotné európske nebo

č. 2014/672

Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 24. septembra 2014 o predĺžení obdobia určenia orgánu na preskúmanie výkonnosti pre jednotné európske nebo

č. 176/2011

Nariadenie Komisie z 24. februára 2011 o informáciách, ktoré sa majú poskytnúť pred vytvorením a zmenou funkčného bloku vzdušného priestoru

č. 677/2011

Nariadenie Komisie zo 7. júla 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania funkcií siete manažmentu letovej prevádzky (ATM) a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 691/2010, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 970/2014

č. 2011/4130

Rozhodnutie Komisie zo 7. júla 2011 o menovaní manažéra siete pre sieťové funkcie manažmentu letovej prevádzky v rámci jednotného európskeho vzdušného priestoru

č. 1034/2011

Vykonávacie nariadenie Komisie zo 17. októbra 2011 o dohľade nad bezpečnosťou v manažmente letovej prevádzky a letových navigačných službách, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 691/2010

č. 1035/2011

Vykonávacie nariadenie Komisie zo 17. októbra 2011, ktorým sa ustanovujú spoločné požiadavky na poskytovanie leteckých navigačných služieb a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 482/2008 a nariadenie (EÚ) č. 691/2010, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 923/2012

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 448/2014

č. 1206/2011

Vykonávacie nariadenie Komisie z 22. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú požiadavky na identifikáciu lietadla pre sledovanie v rámci jednotného európskeho neba

Znenie nariadenia sa na účely tejto dohody prispôsobuje takto:

V prílohe I sa dopĺňajú slová „Switzerland UIR“.

č. 1207/2011

Vykonávacie nariadenie Komisie z 22. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú požiadavky na výkonnosť a interoperabilitu sledovania pre jednotné európske nebo, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1028/2014

č. 923/2012

Vykonávacie nariadenie Komisie z 26. septembra 2012, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá lietania a prevádzkové ustanovenia týkajúce sa služieb a postupov v letovej prevádzke a ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1035/2011 a nariadenia (ES) č. 1265/2007, (ES) č. 1794/2006, (ES) č. 730/2006, (ES) č. 1033/2006 a (EÚ) č. 255/2010, zmenené:

—	nariadením Komisie (EÚ) 2015/340

č. 1079/2012

Vykonávacie nariadenie Komisie zo 16. novembra 2012, ktorým sa ustanovujú požiadavky na kanálový rozstup pri hlasovej komunikácii pre jednotný európsky vzdušný priestor, zmenené:

—	vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 657/2013

č. 390/2013

Vykonávacie nariadenie Komisie z 3. mája 2013, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových funkcií

č. 391/2013

Vykonávacie nariadenie Komisie z 3. mája 2013, ktorým sa stanovuje spoločný systém spoplatňovania leteckých navigačných služieb

č. 409/2013

Vykonávacie nariadenie Komisie z 3. mája 2013 o vymedzení spoločných projektov, vytvorení riadiacej štruktúry a určení stimulov na podporu vykonávania európskeho riadiaceho plánu manažmentu letovej prevádzky

č. 2014/132

Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 11. marca 2014, ktorým sa stanovujú celoúnijné výkonnostné ciele pre sieť manažmentu letovej prevádzky a varovné prahy na druhé referenčné obdobie v rokoch 2015 až 2019

č. 716/2014

Vykonávacie nariadenie Komisie z 27. júna 2014 o zriadení pilotného spoločného projektu na podporu vykonávania európskeho riadiaceho plánu manažmentu letovej prevádzky

6.   Životné prostredie a hluk

č. 2002/30

Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. marca 2002 o pravidlách a postupoch zavedenia prevádzkových obmedzení podmienených hlukom na letiskách Spoločenstva (články 1 až 12 a 14 až 18)

[Uplatňujú sa zmeny prílohy I vyplývajúce z prílohy II kapitoly 8 (Dopravná politika) oddielu G (Letecká doprava) čísla 2 k Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia.]

č. 89/629

Smernica Rady zo 4. decembra 1989 o obmedzení emisií hluku civilných podzvukových lietadiel

(články 1 až 8)

č. 2006/93

Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006 o regulácii prevádzky lietadiel podľa časti II kapitoly 3 zväzku I prílohy 16 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, druhé vydanie (1988)

7.   Ochrana spotrebiteľa

č. 90/314

Smernica Rady z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb

(články 1 až 10)

č. 93/13

Smernica Rady z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(články 1 až 11)

č. 2027/97

Nariadenie Rady z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade nehôd (články 1 až 8), zmenené:

—	nariadením (ES) č. 889/2002

č. 261/2004

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91

(články 1 až 18)

č. 1107/2006

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave

8.   Rôzne

č. 2003/96

Smernica Rady z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny

[článok 14 ods. 1 písm. b) a článok 14 ods. 2]

9.   Prílohy

A	:	Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie
B	:	Ustanovenia o finančnej kontrole švajčiarskych účastníkov na aktivitách EASA vykonávanej Európskou úniou

---

(1)  Ú. v. EÚ L 243, 27.9.2003, s. 6.